{"id": "vr38055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38055", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Treba povedať na úvod, že tento prípad (prenájom budovy pre daňovákov v Košiciach, pozn.) siaha ešte do minulého volebného obdobia, kedy sa začal výber budovy pre Daňové riaditeľstvo v Košiciach, a kedy došlo k podpísaniu zmluvy o budúcej zmluve.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR k tejto kauze píše: \"Celý prípad zacal ešte za bývalej vlády na jar 2010, kedy DR SR hladalo v Košiciach novú budovu, do ktorej by prestahovalo svojich pracovníkov z viacerých danových úradov. V tom case aj podpísalo zmluvu o budúcej zmluve na nájom nebytových priestorov so spolocnostou VSH Development, s.r.o., ktorá bola vybraná ako najlacnejšia zo štyroch ponúk.\" 'Z tejto zmluvy vyplýva spolocnosti právo, aby v nejakom okamihu bola podpísaná normálna nájomná zmluva,' upozornil Fico. K plneniu tejto zmluvy však podla neho už neprišlo. Krátko po nástupe novej vlády, 29. júla 2010, napísalo DR SR spolocnosti VSH Development list, ktorým dalo najavo, že na prenájom novej budovy nemá peniaze. Napriek tomu však Mikulcík 8. marca tohto roka podpísal zmluvu o prenájme nebytových priestorov s firmou Nitra Invest, s.r.o., cím podla Fica okrem iného absolútne ignoroval predchádzajúcu zmluvu o budúcej zmluve.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR k tejto kauze píše: \"Celý prípad zacal ešte za bývalej vlády na jar 2010, kedy DR SR hladalo v Košiciach novú budovu, do ktorej by prestahovalo svojich pracovníkov z viacerých danových úradov. V tom case aj podpísalo zmluvu o budúcej zmluve na nájom nebytových priestorov so spolocnostou VSH Development, s.r.o., ktorá bola vybraná ako najlacnejšia zo štyroch ponúk.\" 'Z tejto zmluvy vyplýva spolocnosti právo, aby v nejakom okamihu bola podpísaná normálna nájomná zmluva,' upozornil Fico. K plneniu tejto zmluvy však podla neho už neprišlo. Krátko po nástupe novej vlády, 29. júla 2010, napísalo DR SR spolocnosti VSH Development list, ktorým dalo najavo, že na prenájom novej budovy nemá peniaze. Napriek tomu však Mikulcík 8. marca tohto roka podpísal zmluvu o prenájme nebytových priestorov s firmou Nitra Invest, s.r.o., cím podla Fica okrem iného absolútne ignoroval predchádzajúcu zmluvu o budúcej zmluve.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-51530130-na-prenajme-sme-usetrili-miliony-odkazal-ficovi-mikulcik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:28.115839+00:00"}
{"id": "vr31302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31302", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "30-40% zníženie napr. príjmu ľudí čo dôchodkov (v Grécku v rámci úsporných opatrení pozn.), to je kozmetické?", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "28.februára odhlasoval grécky parlament výrazné rozpočtové opatrenia na strane výdavkov. Grécko sa zaviazalo k škrtom v objeme až 3,2 mld. eur . Jedným z opatrení bolo zníženie dôchodkov, ktorým sa má ušetriť 386 mil. eur. Znižovať sa budú dôchodky nad 1300 eur. výška zníženia bude 12 percent. Doplnkové dôchodky sa majú znížiť o 10% až 20%.", "analysis_paragraphs": ["28.februára odhlasoval grécky parlament výrazné rozpočtové opatrenia na strane výdavkov. Grécko sa zaviazalo k škrtom v objeme až 3,2 mld. eur . Jedným z opatrení bolo zníženie dôchodkov, ktorým sa má ušetriť 386 mil. eur. Znižovať sa budú dôchodky nad 1300 eur. výška zníženia bude 12 percent. Doplnkové dôchodky sa majú znížiť o 10% až 20%."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["3,2 mld. eur", "zníženia"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/restrukturalizacia-dlhu-grecka-neznamena-bankrot-krajiny.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp", "http://www.nytimes.com/2012/03/01/world/europe/ahead-of-summit-greece-rushes-to-approve-new-cuts.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:50.105346+00:00"}
{"id": "vr15116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15116", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "(V Rumunsku, pozn.) kedy sa začalo niečo diať? po zmenách na prokuratúre.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tejto téme sa Demagog.SK venovali napríklad 17. apríla 2016 . Lipšic sa vtedy vyjadril nasledovne: „…kedy sa začali hýbať ľady, kedy sa začali stíhať aj veľké ryby, keď zoberieme Česko, Rumunsko? Keď vymenili špičky na prokuratúre.“ Výrok z apríla sme hodnotili ako pravdivý, rovnako hodnotíme aj tento. Korupčné kauzy v Rumunsku sa skutočne začali riešiť po vymenovaní novej ministerky spravodlivosti a prokurátorky.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sa Demagog.SK venovali napríklad 17. apríla 2016 . Lipšic sa vtedy vyjadril nasledovne: „…kedy sa začali hýbať ľady, kedy sa začali stíhať aj veľké ryby, keď zoberieme Česko, Rumunsko? Keď vymenili špičky na prokuratúre.“ Výrok z apríla sme hodnotili ako pravdivý, rovnako hodnotíme aj tento. Korupčné kauzy v Rumunsku sa skutočne začali riešiť po vymenovaní novej ministerky spravodlivosti a prokurátorky."], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["17. apríla 2016", "nástupe", "niekoľkých", "prípadov", "Národné protikorupčné riaditeľstvo", "Victor Ponta", "opakovane", "hodnotený", "Sme"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/582/bugar-danko-kollar-a-lipsic-o-programovom-vyhlaseni-vlady", "http://www.politico.eu/article/romania-corruption-crackdown-pays-off-pruna-ciolos-ponta-transparency/", "http://www.economist.com/news/europe/21644209-romanias-anti-corruption-agency-makes-welcome-waves-cleaning-up", "http://www.aljazeera.com/programmes/peopleandpower/2015/10/romania-war-corruption-151021134500708.html", "http://www.euractiv.com/section/central-europe/opinion/why-the-west-wants-romania-to-be-less-corrupt/", "http://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rumunsky-premier-byl-obzalovan-ze-17-pripadu-prani-spinavych/r~e319d8fe5d2311e5974b0025900fea04/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/organized-crime-and-human-trafficking/corruption/anti-corruption-report/index_en.htm", "http://www.tol.org/client/article/25220-corruption-nightmare-ungovernable-countries.html", "http://domov.sme.sk/c/20087258/borec-sa-hanbi-za-mnohe-kauzy-sucasnej-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:22.833921+00:00"}
{"id": "vr13788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13788", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "A koľko zaplatíte mestu Bratislave, kde ich chýba polovica(miest v materských školách, pozn.)?", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sa počet nevybavených žiadostí o prijatie do MŠ sa zvýšil z 1 679 v roku 2004 na 9 682 v roku 2013. Takmer polovica neuspokojených žiadostí je v Bratislavskom kraji, o ostatných krajoch sa pohybuje od 5 % (Banskobystrický) po 10 % (Žilinský). Najhoršia situácia je v okresoch Bratislava II, Bratislava V, Senec, Bratislava III, Bratislava IV, Žilina a Trnava. Beblavý uvádza \"mestu Bratislave\", pričom štatistiky sa uvádzajú po krajoch. Vzhľadom na to, že najhoršia situácia je v okresoch BA II, III, IV a V, v ýrok hodnotíme ako pravdivý .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sa počet nevybavených žiadostí o prijatie do MŠ sa zvýšil z 1 679 v roku 2004 na 9 682 v roku 2013. Takmer polovica neuspokojených žiadostí je v Bratislavskom kraji, o ostatných krajoch sa pohybuje od 5 % (Banskobystrický) po 10 % (Žilinský). Najhoršia situácia je v okresoch Bratislava II, Bratislava V, Senec, Bratislava III, Bratislava IV, Žilina a Trnava. Beblavý uvádza \"mestu Bratislave\", pričom štatistiky sa uvádzajú po krajoch. Vzhľadom na to, že najhoršia situácia je v okresoch BA II, III, IV a V, v ýrok hodnotíme ako pravdivý ."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva"], "url": ["https://www.minedu.sk/nedostatok-miest-v-skolkach-bude-coskoro-minulostou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:26.611063+00:00"}
{"id": "vr30227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30227", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Rozbehnutie elektronických aukcií.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní zaviedol zákon č. 58/2011 Z. z. z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (konkrétne sa jedná o úpravu § 43).", "analysis_paragraphs": ["Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní zaviedol zákon č. 58/2011 Z. z. z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (konkrétne sa jedná o úpravu § 43)."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 58/2011 Z. z.", "podpísaný", "uznesenie vlády SR č. 805", "elektronické aukcie v júli a v auguste 2011", "júni 2011", "septembri 2010", "októbri 2010", "novembri 2010"], "url": ["http://www.snk.sk/swift_data/source/ETO/Objednavky%20a%20faktury/Verejne%20obstaravanie/Zakon_58_2011.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5782140/elektronicke-aukcie-budu-pri-verejnom-obstaravani-povinne.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-126114?prefixFile=m_", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=mdpt/vo/realizovane_elektronicke_aukcie_805_z_10.pdf", "http://www.culture.gov.sk/uploads/52/bd/52bd381de80bf982d1060fb830ff9666/oznamenie-o-vysledku-verejneho-obstaravania-kulturne-poukazy-.pdf", "http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=6608", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7823&stateid=3", "http://www.economy.gov.sk/example_zdroj.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:51.520024+00:00"}
{"id": "vr37709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37709", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme aj vtedy na koaličnej rade jednoznačne povedali, že dobre, v poriadku, tak musíme dostať analýzu. Čo by to znamenalo predaj 100% a predaj len určitej povedzme 51% a 49% obciam, teda mestám. Takáto analýza sa urobila.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýzu vypracovali Ministerstvá financií a hospodárstva a Fond národného majetku SR. \"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spolocnostiach,\" cituje analýzu server finance.sk . Server podnikam.sk uvádza: \"V analýze sa ministerstvá zaoberajú aj inými možnostami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát by mohol podla analýzy predat len 67% alebo 51% akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond vidia pre štát viac nevýhod ako výhod. 'Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou úcastou na podnikaní teplárenských spolocností jednoznacne odporúcame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spolocnostiach formou verejnej sútaže s medzinárodnou úcastou,' konštatuje sa v analýze.\"", "analysis_paragraphs": ["Analýzu vypracovali Ministerstvá financií a hospodárstva a Fond národného majetku SR. \"Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spolocnostiach,\" cituje analýzu server finance.sk . Server podnikam.sk uvádza: \"V analýze sa ministerstvá zaoberajú aj inými možnostami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát by mohol podla analýzy predat len 67% alebo 51% akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond vidia pre štát viac nevýhod ako výhod. 'Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou úcastou na podnikaní teplárenských spolocností jednoznacne odporúcame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spolocnostiach formou verejnej sútaže s medzinárodnou úcastou,' konštatuje sa v analýze.\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Analýzu", "finance.sk", "podnikam.sk"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=1938", "http://www.finance.sk/spravy/finance/50708-predaj-100-akcii-teplarni-by-mohol-odstartovat-v-juli/", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/predaj-100-akcii-teplarni-by-mohol-odstartovat-v-juli/20968"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:52.741375+00:00"}
{"id": "vr25954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25954", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "ŽSK bol pri vzniku zákona o odbornom školstve v roku 2009 sa dostal do praxe.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave bol schválený v apríli 2009. Účinnosť nadobudol 1. septembra 2009. Bol to vládny návrh, za ktorý spoločne hlasovali koaliční a opoziční poslanci. Podľa legislatívnych pravidiel (.doc) vlády SR, patria Vyššie územné celky k povinne pripomienkujúcim subjektom (Čl. 13 odsek 3). Je teda pravdou, že ŽSK bol pri vzniku tohto zákona. Zákon bol novelizovaný v roku 2012 a 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave bol schválený v apríli 2009. Účinnosť nadobudol 1. septembra 2009. Bol to vládny návrh, za ktorý spoločne hlasovali koaliční a opoziční poslanci. Podľa legislatívnych pravidiel (.doc) vlády SR, patria Vyššie územné celky k povinne pripomienkujúcim subjektom (Čl. 13 odsek 3). Je teda pravdou, že ŽSK bol pri vzniku tohto zákona. Zákon bol novelizovaný v roku 2012 a 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "hlasovali", "pravidiel"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-184", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24908", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F1073.rtf&ei=tCpmUozpHeOq0QX-wYHIAw&usg=AFQjCNFvrHw9L90REPKt7Pl49PRJEFFO9Q&sig2=w86oLyjg1l4sr6wvQf1Sfw&bvm=bv.55123115,d.d2k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:58.691747+00:00"}
{"id": "vr18011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18011", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...(rakúske, pozn.) Heurigery, kde si naozaj môžu bez registračnej pokladnici predávať miestne produkty", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Rakúsku nemusia mať registračné pokladnice tie malé podniky, ktoré nemajú ročný obrat vyšší ako 15 000 eur a zároveň tento obrat nepresiahne viac ako 7 500 eur v hotovosti. Sem spadajú aj napríklad malé vinárne, tzv. Heuriger. Zákon , ktorý určuje povinnosť používania registračnej pokladnice, vstúpil do platnosti v roku 2016 a týka sa všetkých podnikov , ktoré prekročia vyššie spomínaný obrat. Pred rokom 2016 stačilo, ak podnikatelia vydávali papierové doklady (napr. paragóny). Hoci Danko neuviedol, že od určitého obratu musia mať podniky v Rakúsku registračnú pokladňu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Rakúsku nemusia mať registračné pokladnice tie malé podniky, ktoré nemajú ročný obrat vyšší ako 15 000 eur a zároveň tento obrat nepresiahne viac ako 7 500 eur v hotovosti. Sem spadajú aj napríklad malé vinárne, tzv. Heuriger. Zákon , ktorý určuje povinnosť používania registračnej pokladnice, vstúpil do platnosti v roku 2016 a týka sa všetkých podnikov , ktoré prekročia vyššie spomínaný obrat. Pred rokom 2016 stačilo, ak podnikatelia vydávali papierové doklady (napr. paragóny). Hoci Danko neuviedol, že od určitého obratu musia mať podniky v Rakúsku registračnú pokladňu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "podnikov"], "url": ["https://www.bmf.gv.at/services/publikationen/BMF-BR-US_Registrierkassenpflicht_092016.pdf?63xfqt", "http://www.registrierkassenpflicht.net/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:31.698581+00:00"}
{"id": "vr26095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26095", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme (SMER-SD, pozn.) o 25 poslancov viac (ako po voľbách do VÚC v roku 2009, pozn.)...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ŠÚ SR, na základe ktorých je spracovaná infografika SME, v roku 2009 získal SMER-SD (nominanti, členovia strany SMER-SD) 134 mandátov poslancov VÚC. Vo viacerých prípadoch v roku 2009 kandidovali nominanti SMER-SD v širšej koalícii. Počet 134 je počet zvolených poslancov len za stranu SMER-SD. V roku 2013 strana SMER-SD získala 161 mandátov poslancov VÚC. V dvoch prípadoch kandidovali kandidáti na poslancov VÚC za stranu SMER-SD v koalícii s KDH. Počet 161 je počet zvolených poslancov za stranu SMER-SD. Posledné voľby si teda SMER-SD polepšil o 25 poslancov, tak ako uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ŠÚ SR, na základe ktorých je spracovaná infografika SME, v roku 2009 získal SMER-SD (nominanti, členovia strany SMER-SD) 134 mandátov poslancov VÚC. Vo viacerých prípadoch v roku 2009 kandidovali nominanti SMER-SD v širšej koalícii. Počet 134 je počet zvolených poslancov len za stranu SMER-SD. V roku 2013 strana SMER-SD získala 161 mandátov poslancov VÚC. V dvoch prípadoch kandidovali kandidáti na poslancov VÚC za stranu SMER-SD v koalícii s KDH. Počet 161 je počet zvolených poslancov za stranu SMER-SD. Posledné voľby si teda SMER-SD polepšil o 25 poslancov, tak ako uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-12", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "infografika", "získala"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab4.jsp?lang=sk", "http://www.sme.sk/c/7000752/smer-pri-volbe-poslancov-porazil-pravicovy-blok-len-tesne.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:25.292404+00:00"}
{"id": "vr26923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26923", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Jedno je však isté, že som bol prvý, ktorý z jeho blízkosti avizoval (v blízkosti Mečiara, pozn.), v čom je riziko jeho pôsobenia a opustil som HZDS ako prvý. Nie medzi prvými...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dostupných informácii bol prvý v HZDS, ktorý otvorene ostro kritizoval vtedajšieho predsedu HZDS Mečiara. Taktiež je pravdou, že Milan Kňažko ako prvý vystúpil v roku 1993 z hnutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dva roky po existencii HZDS ako politického subjektu došlo ku kritike Vladimíra Mečiara zo strany Milana Kňažka a Rudolfa Filkusa. V januári 1993 vznikol v HZDS opozičný prúd na čele s Milanok Kňažkom. Po odvolaní z funkcie ministra kultúry SR odišiel z hnutia a pôsobil ako nezávislý poslanec. TASR , 13. júna 2003: \"V januári 1993 vznikol vo vnútri HZDS opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom. Na mimoriadnom zasadnutí Republikového predstavenstva HZDS kritizovali jeho delegáti vo februári 1993 ich aktivity. Po treťom republikovom sneme HZDS v marci 1993 ( 27. - 28. marca 1993 pozn.) Milan Kňažko z hnutia vystúpil a v parlamente odvtedy pôsobil ako nezávislý kandidát. V apríli 1993 nasledovalo Kňažka ďalších osem poslancov NR SR za HZDS. Opustili poslanecký klub HZDS a vytvorili aj s Milanom Kňažkom klub nezávislých poslancov. Táto skupina sa stala základom pre vznik Aliancie demokratov SR pod Kňažkovým vedením.\" Aj článok Hospodárskych novín hovorí , že k prvému rozkolu v HZDS došlo koncom marca 1993, keď po ostrej kritike populizmu a nedemokratických praktík V. Mečiara oznámil odchod exminister zahraničných vecí SR M. Kňažko. Spomínaný denník charakterizoval aktivity Milana Kňažka, ministra zahraničných vecí v rokoch 1992 - 1993, a Rudolfa Filkusa ako Kritika zo strany Milana Kňažka sa vzťahovala k populizmu a nedemokratickým praktikám Vladimíra Mečiara ( HN , 24. február 2003). Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dostupných informácii bol prvý v HZDS, ktorý otvorene ostro kritizoval vtedajšieho predsedu HZDS Mečiara. Taktiež je pravdou, že Milan Kňažko ako prvý vystúpil v roku 1993 z hnutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dva roky po existencii HZDS ako politického subjektu došlo ku kritike Vladimíra Mečiara zo strany Milana Kňažka a Rudolfa Filkusa. V januári 1993 vznikol v HZDS opozičný prúd na čele s Milanok Kňažkom. Po odvolaní z funkcie ministra kultúry SR odišiel z hnutia a pôsobil ako nezávislý poslanec. TASR , 13. júna 2003: \"V januári 1993 vznikol vo vnútri HZDS opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom. Na mimoriadnom zasadnutí Republikového predstavenstva HZDS kritizovali jeho delegáti vo februári 1993 ich aktivity. Po treťom republikovom sneme HZDS v marci 1993 ( 27. - 28. marca 1993 pozn.) Milan Kňažko z hnutia vystúpil a v parlamente odvtedy pôsobil ako nezávislý kandidát. V apríli 1993 nasledovalo Kňažka ďalších osem poslancov NR SR za HZDS. Opustili poslanecký klub HZDS a vytvorili aj s Milanom Kňažkom klub nezávislých poslancov. Táto skupina sa stala základom pre vznik Aliancie demokratov SR pod Kňažkovým vedením.\" Aj článok Hospodárskych novín hovorí , že k prvému rozkolu v HZDS došlo koncom marca 1993, keď po ostrej kritike populizmu a nedemokratických praktík V. Mečiara oznámil odchod exminister zahraničných vecí SR M. Kňažko. Spomínaný denník charakterizoval aktivity Milana Kňažka, ministra zahraničných vecí v rokoch 1992 - 1993, a Rudolfa Filkusa ako Kritika zo strany Milana Kňažka sa vzťahovala k populizmu a nedemokratickým praktikám Vladimíra Mečiara ( HN , 24. február 2003). Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["došlo", "TASR", "27. - 28. marca", "hovorí", "HN"], "url": ["http://www.sme.sk/c/802670/chronologia-rozkolov-v-hzds.html", "http://www.sme.sk/c/1004950/profil-hzds-ktoreho-republikovy-snem-bude-v-sobotu-volit-vedenie-strany.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6799-profil-hzds/", "http://hn.hnonline.sk/publicistika-697/hzds-cyklus-vitazstiev-kritiky-a-rozpadov-81720", "http://hn.hnonline.sk/publicistika-697/hzds-cyklus-vitazstiev-kritiky-a-rozpadov-81720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:41.936067+00:00"}
{"id": "vr25821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25821", "speaker": "Jozef  Mihalčin", "speaker_party": "SĽS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihalcin", "statement": "Lekári, čo prichádzajú do styku s hotovosťou (poplatky na objednávanie, pozn.) pokladne (fiškálne pokladne, pozn.) nemajú.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že lekári, ktorí vyberajú poplatky za prednostné vyšetrenie a poskytujú zdravotnú starostlivosť nemusia mať podľa zákona elektronickú registračnú pokladňu (kasu s fiškálnom pamäťou - fiškálnu kasu). Je potrebné dodať, že v prípade ak by predávali doplnkový tovar, napr zdravotné pomôcky, fiškálnu kasu by už museli mať. Podľa zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice, za povinnosť vzťahuje len na podnikateľov definovaných v § 3. Príloha č. 1 uvádza aj služby na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronických pokladníc tzv. fiškálnych pokladníc. Služba, ktorá by sa vzťahovala na poskytovanie zdravotníckych služieb resp. starostlivosti sa tam nenachádza. §2 a) elektronickou registračnou pokladnicou 1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, 2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, § 3 Povinnosť evidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou (1) Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Ak by však lekár predával doplnkový tovar, napr. lieky, zdravotné pomôcky a pod. mal by už povinnosť mať fiškálnu kasu. Podnikajde.sk : \"Zároveň je potrebné si uvedomiť, že napr. remeselníci, opravári, ktorí nemusia používať ERP (nie sú medzi vymenovanými službami), ktorí pri oprave používajú rozličné materiály (ktoré predávajú zákazníkovi), tento predaj stále nespadá pod povinnosť používania ERP (elektronickej registračnej pokladnice). Ak by však remeselník začal predávať tovar bez toho, že by boli tieto súčasťou jeho opravy, vtedy ide o predaj tovaru a je potrebné tržby v hotovosti evidovať prostredníctvom ERP. Rovnako to platí aj pre doplnkový predaj lekárov, zubárov a pod.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že lekári, ktorí vyberajú poplatky za prednostné vyšetrenie a poskytujú zdravotnú starostlivosť nemusia mať podľa zákona elektronickú registračnú pokladňu (kasu s fiškálnom pamäťou - fiškálnu kasu). Je potrebné dodať, že v prípade ak by predávali doplnkový tovar, napr zdravotné pomôcky, fiškálnu kasu by už museli mať. Podľa zákona č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice, za povinnosť vzťahuje len na podnikateľov definovaných v § 3. Príloha č. 1 uvádza aj služby na ktoré sa vzťahuje povinnosť elektronických pokladníc tzv. fiškálnych pokladníc. Služba, ktorá by sa vzťahovala na poskytovanie zdravotníckych služieb resp. starostlivosti sa tam nenachádza. §2 a) elektronickou registračnou pokladnicou 1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, 2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, § 3 Povinnosť evidovať tržbu elektronickou registračnou pokladnicou (1) Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici bez zbytočného odkladu po jej prijatí; túto povinnosť nemá podnikateľ, ktorý je v likvidácii alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, okrem podnikateľa, ktorý pokračuje v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu. Ak by však lekár predával doplnkový tovar, napr. lieky, zdravotné pomôcky a pod. mal by už povinnosť mať fiškálnu kasu. Podnikajde.sk : \"Zároveň je potrebné si uvedomiť, že napr. remeselníci, opravári, ktorí nemusia používať ERP (nie sú medzi vymenovanými službami), ktorí pri oprave používajú rozličné materiály (ktoré predávajú zákazníkovi), tento predaj stále nespadá pod povinnosť používania ERP (elektronickej registračnej pokladnice). Ak by však remeselník začal predávať tovar bez toho, že by boli tieto súčasťou jeho opravy, vtedy ide o predaj tovaru a je potrebné tržby v hotovosti evidovať prostredníctvom ERP. Rovnako to platí aj pre doplnkový predaj lekárov, zubárov a pod.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Podnikajde.sk"], "url": ["http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/565/category/dane/article/elektronicka-registracna-pokladnica-pouzivanie-2012.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:27.588668+00:00"}
{"id": "vr17374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17374", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Podľa Ústavy SR môže vláda poslať akýkoľvek návrh takejto medzinárodnej zmluvy na Ústavný súd, aby on posúdil súlad s Ústavou pred tým, než ju parlament ratifikuje.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa čl. 119 písm h) Ústavy SR : „Vláda rozhoduje v zbore o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom\". Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa čl. 119 písm h) Ústavy SR : „Vláda rozhoduje v zbore o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom\". Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601.html#ustavnyclanok-119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:25.497213+00:00"}
{"id": "vr16895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16895", "speaker": "Karol Pataky", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-pataky", "statement": "7 rokov som vyučoval na Vysokej škole ekonomických vied a štátnej správy, na budapeštianskej Univerzite Corvinus a Selye János Univerzity.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na internete nenájdeme verejne dostupný životopis Karola Patakyho. Dané informácie nenájdeme ani v médiách, preto považujeme tento výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na internete nenájdeme verejne dostupný životopis Karola Patakyho. Dané informácie nenájdeme ani v médiách, preto považujeme tento výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:56.589992+00:00"}
{"id": "43469", "numeric_id": 43469, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43469", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Sulík si dával preverovať členov SaS pánovi Kočnerovi...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom roku 2012 sa na webe objavili nahrávky zo stretnutia Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom. Sulík následne priznal, že si dal cez Kočnera preveriť svojich straníckych kolegov Jozefa Kollára a Ľudovíta Jurčíka. Keďže líder SaS potvrdil dva prípady, kedy sa na spolustraníkov pýtal Kočnera, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom roku 2012 sa na webe objavili nahrávky zo stretnutia Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom. Sulík následne priznal, že si dal cez Kočnera preveriť svojich straníckych kolegov Jozefa Kollára a Ľudovíta Jurčíka. Keďže líder SaS potvrdil dva prípady, kedy sa na spolustraníkov pýtal Kočnera, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["webe", "kolegov"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6271368/na-webe-su-videa-sulika-s-kocnerom-sef-sas-vravi-ze-ich-nakrutili-bez-jeho-suhlasu.html", "https://domov.sme.sk/c/6279853/kocner-bol-pre-sefa-sas-sulika-spojkou-s-trnkom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:06.342974+00:00"}
{"id": "vr35646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35646", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A teraz k tomu viacročnému rozpočtu... Pán Mikloš hovorí, že je nereálny, ale keď sa rozpočet zostavoval, toto nikto netvrdil, dokonca to netvrdil ani o príjmovej, ani o výdavkovej stránke, keď sa skladal aj rozpočet na rok 2010.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kritizovaný bol návrh rozpočtu na rok 2010 na príjmovej stránke z hľadiska optimistického predpokladu čerpania eurofondov, pri výdavkoch sa upozorňovalo na zvyšovanie dlhu.", "analysis_paragraphs": ["Kritizovaný bol návrh rozpočtu na rok 2010 na príjmovej stránke z hľadiska optimistického predpokladu čerpania eurofondov, pri výdavkoch sa upozorňovalo na zvyšovanie dlhu."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Kritizovaný", "bol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/navrhnuty-rozpocet-ma-viacere-rizika-upozornili-analytici-pqp-/sk_ekonomika.asp?c=A090930_170833_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/vlada-masivne-pridu-eurofondy-opozicia-dlhy-budu-obrovske-paz-/sk_ekonomika.asp?c=A090930_134425_sk_ekonomika_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:30.966625+00:00"}
{"id": "vr17465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17465", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...o danom pánovi (o Sorosovi, pozn.) sa minulý rok veľmi otvorene a verejne, rovnaké otázky (ako pán premiér, pozn.) položil izraelský premiér.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Izraelský premiér Benjamin Netanyahu vydal spoločne s izraelským ministerstvom zahraničných vecí v júli 2017 vyhlásenie o americkom bilionárovi a filantropovi Georgeovi Sorosovi, v ktorom ho obvinili z dlhodobého destabilizovania izraelskej vlády za pomoci rôznych neziskových organizácii. Vo februári 2018 izraelský premiér povedal, že Soros financuje protesty proti izraelskému plánu deportovať tisíce afrických žiadateľov o azyl. V podobnom duchu sa nesú aj vyhlásenia Roberta Fica, ktorý Sorosa spája s protestmi po vražde Jána Kuciaka. Keďže rovnako Netanyahu ako aj Fico obviňujú Sorosa z pokusov zvrhnúť vládu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Je nutné však dodať, že názorová zhoda týchto dvoch lídrov ešte neznamená, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Prvýkrát sa Netanyahu vyjadril o Sorosovi negatívne v júli 2017, krátko pred svojou oficiálnou návštevou Maďarska. V tom čase maďarský premiér Viktor Orbán zriadil plagátovu kampaň , ktorá útočila na Sorosa s heslom: \" Nedovoľme, aby sa nakoniec smial Soros! \". Izraelský veľvyslanec v Maďarsku Yossi Amrani kampaň kritizoval a označil ju za antisemitskú . Krátko na to izraelské ministerstvo na príkaz premiéra vyhlásenie doplnilo o vysvetlenie, že Soros je odôvodnene cieľ kritiky , pretože dlhodobo destabilizuje vládu zvolenú v demokratických voľbách. Rovnako Sorosa obvinili z financovania mimovládnych organizácii, ktoré očierňujú židovský štát. Vo februári 2018 izraelský premiér opätovne vzniesol obvinenia voči Sorosovi. Tentokrát ho obvinil z financovania protestov proti nariadeniu izraelskej vlády o o deportáciách afrických migrantov. Robert Fico na svojej tlačovke z 5. marca naznačil, že za prejavom prezidenta Kisku stojí George Soros. Demonštrácie organizované po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej spojil s pokusom o destabilizáciu vlády: \" To, čo sa udialo po vražde novinára, naznačuje, že v tomto štáte je pokus o totálnu destabilizáciu .“ Soros akékoľvek obvinenia odmietol .", "analysis_paragraphs": ["Izraelský premiér Benjamin Netanyahu vydal spoločne s izraelským ministerstvom zahraničných vecí v júli 2017 vyhlásenie o americkom bilionárovi a filantropovi Georgeovi Sorosovi, v ktorom ho obvinili z dlhodobého destabilizovania izraelskej vlády za pomoci rôznych neziskových organizácii. Vo februári 2018 izraelský premiér povedal, že Soros financuje protesty proti izraelskému plánu deportovať tisíce afrických žiadateľov o azyl. V podobnom duchu sa nesú aj vyhlásenia Roberta Fica, ktorý Sorosa spája s protestmi po vražde Jána Kuciaka. Keďže rovnako Netanyahu ako aj Fico obviňujú Sorosa z pokusov zvrhnúť vládu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Je nutné však dodať, že názorová zhoda týchto dvoch lídrov ešte neznamená, že tieto tvrdenia sú pravdivé. Prvýkrát sa Netanyahu vyjadril o Sorosovi negatívne v júli 2017, krátko pred svojou oficiálnou návštevou Maďarska. V tom čase maďarský premiér Viktor Orbán zriadil plagátovu kampaň , ktorá útočila na Sorosa s heslom: \" Nedovoľme, aby sa nakoniec smial Soros! \". Izraelský veľvyslanec v Maďarsku Yossi Amrani kampaň kritizoval a označil ju za antisemitskú . Krátko na to izraelské ministerstvo na príkaz premiéra vyhlásenie doplnilo o vysvetlenie, že Soros je odôvodnene cieľ kritiky , pretože dlhodobo destabilizuje vládu zvolenú v demokratických voľbách. Rovnako Sorosa obvinili z financovania mimovládnych organizácii, ktoré očierňujú židovský štát. Vo februári 2018 izraelský premiér opätovne vzniesol obvinenia voči Sorosovi. Tentokrát ho obvinil z financovania protestov proti nariadeniu izraelskej vlády o o deportáciách afrických migrantov. Robert Fico na svojej tlačovke z 5. marca naznačil, že za prejavom prezidenta Kisku stojí George Soros. Demonštrácie organizované po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej spojil s pokusom o destabilizáciu vlády: \" To, čo sa udialo po vražde novinára, naznačuje, že v tomto štáte je pokus o totálnu destabilizáciu .“ Soros akékoľvek obvinenia odmietol ."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["destabilizovania", "protesty", "Sorosa", "kampaň", "antisemitskú", "kritiky", "protestov", "prejavom", "odmietol"], "url": ["https://www.nytimes.com/2017/07/17/opinion/george-soros-israel-hungary.html", "https://www.dailysabah.com/mideast/2018/02/05/israeli-pm-netanyahu-says-billionaire-soros-behind-protests-on-controversial-deportation-plan", "https://dennikn.sk/1050737/fico-vidi-za-tlakom-na-kalinaka-pokus-o-prevrat-a-sorosa/", "https://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/kampan-ukoncili-plagaty-proti-sorosovi-da-madarska-vlada-odstranit.html", "https://www.theguardian.com/world/2017/jul/12/george-soros-upset-by-anti-semitic-campaign-against-him-in-hungary", "https://uk.reuters.com/article/uk-israel-hungary-soros/israel-backs-hungary-says-financier-soros-is-a-threat-idUKKBN19V1IY", "https://dennikn.sk/minuta/1019240/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461043-fico-obvinuje-kisku-z-destabilizacie-krajiny-preco-bol-u-sorosa/", "https://slovensko.hnonline.sk/1705737-fico-naznacil-ze-za-kiskovym-prejavom-moze-byt-soros-americky-miliardar-reaguje-pre-hn"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:09.912518+00:00"}
{"id": "46804", "numeric_id": 46804, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46804", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Na jar boli hranice zavreté, boli zavreté par týždňov…V súčasnosti sme aj na hraniciach sprísnili režim, tzn., že budú prísnejšie kontroly. A aj z dôvodu, keďže sa šíri nielen britská mutácia, ale šíri sa aj juhoafrická mutácia napr. v Rakúsku v Tirolsku, majú ľudia z Tirolska zakázané cestovať bez testu, čiže musia sa, plošne testovať, majú zakázané cestovať.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na konci februára 2020 zaviedla vláda hraničné kontroly, policajti merali na letiskách ľuďom teplotu a rozdával informačné letáky o blížiacej sa pandémii. 12. marca Slovensko uzavrelo hranice so všetkými okolitými krajinami okrem Poľska, tam sme priechod uzavreli 17. marca. Režim štát uvoľnil 5. júna. Vo februári 2021 polícia opäť sprísnila režim na slovenských hraniciach. Každý človek vstupujúci na územie Slovenska musí podstúpiť 14-dňovú karanténu, PCR testu môže podrobiť najskôr v ôsmy deň po príchode. Polícia oznámila intenzívne kontroly a varovala pred tvorbou kolón. Menšie hraničné priechody uzavrela úplne. Nové opatrenia prišli v reakcii na britskú a juhoafrickú mutáciu koronavírusu. Situácia s juhoafrickým vírusom je vážna v susednom Tirolsku. Od 8. februára rakúska vláda sprísnila opatrenia pre ľudí, ktorí tento región opúšťajú - musia sa preukázať negatívnym testom. Na situáciu dohliadajú ozbrojené sily. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na konci februára 2020 zaviedla vláda hraničné kontroly, policajti merali na letiskách ľuďom teplotu a rozdával informačné letáky o blížiacej sa pandémii. 12. marca Slovensko uzavrelo hranice so všetkými okolitými krajinami okrem Poľska, tam sme priechod uzavreli 17. marca. Režim štát uvoľnil 5. júna. Vo februári 2021 polícia opäť sprísnila režim na slovenských hraniciach. Každý človek vstupujúci na územie Slovenska musí podstúpiť 14-dňovú karanténu, PCR testu môže podrobiť najskôr v ôsmy deň po príchode. Polícia oznámila intenzívne kontroly a varovala pred tvorbou kolón. Menšie hraničné priechody uzavrela úplne. Nové opatrenia prišli v reakcii na britskú a juhoafrickú mutáciu koronavírusu. Situácia s juhoafrickým vírusom je vážna v susednom Tirolsku. Od 8. februára rakúska vláda sprísnila opatrenia pre ľudí, ktorí tento región opúšťajú - musia sa preukázať negatívnym testom. Na situáciu dohliadajú ozbrojené sily. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "uzavrelo", "uzavreli", "uvoľnil", "sprísnila", "oznámila", "prišli", "musia"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/543830-nemocnica-v-michalovciach-prijala-pacienta-s-podozrenim-na-koronavirus/", "https://slovensko.hnonline.sk/2111788-kontroly-na-hraniciach-kvoli-koronavirusu-z-rakuska-sa-k-nam-tvori-10-kilometrova-kolona", "https://www.ta3.com/clanok/1178683/pocet-nakazenych-sa-u-nas-blizi-k-stovke-hranice-zatvara-aj-eu.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=skoncili-obmedzenia-na-hraniciach-s-rakuskom-a-madarskom", "https://slovensko.hnonline.sk/2297107-zmeny-na-hraniciach-bude-povinna-karantena-14-dni-dovodom-je-juhoafricka-mutacia", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=karantena-je-od-stredy-17-februara-povinna-po-prichode-na-slovensko-z-akejkolvek-krajiny-pendleri-maju-vynimku", "https://slovensko.hnonline.sk/2297107-zmeny-na-hraniciach-bude-povinna-karantena-14-dni-dovodom-je-juhoafricka-mutacia", "https://www.austria.info/en/service-and-facts/coronavirus-information/entry-regulations"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:38.200522+00:00"}
{"id": "vr29786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29786", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes, ja si myslím, že Slovensko sa vnútorne dohodlo. Opozícia, aj vládna väčšina sa dohodli, že povinné kvóty nemôžu byť...Dokonca podľa ústavného zákona som bol zaviazaný takýmto mandátom.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ustanovení ústavného zákona č. 397/2004 bol premiér Fico povinný na summite EÚ riadiť sa vôľou Národnej rady, ktorú tá vyjadrila svojim hlasovaním a vyhlásením, a teda zastávať stanovisko odporujúce zavedeniu kvót migrantov v členských štátoch EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér odkazuje na ústavný zákon 397/2004( .pdf ). Článok 2 tohto zákona hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Podľa ustanovení ústavného zákona č. 397/2004 bol premiér Fico povinný na summite EÚ riadiť sa vôľou Národnej rady, ktorú tá vyjadrila svojim hlasovaním a vyhlásením, a teda zastávať stanovisko odporujúce zavedeniu kvót migrantov v členských štátoch EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér odkazuje na ústavný zákon 397/2004( .pdf ). Článok 2 tohto zákona hovorí:"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "SITA", "hlasovaní", "vyhlásení"], "url": ["https://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_6C361A38D03DD9C8C12578700046FB73_SK/$File/397_2004_UZ.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/966362-fico-pripusta-referendum-o-utecencoch-kvoty-odmietame/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35989", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=416243"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:59.796866+00:00"}
{"id": "vr17473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17473", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...pri obrovskom eurofondovom škandále, najväčšom eurofondovom škandále v histórii Slovenska, ktorý sme mali počas leta. Vtedy nám komisia napísala varovný list, čo je veľmi vážne, a tie eurofondy doteraz sú stopnuté.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová vo svojom výroku hovorí o škandále s eurofondmi, ktoré boli vyčlenené na výskum, vedu a inovácie z leta 2017. Cez eurofondy sa mali podporiť projekty na výskum slovenských vedcov. Výskumné univerzity predpokladali, že peniaze sa prerozdelia im, avšak peniaze z tejto výzvy nedostala ani jedna výskumná agentúra, ani Slovenská akadémia vied. Namiesto toho výzvy vyhrali podozrivé schránkové firmy. Pravdou je aj spomínaný varovný list, ktorý Európska komisia naozaj zaslala vtedajšiemu ministrovi Plavčanovi. Týmto listom nám Brusel finančné zdroje mierené na výskum stopol. V prípade týchto škandálov z leta 2017 išlo celkovo o 600 miliónov eur. Ďalšie známe a veľké eurofondové kauzy, ako napríklad kauza Babindol , kde šesť firiem získalo približne 8 miliónov eur z eurofondov, sumou sa ani nepriblížili k veľkosti kauzy okolo eurofondov pre výskum a vývoj. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová vo svojom výroku hovorí o škandále s eurofondmi, ktoré boli vyčlenené na výskum, vedu a inovácie z leta 2017. Cez eurofondy sa mali podporiť projekty na výskum slovenských vedcov. Výskumné univerzity predpokladali, že peniaze sa prerozdelia im, avšak peniaze z tejto výzvy nedostala ani jedna výskumná agentúra, ani Slovenská akadémia vied. Namiesto toho výzvy vyhrali podozrivé schránkové firmy. Pravdou je aj spomínaný varovný list, ktorý Európska komisia naozaj zaslala vtedajšiemu ministrovi Plavčanovi. Týmto listom nám Brusel finančné zdroje mierené na výskum stopol. V prípade týchto škandálov z leta 2017 išlo celkovo o 600 miliónov eur. Ďalšie známe a veľké eurofondové kauzy, ako napríklad kauza Babindol , kde šesť firiem získalo približne 8 miliónov eur z eurofondov, sumou sa ani nepriblížili k veľkosti kauzy okolo eurofondov pre výskum a vývoj. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["eurofondy", "Babindol", "Denník N", "varovnom liste", "HN"], "url": ["https://dennikn.sk/849060/co-by-mal-plavcan-vysvetlit-rukovat-kauzy-eurofondov-na-vedu-v-desiatich-bodoch/", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/kauza-babindol-ako-sa-tocia-eurofondy-v-podohospodarstve/", "https://dennikn.sk/849060/co-by-mal-plavcan-vysvetlit-rukovat-kauzy-eurofondov-na-vedu-v-desiatich-bodoch/", "https://dennikn.sk/842812/skandal-s-eurofondami-je-podla-europskej-komisie-vazny-poslala-nam-varovny-list/", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/1007132-brusel-stopol-peniaze-plavcan-nic-nevysvetlil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:06.446464+00:00"}
{"id": "vr25643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25643", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Slovensko len tento rok vydá na dlhovú službu, to znamená, my len zaplatíme finančným inštitúciám za to, že nám požičiavajú peniaze 1,4 miliardy eur. To je 1,9 percenta HDP.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdivý, že Slovensko vydá na dlhovú službu v roku 2013 1,4 miliardy eur čo tvorí 1,9% HDP. Keďže Štatistický úrad aktuálne nezverejnil výšku HDP za rok 2013, v prepočtoch budeme pracovať s údajmi za rok 2012. Podobný výrok už Demagóg v minulosti podobný výrok overoval: Na telo 2.júna 2013 .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdivý, že Slovensko vydá na dlhovú službu v roku 2013 1,4 miliardy eur čo tvorí 1,9% HDP. Keďže Štatistický úrad aktuálne nezverejnil výšku HDP za rok 2013, v prepočtoch budeme pracovať s údajmi za rok 2012. Podobný výrok už Demagóg v minulosti podobný výrok overoval: Na telo 2.júna 2013 ."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["vydá", "Na telo 2.júna 2013"], "url": ["http://nadhlad.com/content/nahliadnime-rozpoctu-sr-za-rok-2013-co-je-dlhova-sluzba", "http://www.demagog.sk/politici/89/maros-sefcovic/?oblast=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:12.642872+00:00"}
{"id": "46627", "numeric_id": 46627, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46627", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko spolu s Rumunskom, podľa Medzinárodného menového fondu, poskytuje svojim podnikateľom, svojej ekonomike, svojim občanom, jednu z najnižších pomocí v Európe.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Peter Pellegrini zrejme odkazuje na štúdiu Medzinárodného menového fondu z októbra 2020, ktorá mapuje, koľko percent HDP vyčlenili jednotlivé krajiny na zmiernenie dopadov koronakrízy, Slovensko je v rebríćku na chvoste rozvinutých ekonomík s podielom 2,5 až 3 percenta. Rumunsko vykazuje podobný objem peňazí. Číslo však hovorí o „plánovanom” nie skutočne investovanom rozpočtovom balíku. Keďže nie je zrejmé, ako by Slovensko obstálo v takomto porovnaní - takúto štúdiu Demagóg.SK nedohľadal - hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini zrejme odkazuje na štúdiu Medzinárodného menového fondu z októbra 2020, ktorá mapuje, koľko percent HDP vyčlenili jednotlivé krajiny na zmiernenie dopadov koronakrízy, Slovensko je v rebríćku na chvoste rozvinutých ekonomík s podielom 2,5 až 3 percenta. Rumunsko vykazuje podobný objem peňazí. Číslo však hovorí o „plánovanom” nie skutočne investovanom rozpočtovom balíku. Keďže nie je zrejmé, ako by Slovensko obstálo v takomto porovnaní - takúto štúdiu Demagóg.SK nedohľadal - hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu"], "url": ["https://www.elibrary.imf.org/doc/IMF086/29363-9781513558233/29363-9781513558233/Other_formats/Source_PDF/29363-9781513558257.pdf?redirect=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:57.943388+00:00"}
{"id": "49537", "numeric_id": 49537, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49537", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "SNS, ktoré ovládalo ministerstvo obrany, ja neviem koľko rokov, hádam najdlhšiu dobu, však vy máte tú zodpovednosť za to, že v akom stave sú naše ozbrojené sily, lebo viete, v ozbrojených silách to nie je tak, že za pol roka sa niečo obstará. To, v akom stave sú ozbrojené sily dnes, je výsledkom vlády SNS v rokoch 16-20.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rezort obrany najdlhšie viedla strana Smer-SD: počas prvej aj druhej Ficovej vlády v rokoch 2006 - 2010 aj 2012 - 2016. SNS ministerstvo obrany viedla v rokoch 2016 - 2020. Toto obdobie je porovnateľné s 2020 - 2024, kedy malo obranu na starosti hnutie OĽaNO, úradnícka vláda a opäť Smer-SD, je preto zavádzajúce tvrdiť, že stav ozbrojených síl SR je len výsledkom strany SNS.\n\nV prvej vláde Roberta Fica patril rezort obrany Františkovi Kašickému, ktorý podal demisiu, pretože sa médiami prevalila kauza predražených tendrov , v ktorých išlo o tri sporné súťaže na Ministerstve obrany. Kašického nahradil Jaroslav Baška (obidvaja nominanti Smeru-SD). V roku 2012, počas druhej vlády Roberta Fica, mala strana Smer-SD pod palcom všetky ministerstvá. V tejto vláde bol ministrom obrany Martin Glváč. Slovenská národná strana mala obranu len v tretej vláde Roberta Fica a vo vláde Petra Pellegriniho, čiže v rokoch 2016 až 2020. Ministerstvo riadil bývalý vojak Peter Gajdoš. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nS Petrom Gajdošom sa spája kauza nákupu obrnených transportérov. Polícia ho vyšetrovala z dôvodu podozrenia na zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ešte predtým ale vyšla navonok iná kauza z rezortu obrany - išlo o zmiznutie munície z vojenského skladu v Trenčíne. Po nej ale zistili, že chýbajú ďalšie munície z muničného skladu Sklené, čo v tej dobe potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva obrany: \"Môžeme potvrdiť, že v muničnom sklade Sklené chýbajú náboje vo väčšom množstve.\"\n\nPočas rokov 2020 - 2023 vo vláde Igora Matoviča aj Eduarda Hegera mal ministerstvo obrany na starosti Jaroslav Naď z hnutia OĽaNO (dnes Slovensko.) Počas tohto obdobia dosiahlo Slovensko svoj záväzok voči NATO vynakladať na obranu aspoň 2 percentá HDP. V úradníckej vláde Ľudovíta Ódora v roku 2023 bol ministrom obrany Martin Sklenár . V súčasnosti, v štvrtej vláde Roberta Fica, je ministrom obrany Robert Kaliňák .\n\nVyjadrenie Martina Dubéciho pre Demagóg.sk z 22. apríla 2024:\n\n„V mojom hodnotení som vychádzal aj z mojich osobných skúseností, formálneho a je neformálneho vplyvu na ministerstve. Jedná sa o subjektívny hodnotiaci úsudok, samozrejme, formálne to platí, ako píšete.”", "analysis_paragraphs": ["Rezort obrany najdlhšie viedla strana Smer-SD: počas prvej aj druhej Ficovej vlády v rokoch 2006 - 2010 aj 2012 - 2016. SNS ministerstvo obrany viedla v rokoch 2016 - 2020. Toto obdobie je porovnateľné s 2020 - 2024, kedy malo obranu na starosti hnutie OĽaNO, úradnícka vláda a opäť Smer-SD, je preto zavádzajúce tvrdiť, že stav ozbrojených síl SR je len výsledkom strany SNS.", "V prvej vláde Roberta Fica patril rezort obrany Františkovi Kašickému, ktorý podal demisiu, pretože sa médiami prevalila kauza predražených tendrov , v ktorých išlo o tri sporné súťaže na Ministerstve obrany. Kašického nahradil Jaroslav Baška (obidvaja nominanti Smeru-SD). V roku 2012, počas druhej vlády Roberta Fica, mala strana Smer-SD pod palcom všetky ministerstvá. V tejto vláde bol ministrom obrany Martin Glváč. Slovenská národná strana mala obranu len v tretej vláde Roberta Fica a vo vláde Petra Pellegriniho, čiže v rokoch 2016 až 2020. Ministerstvo riadil bývalý vojak Peter Gajdoš. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "S Petrom Gajdošom sa spája kauza nákupu obrnených transportérov. Polícia ho vyšetrovala z dôvodu podozrenia na zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ešte predtým ale vyšla navonok iná kauza z rezortu obrany - išlo o zmiznutie munície z vojenského skladu v Trenčíne. Po nej ale zistili, že chýbajú ďalšie munície z muničného skladu Sklené, čo v tej dobe potvrdila aj hovorkyňa Ministerstva obrany: \"Môžeme potvrdiť, že v muničnom sklade Sklené chýbajú náboje vo väčšom množstve.\"", "Počas rokov 2020 - 2023 vo vláde Igora Matoviča aj Eduarda Hegera mal ministerstvo obrany na starosti Jaroslav Naď z hnutia OĽaNO (dnes Slovensko.) Počas tohto obdobia dosiahlo Slovensko svoj záväzok voči NATO vynakladať na obranu aspoň 2 percentá HDP. V úradníckej vláde Ľudovíta Ódora v roku 2023 bol ministrom obrany Martin Sklenár . V súčasnosti, v štvrtej vláde Roberta Fica, je ministrom obrany Robert Kaliňák .", "Vyjadrenie Martina Dubéciho pre Demagóg.sk z 22. apríla 2024:", "„V mojom hodnotení som vychádzal aj z mojich osobných skúseností, formálneho a je neformálneho vplyvu na ministerstve. Jedná sa o subjektívny hodnotiaci úsudok, samozrejme, formálne to platí, ako píšete.”"], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": ["prvej", "predražených tendrov", "vláde", "mala", "nákupu", "kauza", "potvrdila", "Jaroslav Naď", "dosiahlo", "Martin Sklenár", "Robert Kaliňák"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://domov.sme.sk/c/3703777/odstupujuci-minister-kasicky-zrusil-predrazene-tendre.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://domov.sme.sk/c/20826958/kauza-transportery-gajdos-nakup-preveruje-naka.html", "https://hnonline.sk/slovensko/985117-gajdos-reagoval-na-kauzu-zmiznutej-municie-je-to-skandal-najhrubsieho-zrna-kritizuje-matovicov-poslanec", "https://www.teraz.sk/slovensko/mo-v-municnom-sklade-sklene-chybaju/267771-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-21032020-do-15052023/?csrt=5284562810089157756", "https://www.teraz.sk/ekonomika/na-obranu-ma-v-roku-2023-ist-245-mil/667183-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16052023-do-24102023/?csrt=5284562810089157756", "https://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady-25102023/?csrt=5284562810089157756"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:38.059458+00:00"}
{"id": "vr18122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18122", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vlaky zadarmo celkové náklady sa pohybujú záleží to od príslušného roku od 13 do 17 miliónov eur a pokiaľ ide o celkový počet ľudí, ktorí dnes využívajú vlaky zadarmo, tak hovoríme o 1,2 milióna ľudí. Je to absolútny rekord.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od novembra 2014 funguje na Slovensku bezplatná vlaková preprava pre žiakov, študentov a dôchodcov. Ku koncu augusta 2018 bolo v systéme na bezplatnú prepravu zaregistrovaných 1,16 milióna osôb. Náklady na vlakovú prepravu zadarmo predstavujú ročne podľa odhadov 13 miliónov eur, ale môžu byť aj vyššie. Ministerstvo dopravy a výstavby SR informovalo, že za roky 2015 až 2018 sa na bezplatnú vlakovú prepravu minulo najmenej 52 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od novembra 2014 funguje na Slovensku bezplatná vlaková preprava pre žiakov, študentov a dôchodcov. Ku koncu augusta 2018 bolo v systéme na bezplatnú prepravu zaregistrovaných 1,16 milióna osôb. Náklady na vlakovú prepravu zadarmo predstavujú ročne podľa odhadov 13 miliónov eur, ale môžu byť aj vyššie. Ministerstvo dopravy a výstavby SR informovalo, že za roky 2015 až 2018 sa na bezplatnú vlakovú prepravu minulo najmenej 52 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zaregistrovaných", "Náklady", "ZSSK", "nárast", "evidovala", "SME"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/bezplatnu-prepravu-za-rok-vyuzilo-24-milionov-ludi.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/v-tomto-roku-bezplatnu-prepravu-vyuzilo-vyse-22-milionov-cestujucich.html", "https://nasadoprava.sk/zeleznicna-spolocnost-slovensko-prepravila-za-osem-mesiacov-takmer-48-milionov-cestujucich/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:56.388143+00:00"}
{"id": "46177", "numeric_id": 46177, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46177", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "táto vláda, vláda Igora Matoviča, sa odbavuje na tých najslabších, na dvoch miliónov tých najslabších. Každému priemernému dôchodcovi zoberie 260 EUR mesačne v trinástom dôchodku, každému robotníkovi, tomu najchudobnejšiemu, mu zoberie 33 EUR v rámci minimálnej mzdy. A zoberie ešte aj deťom tie obedy zadarmo. Dokonca nevyplatili mzdu ani tým prekladateľom do posunkovej reči", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová koalícia znižuje sumu, ktorá má byť vyplatená na 13. dôchodok aj výšku minimálnej mzdy. Obedy zadarmo nahrádza, pre sociálne slabé rodiny však zostanú takmer zadarmo. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako celok ako ešte pravdivé. 13. dôchodok Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente. Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur - teda cca o 255 eur menej, ako by dostali podľa predošlých pravidiel. Minimálna mzda Pôvodne mala minimálna mzda v roku 2021 dosiahnuť 60 percent priemernej mzdy, čo by bolo 656 eur. V roku 2020 je na úrovni 580 eur. Nová vláda však túto sumu mení a minimálnu mzdu stanovuje na úrovni 623 eur. Oproti pôvodnej sume tak zamestnanci dostanú menej o 33 eur. Obedy zadarmo, tlmočníci Obedy zadarmo pre deti materských a základných škôl majú byť od budúceho roka zrušené a nahradené dvojnásobným daňovým bonusom. Pre deti nezamestnaných rodičov a zo sociálne slabších rodín budú obedy stáť 1 cent. Začiatkom septembra media priniesli informáciu, že Úrad vlády a rezort vnútra nezaplatili tlmočníkom do posunkového jazyka za ich služby. Má ísť o niekoľko tisíc eur. Štát prisľúbil nápravu.", "analysis_paragraphs": ["Nová koalícia znižuje sumu, ktorá má byť vyplatená na 13. dôchodok aj výšku minimálnej mzdy. Obedy zadarmo nahrádza, pre sociálne slabé rodiny však zostanú takmer zadarmo. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako celok ako ešte pravdivé. 13. dôchodok Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente. Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur - teda cca o 255 eur menej, ako by dostali podľa predošlých pravidiel. Minimálna mzda Pôvodne mala minimálna mzda v roku 2021 dosiahnuť 60 percent priemernej mzdy, čo by bolo 656 eur. V roku 2020 je na úrovni 580 eur. Nová vláda však túto sumu mení a minimálnu mzdu stanovuje na úrovni 623 eur. Oproti pôvodnej sume tak zamestnanci dostanú menej o 33 eur. Obedy zadarmo, tlmočníci Obedy zadarmo pre deti materských a základných škôl majú byť od budúceho roka zrušené a nahradené dvojnásobným daňovým bonusom. Pre deti nezamestnaných rodičov a zo sociálne slabších rodín budú obedy stáť 1 cent. Začiatkom septembra media priniesli informáciu, že Úrad vlády a rezort vnútra nezaplatili tlmočníkom do posunkového jazyka za ich služby. Má ísť o niekoľko tisíc eur. Štát prisľúbil nápravu."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "mali", "malo", "a", "mala", "stanovuje", "zrušené", "nezaplatili"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25176/1", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://demagog.sk/vyrok/45726/", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22351724/minimalna-mzda-na-slovensku-v-roku-2021-stupne-najmenej-na-656-eur.html", "https://www.webnoviny.sk/minimalna-mzda-sa-zvysi-na-623-eur-a-stupnu-aj-priplatky-navrh-presiel-matovicovou-vladou/", "https://e.dennikn.sk/1967147/koalicia-ukazala-balik-za-pol-miliardy-zavedie-sa-tehotenska-davka-autobusy-zadarmo-zrusia-doplatky-na-lieky/", "https://dennikn.sk/2023405/urad-vlady-pol-roka-neplati-tlmocnikom-do-posunkoveho-jazyka-dva-tyzdne-uz-ich-nezavolali-tlmocit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:15.606228+00:00"}
{"id": "vr16394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16394", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "Vysvedčenie za moju prácu dajú ľudia stále vo voľbách. Svojím spôsobom som trikrát takéto vysvedčenie dostal a bolo čím ďalej, tým lepšie. Percentuálne priemer stále stúpal.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Chudík získal od prvých volieb do orgánov VÚC v roku 2001 doposiaľ (voľby 2013), stále viac percent platných hlasov zúčastnených voličov v PSK, pokiaľ porovnávame percentuálne zisky v prvých kolách volieb. Druhé kolo volieb sa uskutočnilo v troch voľbách zo štyroch, pričom aj v rámci druhých kôl získal Chudík stále viac percent hlasov. O absolútnom počte hlasov to však neplatí, keďže v roku 2005 získal menej platných hlasov, ako v roku 2001. Keďže však Chudík hovorí o percentuálnych ziskoch, hodnotíme výrok ako pravdivý. Voľby predsedu samosprávnych krajov (ďalej VÚC) sa konali doposiaľ v SR 4-krát. V Prešovskom samosprávnom kraji (ďalej PSK) získal post župana zakaždým Peter Chudík. Pre posúdenie pravdivosti výroku ( výrok je z 3. apríla 2017) predsedu PSK Chudíka, berieme do úvahy predovšetkým percentuálny podiel hlasov v prvom a druhom kole volieb. Prvé voľby do VÚC sa konali v sobotu, 1. decembra 2001, druhé kolo sa následne konalo v sobotu 15. decembra 2001. V PSK do druhého kola postúpili kandidáti Juraj Kopčák (SDKÚ, KDH) - 34,4% a Peter Chudík (Smer, HZDS) - 27,7 % platných hlasov . Následne v druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 50,01 % platných hlasov, čo predstavuje pri volebnej účasti 18,37 % celkovo 51 816 hlasov. Druhé voľby do VÚC prebehli v sobotu, 26. novembra 2005. Druhé kolo sa konalo v sobotu 10. decembra 2009. V PSK do druhého kola postúpili Peter Chudík (HZDS, SNS, Smer) - 39,9 % a Dušan Hruška (SDKÚ, KDH, DS) - 27,5 % platných hlasov. V druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 53 % platných hlasov, čo predstavuje pri volebnej účasti 13,20 % celkovo 40 952 hlasov. Prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov (VÚC) v roku 2009 prebehlo v sobotu 14. novembra. Druhé kolo sa konalo v sobotu 28. novembra 2009. V PSK do druhého kola postúpil Peter Chudík (Smer, HZDS, HZD, SZS) - 47,2 % a Ján Hudacký (KDH, SDKÚ, SaS) - 24,7 % platných hlasov. V druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 54,1 % platných hlasov , čo predstavuje pri volebnej účasti 19,22 % celkovo 63 179 hlasov. Prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 sa konalo v sobotu 9. novembra 2013. V PSK vyhral prvé kolo so ziskom 53,8 % Peter Chudík (Smer). Volebná účasť v PSK dosiahla 22,13 %, celkovo teda Chudík získal 69 455 hlasov. Keďže jeden z kandidátov na predsedu získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov už v prvom kole, druhé kolo volieb sa nekonalo. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík získal od prvých volieb do orgánov VÚC v roku 2001 doposiaľ (voľby 2013), stále viac percent platných hlasov zúčastnených voličov v PSK, pokiaľ porovnávame percentuálne zisky v prvých kolách volieb. Druhé kolo volieb sa uskutočnilo v troch voľbách zo štyroch, pričom aj v rámci druhých kôl získal Chudík stále viac percent hlasov. O absolútnom počte hlasov to však neplatí, keďže v roku 2005 získal menej platných hlasov, ako v roku 2001. Keďže však Chudík hovorí o percentuálnych ziskoch, hodnotíme výrok ako pravdivý. Voľby predsedu samosprávnych krajov (ďalej VÚC) sa konali doposiaľ v SR 4-krát. V Prešovskom samosprávnom kraji (ďalej PSK) získal post župana zakaždým Peter Chudík. Pre posúdenie pravdivosti výroku ( výrok je z 3. apríla 2017) predsedu PSK Chudíka, berieme do úvahy predovšetkým percentuálny podiel hlasov v prvom a druhom kole volieb. Prvé voľby do VÚC sa konali v sobotu, 1. decembra 2001, druhé kolo sa následne konalo v sobotu 15. decembra 2001. V PSK do druhého kola postúpili kandidáti Juraj Kopčák (SDKÚ, KDH) - 34,4% a Peter Chudík (Smer, HZDS) - 27,7 % platných hlasov . Následne v druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 50,01 % platných hlasov, čo predstavuje pri volebnej účasti 18,37 % celkovo 51 816 hlasov. Druhé voľby do VÚC prebehli v sobotu, 26. novembra 2005. Druhé kolo sa konalo v sobotu 10. decembra 2009. V PSK do druhého kola postúpili Peter Chudík (HZDS, SNS, Smer) - 39,9 % a Dušan Hruška (SDKÚ, KDH, DS) - 27,5 % platných hlasov. V druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 53 % platných hlasov, čo predstavuje pri volebnej účasti 13,20 % celkovo 40 952 hlasov. Prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov (VÚC) v roku 2009 prebehlo v sobotu 14. novembra. Druhé kolo sa konalo v sobotu 28. novembra 2009. V PSK do druhého kola postúpil Peter Chudík (Smer, HZDS, HZD, SZS) - 47,2 % a Ján Hudacký (KDH, SDKÚ, SaS) - 24,7 % platných hlasov. V druhom kole zvíťazil Chudík so ziskom 54,1 % platných hlasov , čo predstavuje pri volebnej účasti 19,22 % celkovo 63 179 hlasov. Prvé kolo volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 sa konalo v sobotu 9. novembra 2013. V PSK vyhral prvé kolo so ziskom 53,8 % Peter Chudík (Smer). Volebná účasť v PSK dosiahla 22,13 %, celkovo teda Chudík získal 69 455 hlasov. Keďže jeden z kandidátov na predsedu získal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov už v prvom kole, druhé kolo volieb sa nekonalo. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "Voľby", "výroku", "voľby", "voľby", "volieb", "volieb"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/20497192/chudik-v-prvych-volbach-si-isiel-po-prehru-odvtedy-stoji-na-cele-zupy.html", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/presovsky-kraj/#p2", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20497192/chudik-v-prvych-volbach-si-isiel-po-prehru-odvtedy-stoji-na-cele-zupy.html", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/presovsky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky/presovsky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/presovsky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/presovsky-kraj/#p2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:40.309559+00:00"}
{"id": "vr26123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26123", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "KSK zodpovedá za 1955 km ciest druhej a tretej triedy.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Slovenskej správy ciest sa v KSK nachádza 586,540 km ciest II. triedy a 1420,316 km ciest III. triedy. Ich celková dĺžka je teda 2006,856 km. Rovnaké údaje uvádza aj dokument na portály KSK VÚC, venujúci sa technickej infraštruktúre KSK.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Slovenskej správy ciest sa v KSK nachádza 586,540 km ciest II. triedy a 1420,316 km ciest III. triedy. Ich celková dĺžka je teda 2006,856 km. Rovnaké údaje uvádza aj dokument na portály KSK VÚC, venujúci sa technickej infraštruktúre KSK."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "dokument", "údaje", "potvrdzuje"], "url": ["http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/infolisty-k_mapam/ke_kraj.pdf", "http://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/phsr/phsr_kapitola_13_1_6_2.pdf", "http://web.vucke.sk/sk/kompetencie/doprava/doprava.html", "http://www.scksk.sk/zmeny-v-stavebno-technickom-stave-ciest-ksk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:16.551249+00:00"}
{"id": "vr35659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35659", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...ba naopak, predstavitelia súčasnej vlády predložili takú sadu pozmeňujúcich návrhov, ktorá sumárne navyšovala deficit ešte o ďalších 500 miliónov eur. Čiže nie že by boli znižovali mieru výdavkov, ale ešte ju navyšovali.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Finančný dopad opozičných návrhov na rozpočet sa nám nepodarilo vyčísliť.", "analysis_paragraphs": ["Finančný dopad opozičných návrhov na rozpočet sa nám nepodarilo vyčísliť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:29.253907+00:00"}
{"id": "vr26679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26679", "speaker": "Stanislav Martinčko", "speaker_party": "KOS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-martincko", "statement": "Tu na tejto stoličke, na tomto živom vysielaní sedel predseda Najvyššieho súdu Slovenska, ktorý povedal občanom, že Slovensko nie je právny štát. Povedal to trikrát v priamom prenose. Na druhý deň premiér krajiny to zdupľoval a povedal, že Slovensko bude právny štát len vtedy, keď občania budú mať viacej peňazí.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanislav Martinčko spomína reláciu V politike (TA3) , kde bol 11. marca 2013 hosťom predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý naozaj povedal, že Slovensko podľa jeho názoru nie je právnym štátom (v kontexte to naznačil v čase 15:25, 32:10 a otvorene to spomenul tri krát v 48. minúte). Robert Fico sa k tejto téme vyjadril v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu až o niekoľko dní, informovali o tom denník SME aj portál aktualne.sk :", "analysis_paragraphs": ["Stanislav Martinčko spomína reláciu V politike (TA3) , kde bol 11. marca 2013 hosťom predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý naozaj povedal, že Slovensko podľa jeho názoru nie je právnym štátom (v kontexte to naznačil v čase 15:25, 32:10 a otvorene to spomenul tri krát v 48. minúte). Robert Fico sa k tejto téme vyjadril v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu až o niekoľko dní, informovali o tom denník SME aj portál aktualne.sk :"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike (TA3)", "SME", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1016174/sudcovia-pod-tlakom-vatikanska-volba.html", "http://www.sme.sk/c/6740680/fico-slovensko-nie-je-pravny-stat.html", "http://aktualne.atlas.sk/premier-fico-slovensko-nie-je-standardny-pravny-stat/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:10.510826+00:00"}
{"id": "vr28233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28233", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Už 22-krát boli zastavené operačné programy (eurofondy, pozn.), čo existujú...", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "http://eurofondy.webnode.sk/", "analysis_paragraphs": ["http://eurofondy.webnode.sk/"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["podľa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/327502-statu-chybaju-pozastavene-platby-z-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:37.317081+00:00"}
{"id": "vr34586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34586", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...táto pracovná skupina dostala odo mňa aj zadanie otázku, či je vhodné a prospešné v danej chvíli zlúčiť inštitucionálne Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Odpoveď bola, že nie. Naopak aj táto pracovná skupina a potom aj ta analýza, o ktorej ste spomínali, hovorili o prospešnosti priestorového spojenia dvoch samostatných inštitúcií, kde samozrejme vieme, aký je stav, obi dve pôsobia v predimenzovaných, drahých zaostalých  budovách.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento materiál okrem iného potvrdzuje Maďaričove slová o neodporúčaní fúzie verejnoprávnych inštitúcií a preferovaní ich spoločného nasťahovania do jedného priestoru :\n\nTeoreticky je možné uvažovať o hocijakom usporiadaní, avšak prakticky má zmysel rozvíjať len také, ktoré sú v našej demokratickej spoločnosti aj reálne uskutočniteľné, čiže:\n\nPre takto postavené podmienky dnes prakticky neexistuje uskutočniteľné riešenie spoločného organizačného usporiadania, keďže manažmenty STV a SRo považujú formálne spájanie verejnoprávnych vysielateľov do jednej organizácie v akejkoľvek forme za nepotrebné, resp. nežiaduce. Vo svojom spoločnom stanovisku však uvádzajú, že vidia priestor na možnú spoluprácu vo viacerých oblastiach.\n\nV najbližších rokoch je najrealistickejšou možnou zmenou vybudovanie jedného komplexu pre STV, SRo a prípadne aj TASR, ktorý by sa mohol rozvinúť napríklad v priestoroch v blízkosti novostavby Slovenského národného divadla a prispieť tak k vytvoreniu širšej kultúrnej zóny – nového národného centra kultúry a médií.\n\n...\n\nVýstavba nového komplexu ako impulz na revitalizáciu a modernizáciu verejnoprávnych médií v zmysle európskych očakávaní a národno-štátnych záujmov bude významným príspevkom Slovenska ku konkurencieschopnosti Európy. Rozvojom našej národnej kultúry možno prispieť k diverzite národných kultúr v Európe, ktorá je dnes už rozpoznaným strategickým zdrojom jej globálnej konkurencieschopnosti.", "analysis_paragraphs": ["Tento materiál okrem iného potvrdzuje Maďaričove slová o neodporúčaní fúzie verejnoprávnych inštitúcií a preferovaní ich spoločného nasťahovania do jedného priestoru :", "Teoreticky je možné uvažovať o hocijakom usporiadaní, avšak prakticky má zmysel rozvíjať len také, ktoré sú v našej demokratickej spoločnosti aj reálne uskutočniteľné, čiže:", "Pre takto postavené podmienky dnes prakticky neexistuje uskutočniteľné riešenie spoločného organizačného usporiadania, keďže manažmenty STV a SRo považujú formálne spájanie verejnoprávnych vysielateľov do jednej organizácie v akejkoľvek forme za nepotrebné, resp. nežiaduce. Vo svojom spoločnom stanovisku však uvádzajú, že vidia priestor na možnú spoluprácu vo viacerých oblastiach.", "V najbližších rokoch je najrealistickejšou možnou zmenou vybudovanie jedného komplexu pre STV, SRo a prípadne aj TASR, ktorý by sa mohol rozvinúť napríklad v priestoroch v blízkosti novostavby Slovenského národného divadla a prispieť tak k vytvoreniu širšej kultúrnej zóny – nového národného centra kultúry a médií.", "...", "Výstavba nového komplexu ako impulz na revitalizáciu a modernizáciu verejnoprávnych médií v zmysle európskych očakávaní a národno-štátnych záujmov bude významným príspevkom Slovenska ku konkurencieschopnosti Európy. Rozvojom našej národnej kultúry možno prispieť k diverzite národných kultúr v Európe, ktorá je dnes už rozpoznaným strategickým zdrojom jej globálnej konkurencieschopnosti."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:33.605678+00:00"}
{"id": "vr25555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25555", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "INEKO, ktoré pán Maňka spomínal, vyhodnocuje Banskobystrický kraj ako najmenej zdravý, posledný z hľadiska finančného zdravia. Finančné zdravie sa skladá z 15 položiek, nie len zo vzťahu k bankám.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "BBSK je skutočne hodnotený INEKOm ako posledný podľa kategórie finančné zdravie, táto kategória však má iba 5 indikátorov, a nie 15, ako tvrdí Ľudovít Kaník. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. INEKO skutočne vyhodnocuje Banskobystrický samosprávny kraj ako posledný z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. \"Finančné zdravie mesta, obce alebo VÚC vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnému mestu, obci alebo VÚC hospodárenie spôsobuje, alebo nespôsobuje problémy. ... Celkové skóre finančného zdravia obce / VÚC sa počíta ako vážený priemer zo skóre, ktoré dosiahla každá z piatich zložiek - Celkový dlh, Dlhová služba, Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, Okamžitá likvidita a Základná bilancia.\" INEKO pri posudzovaní finančnej stability obcí, miest a krajov používa 15 indikátorov. Podľa INEKO však kategória \" finančné zdravie \" nahrádza pätnásť indikátorov finančnej stability jedným číslom a je postavené na piatich z týchto indikátorov - celkový dlh, dlhová služba, záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, okamžitá likvidita a základná bilancia. Nie je teda pravdou, že finančné zdravie sa skladá z 15 položiek, ako hovorí Ludovít Kaník. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["BBSK je skutočne hodnotený INEKOm ako posledný podľa kategórie finančné zdravie, táto kategória však má iba 5 indikátorov, a nie 15, ako tvrdí Ľudovít Kaník. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. INEKO skutočne vyhodnocuje Banskobystrický samosprávny kraj ako posledný z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. \"Finančné zdravie mesta, obce alebo VÚC vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie udržateľné a či príslušnému mestu, obci alebo VÚC hospodárenie spôsobuje, alebo nespôsobuje problémy. ... Celkové skóre finančného zdravia obce / VÚC sa počíta ako vážený priemer zo skóre, ktoré dosiahla každá z piatich zložiek - Celkový dlh, Dlhová služba, Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, Okamžitá likvidita a Základná bilancia.\" INEKO pri posudzovaní finančnej stability obcí, miest a krajov používa 15 indikátorov. Podľa INEKO však kategória \" finančné zdravie \" nahrádza pätnásť indikátorov finančnej stability jedným číslom a je postavené na piatich z týchto indikátorov - celkový dlh, dlhová služba, záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, okamžitá likvidita a základná bilancia. Nie je teda pravdou, že finančné zdravie sa skladá z 15 položiek, ako hovorí Ludovít Kaník. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "INEKO", "finančné zdravie"], "url": ["http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25", "http://obce.ineko.sk/metodika/#co_je_financne_zdravie", "http://obce.ineko.sk/metodika/#co_je_financne_zdravie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:30.655125+00:00"}
{"id": "vr32284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32284", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Štát chce zodpovedne realizovať svoju úlohu, ktorú má z Ústavy, a to zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu. Na základe ústavy má štát zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia. Ministerka zdravotníctva parafrázuje Článok 40 Ústavy SR , ktorý znie: \"Každý má právo na ochranu zdravia. N a základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok , ktoré ustanoví zákon.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu. Na základe ústavy má štát zabezpečiť bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia. Ministerka zdravotníctva parafrázuje Článok 40 Ústavy SR , ktorý znie: \"Každý má právo na ochranu zdravia. N a základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok , ktoré ustanoví zákon.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:49.199811+00:00"}
{"id": "vr38258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38258", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Takisto v ústave bolo veľmi jasne napísané, že bude Maďarsko podporovať uplatňovanie kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maďarská ústava ( .pdf ) Zmienku o kolektívnych právach sme v novej ústave nenašli. Jej článok D vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\")", "analysis_paragraphs": ["Maďarská ústava ( .pdf ) Zmienku o kolektívnych právach sme v novej ústave nenašli. Jej článok D vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\")"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://tasz.hu/files/tasz/imce/constitution_in_english__government_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:19.456749+00:00"}
{"id": "49952", "numeric_id": 49952, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49952", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Parlament štyri mesiace nezasadal. Ja tam mám od novembra návrhy zákonov, o ktorých nie som schopná informovať mojich kolegov v parlamente, o ktorých nie sme schopní hlasovať, o ktorých nie sme schopní rokovať, pretože táto vláda naďalej rieši samých seba.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kvôli kríze vo vládnej koalícii parlament riadne nezasadal od 11. decembra 2024. Rokovania odvtedy prebiehali už iba prostredníctvom mimoriadnych schôdzí, počas ktorých sa buď odprezentovali len vládne návrhy alebo nebol parlament uznášaniaschopný. Aktuálne čaká v parlamente na prerokovanie viac ako sto návrhov zákonov, pričom niektoré sa na rokovanie nedostali takmer pol roka. Nie je tak pravdou, že by parlament nezasadal štyri mesiace, ako to hovorí Marcinková, keďže od skončenia poslednej riadnej schôdze po vyslovenie výroku ubehli tri mesiace. Od novembra nebol prerokovaný len jeden návrh uznesenia, ktorý Marcinková podala. Zo strany Marcinkovej ide o zveličovanie a jej výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nDoposiaľ poslednou riadnou schôdzou parlamentu bola 23. schôdza , ktorá sa konala od 26. novembra do 11. decembra 2024, teda 3 mesiace pred vyslovením výroku poslankyne Marcinkovej.\n\nStretnutia parlamentu prebiehali odvtedy už iba prostredníctvom mimoriadnych schôdzí, počas ktorých sa buď odprezentovali vládne návrhy alebo nebol parlament uznášaniaschopný . Niektoré návrhy boli stiahnuté priamo prekladateľmi, alebo presunuté na inú schôdzu.\n\nAktuálne čaká v parlamente viac ako sto návrhov zákonov, pričom niektoré sa na rokovanie nedostali takmer pol roka.\n\nSamotná Vladimíra Marcinková je priamo podpísaná pod niekoľkými návrhmi, ktoré parlament ešte neprerokoval. Z novembra však pochádza iba jeden takýto návrh , ktorý Marcinková predložila spolu s ďalšími poslankyňami 26. novembra. Návrh uznesenia sa týka odsúdenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách. Ďalšie Marcinkovej neprerokované návrhy boli podané až z januára 2025.\n\nSituácia bola spôsobená koaličnou krízou, počas ktorej nemala koalícia v parlamente pohodlnú väčšinu hlasov. Problematickou sa stala skupina nespokojných poslancov strany Hlas-SD, bez ktorej tvorí koaličnú väčšinu len 76 hlasov. Pred tým zas rebelovali poslanci okolo Rudolfa Huliaka, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS.\n\nPremiér však uzatvoril dohodu o podpore vládnej koalície najprv s poslancami okolo Rudolfa Huliaka a neskôr aj s Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom. Huliak sa stal minister športu a cestovného ruchu Migaľ bol zas vymenovaný za ministra informatizácie a regionálneho rozvoja. Koalícia by tak mala mať k dispozícii podľa slov premiéra 79 hlasov.\n\nNajbližšie rokovanie parlamentu je naplánované na 25. marec 2025.\n\nVyjadrenie poslaneckej asistentky Vladimíry Marcinkovej pre Demagog.sk z 21. 3. 2025: \"Pani poslankyňa svojím výrokom narážala najmä na jej návrh, ktorý predložila do parlamentu a doposiaľ o ňom kvôli nezvolaniu riadnej schôdze nebolo možné rokovať.\n\nPani poslankyňa predložila do Národnej rady uznesenie dňa 26. novembra 2024. Toto uznesenie je zaradené až do programu schôdze, ktorá začne 25. marca 2025, pričom je to 76. bod programu. Reálne rokovať o tomto bode sa bude v lehote viac ako štyroch mesiacov od jeho podania. Táto situácia je spôsobená tým, že nebola zvolaná riadna schôdza parlamentu, ktorá mala byť 4. februára 2025, tak ako je uvedené v Harmonograme schôdzí na rok 2025, podľa ktorého sa poslanci riadia.\n\nZároveň dopĺňame, že v čase výroku pani poslankyne v relácii Na telo dňa 16. Marca 2025 nebolo jasné, či schôdza so začiatkom 25. marca bude zvolaná a v prípade, že áno v akej podobe, nakoľko koaličná kríza v danom čase nebola vyriešená.\"", "analysis_paragraphs": ["Kvôli kríze vo vládnej koalícii parlament riadne nezasadal od 11. decembra 2024. Rokovania odvtedy prebiehali už iba prostredníctvom mimoriadnych schôdzí, počas ktorých sa buď odprezentovali len vládne návrhy alebo nebol parlament uznášaniaschopný. Aktuálne čaká v parlamente na prerokovanie viac ako sto návrhov zákonov, pričom niektoré sa na rokovanie nedostali takmer pol roka. Nie je tak pravdou, že by parlament nezasadal štyri mesiace, ako to hovorí Marcinková, keďže od skončenia poslednej riadnej schôdze po vyslovenie výroku ubehli tri mesiace. Od novembra nebol prerokovaný len jeden návrh uznesenia, ktorý Marcinková podala. Zo strany Marcinkovej ide o zveličovanie a jej výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Doposiaľ poslednou riadnou schôdzou parlamentu bola 23. schôdza , ktorá sa konala od 26. novembra do 11. decembra 2024, teda 3 mesiace pred vyslovením výroku poslankyne Marcinkovej.", "Stretnutia parlamentu prebiehali odvtedy už iba prostredníctvom mimoriadnych schôdzí, počas ktorých sa buď odprezentovali vládne návrhy alebo nebol parlament uznášaniaschopný . Niektoré návrhy boli stiahnuté priamo prekladateľmi, alebo presunuté na inú schôdzu.", "Aktuálne čaká v parlamente viac ako sto návrhov zákonov, pričom niektoré sa na rokovanie nedostali takmer pol roka.", "Samotná Vladimíra Marcinková je priamo podpísaná pod niekoľkými návrhmi, ktoré parlament ešte neprerokoval. Z novembra však pochádza iba jeden takýto návrh , ktorý Marcinková predložila spolu s ďalšími poslankyňami 26. novembra. Návrh uznesenia sa týka odsúdenia všetkých foriem násilia páchaného na ženách. Ďalšie Marcinkovej neprerokované návrhy boli podané až z januára 2025.", "Situácia bola spôsobená koaličnou krízou, počas ktorej nemala koalícia v parlamente pohodlnú väčšinu hlasov. Problematickou sa stala skupina nespokojných poslancov strany Hlas-SD, bez ktorej tvorí koaličnú väčšinu len 76 hlasov. Pred tým zas rebelovali poslanci okolo Rudolfa Huliaka, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke SNS.", "Premiér však uzatvoril dohodu o podpore vládnej koalície najprv s poslancami okolo Rudolfa Huliaka a neskôr aj s Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom. Huliak sa stal minister športu a cestovného ruchu Migaľ bol zas vymenovaný za ministra informatizácie a regionálneho rozvoja. Koalícia by tak mala mať k dispozícii podľa slov premiéra 79 hlasov.", "Najbližšie rokovanie parlamentu je naplánované na 25. marec 2025.", "Vyjadrenie poslaneckej asistentky Vladimíry Marcinkovej pre Demagog.sk z 21. 3. 2025: \"Pani poslankyňa svojím výrokom narážala najmä na jej návrh, ktorý predložila do parlamentu a doposiaľ o ňom kvôli nezvolaniu riadnej schôdze nebolo možné rokovať.", "Pani poslankyňa predložila do Národnej rady uznesenie dňa 26. novembra 2024. Toto uznesenie je zaradené až do programu schôdze, ktorá začne 25. marca 2025, pričom je to 76. bod programu. Reálne rokovať o tomto bode sa bude v lehote viac ako štyroch mesiacov od jeho podania. Táto situácia je spôsobená tým, že nebola zvolaná riadna schôdza parlamentu, ktorá mala byť 4. februára 2025, tak ako je uvedené v Harmonograme schôdzí na rok 2025, podľa ktorého sa poslanci riadia.", "Zároveň dopĺňame, že v čase výroku pani poslankyne v relácii Na telo dňa 16. Marca 2025 nebolo jasné, či schôdza so začiatkom 25. marca bude zvolaná a v prípade, že áno v akej podobe, nakoľko koaličná kríza v danom čase nebola vyriešená.\""], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["23. schôdza", "návrhy", "uznášaniaschopný", "Niektoré", "návrhy", "presunuté", "sto", "pochádza", "návrh", "Návrh", "podané", "skupina", "76", "rebelovali", "uzatvoril", "Huliak", "Migaľ", "mať", "naplánované", "uznesenie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=536#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=543#current", "https://sita.sk/odvolavanie-tarabu-sa-v-parlamente-nezacalo-rovnaky-scenar-sa-ocakava-aj-pri-ministerke-simkovicovej-video/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=537#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=538#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=539#current", "https://spravy.stvr.sk/2025/02/poslancov-nr-sr-caka-v-marci-vyse-sto-navrhov-riadna-schodza-parlamentu-bola-naposledy-vlani/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=9&DatumOd=2024-11-1%200:0:0&DatumDo=2024-11-30%2023:59:59&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=1042&Ciastka=&CisloZz=&SchvaleneOd=1.%201.%201900%200:00:00&SchvaleneDo=1.%201.%202100%200:00:00", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=622", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=622", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=9&DatumOd=2024-10-1%200:0:0&DatumDo=2025-1-31%200:0:0&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=1042&Ciastka=&CisloZz=&SchvaleneOd=1.%201.%201900%200:00:00&SchvaleneDo=1.%201.%202100%200:00:00", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738565-situacia-v-hlase-sa-komplikuje-migalovci-na-sneme-chybaju-nechceme-eskalovat-napatie-vnimame-dalsie-utoky/", "https://hnonline.sk/slovensko/96199147-huliak-tvrdi-ze-koalicia-nazbiera-pri-najblizsej-schodzi-parlamentu-76-hlasov-ste-zlepenec-reaguje-majersky", "https://domov.sme.sk/c/23441316/ficova-vlada-huliak-taraba.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/744910-koniec-krizy-premier-fico-sa-dohodol-s-migalom-a-aj-salitrosom/strana-2/", "https://mincrs.sk/minister-cestovneho-ruchu-a-sportu-rudolf-huliak-sa-stal-novym-clenom-rady-vlady-sr-pre-protidrogovu-politiku/", "https://mirri.gov.sk/aktuality/minister/novym-ministrom-mirri-sr-sa-stal-samuel-migal/", "https://www.ta3.com/clanok/985767/fico-oznamil-ze-na-najblizsej-schodzi-bude-obnovena-79-ka-poslanci-by-si-konecne-mali-volit-sefa", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/743989-migal-uz-nerokuje-len-s-koaliciou-stretol-sa-aj-s-ps/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=622"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:48.586545+00:00"}
{"id": "vr15003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15003", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...sa týka kauzy CT, áno, Piešťany, predsa sa generálny prokurátor vyjadril tento týždeň, že pokračuje v riešení tejto veci vo vyšetrovaní a že mediálne informácie sú nesprávne.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová Petera Pellegriniho o tom, že generálny prokurátor pokračuje v riešení kauzy CT, sa dajú potvrdiť vyhlásením Andrey Predajňovej, hovorkyne GP, z 21.apríla 2016. Tiež boli kritizované vyhlásenia médií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slová Petera Pellegriniho o tom, že generálny prokurátor pokračuje v riešení kauzy CT, sa dajú potvrdiť vyhlásením Andrey Predajňovej, hovorkyne GP, z 21.apríla 2016. Tiež boli kritizované vyhlásenia médií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásením", "zrušenie všetkých obvinení", "uviedla"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1082357/media-a-politici-v-kauze-ct-zamlciavaju-fakty-tvrdi-prokuratura.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389989-obvinenia-v-kauze-ct-prokuratura-zrusila-stihanie-vsak-pokracuje/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389989-obvinenia-v-kauze-ct-prokuratura-zrusila-stihanie-vsak-pokracuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:47.118091+00:00"}
{"id": "vr16005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16005", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Dnes už amnestia môže byť vydaná len na to, keď je rozhodnuté o vine a treste. To znamená, že už nemôže byť vydaná amnestia od roku 2001, aká mohla byť vydaná v roku 1998.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred rokom 2001 mal prezident v právomoci 3 druhy amnestie alebo milosti: abolíciu, agraciáciu a rehabilitáciu. Po novelizácii zákona z 23. februára 2001 abolícia zo znenia zákona zmizla. V praxi ide o zmenu vďaka ktorej je možné udeliť amnestiu len na už existujúci, právoplatný rozsudok udelený súdom. Abolícia, naopak, umožňovala použiť amnestiu aj pred začatím trestného konania alebo zastaviť konanie, ak už bolo zahájené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Vo forme amnestie alebo milosti môže tradične hlava štátu, prípadne iný ústavný orgán a) prikázať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a v prípade, ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo – tzv. abolícia; b) rozhodnúť o odpustení alebo zmiernení trestu – tzv. agraciácia alebo c) rozhodnúť o zahladení odsúdenia, resp. o inom spôsobe odstránenia nepriaznivých dôsledkov odsúdenia – tzv. rehabilitácia.\" (projustice.sk) Udeľovanie amnestií patrí k právomociam prezidenta Slovenskej republiky. Na webstránke prezident.sk je uvedené, že: \" Použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia).\" Ústavný zákon z 23. februára 2001, okrem mnohých iných zmien, ktoré priniesol, upravuje aj právomoci prezidenta: \"55. V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie: „j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,“ Rozdiel medzi milosťou a amnestiou je v ich \"početnosti\". Podľa projustice.sk je milosť aplikáciou práva, ktorá sa dotýka konkrétnej osoby, zatiaľ čo amnestia má hromadnú povahu. Nesmeruje voči menovite určeným osobám, ale k bližšie neurčeným osobám, ktoré však spĺňajú stanovené predpoklady. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pred rokom 2001 mal prezident v právomoci 3 druhy amnestie alebo milosti: abolíciu, agraciáciu a rehabilitáciu. Po novelizácii zákona z 23. februára 2001 abolícia zo znenia zákona zmizla. V praxi ide o zmenu vďaka ktorej je možné udeliť amnestiu len na už existujúci, právoplatný rozsudok udelený súdom. Abolícia, naopak, umožňovala použiť amnestiu aj pred začatím trestného konania alebo zastaviť konanie, ak už bolo zahájené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Vo forme amnestie alebo milosti môže tradične hlava štátu, prípadne iný ústavný orgán a) prikázať, aby sa trestné stíhanie nezačínalo a v prípade, ak už bolo začaté, aby sa v ňom nepokračovalo – tzv. abolícia; b) rozhodnúť o odpustení alebo zmiernení trestu – tzv. agraciácia alebo c) rozhodnúť o zahladení odsúdenia, resp. o inom spôsobe odstránenia nepriaznivých dôsledkov odsúdenia – tzv. rehabilitácia.\" (projustice.sk) Udeľovanie amnestií patrí k právomociam prezidenta Slovenskej republiky. Na webstránke prezident.sk je uvedené, že: \" Použitie inštitútu amnestie umožňuje prezidentovi hromadné odpustenie trestov za určité trestné činy, pričom na jej platnosť sa vyžaduje aj podpis predsedu vlády Slovenskej republiky alebo ním povereného ministra (tzv. kontrasignácia).\" Ústavný zákon z 23. februára 2001, okrem mnohých iných zmien, ktoré priniesol, upravuje aj právomoci prezidenta: \"55. V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie: „j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,“ Rozdiel medzi milosťou a amnestiou je v ich \"početnosti\". Podľa projustice.sk je milosť aplikáciou práva, ktorá sa dotýka konkrétnej osoby, zatiaľ čo amnestia má hromadnú povahu. Nesmeruje voči menovite určeným osobám, ale k bližšie neurčeným osobám, ktoré však spĺňajú stanovené predpoklady. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["prezident.sk", "Ústavný zákon", "projustice.sk"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/milosti-a-amnestie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/90/20020101", "http://www.projustice.sk/ustavne-pravo/amnestia-kto-rozhoduje-o-jej-udeleni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:02.691777+00:00"}
{"id": "vr36350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36350", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale tak samozrejme seba nezaťažíte, lebo sebe doprajete byt, ktorý stál 56 tisíc korún.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ priznal , že za byt zaplatil 54000 Sk. Záležitosť je oproti prípadu Žitňanskej a Mikloša závažnejší vzhľadom na to, že Figeľ v čase akceptovania bytu pracoval ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a hlavný slovenský vyjednávač vstupu do Európskej únie, ako to uvádza denník SME .", "analysis_paragraphs": ["Figeľ priznal , že za byt zaplatil 54000 Sk. Záležitosť je oproti prípadu Žitňanskej a Mikloša závažnejší vzhľadom na to, že Figeľ v čase akceptovania bytu pracoval ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a hlavný slovenský vyjednávač vstupu do Európskej únie, ako to uvádza denník SME ."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "zaplatil", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-46886480-figel-da-lacny-byt-od-mesta-charite", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217380", "http://www.sme.sk/c/5599033/figel-stratil-nervy-pre-byt-utiekol-pred-kamerou.html#ixzz12ktn7ZLc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:44.775846+00:00"}
{"id": "vr35693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35693", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rodia sa mechanizmy, rodí sa spôsob prípravy štátneho rozpočtu, rodí sa v situácii, keď obce od nás pýtajú 400 miliónov korún, keď v príjmoch nám chýba 645 miliónov eur a tak ďalej.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tieto, a ani iné, čísla týkajúce sa týchto otázok sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Tieto, a ani iné, čísla týkajúce sa týchto otázok sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:07.187800+00:00"}
{"id": "vr14607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14607", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má najvyšší hospodársky rast v EÚ za posledný štvrťrok 2015.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Eurostat vydal 12. februára 2016 prvé odhady rasto v 4. štvrťroku 2015. Slovensko má rast 4 % HDP, čo je vôbec najviac v rámci EÚ. Problémom však je to, že pre viaceré krajiny (Írsko, Luxembursko, Česko, Malta, Švédsko) nie sú dáta za 4. štvrťrok dostupné. Je pritom veľmi pravdepodobné (aj na základe Q3 2015 viď graf nižšie), že práve tieto krajiny nás v raste predstihnú. Vyššie uvedené dáta sú aktuálnym odhadom. V databáze Eurostat priamo na stránke, sú pravdepodobne staršie odhady. Podľa nich malo v 4. štvrťroku 2015 minimálne Švédsko vyšší rast ako Slovensko. Zároveň pre 4. štvrťrok 2015 nie sú dáta dostupné pre viaceré krajiny. Niektoré z nich (Írsko, Luxembursko, Česko, Malta) pritom budú mať rast niekde na alebo dokonca nad úrovňou Slovenska. Za aktuálnejšie dáta však berieme tie zo správy 12.februára 2016 (viď vyššie). Týždenný prehľad Slovenskej sporiteľne, vychádzajúci z dát Eurostat uvádza , že rast v 4. štvrťroku 2015 bol najvyšší rast od roku 2010: \"Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku vlaňajška ešte zrýchlil, až na 4,2 % medziročne. Rýchly odhad za 4Q15 prekonal naše pôvodné očakávania miernejšieho rastu, ako aj konsenzus trhu (3,9 %). Vzhľadom na rýchle čerpanie eurofondov ku koncu roka sme však videli riziká smerom nahor. Celkovo dosiahol rast HDP vlani priemer 3,6 %, čo je najrýchlejší rast od roku 2010 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat vydal 12. februára 2016 prvé odhady rasto v 4. štvrťroku 2015. Slovensko má rast 4 % HDP, čo je vôbec najviac v rámci EÚ. Problémom však je to, že pre viaceré krajiny (Írsko, Luxembursko, Česko, Malta, Švédsko) nie sú dáta za 4. štvrťrok dostupné. Je pritom veľmi pravdepodobné (aj na základe Q3 2015 viď graf nižšie), že práve tieto krajiny nás v raste predstihnú. Vyššie uvedené dáta sú aktuálnym odhadom. V databáze Eurostat priamo na stránke, sú pravdepodobne staršie odhady. Podľa nich malo v 4. štvrťroku 2015 minimálne Švédsko vyšší rast ako Slovensko. Zároveň pre 4. štvrťrok 2015 nie sú dáta dostupné pre viaceré krajiny. Niektoré z nich (Írsko, Luxembursko, Česko, Malta) pritom budú mať rast niekde na alebo dokonca nad úrovňou Slovenska. Za aktuálnejšie dáta však berieme tie zo správy 12.februára 2016 (viď vyššie). Týždenný prehľad Slovenskej sporiteľne, vychádzajúci z dát Eurostat uvádza , že rast v 4. štvrťroku 2015 bol najvyšší rast od roku 2010: \"Podľa predbežného odhadu Štatistického úradu rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku vlaňajška ešte zrýchlil, až na 4,2 % medziročne. Rýchly odhad za 4Q15 prekonal naše pôvodné očakávania miernejšieho rastu, ako aj konsenzus trhu (3,9 %). Vzhľadom na rýchle čerpanie eurofondov ku koncu roka sme však videli riziká smerom nahor. Celkovo dosiahol rast HDP vlani priemer 3,6 %, čo je najrýchlejší rast od roku 2010 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "uvádza"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7156138/2-12022016-BP-EN.pdf/bba8f85f-cab6-4482-a3a4-29bc087cec42", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina011&language=en", "https://demagog.sk/vyrok/www.slsp.sk/content/dam/sk/slsp/www-slsp-sk/documents/footer_pdfs/tyzdennik_20160215.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:10.294169+00:00"}
{"id": "vr29542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29542", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Rozpočet Štátneho fondu rozvoja bývania bude navýšený o 118 mil. eur smerujúcich na projekty obnovy 25-tisíc bytoviek.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozpočet ŠFRB je pre rok 2015 skutočne navýšený o 118 mil. eur, z čoho približne 103,5 mil. poskytuje európsky štrukturálny fond JESSICA II a zvyšných 14,5 mil. eur činí zostatok fondu z predchádzajúcich rokov. Aktualizovaný rozpočet uvádza, že toto navýšenie rozpočtu má smerovať na obnovu 22 000 bytových jednotiek. Pretože sa nejedná o 25-tisíc, ale 22-tisíc bytoviek, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štátny fond rozvoja bývania 24. februára 2015 informoval : \"Rozpočet ŠFRB bude zvýšený aj o zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov a to vo výške 14 532 774,- EUR. Celkovo sa tak rozpočet ŠFRB pre rok 2015 navýši z pôvodných 174 500 000,- EUR o sumu 118 072 774,- EUR, čo predstavuje konečnú sumu v hodnote 292 572 774 ,- EUR. Uvedené financie sa použijú na obnovu bytových domov vo forme zateplenia, odstránenia systémových porúch, výmenu výťahov, výmenu spoločných rozvodov, vybudovanie bezbariérových prístupov. Navýšením rozpočtu, ŠFRB podporí obnovu ďalších 22 000 bytových jednotiek. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet ŠFRB je pre rok 2015 skutočne navýšený o 118 mil. eur, z čoho približne 103,5 mil. poskytuje európsky štrukturálny fond JESSICA II a zvyšných 14,5 mil. eur činí zostatok fondu z predchádzajúcich rokov. Aktualizovaný rozpočet uvádza, že toto navýšenie rozpočtu má smerovať na obnovu 22 000 bytových jednotiek. Pretože sa nejedná o 25-tisíc, ale 22-tisíc bytoviek, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štátny fond rozvoja bývania 24. februára 2015 informoval : \"Rozpočet ŠFRB bude zvýšený aj o zostatok finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov a to vo výške 14 532 774,- EUR. Celkovo sa tak rozpočet ŠFRB pre rok 2015 navýši z pôvodných 174 500 000,- EUR o sumu 118 072 774,- EUR, čo predstavuje konečnú sumu v hodnote 292 572 774 ,- EUR. Uvedené financie sa použijú na obnovu bytových domov vo forme zateplenia, odstránenia systémových porúch, výmenu výťahov, výmenu spoločných rozvodov, vybudovanie bezbariérových prístupov. Navýšením rozpočtu, ŠFRB podporí obnovu ďalších 22 000 bytových jednotiek. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-27", "analysis_sources": {"text": ["navýšenie", "informoval"], "url": ["http://www.sfrb.sk/sites/default/files/TS_2015_02_24_ZMENA%20ROZPO%C4%8CTU%20%C5%A0FRB%20www.pdf", "http://www.sfrb.sk/sites/default/files/TS_2015_02_24_ZMENA%20ROZPO%C4%8CTU%20%C5%A0FRB%20www.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:58.127383+00:00"}
{"id": "vr28331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28331", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Gro sa tých projektov, ktoré boli spomínané (v súvislosti okolo kauzy agentúry Star EU, pozn.), týkalo operačného programu Ropka. Ropku v 2008 sme ani my ako strana nemali.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Star EU zarábala v tendroch regionálneho operačného programu (ROP), v ktorých v rokoch 2008 - 2011 získala viac ako 1.44 milióna eur. Program spadal do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, ktoré viedli počas prvej Ficovej vlády nominanti HZDS a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré zase viedli nominanti SNS.", "analysis_paragraphs": ["Star EU zarábala v tendroch regionálneho operačného programu (ROP), v ktorých v rokoch 2008 - 2011 získala viac ako 1.44 milióna eur. Program spadal do kompetencie ministerstva pôdohospodárstva, ktoré viedli počas prvej Ficovej vlády nominanti HZDS a ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré zase viedli nominanti SNS."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["zarábala", "vlády", "schválila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7354551/tendre-neporazitelnej-firmy-star-eu-uz-riesi-aj-policia.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.ropka.sk/operacny-program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:11.681675+00:00"}
{"id": "vr17638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17638", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Jean-Claude Junckera, predsedu Európskej komisie, ktorý vyjadril plnú podporu Slovensku, aj orgánom pri vyšetrovaní predmetnej vraždy, (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker dňa 12. apríla 2018 vyjadril dôveru slovenským orgánom činným vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Robia podľa neho všetko, čo je v ich silách a počínajú si dobre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Juncker sa tak vyjadril počas návštevy slovenského premiéra Petra Pellegriniho v Bruseli. V súvislosti s vyšetrovaním Juncker povedal, že Pellegrini mu poskytol vysvetlenie, o ktoré žiadal. \" Nie je na mne, aby som teraz dával lekcie policajným orgánom a justičným orgánom na Slovensku a radil im, čo majú robiť, ale mám plnú dôveru v políciu a justičný systém ,\" dodal šéf Európskej komisie.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker dňa 12. apríla 2018 vyjadril dôveru slovenským orgánom činným vo vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Robia podľa neho všetko, čo je v ich silách a počínajú si dobre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Juncker sa tak vyjadril počas návštevy slovenského premiéra Petra Pellegriniho v Bruseli. V súvislosti s vyšetrovaním Juncker povedal, že Pellegrini mu poskytol vysvetlenie, o ktoré žiadal. \" Nie je na mne, aby som teraz dával lekcie policajným orgánom a justičným orgánom na Slovensku a radil im, čo majú robiť, ale mám plnú dôveru v políciu a justičný systém ,\" dodal šéf Európskej komisie."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "požiadala"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/juncker-v-suvislosti-s-vrazdou-kuciaka/319215-clanok.html", "https://www.politico.eu/article/today-at-commission-jan-kuciak-journalist-murder-junckers-balkan-trip/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:33.678301+00:00"}
{"id": "48567", "numeric_id": 48567, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48567", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "To je tá základná, základná komodita a všetky ďalšie parametre, či už je to teda Národný jadrový fond alebo alebo TPS, sú už definované, v žiadnom prípade nie v tých výškach ako omylom, a nie úplným pochopením, rozprával minister na tlačovke, pár minút potom ako povedal, že to na na vláde videl prvýkrát a hneď už, hneď už tomu rozumel. Treba povedať jednoznačne, že napr. tá energia na straty áno, pán minister rozpráva, že má byť za tú vysokú cenu. Nie. Tá bude tiež v tej nízkej. Výsledok je ten, že tých 85 % energie bude v rovnakej alebo veľmi veľmi podobnej cene.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič a Marián Viskupič vychádzajú z dvoch rozdielnych prepočtov. Matovič z prepočtov ÚRSO, Viskupič z prepočtov Ministerstva hospodárstva. Oba prepočty pracujú s rôznymi cenami za jednotlivé zložky elektriny, jednou z nich je aj krytie strát za distribúciu a prenos. MHSR ráta s vykrytím strát z elektriny za zmrazené (teda nižšie) ceny, ÚRSO pripúšťa vykrytie strát drahšou elektrinou. Memorandum medzi Slovenskými elektrárňami a štátom, v ktorom sa dohodli na zamrazení cien, o krytí strát nehovorí. Nevieme preto s istotou určiť, či sa nakoniec na vykrytie strát nakoniec použije lacnejšia alebo drahšia elektrina. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMarián Viskupič hovorí o návrhu Richarda Sulíka, podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala zostať na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022 (189,89 eur/MWh).\n\nNávrh vychádza z Memoranda , ktoré vo februári uzavrelo Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií so Slovenskými elektrárňami. Tie sa v ňom zaviazali vyčleniť 6,15 terawatthodín za zníženú cenu 61,2 eur/MWh.\n\nMinisterstvo hospodárstva neskôr prišlo s prepočtom , podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala byť 178,47 eur/MWh + tarifa za systémové služby (TSS). TSS je jedna zo siedmich zložiek ceny elektriny, predstavuje približne 5% z koncovej ceny. Podľa Sulíkovho ministerstva výšku TSS musí dohodnúť Ministerstvo financií ako jediný akcionár SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorej sa tento poplatok týka.\n\nNeskôr však Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zverejnil prepočty Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré rátajú s podstatne vyššími cenami ako Sulíkovo ministerstvo.\n\nÚRSO ráta s troma scenármi, s koncovou cenou elektriny v rozpätí od 287 do 387 eur/MWh. Sulíkove prepočty hovoria o zmrazení ceny na približne 190 eur/MWh.\n\nJeden z hlavných rozdielov medzi Sulíkovým návrhom a prepočtami ÚRSO je pokrytie nákladov na straty v distribúcii a straty v prenose. Ide o náklady na nákup dodatočnej elektriny, ktorá sa použije na vykrytie strát, ktoré fyzikálne vzniknú pri distribúcii elektriny ku konečným užívateľom.\n\nPodľa Sulíkových prepočtov budú straty vykryté elektrinou za zníženú cenu na základe Memoranda so Slovenskými elektrárňami. V jednom z troch scenárov s tým ráta aj ÚRSO, v ďalších dvoch však už nie, čo dvíha koncovú cenu o desiatky percent.\n\nV samotnom Memorande sa krytie strát nespomína .\n\nIgor Matovič 2. septembra na tlačovke rozoberal návrh ÚRSO, pričom priznal, že sa s ním oboznámil v ten deň na rokovaní vlády.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič a Marián Viskupič vychádzajú z dvoch rozdielnych prepočtov. Matovič z prepočtov ÚRSO, Viskupič z prepočtov Ministerstva hospodárstva. Oba prepočty pracujú s rôznymi cenami za jednotlivé zložky elektriny, jednou z nich je aj krytie strát za distribúciu a prenos. MHSR ráta s vykrytím strát z elektriny za zmrazené (teda nižšie) ceny, ÚRSO pripúšťa vykrytie strát drahšou elektrinou. Memorandum medzi Slovenskými elektrárňami a štátom, v ktorom sa dohodli na zamrazení cien, o krytí strát nehovorí. Nevieme preto s istotou určiť, či sa nakoniec na vykrytie strát nakoniec použije lacnejšia alebo drahšia elektrina. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Marián Viskupič hovorí o návrhu Richarda Sulíka, podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala zostať na približne rovnakej úrovni ako v roku 2022 (189,89 eur/MWh).", "Návrh vychádza z Memoranda , ktoré vo februári uzavrelo Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií so Slovenskými elektrárňami. Tie sa v ňom zaviazali vyčleniť 6,15 terawatthodín za zníženú cenu 61,2 eur/MWh.", "Ministerstvo hospodárstva neskôr prišlo s prepočtom , podľa ktorého by koncová cena elektriny v roku 2023 mala byť 178,47 eur/MWh + tarifa za systémové služby (TSS). TSS je jedna zo siedmich zložiek ceny elektriny, predstavuje približne 5% z koncovej ceny. Podľa Sulíkovho ministerstva výšku TSS musí dohodnúť Ministerstvo financií ako jediný akcionár SEPS (Slovenská elektrizačná prenosová sústava), ktorej sa tento poplatok týka.", "Neskôr však Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zverejnil prepočty Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré rátajú s podstatne vyššími cenami ako Sulíkovo ministerstvo.", "ÚRSO ráta s troma scenármi, s koncovou cenou elektriny v rozpätí od 287 do 387 eur/MWh. Sulíkove prepočty hovoria o zmrazení ceny na približne 190 eur/MWh.", "Jeden z hlavných rozdielov medzi Sulíkovým návrhom a prepočtami ÚRSO je pokrytie nákladov na straty v distribúcii a straty v prenose. Ide o náklady na nákup dodatočnej elektriny, ktorá sa použije na vykrytie strát, ktoré fyzikálne vzniknú pri distribúcii elektriny ku konečným užívateľom.", "Podľa Sulíkových prepočtov budú straty vykryté elektrinou za zníženú cenu na základe Memoranda so Slovenskými elektrárňami. V jednom z troch scenárov s tým ráta aj ÚRSO, v ďalších dvoch však už nie, čo dvíha koncovú cenu o desiatky percent.", "V samotnom Memorande sa krytie strát nespomína .", "Igor Matovič 2. septembra na tlačovke rozoberal návrh ÚRSO, pričom priznal, že sa s ním oboznámil v ten deň na rokovaní vlády."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Memoranda", "zaviazali", "prepočtom", "zložiek", "akcionár", "zverejnil", "ráta", "náklady", "vykryté", "nespomína", "tlačovke"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-elektriny-sa-sklada-z-osmich-poloziek-urso-ukazal-najnovsie-cisla-107163.aspx", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=34130&SID=2&P=0", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://e.dennikn.sk/3000923/ministri-dostali-novy-prepocet-ceny-elektriny-aj-po-dohode-s-elektrarnami-stupne-minimalne-o-polovicu/?ref=list&_ga=2.233152920.722147485.1662995715-1914030122.1662995715#p_lock", "https://www.urso.gov.sk/usmernenie-pre-odberatelov-elektriny-v-domacnosti/", "https://e.dennikn.sk/3000923/ministri-dostali-novy-prepocet-ceny-elektriny-aj-po-dohode-s-elektrarnami-stupne-minimalne-o-polovicu/?ref=list&_ga=2.233152920.722147485.1662995715-1914030122.1662995715#p_lock", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/244963/tb-ministra-financii-igora-matovica-po-rokovani-vlady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:00.342891+00:00"}
{"id": "vr26624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26624", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "..nikdy sme neboli spokojní s tým, že bývalý prezident Bush zriadil tento detenčný tábor v Guantáname... ak sme jeho existenci u Guantánama kritizovali, tak by sme sa mali zapojiť aj do jeho likvidácie, koniec koncov vyzvala nás k tomu aj Európska rada aj Európsky parlament, Európska únia sa do tohto procesu zapojila.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Európsky parlament ako aj komisár Rady Európy vyzvali clenské štáty EU aby pomohli s likvidáciou Guantanáma prijatím bývalých väznov. Taktiež je pravdou, že slovenská strana kritizovala Guantanámo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie Ministerstva zahranicných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väznov z Guantanama, uvádza: \"Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väznov z Guantanáma, pozn.) voci spojencovi, ktorý chce vyriešit problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súcastou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. Minister Lajcák má pravdu, že Európsky parlament vyzval clenské štáty k tomu, aby prijali väznov z Guantanáma. \"...the European Parliament welcomes President Obama's decision to close Guantánamo Bay but recalls that the main responsibility for the closing and for the future of the prisoners rests with the United States. MEPs, nevertheless, call on the Member States to be prepared to accept Guantánamo inmates in the EU in case the US asks so, in a resolution adopted in Strasbourg and adopted with 542 votes in favour, 55 against and 51 abstentions.\" Na rovnakú postoj vyzval aj Urobil tak aj Komisár Rady Európy pre ludské práva - Thomas Hammarberg. \"I am convinced about the US authorities’ determination to go ahead with the closure and the urgent need of effective support by European states to contribute to the attainment of this goal.\" V oboch prípadoch išlo o výzvy z roku 2009. To, kolko a ci vôbec krajina príjme bývalých väznov je na rozhodnutí tej danej krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Európsky parlament ako aj komisár Rady Európy vyzvali clenské štáty EU aby pomohli s likvidáciou Guantanáma prijatím bývalých väznov. Taktiež je pravdou, že slovenská strana kritizovala Guantanámo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie Ministerstva zahranicných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väznov z Guantanama, uvádza: \"Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väznov z Guantanáma, pozn.) voci spojencovi, ktorý chce vyriešit problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súcastou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. Minister Lajcák má pravdu, že Európsky parlament vyzval clenské štáty k tomu, aby prijali väznov z Guantanáma. \"...the European Parliament welcomes President Obama's decision to close Guantánamo Bay but recalls that the main responsibility for the closing and for the future of the prisoners rests with the United States. MEPs, nevertheless, call on the Member States to be prepared to accept Guantánamo inmates in the EU in case the US asks so, in a resolution adopted in Strasbourg and adopted with 542 votes in favour, 55 against and 51 abstentions.\" Na rovnakú postoj vyzval aj Urobil tak aj Komisár Rady Európy pre ludské práva - Thomas Hammarberg. \"I am convinced about the US authorities’ determination to go ahead with the closure and the urgent need of effective support by European states to contribute to the attainment of this goal.\" V oboch prípadoch išlo o výzvy z roku 2009. To, kolko a ci vôbec krajina príjme bývalých väznov je na rozhodnutí tej danej krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "vyzval", "Urobil tak"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_4DCFD22DCF808E8CC12576B1002FBE7A", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?language=EN&type=IM-PRESS&reference=20090203IPR48108", "http://www.andyworthington.co.uk/2009/06/09/council-of-europes-human-rights-commissioner-urges-european-governments-to-help-close-guantanamo/#sthash.fyYh9o0X.dpuf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:25.107190+00:00"}
{"id": "48630", "numeric_id": 48630, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48630", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Ceny sa určujú, určuje ich Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a určuje ich ku koncu roka. V roku 2019, keď bol premiérom Pellegrini, úrad ÚRSO, vydal rozhodnutie 5. decembra, čiže na základe toho, aké sú ceny, aké sú poplatky, na základe výpočtov ÚRSO určuje ceny na základe.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka správne poznamenáva, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určuje ceny elektriny a plynu, či už za výrobu, distribúciu, uskladnenie, ako mu to ustanovuje zákon . Je rovnako pravdou, že ÚRSO väčšinou určuje pri zohľadnení vonkajších faktorov a trhových mechanizmov ceny ku koncu roka.\n\nV roku 2019 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví finálne vyhlásenie o cenách energií na rok 2020 5. decembra . V tomto období bol premiérom Peter Pellegrini. Niektoré rozhodnutia však boli vykonané už predtým, ako napríklad o cenách pre VSE , rovnako ako už skôr avizované zvyšovanie cien od dodávateľov, napríklad od SPP.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka správne poznamenáva, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) určuje ceny elektriny a plynu, či už za výrobu, distribúciu, uskladnenie, ako mu to ustanovuje zákon . Je rovnako pravdou, že ÚRSO väčšinou určuje pri zohľadnení vonkajších faktorov a trhových mechanizmov ceny ku koncu roka.", "V roku 2019 vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví finálne vyhlásenie o cenách energií na rok 2020 5. decembra . V tomto období bol premiérom Peter Pellegrini. Niektoré rozhodnutia však boli vykonané už predtým, ako napríklad o cenách pre VSE , rovnako ako už skôr avizované zvyšovanie cien od dodávateľov, napríklad od SPP.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["určuje", "zákon", "ceny", "finálne vyhlásenie", "5. decembra", "cenách pre VSE", "avizované"], "url": ["https://totalmoney.sk/viaco/urad-pre-regulaciu-sietovych-odvetvi/?next", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20220730", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://www.urso.gov.sk/urso-ceny-energii-v-roku-2020/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/elektrina-plyn-aj-teplo-v-roku-2020-zdrazeju-urso-ukazal-kolko-si-v-priemere-priplatime-za-energie-105636.aspx", "https://www.vse.sk/sdoc/doc/elektrina/cenniky/urso-rozhodnutie-0061-2019-vse-fao-mp-20190101.pdf", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/najvacsi-dodavatel-energii-dviha-ceny-domacnosti-si-priplatia-za-plyn-aj-elektrinu-105627.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:44.532950+00:00"}
{"id": "vr35977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35977", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ďalej chcem povedať aj druhú vec, že ešte za doby vašej vlády, ja som mal nezamestnanosť 28%, keď som preberal vládu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od roku 1994, od kedy sú k dispozícii čísla Štatistického úradu, nebola nezamestnanosť na úrovni 28 percent ani v jednom roku. ŠÚ SR", "analysis_paragraphs": ["Od roku 1994, od kedy sú k dispozícii čísla Štatistického úradu, nebola nezamestnanosť na úrovni 28 percent ani v jednom roku. ŠÚ SR"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [""], "url": ["http://demagog.sk/wp-content/uploads/nezamestnanost-sr1.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:20.765510+00:00"}
{"id": "49702", "numeric_id": 49702, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49702", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "V tomto roku nám stúpli dôchodkové výdavky o 17 %, to je presne grécka cesta, keď sa pozrieme, ako to bolo, presne takto to stúpalo. 1,6 miliardy, čo mali v rozpočte dofinancovanie Sociálnej poisťovne na celý rok, sa minulo za prvý polrok.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný kontrolný úrad (NKÚ) konštatuje , že výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v prvom polroku 2024 stúpli o 17 %. Čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém sa zvýšilo o takmer miliardu eur, a spomínané dofinancovanie Sociálnej poisťovne vo výške 1,6 mld. eur nebude dostatočné, keďže sa z neho za 1. polrok vyčerpalo 80 %. V Grécku medziročný rast výdajov na dôchodky dosahoval rast pred vypuknutím finančnej krízy medzi rokmi 2006 až 2007 na úrovni 19,35% a medzi rokmi 2007 až 2008 na úrovni 17,94%. Za predpokladu, že v prvom polroku 2024 medziročne stúpli výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky o 17%, je tento rast podobný rastu gréckych výdajov pred vypuknutím finančnej krízy.\n\nSlovensko podľa dát Eurostatu (najaktuálnejšie za rok 2021) míňa na dôchodky približne 8,5 % HDP, čo je pod priemerom EÚ, ktorý bol za rok 2021 12,9 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri 2023 reagovala na prijatie zákona o vyplácaní 13. dôchodku a uviedla , že do budúcna táto reforma ohrozuje systém vyplácania dôchodkov, keďže navyšuje celkové náklady na dôchodky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť špecificky kritizovala nový valorizačný mechanizmus 13. dôchodkov.\n\nV prvom polroku 2024 stúpli výdavky Sociálnej poisťovne na vyplácanie dôchodkov o 17 %. Podľa NKÚ predstavujú tento rok výdavky Sociálnej poisťovne na starobné, predčasné starobné a 13. dôchodky a ich valorizáciu najväčšiu záťaž pre štátny rozpočet. Napríklad výdavky na vyplácanie predčasných starobných dôchodkov v medziročnom porovnaní s rokom 2023 narástli o 289 %.\n\nGrécko v uplynulej dekáde míňalo ročne na dôchodky medzi 15 - 17 % HDP. Pred vypuknutím finančnej krízy, kedy Grécko nebolo schopné ďalej splácať svoje dlhy a nedokázalo tak získať ďalšie pôžičky na finančných trhoch, došlo ku navýšeniu výdajom na dôchodky. Medzi rokom 2006 a 2007 stúpli výdaje Grécka z 32,88 miliárd dolárov na 39,24 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 19,35%. Medzi rokom 2007 a 2008 stúpli výdaje Grécka na dôchodky z 39,24 miliárd dolárov na 46,28 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 17,94%. Medzi rokom 2008 a 2009, kedy Grécko začalo mať intenzívne finančné problémy, stúpli výdaje Grécka na dôchodky z 46,28 miliárd na 47,37 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 2,35% (. pdf , s. 16).", "analysis_paragraphs": ["Národný kontrolný úrad (NKÚ) konštatuje , že výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v prvom polroku 2024 stúpli o 17 %. Čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém sa zvýšilo o takmer miliardu eur, a spomínané dofinancovanie Sociálnej poisťovne vo výške 1,6 mld. eur nebude dostatočné, keďže sa z neho za 1. polrok vyčerpalo 80 %. V Grécku medziročný rast výdajov na dôchodky dosahoval rast pred vypuknutím finančnej krízy medzi rokmi 2006 až 2007 na úrovni 19,35% a medzi rokmi 2007 až 2008 na úrovni 17,94%. Za predpokladu, že v prvom polroku 2024 medziročne stúpli výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky o 17%, je tento rast podobný rastu gréckych výdajov pred vypuknutím finančnej krízy.", "Slovensko podľa dát Eurostatu (najaktuálnejšie za rok 2021) míňa na dôchodky približne 8,5 % HDP, čo je pod priemerom EÚ, ktorý bol za rok 2021 12,9 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri 2023 reagovala na prijatie zákona o vyplácaní 13. dôchodku a uviedla , že do budúcna táto reforma ohrozuje systém vyplácania dôchodkov, keďže navyšuje celkové náklady na dôchodky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť špecificky kritizovala nový valorizačný mechanizmus 13. dôchodkov.", "V prvom polroku 2024 stúpli výdavky Sociálnej poisťovne na vyplácanie dôchodkov o 17 %. Podľa NKÚ predstavujú tento rok výdavky Sociálnej poisťovne na starobné, predčasné starobné a 13. dôchodky a ich valorizáciu najväčšiu záťaž pre štátny rozpočet. Napríklad výdavky na vyplácanie predčasných starobných dôchodkov v medziročnom porovnaní s rokom 2023 narástli o 289 %.", "Grécko v uplynulej dekáde míňalo ročne na dôchodky medzi 15 - 17 % HDP. Pred vypuknutím finančnej krízy, kedy Grécko nebolo schopné ďalej splácať svoje dlhy a nedokázalo tak získať ďalšie pôžičky na finančných trhoch, došlo ku navýšeniu výdajom na dôchodky. Medzi rokom 2006 a 2007 stúpli výdaje Grécka z 32,88 miliárd dolárov na 39,24 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 19,35%. Medzi rokom 2007 a 2008 stúpli výdaje Grécka na dôchodky z 39,24 miliárd dolárov na 46,28 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 17,94%. Medzi rokom 2008 a 2009, kedy Grécko začalo mať intenzívne finančné problémy, stúpli výdaje Grécka na dôchodky z 46,28 miliárd na 47,37 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje medziročný rast 2,35% (. pdf , s. 16)."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["konštatuje", "Eurostatu", "uviedla", "kritizovala", "stúpli", "predstavujú", "míňalo", "pdf"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/domov/-/asset_publisher/fdfo/content/predcasne-dochodky-zatriasli-rozpoctom-zamer-znizit-deficit-zostava-zatial-nenaplneny", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00103/default/table?lang=en", "https://www.rrz.sk/navrhovane-zmeny-pre-dochodkovy-system-este-viac-zvysuju-ohrozenie-vyplat-dochodkov-do-buducnosti/", "https://www.rrz.sk/navrhovane-zmeny-pre-dochodkovy-system-este-viac-zvysuju-ohrozenie-vyplat-dochodkov-do-buducnosti/", "https://www.nku.gov.sk/domov/-/asset_publisher/fdfo/content/predcasne-dochodky-zatriasli-rozpoctom-zamer-znizit-deficit-zostava-zatial-nenaplneny", "https://www.nku.gov.sk/domov/-/asset_publisher/fdfo/content/predcasne-dochodky-zatriasli-rozpoctom-zamer-znizit-deficit-zostava-zatial-nenaplneny", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00103/default/table?lang=en", "https://documents1.worldbank.org/curated/zh/572351556878896140/pdf/The-Greek-Pension-Reforms-Crises-and-NDC-Attempts-Awaiting-Completion.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:53.559196+00:00"}
{"id": "vr26509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26509", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "...veď my sme taká maličká krajina, v počte obyvateľov sme tretina New Yorku.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa odhadu United States Census Bureau , bola populácia New York City v roku 2012 na úrovni 8 336 697 obyvateľov (1/3 je 2,75 milióna obyvateľov). Ten istý odhad populácie celého štátu New York bol na úrovni 19 570 261 obyvateľov (1/3 je 6,46 miliónov obyvateľov). Slovensko má podľa posledného sčítania v roku 2011 počet obyvateľov na úrovni 5,40 mil obyvateľov. Ak by aj V. Fischer neporovnával Slovensko s mestom New York, ale zo štátom, aj tak by jeho číslo nesedelo a to o viac ako jeden milión obyvateľov (takmer 20% odchýlka). V prípade porovnávania s mesto New York, by sa V. Fischer pomýlil až o takmer tri milióny obyvateľov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadu United States Census Bureau , bola populácia New York City v roku 2012 na úrovni 8 336 697 obyvateľov (1/3 je 2,75 milióna obyvateľov). Ten istý odhad populácie celého štátu New York bol na úrovni 19 570 261 obyvateľov (1/3 je 6,46 miliónov obyvateľov). Slovensko má podľa posledného sčítania v roku 2011 počet obyvateľov na úrovni 5,40 mil obyvateľov. Ak by aj V. Fischer neporovnával Slovensko s mestom New York, ale zo štátom, aj tak by jeho číslo nesedelo a to o viac ako jeden milión obyvateľov (takmer 20% odchýlka). V prípade porovnávania s mesto New York, by sa V. Fischer pomýlil až o takmer tri milióny obyvateľov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["United States Census Bureau", "sčítania"], "url": ["http://quickfacts.census.gov/qfd/states/36/3651000.html", "http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:50.313852+00:00"}
{"id": "vr32324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32324", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Odhad na dostavbu Rázsoch je 700 miliónov.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Odhady nákladov na dostavbu nemocnice Rázsohy uvádzajú viaceré zdroje na úroveň 480 miliónov eur bez DPH. Nenašli sme žiadne odhady, ktoré by pracovali s čiastkou, ktorú spomína ministerka, alebo s nejakou inou ako vyššie uvedená. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník Pravda , agentúra SITA , alebo portál okocasopis.sk uvádzajú zhodne potrebnú sumu na dostavanie nemocnice Rázsohy ako (vyše) 480 miliónov eur bez DPH. Po prípadnom započítaní 20 % DPH sa suma dostane na približne 600 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odhady nákladov na dostavbu nemocnice Rázsohy uvádzajú viaceré zdroje na úroveň 480 miliónov eur bez DPH. Nenašli sme žiadne odhady, ktoré by pracovali s čiastkou, ktorú spomína ministerka, alebo s nejakou inou ako vyššie uvedená. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník Pravda , agentúra SITA , alebo portál okocasopis.sk uvádzajú zhodne potrebnú sumu na dostavanie nemocnice Rázsohy ako (vyše) 480 miliónov eur bez DPH. Po prípadnom započítaní 20 % DPH sa suma dostane na približne 600 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SITA", "okocasopis.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zdravotnictvu-maju-pomoct-dve-nove-nemocnice-fop-/sk_domace.asp?c=A120716_093733_sk_domace_p09", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/razsochy-sa-asi-predsa-len-dostavaju/326806-clanok.html", "http://okocasopis.sk/nasimokom/nemocnica-razsochy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:51.066095+00:00"}
{"id": "vr29137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29137", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Posledné referendum bolo myslím, že zo septembra 2010, kedy mandát tie jednotlivé otázky mali niekde okolo milióna, vtedy najsilnejšia politická strana u nás mala okolo 880-tisíc voličov.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembrovom referende v roku 2010 využilo svoju možnosť hlasovať v ňom presne 998 142 občanov, takže je pravdivá informácia, že na otázky v referende odpovedalo okolo milióna občanov. V parlamentných voľbách v roku 2010 získala najsilnejšia politická strana (SMER-SD) presne 880 111 hlasov od voličov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembrovom referende v roku 2010 využilo svoju možnosť hlasovať v ňom presne 998 142 občanov, takže je pravdivá informácia, že na otázky v referende odpovedalo okolo milióna občanov. V parlamentných voľbách v roku 2010 získala najsilnejšia politická strana (SMER-SD) presne 880 111 hlasov od voličov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["2010", "hlasov"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ref/ref2010/graf/graf1a08c7.html?lang=sk", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:27.219210+00:00"}
{"id": "vr17687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17687", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu milión voličov, ktorí dali hlasy celej vládnej koalícii.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica sa vzťahuje na výsledky parlamentných volieb z roku 2016. Strany, ktoré v súčasnosti tvoria koalíciu (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD), spoločne vo voľbách získali 1 132 460 hlasov. Najsilnejšia strana SMER-SD získala 737 481, SNS 225 386 a MOST-HÍD 169 593 hlasov. Do sčítania sme nezarátali stranu #Sieť , ktorá síce v marci 2016 podpísala koaličnú dohodu, ale z pôvodnej štvorkoalície vypadla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica sa vzťahuje na výsledky parlamentných volieb z roku 2016. Strany, ktoré v súčasnosti tvoria koalíciu (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD), spoločne vo voľbách získali 1 132 460 hlasov. Najsilnejšia strana SMER-SD získala 737 481, SNS 225 386 a MOST-HÍD 169 593 hlasov. Do sčítania sme nezarátali stranu #Sieť , ktorá síce v marci 2016 podpísala koaličnú dohodu, ale z pôvodnej štvorkoalície vypadla. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["koalíciu", "#Sieť"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403781-tri-vladne-strany-podpisali-novu-koalicnu-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:21.014237+00:00"}
{"id": "vr16106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16106", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...jednou zo základných motivácií Britov, pre ktorý sa rozhodli pre brexit, bolo to, že chceli zabrániť migrácii našich ľudí a ľudí z Poľska, z Maďarska a z ďalších krajín, aby pracovali na ich trhu. Toto bola jedna zo základných motivácií. Čiže vlastne de facto xenofóbia, viete.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jedným z dôvodov brexitu bola aj migrácia občanov ostatných krajín únie (Poľsko, Slovensko, Bulharsko, atď.) do Británie, ktorí tu hľadajú prácu. Nedá sa však potvrdiť, že by išlo o obavu, či strach z neznámeho, ako je definovaná xenofóbia. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa BBC v referende o brexite hlasovalo 51,9% za odchod Británie z EÚ, kým 49,1% hlasovalo proti. Pred rokom 2009 neexistovala formálna cesta ako opustiť Európsku úniu, no prijatím LIsabonskej zmluvy, ktorú prijali všetky štáty únie, prišiel v platnosť článok 50, ktorý je plánom pre vystúpenie z EÚ pre ktorúkoľvek jej krajinu. Denník sme.sk uvádza desať dôvodov, prečo si briti zvolili odchod z EÚ a jedným z nich sú aj migranti z Bulharska, Poľska či Slovenska, ktorí do Británie prichádzajú za prácou. Dennik N takisto píše, že jedným z dôvodov brexitu \" je migrácia z ostatných, najmä neskôr integrovaných, členských štátov EÚ.\" Za rok 2015 prišlo do británie 330-tisíc prisťahovalcov , z toho Polovica bola z krajín EÚ. Briti im vyčítajú, že zneužívajú sociálne dávky a preťažujú štátne inštitúcie. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zisťoval, či briti preferujú úplný prístup k slobodnému trhu alebo chcú radšej zabrániť prílivu migrantov z EÚ, 24% hlasovalo, že prístup k voľnému trhu bez rôznych colných poplatkov je pre nich dôležitejší ako kontrola európskej migrácie. 16% potom hlasovalo za opačný prípad, pričom 40% hlasujúcich zvolilo možnosť, že je možné oboje. Kontrola migrácie aj udržanie Británie v európskom obchodnom priestore. V prieskume voličov hlasujúcich za odchod Británie z EÚ, tretina voličov (33%), označila ako hlavný dôvod opätovné získanie kontroly nad hranicami Británie a prílevom migrantov. Xenofóbia ako odborný termín z psychológie, predstavuje strach zo všetkého cudzieho, najmä však ľudí. Ťažko však porovnávať britský nesúhlas s migráciou európanov do ich krajiny a xenofóbiu. V tomto prípade zrejme nešlo o strach z Poliakov či Slovákov, ale skôr ohradenie sa voči prisťahovalcom, ktorí zneužívajú sociálny systém Veľkej Británie a zapĺňajú voľné pracovné miesta. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jedným z dôvodov brexitu bola aj migrácia občanov ostatných krajín únie (Poľsko, Slovensko, Bulharsko, atď.) do Británie, ktorí tu hľadajú prácu. Nedá sa však potvrdiť, že by išlo o obavu, či strach z neznámeho, ako je definovaná xenofóbia. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa BBC v referende o brexite hlasovalo 51,9% za odchod Británie z EÚ, kým 49,1% hlasovalo proti. Pred rokom 2009 neexistovala formálna cesta ako opustiť Európsku úniu, no prijatím LIsabonskej zmluvy, ktorú prijali všetky štáty únie, prišiel v platnosť článok 50, ktorý je plánom pre vystúpenie z EÚ pre ktorúkoľvek jej krajinu. Denník sme.sk uvádza desať dôvodov, prečo si briti zvolili odchod z EÚ a jedným z nich sú aj migranti z Bulharska, Poľska či Slovenska, ktorí do Británie prichádzajú za prácou. Dennik N takisto píše, že jedným z dôvodov brexitu \" je migrácia z ostatných, najmä neskôr integrovaných, členských štátov EÚ.\" Za rok 2015 prišlo do británie 330-tisíc prisťahovalcov , z toho Polovica bola z krajín EÚ. Briti im vyčítajú, že zneužívajú sociálne dávky a preťažujú štátne inštitúcie. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zisťoval, či briti preferujú úplný prístup k slobodnému trhu alebo chcú radšej zabrániť prílivu migrantov z EÚ, 24% hlasovalo, že prístup k voľnému trhu bez rôznych colných poplatkov je pre nich dôležitejší ako kontrola európskej migrácie. 16% potom hlasovalo za opačný prípad, pričom 40% hlasujúcich zvolilo možnosť, že je možné oboje. Kontrola migrácie aj udržanie Británie v európskom obchodnom priestore. V prieskume voličov hlasujúcich za odchod Británie z EÚ, tretina voličov (33%), označila ako hlavný dôvod opätovné získanie kontroly nad hranicami Británie a prílevom migrantov. Xenofóbia ako odborný termín z psychológie, predstavuje strach zo všetkého cudzieho, najmä však ľudí. Ťažko však porovnávať britský nesúhlas s migráciou európanov do ich krajiny a xenofóbiu. V tomto prípade zrejme nešlo o strach z Poliakov či Slovákov, ale skôr ohradenie sa voči prisťahovalcom, ktorí zneužívajú sociálny systém Veľkej Británie a zapĺňajú voľné pracovné miesta. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["BBC", "sme.sk", "Dennik N", "330-tisíc prisťahovalcov", "prieskumu", "prieskume"], "url": ["http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887", "https://svet.sme.sk/c/20199228/utecenci-a-zly-brusel-desat-dovodov-preco-si-briti-zvolili-brexit.html", "https://dennikn.sk/488532/brexit-otazky-odpovede-britskom-referende-eu/", "https://dennikn.sk/481409/prieskumy-sa-vyrovnali-britov-moze-unie-posunut-strach-imigrantov/", "http://uk.businessinsider.com/yougov-brexit-public-opinion-ahead-of-article-50-trigger-2017-3", "https://www.usnews.com/opinion/articles/2016-06-30/poll-shows-brexit-vote-was-about-british-sovereignty-not-anti-immigration"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:14.636422+00:00"}
{"id": "vr38491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38491", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie je môj nadriadený. (R. Sulík, pozn.) Všetci poslanci Národnej rady sú si rovnocenní vrátanie predsedu parlamentu a na postavenie predsedu parlamentu platí to známe primus inter pares, to znamená, že je prvý medzi rovnými. A nemá žiadne privilegované postavenie, len z toho titulu, že riadi schôdze Národnej rady.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdroj, ktorý by jasne poukazoval na to, že pre predsedu parlamentu platí, že je \"prvý medzi rovnými\" (\"primus inter pares\") sa nám nájsť nepodarilo. Avšak zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza nasledovné funkcie predsedu parlamentu a podpredsedu parlamentu, z ktorých vychádza, že podpredseda parlamentu vykonáva určité úlohy, ktorými ho môže poveriť predseda parlamentu. Podpredsedovia národnej rady: a) riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady , b) zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí, c) vykonávajú ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Predseda národnej rady: a) zastupuje národnú radu navonok, b) podpisuje uznesenia národnej rady, c) podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal, d) vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí, 39) e) zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende. 39a); ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady, f) vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon, g) zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom, h) bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine, 40) ch) berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení, i) dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu, 41) j) vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie, k) berie na vedomie vzdanie sa funkcie sudcov, l) plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon. Z formulácie činnosti podpredsedu, definovanej z časti aj poverením od predsedu, môžeme interpretovať vzťah podpredsedu ako podriadený predsedovy.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj, ktorý by jasne poukazoval na to, že pre predsedu parlamentu platí, že je \"prvý medzi rovnými\" (\"primus inter pares\") sa nám nájsť nepodarilo. Avšak zákon NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádza nasledovné funkcie predsedu parlamentu a podpredsedu parlamentu, z ktorých vychádza, že podpredseda parlamentu vykonáva určité úlohy, ktorými ho môže poveriť predseda parlamentu. Podpredsedovia národnej rady: a) riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady , b) zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí, c) vykonávajú ďalšiu činnosť podľa tohto zákona. Predseda národnej rady: a) zastupuje národnú radu navonok, b) podpisuje uznesenia národnej rady, c) podáva národnej rade správy o opatreniach, ktoré vykonal, d) vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obcí, 39) e) zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende. 39a); ak to vyžaduje povaha veci, aj uznesení národnej rady, f) vyhlasuje úplné znenie zákona, na ktoré ho splnomocnil zákon, g) zabezpečuje úlohy spojené s konaním pred ústavným súdom, h) bezodkladne oznamuje mandátovému a imunitnému výboru zadržanie poslanca pri trestnom čine, 40) ch) berie na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení, i) dáva súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu, 41) j) vymenúva a odvoláva vedúceho kancelárie, k) berie na vedomie vzdanie sa funkcie sudcov, l) plní ďalšie úlohy, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon. Z formulácie činnosti podpredsedu, definovanej z časti aj poverením od predsedu, môžeme interpretovať vzťah podpredsedu ako podriadený predsedovy."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["350/1996 Z. z."], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:46.291804+00:00"}
{"id": "48548", "numeric_id": 48548, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48548", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Máme totiž 2. najvyššie zásoby plynu v EÚ s ohľadom na národnú spotrebu. (...) Namiesto priemeru z posledných 5 rokov, môže byť referenčným obdobím len posledný rok Čo to pre nás znamená? Od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 budeme môcť spotrebovať 3,874 m3 plynu. Priemerná spotreba v 5 uplynulých rokoch pritom dosahovala len 3,674 mld. m3.", "statement_date": "2022-08-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské štáty EÚ sa dohodli na znižovaní spotreby plynu v zimnom období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 o 15 percentuálnych bodov v porovnaní s priemernou spotrebou za posledných päť rokov. Dôvodom dohody je príprava na zimu vzhľadom na možné výpadky dodávok plynu z Ruska.\n\nSúčasťou dohody je aj povinnosť členských krajín naplniť vlastné zásobníky zemného plynu na minimálne 80 % do 1. novembra 2022 a budúce roky na 90 %. Cieľom dohody je pripraviť Európu na možné prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska a poprípade zdielať kapacity v rámci EÚ.\n\nViaceré krajiny si vyjednali výnimky z dohody, napríklad na základe závislosti priemyslu od spotreby plynu, miery oživenia ekonomiky po pandémií, naplnenosti zásobníkov plynu alebo od vzájomného prepojenia plynovodov s inými krajinami. Proti návrhu na obmedzenie spotreby sa ozvalo Maďarsko.\n\nSlovensko na základe uznanej výnimky vyjednalo skrátené referenčné obdobie, z ktorého sa znížená spotreba počíta, z piatich rokov na jeden rok. To znamená , že namiesto priemernej spotreby za posledných päť rokov vo vykurovacom období, čo predstavuje 3,674 miliardy metrov kubických, sa počíta minuloročná spotreba, ktorá v prepočte predstavuje 3,874 miliardy metrov kubických.\n\nMinister hospodárstva Richard Sulík sa 12. júla 2022 na tlačovej besede vyjadril, že SPP má v zásobníkoch 49 % plynu v porovnaní k celoročnej domácej spotrebe, čo predstavuje druhé najvyššie zásoby plynu v Európe ( video , 4:04).\n\nSulík sa podobne ako Klus vyjadril, že Slovensko je druhé spomedzi krajín EÚ v porovnaní naplnenosti zásobníkov zemného plynu voči ročnej spotrebe plynu. Podľa údajov databázy plynárenských zásobníkov v Európe ( AGSI ) z 12. júla však Slovensko figurovalo na treťom mieste.\n\nNa druhej strane, AGSI nedisponuje kompletnými údajmi a dáta uvádzajú len pomery naplnenosti dvoch prevádzkovateľov , Nafta a Pozagas, čo vynecháva zásobníky SPP. Dáta bez pátosu uverejnili prepočet, kde pomer stavu plynu k ročnej spotrebe sa pohybuje na úrovni 49 % za júl 2022.\n\nZ dostupných informácií a výrokov ministra hospodárstva sa Slovensko nachádza na druhom mieste v naplnenosti zásobníkov plynu v porovnaní k ročnej spotrebe. Ako už bolo spomenuté, Slovensko tiež vyjednalo výnimku, pri ktorej môže spotrebovať počas vykurovacej sezóny 3,874 miliardy metrov kubických plynu.", "analysis_paragraphs": ["Členské štáty EÚ sa dohodli na znižovaní spotreby plynu v zimnom období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 o 15 percentuálnych bodov v porovnaní s priemernou spotrebou za posledných päť rokov. Dôvodom dohody je príprava na zimu vzhľadom na možné výpadky dodávok plynu z Ruska.", "Súčasťou dohody je aj povinnosť členských krajín naplniť vlastné zásobníky zemného plynu na minimálne 80 % do 1. novembra 2022 a budúce roky na 90 %. Cieľom dohody je pripraviť Európu na možné prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska a poprípade zdielať kapacity v rámci EÚ.", "Viaceré krajiny si vyjednali výnimky z dohody, napríklad na základe závislosti priemyslu od spotreby plynu, miery oživenia ekonomiky po pandémií, naplnenosti zásobníkov plynu alebo od vzájomného prepojenia plynovodov s inými krajinami. Proti návrhu na obmedzenie spotreby sa ozvalo Maďarsko.", "Slovensko na základe uznanej výnimky vyjednalo skrátené referenčné obdobie, z ktorého sa znížená spotreba počíta, z piatich rokov na jeden rok. To znamená , že namiesto priemernej spotreby za posledných päť rokov vo vykurovacom období, čo predstavuje 3,674 miliardy metrov kubických, sa počíta minuloročná spotreba, ktorá v prepočte predstavuje 3,874 miliardy metrov kubických.", "Minister hospodárstva Richard Sulík sa 12. júla 2022 na tlačovej besede vyjadril, že SPP má v zásobníkoch 49 % plynu v porovnaní k celoročnej domácej spotrebe, čo predstavuje druhé najvyššie zásoby plynu v Európe ( video , 4:04).", "Sulík sa podobne ako Klus vyjadril, že Slovensko je druhé spomedzi krajín EÚ v porovnaní naplnenosti zásobníkov zemného plynu voči ročnej spotrebe plynu. Podľa údajov databázy plynárenských zásobníkov v Európe ( AGSI ) z 12. júla však Slovensko figurovalo na treťom mieste.", "Na druhej strane, AGSI nedisponuje kompletnými údajmi a dáta uvádzajú len pomery naplnenosti dvoch prevádzkovateľov , Nafta a Pozagas, čo vynecháva zásobníky SPP. Dáta bez pátosu uverejnili prepočet, kde pomer stavu plynu k ročnej spotrebe sa pohybuje na úrovni 49 % za júl 2022.", "Z dostupných informácií a výrokov ministra hospodárstva sa Slovensko nachádza na druhom mieste v naplnenosti zásobníkov plynu v porovnaní k ročnej spotrebe. Ako už bolo spomenuté, Slovensko tiež vyjednalo výnimku, pri ktorej môže spotrebovať počas vykurovacej sezóny 3,874 miliardy metrov kubických plynu."], "analysis_date": "2022-08-16", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "naplniť", "výnimky", "znamená", "video", "AGSI", "prevádzkovateľov", "uverejnili"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2022/07/26/member-states-commit-to-reducing-gas-demand-by-15-next-winter/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/eu-sa-dohodla-na-povinnych-zasobach-plynu/", "https://e.dennikn.sk/2947762/unia-sa-sice-dohodla-na-spolocnom-setreni-plynom-ale-slovensko-ho-moze-spalit-este-viac/?ref=list", "https://www.info.sk/sprava/214638/sulik-v-dohode-o-znizeni-spotreby-plynu-dosiahol-pre-slovensko-vynimky/", "https://www.ta3.com/clanok/240883/tb-ministra-hospodarstva-r-sulika-o-aktualnej-situacii-s-plynom", "https://agsi.gie.eu/", "https://agsi.gie.eu/data-providers", "https://e.dennikn.sk/2931070/slovensko-je-druhe-najlepsie-v-europe-v-zasobach-plynu-nemecko-bude-mat-tazku-zimu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:06.305559+00:00"}
{"id": "vr30773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30773", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Niekoľkokrát som povedal, že pri províziách pri privatizácii a chvála Pánu Bohu, Smer nikdy nič neprivatizoval ani nebude nikdy nič privatizovať.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/88801/FNM-nepovazuje-predaj-kotolne-za-skrytu-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:46.977326+00:00"}
{"id": "vr39069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39069", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako my vysvetlíte, že aj pani Javorčíková sudkyňa to zdôvodňuje tým, že je súdnictvo spolitizované? (výrok je súčasťou Maďaričovej kritiky súčasného ministerstva spravodlivosti, pozn. )", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Katarína Javorčíková, sudkyňa krajského súdu v Bratislave je signatárkou a hovorkyňou nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú Justíciu“. Jej tvrdenie, o ktorom poslanec Maďarič hovorí sa týkalo nízkeho záujmu sudcov o výberové konania na predsedov okresných a krajských a krajských súdov. Vo svojej správe zo 4. októbra 2011 hnonline.sk uvádza: Sudkyňa Katarína Javorčíková vidí za malým záujmom sudcov politický tlak. Obávali sa podľa nej, že sa vymenovaním zaradia do nejakého politického spektra, a po zmene pomeru síl v parlamentných voľbách budú opačnou garnitúrou postihnutí. „Je to daň za politikum, ktoré v súdnictve bolo, je a asi aj bude,“ hovorí členka iniciatívy Za otvorenú justíciu. Maďaričovo tvrdenie je teda zavádzajúce. Sudkyňa Javorčíková síce priznala vplyv politického tlaku v súdnctve, tento však – na rozdiel od Maďariča - explicitne nepripísala pôsobeniu súčasnej vlády a ministerky Žitňanskej, ako to uvádza v širšom kontecxte Marek Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Katarína Javorčíková, sudkyňa krajského súdu v Bratislave je signatárkou a hovorkyňou nezávislej sudcovskej iniciatívy „Za otvorenú Justíciu“. Jej tvrdenie, o ktorom poslanec Maďarič hovorí sa týkalo nízkeho záujmu sudcov o výberové konania na predsedov okresných a krajských a krajských súdov. Vo svojej správe zo 4. októbra 2011 hnonline.sk uvádza: Sudkyňa Katarína Javorčíková vidí za malým záujmom sudcov politický tlak. Obávali sa podľa nej, že sa vymenovaním zaradia do nejakého politického spektra, a po zmene pomeru síl v parlamentných voľbách budú opačnou garnitúrou postihnutí. „Je to daň za politikum, ktoré v súdnictve bolo, je a asi aj bude,“ hovorí členka iniciatívy Za otvorenú justíciu. Maďaričovo tvrdenie je teda zavádzajúce. Sudkyňa Javorčíková síce priznala vplyv politického tlaku v súdnctve, tento však – na rozdiel od Maďariča - explicitne nepripísala pôsobeniu súčasnej vlády a ministerky Žitňanskej, ako to uvádza v širšom kontecxte Marek Maďarič."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["signatárkou", "hovorkyňou", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=222:zoznam-podporovatelov-sudcovia&catid=46:dokumenty-zoj&Itemid=38", "http://spravy.pravda.sk/rezolucia-europskej-asociacie-sudcov-vraj-vychadza-z-nepravdivych-informacii-1yq-/sk_domace.asp?c=A111004_112236_sk_domace_p23", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53090790-sudcovia-sa-do-zitnanskej-vyberovych-konani-nehrnuli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:31.858158+00:00"}
{"id": "49613", "numeric_id": 49613, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49613", "speaker": "Miriam Lexmann", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miriam-lexmann", "statement": "Napokon ešte poviem jednu vec, keď sme boli do Európskej únie, mnohé krajiny boli chudobnejšie ako my, poviem napr. iba Rumunsko, ktoré nás už ekonomicky predbieha.", "statement_date": "2024-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvhodnejším ukazovateľom pre porovnávanie ekonomickej úrovne krajín s prihliadnutím na životnú úroveň obyvateľstva je rast hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaný na obyvateľa v takzvanej parite kúpnej sily. Tento ukazovateľ berie do úvahy nielen ekonomický rast prepočítaný na počet obyvateľov, ale aj reálnu kúpnu silu daného obyvateľstva. Slovensko pri vstupe do Európskej únie v roku 2004 bolo na tom v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily lepšie ako ďalšie štyri štáty, ktoré vtedy spolu vstupovali do EÚ, a to Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko. Slovensko sa v rebríčku takisto umiestnilo vyššie ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa členskými štátmi stali v roku 2007.\n\nPodľa posledných plnohodnotných dát z roku 2022 , keďže pre rok 2023 zatiaľ Eurostat ponúka odhady, je Slovensko v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dve miesta pod Rumunskom. Estónsko, Lotyšsko, Litva aj Poľsko sú nad Slovenskom. Horšie ako Slovensko je v rebríčku už len Grécko a Bulharsko.\n\nSvetová banka vo svojom reporte z roku 2023 pripisuje úspech rumunskej ekonomiky primárne investíciám do IT sektoru, ktorý sa v Rumunsku v posledných rokoch podľa Svetovej banky značne rozvinul.", "analysis_paragraphs": ["Najvhodnejším ukazovateľom pre porovnávanie ekonomickej úrovne krajín s prihliadnutím na životnú úroveň obyvateľstva je rast hrubého domáceho produktu (HDP) prepočítaný na obyvateľa v takzvanej parite kúpnej sily. Tento ukazovateľ berie do úvahy nielen ekonomický rast prepočítaný na počet obyvateľov, ale aj reálnu kúpnu silu daného obyvateľstva. Slovensko pri vstupe do Európskej únie v roku 2004 bolo na tom v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily lepšie ako ďalšie štyri štáty, ktoré vtedy spolu vstupovali do EÚ, a to Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko. Slovensko sa v rebríčku takisto umiestnilo vyššie ako Rumunsko a Bulharsko, ktoré sa členskými štátmi stali v roku 2007.", "Podľa posledných plnohodnotných dát z roku 2022 , keďže pre rok 2023 zatiaľ Eurostat ponúka odhady, je Slovensko v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dve miesta pod Rumunskom. Estónsko, Lotyšsko, Litva aj Poľsko sú nad Slovenskom. Horšie ako Slovensko je v rebríčku už len Grécko a Bulharsko.", "Svetová banka vo svojom reporte z roku 2023 pripisuje úspech rumunskej ekonomiky primárne investíciám do IT sektoru, ktorý sa v Rumunsku v posledných rokoch podľa Svetovej banky značne rozvinul."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["2004", "2022", "reporte"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/5188566/2-03062005-BP-EN.PDF/2f9cbcd6-8fe7-46f0-bc71-04fdb0d9b27f", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en", "https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2023/12/07/strong-private-sector-key-to-drive-romania-s-economic-growth-says-new-ifc-world-bank-report"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:50.728616+00:00"}
{"id": "vr30515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30515", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Keď sme prebrali vládu, deficit bol 7,9%. Už táto vláda za rok 2011 znížila deficit zo 7,9 na 4,9%.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť deficit štátneho rozpočtu v júli 2010, keď koalícia SDKÚ - SaS - KDH - Most-Híd preberala vládu. Takýto deficit by však bol zavádzajúci, keďže príjmy a výdavky štátu nie sú rovnomerné počas celého roka. Pre zaujímavosť si však priebežné plnenie štátneho rozpočtu v roku 2010 môžete pozrieť tu . Čo sa týka celkového deficitu štátneho rozpočtu v roku 2010, ten predstavoval podľa Eurostatu 7,7% HDP . Podľa informácií denníka Pravda by tohtoročný deficit štátneho rozpočtu mal dosiahnuť naplánovaných 4,9% HDP . Je to však prognóza a nakoľko sa to vláde podarí splniť je otázka. Výrok preto nemôže byť prezentovaný ako definitívny, pretože bude predmetom budúcich analýz. Hodnotíme ho ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť deficit štátneho rozpočtu v júli 2010, keď koalícia SDKÚ - SaS - KDH - Most-Híd preberala vládu. Takýto deficit by však bol zavádzajúci, keďže príjmy a výdavky štátu nie sú rovnomerné počas celého roka. Pre zaujímavosť si však priebežné plnenie štátneho rozpočtu v roku 2010 môžete pozrieť tu . Čo sa týka celkového deficitu štátneho rozpočtu v roku 2010, ten predstavoval podľa Eurostatu 7,7% HDP . Podľa informácií denníka Pravda by tohtoročný deficit štátneho rozpočtu mal dosiahnuť naplánovaných 4,9% HDP . Je to však prognóza a nakoľko sa to vláde podarí splniť je otázka. Výrok preto nemôže byť prezentovaný ako definitívny, pretože bude predmetom budúcich analýz. Hodnotíme ho ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "7,7% HDP", "mal dosiahnuť naplánovaných 4,9% HDP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3569", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://spravy.pravda.sk/deficit-statneho-rozpoctu-je-stale-o-tretinu-nizsi-ako-vlani-p54-/sk_ekonomika.asp?c=A111102_110333_sk_ekonomika_p61"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:42.698723+00:00"}
{"id": "vr36858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36858", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minister Uhliarik sa správal klientelisticky. Spoločnosť Pfizer v konkurenčnom súboji stratila výhodu, lebo konkurent ponúkol lacnejší liek, ktorý bol plne hradený z poisťovní a ktorý sa týka povinného očkovania. Za týchto podmienok spoločnosť Pfizer pripravila rýchlo nové balenie a toto balenie chcela ponúknuť čo najrýchlejšie na trh. Za normálnych podmienok vybavenie povolenia trvá 100 dní, to znamená 100 dní by musela spoločnosť Pfizer čakať na to, kým takéto povolenie príde. Medzitým by samozrejme ľudia mali k dispozícii lacnejší výrobok, ktorý ponúkol konkurent.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Sme informuje o nasledovnej chronólogii súboja medzi spoločnosťami GlaxoSmithKline (GSK) a Pfizer.", "analysis_paragraphs": ["Denník Sme informuje o nasledovnej chronólogii súboja medzi spoločnosťami GlaxoSmithKline (GSK) a Pfizer."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Denník Sme", "zákona č. 577/2004 (pdf.)"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html", "http://www.dovera.sk/files/577-2004.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:33.752009+00:00"}
{"id": "vr34968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34968", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale my sme nenasľubovali do programového vyhlásenia vlády jedenásť ústavných zákonov. Oni ich nasľubovali a tieto čísla jednoducho im nesedia.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V júli R. Fico hovoril len o „ takmer desiatke “ resp. deviatich návrhoch. Nám sa podarilo napočítať 7 návrhov ústavných zákonov v programovom vyhlásení vlády . Ide o ústavné zákony: prekonania účinkov amnestií, o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh, rozpočtovej zodpovednosti (rozpočtová ústava), o konflikte záujmov, o nedotknuteľnosti 2.piliera, o Špecializovanom trestnom súde a Úrade špeciálnej prokuratúry.", "analysis_paragraphs": ["V júli R. Fico hovoril len o „ takmer desiatke “ resp. deviatich návrhoch. Nám sa podarilo napočítať 7 návrhov ústavných zákonov v programovom vyhlásení vlády . Ide o ústavné zákony: prekonania účinkov amnestií, o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh, rozpočtovej zodpovednosti (rozpočtová ústava), o konflikte záujmov, o nedotknuteľnosti 2.piliera, o Špecializovanom trestnom súde a Úrade špeciálnej prokuratúry."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["takmer desiatke", "deviatich", "programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.google.cz/search?q=%C3%BAstavn%C3%A9+z%C3%A1kony+programov%C3%A9+vyhl%C3%A1senie&ie=utf-8&oe=utf-8&aq=t&rls=org.mozilla:cs:official&client=firefox-a", "http://www.strana-smer.sk/178/1775/r-fico-programove-vyhlasenie-potvrdzuje-ze-na-slovensku-nastupila-skutocna-pravicova-vlada.html", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:57.100930+00:00"}
{"id": "vr37392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37392", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Viete, keď táto vládna koalícia oznamovala návrh zvýšenie DPH na 20% tak to nazvala Ficovou daňou a keď ho zavádzala dobre si to pamätám, už to opatrenie priamo do praxe. Tak vtedy pani premiérka, keď už vedela čo to spôsobí argumentovala, že veď koľko štátov v EÚ zvýšenú daň DPH zavádza, veď to nie je nič neobyčajné v tejto situácii. Zrejme všade mali Fica, zrejme všade museli zaviesť zvýšenú DPH kvôli Ficovi.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prinášame stručný prehľad udalostí, ktoré súviseli so zvýšením DPH na 20 %:\n\nPremiérka I. Radičová 7. septembra 2010 po rokovaní koaličnej rady informovala , že základná sadzba z dane z pridanej hodnoty (DPH) sa od 1.januára 2011 dočasne zvýši zo súčasných 19 % na 20 %. Toto dočasné zvýšenie zároveň nazvala ako \"Ficova daň\" .\n\n22. septembra 2010 – vláda schválila zvýšenie DPH na 20 %.\n\n30. novembra 2010 – poslanci NR SR schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení DPH z 19 na 20 %.\n\n9. januára 2011 – Premiérka I. Radičová v relácii O 5 minút 12 na STV1 sa k tomuto zvýšeniu DPH (teda v dobe, kedy už toto opatrenie bolo v praxi, pozn.) vyjadrila:\n\n\"Aj Slovenská vláda pristúpila k ozdravnému balíčku a chcela by som len, možno zvýrazniť, že okrem, keď sa pozriete na všetkých 27 krajín EÚ. 20 krajín z 27-mich má DPH 20% a vyššiu. Väčšina zvyšovala spotrebné dane, zavádzajú sa nové dane. V Nemecku daň z energií. Zvyšujú sa spotrebné dane. Zároveň väčšina krajín škrtá výdavky na rodinnú politiku, škrtá sociálne výdavky. V Nemeckej spolkovej republike sa znižuje podpora v nezamestnanosti.\"\n\nHoci M. Maďarič nesprávne uvádza, že I. Radičová argumentovala zvyšovaním DPH v iných krajinách, uznávame to ako pravdu. I. Radičová argumentovala obecnejším tvrdením, t.j. zvyšovaním spotrebných daní , medzi ktoré sa počíta aj DPH.", "analysis_paragraphs": ["Prinášame stručný prehľad udalostí, ktoré súviseli so zvýšením DPH na 20 %:", "Premiérka I. Radičová 7. septembra 2010 po rokovaní koaličnej rady informovala , že základná sadzba z dane z pridanej hodnoty (DPH) sa od 1.januára 2011 dočasne zvýši zo súčasných 19 % na 20 %. Toto dočasné zvýšenie zároveň nazvala ako \"Ficova daň\" .", "22. septembra 2010 – vláda schválila zvýšenie DPH na 20 %.", "30. novembra 2010 – poslanci NR SR schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení DPH z 19 na 20 %.", "9. januára 2011 – Premiérka I. Radičová v relácii O 5 minút 12 na STV1 sa k tomuto zvýšeniu DPH (teda v dobe, kedy už toto opatrenie bolo v praxi, pozn.) vyjadrila:", "\"Aj Slovenská vláda pristúpila k ozdravnému balíčku a chcela by som len, možno zvýrazniť, že okrem, keď sa pozriete na všetkých 27 krajín EÚ. 20 krajín z 27-mich má DPH 20% a vyššiu. Väčšina zvyšovala spotrebné dane, zavádzajú sa nové dane. V Nemecku daň z energií. Zvyšujú sa spotrebné dane. Zároveň väčšina krajín škrtá výdavky na rodinnú politiku, škrtá sociálne výdavky. V Nemeckej spolkovej republike sa znižuje podpora v nezamestnanosti.\"", "Hoci M. Maďarič nesprávne uvádza, že I. Radičová argumentovala zvyšovaním DPH v iných krajinách, uznávame to ako pravdu. I. Radičová argumentovala obecnejším tvrdením, t.j. zvyšovaním spotrebných daní , medzi ktoré sa počíta aj DPH."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "schválila", "schválili", "O 5 minút 12"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/radicova-dph-sa-od-buduceho-roka-docasne-zvysi-na-20.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5560034/vlada-schvalila-zvysenie-dph-na-20-percent.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3417", "http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?id=43646&scroll=222"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:16.667059+00:00"}
{"id": "vr27300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27300", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...sám premiér povie, že to je (voľby prezidenta SR, pozn.) referendum o Smere...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. marca 2014 sa prezidentský kandidát Robert Fico vyjadril na TB po prvom kole volieb prezidenta SR: \" Toto je referendum o Smere a o Ficovi. Prvé kolo som vyhral, čo bude v druhom kole uvidíme.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["16. marca 2014 sa prezidentský kandidát Robert Fico vyjadril na TB po prvom kole volieb prezidenta SR: \" Toto je referendum o Smere a o Ficovi. Prvé kolo som vyhral, čo bude v druhom kole uvidíme.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/fico-volby/77609-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:51.704933+00:00"}
{"id": "vr30244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30244", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "R1 bol projekt, ktorý proste toľkokrát preklínate, hovoria o dvojnásobnom predražení, takisto, počul som to pána Dzurindu minulý týždeň.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk (30. októbra 2011) \"Ja som včera prešiel po tej ceste, je super,a treba dať, ako sa ľudovo hovorí kalap dole pred našimi projektantmi, technikmi, robotníkmi, inžiniermi. Ale problém je v tom - koľko je tých kilometrov? 51 si tuším hovoril - tak problém je v tom, že nám vychádza, že za tie peniaze malo byť postavených 102 nie 51 kilometrov - to je problém,\" vyhlásil Dzurinda", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk (30. októbra 2011) \"Ja som včera prešiel po tej ceste, je super,a treba dať, ako sa ľudovo hovorí kalap dole pred našimi projektantmi, technikmi, robotníkmi, inžiniermi. Ale problém je v tom - koľko je tých kilometrov? 51 si tuším hovoril - tak problém je v tom, že nám vychádza, že za tie peniaze malo byť postavených 102 nie 51 kilometrov - to je problém,\" vyhlásil Dzurinda"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6119439/fico-nechape-kritiku-jeho-ucasti-na-otvoreni-r1.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:50.554083+00:00"}
{"id": "47692", "numeric_id": 47692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47692", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Celý systém trestného konania, trestného poriadku, ktorý vám vyhovoval aj ako vicepremiérovi, premiérovi. Nemali ste s tým žiadny problém ani ako minister ani ako predseda parlamentu… vy spochybňujete teraz systém, ktorý súvisí so spolupracujúcim obvineným.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase, keď bol Peter Pellegrini minister školstva, vicepremiér alebo premiér , neinicioval zmeny v nástroji trestného práva, ktorý počíta so spolupracujúcimi obvinenými. Demagóg.SK nedohľadal ani mediálne vyjadrenia, ktoré by tento inštitút spochybňovali. Spôsob, akým orgány činné v trestnom konaní tento inštitút využívajú, kritizuje v čase, keď spolupracujúci obvinení vypovedajú o podozreniach voči nemu a ľuďom spojeným s vládami Smeru. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V čase, keď bol Peter Pellegrini minister školstva, vicepremiér alebo premiér , neinicioval zmeny v nástroji trestného práva, ktorý počíta so spolupracujúcimi obvinenými. Demagóg.SK nedohľadal ani mediálne vyjadrenia, ktoré by tento inštitút spochybňovali. Spôsob, akým orgány činné v trestnom konaní tento inštitút využívajú, kritizuje v čase, keď spolupracujúci obvinení vypovedajú o podozreniach voči nemu a ľuďom spojeným s vládami Smeru. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["premiér", "vypovedajú"], "url": ["https://www.sme.sk/os/19/peter-pellegrini", "https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-nikdy-som-od-nikoho-nic/570508-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:33.863403+00:00"}
{"id": "49668", "numeric_id": 49668, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49668", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz reálne mzdy už máme vyššie, pretože tá inflácia išla dole, ten rast je vyšší, v podstate máme historicky najnižšiu nezamestnanosti, ukazovatele nie sú zlé.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reálne mzdy sa vďaka nárastu nominálnej mzdy a klesajúcej inflácii zvyšovali tretí štvrťrok po sebe. V aktuálnom štvrťroku reálna mzda stúpla o 4,9 %. Inflácia začala výraznejšie klesať od marca 2023. V auguste sa ale medziročný rast spotrebiteľských cien zrýchlil na 2,8 %, čo je najviac od februára tohto roka. Inflácia sa tak zrýchľuje už druhý mesiac za sebou. Miera nezamestnanosti na úrovni 5,2 % je na svojom historickom minime, Výrok Roberta Fica preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nReálna mzda predstavuje hodnotu mzdy, ktorá je upravená o infláciu a zohľadňuje skutočnú kúpnu silu. V období rokov 2021 až 2022 zaznamenala reálna mzda podľa štatistického úradu drastický prepad. Najnižšiu úroveň dosiahli reálne mzdy v štvrtom kvartáli roka 2022, kedy sa mzdy prepadli až o 7,6 %.\n\nZdroj: Štatistický úrad SR\n\nV roku 2022 sa mzdy reálne znehodnotili o 4,5 %, v roku 2023 zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 %.\n\nZdroj: Štatistický úrad SR\n\nReálna mzda na Slovensku sa vo 4. štvrťroku 2023 medziročne zvýšila o 3,9 %. Reálne zárobky vďaka nárastu nominálnej mzdy a klesajúcej inflácii zvyšujú už tretí štvrťrok po sebe. Aktuálne v druhom štvrťroku 2024 reálna mzda stúpla o 4,9 %.\n\nZdroj: Štatistický úrad SR\n\nPrepad reálnej mzdy, ktorý trval nepretržite od začiatku roka 2022, zastavila až klesajúca inflácia. Vrchol za posledné obdobie dosiahla inflácia okolo novembra 2023, kedy dosahovala až 15,4 %. Výraznejšie začala klesať od marca 2023 do marca 2024, následne sa ustálila medzi 2 až 3 %. V auguste sa ale medziročný rast spotrebiteľských cien zrýchlil na 2,8 %, čo je najviac od februára tohto roka. Inflácia sa tak zrýchľuje druhý mesiac v rade.\n\nZdroj: Štatistický úrad SR\n\nMiera nezamestnanosti dosahovala podľa údajov Svetovej banky dvojciferné hodnoty od samotného vzniku Slovenskej republiky. Prvýkrát sa dostala pod úroveň 10 % v roku 2008, no neskôr opäť stúpla. Klesajúcu tendenciu nabrala v období 2014 – 2019, kedy klesla zo 14,2 % na 5,8 %. Podľa štatistického úradu nezamestnanosť klesá posledné tri roky a v roku 2023 dosiahla úroveň 5,8 % . V druhom kvartáli roku 2024 bolo na Slovensku nezamestnaných 142,7 tisíc osôb, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 5,2 %.", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy sa vďaka nárastu nominálnej mzdy a klesajúcej inflácii zvyšovali tretí štvrťrok po sebe. V aktuálnom štvrťroku reálna mzda stúpla o 4,9 %. Inflácia začala výraznejšie klesať od marca 2023. V auguste sa ale medziročný rast spotrebiteľských cien zrýchlil na 2,8 %, čo je najviac od februára tohto roka. Inflácia sa tak zrýchľuje už druhý mesiac za sebou. Miera nezamestnanosti na úrovni 5,2 % je na svojom historickom minime, Výrok Roberta Fica preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Reálna mzda predstavuje hodnotu mzdy, ktorá je upravená o infláciu a zohľadňuje skutočnú kúpnu silu. V období rokov 2021 až 2022 zaznamenala reálna mzda podľa štatistického úradu drastický prepad. Najnižšiu úroveň dosiahli reálne mzdy v štvrtom kvartáli roka 2022, kedy sa mzdy prepadli až o 7,6 %.", "Zdroj: Štatistický úrad SR", "V roku 2022 sa mzdy reálne znehodnotili o 4,5 %, v roku 2023 zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 %.", "Zdroj: Štatistický úrad SR", "Reálna mzda na Slovensku sa vo 4. štvrťroku 2023 medziročne zvýšila o 3,9 %. Reálne zárobky vďaka nárastu nominálnej mzdy a klesajúcej inflácii zvyšujú už tretí štvrťrok po sebe. Aktuálne v druhom štvrťroku 2024 reálna mzda stúpla o 4,9 %.", "Zdroj: Štatistický úrad SR", "Prepad reálnej mzdy, ktorý trval nepretržite od začiatku roka 2022, zastavila až klesajúca inflácia. Vrchol za posledné obdobie dosiahla inflácia okolo novembra 2023, kedy dosahovala až 15,4 %. Výraznejšie začala klesať od marca 2023 do marca 2024, následne sa ustálila medzi 2 až 3 %. V auguste sa ale medziročný rast spotrebiteľských cien zrýchlil na 2,8 %, čo je najviac od februára tohto roka. Inflácia sa tak zrýchľuje druhý mesiac v rade.", "Zdroj: Štatistický úrad SR", "Miera nezamestnanosti dosahovala podľa údajov Svetovej banky dvojciferné hodnoty od samotného vzniku Slovenskej republiky. Prvýkrát sa dostala pod úroveň 10 % v roku 2008, no neskôr opäť stúpla. Klesajúcu tendenciu nabrala v období 2014 – 2019, kedy klesla zo 14,2 % na 5,8 %. Podľa štatistického úradu nezamestnanosť klesá posledné tri roky a v roku 2023 dosiahla úroveň 5,8 % . V druhom kvartáli roku 2024 bolo na Slovensku nezamestnaných 142,7 tisíc osôb, čo predstavuje mieru nezamestnanosti 5,2 %."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Reálna mzda", "reálna mzda", "Štatistický úrad SR", "znehodnotili", "Štatistický úrad SR", "zvýšila", "zvyšujú", "Štatistický úrad SR", "trval", "dosiahla", "zrýchlil", "Štatistický úrad SR", "Miera nezamestnanosti", "nezamestnanosť klesá posledné tri roky a v roku 2023 dosiahla", "úroveň 5,8 %", "druhom kvartáli"], "url": ["https://www.finreport.sk/encyklopedia/realna-mzda/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVLNcoIwGHyWHjiGfBAksbfotP4UO2Mdq-TSAQ1CFYKQQu3TNzq9dKZae2guSSa7m91ssMBLLIqoyTaRzlQR7cw-FP7LlI5Yr-dwgF5AYDR-mD0O-_fuYN7Bz1hgsSp0qVMcqriOUlRvUVYkKNpqC8xCVblRawqJ6rKKmoMFTS311szumvouBYZ8jwDyqJMgBolECYsJOIwQn0RH-XKVrXF4FXrxm19hjuHM4GD44gTpD_jQowEACwYdGPHh_Kk7JQQ4-QJc0AiNB3rWg0Pxoslki-fF8WV2ePbHiEPA45OFCylNbdnrfi-46UYVWr5rvPyPcsw9bjXpTzYmQaTTo7TCy6uoJkMW53a7ym2wKaNAKGWe63X9DiFHYV7EhBnhSiaykpX9VpnvmGpd1rcWWNC2rb1RarOT9krlFvxESVVtgn9H4jLPGTmgbTK5I56ID-QjkAt-c_MJQ0lBXg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b06caa17-4d76-42d3-8b9f-588bc8329e44/!ut/p/z1/tVXLlppAFPyWWbiEvtA8muyQUcBh8MFDZZMDiEoUcIDRmK9PMzE5R82AWQQWwOmq6q6-1RcUoAUK8vCYbsI6LfJwT7-XgfR1Kpuk3-dUgL6FwRy9OLahDXndE9H8GkDs2QBMV53os5HAgSCigA6r0-nUsXwfdJ8fgok5HWzPA3Al5KMABXFeH-otWhZRFW6Zasek-ZoJd3UP6EtRZnQ1xzxhqkMZHs89OFZJvaPPCKQ4DDmZEVayxAj8CjMkUtaMSEgUE8wriSA08oc4XaHlQ-h5l9_GDnxyqXDha7pqCLIFQCxdBFM1vJkyxRhU_MH3rckv-bHlKCA5xgisicsRnr_wWyZ4iN-y3w1_6Ex4VRF07Xk2psOuxhPHkngA7sJvAQRX1RZlANN2qLTvgANwF4c7QBt_LHXwx9IN_0XT6LDoPou-jSeDu_rdA9r861KHf_1m_ut4CIDb89MAHqpfCyDoOo7BB6QtgV0ZDlrPbF_qALi_AW0pas2B3gUAuAXcbjTXsQZd6lBwAC1pLeRPN5uT0fyYJifk5U2H2iPnH1uNAWjUVU7aftNvb2-BSntkkdfJ9xot_keTpPPw5av2uqEOwnrbSBdo8RCVekijjD3FGQusTGTAskwEXlAkEeNGWM0jTKhwmayTMinZ95L-VrZ1fai-9KAHp9OJ3RTFZp-wcZH14G-UbVFR49dIdMi8jOBz-udidrMBvY0ffZvR56QmZ7zfPD39BKs3Eyw!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2d762708-6430-471f-80fe-f8b30183363a/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhBGSm-ypwFcx1Ps4A8uHeyIj9ogAirE_fUVTS6ZSUx6qC7Szrz3dt_uCsd4h-Mq6YosUYWskrOO97H7I6QBm04tDjBdEAjm39ZLf3Zne9EEb98C2HL1FYIH_t1bzR0LnAmOr_M3OMbxsVK1yvFeHtokR-0JFVWKkpMyQD9kU-pqukqgtm6S7mJA1wp10rf9SF2bAkOuQwA51EoRg1SglB0IWIwQlySDfH0sHvH-U-jtmN_BDnxwOLzyZx73HboAYAtvAgH3o9VtSAhwMtaOF_6VBKP8-C_kWgVjHl4APAzD9WKzAW9j30FALA-WUaRTuiOABxfvtQv6YZkWxduuED2OqmG2Z7z-xyH5gOdjjdCLW_x8eoq53i5ZKfGs8O5_rJfOYzf3s_tMO0hUPkhLvPsUVXsoDqXZH0sTTMooEEqZYzu37oSQQZhXB8K0cCNS0YjG_NXoD5krVbdfDDCg73szkzI7C_MoSwPeo-Sy1cbfInFdRiUjl6JAp5X_e7pE3pYpdiHn7ObmD5ugmJI!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVHBUsIwEP0ajpndNmmTHAuDbREZASs0FyctrVQgLdCp8vcGx4s64HhwD7vZmbdv3ssDBUtQRnfVs26r2uit3VPlP015LPp9J0DsjynGo9v5JBrcuGHiweIrQExmQ4wfgvtwNmIOMg_U9ftHUKBy0zbtGtI6O-o1KQypTEn0pu2hfdSHnVXTmYIcm4PuTj3sjkW7sZOuOMrcEaSwnTDfK4mgwiOZL0t0ncz1eXmmb_JqBWnuOrmby4xIriVhrPSIEL5LJGPaK_WKWb7vdn7qPdvBCxWgvVcfkEEYRIyPEcU49DAOomQmp5RiQD8BVzhSq4Ff1OBwWHRV8QqJOf_MFuZ_tBghjH5LxcZevez3KrDZ1KYt3lpY_kc4zS7ZCXoim_JuSJlK3wF572Qf/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/minuta/4192410", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVHBUsIwEP0ajpndNmmTHAuDbREZASs0FyctrVQgLdCp8vcGx4s64HhwD7vZmbdv3ssDBUtQRnfVs26r2uit3VPlP015LPp9J0DsjynGo9v5JBrcuGHiweIrQExmQ4wfgvtwNmIOMg_U9ftHUKBy0zbtGtI6O-o1KQypTEn0pu2hfdSHnVXTmYIcm4PuTj3sjkW7sZOuOMrcEaSwnTDfK4mgwiOZL0t0ncz1eXmmb_JqBWnuOrmby4xIriVhrPSIEL5LJGPaK_WKWb7vdn7qPdvBCxWgvVcfkEEYRIyPEcU49DAOomQmp5RiQD8BVzhSq4Ff1OBwWHRV8QqJOf_MFuZ_tBghjH5LxcZevez3KrDZ1KYt3lpY_kc4zS7ZCXoim_JuSJlK3wF572Qf/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://data.worldbank.org/indicator/SL.UEM.TOTL.ZS?view=chart&locations=SK", "https://www.teraz.sk/ekonomika/miera-nezamestnanosti-sa-v-roku-2023-prv/778775-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/miera-nezamestnanosti-sa-v-roku-2023-prv/778775-clanok.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/de0e0a65-0bd5-4f83-92c5-11ccda5788a1/!ut/p/z1/tVJds5MwFPw1fYScED59o2ihlXuVciklLw6lKWDLx4UI1l9vUMcZZ2ypD-aFZGb37LJnEUV7ROt0KPOUl02dXsQ7ofqnwFibyyW2AZY-gfXmffjsOSvFjTQU_wA4ru2phg9g-q4Ga9uLtlZACNgE0Uf4cOPY8Bj_BkCFWf0doohmNW95gZLm0KeF1J-lsj5J6ZkvQFyarhJpDDWT-rZLh-sChp7xs_geGTBIdU2Cw1GT1JNJJEvJNAnjLDummmGaKZ7Gt1l5RMlD6Hgub3o_rXjSuxcI_gVYhR8V21Jd5-32wwrWL45ihr6ugKvPAH5PuLfzOZs_AXYQBKG_24G7U4QEwS48R5GwrM8AXnS0QbQ8VPKYVTLIYOqWYRFVwQZRNIyn2tr1gZg5oh07sY518pdOtLngvO3fLGAB4zjKedPkFyZnTbWAv1GKpudo_ycSJWJDxs0NYQPFQ8lGFNVTby4o_McCeDD92v0OCKvl59dXaovmNjVnX4XL_1FdoaN0T86TiKRNeTGNbtD-IWpbRVFUmeQqnbfvtt43n8VSshnGK7nk3wGP5mYt/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:01.195370+00:00"}
{"id": "44679", "numeric_id": 44679, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44679", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...nebudem tu nadávať pánovi Kotlebovi do úchylákov, ako jeden pán na tomto mieste pred pár týždňami...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácií O 5 minút 12 z decembra 2019 Kotlebu za úchylaka označil predseda strany KDH Alojz Hlina. Vo videu v čase 1:59 povedal: „To sú najväčší bojovníci, dvaja úchylaci Kollár s Kotlebom, najväčší bojovníci za tradičnú rodinu…” Hlina za úchylákov označil aj celú stranu ĽSNS v úvode videa. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V relácií O 5 minút 12 z decembra 2019 Kotlebu za úchylaka označil predseda strany KDH Alojz Hlina. Vo videu v čase 1:59 povedal: „To sú najväčší bojovníci, dvaja úchylaci Kollár s Kotlebom, najväčší bojovníci za tradičnú rodinu…” Hlina za úchylákov označil aj celú stranu ĽSNS v úvode videa. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["videu"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=iGlLfkQpjsg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:19.875164+00:00"}
{"id": "48442", "numeric_id": 48442, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48442", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "100 EUR na dieťa alebo 50-eurový prídavok to bude od 1. januára budúceho roku.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh Igora Matoviča na pomoc rodinám schválila vláda, 25. mája 2022 prešiel parlamentom, ktorý o ňom rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon zatiaľ nepodpísala prezidentka.\n\nOkrem finančnej podpory voľnočasových aktivít detí návrh počíta so zvyšovaním daňového bonusu a prídavku na dieťa v dvoch fázach. Prídavok na dieťa by sa mal zvýši od júla 2022 na 30 eur, od 1. januára 2023 na 50 eur. Daňový bonus pre deti do 15 rokov Matovič navrhuje zvýšiť tento rok na 70 eur, od januára na 100 eur.\n\nVýrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Igora Matoviča na pomoc rodinám schválila vláda, 25. mája 2022 prešiel parlamentom, ktorý o ňom rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Zákon zatiaľ nepodpísala prezidentka.", "Okrem finančnej podpory voľnočasových aktivít detí návrh počíta so zvyšovaním daňového bonusu a prídavku na dieťa v dvoch fázach. Prídavok na dieťa by sa mal zvýši od júla 2022 na 30 eur, od 1. januára 2023 na 50 eur. Daňový bonus pre deti do 15 rokov Matovič navrhuje zvýšiť tento rok na 70 eur, od januára na 100 eur.", "Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "rokoval"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/vlada-sr-schvalila-pomoc-rodinam-boji-rastucou-inflaciou.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/2857683"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:38.173686+00:00"}
{"id": "vr25552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25552", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Diferencovaný prístup k jednotlivým regiónom. Cesta sa opravila iba v jednom regióne a v druhom sa už nepokračovalo.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil informácie o ceste, ktorá by sa opravila iba v jednom regióne a v druhom už nie. Po publikovaní výroku Ľudoví Kaník zaslal Demagog.SK fotku (nižšie). Na základe nej však stále nevieme situáciu neutrálne posúdiť, nevieme napríklad zistiť, či je cesta opravená aj opačným smerom, podobne ani to, ktorý kraj je na druhej strane a teda o akú cestu sa presne jedná. Výrok teda stále hodnotíme ako neoveriteľný. (odôvodnenie upravené 8.10.2013 bez zmeny pravdivostnej hodnoty.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil informácie o ceste, ktorá by sa opravila iba v jednom regióne a v druhom už nie. Po publikovaní výroku Ľudoví Kaník zaslal Demagog.SK fotku (nižšie). Na základe nej však stále nevieme situáciu neutrálne posúdiť, nevieme napríklad zistiť, či je cesta opravená aj opačným smerom, podobne ani to, ktorý kraj je na druhej strane a teda o akú cestu sa presne jedná. Výrok teda stále hodnotíme ako neoveriteľný. (odôvodnenie upravené 8.10.2013 bez zmeny pravdivostnej hodnoty.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:32.704891+00:00"}
{"id": "vr17269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17269", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...sa teraz rušili tieto gymnáziá, (...), pretože sa rušili najlepšie gymnáziá, rušili sa aj gymnázia, ktorých absolventi mali najmenšiu nulovú nezamestnanosť (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gymnáziami s nulovou nezamestnanosťou, ktorých prvé triedy sa zrušili rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave, sú Gymnázium sv. Vincenta de Paul, Gymnázium de la Salle či Evanjelické gymnázium.", "analysis_paragraphs": ["Gymnáziami s nulovou nezamestnanosťou, ktorých prvé triedy sa zrušili rozhodnutím Okresného úradu v Bratislave, sú Gymnázium sv. Vincenta de Paul, Gymnázium de la Salle či Evanjelické gymnázium."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["údaje", "zdieľala", "Údaje", "pdf"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/skolstvo/regionalne-skolstvo/aktualne-analyzy-nezamestnanosti-absolventov-strednych-skol.html?page_id=10648", "https://www.facebook.com/zitnanska.nova/posts/1192252120905602", "http://www.cvtisr.sk/skolstvo/regionalne-skolstvo/aktualne-analyzy-nezamestnanosti-absolventov-strednych-skol.html?page_id=10648", "http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/Nezamestnanost_A17_.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:55.867227+00:00"}
{"id": "vr36112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36112", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "K tomuto pánovi sa nechcem ja vyjadrovať, lebo som sa dočítal, že to je partner poslankyne Smeru a odchádza z polície, lebo je disciplinárne stíhaný, čiže nechcem sa k tomu priamo k nemu, k nemu vyjadrovať…", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Očovský je zástupca vedúceho oddelenia vyšetrovania bratislavského odboru boja proti korupcii na Úrade boja proti korupcii. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) upozornil, že Očovský odchádza do civilu a je aj disciplinárne stíhaný. Podľa informácií SME je dôvodom vyzradenie informácií v jednej policajnej akcii. SME rovnako uvádza, že jeho partnerkou je exposlankyňa Oľga Nachtmannová zo Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Očovský je zástupca vedúceho oddelenia vyšetrovania bratislavského odboru boja proti korupcii na Úrade boja proti korupcii. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) upozornil, že Očovský odchádza do civilu a je aj disciplinárne stíhaný. Podľa informácií SME je dôvodom vyzradenie informácií v jednej policajnej akcii. SME rovnako uvádza, že jeho partnerkou je exposlankyňa Oľga Nachtmannová zo Smeru."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://http://sme.sk/c/5676506/spisiaka-vini-policajt-na-odchode.html#ixzz1810fZAm6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:34.057433+00:00"}
{"id": "vr29478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29478", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Získanie materskej spoločnosti SPP, a.s. do 100 % vlastníctva štátu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko definitívne získalo 100 % akcií matky SPP a.s. (obchodníka so zemným plynom) v júni 2014 prevzatím 49 percentného balíka akcií matky SPP od Energetického a prumysloveho holdingu (EHP). Cenou za prebratie tohto balíka bola polovica dlhu matky SPP vo výške 59 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko definitívne získalo 100 % akcií matky SPP a.s. (obchodníka so zemným plynom) v júni 2014 prevzatím 49 percentného balíka akcií matky SPP od Energetického a prumysloveho holdingu (EHP). Cenou za prebratie tohto balíka bola polovica dlhu matky SPP vo výške 59 mil. eur."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "júni", "prebratie"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-ovladol-matku-spp-fico-mame-absolutnu-kontrolu-nad-cenami-619969", "http://www.vlada.gov.sk/r-fico-stat-dnes-ziskal-100-podiel-v-materskej-spolocnosti-spp/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292204-stat-prevezme-len-cast-dlhu-spp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:14.292672+00:00"}
{"id": "vr26090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26090", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "tak nech sa pozrie takisto na zmenky pani Flašíkovej Beňovej, ktoré boli podpísané deň pred tým, ako nastúpilo nové vedenie župy za 10 miliónov a boli podpísané v rozpore so zákonom. To nekonštatujem ja, to konštatuje hlavný kontrolór.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v Téme dňa 6. novembra 2013. Vtedy sme na základe dostupných zdrojov ( hnonline.sk , pluska.sk , zápisnica pracovného zasadnutia Zastupiteľstva BSK, dokument úradu BSK, pozn.) potvrdili slová Pavla Freša o samotnom podpísaní zmeniek v hodnote 10 miliónov eur. Na základe zverejnených dokumentov hlavného kontrolóra BSK však nedokážeme overiť, či boli podpísané zmenky v rozpore zo zákonom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v Téme dňa 6. novembra 2013. Vtedy sme na základe dostupných zdrojov ( hnonline.sk , pluska.sk , zápisnica pracovného zasadnutia Zastupiteľstva BSK, dokument úradu BSK, pozn.) potvrdili slová Pavla Freša o samotnom podpísaní zmeniek v hodnote 10 miliónov eur. Na základe zverejnených dokumentov hlavného kontrolóra BSK však nedokážeme overiť, či boli podpísané zmenky v rozpore zo zákonom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Téme dňa", "hnonline.sk", "pluska.sk", "zápisnica", "dokument", "dokumentov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/komentar-daga-danisa-fico-flasik-a-fajka-mieru-547605", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kauza-erena-za-nepostavenu-halu-chcu-3-miliony-eur.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&cad=rja&ved=0CFMQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.bratislavskykraj.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10023607&ei=PsB7UuTwEZO5hAfu6YGAAg&usg=AFQjCNFQCaUwQorHasG5HlGl1rA-FxvpyQ&sig2=7Uo75SZEyO6NENhfiCc9mw&bvm=bv.56146854,d.ZG4", "http://www.bratislavskykraj.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10022798", "http://www.region-bsk.sk/hlavny-kontrolor-dokumenty.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:38.589477+00:00"}
{"id": "vr29045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29045", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "No my na tom pracujeme tak, že na samom začiatku sme povedali, že za našej éry si nepožičiame ani cent. To sme dodržali, to znamená my sme si nezobrali ani jedno euro, ani jeden cent, to všetko sme zdedili po našich predchodcoch.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pavol Frešo je predsedom strany SDKÚ od roku 2012. Nakoľko sú zatiaľ dostupné len výročné správy za roky 2012 a 2013, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa výročnej správy za rok 2012 (pdf, str.8) v prehľade o príjmoch o politických stranách má SDKÚ v položke príjmov z pôžičiek za rok 2012 nulu. Tak isto aj za rok 2013 (pdf, str. 8) si strana nezobrala žiadnu pôžičku. Výročná správa za rok 2014 ešte nie je zverejnená, z tohoto dôvodu nevieme overiť tento výrok aj pre ďalší rok. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo je predsedom strany SDKÚ od roku 2012. Nakoľko sú zatiaľ dostupné len výročné správy za roky 2012 a 2013, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa výročnej správy za rok 2012 (pdf, str.8) v prehľade o príjmoch o politických stranách má SDKÚ v položke príjmov z pôžičiek za rok 2012 nulu. Tak isto aj za rok 2013 (pdf, str. 8) si strana nezobrala žiadnu pôžičku. Výročná správa za rok 2014 ešte nie je zverejnená, z tohoto dôvodu nevieme overiť tento výrok aj pre ďalší rok. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2013"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1799/Vyrocna-sprava-SDKU-DS-2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/2046/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20SDK%C3%9A-DS%202013.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:23.885748+00:00"}
{"id": "vr33711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33711", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Áno, mám problém s Vranovom. Lebo Grandwood, firma veľmi pochybná, ktorá nemá žiadne referencie, podstate tam vychádza na jedno pracovné miesto, chcú vytvoriť myslím že 350 pracovných miest, 54 000 eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Grandwood holding s.r.o. podala návrh na poskytnutie pomoci 12. marca 2013 na ministerstvo hospodárstva.", "analysis_paragraphs": ["Firma Grandwood holding s.r.o. podala návrh na poskytnutie pomoci 12. marca 2013 na ministerstvo hospodárstva."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "obchodného registra", "médií"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=poskytnutie%20pomoci%20grandwood&source=web&cd=2&ved=0CDMQFjAB&url=https%3A%2F%2Flt.justice.gov.sk%2FAttachment%2F03%2520N%25C3%25A1vrh%2520na%2520poskytnutie%2520Grandwood.doc%3FinstEID%3D-1%26attEID%3D53512%26docEID%3D300260%26matEID%3D6069%26langEID%3D1%26tStamp%3D20130422100114400&ei=poh-UdmUIubS4QSYjICoAQ&usg=AFQjCNGPmnnoSVYjm37PMNEDZmaUVXjuQg&bvm=bv.45645796,d.ZWU&cad=rja", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=208204&SID=4&P=1", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/vo-vranove-vytvoria-400-pracovnych-miest-bude-nas-stat-21-milionov-eur.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:03.005983+00:00"}
{"id": "vr14097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14097", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Potom sme mali informácie, že je tu aj súvis medzi sexuálnymi útokmi, okrádaním a obťažovaním v niektorých nemeckých mestách, ale musíme pridať aj mestá v Rakúsku, vo Švajčiarsku, Švédsko, Fínsko a ďalšie krajiny sa dnes (10. január, pozn.) prihlásili s podobnými typmi útokov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica na základe dostupných zdrojov zo zahraničných médií hodnotíme ako pravdivý. Po útokoch v Kolíne nad Rýnom ohlásilo útoky aj Švédsko, Rakúsko, Fínsko aj Švajčiarsko.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica na základe dostupných zdrojov zo zahraničných médií hodnotíme ako pravdivý. Po útokoch v Kolíne nad Rýnom ohlásilo útoky aj Švédsko, Rakúsko, Fínsko aj Švajčiarsko."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Kolíne nad Rýnom", "Švédsko", "potvrdili", "vyhlásilo", "potvrdilo", "zaznamenala", "zatknutí"], "url": ["http://edition.cnn.com/2016/01/09/europe/germany-new-year-violence/", "http://www.nytimes.com/2016/01/12/world/europe/swedish-police-coverup-sexual-assault.html?_r=0", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/finland/12088332/Unprecedented-sex-harassment-in-Helsinki-at-New-Year-Finnish-police-report.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3390168/Migrant-rape-fears-spread-Europe-Women-told-not-night-assaults-carried-Sweden-Finland-Germany-Austria-Switzerland-amid-warnings-gangs-ordinating-attacks.html", "http://edition.cnn.com/2016/01/09/europe/germany-new-year-violence/", "http://news.sky.com/story/1620206/cologne-nye-attacks-cases-rise-to-516", "http://edition.cnn.com/2016/01/09/europe/germany-new-year-violence/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:55.588358+00:00"}
{"id": "vr27020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27020", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V Európskej únii sa v posledných rokoch presadila obrovská byrokracia. Je tu aparát 60-tisíc úradníkov ...", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Európskej Únii pôsobí okolo 55-tisíc úradníkov a ďalších zamestnancov EÚ. Potvrdzuje to tlačová správa Európskej komisie z decembra 2011, a tiež podstránka slovenského eurokomisára Títo úradníci pracujú pre rôzne inštitúcie, agentúry a orgány, ktoré sú vytvorené členskými štátmi alebo Európskym parlamentom. Ide o inštitúcie ako Európska komisia, Európsky Parlament, Rada ministrov, Európsky súdny dvor a i. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Európskej Únii pôsobí okolo 55-tisíc úradníkov a ďalších zamestnancov EÚ. Potvrdzuje to tlačová správa Európskej komisie z decembra 2011, a tiež podstránka slovenského eurokomisára Títo úradníci pracujú pre rôzne inštitúcie, agentúry a orgány, ktoré sú vytvorené členskými štátmi alebo Európskym parlamentom. Ide o inštitúcie ako Európska komisia, Európsky Parlament, Rada ministrov, Európsky súdny dvor a i. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["tlačová správa", "podstránka"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-907_sk.htm", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/administration/eu_civil_service/the_eu_civil_service_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:09.870799+00:00"}
{"id": "vr38479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38479", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Všetko je možné (v prípade verejnej voľby GP, pozn.), uvidíme, nakoniec poslanecký mandát je garantovaný ústavou, je tam úplná voľnosť, dokonca všetci poslanci majú imunitu na hlasovanie v parlamente.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 73, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát . Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály. Článok 78, odsek 1 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.\"", "analysis_paragraphs": ["Článok 73, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát . Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály. Článok 78, odsek 1 Ústavy SR (.pdf) uvádza: \"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.\""], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Ústavy SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6486.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:49.097645+00:00"}
{"id": "vr29984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29984", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Prichádzajúci utečenci/imigranti nedodržiavajú európske zákony a neposlúchajú pokyny policajtov (napr. prekračujú hranice ilegálne, odmietajú sa registrovať a žiadať o azyl v prvej krajine, dopúšťajú sa násilností).", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že boli zaznamenané prípady násilných incidentov medzi políciou a utečencami a nerešpektovania príkazov autorít utečencami. K týmto situáciam prišlo podľa dostupných informácií najmä vo vyhrotených situáciách a je veľmi ťažké objektívne hodnotiť, ktorá strana nesie plnú vinu. Je však zavádzajúce zovšeobecňovať tieto situácie a prezentovať ich ako rozšírený fenomén, pretože z celkového počtu takmer pol milióna ľudí od začiatku roku 2015 ide len o isté percento.Taktiež treba poukázať na to, že ku kontroverzným riešeniam napätých situácií prichádza ako u utečencov, tak aj na strane niektorých európskych autorít.\n\n21. septembra Human Rights Watch obvinilo macedónske úrady z fyzického a verbálneho zneužívania a zlého zaobchádzania s utečencami na hranici s Gréckom.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že boli zaznamenané prípady násilných incidentov medzi políciou a utečencami a nerešpektovania príkazov autorít utečencami. K týmto situáciam prišlo podľa dostupných informácií najmä vo vyhrotených situáciách a je veľmi ťažké objektívne hodnotiť, ktorá strana nesie plnú vinu. Je však zavádzajúce zovšeobecňovať tieto situácie a prezentovať ich ako rozšírený fenomén, pretože z celkového počtu takmer pol milióna ľudí od začiatku roku 2015 ide len o isté percento.Taktiež treba poukázať na to, že ku kontroverzným riešeniam napätých situácií prichádza ako u utečencov, tak aj na strane niektorých európskych autorít.", "21. septembra Human Rights Watch obvinilo macedónske úrady z fyzického a verbálneho zneužívania a zlého zaobchádzania s utečencami na hranici s Gréckom."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["vstúpilo", "vyše pol milióna", "22. augusta", "4. septembra", "Vládne", "15. septembra", "16. septembra", "21. septembra"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-34224999", "http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php", "http://www.aljazeera.com/news/2015/08/thousands-stuck-macedonian-border-bottleneck-greece-150822081819406.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3223558/More-violent-clashes-Lesbos-police-struggle-cope-thousands-desperate-migrants-rushing-Greek-Island-entering-mainland-Europe.html", "http://www.keeptalkinggreece.com/2015/09/04/refugee-crisis-escalates-violent-clashes-on-lesvos-eggs-boos-against-eu-officials-on-kos/", "http://www.theguardian.com/world/live/2015/sep/17/refugee-crisis-thousands-enter-croatia-after-hungarys-crackdown-live-updates#block-55fabcf0e4b022a8812f2d2d", "http://edition.cnn.com/2015/09/16/world/europe-migrant-crisis/", "http://www.aljazeera.com/news/2015/09/refugees-beaten-abused-macedonia-150921175049518.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:21.543506+00:00"}
{"id": "vr17761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17761", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Od ich vraždy je 88 dní a poďme si, teda zrekapitulovať, kde sme sa pohli. Odstúpil Robert Fico, Robert Kaliňák, po tlaku ľudí, na ich miesto prišiel nový minister, ktorý po, vzápätí po odhaleniach skolaboval a odišiel. Vyšlo najavo, že špeciálny prokurátor pán Špirko hovoril o obrovských podozreniach z korupcie pri tendroch, kde mali ísť provízie pánovi, práve pánovi Kaliňákovi, keď to začal vyšetrovať, dokumentácia bola skartovaná. Za tender bola zodpovedná pani Saková, Denisa Saková sa vzápätí stala ministerkou vnútra.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová poukazuje na veci, ktoré sa udiali po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Robert Fico a Robert Kaliňák odstúpili, bola vytvorená nová vláda, ktorej súčasťou už nie sú. Na post ministra vnútra bol dosadený Tomáš Drucker, na ktorého bol vyvíjaný veľký tlak verejnosti v súvislosti s odvolávaním policajného prezidenta Tibora Gašpara a neskôr prenikli na verejnosť aj podozrenia o neférovch podnikateľských praktikách. Čo sa týka Druckerových zdravotných problémov, časová postupnosť, ktorú spomína Veronika Remišová, sedí. Nie je však možné dokázať, že výrok má aj príčinnú súvislosť - minister bol hospitalizovaný, následne odstúpil zo svojho postu. Na začiatku marca prokurátor Vasiľ Špirko na svojej tlačovej besede hovoril o podozreniach korupcie, ktoré boli spájané aj s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Tendru, o ktorom hovoril Špirko, kde provízie podľa jeho podozrení mali ísť aj Robertovi Kaliňákovi, šéfovala vtedajšia tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková, ktorá sa stala ministerkou vnútra po odchode Tomáša Druckera. Skutočnosť, že zmluva bola skartovaná, ministerstvo potvrdilo, ale na ďalší deň zaslalo do redakcie kópiu zmluvy. Faktické poznámky tohto výroku sú pravdivé a preto aj celkový výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová poukazuje na veci, ktoré sa udiali po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Robert Fico a Robert Kaliňák odstúpili, bola vytvorená nová vláda, ktorej súčasťou už nie sú. Na post ministra vnútra bol dosadený Tomáš Drucker, na ktorého bol vyvíjaný veľký tlak verejnosti v súvislosti s odvolávaním policajného prezidenta Tibora Gašpara a neskôr prenikli na verejnosť aj podozrenia o neférovch podnikateľských praktikách. Čo sa týka Druckerových zdravotných problémov, časová postupnosť, ktorú spomína Veronika Remišová, sedí. Nie je však možné dokázať, že výrok má aj príčinnú súvislosť - minister bol hospitalizovaný, následne odstúpil zo svojho postu. Na začiatku marca prokurátor Vasiľ Špirko na svojej tlačovej besede hovoril o podozreniach korupcie, ktoré boli spájané aj s vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Tendru, o ktorom hovoril Špirko, kde provízie podľa jeho podozrení mali ísť aj Robertovi Kaliňákovi, šéfovala vtedajšia tajomníčka ministerstva vnútra Denisa Saková, ktorá sa stala ministerkou vnútra po odchode Tomáša Druckera. Skutočnosť, že zmluva bola skartovaná, ministerstvo potvrdilo, ale na ďalší deň zaslalo do redakcie kópiu zmluvy. Faktické poznámky tohto výroku sú pravdivé a preto aj celkový výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "rezignáciu", "ponúkol", "vymenovaniu", "obvinil", "hospitalizovaný", "rezignáciu", "zmluvy", "informovalo,", "menuje"], "url": ["https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/", "https://slovensko.hnonline.sk/1709259-minister-vnutra-robert-kalinak-rezignoval", "https://domov.sme.sk/c/20781309/fico-je-pripraveny-podat-demisiu-uz-vo-stvrtok-ak-kiska-splni-jeho-podmienky.html", "https://domov.sme.sk/c/20786573/prezident-vymenuje-pellegriniho-vladu-kabinet-ma-schvalit-svoj-program.html", "https://domov.sme.sk/c/20799707/manzelka-druckera-vyhodne-ziskala-pozemky-od-cloveka-blizkeho-motorkarom-zo-smeru.html#ixzz5G9fboGT6", "http://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-drucker-bol-hospitalizov/319169-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20801911/minister-drucker-konci.html?ref=av-left", "https://dennikn.sk/minuta/1107382/", "https://www.aktuality.sk/clanok/583533/prokurator-si-pytal-zmluvu-z-kalinakovho-sporneho-tendra-skoncila-v-skartovacke/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...B.", "https://dennikn.sk/1106963/kiska-vymenoval-sakovu-ta-po-dvoch-otazkach-utiekla/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:19.487654+00:00"}
{"id": "vr27228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27228", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Dve vraždy bývalých ústavných činiteľov Ernesta Valka a Jána Duckého do dnešného dňa vyšetrené neboli.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Ducký pôsobil ako minister hospodárstva SR dvakrát -, v čase od 10. novembra 1993 do 14. marca 1994 a taktiež od 14. decembra 1994 do 26. augusta 1996. Po odvolaní z funkcie pôsobil ako poslanec NRSR za HZDS. V januári 1999 bol zavraždený . Za podozrivého bol považovaný ukrajinský občan Oleg M. K . voči ktorému bolo vedené trestné konanie, ktoré však bolo pre jeho neprítomnosť odročené. Prípad v roku 2010 prevzala ukrajinská Generálna prokuratúra a taktiež ukrajinské ministerstvo vnútra. Podľa posledných informácii zo začiatku roku 2013 vražda stále nie je vyšetrená.\n\nErnest Valko bol prominentným právnikom, ktorý sa venoval predovšetkým ústavnému a obchodnému právu. V roku 1990 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky, následne v roku 1992 pôsobil ako predseda ústavného súdu ČSFR. V roku 2010 bol zavraždený. Dodnes nebola jeho vražda vyšetrená a podľa denníka sme.sk sa preverujú aj zahraničné stopy.", "analysis_paragraphs": ["Ján Ducký pôsobil ako minister hospodárstva SR dvakrát -, v čase od 10. novembra 1993 do 14. marca 1994 a taktiež od 14. decembra 1994 do 26. augusta 1996. Po odvolaní z funkcie pôsobil ako poslanec NRSR za HZDS. V januári 1999 bol zavraždený . Za podozrivého bol považovaný ukrajinský občan Oleg M. K . voči ktorému bolo vedené trestné konanie, ktoré však bolo pre jeho neprítomnosť odročené. Prípad v roku 2010 prevzala ukrajinská Generálna prokuratúra a taktiež ukrajinské ministerstvo vnútra. Podľa posledných informácii zo začiatku roku 2013 vražda stále nie je vyšetrená.", "Ernest Valko bol prominentným právnikom, ktorý sa venoval predovšetkým ústavnému a obchodnému právu. V roku 1990 sa stal poslancom Federálneho zhromaždenia Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky, následne v roku 1992 pôsobil ako predseda ústavného súdu ČSFR. V roku 2010 bol zavraždený. Dodnes nebola jeho vražda vyšetrená a podľa denníka sme.sk sa preverujú aj zahraničné stopy."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["minister", "hospodárstva", "zavraždený", "Oleg M. K", "Generálna prokuratúra", "informácii", "Ernest Valko", "sme.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-24-6-1992-do-15-3-1994/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=619", "http://www.aktuality.sk/clanok/180171/vrazda-duckeho-je-stale-neobjasnena/", "http://www.topky.sk/cl/100371/1341975/Vrazda-Duckeho-stale-nevyriesena--Ukrajina-uz-dlho-neposkytla-ziadne-informacie", "http://www.topky.sk/cl/100371/1341975/Vrazda-Duckeho-stale-nevyriesena--Ukrajina-uz-dlho-neposkytla-ziadne-informacie", "http://www.teraz.sk/slovensko/ppravnik-ernest-valko-vyrocie/54827-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7067157/vrah-ernesta-valka-moze-byt-v-cudzine.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:58.309275+00:00"}
{"id": "42876", "numeric_id": 42876, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42876", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...pánovi Plavčanovi, ktorý vymýšľal reformu a bol odvolaný, lebo rozkrádal eurofondy.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2017 bývalý minister Plavčan prišiel s reformou školstva. Dokument s názvom Učiace sa Slovensko má 226 strán a opisuje zmeny na základných, stredných aj vysokých školách. Po prevalení kauzy s eurofondami Plavčan nebol odvolaný, ale odstúpil zo svojej funkcie deň po tom, ako vtedajší premiér Robert Fico požiadal SNS (Plavčan bol nominant SNS, pozn.) o návrh na nového ministra. Ministrovu abdikáciu vopred potvrdil aj predseda SNS Andrej Danko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Výroky týkajúce sa škandálu s eurofondmi určenými na vedu a výskum Demagog.SK už overoval v minulosti, napr. u Veroniky Remišovej či Martiny Lubyovej . Celý škandál prepukol v lete 2017, keď rektori veľkých slovenských univerzít a riaditeľ SAV napísali vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi rozhorčený list o pochybnom rozdeľovaní eurofondov. Pochybnosti v prípade prideľovania fondov vyjadrili po prepuknutí škandálu Najvyšší kontrolný úrad aj Európska komisia. Dotácie boli pridelené malým a často aj finančne nestabilným firmám. Výzvy vyhrali takisto podozrivé schránkové firmy bez zamestnancov či reálneho sídla. Poslankyňa Veronika Remišová bola prvá, ktorá na tlačovej konferencii 31. júna 2017 poukázala na konkrétne príklady takýchto firiem ako aj na podozrivé kritériá pri výbere projektov. V marci 2018 Najvyšší kontrolný úrad odhalil pri kontrole eurofondov v rezorte školstva závažné nedostatky a rozhodol sa podať trestné oznámenie . Okrem iného úrad kritizoval práve kritériá na hodnotiteľov, na ktoré poukázala Remišová: \" Najvyššia kontrolná inštitúcia nezískala primerané uistenie, že výber hodnotiteľov bol transparentný a že vhodnosť hodnotiteľov bola posudzovaná objektívne .\" Po prepuknutí škandálu Európska komisia pozastavila platby v štyroch výzvach na ministerstve školstva. Taktiež vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi zaslala varovný list a žiadala preveriť , či hodnotitelia majú dostatočné skúsenosti a odbornosť na hodnotenie projektov a či firmy, ktoré dostali granty, majú skutočné skúsenosti s výskumom a inováciami a či sú dostatočne finančné stabilní. Európska komisia však doteraz nepotvrdila, či boli dotácie na ministerstve školstva rozdelené netransparente alebo neadekvátne. Opozícia po zisteniach vyzvala ministra Plavčana, aby odstúpil zo svojho postu. Napriek tomu ešte 14. augusta 2017 minister odmietal odstúpiť : „ No neodstúpim. Mám pred sebou úlohy a o tom, či odstúpim, alebo neodstúpim, rozhoduje niekto iný. ” Svoj odchod oznámil Plavčan na tlačovej konferencii dňa 17. augusta 2017: „Po zrelej úvahe abdikujem z postu ministra školstva, vedy, výskumu a športu, pretože to, čo sa dialo v posledných dňoch, prekročilo všetky medze a ja potrebujem chrániť svoju rodinu a takisto aj SNS, ktorá ma nominovala do funkcie,\" uviedol Plavčan. Deň predtým, teda 16. augusta 2017, vtedajší premiér Robert Fico žiadal od SNS návrh nového ministra školstva. Odchod Plavčana z postu ministra školstva v ten deň potvrdil aj predseda strany SNS Andrej Danko : „ Zajtra minister Plavčan oznámi abdikáciu .”", "analysis_paragraphs": ["V roku 2017 bývalý minister Plavčan prišiel s reformou školstva. Dokument s názvom Učiace sa Slovensko má 226 strán a opisuje zmeny na základných, stredných aj vysokých školách. Po prevalení kauzy s eurofondami Plavčan nebol odvolaný, ale odstúpil zo svojej funkcie deň po tom, ako vtedajší premiér Robert Fico požiadal SNS (Plavčan bol nominant SNS, pozn.) o návrh na nového ministra. Ministrovu abdikáciu vopred potvrdil aj predseda SNS Andrej Danko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Výroky týkajúce sa škandálu s eurofondmi určenými na vedu a výskum Demagog.SK už overoval v minulosti, napr. u Veroniky Remišovej či Martiny Lubyovej . Celý škandál prepukol v lete 2017, keď rektori veľkých slovenských univerzít a riaditeľ SAV napísali vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi rozhorčený list o pochybnom rozdeľovaní eurofondov. Pochybnosti v prípade prideľovania fondov vyjadrili po prepuknutí škandálu Najvyšší kontrolný úrad aj Európska komisia. Dotácie boli pridelené malým a často aj finančne nestabilným firmám. Výzvy vyhrali takisto podozrivé schránkové firmy bez zamestnancov či reálneho sídla. Poslankyňa Veronika Remišová bola prvá, ktorá na tlačovej konferencii 31. júna 2017 poukázala na konkrétne príklady takýchto firiem ako aj na podozrivé kritériá pri výbere projektov. V marci 2018 Najvyšší kontrolný úrad odhalil pri kontrole eurofondov v rezorte školstva závažné nedostatky a rozhodol sa podať trestné oznámenie . Okrem iného úrad kritizoval práve kritériá na hodnotiteľov, na ktoré poukázala Remišová: \" Najvyššia kontrolná inštitúcia nezískala primerané uistenie, že výber hodnotiteľov bol transparentný a že vhodnosť hodnotiteľov bola posudzovaná objektívne .\" Po prepuknutí škandálu Európska komisia pozastavila platby v štyroch výzvach na ministerstve školstva. Taktiež vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi zaslala varovný list a žiadala preveriť , či hodnotitelia majú dostatočné skúsenosti a odbornosť na hodnotenie projektov a či firmy, ktoré dostali granty, majú skutočné skúsenosti s výskumom a inováciami a či sú dostatočne finančné stabilní. Európska komisia však doteraz nepotvrdila, či boli dotácie na ministerstve školstva rozdelené netransparente alebo neadekvátne. Opozícia po zisteniach vyzvala ministra Plavčana, aby odstúpil zo svojho postu. Napriek tomu ešte 14. augusta 2017 minister odmietal odstúpiť : „ No neodstúpim. Mám pred sebou úlohy a o tom, či odstúpim, alebo neodstúpim, rozhoduje niekto iný. ” Svoj odchod oznámil Plavčan na tlačovej konferencii dňa 17. augusta 2017: „Po zrelej úvahe abdikujem z postu ministra školstva, vedy, výskumu a športu, pretože to, čo sa dialo v posledných dňoch, prekročilo všetky medze a ja potrebujem chrániť svoju rodinu a takisto aj SNS, ktorá ma nominovala do funkcie,\" uviedol Plavčan. Deň predtým, teda 16. augusta 2017, vtedajší premiér Robert Fico žiadal od SNS návrh nového ministra školstva. Odchod Plavčana z postu ministra školstva v ten deň potvrdil aj predseda strany SNS Andrej Danko : „ Zajtra minister Plavčan oznámi abdikáciu .”"], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Plavčan", "Učiace sa Slovensko", "odstúpil", "potvrdil", "Remišovej", "Lubyovej", "napísali", "Dotácie", "konferencii", "trestné oznámenie", "kritizoval", "preveriť", "Opozícia", "odmietal odstúpiť", "úvahe abdikujem", "Fico", "Danko"], "url": ["https://dennikn.sk/705511/plavcan-ukazal-reformu-realne-kroky-pridu-najskor-o-rok/", "https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20628304/koalicna-kriza-peter-plavcan-konci-ako-minister-skolstva.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/513718/danko-ustupil-ficovi-plavcan-odide/", "https://demagog.sk/vyrok/vr17769/", "https://demagog.sk/vyrok/vr17036/", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/504781/remisova-chce-od-plavcana-vysvetlenie-preco-dotoval-miniaturne-firmy/", "https://domov.sme.sk/c/20615498/remisova-kriteria-na-hodnotenie-projektov-sns-ucelovo-manipulovala.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463388-skandal-s-eurofondmi-skoncil-u-policajtov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/573512/nku-podal-trestne-oznamenie-pre-eurofondy-v-rezorte-skolstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/511246/slovensku-stopli-styri-vyzvy-z-eurofondov-tvrdi-poslankyna-remisova/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1879808_skandal-s-eurofondmi-na-ministerstve-skolstva-miliony-eur-sli-do-podozrivych-firiem", "https://domov.sme.sk/c/20625878/plavcan-neodstupil-zrusil-vyzvu-na-dlhodoby-vyskum.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/513820/minister-plavcan-oznamil-ze-konci/", "https://dennikn.sk/853208/plavcan-konci-fico-poziadal-danka-aby-mu-navrhol-ministra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/513718/danko-ustupil-ficovi-plavcan-odide/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:58.567553+00:00"}
{"id": "vr29377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29377", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Vy viete, že ja som bol v minulom roku 8-krát na Ukrajine.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa kalendára akcií Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Veľvyslanectva Ukrajiny a informácií poskytnutých vo vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí bol Miroslav Lajčák na návšteve Ukrajiny v minulom roku celkom osem krát. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa kalendára akcií Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Veľvyslanectva Ukrajiny a informácií poskytnutých vo vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí bol Miroslav Lajčák na návšteve Ukrajiny v minulom roku celkom osem krát. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["kalendára", "Veľvyslanectva", "poskytuje"], "url": ["https://www.mzv.sk/sk/aktuality/tyzdenny_kalendar_akcii", "http://slovakia.mfa.gov.ua/sk/ukraine-sk/diplomacy", "http://slovakia.mfa.gov.ua/sk/ukraine-sk/diplomacy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:39.043028+00:00"}
{"id": "vr36486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36486", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...zrazu z ničoho bol zo dňa na deň opoziční poslanci HZDS začali podporovať Dzurindovu vládu.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku portálu sme.sk .", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku portálu sme.sk ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4299942/meciar-vini-malcharka-ten-sa-stahuje-do-vily.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:22.318800+00:00"}
{"id": "49581", "numeric_id": 49581, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49581", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vy ste zabudli, ako odďaľoval voľbu ústavných sudcov Andrej Kiska, keď som bol predseda Národnej rady a mal aj stanoviská v Benátskej komisii?", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska počas výkonu svojho mandátu dlho odmietal vymenovať nových ústavných sudcov spomedzi zvolených kandidátov. Prezident sa neskôr so žiadosťou o právny názor obrátil na Benátsku komisiu, tá ho však odkázal na stanovisko Ústavného súdu, podľa ktorého mal sudcov vymenovať. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nK dôležitým kompetenciám hlavy štátu patrí aj menovanie ústavných sudcov. Prezident ich vyberá z dvojice kandidátov, ktorých mu navolí parlament. Andrej Kiska však tri roky odmietal vymenovať troch ústavných sudcov zo siedmich kandidátov zvolených parlamentom.\n\nKiska spočiatku na tri uvoľnené posty ústavných sudcov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú, vymenovanie na posty ostatných sudcov odmietal . Zvyšní piati kandidáti podali sťažnosť na prezidenta pred Ústavný súd.\n\nPodľa Kisku mal mať prezident, podobne ako pri vymenovaní generálneho prokurátora, právo posudzovať ich kvalitu. Ústavný súd v októbri 2015 povedal , že prezident by mal vymenovať ústavných sudcov z tých kandidátov, ktorých mu zvolil parlament (. pdf , s. 5).\n\nVo februári 2016 sa uvoľnil ďalší post, na ktorý parlament zvolil dvoch kandidátov, ktorých však Kiska tiež odmietal vymenovať. Bývalý prezident svoje rozhodnutie odôvodnil pochybnosťami o ich spôsobilosti na túto funkciu.\n\nPrezident požadoval , aby parlament navolil nových kandidátov na ústavných sudcov keďže na tri uvoľnené miesta vyberal iba z piatich kandidátov. V opačnom prípade Kiska avizoval , že sa obráti na Benátsku komisiu so žiadosťou o právny názor. Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy, zložený z nezávislých expertov, ktorých úlohou je poskytovať poradenstvo v právnych otázkach členských štátov a pomôcť im zosúladiť legislatívu.\n\nV decembri 2016 sa Kiska naozaj na Benátsku komisiu so žiadosťou o výklad ústavy obrátil. V marci 2017 Benátska komisia v tejto záležitosti prijala stanovisko, na otázky prezidenta však priamo neodpovedala a odkázala ho na rozhodnutie pléna Ústavného súdu, v ktorom sa písalo, že má vybrať z navolených kandidátov.\n\nDo sporu sa zapojil aj vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko, keď Kisku opakovane vyzýval , aby sudcov vymenoval.\n\nSenát ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol , že prezident porušil práva kandidátov a prikázal mu, aby vo veci menovania sudcov Ústavného súdu konal. Kiska následne vymenoval troch nových ústavných sudcov.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska počas výkonu svojho mandátu dlho odmietal vymenovať nových ústavných sudcov spomedzi zvolených kandidátov. Prezident sa neskôr so žiadosťou o právny názor obrátil na Benátsku komisiu, tá ho však odkázal na stanovisko Ústavného súdu, podľa ktorého mal sudcov vymenovať. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý.", "K dôležitým kompetenciám hlavy štátu patrí aj menovanie ústavných sudcov. Prezident ich vyberá z dvojice kandidátov, ktorých mu navolí parlament. Andrej Kiska však tri roky odmietal vymenovať troch ústavných sudcov zo siedmich kandidátov zvolených parlamentom.", "Kiska spočiatku na tri uvoľnené posty ústavných sudcov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú, vymenovanie na posty ostatných sudcov odmietal . Zvyšní piati kandidáti podali sťažnosť na prezidenta pred Ústavný súd.", "Podľa Kisku mal mať prezident, podobne ako pri vymenovaní generálneho prokurátora, právo posudzovať ich kvalitu. Ústavný súd v októbri 2015 povedal , že prezident by mal vymenovať ústavných sudcov z tých kandidátov, ktorých mu zvolil parlament (. pdf , s. 5).", "Vo februári 2016 sa uvoľnil ďalší post, na ktorý parlament zvolil dvoch kandidátov, ktorých však Kiska tiež odmietal vymenovať. Bývalý prezident svoje rozhodnutie odôvodnil pochybnosťami o ich spôsobilosti na túto funkciu.", "Prezident požadoval , aby parlament navolil nových kandidátov na ústavných sudcov keďže na tri uvoľnené miesta vyberal iba z piatich kandidátov. V opačnom prípade Kiska avizoval , že sa obráti na Benátsku komisiu so žiadosťou o právny názor. Benátska komisia je poradný orgán Rady Európy, zložený z nezávislých expertov, ktorých úlohou je poskytovať poradenstvo v právnych otázkach členských štátov a pomôcť im zosúladiť legislatívu.", "V decembri 2016 sa Kiska naozaj na Benátsku komisiu so žiadosťou o výklad ústavy obrátil. V marci 2017 Benátska komisia v tejto záležitosti prijala stanovisko, na otázky prezidenta však priamo neodpovedala a odkázala ho na rozhodnutie pléna Ústavného súdu, v ktorom sa písalo, že má vybrať z navolených kandidátov.", "Do sporu sa zapojil aj vtedajší predseda parlamentu Andrej Danko, keď Kisku opakovane vyzýval , aby sudcov vymenoval.", "Senát ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol , že prezident porušil práva kandidátov a prikázal mu, aby vo veci menovania sudcov Ústavného súdu konal. Kiska následne vymenoval troch nových ústavných sudcov."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vyberá", "odmietal", "odmietal", "podali", "mal", "povedal", "pdf", "uvoľnil", "požadoval", "avizoval", "je", "prijala", "odkázala", "predseda parlamentu", "opakovane", "vyzýval", "rozhodol", "vymenoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/505402-moc-prezidenta-je-vo-vymenuvani-funkcionarov/", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/505402-moc-prezidenta-je-vo-vymenuvani-funkcionarov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/353640/prezident-kiska-odmieta-vymenovat-lassakovu-a-mamojku-za-ustavnych-sudcov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nevymenovanim-kandidatov-na-sudcov-us/125401-clanok.html#:~:text=V%C5%A1etci%20odmietnut%C3%AD%20kandid%C3%A1ti%20n%C3%A1sledne%20namietali%20pred%20%C3%9AS%20poru%C5%A1enie%20ich%20z%C3%A1kladn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va.", "https://dennikn.sk/701868/kiska-musi-pri-menovani-ustavnych-sudcov-konat-na-tahu-je-ale-ustavny-sud/#:~:text=Spor%20sa%20dnes%20vedie%20o%C2%A0toto%3A%20Kiska%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20ak%20m%C3%A1%20prezident%20pr%C3%A1vo%20posudzova%C5%A5%20kvalitu%20kandid%C3%A1ta%20pri%20v%C3%BDbere%20gener%C3%A1lneho%20prokur%C3%A1tora%2C%20tak%20to%20m%C3%A1%20plati%C5%A5%C2%A0aj%20pri%20%C3%BAstavn%C3%BDch%20sudcoch.%20%C3%9Astavn%C3%BD%20s%C3%BAd%20mu%20na%20to%20priamo%20neodpovedal%20a%C2%A0dnes%20je%20jasn%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20to%20nespravila%20ani%20Ben%C3%A1tska%20komisia.", "https://dennikn.sk/701868/kiska-musi-pri-menovani-ustavnych-sudcov-konat-na-tahu-je-ale-ustavny-sud/#:~:text=Spor%20sa%20dnes%20vedie%20o%C2%A0toto%3A%20Kiska%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20ak%20m%C3%A1%20prezident%20pr%C3%A1vo%20posudzova%C5%A5%20kvalitu%20kandid%C3%A1ta%20pri%20v%C3%BDbere%20gener%C3%A1lneho%20prokur%C3%A1tora%2C%20tak%20to%20m%C3%A1%20plati%C5%A5%C2%A0aj%20pri%20%C3%BAstavn%C3%BDch%20sudcoch.%20%C3%9Astavn%C3%BD%20s%C3%BAd%20mu%20na%20to%20priamo%20neodpovedal%20a%C2%A0dnes%20je%20jasn%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20to%20nespravila%20ani%20Ben%C3%A1tska%20komisia.", "https://www.ustavnysud.sk/documents/d/portal/2015_11-plenum", "https://www.aktuality.sk/clanok/353640/prezident-kiska-odmieta-vymenovat-lassakovu-a-mamojku-za-ustavnych-sudcov/", "https://domov.sme.sk/c/20377600/kiska-obratim-na-benatsku-komisiu-ak-narodna-rada-nenavrhne-novych-kandidatov-na-sudcov.html", "https://domov.sme.sk/c/20377600/kiska-obratim-na-benatsku-komisiu-ak-narodna-rada-nenavrhne-novych-kandidatov-na-sudcov.html", "https://www.ustavnysud.sk/informacie-pre-verejnost-a-media/stanoviska-benatskej-komisie", "https://www.prezident.sk/article/benatska-komisia-prijala-stanovisko-vo-veci-ustavneho-sudu/#:~:text=Komisia%20na%20dne%C5%A1nom,o%20%C3%BAstavnom%20sude.", "https://dennikn.sk/701868/kiska-musi-pri-menovani-ustavnych-sudcov-konat-na-tahu-je-ale-ustavny-sud/", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=predseda/history#:~:text=JUDr.%20Andrej%20Danko,20.%2003.%202020", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413424-kiska-aj-danko-sa-obratili-na-pravnikov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423738-danko-vyzval-kisku-aby-vymenoval-ustavnych-sudcov/", "https://domov.sme.sk/c/20712120/ustavny-sud-sa-zastal-sudcov-ktorych-prezident-odmietol-vymenovat.html#:~:text=Prezident%20Andrej%20Kiska%20nevymenovan%C3%ADm,nov%C3%BDch%20sudcov%20%C3%BAstavn%C3%A9ho%20s%C3%BAdu.", "https://domov.sme.sk/c/20718634/prezident-kiska-vymenoval-troch-ustavnych-sudcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:27.415506+00:00"}
{"id": "43988", "numeric_id": 43988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43988", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Takže OĽaNO a NOVA išli v roku 2016 do Národnej rady spolu a dosiahli oveľa lepší výsledok, ako ukazovali prieskumy, ktoré predpovedali okolo šesť percent, mali sme vyše jedenásť.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári a februári 2016 namerali prieskumy agentúry Focus koalícii OĽaNO-NOVA vyše 6 %. Agentúra AKO namerala koalícii v januári 5,7 % a vo februári 6,9%. V parlamentných voľbách 5. marca 2016 získalo spojenie OĽaNO-NOVA 11,02 % hlasov. Výrok hodnotíme ako pradivý.", "analysis_paragraphs": ["V januári a februári 2016 namerali prieskumy agentúry Focus koalícii OĽaNO-NOVA vyše 6 %. Agentúra AKO namerala koalícii v januári 5,7 % a vo februári 6,9%. V parlamentných voľbách 5. marca 2016 získalo spojenie OĽaNO-NOVA 11,02 % hlasov. Výrok hodnotíme ako pradivý."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["namerali", "januári", "februári", "získalo"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=focus&rok=2016#podrobne-vysledky", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2016/02/AKO_TS_PREFERENCIE_2016_januar.pdf", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2016/03/AKO-Tlacova-sprava-PREFERENCIE-02-2016-2.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:12.544201+00:00"}
{"id": "49921", "numeric_id": 49921, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49921", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokonca povedal váš pán poslanec za Progresívne Slovensko, že on by vypol TikTok, lebo sú tam názory, ktoré sa vám nepáčia.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Progresívneho Slovenska Martin Dubéci vo videu TA3 odpovedal na otázku, či by podporil úplný zákaz TikToku na Slovensku áno. Formát videa však nedával možnosť odpovede bližšie komentovať a nie je dohľadateľné vyjadrenie poslanca Dubéciho, kde by hovoril, že by chcel vypnúť TikTok, pretože sú tam názory, ktoré sa mu nepáčia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Robert Kaliňák posunul význam pôvodného Dubéciho vyjadrenia.\n\n8. februára televízia TA3 zverejnila na svojich sociálnych sieťach video, kde minister pôdohospodárstva Richard Takáč a poslanec Martin Dubéci odpovedali na otázky tým spôsobom, že zdvihli kartičku, na ktorej boli možné odpovede Áno alebo Nie. Na otázku „Podporili by ste úplný zákaz TikToku na Slovensku?“ odpovedal Martin Dubéci áno (v čase od 0:07 ). Formát videa nedával politikom možnosť svoje odpovede bližšie komentovať. Takisto nie je dohľadateľné akékoľvek ďalšie vyjadrenie poslanca Dubéciho k tejto téme, kde by hovoril, že by chcel vypnúť TikTok, pretože sú tam názory, ktoré sa mu nepáčia.\n\nMinister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka neskôr zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom povedal: „Pán Dubéci za Progresívne Slovensko, jednoznačne teraz povedal, že Progresívne Slovensko chce obmedzovať slobodu prejavu a prístup k informáciám. V tomto prípade chcú úplne zakázať TikTok na Slovensku.” (v čase od 0:40 ).\n\nK obmedzovaniu TikToku pristupujú viaceré inštitúcie z dôvodu obáv o bezpečnosť. V roku 2023 Európsky parlament zakázal používanie aplikácie Tiktok na služobných zariadeniach svojich zamestnancov a na súkromných zariadeniach pripojených k jeho komunikačným sieťam, čím nasledoval podobné opatrenia Európskej komisie a Rady EÚ.\n\nNa bezpečnostné hrozby v súvislosti s používaním aplikácie TikTok upozornil v marci 2023 aj český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NUKIB). NUKIB vydal varovanie pred používaním aplikácie TikTok na zariadeniach, ktoré majú prístup k informačným a komunikačným systémom kritickej informačnej infraštruktúry. Obava z možných bezpečnostných hrozieb vyplýva z množstva zhromažďovaných dát a spôsobu, akým sú zbierané a aj z právneho a politického prostredia Čínskej ľudovej republiky, ktorej právnemu prostrediu je podriadená spoločnosť ByteDance, ktorá vyvinula a prevádzkuje sociálnu platformu TikTok.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Progresívneho Slovenska Martin Dubéci vo videu TA3 odpovedal na otázku, či by podporil úplný zákaz TikToku na Slovensku áno. Formát videa však nedával možnosť odpovede bližšie komentovať a nie je dohľadateľné vyjadrenie poslanca Dubéciho, kde by hovoril, že by chcel vypnúť TikTok, pretože sú tam názory, ktoré sa mu nepáčia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Robert Kaliňák posunul význam pôvodného Dubéciho vyjadrenia.", "8. februára televízia TA3 zverejnila na svojich sociálnych sieťach video, kde minister pôdohospodárstva Richard Takáč a poslanec Martin Dubéci odpovedali na otázky tým spôsobom, že zdvihli kartičku, na ktorej boli možné odpovede Áno alebo Nie. Na otázku „Podporili by ste úplný zákaz TikToku na Slovensku?“ odpovedal Martin Dubéci áno (v čase od 0:07 ). Formát videa nedával politikom možnosť svoje odpovede bližšie komentovať. Takisto nie je dohľadateľné akékoľvek ďalšie vyjadrenie poslanca Dubéciho k tejto téme, kde by hovoril, že by chcel vypnúť TikTok, pretože sú tam názory, ktoré sa mu nepáčia.", "Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka neskôr zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom povedal: „Pán Dubéci za Progresívne Slovensko, jednoznačne teraz povedal, že Progresívne Slovensko chce obmedzovať slobodu prejavu a prístup k informáciám. V tomto prípade chcú úplne zakázať TikTok na Slovensku.” (v čase od 0:40 ).", "K obmedzovaniu TikToku pristupujú viaceré inštitúcie z dôvodu obáv o bezpečnosť. V roku 2023 Európsky parlament zakázal používanie aplikácie Tiktok na služobných zariadeniach svojich zamestnancov a na súkromných zariadeniach pripojených k jeho komunikačným sieťam, čím nasledoval podobné opatrenia Európskej komisie a Rady EÚ.", "Na bezpečnostné hrozby v súvislosti s používaním aplikácie TikTok upozornil v marci 2023 aj český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NUKIB). NUKIB vydal varovanie pred používaním aplikácie TikTok na zariadeniach, ktoré majú prístup k informačným a komunikačným systémom kritickej informačnej infraštruktúry. Obava z možných bezpečnostných hrozieb vyplýva z množstva zhromažďovaných dát a spôsobu, akým sú zbierané a aj z právneho a politického prostredia Čínskej ľudovej republiky, ktorej právnemu prostrediu je podriadená spoločnosť ByteDance, ktorá vyvinula a prevádzkuje sociálnu platformu TikTok."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["0:07", "0:40", "zakázal", "upozornil", "vydal"], "url": ["https://www.facebook.com/reel/1336368884048869?locale=sk_SK", "https://www.facebook.com/richardtakac2018/videos/1342438363841796?locale=sk_SK", "https://www.teraz.sk/zahranicie/europarlament-nasleduje-institucie-eu/697681-clanok.html", "https://nukib.gov.cz/cs/infoservis/hrozby/1941-aplikace-tiktok-predstavuje-bezpecnostni-hrozbu/", "https://nukib.gov.cz/download/uredni_deska/2023-03-08_Varovani-TikTok_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:56.170465+00:00"}
{"id": "vr26122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26122", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "My máme 217 spolupracujúcich firiem (pri organizovaní centier odborného vzdelávania, pozn.).", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť zoznam všetkých firiem, s ktorými KSK spolupracuje.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť zoznam všetkých firiem, s ktorými KSK spolupracuje."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:16.248309+00:00"}
{"id": "vr28065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28065", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...už pred niekoľkými týždňami Ukrajina podpísala politickú časť asociačnej dohody a v piatok sa podpisovala druhá časť takzvaná obchodná časť tejto dohody.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajina podpísala politickú časť asociačnej dohody pred troma mesiacmi, teda približne 12 týždňov. Obchodnú časť asociačnej dohody podpísala Ukrajina 27. júna 2014 v piatok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politickú časť asociačnej dohody s Európskou úniou Ukrajina podpísala 21. marca tohto roku. Dohodu podpísali predseda Európskej rady Herman van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a za Ukrajinu dočasný premiér Arsenij Jaceňuk. Dohodu následne svojimi podpismi potvrdili predsedovia vlád členských štátov vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Táto časť asociačnej dohody obsahuje body o dodržiavaní ľudských práv, demokracii a boji proti terorizmu. Obchodná časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou sa podpisovala 27. júna 2014 na summite v Bruseli. Asociačné zmluvy s EÚ v ten istý deň podpísali aj Moldavsko a Gruzínsko. Zmluvy podpísali šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ, čelní predstavitelia spomínaných troch krajín, ako aj predseda EK José Manuel Barroso a predseda Európske rady Herman van Rompuy. Samotné zmluvy predpokladajú zosúladenie vnútroštátneho zákonodarstva troch krajín s normami EÚ a vytvorenie zóny voľného obchodu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina podpísala politickú časť asociačnej dohody pred troma mesiacmi, teda približne 12 týždňov. Obchodnú časť asociačnej dohody podpísala Ukrajina 27. júna 2014 v piatok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politickú časť asociačnej dohody s Európskou úniou Ukrajina podpísala 21. marca tohto roku. Dohodu podpísali predseda Európskej rady Herman van Rompuy, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a za Ukrajinu dočasný premiér Arsenij Jaceňuk. Dohodu následne svojimi podpismi potvrdili predsedovia vlád členských štátov vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. Táto časť asociačnej dohody obsahuje body o dodržiavaní ľudských práv, demokracii a boji proti terorizmu. Obchodná časť asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Ukrajinou sa podpisovala 27. júna 2014 na summite v Bruseli. Asociačné zmluvy s EÚ v ten istý deň podpísali aj Moldavsko a Gruzínsko. Zmluvy podpísali šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ, čelní predstavitelia spomínaných troch krajín, ako aj predseda EK José Manuel Barroso a predseda Európske rady Herman van Rompuy. Samotné zmluvy predpokladajú zosúladenie vnútroštátneho zákonodarstva troch krajín s normami EÚ a vytvorenie zóny voľného obchodu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["časť", "časť"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/03/21/us-ukraine-crisis-eu-agreement-idUSBREA2K0JY20140321", "http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/gruzinsko-moldavsko-a-ukrajina-asociacne-zmluvy-s-eu-povazuju-za-historicke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:40.253924+00:00"}
{"id": "vr38067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38067", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Keď vy ste zneužili eurofondy, 11 miliónov eur zo sociálnych podnikov a žiadne, žiadneho ministra vtedy pán Fico neodvolal.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Súcasný minister práce na margo kauzy z roku 2008 vyhlásil, že od Sociálnych podnikov bude žiadat vyplatenie 11 miliónov eur, z doteraz dostupných zdrojov nie je ale jasné, na základe coho by malo dôjst k ich zneužitiu alebo z iných dôvodov. Sme.sk : \"Ministerstvo práce sa pokúsi od pilotných sociálnych podnikov, ktoré vznikli za exministerky práce Viery Tomanovej zo Smeru, vymôct peniaze, ktoré dostali. Hoci si súcasné vedenie ministerstva myslí, že peniaze boli vyplatené neprávom, šanca na vrátenie 11 miliónov eur je nízka. 'Pokial súd nerozhodne inak, ministerstvo stále považuje pridelenie financnej pomoci za neoprávnené a jeho povinnostou je neoprávnene pridelené peniaze vymáhat,' povedala Andrea Hajduchová z mediálneho odboru ministerstva.\" ... \" Za právnu analýzu možností získat od sociálnych podnikov peniaze spät zaplatilo ministerstvo kancelárii White & Case 25 tisíc eur. Na co právnici prišli, ministerstvo nepovedalo. 'Analýza obsahuje i informácie, ktoré by v prípade potenciálnych súdnych sporov mohli mat zásadný vplyv na priebeh konania, ministerstvo preto analýzu a jej závery nebude zverejnovat,' povedala Hajduchová.\" K tejto kauze sa Fico v roku 2008, ked ju vyniesli na svetlo sveta novinári vyjadril , že nehodlá odvolat Tomanovú: \"'Pokial ide o túto kauzu, pani ministerka ju dôsledne vysvetluje, ja ju jednoducho sledujem, aké dáva vyjadrenia, co sa okolo toho deje. V danom okamihu, samozrejme, má dôveru, keby vyšli najavo nejaké okolnosti, ktoré ju diskreditujú, no tak potom budem konat. Máte pocit, že mám nejaký problém odvolat ministra? To snád nie,' povedal.\" Tomanová nakoniec odvolaná nebola . Bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny pocas celého obdobia minulej vlády. Vzhladom na to, že sa v tejto chvíli jedná o podozrenie o zneužitie 11 mil.eur, výrok hodnotíme ako neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["Súcasný minister práce na margo kauzy z roku 2008 vyhlásil, že od Sociálnych podnikov bude žiadat vyplatenie 11 miliónov eur, z doteraz dostupných zdrojov nie je ale jasné, na základe coho by malo dôjst k ich zneužitiu alebo z iných dôvodov. Sme.sk : \"Ministerstvo práce sa pokúsi od pilotných sociálnych podnikov, ktoré vznikli za exministerky práce Viery Tomanovej zo Smeru, vymôct peniaze, ktoré dostali. Hoci si súcasné vedenie ministerstva myslí, že peniaze boli vyplatené neprávom, šanca na vrátenie 11 miliónov eur je nízka. 'Pokial súd nerozhodne inak, ministerstvo stále považuje pridelenie financnej pomoci za neoprávnené a jeho povinnostou je neoprávnene pridelené peniaze vymáhat,' povedala Andrea Hajduchová z mediálneho odboru ministerstva.\" ... \" Za právnu analýzu možností získat od sociálnych podnikov peniaze spät zaplatilo ministerstvo kancelárii White & Case 25 tisíc eur. Na co právnici prišli, ministerstvo nepovedalo. 'Analýza obsahuje i informácie, ktoré by v prípade potenciálnych súdnych sporov mohli mat zásadný vplyv na priebeh konania, ministerstvo preto analýzu a jej závery nebude zverejnovat,' povedala Hajduchová.\" K tejto kauze sa Fico v roku 2008, ked ju vyniesli na svetlo sveta novinári vyjadril , že nehodlá odvolat Tomanovú: \"'Pokial ide o túto kauzu, pani ministerka ju dôsledne vysvetluje, ja ju jednoducho sledujem, aké dáva vyjadrenia, co sa okolo toho deje. V danom okamihu, samozrejme, má dôveru, keby vyšli najavo nejaké okolnosti, ktoré ju diskreditujú, no tak potom budem konat. Máte pocit, že mám nejaký problém odvolat ministra? To snád nie,' povedal.\" Tomanová nakoniec odvolaná nebola . Bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny pocas celého obdobia minulej vlády. Vzhladom na to, že sa v tejto chvíli jedná o podozrenie o zneužitie 11 mil.eur, výrok hodnotíme ako neoveritelný."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk", "vyjadril", "nebola"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5805766/minister-mihal-pyta-od-socialnych-podnikov-peniaze-spat.html#ixzz1JmLKkjLW", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/223259/fico-neodvola-tomanovu", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Viera_Tomanov%C3%A1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:09.379361+00:00"}
{"id": "vr32140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32140", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rozpočet, ktorý schválila predchádzajúca vláda v roku 2011 na rok 2012 sa líši od reality o 500 miliónov eur.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Číslo 500 miliónov, ktoré uvádza Robert Fico súhlasí s oficiálnym predpokladom Ministerstva Financií SR v rámci Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka . Správa uvádza potrebu ušetriť ďalších 498,2 mil. eur pre udržanie cieľa deficitu na úrovni 4,6 % HDP. S takýmto vyčíslením však nesúhlasia predstavitelia predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, podľa ktorých si súčasná vláda čísla vymyslela, prispôsobila, alebo zvyýraznila. Takýmto spôsobom sa vyjadril napríklad bývalý tajomník ministra financií Ivan Tvaroška, alebo Ivan Štefanec (obaja SDKÚ), viď tu , tu , alebo tu . Nedokážeme nezávisle rozhodnúť o pravdivosti výroky, hodnotíme ho preto ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Číslo 500 miliónov, ktoré uvádza Robert Fico súhlasí s oficiálnym predpokladom Ministerstva Financií SR v rámci Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka . Správa uvádza potrebu ušetriť ďalších 498,2 mil. eur pre udržanie cieľa deficitu na úrovni 4,6 % HDP. S takýmto vyčíslením však nesúhlasia predstavitelia predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, podľa ktorých si súčasná vláda čísla vymyslela, prispôsobila, alebo zvyýraznila. Takýmto spôsobom sa vyjadril napríklad bývalý tajomník ministra financií Ivan Tvaroška, alebo Ivan Štefanec (obaja SDKÚ), viď tu , tu , alebo tu . Nedokážeme nezávisle rozhodnúť o pravdivosti výroky, hodnotíme ho preto ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146719?prefixFile=m_", "http://spravy.pravda.sk/tvaroska-vypadok-v-rozpocte-je-mensi-dsb-/sk_ekonomika.asp?c=A120803_123057_sk_ekonomika_p01", "http://moje.hnonline.sk/node/11521", "http://ekonomika.sme.sk/c/6478680/tvaroska-diera-v-rozpocte-nie-je-taka-velka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:40.723353+00:00"}
{"id": "vr32765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32765", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Grécka vláda (po predčasných voľbách, pozn.) bola schopná behom niekoľkomesačného obdobia doručiť trojke- Európskej komisií, Európskej centrálnej banke a MMF všetky zmeny, ktoré sa po nich požadovali. 72 opatrení bolo splnených, odčiarknutých, kontrolovaných ministrami .", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Grécko malo predčasné voľby 6.mája a 17.júna 2012 (ČTK). O opatreniach, ktoré spomína Kažimír píše agentúra AFP: 4.7.2012: \"But the government must move at a pace as yet unseen in Greece, Mitropoulos said, with 72 ministerial rulings needed to execute decisions already made and 13 legal fights between the fund and the state requiring settlement.\" 26.7. 2012 agentúra DPA informuje, že medzinárodní inšpektori z EÚ, IMF, ECB prišli do Grécka prerokovať ešte raz program konsolidácie financií, šetriaci balík. Konečné znenie tohto programu pre Grécko by mali zahraniční odborníci zo spomínaných inštitúcií schváliť v auguste. NY Times informuje, že 7.novembra 2012 schválilo Grécko nový balík šetrenia, ktorý vyžadovali jeho veritelia. Ďalší zdroj, ktorý by potvrdzoval existenciu dokumentu so 72 opatreniami sme nenašli, rovnako sa nám nepodarilo nájsť samotný dokument. Výrok P.Kažimíra preto hodnotíme ako neoveriteľný. NY Times : Nov. 7 Greece’s Parliament approved a new austerity package demanded by its European lenders, but a spate of defections from members of the governing three-party coalition undermined its stability. DPA : Greece‘s finance minister on Thursday will present the country‘s lenders with 11.5 billion euros (13.9 billion dollars) in additional savings over the next two years in the hope that this will convince them to release further bailout funding for Athens. International inspectors from the EU, IMF and European Central Bank arrived in Greece on Tuesday to assess the country‘s troubled austerity programme under its second bailout. Local media in Athens reported that the inspectors would finish their current mission in early August and return again in September to finalize their review of Greece‘s progress in implementing reforms. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Grécko malo predčasné voľby 6.mája a 17.júna 2012 (ČTK). O opatreniach, ktoré spomína Kažimír píše agentúra AFP: 4.7.2012: \"But the government must move at a pace as yet unseen in Greece, Mitropoulos said, with 72 ministerial rulings needed to execute decisions already made and 13 legal fights between the fund and the state requiring settlement.\" 26.7. 2012 agentúra DPA informuje, že medzinárodní inšpektori z EÚ, IMF, ECB prišli do Grécka prerokovať ešte raz program konsolidácie financií, šetriaci balík. Konečné znenie tohto programu pre Grécko by mali zahraniční odborníci zo spomínaných inštitúcií schváliť v auguste. NY Times informuje, že 7.novembra 2012 schválilo Grécko nový balík šetrenia, ktorý vyžadovali jeho veritelia. Ďalší zdroj, ktorý by potvrdzoval existenciu dokumentu so 72 opatreniami sme nenašli, rovnako sa nám nepodarilo nájsť samotný dokument. Výrok P.Kažimíra preto hodnotíme ako neoveriteľný. NY Times : Nov. 7 Greece’s Parliament approved a new austerity package demanded by its European lenders, but a spate of defections from members of the governing three-party coalition undermined its stability. DPA : Greece‘s finance minister on Thursday will present the country‘s lenders with 11.5 billion euros (13.9 billion dollars) in additional savings over the next two years in the hope that this will convince them to release further bailout funding for Athens. International inspectors from the EU, IMF and European Central Bank arrived in Greece on Tuesday to assess the country‘s troubled austerity programme under its second bailout. Local media in Athens reported that the inspectors would finish their current mission in early August and return again in September to finalize their review of Greece‘s progress in implementing reforms. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["(ČTK).", "AFP:", "DPA", "NY Times", "NY Times", "DPA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/nove-predcasne-volby-budu-v-grecku-17-juna-ffy-/sk_svet.asp?c=A120516_143451_sk_svet_p29", "http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5jgzcRdf24gE9it4N9IQaG1nIdoBA?docId=CNG.e811072b1b9e2e86fccddf078c8a2dba.b1", "http://en.europeonline-magazine.eu/greek-government-to-present-euimf-with-extra-austerity-measures_225019.html", "http://www.nytimes.com/2012/11/09/world/europe/defections-shake-greek-coalition.html?ref=business", "http://topics.nytimes.com/top/reference/timestopics/subjects/e/european_sovereign_debt_crisis/index.html", "http://en.europeonline-magazine.eu/greek-government-to-present-euimf-with-extra-austerity-measures_225019.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:34.299326+00:00"}
{"id": "vr34834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34834", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "A hľadáte spojitosť, ktorá nejestvuje. Pán Fico mi zatelefonoval, pozýval ma na stretnutie o dohode na generálnom prokurátorovi. Cítil som v kontexte toho telefonátu, že aj širšie. Poslal, alebo teda prišlo za mnou viacero ľudí, počúvam už mesiac rôzne šumy...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Telefonický rozhovor hovorca SMER-SD E. Tomáš medzi M. Dzurindom a R. Ficom poprel, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Telefonický rozhovor hovorca SMER-SD E. Tomáš medzi M. Dzurindom a R. Ficom poprel, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:58.072868+00:00"}
{"id": "vr35426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35426", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...to je jedna vec a nikdy sa nenachádzal na Bratislavskom hrade, ale, ale ani toto nás nemusí zaujímať...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nebolo preukázane, že by Svätopluk bol na Bratislavskom hrade. Bratislava v tých časoch bola cirkevným centrom. Prvá zmienka o Bratislave je z r. 907. Svätopluk zomrel roku 894.", "analysis_paragraphs": ["Nebolo preukázane, že by Svätopluk bol na Bratislavskom hrade. Bratislava v tých časoch bola cirkevným centrom. Prvá zmienka o Bratislave je z r. 907. Svätopluk zomrel roku 894."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:56.186145+00:00"}
{"id": "vr38174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38174", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "My sme mali vlastne dekriminalizáciu marihuany v našom volebnom programe, takže budeme to vždy podporovať tam, kde to bude možné. Sme si síce toho vedomí, že tento náš bod z volebného programu sa nedostal do programového vyhlásenia vlády,...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS mala dekriminalizáciu marihuany vo svojom predvolebnom programe v sekcii osobné slobody . Do programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010-2014 sa tento bod nedostal.", "analysis_paragraphs": ["SaS mala dekriminalizáciu marihuany vo svojom predvolebnom programe v sekcii osobné slobody . Do programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010-2014 sa tento bod nedostal."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["osobné slobody", "programového vyhlásenia vlády"], "url": ["http://120napadov.sk/osobne-slobody/18", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:15.209397+00:00"}
{"id": "vr29117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29117", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Sám viete, že v čase, keď sme začali zbierať našu petíciu a podpisy pod petíciu, nebolo v Ústave zakotvené manželstvo muža a ženy.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aliancia za rodinu začala zber podpisov v apríli 2014. Návrh na zmenu Ústavy bol do Parlamentu predložený vo februári, ale návrh bol schválený až v júni, pričom k zmene došlo od septembra. V čase zberu podpisov na referendum ešte AzR nemohla vedieť o tom, či k zmene definície manželstva v Ústave dôjde alebo nie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Aliancie za rodinu začala organizácia zber podpisov 5. apríla 2014. 28. februára podal Pavol Paška a Pavol Hrušovský do parlamentu návrh na ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa a mení Ústava SR. Zmeny sa týkali definície manželstva a oblasti súdnictva. Prvé čítanie zákona prebehlo 20. marca (bod č. 24). 25. marca odhlasoval Parlament postup návrhu zákona do druhého čítania. Po druhom a treťom čítaní bol zákon 4. júna schválený ( SME ). Zmena bola v Ústave zakotvená 1. septembra.", "analysis_paragraphs": ["Aliancia za rodinu začala zber podpisov v apríli 2014. Návrh na zmenu Ústavy bol do Parlamentu predložený vo februári, ale návrh bol schválený až v júni, pričom k zmene došlo od septembra. V čase zberu podpisov na referendum ešte AzR nemohla vedieť o tom, či k zmene definície manželstva v Ústave dôjde alebo nie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa oficiálnej stránky Aliancie za rodinu začala organizácia zber podpisov 5. apríla 2014. 28. februára podal Pavol Paška a Pavol Hrušovský do parlamentu návrh na ústavný zákon, ktorým sa dopĺňa a mení Ústava SR. Zmeny sa týkali definície manželstva a oblasti súdnictva. Prvé čítanie zákona prebehlo 20. marca (bod č. 24). 25. marca odhlasoval Parlament postup návrhu zákona do druhého čítania. Po druhom a treťom čítaní bol zákon 4. júna schválený ( SME ). Zmena bola v Ústave zakotvená 1. septembra."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "návrh", "Prvé čítanie", "odhlasoval", "postup", "schválený", "SME", "zakotvená"], "url": ["http://www.alianciazarodinu.sk/aktuality/zacali-sme-zber-podpisov-a-vo-velkom-style/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=302#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=8541", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/312618-parlament-pokracuje-v-rokovani-o-navrhu-na-ustavne-zmeny/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=8631", "http://www.sme.sk/c/7226301/chrania-manzelstvo-menia-justiciu-pozrite-si-kto-hlasoval-za-zmenu-ustavy.html", "http://www.epi.sk/legislativna-zmena/zmena-ustavy-sr-od-1-septembra-2014.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:34.017746+00:00"}
{"id": "vr25432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25432", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rokovalo sa o odvolávaní pani Radičovej v noci.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NR SR začala rokovať o návrhu na odvolanie I. Radičovej tesne pre šiestou hodinou večer v utorok 13. septembra 2013. Rokovalo sa celú noc až do šiestej ráno nasledujúceho dňa. O pol siedmej sa hlasovalo o vyslovení nedôvery.", "analysis_paragraphs": ["NR SR začala rokovať o návrhu na odvolanie I. Radičovej tesne pre šiestou hodinou večer v utorok 13. septembra 2013. Rokovalo sa celú noc až do šiestej ráno nasledujúceho dňa. O pol siedmej sa hlasovalo o vyslovení nedôvery."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["rokovať"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6053718/premierka-zostava-vo-funkcii-opozicii-sa-ju-nepodarilo-odvolat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:58.514286+00:00"}
{"id": "vr14993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14993", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...ma zaujíma do akej miery sa (Kotleba, pozn.) dištancuje napríklad od snahy založiť stavovskú republiku, ktorá je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Martina Klusa o tom, že stavovská republika je v rozpore so slovenskou ústavou je pravdivý, čo dokazuje aj rozhodnutie súdu o rozpustení strany Slovenská pospolitosť, práve z dôvodu snahy o vytvorenie stavovskej republiky. Snahy Mariana Kotlebu o zavedenie stavovskej republiky siahajú do roku 2006, kedy ako predseda strany Slovenská pospolitosť verejne vyhlasoval vôľu budovať stavovský režim. Predstavu, ako by mal takýto systém fungovať, zverejnili aj v programe strany: \" SP-NS budeň (...) presadzovať zmenu zo súčasného systému parlamentnej demokracie politických strán na usporiadanie štátu na základe stavovského princípu. Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si SP-NS predstavuje nasledovne: spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do nasledovných stavov: a) pôdne, lesné a vodné hospodárstvo, b) priemysel, c) školstvo, veda a výskum, d) obrana a bezpečnosť, e) záchranná a zdravotná služba, f) štátna služba, g) obchod, služby a živnosti, h) peňažníctvo a poisťovníctvo, i) slobodné povolania, j) národnostné menšiny, Registrácia občana v stave bude dobrovoľná. Stavy budú mať pomerné zastúpenie v Slovenskej národnej rade (SNR), a to podľa počtu registrovaných členov. Národnostné menšiny budú mať v SNR také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. (...) \" Podľa generálneho prokurátora takýto systém je v rozpore s odsekom 1 článku 30 Ústavy SR (.pdf) \" Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. \", lebo v programe sa tiež písalo, že registrácia do týchto stavov je dobrovoľná, ale len členovia stavov môžu voliť a byť volení. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Klusa o tom, že stavovská republika je v rozpore so slovenskou ústavou je pravdivý, čo dokazuje aj rozhodnutie súdu o rozpustení strany Slovenská pospolitosť, práve z dôvodu snahy o vytvorenie stavovskej republiky. Snahy Mariana Kotlebu o zavedenie stavovskej republiky siahajú do roku 2006, kedy ako predseda strany Slovenská pospolitosť verejne vyhlasoval vôľu budovať stavovský režim. Predstavu, ako by mal takýto systém fungovať, zverejnili aj v programe strany: \" SP-NS budeň (...) presadzovať zmenu zo súčasného systému parlamentnej demokracie politických strán na usporiadanie štátu na základe stavovského princípu. Zavedenie stavovského princípu do slovenskej spoločnosti si SP-NS predstavuje nasledovne: spoločnosť bude na základe zoskupenia občanov podľa povolaní rozdelená do nasledovných stavov: a) pôdne, lesné a vodné hospodárstvo, b) priemysel, c) školstvo, veda a výskum, d) obrana a bezpečnosť, e) záchranná a zdravotná služba, f) štátna služba, g) obchod, služby a živnosti, h) peňažníctvo a poisťovníctvo, i) slobodné povolania, j) národnostné menšiny, Registrácia občana v stave bude dobrovoľná. Stavy budú mať pomerné zastúpenie v Slovenskej národnej rade (SNR), a to podľa počtu registrovaných členov. Národnostné menšiny budú mať v SNR také zastúpenie, aké bude mať slovenská menšina v ich materskom štáte. (...) \" Podľa generálneho prokurátora takýto systém je v rozpore s odsekom 1 článku 30 Ústavy SR (.pdf) \" Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. \", lebo v programe sa tiež písalo, že registrácia do týchto stavov je dobrovoľná, ale len členovia stavov môžu voliť a byť volení. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie súdu", "verejne", "Ústavy SR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sud-zakazal-kotlebovu-slovensku-pospolit/186579-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/2736225/kotleba-sls-chce-budovat-stavovsky-slovensky-stat.html", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:22.587302+00:00"}
{"id": "vr35502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35502", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Poviem také dve základné veci. Po prvé ten priebeh zásahu v Devínskej Novej Vsi bol analyzovaný a polícia zasiahla dobre. Ja budem prvý, kto bude políciu aj kritizovať, ak naozaj tam vzniknú problémy. Ale ten zásah v Devínskej Novej Vsi bol dobrý...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Analýzu, ktorá by hodnotila zásah polície sme nevideli.", "analysis_paragraphs": ["Analýzu, ktorá by hodnotila zásah polície sme nevideli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:37.885151+00:00"}
{"id": "vr38156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38156", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...napokon každý poslanec po skončení svojho mandátu môže byť riešený trestnoprávne a takisto ho môže parlament aj v tejto chvíli imunity zbaviť.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR v čl. 78 o imunite poslancov hovorí nasledovné: (3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky ; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie . (4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. Z týchto odsekov vyplýva, že poslanec môže byť za trestný čin stíhaný po skončení výkonu svojho mandátu, ako aj počas - po súhlase NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR v čl. 78 o imunite poslancov hovorí nasledovné: (3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky ; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie . (4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený. Z týchto odsekov vyplýva, že poslanec môže byť za trestný čin stíhaný po skončení výkonu svojho mandátu, ako aj počas - po súhlase NR SR."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:59.115042+00:00"}
{"id": "vr13823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13823", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Hej, hej, technické bariéry. Ale to je ten plot, ktorý vlastne alebo tá bariéra, ktorú vlastne sme objednali aj my.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií sa ministerstvo vnútra priamo nevyjadrilo k zakúpeniu bariéry, ktorá má v najbližšej dobe slúžiť na ochranu proti príchodu mirgrantov na naše územie. Momentálne prebieha overovanie na nasadenie tohto viacúčelového zariadenia. Preto považuje tento výrok za nepravdivý. Dňa 23. septembra 2009 TASR informovalo, že minister vnútra SR Kaliňák chce na slovensko-maďarských hraniciach postaviť bariéru, ktorá má zabrániť príchodu utečencov na naše územie. Bariéra sa dá rozložiť vo veľmi krátkom čase a následne sa naplní pieskom. Ide o viacúčelové zariadenie, ktoré bude mať k dispozícii Hasičský a záchranný zbor. Výhodou je že sa dá veľmi rýchlo rozložiť a nie je potrebné kopať základy. Táto bariéra sa môže použiť proti povodniam, zosuvom pôdy ale aj ako bariéru na ochranu štátnej hranice. \" Bariéra funguje na princípe vysúvania z kontajnera, ktorý ťahá náves. V jednom kontajneri je 330 metrov zábrany s výškou viac ako dva metre, ktorá sa po postavení naplní pieskom alebo zeminou ,\"popisuje denník Pravda dňa 24. septembra 2015. Ďalej uvádza, že táto bariéra je určená na krátke úseky, kde sa očakáva vlna migrantov, nie na celú hranicu. Podľa denníka Pravda dňa 24. septembra 2015 ministerstvo vnútra SR priamo neodpovedalo na otázku zakúpenia takejto bariéry.\" Momentálne študujeme technické parametre systému a overujeme jeho nasadenie v podmienkach Slovenskej republiky. V rámci ministerstva vnútra sme sa rozhodli ísť cestou zariadenia, ktoré je viacúčelové a vieme ho využiť na rôzne situácie predovšetkým humanitárno-záchranárskeho charakteru,\" poznamenal rezort. Kaliňáka výstavba zábran by bola možná až po tom, ak by v iných štátoch zlyhala ochrana vonkajšej schengenskej hranice, uviedlo ČTK pre Pravdu . Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií sa ministerstvo vnútra priamo nevyjadrilo k zakúpeniu bariéry, ktorá má v najbližšej dobe slúžiť na ochranu proti príchodu mirgrantov na naše územie. Momentálne prebieha overovanie na nasadenie tohto viacúčelového zariadenia. Preto považuje tento výrok za nepravdivý. Dňa 23. septembra 2009 TASR informovalo, že minister vnútra SR Kaliňák chce na slovensko-maďarských hraniciach postaviť bariéru, ktorá má zabrániť príchodu utečencov na naše územie. Bariéra sa dá rozložiť vo veľmi krátkom čase a následne sa naplní pieskom. Ide o viacúčelové zariadenie, ktoré bude mať k dispozícii Hasičský a záchranný zbor. Výhodou je že sa dá veľmi rýchlo rozložiť a nie je potrebné kopať základy. Táto bariéra sa môže použiť proti povodniam, zosuvom pôdy ale aj ako bariéru na ochranu štátnej hranice. \" Bariéra funguje na princípe vysúvania z kontajnera, ktorý ťahá náves. V jednom kontajneri je 330 metrov zábrany s výškou viac ako dva metre, ktorá sa po postavení naplní pieskom alebo zeminou ,\"popisuje denník Pravda dňa 24. septembra 2015. Ďalej uvádza, že táto bariéra je určená na krátke úseky, kde sa očakáva vlna migrantov, nie na celú hranicu. Podľa denníka Pravda dňa 24. septembra 2015 ministerstvo vnútra SR priamo neodpovedalo na otázku zakúpenia takejto bariéry.\" Momentálne študujeme technické parametre systému a overujeme jeho nasadenie v podmienkach Slovenskej republiky. V rámci ministerstva vnútra sme sa rozhodli ísť cestou zariadenia, ktoré je viacúčelové a vieme ho využiť na rôzne situácie predovšetkým humanitárno-záchranárskeho charakteru,\" poznamenal rezort. Kaliňáka výstavba zábran by bola možná až po tom, ak by v iných štátoch zlyhala ochrana vonkajšej schengenskej hranice, uviedlo ČTK pre Pravdu . Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Pravda", "Pravda", "Pravdu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/304690/kalinak-chce-postavit-na-hraniciach-s-madarskom-barieru-proti-utecencom/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368671-na-ochranu-hranic-protipovodnova-bariera/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368671-na-ochranu-hranic-protipovodnova-bariera/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/372233-fico-slovensko-postavi-bariery-ak-zlyha-ochrana-schengenu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:16.429841+00:00"}
{"id": "vr27855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27855", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "A tak trochu by som chcel naviazať aj na to, čo som predkladal aj Národnej rade Slovenskej republiky a v súvislosti so zákonom o rodinnom podnikaní. Pretože Európska komisia už začala prvé kroky k tomu, aby, aby motivovala v podstate aj členov rodín pre takéto pre takúto formu podnikania.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Hudacký skutočne podal (spolu s Jánom Figeľom a Pavlom Zajacom) návrh na vydanie zákona o rodinnom podnikaní. Je tiež pravdou, že Európska komisia už spravila viaceré kroky a analýzy v tejto oblasti. Doposiaľ sa snažila motivovať členské štáty na prijatie resp. zľahčenie takejto formy podnikania na národnej úrovni.\n\n\"The Commission will continue to play a role in disseminating information and good practices, as well as to mainstream family-business-relevant issues in all relevant policies.\n\nNational governments should consider adopting measures to create a more favourable environment for family businesses , for example in areas of taxation, company law, and the educational system. There should also be a specific family business contact point in national administrations. \"\n\nMôžme teda povedať, že Európska komisia sa tejto otázke skutočne venuje, avšak zatiaľ sa snaží skôr motivovať národné parlamenty, aby prijali potrebnú legislatívu na zlepšenie podmienok pre rodinné podniky.", "analysis_paragraphs": ["Ján Hudacký skutočne podal (spolu s Jánom Figeľom a Pavlom Zajacom) návrh na vydanie zákona o rodinnom podnikaní. Je tiež pravdou, že Európska komisia už spravila viaceré kroky a analýzy v tejto oblasti. Doposiaľ sa snažila motivovať členské štáty na prijatie resp. zľahčenie takejto formy podnikania na národnej úrovni.", "\"The Commission will continue to play a role in disseminating information and good practices, as well as to mainstream family-business-relevant issues in all relevant policies.", "National governments should consider adopting measures to create a more favourable environment for family businesses , for example in areas of taxation, company law, and the educational system. There should also be a specific family business contact point in national administrations. \"", "Môžme teda povedať, že Európska komisia sa tejto otázke skutočne venuje, avšak zatiaľ sa snaží skôr motivovať národné parlamenty, aby prijali potrebnú legislatívu na zlepšenie podmienok pre rodinné podniky."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["podal", "uskutočnila", "tu", "vydala", "Zhrňujúce"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4421", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/documents/family-business/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/files/craft/family_business/doc/familybusiness_study_en.pdf", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/promoting-entrepreneurship/family-business/family_business_expert_group_report_en.pdf", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/sme/promoting-entrepreneurship/family-business/index_en.htm#h2-4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:49.762081+00:00"}
{"id": "43647", "numeric_id": 43647, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43647", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Máme najvyššiu daň z príjmu (právnických osôb, pozn.) v okolitých štátoch.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Slovensku tento rok platí daň z príjmu právnických osôb vo výške 21%. Z okolitých štátov má nižšiu daň, Maďarsko (9%), Ukrajina (18%), Poľsko (19 %) a Česká republika (19 %). Rakúsko má však pre právnické osoby vyššiu sadzbu dane z príjmu - 25 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku tento rok platí daň z príjmu právnických osôb vo výške 21%. Z okolitých štátov má nižšiu daň, Maďarsko (9%), Ukrajina (18%), Poľsko (19 %) a Česká republika (19 %). Rakúsko má však pre právnické osoby vyššiu sadzbu dane z príjmu - 25 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["má", "má"], "url": ["https://tradingeconomics.com/country-list/corporate-tax-rate?continent=europe", "https://www.tax-news.com/news/Austria_To_Cut_Corporate_Tax_To_21pc_By_2023____97101.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:42.648925+00:00"}
{"id": "vr35574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35574", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Prečítajte si napríklad stanovisko alebo nález Benátskej komisie, tam je to jednoznačne. Štátny jazyk treba chrániť, ale nie tak, že proti menšinovému jazyku alebo proti menšinám. Štátny jazyk vôbec teda chrániť ako taký a nie zákonom. Ale ak niekto si myslí, že treba zákon, tak potom treba tam dať konkrétne veci, ako a aký jazyk by kde kto mal používať. Ale nie proti menšinám, treba jazyk väčšiny, to znamená, štátny jazyk chrániť, menšiny to neohrozujú.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komisia na margo ochrany jazyka menšín a ochrany štátneho jazyka hovorí v odstavci 134 toto: \"Protection and promotion of the state language must be balanced against protection and promotion of the linguistic rights of persons belonging to national minorities. These rights are guaranteed and protected at the international as well as at the national level... The obligation to use the official language should be confined to genuine cases of public order needs and bear a reasonable relation of proportionality; the extent of public order need may depend on the attitude of the national minorities. In other cases where the State deems necessary or appropriate or desirable to ensure the use of the state language in addition to minority languages, it should provide adequate facilities and financial means.\"", "analysis_paragraphs": ["Komisia na margo ochrany jazyka menšín a ochrany štátneho jazyka hovorí v odstavci 134 toto: \"Protection and promotion of the state language must be balanced against protection and promotion of the linguistic rights of persons belonging to national minorities. These rights are guaranteed and protected at the international as well as at the national level... The obligation to use the official language should be confined to genuine cases of public order needs and bear a reasonable relation of proportionality; the extent of public order need may depend on the attitude of the national minorities. In other cases where the State deems necessary or appropriate or desirable to ensure the use of the state language in addition to minority languages, it should provide adequate facilities and financial means.\""], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:19.653092+00:00"}
{"id": "vr28762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28762", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A my sme niekoľko sto nezávislým primátorom a starostom ponúkli spoluprácu alebo oni nás požiadali o spoluprácu a to sa prejavilo v podobe podpísania prijatia podpory. Možno 200, 250 nezávislých kandidátov, ktorí prijali našu podporu.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nemá informáciu o počte nezávislých kandidátov, ktorý prijali podporu strany SMER-SD, alebo aj iných strán. ŠÚ SR takúto štatistiku nevedie a eviduje len oficiálne koalície. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Z oficiálnych výsledok zverejnených na stránke Štatistického úradu SR vyplýva, že po komunálnych voľbách 2014 bude na čele miest a obcí dohromady 847 starostov a primátorov, ktorí kandidovali s podporou strany SMER-SD (29.11 %). Ďalších takmer 9 % pozícii starostov a primátor získali v koalícii s inými stranami. Počet zvolených nezávislých kandidátov získali celkovo 37,95 % mandátov starostov a primátorov. Na základe týchto údajov však nie je možné určiť počet nezávislých kandidátov, ktorí kandidovali s podporou Smeru-SD. Podľa správy SITA , o počte nezávislých primátorov a starostov s podporou strany Smer-SD hovoril R. Fico na tlačovej besede hneď po komunálnych voľbách 2014 kedy zhodnotil výsledky volieb a zároveň dodal: \"N iekoľko 100 nezávislých kandidátov sa o dôveru voličov uchádzalo s podporou Smeru. Strana ešte musí presne zistiť, koľkí z týchto kandidátov vyhrali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nemá informáciu o počte nezávislých kandidátov, ktorý prijali podporu strany SMER-SD, alebo aj iných strán. ŠÚ SR takúto štatistiku nevedie a eviduje len oficiálne koalície. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Z oficiálnych výsledok zverejnených na stránke Štatistického úradu SR vyplýva, že po komunálnych voľbách 2014 bude na čele miest a obcí dohromady 847 starostov a primátorov, ktorí kandidovali s podporou strany SMER-SD (29.11 %). Ďalších takmer 9 % pozícii starostov a primátor získali v koalícii s inými stranami. Počet zvolených nezávislých kandidátov získali celkovo 37,95 % mandátov starostov a primátorov. Na základe týchto údajov však nie je možné určiť počet nezávislých kandidátov, ktorí kandidovali s podporou Smeru-SD. Podľa správy SITA , o počte nezávislých primátorov a starostov s podporou strany Smer-SD hovoril R. Fico na tlačovej besede hneď po komunálnych voľbách 2014 kedy zhodnotil výsledky volieb a zároveň dodal: \"N iekoľko 100 nezávislých kandidátov sa o dôveru voličov uchádzalo s podporou Smeru. Strana ešte musí presne zistiť, koľkí z týchto kandidátov vyhrali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "SITA"], "url": ["http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html", "http://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2014/clanok/336532-fico-paska-je-moj-priatel-a-zostava-pevnou-sucastou-smeru/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:36.724795+00:00"}
{"id": "42353", "numeric_id": 42353, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42353", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "U nás je tvorcom zahraničnej politiky ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme aj prezident má do toho, čo hovoriť.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. kompetenčný zákon ( zákon č. 575/2001 Z. z.) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy uvádza, že „ Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám, a jeho pozíciu upravuje primárne zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Týmto zákonom je Ministerstvu zahraničných vecí presne definovaný okruh právomocí.“ Právomocami týkajúce sa zahraničnej politiky disponuje aj prezident - ratifikuje medzinárodne zmluvy, avšak táto právomoc je skôr symbolická. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo zahraničných veci a európskych záležitosti (ďalej iba MZV) teda podľa tohto zákona zodpovedá najmä za: - ochranu práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí - riadenie zastupiteľských úradov SR - styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a v zahraničí - hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí - koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv - kultúrnu prezentáciu SR v zahraničí\n\nNa rozdiel od ostatných aktérov (najmä prezidenta, NR SR, vlády SR a jej predsedu) pri MZV sú jasne stanovené kompetencie a funkcie ministerstva v zahraničnej politike (kontrolná, kultúrna, riadiaca a koordinačná či reprezentatívna). MZV takto pokrýva ako silovú či mocenskú zložku, tak aj personálne a technické zabezpečenie. Celkovú šírku pôsobnosti pri tvorbe a koordinácii politiky spolu s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy uvádza aj štatút MZV.\n\nPrávomoci prezidenta sú jasne uvedené v šiestej hlave Ústavy SR , ktorá v čl. 102 hovorí, že: Prezident a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b)môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c)prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií\n\nPrezident sa ale časti svojich právomoci vzdal zákonom 250/2001 Z.z.: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b)dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom, a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. kompetenčný zákon ( zákon č. 575/2001 Z. z.) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy uvádza, že „ Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy SR k ostatným štátom a medzinárodným organizáciám, a jeho pozíciu upravuje primárne zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Týmto zákonom je Ministerstvu zahraničných vecí presne definovaný okruh právomocí.“ Právomocami týkajúce sa zahraničnej politiky disponuje aj prezident - ratifikuje medzinárodne zmluvy, avšak táto právomoc je skôr symbolická. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo zahraničných veci a európskych záležitosti (ďalej iba MZV) teda podľa tohto zákona zodpovedá najmä za: - ochranu práv a záujmov SR a jej občanov v zahraničí - riadenie zastupiteľských úradov SR - styky s orgánmi a predstaviteľmi cudzích štátov v SR a v zahraničí - hospodárenie a nakladanie s majetkom SR v zahraničí - koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv - kultúrnu prezentáciu SR v zahraničí", "Na rozdiel od ostatných aktérov (najmä prezidenta, NR SR, vlády SR a jej predsedu) pri MZV sú jasne stanovené kompetencie a funkcie ministerstva v zahraničnej politike (kontrolná, kultúrna, riadiaca a koordinačná či reprezentatívna). MZV takto pokrýva ako silovú či mocenskú zložku, tak aj personálne a technické zabezpečenie. Celkovú šírku pôsobnosti pri tvorbe a koordinácii politiky spolu s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy uvádza aj štatút MZV.", "Právomoci prezidenta sú jasne uvedené v šiestej hlave Ústavy SR , ktorá v čl. 102 hovorí, že: Prezident a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b)môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c)prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií", "Prezident sa ale časti svojich právomoci vzdal zákonom 250/2001 Z.z.: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b)dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom, a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "štatút", "Ústavy SR", "zákonom"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-575", "https://www.mzv.sk/documents/10182/2616229/%C5%A0tat%C3%BAt+Ministerstva+zahrani%C4%8Dn%C3%BDch+vec%C3%AD+a+eur%C3%B3pskych+z%C3%A1le%C5%BEitost%C3%AD+Slovenskej+republiky/52418f14-1455-48c7-8a93-bcfbd6667fd4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/250/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:09.192449+00:00"}
{"id": "vr29152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29152", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...hlavne ešte si zoberte, že len v roku 92 Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu vyškrtla, aj keď tam bola registrovaná s výhradou ako choroba.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie vyslovil Danko aj minulý týždeň v relácii V politike . K meneniu statusu homosexuality ako duševnej poruchy začalo dochádzať v polovici sedemdesiatych rokov. Svetová zdravotná organizácia (WHO) deklasifikovala homosexualitu ako poruchu v roku 1987. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa stránky WHO došlo k definitívnemu deklasifikovaniu homosexuality v roku 1987, po tom, ako Americká psychiatrická asociácia začala so zmenou statusu homosexuality ako duševnej choroby v roku 1974. WHO publikuje Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (International Classification of Diseases, ICD), a prvé vydanie, ICD-10 (. pdf ), v ktorom homosexualita nie je vedená ako choroba začalo vznikať v roku 1990, a začalo byť používané v roku 1994. Možno teda uznať, že podľa tejto klasifikácie bola homosexualita vyškrtnutá v deväťdesiatych rokoch, nie však podľa WHO. V ICD-10 ostali klasifikované poruchy spojené s rodovou identitou, sexuálna orientácia ako taká však nie je vedená ako porucha. Predchádzajúca verzia klasifikácie chorôb (ICD-9) bola medzinárodne uznaná už v roku 1975, a publikovaná v roku 1977. Ako je spomenuté vyššie, homosexualita ako taká bola podľa WHO deklasifikovaná v roku 1987. V dostupnej verzii, ktorá bola platná v dobe prechodu na ICD-10 bola homosexualita vedená len v spojitosti s inými poruchami, konkrétne pedofíliou a egodystonickou sexualitou (nestotožňovanie sa s vlastnou sexuálnou orientáciou, ktorá však nie je spochybňovaná). V súčasnej dobe podľa ICD-10 sexuálne a rodové poruchy nie sú viazané na sexuálnu orientáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie vyslovil Danko aj minulý týždeň v relácii V politike . K meneniu statusu homosexuality ako duševnej poruchy začalo dochádzať v polovici sedemdesiatych rokov. Svetová zdravotná organizácia (WHO) deklasifikovala homosexualitu ako poruchu v roku 1987. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa stránky WHO došlo k definitívnemu deklasifikovaniu homosexuality v roku 1987, po tom, ako Americká psychiatrická asociácia začala so zmenou statusu homosexuality ako duševnej choroby v roku 1974. WHO publikuje Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (International Classification of Diseases, ICD), a prvé vydanie, ICD-10 (. pdf ), v ktorom homosexualita nie je vedená ako choroba začalo vznikať v roku 1990, a začalo byť používané v roku 1994. Možno teda uznať, že podľa tejto klasifikácie bola homosexualita vyškrtnutá v deväťdesiatych rokoch, nie však podľa WHO. V ICD-10 ostali klasifikované poruchy spojené s rodovou identitou, sexuálna orientácia ako taká však nie je vedená ako porucha. Predchádzajúca verzia klasifikácie chorôb (ICD-9) bola medzinárodne uznaná už v roku 1975, a publikovaná v roku 1977. Ako je spomenuté vyššie, homosexualita ako taká bola podľa WHO deklasifikovaná v roku 1987. V dostupnej verzii, ktorá bola platná v dobe prechodu na ICD-10 bola homosexualita vedená len v spojitosti s inými poruchami, konkrétne pedofíliou a egodystonickou sexualitou (nestotožňovanie sa s vlastnou sexuálnou orientáciou, ktorá však nie je spochybňovaná). V súčasnej dobe podľa ICD-10 sexuálne a rodové poruchy nie sú viazané na sexuálnu orientáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "došlo", "pdf", "publikovaná", "vedená"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/515/referendum-sloboda-slova-a-radikalizacia-spolocnosti", "http://www.who.int/bulletin/volumes/92/9/14-135541/en/", "http://www.who.int/classifications/icd/en/bluebook.pdf", "http://annals.org/article.aspx?articleid=691852", "http://icd9cm.chrisendres.com/index.php?action=alphadetail&recordid=38933"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:24.808592+00:00"}
{"id": "45728", "numeric_id": 45728, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45728", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Viete dobre, že v súčasnosti je minimálna mzda na úrovni 580 EUR a bol tam nastavený taký automat, že sa to vypočítava podľa priemernej mzdy a tá sa určuje 2 roky dozadu.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minimálna mzda je pre rok 2020 stanovená na 580 eur mesačne resp. 3,33 eur na hodinu. Od roku 2021 však budú platiť nové pravidlá. Na výške minimálnej mzdy sa podľa nich majú dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa im to nepodarí, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada SR. Ak ani tá neuspeje, výška minimálnej mzdy bude na úrovni 60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Minimálna mzda je pre rok 2020 stanovená na 580 eur mesačne resp. 3,33 eur na hodinu. Od roku 2021 však budú platiť nové pravidlá. Na výške minimálnej mzdy sa podľa nich majú dohodnúť zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov. Ak sa im to nepodarí, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada SR. Ak ani tá neuspeje, výška minimálnej mzdy bude na úrovni 60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["je", "bude"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/324/20200101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20200101#paragraf-8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:55.155871+00:00"}
{"id": "vr28076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28076", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...pretože my máme zákonnú povinnosť do troch mesiacov od registrácie strany, teda vzniku politickej strany uskutočniť ustanovujúci snem, musí to byť kolektívne rozhodnutie.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach má strana povinnosť najneskôr do 3 mesiacov od svojho vzniku zvoliť štatutárny orgán strany. Na tento účel je potrebné, aby sa zišiel najvyšší orgán strany podľa zaregistrovaných stanov. Najvyšší orgán strany je zvolaný splnomocnencom strany.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona č. 85/2005 o politických stranách a politických hnutiach má strana povinnosť najneskôr do 3 mesiacov od svojho vzniku zvoliť štatutárny orgán strany. Na tento účel je potrebné, aby sa zišiel najvyšší orgán strany podľa zaregistrovaných stanov. Najvyšší orgán strany je zvolaný splnomocnencom strany."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:03.315748+00:00"}
{"id": "vr15402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15402", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Daň z dividend (...) Slovensko to v roku 2004 v rámci daňovej reformy, kde som teda mal možnosť sa podielať, sme to zrušili.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004 zrušila daň z dividend. Neskôr vláda Ivety Radičovej zaviedla, aby sa z dividend platili zdravotné odvody. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2004 zrušila daň z dividend. Neskôr vláda Ivety Radičovej zaviedla, aby sa z dividend platili zdravotné odvody. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["zrušila", "pdf", "zdanenie", "znížila", "Prieskum", "TASR"], "url": ["http://iness.sk/stranka/7114-Dan-z-dividend-ma-byt-realitou-aj-pre-Slovakov-Aktualnesk.html", "http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/189.pdf", "http://www.etrend.sk/podnikanie/danovy-balicek-je-prespekulovany-dava-aj-berie-a-zavadza-novu-dan-z-dividend.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/dan-z-dividend-bude-polovicna-ako-chcel-kazimir.html", "http://alianciapas.sk/zmeny-danovych-zakonov-dlhodobo-zlepsia-podnikatelske-prostredie-na-slovensku/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pas-dan-z-dividend-bude-podnikatelov/209302-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:41.159847+00:00"}
{"id": "vr29076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29076", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "Avšak to, že my sme prešli spoločnou cestou ešte vo federálnej republike, Československej republike a tie prvé roky znamenali veľké úspechy na našej ceste k zrovnoprávneniu menšiny dvojíc rovnakého pohlavia. Ja iba pripomeniem, zrovnali sme vekovú hranicu z 18 rokov na 15 pre všetkých...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v 60-tych rokoch sa v socialistickom Československu dekriminalizoval homosexuálny pohlavný styk. V roku 1990 bol však odstránený rozdiel vo vekovej hranici určujúcej spôsobilosť k pohlavnému styku medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi pármi z 18 na 15 rokov , tak ako hovorí Hromada. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Prof. PhDr. Petr Weiss, Ph.D., Homosexualita ,: \"Československo se už počátkem šedesátých let zařadilo dekriminalizací homosexuálního chování (netrestáním homosexuálních styků mezi dospělými osobami) mezi nejpokrokovější státy světa. Přetrvávající § 244 tr. z. však zůstával vůči homosexuálům diskriminační, a to především věkovou hranicí 18 let či zákazem styku za úplatu, kterou mohlo před zákonem být i pozvání na večeři. Až odstraněním tohoto znevýhodnění v roce 1990, kdy byl uvedený paragraf vypuštěn z trestního zákona , byly dány legální podmínky (spolu s možností svobodného zakládání spolků a organizací) pro faktické zrovnoprávnění homosexuální menšiny u nás. Tuto emancipaci před zákonem pak zvýraznila novelizace § 241, podle které definovalo nově možnost znásilnění i mezi osobami stejného pohlaví (podle staršího znění mohla být znásilněna pouze žena) a v budoucnu bude jistě dovršena i možností úředního svazku jednopohlavních párů.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Už v 60-tych rokoch sa v socialistickom Československu dekriminalizoval homosexuálny pohlavný styk. V roku 1990 bol však odstránený rozdiel vo vekovej hranici určujúcej spôsobilosť k pohlavnému styku medzi homosexuálnymi a heterosexuálnymi pármi z 18 na 15 rokov , tak ako hovorí Hromada. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Prof. PhDr. Petr Weiss, Ph.D., Homosexualita ,: \"Československo se už počátkem šedesátých let zařadilo dekriminalizací homosexuálního chování (netrestáním homosexuálních styků mezi dospělými osobami) mezi nejpokrokovější státy světa. Přetrvávající § 244 tr. z. však zůstával vůči homosexuálům diskriminační, a to především věkovou hranicí 18 let či zákazem styku za úplatu, kterou mohlo před zákonem být i pozvání na večeři. Až odstraněním tohoto znevýhodnění v roce 1990, kdy byl uvedený paragraf vypuštěn z trestního zákona , byly dány legální podmínky (spolu s možností svobodného zakládání spolků a organizací) pro faktické zrovnoprávnění homosexuální menšiny u nás. Tuto emancipaci před zákonem pak zvýraznila novelizace § 241, podle které definovalo nově možnost znásilnění i mezi osobami stejného pohlaví (podle staršího znění mohla být znásilněna pouze žena) a v budoucnu bude jistě dovršena i možností úředního svazku jednopohlavních párů.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["odstránený", "15 rokov", "Homosexualita"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Leg%C3%A1ln%C3%AD_v%C4%9Bk_zp%C5%AFsobilosti_k_pohlavn%C3%ADmu_styku#cite_note-4", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/61827-trestni-odpovednost-i-sex-zrejme-budou-i-nadale-od-15-let/", "http://www.planovanirodiny.cz/clanky/homosexualita"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:41.704716+00:00"}
{"id": "vr33459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33459", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Ináč tuná na odpoveď pána Kollára, čo sa vlastne dialo za posledných dajme tomu pol roka, keď sa už jednalo s Cyprom o možnej pomoci, nám sa podarilo dojednať takzvané MOU, to znamená Memorandum o porozumení, kde sú rôzne aspekty toho, čo Cyprus musí dodržať na to, aby dostal pomoc.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že existuje tzv. Memorandum o porozumení medzi Centrálnou bankou Cypru a Národnou bankou Slovenska. \"Toto memorandum o porozumení ustanovuje zámer orgánov vytvoriť všeobecný rámec pre vzájomnú pomoc a výmenu informácií v oblasti dohľadu a regulácie úverových inštitúcií s cieľom vymáhať a zabezpečovať dodržiavanie všetkých zákonov, predpisov alebo pravidiel týkajúcich sa funkcií dohľadu i regulácie a povinností týchto orgánov v ich príslušných jurisdikciách.\" Okrem tohto bilaterálneho memoranda sa pripravuje i Memorandum o porozumení s Cyprom. V ňom má byť zakotvená požiadavka zo strany SR o aktívnejšej výmene informácií medzi cyperskými daňovými autoritami a ostatnými krajinami Európskej únie. Uviedol to riaditeľ tlačového odboru Ministerstva financií SR Radko Kuruc.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že existuje tzv. Memorandum o porozumení medzi Centrálnou bankou Cypru a Národnou bankou Slovenska. \"Toto memorandum o porozumení ustanovuje zámer orgánov vytvoriť všeobecný rámec pre vzájomnú pomoc a výmenu informácií v oblasti dohľadu a regulácie úverových inštitúcií s cieľom vymáhať a zabezpečovať dodržiavanie všetkých zákonov, predpisov alebo pravidiel týkajúcich sa funkcií dohľadu i regulácie a povinností týchto orgánov v ich príslušných jurisdikciách.\" Okrem tohto bilaterálneho memoranda sa pripravuje i Memorandum o porozumení s Cyprom. V ňom má byť zakotvená požiadavka zo strany SR o aktívnejšej výmene informácií medzi cyperskými daňovými autoritami a ostatnými krajinami Európskej únie. Uviedol to riaditeľ tlačového odboru Ministerstva financií SR Radko Kuruc."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum", "požiadavka"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/medzinarodna-spolupraca/medzinarodne-dohody-a-zmluvy/bilateralne/medzi-nbs-a-zahranicnymi-dohliadacimi-organmi/memorandum-o-porozumeni-cyprus", "http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/mfsr-slovensko-trva-na-aktivnejsej-vymene-informacii-s-cyprom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:02.256155+00:00"}
{"id": "vr25923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25923", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Práve dnes je už schválených 1,62 mld. eur (európske peniaze, pozn.) do nášho kraja. A z toho už je vyčerpaných, teda tie, ktoré už boli vyplatené to znamená ukončené, tak sú 841 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy o čerpaní eurofondov, ktorú predloží Blanár na zastupiteľstvo 5. novembra, Žilinský samosprávny kraj (strana č. 12) mal naozaj objem zdrojov za schválené projekty na úrovni 1,62 mld . eur, pričom realizované/vykázané výdavky resp. čerpanie eurofondov je na úrovni približne 841 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy o čerpaní eurofondov, ktorú predloží Blanár na zastupiteľstvo 5. novembra, Žilinský samosprávny kraj (strana č. 12) mal naozaj objem zdrojov za schválené projekty na úrovni 1,62 mld . eur, pričom realizované/vykázané výdavky resp. čerpanie eurofondov je na úrovni približne 841 mil. eur."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Žilinský samosprávny kraj", "NSRR"], "url": ["http://www.zask.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-oktober/15-is-cerpani-eurofondov-zsk.pdf", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1380714752.upl&ANAME=Mon_tab_VUC-13_09.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:52.277141+00:00"}
{"id": "vr35377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35377", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Figeľ: Nemôžeme dlhodobo ťahať deficit, ktorý tu je už nad 7 %.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s deficitom 7,8% pre rok 2010.", "analysis_paragraphs": ["Návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s deficitom 7,8% pre rok 2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu na rok 2011"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=3207&docEID=135824&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:49.311094+00:00"}
{"id": "vr36884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36884", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Moje informácie sú také, že kategorizačná komisia, ktorej to spadá do pôsobnosti sa tejto veci venovala od septembra 2010. Práve v dôsledku rozhodnutia ministerstva zdravotníctva sa najskôr v septembri dostala na trh vakcína GSK bez doplatku a v decembri vakcína Pfizer tiež bez doplatku.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo 16. novembra 2010 tlačovú správu o tom, že vakcína od firmy Pfizer bude s doplatkom na rozdiel od vakcíny od GSK. V ďalšej správe zo 14. decembra už ministerstvo oznamuje zmenu kategorizácie, obe vakcíny majú byť bez doplatku. Kategorizačná komisia sa nemohla zaoberať podnetom od firmy Pfizer od septembra, keďže podnet o zmene ceny firma Pfizer podala na MZ SR až 7. resp. 14 decembra ako uvádza SME .", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo 16. novembra 2010 tlačovú správu o tom, že vakcína od firmy Pfizer bude s doplatkom na rozdiel od vakcíny od GSK. V ďalšej správe zo 14. decembra už ministerstvo oznamuje zmenu kategorizácie, obe vakcíny majú byť bez doplatku. Kategorizačná komisia sa nemohla zaoberať podnetom od firmy Pfizer od septembra, keďže podnet o zmene ceny firma Pfizer podala na MZ SR až 7. resp. 14 decembra ako uvádza SME ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["správu", "správe", "SME"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=rodicia-si-budu-moct-vybrat-vakcinu-na-povinne-ockovanie-proti-pneumokokom", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=vakciny-bez-doplatku", "http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:04.161676+00:00"}
{"id": "vr31899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31899", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme práve v čase opozície len vďaka prispeniu hlasov zo Smeru prijali zákon o dlhovej brzde, to je proste neodškriepiteľný fakt.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SITA dňa 8. decembra 2011 uviedla:", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA dňa 8. decembra 2011 uviedla:"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "zloženia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/za-dlhovu-brzdu-hlasovali-vsetci-d4w-/sk_ekonomika.asp?c=A111208_113930_sk_ekonomika_p12", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:28.983607+00:00"}
{"id": "vr33971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33971", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Opozičné médiá, na čele s denníkom Sme a opozícia, ktorá principiálne opakuje to, čo píše denník Sme. Hovoria, že to je protiústavné ak pristúpime k voľbe generálneho prokurátora. Toto je postoj opozičných médií a opozície, že to je porušenie ústavy Slovenskej republiky ak pristúpime k voľbe generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko v denníku SME bolo vydaných niekoľko článkov, v ktorých bola prípadná nová voľba generálneho prokurátora označená za protiústavnú. Podobne sa vyjadrovali i viacerí opoziční politici. Demagog.sk v tomto výroku nehodnotil označenie médií a denníka SME za opozičné, nakoľko nejde o faktické tvrdenie ale názor premiéra Fica. Denník SME uverejnil 5. júna vyjadrenia poslancov opozičných strán (Ján Figeľ, Lucia Žitňanská, Daniel Lipšic), podľa ktorých je opakovaná voľba generálneho prokurátora porušením ústavnosti, t.j. protiústavný akt. Svoje argumenty odôvodňujú hlavne tým , že \" Ústavný súd stále nerozhodol vo veci sťažnosti Čentéša.\" V tomto prípade síce denník SME len reprodukuje stanoviská poslancov, t.j. priamo nevyjadruje vlastné názory na túto tému, avšak napríklad v piatok 7.6. bol uverejnený komentár, v ktorom Lukáš Fila napísal , že \"vôľu Ústavné súdu Fico síce otvorene neobchádza, ale minimálne veľmi, veľmi predbieha.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko v denníku SME bolo vydaných niekoľko článkov, v ktorých bola prípadná nová voľba generálneho prokurátora označená za protiústavnú. Podobne sa vyjadrovali i viacerí opoziční politici. Demagog.sk v tomto výroku nehodnotil označenie médií a denníka SME za opozičné, nakoľko nejde o faktické tvrdenie ale názor premiéra Fica. Denník SME uverejnil 5. júna vyjadrenia poslancov opozičných strán (Ján Figeľ, Lucia Žitňanská, Daniel Lipšic), podľa ktorých je opakovaná voľba generálneho prokurátora porušením ústavnosti, t.j. protiústavný akt. Svoje argumenty odôvodňujú hlavne tým , že \" Ústavný súd stále nerozhodol vo veci sťažnosti Čentéša.\" V tomto prípade síce denník SME len reprodukuje stanoviská poslancov, t.j. priamo nevyjadruje vlastné názory na túto tému, avšak napríklad v piatok 7.6. bol uverejnený komentár, v ktorom Lukáš Fila napísal , že \"vôľu Ústavné súdu Fico síce otvorene neobchádza, ale minimálne veľmi, veľmi predbieha.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["uverejnil", "tým", "napísal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6825769/smer-uz-nebude-cakat-zvoli-nahradu-za-centesa.html", "http://www.sme.sk/c/6830222/opozicia-sa-na-volbe-generalneho-prokuratora-nezucasti.html", "http://komentare.sme.sk/c/6829049/oplati-sa-pamatat-si-co-pisal-gasparovic-o-centesovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:12.478326+00:00"}
{"id": "vr38932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38932", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "TEST: A je fakt, je to číslo, ktoré sa nedá opomenúť, je ten, že táto vláda zadlžuje väčšou dynamikou, ako to bolo v čase svetovej finančnej krízy.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 20.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 20.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-09-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:46.395272+00:00"}
{"id": "vr29565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29565", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Už teraz zdôrazňujem, dôchodkový fond Sociálnej poisťovne, ktorý potrebuje vyše 6 miliárd ročne na výplatu starobných, invalidných, pozostalostných dôchodkov, vyše 6 miliárd eur ročne vypláca na dôchodkoch, inkasuje na odvodoch na dôchodkové poistenie len niečo vyše 4 miliardy.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje Sociálnej poisťovne uvádzajú pre rok 2014 celkovú výšku príjmov dôchodkového poistenia z odvodov v hodnote 4 081,54 miliónov eur. Celkové výdavky dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne za rok 2014 predstavovali 6 242,01 miliónov eur. Jedná sa o rozdiel vyše 2 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje Sociálnej poisťovne uvádzajú pre rok 2014 celkovú výšku príjmov dôchodkového poistenia z odvodov v hodnote 4 081,54 miliónov eur. Celkové výdavky dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne za rok 2014 predstavovali 6 242,01 miliónov eur. Jedná sa o rozdiel vyše 2 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Údaje", "výdavky", "Sociálna", "poisťovňa"], "url": ["http://www.socpoist.sk/zdroje-dochodkoveho-poistenia--zakladny-fond-starobneho-poistenia-a-zakladny-fond-invalidneho-poistenia-spolu-/1585s", "http://www.socpoist.sk/pouzitie-financnych-prostriedkov-dochodkoveho-poistenia--zakladny-fond-starobneho-poistenia-a-zakladny-fond-invalidneho-poistenia-spolu-/1587s", "http://www.socpoist.sk/zdroje-dochodkoveho-poistenia--zakladny-fond-starobneho-poistenia-a-zakladny-fond-invalidneho-poistenia-spolu-/1585s", "http://www.socpoist.sk/pouzitie-financnych-prostriedkov-dochodkoveho-poistenia--zakladny-fond-starobneho-poistenia-a-zakladny-fond-invalidneho-poistenia-spolu-/1587s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:53.171596+00:00"}
{"id": "43962", "numeric_id": 43962, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43962", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Kým sa nevedelo o tom, že (Bašternák, pozn.) má nejaké podivné odpočty, tak vyšetrovateľka nevidela dôvod na začatie trestného stíhania a pán špeciálny prokurátor Kováčik povedal, že je to v poriadku. Akonáhle prišiel do médií materiál - uznesenie na papieri, kde bolo odmietnuté toto trestné stíhanie a bolo to medializované, tak samozrejme sa polícia rozhýbala, prokuratúra sa rozhýbala a zrazu pán Bašternák je dnes právoplatne odsúdený.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polícia najprv odmietla stíhať Ladislava Bašternáka, posvätil jej to špeciálny prokurátor Duśak Kováčik. Prípad znovu otvorila a dostala pred súd až po jeho medializácií a veľkom verejnom tlaku. Vyjadrenie Gábora Grendela preto považujeme za pravdivé. Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Tatiana Ujváryová odmietla v roku 2014 trestné oznámenie Kriminálneho úradu daňovej správy, ktorý mal pri Ladislavovi Bašternákovi podozrenie na podvody s vratkami DPH. Jej postup odobril špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. V marci 2016 DenníkN a Trend zistili , že Ujváryová pri preverovaní opomenula mnohé dôležité skutočnosti. Po tejto medializácii - o mesiac neskôr - polícia predsa len trestné stíhanie začala . V marci 2019 Krajský súd v Bratislava potvrdil Bašternákovi 5-ročný trest pre neodvedenie daní a poistného.", "analysis_paragraphs": ["Polícia najprv odmietla stíhať Ladislava Bašternáka, posvätil jej to špeciálny prokurátor Duśak Kováčik. Prípad znovu otvorila a dostala pred súd až po jeho medializácií a veľkom verejnom tlaku. Vyjadrenie Gábora Grendela preto považujeme za pravdivé. Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Tatiana Ujváryová odmietla v roku 2014 trestné oznámenie Kriminálneho úradu daňovej správy, ktorý mal pri Ladislavovi Bašternákovi podozrenie na podvody s vratkami DPH. Jej postup odobril špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. V marci 2016 DenníkN a Trend zistili , že Ujváryová pri preverovaní opomenula mnohé dôležité skutočnosti. Po tejto medializácii - o mesiac neskôr - polícia predsa len trestné stíhanie začala . V marci 2019 Krajský súd v Bratislava potvrdil Bašternákovi 5-ročný trest pre neodvedenie daní a poistného."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "zistili", "začala", "potvrdil"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/1325569/co-robil-pri-zbabranom-stihani-kocnera-vysetrovatelov-nadriadeny/", "https://e.dennikn.sk/407019/takto-sa-moze-kradnut-ste-sused-kalinaka-vo-vasom-byte-byva-fico/?ref=in", "https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/", "https://domov.sme.sk/c/22074591/krajsky-sud-pritvrdil-trest-pre-basternaka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:14.347862+00:00"}
{"id": "49611", "numeric_id": 49611, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49611", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V 2007 roku strana Smer, ale aj SNS hlasovali za prijatie Lisabonskej zmluvy. My sme vtedy prišli o približne 40 oblastí, kde sme mali právo veta a teda aj o migráciu.", "statement_date": "2024-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva priniesla v EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania vrátane migrácie. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, kde za nu hlasovala aj strana SNS. V prípade jej neschválenia Fico dokonca hrozil svojou demisiou. Lisabonskú zmluvu podpísali lídri EU vrátane Roberta Fica v roku 2007, slovenský parlament však o nej hlasoval až v apríli 2008. Aj napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý.\n\nLisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.\n\nPo neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o jej podobe dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.\n\nLisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.\n\nZmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.\n\nLisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.\n\nZmluva zvýšila počet oblastí, v ktorých sa má rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, o približne o 40, medzi ne patrili aj opatrenia týkajúce sa kontrol na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva. Možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.\n\nStrana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv v decembri 2007 podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozície. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozičných poslancov, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov.\n\nPotrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu 10. apríla 2008 okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil svojim podpisom prezident Ivan Gašparovič. Oprava z 17. 6. 2024: Upravili sme informáciu, že o Lisabonskej zmluve hlasovala NRSR až v apríli 2008. Napriek tomu sme hodnotenie výroku nezmenili a ponechali ho ako pravdivý výrok.", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva priniesla v EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania vrátane migrácie. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, kde za nu hlasovala aj strana SNS. V prípade jej neschválenia Fico dokonca hrozil svojou demisiou. Lisabonskú zmluvu podpísali lídri EU vrátane Roberta Fica v roku 2007, slovenský parlament však o nej hlasoval až v apríli 2008. Aj napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý.", "Lisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.", "Po neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o jej podobe dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.", "Lisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.", "Zmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.", "Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.", "Zmluva zvýšila počet oblastí, v ktorých sa má rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, o približne o 40, medzi ne patrili aj opatrenia týkajúce sa kontrol na vonkajších hraniciach, azylu a prisťahovalectva. Možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.", "Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv v decembri 2007 podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozície. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozičných poslancov, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov.", "Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu 10. apríla 2008 okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil svojim podpisom prezident Ivan Gašparovič. Oprava z 17. 6. 2024: Upravili sme informáciu, že o Lisabonskej zmluve hlasovala NRSR až v apríli 2008. Napriek tomu sme hodnotenie výroku nezmenili a ponechali ho ako pravdivý výrok."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská zmluva", "cieľom", "dohodli", "zvolala", "zmeny", "zrušila", "kvalifikovanú väčšinu", "prijímajú", "zvýšila", "ostala", "podporovala", "spoločne", "podpísal", "22:05", "odpor", "zaistili", "hlasovali", "hrozil", "zavŕšil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/lisabonska-zmluva.pdf", "https://en.wikisource.org/wiki/Treaty_of_Lisbon/Preamble", "https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/in-the-past/the-parliament-and-the-treaties/treaty-of-lisbon", "https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/in-the-past/the-parliament-and-the-treaties/treaty-of-lisbon", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://domov.sme.sk/c/3820714/lisabonska-zmluva-doplna-zakladne-dokumenty-europskej-unie.html", "https://eur-lex.europa.eu/EN/legal-content/summary/qualified-majority-voting-and-the-ordinary-legislative-procedure.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://domov.sme.sk/c/3544503/fico-novu-europsku-zmluvu-schvalime.html", "https://domov.sme.sk/c/3633531/fico-na-summite-unie-podpise-lisabonsku-zmluvu.html", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156626-lisabon-tlaci-premiera-fica-k-stene/", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157760-slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:18.583200+00:00"}
{"id": "49838", "numeric_id": 49838, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49838", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My strácame od 500 miliónov do 1,5 miliardy, záleží od toho, aký bude dopad na cenu komodity preto, lebo takto rozhodol prezident Zelenskyj.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Už v minulosti upresnil, že približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu.\n\n500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili.\n\nFico hovorí o náraste ceny plynu o 10 až 12 eur za MWh, pričom odkazuje aj na súčastný nárast cien plynu z 35 eur na 45 eur za MWh. Ceny sa však zdvihli už na jeseň tohto roku, najmä v dôsledku počasia. ECB síce konštatuje, že ceny plynu od októbra vzrástli o takmer 18 %, vypršanie zmluvy s ruským Gazpromom uvádza iba ako jednu z viacerých príčin. Medzi tie ďalšie patrí nižšia produkcia veterných fariem, chladnejšie počasie, či nižšie zásoby suroviny.\n\nZavádzajúca je aj informácia, že zastavenie transportu plynu je len Zelenského rozhodnutím. Medzi Ukrajinou a Ruskom vypršala zmluva, jej predĺženie pritom záviselo od dohody obidvoch strán.\n\nVýrok Roberta Fica ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZačiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Transportplynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.\n\nKyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval dopredu dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.\n\nMinisterstvo hospodárstva ubezpečilo , že Slovensko je na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravené. Zastavenie dodávok cez Ukrajinu očakávala aj Európska komisia, ktorá sa na ňu, podľa vlastných slov, pripravila.\n\nRobert Fico 29. decembra zverejnil na Facebooku otvorený list adresovaný predstaviteľom EÚ. V ňom, podobne ako v diskusnej relácii, vyhlásil, že Slovensko v dôsledku týchto udalostí príde ročne o viac ako 400 miliónov eur na tranzitných poplatkoch a o viac ako 1 miliardu EUR na cene plynu ako takého.\n\nInokedy Fico hovoril dokonca o 500 miliónoch eur, ktoré Slovensko stratí len na poplatkoch za tranzit (v čase od 1:45 ). Tieto čísla však nekorešpondujú s realitou posledných rokov.\n\nTranzit plynu cez Slovensko zabezpečuje pološtátna spoločnosť Eustream, a.s , v ktorej štát vlastní 51 % podiel. Štátu táto spoločnosť prináša peniaze do rozpočtu cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako cez daň z príjmu.\n\nEurópa však dlhodobo znižovala svoju závislosť na ruskom plyne. Okolo roku 2009 cez Ukrajinu do EÚ prúdilo viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľčo v uplynulom roku 2024 objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických. To predstavovalo len 5 % celkovej spotreby v EÚ.\n\nEustreamu tak klesali príjmy, čo sa prejavilo najmä v posledných rokoch. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 veľká časť krajín, ktoré využívali tranzit plynu cez Slovensko, prešla na alternatívne trasy prepravy plynu.\n\nKým v roku 2019 dosahovali tržby prepravnej spoločnosti vyše 792 miliónov eur, v roku 2023 to bolo už len 176 miliónov eur, teda pokles o takmer 78 %. V roku 2023 dokonca spoločnosť vykázala stratu viac ako 12,5 milióna eur.\n\nPol miliardy, o ktorých hovorí Fico, tak spoločnosť do štátneho rozpočtu neprinášala ani v čase pred ruskou inváziou, kedy boli objemy, ktoré prepravovala, podstatne vyššie.\n\nRobert Fico ďalej v liste tvrdí, že rozdiel medzi pokračovaním a zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu predstavuje minimálne 10 až 12 eur na MWh plynu pre obchody uzatvárané na kľúčovom holandskom a nemeckom burzovom trhu. Tomu má nasvedčovať aj nárast cien z úrovne okolo 35 EUR/MWh na 45 EUR/MWh, „ktorý možno vysvetliť iba negatívnym výhľadom súvisiacim s rozhodnutím ukrajinského prezidenta“.\n\nZ hranice 35 EUR/MWh však začali na spomínaných trhoch ceny plynu stúpať už v septembri 2024.\n\nV novembri analytici hlásili, že európske ceny zemného plynu vzrástli najviac za posledné obdobie v dôsledku, bezvetria v celom regióne a zvyšujúcom sa dopyt po palive.\n\nPostupne ceny zemného plynu vzrástli na takmer dvojročné maximum v dôsledku obáv zo studenej zimy, geopolitických neistôt a obmedzení dodávok.\n\nĎalej sa očakáva , že priemerné teploty na severnej pologuli vrátane Európy, Číny a Japonska klesnú pod priemer, čo pravdepodobne povedie k zvýšeniu požiadaviek na vykurovanie.\n\nPodľa správy EBW Analytics Group bol rast ceny zemného plynu „podporený hlavne predpoveďami počasia na chlad v polovici januára“.\n\nCeny môže hore tlačiť aj silnejúce geopolitické napätie medzi Ruskom a Západom, ktoré by mohlo spôsobiť ďalšie sankcie na ruské dodávky plynu.\n\nEurópska centrálna banka vo svojej pravidelnej správe z januára 2025 konštatuje , že ceny plynu v Európe od októbra vzrástli o 17,7 %. ECB to pripisuje faktorom na strane ponuky, ako aj na strane dopytu.\n\nČo sa týka dopytu, ECB nárast cien pripisuje zníženej produkcii veterných fariem v Európe, ktorá viedla k zvýšenej závislosti na výrobe elektriny z plynu. To spolu s chladným počasím výrazne znížilo úroveň skladových zásob plynu v celej Európe, čo ďalej prispieva k rastu cien plynu.\n\nECB konštatuje, že nárast na strane ponuky možno pripísať skončeniu platnosti dohody o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom na konci roka 2024. Okrem toho po rozhodnutí arbitráže proti Gazpromu v prospech rakúskej spoločnosti OMV Gazprom pohrozil zastavením jeho dodávky plynu, čo malo tiež negatívne dopad na ceny plynu.\n\nVypršanie zmluvy medzi ruskou a ukrajinskou stranou je však stále iba jeden z faktorov, ktorý má vplyv na nárast cien.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico tvrdí, že nepredĺženie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripraví Slovensko až o 1,5 miliardy eur. Už v minulosti upresnil, že približne 500 miliónov z tejto sumy by mali tvoriť výpadky poplatkov za tranzit a ďalšiu miliardu by malo predstavovať zdraženie samotného plynu.", "500 miliónov je však značne nadhodnotená suma. Štát na preprave plynu zarába cez pološtátnu firmu Eurstream, tá však za rok 2023 vykázala stratu. Pol miliardy neprinášala táto spoločnosť štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, po ktorej sa objem plynu prepravovaný cez túto spoločnosť, spolu s jej tržbami, ešte znížili.", "Fico hovorí o náraste ceny plynu o 10 až 12 eur za MWh, pričom odkazuje aj na súčastný nárast cien plynu z 35 eur na 45 eur za MWh. Ceny sa však zdvihli už na jeseň tohto roku, najmä v dôsledku počasia. ECB síce konštatuje, že ceny plynu od októbra vzrástli o takmer 18 %, vypršanie zmluvy s ruským Gazpromom uvádza iba ako jednu z viacerých príčin. Medzi tie ďalšie patrí nižšia produkcia veterných fariem, chladnejšie počasie, či nižšie zásoby suroviny.", "Zavádzajúca je aj informácia, že zastavenie transportu plynu je len Zelenského rozhodnutím. Medzi Ukrajinou a Ruskom vypršala zmluva, jej predĺženie pritom záviselo od dohody obidvoch strán.", "Výrok Roberta Fica ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Začiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Transportplynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.", "Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval dopredu dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.", "Ministerstvo hospodárstva ubezpečilo , že Slovensko je na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravené. Zastavenie dodávok cez Ukrajinu očakávala aj Európska komisia, ktorá sa na ňu, podľa vlastných slov, pripravila.", "Robert Fico 29. decembra zverejnil na Facebooku otvorený list adresovaný predstaviteľom EÚ. V ňom, podobne ako v diskusnej relácii, vyhlásil, že Slovensko v dôsledku týchto udalostí príde ročne o viac ako 400 miliónov eur na tranzitných poplatkoch a o viac ako 1 miliardu EUR na cene plynu ako takého.", "Inokedy Fico hovoril dokonca o 500 miliónoch eur, ktoré Slovensko stratí len na poplatkoch za tranzit (v čase od 1:45 ). Tieto čísla však nekorešpondujú s realitou posledných rokov.", "Tranzit plynu cez Slovensko zabezpečuje pološtátna spoločnosť Eustream, a.s , v ktorej štát vlastní 51 % podiel. Štátu táto spoločnosť prináša peniaze do rozpočtu cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako cez daň z príjmu.", "Európa však dlhodobo znižovala svoju závislosť na ruskom plyne. Okolo roku 2009 cez Ukrajinu do EÚ prúdilo viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľčo v uplynulom roku 2024 objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických. To predstavovalo len 5 % celkovej spotreby v EÚ.", "Eustreamu tak klesali príjmy, čo sa prejavilo najmä v posledných rokoch. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 veľká časť krajín, ktoré využívali tranzit plynu cez Slovensko, prešla na alternatívne trasy prepravy plynu.", "Kým v roku 2019 dosahovali tržby prepravnej spoločnosti vyše 792 miliónov eur, v roku 2023 to bolo už len 176 miliónov eur, teda pokles o takmer 78 %. V roku 2023 dokonca spoločnosť vykázala stratu viac ako 12,5 milióna eur.", "Pol miliardy, o ktorých hovorí Fico, tak spoločnosť do štátneho rozpočtu neprinášala ani v čase pred ruskou inváziou, kedy boli objemy, ktoré prepravovala, podstatne vyššie.", "Robert Fico ďalej v liste tvrdí, že rozdiel medzi pokračovaním a zastavením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu predstavuje minimálne 10 až 12 eur na MWh plynu pre obchody uzatvárané na kľúčovom holandskom a nemeckom burzovom trhu. Tomu má nasvedčovať aj nárast cien z úrovne okolo 35 EUR/MWh na 45 EUR/MWh, „ktorý možno vysvetliť iba negatívnym výhľadom súvisiacim s rozhodnutím ukrajinského prezidenta“.", "Z hranice 35 EUR/MWh však začali na spomínaných trhoch ceny plynu stúpať už v septembri 2024.", "V novembri analytici hlásili, že európske ceny zemného plynu vzrástli najviac za posledné obdobie v dôsledku, bezvetria v celom regióne a zvyšujúcom sa dopyt po palive.", "Postupne ceny zemného plynu vzrástli na takmer dvojročné maximum v dôsledku obáv zo studenej zimy, geopolitických neistôt a obmedzení dodávok.", "Ďalej sa očakáva , že priemerné teploty na severnej pologuli vrátane Európy, Číny a Japonska klesnú pod priemer, čo pravdepodobne povedie k zvýšeniu požiadaviek na vykurovanie.", "Podľa správy EBW Analytics Group bol rast ceny zemného plynu „podporený hlavne predpoveďami počasia na chlad v polovici januára“.", "Ceny môže hore tlačiť aj silnejúce geopolitické napätie medzi Ruskom a Západom, ktoré by mohlo spôsobiť ďalšie sankcie na ruské dodávky plynu.", "Európska centrálna banka vo svojej pravidelnej správe z januára 2025 konštatuje , že ceny plynu v Európe od októbra vzrástli o 17,7 %. ECB to pripisuje faktorom na strane ponuky, ako aj na strane dopytu.", "Čo sa týka dopytu, ECB nárast cien pripisuje zníženej produkcii veterných fariem v Európe, ktorá viedla k zvýšenej závislosti na výrobe elektriny z plynu. To spolu s chladným počasím výrazne znížilo úroveň skladových zásob plynu v celej Európe, čo ďalej prispieva k rastu cien plynu.", "ECB konštatuje, že nárast na strane ponuky možno pripísať skončeniu platnosti dohody o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom na konci roka 2024. Okrem toho po rozhodnutí arbitráže proti Gazpromu v prospech rakúskej spoločnosti OMV Gazprom pohrozil zastavením jeho dodávky plynu, čo malo tiež negatívne dopad na ceny plynu.", "Vypršanie zmluvy medzi ruskou a ukrajinskou stranou je však stále iba jeden z faktorov, ktorý má vplyv na nárast cien."], "analysis_date": "2025-01-15", "analysis_sources": {"text": ["vypršala", "avizoval", "uviedol", "podmienilo", "ubezpečilo", "zverejnil", "1:45", "Eustream, a.s", "prúdilo", "klesali", "tržby", "neprinášala", "vzrástli", "vzrástli", "očakáva", "bol", "konštatuje", "pripisuje"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.interfax.ru/russia/1000863", "https://dennikn.sk/4402327/tyzdnovy-newsfilter-putin-poprel-ficovu-verziu-o-plyne-styri-dni-po-jeho-navsteve-kremla/#:~:text=%C4%8Co%20povedal%20Putin,hodnote%20nieko%C4%BEk%C3%BDch%20mili%C3%A1rd.", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://archive.ph/wip/kt9Ow", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/1355803922099748", "https://finstat.sk/35910712", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://finstat.sk/35910712", "https://finstat.sk/35910712", "https://finstat.sk/35910712", "https://www.bnnbloomberg.ca/investing/2024/11/04/european-gas-prices-follow-oil-higher-amid-windless-weather/", "https://www.euronews.com/business/2024/12/20/natural-gas-prices-at-highest-for-two-years-on-cold-weather-concerns", "https://www.euronews.com/business/2024/12/20/natural-gas-prices-at-highest-for-two-years-on-cold-weather-concerns", "https://www.euronews.com/business/2024/12/20/natural-gas-prices-at-highest-for-two-years-on-cold-weather-concerns", "https://www.ecb.europa.eu/press/economic-bulletin/html/eb202408.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/press/economic-bulletin/html/eb202408.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:17.637925+00:00"}
{"id": "vr37295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37295", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pri 800 hlasovaniach som hlasoval s koalíciou, lebo som považoval tie hlasovania za správne. Tie návrhy zákonov za správne.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Dotankoch.sk Igor Matovič do januára 2011 hlasoval 726 krát. Hlasovania Matoviča neboli 100% totožné s poslancami SaS, avšak nie nižšie ako 95%. V hlasovaní nie je započítaná posledná schôdza parlamentu. Je preto odôvodnené predpokladať, že počet hlasovaní, v ktorých hlasoval s koalíciou sa blíži číslu 800 ako uvádza Matovič.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Dotankoch.sk Igor Matovič do januára 2011 hlasoval 726 krát. Hlasovania Matoviča neboli 100% totožné s poslancami SaS, avšak nie nižšie ako 95%. V hlasovaní nie je započítaná posledná schôdza parlamentu. Je preto odôvodnené predpokladať, že počet hlasovaní, v ktorých hlasoval s koalíciou sa blíži číslu 800 ako uvádza Matovič."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:40.277680+00:00"}
{"id": "vr25807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25807", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Som zaradil do svojho programu rozvoj infraštruktúry, oblasť podpory malých a stredných podnikov...", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že J. Hudacký má v programe rozvoj dopravnej infraštruktúry a taktiež podporu malých a stredných podnikateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Na kvalitnejšiu dopravnú infraštruktúru regiónu …uskutočniť komplexnú rekonštrukciu ciest 2. a 3. triedy, … aktívne ovplyvňovať urýchlenie procesu - začatia výstavby južného diaľničného obchvatu Prešova (D1), - začatia výstavby severného cestného obchvatu Prešova (R4), - začatia výstavby rýchlostnej cesty (R4) z Prešova cez Stropkov do Svidníka, - prípravy výstavby rýchlostnej cesty (R9) z Prešova do Sniny, Na oživenie hospodárstva regiónu a zamestnanosti …založiť regionálny Mikropôžičkový fond pre malých a stredných podnikateľov s podporou európskych zdrojov v spolupráci s RPIC Prešov, …podporovať rozvoj malých fariem a budovanie malých agroparkov s podporou štrukturálnych fondov, …zefektívniť systém podpory vzniku nových živností a malých firiem s aktívnou spoluprácou s RPIC Prešov...\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že J. Hudacký má v programe rozvoj dopravnej infraštruktúry a taktiež podporu malých a stredných podnikateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Na kvalitnejšiu dopravnú infraštruktúru regiónu …uskutočniť komplexnú rekonštrukciu ciest 2. a 3. triedy, … aktívne ovplyvňovať urýchlenie procesu - začatia výstavby južného diaľničného obchvatu Prešova (D1), - začatia výstavby severného cestného obchvatu Prešova (R4), - začatia výstavby rýchlostnej cesty (R4) z Prešova cez Stropkov do Svidníka, - prípravy výstavby rýchlostnej cesty (R9) z Prešova do Sniny, Na oživenie hospodárstva regiónu a zamestnanosti …založiť regionálny Mikropôžičkový fond pre malých a stredných podnikateľov s podporou európskych zdrojov v spolupráci s RPIC Prešov, …podporovať rozvoj malých fariem a budovanie malých agroparkov s podporou štrukturálnych fondov, …zefektívniť systém podpory vzniku nových živností a malých firiem s aktívnou spoluprácou s RPIC Prešov...\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://hudacky.sk/program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:46.320858+00:00"}
{"id": "vr37004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37004", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď prišla vláda Roberta Fica Ústavný súd rozhodol, že vláda Mikuláša Dzurindu a špeciálne rezort, ktorý viedla Iveta Radičová, protiústavne odňala invalidom baníckym dôchodky.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že zákon o preskúmavaní trvania invalidity poistencov, ktorý bol prijatý v roku 2003 a dotkol sa najmä invalidov z radov baníkov , nebol v súlade s ústavou. V analýze zmien v sociálnom poistení stojí: \"Ústavný súd SR nálezom zo 7. júna 2006 rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou SR. Konštatoval porušenie ústavného práva občana, a to tým, že trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií a tým sa do minulých skutkových a právnych vzťahov vniesla právna neistota.\" Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však v rokoch 2002 - 2005 viedol Ľ. Kaník, ktorý predložil aj vyššie uvedený zákon a nie I. Radičová. Tá bola ministerkou až v rokoch 2005 - 2006.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že zákon o preskúmavaní trvania invalidity poistencov, ktorý bol prijatý v roku 2003 a dotkol sa najmä invalidov z radov baníkov , nebol v súlade s ústavou. V analýze zmien v sociálnom poistení stojí: \"Ústavný súd SR nálezom zo 7. júna 2006 rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou SR. Konštatoval porušenie ústavného práva občana, a to tým, že trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií a tým sa do minulých skutkových a právnych vzťahov vniesla právna neistota.\" Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však v rokoch 2002 - 2005 viedol Ľ. Kaník, ktorý predložil aj vyššie uvedený zákon a nie I. Radičová. Tá bola ministerkou až v rokoch 2005 - 2006."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "invalidov z radov baníkov", "analýze", "viedol"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17466&FileName=03-z461&Rocnik=2003", "http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060729_165120_sk_pspravy_p01", "http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/708-zmena-zakona-o-socialnom-poisteni", "http://www.vlada.gov.sk/7458/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:55.963817+00:00"}
{"id": "vr16806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16806", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "...MOST-HÍD má vo svojom programe dlhodobo, zmeny územného členenia.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zmeny územného členenia sa v komplexnej forme do programu strany Most-Híd dostali až v roku 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Strana Most-Híd sa vo svojom programe Občianska vízia 2016 naozaj venuje zmene územného členenia v kapitole Rozvoj regiónov v ktorej sa hovorí: \"Najväčšou prekážkou rozvoja regiónov v súčasnosti je absencia organických regiónov, ktoré by sa mohli rozvíjať ako celok. Pôvodné prirodzené regióny boli ukryté v rámci veľkých krajov, v horšom prípade boli rozčlenené medzi viaceré kraje či okresy. Práve preto sa zdá jednoznačné, že účinný rozvoj regiónov sa dá realizovať len prehodnotením členenia verejnej správy. Nové a kvalitnejšie členenie by umožnilo zvýšiť efektívnosť alokácie regionálnych zdrojov a cielene podporovať tie regióny, ktoré sú na pomoc najviac odkázané. Základným cieľom reforiem bude: lacnejšie a bližšie k občanom. 1A. Reforma systému krajov je nevyhnutná. Súčasné členenie, ktoré nereflektuje miestne a regionálne špecifiká, nedokáže byť dostatoč- ne funkčné. Nerovnováha v rámci krajov sa prejavuje aj v nízkej účasti voličov na voľbách do krajských zastupiteľstiev. Potrebujeme kraje, ktoré sú logické jednak z hľadiska ekonomických aspektov a zároveň sú pre obyvateľov čitateľné a prijateľné. Most-Híd navrhuje nové členenie na také administratívne jednotky, ktoré by boli bližšie k občanom a zároveň by fungovali efektívnejšie. Pri jeho vytvorení musíme vychádzať predovšetkým z prirodzených regiónov – teda z tých organicky previazaných oblastí, ktoré spája aj históriou generovaná tradícia. 1B. Zároveň je nevyhnutná aj úplná revízia systému členenia okresov. Súčasné okresy sú nesúmerné, neberú do úvahy reálne hospodárske a spoločenské väzby, sú nepopierateľným dedičstvom éry mečiarizmu. Potrebujeme okresy, ktoré rešpektujú hranice tzv. mikroregiónov: sú to územné jednotky, ktoré sú určené prirodzeným a reálnym pohybom obyvateľstva po súradnici: úrady – nemocnice – obchod. Hranice mikroregiónov boli definované už aj v dopadovej správe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2005. \" Zmienku o zmene územného členenia takisto nenájdeme ani v programe strany pre voľby v roku 2010 , V tomto programe nájdeme nespočetne veľa zmienok ohľadne regionálnej politiky, ako napríklad: \" Cieľom strany MOST - HÍD je zabezpečiť podmienky pre porovnateľný rast všetkých regiónov Slovenska a pre najzaostalejšie oblasti vypracovať plán pomoci...\" \"...zmiernenie regionálnych rozdielov v hospodárstve a životnej úrovni prostredníctvom európskej a štátnej rozvojovej politiky...\" \" Strana MOST-HÍD si uvedomuje , že 86 % územia SR je vidieckeho charakteru, preto kladieme veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku. Pristupujeme k návrhom riešenia komplexne ako súčinu jednotlivých opatrení. Naším cieľom je plnohodnotný život aj na vidieku. Za základ prosperujúceho vidieka a regiónu považujeme funkčnú samosprávu a aktívnych ľudí na vidieku, a chceme prispieť k zachovaniu vidieckeho charakteru týchto regiónov .\" Problematiky zmeny územného členenia sa stručne dotýkajú zásady a ciele regionálnej politiky, kde sa píše: \"Základné zásady a ciele regionálnej politiky sú nasledovné: 1. Subsidiarita a decentralizácia...\" 26. januára 2014 informuje denník Pravda , že vtedajší poslanec Most-Híd Zsolt Simon začal s petíciou za nové územné členenie Slovenska pre vytvorenie systému 16 žúp. To však nie je jednou s priorít strany pre voľby v roku 2012 . V programe s takmer 100 bodmi, ktorý naväzuje na ten z roku 2010 vidíme hlavne ďalšiu snahu o širšie možnosti, podporu podnikania a rozvoja v regiónoch. Etrend.sk zas píše, že \"...keď v lete roku 2000 vláda odhlasovala, že sa má republika rozdeliť na 12 žúp, svoju zhodu nevyjadrila v legislatívnom návrhu, ktorý poslala do parlamentu, ale otvorila nový spor. Spôsobila to strana Bélu Bugára, ktorá žiadala, aby sa okresy Komárno, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky a Levice spojili v jednej župe.\" V rozhovore pre aktuality.sk pred voľbami v roku 2016 je jedna z otázok reportéra: \"Okrem iného chcete presadiť reformu územno-právneho členenia Slovenska. Je to už vaša stálica v predvolebných programoch. Chcete stále presadiť komárňanskú župu?\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zmeny územného členenia sa v komplexnej forme do programu strany Most-Híd dostali až v roku 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Strana Most-Híd sa vo svojom programe Občianska vízia 2016 naozaj venuje zmene územného členenia v kapitole Rozvoj regiónov v ktorej sa hovorí: \"Najväčšou prekážkou rozvoja regiónov v súčasnosti je absencia organických regiónov, ktoré by sa mohli rozvíjať ako celok. Pôvodné prirodzené regióny boli ukryté v rámci veľkých krajov, v horšom prípade boli rozčlenené medzi viaceré kraje či okresy. Práve preto sa zdá jednoznačné, že účinný rozvoj regiónov sa dá realizovať len prehodnotením členenia verejnej správy. Nové a kvalitnejšie členenie by umožnilo zvýšiť efektívnosť alokácie regionálnych zdrojov a cielene podporovať tie regióny, ktoré sú na pomoc najviac odkázané. Základným cieľom reforiem bude: lacnejšie a bližšie k občanom. 1A. Reforma systému krajov je nevyhnutná. Súčasné členenie, ktoré nereflektuje miestne a regionálne špecifiká, nedokáže byť dostatoč- ne funkčné. Nerovnováha v rámci krajov sa prejavuje aj v nízkej účasti voličov na voľbách do krajských zastupiteľstiev. Potrebujeme kraje, ktoré sú logické jednak z hľadiska ekonomických aspektov a zároveň sú pre obyvateľov čitateľné a prijateľné. Most-Híd navrhuje nové členenie na také administratívne jednotky, ktoré by boli bližšie k občanom a zároveň by fungovali efektívnejšie. Pri jeho vytvorení musíme vychádzať predovšetkým z prirodzených regiónov – teda z tých organicky previazaných oblastí, ktoré spája aj históriou generovaná tradícia. 1B. Zároveň je nevyhnutná aj úplná revízia systému členenia okresov. Súčasné okresy sú nesúmerné, neberú do úvahy reálne hospodárske a spoločenské väzby, sú nepopierateľným dedičstvom éry mečiarizmu. Potrebujeme okresy, ktoré rešpektujú hranice tzv. mikroregiónov: sú to územné jednotky, ktoré sú určené prirodzeným a reálnym pohybom obyvateľstva po súradnici: úrady – nemocnice – obchod. Hranice mikroregiónov boli definované už aj v dopadovej správe vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2005. \" Zmienku o zmene územného členenia takisto nenájdeme ani v programe strany pre voľby v roku 2010 , V tomto programe nájdeme nespočetne veľa zmienok ohľadne regionálnej politiky, ako napríklad: \" Cieľom strany MOST - HÍD je zabezpečiť podmienky pre porovnateľný rast všetkých regiónov Slovenska a pre najzaostalejšie oblasti vypracovať plán pomoci...\" \"...zmiernenie regionálnych rozdielov v hospodárstve a životnej úrovni prostredníctvom európskej a štátnej rozvojovej politiky...\" \" Strana MOST-HÍD si uvedomuje , že 86 % územia SR je vidieckeho charakteru, preto kladieme veľký dôraz na vidiecku a regionálnu politiku. Pristupujeme k návrhom riešenia komplexne ako súčinu jednotlivých opatrení. Naším cieľom je plnohodnotný život aj na vidieku. Za základ prosperujúceho vidieka a regiónu považujeme funkčnú samosprávu a aktívnych ľudí na vidieku, a chceme prispieť k zachovaniu vidieckeho charakteru týchto regiónov .\" Problematiky zmeny územného členenia sa stručne dotýkajú zásady a ciele regionálnej politiky, kde sa píše: \"Základné zásady a ciele regionálnej politiky sú nasledovné: 1. Subsidiarita a decentralizácia...\" 26. januára 2014 informuje denník Pravda , že vtedajší poslanec Most-Híd Zsolt Simon začal s petíciou za nové územné členenie Slovenska pre vytvorenie systému 16 žúp. To však nie je jednou s priorít strany pre voľby v roku 2012 . V programe s takmer 100 bodmi, ktorý naväzuje na ten z roku 2010 vidíme hlavne ďalšiu snahu o širšie možnosti, podporu podnikania a rozvoja v regiónoch. Etrend.sk zas píše, že \"...keď v lete roku 2000 vláda odhlasovala, že sa má republika rozdeliť na 12 žúp, svoju zhodu nevyjadrila v legislatívnom návrhu, ktorý poslala do parlamentu, ale otvorila nový spor. Spôsobila to strana Bélu Bugára, ktorá žiadala, aby sa okresy Komárno, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Nové Zámky a Levice spojili v jednej župe.\" V rozhovore pre aktuality.sk pred voľbami v roku 2016 je jedna z otázok reportéra: \"Okrem iného chcete presadiť reformu územno-právneho členenia Slovenska. Je to už vaša stálica v predvolebných programoch. Chcete stále presadiť komárňanskú župu?\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["programe", "2010", "Pravda", "2012", "Etrend.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/637", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305931-simon-spusta-peticiu-za-nove-uzemnospravne-clenenie-slovenska/", "https://demagog.sk/vyrok/www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/MOST-HID_2012.pdf", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-41/umele-slovenske-kraje.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/312522/bugar-dnes-uz-viem-preco-prochazka-odmietal-spolupracu-pravice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:28.447178+00:00"}
{"id": "vr25937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25937", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Čo sa týka Transparency international, tam sa o zlom obstarávaní vôbec nepíše v súvislosti zo ŽSK. Hovorí sa tam o tom, že máme možno neprehľadné údaje, ktoré sa ťažko hľadajú a že v rámci infozákona sme neposkytli nejaké informácie. Pri poslednom hodnotení sme sa umiestnili na 2. Mieste.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že hodnotenie žúp 2013 uvádza, že medzi nedostatky resp. negatívne hodnotenia uvádza chýbajúce alebo čiastkové údaje a neodpovedanie na žiadosti o informácie. Hodnotenie nehovorí o zlom obstarávaní ŽSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Transparency International Slovensko uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. V poslednom hodnotení sa zhoršili v oblasti Podniky a investície VÚC. V oblastiach Prístup k informáciám, Rozpočet, Mediálna politika a Podniky a investície VÚC. ŽSK patrí v týchto oblastiach medzi najhoršie hodnotené kraje. Hodnotenie TIS vyhodnocuje transparentnosť samospráv prostredníctvom vo viacerých aspektoch. Je pravdou, že podľa tohoto hodnotenia ŽSK mal nedostatky v poskytovaní informácií podľa infozákona (hodnotenie Prístup k informáciám), chýbajúce alebo čiastočne zverejňované informácie napr. ročné plány obstarávania, výsledky obstarávania alebo napríklad výročné správy o obstarávaniach). O zlom obstarávaní sa v hodnotení nepíše. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hodnotenie žúp 2013 uvádza, že medzi nedostatky resp. negatívne hodnotenia uvádza chýbajúce alebo čiastkové údaje a neodpovedanie na žiadosti o informácie. Hodnotenie nehovorí o zlom obstarávaní ŽSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Transparency International Slovensko uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. V poslednom hodnotení sa zhoršili v oblasti Podniky a investície VÚC. V oblastiach Prístup k informáciám, Rozpočet, Mediálna politika a Podniky a investície VÚC. ŽSK patrí v týchto oblastiach medzi najhoršie hodnotené kraje. Hodnotenie TIS vyhodnocuje transparentnosť samospráv prostredníctvom vo viacerých aspektoch. Je pravdou, že podľa tohoto hodnotenia ŽSK mal nedostatky v poskytovaní informácií podľa infozákona (hodnotenie Prístup k informáciám), chýbajúce alebo čiastočne zverejňované informácie napr. ročné plány obstarávania, výsledky obstarávania alebo napríklad výročné správy o obstarávaniach). O zlom obstarávaní sa v hodnotení nepíše. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Otvorená samospráva 2013", "2011", "hodnotení", "hodnotené", "nedostatky"], "url": ["http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/rank", "http://zupy2011.transparency.sk/sk/sets/zupy-2011/rank", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/zilina/info", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category-rank", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/zilina/info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:53.199653+00:00"}
{"id": "vr33105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33105", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predložili ste návrhy v celkovom objeme sto miliónov eur, potrebujeme 1,8 miliardy.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér Fico najskôr nepravdivo tvrdí, že opozícia nepredložila vôbec žiadne návrhy, neskôr sa koriguje že jej návrhy boli iba v objeme 100 miliónov €. To je však taktiež nepravda.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico najskôr nepravdivo tvrdí, že opozícia nepredložila vôbec žiadne návrhy, neskôr sa koriguje že jej návrhy boli iba v objeme 100 miliónov €. To je však taktiež nepravda."], "analysis_date": "2013-02-06", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Slovenského rozhlasu", "odhadlo", "SDKÚ", "SaS", "návrh"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/j-figel-opatreniami-ktore-navrhujem/11023-clanok.html?stock=GOOG", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.poistenie.sk/lepsi-vyber-dani-moze-zarobit-miliardu-eliminuju-sa-podvody", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174426-navrh-sas-nepresiel-pocet-poslancov-v-parlamente-sa-neznizi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:20.327617+00:00"}
{"id": "vr35951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35951", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžem spomenúť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ja som ho prvýkrát presadil ešte ako opozičný politik a teraz som bol dostatočne tvrdohlavý na to, aby tento zákon opäť bol schválený a ja verím, že ak ho dobre chytia do rúk orgány činné v trestnom konaní a civilné súdy, že tento zákon bude veľmi dobre pôsobiť aj do budúcnosti.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico predkladal návrh zákona v rokoch 2001, 2003 a 2005, schválený bol až jeho návrh z roku 2005.", "analysis_paragraphs": ["Fico predkladal návrh zákona v rokoch 2001, 2003 a 2005, schválený bol až jeho návrh z roku 2005."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=1064"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:23.427942+00:00"}
{"id": "vr33666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33666", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zmenou zákonníka práce sme posilnili postavenie zamestnancov.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelou zákonníka práce z roku 2012 boli skutočne posilnení zamestnanci a dohodári, na úkor zamestnávateľov.", "analysis_paragraphs": ["Novelou zákonníka práce z roku 2012 boli skutočne posilnení zamestnanci a dohodári, na úkor zamestnávateľov."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["boli"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/75715-zakonnik-prace-prichadza-s-vyssou-ochranou-zamestnanca-aj-dohodara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:57.314873+00:00"}
{"id": "vr34974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34974", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dokonca len môžem povedať, že už v prvom mesiaci, keď sme nastúpili do vlády, tak sme spustili nový úsek, čím len potvrdzujem, že stavia sa a bude sa aj ďalej.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o rýchlostnú cestu R4 z Košíc na maďarské hranice v Milhosti. Výstavbu rozbehne švédska firma Skanska a štát za ňu zaplatí 78 miliónov eur. Projekt prinesie 200-300 pracovných miest a dokončený by mal byť za dva a pol roka. Nebol však spustený v prvom mesiaci pôsobenia novej vlády, ale až v auguste 2010.", "analysis_paragraphs": ["Ide o rýchlostnú cestu R4 z Košíc na maďarské hranice v Milhosti. Výstavbu rozbehne švédska firma Skanska a štát za ňu zaplatí 78 miliónov eur. Projekt prinesie 200-300 pracovných miest a dokončený by mal byť za dva a pol roka. Nebol však spustený v prvom mesiaci pôsobenia novej vlády, ale až v auguste 2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["R4"], "url": ["http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:22.635242+00:00"}
{"id": "vr37036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37036", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Čoho dôsledkom je taj to, že ani spravodajstvo Slovenskej televízie, ani Slovenského rozhlasu ani zmienku nedalo o škandalóznom pokuse vládnej koalície zobrať právomoci predsedovi výboru menovanému už tuná Jariabkovi v otázke voľby generálneho riaditeľa.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenský rozhlas vo svojej správe o rokovaní mediálneho výboru z 19. januára 2011 o pokuse odobrať právomoci predsedovi výboru Jarjabkovi (SMER - SD) neinformuje. Či o tom informovala STV sa nám zistiť nepodarilo. O tom, že k takémuto pokusu došlo informuje TASR .", "analysis_paragraphs": ["Slovenský rozhlas vo svojej správe o rokovaní mediálneho výboru z 19. januára 2011 o pokuse odobrať právomoci predsedovi výboru Jarjabkovi (SMER - SD) neinformuje. Či o tom informovala STV sa nám zistiť nepodarilo. O tom, že k takémuto pokusu došlo informuje TASR ."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["správe", "TASR"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=98198", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110119TBB00340"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:48.440415+00:00"}
{"id": "vr29001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29001", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A to nie je špekulácia, ale z toho objemu, ktorý Slovensko dáva z eurofondov na dotovanie miest pre mladých, by sa dali vytvoriť štyrikrát tak rozsiahle pracovné kapacity.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na dotovanie miezd bolo poslednom kole programu na podporu zamestnanosti mladých absolventov vyčlenených cca. päť miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Táto suma však predstavuje len časť celkového rozpočtu programu, pretože ďalších takmer 70 miliónov eur má byť čerpaných z eurofondov. Množstvo pracovných pozícií, ktoré by sa dali za použité prostriedky potencionálne vytvoriť akýmkoľvek iným spôsobom demagog.sk nedokáže overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na dotovanie miezd bolo poslednom kole programu na podporu zamestnanosti mladých absolventov vyčlenených cca. päť miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Táto suma však predstavuje len časť celkového rozpočtu programu, pretože ďalších takmer 70 miliónov eur má byť čerpaných z eurofondov. Množstvo pracovných pozícií, ktoré by sa dali za použité prostriedky potencionálne vytvoriť akýmkoľvek iným spôsobom demagog.sk nedokáže overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["päť", "70"], "url": ["http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/dotacie-na-mzdy-mladych-sa-zvysia-firmy-dostanu-476-eur-611732", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/cesi-daju-na-pracu-mladych-dvakrat-tolko-co-my-561839"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:00.857789+00:00"}
{"id": "vr30449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30449", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čo je dnes veľmi moderné na ministerstve obrany za fungovania pán Galka, že proste oni nesúťažia. Oni ani len tendre nerobia. Ani len slabé. Vôbec žiadne.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zoznam všetkých obchodných verejných súťaží (OVS) ako aj verejných obstarávaní (VO) na Ministerstve obrany SR (uskutočňuje Úrad pre investície a akvizície) svedčia o tom, že tendre, resp. súťaže za úradovania ministra Galka prebiehali.", "analysis_paragraphs": ["Zoznam všetkých obchodných verejných súťaží (OVS) ako aj verejných obstarávaní (VO) na Ministerstve obrany SR (uskutočňuje Úrad pre investície a akvizície) svedčia o tom, že tendre, resp. súťaže za úradovania ministra Galka prebiehali."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "2010", "2011"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/16465/obchodne-verejne-sutaze-v-roku-2010.php?mnu=58", "http://www.mod.gov.sk/20051/obchodne-verejne-sutaze-v-roku-2011.php?mnu=58", "http://www.mod.gov.sk/16462/verejne-obstaravanie-v-roku-2010.php?mnu=54", "http://www.mod.gov.sk/20048/verejne-obstaravanie-v-roku-2011.php?mnu=54"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:00.252070+00:00"}
{"id": "50001", "numeric_id": 50001, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50001", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Naši najväčší obchodní partneri a naši najväčší investori, ktorí tu dávajú prácu státisícom ľuďom, sú práve zo západnej časti sveta.", "statement_date": "2025-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najväčším obchodným partnerom Slovenska je dlhodobo Európska únia (EÚ), do ktorej v roku 2024 smerovalo takmer 78 % hodnoty slovenského vývozu. Dovoz z krajín EÚ tvoril takmer 65 % celkového slovenského dovozu. Najväčší objem zahraničných investícii na Slovensku predstavovali invesítcie z Holandska, Českej republiky a Rakúska. Z desiatich firiem, ktoré na Slovensku zamestnávajú najväčší počet ľudí, je sedem zahraničných, so sídlami materských spoločností v Nemecku, Veľkej Británii a USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajväčšia časť slovenského vývozu smerovala do Nemecka (21 %), Českej republiky (12 %) a Maďarska (7,8 %). Najviac tovaru bolo na Slovensko dovezeného z Nemecka (17 %), Českej republiky (11 %) a Číny (8,3 %). Zo Slovenska bol v roku 2024 vyvezený tovar v celkovej hodnote takmer 107 mld. eur. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 104 mld. eur.\n\nPodľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) tvorili v roku 2023 najväčšiu časť priamych zahraničných investícií na Slovensku investície z Holandska (13,3 mld. eur), Českej republiky (8,1 mld. eur) a Rakúska (7,5 mld. eur) ( .xlsx ).\n\nZo 40 spoločností, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na Slovensku - spolu približne 180-tisíc ľudí - má väčšina slovenského vlastníka. V prvej desiatke firiem s najväčším počtom zamestnancov je sedem zahraničných, materská spoločnosť väčšiny z nich má sídlo v Nemecku.\n\nSpoločnosť\n\nKrajina vlastníka/čky\n\nPribližný počet zamestnancov\n\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky\n\nSlovensko\n\n30,000+\n\nŽeleznice Slovenskej republiky\n\nSlovensko\n\n10,000–19,999\n\nVOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.\n\nNemecko\n\n10,000–19,999\n\nSlovenská pošta, a.s.\n\nSlovensko\n\n10,000–19,999\n\nMinisterstvo obrany Slovenskej republiky\n\nSlovensko\n\n10,000–19,999\n\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny\n\nSlovensko\n\n5,000–9,999\n\nU. S. Steel Košice, s.r.o.\n\nUSA\n\n5,000–9,999\n\nKaufland Slovenská republika v.o.s.\n\nNemecko\n\n5,000–9,999\n\nLidl Slovenská republika, s.r.o.\n\nNemecko\n\n5,000–9,999\n\nTESCO STORES SR, a.s.\n\nVeľká Británia\n\n5,000–9,999\n\nŽelezničná spoločnosť Slovensko, a.s.\n\nSlovensko\n\n5,000–9,999\n\nZdroj: Finstat.sk", "analysis_paragraphs": ["Najväčším obchodným partnerom Slovenska je dlhodobo Európska únia (EÚ), do ktorej v roku 2024 smerovalo takmer 78 % hodnoty slovenského vývozu. Dovoz z krajín EÚ tvoril takmer 65 % celkového slovenského dovozu. Najväčší objem zahraničných investícii na Slovensku predstavovali invesítcie z Holandska, Českej republiky a Rakúska. Z desiatich firiem, ktoré na Slovensku zamestnávajú najväčší počet ľudí, je sedem zahraničných, so sídlami materských spoločností v Nemecku, Veľkej Británii a USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Najväčšia časť slovenského vývozu smerovala do Nemecka (21 %), Českej republiky (12 %) a Maďarska (7,8 %). Najviac tovaru bolo na Slovensko dovezeného z Nemecka (17 %), Českej republiky (11 %) a Číny (8,3 %). Zo Slovenska bol v roku 2024 vyvezený tovar v celkovej hodnote takmer 107 mld. eur. Hodnota dovezeného tovaru dosiahla 104 mld. eur.", "Podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) tvorili v roku 2023 najväčšiu časť priamych zahraničných investícií na Slovensku investície z Holandska (13,3 mld. eur), Českej republiky (8,1 mld. eur) a Rakúska (7,5 mld. eur) ( .xlsx ).", "Zo 40 spoločností, ktoré zamestnávajú najviac ľudí na Slovensku - spolu približne 180-tisíc ľudí - má väčšina slovenského vlastníka. V prvej desiatke firiem s najväčším počtom zamestnancov je sedem zahraničných, materská spoločnosť väčšiny z nich má sídlo v Nemecku.", "Spoločnosť", "Krajina vlastníka/čky", "Približný počet zamestnancov", "Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky", "Slovensko", "30,000+", "Železnice Slovenskej republiky", "Slovensko", "10,000–19,999", "VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.", "Nemecko", "10,000–19,999", "Slovenská pošta, a.s.", "Slovensko", "10,000–19,999", "Ministerstvo obrany Slovenskej republiky", "Slovensko", "10,000–19,999", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny", "Slovensko", "5,000–9,999", "U. S. Steel Košice, s.r.o.", "USA", "5,000–9,999", "Kaufland Slovenská republika v.o.s.", "Nemecko", "5,000–9,999", "Lidl Slovenská republika, s.r.o.", "Nemecko", "5,000–9,999", "TESCO STORES SR, a.s.", "Veľká Británia", "5,000–9,999", "Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.", "Slovensko", "5,000–9,999", "Zdroj: Finstat.sk"], "analysis_date": "2025-04-22", "analysis_sources": {"text": ["78 %", "smerovala", "dovezeného", "107 mld.", "104 mld.", ".xlsx", "40", "Finstat.sk"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/99b9adaa-9f98-43c6-af44-83f3fddf4fc9/!ut/p/z1/tVJLc5swGPwtPXAEfSCevWFaGxw7bUyJjS4dgXkF8wioUP_7iowP7UyMnUN1kTSzq2-1u4igAyI1HYqMsqKp6YnfQ6L_fDI8c7GQbYDFBoO3fvAfXWeprAIN7d8Azsp2VWMDYG5WGni2G-ysJ4zBxoj8zTc1A8B79AOAZx9sF1_4cGXZcB9_BkDm9T8jgkhcs5blKGyinuZiX4pFnYq0ZALwQ9NV3I2hTsS-7ehwFmDoE1by3bIiix4pFa3UMkUVx7pIU1UVTZzi9HhM1TS2pufbuDii8C70_pbfZN6t_TTvuiG-jm8AAC6Apf9dsS115XzZfVuC98NRTH-jKwDyBTCX-S2Za0SKqJLGuJJAwqDKlqHrsowVHWNFm1pn1xE2M0S6JE26pJN-dbyMOWNt_1kAAcZxlLKmyU6JFDeVAO9R8qZn6PAvEvl9iUJusnHVZNlA-6FIRhTUU_Qn5H8wQ_ftf_MxcrnFy-srsXn5mpolv7nS_9E-Pkfpts6W29JSlk9PN-hwF7WtgiCoTHwWy93XdMu0SA3Xw3jGp-zTH9sEAzs!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Tradi%C4%8Dne%20najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%ADm%20obchodn%C3%BDm,ako%20rok%20predt%C3%BDm.", "https://tradingeconomics.com/slovakia/exports-by-country", "https://tradingeconomics.com/slovakia/imports-by-country", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/99b9adaa-9f98-43c6-af44-83f3fddf4fc9/!ut/p/z1/tVJLc5swGPwtPXAEfSCevWFaGxw7bUyJjS4dgXkF8wioUP_7iowP7UyMnUN1kTSzq2-1u4igAyI1HYqMsqKp6YnfQ6L_fDI8c7GQbYDFBoO3fvAfXWeprAIN7d8Azsp2VWMDYG5WGni2G-ysJ4zBxoj8zTc1A8B79AOAZx9sF1_4cGXZcB9_BkDm9T8jgkhcs5blKGyinuZiX4pFnYq0ZALwQ9NV3I2hTsS-7ehwFmDoE1by3bIiix4pFa3UMkUVx7pIU1UVTZzi9HhM1TS2pufbuDii8C70_pbfZN6t_TTvuiG-jm8AAC6Apf9dsS115XzZfVuC98NRTH-jKwDyBTCX-S2Za0SKqJLGuJJAwqDKlqHrsowVHWNFm1pn1xE2M0S6JE26pJN-dbyMOWNt_1kAAcZxlLKmyU6JFDeVAO9R8qZn6PAvEvl9iUJusnHVZNlA-6FIRhTUU_Qn5H8wQ_ftf_MxcrnFy-srsXn5mpolv7nS_9E-Pkfpts6W29JSlk9PN-hwF7WtgiCoTHwWy93XdMu0SA3Xw3jGp-zTH9sEAzs!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Pod%C4%BEa%20predbe%C5%BEn%C3%BDch%20%C3%BAdajov%20v%C3%BDvoz%20tovaru%20zo%20Slovenska%20za%20cel%C3%BD%20minul%C3%BD%20rok%20klesol%20o%201%2C5%20%25%20na%20takmer%20107%20mld.%20eur", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/99b9adaa-9f98-43c6-af44-83f3fddf4fc9/!ut/p/z1/tVJLc5swGPwtPXAEfSCevWFaGxw7bUyJjS4dgXkF8wioUP_7iowP7UyMnUN1kTSzq2-1u4igAyI1HYqMsqKp6YnfQ6L_fDI8c7GQbYDFBoO3fvAfXWeprAIN7d8Azsp2VWMDYG5WGni2G-ysJ4zBxoj8zTc1A8B79AOAZx9sF1_4cGXZcB9_BkDm9T8jgkhcs5blKGyinuZiX4pFnYq0ZALwQ9NV3I2hTsS-7ehwFmDoE1by3bIiix4pFa3UMkUVx7pIU1UVTZzi9HhM1TS2pufbuDii8C70_pbfZN6t_TTvuiG-jm8AAC6Apf9dsS115XzZfVuC98NRTH-jKwDyBTCX-S2Za0SKqJLGuJJAwqDKlqHrsowVHWNFm1pn1xE2M0S6JE26pJN-dbyMOWNt_1kAAcZxlLKmyU6JFDeVAO9R8qZn6PAvEvl9iUJusnHVZNlA-6FIRhTUU_Qn5H8wQ_ftf_MxcrnFy-srsXn5mpolv7nS_9E-Pkfpts6W29JSlk9PN-hwF7WtgiCoTHwWy93XdMu0SA3Xw3jGp-zTH9sEAzs!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=zatia%C4%BE%20%C4%8Do%20dovoz%20do%20SR%20sa%20zn%C3%AD%C5%BEil%20o%200%2C2%20%25%20na%20skoro%20104%20mld.%20eur.", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/statistika-platobnej-bilancie/priame-zahranicne-investicie/", "https://finstat.sk/databaza-firiem-organizacii?Sort=empl-desc", "http://finstat.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:33.690840+00:00"}
{"id": "vr33618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33618", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Určite neuniklo vašej pozornosti pani europoslankyňa, že tento týždeň hlasovala dolná komora nemeckého parlamentu o schválení pôžičky alebo finančnej záchrany Cypru. Viete koľko poslancov dolnej komory nemeckého parlamentu bolo proti? Aby sa Nemecko zúčastňovalo finančnej záchrany Cypru? 102 poslancov dolnej komory. Iba 487 poslancov hlasovalo za.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "18. apríla 2013 hlasovala dolná komora nemeckého parlamentu o schválení pôžičky Cypru vo výške 10 miliárd eur. 13 poslancov vládnej koalície sa hlasovania zdržalo, 102 poslancov hlasovalo proti a 487 poslancov hlasovalo za daný návrh. Hlasovanie bolo teda úspešné. Jozef Kollár uvádza presné čísla, preto jeho výrok označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["18. apríla 2013 hlasovala dolná komora nemeckého parlamentu o schválení pôžičky Cypru vo výške 10 miliárd eur. 13 poslancov vládnej koalície sa hlasovania zdržalo, 102 poslancov hlasovalo proti a 487 poslancov hlasovalo za daný návrh. Hlasovanie bolo teda úspešné. Jozef Kollár uvádza presné čísla, preto jeho výrok označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Cypru"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nemecko-parlament-pomoc-cyprus/43613-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:55.022428+00:00"}
{"id": "vr38939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38939", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Prečo navyšujeme euroval. No predovšetkým preto, aby z eurovalu pôžičky, ktoré ak bude treba budú môcť krajiny čerpať a všetky ostatné o tom budú rozhodovať s právom veta každej krajiny tak, aby mali nižšie úroky, ... Tuto treba povedať jednoznačne, že to sú dve rozdielne veci a pri každej ďalšej pomoci z eurovalu máme právo povedať nie.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Každá finančná podpora z eurovalu jednotky je závislá na schválení ministrov financií členských štátov eurozóny. Nie je však jasné, či je nutné jednohlasné schválenie.", "analysis_paragraphs": ["Každá finančná podpora z eurovalu jednotky je závislá na schválení ministrov financií členských štátov eurozóny. Nie je však jasné, či je nutné jednohlasné schválenie."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["schválení ministrov"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/faq_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:46.740187+00:00"}
{"id": "vr27183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27183", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Prezident SR na doživotie menuje sudcov do funkcie. Prezident SR menuje rektorov, profesorov….", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v minulosti ( V politike , 2. februára 2014). Podľa Ústavy SR prezident SR vymenúva sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, teda de facto doživotne. Prezident SR rovnako vymenúva rektorov a profesorov vysokých škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v minulosti ( V politike , 2. februára 2014). Podľa Ústavy SR prezident SR vymenúva sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, teda de facto doživotne. Prezident SR rovnako vymenúva rektorov a profesorov vysokých škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:18.533089+00:00"}
{"id": "vr30161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30161", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "...do potravinového programu prispela Slovenská republika tento rok nulou.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslankyne Jurinovej hodnotím ako pravdivý, pretože v prehľade príspevkov do Svetového potravinového programu nie je uvedený žiaden konkrétny príspevok, ktorý by Slovensko tejto humanitárnej organizácii poskytlo. Svetový potravinový program (WFP - World Food Programme) je najväčšia medzinárodná humanitárna organizácia, bojujúca proti celosvetovému fenoménu hladu a nedostatku potravín. WFP funguje pod hlavičkou OSN a je financovaná z dobrovoľníckych príspevkov. Slovensko v tomto roku (2015) prispelo do Svetového potravinového programu nulou. V roku 2014 to bolo ešte 15 tisíc USD, avšak v roku 2015 sa Slovenská republika vôbec nenachádza v zozname prispievateľov do WFP. Krajiny ako Honduras, Čad, Sierra Leone, Malawi, Burundi a mnohé ďalšie rozvojové krajiny prispeli v tomto roku milióny dolárov. Za rok 2015 podľa funkčnej klasifikácie výdavkov MZV je uvedený jedine údaj o zahraničnej ekonomickej pomoci, nespomína sa však konkrétne na aké účely tieto peniaze šli a nie je tu ani zmienka o potravinovej pomoci a pod. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslankyne Jurinovej hodnotím ako pravdivý, pretože v prehľade príspevkov do Svetového potravinového programu nie je uvedený žiaden konkrétny príspevok, ktorý by Slovensko tejto humanitárnej organizácii poskytlo. Svetový potravinový program (WFP - World Food Programme) je najväčšia medzinárodná humanitárna organizácia, bojujúca proti celosvetovému fenoménu hladu a nedostatku potravín. WFP funguje pod hlavičkou OSN a je financovaná z dobrovoľníckych príspevkov. Slovensko v tomto roku (2015) prispelo do Svetového potravinového programu nulou. V roku 2014 to bolo ešte 15 tisíc USD, avšak v roku 2015 sa Slovenská republika vôbec nenachádza v zozname prispievateľov do WFP. Krajiny ako Honduras, Čad, Sierra Leone, Malawi, Burundi a mnohé ďalšie rozvojové krajiny prispeli v tomto roku milióny dolárov. Za rok 2015 podľa funkčnej klasifikácie výdavkov MZV je uvedený jedine údaj o zahraničnej ekonomickej pomoci, nespomína sa však konkrétne na aké účely tieto peniaze šli a nie je tu ani zmienka o potravinovej pomoci a pod. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Svetový potravinový program", "2014", "2015", "funkčnej klasifikácie"], "url": ["http://www.wfp.org/about", "http://www.wfp.org/funding/year/2014", "http://www.wfp.org/funding/year/2015", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2015/10/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:38.713749+00:00"}
{"id": "46088", "numeric_id": 46088, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46088", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "niekoľko mesiacov tu Daniel Lipšic, ako právny zástupca rodiny hovoril, ako je celý prípad vyhraný, ako je jasný, ako bude Kočner odsúdený", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic sa k dôkazom proti objednávateľom vraždy Jána Kuciaka vyjadroval počas vyšetrovania striedmo, presvedčenie, že dôkazy jasne svedčia o vine, vyjadril až v júli a neskôr v septembri. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Pri vykonávateľoch vraždy (Marček, Szabó, Andruskó) Lipšic v decembri 2019 hovoril Lipšic o „zrejmej a evidentnej” dôkaznej situácii v ich neprospech (1:00:10). 19. augusta 2019, teda ešte pred podaním obžaloby, povedal , že „si myslí(m), že podozrenie, že Marian Kočner bol objednávateľ sa v priebehu vyšetrovania prehĺbilo a potvrdilo” (6:13). Na otázku, či bude Marian Kočner za objednávku vraždy odsúdený, Lipšic v januári 2020 odpovedal : „Nechcem ja hovoriť dopredu, kým nie je vykonané celé dokazovanie, kto bude alebo nebude odsúdený.” (0:30) 23. júla 2020 Lipšic vyjadril názor, že v prípade obžalovaných „sú splnené zákonné podmienky na uloženie doživotného trestu” (10:00). V záverečnej reči vyjadril presvedčenie, že sústava nepriamych dôkazov usvedčuje Mariana Kočnera zo spáchania skutku. 27. júla 2020 Lipšic na svojom facebookovom profile napísal , že „v o vzťahu k obžalovanému Mariánovi Kočnerovi však existuje „sieť“ – teda dvojdimenzionálny útvar – nepriamych, vzájomne sa dopĺňajúcich a ničím nenarušených dôkazov, ktoré sa navzájom prelínajú, dopĺňajú, a vo svojom celku spoľahlivo dokazujú len jediný rozumný záver. Záver o jeho vine na spáchanom skutku.” V reakcii na oslobodzujúci rozsudok 3. septembra Lipšic povedal , že je presvedčený, že obžaloba ponúkla sieť nepriamych dôkazov, ktoré postačovali na uznanie viny. Podľa neho boli nepriestrelné, logicky ucelené a nespochybniteľné.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic sa k dôkazom proti objednávateľom vraždy Jána Kuciaka vyjadroval počas vyšetrovania striedmo, presvedčenie, že dôkazy jasne svedčia o vine, vyjadril až v júli a neskôr v septembri. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Pri vykonávateľoch vraždy (Marček, Szabó, Andruskó) Lipšic v decembri 2019 hovoril Lipšic o „zrejmej a evidentnej” dôkaznej situácii v ich neprospech (1:00:10). 19. augusta 2019, teda ešte pred podaním obžaloby, povedal , že „si myslí(m), že podozrenie, že Marian Kočner bol objednávateľ sa v priebehu vyšetrovania prehĺbilo a potvrdilo” (6:13). Na otázku, či bude Marian Kočner za objednávku vraždy odsúdený, Lipšic v januári 2020 odpovedal : „Nechcem ja hovoriť dopredu, kým nie je vykonané celé dokazovanie, kto bude alebo nebude odsúdený.” (0:30) 23. júla 2020 Lipšic vyjadril názor, že v prípade obžalovaných „sú splnené zákonné podmienky na uloženie doživotného trestu” (10:00). V záverečnej reči vyjadril presvedčenie, že sústava nepriamych dôkazov usvedčuje Mariana Kočnera zo spáchania skutku. 27. júla 2020 Lipšic na svojom facebookovom profile napísal , že „v o vzťahu k obžalovanému Mariánovi Kočnerovi však existuje „sieť“ – teda dvojdimenzionálny útvar – nepriamych, vzájomne sa dopĺňajúcich a ničím nenarušených dôkazov, ktoré sa navzájom prelínajú, dopĺňajú, a vo svojom celku spoľahlivo dokazujú len jediný rozumný záver. Záver o jeho vine na spáchanom skutku.” V reakcii na oslobodzujúci rozsudok 3. septembra Lipšic povedal , že je presvedčený, že obžaloba ponúkla sieť nepriamych dôkazov, ktoré postačovali na uznanie viny. Podľa neho boli nepriestrelné, logicky ucelené a nespochybniteľné."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "povedal", "odpovedal", "vyjadril", "reči", "vyjadril", "napísal", "povedal"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=5rkwgNtmqjU&t=3616s", "https://www.youtube.com/watch?v=Hd8CF9QhhqA", "https://www.aktuality.sk/clanok/758684/d-lipsic-kocner-bol-posadnuty-peniazmi-kuciakove-clanky-ohrozovali-jeho-bohatstvo/", "https://www.youtube.com/watch?v=loUPI-CIy_Y", "https://domov.sme.sk/c/22453146/lipsic-pri-vrazde-kuciaka-su-splnene-podmienky-na-dozivotie.html", "https://www.youtube.com/watch?v=fMmL8yJqvvg", "https://www.facebook.com/310643852300848/posts/3332607060104497/", "https://slovensko.hnonline.sk/2204992-lipsicovi-sa-zdali-niektore-veci-v-rozsudku-nelogicke-dokazy-boli-nepriestrelne-hovori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:30.271684+00:00"}
{"id": "vr18060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18060", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...vek odchodu do dôchodku (...) Ale Smer-SD to schválil. Myslím, že v roku 2013 alebo 2014, Smer-SD s touto iniciatívou prišiel, odstropovali strop, oni umožnili, (...) že vytvorili systém, že ľuďom rastie vek odchodu do dôchodku, (...).", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Smer v minulosti prišiel s opatrením, ktoré dôchodkový vek začalo určovať na základe vzorca závislého od vývoja priemernej strednej dĺžky života podľa údajov Štatistického úradu. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládna strana Smer-SD opatrenie o dôchodkovom veku predstavila ešte v roku 2012. K prvému zvýšeniu dôchodkového veku prišlo, ako ukazuje analýza INEKO , k v roku 2003 zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý stanovil vek odchodu pre mužov aj ženy na 62 rokov z pôvodných 60 rokov pre mužov a 53 až 57 pre ženy, v závislosti od počtu vychovaných detí. Následne v roku 2012 bolo prijaté opatrenie, ktoré upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pričom súčasný §65a tohto zákona znie: \"Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.\" Medzi rokmi 2016 a 2017, teda rokmi, kedy platilo staré a nové opatrenie, dôchodkový vek mierne stúpol - od roku 2004 do roku 2016 bol jednotne 62 rokov, na rok 2017 to bolo 62 rokov a 76 dní, na rok 2018 62 rokov a 139 dní. Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. Na Slovensku stredná dĺžka života podľa dát Eurostatu za posledných desať rokov raz mierne klesla, a to v roku 2015. Čo sa týka strednej dĺžky života na Slovensku v porovnaní s EÚ, \"stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka) .\" ( .pdf , str. 1). Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Smer v minulosti prišiel s opatrením, ktoré dôchodkový vek začalo určovať na základe vzorca závislého od vývoja priemernej strednej dĺžky života podľa údajov Štatistického úradu. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládna strana Smer-SD opatrenie o dôchodkovom veku predstavila ešte v roku 2012. K prvému zvýšeniu dôchodkového veku prišlo, ako ukazuje analýza INEKO , k v roku 2003 zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý stanovil vek odchodu pre mužov aj ženy na 62 rokov z pôvodných 60 rokov pre mužov a 53 až 57 pre ženy, v závislosti od počtu vychovaných detí. Následne v roku 2012 bolo prijaté opatrenie, ktoré upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení pričom súčasný §65a tohto zákona znie: \"Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.\" Medzi rokmi 2016 a 2017, teda rokmi, kedy platilo staré a nové opatrenie, dôchodkový vek mierne stúpol - od roku 2004 do roku 2016 bol jednotne 62 rokov, na rok 2017 to bolo 62 rokov a 76 dní, na rok 2018 62 rokov a 139 dní. Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. Na Slovensku stredná dĺžka života podľa dát Eurostatu za posledných desať rokov raz mierne klesla, a to v roku 2015. Čo sa týka strednej dĺžky života na Slovensku v porovnaní s EÚ, \"stredná dĺžka života pri narodení v roku 2015 76,7 roka, čo predstavuje zvýšenie oproti 73,3 roka v roku 2000, stále je to však takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrváva veľký rozdiel medzi pohlaviami, pričom slovenskí muži žijú v priemere o viac ako sedem rokov kratšie ako ženy (73,1 roka v porovnaní s 80,2 roka) .\" ( .pdf , str. 1). Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "INEKO", "461/2003", "§65a", "stúpol", "zastropovať", ".pdf"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/na-buduci-rok-sa-dochodok-posunie-o-dalsich-63-dni.html?split=all", "file:///C:/Users/Kristina/Downloads/Zmeny%20v%20dochodkovom%20systeme%20SR%202000-2010%20(1).pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/252/20160801#predpis.clanok-7", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-/1286s#dochodkovy-vek", "https://ekonomika.sme.sk/c/20834384/most-hid-smer-sns-odchod-do-dochodku-strop.html", "https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/state/docs/chp_sk_slovak.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:32.749743+00:00"}
{"id": "vr18043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18043", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "O zákazoch práce v maloobchodnom predaji počas sviatkov, tak tam bola zhoda naprieč politickým spektrom (...).", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že proti novele zákona, ktorá sa týka zákazu práce v maloobchode počas sviatkov, hlasoval z poslaneckých klubov len jeden, výrok hodnotíme ako pravdivý. Za novelu zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, v parlamente v marci 2017 hlasovali všetky ostatné poslanecké kluby okrem SaS, a teda Smer-SD, Most-Híd, SNS, OĽaNO, ĽSNS a Sme rodina. Dá sa teda hovoriť o zhode naprieč politickým spektrom, aj keď nie celým. Strana SaS sa vo svojej kritike zákona odvolávala na straty a presuny tržieb, či diskrimináciu. „Ide o normu, ktorá odporuje princípom férovej hospodárskej súťaže, ale aj charakteru štátu, ktorý sa z ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo,“ uviedla poslankyňa NRSR za stranu SaS Jana Kiššová. Naopak, ich kolegovia z opozičného hnutia OĽaNO v súvisloti s týmto zákonom zdôraznili potrebu úprav , a to napríklad vo forme zákazu nedeľného predaja, pričom sa odvolávali na podobný systém vo vyspelých krajinách. Za návrh ale taktiež zahlasovali. Strana Borisa Kollára Sme rodina tento návrh podporila s argumentom \"spoločenského tlaku\". \"Ženy, matky si to zaslúžia. Z pohľadu rodín je to dobrý krok, “ zdôvodnil predseda hnutia Boris Kollár. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že proti novele zákona, ktorá sa týka zákazu práce v maloobchode počas sviatkov, hlasoval z poslaneckých klubov len jeden, výrok hodnotíme ako pravdivý. Za novelu zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, v parlamente v marci 2017 hlasovali všetky ostatné poslanecké kluby okrem SaS, a teda Smer-SD, Most-Híd, SNS, OĽaNO, ĽSNS a Sme rodina. Dá sa teda hovoriť o zhode naprieč politickým spektrom, aj keď nie celým. Strana SaS sa vo svojej kritike zákona odvolávala na straty a presuny tržieb, či diskrimináciu. „Ide o normu, ktorá odporuje princípom férovej hospodárskej súťaže, ale aj charakteru štátu, ktorý sa z ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo,“ uviedla poslankyňa NRSR za stranu SaS Jana Kiššová. Naopak, ich kolegovia z opozičného hnutia OĽaNO v súvisloti s týmto zákonom zdôraznili potrebu úprav , a to napríklad vo forme zákazu nedeľného predaja, pričom sa odvolávali na podobný systém vo vyspelých krajinách. Za návrh ale taktiež zahlasovali. Strana Borisa Kollára Sme rodina tento návrh podporila s argumentom \"spoločenského tlaku\". \"Ženy, matky si to zaslúžia. Z pohľadu rodín je to dobrý krok, “ zdôvodnil predseda hnutia Boris Kollár. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "novelu", "Strana", "potrebu úprav", "podporila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38503", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/111", "https://www.webnoviny.sk/prvy-den-diskriminacie-a-straty-trzieb-strana-sas-tak-oznacila-sviatok-sv-cyrila-a-metoda/", "https://slovensko.hnonline.sk/936807-sviatky-nestacia-matovicovci-chcu-zavriet-obchody-aj-pocas-nediel", "https://domov.sme.sk/c/20429693/sme-rodina-podpori-navrh-na-zatvorenie-obchodov-cez-sviatky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:11.045609+00:00"}
{"id": "vr38322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38322", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... zúčastnil som sa technickej pripravenosti miestnosti v ktorej tajná voľba prebehla ...", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, či sa Hrušovský zúčastnil na technickej pripravenosti miestnosti, v ktorej tajná voľba GP prebehla, nebolo možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["To, či sa Hrušovský zúčastnil na technickej pripravenosti miestnosti, v ktorej tajná voľba GP prebehla, nebolo možné overiť."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:20.420021+00:00"}
{"id": "vr33363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33363", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ide o 16 ľudí, ktorých máme (OĽANO, pozn.) v parlamente, v klube.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Igor Matovič nemá prehľad o aktuálnom počte členov klubu OĽANO v parlamente. V skutočnosti má poslanecký klub OĽANO len 15 členov, po tom ako A. Hlina koncom októbra v hnutia vystúpil z radov OĽANO a stal sa nezávislým . Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič nemá prehľad o aktuálnom počte členov klubu OĽANO v parlamente. V skutočnosti má poslanecký klub OĽANO len 15 členov, po tom ako A. Hlina koncom októbra v hnutia vystúpil z radov OĽANO a stal sa nezávislým . Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["členov klubu", "vystúpil", "nezávislým"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=39", "http://www.aktuality.sk/clanok/216655/alojz-hlina-vystupuje-z-klubu-olano/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:16.205211+00:00"}
{"id": "vr38145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38145", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a považujem za absolútne nevhodné, ak pani premiérka povie, že maďarská ústava, to je nejaké, že sa pohne lístoček v Budapešti.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Radičová takto reagovala na iniciatívu Smeru-SD novelizovať Ústavu SR po rijatí novej maďarskej ústavy: \" Meniť Ústavu SR z dôvodu zmien ústavy v Maďarsku je prejav slabošstva. Nemyslím si, že keď sa zachveje lístok v Maďarsku, máme meniť základný ústavný zákon.\" ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Radičová takto reagovala na iniciatívu Smeru-SD novelizovať Ústavu SR po rijatí novej maďarskej ústavy: \" Meniť Ústavu SR z dôvodu zmien ústavy v Maďarsku je prejav slabošstva. Nemyslím si, že keď sa zachveje lístok v Maďarsku, máme meniť základný ústavný zákon.\" ( SITA )"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["iniciatívu Smeru-SD novelizovať Ústavu SR", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-predlozi-do-parlamentu-novelu-us/339456-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-menit-ustavu-pre-madarsko/339528-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:02.562358+00:00"}
{"id": "vr36124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36124", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Hneď, keď som nastúpila na ministerské kreslo, tak som nielen navrátila posudzovanie, vypracovala posudzovanie invalidov, ktoré apropo sa používa dodnes. Nič tá vláda na ňom nezmenila, čiže hodnotia, prehodnocuje invalidov dodnes na základe zmien, ktoré som priniesla do vlády.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O posudzovaní invalidov podľa normy ministerky Radičovej a trvanlivosti tejto normy sme už napísali :\n\n„ K spôsobu posudzovania invalidity: ten určuje zákon o sociálnom poistení, konkrétne jeho paragrafy 70 až 73. Na základe porovnania paragrafov oboch znení (platný v prvej polovici roku 2006 sa dá nájsť tu , od 1.1.2009 tu ) sa dá konštatovať, že logika systému posudzovania sa za daný čas naozaj nijako výrazne nezmenila, najvýraznejšia zmena nastala v počte rokov dôchodkového poistenia nutných na vznik nároku invalidného dôchodku (paragraf 72).“", "analysis_paragraphs": ["O posudzovaní invalidov podľa normy ministerky Radičovej a trvanlivosti tejto normy sme už napísali :", "„ K spôsobu posudzovania invalidity: ten určuje zákon o sociálnom poistení, konkrétne jeho paragrafy 70 až 73. Na základe porovnania paragrafov oboch znení (platný v prvej polovici roku 2006 sa dá nájsť tu , od 1.1.2009 tu ) sa dá konštatovať, že logika systému posudzovania sa za daný čas naozaj nijako výrazne nezmenila, najvýraznejšia zmena nastala v počte rokov dôchodkového poistenia nutných na vznik nároku invalidného dôchodku (paragraf 72).“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["napísali", "Na základe porovnania paragrafov oboch znení", "tu", "tu"], "url": ["https://demagog.sk/2010/03/radicova-vs-kalinak-v-o-5-minut-12-28-2-2010/", "https://demagog.sk/wp-content/uploads/porovnanie-zakonov-invalid-dochodky.pdf", "http://www.porada.sk/t39211-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2006-do-31-07-2006-a.html#70", "http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2009-a.html#70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:03.286294+00:00"}
{"id": "vr38596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38596", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Fondy boli nútené vypredať akcie (po zvýšení garancií vo fondoch počas Ficovej vlády pozn.), ktoré mali vo svojich portfóliách. Dnes prakticky žiadne akcie, dnes v portfóliách žiadne akcie nemajú.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v mediálnom výstupe sme.sk zo dna 28. januára 2011: \" 'Legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spolocnosti zacali investovat velmi konzervatívne a výnosnost dôchodkov nekopírovala výnosnost na financnom trhu,' uvádza rezort práce a sociálnych vecí. Výsledkom zavedenia systému garancií s úcinnostou od 1. júla 2009 bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií, z portfólií dôchodkových fondov. 'Dôchodkové správcovské spolocnosti znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súcasne však minimalizovali možnost dosiahnutia vyšších výnosov,' upozornuje sa v materiáli. Všetky dôchodkové fondy vrátane rastových zmenili svoje portfóliá na silno konzervatívne, ich hlavnou zložkou (viac ako 70 %) sa stali vklady v bankách.\" Zbavenie sa akcií bolo potvrdené aj Národnou bankou Slovenska. Server webnoviny.sk zo dna 7. júla 2010: \"Ako uvádza Národná banka Slovenska v správe o stave a vývoji financného trhu za rok 2009, ktorú v stredu prerokoval vládny kabinet, podiel akciovej zložky v penzijných fondoch v druhom pilieri klesol z 9,8 % cistej hodnoty majetku na zaciatku minulého roka na 0,9 % k 1. júlu 2009 . Pocas druhého polroka vlanajška sa relatívne zastúpenie akcií ešte znížilo na koncorocných 0,1 %. \"", "analysis_paragraphs": ["Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny v mediálnom výstupe sme.sk zo dna 28. januára 2011: \" 'Legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spolocnosti zacali investovat velmi konzervatívne a výnosnost dôchodkov nekopírovala výnosnost na financnom trhu,' uvádza rezort práce a sociálnych vecí. Výsledkom zavedenia systému garancií s úcinnostou od 1. júla 2009 bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií, z portfólií dôchodkových fondov. 'Dôchodkové správcovské spolocnosti znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súcasne však minimalizovali možnost dosiahnutia vyšších výnosov,' upozornuje sa v materiáli. Všetky dôchodkové fondy vrátane rastových zmenili svoje portfóliá na silno konzervatívne, ich hlavnou zložkou (viac ako 70 %) sa stali vklady v bankách.\" Zbavenie sa akcií bolo potvrdené aj Národnou bankou Slovenska. Server webnoviny.sk zo dna 7. júla 2010: \"Ako uvádza Národná banka Slovenska v správe o stave a vývoji financného trhu za rok 2009, ktorú v stredu prerokoval vládny kabinet, podiel akciovej zložky v penzijných fondoch v druhom pilieri klesol z 9,8 % cistej hodnoty majetku na zaciatku minulého roka na 0,9 % k 1. júlu 2009 . Pocas druhého polroka vlanajška sa relatívne zastúpenie akcií ešte znížilo na koncorocných 0,1 %. \""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "webnoviny.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5741405/vynosy-fondov-2-piliera-sa-vlani-takmer-nelisili.html", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/dss-sa-zbavili-takmer-vsetkych-invest/178387-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:18.699897+00:00"}
{"id": "vr28324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28324", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pán minister, je úplný výsmech, ak minister vašej vlády dá dotáciu pánovi Babišovi ako majiteľovi firmy Duslo Šaľa vo výške odpustenia daní 59 miliónov eur. Toto je vaša dotačná politika. 59 miliónov eur sa dá vo forme daňových úľav veľkopodnikateľovi, ministrovi financií a podpredsedovi vlády susediacej krajiny.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ministerstvo hospodárstva schválilo investičný stimul pre Duslo Šala vo výške 58,6 miliónov eur vo forme odpustenia daní z príjmu na obdobie desiatich rokov. Duslo Šaľa, patrí pod koncern Agrofert, ktorého majiteľom je Andrej Babiš, hoci už nefiguruje ako výkonný riaditeľ spoločnosti, keďže sa stal ministrom financií Českej republiky. Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na desať rokov. Duslo Šala dostane stimul len v prípade ak ho schváliť Európska komisia, tá však ešte nerozhodla. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ministerstvo hospodárstva schválilo investičný stimul pre Duslo Šala vo výške 58,6 miliónov eur vo forme odpustenia daní z príjmu na obdobie desiatich rokov. Duslo Šaľa, patrí pod koncern Agrofert, ktorého majiteľom je Andrej Babiš, hoci už nefiguruje ako výkonný riaditeľ spoločnosti, keďže sa stal ministrom financií Českej republiky. Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na desať rokov. Duslo Šala dostane stimul len v prípade ak ho schváliť Európska komisia, tá však ešte nerozhodla. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["majiteľom", "nefiguruje", "stimul", "zákon", "umožňuje", "Stimul", "schváliť"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/babisovo-duslo-moze-napriek-stedrej-statnej-pomoci-bez-obmedzeni-prepustat.html", "http://byznys.ihned.cz/c3-61586990-020000_d-61586990-andrej-babis-konci-ve-vedei-firmy-agrofert", "http://www.cfo.sk/articles/prehlad-investicii-a-akvizicii-na-slovensku-7-2014#.VBbVwPl_tJg", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4414", "http://ekonomika.sme.sk/c/7303084/smer-zmenil-zakon-aby-vlada-nemohla-hovorit-do-pomoci-pre-babisa.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/duslo-sala-pavlis-babis-premier/91072-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/846881-pavlisovu-danovu-ulavu-pre-babisa-preveri-europska-komisia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:15.346325+00:00"}
{"id": "vr37801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37801", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Prokurátorom sa môže stať len ten, kto spĺňa podmienky zákona. Tzn. má príslušné vzdelanie, má príslušnú prax a má príslušné justičné skúšky. Inak sa nemôže stať prokurátorom.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry možno do funkcie prokurátora vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý: \"a) v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov, b) má vysokoškolské právnické vzdelanie, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať, e) ovláda štátny jazyk, f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, g) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, h) zložil prokurátorskú skúšku, i) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry možno do funkcie prokurátora vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý: \"a) v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov, b) má vysokoškolské právnické vzdelanie, c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude riadne vykonávať, e) ovláda štátny jazyk, f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, g) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, h) zložil prokurátorskú skúšku, i) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať písomnú formu.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["zákona 154/2001"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:26.522990+00:00"}
{"id": "vr37739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37739", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tu na tomto grafe je zase vidieť rozdiel úrovne bankovej dane, akú navrhuje Smer, to je ten červený stĺpec a aká bola zavedená vo Veľkej Británii, to sú tieto modré stĺpce. Desať až 15 krát vyššiu sadzbu navrhuje voči tej istej základni, pán Počiatek, navrhuje Smer, ako zaviedla krajina, ktorá mala veľké veľké náklady so záchranou bánk.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Článok na serveri akcie.sk z januára 2011 uvádza, že \" Veľká Británia počíta so zavedením bankovej dane už v tomto roku, má mať vplyv na 0,075 percenta celkových pasív. \" 0,075 percenta je 18krát viac ako pôvodná výška dane 1,35 % navrhovaná poslancami Smeru. Mikloš sa vyjadril v článku sme.sk z februára 2011, že Smer-SD znížil výšku dane na 0,7 %. V tomto prípade by bola táto daň približne 9,3 krát vyššia ako daň vo Veľkej Británii. Keďže však nevieme overiť, k akej základnej báze sa pán Počiatek a pán Mikloš odvolávajú, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Článok na serveri akcie.sk z januára 2011 uvádza, že \" Veľká Británia počíta so zavedením bankovej dane už v tomto roku, má mať vplyv na 0,075 percenta celkových pasív. \" 0,075 percenta je 18krát viac ako pôvodná výška dane 1,35 % navrhovaná poslancami Smeru. Mikloš sa vyjadril v článku sme.sk z februára 2011, že Smer-SD znížil výšku dane na 0,7 %. V tomto prípade by bola táto daň približne 9,3 krát vyššia ako daň vo Veľkej Británii. Keďže však nevieme overiť, k akej základnej báze sa pán Počiatek a pán Mikloš odvolávajú, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["akcie.sk", "sme.sk"], "url": ["http://www.akcie.sk/spravodajstvo/3985/ekonomika/ft-bankova-dan-banky-v-eu-pripravi-az-o-stvrtinu-ziskov-", "http://ekonomika.sme.sk/c/5774780/bankova-dan-smeru-je-podla-miklosa-diletantstvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:43.913402+00:00"}
{"id": "vr37858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37858", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dajte si tam dvoch námestníkov. Pána Lauka za vás a dajte si tam pána Szaba za Híd. Takúto máte dohodu.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koaličná komisia, ktorá má vybrať spoločného kandidáta na generálneho prokurátora, rokovala 15. októbra 2010 (teda ešte pred prvým kolom voľby generálneho prokurátora, pozn.) o týchto dvoch menách. R. Fico sa už v decembri vyjadril, že existuje dohoda, že ak sa novým generálnym prokurátorom stane Jozef Čentéš, tak námestníkmi majú byť Jozef Szabó za ktorým stojí Most-Híd a Martin Lauko s podporou KDH. Predseda Most-Híd B. Bugár pripustil pre denník SME dohodu o Szabóovi. Nepodarilo sa nám nájsť nijaké medializované vyjadrenie nikoho z KDH, kto by potvrdil takúto dohodu.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná komisia, ktorá má vybrať spoločného kandidáta na generálneho prokurátora, rokovala 15. októbra 2010 (teda ešte pred prvým kolom voľby generálneho prokurátora, pozn.) o týchto dvoch menách. R. Fico sa už v decembri vyjadril, že existuje dohoda, že ak sa novým generálnym prokurátorom stane Jozef Čentéš, tak námestníkmi majú byť Jozef Szabó za ktorým stojí Most-Híd a Martin Lauko s podporou KDH. Predseda Most-Híd B. Bugár pripustil pre denník SME dohodu o Szabóovi. Nepodarilo sa nám nájsť nijaké medializované vyjadrenie nikoho z KDH, kto by potvrdil takúto dohodu."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["rokovala", "pripustil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5596305/koalicia-hlada-trnkovho-nastupcu.html", "http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:12.406077+00:00"}
{"id": "vr27681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27681", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "V nedeľu večer sa museli stretnúť ministri financií aby prijali opatrenia pred jednou hodinou v noci, kedy sa otvaraju azijske trhy.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič hovorí pravdepodobne o udalostiach z 9.-10.5.2010, kedy skutočne ministri financií eurozóny rokovali o záchrane eura pred tým, ako v pondelok ráno otvoria ázijské trhy. Informovali o tom viaceré svetové média, napr. Associated Press , Reuters alebo Wall Street Journal . Výrok považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič hovorí pravdepodobne o udalostiach z 9.-10.5.2010, kedy skutočne ministri financií eurozóny rokovali o záchrane eura pred tým, ako v pondelok ráno otvoria ázijské trhy. Informovali o tom viaceré svetové média, napr. Associated Press , Reuters alebo Wall Street Journal . Výrok považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Associated Press", "Reuters", "Wall Street Journal"], "url": ["http://www.cleveland.com/world/index.ssf/2010/05/scrambling_to_rescue_euro_befo.html", "http://uk.mobile.reuters.com/article/topNews/idUKTRE6461B920100510?i=2", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052748703674704575234371941567524"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:26.890912+00:00"}
{"id": "vr16130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16130", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ak by som dostal dôveru vo voľbách, každý mesiac by som venoval prezidentský plat ľuďom, ktorí to potrebujú", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný Prezident SR Andrej Kiska ešte pred voľbami v roku 2014 hovoril o rozdávaní prezidentského platu pri prípadnom zvolení. Vyjadril sa tak aj v článku , v ktorom poskytol ako kandidát na funkciu prezidenta rozhovor. V marcových voľbách bol zvolený za Prezidenta SR, inaugurácia sa konala 15. júna 2014, pričom už v júli rozdal svoju prvú výplatu. Informácie z januára 2015 hovoria o rozdaní vyše 30 tisíc eur z prezidentovho platu a o pokračovaní v rozdávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasný Prezident SR Andrej Kiska ešte pred voľbami v roku 2014 hovoril o rozdávaní prezidentského platu pri prípadnom zvolení. Vyjadril sa tak aj v článku , v ktorom poskytol ako kandidát na funkciu prezidenta rozhovor. V marcových voľbách bol zvolený za Prezidenta SR, inaugurácia sa konala 15. júna 2014, pričom už v júli rozdal svoju prvú výplatu. Informácie z januára 2015 hovoria o rozdaní vyše 30 tisíc eur z prezidentovho platu a o pokračovaní v rozdávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["článku", "prvú", "Informácie", "pokračovaní", "poslanca", "náhrady", "Andrej Kiska", "Rodiny", "Plamienok", "Úsmev", "Liga", "Dobrý", "Organizácia", "júli", "septembra", "marca", "2017"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/444457/kiska-slubuje-ze-sa-vzda-platu-prezidenta-mysli-to-vazne/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1764029_kiska-zacina-rozdavat-vyplatu.-prihlasit-sa-mozu-ludia-s-nelahkym-osudom", "https://aktualne.atlas.sk/prezident-kiska-uz-z-platu-daroval-30-tisic-eur-pokracuje-v-tom-nadalej/slovensko/spolocnost/", "https://www.prezident.sk/find/?search=plat", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.aktuality.sk/clanok/249062/kolko-zaraba-nas-prezident-je-to-jeden-z-najvyssich-prezidentskych-platov-v-regione/", "https://www.prezident.sk/page/zivotopis/", "https://www.aktuality.sk/clanok/460843/prezident-kiska-rozdelil-svoj-plat-dalsim-rodinam-v-nudzi/", "http://www.plamienok.sk/", "https://www.usmev.sk/", "https://www.lpr.sk/", "https://www.dobryanjel.sk/", "http://www.omdvsr.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/260266/prezident-kiska-rozdal-svoj-julovy-plat-prilepsilo-si-10-rodin/", "https://www.prezident.sk/article/andrej-kiska-rozdelil-rodinam-v-nudzi-svoj-septembrovy-plat/", "https://www.aktuality.sk/clanok/334377/prezident-andrej-kiska-opat-rozdal-plat-10-rodin-dostalo-po-vyse-500-eur/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-rozdelil-svoj-februarovy-plat-ludom-v-nudzi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:15.985880+00:00"}
{"id": "vr38594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38594", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Päťdesiatštyri percent ľudí si myslí, alebo má názor taký, že by či už časť alebo celý svoj majetok presunulo do fondov, kde garancie nebudú, ale kde tým pádom bude vyšší možný výnos.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Mihál opäť cituje online anketu (.pdf), ktorú robila Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť spravila medzi svojimi sporiteľmi. Treba preto upozorniť, že Mihálových \"54% ľudí\" sa vzťahuje na ľudí z ankety, a nie je to výberová vzorka ľudí nezávislej agentúry. Posledná otázka tejto ankety aj s vyhodnotením: \"Dnes sú úspory na dôchodok chránené garanciou. Ak by zákon vytvoril možnosť presunúť časť úspor do fondov bez garancí, ale s vyšším možným výnosom, potom by som do rizikových fondov: a.) presunul všetky moje úspory - 2,2% b.) presunul vačšiu časť mojich úspor - 9,2 % c.) presunul menšiu časť mojich úspor - 42,6% d.) nepresunul by som nič - 46,0%\" Päťdesiatštyri percent z celkového počtu tých sporiteľov Allianz SDSS, ktorí sa zapojili do ankety (10 419), by presunulo aspoň časť svojich úspor do fondov bez garancií.", "analysis_paragraphs": ["J. Mihál opäť cituje online anketu (.pdf), ktorú robila Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť spravila medzi svojimi sporiteľmi. Treba preto upozorniť, že Mihálových \"54% ľudí\" sa vzťahuje na ľudí z ankety, a nie je to výberová vzorka ľudí nezávislej agentúry. Posledná otázka tejto ankety aj s vyhodnotením: \"Dnes sú úspory na dôchodok chránené garanciou. Ak by zákon vytvoril možnosť presunúť časť úspor do fondov bez garancí, ale s vyšším možným výnosom, potom by som do rizikových fondov: a.) presunul všetky moje úspory - 2,2% b.) presunul vačšiu časť mojich úspor - 9,2 % c.) presunul menšiu časť mojich úspor - 42,6% d.) nepresunul by som nič - 46,0%\" Päťdesiatštyri percent z celkového počtu tých sporiteľov Allianz SDSS, ktorí sa zapojili do ankety (10 419), by presunulo aspoň časť svojich úspor do fondov bez garancií."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["online anketu"], "url": ["http://www.asdss.sk/assets/Original/2147/Report_anketa_nad_sporitelmi_ASDSS_public.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:18.061168+00:00"}
{"id": "47637", "numeric_id": 47637, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47637", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Reformy po prvé chce 70 % ľudí.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dobre fungujúce súdy a úrady patria medzi top tri priority občanov Slovenska. 70 percent z nich je naklonených reformám v súdnictve. Potvrdil to prieskum Ministerstva spravodlivosti z leta tohto roka. Súdnictvo je na Slovensku dlhodobo vnímané ako nedôveryhodné a slabé. S výrokom „ nedôverujem slovenským súdom” úplne súhlasí 32 percent opýtaných a 37 percent skôr súhlasí. Tvrdenie Eduarda Hegera rok preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Dobre fungujúce súdy a úrady patria medzi top tri priority občanov Slovenska. 70 percent z nich je naklonených reformám v súdnictve. Potvrdil to prieskum Ministerstva spravodlivosti z leta tohto roka. Súdnictvo je na Slovensku dlhodobo vnímané ako nedôveryhodné a slabé. S výrokom „ nedôverujem slovenským súdom” úplne súhlasí 32 percent opýtaných a 37 percent skôr súhlasí. Tvrdenie Eduarda Hegera rok preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["70", "výrokom"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22762070/reforma-sudov-je-potrebna-ukazal-to-prieskum-ministerstva.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3504"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:35.551108+00:00"}
{"id": "vr32295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32295", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Sú objektívne analýzy OECD, ktoré hovoria o tom, ako sa nožnice medzi nami a ostatnými krajinami stále roztvárajú v úmrtnosti, v iných parametroch, v odvratiteľnej úmrtnosti. Hovoríme o tom, že napriek stúpajúcim zdrojom do zdravotníctva, pluralitmý systém v priebehu toho, čo fungoval skutočne priniesol akurát naozaj objektívnejšie parametre.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu OECD z roku 2011, ktorý sa venuje špeciálne ukazovateľu odvrátiteľnej úmrtnosti, sa Slovensko skutočne nachádza medzi poslednými krajinami. Za nami je už len Estónsko a Maďarsko. Dokument zároveň uvádza (s.16), že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré od roku 1997 dosiahli iba slabé zlepšenie. Podľa štúdie OECD Health at glance 2011 (s.149) Slovensko naozaj investovalo najviac zdrojov na osobu do zdravotníctva počas posledných 10 rokov. Výrok na základe týchto informácii považujeme za pravdivý, nakoľko súhlasí, že v poslednom období Slovensko investovala najviac zdrojov na osobu do zdravotníctva a podľa spomenutého ukazovateľa sa nožnice medzi ním a priemerom OECD roztvárajú. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu OECD z roku 2011, ktorý sa venuje špeciálne ukazovateľu odvrátiteľnej úmrtnosti, sa Slovensko skutočne nachádza medzi poslednými krajinami. Za nami je už len Estónsko a Maďarsko. Dokument zároveň uvádza (s.16), že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré od roku 1997 dosiahli iba slabé zlepšenie. Podľa štúdie OECD Health at glance 2011 (s.149) Slovensko naozaj investovalo najviac zdrojov na osobu do zdravotníctva počas posledných 10 rokov. Výrok na základe týchto informácii považujeme za pravdivý, nakoľko súhlasí, že v poslednom období Slovensko investovala najviac zdrojov na osobu do zdravotníctva a podľa spomenutého ukazovateľa sa nožnice medzi ním a priemerom OECD roztvárajú. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Health at glance"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/fulltext/5kgj35f9f8s2.pdf?expires=1349277242&id=id&accname=guest&checksum=B938B1C8CABBEF51214AC507BDF577CB", "http://www.oecd.org/health/healthpoliciesanddata/49105858.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:13.749337+00:00"}
{"id": "49816", "numeric_id": 49816, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49816", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Vy vyberiete 5 miliárd eur na to, aby sa vyrobilo 3,7 miliardy nových výdavkov.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o štátnom rozpočte by príjmy za rok 2025 mali narásť o takmer 5 miliárd eur. Zároveň však majú stúpnuť aj výdavky rozpočtu a to o vyše 3,7 miliárd eur. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s celkovými príjmami štátneho rozpočtu na rok 2025 v hodnote vyše 27,6 miliardy eur ( .pdf , s. 1). V porovnaní s rokom 2024, kedy boli príjmy rozpočtu 22,7 miliárd, sa jedná o nárast vyše 4,9 miliárd eur ( .pdf , s. 1).\n\nZároveň zo zákona vyplýva, že stúpnu aj výdavky, z približne 30,3 miliardy eur ( .pdf , s. 1) na 34 milliárd eur ( .pdf , s. 1), teda o 3,7 miliardy eur.\n\nZvýšené príjmy prichádza najmä z opatrení zvyšujúce daňové zaťaženie. Väčšinu z nich predstavil minister financií v rámci konsolidačnému balíku , ktorý má za ciel ozdravovanie verejných financií. Medzi tieto opatrenia patrí napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty, daň z finančných transakcií pre právnické osoby a podnikateľov, zvýšenie daní pre veľké firmy či úprava bonusu na dieťa.\n\nV rámci zvyšovania výdavkov sa zvýši rozpočet aj viacerým ministerstvám. Najvýraznejšie prilepší ministerstvo školstva, ktorému sa rozpočet zvýšil o vyše miliardu eur. Dôvodom sú najmä nové kompetencie v podobe zriaďovania materských škôlok, ktoré už nebudú spadať pod mestá a obce ( .pdf , s. 5).\n\nOkrem toho sa výraznejšie zvýši rozpočet aj rezortu obrany či zdravotníctva. Naopak menej zo štátneho rozpočtu dostanú ministri pôdohospodárstva, financií či hospodárstva ( .pdf , s. 5).", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o štátnom rozpočte by príjmy za rok 2025 mali narásť o takmer 5 miliárd eur. Zároveň však majú stúpnuť aj výdavky rozpočtu a to o vyše 3,7 miliárd eur. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s celkovými príjmami štátneho rozpočtu na rok 2025 v hodnote vyše 27,6 miliardy eur ( .pdf , s. 1). V porovnaní s rokom 2024, kedy boli príjmy rozpočtu 22,7 miliárd, sa jedná o nárast vyše 4,9 miliárd eur ( .pdf , s. 1).", "Zároveň zo zákona vyplýva, že stúpnu aj výdavky, z približne 30,3 miliardy eur ( .pdf , s. 1) na 34 milliárd eur ( .pdf , s. 1), teda o 3,7 miliardy eur.", "Zvýšené príjmy prichádza najmä z opatrení zvyšujúce daňové zaťaženie. Väčšinu z nich predstavil minister financií v rámci konsolidačnému balíku , ktorý má za ciel ozdravovanie verejných financií. Medzi tieto opatrenia patrí napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty, daň z finančných transakcií pre právnické osoby a podnikateľov, zvýšenie daní pre veľké firmy či úprava bonusu na dieťa.", "V rámci zvyšovania výdavkov sa zvýši rozpočet aj viacerým ministerstvám. Najvýraznejšie prilepší ministerstvo školstva, ktorému sa rozpočet zvýšil o vyše miliardu eur. Dôvodom sú najmä nové kompetencie v podobe zriaďovania materských škôlok, ktoré už nebudú spadať pod mestá a obce ( .pdf , s. 5).", "Okrem toho sa výraznejšie zvýši rozpočet aj rezortu obrany či zdravotníctva. Naopak menej zo štátneho rozpočtu dostanú ministri pôdohospodárstva, financií či hospodárstva ( .pdf , s. 5)."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "konsolidačnému balíku", "patrí", "zriaďovania", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/86/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2024.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/86/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2024.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=opatren%C3%AD%2C%20ktor%C3%A9%20by%20mali%20za%C4%8Da%C5%A5%20proces%20ozdravovania%20verejn%C3%BDch%20financi%C3%AD.", "https://www.podnikajte.sk/dane/konsolidacny-balicek-2025-schvalene-zmeny", "https://index.sme.sk/c/23397631/rozpocet-kamenicky-ministerstva-navrh.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:22.577343+00:00"}
{"id": "vr31861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31861", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A bohužiaľ, a zároveň máme záväzky, že za 18 mesiacov musíme znížiť deficit o ďalších 1,2 miliardy oproti východiskám, 1,7 miliardy oproti takzvanému scenáru no policy change, bez zmeny politik. A už vo východiskách je premietnutých 500 miliónov úspor, vyslovene úspor na strane výdavkov.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SR má záväzok znížiť do konca roka 2013 úroveň deficitu pod 3 %, čo predstavuje sumu cca.1,2 mld. eur. Vyplýva to z Programu stability 2012 - 2015, ktorý obsahuje porovnanie potreby fiškálnych opatrení oproti no policy change ako aj východiskám. Výrok obsahuje pravdivé údaje.", "analysis_paragraphs": ["SR má záväzok znížiť do konca roka 2013 úroveň deficitu pod 3 %, čo predstavuje sumu cca.1,2 mld. eur. Vyplýva to z Programu stability 2012 - 2015, ktorý obsahuje porovnanie potreby fiškálnych opatrení oproti no policy change ako aj východiskám. Výrok obsahuje pravdivé údaje."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Program stability Slovenskej republiky na roky 2012 až 2015", "oznámil"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=120&documentId=7273", "http://ekonomika.sme.sk/c/6337966/kazimir-deficit-znizime-najma-cez-vyssie-dane-a-poplatky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:20.827150+00:00"}
{"id": "47641", "numeric_id": 47641, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47641", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Napríklad viete o tom, dnes máme, myslím, že 28 000 akútnych lôžok a pred covidom sme využívali iba 60 %, 40 % akútnych lôžok nebolo vôbec že využívaných, ale platíme ich.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku je v roku 2021 k dispozícií 27 000 akútnych lôžok . Podľa informácií zverejnených v Záverečnej správe revízie výdavkov na zdravotníctvo z roku 2016 sa na Slovensku v čase analýzy priemerne využívalo 68,9 percent lôžok akútnej starostlivosti. V krajinách OECD je priemerná obsadenosť 76,4 percent (str.31). Napriek tomu, že zvyšok lôžok nebol efektívne využitý, platby za tieto lôžka boli uhrádzané. Podľa expertných odhadov Ministerstva zdravotníctva ročné predstavujú náklady - a teda i možné ročné úspory - na jedno lôžko sumu 1750 eur. Slovensko zároveň disponuje väčším počtom lôžok na pacientov ako je priemer krajín OECD. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na priznanú pochybnosť ( „ myslím”) ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku je v roku 2021 k dispozícií 27 000 akútnych lôžok . Podľa informácií zverejnených v Záverečnej správe revízie výdavkov na zdravotníctvo z roku 2016 sa na Slovensku v čase analýzy priemerne využívalo 68,9 percent lôžok akútnej starostlivosti. V krajinách OECD je priemerná obsadenosť 76,4 percent (str.31). Napriek tomu, že zvyšok lôžok nebol efektívne využitý, platby za tieto lôžka boli uhrádzané. Podľa expertných odhadov Ministerstva zdravotníctva ročné predstavujú náklady - a teda i možné ročné úspory - na jedno lôžko sumu 1750 eur. Slovensko zároveň disponuje väčším počtom lôžok na pacientov ako je priemer krajín OECD. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na priznanú pochybnosť ( „ myslím”) ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["lôžok", "využívalo", "náklady", "väčším"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/896180/asociacia-nemocnic-nepodpori-v-ramci-optimalizacie-siete-nemocnic-rusenie-akutnych-lozok/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Finalna-sprava_revizia_ZDRAVOTNICTVO.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Finalna-sprava_revizia_ZDRAVOTNICTVO.pdf", "https://www.vzbb.sk/sk/podujatia/2014/nhp_slovakia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:36.021160+00:00"}
{"id": "vr30349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30349", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Keď sme sa s nimi porozprávali o tom, ako budú fungovať transformované nemocnice, sestry (zdravotné pozn.) pochopili, že je to v ich prospech.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) nebola k transformácii nemocníc naklonená. Obavy z tohto procesu sa prezezentovali aj na s tretnut í s ministrom v apríli 2011: „Pán minister sa snažil priblížiť situáciu v rezorte, ktorá nám je všeobecne známa. Nič nové sme sa nedozvedeli,“ povedala pre média prezidentka Komory Mária Lévyová.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) nebola k transformácii nemocníc naklonená. Obavy z tohto procesu sa prezezentovali aj na s tretnut í s ministrom v apríli 2011: „Pán minister sa snažil priblížiť situáciu v rezorte, ktorá nám je všeobecne známa. Nič nové sme sa nedozvedeli,“ povedala pre média prezidentka Komory Mária Lévyová."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["tretnut", "zvýšenie miezd"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/Zdravotne-sestry-sa-od-ministra-nic-nove-nedozvedeli/141041", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/vlada-schvalila-sestram-vyssie-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:20.550163+00:00"}
{"id": "48096", "numeric_id": 48096, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48096", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zobral som si úver z banky (to je to, čo Fico & spol. ani netušia, čo je), založil som dva byty, ktoré vlastním roky rokúce.", "statement_date": "2022-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa svojho majetkového priznania za rok 2020 (podané k 30. aprílu 2021) vlastní Richard Sulík tri byty v Bratislave, dom v Zlatých Moravciach a auto značky BMW z roku 2014. Dva byty v Starom Meste sú podľa katastrálneho portálu založené ako záruka na úver v banke. Pred voľbami v roku 2020 vyplnil aj rozšírené majetkové priznanie pre Transparency International Slovensko (TIS), kde uviedol hodnotu bytov, aj auta – kúpil ho za 55 000 eur, odhadovaná hodnota 30. 10. 2019 bola 30 eur. Pred voľbami dal TIS k dispozícii aj daňové priznania za roky 2016, 2017 a 2018, urobil tak ako jeden z troch volebných lídrov 13 strán, ktoré TIS monitorovala. V majetkových priznaniach za roky 2019 a 2020 figuruje aj položka „OBCHODNÝ PODIEL V SPOLOČNOSTI, podiel: ⅓“, respektíve „PODIEL VO FIRME, podiel: ⅓“, o ktorej Sulík tvrdí , že zodpovedá medializovanému ranču v Austrálii.\n\nPlus 7 dní informuje o tom, že podľa inzerátu, na ktorý Sulík pravdepodobne reagoval, mal hodnotu 1 milión 250 tisíc dolárov (približne 800 tisíc eur). Ranč vlastní firma Indigo floats and trailers Pty Ltd, ktorú spolu so Sulíkom vlastnia Lucia Galovičová a David William Dobson.", "analysis_paragraphs": ["Podľa svojho majetkového priznania za rok 2020 (podané k 30. aprílu 2021) vlastní Richard Sulík tri byty v Bratislave, dom v Zlatých Moravciach a auto značky BMW z roku 2014. Dva byty v Starom Meste sú podľa katastrálneho portálu založené ako záruka na úver v banke. Pred voľbami v roku 2020 vyplnil aj rozšírené majetkové priznanie pre Transparency International Slovensko (TIS), kde uviedol hodnotu bytov, aj auta – kúpil ho za 55 000 eur, odhadovaná hodnota 30. 10. 2019 bola 30 eur. Pred voľbami dal TIS k dispozícii aj daňové priznania za roky 2016, 2017 a 2018, urobil tak ako jeden z troch volebných lídrov 13 strán, ktoré TIS monitorovala. V majetkových priznaniach za roky 2019 a 2020 figuruje aj položka „OBCHODNÝ PODIEL V SPOLOČNOSTI, podiel: ⅓“, respektíve „PODIEL VO FIRME, podiel: ⅓“, o ktorej Sulík tvrdí , že zodpovedá medializovanému ranču v Austrálii.", "Plus 7 dní informuje o tom, že podľa inzerátu, na ktorý Sulík pravdepodobne reagoval, mal hodnotu 1 milión 250 tisíc dolárov (približne 800 tisíc eur). Ranč vlastní firma Indigo floats and trailers Pty Ltd, ktorú spolu so Sulíkom vlastnia Lucia Galovičová a David William Dobson."], "analysis_date": "2022-01-26", "analysis_sources": {"text": ["majetkového priznania", "katastrálneho portálu", "rozšírené majetkové priznanie", "daňové priznania", "tvrdí", "Plus 7 dní"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=SuliRich", "https://www.katasterportal.sk/", "https://volby.transparency.sk/parlament2020/wp-content/uploads/sites/9/2019/11/Majetkove_priznanie_Richard_Sulik.pdf", "https://volby.transparency.sk/parlament2020/majetkove-priznania/sas/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ch66glk/sulik-ranc-priznava-no-skryva-ho-pod-firmou-majetkove-priznania-by-sa-mali-menit/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-ho-prve-fotky-sulikovho-ranca-australii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:09.673610+00:00"}
{"id": "vr29917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29917", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A to (kritika Grékov či Talianov za postupy v otázke migrantov, pozn.) sa ani dnes v tom dokumente , o ktorom sme sa bavili a ktorý bude vlastne zajtra na programe tej rady, sa nenachádza.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister Kaliňák sa v danom výroku odvoláva na legislatívne dokumenty Európskeho programu migrácie, ktoré boli vydané v dvoch balíčkoch navrhujúcich jednotlivé nástroje riešení súčasnej krízy. Je pravdou, že ani v jednom z týchto dokumentov sa nenachádza priama kritika Grécka či Talianska za ich postupy vrámci danej situácie, avšak vzhľadom na to, že tieto dokumenty neslúžia na vyhodnotenie či analyzovanie predošlých postpov, ale na efektívne riešenie súčasnej situácie, výrok označujeme za zavádzajúci. Balíčky Európskeho programu migrácie boli vydané v jednotlivých krokoch, prvý 27.5. a druhý 9.9. roku 2015. Zahŕňajú v sebe dokumenty typu: Pokyny pre odoberanie odtlačkov prstov, Trustový fond pre Afriku, Príručka návratu,Európsky zoznam \"bezpečných krajín\", apod. Tieto dokumenty majú slúžiť \"ako odpoveď na potrebu promptného a rozhodného konania, ktoré by reagovalo na ľudskú tragédiu v celej oblasti Stredozemia (...). Táto promptná odpoveď musí taktiež slúžiť ako podklad pre riešenie akejkoľvek prípadnej krízy v budnúcnosti EÚ, nech už by sa pod tlakom ocitla ktorákoľvek jej hranica od východu na západ i od severu na juh.\" ( .pdf , p.3) Všetky tieto dokumenty sa zaoberajú budúcim prospektom únie a tým, ako bude zvládať súčasnú no i akúkoľvek ďalšiu potenciálnu vlnu immigrácie. Ich úlohou nie je kritizovať, analyzovať či vyhodnocovať minulé postupy, no navrhovať nové a efektívne riešenia. Akákoľvek priama kritika toho ako Grécko, Taliansko či ktorýkoľvek iný členský štát (ne)zvládali immigračnú vlnu v minulosti teda nemá v týchto dokumentoch miesto. Výrok preto označujeme za zavádzajúci.i. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Kaliňák sa v danom výroku odvoláva na legislatívne dokumenty Európskeho programu migrácie, ktoré boli vydané v dvoch balíčkoch navrhujúcich jednotlivé nástroje riešení súčasnej krízy. Je pravdou, že ani v jednom z týchto dokumentov sa nenachádza priama kritika Grécka či Talianska za ich postupy vrámci danej situácie, avšak vzhľadom na to, že tieto dokumenty neslúžia na vyhodnotenie či analyzovanie predošlých postpov, ale na efektívne riešenie súčasnej situácie, výrok označujeme za zavádzajúci. Balíčky Európskeho programu migrácie boli vydané v jednotlivých krokoch, prvý 27.5. a druhý 9.9. roku 2015. Zahŕňajú v sebe dokumenty typu: Pokyny pre odoberanie odtlačkov prstov, Trustový fond pre Afriku, Príručka návratu,Európsky zoznam \"bezpečných krajín\", apod. Tieto dokumenty majú slúžiť \"ako odpoveď na potrebu promptného a rozhodného konania, ktoré by reagovalo na ľudskú tragédiu v celej oblasti Stredozemia (...). Táto promptná odpoveď musí taktiež slúžiť ako podklad pre riešenie akejkoľvek prípadnej krízy v budnúcnosti EÚ, nech už by sa pod tlakom ocitla ktorákoľvek jej hranica od východu na západ i od severu na juh.\" ( .pdf , p.3) Všetky tieto dokumenty sa zaoberajú budúcim prospektom únie a tým, ako bude zvládať súčasnú no i akúkoľvek ďalšiu potenciálnu vlnu immigrácie. Ich úlohou nie je kritizovať, analyzovať či vyhodnocovať minulé postupy, no navrhovať nové a efektívne riešenia. Akákoľvek priama kritika toho ako Grécko, Taliansko či ktorýkoľvek iný členský štát (ne)zvládali immigračnú vlnu v minulosti teda nemá v týchto dokumentoch miesto. Výrok preto označujeme za zavádzajúci.i. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho programu migrácie", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:51.180164+00:00"}
{"id": "vr32338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32338", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Ale pri plate 400, 500 eur, čo je najčastejší plat na Slovensku.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) sa v platovom pásme od 400,01 do 500 eur v hrubom nachádza 12,1 % zamestnaných. Fico hovorí o plate 400 a 500 euro ako najbežnejšom, preto berieme toto platové pásmo ako smerodajné pre naše porovnanie. Podľa tej istej analýzy je najčastejšie platové pásmo 600,01 do 700 eur, v ktorom sa nachádza 12,7 % zamestnaných na Slovensku. Nie je preto pravda, že plat 400, 500 eur je najbežnejší na Slovensku, najbežnejším platom je plat 600- 700 eur a poberá ho 0,6 p.b. viac zamestnancov ako mzdový interval 400-500 eur.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) sa v platovom pásme od 400,01 do 500 eur v hrubom nachádza 12,1 % zamestnaných. Fico hovorí o plate 400 a 500 euro ako najbežnejšom, preto berieme toto platové pásmo ako smerodajné pre naše porovnanie. Podľa tej istej analýzy je najčastejšie platové pásmo 600,01 do 700 eur, v ktorom sa nachádza 12,7 % zamestnaných na Slovensku. Nie je preto pravda, že plat 400, 500 eur je najbežnejší na Slovensku, najbežnejším platom je plat 600- 700 eur a poberá ho 0,6 p.b. viac zamestnancov ako mzdový interval 400-500 eur."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:51.427028+00:00"}
{"id": "vr15371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15371", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Učitelia sú kategória zamestnancov, ktorým boli najviac zvýšené platy zo všetkých.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky premiéra Fica už Demagog.SK overoval niekoľkokrát. Fico má zrejme na mysli platy vo verejnej správe v minulom volebnom období, čiže od roku 2012, kedy nárast priemernej mzdy učiteľov bol spomedzi zamestnancov verejného sektoru skutočne najvyšší. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Podľa tabuľky, ktorú Demagog.SK spracoval na základe údajov z Rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 , plat učiteľov sa v roku 2015 zvýšil o 10,18 % oproti roku 2012. Významné platové zmeny zaznamenali aj iní štátni zamestnanci, napríklad colníci (9,55 %) či verejná služba (8,55 %). Naopak prihoršili si vojaci a sudcovia. Napriek tomu však priemerné platy učiteľov v období 2012-2015 ostali druhé najnižšie v porovnaní s ostatnými kategóriami. Kým v roku 2012 priemerný plat učiteľov činil 797,82 eur, v 2015 sa zvýšil na 879 eur. Najlepšie zarábajúcimi v roku 2012 aj 2015 boli ústavní činitelia, sudcovia a prokurátori s priemernou mzdou siahajúcou nad 3000 eur. Na druhej strane najhoršie zarábajúcich predstavujú zamestnanci verejnej služby, ktorých mzda sa zvýšila z 733,46 eur na 796,20 eur. Hospodárske noviny sa k platovej otázke učiteľov vyjadrili: \"Priemerný plat učiteľa predstavuje na Slovensku iba 40 percent z priemerného príjmu všetkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí u nás. V porovnaní s priemerom OECD je to menej ako polovica.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky premiéra Fica už Demagog.SK overoval niekoľkokrát. Fico má zrejme na mysli platy vo verejnej správe v minulom volebnom období, čiže od roku 2012, kedy nárast priemernej mzdy učiteľov bol spomedzi zamestnancov verejného sektoru skutočne najvyšší. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Podľa tabuľky, ktorú Demagog.SK spracoval na základe údajov z Rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 , plat učiteľov sa v roku 2015 zvýšil o 10,18 % oproti roku 2012. Významné platové zmeny zaznamenali aj iní štátni zamestnanci, napríklad colníci (9,55 %) či verejná služba (8,55 %). Naopak prihoršili si vojaci a sudcovia. Napriek tomu však priemerné platy učiteľov v období 2012-2015 ostali druhé najnižšie v porovnaní s ostatnými kategóriami. Kým v roku 2012 priemerný plat učiteľov činil 797,82 eur, v 2015 sa zvýšil na 879 eur. Najlepšie zarábajúcimi v roku 2012 aj 2015 boli ústavní činitelia, sudcovia a prokurátori s priemernou mzdou siahajúcou nad 3000 eur. Na druhej strane najhoršie zarábajúcich predstavujú zamestnanci verejnej služby, ktorých mzda sa zvýšila z 733,46 eur na 796,20 eur. Hospodárske noviny sa k platovej otázke učiteľov vyjadrili: \"Priemerný plat učiteľa predstavuje na Slovensku iba 40 percent z priemerného príjmu všetkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí u nás. V porovnaní s priemerom OECD je to menej ako polovica.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Podobné výroky", "Rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=12&page=2", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/587559-pravda-o-platoch-nasich-ucitelov-velky-prehlad-odhalil-ako-zle-su-na-tom-v-skutocnosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:30.229061+00:00"}
{"id": "vr36499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36499", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Napríklad určite považujem za príspevok sociálnej politike aj to, keď sa vláda snaží aktívne nejakým spôsobom držať ceny energií na nejakej znesiteľnej úrovni. Tak tiež si to možno ľudia a to teraz nebudem hovoriť tie čísla, aby som nebol obvinený, že nehovorím fakty, ale ľudia si snáď pamätajú, aké boli ceny energií pred nami a akú politiku v tomto napríklad robíme my.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Maďarič, podobne ako Fico , neberie do úvahy širšie súvislosti pri určovaní cien. Tie sú síce oproti cenám pri nástupe vlády nižšie, ceny všetkých energetických komodít na svetových trhoch zažili počas krízy prudký pokles. Je preto ťažké nájsť súvislosť medzi vládnou politikou a cenami energií.", "analysis_paragraphs": ["Maďarič, podobne ako Fico , neberie do úvahy širšie súvislosti pri určovaní cien. Tie sú síce oproti cenám pri nástupe vlády nižšie, ceny všetkých energetických komodít na svetových trhoch zažili počas krízy prudký pokles. Je preto ťažké nájsť súvislosť medzi vládnou politikou a cenami energií."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["podobne ako Fico"], "url": ["http://demagog.sk/2010/03/fico-sam-v-politike-14-03-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:20.081702+00:00"}
{"id": "vr36114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36114", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja tu mám jedno uznesenie zo 6.9.2006, Uznesenie č. 61, ktorým sa NR SR uzniesla na tom, že guvernéra NB Slovenska bude kreovať verejne. Všetci poslanci za Smer-SD, všetci do jedného za, všetci poslanci za SNS, všetci do jedného za, aj samozrejme súčasní koaliční poslanci. NR SR sa rozhodla, že túto funkciu bude kreovať verejne.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo SMERU-SD hlasovalo za uznesenie všetkých 46 prítomných poslancov. z SNS hlasovalo za uznesenie 17 poslancov.. z ĽS-HZDS hlasovalo za uznesenie 13 poslancov. z KDH hlasovalo za uznesenie 14 poslancov. z SDKÚ-DS hlasovalo za uznesenie 27 poslancov. z SMK hlasovalo za uznesenie 19 poslancov. Summa summarum zo 136 hlasujúcich hlasovalo za uznesenie 136 . Neprítomní boli napr. Radičová, Dzurinda, Janiš, Pado (všetci z SDKÚ-DS), Mamojka, Galis, Vaľová, Angyalová (všetci zo SMERU-SD), Belousovová, Slota, Kotian (všetci z SNS). Uznesenie sa týkalo volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, pričom článok 3. znie: „Návrh vlády na vymenovanie guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska prezidentom Slovenskej republiky schvaľuje národná rada svojím uznesením, pričom o návrhu sa hlasuje verejne.“ Uznesenie špecifikuje spôsob voľby jednotlivých funkcií, podávanie a sťahovanie návrhov, spôsob počítania hlasov a pod.", "analysis_paragraphs": ["Zo SMERU-SD hlasovalo za uznesenie všetkých 46 prítomných poslancov. z SNS hlasovalo za uznesenie 17 poslancov.. z ĽS-HZDS hlasovalo za uznesenie 13 poslancov. z KDH hlasovalo za uznesenie 14 poslancov. z SDKÚ-DS hlasovalo za uznesenie 27 poslancov. z SMK hlasovalo za uznesenie 19 poslancov. Summa summarum zo 136 hlasujúcich hlasovalo za uznesenie 136 . Neprítomní boli napr. Radičová, Dzurinda, Janiš, Pado (všetci z SDKÚ-DS), Mamojka, Galis, Vaľová, Angyalová (všetci zo SMERU-SD), Belousovová, Slota, Kotian (všetci z SNS). Uznesenie sa týkalo volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, pričom článok 3. znie: „Návrh vlády na vymenovanie guvernéra a viceguvernérov Národnej banky Slovenska prezidentom Slovenskej republiky schvaľuje národná rada svojím uznesením, pričom o návrhu sa hlasuje verejne.“ Uznesenie špecifikuje spôsob voľby jednotlivých funkcií, podávanie a sťahovanie návrhov, spôsob počítania hlasov a pod."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie 136", "Uznesenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19734", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=4442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:34.696273+00:00"}
{"id": "43161", "numeric_id": 43161, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43161", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "...aj tá volebná účasť, ktorá dnes je, našťastie vyššia ako v minulých voľbách...", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebná účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho Parlamentu bola skutočne najvyššia za posledných 20 rokov, v prípade Slovenska zatiaľ najvyššia vôbec. V celej EÚ vo voľbách svoj hlas odovzdalo 50.82 % a na Slovensku 22.74 % oprávnených voličov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Slovensko však aj napriek týmto výsledkom dosiahlo opäť najnižšiu volebnú účasť spomedzi všetkých členských štátov. Volebná účasť v EÚ od prvých eurovolieb v roku 1979 postupne klesala, v tohtoročných voľbách dosiahla najvyššiu hodnotu od roku 1999. Slovensko sa od vstupu do EÚ zatiaľ zúčastnilo štyroch volieb do európskeho parlamentu, a to v roku 2004 (volebná účasť 16.97 %), 2009 (19.64 %), 2014 (13.05 %) a 2019 (22.74 %).", "analysis_paragraphs": ["Volebná účasť v tohtoročných voľbách do Európskeho Parlamentu bola skutočne najvyššia za posledných 20 rokov, v prípade Slovenska zatiaľ najvyššia vôbec. V celej EÚ vo voľbách svoj hlas odovzdalo 50.82 % a na Slovensku 22.74 % oprávnených voličov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Slovensko však aj napriek týmto výsledkom dosiahlo opäť najnižšiu volebnú účasť spomedzi všetkých členských štátov. Volebná účasť v EÚ od prvých eurovolieb v roku 1979 postupne klesala, v tohtoročných voľbách dosiahla najvyššiu hodnotu od roku 1999. Slovensko sa od vstupu do EÚ zatiaľ zúčastnilo štyroch volieb do európskeho parlamentu, a to v roku 2004 (volebná účasť 16.97 %), 2009 (19.64 %), 2014 (13.05 %) a 2019 (22.74 %)."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["50.82 %", "22.74 %", "najnižšiu"], "url": ["https://www.euronews.com/2019/05/27/voter-turnout-rises-for-first-time-ever-in-eu-elections-breaking-50", "https://svet.sme.sk/c/22130418/eurovolby-2019-slovensko-malo-najnizsiu-ucast.html", "https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2019/clanok/513632-na-slovensku-bola-spomedzi-krajin-eu-opat-najnizsia-volebna-ucast/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:07.085432+00:00"}
{"id": "42078", "numeric_id": 42078, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42078", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...ja som nebol vyjednávať so žiadnou politickou stranou, nebol som sa uchádzať o podporu. (...) Podporilo ma OKS, OKS je strana, ktorá nesie nejakým spôsobom odkaz novembra od začiatku až teraz.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "František Mikloško od začiatku kandiduje ako nezávislý kandidát. Oficiálnu podporu mu prejavila iba mimoparlamentná strana OKS . Chvíľu sa hovorilo aj o podpore od KDH, ktorej sa František Mikloško nebránil, no oficiálne o ňu nepožiadal. To, či Mikloško vyjednával s niektorou z politických strán alebo nie, však nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predseda KDH Alojz Hlina chcel uskutočniť tzv. primárky medzi ním a Veronikou Remišovou, na základe ktorých by sa KDH rozhodlo, koho z nich bude podporovať avšak tento zámer František Mikloško odmietol. Zároveň však priznal, že mu osobnú podporu vyjadrili niektorí členovia KDH. Strana OKS sa od svojho založenia hlásila k odkazu novembra 89 . Organizuje taktiež pravidelné pripomienkové akcie novembra 89. Hovorkyňa Františka Mikloško sa vyjadrila nasledovne: “ František Mikloško ide do prezidentských volieb ako občiansky kandidát. Pokiaľ sa však niektorá z parlamentných či mimoparlamentných strán stotožní s jeho víziou slušného Slovenska a navrhne mu podporu, prijme ju. ”", "analysis_paragraphs": ["František Mikloško od začiatku kandiduje ako nezávislý kandidát. Oficiálnu podporu mu prejavila iba mimoparlamentná strana OKS . Chvíľu sa hovorilo aj o podpore od KDH, ktorej sa František Mikloško nebránil, no oficiálne o ňu nepožiadal. To, či Mikloško vyjednával s niektorou z politických strán alebo nie, však nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predseda KDH Alojz Hlina chcel uskutočniť tzv. primárky medzi ním a Veronikou Remišovou, na základe ktorých by sa KDH rozhodlo, koho z nich bude podporovať avšak tento zámer František Mikloško odmietol. Zároveň však priznal, že mu osobnú podporu vyjadrili niektorí členovia KDH. Strana OKS sa od svojho založenia hlásila k odkazu novembra 89 . Organizuje taktiež pravidelné pripomienkové akcie novembra 89. Hovorkyňa Františka Mikloško sa vyjadrila nasledovne: “ František Mikloško ide do prezidentských volieb ako občiansky kandidát. Pokiaľ sa však niektorá z parlamentných či mimoparlamentných strán stotožní s jeho víziou slušného Slovenska a navrhne mu podporu, prijme ju. ”"], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["OKS", "primárky", "hlásila k odkazu novembra 89", "vyjadrila"], "url": ["http://oks.sk/oks-podporuje-frantiska-mikloska/", "https://slovensko.hnonline.sk/1860097-kdh-nepostavi-vlastneho-kandidata-na-prezidenta-hrozi-sociologicky-znicujuca-situacia-varuje-hlina", "http://oks.sk/category/nov-89/", "https://domov.sme.sk/c/20869149/miklosko-sa-nebrani-podpore-stran-v-boji-o-prezidenta.html#ixzz5ePreYDEu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:27.719814+00:00"}
{"id": "vr32736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32736", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Prvá vláda Roberta Fica navýšila 24 % do mzdy učiteľov, pedagogických zamestnancov a dokonca aj nepedagogickým zamestnancom v tomto období. (2006-2010 pozn.)", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko čísla ktoré uvádza sú veľmi blízke našim vlastným prepočtom. Nasledujúci graf ukazuje vývoj priemerných platov učiteľov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve SR. Tieto údaje sme čerpali z časových radov za roky 2005-2009 a 2009-2011 (.xls), ktoré vypracoval Ústav informácií a prognóz školstva . Údaje z rokov 2006-2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1€ = 30,126 SKK. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca v regionálnom školstve SR v roku 2006 a 2010 zodpovedá tvrdeniu ministra Čaploviča (presne o 24,73 %). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko čísla ktoré uvádza sú veľmi blízke našim vlastným prepočtom. Nasledujúci graf ukazuje vývoj priemerných platov učiteľov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve SR. Tieto údaje sme čerpali z časových radov za roky 2005-2009 a 2009-2011 (.xls), ktoré vypracoval Ústav informácií a prognóz školstva . Údaje z rokov 2006-2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1€ = 30,126 SKK. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca v regionálnom školstve SR v roku 2006 a 2010 zodpovedá tvrdeniu ministra Čaploviča (presne o 24,73 %). Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["2005-2009", "2009-2011", "Ústav informácií a prognóz školstva"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:39.985804+00:00"}
{"id": "vr29156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29156", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som v poslednom čase zaregistroval napríklad aj to, že keď má jedinec-homosexuál orientáciu biologické dieťa, tak ten jeho partner nemôže nič dediť, pretože to dieťa je neopomenuteľný dedič.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že dieťa je neopomenuteľný dedič a maloleté dieťa má zo zákona nárok na celé dedičstvo. Môže však nastať situácia, že v čase smrti rodiča je dieťa už plnoleté. Zo zákona má opäť právo na celé dedičstvo, ak však rodič pred smrťou spíše závet, plnoletému dieťaťu vtedy patrí aspoň polovica jeho podielu, zvyšnú časť môže odkázať svojmu partnerovi/-ke. Keďže ale Lipšic o závetoch vo svojom výroku nič nehovorí, tak výrok hodnotíme ako pravdivý s túto skutočnosť dopĺňame pre úplnosť.\n\nDedičské konanie upravuje Občiansky zákonník . Podľa § 461 je možné dediť zo zákona, zo závetu alebo z oboch dôvodov.\n\nV prípade, že rodič dieťaťa nespísal závet a žije s homo- či heterosexuálnym partnerom/-kou, jediným dedičom je jeho dieťa, pretože podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/-ka, každý rovnakým dielom. Ako pre etrend.sk vysvetľuje K. Lešková, advokátska koncipientka, rovnaké dedičské práva sa vzťahujú na biologické dieťa, a to aj nemanželské, ale aj na osvojené (adoptované) dieťa.\n\nAk by tento rodič, žijúci s homo- či heterosexuálnym partnerom/-kou, spísal závet, do ktorého by zahrnul aj svojho partnera/-ku, musí sa dodržať § 479, podľa ktorého sa maloletému potomkovi musí dostať toľko, koľko mu patrí zo zákona, čiže pri jednom dieťati ide o celé dedičstvo. V prípade, že je potomok v čase smrti rodiča už plnoletý, patrí mu aspoň polovica toho, čo mu náleží ako zákonný nárok. Zvyšnú časť dedičstva môže poručiteľ v závete odkázať svojmu partnerovi/-ke. V prípade viacerých detí by sa postupovalo rovnako: maloletým deťom pripadá celé dedičstvo, delia sa rovnakým dielom. Plnoleté deti by zo zákona mali nárok na celé dedičstvo, delia sa rovnakým dielom, v prípade závetu dedia aspoň polovicu svojho podielu.\n\nNotár Jozef Gimberský pre peniaze.pravda.sk : \"Pri písaní závetu má maximálnu slobodu ten, kto nemá potomkov. „Majetok môže odkázať komukoľvek. Môže opomenúť manžela, rodičov, súrodencov a kohokoľvek ďalšieho.“ Iné je, ak poručiteľ, ktorý sa rozhodne pre závet, má nejakých potomkov. „Tí patria medzi neopomenuteľných dedičov a závetca musí na to pamätať pri vyhotovení závetu,“ vraví ďalej Gimerský. „ Závet je totiž neplatný v tej časti, v ktorej nepamätá pri delení majetku na svojich potomkov, pričom maloletý potomok musí dostať celý svoj diel a plnoletý aspoň polovicu toho, čo mu patrí. Trestom za nedodržanie tejto zásady je neplatnosť celého závetu alebo jeho časti.“ Závet by bol neplatný aj v prípade, že závetca už manželku nemá, má len maloletého potomka a vyhotoví závet, v ktorom odkáže čo i len časť majetku inému .\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že dieťa je neopomenuteľný dedič a maloleté dieťa má zo zákona nárok na celé dedičstvo. Môže však nastať situácia, že v čase smrti rodiča je dieťa už plnoleté. Zo zákona má opäť právo na celé dedičstvo, ak však rodič pred smrťou spíše závet, plnoletému dieťaťu vtedy patrí aspoň polovica jeho podielu, zvyšnú časť môže odkázať svojmu partnerovi/-ke. Keďže ale Lipšic o závetoch vo svojom výroku nič nehovorí, tak výrok hodnotíme ako pravdivý s túto skutočnosť dopĺňame pre úplnosť.", "Dedičské konanie upravuje Občiansky zákonník . Podľa § 461 je možné dediť zo zákona, zo závetu alebo z oboch dôvodov.", "V prípade, že rodič dieťaťa nespísal závet a žije s homo- či heterosexuálnym partnerom/-kou, jediným dedičom je jeho dieťa, pretože podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel/-ka, každý rovnakým dielom. Ako pre etrend.sk vysvetľuje K. Lešková, advokátska koncipientka, rovnaké dedičské práva sa vzťahujú na biologické dieťa, a to aj nemanželské, ale aj na osvojené (adoptované) dieťa.", "Ak by tento rodič, žijúci s homo- či heterosexuálnym partnerom/-kou, spísal závet, do ktorého by zahrnul aj svojho partnera/-ku, musí sa dodržať § 479, podľa ktorého sa maloletému potomkovi musí dostať toľko, koľko mu patrí zo zákona, čiže pri jednom dieťati ide o celé dedičstvo. V prípade, že je potomok v čase smrti rodiča už plnoletý, patrí mu aspoň polovica toho, čo mu náleží ako zákonný nárok. Zvyšnú časť dedičstva môže poručiteľ v závete odkázať svojmu partnerovi/-ke. V prípade viacerých detí by sa postupovalo rovnako: maloletým deťom pripadá celé dedičstvo, delia sa rovnakým dielom. Plnoleté deti by zo zákona mali nárok na celé dedičstvo, delia sa rovnakým dielom, v prípade závetu dedia aspoň polovicu svojho podielu.", "Notár Jozef Gimberský pre peniaze.pravda.sk : \"Pri písaní závetu má maximálnu slobodu ten, kto nemá potomkov. „Majetok môže odkázať komukoľvek. Môže opomenúť manžela, rodičov, súrodencov a kohokoľvek ďalšieho.“ Iné je, ak poručiteľ, ktorý sa rozhodne pre závet, má nejakých potomkov. „Tí patria medzi neopomenuteľných dedičov a závetca musí na to pamätať pri vyhotovení závetu,“ vraví ďalej Gimerský. „ Závet je totiž neplatný v tej časti, v ktorej nepamätá pri delení majetku na svojich potomkov, pričom maloletý potomok musí dostať celý svoj diel a plnoletý aspoň polovicu toho, čo mu patrí. Trestom za nedodržanie tejto zásady je neplatnosť celého závetu alebo jeho časti.“ Závet by bol neplatný aj v prípade, že závetca už manželku nemá, má len maloletého potomka a vyhotoví závet, v ktorom odkáže čo i len časť majetku inému .\""], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Občiansky zákonník", "etrend.sk", "peniaze.pravda.sk"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#f4239081", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Február/zabudnuty-neopomenutelny-dedic.html", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/63752-male-deti-vydedit-nemozno-dospele-sa-mozu-sudit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:28.588694+00:00"}
{"id": "vr15444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15444", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "On (Robert Fico, pozn.) sa k tomu priznal, 2650 eur platí a hodnota toho nájmu je 7500 eur. Rozdiel je 5000 eur a to robí už 47. alebo 48. mesiac.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Premiér Fico sa do spomínaného bytu v komplexe Bonaparte nasťahoval v októbri 2012. Od októbra (vrátane) 2012 do októbra 2016 už uplynulo 49. mesiacov. Informácie o cenách bytov v komplexe Bonaparte nie sú verejne známe, premiér verejnosť informoval, že za prenájom platí 2 650 eur a za energie 200 eur. Matovičom uvádzaná cena 7500 eur pochádza ze jeho výpočtu na základe rozlohy bytu. Pravidovsť týchto údajov overiť nevieme. Podľa SME , premiér Fico mal za byt platiť za prenájom 2 650 eur, za energie ďalších 200 eur mesačne. K tejto sume sa premiér priznal a tvrdil, že vďaka manželkiným príjmom si môžu dovoliť prenajímať tento byt. Podľa niekoľkých realitných agentúr sa ceny za menšie byty v komplexe Bonaparte pohybujú nad cenou nájmu 3000 eur/mesiac ( 187 m2 - 3200 eur/mesiac , 281 m2 - 4600 eur/mesiac ). Server aktuality.sk priniesli odhad hovoriaci o cene minimálne 5000 eur mesačne za byt. V porovnaní s ostatnými menšími bytmi môže byť cena bytu premiéra Fica značne vyššia, keďže rolu nezohráva len rozloha bytu (v prípade Fica ide o byt s rozlohou 377 metrov štvorcových )a terasy (101,5 metrov štvorcových), ale aj fakt, že ide o strešný byt. Matovič sa o výške nájomného za byt premiéra Fica vyjadroval už miekoľkokrát. V júni denník Pravda priniesol informáciu, podľa ktorej poslanec Matovič prepočítal hodnotu nájmu podľa rozlohy bytu. V prípade, že by sa cena nájmu odvíjala len od rozlohy, pri sume približne 17 eur/m2 v prípade bytu s rozlohou 377 m2, by odhadovaná výška nájmu činila podľa uvedeného článku 6500 eur za mesiac. Matovič pri tom ešte rátal cenu energií vo výške 800 eur/mesiac. To by dokopy činilo 7200 eur/mesiac. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico sa do spomínaného bytu v komplexe Bonaparte nasťahoval v októbri 2012. Od októbra (vrátane) 2012 do októbra 2016 už uplynulo 49. mesiacov. Informácie o cenách bytov v komplexe Bonaparte nie sú verejne známe, premiér verejnosť informoval, že za prenájom platí 2 650 eur a za energie 200 eur. Matovičom uvádzaná cena 7500 eur pochádza ze jeho výpočtu na základe rozlohy bytu. Pravidovsť týchto údajov overiť nevieme. Podľa SME , premiér Fico mal za byt platiť za prenájom 2 650 eur, za energie ďalších 200 eur mesačne. K tejto sume sa premiér priznal a tvrdil, že vďaka manželkiným príjmom si môžu dovoliť prenajímať tento byt. Podľa niekoľkých realitných agentúr sa ceny za menšie byty v komplexe Bonaparte pohybujú nad cenou nájmu 3000 eur/mesiac ( 187 m2 - 3200 eur/mesiac , 281 m2 - 4600 eur/mesiac ). Server aktuality.sk priniesli odhad hovoriaci o cene minimálne 5000 eur mesačne za byt. V porovnaní s ostatnými menšími bytmi môže byť cena bytu premiéra Fica značne vyššia, keďže rolu nezohráva len rozloha bytu (v prípade Fica ide o byt s rozlohou 377 metrov štvorcových )a terasy (101,5 metrov štvorcových), ale aj fakt, že ide o strešný byt. Matovič sa o výške nájomného za byt premiéra Fica vyjadroval už miekoľkokrát. V júni denník Pravda priniesol informáciu, podľa ktorej poslanec Matovič prepočítal hodnotu nájmu podľa rozlohy bytu. V prípade, že by sa cena nájmu odvíjala len od rozlohy, pri sume približne 17 eur/m2 v prípade bytu s rozlohou 377 m2, by odhadovaná výška nájmu činila podľa uvedeného článku 6500 eur za mesiac. Matovič pri tom ešte rátal cenu energií vo výške 800 eur/mesiac. To by dokopy činilo 7200 eur/mesiac. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["SME", "187 m2 - 3200 eur/mesiac", "281 m2 - 4600 eur/mesiac", "aktuality.sk", "Pravda"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6565501/fico-pre-luxusny-byt-ukazal-prijmy-svojej-rodiny.html", "http://www.nehnutelnosti.sk/2485691/ponukame-na-prenajom-4-izbovy-byt-na-radvanskej-ulici-v-luxusnej-novostavbe-bonaparte", "http://www.nehnutelnosti.sk/2565190/bella-real-estate-ponuka-na-prenajom-luxusny-4izb-byt-v-novostavbe-bonaparte", "http://www.aktuality.sk/clanok/349854/kamaratska-sluzbicka-fico-byva-u-basternaka-podozrivo-lacno/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396514-matovic-hovori-o-uplatkoch-fico-o-nepricetnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:03.943635+00:00"}
{"id": "42332", "numeric_id": 42332, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42332", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...dnes doobeda sme prezentovali náš prieskum takisto od agentúry AKO. (...) kde je to už 0,8% s tým, že pán Mistrík je nad nami. Je to takisto, že 1% rozdiely medzi nami 3. (...) pán Harabin klesol okolo 12 celé niečo...", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dňoch 12-15.februára prebiehal prieskum agentúry AKO, ktorý potvrdil zníženie percentuálnych rozdielov medzi prvými tromi kandidátmi. Štefan Harabin sa umiestnil na štvrtom mieste s rozdielom 5,3 % na tretiu Zuzanu Čaputovú. Zuzana Čaputová s najväčšou pravdepodobnosťou chcela poukázať na zníženie na 12,1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa žiadosť Zuzany Čaputovej bol vykonaný prieskum agentúry AKO, ktorý prebiehal v dňoch 12-15.februára 2019. V prieskume bolo oslovených 800 voličov, pri čom 19,7 % opýtaných by volilo Maroša Šefčoviča. Následne 18,2 % oslovených uviedlo Roberta Mistríka a tretia by skončila Zuzana Čaputová s 17,4 %. O 5,3 % menej respondentov ako u Zuzany Čaputovej uviedlo, že by za prezidenta volilo Štefana Harabina (12,1 %). Z prieskumu vychádza, že rozdiel medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou je 0,8 %, zatiaľ čo s Marošom Šefčovičom 2,3 %. Robert Mistrík podľa prieskumu stráca na Maroša Šefčoviča 1,5 %.\n\nV prieskume agentúry AKO z decembra 2018 Zuzana Čaputová získala 6,6 %, pričom by sa umiestnila na ôsmom mieste. Najviac opýtaných by volilo Roberta Mistríka, ktorý získal 14,8 %, za ním nasledoval Štefan Harabin s 10 %. V prieskume ešte nebol zaevidovaný Maroš Šefčovič ako kandidát na prezidenta.", "analysis_paragraphs": ["V dňoch 12-15.februára prebiehal prieskum agentúry AKO, ktorý potvrdil zníženie percentuálnych rozdielov medzi prvými tromi kandidátmi. Štefan Harabin sa umiestnil na štvrtom mieste s rozdielom 5,3 % na tretiu Zuzanu Čaputovú. Zuzana Čaputová s najväčšou pravdepodobnosťou chcela poukázať na zníženie na 12,1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na žiadosť Zuzany Čaputovej bol vykonaný prieskum agentúry AKO, ktorý prebiehal v dňoch 12-15.februára 2019. V prieskume bolo oslovených 800 voličov, pri čom 19,7 % opýtaných by volilo Maroša Šefčoviča. Následne 18,2 % oslovených uviedlo Roberta Mistríka a tretia by skončila Zuzana Čaputová s 17,4 %. O 5,3 % menej respondentov ako u Zuzany Čaputovej uviedlo, že by za prezidenta volilo Štefana Harabina (12,1 %). Z prieskumu vychádza, že rozdiel medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou je 0,8 %, zatiaľ čo s Marošom Šefčovičom 2,3 %. Robert Mistrík podľa prieskumu stráca na Maroša Šefčoviča 1,5 %.", "V prieskume agentúry AKO z decembra 2018 Zuzana Čaputová získala 6,6 %, pričom by sa umiestnila na ôsmom mieste. Najviac opýtaných by volilo Roberta Mistríka, ktorý získal 14,8 %, za ním nasledoval Štefan Harabin s 10 %. V prieskume ešte nebol zaevidovaný Maroš Šefčovič ako kandidát na prezidenta."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "decembra"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1384531/?fbclid=IwAR1AR1AQeyZbQi6rzwwsaW1ZbhaOJOtnPyuub2Aj6-2-vV56yGAUUpENvWI&ref=tit", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2018/12/AKO_PREZIDENTSKE_PREFERENCIE_dec_2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:21.410055+00:00"}
{"id": "vr34781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34781", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Grécko sa ukázalo, že keď vstúpilo do eurozóny, tak potom sa prišlo na to, že vlastne vôbec nemalo byť akceptované, pretože vstúpilo na základne sfalšovaných údajov.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko bolo pri posielaní svojich údajov o ekonomike pred prijatím eura pomerne kreatívne, niečo podobné sa mohlo prihodiť aj minulý rok.", "analysis_paragraphs": ["Grécko bolo pri posielaní svojich údajov o ekonomike pred prijatím eura pomerne kreatívne, niečo podobné sa mohlo prihodiť aj minulý rok."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Grécko bolo", "niečo podobné"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/world/europe/greece-used-false-figures-for-euro-entry-547194.html", "http://euobserver.com/9/29258"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:23.321263+00:00"}
{"id": "vr14120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14120", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak hovoríte o Kežmarku predsa viete, že sme prijali osobitnú právnu normu, ktorá sa nazýva zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov bol prijatý 11. novembra 2015 a od 15. decembra 2015 nadobudol účinnosť. Vzťahovať sa má minimálne na okresy Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov bol prijatý 11. novembra 2015 a od 15. decembra 2015 nadobudol účinnosť. Vzťahovať sa má minimálne na okresy Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava a Sobrance. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["okresy", "Zákon", "Navrátilová", "webnoviny", "pravda", "atlas", "atlas.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/premier-novy-zakon-ma-pomoct-najmenej-rozvinutym-okresom/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/ktore-su-vlastne-najmenej-rozvinute-okresy-a-ktorym-ide-premier-fico-pomahat.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1011472-poslanci-schvalili-zakon-o-podpore-menej-rozvinutych-okresov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368370-navrh-zakona-o-podpore-najmenej-rozvinutych-okresov-ide-dalej/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/fico-chce-podporit-najmenej-rozvinute-okresy-prichadza-novym-zakonom.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/fico-chce-podporit-najmenej-rozvinute-okresy-prichadza-novym-zakonom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:15.098448+00:00"}
{"id": "vr32613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32613", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Mne sa veľmi páči táto agenda pána poslanca, lebo v rámci pripomienkového konania k materiálu, v ktorom toto (zisk zdravotných poisťovní pozn.) bolo uvedené, súkromné zdravotné poisťovne vôči týmto číslam vôbec nenamietali, napriek tomu, že námietok teda poslali spústu.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z.Zvolenská \"materiálom, v ktorom bol uvedené podmienky pre zisk zdravotných poisťovní\" myslí pravdepodobne novelu zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2007. Národná rada SR (NR SR) schválila 25. októbra 2007 kontroverzný vládny návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach. 26. 1. 2011 Ů stavný Súd rozhodol, že tento zákon je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctva n avrhovalo v zákone o zdravotných poisťovniach znížiť maximálnu výšku správneho fondu poisťovní zo súčasných 4 % z vybraného poistného na 3 %. Zároveň by mali zdravotné poisťovne kladný hospodársky výsledok použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov.\" i nformuje SITA . Euraktiv.sk, SITA, správa z 31:10:2007: \" Holandský akcionár ZP Dôvera, ktorý má aj menšinový podiel v poisťovni Apollo, spoločnosť HICEE, sa obrátil na advokátsku spoločnosť. ktorá poslala ministrom zdravotníctva a financií SR tzv. \"predarbitrážnu výzvu\". \"Zahraničný investor bude žalovať SR pred medzinárodným rozhodcovským súdom o náhradu škody vo výške 15 mld. Sk,\" uvádza sa vo výzve. Schválená právna úprava nepočíta s odškodnením investora, preto ju považuje zahraničný akcionár za vyvlastnenie a likvidáciu neštátnych zdravotných poisťovní. Zámer ochrániť svoje investície všetkými dostupnými prostriedkami vyjadrili aj ostatní akcionári - rakúsky akcionár poisťovne Apollo Eurambank a akcionár Európskej zdravotnej poisťovne MCH - Medical Care Holding Limited, informovala agentúra SITA.\" HPI : \" Ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo väčšinu zásadných pripomienok štátnych orgánov, poisťovní a profesijných organizácií k návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach. Na rokovanie vlády tak minister Ivan Valentovič predloží návrh s niekoľkými rozpormi, ktoré neodstránilo ani niekoľko rozporových konaní. Proti celkovému návrhu protestovali Asociácia súkromných lekárov, súkromné zdravotné poisťovne, Slovenská lekárska únia špecialistov, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ako aj predstavitelia verejnosti, ktorí podali hromadnú pripomienku. \"Navrhovaná zmena postavenia zdravotných poisťovní dramatickým spôsobom mení nastavenia systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku bez toho, aby riešila najvýraznejšie problémy v zdravotníctve,\" upozornila RÚZ.\" Z. Zvolenská teda nehovorí pravdu - predstavitelia súkromných ZP nielenže aktívne pripomienkovali návrh zákona, ale námietky mali aj voči časti o zisku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z.Zvolenská \"materiálom, v ktorom bol uvedené podmienky pre zisk zdravotných poisťovní\" myslí pravdepodobne novelu zákona o zdravotných poisťovniach z roku 2007. Národná rada SR (NR SR) schválila 25. októbra 2007 kontroverzný vládny návrh novely zákona o zdravotných poisťovniach. 26. 1. 2011 Ů stavný Súd rozhodol, že tento zákon je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctva n avrhovalo v zákone o zdravotných poisťovniach znížiť maximálnu výšku správneho fondu poisťovní zo súčasných 4 % z vybraného poistného na 3 %. Zároveň by mali zdravotné poisťovne kladný hospodársky výsledok použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov.\" i nformuje SITA . Euraktiv.sk, SITA, správa z 31:10:2007: \" Holandský akcionár ZP Dôvera, ktorý má aj menšinový podiel v poisťovni Apollo, spoločnosť HICEE, sa obrátil na advokátsku spoločnosť. ktorá poslala ministrom zdravotníctva a financií SR tzv. \"predarbitrážnu výzvu\". \"Zahraničný investor bude žalovať SR pred medzinárodným rozhodcovským súdom o náhradu škody vo výške 15 mld. Sk,\" uvádza sa vo výzve. Schválená právna úprava nepočíta s odškodnením investora, preto ju považuje zahraničný akcionár za vyvlastnenie a likvidáciu neštátnych zdravotných poisťovní. Zámer ochrániť svoje investície všetkými dostupnými prostriedkami vyjadrili aj ostatní akcionári - rakúsky akcionár poisťovne Apollo Eurambank a akcionár Európskej zdravotnej poisťovne MCH - Medical Care Holding Limited, informovala agentúra SITA.\" HPI : \" Ministerstvo zdravotníctva neakceptovalo väčšinu zásadných pripomienok štátnych orgánov, poisťovní a profesijných organizácií k návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach. Na rokovanie vlády tak minister Ivan Valentovič predloží návrh s niekoľkými rozpormi, ktoré neodstránilo ani niekoľko rozporových konaní. Proti celkovému návrhu protestovali Asociácia súkromných lekárov, súkromné zdravotné poisťovne, Slovenská lekárska únia špecialistov, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), ako aj predstavitelia verejnosti, ktorí podali hromadnú pripomienku. \"Navrhovaná zmena postavenia zdravotných poisťovní dramatickým spôsobom mení nastavenia systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku bez toho, aby riešila najvýraznejšie problémy v zdravotníctve,\" upozornila RÚZ.\" Z. Zvolenská teda nehovorí pravdu - predstavitelia súkromných ZP nielenže aktívne pripomienkovali návrh zákona, ale námietky mali aj voči časti o zisku. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["stavný Súd", "zákone o zdravotných poisťovniach", "SITA", "HPI"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=2152", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/1147/mz-sr-zakaz-zisku-znizenie-spravneho-fondu.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/1195/ministerstvo-neakceptovalo-vacsinu-pripomienok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:44.537638+00:00"}
{"id": "vr37984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37984", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Tak na jednej strane zaznelo, napríklad, aj to v médiách, minulý týždeň, že nemeckí podnikatelia sa chystajú prísť na Slovensko a vytvoriť desaťtisíce pracovných miest.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podla hnonline.sk by mali nemecké firmy poskytnút Slovákom tento rok 10 000 nových pracovných miest. \"Podla Halta máme v porovnaní s inými európskymi krajinami už dnes jeden z najatraktívnejších pracovných trhov. 'Novela Zákonníka práce na Slovensku bude ovela pružnejšia ako nemecké a rakúske pracovné právo, preto chcú investori smerovat svoju pozornost práve sem,' dodáva. Nové pracovné miesta by mali pribudnút najmä v priemysle, službách a energetike.\" V médiách sme našli zmienku o tom, že sa má vytvorit 10 000 a nie desattisíce pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Podla hnonline.sk by mali nemecké firmy poskytnút Slovákom tento rok 10 000 nových pracovných miest. \"Podla Halta máme v porovnaní s inými európskymi krajinami už dnes jeden z najatraktívnejších pracovných trhov. 'Novela Zákonníka práce na Slovensku bude ovela pružnejšia ako nemecké a rakúske pracovné právo, preto chcú investori smerovat svoju pozornost práve sem,' dodáva. Nové pracovné miesta by mali pribudnút najmä v priemysle, službách a energetike.\" V médiách sme našli zmienku o tom, že sa má vytvorit 10 000 a nie desattisíce pracovných miest."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51425430-investori-zabrali-na-mihalov-zakonnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:44.876729+00:00"}
{"id": "vr30141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30141", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Hovorili sme o našom dobrovoľnom príspevku prijať niektorých utečencov z tej kvóty 40 000, ktorí už niektorí možno na Slovensku sú, niektorí prídu, kde sme povedali, že 100, 200 sýrskych občanov na Slovensku prísť môže.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti sa v Európe hovorí o prerozdelení 160 000 utečencov, Pellegrini však referuje ešte k plánu z mája tohto roku. Vtedy predstavitelia vlády taktiež uviedli, že Slovensko by mohlo prijať 100 sýrskych občanov spomedzi uvedených 40 tisíc a ďalších 100 z táborov mimo EÚ. Slovensko sa už od začiatku krízy stavia proti povinným kvótam prerozdeľovania a hovorí, že takíto ľudia majú byť prijímaní na báze dobrovoľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa v Európe hovorí o prerozdelení 160 000 utečencov, Pellegrini však referuje ešte k plánu z mája tohto roku. Vtedy predstavitelia vlády taktiež uviedli, že Slovensko by mohlo prijať 100 sýrskych občanov spomedzi uvedených 40 tisíc a ďalších 100 z táborov mimo EÚ. Slovensko sa už od začiatku krízy stavia proti povinným kvótam prerozdeľovania a hovorí, že takíto ľudia majú byť prijímaní na báze dobrovoľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["160 000", "proti", "Európskej Agende o Migrácii", "našich stránkach"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm", "http://www.vlada.gov.sk/r-ficona-summite-eu-doslo-kvoli-trvalym-kvotam-k-retorickej-roztrzke/", "http://http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://http://www.demagog.sk/diskusie/542/?politik=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:45.173258+00:00"}
{"id": "vr37180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37180", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na ale prečo ju nedostali? Došlo k zmene vedenia. (pokutu, ochotnícke divadlo, pozn.)", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pán Bugár pravdepodobne mal na mysli výmenu na poste ministra kultúry po zmene vlády keď na post nastúpil Daniel Krajcer, ktorý sa viac krát vyjadril , že pokutu ochotníckemu divadlu Új Hajtás nechce udeliť. To, či zákon nebol uplatnený len kvôli tomu, nie je možné potvrdiť, už bývalé vedenie ministerstva uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku.", "analysis_paragraphs": ["Pán Bugár pravdepodobne mal na mysli výmenu na poste ministra kultúry po zmene vlády keď na post nastúpil Daniel Krajcer, ktorý sa viac krát vyjadril , že pokutu ochotníckemu divadlu Új Hajtás nechce udeliť. To, či zákon nebol uplatnený len kvôli tomu, nie je možné potvrdiť, už bývalé vedenie ministerstva uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "uviedlo"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-45680420-pokuta-pre-jazykovy-zakon-krajcer-je-proti", "http://www.sme.sk/c/5341358/divadelnici-z-klasova-tvrdia-ze-zakon-neporusili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:21.354502+00:00"}
{"id": "vr34912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34912", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...ja len hovorím, že keby neboli zastavili výstavbu diaľnic a mali by príjem 120 miliónov eur len z DPH-čky, len z tohto PPP projektu, tak možno by ľuďom nemuseli šiahať na rodinné prídavky. Ale to je vec prístupu pravice a  prístupu ľavice.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je jasné akým výpočtom prišiel Pavol Paška (rovnako ako Robert Fico pred takmer mesiacom ) k tomuto výpočtu, preto ponúkame náš alternatívny výpočet. Cena stavby mala byť 2,4 mld eur , z čoho by štát získal späť na DPH 456 mil eur. Stavebné firmy, plátcovia DPH, si túto sumu v nejakej miere môžu nárokovať na DPH, ktoré zaplatili nákupom vstupných materiálov. Na to aby štát získal Ficom avizovaných 120 miliónov eur by museli stavebné firmy zaplatiť DPH za nákup materiálov 336 mil eur, ktoré by si následne žiadali od štátu späť. To znamená, že zo sumy 2,4 mld eur by vynaložili na materiál 1,768 mld eur, čo je podľa nášho názoru reálny predpoklad. Ficov výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné akým výpočtom prišiel Pavol Paška (rovnako ako Robert Fico pred takmer mesiacom ) k tomuto výpočtu, preto ponúkame náš alternatívny výpočet. Cena stavby mala byť 2,4 mld eur , z čoho by štát získal späť na DPH 456 mil eur. Stavebné firmy, plátcovia DPH, si túto sumu v nejakej miere môžu nárokovať na DPH, ktoré zaplatili nákupom vstupných materiálov. Na to aby štát získal Ficom avizovaných 120 miliónov eur by museli stavebné firmy zaplatiť DPH za nákup materiálov 336 mil eur, ktoré by si následne žiadali od štátu späť. To znamená, že zo sumy 2,4 mld eur by vynaložili na materiál 1,768 mld eur, čo je podľa nášho názoru reálny predpoklad. Ficov výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Robert Fico pred takmer mesiacom", "2,4 mld eur"], "url": ["http://demagog.sk/2010/10/2010/09/robert-fico-v-politike-19-9-2010/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:40.678868+00:00"}
{"id": "vr35742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35742", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale toto je najväčší investičný projekt v histórii Slovenskej republiky a tento projekt štartuje ekonomiku", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je zrejmé, že sa jedná o jeden z najväčších investičných projektov, avšak rebríček najväčších investící v histórii Slovenska sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Je zrejmé, že sa jedná o jeden z najväčších investičných projektov, avšak rebríček najväčších investící v histórii Slovenska sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:06.443220+00:00"}
{"id": "vr38125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38125", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ale pokiaľ dobre viem, aj predstavitelia tej 20% firmy (ktorá mala podiel vo firme Nitra Invest pozn.) sa verejne prihlásili.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už písali , 20% svojho podielu v spolocnosti Nitra Invest previedol Šcurka v roku 2010 na cyperskú firmu TPE Holding I. Limited. Pravda.sk informovala, že premiérka „ukázala výpis z cyperského ministerstva turizmu, na ktorom figurujú dvaja predstavitelia firmy s gréckymi menami, nepovedala však už, kto firmu vlastní.“ Ako uviedla SITA : „Jediným akcionárom TPE Holding I. je súkromná investicná spolocnost Tarrana – CEE Equity, ktorá investuje do privátneho sektora a realitných projektov. 'Je to reálny projekt, v ktorom iné spolocnosti z portfólia WBA Holdingu a partneri WBA Holdingu pôsobia ako manažérske spolocnosti, developeri, poradcovia a podobne, pricom samotné investicné rozhodnutia sú schvalované mimo Slovenska,' pokracuje Hantabál (predseda správnej rady WBA Holding, pozn.).“ Ak sa teda pod predstavitelom firmy myslí niekto, kto firmu spravuje, tak tieto mená poznáme. Sú nimi Eleni Savvidou a Marios Sarris, oficiálne uvádzaní ako konatelia.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už písali , 20% svojho podielu v spolocnosti Nitra Invest previedol Šcurka v roku 2010 na cyperskú firmu TPE Holding I. Limited. Pravda.sk informovala, že premiérka „ukázala výpis z cyperského ministerstva turizmu, na ktorom figurujú dvaja predstavitelia firmy s gréckymi menami, nepovedala však už, kto firmu vlastní.“ Ako uviedla SITA : „Jediným akcionárom TPE Holding I. je súkromná investicná spolocnost Tarrana – CEE Equity, ktorá investuje do privátneho sektora a realitných projektov. 'Je to reálny projekt, v ktorom iné spolocnosti z portfólia WBA Holdingu a partneri WBA Holdingu pôsobia ako manažérske spolocnosti, developeri, poradcovia a podobne, pricom samotné investicné rozhodnutia sú schvalované mimo Slovenska,' pokracuje Hantabál (predseda správnej rady WBA Holding, pozn.).“ Ak sa teda pod predstavitelom firmy myslí niekto, kto firmu spravuje, tak tieto mená poznáme. Sú nimi Eleni Savvidou a Marios Sarris, oficiálne uvádzaní ako konatelia."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["písali", "Pravda.sk", "SITA", "Eleni Savvidou a Marios Sarris,"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/144/ivan-stefanec-vs-marek-madaric", "http://spravy.pravda.sk/radicova-nevyriesila-nic-cyperska-zahada-trva-f4z-/sk_domace.asp?c=A110414_091441_sk_domace_p09", "http://spravy.pravda.sk/nie-sme-garazova-firma-sdku-tvrdi-cypersky-spolocnik-nitra-investu-110-/sk_domace.asp?c=A110414_205011_sk_domace_p58", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/scurka-nepozna-svojich-spolocnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:08.534795+00:00"}
{"id": "vr38583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38583", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ešte raz, aby to bolo presné. Ešte raz sa k tomu vrátime. To, o čom hovoríte vy bolo úplne iné auto a okrem toho to bolo v 100-kilometrovej rýchlosti a na diaľnici pri zjazde z Markízy, ale to, o čom my hovoríme, vy ste povedali, že to nerobíte.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník Pravda 2. februára 2009 zverejnil video, podľa ktorého išlo vozidlo s vtedajším ministrom Kaliňákom v meste rýchlosťou vyše 100 km/hod. Išiel vtedy naozaj z Markízy, ale v článku sa hovorí, že touto rýchlosťou išiel už aj v meste.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda 2. februára 2009 zverejnil video, podľa ktorého išlo vozidlo s vtedajším ministrom Kaliňákom v meste rýchlosťou vyše 100 km/hod. Išiel vtedy naozaj z Markízy, ale v článku sa hovorí, že touto rýchlosťou išiel už aj v meste."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/auto-ministra-kalinaka-islo-po-meste-115km-h-v-prvy-den-platnosti-50ky-1f6-/sk_domace.asp?c=A090201_201006_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:20.891601+00:00"}
{"id": "vr26225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26225", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ten pomer, ktorý dnes je 74 ku 26 %, tak je to historicky najvyšší pomer, aký kedy v Bratislavskom kraji bol. ...Keď som pred 4 rokmi vyhral ten pomer percent bol 39 % v prospech pána Bajana a 61 % v prospech mňa.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že pomer hlasov, ktoré v 2. kole volieb do VÚC 2013 získal Frešo je 74% k 26% v prospech Freša. Pred štyrmi rokmi vo voľbách do VÚC v roku 2009 bol pomer hlasov v 2. kole 60,5% (61% po zaokrúhlení) k 39,49% (39% pod zaokrúhlení) v prospech Freša resp. v neprospech V. Bajana. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pomer hlasov, ktoré v 2. kole volieb do VÚC 2013 získal Frešo je 74% k 26% v prospech Freša. Pred štyrmi rokmi vo voľbách do VÚC v roku 2009 bol pomer hlasov v 2. kole 60,5% (61% po zaokrúhlení) k 39,49% (39% pod zaokrúhlení) v prospech Freša resp. v neprospech V. Bajana. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["získal", "2009"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka7_sk.html", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab7.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:51.161606+00:00"}
{"id": "vr14764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14764", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Iveta Radičová ako premiérka podpísala dotáciu 300 000 eur na Osrblie a jej poradca vo vedľajšej kancelárii vybral 10 percent úplatok z tejto dotácie.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V danom výroku sa Robert Fico odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na \" rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií . \" Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: \" Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku \".\n\nMartin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na \" rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. \"\n\nI v tomto prípade \" Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. \"\n\nBývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla .", "analysis_paragraphs": ["V danom výroku sa Robert Fico odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "V prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na \" rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií . \" Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: \" Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku \".", "Martin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na \" rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. \"", "I v tomto prípade \" Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. \"", "Bývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla ."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Osbrlí", "dištancovala", "odsúdený", "odmietla"], "url": ["http://sport.sme.sk/c/6011011/stat-nezaplati-biatlonovy-areal-pre-korupciu.html", "http://domov.sme.sk/c/6013450/za-korupciou-vidno-radicovej-cloveka.html", "http://domov.sme.sk/c/7866100/radicovej-exporadcu-odsudili-v-kauze-osrblie-na-15-roka-nepodmienecne.html#ixzz42uqO1j6i", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318261-radicova-sa-nebavila-s-obvinenym-exporadcom-o-areali-v-osrbli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:32.994258+00:00"}
{"id": "vr37721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37721", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Klesá podiel týchto spoločností (štátnych teplární, pozn.) všetkých na výrobe tepla na Slovensku.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tepláreň Košice, a.s. Výroba dodávkového tepla v lokalite Košice: rok 2006 : 4 333 755 GJ rok 2007: 3 849 424 GJ rok 2008 : 3 750 636 GJ rok 2009: 3 797 597 GJ Výroba dodávkového tepla v lokalite Prešov: rok 2006 : 118 631 GJ rok 2007: 106 023 GJ rok 2008 : 106 763 GJ rok 2009: 105 705 GJ Martinská teplárenská, a.s. Dodávka tepla do rozvodov vrátane strát GJ: rok 2006 : 1 153 443 GJ rok 2007: 1 019 964 GJ rok 2008 : 1 053 552 GJ rok 2009: 1 116 797 GJ Zvolenská teplárenská, a.s. Dodávka tepla celkom: rok 2006 : 799 797 GJ rok 2007 : 722 566 GJ rok 2008: 719 495 GJ rok 2009: 723 330 GJ Dodávky tepla za posledné roky kolísali, v niektorých prípadoch klesali, následne zasa stúpali. Avšak vzhľadom na to, že sa nám nepodarili nájsť celkové objemy tepla, ktoré sú ročne do domácností dodávané, nie je možné overiť Miklošov výrok o tom, že ich podiel na výrobe sa znižuje.", "analysis_paragraphs": ["Tepláreň Košice, a.s. Výroba dodávkového tepla v lokalite Košice: rok 2006 : 4 333 755 GJ rok 2007: 3 849 424 GJ rok 2008 : 3 750 636 GJ rok 2009: 3 797 597 GJ Výroba dodávkového tepla v lokalite Prešov: rok 2006 : 118 631 GJ rok 2007: 106 023 GJ rok 2008 : 106 763 GJ rok 2009: 105 705 GJ Martinská teplárenská, a.s. Dodávka tepla do rozvodov vrátane strát GJ: rok 2006 : 1 153 443 GJ rok 2007: 1 019 964 GJ rok 2008 : 1 053 552 GJ rok 2009: 1 116 797 GJ Zvolenská teplárenská, a.s. Dodávka tepla celkom: rok 2006 : 799 797 GJ rok 2007 : 722 566 GJ rok 2008: 719 495 GJ rok 2009: 723 330 GJ Dodávky tepla za posledné roky kolísali, v niektorých prípadoch klesali, následne zasa stúpali. Avšak vzhľadom na to, že sa nám nepodarili nájsť celkové objemy tepla, ktoré sú ročne do domácností dodávané, nie je možné overiť Miklošov výrok o tom, že ich podiel na výrobe sa znižuje."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["rok 2006", "rok 2008", "rok 2006", "rok 2008", "rok 2006", "rok 2008", "rok 2006", "rok 2007"], "url": ["http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4eb27ff4-a26b-4538-978d-6873e5116cc5&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4eb27ff4-a26b-4538-978d-6873e5116cc5&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.mtas.sk/download/vs2007.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2007.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:50.129093+00:00"}
{"id": "vr15596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15596", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vicežupan VÚC bol odsúdený, šéf policajnej akadémie, šéf hraničnej cudzineckej polície boli v tomto prípade odsúdení.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V minulosti boli kvôli korupcii a úplatkom políciou obvinení nitriansky vicežupan, bývalý rektor Akadémie Policajného zboru aj šéf hraničnej cudzineckej polície. V prípade nitrianskeho vicežupana a bývalého rektora policajnej akadémie došlo aj k ich podmienečnému odsúdeniu. V prípade bývalého šéfa hraničnej cudzineckej polície má rozhodnúť Najvyšší súd SR, k obvineniu ani odsúdeniu zatiaľ nedošlo. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2012 došlo k zadržaniu vtedajšieho rektora Akadémie Policajného zboru v Bratislave, Václava Krajníka kvôli braniu úplatkov pri prijímacích pohovoroch. Hoci mu hrozilo väzenie od päť do dvanásť rokov, nakoniec vďaka priznaniu viny dostal znížený trest. V apríli 2015 súd Krajníkovi vymeral tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky a pokutu päťtisíc eur. Z machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe v roku 2012 polícia obvinila riaditeľa župného úradu, podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja a vedúcu oddelenia pre verejné obstarávanie. Jednalo sa o machinácie s plánovanou výstavbou budovy pre župný úrad. Podľa súdu došlo k zmanipulovaniu súťaží tak, aby vyhrali vopred vybrané firmy. Nitriansky vicežupan Vladislav Borík sa po svojom obvinení na vlastnú žiadosť vzdal členstva v strane Smer-SD. Po viac ako štyroch rokoch vyšetrovania Borík, spoločne s vedúcou oddelenia pre verejné obstarávanie, súhlasili s dohodou o vine a treste. Obaja dostali podmienečný trojročný trest odňatia slobody. Boríkovi bol tiež udelený „trest zákazu činnosti - vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca v štátnych orgánoch, obciach a vyšších územných celkoch“. Vo februári 2010 bol zadržaný riaditeľ Hraničnej polície v Sobranciach, Miroslav Uchnár. Bol obvinený z trestného činu prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.Tesne predtým bol pozbavený riaditeľskej funkcie a postavili ho mimo službu. V roku 2009 mal Uchnár prijať úplatok vo výške 2 600 eur ako protihodnotu za zabezpečenie prijatia 32-ročnej ženy do služobného pomeru Hraničnej a cudzineckej polície. V roku 2014 súd odmietol obžalobu kvôli výsluchu svedkov, ktoré sa udiali bez vedomia Uchnárovho obhajcu. Prokurátor podal sťažnosť proti rozhodnutiu, o prípade má rozhodovať Najvyšší súd SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V minulosti boli kvôli korupcii a úplatkom políciou obvinení nitriansky vicežupan, bývalý rektor Akadémie Policajného zboru aj šéf hraničnej cudzineckej polície. V prípade nitrianskeho vicežupana a bývalého rektora policajnej akadémie došlo aj k ich podmienečnému odsúdeniu. V prípade bývalého šéfa hraničnej cudzineckej polície má rozhodnúť Najvyšší súd SR, k obvineniu ani odsúdeniu zatiaľ nedošlo. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2012 došlo k zadržaniu vtedajšieho rektora Akadémie Policajného zboru v Bratislave, Václava Krajníka kvôli braniu úplatkov pri prijímacích pohovoroch. Hoci mu hrozilo väzenie od päť do dvanásť rokov, nakoniec vďaka priznaniu viny dostal znížený trest. V apríli 2015 súd Krajníkovi vymeral tri roky s podmienečným odkladom na štyri roky a pokutu päťtisíc eur. Z machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe v roku 2012 polícia obvinila riaditeľa župného úradu, podpredsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja a vedúcu oddelenia pre verejné obstarávanie. Jednalo sa o machinácie s plánovanou výstavbou budovy pre župný úrad. Podľa súdu došlo k zmanipulovaniu súťaží tak, aby vyhrali vopred vybrané firmy. Nitriansky vicežupan Vladislav Borík sa po svojom obvinení na vlastnú žiadosť vzdal členstva v strane Smer-SD. Po viac ako štyroch rokoch vyšetrovania Borík, spoločne s vedúcou oddelenia pre verejné obstarávanie, súhlasili s dohodou o vine a treste. Obaja dostali podmienečný trojročný trest odňatia slobody. Boríkovi bol tiež udelený „trest zákazu činnosti - vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca v štátnych orgánoch, obciach a vyšších územných celkoch“. Vo februári 2010 bol zadržaný riaditeľ Hraničnej polície v Sobranciach, Miroslav Uchnár. Bol obvinený z trestného činu prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa.Tesne predtým bol pozbavený riaditeľskej funkcie a postavili ho mimo službu. V roku 2009 mal Uchnár prijať úplatok vo výške 2 600 eur ako protihodnotu za zabezpečenie prijatia 32-ročnej ženy do služobného pomeru Hraničnej a cudzineckej polície. V roku 2014 súd odmietol obžalobu kvôli výsluchu svedkov, ktoré sa udiali bez vedomia Uchnárovho obhajcu. Prokurátor podal sťažnosť proti rozhodnutiu, o prípade má rozhodovať Najvyšší súd SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["zadržaniu", "obvinila", "trest", "zadržaný", "odmietol"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/7747843/podplatny-rektor-policajnej-akademie-nepojde-do-vazenia.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/policia-udajne-zadrzala-nitrianskeho/502662-clanok.html", "http://nasanitra.sme.sk/c/20064056/byvaleho-podzupana-odsudili-za-machinacie-sefuje-mestskemu-podniku.html", "http://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/5244162/riaditela-hranicnej-policie-sobrance-zadrzali-pre-uplatky.html", "http://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/7060068/exriaditela-hranicnej-policie-zatial-pre-uplatok-sudit-nebudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:49.505309+00:00"}
{"id": "vr29826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29826", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... je na plnej zodpovednosti ľudí, ktorí sa rozhodnú dovolenkovať, či pôjdu alebo nepôjdu do takej krajiny ako je Tunisko. Nuž práve preto, že cestovný ruch je hlavný príjem povedzme danej krajiny, tak je terčom teroristických útokov, pretože cieľom je ekonomicky oslabiť danú krajinu.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Akademici zaoberajúci sa terorizmom skutočne uvádzajú ako jeden z možných motívov snahu oslabiť turistický ruch a ekonomiku štátu. Nie je však pravdou, že by cestovný ruch bol hlavným príjmom Tuniska. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Akademici zaoberajúci sa terorizmom skutočne uvádzajú ako jeden z možných motívov snahu oslabiť turistický ruch a ekonomiku štátu. Nie je však pravdou, že by cestovný ruch bol hlavným príjmom Tuniska. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Akademici", "pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.terrorism-research.com/goals/", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/print/country/countrypdf_ts.pdf", "http://www.wttc.org/-/media/files/reports/economic%20impact%20research/countries%202015/tunisia2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:53.544379+00:00"}
{"id": "vr18094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18094", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Životná úroveň počas šiestich rokov, čo je Smer neustále vo vláde, nerastie. My nedobiehame životnú úroveň Európskej únie. My stagnujeme.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na porovnanie životnej úrovne medzi krajinami sa najčastejšie používajú štatistiky sledujúce hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily (HDP/os.). Podľa tohto ukazovateľa Slovensko dlhodobo od roku 2013 stagnuje na rovnakej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parita kúpnej sily umožňuje porovnávať životnú úroveň v rôznych krajinách a regiónoch, pričom zohľadňuje cenové rozdiely medzi nimi. Hodnota slovenského HDP na osobu v parite kúpnej sily bola v roku 2012 v porovnaní s priemerom krajín EÚ na úrovni 76 %. Od roku 2013 naše HDP na osobu stagnuje na 77 %-nej úrovni priemeru EÚ. Na skutočnosť, že hodnota HDP na osobu na Slovensku nedobieha priemer EÚ, upozornili v článku v júni 2017 aj Hospodárske noviny. Hoci životná úroveň na Slovensku nerastie takou rýchlosťou, aby sa priblížila priemeru EÚ, nemožno povedať, že nerastie vôbec. Podľa indexu ľudského rozvoja HDI sa životná úroveň Slovenska mierne zvyšuje. V roku 2012 bola hodnota HDI na Slovensku 0,842 (rozmedzie od 0 až 1, čím bližšie k 1, tým vyššia životná úroveň). V roku 2017 dosiahla táto hodnota 0,855. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"4SDSS\"]={},window.datawrapper[\"4SDSS\"].embedDeltas={\"100\":559,\"200\":453,\"300\":427,\"400\":427,\"500\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-4SDSS\"),window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"4SDSS\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"4SDSS\"==b)window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na porovnanie životnej úrovne medzi krajinami sa najčastejšie používajú štatistiky sledujúce hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily (HDP/os.). Podľa tohto ukazovateľa Slovensko dlhodobo od roku 2013 stagnuje na rovnakej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parita kúpnej sily umožňuje porovnávať životnú úroveň v rôznych krajinách a regiónoch, pričom zohľadňuje cenové rozdiely medzi nimi. Hodnota slovenského HDP na osobu v parite kúpnej sily bola v roku 2012 v porovnaní s priemerom krajín EÚ na úrovni 76 %. Od roku 2013 naše HDP na osobu stagnuje na 77 %-nej úrovni priemeru EÚ. Na skutočnosť, že hodnota HDP na osobu na Slovensku nedobieha priemer EÚ, upozornili v článku v júni 2017 aj Hospodárske noviny. Hoci životná úroveň na Slovensku nerastie takou rýchlosťou, aby sa priblížila priemeru EÚ, nemožno povedať, že nerastie vôbec. Podľa indexu ľudského rozvoja HDI sa životná úroveň Slovenska mierne zvyšuje. V roku 2012 bola hodnota HDI na Slovensku 0,842 (rozmedzie od 0 až 1, čím bližšie k 1, tým vyššia životná úroveň). V roku 2017 dosiahla táto hodnota 0,855. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"4SDSS\"]={},window.datawrapper[\"4SDSS\"].embedDeltas={\"100\":559,\"200\":453,\"300\":427,\"400\":427,\"500\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-4SDSS\"),window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"4SDSS\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"4SDSS\"==b)window.datawrapper[\"4SDSS\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/982587-slovenska-ekonomika-stagnuje-uz-styri-roky-susedia-rastu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:34.118588+00:00"}
{"id": "vr34783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34783", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...a tých zákonov treba urobiť niekoľko, treba urobiť zákony, ktoré budú robiť zmeny v politike štátu a umožnia vôbec, aby Slovensko mohlo požičiavať (Grécku, pozn.)...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko zákonov by na finálne poskytnutie pôžičky Grécku bolo treba prijať sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Koľko zákonov by na finálne poskytnutie pôžičky Grécku bolo treba prijať sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:23.850377+00:00"}
{"id": "vr37102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37102", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán predseda, ja neviem na akej koaličnej rade ste boli, lebo na takej som nebol, kde sme sa dohodli na rozparcelovaní povedzme práve generálnej prokuratúry. Taká koaličná rada nebola.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili. K dispozícií nie je ani žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov. Rokovania koaličnej rady sú neverejné, nedá sa teda overiť či sa niečo podobné preberalo na niektorej z nich.", "analysis_paragraphs": ["Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili. K dispozícií nie je ani žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov. Rokovania koaličnej rady sú neverejné, nedá sa teda overiť či sa niečo podobné preberalo na niektorej z nich."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:16.598915+00:00"}
{"id": "vr33226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33226", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Konkrétne cesty prvej triedy sú z 50 % v nevyhovujúcom stave.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program opráv a údržby ciest I. triedy na roky 2013 až 2017 :", "analysis_paragraphs": ["Program opráv a údržby ciest I. triedy na roky 2013 až 2017 :"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Program opráv a údržby ciest I. triedy na roky 2013 až 2017"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&ved=0CEkQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-151615&ei=x8YrUd2SL83bsgaHloDYAw&usg=AFQjCNFxcXjwcDLgcYth9FvpN6ZXD1_5Bw&sig2=JzgfnIYFEpUZ20hd2TYXdA&bvm=bv.42768644,d.Yms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:51.935239+00:00"}
{"id": "vr30792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30792", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja nebudem nič potvrdzovať ani vyvracať, pretože my s tým nič nemáme spoločné. Veríte my, že pán Haščák bol niekoľkokrát v rodinnom dome u Ivety Radičovej?", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V spise Gorila sa meno I. Radičovej nespomína. Taktiež na žiadnom inom mieste sa nám nepodarili nájsť zmienku o tom, že Haščák bol v rodinnom dome u Ivety Radičovej. Na rozdiel od informácie o tom, že R.Fico bol v odpočúvanom byte na Vazovovej, neexistuje žiadny spis, ktorého autenticitu by skúmala SIS, ktorý by hovoril o Ivete Radičovej v dome u Haščáka.", "analysis_paragraphs": ["V spise Gorila sa meno I. Radičovej nespomína. Taktiež na žiadnom inom mieste sa nám nepodarili nájsť zmienku o tom, že Haščák bol v rodinnom dome u Ivety Radičovej. Na rozdiel od informácie o tom, že R.Fico bol v odpočúvanom byte na Vazovovej, neexistuje žiadny spis, ktorého autenticitu by skúmala SIS, ktorý by hovoril o Ivete Radičovej v dome u Haščáka."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Gorila"], "url": ["http://gorilasisslovakia.wikidot.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:57.448361+00:00"}
{"id": "vr32389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32389", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Výber dane z príjmov právnických osôb, to znamená to, čo platia firmy, bol minulý rok o 100 miliónov nižší ako vykázala minulá vláda.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 ako aj v roku 2012 sa jedná o približne 100 miliónov eur nižší výber DPPO. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 ako aj v roku 2012 sa jedná o približne 100 miliónov eur nižší výber DPPO. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["daňovej prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:52.567964+00:00"}
{"id": "vr25641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25641", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Európska únia má v podstate rozpočet, ktorý predstavuje len jedno percento európskeho HDP.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet Európskej únie na rok 2013 bol schválený vo výške 150,9 mld. EUR, pričom HDP Európskej únie predstavovalo v roku 2012 sumu 16 673 mld. USD. Celkový strop viazaných rozpočtových prostriedkov pre rok 2013 (152 502 mil. EUR) zodpovedá 1,15 % Hrubého národného dôchodku. Výdavky na politiky Európskej únie sú podrobne uvedené v Príručke do vrecka: Rozpočet Európskej únie na rok 2013 (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet Európskej únie na rok 2013 bol schválený vo výške 150,9 mld. EUR, pričom HDP Európskej únie predstavovalo v roku 2012 sumu 16 673 mld. USD. Celkový strop viazaných rozpočtových prostriedkov pre rok 2013 (152 502 mil. EUR) zodpovedá 1,15 % Hrubého národného dôchodku. Výdavky na politiky Európskej únie sú podrobne uvedené v Príručke do vrecka: Rozpočet Európskej únie na rok 2013 (.pdf)."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["predstavovalo", "Rozpočet Európskej únie na rok 2013"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_GDP_(nominal)", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/publications/2013/budget_folder/KV3012856SKC_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:12.312049+00:00"}
{"id": "vr35165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35165", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...ale už neprečítal druhú časť vety, ktorá hovorí, že je to nevyhnutné a že to povedie k vyššiemu ekonomickému rastu v ďalších rokoch a aj k zníženiu nezamestnanosti...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky, konkrétne jeho Výbor pre makroekonomické prognózy, zverejnil v septembri makroekonomickú prognózu (pdf), ktorá potvrdzuje Miklošove slová. Podľa tejto prognózy dôjde roku 2011 k zníženiu rastu HDP o 0,7% na 3,3% (z 4,0% v roku 2010), ale v ďalších dvoch rokoch už bude HDP rásť. V roku 2012 by HDP malo byť na úrovni 4,5% a v roku 2013 na 4,7%. Prognóza rovnako ráta aj so znižovaním nezamestnanosti v rokoch 2012 a 2013, po náraste v roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky, konkrétne jeho Výbor pre makroekonomické prognózy, zverejnil v septembri makroekonomickú prognózu (pdf), ktorá potvrdzuje Miklošove slová. Podľa tejto prognózy dôjde roku 2011 k zníženiu rastu HDP o 0,7% na 3,3% (z 4,0% v roku 2010), ale v ďalších dvoch rokoch už bude HDP rásť. V roku 2012 by HDP malo byť na úrovni 4,5% a v roku 2013 na 4,7%. Prognóza rovnako ráta aj so znižovaním nezamestnanosti v rokoch 2012 a 2013, po náraste v roku 2011."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognózu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:02.685464+00:00"}
{"id": "vr28339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28339", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Boli tri etapy postupného predlžovania toho projektu (zamestnávania mladých do 29 rokov, pozn.) vzhľadom na jeho úspešnosť, my máme za sebou prvých skoro 7 000, ktorým rok a pol uplynul.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister Ján Richter hovorí o jednom z projektov , ktoré sa na Slovensku uskutočnili za účelom zvýšenia zamestnanosti mladých, na čo vyčlenila Európska únia peniaze. Nevieme však overiť, koľko ľudí v tomto projekte presne pôsobilo po dobu roku a pol, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Tento konkrétny projekt o ktorom minister Richter hovorí funguje už od roku 2012, teda skutočne ide už o tretiu etapu tohto projektu. Štát vlani na tento projekt vyčlenil 70 miliónov Eur z eurofondov, pričom prácu si našlo 17 tisíc mladých ľudí. V roku 2014 mala slovenská vláda k dispozícií 200 miliónov eur z eurofondov. Našej vláde sa však podarilo vyčerpať z ponúkaných peňazí len niečo cez 60%, za čo sú však kritizovaní zo strany neziskových organizácii, ku ktorým sa tieto financie nedostali v takom obnose ako by bolo potrebné. Legislatívnou zložkou projektu je implementácia zákonov týkajúcich sa vzdelávania a službách v nezamestnanosti. Projekt má za úlohu zaistiť personalizované kariérne poradenstvo, možnosť získania prvých pracovných skúseností, podpora podnikania, či zabezpečiť pomoc a podporu z marginalizovaných rómskych skupín pri ich spoločenskom začlenení. 14. februára 2014 sa na rokovaní v Bruseli stanovil definitívny harmonogram \"akčného plánu\" zamestnávania mladých, kde sa Slovensku podarilo presadiť aby sa čerpanie eurofondov sprístupnilo z hranice vtedajších 25 na 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Ján Richter hovorí o jednom z projektov , ktoré sa na Slovensku uskutočnili za účelom zvýšenia zamestnanosti mladých, na čo vyčlenila Európska únia peniaze. Nevieme však overiť, koľko ľudí v tomto projekte presne pôsobilo po dobu roku a pol, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Tento konkrétny projekt o ktorom minister Richter hovorí funguje už od roku 2012, teda skutočne ide už o tretiu etapu tohto projektu. Štát vlani na tento projekt vyčlenil 70 miliónov Eur z eurofondov, pričom prácu si našlo 17 tisíc mladých ľudí. V roku 2014 mala slovenská vláda k dispozícií 200 miliónov eur z eurofondov. Našej vláde sa však podarilo vyčerpať z ponúkaných peňazí len niečo cez 60%, za čo sú však kritizovaní zo strany neziskových organizácii, ku ktorým sa tieto financie nedostali v takom obnose ako by bolo potrebné. Legislatívnou zložkou projektu je implementácia zákonov týkajúcich sa vzdelávania a službách v nezamestnanosti. Projekt má za úlohu zaistiť personalizované kariérne poradenstvo, možnosť získania prvých pracovných skúseností, podpora podnikania, či zabezpečiť pomoc a podporu z marginalizovaných rómskych skupín pri ich spoločenskom začlenení. 14. februára 2014 sa na rokovaní v Bruseli stanovil definitívny harmonogram \"akčného plánu\" zamestnávania mladých, kde sa Slovensku podarilo presadiť aby sa čerpanie eurofondov sprístupnilo z hranice vtedajších 25 na 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-01", "analysis_sources": {"text": ["projektov", "projektu", "\"akčného plánu\""], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301251-eurofondy-pomohli-najst-pracu-mladym/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306815-vlada-pripravuje-projekt-podpory-zamestnavania-mladych-ludi/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306815-vlada-pripravuje-projekt-podpory-zamestnavania-mladych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:13.043689+00:00"}
{"id": "vr18262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18262", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Transparency  International porovnávala parkovanie vo Zvolene, v Trnave a v Banskej Bystrici a z toho hodnotenia sme dopadli dobre.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International sa pozrela na celkový prínos miest Banská Bystrica, Košice, Zvolen a Vranov nad Topľou z uzatvorených zmúv na prevádzku parkovania do spoločnosťou EEI. Z porovnania prínosu týchto zmlúv vyšla najlepšie Banská Bystrica. Ďalej Transparency International porovnávala, koľko na parkovaní zarobili mestá Trnava, Bratislava - Staré Mesto, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina, Košice, Vranov nad Topľou a Trenčín - mestá, ktoré majú parkovaciu zmluvu so spoločnosťou EEI. Banská Bystrica skončila v tomto porovnaní tretia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Transparency International sa pozrela na celkový prínos miest Banská Bystrica, Košice, Zvolen a Vranov nad Topľou z uzatvorených zmúv na prevádzku parkovania do spoločnosťou EEI. Z porovnania prínosu týchto zmlúv vyšla najlepšie Banská Bystrica. Ďalej Transparency International porovnávala, koľko na parkovaní zarobili mestá Trnava, Bratislava - Staré Mesto, Banská Bystrica, Zvolen, Žilina, Košice, Vranov nad Topľou a Trenčín - mestá, ktoré majú parkovaciu zmluvu so spoločnosťou EEI. Banská Bystrica skončila v tomto porovnaní tretia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International"], "url": ["https://transparency.sk/en/ako-richard-rasi-v-zupe-nezaparkoval-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:27.021694+00:00"}
{"id": "vr30817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30817", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja nevidím na tej kampani absolútne nič rasistické už z toho dôvodu, že bol to náš predseda, ktorý už v minulých voľbách presadil, nepamätám si, či napokon áno, ale presadzoval a myslím si, že aj presadil na kandidátku mladú rómsku ženu.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ČTK , (9. mája 2010)", "analysis_paragraphs": ["ČTK , (9. mája 2010)"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "Valéria Lakatošová", "kandidačnej listine KDH"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/163603/romskych-kandidatov-pribudlo-romski-volici-im-vsak-stacit-nebudu.html", "http://www.ivolby.sk/SR2010_Podrobnosti.aspx?ID=1867", "http://spravy.pravda.sk/krestanskodemokraticke-hnutie-kdh-duf-/sk-volby.asp?c=A100327_210457_sk-volby_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:39.737090+00:00"}
{"id": "vr29202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29202", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "No ale v Švajčiarsku je tiež priemerná mzda 5-tisíc eur a u nás 800.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná mzda na Slovensku sa podľa odhadov pohybuje na úrovni okolo 830 eur, priemerná mzda vo Švajčiarsku sa v roku 2014 pohybovala okolo 5000 eur mesačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vývoj priemernej mzdy za jednotlivé kvartály bol v Slovensku nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mzda na Slovensku sa podľa odhadov pohybuje na úrovni okolo 830 eur, priemerná mzda vo Švajčiarsku sa v roku 2014 pohybovala okolo 5000 eur mesačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vývoj priemernej mzdy za jednotlivé kvartály bol v Slovensku nasledovný:"], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "dosahovala"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22%29&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5Bpr0204qs%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://finweb.hnonline.sk/rebricky-124/porovnanie-platov-v-europe-slovaci-vyrazne-zaostavaju-633782"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:29.854514+00:00"}
{"id": "48139", "numeric_id": 48139, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48139", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Módny priemysel produkuje ročne tony odpadu. Vyrába totiž oveľa viac oblečenia, ako v skutočnosti potrebujeme. Len pri samotnej výrobe skončí približne 12 % látok v odpade. Celé odvetvie spôsobuje až 10 % svetových emisií.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky parlament prijal v marci 2020 nový akčný plán pre obehové hospodárstvo , ktorý zahŕňal stratégiu EÚ pre textil. Z dostupných dát EÚ odhaduje, že módny priemysel je zodpovedný až za 10% celosvetových emisií, čo je viac než vyprodukujú medzinárodné lety a námorná doprava.\n\nV skutočnosti sa aj v dôsledku poklesu cien odevov zvýšil jeho nákup od roku 1996 v Európe o 40%. Životnosť oblečenia sa tak znížila, čo prispelo k 87% spaľovaniu prebytočného odevov. Menej ako 1% odevu sa naozaj recykluje.\n\nPri spracovaní a výrobe odevu vzniká aj značné množstvo tuhého odpadu. Tuhým odpadom sú odrezky, ústrižky, ale aj chybné produkty, ktoré končia na skládkach. Tieto odpady spoločne predstavujú enormné plytvanie, ktoré predstavuje podiel 10-15% vyprodukovaného tuhého odpadu.", "analysis_paragraphs": ["Európsky parlament prijal v marci 2020 nový akčný plán pre obehové hospodárstvo , ktorý zahŕňal stratégiu EÚ pre textil. Z dostupných dát EÚ odhaduje, že módny priemysel je zodpovedný až za 10% celosvetových emisií, čo je viac než vyprodukujú medzinárodné lety a námorná doprava.", "V skutočnosti sa aj v dôsledku poklesu cien odevov zvýšil jeho nákup od roku 1996 v Európe o 40%. Životnosť oblečenia sa tak znížila, čo prispelo k 87% spaľovaniu prebytočného odevov. Menej ako 1% odevu sa naozaj recykluje.", "Pri spracovaní a výrobe odevu vzniká aj značné množstvo tuhého odpadu. Tuhým odpadom sú odrezky, ústrižky, ale aj chybné produkty, ktoré končia na skládkach. Tieto odpady spoločne predstavujú enormné plytvanie, ktoré predstavuje podiel 10-15% vyprodukovaného tuhého odpadu."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Európsky parlament", "obehové hospodárstvo", "zvýšil jeho nákup"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20201208STO93327/vplyv-textilnej-vyroby-a-textilneho-odpadu-na-zivotne-prostredie-infografika", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_420", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20201208STO93327/vplyv-textilnej-vyroby-a-textilneho-odpadu-na-zivotne-prostredie-infografika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:59.604279+00:00"}
{"id": "vr36839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36839", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keďže tu sedí pán minister a predseda KDH, ja si pamätám na množstvo billboardov, ktoré aj KDH malo s titulkom Slovensko potrebuje myslím správnu cestu a nie zlý Smer.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokiaľ sa jedná o uplynulé parlamentné voľby, strana KDH zvolila bilboardy, ktorých znenie okrem iných boli aj nasledovné: \"Táto vláda zhoršila život dôchodcov, sme cesta pre dôstojnú starobu\" \"Spolu pre silné regióny\" \"Táto vláda zvýšila nezamestnanosť, sme cesta pre pracovitých ľudí\" \"Sme cesta k vlastenectvu bez nenávisti\" \"Sme cesta bez tunelov\" Denník SME uviedol, že bilboardy KDH pripomínajú kauzy vládnej koalície. \"Sme cesta bez tunelov, bez výbušnín, bez zbabraného mýta alebo bez garážových firiem.\" KDH vytiahla heslá ako \"Táto vláda zakrýva korupciu\", \"Cesta je viac ako Smer\" Pavol Abrhan o plánoch kampane uviedol: „ To, čo najviac ubližuje Slovensku, je rozkrádanie, rodinkárstvo a korupcia, ktoré za vlády Roberta Fica prekvitajú,\" Na základe vyššie uvedených údajov je zrejmé, že cituje kampaň KDH nepresne. Je však očividné, na ktorú politickú stranu poukazujú heslá z bilboardov KDH, čo potvrdzuje aj vyjadrenie P. Abrhana.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ sa jedná o uplynulé parlamentné voľby, strana KDH zvolila bilboardy, ktorých znenie okrem iných boli aj nasledovné: \"Táto vláda zhoršila život dôchodcov, sme cesta pre dôstojnú starobu\" \"Spolu pre silné regióny\" \"Táto vláda zvýšila nezamestnanosť, sme cesta pre pracovitých ľudí\" \"Sme cesta k vlastenectvu bez nenávisti\" \"Sme cesta bez tunelov\" Denník SME uviedol, že bilboardy KDH pripomínajú kauzy vládnej koalície. \"Sme cesta bez tunelov, bez výbušnín, bez zbabraného mýta alebo bez garážových firiem.\" KDH vytiahla heslá ako \"Táto vláda zakrýva korupciu\", \"Cesta je viac ako Smer\" Pavol Abrhan o plánoch kampane uviedol: „ To, čo najviac ubližuje Slovensku, je rozkrádanie, rodinkárstvo a korupcia, ktoré za vlády Roberta Fica prekvitajú,\" Na základe vyššie uvedených údajov je zrejmé, že cituje kampaň KDH nepresne. Je však očividné, na ktorú politickú stranu poukazujú heslá z bilboardov KDH, čo potvrdzuje aj vyjadrenie P. Abrhana."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["\"Táto vláda zhoršila život dôchodcov, sme cesta pre dôstojnú starobu\"", "\"Spolu pre silné regióny\"", "\"Táto vláda zvýšila nezamestnanosť, sme cesta pre pracovitých ľudí\"", "\"Sme cesta k vlastenectvu bez nenávisti\"", "\"Sme cesta bez tunelov\"", "Denník SME", "KDH vytiahla heslá", "Pavol Abrhan"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/foto.phtml?gid=101091&id=981898", "http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/foto.phtml?gid=101091&id=981863", "http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/foto.phtml?gid=101091&id=981919", "http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/foto.phtml?gid=101091&id=981920", "http://medialne.etrend.sk/reklama-spravy/za-vybusninami-a-garazovymi-firmami-su-krestanski-demokrati.html", "http://volby.sme.sk/c/5302234/najviac-bilbordov-priznala-sdl.html", "http://volby.sme.sk/c/5394195/smer-uz-neslubuje-strasi.html", "http://volby.sme.sk/c/5394195/smer-uz-neslubuje-strasi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:39.534600+00:00"}
{"id": "45942", "numeric_id": 45942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45942", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Sudkyňa v tomto konkrétnom prípade povedala, že skutok je možno stíhať dokonca ešte podľa prísnejšej kvalifikácie ako je podaná obžaloba v prípade pána poslanca. A to za založenie a propagovanie hnutia smerujúceho k potláčaniu základných práv a slobôd. Tam je teda trest ešte prísnejší.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sudkyňa zvážila inú kvalifikáciu skutku, za ktorý je Marián Kotleba stíhaný. Pri nej je trest prísnejší než pri pôvodnej kvalifikácii. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé. Členovia a podporovatelia ĽSNS oslavovali 14. marca 2017 výročie založenia Slovenského štátu. Počas programu predseda strany Marian Kotleba rozdal trom viacdetným rodinám šeky so sumou 1488 eur. Číslo 14 odkazuje v nacistickej symbolike na 14 slov Davida Laneho - predstaviteľa americkeho hnutia presadzujúceho nadradenosť bielej rasy. Čislovky 88 predstavujú v tejto symbolike ôsme písmeno v abecede - H - a skratku Heil Hitler. Strana použitie súm na znak týchto symbolov opakovane odmietla. Uviedla , že na dar vo výške 4464 eur rozdelený na tri časti po 1488 eur sa „v rámci charitatívnej zbierky poskladali poslanci, poslaneckí asistenti a krajskí a okresní predsedovia ĽS Naše Slovensko.\" Polícia ani prokuratúra tomuto vysvetleniu neverí , čísla nepovažuje za náhodné. Kotleba preto stojí pred súdom za sympatie k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody. Podľa zákona hrozí za tento trestný čin postih šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody. Sudkyňa Ružena Sabová koncom januára 2020 povedala , že skutok zvažuje kvalifikovať pod prísnejší paragraf - o založení, podpore a propagácii hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Tam už podľa zákona hrozí trest väzenia na štyri až osem rokov.", "analysis_paragraphs": ["Sudkyňa zvážila inú kvalifikáciu skutku, za ktorý je Marián Kotleba stíhaný. Pri nej je trest prísnejší než pri pôvodnej kvalifikácii. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé. Členovia a podporovatelia ĽSNS oslavovali 14. marca 2017 výročie založenia Slovenského štátu. Počas programu predseda strany Marian Kotleba rozdal trom viacdetným rodinám šeky so sumou 1488 eur. Číslo 14 odkazuje v nacistickej symbolike na 14 slov Davida Laneho - predstaviteľa americkeho hnutia presadzujúceho nadradenosť bielej rasy. Čislovky 88 predstavujú v tejto symbolike ôsme písmeno v abecede - H - a skratku Heil Hitler. Strana použitie súm na znak týchto symbolov opakovane odmietla. Uviedla , že na dar vo výške 4464 eur rozdelený na tri časti po 1488 eur sa „v rámci charitatívnej zbierky poskladali poslanci, poslaneckí asistenti a krajskí a okresní predsedovia ĽS Naše Slovensko.\" Polícia ani prokuratúra tomuto vysvetleniu neverí , čísla nepovažuje za náhodné. Kotleba preto stojí pred súdom za sympatie k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody. Podľa zákona hrozí za tento trestný čin postih šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody. Sudkyňa Ružena Sabová koncom januára 2020 povedala , že skutok zvažuje kvalifikovať pod prísnejší paragraf - o založení, podpore a propagácii hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd. Tam už podľa zákona hrozí trest väzenia na štyri až osem rokov."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["oslavovali", "rozdal", "odkazuje", "predstavujú", "Uviedla", "neverí", "stojí", "zákona", "povedala", "hrozí"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/709155/kotleba-ludova-strana-nase-slovensko-1488/", "https://dennikn.sk/blog/709155/kotleba-ludova-strana-nase-slovensko-1488/", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/930209-kolko-nacistickeho-marketingu-este-kotlebovi-prejde", "https://domov.sme.sk/c/22446002/utorkove-pojednavanie-s-kotlebom-nebude-sudu-sa-nevratil-spis.html", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/930209-kolko-nacistickeho-marketingu-este-kotlebovi-prejde", "https://dennikn.sk/1786357/kotleba-to-daval-na-mizika-na-sude-o-seku-so-sumou-1488-vela-nehovori-vypovedat-odmietol/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1786357/kotleba-to-daval-na-mizika-na-sude-o-seku-so-sumou-1488-vela-nehovori-vypovedat-odmietol/?ref=tema", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20170101.html#paragraf-421.odsek-2", "https://dennikn.sk/1786357/kotleba-to-daval-na-mizika-na-sude-o-seku-so-sumou-1488-vela-nehovori-vypovedat-odmietol/?ref=tema", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20170101.html#paragraf-421.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:37.586028+00:00"}
{"id": "vr27518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27518", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "tuná je pani napríklad doktorka Baricová, sudkyňa Najvyššieho súdu, dlhoročná sudkyňa", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože JUDr. Jana Baricová je naozaj sudkyňou Najvyššieho súdu. Toto nám potvrdzuje aj oficiálna stránka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde v zozname sudcov Najvyššieho súdu figuruje aj JUDr. Baricová.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože JUDr. Jana Baricová je naozaj sudkyňou Najvyššieho súdu. Toto nám potvrdzuje aj oficiálna stránka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde v zozname sudcov Najvyššieho súdu figuruje aj JUDr. Baricová."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["zozname", "informácií"], "url": ["http://www.supcourt.gov.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/", "http://www.noodls.com/view/0DFA920419DF3BF0CD580249D1924CB4D03BCB73?373xxx1394557462"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:02.826092+00:00"}
{"id": "vr31696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To bolo prvýkrát v histórii čo dostali sociálni partneri možnosť (podieľať sa na programovom vyhlásení pozn.) a my sme na báze asi sto bilaterálnych rokovaní rokovali.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viacero slovenských médií uvádza, že na vytváraní programového vyhlásenia terajšej vlády R.Fica sa podieľali i sociálni partneri. ( Pravda , Nové správy , Aktuality.sk ) Nepodarilo som nám však zistiť, či i iné programové vyhlásenia boli vytvorené s pomocou sociálnych partnerov, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Viacero slovenských médií uvádza, že na vytváraní programového vyhlásenia terajšej vlády R.Fica sa podieľali i sociálni partneri. ( Pravda , Nové správy , Aktuality.sk ) Nepodarilo som nám však zistiť, či i iné programové vyhlásenia boli vytvorené s pomocou sociálnych partnerov, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Nové správy", "Aktuality.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/horsky-bude-tazke-kontrolovat-dodrziavanie-programu-vlady-p4y-/sk_domace.asp?c=A120427_132658_sk_domace_p29", "http://www.novespravy.sk/slovensko/politika/programove-vyhlasenie-chceme-tvorit-v-sucinnosti-so-socialnymi-partnermi", "http://aktualne.atlas.sk/fico-odborarov-vladnymi-planmi-potesil-zamestnavatelov-vystrasil/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:17.199253+00:00"}
{"id": "vr16143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16143", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...bola mediálna propaganda o tom, že naša politická strana kúpila stranícke sídlo, v ktorom bude bývať predseda a že to je preňho. A ďalej, že pri oprave tohto sídla sme porušili stavebný zákon. (...) Vykonal sa štátny stavebný dozor, čo je najvyššia forma dohľadu v tejto veci. Preukázal, že žiadne porušenie zákona nenastalo.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Médiá kúpu spomínanej nehnuteľnosti rozoberali vo väčšej miere a stavebný dozor bol naozaj vykonaný, avšak pozadie kúpy sídla je stále nejasné. Podľa záveru stavebnej kontroly stavebný zákon nebol porušený, keďže opravy vôbec nezačali, čo však skôr vyvracia ako podporuje Kotlebovo tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Médiá kúpu spomínanej nehnuteľnosti rozoberali vo väčšej miere a stavebný dozor bol naozaj vykonaný, avšak pozadie kúpy sídla je stále nejasné. Podľa záveru stavebnej kontroly stavebný zákon nebol porušený, keďže opravy vôbec nezačali, čo však skôr vyvracia ako podporuje Kotlebovo tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["médií", "Dom", "poukázal", "uviedol", "Kotleba"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/416719-pochybnosti-okolo-sidla-kotlebovcov-trvaju/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kotlebovci-menia-adresu-jeho-strana-si-dopriala-nove-sidlo.html", "http://hnonline.sk/slovensko/855504-kotleba-je-bud-klamar-alebo-porusuje-zakon-tvrdi-aktivista-sefovi-lsns-hrozi-pokuta", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kotlebovci-menia-adresu-jeho-strana-si-dopriala-nove-sidlo.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/aktivista-obvinil-kotlebu-je-klamar-stranicke-sidlo-je-obycajny-rodinny-dom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:28.208841+00:00"}
{"id": "vr37787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37787", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Cieľom tejto vlády, ktorý si dala aj do programového vyhlásenia, je vytvoriť také prostredie, aby justičný systém ako taký, vrátane prokuratúry, bol efektívny a zároveň mal dôveru ľudí.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády (.pdf) hovorí, že \"cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva\" (s. 40). Na stranách 42-43 sú uvedené osobitné úseky s konkrétnymi krokmi, ktoré sa venujú práve efektívnosti a dôvere voči justícii.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády (.pdf) hovorí, že \"cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva\" (s. 40). Na stranách 42-43 sú uvedené osobitné úseky s konkrétnymi krokmi, ktoré sa venujú práve efektívnosti a dôvere voči justícii."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:55.313194+00:00"}
{"id": "46913", "numeric_id": 46913, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46913", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď na jar u nás bola situácia v poriadku, ale v Bergame nebola, tak my sme poskytli pomoc talianskej vláde.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá vlna koronavírusu zasiahla vážne Taliansko - predovšetkým sever krajiny vrátane mesta Bergamo. Podľa štúdie sa tamojšia úmrtnosť počas marca 2020 zdvojnásobila, v najviac zasiahnutom regióne Lombardsko sa dokonca zvýšila o 173 %. Slovensko poskytlo Taliansku koncom apríla humanitárny materiál - 300 000 rúšok a 500 litrov dezinfekčného koncentrátu v celkovej hodnote 315 900 eur. V tom čase sme mali na Slovensku necelých 1200 nakazených od začiatku pandémie a 14 úmrtí (k 20. aprílu 2020, pozn.). Taliansko malo v tom čase potvrdených vyše 181 000 prípadov, z toho bolo 108 000 aktívnych. Počet úmrtí presahoval 24 000. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prvá vlna koronavírusu zasiahla vážne Taliansko - predovšetkým sever krajiny vrátane mesta Bergamo. Podľa štúdie sa tamojšia úmrtnosť počas marca 2020 zdvojnásobila, v najviac zasiahnutom regióne Lombardsko sa dokonca zvýšila o 173 %. Slovensko poskytlo Taliansku koncom apríla humanitárny materiál - 300 000 rúšok a 500 litrov dezinfekčného koncentrátu v celkovej hodnote 315 900 eur. V tom čase sme mali na Slovensku necelých 1200 nakazených od začiatku pandémie a 14 úmrtí (k 20. aprílu 2020, pozn.). Taliansko malo v tom čase potvrdených vyše 181 000 prípadov, z toho bolo 108 000 aktívnych. Počet úmrtí presahoval 24 000. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Taliansko", "úmrtnosť", "poskytlo", "Slovensku", "Taliansko"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22361142/pohreb-kazdu-polhodinu-noviny-plne-nekrologov-taliansko-s-virusom-zasiahlo-aj-zufalstvo.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/taliansko-umrtnost-bola-v-marci-dvojn/481809-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/mzvaez-sr-slovensko-v-pondelok-popoludn/461419-clanok.html", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/italy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:31.564768+00:00"}
{"id": "vr14546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14546", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Produktivita práce je podstatne vyššia (než za minulej vlády, pozn.)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica o produktivite práce sme overovali už v minulosti . Produktivita vyjadrená k priemernej produktivite v roku 2010 v posledných rokoch skutočne stúpa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica o produktivite práce sme overovali už v minulosti . Produktivita vyjadrená k priemernej produktivite v roku 2010 v posledných rokoch skutočne stúpa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["minulosti", "Eurostatu", "produktivita"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/497/predseda-vlady-o-ekonomike-plyne-a-vode/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdec310&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:26.874756+00:00"}
{"id": "vr37551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37551", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a vôbec my sme taká zvláštna krajina, pán redaktor, keď platíme za plyn, náš plyn, ktorý cez naše rúry ide, tak platíme Nemcom a Francúzom. Keď platíme za elektrinu. Našu elektrinu vyrobenú na Slovensku, tak platíme Talianom. Dokonca už aj za pitnú vodu, ktorá je v našej zemi niekedy platíme súkromným zahraničným firmám.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico naráža na zahraničné firmy, ktoré majú podiel v sprivatizovaných podnikoch, a teda aj podiel na ziskoch za poskytované služby. V SPP má 49% podiel konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas (Nemecko) a Gaz de France (Francúzsko), v Slovenských elektrárňach vlastní talianska firma Enel SpA 66% podiel akcí. Čo sa vodární týka, napríklad v Trenčianskej vodárenskej spoločnosti má majoritný podiel nadnárodná skupina Suez.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico naráža na zahraničné firmy, ktoré majú podiel v sprivatizovaných podnikoch, a teda aj podiel na ziskoch za poskytované služby. V SPP má 49% podiel konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas (Nemecko) a Gaz de France (Francúzsko), v Slovenských elektrárňach vlastní talianska firma Enel SpA 66% podiel akcí. Čo sa vodární týka, napríklad v Trenčianskej vodárenskej spoločnosti má majoritný podiel nadnárodná skupina Suez."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SPP", "Slovenských elektrárňach", "Trenčianskej vodárenskej spoločnosti"], "url": ["http://www.spp.sk/o-nas/profil-spolocnosti/", "http://www.seas.sk/spolocnost/", "http://www.tvs.sk/akcionarska-struktura"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:34.464961+00:00"}
{"id": "vr17641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17641", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "Po niekoľkých desiatkach rokov sa idú kupovať nové plošné, celoplošné lineárne urýchľovače myslím v počte 16 do konca roka 2018.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "15. marca 2018 rezort zdravotníctva ohlásil, že plánuje nakúpiť prostredníctvom centrálneho obstarávania 16 lineárnych urýchľovačov . Predpokladaná hodnota celkovej zákazky spolu s inými prístrojmi dosahuje 57 mil. eur. Prvé prístroje by nemocnice mali obdržať do konca roka 2018. Cieľom verejných obstarávaní ministerstva zdravotníctva je kompletná obnova medicínskej techniky s výraznou úsporou finančných prostriedkov. Ministerka zdravotníctva správne uviedla počet plánovaných prístrojov, avšak nepodarilo sa nám dohľadať dostatok potrebných zdrojov na overenie tvrdenia, že ku kúpe urýchľovačov dochádza po prvýkrát po desiatkach rokov, na dopyt po tejto informácii sme tiež nedostali odpoveď od kompetentných úradov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["15. marca 2018 rezort zdravotníctva ohlásil, že plánuje nakúpiť prostredníctvom centrálneho obstarávania 16 lineárnych urýchľovačov . Predpokladaná hodnota celkovej zákazky spolu s inými prístrojmi dosahuje 57 mil. eur. Prvé prístroje by nemocnice mali obdržať do konca roka 2018. Cieľom verejných obstarávaní ministerstva zdravotníctva je kompletná obnova medicínskej techniky s výraznou úsporou finančných prostriedkov. Ministerka zdravotníctva správne uviedla počet plánovaných prístrojov, avšak nepodarilo sa nám dohľadať dostatok potrebných zdrojov na overenie tvrdenia, že ku kúpe urýchľovačov dochádza po prvýkrát po desiatkach rokov, na dopyt po tejto informácii sme tiež nedostali odpoveď od kompetentných úradov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["urýchľovačov"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?mz-sr-pripravuje-dalsie-centralne-obstaravanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:14.542055+00:00"}
{"id": "vr34655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34655", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Obdobná situácia (primátor a zastupiteľstvo iného politického razenia, pozn.) bude v takých mestách ako je Banská Bystrica a Trnava alebo Trenčín, keď nebol zvolený primátor s našou podporou, ale budeme tam mať väčšinu poslancov.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Táto situácia, ktorú Fico popisuje v Bystrici (v koalícii 17 z 31 poslancov), Trnave (v koalícii 17 z 31 poslancov) a Trenčíne (v koalícii 13 z 25 poslancov) nastala.", "analysis_paragraphs": ["Táto situácia, ktorú Fico popisuje v Bystrici (v koalícii 17 z 31 poslancov), Trnave (v koalícii 17 z 31 poslancov) a Trenčíne (v koalícii 13 z 25 poslancov) nastala."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Bystrici", "Trnave"], "url": ["http://bystrica.sme.sk/c/5660222/vyhral-gogola-bansku-bystricu-ovlada-smer.html", "http://trnava.sme.sk/c/5661009/smer-sd-bude-v-trnave-presadzovat-svoj-program.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:31.120737+00:00"}
{"id": "vr27626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27626", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o situácii, ktorá sa týka trhu práce, tak vás musím upozorniť na to, že dnes evidovaná nezamestnanosť na základe údajov z februára, z marca, je nižšia akú sme preberali v marci, v apríli v roku 2012.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť bola naozaj vyššia v marci/apríli 2012 ako vo februári/marci 2014.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť bola naozaj vyššia v marci/apríli 2012 ako vo februári/marci 2014."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:18.388915+00:00"}
{"id": "vr36164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36164", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...sa pozeráme len na príslušníkov menšiny, ktorí, pre ktorých sú úplne iné zákony, napríklad zákon o používaní jazykov menšín alebo zákon, ktorý stanovuje dané kvórum na označovanie tabúľ a tak ďalej a tak ďalej. Aj to chcete dokonca ešte znížiť na 10%...", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S iniciatívou prišla strana Most-Híd, ktorá 15. novembra predložila novelu zákona, ktorá rozširuje používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Podľa dnes platného zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, sa používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku týka obcí, kde žije viac ako 20 % príslušníkov menšiny. Most-Híd navrhuje znížiť toto kvórum na polovicu, teda na 10%.", "analysis_paragraphs": ["S iniciatívou prišla strana Most-Híd, ktorá 15. novembra predložila novelu zákona, ktorá rozširuje používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku. Podľa dnes platného zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, sa používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku týka obcí, kde žije viac ako 20 % príslušníkov menšiny. Most-Híd navrhuje znížiť toto kvórum na polovicu, teda na 10%."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["prišla", "č. 184/1999"], "url": ["http://sme.sk/c/5640680/most-hid-chce-viac-dvojjazycnych-obci.html", "http://kbdesign.sk/cla/projects/language_policy/legislation/Zkon%20a%20pouzivania%20jazyka%20nrodnostnych%20mensin.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:24.016486+00:00"}
{"id": "vr34592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34592", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A vyjadril som presvedčenie ako predseda hnutia, že takéto prípady sa nesmú opakovať, je to v našom jednotlivom aj spoločnom záujme.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že sa to nesmie opakovať sa Figeľ naozaj zmienil na sneme.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že sa to nesmie opakovať sa Figeľ naozaj zmienil na sneme."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["zmienil"], "url": ["http://www.europrofit.sk/spravy/politika/22655-jfigel-cervene-je-dobre-vino-ale-nie-politika-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:48.828716+00:00"}
{"id": "vr14380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14380", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V 2008 bol podobný návrh pána poslanca Gaburu (interrupcie, pozn.). No Podmanický za, Pellegrini proti, ďalšie desiatky sa zdržali. Teraz bol návrh pána poslanca Kuffu a ďalších. 5 až 12 rokov pre ženy, ktoré idú na umelé oplodnenie. Opäť Podmanický, Kéry za, Číž proti, Blaha proti, desiatky smerákov sa zdržali.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 poslanec Gabura predložil návrh zákona o zrušení interrupcie. Taktiež v roku 2015 bol predložený návrh zákona o zákaze interrupcie a tento návrh hovoril aj o väzbe v prípade porušenia zákona. Oba návrhy boli zamietnuté avšak poslanci strán nehlasovali jednotne. Pri návrhu z roku 2008 sa skutočne desiatky poslancov zdržali hlasovania, Pellegrini bol proti a Podmanický za návrh. Pri hlasovaní v roku 2015 bol znovu Podmanický a tiež Kéry za návrh, proti hlasovali Číž a Blaha a 58 poslancov SMER-SD sa zdržalo hlasovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2008 poslanec NR SR Peter Gabura predložil návrh zákona, ktorý zakazuje interrupcie a zároveň ruší zákon o umelom prerušení tehotenstva. Poslanec Gabura argumentoval tým, že možnosť interrupcie odopiera základné právo: právo na život ešte nenarodeného dieťaťa (najmä do štrnásteho týždňa tehotenstva, kedy je interrupcia povolená). V septembri 2008 poslanci NR SR tento návrh zákona zamietli . V hlasovaní o tomto návrhu zákona boli poslanci v jednotlivých stranách nejednotní. Poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) bol za prijatie návrhu zákona, naopak poslanec Peter Pellegrini (Smer-SD) bol proti jeho prijatiu. Z prítomných 128 poslancov sa hlasovania zdržalo 50 z nich. Trojica opozičných poslancov: Štefan Kuffa (OĽaNO), Marián Kvasnička (nezaradený) a Jozef Mikloško (KDH) predložila v októbri 2015 do parlamentu návrh zákona, ktorý zakazuje interrupcie, umelé oplodnenie ako aj ďalšie činnosti, ktoré môžu znamenať ukončenie života ešte nenarodeného dieťaťa. Za porušenie zákazu interrupcie by ženy boli posielané do väzenia na 25 rokov až doživotie a v prípade umelého oplodnenie by ženám hrozilo väzenie na 5-12 rokov. Podľa návrhu zákona by do trestného zákona pribudlo: \" § 150 (1) Žena, ktorá úmyselne s vopred uváženou pohnútkou akýmkoľvek spôsobom a) spôsobí vlastný úmyselný potrat alebo ukončenie života svojho nenarodeného dieťaťa, alebo b) pozbaví svoje nenarodené dieťa života, potrestá sa odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.\" dennikn.sk (15.12.2015) 10.12.2015 poslanci o tomto návrhu hlasovali . Návrh zákona neprešiel. Poslanci Smer-u Podmanický a Kéry boli za návrh. Naopak poslanci Číž a Blaha boli proti. 58 poslancov zo Smer-u sa zdržalo hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 poslanec Gabura predložil návrh zákona o zrušení interrupcie. Taktiež v roku 2015 bol predložený návrh zákona o zákaze interrupcie a tento návrh hovoril aj o väzbe v prípade porušenia zákona. Oba návrhy boli zamietnuté avšak poslanci strán nehlasovali jednotne. Pri návrhu z roku 2008 sa skutočne desiatky poslancov zdržali hlasovania, Pellegrini bol proti a Podmanický za návrh. Pri hlasovaní v roku 2015 bol znovu Podmanický a tiež Kéry za návrh, proti hlasovali Číž a Blaha a 58 poslancov SMER-SD sa zdržalo hlasovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2008 poslanec NR SR Peter Gabura predložil návrh zákona, ktorý zakazuje interrupcie a zároveň ruší zákon o umelom prerušení tehotenstva. Poslanec Gabura argumentoval tým, že možnosť interrupcie odopiera základné právo: právo na život ešte nenarodeného dieťaťa (najmä do štrnásteho týždňa tehotenstva, kedy je interrupcia povolená). V septembri 2008 poslanci NR SR tento návrh zákona zamietli . V hlasovaní o tomto návrhu zákona boli poslanci v jednotlivých stranách nejednotní. Poslanec Ján Podmanický (Smer-SD) bol za prijatie návrhu zákona, naopak poslanec Peter Pellegrini (Smer-SD) bol proti jeho prijatiu. Z prítomných 128 poslancov sa hlasovania zdržalo 50 z nich. Trojica opozičných poslancov: Štefan Kuffa (OĽaNO), Marián Kvasnička (nezaradený) a Jozef Mikloško (KDH) predložila v októbri 2015 do parlamentu návrh zákona, ktorý zakazuje interrupcie, umelé oplodnenie ako aj ďalšie činnosti, ktoré môžu znamenať ukončenie života ešte nenarodeného dieťaťa. Za porušenie zákazu interrupcie by ženy boli posielané do väzenia na 25 rokov až doživotie a v prípade umelého oplodnenie by ženám hrozilo väzenie na 5-12 rokov. Podľa návrhu zákona by do trestného zákona pribudlo: \" § 150 (1) Žena, ktorá úmyselne s vopred uváženou pohnútkou akýmkoľvek spôsobom a) spôsobí vlastný úmyselný potrat alebo ukončenie života svojho nenarodeného dieťaťa, alebo b) pozbaví svoje nenarodené dieťa života, potrestá sa odňatím slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie.\" dennikn.sk (15.12.2015) 10.12.2015 poslanci o tomto návrhu hlasovali . Návrh zákona neprešiel. Poslanci Smer-u Podmanický a Kéry boli za návrh. Naopak poslanci Číž a Blaha boli proti. 58 poslancov zo Smer-u sa zdržalo hlasovania."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2008", "zamietli", "V hlasovaní", "zakazuje", "25 rokov", "dennikn.sk", "hlasovali"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/3986444/gabura-opat-predlozil-navrh-na-zakaz-interrupcii.html", "http://babetko.rodinka.sk/mudrosti/slovensko-pre-rodinu/interrupcny-zakon-na-slovensku/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=23528", "http://www.aktuality.sk/clanok/309975/chceli-zakazat-interupcie-ale-parlament-bol-proti/", "http://www.aktuality.sk/clanok/309975/chceli-zakazat-interupcie-ale-parlament-bol-proti/", "https://dennikn.sk/blog/7-absurdit-navrhu-zakona-o-nenarodenych-detoch/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:07.447864+00:00"}
{"id": "vr31652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31652", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Títo ľudia odišli (ľudia okolo M. Mojžiša z kandidátky, pozn.), my sme to zobrali hoci teda hovorili, všetko sa nám rozpadlo, my nemáme šancu dostať do parlamentu. Získali sme viac ako, o 60-70 % viacej, ako nám prisudzovali preferencie. Čiže miesto nejakých  5% sme získali 8. 8,5 pomaly 9...", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dve agentúry MVK a Polis vo svojich posledných prieskumoch odhadovali zisk OĽaNO na úrovni 5 až 5,5 percent. Volebný výsledok OĽaNO bol 8,55 percenta a teda rozdiel v odhadovanom výsledku 5-5,5 percent a skutočne získanom je 3 až 3,5 percent. Inými slovami OĽaNO skutočne získalo o približne 55 až 70 percent lepší výsledok, ako jej prisudzovali spomínané dve agentúry. Na druhej strane Agentúra Focus odhadla OĽaNO v poslednom prieskum na 6,7 percenta, čo je viac ako spomína Igor Matovič. Uvádzame prieskumy uskutočnené tesne pred voľbami do NR SR 10. marca 2012: Agentúra MVK: Agentúra MVK vo januári 2012 , odhadla zisk Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) vo voľbách na 6,3 %. Vo februári 2012 , prisúdila OĽaNO 7 %. Tento prieskum vzhľadom na čas zberu dát (12 - 14. február), zachytával aj reakciu voličov Obyčajných ľudí na na rozpad kandidátky a odchod ľudí z OKS a KDS. Posledný prieskum agentúry MVK dva dni pred voľbami, by OĽaNO získali 5,5 % hlasov. Agentúra Polis: Podľa prieskumu agentúry Polis v januári 2012 , by sa OĽaNO do parlamentu nedostali a získali by len 4,1 % hlasov. Agentúra Polis vo februári 2012 prisúdila OĽaNO 5 % hlasov. Agentúra Focus: V januári 2012 agentúra Focus odhadla zisk OĽaNO vo voľbách na 5,2 %. 1. februára 2012 odhadla zisk OĽaNO vo voľbách na 6,8 %. 14. februára potvrdila rastúce preferencie OĽaNO a prísúdila im zisk 8,9 %. V marci 2012 štyri dni pred voľbami agentúra Focus odhadla zisk OĽaNO na 6,7 %. OĽaNO a nezávislé získali vo voľbách 8,55 percent. Posledný prieskum agentúry MVK a agentúry Polis naznačovali zisk strany OĽaNO v rozpätí od 5 do 5,5 percent. Na druhej strane posledný prieskum agentúry Focus prisudzoval OĽaNO 6,7 percent, pričom ešte vo februári strane odhadovali zisk 8,9 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dve agentúry MVK a Polis vo svojich posledných prieskumoch odhadovali zisk OĽaNO na úrovni 5 až 5,5 percent. Volebný výsledok OĽaNO bol 8,55 percenta a teda rozdiel v odhadovanom výsledku 5-5,5 percent a skutočne získanom je 3 až 3,5 percent. Inými slovami OĽaNO skutočne získalo o približne 55 až 70 percent lepší výsledok, ako jej prisudzovali spomínané dve agentúry. Na druhej strane Agentúra Focus odhadla OĽaNO v poslednom prieskum na 6,7 percenta, čo je viac ako spomína Igor Matovič. Uvádzame prieskumy uskutočnené tesne pred voľbami do NR SR 10. marca 2012: Agentúra MVK: Agentúra MVK vo januári 2012 , odhadla zisk Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) vo voľbách na 6,3 %. Vo februári 2012 , prisúdila OĽaNO 7 %. Tento prieskum vzhľadom na čas zberu dát (12 - 14. február), zachytával aj reakciu voličov Obyčajných ľudí na na rozpad kandidátky a odchod ľudí z OKS a KDS. Posledný prieskum agentúry MVK dva dni pred voľbami, by OĽaNO získali 5,5 % hlasov. Agentúra Polis: Podľa prieskumu agentúry Polis v januári 2012 , by sa OĽaNO do parlamentu nedostali a získali by len 4,1 % hlasov. Agentúra Polis vo februári 2012 prisúdila OĽaNO 5 % hlasov. Agentúra Focus: V januári 2012 agentúra Focus odhadla zisk OĽaNO vo voľbách na 5,2 %. 1. februára 2012 odhadla zisk OĽaNO vo voľbách na 6,8 %. 14. februára potvrdila rastúce preferencie OĽaNO a prísúdila im zisk 8,9 %. V marci 2012 štyri dni pred voľbami agentúra Focus odhadla zisk OĽaNO na 6,7 %. OĽaNO a nezávislé získali vo voľbách 8,55 percent. Posledný prieskum agentúry MVK a agentúry Polis naznačovali zisk strany OĽaNO v rozpätí od 5 do 5,5 percent. Na druhej strane posledný prieskum agentúry Focus prisudzoval OĽaNO 6,7 percent, pričom ešte vo februári strane odhadovali zisk 8,9 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["januári 2012", "februári 2012", "Posledný prieskum", "januári 2012", "februári 2012", "januári 2012", "1. februára 2012", "14. februára", "marci 2012", "získali"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/volby-2012-preferencie/18-01-2012/prieskum-kdh-predbehlo-sdku-v-parlamente-aj-obycajni.html", "http://volby.sme.sk/c/6263729/prieskum-mvk-posiela-sdku-mimo-parlamentu.html", "http://spravy.pravda.sk/mvk-smer-by-vacsinu-neziskal-do-parlamentu-by-sa-dostala-aj-smk-p7f-/sk-volby.asp?c=A120308_170144_sk-volby_p29", "http://spravy.pravda.sk/prieskum-agentury-polis-v-nr-sr-by-bolo-tych-istych-6-stran-pa3-/sk_domace.asp?c=A120109_133242_sk_domace_p60", "http://aktualne.atlas.sk/polis-smer-valcuje-prieskum-s-81-poslancami-obycajni-a-sdku-na-hranici-zvolitelnosti/slovensko/politika/", "http://volby.sme.sk/c/6230700/smer-ma-na-ustavnu-vacsinu-kalinak-si-ju-praje.html", "http://spravy.pravda.sk/prieskumy-potvrdili-pad-sdku-d2d-/sk-volby.asp?c=A120201_095952_sk-volby_p29", "http://spravy.pravda.sk/focus-99-i-matovicovci-preskocili-sdku-sas-aj-most-hid-pct-/sk_domace.asp?c=A120214_123404_sk_domace_p60", "http://spravy.pravda.sk/smeru-chyba-k-vacsine-jeden-mandat-sdku-aj-sas-su-na-hrane-pkp-/sk-volby.asp?c=A120306_112244_sk-volby_p29", "http://nrsr2012.statistics.sk/priebezne/tab_Pv_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:27.587003+00:00"}
{"id": "vr25677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25677", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Superdividendy brali aj predchádzajúce vlády. Bolo to vyše 350 miliónov eur, zistite si to, v rokoch 2010 až 2012.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík potvrdil , že superdividendy sa vyplácali aj za vlády I. Radičovej. V roku 2011 bolo vyplatených takmer 150 miliónov eur, v roku 2012 ďalších 109 mil. eur. Podľa prílohy k návrhu zákona, ktorý schválila vláda 10. októbra 2013, bol objem vyplatených mimoriadnych dividend tzv. superdividend vo výške 126 mil. eur. A spočítame vyplatené dividendy v rokoch 2010 až 2012, dostaneme číslo 385 mil. eur., čo je vyše 350 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík potvrdil , že superdividendy sa vyplácali aj za vlády I. Radičovej. V roku 2011 bolo vyplatených takmer 150 miliónov eur, v roku 2012 ďalších 109 mil. eur. Podľa prílohy k návrhu zákona, ktorý schválila vláda 10. októbra 2013, bol objem vyplatených mimoriadnych dividend tzv. superdividend vo výške 126 mil. eur. A spočítame vyplatené dividendy v rokoch 2010 až 2012, dostaneme číslo 385 mil. eur., čo je vyše 350 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "prílohy"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/8923-Energeticka-firma-sa-na-vyplatenie-superdividend-zadlzi-dlhopisom-za-600-milionov-eur-Plus-7-dni.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-142908?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:05.298701+00:00"}
{"id": "vr25939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25939", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Prístroj v Čadci, presne ten istý prístroj ako v Čadci bol zakúpený o 130 tisíc eur viac ako ten istý prístroj od toho istého dodávateľa v Dunajskej strede.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prístroj, ktorý bol vysúťažený v NsP Čadca a NsP Dunajská Streda bol Optima CT 660 a dodávateľom bola spoločnosť Intes Poprad. Na základe informácií z blogu Transparency International Slovensko (TIS) a Inštitútu INEKO uvádzame sumy, za ktoré NsP Čadca a NsP Dunajská Streda kúpili CT prístroj. Tieto údaje si TIS vyžiadala cez infozákon resp. cez otvorené zmluvy. NsP Čadca (resp. Žilinský samosprávny kraj) kúpila tento prístroj za 0,89 mil. eur . NsP Dunajská Streda kúpila tento prístroj za 0,77 mil. eur . Rozdiel je teda približne 130 tisíc ako uvádza Mikolášik. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prístroj, ktorý bol vysúťažený v NsP Čadca a NsP Dunajská Streda bol Optima CT 660 a dodávateľom bola spoločnosť Intes Poprad. Na základe informácií z blogu Transparency International Slovensko (TIS) a Inštitútu INEKO uvádzame sumy, za ktoré NsP Čadca a NsP Dunajská Streda kúpili CT prístroj. Tieto údaje si TIS vyžiadala cez infozákon resp. cez otvorené zmluvy. NsP Čadca (resp. Žilinský samosprávny kraj) kúpila tento prístroj za 0,89 mil. eur . NsP Dunajská Streda kúpila tento prístroj za 0,77 mil. eur . Rozdiel je teda približne 130 tisíc ako uvádza Mikolášik. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/11/02/dakujeme-konkurenciu-neberieme-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:59.913574+00:00"}
{"id": "vr37283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37283", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Následne koalícia stiahne novelu.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe tlacovej agentúry TASR sa okrem iného píše:\n\n\" 'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu v parlamente. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania o úprave podmienok dvojakého obcianstva. 'Aby bol výsledný produkt kvalitný, dobrý zákon o štátnom obcianstve, ktorý bude konsenzom koalície aj opozície,' dodal.\"\n\nNa túto istú správu sa odvolával aj R. Sulík pocas nedelnajšej relácie O 5 minút dvanást na STV1.", "analysis_paragraphs": ["V správe tlacovej agentúry TASR sa okrem iného píše:", "\" 'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu v parlamente. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania o úprave podmienok dvojakého obcianstva. 'Aby bol výsledný produkt kvalitný, dobrý zákon o štátnom obcianstve, ktorý bude konsenzom koalície aj opozície,' dodal.\"", "Na túto istú správu sa odvolával aj R. Sulík pocas nedelnajšej relácie O 5 minút dvanást na STV1."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "O 5 minút dvanást"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110210TBB00174", "http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?id=44158&scroll=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:43.306324+00:00"}
{"id": "vr28046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28046", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...možno si pamätáte v roku 2012, keď sme nastupovali, tak každý hovoril, že Slovensko pôjde gréckou cestou, že sociálna demokracia nikdy nemôže zvládnuť poriadok vo verejných financiách, že budeme míňať.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Demagog.sk prešiel mediálne vystúpenia jednotlivých pravicových strán, a tiež volebné programy a nie je pravdou, žeby proti SMERu a Robertovi Ficovi vystupovali ,,všetci\". Rétoriku o \"gréckej ceste\" k bankrotu dnešná opozícia síce mala, ale ešte v predvolebnej kampani 2010 ( Ivan Mikloš z SDKÚ-DS a tiež predstavitelia strany SaS ) alebo počas vlády Ivety Radičovej ( Figeľ , Mikloš ). V relácii V politike (2.10.2011) povedal Béla Bugár „Bola iná alternatíva? (spraviť koalíciu, pozn.) Ja si myslím, že nie. Dá sa hovoriť len, že prehodiť výhybku, aby Slovensko sa nedostalo, dá sa povedať, na tu grécku cestu a to sme urobili, keď si zoberiete len ekonomiku, z 8% deficitu tento rok 4,9, budúci rok to sú veľmi ambiciózne plány 3,8 — 3,9. Takže toto sme určite urobili.“ Vo voľbách v roku 2012 bola v podobných vyhláseniach zdržanlivejšia, aj keď časť z nej naozaj o gréckej ceste opäť hovorila. KDH (19.1.2012) „KDH ponúka alternatívu zodpovednej cesty slobodných ľudí,“ vyhlásil predseda KDH s tým, že napríklad v Nemecku je rozvíjanie takejto cesty úspešné. „Ponúkame túto cestu ako lepšiu alternatívu oproti socialistickému smerovaniu, ktoré vedie k zadlžovaniu, ba bankrotom,“ tvrdí Figeľ a poukazuje na Grécko. Podobný odkaz na grécku cestu mali kresťanskí demokrati aj vo volebnom videu Blog Richarda Sulíka (17.11.2012): Ak logicky pripustime, že štátny rozpočet je koncentrovaným vyjadrením hospodárskej politiky vlády, tak predložený štátny rozpočet strany Smer-SD na čele s Robertom Ficom a ministrom financií Petrom Kažimírom práve naviedlo Slovensko a ich občanov nevynímajúc svojich vlastných voličov, na grécku cestu. Svojou hospodárskou politikou nám Robert Fico a minister financií Peter Kažimír ide navýšiť v nasledujúcich troch rokoch hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o 16,5 miliardy eur, čo je nárast o viac ako polovicu. To znamená, že v rokoch 2013 až 2015 porastie dlh Slovenska rýchlejšie, ako sme boli toho svedkami v tých najbujarejších časoch v Grécku. SDKÚ-DS však na svojej stránke neeviduje z tohto obdobia žiadne tlačové správy na podobnú tému. Žiadne podobné vyjadrenia sme nenašli ani zo strany Most-Híd. Volebné programy SDKÚ-DS ani Most-Híd z roku 2012 neuvádzajú, že by vláda SMERu znamenala \"že Slovensko pôjde gréckou cestou.\"", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk prešiel mediálne vystúpenia jednotlivých pravicových strán, a tiež volebné programy a nie je pravdou, žeby proti SMERu a Robertovi Ficovi vystupovali ,,všetci\". Rétoriku o \"gréckej ceste\" k bankrotu dnešná opozícia síce mala, ale ešte v predvolebnej kampani 2010 ( Ivan Mikloš z SDKÚ-DS a tiež predstavitelia strany SaS ) alebo počas vlády Ivety Radičovej ( Figeľ , Mikloš ). V relácii V politike (2.10.2011) povedal Béla Bugár „Bola iná alternatíva? (spraviť koalíciu, pozn.) Ja si myslím, že nie. Dá sa hovoriť len, že prehodiť výhybku, aby Slovensko sa nedostalo, dá sa povedať, na tu grécku cestu a to sme urobili, keď si zoberiete len ekonomiku, z 8% deficitu tento rok 4,9, budúci rok to sú veľmi ambiciózne plány 3,8 — 3,9. Takže toto sme určite urobili.“ Vo voľbách v roku 2012 bola v podobných vyhláseniach zdržanlivejšia, aj keď časť z nej naozaj o gréckej ceste opäť hovorila. KDH (19.1.2012) „KDH ponúka alternatívu zodpovednej cesty slobodných ľudí,“ vyhlásil predseda KDH s tým, že napríklad v Nemecku je rozvíjanie takejto cesty úspešné. „Ponúkame túto cestu ako lepšiu alternatívu oproti socialistickému smerovaniu, ktoré vedie k zadlžovaniu, ba bankrotom,“ tvrdí Figeľ a poukazuje na Grécko. Podobný odkaz na grécku cestu mali kresťanskí demokrati aj vo volebnom videu Blog Richarda Sulíka (17.11.2012): Ak logicky pripustime, že štátny rozpočet je koncentrovaným vyjadrením hospodárskej politiky vlády, tak predložený štátny rozpočet strany Smer-SD na čele s Robertom Ficom a ministrom financií Petrom Kažimírom práve naviedlo Slovensko a ich občanov nevynímajúc svojich vlastných voličov, na grécku cestu. Svojou hospodárskou politikou nám Robert Fico a minister financií Peter Kažimír ide navýšiť v nasledujúcich troch rokoch hrubý verejný dlh Slovenskej republiky o 16,5 miliardy eur, čo je nárast o viac ako polovicu. To znamená, že v rokoch 2013 až 2015 porastie dlh Slovenska rýchlejšie, ako sme boli toho svedkami v tých najbujarejších časoch v Grécku. SDKÚ-DS však na svojej stránke neeviduje z tohto obdobia žiadne tlačové správy na podobnú tému. Žiadne podobné vyjadrenia sme nenašli ani zo strany Most-Híd. Volebné programy SDKÚ-DS ani Most-Híd z roku 2012 neuvádzajú, že by vláda SMERu znamenala \"že Slovensko pôjde gréckou cestou.\""], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Ivan Mikloš", "SaS", "Figeľ", "Mikloš", "V politike", "KDH", "vo volebnom videu", "Blog Richarda Sulíka", "na svojej stránke", "SDKÚ-DS", "Most-Híd"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166156-miklos-slovensko-ide-greckou-cestou/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sas-fico-umelo-znizuje-deficit-ide-cestou-grecka-384844", "http://www.aktuality.sk/clanok/199241/figel-za-fica-sme-stavali-cesty-greckou-cestou/", "http://www.cas.sk/clanok/199304/miklos-keby-dalej-vladol-smer-skoncili-by-sme-ako-grecko.html", "http://www.demagog.sk/politici/6/bela-bugar/?ph=1&page=10=1=1page=10", "http://www.webnoviny.sk/volby-2012/biela-kampan-kdh-bude-alternativou-ks/451671-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=bs0BQpWK0XU", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/statny-rozpocet-smer-sd-fico-kazimir/", "http://www.sdku-ds.sk/article/index/category:press", "http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf", "http://www.multikulti.sk/dok/volby/most-VOLEBNY-PROGRAM_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:35.743227+00:00"}
{"id": "vr30064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30064", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No, v prvom rade musím povedať, že dva roky po sebe, ja viem, že žiadny občan mi to neuverí, ale štatisticky dva roky po sebe medziročne klesajú ceny potravín ako celok.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát z Národnej banky Slovenska naozaj ceny potravín medziročne v auguste 2015 dva roky po sebe klesajú (oproti augustu 2014 a 2013). Cenu potravín vyjadruje index v ktorom NBS zohľadňuje aj infláciu a cenovú reguláciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: NBS Z grafu podľa údajov vyplýva , že v auguste 2015 klesli ceny potravín na základe indexu CPI pre potraviny oproti augustu 2014 o 0,07 p.b. a v auguste 2014 oproti august 2013 o 1,68 p.b.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát z Národnej banky Slovenska naozaj ceny potravín medziročne v auguste 2015 dva roky po sebe klesajú (oproti augustu 2014 a 2013). Cenu potravín vyjadruje index v ktorom NBS zohľadňuje aj infláciu a cenovú reguláciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: NBS Z grafu podľa údajov vyplýva , že v auguste 2015 klesli ceny potravín na základe indexu CPI pre potraviny oproti augustu 2014 o 0,07 p.b. a v auguste 2014 oproti august 2013 o 1,68 p.b."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["NBS", "vyplýva"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/md/_0e8b6279-4690-43f8-ae97-a52801683b0c", "http://www.nbs.sk/sk/md/_0e8b6279-4690-43f8-ae97-a52801683b0c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:02.157405+00:00"}
{"id": "vr33805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33805", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My sme v roku 2001 decentralizovali odborné školstvo z ekonomických rezortov na školstvo. Ani jedno, ani jednu korunu z tých peňazí z toho ministerstva hospodárstva neprišlo do rezortu školstva.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2001 prebehla určitá decentralizácia správy škôl a školských zariadení, nepresúvali sa však z ministerstva hospodárstva pod ministerstvo školstva, ale na obce a samosprávne kraje. Preto považujeme Čaplovičov výrok za zavádzajúci. Publikácia Školský zákon: alternatívy pre vzdelávaciu politiku Inštitútu SGI z roku 2004 opisuje históriu školského zákona, uvádza okrem iného aj zmeny v roku 2001: \"Zákon č. 416/2001 Z, z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky: týmto prešli na obce a samosprávne kraje pôsobnosti vymenovania a odvolávania riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti . Zákon ustanovil právnu subjektivitu všetkých ZŠ so všetkými ročníkmi, ZUŠ so všetkými študijnými odbormi a špeciálnych škôl a umožnil spájanie ZŠ s predškolskými zariadeniami (rovnakého zriaďovateľa) do jednej právnickej osoby a zlúčenia škôl rovnakého druhu (rovnakého zriaďovateľa) do jednej právnickej osoby.\" O presune zriaďovateľských kompetencii informoval 27. 6. 2001 aj denník Korzár: \"Malá novela zákona o sústave základných a stredných škôl, ktorú schválila Národná rada a jej poslanci, upravuje okrem iného aj presun zriaďovateľskej funkcie stredných odborných učilíšť z rezortných ministerstiev na krajské úrady (KÚ).\" V článku o súťaži Mladý tvorca 2013 na portáli ministerstva hospodárstva sa spomína: \"Pôvodne bola výstava predajnou výstavou výrobkov žiakov stredných odborných škôl a stredísk praktického vyučovania, ktorú MH SR organizovalo ako zriaďovateľ (do roku 2001), v tom čase stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania a výstavy sa zúčastňovali všetky školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2001 prebehla určitá decentralizácia správy škôl a školských zariadení, nepresúvali sa však z ministerstva hospodárstva pod ministerstvo školstva, ale na obce a samosprávne kraje. Preto považujeme Čaplovičov výrok za zavádzajúci. Publikácia Školský zákon: alternatívy pre vzdelávaciu politiku Inštitútu SGI z roku 2004 opisuje históriu školského zákona, uvádza okrem iného aj zmeny v roku 2001: \"Zákon č. 416/2001 Z, z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky: týmto prešli na obce a samosprávne kraje pôsobnosti vymenovania a odvolávania riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovania a zrušovania škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti . Zákon ustanovil právnu subjektivitu všetkých ZŠ so všetkými ročníkmi, ZUŠ so všetkými študijnými odbormi a špeciálnych škôl a umožnil spájanie ZŠ s predškolskými zariadeniami (rovnakého zriaďovateľa) do jednej právnickej osoby a zlúčenia škôl rovnakého druhu (rovnakého zriaďovateľa) do jednej právnickej osoby.\" O presune zriaďovateľských kompetencii informoval 27. 6. 2001 aj denník Korzár: \"Malá novela zákona o sústave základných a stredných škôl, ktorú schválila Národná rada a jej poslanci, upravuje okrem iného aj presun zriaďovateľskej funkcie stredných odborných učilíšť z rezortných ministerstiev na krajské úrady (KÚ).\" V článku o súťaži Mladý tvorca 2013 na portáli ministerstva hospodárstva sa spomína: \"Pôvodne bola výstava predajnou výstavou výrobkov žiakov stredných odborných škôl a stredísk praktického vyučovania, ktorú MH SR organizovalo ako zriaďovateľ (do roku 2001), v tom čase stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania a výstavy sa zúčastňovali všetky školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Školský zákon: alternatívy pre vzdelávaciu politiku", "informoval", "článku o súťaži Mladý tvorca 2013"], "url": ["http://www.governance.sk/index.php?id=228", "http://korzar.sme.sk/c/4692491/stredne-odborne-ucilistia-budu-mat-noveho-zriadovatela-krajsky-urad.html", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-zamestnavatelia-a-odborne-skoly-maju-k-sebe-blizsie/10s140382c?set_subframe="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:04.481495+00:00"}
{"id": "43455", "numeric_id": 43455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43455", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...právo odvolať štátneho tajomníka má len minister príslušný. To nemá právo ani premiér, ani vicepremiér, ani vláda ako taká.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vyplýva to z §4 ods.3 Zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nie je teda pravdou, že vláda nemá právo odvolať štátneho tajomníka. Rovnako nie je pravdou, že toto právo má samotný príslušný minister. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Vyplýva to z §4 ods.3 Zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Nie je teda pravdou, že vláda nemá právo odvolať štátneho tajomníka. Rovnako nie je pravdou, že toto právo má samotný príslušný minister. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2001-575"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:55.827376+00:00"}
{"id": "vr26933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26933", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Môj postoj (ku spracovaniu a ťažbe uránu, pozn.) najlepšie vystihuje fakt, že už osem rokov aktívne pomáham OZ Kremnica nad zlato v ich úsilí o záchranu vlastného životného priestoru.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivana Uhrínová z OZ Kremnica sa vyjadrila ( video , 0:50), že kancelária R. Procházku zastupuje OZ Kremnica už takmer 8 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. OZ Kremncia nad zlato na svojej stránke má v kontexte spolupráce s Procházkom uverejnené: \"Dlhoročný právny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato, Radoslav Procházka, prišiel podporiť...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivana Uhrínová z OZ Kremnica sa vyjadrila ( video , 0:50), že kancelária R. Procházku zastupuje OZ Kremnica už takmer 8 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. OZ Kremncia nad zlato na svojej stránke má v kontexte spolupráce s Procházkom uverejnené: \"Dlhoročný právny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato, Radoslav Procházka, prišiel podporiť...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["video", "OZ Kremncia"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=DpioFvQ1vUM", "http://www.kremnicanadzlato.sk/567/radoslava-prochazka-na-zastupitelstve-v-luckach-6-8-2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:23.679869+00:00"}
{"id": "vr26746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26746", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Čo sa týka justičných reforiem, ja by som to nenazýval reformami. To je jeden zákon, ktorý je predmetom skúmania, áno, čiže to je zákon o sudcoch. Pretože zákon o prokuratúre, hoci tam je tiež, tak ten, tam nebola pozastavená vykonateľnosť, čiže ten funguje presne tak isto ako aj predtým.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii sú oba spomínané zákony z dieľne Lucie Žitňanskej, o ktorých hovorí minister Borec, pozastavené Ústavným súdom - zákon o sudcoch aj zákon o prokuratúre. Na základe toho hodnotíme výrok ako nepravdivý. V prípade zákona č. 220/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011 o pozastavení niektorých ustanovení. Toto uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov predpisom č 308/2011 Z.z. a je stále platné. Denník SME zase napísal 29.9.2011, že Ústavný súd pozastavil účinnosť \"viacerých paragrafov\" zákona o prokuratúre. Podľa správy SITA z 5.9.2013 je evidentné, že novela je stále neúčinná a jej ďalší osud je neznámy. V prípade zákona č. 33/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z., o sudcoch a prísediacich, ÚS SR na neverejnom zasadnutí 5.10.2011 rozhodol , že nevyhovuje návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Podľa novšej správy SITA z 8.3.2012 Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o súdnej rade a zákona o sudcov. Podľa správy SITA z 11.12.2013 Ústavný súd rozhodol, že znižovanie platov sudcom, ktoré bolo súčasťou daného zákona, je protiústavné. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii sú oba spomínané zákony z dieľne Lucie Žitňanskej, o ktorých hovorí minister Borec, pozastavené Ústavným súdom - zákon o sudcoch aj zákon o prokuratúre. Na základe toho hodnotíme výrok ako nepravdivý. V prípade zákona č. 220/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, Ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 28. septembra 2011 o pozastavení niektorých ustanovení. Toto uznesenie bolo publikované v Zbierke zákonov predpisom č 308/2011 Z.z. a je stále platné. Denník SME zase napísal 29.9.2011, že Ústavný súd pozastavil účinnosť \"viacerých paragrafov\" zákona o prokuratúre. Podľa správy SITA z 5.9.2013 je evidentné, že novela je stále neúčinná a jej ďalší osud je neznámy. V prípade zákona č. 33/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z.z., o sudcoch a prísediacich, ÚS SR na neverejnom zasadnutí 5.10.2011 rozhodol , že nevyhovuje návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Podľa novšej správy SITA z 8.3.2012 Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o súdnej rade a zákona o sudcov. Podľa správy SITA z 11.12.2013 Ústavný súd rozhodol, že znižovanie platov sudcom, ktoré bolo súčasťou daného zákona, je protiústavné. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["105/2011", "uznesenie", "SME", "SITA", "33/2011 Z.z.", "rozhodol", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/308-2011-z-z.p-34270.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-308", "http://www.sme.sk/c/6077003/ustavny-sud-zbrzdil-zitnanskej-zmeny-na-prokurature.html", "http://www.sme.sk/c/6923879/novela-zakona-o-prokurature-uz-nie-je-v-legislativnom-plane.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F33-2011-z-z.p-33986.pdf&ei=9x3xUuPrPMTqywPR_oFQ&usg=AFQjCNHdD6ajxeyDMeN5OU7MBKPKlVp2wg&sig2=miTdPLlFAHvua0By_GeOAg&bvm=bv.60444564,d.bGQ", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/TS_20111005_79.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ustavny-sud-vyhovel-smeru-pozastavil/475796-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302205-ustavny-sud-znizenie-platov-sudcov-je-protiustavne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:57.461214+00:00"}
{"id": "vr32423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32423", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ten dlh, ktorý dnes ničí Slovensko, tá situácia, ten vysoký deficit vytvorila na 80% Ficova prvá vláda za 4 roky, čo tu vládla.. (cvičný výrok)", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:51.283480+00:00"}
{"id": "vr13759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13759", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Nemecko posilňuje túto agentúru (Frontex, pozn.) 50 úradníkmi.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V čase publikácie výroku sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o tom, že by sa Nemecko chystalo posilniť agentúru Frontex, slúžiacu na ochranu vonkajších hraníc EÚ o 50 či iný počet úradníkov. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V čase publikácie výroku sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o tom, že by sa Nemecko chystalo posilniť agentúru Frontex, slúžiacu na ochranu vonkajších hraníc EÚ o 50 či iný počet úradníkov. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["navýšenie", "vyjadril", "zvýšiť"], "url": ["http://www.finlandtimes.fi/national/2015/10/13/21267/Finland-to-deploy-patrol-ship-in-Mediterranean", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-da-ludi-pre-frontex-a-21-milionov-024389", "https://euobserver.com/justice/130334"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:31.030132+00:00"}
{"id": "vr17960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17960", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Verejný dlh (Talianska, pozn.) je samozrejme vysoký a to má tiež svoju históriu (...) v tom zasahovalo Nemecko.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Časť výroku o tom, že je taliansky verejný dlh vysoký, je pravdivý, čo potvrdzujú viaceré ekonomické portály ( Trading Economics , Country Economy ). Na to, či je za verejný dlh Talianska zodpovedné Nemecko, však existuje viacero názorov. Bruselský think tank Bruegel v roku 2018 uverejnil štúdiu , kde analyzoval uhol pohľadu na finančnú krízu od jej vzniku po rok 2016 vo vyše 50 000 novinových článkoch z Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. Analytici dospeli k záveru, že médiá boli pri písaní ovplyvnené nielen oficiálnymi pozíciami jednotlivých vlád vo svojich krajinách, ale aj názormi čitateľov na krízu. Navyše nie všade videli len ekonomické príčiny, ale aj politický systém a sociálnu štruktúru obyvateľstva. Vzhľadom na to, že je viac teórií o tom, čo spôsobilo dlhodobo vysoký verejný dlh Talianska, výrok celkovo hodnotíme ako neoveriteľný. Blaha vidí súvislosť medzi verejným dlhom Talianska a ekonomickými zásahmi Nemecka, čo nám dodatočne potvrdil aj svojím názorom na toto prepojenie: \"Nemecká spolková banka poslala talianske dlhopisy na trhy a tým uvrhla Taliansko do problémom s verejným dlhom (tie začali ešte počas menovej krízy v 70. a 80.rokov, ktorá zasiahla mnohé krajiny a vinníkom bolo Nixonove jednostranné rozhodnutie zrušiť Breton-Woods).\" Odvoláva sa pritom napríklad na článok z britského denníka Independent , ktorý poukazuje na prísne fiškálne pravidlá nemeckej ekonomiky a jej vplyv na Európsku centrálnu banku ešte v roku 2011. Taliansky verejný dlh je v súčasnosti skutočne vysoký. Podľa portálu Trading Economics dosiahlo Taliansko v roku 2017 verejný dlh vo výške 131,8 % HDP, v roku 2016 to bolo rekordných 132 % HDP. Rovnaké informácie priniesol aj portál Country Economy, ktorý navyše uvádza, že verejný dlh Talianska rástol od roku 2007, kedy mal hodnotu 99,8 %. Taliansko sa tak umiestnilo na 180. mieste v rebríčku zadĺženosti krajín spomedzi 185 hodnotených krajín. Porovnateľne vysoký verejný dlh malo v roku 2017 aj Portugalsko (125,7 %). Pre porovnanie, verejný dlh Slovenska predstavoval v roku 2017 hodnotu 50,90 % HDP. Financial Times ospravedlňujú vysoký verejný dlh Talianska zlým národným hospodárením v 80. rokoch. Taliansko míňalo viac ako si mohlo dovoliť kvôli neadekvátnym kontrolám a nedostatočnej koordinácií medzi sprostredkovateľskými agentúrami. Riešením ako znížiť verejný dlh je podľa Lorenza Codogna, zvýšenie ekonomického rastu aj za pomoci štrukturálnych reforiem ako napríklad zmeny vo fungovaní verejnej správy. Rovnaké odôvodnenie výšky talianskeho verejného dlhu priniesol aj portál Focus Economics , ktorý ďalej tvrdí, že 60 % talianskeho verejného dlhu predstavujú domáci aktéri, z toho talianske banky a poisťovne predstavujú 75 % tohto dlhu. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"ECf4Z\"]={},window.datawrapper[\"ECf4Z\"].embedDeltas={\"100\":535,\"200\":481,\"300\":427,\"400\":427,\"500\":427,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-ECf4Z\"),window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"ECf4Z\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"ECf4Z\"==b)window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Časť výroku o tom, že je taliansky verejný dlh vysoký, je pravdivý, čo potvrdzujú viaceré ekonomické portály ( Trading Economics , Country Economy ). Na to, či je za verejný dlh Talianska zodpovedné Nemecko, však existuje viacero názorov. Bruselský think tank Bruegel v roku 2018 uverejnil štúdiu , kde analyzoval uhol pohľadu na finančnú krízu od jej vzniku po rok 2016 vo vyše 50 000 novinových článkoch z Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. Analytici dospeli k záveru, že médiá boli pri písaní ovplyvnené nielen oficiálnymi pozíciami jednotlivých vlád vo svojich krajinách, ale aj názormi čitateľov na krízu. Navyše nie všade videli len ekonomické príčiny, ale aj politický systém a sociálnu štruktúru obyvateľstva. Vzhľadom na to, že je viac teórií o tom, čo spôsobilo dlhodobo vysoký verejný dlh Talianska, výrok celkovo hodnotíme ako neoveriteľný. Blaha vidí súvislosť medzi verejným dlhom Talianska a ekonomickými zásahmi Nemecka, čo nám dodatočne potvrdil aj svojím názorom na toto prepojenie: \"Nemecká spolková banka poslala talianske dlhopisy na trhy a tým uvrhla Taliansko do problémom s verejným dlhom (tie začali ešte počas menovej krízy v 70. a 80.rokov, ktorá zasiahla mnohé krajiny a vinníkom bolo Nixonove jednostranné rozhodnutie zrušiť Breton-Woods).\" Odvoláva sa pritom napríklad na článok z britského denníka Independent , ktorý poukazuje na prísne fiškálne pravidlá nemeckej ekonomiky a jej vplyv na Európsku centrálnu banku ešte v roku 2011. Taliansky verejný dlh je v súčasnosti skutočne vysoký. Podľa portálu Trading Economics dosiahlo Taliansko v roku 2017 verejný dlh vo výške 131,8 % HDP, v roku 2016 to bolo rekordných 132 % HDP. Rovnaké informácie priniesol aj portál Country Economy, ktorý navyše uvádza, že verejný dlh Talianska rástol od roku 2007, kedy mal hodnotu 99,8 %. Taliansko sa tak umiestnilo na 180. mieste v rebríčku zadĺženosti krajín spomedzi 185 hodnotených krajín. Porovnateľne vysoký verejný dlh malo v roku 2017 aj Portugalsko (125,7 %). Pre porovnanie, verejný dlh Slovenska predstavoval v roku 2017 hodnotu 50,90 % HDP. Financial Times ospravedlňujú vysoký verejný dlh Talianska zlým národným hospodárením v 80. rokoch. Taliansko míňalo viac ako si mohlo dovoliť kvôli neadekvátnym kontrolám a nedostatočnej koordinácií medzi sprostredkovateľskými agentúrami. Riešením ako znížiť verejný dlh je podľa Lorenza Codogna, zvýšenie ekonomického rastu aj za pomoci štrukturálnych reforiem ako napríklad zmeny vo fungovaní verejnej správy. Rovnaké odôvodnenie výšky talianskeho verejného dlhu priniesol aj portál Focus Economics , ktorý ďalej tvrdí, že 60 % talianskeho verejného dlhu predstavujú domáci aktéri, z toho talianske banky a poisťovne predstavujú 75 % tohto dlhu. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"ECf4Z\"]={},window.datawrapper[\"ECf4Z\"].embedDeltas={\"100\":535,\"200\":481,\"300\":427,\"400\":427,\"500\":427,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-ECf4Z\"),window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"ECf4Z\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"ECf4Z\"==b)window.datawrapper[\"ECf4Z\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Trading Economics", "Country Economy", "štúdiu", "Independent", "portálu", "portál", "umiestnilo", "Slovenska", "Times", "Economics"], "url": ["https://tradingeconomics.com/italy/government-debt-to-gdp", "https://countryeconomy.com/national-debt/italy", "http://bruegel.org/wp-content/uploads/2018/02/PC-03_2018-150118.pdf", "https://www.independent.co.uk/voices/who-is-responsible-for-the-eurozone-crisis-the-simple-answer-germany-a6771536.html", "https://tradingeconomics.com/italy/government-debt-to-gdp", "https://countryeconomy.com/national-debt/italy", "https://countryeconomy.com/national-debt", "https://countryeconomy.com/national-debt/slovakia", "https://www.ft.com/content/760053a6-91fa-3c6f-9d71-e4efdef8b0fb", "https://www.focus-economics.com/country-indicator/italy/public-debt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:28.211930+00:00"}
{"id": "42990", "numeric_id": 42990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42990", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Počas nášho predsedníctva sa uzavrel Parížsky dohovor, uzavrela sa téma európskej prokuratúry.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko predsedalo Rade Európskej únie v druhom polroku 2016, a to od 1. júla do 31. decembra 2016 . Parížska dohoda bola skutočne počas predsedníctva ratifikovaná na európskej úrovni, a to 5. októbra 2016, čím 4. novembra 2016 nadobudla globálnu účinnosť . Čo sa však týka návrhu o zriadení európskej prokuratúry , Rade EÚ sa ho síce nepodarilo do februára 2017 schváliť, no členské štáty využili v apríli 2017 možnosť posilnenej spolupráce a po schválení zúčastnenými štátmi, Radou a Parlamentom nadobudlo nariadenie o Európskej prokuratúre účinnosť 20. novembra 2017. Nie je teda možné konštatovať, že by bola táto téma počas predsedníctva Slovenska uzavretá a preto považujeme výrok za nepravdivý. Rade EÚ predsedalo Slovensko v rámci predsedníckeho Tria spolu s Holandskom a Maltou a boj s klimatickými zmenami tvoril jednu z jeho priorít v rámci politiky jednotného trhu. Najväčším úspechom slovenského predsedníctva v tejto oblasti bola práve ratifikácia Parížskej dohody o zmene klímy na európskej úrovni, čím dohoda nadobudla účinnosť. Ide o prvú všeobecnú, právne záväznú celosvetovú dohodu v tejto oblasti. Návrh na zriadenie európskej prokuratúry bol predložený Komisiou v roku 2013, no keďže sa Rade za tri roky rokovania o návrhu nepodarilo dosiahnuť jednomyseľného súhlasu, nadviazalo 16 členských štátov v apríli 2017 posilnenú spoluprácu na účely jej zriadenia a po prijatí Európskym parlamentom a Radou nariadenie o zriadení prokuratúry nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017. Európska prokuratúra by mala začať fungovať do konca roku 2020 a jej úlohou bude bojovať proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko predsedalo Rade Európskej únie v druhom polroku 2016, a to od 1. júla do 31. decembra 2016 . Parížska dohoda bola skutočne počas predsedníctva ratifikovaná na európskej úrovni, a to 5. októbra 2016, čím 4. novembra 2016 nadobudla globálnu účinnosť . Čo sa však týka návrhu o zriadení európskej prokuratúry , Rade EÚ sa ho síce nepodarilo do februára 2017 schváliť, no členské štáty využili v apríli 2017 možnosť posilnenej spolupráce a po schválení zúčastnenými štátmi, Radou a Parlamentom nadobudlo nariadenie o Európskej prokuratúre účinnosť 20. novembra 2017. Nie je teda možné konštatovať, že by bola táto téma počas predsedníctva Slovenska uzavretá a preto považujeme výrok za nepravdivý. Rade EÚ predsedalo Slovensko v rámci predsedníckeho Tria spolu s Holandskom a Maltou a boj s klimatickými zmenami tvoril jednu z jeho priorít v rámci politiky jednotného trhu. Najväčším úspechom slovenského predsedníctva v tejto oblasti bola práve ratifikácia Parížskej dohody o zmene klímy na európskej úrovni, čím dohoda nadobudla účinnosť. Ide o prvú všeobecnú, právne záväznú celosvetovú dohodu v tejto oblasti. Návrh na zriadenie európskej prokuratúry bol predložený Komisiou v roku 2013, no keďže sa Rade za tri roky rokovania o návrhu nepodarilo dosiahnuť jednomyseľného súhlasu, nadviazalo 16 členských štátov v apríli 2017 posilnenú spoluprácu na účely jej zriadenia a po prijatí Európskym parlamentom a Radou nariadenie o zriadení prokuratúry nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017. Európska prokuratúra by mala začať fungovať do konca roku 2020 a jej úlohou bude bojovať proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["predsedalo", "od 1. júla do 31. decembra 2016", "ratifikovaná", "účinnosť", "európskej prokuratúry", "posilnenej spolupráce", "priorít", "úspechom", "európskej prokuratúry", "posilnenú spoluprácu"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/predsednictvo-sr-rade-eu/predsednictvo-sr-rade-eu.html", "https://www.minedu.sk/slovenske-predsednictvo-v-rade-eu/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/slovenske-predsednictvo-sa-konci-v-migracii-nepresvedcilo-vysledky-ma-inde/", "https://eur-lex.europa.eu/content/paris-agreement/paris-agreement.html?locale=sk", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/04/03/eppo/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/linksdossier/slovenske-predsednictvo-sa-konci-v-migracii-nepresvedcilo-vysledky-ma-inde/", "https://euractiv.sk/section/klima/news/slovensko-presadilo-parizsku-dohodu-pomohla-aj-institucionalna-kreativita/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/04/03/eppo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:18.038683+00:00"}
{"id": "vr15034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15034", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...samotné OECD a z úst jej najvyššieho predstaviteľa konštatuje, že v rámci priemeru Európskej únie máme príliš málo detí na jedného učiteľa v triedach...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Angel Gurria pri svojej návšteve na Slovensku nekonštatoval, že by malo Slovensko príliš málo detí na jedného učiteľa oproti priemeru EÚ. Údaje OECD takéto tvrdenie takisto nepotvrdzujú, na základných aj stredných školách má Slovensko viac detí na jedného učiteľa ako je priemer EÚ. Správa OECD odporúča len znížiť počet škôl. Gurria poukazoval na nízky počet žiakov v triedach, nie na počet žiakov na jedného učiteľa,ako tvrdí Pellegrini. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 19. februára 2016 navštívil Slovensko generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría, kde sa na Úrade vlády SR stretol s podpredsedami parlamentu a ministrami SR. Vo svojom príhovore pán Gurria poznamenal, že \"napriek progresu, ktorý Slovensko dosiahlo, má však pred sebou ešte výzvy, ktoré bude musieť riešiť.\" Generálny tajomník predstavil dve štúdie vypracované OECD - \"Odborné vzdelávanie a príprava - Zručnosti mimo školskej kontroly: Slovenská republika\" a \"Hodnotenie školských zdrojov: Slovenská republika\". Education at Glance 2015 informuje, že priemer OECD na základných školách je 15 žiakov na jedného učiteľa, Slovensko má 17 žiakov na jedného učiteľa. Na stredných školách Slovensko dosahuje priemer OECD- 13 žiakov na jedného učiteľa. Údaje sú pre rok 2013 . Pri návšteve na Slovensku podľa dostupných informácií Gurria nespomínal pomer počtu detí na jedného učiteľa. Správa o hodnotení školských zdrojov (. pdf ,s.15), ktorú Gurria predstavil, hovorí o nerovnej distribúcii učiteľov medzi školami, tiež hovorí, že nie je potrebné zvvýšiť celkový počet učiteľov. Gurria poukazoval na nízky počet žiakov v triedach: \" Dôsledkom je, že v triedach je okolo 13 žiakov, pričom priemer OECD je 21. „Nízky počet žiakov následne vplýva na prísun peňazí do škôl a na platy učiteľov,“ vysvetlil Gurría. Riešením by podľa odborníkov mohlo byť určenie minimálnej veľkosti triedy. Ak ju škola nedosiahne, stratí nárok na štátnu dotáciu. \"", "analysis_paragraphs": ["Angel Gurria pri svojej návšteve na Slovensku nekonštatoval, že by malo Slovensko príliš málo detí na jedného učiteľa oproti priemeru EÚ. Údaje OECD takéto tvrdenie takisto nepotvrdzujú, na základných aj stredných školách má Slovensko viac detí na jedného učiteľa ako je priemer EÚ. Správa OECD odporúča len znížiť počet škôl. Gurria poukazoval na nízky počet žiakov v triedach, nie na počet žiakov na jedného učiteľa,ako tvrdí Pellegrini. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 19. februára 2016 navštívil Slovensko generálny tajomník Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Angel Gurría, kde sa na Úrade vlády SR stretol s podpredsedami parlamentu a ministrami SR. Vo svojom príhovore pán Gurria poznamenal, že \"napriek progresu, ktorý Slovensko dosiahlo, má však pred sebou ešte výzvy, ktoré bude musieť riešiť.\" Generálny tajomník predstavil dve štúdie vypracované OECD - \"Odborné vzdelávanie a príprava - Zručnosti mimo školskej kontroly: Slovenská republika\" a \"Hodnotenie školských zdrojov: Slovenská republika\". Education at Glance 2015 informuje, že priemer OECD na základných školách je 15 žiakov na jedného učiteľa, Slovensko má 17 žiakov na jedného učiteľa. Na stredných školách Slovensko dosahuje priemer OECD- 13 žiakov na jedného učiteľa. Údaje sú pre rok 2013 . Pri návšteve na Slovensku podľa dostupných informácií Gurria nespomínal pomer počtu detí na jedného učiteľa. Správa o hodnotení školských zdrojov (. pdf ,s.15), ktorú Gurria predstavil, hovorí o nerovnej distribúcii učiteľov medzi školami, tiež hovorí, že nie je potrebné zvvýšiť celkový počet učiteľov. Gurria poukazoval na nízky počet žiakov v triedach: \" Dôsledkom je, že v triedach je okolo 13 žiakov, pričom priemer OECD je 21. „Nízky počet žiakov následne vplýva na prísun peňazí do škôl a na platy učiteľov,“ vysvetlil Gurría. Riešením by podľa odborníkov mohlo byť určenie minimálnej veľkosti triedy. Ak ju škola nedosiahne, stratí nárok na štátnu dotáciu. \""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "príhovore", "Education at Glance 2015", "2013", "dostupných informácií", "pdf", "Gurria", "škôl", "pdf", "2013"], "url": ["http://www.oecd.org/slovakia/oecd-secretary-general-in-bratislava-on-19-february-2016.htm", "http://www.oecd.org/slovakia/launch-of-two-oecd-education-reviews-of-the-slovak-republic.htm", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/slovak-republic_eag-2015-78-en#page4", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/ratio-of-students-to-teaching-staff-in-educational-institutions-2013_eag-2015-table251-en#page1", "http://www.oecd.org/slovakia/launch-of-two-oecd-education-reviews-of-the-slovak-republic.htm", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/oecd-reviews-of-school-resources-slovak-republic-2015_9789264247567-en#page17", "http://domov.sme.sk/c/20099599/oecd-vidi-na-slovensku-privela-malych-skol.html", "https://dennikn.sk/376487/nova-sprava-oecd-skolstve-ucitelom-treba-pridat-skolky-maju-byt-vsetkych/", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/oecd-reviews-of-school-resources-slovak-republic-2015_9789264247567-en#page17", "http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/9615031ec031.pdf?expires=1461752426&id=id&accname=ocid56014292&checksum=F64B4E93BD589D061B97E940C52D02F3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:37.019315+00:00"}
{"id": "vr32987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32987", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "výsledný efekt bol ten, že len 10% mladých ľudí do II. piliera vstúpilo.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozej Mihál vôbec nespresňuje, o akom období hovorí. Nepodarilo sa nám nájsť tento, ani žiaden podobný údaj, ktorý by pojednával o tom koľko percent mladých ľudi vstúpilo do II. piliera. Preto je výrok Jozefa Mihála neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jozej Mihál vôbec nespresňuje, o akom období hovorí. Nepodarilo sa nám nájsť tento, ani žiaden podobný údaj, ktorý by pojednával o tom koľko percent mladých ľudi vstúpilo do II. piliera. Preto je výrok Jozefa Mihála neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:23.016212+00:00"}
{"id": "vr28086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28086", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...staronovým predsedom stal vlastne bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. To stalo myslím prvýkrát v histórii, keď ten istý človek sa stal opäť prezidentom Európskeho parlamentu.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kompletný výsledok hlasovania prezidenta (predsedu) Európskeho parlamentu:\n\nPodľa rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu poriadku musí kandidát získať absolútnu väčšinu odovzdaných platných hlasov, tj 50% plus jedna. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa nepočítajú pri výpočte potrebnej väčšiny,\n\nVýsledok prvého kola hlasovania bol nasledujúci:\n\nHlasov: 723\n\nPrázdne alebo neplatné hlasy: 111\n\nPlatných hlasov: 612\n\nAbsolútna väčšina odovzdaných hlasov - nutné na volenie: 307\n\nHlasy pre kandidátov:\n\nMartin Schulz (S & D, DE), 409: Schulz riadne zvolený za prezidenta (predseda) Európskeho parlamentu\n\nSajjad Karim (ECR, UK) 101\n\nPablo Iglesias (GUE, ES) 51\n\nUlrike Lunacek (Greens / EFA, AT), 51", "analysis_paragraphs": ["Kompletný výsledok hlasovania prezidenta (predsedu) Európskeho parlamentu:", "Podľa rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu poriadku musí kandidát získať absolútnu väčšinu odovzdaných platných hlasov, tj 50% plus jedna. Prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky sa nepočítajú pri výpočte potrebnej väčšiny,", "Výsledok prvého kola hlasovania bol nasledujúci:", "Hlasov: 723", "Prázdne alebo neplatné hlasy: 111", "Platných hlasov: 612", "Absolútna väčšina odovzdaných hlasov - nutné na volenie: 307", "Hlasy pre kandidátov:", "Martin Schulz (S & D, DE), 409: Schulz riadne zvolený za prezidenta (predseda) Európskeho parlamentu", "Sajjad Karim (ECR, UK) 101", "Pablo Iglesias (GUE, ES) 51", "Ulrike Lunacek (Greens / EFA, AT), 51"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["inauguračného prejavu", "Mandát", "prezidentov", "zvolili"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/the-president/en/press/press_release_speeches/speeches/speeches-2014/speeches-2014-july/html/inaugural-speech-by-martin-schulz-as-president-of-the-european-parliament", "http://www.elections2014.eu/en/news-room/content/20140630IPR51020/html/Martin-Schulz-re-elected-President-of-the-European-Parliament", "http://www.europarl.europa.eu/the-president/en/president/html/former-european-parliament-presidents", "http://online.wsj.com/articles/german-socialist-martin-schulz-elected-president-of-european-parliament-1404216532"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:00.164538+00:00"}
{"id": "46113", "numeric_id": 46113, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46113", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Teraz nedávno, keď bol vynesený rozsudok sme mali možnosť čítať na Denníku N, ako hlasovali jednotliví sudcovia, napriek tomu, že táto informácia je utajená a my nemáme mať možnosť vedieť, ktorý sudca, akým spôsobom hlasoval.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "mala", "neudialo", "mlčanlivosť", "zápisnica"], "url": ["https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://www.aktuality.sk/clanok/820342/informacie-ako-sa-hlasovalo-v-senate-o-rozsudku-za-vrazdu-kuciaka-nie-su-pravdive/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-170", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-61.odsek-3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:50.467461+00:00"}
{"id": "49027", "numeric_id": 49027, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49027", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Podľa Eurostatu Slováci sú druhí najchudobnejší v Európskej únii.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa HDP na obyvateľa je Slovensko na 3. mieste od konca spomedzi členských štátov EÚ. Individuálna konzumácia, čo je lepší indikátor ekonomickej aktivity ako HDP, bola za rok 2021 na Slovensku o 29% nižšia ako je priemer EÚ. No ak porovnáme tieto číslo za rok 2021 u ostatných členských štátov, Slovensko je stále na 3. mieste od konca, predbiehajúc Bulharsko a Maďarsko.\n\nNa druhom mieste sme sa však umiestnili za rok 2022 podľa štandardu kúpnej sily (ŠKP). Jedná sa o teoretický výmenný kurz, je počítaný na základe parity kúpnej sily (PKS) a v podstate ukazuje, napríklad koľko rajčín si môžeme kúpiť za 1€ na Slovensku a koľko v Rakúsku. PKS (a následne ŠKP) sa používa na „meranie cenových rozdielov medzi krajinami.”\n\nČo sa týka životných podmienok, v rebríčku zobrazujúcom percento ľudí, ktorí čelia riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu, sa Slovensko umiestnilo na štvrtom mieste (to zodpovedá približne 16% obyvateľstva). Menej ohrozených obyvateľov má podľa Eurostatu len Fínsko, Slovinsko a Česká republika.", "analysis_paragraphs": ["Podľa HDP na obyvateľa je Slovensko na 3. mieste od konca spomedzi členských štátov EÚ. Individuálna konzumácia, čo je lepší indikátor ekonomickej aktivity ako HDP, bola za rok 2021 na Slovensku o 29% nižšia ako je priemer EÚ. No ak porovnáme tieto číslo za rok 2021 u ostatných členských štátov, Slovensko je stále na 3. mieste od konca, predbiehajúc Bulharsko a Maďarsko.", "Na druhom mieste sme sa však umiestnili za rok 2022 podľa štandardu kúpnej sily (ŠKP). Jedná sa o teoretický výmenný kurz, je počítaný na základe parity kúpnej sily (PKS) a v podstate ukazuje, napríklad koľko rajčín si môžeme kúpiť za 1€ na Slovensku a koľko v Rakúsku. PKS (a následne ŠKP) sa používa na „meranie cenových rozdielov medzi krajinami.”", "Čo sa týka životných podmienok, v rebríčku zobrazujúcom percento ľudí, ktorí čelia riziku chudoby alebo sociálnemu vylúčeniu, sa Slovensko umiestnilo na štvrtom mieste (to zodpovedá približne 16% obyvateľstva). Menej ohrozených obyvateľov má podľa Eurostatu len Fínsko, Slovinsko a Česká republika."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["je", "umiestnili", "používa", "umiestnilo"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=GDP_per_capita,_consumption_per_capita_and_price_level_indices#Overview", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/DDN-20230323-1", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:l34019", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Living_conditions_in_Europe_-_poverty_and_social_exclusion"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:53.345418+00:00"}
{"id": "vr34023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34023", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aby sme minimalizovali to, že volí Národná rada generálneho prokurátora alebo kandidáta, tak sa obrátil predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej na prokurátorskú rad. A prokurátorská rada odporučila a povedala, že vníma ako najvhodnejšieho kandidáta spomedzi prokurátorov práve spomínaného doktora Čižnára... a prakticky všetci krajskí prokurátori, ktorí boli oslovení, potvrdili, že to je jeden z najvhodnejších kandidátov, ktorý prichádza z prostredia generálnej prokuratúry a prokuratúry ako takej.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, ako Rada prokurátorov SR, tak jednotliví krajskí prokurátori odporúčajú Jaromíra Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. SME , 11. júna 2013: Rada prokurátorov naďalej odporúča na funkciu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. \"Je to platný návrh Rady prokurátorov a Národnú radu k ničomu nezaväzuje,\" uvádza sa v stanovisku. SME , 12.júna 2013: Za Čižnára sa vyjadrili šiesti zo siedmich oslovených krajských prokurátorov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, ako Rada prokurátorov SR, tak jednotliví krajskí prokurátori odporúčajú Jaromíra Čižnára na funkciu generálneho prokurátora. SME , 11. júna 2013: Rada prokurátorov naďalej odporúča na funkciu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. \"Je to platný návrh Rady prokurátorov a Národnú radu k ničomu nezaväzuje,\" uvádza sa v stanovisku. SME , 12.júna 2013: Za Čižnára sa vyjadrili šiesti zo siedmich oslovených krajských prokurátorov."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6832862/prokuratori-nadalej-odporucaju-za-svojho-sefa-ciznara.html", "http://www.sme.sk/c/6833969/prokuratori-chcu-ciznara-opozicia-ocakava-cierny-den-demokracie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:51.401287+00:00"}
{"id": "vr16263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16263", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme tri a pol milióna exekúcií na Slovensku.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná vydaná štatistika celkového počtu exekúcií z roku 2015 Ministerstva spravodlivosti hovorí celkom o 3 239 052 exekúcií. Za rok 2016 podľa správy ( .pdf , str. 2) Slovenskej komory exekútorov pribudlo 453 870 exekúcií, z čoho 391 594 zostalo nevybavených. Teda koncom roka 2016 sa jednalo presne o 3 630 646 exekúcií. Aj napriek nepresnému číslu uvedenému Sulíkom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali 1. mája 2016, kedy ministerka Lucia Žitňanská hovorila o vyše troch miliónov exekučných konaní za rok 2015. Ku koncu roka 2015 bol podľa Štatistickej ročenky Ministerstva spravodlivosti počet nevybavených exekúcií 3 239 052. Od 1. júla 2016 funguje Centrálny register exekúcií spravovaný Slovenskou komorou exekútorov (SKE), do ktorého je za administratívny poplatok možné nahliadnuť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledná vydaná štatistika celkového počtu exekúcií z roku 2015 Ministerstva spravodlivosti hovorí celkom o 3 239 052 exekúcií. Za rok 2016 podľa správy ( .pdf , str. 2) Slovenskej komory exekútorov pribudlo 453 870 exekúcií, z čoho 391 594 zostalo nevybavených. Teda koncom roka 2016 sa jednalo presne o 3 630 646 exekúcií. Aj napriek nepresnému číslu uvedenému Sulíkom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali 1. mája 2016, kedy ministerka Lucia Žitňanská hovorila o vyše troch miliónov exekučných konaní za rok 2015. Ku koncu roka 2015 bol podľa Štatistickej ročenky Ministerstva spravodlivosti počet nevybavených exekúcií 3 239 052. Od 1. júla 2016 funguje Centrálny register exekúcií spravovaný Slovenskou komorou exekútorov (SKE), do ktorého je za administratívny poplatok možné nahliadnuť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["štatistika", ".pdf", "overovali", "ročenky", "2016", "register"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/stat/roc/16/index.htm", "http://www.ske.sk/wp-content/uploads/2017/04/Sprava_o_cinnosti_SKE_a_SE_za_rok_2016.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/586/lucia-zitnanska-miroslav-ciz-a-martin-poliacik", "http://www.justice.gov.sk/stat/roc/16/index.htm", "https://domov.sme.sk/c/20205634/verejnost-moze-od-piatka-vyuzivat-centralny-register-exekucii.html#axzz4gZfv9vNS", "https://cre.sk/CRE-portal/default.aspx?ReturnUrl=%2fCRE-portal%2f"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:08.374709+00:00"}
{"id": "vr30962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30962", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme tisícky ľudí na mítingoch, bol som včera či predvčerom v Leviciach, viac ako tisíc ľudí na mítingu.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť koľko ľudí sa zúčastnili predvolebného mítingu v Leviciach.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť koľko ľudí sa zúčastnili predvolebného mítingu v Leviciach."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "stránky", "spomína"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/6219172/kampan-smeru-odstartovala-premierka-radicova.html", "http://www.smer-pk.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=186%3Arozbehli-sa-predvolebne-mitingy&catid=1%3Aclanky&Itemid=40", "http://www.smer-pk.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=186%3Arozbehli-sa-predvolebne-mitingy&catid=1%3Aclanky&Itemid=40"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:44.738100+00:00"}
{"id": "vr33454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33454", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "V podstate v tom čase, keď Cyprus vstupoval do eurozóny, tak splnil všetky kritéria.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konvergencné kritériá , ktoré je potrebné splnit pred vstupom do Eurozóny, pozostávajú zo šiestich ukazovatelov.", "analysis_paragraphs": ["Konvergencné kritériá , ktoré je potrebné splnit pred vstupom do Eurozóny, pozostávajú zo šiestich ukazovatelov."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Konvergencné kritériá", "Správa", "schválila"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/konvergencne_kriteria", "http://eur-lex.europa.eu/Notice.do?mode=dbl&lang=en&ihmlang=en&lng1=en,sk&lng2=bg,cs,da,de,el,en,es,et,fi,fr,hu,it,lt,lv,mt,nl,pl,pt,ro,sk,sl,sv,&val=449078:cs", "http://europa.eu/legislation_summaries/economic_and_monetary_affairs/institutional_and_economic_framework/l25093_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:00.784474+00:00"}
{"id": "vr27489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27489", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Samozrejme, minister spravodlivosti musí predložiť nejaký návrh, čo sa aj stalo. My sme pripravili odborný návrh a ten sme predložili do parlamentu. Aby bolo možné o tom rozhodnúť, tak len parlament a nie vláda môže rozhodovať o akomkoľvek návrhu Ústavy.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR, \" Minister Borec predstavil s predsedom parlamentu zmeny v justícii \". 20. februára 2014 bol prezentovaný návrh ústavného zákona v oblasti zmien v justícii. Ako je uvedené, \"z hľadiska obsahu ide o najväčšie zmeny v justícii od prijatia ústavného zákona č. 90/2011 Z. z.\" : Podstata zmien spočíva v sprísnení podmienok vzniku a výkonu sudcovskej funkcie a v posilnení kompetencií Súdnej rady SR, najmä vo vzťahu k verejnej kontrole súdnictva. Návrh ústavného zákona počíta s preverovaním sudcovskej spôsobilosti aj na základe bezpečnostných previerok. Cieľom návrhu zákona je obnoviť dôveryhodnosť justície, zlepšiť jej fungovanie a tak prispieť k vyššej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike. Súčasťou navrhovaných zmien je aj oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR. Sudcov tiež čaká sprísnenie pravidiel práce na doma, nároku na 13. a 14. plat, zavedenie sankcií za prieťahy v konaní či kontroly PN-iek a podobne. Pripravované zmeny majú prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, jej kvality a výkonu. Znenie návrhu je prístupné v rámci príspevku na webstránke MSSR z 20. februára 2014. Prvý oddiel Ústavy SR v článku 72 uvádza, že \"Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky\". Preto je pravda, že iba parlament môže rozhodovať návrhu Ústavy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií z webovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR, \" Minister Borec predstavil s predsedom parlamentu zmeny v justícii \". 20. februára 2014 bol prezentovaný návrh ústavného zákona v oblasti zmien v justícii. Ako je uvedené, \"z hľadiska obsahu ide o najväčšie zmeny v justícii od prijatia ústavného zákona č. 90/2011 Z. z.\" : Podstata zmien spočíva v sprísnení podmienok vzniku a výkonu sudcovskej funkcie a v posilnení kompetencií Súdnej rady SR, najmä vo vzťahu k verejnej kontrole súdnictva. Návrh ústavného zákona počíta s preverovaním sudcovskej spôsobilosti aj na základe bezpečnostných previerok. Cieľom návrhu zákona je obnoviť dôveryhodnosť justície, zlepšiť jej fungovanie a tak prispieť k vyššej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike. Súčasťou navrhovaných zmien je aj oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR. Sudcov tiež čaká sprísnenie pravidiel práce na doma, nároku na 13. a 14. plat, zavedenie sankcií za prieťahy v konaní či kontroly PN-iek a podobne. Pripravované zmeny majú prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície, jej kvality a výkonu. Znenie návrhu je prístupné v rámci príspevku na webstránke MSSR z 20. februára 2014. Prvý oddiel Ústavy SR v článku 72 uvádza, že \"Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky\". Preto je pravda, že iba parlament môže rozhodovať návrhu Ústavy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "príspevku", "Ústavy SR"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1828", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1830", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:08.321268+00:00"}
{"id": "vr31187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31187", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "treba jedným dychom dodať, že Ivan Mikloš politicky zakryl, zastrešil tento projekt rovnej dane, ktorého autorom je práve predseda SaS Richard Sulík.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nepochybne je pravda, že významnú zásluhu na tvorbe daňovej reformy (rovnej dane) na Slovensku má práve Richard Sulík. V roku 1998 začal Sulík študovať na Ekonomickej univerzite, kde sa zameriaval na dane a daňové poradenstvo. Diplomová práca mala názov „Daňová reforma SR“. Ako ďalej píše Richard Sulík:\" V roku 2001 som sa totiž začal intenzívne venovať daňovej problematike a v novembri 2002 som oslovil, to som bol už v piatom ročníku na EU, vtedy čerstvého ministra financií Ivana Mikloša s náčrtom rovnej dane. Stal som sa jeho poradcom a behom nasledujúcich mesiacov som vypracoval „Koncepciu daňovej reformy“, ktorá bol zároveň mojou diplomovkou . Koncom apríla 2003 mi ju schválila skúšobná komisia v rámci štátnic a začiatkom mája ešte raz koaličná rada. Koncom októbra schválil parlament všetky zákony týkajúce sa Daňovej reformy (bolo ich asi šesť). Medzi zoznámením sa s Ivanom Miklošom a schválením všetkých zákonov prešlo tak neuveriteľných 51 týždňov. Vtedajší prezident Rudolf Schuster síce zákon vrátil, ale začiatkom decembra 2003 schválila Národná rada tieto zákony definitívne a deň na to, som dal ako poradca Ivana Mikloša výpoveď.\" Rozdiel však prichádza v samotnej diplomovej práci, kde môžeme vidieť, že Sulík navrhoval rovnú na daň na úrovni 16% . A vládou schválená reforma obsahovala zavedenie rovnej dane na úrovni 19% . Z toho vyplýva, že základ reformy síce Richard Sulík mohol vypracovať, no finálnu podobu jej dal až Ivan Mikloš, ako minister financií vtedajšej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Nepochybne je pravda, že významnú zásluhu na tvorbe daňovej reformy (rovnej dane) na Slovensku má práve Richard Sulík. V roku 1998 začal Sulík študovať na Ekonomickej univerzite, kde sa zameriaval na dane a daňové poradenstvo. Diplomová práca mala názov „Daňová reforma SR“. Ako ďalej píše Richard Sulík:\" V roku 2001 som sa totiž začal intenzívne venovať daňovej problematike a v novembri 2002 som oslovil, to som bol už v piatom ročníku na EU, vtedy čerstvého ministra financií Ivana Mikloša s náčrtom rovnej dane. Stal som sa jeho poradcom a behom nasledujúcich mesiacov som vypracoval „Koncepciu daňovej reformy“, ktorá bol zároveň mojou diplomovkou . Koncom apríla 2003 mi ju schválila skúšobná komisia v rámci štátnic a začiatkom mája ešte raz koaličná rada. Koncom októbra schválil parlament všetky zákony týkajúce sa Daňovej reformy (bolo ich asi šesť). Medzi zoznámením sa s Ivanom Miklošom a schválením všetkých zákonov prešlo tak neuveriteľných 51 týždňov. Vtedajší prezident Rudolf Schuster síce zákon vrátil, ale začiatkom decembra 2003 schválila Národná rada tieto zákony definitívne a deň na to, som dal ako poradca Ivana Mikloša výpoveď.\" Rozdiel však prichádza v samotnej diplomovej práci, kde môžeme vidieť, že Sulík navrhoval rovnú na daň na úrovni 16% . A vládou schválená reforma obsahovala zavedenie rovnej dane na úrovni 19% . Z toho vyplýva, že základ reformy síce Richard Sulík mohol vypracovať, no finálnu podobu jej dal až Ivan Mikloš, ako minister financií vtedajšej vlády."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["reforma", "diplomovkou", "16%", "19%"], "url": ["http://web.sulik.sk/index.php?section=20", "http://web.sulik.sk/index.php?section=20", "http://web.sulik.sk/files/10/file_15_1.pdf", "http://korzar.sme.sk/c/4598686/poslanci-odobrili-zavedenie-rovnej-19-percentnej-dane-z-prijmu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:54.520726+00:00"}
{"id": "48457", "numeric_id": 48457, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48457", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Veď v Maďarsku zastropovali ceny na 1,3 (pozn. benzínu).", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarská vláda predstavila balíček pomoci prostredníctvom zastrešovania cien základných potravín, či energií a palív. Aktuálne je cena palív zastrešená na 480 forintov, čiže zhruba 1,3 €. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTakéto opatrenie bolo v platnosti od februára tohto roka a Maďarská vláda sa ho rozhodla predĺžiť do 15. mája. Táto vládna pomoc je cielená na zmiernenie dopadov inflácie.", "analysis_paragraphs": ["Maďarská vláda predstavila balíček pomoci prostredníctvom zastrešovania cien základných potravín, či energií a palív. Aktuálne je cena palív zastrešená na 480 forintov, čiže zhruba 1,3 €. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Takéto opatrenie bolo v platnosti od februára tohto roka a Maďarská vláda sa ho rozhodla predĺžiť do 15. mája. Táto vládna pomoc je cielená na zmiernenie dopadov inflácie."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "predĺžiť", "cielená"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/hungary-extend-fuel-price-cap-beyond-april-3-vote-orban-says-2022-02-12/", "https://www.reuters.com/world/europe/hungary-extend-fuel-price-cap-beyond-april-3-vote-orban-says-2022-02-12/", "https://hungarytoday.hu/hungarian-orban-government-fuel-price-cap-capped-prices-gas-petrol-stations-hungary/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:31.479774+00:00"}
{"id": "vr28715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28715", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Tie podniky (OLO a DPB, pozn.) majú kladné hospodárske výsledky. Dopravný podnik, ktorý bol v obrovskej strate, sa priblížil k tomu, že dokáže hospodáriť vyrovnane.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že OLO má v súčasnosti kladný hospodársky výsledok. V prípade DPMB platí, že sa spoločnosť priblížila k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu, že Ftáčnik najskôr hovoril o kladnom hospodárskom výsledky v prípade oboch spoločností, hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože sa primátor následne opravil. Podľa výročných správ z rokov 2010 a 2013 bol v spoločnosti OLO a.s. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v rokoch: 2009 103 751 2010 -43 748 2011 -113 620 2012 1 144 690 2013 2 364 817 Podľa záverečných účtov mesta Bratislava bol výsledok hospodárenia DPMB za účtovné obdobie po zdanení v rokoch: 2009 -470 534 2010 -6 815 683 2011 -6 482 794 2012 -1 884 030 2013 -984 026 V spoločnosti OLO a.s . je jediným akcionárom mesto Bratislava. V spoločnosti DPB, a.s. je jediným zakladateľom a zároveň akcionárom spoločnosti je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že OLO má v súčasnosti kladný hospodársky výsledok. V prípade DPMB platí, že sa spoločnosť priblížila k vyrovnanému rozpočtu. Napriek tomu, že Ftáčnik najskôr hovoril o kladnom hospodárskom výsledky v prípade oboch spoločností, hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože sa primátor následne opravil. Podľa výročných správ z rokov 2010 a 2013 bol v spoločnosti OLO a.s. výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v rokoch: 2009 103 751 2010 -43 748 2011 -113 620 2012 1 144 690 2013 2 364 817 Podľa záverečných účtov mesta Bratislava bol výsledok hospodárenia DPMB za účtovné obdobie po zdanení v rokoch: 2009 -470 534 2010 -6 815 683 2011 -6 482 794 2012 -1 884 030 2013 -984 026 V spoločnosti OLO a.s . je jediným akcionárom mesto Bratislava. V spoločnosti DPB, a.s. je jediným zakladateľom a zároveň akcionárom spoločnosti je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2013", "účtov", "OLO a.s", "DPB, a.s."], "url": ["http://www.olo.sk/Pic/sprava2010.pdf", "http://www.olo.sk/wp-content/uploads/2014/05/04_14_Vyrocna-sprava-2013_A4_olo_nove_texty_NEW_web.pdf", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006689&p1=11050321", "http://www.olo.sk/olo-medzi-najlepsimi-slovenskymi-znackami/", "http://www.dpb.sk/o-podniku/profil-a-fotogaleria/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:48.111980+00:00"}
{"id": "vr36943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36943", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "To nie sú ojedinelé hlasy na maďarskej strane o volebnom práve. Pred pár dňami to potvrdil túto ambíciu predseda maďarského parlamentu a to je významný aj predstaviteľ Fidesu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "László Kövér, nový predseda parlamentu, je skutočne významný predstaviteľ Fidesz. Na tlačovej konferencii 18. januára po zasadnutí Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny o volebnom práve pre \"nových\" občanov povedal , že občianstvo má byť nedeliteľné a nediskriminačné.", "analysis_paragraphs": ["László Kövér, nový predseda parlamentu, je skutočne významný predstaviteľ Fidesz. Na tlačovej konferencii 18. januára po zasadnutí Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny o volebnom práve pre \"nových\" občanov povedal , že občianstvo má byť nedeliteľné a nediskriminačné."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.nepszava.hu/articles/article.php?id=385438&referer_id=friss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:12.864740+00:00"}
{"id": "48721", "numeric_id": 48721, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48721", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "Zdravotnícky výbor nie je partner odborárov. My sme tam mohli sa o tých veciach pekne porozprávať, ale keď hovoríme o dohode, tak tá môže naozaj vzniknúť iba medzi vládou a nimi. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o tripartite je pri konzultáciách na celoštátnej úrovni medzi štátom a sociálnymi partnermi (zamestnávateľmi a odborármi) zástupcom štátu vláda Slovenskej republiky. Výbor pre zdravotníctvo vo vzťahu k vláde vykonáva len kontrolnú činnosť. To znamená, že pri vzniku dohody je pre odborárov partnerom na vyjednávanie zo strany štátu práve vláda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o tripartite je pri konzultáciách na celoštátnej úrovni medzi štátom a sociálnymi partnermi (zamestnávateľmi a odborármi) zástupcom štátu vláda Slovenskej republiky. Výbor pre zdravotníctvo vo vzťahu k vláde vykonáva len kontrolnú činnosť. To znamená, že pri vzniku dohody je pre odborárov partnerom na vyjednávanie zo strany štátu práve vláda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Výbor pre zdravotníctvo"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2007-103", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=vybory/vybor&ID=161&View=short"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:20.032694+00:00"}
{"id": "44796", "numeric_id": 44796, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44796", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "My sme mali aj v programe (posudzovanie výdavkov útvarom Hodnoty za peniaze, pozn.), dokonca sme to chceli rozšíriť aj na eurofondy, na investície v oblasti eurofondov nad 1.000.000 EUR, pretože ja som veľmi často kritizovala obrovské národné projekty za 30 000 000, 50 000 000, kde sa tie peniaze strácali ako v čiernej diere a v zásade nič z toho nebolo, hej napr. spomeniem len za všetko, že internetový kurz pasenia oviec alebo katastrálny portál, kde sa vyhodilo 27.000.000 EUR, bude sa to musieť pravdepodobne vracať do Bruselu, čiže to sú milióny a milióny vyhodených peňazí, kde následne sme nevedeli skontrolovať, čo to všetko občanovi prinieslo.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová v minulosti upozorňovala na nehospodárne narábanie s eurofondami v miliónoch eur. Strana Za ľudí v programe sľubuje riadiť sa princípom hodnota za peniaze. Slovensko muselo vracať milióny eur pre zbabrané EU-projekty. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé Strana Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubuje , že pri narábaní s verejnými financiách bude dodržiavať princíp „ hodnota za peniaze.” „ Budeme trvať na dôslednom dodržiavaní princípov „hodnoty za peniaze“ pri rozhodova- ní o verejných politikách,” uvádza strana. Pri eurofondoch sľubuje zaviesť „transparentný a spravodlivý systém posudzovania a hodnotenia žiadostí o nenávratné finančné príspevky a následnej kontroly ich čerpania s minimálnym priestorom na korupciu s uplatnením zásady „všetko, čo je možné, bude zverejnené.“ Veronika Remišová v minulosti opakovane kritizovala, ako štát nehospodárne míňa európske peniaze. Robila tak pri zmluvách na poradenské služby, spôsobe rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum, IT systéme k rušeniu rodných čísel. Počas druhej vlády Roberta Fica Ministerstvo školstva spustilo projekt vzdelávania dospelých za 28 miliónov eur, ktorého súčasťou mali byť aj online kurzy pre chovateľov oviec ši servírky a tzv. diagnostický softvér - spolu za 12 miliónov eur. Audítori neskôr o.i. zistili, že dodané dielo má hodnotu 410-tisíc eur - a nie 12 miliónov. Projekt ako taký Európska komisia odmietla preplatiť. Štátny kataster zaplatený z eurofondov nie je plne funkčný ani po sedemročnom oneskorení. Slovensko malo na projekt 28 miliónov z eurofondov, desať nakoniec muselo vrátiť. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu naši úradníci v správu Bruselu zavádzali , keď tvrdili, že systém funguje. Hrozí , že EK nepreplatí ani zvyšok.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová v minulosti upozorňovala na nehospodárne narábanie s eurofondami v miliónoch eur. Strana Za ľudí v programe sľubuje riadiť sa princípom hodnota za peniaze. Slovensko muselo vracať milióny eur pre zbabrané EU-projekty. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé Strana Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubuje , že pri narábaní s verejnými financiách bude dodržiavať princíp „ hodnota za peniaze.” „ Budeme trvať na dôslednom dodržiavaní princípov „hodnoty za peniaze“ pri rozhodova- ní o verejných politikách,” uvádza strana. Pri eurofondoch sľubuje zaviesť „transparentný a spravodlivý systém posudzovania a hodnotenia žiadostí o nenávratné finančné príspevky a následnej kontroly ich čerpania s minimálnym priestorom na korupciu s uplatnením zásady „všetko, čo je možné, bude zverejnené.“ Veronika Remišová v minulosti opakovane kritizovala, ako štát nehospodárne míňa európske peniaze. Robila tak pri zmluvách na poradenské služby, spôsobe rozdeľovania eurofondov na vedu a výskum, IT systéme k rušeniu rodných čísel. Počas druhej vlády Roberta Fica Ministerstvo školstva spustilo projekt vzdelávania dospelých za 28 miliónov eur, ktorého súčasťou mali byť aj online kurzy pre chovateľov oviec ši servírky a tzv. diagnostický softvér - spolu za 12 miliónov eur. Audítori neskôr o.i. zistili, že dodané dielo má hodnotu 410-tisíc eur - a nie 12 miliónov. Projekt ako taký Európska komisia odmietla preplatiť. Štátny kataster zaplatený z eurofondov nie je plne funkčný ani po sedemročnom oneskorení. Slovensko malo na projekt 28 miliónov z eurofondov, desať nakoniec muselo vrátiť. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu naši úradníci v správu Bruselu zavádzali , keď tvrdili, že systém funguje. Hrozí , že EK nepreplatí ani zvyšok."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["sľubuje", "uvádza", "sľubuje", "zmluvách", "spôsobe", "systéme", "mali", "odmietla", "nie", "muselo", "zavádzali", "Hrozí"], "url": ["https://za-ludi.sk/program/", "https://za-ludi.sk/program/", "https://za-ludi.sk/program/", "https://dennikn.sk/minuta/999640/", "https://www.aktuality.sk/clanok/511246/slovensku-stopli-styri-vyzvy-z-eurofondov-tvrdi-poslankyna-remisova/", "https://domov.sme.sk/c/22253819/rusenie-rodnych-cisel-je-nezmyselne-a-nakladne-tvrdi-remisova.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-49/caplovicove-kurzy-pasenia-oviec-boli-30-nasobne-predrazene.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-49/caplovicove-kurzy-pasenia-oviec-boli-30-nasobne-predrazene.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/689066/prideme-o-28-milionov-eur-meskajuci-projekt-katastra-spustili-s-chybami/", "https://www.aktuality.sk/clanok/584325/stat-zatiahol-10-milionovu-sankciu-za-projekt-je-za-nim-firma-blizka-brhelovcom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/749869/sef-nku-za-zbabrany-projekt-katastra-slovaci-zaplatili-13-milionov-navyse/", "https://www.aktuality.sk/clanok/689066/prideme-o-28-milionov-eur-meskajuci-projekt-katastra-spustili-s-chybami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:08.557383+00:00"}
{"id": "vr27091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27091", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "EÚ chce byť napríklad číslom jedna v ochrane klímy na celom svete, ale súčasne môže byť posledná čo sa týka konkurencieschopnosti a súťaživosti s inými krajinami.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico v tomto výroku používa formuláciu, ktorá vytvára dojem, že EÚ by mala byť na tom veľmi zle (najhoršie) čo sa týka konkurencie schopnosti a naopak veľmi dobre (najlepšie) čo sa týka ochrany klímy vo svete. Ani jedno z týchto dvoch skutočností sa však nezakladá na pravde. Krajiny EÚ sa nachádzajú medzi najkonkurencieschopnejšími krajinami sveta a zároveň medzi prednými krajinami podľa rebríčka ochrany klímy, nie však na úplne prvom mieste. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa The Global Competitiveness Index 2013-2014 vieme zistiť konkurencieschopnosť jednotlivých štátov, nie však EÚ ako celku. Už v prvej desiatke štátov sveta podľa konkurencieschopnosti sa však nachádza niekoľko štátov EÚ: Fínsko (3. miesto) Nemecko (4) Švédsko (6) Holandsko (8) Veľká Británia (10). Najhoršie v rebríčku spomedzi štátov EÚ je Grécko na 91. mieste, Slovensko je druhé najhoršie spomedzi štátov EÚ na 78. mieste. Celkovo rebríček obsahuje 148 štátov alebo ekonomík, rozhodne sa teda nedá povedať, že by EÚ bola posledná. Nie je úplne jasné, čo presne myslel Robert Fico pod \"ochranou klímy\". Podľa rebríčku Environment performance index 2014 je na prvom mieste Švajčiarsko, teda nečlenská krajina EÚ (ktoré je na prvom mieste aj pri konkurencieschopnosti). Poradie na prvých 10 miestach je nasledovné: 1. Švajčiarsko 2. Luxemburskoň 3. Austrália 4. Singapur 5. ČR 6. Nemecko 7. Španielsko 8. Rakúsko 9. ŠVédsko 10. Nórsko Rovnaký rebríček vydávaný univerzitou Yale sleduje aj niektoré konkrétne ukazovatele, z ktorých jeden je \" climare and energ y\". Poradie na prvých 10 miestach je nasledovné: 1. Papua Nová Guinea 2. Singapur 3. Albánsko 4. Španielsko 5. Azerbaidžan 6. Portugalsko 7. Švajčiarsko 8. Švédsko 9. Jamaika 10. Nórsko Z uvedených dát vyplýva, že napriek tomu, že nemáme k dispozícii údaje pre EÚ ako celok, je evidentné, že EÚ nie je posledná čo sa týka konkurencieschopnosti. Práve naopak, väčšina jej štátov (nie však Slovensko) sa nachádza v rebričku na popredných miestach a posledné Grécko je stále ďaleko od posledného miesta. Čo sa týka environmentálnej ochrany a konkrétne klímy, rovnako máme k dispozícii iba dáta pre jednotlivé krajiny. Tu však môžeme tvrdiť, že EÚ nie je číslo jedna vo svete, napriek tomu niektoré jej štáty sa umiestňujú v rebríčku v prvej desiatke. Premisa, že vysoká ochrana klímy alebo celkovo environmentálna politika by mali viesť k nízkej konkurencieschopnosti je však evidentne nepravdivá - niektoré krajiny (Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko) sa totiž nachádzajú v oboch rebríčkov medzi krajinami v prvej desiatke. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v tomto výroku používa formuláciu, ktorá vytvára dojem, že EÚ by mala byť na tom veľmi zle (najhoršie) čo sa týka konkurencie schopnosti a naopak veľmi dobre (najlepšie) čo sa týka ochrany klímy vo svete. Ani jedno z týchto dvoch skutočností sa však nezakladá na pravde. Krajiny EÚ sa nachádzajú medzi najkonkurencieschopnejšími krajinami sveta a zároveň medzi prednými krajinami podľa rebríčka ochrany klímy, nie však na úplne prvom mieste. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa The Global Competitiveness Index 2013-2014 vieme zistiť konkurencieschopnosť jednotlivých štátov, nie však EÚ ako celku. Už v prvej desiatke štátov sveta podľa konkurencieschopnosti sa však nachádza niekoľko štátov EÚ: Fínsko (3. miesto) Nemecko (4) Švédsko (6) Holandsko (8) Veľká Británia (10). Najhoršie v rebríčku spomedzi štátov EÚ je Grécko na 91. mieste, Slovensko je druhé najhoršie spomedzi štátov EÚ na 78. mieste. Celkovo rebríček obsahuje 148 štátov alebo ekonomík, rozhodne sa teda nedá povedať, že by EÚ bola posledná. Nie je úplne jasné, čo presne myslel Robert Fico pod \"ochranou klímy\". Podľa rebríčku Environment performance index 2014 je na prvom mieste Švajčiarsko, teda nečlenská krajina EÚ (ktoré je na prvom mieste aj pri konkurencieschopnosti). Poradie na prvých 10 miestach je nasledovné: 1. Švajčiarsko 2. Luxemburskoň 3. Austrália 4. Singapur 5. ČR 6. Nemecko 7. Španielsko 8. Rakúsko 9. ŠVédsko 10. Nórsko Rovnaký rebríček vydávaný univerzitou Yale sleduje aj niektoré konkrétne ukazovatele, z ktorých jeden je \" climare and energ y\". Poradie na prvých 10 miestach je nasledovné: 1. Papua Nová Guinea 2. Singapur 3. Albánsko 4. Španielsko 5. Azerbaidžan 6. Portugalsko 7. Švajčiarsko 8. Švédsko 9. Jamaika 10. Nórsko Z uvedených dát vyplýva, že napriek tomu, že nemáme k dispozícii údaje pre EÚ ako celok, je evidentné, že EÚ nie je posledná čo sa týka konkurencieschopnosti. Práve naopak, väčšina jej štátov (nie však Slovensko) sa nachádza v rebričku na popredných miestach a posledné Grécko je stále ďaleko od posledného miesta. Čo sa týka environmentálnej ochrany a konkrétne klímy, rovnako máme k dispozícii iba dáta pre jednotlivé krajiny. Tu však môžeme tvrdiť, že EÚ nie je číslo jedna vo svete, napriek tomu niektoré jej štáty sa umiestňujú v rebríčku v prvej desiatke. Premisa, že vysoká ochrana klímy alebo celkovo environmentálna politika by mali viesť k nízkej konkurencieschopnosti je však evidentne nepravdivá - niektoré krajiny (Švajčiarsko, Nórsko, Švédsko) sa totiž nachádzajú v oboch rebríčkov medzi krajinami v prvej desiatke. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["The Global Competitiveness Index 2013-2014", "Environment performance index 2014", "climare and energ"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://epi.yale.edu/epi", "http://epi.yale.edu/epi/issue-ranking/climate-and-energy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:07.004086+00:00"}
{"id": "42068", "numeric_id": 42068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42068", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...osobnosti, ktoré vyjadrili podporu mne, pán Bezák a takisto niektoré osobnosti z novembra 89.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý arcibiskup Róbert Bezák vyjadril podporu kandidátke na prezidentku Zuzane Čaputovej na tlačovej besede dňa 7. septembra 2018. Podporu jej prejavili aj niektoré osobnosti Nežnej revolúcie, ako Ladislav Snopko či Peter Tatár (spoluzakladatelia Verejnosti proti násiliu), spoluzakladateľ Občianskeho fóra Michael Kocáb a študentský líder Novembra 89 Anton Popovič . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý arcibiskup Róbert Bezák vyjadril podporu kandidátke na prezidentku Zuzane Čaputovej na tlačovej besede dňa 7. septembra 2018. Podporu jej prejavili aj niektoré osobnosti Nežnej revolúcie, ako Ladislav Snopko či Peter Tatár (spoluzakladatelia Verejnosti proti násiliu), spoluzakladateľ Občianskeho fóra Michael Kocáb a študentský líder Novembra 89 Anton Popovič . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "Snopko", "Tatár", "Kocáb", "Popovič"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483326-bezak-vyjadril-podporu-caputovej-spaja-ich-boj-za-spravodlivost/", "https://www.facebook.com/zcaputova/videos/197972844445328/", "https://www.facebook.com/zcaputova/videos/2171808543139207/", "https://www.facebook.com/zcaputova/videos/369351443800604/", "https://www.facebook.com/zcaputova/videos/2191509534448934/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:55.177584+00:00"}
{"id": "vr36148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36148", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Na rozdiel, na rozdiel od tohto prípadu stanovy SNS, ktoré sú zaregistrované ministerstvom vnútra majú všade aklamačnú voľbu, čiže verejné hlasovanie, čiže my sme nemenili v priebehu hry pravidlá. Tie boli dopredu a dlhodobo každému jasné a zrejmé už veľa rokov, čiže toto je tá podstatná zmena pán poslanec.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovy SNS sú platné od decembra 2009 , čo potvrdzuje, že pravidlá boli pred voľbou predsedu známe dopredu. Nakoľko takéto ustanovenie platilo aj pred decembrom 2009 nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Stanovy SNS sú platné od decembra 2009 , čo potvrdzuje, že pravidlá boli pred voľbou predsedu známe dopredu. Nakoľko takéto ustanovenie platilo aj pred decembrom 2009 nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["decembra 2009"], "url": ["http://sns.sk/dokumenty/stanovy-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:26.257679+00:00"}
{"id": "vr18062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18062", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý premiér Róbert Fico tvrdí, že sadzbu DPH zvyšovala vždy pravicová vláda. V roku 2011 bol zákon č. 222/2004 Z.z pozmenený a základná sadzba DPH bola zvýšená na 20 %.\n\nNo druhá časť výroku pána Róberta Fica predostiera, že návrh a schválenie zníženia sadzby DPH na 10 % pre určitý okruh potravín, bol vytvorený jeho kabinetom. Kedže prvý návrh novely, ktorá by znižovala sadzbu DPH na 10% pre jednotlivé potraviny už skôr navrhol Alojz Hlina ešte ako nezaradený poslanec v roku 2014 v parlamente , považujeme výrok pána Róberta Fica za zavádzajúci, nakoľko to nebola jeho strana, alebo vládny kabinet, ktorý prišiel na myšlienku zníženia sadzby DPH na 10 % pre jednotlivé potraviny a taktiež že vo výroku nie je jednoznačne uvedená ktorý typ sadzbe DPH bol pravicovou vládou vždy zvyšovaný.\n\nVýška DPH sa od vzniku samostatného Slovenska rôznila. Najvýraznejšia zmena prišla daňovou reformou zákonom č. 222/2004 Z.z. za čias vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Tento zákon mal za úlohu zefektívniť daňový systém tým, že zavedie rovnú daň na 19%. Tým sa predchádzajúca základná sadzba DPH počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu znížila z 23% (2002,) a neskôr z 20 % (2004) na 19 % (2005). Druhá vláda M. Dzurindu pozostáva z pravicových strán SDKU-DS, ANO, KDH a strana maďarskej menšiny SMK a v tomto období znížila základnú sadzbu DPH.\n\nPo roku 2004 bol zákon viackrát upravovaný a novelizovaný a v roku 2011 bola základná sadzba DPH opäť zvýšená.Tento pozmeňovací zákon bol schválený v parlamente počas vlády Ivety Radičovej. Jej vláda pozostáva z pravicových strán SDKU-DS, KDH, SaS a MOST-HÍD, ktorých prítomní členovia strán odhlasovali v parlamente (30.11.2010) zvýšenie základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %.Touto novelou bola napokon zrušená aj znížená sadzba DPH na 6% za predaj potravín z dvora, ktorá trvala jeden rok.\n\nVšetci prítomní poslanci klubu SMER-SD hlasovali boli proti schváleniu tohto pozmeňujúceho zákona. Vláda na ktorej čele bol Róbert Fico (2006-2010, 2012-2016, 2016- až doteraz) sadzbu DPH nikdy nezvýšila.\n\nJednofarebná vláda Róberta Fica (2012-2016) schválila zákon (č. 268/2015 Z.z.), ktorý mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. v prílohe č.7, a to tým, že pre jednotlivé potraviny platí znížená sadzba DPH na 10%.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý premiér Róbert Fico tvrdí, že sadzbu DPH zvyšovala vždy pravicová vláda. V roku 2011 bol zákon č. 222/2004 Z.z pozmenený a základná sadzba DPH bola zvýšená na 20 %.", "No druhá časť výroku pána Róberta Fica predostiera, že návrh a schválenie zníženia sadzby DPH na 10 % pre určitý okruh potravín, bol vytvorený jeho kabinetom. Kedže prvý návrh novely, ktorá by znižovala sadzbu DPH na 10% pre jednotlivé potraviny už skôr navrhol Alojz Hlina ešte ako nezaradený poslanec v roku 2014 v parlamente , považujeme výrok pána Róberta Fica za zavádzajúci, nakoľko to nebola jeho strana, alebo vládny kabinet, ktorý prišiel na myšlienku zníženia sadzby DPH na 10 % pre jednotlivé potraviny a taktiež že vo výroku nie je jednoznačne uvedená ktorý typ sadzbe DPH bol pravicovou vládou vždy zvyšovaný.", "Výška DPH sa od vzniku samostatného Slovenska rôznila. Najvýraznejšia zmena prišla daňovou reformou zákonom č. 222/2004 Z.z. za čias vlády premiéra Mikuláša Dzurindu. Tento zákon mal za úlohu zefektívniť daňový systém tým, že zavedie rovnú daň na 19%. Tým sa predchádzajúca základná sadzba DPH počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu znížila z 23% (2002,) a neskôr z 20 % (2004) na 19 % (2005). Druhá vláda M. Dzurindu pozostáva z pravicových strán SDKU-DS, ANO, KDH a strana maďarskej menšiny SMK a v tomto období znížila základnú sadzbu DPH.", "Po roku 2004 bol zákon viackrát upravovaný a novelizovaný a v roku 2011 bola základná sadzba DPH opäť zvýšená.Tento pozmeňovací zákon bol schválený v parlamente počas vlády Ivety Radičovej. Jej vláda pozostáva z pravicových strán SDKU-DS, KDH, SaS a MOST-HÍD, ktorých prítomní členovia strán odhlasovali v parlamente (30.11.2010) zvýšenie základnej sadzby DPH z 19 % na 20 %.Touto novelou bola napokon zrušená aj znížená sadzba DPH na 6% za predaj potravín z dvora, ktorá trvala jeden rok.", "Všetci prítomní poslanci klubu SMER-SD hlasovali boli proti schváleniu tohto pozmeňujúceho zákona. Vláda na ktorej čele bol Róbert Fico (2006-2010, 2012-2016, 2016- až doteraz) sadzbu DPH nikdy nezvýšila.", "Jednofarebná vláda Róberta Fica (2012-2016) schválila zákon (č. 268/2015 Z.z.), ktorý mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. v prílohe č.7, a to tým, že pre jednotlivé potraviny platí znížená sadzba DPH na 10%."], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["parlamente", "reformou", "odhlasovali", "prílohe"], "url": ["http://https//www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1949", "http://https/www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/79FE0D515040F2E1C12582470036ED90", "http://https//www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27531", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:25.781270+00:00"}
{"id": "vr35001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35001", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "356 miliónov eur (navýšenie čiastky určenej na diaľnice v rozpočtovej kapitole MDPT, pozn.).", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii navýšený o zhruba 460 miliónov eur oproti roku 2010 . Súčasný rozpočet však nehovorí presne o jednotlivých kapitolách, preto nevieme či navýšenie bude použité na výstavbu ciest a diaľnic.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii navýšený o zhruba 460 miliónov eur oproti roku 2010 . Súčasný rozpočet však nehovorí presne o jednotlivých kapitolách, preto nevieme či navýšenie bude použité na výstavbu ciest a diaľnic."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=417", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209328&FileName=zz2009-00497-0209328&Rocnik=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:58.295758+00:00"}
{"id": "49682", "numeric_id": 49682, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49682", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Dnes naozaj platíme 35 miliónov eur, mimochodom, na, iba na splátky dlhu.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2024 sú na transakcie súvisiace s verejným dlhom vyčlenené prostriedky vo výške 1 356 568 378 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa pre transakcie súvisiace s verejným dlhom v tomto roku počíta so sumou 1 356 568 378 eur. Na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom je pre tento rok vyčlenených 200 000 eur.\n\nVýdavky na obsluhu štátneho dlhu k 30. aprílu 2024 zaznamenali podľa údajov ministerstva financií medziročný nárast o 47,9 mil. eur.\n\nV roku 2023 dosiahol dlh verejnej správy výšku 68,83 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,04 % HDP.\n\nPodľa schváleného rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024 sú tak na splácanie verejného dlhu vyčlenené výrazne vyššie finančné prostriedky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2024 sú na transakcie súvisiace s verejným dlhom vyčlenené prostriedky vo výške 1 356 568 378 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa pre transakcie súvisiace s verejným dlhom v tomto roku počíta so sumou 1 356 568 378 eur. Na splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom je pre tento rok vyčlenených 200 000 eur.", "Výdavky na obsluhu štátneho dlhu k 30. aprílu 2024 zaznamenali podľa údajov ministerstva financií medziročný nárast o 47,9 mil. eur.", "V roku 2023 dosiahol dlh verejnej správy výšku 68,83 miliardy eur, čo zodpovedalo 56,04 % HDP.", "Podľa schváleného rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2024 sú tak na splácanie verejného dlhu vyčlenené výrazne vyššie finančné prostriedky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["počíta", "vyčlenených", "zaznamenali", "dosiahol"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/Priloha-4.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/79/Priloha-1.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-30-4-2024.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/354e92f8-33c2-44e1-8870-0c7a183fe60f/!ut/p/z1/tVLNUsMgGHwWDzkSvgRSqDfa0f7YOtpa23Jx0kia2CbEBBPr00scL85oqwe5AMPussuCJV5hmYd1ug1NqvNwb_dr2Xm4ZSPe63kCoDchMBpfza-H_Ut_sAjw8iuAX88uYHQnbgazMfWABlge599jiWWUm8IkeK03VZigaofSPEbhzjhgF7rMrJs6V6gqyrA-OFBXyuzsTAKqun7MESGRjyhVHuKcAYKIhR4nsepA3MoXUfqI179CL0_lbePAD0OA5csPSH8ghpRNAPhkEMBIDBez7i0hIMgn4IjG2npgP3rwGF7WqWrwIm9fZo_nf4w4BDw-1YqtPX16fpbCdqNzo14NXv1HOfYev5z2p1ubIDRJK63x6ldUmyHdZG4TZS64zB4Txjj1abcTENIKi3xDuBUuVaxKVbovpf3OiTFFde6AA03TuFutt3vlRjpz4DtKoisb_CsSF9ki4-SAdvH0glC5OZC3iVqKs3cpcJbA/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:59.620231+00:00"}
{"id": "vr36136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36136", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Takto sme pomáhali Maďarsku, Lotyšsku, Estónsku, Rumunsku a pomôžeme cez Medzinárodný menový fond a sme ochotní pomáhať aj Grécku, ale to, čo sa spúšťa teraz.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravda, že IMF poskytlo pôžičku Maďarsku, Lotyšku a Rumunsku, avšak nie Estónsku .", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že IMF poskytlo pôžičku Maďarsku, Lotyšku a Rumunsku, avšak nie Estónsku ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["IMF poskytlo pôžičku", "nie Estónsku"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/fin/tad/extarr11.aspx?memberKey1=ZZZZ&date1key=2020-02-28", "http://www.baltic-course.com/eng/finances/?doc=6557"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:03.879169+00:00"}
{"id": "vr25569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25569", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Na záväzný územný plán sa vyčlenilo 10 tisíc eur. Bratislavská župa ho chcela za 200 tisíc.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať informácie ohľadom nákladov na vyhotovenie záväzných územných plánov v BBSK, rovnako ako cenu, ktorú bola Bratislavská župa ochotná zaplatiť za podobné strategické materiály.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať informácie ohľadom nákladov na vyhotovenie záväzných územných plánov v BBSK, rovnako ako cenu, ktorú bola Bratislavská župa ochotná zaplatiť za podobné strategické materiály."], "analysis_date": "2013-10-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:28.524418+00:00"}
{"id": "vr17554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17554", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...štyri ženy v politike (vo vláde, pozn.) bolo na Slovensku len jeden jediný krát a to bolo niekedy v 90. rokoch.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti štyria členovia vlády Petra Pellegriniho sú ženy, čo predstavuje najvyššie zastúpenie ženského pohlavia vo vláde SR od roku 1989. Podobne tomu bolo počas 3. vlády V. Mečiara. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Históriu vlád SR a prehľad jej členov môžeme nájsť na oficiálnej stránke vlády SR. Členkami vlády Slovenskej republiky od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998 boli Katarína Tóthová (podpredsedníčka vlády SR), Zdenka Kramplová (ministerka zahraničných vecí SR), Eva Slavkovska (ministerka školstva a vedy SR) a Oľga Keltošová (ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR). V súčasnosti členkami vlády Petra Pellegriniho sú Gabriela Matečná (podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), Martina Lubyová (ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR), Ľubica Laššáková (ministerka kultúry SR) a Andrea Kalavská (ministerka zdravotníctva SR). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti štyria členovia vlády Petra Pellegriniho sú ženy, čo predstavuje najvyššie zastúpenie ženského pohlavia vo vláde SR od roku 1989. Podobne tomu bolo počas 3. vlády V. Mečiara. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Históriu vlád SR a prehľad jej členov môžeme nájsť na oficiálnej stránke vlády SR. Členkami vlády Slovenskej republiky od 13. 12. 1994 do 30. 10. 1998 boli Katarína Tóthová (podpredsedníčka vlády SR), Zdenka Kramplová (ministerka zahraničných vecí SR), Eva Slavkovska (ministerka školstva a vedy SR) a Oľga Keltošová (ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR). V súčasnosti členkami vlády Petra Pellegriniho sú Gabriela Matečná (podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), Martina Lubyová (ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR), Ľubica Laššáková (ministerka kultúry SR) a Andrea Kalavská (ministerka zdravotníctva SR). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "súčasnosti"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:51.047956+00:00"}
{"id": "vr25808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25808", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Jedným z hlavných bodov programu je riešenie nezamestnanosti... Máme na to riešenia, týmto riešením je obnova životného prostredia v regiónoch Program revitalizácie krajiny...", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ľ. Vasilišin venuje pozornosť riešeniu problematiky nezamestnanosti v PSK. Riešenie nezamestnanosti Programom revitalizácie krajiny je opatrením, ktoré by malo podľa Ľ. Vasilišina znížiť nezamestnanosť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ľ. Vasilišin venuje pozornosť riešeniu problematiky nezamestnanosti v PSK. Riešenie nezamestnanosti Programom revitalizácie krajiny je opatrením, ktoré by malo podľa Ľ. Vasilišina znížiť nezamestnanosť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Program"], "url": ["http://lubomirvasilisin.blog.sme.sk/c/340176/7-Statocnych-ponuka-pracu-a-za-pracu-slusnu-placu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:46.656715+00:00"}
{"id": "vr38998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38998", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Angela Merkelová ešte posunula ďalej ako túto myšlienku a povedala: \"Ak padne euro, prestane existovať EÚ.\"", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa ČTK povedala: \"Euro je v nebezpečenstve. Ak skrachuje euro, skrachuje Európa,\". Reagovala na nepriaznivú ekonomickú situáciu v Európe v máji 2010, pred začiatkom rokovania Spolkového snemu o účasti Nemecka na záchrannom pláne pre EÚ, cieľom ktorého je zabrániť rozšíreniu dlhovej krízy, ktorá v tom čase už začala v Grécku. Merkelová taktiež povedala: „ Každý z nás cíti, že súčasná kríza je najväčšou skúškou, ktorej Európa čelí za ostatné desaťročia, od podpisu rímskych zmlúv.“", "analysis_paragraphs": ["Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa ČTK povedala: \"Euro je v nebezpečenstve. Ak skrachuje euro, skrachuje Európa,\". Reagovala na nepriaznivú ekonomickú situáciu v Európe v máji 2010, pred začiatkom rokovania Spolkového snemu o účasti Nemecka na záchrannom pláne pre EÚ, cieľom ktorého je zabrániť rozšíreniu dlhovej krízy, ktorá v tom čase už začala v Grécku. Merkelová taktiež povedala: „ Každý z nás cíti, že súčasná kríza je najväčšou skúškou, ktorej Európa čelí za ostatné desaťročia, od podpisu rímskych zmlúv.“"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Angela Merkelová"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ak-padne-euro-padne-europa-tvrdi-merkelova-fih-/sk_ekonomika.asp?c=A100519_104729_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:47.141984+00:00"}
{"id": "vr35121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35121", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nielen pán Paška a pán Fico, ale aj pán prezident Gašparovič, všetci traja najvyšší ústavní činitelia svojho času založili občianske združenie a dielom tohto občianskeho združenia ...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico, Paška a Gašparovič založili OZ Svätopluk .", "analysis_paragraphs": ["Fico, Paška a Gašparovič založili OZ Svätopluk ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Svätopluk"], "url": ["http://www.ozsvatopluk.sk/index.php?page=o-nas"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:58.613036+00:00"}
{"id": "vr36670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36670", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...prečítam jednu vetu z Haagu, ktorá bola písaná v Eurojuste. Spôsob prepravy a ani náklad samotný neohrozoval životy a zdravie civilného obyvateľstva a vodiča.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám dohľadať správu, na ktorú D. Lipšic odkazuje.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám dohľadať správu, na ktorú D. Lipšic odkazuje."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:24.459792+00:00"}
{"id": "vr15533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15533", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja mám zhruba plat 2 600 v čistom, ako predseda Národnej rady a takisto zhruba nejak tak sa hýbe predseda vlády", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Plat ústavných činiteľov určuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Mesačné príjmy premiéra a predsedu NR SR za výkon týchto funkcií sa líšia o približne 1000 eur. Uvedená suma 2 600 € by zodpovedala hrubému platu predsedu NR SR (bez paušálnych náhrad). Naopak, čistý plat predsedu vlády sa pohybuje okolo tejto hodnoty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona o platovných pomeroch plat predsedu národnej rady sa skladá z dvoch zložiek a z paušálnych náhrad a náhrad ďalších výdavkov. Základná zložka platu predsedu je poslanecký plat, ktorý je vo výške 1961 €. Plat poslanca sa viaže na priemerný plat v národnom hospodárstve, avšak platy poslancov sú od roku 2011 zmrazené vo výške už spomínaných 1961 €. Druhú zložku platu predsedu NR SR tvorí funkčný príspevok vo výške 497,7 €, celkovo teda ide o 2458,7 € v hrubom. Približný výpočet čistej mzdy z tejto sumy vychádza na 1700-1800 eur v závislosti na rôznych parametroch. Plat premiéra sa tiež viaže na plat poslanca, zákon základnú zložku platu určuje ako 1,5 násobok poslaneckého platu (2941,5 €). Funkčný príplatok je vo výške 746,84 €, celkovo preto hrubá mzda premiéra je vo výške 3688 €, z toho čistá mzda je približne 2600 €. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Plat ústavných činiteľov určuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. Mesačné príjmy premiéra a predsedu NR SR za výkon týchto funkcií sa líšia o približne 1000 eur. Uvedená suma 2 600 € by zodpovedala hrubému platu predsedu NR SR (bez paušálnych náhrad). Naopak, čistý plat predsedu vlády sa pohybuje okolo tejto hodnoty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zákona o platovných pomeroch plat predsedu národnej rady sa skladá z dvoch zložiek a z paušálnych náhrad a náhrad ďalších výdavkov. Základná zložka platu predsedu je poslanecký plat, ktorý je vo výške 1961 €. Plat poslanca sa viaže na priemerný plat v národnom hospodárstve, avšak platy poslancov sú od roku 2011 zmrazené vo výške už spomínaných 1961 €. Druhú zložku platu predsedu NR SR tvorí funkčný príspevok vo výške 497,7 €, celkovo teda ide o 2458,7 € v hrubom. Približný výpočet čistej mzdy z tejto sumy vychádza na 1700-1800 eur v závislosti na rôznych parametroch. Plat premiéra sa tiež viaže na plat poslanca, zákon základnú zložku platu určuje ako 1,5 násobok poslaneckého platu (2941,5 €). Funkčný príplatok je vo výške 746,84 €, celkovo preto hrubá mzda premiéra je vo výške 3688 €, z toho čistá mzda je približne 2600 €. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:46.790138+00:00"}
{"id": "vr31865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31865", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A to historicky po možno 10 rokoch sa to (pokles reálnych miezd v roku 2011, pozn.) udialo prvýkrát.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Reálne mzdy poklesli naposledy pred rokom 2011 v roku 2003. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu ):", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy poklesli naposledy pred rokom 2011 v roku 2003. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Priemerná mesačná nominálna mzda a index reálnej mzdy za roky 2002 - 2011 (spracované podľa údajov Slovenského štatistického úradu ):"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Slovenského štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=187"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:30.882356+00:00"}
{"id": "vr33152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33152", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, keď zamestnávateľké zväzy sa postavia na tlačovú konferenciu a povedie, že Zákonník práce nemá žiadny vplyv na to, či zamestnanosť stúpa alebo nestúpa, tak snáď tí, čo zamestnávajú, vedia, čo je pravda a čo nie je pravda.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali minulý týždeň v relácii V politike . Robert Fico naráža na tlačovú konferenciu (9. minúta) na Úrade vlády z 11.9. 2012, ktorej sa okrem premiéra Fica a ministra Richtera zúčastnili Emil Machyna za odborárov a Milan Cagala s Ivanom Holečkom, ktorí reprezentovali najväčšie zamestnávateľské zväzy. Poslední dvaja menovaní sa naozaj vyjadrili v zmysle, že Zákonník práce nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť na Slovensku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali minulý týždeň v relácii V politike . Robert Fico naráža na tlačovú konferenciu (9. minúta) na Úrade vlády z 11.9. 2012, ktorej sa okrem premiéra Fica a ministra Richtera zúčastnili Emil Machyna za odborárov a Milan Cagala s Ivanom Holečkom, ktorí reprezentovali najväčšie zamestnávateľské zväzy. Poslední dvaja menovaní sa naozaj vyjadrili v zmysle, že Zákonník práce nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť na Slovensku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "tlačovú konferenciu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.vlada.gov.sk/novela-zakonnika-prace-je-vysledok-zdraveho-kompromisu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:08.716580+00:00"}
{"id": "vr17555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17555", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená už v roku 2003 a už sa chystala na vstup do Európskej únie a chystal sa takzvaný register pozemkov.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na zriadení Pôdohospodárskej platobnej agentúry pracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od januára 2003 ( .rtf , s. 20). Na konci roka 2003 bol prijatý zákon č. 473/2003 Z. z., na základe ktorého bola 1. decembra 2003 zriadená Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Určité funkcie mohla PPA začať vykonávať až od 1. júla 2004 po vstupe Slovenska do Európskej únie. Zriadenie PPA bolo jednou z podmienok pre čerpanie podpory z európskych fondov ( .rtf , s. 20). Na administráciu a kontrolu prideľovaných dotácií PPA využíva tzv. register pôdnych blokov a ich dielov (LPIS), ktorý začal fungovať v polovici roku 2004. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci príprav na vstup do EÚ prijalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR \" Návrh ďalšieho postupu a organizačno-technických opatrení na zabezpečenie zriadenia a budovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry \", v ktorom bol určený harmonogram úloh potrebných na zriadenie PPA. Od 1. januára 2004 sa Intervenčná poľnohospodárska agentúra agentúra SAPARD a Sekcia pôdohospodárskej platobnej agentúry MP SR zlúčili a stali sa súčasťou PPA.", "analysis_paragraphs": ["Na zriadení Pôdohospodárskej platobnej agentúry pracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od januára 2003 ( .rtf , s. 20). Na konci roka 2003 bol prijatý zákon č. 473/2003 Z. z., na základe ktorého bola 1. decembra 2003 zriadená Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Určité funkcie mohla PPA začať vykonávať až od 1. júla 2004 po vstupe Slovenska do Európskej únie. Zriadenie PPA bolo jednou z podmienok pre čerpanie podpory z európskych fondov ( .rtf , s. 20). Na administráciu a kontrolu prideľovaných dotácií PPA využíva tzv. register pôdnych blokov a ich dielov (LPIS), ktorý začal fungovať v polovici roku 2004. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci príprav na vstup do EÚ prijalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR \" Návrh ďalšieho postupu a organizačno-technických opatrení na zabezpečenie zriadenia a budovania Pôdohospodárskej platobnej agentúry \", v ktorom bol určený harmonogram úloh potrebných na zriadenie PPA. Od 1. januára 2004 sa Intervenčná poľnohospodárska agentúra agentúra SAPARD a Sekcia pôdohospodárskej platobnej agentúry MP SR zlúčili a stali sa súčasťou PPA."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "zákon", "Európskej", ".rtf", "zlúčili"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwi7xOGYurDaAhXJdpoKHRk6CKIQFggoMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FpkfID%3D6533&usg=AOvVaw2B1traYmnRKRmqOQzmqxRt", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/473/20031201.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vznikne-podohospodarska-platobna-agentura.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwi7xOGYurDaAhXJdpoKHRk6CKIQFggoMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FpkfID%3D6533&usg=AOvVaw2B1traYmnRKRmqOQzmqxRt", "http://www.apa.sk/zriadenie-a-posobnost-ppa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:51.354770+00:00"}
{"id": "vr37970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37970", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A pokiaľ hovoríme o tých paušalnych výdavkoch, v roku 2002 mala SDKÚ vo svojom volebnom programe napísané, že bude hľadať, ako ďalej možno rozširovať uplatnenie paušálnych výdavkov. Krátko na to paušálne výdavky dostali smrteľnú ranu.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.doc) z roku 2002 sa píše: „SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH. “ Paušálna daň predstavovala obdobu paušálnych výdavkov, daň v roku 2003 a účinnosťou od roku 2004 zrušená , nahradili ju práve paušálne výdavky. O tom, kto bol \"víťaz a porazený\" z tejto zmeny si môžete prečítať napríklad v tomto článku , určite sa ale nejednalo o smrteľnú ranu paušálnym výdavkom (ktoré sa vtedy de facto len zaviedli).", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.doc) z roku 2002 sa píše: „SDKÚ bude podporovať zjednodušenie daňového systému úpravou nejednoznačných paragrafov a rozšírením možnosti využiť paušálnu daň až do hodnoty povinnej registrácie pre DPH. “ Paušálna daň predstavovala obdobu paušálnych výdavkov, daň v roku 2003 a účinnosťou od roku 2004 zrušená , nahradili ju práve paušálne výdavky. O tom, kto bol \"víťaz a porazený\" z tejto zmeny si môžete prečítať napríklad v tomto článku , určite sa ale nejednalo o smrteľnú ranu paušálnym výdavkom (ktoré sa vtedy de facto len zaviedli)."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe SDKÚ-DS", "zrušená", "v tomto článku"], "url": ["http://sdkuonline.sk/data/MediaLibrary/146/volebny_manifestSDKU.doc", "http://www.sme.sk/c/1143649/pausalna-dan-zanika.html", "http://www.sme.sk/c/1182681/pausalna-dan-co-po-nej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:46.525436+00:00"}
{"id": "vr27060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27060", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som to povedal už v októbri (2013, to že v prípade neúspechu podporím v druhom kole iného kandidáta, pozn.).", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska sa o podpore iného kandidáta vyjadril (od 1:05:28) v diskusii s Procházkom, Osuským a Čarnogurským, vtedy známymi kandidátmi na prezidenta, na Paneurópskej vysokej škole 10. októbra 2013 nasledovne: “ (...) ak by prišlo do druhého kola, tak plnú podporu, ktorýkoľvek z týchto kandidátov, ktorý by sa dostal proti, pretože tam určite bude kandidát vládnucej strany Smer, ktorýkoľvek z týchto kandidátov, ako tu sedí, by moju podporu určite dostal.” Týmto vyjadrením nepokryl všetkých ostatných súčasných kandidátov, vrátane protikandidátov R. Fica, avšak s ohľadom na jeho formuláciu o podpore “iného kandidáta” jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska sa o podpore iného kandidáta vyjadril (od 1:05:28) v diskusii s Procházkom, Osuským a Čarnogurským, vtedy známymi kandidátmi na prezidenta, na Paneurópskej vysokej škole 10. októbra 2013 nasledovne: “ (...) ak by prišlo do druhého kola, tak plnú podporu, ktorýkoľvek z týchto kandidátov, ktorý by sa dostal proti, pretože tam určite bude kandidát vládnucej strany Smer, ktorýkoľvek z týchto kandidátov, ako tu sedí, by moju podporu určite dostal.” Týmto vyjadrením nepokryl všetkých ostatných súčasných kandidátov, vrátane protikandidátov R. Fica, avšak s ohľadom na jeho formuláciu o podpore “iného kandidáta” jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "2013"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=jGXG31RBlJc", "http://www.paneurouni.com/sk/pevs/aktuality/aktuality/prezidentska-diskusia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:52.140680+00:00"}
{"id": "vr26488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26488", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Vo všetkých typoch volieb, ktoré už boli mimochodom aj v župných, sme vždy preferovali, aby stredopravé strany držali spolu, aby nechodili do predvolebných koalícii so Smerom, aby jednoducho tvorili alternatívu zoči- voči ľavici.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že okolo SDKÚ sa niekoľko krát naznačovala možná spolupráca so SMER-om ( parlamentné voľby 2006 , predčasné voľby 2012 ), demagog.sk sa nepodarilo nájsť ani jedna oficiálna dohoda medzi oboma stranami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že okolo SDKÚ sa niekoľko krát naznačovala možná spolupráca so SMER-om ( parlamentné voľby 2006 , predčasné voľby 2012 ), demagog.sk sa nepodarilo nájsť ani jedna oficiálna dohoda medzi oboma stranami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["parlamentné voľby 2006", "predčasné voľby 2012"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/martinakova-chysta-sa-spolupraca-smer-hzds-sdku-195073", "http://www.webnoviny.sk/rozhovory/dzurinda-spolupraca-sdku-a-smeru-je-a/421327-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:29.025952+00:00"}
{"id": "vr30305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30305", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Chcem len povedať, že ak hovoríte o šetrení, tak jednoznačne čerpanie rozpočtu v tomto roku hovorí o čom? Že narástli príjmy o 10 % a výdavky rozpočtu klesli o 1,6 %.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír hovorí pravdu, čo potvrdzuje aj správa TASR z 3. novembra 2011 (publikovaná na hnonline.sk ), v ktorej sa okrem iného píše:", "analysis_paragraphs": ["Kažimír hovorí pravdu, čo potvrdzuje aj správa TASR z 3. novembra 2011 (publikovaná na hnonline.sk ), v ktorej sa okrem iného píše:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53486110-deficit-rozpoctu-je-o-tretinu-nizsi-ako-vlani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:32.792169+00:00"}
{"id": "vr27409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27409", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola podpísaná politická časť asociačnej dohody medzi EU a Ukrajinou.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. marca 2014 bola podpísaná politická časť asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Fico tak hovorí pravdu, hoci dodávame, že ekonomická časť asociačnej dohody má byť podpísaná až po parlamentných voľbách.\n\nPolitická časť asociačnej dohody, teda podpis častí zmluvy týkajúcich sa politického dialógu, spolupráce v obrannej a bezpečnostnej politike či podpory pri reformách bola podpísaná 21. marca 2014. Informovali o tom ČTK a TASR .\n\n“Podstatnejšia bude druhá časť dohody a to ekonomická, ktorá uľahčí prístup na európsky trh a zruší clo na ukrajinské výrobky. Európa ju chce však uzavrieť až potom, keď si Ukrajina zvolí novú vládu v demokratických voľbách.”", "analysis_paragraphs": ["21. marca 2014 bola podpísaná politická časť asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou. Fico tak hovorí pravdu, hoci dodávame, že ekonomická časť asociačnej dohody má byť podpísaná až po parlamentných voľbách.", "Politická časť asociačnej dohody, teda podpis častí zmluvy týkajúcich sa politického dialógu, spolupráce v obrannej a bezpečnostnej politike či podpory pri reformách bola podpísaná 21. marca 2014. Informovali o tom ČTK a TASR .", "“Podstatnejšia bude druhá časť dohody a to ekonomická, ktorá uľahčí prístup na európsky trh a zruší clo na ukrajinské výrobky. Európa ju chce však uzavrieť až potom, keď si Ukrajina zvolí novú vládu v demokratických voľbách.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/312247-ukrajina-a-eu-podpisali-politicku-cast-asociacnej-dohody/", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/ukrajina-podpisala-asociacnu-dohodu-s-uniou-putin-pripojil-krym-k-rusku-609994"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:25.900719+00:00"}
{"id": "vr31050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31050", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keď začínala v prvých rokoch prvá Dzurindova vláda, tak bola nezamestnanosť takmer 20%. Urobila reformy, a keď končila, tak bola nezamestnanosť menšia.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok I. Mikloša hodnotíme ako nepravdu. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. Vláda M. Dzurindu prebrala krajinu v stave, keď bola nezamestnanosť na úrovni 12,5% a až následne sa dostala na úroveň takmer 20%. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola na úrovni 13,3 %. Ani v tejto časti výroku nemá I. Mikloš pravdu, keď hovorí, že nezamestnanosť bola menšia ako keď nastúpili do vlády. (12,5%)", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Mikloša hodnotíme ako nepravdu. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. Vláda M. Dzurindu prebrala krajinu v stave, keď bola nezamestnanosť na úrovni 12,5% a až následne sa dostala na úroveň takmer 20%. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola na úrovni 13,3 %. Ani v tejto časti výroku nemá I. Mikloš pravdu, keď hovorí, že nezamestnanosť bola menšia ako keď nastúpili do vlády. (12,5%)"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Podľa údajov ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:49.556303+00:00"}
{"id": "vr34550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34550", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pretože pán minister ho oznámil s tým, že má absolútnu podporu koaličnej rady...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister kultúry Daniel Krajcer \" získal plnú podporu\" na pondelňajšom rokovaní koaličnej rady.", "analysis_paragraphs": ["Minister kultúry Daniel Krajcer \" získal plnú podporu\" na pondelňajšom rokovaní koaličnej rady."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["získal"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5589722/krajcer-presuva-sport-na-dvojku-hudba-radia-fm-bude-inde.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:34.356214+00:00"}
{"id": "vr30893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30893", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Je šokujúce, čo urobili policajti na Úrade vlády, zoskartovali zložky protiprávne.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "A. Danko si zjavne pomýlil Úrad vlády s Úradom boja proti korupcii. Spis vyhotovený v rámci akcie Gorila bol protiprávne skartovaný na Úrade boja proti korupcii. Politici by sa mali vyjadrovať vo verejnom priestore presne a jasne. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý. Minister vnútra D. Lipšic 19. januára 2012 na tlačovej konferencii informoval , že spis vyhotovený v rámci akcie Gorila dal protiprávne skartovať Úrad boja proti korupcii pod vedením vtedajšieho riaditeľa úradu Tibora Gašpara v máji 2008. D. Lipšic zdôraznil: \"Nestratili sa (spisy vyhotovené v rámci akcie Gorila, pozn.) , boli úmyselne skartované, v rozpore s právny stavom, ktorý neumožňuje takúto formu skartovania utajovaných skutočností.\" Inšpekcia ministerstva vnútra v súčasnosti preveruje, akým spôsobom došlo k protiprávnemu skartovaniu dokumentu. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["A. Danko si zjavne pomýlil Úrad vlády s Úradom boja proti korupcii. Spis vyhotovený v rámci akcie Gorila bol protiprávne skartovaný na Úrade boja proti korupcii. Politici by sa mali vyjadrovať vo verejnom priestore presne a jasne. Z toho dôvodu hodnotíme výrok ako nepravdivý. Minister vnútra D. Lipšic 19. januára 2012 na tlačovej konferencii informoval , že spis vyhotovený v rámci akcie Gorila dal protiprávne skartovať Úrad boja proti korupcii pod vedením vtedajšieho riaditeľa úradu Tibora Gašpara v máji 2008. D. Lipšic zdôraznil: \"Nestratili sa (spisy vyhotovené v rámci akcie Gorila, pozn.) , boli úmyselne skartované, v rozpore s právny stavom, ktorý neumožňuje takúto formu skartovania utajovaných skutočností.\" Inšpekcia ministerstva vnútra v súčasnosti preveruje, akým spôsobom došlo k protiprávnemu skartovaniu dokumentu. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["informoval"], "url": ["http://video.sita.sk/videoservis/gorila-spis-bol-na-urade-boja-proti-korupcii-skartovany-protipravne/25198-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:25.278304+00:00"}
{"id": "vr26240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26240", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Takisto krajský zväz sa vyjadril úplne jasne, že odmieta extrémizmus. On tam to je úplne ten text, prvé vety, odmieta extrémizmus.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celé znenie uznesenia Krajskej rady SDKÚ-DS vo Zvolene zverejnil Ľ. Kaník na svojom facebookovom profile . Je pravdou, že v texte uznesenia je aj odmietavý postoj k extrémizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Celé znenie uznesenia Krajskej rady SDKÚ-DS vo Zvolene zverejnil Ľ. Kaník na svojom facebookovom profile . Je pravdou, že v texte uznesenia je aj odmietavý postoj k extrémizmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["profile"], "url": ["https://www.facebook.com/ludo.kanik.9?fref=ts"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:09.942591+00:00"}
{"id": "vr26620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26620", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...sme ich nepredali (slovenských paraglajdistov, pozn.), že sme neurobili žiaden obchod ani politický, ani finančný ani žiaden ďalší. Slovensko neurobilo žiaden kompromis a ani neplatilo žiadnu cenu.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne výstupy Úradu vlády a výroky premiéra a ministra zahraničných vecí nehovoria o ústupkoch pre Irán za prepustenie paraglajdistov. Na druhej strane, bývalý minister zahraničných vecí E. Kukan pripúšťa, že mohlo dôjsť k ústupkom. Irán u údajne žiadal výmenu paraglajdistov za zajatcov. Vzhľadom na nejednoznačnosť zdrojov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V polovici mája 2013 boli ôsmi Slováci a jeden Iránec zatknutý neďaleko tretieho najväčšieho mesta Iránu Isfahán. Režim ich obvinil z údajnej špionáže. Dôvodom mala byť technika, ktorú mali pri sebe a údajné fotografovanie zakázaných objektov. Šesť z ôsmych paraglajdistov bolo prepustení už začiatkom septembra. Tlačové agentúry TASR, ČTK, SITA (12 decembra 2013) uvádzajú, Premiér vyjadril presvedčenie o tom, že ak by sa Slovensko v tomto neangažovalo a nevyvinulo maximálne politické, diplomatické a spravodajské úsilie, tak by určite neboli na slobode, ale čelili vysokým trestom odňatia slobody. Tlačová správa Úradu vlády SR uvádza, že 12. decembra 2013 rokovali predseda vlády R. Fico a minister zahraničných vecí M. Lajčák s hlavným zástupcom iránskeho prezidenta E. Džahangírím o prepustení zvyšných dvoch paraglajdistov. Úrad vlády SR opäť informoval, že \"Slovensko vyvinulo\"maximálne politické, diplomatické, ale aj spravodajské úsilie\" k tomu, aby Irán Slovákov prepustil .\" Už začiatkom septembra 2013 však bývalý minister zahraničných vecí uviedol , že v tejto oblasti môže Irán vyjednať so Slovenskom za prepustenie paraglajdistov ústupky. \"Tu sa dá zaplatiť určitá cena v tom, že Slovensko síce bude dodržiavať všetky postoje Európskej únie, ale nebude sa aktívne angažovať a vystupovať na medzinárodných fórach proti Iránu búrlivými, plamennými prejavmi\" Denník SME 13. decembra 2013 uvádza, že nie je známe aké ústupky Slovensko Iránu sľúbilo. Údajne mal záujem zajatcov vymeniť za svojich. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne výstupy Úradu vlády a výroky premiéra a ministra zahraničných vecí nehovoria o ústupkoch pre Irán za prepustenie paraglajdistov. Na druhej strane, bývalý minister zahraničných vecí E. Kukan pripúšťa, že mohlo dôjsť k ústupkom. Irán u údajne žiadal výmenu paraglajdistov za zajatcov. Vzhľadom na nejednoznačnosť zdrojov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V polovici mája 2013 boli ôsmi Slováci a jeden Iránec zatknutý neďaleko tretieho najväčšieho mesta Iránu Isfahán. Režim ich obvinil z údajnej špionáže. Dôvodom mala byť technika, ktorú mali pri sebe a údajné fotografovanie zakázaných objektov. Šesť z ôsmych paraglajdistov bolo prepustení už začiatkom septembra. Tlačové agentúry TASR, ČTK, SITA (12 decembra 2013) uvádzajú, Premiér vyjadril presvedčenie o tom, že ak by sa Slovensko v tomto neangažovalo a nevyvinulo maximálne politické, diplomatické a spravodajské úsilie, tak by určite neboli na slobode, ale čelili vysokým trestom odňatia slobody. Tlačová správa Úradu vlády SR uvádza, že 12. decembra 2013 rokovali predseda vlády R. Fico a minister zahraničných vecí M. Lajčák s hlavným zástupcom iránskeho prezidenta E. Džahangírím o prepustení zvyšných dvoch paraglajdistov. Úrad vlády SR opäť informoval, že \"Slovensko vyvinulo\"maximálne politické, diplomatické, ale aj spravodajské úsilie\" k tomu, aby Irán Slovákov prepustil .\" Už začiatkom septembra 2013 však bývalý minister zahraničných vecí uviedol , že v tejto oblasti môže Irán vyjednať so Slovenskom za prepustenie paraglajdistov ústupky. \"Tu sa dá zaplatiť určitá cena v tom, že Slovensko síce bude dodržiavať všetky postoje Európskej únie, ale nebude sa aktívne angažovať a vystupovať na medzinárodných fórach proti Iránu búrlivými, plamennými prejavmi\" Denník SME 13. decembra 2013 uvádza, že nie je známe aké ústupky Slovensko Iránu sľúbilo. Údajne mal záujem zajatcov vymeniť za svojich. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "TASR, ČTK, SITA", "správa", "uviedol", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6919369/iran-prepustil-siestich-slovakov-vazni-este-dvoch.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302236-v-irane-prepustili-zvysne-slovakmi-drzane-za-spionaz/", "http://www.vlada.gov.sk/rokovanie-v-irane-bolo-uspesne-zadrziavani-slovaci-su-uz-doma/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sme-iran-paraglajdisti/57036-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7037874/iran-pustil-dvojicu-slovakov-domov-priletela-vladnym-specialom.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:23.856906+00:00"}
{"id": "vr13935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13935", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Ústavný súd v 2012 pozastavil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a v 2013 ho vyhlásil za protiústavný s odôvodnením, že nemožno zvyšovať platy, ak nie sú dostatočne kryté a pozor, keď tie peniaze včas neprídu k poskytovateľovi.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že jedinou protiústavnou skutočnosťou v tomto zákone bolo obmedzenie vlastníckeho práva zásahom do podnikateľskej činnosti súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nález Ústavného súdu síce uznal, že zvýšenie platov nebolo finančne kryté, no nepovažuje to za protiústavnú skutočnosť. Odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu navyše neobsahuje zmienky o prípadoch, kedy by peniaze neprišli načas k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že jedinou protiústavnou skutočnosťou v tomto zákone bolo obmedzenie vlastníckeho práva zásahom do podnikateľskej činnosti súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nález Ústavného súdu síce uznal, že zvýšenie platov nebolo finančne kryté, no nepovažuje to za protiústavnú skutočnosť. Odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu navyše neobsahuje zmienky o prípadoch, kedy by peniaze neprišli načas k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Rozhodnutím", "Rozhodnutím"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-62", "http://www.hhpartners.eu/ckeditor/kcfinder/userfiles/files/clanky/Pozastavenie%20u%CC%81c%CC%8Cinnosti%20za%CC%81kona%20o%20minima%CC%81lnych%20mzdovy%CC%81ch%20na%CC%81rokoch%20sestier%20final%20verzia%20(kubala,%20volcko).pdf?PHPSESSID=1eeed40007e2ac790b3562f4f7bb18d6", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:52.990680+00:00"}
{"id": "vr38991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak som označil toto rozhodnutie za jedno z najvýznamnejších rozhodnutí, tak očakávam od vlády, ktorá to sľúbila, veď som to nesľúbil ja, bola to pani Radičová, ktorá v júli išla do Štrasburku a do Bruselu a povedal, euroval podporujeme, je to naša absolútna priorita.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( SITA 22.6.2011) S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka pôjde podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente. \"Schválené vládou, ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade,“ uviedla v súvislosti so svojim mandátom Radičová. Z uvedeného vyplýva, že vláda SR schválila zmluvy súvisiace s Eurovalom 2, zároveň však Iveta Radičová dodala, že nemôže zaručiť aj ratifikáciu v NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["( SITA 22.6.2011) S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka pôjde podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente. \"Schválené vládou, ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade,“ uviedla v súvislosti so svojim mandátom Radičová. Z uvedeného vyplýva, že vláda SR schválila zmluvy súvisiace s Eurovalom 2, zároveň však Iveta Radičová dodala, že nemôže zaručiť aj ratifikáciu v NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/06/22/radicovej-vlada-schvalila-navysenie-eurovalu-a-vznik-noveho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:51.207285+00:00"}
{"id": "vr38970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38970", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V eurovale je stále 180 miliárd eur, ktoré sú úplne postačujúce na záchranu malých krajín ako je Slovinsko, ako je Cyprus, Malta prípadne Belgicko, ale v prípade, že o pomoc požiada Španielsko a Taliansko, tak nám nepomôže ani ten navýšený euroval.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V eurovale je stále približne 126,3 mld. eur. Z pôvodného balíka 250 mld. eur 80 mld . dostalo Grécko (Pre Grécko bolo schválených 110 mld. eur, pričom 80 mld. z EFSF a zvyšok z Medzinárodného menového fondu), 26 mld. Portugalsko a 17,7 mld Írsko (tu ešte bilaterálne participovali štáty Veľkej Británie - 3,8mld, Dánska - 0,4 mld. a Švédska - 0,6 mld.). K druhej časti otázky, či je možné zo zvyšného balíka peňazí zachrániť malé krajiny (Belgicko, Cyprus), resp. že ani po navýšení sa veľké krajiny (Taliansko, Španielsko) dať zachrániť nebudú je takmer nemožné nájsť relevantnú odpoveď. Totižto peniaze krajinám finančné trhy poskytujú na základe ratingov troch ratingových agentúr (čím horší rating, tím vyšší úrok na štátne dlhopisy). A je veľmi náročné predikovať vývoj vyššie zmienených krajín kvôli mnohým faktorom (ekonomický rast, nezamestnanosť, volatilita finančných trhov). Ak aj existujú analýzy zaoberajúce sa možnosťou poskytnutia pôžičiek na záchranu daných krajín, ich schopnosť skutočne popísať budúcu realitu je značne otázna. Preto druhú časť výroku je treba považovať za neoveriteľnú.", "analysis_paragraphs": ["V eurovale je stále približne 126,3 mld. eur. Z pôvodného balíka 250 mld. eur 80 mld . dostalo Grécko (Pre Grécko bolo schválených 110 mld. eur, pričom 80 mld. z EFSF a zvyšok z Medzinárodného menového fondu), 26 mld. Portugalsko a 17,7 mld Írsko (tu ešte bilaterálne participovali štáty Veľkej Británie - 3,8mld, Dánska - 0,4 mld. a Švédska - 0,6 mld.). K druhej časti otázky, či je možné zo zvyšného balíka peňazí zachrániť malé krajiny (Belgicko, Cyprus), resp. že ani po navýšení sa veľké krajiny (Taliansko, Španielsko) dať zachrániť nebudú je takmer nemožné nájsť relevantnú odpoveď. Totižto peniaze krajinám finančné trhy poskytujú na základe ratingov troch ratingových agentúr (čím horší rating, tím vyšší úrok na štátne dlhopisy). A je veľmi náročné predikovať vývoj vyššie zmienených krajín kvôli mnohým faktorom (ekonomický rast, nezamestnanosť, volatilita finančných trhov). Ak aj existujú analýzy zaoberajúce sa možnosťou poskytnutia pôžičiek na záchranu daných krajín, ich schopnosť skutočne popísať budúcu realitu je značne otázna. Preto druhú časť výroku je treba považovať za neoveriteľnú."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["eurovale", "80 mld"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/faq_en.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/homepage/showfocus.aspx?lang=en&focusID=66028"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:55.298876+00:00"}
{"id": "vr36269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36269", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Áno, ja si presne spomínam k prvému prvý 2009 sme zvyšovali rodinné prídavky. Bol to jesenný balík opatrení o sto korún...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá vláda zvýšila k 1. januáru 2009 rodinné prídavky o 100 korún, a to z 540 na 640 korún na dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá vláda zvýšila k 1. januáru 2009 rodinné prídavky o 100 korún, a to z 540 na 640 korún na dieťa."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zvýšila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081222_064130_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:53.493489+00:00"}
{"id": "vr28794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28794", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strižinec: Pán premiér, 6 000 denne myslím platíme Českým dráham. Bugár: 7 200", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 11. novembra 2014 bola na Centrálnom registri zmlúv uverejnená Zmluva o nájme dopravného prostriedkov , v ktorej sa v článku 5 s názvom Cena a platobné podmienky uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Dňa 11. novembra 2014 bola na Centrálnom registri zmlúv uverejnená Zmluva o nájme dopravného prostriedkov , v ktorej sa v článku 5 s názvom Cena a platobné podmienky uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Centrálnom registri zmlúv", "Zmluva o nájme dopravného prostriedkov", "Predmet zmluvy", "SITA"], "url": ["http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1601114&l=sk", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=1601121&text=1", "file:///D:/Prevzate%20subory/Zmluva%20o%20n%C3%A1jme%20dopravn%C3%BDch%20prostriedkov%20%C4%8D.%204600001678-2014%20-%20text.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/aby-sme-cestovali-bezplatne-platime-cechom-den-co-den-tisice-za-stariny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:28.131876+00:00"}
{"id": "vr30528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30528", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A to riziko, áno, logicky. Keď tam nebude Británia, riziko väčšieho vplyvu Nemecka a Francúzska tu je. Ale zároveň treba povedať, že toto riziko bude vtedy menšie, keď budú platiť automatické pravidlá, o ktorých bude rozhodovať EK a Európsky súdny dvor. A toto sa práve navrhuje. Čiže aj toto v tomto zmysle si myslím, že je to dobré riešenie, že nebude rozhodovať Nemecko s Francúzskom, alebo hlasovaním sa nebude rozhodovať, aj keď nejaké kvalifikované hlasovania tam ešte sú v akte rastu a stability. Ale ak budú tie pravidlá automatické a ak ich bude vyhodnocovať EK a posudzovať Európsky súdny dvor v konečnom dôsledku, tak môže byť znížené aj to riziko príliš egoistického postavenia Nemecka a Francúzka.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V oficiálnom dokumente zo samitu 9. decembra 2011 sa píše (bod 4. Fiškálne pravidlá):", "analysis_paragraphs": ["V oficiálnom dokumente zo samitu 9. decembra 2011 sa píše (bod 4. Fiškálne pravidlá):"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnom dokumente"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/20111209_1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:40.754847+00:00"}
{"id": "vr27948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27948", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Kto? My? Myslím, že najmenej zo štandardných politických strán. (reakcia na otázku R. Kaliňáka: \"A vy ste v parlamente teraz. Koľko poslancov ste už stratili doteraz? Štyroch?\", pozn.)", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že z poslaneckého klubu OĽaNO odišlo v aktuálnom volebnom období najmenej poslancov. Z klubu OĽaNO totiž odišli traja poslanci, zatiaľ čo rovnaký počet poslancov opustil klub KDH a SDKÚ-DS, len jeden poslanec odišiel z klubu Most-Híd a klub SMER-SD nestratil žiadneho poslanca. Viac poslancov ako z OĽaNO odišlo len z klubu SaS , ktorý prišiel o päť poslancov, pričom klub následne zanikol. Z klubu OĽaNO už odišli traja poslanci: Alojz Hlina, Mikuláš Huba a Mária Ritomská. Z klubu KDH v máji 2012 vystúpili dvaja poslanci NR SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská . Do centrály kresťanských demokratov poslali list, v ktorom oznámili aj vystúpenie z poslaneckého klubu. Z KDH vystúpil vo februári 2013 aj Radoslav Procházka. Z klubu SDKÚ-DS v decembri 2013 vystúpili traja poslanci NR SR Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Podľa webstránky NR SR, klub Most-Híd neopustil v čase Matovičovho výroku žiadny poslanec, avšak Andrej Hrnčiar v minulosti oznámil , že po májovej schôdzi opustí parlament, a teda aj klub Most-Híd. Do klubu Most-Híd naopak pribudla Lucia Žitňanská, ktorá odišla z SDKÚ-DS. Zo strany SaS, a tým pádom aj z jej klubu, odišli v apríli 2013 Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Z klubu SMER-SD neodišiel zatiaľ žiadny poslanec. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že z poslaneckého klubu OĽaNO odišlo v aktuálnom volebnom období najmenej poslancov. Z klubu OĽaNO totiž odišli traja poslanci, zatiaľ čo rovnaký počet poslancov opustil klub KDH a SDKÚ-DS, len jeden poslanec odišiel z klubu Most-Híd a klub SMER-SD nestratil žiadneho poslanca. Viac poslancov ako z OĽaNO odišlo len z klubu SaS , ktorý prišiel o päť poslancov, pričom klub následne zanikol. Z klubu OĽaNO už odišli traja poslanci: Alojz Hlina, Mikuláš Huba a Mária Ritomská. Z klubu KDH v máji 2012 vystúpili dvaja poslanci NR SR Daniel Lipšic a Jana Žitňanská . Do centrály kresťanských demokratov poslali list, v ktorom oznámili aj vystúpenie z poslaneckého klubu. Z KDH vystúpil vo februári 2013 aj Radoslav Procházka. Z klubu SDKÚ-DS v decembri 2013 vystúpili traja poslanci NR SR Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Podľa webstránky NR SR, klub Most-Híd neopustil v čase Matovičovho výroku žiadny poslanec, avšak Andrej Hrnčiar v minulosti oznámil , že po májovej schôdzi opustí parlament, a teda aj klub Most-Híd. Do klubu Most-Híd naopak pribudla Lucia Žitňanská, ktorá odišla z SDKÚ-DS. Zo strany SaS, a tým pádom aj z jej klubu, odišli v apríli 2013 Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren a Juraj Droba. Z klubu SMER-SD neodišiel zatiaľ žiadny poslanec. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["odišli", "klubu KDH", "vystúpili", "vystúpil", "klubu SDKÚ-DS", "vystúpili", "klub Most-Híd", "oznámil", "odišli", "SMER-SD"], "url": ["http://m.sme.sk/?cl=7217256", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=40", "http://www.teraz.sk/slovensko/lipsic-a-zitnanska-vystupili-z-klub/10056-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/radoslav-prochazka-odchadza-z-kdh/631183-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=36", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/odidenci-z-sdku-opustili-aj-klub-ten/767971-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=38", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/806371-prochazka-zalozi-novu-stranu-hrnciar-preto-opusta-most-hid/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:26.644546+00:00"}
{"id": "vr28930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28930", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "lebo aj pri 19% sadzbe nikdy sme neprekročili 50 % firiem, ktoré by platili viac ako jedno euro na daniach", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.SK presne pred rokom v debate o rozpočtoch V politike 8. decembra 2013. Podobne ako vtedy, ani dnes Demagog.SK nemá k dispozícii údaje o počte firiem s nulovou daňovou povinnosťou. Jediné informácie sú od samotného ministra financií. Nedohľadali sme ani žiadne informácie od IFP . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Minister financií 11. novembra 2013 uviedol na tlačovej konferencii , že v súčasnosti približne 60% právnických osôb neplatí daň z príjmu. Rovnaké čísla uviedol 29. novembra 2013 v rozprave o novele zákona a dani z príjmov, ktorá zavádzala daňové licencie: \"Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %.\" Ziskovosti firiem sa venuje Filip Glasa , ktorý na základe údajov z portálu Finstat.sk vypočítal, že až 72% firiem je v zisku. Výpočet je však z len z 5 tisíc firiem, čo vzľadom na celkový počet (cca 160 tisíc) považujeme za obmedzenú vzorku, ktorá nevyvracia ani nepotvrdzuje slová P. Kažimíra. Základný predpoklad je, že firmy v strane majú nulovú daňovú povinnosť - nemajú z čoho platiť daň z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.SK presne pred rokom v debate o rozpočtoch V politike 8. decembra 2013. Podobne ako vtedy, ani dnes Demagog.SK nemá k dispozícii údaje o počte firiem s nulovou daňovou povinnosťou. Jediné informácie sú od samotného ministra financií. Nedohľadali sme ani žiadne informácie od IFP . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Minister financií 11. novembra 2013 uviedol na tlačovej konferencii , že v súčasnosti približne 60% právnických osôb neplatí daň z príjmu. Rovnaké čísla uviedol 29. novembra 2013 v rozprave o novele zákona a dani z príjmov, ktorá zavádzala daňové licencie: \"Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %.\" Ziskovosti firiem sa venuje Filip Glasa , ktorý na základe údajov z portálu Finstat.sk vypočítal, že až 72% firiem je v zisku. Výpočet je však z len z 5 tisíc firiem, čo vzľadom na celkový počet (cca 160 tisíc) považujeme za obmedzenú vzorku, ktorá nevyvracia ani nepotvrdzuje slová P. Kažimíra. Základný predpoklad je, že firmy v strane majú nulovú daňovú povinnosť - nemajú z čoho platiť daň z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "IFP", "Minister", "uviedol", "konferencii", "uviedol", "Glasa", "Finstat.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/428/suboj-o-rozpocet/?ph=4", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=44", "http://www.investujeme.sk/danove-licencie-undefined-dalsi-krok-v-boji-proti-danovym-unikom/", "http://www.aktuality.sk/clanok/239935/ministerstvo-financii-predstavilo-dalsiu-koncepciu-proti-danovym-unikom/", "http://www.ta3.com/clanok/1030108/tb-ministra-financii-p-kazimira-o-danovych-licenciach.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113727&ViewType=content&", "http://glasa.blog.sme.sk/c/343607/Kolko-slovenskych-firiem-je-v-strate-a-kolko-v-zisku.html", "http://finstat.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:02.358635+00:00"}
{"id": "48996", "numeric_id": 48996, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48996", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Spojené štáty americké sa zbavujú starej techniky, to sú odlietané stroje (pozn. vrtuľníky Viper).", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vrtuľníky Viper sú vyvinuté v 90. rokoch a používajú ich aktuálne USA, ale aj iné krajiny, ako Česko alebo Bahrain. 12 vrtuľníkov, ktoré zakúpime, si v roku 2015 objednal Pakistan. Spojené štáty však medzičasom od obchodu odstúpili a ponúkali ich ďalším krajinám, primárne spojencom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSpojené štáty americké (USA) ponúkli Slovensku za poskytnutie 13 vyradených stíhačiek MiG-29 Ukrajine 12 nových útočných helikoptér Bell AH-1Z Viper s dvojtretinovou zľavou spolu s 500 raketami AGM-114 Hellfire II v počte 500 kusov. Za vrtuľníky zaplatíme približne 340 miliónov eur v priebehu troch až štyroch rokov. Nejedná sa o odlietané stroje, boli vyrobené pre Pakistan a momentálne sú konzervované vo vákuových obaloch.\n\nUSA ich používajú vo výzbroji svojej námornej pechoty a v kategórií útočných helikoptér patria medzi špičkové stroje vyvinuté boli v 90. rokoch. Tieto vrtuľníky sú súčasťou výzbroje krajín ako Česko (aktuálne štyri stroje, prisľúbených majú ďalších šesť) či Bahrajn (celkovo 12 vrtuľníkov).\n\nVrtuľníky sú už dnes pravdepodobne vyrobené a dostupné vďaka tomu, že USA ich ponúklo inej krajine. V roku 2015 sa na objednávke 15 helikoptér vrátane spomenutých rakiet dohodli USA s Pakistanom. Pre zhoršené vzťahy však v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump zastavil dodávky zbraní Pakistanu a obchod sa neuskutočnil.\n\nDočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď ozrejmil , že o tento balík vojenských strojov a techniky sa zaujímalo viacero štátov.\n\nFicov výrok o zbavovaní sa starej americkej techniky preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vrtuľníky Viper sú vyvinuté v 90. rokoch a používajú ich aktuálne USA, ale aj iné krajiny, ako Česko alebo Bahrain. 12 vrtuľníkov, ktoré zakúpime, si v roku 2015 objednal Pakistan. Spojené štáty však medzičasom od obchodu odstúpili a ponúkali ich ďalším krajinám, primárne spojencom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Spojené štáty americké (USA) ponúkli Slovensku za poskytnutie 13 vyradených stíhačiek MiG-29 Ukrajine 12 nových útočných helikoptér Bell AH-1Z Viper s dvojtretinovou zľavou spolu s 500 raketami AGM-114 Hellfire II v počte 500 kusov. Za vrtuľníky zaplatíme približne 340 miliónov eur v priebehu troch až štyroch rokov. Nejedná sa o odlietané stroje, boli vyrobené pre Pakistan a momentálne sú konzervované vo vákuových obaloch.", "USA ich používajú vo výzbroji svojej námornej pechoty a v kategórií útočných helikoptér patria medzi špičkové stroje vyvinuté boli v 90. rokoch. Tieto vrtuľníky sú súčasťou výzbroje krajín ako Česko (aktuálne štyri stroje, prisľúbených majú ďalších šesť) či Bahrajn (celkovo 12 vrtuľníkov).", "Vrtuľníky sú už dnes pravdepodobne vyrobené a dostupné vďaka tomu, že USA ich ponúklo inej krajine. V roku 2015 sa na objednávke 15 helikoptér vrátane spomenutých rakiet dohodli USA s Pakistanom. Pre zhoršené vzťahy však v roku 2018 vtedajší americký prezident Donald Trump zastavil dodávky zbraní Pakistanu a obchod sa neuskutočnil.", "Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď ozrejmil , že o tento balík vojenských strojov a techniky sa zaujímalo viacero štátov.", "Ficov výrok o zbavovaní sa starej americkej techniky preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["ponúkli", "dvojtretinovou", "raketami", "vyrobené", "konzervované", "Česko", "Bahrajn", "ponúklo", "dohodli", "zastavil", "ozrejmil"], "url": ["https://dennikn.sk/3294199/nad-usa-dodaju-slovensku-za-migy-dvanast-bojovych-vrtulnikov-viper/", "https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/slovakia-gets-us-helicopter-offer-after-sending-jets-ukraine-2023-03-22/", "https://sita.sk/minister-nad-oznamil-co-dostane-slovensko-od-usa-za-stihacky-mig-29-pre-ukrajinu-foto/", "https://www.thedefensepost.com/2017/12/08/pakistan-ah-1z-viper-helicopter-gun-turrets/", "https://dennikn.sk/3304921/general-letectva-pri-kazdom-lete-migu-som-bol-nervozny-aku-poruchu-zahlasi-rusi-boli-nespolahlivi/?ref=tit", "https://www.army.cz/en/ministry-of-defence/newsroom/news/united-states-to-donate-eight-h1-helicopters-to-the-czech-republic--238195/", "https://breakingdefense.com/2022/11/bahrains-viper-attack-helo-makes-debut-at-bias-2022-whole-fleet-expected-by-2023/", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/?ref=list", "https://economictimes.indiatimes.com/news/international/world-news/us-approves-952-million-sale-of-helicopters-missiles-to-pakistan/articleshow/46841170.cms?from=mdr", "https://www.theweek.in/news/world/2022/01/06/pakistan-junks-deal-for-turkish-helicopters-hopeful-of-getting-chinese-gunships.html", "https://dennikn.sk/3294199/nad-usa-dodaju-slovensku-za-migy-dvanast-bojovych-vrtulnikov-viper/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:15.122727+00:00"}
{"id": "vr15467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15467", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ústavný súd, tiež tí sudcovia sa volia cez parlament.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavných sudcov vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Kandidáti na ústavných sudcov sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Voľbu a postavenie ústavných sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky (.pdf) a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 (.pdf) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Sudcovia Ústavného súdu sú vymenúvaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR: \" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora (...) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymen \" (Článok 102 a 134, Ústava SR). Hoci parlament navrhne prezidentovi kandidátov na post ústavných sudcov, neznamená to, že ich prezident automaticky vymenuje. V súčasnosti má Ústavný súd namiesto trinástich iba desať členov. Konkrétnych kandidátov na zvyšných troch sudcov odmietol prezident Andrej Kiska, ešte v roku 2014 vymenovať. Spomedzi navrhovaných kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú. Na prezidenta následne kandidáti podali sťažnosť , pričom III. senát Ústavného súdu v marci 2015 v tejto veci rozhodol, že prezident prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci. V júli 2016 prezident oznámil, že navrhovaných kandidátov - Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku za sudcov nevymenuje, pričom v prípade každého kandidáta svoje stanovisko podrobne písomne odôvodnil. V septembri kandidáti na sudcov opätovne podali sťažnosť na prezidenta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústavných sudcov vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Kandidáti na ústavných sudcov sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Voľbu a postavenie ústavných sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky (.pdf) a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 (.pdf) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Sudcovia Ústavného súdu sú vymenúvaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR: \" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora (...) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymen \" (Článok 102 a 134, Ústava SR). Hoci parlament navrhne prezidentovi kandidátov na post ústavných sudcov, neznamená to, že ich prezident automaticky vymenuje. V súčasnosti má Ústavný súd namiesto trinástich iba desať členov. Konkrétnych kandidátov na zvyšných troch sudcov odmietol prezident Andrej Kiska, ešte v roku 2014 vymenovať. Spomedzi navrhovaných kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú. Na prezidenta následne kandidáti podali sťažnosť , pričom III. senát Ústavného súdu v marci 2015 v tejto veci rozhodol, že prezident prekročil vymedzený rozsah svojej právomoci. V júli 2016 prezident oznámil, že navrhovaných kandidátov - Evu Fulcovú, Juraja Sopoligu, Miroslava Ďuriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku za sudcov nevymenuje, pričom v prípade každého kandidáta svoje stanovisko podrobne písomne odôvodnil. V septembri kandidáti na sudcov opätovne podali sťažnosť na prezidenta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["ústavných sudcov", "(.pdf)", "č. 38/1993", "sudkyňu", "sťažnosť", "kandidátov", "sťažnosť"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/sudcovia", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/991967/460_1992.pdf/1f948c30-3fe0-49b8-9012-714107bfe3c9", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992336/38_1993.pdf/774ffc5b-7ee1-4048-8275-577b0dfeb6f6", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nevymenovanim-kandidatov-na-sudcov-us/125401-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/353640/prezident-kiska-odmieta-vymenovat-lassakovu-a-mamojku-za-ustavnych-sudcov/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1100901-neuspesni-kandidati-na-ustavnych-sudcov-opat-podali-staznost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:43.209585+00:00"}
{"id": "vr32020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32020", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pozrite si, pán kolega Blaha, správu veľkej trojky, Európskej centrálnej banky, Menového fondu v Európskej komisie, ktorá vypracovala prísne dôvernú tajnú štúdiu o dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu a viete, čo hovorí tá štúdia? Že ešte aj v roku 2020 bude verejný dlh Grécka na úrovni 120%.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícii je táto originálna správa Trojky ešte z februára 2012. Táto správa hovorí, že dlh Grécka môže byť podľa základného scenára na úrovni 129% HDP v roku 2020. Overiť či sa jedná o pôvodnú správu však nevieme. V tejto analýze sme nenašli pracovanie so scenárom 120% dlhu. Výrok preto nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K dispozícii je táto originálna správa Trojky ešte z februára 2012. Táto správa hovorí, že dlh Grécka môže byť podľa základného scenára na úrovni 129% HDP v roku 2020. Overiť či sa jedná o pôvodnú správu však nevieme. V tejto analýze sme nenašli pracovanie so scenárom 120% dlhu. Výrok preto nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["originálna správa", ""], "url": ["http://www.scribd.com/doc/82247382/Greek-Sustainability-Proposal", "http://www.scribd.com/doc/82247382/Greek-Sustainability-Proposal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:04.259180+00:00"}
{"id": "47247", "numeric_id": 47247, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47247", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som sa veľakrát vyjadril aj aj som išiel do súbojov, do konfliktov kvôli tomu, že poďme tie prevádzky otvoriť.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík viackrát navrhoval otváranie prevádzok a dostal sa tým do konfliktu s premiérom Matovičom. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. V polovici marca 2020 úrady na Slovensku prvýkrát zatvorili prevádzky. Pár týždňov po prijatých opatreniach podpredseda vlády Richard Sulík vyjadril podporu postupnému otváraniu s výnimkou obchodných centier. Argumentoval, že by to bol „solídny krok vpred“.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík viackrát navrhoval otváranie prevádzok a dostal sa tým do konfliktu s premiérom Matovičom. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. V polovici marca 2020 úrady na Slovensku prvýkrát zatvorili prevádzky. Pár týždňov po prijatých opatreniach podpredseda vlády Richard Sulík vyjadril podporu postupnému otváraniu s výnimkou obchodných centier. Argumentoval, že by to bol „solídny krok vpred“."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["polovici", "vyjadril", "sprísňovať", "napísal", "uviedol", "dostal", "vyzval", "predstavila", "kritizoval"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2112646-velky-prehlad-ktore-obchody-vlada-zavrela-a-co-ostalo-otvorene", "https://www.economy.gov.sk/top/r-sulik-po-velkej-noci-chceme-postupne-otvarat-vsetky-predajne-okrem-obchodnych-centier", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=koronavirus-od-15-oktobra-sa-sprisnia-protiepidemiologicke-opatrenia-pozitivny-je-kazdy-25-slovak-1", "https://www.facebook.com/RichardSulik/posts/3512500268829676", "https://www.facebook.com/stranasas/videos/375965860143787", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10220831322825348", "https://dennikn.sk/2147808/sulik-sice-nestihol-premierov-termin-ale-pripravuje-vlastny-protipandemicky-plan/", "https://www.ta3.com/clanok/1197297/tb-predstavitelov-strany-sas-o-ich-protipandemickom-plane.html", "https://domov.sme.sk/c/22540502/premier-matovic-kritizoval-pandemicky-plan-sulika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:06.212938+00:00"}
{"id": "vr34885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34885", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...kedy nielen kvôli imunite, nielen kvôli konfliktu záujmov, ktorý tiež poletoval, ale aj kvôli niektorým praktickým riešeniam som hovoril: pôjdeme zriadiť komisiu pre ústavu a v rámci toho pripravme širší rozsah novely alebo zmien v ústave tak, ako sa na tom zhodne celé politické spektrum, pretože ani my sme nemali 90 ľudí. Nebola na to vôľa, dnešná koalícia, vtedy opozícia striktne odmietala o čomkoľvek sa baviť a vždy prichádzala s návrhom, aby sa obmedzila imunita.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer nie len chcel vytvoriť komisiu, ale ju aj reálne vytvoril. Zriadenie komisie bolo parlamentom schválené koncom marca 2007 výhradne koaličnými poslancami. V predkladacej správe (pdf) k zriadeniu komisie sa píše, že členmi majú byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti („významné osobnosti z oblasti ústavného práva“), po jednom členovi , ktorého navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky a predseda Slovenskej akadémie vied. Cieľom Komisie malo byť vytvorenie priestoru „pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“ Výsledkom jej fungovania mali byť „nové požiadavky na ďalší rozvoj demokracie a spoločnosti , jej fungovanie … zhmotnené v legislatívnej podobe.“ Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu , na čo reagovala SNS stiahnutím svojich poslancov z tejto Komisie. Dôvodom malo byť, že Paška chcel „riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii“. Opozícia sa na práci komisie nezúčastňovala, považovala ju za zbytočnú, najmä pre chýbajúce kompetencie.", "analysis_paragraphs": ["Smer nie len chcel vytvoriť komisiu, ale ju aj reálne vytvoril. Zriadenie komisie bolo parlamentom schválené koncom marca 2007 výhradne koaličnými poslancami. V predkladacej správe (pdf) k zriadeniu komisie sa píše, že členmi majú byť dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu, odborní konzultanti („významné osobnosti z oblasti ústavného práva“), po jednom členovi , ktorého navrhne prezident Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky a predseda Slovenskej akadémie vied. Cieľom Komisie malo byť vytvorenie priestoru „pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji ústavy, ústavných zákonov a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom a ambíciou sústredenia poznatkov rozvoja v oblastiach spoločenského a ústavnoprávneho systému, zhromažďovania a systemizovania novelizačnej matérie.“ Výsledkom jej fungovania mali byť „nové požiadavky na ďalší rozvoj demokracie a spoločnosti , jej fungovanie … zhmotnené v legislatívnej podobe.“ Na prvé zasadnutie Komisie predkladal Pavol Paška svoju novelu, ktorá chcela zrušiť poslaneckú imunitu , na čo reagovala SNS stiahnutím svojich poslancov z tejto Komisie. Dôvodom malo byť, že Paška chcel „riešiť problematiku zúženia poslaneckej imunity bez súhlasu všetkých koaličných partnerov v komisii“. Opozícia sa na práci komisie nezúčastňovala, považovala ju za zbytočnú, najmä pre chýbajúce kompetencie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["bolo parlamentom schválené", "predkladacej správe", "chcela zrušiť poslaneckú imunitu", "stiahnutím svojich poslancov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20717", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=250323", "http://www.sme.sk/c/3341677/paska-chce-uplne-zrusenie-poslaneckej-imunity.html", "http://www.24hod.sk/clanok-43055-sns-stahuju-svojich-zastupcov-z-paskovej-komisie-pre-ustavu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:44.481986+00:00"}
{"id": "vr30488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30488", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Viete, tieto otázky a otázniky boli dávané pravideľne a boli stavané pravideľne nielen na výbore, ale aj v parlamente, v rozprave, keď sa prejednávala transformácia nemocníc, keď sa prejednávali ostatné zákony, kde sme upozorňovali, že je to problém nielen lekárov, ale majú s tým problém aj občania, však máme tu petíciu takmer sto tisíc občanov, ktorí boli proti transformácii nemocníc. (odpoveď na otázku moderátorky:  hovoríte o jasnej zodpovednosti vlády, samotná vláda má povinnosť rokovať v takýchto krízových situáciach, nemohol možno aj parlament ako kontrolný, možno aj váš kontrolný výbor trošku viac zasiahnuť a upozorniť, že to mohlo skončiť až tak ďaleko?, pozn.)", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V auguste 2011 sa skutočne spustila petícia proti transformácií nemocníc s cieľom vyzbierať do konca septembra stotisíc podpisov. Informáciu o tom, koľko podpisav sa nakoniec podarilo nazbierať sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2011 sa skutočne spustila petícia proti transformácií nemocníc s cieľom vyzbierať do konca septembra stotisíc podpisov. Informáciu o tom, koľko podpisav sa nakoniec podarilo nazbierať sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["spustila", "tvrdil", "predložil"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52610070-za-peticiou-proti-transformacii-nemocnic-nie-je-strana-smer", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-budu-fungovat-vo-vikendovom-rezime-fav-/sk_domace.asp?c=A111114_081734_sk_domace_p23", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/smer-sa-v-nr-sr-opat-pokusi-zrusit/428996-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:46.751204+00:00"}
{"id": "vr27141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27141", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Preto by som sa chcel poďakovať zakladateľovi Dobrého anjela Igorovi Brossmanovi za to, že ma plne podporil.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že spoluzakladateľ Dobrého anjela I. Brossman podporil M. Kňažka. Pre TA3 uviedol: \"Kňažko je pre mňa najlepší kandidát. ..Čo sa týka prezidentskej kandidatúry, tak ja podporuje M. Kňažka...\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že spoluzakladateľ Dobrého anjela I. Brossman podporil M. Kňažka. Pre TA3 uviedol: \"Kňažko je pre mňa najlepší kandidát. ..Čo sa týka prezidentskej kandidatúry, tak ja podporuje M. Kňažka...\""], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1036357/knazkovi-vyjadril-sympatie-spoluzakladatel-dobreho-anjela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:29.127280+00:00"}
{"id": "vr31399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31399", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Za vlády Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010 práve násilné trestné činy poklesli zhruba o 30 %.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 bolo podľa materiálov Polície SR na Slovensku evidovaných 10858 násilných trestných činov. V roku 2010 to bolo podľa rovnakého materiálu 7503. Jedná sa teda o pokles o 3355 trestných činov, čo predstavuje pokles o takmer 31%.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 bolo podľa materiálov Polície SR na Slovensku evidovaných 10858 násilných trestných činov. V roku 2010 to bolo podľa rovnakého materiálu 7503. Jedná sa teda o pokles o 3355 trestných činov, čo predstavuje pokles o takmer 31%."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["materiálov"], "url": ["http://www.minv.sk/?policia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:26.517050+00:00"}
{"id": "48218", "numeric_id": 48218, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48218", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Tie odchody (zdravotného personálu, pozn.) boli posledné dva roky najmenšie.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2021 informuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) opakovane o vyššom úbytku zdravotných sestier v porovnaní s inými rokmi, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n30. marca 2021 vydala SKSPA správu s titulkom “Exodus sestier pokračuje enormným tempom”:\n\n“Podľa aktuálnych údajov z registra sestier a pôrodných asistentiek sme od 1. 1. 2021 do 25. 3. 2021 prišli o 451 sestier a pôrodných asistentiek. Plus 302 registrácií sme pozastavili z dôvodu dlhodobej PN, dôchodku, alebo materskej dovolenky. Za to isté obdobie v roku 2020 sme zrušili 304 registrácií.\n\nZa prvé štyri mesiace roka 2021 odišlo do dôchodku viac zdravotných sestier ako za celý rok 2018. V roku 2020 zo zdravotníctva odišlo 911 sestier, čo denník SME označil za “štatisticky jeden z najhorších rokov.”\n\n15. decembra informovala SKSPA: “Od 1. 1. 2021 do 8. 12. 2021 sme prišli o ďalších 931 sestier a pôrodných asistentiek, plus 778 sestier a pôrodných asistentiek požiadalo o dlhodobé prerušenie výkonu povolania.”\n\nPodľa Inštitútu zamestnanosti do roku 2017 počet zdravotných sestier na Slovensku klesal, od roku 2017 mierne stúpa. V roku 2020 bol ich počet 31 604.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2021 informuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSPA) opakovane o vyššom úbytku zdravotných sestier v porovnaní s inými rokmi, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "30. marca 2021 vydala SKSPA správu s titulkom “Exodus sestier pokračuje enormným tempom”:", "“Podľa aktuálnych údajov z registra sestier a pôrodných asistentiek sme od 1. 1. 2021 do 25. 3. 2021 prišli o 451 sestier a pôrodných asistentiek. Plus 302 registrácií sme pozastavili z dôvodu dlhodobej PN, dôchodku, alebo materskej dovolenky. Za to isté obdobie v roku 2020 sme zrušili 304 registrácií.", "Za prvé štyri mesiace roka 2021 odišlo do dôchodku viac zdravotných sestier ako za celý rok 2018. V roku 2020 zo zdravotníctva odišlo 911 sestier, čo denník SME označil za “štatisticky jeden z najhorších rokov.”", "15. decembra informovala SKSPA: “Od 1. 1. 2021 do 8. 12. 2021 sme prišli o ďalších 931 sestier a pôrodných asistentiek, plus 778 sestier a pôrodných asistentiek požiadalo o dlhodobé prerušenie výkonu povolania.”", "Podľa Inštitútu zamestnanosti do roku 2017 počet zdravotných sestier na Slovensku klesal, od roku 2017 mierne stúpa. V roku 2020 bol ich počet 31 604."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["vydala", "odišlo", "informovala", "Inštitútu zamestnanosti"], "url": ["https://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/exodus-sestier-pokracuje-enormnym-tempom.html", "https://domov.sme.sk/c/22657266/slovensko-zdravotnictvo-sestry-odchody-covid-pandemia.html", "https://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/poslanci-maju-mozno-poslednu-sancu-udrzat-sestry-a-porodne-asistentky-na-slovensku.html", "https://www.iz.sk/30-grafov-o-zdravotnictve/pocet-zdravotnickych-pracovnikov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:38.053840+00:00"}
{"id": "vr27235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27235", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "V roku 2006 som ako vtedy predseda strany predložil návrh na zmenu Ústavy SR, aby sme ústavne zakotvili manželstve ako výlučný zväzok muža a ženy.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa registra legislatívnej iniciatívy poslancov NR SR, Hrušovský skutočne bol jedným z predkladateľov Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva . V návrhu sa uvádza:\n\nManželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou.\n\nTento návrh bol predložený 22. februára 2006. Hrušovský bol v tom čase predseda KDH, bol ním do roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa registra legislatívnej iniciatívy poslancov NR SR, Hrušovský skutočne bol jedným z predkladateľov Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva . V návrhu sa uvádza:", "Manželstvo je zväzkom jedného muža a jednej ženy, ktorý bol uzavretý spôsobom ustanoveným alebo uznaným Slovenskou republikou.", "Tento návrh bol predložený 22. februára 2006. Hrušovský bol v tom čase predseda KDH, bol ním do roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane manželstva", "Hrušovský"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1942", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Hru%C5%A1ovsk%C3%BD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:08.700073+00:00"}
{"id": "vr18001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18001", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...škodovosť (európskych dotáciách, pozn.) na úrovni 2-3% (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je úplne jasné, čo myslí Andrej Danko pod pojmom \"škodovosť\" . Čo sa však týka podvodov s finančnými prostriedkami EÚ, na ich hospodárne nakladanie dozerá Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý o tomto vydáva pre Európsku komisiu odporúčania. Podľa správy ( .pdf , str. 41) OLAF-u z roku 2017 bolo v prípade Slovenska v rokoch 2013-2017 pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo zistených 1672 podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, čo tvorí 11,39% z čerpaných platieb, a teda je to zároveň najvyšší podiel takýchto nezrovnalostí v rámci celej EÚ. V rovnakom období ukončil v prípade Slovenska 16 vyšetrovaní , ktorých dopad bol 2,09% z platieb. To je zároveň druhý najvyšší podiel z celej EÚ, Vzhľadom na to, že nevieme posúdiť, aké obdobie mal Andrej Danko na mysli, čo presne znamená výraz \"škodovosť\" a ako veľmi zmenili pomer podvodných nezrovnalostí podvody s agrodotáciami, ktoré boli medializované po vražde novinára Jána Kuciaka, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne jasné, čo myslí Andrej Danko pod pojmom \"škodovosť\" . Čo sa však týka podvodov s finančnými prostriedkami EÚ, na ich hospodárne nakladanie dozerá Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý o tomto vydáva pre Európsku komisiu odporúčania. Podľa správy ( .pdf , str. 41) OLAF-u z roku 2017 bolo v prípade Slovenska v rokoch 2013-2017 pri čerpaní európskych štrukturálnych a investičných fondov a príspevkov na poľnohospodárstvo zistených 1672 podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, čo tvorí 11,39% z čerpaných platieb, a teda je to zároveň najvyšší podiel takýchto nezrovnalostí v rámci celej EÚ. V rovnakom období ukončil v prípade Slovenska 16 vyšetrovaní , ktorých dopad bol 2,09% z platieb. To je zároveň druhý najvyšší podiel z celej EÚ, Vzhľadom na to, že nevieme posúdiť, aké obdobie mal Andrej Danko na mysli, čo presne znamená výraz \"škodovosť\" a ako veľmi zmenili pomer podvodných nezrovnalostí podvody s agrodotáciami, ktoré boli medializované po vražde novinára Jána Kuciaka, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyšetrovaní", "medializované"], "url": ["https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/1144076/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/urad-olaf-tusi-podvod-s-agrodotaciami-na-slovensku-zacal-oficialne-vysetrovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:31.262713+00:00"}
{"id": "vr31695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31695", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým sme čerpali z materiálu, ktorý sa nazýva Strategická vízia rozvoja Slovenska do roku 2030. Je to vízia, ktorá bola vypracovaná Slovenskou akadémiou vied a ďalšími veľmi múdrymi ľuďmi (o programovom vyhlásení novej vlády 2012 pozn.).", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovali odborníci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s univerzitami. Tento dokument má niekoľko podobných bodov či riešení, na základe ktorých je možné predpokladať, že vláda Roberta Fica pri zostavovaní programového vyhlásenia vychádzala zo spomínaného materiálu. Materiál Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf) bol vypracovaný v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti schváleného vládou SR uz. č. 906 z 25. októbra 2006. Na jeho tvorbe sa podieľali pracovníci:\n\nDokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti a Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 až 2016 spájajú tieto body:", "analysis_paragraphs": ["Dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti vypracovali odborníci zo Slovenskej akadémie vied v spolupráci s univerzitami. Tento dokument má niekoľko podobných bodov či riešení, na základe ktorých je možné predpokladať, že vláda Roberta Fica pri zostavovaní programového vyhlásenia vychádzala zo spomínaného materiálu. Materiál Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf) bol vypracovaný v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti schváleného vládou SR uz. č. 906 z 25. októbra 2006. Na jeho tvorbe sa podieľali pracovníci:", "Dokument Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti a Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 až 2016 spájajú tieto body:"], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Dlhodobá vízia rozvoja slovenskej spoločnosti"], "url": ["http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/dlhodoba-vizia-rozvoja-slovenskej-spolocnosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:16.830915+00:00"}
{"id": "48638", "numeric_id": 48638, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48638", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Keď sa pozriete na obchodnú bilanciu a na vývoz Slovenska do Ruska, tak po týchto sankciách, ktoré odsúhlasil Robert Fico v roku 2014, tak vývoz do Ruska klesol o 1,4 miliardy eur a bolo to vôbec najväčší pokles vývozu do Ruskej federácie.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Exportu zo Slovenska do Ruska v súvislosti so sankciami v roku 2014 klesol z celkovej hodnoty 2,5 miliardy eur na 1,4 miliardy eur, teda o 1,1 miliardy. Výrok preto hodnotíme ako nepradivý.\n\nV júli 2014 zvolala Európskej rada mimoriadne zasadnutie v súvislosti s pôsobením Ruskej federácie na Ukrajine a ruskou anexiou Krymu. Robert Fico ako vtedajší predseda vlády zastupoval Slovenskú republiku.\n\nJedným zo záverov rokovaní bolo zavedenie sektorových ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, ktoré sa týkali určitých hospodárskych odvetví. Robert Fico pred účasťou na zasadnutí naznačil , že voči týmto sankciám má odmietavý postoj, no Slovensko musí brať do úvahy postoje zvyšných členských štátov. Pre prijatie záverov Európskej rady sa pri témach zahranično-politickej povahy postupuje hľadaním konsenzu - súhlasu všetkých zastúpených. Balík so sankciami proti ruskému hospodárstvu nadobudol platnosť k 31. júlu 2014. Prijatý bol vo forme rozhodnutia Rady EÚ.\n\nNadväzujúc na prijatie sankcií poklesol slovenský vývoz do Ruska z celkovej peňažnej hodnoty približne 2,5 miliardy eur v roku 2013 na 1,4 miliardy eur v roku 2015, uvádza dátový portál Štatistického úradu SR. Toto predstavuje pokles o 1,1 miliardy eur, nie 1,4 miliardy eur, ako uvádza Remišová. Pri porovnaní rokov 2014 a 2015 je rozdiel menej výrazný, pretože predstavuje pokles o 0,6 miliardy eur.\n\nzdroj: datacube ŠÚ SR\n\nRemišová má pravdu v tom, že úbytok vývozu o 1,1 miliardy eur predstavuje najväčší absolútny (nie relatívny) medziročný pokles v slovenskom vývoze do Ruskej federácie od začiatku meraní v roku 1997. Kvôli výrok hodnotíme celkovo ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Exportu zo Slovenska do Ruska v súvislosti so sankciami v roku 2014 klesol z celkovej hodnoty 2,5 miliardy eur na 1,4 miliardy eur, teda o 1,1 miliardy. Výrok preto hodnotíme ako nepradivý.", "V júli 2014 zvolala Európskej rada mimoriadne zasadnutie v súvislosti s pôsobením Ruskej federácie na Ukrajine a ruskou anexiou Krymu. Robert Fico ako vtedajší predseda vlády zastupoval Slovenskú republiku.", "Jedným zo záverov rokovaní bolo zavedenie sektorových ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, ktoré sa týkali určitých hospodárskych odvetví. Robert Fico pred účasťou na zasadnutí naznačil , že voči týmto sankciám má odmietavý postoj, no Slovensko musí brať do úvahy postoje zvyšných členských štátov. Pre prijatie záverov Európskej rady sa pri témach zahranično-politickej povahy postupuje hľadaním konsenzu - súhlasu všetkých zastúpených. Balík so sankciami proti ruskému hospodárstvu nadobudol platnosť k 31. júlu 2014. Prijatý bol vo forme rozhodnutia Rady EÚ.", "Nadväzujúc na prijatie sankcií poklesol slovenský vývoz do Ruska z celkovej peňažnej hodnoty približne 2,5 miliardy eur v roku 2013 na 1,4 miliardy eur v roku 2015, uvádza dátový portál Štatistického úradu SR. Toto predstavuje pokles o 1,1 miliardy eur, nie 1,4 miliardy eur, ako uvádza Remišová. Pri porovnaní rokov 2014 a 2015 je rozdiel menej výrazný, pretože predstavuje pokles o 0,6 miliardy eur.", "zdroj: datacube ŠÚ SR", "Remišová má pravdu v tom, že úbytok vývozu o 1,1 miliardy eur predstavuje najväčší absolútny (nie relatívny) medziročný pokles v slovenskom vývoze do Ruskej federácie od začiatku meraní v roku 1997. Kvôli výrok hodnotíme celkovo ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["mimoriadne zasadnutie", "zastupoval", "sankcií", "naznačil", "odmietavý", "konsenzu", "rozhodnutia", "dátový portál", "datacube ŠÚ SR", "meraní"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2014/07/16/", "https://www.vlada.gov.sk/15463/predseda-vlady-sr-robert-fico-v-bruseli-na-zasadnuti-europskej-rady/?csrt=11944304677059104852", "https://www.economy.gov.sk/obchod/sankcie-voci-rusku-a-bielorusku", "https://www.trend.sk/spravy/fico-protiruske-sankcie-asi-nevetuje-aj-tak-im-moze-vyhnut", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/ho_detail&MasterID=14065", "https://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/how-the-european-council-works/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014D0512&from=EN", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0004rs/v_zo0004rs_00_00_00_sk", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0004rs/v_zo0004rs_00_00_00_sk", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/zo2106rs/v_zo2106rs_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:41.025457+00:00"}
{"id": "vr37193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37193", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dôležité je, aby ste ma pochopili. Práve vtedy v auguste ešte sa tvorili, však no, fakticky sa vytvorilo, vtedy to bolo čerstvé, aj programové vyhlásenie vlády, ale predtým aj tézy. A to bol jeden jediný zákon, o ktorom ste dosť hlboko a dlho diskutovali ešte počas tvorby programového vyhlásenia vlády. No, to znamená, že ak pán Matovič mal k tomu výhrady, no tak mal sa vtedy ozvať, vtedy sa neozval.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Igor Matovič odmietol podporiť vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve ak by mu neprešiel pozmeňujúci zákon. Vyjadril sa tak však až 24. januára 2011. O dva dni na to toto vyhlásenie zmenil s tým, že pozmeňujúci návrh nepredloží, ale že Obyčajní ľudia novelu v takej podobe akú schválila vláda 26. januára 2011 nepodporia .", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič odmietol podporiť vládny návrh novely zákona o štátnom občianstve ak by mu neprešiel pozmeňujúci zákon. Vyjadril sa tak však až 24. januára 2011. O dva dni na to toto vyhlásenie zmenil s tým, že pozmeňujúci návrh nepredloží, ale že Obyčajní ľudia novelu v takej podobe akú schválila vláda 26. januára 2011 nepodporia ."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Vyjadril", "nepodporia", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/matovic-chce-zmeny-v-novele-zakona-o-obcianstve-inak-pojde-proti-koalicii-1qh-/sk_domace.asp?c=A110124_131018_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5740594/matovic-nepodpori-novelu-o-obcianstve-v-sucasnom-zneni.html", "http://www.sme.sk/c/5513441/dvojake-obcianstvo-nuti-krajanov-klamat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:21.943688+00:00"}
{"id": "43639", "numeric_id": 43639, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43639", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja mám však za sebou reálne opatrenie ako je trinásty plat, kde môžete dneska o pol roka vyplatiť vo firme 500 euro bez odvodov bez daní.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci SNS v januári 2019 navrhli , aby boli od daní a odvodov oslobodené 13-te platy už od výšky 500 eur - nie od výšky priemerného mesačného zárobku. V roku 2018 bol trinásty plat do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov, v roku 2019 má byť oslobodený aj od dane z príjmov a od roku 2021 aj od sociálnych odvodov. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci SNS v januári 2019 navrhli , aby boli od daní a odvodov oslobodené 13-te platy už od výšky 500 eur - nie od výšky priemerného mesačného zárobku. V roku 2018 bol trinásty plat do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov, v roku 2019 má byť oslobodený aj od dane z príjmov a od roku 2021 aj od sociálnych odvodov. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["navrhli", "má", "dane"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/trinasty-plat-moze-ziskat-viac-zamestnancov-sns-chce-zmiernit-jeho-oslobodenie-od-dani-a-odvodov/", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/13-a-14-plat-od-roku-2019-zmeny", "https://www.epi.sk/zz/2003-595#cast2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:41.618101+00:00"}
{"id": "vr29532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29532", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zavedený bol voľný vstup do múzeí a galérií v prvú nedeľu v mesiaci.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže voľný vstup do múzeí v prvú nedeľu v mesiaci bol skutočne zavedený začiatkom roku 2013 pre všetkých návštevníkov. V súčasnosti je sprístupnených 37 výstavných a expozičných priestorov a pracovísk múzeí a galérií po celom Slovensku, vrátane najnavštevovanejších ako sú SNM - Múzeum Červený Kameň, SNM - Spišské múzeum a jeho Spišský hrad, SNM - Múzeum Bojnice, SNM - Múzeum Betliar a ďalšie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže voľný vstup do múzeí v prvú nedeľu v mesiaci bol skutočne zavedený začiatkom roku 2013 pre všetkých návštevníkov. V súčasnosti je sprístupnených 37 výstavných a expozičných priestorov a pracovísk múzeí a galérií po celom Slovensku, vrátane najnavštevovanejších ako sú SNM - Múzeum Červený Kameň, SNM - Spišské múzeum a jeho Spišský hrad, SNM - Múzeum Bojnice, SNM - Múzeum Betliar a ďalšie."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zavedený", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info", "info"], "url": ["https://studentskefinancie.sk/poradna/muzea-a-galerie", "http://www.muzeumsnp.sk/", "http://www.litcentrum.sk/16489", "http://www.snm.sk/?muzeum-betliar-uvodna-stranka", "http://www.sng.sk", "http://www.snm.sk/", "http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/pobocky-2/muzeum-dopravy-v-bratislave", "http://www.theatre.sk/", "http://www.snm.sk/?muzeum-bojnice-uvodna-stranka", "http://www.snm.sk/?muzeum-cerveny-kamen-uvodna-stranka", "http://www.suh.sk/", "http://www.stm-ke.sk", "http://www.snm.sk/?spisske-muzeum-uvodna-stranka", "http://www.snk.sk/?literarne-muzeum-1", "http://www.snm.sk/?muzeum-ludovita-stura-uvodna-stranka", "http://www.snm.sk/?muzeum-babkarskych-kultur-a-hraciek-uvodna-stranka", "http://www.sng.sk/sk/uvod/vysunute-pracoviska/pezinokcajla", "http://www.stm-ke.sk/index.php/sk/pobocky-2/solivar-pri-presove", "http://www.sng.sk/sk/uvod/vysunute-pracoviska/ruzomberok", "http://www.sng.sk/sk/uvod/vysunute-pracoviska/strazky", "http://www.snm.sk/?spissky-hrad-stale-expozicie&clanok=expozicia-spissky-hrad", "http://www.uluv.sk/sk/web/kam-v-uluve/muzeum-luv/", "http://www.sng.sk/sk/uvod/vysunute-pracoviska/zvolen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:01.054544+00:00"}
{"id": "vr30241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30241", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Verejné výdavky počas krízy za vlády Roberta Fica na Slovensku vzrástli najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej \"27\".", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok je neoveriteľný z nedostatku dohľadataľných údajov. Nevieme vyhľadať prehľad výdavkov krajín v absolútnych číslach, preto nedokážeme overiť reálny nárast výdavkov. Prinášame preto len prehľad výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch. Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je neoveriteľný z nedostatku dohľadataľných údajov. Nevieme vyhľadať prehľad výdavkov krajín v absolútnych číslach, preto nedokážeme overiť reálny nárast výdavkov. Prinášame preto len prehľad výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch. Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat, .pdf, strana 2"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-042/EN/KS-SF-11-042-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:49.677595+00:00"}
{"id": "vr37374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37374", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V roku 2008 až 2010 narástol hrubý dlh SR z 28% HDP na 43% HDP.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy: Fiškálne indikátory (.xml), ktorú zverejňuje ministerstvo financií SR sa Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský), ktorý v roku 2008 na úrovni 27,8 % HDP, dosiahol v roku 2010 úroveň 43,4 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy: Fiškálne indikátory (.xml), ktorú zverejňuje ministerstvo financií SR sa Hrubý dlh verejnej správy (maastrichtský), ktorý v roku 2008 na úrovni 27,8 % HDP, dosiahol v roku 2010 úroveň 43,4 % HDP."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Fiškálne indikátory"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomika_v_cislach/Fiskal/fiskalne_indikatory_web_20110119.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:31.981994+00:00"}
{"id": "vr37860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37860", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My vám oznamujeme, že ak budeme súčasťou vládnej koalície tak, ako som to povedal pri Iraku, keď som bol v opozícii, že keď pôjdeme do vlády, pošleme vojakov z Iraku domov. Že keď pôjdeme do vlády, zastavíme privatizáciu bratislavského letiska a urobili sme to.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico 4. januára 2006 na tlačovej besede informoval , že ak sa SMER-SD dostane po voľbách do vlády, tak zruší privatizáciu bratislavského a košického letiska. Vláda R.Fica hneď po svojom nástupe rozhodla o zrušení privatizácie bratislavského letiska. R. Fico 2. júna 2006 na tlačovej besede informoval , že ak sa SMER-SD dostane do vlády, tak okamžite rozhodne o stiahnutí slovenských vojakov z Iraku. Strana Smer-SD vždy odmietala účasť našich vojakov vo vojne v Iraku a použitie vojenskej sily v tejto krajine považuje za porušenie medzinárodného práva. Do konca roku 2008 boli stiahnuté z Iraku všetky slovenské jednotky.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico 4. januára 2006 na tlačovej besede informoval , že ak sa SMER-SD dostane po voľbách do vlády, tak zruší privatizáciu bratislavského a košického letiska. Vláda R.Fica hneď po svojom nástupe rozhodla o zrušení privatizácie bratislavského letiska. R. Fico 2. júna 2006 na tlačovej besede informoval , že ak sa SMER-SD dostane do vlády, tak okamžite rozhodne o stiahnutí slovenských vojakov z Iraku. Strana Smer-SD vždy odmietala účasť našich vojakov vo vojne v Iraku a použitie vojenskej sily v tejto krajine považuje za porušenie medzinárodného práva. Do konca roku 2008 boli stiahnuté z Iraku všetky slovenské jednotky."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "rozhodla", "informoval", "2008"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ak-sa-smer-sd-dostane-k-moci-zrusi-privatizaciu-letisk.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&cd=7&ved=0CFUQFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.mediainfo.cz%2Fostatni-temata%2F958.html&ei=zz6STeCpF9HFtAbHqqXQBg&usg=AFQjCNGSkGde5aCC5tZ2x-Eib48f-P_ZTw&sig2=pmUSlhoLAhyM0xhWOUnwTw", "http://www.sme.sk/c/2745133/smer-ziada-okamzite-stiahnutie-vojakov-z-iraku.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1145833"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:12.695473+00:00"}
{"id": "49988", "numeric_id": 49988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49988", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Donald Trump ohlásil obchodnú vojnu, ktorú sme tu nemali od tridsiatych rokov.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Donald Trump vyhlásil obchodné clá na viac ako 20 krajín sveta vrátane EÚ. Amerika naposledy zaviedla vysoké clá v roku 1930 v reakcii na Veľkú hospodársku krízu, ekonómovia sa zhodujú, že vtedy clá prispeli k negatívnym následkom krízy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAmerický prezident Donald Trump ohlásil 2. apríla 2025 clá, ktoré označil ako recipročné, na viac ako 20 krajín sveta. Na EÚ uvalila Amerika clá na úrovni 20 %. Odborníci tento krok označujú ako začiatok obchodnej vojny v ktorej krajiny zvyšujú dovozné dane a clá s cieľom ochrániť svoje domáce ekonomiky.\n\nV roku 1930 začal v USA platiť Smoothov a Hawleyho zákon o clách, ktorý americká administratíva presadila počas Veľkej hospodárskej krízy. Po páde americkej burzy v roku 1929 mal zákon ochrániť domácich výrobcov prostredníctvom dovozných ciel, ktoré mali v priemere výšku až 40%. Podľa historikov a ekonómov tieto dovozné clá výrazne prispeli k veľkým dopadom Veľkej hospodárskej krízy (s.151).\n\nPodľa štúdie publikovanej Peterson Institute for International Economics z 5. februára 2025, už iba clá voči Číne, Mexiku, a Kanade, by predstavovali najvyššie dovozné clá Spojených štátov od konca druhej svetovej. Výpočty inštitútu ešte nezahŕňali clá, ktoré americký Donald Trump predstavil 2. apríla 2025.\n\nK rovnakému záveru dospelo aj výskumné centrum The Budget Lab spadajúce pod univerzitou Yale. Centrum tvrdí, že ide o najvyšší rast „účinných dovozných ciel“, teda o rozdiel medzi pôvodnými, a novými clami. Clá pod administratívou Donalda Trumpa majú vzrásť o 22,5%, čo je najviac od roku 1909. Po Smooth-Hawley zákone v roku 1930 clá podľa Business Insider narástli v priemere o 19,8%.\n\nZdroj: The Budget Lab\n\nPodľa portálu Politico exekutíva Európskej únie, ako reakciu na americké opatrenia, zvažuje uvaliť 25% clá na niektoré americké produkty, ako sú sója, vozidlá, oceľ, tabak, či textil.\n\nO možných protiopatreniach zo strany Európskej únie informoval aj portál Reuters.", "analysis_paragraphs": ["Donald Trump vyhlásil obchodné clá na viac ako 20 krajín sveta vrátane EÚ. Amerika naposledy zaviedla vysoké clá v roku 1930 v reakcii na Veľkú hospodársku krízu, ekonómovia sa zhodujú, že vtedy clá prispeli k negatívnym následkom krízy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Americký prezident Donald Trump ohlásil 2. apríla 2025 clá, ktoré označil ako recipročné, na viac ako 20 krajín sveta. Na EÚ uvalila Amerika clá na úrovni 20 %. Odborníci tento krok označujú ako začiatok obchodnej vojny v ktorej krajiny zvyšujú dovozné dane a clá s cieľom ochrániť svoje domáce ekonomiky.", "V roku 1930 začal v USA platiť Smoothov a Hawleyho zákon o clách, ktorý americká administratíva presadila počas Veľkej hospodárskej krízy. Po páde americkej burzy v roku 1929 mal zákon ochrániť domácich výrobcov prostredníctvom dovozných ciel, ktoré mali v priemere výšku až 40%. Podľa historikov a ekonómov tieto dovozné clá výrazne prispeli k veľkým dopadom Veľkej hospodárskej krízy (s.151).", "Podľa štúdie publikovanej Peterson Institute for International Economics z 5. februára 2025, už iba clá voči Číne, Mexiku, a Kanade, by predstavovali najvyššie dovozné clá Spojených štátov od konca druhej svetovej. Výpočty inštitútu ešte nezahŕňali clá, ktoré americký Donald Trump predstavil 2. apríla 2025.", "K rovnakému záveru dospelo aj výskumné centrum The Budget Lab spadajúce pod univerzitou Yale. Centrum tvrdí, že ide o najvyšší rast „účinných dovozných ciel“, teda o rozdiel medzi pôvodnými, a novými clami. Clá pod administratívou Donalda Trumpa majú vzrásť o 22,5%, čo je najviac od roku 1909. Po Smooth-Hawley zákone v roku 1930 clá podľa Business Insider narástli v priemere o 19,8%.", "Zdroj: The Budget Lab", "Podľa portálu Politico exekutíva Európskej únie, ako reakciu na americké opatrenia, zvažuje uvaliť 25% clá na niektoré americké produkty, ako sú sója, vozidlá, oceľ, tabak, či textil.", "O možných protiopatreniach zo strany Európskej únie informoval aj portál Reuters."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["ohlásil", "uvalila", "obchodnej vojny", "zvyšujú", "presadila", "prispeli", "publikovanej", "dospelo", "narástli", "The Budget Lab", "zvažuje", "informoval"], "url": ["https://x.com/WhiteHouse/status/1907533090559324204", "https://index.sme.sk/c/23472495/donald-trump-usa-reciprocne-cla-oznamenie.html", "https://nbs.sk/obchodne-vojny/#:~:text=%C4%8Co%20s%C3%BA%20obchodn%C3%A9,straty%20pracovn%C3%A9ho%20miesta.", "https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/trade-war", "https://www.britannica.com/topic/Smoot-Hawley-Tariff-Act", "http://www.employees.csbsju.edu/jolson/econ315/whaples2123771.pdf", "https://www.piie.com/blogs/realtime-economics/2025/historic-significance-trumps-tariff-actions", "https://www.businessinsider.com/trumps-tariffs-highest-since-the-great-depression-2025-4?international=true&r=US&IR=T", "https://www.businessinsider.com/trumps-tariffs-highest-since-the-great-depression-2025-4?international=true&r=US&IR=T", "https://budgetlab.yale.edu/research/where-we-stand-fiscal-economic-and-distributional-effects-all-us-tariffs-enacted-2025-through-april", "https://www.politico.eu/article/belgium-brussels-donald-trump-tariffs-metals-exports/", "https://www.reuters.com/markets/eu-prepare-countermeasures-us-reciprocal-tariffs-says-eu-chief-2025-04-03/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:35.720778+00:00"}
{"id": "vr35275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35275", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No bohužiaľ potom veľmi sa priblížime ku gréckej ceste, ale s tým, kým v Grécku tie dôchodky sú povedzme okolo tisíc alebo nad tisíc eur, že sa odchádzalo oveľa skôr do dôchodku, no tak u nás by to bolo katastrofické.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vypočítať priemernú výšku dôchodkov v Grécku môže byť problém, žiadne oficiálne čísla sa nám nepodarilo nájsť. Môžme sa pokúsiť o improvizáciu: počet Gréckych dôchodcov podľa Gréckeho štatistického úradu bol 2323 tisíc v roku 2006. Podľa celoročného štátneho výdaju na dôchodky v 2009 vydeleným počtom dôchodcov v 2006 je priemerný dôchodok 1330 eur. Za predpokladu, že čísla z rovnice z odlišných rokov sa pre jednotlivé roky zásadne nelíšia, môžme Bugárov výrok hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vypočítať priemernú výšku dôchodkov v Grécku môže byť problém, žiadne oficiálne čísla sa nám nepodarilo nájsť. Môžme sa pokúsiť o improvizáciu: počet Gréckych dôchodcov podľa Gréckeho štatistického úradu bol 2323 tisíc v roku 2006. Podľa celoročného štátneho výdaju na dôchodky v 2009 vydeleným počtom dôchodcov v 2006 je priemerný dôchodok 1330 eur. Za predpokladu, že čísla z rovnice z odlišných rokov sa pre jednotlivé roky zásadne nelíšia, môžme Bugárov výrok hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["počet"], "url": ["http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGE-ultrasearch?usearch_nextview=Submit&usearch_startnum_26538_ULTRASEARCHSEARCH_362383504=&usearch_endnum_26538_ULTRASEARCHSEARCH_362383504=&usearch.p_attrows=null&_piref33_333591_33_280869_280869.usearch.p_mode=Basic&p_mainsearch=pensioners&usearch.p_action=%27"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:34.342402+00:00"}
{"id": "48973", "numeric_id": 48973, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48973", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je úplne evidentné a preukázané, že tu boli manipulácie s trestnými konaniami. Na to sú dôkazy. Tu sú legálne nahrávky, ktoré to potvrdzujú a vieme, že mnohí ľudia vypovedajú len pod tlakom toho, že im niekto sa vyhráža.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy alebo súdne rozhodnutia o manipuláciách trestných konaní. Zároveň nahrávky, ktoré Fico spomína, neboli legálne zverejnené. Naopak sa objavili celé nahrávky, ktoré ukazujú, že Fico zverejňuje vybrané časti nahrávok vytrhnuté z kontextu tak, aby sa menilo ich vyznenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV súvislosti s vypočúvaním obvinených vo veľkých kauzách Fico spomína napríklad bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Podľa Roberta Fica bol Imrecze po zadržaní v cele psychicky týraný a mučený. Na tlačovke Fico sa vyjadril , že Imrecze toho „veľa natáral“ a počas výpovede sa „šesťkrát zosypal, rozplakal a porozprával všetko, len aby si zachránil svoj vlastný zadok“ (16:19).\n\nPrezident Policajného zboru Štefan Hamran kritizuje šéfa opozičného Smeru-SD za to, že opakovane napáda a útočí na poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.\n\nFico vo výroku odkazuje na odposluchy vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Tieto odposluchy získala inšpekcia aj prostredníctvom nasadeného agenta Jána Kaľavského. Nahrávky však nie sú verejnosti k dispozícii, nevedia sa k nim dostať ani samotní obvinení vyšetrovatelia NAKA aj napriek tomu, že o to žiadali opakovane.\n\nStrana Smer-SD uverejnila zostrih , v ktorom je okrem iného naozaj možné počuť čiastkové vety ako: „Fica treba robiť Kaliňáka, Pellegriniho” alebo „úlohou je zo smeru spraviť zločineckú skupinu, a tak úplne zničiť opozíciu”.\n\n26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky, ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:\n\n„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“\n\nObhajca vyšetrovateľov Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety.", "analysis_paragraphs": ["Neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy alebo súdne rozhodnutia o manipuláciách trestných konaní. Zároveň nahrávky, ktoré Fico spomína, neboli legálne zverejnené. Naopak sa objavili celé nahrávky, ktoré ukazujú, že Fico zverejňuje vybrané časti nahrávok vytrhnuté z kontextu tak, aby sa menilo ich vyznenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "V súvislosti s vypočúvaním obvinených vo veľkých kauzách Fico spomína napríklad bývalého šéfa finančnej správy Františka Imreczeho. Podľa Roberta Fica bol Imrecze po zadržaní v cele psychicky týraný a mučený. Na tlačovke Fico sa vyjadril , že Imrecze toho „veľa natáral“ a počas výpovede sa „šesťkrát zosypal, rozplakal a porozprával všetko, len aby si zachránil svoj vlastný zadok“ (16:19).", "Prezident Policajného zboru Štefan Hamran kritizuje šéfa opozičného Smeru-SD za to, že opakovane napáda a útočí na poctivých vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.", "Fico vo výroku odkazuje na odposluchy vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry. Tieto odposluchy získala inšpekcia aj prostredníctvom nasadeného agenta Jána Kaľavského. Nahrávky však nie sú verejnosti k dispozícii, nevedia sa k nim dostať ani samotní obvinení vyšetrovatelia NAKA aj napriek tomu, že o to žiadali opakovane.", "Strana Smer-SD uverejnila zostrih , v ktorom je okrem iného naozaj možné počuť čiastkové vety ako: „Fica treba robiť Kaliňáka, Pellegriniho” alebo „úlohou je zo smeru spraviť zločineckú skupinu, a tak úplne zničiť opozíciu”.", "26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky, ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:", "„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“", "Obhajca vyšetrovateľov Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Na tlačovke", "vyjadril", "kritizuje", "odposluchy", "nevedia", "zostrih", "argumentuje", "Výrok"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/905706/kauza-exprezidenta-mala-byt-pod-taktovkou-fica-kiska-ziada-zmenit-vysetrovatela/", "https://www.youtube.com/watch?v=CB2E-Om8dOk", "https://www.youtube.com/watch?v=CB2E-Om8dOk", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/660402-hamran-zilinka-by-mal-preverit-manipulacie-v-pripade-vysetrovatelov-naka/", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/274857-v-kauze-obvinenych-vysetrovatelov-naka-sa-objavil-zahadny-spis", "https://www.youtube.com/watch?v=4Y3lbn5QlvY", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://dennikn.sk/minuta/2725004/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:11.541494+00:00"}
{"id": "vr14837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14837", "speaker": "Vladimír Crmoman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-crmoman", "statement": "Vzniklo vlastne (...) učiteľské hnutie (Iniciatíva slovenských učiteľov, pozn.)... Vybrali sme si tri požiadavky, za ktoré bojujeme (učitelia, pozn.) od októbra. Čiže začali sme ešte pred tým, ako bol schválený rozpočet na rok 2016.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) je podľa vlastnej definície \" neformálne hnutie, ktoré vzniklo spojením lokálnych učiteľských iniciatív z celého Slovenska \" v októbri 2015 . Rôzne aktivity ISU organizovala od jesene. V novembri 2015 sa konal Zraz dlhých nosov . Nasledovala učiteľská kvapka krvi , taktiež v novembri a v decembri sa konal Babysitting day . Tri požiadavky na vládu Slovenskej republiky sformulovala ešte Slovenská komora učiteľov a zverejnené boli 21. októbra 2015, za tieto požiadavky sa následne hlásila aj ISU behom svojich akcií aj štrajku. Návrh rozpočtu na rok 2016 bol do NR SR doručený 15. októbra 2015 a schválený v treťom čítaní bol 20. novembra 2015, požiadavky učiteľov tak boli predstavené pred jeho definitívnym schválením. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) je podľa vlastnej definície \" neformálne hnutie, ktoré vzniklo spojením lokálnych učiteľských iniciatív z celého Slovenska \" v októbri 2015 . Rôzne aktivity ISU organizovala od jesene. V novembri 2015 sa konal Zraz dlhých nosov . Nasledovala učiteľská kvapka krvi , taktiež v novembri a v decembri sa konal Babysitting day . Tri požiadavky na vládu Slovenskej republiky sformulovala ešte Slovenská komora učiteľov a zverejnené boli 21. októbra 2015, za tieto požiadavky sa následne hlásila aj ISU behom svojich akcií aj štrajku. Návrh rozpočtu na rok 2016 bol do NR SR doručený 15. októbra 2015 a schválený v treťom čítaní bol 20. novembra 2015, požiadavky učiteľov tak boli predstavené pred jeho definitívnym schválením. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Iniciatíva slovenských učiteľov", "októbri 2015", "Zraz dlhých nosov", "učiteľská kvapka krvi", "Babysitting day", "zverejnené", "hlásila", "Návrh rozpočtu", "schválený", "Požiadavky SKU"], "url": ["http://isu.sk/", "http://isu.sk/tlacove-spravy/tlacova-sprava-do-zahranicia/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373001-ucitelia-viac-nechcu-mat-dlhe-nosy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374381-nie-sme-tu-iba-pre-plat-ale-pre-cele-skolstvo-hovoria-ucitelia/", "http://http//spravy.pravda.sk/domace/clanok/376553-stovky-skol-protestuju-maju-dnes-babysitting-day/", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382200-fico-vyzval-ucitelov-aby-sa-vratili-do-skol/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1700", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1700", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:15.804926+00:00"}
{"id": "vr32395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32395", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Švédsko znižuje daň z príjmu. Ale zabúdate na to, že Švédi majú 30% daň z dividend. Zabúdate na to, že Švédi majú pre fyzické osoby dolnú hranicu 30% a hornú 60%.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál tmagazine potvrdzuje, že Švédsko skutočne znižuje daň z príjmu a to od 1. januára 2013. Švédsko znižuje korporátnu daň z príjmu na 22% z 26,3%.\n\nPortál taxrates.cc hovorí, pre fyzické osoby sa pohybujú od 20% až do približne 57,77%. Daň z divident je vo Švédsku skutočne 30%, ako hovorí Peter Kažimír.\n\nPortálu Nordisketax uvádza, že dane z príjmu sú vo Švédsku trojaké. Národná daň z príjmu je progresívna od 20% pre FO zarábajúce nad 414 000 SEK a zvýšenú sadzbu dane 25% pre FO zarábajúce nad 587 200 SEK. Druhou daň z príjmu je tzv. komunálna daň v priemere od 29% do 34%. Treťou daňou, ktorá sa platí z príjmu je cirkevná daň a pohrebné poplatky vo výške 1-2%.\n\n\"The average municipal tax rate is approximately 31.56% and is levied on total taxable employment income less a personal allowance. A basic national income tax of 20% is levied on taxable income exceeding SEK 372,100 (for 2010). A higher national tax of 25% is levied on taxable income in excess of SEK 532,700 (for 2010). In total, a maximum rate of approximately 57.77% is levied on average. Business income is taxed at the same rate as employment income. Dividend and interest income are taxed at a flat rate of 30%. \"\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Portál tmagazine potvrdzuje, že Švédsko skutočne znižuje daň z príjmu a to od 1. januára 2013. Švédsko znižuje korporátnu daň z príjmu na 22% z 26,3%.", "Portál taxrates.cc hovorí, pre fyzické osoby sa pohybujú od 20% až do približne 57,77%. Daň z divident je vo Švédsku skutočne 30%, ako hovorí Peter Kažimír.", "Portálu Nordisketax uvádza, že dane z príjmu sú vo Švédsku trojaké. Národná daň z príjmu je progresívna od 20% pre FO zarábajúce nad 414 000 SEK a zvýšenú sadzbu dane 25% pre FO zarábajúce nad 587 200 SEK. Druhou daň z príjmu je tzv. komunálna daň v priemere od 29% do 34%. Treťou daňou, ktorá sa platí z príjmu je cirkevná daň a pohrebné poplatky vo výške 1-2%.", "\"The average municipal tax rate is approximately 31.56% and is levied on total taxable employment income less a personal allowance. A basic national income tax of 20% is levied on taxable income exceeding SEK 372,100 (for 2010). A higher national tax of 25% is levied on taxable income in excess of SEK 532,700 (for 2010). In total, a maximum rate of approximately 57.77% is levied on average. Business income is taxed at the same rate as employment income. Dividend and interest income are taxed at a flat rate of 30%. \"", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["tmagazine", "taxrates.cc", "Nordisketax"], "url": ["http://tmagazine.ey.com/news/ibfd/sweden-draft-bill-budget-2013-corporate-income-tax-reduced/", "http://www.taxrates.cc/html/sweden-tax-rates.html", "https://www.nordisketax.net/main.asp?url=files/sve/eng/i07.asp&c=sve&l=eng&m=02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:54.919539+00:00"}
{"id": "vr36314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36314", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja som sa za tie štyri roky vedel postaviť keď som s niečím nesúhlasil. Napríklad s návrhom vtedajšieho francúzskeho ministra financií, dnešného francúzskeho prezidenta, že treba jednotnú daň zo zisku. Postavili sme sa aj ako krajina aj proti.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Mikloš zrejme odkazuje na debatu okolo daňovej harmonizácie z roku 2005. Je pravdou, že vláda, ktorej súčasťou bol aj I. Mikloš bola proti tejto harmonizácií.", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš zrejme odkazuje na debatu okolo daňovej harmonizácie z roku 2005. Je pravdou, že vláda, ktorej súčasťou bol aj I. Mikloš bola proti tejto harmonizácií."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["debatu"], "url": ["http://hnonline.sk/c3-22744725-k00000_detail-harmonizacia-dani-sa-nestretla-s-pochopenim"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:25.864445+00:00"}
{"id": "vr29177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29177", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Cenzus je 350-tisíc, čo sa týka toho (platnosti petície pre vyhlásenie referenda, pozn.) a rešpektujeme plne zákon.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Ústavy SR je pre vyhlásenie referenda potrebných minimálne 350 000 podpisov.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Ústavy SR je pre vyhlásenie referenda potrebných minimálne 350 000 podpisov."], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:52.391125+00:00"}
{"id": "vr25924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25924", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Posunulo sa čerpanie (európskych peňazí, pozn.) na základe pravidla n+2 sa to predĺži na n+3.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že pravidlo n+2 sa predĺžilo na n+3. Pravidlo n+3 sa vzťahuje na nevyčerpané peniaze za roky 2008 až 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pravidlo (.pdf,s.3) n+3 / n+2 sa považuje za administratívny nástroj na zaistenie plynulosti čerpania eurofondov. Podľa tohto pravidla musia byť zdroje pre n-tý rok vyčerpané v nasledujúcich troch/dvoch kalendárnych rokoch. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Prostriedky, ktoré nie sú vyčerpané do konca daného roka podliehajú automatickému zrušeniu. V praxi to pre Slovensko znamená, že alokácie z roku 2010 aj 2011 sa skutočne musia podľa tohto pravidla vyčerpať do konca roka 2013. Rovnaké informácie uvádza aj Ministerstvo financií SR : \"Prognóza potreby čerpania ŠF, KF a EFF v roku 2013 V rámci OP NSRR, OP CS SR-ČR 2007-2013 a OP INTERACT II z dôvodu súbehu pravidla n+3 a n+2 bude potrebné vyčerpať do konca roka 2013 súčasne záväzky 2010 a 2011, v rámci OP Rybné hospodárstvo platí pravidlo n+2, t.j. do konca roka 2013 je potrebné vyčerpať záväzok 2011.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pravidlo n+2 sa predĺžilo na n+3. Pravidlo n+3 sa vzťahuje na nevyčerpané peniaze za roky 2008 až 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pravidlo (.pdf,s.3) n+3 / n+2 sa považuje za administratívny nástroj na zaistenie plynulosti čerpania eurofondov. Podľa tohto pravidla musia byť zdroje pre n-tý rok vyčerpané v nasledujúcich troch/dvoch kalendárnych rokoch. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Prostriedky, ktoré nie sú vyčerpané do konca daného roka podliehajú automatickému zrušeniu. V praxi to pre Slovensko znamená, že alokácie z roku 2010 aj 2011 sa skutočne musia podľa tohto pravidla vyčerpať do konca roka 2013. Rovnaké informácie uvádza aj Ministerstvo financií SR : \"Prognóza potreby čerpania ŠF, KF a EFF v roku 2013 V rámci OP NSRR, OP CS SR-ČR 2007-2013 a OP INTERACT II z dôvodu súbehu pravidla n+3 a n+2 bude potrebné vyčerpať do konca roka 2013 súčasne záväzky 2010 a 2011, v rámci OP Rybné hospodárstvo platí pravidlo n+2, t.j. do konca roka 2013 je potrebné vyčerpať záväzok 2011.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Pravidlo", "Ministerstvo financií SR"], "url": ["http://www.strukturalni-fondy.cz/getmedia/31fb2653-0639-41e0-84da-fbe7db620666/stav_n3_n2_2013_03.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8930&documentId=9945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:52.629850+00:00"}
{"id": "48432", "numeric_id": 48432, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48432", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Keby sme sa pozreli na ten zoznam stoviek až tisícok firiem, ktoré odišli počas vášho vládnutia, tak by sme videli, že ten spôsob zjavne nebol pre nich nejakým spôsobom lákavý, aby tu ostali.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016. V roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Možnými dôvodmi pre ich odchod sú nielen jednoduchšie podmienky na podnikanie v iných krajinách, ale napríklad aj nižšie dane. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajviac firiem pritom odchádza do Maďarska, Česka, Bulharska, Rumunska a Poľska. Najčastejšie odchádzajú firmy v oblasti veľkoobchodu, maloobchodu a opráv motorových vozidiel.\n\nAko možné dôvody uvádza analytická firma Bisnode jednoduchšie podmienky, legislatívu, nižšie dane, lepšie súdy, nižšiu korupciu, nižšie náklady na pracovnú silu (napr. v Poľsku a Rumunsku) alebo vyšší dopyt. Napríklad v Maďarsku, kam odchádza najviac slovenských firiem, je najnižšia daň v Európskej únií, 9 %.\n\nOd roku 2018 je odchod firiem zo Slovenska zdanený , po tom čo štát prijal legislatívu na základe smernice z Európskej únie.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016. V roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Možnými dôvodmi pre ich odchod sú nielen jednoduchšie podmienky na podnikanie v iných krajinách, ale napríklad aj nižšie dane. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Najviac firiem pritom odchádza do Maďarska, Česka, Bulharska, Rumunska a Poľska. Najčastejšie odchádzajú firmy v oblasti veľkoobchodu, maloobchodu a opráv motorových vozidiel.", "Ako možné dôvody uvádza analytická firma Bisnode jednoduchšie podmienky, legislatívu, nižšie dane, lepšie súdy, nižšiu korupciu, nižšie náklady na pracovnú silu (napr. v Poľsku a Rumunsku) alebo vyšší dopyt. Napríklad v Maďarsku, kam odchádza najviac slovenských firiem, je najnižšia daň v Európskej únií, 9 %.", "Od roku 2018 je odchod firiem zo Slovenska zdanený , po tom čo štát prijal legislatívu na základe smernice z Európskej únie."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["odišlo", "odišlo", "odchádzajú", "uvádza", "zdanený"], "url": ["https://www.dnb.com/sk-sk/o-bisnode/o-nas/novinky/madarsko-ako-raj-rocne-tam-odchadza-najviac-firiem/#:~:text=Od%20roku%202014%20sa%20rozhodlo%20pres%C3%ADdli%C5%A5%20takmer%2010%2Dtis%C3%ADc%20slovensk%C3%BDch%20spolo%C4%8Dnost%C3%AD%2C", "https://www.trend.sk/biznis/stovky-slovenskych-firiem-odchadzaju-madarska-bulharska-najma-kvoli-daniam", "https://www.dnb.com/sk-sk/o-bisnode/o-nas/novinky/madarsko-ako-raj-rocne-tam-odchadza-najviac-firiem/#:~:text=Naj%C4%8Dastej%C5%A1ie%20presun%20firmy%20do%20zahrani%C4%8Dia%20realizovali%20spolo%C4%8Dnosti%20v%C2%A0sektore%20ve%C4%BEkoobchodu%2C%20maloobchodu%20a%C2%A0opr%C3%A1v%20motorov%C3%BDch%20vozidiel%20(2%C2%A0363%20firiem%20od%20roku%202014).", "https://www.trend.sk/biznis/stovky-slovenskych-firiem-odchadzaju-madarska-bulharska-najma-kvoli-daniam#:~:text=d%C3%B4vodmi%20na%20odchod%20mohli%20by%C5%A5%20v%20zahrani%C4%8D%C3%AD%20jednoduch%C5%A1ie%20podmienky%20na%20biznis%2C%20prijate%C4%BEnej%C5%A1ia%20legislat%C3%ADva%2C%20ni%C5%BE%C5%A1ie%20dane%2C%20lep%C5%A1ie%20s%C3%BAdy%2C%20menej%20korupcie%2C%20ni%C5%BE%C5%A1ie%20n%C3%A1klady%20na%20%C4%BEud%C3%AD%20alebo%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20dopyt.", "https://www.webnoviny.sk/odchod-firiem-zo-slovenska-bude-nakladnejsi-za-presun-podniku-zaplatia-dan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:40.844430+00:00"}
{"id": "vr29572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29572", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Odmietam takéto komentáre, ja som naozaj povedal a to vie zo záznamu kedykoľvek si vytiahnuť, že na jar by bolo dobré, keby sme mali voľbu predsedu NKÚ a ak má byť na jar, tak to musí byť najneskôr na tejto májovej schôdzi, pretože ďalšia bude až potom v júni, kedy začína leto.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte v roku 2014 Peter Pellegrini pri menovaní do funkcie predsedu parlamentu vyhlásil ako prvú prioritu voľbu nového šéfa NKÚ. V novembri oznámil, že o predsedovi NKÚ by sa malo hlasovať v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa SITA pri svojom menovaní uviedol , že sa pokúsi \" aby sme na jar mali nového šéfa NKÚ... Chcem to reálne riešiť buď na februárovej, alebo na marcovej schôdzi. \" Na poste predsedu NKÚ je v súčasnosti Ján Jasovský, ktorý nadsluhuje už tri roky. Vzhľadom na viaceré zdroje potvrdzujúce Pellegriniho tvrdenie hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ešte v roku 2014 Peter Pellegrini pri menovaní do funkcie predsedu parlamentu vyhlásil ako prvú prioritu voľbu nového šéfa NKÚ. V novembri oznámil, že o predsedovi NKÚ by sa malo hlasovať v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa SITA pri svojom menovaní uviedol , že sa pokúsi \" aby sme na jar mali nového šéfa NKÚ... Chcem to reálne riešiť buď na februárovej, alebo na marcovej schôdzi. \" Na poste predsedu NKÚ je v súčasnosti Ján Jasovský, ktorý nadsluhuje už tri roky. Vzhľadom na viaceré zdroje potvrdzujúce Pellegriniho tvrdenie hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "uviedol"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/pellegrini-ohlasil-prvu-prioritu-volbu-sefa-nku-637354", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/dostane-nku-konecne-sefa-pellegrini-jednotny-hlas-opozicie-neziada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:49.490451+00:00"}
{"id": "vr14609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14609", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zo 14 % nezamestnanosti sme na 10 % nezamestnanosti.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase nástupu 2. vlády Roberta Fica bola nezamestnanosť na úrovni 13,8 %. Aktuálne číslo za január 2016 je na úrvoni 10,3 %. Ide o približne také hodnoty ako uvádza Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla nezamestnanosť v januári 10,39 % . V apríli 2012, keď sa formovala druhá vláda Roberta Fica evidovalo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na úrovni 13,4 % . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V čase nástupu 2. vlády Roberta Fica bola nezamestnanosť na úrovni 13,8 %. Aktuálne číslo za január 2016 je na úrvoni 10,3 %. Ide o približne také hodnoty ako uvádza Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla nezamestnanosť v januári 10,39 % . V apríli 2012, keď sa formovala druhá vláda Roberta Fica evidovalo Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na úrovni 13,4 % . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["10,39 %", "13,4 %"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/April2012.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:10.341643+00:00"}
{"id": "vr32366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32366", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ľudia, napríklad tí, ktorí pracujú v takých významných podnikoch ako sú automobilky v porovnaní s rovnakými závodmi napríklad v krajinách bývalej západnej Európy alebo starých krajinách západnej Európy dosahujú ďaleko väčšiu produktivitu práce.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza štúdia Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu - Automobilový priemysel , je pravda, že Slovensko sa stalo jedným z vedúcich výrobcov automobilov v strednej a východnej Európe a v roku 2010 došlo k vzostupu vo výrobe slovenských montáznych automobilových závodoch oproti roku 2009 o 17,2 %. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne štúdie, ktoré by porovnávali produktivitu nášho automobilového priemyslu s atomobilovým priemyslom západnej Európy.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza štúdia Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu - Automobilový priemysel , je pravda, že Slovensko sa stalo jedným z vedúcich výrobcov automobilov v strednej a východnej Európe a v roku 2010 došlo k vzostupu vo výrobe slovenských montáznych automobilových závodoch oproti roku 2009 o 17,2 %. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne štúdie, ktoré by porovnávali produktivitu nášho automobilového priemyslu s atomobilovým priemyslom západnej Európy."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu - Automobilový priemysel"], "url": ["http://www.sario.sk/userfiles/file/sario/pzi/sektorove/auto/automobilovy_priemysel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:58.665710+00:00"}
{"id": "vr29722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29722", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Mali sme teraz šťastnú ruku,musím povedať, s trénerom Vůjtkom, pretože ten sa predlžoval niekoľkokrát, na začiatku mal dvojročnú zmluvu, trojročnú a nakoniec štvorročnú zmluvu a v poslednom období aj na jeho hlavu sa zniesla kritika koho sme angažovali a podobne a nakoniec sa ukázalo, že v minulom týždni bol angažovaný do Česka.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimír Vůjtek, bývalý český hokejista, nastúpil do funkcie trénera slovenskej hokejovej reprezentácie 1. septembra 2011. Pre denník Pravda sa v tom čase vyjadril aj prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček, pričom uviedol stanovisko výkonného výboru, ktorý: \"dospel konsenzom k záveru, že hlavným trénerom bude Vladimír Vůjtek. Zmluvu nemá na dve sezóny, ale na obdobie majstrovstiev sveta 2012 a prípadnej olympijskej kvalifikácie do Soči.\"", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Vůjtek, bývalý český hokejista, nastúpil do funkcie trénera slovenskej hokejovej reprezentácie 1. septembra 2011. Pre denník Pravda sa v tom čase vyjadril aj prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja Igor Nemeček, pričom uviedol stanovisko výkonného výboru, ktorý: \"dospel konsenzom k záveru, že hlavným trénerom bude Vladimír Vůjtek. Zmluvu nemá na dve sezóny, ale na obdobie majstrovstiev sveta 2012 a prípadnej olympijskej kvalifikácie do Soči.\""], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "predĺžená", "uviedol", "kritiky", "Kritika", "Pravda"], "url": ["http://hokej.pravda.sk/reprezentacia/clanok/132212-novym-trenerom-slovenskych-hokejistov-je-vujtek/", "http://sportky.topky.sk/c/87756/vujtek-ma-predlzenu-zmluvu-vracia-sa-k-nemu-oremus", "http://www.tvnoviny.sk/sport/1761066_trener-vujtek-zostava-nasich-hokejistov-povedie-este-jeden-rok", "http://sport.tn.nova.cz/clanek/sport/hokej/dalsi-hokej/slovensti-europoslanci-se-pustili-do-ceskeho-kouce-vujtka-diskriminuje-satana.html", "http://sportky.topky.sk/c/136762/trener-majstrov-sveta-filc-o-vujtkovi-mal-skoncit-ovela-skor-treba-nieco-modernejsie", "http://hokej.pravda.sk/ostatne/clanok/359019-vladimir-vujtek-verim-ze-v-cesku-zurocim-slovenske-skusenosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:10.151025+00:00"}
{"id": "vr27770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27770", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Vieme, že tento priestor, u nás na Slovensku, je najviac eurooptimistický z mnohých výskumov.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa niektorých prieskumov je Slovensko najviac optimistické spomedzi štátov eurozóny ohľadom dopadov EÚ na ekonomiku krajiny. Avšak neplatí, že Slovensko je najviac eurooptimistickím štátom v EÚ - podľa tohto ukazovateľu sa umiestňujeme posledné roky tesne nad priemerom EÚ. Na základe toho hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Podľa posledného prieskumu Eurobarometru, ktorý bol vydaný 12.5.2014, odpovedalo až 58 % opýtaných Slovákov ,,som optimistický\" na otázku o budúcnosti EÚ.Táto hodnota je väčšia než priemer EU28 (53%), avšak zďaleka nie je najväčšia. V tomto istom prieskume spomedzi krajín je na tom ďaleko lepšie Poľsko (70%), ale aj mnohé iné krajiny sa umiestnili pred nami, vrátane Nemecka, Malty, Rumunska a ďalších. Pri pohľade na výsledky rovnakého ukazovateľa podľa Eurobarometru môžeme vidieť pre Slovensko nasledovné údaje: 5/2012 11/2012 5/2013 11/2013 54 % 50 % 54 % 57 % Ani v jednom prípade z daných meraní sa Slovesko neumiestnilo na prvom mieste, pred ním sa umiestňovali napr. Poľsko, Dánsko, pobaltské a škandinávske krajiny, Írsko a ďalšie. Pri príležitosti 10. výročia Slovenska v EÚ, The Slovak Spectator, ktorý patrí pod denník SME vydal článok , ktorý hodnotil pôsobnosť Slovenska v EÚ, ale aj na vzťah obyvateľstva k EÚ. Taktiež poukazovali na pokles optimizmu Slovákov voči EÚ, čo však bolo hlavne spôsobené finančnou krízou. Avšak Slovensko stále patrí medzi nadpriemerne optimistické krajiny v EÚ. ,,Slovakia has been among the most euro-optimistic member states and Slovaks have been known as supporters of deeper integration; polls however show a contrast between optimism and actual knowledge of the integration processes and the functioning of the EU. The Eurobarometer survey results have shown a decline in trust, especially between autumn 2010 and spring 2013.\" Podľa správy TASR z októbra 2013 je Slovensko najoptimistickejším členom eurozóny, keď 62 % Slovákov si myslelo, že EÚ má pozitívny dopad na štátnu ekonomiku. Podobnú správu prináša aj Slovak Spectacor v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa niektorých prieskumov je Slovensko najviac optimistické spomedzi štátov eurozóny ohľadom dopadov EÚ na ekonomiku krajiny. Avšak neplatí, že Slovensko je najviac eurooptimistickím štátom v EÚ - podľa tohto ukazovateľu sa umiestňujeme posledné roky tesne nad priemerom EÚ. Na základe toho hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Podľa posledného prieskumu Eurobarometru, ktorý bol vydaný 12.5.2014, odpovedalo až 58 % opýtaných Slovákov ,,som optimistický\" na otázku o budúcnosti EÚ.Táto hodnota je väčšia než priemer EU28 (53%), avšak zďaleka nie je najväčšia. V tomto istom prieskume spomedzi krajín je na tom ďaleko lepšie Poľsko (70%), ale aj mnohé iné krajiny sa umiestnili pred nami, vrátane Nemecka, Malty, Rumunska a ďalších. Pri pohľade na výsledky rovnakého ukazovateľa podľa Eurobarometru môžeme vidieť pre Slovensko nasledovné údaje: 5/2012 11/2012 5/2013 11/2013 54 % 50 % 54 % 57 % Ani v jednom prípade z daných meraní sa Slovesko neumiestnilo na prvom mieste, pred ním sa umiestňovali napr. Poľsko, Dánsko, pobaltské a škandinávske krajiny, Írsko a ďalšie. Pri príležitosti 10. výročia Slovenska v EÚ, The Slovak Spectator, ktorý patrí pod denník SME vydal článok , ktorý hodnotil pôsobnosť Slovenska v EÚ, ale aj na vzťah obyvateľstva k EÚ. Taktiež poukazovali na pokles optimizmu Slovákov voči EÚ, čo však bolo hlavne spôsobené finančnou krízou. Avšak Slovensko stále patrí medzi nadpriemerne optimistické krajiny v EÚ. ,,Slovakia has been among the most euro-optimistic member states and Slovaks have been known as supporters of deeper integration; polls however show a contrast between optimism and actual knowledge of the integration processes and the functioning of the EU. The Eurobarometer survey results have shown a decline in trust, especially between autumn 2010 and spring 2013.\" Podľa správy TASR z októbra 2013 je Slovensko najoptimistickejším členom eurozóny, keď 62 % Slovákov si myslelo, že EÚ má pozitívny dopad na štátnu ekonomiku. Podobnú správu prináša aj Slovak Spectacor v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "výsledky", "článok", "správy", "prináša"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-543_en.htm?locale=en", "http://ec.europa.eu/public_opinion/cf/showmap.cfm?keyID=3824&nationID=11,1,27,28,17,2,16,18,13,6,3,4,22,7,8,20,21,9,23,24,12,19,29,26,25,5,14,10,15,&startdate=2012.05&enddate=2013.11", "http://spectator.sme.sk/articles/view/53831/2/slovakia_marks_10_years_in_the_eu.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/kto-je-najoptimistickejsi-clen-eurozony-odpoved-prekvapi-aj-vas.html", "http://spectator.sme.sk/articles/view/41820/10/eurobarometer_reports_that_slovaks_lead_in_euro_optimism.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:08.575131+00:00"}
{"id": "45696", "numeric_id": 45696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45696", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...tieto vlády, ktorej ste boli súčasťou, investovali obrovské peniaze do digitalizácie, do informatizácie cez miliardu a (...)", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z Revízie výdavkov Útvaru MF Hodnota za peniaze vyplýva , že len od roku 2013 do roku 2019) - teda v rokoch, kedy strana Smer buď vládla sama alebo v koalícii - štát na informatizáciu minul viac ako 3,7 miliardy eur. Platil to najmä zo štátneho rozpočtu a eurofondov. V rokoch 2012 - 2016 bol Peter Žiga ministrom životného prostredia, v rokoch 2016 - 2020 ministrom hospodárstva. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Z Revízie výdavkov Útvaru MF Hodnota za peniaze vyplýva , že len od roku 2013 do roku 2019) - teda v rokoch, kedy strana Smer buď vládla sama alebo v koalícii - štát na informatizáciu minul viac ako 3,7 miliardy eur. Platil to najmä zo štátneho rozpočtu a eurofondov. V rokoch 2012 - 2016 bol Peter Žiga ministrom životného prostredia, v rokoch 2016 - 2020 ministrom hospodárstva. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "bol", "ministrom"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/39/Informatizacia2.0_reviziavydavkov_20200320.pdf", "https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit", "https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:56.158958+00:00"}
{"id": "vr32745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32745", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska komisia navrhla rozpočet v objeme 1 bilión, 33 miliárd eur. A už teraz sme zoškrtali 75 miliárd a bude zoškrtaných pravdepodobne ďalších 30 miliárd. Čiže budeme hovoriť asi o rozpočte niekde na úrovni nie 1 bilión 33, ale niekde na úrovni 920-930 miliárd eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zdrojov bola výška návrhu rozpočtu Európskej komisie na mimoriadnom summite 1 033 miliárd eur. Podľa vyššie uvedených správ sa z tohto návrhu budú robiť ďalšie škrty, napríklad cyperské predsedníctvo navrhlo škrty o 50 miliárd, britskí predstavitelia hovorili o 80 miliardách a niektoré správy z britského a holandského prostredia dokonca až o 115 až 130 milardových škrtoch. Tieto čísla sa v princípe zhodujú s tými, ktoré predstavuje Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zdrojov bola výška návrhu rozpočtu Európskej komisie na mimoriadnom summite 1 033 miliárd eur. Podľa vyššie uvedených správ sa z tohto návrhu budú robiť ďalšie škrty, napríklad cyperské predsedníctvo navrhlo škrty o 50 miliárd, britskí predstavitelia hovorili o 80 miliardách a niektoré správy z britského a holandského prostredia dokonca až o 115 až 130 milardových škrtoch. Tieto čísla sa v princípe zhodujú s tými, ktoré predstavuje Robert Fico."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["viacerých", "zdrojov", "bola"], "url": ["http://www.emc-imc.org/eu/", "http://euobserver.com/economic/118041", "http://www.eureporter.co/2012/11/eu-budget-cameron-se/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:10.875637+00:00"}
{"id": "vr28802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28802", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Pán Bauer mal o niečo vyššie prieskumy (ako Bašistová, pozn.), bol tam ten rozdiel síce malý, ale bol.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK zistil jedine prieskum z 30. októbra 2014, v ktorom v telefonickom prieskume namerala agentúra eCall Slovakia Bauerovi 20 % a Bašistovej 10,79 %. V Rozdiel bol viac ako 9 percentuálnych bodov. tomto prípade by sotva išlo len \"o malý rozdiel\". V prieskume TA3 už boli obaja pravicoví kandidáti vyrovnaní, no to už Bašistová ohlásila zloženie kandidatúry v prospech Bauera. Viacerí z košického prostredia hovorili o ďalších prieskumoch, no Demagog.SK nezistil čísla. Demagog.SK nezistil čísla z ďalších prieskumov, ktoré boli v čase vzdania sa kandidatúry. Tieto prieskumy mohli byť internými prieskumami volebných tímov kandidátov a kandidátky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Bašitová sa vzdala kandidatúry v prospech Bauera 10. novembra 2014. Oficiálne to oznámila v debate TA3, kde bol predstavený aj prieskum agentúry AKO . V tomto prieskume mala Bašistová preferencie na úrovni 17,9 % a Bauer 17,7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK zistil jedine prieskum z 30. októbra 2014, v ktorom v telefonickom prieskume namerala agentúra eCall Slovakia Bauerovi 20 % a Bašistovej 10,79 %. V Rozdiel bol viac ako 9 percentuálnych bodov. tomto prípade by sotva išlo len \"o malý rozdiel\". V prieskume TA3 už boli obaja pravicoví kandidáti vyrovnaní, no to už Bašistová ohlásila zloženie kandidatúry v prospech Bauera. Viacerí z košického prostredia hovorili o ďalších prieskumoch, no Demagog.SK nezistil čísla. Demagog.SK nezistil čísla z ďalších prieskumov, ktoré boli v čase vzdania sa kandidatúry. Tieto prieskumy mohli byť internými prieskumami volebných tímov kandidátov a kandidátky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Bašitová sa vzdala kandidatúry v prospech Bauera 10. novembra 2014. Oficiálne to oznámila v debate TA3, kde bol predstavený aj prieskum agentúry AKO . V tomto prieskume mala Bašistová preferencie na úrovni 17,9 % a Bauer 17,7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["eCall Slovakia", "Viacerí", "hovorili", "AKO"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/7466399/prieskum-rasi-vedie-pred-bauerom-hagyariho-stiha-turcanova.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7466400/kosicka-pravica-prieskumom-neveri-riesi-koho-proti-rasimu-postavi.html?ref=avizocl", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7473843/siet-presviedca-v-kosiciach-bauera-aby-sa-vzdal-kandidatury.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7486554/paska-ma-prehrat-doma-v-kosiciach-pravica-chce-z-volieb-referendum.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:24.624435+00:00"}
{"id": "vr15305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15305", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...dnes sme zistili, že za vlády SaS na nelegálnych vratkách odišlo 711 miliónov.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu, ktorá \"odišla\" na nelegálnych vratkách počas vlády SaS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu, ktorá \"odišla\" na nelegálnych vratkách počas vlády SaS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tu", "INESS"], "url": ["http://tv.hnonline.sk/politika/671948-kalinak-reagoval-na-zavazne-obvinenia-opozicia-chce-jeho-koniec", "http://www.iness.sk/stranka/8153-Az-desiatky-milionov-zarobili-podvodnici-na-kolapse-dani-Pravda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:39.437656+00:00"}
{"id": "vr29843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29843", "speaker": "Bohuslav Sobotka", "speaker_party": "ČSSD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bohuslav-sobotka", "statement": "My jsme nainvestovali velké peníze, veřejné peníze, do nové vědecké infrastruktury v České republice. Využili jsem na to evropské fondy. Máme víc než čtyři desítky nových vědecko-výzkumných center.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká republika skutečně díky Operačnímu programu Věda a vývoj pro inovace vystavěla (.pdf) na 48 vědecko-výzkumných center. Podle analýzy ministerstva školství je 32 z nich již kompletně dokončeno, do budoucna navíc ministerstvo plánuje do center vědy dále investovat. Část z nich byla již také podrobena evaluaci (celkem 17 center,) zbytek bude podle plánu evaluován do konce roku. Seznam všech 48 center najdete zde , je třeba sečíst projekty z první a druhé prioritní osy.\n\nJak dokládají data Úřadu pro výzkum, vývoj a inovace za roky 2012 - 2015 (.pdf) , v roce 2012 putovalo na tuto oblast 26 619 694 000 Kč (2,5% rozpočtu ), o rok později pak 26 117 774 000 Kč (2,4% rozpočtu ), v roce 2014 to bylo 26 635 306 220 (2,4% rozpočtu ) a v roce 2015 jde o 26 905 375 532 Kč (2,4% rozpočtu .)\n\nJejich udržitelnost však ministerstvo školství vidí jako problém, který je třeba do budoucna řešit.", "analysis_paragraphs": ["Česká republika skutečně díky Operačnímu programu Věda a vývoj pro inovace vystavěla (.pdf) na 48 vědecko-výzkumných center. Podle analýzy ministerstva školství je 32 z nich již kompletně dokončeno, do budoucna navíc ministerstvo plánuje do center vědy dále investovat. Část z nich byla již také podrobena evaluaci (celkem 17 center,) zbytek bude podle plánu evaluován do konce roku. Seznam všech 48 center najdete zde , je třeba sečíst projekty z první a druhé prioritní osy.", "Jak dokládají data Úřadu pro výzkum, vývoj a inovace za roky 2012 - 2015 (.pdf) , v roce 2012 putovalo na tuto oblast 26 619 694 000 Kč (2,5% rozpočtu ), o rok později pak 26 117 774 000 Kč (2,4% rozpočtu ), v roce 2014 to bylo 26 635 306 220 (2,4% rozpočtu ) a v roce 2015 jde o 26 905 375 532 Kč (2,4% rozpočtu .)", "Jejich udržitelnost však ministerstvo školství vidí jako problém, který je třeba do budoucna řešit."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["vystavěla", "analýzy", "evaluaci", "zde", "2012", "2015", "rozpočtu", "rozpočtu", "rozpočtu", "rozpočtu", "vidí"], "url": ["http://www.opvavpi.cz/filemanager/files/file.php?file=39329", "http://www.denik.cz/z_domova/provoz-vyzkumnych-center-prijde-stat-na-miliardu-korun-rocne-20150422.html", "http://www.opvavpi.cz/filemanager/files/file.php?file=37215", "http://www.opvavpi.cz/cs/siroka-verejnost/projekty.html", "http://www.vyzkum.cz/FrontClanek.aspx?idsekce=677171&ad=1&attid=704918", "http://www.vyzkum.cz/FrontClanek.aspx?idsekce=736349&ad=1&attid=736354", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2011-455#p1-1", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-504#p1-1", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2013-475#p1-1", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2014-345#p1-1", "http://www.opvavpi.cz/cs/siroka-verejnost/informace-pro-novinare/tiskove-zpravy-op-vavpi/zmocnenec-ministra-skolstvi-dohledne-na-udrzitelnost-vav-center.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:51.708736+00:00"}
{"id": "vr37097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37097", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...čiže zmeníme alebo chceme to zmeniť dá sa povedať v procese? No, pozrite sa, zmenili sme, samozrejme je to trošku iná záležitosť, ale aj v prípade voľby prezidenta Slovenskej republiky. Národná rada sa nevedela dohodnúť, tak muselo dôjsť k tomu, že sme si povedali, že takto to ďalej pokračovať nemôže a ľudia volia od tej doby, to znamená je to priama voľba, od tej doby ľudia volia prezidenta.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Chronologický prehľad udalostí spojených so zmenou spôsobu voľby prezidenta SR: 15. február 1993 - poslanci NR SR v tajnom hlasovaní 106 hlasmi zvolili za prezidenta SR M. Kováča 9. január 1997 - opozičné strany (KDH, DÚ, DS) spolu so stranami opozičnej maďarskej koalície (MKDH, Spolužitie, MOS) spustili podpisovú akciu za referendum o priamej voľbe prezidenta SR. V ten istý deň 86 poslancov NR SR hlasovalo za návrh HZDS o vykonaní referenda s tromi otázkami: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? 12. marec 1997 - väčšina poslancov NR SR neschválila návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. 13. marec 1997 - prezident M. Kováč vyhlásil referendum na 23. a 24. máj 1997. Spojil v ňom pôvodné rozhodnutie NR SR s otázkou o priamej voľbe prezidenta. 17. apríl 1997 - Ústredná komisia, v ktorej mala opozícia väčšinu, sa uzniesla, že v pripravovanom referende dostanú občania iba jeden hlasovací lístok so štyrmi otázkami. 21. máj 1997 - podľa nálezu Ústavného súdu Ústava síce nezakazuje meniť referendom Ústavu, prezident však neoprávnene pripojil návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. Následne dal minister vnútra G. Krajči pokyn vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami. Otázka o priamej voľbe prezidenta, tak zmizla z hlasovacích lístkov. 23. a 24. máj 1997 - na území SR sa konalo referendum. Niektoré okrskové komisie odmietli prijať hlasovacie lístky bez otázky o priamej voľbe prezidenta a neumožnili tak, občanom hlasovať. Z tohto dôvodu nebolo možné zistiť presnú účasť voličov. Nakoniec bolo referendum vyhlásené za neplatné. 29. januára 1998 - poslanci NR SR volili prezidenta v prvom kole prezidentských volieb. Prvé kolo voľby, rovnako ako aj ďalšie štyri kolá, neboli úspešné. 2. marec 1998 - skončilo funkčné obdobie prezidenta M. Kováča. 3. marec 1998 - vláda V. Mečiara zrušila prezidentovo rozhodnutie o vyhlásení referenda na 19. apríla 1998. 25. marec 1998 - opozičná strana SDK petičnú akciu za priamu voľbu prezidenta a za spravodlivý volebný zákon. Do polovice mája 1998 sa pod akciu podpísalo 400 000 občanov. 14. júl 1998 - parlament prijal zákon, podľa ktorého pri nezvolení prezidenta, prechádza časť jeho právomocí na premiéra a časť na predsedu parlamentu. 18. marec 1999 - zákon č. 46/1999 (.pdf) Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.\n\nZdroj: Škvarna, D.: Lexikón Slovenských dejín. Bratislava 1999.", "analysis_paragraphs": ["Chronologický prehľad udalostí spojených so zmenou spôsobu voľby prezidenta SR: 15. február 1993 - poslanci NR SR v tajnom hlasovaní 106 hlasmi zvolili za prezidenta SR M. Kováča 9. január 1997 - opozičné strany (KDH, DÚ, DS) spolu so stranami opozičnej maďarskej koalície (MKDH, Spolužitie, MOS) spustili podpisovú akciu za referendum o priamej voľbe prezidenta SR. V ten istý deň 86 poslancov NR SR hlasovalo za návrh HZDS o vykonaní referenda s tromi otázkami: 1. Ste za vstup SR do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? 12. marec 1997 - väčšina poslancov NR SR neschválila návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. 13. marec 1997 - prezident M. Kováč vyhlásil referendum na 23. a 24. máj 1997. Spojil v ňom pôvodné rozhodnutie NR SR s otázkou o priamej voľbe prezidenta. 17. apríl 1997 - Ústredná komisia, v ktorej mala opozícia väčšinu, sa uzniesla, že v pripravovanom referende dostanú občania iba jeden hlasovací lístok so štyrmi otázkami. 21. máj 1997 - podľa nálezu Ústavného súdu Ústava síce nezakazuje meniť referendom Ústavu, prezident však neoprávnene pripojil návrh zákona o priamej voľbe prezidenta. Následne dal minister vnútra G. Krajči pokyn vytlačiť hlasovacie lístky s tromi otázkami. Otázka o priamej voľbe prezidenta, tak zmizla z hlasovacích lístkov. 23. a 24. máj 1997 - na území SR sa konalo referendum. Niektoré okrskové komisie odmietli prijať hlasovacie lístky bez otázky o priamej voľbe prezidenta a neumožnili tak, občanom hlasovať. Z tohto dôvodu nebolo možné zistiť presnú účasť voličov. Nakoniec bolo referendum vyhlásené za neplatné. 29. januára 1998 - poslanci NR SR volili prezidenta v prvom kole prezidentských volieb. Prvé kolo voľby, rovnako ako aj ďalšie štyri kolá, neboli úspešné. 2. marec 1998 - skončilo funkčné obdobie prezidenta M. Kováča. 3. marec 1998 - vláda V. Mečiara zrušila prezidentovo rozhodnutie o vyhlásení referenda na 19. apríla 1998. 25. marec 1998 - opozičná strana SDK petičnú akciu za priamu voľbu prezidenta a za spravodlivý volebný zákon. Do polovice mája 1998 sa pod akciu podpísalo 400 000 občanov. 14. júl 1998 - parlament prijal zákon, podľa ktorého pri nezvolení prezidenta, prechádza časť jeho právomocí na premiéra a časť na predsedu parlamentu. 18. marec 1999 - zákon č. 46/1999 (.pdf) Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.", "Zdroj: Škvarna, D.: Lexikón Slovenských dejín. Bratislava 1999."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 46/1999"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14721&FileName=99-z046&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:30.826102+00:00"}
{"id": "vr33668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33668", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Sfunkčnili sme daňovú správu, \"daňová kobra\" odhalila daňové podvody vo výške 60 mil. eur.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk nemá k dispozícií oficiálnu analýzu činnosti \"daňovej kobry\" pri zabraňovaní daňových únikov. Ministerstvo vnútra a PZ medializovalo len najväčšie podvody a kauzy, preto zverejnené odhalenia nedosahujú spomínaných 60 miliónov. O tom, že daňová kobra mala zabrániť únikom vo výške 60 miliónov euro, informoval minister vnútra spolu s spolu s prezidentom Finančnej správy SR, ministrom financií SR a prezidentom Policajného zboru SR. Tento údaj je jediný, ktorý potvrdzuje údaj o 60 miliónoch, ktoré mala daňová kobra svojou činnosťou zachrániť. Minister vnútra R. Kaliňák na tlačovej besede spolu s prezidentom Finančnej správy SR Františkom Imreczem, ministrom financií SR Petrom Kažimírom a prezidentom Policajného zboru SR Tiborom Gašparom informoval, že daňová kobra mala za svoje pôsobenie odhaliť podvody za približne 60 miliónov euro. SITA , 26. februára 2012: \"Finančná správa spolu s políciou prostredníctvom tímu tzv. Daňovej kobry od polovice minulého roka dodnes zabránila daňovým únikom za približne 60 miliónov eur . \" Medzi známe prípady v roku 2013 patrili o odhalenie úniku za takmer jeden milión euro ( 28. februára 2013 ), nelegálneho konanie pri predaji mäsa za 6,7 milióna euro ( 26. februára 2013 ) a odhalenie podvodu na daniach vo výške 700 tisíc euro ( 24. apríla 2013 ). V roku 2012 mala daňová kobra zachrániť celkovo až 30 miliónov euro. Aktuálne.sk , 26. decembra 2012: „Takmer tridsať miliónov eur. Toľko ušetrila štátnemu rozpočtu od svojho vzniku daňová kobra. ...V konkrétnych trestných veciach sa polícii podarilo zabrániť vzniku škody v rozsahu, 29,7 milióna eur. Išlo najmä o prípady, kde sme reálne zabránili vyplateniu neoprávnene žiadaných nadmerných odpočtov DPH,“ informovala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová.\" K známejším prípadom v roku 2012 patrili daňové podvody za takmer 5 miliónov euro ( 29. novembra 2012 ), či podvody keď si mali firmy neoprávnene nárokovať 21 miliónov euro ( 28. septembra 2012 ). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nemá k dispozícií oficiálnu analýzu činnosti \"daňovej kobry\" pri zabraňovaní daňových únikov. Ministerstvo vnútra a PZ medializovalo len najväčšie podvody a kauzy, preto zverejnené odhalenia nedosahujú spomínaných 60 miliónov. O tom, že daňová kobra mala zabrániť únikom vo výške 60 miliónov euro, informoval minister vnútra spolu s spolu s prezidentom Finančnej správy SR, ministrom financií SR a prezidentom Policajného zboru SR. Tento údaj je jediný, ktorý potvrdzuje údaj o 60 miliónoch, ktoré mala daňová kobra svojou činnosťou zachrániť. Minister vnútra R. Kaliňák na tlačovej besede spolu s prezidentom Finančnej správy SR Františkom Imreczem, ministrom financií SR Petrom Kažimírom a prezidentom Policajného zboru SR Tiborom Gašparom informoval, že daňová kobra mala za svoje pôsobenie odhaliť podvody za približne 60 miliónov euro. SITA , 26. februára 2012: \"Finančná správa spolu s políciou prostredníctvom tímu tzv. Daňovej kobry od polovice minulého roka dodnes zabránila daňovým únikom za približne 60 miliónov eur . \" Medzi známe prípady v roku 2013 patrili o odhalenie úniku za takmer jeden milión euro ( 28. februára 2013 ), nelegálneho konanie pri predaji mäsa za 6,7 milióna euro ( 26. februára 2013 ) a odhalenie podvodu na daniach vo výške 700 tisíc euro ( 24. apríla 2013 ). V roku 2012 mala daňová kobra zachrániť celkovo až 30 miliónov euro. Aktuálne.sk , 26. decembra 2012: „Takmer tridsať miliónov eur. Toľko ušetrila štátnemu rozpočtu od svojho vzniku daňová kobra. ...V konkrétnych trestných veciach sa polícii podarilo zabrániť vzniku škody v rozsahu, 29,7 milióna eur. Išlo najmä o prípady, kde sme reálne zabránili vyplateniu neoprávnene žiadaných nadmerných odpočtov DPH,“ informovala hovorkyňa policajného prezídia Andrea Dobiášová.\" K známejším prípadom v roku 2012 patrili daňové podvody za takmer 5 miliónov euro ( 29. novembra 2012 ), či podvody keď si mali firmy neoprávnene nárokovať 21 miliónov euro ( 28. septembra 2012 ). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "28. februára 2013", "26. februára 2013", "24. apríla 2013", "Aktuálne.sk", "29. novembra 2012", "28. septembra 2012"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/danova-kobra-za-pol-roka-zabranila-ob/636463-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=danova-kobra-opat-zasahovala-1", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=danova-kobra-opat-zasahovala", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/danova-kobra-zachranila-statnemu-ro/663422-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://aktualne.atlas.sk/danova-kobra-usetrila-rozpoctu-uz-takmer-tridsat-milionov-eur/dnes/kauzy/", "http://www.24hod.sk/danova-kobra-odhalila-dalsie-podvody-za-miliony-eur-cl214122.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/danova-kobra-slovensku-zachranila-mil/548596-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:10.280029+00:00"}
{"id": "46111", "numeric_id": 46111, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46111", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ja som sa nestretol s pánom Kočnerom.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zaistená komunikácia Mariána Kočnera odhalila kontakty viacerých politikov Smeru s Mariánom Kočnerom - Moniky Jankovskej či Martina Glvača . Ľuboš Blaha medzi nimi nebol. Podpredseda Smeru pre Demagóg.SK uviedol, že jeho tvrdenie je pravdivé, „ keďže neexistujú žiadne písomné ani iné dôkazy a ani jedna zo strán stretnutie nepotvrdila.” „ Vo všeobecnosti neexistuje spôsob, ako inak preukázať „neexistenciu“ stretnutia – ide o absurdné chápanie verifikácie výrokov,” tvrdí Blaha. Demagóg.SK rozumie ťažkosti resp. nemožnosti, ako preukázať neexistenciu takéhoto stretnutia. Z verejne dostupných zdrojov však nevieme spoľahlivo potvrdiť a ani vyvrátiť, či udialo. A v minulosti sa opakovane stalo , že politici o svojich kontaktoch klamali. Richard Sulík v podobnom prípade poskytol nášmu portálu čestné vyhlásenie, aby zosilnil váhu svojho tvrdenia. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Zaistená komunikácia Mariána Kočnera odhalila kontakty viacerých politikov Smeru s Mariánom Kočnerom - Moniky Jankovskej či Martina Glvača . Ľuboš Blaha medzi nimi nebol. Podpredseda Smeru pre Demagóg.SK uviedol, že jeho tvrdenie je pravdivé, „ keďže neexistujú žiadne písomné ani iné dôkazy a ani jedna zo strán stretnutie nepotvrdila.” „ Vo všeobecnosti neexistuje spôsob, ako inak preukázať „neexistenciu“ stretnutia – ide o absurdné chápanie verifikácie výrokov,” tvrdí Blaha. Demagóg.SK rozumie ťažkosti resp. nemožnosti, ako preukázať neexistenciu takéhoto stretnutia. Z verejne dostupných zdrojov však nevieme spoľahlivo potvrdiť a ani vyvrátiť, či udialo. A v minulosti sa opakovane stalo , že politici o svojich kontaktoch klamali. Richard Sulík v podobnom prípade poskytol nášmu portálu čestné vyhlásenie, aby zosilnil váhu svojho tvrdenia. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Jankovskej", "Glvača", "stalo", "poskytol"], "url": ["https://dennikn.sk/1609637/jankovska-v-kocnerovej-threeme-musia-ich-zavriet-a-svedok-je-nas/", "https://dennikn.sk/1624320/toxicky-glvac-kocnerovi-posielal-cmuk-pisal-si-so-zsuzsovou-a-spomina-sa-aj-v-gorile/", "https://domov.sme.sk/c/22227594/jankovska-klamala-o-navsteve-bzana.html", "https://demagog.sk/vyrok/43548/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:28.067994+00:00"}
{"id": "44936", "numeric_id": 44936, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44936", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Okrem milióna viac ako milióna rúšok, ktoré došli vlastne koncom tohto týždňa, viac ako 100 000 testov, sú práve teraz na ceste ďalšie milióny viac ako 2 000 000 masiek, respirátory FF2, FF3. Viem, že štátne hmotné rezervy podpísali zmluvy na zhruba na viac ako 20 000 000 ďalších rúšok.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok 19. marca prišlo na Slovensko 100-tisíc rýchlotestov z Číny. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího však dokážu zachytiť len málo pacientov, ak sú vírusom nakazení len krátko. „Tieto testy nám nedokážu pomôc,” uviedol Krajčí - vraj by ukazovali veľa nesprávnych výsledkov. Štátne hmotné rezervy podpísali v polovici marca zmluvu s firmou Zornica Bianco fashion, ktorá má dodať 650-tisíc rúšok; s firmou A-testing, ktorá má dodať 10 miliónov rúšok a s firmou Lacorp, ktorá má dodať 10 miliónov rúšok, 4800 ochranných oblekov, 100-tisíc respirátorov FFP3 a 1,5 milióna nesterilných chirurgických rukavíc. Zmluvy úrad podpísal ešte za vlády Petra Pellegriniho. Poslanec novej koalície Ondrej Dostál (klub SaS) o.i. upozornil na to, že firmy A-testing a Lacorp sú „ neznáme jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 5 000 eur.” Keďže Štátne hmotné rezervy mali v čase tvrdenia Richarda Rašiho zazmluvnené spomínané ochranné pomôcky v rádovo obdobných počtoch, hodnotíme ho ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 19. marca prišlo na Slovensko 100-tisíc rýchlotestov z Číny. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího však dokážu zachytiť len málo pacientov, ak sú vírusom nakazení len krátko. „Tieto testy nám nedokážu pomôc,” uviedol Krajčí - vraj by ukazovali veľa nesprávnych výsledkov. Štátne hmotné rezervy podpísali v polovici marca zmluvu s firmou Zornica Bianco fashion, ktorá má dodať 650-tisíc rúšok; s firmou A-testing, ktorá má dodať 10 miliónov rúšok a s firmou Lacorp, ktorá má dodať 10 miliónov rúšok, 4800 ochranných oblekov, 100-tisíc respirátorov FFP3 a 1,5 milióna nesterilných chirurgických rukavíc. Zmluvy úrad podpísal ešte za vlády Petra Pellegriniho. Poslanec novej koalície Ondrej Dostál (klub SaS) o.i. upozornil na to, že firmy A-testing a Lacorp sú „ neznáme jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným so základným imaním 5 000 eur.” Keďže Štátne hmotné rezervy mali v čase tvrdenia Richarda Rašiho zazmluvnené spomínané ochranné pomôcky v rádovo obdobných počtoch, hodnotíme ho ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "uviedol", "podpísali", "má", "má", "upozornil"], "url": ["https://dennikn.sk/1814228/boli-sme-pri-testovani-na-koronavirus-testy-v-skorych-fazach-sirenia-su-alfa-a-omega-boja-s-covid-19-vravi-virolog-sav/", "https://dennikn.sk/1814228/boli-sme-pri-testovani-na-koronavirus-testy-v-skorych-fazach-sirenia-su-alfa-a-omega-boja-s-covid-19-vravi-virolog-sav/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4496811&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4496809&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4496805&l=sk", "https://dennikn.sk/1803703/koronavirus-smeracky-biznis-na-rozlucku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:01.756814+00:00"}
{"id": "vr34858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34858", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Najprv to bolo, nebudeme robiť agendu koalícii, potom to bolo nerokovali s nami, potom to bolo počkáme na referendum, potom to bolo šikanovanie najnovšie. (v súvislosti s imunitou, pozn.)", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuš uviedol pravdivo tieto vyhlásenia bývalého premiéra Fica, aj keď v nesprávnom poradí.", "analysis_paragraphs": ["Mikuš uviedol pravdivo tieto vyhlásenia bývalého premiéra Fica, aj keď v nesprávnom poradí."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal Fico", "bezvýsledne rokovali", "Odôvodnil to slovami", "zdôvodnil Róbert Fico 6. októbra 2010", "pre agentúru SITA"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-45320210-fico-o-imunite-rozhodnu-obcania-pockame-na-referendum", "http://spravy.pravda.sk/fico-a-radicova-sa-na-imunite-nezhodli-d81-/sk_domace.asp?c=A100729_164152_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5581336/fico-s-radicovou-o-imunite-rokovat-nebude.html", "http://www.sme.sk/c/5581627/imunita-poslancom-zostane.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1217587"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:53.661890+00:00"}
{"id": "vr36442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36442", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Prosím, ja ich beriem s úctou, len vidíte, že aké veľké sú tam rozdiely a čo mám povedať na niektoré prieskumy verejnej mienky z minulého roka, keď z novembra nám dali 6 %, pričom v reálnych voľbách v novembri sme dosiali 14 %.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SMK síce v regionálnych voľbách získala 61 zo 401 miest v zastupiteľstvách, čo je približne 15%, avšak SMK nominovala svojich zastupiteľov v rôznych koalíciách (v Bratislavskom kraji najčastejšie s KDH, OKS, SDKÚ-DS). Samostatne SMK získala 35 zastupiteľov, čo je niečo menej než 9%. Agentúra Focus (.pdf) odhadovala v novembri pre SMK volebný zisk vo voľbách do parlamentu 6,2%, agentúra P olis 5,8%. Csáky síce správne uvádza agentúrne preferencie SMK, avšak bezdôvodne si prilepšuje volebný výsledok vo voľbách do VÚC.", "analysis_paragraphs": ["SMK síce v regionálnych voľbách získala 61 zo 401 miest v zastupiteľstvách, čo je približne 15%, avšak SMK nominovala svojich zastupiteľov v rôznych koalíciách (v Bratislavskom kraji najčastejšie s KDH, OKS, SDKÚ-DS). Samostatne SMK získala 35 zastupiteľov, čo je niečo menej než 9%. Agentúra Focus (.pdf) odhadovala v novembri pre SMK volebný zisk vo voľbách do parlamentu 6,2%, agentúra P olis 5,8%. Csáky síce správne uvádza agentúrne preferencie SMK, avšak bezdôvodne si prilepšuje volebný výsledok vo voľbách do VÚC."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["získala", "Focus (.pdf)", "olis"], "url": ["http://www.volbysr.sk/vuc2009/sr/tab4_sk.html", "http://www.focus-research.sk/files/110_Preferencie%20politickych%20stran_%20nov2009.pdf", "http://spravy.pravda.sk/prieskum-sas-sa-derie-dopredu-zo-strany-sa-pomaly-stava-lider-pravice-12u-/sk_domace.asp?c=A100125_093508_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:34.314687+00:00"}
{"id": "vr32942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32942", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A teraz tento pán (Čentéš, pozn.) opäť podáva sťažnosti na Ústavný súd, má na to právo, okrem iného žiada o predbežné opatrenie, ktoré by zabránilo ďalšej voľbe generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd SR vo veci rozhodnutia prezidenta o jeho nevymenovaní, kde okrem iného žiada Ústavný súd aj o vydanie dočasného opatrenia, ktoré by až do právoplatného rozhodnutia o jeho sťažnosti, odložilo vykonateľnosť rozhodnutia prezidenta a taktiež vykonanie novej voľby kandidáta na generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš podal sťažnosť na Ústavný súd SR vo veci rozhodnutia prezidenta o jeho nevymenovaní, kde okrem iného žiada Ústavný súd aj o vydanie dočasného opatrenia, ktoré by až do právoplatného rozhodnutia o jeho sťažnosti, odložilo vykonateľnosť rozhodnutia prezidenta a taktiež vykonanie novej voľby kandidáta na generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/centes-podal-ustavnu-staznost-novu-volbu-chce-zastavit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:55.545293+00:00"}
{"id": "vr16309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16309", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...voči tomuto človeku (Mariánovi Kočnerovi, pozn.), ktorý preukázateľne napríklad ovplyvňoval voľbu generálneho prokurátora...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Meno Mariána Kočnera sa s ovplyvňovaním voľby generálneho prokurátora spája v súvislosti s kauzou Sasanka, no aj napriek tomu chýbajú oficiálne informácie, ktoré by preukázateľne dokazovali jeho vplyv pri výbere kandidáta a jeho voľbe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMarián Kočner je kontroverzná osoba spájaná s viacerými kauzami, ktoré sa na Slovensku odohrali. Podľa denníka Sme sa jeho meno vyskytuje na mafiánskych zoznamoch a tiež figuruje v kauzách ako Glance House, Technopol, Bašternák, Gorila, Privatbanka a v neposlednom rade v kauze Sasanka.\n\nV tejto kauze Kočner zverejnil sms konverzácie a nahrávky rozhovorov s Richardom Sulíkom, ktorý bol v tom čase predsedom parlamentu. „ V januári 2012 niekto na internete zverejnil prepisy SMS Sulíka s Kočnerom, o niekoľko týždňov pribudli videá z Kočnerovej jedálne, rozoberali na nich situáciu vo vládnej koalícii, riešili najmä voľbu generálneho prokurátora, kauza zasiahla do kampane pred predčasnými voľbami, vyšetrovanie nič nezistilo. Policajné vyšetrenie preukázalo, že Kočner nahrávkami Richarda Sulíka nevydieral.\"\n\nPo zverejnení kauzy však Kočner tiež tvrdil , že skrytá kamera mu bola v dome nainštalovaná bez jeho vedomia a teda so zverejnením nahrávok nemá nič spoločné, avšak táto verzia sa nepotvrdila ani nevyvrátila.\n\nPodľa denníka Pravda zo zverejnených dialógov vyplývalo, že Richard Sulík sa snažil o vymenenie premiérky Radičovej za Ivana Mikloša a v konverzáciách rozoberali aj voľbu generálneho prokurátora či fotenie hlasovacích lístkov. Sulík priznal, že sms správy mohli byť pravdivé, no analýzu voľby prokurátora či vymenenie premiérky označil ako nezmysel.\n\nDetailný popis celej kauzy ponúkajú vo svojom článku Hospodárske noviny.", "analysis_paragraphs": ["Meno Mariána Kočnera sa s ovplyvňovaním voľby generálneho prokurátora spája v súvislosti s kauzou Sasanka, no aj napriek tomu chýbajú oficiálne informácie, ktoré by preukázateľne dokazovali jeho vplyv pri výbere kandidáta a jeho voľbe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Marián Kočner je kontroverzná osoba spájaná s viacerými kauzami, ktoré sa na Slovensku odohrali. Podľa denníka Sme sa jeho meno vyskytuje na mafiánskych zoznamoch a tiež figuruje v kauzách ako Glance House, Technopol, Bašternák, Gorila, Privatbanka a v neposlednom rade v kauze Sasanka.", "V tejto kauze Kočner zverejnil sms konverzácie a nahrávky rozhovorov s Richardom Sulíkom, ktorý bol v tom čase predsedom parlamentu. „ V januári 2012 niekto na internete zverejnil prepisy SMS Sulíka s Kočnerom, o niekoľko týždňov pribudli videá z Kočnerovej jedálne, rozoberali na nich situáciu vo vládnej koalícii, riešili najmä voľbu generálneho prokurátora, kauza zasiahla do kampane pred predčasnými voľbami, vyšetrovanie nič nezistilo. Policajné vyšetrenie preukázalo, že Kočner nahrávkami Richarda Sulíka nevydieral.\"", "Po zverejnení kauzy však Kočner tiež tvrdil , že skrytá kamera mu bola v dome nainštalovaná bez jeho vedomia a teda so zverejnením nahrávok nemá nič spoločné, avšak táto verzia sa nepotvrdila ani nevyvrátila.", "Podľa denníka Pravda zo zverejnených dialógov vyplývalo, že Richard Sulík sa snažil o vymenenie premiérky Radičovej za Ivana Mikloša a v konverzáciách rozoberali aj voľbu generálneho prokurátora či fotenie hlasovacích lístkov. Sulík priznal, že sms správy mohli byť pravdivé, no analýzu voľby prokurátora či vymenenie premiérky označil ako nezmysel.", "Detailný popis celej kauzy ponúkajú vo svojom článku Hospodárske noviny."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "tvrdil", "Podľa", "článku"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6730325/kocnera-pre-sasanku-neobvinia-podla-policie-sulika-nevydieral.html#axzz4j9bnQ9sr", "https://domov.sme.sk/c/6730325/kocnera-pre-sasanku-neobvinia-podla-policie-sulika-nevydieral.html#axzz4j9bnQ9sr", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386415-co-bola-kauza-sasanka/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/559443-volba-prokuratora-krok-za-krokom-zorientujte-sa-v-kauze"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:00.068495+00:00"}
{"id": "vr31235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31235", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vytvorme široký dialóg sociálny prijímajme podobne ako, keď bola krízová rada rozhodnutia, ktoré mali celospoločenskú podporu, toto je filozofia.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za vlády Róberta Fica (presne v r. 2009) vznikla Rada pre hospodársku krízu , ktorá sa venovala opatreniam na zmiernenie dopadov finančnej krízy na Slovensku, akými boli napríklad:\n\nAgentúra TASR 11. septembra 2009 uvádza: Rada pre hospodársku krízu (RHK) posúdila viac ako 60 návrhov opatrení , z ktorých niektoré úplne alebo čiastočne dokázali zmierniť dopady krízy na sektor malého a stredného podnikania.", "analysis_paragraphs": ["Za vlády Róberta Fica (presne v r. 2009) vznikla Rada pre hospodársku krízu , ktorá sa venovala opatreniam na zmiernenie dopadov finančnej krízy na Slovensku, akými boli napríklad:", "Agentúra TASR 11. septembra 2009 uvádza: Rada pre hospodársku krízu (RHK) posúdila viac ako 60 návrhov opatrení , z ktorých niektoré úplne alebo čiastočne dokázali zmierniť dopady krízy na sektor malého a stredného podnikania."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Rada pre hospodársku krízu", "opatreniam na zmiernenie dopadov finančnej krízy", "60 návrhov opatrení", "jej členmi"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_160749_sk_pspravy_p01", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-38289190-rada-pre-hospodarsku-krizu-by-mala-ist-dalej", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-38289190-rada-pre-hospodarsku-krizu-by-mala-ist-dalej", "http://www.praca-ako.sk/hospodarska-kriza/protikrizove-opatrenia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:42.438886+00:00"}
{"id": "vr35939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35939", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete o tom, že fondy, dôchodkové správcovské spoločnosti zainvestovali peniaze predovšetkým do tých krajín, ktoré sú rizikové? Tak to je teraz veľmi milé. Keď sme v minulosti sa dotýkali tém dôchodkových správcovských spoločností a tvrdili sme, že to je privatizácia dôchodkov, a útočili sme na DSSky, dokončím to, na tie DSSky, tak vtedy proti nám celá opozícia aj  média organizovali pohon ako na čarodejnice. A teraz, pán redaktor, teraz, keď je evidentné, že dôchodky klientov v druhom pilieri sú ohrozené, pretože peniaze dôchodkové správcovské spoločnosti nainvestovali do rizikových krajín, ako je Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko, tak teraz tí istí, ktorí proti  nám robili hon na čarodejnice, keď sme my útočili proti DSSkám, tvrdia, že spoločný postup európskej únie je zlý, to znamená, že sú za to, aby dôchodkové správcovské spoločnosti padli. Toto sú vážne veci.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ostatné informácie ohľadom investovania DSS hovoria o tom, že v Grécku investovali objemy, ktoré \"neohrozia bezpečnosť investícií sporiteľov\"(hovorkyňa NBS).", "analysis_paragraphs": ["Ostatné informácie ohľadom investovania DSS hovoria o tom, že v Grécku investovali objemy, ktoré \"neohrozia bezpečnosť investícií sporiteľov\"(hovorkyňa NBS)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["informácie"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c3-43003770-kP0000_d-slovenske-dss-ky-investovali-v-grecku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:25.711879+00:00"}
{"id": "48680", "numeric_id": 48680, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48680", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A platí, že budúci rok narastú dôchodky 11,8 % v priemere o niečo viac ako 60 € mesačne. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad uviedol, že medziročný rast spotrebiteľských cien domácností dôchodcov je 11,8 percenta. Podľa Sociálnej poisťovne sa preto priemerný starobný dôchodok zvýši o niečo vyše 61 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlová ministra financií potvrdzujú aj údaje uverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne . Poisťovňa rovnako uvádza, že od januára 2023 dôjde k zvýšeniu dôchodkov o 11,8 percenta.\n\nIde o zvýšenie, ktoré sa rovná medziročnému rastu spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov. Ako informovala TASR , Štatistický úrad SR určil výšku tohto rastu na 11,8 percenta, čím určil aj valorizáciu dôchodkov od januára 2023.\n\nČo sa týka konkrétnej sumy, Sociálna poisťovňa v spomínanej správe uvádza, že priemerný starobný dôchodok vzrastie o vyše 61 eur.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad uviedol, že medziročný rast spotrebiteľských cien domácností dôchodcov je 11,8 percenta. Podľa Sociálnej poisťovne sa preto priemerný starobný dôchodok zvýši o niečo vyše 61 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slová ministra financií potvrdzujú aj údaje uverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne . Poisťovňa rovnako uvádza, že od januára 2023 dôjde k zvýšeniu dôchodkov o 11,8 percenta.", "Ide o zvýšenie, ktoré sa rovná medziročnému rastu spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov. Ako informovala TASR , Štatistický úrad SR určil výšku tohto rastu na 11,8 percenta, čím určil aj valorizáciu dôchodkov od januára 2023.", "Čo sa týka konkrétnej sumy, Sociálna poisťovňa v spomínanej správe uvádza, že priemerný starobný dôchodok vzrastie o vyše 61 eur."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["stránke Sociálnej poisťovne", "informovala TASR"], "url": ["https://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-od-1-januara-2023-zvysi-dochodky-o-11-8--dochodcovia-nemusia-o-nic-ziadat/48411s70703c", "https://www.teraz.sk/najnovsie/sp-zvysi-dochodky-o-118-dochodco/667148-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:30.952716+00:00"}
{"id": "vr39150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39150", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Osobne si myslím nateraz ja len musím, lebo toto je obohratá platňa s týmito cenami. Jednak sa porovnáva neporovnateľné, porovnávať 30-ročný verejnoprávny alebo PPP projekt, kde máte zakomponované od stavebnej ceny, údržbu, správu a všetky náklady včítane ceny peňazí, ktoré jednoducho splácate 30 rokov, s akútnou cenou prác na trhu, to je tak niečo podľa mňa nefér. (reakcia na Hrušovského výrok: \"Pozrite sa, pán predseda, minister Figeľ tento týždeň ide podpisovať 3 veľké kontrakty na výstavbu tých istých diaľničných úsekov, ktoré mali byť začaté ešte za vašej vlády a tieto kontrakty na tie isté úseky budú o 700 miliónov eur lacnejšie.\", pozn.)", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu. Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu. Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne:"], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["charakterizovať", "Asociácia PPP", "700 mil. eur"], "url": ["http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=82541", "http://www.asociaciappp.sk/?a=pppmyty", "http://spravy.pravda.sk/za-sukromne-dialnice-bude-stat-platit-700-milionov-eur-rocne-pa7-/sk_ekonomika.asp?c=A091013_173154_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:09.414007+00:00"}
{"id": "vr30106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30106", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...môžem povedať, že Kuba je jeden z najvyspelejších štátov, pokiaľ ide o vývoj liekov a majú lieky, ktoré zatiaľ nemáme u nás registrované...", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Kuba vykazuje vynikajúce výsledky vo vývoji nových liekov, čo uznávajú viacerí odborníci. O jej vyspelosti v tejto oblasti hovorí napríklad úspešný vývoj liekov na liečbu niektorých druhov rakoviny, vakcíny na meningitídu typu B, či liek, ktorý znižuje riziko amputácie nohy pri cukrovke, o ktorého získanie sa snaží slovenská vláda v rámci rozvíjania vzťahov s Kubou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Thinkprogress.org spomína aj iné významné lieky a celkové svetové uznanie kubánskeho vývoja liekov: \" The country’s investment in medical research has led to other breakthroughs for Cuba, including vaccines for meningitis B and hepatitis B and monoclonal antibodies for kidney transplants. Some critics of U.S.-Cuban relations speculate that the American media largely ignored those advances during the decades of embargo. Global health leaders, meanwhile, have praised Cuba for its accomplishments in this area.\" Spojené štáty sa tiež pokúsili o zisk kubánskeho lieku na rakovinu pľúc. Kubánsky vedec Alexis Dias vedie výskum, ktorý dokázal, že jed zo škorpióna je možným liekom v boji proti rakovine a má na pacienta pozitívne účinky. Preto zriadili farmy škorpiónov, kde ich chovajú a využívajú ich jed ako liek. Tento liek pôsobí vo svete ako homeopatiká, uviedol pre CIP . Úspešný vývoj liekov na Kube opisuje napríklad kanadský server GlobalResearch a takisto odborníci na biotechnológie označujú Kubu ako jednu z najvyspelejších krajín v tejto oblasti: \" Cuba has one of the most advanced, yet until recently, least known biotechnology industries in the world, and is one of the few developing countries counting on a developed biotechnology industry.\" Slovensko prejavilo záujem o unikátny liek, ktorý znižuje riziko amputácie nohy pri cukrovke a iné onkologické lieky. Kuba voči Slovensku dlhuje desiatky miliónov eur a týmto spôsobom by mohla Kuba začať splácať svoj dlh, uviedol denník Pravda . O spomínanom lieku informujú pozitívne aj zahraničné médiá . Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Kuba vykazuje vynikajúce výsledky vo vývoji nových liekov, čo uznávajú viacerí odborníci. O jej vyspelosti v tejto oblasti hovorí napríklad úspešný vývoj liekov na liečbu niektorých druhov rakoviny, vakcíny na meningitídu typu B, či liek, ktorý znižuje riziko amputácie nohy pri cukrovke, o ktorého získanie sa snaží slovenská vláda v rámci rozvíjania vzťahov s Kubou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Thinkprogress.org spomína aj iné významné lieky a celkové svetové uznanie kubánskeho vývoja liekov: \" The country’s investment in medical research has led to other breakthroughs for Cuba, including vaccines for meningitis B and hepatitis B and monoclonal antibodies for kidney transplants. Some critics of U.S.-Cuban relations speculate that the American media largely ignored those advances during the decades of embargo. Global health leaders, meanwhile, have praised Cuba for its accomplishments in this area.\" Spojené štáty sa tiež pokúsili o zisk kubánskeho lieku na rakovinu pľúc. Kubánsky vedec Alexis Dias vedie výskum, ktorý dokázal, že jed zo škorpióna je možným liekom v boji proti rakovine a má na pacienta pozitívne účinky. Preto zriadili farmy škorpiónov, kde ich chovajú a využívajú ich jed ako liek. Tento liek pôsobí vo svete ako homeopatiká, uviedol pre CIP . Úspešný vývoj liekov na Kube opisuje napríklad kanadský server GlobalResearch a takisto odborníci na biotechnológie označujú Kubu ako jednu z najvyspelejších krajín v tejto oblasti: \" Cuba has one of the most advanced, yet until recently, least known biotechnology industries in the world, and is one of the few developing countries counting on a developed biotechnology industry.\" Slovensko prejavilo záujem o unikátny liek, ktorý znižuje riziko amputácie nohy pri cukrovke a iné onkologické lieky. Kuba voči Slovensku dlhuje desiatky miliónov eur a týmto spôsobom by mohla Kuba začať splácať svoj dlh, uviedol denník Pravda . O spomínanom lieku informujú pozitívne aj zahraničné médiá . Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Thinkprogress.org", "CIP", "GlobalResearch", "Pravda", "zahraničné médiá"], "url": ["http://thinkprogress.org/health/2015/05/12/3657867/cuba-lung-cancer-vaccine/", "https://www.vedatechnika.sk/SK/enoviny/Zmedii/Stranky/Kubansky-vedec-alexis-dias-na-slovensku.aspx", "http://www.globalresearch.ca/cuba-develops-four-cancer-vaccines-ignored-by-the-media/5390303", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370438-kubanci-nam-splatia-dlh-aj-liekmi/", "http://www.ctpost.com/local/article/Better-relations-with-Cuba-might-help-American-5964075.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:54.584408+00:00"}
{"id": "vr38377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38377", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď by chceli niečo spochybniť, tak musia spochybniť novelu rokovacieho poriadku a jej nesúlad s nejakým konkrétnym ustanovením Ústavy a ja som na to veľmi zvedavý, že novela rokovacieho poriadku, ktorá robí to, že dnes hovorí rokovací poriadok, že môžete, teda v personálnych otázkach sa hlasuje tajne, ak sa Národná rada nedohodne, že sa bude hlasovať verejne. Novela rokovacieho poriadku hovorí v personálnych otázkach sa hlasuje verejne, pokiaľ to nepredpisuje tajné hlasovanie ústava.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone NR SR c. 350/1996 (.pdf) Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v § 39 odseku (8) píše: \"(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou , 37) zákonom, pri volbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o volbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniest, že bude o tejto veci hlasovat verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3 7) Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\" Ústava SR (.pdf): \"Cl. 89 ods. 1 Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. Cl. 90 ods. 1 Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. Cl. 92 ods. 1 Národná rada Slovenskej republiky zriaduje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.\" V novele zákona o rokovacom poriadku (.doc) sa píše: \"3. V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou37) alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do zaciatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Poznámka pod ciarou k odkazu 37 znie: 37) Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n\n4. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý znie:\n\n'§ 39a\n\nPodrobnosti o volbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podla § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.'\"", "analysis_paragraphs": ["V zákone NR SR c. 350/1996 (.pdf) Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v § 39 odseku (8) píše: \"(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou , 37) zákonom, pri volbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o volbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniest, že bude o tejto veci hlasovat verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 3 7) Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\" Ústava SR (.pdf): \"Cl. 89 ods. 1 Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. Cl. 90 ods. 1 Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovicnou väcšinou hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky. Cl. 92 ods. 1 Národná rada Slovenskej republiky zriaduje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.\" V novele zákona o rokovacom poriadku (.doc) sa píše: \"3. V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou37) alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do zaciatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Poznámka pod ciarou k odkazu 37 znie: 37) Cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1 a cl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.", "4. Za § 39 sa vkladá § 39a, ktorý znie:", "'§ 39a", "Podrobnosti o volbe a odvolávaní funkcionárov, okrem funkcionárov národnej rady podla § 2 ods. 3 písm. a) a písm. b), upraví volebný poriadok, ktorý na návrh ústavnoprávneho výboru schváli národná rada.'\""], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zákone NR SR c. 350/1996", "Ústava SR", "novele zákona o rokovacom poriadku"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=12045&FileName=92-z460&Rocnik=1992&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=355862"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:06.961319+00:00"}
{"id": "vr15519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15519", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Aj počas tohto volebného obdobia už sme niektoré aj pozmeňujúce návrhy aj zákony (opozičných poslancov, pozn.) schválili.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vládna koalícia zatiaľ podporila len veľmi málo opozičných pozmeňujucich a doplňujúcich návrhov či noviel zákonov. Je ale pravdou, že niektoré opozičné návrhy už koalícia v tomto volebnom období schválila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas siedmeho volebného obdobia doposiaľ v parlamente prešiel len jeden opozičný návrh zákona – novela zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a o registri obyvateľov SR. Tento zákon predložili O. Dostál, M. Klus, L. Ďuriš Nicholsonová, P. Osuský, M. Poliačik. Po obsahovej stránke sa zrušila povinnosť hlásiť prechodný pobyt dlhší ako 90 dní. Ohlásenie pobytu zostáva i naďalej, avšak je na dobrovoľnej báze. Blízko k prijatiu mal aj opozičný návrh týkajúci sa politických strán, ktorý sa nedostal cez 3. čítanie, hoci v tom 2. ho podporilo 121 poslancov . Navrhovateľmi boli O. Dostál, J. Droba, M. Klus, P. Osuský, M. Poliačik, pričom chceli potlačiť vznik a existenciu nedemokratických strán: \"Politické strany zrejme budú mať zakázané ozbrojovanie a vytváranie ich ozbrojených zložiek. Rovnako by mali mať zakázané používať štátne príspevky za voľby a mandát na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín.\" ( TASR ) Množstvo opozičných návrhov zákonov však prijatých nebolo. Za všetky možno spomenúť sériu návrhov na zmenu Zákonníka práce zo začiatku volebného obdobia. Minister Richter ju označil len za prostriedok, akým chce opozícia na seba v parlamente upozorniť. Kritiku vzniesol aj Beblavý : „Nie je vhodné, aby opozícia predkladala na každej schôdzi desiatky návrhov, len aby sa ukázala. Je to aj na úkor kvality. Ak tie isté strany predložia sedem noviel Zákonníka práce na jednej schôdzi, nie je to správne.“ Túto sériu návrhov odmietali koaliční poslanci podporiť i s odôvodnením, že opozícia s nimi o nich nekomunikuje. Čo sa pozmeňovacích návrhov týka, tak tie opozícii prešli pri prijímaní protischránkového zákona. Píše o tom aj Pravda : \"Opozícii v utorok prešli v rámci protischránkového zákona tri pozmeňovacie návrhy. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) presadila, aby mali oznamovatelia podnetov väčšiu ochranu štátu. „Je namieste, aby sa oznamovateľovi poskytlo všetko, čo inak patrí oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom,“ povedala včera Remišová. Nezávislý poslanec Miroslav Beblavý prišiel s tým, aby napríklad aj držiteľ banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác, aj osoba pôsobiaca v energetike bola povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla budúceho roka.\" Avšak akceptovanie pozmeňovacích návrhov nie je pravidlom. Vlna nevôle bola vznesená proti novele rokovacieho poriadku, ktorého výsledné znenie chce opozícia napadnúť aj na ústavnom súde. Poslankyňa Blahová síce do 3. čítania predložila pozmeňovací návrh, no neprešiel . Príkladom môžu byť aj zmeny v daňovej oblasti, kde neprešli pozmeňovacie návrhy žiadneho opozičného poslanca – ani Kiššovej , ani Simona , ani Beblavého . Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vládna koalícia zatiaľ podporila len veľmi málo opozičných pozmeňujucich a doplňujúcich návrhov či noviel zákonov. Je ale pravdou, že niektoré opozičné návrhy už koalícia v tomto volebnom období schválila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas siedmeho volebného obdobia doposiaľ v parlamente prešiel len jeden opozičný návrh zákona – novela zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a o registri obyvateľov SR. Tento zákon predložili O. Dostál, M. Klus, L. Ďuriš Nicholsonová, P. Osuský, M. Poliačik. Po obsahovej stránke sa zrušila povinnosť hlásiť prechodný pobyt dlhší ako 90 dní. Ohlásenie pobytu zostáva i naďalej, avšak je na dobrovoľnej báze. Blízko k prijatiu mal aj opozičný návrh týkajúci sa politických strán, ktorý sa nedostal cez 3. čítanie, hoci v tom 2. ho podporilo 121 poslancov . Navrhovateľmi boli O. Dostál, J. Droba, M. Klus, P. Osuský, M. Poliačik, pričom chceli potlačiť vznik a existenciu nedemokratických strán: \"Politické strany zrejme budú mať zakázané ozbrojovanie a vytváranie ich ozbrojených zložiek. Rovnako by mali mať zakázané používať štátne príspevky za voľby a mandát na financovanie a podporu ozbrojených zložiek alebo iných ozbrojených útvarov a skupín.\" ( TASR ) Množstvo opozičných návrhov zákonov však prijatých nebolo. Za všetky možno spomenúť sériu návrhov na zmenu Zákonníka práce zo začiatku volebného obdobia. Minister Richter ju označil len za prostriedok, akým chce opozícia na seba v parlamente upozorniť. Kritiku vzniesol aj Beblavý : „Nie je vhodné, aby opozícia predkladala na každej schôdzi desiatky návrhov, len aby sa ukázala. Je to aj na úkor kvality. Ak tie isté strany predložia sedem noviel Zákonníka práce na jednej schôdzi, nie je to správne.“ Túto sériu návrhov odmietali koaliční poslanci podporiť i s odôvodnením, že opozícia s nimi o nich nekomunikuje. Čo sa pozmeňovacích návrhov týka, tak tie opozícii prešli pri prijímaní protischránkového zákona. Píše o tom aj Pravda : \"Opozícii v utorok prešli v rámci protischránkového zákona tri pozmeňovacie návrhy. Poslankyňa Veronika Remišová (OĽaNO) presadila, aby mali oznamovatelia podnetov väčšiu ochranu štátu. „Je namieste, aby sa oznamovateľovi poskytlo všetko, čo inak patrí oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom,“ povedala včera Remišová. Nezávislý poslanec Miroslav Beblavý prišiel s tým, aby napríklad aj držiteľ banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác, aj osoba pôsobiaca v energetike bola povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 31. júla budúceho roka.\" Avšak akceptovanie pozmeňovacích návrhov nie je pravidlom. Vlna nevôle bola vznesená proti novele rokovacieho poriadku, ktorého výsledné znenie chce opozícia napadnúť aj na ústavnom súde. Poslankyňa Blahová síce do 3. čítania predložila pozmeňovací návrh, no neprešiel . Príkladom môžu byť aj zmeny v daňovej oblasti, kde neprešli pozmeňovacie návrhy žiadneho opozičného poslanca – ani Kiššovej , ani Simona , ani Beblavého . Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "sa zrušila", "sa nedostal", "121 poslancov", "TASR", "označil", "Beblavý", "Pravda", "napadnúť", "neprešiel", "Kiššovej", "Simona", "Beblavého"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5962", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/opozicii-presiel-navrh-zakona-nahlasovanie-pobytu-zahranici-bude-dobrovolne.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5909", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37354", "http://www.teraz.sk/slovensko/stranam-zrejme-zakazu-ozbrojovanie/198576-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392997-opozicne-navrhy-povazuje-richter-len-za-marketingovy-tah/", "https://dennikn.sk/465090/preco-vami-nehovorili-navrhoch-lebo-by-ste-za-nieco-chceli-odkazuju-galko-matovic/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408968-protischrankovy-zakon-schvalili-presli-aj-navrhy-opozicie/", "http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-vyzyvame-a-kisku-aby-novel/224927-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=200&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37721", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37720", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:03.289296+00:00"}
{"id": "48739", "numeric_id": 48739, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48739", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja chválim, že Slovensko tak ako aj za našej vlády, je prítomné v Maďarsku a pomáha chrániť vonkajšiu hranicu so Srbskom.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v októbri 2022 vyslalo 40 policajtov na maďarsko-srbskú hranicu. Policajti majú podľa Romana Mikulca pomáhať Maďarsku “znížiť tlak” nelegálnej migrácie. Aj počas roku 2015 boli slovenskí policajti prítomní na maďarsko-srbskej hranici, policajtov vtedy na hranicu poslalo aj Poľsko a Česko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v októbri 2022 vyslalo 40 policajtov na maďarsko-srbskú hranicu. Policajti majú podľa Romana Mikulca pomáhať Maďarsku “znížiť tlak” nelegálnej migrácie. Aj počas roku 2015 boli slovenskí policajti prítomní na maďarsko-srbskej hranici, policajtov vtedy na hranicu poslalo aj Poľsko a Česko. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["vyslalo", "prítomní"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/slovensko-vysle-madarsko-srbsku-hranicu-40-policajtov", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-vyslalo-policajtov-hranica/161816-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:13.815410+00:00"}
{"id": "43296", "numeric_id": 43296, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43296", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Samozrejme, že to (správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, pozn.) poslúžilo v Čechách pri demonštráciách, ako určitá téma.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, sa prvýkrát objavila 1. júna 2019 na českom portáli Forum24.cz . Demonštrácia, o ktorej hovorí Andrej Danko, sa konala v Prahe 4. júna 2019 a jej cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s konaním českej vlády, predovšetkým českého premiéra Andreja Babiša. Demonštranti nesúhlasia s vymenovaním Marie Benešovej (nominantka ANO) za ministerku spravodlivosti a požadujú rezignáciu Benešovej ako aj Babiša. Organizáciu prebral spolok Milion chvilek , ktorý protesty za odstúpenie Benešovej organizuje už od konca apríla. Oficiálne vyhlásenia organizátorov sa týkajú výlučne už spomenutých požiadaviek a správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, nebola ani len marginálnou témou demonštrácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Oficiálne požiadavky organizátorov znejú nasledovne: 1/ Záruka nezávislosti justície + Demisia Marie Benešové! 2/ Agrofert vrátí všetky neprávom obdržané dotácie. 3/ Koniec dotácií, daňových úľav, investičných stimulov a štátnych zákaziek pre Agrofert. 4/ Andrej Babiš sa zbaví médií. 5/ Demisia Andreja Babiša.", "analysis_paragraphs": ["Správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, sa prvýkrát objavila 1. júna 2019 na českom portáli Forum24.cz . Demonštrácia, o ktorej hovorí Andrej Danko, sa konala v Prahe 4. júna 2019 a jej cieľom bolo vyjadriť nesúhlas s konaním českej vlády, predovšetkým českého premiéra Andreja Babiša. Demonštranti nesúhlasia s vymenovaním Marie Benešovej (nominantka ANO) za ministerku spravodlivosti a požadujú rezignáciu Benešovej ako aj Babiša. Organizáciu prebral spolok Milion chvilek , ktorý protesty za odstúpenie Benešovej organizuje už od konca apríla. Oficiálne vyhlásenia organizátorov sa týkajú výlučne už spomenutých požiadaviek a správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa, nebola ani len marginálnou témou demonštrácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Oficiálne požiadavky organizátorov znejú nasledovne: 1/ Záruka nezávislosti justície + Demisia Marie Benešové! 2/ Agrofert vrátí všetky neprávom obdržané dotácie. 3/ Koniec dotácií, daňových úľav, investičných stimulov a štátnych zákaziek pre Agrofert. 4/ Andrej Babiš sa zbaví médií. 5/ Demisia Andreja Babiša."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["Forum24.cz", "Prahe", "Milion chvilek"], "url": ["https://forum24.cz/ruska-duma-prijme-zakon-o-opravnenosti-okupace-ceskoslovenska-v-roce-1968/", "https://dennikn.sk/1490177/na-vaclavaku-protestovalo-120-tisic-ludi-je-pekne-tak-chodia-na-koncerty-reaguje-babis/", "https://www.milionchvilek.cz/?fbclid=IwAR2sMaZw87zxhiJAFkNKZvU4zd9WsTBrv_-aGyc-wYevfkCTlc2ejK9BWiU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:00.115532+00:00"}
{"id": "vr15073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15073", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Faktom je, že posledné štyri roky zase to boli len sudcovia, ktorí vyberali sudcov...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla legislatívnej úpravy má komisia na výber sudcov piatich clenov, z ktorých jedného vyberá súdna rada, dvoch minister spravodlivosti a jedného NRSR. Posledný predstavuje súd, na ktorý prebieha výberové konanie. Predchádzajúci minister Borec sa vzdal možnosti dosadzovat svojich kandidátov, a uviedol, že bude rešpektovat návrhy sudcovskej samosprávy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podla zákona c. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paragraf 29, odsek 1, \"výberové konanie podla § 28 ods. 1 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden clen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa volné miesto obsadzuje.\" Odsek 3 o clenoch komisie hovorí nasledovné: \" Za kandidáta na clena výberovej komisie možno zvolit alebo vymenovat len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie clena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdit uchádzaca podla § 28 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre volbu clena výberovej komisie voleného sudcovskou radou .\" V komisii tak nemusia byt len sudcovia, a len dvoch kandidátov vyberá sudcovská rada. Pri svojom nástupe do funkcie minister spravodlivosti predošlej vlády však vyhlásil nasledovné: \" Existujú pochybnosti, ci súcasná právna úprava v praxi neumožnuje ovládnutie výberových konaní predstavitelmi výkonnej a zákonodarnej moci. Minister spravodlivosti Tomáš Borec si ako nominant vládnej strany Smer-SD uvedomuje zodpovednost v tejto oblasti. V záujme odstránenia akýchkolvek pochybností, že by uvedené zákony mohli byt zneužité na politické ovplyvnovanie výberových konaní, rozhodol sa vo vztahu k jeho nominacnej právomoci nenominovat žiadnych „svojich“ ludí na kandidátov na clenov výberových komisií, ale rešpektoval návrhy sudcovskej samosprávy (konkrétne nominácie jednotlivých kolégií predsedov sudcovských rád, ktoré sú zriadované na jednotlivých krajských súdoch) . Zároven tým predišiel prípadným námietkam, že predsedov súdov a sudcov vyberajú politicky dosadení kandidáti .\" Databáza kandidátov na clenov výberových komisií sa nachádza na webe Ministerstva spravodlivosti SR . Ministerstvo spravodlivosti má na svojich stránkach aj informácie o jednotlivých výberových konaniach. Denník Pravda v roku 2014 opisoval prípad, ked boli dopredu známi vítazi konkurzov na sudcovské miesta. Píše napríklad: \" V Rožnave vyhrala Judita Gabonaiová-Hrencuková, dcéra dlhorocnej sudkyne tohto súdu. V písomnej casti z 8 uchádzacov skoncila ako druhá, v ústnej uspela z troch dalších úcastníkov iba ona. Predseda súdu v Rožnave reagoval, že pri vyhlásení konkurzu aj výbere clenov komisie postupoval zákonne. 'Samotné výberové konanie vykonala výberová komisia, ktorej clenom som nebol, a preto sa k priebehu a k hodnoteniu výberovej komisie vyjadrit neviem,' povedal Viliam Hlavác.\" Na problémy tohto typu upozornuje aj iniciatíva Za otvorenú justíciu , ktorá uvádza: \"Všetky výberové konania vlastne prebiehajú v súlade so zákonom a schválenými zásadami. Napriek tomu najmä v ostatnom case rastie podozrenie, že nie sú objektívne, pretože sa stalo pravidlom , že úspešnými sú tí uchádzaci, ktorí majú urcité väzby na súdnych funkcionárov ci súdne prostredie (najmä príbuzní ci inak blízki uchádzaci). Ak je clovek aspon trošku zorientovaný v týchto väzbách, dokáže zo zoznamu uchádzacov vopred 'uhádnut', kto bude úspešný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podla legislatívnej úpravy má komisia na výber sudcov piatich clenov, z ktorých jedného vyberá súdna rada, dvoch minister spravodlivosti a jedného NRSR. Posledný predstavuje súd, na ktorý prebieha výberové konanie. Predchádzajúci minister Borec sa vzdal možnosti dosadzovat svojich kandidátov, a uviedol, že bude rešpektovat návrhy sudcovskej samosprávy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podla zákona c. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, paragraf 29, odsek 1, \"výberové konanie podla § 28 ods. 1 uskutocnuje pätclenná výberová komisia. Clenov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na clenov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden clen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden clen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja clenovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného clena výberovej komisie zvolí na žiadost predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa volné miesto obsadzuje.\" Odsek 3 o clenoch komisie hovorí nasledovné: \" Za kandidáta na clena výberovej komisie možno zvolit alebo vymenovat len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie clena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdit uchádzaca podla § 28 ods. 4 a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre volbu clena výberovej komisie voleného sudcovskou radou .\" V komisii tak nemusia byt len sudcovia, a len dvoch kandidátov vyberá sudcovská rada. Pri svojom nástupe do funkcie minister spravodlivosti predošlej vlády však vyhlásil nasledovné: \" Existujú pochybnosti, ci súcasná právna úprava v praxi neumožnuje ovládnutie výberových konaní predstavitelmi výkonnej a zákonodarnej moci. Minister spravodlivosti Tomáš Borec si ako nominant vládnej strany Smer-SD uvedomuje zodpovednost v tejto oblasti. V záujme odstránenia akýchkolvek pochybností, že by uvedené zákony mohli byt zneužité na politické ovplyvnovanie výberových konaní, rozhodol sa vo vztahu k jeho nominacnej právomoci nenominovat žiadnych „svojich“ ludí na kandidátov na clenov výberových komisií, ale rešpektoval návrhy sudcovskej samosprávy (konkrétne nominácie jednotlivých kolégií predsedov sudcovských rád, ktoré sú zriadované na jednotlivých krajských súdoch) . Zároven tým predišiel prípadným námietkam, že predsedov súdov a sudcov vyberajú politicky dosadení kandidáti .\" Databáza kandidátov na clenov výberových komisií sa nachádza na webe Ministerstva spravodlivosti SR . Ministerstvo spravodlivosti má na svojich stránkach aj informácie o jednotlivých výberových konaniach. Denník Pravda v roku 2014 opisoval prípad, ked boli dopredu známi vítazi konkurzov na sudcovské miesta. Píše napríklad: \" V Rožnave vyhrala Judita Gabonaiová-Hrencuková, dcéra dlhorocnej sudkyne tohto súdu. V písomnej casti z 8 uchádzacov skoncila ako druhá, v ústnej uspela z troch dalších úcastníkov iba ona. Predseda súdu v Rožnave reagoval, že pri vyhlásení konkurzu aj výbere clenov komisie postupoval zákonne. 'Samotné výberové konanie vykonala výberová komisia, ktorej clenom som nebol, a preto sa k priebehu a k hodnoteniu výberovej komisie vyjadrit neviem,' povedal Viliam Hlavác.\" Na problémy tohto typu upozornuje aj iniciatíva Za otvorenú justíciu , ktorá uvádza: \"Všetky výberové konania vlastne prebiehajú v súlade so zákonom a schválenými zásadami. Napriek tomu najmä v ostatnom case rastie podozrenie, že nie sú objektívne, pretože sa stalo pravidlom , že úspešnými sú tí uchádzaci, ktorí majú urcité väzby na súdnych funkcionárov ci súdne prostredie (najmä príbuzní ci inak blízki uchádzaci). Ak je clovek aspon trošku zorientovaný v týchto väzbách, dokáže zo zoznamu uchádzacov vopred 'uhádnut', kto bude úspešný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "vyhlásil", "Ministerstva spravodlivosti SR", "Ministerstvo spravodlivosti", "Pravda", "Za otvorenú justíciu"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Pravidla-vyberovych-konani/Zakonne-podmienky.aspx", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1602", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Databaza-kandidatov-na-clenov-vyberovych-komisii.aspx", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Vyberove-konania-v-rezorte/Zoznam-vyberovych-konani.aspx", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320728-vitazov-konkurzov-na-sudcov-vedeli-niektori-vopred/", "http://www.zoj.sk/sk/component/content/article?id=266"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:29.841028+00:00"}
{"id": "42650", "numeric_id": 42650, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42650", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Komora (advokátska, pozn.) dala teraz na svoju webovú stránku stanovisko o tom, že nechce byť  zneužívaná, že sa vytrhli z kontextu jednotlivé vyjadrenia (...).", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská advokátska komora vydala dňa 23. marca 2019 tlačové vyhlásenie ohľadom koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej, v ktorom sa ohradila proti jej používaniu ako nástroja politického marketingu a taktiež uvádza, že “Nemáme záujem ani právny dôvod poškodzovať kohokoľvek z kolegov alebo kolegýň na právach a právom chránených záujmoch, ktoré zákonom predvídaným spôsobom nadobudli v minulosti. Preto odmietame vytrhávanie jednotlivých odpovedí uvedených v stanovisku z kontextu komplexného právneho posúdenia a v ďalšom sa k téme koncipientskej praxe Mgr. Zuzany Čaputovej nebudeme vyjadrovať.” . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská advokátska komora vydala dňa 23. marca 2019 tlačové vyhlásenie ohľadom koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej, v ktorom sa ohradila proti jej používaniu ako nástroja politického marketingu a taktiež uvádza, že “Nemáme záujem ani právny dôvod poškodzovať kohokoľvek z kolegov alebo kolegýň na právach a právom chránených záujmoch, ktoré zákonom predvídaným spôsobom nadobudli v minulosti. Preto odmietame vytrhávanie jednotlivých odpovedí uvedených v stanovisku z kontextu komplexného právneho posúdenia a v ďalšom sa k téme koncipientskej praxe Mgr. Zuzany Čaputovej nebudeme vyjadrovať.” . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["tlačové vyhlásenie"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/643/display"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:47.207821+00:00"}
{"id": "vr30700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30700", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme už 18 mesiacov za sebou a po 18 mesiacoch konštatujeme plný profil 9 km, polprofilu 4,5 km a nejakých 14 km cesta medzi Košicami a Milhosťou.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (od júla 2010). V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic. - R4 Košice - Milhosť 14,190 km - D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic. - D1Jánovce - Jablonov 9,000 km - D1Dubná Skala - Turany 16,450 km - D1Fričovce - Svinia 11,217 km 11. novembra 2011 bol položený základný kameň na úseku pri Martine Dubná Skala - Turany a 24. novembra sa rovnaký scenár opakoval aj na úseku pri Prešove Fričovce - Svinia, čo v oboch prípadoch považujeme za zahájenie výstavby a stavebných prác. Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia. NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov. Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané. Fáza V príprave má osem súsledných podfáz: 1.Technická štúdia 2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie 3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer 4.Územné rozhodnutie 5.Dokumentácia pre stavebné povolenie 6.Majetková príprava 7.Stavebné povolenie 8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku Fáza Realizácia ma tri podfázy: 1. Začiatok výstavby 2. Vo výstavbe 3. Ukončenie výstavby Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby . Nie je preto pravdou, že výstavba prebieha len na úsekoch Košice - Milhosť, Jablonov - Studenec (druhý profil) a Jánovce - Jablonov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (od júla 2010). V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic. - R4 Košice - Milhosť 14,190 km - D1Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic. - D1Jánovce - Jablonov 9,000 km - D1Dubná Skala - Turany 16,450 km - D1Fričovce - Svinia 11,217 km 11. novembra 2011 bol položený základný kameň na úseku pri Martine Dubná Skala - Turany a 24. novembra sa rovnaký scenár opakoval aj na úseku pri Prešove Fričovce - Svinia, čo v oboch prípadoch považujeme za zahájenie výstavby a stavebných prác. Ohľadom toho, čo sú stavebné práce a kedy je možné projekt počítať vo fáze stavebných prací je realita komplikovanejšia. NDS definuje niekoľko fáz projektu výstavby diaľničných úsekov. Štyri hlavné fázy: V príprave, realizácia, v predčasnom užívaní a odovzdané. Fáza V príprave má osem súsledných podfáz: 1.Technická štúdia 2.Proces posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie 3.Dokumentácie pre územné rozhodnutie a dokumentácia pre stavebný zámer 4.Územné rozhodnutie 5.Dokumentácia pre stavebné povolenie 6.Majetková príprava 7.Stavebné povolenie 8.Tendrová dokumentácia - dokumentácia pre ponuku Fáza Realizácia ma tri podfázy: 1. Začiatok výstavby 2. Vo výstavbe 3. Ukončenie výstavby Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia sú vo fáze Realizácia - Začiatok výstavby . Nie je preto pravdou, že výstavba prebieha len na úsekoch Košice - Milhosť, Jablonov - Studenec (druhý profil) a Jánovce - Jablonov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["zahájených", "zahájených", "bol položený", "opakoval"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:57.106779+00:00"}
{"id": "vr27413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27413", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hospodársky rast (Slovenska) sa bude blížiť v roku 2015 k trom percentám a bude to jeden z najvyšších hospodárskych rastov (v celej EÚ).", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Winter forecast 2014 z februára 2014, ktorú vydáva Európska komisia bude hospodársky rast Slovenka v roku 2015 na úrovní 3,2% (s. 13). Rast Slovenska bude naozaj jeden z najvyšších v EÚ. Pred nami by mali byť len Estónsko, Lotyšško, Litva a Švédsko. Zároveň dodávame, že ide o odhad Európskej komisie, ktorý sa môže časom meniť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Winter forecast 2014 z februára 2014, ktorú vydáva Európska komisia bude hospodársky rast Slovenka v roku 2015 na úrovní 3,2% (s. 13). Rast Slovenska bude naozaj jeden z najvyšších v EÚ. Pred nami by mali byť len Estónsko, Lotyšško, Litva a Švédsko. Zároveň dodávame, že ide o odhad Európskej komisie, ktorý sa môže časom meniť."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Winter forecast 2014"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:27.184426+00:00"}
{"id": "48210", "numeric_id": 48210, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48210", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Zaplatil (pozn. Bašternák). Vrátil štátu tie 2.000.000 EUR, ktoré proste zobral. On ich vrátil (...). Dostal prepadnutie celého majetku.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bašternák bol odsúdený na 5 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku, ešte predtým sa však snažil o uplatnenie účinnej ľútosti a štátu zaplatil takmer 2 milióny eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nLadislav Bašternak sa previnil uplatnením neoprávnenej vratky DPH vo výške takmer dva milióny eur a bol odsúdený na 5 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku. Bašternák požiadal už po konci vyšetrovania o uplatnenie účinnej ľútosti a preto vrátil štátu asi dva milióny eur. Úhradu sumy potvrdil aj Bašternákov advokát Peter Filip.\n\nZaplatenie však nepomohlo podnikateľovi vyhnúť stíhaniu. Úrad špeciálnej prokuratúry koncom marca 2018 informoval , že prokurátor neakceptoval návrh Ladislava Bašternáka na zastavenie trestného stíhania z dôvodu účinnej ľútosti a na podnikateľa podal obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Z týchto skutkov bol aj obvinený .\n\nPodľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, Bašternákovi naozaj prepadol celý majetok v prospech štátu (. pdf , s. 2, s. 25). Bašternák však stihol tesne predtým presunúť väčšinu svojho majetku na svojich blízkych.", "analysis_paragraphs": ["Bašternák bol odsúdený na 5 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku, ešte predtým sa však snažil o uplatnenie účinnej ľútosti a štátu zaplatil takmer 2 milióny eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ladislav Bašternak sa previnil uplatnením neoprávnenej vratky DPH vo výške takmer dva milióny eur a bol odsúdený na 5 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku. Bašternák požiadal už po konci vyšetrovania o uplatnenie účinnej ľútosti a preto vrátil štátu asi dva milióny eur. Úhradu sumy potvrdil aj Bašternákov advokát Peter Filip.", "Zaplatenie však nepomohlo podnikateľovi vyhnúť stíhaniu. Úrad špeciálnej prokuratúry koncom marca 2018 informoval , že prokurátor neakceptoval návrh Ladislava Bašternáka na zastavenie trestného stíhania z dôvodu účinnej ľútosti a na podnikateľa podal obžalobu pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Z týchto skutkov bol aj obvinený .", "Podľa právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, Bašternákovi naozaj prepadol celý majetok v prospech štátu (. pdf , s. 2, s. 25). Bašternák však stihol tesne predtým presunúť väčšinu svojho majetku na svojich blízkych."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["previnil", "uplatnenie", "potvrdil", "informoval", "obvinený", "pdf", "presunúť"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/podnikatela-ladislava-b-odsudili-na-p/383672-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/562541/basternak-vyjadril-ucinnu-lutost-a-vratil-miliony-statu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/457811-podnikatel-basternak-vyjadril-ucinnu-lutost-statu-vratil-miliony/", "https://www.teraz.sk/slovensko/podnikatela-ladislava-b-odsudili-na-p/383672-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/podnikatela-ladislava-b-odsudili-na-p/383672-clanok.html", "https://drive.google.com/file/d/16G0rFq05B8Swv57OJXEHKKwEbXG70aHy/view", "https://index.sme.sk/c/22578598/stat-ma-blizko-k-majetku-z-basternakovho-konkurzu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:41.147811+00:00"}
{"id": "vr26313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26313", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "V předsednictvu mám možnost ovlivnit finance Evropského parlamentu, dlouhodobě v této oblasti prosazuji úsporné a efektivní hospodaření.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Jednacieho poriadku Európskeho parlamentu ( .pdf ), predsedníctvo má skutočne právomoci vo finančnej oblasti\n\nČlánok 23:\n\n2. Předsednictvo přijímá finanční, organizační a administrativní rozhodnutí ve věcech týkajících se poslanců a vnitřní organizace Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánů.\n\n3. Předsednictvo přijímá finanční, organizační a administrativní rozhodnutí ve věcech týkajících se poslanců na návrh generálního tajemníka nebo politické skupiny.\n\nJe mimoriadne zložité fakticky overiť, či Oldřich Vlasák skutočne dlhodobo presadzuje uvedené zásady, v jeho vystúpeniach na pôde EP za posledný rok tím Demagóg.sk podobné známky nenašiel. Avšak nevylučujeme, že mimo oficiálnych zasadaní tieto hodnoty podporuje. Napríklad oficiálne stránky ODS . Na základe uvedeného však výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Jednacieho poriadku Európskeho parlamentu ( .pdf ), predsedníctvo má skutočne právomoci vo finančnej oblasti", "Článok 23:", "2. Předsednictvo přijímá finanční, organizační a administrativní rozhodnutí ve věcech týkajících se poslanců a vnitřní organizace Parlamentu, jeho sekretariátu a orgánů.", "3. Předsednictvo přijímá finanční, organizační a administrativní rozhodnutí ve věcech týkajících se poslanců na návrh generálního tajemníka nebo politické skupiny.", "Je mimoriadne zložité fakticky overiť, či Oldřich Vlasák skutočne dlhodobo presadzuje uvedené zásady, v jeho vystúpeniach na pôde EP za posledný rok tím Demagóg.sk podobné známky nenašiel. Avšak nevylučujeme, že mimo oficiálnych zasadaní tieto hodnoty podporuje. Napríklad oficiálne stránky ODS . Na základe uvedeného však výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vystúpeniach", "ODS"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+RULES-EP+20130701+0+DOC+PDF+V0//CS&language=CS", "http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/28323/OLDRICH_VLASAK_activities.html", "http://www.ods.cz/clanek/5989-evropska-komise-nezvlada-hospodareni-opet-dosly-penize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:33.922641+00:00"}
{"id": "48349", "numeric_id": 48349, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48349", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď sa tá zmluva prejednávala, ani slovko nepadlo ešte o Ukrajine, lebo my sme o tom nevedeli, aj keď minister Naď hovoril, že už od októbra o tom vedeli a napriek tomu sme sa nijako na túto krízu utečeneckú nepripravili.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo februári 2022 podpísalo Slovensko a USA dohodu o obrannej spolupráci. Prvé rokovania o dohode sa začali už v roku 2017, súčasná vláda na túto prácu nadviazala a svoj návrh predložila do medzirezortného pripomienkového konania v decembri 2021. Informácie o ruských vojskách na ukrajinskej hranici sú však k dispozícii od jesene 2021 , nie je preto pravda, že by o Ukrajine verejnosť či poslanci nevedeli.\n\nV súvislosti s vojnou na Ukrajine sa minister obrany Naď vyjadril, že informácie o pláne Ruska zaútočiť na Ukrajinu malo Slovensko k dispozícií už v októbri 2021. Z tohto dôvodu sa zároveň mali konať bezpečnostné rady a malo ísť aj o dôvod, pre ktorý sa vláda snažila čo najskôr obrannú zmluvu schváliť. Informácie mala slovenská strana získať od amerických spravodajských služieb.\n\nZahraničné aj slovenské médiá od novembra 2021 informovali o stupňujúcom sa napätí na ukrajinskej hranici a o ruských vojskách, ktoré sa mobilizovali. V decembri 2021 už médiá spomínali možnosť ruskej invázie na Ukrajinu. Vojna na Ukrajine trvá od roku 2014. O situácii sa diskutovalo aj priamo v súvislosti s podpísaním obrannej dohody.\n\nPodľa informácií uverejnených Ministerstvom zahraničných vecí Slovensko v súvislosti s krízou na Ukrajine pred začatím konfliktu pravidelne monitorovalo situáciu a udržiavialo komunikáciu so Zastupiteľským úradom SR v Kyjeve ako i s príslušnými orgánmi Štátnej pohraničnej služby. Rovnako dochádzalo k pravidelným aktualizáciám pohotovostných plánov, súčasťou mali byť aj prípravy potrebných kapacít pre možný príchod utečencov na územie Slovenska. Na základe verejne dostupných informácií však nie je možné povedať, že by vláda konala iné systematické kroky v súvislosti s prípravou na možnú utečeneckú krízu.\n\nVyjadrenie Richarda Rašiho z 4. 4. 2022:\n\n„Výrok bol myslený tak, že my, opoziční politici, sme nemali také presné informácie, ako tajné služby a minister Naď, ktorý v TA3 povedal, že od októbra vedeli, že Rusko napadne Ukrajinu. Tento scenár sme považovali za nemožné a do poslednej chvíle, vlastne až do útoku, sme neverili, že Rusi budú schopní takejto agresie. Ak však vláda od októbra vedela, že Rusko Ukrajinu napadne, utečenecká vlna je prirodzený dôsledok vojny a mala sa na ňu pripraviť. A vláda neurobila nič, hoci mala 4 mesiace na obstaranie stanov, poľných kuchýň a potrebného vybavenie či nájdenia ľudí.”", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2022 podpísalo Slovensko a USA dohodu o obrannej spolupráci. Prvé rokovania o dohode sa začali už v roku 2017, súčasná vláda na túto prácu nadviazala a svoj návrh predložila do medzirezortného pripomienkového konania v decembri 2021. Informácie o ruských vojskách na ukrajinskej hranici sú však k dispozícii od jesene 2021 , nie je preto pravda, že by o Ukrajine verejnosť či poslanci nevedeli.", "V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa minister obrany Naď vyjadril, že informácie o pláne Ruska zaútočiť na Ukrajinu malo Slovensko k dispozícií už v októbri 2021. Z tohto dôvodu sa zároveň mali konať bezpečnostné rady a malo ísť aj o dôvod, pre ktorý sa vláda snažila čo najskôr obrannú zmluvu schváliť. Informácie mala slovenská strana získať od amerických spravodajských služieb.", "Zahraničné aj slovenské médiá od novembra 2021 informovali o stupňujúcom sa napätí na ukrajinskej hranici a o ruských vojskách, ktoré sa mobilizovali. V decembri 2021 už médiá spomínali možnosť ruskej invázie na Ukrajinu. Vojna na Ukrajine trvá od roku 2014. O situácii sa diskutovalo aj priamo v súvislosti s podpísaním obrannej dohody.", "Podľa informácií uverejnených Ministerstvom zahraničných vecí Slovensko v súvislosti s krízou na Ukrajine pred začatím konfliktu pravidelne monitorovalo situáciu a udržiavialo komunikáciu so Zastupiteľským úradom SR v Kyjeve ako i s príslušnými orgánmi Štátnej pohraničnej služby. Rovnako dochádzalo k pravidelným aktualizáciám pohotovostných plánov, súčasťou mali byť aj prípravy potrebných kapacít pre možný príchod utečencov na územie Slovenska. Na základe verejne dostupných informácií však nie je možné povedať, že by vláda konala iné systematické kroky v súvislosti s prípravou na možnú utečeneckú krízu.", "Vyjadrenie Richarda Rašiho z 4. 4. 2022:", "„Výrok bol myslený tak, že my, opoziční politici, sme nemali také presné informácie, ako tajné služby a minister Naď, ktorý v TA3 povedal, že od októbra vedeli, že Rusko napadne Ukrajinu. Tento scenár sme považovali za nemožné a do poslednej chvíle, vlastne až do útoku, sme neverili, že Rusi budú schopní takejto agresie. Ak však vláda od októbra vedela, že Rusko Ukrajinu napadne, utečenecká vlna je prirodzený dôsledok vojny a mala sa na ňu pripraviť. A vláda neurobila nič, hoci mala 4 mesiace na obstaranie stanov, poľných kuchýň a potrebného vybavenie či nájdenia ľudí.”"], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["dohodu", "rokovania", "návrh", "jesene 2021", "informácie", "Zahraničné", "slovenské", "spomínali", "možnosť", "diskutovalo", "informácií"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22834317/obranna-dohoda-usa-slovensko-podpis.html", "https://dennikn.sk/2687416/vysvetlujeme-o-com-je-obranna-zmluva-s-usa-a-naco-nam-bude/#?ref=menu", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-by-malo-uzavriet-s-usa-dohodu/597682-clanok.html", "https://www.reuters.com/world/ukraine-says-russia-leaves-units-near-its-border-keeps-90000-troops-2021-11-03/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7mvbhgy/jaroslav-nad-ak-pridu-statisice-utecencov-slovensko-pomoze-statisicom/", "https://www.dw.com/en/joe-biden-speaks-with-zelenskyy-amid-russian-invasion-fears/a-60075862", "https://www.ta3.com/clanok/221948/rusko-pokracuje-v-rozmiestnovani-jednotiek-pri-hraniciach-s-ukrajinou-uvadza-nato", "https://www.spiegel.de/international/world/russian-military-buildup-putin-s-move-to-destabilize-ukraine-a-4a168a14-96ee-4491-8ed3-d25e29838017", "https://www.bbc.com/news/world-europe-59415885", "https://domov.sme.sk/c/22823513/odstrasit-rusko-od-utoku-fico-aj-pellegrini-spochybnuju-obranu-slovenska-ktoru-pomahali-vybudovat.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=na-konferencii-ministrov-pre-navraty-vo-viedni-sa-hovorilo-aj-o-vyvoji-situacie-na-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:02.275524+00:00"}
{"id": "vr34632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34632", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V podstate šéfovia koaličných strán priznali verejne, že tu boli isté kontrolné mechanizmy a to už, to už naozaj nie je žiadna hra, to už je porušovanie zákona o tajnej voľbe. To je proste verejné priznanie.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre SITA vyjadril , že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Rovnako sa vyjadril Bugár, ktorý ubezpečil , že poslanci Most-Híd podporili Čentéša. „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Poslanci za SaS pripustili v médiách , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Poslanci SDKÚ chodili hlasovať po dvoch .", "analysis_paragraphs": ["KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre SITA vyjadril , že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Rovnako sa vyjadril Bugár, ktorý ubezpečil , že poslanci Most-Híd podporili Čentéša. „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Poslanci za SaS pripustili v médiách , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Poslanci SDKÚ chodili hlasovať po dvoch ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["sa pre SITA vyjadril", "jeden", "ubezpečil", "pripustili v médiách", "chodili hlasovať po dvoch"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://webtext.sitelement.sk/returns/redirect.php?goto=120&pr=0.26&wid=1014&tstamp=1291644011&pid=3&cd=196c85288e16521aa1b5c4ceacc80433", "http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://www.sme.sk/c/5664147/fotenie-hlasovacich-listkov-skonci-na-ustavnom-sude.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CBcQFjAA&url=http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html&ei=Rk3-TOnWAoOv8QOizsGMCw&usg=AFQjCNF7WHHmHwoM5dLNtD_Q43AzMrDMXA&sig2=DEFRUU7DV5B_8pmYvSdl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:36.483219+00:00"}
{"id": "vr15024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15024", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...akčný plán(boja proti daňovým únikom,pozn.) Priniesol 2,5 miliardy dodatočných zdrojov z DPH, medializovaných je na mesačnej báze obrovské množstvo veľkých záťahov na veľké skupiny podvodníkov, ktorí robia fiktívne odvody z DPH, zaviedli sme kontrolný výkaz DPH,", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá vláda Roberta Fica skutočne prijala Akčný plán boja proti daňovým únikom, ktorý bol zameraný aj proti podvodníkom uskutočňujúcim fiktívne odvody z DPH. Zavedený bol aj kontrolný výkaz z DPH. Šéf Finančnej správy potvrdil, že daňové príjmy sa vďaka opatreniam zvýšili za posledné tri roky o 2,5 miliardy eur. Medializovaných je viacero zásahov proti daňovej trestnej činnosti v súvislosti s DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Druhá vláda Roberta Fica skutočne prijala Akčný plán boja proti daňovým únikom, ktorý bol zameraný aj proti podvodníkom uskutočňujúcim fiktívne odvody z DPH. Zavedený bol aj kontrolný výkaz z DPH. Šéf Finančnej správy potvrdil, že daňové príjmy sa vďaka opatreniam zvýšili za posledné tri roky o 2,5 miliardy eur. Medializovaných je viacero zásahov proti daňovej trestnej činnosti v súvislosti s DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2013", "2014", "2015", "Ministerstvo financií", "Daňový report 2015", "SME", "rozhovore", "kontrolnému výkazu DPH", "medializované", "21. januára", "26. februára", "12.marca", "13.apríla", "20.apríla", "26. apríla", "rtf"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-chce-zatocit-s-podvodnikmi-na-dph.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/247188/stat-vyberie-na-daniach-viac-vyhlasil-kazimir/", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/582688-kazimir-hlasi-dobre-spravy-stat-na-daniach-vybral-viac", "http://profit.sme.sk/dennik/stat-sa-tesi-na-vyssie-prijmy.html", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=844", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "http://ekonomika.sme.sk/c/7075223/cez-hranice-jazdia-do-madarska-prazdne-kamiony-aby-kryli-podvody-s-dph.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/270479/zabudnite-na-klasickych-vratkarov-dph-teraz-su-v-mode-podvody-s-optimalizaciou-dani/", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-pridanej-hodnoty/kontrolny-vykaz-dph", "https://dennikn.sk/tema/kauza-dph/", "http://www.teraz.sk/regiony/naka-zadrzala-tri-osoby-pre-danovy-podvo/177656-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/635923-podvodnici-s-masom-obrali-stat-na-daniach-o-miliony/", "http://www.netky.sk/clanok/deviatim-muzom-ktorych-zadrzali-za-podvody-s-dph-pomahal-pracovnik-danoveho-uradu", "http://www.omediach.com/tv/item/8850-zasah-policajtov-v-televizii-suvisel-s-akciou-naka-s-krycim-menom-stano", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/586777-policajti-zatkli-pri-velkej-akcii-30-ludi-ide-o-podvod-za-10-milionov", "http://hnonline.sk/ekonomika/633087-policia-odhalila-podvod-s-dph-za-10-milionov-medzi-podozrivymi-ma-byt-aj-honorarny-konzul", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D386688+&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:59.444690+00:00"}
{"id": "49846", "numeric_id": 49846, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49846", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ako ste práve priznali, išlo o najväčší kybernetický útok na štátne úrady v dejinách Slovenska. Bezpečnostná rada štátu sa zišla na šiesty deň…  keď pán premiér našiel pred úradom vlády v roku 2018 dlažobné kocky, tak bola okamžite bezpečnostná rada štátu, keď dostal nejaký list od prezidenta Macrona s nejakými plánmi na európsku obranu, okamžite bola bezpečnostná rada štátu. Tuto to trvalo 6 dní … V nedeľu bol ten útok, a v piatok bola bezpečnostná rada štátu.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kybernetický útok na kataster začal v nedeľu 5. januára 2025, bol potvrdený 8. januára a mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady sa uskutočnilo v piatok 10. januára, teda na šiesty deň po začiatku útoku. Naopak, v prípadoch dlažobných kociek v roku 2018 či konferencie v Paríži v roku 2024 boli zasadnutia rady zvolané rýchlejšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvé výpadky online katastra hlásili používatelia od nedele 5. januára. O deň neskôr, 6. januára, portál Finsider ako prvý priniesol správu o možnom kybernetickom útoku. Podľa informácií portálu vedenie katastra v tom čase varovalo zamestnancov, aby nepoužívali svoje počítače a situácia si vyžiadala okamžitý zásah odborníkov zo sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR.\n\nV rovnaký deň bol zverejnený oznam o technickom výpadku systémov na oficiálnej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.\n\nÚvodné informácie boli len stručné a portál Finsider spomínal kybernetický útok v čase, keď Ministerstvo vnútra (MV SR) tvrdilo , že kataster je mimo prevádzky pre „nevyhnutné úpravy informačných systémov“. Túto verziu MV SR uviedlo na Facebookovej stránke 7. januára, hoci dnes vieme , že o útoku mali informácie už najmenej od 5. januára.\n\nSlužby katastra neboli dostupné od 7. januára, pričom 8. januára bol potvrdený kybernetický útok. Hackeri zašifrovali údaje z katastra nehnuteľností a tým ochromili fungovanie viacerých inštitúcií.\n\nVláda SR v reakcii na situáciu zvolala šesť dní po útoku mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR na piatok 10. januára. Po zasadnutí minister hospodárstva Takáč informoval, že išlo o najväčší kybernetický útok v histórii Slovenska.\n\nV roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej čelila koalícia vlne protestov. V pondelok 5. marca 2018 bolo avizované ďalšie kolo protestov s názvom Za slušné Slovensko. Na piatok 9. marca vtedajší premiér Fico zvolal 109. rokovanie Bezpečnostnej Rady SR kvôli objaveniu dlažobných kociek v kríkoch v blízkosti úradu vlády. Umiestnenie dlažobných kociek vyvolalo obavy kvôli údajným konfrontáciám či útokom na verejné budovy. Ku kockám sa následne prihlásil reštaurátor aj pani , ktorá si ich chcela vziať do záhradky.\n\nFrancúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok 22. februára zvolal konferenciu 20 hláv štátov a vlád, ktorá sa mala konať v pondelok 26. februára 2024. Na konferenciu sa cez videohovor mal pripojiť tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Konferencia sa mala venovať situácii na Ukrajine. Premiér Robert Fico zvolal na pondelok ráno 26. februára pred odchodom na konferenciu bezpečnostnú radu a vládu. „Z informácií o témach, o ktorých máme v pondelok hovoriť, ide mráz po chrbte. Aj preto musím ráno hovoriť s bezpečnostnými, spravodajskými a politickými zložkami štátu,“ uviedol Fico. Zasadnutie bezpečnostnej rady sa tak uskutočnilo ešte predtým, ako získal informácie na stretnutí v Paríži.", "analysis_paragraphs": ["Kybernetický útok na kataster začal v nedeľu 5. januára 2025, bol potvrdený 8. januára a mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady sa uskutočnilo v piatok 10. januára, teda na šiesty deň po začiatku útoku. Naopak, v prípadoch dlažobných kociek v roku 2018 či konferencie v Paríži v roku 2024 boli zasadnutia rady zvolané rýchlejšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prvé výpadky online katastra hlásili používatelia od nedele 5. januára. O deň neskôr, 6. januára, portál Finsider ako prvý priniesol správu o možnom kybernetickom útoku. Podľa informácií portálu vedenie katastra v tom čase varovalo zamestnancov, aby nepoužívali svoje počítače a situácia si vyžiadala okamžitý zásah odborníkov zo sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti Ministerstva vnútra SR.", "V rovnaký deň bol zverejnený oznam o technickom výpadku systémov na oficiálnej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.", "Úvodné informácie boli len stručné a portál Finsider spomínal kybernetický útok v čase, keď Ministerstvo vnútra (MV SR) tvrdilo , že kataster je mimo prevádzky pre „nevyhnutné úpravy informačných systémov“. Túto verziu MV SR uviedlo na Facebookovej stránke 7. januára, hoci dnes vieme , že o útoku mali informácie už najmenej od 5. januára.", "Služby katastra neboli dostupné od 7. januára, pričom 8. januára bol potvrdený kybernetický útok. Hackeri zašifrovali údaje z katastra nehnuteľností a tým ochromili fungovanie viacerých inštitúcií.", "Vláda SR v reakcii na situáciu zvolala šesť dní po útoku mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR na piatok 10. januára. Po zasadnutí minister hospodárstva Takáč informoval, že išlo o najväčší kybernetický útok v histórii Slovenska.", "V roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej čelila koalícia vlne protestov. V pondelok 5. marca 2018 bolo avizované ďalšie kolo protestov s názvom Za slušné Slovensko. Na piatok 9. marca vtedajší premiér Fico zvolal 109. rokovanie Bezpečnostnej Rady SR kvôli objaveniu dlažobných kociek v kríkoch v blízkosti úradu vlády. Umiestnenie dlažobných kociek vyvolalo obavy kvôli údajným konfrontáciám či útokom na verejné budovy. Ku kockám sa následne prihlásil reštaurátor aj pani , ktorá si ich chcela vziať do záhradky.", "Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok 22. februára zvolal konferenciu 20 hláv štátov a vlád, ktorá sa mala konať v pondelok 26. februára 2024. Na konferenciu sa cez videohovor mal pripojiť tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Konferencia sa mala venovať situácii na Ukrajine. Premiér Robert Fico zvolal na pondelok ráno 26. februára pred odchodom na konferenciu bezpečnostnú radu a vládu. „Z informácií o témach, o ktorých máme v pondelok hovoriť, ide mráz po chrbte. Aj preto musím ráno hovoriť s bezpečnostnými, spravodajskými a politickými zložkami štátu,“ uviedol Fico. Zasadnutie bezpečnostnej rady sa tak uskutočnilo ešte predtým, ako získal informácie na stretnutí v Paríži."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["výpadky", "hlásili", "používatelia", "Finsider", "oznam", "Finsider", "tvrdilo", "uviedlo", "vieme", "neboli", "potvrdený", "kybernetický", "zašifrovali", "ochromili", "zvolala", "najväčší", "vlne", "avizované", "zvolal", "objaveniu", "reštaurátor", "pani", "zvolal", "konferenciu", "zvolal"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/974979/vysvetlujeme-kataster-sa-zrejme-stal-obetou-ransomveru-co-to-znamena-kedy-ho-opravia-a-co-vsetko-kyberutok-ovplyvnil", "https://www.financnykompas.sk/clanok/nefunkcnost-katastralneho-uradu.-ake-su-nasledky", "https://www.modrykonik.sk/forum/internetova-vsehochut/kataster-odstavka-2/", "https://www.finsider.sk/ekonomika/kataster-nehnutelnosti-celi-kybernetickemu-utoku-nezapinajte-pocitace-vyzvali-zamestnancov/", "https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/aktualne-informacie-k-situacii-rezorte-ugkk-sr/", "https://www.finsider.sk/ekonomika/kataster-nehnutelnosti-celi-kybernetickemu-utoku-nezapinajte-pocitace-vyzvali-zamestnancov/", "https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/posts/pfbid026dbhusgAGYHvXfoSeYbYVHogjyhy7gv9aMMk2MZHayhhsPAzZVSkXxfbTjkxvydol", "https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/posts/pfbid026dbhusgAGYHvXfoSeYbYVHogjyhy7gv9aMMk2MZHayhhsPAzZVSkXxfbTjkxvydol", "https://www.ta3.com/clanok/974979/vysvetlujeme-kataster-sa-zrejme-stal-obetou-ransomveru-co-to-znamena-kedy-ho-opravia-a-co-vsetko-kyberutok-ovplyvnil", "https://www.aktuality.sk/clanok/03NOGoI/informacny-system-katastra-zasiahol-kyberneticky-utok-zo-zahranicia-vyhlasil-rezort-vnutra/", "https://www.skgeodesy.sk/sk/", "https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/posts/pfbid0N7CRDb6t8WQFcKFHFsPhbTrAfexJyt3jni8Cga4dnN3Vnz5zyoPcxPfyd7CvZWpLl", "https://zive.aktuality.sk/clanok/D0efBvf/vsetko-o-hackerskom-utoku-na-kataster-prehladne-otazky-a-odpovede/", "https://www.zmos.sk/mid/536720/zmos--kyberneticky-utok-na-kataster-narusil-fungovanie-miest-a-obci-oznam.html#m_536720", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/178-mimoriadne-zasadnutie-bezpecnostnej-rady-sr/", "https://www.aktuality.sk/clanok/YVUNtwo/ide-o-najvacsi-kyberneticky-utok-v-historii-slovenska-policia-by-mala-riesit-opoziciu-hovoria-ministri-po-bezpecnostnej-rade/", "https://www.aktuality.sk/clanok/571169/online-protesty-po-vrazde-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej/", "https://domov.sme.sk/c/20773941/v-piatok-bude-dalsi-protest-organizatori-maju-aj-poziadavky.html", "https://sita.sk/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-na-zhromazdeni-za-slusne-slovensko-vraj-hrozia-konfrontacie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461594-fico-po-rokovani-bezpecnostnej-rady-pravdepodobnost-utoku-na-verejne-budovy-je-velka/", "https://hnonline.sk/slovensko/1707702-kocky-ktore-dnes-vyplasili-fica-nechal-pred-uradom-vlady-v-lete-restaurator", "https://archive.ph/tsVlJ", "https://www.reuters.com/world/europe/frances-macron-host-ukraine-summit-paris-on-monday-2024-02-22/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/700904-premier-fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-pred-rokovanim-s-partnermi-v-parizi/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/914189983483242/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:14.231232+00:00"}
{"id": "vr38297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38297", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "S Markízou som neprehral ten súd (o výrokoch o jeho údajnej zločineckej minulosti, pozn.). To bolo doslovne a do písmena skrečované, pretože ten petit, ktorý bol napísaný, bol nesprávne napísaný. Ale nie kvôli tomu som prehral, že som nemal pravdu.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Súd s Markízou sa týkal dvoch reportáží Gábora Grendela o údajnej Slotovej kriminálnej minulosti. CTK: \"Markíza vo svojom hlavnom spravodajstve zaciatkom roka 2008 informovala, že Slota sa v 70. rokoch podielal na vykrádaní áut a obchodu a ušiel do Rakúska. Slota vyhlásil, že to nie je pravda a televíziu zažaloval.\" Markíza súdny spor vyhrala . Gabriel Šípoš vo svojom blogu SPW uvádza aj odôvodnenie sudkyne, ktorá Slotovu žalobu zamietla: \"V spore s Markízou sudkyna Gabriela Dúbravková rozhodla v neprospech Slotu. V odôvodnení podciarkla 'osobitný význam tlace v demokratickej spolocnosti... sloboda tlace poskytuje verejnej mienke jeden z najlepších prostriedkov ako poznat a hodnotit myšlienky a postoje vedúcich osobností.' (tlac sa v texte používa ako synonym pre médiá – g.š.). Markizácke titulky brala v kontexte príspevkov. Podla nej 'je potrebné prihliadat na celé príspevky, nielen na jednu ci dve dotknuté vety', z ktorých je potom zrejmé, z akých zdrojov sa cituje. Toto rozhodnutie potvrdil aj senát krajského súdu pod vedením Kazimíry Hallovej: Vychádzajúc zo zdroja použitých informácií, spôsobu prezentovania príspevkov a vytvorenia možnosti pre navrhovatela vyjadrit sa k publikovanej téme, krajský súd došiel k záveru, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovatela.\" Ono to bolo \"doslova a dopísmena skrecované\" , v tom prípade to ale znamenalo prehru pre Slotu a výhru pre Markízu. Problematicky napísané titulky boli Slotov argument, nie argument súdu, preco žalobu zamietol.", "analysis_paragraphs": ["Súd s Markízou sa týkal dvoch reportáží Gábora Grendela o údajnej Slotovej kriminálnej minulosti. CTK: \"Markíza vo svojom hlavnom spravodajstve zaciatkom roka 2008 informovala, že Slota sa v 70. rokoch podielal na vykrádaní áut a obchodu a ušiel do Rakúska. Slota vyhlásil, že to nie je pravda a televíziu zažaloval.\" Markíza súdny spor vyhrala . Gabriel Šípoš vo svojom blogu SPW uvádza aj odôvodnenie sudkyne, ktorá Slotovu žalobu zamietla: \"V spore s Markízou sudkyna Gabriela Dúbravková rozhodla v neprospech Slotu. V odôvodnení podciarkla 'osobitný význam tlace v demokratickej spolocnosti... sloboda tlace poskytuje verejnej mienke jeden z najlepších prostriedkov ako poznat a hodnotit myšlienky a postoje vedúcich osobností.' (tlac sa v texte používa ako synonym pre médiá – g.š.). Markizácke titulky brala v kontexte príspevkov. Podla nej 'je potrebné prihliadat na celé príspevky, nielen na jednu ci dve dotknuté vety', z ktorých je potom zrejmé, z akých zdrojov sa cituje. Toto rozhodnutie potvrdil aj senát krajského súdu pod vedením Kazimíry Hallovej: Vychádzajúc zo zdroja použitých informácií, spôsobu prezentovania príspevkov a vytvorenia možnosti pre navrhovatela vyjadrit sa k publikovanej téme, krajský súd došiel k záveru, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti navrhovatela.\" Ono to bolo \"doslova a dopísmena skrecované\" , v tom prípade to ale znamenalo prehru pre Slotu a výhru pre Markízu. Problematicky napísané titulky boli Slotov argument, nie argument súdu, preco žalobu zamietol."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["CTK:", "vyhrala", "blogu SPW"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5353562/markiza-vyhrala-sud-so-slotom.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-tlacove-spravy/televizia-markiza-vyhrala-sud-s-janom-slotom.html", "http://spw.blog.sme.sk/c/234686/Sud-so-Slotom-Markiza-vyhrala-SME-prehralo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:21.395789+00:00"}
{"id": "vr36415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36415", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My máme na to tresty za pár cigariet päť rokov basy, za neúmyselné zabitie človeka máme tri roky basy.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O prechovávaní omamných a psychotropných látok hovorí § 171 Trestného zákona (pdf). Horná hranica za neoprávnené prechovávanie pre vlastnú spotrebu sú tri roky odňatia slobody. Odňatie slobody na 5 rokov hrozí len v prípade prechovávanie drog vo väčšom rozsahu.(podľa § 135 sa väčším rozsahom rozumie najviac 10-násobok množstva obvykle použitého na jednu dávku). O usmrtení pojednáva § 149 Trestného zákona. Usmrtenie z nedbanlivosti sa trestá nanajvýš tromi rokmi odňatia slobody, ak sa jedná o jednu osobu a nejedná sa o závažnejší spôsob konania, alebo chránenú osobu. V iných prípadoch môže byť táto hranica vyššia, v krajnom prípade aj 12 rokov. Richard Sulík si prispôsobil fakty, tým že použil vyššiu hranicu, pri ktorej je nutné prechovávanie drog vo väčšom rozsahu a naopak pri nedbanlivom usmrtení porovnal najnižšiu možnú hranicu. Pozn.: Hoci Sulík používa vyššiu hranicu trestu t. j. 5 rokov, čo hrozí len pri prechovávaní drog vo väčšom rozsahu, program SaS sa paradoxne na pozmenenie trestu za hranicou 5 g nevzťahuje (predpoklad je, že 10-násobok bežnej dávky je viac ako 5g). Doplnenie 12.5.: Ako sme boli upozornení, \"obvyklá dávka\" nie je závislá od počtu cigariet alebo gramov, ale odstanoviska Kriminalistického expertízneho ústavu PZ,desaťnásobok bežnej dávky teda nemusí byť päť gramov, ale môže to byť aj menej. V prípade prekročenia desaťnásobku bežnej dávky sa postupuje podľa §172. V princípe teda Sulík cituje zákony správne, ako v prípade marihuany, tak usmrtenia, pri drogách ale volí okolnosti s vyššou sadzbou a naopak pri nedbanlivom usmrtení používa najnižšiu sadzbu.", "analysis_paragraphs": ["O prechovávaní omamných a psychotropných látok hovorí § 171 Trestného zákona (pdf). Horná hranica za neoprávnené prechovávanie pre vlastnú spotrebu sú tri roky odňatia slobody. Odňatie slobody na 5 rokov hrozí len v prípade prechovávanie drog vo väčšom rozsahu.(podľa § 135 sa väčším rozsahom rozumie najviac 10-násobok množstva obvykle použitého na jednu dávku). O usmrtení pojednáva § 149 Trestného zákona. Usmrtenie z nedbanlivosti sa trestá nanajvýš tromi rokmi odňatia slobody, ak sa jedná o jednu osobu a nejedná sa o závažnejší spôsob konania, alebo chránenú osobu. V iných prípadoch môže byť táto hranica vyššia, v krajnom prípade aj 12 rokov. Richard Sulík si prispôsobil fakty, tým že použil vyššiu hranicu, pri ktorej je nutné prechovávanie drog vo väčšom rozsahu a naopak pri nedbanlivom usmrtení porovnal najnižšiu možnú hranicu. Pozn.: Hoci Sulík používa vyššiu hranicu trestu t. j. 5 rokov, čo hrozí len pri prechovávaní drog vo väčšom rozsahu, program SaS sa paradoxne na pozmenenie trestu za hranicou 5 g nevzťahuje (predpoklad je, že 10-násobok bežnej dávky je viac ako 5g). Doplnenie 12.5.: Ako sme boli upozornení, \"obvyklá dávka\" nie je závislá od počtu cigariet alebo gramov, ale odstanoviska Kriminalistického expertízneho ústavu PZ,desaťnásobok bežnej dávky teda nemusí byť päť gramov, ale môže to byť aj menej. V prípade prekročenia desaťnásobku bežnej dávky sa postupuje podľa §172. V princípe teda Sulík cituje zákony správne, ako v prípade marihuany, tak usmrtenia, pri drogách ale volí okolnosti s vyššou sadzbou a naopak pri nedbanlivom usmrtení používa najnižšiu sadzbu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:45.557930+00:00"}
{"id": "vr35781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35781", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...váš minister Počiatek, váš, konštatuje, že je nutné šetriť, že je to nevyhnutné, že v takom stave je krajina. To sú jeho slová.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Aktuality citujú Počiatkove slová: \"Treba určite šetriť\".", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Aktuality citujú Počiatkove slová: \"Treba určite šetriť\"."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/166778/rozpocet-by-bol-lepsi-ak-by-nebolo-korupcie-za-ficovej-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:03.018975+00:00"}
{"id": "vr35607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35607", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za náš klub, alebo za Smer vystúpil pán poslanec Mamojka, ktorý individuálne predložil návrh na Dobroslava Trnku a my sme, aj to môžem teraz povedať, podporili Dobroslava Trnku aj v prvom aj v druhom kole.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "1. kolo voľby generálneho prokurátora Denník SME prišiel s informáciou neoficiálnych výsledkov, ktoré získal od poslancov koalície. Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka. 2. kolo voľby generálneho prokurátora Hlasovania sa zúčastnilo 144 poslancov, z ktorých 27 neodovzdalo lístky (SDKÚ má 28 poslancov) a dva boli neplatné. Dobroslav Trnka Získal 68 hlasov, Eva Mišíková 47.", "analysis_paragraphs": ["1. kolo voľby generálneho prokurátora Denník SME prišiel s informáciou neoficiálnych výsledkov, ktoré získal od poslancov koalície. Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka. 2. kolo voľby generálneho prokurátora Hlasovania sa zúčastnilo 144 poslancov, z ktorých 27 neodovzdalo lístky (SDKÚ má 28 poslancov) a dva boli neplatné. Dobroslav Trnka Získal 68 hlasov, Eva Mišíková 47."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:17.388289+00:00"}
{"id": "vr17678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17678", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... a všetci moji kolegovia (z EÚ, pozn.) pretože dnes sa ukázalo, že sankcie voči Ruskej federácii dospeli akurát k tomu, že v oblastiach, kde Ruská federácia nebola sebestačná, už teraz sebestačná je.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sankcie voči Ruskej federácie boli uvalené v roku 2014 po anexii polostrovu Krym a podporovaní povstalcov na východe Ukrajiny. V tom istom roku Rusko zakázalo dovoz potravín z krajín Európskej únie a Spojených štátov amerických. Premiér Medvedev si od tohto kroku sľuboval lepšiu poľnohospodársku sebestačnosť Ruska a zvýšenú podporu ruských farmárov. Ako ukazujú prieskumy, potravinová sebestačnosť Ruska sa od roku 2014 skutočne zvýšila. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Zároveň však dodávame, že podľa viacerých expertov sa od uvalenia embarga v Rusku zvýšila cena a zhoršila kvalita potravín. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva v auguste 2017 vyhlásilo, že od zákazu dovozu potravín z EÚ a USA sa import potravín znížil zo $43 biliónov na $25 biliónov dolárov. Naopak, poľnohospodárska produkcia sa zvýšila o 11 %. Podľa ruského štátneho štatistického úradu Rosstat sa zvýšená produkcia týka hlavne potravín, na ktoré bolo uvalené embargo. Ruské spoločnosti tak za rok 2016 vyprodukovali o 17,5 % viac hovädzieho mäsa ako v roku 2014. Produkcia bravčového mäsa sa mala zvýšiť až o 30,6 %, produkcia hydiny o 11,9 %, mrazenej zeleniny o 31,6 %, mlieka o 5,8 % a syra o 20,2 %. Potravinová sebestačnosť je dlhodobým cieľom ruskej vlády. V roku 2012 bol stanovený štátny program pre rozvoj poľnohospodárstva pre roky 2013-2020, ktorý si za cieľ stanovil aj zvýšenú produkciu potravín na domácej pôde a menšiu závislosť od zahraničných dodávateľov ( .pdf , s. 13).", "analysis_paragraphs": ["Sankcie voči Ruskej federácie boli uvalené v roku 2014 po anexii polostrovu Krym a podporovaní povstalcov na východe Ukrajiny. V tom istom roku Rusko zakázalo dovoz potravín z krajín Európskej únie a Spojených štátov amerických. Premiér Medvedev si od tohto kroku sľuboval lepšiu poľnohospodársku sebestačnosť Ruska a zvýšenú podporu ruských farmárov. Ako ukazujú prieskumy, potravinová sebestačnosť Ruska sa od roku 2014 skutočne zvýšila. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Zároveň však dodávame, že podľa viacerých expertov sa od uvalenia embarga v Rusku zvýšila cena a zhoršila kvalita potravín. Ruské ministerstvo poľnohospodárstva v auguste 2017 vyhlásilo, že od zákazu dovozu potravín z EÚ a USA sa import potravín znížil zo $43 biliónov na $25 biliónov dolárov. Naopak, poľnohospodárska produkcia sa zvýšila o 11 %. Podľa ruského štátneho štatistického úradu Rosstat sa zvýšená produkcia týka hlavne potravín, na ktoré bolo uvalené embargo. Ruské spoločnosti tak za rok 2016 vyprodukovali o 17,5 % viac hovädzieho mäsa ako v roku 2014. Produkcia bravčového mäsa sa mala zvýšiť až o 30,6 %, produkcia hydiny o 11,9 %, mrazenej zeleniny o 31,6 %, mlieka o 5,8 % a syra o 20,2 %. Potravinová sebestačnosť je dlhodobým cieľom ruskej vlády. V roku 2012 bol stanovený štátny program pre rozvoj poľnohospodárstva pre roky 2013-2020, ktorý si za cieľ stanovil aj zvýšenú produkciu potravín na domácej pôde a menšiu závislosť od zahraničných dodávateľov ( .pdf , s. 13)."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zakázalo", "sebestačnosť", "expertov", "Produkcia", ".pdf", "sebestačnou", "potravín", "zníženiu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/259096/rusko-vracia-uder-zakazalo-dovoz-potravin-z-eu-a-usa/", "https://www.usnews.com/news/best-countries/articles/2017-08-18/3-years-of-sanctions-changes-russias-food-market", "https://financialobserver.eu/cse-and-cis/russia/the-embargo-has-transformed-the-russian-food-market/", "https://www.usnews.com/news/best-countries/articles/2017-08-18/3-years-of-sanctions-changes-russias-food-market", "https://gain.fas.usda.gov/Recent%20GAIN%20Publications/Agriculture%20Development%20Program%202013-2020_Moscow_Russian%20Federation_11-6-2012.pdf", "https://www.rbth.com/economics/business/2016/12/15/russia-to-be-self-sufficient-in-food-by-2023_658663", "https://financialobserver.eu/cse-and-cis/russia/the-embargo-has-transformed-the-russian-food-market/", "https://zpravy.idnes.cz/rusko-embargo-ceny-potraviny-djx-/zahranicni.aspx?c=A170321_155031_zahranicni_aha"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:25.756816+00:00"}
{"id": "vr18105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18105", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme znížili DPH na 10% na základné potraviny.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela (zákon č. 268/2015 Z. z.) zákona o DPH z roku 2015 zasiahla aj do dane za základné potraviny v podobe jej zníženia na 10%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela (zákon č. 268/2015 Z. z.) zákona o DPH z roku 2015 zasiahla aj do dane za základné potraviny v podobe jej zníženia na 10%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["268/2015", "potraviny", "mala klesnúť o 8,3 %", "najrýchlejšie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/268/20160401", "https://www.teraz.sk/slovensko/oficialny-zoznam-potraviny-dph/158417-clanok.html", "https://www.etrend.sk/podnikanie/stat-zasadne-zmenil-pravidla-dph-niektore-potraviny-maju-nizsiu-dan.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/478116-ceny-potravin-rastli-na-slovensku-najrychlejsie-v-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:34.825032+00:00"}
{"id": "vr35187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35187", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...a chcem podotknúť a pripomenúť, že pred siedmimi rokmi, keď sme tak isto boli v opozícii táto voľba prebehla úplne kľudne a napriek, naprieč celého politického spektra a terajší alebo dosluhujúci pán generálny prokurátor pracoval ako kandidát alebo človek, ktorý dostal dôveru naprieč politickým spektrom.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Obrody a SME Trnku nominovalo SDKÚ a podporilo SMK. Keďže je hlasovanie tajné, o skutočnej podpore môžeme iba špekulovať. Denník SME uviedol : „poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka.\" Dohoda na Trnkovi bola teda naozaj naprieč straníckym spektrom. Žiadne nezhody ohľadom voľby médiá nespomínajú.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Obrody a SME Trnku nominovalo SDKÚ a podporilo SMK. Keďže je hlasovanie tajné, o skutočnej podpore môžeme iba špekulovať. Denník SME uviedol : „poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka.\" Dohoda na Trnkovi bola teda naozaj naprieč straníckym spektrom. Žiadne nezhody ohľadom voľby médiá nespomínajú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa Obrody", "a SME", "Denník SME uviedol"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/626/Na-sefa-prokuratury-kandiduju-Trnka,-Bernat-a-Ernest/undefined", "http://www.sme.sk/c/5597867/trnka-sa-spraval-ako-clovek-smeru.html#ixzz143o8GZdk", "http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html#ixzz13N8bli3t"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:52.873300+00:00"}
{"id": "49327", "numeric_id": 49327, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49327", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Úradnícka vláda, pozn.) robí všetko, aby sme boli nútení kupovať nezmyselné americké zbrane, ako sú napríklad vrtuľníky, pre námornú pechotu.", "statement_date": "2023-10-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vrtuľníky Bell AH-1Z Viper určené pre námornú pechotu by boli podľa vyjadrení viacerých odborníkov prospešné pre Ozbrojené sily SR, preto tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nová vláda môže rozhodnúť o kúpe vrtuľníkov, úradnícka vláda ju do toho nenúti.\n\nDvanásť vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper ponúkli Spojené štáty americké Slovensku ako náhradu za stíhačky MiG-29, ktoré Slovenská republika darovala Ukrajine. Ponuka zahŕňa aj príslušenstvo k vrtuľníkom, výcvik pilotov a technikov a vyše 500 sofistikovaných rakiet AGM-114 Hellfire II. Hodnota tejto techniky je viac ako 1 miliarda dolárov, pričom predbežne by mala SR zaplatiť 340 miliónov dolárov a 660 miliónov dolárov by bolo Slovensku poskytnutých prostredníctvom amerického obranného vládneho fondu FMF.\n\nKúpou vrtuľníkov Viper by podľa bývalého ministra obrany Naďa došlo k obnove stratenej spôsobilosti . Za užitočné ich z pohľadu obnovenej spôsobilosti pokladá aj generál Macko ( 14:40 ). Bojové vrtuľníky s potrebnou výbavou v súčasnosti Ozbrojené sily vo svojej výzbroji nemajú. V minulosti mala armáda vo výzbroji ruské vrtuľníky Mi-24, no tie vyradila vláda Ivety Radičovej, z dôvodu chýbajúcich peňazí na ich prevádzku. Vrtuľníky Bell AH-1Z Viper sú síce určené pre námornú pechotu no ich význam pre Ozbrojené sily SR potvrdil aj náčelník Generálneho štábu OS SR Zmeko : „Tieto vrtuľníky majú nezastupiteľný význam pre obranu SR vrátane tej munície.“\n\nKončiaci minister obrany Sklenár uviedol , že konkrétna ponuka na vrtuľníky by mala prísť od USA začiatkom budúceho roka (2024). Obsah tejto ponuky bude výsledkom aktuálnych rokovaní. Sklenár ďalej uviedol: „Slovenská republika bude mať potom možnosť ponuku posúdiť.“", "analysis_paragraphs": ["Vrtuľníky Bell AH-1Z Viper určené pre námornú pechotu by boli podľa vyjadrení viacerých odborníkov prospešné pre Ozbrojené sily SR, preto tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nová vláda môže rozhodnúť o kúpe vrtuľníkov, úradnícka vláda ju do toho nenúti.", "Dvanásť vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper ponúkli Spojené štáty americké Slovensku ako náhradu za stíhačky MiG-29, ktoré Slovenská republika darovala Ukrajine. Ponuka zahŕňa aj príslušenstvo k vrtuľníkom, výcvik pilotov a technikov a vyše 500 sofistikovaných rakiet AGM-114 Hellfire II. Hodnota tejto techniky je viac ako 1 miliarda dolárov, pričom predbežne by mala SR zaplatiť 340 miliónov dolárov a 660 miliónov dolárov by bolo Slovensku poskytnutých prostredníctvom amerického obranného vládneho fondu FMF.", "Kúpou vrtuľníkov Viper by podľa bývalého ministra obrany Naďa došlo k obnove stratenej spôsobilosti . Za užitočné ich z pohľadu obnovenej spôsobilosti pokladá aj generál Macko ( 14:40 ). Bojové vrtuľníky s potrebnou výbavou v súčasnosti Ozbrojené sily vo svojej výzbroji nemajú. V minulosti mala armáda vo výzbroji ruské vrtuľníky Mi-24, no tie vyradila vláda Ivety Radičovej, z dôvodu chýbajúcich peňazí na ich prevádzku. Vrtuľníky Bell AH-1Z Viper sú síce určené pre námornú pechotu no ich význam pre Ozbrojené sily SR potvrdil aj náčelník Generálneho štábu OS SR Zmeko : „Tieto vrtuľníky majú nezastupiteľný význam pre obranu SR vrátane tej munície.“", "Končiaci minister obrany Sklenár uviedol , že konkrétna ponuka na vrtuľníky by mala prísť od USA začiatkom budúceho roka (2024). Obsah tejto ponuky bude výsledkom aktuálnych rokovaní. Sklenár ďalej uviedol: „Slovenská republika bude mať potom možnosť ponuku posúdiť.“"], "analysis_date": "2023-11-06", "analysis_sources": {"text": ["zahŕňa", "spôsobilosti", "14:40", "Bell AH-1Z Viper", "Zmeko", "uviedol"], "url": ["https://www.mosr.sk/52650-sk/slovensko-dostalo-od-usa-ponuku-na-12-novych-bojovych-vrtulnikov-ah-1z-viper/", "https://dennikn.sk/3294199/nad-usa-dodaju-slovensku-za-migy-dvanast-bojovych-vrtulnikov-viper/", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96073855-macko-mozeme-byt-sucastou-demokratov-a-so-stiahnutym-chvostom-sa-budem-pytat-hegera-ci-ponuka-plati?fbclid=IwAR0IneJSO5VAn_cvMotQUls2gWTf5H0sShqgGbZtaMHTZ6ERwvjLYEdK3Z0", "https://news.bellflight.com/en-US/226778-four-ways-the-bell-ah-1z-viper-is-shaping-the-future-of-flight", "https://www.teraz.sk/spravy/zmeko-ponuka-na-vrtulniky-viper-je-v/749000-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/zmeko-ponuka-na-vrtulniky-viper-je-v/749000-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:37.859322+00:00"}
{"id": "vr33921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33921", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Moderátorka: \"Toto je zaujímavá otázka, pretože toto boli témy vždy vlastné liberálom a odrazu sme svedkami toho, že Sociálni demokrati to chytili naozaj do svojich rúk a vidíme tu, že sa riešia veci, ktoré možno im v minulosti neboli až také vlastné.\" Martin Poliačik: \"No počkať, ale v európskom priestore sú to témy vlastné Sociálnej demokracii. To, že Smer sa doteraz odmietal profilovať ako moderná Socálno-demokratická strana, neznamená, že tu nie sú témy, ktoré by jej mali byť vlastné.\"", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že z historického hľadiska to bola sociálna demokracia, ktorá otvorila otázky homosexuality alebo starostlivosti o postihnutých a drogovo závislých.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že z historického hľadiska to bola sociálna demokracia, ktorá otvorila otázky homosexuality alebo starostlivosti o postihnutých a drogovo závislých."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásilo", "Medicine Act", "uvádza", "odhlasovalo", "odsúhlasilo"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Drug_policy_of_Sweden", "http://www.legislation.gov.uk/ukpga/1968/67", "http://www.socialistinternational.org/viewArticle.cfm?ArticleID=31", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-22261494", "http://www.bbc.co.uk/news/world-21321731"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:17.309406+00:00"}
{"id": "vr33048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33048", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dá sa povedať, že dnes už to nie je moja novela (zákona o verejnom obstarávaní, pozn.), v podstate ten prvý materiál, ktorý sme dali do obehu, bol niekedy v júli. Chceli vyjsť v ústrety všetkým tým, ktorí jednak majú na starosti kontrolovanie tej transparentnosti, efektívnosti, ale jednak aj tým sme vyhoveli, ktorých sa to priamo týka, to znamená združenia podnikateľov, živnostníkov, tí, ktorí často krát prišli skrátka pri verejnom obstarávaní.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že prvý materiál bol predstavený v júli 2012. V rámci pripomienkového konania , do ktorého sa mohla zapojiť tak verejnosť, ako aj mimovládne organizácie, a taktiež stretnutí so sociálnymi partnermi došlo k viacerým zmenám.\n\nPodľa portálu Pravda.sk bol predmetný návrh predstavený v júli 2012. Čo sa týka vyhovenia pripomienok, vydal 15. januára 2012 portál Verejné obstarávanie nasledovnú správu:\n\n\"Po masívnej medializácii a pripomienkovom konaní, v ktorom prišlo ministerstvu vnútra viac ako 1000 pripomienok ku chystanej novele, sa materiál dostáva na prerokovanie do vlády.\n\nAk niekto očakával, že pod tlakom množstva pripomienok dôjde k zásadnejším zmenám v návrhu, musel byť sklamaný. Z návrhu novely zákona síce vypadli takzvané strategické zákazky , proti ktorým sa strhla najbúrlivejšia ofenzíva, avšak zostali v nej niektoré ďalšie sporné ustanovenia.\"\n\nZdruženie podnikateľov Slovenska vydalo 18. januára 2013 nasledovné vyjadrenie , že sociálni partneri podporili navrhovaný zákon:\n\n\"Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrh podporilo bez pripomienok, pričom Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) mali pripomienky. Sociálni partneri sa však dohodli, že predtým, než bude novela predložená do parlamentu, sa uskutoční ešte jedno stretnutie. Zúčastnia sa ho aj odborníci z rezortu vnútra a jeho cieľom bude dopracovať sa ku konsenzu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že prvý materiál bol predstavený v júli 2012. V rámci pripomienkového konania , do ktorého sa mohla zapojiť tak verejnosť, ako aj mimovládne organizácie, a taktiež stretnutí so sociálnymi partnermi došlo k viacerým zmenám.", "Podľa portálu Pravda.sk bol predmetný návrh predstavený v júli 2012. Čo sa týka vyhovenia pripomienok, vydal 15. januára 2012 portál Verejné obstarávanie nasledovnú správu:", "\"Po masívnej medializácii a pripomienkovom konaní, v ktorom prišlo ministerstvu vnútra viac ako 1000 pripomienok ku chystanej novele, sa materiál dostáva na prerokovanie do vlády.", "Ak niekto očakával, že pod tlakom množstva pripomienok dôjde k zásadnejším zmenám v návrhu, musel byť sklamaný. Z návrhu novely zákona síce vypadli takzvané strategické zákazky , proti ktorým sa strhla najbúrlivejšia ofenzíva, avšak zostali v nej niektoré ďalšie sporné ustanovenia.\"", "Združenie podnikateľov Slovenska vydalo 18. januára 2013 nasledovné vyjadrenie , že sociálni partneri podporili navrhovaný zákon:", "\"Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) návrh podporilo bez pripomienok, pričom Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Konfederácia odborových zväzov (KOZ) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) mali pripomienky. Sociálni partneri sa však dohodli, že predtým, než bude novela predložená do parlamentu, sa uskutoční ešte jedno stretnutie. Zúčastnia sa ho aj odborníci z rezortu vnútra a jeho cieľom bude dopracovať sa ku konsenzu."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["pripomienkového konania", "Pravda.sk", "Verejné obstarávanie", "vyjadrenie"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=-1&matEID=5453&drCommentDocFREID=-1&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247528-kalinak-predstavil-zmeny-v-zakone-o-verejnom-obstaravani/", "http://www.vosk.sk/o-nas-aukcie-obstaravanie-portal/co-nam-prinasa-novela-zakona-o-verejnom-obstaravani", "http://www.zps.webdirect.sk/text-400/Tripartitni-partneri-zmeny-vo-verejnom-obstaravani-podporili-ale-s-namietkami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:27.568334+00:00"}
{"id": "vr15217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15217", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...z toho počtu 160 tisíc ľudí, ktorí mali byť premiestnení, stále je to veľmi malý počet ľudí, ktorý bol premiestnený.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok zaznel v relácii V politike, 23. mája 2016 . K 30. máju 2016 bolo z Grécka a Talianska prerozdelených celkovo 1816 osôb, čo je približne 1,14 % z plánovaného počtu 160 000 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok zaznel v relácii V politike, 23. mája 2016 . K 30. máju 2016 bolo z Grécka a Talianska prerozdelených celkovo 1816 osôb, čo je približne 1,14 % z plánovaného počtu 160 000 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["V politike, 23. mája 2016", ".pdf", ".pdf", "Európskej Agende o Migrácii", "160 000", "The Guardian", "správa z Európskej komisie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/588/bezpecnost-europy-a-sr", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf", "http://www.statewatch.org/news/2016/may/eu-com-third-report-relocation-com-360.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm", "http://www.theguardian.com/world/2016/mar/16/eu-cut-number-syrian-refugees-coming-europe", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/first_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:02.840183+00:00"}
{"id": "vr30587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30587", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Náš zákon o ústavnej brzde tak ako je nastavený, je svojim spôsobom prísnejší ako zákon Spolkovej republiky Nemecko.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2009 prijalo Nemecko \"Schuldenbremse\" (nemecký názov pre ústavnú \"dlhovú brzdu\"), ktorá zakazuje federálnej vláde po roku 2016 hospodáriť s deficitom štátneho rozpočtu nad 0,35% HDP a jednotlivým štátom po roku 2020 hospodáriť s akýmkoľvek deficitom (zdroje tu a tu ).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 prijalo Nemecko \"Schuldenbremse\" (nemecký názov pre ústavnú \"dlhovú brzdu\"), ktorá zakazuje federálnej vláde po roku 2016 hospodáriť s deficitom štátneho rozpočtu nad 0,35% HDP a jednotlivým štátom po roku 2020 hospodáriť s akýmkoľvek deficitom (zdroje tu a tu )."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "Ústavný zákon z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti"], "url": ["http://www.ft.com/intl/cms/s/0/4e63cb22-5e8b-11de-91ad-00144feabdc0.html#axzz1gMtmO0hR", "http://miscellaneous-economic-ramblings.blogspot.com/2009/06/germanys-schuldenbremse.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=556"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:27.080118+00:00"}
{"id": "45584", "numeric_id": 45584, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45584", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ak si dobre pamätám, na toto obdobie ešte nejakých 350 000 000 ostalo, čo sa týka politiky zamestnanosti.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je zrejmé, o akých zdrojov peňazí Ján Richter hovorí, keď hovorí o 350 miliónoch na politiky zamestnanosti. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Podľa rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je pre rok 2020 vyčlenených 216 925 948 eur z Operačného programu ľudské zdroje. Štát cez neho podporuje vzdelávanie, zamestnanie a sociálne začlenenie ľudí. Na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti má rezort v roku 2020 vyčlenených 41 713 813 eur.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, o akých zdrojov peňazí Ján Richter hovorí, keď hovorí o 350 miliónoch na politiky zamestnanosti. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Podľa rozpočtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je pre rok 2020 vyčlenených 216 925 948 eur z Operačného programu ľudské zdroje. Štát cez neho podporuje vzdelávanie, zamestnanie a sociálne začlenenie ľudí. Na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti má rezort v roku 2020 vyčlenených 41 713 813 eur."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "má"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2020.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2020.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:08.521456+00:00"}
{"id": "vr29685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29685", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Európska únia označila naše súdy za jedny z najhorších v Únii.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poradí treťom porovnaní krajín EÚ v oblasti justície bolo Slovensko Európskou komisiou zaradené v roku 2015 medzi 12 krajín s problematickým fungovaním súdnictva. V porovnaní s minuloročnými odporúčaniami komisie pre jednotlivé členské štáty nastal v rámci súdneho systému na Slovensku nedostatočný progres (. pdf , s.40). Treba však poukázať na to, že podľa vyjadrení predstaviteľov Európskej komisie, ktorí údaje pre rok 2015 zozbierali, nemožno považovať ich výsledky za rozhodujúce pri porovnávaní súdnych systémov v EÚ ako dôsledok určitých obmedzení pri zozbieravaní údajov v niektorých krajinách a odmietnutia poskytnúť informácie v iných. Predchádzajúce výskumy však taktiež poukazujú na zlý stav slovenského súdnictva. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPorovnávanie justície v krajinách Európskej Únie, The EU Justice Scoreboard , je informačný nástroj, ktorý má za úlohu podporovať krajiny EÚ vo vytváraní efektívnejšej spravodlivosti poskytovaním objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov o kvalite, nezávislosti a výkonnosti súdnych systémov vo všetkých členských štátoch EÚ.\n\nNa základe údajov EU Justice Scoreboard 2015 Slovensku sa nepodarilo znížiť dĺžku konania v občianskych a obchodných veciach. Dĺžka konaní je vysoká (vyše 500 dní), pri čom číslo nerozhodnutých prípadov narastá. Najhoršie spomedzi krajín EÚ dopadlo Slovensko v dĺžke konkurzných konaní, ktoré v priemere trvajú štyri roky. Taktiež patrí medzi štáty, ktoré majú vyšší počet nových konaní ako počet rozhodnutých vecí(. pdf , s. 35). Pracovné zaťaženie a ľudské zdroje sa ukázali byť medzi súdmi nerovnomerne rozdelené. V rámci kvality existujú stále výzvy ohľadom využívania alternatívnych metód v riešení sporov a školenia súdneho a mimosúdneho personálu. Na Slovensku sa kontinuálne vzdeláva len necelá štvrtina sudcov. Testovanie spôsobilosti sudcov na základe informácií od Národného bezpečnostného úradu zvýšilo obavy o nezávislosti súdnictva, ktorá bola ešte v roku 2013 označená za najhoršiu v EÚ. Nedostatočný vývoj bol taktiež dosiahnutý v boji proti korupcii. Za pozitívne Komisia považuje to, že Slovensko patrí medzi krajiny so širokou škálou hodnotiacich mechanizmov. Naše súdnictvo pripravuje výročné správy, zbiera údaje o počte rozhodnutí, dĺžke konania i o počte nových vecí.", "analysis_paragraphs": ["V poradí treťom porovnaní krajín EÚ v oblasti justície bolo Slovensko Európskou komisiou zaradené v roku 2015 medzi 12 krajín s problematickým fungovaním súdnictva. V porovnaní s minuloročnými odporúčaniami komisie pre jednotlivé členské štáty nastal v rámci súdneho systému na Slovensku nedostatočný progres (. pdf , s.40). Treba však poukázať na to, že podľa vyjadrení predstaviteľov Európskej komisie, ktorí údaje pre rok 2015 zozbierali, nemožno považovať ich výsledky za rozhodujúce pri porovnávaní súdnych systémov v EÚ ako dôsledok určitých obmedzení pri zozbieravaní údajov v niektorých krajinách a odmietnutia poskytnúť informácie v iných. Predchádzajúce výskumy však taktiež poukazujú na zlý stav slovenského súdnictva. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "Porovnávanie justície v krajinách Európskej Únie, The EU Justice Scoreboard , je informačný nástroj, ktorý má za úlohu podporovať krajiny EÚ vo vytváraní efektívnejšej spravodlivosti poskytovaním objektívnych, spoľahlivých a porovnateľných údajov o kvalite, nezávislosti a výkonnosti súdnych systémov vo všetkých členských štátoch EÚ.", "Na základe údajov EU Justice Scoreboard 2015 Slovensku sa nepodarilo znížiť dĺžku konania v občianskych a obchodných veciach. Dĺžka konaní je vysoká (vyše 500 dní), pri čom číslo nerozhodnutých prípadov narastá. Najhoršie spomedzi krajín EÚ dopadlo Slovensko v dĺžke konkurzných konaní, ktoré v priemere trvajú štyri roky. Taktiež patrí medzi štáty, ktoré majú vyšší počet nových konaní ako počet rozhodnutých vecí(. pdf , s. 35). Pracovné zaťaženie a ľudské zdroje sa ukázali byť medzi súdmi nerovnomerne rozdelené. V rámci kvality existujú stále výzvy ohľadom využívania alternatívnych metód v riešení sporov a školenia súdneho a mimosúdneho personálu. Na Slovensku sa kontinuálne vzdeláva len necelá štvrtina sudcov. Testovanie spôsobilosti sudcov na základe informácií od Národného bezpečnostného úradu zvýšilo obavy o nezávislosti súdnictva, ktorá bola ešte v roku 2013 označená za najhoršiu v EÚ. Nedostatočný vývoj bol taktiež dosiahnutý v boji proti korupcii. Za pozitívne Komisia považuje to, že Slovensko patrí medzi krajiny so širokou škálou hodnotiacich mechanizmov. Naše súdnictvo pripravuje výročné správy, zbiera údaje o počte rozhodnutí, dĺžke konania i o počte nových vecí."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "nemožno považovať", "The EU Justice Scoreboard", "konkurzných", "pdf", "vzdeláva", "2013", "pozitívne"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2015/cr2015_slovakia_en.pdf", "http://www.worldaffairsjournal.org/content/eu-justice-scoreboard-finds-severe-problems-italy", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/scoreboard/index_en.htm", "http://www.sme.sk/c/7687937/konkurzne-konanie-na-slovensku-trvaju-najdlhsie-v-europskej-unii.html#ixzz3dWi5qzJG", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2015/cr2015_slovakia_en.pdf", "http://www.sme.sk/c/7687937/konkurzne-konanie-na-slovensku-trvaju-najdlhsie-v-europskej-unii.html#ixzz3dWi5qzJG", "http://www.thedaily.sk/slovakia-worst-in-eu-for-judiciary-independence/", "https://dennikn.sk/67347/pozrite-si-ake-nedostatky-vidi-europska-komisia-vo-fungovani-nasich-sudov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:55.487596+00:00"}
{"id": "vr13971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13971", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ministrom vnútra, ktorí v septembri väčšinovým hlasovaním, napriek tomu, že niekoľko krajín hlasovalo proti alebo sa zdržalo, rozhodli o zavedení povinných kvót, na základe ktorých na Slovensko malo prísť do 2 000 migrantov, o ktorých sme nič nevedeli.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na zasadnutí Rady ministrov boli v septembri skutočne chválené povinné kvóty na utečencov, pričom Slovensko, Česká republika, Rumunsko a Maďarsko hlasovali proti a Fínsko sa hlasovania zdržalo. V prípade Slovenska sa má jednať o približne 1500 utečencov, čo približne zapadá pod premiérov údaj do 2000. Nie je však pravdou, že keby daní utečenci na Slovensko prišli, nič by sme o nich nevedeli. V prípade riadneho fungovania schválených hotspotov by totiž Slovensko i iné krajiny na tieto miesta vysielali svojich úradníkov a tí by v spolupráci s ostatnými pracovníkmi zisťovali podrobnosti o žiadateľoch o azyl. Mali by sme teda informácie o týchto utečencoch už pred ich príchodom do našej krajiny. Následne by boli zahájené azylové konania, ktoré by rozsah dostupných informácií o žiadateľoch ešte rozšírili. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podobné výroky sme overovali už v minulosti, napríklad 20. septembra 2015 v špeciálnej relácii TV Markíza.. Hlasovanie ministrov vnútra z 22. septembra 2015 schválilo kvalifikovanou väčšinou povinné kvóty pre prerozdelenie utečencov z Grécka a Talianska. Proti kvótam hlasovalo Slovensko, Česká republika, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa hlasovania zdržalo.", "analysis_paragraphs": ["Na zasadnutí Rady ministrov boli v septembri skutočne chválené povinné kvóty na utečencov, pričom Slovensko, Česká republika, Rumunsko a Maďarsko hlasovali proti a Fínsko sa hlasovania zdržalo. V prípade Slovenska sa má jednať o približne 1500 utečencov, čo približne zapadá pod premiérov údaj do 2000. Nie je však pravdou, že keby daní utečenci na Slovensko prišli, nič by sme o nich nevedeli. V prípade riadneho fungovania schválených hotspotov by totiž Slovensko i iné krajiny na tieto miesta vysielali svojich úradníkov a tí by v spolupráci s ostatnými pracovníkmi zisťovali podrobnosti o žiadateľoch o azyl. Mali by sme teda informácie o týchto utečencoch už pred ich príchodom do našej krajiny. Následne by boli zahájené azylové konania, ktoré by rozsah dostupných informácií o žiadateľoch ešte rozšírili. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podobné výroky sme overovali už v minulosti, napríklad 20. septembra 2015 v špeciálnej relácii TV Markíza.. Hlasovanie ministrov vnútra z 22. septembra 2015 schválilo kvalifikovanou väčšinou povinné kvóty pre prerozdelenie utečencov z Grécka a Talianska. Proti kvótam hlasovalo Slovensko, Česká republika, Rumunsko a Maďarsko. Fínsko sa hlasovania zdržalo."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["20. septembra", "Hlasovanie", "kvóty", "1502", "Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku", "Európskej komisie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/545/fico-vs-bugar-o-utecencoch-a-migrantoch/?ph=1", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/11883024/Europe-ministers-agree-relocation-of-120000-refugees-by-large-majority.html", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/22/eu-governments-divisive-quotas-deal-share-120000-refugees", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/z-komisie-unikli-nove-kvoty-pozrite-sa-kolko-utecencov-ma-prijat-slovensko-graf-903108", "http://www.aktuality.sk/clanok/276923/slovensko-nemusi-prijat-stovky-migrantov-ako-to-navrhuje-europska-komisia-ak-ho-v-eu-neprehlasuju/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:46.944044+00:00"}
{"id": "vr25893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25893", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My ako kraj sme nepredali žiadnu nemocnicu, nemocnice v Rimavskej Sobote, Lučenec, Zvolen, Žiar nad Hronom, majetok je náš aj ostáva náš. Prenajal ho niekto iný tým zriaďovateľom, čo tam sú, tí ktorí ho prevádzkujú.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemocnice v Rimavskej Sobote, Zvolene, Lučenci aj Žiari nad Hronom sú naďalej majetkom BBSK. Ako uvádza portál rimava.sk , \"Nemocnica v Žiari nad Hronom rovnako ako nemocnice v Lučenci, Zvolene a Rimavskej Sobote patrí Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK), ktorý ich ale dlhodobo prenajal.\" Nemocnice v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote v tomto roku zmenili prevádzkovateľa avšak ostali majetkom BBSK. Portál vucbb.sk : \"Nemocnice s poliklinikami (NsP) v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote, ktoré vlastní Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), už nemá v správe nezisková organizácia Nemocnice a polikliniky, ale má ich v nájme a prevádzkuje v nich zdravotnú starostlivosť rovnomenná akciová spoločnosť. Vyplýva to z nájomných zmlúv, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca. Krajské zastupiteľstvo ich schválilo ešte v októbri 2011 ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemocnice v Rimavskej Sobote, Zvolene, Lučenci aj Žiari nad Hronom sú naďalej majetkom BBSK. Ako uvádza portál rimava.sk , \"Nemocnica v Žiari nad Hronom rovnako ako nemocnice v Lučenci, Zvolene a Rimavskej Sobote patrí Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK), ktorý ich ale dlhodobo prenajal.\" Nemocnice v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote v tomto roku zmenili prevádzkovateľa avšak ostali majetkom BBSK. Portál vucbb.sk : \"Nemocnice s poliklinikami (NsP) v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote, ktoré vlastní Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK), už nemá v správe nezisková organizácia Nemocnice a polikliniky, ale má ich v nájme a prevádzkuje v nich zdravotnú starostlivosť rovnomenná akciová spoločnosť. Vyplýva to z nájomných zmlúv, ktoré nadobudli účinnosť 1. marca. Krajské zastupiteľstvo ich schválilo ešte v októbri 2011 ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["rimava.sk", "vucbb.sk"], "url": ["http://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/sestry-maju-podpisat-dodatky-k-zmluvam-na-navysenie-ich-platov-nemocnica-nema-peniaze/", "http://www.vucbb.sk/portal/samosprava/medialny-servis/monitoring/nemocnice-v-ziari-a-rim-sobote-uz-nespravuje-neziskovka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:11.806510+00:00"}
{"id": "vr26235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26235", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pána Maňku v druhom kole prišlo podporiť o 4 tisíc ľudí menej ako v prvom kole.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maňka získal v prvom kole volieb do VÚC 2013 presne 60 960 hlasov, v druhom kole získal presne 57 164 hlasov. Ide teda v druhom kole pre Maňku o približne 4 tisíc hlasov nižší výsledok ako v prvom kole. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maňka získal v prvom kole volieb do VÚC 2013 presne 60 960 hlasov, v druhom kole získal presne 57 164 hlasov. Ide teda v druhom kole pre Maňku o približne 4 tisíc hlasov nižší výsledok ako v prvom kole. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["prvom", "druhom"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka7_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:48.321622+00:00"}
{"id": "43467", "numeric_id": 43467, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43467", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ten pán (Marian Kočner, pozn.) dokonca v období, keď sa s ním stretával pán Sulík a keď sa s ním stretával Matovič, už páchal trestnú činnosť a bol závadová osoba.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával v roku 2010. Igor Matovič priznal s Kočnerom jedno stretnutie - rovnako v roku 2010. V tom čase - alebo predtým - média Kočnerovo meno spomínali vo viacerých kauzách. V roku 1992 figuroval spolu s Michalom Kováčom ml. v kauze Technopol. Podľa denníka Pravda bol vtedy na Kočnera vydaný medzinárodný zatykač. Prezident Michal Kováč však aktérom kauzy udelil milosť, neveril totiž vyšetrovaniu za éry Vladimíra Mečiara. Objavil sa tiež v kauze Gamatex na prelome leta a jesene 1998, či pri spornom vykupovaní pozemkov v Tepličke nad Váhom v roku 2004. V roku 2010 mal začať robiť prevody nehnuteľností na Donovaloch, pri ktorých ho vyšetrovateľ podozrieval z daňových podvodov. Polícia ho neskôr v prípade obvinila . Kočnerovo meno sa tiež objavilo v tzv. mafiánskych zoznamoch polície, ktoré sa na verejnosť dostali v roku 2005. Kočner v nich figuruje v rubrike „záujmové motorové vozidlá.” Koncom roku 2010 Kočnera za „závadovú osobu” nepriamo označil aj exminister vnútra Daniel Lipšic. V čase stretnutí s Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom bol teda Kočner skutočne závadovou osobou. Rovnako jeho meno figurovalo v mnohých kauzách. O tom, či je niekto páchateľom trestnej činnosti, však rozhoduje súd. Z verejne dostupných informácií nie je známe, že súdy pri niektorej z týchto káuz právoplatne rozhodli o Kočnerovej vine. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával v roku 2010. Igor Matovič priznal s Kočnerom jedno stretnutie - rovnako v roku 2010. V tom čase - alebo predtým - média Kočnerovo meno spomínali vo viacerých kauzách. V roku 1992 figuroval spolu s Michalom Kováčom ml. v kauze Technopol. Podľa denníka Pravda bol vtedy na Kočnera vydaný medzinárodný zatykač. Prezident Michal Kováč však aktérom kauzy udelil milosť, neveril totiž vyšetrovaniu za éry Vladimíra Mečiara. Objavil sa tiež v kauze Gamatex na prelome leta a jesene 1998, či pri spornom vykupovaní pozemkov v Tepličke nad Váhom v roku 2004. V roku 2010 mal začať robiť prevody nehnuteľností na Donovaloch, pri ktorých ho vyšetrovateľ podozrieval z daňových podvodov. Polícia ho neskôr v prípade obvinila . Kočnerovo meno sa tiež objavilo v tzv. mafiánskych zoznamoch polície, ktoré sa na verejnosť dostali v roku 2005. Kočner v nich figuruje v rubrike „záujmové motorové vozidlá.” Koncom roku 2010 Kočnera za „závadovú osobu” nepriamo označil aj exminister vnútra Daniel Lipšic. V čase stretnutí s Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom bol teda Kočner skutočne závadovou osobou. Rovnako jeho meno figurovalo v mnohých kauzách. O tom, či je niekto páchateľom trestnej činnosti, však rozhoduje súd. Z verejne dostupných informácií nie je známe, že súdy pri niektorej z týchto káuz právoplatne rozhodli o Kočnerovej vine. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["stretával", "priznal", "figuroval", "Pravda", "neveril", "Gamatex", "vykupovaní", "podozrieval", "obvinila", "figuruje", "označil"], "url": ["https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1914851-kocner-mi-oznamil-co-na-mna-sulik-pripravuje-tvrdi-matovic-je-to-cele-nezmysel-reaguje-sef-sas", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/505475-zname-kauzy-mariana-kocnera/", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://dennikn.sk/547218/markiza-ma-20-rokov-politici-stali-o-jej-vplyv-nakoniec-ona-ovplyvnila-politiku/", "https://dennik.hnonline.sk/35324-rusko-to-vzal-vazne-hlada-pozemky-inde", "https://dennikn.sk/791033/takto-vysetrovali-kocnera-nie-on-je-podvodnik-ale-tajomna-rodina-z-libye/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/20660164/naka-obvinila-kocnera-za-machinacie-v-kauze-donovaly.html", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:57.767321+00:00"}
{"id": "44872", "numeric_id": 44872, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44872", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Jedna z týchto pacientiek, ktorá je tu, tak je to stará pani, ktorú prišla zase nezodpovedne navštíviť vnučka z Rakúska, a ju nakazila.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva aj Národné centrum zdravotníckych informácií aktualizujú prípady pozitívne testovaných pacientov denne. Uvádzajú však len ich počet, miesto ich bydliska, pohlavie a vek. Neuvádzajú okolnosti, za akých sa pacienti nakazili. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho z verejných zdrojov potvrdiť ani vyvrátiť nemožno, hodnotíme ho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva aj Národné centrum zdravotníckych informácií aktualizujú prípady pozitívne testovaných pacientov denne. Uvádzajú však len ich počet, miesto ich bydliska, pohlavie a vek. Neuvádzajú okolnosti, za akých sa pacienti nakazili. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho z verejných zdrojov potvrdiť ani vyvrátiť nemožno, hodnotíme ho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "Úrad", "centrum"], "url": ["https://health.gov.sk/Titulka", "http://www.uvzsr.sk/index.php?limitstart=55", "https://ezdravie.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:03.891270+00:00"}
{"id": "vr37654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37654", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ivan Mikloš sa o to pokúsil, ale vďaka poslancom maďarskej koalície vtedy a sa mu to proste nepodarilo. (vytvoriť zákon o novej daňovej resp finančnej správy, pozn.)", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Portál hnonline.sk prináša chronológiu reformy danovej správy, o ktorú sa snažil I. Mikloš pocas druhej Dzurindovej vlády: \"13. júl 2004 - Ivan Mikloš predložil návrh reformy na pripomienkové konanie 18. august 2004 - vláda návrh schválila 7. september 2004 - parlament posunul reformu do druhého cítania. Za hlasovalo 68 poslancov. Proti nebol nikto z koalície. 19. október 2004 - koalicní partneri - ANO, SMK, KDH, odmietli reformu pre centralizáciu, oslabenie právomocí riaditelov a nespresnenie sídla expozitúr v zákone, pracovná skupina mala problém vyriešit 1. január 2005 - mala platit reforma 10. marec 2005 - otvorenie problematiky, výhrady partnerov ostali, Mikloš prišiel s kompromisom - redukcia iba na 55 danových úradov 21. jún 2005 - zacala sa júnová schôdza NR SR - zákon v druhom cítaní - Mikloš má predložit pozmenovací návrh na zachovanie stavu. 19. decembra 2005 HN : ' Okrem SDKÚ sa zvyšní koalicní partneri vyslovili, že v tomto momente je pre nich takáto zmena neprijatelná .' \" Zákon tak nie len vdaka SMK neprešiel.", "analysis_paragraphs": ["Portál hnonline.sk prináša chronológiu reformy danovej správy, o ktorú sa snažil I. Mikloš pocas druhej Dzurindovej vlády: \"13. júl 2004 - Ivan Mikloš predložil návrh reformy na pripomienkové konanie 18. august 2004 - vláda návrh schválila 7. september 2004 - parlament posunul reformu do druhého cítania. Za hlasovalo 68 poslancov. Proti nebol nikto z koalície. 19. október 2004 - koalicní partneri - ANO, SMK, KDH, odmietli reformu pre centralizáciu, oslabenie právomocí riaditelov a nespresnenie sídla expozitúr v zákone, pracovná skupina mala problém vyriešit 1. január 2005 - mala platit reforma 10. marec 2005 - otvorenie problematiky, výhrady partnerov ostali, Mikloš prišiel s kompromisom - redukcia iba na 55 danových úradov 21. jún 2005 - zacala sa júnová schôdza NR SR - zákon v druhom cítaní - Mikloš má predložit pozmenovací návrh na zachovanie stavu. 19. decembra 2005 HN : ' Okrem SDKÚ sa zvyšní koalicní partneri vyslovili, že v tomto momente je pre nich takáto zmena neprijatelná .' \" Zákon tak nie len vdaka SMK neprešiel."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "HN"], "url": ["http://hnonline.sk/2-22561345-k00000_detail-14", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-17437900-maria-machova-refomu-danovej-spravy-stopli-politici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:06.179262+00:00"}
{"id": "vr32466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32466", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nie, nie, pani redaktorka, keď sa pozriete na postoje a zástoj SDKÚ DS vo vláde, ktorú som mala tú česť viesť, tak tie najzásadnejšie reformy a zmeny boli práve z dielne SDKÚ DS. Či už išlo o konsolidáciu verejných financií, alebo tú najzásadnejšiu, reformu súdníctva z dielne pani Žitňanskej a podpora v klube SDKÚ, poslaneckom klube a strane pre tieto zmeny bola jednoznačnáNie to nie je moje hodnotenie. To je hodnotenie európskou komisiou. Čo sa podarilo za to obdobie a to hodnotenie znie, že sme spustili konsolidáciu verejných financií, naštartovali tvorbu pracovných miest, znižovali nezamestnanosť a spustili nadštandardné riešenia v boji proti korupcii.", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Reforma súdnictva za vlád Ivety Radičovej bola skutočne v gescii Lucie Žitňanskej ako vtedajšej ministerky spravodlivosti ako nominantka a členka SDKÚ- DS. Konsolidácia verejných financii bola rovnako ďalšou významnou reformou vlády Ivety Radičovej. Počas jej zavádzania na poste ministra financií sedel Ivan Mikloš nominant a člen SDKU-DS , čím určite môžme SDKU-DS pripísať významný podiel na tejto reforme. Nesmieme však zabúdať na medzirezortnú interakciu , napríklad úlohu zohral i Jozef Mihál minister práce sodciálnych vecí a rodiny nominant SaS. Nie je možné povedať,že všetky dôležité a kladne hodnotené opatrenia vlády i.Radičovej boli práve z dielne SDKU-DS, je nutné si uvedomiť, že vláda sama o sebe bola koaličná.", "analysis_paragraphs": ["Reforma súdnictva za vlád Ivety Radičovej bola skutočne v gescii Lucie Žitňanskej ako vtedajšej ministerky spravodlivosti ako nominantka a členka SDKÚ- DS. Konsolidácia verejných financii bola rovnako ďalšou významnou reformou vlády Ivety Radičovej. Počas jej zavádzania na poste ministra financií sedel Ivan Mikloš nominant a člen SDKU-DS , čím určite môžme SDKU-DS pripísať významný podiel na tejto reforme. Nesmieme však zabúdať na medzirezortnú interakciu , napríklad úlohu zohral i Jozef Mihál minister práce sodciálnych vecí a rodiny nominant SaS. Nie je možné povedať,že všetky dôležité a kladne hodnotené opatrenia vlády i.Radičovej boli práve z dielne SDKU-DS, je nutné si uvedomiť, že vláda sama o sebe bola koaličná."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Reforma súdnictva", "nominantka a členka SDKÚ- DS.", "nominant a člen SDKU-DS", "medzirezortnú interakciu", "nominant SaS."], "url": ["http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/117/lucia-zitnanska-zamerali-sme-sa-na-otvorenie-sudov-verejnej-kontrole", "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/lucia-zitnanska/category:poslanci", "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/ivan-miklos/category:poslanci", "http://spravy.pravda.sk/mihal-musel-prerobit-nanovo-platy-policajtov-foj-/sk_domace.asp?c=A110821_174051_sk_domace_p29", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59625"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:06.598937+00:00"}
{"id": "48215", "numeric_id": 48215, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48215", "speaker": "Milan Mazurek", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-mazurek", "statement": "Hotely, penzióny, reštaurácie, športoviská, obchody, kultúra... Skrátka všetko v Poľsku celý čas funguje, a teraz už aj o desiatky percent lacnejšie ako u nás. Žiadne covid pasy a OP+ režimy.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie poslanca Mazureka hodnotíme ako zavádzanie. Časť jeho výroku o otvorených prevádzkach vzbudzuje dojem, že v Poľsku neplatia žiadne opatrenia pri vstupe do hotelov, reštaurácií či na kultúrnych podujatiach. Mazurek však neuvádza opatrenia o 30 % kapacite pre neočkovaných či nutných Covid passoch. Pri téme lacnejších tovarov a služieb má pravdu iba čiastočne a opäť zabúda na spomenutie dôležitých argumentov.\n\nPoslanec Mazurek má pravdu v tom, že v Poľsku sa počas minuloročnej jesennej vlny pandémie celoplošne nezatvárali služby a kultúrne zariadenia.\n\nV Poľsku však aktuálne platia obmedzenia kapacít na kultúrnych podujatiach, v hoteloch a reštauráciách a v obchodoch je povinnosť zachovať limit jedného zákazníka na 15 metrov štvorcových.\n\nTieto limity sú však uplatňované iba pre nezaočkovaných obyvateľov. Netýkajú sa teda očkovaných a testovaných obyvateľov alebo tých, ktorí Covid prekonali.\n\nVšetci očkovaní, testovaní alebo prekonaní sú povinní predložiť digitálny Covid Pass alebo potvrdenie o príslušnosti k jednej z týchto skupín.\n\nKonkrétne v kultúre je maximum 30 % kapacity daného zariadenia pre vnútorné aj vonkajšie podujatia.\n\nHotely môžu ubytovať maximálne 30 % neočkovaných, netestovaných či neprekonaných hostí. V reštauráciách je taktiež kapacita 30 % a naviac sú nutné rozostupy 1,5 metra medzi osobami.\n\nV obchodoch je nutné dodržiavať obmedzenie počtu ľudí v predajni, a to konkrétne 1 osoba na 15 metrov štvorcových.\n\nČasť výroku o lacnejších tovaroch a službách je založená na rozhodnutí poľskej vlády dočasne znížiť DPH na pohonné hmoty z 23 % na 8 % a na niektoré druhy potravín ju dokonca dočasne zrušiť. Tieto opatrenia by mali trvať od 1. februára do 1. augusta 2022.\n\nPri hodnotení tejto časti výroku je však nutné upozorniť, že v Poľsku je štandardná DPH na väčšinu potravín 5 %. Preto jej dočasné zrušenie nebude mať taký výrazný efekt, o akom píše poslanec Mazurek.\n\nEkonóm Vladimír Baláž taktiež dodáva , že zníženie DPH má len krátkodobý efekt a neskôr sa cena potravín vráti na pôvodnú úroveň ako vyššia marža pre obchodníkov.\n\nPri porovnaní cien pohonných hmôt je tvrdenie o výrazne nižších poľských cenách pravdivé .", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie poslanca Mazureka hodnotíme ako zavádzanie. Časť jeho výroku o otvorených prevádzkach vzbudzuje dojem, že v Poľsku neplatia žiadne opatrenia pri vstupe do hotelov, reštaurácií či na kultúrnych podujatiach. Mazurek však neuvádza opatrenia o 30 % kapacite pre neočkovaných či nutných Covid passoch. Pri téme lacnejších tovarov a služieb má pravdu iba čiastočne a opäť zabúda na spomenutie dôležitých argumentov.", "Poslanec Mazurek má pravdu v tom, že v Poľsku sa počas minuloročnej jesennej vlny pandémie celoplošne nezatvárali služby a kultúrne zariadenia.", "V Poľsku však aktuálne platia obmedzenia kapacít na kultúrnych podujatiach, v hoteloch a reštauráciách a v obchodoch je povinnosť zachovať limit jedného zákazníka na 15 metrov štvorcových.", "Tieto limity sú však uplatňované iba pre nezaočkovaných obyvateľov. Netýkajú sa teda očkovaných a testovaných obyvateľov alebo tých, ktorí Covid prekonali.", "Všetci očkovaní, testovaní alebo prekonaní sú povinní predložiť digitálny Covid Pass alebo potvrdenie o príslušnosti k jednej z týchto skupín.", "Konkrétne v kultúre je maximum 30 % kapacity daného zariadenia pre vnútorné aj vonkajšie podujatia.", "Hotely môžu ubytovať maximálne 30 % neočkovaných, netestovaných či neprekonaných hostí. V reštauráciách je taktiež kapacita 30 % a naviac sú nutné rozostupy 1,5 metra medzi osobami.", "V obchodoch je nutné dodržiavať obmedzenie počtu ľudí v predajni, a to konkrétne 1 osoba na 15 metrov štvorcových.", "Časť výroku o lacnejších tovaroch a službách je založená na rozhodnutí poľskej vlády dočasne znížiť DPH na pohonné hmoty z 23 % na 8 % a na niektoré druhy potravín ju dokonca dočasne zrušiť. Tieto opatrenia by mali trvať od 1. februára do 1. augusta 2022.", "Pri hodnotení tejto časti výroku je však nutné upozorniť, že v Poľsku je štandardná DPH na väčšinu potravín 5 %. Preto jej dočasné zrušenie nebude mať taký výrazný efekt, o akom píše poslanec Mazurek.", "Ekonóm Vladimír Baláž taktiež dodáva , že zníženie DPH má len krátkodobý efekt a neskôr sa cena potravín vráti na pôvodnú úroveň ako vyššia marža pre obchodníkov.", "Pri porovnaní cien pohonných hmôt je tvrdenie o výrazne nižších poľských cenách pravdivé ."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["nezatvárali", "povinní", "maximum", "Hotely", "obmedzenie", "znížiť", "štandardná", "dodáva", "pravdivé"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/220439/polsko-sprisnuje-opatrenia-od-marca-chce-povinne-ockovat-niektore-skupiny-ludi", "https://www.gov.pl/web/coronavirus/trade", "https://www.gov.pl/web/coronavirus/cultural-events", "https://www.gov.pl/web/coronavirus/economy", "https://www.gov.pl/web/coronavirus/trade", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2049994_polsko-radikalne-znizuje-dph-na-potraviny-u-nas-sa-nic-podobne-nechysta-ekonom-to-schvaluje", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/18592748-polsko-docasne-zrusi-dph-na-potraviny-a-znizi-dan-na-motorove-paliva", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2049994_polsko-radikalne-znizuje-dph-na-potraviny-u-nas-sa-nic-podobne-nechysta-ekonom-to-schvaluje", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2050919_slovaci-beru-polsko-utokom-pozrite-sa-ako-na-benzine-a-potravinach-usetrite-az-desiatky-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:37.090980+00:00"}
{"id": "48517", "numeric_id": 48517, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48517", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Trinásty dôchodok ste zrušili vy ste ho zrušili dokonca aj so svojou koaličnou stranou Sme rodina, ktorá má ministra práce a minister práce a celé koaličné hnutie Sme rodina hlasovalo za náš trinásty dôchodok. Vy ste z neho urobili sociálnu dávku tak, ako ste zrušili pán Matovič, obedy zadarmo, tak ako ste obmedzili minimálnu mzdu, ktorú sme my mali nastavenú ako automat na 60 % priemernej mzdy tak, ako ste zrušili dôchodkový strop…", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia Igora Matoviča v októbri 2020 nahradila vyplácanie 13. dôchodku novou sociálnou dávkou. Jednalo sa o úpravu pôvodného zákona o 13. dôchodku, ktorý schválila ešte vo februári roku 2020 vláda Petra Pellegriniho aj spolu s hlasmi všetkých vtedajších členov poslaneckého klubu Sme rodina, vrátane súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, Milana Krajniaka. Túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.\n\nČo sa týka dotácií na tzv. „obedy zadarmo“ zavedených v roku 2018, tieto boli zrušené počas vlády Igora Matoviča v decembri 2020.\n\nV oblasti minimálnej mzdy došlo taktiež k úpravám, a to konkrétne k zmene výpočtového automatu schváleneho ešte za vlády Petra Pellegriniho, ktorý pôvodne od roku 2021 počítal s minimálnou mzdou vo výške 60 % priemernej mzdy, na súčasne platných 57 % z priemernej mzdy vždy za predošlí rok. Skutočne teda došlo k celkovému zníženiu minimálnej mzdy (‘obmedzeniu’).\n\nZastropovanie dôchodcovského veku v Ústave SR bolo taktiež zrušené , a to v rámci reformy dôchodkového systému schválenej v apríli tohto roka. Po novom sa horná hranica odchodu do dôchodku predlžuje podľa strednej dĺžky dožitia, čím došlo k odstráneniu pôvodného horného limitu stanoveného na vek 64 rokov.\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia Igora Matoviča v októbri 2020 nahradila vyplácanie 13. dôchodku novou sociálnou dávkou. Jednalo sa o úpravu pôvodného zákona o 13. dôchodku, ktorý schválila ešte vo februári roku 2020 vláda Petra Pellegriniho aj spolu s hlasmi všetkých vtedajších členov poslaneckého klubu Sme rodina, vrátane súčasného ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, Milana Krajniaka. Túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.", "Čo sa týka dotácií na tzv. „obedy zadarmo“ zavedených v roku 2018, tieto boli zrušené počas vlády Igora Matoviča v decembri 2020.", "V oblasti minimálnej mzdy došlo taktiež k úpravám, a to konkrétne k zmene výpočtového automatu schváleneho ešte za vlády Petra Pellegriniho, ktorý pôvodne od roku 2021 počítal s minimálnou mzdou vo výške 60 % priemernej mzdy, na súčasne platných 57 % z priemernej mzdy vždy za predošlí rok. Skutočne teda došlo k celkovému zníženiu minimálnej mzdy (‘obmedzeniu’).", "Zastropovanie dôchodcovského veku v Ústave SR bolo taktiež zrušené , a to v rámci reformy dôchodkového systému schválenej v apríli tohto roka. Po novom sa horná hranica odchodu do dôchodku predlžuje podľa strednej dĺžky dožitia, čím došlo k odstráneniu pôvodného horného limitu stanoveného na vek 64 rokov.", "Na základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["nahradila", "s hlasmi", "zavedených", "zrušené", "zmene", "zrušené", "pôvodného"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/186818/schvalili-13-dochodky-kolko-seniori-dostanu-a-koho-sa-to-tyka", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43642", "https://index.sme.sk/c/20906169/staticice-deti-maju-mat-obedy-bezplatne.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/parlament-prelomil-veto-prezidentky-pri/514974-clanok.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/561140-minimalna-mzda-sa-ma-od-januara-zvysit-na-623-eur-stupnut-maju-aj-priplatky-pre-zamestnancov/", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/622644-vlada-schvalila-krajniakovu-reformu-dochodkov-minister-cuvol-pri-rodicovskom-bonuse/", "https://e.dennikn.sk/1424423/smer-presadil-do-ustavy-dochodkovy-strop-64-rokov-nakoniec-za-to-zahlasovali-aj-traja-poslanci-mosta-hid/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:14.461777+00:00"}
{"id": "vr27210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja predovšetkým viem, a bolo to priznané, že pán Haščák bol na varenú klobásu u pani Radičovej v rodinnom dome. (Odpoveď na otázku, či Robert Fico bol na stretnutí so šéfom finančnej skupiny Haščákom v byte podľa údajného spisu Gorila, pozn.).", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o stretnutí I. Radičovej s Haščákom u nej doma sme overovali už v minulosti v relácii Na telo 12. februára 2012. I. Radičová potvrdila stretnutie s Haščákom u nej doma. Demagog.SK neoveruje čo Haščák na návšteve konzumoval. Po počiatočných popieraniach stretnutia, zo strany vtedajšej premiérky Ivety Radičovej a Úradu vlády SR, na vyjadrenia PENTY o stretnutí \"Medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová,\" odpovedali. Neskôr I. Radičová priznala stretnutia s Haščákom. Uviedla však, že návštevy sa uskutočnili v období, keď nebola na vysokých politických pozíciach. Na otázku či pána Haščáka radí medzi svojich priateľov odpovedala „Ja pána Haščáka poznám, to je všetko.“ Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o stretnutí I. Radičovej s Haščákom u nej doma sme overovali už v minulosti v relácii Na telo 12. februára 2012. I. Radičová potvrdila stretnutie s Haščákom u nej doma. Demagog.SK neoveruje čo Haščák na návšteve konzumoval. Po počiatočných popieraniach stretnutia, zo strany vtedajšej premiérky Ivety Radičovej a Úradu vlády SR, na vyjadrenia PENTY o stretnutí \"Medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová,\" odpovedali. Neskôr I. Radičová priznala stretnutia s Haščákom. Uviedla však, že návštevy sa uskutočnili v období, keď nebola na vysokých politických pozíciach. Na otázku či pána Haščáka radí medzi svojich priateľov odpovedala „Ja pána Haščáka poznám, to je všetko.“ Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "popieraniach", "priznala", "Uviedla", "odpovedala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/247/richard-sulik-vs-pavol-paska", "http://www.sme.sk/c/6242179/radicova-nepoprela-ze-doma-hostila-hascaka.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/200892/stretaval-sa-hascak-z-penty-s-radicovou/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/456906-iveta-radicova-priznala-stretnutia-s-pentou/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/456906-iveta-radicova-priznala-stretnutia-s-pentou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:13.689066+00:00"}
{"id": "44096", "numeric_id": 44096, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44096", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európska únia neverí číslam ministra financií, hovorí, že to bude výrazne viac (dlh krajiny - pozn.), Národná banka hovorí, že to bude ešte viac. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že to budú takmer dve miliardy eur.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak Európska komisia ako Národná banka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považujú čísla Ministerstva financií za príliš optimistické a odhadujú Slovensku vyšší deficit. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Odhady Európskej komisie, Národnej banky Slovenska ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pritom počítajú s omnoho vyšším deficitom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská vláda v rozpočte na rok 2020 predpokladá, že deficit verejnej správy klesne na 0,49 % HDP. Európska komisia vo svojej novembrovej prognóze uvádza, že deficit Slovenska by sa mal vyšplhať na 1,2 % HDP ( .pdf , s. 2). Plánovaný deficit 0,49 % HDP sa podľa komisie Slovensku nepodarí dodržať. Aj Národná banka Slovenska predpokladá na rok 2020 výrazne vyšší deficit než vláda. Podľa NBS by deficit mohol dosiahnuť až 1,6 mld. eur a teda 1,6 % HDP ( .pdf , s. 3) Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte v marci 2019 uviedla, že „ po zohľadnení výpadku príjmov zo zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb a nižšej DPH na potraviny” by sa deficit v roku 2020 mohol vyšplhať až na 1,945 mld. eur - a teda na 1,89 % HDP. V Hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 z novembra 2019 RRZ varuje, že ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť približne 1,85 mld. eur (1,8 % HDP).", "analysis_paragraphs": ["Tak Európska komisia ako Národná banka a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť považujú čísla Ministerstva financií za príliš optimistické a odhadujú Slovensku vyšší deficit. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Odhady Európskej komisie, Národnej banky Slovenska ako aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pritom počítajú s omnoho vyšším deficitom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská vláda v rozpočte na rok 2020 predpokladá, že deficit verejnej správy klesne na 0,49 % HDP. Európska komisia vo svojej novembrovej prognóze uvádza, že deficit Slovenska by sa mal vyšplhať na 1,2 % HDP ( .pdf , s. 2). Plánovaný deficit 0,49 % HDP sa podľa komisie Slovensku nepodarí dodržať. Aj Národná banka Slovenska predpokladá na rok 2020 výrazne vyšší deficit než vláda. Podľa NBS by deficit mohol dosiahnuť až 1,6 mld. eur a teda 1,6 % HDP ( .pdf , s. 3) Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte v marci 2019 uviedla, že „ po zohľadnení výpadku príjmov zo zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb a nižšej DPH na potraviny” by sa deficit v roku 2020 mohol vyšplhať až na 1,945 mld. eur - a teda na 1,89 % HDP. V Hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 z novembra 2019 RRZ varuje, že ak vláda neprijme dodatočné opatrenia, deficit môže v roku 2020 dosiahnuť približne 1,85 mld. eur (1,8 % HDP)."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", ".pdf", ".pdf", "deficit", "RRZ"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1604003/minister-kamenicky-predlozil-navrh-rozpoctu-deficit-ma-byt-pol-percenta-rozpocet-uz-dostal-privlastok-kreativny/", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/c2019_9118_en_act_part1_v3_0.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/AnalytickeKomentare/2019/AK71_NRVS_2020-2022.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/1400173/", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/424/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2020-az-2022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:03.706467+00:00"}
{"id": "vr38152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38152", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Chceli sme mimoriadnu schôdzu o slovensko-maďarských vzťahoch ešte pred schválením ústavy, odmietli ste to, že máme čakať na riadnu schôdzu.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zámere zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by sa NR SR zaoberala zámermi Viktora Orbána udeliť zahraničným Maďarom volebné právo informovala agentúra SITA . Smer-SD ju chcel nadviazať na aprílovú schôdzu, avšak poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze, ktorá sa tým pádom skoro skončila ( TASR ).", "analysis_paragraphs": ["O zámere zvolať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by sa NR SR zaoberala zámermi Viktora Orbána udeliť zahraničným Maďarom volebné právo informovala agentúra SITA . Smer-SD ju chcel nadviazať na aprílovú schôdzu, avšak poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze, ktorá sa tým pádom skoro skončila ( TASR )."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-chce-poznat-zamery-vlady-s-orba/326273-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/mimoriadna-schodza-nebude-smer-rozdal-madarske-vlajocky-pk0-/sk_domace.asp?c=A110406_163036_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:14.121604+00:00"}
{"id": "vr15224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15224", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "...odznela od Merkelovej, odznela od Hollanda a odznela od Camerona. Povedali, že multietnická spoločnosť nefunguje...", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemecká kancelárka Angela Merkel ako aj britský premiér David Cameron skutočne povedali, že multikulturalizmus zlyhal. V prípade francúzskeho prezidenta Hollanda sme podobný výrok nezistili. Proti multikulturalizmu sa vyjadroval len jeho predchodza Sarkozy, samotný Hollande v minulosti skôr multikulturalizmus obhajoval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podobný výrok už Demagog.SK u Csákyho overoval . Vtedy však Csáky hovoril len o nemeckom, britskom a francúzskom predstaviteľovi.", "analysis_paragraphs": ["Nemecká kancelárka Angela Merkel ako aj britský premiér David Cameron skutočne povedali, že multikulturalizmus zlyhal. V prípade francúzskeho prezidenta Hollanda sme podobný výrok nezistili. Proti multikulturalizmu sa vyjadroval len jeho predchodza Sarkozy, samotný Hollande v minulosti skôr multikulturalizmus obhajoval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podobný výrok už Demagog.SK u Csákyho overoval . Vtedy však Csáky hovoril len o nemeckom, britskom a francúzskom predstaviteľovi."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "vyjadrila", "povedala", "David Cameron", "multikulturalizmu", "hovoril", "obhajcom", "vyjadril"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=multikulturalizmus", "http://dennik.hnonline.sk/svet/345461-merkelova-multikulturalizmus-v-nemecku-stroskotal", "http://www.bbc.com/news/world-europe-11559451", "https://www.youtube.com/watch?v=ClZYy9LVTmo", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/aj-cameron-si-mysli-ze-multikulturalizmus-zlyhal-016615", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/8317497/Nicolas-Sarkozy-declares-multiculturalism-had-failed.html", "http://www.france24.com/en/20141215-france-president-hollande-hails-immigration-museum-sarkozy-islam-national-front", "http://www.ft.com/intl/cms/s/719645a6-9427-11e5-b190-291e94b77c8f,Authorised=false.html?siteedition=intl&_i_location=http%3A%2F%2Fwww.ft.com%2Fcms%2Fs%2F0%2F719645a6-9427-11e5-b190-291e94b77c8f.html%3Fsiteedition%3Dintl&_i_referer=http%3A%2F%2Fwww.demagog.sk%2F31b1ffb7ed4c9f77971904ed1d4836ae&classification=conditional_standard&iab=barrier-app#axzz4AopYP7Im"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:58.970992+00:00"}
{"id": "vr38334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38334", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... my tú zmenu rokovacieho poriadku robíme univerzálne pre všetky voľby, ktoré Národná rada uskutočňovala doteraz tajne.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konkrétne ide o odstránenie povinnosti tajnej voľby pri kadidátoch na sudcov Ústavného súdu SR, pri zvolení a odvolávaní generálneho prokurátora (§115, 123 a 124 Zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR), ďalej pri voľbe dozornej rady Fondu národného majetku SR (§37 Zákona č. 92/1991 Zb.) a pri voľbe predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR (§8 Zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky).", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne ide o odstránenie povinnosti tajnej voľby pri kadidátoch na sudcov Ústavného súdu SR, pri zvolení a odvolávaní generálneho prokurátora (§115, 123 a 124 Zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR), ďalej pri voľbe dozornej rady Fondu národného majetku SR (§37 Zákona č. 92/1991 Zb.) a pri voľbe predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu SR (§8 Zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky)."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 350/1996 Z. z."], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=331"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:18.081468+00:00"}
{"id": "vr26878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26878", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Medzera výberu DPH, naozaj v roku 2009, to je proste úroveň štatistických údajov, tá medzera bola najvyššia, druhá najvyššia v Európe. Teraz sme sa v roku 2012 alebo 2011 dostali s číslami na štvrté najhoršie miesto v Európe.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 29. september 2013) Podľa staršej štúdie z roku roku 2009 bola medzera vo výbere DPH v roku 2006 druhá najvyššia v celej EÚ. Podľa aktuálnej štúdie z roku 2013 analyzujúcej medzeru vo výbere DPH v roku 2011, malo Slovensko 4. najhorší výber DPH. Kažimír v prvom údaji uvádza rok analýzy, pričom medzera zodpovedá roku 2006. Vzhľadom na to, že poradie sedí, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štúdie Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU-27 Member States ( .pdf ) vypracovanej pre Európsku komisiu (EK) bolo Slovensko v roku 2011 štvrtou najhoršou krajinou EÚ-27 vo výbere DPH. V tabuľke na strane 123 tejto štúdie sa uvádza, že na Slovensku sa v roku 2011 nepodarilo vybrať 37% DPH - Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v teoreticky mohli vybrať 37%. Horší v roku 2011 boli Grécko (39%), Lotyšsko (41%) a Rumunsko (48%). Podľa tej istej štúdie v roku 2010 bolo Slovensko druhé najhoršie pri výbere dane DPH (38%), Predbehlo ho len Rumunsko (48%). Minister Kažimír sa pravdepodobne odvoláva na štúdiu z roku 2009. Štúdia Európskej únie Study on the VAT gap in the EU (str. 45) z roku 2009 analyzuje roky 2000 - 2006. Táto štúdia uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme teoreticky mohli vybrať, je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 29. september 2013) Podľa staršej štúdie z roku roku 2009 bola medzera vo výbere DPH v roku 2006 druhá najvyššia v celej EÚ. Podľa aktuálnej štúdie z roku 2013 analyzujúcej medzeru vo výbere DPH v roku 2011, malo Slovensko 4. najhorší výber DPH. Kažimír v prvom údaji uvádza rok analýzy, pričom medzera zodpovedá roku 2006. Vzhľadom na to, že poradie sedí, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štúdie Study to quantify and analyse the VAT Gap in the EU-27 Member States ( .pdf ) vypracovanej pre Európsku komisiu (EK) bolo Slovensko v roku 2011 štvrtou najhoršou krajinou EÚ-27 vo výbere DPH. V tabuľke na strane 123 tejto štúdie sa uvádza, že na Slovensku sa v roku 2011 nepodarilo vybrať 37% DPH - Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v teoreticky mohli vybrať 37%. Horší v roku 2011 boli Grécko (39%), Lotyšsko (41%) a Rumunsko (48%). Podľa tej istej štúdie v roku 2010 bolo Slovensko druhé najhoršie pri výbere dane DPH (38%), Predbehlo ho len Rumunsko (48%). Minister Kažimír sa pravdepodobne odvoláva na štúdiu z roku 2009. Štúdia Európskej únie Study on the VAT gap in the EU (str. 45) z roku 2009 analyzuje roky 2000 - 2006. Táto štúdia uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme teoreticky mohli vybrať, je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", ".pdf", "Study on the VAT gap in the EU"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/403/ekonomicka-situacia-na-slovensku", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-09-1655_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:31.912466+00:00"}
{"id": "vr14089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14089", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "„Ja by som to doplnil tak, že v iných, v niektorých európskych krajinách, v polovici európskych krajín vlastne minimálna mzda ako inštitút vôbec nie je zavedená…“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 4. mája 2015. Podľa Eurostatu a ďalších zdrojov malo k 1. januáru 2015 spolu 22 krajín EÚ z celkového počtu 28 zavedenú minimálnu mzdu garantovanú štátom. Z toho vyplýva, že vo viac než troch štvrtinách krajín EU minimálna mzda inštitučne existuje. V štátoch, ktoré nie sú v EÚ podľa dostupných údajov taktiež vo väčšine prípadov existuje garantovaná minimálna mzda, chýba však v Nórsku, Islande a Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Eurostat uvádza, že 1. januáru 2015 nebola štátom garantovaná minimálna mzda zavedená v nasledujúcich krajinách: Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Rovnako je tak tomu i v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorými sú Island, Nórsko a Švajčiarsko. Cyprus ako taký stanovuje minimálnu mzdu pre určité typy zamestnaní, zatiaľ čo zvyšok vyššie spomenutých krajín EÚ má minimálnu mzdu stanovenú na základe kolektívnych rozhodnutí daných sektorov. Týmto pádom, aj napriek tomu, že štát garantuje všeobecnú minimálnu mzdu iba v 22 krajinách, v každej krajine EÚ existuje určité inštitučné opatrenie, ktoré pracujúcich občanov zastrešuje a zabezpečuje im tak minimálnu mzdu špecifickú pre ich daný odbor. Minimálna mzda v krajinách E Ú a EZVO k 1. januáru 2015 Graf zobrazuje výšku minimálnej mzdy v krajinách EÚ a EZVO. Tmavošedé zafarbenie naznačuje, že daný štát nemá určenú žiadnu univerzálnu minimálnu mzdu. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu v januári tohto roku je Nemecko (.pdf). Mimo Západnej Európy je minimálna mzda taktiež zaužívaným nástrojom. Minimálnu mzdu majú kandidátske krajiny Srbsko a Turecko, ale aj štáty bývalého Sovietskeho zväzu ako Bielorusko, Rusko, Ukrajina či ďalej na východ Azerbajdžan, Tadžikistan a Arménsko. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 4. mája 2015. Podľa Eurostatu a ďalších zdrojov malo k 1. januáru 2015 spolu 22 krajín EÚ z celkového počtu 28 zavedenú minimálnu mzdu garantovanú štátom. Z toho vyplýva, že vo viac než troch štvrtinách krajín EU minimálna mzda inštitučne existuje. V štátoch, ktoré nie sú v EÚ podľa dostupných údajov taktiež vo väčšine prípadov existuje garantovaná minimálna mzda, chýba však v Nórsku, Islande a Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Eurostat uvádza, že 1. januáru 2015 nebola štátom garantovaná minimálna mzda zavedená v nasledujúcich krajinách: Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Rovnako je tak tomu i v krajinách Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorými sú Island, Nórsko a Švajčiarsko. Cyprus ako taký stanovuje minimálnu mzdu pre určité typy zamestnaní, zatiaľ čo zvyšok vyššie spomenutých krajín EÚ má minimálnu mzdu stanovenú na základe kolektívnych rozhodnutí daných sektorov. Týmto pádom, aj napriek tomu, že štát garantuje všeobecnú minimálnu mzdu iba v 22 krajinách, v každej krajine EÚ existuje určité inštitučné opatrenie, ktoré pracujúcich občanov zastrešuje a zabezpečuje im tak minimálnu mzdu špecifickú pre ich daný odbor. Minimálna mzda v krajinách E Ú a EZVO k 1. januáru 2015 Graf zobrazuje výšku minimálnej mzdy v krajinách EÚ a EZVO. Tmavošedé zafarbenie naznačuje, že daný štát nemá určenú žiadnu univerzálnu minimálnu mzdu. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu v januári tohto roku je Nemecko (.pdf). Mimo Západnej Európy je minimálna mzda taktiež zaužívaným nástrojom. Minimálnu mzdu majú kandidátske krajiny Srbsko a Turecko, ale aj štáty bývalého Sovietskeho zväzu ako Bielorusko, Rusko, Ukrajina či ďalej na východ Azerbajdžan, Tadžikistan a Arménsko. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Eurostatu", "ďalších", "zdrojov", "minimálna mzda", "Nemecko", "krajiny", "štáty"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/532/nezamestnanost-minimalna-mzda-a-druhy-dochodkovy-pilier/?ph=2", "http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm", "http://www.cato.org/publications/commentary/let-data-speak-truth-behind-minimum-wage-laws", "http://unitedexplanations.org/english/2013/02/04/minimum-wages-in-europe-2013/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics", "http://library.fes.de/pdf-files/id-moe/10558.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics#Minimum_wage_levels_in_relation_to_average_gross_monthly_earnings", "http://www.reinisfischer.com/minimum-wages-former-soviet-union-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:09.538824+00:00"}
{"id": "vr32577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32577", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Sme len treťou krajinou (pluralitný systém zdravotných poisťovní s možnosťou vytvárania zisku, pozn.), ktorá to vôbec v Európe má, okrem Holandska a Švajčiarska.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Zvolenská pravdivo tvrdí, že SR je len treťou krajinou, v ktorej si môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk. Potvrdzuje to materiál Vlády SR (Tabuľka č. 2), ktorý cituje výsledky analýzy publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland , 2011 (.pdf, s.27). Len v troch krajinách (Slovensko, Švajčiarsko a Holandsko) z 29 analyzovaných umožňuje legislatíva možnosť tvorby zisku z verejného zdravotného poistenia. Unitárny systém má 16 krajín a pluralitný bez možnosti tvorby zisku 10 krajín.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Zvolenská pravdivo tvrdí, že SR je len treťou krajinou, v ktorej si môžu zdravotné poisťovne vytvárať zisk. Potvrdzuje to materiál Vlády SR (Tabuľka č. 2), ktorý cituje výsledky analýzy publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland , 2011 (.pdf, s.27). Len v troch krajinách (Slovensko, Švajčiarsko a Holandsko) z 29 analyzovaných umožňuje legislatíva možnosť tvorby zisku z verejného zdravotného poistenia. Unitárny systém má 16 krajín a pluralitný bez možnosti tvorby zisku 10 krajín."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["materiál Vlády SR", "Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland", ", 2011", "tu", "O päť minút dvanásť", "http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm", "Health Policy Institute", "Inštitút francúzskej dokumentácie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/Competition_between_payers_in_the_base_health_care_system/$FILE/Healthcare_Competition.pdf", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/Competition_between_payers_in_the_base_health_care_system/$FILE/Healthcare_Competition.pdf", "http://www.york.ac.uk/che/pdf/op39.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/316/?ph=3&politik=62", "http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/4498/system-zdravotneho-poistenia-vo-nbsp-svajciarsku.html", "http://www.ladocumentationfrancaise.fr/dossiers/assurance-maladie-europe/systemes-assurance.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:12.047329+00:00"}
{"id": "44213", "numeric_id": 44213, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44213", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Len chcem upriamiť pozornosť na to, že to (zvyšovanie daní z nehnuteľností - pozn.) robia primátori, ktorí si sami sebe odklepli vyššie platy ako má predseda vlády, ktorý má na starosti celú krajinu. Pán primátor Bratislavy má 6.000 EUR. Pán primátor Banskej Bystrici neviem, či nemá náhodou vyšší plat ako mám ja.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Platy primátorov Bratislavy a Banskej Bystrice, ktorí navrhli zvýšiť dane z nehnuteľností vo svojich mestách, sú skutočne vyššie než plat predsedu vlády. Primátori si ich však „neodklepli” sami. Rozhodli o nich poslanci mestského zastupiteľstva. Tí môžu navýšiť pohyblivú zložku platu až o 60 %. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti predložil v Bratislave primátor Matúš Vallo. Následne ho v decembri 2019 schválilo mestské zastupiteľstvo . V Banskej Bystrici zvýšenie navrhol primátor Ján Noska ( .zip , bod 05). Taktiež ho potom v hlasovaní schválili mestskí poslanci. Výšku platu predsedu NR SR premiéra stanovuje zákon na 1,5-násobok platu poslancov ( .pdf , s. 7). Pri súčasnom poslaneckom plate 3 039 eur tak Peter Pellegrini zarába 4 558 eur. Predsedovi vlády navyše patrí funkčný príplatok vo výške 746,87 eur mesačne. Plat primátora Bratidslavy Matúša Valla stúpol v roku 2020 z 5 316 eur na 6 048 eur mesačne. Vallo si ho však „neodklepol” sám - primátor na zasadnutiach nehlasuje . Schválilo mu ho mestské zastupiteľstvo na návrh poslanca Martina Kuruca. Ten to vysvetľoval výsledkami práce primátora. Primátor Banskej Bystrice Jána Noska zarába 5 738 eur mesačne. Aj v tomto prípade o zmene výšky platu rozhodli poslanci na mestskom zastupiteľstve ( .pdf , bod č. 10).", "analysis_paragraphs": ["Platy primátorov Bratislavy a Banskej Bystrice, ktorí navrhli zvýšiť dane z nehnuteľností vo svojich mestách, sú skutočne vyššie než plat predsedu vlády. Primátori si ich však „neodklepli” sami. Rozhodli o nich poslanci mestského zastupiteľstva. Tí môžu navýšiť pohyblivú zložku platu až o 60 %. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti predložil v Bratislave primátor Matúš Vallo. Následne ho v decembri 2019 schválilo mestské zastupiteľstvo . V Banskej Bystrici zvýšenie navrhol primátor Ján Noska ( .zip , bod 05). Taktiež ho potom v hlasovaní schválili mestskí poslanci. Výšku platu predsedu NR SR premiéra stanovuje zákon na 1,5-násobok platu poslancov ( .pdf , s. 7). Pri súčasnom poslaneckom plate 3 039 eur tak Peter Pellegrini zarába 4 558 eur. Predsedovi vlády navyše patrí funkčný príplatok vo výške 746,87 eur mesačne. Plat primátora Bratidslavy Matúša Valla stúpol v roku 2020 z 5 316 eur na 6 048 eur mesačne. Vallo si ho však „neodklepol” sám - primátor na zasadnutiach nehlasuje . Schválilo mu ho mestské zastupiteľstvo na návrh poslanca Martina Kuruca. Ten to vysvetľoval výsledkami práce primátora. Primátor Banskej Bystrice Jána Noska zarába 5 738 eur mesačne. Aj v tomto prípade o zmene výšky platu rozhodli poslanci na mestskom zastupiteľstve ( .pdf , bod č. 10)."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["navýšiť", "Návrh", "zastupiteľstvo", ".zip", "schválili", ".pdf", "plate", "patrí", "Plat", "nehlasuje", "Schválilo", "zarába", "poslanci", ".pdf"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471999-platy-primatorov-a-starostov-porastu/", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-12122019/bod-4/", "https://bratislava.sme.sk/c/22293086/bratislava-od-januara-2020-zvysi-dan-z-nehnutelnosti.html", "https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CLN5dctF5oundIsWKPyNCsIPVT6uvvRfaesSmwSJelXAuocIjUFs6fgckvtn31EjhLAi1%2fbliP7Ks6Jv6uvX4RpAB0wKO%2bo6JQ%3d%3d", "https://mybystrica.sme.sk/c/22280264/bystrica-zvysuje-dane-z-nehnutelnosti-aj-poplatok-za-komunalny-odpad.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.teraz.sk/regiony/primator-m-vallo-bude-od-decembra-zar/431507-clanok.html?fbclid=IwAR2Mop6nZ6P6OH8Vn3swWs4E1tda_533klpOl5mwbOLI6dhhL9UQxPGtI-Y", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/dokumenty/uplne-znenie-rokovacieho-poriadku-mestskeho-zastupitelstva/", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-21112019/bod-19b/", "https://platstarostu.sk/", "https://mybystrica.sme.sk/c/22011411/poslanci-menili-plat-primatora-niektori-tvrdia-ze-je-prilis-vysoky.html", "https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CBWcmsc%2b1NGQlrQH%2fkSyCfXa0EOM4V8XKWw7ZIH4FuHIfUI3uS0v5XxA6NZXjfDKLlh%2fXsyVRkk6BVuukhqZs%2bPSaDd0XuUixg%3d%3d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:56.469125+00:00"}
{"id": "vr35918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35918", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Ak teda Maďarská republika príme zákon a povie, že každý občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti, ktorý mal predkov v starom Uhorsku, a ktorý plynule hovorí po maďarsky, môže požiadať o občianstvo Maďarskej republiky, tak podobne ako je to v České republike, Česká republika má túto právnu úpravu, dobrovoľným prijatím takéhoto občianstva Maďarskej republiky by mal prísť o občianstvo Slovenskej republiky s výnimkou narodenia a s výnimkou uzatvorenia manželstvá.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak občan ČR dostane občianstvo iného štátu (\"na základe vysloveného prejavu vôle\"), to české stráca .", "analysis_paragraphs": ["Ak občan ČR dostane občianstvo iného štátu (\"na základe vysloveného prejavu vôle\"), to české stráca ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stráca"], "url": ["http://www.mvcr.cz/clanek/pozbyvani-statniho-obcanstvi-ceske-republiky.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:30.838469+00:00"}
{"id": "47984", "numeric_id": 47984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47984", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Hlas-sociálna demokracia ako jediná opozičná strana, opakujem, ako jediná opozičná strana, podporila príspevok vo výške 300, respektíve 200 EUR pre takmer 900 000 seniorov nad 60 rokov.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodne Hlas s návrhom zákona nesúhlasil , žiadal 300 € za očkovanie a 200 € pre všetkých na potraviny a energie. Nakoniec však ako jediná opozičná strana podporila odmeny za očkovanie pre ľudí nad 60 rokov. Hlasovania sa zúčastnilo 138 poslancov, za hlasovalo 97. Z ostatných opozičných strán sa Smer-SD hlasovania zdržal, ĽSNS bola proti, takisto aj členovia Republiky. Zákon ešte musí podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Štatistického úradu k 1. 7. 2020 žilo na Slovensku 1 275 385 seniorov nad 60 rokov. Ministerstvo financií však neočakáva , že sa zaočkuje sto percent z nich.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodne Hlas s návrhom zákona nesúhlasil , žiadal 300 € za očkovanie a 200 € pre všetkých na potraviny a energie. Nakoniec však ako jediná opozičná strana podporila odmeny za očkovanie pre ľudí nad 60 rokov. Hlasovania sa zúčastnilo 138 poslancov, za hlasovalo 97. Z ostatných opozičných strán sa Smer-SD hlasovania zdržal, ĽSNS bola proti, takisto aj členovia Republiky. Zákon ešte musí podpísať prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Štatistického úradu k 1. 7. 2020 žilo na Slovensku 1 275 385 seniorov nad 60 rokov. Ministerstvo financií však neočakáva , že sa zaočkuje sto percent z nich."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["nesúhlasil", "jediná", "Štatistického", "neočakáva"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/f3v0jjl/parlament-schvalil-matovicove-odmeny-pre-zaockovanych-navrh-podporil-aj-pellegrini/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2046524_az-300-eur-na-ruku-parlament-schvalil-odmenu-pre-zaockovanych-ludi-nad-60-rokov-tu-su-podmienky", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/om2023rs/v_om2023rs_00_00_00_sk", "https://www.teraz.sk/ekonomika/nr-sr-prispevok-pre-seniorov-za-ockov/596090-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:19.858577+00:00"}
{"id": "vr27483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27483", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Keď sa bavíme o členoch Súdnej rady, samozrejme, v tej verzii oproti návrhu ministra spravodlivosti tam pribudol v podstate ako člen vlády navyše oproti pôvodnému návrhu.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "(5) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. c) možno vymenovať aj člena vlády...\"", "analysis_paragraphs": ["(5) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. c) možno vymenovať aj člena vlády...\""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "stránke", "Návrh", "Ústavy"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Lists/Aktuality/NewForm/n%C3%A1vrh%20%C3%BAstavn%C3%A9ho%20z%C3%A1kona20022014.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1830", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:11.806346+00:00"}
{"id": "48843", "numeric_id": 48843, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48843", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "...vzkriesiť Mikuláša Dzurindu, ktorý podľa mňa nesie plnú zodpovednosť za to, že momentálne máme aj vysoké ceny elektriky, plynu a všetkého, lebo z hľadiska privatizácie štátnych podnikov, ktoré, ktoré v minulosti za pravicovej vlády boli, je 1 vec.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vysoké ceny energií do veľkej miery súvisia s ruskou inváziou na Ukrajinu a závislosťou európskych krajín Európy od ruskej ropy a plynu. Vysoké ceny zasiahli celú Európsku úniu, nie je preto korektné tvrdiť, že za nich môže privatizácia štátnych podnikov z čias vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006). Tvrdenie Richarda Takáča preto hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nRichard Takáč vo svojom výroku odkazuje na privatizáciu strategických podnikov za vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006. Konkrétnejšie ide napríklad o predaj Slovenských elektrární (SE) talianskej spoločnosti Enel, ktorá za 66-percentný podiel ponúkla sumu 840 miliónov eur. V rukách štátu zostal menšinový 34-percentný podiel. O prevzatí kontroly nad Slovenskými elektrárňami v roku 2006 informovali napríklad Hospodárske noviny alebo aj tlačová správa Enelu.\n\nRozhodnutie predať SE zahraničnej firme bolo široko kritizované , a to z dôvodu údajného predaja hlboko pod cenu. Dzurindovu vládu dlhodobo kritizoval napríklad Robert Fico , ktorý privatizáciu strategických podnikov označoval za „zlodejinu“. Téma predaja SE figurovala aj v kauze Gorila , kde mal podľa dôkazov spoluzakladateľ Penty Jaroslav Haščák získať „priamy aj nepriamy vplyv“ na niektoré strategické subjekty v energetickom hospodárstve štátu. Privatizácia SE dodnes vyvoláva otázky a diskusie o výhodnosti predaja.\n\nSúčasná energetická kríza, ktorej výsledkom je spomínaný nárast ceny energií, však nezasiahla len Slovensko, ale celú Európsku úniu . Vojna na Ukrajine a pozastavenie dodávok energií z Ruska spôsobili, že sa ceny energií v Európe vyšplhali na svoje dlhoročné maximá a vládni predstavitelia boli v reakcii nútení zavádzať cenové stropy. Podľa Európskej únie je energetická kríza priamym následkom vydieračskej politiky Vladimira Putina, a preto nemožno tvrdiť, že by za enormným nárastom cien energií stála privatizácia počas vlády Dzurindu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vysoké ceny energií do veľkej miery súvisia s ruskou inváziou na Ukrajinu a závislosťou európskych krajín Európy od ruskej ropy a plynu. Vysoké ceny zasiahli celú Európsku úniu, nie je preto korektné tvrdiť, že za nich môže privatizácia štátnych podnikov z čias vlády Mikuláša Dzurindu (2002 – 2006). Tvrdenie Richarda Takáča preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "Richard Takáč vo svojom výroku odkazuje na privatizáciu strategických podnikov za vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 až 2006. Konkrétnejšie ide napríklad o predaj Slovenských elektrární (SE) talianskej spoločnosti Enel, ktorá za 66-percentný podiel ponúkla sumu 840 miliónov eur. V rukách štátu zostal menšinový 34-percentný podiel. O prevzatí kontroly nad Slovenskými elektrárňami v roku 2006 informovali napríklad Hospodárske noviny alebo aj tlačová správa Enelu.", "Rozhodnutie predať SE zahraničnej firme bolo široko kritizované , a to z dôvodu údajného predaja hlboko pod cenu. Dzurindovu vládu dlhodobo kritizoval napríklad Robert Fico , ktorý privatizáciu strategických podnikov označoval za „zlodejinu“. Téma predaja SE figurovala aj v kauze Gorila , kde mal podľa dôkazov spoluzakladateľ Penty Jaroslav Haščák získať „priamy aj nepriamy vplyv“ na niektoré strategické subjekty v energetickom hospodárstve štátu. Privatizácia SE dodnes vyvoláva otázky a diskusie o výhodnosti predaja.", "Súčasná energetická kríza, ktorej výsledkom je spomínaný nárast ceny energií, však nezasiahla len Slovensko, ale celú Európsku úniu . Vojna na Ukrajine a pozastavenie dodávok energií z Ruska spôsobili, že sa ceny energií v Európe vyšplhali na svoje dlhoročné maximá a vládni predstavitelia boli v reakcii nútení zavádzať cenové stropy. Podľa Európskej únie je energetická kríza priamym následkom vydieračskej politiky Vladimira Putina, a preto nemožno tvrdiť, že by za enormným nárastom cien energií stála privatizácia počas vlády Dzurindu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["predaj", "Hospodárske noviny", "tlačová správa", "kritizované", "Robert Fico", "označoval", "Gorila", "získať", "Európsku úniu", "vyšplhali", "následkom"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/349761-predajom-elektrarni-stat-prisiel-o-miliardove-zisky/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/majitelom-elektrarni-je-uz-enel-192804", "https://www.enel.com/en-gb/investors/press_releases/enel-acquisition-of-66-of-slovenske-elektrarne-completed/r/1595092", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/349761-predajom-elektrarni-stat-prisiel-o-miliardove-zisky/", "https://www.vlada.gov.sk/robert-fico-naprava-strategickych-chyb/?pg=2", "https://www.aktuality.sk/clanok/421154/bola-privatizacia-energetickych-podnikov-chybna/", "https://www.aktuality.sk/clanok/zvIc4Uk/komentar-petra-bardyho-hascakovi-sa-vynorila-z-hmly-gorila/", "https://www.aktuality.sk/clanok/mDLbQeu/naka-obvinila-hascaka-z-penty-exministra-malcharka-aj-bubenikovu-kauza-suvisi-s-privatizaciou/", "https://www.urso.gov.sk/vysoke-ceny-energii-vy-sa-pytate-urso-odpoveda/", "https://www.finreport.sk/ekonomika/energeticka-kriza-nas-zatial-nezlomila-ake-skody-nam-este-moze-sposobit/", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/year-war-and-energy-and-climate-crises_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:05.930889+00:00"}
{"id": "vr14221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14221", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Vy viete dobre, že trikrát som dával pozmeňovací návrh zákona o financovaní, aby sme tam zabudovali aj jednoducho kvalitatívne výsledky škôl. Výsledok bol, že trikrát to vládna strana Smer bez diskusie zhodila zo stola. Hlasovaním bez akejkoľvek rozpravy.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za \"zhodenia zákono zo stola bez diskusie\" možeme chápať nepustenie návrhu zákona alebo novely do druhého čítania, kde sa o návrhu spravidla diskutuje. Keďže SMER-SD má väčšinu, vie ovplyvniť či návrh do druhého čítania prejde alebo nie. Ani jeden z obsahovo totožných návrhov Fronca, ktorý chcel zabudovať kvalitatívny prvok pri udeľovaní normatívov, neprešiel do druhého čítania, v ktorom mohla prebehnúť diskusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Martin Fronc predkladal novelu zákona o o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa dôvodovej správy : \"...prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na základných a stredných školách. Školy, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach (napríklad externá časť maturitnej skúšky, testovanie 9) môžu dostať normatívny príspevok zvýšený o 10% príspevku na školu. Týmto spôsobom budú školy motivované, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese lepšie výsledky. Súčasne kritéria na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že kritéria vydané ministerstvom školstva všeobecne záväzným predpisom budú vychádzať z celoštátnych meraní a hodnotení. S cieľom zaručiť objektívnosť kritérií v zákone pre ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu navrhujeme využiť len celoštátne merania a hodnotenia.\" Tento návrh navrhol Martin Fronc spolu s poslancami Abrhanom a Gibalovou v apríli 2015. Rovnakú novelu navrhoval Fronc spolu s Abrhanom a Hrušovským aj v januári 2014 a júni 2012. V máji 2015 sa hlasovalo o zatiaľ poslednom pokuse Fronca. Žiaden z poslancov SMER-SD zákon nepodporil. 79 sa zdržali hlasovania, dvaja boli neprítomní a dva hlasovali proti. Návrh neprešiel do druhého čítania. Vo februári 2012 sa hlasovalo o v poradí drohom pokuse Fronca a jeho kolegov. Opäť, hoci za zákon hlasovala väčšina opozície, poslanci SMER-SD návrh nevpustili do druhého čítania - poslanci SMER-SD sa zdržali, sedem poslancom nebolo prítomných. Návrh neprešiel do druhého čítania. V júli 2012 sa hlasovalo o provm pokuse Fronca. Až 77 poslancov SMER-SD hlasovalo proti, jeden poslanec hlasoval za, jeden za zdržal a piati boli neprítomní. Návrh neprešiel do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za \"zhodenia zákono zo stola bez diskusie\" možeme chápať nepustenie návrhu zákona alebo novely do druhého čítania, kde sa o návrhu spravidla diskutuje. Keďže SMER-SD má väčšinu, vie ovplyvniť či návrh do druhého čítania prejde alebo nie. Ani jeden z obsahovo totožných návrhov Fronca, ktorý chcel zabudovať kvalitatívny prvok pri udeľovaní normatívov, neprešiel do druhého čítania, v ktorom mohla prebehnúť diskusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Martin Fronc predkladal novelu zákona o o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Podľa dôvodovej správy : \"...prispeje k zvýšeniu kvality vzdelávania na základných a stredných školách. Školy, ktoré dosahujú vynikajúce výsledky v celoštátnych objektívnych meraniach (napríklad externá časť maturitnej skúšky, testovanie 9) môžu dostať normatívny príspevok zvýšený o 10% príspevku na školu. Týmto spôsobom budú školy motivované, aby dosahovali vo výchovno-vzdelávacom procese lepšie výsledky. Súčasne kritéria na hodnotenie kvality procesu musia byť objektívne a celoštátne porovnateľné. Preto návrh zákona upravuje, že kritéria vydané ministerstvom školstva všeobecne záväzným predpisom budú vychádzať z celoštátnych meraní a hodnotení. S cieľom zaručiť objektívnosť kritérií v zákone pre ohodnotenie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu navrhujeme využiť len celoštátne merania a hodnotenia.\" Tento návrh navrhol Martin Fronc spolu s poslancami Abrhanom a Gibalovou v apríli 2015. Rovnakú novelu navrhoval Fronc spolu s Abrhanom a Hrušovským aj v januári 2014 a júni 2012. V máji 2015 sa hlasovalo o zatiaľ poslednom pokuse Fronca. Žiaden z poslancov SMER-SD zákon nepodporil. 79 sa zdržali hlasovania, dvaja boli neprítomní a dva hlasovali proti. Návrh neprešiel do druhého čítania. Vo februári 2012 sa hlasovalo o v poradí drohom pokuse Fronca a jeho kolegov. Opäť, hoci za zákon hlasovala väčšina opozície, poslanci SMER-SD návrh nevpustili do druhého čítania - poslanci SMER-SD sa zdržali, sedem poslancom nebolo prítomných. Návrh neprešiel do druhého čítania. V júli 2012 sa hlasovalo o provm pokuse Fronca. Až 77 poslancov SMER-SD hlasovalo proti, jeden poslanec hlasoval za, jeden za zdržal a piati boli neprítomní. Návrh neprešiel do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["správy", "apríli", "januári", "júni", "máji", "februári", "júli"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1514", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1514", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=845", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=90", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=35845", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=33575", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=90"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:49.517231+00:00"}
{"id": "vr36298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36298", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Z 1,2% zhruba pracovníkov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu 0,7% sú zamestnanci samosprávy a vyšších územných celkov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento údaj sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento údaj sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:58.158156+00:00"}
{"id": "45678", "numeric_id": 45678, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45678", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Však vieme dobre, že z Čiech sa chcú vrátiť študenti, ktorí tam boli tri-štyri mesiace, nemajú trvalý ani prechodný pobyt v Čechách a domov sa vrátiť nevedia napriek tomu, že by chceli si zaviesť aj eKaranténu, aj neviem čo všetko.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenskí študenti v Čechách, ktorí tam nemajú trvalý alebo prechodný pobyt, sa nemohli dostať domov na Slovensko bez toho, aby nemuseli do štátnej alebo eKarantnény. Výnimka 48 hodinového pendlovania pre nich neplatila . Navyše, až do 29. mája bola eKaranténa dostupna len pre používateľov mobilného operačného systému Android. Od 29. mája ju môžu využívať aj užívatelia iOS. Pre ostatné OS aplikácia zatiaľ dostupná nie je. Iným problémom je fakt, že od polovice marca medzi krajinami nepremávajú vlaky a autobusy. Hranice by mohli prekročiť autom, ktoré však práve študenti často nemajú. Prvé vlaky z Česka na Slovensko by mali odísť prvý-druhý júnový týždeň. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovenskí študenti v Čechách, ktorí tam nemajú trvalý alebo prechodný pobyt, sa nemohli dostať domov na Slovensko bez toho, aby nemuseli do štátnej alebo eKarantnény. Výnimka 48 hodinového pendlovania pre nich neplatila . Navyše, až do 29. mája bola eKaranténa dostupna len pre používateľov mobilného operačného systému Android. Od 29. mája ju môžu využívať aj užívatelia iOS. Pre ostatné OS aplikácia zatiaľ dostupná nie je. Iným problémom je fakt, že od polovice marca medzi krajinami nepremávajú vlaky a autobusy. Hranice by mohli prekročiť autom, ktoré však práve študenti často nemajú. Prvé vlaky z Česka na Slovensko by mali odísť prvý-druhý júnový týždeň. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["nemohli", "neplatila", "bola", "nepremávajú", "mali"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/985202/slovenski-studenti-sa-po-otvoreni-hranic-chceli-z-ciech-vratit-domov-narazili-na-problem/", "https://www.facebook.com/vladimira.marcinko/posts/143184863954831?__xts__[0]=68.ARCr2ZLMFKoEidkWKIm7NZ0PyGhIrj8SKg-9jtZZkcgg4HSjj8n22jNlEKTqYLCzIKNainn7w-BJaaMmeVuMqCaVtLsMGTfJ_aUn_QiOK0ALNv73rASSlqyYY9DLEve3v8EzljbQ4h6GyiwyQJH3CsIN15vCJXBBdf3q5OIJWUr-XTt4LiotemvP2wyQTq1ZVvRMSGiS3UqDmw5jHx8sjWa8PQ9_CAMmxskJdYiT4gBKjarW3ImRVfffE0mADe5cLxUdh0wogMu-Vome-R_OKHpDde72MAChnX22ZFR70-GdlTbCwztVotObtOR4F-Sx62Rhampxx_BSCbpx_2w&__tn__=-R", "https://korona.gov.sk/ekarantena/", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/1991889_od-piatku-nebudu-premavat-medzinarodne-vlaky-i-autobusy", "https://slovensko.hnonline.sk/2158727-prve-vlaky-z-ceska-na-slovensko-by-mali-vyrazit-uz-tento-tyzden"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:59.056098+00:00"}
{"id": "vr30042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30042", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda skvalitní priebeh podnikania zjednodušením odvodových a daňových povinností.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pocas súcasnej vlády došlo k viacerým zmenám v odvodových a danových povinnostiach. Zatial co niektoré možno oznacit za zjednodušujúce pre platitelov, iné boli vnímané viac negatívne. Vo viacerých oblastiach sa zvýšilo administratívne zataženie, došlo však aj k urcitým zjednodušeniam. Slub ako celok preto hodnotíme ako ciastocne splnený. Pozitívny by mal byt dopad zvýšenia príjmovej hranice študentov- brigádnikov na ich zamestnávatelov, teda aj na podnikatelov. Ako píše mesacník Podnikanie : \" Zvýšením maximálnej hranice príjmu brigádnikov sa celkové náklady na ich zamestnávanie znížia a súcasne sa z dôvodu odstránenia vekovej diferenciácie znižuje aj administratívne zataženie zamestnávatelov.\" Podobne zavedenie odvodovej odpocítatelnej položky je vnímané pre zamestnávatelov pozitívne. Sociálna poistovna uvádza, že od 1. januára 2015 nie je SZCO povinná prihlásit sa a odhlásit z povinného sociálneho poistenia SZCO, po novom to za nu urobí Sociálna poistovna. Skupinou podnikatelov, ktorá má podmienky podnikania zložitejšie, sú podnikatelia prichádzajúci na Slovensko z krajín mimo EÚ, informuje TASR . Zavedenie povinnosti viest si knihu jázd zas pre širšiu skupinu živnostníkov predstavuje zvýšené administratívne zataženie. Zmeny ktoré boli presadené v rokoch 2014-2015 a pri ktorých možno hovorit o zjednodušení alebo naopak pritažení v oblasti odvodových a danových povinností prinášajú Sme.sk , etrend.sk , etrend.sk, Združenie mladých podnikatelov Slovenska : - danová licencia, minimálna dan (môže mat negatívny dopad pre firmy v strate alebo s malým ziskom, povinnost bola totiž rozšírená aj na firmy, ktoré nevykazujú zisk) - odovzdávanie kontrolných výkazov spolu s danovým priznaním (krížová kontrola platcov DPH) - zjednodušenie danovej evidencie (väcšine živnostníkov stací danová evidencia) Priaznivost podnikatelského prostredia pravidelne vyhodnocuje aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V publikácií OECD Economic Surveys:Slovak Republic 2014 Vývoj Slovenska v období 2008-2013 v odstranovaní tažkostí pri zacatí podnikania je hodnotené kladne, na druhej strane kritizuje sa nefunkcnost verejných inštitúcií a právneho systému, co sú faktory ktoré majú vážne dopady na situáciu aj v podnikaní. Dalej sa v správe uvádza (s. 73, dalšie informácie o stave podnikatelského prostredia na s. 25): \" Time needed for starting a business is important and Slovakia's rating has been slipping. On the positive side, a \"silence is consent\" procedure has been introduced, which has significantly simplified the process of opening and operating a business. (...) However, despite the progress, the number of procedures for start-up is still relatively high and even increasing with respect to establishing a limited liability, indicating red tape. Overall, the Slovak Republic needs to make further effort to improve the business enviroment.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pocas súcasnej vlády došlo k viacerým zmenám v odvodových a danových povinnostiach. Zatial co niektoré možno oznacit za zjednodušujúce pre platitelov, iné boli vnímané viac negatívne. Vo viacerých oblastiach sa zvýšilo administratívne zataženie, došlo však aj k urcitým zjednodušeniam. Slub ako celok preto hodnotíme ako ciastocne splnený. Pozitívny by mal byt dopad zvýšenia príjmovej hranice študentov- brigádnikov na ich zamestnávatelov, teda aj na podnikatelov. Ako píše mesacník Podnikanie : \" Zvýšením maximálnej hranice príjmu brigádnikov sa celkové náklady na ich zamestnávanie znížia a súcasne sa z dôvodu odstránenia vekovej diferenciácie znižuje aj administratívne zataženie zamestnávatelov.\" Podobne zavedenie odvodovej odpocítatelnej položky je vnímané pre zamestnávatelov pozitívne. Sociálna poistovna uvádza, že od 1. januára 2015 nie je SZCO povinná prihlásit sa a odhlásit z povinného sociálneho poistenia SZCO, po novom to za nu urobí Sociálna poistovna. Skupinou podnikatelov, ktorá má podmienky podnikania zložitejšie, sú podnikatelia prichádzajúci na Slovensko z krajín mimo EÚ, informuje TASR . Zavedenie povinnosti viest si knihu jázd zas pre širšiu skupinu živnostníkov predstavuje zvýšené administratívne zataženie. Zmeny ktoré boli presadené v rokoch 2014-2015 a pri ktorých možno hovorit o zjednodušení alebo naopak pritažení v oblasti odvodových a danových povinností prinášajú Sme.sk , etrend.sk , etrend.sk, Združenie mladých podnikatelov Slovenska : - danová licencia, minimálna dan (môže mat negatívny dopad pre firmy v strate alebo s malým ziskom, povinnost bola totiž rozšírená aj na firmy, ktoré nevykazujú zisk) - odovzdávanie kontrolných výkazov spolu s danovým priznaním (krížová kontrola platcov DPH) - zjednodušenie danovej evidencie (väcšine živnostníkov stací danová evidencia) Priaznivost podnikatelského prostredia pravidelne vyhodnocuje aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V publikácií OECD Economic Surveys:Slovak Republic 2014 Vývoj Slovenska v období 2008-2013 v odstranovaní tažkostí pri zacatí podnikania je hodnotené kladne, na druhej strane kritizuje sa nefunkcnost verejných inštitúcií a právneho systému, co sú faktory ktoré majú vážne dopady na situáciu aj v podnikaní. Dalej sa v správe uvádza (s. 73, dalšie informácie o stave podnikatelského prostredia na s. 25): \" Time needed for starting a business is important and Slovakia's rating has been slipping. On the positive side, a \"silence is consent\" procedure has been introduced, which has significantly simplified the process of opening and operating a business. (...) However, despite the progress, the number of procedures for start-up is still relatively high and even increasing with respect to establishing a limited liability, indicating red tape. Overall, the Slovak Republic needs to make further effort to improve the business enviroment.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Podnikanie", "Sociálna poistovna", "TASR", "zvýšené", "Sme.sk", "etrend.sk", "etrend.sk,", "Združenie mladých podnikatelov Slovenska", "OECD Economic Surveys:Slovak Republic 2014"], "url": ["http://mesacnikpodnikanie.sk/podnikatelia-si-budu-moct-znizit-mzdove-naklady/", "http://www.socpoist.sk/szco-/60321s", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podnikatelia-z-tretich-krajin-musia-uz-p/140755-clanok.html", "http://www.asb.sk/biznis/stavebne-podnikanie/podnikatelom-sa-zmenia-dane-aj-odvody", "http://ekonomika.sme.sk/c/7051874/co-caka-podnikatelov-v-roku-2014-hlavne-zmeny.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/rok-2014-12-najvacsich-zmien-pre-podnikatelov.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/dolezite-cisla-v-roku-2015.html", "https://zmps.sk/clanok/2183201374/zmeny-v-podnikatelskej-legislative-od-roku-2015.html", "https://books.google.cz/books?id=KCYwBQAAQBAJ&pg=PA73&lpg=PA73&dq=oecd+entrepreneurship+slovak+republic&source=bl&ots=eTvkK-EHVO&sig=tcuUWFzFCZnc59wuJS3xbDhN040&hl=cs&sa=X&ved=0CFUQ6AEwCWoVChMI0OaVpM-tyAIVxrsUCh0AMg3x#v=onepage&q=oecd%20entrepreneurship%20slovak%20republic&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:08.438727+00:00"}
{"id": "vr29181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29181", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Je to nezmysel preto, lebo Ústavný súd jasne povedal, že nejde o ľudské práva. Ústavný súd jasne deklaroval a hovoril o judikátoch Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré hovoria, že neexistuje žiadne právo na manželstvo takýchto osôb.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že ÚS SR súd jasne povedal, že otázky referenda s odvolaním sa na judikáty ESĽP nenarúšajú a neznižujú štandard základných práv. Avšak v jeho dôvodnení sa neuvádza tvrdenie, že judikáty ESĽP hovoria o neexistencii práva na manželstvo takýchto osôb, teda osôb rovnakého pohlavia ako tvrdí A. Chromík. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Odôvodnenie v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sa venovalo každej referendovej otázke. Prvá otázka referenda znela: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ Ústavný súd v tejto otázke rozhodol nasledovne: 58. V popísaných okolnostiach sa ústavný súd obracia k aktuálnemu stavu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý umožňuje uzavrieť manželstvo iba jednému mužovi a jednej žene [čl. 41 ods. 1 ústavy, čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 1 ods. 1 zákona o rodine]. Prvá posudzovaná referendová otázka teda pre prípad prijatia (čl. 98 ods. 2 ústavy) nemá ambíciu zmeniť právny stav de constitutione lata ani de lege lata, ale naopak, potvrdiť ho. Prijatie návrhu obsiahnutého v prvej navrhovanej otázke by tak neznížilo existujúci štandard základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a vzhľadom na aktuálnu judikatúru ESĽP je podľa názoru ústavného súdu vytvorený priestor pre zaujatie stanoviska k možnosti uzatvárania manželstva medzi inými osobami než len medzi jedným mužom a jednou ženou v referende. Druhá referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ Ústavný súd rozhodol takto: V poradí druhá referendová otázka predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike nie je adopcia nezosobášeným párom osôb opačného pohlavia prístupná, o bdobne ako prvá otázka nemá za cieľ ani spôsobilosť meniť štandard základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy oproti právnemu stavu de lege lata. Na základe analýzy tejto otázky a jej prepojenia na relevantné ustanovenia zákona o rodine možno tiež konštatovať, že z čl. 41 ods. 4 ústavy konkretizovaného práve v zákone o rodine nevyplýva právo (potenciálneho rodiča) na adopciu dieťaťa ako pozitívne právo upravené v našom právnom poriadku. Tretia referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Ústavný súd v nej rozhodol takto: 103. S ohľadom na význam referenda v slovenskom ústavnom systéme popísaný v časti II odôvodnenia tohto nálezu a na koncept možnosti ústavného súdu zasiahnuť v konaní podľa čl. 125b ústavy do procesu uskutočnenia konkrétnej referendovej aktivity iniciátorov referenda nemožno podľa názoru ústavného súdu štvrtú referendovú otázku v jej podobe označiť ako stelesňujúcu základné právo na vzdelanie v podobe, akú čl. 93 ods. 3 ústavy zakazuje. Štvrtá analyzovaná otázka totiž navrhuje riešenie vzájomnej kolízie záujmu vzdelávaného dieťaťa stelesneného v základnom práve podľa čl. 42 ods. 1 ústavy a záujmov jeho rodičov (prípadne i záujmov vzdelávanej plnoletej osoby) chránených čl. 41 ods. 4 i čl. 24 ods. 2 ústavy na principiálnej báze (rodič bude môcť zabrániť vyučovaniu detí v oblasti sexuálneho vzdelávania a eutanázie), ktorá v kontexte rekapitulovanej judikatúry ESĽP nenarúša žiadne z dotknutých základných práv. K nedovolenému ataku niektorého z nich by mohlo eventuálne dôjsť až na základe detailnej (podústavnej) regulácie systému vzdelávania v uvedených „citlivých“ oblastiach, pričom však takáto zákonná, či dokonca podzákonná právna úprava už je spôsobilá stať sa predmetom prieskumu ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že štvrtá referendová otázka nie je v rozpore s čl. 93 ods. 3 ústavy. Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ÚS SR súd jasne povedal, že otázky referenda s odvolaním sa na judikáty ESĽP nenarúšajú a neznižujú štandard základných práv. Avšak v jeho dôvodnení sa neuvádza tvrdenie, že judikáty ESĽP hovoria o neexistencii práva na manželstvo takýchto osôb, teda osôb rovnakého pohlavia ako tvrdí A. Chromík. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Odôvodnenie v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sa venovalo každej referendovej otázke. Prvá otázka referenda znela: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ Ústavný súd v tejto otázke rozhodol nasledovne: 58. V popísaných okolnostiach sa ústavný súd obracia k aktuálnemu stavu v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorý umožňuje uzavrieť manželstvo iba jednému mužovi a jednej žene [čl. 41 ods. 1 ústavy, čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), § 1 ods. 1 zákona o rodine]. Prvá posudzovaná referendová otázka teda pre prípad prijatia (čl. 98 ods. 2 ústavy) nemá ambíciu zmeniť právny stav de constitutione lata ani de lege lata, ale naopak, potvrdiť ho. Prijatie návrhu obsiahnutého v prvej navrhovanej otázke by tak neznížilo existujúci štandard základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a vzhľadom na aktuálnu judikatúru ESĽP je podľa názoru ústavného súdu vytvorený priestor pre zaujatie stanoviska k možnosti uzatvárania manželstva medzi inými osobami než len medzi jedným mužom a jednou ženou v referende. Druhá referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ Ústavný súd rozhodol takto: V poradí druhá referendová otázka predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že v Slovenskej republike nie je adopcia nezosobášeným párom osôb opačného pohlavia prístupná, o bdobne ako prvá otázka nemá za cieľ ani spôsobilosť meniť štandard základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy oproti právnemu stavu de lege lata. Na základe analýzy tejto otázky a jej prepojenia na relevantné ustanovenia zákona o rodine možno tiež konštatovať, že z čl. 41 ods. 4 ústavy konkretizovaného práve v zákone o rodine nevyplýva právo (potenciálneho rodiča) na adopciu dieťaťa ako pozitívne právo upravené v našom právnom poriadku. Tretia referendová otázka znela: „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Ústavný súd v nej rozhodol takto: 103. S ohľadom na význam referenda v slovenskom ústavnom systéme popísaný v časti II odôvodnenia tohto nálezu a na koncept možnosti ústavného súdu zasiahnuť v konaní podľa čl. 125b ústavy do procesu uskutočnenia konkrétnej referendovej aktivity iniciátorov referenda nemožno podľa názoru ústavného súdu štvrtú referendovú otázku v jej podobe označiť ako stelesňujúcu základné právo na vzdelanie v podobe, akú čl. 93 ods. 3 ústavy zakazuje. Štvrtá analyzovaná otázka totiž navrhuje riešenie vzájomnej kolízie záujmu vzdelávaného dieťaťa stelesneného v základnom práve podľa čl. 42 ods. 1 ústavy a záujmov jeho rodičov (prípadne i záujmov vzdelávanej plnoletej osoby) chránených čl. 41 ods. 4 i čl. 24 ods. 2 ústavy na principiálnej báze (rodič bude môcť zabrániť vyučovaniu detí v oblasti sexuálneho vzdelávania a eutanázie), ktorá v kontexte rekapitulovanej judikatúry ESĽP nenarúša žiadne z dotknutých základných práv. K nedovolenému ataku niektorého z nich by mohlo eventuálne dôjsť až na základe detailnej (podústavnej) regulácie systému vzdelávania v uvedených „citlivých“ oblastiach, pričom však takáto zákonná, či dokonca podzákonná právna úprava už je spôsobilá stať sa predmetom prieskumu ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy. Ústavný súd preto dospel k záveru, že štvrtá referendová otázka nie je v rozpore s čl. 93 ods. 3 ústavy. Dátum zverejnenia analýzy: 09.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky", "rozhodol", "rozhodol"], "url": ["http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=559427", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=559427", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=559427"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:52.895697+00:00"}
{"id": "vr35047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35047", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nič nezrušila, veď teraz ideme podpisovať s Doprastavom ďalšie pokračovanie na východe na Spiši.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny zdroj zatiaľ nehovorí o pripravovaní podpisu zmluvy s Doprastavom.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny zdroj zatiaľ nehovorí o pripravovaní podpisu zmluvy s Doprastavom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:09.196843+00:00"}
{"id": "vr35912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35912", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Druhý dôvod, prečo predkladajú takýto návrh zákona je, že na Slovensku cítiť, pretože Slovensko je podstatne úspešnejšie ekonomicky a sociálne, ako je Maďarsko, že národnostná menšina maďarská sa identifikuje so Slovenskou republikou ako so štátom, v ktorom žijú a cítia sa ako občania tejto republiky.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o tom, aká je identifikácia maďarskej menšiny, nemáme. (ak by sme uznali logiku premiéra Fica, popiera ňou vlastne potrebu odoberať ľuďom s dvoma občianstvami to slovenské).", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, aká je identifikácia maďarskej menšiny, nemáme. (ak by sme uznali logiku premiéra Fica, popiera ňou vlastne potrebu odoberať ľuďom s dvoma občianstvami to slovenské)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:17.216625+00:00"}
{"id": "vr15736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15736", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Na Slovensku máme podľa čísel, ktoré sú prístupné, okolo 2000 moslimov.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že islam na Slovensku nie je oficiálne registrované náboženstvo, bolo potrebné pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011, aby veriaci moslimovia v sčítacom formulári uviedli možnosť \"iné\" a do vyhradeného miesta vpísali slovo islam. V oficiálnych štatistikách Š Ú SR presný počet moslimov neuvádza. Existuje niekoľko odhadov o počte ľudí, ktorí sa hlásia k islamu. Podľa Atlasu komunity migrantov, ktorý vypracovala Medzinárodná organizácia pre migráciu ( IOM ) Slovensko, tvorí skupinu moslimských migrantov približne 2000 ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že islam na Slovensku nie je oficiálne registrované náboženstvo, bolo potrebné pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011, aby veriaci moslimovia v sčítacom formulári uviedli možnosť \"iné\" a do vyhradeného miesta vpísali slovo islam. V oficiálnych štatistikách Š Ú SR presný počet moslimov neuvádza. Existuje niekoľko odhadov o počte ľudí, ktorí sa hlásia k islamu. Podľa Atlasu komunity migrantov, ktorý vypracovala Medzinárodná organizácia pre migráciu ( IOM ) Slovensko, tvorí skupinu moslimských migrantov približne 2000 ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Š", "Ú", "IOM"], "url": ["http://census2011.statistics.sk/tabulky.html", "http://census2011.statistics.sk/tabulky.html", "http://mic.iom.sk/atlas/islamska-komunita/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:54.298403+00:00"}
{"id": "vr28893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28893", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "my máme na Slovensku plus mínus 400 000 nezamestnaných", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Internetová stránka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny obsahuje ako posledné uverejnené štatistiky nezamestnanosti štatistiky za mesiac október 2014. V mesačnej štatistike štruktúry uchádzačov o zamestnanie sa uvádza, že na Slovensku bol stav uchádzačov o zamestnanie ku koncu mesiaca október 375 978; v ďalších mesiacoch posledného roku sa tento údaj približuje Švejnom uvedenému číslu ešte viac. Keďže Švejna uvádza \"plus mínus\" 400-tisíc nezamestnaných, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Internetová stránka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny obsahuje ako posledné uverejnené štatistiky nezamestnanosti štatistiky za mesiac október 2014. V mesačnej štatistike štruktúry uchádzačov o zamestnanie sa uvádza, že na Slovensku bol stav uchádzačov o zamestnanie ku koncu mesiaca október 375 978; v ďalších mesiacoch posledného roku sa tento údaj približuje Švejnom uvedenému číslu ešte viac. Keďže Švejna uvádza \"plus mínus\" 400-tisíc nezamestnaných, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["zip", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:09.087228+00:00"}
{"id": "vr33199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33199", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "A ak sa pozriete na tú listinu, tak zistíte, že človek, ktorý by prípadne mal prísť do Národnej rady po mne tak mal od voličov podporu na úrovni možno 2 % z toho, čo ja.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri posledných voľbách do parlamentu v roku 2012 mal Radoslav Procházka 47 175 preferenčných hlasov , čo ho presunulo z desiateho miesta na kandidátke na štvrté miesto. Do parlamentu sa dostalo za stranu KDH 16 poslancov, na sedemnástom mieste zostal Marián Radošovský, ktorý by sa v prípade, že sa R. Procházka vzdá mandátu, posunul na 16. miesto a získal poslanecké kreslo. Vo voľbách dostal 2 318 preferenčných hlasov, čo ho posunulo z 15. priečky na 17. Počet preferenčných hlasov Mariána Radoševského predstavuje podľa našich výpočtov 4,9 % preferenčných hlasov Radoslava Procházku, čo teda znamená, že jeho výrok nie je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri posledných voľbách do parlamentu v roku 2012 mal Radoslav Procházka 47 175 preferenčných hlasov , čo ho presunulo z desiateho miesta na kandidátke na štvrté miesto. Do parlamentu sa dostalo za stranu KDH 16 poslancov, na sedemnástom mieste zostal Marián Radošovský, ktorý by sa v prípade, že sa R. Procházka vzdá mandátu, posunul na 16. miesto a získal poslanecké kreslo. Vo voľbách dostal 2 318 preferenčných hlasov, čo ho posunulo z 15. priečky na 17. Počet preferenčných hlasov Mariána Radoševského predstavuje podľa našich výpočtov 4,9 % preferenčných hlasov Radoslava Procházku, čo teda znamená, že jeho výrok nie je pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["hlasov", "kandidátke", "mieste"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=2", "http://www.kdh.sk/volby/kandidati-1-50", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:57.246651+00:00"}
{"id": "vr30015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30015", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Česi posielajú vlastných vojakov do Maďarska, myslím si, že je to sympatické.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Český minister obrany, Martin Stropnický, skutočne ponúkol vojenskú pomoc Maďarsku. Cieľom je najmä pomôcť s ochranou hraníc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V stredu, 23. septembra 2015 ministerstvo obrany ČR oznámilo , že je pripravené technicky pomôcť Maďarsku pri ochrane hraníc. O dva dni, 25. septembra upresnilo , že vyšle do Maďarska zhruba 20 vojakov a rôzne druhy techniky.\n\n\"Sme s Maďarmi v kontakte, oni nás požiadali o konkrétnu pomoc. Myslím, že sa snažia dosť poctivo východnú schengenskú hranicu ochraňovať. Špecifikovali, čo by potrebovali, myslím, že budeme schopní im to dodať. Do 15. októbra by sme tam niečo mohli poslať.\" uviedol minister obrany Martin Stropnický (ANO). Ďalšie rozhovory o spolupráci prebehnú 1. októbra.", "analysis_paragraphs": ["Český minister obrany, Martin Stropnický, skutočne ponúkol vojenskú pomoc Maďarsku. Cieľom je najmä pomôcť s ochranou hraníc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V stredu, 23. septembra 2015 ministerstvo obrany ČR oznámilo , že je pripravené technicky pomôcť Maďarsku pri ochrane hraníc. O dva dni, 25. septembra upresnilo , že vyšle do Maďarska zhruba 20 vojakov a rôzne druhy techniky.", "\"Sme s Maďarmi v kontakte, oni nás požiadali o konkrétnu pomoc. Myslím, že sa snažia dosť poctivo východnú schengenskú hranicu ochraňovať. Špecifikovali, čo by potrebovali, myslím, že budeme schopní im to dodať. Do 15. októbra by sme tam niečo mohli poslať.\" uviedol minister obrany Martin Stropnický (ANO). Ďalšie rozhovory o spolupráci prebehnú 1. októbra."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "upresnilo"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/schengen-bude-v-madarsku-strezit-i-ceska-technika-fbr-/domaci.aspx?c=A150923_205621_domaci_kha", "http://zpravy.idnes.cz/ceska-armada-vysle-do-madarska-20-vojaku-a-podpurnou-techniku-plf-/domaci.aspx?c=A150925_183920_domaci_fer"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:13.037901+00:00"}
{"id": "vr35663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35663", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Prečo potom, vláda Roberta Fica nemala s ničím problém. Podporovala elektronické aukcie, akurát že žiadnu ani jednu jedinú neurobila.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Možnosť elektronicky obstarávať bola oficiálne spustená predchádzajúcou vládou , ktorá tak zavádzala nariadenie EU do praxe. Žiadnu správu o elektronických aukciách, ktoré by sa konali za minulej vlády sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Možnosť elektronicky obstarávať bola oficiálne spustená predchádzajúcou vládou , ktorá tak zavádzala nariadenie EU do praxe. Žiadnu správu o elektronických aukciách, ktoré by sa konali za minulej vlády sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["oficiálne spustená predchádzajúcou vládou"], "url": ["http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/elektronicke-verejne-obstaravanie-za-60-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:05.458862+00:00"}
{"id": "vr14715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14715", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol uzavretý osobitný zákon o duálnom vzdelávaní. Stovky firiem sa zapojili.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do systému duálneho vzdelávania sa podľa posledných informácii zapojilo takmer tristo firiem. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. “ Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa .” Do systému duálneho vzdelávania, ktorý bol spustený na začiatku školského roku 2015/2016 sa podľa denníka Pravda prihlásilo 130 zamestnávateľov pričom konečný zoznam k 1. septembru 2015 uvádzal 115 zamestnávateľov v konečnej ponuke pracovných miest pre žiakov odborných škôl. Podľa posledných informácií z januára 2016 od nového školského roku bude vyškoľovať 2 763 študentov 293 odborných firiem.", "analysis_paragraphs": ["Do systému duálneho vzdelávania sa podľa posledných informácii zapojilo takmer tristo firiem. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. “ Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa .” Do systému duálneho vzdelávania, ktorý bol spustený na začiatku školského roku 2015/2016 sa podľa denníka Pravda prihlásilo 130 zamestnávateľov pričom konečný zoznam k 1. septembru 2015 uvádzal 115 zamestnávateľov v konečnej ponuke pracovných miest pre žiakov odborných škôl. Podľa posledných informácií z januára 2016 od nového školského roku bude vyškoľovať 2 763 študentov 293 odborných firiem."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Duálne vzdelávanie", "Pravda", "zoznam", "informácií"], "url": ["http://www.rsov.sk/system_dualneho_vzdelavania", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351819-do-dualneho-vzdelavania-sa-prihlasilo-130-zamestnavatelov/", "http://www.rsov.sk/dokumenty/system_dualneho_vzdelavania/sumar_ziadosti_ziakov_2015_05_14.xlsx", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380317-do-dualneho-vzdelavania-sa-zapoji-298-novych-zamestnavatelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:42.008191+00:00"}
{"id": "vr32113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32113", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "80% ľudí zarába priemer alebo podpriemer priemernej mzdy na Slovensku.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok P.Pašku hodnotíme ako nepravdivý, pretože priemer alebo podpriemer priemernej mzdy na Slovensku v roku 2011 zarábalo 72,5% a nie 80%. Posledné dostupné údaje Štatistického úradu o štruktúre miezd na Slovensku sú za rok 2011. Podľa týchto údajov (.pdf, s.2) priemerná hrubá mesačná mzda v tomto roku dosahovala 855 eur. V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov. V intervale od 850 – 900 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda nameraná v tomto zisťovaní, bolo 3,8 % zamestnancov. To znamená, že aj v prípade, že by sme uvažovali o priemere alebo podpriemere priemernej mzdy v intervale do 900 Eur, tak túto mzdu by zarábalo na Slovesnku 72,5% ľudí a nie 80%, ako tvrdí P.Paška. V tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok P.Pašku hodnotíme ako nepravdivý, pretože priemer alebo podpriemer priemernej mzdy na Slovensku v roku 2011 zarábalo 72,5% a nie 80%. Posledné dostupné údaje Štatistického úradu o štruktúre miezd na Slovensku sú za rok 2011. Podľa týchto údajov (.pdf, s.2) priemerná hrubá mesačná mzda v tomto roku dosahovala 855 eur. V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov. V intervale od 850 – 900 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda nameraná v tomto zisťovaní, bolo 3,8 % zamestnancov. To znamená, že aj v prípade, že by sme uvažovali o priemere alebo podpriemere priemernej mzdy v intervale do 900 Eur, tak túto mzdu by zarábalo na Slovesnku 72,5% ľudí a nie 80%, ako tvrdí P.Paška. V tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:46.704020+00:00"}
{"id": "vr18189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18189", "speaker": "Miroslav Benko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-benko", "statement": "...v roku 2015 malo naše mesto dlh 21,4 percent a v roku 2017 už sa to vyšplhalo na 38,8 percent.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnoty, ktoré Miroslav Benko použil, naozaj korešpondujú s realitou. Podľa štatistiky INEKO, ktorá hodnotí hospodárenie miest, obcí a VÚC, sa celkový dlh mesta Prešov za rok 2015 pohyboval na úrovni 21,4 % a za rok 2017 stúpol až na 38,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hodnoty, ktoré Miroslav Benko použil, naozaj korešpondujú s realitou. Podľa štatistiky INEKO, ktorá hodnotí hospodárenie miest, obcí a VÚC, sa celkový dlh mesta Prešov za rok 2015 pohyboval na úrovni 21,4 % a za rok 2017 stúpol až na 38,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2015", "2017"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=1950&y=2015", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=1950"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:39.211937+00:00"}
{"id": "49153", "numeric_id": 49153, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49153", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Takmer 70 % ľudí si toto rovnako uvedomuje a sú proti tomu, aby sme podporovali Ukrajinu vojensky.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry GLOBSEC 69% respondentov zo Slovenska súhlasilo s tvrdením , že dodávky zbraní na Ukrajinu provokujú Rusko a približujú Slovensko k vojne. S tvrdením, že vojenská pomoc Ukrajine pomáha, súhlasilo 57% opýtaných.\n\nZhruba 70% respondentov súhlasilo s tvrdením, že ukrajinskí utečenci poberajú pomoc na úkor domácich, ktorí ju potrebujú viac. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry GLOBSEC 69% respondentov zo Slovenska súhlasilo s tvrdením , že dodávky zbraní na Ukrajinu provokujú Rusko a približujú Slovensko k vojne. S tvrdením, že vojenská pomoc Ukrajine pomáha, súhlasilo 57% opýtaných.", "Zhruba 70% respondentov súhlasilo s tvrdením, že ukrajinskí utečenci poberajú pomoc na úkor domácich, ktorí ju potrebujú viac. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["súhlasilo s tvrdením", "súhlasilo", "súhlasilo"], "url": ["https://www.globsec.org/what-we-do/press-releases/novy-prieskum-globsec-u-slovensko-zaznamenalo-vyrazny-prepad-v", "https://www.globsec.org/what-we-do/press-releases/novy-prieskum-globsec-u-slovensko-zaznamenalo-vyrazny-prepad-v", "https://dennikn.sk/3395375/propaganda-presvedcila-uz-polovicu-slovakov-ze-za-rusku-agresiu-moze-zapad-alebo-ukrajina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:21.739557+00:00"}
{"id": "49204", "numeric_id": 49204, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49204", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Republika je jednoznačne antifašistická strana, mimochodom máme najviac poslancov, ktorí sú členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Republika sa snaží byť prijateľnejšou stranou na slovenskom politickom spektre a získať imidž antifašistickej strany na zvýšenie koaličného potenciálu. Jej poslanci sú však spájaní s neonacizmom, a členstvo jej poslancov v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov (SZPB) je až na prípad poslanca Suju nepravdivé. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPoslanci Republiky, ktorá existuje ešte len niečo vyše dva roky, sa do parlamentu dostali na kandidátke Ľudovej strany – Naše Slovensko (ĽSNS). Tá je podľa historika Juraja Drábika neonacistickou stranou patriacou do rodiny fašistických hnutí. Republiku samotnú odborník na extrémizmus Miroslav Mareš označil za radikálnu.\n\nOd vzniku strany Republika začali odídenci z ĽSNS otáčať. Poslanec Mazurek sa za svoje správanie z minulosti po odchode z ĽSNS ospravedlnil , vrátane vulgárnych pokrikov a hádzania kameňov na moslimskú rodinu v roku 2015. Chybami v mladosti sa tiež vyviňoval poslanec Ďurica, ktorý spieval v neonacistickej kapele Biely odpor a hajloval.\n\nSlovenské národné povstanie, ktoré Marián Kotleba nazval boľševickým povstaním a ktoré v ĽSNS vnímali ako vlastizradu, si už v roku 2022 členovia Republiky pripomínali a zúčastnili sa aj na oslavách v Bratislave a Košiciach. Pochválili sa aj tým, že ho oslavujú práve spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, tí to však odmietli .\n\nSlovenský zväz protifašistických bojovníkov ešte v roku 2022 odmietol akúkoľvek spoluprácu s Republikou. Stanovy tohto zväzu si kladú za cieľ „verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu.”\n\nČlenovia si v druhej polovici mája 2023 zvolili nové vedenie. Nie všetci členovia ho vnímajú za legitímne zvolené a obrátili sa aj na Generálnu prokuratúru. Aj napriek spornému hlasovaniu začal však kandidát Viliam Longauer vystupovať ako predseda. Následne sa vyfotil s predsedom Republiky Uhríkom, ktorý fotku uverejnil na Facebooku. Dvaja poslanci za túto stranu Miroslav Suja a Eduard Kočiš sú navyše podľa vlastných slov , či svojej stránky od tohto roku členmi spomínaného Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa podpredsedu SZPB Jozefa Ťažkého sa zároveň sporadicky objavujú informácie o snahách členov Republiky získať členstvo medzi protifašistickými bojovníkmi.\n\nRegister členov, ktorých je okolo 18 tisíc nie je voľne dostupný. Podpredseda Ťažký však ozrejmil , že konrétne poslanec Kočiš nie je v centrálnej evidencii členov a nebol mu ústredím zväzu ani vydaný preukaz, ktorý je oficiálnym osvedčením členstva. Naopak poslanec Suja sa členom skutočne tento rok stal , a to v základnej organizácie v Detve. Podľa predsedu tejto ZO Júliusa Feješa sa má už desať rokov príkladne starať o hrob neznámeho červenoarmejca. Stála starostlivosť o ochranu a údržbu pomníkov je jedným z poslaní členov SZPB.\n\nČlenovia však musia pre zachovanie členstva dodržiavať aj iné ustanovenia Stanov SZPB, ktoré odmietajú pokusy o „znevažovanie miesta a významu SNP v slovenských dejinách, o popieranie existencie holokaustu (...), ako aj pokusy o rehabilitáciu ľudáckeho režimu na Slovensku a glorifikáciu jeho vedúcich predstaviteľov.“ Je otázne, či to práve politici Republiky môžu spĺňať.\n\nPoslanec Mazurek bol v roku 2019 odsúdený Najvyšším súdom za rasistické vyjadrenia. Poslanec Kočiš ešte v októbri 2021 na Facebooku oslavoval narodenie Tisa. Predseda strany Uhrík zas nebol ochotný odsúdiť transporty Židov počas Tisovho režimu do vyhladzovacích táborov. Namiesto toho sa obránil , že nie je historik. O Tisovi, ktorý o týchto transportoch rozhodol, povedal , že to bol „jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov.“\n\nPolitológ a odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar navyše hovorí , že v prípade Republiky, ktorá sa dnes pasuje do role antifašistickej strany, ide len o fantómový antifašizmus. Ten spočíva vo vymedzení sa voči “liberálnemu fašizmu,” ktorý majú predstavovať protipandemické opatrenia a vojenská podpora Ukrajiny. Tieto politiky však nie sú prejavom fašizmu.", "analysis_paragraphs": ["Strana Republika sa snaží byť prijateľnejšou stranou na slovenskom politickom spektre a získať imidž antifašistickej strany na zvýšenie koaličného potenciálu. Jej poslanci sú však spájaní s neonacizmom, a členstvo jej poslancov v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov (SZPB) je až na prípad poslanca Suju nepravdivé. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Poslanci Republiky, ktorá existuje ešte len niečo vyše dva roky, sa do parlamentu dostali na kandidátke Ľudovej strany – Naše Slovensko (ĽSNS). Tá je podľa historika Juraja Drábika neonacistickou stranou patriacou do rodiny fašistických hnutí. Republiku samotnú odborník na extrémizmus Miroslav Mareš označil za radikálnu.", "Od vzniku strany Republika začali odídenci z ĽSNS otáčať. Poslanec Mazurek sa za svoje správanie z minulosti po odchode z ĽSNS ospravedlnil , vrátane vulgárnych pokrikov a hádzania kameňov na moslimskú rodinu v roku 2015. Chybami v mladosti sa tiež vyviňoval poslanec Ďurica, ktorý spieval v neonacistickej kapele Biely odpor a hajloval.", "Slovenské národné povstanie, ktoré Marián Kotleba nazval boľševickým povstaním a ktoré v ĽSNS vnímali ako vlastizradu, si už v roku 2022 členovia Republiky pripomínali a zúčastnili sa aj na oslavách v Bratislave a Košiciach. Pochválili sa aj tým, že ho oslavujú práve spolu so Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov, tí to však odmietli .", "Slovenský zväz protifašistických bojovníkov ešte v roku 2022 odmietol akúkoľvek spoluprácu s Republikou. Stanovy tohto zväzu si kladú za cieľ „verejne vystupovať proti extrémnym silám propagujúcim nacionalizmus, šovinizmus, rasizmus, antisemitizmus, neofašizmus, neonacizmus, neoľudáctvo a xenofóbiu.”", "Členovia si v druhej polovici mája 2023 zvolili nové vedenie. Nie všetci členovia ho vnímajú za legitímne zvolené a obrátili sa aj na Generálnu prokuratúru. Aj napriek spornému hlasovaniu začal však kandidát Viliam Longauer vystupovať ako predseda. Následne sa vyfotil s predsedom Republiky Uhríkom, ktorý fotku uverejnil na Facebooku. Dvaja poslanci za túto stranu Miroslav Suja a Eduard Kočiš sú navyše podľa vlastných slov , či svojej stránky od tohto roku členmi spomínaného Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Podľa podpredsedu SZPB Jozefa Ťažkého sa zároveň sporadicky objavujú informácie o snahách členov Republiky získať členstvo medzi protifašistickými bojovníkmi.", "Register členov, ktorých je okolo 18 tisíc nie je voľne dostupný. Podpredseda Ťažký však ozrejmil , že konrétne poslanec Kočiš nie je v centrálnej evidencii členov a nebol mu ústredím zväzu ani vydaný preukaz, ktorý je oficiálnym osvedčením členstva. Naopak poslanec Suja sa členom skutočne tento rok stal , a to v základnej organizácie v Detve. Podľa predsedu tejto ZO Júliusa Feješa sa má už desať rokov príkladne starať o hrob neznámeho červenoarmejca. Stála starostlivosť o ochranu a údržbu pomníkov je jedným z poslaní členov SZPB.", "Členovia však musia pre zachovanie členstva dodržiavať aj iné ustanovenia Stanov SZPB, ktoré odmietajú pokusy o „znevažovanie miesta a významu SNP v slovenských dejinách, o popieranie existencie holokaustu (...), ako aj pokusy o rehabilitáciu ľudáckeho režimu na Slovensku a glorifikáciu jeho vedúcich predstaviteľov.“ Je otázne, či to práve politici Republiky môžu spĺňať.", "Poslanec Mazurek bol v roku 2019 odsúdený Najvyšším súdom za rasistické vyjadrenia. Poslanec Kočiš ešte v októbri 2021 na Facebooku oslavoval narodenie Tisa. Predseda strany Uhrík zas nebol ochotný odsúdiť transporty Židov počas Tisovho režimu do vyhladzovacích táborov. Namiesto toho sa obránil , že nie je historik. O Tisovi, ktorý o týchto transportoch rozhodol, povedal , že to bol „jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov.“", "Politológ a odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar navyše hovorí , že v prípade Republiky, ktorá sa dnes pasuje do role antifašistickej strany, ide len o fantómový antifašizmus. Ten spočíva vo vymedzení sa voči “liberálnemu fašizmu,” ktorý majú predstavovať protipandemické opatrenia a vojenská podpora Ukrajiny. Tieto politiky však nie sú prejavom fašizmu."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["existuje", "je", "", "označil", "ospravedlnil", "vyviňoval", "spieval", "nazval", "vnímali", "Pochválili", "odmietli", "odmietol", "kladú", "zvolili", "vnímajú", "uverejnil", "sú", "slov", "stránky", "získať", "je", "ozrejmil", "stal", "je", "dodržiavať", "odsúdený", "oslavoval", "obránil", "povedal", "hovorí"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/m-uhrik-zalozil-hnutie-republika-pre/533567-clanok.html", "https://dennikn.sk/1634639/lsns-je-neonacisticka-strana-usvedcuju-ju-jej-spojenci-aj-vlastne-ciny/", "https://dennikn.sk/1634639/lsns-je-neonacisticka-strana-usvedcuju-ju-jej-spojenci-aj-vlastne-ciny/", "https://dennikn.sk/3404909/odbornik-na-extremizmus-mares-slovenske-volby-su-pre-rusko-velmi-dolezite/", "https://dennikn.sk/minuta/2246113/", "https://dennikn.sk/2854598/prezidentku-pre-vyznamenania-ludakom-vyhana-z-oslav-snp-fico-ktory-sa-sam-hotuje-vladnut-s-krajnou-pravicou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/744119/hovorcom-lsns-sa-stal-neonacisticky-spevak-ondrej-durica/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/52100-privrzenci-kotlebu-su-hrdi-na-snp-predseda-lsns-ho-v-minulosti-nazval-bolsevickym-pucom", "https://dennikn.sk/3445082/prezliekanie-republiky-pokracuje-tvrdia-ze-su-protifasisticki-bojovnici/?ref=list", "https://dennikn.sk/2979327/z-pohrobkov-fasizmu-mozni-koalicni-partneri-smeru-republika-chce-oslavovat-vyrocie-snp/", "https://www.facebook.com/szpb.sk/posts/pfbid02tj7UrPzmBAG5LY6N9uwcAwnvb55PTqz9B3gQKvh5C5KiKm5hZfEcbXpDZX8L5HRcl", "https://dennikn.sk/3445082/prezliekanie-republiky-pokracuje-tvrdia-ze-su-protifasisticki-bojovnici/?ref=list", "https://www.bernolakovo.sk/wp-content/uploads/2018/05/Stanovy-SZPB.pdf", "https://mytopolcany.sme.sk/c/23171952/na-18-zjazde-si-protifasisticki-bojovnici-zvolili-noveho-predsedu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/xR3MxfE/poslanec-suja-sa-pridal-k-antifasistom-uhrik-sa-foti-s-ich-sefom-znesvatili-odkaz-snp-odkazuje-peter-weiss/", "https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/posts/pfbid0ArZfemBqLmk8MHXPxJdXAbiCcNYW6Rex4wQZc5mdnv63Jwrwpqy5ZGRJknv4fRMdl?locale=sk_SK", "https://dennikn.sk/minuta/3442539/?ref=mwat", "https://twitter.com/mikusovic/status/1625792190139047938", "https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/miroslav-suja/", "https://dennikn.sk/3445082/prezliekanie-republiky-pokracuje-tvrdia-ze-su-protifasisticki-bojovnici/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654105-protifasisticki-bojovnici-nad-klame-a-intriguje-proti-nam/", "https://dennikn.sk/3445082/prezliekanie-republiky-pokracuje-tvrdia-ze-su-protifasisticki-bojovnici/?ref=list", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/847270-poslanec-republiky-sa-chvali-clenstvom-v-protifasistickom-zvaze-tam-o-nicom-nevedia", "https://www.bernolakovo.sk/wp-content/uploads/2018/05/Stanovy-SZPB.pdf", "https://www.bernolakovo.sk/wp-content/uploads/2018/05/Stanovy-SZPB.pdf", "https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/", "https://www.facebook.com/eduard.kocis.3/posts/pfbid0wVpnpse4hUJ9kiyhc7DiXvDLmhozTJkP24m3XJM66apwsYUsoLRbpNrGjRCoZM1Al", "https://hnonline.sk/slovensko/934259-uhrikov-alibizmus-transporty-zidov-nie-som-historik-tiso-jediny-skutocny-prezident", "https://www.parlamentnelisty.sk/arena/189477/kotlebovci-si-namiesto-kisku-vyvesili-portret-jozefa-tisa-no-a-toto-nasledovalo/", "https://dennikn.sk/3445082/prezliekanie-republiky-pokracuje-tvrdia-ze-su-protifasisticki-bojovnici/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:08.405769+00:00"}
{"id": "vr26703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26703", "speaker": "Monika Smolková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-smolkova", "statement": "Aj napriek tomu, že v posledných desiatich rokoch mali výdavky na infraštruktúru v Európe klesajúci trend ...", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe dostupných zdrojov hodnotíme výrok Moniky Smolkovej ako nepravdivý. Nemožno totiž tvrdiť, že výdavky v Európe na infraštruktúru mali v posledných desiatich rokoch klesajúci trend, pretože pokles zaznamenalo len niekoľko krajín, zatiaľ čo v iných krajinách výdavky rástli alebo stagnovali. Navyše údaje za roky 1995 až 2008 ukazujú, že celkovo v krajinách EÚ (resp. EEA, pozn.) výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP a aj v absolútnych hodnotách. K overeniu výroku sme sa dopracovali prostredníctvom vlastného prieskumu dát v súboroch OECD a použitím informácií zo správy Európskej environmentálnej agentúry, ktorá hodnotila dlhoročný vývoj výdavkov na infraštruktúru na prípade 20 členských krajín EEA (EEA = 28 krajín EÚ + Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pozn.) + Švajčiarsko. Túto vzorku krajín považujeme za dostatočne reprezentatívnu, aby sme na základe nej mohli zovšeobecňovať. Nebolo možné vykonať celoplošnú komparáciu výdavkov, nakoľko dáta nie sú kompletné a pre niektoré roky zo sledovaného obdobia sú len s prázdnymi, prípadne odhadnutými hodnotami. Metodologickým problémom je dostupnosť najaktuálnejších dát - zatiaľ sú zverejnené len po rok 2011, avšak myslíme si, že i tieto dáta nám poskytujú dostatočne kvalitné východisko pre hodnotenie dlhoročného trendu a čiastočne i toho aktuálneho. S odkazom na vyššie uvedenú správu prikladáme nasledovné grafy, z ktorých možno vidieť, že v 20 krajinách EEA výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP, a tiež v absolútnych hodnotách (sledované obdobie 1995 až 2008). ZDROJ: Európska environmentálna agentúra Nárast výdavkov v absolútnych hodnotách ilustruje aj nasledujúci graf: ZDROJ: Európska environmentálna agentúra Na doplnenie aktuálnejších údajov sme spracovali tabuľku ( .xslx verzia ), v ktorej sú uvedené konkrétne štáty EEA + Švajčiarsko a ich výdavky na infraštruktúru v rozmedzí rokov 2008 až 2011 (prostredníctvom najnovších dostupných dát OECD ). Z tejto tabuľky je vidieť, že vývoj výdavkov v jednotlivých krajinách nie je jednotný - v časti krajín výdavky stagnujú, v iných rastú alebo klesajú: Pokles výdavkov GB, ES, SLO, IT, IS, HU, CZ, HR, AT Rast výdavkov CH, SE, ROM, PL, NO, NL, LUX, EE, DK, BG Stagnácia SK, LT, DE, FR, FIN Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných zdrojov hodnotíme výrok Moniky Smolkovej ako nepravdivý. Nemožno totiž tvrdiť, že výdavky v Európe na infraštruktúru mali v posledných desiatich rokoch klesajúci trend, pretože pokles zaznamenalo len niekoľko krajín, zatiaľ čo v iných krajinách výdavky rástli alebo stagnovali. Navyše údaje za roky 1995 až 2008 ukazujú, že celkovo v krajinách EÚ (resp. EEA, pozn.) výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP a aj v absolútnych hodnotách. K overeniu výroku sme sa dopracovali prostredníctvom vlastného prieskumu dát v súboroch OECD a použitím informácií zo správy Európskej environmentálnej agentúry, ktorá hodnotila dlhoročný vývoj výdavkov na infraštruktúru na prípade 20 členských krajín EEA (EEA = 28 krajín EÚ + Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pozn.) + Švajčiarsko. Túto vzorku krajín považujeme za dostatočne reprezentatívnu, aby sme na základe nej mohli zovšeobecňovať. Nebolo možné vykonať celoplošnú komparáciu výdavkov, nakoľko dáta nie sú kompletné a pre niektoré roky zo sledovaného obdobia sú len s prázdnymi, prípadne odhadnutými hodnotami. Metodologickým problémom je dostupnosť najaktuálnejších dát - zatiaľ sú zverejnené len po rok 2011, avšak myslíme si, že i tieto dáta nám poskytujú dostatočne kvalitné východisko pre hodnotenie dlhoročného trendu a čiastočne i toho aktuálneho. S odkazom na vyššie uvedenú správu prikladáme nasledovné grafy, z ktorých možno vidieť, že v 20 krajinách EEA výdavky na infraštruktúru rástli v pomere k HDP, a tiež v absolútnych hodnotách (sledované obdobie 1995 až 2008). ZDROJ: Európska environmentálna agentúra Nárast výdavkov v absolútnych hodnotách ilustruje aj nasledujúci graf: ZDROJ: Európska environmentálna agentúra Na doplnenie aktuálnejších údajov sme spracovali tabuľku ( .xslx verzia ), v ktorej sú uvedené konkrétne štáty EEA + Švajčiarsko a ich výdavky na infraštruktúru v rozmedzí rokov 2008 až 2011 (prostredníctvom najnovších dostupných dát OECD ). Z tejto tabuľky je vidieť, že vývoj výdavkov v jednotlivých krajinách nie je jednotný - v časti krajín výdavky stagnujú, v iných rastú alebo klesajú: Pokles výdavkov GB, ES, SLO, IT, IS, HU, CZ, HR, AT Rast výdavkov CH, SE, ROM, PL, NO, NL, LUX, EE, DK, BG Stagnácia SK, LT, DE, FR, FIN Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "správy", "Európska environmentálna agentúra", "Európska environmentálna agentúra", "tabuľku", ".xslx verzia", "OECD"], "url": ["http://stats.oecd.org/", "http://redir.netcentrum.cz/?noaudit&url=http%3A%2F%2Fwww%2Eeea%2Eeuropa%2Eeu%2Fdata%2Dand%2Dmaps%2Findicators%2Finfrastructure%2Dinvestments%2Fassessment", "http://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/infrastructure-investments/assessment", "http://www.eea.europa.eu/data-and-maps/indicators/infrastructure-investments/assessment", "http://postimg.org/image/5rer6mm8p/", "http://ulozto.sk/xVFi8f2G/infrastructure-expenditure-xlsx", "http://stats.oecd.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:09.524298+00:00"}
{"id": "48905", "numeric_id": 48905, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48905", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Pán Danko sa klaňal Putinovi.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny vycestoval na návštevu Moskvy. Pri vojenskej prehliadke si ruskému prezidentovi najprv uklonil, potom si s ním aj podal ruku. Výrok Ondreja Dostála preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nUdalosť, na ktorú naráža Ondrej Dostál sa odohrala 9. mája 2019 v Moskve pri príležitosti osláv Dňa víťazstva - Ruskej oslave konca druhej svetovej vojny. Andrej Danko vtedy ako predseda parlamentu vycestoval na túto oslavu, hoci bolo Rusko už vtedy vo vojnovom v konflikte s Ukrajinou a viacerí štátni predstavitelia, vrátane predsedu štátnej dumy, boli na sankčnom zozname EÚ.\n\nPri prehliadke si prezident Ruska Putin podal ruky s mnohými prítomnými, vrátane Andreja Danka. Predseda Národnej Rady sa Putinovi uklonil a potom mu z vyvýšenej druhej rady podal ruku. Napriek tomu Danko tvrdil , že sa Putinovi neklaňal.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny vycestoval na návštevu Moskvy. Pri vojenskej prehliadke si ruskému prezidentovi najprv uklonil, potom si s ním aj podal ruku. Výrok Ondreja Dostála preto hodnotíme ako pravdivý.", "Udalosť, na ktorú naráža Ondrej Dostál sa odohrala 9. mája 2019 v Moskve pri príležitosti osláv Dňa víťazstva - Ruskej oslave konca druhej svetovej vojny. Andrej Danko vtedy ako predseda parlamentu vycestoval na túto oslavu, hoci bolo Rusko už vtedy vo vojnovom v konflikte s Ukrajinou a viacerí štátni predstavitelia, vrátane predsedu štátnej dumy, boli na sankčnom zozname EÚ.", "Pri prehliadke si prezident Ruska Putin podal ruky s mnohými prítomnými, vrátane Andreja Danka. Predseda Národnej Rady sa Putinovi uklonil a potom mu z vyvýšenej druhej rady podal ruku. Napriek tomu Danko tvrdil , že sa Putinovi neklaňal."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["vycestoval", "podal", "uklonil", "tvrdil"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22116819/rusko-si-pripomenulo-den-vitazstva-na-cestnej-tribune-sedel-andrej-danko.html", "https://www.youtube.com/watch?v=guunQ8-270M&ab_channel=subscribersoneveryday", "https://hnonline.sk/svet/1938256-danko-v-moskve-uklonil-sa-putinovi-a-chcel-vyprovokovat-slnieckarov", "https://sita.sk/danko-povazuje-pozvanie-do-moskvy-za-cest-a-tvrdi-ze-sa-putinovi-neklanal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:09.880779+00:00"}
{"id": "vr15761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15761", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Výzvou je aj očakávaný rozmach elektromobility, ku ktorému vláda prispeje podporou budovania potrebnej infraštruktúry.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zahrnutie rozmachu elektromobility do programového vyhlásenia vlády podporilo Ministerstvo hospodárstva, v rámci rešpektovania záväzkov, ktoré pre krajiny vyplývajú z Parížskej dohody. Ministerstvo hospodárstva v roku 2012 vytvorilo pracovnú skupinu pre elektromobilitu, v súčasnom funkčnom období však nepodniklo žiadne konkrétne kroky. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.\n\nPodpora elektormobility vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z jesene 2014 . Tá členským štátom určuje stanoviť počet a rozmiestnenie verejne prístupných nabíjacích staníc, ktoré umožnia v lehote do 31. decembra 2020 zabezpečenie premávky elektrických vozidiel najmenej v rámci mestských a prímestských aglomerácií a iných husto obývaných oblastí.\n\nPrevažne má ísť o stredne rýchlu technológiu nabíjania. Rezort pritom považuje v rámci potrieb Slovenska rozdeliť nabíjaciu infraštruktúru na dve časti s rôznym využitím a prioritami:\n\nnosná dopravná sieť (takzvaná Národná sieť nabíjacích staníc) na trase hlavných dopravných ťahov, za začiatku prioritne ciest typu D a R a vo väčších mestách nad 30 000 obyvateľov, ktoré nadväzujú na spomínané kľúčové cesty\n\nlokálna nabíjacia infraštruktúra v mieste bežného výskytu verejnosti – napríklad nákupné centrá, univerzity, verejné parkoviská, nemocnice, orgány štátnej a verejnej správy v okolí sídlisk\n\nČo sa týka Parížskej dohody , štáty sa zaviazali na udržiavaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia a rozvážnom a racionálnom využívaní prírodných zdrojov. Štáty schválili záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 40 % domáceho zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.\n\nHovorca Ministerstva hospodárstva Maroš Stano informoval, že chystajú návrh opatrení, ktoré by motivovali súkromný sektor zaujímať sa o budovanie infraštruktúry. Štát sa chce tiež zamerať na motiváciu pre nákup automobilov na alternatívne palivá prostredníctvom finančných nástrojov. Podrobnejšie plány odhalí komplexná stratégia, na ktorej ministerstvo aktuálne pracuje.\n\nŠéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) povedal pre TASR , že koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko, ktorý vláda schválila v októbri 2016, vyústi do akčného plánu. MH SR v návrhu Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko uviedlo, že niektoré čiastkové inteligentné koncepty v SR už existujú (e-mobilita, smart cities), iné je potrebné vytvoriť (smart grids, smart homes, smart buildings), ale najdôležitejšie je vzájomné prepojenie a vzájomná komunikácia týchto konceptov ako celku. V rámci programu e-mobilita bola vytvorená stránka kdenabijat.sk , ktorá informuje o dianí na Slovensku aj vo svete v oblasti elektromobility. Ministerstvo hospodárstva vypracováva Návrh Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko rokovania o ňom ešte prebiehajú.\n\nNa portáli Slovenskej asociácie pre elektromobilitu v novembri informovali , že v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR podporí nákup elektromobilov a hybridov sumou viac ako 5,2 milióna eur z peňazí Recyklačného fondu a prostriedkov Zväzu automobilového priemyslu SR. Nový automobil na čisto elektrický pohon získa príspevok päť tisíc eur a v hybridnej kombinácií s doplnkovým spaľovacím motorom získa nový vlastník dotáciu tri tisíc eur.\n\nTASR v decembri informovala , že kroky podstupuje najmä Europská únia, ktorá na Na inovácie v oblasti energetiky pôjdu 2 mld. Eur. Eurokomisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas na medzinárodnom podujatí Európskej komisie povedal: \"Dohodli sme sa, že 2 miliardy eur budú nasmerované do štyroch kľúčových oblastí. Sú nimi dekarbonizácia budov, lepšie integrovanie obnoviteľných zdrojov energie do energetiky, ďalej elektrická mobilita (elektrické autá a verejná doprava) a uskladňovanie (elektrickej) energie.\"\n\nPodľa stránky kdenabijat.sk je v rámci európskeho programu e-lektromobilita bolo vytvorených v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a Slovenskej republike 210 staníc. Na Slovensku v súčasnosti existuje viac ako 50 nabíjacích staníc.", "analysis_paragraphs": ["Zahrnutie rozmachu elektromobility do programového vyhlásenia vlády podporilo Ministerstvo hospodárstva, v rámci rešpektovania záväzkov, ktoré pre krajiny vyplývajú z Parížskej dohody. Ministerstvo hospodárstva v roku 2012 vytvorilo pracovnú skupinu pre elektromobilitu, v súčasnom funkčnom období však nepodniklo žiadne konkrétne kroky. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.", "Podpora elektormobility vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z jesene 2014 . Tá členským štátom určuje stanoviť počet a rozmiestnenie verejne prístupných nabíjacích staníc, ktoré umožnia v lehote do 31. decembra 2020 zabezpečenie premávky elektrických vozidiel najmenej v rámci mestských a prímestských aglomerácií a iných husto obývaných oblastí.", "Prevažne má ísť o stredne rýchlu technológiu nabíjania. Rezort pritom považuje v rámci potrieb Slovenska rozdeliť nabíjaciu infraštruktúru na dve časti s rôznym využitím a prioritami:", "nosná dopravná sieť (takzvaná Národná sieť nabíjacích staníc) na trase hlavných dopravných ťahov, za začiatku prioritne ciest typu D a R a vo väčších mestách nad 30 000 obyvateľov, ktoré nadväzujú na spomínané kľúčové cesty", "lokálna nabíjacia infraštruktúra v mieste bežného výskytu verejnosti – napríklad nákupné centrá, univerzity, verejné parkoviská, nemocnice, orgány štátnej a verejnej správy v okolí sídlisk", "Čo sa týka Parížskej dohody , štáty sa zaviazali na udržiavaní, ochrane a zlepšovaní kvality životného prostredia, ochrana ľudského zdravia a rozvážnom a racionálnom využívaní prírodných zdrojov. Štáty schválili záväzný cieľ dosiahnuť aspoň 40 % domáceho zníženia emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.", "Hovorca Ministerstva hospodárstva Maroš Stano informoval, že chystajú návrh opatrení, ktoré by motivovali súkromný sektor zaujímať sa o budovanie infraštruktúry. Štát sa chce tiež zamerať na motiváciu pre nákup automobilov na alternatívne palivá prostredníctvom finančných nástrojov. Podrobnejšie plány odhalí komplexná stratégia, na ktorej ministerstvo aktuálne pracuje.", "Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) povedal pre TASR , že koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko, ktorý vláda schválila v októbri 2016, vyústi do akčného plánu. MH SR v návrhu Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko uviedlo, že niektoré čiastkové inteligentné koncepty v SR už existujú (e-mobilita, smart cities), iné je potrebné vytvoriť (smart grids, smart homes, smart buildings), ale najdôležitejšie je vzájomné prepojenie a vzájomná komunikácia týchto konceptov ako celku. V rámci programu e-mobilita bola vytvorená stránka kdenabijat.sk , ktorá informuje o dianí na Slovensku aj vo svete v oblasti elektromobility. Ministerstvo hospodárstva vypracováva Návrh Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko rokovania o ňom ešte prebiehajú.", "Na portáli Slovenskej asociácie pre elektromobilitu v novembri informovali , že v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR podporí nákup elektromobilov a hybridov sumou viac ako 5,2 milióna eur z peňazí Recyklačného fondu a prostriedkov Zväzu automobilového priemyslu SR. Nový automobil na čisto elektrický pohon získa príspevok päť tisíc eur a v hybridnej kombinácií s doplnkovým spaľovacím motorom získa nový vlastník dotáciu tri tisíc eur.", "TASR v decembri informovala , že kroky podstupuje najmä Europská únia, ktorá na Na inovácie v oblasti energetiky pôjdu 2 mld. Eur. Eurokomisár pre výskum, vedu a inovácie Carlos Moedas na medzinárodnom podujatí Európskej komisie povedal: \"Dohodli sme sa, že 2 miliardy eur budú nasmerované do štyroch kľúčových oblastí. Sú nimi dekarbonizácia budov, lepšie integrovanie obnoviteľných zdrojov energie do energetiky, ďalej elektrická mobilita (elektrické autá a verejná doprava) a uskladňovanie (elektrickej) energie.\"", "Podľa stránky kdenabijat.sk je v rámci európskeho programu e-lektromobilita bolo vytvorených v Nemecku, Rakúsku, Českej republike a Slovenskej republike 210 staníc. Na Slovensku v súčasnosti existuje viac ako 50 nabíjacích staníc."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z jesene 2014", "Prevažne má ísť", "Parížskej dohody", "povedal pre TASR", "kdenabijat.sk", "Návrh Koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko", "Slovenskej asociácie pre elektromobilitu v novembri informovali", "TASR v decembri informovala", "kdenabijat.sk"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014L0094&from=SK", "http://www.zive.sk/clanok/114187/takto-si-stat-predstavuje-rozvoj-elektromobility", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:22016A1019(01)&from=SK", "http://www.teraz.sk/veda/p-ziga-koncepcia-inteligentneho-prie/224846-clanok.html", "http://kdenabijat.sk/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/830", "http://www.seva.sk/sk/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/c-moedas-na-inovacie-v-oblasti-energe/231268-clanok.html", "http://kdenabijat.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:08.233789+00:00"}
{"id": "vr30033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30033", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo pred 13 rokmi takto na jeseň v roku 2002 DPH na potraviny všetky bola 10 %. Následne sa zvyšovala na 14, 19, 20.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daň z pridanej hodnoty ( DPH ) je daň, ktorej podliehajú tovary a služby. DPH platí každý konečný spotrebiteľ, ktorý si daný tovar alebo službu zakúpi. Upravuje ju zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože znížená sadzba DPH v roku 2002 platila len pre základné potraviny. Vo výroku P. Kažimír naráža na Z. Simona a B. Bugára: \" Zsolt Simon, ktorý v roku 2002 a 2003 hlasoval ako člen vlády a potom následne Béla Bugár aj v parlamente hlasoval za zvyšovanie DPH na všetky potraviny. Lebo pred 13 rokmi takto na jeseň v roku 2002 DPH na potraviny všetky bola 10 %. Následne sa zvyšovala na 14, 19, 20 .\" V kontextu vyplýva, že Kažimír nehovoril len o základných potravinách. Kažimír má na mysli daň z pridanej hodnoty pre tovary a služby podliehajúce zníženej sadzbe dane 10 % , ktorá platila do novembra 2002. (. pdf , s.4)\n\n„ Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 14%. Obsahom tejto prílohy je zoznam tovarov a služieb, u ktorých sa uplatňuje sadzba dane 14%. Okrem iných položiek sú v tomto zozname zaradené všetky základné potraviny. I v doterajšom období boli základné potraviny zaradené vždy medzi tovarmi so zníženou sadzbou DPH. \" (. rtf , s.7-8)", "analysis_paragraphs": ["Daň z pridanej hodnoty ( DPH ) je daň, ktorej podliehajú tovary a služby. DPH platí každý konečný spotrebiteľ, ktorý si daný tovar alebo službu zakúpi. Upravuje ju zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože znížená sadzba DPH v roku 2002 platila len pre základné potraviny. Vo výroku P. Kažimír naráža na Z. Simona a B. Bugára: \" Zsolt Simon, ktorý v roku 2002 a 2003 hlasoval ako člen vlády a potom následne Béla Bugár aj v parlamente hlasoval za zvyšovanie DPH na všetky potraviny. Lebo pred 13 rokmi takto na jeseň v roku 2002 DPH na potraviny všetky bola 10 %. Následne sa zvyšovala na 14, 19, 20 .\" V kontextu vyplýva, že Kažimír nehovoril len o základných potravinách. Kažimír má na mysli daň z pridanej hodnoty pre tovary a služby podliehajúce zníženej sadzbe dane 10 % , ktorá platila do novembra 2002. (. pdf , s.4)", "„ Zoznam tovarov a služieb podliehajúcich sadzbe dane 14%. Obsahom tejto prílohy je zoznam tovarov a služieb, u ktorých sa uplatňuje sadzba dane 14%. Okrem iných položiek sú v tomto zozname zaradené všetky základné potraviny. I v doterajšom období boli základné potraviny zaradené vždy medzi tovarmi so zníženou sadzbou DPH. \" (. rtf , s.7-8)"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["DPH", "222/2004 Z. z.", "pdf", "1. januára 2003", "zvýšená", "rtf", "upravila", "pdf", "rozhodla", "Predpis č. 222/2004 Z. z."], "url": ["http://www.finance.sk/dane/informacie/dph/o-dph/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6209060", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CCwQFjACahUKEwjBx_ObzK3IAhUEi3IKHbxKCvM&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D186342&usg=AFQjCNEQh9pjW5Qlk_0oRNvPLVieCnY-oQ&sig2=GRBXIAumkk6G9Gi12VMN6A&cad=rja", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-255", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352534-potravinari-chcu-na-jedlo-dph-desat-percent/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6209060"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:11.028754+00:00"}
{"id": "vr34760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34760", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Druhá vec je, že na tej schôdzi z relevantného hľadiska niet čo schvaľovať v tejto chvíli, pretože všetky tie veci, ktoré vláda prijala, na to mala kompetencie (výrok súvisí s poskytnutím pomoci Grécku, pozn.).", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sme uviedli už minulý týždeň , nevieme presne na aké kompetencie alebo mandát členovia vlády odkazujú. Tento výrok, tak ako výrok ministra Počiatka spred týždňa hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme uviedli už minulý týždeň , nevieme presne na aké kompetencie alebo mandát členovia vlády odkazujú. Tento výrok, tak ako výrok ministra Počiatka spred týždňa hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["minulý týždeň"], "url": ["https://demagog.sk/2010/05/pociatek-miklos-na-telo-9-5-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:28.737014+00:00"}
{"id": "49473", "numeric_id": 49473, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49473", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Práve úradujúca ministerka z Progresívneho Slovenska stiahla novelu pána Karasa, ktorá z časti mohla riešiť tieto životné situácie (nezosobášených párov a párov rovnakého pohlavia, pozn.) a vrátila tak Slovensko znovu na začiatok.", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jana Dubovcová po nástupe do funkcie ministerky vnútra požiadala o stiahnutie návrhu jej predchodcu Viliama Karasa. Dubovcová ako dôvod stiahnutia uviedla, že návrh nijak nezlepšoval postavenie menšín a avizovala, že predstavý vlastný návrh. Podobne argumentovali aj zástupcovia LGBTI+ komunity, podľa ktorých tento návrh nespĺňal ani minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia, aj keď uznali, že môže byť prínosom pre niektorých ľudí na Slovensku. Návrh zavádzal inštitút dôverníctva pre nezosobášené páry, ktorý im mal pomôcť riešiť niektoré životné situácie. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý. Treba však dodať, že Jana Dubovcová síce v roku 2020 kandidovala za koalícu PS-Spolu, v úradníckej vláde však v roku 2023 však žiadnu stranu nezastupovala ani nebola jej nominantkou.\n\nPo občianskom nátlaku, ktorý bol vyvinutý na vládu po teroristickom útoku na Zámockej ulici, predstavil minister spravodlivosti Karas návrh, ktorý mal zabezpečiť právnu ochranu nezosobášeným párom.\n\nNávrh mal umožniť právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízku osobu oboznamovať so svojimi zdravotnými informáciami. Vyhlásenie malo taktiež umožniť stanovenie dôverníka na správu dedičstva či určiť opatrovníka zosnulého.\n\nNávrh kritizovali aktivisti aj mimovládne organizácie. Iniciatíva Inakosť uviedla , že „návrhy sa vôbec netýkajú základnej požiadavky na právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín,“ aj keď uznala, že môžu byť prínosom pre niektorých ľudí na Slovensku.\n\nJana Dubovcová po nástupe do funkcie požiadala o stiahnutie návrhu, keďže ani podľa nej neriešil zlepšenie životných podmienok LGBTI+ komunity a avizovala, že príde s novým návrhom.\n\nDubovcová v roku 2020 kandidovala do parlamentu za koalíciu PS/Spolu, ktorá sa v daných voľbách do parlamentu nedostala . V roku 2023 ju prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za ministerku spravodlivosti úradníckej vlády. Dubovcová nebola navrhnutá ani vymenovaná za stranu Progresívne Slovensko ako naznačuje Peter Pellegrini.", "analysis_paragraphs": ["Jana Dubovcová po nástupe do funkcie ministerky vnútra požiadala o stiahnutie návrhu jej predchodcu Viliama Karasa. Dubovcová ako dôvod stiahnutia uviedla, že návrh nijak nezlepšoval postavenie menšín a avizovala, že predstavý vlastný návrh. Podobne argumentovali aj zástupcovia LGBTI+ komunity, podľa ktorých tento návrh nespĺňal ani minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia, aj keď uznali, že môže byť prínosom pre niektorých ľudí na Slovensku. Návrh zavádzal inštitút dôverníctva pre nezosobášené páry, ktorý im mal pomôcť riešiť niektoré životné situácie. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý. Treba však dodať, že Jana Dubovcová síce v roku 2020 kandidovala za koalícu PS-Spolu, v úradníckej vláde však v roku 2023 však žiadnu stranu nezastupovala ani nebola jej nominantkou.", "Po občianskom nátlaku, ktorý bol vyvinutý na vládu po teroristickom útoku na Zámockej ulici, predstavil minister spravodlivosti Karas návrh, ktorý mal zabezpečiť právnu ochranu nezosobášeným párom.", "Návrh mal umožniť právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízku osobu oboznamovať so svojimi zdravotnými informáciami. Vyhlásenie malo taktiež umožniť stanovenie dôverníka na správu dedičstva či určiť opatrovníka zosnulého.", "Návrh kritizovali aktivisti aj mimovládne organizácie. Iniciatíva Inakosť uviedla , že „návrhy sa vôbec netýkajú základnej požiadavky na právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín,“ aj keď uznala, že môžu byť prínosom pre niektorých ľudí na Slovensku.", "Jana Dubovcová po nástupe do funkcie požiadala o stiahnutie návrhu, keďže ani podľa nej neriešil zlepšenie životných podmienok LGBTI+ komunity a avizovala, že príde s novým návrhom.", "Dubovcová v roku 2020 kandidovala do parlamentu za koalíciu PS/Spolu, ktorá sa v daných voľbách do parlamentu nedostala . V roku 2023 ju prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za ministerku spravodlivosti úradníckej vlády. Dubovcová nebola navrhnutá ani vymenovaná za stranu Progresívne Slovensko ako naznačuje Peter Pellegrini."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "uviedla", "požiadala", "kandidovala", "nedostala", "vymenovala"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654183-karas-pripravil-navrh-pomoci-pre-pary-rovnakeho-pohlavia/", "https://www.facebook.com/inakost/posts/540761304753043/?paipv=0&eav=Afax-HMyfV-FuF29I5I5jH9kg_z3O8q7hTi_azInPjKibWQK-inVydrb8aAYScuONMA&_rdr", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668653-vlada-stiahla-z-parlamentu-navrh-rieseni-zivotnych-situacii-nezosobasenych-parov/", "https://dennikn.sk/1667444/za-koaliciu-ps-spolu-bude-kandidovat-aj-byvala-ombudsmanka-jana-dubovcova/", "https://domov.sme.sk/c/22338451/preco-sa-ps-spolu-vo-volbach-nedostala-do-parlamentu.html", "https://domov.sme.sk/c/23167272/oficialny-zoznam-clenov-a-ministrov-uradnickej-vlady-2023.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:54.558930+00:00"}
{"id": "49532", "numeric_id": 49532, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49532", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "To, čo je najväčšia prehra PS a Lipšica a všetkých spol je, že Progresívne Slovensko musí dnes uznať, že Ústavný súd nepozastavil zrušenie špeciálnej prokuratúry, pri ktorej sme my tvrdili, že najväčší dôvod na skrátené legislatívne konanie, lebo tá inštitúcia systematicky porušuje ľudské práva. To, že to Ústavný súd nezastavil je, že Ústavný súd nám dal za pravdu.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade vládnej novely Trestného zákona Ústavný súd doposiaľ pozastavil účinnosť jej časti v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Ústavný súd tým vyhovel žiadosti prezidentky a časti poslancov na pozastavenie účinnosti novely, avšak len v jej časti. V platnosti ostala časť novely týkajúca sa zákona o prokuratúre, ktorá zrušila pôsobenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O ústavnosti zrušenia špeciálnej prokuratúry a rovnako ani o novele ako celku Ústavný súd ešte nerozhodol. Nie je preto pravda, že by rušenie ÚŠP Ústavný súd vyhodnotil ako v súlade s ústavou a tým „dal za pravdu“ vládnej koalícii, pretože o tom ešte nevydal žiadne rozhodnutie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVládna novela Trestného zákona bola schválená parlamentom 8. februára hlasmi 78 poslancov. Súčasťou tejto novely bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V súvislosti so schválenou novelou prezidentka 16. februára oznámila , že sa obráti na Ústavný súd SR „na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona“.\n\nÚstavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. V platnosti ostala časť novely pojednávajúca o zákone o prokuratúre, ktorá k 20. marcu zrušila pôsobenie ÚŠP.\n\nToto rozhodnutie ÚS však neznamená , že pozastavená časť novely je protiústavná a rovno ani že zrušenie ÚŠP bolo v súlade s ústavou. O ústavnosti schváleného znenia novely súd ešte len rozhodne.\n\nÚstavný právnik Marek Káčer tvrdí , že ak by súd napokon rozhodol, že zrušenie ÚŠP nebolo v súlade s ústavou, nič nebráni jej znovuvzniknutiu. Káčer však pripúšťa, že ÚS môže konštatovať aj „protiústavnosť novely v časti k ÚŠP, ale zároveň by mohol v rozhodnutí určiť, že činnosť tohto orgánu sa neobnovuje, prípadne že sa obnovuje len za splnenia určitých podmienok“.", "analysis_paragraphs": ["V prípade vládnej novely Trestného zákona Ústavný súd doposiaľ pozastavil účinnosť jej časti v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Ústavný súd tým vyhovel žiadosti prezidentky a časti poslancov na pozastavenie účinnosti novely, avšak len v jej časti. V platnosti ostala časť novely týkajúca sa zákona o prokuratúre, ktorá zrušila pôsobenie Úradu špeciálnej prokuratúry. O ústavnosti zrušenia špeciálnej prokuratúry a rovnako ani o novele ako celku Ústavný súd ešte nerozhodol. Nie je preto pravda, že by rušenie ÚŠP Ústavný súd vyhodnotil ako v súlade s ústavou a tým „dal za pravdu“ vládnej koalícii, pretože o tom ešte nevydal žiadne rozhodnutie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vládna novela Trestného zákona bola schválená parlamentom 8. februára hlasmi 78 poslancov. Súčasťou tejto novely bolo aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). V súvislosti so schválenou novelou prezidentka 16. februára oznámila , že sa obráti na Ústavný súd SR „na preskúmanie súladu novely s ústavou, spolu s návrhom na pozastavenie účinnosti zákona“.", "Ústavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. V platnosti ostala časť novely pojednávajúca o zákone o prokuratúre, ktorá k 20. marcu zrušila pôsobenie ÚŠP.", "Toto rozhodnutie ÚS však neznamená , že pozastavená časť novely je protiústavná a rovno ani že zrušenie ÚŠP bolo v súlade s ústavou. O ústavnosti schváleného znenia novely súd ešte len rozhodne.", "Ústavný právnik Marek Káčer tvrdí , že ak by súd napokon rozhodol, že zrušenie ÚŠP nebolo v súlade s ústavou, nič nebráni jej znovuvzniknutiu. Káčer však pripúšťa, že ÚS môže konštatovať aj „protiústavnosť novely v časti k ÚŠP, ale zároveň by mohol v rozhodnutí určiť, že činnosť tohto orgánu sa neobnovuje, prípadne že sa obnovuje len za splnenia určitých podmienok“."], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "oznámila", "rozhodol", "všetkých", "platnosti", "neznamená", "tvrdí"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=53375", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-napadne-zmeny-v-trestnom-prave-na-ustavnom-sude-sr/", "https://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-pozastavil-ucinnost-no/777941-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/ustavny-sud-potvrdil-ze-pozastavil-ucinnost-novely-trestneho-zakona/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701428-koniec-usp-nie-je-definitivny-sud-moze-rozhodnut-ze-vznikne-znova-tvrdi-ustavny-pravnik/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/ustavny-sud-potvrdil-ze-pozastavil-ucinnost-novely-trestneho-zakona/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701428-koniec-usp-nie-je-definitivny-sud-moze-rozhodnut-ze-vznikne-znova-tvrdi-ustavny-pravnik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:46.198728+00:00"}
{"id": "vr18263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18263", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Momentálne je zmluva (s EEI na parkovanie, pozn.) platná do roku 2025, za to obdobie mesto dostane o 2 milióny viac ako predtým.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "EEI je bratislavská spoločnosť , s ktorou mesto Banská Bystrica uzavrelo zmluvu o nájme parkovacích miest a výbere parkovného na území Banskej Bystrice s účinnosťou do roku 2025.", "analysis_paragraphs": ["EEI je bratislavská spoločnosť , s ktorou mesto Banská Bystrica uzavrelo zmluvu o nájme parkovacích miest a výbere parkovného na území Banskej Bystrice s účinnosťou do roku 2025."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["spoločnosť", "zmluvu", "zmluva", ""], "url": ["https://www.eei.sk/", "https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CAVz%2bsSBu%2bzdix42vOkj%2b9ZAHHPHa95NSFeQQH2y%2b1HN0UEFamLq7OiYYRWvxti8RKJbcRcT9j8HlLV61y8UKHgjAdzE7ufzaA%3d%3d", "https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CAVz%2bsSBu%2bzdix42vOkj%2b9ZAHHPHa95NSFeQQH2y%2b1HN0UEFamLq7OiYYRWvxti8RKJbcRcT9j8HlLV61y8UKHgjAdzE7ufzaA%3d%3d", "https://egov.banskabystrica.sk/default.aspx?NavigationState=778%3a0%3a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:27.313214+00:00"}
{"id": "48153", "numeric_id": 48153, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48153", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Dobre, tak teraz, tak teraz vy hovoríte, čo nie je pravda, je to, je to nepravda, že odovzdáme celé letiska na Sliači a v Kuchyni, a povedali ste správne, že to je uvedené v článku, ktorý sa odvoláva na prílohu, lebo tam je napísané Sliač a Kuchyňa, ale viete čo účelovo preskakujete alebo nechcete vidieť? Teraz vám to poviem, tieto dohodnuté zariadenia, ktoré sú uvedené v prílohe, to je Sliač a Kuchyňa, na ne ale sa odvoláva čl. 2 ods. 6, ktorý hovorí o definícii týchto zariadení, a teraz ho odcitujem, “pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si určí Slovenská republika na svoje výhradné používanie” atď., viete čo tzn.? Nie Američania zoberú Sliač a Kuchyňu, ale Slovenská republika určí, lebo tak je to v definícii čl. 2 ods. 6, ktoré časti týchto letísk budú môcť používať Američania.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v tomto výroku vyvracia zavádzajúce tvrdenie poslanca Fica o odovzdaní celých areálov vojenských letísk v Sliači a Kuchyni do užívania ozbrojených síl USA.\n\nPoslanec Fico sa vo svojom predchádzajúcom výroku snažil poukázať na prílohu A dohody , v ktorej sú vojenské letiská v Malackách-Kuchyni a na Sliači označené ako „dohodnuté zariadenia a priestory.”\n\nZ tejto definície vyvodil zavádzajúci záver, že celé priestory oboch vojenských letísk budú poskytnuté pre účely voľného pohybu a užívania pre ozbrojené sily Spojených štátov amerických.\n\nMinister Korčok však upozornil na existenciu článku 2, odsek 6, ktorý uvádza, že do užívania ozbrojených síl USA môžu byť poskytnuté len tie časti letísk, ktoré odobrí samotná Slovenská republika a to zároveň „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si určí Slovenská republika na svoje výhradné používanie.” ( docx ., s. 5)\n\nKorčok má pravdu, že Slovenská republika neodovzdáva celé časti vojenských letísk do užívania armády USA, a pravdivo vyvracia zavádzajúce tvrdenia poslanca Fica. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister zahraničných vecí Ivan Korčok v tomto výroku vyvracia zavádzajúce tvrdenie poslanca Fica o odovzdaní celých areálov vojenských letísk v Sliači a Kuchyni do užívania ozbrojených síl USA.", "Poslanec Fico sa vo svojom predchádzajúcom výroku snažil poukázať na prílohu A dohody , v ktorej sú vojenské letiská v Malackách-Kuchyni a na Sliači označené ako „dohodnuté zariadenia a priestory.”", "Z tejto definície vyvodil zavádzajúci záver, že celé priestory oboch vojenských letísk budú poskytnuté pre účely voľného pohybu a užívania pre ozbrojené sily Spojených štátov amerických.", "Minister Korčok však upozornil na existenciu článku 2, odsek 6, ktorý uvádza, že do užívania ozbrojených síl USA môžu byť poskytnuté len tie časti letísk, ktoré odobrí samotná Slovenská republika a to zároveň „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si určí Slovenská republika na svoje výhradné používanie.” ( docx ., s. 5)", "Korčok má pravdu, že Slovenská republika neodovzdáva celé časti vojenských letísk do užívania armády USA, a pravdivo vyvracia zavádzajúce tvrdenia poslanca Fica. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "docx"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26828/1", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:24.264251+00:00"}
{"id": "49929", "numeric_id": 49929, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49929", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Je to pol miliardy zisku len za to, že to ten plyn cez nás pretečie.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tranzit zemného plynu z Ukrajiny cez slovenského územie zabezpečuje spoločnosť Eustream, a. s., ktorej nadpolovičným akcionárom je v princípe štát. V období od augusta 2023 do júla 2024 predstavoval čistý zisk spoločnosti 117,8 milióna eur. Zisk štátu, ktorý je 51-percentným akcionárom Eustreamu, by teda predstavoval 60 miliónov eur. Podľa Denisy Sakovej mal Eustream v roku 2024 tržby 474 miliónov eur, aj v prípade nízkych nákladov by sa zisk delil medzi akcionárov a preto nie je pravda, že Slovensko prichádza o pol miliardy zisku, ako tvrdí Huliak.\n\n1. januára 2025 bol zastavený tok zemného plynu z Ukrajiny na Slovensko. Stalo sa tak následkom vypršania platnosti zmluvy o tranzite medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Z dohody malo významné príjmy aj Slovensko, ktorého územím sa plyn prepravoval do ďalších krajín. Jeho prepravu na Slovensku zabezpečuje spoločnosť Eustream , ktorej 100 % vlastníkom je SPP Infrastructure, a. s.. Tá je z 51 % vlastnená štátnym Slovenským plynárenským priemyslom, a. s. a 49 % podiel má súkromná spoločnosť EP Infrastructure.\n\nPosledné roky príjmy Eustreamu klesali. Spoločnosť zaznamenala v roku 2021 čistý zisk 277 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2020 dosiahla 360 miliónov eur a rok predtým 387 miliónov eur. Po začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine vo februári 2022 európske krajiny diverzifikovali svoje zdroje energií a objem prepravovaného paliva tak klesal. Výsledkom bolo, že čistý zisk Eustreamu sa v roku 2022 znížil na 265 miliónov eur a v roku 2023 spoločnosť dokonca prerástla do straty 12,6 milióna eur.\n\nPodľa výkazu Eustreamu o finančnej situácii čistý zisk za obdobie 1. august 2023 až 31. júl 2024 predstavoval 117,8 milióna eur (. pdf , s. 40). Vzhľadom na to, že štát vlastní 51 % akcií spoločnosti, jeho zisk z tranzitu mohol byť 60 miliónov eur.\n\nAk by sme sa pozreli na celkové výnosy z predaja a služieb, teda tržby, tie v období 1. august 2018 až 31. júl 2019 dosiahli 793 miliónov eur, 2019 až 2020 748 miliónov eur, 2020 až 2021 622 miliónov eur a 2021 až 2022 567 miliónov eur. Tržby za obdobie 2022 až 2023 sú podľa výročnej správy Eustreamu 226 miliónov eur, Finstat .sk za rok 2023 uvádza tržby 176 miliónov eur. Za obdobie 2023 až 2024 boli tržby spoločnosti 380 miliónov eur. Denisa Saková pre agentúru SITA v januári 2025 uviedla , že výnosy Eustreamu z tranzitu plynu za rok 2024 sú na úrovni 474 miliónov eur. Z týchto dát by ani pri nulových nákladoch pre Slovensko nevyplýval zisk na úrovni pol miliardy eur.\n\nV minulosti sme overovali aj podobný výrok ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorý sme označili ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tranzit zemného plynu z Ukrajiny cez slovenského územie zabezpečuje spoločnosť Eustream, a. s., ktorej nadpolovičným akcionárom je v princípe štát. V období od augusta 2023 do júla 2024 predstavoval čistý zisk spoločnosti 117,8 milióna eur. Zisk štátu, ktorý je 51-percentným akcionárom Eustreamu, by teda predstavoval 60 miliónov eur. Podľa Denisy Sakovej mal Eustream v roku 2024 tržby 474 miliónov eur, aj v prípade nízkych nákladov by sa zisk delil medzi akcionárov a preto nie je pravda, že Slovensko prichádza o pol miliardy zisku, ako tvrdí Huliak.", "1. januára 2025 bol zastavený tok zemného plynu z Ukrajiny na Slovensko. Stalo sa tak následkom vypršania platnosti zmluvy o tranzite medzi ukrajinským Naftogazom a ruským Gazpromom. Z dohody malo významné príjmy aj Slovensko, ktorého územím sa plyn prepravoval do ďalších krajín. Jeho prepravu na Slovensku zabezpečuje spoločnosť Eustream , ktorej 100 % vlastníkom je SPP Infrastructure, a. s.. Tá je z 51 % vlastnená štátnym Slovenským plynárenským priemyslom, a. s. a 49 % podiel má súkromná spoločnosť EP Infrastructure.", "Posledné roky príjmy Eustreamu klesali. Spoločnosť zaznamenala v roku 2021 čistý zisk 277 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2020 dosiahla 360 miliónov eur a rok predtým 387 miliónov eur. Po začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine vo februári 2022 európske krajiny diverzifikovali svoje zdroje energií a objem prepravovaného paliva tak klesal. Výsledkom bolo, že čistý zisk Eustreamu sa v roku 2022 znížil na 265 miliónov eur a v roku 2023 spoločnosť dokonca prerástla do straty 12,6 milióna eur.", "Podľa výkazu Eustreamu o finančnej situácii čistý zisk za obdobie 1. august 2023 až 31. júl 2024 predstavoval 117,8 milióna eur (. pdf , s. 40). Vzhľadom na to, že štát vlastní 51 % akcií spoločnosti, jeho zisk z tranzitu mohol byť 60 miliónov eur.", "Ak by sme sa pozreli na celkové výnosy z predaja a služieb, teda tržby, tie v období 1. august 2018 až 31. júl 2019 dosiahli 793 miliónov eur, 2019 až 2020 748 miliónov eur, 2020 až 2021 622 miliónov eur a 2021 až 2022 567 miliónov eur. Tržby za obdobie 2022 až 2023 sú podľa výročnej správy Eustreamu 226 miliónov eur, Finstat .sk za rok 2023 uvádza tržby 176 miliónov eur. Za obdobie 2023 až 2024 boli tržby spoločnosti 380 miliónov eur. Denisa Saková pre agentúru SITA v januári 2025 uviedla , že výnosy Eustreamu z tranzitu plynu za rok 2024 sú na úrovni 474 miliónov eur. Z týchto dát by ani pri nulových nákladoch pre Slovensko nevyplýval zisk na úrovni pol miliardy eur.", "V minulosti sme overovali aj podobný výrok ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorý sme označili ako nepravdivý."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["zastavený", "Eustream", "zaznamenala", "pdf", "793", "748", "622", "567", "226", "Finstat", "380", "uviedla", "výrok"], "url": ["https://www.eustream.sk/sk/o-nas/media/spravy/zastavenie-toku-zemneho-plynu-z-ukrajiny-vstupnom-bode-velke-kapusany-ukrajinsko-slovenskej-hranici.html", "https://www.eustream.sk/sk/investori/akcionari/", "https://finstat.sk/35910712", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs_2023-2024.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/EUS_VS20182019.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/EUS_VS20192020.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/EUS_VS20202021.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/EUS_VS20212022.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs20222023.pdf", "https://finstat.sk/35910712", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs_2023-2024.pdf", "https://sita.sk/venergetike/sakova-rusky-plyn-sa-po-zastaveni-tranzitu-cez-ukrajinu-dovaza-do-europy-inymi-trasami-a-my-platime-viac-rozhovor/#:~:text=metrov%20kubick%C3%BDch%20ro%C4%8Dne.-,V%C3%BDnosy%20spolo%C4%8Dnosti%20Eustream%20za%20tranzit%20sa%20v%20roku%202024%20pohybuj%C3%BA%20na%20%C3%BArovni%20474%20mili%C3%B3nov%20eur%2C%20kedy%20objem%20prepravy%20sa%20pohyboval%20na%20%C3%BArovni%2017%2C7%20miliardy%20metrov%20kubick%C3%BDch.,-Ak%20k%20tomu", "https://demagog.sk/vyrok/49879"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:52.928167+00:00"}
{"id": "vr25638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25638", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Jedna z najzásadnejších otázok pre Slovensko dnes, je získanie výhody dočerpať predchádzajúce finančné obdobie a zdroje, cez predĺženie lehoty o rok. Len Slovensko a Rumunsko získalo zatiaľ súhlasom na výbore,..", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výbor Európskeho parlamentu skutočne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktoré získali viac času na čerpanie eurofondov, konkrétne o rok dlhšie ako by pôvodne mali. Podľa informácií portálu euractiv.sk žiadne iné krajiny výnimku nedostali. Európsky parlament by mal o tejto výnimke hlasovať v priebehu októbra 2013. Priamu informáciu o tom, že by aj iné členské krajiny takto žiadali a boli odmietnuté nie je možné nájsť. Napríklad: \"Bulharsko sa neúspešne pokúsilo túto tému otvoriť počas júnového summitu EÚ, \" ako sa tvrdí v článku na TASR . Premiér Robert Fico sa zas vyjadril, že krajín, ktoré majú problém s vyčerpaním eurofondov je viac, ako príklad uviedol Maďarsko alebo ČR. O predĺženie lehoty na vyčerpanie eurofondov by teda mohlo mať záujem viacero krajín, avšak podľa všetkého o to žiadna priamo nepožiadala. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výbor Európskeho parlamentu skutočne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktoré získali viac času na čerpanie eurofondov, konkrétne o rok dlhšie ako by pôvodne mali. Podľa informácií portálu euractiv.sk žiadne iné krajiny výnimku nedostali. Európsky parlament by mal o tejto výnimke hlasovať v priebehu októbra 2013. Priamu informáciu o tom, že by aj iné členské krajiny takto žiadali a boli odmietnuté nie je možné nájsť. Napríklad: \"Bulharsko sa neúspešne pokúsilo túto tému otvoriť počas júnového summitu EÚ, \" ako sa tvrdí v článku na TASR . Premiér Robert Fico sa zas vyjadril, že krajín, ktoré majú problém s vyčerpaním eurofondov je viac, ako príklad uviedol Maďarsko alebo ČR. O predĺženie lehoty na vyčerpanie eurofondov by teda mohlo mať záujem viacero krajín, avšak podľa všetkého o to žiadna priamo nepožiadala. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["výnimku", "informácií", "TASR", "uviedol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6946683/vybor-europarlamentu-schvalil-slovensku-dlhsie-cerpanie-eurofondov.html", "http://www.euroactivity.sk/?lg=1&s=152&art=414", "http://www.teraz.sk/ekonomika/europoslanci-vynimka-eurofondy/52038-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/m-sefcovic-vynimku-pre-cerpanie-eurofondov-v-sr-by-sme-mohli-schvalit-na-jesen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:11.875341+00:00"}
{"id": "vr31396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31396", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Na Slovensku máme dnes rekordný počet najnižší počet násilných zločinov, sme na úrovni 50 % roku 2002. V roku 2002 bolo spáchaných asi 15 tisíc násilných zločinov. V minulom roku už len niečo menej ako 7 tisíc.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 bolo podľa materiálov Polície SR na Slovensku evidovaných 6977 násilných trestných činov. V roku 2002 to bolo podľa rovnakého materiálu 15020. Dosiahnutý počet násilných trestných činov v roku 2011 predstavuje 46,5% úrovne roku 2002.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 bolo podľa materiálov Polície SR na Slovensku evidovaných 6977 násilných trestných činov. V roku 2002 to bolo podľa rovnakého materiálu 15020. Dosiahnutý počet násilných trestných činov v roku 2011 predstavuje 46,5% úrovne roku 2002."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["materiálov"], "url": ["http://www.minv.sk/?policia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:25.827018+00:00"}
{"id": "vr30921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30921", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...a ak chcete hovoriť, že SMER sociálna demokracia vtedy nekričal, veď sme hovorili, že predaj strategických podnikov je nehoráznosť, že ceny sú nízke(v období druhej dzurindovej vlády pozn.).", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany SMER sa vo vzťahu k privatizácii strategických podnikov vyjadroval veľmi negatívne nie len v minulosti, ale svoj negatívny postoj k privatizácii zástava aj v súčasnosti. V roku 2008 vláda R. Fica vypracovala Správu o dodržaní zákonnosti pri privatizácii SPP , kde hodnotí postup a výsledky privatizácie SPP. V správe je viacero pasáží, kde sa hodnotí cena, za ktorú bol 49% podiel predaný. Na strane 2 sa uvádza: \"Vzhľadom na trhovú hodnotu (pozn. 49% podielu SPP) stanovenú v Koncepcii reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva SR bola orientačná aj konečná ponuka konzorcia výrazne nízka.\" Následne sa na túto tému R. Fico vyjadroval aj v médiách : \"Zistili sme, že SPP bol predaný hlboko pod cenu. Zistili sme, že privatizačnému poradcovi boli vyplatené extra peniaze. Poradca dostal 31 miliónov USD za to, no čo urobil? Veď keby ste videli návrhy, ktoré boli predkladané, to ako keby ste išli predávať chladničku, ale nie SPP,\" vyjadril sa R. Fico.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany SMER sa vo vzťahu k privatizácii strategických podnikov vyjadroval veľmi negatívne nie len v minulosti, ale svoj negatívny postoj k privatizácii zástava aj v súčasnosti. V roku 2008 vláda R. Fica vypracovala Správu o dodržaní zákonnosti pri privatizácii SPP , kde hodnotí postup a výsledky privatizácie SPP. V správe je viacero pasáží, kde sa hodnotí cena, za ktorú bol 49% podiel predaný. Na strane 2 sa uvádza: \"Vzhľadom na trhovú hodnotu (pozn. 49% podielu SPP) stanovenú v Koncepcii reštrukturalizácie a transformácie plynárenstva SR bola orientačná aj konečná ponuka konzorcia výrazne nízka.\" Následne sa na túto tému R. Fico vyjadroval aj v médiách : \"Zistili sme, že SPP bol predaný hlboko pod cenu. Zistili sme, že privatizačnému poradcovi boli vyplatené extra peniaze. Poradca dostal 31 miliónov USD za to, no čo urobil? Veď keby ste videli návrhy, ktoré boli predkladané, to ako keby ste išli predávať chladničku, ale nie SPP,\" vyjadril sa R. Fico."], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Správu o dodržaní zákonnosti pri privatizácii SPP", "médiách"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=spr%C3%A1vu%20o%20dodr%C5%BEan%C3%AD%20z%C3%A1konnosti%20pri%20privatiz%C3%A1cii%20spp%2C%20&source=web&cd=1&ved=0CCQQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=kHQ6T97RN8zMswao5LyKBw&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja", "http://spravy.pravda.sk/fico-spp-sa-predaval-ako-chladnicka-dtg-/sk_ekonomika.asp?c=A080109_144425_sk_pludia_p32"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:52.562644+00:00"}
{"id": "43167", "numeric_id": 43167, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43167", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "...už máme dokonca štyri maďarské strany, toto sme nemali ani za 90. roky.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti na slovenskej politickej scéne pôsobia štyri strany maďarskej národnostnej menšiny, a síce Most-Híd , SMK - Strana maďarskej komunity , Maďarská kresťanskodemokratická aliancia MKDSZ-MKDA a Maďarské Fórum . V 90-tych rokoch existovali tri takéto strany, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie MKDH, Maďarská občianska strana MOS-MOPP a Együttélés-Spolužitie-Wspólnota-Soužití. Vymenované strany sa v roku 1998 zlúčili do jednej strany s názvom Strana maďarskej koalície SMK-MKP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti na slovenskej politickej scéne pôsobia štyri strany maďarskej národnostnej menšiny, a síce Most-Híd , SMK - Strana maďarskej komunity , Maďarská kresťanskodemokratická aliancia MKDSZ-MKDA a Maďarské Fórum . V 90-tych rokoch existovali tri takéto strany, Maďarské kresťanskodemokratické hnutie MKDH, Maďarská občianska strana MOS-MOPP a Együttélés-Spolužitie-Wspólnota-Soužití. Vymenované strany sa v roku 1998 zlúčili do jednej strany s názvom Strana maďarskej koalície SMK-MKP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Most-Híd", "SMK - Strana maďarskej komunity", "MKDSZ-MKDA", "Maďarské Fórum"], "url": ["https://www.most-hid.sk/", "https://www.mkp.sk/sk", "http://mkdsz.sk/#", "http://www.madarskeforum.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:07.681335+00:00"}
{"id": "vr37466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37466", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Vláda prijímala nejaké opatrenie, prijíma a aj pripravuje do budúcna opatrenia. Uvoľnili sme v novembri, v decembri intervenčné zásoby obilia, jačmeňa 80 tisíc ton, aby sme zmiernili ten obrovský nápor na požiadavku a zvyšovanie cien.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["80 112 ton jačmeňa", "Štvrté", "piate", "Šieste"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347", "http://www.fuu.sk/2011/01/56827-vo-stvrtej-vlne-predalo-ministerstvo-12-230-ton-jacmena/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-piatom-kole-slovensko-predalo-12-260-t/293001-clanok.html", "http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:56.794953+00:00"}
{"id": "vr26567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26567", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...politické strany, ktoré boli súčasťou predchádzajúcej vlády, hlasovali za to, aby takáto stratégia (stratégiu o ľudských právach, pozn.) bola vypracovaná.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégia ochrany a podpory ľudských práv sa počas vlády Ivety Radičovej prerokovávala Radou vlády SR pre ľudské práva a neskôr bola schválená na rokovaní vlády SR. Schôdze vlády ani Rady pre ľudské práva nie sú verejné. Demagog.SK nevie presne kto z členov ako hlasoval. Nezaznamenali sme však žiadne náznaky predstaviteľov vládnych strán s nesúhlasom vypracovania stratégie. Ako uvádza vlastný materiál návrhu na spracovanie stratégie, samotná stratégia vychádza z programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stratégia ochrany a podpory ľudských práv sa počas vlády Ivety Radičovej prerokovávala Radou vlády SR pre ľudské práva a neskôr bola schválená na rokovaní vlády SR. Schôdze vlády ani Rady pre ľudské práva nie sú verejné. Demagog.SK nevie presne kto z členov ako hlasoval. Nezaznamenali sme však žiadne náznaky predstaviteľov vládnych strán s nesúhlasom vypracovania stratégie. Ako uvádza vlastný materiál návrhu na spracovanie stratégie, samotná stratégia vychádza z programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["materiál", "uvádza", "Nicolson", "Kolíková", "Pollák", "uznesenie č. 17", "uznesenie č. 717"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-139547?prefixFile=m_", "http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/informacia-o-doterajsej-cinnosti-rvlp-marec-2012.pdf", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Ministerstvo_pr%C3%A1ce,_soci%C3%A1lnych_vec%C3%AD_a_rodiny_Slovenskej_republiky", "http://datanest.fair-play.sk/datasets/24?dir=asc&page=14&sort=ministerstvo", "http://www.sme.sk/c/5486560/splnomocnenec-pollak-nemam-rad-spojenie-romsky-problem.html", "http://www.vlada.gov.sk/uznesenie-rvlpnmrr-c-17-k-bodu-c-8-rokovania/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12184?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:23.993048+00:00"}
{"id": "49567", "numeric_id": 49567, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49567", "speaker": "Zuzana Števulová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-stevulova", "statement": "Ale stále je potrebné pripomínať to, čo už povedala aj pani komisárka Jourová. My tu máme rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, ktorý identický zákon zrušil. Poukázal na to, že takéto označovanie organizácií so zahraničnou pomocou je v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, s voľným pohybom kapitálu, so zásadou antidiskriminácie.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017, o ktorom Súdny dvor Európskej únie v roku 2020 rozhodol, že je v rozpore s európskym právom. Komisárka Európskej komisie pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová pri návšteve Slovenska informovala vládu, že podľa analýzy Komisie je slovenský návrh v rozpore s európskym právom podobne ako ten maďarský. Ako uvádza poslankyňa Števulová, Súdny dvor vo svojom rozhodnutí uviedol, že maďarský zákon o transparentnosti narúša povinnosť štátov zabezpečiť voľný pohyb kapitálu stanovený v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pôsobí antidiskriminačne, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslankyňa Števulová pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach.\n\nOrganizácie mali podľa nového zákona takisto povinnosť podávať správy o svojich zahraničných zdrojoch. Ako sankciu za nedodržanie uložených povinností mohli organizácie získať buď finančnú pokutu alebo mohlo ísť k ich úplnému rozpusteniu.\n\nNovela zákona o neziskových organizáciách, ktorú na Slovensku do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, zdieľa niektoré vyššie uvedené charakteristiky s maďarským zákonom. V prvom rade slovenská novela tiež ukladá neziskovým organizáciám poberajúcim finančné prostriedky zo zahraničia povinnosť uvádzať za svojím názvom označenie „organizácia so zahraničnou podporou.” Toto označenie je organizácia „povinná uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti” (. pdf , s. 10). Narozdiel od maďarského zákona, ktorý túto povinnosť ukladá len v prípade, že daná organizácia počas jedného daňového roka získala zo zahraničia viac ako 23 500 eur, slovenský zákon túto povinnosť ukladá už od 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka.\n\nĎalším spoločným znakom je fakt, že v prípade nedodania príslušnej dokumentácie zo strany neziskovej organizácie jej ministerstvo vnútra môže udeliť pokutu do výšky 5 000 eur alebo ju úplne rozpustiť . Podobnosti medzi oboma legislatívnymi návrhmi podľa eurokomisárky Věry Jourovej porovnávala aj samotná Európska komisia, ktorá vyhodnotila , že slovenský návrh je v rozpore s európskym právom rovnako ako ten maďarský.\n\nV roku 2017 Európska komisia voči Maďarsku kvôli tomuto zákonu začala priestupkové konanie. O prípade neskôr rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku vyhovel žalobe komisie. Súd rozhodol , že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia boli podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy.", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017, o ktorom Súdny dvor Európskej únie v roku 2020 rozhodol, že je v rozpore s európskym právom. Komisárka Európskej komisie pre Hodnoty a transparentnosť Věra Jourová pri návšteve Slovenska informovala vládu, že podľa analýzy Komisie je slovenský návrh v rozpore s európskym právom podobne ako ten maďarský. Ako uvádza poslankyňa Števulová, Súdny dvor vo svojom rozhodnutí uviedol, že maďarský zákon o transparentnosti narúša povinnosť štátov zabezpečiť voľný pohyb kapitálu stanovený v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a pôsobí antidiskriminačne, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Poslankyňa Števulová pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach.", "Organizácie mali podľa nového zákona takisto povinnosť podávať správy o svojich zahraničných zdrojoch. Ako sankciu za nedodržanie uložených povinností mohli organizácie získať buď finančnú pokutu alebo mohlo ísť k ich úplnému rozpusteniu.", "Novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú na Slovensku do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, zdieľa niektoré vyššie uvedené charakteristiky s maďarským zákonom. V prvom rade slovenská novela tiež ukladá neziskovým organizáciám poberajúcim finančné prostriedky zo zahraničia povinnosť uvádzať za svojím názvom označenie „organizácia so zahraničnou podporou.” Toto označenie je organizácia „povinná uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti” (. pdf , s. 10). Narozdiel od maďarského zákona, ktorý túto povinnosť ukladá len v prípade, že daná organizácia počas jedného daňového roka získala zo zahraničia viac ako 23 500 eur, slovenský zákon túto povinnosť ukladá už od 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka.", "Ďalším spoločným znakom je fakt, že v prípade nedodania príslušnej dokumentácie zo strany neziskovej organizácie jej ministerstvo vnútra môže udeliť pokutu do výšky 5 000 eur alebo ju úplne rozpustiť . Podobnosti medzi oboma legislatívnymi návrhmi podľa eurokomisárky Věry Jourovej porovnávala aj samotná Európska komisia, ktorá vyhodnotila , že slovenský návrh je v rozpore s európskym právom rovnako ako ten maďarský.", "V roku 2017 Európska komisia voči Maďarsku kvôli tomuto zákonu začala priestupkové konanie. O prípade neskôr rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku vyhovel žalobe komisie. Súd rozhodol , že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia boli podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["nadobudol", "zákona", "podávať", "Novela", "ukladá", "pdf", "ukladá", "rozpustiť", "vyhodnotila", "začala", "rozsudku", "rozhodol", "rozpore"], "url": ["https://ecnl.org/news/hungarian-law-transparency-organisations-supported-abroad-what-stake", "https://ecnl.org/sites/default/files/2020-09/ECNL-briefer-on-Hungarys-Lex-NGO.pdf", "https://ecnl.org/news/hungarian-law-transparency-organisations-supported-abroad-what-stake", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://www.trend.sk/spravy/koniec-anonymity-specialne-oznacenie-mimovladkam-chyba-transparentnost-zakon-to-ma-napravit", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://spravy.rtvs.sk/2024/04/novela-zakona-o-mimovladkach-sa-moze-dostat-do-rozporu-s-pravom-eu-kritizuje-ju-aj-eurokomisarka/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_17_1982", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=227569&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4868159", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-06/cp200073en.pdf", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-06/cp200073en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:28.989320+00:00"}
{"id": "vr15659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15659", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V roku 2016 ubudlo z evidencie 10,5 tisíca nezamestnaných nad 4 roky.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tendencia úbytku nezamestnaných nad 4 roky z evidencie podla predbežných štatistík Ústredia práce je v súlade s výrokom ministra Richtera, avšak presné číslo je zatiaľ neoveriteľné. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na stránkach ÚPSVaR boli ku dňu overenia výroku k dispozícii len štatistiky vzťahujúce sa na obdobie od decembra 2015 do novembra 2016. Za toto obdobie postupne ubudlo z evidencie fakticky 10 496 nezamestnaných nad 48 mesiacov (4 roky). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"cCbzA\"]={},window.datawrapper[\"cCbzA\"].embedDeltas={\"100\":501,\"200\":449,\"300\":423,\"400\":397,\"500\":397,\"600\":371,\"700\":371,\"800\":371,\"900\":371,\"1000\":371},window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-cCbzA\"),window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"cCbzA\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"cCbzA\"==b)window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tendencia úbytku nezamestnaných nad 4 roky z evidencie podla predbežných štatistík Ústredia práce je v súlade s výrokom ministra Richtera, avšak presné číslo je zatiaľ neoveriteľné. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na stránkach ÚPSVaR boli ku dňu overenia výroku k dispozícii len štatistiky vzťahujúce sa na obdobie od decembra 2015 do novembra 2016. Za toto obdobie postupne ubudlo z evidencie fakticky 10 496 nezamestnaných nad 48 mesiacov (4 roky). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"cCbzA\"]={},window.datawrapper[\"cCbzA\"].embedDeltas={\"100\":501,\"200\":449,\"300\":423,\"400\":397,\"500\":397,\"600\":371,\"700\":371,\"800\":371,\"900\":371,\"1000\":371},window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-cCbzA\"),window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"cCbzA\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"cCbzA\"==b)window.datawrapper[\"cCbzA\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:06.220554+00:00"}
{"id": "vr29868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29868", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Slovensko v rámci dobrovoľného príspevku je pripravené ponúknuť aj našich vojakov, podobne ako je to dnes v Afganistane.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenskí vojaci sa nachádzajú v Afganistane v rámci operácie Resolute Support, naposledy odišlo v máji 2015 37 vojakov na podpornú misiu . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Severoatlantická aliancia 28. decembra 2014 ukončila po 13 rokoch misiu ISAF , ktorej súčasťou bola aj Slovenská republika, uviedlo spravodajstvo TA3 . Vojaci v Afganistane začali opäť pôsobiť od 1. januára 2015 s novým mandátom a v novej nebojovej misií pod názvom Resolute Support, kde má zastúpenie aj Slovensko. Súčasná misia má mandát BR OSN, takisto ako aj predchádzajúca misia ISAF. Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenskí vojaci sa nachádzajú v Afganistane v rámci operácie Resolute Support, naposledy odišlo v máji 2015 37 vojakov na podpornú misiu . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Severoatlantická aliancia 28. decembra 2014 ukončila po 13 rokoch misiu ISAF , ktorej súčasťou bola aj Slovenská republika, uviedlo spravodajstvo TA3 . Vojaci v Afganistane začali opäť pôsobiť od 1. januára 2015 s novým mandátom a v novej nebojovej misií pod názvom Resolute Support, kde má zastúpenie aj Slovensko. Súčasná misia má mandát BR OSN, takisto ako aj predchádzajúca misia ISAF. Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["podpornú misiu", "ISAF", "TA3"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/do-podpornej-misie-v-afganistane-odide/137658-clanok.html", "http://www.mosr.sk/zahranicne-operacie/", "http://www.ta3.com/clanok/1053493/misia-isaf-v-afganistane-konci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:47.116988+00:00"}
{"id": "48537", "numeric_id": 48537, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48537", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Slovnaft robil bežne 100, 200 miliónov alebo tristo, nechytajte za slovo, miliónov zisku a teraz to bude skoro do jednej miliardy a tá miliarda sa tam skoro urobila, samozrejme z tej vysokej ceny a z nízkej ceny ruskej ropy a to zaplatili naši občania.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Za posledných päť rokov dosiahol Slovnaft zisk štyrikrát. V roku 2017 to bolo 147 miliónov €, v roku 2018 106 miliónov €, v roku 2019 17 miliónov € a v roku 2021 sa zisk vyšplhal na 253 miliónov €. Za rok 2020 Slovnaft zaznamenal stratu 82 miliónov €. Je pravda, že zisk tejto spoločnosti sa pohyboval rádovo v stovkách či desiatkach miliónov €.\n\nInformácie o ziskoch Slovnaftu za prvý štvrťrok tohto roka zatiaľ nie sú dostupné, ale kontextuálne dáta môžeme zistiť z údajov maďarskej spoločnosti MOL, ktorá je materskou firmou Slovnaftu. MOL za prvý štvrťrok 2022 dosiahol zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi očistený o náklady súvisiace s precenením zásob vo výške 788 miliónov eur.\n\nTento zisk je nižší o šesť percent než zisk za 4. kvartál 2021.\n\nVysoké zisky MOLu a pravdepodobne aj Slovnaftu sú dôsledkom lacnej ruskej ropy Urals, ktorú spracováva napríklad aj Slovnaft a dokáže tak zvyšovať svoje marže. Ďalším dôvodom vysokého zisku je nedostatok nafty na svetovom trhu, ktorý existoval už pred ruskou inváziou na Ukrajinu.\n\nCelé tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné, keďže nie sú k dispozícii údaje o zisku Slovnaftu v roku 2022, dá sa len odvodzovať zo zisku MOL.", "analysis_paragraphs": ["Za posledných päť rokov dosiahol Slovnaft zisk štyrikrát. V roku 2017 to bolo 147 miliónov €, v roku 2018 106 miliónov €, v roku 2019 17 miliónov € a v roku 2021 sa zisk vyšplhal na 253 miliónov €. Za rok 2020 Slovnaft zaznamenal stratu 82 miliónov €. Je pravda, že zisk tejto spoločnosti sa pohyboval rádovo v stovkách či desiatkach miliónov €.", "Informácie o ziskoch Slovnaftu za prvý štvrťrok tohto roka zatiaľ nie sú dostupné, ale kontextuálne dáta môžeme zistiť z údajov maďarskej spoločnosti MOL, ktorá je materskou firmou Slovnaftu. MOL za prvý štvrťrok 2022 dosiahol zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi očistený o náklady súvisiace s precenením zásob vo výške 788 miliónov eur.", "Tento zisk je nižší o šesť percent než zisk za 4. kvartál 2021.", "Vysoké zisky MOLu a pravdepodobne aj Slovnaftu sú dôsledkom lacnej ruskej ropy Urals, ktorú spracováva napríklad aj Slovnaft a dokáže tak zvyšovať svoje marže. Ďalším dôvodom vysokého zisku je nedostatok nafty na svetovom trhu, ktorý existoval už pred ruskou inváziou na Ukrajinu.", "Celé tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné, keďže nie sú k dispozícii údaje o zisku Slovnaftu v roku 2022, dá sa len odvodzovať zo zisku MOL."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "zaznamenal", "zisk", "dôsledkom"], "url": ["https://finstat.sk/31322832", "https://finstat.sk/31322832", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/625799-rekordne-zisky-matka-slovnaftu-za-3-mesiace-zarobila-788-milionov-eur/", "https://e.dennikn.sk/2798598/graf-dna-slovnaft-profituje-z-lacnej-ruskej-ropy-a-drahej-nafty-a-nie-je-sam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:08.986085+00:00"}
{"id": "vr37061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37061", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V čom ja vidím najväčší problém na generálnej prokuratúre je to, že existuje politická dohoda, politický subjekt vládnej koalície na rozpalcelovaní generálnej prokuratúry. Na čele generálnej prokuratúry bude politický nominant pán Čentéš, prvý námestník pán Lauko alebo jeden z námestníkov pán Lauko za KDH, druhý námestník pán Szabó za Híd.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili. K dispozícií nie je ani žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov.", "analysis_paragraphs": ["Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili. K dispozícií nie je ani žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:38.218298+00:00"}
{"id": "48985", "numeric_id": 48985, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48985", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prokurátor špeciálnej prokuratúry Repa a máme to nahraté, hovorí to Kaľavský, sám si pýta, dajte všetky dôkazy na Smer, musíme ten Smer zlikvidovať.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nahrávku, v ktorej vypovedá bývalý príslušník Národnej kriminálnej agentúry Ján Kaľavský, púštal Robert Fico na tlačovej konferencii v nedeľu 12. marca 2023. Verejnosť zatiaľ nemá k dispozícii celú nahrávku a nie je zrejmý kontext tohto vyjadrenia, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV konkrétnej pasáži, o ktorej Fico vo výroku hovorí odznelo: „Ďalšia vec, ktorej som sa ja už potom neskôr aj zľakol, bolo, keď v kancelárii u Jána Čurillu, ma zoznámil Ján Čurilla s prokurátorom Repom. A ten mi povedal, že: Sem s dôkazmi na Roberta Fica. Máme úlohu, jednoznačne musíme urobiť SMER.” (v čase od 13:40) Fico tak vo výroku zamenil slová zlikvidovať a urobiť.\n\nDlhodobo navyše nie je známe, odkiaľ má Fico nahrávky, ktoré prezentuje na svojich tlačových konferenciách. Advokát Peter Kubina sa vyjadril , že Fico na tlačovkách púšťa aj také nahrávky, ktoré zo spisov nedostali ani obvinení.\n\n26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky , ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:\n\n„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“\n\nObhajca vyšetrovateľov Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety.\n\nProkurátor Repa sa vyjadril, že nepočul nahrávku, o ktorej Fico hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Nahrávku, v ktorej vypovedá bývalý príslušník Národnej kriminálnej agentúry Ján Kaľavský, púštal Robert Fico na tlačovej konferencii v nedeľu 12. marca 2023. Verejnosť zatiaľ nemá k dispozícii celú nahrávku a nie je zrejmý kontext tohto vyjadrenia, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V konkrétnej pasáži, o ktorej Fico vo výroku hovorí odznelo: „Ďalšia vec, ktorej som sa ja už potom neskôr aj zľakol, bolo, keď v kancelárii u Jána Čurillu, ma zoznámil Ján Čurilla s prokurátorom Repom. A ten mi povedal, že: Sem s dôkazmi na Roberta Fica. Máme úlohu, jednoznačne musíme urobiť SMER.” (v čase od 13:40) Fico tak vo výroku zamenil slová zlikvidovať a urobiť.", "Dlhodobo navyše nie je známe, odkiaľ má Fico nahrávky, ktoré prezentuje na svojich tlačových konferenciách. Advokát Peter Kubina sa vyjadril , že Fico na tlačovkách púšťa aj také nahrávky, ktoré zo spisov nedostali ani obvinení.", "26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky , ktorou operuje Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:", "„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“", "Obhajca vyšetrovateľov Peter Kubina argumentuje , že ide o povytŕhané vety z kontextu. Výrok vyšetrovateľa Ďurku vyslovený v neformálnej debate znel: „Uznesenie o začatí neni LIST JEŽIŠKOVI, ŽE SI tam píšeme, čo chceme.” Do uznesenia o vznesení obvinenia sa však dostala veta prepísaná takto: „Uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme.” Vynechanie slov tak dramaticky zmenilo kontext danej vety.", "Prokurátor Repa sa vyjadril, že nepočul nahrávku, o ktorej Fico hovorí."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["čase", "vyjadril", "nahrávky", "argumentuje", "Výrok", "nepočul"], "url": ["https://youtu.be/OgVd4EGu2bM", "https://dennikn.sk/3268647/advokat-kubina-v-kauze-vysetrovatelov-nesedia-prepisy-so-zvukom-je-to-dokaz-ze-generalna-prokuratura-klamala/?ref=inm", "https://dennikn.sk/3301476/fica-prichytili-pri-zmanipulovani-tretej-nahravky-curillovcov-vrazili-ste-si-noz-do-brucha-nerozumiem-reagoval/", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://dennikn.sk/minuta/2725004/", "https://domov.sme.sk/c/23095758/prokurator-ondrej-repa-rozhovor.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:14.344883+00:00"}
{"id": "vr32529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32529", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Ten predaj z dvora musí byť realizovaný tak, ako bol nastavený. To znamená, je to predaj prebytkov, ktoré daný poľnohospodársky podnik má a kde si chce zlepšiť situáciu.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Ľ. Jahnátka hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda I. Radičovej síce upravovala podmienky predaja poľnohospodárskych podnikov a prvovýrobcov, čím umožnilo predávať z dvora priamo bez sprostredkovateľov a taktiež okrajové obchodovanie maloobchodov medzi sebou. Na druhej strane, tak ako aj za vlády R. Fica, aj za vlády I. Radičovej išlo vždy o prebytky, ktorých množstvo a definícia sa nemenila.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľ. Jahnátka hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda I. Radičovej síce upravovala podmienky predaja poľnohospodárskych podnikov a prvovýrobcov, čím umožnilo predávať z dvora priamo bez sprostredkovateľov a taktiež okrajové obchodovanie maloobchodov medzi sebou. Na druhej strane, tak ako aj za vlády R. Fica, aj za vlády I. Radičovej išlo vždy o prebytky, ktorých množstvo a definícia sa nemenila."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Zväz ekologického poľnohospodárstva", "352/2009", "359/2011", "360/2011", "nariadenie", "obchodovanie", "352/2009"], "url": ["http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/", "http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/nariadenie_vlady_2009-352.pdf", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=865&navID2=865&sID=40&id=5499", "http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/nariadenie-vlady-c-3602011/", "http://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/SR359_2011.pdf", "http://www.weboviny.info/rozvoj-vidieka/", "http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/nariadenie_vlady_2009-352.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:45.238974+00:00"}
{"id": "vr30320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30320", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "To, že dokážeme dneska chrániť najcitlivejšie skupiny pred doplatkami za lieky, to, že sme znížili náklady na lieky v zdravotných poisťovniach, to, že budú ľudia menej doplácať, sú jasné výsledky, kde sa snažíme ušetriť peniaze.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Slovenský rozhlas 4. február 2011 informoval: \"Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur. Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv.\"", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Slovenský rozhlas 4. február 2011 informoval: \"Novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú po prezidentovom vete opätovne schválil parlament, zavádza aj limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých. Od 1. apríla, keď novela zákona nadobudne účinnosť, zaplatia dôchodcovia štvrťročne za lieky maximálne 45 a zdravotne ťažko postihnutí 30 eur. Do tohto limitu sa započíta doplatok ceny najlacnejšieho lieku v konkrétnej kategórii liečiv.\""], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Napríklad Slovenský rozhlas"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Limity-na-doplatky-za-lieky?l=1&c=0&i=1403&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:11.674250+00:00"}
{"id": "vr35074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35074", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V oblasti korupcie, vy hovoríte, že sa neplytvalo. V oblasti korupcie sme sa tak prepadli, v oblasti byrokracie, v oblasti efektívnosti verejnej správy, teda to čo je v zodpovednosti priamo vlády, vo všetkých týchto. Môžem Vám ich tu citovať, sme sa prepadli taký spôsobom ako nikdy predtým.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikloš síce vo svojom výroku hodnotenie Svetového svetového fóra zovšeobecňuje (neexistuje jedno kritérium pre byrokraciu, alebo efektívnosť verejnej správy), ale v kategóriach ktoré sa týkajú týchto oblastí sme za posledné štyri roky skutočne prepadli.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš síce vo svojom výroku hodnotenie Svetového svetového fóra zovšeobecňuje (neexistuje jedno kritérium pre byrokraciu, alebo efektívnosť verejnej správy), ale v kategóriach ktoré sa týkajú týchto oblastí sme za posledné štyri roky skutočne prepadli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:08.173168+00:00"}
{"id": "vr30960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30960", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme 19-krát vytiahli vládu a išli sme všade tam, kde bolo treba.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa záznamov všetkých 215 rokovaní vlády SR od 4. júla 2006 do 7.júla 2010 sa rokovanie konalo 18 krát mimo Bratislavu (Rožňava, Sobrance, Tisovec, Čierny Balog, Martin, Brezno, Humenné, Prievidza, Topoľčany, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Komárno, Svidník, Poprad, Holíč, Stará Ľubovňa, Veľký Krtíš, Sečovce).", "analysis_paragraphs": ["Podľa záznamov všetkých 215 rokovaní vlády SR od 4. júla 2006 do 7.júla 2010 sa rokovanie konalo 18 krát mimo Bratislavu (Rožňava, Sobrance, Tisovec, Čierny Balog, Martin, Brezno, Humenné, Prievidza, Topoľčany, Banská Bystrica, Spišská Nová Ves, Komárno, Svidník, Poprad, Holíč, Stará Ľubovňa, Veľký Krtíš, Sečovce)."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["záznamov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:08.209490+00:00"}
{"id": "vr38682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38682", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...  čo sme schválili pre ochranu slabších, zvýšili sme rodičovský príspevok zo 164 na 190 eur.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "S účinnosťou od 1. januára 2011 zákon č. 513/2010 Z.z. zavádza jednotnú sumu rodičovského príspevku na 190,1 eur. Do tejto zmeny bola výška rodičovského príspevku 164,22 eur a 256 eur. Spolu so zvýšením tak šlo aj o zníženie.", "analysis_paragraphs": ["S účinnosťou od 1. januára 2011 zákon č. 513/2010 Z.z. zavádza jednotnú sumu rodičovského príspevku na 190,1 eur. Do tejto zmeny bola výška rodičovského príspevku 164,22 eur a 256 eur. Spolu so zvýšením tak šlo aj o zníženie."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 513/2010 Z.z.", "zmeny"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=4&ved=0CC4QFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.employment.gov.sk%2Findex.php%3Fid%3D19635&rct=j&q=rodi%C4%8Dovsk%C3%BD%20pr%C3%ADspevok%202011&ei=wW7_Te6WIo76sgaAyKCrAg&usg=AFQjCNEficHDgFRi9jM1dk0dn5GIxXX8Gw&sig2=3nCwMx8hOYyS-kgoDLnWAA", "http://www.upsvarsl.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=292:rodiovsky-prispevok-od-112010&catid=18:oddelenie-tatnych-socialnych-davok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:02.681819+00:00"}
{"id": "vr26556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26556", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Nie však tak ako je to dnes, že len maximálne napríklad 20 hodín týždenne, za ten čas sa nestihne spraviť nič. Keď sme to rozbiehali, bolo to minimálne 40 hodín týždenne (požiadavka odpracovaných hodín pre ľudí v hmotnej núdzi, pozn.)", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od 1.1.2014 je síce maximálne pracovné zaťaženia pri aktivačných prácach 20 hodín týždenne, ako uvádza poslanec Kaník, nie je však pravdou, že za jeho ministrovania to bolo minimálne 40 hodín. Zákon č. 599/2003 Z. z. jasne hovorí, že občan mohol vykonávať obecné služby v rozsahu minimálne 10 hodín týždenne. Maximálny počet odpracovaných hodín je v zákone č. 417/2013 Z.z. upravený v paragrafe 12 ods. 3, ktorý upravuje minimálny a maximálny možný počet hodín s aktivačnými prácami, ktoré sú už dobrovoľné a poberatelia dávok si pomocou aktivačných prác môžu privyrobiť aktivačný príspevok. a.) Jednotlivec je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, b.) Jednotlivec je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti, alebo ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. . Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonom upravuje maximálny a minimálny počet hodín v paragrafe 12: \"Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne.\" Text zákona nepreukazuje, že by časový rozsah bol stanovený na minimálne 40 hodín týždenne, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od 1.1.2014 je síce maximálne pracovné zaťaženia pri aktivačných prácach 20 hodín týždenne, ako uvádza poslanec Kaník, nie je však pravdou, že za jeho ministrovania to bolo minimálne 40 hodín. Zákon č. 599/2003 Z. z. jasne hovorí, že občan mohol vykonávať obecné služby v rozsahu minimálne 10 hodín týždenne. Maximálny počet odpracovaných hodín je v zákone č. 417/2013 Z.z. upravený v paragrafe 12 ods. 3, ktorý upravuje minimálny a maximálny možný počet hodín s aktivačnými prácami, ktoré sú už dobrovoľné a poberatelia dávok si pomocou aktivačných prác môžu privyrobiť aktivačný príspevok. a.) Jednotlivec je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, b.) Jednotlivec je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti, alebo ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. . Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonom upravuje maximálny a minimálny počet hodín v paragrafe 12: \"Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne.\" Text zákona nepreukazuje, že by časový rozsah bol stanovený na minimálne 40 hodín týždenne, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "zákone", "Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:25.086615+00:00"}
{"id": "vr37922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37922", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja, keď počúvam, znovu musím povedať tie nezmysly, to strašenie, že dostáva sa do úzadia slovenský, teda štátny jazyk, ja som aj vo svojom vystúpení poukázal na to, že v zákone, ktorý má 9 paragrafov 23 krát jednoznačne je povedané, že štátny jazyk a menšinový jazyk alebo niečo je možné aj v menšinovom jazyku vybrať.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. mení a dopĺňa v ôsmich paragrafoch. Ja som narátal dokonca viac ako 23 krát, že je jednoznačne povedané \"že štátny jazyk a menšinový jazyk\", aj keď si myslím, že sa to ani nedá poriadne overiť keďže to fakt bližšie nekonkretizoval. Je to dosť subjektívne, čo mám mať presne pod tým na mysli, tak aj preto som to hodnotil ako neoveriteľný výrok.", "analysis_paragraphs": ["Vo vládnom návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín sa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. mení a dopĺňa v ôsmich paragrafoch. Ja som narátal dokonca viac ako 23 krát, že je jednoznačne povedané \"že štátny jazyk a menšinový jazyk\", aj keď si myslím, že sa to ani nedá poriadne overiť keďže to fakt bližšie nekonkretizoval. Je to dosť subjektívne, čo mám mať presne pod tým na mysli, tak aj preto som to hodnotil ako neoveriteľný výrok."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:46.249956+00:00"}
{"id": "vr30341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30341", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Keď sme porovnávali náklady na liečbu jedného pacienta v porovnateľných nemocniciach, ktoré robia porovnateľné výkony, rozdiely boli úžasné. Napríklad na zdravotnícky materiál na ukončenú hospitalizáciu minú v jednej nemocnici 158 eur, v druhej 24. Na lieky na jedného pacienta priemerne minú v jednej nemocnici 95 eur v druhej 44. A liečia rovnakých pacientov s rovnakými diagnózami.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viliam Novotný neuvádza zdroj danej informácie. Nepodarilo sa nám overiť daný výrok.", "analysis_paragraphs": ["Viliam Novotný neuvádza zdroj danej informácie. Nepodarilo sa nám overiť daný výrok."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:24.689843+00:00"}
{"id": "vr35821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35821", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Protikrízový balíček, ktorý bol prijatý pre živnostníkov, nepriniesol očakávaný efekt, pretože živnostníkov ubudlo o 1,3 %, nezamestnanosť na Slovensku kulminovala v roku 2001 bola 19,2 %, v roku 2008 sa podarilo ju znížiť na 7,4 %, ale v roku 2009 ten nárast nezamestnanosti bol až o 51 %, čo je veľmi vysoké. Narastá dlhodobá, počet dlhodobo nezamestnaných...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tieto štatistiky sú citované veľmi presne. Živnostníkov skutočne ubudlo o 1,3%. V roku 2008 ich ŠÚ SR evidovalo 392 841. V roku 2009- 387 876. Je to pokles o 4965 (1,25%). Ďalej nezamestnanosť v štatistike podľa ILO kulminovala skutočne v roku 2001 ale na 19,8% (priemer za rok 18,1%) a v roku 2008 dosiahla v niektorých mesiacoch 7,4% (v priemere 7,7%). Medziročný nárast (2008,2009) bol zo 7,7% na 11,4% čo predstavuje spomínaných približne 50%.", "analysis_paragraphs": ["Tieto štatistiky sú citované veľmi presne. Živnostníkov skutočne ubudlo o 1,3%. V roku 2008 ich ŠÚ SR evidovalo 392 841. V roku 2009- 387 876. Je to pokles o 4965 (1,25%). Ďalej nezamestnanosť v štatistike podľa ILO kulminovala skutočne v roku 2001 ale na 19,8% (priemer za rok 18,1%) a v roku 2008 dosiahla v niektorých mesiacoch 7,4% (v priemere 7,7%). Medziročný nárast (2008,2009) bol zo 7,7% na 11,4% čo predstavuje spomínaných približne 50%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ", "ILO"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5118", "http://laborsta.ilo.org/STP/guest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:59.816017+00:00"}
{"id": "48583", "numeric_id": 48583, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48583", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Češi majú 3× väčšiu energiu a 4× väčší plyn, už dnes, rozumiete a potom, keď im dajú finance ako podporu, že dôchodcom 2× 25 EUR a dospelým teda rodinám s jedným dieťaťom dajú 5 000 Kč, čo je na úrovni 200 EUR, tak to je nič.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné s presnosťou porovnávať cenu energií u nás a v Česku pretože koncová cena pre domácnosti závisí od viacerých faktorov (dodávateľ, spotreba, podpísaná zmluva, fixácia) a môže sa líšiť medzi jednotlivými domácnosťami. Relevantné štatistické porovnania sú publikované až s odstupom času. Je však faktom, že ceny energií stúpajú v celej Európe. Česká vláda preto predstavila viacero opatrení na boj s týmto rastom cien, medzi nimi aj jednorázový príspevok na dieťa vo výške cca 200 eur. Dôchodcovia si zase prilepšia vďaka valorizácii penzií alebo zvýšeniu dôchodku o 500 kč za každé vychované dieťa. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, kvôli nemožnosti relevantne porovnať ceny energií u nás a v Česku.\n\nPorovnanie cien energií všetkých štátov v únii robí napríklad Eurostat, pre tento rok však nie je ešte k dispozícii. Posledné porovnanie cien za elektrinu a plyn uvádza Eurostat pre druhý polrok 2021. Tieto štatistiky za plyn hovoria, že Česi platili približne o štvrtinu viac ako my. Porovnanie cien elektriny zase ukazuje, že, Česi museli platiť o 16 % vyššie sumy ako my.\n\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojom odhade na rok 2022 uvádza, že cena ročných platieb za elektrickú energiu pre českú domácnosť by mala byť približne 2x vyššia ako cena pre tú slovenskú. Dvojnásobne drahšiu energiu majú Češi aj v porovnaní Household energy price index z Júla tohto roku. Podľa tohto indexu platia obyvatelia Prahy za megawatthodinu až 40,89 € zatiaľčo obyvatelia slovenského hlavného mesta len 19,03.\n\nPorovnať je možné aj maximálne ceny v oboch štátoch. Slovenská vláda podpísala memorandum so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny. V tomto memorande sa elektrárne zaväzujú dodávať domácnostiam elektrinu za 61,21 eur (cca 1 500 Kč) za megawatthodinu bez DPH až do roku 2024. Oproti tomu vláda Petra Fialy zastropovala cenu elektriny na sume 6000 Kč (cca 243 eur) za MWh s DPH. V porovnaní výšky zastropovaných cien má tak Česko 4x vyššiu cenu zastropovanej elektriny, aj keď slovenské riešenie nie je zatiaľ schválené a do konečnej ceny nie je zahrnutá DPH ani ostatné poplatky.\n\nČeská vláda na boj proti zvyšujúcim sa cenám predstavila veľký vládny balík pomoci , ktorý pozostáva z viacerých opatrení. Medzi týmito opatreniami sa nachádzajú: energetická podpora, príspevok na dieťa, valorizácia dôchodkov, príspevok na bývanie, príspevok na živobytie alebo mimoriadna okamžitá pomoc. V rámci jednorázovej pomoci schválila Česká vláda mimoriadny jednorazový príspevok vo výške 5 000 kč (cca 202 eur) na každé dieťa do 18 rokov. Finančná pomoc platí pre rodiny s príjmom do jedného milióna kč.\n\nNie je jasné, na čo presne odkazuje Boris Kollár v časti o podpore dôchodcom, pretože česká vláda k nim podnikla viacero opatrení. Je možné, že má na mysli valorizáciu dôchodkov , ktoré sa tento rok v Česku valorizovali až trikrát. Prvé zvýšenie bolo priemerne o 805 Kč (cca 32 eur) druhýkrát sa dôchodcovia dočkali zvýšenia v priemerne o 1017 Kč (cca 41 eur) a tretie zvýšenie dôchodkov bolo vo výške 700 Kč (cca 28 eur). Česká vláda tak deklaruje , že sa tento rok v priemere dôchodky zvýšili o 2500 kč (cca 101 eur) a budúci rok by sa mali taktiež priemerne zvýšiť ďalších o 2500 kč (cca 101 eur) ročne. Okrem zvýšenia dôchodkov kvôli inflácii dostanú niektorí seniori od januára 2023 aj tzv. výchovné. Jedná sa o zvýšenie starobného dôchodku o 500 kč (cca 20 eur) za každé vychované dieťa tomu z rodičov, ktorý sa prevažne staral o dieťa.\n\nPomoc od českej vlády by však celkovo byť vyššia, ako uvádza Boris Kollár. Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkela by jedna domácnosť mala dostať od vlády celkový príspevok až do 16-tisíc korún (cca 650 eur).", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné s presnosťou porovnávať cenu energií u nás a v Česku pretože koncová cena pre domácnosti závisí od viacerých faktorov (dodávateľ, spotreba, podpísaná zmluva, fixácia) a môže sa líšiť medzi jednotlivými domácnosťami. Relevantné štatistické porovnania sú publikované až s odstupom času. Je však faktom, že ceny energií stúpajú v celej Európe. Česká vláda preto predstavila viacero opatrení na boj s týmto rastom cien, medzi nimi aj jednorázový príspevok na dieťa vo výške cca 200 eur. Dôchodcovia si zase prilepšia vďaka valorizácii penzií alebo zvýšeniu dôchodku o 500 kč za každé vychované dieťa. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, kvôli nemožnosti relevantne porovnať ceny energií u nás a v Česku.", "Porovnanie cien energií všetkých štátov v únii robí napríklad Eurostat, pre tento rok však nie je ešte k dispozícii. Posledné porovnanie cien za elektrinu a plyn uvádza Eurostat pre druhý polrok 2021. Tieto štatistiky za plyn hovoria, že Česi platili približne o štvrtinu viac ako my. Porovnanie cien elektriny zase ukazuje, že, Česi museli platiť o 16 % vyššie sumy ako my.", "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojom odhade na rok 2022 uvádza, že cena ročných platieb za elektrickú energiu pre českú domácnosť by mala byť približne 2x vyššia ako cena pre tú slovenskú. Dvojnásobne drahšiu energiu majú Češi aj v porovnaní Household energy price index z Júla tohto roku. Podľa tohto indexu platia obyvatelia Prahy za megawatthodinu až 40,89 € zatiaľčo obyvatelia slovenského hlavného mesta len 19,03.", "Porovnať je možné aj maximálne ceny v oboch štátoch. Slovenská vláda podpísala memorandum so Slovenskými elektrárňami o zastropovaní cien elektriny. V tomto memorande sa elektrárne zaväzujú dodávať domácnostiam elektrinu za 61,21 eur (cca 1 500 Kč) za megawatthodinu bez DPH až do roku 2024. Oproti tomu vláda Petra Fialy zastropovala cenu elektriny na sume 6000 Kč (cca 243 eur) za MWh s DPH. V porovnaní výšky zastropovaných cien má tak Česko 4x vyššiu cenu zastropovanej elektriny, aj keď slovenské riešenie nie je zatiaľ schválené a do konečnej ceny nie je zahrnutá DPH ani ostatné poplatky.", "Česká vláda na boj proti zvyšujúcim sa cenám predstavila veľký vládny balík pomoci , ktorý pozostáva z viacerých opatrení. Medzi týmito opatreniami sa nachádzajú: energetická podpora, príspevok na dieťa, valorizácia dôchodkov, príspevok na bývanie, príspevok na živobytie alebo mimoriadna okamžitá pomoc. V rámci jednorázovej pomoci schválila Česká vláda mimoriadny jednorazový príspevok vo výške 5 000 kč (cca 202 eur) na každé dieťa do 18 rokov. Finančná pomoc platí pre rodiny s príjmom do jedného milióna kč.", "Nie je jasné, na čo presne odkazuje Boris Kollár v časti o podpore dôchodcom, pretože česká vláda k nim podnikla viacero opatrení. Je možné, že má na mysli valorizáciu dôchodkov , ktoré sa tento rok v Česku valorizovali až trikrát. Prvé zvýšenie bolo priemerne o 805 Kč (cca 32 eur) druhýkrát sa dôchodcovia dočkali zvýšenia v priemerne o 1017 Kč (cca 41 eur) a tretie zvýšenie dôchodkov bolo vo výške 700 Kč (cca 28 eur). Česká vláda tak deklaruje , že sa tento rok v priemere dôchodky zvýšili o 2500 kč (cca 101 eur) a budúci rok by sa mali taktiež priemerne zvýšiť ďalších o 2500 kč (cca 101 eur) ročne. Okrem zvýšenia dôchodkov kvôli inflácii dostanú niektorí seniori od januára 2023 aj tzv. výchovné. Jedná sa o zvýšenie starobného dôchodku o 500 kč (cca 20 eur) za každé vychované dieťa tomu z rodičov, ktorý sa prevažne staral o dieťa.", "Pomoc od českej vlády by však celkovo byť vyššia, ako uvádza Boris Kollár. Podľa českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkela by jedna domácnosť mala dostať od vlády celkový príspevok až do 16-tisíc korún (cca 650 eur)."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky za plyn", "Porovnanie cien elektriny", "odhade", "Household energy price index", "memorandum", "zastropovala", "vládny balík pomoci", "jednorazový príspevok", "valorizáciu dôchodkov", "deklaruje", "príspevok"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Natural_gas_price_statistics", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Electricity_price_statistics", "https://www.urso.gov.sk/urso-regulacia-na-slovensku-chrani-domacnosti-pred-extremnymi-trhovymi-cenami-elektriny-porovnanie-s-cr-a-rakuskom-modelovy-priklad/", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-praha-ma-nejdrazsi-elektrinu-ze-vsech-hlavnich-mest-evropy-ukazuje-zebricek-212684", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/elektrina-plyn-petr-fiala-ano_2209131220_pj", "https://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/destnik-proti-drahote-198499/", "https://www.mpsv.cz/jednorazovy-prispevek-na-dite", "https://zpravy.aktualne.cz/finance/kalkulacka-starobnich-duchodu-kveten-2022/r~510b2938d5d811eca3c0ac1f6b220ee8/", "https://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/destnik-proti-drahote-198499/", "https://www.trend.sk/financie/ceske-domacnosti-dostanu-rocne-650-eur-statu-drahe-energie-slovaci-skor-utru-biedu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:50.271808+00:00"}
{"id": "vr29028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29028", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ten sporiteľ nemôže byť podvedený. On už bol podvedený pri vzniku druhého piliera, ako takého, lebo nepoznal všetky informácie a napríklad nepoznal ani to, za akých podmienok bude sa realizovať výplata jeho prvého dôchodku, lebo zákon, ktorý pripravil vtedajší minister pán Kaník, bol nevykonateľný. Až my sme ten zákon dali do polohy, ktorá je by som povedal štandardná a realizovateľná.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O podvode v súvislosti so sporením v 2 pilieri sa hovorí od jeho vzniku. Tému overoval i demagog.sk v roku 2011. Výsledky výskumu agentúry Focus potvrdili, že vyše polovica sporiteľov nemá ani základné vedomosti o investovaní. Do 2. piliera tak mnohí sporitelia vstúpili aj pod tlakom informačných kampaní poisťovní, ktoré sľubovali vysoký dôchodok, prípadne aj zúročenie vkladov . Tvrdenie J. Richtera o neinformovanosti sporiteľov tak možno pokladať za pravdivé. Vzhľadom na to, že účinnosť pôvodného zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení nebola pozastavená z dôvodu jeho nevykonateľnosti, nie je možné potvrdiť ministrovo vyjadrenie ako fakt. Zákon, upravujúci sporenie v 2 pilieri, má dodnes svojich kritikov i zástancov . Od zavedenia 2. piliera dôchodkového starobného poistenia v roku 2005 sa udialo viacero zmien, o tých najvýznamnejších informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej stránke . Poslednou zmenou ja tzv. anuitná novela (Novela zákona č. 43/2004 Z. z.). Anuitná novela určuje, akým spôsobom sa budú vyplácať starobné dôchodky z 2. piliera približne 1,5 mil. ľuďom. Prvou novinkou je Centrálny informačný ponukový systém Sociálnej poisťovne. V systéme si sporiteľ na výplatu dôchodku môže vybrať poisťovňu, ktorá mu ponúka najvyššiu doživotnú penziu. Novela zavádza i nástroj tzv. programového výberu, ktorý umožňuje vybrať si zvyšné nasporené prostriedky nad rámec mesačného dôchodku (navrhovaného 4-násobku životného minima). Ďalšími zmeny upravujú napr. právo na dedičstvo a výber penzijných úspor. Najaktuálnejšie sú reakcie na nízke výplaty prvých dôchodkov, za ktoré P. Frešo z SDKÚ-DS viní R. Fica ( TASR ). Vláda vidí riešení v otvorení 2. piliera , aby z neho mohli vystúpiť sporitelia, pre ktorých je sporenie nevýhodné. Na doplnenie problematiky prinášame materiál Inštitútu hospodárskej politiky o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý vychádza z pôvodného zákona č. 43/2004 a informuje aj o zmenách, ktoré priniesla tzv. anuitná novela. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O podvode v súvislosti so sporením v 2 pilieri sa hovorí od jeho vzniku. Tému overoval i demagog.sk v roku 2011. Výsledky výskumu agentúry Focus potvrdili, že vyše polovica sporiteľov nemá ani základné vedomosti o investovaní. Do 2. piliera tak mnohí sporitelia vstúpili aj pod tlakom informačných kampaní poisťovní, ktoré sľubovali vysoký dôchodok, prípadne aj zúročenie vkladov . Tvrdenie J. Richtera o neinformovanosti sporiteľov tak možno pokladať za pravdivé. Vzhľadom na to, že účinnosť pôvodného zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení nebola pozastavená z dôvodu jeho nevykonateľnosti, nie je možné potvrdiť ministrovo vyjadrenie ako fakt. Zákon, upravujúci sporenie v 2 pilieri, má dodnes svojich kritikov i zástancov . Od zavedenia 2. piliera dôchodkového starobného poistenia v roku 2005 sa udialo viacero zmien, o tých najvýznamnejších informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej stránke . Poslednou zmenou ja tzv. anuitná novela (Novela zákona č. 43/2004 Z. z.). Anuitná novela určuje, akým spôsobom sa budú vyplácať starobné dôchodky z 2. piliera približne 1,5 mil. ľuďom. Prvou novinkou je Centrálny informačný ponukový systém Sociálnej poisťovne. V systéme si sporiteľ na výplatu dôchodku môže vybrať poisťovňu, ktorá mu ponúka najvyššiu doživotnú penziu. Novela zavádza i nástroj tzv. programového výberu, ktorý umožňuje vybrať si zvyšné nasporené prostriedky nad rámec mesačného dôchodku (navrhovaného 4-násobku životného minima). Ďalšími zmeny upravujú napr. právo na dedičstvo a výber penzijných úspor. Najaktuálnejšie sú reakcie na nízke výplaty prvých dôchodkov, za ktoré P. Frešo z SDKÚ-DS viní R. Fica ( TASR ). Vláda vidí riešení v otvorení 2. piliera , aby z neho mohli vystúpiť sporitelia, pre ktorých je sporenie nevýhodné. Na doplnenie problematiky prinášame materiál Inštitútu hospodárskej politiky o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý vychádza z pôvodného zákona č. 43/2004 a informuje aj o zmenách, ktoré priniesla tzv. anuitná novela. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["demagog.sk", "Focus", "zúročenie vkladov", "kritikov", "", "zástancov", "stránke", "spôsobom", "nízke výplaty", "TASR", "otvorení 2. piliera", "Inštitútu hospodárskej politiky"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=2.+pilier", "http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html", "http://www.obroda.sk/clanok/20735/Garancia-vOSnosu-vo-fonde-je-zakOTzanOT-priamo-v-zOTkone/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/342383-druhy-pilier-je-fiasko/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/342725-druhy-pilier-sa-asi-otvori-podvedeni-by-mohli-odist/", "http://www.opoisteni.sk/poistne-produkty/d-chodkove-pripoistenie/top-tema-podvod-v-druhom-d-chodkovom-pilieri/", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/legislativne-zmeny/", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/anuitna-dochodkova-novela-prinasa-zasadne-novinky-619351", "http://ipravda.sk/res/2015/01/15/thumbs/porovnanie-penzii-i-pilier-ii-pilier-nestandard1.jpg", "http://www.teraz.sk/slovensko/freso-fico-dochodky-druhy-pilier/115087-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/342725-druhy-pilier-sa-asi-otvori-podvedeni-by-mohli-odist/", "http://www.ihp.sk/newsletter/IHP-Hospodarske%20listy-2014-01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:59.303153+00:00"}
{"id": "vr15368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15368", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...máme napísané v Lisabonskej zmluve, že o daňových otázkach rozhodujú členské štáty.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva zachováva právo veta pre členské štáty v citlivých oblastiach,akou je napríklad práve oblasť daní, čiže je nutná jednomyselnosť členských štátoch v tejto otázke. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva zachováva právo veta pre členské štáty v citlivých oblastiach,akou je napríklad práve oblasť daní, čiže je nutná jednomyselnosť členských štátoch v tejto otázke. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-14", "analysis_sources": {"text": ["zachováva", "jednomyselnosť"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/europska-unia/zmeny-ktore-prinasa-lisabonska-zmluva.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/11845/Buducnost_EU_Lisabonska_zmluva.pdf/b030c657-8054-45e8-8fd9-3b1055e302bc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:37.205086+00:00"}
{"id": "vr18351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18351", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Mesto má 182 svetelných križovatiek, z toho len 15 na diaľkové ovládanie (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na oficiálnej stránke mesta Bratislavy sa nám nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie o počte svetelných križovatiek alebo o počte semaforov na diaľkové ovládanie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnej stránke mesta Bratislavy sa nám nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie o počte svetelných križovatiek alebo o počte semaforov na diaľkové ovládanie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Článk", "y", "Podľa", ".pdf", "ďalšom"], "url": ["https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/13199-riadenie-krizovatiek-v-meste-je-uz-modernejsie", "https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/13199-riadenie-krizovatiek-v-meste-je-uz-modernejsie", "https://www.bakurier.sk/doprava-a-parkovanie/clanok-preferencia-mhd-moze-pribrzdit-osobnu-dopravu-mesto-chce-aj-dalsie-bus-pruhy?fbclid=IwAR1BM7mqyIr3oWdQL8E-u1PPtfjwQ2m_APFTc4omD4MAwt8YK7E6ZYbvoMw", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/6255.pdf?fbclid=IwAR1Iqu1czBpuKQc19R5KAMmuHAkgTk5iHa68yCtNLYcxVwytiOLhc0vPh4g", "https://www.aktuality.sk/clanok/460759/mesto-planuje-nakup-elektrobusov-i-vybudovanie-nabijacich-stanic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:05.113366+00:00"}
{"id": "vr38427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38427", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pred pätnástimi rokmi bol prijatý zákon o dvojakom označovaní obcí.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon č. 191/1994 Z.z. o označení obcí v jazykoch národnostných menšín bol prijatý v roku 1994, čo je 17, nie 15 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 191/1994 Z.z. o označení obcí v jazykoch národnostných menšín bol prijatý v roku 1994, čo je 17, nie 15 rokov."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:00.542260+00:00"}
{"id": "vr37360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37360", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ešte prv než si sadli do svojich vládnych kresiel (súčasná koalícia pozn.) bolo jasné, že slovenská ekonomika rastie nadpriemerne v takom stave zdedili slovenskú ekonomiku.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štvrťročný (2. kvartál 2010) medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (pdf) 5%, čo bol najvyšší rast spomedzi členských krajín EÚ. Druhé spomedzi členských štátov EU skončilo za Slovenskom Poľsko s 3,8%.", "analysis_paragraphs": ["Štvrťročný (2. kvartál 2010) medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (pdf) 5%, čo bol najvyšší rast spomedzi členských krajín EÚ. Druhé spomedzi členských štátov EU skončilo za Slovenskom Poľsko s 3,8%."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:24.517692+00:00"}
{"id": "vr34972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34972", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale, ale zatiaľ, viete, všetci hovoria údajne, podľa všetkého a tak. Zatiaľ nevidím nejaké rozhodnutia, ktoré by povedali, že tie údajné informácie sú alebo nie sú pravdivé. Ja vám dám teda protiinformáciu, ak dovolíte, keď sa takto bavíme. Hovorí sa teraz veľa o tých eurofondoch. Pýtam sa, prečo napríklad nekomunikujete slovenskej verejnosti fakt, že v roku 2006, keď sme nastúpili do vlády, Európska komisia zastavila čerpanie európskeho sociálneho fondu na dva roky preto, lebo bolo zle s ním nakladané za vlády Mikuláša Dzurindu a ministrovania pani Radičovej.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mýtny tender, ktorý prebehol verejným obstarávaním vyhralo konzorcium SkyToll (vtedy ešte pod názvom SanToll). Konzorcium prišlo s ponukou 852 miliónov eur. Tendra sa zúčastnilo aj konzorcium Slovakpass s ponukou 630 miliónov eur. Spoločnosť Slovakpass, ako aj všetky ostatné spoločnosti s lacnejšími ponukami, boli vylúčené Národnou diaľničnou spoločnosťou pre „podozrivo nízku cenu“. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou presahuje 6,5 miliardy korún. Európska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy naopak naznačuje, že mohlo dôjsť k manipulácii. Podľa neho nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky. Rovnako Európska komisia už koncom roku 2009 rozhodla , že nástenkový tender preplatený nebude. Brusel vyhodnotil tento tender ako dostatočne netransparentný a stopol jeho preplatenie. Čiastku 11 miliónov eur pre víťaza sporného tendra, tak bude musieť zaplatiť Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Mýtny tender, ktorý prebehol verejným obstarávaním vyhralo konzorcium SkyToll (vtedy ešte pod názvom SanToll). Konzorcium prišlo s ponukou 852 miliónov eur. Tendra sa zúčastnilo aj konzorcium Slovakpass s ponukou 630 miliónov eur. Spoločnosť Slovakpass, ako aj všetky ostatné spoločnosti s lacnejšími ponukami, boli vylúčené Národnou diaľničnou spoločnosťou pre „podozrivo nízku cenu“. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou presahuje 6,5 miliardy korún. Európska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Komisár pre vnútorný trh Charlie McCreevy naopak naznačuje, že mohlo dôjsť k manipulácii. Podľa neho nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky. Rovnako Európska komisia už koncom roku 2009 rozhodla , že nástenkový tender preplatený nebude. Brusel vyhodnotil tento tender ako dostatočne netransparentný a stopol jeho preplatenie. Čiastku 11 miliónov eur pre víťaza sporného tendra, tak bude musieť zaplatiť Slovensko."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhralo", "neuznala", "rozhodla"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5336878/v-elektronickom-myte-moze-byt-trestny-cin.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4845193/brusel-myto-bude-predrazene.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/skandalozny-nastenkovy-tender-brusel-nepreplati-013753"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:22.349615+00:00"}
{"id": "vr28815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28815", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy ste za to hlasovali. A vy vašim hlasom ste zrušili vojenskú prokuratúru počas vlády.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zrušenie vojenskej prokuratúry bolo súčasťou novely zákona o prokuratúre zo začiatku roku 2011. Hlavným dôvodom malo byť zefektívnenie činnosti prokuratúry, nakoľko vojenskí prokurátori mali na starosť výrazne nižší počet prípadov než bežní prokurátori. Miroslav Beblavý hlasoval za zrušenie vojenskej prokuratúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zrušenie vojenskej prokuratúry bolo súčasťou novely zákona o prokuratúre zo začiatku roku 2011. Hlavným dôvodom malo byť zefektívnenie činnosti prokuratúry, nakoľko vojenskí prokurátori mali na starosť výrazne nižší počet prípadov než bežní prokurátori. Miroslav Beblavý hlasoval za zrušenie vojenskej prokuratúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "prešli", "Dôvodová správa", "zrušenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=279", "http://www.sme.sk/c/6115192/zrusenie-vojenskej-prokuratury-moze-predlzit-kauzy.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=279", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28707"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:21.855822+00:00"}
{"id": "vr16125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ceny elektriny sa vrátia na úroveň z roku 2016 (po vypracovaní vyhlášky ÚRSO, pozn.)...", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti so škandálom predražených cien elektriny, plynu a tepla sa vláda zaviazala navrátiť cenové podmienky z roka 2016. Tieto podmienky však majú platiť len pre územie stredného Slovenska, kde boli zaznamenané najväčšie tarify. Po vypracovaní novej Vyhlášky č.18/2017 vo februári 2017 došlo skutočne ku zníženiu hodnoty ceny elektriny, avšak nie na celom území Slovenska. Napriek tomu však výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na začiatku roka uviedol , že rok 2017 prinesie pokles cien elektriny, plynu i tepla a že náklady na elektrinu medziročne klesnú v priemere o 4,30 % a slovenské domácnosti by tak mohli ušetriť desiatky eur. Už 18. januára 2017 však priniesol Denník Pravda informáciu , že za ohláseným znižovaním cien energií je skryté zdražovanie a viacero menších domácností s nízkou spotrebou zistilo, že na základe nového cenníka budú musieť platiť viac. Dôvodom je to, že boli síce znížené ceny za killowatthodinu elektriny avšak zaviedli či zvýšili sa nové stále mesačné či ročné poplatky. Na základe tejto sťažnosti, najmä od zákazníkov Stredoslovenskej energetiky, proti tomuto kroku zakročila vláda a na mimoriadnom rokovaní o cenách energií toto zdražovanie stopla. Ako ďalej uviedol Fico, ak by regulačný úrad vlastné rozhodnutia nezrušil a nevyhovel vláde boli by pripravený použiť silu zákona a legislatívneho procesu. Na tomto rokovaní bol prítomný i šéf regulačného úradu Jozef Hojlenčík, ktorý vláde nakoniec ustúpil a po diskusii navrhol, že úrad sa vráti k nastaveniu fixných a variabilných poplatkov pri elektrine aj plyne tak, ako to bolo v roku 2016. Na tomto rokovaní sa tiež dohodlo plánované rokovanie dodávateľov energií s úradom. \"Bolo začaté nové cenové konanie a v stredu (25. januára 2017, pozn.) budú prijaté nové cenové rozhodnutia s účinnosťou od 1. januára\" , vyjadril sa Robert Fico 23. januára 2017 na brífingu v Zlatých Moravciach, čím naznačil, že ceny budú platiť spätne. Ako spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom ďalej avizoval , po rokovaniach s predstaviteľmi energetických podnikov a ÚRSO, na zvyšovanie cien energií nie je dôvod. Taktiež upresnil to, že po dohode s distribučnými spoločnosťami vypracuje úrad novú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá navráti podmienky z roku 2016, bude schválená v skrátenom legislatívnom konaní a okamžite ponúknutá na zverejnenie v Zbierke zákonov. Následne premiér ukázal čo treba spraviť s už doručenými vysokými faktúrami za elektrinu a plyn a pred kamerami ich názorne roztrhal, čo malo znamenať to, že ich zákazníci nemajú platiť, ale čakať na nové faktúry. Tento krok však výrazne skritizoval líder opozičnej strany OĽaNO-NOVA Igor Matovič a spotrebiteľom odporučil, aby si faktúry radšej ponechali a pár dní počkali. \"Navádzať ľudí, aby sa stali neplatičmi je extrémne nezodpovedné\" , dodal Matovič. Na margo tejto témy je potrebné dodať, že vláda sa primárne zaoberala najmä stredným Slovenskom, kde bolo evidované najväčšie zdražovanie a najviac sťažností a preto sa na základe cenového rozhodnutia vrátia cenové podmienky z roka 2016 len na toto územie. Hoci na západnom a východnom Slovensku boli taktiež zaznamenané vyššie zálohové platby, podľa vyjadrení vlády na západe neboli evidované žiadne reklamácie a na východe len ojedinelé, preto bolo spomínané riešenie len pre stredné Slovensko, kde je problém s tarifami najväčší. 25. januára 2017 informoval Denník N, že v súvislosti s týmto cenovým škandálom zostáva šéf regulačného úrade Jozef Hojlenčík naďalej vo svojej funkcii. Takisto informoval, že premiér sa ho zatiaľ nechystá odvolať, hoci šéf SNS Andrej Danko vyzval Hojlenčíka na odchod z postu. No už 2. februára 2017 oznámil Hojlenčík premiérovi svoju rezignáciu. Dôvodom boli spomínané predražené ceny elektriny a plynu ale aj kritika a formálna nedôvera zo strany členov vlády. Už spomínanú novú cenovú Vyhlášku č.18/2017 ( .pdf ) vydal ÚRSO 8. februára 2017 a zverejnená bola 10. februára 2017. Táto s pár zmenami kopíruje rok 2016 a jej ustanovenia sú takmer identické s vyhláškou č. 221/2013. Zmenili sa napríklad hodnoty ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, úplne chývajú i ustanovenia, ktoré v starej vyhláške upravovali uplatnenie TSS a TPS výrobcom elektriny. Od marca 2017 sú u veľkých dodávateľov elektriny (ZSE, SSE a VSE) evidované poklesy cien elektriny. V súlade s vyhláškou sa sa fixné platby vrátili na vlaňajšiu úroveň 0,65 € mesačne za odberné miesto a zvýšiť sa pritom mali o 1 €. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti so škandálom predražených cien elektriny, plynu a tepla sa vláda zaviazala navrátiť cenové podmienky z roka 2016. Tieto podmienky však majú platiť len pre územie stredného Slovenska, kde boli zaznamenané najväčšie tarify. Po vypracovaní novej Vyhlášky č.18/2017 vo februári 2017 došlo skutočne ku zníženiu hodnoty ceny elektriny, avšak nie na celom území Slovenska. Napriek tomu však výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na začiatku roka uviedol , že rok 2017 prinesie pokles cien elektriny, plynu i tepla a že náklady na elektrinu medziročne klesnú v priemere o 4,30 % a slovenské domácnosti by tak mohli ušetriť desiatky eur. Už 18. januára 2017 však priniesol Denník Pravda informáciu , že za ohláseným znižovaním cien energií je skryté zdražovanie a viacero menších domácností s nízkou spotrebou zistilo, že na základe nového cenníka budú musieť platiť viac. Dôvodom je to, že boli síce znížené ceny za killowatthodinu elektriny avšak zaviedli či zvýšili sa nové stále mesačné či ročné poplatky. Na základe tejto sťažnosti, najmä od zákazníkov Stredoslovenskej energetiky, proti tomuto kroku zakročila vláda a na mimoriadnom rokovaní o cenách energií toto zdražovanie stopla. Ako ďalej uviedol Fico, ak by regulačný úrad vlastné rozhodnutia nezrušil a nevyhovel vláde boli by pripravený použiť silu zákona a legislatívneho procesu. Na tomto rokovaní bol prítomný i šéf regulačného úradu Jozef Hojlenčík, ktorý vláde nakoniec ustúpil a po diskusii navrhol, že úrad sa vráti k nastaveniu fixných a variabilných poplatkov pri elektrine aj plyne tak, ako to bolo v roku 2016. Na tomto rokovaní sa tiež dohodlo plánované rokovanie dodávateľov energií s úradom. \"Bolo začaté nové cenové konanie a v stredu (25. januára 2017, pozn.) budú prijaté nové cenové rozhodnutia s účinnosťou od 1. januára\" , vyjadril sa Robert Fico 23. januára 2017 na brífingu v Zlatých Moravciach, čím naznačil, že ceny budú platiť spätne. Ako spolu s ministrom hospodárstva Petrom Žigom ďalej avizoval , po rokovaniach s predstaviteľmi energetických podnikov a ÚRSO, na zvyšovanie cien energií nie je dôvod. Taktiež upresnil to, že po dohode s distribučnými spoločnosťami vypracuje úrad novú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorá navráti podmienky z roku 2016, bude schválená v skrátenom legislatívnom konaní a okamžite ponúknutá na zverejnenie v Zbierke zákonov. Následne premiér ukázal čo treba spraviť s už doručenými vysokými faktúrami za elektrinu a plyn a pred kamerami ich názorne roztrhal, čo malo znamenať to, že ich zákazníci nemajú platiť, ale čakať na nové faktúry. Tento krok však výrazne skritizoval líder opozičnej strany OĽaNO-NOVA Igor Matovič a spotrebiteľom odporučil, aby si faktúry radšej ponechali a pár dní počkali. \"Navádzať ľudí, aby sa stali neplatičmi je extrémne nezodpovedné\" , dodal Matovič. Na margo tejto témy je potrebné dodať, že vláda sa primárne zaoberala najmä stredným Slovenskom, kde bolo evidované najväčšie zdražovanie a najviac sťažností a preto sa na základe cenového rozhodnutia vrátia cenové podmienky z roka 2016 len na toto územie. Hoci na západnom a východnom Slovensku boli taktiež zaznamenané vyššie zálohové platby, podľa vyjadrení vlády na západe neboli evidované žiadne reklamácie a na východe len ojedinelé, preto bolo spomínané riešenie len pre stredné Slovensko, kde je problém s tarifami najväčší. 25. januára 2017 informoval Denník N, že v súvislosti s týmto cenovým škandálom zostáva šéf regulačného úrade Jozef Hojlenčík naďalej vo svojej funkcii. Takisto informoval, že premiér sa ho zatiaľ nechystá odvolať, hoci šéf SNS Andrej Danko vyzval Hojlenčíka na odchod z postu. No už 2. februára 2017 oznámil Hojlenčík premiérovi svoju rezignáciu. Dôvodom boli spomínané predražené ceny elektriny a plynu ale aj kritika a formálna nedôvera zo strany členov vlády. Už spomínanú novú cenovú Vyhlášku č.18/2017 ( .pdf ) vydal ÚRSO 8. februára 2017 a zverejnená bola 10. februára 2017. Táto s pár zmenami kopíruje rok 2016 a jej ustanovenia sú takmer identické s vyhláškou č. 221/2013. Zmenili sa napríklad hodnoty ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, úplne chývajú i ustanovenia, ktoré v starej vyhláške upravovali uplatnenie TSS a TPS výrobcom elektriny. Od marca 2017 sú u veľkých dodávateľov elektriny (ZSE, SSE a VSE) evidované poklesy cien elektriny. V súlade s vyhláškou sa sa fixné platby vrátili na vlaňajšiu úroveň 0,65 € mesačne za odberné miesto a zvýšiť sa pritom mali o 1 €. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "informáciu", "vyjadril", "avizoval", "ukázal", "skritizoval", "dodal", "informoval", "oznámil", ".pdf", "kopíruje", "evidované"], "url": ["http://venergetike.sk/rok-2017-prinesie-pokles-cien-elektriny-plynu-aj-tepla/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417157-fico-pohrozil-regulacnemu-uradu-stale-poplatky-za-elektrinu-a-plyn-sa-nezvysia/", "https://www.webnoviny.sk/faktury-za-plyn-a-elektrinu-treba-roztrhat-odkazuje-fico/", "http://www.ta3.com/clanok/1099410/ceny-elektriny-sa-pre-cele-slovensko-vratia-na-vlanajsiu-uroven.html", "https://dennikn.sk/664533/fico-ukazal-ako-roztrhat-fakturu-opakuje-ze-vyssie-ceny-za-energie-neplatia/", "http://www.hlavnespravy.sk/ako-je-to-nakoniec-s-cenou-elektrickej-energie-matovic-hovori-o-ficovom-podvode-urso-sa-vsak-brani-a-zvysenie-cien-popiera/890720", "https://dennikn.sk/664533/fico-ukazal-ako-roztrhat-fakturu-opakuje-ze-vyssie-ceny-za-energie-neplatia/", "https://dennikn.sk/666469/fico-oznamil-ze-drahe-ceny-energii-uz-opravili-vinnika-neodvolal/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20448957/holjencik-sa-vraj-odstupil-pre-vysoke-ceny-elektriny.html", "http://sle.sk/wp-content/uploads/2017/02/ZZ_2017_18_20170210_3.pdf", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/cenova-vyhlaska-v-elektrine-kopiruje-rok-2016-s-par-zmenami/22796/", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/ceny-elektriny-u-velkych-dodavatelov-oproti-vlanajsku-klesli/23098/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:38.557305+00:00"}
{"id": "vr33533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33533", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V medzinárodnom rebríčku ochrany investorov Slovenská republika sa umiestnila už aj za Kosovom za Bieloruskom.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rebríčku Svetovej banky sa Slovensko z hľadiska kritéria ochrany investorov umiestnilo na 117. mieste. Toto miesto s nami ale zdieľa napríklad aj Rusko, Ukraina, Holandsko, Grécko, Argentína alebo Sýria.", "analysis_paragraphs": ["V rebríčku Svetovej banky sa Slovensko z hľadiska kritéria ochrany investorov umiestnilo na 117. mieste. Toto miesto s nami ale zdieľa napríklad aj Rusko, Ukraina, Holandsko, Grécko, Argentína alebo Sýria."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["rebríčku"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/rankings"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:51.011633+00:00"}
{"id": "vr29487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29487", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadenie navýšenia zdrojov na revitalizáciu osvetlení miest a obcí v rokovaniach s Európskou komisiou zo 17,7 mil. na 36,4 mil. eur, tzn.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program revitalizácie osvetlení obcí a miest je podporený z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. V roku 2012 sa podarilo presadiť Ministerstvu hospodárstva zvýšenie rozpočtu , z pôvodných 17,7 mil. eur na 36,4 mil. eur. Podporených bolo 201 projektov , čo je dvojnásobne viac ako pri pôvodnom rozpočte.", "analysis_paragraphs": ["Program revitalizácie osvetlení obcí a miest je podporený z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. V roku 2012 sa podarilo presadiť Ministerstvu hospodárstva zvýšenie rozpočtu , z pôvodných 17,7 mil. eur na 36,4 mil. eur. Podporených bolo 201 projektov , čo je dvojnásobne viac ako pri pôvodnom rozpočte."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Operačného", "rozpočtu", "projektov", "agentúra"], "url": ["http://www.euractiv.sk/konkurencieschopnost-hospod-rast", "https://www.siea.sk/uskutocnene-vyzvy-podla-terminu-zverejnenia/c-211/vyzva-kahr-22vs-1001/", "https://www.siea.sk/uvod-aktuality/c-3898/do-troch-rokov-ma-mat-bezpecnejsie-osvetlenie-201-obci-a-miest/", "https://www.siea.sk/strukturalne_fondy_aktuality/c-2236/viac-prostriedkov-zo-strukturalnych-fondov-na-obnovu-verejneho-osvetlenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:10.997713+00:00"}
{"id": "48594", "numeric_id": 48594, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48594", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto my teraz zbytočne budeme rešpektovať názory už spomínanej predsedníčky Európskej komisie, ktorá v parlamente, keď číta tu správu o stave únie, odpovedala na otázku jednej poslankyne Európskeho parlamentu, že a čo majú ľudia robiť s tými vysokými faktúrami za plyn a za elektrinu, no ona, že no pošlite to Putinovi.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na otázku francúzskej europoslankyne okrem iného uviedla, že vysoké účty za energie treba poslať do Moskvy, pretože tam je zdroj zvýšenia cien. Táto výmena sa odohrala pri prednese výročnej správy o stave únie v Európskom parlamente. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDňa 14. septembra 2022 predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente výročnú správu o stave únie. Po jej prejave nasledovalo v parlamente viacero reakcií, medzi nimi aj reakcia zo strany francúzskej europoslankyne Manon Aubry z parlamentnej frakcie Európskej zjednotenej ľavice a Severskej zelenej ľavice (GUE / NGL).\n\nPočas svojho výstupu poslankyňa Manon Aubry kritizovala nedostatočnú reakciu inštitúcií EÚ na rastúce ceny plynu a energií, ktoré sú podľa nej mimo iného dôsledkom aj uvalených ekonomických sankcií na Rusko. V rámci svojej kritiky prezentovala poslankyňa v pléne účty za plyn od konkrétnych francúzskych občanov, ktorí nie sú schopní pokryť zo svojich príjmov zvyšujúce sa náklady na energie.\n\nV následnej reakcií na toto vystúpenie Ursula von der Leyenová odkázala poslankyni nasledovné: „Máte pravdu, ale viete čo? Pošlite tie účty do Moskvy. Tam totiž patria, tam je zdroj zvýšených cien.“ Ďalej predsedníčka Európskej komisie poukázala na 300 miliardový balíček REPowerEU , ktorý má byť odpoveďou Únie na krízu globálneho trhu s energiami spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu.", "analysis_paragraphs": ["Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na otázku francúzskej europoslankyne okrem iného uviedla, že vysoké účty za energie treba poslať do Moskvy, pretože tam je zdroj zvýšenia cien. Táto výmena sa odohrala pri prednese výročnej správy o stave únie v Európskom parlamente. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dňa 14. septembra 2022 predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Európskom parlamente výročnú správu o stave únie. Po jej prejave nasledovalo v parlamente viacero reakcií, medzi nimi aj reakcia zo strany francúzskej europoslankyne Manon Aubry z parlamentnej frakcie Európskej zjednotenej ľavice a Severskej zelenej ľavice (GUE / NGL).", "Počas svojho výstupu poslankyňa Manon Aubry kritizovala nedostatočnú reakciu inštitúcií EÚ na rastúce ceny plynu a energií, ktoré sú podľa nej mimo iného dôsledkom aj uvalených ekonomických sankcií na Rusko. V rámci svojej kritiky prezentovala poslankyňa v pléne účty za plyn od konkrétnych francúzskych občanov, ktorí nie sú schopní pokryť zo svojich príjmov zvyšujúce sa náklady na energie.", "V následnej reakcií na toto vystúpenie Ursula von der Leyenová odkázala poslankyni nasledovné: „Máte pravdu, ale viete čo? Pošlite tie účty do Moskvy. Tam totiž patria, tam je zdroj zvýšených cien.“ Ďalej predsedníčka Európskej komisie poukázala na 300 miliardový balíček REPowerEU , ktorý má byť odpoveďou Únie na krízu globálneho trhu s energiami spôsobené ruskou inváziou na Ukrajinu."], "analysis_date": "2022-09-30", "analysis_sources": {"text": ["predniesla", "Manon Aubry", "výstupu", "reakcií", "REPowerEU"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/ov/speech_22_5493", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/197533/MANON_AUBRY/home", "https://www.youtube.com/watch?v=odCXS5Za-Vo", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/CRE-9-2022-09-14-INT-3-020-0000_EN.html?fbclid=IwAR1fuxMIV6DId3O0ZB2KlRSjT7Zjp_dHQ7aaCfsg0nUCcE9xN1Mh3t84-Vc", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_22_3131"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:51.176580+00:00"}
{"id": "vr36743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36743", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Mamberti (minister zahraničných vecí pre Vatikán) povedal, že vzťahy so Slovenskom sú veľm, veľmi dobré.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "M. Dzurinda sa stretol 11. januára s D. Mambertim, pričom jednali o zmluve s Vatikánom. Informácie o vyjadrení vzájomných vzťahov sa v správach nevyskytujú . V skorších stretnutiach napríklad s prezidentom Gašparovičom však Mamberti dobré vzťahy Vatikánu so Slovenskom vyjadril, nie je preto dôvod na ich súčasné spochybnenie", "analysis_paragraphs": ["M. Dzurinda sa stretol 11. januára s D. Mambertim, pričom jednali o zmluve s Vatikánom. Informácie o vyjadrení vzájomných vzťahov sa v správach nevyskytujú . V skorších stretnutiach napríklad s prezidentom Gašparovičom však Mamberti dobré vzťahy Vatikánu so Slovenskom vyjadril, nie je preto dôvod na ich súčasné spochybnenie"], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["nevyskytujú", "prezidentom"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/english-news/foreign-minister-dzurinda-visits-the-vat/283463-clanok.html", "http://www.prezident.sk/swift_data/scripts/news_list/news_big.php?gallery_id=8638&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:03.268678+00:00"}
{"id": "vr15846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15846", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Za 15 rokov odišlo od nás 300 tisíc ľudí.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky na základe počtu zdravotne poistených klesol za posledných 15 rokov počet ľudí na Slovensku približne o 300 tisíc. Výrok Eugena Jurzycu preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚbytok obyvateľstva je dôsledkom (popri demografickej kríze) aj významného úniku mozgov, pričom viac ako polovica odchádzajúcich má menej ako 30 rokov. Skoro každý desiaty absolvent slovenskej vysokej školy odchádza do zahraničia, pričom vzniká štátu ujma vo výške 44,8 miliónov eur investovaných do vzdelania. Najvýznamnejším vplyvom na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť, pričom najčastejšie odchádzajú práve ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Väčšina absolventov odchádza buď do Českej republiky alebo Nemecka. Hlavnými dôvodmi odchodu sú lepšie platy a ekonomická situácia, väčšia možnosť odborného rastu, vyššia kvalita života alebo vyspelejší právny systém daného štátu.\n\nOdchod z krajiny sa však netýka len absolventov vysokých škôl. Viacero absolventov stredných škôl a gymnázií sa rozhodne pokračovať na zahraničných školách, pričom viac ako polovica si vyberie práve Českú republiku. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z roku 2015 ( .pdf ,s.4), viac ako 70% opýtaných označilo za najväčšiu výhodu zahraničného štúdia práve kvalitu vzdelávania a pedagógov, kým najväčšou nevýhodou na Slovensku je celkovo nefunkčný systém alebo zlé životné podmienky. Prípadný návrat do vlasti opýtaní podmieňujú hlavne vyššími platmi na Slovensku, rodinnou situáciou, či zmenou politickej situácie.\n\nJe nutné však dodať, že v priemere polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012 sa vrátila do roku 2015. Hlavne v období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vrátila. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50% osôb, ktoré odišli od roku 2009.\n\nInštitút finančnej politiky považuje počet poistencov za indikátor, ktorý lepšie popisuje, kto v skutočnosti na Slovensku žije a pracuje, pretože údaje zo sčítania ľudu nemusia dobre reflektovať pohyb obyvateľstva, nakoľko pre administratívnu náročnosť si aj obyvatelia, ktorí reálne žijú v zahraničí len zriedka menia trvalý pobyt. Na rozdiel od trvalých pobytov, ktorými sa riadi napr. štatistika Štatistického úradu SR existuje finančná motivácia nahlasovať dlhšie pobyty mimo krajiny a opätovne sa prihlasovať pri návrate na Slovensko.\n\nObrázok nižšie znázorňuje migračné saldo za posledných 15 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Inštitútu finančnej politiky na základe počtu zdravotne poistených klesol za posledných 15 rokov počet ľudí na Slovensku približne o 300 tisíc. Výrok Eugena Jurzycu preto hodnotíme ako pravdivý.", "Úbytok obyvateľstva je dôsledkom (popri demografickej kríze) aj významného úniku mozgov, pričom viac ako polovica odchádzajúcich má menej ako 30 rokov. Skoro každý desiaty absolvent slovenskej vysokej školy odchádza do zahraničia, pričom vzniká štátu ujma vo výške 44,8 miliónov eur investovaných do vzdelania. Najvýznamnejším vplyvom na rozhodnutie odísť z krajiny má nezamestnanosť, pričom najčastejšie odchádzajú práve ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Väčšina absolventov odchádza buď do Českej republiky alebo Nemecka. Hlavnými dôvodmi odchodu sú lepšie platy a ekonomická situácia, väčšia možnosť odborného rastu, vyššia kvalita života alebo vyspelejší právny systém daného štátu.", "Odchod z krajiny sa však netýka len absolventov vysokých škôl. Viacero absolventov stredných škôl a gymnázií sa rozhodne pokračovať na zahraničných školách, pričom viac ako polovica si vyberie práve Českú republiku. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska z roku 2015 ( .pdf ,s.4), viac ako 70% opýtaných označilo za najväčšiu výhodu zahraničného štúdia práve kvalitu vzdelávania a pedagógov, kým najväčšou nevýhodou na Slovensku je celkovo nefunkčný systém alebo zlé životné podmienky. Prípadný návrat do vlasti opýtaní podmieňujú hlavne vyššími platmi na Slovensku, rodinnou situáciou, či zmenou politickej situácie.", "Je nutné však dodať, že v priemere polovica tých, čo odišli medzi rokmi 2000 až 2012 sa vrátila do roku 2015. Hlavne v období tesne po vstupe do EÚ začalo mnoho ľudí experimentovať so životom v cudzine, z ktorých sa väčšina do dvoch rokov vrátila. Postupne však podiel dlhodobých vysídlencov začal narastať a momentálne presahuje 50% osôb, ktoré odišli od roku 2009.", "Inštitút finančnej politiky považuje počet poistencov za indikátor, ktorý lepšie popisuje, kto v skutočnosti na Slovensku žije a pracuje, pretože údaje zo sčítania ľudu nemusia dobre reflektovať pohyb obyvateľstva, nakoľko pre administratívnu náročnosť si aj obyvatelia, ktorí reálne žijú v zahraničí len zriedka menia trvalý pobyt. Na rozdiel od trvalých pobytov, ktorými sa riadi napr. štatistika Štatistického úradu SR existuje finančná motivácia nahlasovať dlhšie pobyty mimo krajiny a opätovne sa prihlasovať pri návrate na Slovensko.", "Obrázok nižšie znázorňuje migračné saldo za posledných 15 rokov."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "odchádzajú", ".pdf", "odišli", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11308", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1791009_odliv-mozgov-problem-slovenska-ktory-sa-tak-skoro-nevyriesi", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11308", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/b1/hZJJkqNADEXP0gegSGa8TAYDCSQzBjYOMxowYJcLgzl90xW9rW6tpIi_0HsSmZEJmY2XV9tcvtppvNz-zBl_9gRDlCQKAlGKaWAI2KdMz9OMA02eyERP6VWZjOWons73GVsyqz4mdsgha_OLm1_cB5StXH0ht6Pg15N7F8PheT99Kfm2GNJ8vdzx0jil8rBDg5lM3ATDEsnEBfP6jO2aaDlK99TOr-6brPRVThsH1tKWT7unEfXuokr0axcxff3pNyHLB4KI71T3ymLzNN8Uw7H75_EolV9Qx2XTZdkjopxtOJWjSdT0eibqsep30HQHBT8UBP_zgMisuU35rixG6bT7gI0ClZp9wilL8u1INFrbo-ACnZQYVzTKPOcI8rKWHBdFaaaWOsoYyovnHJ_Q9E6cvkB1p9mlt0g4mQtXWQfI0VQVaY7wrDjKm2H7KhaXTViLcvSNr_Ij-2u_R_a9qqxBnRUsAERL44AB9cg_eAwDIPM38A_UdA8IP8K6DBmSCWDPQfe-G1u_-Z3gAZzbwFavJghjO-wSH4cqExwQxoqxUWFs2Z1HBRsyw6hfQ-y6ZexHElRiXui_5bX58LEUwwf4ECkgHHiKYdi94ygytoplVVhjUY38yoho2QXibWAdZXjIuVrdAVZobXxcWVNMWvwSUCQSTNUxJjLmxpBvt_0dpjAtIK6bdMls-1xB1xvRrX03bNDQ7SC4JzViGreYAd9UWJRFm64jfVGJvGzg55YvNnb1PjBjOuzeRXpWslENde-cewM63KZISlZ8IMr1RPDao-51MPTNLxLr01CR9-Flca_AHV6D-BvnvRbA/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:17.172126+00:00"}
{"id": "49553", "numeric_id": 49553, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49553", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Plán obnovy, kde sa zaväzujeme k tomu, že budeme nejakým spôsobom chrániť aj finančné prostriedky Európskej únie a že budeme zabezpečovať boj proti korupcii a jej vyšetrovanie. Tam je jasne definované, že to budeme zabezpečovať prostredníctvom Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA, Úrad špeciálnej prokuratúry už bol zrušený, NAKA sa má tiež nejakým spôsobom rozdrobiť, rozbiť.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že bude disponovať špeciálnymi orgánmi určeným na boj proti korupcii a ochranu financií poskytnutých v rámci Plánu. Túto úlohu mali zabezpečovať tri útvary: NAKA, Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry SR, ktorý bol prijatou novelou Trestného zákona zrušený. Naplánované sú podľa ministra vnútra aj zmeny v organizácii policajného zboru a NAKA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlán obnovy a odolnosti predstavuje finančný balík, ktorý EÚ vyčlenila pre členské štáty na pomoc po pandémii covidu-19. Jednotlivé štáty jeho prijatím zaviazali do roku 2026 realizovať reformy a investície na riešenie aktuálnych výziev, vrátane zelenej a digitálnej transformácie.\n\nSúčasťou plánu je aj zabezpečenie ochrany finančných záujmov EÚ, vrátane ochrany a nápravy podvodov a korupcie v súvislosti s peniazmi z Plánu obnovy. Tieto úlohy má podľa plánu zabezpečovať Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Špecializovaný trestný súd ( pdf. , str. 773).\n\nV parlamente bola 9. februára 2024 prijatá novela Trestného zákona, v rámci ktorého bol Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený. Za jej prijatie hlasovalo 78 koaličných poslancov. V súvislosti s novelou Trestného zákona sa prezidentka Čaputová obrátila na Ústavný súd SR, aby preskúmal jej súlad s ústavou a navrhla pozastavenie účinnosti zákona. Ústavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Časť novely, ktorá navrhovala zrušenie ÚŠP, ostala v platnosti .\n\nMinisterstvo vnútra v januári 2024 avizovalo reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry. Podľa ministra Šutaja Eštoka je reforma potrebná v dôsledku zrušenia ÚŠP, na ktorú bola kriminálna agentúra naviazaná, útvar tiež považuje v súčasnej podobe za neefektívny.Na stole je podľa ministra viacero alternatív, pričom nevylúčil ani samotné zrušenie agentúry.\n\nEurópska únia vyjadrila znepokojenie ohľadom novely Trestného zákona, vrátane zrušenia ÚŠP už v decembri 2023, keď Európska Komisia vládu vyzvala , aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a aby sa ,,neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.\" Komisia vláde zároveň adresovala viacero listov, v ktorých vysvetľuje svoje výhrady. Jeden poslala 24. januára, druhý adresovala ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi 8. februára, teda v deň, kedy parlament novelu schvaľoval. S touto informáciou prišiel predseda PS, Michal Šimečka. Obsah listov však nie je verejne známy, podľa ministra spravodlivosti je táto komunikácia v zmysle nariadenia dôverná a Komisia vláde nedovolila tieto listy zverejniť.\n\nPoslanci a poslankyne Európskeho parlamentu 17. januára 2024 prijali uznesenie, v ktorom v súvislosti s navrhovanými zmenami Trestného zákona vyjadrili obavu nad „schopnosťou Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ.”", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa v Pláne obnovy a odolnosti zaviazalo, že bude disponovať špeciálnymi orgánmi určeným na boj proti korupcii a ochranu financií poskytnutých v rámci Plánu. Túto úlohu mali zabezpečovať tri útvary: NAKA, Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry SR, ktorý bol prijatou novelou Trestného zákona zrušený. Naplánované sú podľa ministra vnútra aj zmeny v organizácii policajného zboru a NAKA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Plán obnovy a odolnosti predstavuje finančný balík, ktorý EÚ vyčlenila pre členské štáty na pomoc po pandémii covidu-19. Jednotlivé štáty jeho prijatím zaviazali do roku 2026 realizovať reformy a investície na riešenie aktuálnych výziev, vrátane zelenej a digitálnej transformácie.", "Súčasťou plánu je aj zabezpečenie ochrany finančných záujmov EÚ, vrátane ochrany a nápravy podvodov a korupcie v súvislosti s peniazmi z Plánu obnovy. Tieto úlohy má podľa plánu zabezpečovať Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), Národná kriminálna agentúra (NAKA) a Špecializovaný trestný súd ( pdf. , str. 773).", "V parlamente bola 9. februára 2024 prijatá novela Trestného zákona, v rámci ktorého bol Úrad špeciálnej prokuratúry zrušený. Za jej prijatie hlasovalo 78 koaličných poslancov. V súvislosti s novelou Trestného zákona sa prezidentka Čaputová obrátila na Ústavný súd SR, aby preskúmal jej súlad s ústavou a navrhla pozastavenie účinnosti zákona. Ústavný súd 28. februára rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Časť novely, ktorá navrhovala zrušenie ÚŠP, ostala v platnosti .", "Ministerstvo vnútra v januári 2024 avizovalo reorganizáciu Národnej kriminálnej agentúry. Podľa ministra Šutaja Eštoka je reforma potrebná v dôsledku zrušenia ÚŠP, na ktorú bola kriminálna agentúra naviazaná, útvar tiež považuje v súčasnej podobe za neefektívny.Na stole je podľa ministra viacero alternatív, pričom nevylúčil ani samotné zrušenie agentúry.", "Európska únia vyjadrila znepokojenie ohľadom novely Trestného zákona, vrátane zrušenia ÚŠP už v decembri 2023, keď Európska Komisia vládu vyzvala , aby ,,nepokračovala v zamýšľaných zmenách a doplneniach\" a aby sa ,,neuchyľovala k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni.\" Komisia vláde zároveň adresovala viacero listov, v ktorých vysvetľuje svoje výhrady. Jeden poslala 24. januára, druhý adresovala ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi 8. februára, teda v deň, kedy parlament novelu schvaľoval. S touto informáciou prišiel predseda PS, Michal Šimečka. Obsah listov však nie je verejne známy, podľa ministra spravodlivosti je táto komunikácia v zmysle nariadenia dôverná a Komisia vláde nedovolila tieto listy zverejniť.", "Poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu 17. januára 2024 prijali uznesenie, v ktorom v súvislosti s navrhovanými zmenami Trestného zákona vyjadrili obavu nad „schopnosťou Slovenska bojovať proti korupcii a chrániť rozpočet EÚ.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Plán obnovy a odolnosti", "pdf.", "hlasovalo", "rozhodol", "všetkých", "platnosti", "avizovalo", "nevylúčil", "vyzvala", "adresovala", "ministra", "prijali"], "url": ["https://www.planobnovy.sk/otazky-a-odpovede/", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=53375", "https://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-pozastavil-ucinnost-no/777941-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/ustavny-sud-potvrdil-ze-pozastavil-ucinnost-novely-trestneho-zakona/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701428-koniec-usp-nie-je-definitivny-sud-moze-rozhodnut-ze-vznikne-znova-tvrdi-ustavny-pravnik/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696103-sutaj-estok-a-solak-na-vybore-vysvetluju-planovane-zmeny-v-naka/", "https://standard.sk/537057/matus-sutaj-estok-naka-v-sucasnej-podobe-skonci", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023120600000496", "https://sita.sk/europska-komisia-je-proti-zverejneniu-vyhrad-k-novele-trestneho-zakona-susko-sa-vsak-o-eurofondy-neobava/", "https://domov.sme.sk/c/23282518/europska-komisia-nechce-zverejnit-vyhrady-k-novele-trestneho-zakona-tvrdi-susko.html", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20240112IPR16770/parlament-je-znepokojeny-stavom-pravneho-statu-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:47.601866+00:00"}
{"id": "vr33135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jednoducho technicky zjednodušene povedané, z inej oblasti môžeme previesť na priame platby viacej peňazí ako to bolo doteraz možné. Doteraz bolo možné previesť iba 15%, dnes to bude možné až do výšky 25%.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa reformy z roku 2011, týkajúcej sa Spoločnej Hospodárskej Politiky (CAP) mali členské štáty možnosť previesť do 10% ich národného prídelu pre priame platby (čiže 1. pilier) plus ďalších 5% (čiže spolu 15% ) v prípade, že dostávajú menej ako 90% priemernej platby. Po novom je to pre krajiny, ktoré nedosahujú pri priamych platbách za hektár 90% Európskeho priemeru, až 25% . Informuje o tom i portál euractiv.sk : \"Viac flexibility bude v prostriedkoch z agropolitiky. V súčasnosti možno z druhého (rozvoj vidieka) do prvého piliera (priame platby) presúvať len 15 %, po novom pôjde až o 25 %.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa reformy z roku 2011, týkajúcej sa Spoločnej Hospodárskej Politiky (CAP) mali členské štáty možnosť previesť do 10% ich národného prídelu pre priame platby (čiže 1. pilier) plus ďalších 5% (čiže spolu 15% ) v prípade, že dostávajú menej ako 90% priemernej platby. Po novom je to pre krajiny, ktoré nedosahujú pri priamych platbách za hektár 90% Európskeho priemeru, až 25% . Informuje o tom i portál euractiv.sk : \"Viac flexibility bude v prostriedkoch z agropolitiky. V súčasnosti možno z druhého (rozvoj vidieka) do prvého piliera (priame platby) presúvať len 15 %, po novom pôjde až o 25 %.\""], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["10%", "25%", "euractiv.sk"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-685_en.htm", "http://www.europolitics.info/sectorial-policies/cap-suffers-two-digit-cut-compared-to-2007-2013-art348071-11.html", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:16.104843+00:00"}
{"id": "vr14628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14628", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme boli skokanmi v EÚ, pokiaľ ide o rast minimálnej mzdy.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by za druhej vlády Roberta Fica bolo Slovensko \"skokanom\" v EÚ v minimálnej mzde. Až sedem krajín zvyšovalo percentuálne minimálnu mzdu viac ako Slovensko. Rovnako sedem krajín zvyšovalo nominálne minimálnu mzdu viac ako Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by za druhej vlády Roberta Fica bolo Slovensko \"skokanom\" v EÚ v minimálnej mzde. Až sedem krajín zvyšovalo percentuálne minimálnu mzdu viac ako Slovensko. Rovnako sedem krajín zvyšovalo nominálne minimálnu mzdu viac ako Slovensko."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:04.637928+00:00"}
{"id": "vr27108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27108", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To že budeme mať možnosť čerpať 20 miliárd EUR neznamená že ich aj vyčerpáme. Máme v tomto štáte dlhodobo problém s čerpaním eurofondov a úplne hrozným spôsobom zaostávame v čerpaní peňazí na vedu a výskum.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko malo za posledné roky nízku úspešnosť čerpania eurofondov, a tiež je pravdou, že Výskum a vývoj patrí k najmenej efektívne čerpajúcim programom - využila sa len polovica zdrojov z rozpočtu. Podľa správy agentúry SITA z januára 2014 bola ku koncu roku 2013 vyčerpaná len polovica dostupných fondov (5,937 miliardy eur, čiže 51,04 % z celkovej sumy 11,632 miliardy eur ). Percentá úspešnosti čerpania fondov jednotlivých programov sa výrazne líšia: najúspešnejší bol OP Zdravotníctvo s 86%, zatiaľ čo najmenej vyčerpali programy Vzdelávanie (47%) a Informatizácia spoločnosti (46%). Portál monitoringfondov.eu upozorňuje na viaceré \"absurdnosti\" financované z eurofondov, ako napríklad kruhový objazd na ceste s minimálnou premávkou v obci s 50 obyvateľmi, chodník v Trebišove, ktorý nikam nevedie či luxusné lavičky v Hnúšti", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko malo za posledné roky nízku úspešnosť čerpania eurofondov, a tiež je pravdou, že Výskum a vývoj patrí k najmenej efektívne čerpajúcim programom - využila sa len polovica zdrojov z rozpočtu. Podľa správy agentúry SITA z januára 2014 bola ku koncu roku 2013 vyčerpaná len polovica dostupných fondov (5,937 miliardy eur, čiže 51,04 % z celkovej sumy 11,632 miliardy eur ). Percentá úspešnosti čerpania fondov jednotlivých programov sa výrazne líšia: najúspešnejší bol OP Zdravotníctvo s 86%, zatiaľ čo najmenej vyčerpali programy Vzdelávanie (47%) a Informatizácia spoločnosti (46%). Portál monitoringfondov.eu upozorňuje na viaceré \"absurdnosti\" financované z eurofondov, ako napríklad kruhový objazd na ceste s minimálnou premávkou v obci s 50 obyvateľmi, chodník v Trebišove, ktorý nikam nevedie či luxusné lavičky v Hnúšti"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správy", "monitoringfondov.eu", "Transparency International", "prejavuje", "tabuľky", "došlo", "informoval"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sr-do-konca-minuleho-roka-vycerpala-po/779126-clanok.html", "http://www.monitoringfondov.eu/article.php?absurdnosti-platene-z-eurofondov", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/03/NIS_Eurofondy.pdf", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-zrychluje-cerpanie-eurofondov-cr-zachranuje-022041", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7123426/skolstvo-stratilo-z-eurofondov-miliony-eur.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-je-piate-najhorsie-v-cerpani-eurofondov-020976"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:51.939666+00:00"}
{"id": "vr36541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36541", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Prvá kauza alebo jedna z prvotných, pri ktorých sa začali tieto témy bolo privilégium, malá kauza ministerky Tomanovej oproti tomu, čo dnes sa deje milióny protizákonne použité. Dnes už ide o miliardy a už ako keby to muselo byť na Slovensku, že tak sa vládne, tak sa gazduje. 12 ministrov odišlo z vlády. Skoro všetci pre nekompetentnosť alebo podozrenia z korupcie, z klientelizmu.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Odstúpilo dvanásť ministrov a ôsmi pre korupciu alebo klientelizmus. Sú to skoro všetci? Je to na hrane, ale uznávame to.", "analysis_paragraphs": ["Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Odstúpilo dvanásť ministrov a ôsmi pre korupciu alebo klientelizmus. Sú to skoro všetci? Je to na hrane, ale uznávame to."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["opustilo", "tvnoviny.sk", "Štefan Harabin (HZDS)", "odvolaný", "septembri", "odvolaným"], "url": ["http://www.government.sk/", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prehlad-zmien-ministrov-ficovej-vlady.html", "http://www.prezident.sk/?demisia-ministra-spravodlivosti-stefana-harabina-bratislava-prezidentsky-palac-23-6-2009", "http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml", "http://www.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html", "http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:43.399702+00:00"}
{"id": "vr31841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31841", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, ja len toľko, že samozrejme treba vidieť, že medzitým sme prijali napríklad zmenu zákona o používaní menšinových jazykov, kde sú určité právomoci, ktoré vykonáva či byť súčinný pri zavedení toho zákona so samosprávami, alebo kontrolovať vykonanie tohto zákona. To má na starosti podpredseda vlády pre menšiny a ľudské práva.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o používaní jazykov menšín z marca 2011 zavádza právomoci Podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny: „§ 7a Právomoc podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny (1) Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny8) (ďalej len „podpredseda vlády“) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. (2) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. (3) Na účel podľa odseku 2 je podpredseda vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti. (4) Prvú správu podľa odseku 2 predloží podpredseda vlády do 31. decembra 2012. Podľa § 7b je v právomoci Podpredsedu pre menšiny a ľudské práva prejednávanie správnych deliktov k tomuto zákonu v mene Úradu vlády Slovenskej republiky. Doteraz posledná novelizácia zákona o používaní jazykov menšín (nariadenie z 19. decembra 2011) zavádza aj možnosť oznámiť sťažnosť Sekcii národnostných menšín: \"Ak občanovi Slovenskej republiky boli porušené jeho práva používať jazyk menšiny v ústnom a písomnom styku (§ 7b zákona), môže túto skutočnosť oznámiť Sekcii národnostných menšín Úradu vlády SR, ktorá začne vo veci správne konanie.\" Výrok Bélu Bugára teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o používaní jazykov menšín z marca 2011 zavádza právomoci Podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny: „§ 7a Právomoc podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny (1) Podpredseda vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny8) (ďalej len „podpredseda vlády“) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. (2) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. (3) Na účel podľa odseku 2 je podpredseda vlády oprávnený vyžadovať od orgánov verejnej správy informácie a písomné podklady o používaní jazyka menšín v oblasti ich pôsobnosti. (4) Prvú správu podľa odseku 2 predloží podpredseda vlády do 31. decembra 2012. Podľa § 7b je v právomoci Podpredsedu pre menšiny a ľudské práva prejednávanie správnych deliktov k tomuto zákonu v mene Úradu vlády Slovenskej republiky. Doteraz posledná novelizácia zákona o používaní jazykov menšín (nariadenie z 19. decembra 2011) zavádza aj možnosť oznámiť sťažnosť Sekcii národnostných menšín: \"Ak občanovi Slovenskej republiky boli porušené jeho práva používať jazyk menšiny v ústnom a písomnom styku (§ 7b zákona), môže túto skutočnosť oznámiť Sekcii národnostných menšín Úradu vlády SR, ktorá začne vo veci správne konanie.\" Výrok Bélu Bugára teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "novelizácia"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-137893?prefixFile=m_", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymaterial_FINAL_20122011_doc.pdf?instEID=53&attEID=42855&docEID=210367&matEID=4502&langEID=1&tStamp=20111223112733323"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:20.209591+00:00"}
{"id": "vr35471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35471", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Áno, na znižovanie deficitu štátneho rozpočtu počas vlády Roberta Fica, rekordne nízky deficit štátneho rozpočtu Slovenská republika zaznamenala práve v roku 2008, keď sme dokázali splniť podmienky pre vstup do eurozóny a naopak od roku 2006 do roku 2008 vlastne v čase nástupu samozrejme pokiaľ nevypukla svetová hospodárska kríza, vláda Roberta Fica každoročne znižovala deficit štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 bol deficit približne 704 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2007 to bolo vyše 780 miliónov eur a v roku 2006 to bolo až vyše 1 mld. eur. Aj v rokoch 2001-2005 bol deficit štátneho rozpočtu výrazne vyšší ako v roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 bol deficit približne 704 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2007 to bolo vyše 780 miliónov eur a v roku 2006 to bolo až vyše 1 mld. eur. Aj v rokoch 2001-2005 bol deficit štátneho rozpočtu výrazne vyšší ako v roku 2008."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2007", "2006", "2001-2005"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7302&documentId=3724", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6871&documentId=2718", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6189&documentId=2254", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3557"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:19.390675+00:00"}
{"id": "vr32769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32769", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Zdravotná sestra má nástupný plat 640 eur,", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál aktualne.atlas.sk (9. november 2011) hovorí, že od od apríla 2012 sa plat zdravotných sestier bude pohybovať od 640 eur do 928 eur v závisloti od praxe. Zdravotné sestry si vyšší plat vybojovali počas Radičovej vlády. Preto hodnotíme výrok Pavela Ondeka za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Portál aktualne.atlas.sk (9. november 2011) hovorí, že od od apríla 2012 sa plat zdravotných sestier bude pohybovať od 640 eur do 928 eur v závisloti od praxe. Zdravotné sestry si vyšší plat vybojovali počas Radičovej vlády. Preto hodnotíme výrok Pavela Ondeka za pravdivý."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.atlas.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/platy-sestier-idu-nahor-aj-napriek-nevoli-ich-kolegov/slovensko/zdravotnictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:12.389635+00:00"}
{"id": "vr38093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38093", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Áno, so svojimi partnermi, ale nakoniec Béla Bugár tak už, ako je to v povahe slovenskej politiky, s tým vyšiel na verejnosť, no tak prosím.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píšú napríklad HN , o rodiacej sa dohode informoval Béla Bugár: \"Predseda Mosta Béla Bugár predložil štyrom konzervatívcom z OKS, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke jeho strany, po takmer desiatich mesiacoch od zloženia vlády akúsi malú koaličnú zmluvu. Tá im otvára dvere na kľúčové rokovania koaličných lídrov, kam doteraz nesmeli. Zámer oznámil Bugár médiám pred tým, než by sa na finálnej podobe zmluvy s OKS vopred dohodol.", "analysis_paragraphs": ["Ako píšú napríklad HN , o rodiacej sa dohode informoval Béla Bugár: \"Predseda Mosta Béla Bugár predložil štyrom konzervatívcom z OKS, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke jeho strany, po takmer desiatich mesiacoch od zloženia vlády akúsi malú koaličnú zmluvu. Tá im otvára dvere na kľúčové rokovania koaličných lídrov, kam doteraz nesmeli. Zámer oznámil Bugár médiám pred tým, než by sa na finálnej podobe zmluvy s OKS vopred dohodol."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["píšú napríklad HN"], "url": ["http://m.hnonline.sk/2-51701410-kw0000_hndetail-2c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:16.485902+00:00"}
{"id": "49928", "numeric_id": 49928, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49928", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Predtým ale bolo uznesenie vlády, ktoré hovorilo, že každá župa dostane 2,5 milióna eur na hokejovú akadémiu, dnes sme sa dostali do stavu, že jedna župa, Trenčianska župa, smerácka župa, dostala 5 miliónov eur, ostatné župy nedostali nič.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom roka 2023 získal Trenčiansky kraj štátnu dotáciu na hokejovú akadémiu vo výške 5 miliónov eur. Predsedom trenčianskeho kraja je poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV januári 2020, pred svojho funkčného obdobia, vyčlenila vláda Petra Pellegriniho sumu 14 miliónov eur na projekt hokejovej akadémie v siedmich krajoch Slovenska. Táto dotácia sa netýkala len Trenčianskeho kraja, kde sa výstavba akadémie rozbehla už skôr. Peniaze mali byť vyčerpané do konca roka 2023.\n\nPôvodný zámerom projektu bolo, aby ma každý kraj aspoň jednu hokejovú akadémiu, pričom trenčianska akadémia mala slúžiť aj ako model pre ostatné projekty.\n\nV roku 2022 vyzvalo ministerstvo financií na vrátenie dotácie, ktorú Trenčianska župa dostala aj za účelom výstavby tréningovej haly pre Hokejovú akadémiu. Podľa ministerstva župa nepožiadala o predĺženie lehoty na použitie dotácií. Župa pochybenie odmietla a proti tomuto rozhodnutiu rezortu financií podala žalobou.\n\nNeskôr, po nástupe 4. vlády Roberta Fica v decembri 2023, získal Trenčiansky samosprávny kraj novú štátnu dotáciu vo výške 5 miliónov eur na dokončenie stavebných prác súvisiacich s hokejovou akadémiou. Hokejovú halu v Trenčíne otvorili v decembri 2024.\n\nDlhoročným predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja je nominant a poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška .", "analysis_paragraphs": ["Koncom roka 2023 získal Trenčiansky kraj štátnu dotáciu na hokejovú akadémiu vo výške 5 miliónov eur. Predsedom trenčianskeho kraja je poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "V januári 2020, pred svojho funkčného obdobia, vyčlenila vláda Petra Pellegriniho sumu 14 miliónov eur na projekt hokejovej akadémie v siedmich krajoch Slovenska. Táto dotácia sa netýkala len Trenčianskeho kraja, kde sa výstavba akadémie rozbehla už skôr. Peniaze mali byť vyčerpané do konca roka 2023.", "Pôvodný zámerom projektu bolo, aby ma každý kraj aspoň jednu hokejovú akadémiu, pričom trenčianska akadémia mala slúžiť aj ako model pre ostatné projekty.", "V roku 2022 vyzvalo ministerstvo financií na vrátenie dotácie, ktorú Trenčianska župa dostala aj za účelom výstavby tréningovej haly pre Hokejovú akadémiu. Podľa ministerstva župa nepožiadala o predĺženie lehoty na použitie dotácií. Župa pochybenie odmietla a proti tomuto rozhodnutiu rezortu financií podala žalobou.", "Neskôr, po nástupe 4. vlády Roberta Fica v decembri 2023, získal Trenčiansky samosprávny kraj novú štátnu dotáciu vo výške 5 miliónov eur na dokončenie stavebných prác súvisiacich s hokejovou akadémiou. Hokejovú halu v Trenčíne otvorili v decembri 2024.", "Dlhoročným predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja je nominant a poslanec Smeru-SD Jaroslav Baška ."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenila", "vyčerpané", "trenčianska", "vrátenie", "získal", "dotáciu", "otvorili", "Jaroslav Baška"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22307944/na-hokejove-akademie-vlada-vycleni-14-milionov-eur-peniaze-da-aj-na-halu-pasienky.html", "https://www.sukophockey.me/slovensko/pozehnanie-hokejovych-akademii-vizionarom-richardom-pavlikovskym-sa-meni-na-prekliatie/", "https://www.hockeyslovakia.sk/sk/article/hokejove-akademie-pribudnu-v-kazdom-kraji-do-konca-roka-2023", "https://mytrencin.sme.sk/c/22946490/vystavba-treningovej-haly-hokejovej-akademie-v-trencine-je-ohrozena-zupa-musela-vratit-dotaciu.html", "https://www.obecne-noviny.sk/clanky/patmilionova-statna-dotacia-umozni-dostavat-novu-hokejovu-halu-v-trencine", "https://www.teraz.sk/spravy/patmilionova-statna-dotacia-dokon/761106-clanok.html", "https://www.trencinak.sk/clanky/5666/brany-hokejovej-haly-v-trencine-sa-otvorili-po-prvykrat-sily-si-zmerali-reprezentacie-slovenska-a-ceska", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/predseda-tsk.html?page_id=144"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:52.600888+00:00"}
{"id": "vr38740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38740", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Keď si pozriete ináč aj Európska komisia nie je si až tak istá tou vašou konsolidáciou, pretože napríklad v roku 2012 predpokladá vyšší nárast toho dlhu až na úroveň 46,8% (HDP pozn.).", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posúdenie národného programu reforiem a programu stability Slovenska na rok 2011 - dokument (.pdf) vypracovaný Európskou komisiou na rok 2012 predpovedá verejný dlh vo výške 46,8 % HDP (str. 19). Ministerstvo financií (.pdf) odhaduje dlh verejnej správy v roku 2012 na 45,3 % HDP (str. 11).", "analysis_paragraphs": ["Posúdenie národného programu reforiem a programu stability Slovenska na rok 2011 - dokument (.pdf) vypracovaný Európskou komisiou na rok 2012 predpovedá verejný dlh vo výške 46,8 % HDP (str. 19). Ministerstvo financií (.pdf) odhaduje dlh verejnej správy v roku 2012 na 45,3 % HDP (str. 11)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "Ministerstvo financií"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/recommendations_2011/swp_slovakia_sk.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7930&documentId=6266"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:48.814948+00:00"}
{"id": "vr26207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26207", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Opravy ciest zhruba 15 miliónov, potom 7 až 10 miliónov sa platilo na autobusovú dopravu na výkony vo verejnom záujme.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "BSK v roku 2012 vyčlenil na zabezpečenie zjaznosti a stabilizovanie ciest BSK celkovo 15 mil. eur. Na autobusovú dopravu BSK vyčlenil až 12,3 mil. eur, no prečerpalo sa 7,8 mil. eur. Frešo sa trafil do intervalu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2012 bolo na zabezpečenie zjazdnosti a stabilizovanie technického stavu ciest vyčlenených 15 miliónov eur (str. 70). Na autobusovú dopravu bol podľa toho istého dokumentu schválený rozpočet 7,425 miliónov eur (s. 72). Zmena rozpočtu upravila rozpočet na autobusovú dopravu až na 12,346 miliónov eur. Z upraveného rozpočtu sa však celkovo prečerpalo len 7,778 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["BSK v roku 2012 vyčlenil na zabezpečenie zjaznosti a stabilizovanie ciest BSK celkovo 15 mil. eur. Na autobusovú dopravu BSK vyčlenil až 12,3 mil. eur, no prečerpalo sa 7,8 mil. eur. Frešo sa trafil do intervalu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2012 bolo na zabezpečenie zjazdnosti a stabilizovanie technického stavu ciest vyčlenených 15 miliónov eur (str. 70). Na autobusovú dopravu bol podľa toho istého dokumentu schválený rozpočet 7,425 miliónov eur (s. 72). Zmena rozpočtu upravila rozpočet na autobusovú dopravu až na 12,346 miliónov eur. Z upraveného rozpočtu sa však celkovo prečerpalo len 7,778 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Záverečného účtu BSK za rok 2012"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10049941"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:57.730625+00:00"}
{"id": "vr31319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31319", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Audítori, ktorí každý rok robia výročnú finančnú správu o hospodárení politických strán s peniazmi, ktoré dostávajú ako príspevok od štátu, sú žrebovaní a táto audítorská správa je predmetom rokovania finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach vyplýva politickým stranám a politických hnutiam povinnosť každoročne predkladať NR SR do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Strana ju musí predložiť v písomnej aj elektronickej forme. Ako vyplýva zo zákona, Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho roka.", "analysis_paragraphs": ["Z § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach vyplýva politickým stranám a politických hnutiam povinnosť každoročne predkladať NR SR do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Strana ju musí predložiť v písomnej aj elektronickej forme. Ako vyplýva zo zákona, Výročné správy strán zverejní Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej povereného orgánu najneskôr do 31. júla kalendárneho roka."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["85/2005", "(TI a Ústav verejnej politiky)", "tu."], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=18526&FileName=05-z085&Rocnik=2005&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/uvp/11_statocnych.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=financne_spravy_stran/financne_spravy_2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:46.636205+00:00"}
{"id": "49488", "numeric_id": 49488, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49488", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ale zároveň platí aj to, že ako som už spomenul, prezident nie je poštár, ktorý chytí a podpíše úplne všetko.", "statement_date": "2024-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade prijímania zákonov Ústava SR oprávňuje prezidenta alebo prezidentku vrátiť návrhy zákonov s pripomienkami ( čl. 87, ods. 2 ). Ak po prerokovaní parlament zákon opäť schváli, musí byť vyhlásený ( čl. 87, ods. 2 ). Prezident alebo prezidentka má právo prerokovaný a opätovne schválený zákon nepodpísať ( čl. 87, ods. 3 ). Zákon v takom prípade bude vyhlásený bez jeho alebo jej podpisu. V minulosti sa tak stalo napríklad v prípade reformy stavebného zákona, ktorý nepodpísala Zuzana Čaputová, alebo v prípade novelizácie Zákona o policajnom zbore, ktorý v roku 2018 nepodpísal jej predchodca Andrej Kiska.\n\nPokiaľ ide o vymenovávaciu právomoc, Ústava Slovenskej republiky ( čl. 102, body f, g ) stanovuje, že prezident ,,vymenúva a odvoláva'' predsedu a členov vlády Slovenskej republiky, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, profesorov a rektorov vysokých škôl, a vymenúva a povyšuje generálov. V Ústave nie je zakotvená možnosť prezidenta alebo prezidentky navrhnutých kandidátov odmietnuť, ale v praxi sa tak stalo viackrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 1993 prezident Michal Kováč nevymenoval Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej služby, ktorého navrhla vláda Vladimíra Mečiara. Podľa prezidenta Lexa nespĺňal predpoklady na vykonávanie šéfa SIS a nemá jeho dôveru. Lexa sa nakoniec do tejto funkcie dostal až po zmene zákona. O rok neskôr ho Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie, odôvodnil to tým, že mu nedôveruje.\n\nV roku 2011 odmietol prezident Ivan Gašparovič vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora napriek tomu, že ho schválili poslanci parlamentu 79 hlasmi. Jozef Čentéš v tejto súvislosti podal ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol , že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva, vrátane práva prístupu k voleným a verejným funkciám a práva na vstup do verejnej služby štátu. Ústavný súd v rozhodnutí vysvetlil , že dôvody na nevymenovanie generálneho prokurátora nesmú byť svojvoľné a musia sa vzťahovať na osobu kandidáta. Čentéšovi bol priznaný nárok na finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur.\n\nKeď v roku 2018 Peter Pellegrini nahradil Roberta Fica na pozícii premiéra, predložil prezidentovi Kiskovi zoznam nových členov vlády. Kiska odmietol vládu vymenovať, pretože nesúhlasil s nomináciou Jozefa Ráža mladšieho na post ministra vnútra. Dôvodom boli Rážove blízke vzťahy s Robertom Kaliňákom. Pellegrini následne navrhol Tomáša Druckera, Kiska vládu po tejto zmene vymenoval. Peter Pellegrini bol poverený zostavením novej vlády po tom, čo Robert Fico podal demisiu v dôsledku verejného tlaku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že ak demisiu podá predseda vlády, musí ju podať celá vláda ( čl. 116, ods. 5 ).\n\nPo parlamentných voľbách v roku 2023 Zuzana Čaputová odmietla vymenovať vládu Smeru, SNS a Hlasu kvôli nominácii Rudolfa Huliaka (SNS) na ministra životného prostredia. Odôvodnila to tým, že človek, ktorý popiera existenciu klimatickej krízy, nemôže zastupovať ministerstvo zodpovedné za ochranu prírody. Vládu vymenovala po tom, čo SNS zmenila nomináciu, namiesto Huliaka navrhli Tomáša Tarabu.", "analysis_paragraphs": ["V prípade prijímania zákonov Ústava SR oprávňuje prezidenta alebo prezidentku vrátiť návrhy zákonov s pripomienkami ( čl. 87, ods. 2 ). Ak po prerokovaní parlament zákon opäť schváli, musí byť vyhlásený ( čl. 87, ods. 2 ). Prezident alebo prezidentka má právo prerokovaný a opätovne schválený zákon nepodpísať ( čl. 87, ods. 3 ). Zákon v takom prípade bude vyhlásený bez jeho alebo jej podpisu. V minulosti sa tak stalo napríklad v prípade reformy stavebného zákona, ktorý nepodpísala Zuzana Čaputová, alebo v prípade novelizácie Zákona o policajnom zbore, ktorý v roku 2018 nepodpísal jej predchodca Andrej Kiska.", "Pokiaľ ide o vymenovávaciu právomoc, Ústava Slovenskej republiky ( čl. 102, body f, g ) stanovuje, že prezident ,,vymenúva a odvoláva'' predsedu a členov vlády Slovenskej republiky, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, profesorov a rektorov vysokých škôl, a vymenúva a povyšuje generálov. V Ústave nie je zakotvená možnosť prezidenta alebo prezidentky navrhnutých kandidátov odmietnuť, ale v praxi sa tak stalo viackrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 1993 prezident Michal Kováč nevymenoval Ivana Lexu za šéfa Slovenskej informačnej služby, ktorého navrhla vláda Vladimíra Mečiara. Podľa prezidenta Lexa nespĺňal predpoklady na vykonávanie šéfa SIS a nemá jeho dôveru. Lexa sa nakoniec do tejto funkcie dostal až po zmene zákona. O rok neskôr ho Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie, odôvodnil to tým, že mu nedôveruje.", "V roku 2011 odmietol prezident Ivan Gašparovič vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora napriek tomu, že ho schválili poslanci parlamentu 79 hlasmi. Jozef Čentéš v tejto súvislosti podal ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol , že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva, vrátane práva prístupu k voleným a verejným funkciám a práva na vstup do verejnej služby štátu. Ústavný súd v rozhodnutí vysvetlil , že dôvody na nevymenovanie generálneho prokurátora nesmú byť svojvoľné a musia sa vzťahovať na osobu kandidáta. Čentéšovi bol priznaný nárok na finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur.", "Keď v roku 2018 Peter Pellegrini nahradil Roberta Fica na pozícii premiéra, predložil prezidentovi Kiskovi zoznam nových členov vlády. Kiska odmietol vládu vymenovať, pretože nesúhlasil s nomináciou Jozefa Ráža mladšieho na post ministra vnútra. Dôvodom boli Rážove blízke vzťahy s Robertom Kaliňákom. Pellegrini následne navrhol Tomáša Druckera, Kiska vládu po tejto zmene vymenoval. Peter Pellegrini bol poverený zostavením novej vlády po tom, čo Robert Fico podal demisiu v dôsledku verejného tlaku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ústava Slovenskej republiky stanovuje, že ak demisiu podá predseda vlády, musí ju podať celá vláda ( čl. 116, ods. 5 ).", "Po parlamentných voľbách v roku 2023 Zuzana Čaputová odmietla vymenovať vládu Smeru, SNS a Hlasu kvôli nominácii Rudolfa Huliaka (SNS) na ministra životného prostredia. Odôvodnila to tým, že človek, ktorý popiera existenciu klimatickej krízy, nemôže zastupovať ministerstvo zodpovedné za ochranu prírody. Vládu vymenovala po tom, čo SNS zmenila nomináciu, namiesto Huliaka navrhli Tomáša Tarabu."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["čl. 87, ods. 2", "čl. 87, ods. 2", "čl. 87, ods. 3", "nepodpísala", "nepodpísal", "čl. 102, body f, g", "nevymenoval", "nespĺňal", "odmietol", "odmietol", "podal", "rozhodol", "vysvetlil", "predložil", "odmietol", "boli", "navrhol", "čl. 116, ods. 5", "odmietla", "navrhli"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#:~:text=Ak%20prezident%20Slovenskej%20republiky%20vr%C3%A1ti%20z%C3%A1kon%20s%20pripomienkami%2C%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20rada%20Slovenskej%20republiky%20z%C3%A1kon%20op%C3%A4tovne%20prerokuje%20a%20v%20pr%C3%ADpade%20jeho%20schv%C3%A1lenia%20mus%C3%AD%20by%C5%A5%20tak%C3%BD%20z%C3%A1kon%20vyhl%C3%A1sen%C3%BD", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#:~:text=Ak%20prezident%20Slovenskej%20republiky%20vr%C3%A1ti%20z%C3%A1kon%20s%20pripomienkami%2C%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20rada%20Slovenskej%20republiky%20z%C3%A1kon%20op%C3%A4tovne%20prerokuje%20a%20v%20pr%C3%ADpade%20jeho%20schv%C3%A1lenia%20mus%C3%AD%20by%C5%A5%20tak%C3%BD%20z%C3%A1kon%20vyhl%C3%A1sen%C3%BD", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#:~:text=Z%C3%A1kon%20podpisuje%20prezident,prezidenta%20Slovenskej%20republiky.", "https://www.teraz.sk/ekonomika/prezidentka-nepodpisala-viacere-zakon/724520-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-nepodpisal-novelu-zakona-o-p/367749-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#:~:text=prezidenta%20ustanov%C3%AD%20z%C3%A1kon.-,%C4%8Cl.%20102,Prezident,-a)", "https://www.sme.sk/c/2131144/dva-roky-konfrontacie-hzds-s-prezidentom-sr-michalom-kovacom.html#:~:text=Prezident%20M.%20Kov%C3%A1%C4%8D%20odmietol%20v%20apr%C3%ADli%201993%20na%20n%C3%A1vrh%20premi%C3%A9ra%20V.%20Me%C4%8Diara%20vymenova%C5%A5%20I.%20Lexu%20za%20riadite%C4%BEa%20Slovenskej%20informa%C4%8Dnej%20slu%C5%BEby%20(SIS).", "https://www.sme.sk/c/2179091/ak-je-nevinny-bol-trestuhodne-neinformovany-muz-ktory-sledoval-politickych-oponentov-hlasa-navrat-politickych-procesov.html#:~:text=v%20novembri%201993%20odmietol%20vymenova%C5%A5%20za%20ministra%20privatiz%C3%A1cie%20s%20od%C3%B4vodnen%C3%ADm%2C%20%C5%BEe%20%22nesp%C4%BA%C5%88a%20prepoklady%20a%20nem%C3%A1%20moju%20d%C3%B4veru%22", "https://domov.sme.sk/c/605591/zivotopis-exriaditela-sis-a-poslanca-ivana-lexu.html#:~:text=Premi%C3%A9r%20Vladim%C3%ADr%20Me%C4%8Diar%20predlo%C5%BEil%20v%20novembri%201994%20n%C3%A1vrh%20na%20vymenovanie%20Ivana%20Lexu%20za%20ministra%20pre%20spr%C3%A1vu%20a%20privatiz%C3%A1ciu%20n%C3%A1rodn%C3%A9ho%20majetku.%20Prezident%20SR%20Michal%20Kov%C3%A1%C4%8D%20n%C3%A1vrh%20neschv%C3%A1lil.", "https://www.trend.sk/spravy/ustavny-sud-dal-bodku-kauzou-centes", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52350", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/338430-ustavny-sud-zrusil-rozhodnutie-gasparovica-o-centesovi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/338430-ustavny-sud-zrusil-rozhodnutie-gasparovica-o-centesovi/#:~:text=Predseda%20sen%C3%A1tu%20Ladislav%20Orosz%20pri%20%C4%8D%C3%ADtan%C3%AD%20od%C3%B4vodnenia%20spomenul%2C%20%C5%BEe%20d%C3%B4vody%20na%20nevymenovanie%20nesm%C3%BA%20by%C5%A5%20svojvo%C4%BEn%C3%A9%20a%20musia%20sa%20vz%C5%A5ahova%C5%A5%20na%20osobu%20kandid%C3%A1ta.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/462958-kiska-nevymenuje-vladu-ktoru-mu-navrhol-pellegrini/", "https://domov.sme.sk/c/20785243/kiska-vlada-pellegrini.html", "https://dennikn.sk/1069934/kiska-odmietol-vladu-ktoru-navrhol-pellegrini-ziada-od-neho-inu/", "https://domov.sme.sk/c/20785528/pellegrini-vyhovel-kiskovi-po-razovi-na-ministra-vnutra-navrhol-druckera.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#:~:text=Ak%20demisiu%20pod%C3%A1%20predseda%20vl%C3%A1dy%2C%20demisiu%20pod%C3%A1%20cel%C3%A1%20vl%C3%A1da.", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/863038-prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia", "https://hnonline.sk/slovensko/96111626-taraba-u-caputovej-presiel-prezidentka-zajtra-vymenuje-stvrtu-ficovu-vladu-kompletny-zoznam-ministrov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:52.983327+00:00"}
{"id": "vr28463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28463", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Iné je, keby sme museli dovážať ropu, keby došlo k tomu, že by sa ropovod odstavil. V takomto prípade by asi bolo potrebné brať z juhu ropu a v tom prípade by boli náklady, keď sme boli v Transpetrole, tak hovorili o ročných nákladoch asi 100 miliónov eur, čo by malo vplyv na ropné výrobky.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico hovorí o prepojení na ropovod Adria a Jadranské more. Demagog.SK nezistil aké sú odhadované náklady Transpetrolom v prípade, že Slovensko bude musieť dovážať ropu z juhu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o prepojení na ropovod Adria a Jadranské more. Demagog.SK nezistil aké sú odhadované náklady Transpetrolom v prípade, že Slovensko bude musieť dovážať ropu z juhu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Adria"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-sa-napoji-na-ropu-z-jadranu-546517"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:15.927365+00:00"}
{"id": "43813", "numeric_id": 43813, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43813", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Je zákon o sudcoch a prísediacich, § 30 ods. 9, ktorý jasne hovorí, že sudca nesmie byť členom strany, ani hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť. To nie je zlučovacia spojka, že nemôže byť členom. Nie, to bolo jasne povedané, že ani nemôže vykonať aktívnu činnosť (...) Je platná novela zákona o sudcoch a prísediacich. Za 2 dni začne fungovať. Tam je vysvetlenie pre nechápavých, kde je napísané, že za aktívnu politickú činnosť sa chápe to, že nie ste na kandidátke, že sudca nie je na kandidátke.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 30, ods. 9 Zákona o sudcoch „sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.” Dva dni po uskutočnení debaty (15.10.2019) začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Tvrdenie Alojza Hlinu preto považujeme za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 30, ods. 9 Zákona o sudcoch „sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.” Dva dni po uskutočnení debaty (15.10.2019) začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Tvrdenie Alojza Hlinu preto považujeme za pravdivé."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "začala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20190223.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20191015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:28.690028+00:00"}
{"id": "47118", "numeric_id": 47118, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47118", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Predsa každá vláda si vytvárala nejakú funkciu podpredsedu vlády.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je štandardom, že slovenské vlády si vytvárajú tematické funkcie podpredsedov podľa toho, na čo chcú dať dôraz. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako ešte pravdivé. Na Slovensku sa vystriedalo 13 vlád, ktoré si zvolili troch, štyroch alebo piatich podpredsedov. Tretia vláda Roberta Fica (2016 do 2020) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Druhá vláda Roberta Fica (2012 - 2016) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre investície. Vláda Ivety Radičovej (2010 - 2012) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Prvá vláda Roberta Fica (2006 - 2010) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Prvá Vláda Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002) vytvorila funkcie podpredsedu vlády pre ekonomiku, podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu, podpredsedu vlády pre európsku integráciu a podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj. Podpredsedov vlády mala aj Mečiarova vláda (1994 - 1998), na webe však nie sú bližšie označení.", "analysis_paragraphs": ["Je štandardom, že slovenské vlády si vytvárajú tematické funkcie podpredsedov podľa toho, na čo chcú dať dôraz. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako ešte pravdivé. Na Slovensku sa vystriedalo 13 vlád, ktoré si zvolili troch, štyroch alebo piatich podpredsedov. Tretia vláda Roberta Fica (2016 do 2020) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Druhá vláda Roberta Fica (2012 - 2016) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre investície. Vláda Ivety Radičovej (2010 - 2012) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Prvá vláda Roberta Fica (2006 - 2010) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006) si vytvorila funkciu podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Prvá Vláda Mikuláša Dzurindu (1998 - 2002) vytvorila funkcie podpredsedu vlády pre ekonomiku, podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre legislatívu, podpredsedu vlády pre európsku integráciu a podpredsedu vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj. Podpredsedov vlády mala aj Mečiarova vláda (1994 - 1998), na webe však nie sú bližšie označení."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vystriedalo", "vytvorila", "vytvorila", "vytvorila", "vytvorila", "vytvorila", "vytvorila", "nie sú"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/historia-vlad-sr/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/15625/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/6561/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/4867/1", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:18.008151+00:00"}
{"id": "vr18358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18358", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Policajtov (mestských, pozn.) máme len 249, (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O probléme nevyhovujúceho počtu mestských policajtov v Bratislave sa už hovorí niekoľko rokov. V rozhovore pre denník SME to potvrdil začiatkom marca 2018 aj hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva: \"Súčasný počet mestských policajtov pritom momentálne nezodpovedá potrebám polície na plnenie zverených úloh. Je však potrebné povedať, že ani dlhodobo nezodpovedal.\" Dlhodobo sa však deklaruje navýšenie počtov policajtov na viac ako dvojnásobok. Mestská polícia v Bratislave, ako je uvedené v Dôvodovej správe k návrhu nového Organizačnému poriadku Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ku dňu 7.12.2017 disponovala s počtom policajtov 246. Tento návrh mestské zastupiteľstvo schválilo 21. februára 2018, na základe ktorého v roku 2018 chcela mestská polícia prijať 20 a o rok neskôr 30 nových zamestnancov. Nakoľko odvtedy sa o reálnom zvýšení počtu policajtov nebola zverejnená žiadna správa výrok napriek menšej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O probléme nevyhovujúceho počtu mestských policajtov v Bratislave sa už hovorí niekoľko rokov. V rozhovore pre denník SME to potvrdil začiatkom marca 2018 aj hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva: \"Súčasný počet mestských policajtov pritom momentálne nezodpovedá potrebám polície na plnenie zverených úloh. Je však potrebné povedať, že ani dlhodobo nezodpovedal.\" Dlhodobo sa však deklaruje navýšenie počtov policajtov na viac ako dvojnásobok. Mestská polícia v Bratislave, ako je uvedené v Dôvodovej správe k návrhu nového Organizačnému poriadku Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ku dňu 7.12.2017 disponovala s počtom policajtov 246. Tento návrh mestské zastupiteľstvo schválilo 21. februára 2018, na základe ktorého v roku 2018 chcela mestská polícia prijať 20 a o rok neskôr 30 nových zamestnancov. Nakoľko odvtedy sa o reálnom zvýšení počtu policajtov nebola zverejnená žiadna správa výrok napriek menšej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "Dôvodovej", "návrhu", "schválilo"], "url": ["https://bratislava.sme.sk/c/20775920/mestska-policia-aby-sme-dobre-fungovali-je-nevyhnutne-zvysit-pocet-policajtov.html", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/22176.pdf", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/455125-mestskej-policii-v-bratislave-chybaju-policajti-chce-prijat-20-novych/", "https://www.teraz.sk/regiony/mestska-policia-v-bratislave-bude-mat/309991-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:47.677377+00:00"}
{"id": "vr32280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32280", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Faktom je, že 4 % v budúcom roku znamená reálne, ja by som to povedal, v peniazoch, lebo hovoríme o nejakom iluzornom percente, o 70 miliónov eur menej za poistencov štátu, ako ide tento rok. Ako dala vláda Ivety Radičovej. O 55 centov na jedného poistenca štátu mesačne menej, ako dala vláda Ivety Radičovej. O 5 % menej.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže V. Novotný neudáva správne sumy pri porovnaniach platieb štátu za poistencov v roku 2011 (za vlády I. Radičovej) s predpokladanými platbami v roku 2013. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Ako uviedla SITA , podľa aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu, by platby za poistencov štátu mali byť v roku 2013 na úrovni 4 %. V roku 2012 platil štát za svojich poistencov od januára do júla rovnako 4 %, v júli stúpla táto platba na 4,32 % a na tejto úrovni sa má udržať do konca roka 2012. V roku 2011, za vlády I. Radičovej, boli odvody na úrovni 4,32 %. Ako ďalej uvádza správa, v roku 2011 zaplatil štát za svojho poistenca mesačne 32,16 eur (pri 4,32 %) a prvom polroku tohto roku 30,76 eura (pri 4 %). V druhom polroku 2012 bude podľa SITA mesačná platba štátu 31,54 eur, od nasledujúceho roku (2013, pozn.) by sa suma mala znížiť na 31,44 eur. Podľa týchto údajov bude mesačná platba štátu za poistenca v roku 2013 o 72 centov nižšia ako bola v roku 2011, teda počas vlády I. Radičovej. Je to pokles len o 2,24 % a nie 5 %, ako uvádza V. Novotný. V. Novotný udáva nesprávne číslo aj pri objeme financií, ktoré štát vyčlenil na platenie poisteného pre svojich poistencov. Podľa rozpočtu SR na rok 2012 , bolo na kapitolu Poistné za poistencov štátu v rozpočte Ministerstva zdravotníctva SR, vyčlenených 1 218 096 000 eur. K tejto sume môžeme pripočítať rezervu 50 mil eur, ktorá nakoniec išla na platby za poistencov. Za rok 2012 to tak spolu tvorí 1 268 096 000 eur. Podľa predbežného návrhu rozpočtu na rok 2013 sa v tejto kapitole počíta so sumou 1 263 888 000. V roku 2013, tak predbežne pôjde na platby poistencov štátu o 4,2 mil eur menej, ako v roku 2012, nie 70 mil eur ako uvádza V. Novotný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže V. Novotný neudáva správne sumy pri porovnaniach platieb štátu za poistencov v roku 2011 (za vlády I. Radičovej) s predpokladanými platbami v roku 2013. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Ako uviedla SITA , podľa aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu, by platby za poistencov štátu mali byť v roku 2013 na úrovni 4 %. V roku 2012 platil štát za svojich poistencov od januára do júla rovnako 4 %, v júli stúpla táto platba na 4,32 % a na tejto úrovni sa má udržať do konca roka 2012. V roku 2011, za vlády I. Radičovej, boli odvody na úrovni 4,32 %. Ako ďalej uvádza správa, v roku 2011 zaplatil štát za svojho poistenca mesačne 32,16 eur (pri 4,32 %) a prvom polroku tohto roku 30,76 eura (pri 4 %). V druhom polroku 2012 bude podľa SITA mesačná platba štátu 31,54 eur, od nasledujúceho roku (2013, pozn.) by sa suma mala znížiť na 31,44 eur. Podľa týchto údajov bude mesačná platba štátu za poistenca v roku 2013 o 72 centov nižšia ako bola v roku 2011, teda počas vlády I. Radičovej. Je to pokles len o 2,24 % a nie 5 %, ako uvádza V. Novotný. V. Novotný udáva nesprávne číslo aj pri objeme financií, ktoré štát vyčlenil na platenie poisteného pre svojich poistencov. Podľa rozpočtu SR na rok 2012 , bolo na kapitolu Poistné za poistencov štátu v rozpočte Ministerstva zdravotníctva SR, vyčlenených 1 218 096 000 eur. K tejto sume môžeme pripočítať rezervu 50 mil eur, ktorá nakoniec išla na platby za poistencov. Za rok 2012 to tak spolu tvorí 1 268 096 000 eur. Podľa predbežného návrhu rozpočtu na rok 2013 sa v tejto kapitole počíta so sumou 1 263 888 000. V roku 2013, tak predbežne pôjde na platby poistencov štátu o 4,2 mil eur menej, ako v roku 2012, nie 70 mil eur ako uvádza V. Novotný."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "SITA", "SITA", "2012", "2013"], "url": ["http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html", "http://www.poistovne.sk/27682-sk/stat-asi-zoseka-platby-za-svojich-poistencov.php", "http://spravy.pravda.sk/do-zdravotnictva-by-malo-v-roku-2013-pritiect-viac-penazi-pg7-/sk_ekonomika.asp?c=A120819_201328_sk_ekonomika_p01", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2011c148z511p04.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:48.888006+00:00"}
{"id": "vr32402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32402", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď som bol ja ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, pred 10 rokmi, okamžite som pristúpil k riešeniam a zmenili sme my jediní, SDKÚ-DS, zmenila zásadným spôsobom fungovanie sociálnych dávok, nastavili sme systém tak, že vtedy sa oplatilo pracovať, neoplatilo sa len sedieť doma a poberať sociálne dávky. Vtedy vznikol systém aktivačných prác.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Analýzy sociálneho systému SR , ktorú vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, môžme tvrdiť , že významné zmeny do fungovania sociálneho systému priniesol zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Spomínaný zákon reformoval všetky poistné systémy okrem systému zdravotného poistenia. Išlo o prechod od zabezpečovacieho systému k poistnému, ktorý bol založený na zásluhovosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Analýzy sociálneho systému SR , ktorú vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, môžme tvrdiť , že významné zmeny do fungovania sociálneho systému priniesol zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Spomínaný zákon reformoval všetky poistné systémy okrem systému zdravotného poistenia. Išlo o prechod od zabezpečovacieho systému k poistnému, ktorý bol založený na zásluhovosti."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy sociálneho systému SR", "5/2004 Z.z"], "url": ["http://www.sulik.sk/files/12/file_12_1.pdf", "http://www.valaskabela.sk/tlaciva/zakon%205_2004.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:50.146695+00:00"}
{"id": "vr14079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14079", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "„Ja neviem o tom, že by v Európe sa dopúšťali násilných trestných činov alebo teroristických trestných činov kresťania alebo židia. Sú to len moslimi, to si povedzme tiež veľmi otvorene.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii V politike 18. januára 2015. Podobný výrok neskôr povedal aj Marek Maďarič v relácii O5M12 13. decembra 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N a overili aj Maďaričov podobný výrok \"Výrok týždňa\" .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii V politike 18. januára 2015. Podobný výrok neskôr povedal aj Marek Maďarič v relácii O5M12 13. decembra 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N a overili aj Maďaričov podobný výrok \"Výrok týždňa\" ."], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O5M12", "Denníka N", "\"Výrok týždňa\"", "Charlie", "Paríža", "148", "výročnej", "Pew", "Štúdia", "Europol", "17", "Europolu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/514/predvolebny-rok-2015-predsedovia-stran-sdku-ds-a-nova", "http://www.demagog.sk/diskusie/558/madaric-vs-prochazka", "https://dennikn.sk/30775/povedzme-si-otvorene-pan-lipsic-nie-su-len-moslimovia/", "https://dennikn.sk/325515/madaric-prehanal-moslimskych-teroristoch-vyrok-tyzdna-podla-demagog-sk/", "https://dennikn.sk/17753/zavrazdili-slobodu-vyhlasili-vojnu-pisu-francuzske-denniky/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/na-parizsky-bar-zautocil-strelec-hlasia-najmenej-40-obeti.html", "http://qz.com/558597/charted-terror-attacks-in-western-europe-from-the-1970s-to-now/", "https://www.europol.europa.eu/content/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-2015", "http://www.pewforum.org/2011/01/27/the-future-of-the-global-muslim-population/", "http://www.loonwatch.com/2010/01/terrorism-in-europe/", "https://www.europol.europa.eu/latest_publications/37", "https://dennikn.sk/30775/povedzme-si-otvorene-pan-lipsic-nie-su-len-moslimovia/", "https://www.europol.europa.eu/latest_publications/37"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:23.241252+00:00"}
{"id": "vr28561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28561", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "V Prešove máme 14 000 seniorov.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR bol počet seniorov v Prešove (veková hranica 60+) k 31.12.2013 17 701. Nemáme však informáciu o tom, seniorov od akého veku mala A. Turčanová na mysli. Rovnako nemáme k dispozícii informácie o počte seniorov v roku 2014, od 31.12.2013 sa ich počet mohol zmeniť. Výrok hodnotíme teda ako neoveriteľný. Ak by sme seniorov definovali ako ľudí s vekom od 65 rokov, počet seniorov by bol nižší od čísla, ktoré uvádza Turčanová, a to v počte 11 976. Štatistický úrad uviedol vekové zloženie obyvateľstva v obciach/mestách Slovenskej republiky podľa pohlavia, vekových skupín a vybraných ukazovateľov veku k 31 decembru 2013. K tomuto dátumu bol celkový počet prešovských obyvateľov 90 923. Počet seniorov (60+) v meste Prešov k 31. decembru 2013 je nasledovný: Veková hranica Počet obyvateľov 60-64 5 725 65-69 3 971 70-74 2 834 75-79 2 331 80-84 1 746 85-89 787 90-94 245 95-99 48 100-104 8 105-109 5 110+ 1 spolu 17 701 Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR bol počet seniorov v Prešove (veková hranica 60+) k 31.12.2013 17 701. Nemáme však informáciu o tom, seniorov od akého veku mala A. Turčanová na mysli. Rovnako nemáme k dispozícii informácie o počte seniorov v roku 2014, od 31.12.2013 sa ich počet mohol zmeniť. Výrok hodnotíme teda ako neoveriteľný. Ak by sme seniorov definovali ako ľudí s vekom od 65 rokov, počet seniorov by bol nižší od čísla, ktoré uvádza Turčanová, a to v počte 11 976. Štatistický úrad uviedol vekové zloženie obyvateľstva v obciach/mestách Slovenskej republiky podľa pohlavia, vekových skupín a vybraných ukazovateľov veku k 31 decembru 2013. K tomuto dátumu bol celkový počet prešovských obyvateľov 90 923. Počet seniorov (60+) v meste Prešov k 31. decembru 2013 je nasledovný: Veková hranica Počet obyvateľov 60-64 5 725 65-69 3 971 70-74 2 834 75-79 2 331 80-84 1 746 85-89 787 90-94 245 95-99 48 100-104 8 105-109 5 110+ 1 spolu 17 701 Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Počet seniorov"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/b1/jZXZrqpKFEW_ZX-Ax6LHR5CuoED67oWgSCOigAjC11892efh3pOtt0hICGOmaq05F6zjdbiOL-lYFelQXS_p-fUc04nFQJbnMQ6wvI8DyBg2plmWrPnkE4ieAPhhceDfesAjAkBVcwxlK-GyR33rtzKnkAwCgEUyBSCnePbGIgjAEZ_2D9bhKXrwwlUvRI7PJ0Je0gfXPxZK2DPFzblisFQFckV1q6uWq4ocT4_27C5hKDiZTEko43E7lCSd6Q9CgKuSMFNZN3R80K6A0S-pIIlTtZQYvZfICfC74pxxY7z0W3wF5yVgfVQFIy17RxNgyaCHzDFcJSOhwK_v2t4U_6pNckyc25DyVrB3EoDuFmcdROMAYN_6N8A7vUx_0D-Bl56zLMtBvg9kH3--JjAZGJ4HgMR8698A8c_W7QTyvbcv4KX3kfntLXAowMkmRtqWCQj45_xvgH9nS9e2z-NBxeI5GwOQ_Kv_fwHvsoX9pf8P4DH_bzbebPBGDzf4e_0L-Dgb8TuLfk_Xb-Dd-L7d5NWDTymMP8U8fptDnv4AuJ8AiXnfBxbha0O5Nsd19MSYHwcWY9buOgRk4pzmFi71Yp8YBxiCt7g1eAARM9yasQ1XxI3siOkCj8Diq65r6HrPAUME-DC4ZubbHs9x1mbeBWt1HVf75td0aH6BXwzLAIJhWBInNzRFEGv_dCA34hVOItyXAJ_iW0EXUZOPXMzfRSrli_yh3wp0DEdL9O9JmEeb-ybUvcrNuEkm9tWtIaciUu5olGJ2G1lFEtXUloWTmZIw2NA7ksgGcYiEbWy3_mXSaxO6jZPmwe1Qz2AslHARYL6PezpUNLPqiMH3w0AiQomluU6pSbnBjGEG-4TaXCJKKOddzT1UTTnT-u1Wk7g3y2Fmx6qduwGdHAc8sBNCYCWc7MmvV_3F-bp__mj8Z1-tEztdNaeZvJNvGU4xok2OXL33HZYxfTeEs8O2yI8wTaQMJPY7ANkOiWDoBsfUxNFYKpYZJa3UqjyhEeON-sMr87meeyTWg3VakS2aS4QdNtCXLPEsTYb5bfqPXyniZTrjI967PY0wcT-8tIOM8fwef95w34p0rpXmCGgg3nqU7iElqV2CtxP2Llb6VtcJBEhxcYnsQmyacD8kDFTYxqMW4W55MbeCDUpbGWllIKssr5Od2qU7ZNm53FYAiul531k9VxWnFd_6diVOF-gb_MGLyQx7nKHg-5nEn481HIx-L4BObh43pHBOYT6q9FxOM3_oKmSOo7AktnQ9XirCbHMUqi1HEYVmDLvaDWASWjCgj3qkr2KDPux4ebiEzng5XKkd9WCKrpWPzIiETBmzkWdwEncTVnIuAlef9JvqMrCOCgqo5XAOI2GnYEt2c9KJyHEdotpDuj4FMX3Zzje8BMadCYLRu1qNZJ3I1L9KYb8xeGMgbtidY9g-1Qd2wIr0ft7NYoKX93IsL3x1CppO7Rly9pg6fySrRSC9YuzU1q8W1JJI1AJe3lIUG92xpQV3_SzszAOAYUKTkXe8nXuwBIetjjbU8WKHJwUfoSaUrFe2OTFkDtrz5blJTWoMuynXVb8Fz5B8fa3bxvNG7c9CtC0-L2XCWKJhAff19Q_z4ENp/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDhCVjIwSTdOUjFLUVFHSTky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:24.225698+00:00"}
{"id": "49308", "numeric_id": 49308, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49308", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jedine RTVS trošičku začala pozývať aj týchto poslancov (zvolených za ĽSNS, pozn.).", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanci zvolení za ĽSNS boli účastníkmi politických diskusií aj v televíziách TA3, TV Markíza či TV JOJ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZa posledné volebné obdobie sa poslanci zvolený za ĽSNS okrem predvolebných diskusií zúčastnili nasledujúcich politických debát:\n\nMarián Kotleba zvolený za ĽSNS diskutoval 21. júna 2020 v Na telo (Markíza)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 8. novembra 2022 v Na telo PLUS (Markíza)\n\nMilan Uhrík, zvolený za ĽSNS diskutoval 19. augusta 2023 v Na telo (Markíza), odvtedy diskusné relácie na TV Markíza bojkotoval .\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 5. októbra 2023 v relácii Na hrane (JOJ)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 5. septembra 2023 v Na telo (Markíza)\n\nMilan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 9. júla 2023 v relácii V politike (Ta3)\n\nMilan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 7. mája 2023 v relácii V politike (Ta3)\n\nMilan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 6. februára 2022 v relácii V politike (Ta3)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 14. novembra 2021 v relácii V politike (Ta3)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 22. marca 2021 v relácii V politike (Ta3)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 20. decembra 2020 v relácii V politike (Ta3)\n\nTomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 7. júna 2020 v relácii V politike (Ta3)", "analysis_paragraphs": ["Poslanci zvolení za ĽSNS boli účastníkmi politických diskusií aj v televíziách TA3, TV Markíza či TV JOJ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Za posledné volebné obdobie sa poslanci zvolený za ĽSNS okrem predvolebných diskusií zúčastnili nasledujúcich politických debát:", "Marián Kotleba zvolený za ĽSNS diskutoval 21. júna 2020 v Na telo (Markíza)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 8. novembra 2022 v Na telo PLUS (Markíza)", "Milan Uhrík, zvolený za ĽSNS diskutoval 19. augusta 2023 v Na telo (Markíza), odvtedy diskusné relácie na TV Markíza bojkotoval .", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 5. októbra 2023 v relácii Na hrane (JOJ)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 5. septembra 2023 v Na telo (Markíza)", "Milan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 9. júla 2023 v relácii V politike (Ta3)", "Milan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 7. mája 2023 v relácii V politike (Ta3)", "Milan Uhrík zvolený za ĽSNS diskutoval 6. februára 2022 v relácii V politike (Ta3)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 14. novembra 2021 v relácii V politike (Ta3)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 22. marca 2021 v relácii V politike (Ta3)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 20. decembra 2020 v relácii V politike (Ta3)", "Tomáš Taraba zvolený za ĽSNS diskutoval 7. júna 2020 v relácii V politike (Ta3)"], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "bojkotoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval", "diskutoval"], "url": ["https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/117198-marian-kotleba-prezradil-ci-je-jeho-dieta-zaockovane", "https://www.youtube.com/watch?v=KDcDpmqrvtY", "https://www.markiza.sk/relacie/na-telo/clanok/853911-na-telo-sa-po-letnej-prestavke-vratilo-ako-najsledovanejsi-program-dna", "https://www.aktuality.sk/clanok/J52xsjd/k-robertovi-ficovi-sa-pridal-aj-milan-uhrik-markiza-reaguje-na-bojkot-smeru-a-republiky-v-debatach/", "https://videoportal.joj.sk/na-hrane/epizoda/114524-na-hrane-taraba-i-remisova", "https://www.youtube.com/watch?v=jQ1KkNSOosI", "https://www.ta3.com/relacia/29575/boj-o-volica", "https://www.ta3.com/relacia/28600/boj-europoslancov-o-volica-europoslanci-o-krize-na-slovensku", "https://www.ta3.com/relacia/23170/slovensko-a-usa-podpisali-obrannu-zmluvu-pustime-si-cudzie-vojska-na-nase-uzemie-inflacia-sokuje-celu-europu-s-kym-ano-a-s-kym-nie-do-volieb", "https://www.ta3.com/relacia/22385/podcenil-rezort-zdravotnictva-pandemiu-ako-porazit-pandemiu", "https://www.ta3.com/relacia/20101/rok-vlady-i-matovica-efektivita-statu-nedostatok-vakcin", "https://www.ta3.com/relacia/19391/opatrenia-v-boji-s-nakazou-otazniky-plosnej-vakcinacie-slovakov-britania-zacala-s-vakcinaciou-mierny-lockdown-a-jeho-efektivita-vakcinacia-ako-vstupenka-ku-slobode", "https://www.ta3.com/relacia/18301/na-prahu-ekonomickej-krizy-slovensko-zostava-v-nudzovom-stave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:32.891026+00:00"}
{"id": "vr38378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38378", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja som aj vo svojom vystúpení v parlamente spomenul, že za 20 rokov, za posledných 20 rokov vždy, keď sme rokovali o jazykovom zákone, alebo o zákone používania jazykov národnostných menšín, tak vždy tá diskusia bola zaujímavá, vzrušujúca, vždy to vyvolávalo aj určité napätie a to znamená, že táto téma je pre politikov zaujímavá a snažia sa osloviť, snažia sa osloviť voličov.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku svojho vystúpenia v rozprave k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín Pavol Abrhan povedal : \"...od 1989 roku, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona, alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téme je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov a preto jej strany venujú náležitú pozornosť...\"", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku svojho vystúpenia v rozprave k návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín Pavol Abrhan povedal : \"...od 1989 roku, keď v pléne diskutujeme na tému jazykového zákona, alebo na tému zákona o používaní jazyka národnostných menšín, toto rokovanie je sprevádzané zaujímavou a miestami až vzrušujúcou diskusiou, čo znamená, že táto téme je nielen citlivá, ale aj politicky živá. Stále dokáže oslovovať množstvo voličov a preto jej strany venujú náležitú pozornosť...\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=65181&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:07.283775+00:00"}
{"id": "vr25627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25627", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Veď keď sa pozrieme len napríklad na Českú republiku, tí začali so 73 percentami, no a dnes sú niekde na 79 (jedná sa o životnú úroveň obyvatelstva proti europskému priemeru, pozn.).", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keď Česká republika vstúpila do EÚ 1. mája 2004, jej HDP na obyvateľa voči európskemu priemeru bol podľa Eurostatu na úrovni 78 percent. Momentálna výška HDP na obyvateľa je podľa posledných údajov z roku 2012 79 percent. I keď sa Česku v rokoch 2007 a 2009 podarilo dosiahnuť úroveň 83 percent, trend rastu zatiaľ nebol trvalo udržateľný.", "analysis_paragraphs": ["Keď Česká republika vstúpila do EÚ 1. mája 2004, jej HDP na obyvateľa voči európskemu priemeru bol podľa Eurostatu na úrovni 78 percent. Momentálna výška HDP na obyvateľa je podľa posledných údajov z roku 2012 79 percent. I keď sa Česku v rokoch 2007 a 2009 podarilo dosiahnuť úroveň 83 percent, trend rastu zatiaľ nebol trvalo udržateľný."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:14.214131+00:00"}
{"id": "44960", "numeric_id": 44960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44960", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Podarilo sa práve posledné dni urobiť aj veľký posun z hľadiska možného financovania dopadov koronavírusu na ekonomiku štátu… po telekonferencii s Bruselom, v stredu po tej konferencii naši veliaci orgánmi vo štvrtok má Slovensko k dispozícii 527.000.000 EUR zo súčasného programového obdobia.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia ohlásila novú investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19. Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Podľa portálu euractiv.sk „ zálohové platby dostáva štát z rozpočtu EÚ, aby mal likviditu na predfinancovanie niektorých projektov a aby ich nemusel platiť z vlastného.” Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur. „ Týmito prostriedkami Komisia poskytne členským štátom obrovskú injekciu likvidity v tejto bezprecedentnej situácii. Vďaka nej krajiny EÚ dokážu ľahšie využiť kohézne fondy EÚ na opatrenia súvisiace s koronavírusom. Zároveň sa zabezpečí, aby členské štáty v čo najväčšej miere vyčerpali kohézne fondy, ktoré majú k dispozícii.” Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia ohlásila novú investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19. Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Podľa portálu euractiv.sk „ zálohové platby dostáva štát z rozpočtu EÚ, aby mal likviditu na predfinancovanie niektorých projektov a aby ich nemusel platiť z vlastného.” Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur. „ Týmito prostriedkami Komisia poskytne členským štátom obrovskú injekciu likvidity v tejto bezprecedentnej situácii. Vďaka nej krajiny EÚ dokážu ľahšie využiť kohézne fondy EÚ na opatrenia súvisiace s koronavírusom. Zároveň sa zabezpečí, aby členské štáty v čo najväčšej miere vyčerpali kohézne fondy, ktoré majú k dispozícii.” Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["ohlásila", "je", "portálu", "malo", "poskytne"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-koronavirus-slovensku-mozno-zachrani-eurofondy/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-koronavirus-slovensku-mozno-zachrani-eurofondy/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:59.601896+00:00"}
{"id": "46173", "numeric_id": 46173, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46173", "speaker": "Andrea Letanovská", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-letanovska", "statement": "čo sa týka vakcinácie, áno, zase musím povedať, trvám na tom, že nemôžme ukončiť túto debatu, že vakcinácia je hlúposť, vakcinácia na celom svete zabezpečila to, že deti prestali zomierať na detské infekčné ochorenia, práve Afrika slávi veľký sviatok, že sa zbavili detskej mozgovej obrny, vďaka vakcinácii, a v posledných rokoch mali veľmi ťažkú situáciu, lebo boli tiež silné antivakcinárske hnutia, napriek tomu to vybojovali, lebo tí ľudia videli, že tie deti im prestali zomierať a prestali byť zmrzačený na celý život. A takto to bolo s mnohými ochoreniami, o ktorých dnes už našťastie čítame len v knihách, a je to práve vďaka vakcinácii.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Očkovanie pomohlo vyhubiť mnohé infekčné choroby a zachránilo státisícky životov. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako pravdivé. Úrad verejného zdravotníctva uvádza , že „ negatívne aspekty (očkovania) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.” Podľa úradu vďaka očkovaniu výrazne poklesla chorobnosť a úmrtnosť detí a vykoreneniu niektorých infekčných ochorení. „ Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať (vyhubiť - pozn.) toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny.” V auguste 2020 médiá informovali , že očkovanie pomohlo vykynožiť vírus detskej obrny v Afrike. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachránila snaha o vyhubenie vírusu detskej obrny od roku 1996 1,8 milióna detí pred ochrnutím a 180-tisíc pred smrťou.", "analysis_paragraphs": ["Očkovanie pomohlo vyhubiť mnohé infekčné choroby a zachránilo státisícky životov. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako pravdivé. Úrad verejného zdravotníctva uvádza , že „ negatívne aspekty (očkovania) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.” Podľa úradu vďaka očkovaniu výrazne poklesla chorobnosť a úmrtnosť detí a vykoreneniu niektorých infekčných ochorení. „ Vplyv očkovania možno najlepšie ilustrovať na eradikácii varioly. Vďaka očkovaniu sa podarilo eradikovať (vyhubiť - pozn.) toto smrteľné ochorenie, ktoré bolo ešte v 70. rokoch príčinou mnohých úmrtí na svete. V súčasnosti je v záverečnej fáze eradikácia ďalšieho závažného až smrteľného ochorenia - detskej obrny.” V auguste 2020 médiá informovali , že očkovanie pomohlo vykynožiť vírus detskej obrny v Afrike. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zachránila snaha o vyhubenie vírusu detskej obrny od roku 1996 1,8 milióna detí pred ochrnutím a 180-tisíc pred smrťou."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "úradu", "informovali", "zachránila"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=401%3Ainformacia-o-monych-rizikach-okovania-a-antivakcinanych-aktivitach&catid=140%3Aokovanie&Itemid=117", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=401%3Ainformacia-o-monych-rizikach-okovania-a-antivakcinanych-aktivitach&catid=140%3Aokovanie&Itemid=117", "https://svet.sme.sk/c/22475207/v-afrike-sa-podarilo-vyhubit-virus-detskej-obrny.html", "https://svet.sme.sk/c/22475207/v-afrike-sa-podarilo-vyhubit-virus-detskej-obrny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:52.357766+00:00"}
{"id": "vr27332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27332", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2013 vyšla vo vydavateľstve Alert kniha pánovi Kiskovi vo vydavateľstve Alert knížka, ktorá sa nazýva „Vezmi život do svojich rúk“. Riaditeľom tohto vydavateľstva ako aj autorom predslovu knihy ... je pán Ladislav Pavlík, ktorý je vlastníkom a konateľom Školy manažmentu Rona Hubbarda HCA Slovakia zakladateľa sekty scientológov.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko mimo informácie o autorovi predslovu knihy Andreja Kisku sa nám podarilo získať a potvrdiť všetky informácie, hodnotíme výrok za pravdivý. Síce webová stránka vydavateľstva Alert neposkytuje informácie o vydaní knižky Andreja Kisku, podľa informácii o danom produkte na webovej stránke knihkupectva Martinus bola skutočne vydaná v roku 2013 pod názvom \"Vezmi život do svojich rúk\". Podľa webovej stránky vydavateľstva Alert je jeho zakladateľom a riaditeľom Ladislav Pavlík. Podľa výpisu z Obchodného registra je Ladislav Pavlík jedným z dvoch spoločníkov tohto vydavateľstva ako aj jedným z troch jeho konateľov. Nakoľko však knihu nemáme k dispozícii nie je možné potvrdiť, či je Ladislav Pavlík aj autorom predslovu knihy. Škola manažmentu Rona Hubbarda HCA Slovakia je podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je Ladislav Pavlík (teda aj ako jediný poskytol potrebný vklad pre vznik s.r.o.) a zároveň je aj jej konateľom (spolu s Katarínou Pavlíkovou). Na základe toho hodnotíme výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko mimo informácie o autorovi predslovu knihy Andreja Kisku sa nám podarilo získať a potvrdiť všetky informácie, hodnotíme výrok za pravdivý. Síce webová stránka vydavateľstva Alert neposkytuje informácie o vydaní knižky Andreja Kisku, podľa informácii o danom produkte na webovej stránke knihkupectva Martinus bola skutočne vydaná v roku 2013 pod názvom \"Vezmi život do svojich rúk\". Podľa webovej stránky vydavateľstva Alert je jeho zakladateľom a riaditeľom Ladislav Pavlík. Podľa výpisu z Obchodného registra je Ladislav Pavlík jedným z dvoch spoločníkov tohto vydavateľstva ako aj jedným z troch jeho konateľov. Nakoľko však knihu nemáme k dispozícii nie je možné potvrdiť, či je Ladislav Pavlík aj autorom predslovu knihy. Škola manažmentu Rona Hubbarda HCA Slovakia je podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom je Ladislav Pavlík (teda aj ako jediný poskytol potrebný vklad pre vznik s.r.o.) a zároveň je aj jej konateľom (spolu s Katarínou Pavlíkovou). Na základe toho hodnotíme výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Alert", "informácii", "stránky", "výpisu", "výpisu"], "url": ["http://www.vydavatelstvoalert.sk/index.html", "http://www.martinus.sk/?uItem=150476", "http://www.vydavatelstvoalert.sk/onas.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=220963&SID=4&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=14719&SID=4&P=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:04.429314+00:00"}
{"id": "vr37080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37080", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nie my sme povedali, že Košice budú v strede maďarstva pri návšteve Slovenska v roku 2003, ale Viktor Orbán.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto vyhlásenie nie je možné overiť z iných zdrojov ako zdrojov samotnej SNS. Rok daného vyhlásenia sa však líši aj podľa stránok samotnej SNS, kde je uvedené, že sa daný výrok vyslovil na návšteve Orbána v Košiciach v marci 2004. Toto vyhlásenie bolo často spomínané rôznymi predstaviteľmi SNS, napríklad Annou Belousovovou, ktorá použila výrok \"Toto mesto (Košice) bude opäť v centre maďarstva. Treba zrušiť hranice, násilým (sic) , nožom rozkrojené.\" ako príklad blízkosti názorov Viktora Orbána a strany Jobbik. Ďalší príklad je tu . Ten istý výrok použil Rafael Rafaj na 49. schôdzi NR SR z 10. marca 2010.", "analysis_paragraphs": ["Toto vyhlásenie nie je možné overiť z iných zdrojov ako zdrojov samotnej SNS. Rok daného vyhlásenia sa však líši aj podľa stránok samotnej SNS, kde je uvedené, že sa daný výrok vyslovil na návšteve Orbána v Košiciach v marci 2004. Toto vyhlásenie bolo často spomínané rôznymi predstaviteľmi SNS, napríklad Annou Belousovovou, ktorá použila výrok \"Toto mesto (Košice) bude opäť v centre maďarstva. Treba zrušiť hranice, násilým (sic) , nožom rozkrojené.\" ako príklad blízkosti názorov Viktora Orbána a strany Jobbik. Ďalší príklad je tu . Ten istý výrok použil Rafael Rafaj na 49. schôdzi NR SR z 10. marca 2010."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["kde", "použila", "tu", "schôdzi"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/jan-slota-je-akutne-prijat-zakon-na-ochranu-republiky-a-zmenit-trestny-poriadok-sr-aby-propagacia-velkeho-madarska-a-hlasanie-iredenty-boli-trestnym-cinomzavedme-vo-vztahu-k-mensinam-princip-recipro/", "http://www.aktuality.sk/clanok/161031/anna-belousovova-madarska-politika-sa-radikalizuje/", "http://www.slovacivosvete.sk/338/sprava-tasr.php?sprava=317336", "http://www.psp.cz/eknih/2006nr/stenprot/049schuz/s049044.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:15.425949+00:00"}
{"id": "vr28426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28426", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Naozaj v týchto obciach, kde hrozila trojsmenka, tak zabezpečil, aby tam boli rýchlo postavené kontajnerové školy. Škola, kde sa dá 10 tried postaviť za 200-tisíc eur.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď v doteraz dostavaných školách, tj. v Jarovniciach bolo otvorených osem tried ( SITA ), v Podhoranoch deväť ( SITA ). V kontajnerových školách sa vsak podľa informácií TASR môže nachádzať až desať tried. Matovič rovnako korektne uvádza sumu 200-tisíc eur, za ktorú sa daná škola dá postaviť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď v doteraz dostavaných školách, tj. v Jarovniciach bolo otvorených osem tried ( SITA ), v Podhoranoch deväť ( SITA ). V kontajnerových školách sa vsak podľa informácií TASR môže nachádzať až desať tried. Matovič rovnako korektne uvádza sumu 200-tisíc eur, za ktorú sa daná škola dá postaviť."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Podhoranoch", "SITA", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/747366-jarovnice-dostali-novu-kontajnerovu-skolu-bola-prioritou/", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/7026899/nova-kontajnerova-skola-v-podhoranoch-o-dva-roky-nebude-stacit.html", "http://www.mecem.sk/1803/podhorany-nova-kontajnerova-skola-o-dva-roky-nebude-stacit", "http://www.teraz.sk/regiony/kezmarok-skoly-modulove-osady/56072-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/kezmarok-skoly-modulove-osady/56072-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:52.999260+00:00"}
{"id": "49898", "numeric_id": 49898, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49898", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Práveže kto jedným perom rozhodol, že to, čo sa 30 rokov pripravovalo Ďubákovo, že zrazu sa nemôže stavať, pretože to dala predošlá vláda do zákazu a dala to schváliť do plánu obnovy.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plány na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ v obci Ďubákovo boli pozastavené rozhodnutím vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky schválená vládou Eduarda Hegera bola súčasťou plánu obnovy, ktorý vláda predložila Európskej komisii.\n\nPrečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, ktorá mala byť postavená na mieste dnešnej dediny Ďubákovo v okrese Poltár, nebola nikdy realizovaná. O výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne v tomto úseku rieky sa diskutuje minimálne 40 rokov.\n\nVláda Igora Matoviča v roku 2020 zrušila plán vybudovať vodnú nádrž na prečerpávaciu vodnú elektráreň v obci Ďubákovo. V reakcii na tento krok Ministerstvo životného prostredia aktualizovalo Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. V tomto dokumente sa uvádza , že štát nebude pokračovať v príprave na výstavbu vodnej nádrže Ipeľ - Ďubákovo potrebnej na prečerpávaciu vodnú elektráreň. Vláda aktualizovanú koncepciu schválila v júni 2022. Koncepcia vodnej politiky bola súčasťou dokumentov, ktoré Slovenská republika predložila Európskej komisii v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti.\n\nPodľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kičuru bol plán výstavby elektrárne v obci Ďubákovo pozastavený z dôvodu spornej návratnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov.", "analysis_paragraphs": ["Plány na výstavbu prečerpávacej vodnej elektrárne na rieke Ipeľ v obci Ďubákovo boli pozastavené rozhodnutím vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky schválená vládou Eduarda Hegera bola súčasťou plánu obnovy, ktorý vláda predložila Európskej komisii.", "Prečerpávacia vodná elektráreň Ipeľ, ktorá mala byť postavená na mieste dnešnej dediny Ďubákovo v okrese Poltár, nebola nikdy realizovaná. O výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne v tomto úseku rieky sa diskutuje minimálne 40 rokov.", "Vláda Igora Matoviča v roku 2020 zrušila plán vybudovať vodnú nádrž na prečerpávaciu vodnú elektráreň v obci Ďubákovo. V reakcii na tento krok Ministerstvo životného prostredia aktualizovalo Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. V tomto dokumente sa uvádza , že štát nebude pokračovať v príprave na výstavbu vodnej nádrže Ipeľ - Ďubákovo potrebnej na prečerpávaciu vodnú elektráreň. Vláda aktualizovanú koncepciu schválila v júni 2022. Koncepcia vodnej politiky bola súčasťou dokumentov, ktoré Slovenská republika predložila Európskej komisii v súvislosti s Plánom obnovy a odolnosti.", "Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva životného prostredia Michala Kičuru bol plán výstavby elektrárne v obci Ďubákovo pozastavený z dôvodu spornej návratnosti a efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["nebola", "diskutuje", "zrušila", "aktualizovalo", "uvádza", "schválila", "predložila", "bol", "pozastavený"], "url": ["https://www.voda-portal.sk/Dokument/ipel-tichy-potok-slatinka-vlada-101979.aspx", "https://www.energie-portal.sk/dokument/vodohospodarska-vystavba-pve-detvianska-huta-111383.aspx", "https://www.teraz.sk/spravy/vlada-zobrala-na-vedomie-material-o-po/844231-clanok.html#:~:text=%22Ministerstvo%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia,%C3%BAseku%20rieky%20Ipe%C4%BE.", "https://www.teraz.sk/spravy/vlada-zobrala-na-vedomie-material-o-po/844231-clanok.html#:~:text=%22Ministerstvo%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia,%C3%BAseku%20rieky%20Ipe%C4%BE.", "https://www.energie-portal.sk/dokument/vodohospodarska-vystavba-pve-detvianska-huta-111383.aspx", "https://www.teraz.sk/spravy/vlada-zobrala-na-vedomie-material-o-po/844231-clanok.html#:~:text=%22Ministerstvo%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia,%C3%BAseku%20rieky%20Ipe%C4%BE.", "https://sita.sk/venergetike/byvaly-statny-tajomnik-priznal-obetovanie-projektu-vodnej-elektrarne-ipel-jeho-prinos-a-navratnost-bola-vraj-vyvratena/", "https://sita.sk/venergetike/byvaly-statny-tajomnik-priznal-obetovanie-projektu-vodnej-elektrarne-ipel-jeho-prinos-a-navratnost-bola-vraj-vyvratena/", "https://sita.sk/venergetike/byvaly-statny-tajomnik-priznal-obetovanie-projektu-vodnej-elektrarne-ipel-jeho-prinos-a-navratnost-bola-vraj-vyvratena/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:00.827082+00:00"}
{"id": "48561", "numeric_id": 48561, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48561", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Ak vám stúplo výrazne, povedzme, že ste áno, zmenili vykurovanie, tak jednoducho tak tam sa to bude brať priemer danej tarifnej skupiny.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže zlacnená energia od Slovenských elektrárni pokryje 85% spotreby domácností, Marián Viskupič reaguje na riešenie možných problémov pri tých domácnostiach, u ktorých sa 85% zo spotreby z minulých rokov určiť nedá. Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby sa cena v takýchto prípadoch počítala podľa priemeru skupiny podobných odberateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa vyhlásení (od 12:25) Richarda Sulíka ako aj štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka by sa mali zohľadniť takéto prípady individuálne s dodávateľom, ktorého bude môcť odoberateľ požiadať o prepočítanie 85 % hranice. Tá sa bude počítať nie z jeho spotreby, ale z priemernej spotreby tarifnej skupiny . Štátny tajomník upresnil , že sa to týka aj domácností ktoré nemajú “historickú spotrebu” - či už tých ktoré zmenili spôsob vykurovania, zapojili nové technológie (ako elektromobil) či napríklad novostavieb a domov po rekonštrukcii.\n\nVýrok v danom momente hodnotíme za pravdivý, nakoľko je v zhode s oficiálnym stanoviskom ministerstva hospodárstva. Je však otázne, ako bude riešenie vyzerať vo finálnej podobe, obzvlášť s ohľadom na zmenu na poste ministra hospodárstva.", "analysis_paragraphs": ["Keďže zlacnená energia od Slovenských elektrárni pokryje 85% spotreby domácností, Marián Viskupič reaguje na riešenie možných problémov pri tých domácnostiach, u ktorých sa 85% zo spotreby z minulých rokov určiť nedá. Ministerstvo hospodárstva navrhuje, aby sa cena v takýchto prípadoch počítala podľa priemeru skupiny podobných odberateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa vyhlásení (od 12:25) Richarda Sulíka ako aj štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka by sa mali zohľadniť takéto prípady individuálne s dodávateľom, ktorého bude môcť odoberateľ požiadať o prepočítanie 85 % hranice. Tá sa bude počítať nie z jeho spotreby, ale z priemernej spotreby tarifnej skupiny . Štátny tajomník upresnil , že sa to týka aj domácností ktoré nemajú “historickú spotrebu” - či už tých ktoré zmenili spôsob vykurovania, zapojili nové technológie (ako elektromobil) či napríklad novostavieb a domov po rekonštrukcii.", "Výrok v danom momente hodnotíme za pravdivý, nakoľko je v zhode s oficiálnym stanoviskom ministerstva hospodárstva. Je však otázne, ako bude riešenie vyzerať vo finálnej podobe, obzvlášť s ohľadom na zmenu na poste ministra hospodárstva."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "tarifnej skupiny", "upresnil"], "url": ["https://www.facebook.com/mhsr.sk/posts/pfbid0mFZTu9EGop5pFE8PSyW2rrcWURJ6cb4YoccRjP28zKtFDZCi8J7G1qCdD9AhcpH9l", "https://e.dennikn.sk/2999079/spotreba-elektriny-vam-poskocila-a-nahneval-vas-85-percentny-strop-mal-by-sa-vas-tykat-iny-vypocet/?ref=list", "https://www.sme.sk/minuta/23001724/galek-domacnosti-s-nizkou-spotrebou-dostanu-lacnejsiu-elektrinu-aj-bez-uspor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:04.344750+00:00"}
{"id": "vr37305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37305", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme naozaj v januári a v januári tohto roku medzimesačná inflácia zaznamenala najrýchlejší rast cien za posledných 5 rokov.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári predstavovala medzimesačná inflácia (treba zadať celková inflácia v % a predch. obd.=100) 1,9%, vyššia hodnota bola naposledy v januári 2006, kedy dosiahla 2,1%.", "analysis_paragraphs": ["V januári predstavovala medzimesačná inflácia (treba zadať celková inflácia v % a predch. obd.=100) 1,9%, vyššia hodnota bola naposledy v januári 2006, kedy dosiahla 2,1%."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["medzimesačná inflácia"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1486&m_sso=3&m_so=16&ic=46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:37.694924+00:00"}
{"id": "48521", "numeric_id": 48521, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48521", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Podľa Medzinárodného menového fondu bola pomoc Slovenska Slovákom počas covidu druhá najslabšia v Európskej únii po Rumunsku.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník Nový čas v októbri 2020 informoval o pomoci v koronakríze, ktorú vyhodnocoval Medzinárodný menový fond (MMF). Podľa MMF Slovensko vyčlenilo na pomoc podnikateľom v čase koronakrízy najmenej peňazí a priama podpora bola spomedzi európskych štátov jednoznačne najslabšia. MMF zverejnil výšku priamej pomoci prijatej vládami od začiatku pandémie koronavírusu. Tá ukazuje, že sme na podporu dali len 2,5 % hrubého domáceho produktu.\n\nTento rebríček je však neaktuálny, keďže v roku 2021 Slovensko podľa MMF na pomoc počas koronakrízy použilo zdroje vo výške 4,2 % HDP. Keďže nemáme k dispozícii aktuálnejšie porovnanie krajín EÚ, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF uvádza , že jeho zhrnutie politík jednotlivých krajín v tejto oblasti nie je určené na porovnávanie krajín.", "analysis_paragraphs": ["Denník Nový čas v októbri 2020 informoval o pomoci v koronakríze, ktorú vyhodnocoval Medzinárodný menový fond (MMF). Podľa MMF Slovensko vyčlenilo na pomoc podnikateľom v čase koronakrízy najmenej peňazí a priama podpora bola spomedzi európskych štátov jednoznačne najslabšia. MMF zverejnil výšku priamej pomoci prijatej vládami od začiatku pandémie koronavírusu. Tá ukazuje, že sme na podporu dali len 2,5 % hrubého domáceho produktu.", "Tento rebríček je však neaktuálny, keďže v roku 2021 Slovensko podľa MMF na pomoc počas koronakrízy použilo zdroje vo výške 4,2 % HDP. Keďže nemáme k dispozícii aktuálnejšie porovnanie krajín EÚ, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF uvádza , že jeho zhrnutie politík jednotlivých krajín v tejto oblasti nie je určené na porovnávanie krajín."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["MMF", "v roku 2021", "uvádza"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/1044377/medzinarodny-menovy-fond-o-pomoci-cez-koronu-slovensko-dava-podnikatelom-najmenej-co-na-to-odbornik/", "https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/Policy-Responses-to-COVID-19#S", "https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/Policy-Responses-to-COVID-19#S"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:15.643697+00:00"}
{"id": "vr37865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37865", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Minimálne 200 miliónov, pán predseda (odhadovaná hodnota teplární, pozn.).", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME prišiel s informáciou, že minister hospodárstva J. Miškov odhadol cenu teplárni na 160 až 200 miliónov eur. Ak by predajná cena nedosiahla spodnú hranicu, predaj sa zruší.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel s informáciou, že minister hospodárstva J. Miškov odhadol cenu teplárni na 160 až 200 miliónov eur. Ak by predajná cena nedosiahla spodnú hranicu, predaj sa zruší."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5819931/po-teplarnach-sa-preda-aj-slovak-telekom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:59.267837+00:00"}
{"id": "vr15819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15819", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania…", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na jeseň roku 2016 vláda schválila novelu zákona o dani z príjmov s platnosťou od 1.1.2017, ktorou sa, okrem iného, znížila daň z príjmov právnických osôb z 22 na 21 %. Keďže sa jedná len o prvý rok pôsobenia tejto vlády, druhú časť sľubu zatiaľ nie je možné hodnotiť. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Na jeseň roku 2016 vláda schválila novelu zákona o dani z príjmov s platnosťou od 1.1.2017, ktorou sa, okrem iného, znížila daň z príjmov právnických osôb z 22 na 21 %. Keďže sa jedná len o prvý rok pôsobenia tejto vlády, druhú časť sľubu zatiaľ nie je možné hodnotiť. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "dostala"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "https://www.aktuality.sk/clanok/393099/znizili-dan-z-prijmov-pravnickych-osob/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:56.833557+00:00"}
{"id": "vr30715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30715", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme dosiahli čerpanie už na úrovni 25 %, to znamená, 8 % za 3 roky a plus 17 za 1,5 roka.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 17. januára 2012 : \" Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu .\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 17. januára 2012 : \" Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu .\""], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 17. januára 2012", "čo je 25,02 %", "8,39 %"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-musi-podla-ministra-pridat/451008-clanok.html", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/", "http://www.euroinfo.gov.sk/cerpanie-eurofondov-ku-koncu-novembra-dosiahlo-2348-percenta/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:55.248310+00:00"}
{"id": "49529", "numeric_id": 49529, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49529", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Hovoríte o tom, aký ste ľudový prezident, ale neviem, či ľudový prezident sa nechá súkromným lietadlom odviezť, mimochodom, na míting politika, ktorý je pravou rukou alebo bol pravou rukou Igora Matoviča.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini letel na míting na východe Slovenska súkromným lietadlom patriacim firme poslanca Hlasu-SD. Lietadlo použil na presun z Bratislavy do Košíc, odkiaľ sa štátnou limuzínou presunul do Kráľovského Chlmca na míting s bývalým blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča Györgym Gyimesim. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPeter Pellegrini letel z Bratislavy do Košíc na míting na východe Slovenska súkromným lietadlom. Na košickom letisku ho v stredu 27. marca 2024 zachytil reportéri Denníka N a televízie Markíza . Lietadlo je registrované na firmu poslanca Hlasu-SD Petra Náhlika. Pellegrini následne na presun z letiska do Kráľovského Chlmca využil štátnu limuzínu. Hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková pre Denník N uviedla , že let zaplatia z peňazí určených na kampaň.\n\nEšte okolo 15:00 absolvoval Pellegrini tlačovú besedu s neúspešným prezidentským kandidátom Kristiánom Forróm. O 18:00 mal predseda parlamentu naplánovaný míting v meste Kráľovský Chlmec , ktoré sa nachádza na východe Slovenska v Košickom kraji.\n\nNa otázku, ako plánuje večerné stretnutie stihnúť vzhľadom na to, že cesta trvá najmenej päť hodín, Pellegrini odpovedal : „Dostanem sa tam. Použijem všetky typy dopravných prostriedkov – nie na účet štátu, aby bolo jasné. A pevne verím, že o šiestej budem v Kráľovskom Chlmci.“\n\nPellegrini sa v Kráľovskom Chlmci stretol s bývalým poslancom strany OĽaNO Györgym Gyimesim. Gymesi sa po svojom zvolení do parlamentu stal blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča. V apríli 2023 však z hnutia vystúpil , neskôr sa stal podpredsedom strany Szövetség – Aliancia.\n\nPo prvom kole 24. 3. vo videu na Facebooku povedal Pellegrini: „Chcem byť prezidentom ľudí, nie prezidentom elít, médií, mimovládok, alebo zahraničia.”", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini letel na míting na východe Slovenska súkromným lietadlom patriacim firme poslanca Hlasu-SD. Lietadlo použil na presun z Bratislavy do Košíc, odkiaľ sa štátnou limuzínou presunul do Kráľovského Chlmca na míting s bývalým blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča Györgym Gyimesim. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Peter Pellegrini letel z Bratislavy do Košíc na míting na východe Slovenska súkromným lietadlom. Na košickom letisku ho v stredu 27. marca 2024 zachytil reportéri Denníka N a televízie Markíza . Lietadlo je registrované na firmu poslanca Hlasu-SD Petra Náhlika. Pellegrini následne na presun z letiska do Kráľovského Chlmca využil štátnu limuzínu. Hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková pre Denník N uviedla , že let zaplatia z peňazí určených na kampaň.", "Ešte okolo 15:00 absolvoval Pellegrini tlačovú besedu s neúspešným prezidentským kandidátom Kristiánom Forróm. O 18:00 mal predseda parlamentu naplánovaný míting v meste Kráľovský Chlmec , ktoré sa nachádza na východe Slovenska v Košickom kraji.", "Na otázku, ako plánuje večerné stretnutie stihnúť vzhľadom na to, že cesta trvá najmenej päť hodín, Pellegrini odpovedal : „Dostanem sa tam. Použijem všetky typy dopravných prostriedkov – nie na účet štátu, aby bolo jasné. A pevne verím, že o šiestej budem v Kráľovskom Chlmci.“", "Pellegrini sa v Kráľovskom Chlmci stretol s bývalým poslancom strany OĽaNO Györgym Gyimesim. Gymesi sa po svojom zvolení do parlamentu stal blízkym spolupracovníkom Igora Matoviča. V apríli 2023 však z hnutia vystúpil , neskôr sa stal podpredsedom strany Szövetség – Aliancia.", "Po prvom kole 24. 3. vo videu na Facebooku povedal Pellegrini: „Chcem byť prezidentom ľudí, nie prezidentom elít, médií, mimovládok, alebo zahraničia.”"], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["letel", "Denníka N", "televízie Markíza", "registrované", "uviedla", "tlačovú besedu", "Kráľovský Chlmec", "odpovedal", "stal", "vystúpil", "podpredsedom", "videu"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/887334-video-pellegrini-cestoval-na-predvolebny-miting-sukromnym-lietadlom-tvrdi-ze-nie-na-ucet-statu", "https://dennikn.sk/minuta/3910056/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/887334-video-pellegrini-cestoval-na-predvolebny-miting-sukromnym-lietadlom-tvrdi-ze-nie-na-ucet-statu", "https://dennikn.sk/3909678/pellegriniho-luxus-na-kampan-letel-milionovym-lietadlom-poslanca-nahlika-z-hlasu/", "https://dennikn.sk/3909678/pellegriniho-luxus-na-kampan-letel-milionovym-lietadlom-poslanca-nahlika-z-hlasu/?ref=tit1", "https://www.ta3.com/relacia/931383/tb-p-pellegriniho-a-k-forroa-o-prezidentskej-kampani", "https://www.google.sk/maps/place/077+01+Kr%C3%A1%C4%BEovsk%C3%BD+Chlmec/@49.2033451,20.7599936,7.9z/data=!4m6!3m5!1s0x4738dc50a04f67cd:0x400f7d1c6976f80!8m2!3d48.4249637!4d21.9780619!16zL20vMGdnNHN6?entry=ttu", "https://www.aktuality.sk/clanok/Qb2DKWY/peter-pellegrini-letel-na-kampan-lietadlom-poslanca-nahlika/", "https://www.aktuality.sk/clanok/882124/kto-je-matovicov-poslanec-gyimesi-z-juraja-sa-stal-gyoergy-spojenec-madarskych-radikalov/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/04/gyorgy-gyimesi-konci-v-olano-rokuje-o-spolupraci-so-stranou-aliancia/", "https://sita.sk/gyimesi-sa-stal-podpredsedom-strany-szovetseg-aliancia/", "https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/1576739096473508"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:41.564877+00:00"}
{"id": "vr32884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32884", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V Nórsku robia opoziční politici svoj vlastný rozpočet.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na skutočnosť, že nórske opozičné strany robia alternatívny rozpočet k vládnemu rozpočtu upozornil na svojom blogu Martin Baranovič. Minimálne dve opozičné strany, pravicová strana Hoyre a strana FrP , predložili alternatívny rozpočet. Je preto pravdou, že v nórska opozícia spravila minimálne v tomto roku alternatívny rozpočet. Demagog.sk nehodnotí reálnosť predložených rozpočtov. *Doplnené a hodnota zmenená z \"neoveriteľné\" na \"pravda\" 19. decembra 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na skutočnosť, že nórske opozičné strany robia alternatívny rozpočet k vládnemu rozpočtu upozornil na svojom blogu Martin Baranovič. Minimálne dve opozičné strany, pravicová strana Hoyre a strana FrP , predložili alternatívny rozpočet. Je preto pravdou, že v nórska opozícia spravila minimálne v tomto roku alternatívny rozpočet. Demagog.sk nehodnotí reálnosť predložených rozpočtov. *Doplnené a hodnota zmenená z \"neoveriteľné\" na \"pravda\" 19. decembra 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Hoyre", "FrP"], "url": ["http://blog.etrend.sk/martin-baranovic/2012/11/29/kazda-opozicna-strana-predklada-navrh-statneho-rozpoctu/", "http://www.e-pages.dk/hoyre/146/fullpdf/full50d1be6f5a64d.pdf", "http://www.frp.no/filestore/FrPsalternativebudsjett2013v2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:17.881306+00:00"}
{"id": "vr33543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33543", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V eurozóne je historicky najvyššia nezamestnanosť, ktorá je na úrovní už viac ako 12%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V januári a februári 2013 dosiahla úroveň nezamestnanosti v eurozóne 12%. Je síce pravdou, že podľa dostupných údajov ide o historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti v eurozóne, no predseda vlády R. Fico nesprávne uvádza, že miera nezamestnanosti v eurozóne je viac ako 12%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa poslednej správy Eutostatu (.pdf) bola nezamestnanosť Eurozóny vo februári 2013 až 12 %. V grafe , v ktorom Eurostat porovnáva mieru nezamestnanosti Európy s USA a Japonskom od roku 2000, vidíme, že nezamestnanosť Európskej únie (EU-27) ako aj Eurozóny (EA-17) je od roku 2000 najvyššia. Eurozóna vznikla v roku 1999, kedy bola priemerná miera nezamestnanosti v krajinách, ktoré do Eurozóny vstúpili, 7,47. Vývoj v posledných mesiacoch ( Eurostat ): Mesiac september 2012 október 2012 november 2012 december 2012 január 2013 február 2013 Miera nezamestnanosti 11,6 11,7 11,8 11,8 12,0 12,0 Vývoj v kvartáloch ( Eurostat ) Kvartál Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Q4 2012 Miera nezamestnanosti 10,2 10,6 10,9 11,3 11,5 11,8 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V januári a februári 2013 dosiahla úroveň nezamestnanosti v eurozóne 12%. Je síce pravdou, že podľa dostupných údajov ide o historicky najvyššiu mieru nezamestnanosti v eurozóne, no predseda vlády R. Fico nesprávne uvádza, že miera nezamestnanosti v eurozóne je viac ako 12%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa poslednej správy Eutostatu (.pdf) bola nezamestnanosť Eurozóny vo februári 2013 až 12 %. V grafe , v ktorom Eurostat porovnáva mieru nezamestnanosti Európy s USA a Japonskom od roku 2000, vidíme, že nezamestnanosť Európskej únie (EU-27) ako aj Eurozóny (EA-17) je od roku 2000 najvyššia. Eurozóna vznikla v roku 1999, kedy bola priemerná miera nezamestnanosti v krajinách, ktoré do Eurozóny vstúpili, 7,47. Vývoj v posledných mesiacoch ( Eurostat ): Mesiac september 2012 október 2012 november 2012 december 2012 január 2013 február 2013 Miera nezamestnanosti 11,6 11,7 11,8 11,8 12,0 12,0 Vývoj v kvartáloch ( Eurostat ) Kvartál Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Q4 2012 Miera nezamestnanosti 10,2 10,6 10,9 11,3 11,5 11,8 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "správy Eutostatu", "grafe", "vznikla", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/setupModifyTableLayout.do", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-02042013-AP/EN/3-02042013-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Unemployment_rates_EU-27,_EA-17,_US_and_Japan,_seasonally_adjusted,_January_2000_-_February_2013_2012.png&filetimestamp=20130402080811", "http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/index_en.htm", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:43.074726+00:00"}
{"id": "vr31618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31618", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A čo ma naozaj vnútorne presvedčilo, že treba sa venovať tomu, že SDKÚ DS musí prejsť vážnou zmenou, ale až sú tri kraje, kde je výsledok pod 5%. Dokonca jeden kraj má 4,3%. To znamená, že SDKÚ DS sa mení z celoslovenskej strany na stranu, ktorá má svoje vysoké zisky aj pri tom nízkom výkone v Bratislave, v Bystrici, v Košiciach.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že percentuálny podiel platných hlasov strany SDKÚ – DS v parlamentných voľbách 2012 v jednotlivých krajoch, ktoré udáva Frešo sa zhodujú s hodnotami, ktoré uvádza Štatistický úrad SR. Podľa údajov Štatistického úradu SR , vo voľbách do Národnej rady SR, ktoré sa konali 10. marca 2012, získala strana SDKÚ – DS v rámci všetkých volebných obvodov 155 744 platných hlasov, čo tvorilo 6.09 % z celkového počtu platných hlasov. Ako ďalej uvádza Štatistický úrad SR , najviac hlasov podľa jednotlivých krajov, získala SDKÚ – DS v Bratislavskom kraji, kde to bolo 12.71 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji, 6.11 % získala strana v Košickom kraji a 5.64 % v Banskobystrickom kraji. Nad 5 % získala strana ešte aj v Prešovskom kraji s 5.33 % a v Trnavskom kraji, kde strana získala 5.07 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji. Menej ako 5 % získala strana v troch z ôsmich krajov. V Žilinskom kraji získala strana 4.41 %, v Trenčianskom kraji 4.82 % a najmenej hlasov dostala strana SDKÚ – DS v Nitrianskom kraji, kde podiel hlasov strany tvoril 4.34 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji. V Bratislave SDKÚ dosiahla 14,06 %, v Banskej Bystrici 9,38 % a v Košiciach 9,98 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že percentuálny podiel platných hlasov strany SDKÚ – DS v parlamentných voľbách 2012 v jednotlivých krajoch, ktoré udáva Frešo sa zhodujú s hodnotami, ktoré uvádza Štatistický úrad SR. Podľa údajov Štatistického úradu SR , vo voľbách do Národnej rady SR, ktoré sa konali 10. marca 2012, získala strana SDKÚ – DS v rámci všetkých volebných obvodov 155 744 platných hlasov, čo tvorilo 6.09 % z celkového počtu platných hlasov. Ako ďalej uvádza Štatistický úrad SR , najviac hlasov podľa jednotlivých krajov, získala SDKÚ – DS v Bratislavskom kraji, kde to bolo 12.71 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji, 6.11 % získala strana v Košickom kraji a 5.64 % v Banskobystrickom kraji. Nad 5 % získala strana ešte aj v Prešovskom kraji s 5.33 % a v Trnavskom kraji, kde strana získala 5.07 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji. Menej ako 5 % získala strana v troch z ôsmich krajov. V Žilinskom kraji získala strana 4.41 %, v Trenčianskom kraji 4.82 % a najmenej hlasov dostala strana SDKÚ – DS v Nitrianskom kraji, kde podiel hlasov strany tvoril 4.34 % zo všetkých platných hlasov v danom kraji. V Bratislave SDKÚ dosiahla 14,06 %, v Banskej Bystrici 9,38 % a v Košiciach 9,98 %."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab9Robv.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:18.077253+00:00"}
{"id": "47451", "numeric_id": 47451, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47451", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Napríklad tá podpora uhlia 120 000 000 ročne (...) mala trvať až do roku 2035. My, Karol Galek osobne, to dokázal znížiť iba do roku 2023...", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Expert SaS Karol Galek dlhodobo upozorňoval na ekonomickú nezmyselnosť a zdravotnú škodlivosť podpory ťažby uhlia na Hornej Nitre. Pomáhal tak vytvárať tlak na skrátenie trvania dotácií vlády Roberta Fica. Nebol to však Galek, kto mal moc a urobil samotné rozhodnutie ale vláda Petra Pellegriniho v decembri 2018 - aj po tlaku Európskej komisie. Napriek tlaku Karola Galeka tvrdenie Richarda Sulíka opomína ostatných aktérov a okolnosti rozhodnutia a, naopak, pripisuje prehnané zásluhy aktivitám jedného človeka. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Štát podporoval a parlamente stále podporuje Slovenské elektrárne Nováky vo výrobe elektrickej energie z uhlia, ktoré sa ťažilo v baniach na Hornej Nitre. Dotáciu na výrobu energie v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030. Poslanec SaS a expert na energetiku Karol Galek dlhodobo upozorňoval na to, že dotácie sú neefektívne a spaľovanie uhlia škodí zdraviu ľudí v regióne. „ V záujme všetkých obyvateľov na hornej Nitre, ale aj všetkých Slovákov, ešte raz vyzývame kompetentných, aby nebezpečný a škodlivý tretí blok uhoľnej elektrárne v Novákoch okamžite odstavili,” písal Galek v roku 2016. Strana aj v parlamente prekladala novely zákona, podľa ktorých malo prestať platiť nariadenie, že elektrina sa musí vyrábať aj z domáceho uhlia. „Rok 2019 je absolútne nereálny. Ja si nenechám diktovať tempo opozíciou. My vieme, čo máme robiť,” povedal v tom čase vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga O skrátení podpory a ukončení dotácií na výrobu elektriny z uhlia v roku 2023 však rozhodla v roku 2018 vláda Petra Pellegriniho. Denník E o tom napísal , že štát zmenil názor „ aj po tlaku Európskej komisie.” Akčný plán na likvidáciu baní, ktorý pripravoval Richard Raši, vláda schválila v júli 2019. Podobnú argumentačnú chybu založenú na prehnanom pripisovaní zásluh Richard Sulík už v minulosti urobil .", "analysis_paragraphs": ["Expert SaS Karol Galek dlhodobo upozorňoval na ekonomickú nezmyselnosť a zdravotnú škodlivosť podpory ťažby uhlia na Hornej Nitre. Pomáhal tak vytvárať tlak na skrátenie trvania dotácií vlády Roberta Fica. Nebol to však Galek, kto mal moc a urobil samotné rozhodnutie ale vláda Petra Pellegriniho v decembri 2018 - aj po tlaku Európskej komisie. Napriek tlaku Karola Galeka tvrdenie Richarda Sulíka opomína ostatných aktérov a okolnosti rozhodnutia a, naopak, pripisuje prehnané zásluhy aktivitám jedného človeka. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Štát podporoval a parlamente stále podporuje Slovenské elektrárne Nováky vo výrobe elektrickej energie z uhlia, ktoré sa ťažilo v baniach na Hornej Nitre. Dotáciu na výrobu energie v ročnej hodnote okolo 120 miliónov eur schválilo ministerstvo hospodárstva za Ficovej vlády v roku 2015. Pomoc mala pôvodne trvať až do roku 2030. Poslanec SaS a expert na energetiku Karol Galek dlhodobo upozorňoval na to, že dotácie sú neefektívne a spaľovanie uhlia škodí zdraviu ľudí v regióne. „ V záujme všetkých obyvateľov na hornej Nitre, ale aj všetkých Slovákov, ešte raz vyzývame kompetentných, aby nebezpečný a škodlivý tretí blok uhoľnej elektrárne v Novákoch okamžite odstavili,” písal Galek v roku 2016. Strana aj v parlamente prekladala novely zákona, podľa ktorých malo prestať platiť nariadenie, že elektrina sa musí vyrábať aj z domáceho uhlia. „Rok 2019 je absolútne nereálny. Ja si nenechám diktovať tempo opozíciou. My vieme, čo máme robiť,” povedal v tom čase vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga O skrátení podpory a ukončení dotácií na výrobu elektriny z uhlia v roku 2023 však rozhodla v roku 2018 vláda Petra Pellegriniho. Denník E o tom napísal , že štát zmenil názor „ aj po tlaku Európskej komisie.” Akčný plán na likvidáciu baní, ktorý pripravoval Richard Raši, vláda schválila v júli 2019. Podobnú argumentačnú chybu založenú na prehnanom pripisovaní zásluh Richard Sulík už v minulosti urobil ."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["hodnote", "schválilo", "upozorňoval", "písal", "prekladala", "povedal", "ukončení", "napísal", "schválila", "urobil"], "url": ["https://e.dennikn.sk/293486/kym-sa-debatuje-o-alobale-fico-dal-banikom-potichu-vopred-viac-ako-miliardu/", "https://www.economy.gov.sk/uploads/files/hDYurwt5.pdf", "https://blog.sme.sk/galek/ekonomika/odkaz-ficovi-neurazajte-banikov-horna-nitra-nie-je-chranena-dielna", "https://blog.sme.sk/galek/ekonomika/odkaz-ficovi-neurazajte-banikov-horna-nitra-nie-je-chranena-dielna", "https://ekonomika.sme.sk/c/20820487/zamestnanci-hornonitrianskych-bani-podla-sas-zhanali-podpisy-pod-natlakom.html", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/dotovanie-tazby-uhlia-na-slovensku-by-malo-skoncit-v-roku-2023-104758.aspx", "https://www.mhsr.sk/top/vlada-rozhodla-ze-podpora-vyroby-elektriny-z-domaceho-uhlia-sa-skonci-skor", "https://e.dennikn.sk/1293285/ziga-ohlasil-koniec-dotovania-tazby-hnedeho-uhlia-mal-by-prist-v-roku-2023/", "https://e.dennikn.sk/1517155/vlada-schvalila-plan-na-likvidaciu-bani-chvali-ho-greenpeace-aj-miestni-aktivisti/?ref=list&_ga=2.71395667.1725494396.1631481807-1641771035.1623606668", "https://demagog.sk/vyrok/43554/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:48.532432+00:00"}
{"id": "vr14811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14811", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "(...) to bolo práve vďaka iniciatíve Lucie Žitňanskej, že všetky zmluvy, ktoré sú financované z verejných rozpočtov, sa zverejňujú na internete.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela zákona č.25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní doplnená o povinné zverejňovanie zmlúv na internete bola navrhnutá ministerstvom spravodivosti za Radičovej vlády, ako dokazuju aj detaily návrhu zákona. Predkladateľkou zákona bola Lucia Žitňanská. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela zákona č.25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní doplnená o povinné zverejňovanie zmlúv na internete bola navrhnutá ministerstvom spravodivosti za Radičovej vlády, ako dokazuju aj detaily návrhu zákona. Predkladateľkou zákona bola Lucia Žitňanská. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["detaily", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2983", "http://domov.sme.sk/c/6209435/zitnanska-po-roku-je-v-centralnom-registri-vyse-110-tisic-zmluv.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:14.182667+00:00"}
{"id": "48684", "numeric_id": 48684, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48684", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Keď mohli náš zákon (zákon o partnerskom spolužití, pozn.) posunúť do druhého čítania. Mohlo byť čokoľvek vyradené, mali sme mesiac na debaty. Proste, ak by vláda chcela, mohla tento návrh posunúť a mohla upravovať.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Legislatívny proces na Slovensku je upravený v Rokovacom poriadku Národnej rady SR . Navrhovaný zákon sa podľa rokovacieho poriadku v parlamente prerokováva v tzv. troch čítaniach. V prvom čítaní sa koná všeobecná rozprava o podstate návrhu a následné hlasovanie o posunutí návrhu do druhého čítania. V druhom čítaní sa k návrhu postupne vyjadria jednotlivé parlamentné výbory. Minimálna lehota tejto časti legislatívneho procesu je 30 dní. Poslanci môžu v druhom čítaní v rozprave podľa § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, o ktorých sa následne hlasuje. V tomto procese môže byť časť zákona zmenená, odstránená alebo naopak pridaná. V treťom čítaní sa hlasuje o návrhu zákona ako o celku, a pokiaľ sa daný návrh podarí schváliť väčšinou v parlamente, ten následne putuje do rúk prezidentovi SR.\n\nZ dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny sa navrhovaný zákon z dielne SaS o partnerskom spolužití nedostal ani do druhého čítania. Poslanec Viskupič správne tvrdí, že ak by sa tak stalo, parlament by mal “mesiac na debaty” a úpravu predmetného návrhu zákona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Legislatívny proces na Slovensku je upravený v Rokovacom poriadku Národnej rady SR . Navrhovaný zákon sa podľa rokovacieho poriadku v parlamente prerokováva v tzv. troch čítaniach. V prvom čítaní sa koná všeobecná rozprava o podstate návrhu a následné hlasovanie o posunutí návrhu do druhého čítania. V druhom čítaní sa k návrhu postupne vyjadria jednotlivé parlamentné výbory. Minimálna lehota tejto časti legislatívneho procesu je 30 dní. Poslanci môžu v druhom čítaní v rozprave podľa § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku podávať pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, o ktorých sa následne hlasuje. V tomto procese môže byť časť zákona zmenená, odstránená alebo naopak pridaná. V treťom čítaní sa hlasuje o návrhu zákona ako o celku, a pokiaľ sa daný návrh podarí schváliť väčšinou v parlamente, ten následne putuje do rúk prezidentovi SR.", "Z dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny sa navrhovaný zákon z dielne SaS o partnerskom spolužití nedostal ani do druhého čítania. Poslanec Viskupič správne tvrdí, že ak by sa tak stalo, parlament by mal “mesiac na debaty” a úpravu predmetného návrhu zákona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["Rokovacom poriadku Národnej rady SR", "nedosiahnutia"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok-20220901-20221231.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlasovanie%2Fhlasklub&ID=48673"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:56.493460+00:00"}
{"id": "vr38127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38127", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ak sa nemýlim, stará súťaž bola zrušená a je vyhlásená súťaž nová preto, aby naozaj sme umocnili transparentnosť celého toho obstarávania.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR : \"Daňové riaditeľstvo (DR) SR vo štvrtok 14. apríla zverejnilo výzvu na predloženie ponúk na poskytnutie dlhodobého prenájmu vhodnej nehnuteľnosti pre sídlo daňových orgánov v Košiciach, aj s podrobným zoznamom požiadaviek na novú budovu.\" SITA : \"Daňové riaditeľstvo SR po kritizovanom rozhodnutí o prenájme budovy pre sídlo daňových orgánov v Košiciach zverejnilo výzvu na predloženie ponúk s cieľom získať do dlhodobého prenájmu novú nehnuteľnosť v Košiciach.\" Ako uvádzame vyššie problém je v tom, či bola na ponuku Nitra Invest vypísaná skutočná súťaž, keďže v súčasnosti o tom stále nie sú žiadne informácie. Isté je len to, že bola zrušená pôvodná zmluva. Pravda je, že až po zrušení tejto zmluvy bola vyhlásená nová súťaž, nie po zrušení súťaže.", "analysis_paragraphs": ["TASR : \"Daňové riaditeľstvo (DR) SR vo štvrtok 14. apríla zverejnilo výzvu na predloženie ponúk na poskytnutie dlhodobého prenájmu vhodnej nehnuteľnosti pre sídlo daňových orgánov v Košiciach, aj s podrobným zoznamom požiadaviek na novú budovu.\" SITA : \"Daňové riaditeľstvo SR po kritizovanom rozhodnutí o prenájme budovy pre sídlo daňových orgánov v Košiciach zverejnilo výzvu na predloženie ponúk s cieľom získať do dlhodobého prenájmu novú nehnuteľnosť v Košiciach.\" Ako uvádzame vyššie problém je v tom, či bola na ponuku Nitra Invest vypísaná skutočná súťaž, keďže v súčasnosti o tom stále nie sú žiadne informácie. Isté je len to, že bola zrušená pôvodná zmluva. Pravda je, že až po zrušení tejto zmluvy bola vyhlásená nová súťaž, nie po zrušení súťaže."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1230941&tro6490_0_1", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/daniari-zverejnili-vyzvu-na-novy-pren/333352-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:09.060629+00:00"}
{"id": "vr34150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Redaktor: \"Minister financií Peter Kažimír oznámil, že v rozpočte mu pre tento rok bude chýbať takmer 350 miliónov eur. Zatiaľ čo v budúcom roku to bude ešte vyššia suma, šplhá sa to k miliarde eur.\" R. Fico: \"Pán redaktor, toto je presne čo som čakal a tiež sa veľmi hlboko mýlite, pretože ak hovoril o výpadku daní pán minister financií, tak o ktorých daniach hovoril, za ktorý rok? Za rok 2012. A v roku 2012 platila 19% daň z príjmu.\"", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Posledná prognóza Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky z februára 2013 uvádza :", "analysis_paragraphs": ["Posledná prognóza Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií Slovenskej republiky z februára 2013 uvádza :"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "pokles"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/statnej-pokladnici-vypadne-350-milion/693956-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:53.385674+00:00"}
{"id": "vr29486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29486", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Záchrana tisícov pracovných miest dohodou o zotrvaní spoločnosti U.S.Steel v Košiciach.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre záchranu takmer 13 000 pracovných miest na východnom Slovensku uzatvorila vláda so spoločnosťou U.S. Steel dohodu obsahujúcu ústupky v energetike. Tie im majú ročne priniesť približne 15 miliónov eur. Svojim krokom vláda zabezpečila, že U.S. Steel najbližších 5 rokov ostane pri Košiciach a fabriku nepredá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre záchranu takmer 13 000 pracovných miest na východnom Slovensku uzatvorila vláda so spoločnosťou U.S. Steel dohodu obsahujúcu ústupky v energetike. Tie im majú ročne priniesť približne 15 miliónov eur. Svojim krokom vláda zabezpečila, že U.S. Steel najbližších 5 rokov ostane pri Košiciach a fabriku nepredá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["záchranu"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/na-zachranu-us-steelu-sa-poskladame-vsetci-545437"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:10.627054+00:00"}
{"id": "vr36977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36977", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "To, čo urobilo KDH, akože pán Ďurkovský odíde z KDH, ale druhým dychom pán Figeľ ho už víta o dva mesiace, že budeme radi, keď znovu tam bude, je výsmech", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME aj SITA uvádzajú: \"Figeľ chce, aby sa Ďurkovský do KDH vrátil čo najskôr. E xprimátor avizoval, že tak urobí, keď objasní jemu pripisované kauzy .\" Takéto vyjadrenie Figeľa, aké uvádza Maďarič sme nenašli, pritom tiež nejde o \"automatický\" návrat po uplynutí istej \"lehoty\", ale (aspoň rétoricky) viazaný na vysvetlenie káuz.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME aj SITA uvádzajú: \"Figeľ chce, aby sa Ďurkovský do KDH vrátil čo najskôr. E xprimátor avizoval, že tak urobí, keď objasní jemu pripisované kauzy .\" Takéto vyjadrenie Figeľa, aké uvádza Maďarič sme nenašli, pritom tiež nejde o \"automatický\" návrat po uplynutí istej \"lehoty\", ale (aspoň rétoricky) viazaný na vysvetlenie káuz."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5735979/durkovsky-vystupi-z-kdh-bude-nezavisly.html", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=11732"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:59.610415+00:00"}
{"id": "46631", "numeric_id": 46631, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46631", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V Rakúsku, čo bola nezamestnanosť okolo štyroch percent, tak teraz majú vyše 10 %... A na Slovensku sme mali okolo 5 %, a teraz máme nejak 7-7,5 %, takže iba o 2,5 % nám to stúplo.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rakúsko nemalo pred pandémiou štvorpercentnú ale osempercentnú nezamestnanosť. Tvrdenie Borisa Kollára vytvára touto nepresnosťou nekorektný dojem, akoby Slovensku kvôli koronavírusu pribudlo pomerovo menej nezamestnaných než Rakúsku. Hodnotíme ho preto ako nepravdivé. Vo februári 2020 - teda pred začiatkom pandémie - bola miera nezamestnanosti v Rakúsku 8,1 percenta. Odvtedy striedavo stúpa a mierne klesá, pod 8,1 percenta však nespadla. Aktuálny údaj nezamestnanosti v Rakúsku je 11,4 percenta. Štvorpercentné číslo krajina nemala od roku 1989. Rast nezamestnanosti za posledný rok je 2,7 percenta. Slovensko evidovalo vo februári 2020 - teda pred koronou - 5,1 percentnú nezamestnanosť. Odvtedy stúpla na dnešných 7,6 percenta. Rast nezamestnanosti za posledný rok tak u nás tvorí 2,5 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko nemalo pred pandémiou štvorpercentnú ale osempercentnú nezamestnanosť. Tvrdenie Borisa Kollára vytvára touto nepresnosťou nekorektný dojem, akoby Slovensku kvôli koronavírusu pribudlo pomerovo menej nezamestnaných než Rakúsku. Hodnotíme ho preto ako nepravdivé. Vo februári 2020 - teda pred začiatkom pandémie - bola miera nezamestnanosti v Rakúsku 8,1 percenta. Odvtedy striedavo stúpa a mierne klesá, pod 8,1 percenta však nespadla. Aktuálny údaj nezamestnanosti v Rakúsku je 11,4 percenta. Štvorpercentné číslo krajina nemala od roku 1989. Rast nezamestnanosti za posledný rok je 2,7 percenta. Slovensko evidovalo vo februári 2020 - teda pred koronou - 5,1 percentnú nezamestnanosť. Odvtedy stúpla na dnešných 7,6 percenta. Rast nezamestnanosti za posledný rok tak u nás tvorí 2,5 percenta."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["bola", "evidovalo"], "url": ["https://tradingeconomics.com/austria/unemployment-rate", "https://tradingeconomics.com/slovakia/unemployment-rate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:51.630059+00:00"}
{"id": "vr15326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15326", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pretože včera (v sobotu 25. júna, pozn.) zazneli, bohužiaľ, aj slová predsedu Komisie Junckera, že ten rozchod (EÚ a Veľká Británia, pozn.) nebude priateľský...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker prezentoval toto stanovisko v nemeckej televízií ARD dňa 25. júna 2016, čiže deň po definitívnych výsledkoch britského referenda. O jeho slovách informovali aj médiá . Juncker povedal, že britský odchod z Európskej únie nebude priateľský, a Británia by mala začať s pojednávaniami o vystúpení čo najskôr. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako pravdivý. Juncker povedal toto: \" Britons decided yesterday that they want to leave the European Union, so it doesn’t make any sense to wait until October to try to negotiate the terms of their departure , (...) It’s not an amicable divorce, but it was not exactly tight affair anyway. \" David Cameron, súčasný premiér Veľkej Británie povedal, že z funkcie rezignuje v októbri 2016, a najpravdepodobnejší kandidát je Boris Johnson, jeden z najväčších aktivistov v prospech vystúpenia počas kampane za Brexit. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda Európskej komisie, Jean-Claude Juncker prezentoval toto stanovisko v nemeckej televízií ARD dňa 25. júna 2016, čiže deň po definitívnych výsledkoch britského referenda. O jeho slovách informovali aj médiá . Juncker povedal, že britský odchod z Európskej únie nebude priateľský, a Británia by mala začať s pojednávaniami o vystúpení čo najskôr. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako pravdivý. Juncker povedal toto: \" Britons decided yesterday that they want to leave the European Union, so it doesn’t make any sense to wait until October to try to negotiate the terms of their departure , (...) It’s not an amicable divorce, but it was not exactly tight affair anyway. \" David Cameron, súčasný premiér Veľkej Británie povedal, že z funkcie rezignuje v októbri 2016, a najpravdepodobnejší kandidát je Boris Johnson, jeden z najväčších aktivistov v prospech vystúpenia počas kampane za Brexit. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["médiá"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/brexit-latest-eu-referendum-juncker-article-50-when-will-uk-leave-not-an-amicable-divorce-a7102561.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:38.151910+00:00"}
{"id": "vr32707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32707", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "No vy ste určite nepochybne dali ich veľa (podaní na Ústavný súd pozn.). Napríklad vo veci Čentéša ste podali.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Procházka skutočne podanie Ústavný súd 29. februára 2012 podal . Toto podanie bolo vo veci výkladu Ústavy čl. 102 odst 1 písm t a článok 150.\n\nČi takýchto podaní podal viac a či ich je \"veľa\" nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka skutočne podanie Ústavný súd 29. februára 2012 podal . Toto podanie bolo vo veci výkladu Ústavy čl. 102 odst 1 písm t a článok 150.", "Či takýchto podaní podal viac a či ich je \"veľa\" nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["podal"], "url": ["http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/podanie.do?id_spisu=425097"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:49.481239+00:00"}
{"id": "vr17239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17239", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme v roku 2012 prevzali rómskeho splnomocnenca pod ministerstvo vnútra, aby sme ho odovzdali opozícii. Viedol ju pán Pollák, za OĽaNO, to je vlastne jejich spolupracujúca strana. Má neobmedzené možnosti, podpisy, všetky veci má vo svojich rukách.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2012 sa úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity začlenil pod ministerstvo vnútra. V tom čase bol do funkcie menovaný Peter Pollák (OĽaNO). Splnomocnenec je poradným orgánom vlády, ktorej je aj za svoju činnosť zodpovedný, teda nemá neobmedzené možnosti. Z toho dôvodu je tiež prisilné hovoriť o \"odovzdaní\" tohto postu opozícii. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Postavenie, pôsobnosť a úlohy splnomocnenca vymedzuje tzv. Štatút splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ( .pdf ). Podľa čl. 2 tohto štatútu má splnomocnenec „ postavenie poradného orgánu vlády Slovenskej republiky \". Ďalej sa v čl. 2 uvádza, že splnomocnenec „ je zodpovedný vláde, a svoju činnosť koordinuje s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky \".", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 sa úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity začlenil pod ministerstvo vnútra. V tom čase bol do funkcie menovaný Peter Pollák (OĽaNO). Splnomocnenec je poradným orgánom vlády, ktorej je aj za svoju činnosť zodpovedný, teda nemá neobmedzené možnosti. Z toho dôvodu je tiež prisilné hovoriť o \"odovzdaní\" tohto postu opozícii. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Postavenie, pôsobnosť a úlohy splnomocnenca vymedzuje tzv. Štatút splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity ( .pdf ). Podľa čl. 2 tohto štatútu má splnomocnenec „ postavenie poradného orgánu vlády Slovenskej republiky \". Ďalej sa v čl. 2 uvádza, že splnomocnenec „ je zodpovedný vláde, a svoju činnosť koordinuje s podpredsedom vlády a ministrom vnútra Slovenskej republiky \"."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["menovaný", ".pdf", "uviedol"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/peter-pollak-koniec-splnomocnenec/189663-clanok.html", "http://www.minv.sk/?statut_rk", "https://demagog.sk/vyrok/\"Posledný rok vo funkcii bola komunikácia s ministrami bývalej vlády veľmi zlá, niektorí ma ignorovali. Táto práca si pritom vyžaduje politickú podporu,\"  Čítajte viac: https:/romovia.sme.sk/c/20131054/peter-pollak-zanechavam-plnu-spajzu.html#ixzz55LfE6rxG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:53.071905+00:00"}
{"id": "vr32266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32266", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ten zákon je nevyhnutný, bude ďaleko transparentnejší, rýchlejší a bude dávať šancu práve poctivým podnikateľom, aj slovenským najmä, lebo napr. ten štátny e-bay, elektronické trhovisko, preferuje lokálnych dodávateľov.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Novela zákona č.25/2006 o verejnom obstarávaní, ktorú nedávno predstavil rezort R. Kaliňáka pojednáva o elektronickom trhovisku v rozsahu §92-§96.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č.25/2006 o verejnom obstarávaní, ktorú nedávno predstavil rezort R. Kaliňáka pojednáva o elektronickom trhovisku v rozsahu §92-§96."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Novela"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/zakon.rtf?instEID=-1&attEID=47964&docEID=264200&matEID=5453&langEID=1&tStamp=20120903195251507"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:58.682920+00:00"}
{"id": "vr16779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16779", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "28 rokov sa tu (v Bratislavskom kraji popri D1, pozn.) nepostavil ani kilometer cesty 2. triedy..", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zatiaľ čo cesty I. triedy sú v správe Slovenskej správy ciest , cesty II. a III. triedy spadajú do kompetencie jednotlivých samosprávnych krajov. Bratislavský kraj k 01. 01. 2016 uvádza celkovú dĺžku ciest II. triedy 206,908 km ( .pdf , s. 12). Prehľad údajov o sieti cestných komunikácii SR vydaný Slovenskou správou ciest hovorí, že k 31. 12. 2000 evidoval 209,966 km ( .pdf , s. 6) ciest II. triedy. Tieto informácie potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu medzi ktorými môžeme nájsť aj dáta za rok 1999 (209,966 km). Nakoľko nie sú dostupné informácie na obdobie 1989 - 1998, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ čo cesty I. triedy sú v správe Slovenskej správy ciest , cesty II. a III. triedy spadajú do kompetencie jednotlivých samosprávnych krajov. Bratislavský kraj k 01. 01. 2016 uvádza celkovú dĺžku ciest II. triedy 206,908 km ( .pdf , s. 12). Prehľad údajov o sieti cestných komunikácii SR vydaný Slovenskou správou ciest hovorí, že k 31. 12. 2000 evidoval 209,966 km ( .pdf , s. 6) ciest II. triedy. Tieto informácie potvrdzujú aj údaje Štatistického úradu medzi ktorými môžeme nájsť aj dáta za rok 1999 (209,966 km). Nakoľko nie sú dostupné informácie na obdobie 1989 - 1998, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["ciest", "spadajú", ".pdf", ".pdf", "údaje", "Regionálne", "rozvojom", "triedy"], "url": ["http://www.cdb.sk/sk/Uzitocne-odkazy/cesty-cestne-organizacie.alej#", "http://www.cdb.sk/sk/Uzitocne-odkazy/cesty-cestne-organizacie.alej", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2016/kniha_ck_kraj_okres_2016-01-01.pdf", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/prehlad_udajov_ck_k_01-01-2001.pdf", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/do3002rr/D%C4%BA%C5%BEka%20ciest%20%5Bdo3002rr%5D", "http://www.rcba.sk/", "http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/strategicky_plan.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/strategicky_plan.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:33.700945+00:00"}
{"id": "vr15747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15747", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "3 417 933 je katolíkov podľa oficiálnych štatistík ministerstva...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Ministerstva kultúry SR z roku 2014 je naozaj 3 417 933 veriacich (pozri štatistiku RKC ( .pdf )), ktorí sa hlásia sa ku Rímskokatolíckej cirkvi. Z tohto pohľadu výrok je naozaj pravdivý, avšak údaj je uvedený bez zohľadnenia katolíkov, ktorí sa hlásia k byzantskému obradu. Martin Poliačik vo svojom stanovisku k vybraným faktickým výrokom uviedol nasledovné: \" Pojem katolík bol myslený ako člen Rímskokatolickej cirkvi, keďže v kontexte diskusie sa hovorilo o najväčšej cirkvi na Slovensku .\" V oficiálnych štatistikách Š Ú SR sa po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 hlásilo ku Rímskokatolíckej cirkvi 3 347 277 a ku Gréckokatolíckej 206 871 veriacich. Spolu sa tak ku katolicizmu v roku 2011 hlásilo 3 554 148 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Ministerstva kultúry SR z roku 2014 je naozaj 3 417 933 veriacich (pozri štatistiku RKC ( .pdf )), ktorí sa hlásia sa ku Rímskokatolíckej cirkvi. Z tohto pohľadu výrok je naozaj pravdivý, avšak údaj je uvedený bez zohľadnenia katolíkov, ktorí sa hlásia k byzantskému obradu. Martin Poliačik vo svojom stanovisku k vybraným faktickým výrokom uviedol nasledovné: \" Pojem katolík bol myslený ako člen Rímskokatolickej cirkvi, keďže v kontexte diskusie sa hovorilo o najväčšej cirkvi na Slovensku .\" V oficiálnych štatistikách Š Ú SR sa po poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 hlásilo ku Rímskokatolíckej cirkvi 3 347 277 a ku Gréckokatolíckej 206 871 veriacich. Spolu sa tak ku katolicizmu v roku 2011 hlásilo 3 554 148 ľudí."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["kultúry", ".pdf", "Š", "Ú"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/249/rimskokatolicka-cirkev-2b.html", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/3047/indiudaje_RKC_2011", "http://census2011.statistics.sk/tabulky.html", "http://census2011.statistics.sk/tabulky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:54.650149+00:00"}
{"id": "vr30057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30057", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "To znamená, každé navýšenie DPH na potraviny počas krátkej histórie našej republiky bolo spojené s pravicovou vládou a z účasti ľudí, ktoré sú v tej-ktorej strane, lebo medzitým zmenili identitu niekoľkokrát, ale sú tam stále.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok z úst premiéra Roberta Fica overoval Demagog.sk už 14. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zvyšovanie DPH na potraviny sa udialo naozaj vždy počas vládnutia pravicových strán (1.Dzurindova vláda - zvyšovanie v roku 1999, 2. Dzurindova vláda 2002 a 2004, vláda I. Radičovej 2010).\n\nVývoj DPH:\n\nUž zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe — aj potraviny. Toto zvýšenie z 6% na 10% iniciovala vláda Mikuláša Dzurindu zložená z SDK, SDĽ, SMK a SOP. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %, tiež vládou Mikuláša Dzurindu zloženou z SDKÚ, SMK, KDH a ANO.\n\nV apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Toto zvýšenie bolo schválené tou istou vládou .\n\nV roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.\n\nZnížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.\n\nV marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.\n\n6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011. Vláda Ivety Radičovej bola zložená z SDKÚ, SaS, KDH a MOST-HÍD.\n\nDňa 8. júla 2014 vláda Roberta Fica schválila pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH z dielne Smeru, podľa ktorého sa opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 % na pôvodných 19 % v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu zo zákona vypúšťa. Za návrh novely zákona o DPH hlasovalo 79 poslancov zo 79 prítomných.\n\nPri všetkých štyroch navýšeniach DPH na potraviny od vzniku republiky boli prítomný Ivan Mikloš (DS a SDKÚ) ako minister financií, Béla Bugár (SMK a MOST-HÍD) a Pavol Hrušovský (KDH).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok z úst premiéra Roberta Fica overoval Demagog.sk už 14. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zvyšovanie DPH na potraviny sa udialo naozaj vždy počas vládnutia pravicových strán (1.Dzurindova vláda - zvyšovanie v roku 1999, 2. Dzurindova vláda 2002 a 2004, vláda I. Radičovej 2010).", "Vývoj DPH:", "Už zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe — aj potraviny. Toto zvýšenie z 6% na 10% iniciovala vláda Mikuláša Dzurindu zložená z SDK, SDĽ, SMK a SOP. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %, tiež vládou Mikuláša Dzurindu zloženou z SDKÚ, SMK, KDH a ANO.", "V apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Toto zvýšenie bolo schválené tou istou vládou .", "V roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.", "Znížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.", "V marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.", "6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011. Vláda Ivety Radičovej bola zložená z SDKÚ, SaS, KDH a MOST-HÍD.", "Dňa 8. júla 2014 vláda Roberta Fica schválila pozmeňujúci návrh k novele zákona o DPH z dielne Smeru, podľa ktorého sa opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 % na pôvodných 19 % v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu zo zákona vypúšťa. Za návrh novely zákona o DPH hlasovalo 79 poslancov zo 79 prítomných.", "Pri všetkých štyroch navýšeniach DPH na potraviny od vzniku republiky boli prítomný Ivan Mikloš (DS a SDKÚ) ako minister financií, Béla Bugár (SMK a MOST-HÍD) a Pavol Hrušovský (KDH)."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "1995", "novela", "1999", "vláda", "2002", "vládou", "schválili", "zákon o DPH", "schválené", "vládou", "zníženie", "Novela", "Novela", "prijala", "prijatá", "Vláda", "schválila", "hlasovalo", "Mikloš", "Bugár", "Hrušovský"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel/?politik=21", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-289/znenie-19951220#f5439610", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-371", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-153", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/novy-zakon-o-dph-definitivne-schvaleny.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222/znenie-20040428", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14862", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2164", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-656", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-83", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-490", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/323265-dph-zostane-20-percentna/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285", "http://www.demagog.sk/politici/14/ivan-miklos", "http://www.demagog.sk/politici/6/bela-bugar", "http://www.demagog.sk/politici/20/pavol-hrusovsky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:12.516802+00:00"}
{"id": "vr27265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27265", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nebol som to ja, ale váš spoločník, ktorý povedal, že zneužívate charitu, aby ste si kúpili funkciu prezidenta. Dokonca pani Radičová hovorí, že má problém s tým, ako ste (Kiska, pozn.) nadobudli majetok.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Brossman, ktorý spoluzakaldal Dobrého anjela, na tv.sme.sk hovorí: “Brutálne porušil dohodu, ktorú sme mali, a tá znela, že nikdy žiadnym spôsobom nebudeme ťahať Dobrého Anjela do politiky”.\n\nV rozhovore sa Igor Brossman vyjadril, že Kiska “v kampani našu spoločnú značku zneužíva”.\n\nIveta Radičová vo svojom hodnotení mínusov každého kandidáta pre SME pri Andrejovi Kiskovi spomenula okrem chýbajúcich politických skúseností aj spôsob jeho zbohatnutia:\n\n“Kto má najväčšiu šancu stretnúť sa s Ficom v druhom kole?\n\n„Netrúfam si to povedať. Tí kandidáti kopírujú rozdelenie v spoločnosti. Každý má svoje plusy aj mínusy, my sme však nesmierne prísni. … Kiska - neskúsený v politike a spôsob jeho zbohatnutia.”", "analysis_paragraphs": ["I. Brossman, ktorý spoluzakaldal Dobrého anjela, na tv.sme.sk hovorí: “Brutálne porušil dohodu, ktorú sme mali, a tá znela, že nikdy žiadnym spôsobom nebudeme ťahať Dobrého Anjela do politiky”.", "V rozhovore sa Igor Brossman vyjadril, že Kiska “v kampani našu spoločnú značku zneužíva”.", "Iveta Radičová vo svojom hodnotení mínusov každého kandidáta pre SME pri Andrejovi Kiskovi spomenula okrem chýbajúcich politických skúseností aj spôsob jeho zbohatnutia:", "“Kto má najväčšiu šancu stretnúť sa s Ficom v druhom kole?", "„Netrúfam si to povedať. Tí kandidáti kopírujú rozdelenie v spoločnosti. Každý má svoje plusy aj mínusy, my sme však nesmierne prísni. … Kiska - neskúsený v politike a spôsob jeho zbohatnutia.”"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["na tv.sme.sk", "rozhovore", "SME"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/29399/spoluzakladatel-dobreho-anjela-kiska-porusil-dohodu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/248791/vyuziva-andrej-kiska-dobreho-anjela-spoluzakladatel-anjela-tvrdi-ze-ano/", "http://www.sme.sk/c/7065864/iveta-radicova-len-nie-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:58.678060+00:00"}
{"id": "vr27021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27021", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je potrebné dodať, že som tam žil v inej dobe a to je veľký rozdiel. V 80. rokoch, čo je o 30 rokov skôr, to bolo úplne iné. V tom čase v Nemecku nevstupovala Európska únia do života bežných ľudí v takom rozsahu ako dnes. Vtedy neexistovala taká možnosť ako niekomu niečo zakazovať, napríklad mentolové cigarety a podobne.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nedokážeme posúdiť, či EÚ vo všeobecnosti vstupovala do života bežných ľudí viac alebo menej ako je to dnes. Overujeme preto len druhú časť výroku, pričom nás zaujíma, či existuje právna norma zakazujúca mentolové cigarety, tak ako to uvádza Richard Sulík. Vo februári 2014 Európsky parlament schválil pozmeňovací návrh tabakovej smernice, ktorý úplne zakazuje výrobu mentolových cigariet a prikazuje tabakovým spoločnostiam, aby na zadnej strane cigaretových škatuliek graficky znázornili choroby, ktoré sú spôsobované fajčením. Tento návrh príde do platnosti až v roku 2020 a má za úlohu zredukovať počet ľudí, ktorí fajčia. (Zdroje: TU a TU ) V EÚ podľa štatistík fajčí až 32% z celkovej populácie dospelých. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme posúdiť, či EÚ vo všeobecnosti vstupovala do života bežných ľudí viac alebo menej ako je to dnes. Overujeme preto len druhú časť výroku, pričom nás zaujíma, či existuje právna norma zakazujúca mentolové cigarety, tak ako to uvádza Richard Sulík. Vo februári 2014 Európsky parlament schválil pozmeňovací návrh tabakovej smernice, ktorý úplne zakazuje výrobu mentolových cigariet a prikazuje tabakovým spoločnostiam, aby na zadnej strane cigaretových škatuliek graficky znázornili choroby, ktoré sú spôsobované fajčením. Tento návrh príde do platnosti až v roku 2020 a má za úlohu zredukovať počet ľudí, ktorí fajčia. (Zdroje: TU a TU ) V EÚ podľa štatistík fajčí až 32% z celkovej populácie dospelých. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["TU", "TU", "32%"], "url": ["http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/zoznam_liniek/regulacia-tabakovych-vyrobkov-hladanie-noveho-smeru-000283", "http://ekonomika.sme.sk/c/7117083/europoslanci-schvalili-prisnejsie-pravidla-pre-tabakove-vyrobky.html", "http://http://www.webnoviny.sk/zdravie/v-europe-fajci-tretina-dospelych-tv/678142-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:10.099235+00:00"}
{"id": "44972", "numeric_id": 44972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44972", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Vláda avizovala, že bude odklad daňových priznaní z dani z príjmu, k tomu samozrejme urobiť treba legislatívu.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Finančná správa 18. marca 2020 uviedla , že nebude pokutovať daňovníkov, ktorí bez oznámenia nestihnú podať daňové priznanie do konca marca, no urobia tak do konca júna. Úrad k tomu spolu s Ministerstvom financií pripravoval zákonný rámec. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa 18. marca 2020 uviedla , že nebude pokutovať daňovníkov, ktorí bez oznámenia nestihnú podať daňové priznanie do konca marca, no urobia tak do konca júna. Úrad k tomu spolu s Ministerstvom financií pripravoval zákonný rámec. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedla"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_odklad-dp-korona-ts/bc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:55.388518+00:00"}
{"id": "vr29902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29902", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nevydierajte matkami s deťmi, keď 90 % (migrantov, pozn.) je mladých mužov.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák však ďalej v diskusii zdôrazňuje, že mal na mysli balkánsku trasu. Takéto exaktné informácie, podložené relevantnými štatistikami, však nie sú dostupné. Články, v ktorých sa podobne ladené argumenty vyskytujú, sú poväčšine vyhláseniami jednotlivcov (napr. Fico , britský politik Davies) .\n\nNaviac podľa informácii, ktoré uvádza UNICEF vo správe z 1. septembra 2015, počet žien a detí prechádzajúcich cez Macedónsko výrazne stúpol najmä v posledných troch mesiacoch:\n\n\"Odhadom približne 3 000 ľudí denne prechádza Macedónskou republikou. Jedna tretina z nich sú ženy a deti - v porovnaní s 10 % v júny 2015. Približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát Ministerstva vnútra Macedónskej republiky pochádza približne 80 % zo Sýrie, 5 % z Afganistanu a 5 % z Iraku.\" Krajinou, do ktorej prichádzajú žiadatelia o azyl balkánskou cestou je Maďarsko. Podľa údajov Eurostat bolo za prvých 6 mesiacov tohto roka 66 785 žiadateľov o azyl, z toho 54 050 bolo mužov všetkých vekových kategórií, čo je vyše 80% a to teda stále nie je 90% mladých mužov, o ktorých hovorí Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák však ďalej v diskusii zdôrazňuje, že mal na mysli balkánsku trasu. Takéto exaktné informácie, podložené relevantnými štatistikami, však nie sú dostupné. Články, v ktorých sa podobne ladené argumenty vyskytujú, sú poväčšine vyhláseniami jednotlivcov (napr. Fico , britský politik Davies) .", "Naviac podľa informácii, ktoré uvádza UNICEF vo správe z 1. septembra 2015, počet žien a detí prechádzajúcich cez Macedónsko výrazne stúpol najmä v posledných troch mesiacoch:", "\"Odhadom približne 3 000 ľudí denne prechádza Macedónskou republikou. Jedna tretina z nich sú ženy a deti - v porovnaní s 10 % v júny 2015. Približne 12 % týchto žien je tehotných. Na základe dát Ministerstva vnútra Macedónskej republiky pochádza približne 80 % zo Sýrie, 5 % z Afganistanu a 5 % z Iraku.\" Krajinou, do ktorej prichádzajú žiadatelia o azyl balkánskou cestou je Maďarsko. Podľa údajov Eurostat bolo za prvých 6 mesiacov tohto roka 66 785 žiadateľov o azyl, z toho 54 050 bolo mužov všetkých vekových kategórií, čo je vyše 80% a to teda stále nie je 90% mladých mužov, o ktorých hovorí Kaliňák."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "tvorili", "Fico", "Davies)", "správe", "Eurostat"], "url": ["http://www.ibtimes.com/european-refugee-crisis-2015-50-asylum-seekers-landing-europe-are-syrian-un-report-2084862", "http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/990392-fico-reaguje-na-kisku-adresoval-mu-tieto-tvrde-slova/", "http://www.bbc.com/news/uk-wales-34126247", "http://www.unicef.org/media/media_83057.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-055296_QID_-1544BB61_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;CITIZEN,L,Z,0;SEX,L,Z,1;AGE,L,Z,2;ASYL_APP,L,Z,3;UNIT,L,Z,4;INDICATORS,C,Z,5;&zSelection=DS-055296ASYL_APP,ASY_APP;DS-055296UNIT,PER;DS-055296CITIZEN,TOTAL;DS-055296INDICATORS,OBS_FLAG;DS-055296AGE,TOTAL;DS-055296SEX,F;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=AGE_1_2_-1_2&rankName3=CITIZEN_1_2_-1_2&rankName4=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName5=ASYL-APP_1_2_-1_2&rankName6=SEX_1_2_-1_2&rankName7=TIME_1_0_0_0&rankName8=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:36.797028+00:00"}
{"id": "vr13761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13761", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Odvolávali ma za obdobie, kedy ja som ani nebol ministrom a tak ďalej.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Draxler tvrdí, že personálna politika, za ktorú mal byť odvolaný, nie je jeho zodpovednosťou,ale pripisuje ju svojmu predchodcovi Petrovi Pellegrinimu, počas ktorého ministrovania bolo personálne fungovanie nastavené. Faktom však je, že konkrétne chyby v personálnej politike, ktoré mu opoziční poslanci vyčítali, sa udiali počas Draxlerovho pôsobenia vo funkcii ministra, v jednej z týchto záležitostí minister Draxler odvolal riaditeľku, za ktorej pôsobenie bol kritizovaný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. „Odvolávate ma za to, že Peter Pellegrini urobil na ministerstve organizačné zmeny, za to, že som neotvoril detský bazén v Iuvente a za to, že riaditeľka Metodicko-pedagogického centra prepustila vedúceho ekonomického oddelenia ,“ povedal Juraj Draxler.", "analysis_paragraphs": ["Draxler tvrdí, že personálna politika, za ktorú mal byť odvolaný, nie je jeho zodpovednosťou,ale pripisuje ju svojmu predchodcovi Petrovi Pellegrinimu, počas ktorého ministrovania bolo personálne fungovanie nastavené. Faktom však je, že konkrétne chyby v personálnej politike, ktoré mu opoziční poslanci vyčítali, sa udiali počas Draxlerovho pôsobenia vo funkcii ministra, v jednej z týchto záležitostí minister Draxler odvolal riaditeľku, za ktorej pôsobenie bol kritizovaný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. „Odvolávate ma za to, že Peter Pellegrini urobil na ministerstve organizačné zmeny, za to, že som neotvoril detský bazén v Iuvente a za to, že riaditeľka Metodicko-pedagogického centra prepustila vedúceho ekonomického oddelenia ,“ povedal Juraj Draxler."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "vyčítali", "TASR", "Nicholsonovej", "SME", "odvolal", "poverený", "pôsobenia", "uspel", "zástupcu", "Reorganizáciu", "aktuálna"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/371406-opozicia-odvolava-ministra-draxlera-vycita-mu-neschopnost-riadit-rezort/", "http://www.ta3.com/clanok/1071339/opozicia-neuspela-minister-draxler-zostava-vo-funkcii.html", "http://www.ucn.sk/spravy/opozicii-zamer-nevysiel-minister-draxler-ostava-vo-funkcii", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/6/56?id=152440", "http://www.sme.sk/c/7961346/draxlerov-vyber-oravkinovej-pohorsil-upozornuju-na-nekompetentnost.html", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/draxler-ustupil-psychologom-odvolal-svoju-riaditelku", "https://dennikn.sk/94660/mladeznik-z-kolesikovych-listockov-nema-magistra-tak-je-namestnik/", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/minister-pellegrini-urobil-personalne-zmeny-zredukoval-vozovy-park", "https://www.iuventa.sk/sk/NOVINKY/IUVENTA-MA-NOVEHO-GENERALNEHO-RIADITELA.alej?ind=", "https://dennikn.sk/94660/mladeznik-z-kolesikovych-listockov-nema-magistra-tak-je-namestnik/", "http://www.sme.sk/c/7348812/pellegrini-zrusi-mnohe-organizacie-ministerstva-skolstva.html", "https://www.minedu.sk/dokumenty-a-materialy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:31.329819+00:00"}
{"id": "50098", "numeric_id": 50098, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50098", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Je dokázané, a tu už máme tie čísla, že ruský plyn je jeden z tých drahších plynov, tak isto pre naše firmy patrí, my sme tuším druhý najdrahší plyn máme v Európe a je to ruský plyn.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci slovenské firmy skutočne platia jedny z najvyšších cien za plyn v Európskej únii, nevyplýva z toho, že dôvodom je práve ruský plyn ani že ten patrí medzi najdrahšie. Cena plynu sa na Slovensku, rovnako ako inde v Európe, odvíja od vývoja na burzách bez ohľadu na krajinu pôvodu komodity. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nCena plynu na Slovensku a v celej Európskej únii nie je priamo viazaná na krajinu pôvodu, teda napríklad Rusko, Nórsko či USA. Ako uviedol hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ondrej Šebesta pre portál Energie-portal.sk: „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“\n\nAj keď má SPP s ruským Gazpromom kontrakt platný do roku 2034, nejde o plyn s fixnou cenou, ale o dodávky naviazané na burzové ceny, rovnako ako v prípade iných dodávateľov.\n\nJe však pravda, že slovenské firmy platia jednu z najvyšších cien za plyn v celej Európskej únii. Podľa dát Eurostatu za druhý polrok 2024 bol priemerný tarif pre podniky so spotrebou 10 000–100 000 GJ ročne na Slovensku 0,0720 €/kWh. Vyššie ceny mali len Švédsko a Fínsko.\n\nZdroj: Energie-portal.sk\n\nOpačná situácia však platí pri domácnostiach. Slovensko sa podľa najnovších dát radí medzi krajiny s najnižšími cenami plynu pre domácnosti - lacnejšie platili len obyvatelia Litvy, Rumunska, Chorvátska a Maďarska. Tento rozdiel je však spôsobený zastropovaním cien a vládnymi zásahmi, ktoré udržiavajú tarify pre domácnosti nižšie.\n\nZdroj: Energie-portal.sk\n\nNapriek politickému tlaku na zníženie energetickej závislosti od Ruska sa dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ v roku 2025 dokonca zvýšil . Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler pre portál Politico, EÚ v prvej polovici januára 2025 doviezla rekordných 837 300 ton ruského LNG, čo je viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Veľká časť týchto objemov prichádza na základe dlhodobých kontraktov, ktoré si členské štáty dohodli ešte pred energetickou krízou.", "analysis_paragraphs": ["Hoci slovenské firmy skutočne platia jedny z najvyšších cien za plyn v Európskej únii, nevyplýva z toho, že dôvodom je práve ruský plyn ani že ten patrí medzi najdrahšie. Cena plynu sa na Slovensku, rovnako ako inde v Európe, odvíja od vývoja na burzách bez ohľadu na krajinu pôvodu komodity. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Cena plynu na Slovensku a v celej Európskej únii nie je priamo viazaná na krajinu pôvodu, teda napríklad Rusko, Nórsko či USA. Ako uviedol hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Ondrej Šebesta pre portál Energie-portal.sk: „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“", "Aj keď má SPP s ruským Gazpromom kontrakt platný do roku 2034, nejde o plyn s fixnou cenou, ale o dodávky naviazané na burzové ceny, rovnako ako v prípade iných dodávateľov.", "Je však pravda, že slovenské firmy platia jednu z najvyšších cien za plyn v celej Európskej únii. Podľa dát Eurostatu za druhý polrok 2024 bol priemerný tarif pre podniky so spotrebou 10 000–100 000 GJ ročne na Slovensku 0,0720 €/kWh. Vyššie ceny mali len Švédsko a Fínsko.", "Zdroj: Energie-portal.sk", "Opačná situácia však platí pri domácnostiach. Slovensko sa podľa najnovších dát radí medzi krajiny s najnižšími cenami plynu pre domácnosti - lacnejšie platili len obyvatelia Litvy, Rumunska, Chorvátska a Maďarska. Tento rozdiel je však spôsobený zastropovaním cien a vládnymi zásahmi, ktoré udržiavajú tarify pre domácnosti nižšie.", "Zdroj: Energie-portal.sk", "Napriek politickému tlaku na zníženie energetickej závislosti od Ruska sa dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do EÚ v roku 2025 dokonca zvýšil . Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler pre portál Politico, EÚ v prvej polovici januára 2025 doviezla rekordných 837 300 ton ruského LNG, čo je viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Veľká časť týchto objemov prichádza na základe dlhodobých kontraktov, ktoré si členské štáty dohodli ešte pred energetickou krízou."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "nejde", "platia", "", "Energie-portal.sk", "najnižšími", "zastropovaním", "", "Energie-portal.sk", "zvýšil"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx#:~:text=%E2%80%9EPri%20obchodovan%C3%AD%20so%20zemn%C3%BDm%20plynom%20neexistuje%20delenie%20pod%C4%BEa%20zdroja%20na%C2%A0rusk%C3%BD%2C%20n%C3%B3rsky%2C%20americk%C3%BD%20alebo%20katarsk%C3%BD%20plyn.%20Cenovo%20sa%20ka%C5%BEd%C3%BD%20zdroj%20prisp%C3%B4sobuje%20eur%C3%B3pskym%20burz%C3%A1m.%20To%C2%A0plat%C3%AD%20aj%20pre%20rusk%C3%BD%20plyn%2C%20ktor%C3%BD%20m%C3%A1%20ve%C4%BEmi%20podobn%C3%BA%20cenu%20ako%20ostatn%C3%A9%20zdroje%2C%E2%80%9C%20pribl%C3%AD%C5%BEil%20hovorca%20SPP%C2%A0Ondrej%20%C5%A0ebesta.", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx#:~:text=Rusk%C3%A1%20%C5%A1t%C3%A1tna%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20Gazprom%2C%20s%C2%A0ktorou%20m%C3%A1%20Slovensk%C3%BD%20plyn%C3%A1rensk%C3%BD%20priemysel%20(SPP)%C2%A0kontrakt%20do%C2%A0roku%202034%2C%20nedod%C3%A1va%20na%C2%A0Slovensko%20plyn%20s%C2%A0fixnou%20cenou.%20Cena%2C%20ktor%C3%BA%20si%20Gazprom%20%C3%BA%C4%8Dtuje%2C%20sa%20odv%C3%ADja%20od%C2%A0cenov%C3%A9ho%20v%C3%BDvoja%20na%C2%A0burze.%20A%C2%A0rovnako%20je%C2%A0to%C2%A0aj%20pri%20ostatn%C3%BDch%20dod%C3%A1vate%C4%BEoch.", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Natural_gas_price_statistics#:~:text=Eurostat%20(nrg_pc_202)-,Natural%20gas%20prices%20for%20non%2Dhousehold%20consumers,Natural%20gas%20prices%20for%20non%2Dhousehold%20consumers%2C%20second%20half%20of%202024,-Source%3A%20Eurostat", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=Cena%20plynu%20pre%20firmy%20(porovnanie)", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=Cena%20plynu%20pre%20firmy%20(porovnanie)", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=Cena%20plynu%20pre%20dom%C3%A1cnosti%20(porovnanie)", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=D%C3%B4vodom%20n%C3%ADzkych%20cien%20plynu%20pre%20dom%C3%A1cnosti%20je%C2%A0hlavne%20jeho%20mas%C3%ADvne%20dotovanie%20zo%20%C5%A1t%C3%A1tneho%20rozpo%C4%8Dtu.%20Dot%C3%A1cie%20pokr%C3%BDvaj%C3%BA%20rozdiel%20medzi%20regulovan%C3%BDmi%20cenami%2C%20ktor%C3%A9%20dod%C3%A1vatelia%20plynu%20dostali%20schv%C3%A1len%C3%A9%20od%C2%A0%C3%9ARSO%2C%20a%C2%A0%E2%80%9Ezmrazen%C3%BDmi%E2%80%9C%20cenami%2C%20ktor%C3%A9%20vl%C3%A1da%20udr%C5%BEuje%20na%C2%A0ni%C5%BE%C5%A1ej%20%C3%BArovni.", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=Cena%20plynu%20pre%20dom%C3%A1cnosti%20(porovnanie)", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-plynu-porovnanie-firmy-podnikatelia-111688.aspx#:~:text=Cena%20plynu%20pre%20dom%C3%A1cnosti%20(porovnanie)", "https://www.politico.eu/article/eu-devouring-russian-gas-at-record-speed-despite-cut-off-sanctions-war-ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:19.363415+00:00"}
{"id": "vr31435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31435", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My máme 67 poslancov a 76 je potrebných.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Víťaz parlamentných volieb SMER-SD získal 83 kresiel a zvyšné strany v parlamente, ktoré pravdepodobne vstúpia do opozície majú spolu 67 poslancov. Béla Bugár používva správne čísla.", "analysis_paragraphs": ["Víťaz parlamentných volieb SMER-SD získal 83 kresiel a zvyšné strany v parlamente, ktoré pravdepodobne vstúpia do opozície majú spolu 67 poslancov. Béla Bugár používva správne čísla."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["získal"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab4.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:34.930250+00:00"}
{"id": "45396", "numeric_id": 45396, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45396", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "V Čechách a v iných krajinách zvolili podstatne jednoduchší systém. Išli na to bez nejakých kategorizácií, že či vám klesli o 20 % tržby, o 30 %, o 60 %, či máte nárok, nemáte nárok, jednoducho išli, nedelili na malých, stredných, veľkých, ale urobili veľkú injekciu ekonomiky. Tí ľudia už dávno majú v Čechách peniaze na účtoch, živnostníci majú dávno bez toho pomaly, aby museli žiadať.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Česko sa pri pomoci ekonomike zasiahnutej koronavírusom rozhodlo pre iné schémy pomoci ako Slovensko. Žiadosti o pomoc administruje rýchlejšie. Nie je však pravdou, že podnikatelia o ňu nemusia žiadať ani že štát nesleduje nárok (súvisiaci s pandémiou). Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Česko Česká vláda pomáha podnikateľom rôznymi spôsobmi . Jedným z nich sú priame platby pre živnostníkov, tzv. kompenzačný bonus. Je vo výške 25-tisíc korún a nárok naň má ktokoľvek, koho podnikanie bolo zasiahnuté pandémiou koronavírusu - bez ohľadu na výšku ušlých tržieb. Živnostník však o pomoc musí požiadať, splnenie toho mála podmienok dokladuje čestným vyhlásením. K 4. aprílu požiadalo o túto pomoc 476 924 živnostníkov, 444 603 žiadostí úrady obratom overili a vybavili. Česká finančná správa takto vyplatila 10,7 miliárd korún. Štátu túto formu pomoci predĺžil aj na máj. Úrady v Česku využívajú aj tzv. kurzarbeit - teda príspevky na mzdy zamestnancom vo firmách. V závislosti od druhu prekážky im prispejú od 60 do 80 percent z priemerného zárobku zamestnanca. Slovensko Pre porovnanie: Slovensko preplatí 80 percent platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Úrady tiež poskytnú zamestnancom a živnostníkom príspevky podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. K 30. aprílu úrady spracovali 34- z 56-tisíc žiadostí o pomoc a vyplatili 11,6 milióna eur. Pre neadresnú pomoc firmám sa rozhodla napr. Veľká Británia. Zamestnancom preplatí 80 percent miezd, ak ich firma neprepustí. Americká vláda plánovala poslať šek s peniazmi priamo občanom.", "analysis_paragraphs": ["Česko sa pri pomoci ekonomike zasiahnutej koronavírusom rozhodlo pre iné schémy pomoci ako Slovensko. Žiadosti o pomoc administruje rýchlejšie. Nie je však pravdou, že podnikatelia o ňu nemusia žiadať ani že štát nesleduje nárok (súvisiaci s pandémiou). Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Česko Česká vláda pomáha podnikateľom rôznymi spôsobmi . Jedným z nich sú priame platby pre živnostníkov, tzv. kompenzačný bonus. Je vo výške 25-tisíc korún a nárok naň má ktokoľvek, koho podnikanie bolo zasiahnuté pandémiou koronavírusu - bez ohľadu na výšku ušlých tržieb. Živnostník však o pomoc musí požiadať, splnenie toho mála podmienok dokladuje čestným vyhlásením. K 4. aprílu požiadalo o túto pomoc 476 924 živnostníkov, 444 603 žiadostí úrady obratom overili a vybavili. Česká finančná správa takto vyplatila 10,7 miliárd korún. Štátu túto formu pomoci predĺžil aj na máj. Úrady v Česku využívajú aj tzv. kurzarbeit - teda príspevky na mzdy zamestnancom vo firmách. V závislosti od druhu prekážky im prispejú od 60 do 80 percent z priemerného zárobku zamestnanca. Slovensko Pre porovnanie: Slovensko preplatí 80 percent platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Úrady tiež poskytnú zamestnancom a živnostníkom príspevky podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. K 30. aprílu úrady spracovali 34- z 56-tisíc žiadostí o pomoc a vyplatili 11,6 milióna eur. Pre neadresnú pomoc firmám sa rozhodla napr. Veľká Británia. Zamestnancom preplatí 80 percent miezd, ak ich firma neprepustí. Americká vláda plánovala poslať šek s peniazmi priamo občanom."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["spôsobmi", "dokladuje", "požiadalo", "predĺžil", "kurzarbeit", "preplatí", "poskytnú", "spracovali", "rozhodla"], "url": ["https://www.mpo.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/prehled-pomoci-podnikatelum-a-zivnostnikum--253649/", "https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2020/mf-spousti-primou-podporu-pro-zasazene-o-38055", "https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2020/snemovna-rozhodla-o-pokracovani-petadvac-38228", "https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2020/snemovna-rozhodla-o-pokracovani-petadvac-38228", "https://www.mpsv.cz/web/cz/antivirus", "https://korona.gov.sk/prijate-opatrenia/", "https://korona.gov.sk/prijate-opatrenia/", "https://e.dennikn.sk/1879839/firmy-a-szco-mozu-ziadat-o-pomoc-za-marec-este-12-dni-nepremeskajte-to/?ref=mpm&_ga=2.13909687.1275577697.1587467328-30211642.1587467328&fbclid=IwAR3f3XuQcGuYrjlQvaz-9JJ_imgkhUEqHe9iDQcZb7za2TvpLAOr-9lrSDU", "https://www.theguardian.com/uk-news/2020/mar/20/government-pay-wages-jobs-coronavirus-rishi-sunak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:22.515786+00:00"}
{"id": "vr33838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33838", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Oni (poslanec Beblavý a poslankyňa Žitňanská - pozn.) a vždy hovorili, že chcú zostať v rámci strany a chcú oslovovať istú voličskú skupinu a na to si urobili nejakú neformálnu pôdu, na ktorej to robia. Nie nie je to platforma, nie je to ani stranícka frakcia. Nemá to žiaden formálny status.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská na svojom blogu 21. februára 2013 uverejila text svojho príhovoru z predstavenia Tvoríme Slovensko, v ktorom sa k založeniu novej strany vyjadruje:", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská na svojom blogu 21. februára 2013 uverejila text svojho príhovoru z predstavenia Tvoríme Slovensko, v ktorom sa k založeniu novej strany vyjadruje:"], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "denník SME", "Aktualne.sk", "stránke"], "url": ["http://zitnanska.blog.sme.sk/c/321422/Tvorime-Slovensko.html", "http://www.sme.sk/c/6709727/zitnanska-nechcem-zalozit-novu-stranu-nechcem-odist-z-sdku.html", "http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-s-beblavym-zacali-tvorit-slovensko-zatial-bez-odchodu-z-sdku/slovensko/politika/", "http://tvorime-slovensko.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:34.617859+00:00"}
{"id": "vr29863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29863", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...a to je o rozvojovej pomoci Slovenska, ktorá je jedna z najslabších v rámci európskej 28...", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia eviduje údaje o výške rozvojovej pomoci krajín EÚ. Rozvojová pomoc smeruje do približne 150 krajín sveta, v období rokov 2014 - 2020 má 75 % prostriedkov z tejto pomoci smerovať do najchudobnejších krajín sveta. Podľa posledných známych údajov z roku 2013 vynaložili štáty EÚ na rozvojovú pomoc spolu 56,5 miliardy eur. Slovenské príspevky boli z hľadiska pomeru k HDP v roku 2013 štvrté najnižšie z krajín európskej 28-ičky. Z dlhodobého hľadiska sa Slovensko v podiely HDP poskytovaného na humanitárne účely taktiež umiestňuje medzi posledné krajiny EÚ. Z hľadiska dlhodobého vývoja i nízkemu pomeru rozvojovej pomoci k výške HDP hodnotíme výrok J. Figeľa ako pravdivý. Príspevky Slovenska v rokoch 2004 - 2013 možno vidieť v tabuľke, kde uvádzame absolútnu výšku našej pomoci, relatívny pomer k výške HDP, porovnanie s priemerom krajín EÚ aj poradie výšky pomoci oproti ostatným krajinám.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia eviduje údaje o výške rozvojovej pomoci krajín EÚ. Rozvojová pomoc smeruje do približne 150 krajín sveta, v období rokov 2014 - 2020 má 75 % prostriedkov z tejto pomoci smerovať do najchudobnejších krajín sveta. Podľa posledných známych údajov z roku 2013 vynaložili štáty EÚ na rozvojovú pomoc spolu 56,5 miliardy eur. Slovenské príspevky boli z hľadiska pomeru k HDP v roku 2013 štvrté najnižšie z krajín európskej 28-ičky. Z dlhodobého hľadiska sa Slovensko v podiely HDP poskytovaného na humanitárne účely taktiež umiestňuje medzi posledné krajiny EÚ. Z hľadiska dlhodobého vývoja i nízkemu pomeru rozvojovej pomoci k výške HDP hodnotíme výrok J. Figeľa ako pravdivý. Príspevky Slovenska v rokoch 2004 - 2013 možno vidieť v tabuľke, kde uvádzame absolútnu výšku našej pomoci, relatívny pomer k výške HDP, porovnanie s priemerom krajín EÚ aj poradie výšky pomoci oproti ostatným krajinám."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["56,5 miliardy eur.", "Európska komisia"], "url": ["https://europa.eu/eyd2015/sk/content/eu-development-aid", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-263_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:45.760095+00:00"}
{"id": "49792", "numeric_id": 49792, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49792", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Čo sa týka napr. zlyhaní ministra Šutaj Eštoka. Stará pesnička, všetci ju poznáme. Rozprášil NAKA, (...), rozprášil políciu, máte rekordnú odchodovosť. Priznal a popieral chybu aj pri atentáte na premiéra.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister vnútra Matúš Šťukaj Eštok už v januári 2024 avizoval, že Národná kriminálna agentúra vo svojej súčasnej podobe skončí. To sa potvrdilo v septembri 2024, keď jej zánik oznámil priamy podriadený ministrovi, policajný prezident Ľubomír Solák. Počty odchodov policajtov v roku 2024 zatiaľ nie sú najvyšie, ale ide o jeden z rekordných rokov, nakoľko do konca septembra odišlo 1 165 policajtov. Rokom s najvyšším počtom odchodov zostáva rok 2010, kedy odišlo 1 738 príslušníkov Policajného zboru. Minister vnútra si vo svojich vyjadreniach skutočne protirečil, keď v jednej relácii najprv odmietal pochybenie ochranky a následne avizoval prešetrovanie jej postupu. V októbri 2024 oznámil, že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov. Správa Úradu o atentáte, z ktorej minister citoval na Výbore NR SR pre bezpečnosť a obranu, spomína zlyhanie člena ochranky.\n\n„Rozprášenie“ NAKA\n\nNárodná kriminálna agentúra (NAKA) vznikla v roku 2012 za druhej vlády Roberta Fica. Jej úlohou bolo vyšetrovanie a prevencia korupcie a finančnej kriminality. Bojovala aj proti organizovanému zločinu a trestným činom extrémizmu a terorizmu.\n\nNAKA zanikla k 1.septembru 2024 a jej agendu rozdelili medzi tri nové útvary: Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.\n\nZmeny boli súčasťou širšej reorganizácie Policajného zboru (PZ). Zánik NAKA oficiálne oznámil policajný prezident Ľubomír Solák na konci augusta. Policajný prezident je priamym podriadeným ministrovi vnútra, ktorý ho do funkcie vymenúva po verejnom vypočutí výborom Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Toto vypočutie má po novele zákona z roku 2021 len konzultačný charakter.\n\nŠutaj Eštok vymenoval Soláka za prezidenta PZ v decembri 2023 po tom, čo ho do pozície navrhol. Minister Šutaj Eštok zároveň hovoril o konci NAKA už v januári 2024. Argumentoval , že má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a jej zrušením sa docieli efektívnejšie riadenie. Preto je korektné tvrdiť, že zrušenie NAKA bolo aj jeho zámerom.\n\nPodľa Nadácie Zastavme korupciu argument ministra nesedí , pretože reorganizáciou nebolo dosiahnuté efektívnejšie riadenie. Celkový počet zamestnancov na novovzniknutých útvaroch klesol, počet riadiacich funkcionárov na počet policajtov je vyšší.\n\nPočet riadiacich funkcionárov klesol po zmene zo 67 na 58. Počet zamestnancov z 654 vedených na NAKA na 406 tabuľkových miest na všetkých troch novovzniknutých útvaroch (ÚBOK, NPJ, PTC). Na NAKA bol v priemere jeden riadiaci pracovník na takmer desať policajtov (9,76). Na novovzniknutých útvaroch ÚBOK, PTC a NPJ na jedného šéfa pripadá sedem policajtov.\n\nNadácia Zastavme korupciu taktiež získala vyjadrenie Odborového zväzu polície (OZP), z ktorého vyplýva, že vedenie polície personálne zmeny s odbormi neprerokovalo dostatočne včas ( .pdf ). Najvyšší súd v minulosti označil takýto postup za nezákonný. Vedenie polície má zo zákona povinnosť s odbormi vopred prerokovať návrh na prevedenie alebo preloženie policajta z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov, alebo z dôvodu zákazu činnosti.\n\nPredseda OZP Pavol Paračka označil reorganizáciu za zákonnú. Dopredu s odbormi neboli prerokované len prevedenia niektorých jednotlivcov ( .pdf , s. 2).\n\nRekordné odchody\n\nSituácia s odchodmi veľkého množstva policajtov do civilu je dlhé roky znepokojujúca. Každý rok odchádza do civilu viac policajtov ako do neho prichádza. Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.\n\nPodľa najnovších informácií z konca septembra odišlo z PZ 1 165 policajtov. Predseda odborového zväzu polície Pavol Paračka odhaduje , že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov. Juraj Šeliga (Demokrati) povedal, že podľa jeho neoficiálnych informácií by mohlo do konca roka odísť až 2 400 príslušníkov a príslušníčok PZ.\n\nPodľa oficiálnych čísel zatiaľ tento rok nie je najpočetnejší, čo sa týka odchodov z PZ, patrí však medzi tie rekordné. V dátach, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra sa uvádza, že v roku 2021 odišlo 1 385 policajtov, rok predtým to bolo dokonca 1 473. Následne v roku 2022 odišlo 928 policajtov a v roku 2023 1 288 policajtov.\n\nNajviac odchodov do civilu zaznamenal PZ v roku 2010, keď za rok opustilo rady policajtov až 1 738 príslušníkov.\n\nĎalším problémom sú aj nedostatočné podmienky pre výkon práce, na ktoré sa policajti sťažujú. V septembri 2024 doručili policajti ministrovi vnútra petíciu s viac ako 800 podpismi, v ktorej sa sťažujú na množstvo problémov vrátane nedostatku vybavenia ako rukavice či teleskopy či už spomenutého veľkého množstva odchodov do civilu.\n\nSíce sa v absolútnych číslach zatiaľ nejedná o rok s najväčším počtom odchodov z PZ, už teraz však ide o jeden z rekordných rokov.\n\nAtentát a ochranka\n\nPo atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024 sa Šutaj Eštok k celej veci vyjadril v mimoriadnej relácii TA3. V nej v priebehu krátkeho času poprel, že by ochranka premiéra pochybila a postavil sa za jej konanie. Avšak, vzápätí uviedol, že jej postup bude vyšetrený.\n\n„Odmietam, aby sa prenášala zodpovednosť za to, čo sa stalo (pozn. atentát) na ochranku premiéra,“ (od 23:20).\n\n„Postup ochranky bude preverený, ak bude treba vyvodiť voči nim, tá zodpovednosť bude vyvodená,“ (od 23:54). Vzápätí sa postavil za šéfa ochranky ÚOÚĆ s tým, že má dlhoročné skúsenosti s riadením bezpečnostných zložiek.\n\nK osobe šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ) Pavla Krejčího sa ešte následne vyjadril „ja trvám na tom, že sa s ním ani len nepohne,“ (od 25:40).\n\nEšte v máji RTVS informovala , že niektorých ochrankárov ÚOÚČ tesne po atentáte postavili mimo služby.\n\nV októbri 2024 minister vnútra povedal , že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na ÚOÚČ v rámci vyvodenia zodpovednosti. Doplnil, že počas leta odvolal aj krajského zástupcu polície v Trenčíne a okresného riaditeľa Policajného zboru (PZ) v Handlovej.\n\nTúto informáciu vyvrátil Denník N s tým, že okresné riaditeľstvo v Handlovej neexistuje, nachádza sa v Prievidzi. Okresný riaditeľ PZ v Prievidzi skutočne skončil, ale na vlastnú žiadosť. Ani zástupcu krajského riaditeľa v Trenčíne neodvolal minister vnútra, ale skončil na vlastnú žiadosť a presunul sa do Bánoviec nad Bebravou, kde sa stal okresným riaditeľom polície.\n\nV správe ÚOÚČ o atentáte sa uvádza , že ochranka premiéra skutočne pochybila, keď jeho hlavný ochrankár bezprostredne po výstrele nezareagoval správne. Zo správy citoval aj minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť na konci októbra: „Súčinnosť osobného ochrancu predsedu vlády tresne pred a po útoku je možné hodnotiť ako nedostatočnú.“\n\nZáver\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpustenie NAKA oficiálne oznámil prezident PZ Ľubomír Solák, ktorého však vymenoval minister vnútra Šutaj Eštok. Naviac, ten hovoril o podobnom zámere už v januári 2024. Pri rozpustení FSJ nie je dostatok verejne dostupných informácií, aby sme Krúpovu interpretáciu o jej rozpustení a znovuzaložení mohli vierohodne potvrdiť. Časť výroku o rekordných odchodoch policajtov z PZ je pravdvá, pretože ku koncu septembra 2024 odišlo 1 165 policajtov a za celý rekordný rok 2010 odišlo 1 738 príslušníkov PZ. Krúpove tvrdenie o protirečení si Šutaja Eštoka vo veci pochybenia ochranky Roberta Fica pri atentáte je pravdivé. Minister vnútra v relácii tesne po atentáte najprv popieral vinu ochranky a zároveň oznámil vyšetrovanie jej postupu a prípadné potrestanie pochybení. V októbri 2024 povedal, že počas leta odvolal niektorých policajtov kvôli pochybeniam a správa ÚOÚČ tiež konštatuje pochybenia Ficovho osobného ochrankára.", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra Matúš Šťukaj Eštok už v januári 2024 avizoval, že Národná kriminálna agentúra vo svojej súčasnej podobe skončí. To sa potvrdilo v septembri 2024, keď jej zánik oznámil priamy podriadený ministrovi, policajný prezident Ľubomír Solák. Počty odchodov policajtov v roku 2024 zatiaľ nie sú najvyšie, ale ide o jeden z rekordných rokov, nakoľko do konca septembra odišlo 1 165 policajtov. Rokom s najvyšším počtom odchodov zostáva rok 2010, kedy odišlo 1 738 príslušníkov Policajného zboru. Minister vnútra si vo svojich vyjadreniach skutočne protirečil, keď v jednej relácii najprv odmietal pochybenie ochranky a následne avizoval prešetrovanie jej postupu. V októbri 2024 oznámil, že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov. Správa Úradu o atentáte, z ktorej minister citoval na Výbore NR SR pre bezpečnosť a obranu, spomína zlyhanie člena ochranky.", "„Rozprášenie“ NAKA", "Národná kriminálna agentúra (NAKA) vznikla v roku 2012 za druhej vlády Roberta Fica. Jej úlohou bolo vyšetrovanie a prevencia korupcie a finančnej kriminality. Bojovala aj proti organizovanému zločinu a trestným činom extrémizmu a terorizmu.", "NAKA zanikla k 1.septembru 2024 a jej agendu rozdelili medzi tri nové útvary: Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), Národná protidrogová jednotka a Protiteroristická centrála.", "Zmeny boli súčasťou širšej reorganizácie Policajného zboru (PZ). Zánik NAKA oficiálne oznámil policajný prezident Ľubomír Solák na konci augusta. Policajný prezident je priamym podriadeným ministrovi vnútra, ktorý ho do funkcie vymenúva po verejnom vypočutí výborom Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Toto vypočutie má po novele zákona z roku 2021 len konzultačný charakter.", "Šutaj Eštok vymenoval Soláka za prezidenta PZ v decembri 2023 po tom, čo ho do pozície navrhol. Minister Šutaj Eštok zároveň hovoril o konci NAKA už v januári 2024. Argumentoval , že má zbytočne veľa špecializovaných útvarov a riadiacich pracovníkov a jej zrušením sa docieli efektívnejšie riadenie. Preto je korektné tvrdiť, že zrušenie NAKA bolo aj jeho zámerom.", "Podľa Nadácie Zastavme korupciu argument ministra nesedí , pretože reorganizáciou nebolo dosiahnuté efektívnejšie riadenie. Celkový počet zamestnancov na novovzniknutých útvaroch klesol, počet riadiacich funkcionárov na počet policajtov je vyšší.", "Počet riadiacich funkcionárov klesol po zmene zo 67 na 58. Počet zamestnancov z 654 vedených na NAKA na 406 tabuľkových miest na všetkých troch novovzniknutých útvaroch (ÚBOK, NPJ, PTC). Na NAKA bol v priemere jeden riadiaci pracovník na takmer desať policajtov (9,76). Na novovzniknutých útvaroch ÚBOK, PTC a NPJ na jedného šéfa pripadá sedem policajtov.", "Nadácia Zastavme korupciu taktiež získala vyjadrenie Odborového zväzu polície (OZP), z ktorého vyplýva, že vedenie polície personálne zmeny s odbormi neprerokovalo dostatočne včas ( .pdf ). Najvyšší súd v minulosti označil takýto postup za nezákonný. Vedenie polície má zo zákona povinnosť s odbormi vopred prerokovať návrh na prevedenie alebo preloženie policajta z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov, alebo z dôvodu zákazu činnosti.", "Predseda OZP Pavol Paračka označil reorganizáciu za zákonnú. Dopredu s odbormi neboli prerokované len prevedenia niektorých jednotlivcov ( .pdf , s. 2).", "Rekordné odchody", "Situácia s odchodmi veľkého množstva policajtov do civilu je dlhé roky znepokojujúca. Každý rok odchádza do civilu viac policajtov ako do neho prichádza. Podľa koncepcie zlepšenia podmienok odmeňovania v bezpečnostných zložkách, ktorú pripravili rezorty vnútra, obrany a spravodlivosti, chýba v polícii takmer 3-tisíc ľudí.", "Podľa najnovších informácií z konca septembra odišlo z PZ 1 165 policajtov. Predseda odborového zväzu polície Pavol Paračka odhaduje , že do konca roka odíde 1 800 až 2 000 policajtov. Juraj Šeliga (Demokrati) povedal, že podľa jeho neoficiálnych informácií by mohlo do konca roka odísť až 2 400 príslušníkov a príslušníčok PZ.", "Podľa oficiálnych čísel zatiaľ tento rok nie je najpočetnejší, čo sa týka odchodov z PZ, patrí však medzi tie rekordné. V dátach, ktoré poskytlo ministerstvo vnútra sa uvádza, že v roku 2021 odišlo 1 385 policajtov, rok predtým to bolo dokonca 1 473. Následne v roku 2022 odišlo 928 policajtov a v roku 2023 1 288 policajtov.", "Najviac odchodov do civilu zaznamenal PZ v roku 2010, keď za rok opustilo rady policajtov až 1 738 príslušníkov.", "Ďalším problémom sú aj nedostatočné podmienky pre výkon práce, na ktoré sa policajti sťažujú. V septembri 2024 doručili policajti ministrovi vnútra petíciu s viac ako 800 podpismi, v ktorej sa sťažujú na množstvo problémov vrátane nedostatku vybavenia ako rukavice či teleskopy či už spomenutého veľkého množstva odchodov do civilu.", "Síce sa v absolútnych číslach zatiaľ nejedná o rok s najväčším počtom odchodov z PZ, už teraz však ide o jeden z rekordných rokov.", "Atentát a ochranka", "Po atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024 sa Šutaj Eštok k celej veci vyjadril v mimoriadnej relácii TA3. V nej v priebehu krátkeho času poprel, že by ochranka premiéra pochybila a postavil sa za jej konanie. Avšak, vzápätí uviedol, že jej postup bude vyšetrený.", "„Odmietam, aby sa prenášala zodpovednosť za to, čo sa stalo (pozn. atentát) na ochranku premiéra,“ (od 23:20).", "„Postup ochranky bude preverený, ak bude treba vyvodiť voči nim, tá zodpovednosť bude vyvodená,“ (od 23:54). Vzápätí sa postavil za šéfa ochranky ÚOÚĆ s tým, že má dlhoročné skúsenosti s riadením bezpečnostných zložiek.", "K osobe šéfa Úradu na ochranu ústavných činiteľov (ÚOÚČ) Pavla Krejčího sa ešte následne vyjadril „ja trvám na tom, že sa s ním ani len nepohne,“ (od 25:40).", "Ešte v máji RTVS informovala , že niektorých ochrankárov ÚOÚČ tesne po atentáte postavili mimo služby.", "V októbri 2024 minister vnútra povedal , že kvôli atentátu odvolali dvoch riaditeľov na ÚOÚČ v rámci vyvodenia zodpovednosti. Doplnil, že počas leta odvolal aj krajského zástupcu polície v Trenčíne a okresného riaditeľa Policajného zboru (PZ) v Handlovej.", "Túto informáciu vyvrátil Denník N s tým, že okresné riaditeľstvo v Handlovej neexistuje, nachádza sa v Prievidzi. Okresný riaditeľ PZ v Prievidzi skutočne skončil, ale na vlastnú žiadosť. Ani zástupcu krajského riaditeľa v Trenčíne neodvolal minister vnútra, ale skončil na vlastnú žiadosť a presunul sa do Bánoviec nad Bebravou, kde sa stal okresným riaditeľom polície.", "V správe ÚOÚČ o atentáte sa uvádza , že ochranka premiéra skutočne pochybila, keď jeho hlavný ochrankár bezprostredne po výstrele nezareagoval správne. Zo správy citoval aj minister vnútra na výbore pre obranu a bezpečnosť na konci októbra: „Súčinnosť osobného ochrancu predsedu vlády tresne pred a po útoku je možné hodnotiť ako nedostatočnú.“", "Záver", "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpustenie NAKA oficiálne oznámil prezident PZ Ľubomír Solák, ktorého však vymenoval minister vnútra Šutaj Eštok. Naviac, ten hovoril o podobnom zámere už v januári 2024. Pri rozpustení FSJ nie je dostatok verejne dostupných informácií, aby sme Krúpovu interpretáciu o jej rozpustení a znovuzaložení mohli vierohodne potvrdiť. Časť výroku o rekordných odchodoch policajtov z PZ je pravdvá, pretože ku koncu septembra 2024 odišlo 1 165 policajtov a za celý rekordný rok 2010 odišlo 1 738 príslušníkov PZ. Krúpove tvrdenie o protirečení si Šutaja Eštoka vo veci pochybenia ochranky Roberta Fica pri atentáte je pravdivé. Minister vnútra v relácii tesne po atentáte najprv popieral vinu ochranky a zároveň oznámil vyšetrovanie jej postupu a prípadné potrestanie pochybení. V októbri 2024 povedal, že počas leta odvolal niektorých policajtov kvôli pochybeniam a správa ÚOÚČ tiež konštatuje pochybenia Ficovho osobného ochrankára."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Národná", "zanikla", "reorganizácie", "oznámil", "vymenúva", "konzultačný", "vymenoval", "hovoril", "Argumentoval", "nesedí", "získala", ".pdf", ".pdf", "koncepcie", "chýba", "odišlo", "odhaduje", "odišlo", "opustilo", "doručili", "atentáte", "relácii", "postavil", "informovala", "povedal", "vyvrátil", "uvádza", "citoval"], "url": ["https://www.minv.sk/?narodna-kriminalna-agentura", "https://www.teraz.sk/slovensko/narodna-kriminalna-agentura-zanikla/819298-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://www.teraz.sk/slovensko/nove-utvary-policajneho-zboru-funguj/820655-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://www.ta3.com/clanok/955457/naka-bude-coskoro-minulostou-sef-policajtov-prezradil-kto-bude-stat-na-cele-noveho-utvaru", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novela-zakona-o-statnej-sluzbe-pri-vybere-prezidenta-pz-posilnuje-vplyv-ministra-vnutra", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/478/20211216", "https://www.teraz.sk/slovensko/minister-vnutra-vymenoval-do-funkcie-po/758399-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/eB5AUme/naka-v-sucasnej-podobe-skonci-avizuje-minister-sutaj-estok/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/zrusenie-naka-usporu-v-riadeni-neprinieslo-sefov-pribudlo/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/zrusenie-naka-usporu-v-riadeni-neprinieslo-sefov-pribudlo/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/zrusenie-naka-moze-byt-nezakonne/", "https://zastavmekorupciu.sk/wp-content/uploads/2024/09/vyjadrenie-ozp-v-sr-k-ziadosti-o-informacie-pre-zo-ozp-c.-8-50.pdf", "https://ozpsr.sk/dev/wp-content/uploads/2024/10/Noviny_POLICIA_09-2024.pdf", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2024/219", "https://e.dennikn.sk/4189689/vyssie-priplatky-nezastavia-odchody-policajtov-do-civilu-a-mladych-do-sluzby-neprilakaju/", "https://www.noviny.sk/977846-mv-z-policie-za-prvych-devaet-mesiacov-2024-odislo-1165-policajtov-prijali-599", "https://www.aktuality.sk/clanok/kT4Ca3U/sef-policajnych-odborov-do-konca-roka-odide-asi-dvetisic-policajtov-ako-by-nam-zmizlo-z-mapy-jedno-cele-krajske-riaditelstvo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721450-sas-hovori-o-neudrzatelnej-situacii-v-policii-ocakava-dalsie-odchody-policajtov/", "https://www.noviny.sk/slovensko/963737-policajti-odovzdali-peticiu-ministrovi-vnutra-ziadaju-lepsie-podmienky", "https://www.teraz.sk/slovensko/po-atentate-na-premiera-zasadne-mimori/795135-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://www.ta3.com/clanok/939567/naka-ide-po-pisalkoch-o-zdravi-premiera-rozhodnu-najblizsie-hodiny-povedal-sutaj-estok-v-ta3", "https://www.ta3.com/clanok/939567/naka-ide-po-pisalkoch-o-zdravi-premiera-rozhodnu-najblizsie-hodiny-povedal-sutaj-estok-v-ta3", "https://spravy.rtvs.sk/2024/05/ja-si-za-tym-co-bolo-urobene-stojim-povedal-pre-reporterov-rtvs-riaditel-statnej-ochranky/", "https://domov.sme.sk/c/23398257/v-suvislosti-s-atentatom-na-premiera-vyvodili-zodpovednost-voci-dvom-funkcionarom-uradu-pre-ochranu-ustavnych-cinitelov.html", "https://dennikn.sk/4261165/sutaj-estok-zavadzal-o-odvolani-policajtov-pre-atentat-jeden-uz-ma-novu-funkciu/", "https://dennikn.sk/4275330/utocnikovi-na-premiera-stacili-tri-sekundy-osobny-ochranca-nezareagoval-spravne-odhalili-zavery-kontroly/", "https://dennikn.sk/4275330/utocnikovi-na-premiera-stacili-tri-sekundy-osobny-ochranca-nezareagoval-spravne-odhalili-zavery-kontroly/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:26.511202+00:00"}
{"id": "vr17809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17809", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnes 13 tisíc rodín nemá škôlku. 40 tisíc má škôlku pre svoje deti zadarmo", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa ministerstva školstva uvádza, že v školskom roku 2017/2018 bol celkový počet zapísaných detí v materských školách vyše 160-tisíc. K 15. septembru 2017 bolo evidovaných 12 324 nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy, čo sa približuje k číslu, ktoré uviedol Matovič. Príspevok za návštevu materskej školy sa podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní neuhrádza za dieťa, ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, ktoré žije v rodine v hmotnej núdzi, alebo ktoré do zariadenia umiestnil súd. MŠVVŠ SR uvádza, že v roku 2018 materské školy navštevuje 54 023 detí, ktoré majú 1 rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a 1 988 detí z rodín v hmotnej núdzi ( .zip ). Keďže uvedené čísla sú vyššie ako 40-tisíc, ktoré spomína Matovič, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Vo svojej správe z 9. februára 2018 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu uvádza, že v školskom roku 2017/2018 je na Slovensku v prevádzke celkovo 2 984 materských škôl. Z toho je 2 742 štátnych, 156 súkromných a 86 cirkevných. Na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou alebo mestom sa uhrádza mesačný príspevok. Podľa § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. sa príspevok neplatí za dieťa, \" a) ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,32) c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu. \" Detí z rodín v hmotnej núdzi majú za škôlku zadarmo od januára 2018, kedy do platnosti vstúpila novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva poskytuje v roku 2018 zriaďovateľom materských škôl príspevok na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky alebo žijú v rodinách v hmotnej núdzi vo výške 15% sumy životného minima. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa ministerstva školstva uvádza, že v školskom roku 2017/2018 bol celkový počet zapísaných detí v materských školách vyše 160-tisíc. K 15. septembru 2017 bolo evidovaných 12 324 nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy, čo sa približuje k číslu, ktoré uviedol Matovič. Príspevok za návštevu materskej školy sa podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní neuhrádza za dieťa, ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, ktoré žije v rodine v hmotnej núdzi, alebo ktoré do zariadenia umiestnil súd. MŠVVŠ SR uvádza, že v roku 2018 materské školy navštevuje 54 023 detí, ktoré majú 1 rok pred plnením povinnej školskej dochádzky a 1 988 detí z rodín v hmotnej núdzi ( .zip ). Keďže uvedené čísla sú vyššie ako 40-tisíc, ktoré spomína Matovič, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Vo svojej správe z 9. februára 2018 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu uvádza, že v školskom roku 2017/2018 je na Slovensku v prevádzke celkovo 2 984 materských škôl. Z toho je 2 742 štátnych, 156 súkromných a 86 cirkevných. Na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej obcou alebo mestom sa uhrádza mesačný príspevok. Podľa § 28 zákona č. 245/2008 Z. z. sa príspevok neplatí za dieťa, \" a) ktoré má jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky, b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,32) c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu. \" Detí z rodín v hmotnej núdzi majú za škôlku zadarmo od januára 2018, kedy do platnosti vstúpila novela zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva poskytuje v roku 2018 zriaďovateľom materských škôl príspevok na deti, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky alebo žijú v rodinách v hmotnej núdzi vo výške 15% sumy životného minima. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "245/2008", ".zip", "správe", "§ 28", "januára", "príspevok"], "url": ["https://www.minedu.sk/materske-skoly-zacnu-zverejnovat-terminy-a-podmienky-prijimania-deti/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901", "https://www.minedu.sk/data/att/12929.zip", "https://www.minedu.sk/materske-skoly-zacnu-zverejnovat-terminy-a-podmienky-prijimania-deti/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901#paragraf-28", "http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/2018/01-2018/zmeny-v-skolstve-v-roku-2017.html?page_id=7846", "https://www.minedu.sk/januar-2018/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:54.155242+00:00"}
{"id": "50105", "numeric_id": 50105, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50105", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Naše ozbrojené sily už dlhodobo trpia podstavom. To je už v podstate chronický stav. Ja si spomínam, keď sa v roku 2002 tvoril tzv. model 2010, tak ten rátal s tým, že naplnenosť ozbrojených síl bude okolo 20 000 mužov tak, aby boli všetky tie spôsobilosti, ktoré sa plánovali, ktoré doteraz v podstate by mali byť operačnou nejakou zárukou, alebo operáciou schopnosti Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak doteraz sa to nepodarilo naplniť. Sme niekde na 75 %.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Mikuláša Dzurindu schválila v roku 2001 dokument, podľa ktorého sa ozbrojené sily mali zredukovať z približne 40-tisíc vojakov na počet 20-tisíc. Odvtedy sa však tieto počty znížili ešte výraznejšie a armáda má dlhodobý problém dosiahnuť plnú obsadenosť. V rozmedzí rokov 2020-2022 sa udávaný počet vojakov pohyboval od 12 600 do 14 100 vojakov. Tieto počty výraznejšie zaostávali za tými plánovanými, keď v roku 2024 obsadenosť predstavovala približne 77. Presný počet vojakov v súčasnosti z verejných zdrojov nie je známy, napriek tomu podľa informácií a trendov z posledných rokov hodnotíme výrok Juraja Krúpu ako pravdivý.\n\nVláda Mikuláša Dzurindu v októbri 2001 schválila dokument Ozbrojené sily SR - model 2010. Išlo o základný strategický materiál, ktorý podrobnejšie rozpracovával našu vojenskú stratégiu Slovenské ozbrojené sily sa mali podľa dokumentu zredukovať zo 42 600 vojakov a civilných zamestnancov na počet 24 500. Z toho počtu tvorili profesionálny vojaci 20-tisíc. ( .rtf , s 4-8.). Dokument taktiež počítal s profesionalizáciou armády a s ňou spojeným ukončením základnej vojenskej služby v roku 2006. Výdavky na obranu mali vzrásť z 1,89 % HDP na 2 %.\n\nĎalší dokument s názvom Komplexné hodnotenie obrany SR za rok 2020 konštatuje, že personálna naplnenosť profesionálnych vojakov v OS SR na začiatku roka 2020 bola na úrovni 77,1 % z tabuľkových počtov (16 425 vojakov), čo predstavovalo skutočný stav 12 660 profesionálnych vojakov. Na konci roka 2020 bol skutočný stav 13 140 profesionálnych vojakov, čo predstavovalo zvýšenie reálnej naplnenosti na 78,4 % ( pdf . s. 13).\n\nDlhodobý plán rozvoja rezortu obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý schválil parlament, hovorí, že ambíciou ministerstva je, aby sme do konca roku 2024 mali až 16-tisíc, o dva roky neskôr 18-tisíc a do roku 2035 až 22-tisíc vojakov. Pre rok 2022 bol počet profesionálnych príslušníkov slovenskej armády stanovený na 14 100 osôb ( s. 15 ).\n\nNeskôr, v júli 2022, minister Naď vyhlásil, že do roku 2024 by sa mal počet príslušníkov Ozbrojených síl SR zvýšiť na 17-tisíc. K vtedajším 14 100 vojakom tak malo do roku 2024 pribudnúť celkovo ďalších 3-tisíc, pričom len v roku 2022 sa mal ich počet zvýšiť o 880.\n\nDňa 15. mája 2024 schválila vláda plán, podľa ktorého by celkovo malo byť k 31. decembru 2024 v Ozbrojených silách SR 20 982 vojakov ( .pdf , s 1). Dokument však neuvádza reálne počty vojakov, iba tie plánované. So žiadosťou na vyjadrenie sme sa preto obrátili na ministerstvo obrany, na ich odpoveď čakáme.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Mikuláša Dzurindu schválila v roku 2001 dokument, podľa ktorého sa ozbrojené sily mali zredukovať z približne 40-tisíc vojakov na počet 20-tisíc. Odvtedy sa však tieto počty znížili ešte výraznejšie a armáda má dlhodobý problém dosiahnuť plnú obsadenosť. V rozmedzí rokov 2020-2022 sa udávaný počet vojakov pohyboval od 12 600 do 14 100 vojakov. Tieto počty výraznejšie zaostávali za tými plánovanými, keď v roku 2024 obsadenosť predstavovala približne 77. Presný počet vojakov v súčasnosti z verejných zdrojov nie je známy, napriek tomu podľa informácií a trendov z posledných rokov hodnotíme výrok Juraja Krúpu ako pravdivý.", "Vláda Mikuláša Dzurindu v októbri 2001 schválila dokument Ozbrojené sily SR - model 2010. Išlo o základný strategický materiál, ktorý podrobnejšie rozpracovával našu vojenskú stratégiu Slovenské ozbrojené sily sa mali podľa dokumentu zredukovať zo 42 600 vojakov a civilných zamestnancov na počet 24 500. Z toho počtu tvorili profesionálny vojaci 20-tisíc. ( .rtf , s 4-8.). Dokument taktiež počítal s profesionalizáciou armády a s ňou spojeným ukončením základnej vojenskej služby v roku 2006. Výdavky na obranu mali vzrásť z 1,89 % HDP na 2 %.", "Ďalší dokument s názvom Komplexné hodnotenie obrany SR za rok 2020 konštatuje, že personálna naplnenosť profesionálnych vojakov v OS SR na začiatku roka 2020 bola na úrovni 77,1 % z tabuľkových počtov (16 425 vojakov), čo predstavovalo skutočný stav 12 660 profesionálnych vojakov. Na konci roka 2020 bol skutočný stav 13 140 profesionálnych vojakov, čo predstavovalo zvýšenie reálnej naplnenosti na 78,4 % ( pdf . s. 13).", "Dlhodobý plán rozvoja rezortu obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý schválil parlament, hovorí, že ambíciou ministerstva je, aby sme do konca roku 2024 mali až 16-tisíc, o dva roky neskôr 18-tisíc a do roku 2035 až 22-tisíc vojakov. Pre rok 2022 bol počet profesionálnych príslušníkov slovenskej armády stanovený na 14 100 osôb ( s. 15 ).", "Neskôr, v júli 2022, minister Naď vyhlásil, že do roku 2024 by sa mal počet príslušníkov Ozbrojených síl SR zvýšiť na 17-tisíc. K vtedajším 14 100 vojakom tak malo do roku 2024 pribudnúť celkovo ďalších 3-tisíc, pričom len v roku 2022 sa mal ich počet zvýšiť o 880.", "Dňa 15. mája 2024 schválila vláda plán, podľa ktorého by celkovo malo byť k 31. decembru 2024 v Ozbrojených silách SR 20 982 vojakov ( .pdf , s 1). Dokument však neuvádza reálne počty vojakov, iba tie plánované. So žiadosťou na vyjadrenie sme sa preto obrátili na ministerstvo obrany, na ich odpoveď čakáme."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["schválila", ".rtf", "počítal", "pdf", "Dlhodobý plán rozvoja rezortu obrany", "schválil", "s. 15", "zvýšiť", "pribudnúť", "schválila", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/142277/vlada-schvalila-dokument-ozbrojene-sily-sr-model-2010.html", "https://lrv.rokovania.sk/data/att/44177_subor.rtf?csrt=3143072558999256550", "https://domov.sme.sk/c/142277/vlada-schvalila-dokument-ozbrojene-sily-sr-model-2010.html", "https://www.mosr.sk/data/att/162836.pdf", "https://www.mosr.sk/data/files/4767_dlhodoby-plan-rozvoja-rezortu-ministerstva-obrany-s-vyhladom-do-roku-2035.pdf", "https://sita.sk/do-konca-roku-2035-by-slovensko-malo-mat-do-22-tisic-profesionalnych-vojakov/", "https://www.mosr.sk/data/files/4767_dlhodoby-plan-rozvoja-rezortu-ministerstva-obrany-s-vyhladom-do-roku-2035.pdf", "https://spravy.stvr.sk/2022/07/v-ozbrojenych-silach-pribudne-3000-profesionalnych-vojakov/", "https://spravy.stvr.sk/2022/07/v-ozbrojenych-silach-pribudne-3000-profesionalnych-vojakov/", "https://domov.sme.sk/c/23330298/armada-chce-navysit-pocty-profesionalnych-vojakov.html", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=6B4468CFB2214D83B902012898641165-28CCD404395A3424E433CBA5D774DE4C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:06.224659+00:00"}
{"id": "vr29896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29896", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To je to presne (posilnenie návratovej politiky, pozn.), čo Španielsko urobilo. Naozaj si zobralo príklad po svojich prvých negatívnych rozhodnutiach, kedy udelilo legálne povolenie tuším 1,5 milióna nelegálnym migrantom a začali s tým mať v Španielsku seriózne problémy...začali vznikať určité komunity, do ktorých sa policajné hliadky báli ísť.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O návratovej politike Španielska hovoril v júni aj predseda vlády R. Fico, Demagog.SK tento výrok takisto overoval. Španieli skutočne prehodnotili svoje rozhodnutia o prijímaní veľkého počtu imigrantov a legalizovaní ich pobytu a začali sprísňovať azylovú politiku. Až do príchodu svetovej hospodárskej krízy však boli imigranti v Španielsku vnímaný skôr pozitívne ako prínos a aj preto boli uskutočnené programy na legalizáciu ich pobytu, počas ktorých dostalo legálne povolenie 1,1 milióna imigrantov. Podľa dostupných údajov imigrácia nemusela mať výrazný vplyv na nárast kriminality. Vzhľadom na nepresnosť v číselnom údaji a rozpory v hodnotení vplyvu migrácie na kriminalitu výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["O návratovej politike Španielska hovoril v júni aj predseda vlády R. Fico, Demagog.SK tento výrok takisto overoval. Španieli skutočne prehodnotili svoje rozhodnutia o prijímaní veľkého počtu imigrantov a legalizovaní ich pobytu a začali sprísňovať azylovú politiku. Až do príchodu svetovej hospodárskej krízy však boli imigranti v Španielsku vnímaný skôr pozitívne ako prínos a aj preto boli uskutočnené programy na legalizáciu ich pobytu, počas ktorých dostalo legálne povolenie 1,1 milióna imigrantov. Podľa dostupných údajov imigrácia nemusela mať výrazný vplyv na nárast kriminality. Vzhľadom na nepresnosť v číselnom údaji a rozpory v hodnotení vplyvu migrácie na kriminalitu výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["júni", "Rajoy", "2013", "pdf", "pdf", ".pdf", "Niekoľko", "štúdií", "venujúcich", "štúdie", "2011", "informácie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/540/fico-vs-bugar-o-greckej-krize-a-migrantoch", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/06/25-tusk-remarks-first-press-conference/", "http://spanishnewstoday.com/spain-financing-repatriation-for-illegal-immigrants-wishing-to-return-home_19594-a.html#.VZKNjfmqqko", "http://www.migrationpolicy.org/research/exceptional-europe-spains-experience-immigration-and-integration", "http://www.migrationpolicy.org/research/exceptional-europe-spains-experience-immigration-and-integration", "http://www.migrationpolicy.org/pubs/legalization-policydesign.pdf", "http://aler.oxfordjournals.org/content/14/1/165.short", "http://core.ac.uk/download/pdf/6387278.pdf", "http://scholarship.claremont.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1046&context=urceu", "http://phys.org/news/2012-06-immigration-growth-spain-crime.html", "http://core.ac.uk/download/pdf/6387278.pdf", "http://elpais.com/elpais/2014/10/30/inenglish/1414682950_772016.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:41.538501+00:00"}
{"id": "vr16951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16951", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "..vláda jednoznačne dosahuje (...) najväčší rast platov...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priemerná mesačná mzda bola v roku 2016 na úrovni 912 eur. Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda na Slovensku v prvom štvrťroku 2017 897 eur, v druhom štvrťroku 944 eur. Je pravdou, že priemerná mzda má rastúci trend, avšak miera rastu v súčasnosti neprekoná rýchlosť rastu platov z obdobia napríklad prvej Ficovej vlády (v roku 2008 8,1 %, v roku 2013 3,3 %). Kaliňákov výrok je nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mesačná mzda bola v roku 2016 na úrovni 912 eur. Podľa Štatistického úradu SR bola priemerná mzda na Slovensku v prvom štvrťroku 2017 897 eur, v druhom štvrťroku 944 eur. Je pravdou, že priemerná mzda má rastúci trend, avšak miera rastu v súčasnosti neprekoná rýchlosť rastu platov z obdobia napríklad prvej Ficovej vlády (v roku 2008 8,1 %, v roku 2013 3,3 %). Kaliňákov výrok je nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/np2018qs/Priemern%C3%A1%20nomin%C3%A1lna%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20zamestnanca%20-%20%C5%A1tvr%C5%A5ro%C4%8Dn%C3%A9%20%C3%BAdaje%20%5Bnp2018qs%5D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:53.271956+00:00"}
{"id": "vr33937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33937", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Momentálne dnes je vrámci európskej únie 1,3 milióna voľných miest.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci Maroš Šefčovič uvádza približný počet voľných pracovných miest, môžeme jeho výrok hodnotiť na základe údajov Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu ako pravdivý. Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES) udáva ku dňu 4. júna 2013 1 305 624 voľných pracovných miest z 31 európskych krajín. Z toho je v rámci Európskej únie voľných 1 303 556 pracovných miest . V tabuľke uvádzame ich rozloženie podľa jednotlivých krajín EÚ :", "analysis_paragraphs": ["Hoci Maroš Šefčovič uvádza približný počet voľných pracovných miest, môžeme jeho výrok hodnotiť na základe údajov Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu ako pravdivý. Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES) udáva ku dňu 4. júna 2013 1 305 624 voľných pracovných miest z 31 európskych krajín. Z toho je v rámci Európskej únie voľných 1 303 556 pracovných miest . V tabuľke uvádzame ich rozloženie podľa jednotlivých krajín EÚ :"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Európsky portál pre pracovnú mobilitu", "EÚ"], "url": ["https://ec.europa.eu/eures/home.jsp?lang=sk", "https://ec.europa.eu/eures/main.jsp?acro=emp&lang=sk&parentAcro=job&viewDistrib=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:10.699980+00:00"}
{"id": "vr17393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17393", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...v mnohých krajinách sa voľby do europarlamentu na regionálnej úrovni dejú. Či je to Belgicko, Taliansko, Veľká Británia. V mnohých krajinách na celoštátnej úrovni, ako je Česko (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú v členských štátoch EÚ na rôznych úrovniach. Podľa údajov dostupných na oficiálnej webovej stránke Informačnej kancelárie EP pre Slovensko sa tieto voľby na regionálnej úrovni uskutočňujú v Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Každý členský štát je oprávnený si pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoriť volebné obvody alebo rozdeliť volebnú oblasť iným, vlastným spôsobom. Väčšina členských štátov sa rozhodla určiť celý štát za jeden volebný obvod. Ako uvádza aj Informačná kancelária EP: \"V Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii sa však voľby konajú na regionálnej úrovni. V Dánsku, Francúzsku a Španielsku, v susednej ČR, ale i na Slovensku sa voľby konajú na celoštátnej úrovni. V Nemecku sa voľby do EP uskutočňujú kombinovaným systémom a v niektorých členských krajinách EÚ sú voľby dokonca povinné - Belgicko, Grécko, Luxembursko. Pre všetky spomínané spôsoby volieb však platí zásada, že sa ich môžu zúčastniť ako voliči občania, ktorí v deň volieb dovŕšili minimálne 18 rokov a že za poslancov EP môžu byť volení občania starší ako 21 rokov\".", "analysis_paragraphs": ["Voľby do Európskeho parlamentu sa konajú v členských štátoch EÚ na rôznych úrovniach. Podľa údajov dostupných na oficiálnej webovej stránke Informačnej kancelárie EP pre Slovensko sa tieto voľby na regionálnej úrovni uskutočňujú v Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Každý členský štát je oprávnený si pre voľby do Európskeho parlamentu vytvoriť volebné obvody alebo rozdeliť volebnú oblasť iným, vlastným spôsobom. Väčšina členských štátov sa rozhodla určiť celý štát za jeden volebný obvod. Ako uvádza aj Informačná kancelária EP: \"V Belgicku, Taliansku a Veľkej Británii sa však voľby konajú na regionálnej úrovni. V Dánsku, Francúzsku a Španielsku, v susednej ČR, ale i na Slovensku sa voľby konajú na celoštátnej úrovni. V Nemecku sa voľby do EP uskutočňujú kombinovaným systémom a v niektorých členských krajinách EÚ sú voľby dokonca povinné - Belgicko, Grécko, Luxembursko. Pre všetky spomínané spôsoby volieb však platí zásada, že sa ich môžu zúčastniť ako voliči občania, ktorí v deň volieb dovŕšili minimálne 18 rokov a že za poslancov EP môžu byť volení občania starší ako 21 rokov\"."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Informačnej", "uvádza"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/volby_ep_2014.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/volby_ep_2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:22.885334+00:00"}
{"id": "vr31794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31794", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "To je otázka aj na tie banky a bankový sektor. Z USA, ktorý tam (do Grécka, pozn.) dával také špinavé deriváty, ktorý túto grécku ekonomiku položil.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie je zrejmé, že banky z USA sa na pôžičkovej expozícii v Grécku podieľajú niekoľko násobne menej ako európske krajiny Nemecko a Francúzsko. D. Čaplovič zavádza, že USA položili grécku ekonomiku či už pomocou derivátov alebo inými pôžičkami. The Telegraph (15. júna 2011): Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) zahraničné pôžičkové expozície v Grécku majú: Európske krajiny: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Veľká Británia Zvyšok sveta: Austrália, Kanada, Čile, India, Japonsko, Spojené štáty americké, čínske Taipei, Singapur Krajina celková pôžičková expozícia v mil. USD celkový vládny dlh expozície Grécka v mil. USD Celkovo 24 krajín 145 783 54 196 Európske banky 136 317 52 258 Nebankový európsky sektor 9 466 1 938 Francúzsko 56 740 14 960 Nemecko 33 974 22 651 Taliansko 4 085 2 345 Japonsko 1 631 432 Španielsko 974 540 UK 14 060 3 408 USA 7 318 1 505 Ako vidíme z uvedenej tabuľky americké banky sa na pôžičkovej expozícií podieľali menej ako európske krajiny ako Nemecko a Francúzsko. Infografika BBC rovnako hovorí, že Grécko je exponované voči USA ďaleko menej ako voči niektorým európskym krajinám (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia). Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie je zrejmé, že banky z USA sa na pôžičkovej expozícii v Grécku podieľajú niekoľko násobne menej ako európske krajiny Nemecko a Francúzsko. D. Čaplovič zavádza, že USA položili grécku ekonomiku či už pomocou derivátov alebo inými pôžičkami. The Telegraph (15. júna 2011): Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements) zahraničné pôžičkové expozície v Grécku majú: Európske krajiny: Rakúsko, Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, Veľká Británia Zvyšok sveta: Austrália, Kanada, Čile, India, Japonsko, Spojené štáty americké, čínske Taipei, Singapur Krajina celková pôžičková expozícia v mil. USD celkový vládny dlh expozície Grécka v mil. USD Celkovo 24 krajín 145 783 54 196 Európske banky 136 317 52 258 Nebankový európsky sektor 9 466 1 938 Francúzsko 56 740 14 960 Nemecko 33 974 22 651 Taliansko 4 085 2 345 Japonsko 1 631 432 Španielsko 974 540 UK 14 060 3 408 USA 7 318 1 505 Ako vidíme z uvedenej tabuľky americké banky sa na pôžičkovej expozícií podieľali menej ako európske krajiny ako Nemecko a Francúzsko. Infografika BBC rovnako hovorí, že Grécko je exponované voči USA ďaleko menej ako voči niektorým európskym krajinám (Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia). Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["The Telegraph", "Infografika BBC"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/finance/economics/8578337/The-countries-most-exposed-to-Greek-debt.html", "http://www.bbc.co.uk/news/business-15748696"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:56.964860+00:00"}
{"id": "vr33434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33434", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Kto koná za ministerstvo? Minister, nie?", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 4 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy:", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 4 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy:"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["č. 575/2001 Z.z."], "url": ["http://www.indprop.gov.sk/swift_data/source/pdf/legislativa/suvisiace_pravne_predpisy/pravo_01575.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:11.931899+00:00"}
{"id": "vr34246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34246", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V Budapešti nikdy nevyhrávala pravica a prvý krát po 20-tich rokoch vyhrala pravica.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 1990 do roku 2010 bol starosta Budapešti G. Demszky za socialistov. V roku 2010 sa nim stal István Tarlós za Fidesz-KDNP.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 1990 do roku 2010 bol starosta Budapešti G. Demszky za socialistov. V roku 2010 sa nim stal István Tarlós za Fidesz-KDNP."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["G. Demszky", "István Tarlós"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5574954/fidesz-ovladne-v-komunalnych-volbach-aj-budapest.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Budapest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:16.207474+00:00"}
{"id": "vr25981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25981", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Prečo pán predseda nezačal šetrenie smerom k spoločnosti Energo, ktoré predáva o 30 % drahšie energie všetkým organizáciám v správe. To sú milióny ročne.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tomáš Galbavý hovorí o spoločnosti Energo-SK , ktorú založil NSK a jej úlohou je distribúcia energií organizáciám v správe kraja. Úmyslom je, že Energo by malo byť schopné vyrokovať lepšie ceny energií u veľkých dodávateľov ako jednotliví odberatelia.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Galbavý hovorí o spoločnosti Energo-SK , ktorú založil NSK a jej úlohou je distribúcia energií organizáciám v správe kraja. Úmyslom je, že Energo by malo byť schopné vyrokovať lepšie ceny energií u veľkých dodávateľov ako jednotliví odberatelia."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Energo-SK", "kritizujú", "hovorí", "prípade"], "url": ["http://nitra.iden.sk/ekonomika/kraj-naleje-729-tisic-eur-do-spolocnosti-energo-sk/", "http://www.cas.sk/clanok/116891/nemocnica-v-topolcanoch-sa-nedohodla-na-splacani-dlhu-hrozi-sud.html", "http://nitra.iden.sk/ekonomika/kraj-naleje-729-tisic-eur-do-spolocnosti-energo-sk/", "http://nitra.sme.sk/c/6239190/krajske-nemocnice-sa-stazuju-na-vysoke-ceny-za-energie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:55.836944+00:00"}
{"id": "vr17080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17080", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...elektronické trhovisko ušetrilo 200 miliónov eur. Za dva roky svojho fungovania (...), bolo tam urobených cez 80 tisíc verejných obstarávaní...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elektronické trhovisko, alebo oficiálne - Elektronický kontraktačný systém, je informačný systém verejnej správy určený pre procesy verejného obstarávania. Systém bol síce spustený v júli 2014, ale povinnosť cez neho obstarávať začala platiť pre každého verejného obstarávateľa v marci 2015. Od spustenia sa eviduje 80 598 zákazok a úspora vo výške 203 510 476,68 EUR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Elektronické trhovisko, alebo oficiálne - Elektronický kontraktačný systém, je informačný systém verejnej správy určený pre procesy verejného obstarávania. Systém bol síce spustený v júli 2014, ale povinnosť cez neho obstarávať začala platiť pre každého verejného obstarávateľa v marci 2015. Od spustenia sa eviduje 80 598 zákazok a úspora vo výške 203 510 476,68 EUR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["spustený", "marci", "eviduje", "dodávateľov", "obchoduje"], "url": ["http://www.vosk.sk/o-nas-aukcie-obstaravanie-portal/elektronicke-trhovisko-spustene", "http://www.skolskyportal.sk/legislativa/od-1-marca-uz-len-cez-elektronicke-trhovisko", "https://portal.eks.sk/Reporty/Uspory", "https://portal.eks.sk/Reporty/StatistikyTopDodavatelov", "https://portal.eks.sk/Reporty/NajcastejsieObchodovanePolozky/NajcastejsieObchodovanePolozkyPodlaOkruhov?Filter.DatumOd=01.07.2014&Filter.DatumDo=11.12.2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:24.188423+00:00"}
{"id": "vr26475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26475", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Po pracovnej dobe nechcel som zneužiť imunitu (pil v parlamente vo februári 2011 pozn.).", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič povedal 10. februára 2011 pre TASR ( Noviny.sk ), že si s Danielom Krajcerom a Jurajov Miškovom ulial jednu alebo dve flaše vína. Matovič uviedol, že následne spal v budove NR SR prikrytý kabátom. V budove údajne zostal preto, lebo nechcel zneužiť imunitu a šoférovať podnapitý. Podľa slov Matoviča, sa pitie vína malo odohrať vo večerných hodinách po rokovaní lídrov vládnych strán. Poslanci nemajú stanovenú pracovnú dobu. Matovič zrejme myslí po pracovnej dobe - po ukončení rokovania a programu. Demagog.SK nezistil žiadne iné vyjadrenia (napríklad Krajcera alebo Miškova), ktoré by potvrdili, že sa tak udialo až po skončení rokovania lídrov vládnych strán. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič povedal 10. februára 2011 pre TASR ( Noviny.sk ), že si s Danielom Krajcerom a Jurajov Miškovom ulial jednu alebo dve flaše vína. Matovič uviedol, že následne spal v budove NR SR prikrytý kabátom. V budove údajne zostal preto, lebo nechcel zneužiť imunitu a šoférovať podnapitý. Podľa slov Matoviča, sa pitie vína malo odohrať vo večerných hodinách po rokovaní lídrov vládnych strán. Poslanci nemajú stanovenú pracovnú dobu. Matovič zrejme myslí po pracovnej dobe - po ukončení rokovania a programu. Demagog.SK nezistil žiadne iné vyjadrenia (napríklad Krajcera alebo Miškova), ktoré by potvrdili, že sa tak udialo až po skončení rokovania lídrov vládnych strán. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Noviny.sk", "večerných"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/09-02-2011/koalicia-opaet-v-krize-moze-za-to-neposlusny-matovic.html", "http://udalosti.noviny.sk/politika/10-02-2011/nrsr-i-matovic-prespal-v-parlamente-prikryty-kabatom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:58.071462+00:00"}
{"id": "vr26338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26338", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Kupříkladu Praha je jedním z nejbohatších regionů (v rámci EU, pozn.).", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě zprávy Eurostatu hodnotíme výrok jako pravdivý. Podle tiskové zprávy (.pdf) Eurostatu z března 2013 je Praha 8. nejbohatším regionem EU. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě zprávy Eurostatu hodnotíme výrok jako pravdivý. Podle tiskové zprávy (.pdf) Eurostatu z března 2013 je Praha 8. nejbohatším regionem EU. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-08", "analysis_sources": {"text": ["tiskové zprávy"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-21032013-AP/EN/1-21032013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:23.923730+00:00"}
{"id": "vr31686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31686", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ja ešte dnes po koľkých rokoch, pán poslanec, stále musím platiť úver zo Svetovej banky, veľké milióny, ktoré boli zobrané na túto kampaň (k reforme dôchodkového systému, pozn.), a to neplatím ja, to platia daňoví poplatníci.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že si Slovensko požičalo na informačnú kampaň od Svetovej banky. Išlo o sumu presne jeden milión eur. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca tak ako tvrdí J. Richter. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún. Výberové konanie sa konalo podľa pravdiel Svetovej banky a infrmácie o ňom neboli verejné. Vtedajší riaditeľ oddelenia správy sociálnych dávok na ministerstve práce Dalibor Gergeľ informoval, že pravidlá Svetovej banky nedovoľujú zverejňovať informácie v priebehu výberového konania. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že si Slovensko požičalo na informačnú kampaň od Svetovej banky. Išlo o sumu presne jeden milión eur. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca tak ako tvrdí J. Richter. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún. Výberové konanie sa konalo podľa pravdiel Svetovej banky a infrmácie o ňom neboli verejné. Vtedajší riaditeľ oddelenia správy sociálnych dávok na ministerstve práce Dalibor Gergeľ informoval, že pravidlá Svetovej banky nedovoľujú zverejňovať informácie v priebehu výberového konania. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["informovalo"], "url": ["http://backup.transparency.sk/den_tlac/040527_minis.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:19.635805+00:00"}
{"id": "48964", "numeric_id": 48964, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48964", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Keď tu bola veľká ekonomická kríza, tak inflácia narástla o viac ako 3 percentuálne body. U nás je inflácia dnes na úrovni spred krízy, veľmi tesne na úrovni spred krízy.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Finančná kríza z roku 2008 sa na Slovensku nevyznačovala takým vysokým nárastom inflácie ako súčasná kríza. V tej dobe nám vzrástla inflácia len o vyše 3 percentuálne body. Oproti tomu súčasná inflácia dosahuje rekordné hodnoty, a nie je pravdou, že by dosahovala hodnoty spred krízy. Výrok Eduarda Hegera preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrvé náznaky finančnej krízy z roku 2008 sa začali objavovať už v auguste predchádzajúceho roka. Podľa údajov Národnej banky Slovenska výška inflácie na Slovensku v tej dobe dosahovala úroveň 1,2 %. Na vrchole krízy, v septembri 2008, dosiahla inflácia hodnotu už 4,6 %. Inflácie tak v tomto období vzrástla o 3,4 percentuálneho boda.\n\nV porovnaní s vtedajšou situáciou sa súčasná kríza vyznačuje podstatne vyššou infláciou. Podľa údajov štatistického úradu dosiahla inflácia na Slovensku za február 2023 najvyššie číslo posledných rokov, a to až 15,4 %. Vrátila sa tak na 22-ročný rekord z konca vlaňajška. Za rok 2022 to bolo priemerne 12,8%.\n\nPodobné hodnoty dosahovala inflácia naposledy vo februári 2000. Predkrízová inflácia pritom na Slovensku dosahovala hodnoty od 0,7 % až po 3,2 %.", "analysis_paragraphs": ["Finančná kríza z roku 2008 sa na Slovensku nevyznačovala takým vysokým nárastom inflácie ako súčasná kríza. V tej dobe nám vzrástla inflácia len o vyše 3 percentuálne body. Oproti tomu súčasná inflácia dosahuje rekordné hodnoty, a nie je pravdou, že by dosahovala hodnoty spred krízy. Výrok Eduarda Hegera preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Prvé náznaky finančnej krízy z roku 2008 sa začali objavovať už v auguste predchádzajúceho roka. Podľa údajov Národnej banky Slovenska výška inflácie na Slovensku v tej dobe dosahovala úroveň 1,2 %. Na vrchole krízy, v septembri 2008, dosiahla inflácia hodnotu už 4,6 %. Inflácie tak v tomto období vzrástla o 3,4 percentuálneho boda.", "V porovnaní s vtedajšou situáciou sa súčasná kríza vyznačuje podstatne vyššou infláciou. Podľa údajov štatistického úradu dosiahla inflácia na Slovensku za február 2023 najvyššie číslo posledných rokov, a to až 15,4 %. Vrátila sa tak na 22-ročný rekord z konca vlaňajška. Za rok 2022 to bolo priemerne 12,8%.", "Podobné hodnoty dosahovala inflácia naposledy vo februári 2000. Predkrízová inflácia pritom na Slovensku dosahovala hodnoty od 0,7 % až po 3,2 %."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["začali", "údajov", "údajov", "priemerne", "dosahovala"], "url": ["https://www.theguardian.com/business/2012/aug/07/credit-crunch-boom-bust-timeline", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/makroekonomicka-databaza/?timeSeriesId=%5B%221925%22%2C%222104%22%2C%222124%22%5D&frequency=M&type=valueYoY&from=1993-01&to=2022-12", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/dd40edb4-93e2-4548-8558-0a52ff49988e/!ut/p/z1/tVJNc5swEP0tPXAUWiNhRG-y22AcxxNsYxtdOmDkQDCCgEqaf19Ic-h0GuIeuhfp8D727S4W-IiFirv8IdZ5peILXmKRJ6X5fCpNMB3mAHEcRi3qTm1CenTEVULYAxaNPMtGNmZWtRofpZlKpfJCmW3xN9T35oKPmdZ1-9kAA36HGzCYium3wPHZbDbhALMVAX95u10v5jeWF9qDYv749CQ4FqdKafmjt6ySNs5QW6BcnVFcaAP6T9WUfZJOSdTWTdy9GNC1Uhf9m6YUZJpQ5BJpIWpThphtMwSxbZ3P1HUZk4OP1dzN7_rO61hng3SFj1dRIxwJ590MEwdvsehVT3mKo6sED10un3GohkgXvP011_ExHV4B8E5xeB0zD4Jgu9rvwdtbN-CTiQfrMOzVpm_8uccX1FkBsJVng88X4cYNCAFOruOPNCjG2_uDz9abr-Dv-L23WdIJUPs6_xHAB2e2H1Z0UrrWGY7-x3394wUM-JFAu-kbYGxjH818AbguD0yzF3LpyhLdf7kdaicT13-kn34COsX7pg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://sita.sk/vofinanciach/inflacia-za-rok-2022-dosiahla-na-slovensku-128-domacnosti-najviac-ovplyvnilo-zdrazovanie-masa-a-energii/", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/makroekonomicka-databaza/?timeSeriesId=%5B%221925%22%2C%222104%22%2C%222124%22%5D&frequency=M&type=valueYoY&from=1993-01&to=2022-12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:13.063620+00:00"}
{"id": "vr16679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16679", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Druhá výzva, ktorá bola, tak tú ste ukončili, respektíve zrušili. Tá sa dala zrušiť, pretože neboli vypodpisované ešte zmluvy.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spornú eurofondovú výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja (DSV), ku ktorej sa vo svojom liste vyjadrovali rektori slovenských výskumných univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied, zrušila svojím rozhodnutím práve ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. K zrušeniu tejto \"druhej\" výzvy došlo 18. septembra 2017 ( .pdf ). Ministerstvo ako dôvod zrušenia výzvy uviedlo podstatnú zmenu podmienok, ktorou bola \"úprava rozsahu žiadateľov v nadväznosti na potrebu zabezpečenia zdrojov financovania pre verejné výskumné inštitúcie“. O zrušení výzvy hovoril ešte v polke augusta 2017 bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Ten od začiatku júla čelil kritike pre rozdeľovanie eurofondov na výskum a inovácie. Dotácie mali dostať aj firmy, ktoré výskum nikdy nerobili. Peter Plavčan problematické výzvy zastavil a nariadil ich preverenie. Európska komisia neskôr pozastavila platby v štyroch výzvach na ministerstve školstva a rezortu zakázala podpisovať nové zmluvy s prijímateľmi dotácií. Pozastavenie eurofondov oznámila EK vo varovnom liste a ich rozdeľovanie v súčasnosti rieši okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom ( OLAF ) aj Národná kriminálna agentúra. Kauza s dotáciami nakoniec stála Petra Plavčana miesto ministra školstva a 13. septembra 2017 bol nahradený Martinou Lubyovou. Na rozdiel od prvej výzvy, ktorá sa zameriavala na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC) a ktorá bola ukončená ku dňu 31. decembra 2016, druhá výzva (DSV) bola stále otvorená. Zároveň ako informoval komunikačný odbor ministerstva školstva , v rámci tejto výzvy nebolo vydané žiadne rozhodnutie o schválení finančného príspevku a nebola tak podpísaná ani jedna zmluva, preto k samotnému zrušeniu mohlo dôjsť. Nová výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja (DSV) by mala podľa ministerky Lubyovej \"reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov\". Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spornú eurofondovú výzvu na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja (DSV), ku ktorej sa vo svojom liste vyjadrovali rektori slovenských výskumných univerzít a predseda Slovenskej akadémie vied, zrušila svojím rozhodnutím práve ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová (nominantka SNS). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. K zrušeniu tejto \"druhej\" výzvy došlo 18. septembra 2017 ( .pdf ). Ministerstvo ako dôvod zrušenia výzvy uviedlo podstatnú zmenu podmienok, ktorou bola \"úprava rozsahu žiadateľov v nadväznosti na potrebu zabezpečenia zdrojov financovania pre verejné výskumné inštitúcie“. O zrušení výzvy hovoril ešte v polke augusta 2017 bývalý minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Ten od začiatku júla čelil kritike pre rozdeľovanie eurofondov na výskum a inovácie. Dotácie mali dostať aj firmy, ktoré výskum nikdy nerobili. Peter Plavčan problematické výzvy zastavil a nariadil ich preverenie. Európska komisia neskôr pozastavila platby v štyroch výzvach na ministerstve školstva a rezortu zakázala podpisovať nové zmluvy s prijímateľmi dotácií. Pozastavenie eurofondov oznámila EK vo varovnom liste a ich rozdeľovanie v súčasnosti rieši okrem Európskeho úradu pre boj proti podvodom ( OLAF ) aj Národná kriminálna agentúra. Kauza s dotáciami nakoniec stála Petra Plavčana miesto ministra školstva a 13. septembra 2017 bol nahradený Martinou Lubyovou. Na rozdiel od prvej výzvy, ktorá sa zameriavala na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC) a ktorá bola ukončená ku dňu 31. decembra 2016, druhá výzva (DSV) bola stále otvorená. Zároveň ako informoval komunikačný odbor ministerstva školstva , v rámci tejto výzvy nebolo vydané žiadne rozhodnutie o schválení finančného príspevku a nebola tak podpísaná ani jedna zmluva, preto k samotnému zrušeniu mohlo dôjsť. Nová výzva na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja (DSV) by mala podľa ministerky Lubyovej \"reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov\". Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "dôvod", "hovoril", "čelil", "OLAF", "nahradený", "ukončená", "komunikačný odbor ministerstva školstva", "Nová výzva"], "url": ["https://www.opvai.sk/media/98720/informácia-o-zrušení-dsv.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442178-ministerka-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-vyskumu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-plavcan-vyzvu-na-dsv-zrusime-vy/275251-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico/275570-clanok.html", "https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/na-rozdelovanie-eurofondov-na-vyskum-sa-pozrie-olaf/", "https://www.minedu.sk/novou-ministerkou-skolstva-sa-stala-martina-lubyova/", "http://www.vyskumnaagentura.sk/sk/aktuality-hlavne/241-uzavretie-vyzvy-pvvc", "http://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerka-lubyova-zrusenie-vyzva-eurofo/281328-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:52.270578+00:00"}
{"id": "45051", "numeric_id": 45051, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45051", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Firme, ktorej na mesačnej báze klesol obrat o 40 %, to sú tie postihnuté, tak nemusí platiť odvody teraz, zaplatí neskôr. Akože odložíme povinnosť platiť odvody. Tak isto odložíme povinnosť platiť preddavky na daň. To sú tie opatrenia z týchto to piate a šieste a siedme... No a takisto, ak mala nejaká firma v minulosti stratu, ona si ju smie zo ziskov v ďalších rokoch odpočítať, ale sú tam nejaké pravidlá, že smie si odpočítať každý rok iba pätinu. My sme dovolili teraz tým firmám odpočítať všetko, čiže ak mala povedzme 2018 rok bola firma v strate alebo nabiehala a tak ďalej, v 2019 mala zisk, tak si smie celú stratu odrátať naraz a nie, že na 5 rokov rozratúvať… Máme niekoľko tisíc firiem, ktoré mali stratu. Tým pomôžeme takto.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Podľa zverejneného návrhu si budú môcť firmy, ktorým klesli tržby o viac ako 40 percent, odložiť platenie odvodov a preddavkov dane. Doteraz si firmy mohli v daňovom priznaní uplatniť daňovú stratu do výšky 1/4 za predchádzajúce štyri roky. Po novom - v rámci balíka prvej pomoci - si firmy budú môcť odpočítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu od roku 2014 - ak majú dostatočné príjmy. V roku 2019 skončilo v strate viac ako 37-tisíc firiem.Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Podľa zverejneného návrhu si budú môcť firmy, ktorým klesli tržby o viac ako 40 percent, odložiť platenie odvodov a preddavkov dane. Doteraz si firmy mohli v daňovom priznaní uplatniť daňovú stratu do výšky 1/4 za predchádzajúce štyri roky. Po novom - v rámci balíka prvej pomoci - si firmy budú môcť odpočítať doteraz neuplatnenú daňovú stratu od roku 2014 - ak majú dostatočné príjmy. V roku 2019 skončilo v strate viac ako 37-tisíc firiem.Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "návrhu", "mohli", "budú", "skončilo"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://podpora.financnasprava.sk/744059-Odpo%C4%8Det-da%C5%88ovej-straty", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://finstat.sk/analyzy/analyza-financnych-vysledkov-firiem-2019"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:48.669707+00:00"}
{"id": "vr34048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34048", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A ja chcem znova odcitovať Roberta Fica, tretieho apríla tohto roku.\" Ak by ústavný súd povedal, že prezident postupoval v rozpore s ústavou, budeme musieť rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu.\" 3.apríla tohto roku, Robert Fico vedel, že bude musieť rozhodovať, rešpektovať rozhodnutie ústavného súdu a na to povedal, zrejme v súvislosti s týmto, znovu prosím, a to chcem zdôrazniť, že \"držíme sľub, nebudeme voliť generálneho prokurátora, pokiaľ nerozhodne ústavný súd o návrhu na predbežné opatrenie.\"", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa Žitňanská korektne cituje slová R. Fica, týkajúce sa voľby GP a predbežného opatrenia, ktoré vo veci nevymenovania za GP podal J. Čentéš. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa Žitňanská korektne cituje slová R. Fica, týkajúce sa voľby GP a predbežného opatrenia, ktoré vo veci nevymenovania za GP podal J. Čentéš. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["záznamu", "SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1017399/tb-predsedu-vlady-roberta-fica-tema-kto-bude-predsedom-nku.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-zablokuje-mimoriadnu-schodzu-potv/610448-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:16.735039+00:00"}
{"id": "vr34976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34976", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...to čo sa udialo okolo D1 nebolo zastavenie, ale ani na šiesty pokus nenaštartoval najväčší projekt, ktorý v Európe toho času bol vo forme PPP, pretože spájal veľkých alebo do jedného balíka päť úsekov a keďže koncesionár nebol schopný ani na tento šiesty termín zabezpečiť plné financovania, tak sme sa rozhodli tento balík otvoriť a začať ho realizovať postupne tak, aby sa dalo stavať aj lacnejšie a podľa mňa aj dynamickejšie.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrení predstaviteľa skupiny koncesionárov K. Wolfa : \"Konzorcium... dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu, vo variante so štátnou garanciou aj bez nej, čo bolo MDPT preukázané 18. júna 2010 “. Podľa ďalších informácií finančná uzávierka nemohla prebehnúť kvôli sťažnostiam na enviromentálne dopady, ktoré spadali mimo kompetenciu koncesionára. Tieto informácie sú preto v rozpore s tvrdením J. Fígeľa, že koncesionár nedokázal zabezpečiť plné financovanie. Upozorňujeme však, že slová K. Wolfa nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení predstaviteľa skupiny koncesionárov K. Wolfa : \"Konzorcium... dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu, vo variante so štátnou garanciou aj bez nej, čo bolo MDPT preukázané 18. júna 2010 “. Podľa ďalších informácií finančná uzávierka nemohla prebehnúť kvôli sťažnostiam na enviromentálne dopady, ktoré spadali mimo kompetenciu koncesionára. Tieto informácie sú preto v rozpore s tvrdením J. Fígeľa, že koncesionár nedokázal zabezpečiť plné financovanie. Upozorňujeme však, že slová K. Wolfa nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Wolfa", "informácií"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/figel-zastavil-projekt-severenej-casti-d1.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=95596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:22.989867+00:00"}
{"id": "vr26761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26761", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...predseda Okresného súdu v Bardejove za kandidátku na sudcu vymenoval alebo určil svoju sestru.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov nie je možné overiť, či predseda okresného súdu v Bardejove mal na úspechu sestry nejaký podiel. Hrušovský však tvrdí, že predseda okresného súdu mal vymenovať alebo určiť svoju sestru za sudkyňu. Takáto formulácia je však nepravdivá, keďže predseda okresného súdu nemá právomoci vymenovávať alebo určovať budúcich sudcov. Právomoc navrhovať sudcov má podľa Ústavy SR Súdna rada a právomoc vymenovať prezident SR. Sestra predsedu okresného súdu vyhrala spomedzi 10 kandidátov, pričom vyberala komisia. Komisia je zostavená z databázy sudcov, v ktorej sú na základe nominácie ministrom spravodlivosti, parlamentom a Súdnou radou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Sestra predsedu okresného súdy v Bardejove, sa prihlásila na konkurz na sudcu na súde, kde robí je brat - predseda okresného súdy v Bardejove. Z 10 uchádzačov vyhrala konkurz o jeden bod. Hodnotila komisia. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na prípad upozornil v nedeľu 19. januára 2014 denník SME . \"Rodine Krochtovcov sa na Okresnom súde v Bardejove darí. Karol Krochta súd vedie a jeho sestra Katarína tam zrejme nastúpi ako sudkyňa. Pred vyše týždňom vyhrala výberové konanie. ... O tom, či sa stane sudkyňou, ešte rozhodne Súdna rada. Tá prerokuje, či ju navrhne na vymenovanie prezidentovi. Pri rozhodovaní môže zohľadniť pripomienky k výberovému konaniu. ...Pochybnosti o jej výhre, napriek jej schopnostiam, totiž ostanú. Zvíťazila spomedzi desiatich uchádzačov. Po písomnej časti zaostávala za prvým o 11 bodov. Po ústnej časti ho o bod predbehla. Hodnotenie v ústnej časti záleží na subjektívnom rozhodnutí členov komisie .\" Prvou reakciou ministerstva spravodlivosti bolo ,, že pri výbere nemôže byť diskriminovaný nikto len preto, že je niekoho rodinným príslušníkom\". Dodatočne však minister spravodlivosti Borec prostredníctvom vyhlásenia , ktoré bolo poskytnuté médiám vyzval Súdnu radu SR o preverenie tohto konkurzu a uvádza, že ,, v prípade, ak Súdna rada SR bude mať pochybnosti o tom, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom, minister odporúča aby prezidentovi nebol podaný návrh na vymenovanie za sudcu\". Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov nie je možné overiť, či predseda okresného súdu v Bardejove mal na úspechu sestry nejaký podiel. Hrušovský však tvrdí, že predseda okresného súdu mal vymenovať alebo určiť svoju sestru za sudkyňu. Takáto formulácia je však nepravdivá, keďže predseda okresného súdu nemá právomoci vymenovávať alebo určovať budúcich sudcov. Právomoc navrhovať sudcov má podľa Ústavy SR Súdna rada a právomoc vymenovať prezident SR. Sestra predsedu okresného súdu vyhrala spomedzi 10 kandidátov, pričom vyberala komisia. Komisia je zostavená z databázy sudcov, v ktorej sú na základe nominácie ministrom spravodlivosti, parlamentom a Súdnou radou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Sestra predsedu okresného súdy v Bardejove, sa prihlásila na konkurz na sudcu na súde, kde robí je brat - predseda okresného súdy v Bardejove. Z 10 uchádzačov vyhrala konkurz o jeden bod. Hodnotila komisia. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Na prípad upozornil v nedeľu 19. januára 2014 denník SME . \"Rodine Krochtovcov sa na Okresnom súde v Bardejove darí. Karol Krochta súd vedie a jeho sestra Katarína tam zrejme nastúpi ako sudkyňa. Pred vyše týždňom vyhrala výberové konanie. ... O tom, či sa stane sudkyňou, ešte rozhodne Súdna rada. Tá prerokuje, či ju navrhne na vymenovanie prezidentovi. Pri rozhodovaní môže zohľadniť pripomienky k výberovému konaniu. ...Pochybnosti o jej výhre, napriek jej schopnostiam, totiž ostanú. Zvíťazila spomedzi desiatich uchádzačov. Po písomnej časti zaostávala za prvým o 11 bodov. Po ústnej časti ho o bod predbehla. Hodnotenie v ústnej časti záleží na subjektívnom rozhodnutí členov komisie .\" Prvou reakciou ministerstva spravodlivosti bolo ,, že pri výbere nemôže byť diskriminovaný nikto len preto, že je niekoho rodinným príslušníkom\". Dodatočne však minister spravodlivosti Borec prostredníctvom vyhlásenia , ktoré bolo poskytnuté médiám vyzval Súdnu radu SR o preverenie tohto konkurzu a uvádza, že ,, v prípade, ak Súdna rada SR bude mať pochybnosti o tom, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom, minister odporúča aby prezidentovi nebol podaný návrh na vymenovanie za sudcu\". Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "SME", "reakciou", "vyhlásenia"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.sme.sk/c/7072524/sestra-vyhrala-u-brata-konkurz-na-sudkynu.html", "http://www.sme.sk/c/7073988/borec-pripustil-stop-pre-sudkynu-z-bardejova.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305876-borec-vyzyva-preverit-konkurz-na-sude-v-bardejove/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:55.753940+00:00"}
{"id": "vr31683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31683", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Samozrejme, že sa skladá z troch pilierov a že prvý pilier je veľmi dôležitý. Ten systém stojí na dvoch nohách. Prečo je stabílny, tak bol vytvorený, ale ten problém, to všetci vieme, je zakomponovaný v prvom pilieri. Ten treba riešiť. Opäť vo vládnom vyhlásení nenachádzame okrem tej vety, že treba to posúdiť komplexne, žiadne konkrétne opatrenia, ktorou cestou sa máme vydať.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády je vyjadrené úsilie riešiť dôchodkový systém komplexne ako hovorí Ľudovít Kaník. Je v ňom zakomponovaných aj niekoľko opatrení na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému. Žiadne z nich sa však neviaže k reforme prvého piliera, ktorý podľa Kaníka predstavuje najväčší problém. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 - 2016 (.pdf) sa dôchodkovému systému venuje v 3. kapitole Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, kde sa spomína aj veta, o ktorej hovorí Ľudovít Kaník (s. 13): Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku , teda jeho všetkých troch pilierov. Problematika dôchodkového systému sa objavuje aj v 6. kapitole Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti, kde sú vymenované opatrenia, ktorá vláda plánuje presadzovať (s. 60): - v oblasti priebežne financovaného dôchodkového systému prioritou naďalej zostáva jeho finančná udržateľnosť; k stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému výraznejším spôsobom prispeje realizácia projektu UNITAS (projekt zjednotenia výberu daní, cla a odvodov), - opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia vláda uplatní princíp dobrovoľnosti a prehodnotí opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom, - obnoví význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády je vyjadrené úsilie riešiť dôchodkový systém komplexne ako hovorí Ľudovít Kaník. Je v ňom zakomponovaných aj niekoľko opatrení na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového systému. Žiadne z nich sa však neviaže k reforme prvého piliera, ktorý podľa Kaníka predstavuje najväčší problém. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 - 2016 (.pdf) sa dôchodkovému systému venuje v 3. kapitole Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, kde sa spomína aj veta, o ktorej hovorí Ľudovít Kaník (s. 13): Vláda podnikne kroky na zabezpečenie finančnej a sociálnej udržateľnosti dôchodkového systému ako celku , teda jeho všetkých troch pilierov. Problematika dôchodkového systému sa objavuje aj v 6. kapitole Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti, kde sú vymenované opatrenia, ktorá vláda plánuje presadzovať (s. 60): - v oblasti priebežne financovaného dôchodkového systému prioritou naďalej zostáva jeho finančná udržateľnosť; k stabilizácii finančnej udržateľnosti dôchodkového systému výraznejším spôsobom prispeje realizácia projektu UNITAS (projekt zjednotenia výberu daní, cla a odvodov), - opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia vláda uplatní princíp dobrovoľnosti a prehodnotí opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom, - obnoví význam doplnkového dôchodkového sporenia, a to najmä prostredníctvom zvyšovania jeho atraktivity pre všetkých, ktorí naň prispievajú."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády na roky 2012 - 2016"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:21.336340+00:00"}
{"id": "vr26416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26416", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... kedy sme na Slovensku a ja som bol vtedy v rôznych funkciách aj vo funkcii predsedu Národnej rady, zo Slovenska naozaj urobili niečo pekné, krásne, čo bolo obdivuhodné a za to nás chválili nielen v Európe, ale aj vo svete. Iste mi aj môj spoludiskutujúci potvrdí, že vtedy sa podnikalo ľahšie. 40% daň na 19 % rovnej dane, z 15 % na 8 % zníženie nezamestnanosti, vstup Slovenska do OECD, Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ...", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský neuvádza všetky skutočnosti tak, ako sa stali. Kým vstupy do organizácií si pamätá dobre, v prípade daňovej sadzby už preháňa, keďže najvyššia sadzba bola vo výške 38 %, aj to iba pre najvyššie zarábajúcu skupinu ľudí, pričom pre právnické osoby platila najvyššia sadzba 25 %. Okrem toho jeho interpretácia nezamestnanosti je nepresná, keď v skutočnosti v rokoch 1998 - 2006 došlo dokonca k nárastu nezamestnanosti podľa Štatistického úradu aj Eurostatu. Výrok je teda nepravdivý. Slovensko vstúpilo do OECD v roku 2000. Do EÚ a NATO sme vstúpili v roku 2004. Pavol Hrušovský bol od roku 2000 predsedom KDH, v rokoch 2002 - 2006 bol predsedom Národnej rady a v rokoch 1998 - 2002 bol jej podpredsedom. Podľa diplomovej práce Ing. Tomáša Szabó (str. 54), ktorá sa odvoláva na publikácie Richarda Sulíka a Ivana Mikloša, bol slovenský daňový systém pred zavedením rovnej dane veľmi zložitý. V prípade niektorých fyzických osôb s najvyššími príjami napríklad daň dosahovala až 38 % pre osoby zarábajúce vyše 50 230 sk, jednalo sa však o najvyššiu daň. V prípade právnických osôb bola najvyššia daňová sadzba 25 %. Podľa Štatistického úradu bola nezamestnanosť v rokoch 1998 - 2006 nasledovná: 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Miera nezamestnanosti (%) 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 Eurostat uvádza vývoj nezamestnanosti nasledovne: Je evidentné, že ani podľa jedného z týchto zdrojov sa nezamestnanosť v rokoch 1998 - 2006, teda v rokoch kedy boli pri moci dve Dzurindove vlády, v priebehu ktorých bol Pavol Hrušovský na postoch podporedsedu a predsedu parlamentu, nevyvíjala tak, ako hovorí. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský neuvádza všetky skutočnosti tak, ako sa stali. Kým vstupy do organizácií si pamätá dobre, v prípade daňovej sadzby už preháňa, keďže najvyššia sadzba bola vo výške 38 %, aj to iba pre najvyššie zarábajúcu skupinu ľudí, pričom pre právnické osoby platila najvyššia sadzba 25 %. Okrem toho jeho interpretácia nezamestnanosti je nepresná, keď v skutočnosti v rokoch 1998 - 2006 došlo dokonca k nárastu nezamestnanosti podľa Štatistického úradu aj Eurostatu. Výrok je teda nepravdivý. Slovensko vstúpilo do OECD v roku 2000. Do EÚ a NATO sme vstúpili v roku 2004. Pavol Hrušovský bol od roku 2000 predsedom KDH, v rokoch 2002 - 2006 bol predsedom Národnej rady a v rokoch 1998 - 2002 bol jej podpredsedom. Podľa diplomovej práce Ing. Tomáša Szabó (str. 54), ktorá sa odvoláva na publikácie Richarda Sulíka a Ivana Mikloša, bol slovenský daňový systém pred zavedením rovnej dane veľmi zložitý. V prípade niektorých fyzických osôb s najvyššími príjami napríklad daň dosahovala až 38 % pre osoby zarábajúce vyše 50 230 sk, jednalo sa však o najvyššiu daň. V prípade právnických osôb bola najvyššia daňová sadzba 25 %. Podľa Štatistického úradu bola nezamestnanosť v rokoch 1998 - 2006 nasledovná: 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Miera nezamestnanosti (%) 12,5 16,2 18,6 19,2 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 Eurostat uvádza vývoj nezamestnanosti nasledovne: Je evidentné, že ani podľa jedného z týchto zdrojov sa nezamestnanosť v rokoch 1998 - 2006, teda v rokoch kedy boli pri moci dve Dzurindove vlády, v priebehu ktorých bol Pavol Hrušovský na postoch podporedsedu a predsedu parlamentu, nevyvíjala tak, ako hovorí. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vstúpilo", "bol", "práce", "Štatistického úradu", "Eurostat"], "url": ["http://www.oecdobserver.org/news/archivestory.php/aid/354/Slovakia_joins_OECD.html", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=212", "http://is.muni.cz/th/206470/esf_m/Diplomova_prace__TS.txt", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.SK.S.UNEH.RTT000.4.000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:07.945655+00:00"}
{"id": "vr15690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15690", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Andrej Kiska pozval Kotlebu do prezidentského paláca, mohol ho nepozvať, pozval ho. Nepodal mu ruku.", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tesne po výsledkoch parlametných volieb si 7. marca 2016 prezident Kiska pozval lídrov víťazných strán do prezidentského paláca. Pozvanie však nedostal predseda ĽS NS Marián Kotleba. Rovnako nebol prizvaný ani na oslavy výročia SNP v roku 2016. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tesne po výsledkoch parlametných volieb si 7. marca 2016 prezident Kiska pozval lídrov víťazných strán do prezidentského paláca. Pozvanie však nedostal predseda ĽS NS Marián Kotleba. Rovnako nebol prizvaný ani na oslavy výročia SNP v roku 2016. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["pozval", "prizvaný", "naznačil"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prezidenta-dnes-navstivi-sest-predse/185486-clanok.html", "https://dennikn.sk/397642/kotlebu-nechcu-prezidentskom-palaci-oslavach-snp/", "https://domov.sme.sk/c/20111735/prezident-kiska-kotlebu-na-povolebne-rokovania-nepozval.html#ixzz4X7dA1825"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:20.215452+00:00"}
{"id": "vr30114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30114", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teší ma aj to, že zákon (platy zdravotných sestier a zdravotníckych pracovníkov, pozn.) neprešiel iba hlasmi Smeru-sociálna demokracia, ale že ho podporilo 119 poslancov, ktorí sedeli v sále teraz. 119 poslancov vrátane opozície", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za spomínaný zákon, upravujúci aj platy zdravotníckych pracovníkov, hlasovalo v parlamente všetkých 119 prítomných poslancov, teda aj poslanci opozície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za spomínaný zákon, upravujúci aj platy zdravotníckych pracovníkov, hlasovalo v parlamente všetkých 119 prítomných poslancov, teda aj poslanci opozície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "hlasovalo", "všetkých"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1780", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36541", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-platy-zdravotnikov-ma-zakon-u/155799-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:50.670470+00:00"}
{"id": "vr31163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31163", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Napriek týmto skutočnostiam neexistuje možnosť zjednodušiť postup pri rozvode manželstva ani v takom prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia a nie je potrebné upravovať vzťahy k maloletým deťom, pretože sa na tom vedia manželia dohodnúť, z manželstva nepochádzajú žiadne deti alebo sú deti pochádzajúce z manželstva plnoleté.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okolnosti ohľadom rozvodu manželstva upravuje zákon o rodine ( 36/2005 .pdf).", "analysis_paragraphs": ["Okolnosti ohľadom rozvodu manželstva upravuje zákon o rodine ( 36/2005 .pdf)."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["36/2005"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=18474&FileName=05-z036&Rocnik=2005&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:19.593780+00:00"}
{"id": "vr36451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36451", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My sme mali v programovom vyhlásení vlády, že otvoríme teda, spojazdníme 100 km nových diaľnic, urobili sme ich už 148 km. ...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády sa píše: „Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.“ Toto sa podľa vyššie uvedeného nestalo.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády sa píše: „Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.“ Toto sa podľa vyššie uvedeného nestalo."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["V programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/1900.pdf#page=14"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:29.678681+00:00"}
{"id": "vr31552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31552", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože chvála pánu bohu, že sme aspoň tých 50 miliónov eur, keď sa schvaľoval rozpočet, ako opozičná strana sme vtedy podmienili schválenie rozpočtu, že dajme do rezervy 50 miliónov. Tie peniaze v rezerve sú, ale to je málo.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD skutočne dopomohol k schváleniu rozpočtu pre rok 2012. Urobil tak prostredníctvom vedomej neprítomnosti niektorých poslancov za Smer- SD v sále, čo malo za následok zníženie kvóra v pléne a následné hladké odhlasovanie návrhu koalíciou aj bez potrebných 76 poslancov. Podmienkou však bolo, aby sa 50 miliónov eur presunulo do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, z ktorej sa v prípade potreby peniaze nasmerujú do zdravotníctva. Ako je uvedené na portáli tvnoviny.sk (SITA), šéf Asociácie nemocníc Slovenska, Marián Petko sa vyjadril: „Ale ani tých 50 miliónov eur nebude stačiť v roku 2012 na to, aby bol zabezpečený bežný chod zdravotníctva.“", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD skutočne dopomohol k schváleniu rozpočtu pre rok 2012. Urobil tak prostredníctvom vedomej neprítomnosti niektorých poslancov za Smer- SD v sále, čo malo za následok zníženie kvóra v pléne a následné hladké odhlasovanie návrhu koalíciou aj bez potrebných 76 poslancov. Podmienkou však bolo, aby sa 50 miliónov eur presunulo do kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, z ktorej sa v prípade potreby peniaze nasmerujú do zdravotníctva. Ako je uvedené na portáli tvnoviny.sk (SITA), šéf Asociácie nemocníc Slovenska, Marián Petko sa vyjadril: „Ale ani tých 50 miliónov eur nebude stačiť v roku 2012 na to, aby bol zabezpečený bežný chod zdravotníctva.“"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Podmienkou", "Marián Petko", "pravda.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=624548", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:54.669285+00:00"}
{"id": "vr31786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31786", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď sa pozrieme do minulosti, tak prokuratúra v minulosti odmietla stíhať za verbálne delikty napríklad bývalého pána poslanca Slotu za výroky, ktoré boli oveľa výbušnejšie, neporovnateľne výbušnejšie a agresívnejšie, ale čo ma na tom trápi viacej, je to, čo sme tu zažili už za druhej Dzurindovej vlády, keď musel odísť zo zboru alebo z tej funkcie pán Šátek.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prokuratúra odmietla Jána Slotu stíhať v prípade verbálnych útokov, ktoré využívali agresívnejšie verbálne prostriedky v porovnaní s výrokom Jaroslava Spišiaka. Rovnako je pravdivá druhá časť výroku. Jozef Šátek bol odvolaný ministrom vnútra druhej Dzurindovej vlády Vladimírom Palkom. Jána Slotu odmietla prokuratúra stíhať v týchto prípadoch:\n\nOdvolanie Jozefa Šáteka:\n\nJozef Šátek bol podľa Hospodárskych novín odvolaný z pozície šéfa Úradu boja proti korupcii 18. januára 2005 vtedajším ministrom vnútra Vladimírom Palkom. Z uvedeného dátumu vyplýva, že bol naozaj odvolaný za druhej Dzurindovej vlády (2002 - 2006).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prokuratúra odmietla Jána Slotu stíhať v prípade verbálnych útokov, ktoré využívali agresívnejšie verbálne prostriedky v porovnaní s výrokom Jaroslava Spišiaka. Rovnako je pravdivá druhá časť výroku. Jozef Šátek bol odvolaný ministrom vnútra druhej Dzurindovej vlády Vladimírom Palkom. Jána Slotu odmietla prokuratúra stíhať v týchto prípadoch:", "Odvolanie Jozefa Šáteka:", "Jozef Šátek bol podľa Hospodárskych novín odvolaný z pozície šéfa Úradu boja proti korupcii 18. januára 2005 vtedajším ministrom vnútra Vladimírom Palkom. Z uvedeného dátumu vyplýva, že bol naozaj odvolaný za druhej Dzurindovej vlády (2002 - 2006)."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "mongoloidné typy", "SITA", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2924890/trestne-oznamenie-na-slotu-prokurator-odmietol.html", "http://www.sns.sk/media/tlacove-besedy/ak-smk-bude-vo-vlade-slota-sa-vzda-funkcie-predsedu-sns-7/", "http://www.sme.sk/c/4199706/prokuratura-odmietla-trestne-oznamenie-na-slotu.html", "http://hnonline.sk/2-22290645-k10000_detail-c2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:27.256271+00:00"}
{"id": "vr16200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16200", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je potrebné urobiť definitívne rozhodnutia pokiaľ ide o FNM (Fond národného majetku, pozn.). Prioritou mojej vlády (2012-2016, pozn.) bude zrušenie tejto inštitúcie, pretože stráca význam.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fond národného majetku bol zrušený k 1. januáru 2016. Jeho kompetencie a majetok prevzala nová spoločnosť MH Manažment, a.s. Premiér Robert Fico vyhlásil tento sľub krátko po nástupe do funkcie premiéra v roku 2012. Dôvodom zrušenia Fondu národného majetku mala byť strata jeho významu, ktorý spočíval v privatizácií. „Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu, v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti,“ upresnila vláda vo svojom návrhu . Predpokladalo sa, že fond nebude nahradený iným úradom a že jeho podiely prejdú na ministerstvo hospodárstva, finančné aktíva na rezort financií a súdne spory na ministerstvo spravodlivosti. Zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky bol schválený 12. decembra 2015 poslancami NR SR a vstúpil do platnosti 1. januára 2016. Na základe tohto zákona bol FNM definitívne zrušený, avšak jeho kompetencie prebrala nová právnická osoba MH Manažment , a.s. Na túto spoločnosť prešiel majetok FNM SR vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzkov FNM SR, ale taktiež práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ktorých účastníkom bol FNM SR. Nová akciová spoločnosť je výsledkom pripomienkového konania v NR SR. V pôvodnom návrhu mal byť nástupcom FNM štát (ministerstvo hospodárstva). Ministerstvo však nemôže odkupovať bezcenné akcie občanov a práve tým argumentoval pozmeňovací návrh : \"Z dôvodu ochrany záujmov fyzických osôb, ktoré disponujú bezcennými cennými papiermi a ktoré nestihnú previesť tieto cenné papiere na fond do jeho zániku, navrhuje sa, aby táto možnosť, ako aj pôvodná lehota do 30. júna 2016 ostala zachovaná. Navrhuje sa preto, aby od 1. januára 2016 bola právnická osoba povinná prijať ponuku na bezodplatný prevod bezcenných cenných papierov.\" Rovnako bol problematický fakt, že presunutie fondu pod Ministerstvo hospodárstva by mohlo zvyšovať dlh štátneho rozpočtu. \"S tým súvisí aj prechod záväzkov fondu, akými sú napríklad dlhopisy, či pasívne súdne spory, ktoré by sa prechodom na štát stali súčasťou štátneho dlhu, avšak za správu štátneho dlhu je zodpovedné Ministerstvo financií SR a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity,\" uvádza sa v návrhu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fond národného majetku bol zrušený k 1. januáru 2016. Jeho kompetencie a majetok prevzala nová spoločnosť MH Manažment, a.s. Premiér Robert Fico vyhlásil tento sľub krátko po nástupe do funkcie premiéra v roku 2012. Dôvodom zrušenia Fondu národného majetku mala byť strata jeho významu, ktorý spočíval v privatizácií. „Nakoľko sa do budúcna nepredpokladá privatizácia majetku štátu v rozsahu, v akom sa vykonávala v súvislosti s transformačnými procesmi v minulosti, nie je teda ani potrebná existencia osobitného subjektu určeného na výkon privatizačnej činnosti,“ upresnila vláda vo svojom návrhu . Predpokladalo sa, že fond nebude nahradený iným úradom a že jeho podiely prejdú na ministerstvo hospodárstva, finančné aktíva na rezort financií a súdne spory na ministerstvo spravodlivosti. Zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky bol schválený 12. decembra 2015 poslancami NR SR a vstúpil do platnosti 1. januára 2016. Na základe tohto zákona bol FNM definitívne zrušený, avšak jeho kompetencie prebrala nová právnická osoba MH Manažment , a.s. Na túto spoločnosť prešiel majetok FNM SR vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzkov FNM SR, ale taktiež práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ktorých účastníkom bol FNM SR. Nová akciová spoločnosť je výsledkom pripomienkového konania v NR SR. V pôvodnom návrhu mal byť nástupcom FNM štát (ministerstvo hospodárstva). Ministerstvo však nemôže odkupovať bezcenné akcie občanov a práve tým argumentoval pozmeňovací návrh : \"Z dôvodu ochrany záujmov fyzických osôb, ktoré disponujú bezcennými cennými papiermi a ktoré nestihnú previesť tieto cenné papiere na fond do jeho zániku, navrhuje sa, aby táto možnosť, ako aj pôvodná lehota do 30. júna 2016 ostala zachovaná. Navrhuje sa preto, aby od 1. januára 2016 bola právnická osoba povinná prijať ponuku na bezodplatný prevod bezcenných cenných papierov.\" Rovnako bol problematický fakt, že presunutie fondu pod Ministerstvo hospodárstva by mohlo zvyšovať dlh štátneho rozpočtu. \"S tým súvisí aj prechod záväzkov fondu, akými sú napríklad dlhopisy, či pasívne súdne spory, ktoré by sa prechodom na štát stali súčasťou štátneho dlhu, avšak za správu štátneho dlhu je zodpovedné Ministerstvo financií SR a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity,\" uvádza sa v návrhu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "návrhu", "Zákon", "MH Manažment", "návrh"], "url": ["https://dennikn.sk/156128/fnm-fico-zrusi-premenovanim/", "https://aktualne.atlas.sk/fico-zrusi-fond-narodneho-majetku-premenovanim-na-spravcovsku-agenturu/slovensko/politika/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/375/20160101", "https://demagog.sk/vyrok/majetok FNM SR, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní právnických osôb a iných majetkových práv a záväzkov FNM SR. Na Spoločnosť prešli tiež práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov, ktorých účastníkom bol FNM SR.", "https://www.teraz.sk/slovensko/fond-narodneho-majetku-sa-zrusi/165854-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:32.860416+00:00"}
{"id": "vr33141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33141", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Posledná prognóza hovorí o poklese zamestnanosti o pol %.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože prognóza (.pdf,s.3) Inštitútu finančnej politiky z januára 2013 skutočne hovorí o poklese zamestnanosti o 0,5%.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože prognóza (.pdf,s.3) Inštitútu finančnej politiky z januára 2013 skutočne hovorí o poklese zamestnanosti o 0,5%."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["prognóza"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8821&documentId=9563"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:12.071080+00:00"}
{"id": "vr16973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16973", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je potrebné uviesť, že na Slovensku sa v súčasnosti uplatňujú dve daňové sadzby, základná a znížená sadzba DPH. V roku 2004 (pravicová vláda Mikuláša Dzurindu) bola základná daňová sadzba podľa §27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty stanovená na 19 % zo základu dane. ( pdf . s.2327) K zmene základnej daňovej sadzby došlo v roku 2011 (pravicová vláda Ivety Radičovej), kedy bola DPH zvýšená z 19 % na 20 %. ( pdf . §85j ) Jednalo sa o dočasnú zmenu základnej daňovej sadzby ako to zdôrazňuje aj príslušný §85j: \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane.\" ( pdf ) V súčasnosti (ľavicová vláda Roberta Fica) je základná daňová sadzba stále na úrovni 20 %. Na druhej strane, znížená daňová sadzba sa vzťahuje len na zákonom vymedzený tovar. Do roku 2011 existovali dve kategórie tovaru so zníženou sadzbou DPH - 6 % (priamy predaj vybraných potravín konečnému spotrebiteľovi) a 10 % (knihy, lieky a ine zdravotnícke pomôcky). ( pdf ) V roku 2011 bola 6 % znížená daňová sadzba (tzv. daň z dvora) zrušená ale 10 % znížená daňová sadzba ostala zachovaná. ( pdf . Príloha č. 7) Od 1. januára 2016 (ľavicová vláda Roberta Fica) sa rozšíril okruh produktov so zníženou sadzbou DPH aj o potraviny - vybrané druhy mäsa a mlieka, maslo a chlieb. ( pdf , s.10-11) Výrok hodnotím ako zavádzajúci z dvoch dôvodov. Po prvé, aj keď počas vlády pravicových vlád došlo k zvýšeniu DPH o jeden percentuálny bod, jednalo sa o reakciu na stav štátneho rozpočtu a hospodárenie predchádzajúcich ľavicových vlád. Konkrétne zvýšenie DPH v roku 2011 bolo výsledkom predchádzajúceho hospodárenia vlády Roberta Fica a jednalo sa len o dočasné opatrenie kým deficit verejných financií neklesne pod 3 % HDP. Po druhé, okruh potravín, o ktoré vláda Roberta Fica rozšírila zoznam produktov s nižšou sadzbou DPH nie je až takou novinkou ako to Robert Fico prezentuje. V období od 1. mája 2010 do 1. januára 2011 bola na tento okruh potravín udelená znížená daň 6 %. Preto je jeho tvrdenie o vytvorení okruhu potravín so zníženou sadzbou DPH zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je potrebné uviesť, že na Slovensku sa v súčasnosti uplatňujú dve daňové sadzby, základná a znížená sadzba DPH. V roku 2004 (pravicová vláda Mikuláša Dzurindu) bola základná daňová sadzba podľa §27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty stanovená na 19 % zo základu dane. ( pdf . s.2327) K zmene základnej daňovej sadzby došlo v roku 2011 (pravicová vláda Ivety Radičovej), kedy bola DPH zvýšená z 19 % na 20 %. ( pdf . §85j ) Jednalo sa o dočasnú zmenu základnej daňovej sadzby ako to zdôrazňuje aj príslušný §85j: \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane.\" ( pdf ) V súčasnosti (ľavicová vláda Roberta Fica) je základná daňová sadzba stále na úrovni 20 %. Na druhej strane, znížená daňová sadzba sa vzťahuje len na zákonom vymedzený tovar. Do roku 2011 existovali dve kategórie tovaru so zníženou sadzbou DPH - 6 % (priamy predaj vybraných potravín konečnému spotrebiteľovi) a 10 % (knihy, lieky a ine zdravotnícke pomôcky). ( pdf ) V roku 2011 bola 6 % znížená daňová sadzba (tzv. daň z dvora) zrušená ale 10 % znížená daňová sadzba ostala zachovaná. ( pdf . Príloha č. 7) Od 1. januára 2016 (ľavicová vláda Roberta Fica) sa rozšíril okruh produktov so zníženou sadzbou DPH aj o potraviny - vybrané druhy mäsa a mlieka, maslo a chlieb. ( pdf , s.10-11) Výrok hodnotím ako zavádzajúci z dvoch dôvodov. Po prvé, aj keď počas vlády pravicových vlád došlo k zvýšeniu DPH o jeden percentuálny bod, jednalo sa o reakciu na stav štátneho rozpočtu a hospodárenie predchádzajúcich ľavicových vlád. Konkrétne zvýšenie DPH v roku 2011 bolo výsledkom predchádzajúceho hospodárenia vlády Roberta Fica a jednalo sa len o dočasné opatrenie kým deficit verejných financií neklesne pod 3 % HDP. Po druhé, okruh potravín, o ktoré vláda Roberta Fica rozšírila zoznam produktov s nižšou sadzbou DPH nie je až takou novinkou ako to Robert Fico prezentuje. V období od 1. mája 2010 do 1. januára 2011 bola na tento okruh potravín udelená znížená daň 6 %. Preto je jeho tvrdenie o vytvorení okruhu potravín so zníženou sadzbou DPH zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.sczsk.sk/legislativa/z%C3%A1kon%20222-2004.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Legislativa/2015.02.19_Zak_DPH_2.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Legislativa/2015.02.19_Zak_DPH_2.pdf", "https://www.podnikajte.sk/Data/881/UserFiles/prilohy-v-clankoch/2010-05-05-novela-zakon-DPH-2010.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Legislativa/2015.02.19_Zak_DPH_2.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Novinky_z_legislativy/2015/nepriame_dane/2015.11.18_oznam_o_DPH.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:58.692080+00:00"}
{"id": "vr28108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28108", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...ja jeden v nejakom neviem koľko, koľko to má (Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pozn.), 60 členov tam môže byť alebo 80.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, v ktorom pôsobí aj R. Sulík , má 67 členov. Sulík sa teda trafil som intervalu 60 až 80 členov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, v ktorom pôsobí aj R. Sulík , má 67 členov. Sulík sa teda trafil som intervalu 60 až 80 členov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Výbor", "Sulík"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/committees/en/imco/members.html?action=6&webCountry=&webTermId=&name=&politicalGroup=&bodyType=&bodyValue=&type=&filter=#menuzone", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/124928/RICHARD_SULIK_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:54.329534+00:00"}
{"id": "vr36037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36037", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...iba 800 neviem koľko tisíc ľudí volilo napríklad Smer...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stranu SMER-SD v posledných voľbách volilo 34,79% zúčastnených voličov, čo predstavuje 880 111 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Stranu SMER-SD v posledných voľbách volilo 34,79% zúčastnených voličov, čo predstavuje 880 111 hlasov."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["34,79%"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab2_Dp.jsp?lang=sk&obvod=000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:54.190060+00:00"}
{"id": "vr38420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38420", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Budem citovať zo zákona: Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok určených týmto zákonov môžu používať jazyk menšín, zároveň je napísané, orgán verejnej správy jeho zamestnanci, nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V zákone č. 184/1999 (.pdf) Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa okrem iného píše:\n\n§ 7\n\n(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.\n\n1) § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.\n\nV schválenej novele zákona z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa okrem iného píše:\n\n14. V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod čiarou 1 vypúšťa.\n\n15. V § 7 ods. 1 sa slová \"môžu použiť\" nahrádzajú slovom \"používajú\" .\n\nHoci sa jedna iba jedno zmenené slovo, ktoré Bugár zle odcitoval, mení dikciu zákona. Takéto citovanie preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 184/1999 (.pdf) Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín sa okrem iného píše:", "§ 7", "(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.", "1) § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.", "V schválenej novele zákona z 25. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa okrem iného píše:", "14. V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod čiarou 1 vypúšťa.", "15. V § 7 ods. 1 sa slová \"môžu použiť\" nahrádzajú slovom \"používajú\" .", "Hoci sa jedna iba jedno zmenené slovo, ktoré Bugár zle odcitoval, mení dikciu zákona. Takéto citovanie preto hodnotíme ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 184/1999", "schválenej novele zákona"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3616"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:59.250304+00:00"}
{"id": "vr26832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26832", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Vieme, že prokurátorka si spis naštudovávala až oveľa neskôr ako bolo potrebné.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Generálneho prokurátora sa dozorujúca okresná prokurátorka prvýkrát so spisom a videom zaoberala až 29.1.2014 (4 mesiace po útoku) teda deň po medializácií útoku.V prípade októbrového útoku extrémistov na klub si spis neprezrela a tak mohli byť prepustený, pretože voči útočníkom nebolo vznesené obvinenie. Prokurátorka sa bráni, že v danej veci za ňou nikto z polície neprišiel.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Generálneho prokurátora sa dozorujúca okresná prokurátorka prvýkrát so spisom a videom zaoberala až 29.1.2014 (4 mesiace po útoku) teda deň po medializácií útoku.V prípade októbrového útoku extrémistov na klub si spis neprezrela a tak mohli byť prepustený, pretože voči útočníkom nebolo vznesené obvinenie. Prokurátorka sa bráni, že v danej veci za ňou nikto z polície neprišiel."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://nitra.sme.sk/c/7097432/prokuratura-v-nitre-nesuhlasi-s-ciznarovou-kritikou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:39.712225+00:00"}
{"id": "vr28238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28238", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Kým v Bratislave býva v nájomných bytoch zhruba 5 % obyvateľov, priemer v EÚ je 35 %.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý na základe nepresnosti uvedených údajov. Vzhľadom na to, že primátor Ftáčnik v príspevku neuvádza definíciu nájomných bytov, budeme predpokladať, že pod nájomnými bytmi sú myslené byty zabezpečované mestom pre tých obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť trhové ceny, nie prenajímané byty všeobecne. Toto je bežne používaná definícia, ktorej nasvedčuje aj kontext článku, ktorý pojednáva o potrebe výstavby cenovo dostupného nájomného bývania mestom alebo na mestských pozemkoch. Podľa údajov Eurostatu 18,4 % obyvateľov EÚ býva v podnájme s nájomným odzrkadľujúcim trhovú cenu a len 11 % býva v nájomných bytoch so zníženým alebo odpusteným nájomným. Celkový priemer obyvateľov EÚ bývajúcich vo všetkých typoch nájomných bytov je tak 29,4 %. Bez ohľadu na definíciu nájomného bytu tieto údaje nie sú zhodné s tým, čo vo svojom blogu uvádza Milan Ftáčnik. Pre porovnanie, podiel slovenských obyvateľov, ktorí bývajú v nájomných bytoch je 9,5 %, a z toho 2 % bývajú v bytoch so zníženým alebo odpusteným nájomným, zatiaľ čo zbytok býva v podnájme odpovedajúcom trhovým cenám. Je tak pravdou, že Slovensko má v porovnaní s EÚ nízky počet prenajímaných bytov celkovo, ako aj nájomných bytov pre sociálne slabších obyvateľov. Ďalším údajom vo výroku je počet obyvateľov Bratislavy bývajúcich v nájomných bytoch, ktorý je stanovený na 5 %. Nepodarilo sa nám nájsť údaj o počte obyvateľov nájomných bytov, sú však dostupné informácie o počte nájomných bytov ako takých. Podľa posledného sčítania ľudu (pdf, s.18) sa v Bratislave celkovo nachádza 196 910 obývaných bytov, z čoho 1 652 je evidovaných ako obecné byty, čo tvorí 0,84 % všetkých bytov. V prípade, že by sme sem zarátali aj družstevné byty, ktorých je v meste 2 521, ako formu cenovo dostupného bývania, toto číslo by stúplo na 2,12 %. Toto číslo stále nedosahuje ani polovičnú hodnotu uvedených 5 %. Podľa stránky mesta Bratislavy je počet obecných bytov ešte menší, v súčastnosti má mesto vo vlastníctve 925 bytov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý na základe nepresnosti uvedených údajov. Vzhľadom na to, že primátor Ftáčnik v príspevku neuvádza definíciu nájomných bytov, budeme predpokladať, že pod nájomnými bytmi sú myslené byty zabezpečované mestom pre tých obyvateľov, ktorí si nemôžu dovoliť trhové ceny, nie prenajímané byty všeobecne. Toto je bežne používaná definícia, ktorej nasvedčuje aj kontext článku, ktorý pojednáva o potrebe výstavby cenovo dostupného nájomného bývania mestom alebo na mestských pozemkoch. Podľa údajov Eurostatu 18,4 % obyvateľov EÚ býva v podnájme s nájomným odzrkadľujúcim trhovú cenu a len 11 % býva v nájomných bytoch so zníženým alebo odpusteným nájomným. Celkový priemer obyvateľov EÚ bývajúcich vo všetkých typoch nájomných bytov je tak 29,4 %. Bez ohľadu na definíciu nájomného bytu tieto údaje nie sú zhodné s tým, čo vo svojom blogu uvádza Milan Ftáčnik. Pre porovnanie, podiel slovenských obyvateľov, ktorí bývajú v nájomných bytoch je 9,5 %, a z toho 2 % bývajú v bytoch so zníženým alebo odpusteným nájomným, zatiaľ čo zbytok býva v podnájme odpovedajúcom trhovým cenám. Je tak pravdou, že Slovensko má v porovnaní s EÚ nízky počet prenajímaných bytov celkovo, ako aj nájomných bytov pre sociálne slabších obyvateľov. Ďalším údajom vo výroku je počet obyvateľov Bratislavy bývajúcich v nájomných bytoch, ktorý je stanovený na 5 %. Nepodarilo sa nám nájsť údaj o počte obyvateľov nájomných bytov, sú však dostupné informácie o počte nájomných bytov ako takých. Podľa posledného sčítania ľudu (pdf, s.18) sa v Bratislave celkovo nachádza 196 910 obývaných bytov, z čoho 1 652 je evidovaných ako obecné byty, čo tvorí 0,84 % všetkých bytov. V prípade, že by sme sem zarátali aj družstevné byty, ktorých je v meste 2 521, ako formu cenovo dostupného bývania, toto číslo by stúplo na 2,12 %. Toto číslo stále nedosahuje ani polovičnú hodnotu uvedených 5 %. Podľa stránky mesta Bratislavy je počet obecných bytov ešte menší, v súčastnosti má mesto vo vlastníctve 925 bytov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["príspevku", "Eurostatu", "slovenských", "sčítania ľudu", "Bratislavy"], "url": ["http://milanftacnik.blog.sme.sk/index.php/c/356852/novy-model-vystavby-najomneho-byvania.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Housing_statistics#Type_of_dwelling", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_lvho02&lang=en", "http://portal.statistics.sk/files/byty-sr-krajoch-okresoch-obciach-evv4_1-5.pdf", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006936&p1=11050400"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:37.624069+00:00"}
{"id": "vr32405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32405", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Môj predchodca (I. Mikloš, pozn.) zaplatil v marci tohto roku vyše 700 tisíc eur na odmeny.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií boli odmeny v roku 2012 vyplatené v mesiaci január a nie marec ako uvádza P. Kažimír. Ministerstvo financií SR neuviedlo presnú celkovú čiastku. Ministerstvo financií vyplatilo približne 700 tisíc eur na vianočných odmenách ešte v roku 2010, na polročných odmenách v roku 2011 vyplatilo dokonca o 100 tisíc eur viac, než uvádza súčasný minister Kažimír. Odmeny v celkovej výške 800 tisíc eur boli vyplatené v mesiaci jún 2011. nie marec ako tvrdí P. Kažimír. Podľa denníka Pravda (27. januára 2012) boli na Ministerstve financií začiatkom roka 2012 vyplatené odmeny. Ministerstvo financií SR nezverejnilo výšku odmien. \"Ministerstvo financií celkovú sumu nezverejnilo. Podľa jeho informácií však boli v januári odmenení všetci zamestnanci, a to dodatočnými príspevkami zo sociálneho fondu. „Dokopy za 113 eur v alikvotnej čiastke podľa počtu mesiacov, počas ktorých hrubá mzda zamestnanca bola podkladom pre tvorbu sociálneho fondu,“ odkázal rezort.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií boli odmeny v roku 2012 vyplatené v mesiaci január a nie marec ako uvádza P. Kažimír. Ministerstvo financií SR neuviedlo presnú celkovú čiastku. Ministerstvo financií vyplatilo približne 700 tisíc eur na vianočných odmenách ešte v roku 2010, na polročných odmenách v roku 2011 vyplatilo dokonca o 100 tisíc eur viac, než uvádza súčasný minister Kažimír. Odmeny v celkovej výške 800 tisíc eur boli vyplatené v mesiaci jún 2011. nie marec ako tvrdí P. Kažimír. Podľa denníka Pravda (27. januára 2012) boli na Ministerstve financií začiatkom roka 2012 vyplatené odmeny. Ministerstvo financií SR nezverejnilo výšku odmien. \"Ministerstvo financií celkovú sumu nezverejnilo. Podľa jeho informácií však boli v januári odmenení všetci zamestnanci, a to dodatočnými príspevkami zo sociálneho fondu. „Dokopy za 113 eur v alikvotnej čiastke podľa počtu mesiacov, počas ktorých hrubá mzda zamestnanca bola podkladom pre tvorbu sociálneho fondu,“ odkázal rezort.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["vianočných odmenách", "polročných odmenách", "Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/stat-setri-ale-uradnikom-dal-viac-ako-milion-eur-na-odmeny-pzv-/sk_domace.asp?c=A110701_172557_sk_domace_p23", "http://www.iness.sk/stranka/6363-Stat-setri-ale-uradnikom-dal-viac-ako-milion-eur-na-odmeny-Pravda.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173128-az-28-milionov-eur-rozdali-ministerstva-na-odmenach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:50.822800+00:00"}
{"id": "44416", "numeric_id": 44416, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44416", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Asi tucet sudcov už muselo odísť, dokonca aj krajskí (po odhalení Threemy, pozn.).", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po zverejnení Kočnerovej Threemy muselo svoje vzťahy s ním vysvetľovať 14 sudcov. O svoje funkcie však v čase relácie prišlo či dočasne prišlo „len“ šesť z nich. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Monika Jankovská si mala s Kočnerom písať o ovplyvňovaní sudcov. V lete 2019 odišla z kresla štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. V októbri jej disciplinárny senát Súdnej rady pozastavil výkon funkcie sudkyne na Krajskom súde Bratislava. V decembri 2019 sa vzdal funkcie sudcu niekdajší predseda Okresného súdu Bratislava III. David Lindtner. Priznal , že si si Kočnerom písal a stretávali sa. Miriam Repáková z Okresného súdu Bratislava I. mala podľa Threemy Kočnerovi pomáhať v kauze Technopol Servis. V tejto veci vydala aj nezákonný rozsudok. Najprv jej bol na vlastnú žiadosť výkon funkcie prerušený, neskôr sa funkcie sudkyne vzdala . Ako sudkyňa dostala polročný dištanc aj Denisa Cviková. Mala pomáhať s písaním rozhodnutia v kauze zmenky. Funkcie sa vzdal aj niekdajší podpredseda OS BA I Vladimír Sklenka, ktorý si s Kočnerom vymenil vyše 8-tisíc správ. Zo stoličky predsedu Krajského súdu Bratislava I. odišiel v decembri 2019 aj Ľuboš Sadovský. V minulosti sa zúčastnil na zabíjačke, kde sa objavil aj Kočner. „ Ako predseda Krajského súdu v Bratislave som sa rozhodol vyvodiť osobnú zodpovednosť za možné individuálne zlyhania jednotlivých sudcov z obvodu Krajského súdu v Bratislave,“ uviedol vo vysvetlení. Sudcom však ostáva. Vzťah s Kočnerom museli vysvetľovať aj sudkyne Zuzana Maruniaková, Andrea Haitová, Jarmila Urbancová, Nora Halmová, Alena Šišková, Jana Bajánková, Soňa Mesiarkinová a sudca Adrián Pažúr. K 19. januáru – času relácie – však dôsledkom nečelili.", "analysis_paragraphs": ["Po zverejnení Kočnerovej Threemy muselo svoje vzťahy s ním vysvetľovať 14 sudcov. O svoje funkcie však v čase relácie prišlo či dočasne prišlo „len“ šesť z nich. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Monika Jankovská si mala s Kočnerom písať o ovplyvňovaní sudcov. V lete 2019 odišla z kresla štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti. V októbri jej disciplinárny senát Súdnej rady pozastavil výkon funkcie sudkyne na Krajskom súde Bratislava. V decembri 2019 sa vzdal funkcie sudcu niekdajší predseda Okresného súdu Bratislava III. David Lindtner. Priznal , že si si Kočnerom písal a stretávali sa. Miriam Repáková z Okresného súdu Bratislava I. mala podľa Threemy Kočnerovi pomáhať v kauze Technopol Servis. V tejto veci vydala aj nezákonný rozsudok. Najprv jej bol na vlastnú žiadosť výkon funkcie prerušený, neskôr sa funkcie sudkyne vzdala . Ako sudkyňa dostala polročný dištanc aj Denisa Cviková. Mala pomáhať s písaním rozhodnutia v kauze zmenky. Funkcie sa vzdal aj niekdajší podpredseda OS BA I Vladimír Sklenka, ktorý si s Kočnerom vymenil vyše 8-tisíc správ. Zo stoličky predsedu Krajského súdu Bratislava I. odišiel v decembri 2019 aj Ľuboš Sadovský. V minulosti sa zúčastnil na zabíjačke, kde sa objavil aj Kočner. „ Ako predseda Krajského súdu v Bratislave som sa rozhodol vyvodiť osobnú zodpovednosť za možné individuálne zlyhania jednotlivých sudcov z obvodu Krajského súdu v Bratislave,“ uviedol vo vysvetlení. Sudcom však ostáva. Vzťah s Kočnerom museli vysvetľovať aj sudkyne Zuzana Maruniaková, Andrea Haitová, Jarmila Urbancová, Nora Halmová, Alena Šišková, Jana Bajánková, Soňa Mesiarkinová a sudca Adrián Pažúr. K 19. januáru – času relácie – však dôsledkom nečelili."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["pozastavil", "vzdal", "Priznal", "pomáhať", "vzdala", "dostala", "vzdal", "odišiel", "zúčastnil", "uviedol"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/479819-jankovska-docasne-skoncila-ako-sudkyna-rozhodol-o-tom-senat-sudnej-rady-sr", "https://dennikn.sk/1688310/pisal-a-stretaval-sa-s-kocnerom-sudca-david-lindtner-tvrdi-ze-uz-nechce-byt-sudcom/", "https://dennikn.sk/1688310/pisal-a-stretaval-sa-s-kocnerom-sudca-david-lindtner-tvrdi-ze-uz-nechce-byt-sudcom/", "https://dennikn.sk/1651148/kocnerov-vesmir-a-postavy-z-jeho-threemy-interaktivny-prehlad-sveta-okolo-mafiana/", "https://domov.sme.sk/c/22312750/prehlad-sudcov-ktorych-spomina-kocnerova-threema.html", "https://domov.sme.sk/c/22312750/prehlad-sudcov-ktorych-spomina-kocnerova-threema.html", "https://domov.sme.sk/c/22277598/sudca-sklenka-sa-vzdal-funkcie.html", "https://www.webnoviny.sk/sadovsky-konci-vo-funkcii-predsedu-sudu-dovodom-je-aj-kauza-kocnerova-threema/", "https://domov.sme.sk/c/22312750/prehlad-sudcov-ktorych-spomina-kocnerova-threema.html", "https://www.webnoviny.sk/sadovsky-konci-vo-funkcii-predsedu-sudu-dovodom-je-aj-kauza-kocnerova-threema/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:43.125233+00:00"}
{"id": "vr30588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30588", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ale buďme radi, že Slovenská republika je v tej úplne prvej skupine krajín, kde je Poľsko, kde je Spolková republika Nemecko, Rakúsko, aj keď v rakúskom parlamente to neprešlo ústavnou väčšinou, podčiarkujem.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Rakúskom parlamente neprešiel ústavný zákon o dlhovej brzde a rozhodnutie sa posunulo na budúci rok, keďže to bola posledná schôdza tohoto roku. Je však pravdou, že sa prijal zákon o dlhovej brzde jednoduchou väčšinou, ktorú mala vláda, keďže opozičné strany nesúhlasili.", "analysis_paragraphs": ["V Rakúskom parlamente neprešiel ústavný zákon o dlhovej brzde a rozhodnutie sa posunulo na budúci rok, keďže to bola posledná schôdza tohoto roku. Je však pravdou, že sa prijal zákon o dlhovej brzde jednoduchou väčšinou, ktorú mala vláda, keďže opozičné strany nesúhlasili."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["neprešiel ústavný zákon", "Poľsko", "Nemecko"], "url": ["http://www.tax-news.com/news/Austria_Postpones_Debt_Brake_Vote____52882.html", "http://www.euinside.eu/en/news/poland-appealed-germany-to-act-now-in-the-name-of-europe", "http://www.spiegel.de/international/business/0,1518,779655,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:27.373789+00:00"}
{"id": "vr30882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30882", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Taliansko má bývalého premiéra, ktorý bol nielen, že vyšetrovaný, ale ak sa nemýlim, bol aj právoplatne odsúdený.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pán Kollár zrejme hovoril o bývalom talianskom premiérovi Bettinovi Craxim, ktorý bol v neprítomnosti odsúdený na 14 rokov odňatia slobody za korupciu a protizákonné financovanie politických strán. Craxi ušiel do tuniského mesta Hammamet, kde v roku 2000 zomrel.", "analysis_paragraphs": ["Pán Kollár zrejme hovoril o bývalom talianskom premiérovi Bettinovi Craxim, ktorý bol v neprítomnosti odsúdený na 14 rokov odňatia slobody za korupciu a protizákonné financovanie politických strán. Craxi ušiel do tuniského mesta Hammamet, kde v roku 2000 zomrel."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["odsúdený"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2125883/na-byvaleho-premiera-craxiho-vydali-medzinarodny-zatykac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:27.808452+00:00"}
{"id": "vr35065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35065", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pri nástenkovom tendri bolo pochybenia len 0,2%.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Konkrétne v správe NKÚ (.pdf, časť 2, od strany 6) sa uvádza chybovosť 0,2% (32 444,07 EUR), tento údaj je však vytrhnutý z kontextu, ďalej sa v správe uvádza: \"Kontrola NKÚ SR však nemohla nadobudnúť primerané uistenie o dodržaní účelu pri vynaložených finančných prostriedkoch v sume celkom 3 145 968,67 EUR (94 799 553 SKK)... a pri vynaložených finančných prostriedkoch v sume celkom 839 391,22 EUR (25 287 500 SKK), pri ktorých nebola jednoznačne preukázaná dostatočná prepojenosť na vecnú náplň projektu s ohľadom na cieľovú skupinu.\"", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne v správe NKÚ (.pdf, časť 2, od strany 6) sa uvádza chybovosť 0,2% (32 444,07 EUR), tento údaj je však vytrhnutý z kontextu, ďalej sa v správe uvádza: \"Kontrola NKÚ SR však nemohla nadobudnúť primerané uistenie o dodržaní účelu pri vynaložených finančných prostriedkoch v sume celkom 3 145 968,67 EUR (94 799 553 SKK)... a pri vynaložených finančných prostriedkoch v sume celkom 839 391,22 EUR (25 287 500 SKK), pri ktorých nebola jednoznačne preukázaná dostatočná prepojenosť na vecnú náplň projektu s ohľadom na cieľovú skupinu.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["v správe NKÚ"], "url": ["http://www.monitoringfondov.eu/upload/pdf/Sprava_NKU_nastenkovy_tender.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:06.135949+00:00"}
{"id": "vr38363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38363", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Do toho došlo to, že Ústavnoprávny výbor sa vyjadril, pričom tieto vyjadrenia nie sú záväzné pre parlament, sa vyjadril, že ani ten by tam, ten bod by tam nemal byť, no a keď už sme toto všetko mali, tak som navrhol opozícii, konkrétne pánovi Paškovi, ktorý je predseda poslaneckého klubu strany Smer, aby si vybrali buď aj ten bod o ÚRSO, vyradíme von z programu schôdze alebo zaradíme tie zvyšné štyri.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To či takúto ponuku R. Sulík P. Paškovi dal sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["To či takúto ponuku R. Sulík P. Paškovi dal sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:24.971439+00:00"}
{"id": "vr37883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37883", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme ponúkli riešenie, ktoré aj finančne znamená investíciu v nasledujúcich rokoch na úrovni vyše 72 mil. eur. To je vyše 2 mld. Sk, ktorú štát poskytne vo forme až 100% dotácií dotknutým obciam (na kompenzáciu výdajov na regulované nájomné pozn.).", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmienka o 72 miliónoch vychádza z výpočtov MDVaRR SR (dokument Doložka vplyvov) v Návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Tieto čísla boli prebrané aj tlačou a spravodajskými servermi. Etrend.sk píše: \"Slovenské úrady už skôr spočítali, že nárok na náhradný nájomný byt od obcí by mohlo mať tisíc občanov. To by znamenalo, že na výstavbu tohto počtu nájomných bytov by štát poskytol obciam dotáciu 72,7 milióna eur. \" Denník Sme zo dňa 30. marca 2011: \"Návrhy dvoch spolu súvisiacich zákonov, ktoré predložil minister dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH), by mali platiť po schválení v parlamente 1. septembra. ... Na dotácie pre nájomcov, ktorí si nebudú môcť dovoliť získať náhradné bývanie, bude potrebných 72,7 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na obstaranie náhradných nájomných bytov. Dotáciu bude podľa návrhu zákona možné poskytnúť na obstaranie náhradných bytov, technickej vybavenosti a pozemkov. Dotácia na obstaranie náhradného bytu má byť vo výške 100 % oprávnených nákladov, ak na štvorcový meter podlahovej plochy neprevýšia 1 tisíc eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Zmienka o 72 miliónoch vychádza z výpočtov MDVaRR SR (dokument Doložka vplyvov) v Návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov. Tieto čísla boli prebrané aj tlačou a spravodajskými servermi. Etrend.sk píše: \"Slovenské úrady už skôr spočítali, že nárok na náhradný nájomný byt od obcí by mohlo mať tisíc občanov. To by znamenalo, že na výstavbu tohto počtu nájomných bytov by štát poskytol obciam dotáciu 72,7 milióna eur. \" Denník Sme zo dňa 30. marca 2011: \"Návrhy dvoch spolu súvisiacich zákonov, ktoré predložil minister dopravy , výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH), by mali platiť po schválení v parlamente 1. septembra. ... Na dotácie pre nájomcov, ktorí si nebudú môcť dovoliť získať náhradné bývanie, bude potrebných 72,7 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na obstaranie náhradných nájomných bytov. Dotáciu bude podľa návrhu zákona možné poskytnúť na obstaranie náhradných bytov, technickej vybavenosti a pozemkov. Dotácia na obstaranie náhradného bytu má byť vo výške 100 % oprávnených nákladov, ak na štvorcový meter podlahovej plochy neprevýšia 1 tisíc eur.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["MDVaRR SR", "Etrend.sk", "Sme"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19454", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/ministerstvo-navrhlo-rusenie-regulovaneho-najomneho.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5829641/o-ruseni-regulovaneho-najomneho-sa-zatial-nerozhodlo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:07.779657+00:00"}
{"id": "vr31714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31714", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "SPP znovu podalo návrh na zvýšenie ceny príjmov o 16%.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je jasné, čo Robert Fico myslel pod \"zvýšením ceny príjmov\". Nenašli sme žiadne informácie, kde by figurovalo spomínaných 16% pre akékoľvek zvyšovanie ceny zo strany SPP, ani ďalšie cenové návrhy, ktoré SPP v súčasnej dobe podalo. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, čo Robert Fico myslel pod \"zvýšením ceny príjmov\". Nenašli sme žiadne informácie, kde by figurovalo spomínaných 16% pre akékoľvek zvyšovanie ceny zo strany SPP, ani ďalšie cenové návrhy, ktoré SPP v súčasnej dobe podalo. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:22.588135+00:00"}
{"id": "vr34062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34062", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "105 kilometrov v tom balíku prvom a treťom (balíky PPP projektov, pozn.), lebo tak boli označené malo stáť za 30 rokov nominálne takmer 17 miliárd eur, 17 miliárd eur zo súkromných peňazí, to znamená z našich vreciek všetkých daňových poplatníkov. My sme to zrušili a otočili na výstavbu cez eurofondy...", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 16. decembra 2010 TASR informovala, že prvý balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) by mal stáť v priebehu 30 rokov približne 9 miliárd eur, a tretí balík PPP takmer 8,5 miliardy eur, čo je dokopy takmer 17,5 miliárd eur. Dňa 13. decembra však 2010 vláda I. Radičovej rozhodla, že tretí balík PPP sa konať nebude, keďže vtedajšia vnímala čerpanie z eurofondov ako lacnejšiu alternatívu. Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014 : \"Vláda SR použije na financovanie výstavby i primeranej údržby diaľnic všetky dostupné finančné zdroje, ktoré umožnia realizáciu kvalitných a bezpečných ciest. Dominovať však budú eurofondy a zdroje štátneho rozpočtu. Iné formy financovania ako aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) budú hrať doplnkovú úlohu. Pre verejné financie i daňových poplatníkov najvýhodnejší zdroj financovania výstavby cestnej infraštruktúry predstavujú eurofondy. Väčšina tejto sumy sa použije na prioritné úseky diaľnice D1 a tiež dôležité stavby na cestách I. triedy, ktoré idú do výstavby v roku 2011. Na úseky plánované na začatie v roku 2012 a 2013 zostane z doterajšej alokácie zdrojov EÚ na cestnú infraštruktúru iba malá čiastka. V roku 2012 sa plánuje začatie výstavby najnáročnejších a najnákladnejších úsekov diaľnice D1. Je predpoklad, že na financovanie jedného až dvoch z nich bude možné zabezpečiť financovanie realokáciou ešte nečerpaných eurofondov z iných operačných programov...\" TASR , 14. decembra 2010: \"Slovensko nemá podľa slov podpredsedu vlády a šéfa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR Jána Figeľa (KDH) lacnejší zdroj financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest ako sú eurofondy. \"Eurofondy sú najlacnejšie peniaze, pretože EÚ nám ich dáva ako granty,\" uviedol na dnešnej tlačovej besede Figeľ. Realokácie eurofondov, teda z ktorých rezortov budú eurofondy presunuté na financovanie diaľnic, sú podľa jeho slov \"témou pre vládu SR\". Diaľnica D1 potrebuje kompletizáciu,\" konštatoval 13. decembra Figeľ. Prvá časť cestnej komunikácie, tunel Višňové, sa má začať stavať na budúci rok s termínom dokončenia - rok 2016. \"Jeho financovanie bude vykryté z európskych fondov a štátneho rozpočtu,\" dodal. Z eurofondov pôjde na tento tunel 400 miliónov eur. \" ČTK uviedla, že prvý súkromný balík na stavanie diaľnice D1 bude pokrývať 75 km diaľnice, pričom tretí balík PPP sa týka vystavania 29 km diaľnic, čo spolu tvorí približne 104 km diaľnic. Celková plánovaná dĺžka diaľnice na úseku Bratislava - Košice je 411,5 km, pričom spomínaných 104 km ciest sa týka zvyšných nedokončených úsekov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 16. decembra 2010 TASR informovala, že prvý balík projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) by mal stáť v priebehu 30 rokov približne 9 miliárd eur, a tretí balík PPP takmer 8,5 miliardy eur, čo je dokopy takmer 17,5 miliárd eur. Dňa 13. decembra však 2010 vláda I. Radičovej rozhodla, že tretí balík PPP sa konať nebude, keďže vtedajšia vnímala čerpanie z eurofondov ako lacnejšiu alternatívu. Podľa Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014 : \"Vláda SR použije na financovanie výstavby i primeranej údržby diaľnic všetky dostupné finančné zdroje, ktoré umožnia realizáciu kvalitných a bezpečných ciest. Dominovať však budú eurofondy a zdroje štátneho rozpočtu. Iné formy financovania ako aj projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) budú hrať doplnkovú úlohu. Pre verejné financie i daňových poplatníkov najvýhodnejší zdroj financovania výstavby cestnej infraštruktúry predstavujú eurofondy. Väčšina tejto sumy sa použije na prioritné úseky diaľnice D1 a tiež dôležité stavby na cestách I. triedy, ktoré idú do výstavby v roku 2011. Na úseky plánované na začatie v roku 2012 a 2013 zostane z doterajšej alokácie zdrojov EÚ na cestnú infraštruktúru iba malá čiastka. V roku 2012 sa plánuje začatie výstavby najnáročnejších a najnákladnejších úsekov diaľnice D1. Je predpoklad, že na financovanie jedného až dvoch z nich bude možné zabezpečiť financovanie realokáciou ešte nečerpaných eurofondov z iných operačných programov...\" TASR , 14. decembra 2010: \"Slovensko nemá podľa slov podpredsedu vlády a šéfa Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR Jána Figeľa (KDH) lacnejší zdroj financovania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest ako sú eurofondy. \"Eurofondy sú najlacnejšie peniaze, pretože EÚ nám ich dáva ako granty,\" uviedol na dnešnej tlačovej besede Figeľ. Realokácie eurofondov, teda z ktorých rezortov budú eurofondy presunuté na financovanie diaľnic, sú podľa jeho slov \"témou pre vládu SR\". Diaľnica D1 potrebuje kompletizáciu,\" konštatoval 13. decembra Figeľ. Prvá časť cestnej komunikácie, tunel Višňové, sa má začať stavať na budúci rok s termínom dokončenia - rok 2016. \"Jeho financovanie bude vykryté z európskych fondov a štátneho rozpočtu,\" dodal. Z eurofondov pôjde na tento tunel 400 miliónov eur. \" ČTK uviedla, že prvý súkromný balík na stavanie diaľnice D1 bude pokrývať 75 km diaľnice, pričom tretí balík PPP sa týka vystavania 29 km diaľnic, čo spolu tvorí približne 104 km diaľnic. Celková plánovaná dĺžka diaľnice na úseku Bratislava - Košice je 411,5 km, pričom spomínaných 104 km ciest sa týka zvyšných nedokončených úsekov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľníc a rýchlostných ciest na roky 2011 - 2014", "TASR", "75 km", "29 km", "diaľnice"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48668590-figel-ppp-projekty-budu-tam-kde-nepomozu-eurofondy", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135438?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/5683495/figel-nemame-na-dialnice-lacnejsi-zdroj-ako-su-eurofondy.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/za-prvy-sukromny-balik-dialnice-d1-zaplati-stat-9-13-miliardy-eur.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/figel-predlzi-vyjednavanie-o-cene-za-treti-balik-ppp.html", "http://hnonline.sk/2-18749680-k00000_detail-cd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:40.203874+00:00"}
{"id": "vr39001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39001", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja pokiaľ som hovoril s týmito predstaviteľmi politických strán, tak dá sa povedať, že so všetkými sme našli zhodu, že euroval je potrebné potvrdiť, akurát pán predseda Národnej rady pán predseda Sulík mi povedal jednoznačne, že takýto krok jeho strana neurobí.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza denník Pravda : Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Momentálne sa však sústredí na bilaterálne rokovania s jednotlivými politickými lídrami. \"Pán prezident chce s každým hovoriť osamote,\" povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Stretnutia s predstaviteľmi politických strán by mal prezident ukončiť budúci týždeň. Po nich bude nasledovať stretnutie s premiérkou. Rovnakú informáciu priniesol aj portál sk1.sk Informácie o výsledku týchto rokovaní sa nám však nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza denník Pravda : Prezident Ivan Gašparovič nevylučuje, že sa na rokovaniach o postoji Slovenska k rozšíreniu eurovalu stretne za jedným stolom spolu so všetkými lídrami politických strán a premiérkou Ivetou Radičovou. Momentálne sa však sústredí na bilaterálne rokovania s jednotlivými politickými lídrami. \"Pán prezident chce s každým hovoriť osamote,\" povedal hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Stretnutia s predstaviteľmi politických strán by mal prezident ukončiť budúci týždeň. Po nich bude nasledovať stretnutie s premiérkou. Rovnakú informáciu priniesol aj portál sk1.sk Informácie o výsledku týchto rokovaní sa nám však nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "sk1.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/gasparovic-nevylucil-hromadne-rokovanie-lidrov-stran-o-eurovale-pya-/sk_domace.asp?c=A110818_105853_sk_domace_p29", "http://www.sk1.sk/v5176-prezident-pripustil-spolocne-rokovanie-lidrov-o-eurovale"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:48.207777+00:00"}
{"id": "vr15871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15871", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Táto vláda vyčlenila 341 miliónov na riešenie tohto problému (Integrácia rómskych komunít pozn.)", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V plánoch stratégie SR pre integráciu Rómov je naozaj uvedené , že celkové odhadované náklady na ich realizáciu predstavujú približne 341 miliónov eur. Väčšina peňazí na realizáciu projektov pôjde z eurofondov, spoluúčasť zo štátneho rozpočtu bude v objeme 75 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktualizované akčné plány, ktoré schválila vláda 22.februára tohto roku predstavujú doplneníe už existujúcej stratégie z roku 2012 ( .pdf ), ktorá predstavuje východiskový dokument pre integráciu Rómov.Prijaté akčné plány ďalej rozpracuvávajú niektoré niektoré strategické východiská k tejto téme a reagujú na programové vyhlásenie vlády. Ministerstvo vnútra zverejnilo akčné plány stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018 pre päť prioritných oblastí: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a finančné začlenenie. Stratégia definuje smer politík v oblasti sociálneho začleňovania na cieľové skupiny rómskej populácie. Väčšina je zameraná na obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Jedným z hlavných zámerov je odstránenie segregácie rómskych komunít, pozitívny posun v sociálnom začleňovaní rómskych komunít, boj proti diskriminácií a zmena postoja väčšinového obyvateľstva voči rómskej menšine. Pomoc pre obce zahŕňa aj terénnu prácu a zlepšenie kvality zdravia, bývania a dostupnosti pracovných príležitostí. Ministerstvo vnútra chce aj prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje zvýšiť ich vzdelanostnú úroveň a zabezpečiť prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu členov rómskych komunít, ako aj odstrániť segregáciu. K projektu bolo vyhlásených päť výziev, ktoré sú zamerané na výstavbu, rekonštrukciu a prestavbu materských škôl a komunitných centier, na podporu prístupu k pitnej vode a na nakladanie s komunálnym odpadom a nelegálnymi skládkami. Prostredníctvom projektu Zdravé komunity sa bude zabezpečovať prevencia zdravia a šírenie zdravotnej osvety. Národný projekt Take away sa bude uskutočňovať v obciach s najväčšou mierou podrozvinutosti a bude riešiť najvyššie problémy komunít marginalizovaných Rómov. Cieľom projektu Take away je dosiahnuť vyšší počet detí z rómskych komunít navštevujúcich predškolské zariadenia, zvýšenie dostupnosti služieb zamestnanosti, zvýšenie finančnej gramotnosti obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a ich zamestnateľnosti. Projekt sa zameriava aj na vysporiadanie pozemkov. Do projektu Take away sa z oslovených obcí rozhodlo vstúpiť 136 miest a obcí, medzi nimi aj mestá: Košice, Poprad, Banská Bystrica ale aj obce s väčšinou rómskeho pôvodu ako Bystrany, Kecerovce, Rudňany. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity má koncom februára až začiatkom marca 2017 zverejniť výzvu na predkladanie žiadostí o zapojenie sa do národných projektov. Nie je preto zatiaľ jasné, čo a kde sa bude cez projekt Take away stavať. Podľa programového vyhlásenia vlády sa bude pokračovať v začleňovaní okrajových rómskych komunít a marginalizovaných rómskych komunít. Prostredníctvom Programu výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu, ktoré sú určené na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi sa bude vláda snažiť o vytvorenie podmienok na výstavbu technickej vybavenosti v rómskych osadách. Celkové odhadované náklady na realizáciu plánov sú predpokladané vo výške 340 938 596,05 eur. Odhadované zdroje z EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy) sú 265 962 101,05 eur, zo štátneho rozpočtu pôjde na projekty 74 976 495 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V plánoch stratégie SR pre integráciu Rómov je naozaj uvedené , že celkové odhadované náklady na ich realizáciu predstavujú približne 341 miliónov eur. Väčšina peňazí na realizáciu projektov pôjde z eurofondov, spoluúčasť zo štátneho rozpočtu bude v objeme 75 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktualizované akčné plány, ktoré schválila vláda 22.februára tohto roku predstavujú doplneníe už existujúcej stratégie z roku 2012 ( .pdf ), ktorá predstavuje východiskový dokument pre integráciu Rómov.Prijaté akčné plány ďalej rozpracuvávajú niektoré niektoré strategické východiská k tejto téme a reagujú na programové vyhlásenie vlády. Ministerstvo vnútra zverejnilo akčné plány stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 na roky 2016-2018 pre päť prioritných oblastí: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, bývanie a finančné začlenenie. Stratégia definuje smer politík v oblasti sociálneho začleňovania na cieľové skupiny rómskej populácie. Väčšina je zameraná na obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Jedným z hlavných zámerov je odstránenie segregácie rómskych komunít, pozitívny posun v sociálnom začleňovaní rómskych komunít, boj proti diskriminácií a zmena postoja väčšinového obyvateľstva voči rómskej menšine. Pomoc pre obce zahŕňa aj terénnu prácu a zlepšenie kvality zdravia, bývania a dostupnosti pracovných príležitostí. Ministerstvo vnútra chce aj prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje zvýšiť ich vzdelanostnú úroveň a zabezpečiť prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu členov rómskych komunít, ako aj odstrániť segregáciu. K projektu bolo vyhlásených päť výziev, ktoré sú zamerané na výstavbu, rekonštrukciu a prestavbu materských škôl a komunitných centier, na podporu prístupu k pitnej vode a na nakladanie s komunálnym odpadom a nelegálnymi skládkami. Prostredníctvom projektu Zdravé komunity sa bude zabezpečovať prevencia zdravia a šírenie zdravotnej osvety. Národný projekt Take away sa bude uskutočňovať v obciach s najväčšou mierou podrozvinutosti a bude riešiť najvyššie problémy komunít marginalizovaných Rómov. Cieľom projektu Take away je dosiahnuť vyšší počet detí z rómskych komunít navštevujúcich predškolské zariadenia, zvýšenie dostupnosti služieb zamestnanosti, zvýšenie finančnej gramotnosti obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít a ich zamestnateľnosti. Projekt sa zameriava aj na vysporiadanie pozemkov. Do projektu Take away sa z oslovených obcí rozhodlo vstúpiť 136 miest a obcí, medzi nimi aj mestá: Košice, Poprad, Banská Bystrica ale aj obce s väčšinou rómskeho pôvodu ako Bystrany, Kecerovce, Rudňany. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity má koncom februára až začiatkom marca 2017 zverejniť výzvu na predkladanie žiadostí o zapojenie sa do národných projektov. Nie je preto zatiaľ jasné, čo a kde sa bude cez projekt Take away stavať. Podľa programového vyhlásenia vlády sa bude pokračovať v začleňovaní okrajových rómskych komunít a marginalizovaných rómskych komunít. Prostredníctvom Programu výstavby obecných nájomných bytov nižšieho štandardu, ktoré sú určené na bývanie pre občanov v hmotnej núdzi sa bude vláda snažiť o vytvorenie podmienok na výstavbu technickej vybavenosti v rómskych osadách. Celkové odhadované náklady na realizáciu plánov sú predpokladané vo výške 340 938 596,05 eur. Odhadované zdroje z EŠIF (Európske štrukturálne a investičné fondy) sú 265 962 101,05 eur, zo štátneho rozpočtu pôjde na projekty 74 976 495 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["uvedené", ".pdf", "vnútra", "plány", "Pomoc", "Ľudské zdroje", "päť", "Zdravé komunity", "Take away", "Úrad", "programového", "náklady"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26278", "http://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/dokumenty/StrategiaSR_integraciaRomov.pdf", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=vlada-dala-zelenu-novym-prioritam-v-oblasti-integracie-romov", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26278", "http://www.obecne-noviny.sk/clanky/rezort-vnutra-podpori-odstranovanie-segregacie-romov-chce-zlepsit-aj-vzdelavanie", "https://www.employment.gov.sk/sk/esf/programove-obdobie-2014-2020/operacny-program-ludske-zdroje/", "http://www.minv.sk/?aktualne-vyzvy-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok", "http://www.zdravekomunity.sk/sk/o-nas", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=zoznam-obci-zapojenych-do-narodneho-projektu-take-away", "http://www.minv.sk/?aktualne-informacie-10&sprava=schvalene-narodne-projekty-pomozu-marginalizovanym-romskym-komunitam", "http://www.vlada.gov.sk/rozvoj-regionov-slovenska/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-206839?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:13.332525+00:00"}
{"id": "vr36542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36542", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Áno, áno. Aj toho posledného, Štefanova. Poobede som mal tlačovku o druhej a potom o, o asi o 16-tej alebo 18-tej bol odvolaný. Nehovorím, že toto rozhoduje, ale naše apely boli silné, časté, preventívne a jeho reakcie boli následné až keď to nebol.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Figeľ mal 10. marca 2010 tlačovú besedu kde požadoval odvolanie ministra Štefanova. Minister Štefanov bol prezidentom odvolaný 11. marca 2010 na žiadosť premiéra Fica. Avšak tvrdiť, že Fico odvolal Štefanova po a aj pre Figeľovu tlačovku je minimálne sporné. Napríklad aj preto, že už 9. marca 2010 , pred Figeľovou tlačovkou, Fico požiadal Štefanova, aby odstúpil.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ mal 10. marca 2010 tlačovú besedu kde požadoval odvolanie ministra Štefanova. Minister Štefanov bol prezidentom odvolaný 11. marca 2010 na žiadosť premiéra Fica. Avšak tvrdiť, že Fico odvolal Štefanova po a aj pre Figeľovu tlačovku je minimálne sporné. Napríklad aj preto, že už 9. marca 2010 , pred Figeľovou tlačovkou, Fico požiadal Štefanova, aby odstúpil."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["10. marca 2010", "11. marca 2010", "9. marca 2010"], "url": ["http://www.kdh.sk/spravy/aktuality/?pg=3", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/prezident-odvolal-stefanova-vystavbu-povedie-mikolaj.html", "http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:43.737045+00:00"}
{"id": "vr30286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30286", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tak kto otočil? V auguste 2010 vaši poslanci s tebou vrátane ( s Richardom Sulíkom pozn.) hlasovali aj tvojim hlasom za vznik eurovalu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 11.augusta 2010 sa v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovalo o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou...(EUROVAL) Zo 142 prítomných poslancov NR SR, 140 poslancov hlasovalo ZA predkladaný návrh. Ako uvádza I. Mikloš, všetci poslanci strany SaS, vrátane Richarda Sulíka hlasovali za euroval.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 11.augusta 2010 sa v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovalo o Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou...(EUROVAL) Zo 142 prítomných poslancov NR SR, 140 poslancov hlasovalo ZA predkladaný návrh. Ako uvádza I. Mikloš, všetci poslanci strany SaS, vrátane Richarda Sulíka hlasovali za euroval."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:39.445750+00:00"}
{"id": "vr15428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15428", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pred dvomi týždňami Kaliňák prišiel na ten istý výbor (Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií, pozn.) a (...) odhlasovali, že úver nie je úver. Že kontokorentný úver Kaliňáka (...) nie je úver. A vybavené (...), žiadna pokuta, žiadna strata mandátu.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Uznesenia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len výbor) č. 54, 55 a 56 v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi bolo pozastavené na štvrtej schôdzi výboru dňa 7. septembra 2016. Jedná sa o pozastavenie konaní vo veci neúplného oznámenia podávaného za roky 2014, 2015 a 2016 verejným funkcionárom Róbertom Kaliňákom. Prezenčná listina z danej schôdze vykazuje iba prezenciu členov výboru, ktorým minister nie je. Ak by ale poslanci vyšetrovanie nezastavili, minister by musel zaplatiť pokutu vo výške tisíc eur. Výrok považujeme za zavádzajúci.\n\nNa tretej schôdzi výboru dňa 16. júna 2016 predseda výboru Martin Poliačik predložil podnet Veroniky Remišovej a Ľubomíra Galka voči Robertovi Kaliňákovi o porušení čl. 7 ústavného zákona - neúplné oznámenie. Keďže v tom čase výbor nevedel pri ktorom konkrétnom oznámení neboli uvedené potrebné údaje rozhodol otvoriť konania pre každý kalendárny rok osobitne, V rozprave sa predseda výboru vyjadril, že navrhuje: \" vyžiadať si informácie, prečo neboli informácie buď o pôžičke alebo pohľadávkach pána ministra uvedené v jeho majetkových priznaniach ...\" ( Zápisnica VNF 3. schôdza, str.3)\n\nNa štvrtej schôdzi prebehlo hlasovanie návrhu uznesenia, pri ktorom bolo prítomných 14 členov výboru (celkový počet 15), pričom päť členov hlasovalo za uznesenie, žiaden proti a deväť sa zdržalo hlasovania. Uznesenie teda nezískalo nadpolovičnú väčšinu prítomných členov výboru. ( Výpis zo zápisnice VNF (Kaliňák) str. 1.) Denník HN spomenul vo svojom článku list napísaný Kaliňákom, ktorý nakoniec presvedčil poslancov, že kontokorentný úver nemusí byť v majetkovom priznaní. Poslanec Peter Kresák z Most-Híd vysvetlil argument pre zastavenie uznesenia, ktorý bol aj Kaliňákovým argumentov v spomenutom liste: \" Neuviedol ho, lebo ide o kombináciu úverového a vkladového účtu, ktorý možno nazvať aj ako povolené prečerpávanie. Charakterom je totožný s bežne používanou platobnou kartou .\"\n\nČlenovia výboru sa zhodli, že ide o dieru v zákone, ktorý treba v budúcnosti prerobiť.", "analysis_paragraphs": ["Uznesenia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len výbor) č. 54, 55 a 56 v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov voči podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi bolo pozastavené na štvrtej schôdzi výboru dňa 7. septembra 2016. Jedná sa o pozastavenie konaní vo veci neúplného oznámenia podávaného za roky 2014, 2015 a 2016 verejným funkcionárom Róbertom Kaliňákom. Prezenčná listina z danej schôdze vykazuje iba prezenciu členov výboru, ktorým minister nie je. Ak by ale poslanci vyšetrovanie nezastavili, minister by musel zaplatiť pokutu vo výške tisíc eur. Výrok považujeme za zavádzajúci.", "Na tretej schôdzi výboru dňa 16. júna 2016 predseda výboru Martin Poliačik predložil podnet Veroniky Remišovej a Ľubomíra Galka voči Robertovi Kaliňákovi o porušení čl. 7 ústavného zákona - neúplné oznámenie. Keďže v tom čase výbor nevedel pri ktorom konkrétnom oznámení neboli uvedené potrebné údaje rozhodol otvoriť konania pre každý kalendárny rok osobitne, V rozprave sa predseda výboru vyjadril, že navrhuje: \" vyžiadať si informácie, prečo neboli informácie buď o pôžičke alebo pohľadávkach pána ministra uvedené v jeho majetkových priznaniach ...\" ( Zápisnica VNF 3. schôdza, str.3)", "Na štvrtej schôdzi prebehlo hlasovanie návrhu uznesenia, pri ktorom bolo prítomných 14 členov výboru (celkový počet 15), pričom päť členov hlasovalo za uznesenie, žiaden proti a deväť sa zdržalo hlasovania. Uznesenie teda nezískalo nadpolovičnú väčšinu prítomných členov výboru. ( Výpis zo zápisnice VNF (Kaliňák) str. 1.) Denník HN spomenul vo svojom článku list napísaný Kaliňákom, ktorý nakoniec presvedčil poslancov, že kontokorentný úver nemusí byť v majetkovom priznaní. Poslanec Peter Kresák z Most-Híd vysvetlil argument pre zastavenie uznesenia, ktorý bol aj Kaliňákovým argumentov v spomenutom liste: \" Neuviedol ho, lebo ide o kombináciu úverového a vkladového účtu, ktorý možno nazvať aj ako povolené prečerpávanie. Charakterom je totožný s bežne používanou platobnou kartou .\"", "Členovia výboru sa zhodli, že ide o dieru v zákone, ktorý treba v budúcnosti prerobiť."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Uznesenia", "pokutu", "tretej", "Zápisnica", "Výpis", "list"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=135", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/823134-kalinaka-chrani-deravy-zakon", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=135", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=135", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=135", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/823134-kalinaka-chrani-deravy-zakon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:36.654493+00:00"}
{"id": "48453", "numeric_id": 48453, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48453", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "No z tých informácií, ktoré sme mali, pani ministerka (Kolíková) bola za pani sudkyňou (Filovou). ", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O údajnej návšteve ministerky Kolíkovej u predsedkyne disciplinárneho súdu Filovej informoval Šutaj Eštok na svojom Facebookovom profile. Návšteva mala prebehnúť v súvislosti s disciplinárnym konaním voči Danielovi Lipšicovi. Šutaj Eštok označil takéto správanie za lobovanie a predpokladal, že Lipšic vďaka Kolíkovej nebude disciplinárne potrestaný. Lipšic však napokon dostal disciplinárne pokarhanie.\n\nV súčasnosti sme však nenašli žiadne iné zdroje, ktoré by túto návštevu potvrdzovali či vyvracali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O údajnej návšteve ministerky Kolíkovej u predsedkyne disciplinárneho súdu Filovej informoval Šutaj Eštok na svojom Facebookovom profile. Návšteva mala prebehnúť v súvislosti s disciplinárnym konaním voči Danielovi Lipšicovi. Šutaj Eštok označil takéto správanie za lobovanie a predpokladal, že Lipšic vďaka Kolíkovej nebude disciplinárne potrestaný. Lipšic však napokon dostal disciplinárne pokarhanie.", "V súčasnosti sme však nenašli žiadne iné zdroje, ktoré by túto návštevu potvrdzovali či vyvracali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "dostal"], "url": ["https://www.facebook.com/SutajEstokM/posts/450553816879094", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/lipsic-sa-dopustil-disciplinarneho-previnenia-rozhodol-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:42.590355+00:00"}
{"id": "vr36309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36309", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Tak či tak tento mechanizmus (pomoci Grécku, pozn.) nie je možné spustiť bez toho, aby schválila všetky tieto podmienky, ktoré zmluvy definujú, Národná rada Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdivé zo strany J. Počiatka je, že zmluvu musí schváliť NR SR. Zmluva bude predložená k schváleniu až po voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Pravdivé zo strany J. Počiatka je, že zmluvu musí schváliť NR SR. Zmluva bude predložená k schváleniu až po voľbách."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:54.690598+00:00"}
{"id": "49683", "numeric_id": 49683, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49683", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Nárast cien je trojpercentný… Základný košík potravín lacnie.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ceny potravín zaznamenali v auguste 2024 trojpercentný medziročný nárast v porovnaní s augustom 2023. Medziročne bolo spomedzi potravinových kategórií v auguste 2024 oproti minulému roku lacnejšie len ovocie. Medzimesačne cenovo rástlo 7 z 9 monitorovaných potravinových kategórií. Oproti júlu 2024 bol lacnejší chlieb a obilniny spolu so zeleninou. Naopak ovocie, mlieko, syry a vajcia, či oleje a tuky boli oproti júlu 2024 drahšie. Potraviny v danom období nezlacneli, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu ceny potravín za august 2024 boli o 3,2 % vyššie ako v auguste 2023. Tuky a oleje zdraželi o 14 %, chlieb a obilniny o vyše 5 %, cukor a cukrovinky o skoro 7 %. Ceny mäsa, mlieka, syrov a vajec narástli o necelé 2 %. Z deviatich skupín tovarov zlacnelo oproti augustu 2023 iba ovocie.\n\nMedzimesačne ceny potravín za august rástli nižším tempom a to konkrétne 0,6 % oproti júlu 2024. Podľa Štatistického úradu sa nárast cien dotkol 7 z 9 kategórií potravín. Zdraželo hlavne ovocie, mlieko, syry a vajcia, oleje a tuky, či cukor a cukrovinky. Cena chleba, obilnín a zeleniny klesala.", "analysis_paragraphs": ["Ceny potravín zaznamenali v auguste 2024 trojpercentný medziročný nárast v porovnaní s augustom 2023. Medziročne bolo spomedzi potravinových kategórií v auguste 2024 oproti minulému roku lacnejšie len ovocie. Medzimesačne cenovo rástlo 7 z 9 monitorovaných potravinových kategórií. Oproti júlu 2024 bol lacnejší chlieb a obilniny spolu so zeleninou. Naopak ovocie, mlieko, syry a vajcia, či oleje a tuky boli oproti júlu 2024 drahšie. Potraviny v danom období nezlacneli, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu ceny potravín za august 2024 boli o 3,2 % vyššie ako v auguste 2023. Tuky a oleje zdraželi o 14 %, chlieb a obilniny o vyše 5 %, cukor a cukrovinky o skoro 7 %. Ceny mäsa, mlieka, syrov a vajec narástli o necelé 2 %. Z deviatich skupín tovarov zlacnelo oproti augustu 2023 iba ovocie.", "Medzimesačne ceny potravín za august rástli nižším tempom a to konkrétne 0,6 % oproti júlu 2024. Podľa Štatistického úradu sa nárast cien dotkol 7 z 9 kategórií potravín. Zdraželo hlavne ovocie, mlieko, syry a vajcia, oleje a tuky, či cukor a cukrovinky. Cena chleba, obilnín a zeleniny klesala."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["boli", "rástli"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3d709c18-e9c1-465f-8385-b69f021b267f/!ut/p/z1/rVRNd5pAFP0tXbAc5vEN3SGNijVplRiVTc-AAxKEITCB-u87mOb0xBPRRVkwcLj3fdx3HzjEGxyWpM1SwjNWkoN434bmr4Xl26OR4gKM5hr4s-_Bw9Qbq5OVgZ9wiMO45BXf4y2LGrJHTY6yMkEk5xKIB1YXIlpbUtRUNWmPErQN5bk4tZ0FTqzYiIo70k0jQbZmGygynQRUJVJNK-nDV3G2w9ub0OuP9dqGBeA_BCuApwAefQ2Hw-288b2JO9WtOYA9nxjgu9PV0lloGrhn_LPwuv6XDxcuF27jDxQYDoef4TA9sOhtcmp9792nQj_C9_1IGN50VYM3Fau5QKx7ba90ey1fONgQ6MOAAN4jjIOfquvoE-_b8scY_EdPtYO5qQIoeCsksS6mWKh43Wa0w6uyN9oBB_8co0OsxERR0I46BOkGiZADio60iFIr2mmWY1p4ehItiwq5iwsZZMPQDUdVVFVXDMMynF7I7PnlJXSFz1nJ6W-ON-9Gl6DhwtwxOn0pheE5LYSzC5LXjOasZEUW5wSdUA3PciJBTMujWAXGaxoJJOXkdUeeaZ_HLSPNFgOraUJrWsuvtZjjnvOq-SqBBF3XySlj6YHKMSsk-IyyZ42o7yPyXMIzVynWZQlvWrrZta0akvB__is-9_xN1KoobO2YZRkKtyhf3iX3d5oeRkft0BZeZIsz_fIHwWoBsA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%AD%20vplyv%20na,pred%C3%A1valo%20len%20ovocie.", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3d709c18-e9c1-465f-8385-b69f021b267f/!ut/p/z1/rVRNd5pAFP0tXbAc5vEN3SGNijVplRiVTc-AAxKEITCB-u87mOb0xBPRRVkwcLj3fdx3HzjEGxyWpM1SwjNWkoN434bmr4Xl26OR4gKM5hr4s-_Bw9Qbq5OVgZ9wiMO45BXf4y2LGrJHTY6yMkEk5xKIB1YXIlpbUtRUNWmPErQN5bk4tZ0FTqzYiIo70k0jQbZmGygynQRUJVJNK-nDV3G2w9ub0OuP9dqGBeA_BCuApwAefQ2Hw-288b2JO9WtOYA9nxjgu9PV0lloGrhn_LPwuv6XDxcuF27jDxQYDoef4TA9sOhtcmp9792nQj_C9_1IGN50VYM3Fau5QKx7ba90ey1fONgQ6MOAAN4jjIOfquvoE-_b8scY_EdPtYO5qQIoeCsksS6mWKh43Wa0w6uyN9oBB_8co0OsxERR0I46BOkGiZADio60iFIr2mmWY1p4ehItiwq5iwsZZMPQDUdVVFVXDMMynF7I7PnlJXSFz1nJ6W-ON-9Gl6DhwtwxOn0pheE5LYSzC5LXjOasZEUW5wSdUA3PciJBTMujWAXGaxoJJOXkdUeeaZ_HLSPNFgOraUJrWsuvtZjjnvOq-SqBBF3XySlj6YHKMSsk-IyyZ42o7yPyXMIzVynWZQlvWrrZta0akvB__is-9_xN1KoobO2YZRkKtyhf3iX3d5oeRkft0BZeZIsz_fIHwWoBsA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%AD%20vplyv%20na,pred%C3%A1valo%20len%20ovocie."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:55.145596+00:00"}
{"id": "vr35701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35701", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pre vašu informáciu lebo to určite neviete sa vyčlenilo 40 miliónov eur na predčasné práce.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda", "analysis_paragraphs": ["Pravda"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-ide-vycuvat-z-predrazenej-ppp-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:18.958587+00:00"}
{"id": "vr14146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14146", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na celom Slovensku sme zabezpečili za jeden rok aj pár mesiacov 15 000 pracovných miest.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože počas vlády Ivety Radičovej nebolo vytvorených 15 000 pracovných miest. Tento výrok spochybňujú štatistiky Štatistického úradu SR, ako aj vyjadrenia bývalého ministra práce za Radičovej vlády, J. Mihála. Ku koncu Radičovej vlády sa objavili mediálne vyhlásenia Radičovej a vtedajšieho ministra práce Mihála , podľa ktorých mala počas ich vlády byť vytvorených 50 000 nových pracovných miest, je tak možné, že Bugár referoval k tomuto údaju.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože počas vlády Ivety Radičovej nebolo vytvorených 15 000 pracovných miest. Tento výrok spochybňujú štatistiky Štatistického úradu SR, ako aj vyjadrenia bývalého ministra práce za Radičovej vlády, J. Mihála. Ku koncu Radičovej vlády sa objavili mediálne vyhlásenia Radičovej a vtedajšieho ministra práce Mihála , podľa ktorých mala počas ich vlády byť vytvorených 50 000 nových pracovných miest, je tak možné, že Bugár referoval k tomuto údaju."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Radičovej", "Mihála", "zamestnanosť", "pád"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/202711/vlada-vytvorila-pracovne-miesta-znizila-nezamestnanost-a-odklonila-nas-z-greckej-cesty-tvrdia-radicova-s-miklosom/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/za-vlady-radicovej-pribudlo-50-tisic/698-clanok.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=959&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:09.189868+00:00"}
{"id": "vr25558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25558", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Pán župan nezaložil krajskú organizáciu cestovného ruchu napriek tomu, že to všetky župy spravili. Prvé, čo spravil, bolo, že zrušil odbor cestovného ruchu, napriek tomu, že iné župy tieto odbory posilnili.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Vladimír Maňka nezaložil krajskú organizáciu cestovného ruchu, rovnako ako aj to, že zrušil odbor cestovného ruchu. Avšak, pravdou už nie je, že všetky kraje na Slovensku krajskú organizáciu založili. Navyše, banskobystrický kraj sa vyjadril, že krajskú organizáciu z dôvodu finančných prostriedkov založí až v roku 2014. Na základe týchto skutočností teda považujeme výrok za zavádzajúci. V registri krajských organizácií cestovného ruchu na stránke Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uvedené len štyri organizácie (Bratislavský, Košický, Prešovský a Žilinský kraj). Banskobystrický samosprávny kraj organizáciu cestovného ruchu nezaložil, i keď vyjadril záujem o jej založenie v budúcnosti. bystricaSME , 16.apríl 2013: „BBSK má záujem na tom, aby krajská organizácia cestovného ruchu vznikla, ale predpokladáme, že vzhľadom na finančné možnosti ju budeme zakladať začiatkom roku 2014,“ uviedla dnes pre agentúru SITA hovorkyňa BBSK Monika Pastuchová. Pod vedením Vladimíra Maňku došlo skutočne k zmene organizačnej štruktúry v rámci ktorej bol zrušený Odbor cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva. Bystricnoviny , 4. august 2010: \" Na úrade došlo k zrušeniu odboru cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva. Agenda cestovného ruchu prešla pod odbor regionálneho rozvoja , ktorý povedie staronový vedúci odboru Ing. Vladimír Laššák, kultúra pribudla k odboru vzdelávania a tento odbor povedie Ing. Miroslav Martiš.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Vladimír Maňka nezaložil krajskú organizáciu cestovného ruchu, rovnako ako aj to, že zrušil odbor cestovného ruchu. Avšak, pravdou už nie je, že všetky kraje na Slovensku krajskú organizáciu založili. Navyše, banskobystrický kraj sa vyjadril, že krajskú organizáciu z dôvodu finančných prostriedkov založí až v roku 2014. Na základe týchto skutočností teda považujeme výrok za zavádzajúci. V registri krajských organizácií cestovného ruchu na stránke Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uvedené len štyri organizácie (Bratislavský, Košický, Prešovský a Žilinský kraj). Banskobystrický samosprávny kraj organizáciu cestovného ruchu nezaložil, i keď vyjadril záujem o jej založenie v budúcnosti. bystricaSME , 16.apríl 2013: „BBSK má záujem na tom, aby krajská organizácia cestovného ruchu vznikla, ale predpokladáme, že vzhľadom na finančné možnosti ju budeme zakladať začiatkom roku 2014,“ uviedla dnes pre agentúru SITA hovorkyňa BBSK Monika Pastuchová. Pod vedením Vladimíra Maňku došlo skutočne k zmene organizačnej štruktúry v rámci ktorej bol zrušený Odbor cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva. Bystricnoviny , 4. august 2010: \" Na úrade došlo k zrušeniu odboru cestovného ruchu a kultúrneho dedičstva. Agenda cestovného ruchu prešla pod odbor regionálneho rozvoja , ktorý povedie staronový vedúci odboru Ing. Vladimír Laššák, kultúra pribudla k odboru vzdelávania a tento odbor povedie Ing. Miroslav Martiš.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["registri", "bystricaSME", "Bystricnoviny"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=117861", "http://bystrica.sme.sk/c/6769970/organizaciu-cestovneho-ruchu-bbsk-zatial-nezaklada.html", "http://www.bystricoviny.sk/uncategorized/manka-predstavil-novu-organizacnu-strukturu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:31.567286+00:00"}
{"id": "vr26752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26752", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "To že ústavný súd už pri previerkach sudcov špeciálneho súdu spochybnil vplyv výkonnej moci do nezávislosti súdnej moci...", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrušovský naráža na povinné previerky NBÚ pre sudcov Špeciálneho súdu, ktorý bol zriadený zákonom c. 458/2003 Z.z. v roku 2003. Práve tieto previerky boli dôvodom, preco Ústavný súd SR nálezom PL.ÚS 17/08 z 20. mája 2009 vyhlásil Špeciálny súd za protiústavný . Podla c lánku denníka Trend ' 'k takémuto názoru dospel Ústavný súd hlavne na základe toho, že sudcovia Špeciálneho súdu musia prejst previerkou Národného bezpecnostného úradu (NBÚ). Ten im môže v case výkonu funkcie aj zrušit osvedcenie o bezpecnostnej previerke, cím v podstate spôsobí, že špeciálny sudca nebude môct dalej vykonávat svoju funkciu.Takéto právomoci NBÚ podla ústavných sudcov narúšajú delbu moci medzi súdnou a výkonnou mocou v prospech moci výkonnej . Porušuje sa tým vraj aj zásada demokratického štátu, osobitne garancie sudcovskej nezávislosti.'' Výrok hodnotíme ako pravdivý. Špeciálny súd bol nakoniec nahradený Špecializovaným trestným súdom, zákonom z júna 2009 (.pdf). Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský naráža na povinné previerky NBÚ pre sudcov Špeciálneho súdu, ktorý bol zriadený zákonom c. 458/2003 Z.z. v roku 2003. Práve tieto previerky boli dôvodom, preco Ústavný súd SR nálezom PL.ÚS 17/08 z 20. mája 2009 vyhlásil Špeciálny súd za protiústavný . Podla c lánku denníka Trend ' 'k takémuto názoru dospel Ústavný súd hlavne na základe toho, že sudcovia Špeciálneho súdu musia prejst previerkou Národného bezpecnostného úradu (NBÚ). Ten im môže v case výkonu funkcie aj zrušit osvedcenie o bezpecnostnej previerke, cím v podstate spôsobí, že špeciálny sudca nebude môct dalej vykonávat svoju funkciu.Takéto právomoci NBÚ podla ústavných sudcov narúšajú delbu moci medzi súdnou a výkonnou mocou v prospech moci výkonnej . Porušuje sa tým vraj aj zásada demokratického štátu, osobitne garancie sudcovskej nezávislosti.'' Výrok hodnotíme ako pravdivý. Špeciálny súd bol nakoniec nahradený Špecializovaným trestným súdom, zákonom z júna 2009 (.pdf). Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["zákonom", "protiústavný", "c", "lánku", "nahradený", "zákonom"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-458/znenie-20031125", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161852-specialny-sud-konci-je-protiustavny/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/specialny-sud-konci.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/specialny-sud-konci.html", "http://www.sme.sk/c/4937465/specialny-sud-nahradil-novy-specializovany-trestny-sud.html", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/aspiid.p-33067.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:34.680931+00:00"}
{"id": "vr37129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37129", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Zákonodarca počítal v Zákone o generálnej prokuratúre aj na prípad, kedy generálny prokurátor nemusí byť zvolený, nemôže vykonávať svoju funkciu. Teraz ho zastupuje prvý námestník, pán doktor Tichý.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 153/2001 Z.z, §9 ods. 1:", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 153/2001 Z.z, §9 ods. 1:"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["153/2001 Z.z,", "podľa SME"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15730&FileName=01-z153&Rocnik=2001", "http://www.sme.sk/c/5756216/trnka-je-novym-namestnikom-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:22.559535+00:00"}
{"id": "44172", "numeric_id": 44172, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44172", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...sme pred niekoľkými týždňami alebo mesiac dozadu v parlamente po sedemdesiatich rokoch prijali nový zákon o financovaní cirkví, kde sú stanovené jasné pravidlá a kľúč, ako sa štátny príspevok rozdeľuje medzi všetky oficiálne registrované cirkvi na Slovensku vzhľadom na ich početnosť a tak ďalej. Sú tam nejaké kľúče a zároveň, že týmto akoby automatickým spôsobom financovania jednotlivých cirkví sme odpojili to každoročné rozhodovanie o rozpočte akoby z rúk politikov preč.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "mení", "platil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7450", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473071", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/zakon-218-z-1949-65.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:01.465816+00:00"}
{"id": "49256", "numeric_id": 49256, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49256", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Ja som označil za pliagu (pozn. LGBTI) ideológiu, nie ľudí.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Majerský sa ešte počas diskusie zdôraznil, že rozlišuje medzii ideológiou a členmi komunity LGBTI+, avšak samotné vytváranie zdania, že jestvuje ideológia oddelená od ľudí, je zavádzajúce. Aktivisti aj odborníci na práva LGBTI+ ľudí upozorňujú, že žiadna LGBTI+ ideológia neexistuje, len požiadavka rovnosti a ľudských práv. Odborníci na dezinformácie a hybridné hrozby považujú naratív LGBTI+ ideológie alebo propagandy za nebezpečný, rozdeľujúci spoločnosť a vytvárajúci nepriateľa.\n\nPredseda KDH Milan Majerský v relácii Na telo 3.9.2023 označil LGBTI+ a korupciu za „pliagy“, ktoré môžu „zlikvidovať národ ako taký“ ( video , 10:35-10:56). Jeho vyjadrenie vyvolalo vo verejnosti bezprostrednú vlnu kritiky .\n\nEšte počas pôvodnej relácie Majerský v odpovedi na inú otázku ozrejmil, že pri svojom hodnotení rozlišuje medzi členmi komunity LGBTI+ a „ideológiou“ LGBTI+ ( video , 12.50-13:05).\n\nNeskôr sa v príspevku na sieti Facebook opätovne vyjadril, že pri použití daného slovného spojenia mal na mysli „ideológiu“ LGBTI+, nie konkrétne osoby.\n\nPsychológ Andrej Kuruc z InPoradne, ktorá poskytuje pomoc ľuďom z LGBT komunity, uvádza : „Niečo také ako LGBT ideológia neexistuje, čiže neviem presne, o čom náboženskí predstavitelia hovoria. V podstate existujú LGBT ľudia, ktorí bojujú za svoje ľudské práva a zrovnoprávnenie.”\n\nPolitológ Pavol Hardoš upozorňuje , že za slovným spojením gender ideológia sa skrýva konšpiračná teória, podľa ktorej LGBTI+ ľudia nebojujú autenticky za svoje práva, ale sú nástrojom v rukách neznámej sily, ktorá chce rozložiť spoločnosť a potlačiť kresťanstvo.\n\nAnalýza think-tanku GLOBSEC (. pdf , s. 8) upozorňuje, že „takéto vyobrazenie boja za LGBTI+ práva následne prispieva k polarizácii spoločnosti, k deleniu na „my verzus oni“ využívaním strachu z neznámeho a vytváraním neexistujúcich nepriateľov.” Analýza mapuje výskyt pojmu LGBTI+ ideológia a gender ideológia alebo propaganda v slovenskom online priestore. Výskum GLOBSEC Trends (. pdf , s. 39) na základe dát z marca 2023 uvádza, že LGBTI+ je nemorálna a dekadentná ideológia, pričom táto miera vzrástla z 49 % v roku 2020.\n\nVýskumníci David Patternote a Roman Kuhar sledujú výskyt naratívu o tzv. gender ideológii do 90-tych rokov, kedy toto slovné spojenie začala používať katolícka cirkev, po roku 2010 sa začalo šíriť medzi pravicovými populistickými aktérmi v Európe (. pdf , s. 16).", "analysis_paragraphs": ["Milan Majerský sa ešte počas diskusie zdôraznil, že rozlišuje medzii ideológiou a členmi komunity LGBTI+, avšak samotné vytváranie zdania, že jestvuje ideológia oddelená od ľudí, je zavádzajúce. Aktivisti aj odborníci na práva LGBTI+ ľudí upozorňujú, že žiadna LGBTI+ ideológia neexistuje, len požiadavka rovnosti a ľudských práv. Odborníci na dezinformácie a hybridné hrozby považujú naratív LGBTI+ ideológie alebo propagandy za nebezpečný, rozdeľujúci spoločnosť a vytvárajúci nepriateľa.", "Predseda KDH Milan Majerský v relácii Na telo 3.9.2023 označil LGBTI+ a korupciu za „pliagy“, ktoré môžu „zlikvidovať národ ako taký“ ( video , 10:35-10:56). Jeho vyjadrenie vyvolalo vo verejnosti bezprostrednú vlnu kritiky .", "Ešte počas pôvodnej relácie Majerský v odpovedi na inú otázku ozrejmil, že pri svojom hodnotení rozlišuje medzi členmi komunity LGBTI+ a „ideológiou“ LGBTI+ ( video , 12.50-13:05).", "Neskôr sa v príspevku na sieti Facebook opätovne vyjadril, že pri použití daného slovného spojenia mal na mysli „ideológiu“ LGBTI+, nie konkrétne osoby.", "Psychológ Andrej Kuruc z InPoradne, ktorá poskytuje pomoc ľuďom z LGBT komunity, uvádza : „Niečo také ako LGBT ideológia neexistuje, čiže neviem presne, o čom náboženskí predstavitelia hovoria. V podstate existujú LGBT ľudia, ktorí bojujú za svoje ľudské práva a zrovnoprávnenie.”", "Politológ Pavol Hardoš upozorňuje , že za slovným spojením gender ideológia sa skrýva konšpiračná teória, podľa ktorej LGBTI+ ľudia nebojujú autenticky za svoje práva, ale sú nástrojom v rukách neznámej sily, ktorá chce rozložiť spoločnosť a potlačiť kresťanstvo.", "Analýza think-tanku GLOBSEC (. pdf , s. 8) upozorňuje, že „takéto vyobrazenie boja za LGBTI+ práva následne prispieva k polarizácii spoločnosti, k deleniu na „my verzus oni“ využívaním strachu z neznámeho a vytváraním neexistujúcich nepriateľov.” Analýza mapuje výskyt pojmu LGBTI+ ideológia a gender ideológia alebo propaganda v slovenskom online priestore. Výskum GLOBSEC Trends (. pdf , s. 39) na základe dát z marca 2023 uvádza, že LGBTI+ je nemorálna a dekadentná ideológia, pričom táto miera vzrástla z 49 % v roku 2020.", "Výskumníci David Patternote a Roman Kuhar sledujú výskyt naratívu o tzv. gender ideológii do 90-tych rokov, kedy toto slovné spojenie začala používať katolícka cirkev, po roku 2010 sa začalo šíriť medzi pravicovými populistickými aktérmi v Európe (. pdf , s. 16)."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "video", "kritiky", "video", "príspevku", "uvádza", "upozorňuje", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/855744-divaka-zaujimalo-ci-predseda-kdh-milan-majersky-vnima-ako-vacsiu-hrozbu-pre-slovensko-korupviu-alebo-lgbti", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/855744-divaka-zaujimalo-ci-predseda-kdh-milan-majersky-vnima-ako-vacsiu-hrozbu-pre-slovensko-korupviu-alebo-lgbti", "https://dennikn.sk/minuta/3550113/", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/855744-divaka-zaujimalo-ci-predseda-kdh-milan-majersky-vnima-ako-vacsiu-hrozbu-pre-slovensko-korupviu-alebo-lgbti", "https://www.facebook.com/MilanMajerskyOfficial/posts/pfbid02tpu4yHf5PCidvBmb8m77V6kKrA22MeTGx4F3kbHYkYLvAS2ATkh5b3rt6TdbLRWRl?locale=sk_SK", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/522891-kuruc-lgbt-ideologia-neexistuje", "https://komentare.sme.sk/c/23212624/o-com-hovoria-ked-hovoria-o-pliage.html", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2023-08/LGBTI%2B%20a%20D%C3%BAhov%C3%BD%20PRIDE%20v%20informa%C4%8Dnom%20priestore.pdf", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2023-05/GLOBSEC%20Trends%202023.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2021/653644/EXPO_BRI(2021)653644_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:56.149141+00:00"}
{"id": "vr35039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35039", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Veď my ich prijímame. Aj čo sa týka toho auditu, zverejnili sme všetky zmluvy pán Počiatek a zverejníme aj tento audit. Zverejníme aj tento audit.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "vláda a aj ministerstvo financií zverejnilo všetky uzavreté zmluvy.", "analysis_paragraphs": ["vláda a aj ministerstvo financií zverejnilo všetky uzavreté zmluvy."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zverejnilo"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7637"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:13.391124+00:00"}
{"id": "vr29157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29157", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...bohužiaľ, absolútna väčšina si chcú adoptovať deti mladé alebo teda malé, zdravé a nie Rómov.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť štatistiky na túto tému, pracovníci v oblasti detských domovov a adopcií však hodnotia, že väčšina žiadateľov má skutočne záujem zväčša o malé nerómske deti bez zdravotných problémov, a deti, ktoré nespĺňajú tieto požiadavky je problém umiestniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Reportáž televízie Markíza ponúka vyjadrenia viacerých odborníkov a pracovníkov v oblasti adopcií. Tí hodnotia, že \"panujú predsudky, rodičia majú malý záujem o adopciu rómskych detí \" a podľa vyjadrenia riaditeľa OZ Náruč pre aktuálne.sk \" je najťažšie zabezpečiť ochraňujúce rodinné prostredie pre staršie, rómske, telesne či mentálne handicapované deti .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť štatistiky na túto tému, pracovníci v oblasti detských domovov a adopcií však hodnotia, že väčšina žiadateľov má skutočne záujem zväčša o malé nerómske deti bez zdravotných problémov, a deti, ktoré nespĺňajú tieto požiadavky je problém umiestniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Reportáž televízie Markíza ponúka vyjadrenia viacerých odborníkov a pracovníkov v oblasti adopcií. Tí hodnotia, že \"panujú predsudky, rodičia majú malý záujem o adopciu rómskych detí \" a podľa vyjadrenia riaditeľa OZ Náruč pre aktuálne.sk \" je najťažšie zabezpečiť ochraňujúce rodinné prostredie pre staršie, rómske, telesne či mentálne handicapované deti .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Markíza", "aktuálne.sk"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1768603_slovaci-cakaju-na-adopciu-aj-sest-rokov.-nechcu-totiz-romske-deti", "http://aktualne.atlas.sk/realita-adopcii-na-slovensku-ich-pocet-klesa-ziadosti-je-viac/slovensko/spolocnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:28.922457+00:00"}
{"id": "vr17177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17177", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...ja vždy hlasujem v súlade s tým, že neznižovať suverenitu Slovenska.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa v poslednej dobe vyznačoval výrokmi, ktoré sú v značnej miere v rozpore s oficiálnou pozíciou slovenskej vlády. Konkrétne presadzuje názor, že „ hrabať “ sa do jadra EÚ je zlý krok. Pre Slovensko a samotnú suverenitu štátu je podľa jeho slov najoptimálnejší scenár vývoja – robiť menej, ale efektívnejšie - tzv. scenár 4. Junckerovej Bielej knihy. Negatívne vystupuje aj proti nedávnym myšlienkam za pretvorenie EÚ na jeden superštát, či hlasoval proti sankciám pre štáty, ktoré neprijali kvóty pre migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ak sa pozrieme ešte do roku 2016, Richard Sulík zastával kritický postoj k hlasovaniu Európskeho parlamentu o zriadení mechanizmu, ktorý má dohliadať na hodnoty EÚ, konkrétne sú to princípy právneho štátu, demokracie a základných ľudských práv. Podľa neho v skutočnosti ide o ovládnutie členských krajín, ide o prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami. Taktiež uvádza, že je to ďaleko nad rámec toho, čo by EÚ mala reálne robiť. Tvrdil, že šlo o mimoriadne silný zásah do suverenity členských krajín, ktoré majú riadne volené svoje parlamenty a vlády, a samotný šéf Oddelenia právnych služieb Európskeho parlamentu sa vyjadril, že tento návrh prekračuje právomoci vyplývajúce zo základných Zmlúv. Negatívne reaguje Richard Sulík aj na spomínaný vstup Slovenska do jadra EÚ a vyhlasuje , že by to Slovensku nepriniesol nič pozitívne, naopak znamenalo by to zvyšovanie daní a stratu suverenity štátu.Dokonca mu táto myšlienka evokuje časy socializmu a spojitosť so Sovietskym zväzom. O strate suverenity Slovenska a celkovo všetkých členských štátov hovorí Sulík aj v súvislosti s výrokmi predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza, ktorý v decembri 2017 ohlásil myšlienku vzniku tzv. Spojených štátov európskych so spoločnou ústavou na rok 2025. Podľa slov Richarda Sulíka ide o čistú utópiu mimo európskej politickej reality. „Na vytvorenie takéhoto štátneho útvaru chýba totiž základný stavebný prvok – európski občania. Schulzove výroky, že členské štáty, ktoré sa s jeho utópiou nestotožnia, majú EÚ opustiť, sú vrcholom arogancie. Úplne popierajú hodnoty spolupráce a vzájomného rešpektu, na ktorých EÚ stojí.“ pokračoval . Rovnaký kritický postoj zastáva aj voči povinným kvótam pre utečencov, proti ktorým hlasoval. Podľa jeho slov nie sú riešením preto, lebo nezohľadňujú vôľu utečencov, v ktorej krajine by chceli byť. Takisto narúšajú suverenitu jednotlivých členských krajín EÚ, a teda Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa v poslednej dobe vyznačoval výrokmi, ktoré sú v značnej miere v rozpore s oficiálnou pozíciou slovenskej vlády. Konkrétne presadzuje názor, že „ hrabať “ sa do jadra EÚ je zlý krok. Pre Slovensko a samotnú suverenitu štátu je podľa jeho slov najoptimálnejší scenár vývoja – robiť menej, ale efektívnejšie - tzv. scenár 4. Junckerovej Bielej knihy. Negatívne vystupuje aj proti nedávnym myšlienkam za pretvorenie EÚ na jeden superštát, či hlasoval proti sankciám pre štáty, ktoré neprijali kvóty pre migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ak sa pozrieme ešte do roku 2016, Richard Sulík zastával kritický postoj k hlasovaniu Európskeho parlamentu o zriadení mechanizmu, ktorý má dohliadať na hodnoty EÚ, konkrétne sú to princípy právneho štátu, demokracie a základných ľudských práv. Podľa neho v skutočnosti ide o ovládnutie členských krajín, ide o prevzatie politickej kontroly nad členskými krajinami. Taktiež uvádza, že je to ďaleko nad rámec toho, čo by EÚ mala reálne robiť. Tvrdil, že šlo o mimoriadne silný zásah do suverenity členských krajín, ktoré majú riadne volené svoje parlamenty a vlády, a samotný šéf Oddelenia právnych služieb Európskeho parlamentu sa vyjadril, že tento návrh prekračuje právomoci vyplývajúce zo základných Zmlúv. Negatívne reaguje Richard Sulík aj na spomínaný vstup Slovenska do jadra EÚ a vyhlasuje , že by to Slovensku nepriniesol nič pozitívne, naopak znamenalo by to zvyšovanie daní a stratu suverenity štátu.Dokonca mu táto myšlienka evokuje časy socializmu a spojitosť so Sovietskym zväzom. O strate suverenity Slovenska a celkovo všetkých členských štátov hovorí Sulík aj v súvislosti s výrokmi predsedu nemeckých sociálnych demokratov Martina Schulza, ktorý v decembri 2017 ohlásil myšlienku vzniku tzv. Spojených štátov európskych so spoločnou ústavou na rok 2025. Podľa slov Richarda Sulíka ide o čistú utópiu mimo európskej politickej reality. „Na vytvorenie takéhoto štátneho útvaru chýba totiž základný stavebný prvok – európski občania. Schulzove výroky, že členské štáty, ktoré sa s jeho utópiou nestotožnia, majú EÚ opustiť, sú vrcholom arogancie. Úplne popierajú hodnoty spolupráce a vzájomného rešpektu, na ktorých EÚ stojí.“ pokračoval . Rovnaký kritický postoj zastáva aj voči povinným kvótam pre utečencov, proti ktorým hlasoval. Podľa jeho slov nie sú riešením preto, lebo nezohľadňujú vôľu utečencov, v ktorej krajine by chceli byť. Takisto narúšajú suverenitu jednotlivých členských krajín EÚ, a teda Slovenska."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["presadzuje", "pretvorenie", "proti", "postoj", "vyhlasuje", "pokračoval", "zastáva"], "url": ["https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europoslanci-v-nr-sr-branili-eu-pred-neferovou-kritikou/", "https://europskenoviny.sk/?s=sul%C3%ADk", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-31/som-alternativa-voci-ficovi-ale-neurobim-pre-to-cokolvek.html", "https://www.hlavnespravy.sk/sulik-europska-unia-prevezme-kontrolu-nad-clenskym-statmi/853342", "https://www.hlavnespravy.sk/sulik-vstup-jadra-nam-prinesie-zvysovanie-dani-stratu-suverenity-statu/1189802", "https://europskenoviny.sk/2017/12/08/richard-sulik-schulzove-vyroky-su-vrcholom-arogancie/", "https://www.hlavnespravy.sk/richard-sulik-dvojtvarnost-smeru-povinne-kvoty-pre-utecencov-opatovne-kontroly-na-hraniciach-a-koniec-schengenu/682590"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:47.982058+00:00"}
{"id": "vr30236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30236", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad česká vláda, keď tu bola spomínaná, česká vláda robila prvýkrát korekciu prognózy (rastu pozn.) teraz minulý týždeň, my sme robili už druhú.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "31.októbra 2011 zverejnilo Ministerstvo financií ČR prognózu rastu na rok 2012, ktorá počítala s rastom 1% HDP. MF ČR vydáva takúto prognózu každý šťvrťrok, staršie prognózy boli vydané v januári (2,7%), apríli (2,3%) a júli (2,5%), pri čom ako vidíme všetky mierne zmenili hodnotu rastu pre rok 2012.", "analysis_paragraphs": ["31.októbra 2011 zverejnilo Ministerstvo financií ČR prognózu rastu na rok 2012, ktorá počítala s rastom 1% HDP. MF ČR vydáva takúto prognózu každý šťvrťrok, staršie prognózy boli vydané v januári (2,7%), apríli (2,3%) a júli (2,5%), pri čom ako vidíme všetky mierne zmenili hodnotu rastu pre rok 2012."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["zverejnilo", "vydáva", "údajov"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Makroekonomicka-predikce_v_kostce_201110.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/makro_pre.html?year=2011", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:09.192912+00:00"}
{"id": "48566", "numeric_id": 48566, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48566", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Bohužiaľ SaS ústami Richarda Sulíka 3 mesiace ten návrh (pozn. dane z mimoriadneho zisku pre elektrárne) blokovali až potom nakoniec sme ich vo februári presvedčili, v januári, že neblbnite, prosím vás. Urobme to, lebo jednoducho tie ceny pôjdu do neba. Dobre, dali sme návrh do parlamentu, ale Rišo Sulík potom prišiel, dohodol som s elektrárňami, že dajú nám pre komplet všetky domácnosti elektrinu za tohtoročné ceny.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo financií spolu s ministerstvom hospodárstva predstavilo na začiatku februára vládny návrh zákona “o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením” schválený 9. februára 2022.\n\nSadzba dane mala podľa návrhu byť vo výške 50 % a počítať sa mala z rozdielu medzi burzovou cenou elektriny v určenom období a nákladmi na výrobu elektriny z jadra.\n\nPredstavitelia Slovenských elektrární vyjadrili obavy ohľadom výšky dane, ktorá by mala za následok zastavenie spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, dostavby štvrtého bloku a viedla by k bankrotu.\n\nNávrh vládneho zákona stiahol kabinet Eduarda Hegera po podpise dohody so Slovenskými elektrárňami. Memorandum určovalo zastropovanie cien elektriny domácnostiam do roku 2024.\n\nNezáväzná dohoda vynechávala školy, nemocnice či malé podniky.\n\nFinálny text dohody bol zaslaný na schválenie Európskou úniou koncom júna a čaká na schválenie .\n\nNávrh o regulácií cien energií bol prezentovaný ako spoločná iniciatíva ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Informácie o blokovaní návrhu o zdanení nadpriemerného zisku nie je možné dohľadať. Z toho dôvodu výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií spolu s ministerstvom hospodárstva predstavilo na začiatku februára vládny návrh zákona “o dani z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením” schválený 9. februára 2022.", "Sadzba dane mala podľa návrhu byť vo výške 50 % a počítať sa mala z rozdielu medzi burzovou cenou elektriny v určenom období a nákladmi na výrobu elektriny z jadra.", "Predstavitelia Slovenských elektrární vyjadrili obavy ohľadom výšky dane, ktorá by mala za následok zastavenie spustenia tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, dostavby štvrtého bloku a viedla by k bankrotu.", "Návrh vládneho zákona stiahol kabinet Eduarda Hegera po podpise dohody so Slovenskými elektrárňami. Memorandum určovalo zastropovanie cien elektriny domácnostiam do roku 2024.", "Nezáväzná dohoda vynechávala školy, nemocnice či malé podniky.", "Finálny text dohody bol zaslaný na schválenie Európskou úniou koncom júna a čaká na schválenie .", "Návrh o regulácií cien energií bol prezentovaný ako spoločná iniciatíva ministerstva financií a ministerstva hospodárstva. Informácie o blokovaní návrhu o zdanení nadpriemerného zisku nie je možné dohľadať. Z toho dôvodu výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "schválený", "Sadzba", "vyjadrili", "zastavenie", "stiahol", "vynechávala", "zaslaný", "schválenie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=506790", "https://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-schvalila-mimoriadne-zdanenie-ja/610804-clanok.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/21118713-vlada-chce-vyraznejsie-zdanit-energiu-z-jadra-do-statnej-kasy-potecu-desiatky-milionov-eur", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/vlada-chce-zdanit-nadmerny-zisk-jadrovych-elektrarni-tie-hrozia-bankrotom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/jefczkb/slovenske-elektrarne-sa-obavaju-bankrotu-pre-zakon-o-zdaneni-nadmerneho-zisku/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/21721104-vlada-stiahla-jadrovu-dan-je-za-tym-rokovanie-so-slovenskymi-elektrarnami", "https://e.dennikn.sk/2896950/lacna-elektrina-ktoru-dohodol-matovic-so-sulikom-sa-neujde-kazdemu-nemocnice-skoly-a-domovy-seniorov-chcu-z-toho-vynechat/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/ceny-elektriny-2023-memorandum-slovenske-elektrarne-108238.aspx", "https://ereport.sk/sulik-aj-elektrarne-svoju-cast-dohody-splnili-ceny-elektriny-su-teraz-v-rukach-bruselu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:59.986856+00:00"}
{"id": "49439", "numeric_id": 49439, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49439", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Maďarsko, konkrétne Viktor Orbán je človek, ktorý bojuje, ktorý blokuje mierový balík pomoci, v ktorom aj Slovensku visí 150 miliónov eur, to sú peniaze za vojenskú pomoc, ktorú Slovensko sprostredkovalo Ukrajine.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohodu na pôde EÚ o finančnej podpore Ukrajiny v objeme 50 miliárd blokuje maďarský premiér Viktor Orbán. Časť z tohto balíka vo výške 150 miliónov prináleží Slovensku za odovzdanie stíhačiek MiG-29 a systému protivzdušnej obrany Kub Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023.\n\nO kompenzáciu sa Slovensko uchádzalo v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) ale aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. Finančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ.\n\nNa decembrovom summite Európskej rady sa lídri na balíku finančnej podpory Ukrajiny vo výške 50 miliárd eur nedohodli. Dohodu vetovalo Maďarsko. Rokovania o balíku pre Ukrajinu pokračujú od januára tohto roku. Viktor Orbán avizoval snahu o kompromis s podmienkou, že „zaručíte [lídri krajín EÚ], že sa každý rok rozhodneme, či budeme tieto peniaze naďalej posielať alebo nie“.\n\nLídri členských krajín budú opäť hlasovať o balíku pomoci na summite prvého februára.", "analysis_paragraphs": ["Dohodu na pôde EÚ o finančnej podpore Ukrajiny v objeme 50 miliárd blokuje maďarský premiér Viktor Orbán. Časť z tohto balíka vo výške 150 miliónov prináleží Slovensku za odovzdanie stíhačiek MiG-29 a systému protivzdušnej obrany Kub Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023.", "O kompenzáciu sa Slovensko uchádzalo v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) ale aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. Finančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ.", "Na decembrovom summite Európskej rady sa lídri na balíku finančnej podpory Ukrajiny vo výške 50 miliárd eur nedohodli. Dohodu vetovalo Maďarsko. Rokovania o balíku pre Ukrajinu pokračujú od januára tohto roku. Viktor Orbán avizoval snahu o kompromis s podmienkou, že „zaručíte [lídri krajín EÚ], že sa každý rok rozhodneme, či budeme tieto peniaze naďalej posielať alebo nie“.", "Lídri členských krajín budú opäť hlasovať o balíku pomoci na summite prvého februára."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["stíhačiek", "systému", "dohodla", "kompenzáciu", "výške", "vetovalo", "snahu"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.sme.sk/minuta/23158381/na-ukrajine-je-aj-cast-protivzdusnej-obrany-kub-zo-slovenska?ref=mnt", "https://dennikn.sk/minuta/3287373/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/?csrt=18338730485644198304", "https://spravy.rtvs.sk/2024/01/slovensko-stale-caka-na-kompenzaciu-za-odovzdanu-techniku-ukrajine-vedenie-rezortu-obrany-hovori-ze-ohrozene-su-stovky-milionov-eur/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-67724357", "https://sita.sk/madarsko-prestane-blokovat-financnu-pomoc-ukrajine-eu-vsak-musi-orbanovi-splnit-jednu-poziadavku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:41.039799+00:00"}
{"id": "vr32000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32000", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ten nástroj nejakého špecializovaného balíčka sa ukázal už pred pár rokmi ako neefektívny, aj vtedy vláda sa snažila využiť zákonnou formou zavedenie akéhosi štandardného balíčka len 5 obyvateľov na Slovensku využilo túto možnosť.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok označujeme za pravdivý, keďže bývalá vláda Róberta Fica na čele s exministrom financií Jánom Počiatkom (Smer) skutočne zákonnou formou zaviedla štandardný balíček základného bankového produktu. Stalo sa tak ešte v roku 2010 . Podľa zverejnených informácii o tento produkt prejavilo záujem počas prvých 3 mesiacov 5 ľudí. Neskôr bol novou vládou zrušený. SME.sk (15. januára 2011): \" O základný bankový produkt, ktorý presadil do legislatívy exminister financií Ján Počiatek (Smer), nie je záujem. Za tri mesiace, čo je na trhu, zaujal iba piatich ľudí. ... Banky zobrali produkt ako nutné zlo. Nastavili jeho parametre tak, že je v porovnaní s inými produktmi absolútne nepredajný. Tvrdí to Maroš Ovčarik z portálu FinancnaHitparada.sk \" Ako sa základný bankový produkt uchytil vo veľkých bankách za koľko ho banky ponúkali je možné prečítať si TU . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme za pravdivý, keďže bývalá vláda Róberta Fica na čele s exministrom financií Jánom Počiatkom (Smer) skutočne zákonnou formou zaviedla štandardný balíček základného bankového produktu. Stalo sa tak ešte v roku 2010 . Podľa zverejnených informácii o tento produkt prejavilo záujem počas prvých 3 mesiacov 5 ľudí. Neskôr bol novou vládou zrušený. SME.sk (15. januára 2011): \" O základný bankový produkt, ktorý presadil do legislatívy exminister financií Ján Počiatek (Smer), nie je záujem. Za tri mesiace, čo je na trhu, zaujal iba piatich ľudí. ... Banky zobrali produkt ako nutné zlo. Nastavili jeho parametre tak, že je v porovnaní s inými produktmi absolútne nepredajný. Tvrdí to Maroš Ovčarik z portálu FinancnaHitparada.sk \" Ako sa základný bankový produkt uchytil vo veľkých bankách za koľko ho banky ponúkali je možné prečítať si TU . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["2010", "SME.sk", "FinancnaHitparada.sk", "", "TU"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/pociatkov-zakladny-bankovy-produkt-bude-pridrahy/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5721703/pociatkov-bankovy-produkt-zaujal-pat-ludi.html#ixzz1yDxkL0GS", "http://www.financnahitparada.sk/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5721703/pociatkov-bankovy-produkt-zaujal-pat-ludi.html#ixzz1yDxkL0GS", "http://financie.etrend.sk/osobne-financie/o-pociatkov-bankovy-balik-nie-je-zaujem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:10.807319+00:00"}
{"id": "vr38099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38099", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Vo Fínsku sa ťažko rodí vláda, lebo jedna zo strán vládnej koalície má s tým (s Eurovalom pozn.) problém.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V nedávnych (17. apríla 2011) parlamentných voľbách vo Fínsku získala národne orientovaná, euroskeptická strana Praví Fíni 19% hlasov, čím sa umiestnila na tretie miesto. Nová koalícia by mala byť zložená z Národnej koaličnej strany (víťaz volieb), Sociálne-demokratickej strany a strany Praví Fíni. Praví Fíni sa negatívne stavajú k finančnej pomoci v rámci Eurozóny. V jednaniach o vytvorení koalície teda na seba naráža postoj Národnej koaličnej strany, ktorá s eurovalom súhlasí a postoj Pravých Fínov, ktorí sa snažia o zmenu podmienok poskytnutia pôžičky pre Portugalsko a nastavenia eurovalu.", "analysis_paragraphs": ["V nedávnych (17. apríla 2011) parlamentných voľbách vo Fínsku získala národne orientovaná, euroskeptická strana Praví Fíni 19% hlasov, čím sa umiestnila na tretie miesto. Nová koalícia by mala byť zložená z Národnej koaličnej strany (víťaz volieb), Sociálne-demokratickej strany a strany Praví Fíni. Praví Fíni sa negatívne stavajú k finančnej pomoci v rámci Eurozóny. V jednaniach o vytvorení koalície teda na seba naráža postoj Národnej koaličnej strany, ktorá s eurovalom súhlasí a postoj Pravých Fínov, ktorí sa snažia o zmenu podmienok poskytnutia pôžičky pre Portugalsko a nastavenia eurovalu."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["získala", "negatívne", "jednaniach"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/svet/vysledok-volieb-vo-finsku-oslabil-euro.html", "http://www.nytimes.com/2011/04/22/world/europe/22finland.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,758883-2,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:12.629594+00:00"}
{"id": "vr28447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28447", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Starostovia, primátori hovoria, že majú s tým (aplikáciou novely zákona o hmotnej núdzi zavádzajúce odpracovanie dávky v hmotnej núdzi, pozn.) celkom dobré skúsenosti.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj keď je nemožné zistiť názory všetkých starostov a primátorov na aplikáciu novely zákona o hmotnej núdzi, z tých čo sa vyjadrili však má väčšina skôr negatívne skúsenosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa novely zákona o dávkach v hmotnej núdzi dostanú občania základnú dávku 61,60 eur až po odpracovaní 32 hodín vrámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej práce. Zákon je účinný od 1.januára 2014, ma však prechodné obdobie pol roka, takže obce sú povinné ho aplikovať až od júla. Starostovia prijali spočiatku novelu zákonu rôzne. Podľa starostky obce Brusno sú napríklad s novelou spojené len ďalšie povinnosti a zvýšené náklady pre obec. Ďalší starostovia sa ešte v januára sťažovali na nedostatok informácií. Niektorí starostovia síce zákon vítali, sťažovali na však nedostatočnú pripravenosť úradov. Podľa starostky Karlovej Vsi napríklad dostali od Úradu práce len jedného pracovníka, čo je málo. Zákon kritizovala aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubcová, podľa nej je totiž v rozpore s ústavou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj keď je nemožné zistiť názory všetkých starostov a primátorov na aplikáciu novely zákona o hmotnej núdzi, z tých čo sa vyjadrili však má väčšina skôr negatívne skúsenosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa novely zákona o dávkach v hmotnej núdzi dostanú občania základnú dávku 61,60 eur až po odpracovaní 32 hodín vrámci menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej práce. Zákon je účinný od 1.januára 2014, ma však prechodné obdobie pol roka, takže obce sú povinné ho aplikovať až od júla. Starostovia prijali spočiatku novelu zákonu rôzne. Podľa starostky obce Brusno sú napríklad s novelou spojené len ďalšie povinnosti a zvýšené náklady pre obec. Ďalší starostovia sa ešte v januára sťažovali na nedostatok informácií. Niektorí starostovia síce zákon vítali, sťažovali na však nedostatočnú pripravenosť úradov. Podľa starostky Karlovej Vsi napríklad dostali od Úradu práce len jedného pracovníka, čo je málo. Zákon kritizovala aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubcová, podľa nej je totiž v rozpore s ústavou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["novely", "Zákon", "Starostovia", "starostovia", "starostky", "Zákon"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/243402/kedy-dostanu-ludia-po-novom-davku-v-hmotnej-nudzi-od-noveho-roka-je-ucinna-novela-zakona/", "http://www.sme.sk/c/7262063/nezamestnani-uz-musia-davky-odrobit-novinka-priniesla-chaos.html", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1403959/Davka-v-hmotnej-nudzi--Nove-pravidla-uz-od-jula---AKTUALIZOVANE-", "http://www.sme.sk/c/7262063/nezamestnani-uz-musia-davky-odrobit-novinka-priniesla-chaos.html", "http://www.cas.sk/clanok/289264/prace-pre-poberatelov-davok-je-viac-ako-tych-co-by-ju-mali-vykonavat.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zakon-hmotna-nudza/70897-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:15.027055+00:00"}
{"id": "vr31964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31964", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nie, tam nie je žiadne číslo konkrétnej hranice (reakcia J. Figeľa na otázku R. Fica, kto je podľa neho \"bohatý\" v rámci návrhu KDH na zníženie sociálnych dávok o 200 mil. eur, pozn.)", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh ( .pdf ) úspor z dielne KDH skutočne neobsahuje žiadny konkrétny spôsob výpočtu hranice, kto by sa považoval a kto nepovažoval za \"bohatého\". Dokument obsahuje len všeobecný návrh obmedzenia dávok od štátu bohatým, čí by sa dalo ušetriť 200 miliónov eur ročne.", "analysis_paragraphs": ["Návrh ( .pdf ) úspor z dielne KDH skutočne neobsahuje žiadny konkrétny spôsob výpočtu hranice, kto by sa považoval a kto nepovažoval za \"bohatého\". Dokument obsahuje len všeobecný návrh obmedzenia dávok od štátu bohatým, čí by sa dalo ušetriť 200 miliónov eur ročne."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/Preview%20of%20%E2%80%9CNavrh%20uspor.xlsx%E2%80%9D_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:34.835629+00:00"}
{"id": "46272", "numeric_id": 46272, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46272", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Pri ostatných súdoch sme to tiež posunuli s tým, že sme dali možnosť sudcovi, ak dosiahne 65 rokov vyjadriť sa k tomu, či tu chce byť do 68. Ak áno a urobí takéto jednostranné vyhlásenie, tak platí 68.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po pripomienkovom konaní rezort spravodlivosti zmenil vek, do ktorého budú môcť sudcovia súdiť. Po novom si budú môcť výkon predĺžiť o tri roky do 68 rokov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Ministerka spravodlivosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorý o.i.zavádza do znenia Ústavy vek, v akom všeobecní a ústavní sudcovia musia odložiť talár. Návrh o.i. do ústavneho textu pridáva vetu, že „ sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.” A tiež , že „sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 70 rokov.“ Dnešný zákon o sudcoch hovorí, že prezident môže odvolať sudcu na návrh súdnej rady o.i., ak sudca dovŕšil vek 65 rokov. Súdna rada pri dosiahnutí takéhoto veku musí prezidentovi predložiť návrh na odvolanie. V minulosti sa však stávalo , že Súdna rada niektorých 65- a viac-ročných sudcov predložila prezidentovi a iných nie. „Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ hodnotila postup orgánu Eva Kovačechová z Via Iuris. Iniciatíva Za otvorenú justíciu ku Kolíkovej návrhu uviedla, že strop 65 rokov je nastavený prinízko. Navrhovali vymenovať sudcov na dožitovie s tým, že vo veku 68 rokov by už nemohli aktívne vykonávať funkciu, ale boli by emeritnými sudcami - a mohli by napríklad byť v disciplinárnych senátoch. Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK 21. septembra 2020 potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní je výsledok, že všeobecný sudca si bude môcť predĺžiť výkon funkcie o tri roky do veku 68 rokov. Ústavní sudcovia budú môcť súdiť do 72 roku veku. S takýmto znením ústavného zákona pracovala aj Legislatívna rada vlády.", "analysis_paragraphs": ["Po pripomienkovom konaní rezort spravodlivosti zmenil vek, do ktorého budú môcť sudcovia súdiť. Po novom si budú môcť výkon predĺžiť o tri roky do 68 rokov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Ministerka spravodlivosti predložila do medzirezortného pripomienkového konania návrh ústavného zákona, ktorý o.i.zavádza do znenia Ústavy vek, v akom všeobecní a ústavní sudcovia musia odložiť talár. Návrh o.i. do ústavneho textu pridáva vetu, že „ sudcovi zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca dosiahol vek 65 rokov.” A tiež , že „sudcovi ústavného súdu zaniká funkcia posledný deň mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 70 rokov.“ Dnešný zákon o sudcoch hovorí, že prezident môže odvolať sudcu na návrh súdnej rady o.i., ak sudca dovŕšil vek 65 rokov. Súdna rada pri dosiahnutí takéhoto veku musí prezidentovi predložiť návrh na odvolanie. V minulosti sa však stávalo , že Súdna rada niektorých 65- a viac-ročných sudcov predložila prezidentovi a iných nie. „Súdna rada pritom rozhoduje veľmi nepredvídateľne a netransparentne, v zásade zvyčajne na základe subjektívnych sympatií a antipatií. Za celé roky neprijala žiadne jednoznačné kritériá, ktorými by sa riadila pri rozhodovaní,“ hodnotila postup orgánu Eva Kovačechová z Via Iuris. Iniciatíva Za otvorenú justíciu ku Kolíkovej návrhu uviedla, že strop 65 rokov je nastavený prinízko. Navrhovali vymenovať sudcov na dožitovie s tým, že vo veku 68 rokov by už nemohli aktívne vykonávať funkciu, ale boli by emeritnými sudcami - a mohli by napríklad byť v disciplinárnych senátoch. Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK 21. septembra 2020 potvrdil, že po medzirezortnom pripomienkovom konaní je výsledok, že všeobecný sudca si bude môcť predĺžiť výkon funkcie o tri roky do veku 68 rokov. Ústavní sudcovia budú môcť súdiť do 72 roku veku. S takýmto znením ústavného zákona pracovala aj Legislatívna rada vlády."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "pridáva", "tiež", "minulosti", "stávalo", "hodnotila", "Navrhovali", "pracovala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/267", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/267", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2020/267", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sudna-rada-konala-prezidentovu-poziadavku-ale-nesplnila", "https://dennikn.sk/2041131/michalikov-senat-mozno-skonci-predseda-sudnej-rady-navrhol-odvolat-vsetkych-sudcov-nad-65-rokov/", "https://www.noviny.sk/543261-justicia-navrhovany-vekovy-strop-65-rokov-pre-sudcov-vseobecnych-sudov-je-nastaveny-nizko-tvrdi-iniciativa-zoj", "https://www.noviny.sk/543261-justicia-navrhovany-vekovy-strop-65-rokov-pre-sudcov-vseobecnych-sudov-je-nastaveny-nizko-tvrdi-iniciativa-zoj", "https://lrv.rokovania.sk/195072020-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:54.043524+00:00"}
{"id": "vr26480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26480", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V našom hnutí rozhoduje celý poslanecký klub, to znamená, 14 ľudí, 14 ľudí prijíma všetky rozhodnutia, čiže nielen 4 členovia strany, alebo hnutia.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že stanovy hnutia OĽaNO nie sú verejne dostupné, nedokážeme overiť ako funguje rozhodovanie v hnutí v praxi, a teda aj výrok, či všetky rozhodnutia prijíma celý poslanecký klub. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že stanovy hnutia OĽaNO nie sú verejne dostupné, nedokážeme overiť ako funguje rozhodovanie v hnutí v praxi, a teda aj výrok, či všetky rozhodnutia prijíma celý poslanecký klub. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["OĽaNO"], "url": ["http://obycajniludia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:54.072661+00:00"}
{"id": "vr16061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16061", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na základe uvedeného uceleného programu (podpora najmenej rozvinutých okresov cez ačné plány, pozn.) umožní obdobnú pomoc pre všetky ostatné najmenej rozvinuté okresy - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Vláda zároveň rozšíri pôsobnosť zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na ďalšie okresy.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pre najmenej rozvinuté spomínané okresy boli koncom roka 2016 Vládou SR vypracované a schválené akčné plány, ktoré majú za cieľ znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a odstrániť sociálno-ekonomické zaostávanie. Podľa vyjadrenia vládneho splnomocnenca pre najmenej rozvinuté okresy Antona Marcinčina by v priebehu roku 2017 malo dôjsť k vypracovaniu novely zákona týkajúceho sa najmenej rozvinutých okresov, ktorá by zmenou podmienok rozšírila jeho platnosť aj na ďalšie okresy, pričom novela by mala nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 2018 a preto hodnotíme vládny sľub ako čiastočne splnený.\n\nProblematike pomoci najmenej rozvinutých okresov sa už portál Demagog.sk pri analýze výrokov venoval - pred prijatím tohto zákona sa jednalo skôr o intuitívny prístup, kedy bol na základe určitých ukazovateľov vybraný konkrétny okres, ktorému bola ponúknutá pomoc formou špecifického projektu. Po novom, ako je vyššie spomenuté, pri okrese spadajúcom do definície, sú určené konkrétne kroky na poskytnutie pomoci a následne dochádza k vypracovaniu špeciálneho akčného plánu zohľadňujúceho konkrétne potreby daného okresu. Pokiaľ teda okres spĺňa zákonom určené podmienky, má právo na poskytnutie rozvojovej pomoci.\n\nZákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov v účinnosti od 1.1.2017 upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom, pričom najmenej rozvinutý okres definuje nasledovne: „okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie.“\n\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejňuje pravidelne na svojich stránkach . Všetky spomínané okresy sa spolu s okresom Kežmarok na tomto zozname vyskytujú – vo všetkých kvartálových zoznamoch od tretieho štvrťroku roku 2015.\n\nAkčný plán ( .pdf ) rozvoja okresu Kežmarok bol prijatý ako prvý už vo februári v roku 2016 a je záväzným na päť rokov a predstavuje bázu pre intenzívnu spoluprácu vlády, samosprávneho kraja, obcí, miest a okresu. Cieľom je vytvoriť asi 2 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť. Do jesene roku 2016 bol vytvorený ucelený program aj pre ostatné okresy ako: Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota , Veľký Krtíš , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou , Rožňava , Sobrance a Trebišov .\n\nV súčasnosti sú všetky spomenuté okresy zaradené do programu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy - podľa stránky Úradu vlády Slovenskej republiky boli všetky akčné plány týkajúce sa týchto okresov do jesene roku 2016 schválené.\n\n22.marca 2017 bola na programe rokovania Vlády SR aj informácia o stave podpory najmenej rozvinutých okresov. Po rokovaní vládneho kabinetu splnomocnenec pre najmenej rozvinuté okresy Anton Marcinčin podľa portálu info.sk uviedol, že novela zákona týkajúceho sa najmenej rozvinutých okresov by mala byť účinná pravdepodobne od roku 2018: „Predpokladám, že novela zákona by mala byť účinná koncom (tohto) roka alebo od 1. januára. To by však mohlo znamenať, ak niektoré okresy už budú pripravené, tak v zásade na jar budúceho roku by sme mohli mať schválené akčné plány. Je to dôležité aj kvôli tomu, aby okresy mohli začať čerpať (podpory) a konať už v budúcom roku. Záväzkom je, myslím, do 20. septembra 2017 pripraviť do parlamentu návrh novely zákona, kde zmenou kritérií je možné rozšíriť počet najmenej rozvinutých okresov,“\n\nPodľa priorít strany SMER-sociálna demokracia na rok 2017 sa strana bude prednostne sústrediť na rozšírenie pôsobnosti daného zákona na minimálne päť ďalších najmenej rozvinutých okresov a to menovite: Gelnica, Košice okolie, Bardejov, Snina a Medzilaborce.", "analysis_paragraphs": ["Pre najmenej rozvinuté spomínané okresy boli koncom roka 2016 Vládou SR vypracované a schválené akčné plány, ktoré majú za cieľ znížiť vysokú mieru nezamestnanosti a odstrániť sociálno-ekonomické zaostávanie. Podľa vyjadrenia vládneho splnomocnenca pre najmenej rozvinuté okresy Antona Marcinčina by v priebehu roku 2017 malo dôjsť k vypracovaniu novely zákona týkajúceho sa najmenej rozvinutých okresov, ktorá by zmenou podmienok rozšírila jeho platnosť aj na ďalšie okresy, pričom novela by mala nadobudnúť účinnosť začiatkom roku 2018 a preto hodnotíme vládny sľub ako čiastočne splnený.", "Problematike pomoci najmenej rozvinutých okresov sa už portál Demagog.sk pri analýze výrokov venoval - pred prijatím tohto zákona sa jednalo skôr o intuitívny prístup, kedy bol na základe určitých ukazovateľov vybraný konkrétny okres, ktorému bola ponúknutá pomoc formou špecifického projektu. Po novom, ako je vyššie spomenuté, pri okrese spadajúcom do definície, sú určené konkrétne kroky na poskytnutie pomoci a následne dochádza k vypracovaniu špeciálneho akčného plánu zohľadňujúceho konkrétne potreby daného okresu. Pokiaľ teda okres spĺňa zákonom určené podmienky, má právo na poskytnutie rozvojovej pomoci.", "Zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov v účinnosti od 1.1.2017 upravuje podmienky, systém a formy poskytovania podpory najmenej rozvinutým okresom, pričom najmenej rozvinutý okres definuje nasledovne: „okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie.“", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zoznam najmenej rozvinutých okresov zverejňuje pravidelne na svojich stránkach . Všetky spomínané okresy sa spolu s okresom Kežmarok na tomto zozname vyskytujú – vo všetkých kvartálových zoznamoch od tretieho štvrťroku roku 2015.", "Akčný plán ( .pdf ) rozvoja okresu Kežmarok bol prijatý ako prvý už vo februári v roku 2016 a je záväzným na päť rokov a predstavuje bázu pre intenzívnu spoluprácu vlády, samosprávneho kraja, obcí, miest a okresu. Cieľom je vytvoriť asi 2 000 pracovných miest a znížiť nezamestnanosť. Do jesene roku 2016 bol vytvorený ucelený program aj pre ostatné okresy ako: Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota , Veľký Krtíš , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou , Rožňava , Sobrance a Trebišov .", "V súčasnosti sú všetky spomenuté okresy zaradené do programu pomoci pre najmenej rozvinuté okresy - podľa stránky Úradu vlády Slovenskej republiky boli všetky akčné plány týkajúce sa týchto okresov do jesene roku 2016 schválené.", "22.marca 2017 bola na programe rokovania Vlády SR aj informácia o stave podpory najmenej rozvinutých okresov. Po rokovaní vládneho kabinetu splnomocnenec pre najmenej rozvinuté okresy Anton Marcinčin podľa portálu info.sk uviedol, že novela zákona týkajúceho sa najmenej rozvinutých okresov by mala byť účinná pravdepodobne od roku 2018: „Predpokladám, že novela zákona by mala byť účinná koncom (tohto) roka alebo od 1. januára. To by však mohlo znamenať, ak niektoré okresy už budú pripravené, tak v zásade na jar budúceho roku by sme mohli mať schválené akčné plány. Je to dôležité aj kvôli tomu, aby okresy mohli začať čerpať (podpory) a konať už v budúcom roku. Záväzkom je, myslím, do 20. septembra 2017 pripraviť do parlamentu návrh novely zákona, kde zmenou kritérií je možné rozšíriť počet najmenej rozvinutých okresov,“", "Podľa priorít strany SMER-sociálna demokracia na rok 2017 sa strana bude prednostne sústrediť na rozšírenie pôsobnosti daného zákona na minimálne päť ďalších najmenej rozvinutých okresov a to menovite: Gelnica, Košice okolie, Bardejov, Snina a Medzilaborce."], "analysis_date": "2017-04-02", "analysis_sources": {"text": ["analýze", "Zákon", "stránkach", ".pdf", "Lučenec", "Poltár", "Revúca", "Rimavská Sobota", "Veľký Krtíš", "Sabinov", "Svidník", "Vranov nad Topľou", "Rožňava", "Sobrance", "Trebišov", "stránky", "rokovania", "info.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/92/peter-pellegrini", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov.html?page_id=561733", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6089_akcny_plan_rozvoja_okresu_kezmarok.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/lucenec/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/poltar/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/revuca/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/rimavska-sobota/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/velky-krtis/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sabinov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/svidnik/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/vranov-nad-toplou/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/roznava/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sobrance/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/trebisov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/trebisov/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26329", "http://www.info.sk/sprava/127866/marcincin-novela-zakona-o-podpore-nro-by-mala-byt-ucinna-asi-od-roku-2018/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:46.406848+00:00"}
{"id": "vr35806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35806", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...je úplne logické, že sa obrátil (R. Fico, pozn.) na predstaviteľov pravicových strán, ktorí ho vyzvali, aby nerobil zásadné rozhodnutia a požiadal ich o rokovanie.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Najväčšou témou vyhlásení predstaviteľov Smeru tento týždeň bola výzva formujúcej sa koalície, aby vláda konala už len v nevyhnutných prípadoch. Táto výzva odznela 15. júna pri podpise deklarácie štyroch pravicových strán. Aktuálne.sk o nej referuje takto : \"Elementárnou slušnosťou je prestať po voľbách rozhodovať a podpisovať zmluvy. Nepredpokladám, že by sa niekto správal spôsobom, ktorý je hrubo neetický, nazdáva sa Radičová. Predseda KDH Ján Figeľ však aj napriek optimizimu Radičovej vyzval odchádzajúcich členov vlády, aby neprijímali rozhodnutia, ktoré nie sú nevyhnutné a ktoré môžu Slovensko zaťažiť finančnými či inými záväzkami. ‚Vláda by tiež nemala prijímať personálne rozhodnutia, ktoré patria budúcej vláde. Mám na mysli napríklad vysielanie diplomatov,‘ doplnil Figeľ pre Aktuálne.sk.\" Váhali sme, či tento výrok hodnotiť ako pravdivý. Keby odzneli len Radičovej slová, mal by k tomu bližšie. Figeľ však rozprával len o krokoch, ktoré nie sú nevyhnutné. Ak príjmeme argumentáciu vlády, že podpis EFSF nevyhnutný je, tak ho môžme považovať za konzistetný s Figeľovím výrokom.", "analysis_paragraphs": ["Najväčšou témou vyhlásení predstaviteľov Smeru tento týždeň bola výzva formujúcej sa koalície, aby vláda konala už len v nevyhnutných prípadoch. Táto výzva odznela 15. júna pri podpise deklarácie štyroch pravicových strán. Aktuálne.sk o nej referuje takto : \"Elementárnou slušnosťou je prestať po voľbách rozhodovať a podpisovať zmluvy. Nepredpokladám, že by sa niekto správal spôsobom, ktorý je hrubo neetický, nazdáva sa Radičová. Predseda KDH Ján Figeľ však aj napriek optimizimu Radičovej vyzval odchádzajúcich členov vlády, aby neprijímali rozhodnutia, ktoré nie sú nevyhnutné a ktoré môžu Slovensko zaťažiť finančnými či inými záväzkami. ‚Vláda by tiež nemala prijímať personálne rozhodnutia, ktoré patria budúcej vláde. Mám na mysli napríklad vysielanie diplomatov,‘ doplnil Figeľ pre Aktuálne.sk.\" Váhali sme, či tento výrok hodnotiť ako pravdivý. Keby odzneli len Radičovej slová, mal by k tomu bližšie. Figeľ však rozprával len o krokoch, ktoré nie sú nevyhnutné. Ak príjmeme argumentáciu vlády, že podpis EFSF nevyhnutný je, tak ho môžme považovať za konzistetný s Figeľovím výrokom."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["takto"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/clanek.phtml?id=1210125"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:02.349440+00:00"}
{"id": "vr37653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37653", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Splnenie domácej úlohy znamená, že Brusel odsúhlasí projekty na vyčerpanie existujúcich eurofondov a v rámci týchto projektov preukážeme, že i ďalšie finančné zdroje by sme potrebovali, aby sme konečne D1 ukončili.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy SITA zo dňa 12. marca 2011: \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA zo dňa 12. marca 2011: \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/barroso-prislubil-radicovej-presun-eurofondov-na-dialnice-poj-/sk_ekonomika.asp?c=A110312_192115_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:06.028772+00:00"}
{"id": "vr15801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15801", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet dlhodobo nezamestnaných za rok 2016 v porovnaní s rokom 2015 naozaj klesol. Avšak počet, ktorý Richter uviedol, sa líši od toho, ktoré vyplýva zo štatistík zverejnených na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Z nich je možné vyčítať presný stav dlhodobo nezamestnaných ku koncu mesiaca december za rok 2015, ktorého hodnota je 172 908 ľudí. Stav nezamestnaných na konci decembra 2016 sa v štatistike rovná číslu 137 322. To znamená pokles dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Keďže ministrove tvrdenie sa líši o takmer 2500 ľudí smerom k lepšiemu, hodnotíme jeho výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet dlhodobo nezamestnaných za rok 2016 v porovnaní s rokom 2015 naozaj klesol. Avšak počet, ktorý Richter uviedol, sa líši od toho, ktoré vyplýva zo štatistík zverejnených na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Z nich je možné vyčítať presný stav dlhodobo nezamestnaných ku koncu mesiaca december za rok 2015, ktorého hodnota je 172 908 ľudí. Stav nezamestnaných na konci decembra 2016 sa v štatistike rovná číslu 137 322. To znamená pokles dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Keďže ministrove tvrdenie sa líši o takmer 2500 ľudí smerom k lepšiemu, hodnotíme jeho výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny."], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:03.378848+00:00"}
{"id": "vr31421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31421", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A okrem toho bankové poplatky. Pamätáte sa, v rokoch 2006-2010 sme zaviedli tzv. Bankový produkt. Taký balíček, ktorý obmedzoval banky, pokiaľ išlo o zvyšovanie bankových poplatkov.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade tzv. Bankového produktu ide o návrh legislatívy bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer), ktorý mal klientom pomôcť ľahko sa zorientovať na trhu a sprístupniť základné služby k bežnému účtu. „Zmyslom je, aby všetky banky, ktorých sa to týka, zaviedli určitý základný variant služieb, ktorý je dostačujúci pre jednoduchého klienta,“ povedal 13. januára 2010 o základnom bankovom produkte exminister.", "analysis_paragraphs": ["V prípade tzv. Bankového produktu ide o návrh legislatívy bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer), ktorý mal klientom pomôcť ľahko sa zorientovať na trhu a sprístupniť základné služby k bežnému účtu. „Zmyslom je, aby všetky banky, ktorých sa to týka, zaviedli určitý základný variant služieb, ktorý je dostačujúci pre jednoduchého klienta,“ povedal 13. januára 2010 o základnom bankovom produkte exminister."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Bankového produktu", "TU", "spokojné", "piatich"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/21673-banky-budu-musiet-ponuknut-tzv-zakladny-bankovy-produkt/", "http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/21724-od-oktobra-budu-mat-banky-rovnaky-balik-sluzieb/", "http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/21673-banky-budu-musiet-ponuknut-tzv-zakladny-bankovy-produkt/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5721703/pociatkov-bankovy-produkt-zaujal-pat-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:20.647034+00:00"}
{"id": "vr14523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14523", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) azylových žiadateľov, ktorých bolo za minulý rok asi 60, alebo necelých 60 (…)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dát Ministerstva vnútra SR bol v roku 2015 počet žiadostí o udelenie azylu 330, z toho bolo udelených 8 azylov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zo štatistík zverejnených na stránkach Ministerstva vnútra SR vyplýva, že v roku 2015 bol počet žiadostí o udelenie azylu 330. Udelených azylov bolo 8, neudelených 124, v 41 prípadoch bola poskytnutá doplnková ochrana, v 24 prípadoch nebola poskytnutá doplnková ochrana, 148 konaní bolo zastavených a udelených bolo 5 štátnych občianstiev.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Ministerstva vnútra SR bol v roku 2015 počet žiadostí o udelenie azylu 330, z toho bolo udelených 8 azylov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zo štatistík zverejnených na stránkach Ministerstva vnútra SR vyplýva, že v roku 2015 bol počet žiadostí o udelenie azylu 330. Udelených azylov bolo 8, neudelených 124, v 41 prípadoch bola poskytnutá doplnková ochrana, v 24 prípadoch nebola poskytnutá doplnková ochrana, 148 konaní bolo zastavených a udelených bolo 5 štátnych občianstiev."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:58.525051+00:00"}
{"id": "vr29290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29290", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "Tak ja chcem zdôrazniť, že s Vatikánom má aspoň 150 krajín diplomatické zastúpenie, dokonca aj Taiwan.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v roku 1922 zriadil Vatikán diplomatickú misiu v Číne a zároveň je Vatikán jednou z mála krajín, ktoré spolupracujú aj s Taiwanom na medzinárodnej úrovni a udržuje s krajinou diplomatické vzťahy. Vatikán udržuje diplomatické vzťahy so skoro dvoma stovkami krajín, v ktorých má nunciatúru - cirkevnú verziu ambasády. Pretože je to viac než 150, ten to výrok Jozefa Mikloška hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Už v roku 1922 zriadil Vatikán diplomatickú misiu v Číne a zároveň je Vatikán jednou z mála krajín, ktoré spolupracujú aj s Taiwanom na medzinárodnej úrovni a udržuje s krajinou diplomatické vzťahy. Vatikán udržuje diplomatické vzťahy so skoro dvoma stovkami krajín, v ktorých má nunciatúru - cirkevnú verziu ambasády. Pretože je to viac než 150, ten to výrok Jozefa Mikloška hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Taiwanom", "krajinou", "vzťahy", "stovkami", "nunciatúru"], "url": ["http://www.chinapost.com.tw/editorial/taiwan-issues/2014/08/17/414968/p2/Taiwan-can.htm", "http://www.gcatholic.org/dioceses/nunciature/nunc034.htm", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_heads_of_the_diplomatic_missions_of_the_Holy_See", "http://www.catholic-hierarchy.org/country/xdip.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/Apostolic_Nunciature"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:56.186670+00:00"}
{"id": "vr28123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28123", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Čo sa týka tých kľúčových otázok, a to je zabezpečenie zvýšeného počtu asistentov aj v roku 2015, tak tam máme vyčlenených dodatočných 6 miliónov eur na túto záležitosť.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017, je pravdou, že tieto zdroje sú zatiaľ vyčlenené. Je potrebné upozorniť, že do 15. októbra sa množstvo zdrojov v kapitole školstva môže meniť.", "analysis_paragraphs": ["Na základe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017, je pravdou, že tieto zdroje sú zatiaľ vyčlenené. Je potrebné upozorniť, že do 15. októbra sa množstvo zdrojov v kapitole školstva môže meniť."], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "SITA"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9700", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/852366-na-skolach-by-mohli-pribudnut-stovky-novych-asistentov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:52.534674+00:00"}
{"id": "vr17185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17185", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Máme 160 politických strán, niečo cez 30 ich je v Brazílii.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Oficiálny register politických strán a politických hnutí je dostupný na stránke Ministerstva vnútra SR. K 15. januáru 2018 je v zozname zapísaných 152 politických strán a hnutí, avšak až 92 z nich je v likvidácií, V skutočnosti tak máme na Slovensku 60 existujúcich strán. Mediálne informácie ukazujú, že v Brazílii existuje skutočne okolo 35 oficiálne registrovaných strán (údaj z 2016), v Kongrese sú predstavitelia až 28 politických strán. Údaj, ktorý uviedol Danko o politických stranách na Slovensku, na prvý pohľad sedí, avšak väčšina zapísaných strán je v likvidácii. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nRôzne zdroje uvádzajú, že v Brazílii skutočne existuje vyše 30 oficiálne registrovaných politických strán, v kongrese sedia predstavitelia 28 strán. Informácia z roku 2013 hovorí o 32 oficiálne registrovaných stranách, pričom ďalej uvádza, že proces vyhodnotenia žiadosti o registráciu prebieha u ďalších viac ako 40 stranách.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny register politických strán a politických hnutí je dostupný na stránke Ministerstva vnútra SR. K 15. januáru 2018 je v zozname zapísaných 152 politických strán a hnutí, avšak až 92 z nich je v likvidácií, V skutočnosti tak máme na Slovensku 60 existujúcich strán. Mediálne informácie ukazujú, že v Brazílii existuje skutočne okolo 35 oficiálne registrovaných strán (údaj z 2016), v Kongrese sú predstavitelia až 28 politických strán. Údaj, ktorý uviedol Danko o politických stranách na Slovensku, na prvý pohľad sedí, avšak väčšina zapísaných strán je v likvidácii. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Rôzne zdroje uvádzajú, že v Brazílii skutočne existuje vyše 30 oficiálne registrovaných politických strán, v kongrese sedia predstavitelia 28 strán. Informácia z roku 2013 hovorí o 32 oficiálne registrovaných stranách, pričom ďalej uvádza, že proces vyhodnotenia žiadosti o registráciu prebieha u ďalších viac ako 40 stranách."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zozname", "35", "Kongrese", "predstavitelia", "Informácia"], "url": ["https://www.minv.sk/?psph-uvod", "http://www.ives.sk/registre/zoznamps.do?action=azza", "https://www.ft.com/content/616c72a8-9fa8-11e6-891e-abe238dee8e2", "http://www.as-coa.org/articles/explainer-brazils-political-parties-watch-2018", "http://www.as-coa.org/articles/explainer-brazils-political-parties-watch-2018", "http://thebrazilbusiness.com/article/political-parties-in-brazil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:04.905755+00:00"}
{"id": "vr31497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31497", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Viete čo, je to kompetencia pána budúceho premiéra Roberta Fica, nielen preto, že dostal poverenie od pána prezidenta, aby zostavil vládu, ale aj preto, že stanovy Smeru-SD určujú presne hierarchiu a kompetencie v týchto aktoch. (odpoveď na otázku moderátorky, či Ján Valko má byť šéfom SIS, pozn.)", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico ako predseda víťaznej strany SMER zostavuje budúcu vládu na základe poverenia od prezidenta. Nie je však pravdou, že stanovy strany SMER mu dávajú jednoznačnú kompetenciu rozhodovať o personálnych otázkach. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 15. marca 2012 prezident SR Ivan Gašparovič poveril Roberta Fica ako predsedu víťaznej strany zostavením vlády SR. Vláda bude menovaná počas prestávky ustanovujúcej schôdzi parlamentu 4. apríla 2012. Prezident uviedol, že: „hneď po zasadnutí parlamentu bude vymenovaná nová vláda\". Na stránke politickej strany SMER-SD je možné si prečítať stanovy strany , ktoré sú rozdelené do šiestich hláv. Tretia hlava hovorí o organizačnej štruktúre strany, jej orgánoch a spôsoboch ich ustanovení. Článok 12 Predsedníctvo strany odsek 6 hovorí, že do pôsobnosti predsedníctva patrí najmä: \" c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády\". Takisto článok 13 hovorí, že do pôsobnosti predsedu okrem iného patrí aj: \" c) predkladať personálne návrhy, ktoré patria do schvaľovacej pôsobnosti predsedníctva\" Stanovy strany SMER nehovoria o personálnych právomociach predsedníctva v prípade kreovania novej vlády. Rovnako je podľa nich právomocou predsedu iba predložiť návrh predsedníctvu, ktoré ho musí schváliť. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico ako predseda víťaznej strany SMER zostavuje budúcu vládu na základe poverenia od prezidenta. Nie je však pravdou, že stanovy strany SMER mu dávajú jednoznačnú kompetenciu rozhodovať o personálnych otázkach. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 15. marca 2012 prezident SR Ivan Gašparovič poveril Roberta Fica ako predsedu víťaznej strany zostavením vlády SR. Vláda bude menovaná počas prestávky ustanovujúcej schôdzi parlamentu 4. apríla 2012. Prezident uviedol, že: „hneď po zasadnutí parlamentu bude vymenovaná nová vláda\". Na stránke politickej strany SMER-SD je možné si prečítať stanovy strany , ktoré sú rozdelené do šiestich hláv. Tretia hlava hovorí o organizačnej štruktúre strany, jej orgánoch a spôsoboch ich ustanovení. Článok 12 Predsedníctvo strany odsek 6 hovorí, že do pôsobnosti predsedníctva patrí najmä: \" c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády\". Takisto článok 13 hovorí, že do pôsobnosti predsedu okrem iného patrí aj: \" c) predkladať personálne návrhy, ktoré patria do schvaľovacej pôsobnosti predsedníctva\" Stanovy strany SMER nehovoria o personálnych právomociach predsedníctva v prípade kreovania novej vlády. Rovnako je podľa nich právomocou predsedu iba predložiť návrh predsedníctvu, ktoré ho musí schváliť. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["„hneď po zasadnutí parlamentu bude vymenovaná nová vláda\".", "SMER-SD"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=14888", "http://www.strana-smer.sk/931/stanovy-politickej-strany-smer-socialna-demokracia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:04.697420+00:00"}
{"id": "vr17261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17261", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...Fíni to (inkluzívny školský systém, pozn.) budujú 50 rokov.", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci sa so školskými reformami vo Fínsku začalo takmer pred 50 rokmi, inkluzívne prvky boli do systému zavádzané v 90. rokoch. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Pre úplnosť pridávame aj kontext, v ktorom ministerka tento výrok povedala: \"My sme práve teraz došli z Fínska, kde sme detailne naštudovali tento model (...) a tam jednoducho neexistuje, aby bola nejaká špeciálne vyčlenená škola pre deti bohatších rodičov, pre deti talentovaných rodičov. Inklúzia znamená, že najlepšia škola je najbližšia škola, že všetky deti majú rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu (...) To je model fínskej inklúzie...\" Fínsky všeobecný vzdelávací systém bol vytvorený v roku 1970. Jeho inklúzívne prvky, akými sú napríklad začlenenie detí s mentálnym postihnutím, boli do systému zahrnuté v roku 1990, keď boli rozšírené oblasti, o ktorých mohli miestne samosprávy rozhodovať Takto sa zredukova l počet špeciálnych škôl a špeciálne triedy boli zriadené ako súčasť bežných škôl. S reformami školstva v 90. rokoch súvisí aj skutočnosť, že dnes je základné vzdelanie vo Fínsku riadené tromi zákonmi resp. dekrétmi - Basic Education Act (628/1998), Basic Education Decree (852/1998) a Government Decree on the General National Objectives and Distribution of Lesson Hours in Basic Education (1435/2001) . Aj napriek tomu, že fínsky vzdelávací systém bol vytvorený v roku 1970, čiže pred 48 rokmi, reforma v 90. rokoch sa zamerala na pridanie inkluzívnych prvkov, a teda o inkluzívnom fínskom vzdelávacom systéme môžeme hovoriť len od roku 1990. Základné prvky fínskeho vzdelávacieho systému podľa Fínskeho ministerstva školstva a kultúry : - základným princípom je rovný prístup k vysoko kvalitnému vzdelaniu a kurzom bez ohľadu na etnický pôvod, vek, majetok a miesto pobytu - vzdelávanie je vo Fínsku zadarmo, študenti základných a stredných škôl majú nárok na obed v škole zadarmo - potenciál každého žiaka by mal by maximalizovaný - špeciálne vzdelávanie je zahrnuté v bežnom vzdelaní - Fínsko má 2 oficiálne jazyky - fínčinu a švédčinu. Obe jazykové skupiny majú svoje vlastné vzdelávacie inštitúciel Miestne úrady sú tiež povinné zabezpečiť výuku v jazyku Saamov a rovnako aj v Rómskom jazyku, či v posunkovej reči - podpora celo-životného vzdelávania dospelých, na zvýšenie ich kompetencí a uplatnenie sa na pracovnom trhu - neexistujú žiadne predpísané čísla o počte žiakov v triede, všetko je to zvážení školy - učitelia disponujú veľkou samostatnosťou, sami môžu rozhodovať o učebných metódach a pomôckach - školské inšpekcie boli zrušené v 90. rokoch 20. storočia - neexistujú národné testy pre žiakov základných škôl - prvé národne testy žiakov prebiehajú v poslednom ročníku strednej školy (porovnateľné so slovenskou maturitou) - povolanie učiteľa je veľmi populárne, avšak len 10 % uchádzačov o pedagogické vzdelanie je prijatých na štúdium - fínski učitelia považujú možnosť dodatočného vzdelávania sa za prínosnú a využívajú ju vo veľkej miere Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci sa so školskými reformami vo Fínsku začalo takmer pred 50 rokmi, inkluzívne prvky boli do systému zavádzané v 90. rokoch. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Pre úplnosť pridávame aj kontext, v ktorom ministerka tento výrok povedala: \"My sme práve teraz došli z Fínska, kde sme detailne naštudovali tento model (...) a tam jednoducho neexistuje, aby bola nejaká špeciálne vyčlenená škola pre deti bohatších rodičov, pre deti talentovaných rodičov. Inklúzia znamená, že najlepšia škola je najbližšia škola, že všetky deti majú rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu (...) To je model fínskej inklúzie...\" Fínsky všeobecný vzdelávací systém bol vytvorený v roku 1970. Jeho inklúzívne prvky, akými sú napríklad začlenenie detí s mentálnym postihnutím, boli do systému zahrnuté v roku 1990, keď boli rozšírené oblasti, o ktorých mohli miestne samosprávy rozhodovať Takto sa zredukova l počet špeciálnych škôl a špeciálne triedy boli zriadené ako súčasť bežných škôl. S reformami školstva v 90. rokoch súvisí aj skutočnosť, že dnes je základné vzdelanie vo Fínsku riadené tromi zákonmi resp. dekrétmi - Basic Education Act (628/1998), Basic Education Decree (852/1998) a Government Decree on the General National Objectives and Distribution of Lesson Hours in Basic Education (1435/2001) . Aj napriek tomu, že fínsky vzdelávací systém bol vytvorený v roku 1970, čiže pred 48 rokmi, reforma v 90. rokoch sa zamerala na pridanie inkluzívnych prvkov, a teda o inkluzívnom fínskom vzdelávacom systéme môžeme hovoriť len od roku 1990. Základné prvky fínskeho vzdelávacieho systému podľa Fínskeho ministerstva školstva a kultúry : - základným princípom je rovný prístup k vysoko kvalitnému vzdelaniu a kurzom bez ohľadu na etnický pôvod, vek, majetok a miesto pobytu - vzdelávanie je vo Fínsku zadarmo, študenti základných a stredných škôl majú nárok na obed v škole zadarmo - potenciál každého žiaka by mal by maximalizovaný - špeciálne vzdelávanie je zahrnuté v bežnom vzdelaní - Fínsko má 2 oficiálne jazyky - fínčinu a švédčinu. Obe jazykové skupiny majú svoje vlastné vzdelávacie inštitúciel Miestne úrady sú tiež povinné zabezpečiť výuku v jazyku Saamov a rovnako aj v Rómskom jazyku, či v posunkovej reči - podpora celo-životného vzdelávania dospelých, na zvýšenie ich kompetencí a uplatnenie sa na pracovnom trhu - neexistujú žiadne predpísané čísla o počte žiakov v triede, všetko je to zvážení školy - učitelia disponujú veľkou samostatnosťou, sami môžu rozhodovať o učebných metódach a pomôckach - školské inšpekcie boli zrušené v 90. rokoch 20. storočia - neexistujú národné testy pre žiakov základných škôl - prvé národne testy žiakov prebiehajú v poslednom ročníku strednej školy (porovnateľné so slovenskou maturitou) - povolanie učiteľa je veľmi populárne, avšak len 10 % uchádzačov o pedagogické vzdelanie je prijatých na štúdium - fínski učitelia považujú možnosť dodatočného vzdelávania sa za prínosnú a využívajú ju vo veľkej miere Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["vytvorený", "zredukova", "zákonmi", "kultúry"], "url": ["http://www.ibe.unesco.org/fileadmin/user_upload/Inclusive_Education/Reports/sinaia_07/finland_inclusion_07.pdf", "https://www.european-agency.org/country-information/finland/national-overview/special-needs-education-within-the-education-system", "http://www.ibe.unesco.org/fileadmin/user_upload/Inclusive_Education/Reports/sinaia_07/finland_inclusion_07.pdf", "http://www.oph.fi/download/146428_Finnish_Education_in_a_Nutshell.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:51.489884+00:00"}
{"id": "vr36562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36562", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mohol by som citovať terajšieho predsedu vlády, ktorý hovoril, že... zníži daň z pridanej hodnoty pre všetky potraviny... Skoro nič sa z toho nestalo...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda znížila DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlač. Nie na potraviny, ako sľubovala.", "analysis_paragraphs": ["Vláda znížila DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlač. Nie na potraviny, ako sľubovala."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["Vláda znížila"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=33"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:11.932003+00:00"}
{"id": "vr35261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35261", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Myslím, že nie, ako SAS-ke sme nerobili kampaň, ako oni keď už mali, tak mali v našich novinách zaplatenú inzerciu.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:35.631278+00:00"}
{"id": "vr28468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28468", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Každý jeden rezort má naplánované šetrenie pokiaľ ide o počet zamestnancov.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk sa nepodarilo zistiť presné údaje o zamestnancoch, ktorí budú zamestnávaní ministerstvami a ich organizáciami v rokoch 2015-2017 oproti roku 2014. Rozpočet verejnej správy za rok 2015 - 2017 ponúka len celkové číslo za štátnu alebo verejnú správu a za jednotlivé rezorty nie sú údaje o počte zamestnancov v štátnej správe. Rozpočet poskytuje údaje o mzdových nákladoch, tie však nie sú postačujúcim údajom. Vo väčšine rezortov mzdové náklady oproti roku 2014 klesnú. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk sa nepodarilo zistiť presné údaje o zamestnancoch, ktorí budú zamestnávaní ministerstvami a ich organizáciami v rokoch 2015-2017 oproti roku 2014. Rozpočet verejnej správy za rok 2015 - 2017 ponúka len celkové číslo za štátnu alebo verejnú správu a za jednotlivé rezorty nie sú údaje o počte zamestnancov v štátnej správe. Rozpočet poskytuje údaje o mzdových nákladoch, tie však nie sú postačujúcim údajom. Vo väčšine rezortov mzdové náklady oproti roku 2014 klesnú. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:46.457476+00:00"}
{"id": "vr37635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37635", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dva úseky pri Levoči už sú v súťaži. Do mesiaca pôjde ďalší pri Prešove, a potom postupne Ružomberok a ďalšie až po Turany po Dubnú Skalu.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa NDS v súťaži na výstavbu D1 Jánovce - Jablonov pri Levoči sa pokračuje. Podľa pravdy.sk súťaž na stavbu úseku Fričovce - Svinia pri Prešove v dĺžke 11,2 kilometra mala začať vo februári a práce majú začať v júni. Podľa NDS úsek medzi Ružomberkom až po Turany po Dubnú Skalu je v realizácii.", "analysis_paragraphs": ["Podľa NDS v súťaži na výstavbu D1 Jánovce - Jablonov pri Levoči sa pokračuje. Podľa pravdy.sk súťaž na stavbu úseku Fričovce - Svinia pri Prešove v dĺžke 11,2 kilometra mala začať vo februári a práce majú začať v júni. Podľa NDS úsek medzi Ružomberkom až po Turany po Dubnú Skalu je v realizácii."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "pravdy.sk", "NDS"], "url": ["http://www.ndsas.sk/medialne-centrum/30433s?ids=10827&prm3=38640", "http://spravy.pravda.sk/stavba-dialnice-pri-levoci-sa-moze-oneskorit-tendre-brzdi-namietka-1d1-/sk_ekonomika.asp?c=A110204_125649_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&idc=12328&prm1=1&prm2=86"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:12.820803+00:00"}
{"id": "47700", "numeric_id": 47700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47700", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Mohlo by to vec je po vzore Rumunska, kde takúto úpravu majú a kde dokonca v Rumunsku zaviedli, že keď už nikto tieto predkupné práva nevyužije, ani štát ani obec a pôjde k špekulatívnemu obchodu, tak napr. dodania až osemdesiatimi percentami rozdiel medzi nákupom pôdy a predaj pôdy, čím nemotivujú špekulatívnym predajom,", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini zrejme narážal na Rumunskú úpravu zákona, ktorá platí od februára 2021. Tá predlžuje časovú lehotu, za ktorú si určité subjekty môžu uplatniť svoje predkupné práva na pôdu. Lehota sa po novom mení z 30 na 45 dní. Taktiež sa rozširuje aj skupina subjektov, ktoré si môžu uplatniť predkupné práva. Teraz je týchto kategórií už sedem. 80% daň sa uplatňuje pri predaji pôdy, ktorá bola vo vlastníctve menej ako 8 rokov. ( pdf , s. 57) Uplatňuje sa na sumu vypočítanú ako rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou pôdy, na základe platnej notárskej tabuľky. Má tak ísť o snahu zabrániť špekulatívnym predajom a nákupom pôdy v Rumunsku. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini zrejme narážal na Rumunskú úpravu zákona, ktorá platí od februára 2021. Tá predlžuje časovú lehotu, za ktorú si určité subjekty môžu uplatniť svoje predkupné práva na pôdu. Lehota sa po novom mení z 30 na 45 dní. Taktiež sa rozširuje aj skupina subjektov, ktoré si môžu uplatniť predkupné práva. Teraz je týchto kategórií už sedem. 80% daň sa uplatňuje pri predaji pôdy, ktorá bola vo vlastníctve menej ako 8 rokov. ( pdf , s. 57) Uplatňuje sa na sumu vypočítanú ako rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou pôdy, na základe platnej notárskej tabuľky. Má tak ísť o snahu zabrániť špekulatívnym predajom a nákupom pôdy v Rumunsku. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["platí", "pdf"], "url": ["https://www.dentons.com/en/insights/articles/2021/march/8/update-romanian-farmland-pre-emption-procedure", "https://assets.kpmg/content/dam/kpmg/ro/pdf/2021/investment-in-romania-2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:29.303463+00:00"}
{"id": "vr15053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15053", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "... predvolebnú rétoriku premiéra Fica alebo pána ministra Kaliňáka, ako rozprávali o tom, že budú monitorovať každého moslima...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali napríklad v debate Sulíka a Blahu 19. apríla 2016. Premiér Fico povedal v relácii TA3 nasledovné: „ Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska. Sú to zväčša ľudia, ktorí sú tu legálne. “ O monitorovaní moslimov na Slovensku hovoril i Robert Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Kaliňák sa k otázke monitorovania moslimov vyjadril v relácii Sobotné dialógy 21. novembra nasledovne: \" Jednoducho Slovensko vždy monitorovalo všetky skupiny, ktoré sú rizikové alebo majú problém, ktorý môže, či už preto, aby sme zistili informácie alebo, alebo sme ich chránili. Všetky veci, ktoré máme a podľa.(...) A podľa zákona tých ľudí monitorujeme. A tí, ktorí sú potrebné, aby sme ich monitorovali, tak tých monitorujeme. Aj vďaka týmto informáciám, dokonca aj vďaka informáciám z moslimskej komunity sme odhalili naozaj zásadnú zmenu správania jedného z tých ľudí. (...) V poslednom období. Takže vždy máme presnú predstavu, ako vyzerá riziková skupina, ktorú monitorujeme kvôli tomu, aby sme mali všetky informácie, ktoré máme a mohli sme udržať ten štandard bezpečnosti na Slovensku, ktorý máme .\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali napríklad v debate Sulíka a Blahu 19. apríla 2016. Premiér Fico povedal v relácii TA3 nasledovné: „ Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska. Sú to zväčša ľudia, ktorí sú tu legálne. “ O monitorovaní moslimov na Slovensku hovoril i Robert Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Kaliňák sa k otázke monitorovania moslimov vyjadril v relácii Sobotné dialógy 21. novembra nasledovne: \" Jednoducho Slovensko vždy monitorovalo všetky skupiny, ktoré sú rizikové alebo majú problém, ktorý môže, či už preto, aby sme zistili informácie alebo, alebo sme ich chránili. Všetky veci, ktoré máme a podľa.(...) A podľa zákona tých ľudí monitorujeme. A tí, ktorí sú potrebné, aby sme ich monitorovali, tak tých monitorujeme. Aj vďaka týmto informáciám, dokonca aj vďaka informáciám z moslimskej komunity sme odhalili naozaj zásadnú zmenu správania jedného z tých ľudí. (...) V poslednom období. Takže vždy máme presnú predstavu, ako vyzerá riziková skupina, ktorú monitorujeme kvôli tomu, aby sme mali všetky informácie, ktoré máme a mohli sme udržať ten štandard bezpečnosti na Slovensku, ktorý máme .\""], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["19. apríla", "TA3", "21. novembra"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/583/sulik-vs-blaha/?politik=26", "http://www.ta3.com/clanok/1072856/bezpecnost-slovenska.html", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/332988"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:35.979053+00:00"}
{"id": "vr32406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32406", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My sme úplne postavili 5 základných kritérií (adresnosti dávok, pozn.), pri tej malej novele. Prvá je adresnosť... Druhé hlavné základné kritérium je zamedziť tými opatreniami zneužívaniu... No a tie ďalšie veci súvisia s tým, že aj tá aplikačná prax priniesla nejakú potrebu, nejaké nové zákony priniesli potrebu reformovať, prípadne novelizovať nejaké veci a chceme znížiť aj tú administratívnu náročnosť. To je to, čo by malo platiť od 1.1.2013.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál danovecentrum.sk o tzv. malej novele o pomoci v hmotnej núdzi uvádza: \"Ministerstvo chce predkladaným návrhom zákona reagovať na poznatky z aplikačnej praxe a podnety zainteresovaných subjektov (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samospráva a mimovládny sektor). Zozbierané poznatky majú pomôcť pri spresnení podmienok niektorých príspevkov k dávke, k adresnejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi. Má sa znížiť administratívna náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.\"", "analysis_paragraphs": ["Portál danovecentrum.sk o tzv. malej novele o pomoci v hmotnej núdzi uvádza: \"Ministerstvo chce predkladaným návrhom zákona reagovať na poznatky z aplikačnej praxe a podnety zainteresovaných subjektov (úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, samospráva a mimovládny sektor). Zozbierané poznatky majú pomôcť pri spresnení podmienok niektorých príspevkov k dávke, k adresnejšiemu poskytovaniu pomoci v hmotnej núdzi. Má sa znížiť administratívna náročnosť odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedziť zneužívanie pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstrániť nedostatky a problémy, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.\""], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["danovecentrum.sk", "malej novele"], "url": ["http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/navrh-zakona-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-599-2003-Z-z-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi.htm", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21568"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:51.150279+00:00"}
{"id": "49221", "numeric_id": 49221, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49221", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Jediné, čo v Bruseli dokážete urobiť, pán Uhrík, jediné je to, že beriete 51 000 približne mesačne. (...) 51, 25 z toho je váš plat, polovica a druhá polovica vašich asistentov, takže to si to rozmeňte na drobné, čiže Uhrík berie 51 000 z Európskej únie. (...) Doteraz ste zobrali už viac ako 2 a pol milióna EUR za svoj mandát europoslanca.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu (EP) zarábajú rovnaký plat, ktorý tvorí 38,5 % platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ). Hrubý mesačný plat europoslanca dosahuje výšky 9 975,42 eur. Po zdanení predstavuje 7 776,06 eur. Milan Uhrík je europoslancom od roku 2019. Za celý svoj mandát od júla 2019 do augusta 2023 zarobil 488 795,58 eur. Po zdanení číslo predstavuje 381 026,94 eur.\n\nUhrík pre Nadáciu Zastavme korupciu uviedol , že od roku 2019 boli jeho príjmy z funkcie europoslanca spolu okolo 400-tisíc eur.\n\nEuroposlanci majú k dispozícii aj peniaze na zamestnanie asistentov, či už akreditovaných pôsobiacich v Bruseli, Luxemburgu či Štrasburgu, alebo lokálnych asistentov pracujúcich v krajine, odkiaľ daný europoslanec či europoslankyňa pochádza.\n\nMaximálna mesačná suma na pokrytie nákladov na asistentov predstavuje v roku 2023 28 412 eur. Pri pripočítaní týchto nákladov počas výkonu Uhríkovho mandátu v maximálnej možnej miere dospejeme k sume 1 880 983,58 eur pred zdanením.\n\nEurposlanci a europoslankyne dostávajú aj tzv. diéty vo výške 338 eur na deň, v prípade práce v Bruseli či Štrasburgu za predpokladu, že sa zapíšu do prezenčnej listiny.\n\nPoslanci majú nárok aj na príspevok na všeobecné náklady, ako napríklad na prenájom kancelárie vo svojom volebnom obvode v maximálnej mesačnej výške 4 778 eur.\n\nV prípade diét a príspevkov na všeobecné náklady však nie je možné určiť ich presnú výšku. Podobne je tomu aj v prípade asistentov a asistentiek členov europarlamentu, keďže ich mesačný plat nie je verejne dostupný. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu (EP) zarábajú rovnaký plat, ktorý tvorí 38,5 % platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ). Hrubý mesačný plat europoslanca dosahuje výšky 9 975,42 eur. Po zdanení predstavuje 7 776,06 eur. Milan Uhrík je europoslancom od roku 2019. Za celý svoj mandát od júla 2019 do augusta 2023 zarobil 488 795,58 eur. Po zdanení číslo predstavuje 381 026,94 eur.", "Uhrík pre Nadáciu Zastavme korupciu uviedol , že od roku 2019 boli jeho príjmy z funkcie europoslanca spolu okolo 400-tisíc eur.", "Europoslanci majú k dispozícii aj peniaze na zamestnanie asistentov, či už akreditovaných pôsobiacich v Bruseli, Luxemburgu či Štrasburgu, alebo lokálnych asistentov pracujúcich v krajine, odkiaľ daný europoslanec či europoslankyňa pochádza.", "Maximálna mesačná suma na pokrytie nákladov na asistentov predstavuje v roku 2023 28 412 eur. Pri pripočítaní týchto nákladov počas výkonu Uhríkovho mandátu v maximálnej možnej miere dospejeme k sume 1 880 983,58 eur pred zdanením.", "Eurposlanci a europoslankyne dostávajú aj tzv. diéty vo výške 338 eur na deň, v prípade práce v Bruseli či Štrasburgu za predpokladu, že sa zapíšu do prezenčnej listiny.", "Poslanci majú nárok aj na príspevok na všeobecné náklady, ako napríklad na prenájom kancelárie vo svojom volebnom obvode v maximálnej mesačnej výške 4 778 eur.", "V prípade diét a príspevkov na všeobecné náklady však nie je možné určiť ich presnú výšku. Podobne je tomu aj v prípade asistentov a asistentiek členov europarlamentu, keďže ich mesačný plat nie je verejne dostupný. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["dosahuje", "mandát", "uviedol", "predstavuje", "dostávajú", "príspevok"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/news/en/faq/12/salaries-and-pensions", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/197763/MILAN_UHRIK/history/9#detailedcardmep", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/uhrik-z-republiky-ma-byt-v-komplexe-spajanom-s-bodorom/", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/faq/14/pravidla-prijimania-zamestnancov-poslancov-asistenti-poslancov", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/faq/13/zhrnutie-prispevkov", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/faq/13/zhrnutie-prispevkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:02.495651+00:00"}
{"id": "vr14564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14564", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(reakcie na moderátora, nebola pravda, že Robert Fico mal so svojou manželkou 600 miliónov na Belizé, pozn.) Ten anonym hovoril, že Robert Fico tam má s manželkou na Belizé schránkovú firmu napísanú na bieleho koňa a Robert Fico doniesol potvrdenie, že on tam nemá žiadnu firmu napísajú na svoje meno a účet na svoje meno.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič vo svojom výroku konštatuje, že kým on vo svojom vyhlásení tvrdil, že Fico má na Belize tajný účet , Ficove informácie potvrdzujú len to, že tam nemá účet na svoje meno . Táto interpretácia vývoja kauzy je pravdivá. Demagog.SK nehodnotí, či Fico skutočne má na Belize účet.", "analysis_paragraphs": ["Matovič vo svojom výroku konštatuje, že kým on vo svojom vyhlásení tvrdil, že Fico má na Belize tajný účet , Ficove informácie potvrdzujú len to, že tam nemá účet na svoje meno . Táto interpretácia vývoja kauzy je pravdivá. Demagog.SK nehodnotí, či Fico skutočne má na Belize účet."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Igor Matovič", "Facebooku", "Robert Fico", "Igor Matovič", "dennikn.sk", "stránke cituje správu", "dennikn.sk"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=sCTjooP4URU", "https://dennikn.sk/213807/fico-podal-trestne-oznamenia-na-matovica-ten-slubuje-silne-dokazy-proti-premierovi/", "https://dennikn.sk/228963/fico-ma-potvrdenie-belize-ze-tam-nema-ucet/", "https://www.youtube.com/watch?v=oM8_c6kdMSM", "https://dennikn.sk/228963/fico-ma-potvrdenie-belize-ze-tam-nema-ucet/", "http://www.state.gov/j/inl/rls/nrcrpt/2015/vol2/239057.htm", "https://dennikn.sk/228963/fico-ma-potvrdenie-belize-ze-tam-nema-ucet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:01.123692+00:00"}
{"id": "vr33066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33066", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale čo sa týka firiem, pán premiér, vy nemáte pravdu, keď porovnávate nejakú európsku celkovú situáciu. Lebo v regióne dnes od nového roka slovenská firemná daň je najvyššia okrem Rakúska. To znamená, Maďarsko, Poľsko a Česko sa môžu tešiť z toho, že Slovensko stráca konkurenčnú výhodu, ktorú doteraz malo.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po zvýšení sadzby dane z príjmov fyzických osôb z 19 na 23% od 1.1.2013 sa Slovensko naozaj stalo krajinou s najvyššími firemnými daňami spomedzi spomínaných krajín.\n\nPodobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (9. decembra 2012)", "analysis_paragraphs": ["Po zvýšení sadzby dane z príjmov fyzických osôb z 19 na 23% od 1.1.2013 sa Slovensko naozaj stalo krajinou s najvyššími firemnými daňami spomedzi spomínaných krajín.", "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (9. decembra 2012)"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Daňové trendy v EÚ", "KPMG", "KPMG"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/343/situacia-na-slovensku-a-v-europe", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:28.676263+00:00"}
{"id": "vr30580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30580", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A súčasťou týchto záverov (z posledného summitu EÚ, pozn.)) už veľakrát ste ich citovali, máte ich tu, tak si ich prečítajte. Súčasťou je aj to, že súčasťou toho riešenia, že to (euroval, pozn.) boli nevyhnutné riešenia, ale nie dostatočné a ešte naviac popri eurovaloch musíme robiť aj ďalšie opatrenia.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V žiadnom z článkov Vyhlásenia hláv štátov a vlád eurozóny a Záverov zo summitu Európskej rady sa neuvádza, že EFSF a ESM (\"euroval 1\" a euroval \"2\") boli nevyhnutné, ale nedostatočné riešenia, a preto boli potrebné ďalšie opatrenia. Aj keď takýto záver sa dá vyvodiť z toho, že štáty sa rozhodli posilniť dané inštitúcie ( články 12-15, strany 5-6 ), nikde sa o tom explicitne nepíše, tak ako o tom hovorí Ivan Mikloš. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V žiadnom z článkov Vyhlásenia hláv štátov a vlád eurozóny a Záverov zo summitu Európskej rady sa neuvádza, že EFSF a ESM (\"euroval 1\" a euroval \"2\") boli nevyhnutné, ale nedostatočné riešenia, a preto boli potrebné ďalšie opatrenia. Aj keď takýto záver sa dá vyvodiť z toho, že štáty sa rozhodli posilniť dané inštitúcie ( články 12-15, strany 5-6 ), nikde sa o tom explicitne nepíše, tak ako o tom hovorí Ivan Mikloš. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenia hláv štátov a vlád eurozóny", "Záverov zo summitu Európskej rady", "články 12-15, strany 5-6"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126714.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:28.611557+00:00"}
{"id": "48990", "numeric_id": 48990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48990", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci vieme, že tie vrtuľníky sú nezmysel, že ich nepotrebujeme, že nám ich Američania natlačili.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo obrany dostalo od amerických partnerov ponuku na nákup bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper. Slovenská republika môže nakúpiť nové moderné stroje aj s vybavením so zľavou vyše 600 miliónov dolárov, ako kompenzáciu za posunutie našich stíhačiek na Ukrajinu. Po oznámení ponuky sa spustila debata, či sú bojové vrtuľníky pre Slovensko dobrou investíciou. Pozitívne vyjadrili viacerí odborníci, dokonca aj niektoré opozičné strany. V neprospech nákupu hovorí fakt, že dlhodobý plán ministerstva obrany s takouto akvizíciou nepočítal. Niektorí kritici sa preto obávajú, že by nákup vrtuľníkov šiel na úkor techniky, ktorú Slovensko potrebuje prioritne. Minister obrany ho však obhajuje so slovami, že armáda s bojovými vrtuľníkmi nepočítala, pretože bez takejto výraznej zľavy na ne nevedela nájsť peniaze. Nákup mali navyše ohodnotiť ako výhodný aj vrchné veliace zložky armády - náčelník vojenského štábu a vojenská rada. Nie je ale pravdou, že by nám američania tieto vrtuľníky, ako hovorí poslanec Fico, “natlačili”. Zo strany USA sa jedná len o ponuku, ktorú Slovensko nemusí akceptovať. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMinister obrany Jaroslav Naď na svojom facebookovom profile oznámil , že Slovenská republika dostala od USA ponuku na kúpu 12 vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper aj s príslušenstvom v hodnote vyše 1 miliardy amerických dolárov, ako kompenzáciu za poslanie našich stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Slovenská republika by pritom takáto akvizíciu stála približne 340 miliónov.\n\nNapriek cenovej výhodnosti tejto ponuky Slovensko nie je zaviazané návrh USA akceptovať. Jedná sa len ponuka od americkej vlády, ktorú môže poverená vláda prijať alebo odmietnuť. Dôležitou otázkou preto ostáva či Slovensko takéto vrtuľníky potrebuje.\n\nNázory odborníkov, novinárov ale aj politikov sa líšia. K nákupu sa pozitívne vyjadrili politici bývalej koalície SaS a či Sme rodina, mimoparlamentné PS a pomerne prekvapujúco sa pridal aj predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini. Naopak proti vystupuje Smer, ktorý vyhlásil , že ak bude po voľbách vo vláde, nákup nechá preveriť.\n\nVojenský publicista Vladimír Bednár hovorí , že ponúkaný AH-1Z Viper patrí medzi tri najlepšie vrtuľníky tejto kategórie na svete a predstavuje obrovskú bojovú hodnotu. Na druhú stranu hodnotí, že ministerstvo by malo primárne investovať peniaze do tých systémov, ktoré vojaci považujú za prioritu.\n\nPrioritné potreby obstarávanie obsahuje takzvaný Dlhodobý plán rozvoja rezortu Ministerstva obrany, ktorý ministerstvo obrany vydalo v záujme dlhodobého a predvídateľného vyčleňovania finančných zdrojov a ich efektívneho a transparentného využitia. Tento dokument bol schválený v roku 2022 parlamentom a stanovuje priority obstarávania na ministerstve obrany do roku 2035.\n\nV dokumente sa spomína ako priorita obstaranie viacúčelových vrtuľníkov. Vrtuľníky AH-1Z Viper sa však radia medzi bojové vrtuľníky, ktoré tento plán nespomína.\n\nLetecký inžinier Vladimír Koláček taktiež tvrdí, že bojové vrtuľníky by Slovensko kupovať nemalo pretože sa nenachádzajú v dlhodobom pláne rezortu obrany. Nákup vrtuľníkov by podľa neho mohol znamenať, že ministerstvo nebude mať prostriedky na nákup obrannej techniky, ktorá sa v pláne spomína. (v čase od 2:27)\n\nTo, že bojové vrtuľníky neboli v pláne potvrdil aj minister Naď v relácii Na telo PLUS: „Je to pravda, že neplánovala (armáda, pozn.), lebo si nevedela predstaviť, že nájde jednu miliardu eur na to, aby ich kúpila.”\n\nZástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda tiež potvrdzuje , že do plánu dali ľahšie vrtuľníky aj z finančných dôvodov. „Potrebovali sme ich aj predtým, len sme nemali tú drzosť napísať si ich do akvizičných plánov. Boli za horizontom finančných možností tohto štátu. Preto tam bojové vrtuľníky neboli. A nie preto, že by sme ich nechceli.”\n\nČeský publicista Jan Grohmann zo serveru Armádní noviny si myslí, že Slovensko by s touto kúpou nemalo váhať. Akvizíciou vrtuľníkov Viper by sme podľa Grohmanna výrazne zvýši silu svojho letectva, čo môže byť dôležitým odkazom aj pre možného agresora.\n\nMinister obrany navyše argumentuje, že ohľadom nákupu sa pozitívne vyjadrili vrchné veliace zložky armády - náčelník vojenského štábu a vojenská rada. Tieto vrtuľníky by podľa nich výrazne zvýšili obranný potenciál Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo obrany dostalo od amerických partnerov ponuku na nákup bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper. Slovenská republika môže nakúpiť nové moderné stroje aj s vybavením so zľavou vyše 600 miliónov dolárov, ako kompenzáciu za posunutie našich stíhačiek na Ukrajinu. Po oznámení ponuky sa spustila debata, či sú bojové vrtuľníky pre Slovensko dobrou investíciou. Pozitívne vyjadrili viacerí odborníci, dokonca aj niektoré opozičné strany. V neprospech nákupu hovorí fakt, že dlhodobý plán ministerstva obrany s takouto akvizíciou nepočítal. Niektorí kritici sa preto obávajú, že by nákup vrtuľníkov šiel na úkor techniky, ktorú Slovensko potrebuje prioritne. Minister obrany ho však obhajuje so slovami, že armáda s bojovými vrtuľníkmi nepočítala, pretože bez takejto výraznej zľavy na ne nevedela nájsť peniaze. Nákup mali navyše ohodnotiť ako výhodný aj vrchné veliace zložky armády - náčelník vojenského štábu a vojenská rada. Nie je ale pravdou, že by nám američania tieto vrtuľníky, ako hovorí poslanec Fico, “natlačili”. Zo strany USA sa jedná len o ponuku, ktorú Slovensko nemusí akceptovať. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Minister obrany Jaroslav Naď na svojom facebookovom profile oznámil , že Slovenská republika dostala od USA ponuku na kúpu 12 vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper aj s príslušenstvom v hodnote vyše 1 miliardy amerických dolárov, ako kompenzáciu za poslanie našich stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Slovenská republika by pritom takáto akvizíciu stála približne 340 miliónov.", "Napriek cenovej výhodnosti tejto ponuky Slovensko nie je zaviazané návrh USA akceptovať. Jedná sa len ponuka od americkej vlády, ktorú môže poverená vláda prijať alebo odmietnuť. Dôležitou otázkou preto ostáva či Slovensko takéto vrtuľníky potrebuje.", "Názory odborníkov, novinárov ale aj politikov sa líšia. K nákupu sa pozitívne vyjadrili politici bývalej koalície SaS a či Sme rodina, mimoparlamentné PS a pomerne prekvapujúco sa pridal aj predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini. Naopak proti vystupuje Smer, ktorý vyhlásil , že ak bude po voľbách vo vláde, nákup nechá preveriť.", "Vojenský publicista Vladimír Bednár hovorí , že ponúkaný AH-1Z Viper patrí medzi tri najlepšie vrtuľníky tejto kategórie na svete a predstavuje obrovskú bojovú hodnotu. Na druhú stranu hodnotí, že ministerstvo by malo primárne investovať peniaze do tých systémov, ktoré vojaci považujú za prioritu.", "Prioritné potreby obstarávanie obsahuje takzvaný Dlhodobý plán rozvoja rezortu Ministerstva obrany, ktorý ministerstvo obrany vydalo v záujme dlhodobého a predvídateľného vyčleňovania finančných zdrojov a ich efektívneho a transparentného využitia. Tento dokument bol schválený v roku 2022 parlamentom a stanovuje priority obstarávania na ministerstve obrany do roku 2035.", "V dokumente sa spomína ako priorita obstaranie viacúčelových vrtuľníkov. Vrtuľníky AH-1Z Viper sa však radia medzi bojové vrtuľníky, ktoré tento plán nespomína.", "Letecký inžinier Vladimír Koláček taktiež tvrdí, že bojové vrtuľníky by Slovensko kupovať nemalo pretože sa nenachádzajú v dlhodobom pláne rezortu obrany. Nákup vrtuľníkov by podľa neho mohol znamenať, že ministerstvo nebude mať prostriedky na nákup obrannej techniky, ktorá sa v pláne spomína. (v čase od 2:27)", "To, že bojové vrtuľníky neboli v pláne potvrdil aj minister Naď v relácii Na telo PLUS: „Je to pravda, že neplánovala (armáda, pozn.), lebo si nevedela predstaviť, že nájde jednu miliardu eur na to, aby ich kúpila.”", "Zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda tiež potvrdzuje , že do plánu dali ľahšie vrtuľníky aj z finančných dôvodov. „Potrebovali sme ich aj predtým, len sme nemali tú drzosť napísať si ich do akvizičných plánov. Boli za horizontom finančných možností tohto štátu. Preto tam bojové vrtuľníky neboli. A nie preto, že by sme ich nechceli.”", "Český publicista Jan Grohmann zo serveru Armádní noviny si myslí, že Slovensko by s touto kúpou nemalo váhať. Akvizíciou vrtuľníkov Viper by sme podľa Grohmanna výrazne zvýši silu svojho letectva, čo môže byť dôležitým odkazom aj pre možného agresora.", "Minister obrany navyše argumentuje, že ohľadom nákupu sa pozitívne vyjadrili vrchné veliace zložky armády - náčelník vojenského štábu a vojenská rada. Tieto vrtuľníky by podľa nich výrazne zvýšili obranný potenciál Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "ponuka", "vyjadrili", "vyhlásil", "hovorí", "parlamentom", "dokumente", "radia", "čase", "potvrdzuje"], "url": ["https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/744808173768928", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/?ref=inm", "https://dennikn.sk/minuta/3300583/", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/?ref=inm", "https://www.trend.sk/spravy/nrsr-schvalila-plan-rozvoja-obrany-apeluje-rychlejsi-rast-vydavkov-obranu", "https://www.mosr.sk/data/files/4767_dlhodoby-plan-rozvoja-rezortu-ministerstva-obrany-s-vyhladom-do-roku-2035.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2023/03/nad-slovensko-ziska-za-migy-pre-ukrajinu-dvanast-bojovych-vrtulnikov-od-usa-nebudu-vsak-uplne-zadarmo/", "https://youtu.be/9Zc0u2czyBU?t=147", "https://dennikn.sk/3304921/general-letectva-pri-kazdom-lete-migu-som-bol-nervozny-aku-poruchu-zahlasi-rusi-boli-nespolahlivi/?ref=tit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:05.132274+00:00"}
{"id": "vr34773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34773", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...hovorí aj súčasná teda maďarská už vláda, že teda by chcela nejakým spôsobom inštitucionalizovať 15 miliónov Maďarov, že treba spojiť to, čo Trianon rozdelil...", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výroky o inštitucionalizácií 15 miliónov Maďarov a spájaní rozdeleného Trianonom sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výroky o inštitucionalizácií 15 miliónov Maďarov a spájaní rozdeleného Trianonom sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:26.501646+00:00"}
{"id": "43876", "numeric_id": 43876, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43876", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "KDH nie je kresťanskou stranou a nepovedal som to ja. Povedal to zakladajúci člen KDH pán Čarnogurský, o ktorého kresťanstve asi nikto nepochybuje. Povedal, že nebude voliť KDH na čele s Hlinom, ktorý rokuje teraz s pedofilmi.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Čarnogurský - jeden zo zakladateľov KDH - na svojom blogu strane v júli 2019 vyčítal, že uzatvorila zmluvu s Progresívnym Slovenskom; že je oportunistická voči „liberálnej politickej korektnosti a že v „ideových otázkach” dokáže len ustupovať. Zároveň napísal, že síce ešte nevie koho bude voliť, no vie, že KDH voliť nebude. Predsedom KDH je Alojz Hlina. Čarnogurský však nepovedal, že KDH nie je kresťanskou stranou, naopak, označil ju za „ideový protiklad” Progresívneho Slovenska. Rovnako nepovedal, že Alojz Hlina „rokuje s pedofilmi” - čo však možno vnímať ako Harabinov dovetok. Štefan Harabin neprimerane posunul kritiku Jána Čarnogurského do krajnej polohy KDH ako „nekresťanskej strany” - čo však Čarnogurský takto nenapísal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský - jeden zo zakladateľov KDH - na svojom blogu strane v júli 2019 vyčítal, že uzatvorila zmluvu s Progresívnym Slovenskom; že je oportunistická voči „liberálnej politickej korektnosti a že v „ideových otázkach” dokáže len ustupovať. Zároveň napísal, že síce ešte nevie koho bude voliť, no vie, že KDH voliť nebude. Predsedom KDH je Alojz Hlina. Čarnogurský však nepovedal, že KDH nie je kresťanskou stranou, naopak, označil ju za „ideový protiklad” Progresívneho Slovenska. Rovnako nepovedal, že Alojz Hlina „rokuje s pedofilmi” - čo však možno vnímať ako Harabinov dovetok. Štefan Harabin neprimerane posunul kritiku Jána Čarnogurského do krajnej polohy KDH ako „nekresťanskej strany” - čo však Čarnogurský takto nenapísal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["zakladateľov", "blogu"], "url": ["https://www.teraz.sk/jan-carnogursky/zakladatel-kdh-carnogursky-kdh-von/60954-clanok.html", "http://www.jancarnogursky.sk/clanky/180/viem-koho-nebudem-voli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:20.454511+00:00"}
{"id": "49338", "numeric_id": 49338, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49338", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď tá vláda ešte ani nevznikla a už Socialistická európska strana vylúčila dvoch budúcich členov tejto koalície, teda stranu Smer a stranu Hlas zo svojich radov.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana európskych socialistov pozastavila kvôli výrokom Roberta Fica ako aj spolupráci so SNS členstvo stranám Smer a Hlas, nevylúčila ich ale. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVedenie Strany európskych socialistov 12. októbra rozhodlo o pozastavení plného členstva strany Smer a asociovaného členstva strany Hlas. Strana ako dôvod uviedla odklon lídra Smeru od hodnôt frakcie, ako aj spojenie s radikálne pravicovou stranou SNS.\n\nEurópski socialisti už dávnejšie kritizovali stranu Smer za proruské postoje, konkrétne za odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. Strany tiež vopred varovali, že koalícia s krajnou pravicou by mala byť pre ľavicové strany červenou čiarou.\n\nEurópsky socialisti v minulosti rozhodli aj o vylúčení strany maďarského premiéra Fidesz. V roku 2019 najskôr členstvo Orbánovej strane pozastavili, neskôr schválili možnosť ich vylúčenia. Po týchto udalostiach Fidesz v roku 2021 sám zo strany odišiel.", "analysis_paragraphs": ["Strana európskych socialistov pozastavila kvôli výrokom Roberta Fica ako aj spolupráci so SNS členstvo stranám Smer a Hlas, nevylúčila ich ale. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vedenie Strany európskych socialistov 12. októbra rozhodlo o pozastavení plného členstva strany Smer a asociovaného členstva strany Hlas. Strana ako dôvod uviedla odklon lídra Smeru od hodnôt frakcie, ako aj spojenie s radikálne pravicovou stranou SNS.", "Európski socialisti už dávnejšie kritizovali stranu Smer za proruské postoje, konkrétne za odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine. Strany tiež vopred varovali, že koalícia s krajnou pravicou by mala byť pre ľavicové strany červenou čiarou.", "Európsky socialisti v minulosti rozhodli aj o vylúčení strany maďarského premiéra Fidesz. V roku 2019 najskôr členstvo Orbánovej strane pozastavili, neskôr schválili možnosť ich vylúčenia. Po týchto udalostiach Fidesz v roku 2021 sám zo strany odišiel."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhodlo", "kritizovali", "rozhodli"], "url": ["https://pes.eu/pes/pes-presidency-sends-message-of-support-to-israel/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/europski-socialisti-pozastavili-clenstvo-stranam-smer-a-hlas/", "https://svet.sme.sk/c/23227457/smeru-hrozi-osud-fideszu-pre-postoje-k-ukrajine-ho-mozu-vylucit-z-europskej-skupiny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:34.907740+00:00"}
{"id": "vr14210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14210", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Bolo ESO, jednoducho ministerstvo a zodpovednosť za školstvo sa rozsypalo na dve ministerstvá. Na ministerstvo vnútra a ministerstvo školstva.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma ESO mala za cieľ zefektívniť verejnú správu tým, že kompetencie krajských školských úradov preniesla na okresné úrady, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra SR. Okresný odbor školstva je teda podriadený MV SR. Tak sa na správe školstva skutočne podieľajú ako Ministerstvo školstva, tak aj Ministerstvo vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celý názov programu ESO je \"Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa\". Podľa MV SR \" ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Implementovaním opatrení programu ESO sa dosiahne zníženie a optimalizácia nákladov na fungovanie verejnej správy, zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch miestnej štátnej správy. Štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska a v neposlednej miere dôjde k zvýšeniu transparentnosti fungovania štátnej správy. \" V praxi to znamená najmä zlučovanie inštitúcii a decentralizáciu ako vládnych tak výkonných zložiek. Tým pádom, vrámci programu ESO , \"pôsobnosť krajských školských úradov prejde na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti MV SR.\" Podľa denníku Pravda \" Ministerstvo vnútra, ktoré reformu ESO riadi, navrhlo ministerstvu školstva, ako by sa mohli jeho organizácie transformovať. Pohlodová však nechcela prezradiť, ako konkrétne. „Rezort vnútra pokračuje v rokovaniach s ostatnými rezortmi o ďalšej transformácií úradov,“ hovorí Pohlodová. V prípade rezortu školstva ide napríklad o Ústav informácií a prognóz školstva, Agentúru na podporu výskumu a vývoja či Metodicko-pedagogické centrum. Transformácia sa má uskutočniť do roku 2016. \" Určité kompetencie vrámci riadenia školstva spadajú pod Ministerstvo školstva ( .rtf ) a iné zas pod okresný Odbor školstva ( .pdf ), ktorý prináleží k MV SR. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Reforma ESO mala za cieľ zefektívniť verejnú správu tým, že kompetencie krajských školských úradov preniesla na okresné úrady, ktoré spadajú pod Ministerstvo vnútra SR. Okresný odbor školstva je teda podriadený MV SR. Tak sa na správe školstva skutočne podieľajú ako Ministerstvo školstva, tak aj Ministerstvo vnútra. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celý názov programu ESO je \"Efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa\". Podľa MV SR \" ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana. Implementovaním opatrení programu ESO sa dosiahne zníženie a optimalizácia nákladov na fungovanie verejnej správy, zjednodušenie vybavovania vecí fyzických a právnických osôb na úradoch miestnej štátnej správy. Štátna správa sa priblíži k občanom tak, že občan kompletne vybaví agendu štátnej správy na jednom úrade v mieste jeho bydliska a v neposlednej miere dôjde k zvýšeniu transparentnosti fungovania štátnej správy. \" V praxi to znamená najmä zlučovanie inštitúcii a decentralizáciu ako vládnych tak výkonných zložiek. Tým pádom, vrámci programu ESO , \"pôsobnosť krajských školských úradov prejde na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti MV SR.\" Podľa denníku Pravda \" Ministerstvo vnútra, ktoré reformu ESO riadi, navrhlo ministerstvu školstva, ako by sa mohli jeho organizácie transformovať. Pohlodová však nechcela prezradiť, ako konkrétne. „Rezort vnútra pokračuje v rokovaniach s ostatnými rezortmi o ďalšej transformácií úradov,“ hovorí Pohlodová. V prípade rezortu školstva ide napríklad o Ústav informácií a prognóz školstva, Agentúru na podporu výskumu a vývoja či Metodicko-pedagogické centrum. Transformácia sa má uskutočniť do roku 2016. \" Určité kompetencie vrámci riadenia školstva spadajú pod Ministerstvo školstva ( .rtf ) a iné zas pod okresný Odbor školstva ( .pdf ), ktorý prináleží k MV SR. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["MV SR", "ESO", "Pravda", ".rtf", ".pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-ramci-programu-eso-sa-zacalo-s-opatreniami-v-miestnej-statnej-sprave", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/296697-rezort-skolstva-ma-usetrit-v-ramci-reformy-eso-42-miliona/", "https://www.minedu.sk/data/att/3403.rtf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/miestna_statna_sprava/okres_zilina/org_por/os.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:51.736434+00:00"}
{"id": "vr25998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25998", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Každoročne sa uskutočňuje konferencia o vzdelávaní. Pozve sa jeden profesor, kapacita, ktorý je garantom a tým sa konferencia ukončí, žiadne uznesenie, teória je na slove, len s praxou je to horšie.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z odkazom na uverejnené články v kategórii ,,Novinky\" Nitrianskeho samosprávneho kraja súdime, s konkrétnymi odkazmi tu a tu , že sa jedná o Koferenciu o výchove a vzdelávaní. Na konferencii sa účastnia predstavitelia univerzít, zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výzkumu a športu SR, hostia zo zahraničia a ďalší. Výsledkom konferencii sú konštatovania a odporúčania na smerovanie vývoja v danej oblasti v budúcnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z odkazom na uverejnené články v kategórii ,,Novinky\" Nitrianskeho samosprávneho kraja súdime, s konkrétnymi odkazmi tu a tu , že sa jedná o Koferenciu o výchove a vzdelávaní. Na konferencii sa účastnia predstavitelia univerzít, zástupcovia Ministerstva školstva, vedy, výzkumu a športu SR, hostia zo zahraničia a ďalší. Výsledkom konferencii sú konštatovania a odporúčania na smerovanie vývoja v danej oblasti v budúcnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=6923", "http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=8823"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:36.850655+00:00"}
{"id": "43141", "numeric_id": 43141, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43141", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "...prvýkrát nebudeme mať reprezentanta, poslanca za maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku, čo sa týka Európskeho parlamentu.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana Most-Híd 5,83 % platných odovzdaných hlasov. Europoslancom za túto stranu sa stal József Nagy . Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 kandidovala strana SMK, získala 11,33 %, jej europoslancami sa stali Edit Bauer a Alajos Mészáros. Vo voľbách do EP v roku 2004 získala strana SMK 13,24 % hlasov, europoslancami sa stali Edit Bauer a Arpád Duka-Zólyomi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana Most-Híd 5,83 % platných odovzdaných hlasov. Europoslancom za túto stranu sa stal József Nagy . Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 kandidovala strana SMK, získala 11,33 %, jej europoslancami sa stali Edit Bauer a Alajos Mészáros. Vo voľbách do EP v roku 2004 získala strana SMK 13,24 % hlasov, europoslancami sa stali Edit Bauer a Arpád Duka-Zólyomi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["2014", "József Nagy", "2009", "europoslancami", "2004", "europoslancami"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/124926/JOZSEF_NAGY/home", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab608c7.html?lang=sk", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/euro/2004/vysledky/0406140112.txt", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov/slovenski_europoslanci-2004-2009.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:10.141272+00:00"}
{"id": "vr33009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33009", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Naša otvorená ekonomika je veľmi previazaná s Európou. Dokonca aj export, ktorý zo Slovenska vyvážame, tak je 85% napojený do týchto krajín.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ktoré každoročne zostavuje Štatistický úrad SR je zahraničný export SR do krajín EÚ dlhodobo na úrovni cca. 85%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ktoré každoročne zostavuje Štatistický úrad SR je zahraničný export SR do krajín EÚ dlhodobo na úrovni cca. 85%."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=6626"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:42.435744+00:00"}
{"id": "vr26766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26766", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ak v konkrétnom súdnom prípade boli súdne prieťahy, teda porušenie článku 6 európskeho dohovoru...", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé, keďže v Hlave I. - Práva a slobody v Európskom dohovore o ľudských právach sa v článku 6 uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé, keďže v Hlave I. - Práva a slobody v Európskom dohovore o ľudských právach sa v článku 6 uvádza:"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Hlave I. - Práva a slobody"], "url": ["http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:51.046419+00:00"}
{"id": "44968", "numeric_id": 44968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44968", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "V tom momente, keď vlastne prebiehala tá tlačová beseda (Richarda Sulíka k trinástim vládnym opatreniam k boju s COVID-19, pozn.), tak ešte sme nemali kvantifikáciu práve z ministerstva financií, z Inštitútu finančnej politiky, ktorý práve toto má vo svojej kompetencii.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. marca 2020 predstavil dosluhujúci minister hospodárstva Peter Žiga spolu s jeho nástupcom Richardom Sulíkom balík 13 protikrízových opatrení. „Obaja ministri sa zhodli, že kvantifikovať dopady opatrení je v tejto chvíli ťažké, nie je totiž jasné ako dlho bude vzniknutá situácia trvať,” uvádza web ministerstva. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["16. marca 2020 predstavil dosluhujúci minister hospodárstva Peter Žiga spolu s jeho nástupcom Richardom Sulíkom balík 13 protikrízových opatrení. „Obaja ministri sa zhodli, že kvantifikovať dopady opatrení je v tejto chvíli ťažké, nie je totiž jasné ako dlho bude vzniknutá situácia trvať,” uvádza web ministerstva. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "uvádza"], "url": ["https://www.mhsr.sk/top/minister-hospodarstva-navrhol-prvych-13-protikrizovych-ekonomickych-opatreni", "https://www.mhsr.sk/top/minister-hospodarstva-navrhol-prvych-13-protikrizovych-ekonomickych-opatreni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:54.776624+00:00"}
{"id": "vr37651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37651", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zároveň som ubezpečila pána komisára, že máme spoločný postup s pánom ministrom dopravy a v rámci tohto spoločného postupu budeme čerpať a zrýchlime čerpanie eurofondov a všetky priority súvisiace so stratégiou Európa 20, 20 a nevylúčili sme, že v prípade, že splníme túto silnú domácu úlohu a my ju splníme, môžeme otvoriť rokovania o prípadných ďalších využitiach eurofondov v prípade, že ich nevyčerpáme v iných operačných programoch.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy SITA z dňa 12. marca 2011: \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso .\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA z dňa 12. marca 2011: \"Slovenská republika bude môcť na dostavbu diaľnice D1 využiť dodatočné zdroje aj z tých operačných programov, ktoré sa jej nepodarí v stanovenom období vyčerpať. V piatok sa na tom počas rokovania v Bruseli dohodla slovenská premiérka Iveta Radičová a šéf Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso .\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/barroso-prislubil-radicovej-presun-eurofondov-na-dialnice-poj-/sk_ekonomika.asp?c=A110312_192115_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:39.698890+00:00"}
{"id": "vr38088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38088", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Slovenská národná strana, to si asi nebudete pamätať, lebo ste neboli vtedy v parlamente, iniciovala prijatie štyroch takýchto uznesení v minulom volebnom období, okrem iného napríklad k činnosti Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny, kde okrem iného teda sa boli podriadení, naši ústavní činitelia, maďarskému parlamentu, respektíve tomu podvýboru a malo to, malo to určitý efekt.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS v minulom volebnom období iniciovala minimálne štyri uznesenia: Uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku (2007) Uznesenie NR SR k činnosti Fóra poslancov Karpatskej kotliny schválené aj hlasmi SNS (2008) Uznesenie o zabezpečení rokovania rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny o názvoch v učebniciach (2008) Uznesenie o výzve pre poslancov SMK, aby plnili poslanecký sľub - vernosť Slovenskej republike (2008)", "analysis_paragraphs": ["SNS v minulom volebnom období iniciovala minimálne štyri uznesenia: Uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku (2007) Uznesenie NR SR k činnosti Fóra poslancov Karpatskej kotliny schválené aj hlasmi SNS (2008) Uznesenie o zabezpečení rokovania rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny o názvoch v učebniciach (2008) Uznesenie o výzve pre poslancov SMK, aby plnili poslanecký sľub - vernosť Slovenskej republike (2008)"], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Uznesenie", "Uznesenie", "Uznesenie", "Uznesenie"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/schvalenie-uznesenia-o-nedotknutelnosti-povojnovych-dokumentov-z-dielne-sns/", "http://www.sns.sk/aktuality/uznesenie-nr-sr-k-cinnosti-fora-poslancov-karpatskej-kotliny-schvalene-aj-hlasmi-sns/", "http://www.sns.sk/aktuality/jaroslav-paska-sns-navrhla-uznesenie-ucebnice-ma-riesit-rada-vlady/", "http://www.sns.sk/aktuality/anna-belousovova-vztahy-s-madarskom-chceme-zlepsit-no-nie-za-cenu-sklonenia-hlavy-a-sebaobetovania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:15.131432+00:00"}
{"id": "vr33610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33610", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My nemáme záujem riadiť odborne tie jednotlivé odborné úseky, či školstvo, či životné prostredie, stavebný úrad, my im zabezpečujeme len logistiku. Naďalej riadiacich pracovníkov, teda tých šéfov odborov (školstvo, životné prostredie, stavebný úrad, pozn.), ktorí aj vydávajú prvostupňové rozhodnutia, budú riadiť príslušné odvetvia ministerstva, nie ministerstvo vnútra.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O školských úradoch a stavebných úradoch hovorí príslušný zákon 345/2012 Z. z. v Čl. 1 § 2:", "analysis_paragraphs": ["O školských úradoch a stavebných úradoch hovorí príslušný zákon 345/2012 Z. z. v Čl. 1 § 2:"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["345/2012", "BA", "TT", "TN", "NR", "BB", "ZA", "KE", "PO"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.ba.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.tt.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.tn.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.nr.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.bb.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.za.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.ke.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html", "http://www.po.ouzp.sk/predpisy_zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:11.268706+00:00"}
{"id": "vr33957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33957", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Povodňové hrádze sme vybudovali v rokoch 2006-2010, počas prvej vlády, boli v podstate zapustené až do hĺbky 18 metrov, 12-18 metrov podľa podložia do hĺbky aj priamo s vodotesnou izoláciou.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Kaliňák nekorektne uvádza obdobie budovania bratislavskej protipovodňovej hrádze, pretože príprava projektu začala už v roku 2004 a podpísaný projekt bol koncom roka 2005, v čase 2. vlády M. Dzurindu. Samotné stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010, za 1. vlády R. Fica. Minister vnútra taktiež nesprávne uvádza najhlbšiu časť hrádze. V skutočnosti 12 metrov je najhlbšia časť protipovodňovej hrádze. Výrok vzhľadom na uvedené nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci. Denník SME (6. júna 2013) uvádza, že budovanie protipovodňovej ochrany firmou Váhostav sa uskutočnilo v rokoch 2005 - 2010, rovnaký časový horizont uvádza aj článok portálu 24hod.sk. Vodohospodársky podnik o tento projekte informuje, že samotné prípravné fázy začali už v roku 2004: \" Projektové práce sa začali už v máji roku 2004 , v decembri Európska komisia schválila pomoc z Kohézneho fondu Európskej únie, ktorá predstavovala 85% nákladov, 26 552 936 eur. Desiatimi percentami sa podieľal štátny rozpočet SR a 5 % hradili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zhotoviteľom stavby sa po výberovom konaní stal Váhostav Žilina. Koncom roku 2010 stavbu Bratislava - protipovodňová ochrana skolaudovali, pričom celkové investičné výdavky projektu dosiahli 32 648 356,06 eur, z toho stavebné práce 27 091 291,48 eur.\" Infografika Vodohospodárskeho podniku informuje, že projekt bol podpísaný 13. decembra 2005 (počas 2. Dzurindovej vlády) a skolaudovaný 31. decembra 2010 (v čase vlády I. Radičovej). O postupe samotných prác informuje mesto Bratislava. Samotné stavebné práce začali v roku v júni 2007. Stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010. Denník SME informuje , že najhlbšia časť steny hrádze je 12 metrov pod zemou, najmenej 4 metre. Správny interval by teda mal byť 4-12 metrov. Pri uvádzaní tejto hĺbky vychádza zo slov Pavla Virága zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Vybudovali ju vykopaním ryhy a jej vyplnením ílovobetónovou zmesou, vŕtaním pilót a injektážou,“ opisuje Virág. Najhlbšie je až 12 metrov pod zemou, najmenej štyri. Nad terénom je vybudovaný protipovodňový múrik, ochranná hrádza alebo ich kombinácia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák nekorektne uvádza obdobie budovania bratislavskej protipovodňovej hrádze, pretože príprava projektu začala už v roku 2004 a podpísaný projekt bol koncom roka 2005, v čase 2. vlády M. Dzurindu. Samotné stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010, za 1. vlády R. Fica. Minister vnútra taktiež nesprávne uvádza najhlbšiu časť hrádze. V skutočnosti 12 metrov je najhlbšia časť protipovodňovej hrádze. Výrok vzhľadom na uvedené nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci. Denník SME (6. júna 2013) uvádza, že budovanie protipovodňovej ochrany firmou Váhostav sa uskutočnilo v rokoch 2005 - 2010, rovnaký časový horizont uvádza aj článok portálu 24hod.sk. Vodohospodársky podnik o tento projekte informuje, že samotné prípravné fázy začali už v roku 2004: \" Projektové práce sa začali už v máji roku 2004 , v decembri Európska komisia schválila pomoc z Kohézneho fondu Európskej únie, ktorá predstavovala 85% nákladov, 26 552 936 eur. Desiatimi percentami sa podieľal štátny rozpočet SR a 5 % hradili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zhotoviteľom stavby sa po výberovom konaní stal Váhostav Žilina. Koncom roku 2010 stavbu Bratislava - protipovodňová ochrana skolaudovali, pričom celkové investičné výdavky projektu dosiahli 32 648 356,06 eur, z toho stavebné práce 27 091 291,48 eur.\" Infografika Vodohospodárskeho podniku informuje, že projekt bol podpísaný 13. decembra 2005 (počas 2. Dzurindovej vlády) a skolaudovaný 31. decembra 2010 (v čase vlády I. Radičovej). O postupe samotných prác informuje mesto Bratislava. Samotné stavebné práce začali v roku v júni 2007. Stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010. Denník SME informuje , že najhlbšia časť steny hrádze je 12 metrov pod zemou, najmenej 4 metre. Správny interval by teda mal byť 4-12 metrov. Pri uvádzaní tejto hĺbky vychádza zo slov Pavla Virága zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Vybudovali ju vykopaním ryhy a jej vyplnením ílovobetónovou zmesou, vŕtaním pilót a injektážou,“ opisuje Virág. Najhlbšie je až 12 metrov pod zemou, najmenej štyri. Nad terénom je vybudovaný protipovodňový múrik, ochranná hrádza alebo ich kombinácia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["článok", "Infografika", "práce", "prebiehali", "informuje"], "url": ["http://www.24hod.sk/video-dunaj-dosiahol-maximum-v-devine-armada-navysila-hradzu-cl231325.html", "http://www.svp.sk/dunaj/media/ppoba/01.jpg", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11017994&p1=11049954", "http://bratislava.sme.sk/c/6825145/bratislavu-chrani-pred-vodou-stena-pod-zemou-aj-folie.html", "http://bratislava.sme.sk/c/6825145/bratislavu-chrani-pred-vodou-stena-pod-zemou-aj-folie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:09.998643+00:00"}
{"id": "49955", "numeric_id": 49955, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49955", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "A tiež za ostatné týždne som počul, že bolo vyčlenených 20 000 000 práve splnomocnencovi pre rómske menšiny na mediálny dom, ešte raz, 20 000 000 na mediálny dom, ktorý má byť v Banskej Bystrici. (...) 60 000 000 ste vyčlenili na to, že sa budú vysadzovať stromčeky, stromčeky, prosím vás, v okolí rómskych osád.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v decembri 2024 schválila Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027. V tomto dokumente sa nachádza výstavba mediálneho domu s navrhnutým rozpočtom 20 miliónov eur. Na aktivity súvisiace s podporou pestovania a ochrany lesa v rámci akčného plánu vyčlenených 51 miliónov z prostriedkov EÚ a 9 miliónov zo štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda v decembri 2024 schválila Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027.\n\nSúčasťou plánu je aj „vytvorenie a fungovanie Rómskeho mediálneho domu ako prostriedku na zlepšenie mediálneho obrazu Rómov“ s navrhnutým rozpočtom 20 miliónov eur v rokoch 2025 a 2026 ( .pdf , s. 109).\n\nĎalším z viacerých bodov plánu je aj „podpora pestovania a ochrany lesa v oblastiach v blízkosti osídlení marginalizovaných rómskych komunít a rómskych komunít v nadväznosti na sociálnu integráciu MRK a RK prostredníctvom ich zamestnávania v lesnom hospodárstve,“ ktorá má byť financovaná sumou 51 miliónov z prostriedkov EÚ a sumou 9 miliónov zo štátneho rozpočtu ( .pdf , s. 45).\n\nÚrad tvrdí , že projekt výsadby stromov má podporiť zamestnanosť obyvateľov so základným vzdelaním a zároveň zlepšiť životné prostredie.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v decembri 2024 schválila Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027. V tomto dokumente sa nachádza výstavba mediálneho domu s navrhnutým rozpočtom 20 miliónov eur. Na aktivity súvisiace s podporou pestovania a ochrany lesa v rámci akčného plánu vyčlenených 51 miliónov z prostriedkov EÚ a 9 miliónov zo štátneho rozpočtu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda v decembri 2024 schválila Akčný plán k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 – 2027.", "Súčasťou plánu je aj „vytvorenie a fungovanie Rómskeho mediálneho domu ako prostriedku na zlepšenie mediálneho obrazu Rómov“ s navrhnutým rozpočtom 20 miliónov eur v rokoch 2025 a 2026 ( .pdf , s. 109).", "Ďalším z viacerých bodov plánu je aj „podpora pestovania a ochrany lesa v oblastiach v blízkosti osídlení marginalizovaných rómskych komunít a rómskych komunít v nadväznosti na sociálnu integráciu MRK a RK prostredníctvom ich zamestnávania v lesnom hospodárstve,“ ktorá má byť financovaná sumou 51 miliónov z prostriedkov EÚ a sumou 9 miliónov zo štátneho rozpočtu ( .pdf , s. 45).", "Úrad tvrdí , že projekt výsadby stromov má podporiť zamestnanosť obyvateľov so základným vzdelaním a zároveň zlepšiť životné prostredie."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "plán", ".pdf", ".pdf", "tvrdí"], "url": ["https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1113/uznesenie_vlady_c_793_2024.pdf?csrt=11716665788374721107", "https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1113/akcne_plany_strategie_2030_na_roky_2025_2027_final.pdf?csrt=11716665788374721107", "https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1113/akcne_plany_strategie_2030_na_roky_2025_2027_final.pdf?csrt=11716665788374721107", "https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1113/akcne_plany_strategie_2030_na_roky_2025_2027_final.pdf?csrt=11716665788374721107", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/954223-vlada-da-miliardu-na-riesenie-problemov-romov-za-desiatky-milionov-budu-vysadzat-stromceky-a-v-plane-je-aj-medialny-dom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:11.205116+00:00"}
{"id": "vr31264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31264", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dnes pracuje o 50 tisíc ľudí viac.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukazovateľ 1. Q. 2. Q. 3. Q. Počet pracujúcich spolu v tis. osôb 2332,0 2355,6 2366,5 Tabuľka ŠÚ SR: Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011 Ukazovateľ 1. Q. 2. Q. 3. Q. 4. Q. Počet pracujúcich spolu v tis. osôb 2283,1 2312,5 2335,0 2339,4 Tabuľka ŠÚ SR: Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2010 ŠÚ SR uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku R. Sulíka vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis pracujúcich 3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. pracujúcich Nárast: + 54 tis. pracovných miest Celkový nárast pracujúcich počas vlády I. Radičovej predstavoval presne 54 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukazovateľ 1. Q. 2. Q. 3. Q. Počet pracujúcich spolu v tis. osôb 2332,0 2355,6 2366,5 Tabuľka ŠÚ SR: Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011 Ukazovateľ 1. Q. 2. Q. 3. Q. 4. Q. Počet pracujúcich spolu v tis. osôb 2283,1 2312,5 2335,0 2339,4 Tabuľka ŠÚ SR: Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2010 ŠÚ SR uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku R. Sulíka vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis pracujúcich 3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. pracujúcich Nárast: + 54 tis. pracovných miest Celkový nárast pracujúcich počas vlády I. Radičovej predstavoval presne 54 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011", "Pracujúci podľa Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2010", "2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:00.505212+00:00"}
{"id": "44712", "numeric_id": 44712, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44712", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To bol náš návrh (zákona na obmedzenie potratov, pozn.), to bol návrh Mareka Krajčího, ktorý neprešiel o jeden jediný hlas Andreja Danka.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V auguste 2019 podala skupina poslancov OĽaNO - vrátane Mareka Krajčího - návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva. K prijatiu návrhu zákona je podľa slovenskej Ústavy potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Pri hlasovaní o tomto návrhu zákona bolo prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 68 poslancov, teda jeden hlas skutočne chýbal. Andrej Danko sa hlasovania zdržal tak, ako aj ďalších 62 poslancov. Tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, lebo aj keď návrh OĽaNO neprešiel o jeden hlas, nemožno povedať, že sa tak stalo práve kvôli hlasu Andreja Danka (a nie iného hlasu).", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2019 podala skupina poslancov OĽaNO - vrátane Mareka Krajčího - návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva. K prijatiu návrhu zákona je podľa slovenskej Ústavy potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Pri hlasovaní o tomto návrhu zákona bolo prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 68 poslancov, teda jeden hlas skutočne chýbal. Andrej Danko sa hlasovania zdržal tak, ako aj ďalších 62 poslancov. Tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, lebo aj keď návrh OĽaNO neprešiel o jeden hlas, nemožno povedať, že sa tak stalo práve kvôli hlasu Andreja Danka (a nie iného hlasu)."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["podala", "Ústavy", "hlasovaní"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7500", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-84.odsek-2", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:13.331959+00:00"}
{"id": "vr15956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15956", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Dzurinda sa pokúšal zrušiť amnestiu,..Ústavný súd to povedal, že ako to vyšetrovanie prebiehalo, bolo zatknutých na tri mesiace päť príslušníkov SIS s jedinou otázkou - povedzte, že Mećiar vedel.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po oficiálnom vymenovaní novej pravicovej vlády v roku 1998 sa jej predseda Mikuláš Dzurinda neúspešne pokúsil o zrušenie Mečiarových amnestií. Jeho pokus o zrušenie mal viesť k vyšetreniu prípadu zavlečenia slovenského občana za hranice štátu.Ústavný súd tento podnet riešil, ale priamo sa o priebehu vyšetrovania nevyjadroval. Mečiarov výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Po oficiálnom vymenovaní novej pravicovej vlády v roku 1998 sa jej predseda Mikuláš Dzurinda neúspešne pokúsil o zrušenie Mečiarových amnestií. Jeho pokus o zrušenie mal viesť k vyšetreniu prípadu zavlečenia slovenského občana za hranice štátu.Ústavný súd tento podnet riešil, ale priamo sa o priebehu vyšetrovania nevyjadroval. Mečiarov výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["neúspešne pokúsil o zrušenie", "dočasného zrušenia", "odmietnutý"], "url": ["http://meciaroveamnestie.sk/", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=972", "https://www.pravnenoviny.sk/legislativa/ustavny-zakon-o-zruseni-meciarovych-amnestii-bol-neuspesny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:55.027932+00:00"}
{"id": "vr37609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37609", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ešte chcem povedať, že SNS nemá v týchto mestách (kde sú teplárne, o ktorých privatizácii sa uvažuje, pozn.) ani jedného primátora, kdežto ostatné strany áno. Takže, tu je úplne vylúčené akékoľvek nejaké iné koanie.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS nemá primátora ani v jednom z miest, kde sa nachádzajú teplárne, o ktorých privatizácii sa uvažuje: Bratislava - nezávislý s podporou Smer-SD Trnava - KDH Martin - nezávislý Zvolen - koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS, KDH, Most-Híd, KSS, HZD, SZS, ZRS, EDS a SF Žilina - koalícia Smer-SD, SZ, ĽS-HZDS a HZD Košice - Smer-SD, Most-Híd Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SNS nemá primátora ani v jednom z miest, kde sa nachádzajú teplárne, o ktorých privatizácii sa uvažuje: Bratislava - nezávislý s podporou Smer-SD Trnava - KDH Martin - nezávislý Zvolen - koalícia Smer-SD, ĽS-HZDS, KDH, Most-Híd, KSS, HZD, SZS, ZRS, EDS a SF Žilina - koalícia Smer-SD, SZ, ĽS-HZDS a HZD Košice - Smer-SD, Most-Híd Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Bratislava", "Trnava", "Martin", "Zvolen", "Žilina", "Košice"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/5658484/ftacnik-bude-primatorom-bratislavy-chce-setrit.html", "http://trnava.sme.sk/c/5657632/primatorom-trnavy-bude-vladimir-butko.html", "http://turiec.sme.sk/c/5595705/na-primatora-martina-kandiduju-styria-nezavisli-a-jeden-stranik.html", "http://www.webnoviny.sk/zvolen/vo-zvolene-sa-primator-menit-nebude/258533-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/novy-zilinsky-primator-choma-take-j/258268-clanok.html", "http://hnonline.sk/c1-48344530-kosice-rasi-sa-vyhlasil-za-primatora"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:17.598185+00:00"}
{"id": "vr15388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15388", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..sa zvyšujú rôzne sociálne príspevky a dávky, chceme teraz výraznejšie zvyšovať dôchodky...", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v roku 2016 sa naozaj väčšina sociálnych dávok a príspevkov zvýšila. Informácie vyberáme z dokumentu , ktorý bol publikovaný 17. decembra 2015 z Ústredia Sociálnej poisťovne.\n\nKonkrétne dôchodkové dávky stúpli a to pevnou sumou v závislosti od typu dôchodku. „ Úrazová renta sa od 1. januára 2016 zvyšuje o 0,46 %... Maximálna výška nemocenských dávok sa v roku 2016 zvyšuje. Dôvodom je, že maximálny denný vymeriavací základ, resp. maximálny úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky sa zvýši zo 40,6357 eur na 42,3124 eur a materské sa zvyšuje zo súčasných 65% na 70% denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného základu... Nárok na vyrovnávací príplatok má poberateľ slovenského starobného dôchodku, ktorému sa vypláca aj český starobný dôchodok. Nárok vzniká od 1. januára 2016 a po splnení zákonom stanovených podmienok... Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2016 opätovne priznávať pozostalostný dôchodok tým vdovám a vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004... Príspevok športovému reprezentantovi je nová štátna sociálna dávka k jeho dôchodku... Práca na dohodu je v sociálnom poistení bezo zmien. ”\n\n1. júla 2016 sa menili aj dávky v nezamestnanosti . Tieto zmeny sú uvedené v dokumente Sociálnej poisťovne z dňa 13.júna 2016: „ Kým výška dávky v nezamestnanosti priznanej do 30. júna 2016 môže dosiahnuť v mesiaci, ktorý má 31 dní, maximálne sumu 874,50 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, sumu 846,30 eura, od 1. júla 2016 to bude v mesiaci, ktorý má 31 dní, suma 900 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, suma 871 eur .“ V júli 2016 sa zmenila aj maximálna výška dávky garančného poistenia , ktorá stúpla z 2 574 eur na 2 649 eur.\n\nVláda chce skutočne aj od roku 2017 zvyšovať dôchodky o 2 % z priemernej mesačnej sumy daného dôchodku. V článku, ktorý uverejnil plátok Pravda 19. septembra 2016, sa píše: „ Starobní dôchodcovia by mali dostať 8,20 eura, predčasní penzisti 7,90, invalidní dôchodcovia s mierou poklesu schopnosti pracovať do 70 % – štyri eurá, ak majú mieru poklesu schopnosti pracovať viac ako 70 %, mali by dostať 7,10 eura “. Výška minimálneho dôchodku sa však meniť nebude, pretože je úzko spätá s výškou životného minima, ktorá nepodľahne zmene. Vianočný príspevok by zase malo dostať o približne 28-tisíc dôchodcov viac.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v roku 2016 sa naozaj väčšina sociálnych dávok a príspevkov zvýšila. Informácie vyberáme z dokumentu , ktorý bol publikovaný 17. decembra 2015 z Ústredia Sociálnej poisťovne.", "Konkrétne dôchodkové dávky stúpli a to pevnou sumou v závislosti od typu dôchodku. „ Úrazová renta sa od 1. januára 2016 zvyšuje o 0,46 %... Maximálna výška nemocenských dávok sa v roku 2016 zvyšuje. Dôvodom je, že maximálny denný vymeriavací základ, resp. maximálny úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky sa zvýši zo 40,6357 eur na 42,3124 eur a materské sa zvyšuje zo súčasných 65% na 70% denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného základu... Nárok na vyrovnávací príplatok má poberateľ slovenského starobného dôchodku, ktorému sa vypláca aj český starobný dôchodok. Nárok vzniká od 1. januára 2016 a po splnení zákonom stanovených podmienok... Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2016 opätovne priznávať pozostalostný dôchodok tým vdovám a vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004... Príspevok športovému reprezentantovi je nová štátna sociálna dávka k jeho dôchodku... Práca na dohodu je v sociálnom poistení bezo zmien. ”", "1. júla 2016 sa menili aj dávky v nezamestnanosti . Tieto zmeny sú uvedené v dokumente Sociálnej poisťovne z dňa 13.júna 2016: „ Kým výška dávky v nezamestnanosti priznanej do 30. júna 2016 môže dosiahnuť v mesiaci, ktorý má 31 dní, maximálne sumu 874,50 eura a v mesiaci, ktorý má 30 dní, sumu 846,30 eura, od 1. júla 2016 to bude v mesiaci, ktorý má 31 dní, suma 900 eur a v mesiaci, ktorý má 30 dní, suma 871 eur .“ V júli 2016 sa zmenila aj maximálna výška dávky garančného poistenia , ktorá stúpla z 2 574 eur na 2 649 eur.", "Vláda chce skutočne aj od roku 2017 zvyšovať dôchodky o 2 % z priemernej mesačnej sumy daného dôchodku. V článku, ktorý uverejnil plátok Pravda 19. septembra 2016, sa píše: „ Starobní dôchodcovia by mali dostať 8,20 eura, predčasní penzisti 7,90, invalidní dôchodcovia s mierou poklesu schopnosti pracovať do 70 % – štyri eurá, ak majú mieru poklesu schopnosti pracovať viac ako 70 %, mali by dostať 7,10 eura “. Výška minimálneho dôchodku sa však meniť nebude, pretože je úzko spätá s výškou životného minima, ktorá nepodľahne zmene. Vianočný príspevok by zase malo dostať o približne 28-tisíc dôchodcov viac."], "analysis_date": "2016-09-21", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "dávky v nezamestnanosti", "garančného poistenia", "dôchodky", "Pravda", "minimálneho", "Vianočný"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-ake-davky-sa-menia-a-dalsie-zmeny-v-roku-2016/48411s60952c", "http://www.socpoist.sk/aktuality-od-1-jula-2016-sa-zmeni-maximalna-vyska-davky-v-nezamestnanosti/48411s62038c", "http://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-pripomina-zmeny-platne-od-1-jula-2016/48411s62139c", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/uprava-valorizacie-prinesie-vyssie-dochodky.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/405419-rok-2017-prinesie-v-penziach-zmeny/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/405419-rok-2017-prinesie-v-penziach-zmeny/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/vianocny-prispevok-viac-dochodcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:38.807770+00:00"}
{"id": "vr15753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15753", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Preto vláda posúdi možnosť zavedenia daňových zvýhodnení a osobitných stimulov pre rozvoj slovenského kúpeľníctva.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zahrnutie rozvoja slovenského kúpeľníctva medzi koaličné sľuby presadila Slovenská národná strana. Ministerstvo dopravy spolupracuje so Zväzom cestovného ruchu (ZCR) na vypracovaní zoznamu opatrení prospešných pre rozvoj slovenského kúpeľníctva. Vláda o tejto oblasti začína rokovať, zatiaľ však nedospela ku konkrétnym riešeniam, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.\n\nOtázka slovenského kúpeľníctva bola súčasťou volebnej kampane SNS a jeho zlepšenie presadzoval Andrej Danko pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Na oficiálnej stránke SNS uviedol, že v rozvoji kúpeľníctva vidí možnosti na naštartovanie ekonomiky a zníženie nezamestnanosti.\n\nTASR následne v apríli uviedla, že vláda posúdi možnosť daňových zvýhodnení pre kúpeľníctvo. Na rozvoji cestovného ruchu vo vybraných turisticky atraktívnych lokalitách by sa mala zároveň zúčastňovať aj celoštátna a regionálna doprava. Vláda sa zaviazala prijať opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze. Konkrétne zvýhodnenia by podľa Danka spočívali v znížení daňového zaťaženia, SNS navrhla zníženie DPH na úroveň 10 % na služby v kúpeľníctve a v cestovnom ruchu. Portál aktuality.sk ale podozrieva Danka z toho, že daňové zvýhodnenia pomôžu najmä podnikateľom, ktorí slovenské kúpele vlastnia. Namiesto stimulov odborníci hovoria o inej forme pomoci. „Kúpeľníctvo by potrebovalo najmä kvalitný marketing, jednotnú reklamu Slovenska ako kúpeľnej krajiny, modernizáciu služieb,“ tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Podľa neho treba využiť kapacity expertov z oblasti cestovného ruchu, ktoré štát zanedbáva. Finančný portál O peniazoch s odkazom na Agentúru SITA uviedol 24. januára, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV) plánuje zlepšiť podmienky pre podnikanie v cestovnom ruchu, špeciálnu pozornosť bude venovať práve podpore kúpeľníctva. \"Naším cieľom je pritiahnuť na Slovensko čo najviac turistov, pričom vidíme veľký potenciál v rozvoji slovenského kúpeľníctva ako unikátneho produktu cestovného ruchu,“ povedal štátny tajomník rezortu dopravy Peter Ďurček.\n\nPortál O peniazoch ďalej uviedol, že ministerstvo dopravy sa chce zamerať aj na propagáciu kúpeľníctva. Ivana Magátová, riaditeľka sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v rozhovore pre denník Pravda potvrdila, že ministerstvo oslovilo predstaviteľov a spoločne pripravujú zoznam opatrení, ktoré by rozvoju tohto segmentu cestovného ruchu mohli najviac pomôcť. Najväčším krokom je zatiaľ, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) bola v januári začlenená do štruktúr ministerstva dopravy. TASR informovala, že ZCR očakáva zvýšenie podpory domáceho cestovného ruchu. Uviedol to prezident zväzu Marek Harbuľák. \"Tieto zmeny vnímame ako snahu vlády o efektívnejšiu podporu turizmu. Pokiaľ zabezpečia aktívnejšiu podporu podnikania našich členov a dostatočný marketing ich aktivít, bude zlúčenie správnym krokom do budúcnosti,\" avizoval Harbuľák.", "analysis_paragraphs": ["Zahrnutie rozvoja slovenského kúpeľníctva medzi koaličné sľuby presadila Slovenská národná strana. Ministerstvo dopravy spolupracuje so Zväzom cestovného ruchu (ZCR) na vypracovaní zoznamu opatrení prospešných pre rozvoj slovenského kúpeľníctva. Vláda o tejto oblasti začína rokovať, zatiaľ však nedospela ku konkrétnym riešeniam, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.", "Otázka slovenského kúpeľníctva bola súčasťou volebnej kampane SNS a jeho zlepšenie presadzoval Andrej Danko pred minuloročnými parlamentnými voľbami. Na oficiálnej stránke SNS uviedol, že v rozvoji kúpeľníctva vidí možnosti na naštartovanie ekonomiky a zníženie nezamestnanosti.", "TASR následne v apríli uviedla, že vláda posúdi možnosť daňových zvýhodnení pre kúpeľníctvo. Na rozvoji cestovného ruchu vo vybraných turisticky atraktívnych lokalitách by sa mala zároveň zúčastňovať aj celoštátna a regionálna doprava. Vláda sa zaviazala prijať opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze. Konkrétne zvýhodnenia by podľa Danka spočívali v znížení daňového zaťaženia, SNS navrhla zníženie DPH na úroveň 10 % na služby v kúpeľníctve a v cestovnom ruchu. Portál aktuality.sk ale podozrieva Danka z toho, že daňové zvýhodnenia pomôžu najmä podnikateľom, ktorí slovenské kúpele vlastnia. Namiesto stimulov odborníci hovoria o inej forme pomoci. „Kúpeľníctvo by potrebovalo najmä kvalitný marketing, jednotnú reklamu Slovenska ako kúpeľnej krajiny, modernizáciu služieb,“ tvrdí výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský. Podľa neho treba využiť kapacity expertov z oblasti cestovného ruchu, ktoré štát zanedbáva. Finančný portál O peniazoch s odkazom na Agentúru SITA uviedol 24. januára, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR (MDV) plánuje zlepšiť podmienky pre podnikanie v cestovnom ruchu, špeciálnu pozornosť bude venovať práve podpore kúpeľníctva. \"Naším cieľom je pritiahnuť na Slovensko čo najviac turistov, pričom vidíme veľký potenciál v rozvoji slovenského kúpeľníctva ako unikátneho produktu cestovného ruchu,“ povedal štátny tajomník rezortu dopravy Peter Ďurček.", "Portál O peniazoch ďalej uviedol, že ministerstvo dopravy sa chce zamerať aj na propagáciu kúpeľníctva. Ivana Magátová, riaditeľka sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, v rozhovore pre denník Pravda potvrdila, že ministerstvo oslovilo predstaviteľov a spoločne pripravujú zoznam opatrení, ktoré by rozvoju tohto segmentu cestovného ruchu mohli najviac pomôcť. Najväčším krokom je zatiaľ, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) bola v januári začlenená do štruktúr ministerstva dopravy. TASR informovala, že ZCR očakáva zvýšenie podpory domáceho cestovného ruchu. Uviedol to prezident zväzu Marek Harbuľák. \"Tieto zmeny vnímame ako snahu vlády o efektívnejšiu podporu turizmu. Pokiaľ zabezpečia aktívnejšiu podporu podnikania našich členov a dostatočný marketing ich aktivít, bude zlúčenie správnym krokom do budúcnosti,\" avizoval Harbuľák."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Na oficiálnej stránke SNS", "TASR", "SNS navrhla", "aktuality.sk", "Agentúru SITA", "O peniazoch", "Pravda", "TASR informovala,"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-kupelnictvo-moze-pozdvihnut-slovensko/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-danove-zvyhodnenie-kupele/191624-clanok.html", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-kupelnictvo-moze-pozdvihnut-slovensko/", "https://www.aktuality.sk/clanok/322130/komu-ide-pomahat-rodiaca-sa-vlada-kupele-ovladaju-znami-financnici-a-velkopodnikatelia/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/173946/Rezort-dopravy-chce-podporit-rozvoj-slovenskeho-kupelnictva", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/173946/Rezort-dopravy-chce-podporit-rozvoj-slovenskeho-kupelnictva", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412714-sefka-sekcie-cestovneho-ruchu-bez-propagacie-by-o-nas-turisti-nevedeli/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zcr-caka-od-zaclenenia-sacr-pod-rezor/229929-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:11.552472+00:00"}
{"id": "49244", "numeric_id": 49244, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49244", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale to Poliakom nepomôže. Skvelý príklad. Čo urobili Poliaci ako reakciu? Postavili plot a zabránili tomu, aby sa mohli dostať na ich územie.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poľsko v roku 2022 dokončilo výstavbu oceľového plotu na svojej hranici s Bieloruskom ako odpoveď na vysoký počet prichádzjúcich migrantov prevažne zo štátov Ázie.\n\nPoľsko\n\nPrílev migrantov z Bieloruska do Poľska začal približne v lete 2021. V auguste Poľsko obvinilo Bielorusko z úmyselného posielania migrantov cez hranicu a poslalo na ňu okolo 900 poľských vojakov v úmysle zabezpečiť ju. Následne v septembri Poľsko vyhlásilo núdzový stav v pohraničných oblastiach s Bieloruskom práve kvôli príchodu vysokého počtu migrantov z krajín ako Irak či Afganistan.\n\nV tom čase boli na Bielorusko zo strany Európskej únie uvalené už štyri sankčné balíky, najnovší aj v dôsledku nezákonného núteného pristátia letu spoločnosti Ryanair v Bielorusku s cieľom zadržať bieloruského opozičného aktivistu Ramana Prataseviča.\n\nV októbri 2021 poľskí poslanci schválili výstavbu trvalého múru na hraniciach s Bieloruskom, už predtým tam stál žiletkový plot. Oceľový plot s dĺžkou 185 kilometrov dokončili v lete 2022.\n\nOkolité krajiny\n\nKoncom septembra 2021 začali na svojich hraniciach s Bieloruskom stavať plot Litva a Lotyšsko. Ten mal za úlohu brániť pred vstupom nelegálnych migrantov smerujúcich z Bieloruska do krajiny. Obe krajiny tiež vyhlásili v blízkosti hraníc núdzový stav.\n\nSúčasná situácia\n\nV máji 2023 boli medializované pokusy prekonať plot na poľsko-bieloruskej hranici. Väčšina migrantov v tomto prípade údajne pochádzala z Bangladéšu, Indie, Eritrey a Etiópie.\n\nV prípade masívneho náporu migrantov z bieloruského územia sa Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko v auguste 2023 zaviazali uzavrieť hranice s Bieloruskom. Bielorusko v súčasností tvrdí , že Poľsko násilne bráni migrantom v prechode cez hranice.\n\nO budúcnosti oceľového plota na poľsko-bieloruskej hranici rozhodnú občania Poľska v referende v deň plánovaných parlamentných volieb 15. októbra 2023. Hlasovať sa bude o jeho zachovaní, či odstránení.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poľsko v roku 2022 dokončilo výstavbu oceľového plotu na svojej hranici s Bieloruskom ako odpoveď na vysoký počet prichádzjúcich migrantov prevažne zo štátov Ázie.", "Poľsko", "Prílev migrantov z Bieloruska do Poľska začal približne v lete 2021. V auguste Poľsko obvinilo Bielorusko z úmyselného posielania migrantov cez hranicu a poslalo na ňu okolo 900 poľských vojakov v úmysle zabezpečiť ju. Následne v septembri Poľsko vyhlásilo núdzový stav v pohraničných oblastiach s Bieloruskom práve kvôli príchodu vysokého počtu migrantov z krajín ako Irak či Afganistan.", "V tom čase boli na Bielorusko zo strany Európskej únie uvalené už štyri sankčné balíky, najnovší aj v dôsledku nezákonného núteného pristátia letu spoločnosti Ryanair v Bielorusku s cieľom zadržať bieloruského opozičného aktivistu Ramana Prataseviča.", "V októbri 2021 poľskí poslanci schválili výstavbu trvalého múru na hraniciach s Bieloruskom, už predtým tam stál žiletkový plot. Oceľový plot s dĺžkou 185 kilometrov dokončili v lete 2022.", "Okolité krajiny", "Koncom septembra 2021 začali na svojich hraniciach s Bieloruskom stavať plot Litva a Lotyšsko. Ten mal za úlohu brániť pred vstupom nelegálnych migrantov smerujúcich z Bieloruska do krajiny. Obe krajiny tiež vyhlásili v blízkosti hraníc núdzový stav.", "Súčasná situácia", "V máji 2023 boli medializované pokusy prekonať plot na poľsko-bieloruskej hranici. Väčšina migrantov v tomto prípade údajne pochádzala z Bangladéšu, Indie, Eritrey a Etiópie.", "V prípade masívneho náporu migrantov z bieloruského územia sa Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko v auguste 2023 zaviazali uzavrieť hranice s Bieloruskom. Bielorusko v súčasností tvrdí , že Poľsko násilne bráni migrantom v prechode cez hranice.", "O budúcnosti oceľového plota na poľsko-bieloruskej hranici rozhodnú občania Poľska v referende v deň plánovaných parlamentných volieb 15. októbra 2023. Hlasovať sa bude o jeho zachovaní, či odstránení."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["obvinilo", "poslalo", "vyhlásilo", "uvalené", "pristátia", "schválili", "žiletkový", "dokončili", "začali", "prekonať", "zaviazali", "tvrdí", "rozhodnú"], "url": ["https://web.archive.org/web/20210805185403/https://www.rferl.org/a/poland-belarus-migrants-tsimanouskaya/31395719.html", "https://www.reuters.com/world/europe/poland-sends-troops-belarus-border-migrant-numbers-surge-2021-08-18/", "https://sita.sk/polsko-vyhlasilo-na-hranici-nudzovy-stav-dovodom-je-prilev-migrantov-zo-susednej-krajiny/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-belarus/belarus-timeline/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2021/06/21/belarus-fourth-package-of-eu-sanctions-over-enduring-repression-and-the-forced-landing-of-a-ryanair-flight/", "https://svet.sme.sk/c/22775072/na-polsko-bieloruskych-hraniciach-prislo-o-zivot-uz-desat-migrantov.html", "https://sita.sk/polsko-vyhlasilo-na-hranici-nudzovy-stav-dovodom-je-prilev-migrantov-zo-susednej-krajiny/", "https://dennikn.sk/2919034/na-hranici-uz-stoji-mur-proti-utecencom-v-polskych-lesoch-a-litovskych-taboroch-sa-vsak-stale-odohrava-drama/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/602316-litva-a-lotyssko-zacali-na-hraniciach-s-bieloruskom-stavat-plot-proti-migrantom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/v8al7YZ/polsko-hlasi-narast-poctu-nelegalnych-migrantov-z-uzemia-bieloruska/", "https://sita.sk/polsko-a-pobaltske-staty-su-v-pripade-potreby-pripravene-uzavriet-hranice-s-bieloruskom-ktore-tlaci-do-europy-migrantov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/jpsEgAE/polsko-nasilne-brani-migrantom-v-prechode-cez-hranice-tvrdi-bielorusko/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-usporiada-referendum-o-zachovan/734468-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:58.150799+00:00"}
{"id": "49880", "numeric_id": 49880, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49880", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Narážam aj na výjazdové rokovania vlády, lebo ak niekto dostane viac, tak tam už je prvý predpoklad toho, že prečo dostal viac. Jednoducho je to podozrivé a prečo to je práve v čase, keď títo poslanci zaštrajkujú podporiť vládnu koalíciu.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom januára sa konalo výjazdové rokovanie vlády v obci Červený kláštor, ktoré sa okrem iného zaoberalo problémami v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Na rokovaní sa zúčastnil aj jeden z rebelujucich poslancov Ján Ferenčák, ktorý je zároveň primátorom mesta Kežmarok. Vláda na rokovaní odklepla vyše 200-tisíc pre dve kežmarské školy. Stalo sa tak v čase, kedy koalícia nemá istú väčšinu a musí vyjednávať s rebelujúcimi poslancami. Celkovo do miest a obcí s koaličným vedením smerovalo v priemere podstatne viac, ako to bolo v prípade opozičných alebo nezávislých starostov a primátorov. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtvrtá vláda Roberta Fica si už pri svojom nástupe stanovila ako jednu zo svojich priorít pravidelné rokovania v regiónoch Slovenska. Tento záväzok zakotvila aj v programovom vyhlásení (s. 58): „Vláda má v úmysle organizovať výjazdové rokovania v pravidelných dvojmesačných intervaloch,“ uvádza sa v dokumente.\n\nJanuárové výjazdové rokovanie sa konalo v Červenom kláštore a zaoberalo sa aj situáciou v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa.\n\nVláda na výjazdovom rokovaní podporila celkovo projekty za vyše 2 milióny eur. Podľa návrhu uznesenia by z tejto sumy malo smerovať spolu 681-tisíc eur do okresu Kežmarok a 818 000 € do okresu Stará Ľubovňa ( .docx , s. 11-13).\n\nZ toho:\n\nmiestam, kde sú primátori/starostovia podporení koaličnými stranami (27 miest, tj. 32,53 %), bude smerovať 42,47 % z celkových zdrojov,\n\nmiestam, kde sú primátori/starostovia podporení opozičnými stranami (17 miest, tj. 20,48 %), bude smerovať 13,15 % zdrojov,\n\nmiestam, kde sú nezávislí primátori/starostovia (33 miest, tj. 39,76 %), bude smerovať 38,33 % zdrojov.\n\nzvyšných 84 000 € pôjde obciam/mestám, kde bol úspešný kandidát podporený buďto stranami koalície aj opozície alebo mimoparlamentnými stranami.\n\nV priemere tak podľa návrhu bude smerovať obciam a mestám s koaličným vedením 21 889 eur, zatiaľčo tie s opozičnými starostami a primátormi dostanú len 10 765 eur. Obce a mestá s nezávislými starostami a primátormi dostanú v priemere 16 167 eur.\n\nVýpočty vychádzajú zo Zoznamu zvolených starostov ( .xlsx ) a Návrhu uznesenia vlády ( .docx , s. 11-13).\n\nNa jednanie bol prizvaný aj primátor Kežmarku Ján Ferenčák, ktorý bol označený za jedného zo štyroch „rebelujúcich poslancov” v strane Hlas. Konkrétne mestu Kežmarok dotácia poskytnutá nebola, kežmarským organizáciám Vôľa žiť a Šport je cesta však poputuje spolu 13 -tisíc eur ( .docx , s. 11) a dvom vybraným kežmarským školám ďalších 220 000 eur ( . docx , s. 3).\n\nFerenčák po rokovaní jednoznačne nepovedal , ako bude hlasovať na schôdzi 4. februára 2025 ohľadom zdravotníckych zákonov a stavebného zákona. Neskôr však na margo prestupu ďalšieho zo štvorice rebelov, Romana Malatinca, do Národnej koalície reagoval , že podobný krok neplánuje a oba zákony na schôdzi podporí.\n\nNa schôdzi sa pri pokusoch o otvorenie neprezentoval , hoci sa jej účastnil, po otvorení však podporil koalíciu a hlasoval za schválenie skráteného legislatívneho konania pri zmenách v stavebnom zákone a zdravotníckej legislatíve a následne tiež za schválenie oboch návrhov zmien.", "analysis_paragraphs": ["Koncom januára sa konalo výjazdové rokovanie vlády v obci Červený kláštor, ktoré sa okrem iného zaoberalo problémami v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa. Na rokovaní sa zúčastnil aj jeden z rebelujucich poslancov Ján Ferenčák, ktorý je zároveň primátorom mesta Kežmarok. Vláda na rokovaní odklepla vyše 200-tisíc pre dve kežmarské školy. Stalo sa tak v čase, kedy koalícia nemá istú väčšinu a musí vyjednávať s rebelujúcimi poslancami. Celkovo do miest a obcí s koaličným vedením smerovalo v priemere podstatne viac, ako to bolo v prípade opozičných alebo nezávislých starostov a primátorov. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štvrtá vláda Roberta Fica si už pri svojom nástupe stanovila ako jednu zo svojich priorít pravidelné rokovania v regiónoch Slovenska. Tento záväzok zakotvila aj v programovom vyhlásení (s. 58): „Vláda má v úmysle organizovať výjazdové rokovania v pravidelných dvojmesačných intervaloch,“ uvádza sa v dokumente.", "Januárové výjazdové rokovanie sa konalo v Červenom kláštore a zaoberalo sa aj situáciou v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa.", "Vláda na výjazdovom rokovaní podporila celkovo projekty za vyše 2 milióny eur. Podľa návrhu uznesenia by z tejto sumy malo smerovať spolu 681-tisíc eur do okresu Kežmarok a 818 000 € do okresu Stará Ľubovňa ( .docx , s. 11-13).", "Z toho:", "miestam, kde sú primátori/starostovia podporení koaličnými stranami (27 miest, tj. 32,53 %), bude smerovať 42,47 % z celkových zdrojov,", "miestam, kde sú primátori/starostovia podporení opozičnými stranami (17 miest, tj. 20,48 %), bude smerovať 13,15 % zdrojov,", "miestam, kde sú nezávislí primátori/starostovia (33 miest, tj. 39,76 %), bude smerovať 38,33 % zdrojov.", "zvyšných 84 000 € pôjde obciam/mestám, kde bol úspešný kandidát podporený buďto stranami koalície aj opozície alebo mimoparlamentnými stranami.", "V priemere tak podľa návrhu bude smerovať obciam a mestám s koaličným vedením 21 889 eur, zatiaľčo tie s opozičnými starostami a primátormi dostanú len 10 765 eur. Obce a mestá s nezávislými starostami a primátormi dostanú v priemere 16 167 eur.", "Výpočty vychádzajú zo Zoznamu zvolených starostov ( .xlsx ) a Návrhu uznesenia vlády ( .docx , s. 11-13).", "Na jednanie bol prizvaný aj primátor Kežmarku Ján Ferenčák, ktorý bol označený za jedného zo štyroch „rebelujúcich poslancov” v strane Hlas. Konkrétne mestu Kežmarok dotácia poskytnutá nebola, kežmarským organizáciám Vôľa žiť a Šport je cesta však poputuje spolu 13 -tisíc eur ( .docx , s. 11) a dvom vybraným kežmarským školám ďalších 220 000 eur ( . docx , s. 3).", "Ferenčák po rokovaní jednoznačne nepovedal , ako bude hlasovať na schôdzi 4. februára 2025 ohľadom zdravotníckych zákonov a stavebného zákona. Neskôr však na margo prestupu ďalšieho zo štvorice rebelov, Romana Malatinca, do Národnej koalície reagoval , že podobný krok neplánuje a oba zákony na schôdzi podporí.", "Na schôdzi sa pri pokusoch o otvorenie neprezentoval , hoci sa jej účastnil, po otvorení však podporil koalíciu a hlasoval za schválenie skráteného legislatívneho konania pri zmenách v stavebnom zákone a zdravotníckej legislatíve a následne tiež za schválenie oboch návrhov zmien."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["stanovila", "programovom vyhlásení", "zaoberalo", "podporila", "návrhu uznesenia", ".docx", ".xlsx", ".docx", "označený", ".docx", ".", "docx", "nepovedal", "prestupu", "reagoval", "neprezentoval"], "url": ["https://spravy.stvr.sk/2023/10/kabinet-roberta-fica-sa-planuje-vratit-k-rokovaniam-v-regionoch/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1387", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/vlada-v-cervenom-klastore-podporila-projekty-za-viac-ako-2-miliony-eur/", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FDB2146F47D046D8B096FB497651462A-F3295C4CDF3B1702F5B3C7C3288B9044", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FDB2146F47D046D8B096FB497651462A-F3295C4CDF3B1702F5B3C7C3288B9044", "https://volby.statistics.sk/oso/oso2022/files/xlsx/OSO2022_SK_tab04d.xlsx", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FDB2146F47D046D8B096FB497651462A-F3295C4CDF3B1702F5B3C7C3288B9044", "https://domov.sme.sk/c/23437879/rebeli-z-hlasu-vyzyvaju-sutaja-estoka-na-stretnutie-odmietaju-zblizovanie-so-smerom.html#:~:text=Rebeli%20z%20Hlasu%20vyz%C3%BDvaj%C3%BA%20%C5%A0utaja%20E%C5%A1toka%20na%20stretnutie.%20Odmietaj%C3%BA%20zbli%C5%BEovanie%20so%20Smerom", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FDB2146F47D046D8B096FB497651462A-F3295C4CDF3B1702F5B3C7C3288B9044", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=E49B5A42103549329BF7994F63B554F9-A591FB2A281ABFDD8C03590406FA5AC1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=FDB2146F47D046D8B096FB497651462A-F3295C4CDF3B1702F5B3C7C3288B9044", "https://spis.korzar.sme.sk/c/23442756/ferencak-o-vzburencoch-z-hlasu-bolo-tam-vela-emocii-nechcem-pad-vlady-ani-predcasne-volby.html#:~:text=Potvrdil%2C%20%C5%BEe%20komunikuje,prijatie%20zdravotn%C3%ADckych%20z%C3%A1konov.", "https://domov.sme.sk/c/23445472/malatinec-huliak-hlas-narodna-koalicia-prestup.html#:~:text=Na%20najbli%C5%BE%C5%A1om%20sneme,poslaneck%C3%A9ho%20klubu%20Hlasu.", "https://domov.sme.sk/c/23445472/malatinec-huliak-hlas-narodna-koalicia-prestup.html#:~:text=Poslanec%20J%C3%A1n%20Feren%C4%8D%C3%A1k,programe%20sch%C3%B4dze%2C%20podpor%C3%AD.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=2025-2-3%200:0:0&DatumDo=2025-2-5%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=1008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:07.066264+00:00"}
{"id": "vr17021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17021", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...od toho januára 2016 po september 2017 tí učitelia dostali navýšené o 18% a že dnes priemerný plat učiteľa je naozaj vyše 1 100 eur (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Učiteľom boli platy zvýšené od januára 2016 trikrát, a to o štyri, šesť a šesť percent. Platy sa tak navýšili o 17 % oproti predchádzajúcemu stavu z 2015. Priemerný plat pedagogických zamestnancov v školskom roku 2016/2017 bolo na úrovni 1 018 eur. Ak sa počítajú platy len pedagogickým pracovníkom ZŠ a SŠ (bez učiteľov MŠ, JŠ a ZUŠ), priemerný plat je skutočne nad 1 100 eur. Všetky dostupné štatistiky uvádzajú priemerné platy za školský rok 2016/2017, a teda ešte nezohľadňujú navýšenie od septembra 2017. Demagog.SK si vyžiadal tieto údaje z ministerstva. Bez nových štatistík výrok nemôžeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Učiteľom boli platy zvýšené od januára 2016 trikrát, a to o štyri, šesť a šesť percent. Platy sa tak navýšili o 17 % oproti predchádzajúcemu stavu z 2015. Priemerný plat pedagogických zamestnancov v školskom roku 2016/2017 bolo na úrovni 1 018 eur. Ak sa počítajú platy len pedagogickým pracovníkom ZŠ a SŠ (bez učiteľov MŠ, JŠ a ZUŠ), priemerný plat je skutočne nad 1 100 eur. Všetky dostupné štatistiky uvádzajú priemerné platy za školský rok 2016/2017, a teda ešte nezohľadňujú navýšenie od septembra 2017. Demagog.SK si vyžiadal tieto údaje z ministerstva. Bez nových štatistík výrok nemôžeme overiť."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2016", "1. septembra 2016", "1. septembra 2017", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/9276.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/10219.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/12033.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "https://www.minedu.sk/data/files/7555_skol_1-04_n_2017q2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:45.548885+00:00"}
{"id": "vr38818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38818", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dokonca to tým, ako sa to nastavilo, mám pocit, že to bolo dokonca v reáli v porovnaní, čo by bolo prišlo, tak to bolo nejakých 23% (zníženie poslaneckého platu, pozn.). Tak si to nejako pamätám.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Plat poslanca je upravený v § 2 ods. 1 a § 29 ods. 1, je to trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 % , od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký. V roku 2011 je tak plat poslancov znížený o 15% ( deficit odhadovaný na rok 2011 je 7,8 %, pozn.). Zároveň však došlo ku odmrazeniu platov (platy boli \"zamrznuté\" a odvíjali sa od 3-násobku priemernej mzdy v roku 2007, pozn.) a vymeriavací základ tak stúpol z 2009 eur na 2250. Reálne medziročné zníženie základného platu tak činilo iba necelých 6%. Otázka zostáva o koľko klesol celkový príjem Procházku vrátane všetkých odmien vyplývajúcich z jeho funkcií. Vzhľadom na to, že Richard Sulík uvádza celkovú úsporu nákladov na poslancov na 10%, nepredpokladáme, že by sa Procházkov príjem mohol znížiť o 23%.", "analysis_paragraphs": ["Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Plat poslanca je upravený v § 2 ods. 1 a § 29 ods. 1, je to trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 % , od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký. V roku 2011 je tak plat poslancov znížený o 15% ( deficit odhadovaný na rok 2011 je 7,8 %, pozn.). Zároveň však došlo ku odmrazeniu platov (platy boli \"zamrznuté\" a odvíjali sa od 3-násobku priemernej mzdy v roku 2007, pozn.) a vymeriavací základ tak stúpol z 2009 eur na 2250. Reálne medziročné zníženie základného platu tak činilo iba necelých 6%. Otázka zostáva o koľko klesol celkový príjem Procházku vrátane všetkých odmien vyplývajúcich z jeho funkcií. Vzhľadom na to, že Richard Sulík uvádza celkovú úsporu nákladov na poslancov na 10%, nepredpokladáme, že by sa Procházkov príjem mohol znížiť o 23%."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "znížený o 15 %", "deficit odhadovaný", "odmrazeniu", "uvádza"], "url": ["http://epredpisy.sk/viac/2010/2010_500UZ.html", "http://www.nrsr.sk/?sid=faq", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/244643/Uprava-poslaneckych-platov.html", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/244643/Uprava-poslaneckych-platov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:29.095112+00:00"}
{"id": "vr29132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29132", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Vieme, že máme populáciu pod hranicou záchovnosti národa a tak isto sú na tom všetky tie západné krajiny, ktoré prijali tieto inštitúcie a inštitúty a vieme, že to je veľmi vážny problém, ktorý sa nám prejaví za 30 rokov tým, že sa o nás nebude mať kto postarať.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že Slovensko a aj západoeurópske krajiny majú populáciu pod hranicou záchovnosti (ktorá je stanovená na 2,1 dieťaťa na ženu), ale nakoľko väčšina krajín, ktoré majú legalizované homosexuálne manželstvá v západnej Európe, má vyšší priemer detí na ženu ako na Slovensku, kauzalita medzi týmto typom manželstva a znížením pôrodnosti podľa verejne dostupných dát neplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov CIA za rok 2014, kedy Európsky priemer je 1,6 narodeného dieťaťa na ženu, je Slovensko v tejto štatistike podpriemerné - len 1,39 dieťaťa/žena. Údaje v tabuľke ukazujú pre porovnanie všetky štáty EÚ a teda i tie, v ktorých sú legalizované homosexuálne manželstvá - môžeme si všimnúť, že väčšina z nich je nielen nad hodnotou Slovenska, ale aj nad hodnotou priemeru EÚ. Pri pohľade na pôrodnosť v krajinách EÚ, najmä v prípade štátov, ktoré majú uzákonenú určitú formu inštitútu pre osoby rovnakého pohlavia, je možné vidieť skôr rastúci trend pôrodnosti, odkedy boli tieto inštitúcie uzákonené. V Rakúsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku, Fínsku a Írsku pôrodnosť kolíše, respektíve jemne rastie, v Belgicku, Veľkej Británii, Českej republike a Slovinsku je možné pozorovať stabilný rast, v Portugalsku ako jedinej krajine sa pôrodnosť znižuje. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že Slovensko a aj západoeurópske krajiny majú populáciu pod hranicou záchovnosti (ktorá je stanovená na 2,1 dieťaťa na ženu), ale nakoľko väčšina krajín, ktoré majú legalizované homosexuálne manželstvá v západnej Európe, má vyšší priemer detí na ženu ako na Slovensku, kauzalita medzi týmto typom manželstva a znížením pôrodnosti podľa verejne dostupných dát neplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov CIA za rok 2014, kedy Európsky priemer je 1,6 narodeného dieťaťa na ženu, je Slovensko v tejto štatistike podpriemerné - len 1,39 dieťaťa/žena. Údaje v tabuľke ukazujú pre porovnanie všetky štáty EÚ a teda i tie, v ktorých sú legalizované homosexuálne manželstvá - môžeme si všimnúť, že väčšina z nich je nielen nad hodnotou Slovenska, ale aj nad hodnotou priemeru EÚ. Pri pohľade na pôrodnosť v krajinách EÚ, najmä v prípade štátov, ktoré majú uzákonenú určitú formu inštitútu pre osoby rovnakého pohlavia, je možné vidieť skôr rastúci trend pôrodnosti, odkedy boli tieto inštitúcie uzákonené. V Rakúsku, Holandsku, Švédsku, Nemecku, Fínsku a Írsku pôrodnosť kolíše, respektíve jemne rastie, v Belgicku, Veľkej Británii, Českej republike a Slovinsku je možné pozorovať stabilný rast, v Portugalsku ako jedinej krajine sa pôrodnosť znižuje. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["údajov CIA", "pôrodnosť"], "url": ["https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2127.html#ee", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdde220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:27.614682+00:00"}
{"id": "vr29475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29475", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Skupina štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO) ocenila Slovensko za dosiahnutý pokrok v oblasti transparentnosti financovania strán. SR už nie je monitorovaná za neplnenie odporúčaní v tejto oblasti. Slovensko zlepšilo svoje postavenie v rebríčku vnímania korupcie Transparency International z 66. miesta v roku 2011 na 54. miesto v roku 2014, teda o 12 miest.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vládny fakt ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v kontexte hodnotenia výsledkov práce 2. vlády R. Fica je opomenutie metodiky zisťovania vnímania korupcie (CPI) nekorektné. Index vnímanie korupcie je zostavený na základe dát, ktoré sú zisťované v priebehu dvoch rokov a teda index 2011 vychádza nielen z dát a zisťovaní vnímania korupcie za Ivety Radičovej, ale aj 2. vlády R. Fica (december 2009 - jún 2010). Index 2011 teda nezobrazuje len stav za pravicovej vlády. Korektné porovnanie by bolo porovnanie CPI indexu 2012 (62. miesto) a 2014 (54. miesto). Výrok týkajúci sa monitorovania GRECO sme už overovali v minulosti ( O5M12 , 30. novembra 2014). Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku za nesplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti. GRECO na svojom 65. plenárnom zasadnutí prijalo 10. októbra 2014 správu o hodnotení tretieho kola ako dodatok k Druhej správe (.pdf, s. 3) o plnení odporúčaní SR. \"Aktuálny Dodatok k Druhej správe o plnení odporúčaní Slovenskej republiky hodnotí ďalšie opatrenia, ktoré prijali štátne orgány Slovenskej republiky za účelom zrealizovania odporúčaní Témy II (transparentnosť financovania politických strán).\" \"V Slovenskej republike boli reformy, ktoré sa týkajú Témy II (Transparentnosť financovania politických strán), iniciované už v roku 2011 a ich cieľom bolo prijatie novej legislatívy v tejto oblasti. Po dlhšom a ťažkopádnom procese, vrátane volieb do Národnej rady SR v roku 2012 sa Slovenskej republike aktuálne podarilo zaviesť sčasti nový a sčasti novelizovaný právny rámec na zlepšenie transparentnosti v otázke financovania politických strán... ...Prijatie zákona o volebnej kampani v roku 2014 predstavuje v tomto ohľade výrazné zlepšenie.\" (.pdf. s. 11) \" GRECO konštatuje, že súčasná úroveň plnenia odporúčaní už viac nie je „celkovo neuspokojivá“ v zmysle Pravidla 31, odseku 8.3 Procesného poriadku a rozhodlo sa naďalej neuplatňovať voči Slovenskej republike Pravidlo 32. Prijatím tohto Dodatku k Druhej správe o plnení odporúčaní sa vo vzťahu k Slovenskej republike končí Tretie kolo hodnotenia .\" (.pdf, s. 11) Druhá časť výroku sa týka hodnotenie vnímania korupcie tzv. CPI (Corruption Perceptions Index). Slovensko v hodnotení z roku 2014 skončilo Slovensko na 54. mieste (zo 175 krajín) v svetovom rebríčku vnímania korupcie, ktoré hodnotí Transparency International. Oproti hodnoteniu z roku 2011, kedy sme skončili na 66. mieste (183 krajín), si tak Slovensko polepšilo o 12 miest. V tomto prípade je však veľmi dôležitá metodika zisťovania. Index zobrazuje mieru vnímania korupcie približne dva roky dozadu. Index z roku 2011 tak hovorí o stave aj z rokov 1. Ficovej vlády, keďže zahŕňa aj rok 2009, 2010 a 2011. Index z roku 2014 je založený na dátach zbieraných v priebehu dvoch rokov. Transparency International tak pre index z roku 2011 ako aj pre index z roku 2014 uvádza: \"The 2011 CPI draws on 17 data sources from 13 institutions. The information used for the 2011 CPI is survey data from these sources gathered between December 2009 and September 2011. \" \"The 2014 CPI draws on data sources from independent institutions specialising in governance and business climate analysis. The sources of information used for the 2014 CPI are based on data gathered in the past 24 months. \" V kontexte vládneho výroku - hodnotenia výsledkov práce 2. vlády R. Fica, ide o zavádzanie, keďže sa opomína metodika zisťovanie vnímania miery korupcie. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vládny fakt ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v kontexte hodnotenia výsledkov práce 2. vlády R. Fica je opomenutie metodiky zisťovania vnímania korupcie (CPI) nekorektné. Index vnímanie korupcie je zostavený na základe dát, ktoré sú zisťované v priebehu dvoch rokov a teda index 2011 vychádza nielen z dát a zisťovaní vnímania korupcie za Ivety Radičovej, ale aj 2. vlády R. Fica (december 2009 - jún 2010). Index 2011 teda nezobrazuje len stav za pravicovej vlády. Korektné porovnanie by bolo porovnanie CPI indexu 2012 (62. miesto) a 2014 (54. miesto). Výrok týkajúci sa monitorovania GRECO sme už overovali v minulosti ( O5M12 , 30. novembra 2014). Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku za nesplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti. GRECO na svojom 65. plenárnom zasadnutí prijalo 10. októbra 2014 správu o hodnotení tretieho kola ako dodatok k Druhej správe (.pdf, s. 3) o plnení odporúčaní SR. \"Aktuálny Dodatok k Druhej správe o plnení odporúčaní Slovenskej republiky hodnotí ďalšie opatrenia, ktoré prijali štátne orgány Slovenskej republiky za účelom zrealizovania odporúčaní Témy II (transparentnosť financovania politických strán).\" \"V Slovenskej republike boli reformy, ktoré sa týkajú Témy II (Transparentnosť financovania politických strán), iniciované už v roku 2011 a ich cieľom bolo prijatie novej legislatívy v tejto oblasti. Po dlhšom a ťažkopádnom procese, vrátane volieb do Národnej rady SR v roku 2012 sa Slovenskej republike aktuálne podarilo zaviesť sčasti nový a sčasti novelizovaný právny rámec na zlepšenie transparentnosti v otázke financovania politických strán... ...Prijatie zákona o volebnej kampani v roku 2014 predstavuje v tomto ohľade výrazné zlepšenie.\" (.pdf. s. 11) \" GRECO konštatuje, že súčasná úroveň plnenia odporúčaní už viac nie je „celkovo neuspokojivá“ v zmysle Pravidla 31, odseku 8.3 Procesného poriadku a rozhodlo sa naďalej neuplatňovať voči Slovenskej republike Pravidlo 32. Prijatím tohto Dodatku k Druhej správe o plnení odporúčaní sa vo vzťahu k Slovenskej republike končí Tretie kolo hodnotenia .\" (.pdf, s. 11) Druhá časť výroku sa týka hodnotenie vnímania korupcie tzv. CPI (Corruption Perceptions Index). Slovensko v hodnotení z roku 2014 skončilo Slovensko na 54. mieste (zo 175 krajín) v svetovom rebríčku vnímania korupcie, ktoré hodnotí Transparency International. Oproti hodnoteniu z roku 2011, kedy sme skončili na 66. mieste (183 krajín), si tak Slovensko polepšilo o 12 miest. V tomto prípade je však veľmi dôležitá metodika zisťovania. Index zobrazuje mieru vnímania korupcie približne dva roky dozadu. Index z roku 2011 tak hovorí o stave aj z rokov 1. Ficovej vlády, keďže zahŕňa aj rok 2009, 2010 a 2011. Index z roku 2014 je založený na dátach zbieraných v priebehu dvoch rokov. Transparency International tak pre index z roku 2011 ako aj pre index z roku 2014 uvádza: \"The 2011 CPI draws on 17 data sources from 13 institutions. The information used for the 2011 CPI is survey data from these sources gathered between December 2009 and September 2011. \" \"The 2014 CPI draws on data sources from independent institutions specialising in governance and business climate analysis. The sources of information used for the 2014 CPI are based on data gathered in the past 24 months. \" V kontexte vládneho výroku - hodnotenia výsledkov práce 2. vlády R. Fica, ide o zavádzanie, keďže sa opomína metodika zisťovanie vnímania miery korupcie. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "správe", "skončilo", "skončili", "2011", "2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/507/kalinak-vs-beblavy", "http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3%282014%2923_Second_ADD_Slovakia_SK.pdf", "http://www.transparency.sk/sk/vystupy/rebricky/#CPI", "http://www.transparency.sk/sk/slovensko-je-vo-vnimani-korupcie-piatou-najhorsou-krajinou-eu/", "http://www.transparency.org/cpi2011/in_detail", "http://www.transparency.org/cpi2014/in_detail#myAnchor2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:13.221919+00:00"}
{"id": "48059", "numeric_id": 48059, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48059", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Od revolúcie sa nám v porovnaní s pôrodnosťou osemdesiatom deviatom nenarodilo 600 000 detí alebo o 600 000 detí sa nám narodilo menej.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1989 sa na Slovensku narodilo 80 116 53 detí, v rokoch, toto číslo postupne klesalo od roku 1979, kedy sa detí narodilo až 100 240 (zdroj: Štatistický úrad SR ). P očet novonarodených detí klesal až do roku 2002, kedy dosiahol minumum na úrovni 50 841. Odvtedy postupne stúpa a v roku 2020 sa narodilo 56 650 detí. Ak spočítame, o koľko detí sa v jednotlivých rokoch narodilo v porovnaní s rokom 1989, dostaneme sa k číslu 642 930, výrok preto hodnotíme ako pravidivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 1989 sa na Slovensku narodilo 80 116 53 detí, v rokoch, toto číslo postupne klesalo od roku 1979, kedy sa detí narodilo až 100 240 (zdroj: Štatistický úrad SR ). P očet novonarodených detí klesal až do roku 2002, kedy dosiahol minumum na úrovni 50 841. Odvtedy postupne stúpa a v roku 2020 sa narodilo 56 650 detí. Ak spočítame, o koľko detí sa v jednotlivých rokoch narodilo v porovnaní s rokom 1989, dostaneme sa k číslu 642 930, výrok preto hodnotíme ako pravidivý."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["narodilo", "Štatistický úrad SR", "narodilo"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Demografia_Slovenska", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/news", "https://slovensko.hnonline.sk/2313189-na-slovensku-prvykrat-za-17-rokov-zomrelo-viac-ludi-nez-sa-narodilo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:12.540243+00:00"}
{"id": "vr32281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32281", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "V rámci OECD a ak niekto hovorí, že sme na chvoste, tak sme dlhodobo na chvoste (podpory vzdelania, pozn.).", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík OECD majú slovenskí učitelia najnižšie platy v rámci OECD. Len učitelia v Poľsku a v Maďarsku majú nižšie nástupné platy, s rokmi praxe sa však výrazne zvyšujú. Zatiaľčo priemerný ročný plat učiteľa na základnej škole s 15-ročnými skúsenosťami v OECD v roku 2010 dosahoval 37 603 USD, na Slovensku takýto učiteľ zarábal len 12 688 USD ( Education at Glance, OECD 2012 (.pdf)).", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík OECD majú slovenskí učitelia najnižšie platy v rámci OECD. Len učitelia v Poľsku a v Maďarsku majú nižšie nástupné platy, s rokmi praxe sa však výrazne zvyšujú. Zatiaľčo priemerný ročný plat učiteľa na základnej škole s 15-ročnými skúsenosťami v OECD v roku 2010 dosahoval 37 603 USD, na Slovensku takýto učiteľ zarábal len 12 688 USD ( Education at Glance, OECD 2012 (.pdf))."], "analysis_date": "2012-09-25", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Education at Glance, OECD 2012", "The World Bank Data Catalog"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/education/teachers-salaries_teachsal-table-en", "http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf", "http://data.worldbank.org/topic/education"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:59.242548+00:00"}
{"id": "45126", "numeric_id": 45126, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45126", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "10 % približne zdravotníkov zomiera pri tej liečbe tých ďalších chorých ľudí.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných zdrojov nie je zrejmé, aký podiel zdravotníkov zomiera vo svete na následky koronavírusu. Demagóg.SK nezískal túto informáciu ani od našich úradov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Agentúra Reuters vyvrátila vo svojom factcheckingu tvrdenia na sociálnych sieťach, podľa ktorých zomrela v Taliansku až polovica lekárov a sestier. Podľa tamojších združení podľahlo koronavírusu k 5. aprílu 2020 77 lekárov a k 27. marcu asi 22 zdravotných sestier - z vyše 350-tisíc zdravotníkov. Národné centrum zdravotníckych informácií pre Demagóg.SK uviedlo, že nemá informáciu, aký podiel zdravotného personálu umiera vo svete na koronavírus. Ministerstvo zdravotníctva na email neodpovedalo. Nereagoval ani tlačový odbor Úradu vlády.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných zdrojov nie je zrejmé, aký podiel zdravotníkov zomiera vo svete na následky koronavírusu. Demagóg.SK nezískal túto informáciu ani od našich úradov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Agentúra Reuters vyvrátila vo svojom factcheckingu tvrdenia na sociálnych sieťach, podľa ktorých zomrela v Taliansku až polovica lekárov a sestier. Podľa tamojších združení podľahlo koronavírusu k 5. aprílu 2020 77 lekárov a k 27. marcu asi 22 zdravotných sestier - z vyše 350-tisíc zdravotníkov. Národné centrum zdravotníckych informácií pre Demagóg.SK uviedlo, že nemá informáciu, aký podiel zdravotného personálu umiera vo svete na koronavírus. Ministerstvo zdravotníctva na email neodpovedalo. Nereagoval ani tlačový odbor Úradu vlády."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["factcheckingu"], "url": ["https://www.reuters.com/article/uk-factcheck-crying-italian-president/false-claim-president-of-italy-is-seen-crying-half-the-countrys-doctors-and-nurses-have-died-idUSKBN21N0VE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:43.495975+00:00"}
{"id": "vr35366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35366", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Šéf úradu pre verejné obstarávanie doniesol na vládu nový návrh zákona , kde bolo aj elektronické obstarávanie a z tej vlády ste ho vyrazili a predĺžili ste zadanie napríklad tohoto obstarávania až o 8 mesiacov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre verejné obstarávanie prišiel s novelou zákona ( .pdf ) o verejnom obstarávaní, ktorý by umožnil elektronické obstarávanie. Vláda ho na svojom zasadnutí 22.9. 2010 neschválila a zadala vypracovanie novej novely. Ako je uvedené v správe \"vládny kabinet zároveň poveril Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovať do júna 2011 nový návrh zákona o verejnom obstarávaní\".", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre verejné obstarávanie prišiel s novelou zákona ( .pdf ) o verejnom obstarávaní, ktorý by umožnil elektronické obstarávanie. Vláda ho na svojom zasadnutí 22.9. 2010 neschválila a zadala vypracovanie novej novely. Ako je uvedené v správe \"vládny kabinet zároveň poveril Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovať do júna 2011 nový návrh zákona o verejnom obstarávaní\"."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/download/2010/tlacove_spravy/TS2010_10_04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:47.072348+00:00"}
{"id": "vr38410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38410", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... a po druhé pán predseda Úradu vyšiel dva týždne pred sčítaním ľudu s takýmto spochybňovaním sčítania ľudu ...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priebeh sčítania:\n\nOd 13. do 20. mája 2011 budú sčítací komisári roznášať formuláre. Rozhodujúcim okamihom sčítania je polnoc z piatka 20. mája na sobotu 21. mája. Údaje vyplnené vo formulároch musia byť aktuálne k tomuto dátumu\n\nVyplnené formuláre budú komisári zbierať od 21. mája do 6. júna.\n\n20. mája 2011 Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky informoval , že anonymita obyvateľov pri sčítaní nie je zaručená.\n\n\"Úrad na ochranu osobných údajov sa nemôže stotožniť s vyjadreniami Štatistického úradu, že sčítacie formuláre aj po vyplnení zostanú anonymné.\"", "analysis_paragraphs": ["Priebeh sčítania:", "Od 13. do 20. mája 2011 budú sčítací komisári roznášať formuláre. Rozhodujúcim okamihom sčítania je polnoc z piatka 20. mája na sobotu 21. mája. Údaje vyplnené vo formulároch musia byť aktuálne k tomuto dátumu", "Vyplnené formuláre budú komisári zbierať od 21. mája do 6. júna.", "20. mája 2011 Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky informoval , že anonymita obyvateľov pri sčítaní nie je zaručená.", "\"Úrad na ochranu osobných údajov sa nemôže stotožniť s vyjadreniami Štatistického úradu, že sčítacie formuláre aj po vyplnení zostanú anonymné.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["informoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5901754/scitanie-nie-je-anonymne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:31.890047+00:00"}
{"id": "vr28770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28770", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zoberte si, rok už máme dá sa povedať odkomunikovaný základ programu, ktorý bol schválený. Volá sa to Občianska vízia 2016.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Občianska vízia 2016 je strategickým dokumentom strany Most-Híd, určený hlavne pre parlamentné voľby 2016. Tento dokument sa dá považovať za východisko pre politický program. Obsahuje hlavné ciele strany. Zatiaľ obsahuje sedem častí, napríklad Ústavný systém alebo Maďarská národnostná politika. Prvá z nich bola predstavená v septembri 2013, teda pred viac ako rokom. Dokument bol schválený predsedníctvom a kongresom strany. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Občianska vízia 2016 je strategickým dokumentom strany Most-Híd, určený hlavne pre parlamentné voľby 2016. Tento dokument sa dá považovať za východisko pre politický program. Obsahuje hlavné ciele strany. Zatiaľ obsahuje sedem častí, napríklad Ústavný systém alebo Maďarská národnostná politika. Prvá z nich bola predstavená v septembri 2013, teda pred viac ako rokom. Dokument bol schválený predsedníctvom a kongresom strany. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Občianska"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/vizia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:33.230517+00:00"}
{"id": "vr27074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27074", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...bol som pritom, ako sme podpisovali ratifikačné dohody o vstupe do NATO", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránky NATO boli prvé prístupové rokovania v Prahe v novembri 2002. Teda už počas 2. Dzurindovej vlády. Podpis protokolov bol v marci 2003. Hrušovský bol v tom čase predsedom NR SR. Podľa Ústavy SR má NR SR v pôsobnosti vysloviť súhlas s s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách (Čl. 86). Po schválení v NR SR bol teda aj jedným zo signatárov ako predseda NR SR. Podľa Rokovacieho poriadku NR SR, predseda NR SR podpisuje podpisuje uznesenia národnej rady (§ 43). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n“Bulgaria, Estonia, Latvia, Lithuania, Romania, Slovakia and Slovenia were invited to begin accession talks at the Alliance’s Prague Summit in 2002. On 29 March 2004, they officially became members of the Alliance, making this the largest wave of enlargement in NATO history.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránky NATO boli prvé prístupové rokovania v Prahe v novembri 2002. Teda už počas 2. Dzurindovej vlády. Podpis protokolov bol v marci 2003. Hrušovský bol v tom čase predsedom NR SR. Podľa Ústavy SR má NR SR v pôsobnosti vysloviť súhlas s s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách (Čl. 86). Po schválení v NR SR bol teda aj jedným zo signatárov ako predseda NR SR. Podľa Rokovacieho poriadku NR SR, predseda NR SR podpisuje podpisuje uznesenia národnej rady (§ 43). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "“Bulgaria, Estonia, Latvia, Lithuania, Romania, Slovakia and Slovenia were invited to begin accession talks at the Alliance’s Prague Summit in 2002. On 29 March 2004, they officially became members of the Alliance, making this the largest wave of enlargement in NATO history.”"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Podpis", "Hrušovský", "Ústavy", "poriadku"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/chronologia-vyvoja-nato/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Hru%C5%A1ovsk%C3%BD", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:49.879437+00:00"}
{"id": "vr37934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37934", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Jednak aj to čo povedal, že keď niekto požiada na zastupiteľstve, aby mu bolo pridelené slovo a môže rozprávať vo svojom materinskom jazyku. Áno, ako to je v zákone napísané, keď s tým všetci súhlasia. Je to tam napísané.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "G. Gál si zamiena jednotlivé ustanovenia zákona. Hovorí pravdu, ak by sa výrok M. Madarica, na ktorý reaguje, vztahoval na nové znenie § 3 ods. 1. Tam sa hovorí o možnosti používat jazyk menšiny pri všeobecne pri rokovaní. Tu má pravdu, že s tým musia súhlasit všetci prítomní. Avšak výrok M. Madarica sa vztahuje na nové znenie § 3 ods. 2, kde sa doplna: \"15. V § 3 ods. 2 sa slová 'v obci podla § 2 ods. 1 má' nahrádzajú slovami 'a ostatní úcastníci zasadnutia obecného zastupitelstva v obci podla § 2 ods. 1 majú'.\" Zákon teda rozširuje právo používat materinský jazyk aj na úcastníka rokovania, zatial co doteraz takéto právo mal len poslanec. G. Gál takto nehovorí pravdu. Novelizované znenie je možné odkontrolovat na pozadí súcasného zákona . \"§ 3 ( 1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podla § 2 ods. 1 sa môže uskutocnit aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupitelstva v obci podla § 2 ods. 1 má právo používat na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmocenie zabezpecí obec.\"", "analysis_paragraphs": ["G. Gál si zamiena jednotlivé ustanovenia zákona. Hovorí pravdu, ak by sa výrok M. Madarica, na ktorý reaguje, vztahoval na nové znenie § 3 ods. 1. Tam sa hovorí o možnosti používat jazyk menšiny pri všeobecne pri rokovaní. Tu má pravdu, že s tým musia súhlasit všetci prítomní. Avšak výrok M. Madarica sa vztahuje na nové znenie § 3 ods. 2, kde sa doplna: \"15. V § 3 ods. 2 sa slová 'v obci podla § 2 ods. 1 má' nahrádzajú slovami 'a ostatní úcastníci zasadnutia obecného zastupitelstva v obci podla § 2 ods. 1 majú'.\" Zákon teda rozširuje právo používat materinský jazyk aj na úcastníka rokovania, zatial co doteraz takéto právo mal len poslanec. G. Gál takto nehovorí pravdu. Novelizované znenie je možné odkontrolovat na pozadí súcasného zákona . \"§ 3 ( 1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podla § 2 ods. 1 sa môže uskutocnit aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupitelstva v obci podla § 2 ods. 1 má právo používat na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmocenie zabezpecí obec.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:54.188457+00:00"}
{"id": "vr28131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28131", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...z Ukrajiny sa dnes valia na Slovensko produkty do oceliarskeho priemyslu o 30-40 percent lacnejšie, pretože tam je úplne iná ochrana životného prostredia.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viaceré zdroje hovoria o nižších nákladoch, vstupoch pre ukrajinské firmy, v dôsledku čoho sú ich výrobky podstatne lacnejšie výrobky vyrobené v EÚ. Analytik s cennými papiermi uvádza, že jedným z hlavných dôvodov sú ceny emisných povoleniek, ktoré musia platiť firmy v EÚ, no nie firmy na Ukrajine. Demagog.SK nezistil žiadne konkrétne analýzy hovoriace až o 30-40% nižších cenách za produkty oceliarstva z Ukrajiny oproti tým z EÚ. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný Zdroje uvádzajú, že ceny ukrajinských produkty budú nižšie, obzvlášť pri oceliarstve kvôli emisiám, ktorými nie sú ukrajinské firmy tak zaťažované ako tie Slovenské.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zdroje hovoria o nižších nákladoch, vstupoch pre ukrajinské firmy, v dôsledku čoho sú ich výrobky podstatne lacnejšie výrobky vyrobené v EÚ. Analytik s cennými papiermi uvádza, že jedným z hlavných dôvodov sú ceny emisných povoleniek, ktoré musia platiť firmy v EÚ, no nie firmy na Ukrajine. Demagog.SK nezistil žiadne konkrétne analýzy hovoriace až o 30-40% nižších cenách za produkty oceliarstva z Ukrajiny oproti tým z EÚ. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný Zdroje uvádzajú, že ceny ukrajinských produkty budú nižšie, obzvlášť pri oceliarstve kvôli emisiám, ktorými nie sú ukrajinské firmy tak zaťažované ako tie Slovenské."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk uvádza", "Reuters", "Pravda"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zmeni-europska-pomoc-ukrajine-nase-obchody-zrusene-cla-mozu-rozputat-konkurencny-boj/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://in.reuters.com/article/2014/03/07/ukraine-steel-idINL6N0M426R20140307", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253080-rusi-ci-ukrajinci-v-kosickych-oceliarnach-budu-prepustat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:48.490458+00:00"}
{"id": "vr36871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36871", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ľudia v Cargu pán minister nemôžu za to, že je svetová hospodárska kríza a Cargo nemá výkony. My sme sa rozhodli v tejto situácii ťažkej dať Cargu pôžičku a držať zamestnanosť, lebo tí ľudia jednoducho za to nemôžu.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza eTrend \"v roku 2009 poskytla vláda R. Fica spoločnosti mimoriadnu pôžičku vo výške 166 miliónov eur, ktorá zabránila krachu spoločnosti a zároveň však oddialila a škratanie, ktoré by bolo sprevádzané prepúšťaním.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza eTrend \"v roku 2009 poskytla vláda R. Fica spoločnosti mimoriadnu pôžičku vo výške 166 miliónov eur, ktorá zabránila krachu spoločnosti a zároveň však oddialila a škratanie, ktoré by bolo sprevádzané prepúšťaním.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["poskytla"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/cargo-prepusti-dvetisic-zelezniciarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:31.941783+00:00"}
{"id": "44706", "numeric_id": 44706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44706", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": ".Slovenská pospolitosť je dodnes legálne občianske združenie, ktoré proste ani Ministerstvo vnútra nerozpustilo...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská pospolitosť ( SP ) je občianske združenie, ktoré vzniklo v máji 1995. Združenie funguje dodnes,pretože Najvyšší súd zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra, ktoré pospolitosť v roku 2008 rozpustilo. K rozpusteniu SP došlo 12. novembra 2008. Združenie malo podľa ministerstva vnútra podnecovať nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov a konať tak protiústavne. Najvyšší súd však rozhodnutie ministerstva v júli 2009 neodobril s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie združenia a vrátil rozhodnutie na opätovné konanie. Rezort nemal dodržať zákonné lehoty, ktorými zrušenie oznámil jeho zástupcom. Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka následne prisľúbilo vo veci konať a odstrániť všetky nedostatky. „Keďže občianske združenie ani po pôvodnom rozhodnutí ministerstva vnútra neupustilo od svojej nezákonnej činnosti, sme pripravení v krátkom čase opäť rozhodnúť o jeho rozpustení,\" povedal v roku 2009 hovorca rezortu. SP ako občianske združenie ale funguje dodnes. Je však potrebné poznamenať, že v minulosti došlo k zrušeniu Slovenskej pospolitosti - Národnej strany (SP-NS). Tú v roku 2005 založili priaznivci a členovia SP na čele s Marianom Kotlebom. Mala sa stať „politickým nástrojom SP na presadzovanie jej myšlienok a zásad na politickom poli”. SP-NS bola po roku fungovania Najvyšším súdom SR rozpustená . Žaloba generálnej prokuratúry sa opierala o protisystémovosť stanov strany, obsahujúcich protiústavný národný princíp a snahu o zavedenie stavovského štátu a taktiež o paralelu strany s HSĽS z čias Slovenského štátu.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská pospolitosť ( SP ) je občianske združenie, ktoré vzniklo v máji 1995. Združenie funguje dodnes,pretože Najvyšší súd zrušil rozhodnutie ministerstva vnútra, ktoré pospolitosť v roku 2008 rozpustilo. K rozpusteniu SP došlo 12. novembra 2008. Združenie malo podľa ministerstva vnútra podnecovať nenávisť a neznášanlivosť z národnostných, rasových, náboženských a politických dôvodov a konať tak protiústavne. Najvyšší súd však rozhodnutie ministerstva v júli 2009 neodobril s tým, že neboli splnené zákonné podmienky na zrušenie združenia a vrátil rozhodnutie na opätovné konanie. Rezort nemal dodržať zákonné lehoty, ktorými zrušenie oznámil jeho zástupcom. Ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka následne prisľúbilo vo veci konať a odstrániť všetky nedostatky. „Keďže občianske združenie ani po pôvodnom rozhodnutí ministerstva vnútra neupustilo od svojej nezákonnej činnosti, sme pripravení v krátkom čase opäť rozhodnúť o jeho rozpustení,\" povedal v roku 2009 hovorca rezortu. SP ako občianske združenie ale funguje dodnes. Je však potrebné poznamenať, že v minulosti došlo k zrušeniu Slovenskej pospolitosti - Národnej strany (SP-NS). Tú v roku 2005 založili priaznivci a členovia SP na čele s Marianom Kotlebom. Mala sa stať „politickým nástrojom SP na presadzovanie jej myšlienok a zásad na politickom poli”. SP-NS bola po roku fungovania Najvyšším súdom SR rozpustená . Žaloba generálnej prokuratúry sa opierala o protisystémovosť stanov strany, obsahujúcich protiústavný národný princíp a snahu o zavedenie stavovského štátu a taktiež o paralelu strany s HSĽS z čias Slovenského štátu."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["SP", "funguje", "rozpusteniu", "neodobril", "prisľúbilo", "Mala", "rozpustená", "opierala"], "url": ["https://pospolitost.wordpress.com/2016/01/30/vyhlasenie-sp-my-nie-sme-kotlebovci/", "https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=170040", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159558-ministerstvo-vnutra-rozpustilo-slovensku-pospolitost/", "https://slovensko.hnonline.sk/295028-sud-oslobodil-pospolitost", "https://domov.sme.sk/c/4915711/najvyssi-sud-zrusil-rozpustenie-slovenskej-pospolitosti.html", "https://pospolitost.wordpress.com/2016/01/30/vyhlasenie-sp-my-nie-sme-kotlebovci/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150013-najvyssi-sud-rozpustil-slovensku-pospolitost/", "https://www.teraz.sk/slovensko/sud-zakazal-kotlebovu-slovensku-pospolit/186579-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:18.178695+00:00"}
{"id": "vr36679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36679", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vám na cestách umiera dramaticky viacej ľudí a že vlastne máte katastrofálne výsledky v rámci štatistiky.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika smrteľných dopravných nehôd :\n\nSmrteľné dopravné nehody v roku 2009\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n31\n\n30\n\n19\n\n36\n\n27\n\n35\n\n33\n\n31\n\n24\n\n31\n\n24\n\nSmrteľné dopravné nehody v roku 2010\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n27\n\n25\n\n21\n\n20\n\n21\n\n25\n\n37\n\n35\n\n32\n\n37\n\n42\n\nHodnotový súd R. Kaliňáka, že zomiera „ dramaticky viacej ľudí “, necháme na uvážení čitateľa. Pravdou však je, že prvý polrok roku 2010 až na jednu výnimku (mesiac marec) smrteľných nehôd v porovnaní s rokom 2009 ubúdalo. Naopak od júla roku 2010 sa počet smrteľných nehôd, oproti rovnakému obdobie v roku 2009, začal zvyšovať.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika smrteľných dopravných nehôd :", "Smrteľné dopravné nehody v roku 2009", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "31", "30", "19", "36", "27", "35", "33", "31", "24", "31", "24", "Smrteľné dopravné nehody v roku 2010", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "27", "25", "21", "20", "21", "25", "37", "35", "32", "37", "42", "Hodnotový súd R. Kaliňáka, že zomiera „ dramaticky viacej ľudí “, necháme na uvážení čitateľa. Pravdou však je, že prvý polrok roku 2010 až na jednu výnimku (mesiac marec) smrteľných nehôd v porovnaní s rokom 2009 ubúdalo. Naopak od júla roku 2010 sa počet smrteľných nehôd, oproti rovnakému obdobie v roku 2009, začal zvyšovať."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["smrteľných dopravných nehôd"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:21.577474+00:00"}
{"id": "vr32038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32038", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Prvýkrát teda všetky záväzky, všetky dlhopisy vydané po vzniku ESM tými členskými štátmi budú musieť obsahovať takzvanú collective action, proste klauzulu, ktorá hovorí, že ak dôjde k bankrotu, tak sa investorom berú peniaze.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V úvode zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sa v bode 11 uvádza \" Vo svojom vyhlásení z 28. novembra 2010 euroskupina uviedla, že do podmienok všetkých nových štátnych dlhopisov krajín eurozóny sa zahrnú tzv. doložky CAC (doložky o spoločnom postupe), ktoré budú štandardizované a identické, aby sa tak zabezpečila likvidita trhu.\" Podľa portálu europa.eu doložka o spoločnom postupe tzv. CAC (collective action clause) bude od júna 2013 bude zahrnutá do podmienok všetkých nových dlhopisov vydaných v eurozóne. Táto klauzula podľa SITA hovorí o tom, že prípadné straty bude znášať aj súkromný sektor. Či sa jedná o precedens, nedokážeme overiť, pravdou, ale je, že táto klauzula je v ESM zahrnutá.", "analysis_paragraphs": ["V úvode zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sa v bode 11 uvádza \" Vo svojom vyhlásení z 28. novembra 2010 euroskupina uviedla, že do podmienok všetkých nových štátnych dlhopisov krajín eurozóny sa zahrnú tzv. doložky CAC (doložky o spoločnom postupe), ktoré budú štandardizované a identické, aby sa tak zabezpečila likvidita trhu.\" Podľa portálu europa.eu doložka o spoločnom postupe tzv. CAC (collective action clause) bude od júna 2013 bude zahrnutá do podmienok všetkých nových dlhopisov vydaných v eurozóne. Táto klauzula podľa SITA hovorí o tom, že prípadné straty bude znášať aj súkromný sektor. Či sa jedná o precedens, nedokážeme overiť, pravdou, ale je, že táto klauzula je v ESM zahrnutá."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "europa.eu", "SITA"], "url": ["http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/10/636", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/investori-nemaju-znasat-naklady-spo/258967-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:03.329634+00:00"}
{"id": "vr33222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33222", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Som rád, že sa nám to podarilo obhájiť, tie dva, ktoré pán Figeľ spomínal ( Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Košickom a Prešovskom regióne, pozn.)", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V oficiálnej tlačovej správe ministerstva sa uvádza, že EK nezastavila čerpanie eurofondov pre dopravné projekty, pretože sa zlepšila implementácia projektov. Celkovo je v súčasnosti zakontrahovaných takmer 2,3 miliardy eur (viac ako 60 % alokácie OPD - Operačný program Doprava). Následkom obnovenej dôvery EK sa stal aj vnútorný audit projektov na ministerstve.", "analysis_paragraphs": ["V oficiálnej tlačovej správe ministerstva sa uvádza, že EK nezastavila čerpanie eurofondov pre dopravné projekty, pretože sa zlepšila implementácia projektov. Celkovo je v súčasnosti zakontrahovaných takmer 2,3 miliardy eur (viac ako 60 % alokácie OPD - Operačný program Doprava). Následkom obnovenej dôvery EK sa stal aj vnútorný audit projektov na ministerstve."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["správe", "audit", "hodnotila pozitívne", "Eurokompas"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=133646&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=25&date[dm]=02&date[dr]=2013", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=133646&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=25&date[dm]=02&date[dr]=2013", "http://ekonomika.sme.sk/c/6690645/pociatek-system-riadenia-eurofondov-v-doprave-sa-zlepsil.html", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDMQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1354095117.upl%26ANAME%3DEK3_2012_verWeb.pdf&ei=ruErUYODLMXl4QSiqoDYBw&usg=AFQjCNHd_Qo6JKCTK2OB76icQ9pSwss-6A&bvm=bv.42768644,bs.1,d.Yms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:13.140570+00:00"}
{"id": "23486", "numeric_id": 23486, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23486", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Od 2013 ich podporujeme nielen teda vybavením techniky, podporujeme ich aj paušálnymi náhradami ich výdavkov každoročne. Minulý rok sme im dotovali opravu hasičských staníc v sume 30 miliónov eur.", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že Ministerstvo vnútra SR každoročne finančne podporuje dobrovoľné hasičské zbory a to prostredníctvom paušálnej aj pohyblivej zložky podpory. V roku 2018 však rezort na výstavbu a opravu hasičských staníc a zbrojníc uvoľnil iba 15,8 milióna eur, nie 30 miliónov, ako tvrdí Saková. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súlade s § 3a zákona č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky z 29. januára 2014 s účinnosťou od 1. apríla 2014 sa obciam každoročne poskytujú finančné prostriedky, ktoré slúžia na podporu dobrovoľných hasičských zborov. Táto podpora je určená právnym predpisom Ministerstva vnútra a skladá sa z paušálnej a pohyblivej zložky. „ Paušálna zložka závisí od zaradenia dobrovoľného hasičského zboru obce do kategórie podľa osobitného predpisu. Pohyblivá zložka závisí od uskutočnených výjazdov mimo územia obce na základe pokynu operačného strediska Hasičského a záchranného zboru, pričom je v nej zahrnutá aj náhrada za pohonné látky .“ Podľa § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách sa dobrovoľný hasičský zbor zaraďuje do jednej z piatich kategórií podľa nebezpečenstva katastrálneho územia obce: A1, A, B, C, D (zbor, ktorý nepožiada o zaradenie do kategórie). Od určenej kategórie sa podľa § 4b odvíja každoročná paušálna finančná podpora nasledovne: a) 7 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie A1, b) 5 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie A, c) 3 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie B, d) 1 400 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie C.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Ministerstvo vnútra SR každoročne finančne podporuje dobrovoľné hasičské zbory a to prostredníctvom paušálnej aj pohyblivej zložky podpory. V roku 2018 však rezort na výstavbu a opravu hasičských staníc a zbrojníc uvoľnil iba 15,8 milióna eur, nie 30 miliónov, ako tvrdí Saková. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súlade s § 3a zákona č. 37/2014 Z. z. o Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky z 29. januára 2014 s účinnosťou od 1. apríla 2014 sa obciam každoročne poskytujú finančné prostriedky, ktoré slúžia na podporu dobrovoľných hasičských zborov. Táto podpora je určená právnym predpisom Ministerstva vnútra a skladá sa z paušálnej a pohyblivej zložky. „ Paušálna zložka závisí od zaradenia dobrovoľného hasičského zboru obce do kategórie podľa osobitného predpisu. Pohyblivá zložka závisí od uskutočnených výjazdov mimo územia obce na základe pokynu operačného strediska Hasičského a záchranného zboru, pričom je v nej zahrnutá aj náhrada za pohonné látky .“ Podľa § 4 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách sa dobrovoľný hasičský zbor zaraďuje do jednej z piatich kategórií podľa nebezpečenstva katastrálneho územia obce: A1, A, B, C, D (zbor, ktorý nepožiada o zaradenie do kategórie). Od určenej kategórie sa podľa § 4b odvíja každoročná paušálna finančná podpora nasledovne: a) 7 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie A1, b) 5 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie A, c) 3 000 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie B, d) 1 400 eur pre dobrovoľný hasičský zbor obce kategórie C."], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["§ 3a", "§ 4", "§ 4b", "rozšírili", "§ 2 písm. c", "prostredníctvom", "rtf", "pdf", "našli"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/37/20150901.html#paragraf-3a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/611/#paragraf-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/611/#paragraf-4b", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-3&sprava=mesta-a-obce-sa-budu-moct-uchadzat-o-dotacie-na-obnovu-hasicskych-stanic", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/526/#paragraf-2.pismeno-c", "https://www.minv.sk/?vyzvy-rok-2018", "https://www.minv.sk/?vyzvy-rok-2018&subor=289951", "https://www.minv.sk/?zoznam-schvalenych-ziadosti-o-poskytnutie-dotacie-v-roku-2018&subor=308513", "https://www.nrsr.sk/web/Meeting/QuestionsHourForDay.aspx?Date=2018-9-20%200:0:0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:32.333665+00:00"}
{"id": "vr27740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Že dôchodky sú okolo tých 290, 300 eur.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico nešpecifikuje aký dôchodok (invalidný, vdovský a pod.), preto máme za to, že myslí výšku starobných dôchodkov, ktorý je najčastejšie vyplácaným dôchodkov a poberá ho jeden milión poistencov. Sociálna poisťovňa uvádza, že priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov k 30. aprílu 2014 rovnala 399 eur. Podobná suma je aj počas januára, februára a marca 2014. Podobne aj výška predčasne vyplácaných starobných dôchodkov je na úrovni blížiacej sa 400 eur. Informáciu o mediánovom starobnom dôchodku sme nezistili. Dôchodky sú teda okolo 400 eur, nie 300 eur ako tvrdí Fico.", "analysis_paragraphs": ["Fico nešpecifikuje aký dôchodok (invalidný, vdovský a pod.), preto máme za to, že myslí výšku starobných dôchodkov, ktorý je najčastejšie vyplácaným dôchodkov a poberá ho jeden milión poistencov. Sociálna poisťovňa uvádza, že priemerná výška vyplácaných starobných dôchodkov k 30. aprílu 2014 rovnala 399 eur. Podobná suma je aj počas januára, februára a marca 2014. Podobne aj výška predčasne vyplácaných starobných dôchodkov je na úrovni blížiacej sa 400 eur. Informáciu o mediánovom starobnom dôchodku sme nezistili. Dôchodky sú teda okolo 400 eur, nie 300 eur ako tvrdí Fico."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna poisťovňa", "dôchodkov"], "url": ["http://www.socpoist.sk/646/1614s", "http://www.aktuality.sk/clanok/248740/priemerny-starobny-dochodok-na-slovensku-dosahuje-takmer-400-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:49.918126+00:00"}
{"id": "vr14683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14683", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "V roku (19)91, po revolúcii, nás bolo najviac (členov maďarskej menšiny, pozn.) a dnes je nás najmenej v porovnaní s rokom 1961, takže je tu veľký úbytok.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Józsefa Berényiho sme overovali 25. februára 2016. Podľa portálu infostat sa k maďarskej národnosti pri sčítaní v roku 1961 hlásilo 518 782 obyvateľov, v poslednom sčítaní to bolo 458 467. Taktiež platí, že v roku 1991 sa k maďarskej národnosti hlásilo z dokumentovaných rokov najviac obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 1991 bol počet obyvateľov maďarskej národnosti na území Slovenska 567 296 . V nasledujúcich rokoch došlo k poklesu počtu obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine a pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 ich bolo 458 467. Podľa posledných údajov z roku 2014 bolo na Slovensku celkovo 457 000 občanov maďarskej národnosti. Od roku 1991 teda došlo k poklesu príslušníkov maďarskej menšiny o 110 296.V nasledujúcom grafe je možné vidieť vývoj počtu obyvateľov maďarskej národnosti na základe sčítania obyvateľstva od roku 1950 po zatiaľ posledné sčítanie. Zatiaľ posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku prebehlo v roku 2011. K maďarskej národnosti sa pri tomto sčítaní prihlásilo 458 467 ( .pdf , s.7) obyvateľov. V medzicenzovom období 2001–2011 sa teda znížil počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti o 62 061. Aj vo vyjadrení ako podiel celkovej populácie môžeme pozorovať úbytok občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Podľa najaktuálnejších informácií Štatistického úradu z roku 2014 bolo v uvedenom roku na Slovensku 457 000 občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Treba poznamenať, že pri sčítaniach obyvateľstva pred rokom 1991 bol počet uvedených národností značne obmedzujúci a chýbala tu napríklad možnosť uvedenia rómskej národnosti. Počet obyvateľov, u ktorých nebola zistená národnosť , klesol z 382 493 v roku 1991 na 8 782 v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Józsefa Berényiho sme overovali 25. februára 2016. Podľa portálu infostat sa k maďarskej národnosti pri sčítaní v roku 1961 hlásilo 518 782 obyvateľov, v poslednom sčítaní to bolo 458 467. Taktiež platí, že v roku 1991 sa k maďarskej národnosti hlásilo z dokumentovaných rokov najviac obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 1991 bol počet obyvateľov maďarskej národnosti na území Slovenska 567 296 . V nasledujúcich rokoch došlo k poklesu počtu obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej menšine a pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 ich bolo 458 467. Podľa posledných údajov z roku 2014 bolo na Slovensku celkovo 457 000 občanov maďarskej národnosti. Od roku 1991 teda došlo k poklesu príslušníkov maďarskej menšiny o 110 296.V nasledujúcom grafe je možné vidieť vývoj počtu obyvateľov maďarskej národnosti na základe sčítania obyvateľstva od roku 1950 po zatiaľ posledné sčítanie. Zatiaľ posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku prebehlo v roku 2011. K maďarskej národnosti sa pri tomto sčítaní prihlásilo 458 467 ( .pdf , s.7) obyvateľov. V medzicenzovom období 2001–2011 sa teda znížil počet obyvateľov hlásiacich sa k maďarskej národnosti o 62 061. Aj vo vyjadrení ako podiel celkovej populácie môžeme pozorovať úbytok občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Podľa najaktuálnejších informácií Štatistického úradu z roku 2014 bolo v uvedenom roku na Slovensku 457 000 občanov hlásiacich sa k maďarskej národnosti. Treba poznamenať, že pri sčítaniach obyvateľstva pred rokom 1991 bol počet uvedených národností značne obmedzujúci a chýbala tu napríklad možnosť uvedenia rómskej národnosti. Počet obyvateľov, u ktorých nebola zistená národnosť , klesol z 382 493 v roku 1991 na 8 782 v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "infostat", "567 296", "457 000", ".pdf", "457 000", "národností", "národnosť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/571/predvolebna-debata-sro-berenyi-smk-galko-sas-kollar-sme-rodina", "http://sodb.infostat.sk/SODB_19212001/slovak/1961/format.htm", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/1f62189f-cc70-454d-9eab-17bdf5e1dc4a/Tab_10_Obyvatelstvo_SR_podla_narodnosti_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/0c0355d8-6148-40af-b7da-81df25041482/!ut/p/b1/hZHLdoJAEES_xQ8wDG9YDk-HxyDMgMKGYyBRQISIivD1MTluY3pVi6rTXbeZjNky2Wl3q_a7S9WddkfGYbLqvX0bi_YNvLGcIksCxwqKyvEPzSR1KntGh0bLJHk_3IguIFJKAguKEA_ni2rCysI36grL5eV8nKZ2aDOyyUwnES4NVebUgwNRPQcl1vWhg3I_-nkQAYpG_1ZvaFVo-GC8f23UPvjI7qPuehzR-dt92Dn6ISyqxt3mTt06haLZk7i2T20mVekZIQWY-aXFkUfEa_BVVEHWxFT1p6tTDVaptbOoKOe98smTbtlXxSjZyyv3KRt9I6q3I8zPG6PxF0zKZJmchzJSNI2FAMiiAZATG6FNVBa4HEOZLRByUk89mps5qucI4RpyOObuwIhn7K1CTC1EMcZ-ozqsF4_UbGa_jkeYdjvpo5DcqtMhSru9Oyx-HpBJfy4UwMOQPgy6DVeC7AGgeLYIEFzFkRryPID8bx6GYUi8JAF2wlkA8awNcBwDEMnPPPhjIPgvv3kWBufAnZpuKvV1YmxHOvXBjCFWjymr6wc8DSefNnNArZh19UvgFe010tI7MdIR1wkeSsj6M_mBdCfmTCl11qQkrG_eHX9GrA9t1742BiUioqaKCeED6iuGIqI5zsO6Kt33nbg66lCj6zg4PHu9OPwfrhsme1mdSk_DK_S_hhds8aprP5i-VVhlqo7iJ0FLuFh8A0fwk_o!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://goo.gl/NXUkxP", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/0c0355d8-6148-40af-b7da-81df25041482/!ut/p/b1/hZHLlqIwEEC_pT9gmoQ3y0gQEAhCEhQ2Hlt88BJbUISvH9uZbXfXquqcW3VuVQmZsBay8_ZeHLd90Z639VedqZtIc_XZDCIANAUDd8FxZFMDAhkIK2EN5A0twTX0xqodc3OZ4PXAxks4EUSMOoWmeSJjdw5YNYVszqFn9qG_a27xLH1QnA6kTEiXIxhM9AEwf1BrYowtljSnMLAei2ByYYBsz75VmFHFZZZBKJVCFuhYV9yJb6KyyL2PreLUJpqxJQ9PT_H0KQ6-CQR-2-tfv2kjR9Z8AHTfVoCLHB4bkSQBJP1-l-yF_DThBfyk-AJQFEXUTxJgJ-IcuBK0AeEcgFj7BWCqkD4B7VtNTxTY__eNF3eqpricYpeUSCRc_HrFRHwnImzuMkJIUBkL6POBWdUUlHxAabtV9zvVK1oTuWl79Lo3YSFkxUfzPuyad_AORV1TZRHKuiFKz1xIylTzcesOc4tuLt2dmrJLc1WGYBeR7tobFiqW5B578v5Pf63HsenqKmhya5HIfcW6KZ3NTIpbZdF9hphkjwYPmMA7iczg9LGTB-6kRaDY7UFMa85smcp6f4BytiTKqDoXvl4NN6k2Nxu6P8pzxG835hDTUHB_Gva5744wklbRXGE4fGgQDeB6X02Ok4hZPRTLtvbS3VTWGsef51rK45TvJRN3914_zr0bLVqBOG2zFy7N3fPV2DqQA5HR29tfGSKb7g!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/?defaultCss=1", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/census/about/%21ut/p/b1/hZJJjqNAFETPUgdwkWDGJZi5INMkkAwbi8lgMHjCZjh9u0q9re6_C-lJoYgfVErFVDpkr1OdjafLkJ2_dcofiLMXFYWWgSEENLAg9EMielsPslRExWbCzOrDqnUtOjQvTd9pzHhh-7wGsGSeQGnnhGTIP_tHqSrVnrOFwe5yVMRVBsna2WVeEDI3L-9MjLbmiiVc0ia-euji8-Hp7igAat5Xq-N4HeAgHJeXoXsX8HSfqRWiZbYkJAhIcbLOnxSuknAiX7tobVR8XAhC_mGTnc7cHleID_FtV6smrjS6FiPchALrKPumGVPlVp2XDa-Sx3cJyTs0-OVk8P9O0h9kZ8gmKzgAiI7BAUs2Qyx52y2Qt3-Bf1gkb0D41UTnqICKAXvw2-Vqrd2K29VjAscDbqC4tEZDd1UjGHZzAAn0W7wH93BytRG5gAX-6jIQ5vuS4FCRZcEPppSyqfSU959T0X-CT4mneZqjBQkwPMNLAkWc4ufJk6rFON8MNUjoIW0To2mtEJ4KmIeeT0R86wVxsOxsQPN67Uuz0KWYVmQfCNvHMUe30v6S25ksMn0vXU9x7xkNpM5Gj_1t5A7I9tzpvYdK05tp9DJ_Yg87VPdAJDxagtWQNkqXG9aJm9Ydsxn7hnVLta4HC5mPOGpLYjLxzqftHJNrNA6ZynMaUzw3rHolt7ydPj4oaF76irr2L4fHIi1u648_y2SiSg%21%21/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "ttps://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/1f62189f-cc70-454d-9eab-17bdf5e1dc4a/Tab_10_Obyvatelstvo_SR_podla_narodnosti_scitanie_2011_2001_1991.pdf?MOD=AJPERES"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:50.494830+00:00"}
{"id": "49705", "numeric_id": 49705, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49705", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Aby ten rozpočet skutočne bol taký, aby sme zamedzili čo najväčším stratám, o ktorých tu 3,5 roka nikomu zjavne nešlo, pretože ten deficit narástol na 23 miliárd, čo je absolútne, absolútne neprijateľné.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrubý dlh verejnej správy medzi rokmi 2019 a 2023, teda počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, narástol z 45,3 na 68,8 miliárd, teda o 23,3 miliárd eur. Naakumulovaný deficit štátneho rozpočtu počas týchto rokov dosiahol 24,49 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV marci 2020 skončila vláda Petra Pellegriniho, ktorú vystriedala vláda Igora Matoviča.\n\nZdroj: Rada pre rozpočtovú rozpodvednosť V roku 2019 dosiahol hrubý dlh verejnej správy 45,3 miliárd eur. V roku 2023 bol na úrovni 68,8 miliárd eur.\n\nRozpočet na rok 2020 schválený Pellegriniho vládou ešte v decembri 2019 zahŕňal predpokladaný deficit štátneho rozpočtu vo výške 2,77 miliárd eur.\n\nSkutočný rozpočet v roku 2020 významne ovplyvnila pandémia Covid-19 a opatrenia štátu ako napríklad finančné kompenzácie pre firmy a živnostníkov.\n\nNovela zákona o štátnom rozpočte z augusta 2020 zvýšila predpokladaný schodok štátneho rozpočtu o 9,18 miliárd eur na úroveň 11,95 miliárd eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu v roku 2020 dosiahol 7,76 miliardy eur.\n\nNa konci roka 2021 sa schodok štátneho rozpočtu pohyboval na úrovni 7,01 miliardy eur.\n\nDeficit štátneho rozpočtu na konci roka 2022 predstavoval 4,52 miliardy eur.\n\nSchválený štátny rozpočet na rok 2023 predpokladal schodok vo výške 8,34 miliardy eur. V máji 2023 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Na konci jej pôsobenia v októbri 2023 bola výška deficitu štátneho rozpočtu na úrovni 5,2 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Hrubý dlh verejnej správy medzi rokmi 2019 a 2023, teda počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, narástol z 45,3 na 68,8 miliárd, teda o 23,3 miliárd eur. Naakumulovaný deficit štátneho rozpočtu počas týchto rokov dosiahol 24,49 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V marci 2020 skončila vláda Petra Pellegriniho, ktorú vystriedala vláda Igora Matoviča.", "Zdroj: Rada pre rozpočtovú rozpodvednosť V roku 2019 dosiahol hrubý dlh verejnej správy 45,3 miliárd eur. V roku 2023 bol na úrovni 68,8 miliárd eur.", "Rozpočet na rok 2020 schválený Pellegriniho vládou ešte v decembri 2019 zahŕňal predpokladaný deficit štátneho rozpočtu vo výške 2,77 miliárd eur.", "Skutočný rozpočet v roku 2020 významne ovplyvnila pandémia Covid-19 a opatrenia štátu ako napríklad finančné kompenzácie pre firmy a živnostníkov.", "Novela zákona o štátnom rozpočte z augusta 2020 zvýšila predpokladaný schodok štátneho rozpočtu o 9,18 miliárd eur na úroveň 11,95 miliárd eur. Skutočný schodok štátneho rozpočtu v roku 2020 dosiahol 7,76 miliardy eur.", "Na konci roka 2021 sa schodok štátneho rozpočtu pohyboval na úrovni 7,01 miliardy eur.", "Deficit štátneho rozpočtu na konci roka 2022 predstavoval 4,52 miliardy eur.", "Schválený štátny rozpočet na rok 2023 predpokladal schodok vo výške 8,34 miliardy eur. V máji 2023 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala úradnícku vládu Ľudovíta Ódora. Na konci jej pôsobenia v októbri 2023 bola výška deficitu štátneho rozpočtu na úrovni 5,2 miliardy eur."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["vystriedala", "Rada pre rozpočtovú rozpodvednosť", "schválený", "zahŕňal", "kompenzácie", "zvýšila", "dosiahol", "pohyboval", "predstavoval", "schodok", "vymenovala", "deficitu"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-vladu-igora-matovica/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://index.sme.sk/c/22653131/deficit-verejnych-financii-dosiahol-v-roku-2020-62-hdp.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-31-3-2020.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/m-krajniak-prva-pomoc-na-udrzanie-za/495308-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/468/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-15.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-15.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-25.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-30-9-2023.html?forceBrowserDetector=blind", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-sr-zuzana-caputova-vymenov/714295-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-31-10-2023.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:48.479019+00:00"}
{"id": "vr15475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15475", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Dnes chcú tam (v Británii, pozn.) našim ľuďom zakázať pracovať, na druhej strane chcú s nami obchodovať.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po výsledku britského referenda o vystúpení z Európskej únie sa obyvatelia EÚ pracujúci vo Velkej Británii zacali obávat sa o svoje pracovné miesta alebo aj povolenie o bývanie. Na vystúpenie z EÚ je však nutná aktivácia clánku 50 Lisabonskej zmluvy. Premiérka Theresa May sa nechala pocut, že clánok do konca roka urcite nebude aktivovat. Toto pritom znamená, že odchod Británie z EÚ sa môže zrealizovat najskôr v roku 2019. Je pravda, že Británia chce mat nadalej prístup k jednotnému trhu, ale zároven chce zaviest kontrolu a obmedzenie imigrácie a práce obyvatelov z krajín EÚ. Na základe slov premiérky nemá íst o zákaz, ale skutocne o kontrolu. Zaciatkom októbra sa objavili informácie, že väcšina ludí, ktorí dnes pracujú vo Velkej Británii, do roku 2019 povolenie na pobyt a prácu získa, a takto sa ich prípadná deportácia ani netýka. Na základe informácií sa nedá povedat, že by išlo o plošný zákaz práce ludí z EÚ, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nO tom, aký systém kontroly migrácie z EÚ si Británia zavedie, sa debatuje už pomerne dlho. Theresa May v septembri povedala , že je za kontrolu: \" What the British people voted for on the 23rd of June was to bring some control into the movement of people from the European Union to the UK , (...) A points-based system does not give you that control, I want a system where the government is able to decide who comes into the country. I think that's what the British people want. \"\n\nJej vyjadrenia potrvrdzujú, že premiérka chce efektívne vyriešit problém, ako zostat súcastou jednotného trhu a zároven kontrolovat a regulovat imigráciu. Práve tento jej postoj sa nezdá ostatným clenským krajinám EÚ. Financial Times postoj Theresy May komentoval takto: \" Theresa May has ruled out a radical switch to an immigration system that would strip EU citizens of their preferential access to the UK, in comments that have inflamed Brexit supporters (...) The prime minister, speaking ahead of her first G20 summit in China, is considering a more modest reform of immigration rules for EU citizens, knowing that severe curbs could leave Britain excluded from large parts of the single market. \"\n\nVäcšina obyvatelov z EÚ budú mat povolené ostat vo Velkej Británii po odchode krajiny z EÚ, informovali o tom médiá v októbri 2016: \" The government has declined to give a firm guarantee about the status of EU nationals currently living in the UK, saying this is not possible without a reciprocal pledge from other EU members about the millions of British nationals living on the continent. EU nationals with a right to permanent residence, which is granted after they have lived in the UK for five years, will be be able to stay, the chief civil servant at the Home Office has said. The rights of other EU nationals would be subject to negotiations on Brexit and the \"will of Parliament, \".\n\nAj po Brexite budú mat povolené všetci imigranti z EÚ ostat vo Velkej Británii. Viac ako 80 % z 3,6 miliónov obyvatelov EÚ žijúcich na území Británie budú mat právo ostat a tí, ktorých by mohli deportovat, budú mat možnost amnestie a zostat v Británii tiež, ako uvádza Independent . Pracovníci budú mat možno stažené podmienky ako vstúpit na trh práce, imigranti s nízkou kvalifikáciou možno budú potrebovat povolenia , všetko je však zatial v hypotetickom štádiu, ktoré zvažuje britská vláda.\n\nByt súcastou jednotného trhu je dôležité aj pre ekonomiku Velkej Británie. Zodpovedný minister avizoval , že budú diskutovat o možnostiach, ako môže mat Británia nadalej prístup: \" With respect to access to the single market, what we will seek to do is ideally have a tariff-free access but this is a matter of negotiation .\" Zároven s tým ale premiérka vyhlásila , že istú kontrolu migrácie a práce ludí z EÚ implementujú: \" May has announced that she will invoke the article 50 exit procedure before the end of March, while also rejecting the jurisdiction of the European court of justice. Together with her promise to restrict t he right of EU citizens to work in Britain, this precludes staying in the single market with which Britain does almost half its trade. This means the UK will have to negotiate access to the single market, sector by sector, through a free trade agreement (FTA). \"", "analysis_paragraphs": ["Po výsledku britského referenda o vystúpení z Európskej únie sa obyvatelia EÚ pracujúci vo Velkej Británii zacali obávat sa o svoje pracovné miesta alebo aj povolenie o bývanie. Na vystúpenie z EÚ je však nutná aktivácia clánku 50 Lisabonskej zmluvy. Premiérka Theresa May sa nechala pocut, že clánok do konca roka urcite nebude aktivovat. Toto pritom znamená, že odchod Británie z EÚ sa môže zrealizovat najskôr v roku 2019. Je pravda, že Británia chce mat nadalej prístup k jednotnému trhu, ale zároven chce zaviest kontrolu a obmedzenie imigrácie a práce obyvatelov z krajín EÚ. Na základe slov premiérky nemá íst o zákaz, ale skutocne o kontrolu. Zaciatkom októbra sa objavili informácie, že väcšina ludí, ktorí dnes pracujú vo Velkej Británii, do roku 2019 povolenie na pobyt a prácu získa, a takto sa ich prípadná deportácia ani netýka. Na základe informácií sa nedá povedat, že by išlo o plošný zákaz práce ludí z EÚ, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "O tom, aký systém kontroly migrácie z EÚ si Británia zavedie, sa debatuje už pomerne dlho. Theresa May v septembri povedala , že je za kontrolu: \" What the British people voted for on the 23rd of June was to bring some control into the movement of people from the European Union to the UK , (...) A points-based system does not give you that control, I want a system where the government is able to decide who comes into the country. I think that's what the British people want. \"", "Jej vyjadrenia potrvrdzujú, že premiérka chce efektívne vyriešit problém, ako zostat súcastou jednotného trhu a zároven kontrolovat a regulovat imigráciu. Práve tento jej postoj sa nezdá ostatným clenským krajinám EÚ. Financial Times postoj Theresy May komentoval takto: \" Theresa May has ruled out a radical switch to an immigration system that would strip EU citizens of their preferential access to the UK, in comments that have inflamed Brexit supporters (...) The prime minister, speaking ahead of her first G20 summit in China, is considering a more modest reform of immigration rules for EU citizens, knowing that severe curbs could leave Britain excluded from large parts of the single market. \"", "Väcšina obyvatelov z EÚ budú mat povolené ostat vo Velkej Británii po odchode krajiny z EÚ, informovali o tom médiá v októbri 2016: \" The government has declined to give a firm guarantee about the status of EU nationals currently living in the UK, saying this is not possible without a reciprocal pledge from other EU members about the millions of British nationals living on the continent. EU nationals with a right to permanent residence, which is granted after they have lived in the UK for five years, will be be able to stay, the chief civil servant at the Home Office has said. The rights of other EU nationals would be subject to negotiations on Brexit and the \"will of Parliament, \".", "Aj po Brexite budú mat povolené všetci imigranti z EÚ ostat vo Velkej Británii. Viac ako 80 % z 3,6 miliónov obyvatelov EÚ žijúcich na území Británie budú mat právo ostat a tí, ktorých by mohli deportovat, budú mat možnost amnestie a zostat v Británii tiež, ako uvádza Independent . Pracovníci budú mat možno stažené podmienky ako vstúpit na trh práce, imigranti s nízkou kvalifikáciou možno budú potrebovat povolenia , všetko je však zatial v hypotetickom štádiu, ktoré zvažuje britská vláda.", "Byt súcastou jednotného trhu je dôležité aj pre ekonomiku Velkej Británie. Zodpovedný minister avizoval , že budú diskutovat o možnostiach, ako môže mat Británia nadalej prístup: \" With respect to access to the single market, what we will seek to do is ideally have a tariff-free access but this is a matter of negotiation .\" Zároven s tým ale premiérka vyhlásila , že istú kontrolu migrácie a práce ludí z EÚ implementujú: \" May has announced that she will invoke the article 50 exit procedure before the end of March, while also rejecting the jurisdiction of the European court of justice. Together with her promise to restrict t he right of EU citizens to work in Britain, this precludes staying in the single market with which Britain does almost half its trade. This means the UK will have to negotiate access to the single market, sector by sector, through a free trade agreement (FTA). \""], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["clánku 50", "povedala", "Financial Times", "informovali", "Independent", "povolenia", "avizoval", "vyhlásila", "t"], "url": ["http://www.lisbon-treaty.org/wcm/the-lisbon-treaty/treaty-on-European-union-and-comments/title-6-final-provisions/137-article-50.html", "http://www.reuters.com/article/us-britain-eu-immigration-idUSKCN11A13D", "https://www.ft.com/content/217eff7c-72ac-11e6-bf48-b372cdb1043a", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/eu-referendum-brexit-latest-nationals-uk-stay-immigration-a7351446.html", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/low-skilled-eu-migrants-may-have-to-get-permits-to-work-in-uk-following-brexit-a7208386.html", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/brexit-minister-david-davis-eu-referendum-single-market-free-access-article-50-negotiations-a7220191.html", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2016/oct/07/europe-hard-brexit-hurt-british-trade-deal", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2016/oct/05/eu-citizens-brexit-foreigners-hate-crime-britain-tolerance"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:13.588264+00:00"}
{"id": "vr30121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30121", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A spomeňte si na roky 2010-2012, čo tlačová konferencia vlády Ivety Radičovej, to hádka medzi koaličnými partnermi.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obdobie vlády I. Radičovej bolo naozaj sprevádzané vnútorným napätím a krízami, ktoré napokon vyústili do vyslovenia nedôvery vláde 11. októbra 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek tomu, že všetky strany sa hlásili k pravici, ich programové vyhlásenia boli značne protichodné v mnohých bodoch, čo často viedlo ku konfliktom. Zdrojom nezhôd bolo od začiatku to, že okrem štyroch koaličných strán SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH boli súčasťou vládnej koalície aj minifrakcie štvorčlenná skupina Obyčajných ľudí na čele s Igorom Matovičom a štyria členovia Občiansko konzervatívnej strany. Práve štyri hlasy stačili (79-členná koalícia) na zablokovanie akéhokoľvek koaličného návrhu. Veľa času sa trávilo uisťovaním sa či má vláda väčšinu na prijatie svojho návrhu. Na pokraj rozpadu dostala vládu v septembri 2010 kauza hayekovci , kde sa proti sebe postavili SaS a Most-Híd na jednej a SDKÚ a KDH na druhej strane. Voľba generálneho prokurátora bola jedným z výrazných príkladov nejednotnosti a nezhôd vládnej koalície Ivety Radičovej. 19. októbra 2010 vládna koalícia SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH oznámili, že sa nedohodli na mene spoločného kandidáta. 20. októbra 2010 sa dohodli SaS, Most-Híd a KDH na spoločnom kandidátovi, ktorým bola Eva Mišíková. 2.novembra 2010 prišlo SDKU-DS s menom Jána Hrivnáka. 2. novembra 2010 Iveta Radičová na svojej tlačovej konferencii skonštatovala, že sa im nepodarilo dospieť k dohode a že v nasledujúcej tajnej voľbe nebudú podporovať jediného kandidáta. 22. novembra 2010 sa koalícia dohodla na spoločnom kandidátovi, Jozefovi Čentéšovi. Prokurátor ani v nasledujúcej voľbe nebol zvolený, preto sa Iveta Radičová vyhrážala, že ak bude zvolený za prokurátora Dobroslav Trnka, ktorého podporoval Smer-SD, tak podá demisiu. V ďalšej voľbe sa však opäť opakovali obštrukcie zo strany koaličných poslancov. Napokon sa koalícia rozhodla pre nejasnosti zmeniť voľbu generálneho prokurátora z tajnej a verejnú. Tento návrh však prezident Ivan Gašparovič vetoval. Toto veto sa podarilo prelomiť. Jozef Čentéš však už bol predtým zvolený v tajnej voľbe 79 hlasov z 80 prítomných 17. júna 2011. Vláda Ivety Radičovej skončila po roku a troch mesiacoch. Nepodarilo sa jej totiž schváliť Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), z ktorého schválením spojila Iveta Radičová hlasovanie o dôvere vláde. Za EFSM hlasovali iba 55 z prítomných 124 poslancov a proti hlasovalo 9 poslancov, 60 poslancov nehlasovalo. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obdobie vlády I. Radičovej bolo naozaj sprevádzané vnútorným napätím a krízami, ktoré napokon vyústili do vyslovenia nedôvery vláde 11. októbra 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek tomu, že všetky strany sa hlásili k pravici, ich programové vyhlásenia boli značne protichodné v mnohých bodoch, čo často viedlo ku konfliktom. Zdrojom nezhôd bolo od začiatku to, že okrem štyroch koaličných strán SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH boli súčasťou vládnej koalície aj minifrakcie štvorčlenná skupina Obyčajných ľudí na čele s Igorom Matovičom a štyria členovia Občiansko konzervatívnej strany. Práve štyri hlasy stačili (79-členná koalícia) na zablokovanie akéhokoľvek koaličného návrhu. Veľa času sa trávilo uisťovaním sa či má vláda väčšinu na prijatie svojho návrhu. Na pokraj rozpadu dostala vládu v septembri 2010 kauza hayekovci , kde sa proti sebe postavili SaS a Most-Híd na jednej a SDKÚ a KDH na druhej strane. Voľba generálneho prokurátora bola jedným z výrazných príkladov nejednotnosti a nezhôd vládnej koalície Ivety Radičovej. 19. októbra 2010 vládna koalícia SDKU-DS, SaS, Most-Híd, KDH oznámili, že sa nedohodli na mene spoločného kandidáta. 20. októbra 2010 sa dohodli SaS, Most-Híd a KDH na spoločnom kandidátovi, ktorým bola Eva Mišíková. 2.novembra 2010 prišlo SDKU-DS s menom Jána Hrivnáka. 2. novembra 2010 Iveta Radičová na svojej tlačovej konferencii skonštatovala, že sa im nepodarilo dospieť k dohode a že v nasledujúcej tajnej voľbe nebudú podporovať jediného kandidáta. 22. novembra 2010 sa koalícia dohodla na spoločnom kandidátovi, Jozefovi Čentéšovi. Prokurátor ani v nasledujúcej voľbe nebol zvolený, preto sa Iveta Radičová vyhrážala, že ak bude zvolený za prokurátora Dobroslav Trnka, ktorého podporoval Smer-SD, tak podá demisiu. V ďalšej voľbe sa však opäť opakovali obštrukcie zo strany koaličných poslancov. Napokon sa koalícia rozhodla pre nejasnosti zmeniť voľbu generálneho prokurátora z tajnej a verejnú. Tento návrh však prezident Ivan Gašparovič vetoval. Toto veto sa podarilo prelomiť. Jozef Čentéš však už bol predtým zvolený v tajnej voľbe 79 hlasov z 80 prítomných 17. júna 2011. Vláda Ivety Radičovej skončila po roku a troch mesiacoch. Nepodarilo sa jej totiž schváliť Európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM), z ktorého schválením spojila Iveta Radičová hlasovanie o dôvere vláde. Za EFSM hlasovali iba 55 z prítomných 124 poslancov a proti hlasovalo 9 poslancov, 60 poslancov nehlasovalo. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["vládnej koalície", "hayekovci", "Voľba generálneho prokurátora", "Európsky finančný stabilizačný mechanizmus"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243941-analyza-vlady-ivety-radicovej-chaos-od-zaciatku-do-konca/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167853-kauza-hayekovci-dostala-koaliciu-na-hranicu-rozpadu/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/volba-prokuratora-krok-za-krokom-zorientujte-sa-v-kauze-560833", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:22.202210+00:00"}
{"id": "vr26523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26523", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...na rozdiel od pána predsedu (Matoviča, pozn.), ktorý je predsedom politického združenia, hnutia, ktoré má len 4 členov...", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fakt, že hnutie OĽaNO má len štyroch členov uviedol samotný Matovič v relácií Na telo 29. apríla 2012:", "analysis_paragraphs": ["Fakt, že hnutie OĽaNO má len štyroch členov uviedol samotný Matovič v relácií Na telo 29. apríla 2012:"], "analysis_date": "2014-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Na telo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/281/igor-matovic-pavol-freso"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:47.151664+00:00"}
{"id": "vr12", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr12", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "2,9 % nezamestnanosť v Žiline...", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Gromov údaj o nezamestnanosti nie je pravdivý. Miera nezamestnanosti v Žiline podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo septembra 2018 bola 3,70 %.\n\nAko je možné vidieť v nasledujúcom grafe, nezamestnanosť v Žiline sa dlhodobo drží pod celoslovenským priemerom, no úroveň pod 3 % v priebehu roka 2018 nedosiahla.", "analysis_paragraphs": ["Gromov údaj o nezamestnanosti nie je pravdivý. Miera nezamestnanosti v Žiline podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo septembra 2018 bola 3,70 %.", "Ako je možné vidieť v nasledujúcom grafe, nezamestnanosť v Žiline sa dlhodobo drží pod celoslovenským priemerom, no úroveň pod 3 % v priebehu roka 2018 nedosiahla."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2018/sep2018_htm.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:33.887370+00:00"}
{"id": "vr17020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17020", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "... v zásade tých 6%, tak ako to bolo sľúbené, vyplatené, ale tým, že ta prvá výplata bola posunutá o tri mesiace skôr, čiže nie v januári ale v septembri, (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K postupnému zvyšovaniu platov pre pedagogických a odborných zamestnancov sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. K 1. septembru 2017 sa platová tarifa pre týchto zamestnancov zvýšila o 6 %, ako spomenula ministerka Lubyová. Avšak spomenuté navýšenie bolo odprezentované ministrom Plavčanom ako dodatočné zvyšovanie platov nad rámec Programového vyhlásenia vlády SR. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 hovorí, že platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa má 1. septembra 2016 a následne počínajúc 1. januárom 2018 každoročne zvýšiť priemerne o 6 %. Novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme schválená 25. mája 2016 zabezpečila zvýšenie platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % k 1. septembru 2017. Nasledovné vyjednávanie o zvýšení platov pre pedagogických a odborných zamestancov sa uskutočnilo v auguste 2017. Po vládnom odsúhlasení zvyšovania platov sa premiér Robert Fico vyjadril, že zo strany školských odborárov očakáva podpísanie memoranda o sociálnom mieri, ktoré malo zvýšiť platovú tarifu o šesť % k 1. septembru 2017. Toto memorandum bolo podmienené tým, že sa školskí odborári vzdajú práva na kolektívne vyjednávanie pracovných a platových podmienok do roku 2020. Podľa vyjadrenia ministerky Lubyovej išlo o navyšovanie platov prisľúbené v Programovom vyhlásení vlády s posunutým termínom. Bývalý minister Plavčan sa však počas rokovaní vyjadril , že ide o dodatočné navyšovanie platov: „ Popri garantovanom zvyšovaní platov z programového vyhlásenia vlády a týmito dodatočnými šiestimi percentami ide v celkovom súčte o rast, ktorý sa nedá porovnávať s akýmkoľvek zvyšovaním platov v histórii moderného Slovenska “. Podľa znenia dohody o ktorej sa rokovalo v júli 2017 by sa malo ďalšie zvyšovanie platov uskutočniť v septembri 2018 a 2019. Rada odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku sa 30. augusta 2017 rozhodla toto memorandum nepodpísať . Napriek nepodpísaniu memoranda školskými odbormi sa platy pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra 2017 zvýšili o spomínaných 6 %. Toto navýšenie bolo výsledkom neformálneho stretnutia koalície, kde sa strana SNS jasne postavila na stranu odborárov. Spolu s daným navýšením ale učitelia strácajú nárok na automatické zvyšovanie platov v nasledujúcich rokoch, čo znamená, že garantované zvyšovanie platov ku ktorému sa vláda zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení už neplatí. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K postupnému zvyšovaniu platov pre pedagogických a odborných zamestnancov sa vláda zaviazala vo svojom programovom vyhlásení. K 1. septembru 2017 sa platová tarifa pre týchto zamestnancov zvýšila o 6 %, ako spomenula ministerka Lubyová. Avšak spomenuté navýšenie bolo odprezentované ministrom Plavčanom ako dodatočné zvyšovanie platov nad rámec Programového vyhlásenia vlády SR. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Programové vyhlásenie vlády na roky 2016 až 2020 hovorí, že platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa má 1. septembra 2016 a následne počínajúc 1. januárom 2018 každoročne zvýšiť priemerne o 6 %. Novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme schválená 25. mája 2016 zabezpečila zvýšenie platovej tarify pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % k 1. septembru 2017. Nasledovné vyjednávanie o zvýšení platov pre pedagogických a odborných zamestancov sa uskutočnilo v auguste 2017. Po vládnom odsúhlasení zvyšovania platov sa premiér Robert Fico vyjadril, že zo strany školských odborárov očakáva podpísanie memoranda o sociálnom mieri, ktoré malo zvýšiť platovú tarifu o šesť % k 1. septembru 2017. Toto memorandum bolo podmienené tým, že sa školskí odborári vzdajú práva na kolektívne vyjednávanie pracovných a platových podmienok do roku 2020. Podľa vyjadrenia ministerky Lubyovej išlo o navyšovanie platov prisľúbené v Programovom vyhlásení vlády s posunutým termínom. Bývalý minister Plavčan sa však počas rokovaní vyjadril , že ide o dodatočné navyšovanie platov: „ Popri garantovanom zvyšovaní platov z programového vyhlásenia vlády a týmito dodatočnými šiestimi percentami ide v celkovom súčte o rast, ktorý sa nedá porovnávať s akýmkoľvek zvyšovaním platov v histórii moderného Slovenska “. Podľa znenia dohody o ktorej sa rokovalo v júli 2017 by sa malo ďalšie zvyšovanie platov uskutočniť v septembri 2018 a 2019. Rada odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku sa 30. augusta 2017 rozhodla toto memorandum nepodpísať . Napriek nepodpísaniu memoranda školskými odbormi sa platy pedagogických a odborných zamestnancov od 1. septembra 2017 zvýšili o spomínaných 6 %. Toto navýšenie bolo výsledkom neformálneho stretnutia koalície, kde sa strana SNS jasne postavila na stranu odborárov. Spolu s daným navýšením ale učitelia strácajú nárok na automatické zvyšovanie platov v nasledujúcich rokoch, čo znamená, že garantované zvyšovanie platov ku ktorému sa vláda zaviazala vo svojom Programovom vyhlásení už neplatí. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["dodatočné zvyšovanie", "Programové vyhlásenie", "Novela", "memoranda", "vyjadril", "dohody", "nepodpísať", "Toto navýšenie", "strácajú nárok"], "url": ["https://www.minedu.sk/p-plavcan-platy-ucitelov-zvysime-aj-tento-september-tak-ako-som-slubil/", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1829038_ucitelom-vlada-odklepla-zvysenie-platov", "https://slovensko.hnonline.sk/1018881-koalicna-rada-rozhodne-ci-sa-platy-ucitelov-zvysia-od-septembra-odkazuje-most", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/436270-vlada-odsuhlasila-zvysovanie-platov-ucitelov-od-septembra-o-sest-percent/", "https://www.minedu.sk/p-plavcan-platy-ucitelov-zvysime-aj-tento-september-tak-ako-som-slubil/", "https://www.aktuality.sk/clanok/517138/skolski-odborari-sa-odmietli-vzdat-prava-na-kazdorocne-vyjednavanie-o-lepsich-platoch/", "https://dennikn.sk/867631/dalsi-rozpor-medzi-sns-a-smerom-koalicia-zvysi-platy-ucitelom-aj-ked-sa-nevzdali-strajkov/", "https://dennikn.sk/867631/dalsi-rozpor-medzi-sns-a-smerom-koalicia-zvysi-platy-ucitelom-aj-ked-sa-nevzdali-strajkov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:45.331312+00:00"}
{"id": "vr18315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18315", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Už je pripravený návrh na zmenu územného plánu.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nový územný plán mesta Trenčín v znení zmien a doplnkov č. 3 bol schválený mestským zastupiteľstvom v septembri . Nové zmeny s poradovým číslom 4. boli predstavené verejnosti 20. júna 2018, k čomu zaslala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová projektu Demagog.sk Oznam mesta o prerokovaní zmien územného plán z 1. júna 2018, ktorý o tomto predstavení verejnosti informoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zmeny v novom územnom pláne č, 3 sa majú týkať najmä úbytku obyvateľstva, s ktorým chce Richard Rybníček bojovať vytvorením nových lokalít pre výstavbu v rámci katastra mesta Trenčín a boja s reklamným smogom prevzatím kontroly nad reklamnými bilboardmi výlučne do kompetencie mesta . „Samozrejme, že sa to nedá riešiť spätne, ale teraz sme v územnom pláne jasne zadefinovali, kde môžu a kde nemôžu byť billboardy. Výrazne tak do budúcnosti obmedzíme reklamný smog v meste,\" povedal Rybníček. Zmeny územného plánu, ktoré predložil terajší primátor mesta Trenčín boli schválené v septembri hlasovaním mestského zastupiteľstva ( č.hlasovania: 43 ) „Každý jeden primátor, snáď s výnimkou bratislavského, rieši demografiu a ubúdanie počtu obyvateľov. Je to veľmi vážny problém a tváriť sa, že intenzifikácia nie je dobrá, je vlastne potvrdením toho, že mestá sa budú vyľudňovať. Územný plán Trenčínu dáva šancu, že vyľudňovanie prestane a počet obyvateľov bude stúpať,\" povedal v rozhovore Rybníček. Richard Rybníček však v súvislosti s navrhnutými zmenami územného plánu zožal aj kritiku , pretože niektorí poslanci hovoria o úbytku zeleňe, či zhoršení dopravy alebo negatívach zahusťovania výstavby po zrealizovaní týchto zmien. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nový územný plán mesta Trenčín v znení zmien a doplnkov č. 3 bol schválený mestským zastupiteľstvom v septembri . Nové zmeny s poradovým číslom 4. boli predstavené verejnosti 20. júna 2018, k čomu zaslala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová projektu Demagog.sk Oznam mesta o prerokovaní zmien územného plán z 1. júna 2018, ktorý o tomto predstavení verejnosti informoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zmeny v novom územnom pláne č, 3 sa majú týkať najmä úbytku obyvateľstva, s ktorým chce Richard Rybníček bojovať vytvorením nových lokalít pre výstavbu v rámci katastra mesta Trenčín a boja s reklamným smogom prevzatím kontroly nad reklamnými bilboardmi výlučne do kompetencie mesta . „Samozrejme, že sa to nedá riešiť spätne, ale teraz sme v územnom pláne jasne zadefinovali, kde môžu a kde nemôžu byť billboardy. Výrazne tak do budúcnosti obmedzíme reklamný smog v meste,\" povedal Rybníček. Zmeny územného plánu, ktoré predložil terajší primátor mesta Trenčín boli schválené v septembri hlasovaním mestského zastupiteľstva ( č.hlasovania: 43 ) „Každý jeden primátor, snáď s výnimkou bratislavského, rieši demografiu a ubúdanie počtu obyvateľov. Je to veľmi vážny problém a tváriť sa, že intenzifikácia nie je dobrá, je vlastne potvrdením toho, že mestá sa budú vyľudňovať. Územný plán Trenčínu dáva šancu, že vyľudňovanie prestane a počet obyvateľov bude stúpať,\" povedal v rozhovore Rybníček. Richard Rybníček však v súvislosti s navrhnutými zmenami územného plánu zožal aj kritiku , pretože niektorí poslanci hovoria o úbytku zeleňe, či zhoršení dopravy alebo negatívach zahusťovania výstavby po zrealizovaní týchto zmien. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["septembri", "Zmeny", "kompetencie mesta", "č.hlasovania: 43", "rozhovore", "kritiku"], "url": ["https://trencin.sk/samosprava/uzemne-planovanie/", "https://mytrencin.sme.sk/c/20927845/zmeny-v-uzemnom-plane-prinesu-viacere-novinky.html", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&ved=2ahUKEwiI9ZG3kbDeAhVJzaQKHfPmDO8QFjAGegQIBRAB&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fregiony%2Ftrencin-zmeny-v-uzemnom-plane-maju%2F351103-clanok.html&usg=AOvVaw2ELOY-zWfwhnrbltGf1ela", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/10/Hlasovanie-MsZ_2018-09-26.pdf", "https://www.teraz.sk/regiony/trencin-zmeny-v-uzemnom-plane-maju/351103-clanok.html", "https://mytrencin.sme.sk/c/20927845/zmeny-v-uzemnom-plane-prinesu-viacere-novinky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:12.885892+00:00"}
{"id": "48935", "numeric_id": 48935, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48935", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vy tunak pištíte za to, že to dostali dvaja, traja známe osobnosti, ale keď tú 363-ku dostala pani Tódová, nepišťali ste, že ježišikriste, zneužíva sa 363-ka.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by paragraf 363 Trestného zákona bol použitý na zrušenie obvinenia Moniky Tódovej. Tej, spolu s Konštantínom Čikovským, zrušila obvinenie krajská prokuratúra pomocou iného ustanovenia.\n\nNovinárom Monike Tódovej a Konštantínovi Čikovskému bolo zrušené obvinenie v septembri 2021. Novinári mu čelili za článok z roku 2018, v ktorom zverejnili identitu utajovaného svedka Petra Tótha. Toto obvinenie zrušil krajský prokurátor ako nezákonné a neopodstatnené. Zrušeniu predchádzal pokyn generálneho prokurátora, aby krajský prokurátor v Bratislave zabezpečil urýchlené preskúmanie zákonnosti a opodstatnenosti uznesenia. Obvinenie tak nebolo zrušené paragrafom 363, ale rozhodnutím krajského prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by paragraf 363 Trestného zákona bol použitý na zrušenie obvinenia Moniky Tódovej. Tej, spolu s Konštantínom Čikovským, zrušila obvinenie krajská prokuratúra pomocou iného ustanovenia.", "Novinárom Monike Tódovej a Konštantínovi Čikovskému bolo zrušené obvinenie v septembri 2021. Novinári mu čelili za článok z roku 2018, v ktorom zverejnili identitu utajovaného svedka Petra Tótha. Toto obvinenie zrušil krajský prokurátor ako nezákonné a neopodstatnené. Zrušeniu predchádzal pokyn generálneho prokurátora, aby krajský prokurátor v Bratislave zabezpečil urýchlené preskúmanie zákonnosti a opodstatnenosti uznesenia. Obvinenie tak nebolo zrušené paragrafom 363, ale rozhodnutím krajského prokurátora."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zrušené", "zrušil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/8y3egxs/prokurator-zrusil-obvinenie-novinarov-moniky-todovej-a-konstantina-cikovskeho/", "https://dennikn.sk/minuta/2545240/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:11.392012+00:00"}
{"id": "vr39026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39026", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Slovensko je najchudobnejšou krajinou eurozóny. Máme najnižšie priemerné platy. Nižšie dokonca ako v Estónsku.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má podľa najnovších štatistík (2011) aktuálnych k roku 2006 skutočne najnižšie platy v eurozóne, nižšie od nás má potom v EU ešte Bulharsko, Rumunsko, Lotyšsko a Litva, tie však nie sú súčasťou eurozóny."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["najnižšie platy", "lepšie"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Wages_and_labour_costs", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/02/weodata/weorept.aspx?pr.x=30&pr.y=15&sy=2010&ey=2010&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C943%2C963%2C686%2C616%2C688%2C223%2C518%2C516%2C728%2C918%2C558%2C748%2C138%2C618%2C196%2C522%2C278%2C622%2C692%2C156%2C694%2C624%2C142%2C626%2C449%2C628%2C564%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C184%2C132%2C524%2C646%2C361%2C648%2C362%2C915%2C364%2C134%2C732%2C652%2C366%2C174%2C734%2C328%2C144%2C258%2C146%2C656%2C463%2C654%2C528%2C336%2C923%2C263%2C738%2C268%2C578%2C532%2C537%2C944%2C742%2C176%2C866%2C534%2C369%2C536%2C744%2C429%2C186%2C433%2C925%2C178%2C869%2C436%2C746%2C136%2C926%2C343%2C466%2C158%2C112%2C439%2C111%2C916%2C298%2C664%2C927%2C826%2C846%2C542%2C299%2C967%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=PPPPC&grp=0&a="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:42.410380+00:00"}
{"id": "vr31698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31698", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dokument má 65 strán a prvé konkrétum je na strane štrnásť a ide o dane.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme čo J. Figeľ považuje za konkrétnosť. Na 1. strane je zmienka o znížení deficitu pod 3% HDP. Na 11. strane predchádza zmienku o daniach zámer realizovať širokorozchodnú trať, ak bude spĺňať podmienky ekonomickej výhodnosti. Podľa tohto, teda J. Figeľ nehovorí pravdu, obidve tieto vety sú dosť konkrétne. Je pravda, že v Programovom vyhlásení vlády SR o celkovom počte 65 strán ( .pdf ) sa na strane 14 nachádza konkrétna zmienka o daniach. Konkrétne ide o záväzok zaviesť progresivitu zdanenia pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Konkrétna výška progresívneho zdanenia nie je uvedená.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme čo J. Figeľ považuje za konkrétnosť. Na 1. strane je zmienka o znížení deficitu pod 3% HDP. Na 11. strane predchádza zmienku o daniach zámer realizovať širokorozchodnú trať, ak bude spĺňať podmienky ekonomickej výhodnosti. Podľa tohto, teda J. Figeľ nehovorí pravdu, obidve tieto vety sú dosť konkrétne. Je pravda, že v Programovom vyhlásení vlády SR o celkovom počte 65 strán ( .pdf ) sa na strane 14 nachádza konkrétna zmienka o daniach. Konkrétne ide o záväzok zaviesť progresivitu zdanenia pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Konkrétna výška progresívneho zdanenia nie je uvedená."], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:17.717967+00:00"}
{"id": "48222", "numeric_id": 48222, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48222", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dnes vykonávame 2000 operácií a z toho naozaj tie úkony covidové výrazne nižšie sú, sú myslím, že rádovo stovkové.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V dňoch 1. - 5. februára, teda pred nahrávaním relácie, sa počet operácii denne podľa informácii NCZI, ktoré Demagog.sk poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, pohyboval od 1000 do necelých 1500. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príjmov do nemocníc s covidom bolo v tomto období 200 - 300, s podozrením na covid len v desiatkach, celkový počet prijmov do nemocníc bol okolo 2000 - 2500.", "analysis_paragraphs": ["V dňoch 1. - 5. februára, teda pred nahrávaním relácie, sa počet operácii denne podľa informácii NCZI, ktoré Demagog.sk poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, pohyboval od 1000 do necelých 1500. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príjmov do nemocníc s covidom bolo v tomto období 200 - 300, s podozrením na covid len v desiatkach, celkový počet prijmov do nemocníc bol okolo 2000 - 2500."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:39.107678+00:00"}
{"id": "vr36327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36327", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme sa nijakým spôsobom od nášho programu neodlíšili, ktorý sme robili. A nakoniec voliči nám to v tých voľbách dali jasne najavo. Mali sme prakticky o 7 % viac ako vo voľbách predtým, po 4 rokoch vlády.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad uviedol, že v roku 2006 získal Smer-SD 29,14% hlasov. V roku 2010 34,79% hlasov. To je podľa volebnej štatistiky nárast o 5,7%, čo má k \"prakticky siedmym percentám\" pomerne ďaleko.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad uviedol, že v roku 2006 získal Smer-SD 29,14% hlasov. V roku 2010 34,79% hlasov. To je podľa volebnej štatistiky nárast o 5,7%, čo má k \"prakticky siedmym percentám\" pomerne ďaleko."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad uviedol, že v", "volebnej štatistiky"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:48.964079+00:00"}
{"id": "vr37481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37481", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Treba povedať, že vlastne už dnes sú tie dávky v hmotnej núdzi na tej minimálnej úrovni nastavené tak, že vlastne ani nedosahujú zákonom stanovené životné minimum.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základná dávka v hmotnej núdzi je 61,4 eura pre jednotlivca. Životné minimum predstavuje 185,38 eur pre jednu plnoletú osobu.", "analysis_paragraphs": ["Základná dávka v hmotnej núdzi je 61,4 eura pre jednotlivca. Životné minimum predstavuje 185,38 eur pre jednu plnoletú osobu."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["dávka", "minimum"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/davky-v-hmotnej-nudzi-sa-maju-zvysit-dv6-/sk-pstat.asp?c=A100526_182214_sk-pstat_p45", "http://peniaze.pravda.sk/od-jula-sa-zvysuje-zivotne-minimum-aj-odvody-do-socialnej-poistovne-1gt-/sk-pstat.asp?c=A100625_155206_sk-pstat_p45"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:49.579330+00:00"}
{"id": "vr32132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32132", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ten nákup (dlhopisov zo strany ECB, pozn.), ktorý v podstate znamená dosť neobmedzene, bol podmienený pán premiér jednou vážnou vecou zo strany Nemecka a to sprísnenou kontrolou znova ďalších výdavkov.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavnou podmienkou Európskej centrálnej banky, ktorá sa rozhodla skupovať dlhopisy rizikových krajín eurozóny je čerpanie financií z dočasného alebo trvalého eurovalu, ktoré je spojené s kontrolou a reformami. Týmto spôsobom sa ECB snaží riešiť problémy eurozóny. Ak vlády krajín nesplnia dohody, ECB má právo zastaviť nákup dlhopisov.\n\nHospodárske noviny (7. septembra 2012): \"Na rozdiel od minulosti sa banka poučila a skupovanie dlhopisov podmienila čerpaním finančnej pomoci z eurovalu. To má zabezpečiť, že krajiny budú pod kontrolou a zaviažu sa k šetreniu a reformám.\"\n\nTáto podmienka bola do plánu zapracovaná aj kvôli kritických hlasom prichádzajúcim z Nemecka . Napriek tomu nemecký guvernér pri hlasovaní v ECB plán nákupu dlhopisov ako jediný nepodporil . Rada guvernérov ECB rozhodla , že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem.", "analysis_paragraphs": ["Hlavnou podmienkou Európskej centrálnej banky, ktorá sa rozhodla skupovať dlhopisy rizikových krajín eurozóny je čerpanie financií z dočasného alebo trvalého eurovalu, ktoré je spojené s kontrolou a reformami. Týmto spôsobom sa ECB snaží riešiť problémy eurozóny. Ak vlády krajín nesplnia dohody, ECB má právo zastaviť nákup dlhopisov.", "Hospodárske noviny (7. septembra 2012): \"Na rozdiel od minulosti sa banka poučila a skupovanie dlhopisov podmienila čerpaním finančnej pomoci z eurovalu. To má zabezpečiť, že krajiny budú pod kontrolou a zaviažu sa k šetreniu a reformám.\"", "Táto podmienka bola do plánu zapracovaná aj kvôli kritických hlasom prichádzajúcim z Nemecka . Napriek tomu nemecký guvernér pri hlasovaní v ECB plán nákupu dlhopisov ako jediný nepodporil . Rada guvernérov ECB rozhodla , že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["dlhopisy", "Hospodárske noviny", "Nemecka", "nepodporil", "rozhodla"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6524068/ecb-kupila-eurozone-cas-na-zachranu.html", "http://hnonline.sk/c1-57369440-eurobanka-vykupi-rizikove-krajiny", "http://www.reuters.com/article/2012/09/07/us-ecb-bonds-asmussen-idUSBRE8860AF20120907", "http://uk.reuters.com/article/2012/09/06/uk-ecb-rates-idUKBRE88500520120906", "http://finweb.hnonline.sk/c1-57348080-eurobanka-rozhodne-o-vykupe-statnych-dlhov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:39.707822+00:00"}
{"id": "vr27942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27942", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V eurovoľbách, predstavte si, v eurovoľbách napríklad Smer aj v Bratislave bol momentálne na prvom mieste.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Túto informáciu potvrdzuje správa SITA .", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu potvrdzuje správa SITA ."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7214039/v-bratislave-vyhral-smer-pred-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:30.757904+00:00"}
{"id": "vr30974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30974", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V rokoch 1998 – 2006 sa Slovensko zmenilo k lepšiemu nielen vďaka integrácii a reformám. Posilnili sa demokratické a občianske princípy a hodnoty, znižovala sa miera intolerancie a korupcie, zvyšovala sa dôvera medzi ľuďmi, transparentnosť a verejná kontrola, ...", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa známeho rebríčka CPI (Corruption Perception Index), ktorý vydáva Transparency International, sa výsledok Slovenska v rokoch 1998 - 2000 zhoršoval z hodnoty 3,9 na 3,5, následne v rokoch 2001 - 2003 sa ustálil na úroveň 3,7. a od roku 2004 potom index vzrástol až na hodnotu 4,7 v roku 2006. Medzi rokmi 1998 a 2006 si Slovensko kontinuálne zlepšovalo hodnotenie podľa Governance Indicators od Svetovej Banky v kategóriách Voice and Accountability, Regulatory Quality a Government Effectiveness. Celkovo bolo v roku 2006 lepšie aj hodnotenie v Rule of Law a Control of Corruption, aj keď tam vývoj nebol úplne lineárny. Pokles nastal v kategórii Political Stability, čo ale nie je z hľadiska overovaného výroku smerodatné.", "analysis_paragraphs": ["Podľa známeho rebríčka CPI (Corruption Perception Index), ktorý vydáva Transparency International, sa výsledok Slovenska v rokoch 1998 - 2000 zhoršoval z hodnoty 3,9 na 3,5, následne v rokoch 2001 - 2003 sa ustálil na úroveň 3,7. a od roku 2004 potom index vzrástol až na hodnotu 4,7 v roku 2006. Medzi rokmi 1998 a 2006 si Slovensko kontinuálne zlepšovalo hodnotenie podľa Governance Indicators od Svetovej Banky v kategóriách Voice and Accountability, Regulatory Quality a Government Effectiveness. Celkovo bolo v roku 2006 lepšie aj hodnotenie v Rule of Law a Control of Corruption, aj keď tam vývoj nebol úplne lineárny. Pokles nastal v kategórii Political Stability, čo ale nie je z hľadiska overovaného výroku smerodatné."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["známeho", "podľa Governance Indicators od Svetovej Banky", "kategóriách"], "url": ["http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/sc_chart.asp", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/faq.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:45.366499+00:00"}
{"id": "vr27635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27635", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čo sa stalo ešte minulý rok pozitívneho, je to, že Slovensko a Rumunsko dostalo výnimku na tej najvyššej úrovni schválnej Európskym parlamentom na dočerpanie, aby sme neprišli o sumu skoro 300 miliónov eur.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie už tím Demagogu overoval 4. apríla 2014 pri diskusii prezidentských kandidátov HN clubu. Výnimku o predĺžení možnosti čerpania eurofondov Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a táto výnimka znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výnimka N + 3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \" Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie už tím Demagogu overoval 4. apríla 2014 pri diskusii prezidentských kandidátov HN clubu. Výnimku o predĺžení možnosti čerpania eurofondov Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a táto výnimka znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výnimka N + 3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \" Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "schválená", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/objem-ohrozenych-eurofondov-klesol-problemy-moze-mat-vyskum.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:38.101480+00:00"}
{"id": "43841", "numeric_id": 43841, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43841", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "On (Štefan Harabin, pozn.) myslím teraz podpísal nejakú petíciu, že big dáta. Viete veľké dáta, identifikátor číselný.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alojz Hlina odkazuje na otvorený list pre ministerku vnútra Denisu Sakovú, ktorý ju vyzval , aby upustila od zavedenia tzv. bezvýznamového identifikátora fyzických osôb (BIFO) namiesto rodného čísla. Medzi signatármi listu je aj Štefan Harabin. Na podporu tohto listu vznikla aj petícia, ktorá zozbierala vyše 1500 podpisov. V nej autori píšu , že „t ento osobný identifikátor sa elektronicky spracováva a priraďujú sa k nemu a zhromažďujú podrobné osobné údaje o človeku (big data).” BIFO má byť desaťmiestne náhodne pridelené číslo, z ktorého nebude možné vyčítať pohlavie či rok narodenia osoby. Podľa Ministerstva vnútra to od nás žiada Európska komisia, ktorá pri rodných číslach kritizuje slabú ochranu osobných údajov. Harabin teda podpísal otvorený list, pre ktorý petícia hľadala verejnú podporu. Je však signatárom textu s týmto obsahom. Bez ohľadu na to, či a ako BIFO súvisí s fenoménom „big data”, vyššie uvedená petícia ho s ním spája. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Alojz Hlina odkazuje na otvorený list pre ministerku vnútra Denisu Sakovú, ktorý ju vyzval , aby upustila od zavedenia tzv. bezvýznamového identifikátora fyzických osôb (BIFO) namiesto rodného čísla. Medzi signatármi listu je aj Štefan Harabin. Na podporu tohto listu vznikla aj petícia, ktorá zozbierala vyše 1500 podpisov. V nej autori píšu , že „t ento osobný identifikátor sa elektronicky spracováva a priraďujú sa k nemu a zhromažďujú podrobné osobné údaje o človeku (big data).” BIFO má byť desaťmiestne náhodne pridelené číslo, z ktorého nebude možné vyčítať pohlavie či rok narodenia osoby. Podľa Ministerstva vnútra to od nás žiada Európska komisia, ktorá pri rodných číslach kritizuje slabú ochranu osobných údajov. Harabin teda podpísal otvorený list, pre ktorý petícia hľadala verejnú podporu. Je však signatárom textu s týmto obsahom. Bez ohľadu na to, či a ako BIFO súvisí s fenoménom „big data”, vyššie uvedená petícia ho s ním spája. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivý"], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "je", "vznikla", "píšu", "Podľa"], "url": ["https://stefanharabin.blog.pravda.sk/2019/10/11/nahradime-cloveka-cislom/?fbclid=IwAR0E-GnZftT_ld20THdMobkbh-oLg29qF3LKtHaQvOtfNEwxtc4jHR-OmxU", "https://stefanharabin.blog.pravda.sk/2019/10/11/nahradime-cloveka-cislom/?fbclid=IwAR0E-GnZftT_ld20THdMobkbh-oLg29qF3LKtHaQvOtfNEwxtc4jHR-OmxU", "https://www.peticie.com/peticia_obanov_sr_na_podporu_otvoreneho_listu_slovenskych_osobnosti_proti_islovaniu_slovakov_osobnym_identifikatorom_bifo", "https://www.peticie.com/peticia_obanov_sr_na_podporu_otvoreneho_listu_slovenskych_osobnosti_proti_islovaniu_slovakov_osobnym_identifikatorom_bifo", "https://domov.sme.sk/c/22151353/namiesto-rodneho-cisla-dostaneme-hned-niekolko-novych-cisel-poznat-budeme-len-jedno.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:26.998763+00:00"}
{"id": "vr33733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33733", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Náš výsledok je určite lepší ako ste si ho naplánovali a to ešte cestou sme museli riešiť jedno miliardový výpadok na daniach a nedaniach.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pravdou je, že v prijatom štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol záväzok dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6% HDP, čo predpokladala v roku 2011 Radičovej vláda. Minister Kažimír taktiež pravdivo uviedol, že za minulý rok dosiahol deficit úroveň 4,3%, čo skonštatoval v nedávnej správe aj Eurostat, čo znamená, že výsledok bol naozaj lepší ako bol pôvodne naplánovaný. Problém bol s výberom daní, ktorých štát vybral o 2,7% menej ako v roku 2011. Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, teda o 764 miliónov eur menej ako sa predpokladalo. Z hľadiska nedaňových príjmov však nevieme posúdiť celkovú čiastku výpadku, pretože sa nám nepodarilo získať relevantné údaje, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že v prijatom štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol záväzok dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 4,6% HDP, čo predpokladala v roku 2011 Radičovej vláda. Minister Kažimír taktiež pravdivo uviedol, že za minulý rok dosiahol deficit úroveň 4,3%, čo skonštatoval v nedávnej správe aj Eurostat, čo znamená, že výsledok bol naozaj lepší ako bol pôvodne naplánovaný. Problém bol s výberom daní, ktorých štát vybral o 2,7% menej ako v roku 2011. Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, teda o 764 miliónov eur menej ako sa predpokladalo. Z hľadiska nedaňových príjmov však nevieme posúdiť celkovú čiastku výpadku, pretože sa nám nepodarilo získať relevantné údaje, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["štátnom rozpočte", "správe", "2,7%", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042013-AP/EN/2-22042013-AP-EN.PDF", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/258936-stat-vlani-vybral-na-daniach-menej-ako-v-roku-2011/", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/an_12_12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:04.999216+00:00"}
{"id": "vr17802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17802", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme už v apríli minulého roku tento návrh zákona predložili, aby matky mohli chodiť o rok skorej do dôchodku za každé dieťa, ktoré vychovajú....vtedy sa v Smere-SD nenašiel nikto, kto by tento náš princíp podporil, ani v Moste-Híd, ani v SaS, ani v SNS.", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Navrhovateľmi spomínanej novelizácie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov boli 13. januára 2017 poslanci NR SR J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay. Návrh zákona bol prerokovaný 7. apríla 2017, pričom NR SR rozhodla po prvom čítaní, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu. Žiaden poslanec Smeru-SD, SaS a ani SNS nehlasoval za tento návrh. Z poslancov Most-Híd za návrh hlasoval jedine František Šebej, ktorý v NR SR v súčasnosti nepôsobí , keďže svojho mandátu sa vzdal 15. marca 2018. Keďže nie je pravda, že žiaden poslanec zo spomínaných strán v apríli 2017 návrh nepodporil, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona „ hlavným cieľom bolo prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré (úspešne) ukončilo strednú školu. Možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si podľa návrhu mohli uplatňovať najmä ženy - poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ak sa oň starali do dosiahnutia jeho dospelosti a ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu. Návrhom zákona by sa priznalo právo na zníženie dôchodkového veku aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu, \" Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Navrhovateľmi spomínanej novelizácie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov boli 13. januára 2017 poslanci NR SR J. Budaj, V. Dubačová, M. Fecko, S. Gaborčáková, E. Heger, J. Marosz, E. Jurinová, M. Krajčí, J. Lukáč, I. Matovič, S. Shahzad, R. Vašečka, M. Sopko, A. Suchánek, A. Verešová, V. Remišová, J. Viskupič, O. Žarnay. Návrh zákona bol prerokovaný 7. apríla 2017, pričom NR SR rozhodla po prvom čítaní, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu. Žiaden poslanec Smeru-SD, SaS a ani SNS nehlasoval za tento návrh. Z poslancov Most-Híd za návrh hlasoval jedine František Šebej, ktorý v NR SR v súčasnosti nepôsobí , keďže svojho mandátu sa vzdal 15. marca 2018. Keďže nie je pravda, že žiaden poslanec zo spomínaných strán v apríli 2017 návrh nepodporil, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona „ hlavným cieľom bolo prostredníctvom benefitu zníženia dôchodkového veku v trvaní najviac jeden rok oceniť všetkých poistencov, ktorí sa podieľali na starostlivosti o dieťa, ktoré (úspešne) ukončilo strednú školu. Možnosť zníženia dôchodkového veku o jeden rok za každé dieťa si podľa návrhu mohli uplatňovať najmä ženy - poistenkyne, ktoré dieťa porodili, ak sa oň starali do dosiahnutia jeho dospelosti a ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu. Návrhom zákona by sa priznalo právo na zníženie dôchodkového veku aj pre ďalšie osoby, ktoré sa o dieťa starali do dosiahnutia plnoletosti, ak dieťa (úspešne) ukončilo strednú školu, \" Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["novelizácie", "nehlasoval", "nepôsobí", "správy"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6218", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38604", "https://www.aktuality.sk/clanok/573019/frantisek-sebej-z-mostu-sa-vzdal-mandatu-poslanca/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=434138"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:57.835579+00:00"}
{"id": "vr16212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16212", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Naše výdavky do zdravotníctva sú v porovnaní s ostatnými krajinami dokonca vyššie.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy ( .pdf ), ktorú pripravilo Generálne riaditeľstvo pre Hospodárske a finančné záležitosti spoločne s Výborom pre hospodársku politiku výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v poslednom desaťročí stúpli vo všetkých členských štátoch EÚ. V roku 1990 výdavky štátov na zdravotníctvo predstavovali približne 5,8 % HDP. Medzitým tieto výdavky výrazne stúpli a v roku 2015 to bolo 8,2 % HDP. Podľa ďalších predpokladov je možné, že tento podiel do roku 2060 stúpne na hranicu 12,6 % z HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy ( .pdf ), ktorú pripravilo Generálne riaditeľstvo pre Hospodárske a finančné záležitosti spoločne s Výborom pre hospodársku politiku výdavky na zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť v poslednom desaťročí stúpli vo všetkých členských štátoch EÚ. V roku 1990 výdavky štátov na zdravotníctvo predstavovali približne 5,8 % HDP. Medzitým tieto výdavky výrazne stúpli a v roku 2015 to bolo 8,2 % HDP. Podľa ďalších predpokladov je možné, že tento podiel do roku 2060 stúpne na hranicu 12,6 % z HDP."], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "správe", ".pdf", "OECD", ".pdf", "Slovensko", "rozpočet"], "url": ["http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2016/10/Fi%C5%A1kalna-udr%C5%BEatelnos%C5%A5-zdravotn%C3%ADckych-syst%C3%A9mov.pdf", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=14822", "http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2016/10/Fi%C5%A1kalna-udr%C5%BEatelnos%C5%A5-zdravotn%C3%ADckych-syst%C3%A9mov.pdf", "https://www.oecd.org/els/health-systems/Health-at-a-Glance-Europe-2016-CHARTSET.pdf", "http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2016/10/Fi%C5%A1kalna-udr%C5%BEatelnos%C5%A5-zdravotn%C3%ADckych-syst%C3%A9mov.pdf", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/zdravotnictvo/zrkadlo-slovenskeho-zdravotnictva-chybaju-nam-lekari-umrtnost-dojciat-je-nadpriemerna.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zdravotnictvo-potrebuje-viac-penazi/221404-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:17.138549+00:00"}
{"id": "vr17845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17845", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "...vláda rozhoduje o tom, kto bude riaditeľ inšpekčnej služby (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o policajnom zbore hovorí v paragrafe 6, že policajný prezident riadi služby a orgány policajného zboru, ak neurči inak minister. Medzi takéto služby patrí aj inšpekčná služba, ktorá sa v tomto zákone spomína v paragrafe 4. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra o organizačnom poriadku je ministrovi podriadený prezident Policajného zboru, ale taktiež aj generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva. Na základe zákona a vyhlášky prichádzame k záveru, že rozhodujúce slovo pri určovaní riaditeľa inšpekčnej služby má práve minister. Tibor Bernaťák hovorí vo výroku o vláde, ktorá rozhoduje o riaditeľovi inšpekčnej služby, ale v podstate minister vnútra SR je členom vlády. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o policajnom zbore hovorí v paragrafe 6, že policajný prezident riadi služby a orgány policajného zboru, ak neurči inak minister. Medzi takéto služby patrí aj inšpekčná služba, ktorá sa v tomto zákone spomína v paragrafe 4. Podľa nariadenia Ministerstva vnútra o organizačnom poriadku je ministrovi podriadený prezident Policajného zboru, ale taktiež aj generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva. Na základe zákona a vyhlášky prichádzame k záveru, že rozhodujúce slovo pri určovaní riaditeľa inšpekčnej služby má práve minister. Tibor Bernaťák hovorí vo výroku o vláde, ktorá rozhoduje o riaditeľovi inšpekčnej služby, ale v podstate minister vnútra SR je členom vlády. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pdf", "pdf", "článku"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1993/171/ZZ_1993_171_20180525.pdf", "https://www.minv.sk/?urad_MV&subor=151234", "https://www.minv.sk/?urad_MV&subor=151234", "http://www.teraz.sk/slovensko/gp-sr-inspekcnu-sluzbu-neriadi-policajny/149522-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:29.790130+00:00"}
{"id": "vr26921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26921", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Volebný štáb Andreja Kisku tiež tvrdí, že za činnosť Consumer Finance Holding Kiska po roku 2005 nezodpovedá. „V Dozornej rade CFH A. Kiska pôsobil po predaji firiem a vzdaní sa všetkých manažérskych právomocí ako zvolený zástupca zamestnancov reprezentujúci ich záujmy. Bez akýchkoľvek výkonných manažérskych právomocí,“ odkázal Kiskov tím. Podľa Obchodného zákonníka však dozorná rada dohliada na činnosť vedenia firmy. Andrej Kiska mal v tomto prípade ako člen dozornej rady dohliadať na svojho brata v predstavenstve.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa §191 ods.1 Obchodného zákonníka: Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady.", "analysis_paragraphs": ["Podľa §191 ods.1 Obchodného zákonníka: Predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Podľa", "podľa", "databazeknih.cz", "zoznam.sk"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f5185178", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f5185178", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513#f5185178", "http://www.databazeknih.cz/zivotopis/andrej-kiska-23188", "http://feminity.zoznam.sk/profil/1443/andrej-kiska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:13.436380+00:00"}
{"id": "vr30725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30725", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale už sú na 14 % je nezamestnanosť. Ten počet nezamestnaných je už dnes 400 tisíc, ktorí sú nezamestnaní.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ÚPSVR za mesiac december 13,59% eviduje 399 800 uchádzačov o prácu", "analysis_paragraphs": ["ÚPSVR za mesiac december 13,59% eviduje 399 800 uchádzačov o prácu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVR", "Štatistického úradu SR", "Eurostat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:52.379260+00:00"}
{"id": "vr27739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27739", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viem, z akých peňazí ľudia žijú, že najčastejší plat je 550, 650 eur.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Na základe údajov ŠÚ SR nevieme zistiť koľko zamestnancov zarábalo mzdu od 550 do 650 eur, keďže takýto interval ŠÚ neponúka. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 700, ktorý zarábalo 12,8% zamestnancov. Mzdu od 500 do 600 eur zarábalo 12,2% zamestnancov. Údaj naznačujú, že interval od 550 do 650 by mohol byť najčastejšou mzdou. Vzhľadom na to, že ho nevieme overiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013. tabuľka s. 92) uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-700 eur, vyskytla sa v 12,8% prípadoch (str. 92). Mzda v pásme 500-600 eur, bola až ako druhá najčastejšia (12,2%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmach 400-500 eur (11,5%), 850-1000 eur (11%), 700-800 eur (10,9%) a 300-400 eur (10,6%). Ak by sme uvažovali o ekvivalentnom mesačnom disponibilnom príjme domácností podľa EU SILC (s. 37) na Slovensku tak aj v tomto prípade vieme overiť len interval od 500 do 600 eur a interval od 600 do 700 eur. Najčastejším disponibilný príjmom by bol príjem od 401 do 500 eur. Ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe infožiadosti, tak podľa týchto údajov mzdu v intervale od 554 do 650 eur zarábalo 10,91% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Za najčastejšie platové pásmo bolo však od 337 do 440 eur (13,7% zamestnancov). Mzdu v intervale 615 až 720 zarábalo 11% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Na základe údajov ŠÚ SR nevieme zistiť koľko zamestnancov zarábalo mzdu od 550 do 650 eur, keďže takýto interval ŠÚ neponúka. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 700, ktorý zarábalo 12,8% zamestnancov. Mzdu od 500 do 600 eur zarábalo 12,2% zamestnancov. Údaj naznačujú, že interval od 550 do 650 by mohol byť najčastejšou mzdou. Vzhľadom na to, že ho nevieme overiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013. tabuľka s. 92) uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-700 eur, vyskytla sa v 12,8% prípadoch (str. 92). Mzda v pásme 500-600 eur, bola až ako druhá najčastejšia (12,2%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmach 400-500 eur (11,5%), 850-1000 eur (11%), 700-800 eur (10,9%) a 300-400 eur (10,6%). Ak by sme uvažovali o ekvivalentnom mesačnom disponibilnom príjme domácností podľa EU SILC (s. 37) na Slovensku tak aj v tomto prípade vieme overiť len interval od 500 do 600 eur a interval od 600 do 700 eur. Najčastejším disponibilný príjmom by bol príjem od 401 do 500 eur. Ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe infožiadosti, tak podľa týchto údajov mzdu v intervale od 554 do 650 eur zarábalo 10,91% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Za najčastejšie platové pásmo bolo však od 337 do 440 eur (13,7% zamestnancov). Mzdu v intervale 615 až 720 zarábalo 11% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["štatistika", "SILC", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/silc_2012.pdf", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:49.547310+00:00"}
{"id": "vr36658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36658", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Bývalá vláda nám zanechala vysokú mieru nezamestnanosti, 2/3 občanov s príjmom pod 500 €, v niektorých regiónoch ako napríklad prešovskom 80% občanov s takýmto príjmom.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaj, ktorý pani Radičová opakovane používa pochádza zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2009 (.pdf). Na strane 96 tohto dokumentu sa píše: \"Z údajov o priemerných mesačných príjmoch obyvateľov Slovenska v rokoch 2008 a 2009 je vidieť, že nastalo mierne zhoršenie v príjmovej skupine obyvateľov s priemerným mesačným príjmom do 500 Eur. Kým v roku 2008 malo príjem do 500 Eur menej ako 62% obyvateľov, v roku 2009 tento podiel stúpol (o 3,3 p. b). Zhoršenie nastalo na úkor nižšej strednej vrstvy s príjmom od 500 – 1000 Eur, keďže v tejto príjmovej skupine zaznamenávame pokles podielu obyvateľov (o 3,2 p. b.). Ostatné príjmové skupiny obyvateľstva zostali bez väčších zmien.\" Správa taktiež na strane 97 hovorí, že: \" najhoršiu situáciu z pohľadu príjmovej stratifikácie pozorujeme v Prešovskom kraji, v ktorom sú okresy až skoro s 80%-ným podielom obyvateľov s príjmom do 500 Eur .\"", "analysis_paragraphs": ["Údaj, ktorý pani Radičová opakovane používa pochádza zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2009 (.pdf). Na strane 96 tohto dokumentu sa píše: \"Z údajov o priemerných mesačných príjmoch obyvateľov Slovenska v rokoch 2008 a 2009 je vidieť, že nastalo mierne zhoršenie v príjmovej skupine obyvateľov s priemerným mesačným príjmom do 500 Eur. Kým v roku 2008 malo príjem do 500 Eur menej ako 62% obyvateľov, v roku 2009 tento podiel stúpol (o 3,3 p. b). Zhoršenie nastalo na úkor nižšej strednej vrstvy s príjmom od 500 – 1000 Eur, keďže v tejto príjmovej skupine zaznamenávame pokles podielu obyvateľov (o 3,2 p. b.). Ostatné príjmové skupiny obyvateľstva zostali bez väčších zmien.\" Správa taktiež na strane 97 hovorí, že: \" najhoršiu situáciu z pohľadu príjmovej stratifikácie pozorujeme v Prešovskom kraji, v ktorom sú okresy až skoro s 80%-ným podielom obyvateľov s príjmom do 500 Eur .\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2009"], "url": ["http://www.google.com/search?rlz=1C1CHMR_skCZ342CZ342&sourceid=chrome&ie=UTF-8&q=spr%C3%A1ve+o+soci%C3%A1lnej+situ%C3%A1cii+obyvate%C4%BEstva+za+roku+2009,"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:26.783835+00:00"}
{"id": "vr31112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31112", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Singapur z našej dielne. Ten obsahuje viac ako sto konkrétnych opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia podnikania a šetrí podnikom sto miliónov eur ročne. Po doterajšom splnení tretiny opatrení budeme v projekte Singapur naďalej pokračovať.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V správe Ministerstva hospodárstva SR s názvom Stav podnikateľského prostredia v SR (.pdf) sa z predbežného odpočtu uvádza 32 splnených opatrení z celkového počtu 92 opatrení, čo je približne viac ako tretina opatrení. Uskutočnené boli doteraz nasledujúce opatrenia : Krátkodobé: -2 z celkové počtu 5 opatrení: Skrátenie lehoty registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z 5 dní na 2 dni a skrátenie 5–dňovej lehoty pri vydaní živnosti na 3 dni. Strednodobé: -splnených 14 opatrení z celkového počtu 64 Opatrenia vyplývajúce zo správy o PP: -splnených 16 opatrení z celkového počtu 25 Iný, od ministerstva nezávislý odpočet, sme nenašli, výrok tak hodnotiť nevieme.", "analysis_paragraphs": ["V správe Ministerstva hospodárstva SR s názvom Stav podnikateľského prostredia v SR (.pdf) sa z predbežného odpočtu uvádza 32 splnených opatrení z celkového počtu 92 opatrení, čo je približne viac ako tretina opatrení. Uskutočnené boli doteraz nasledujúce opatrenia : Krátkodobé: -2 z celkové počtu 5 opatrení: Skrátenie lehoty registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z 5 dní na 2 dni a skrátenie 5–dňovej lehoty pri vydaní živnosti na 3 dni. Strednodobé: -splnených 14 opatrení z celkového počtu 64 Opatrenia vyplývajúce zo správy o PP: -splnených 16 opatrení z celkového počtu 25 Iný, od ministerstva nezávislý odpočet, sme nenašli, výrok tak hodnotiť nevieme."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Stav podnikateľského prostredia v SR", "opatrenia"], "url": ["http://www.nadsme.sk/files/Prezentacia_Sprava_PP_Singapur.pdf", "http://www.nadsme.sk/files/Prezentacia_Sprava_PP_Singapur.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:33.230477+00:00"}
{"id": "47465", "numeric_id": 47465, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47465", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V prípade, v prípade Zoroslava Kollára napr., ... je to tak, že keďže generálny prokurátor sa rozhodol zrušiť to obvinenie voči Vladimírovi Pčolinskému kvôli úplatku a Pčolinský mal byť ten, kto ten úplatok bral, tak automaticky spolu s tým musel zrušiť aj obvinenie na toho, teda toho, kto ten úplatok mal dávať, to bol Zoroslav Kollár. Ja som sa napríklad, keď som to počul, som si myslel, že aj Zoroslav Kollár bol prepustený z väzby, ale to nie pravda, lebo všetky ostatné obvinenia, vrátane tej väzby, naďalej platia.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania voči konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, rovnako ako aj obvinenie z prijímania úplatku voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Oba skutky totiž mali byť bezprostredne previazané - a v oboch prípadoch podľa prokuratúry neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. Zoroslav Kollár napriek tomu na základe uznesenia Najvyššieho súdu zostáva naďalej vo väzbe. Je totiž obvinený aj z podplácania exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania voči konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, rovnako ako aj obvinenie z prijímania úplatku voči exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému. Oba skutky totiž mali byť bezprostredne previazané - a v oboch prípadoch podľa prokuratúry neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie. Zoroslav Kollár napriek tomu na základe uznesenia Najvyššieho súdu zostáva naďalej vo väzbe. Je totiž obvinený aj z podplácania exšéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["zrušila", "zostáva"], "url": ["https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=2952", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2032583_milionar-zoroslav-kollar-zostava-vo-vazbe-rozhodol-najvyssi-sud-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:50.880167+00:00"}
{"id": "vr37077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37077", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Meritom problému je, že Maďarsko prijalo zákon na etnickom princípe, ktorý bol naposledy niekde uplatnený v 30 rokoch.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, k čomu sa pán Rafaj snažil zákon na etnickom princípe prirovnať.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, k čomu sa pán Rafaj snažil zákon na etnickom princípe prirovnať."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:36.833615+00:00"}
{"id": "vr35414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35414", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "…priemerný príjem niečo cez 700 eur až na to, že tri štvrtiny občanov takýto príjem nemá, ale na tom priemernom príjme a aj na ňom 250 eur je požičaných.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K údaju 250 eur, ktoré má každý dlhovať, sme sa nevedeli žiadnym spôsobom dopočítať. Podľa ŠÚ bol počet obyvateľov na Slovensku k 30. júnu 2010 5 429 763, k 31.12.2009 bol celkový verejný dlh SR 22 584 494 000 eur, na jedného obyvateľa tak celkový dlh predstavuje 4159 eur, ak by sme počítali len s pracujúcimi, je to ešte viac. Ak by sme z nejakého dôvodu túto položku rozpočítali na 12 častí, akože 12 mesiacov roka, dopátrame sa k číslu 346 eur. Ak by sme rátali len s objemom záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010 , ktorý predstavuje 8 779 174 632 eur, na osobu to vychádza 1616 eur. Pri „mesačnom“ prepočte 134 eur. Priebežné plnenie štátneho rozpočtu na tento rok hovorí po ostatnej aktualizácii pred reláciou o schodku 3 852 785 000 eur, čo by predstavovalo na obyvateľa 709 eur, pri „mesačnom“ výpočte 59 eur. Ako prišla premiérka k týmto číslam, netušíme.", "analysis_paragraphs": ["K údaju 250 eur, ktoré má každý dlhovať, sme sa nevedeli žiadnym spôsobom dopočítať. Podľa ŠÚ bol počet obyvateľov na Slovensku k 30. júnu 2010 5 429 763, k 31.12.2009 bol celkový verejný dlh SR 22 584 494 000 eur, na jedného obyvateľa tak celkový dlh predstavuje 4159 eur, ak by sme počítali len s pracujúcimi, je to ešte viac. Ak by sme z nejakého dôvodu túto položku rozpočítali na 12 častí, akože 12 mesiacov roka, dopátrame sa k číslu 346 eur. Ak by sme rátali len s objemom záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010 , ktorý predstavuje 8 779 174 632 eur, na osobu to vychádza 1616 eur. Pri „mesačnom“ prepočte 134 eur. Priebežné plnenie štátneho rozpočtu na tento rok hovorí po ostatnej aktualizácii pred reláciou o schodku 3 852 785 000 eur, čo by predstavovalo na obyvateľa 709 eur, pri „mesačnom“ výpočte 59 eur. Ako prišla premiérka k týmto číslam, netušíme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa ŠÚ", "záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2010", "Priebežné plnenie štátneho rozpočtu"], "url": ["https://demagog.sk/Local%20Settings/Temp/5%20429%20763", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3897", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7717"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:59.847725+00:00"}
{"id": "vr16361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16361", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Ale upozorním napríklad na to, že robíme odborné konferencie. Bola konferencia o eurofondoch, na ktorej vystúpil aj pán Pellegrini a pochválil, že takú dobrú konferenciu a tak dobre a kvalitne obsadenú teda v Národnej rade ešte nevidel.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie OĽaNO v máji roku 2017 skutočne verejne oznámilo štart série odborných prednášok s cieľom ponúknuť praktické riešenia na vybrané politické i spoločenské témy, pričom dve z týchto konferencií sa už uskutočnili priamo na pôde NR SR. Výrok Richarda Vašečku preto hodnotíme ako pravdivý. Hnutie OĽANO spustilo sériu odborných konferencií pod názvom Za lepšie Slovensko dňa 11. mája 2017 verejným vyhlásením na tlačovej besede ( video ) a zároveň prvou z takýchto konferencií na tému Eurofondy na Slovensku , ktorá sa uskutočnila na pôde NR SR. Hnutie je známe svojou protikorupčnou rétorikou a zorganizovanie série odborných konferencií na najpalčivejšie témy spoločnosti i verejnej správy má byť zrejme posunom od kritiky k hľadaniu konkrétnych odborných riešení. „Hnutie OĽANO vzniklo ako hnutie bojujúce proti korupcii v politike. Okrem toho chceme dávať v politike priestor čestným odborníkom a nie dlhoročným straníckym funkcionárom. Od poukazovania na korupciu sa preto podstata hnutia presúva k návrhom, ako situáciu riešiť a ako zlepšiť život ľudí na Slovensku,“ uviedla poslankyňa Veronika Remišová. Na prvej konferencii sa diskutujúci venovali najmä témam ako príčiny pomalého čerpania eurofondov, problémy efektívneho manažmentu eurofondov, opatrenia a zmeny potrebné na dosiahnutie efektívnejšieho využívania eurofondov v prospech krajiny a iné, v zastúpení viacerých odborníkov vrátane spomínaného Petra Pellegriniho, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podrobnosti k programu konferencie k nahliadnutiu tu . Pellegrini pochválil organizátorov priamo na konferencii v NR SR, čo potvrdzuje aj videozáznam (26:30). V poradí druhá konferencia sa uskutočnila 13. júna taktiež v kinosále NR SR tentoraz na tému Vzdelanie a zamestnanie: cesta k integrácii Rómov. Program konferencie sa sústredil na dôležitosť vzťahu vzdelania a uplatnenia na trhu práce najmä pre deti a mládež ohrozenú sociálnym vylúčením. „Cieľom nášho hnutia je preto najmä riešenie najväčších problémov krajiny. Za kľúčové považujeme zlepšenie školstva, zdravotníctva, súdnictva, zlepšenie efektívnosti eurofondov a znižovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnejšími regiónmi Slovenska,“ vyhlásila Remišová. Témy ani termíny nasledujúcich konferencií sa nám bližšie nepodarilo zistiť. Rovnako sa nám nepodarili zistiť prípadné návrhy k spolupráci pri organizovaní konferencií s predstaviteľmi vládnej koalície tak, ako to bolo napríklad v prípade Pellegriniho. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hnutie OĽaNO v máji roku 2017 skutočne verejne oznámilo štart série odborných prednášok s cieľom ponúknuť praktické riešenia na vybrané politické i spoločenské témy, pričom dve z týchto konferencií sa už uskutočnili priamo na pôde NR SR. Výrok Richarda Vašečku preto hodnotíme ako pravdivý. Hnutie OĽANO spustilo sériu odborných konferencií pod názvom Za lepšie Slovensko dňa 11. mája 2017 verejným vyhlásením na tlačovej besede ( video ) a zároveň prvou z takýchto konferencií na tému Eurofondy na Slovensku , ktorá sa uskutočnila na pôde NR SR. Hnutie je známe svojou protikorupčnou rétorikou a zorganizovanie série odborných konferencií na najpalčivejšie témy spoločnosti i verejnej správy má byť zrejme posunom od kritiky k hľadaniu konkrétnych odborných riešení. „Hnutie OĽANO vzniklo ako hnutie bojujúce proti korupcii v politike. Okrem toho chceme dávať v politike priestor čestným odborníkom a nie dlhoročným straníckym funkcionárom. Od poukazovania na korupciu sa preto podstata hnutia presúva k návrhom, ako situáciu riešiť a ako zlepšiť život ľudí na Slovensku,“ uviedla poslankyňa Veronika Remišová. Na prvej konferencii sa diskutujúci venovali najmä témam ako príčiny pomalého čerpania eurofondov, problémy efektívneho manažmentu eurofondov, opatrenia a zmeny potrebné na dosiahnutie efektívnejšieho využívania eurofondov v prospech krajiny a iné, v zastúpení viacerých odborníkov vrátane spomínaného Petra Pellegriniho, podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podrobnosti k programu konferencie k nahliadnutiu tu . Pellegrini pochválil organizátorov priamo na konferencii v NR SR, čo potvrdzuje aj videozáznam (26:30). V poradí druhá konferencia sa uskutočnila 13. júna taktiež v kinosále NR SR tentoraz na tému Vzdelanie a zamestnanie: cesta k integrácii Rómov. Program konferencie sa sústredil na dôležitosť vzťahu vzdelania a uplatnenia na trhu práce najmä pre deti a mládež ohrozenú sociálnym vylúčením. „Cieľom nášho hnutia je preto najmä riešenie najväčších problémov krajiny. Za kľúčové považujeme zlepšenie školstva, zdravotníctva, súdnictva, zlepšenie efektívnosti eurofondov a znižovanie rozdielov medzi bohatými a chudobnejšími regiónmi Slovenska,“ vyhlásila Remišová. Témy ani termíny nasledujúcich konferencií sa nám bližšie nepodarilo zistiť. Rovnako sa nám nepodarili zistiť prípadné návrhy k spolupráci pri organizovaní konferencií s predstaviteľmi vládnej koalície tak, ako to bolo napríklad v prípade Pellegriniho. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "spustilo", "video", "prvou", "konferencií", "programu", "tu", "videozáznam", "Program"], "url": ["https://youtu.be/nPYyNVNrTxQ", "https://goo.gl/PcDq1h", "https://youtu.be/nPYyNVNrTxQ", "https://goo.gl/X9g1Ae", "http://www.obycajniludia.sk/?p=4890", "https://goo.gl/X9g1Ae", "https://goo.gl/X9g1Ae", "https://youtu.be/doEkB5mQe5w?t=26m30s", "https://goo.gl/a4cp1r"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:48.621486+00:00"}
{"id": "42072", "numeric_id": 42072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42072", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "Ja som bol na novembrových tribúnach ako VPN, bol som na tribúne aj tohto Slušného Slovenska, kde som vystúpil,...", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Mikloško bol ako zástupca katolíckeho disentu v novembri 1989 pozvaný zapojiť sa do nového formujúceho sa hnutia Verejnosť proti násiliu. Ako člen užšieho vedenia spoluorganizoval demonštrácie, ktoré predchádzali pádu komunizmu v Československu. Mikloško bol takisto jedným z organizátorov sviečkovej demonštrácie veriacich, ktorá sa konala 25. marca 1988. 16. marca 2018 Mikloško vystúpil na zhromaždení Za slušné Slovensko, z čoho existuje aj videozáznam . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["František Mikloško bol ako zástupca katolíckeho disentu v novembri 1989 pozvaný zapojiť sa do nového formujúceho sa hnutia Verejnosť proti násiliu. Ako člen užšieho vedenia spoluorganizoval demonštrácie, ktoré predchádzali pádu komunizmu v Československu. Mikloško bol takisto jedným z organizátorov sviečkovej demonštrácie veriacich, ktorá sa konala 25. marca 1988. 16. marca 2018 Mikloško vystúpil na zhromaždení Za slušné Slovensko, z čoho existuje aj videozáznam . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["pozvaný", "sviečkovej", "vystúpil", "videozáznam"], "url": ["https://www.upn.gov.sk/sk/frantisek-miklosko-1947/", "https://domov.sme.sk/c/5113314/ked-sa-povie-nezna-pocujem-kluce.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/573200/online-protesty-za-slusne-slovensko-16-marca-2018/", "https://www.youtube.com/watch?v=KuhK66jpdP4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:27.048739+00:00"}
{"id": "vr15532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15532", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Najväčší plat na Slovensku má prezident Slovenskej republiky. Je to zhruba 11-12-tisíc eur a naozaj potom je predseda vlády a predseda Národnej (rady, pozn.)...rozdeľuje 5-tisíc, ale nie celý plat", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa píše: „ V súlade s § 29n patrí poslancovi v roku 2016 plat vo výške určenej v roku 2011. Plat poslanca v roku 2011 bol určený vo výške 1961,- eur. (...) Prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) patrí plat vo výške 4-násobku platu poslanca mesačne. \" Predseda vlády má plat vo výške 1,5 násobku platu poslancov a dostáva funkčný príplatok vo výške 748,8 €. Predseda parlamentu má rovnaký plat ako poslanec, navýšený o funkčný príplatok vo výške 497,9 €. Do platov daných zákonom nezapočítavame paušálne náhrady. Danko značne nadhodnotil prezidentov plat, hoci je pravda, že prezident má najvyšší plat spomedzi ústavných činiteľov. Nebudeme hodnotiť, či je tento plat najvyšší na Slovensku. Pokiaľ však ide o prerozdeľovanie platu prezidenta, rozdeľuje plat v čistej forme, čo súhlasí s hodnotou nad 5 000 €. Výrok predsedu parlamentu teda hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDanko sa v prvej časti svojho výroku pravdepodobne opiera o istý úsek tohto zákona, ktorý hovorí: „ Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.“ Táto mzda dosiahla v roku 2015 výšku 883 €, trojnásobok tejto mzdy, čiže 2 649 € by mali dostávať poslanci NR SR a plat prezidenta by takto dosiahol výšku spomínaných 11-12 000 €. Tu sme nezobrali pritom do úvahy zmrazenie platov poslancov na úrovni z roku 2011. Vláda v novembri 2016 prijala návrh na zmrazenie platov poslancov aj v roku 2017, návrh bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.\n\nZo zákona teda vyplýva, že hrubý mesačný plat poslanca je 1 961 €, hrubý plat predsedu NR SR 2 459 € (spolu s funkčným príplatkom 497,91 €). Hrubý mesačný plat ministra ako člena vlády predstavuje 2 941,5 € (1,5-násobok platu poslanca), predseda vlády dostáva funkčný príspevok 748,8 € naviac. Hrubý mesačný plat prezidenta je 7 844 € (4-násobok platu poslancov).\n\nPodľa priznaní príjmov ústavných činiteľov a za rok 2015 je však reálne poradie, čo sa týka výšky príjmov, odlišné. Je to spôsobené možnosťou vedlajších príjmov. Po spočítaní všetkých priznaných zdrojov príjmov figuruje na prvom mieste minister vnútra Robert Kaliňák, nasleduje prezident SR Andrej Kiska a na treťom mieste je Tomáš Drucker.\n\nPrezident SR Andrej Kiska sa ešte pred prezidentskými voľbami rozhodol, že svoj plat bude „ rozdávať ľuďom v núdzi “. Svoje slová potvrdzuje každý mesiac, keď svoj čistý príjem rozdeľuje na základe návrhov neziskových organizácií medzi ľudí s ťažkým osudom, ktorým štát nedokáže pomôcť (pomohol tak napríklad združeniu Resoty alebo rodinám s ťažko chorými deťmi). Jeho mesačný plat predstavuje podľa zákona 7 844 €, čistý plat z toho je približne vo výške 5 600-5 800 €. Prezident mesačne rozdáva takého sumy na charitatívne účely.", "analysis_paragraphs": ["V Zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky sa píše: „ V súlade s § 29n patrí poslancovi v roku 2016 plat vo výške určenej v roku 2011. Plat poslanca v roku 2011 bol určený vo výške 1961,- eur. (...) Prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) patrí plat vo výške 4-násobku platu poslanca mesačne. \" Predseda vlády má plat vo výške 1,5 násobku platu poslancov a dostáva funkčný príplatok vo výške 748,8 €. Predseda parlamentu má rovnaký plat ako poslanec, navýšený o funkčný príplatok vo výške 497,9 €. Do platov daných zákonom nezapočítavame paušálne náhrady. Danko značne nadhodnotil prezidentov plat, hoci je pravda, že prezident má najvyšší plat spomedzi ústavných činiteľov. Nebudeme hodnotiť, či je tento plat najvyšší na Slovensku. Pokiaľ však ide o prerozdeľovanie platu prezidenta, rozdeľuje plat v čistej forme, čo súhlasí s hodnotou nad 5 000 €. Výrok predsedu parlamentu teda hodnotíme ako nepravdivý.", "Danko sa v prvej časti svojho výroku pravdepodobne opiera o istý úsek tohto zákona, ktorý hovorí: „ Poslancovi patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky.“ Táto mzda dosiahla v roku 2015 výšku 883 €, trojnásobok tejto mzdy, čiže 2 649 € by mali dostávať poslanci NR SR a plat prezidenta by takto dosiahol výšku spomínaných 11-12 000 €. Tu sme nezobrali pritom do úvahy zmrazenie platov poslancov na úrovni z roku 2011. Vláda v novembri 2016 prijala návrh na zmrazenie platov poslancov aj v roku 2017, návrh bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní.", "Zo zákona teda vyplýva, že hrubý mesačný plat poslanca je 1 961 €, hrubý plat predsedu NR SR 2 459 € (spolu s funkčným príplatkom 497,91 €). Hrubý mesačný plat ministra ako člena vlády predstavuje 2 941,5 € (1,5-násobok platu poslanca), predseda vlády dostáva funkčný príspevok 748,8 € naviac. Hrubý mesačný plat prezidenta je 7 844 € (4-násobok platu poslancov).", "Podľa priznaní príjmov ústavných činiteľov a za rok 2015 je však reálne poradie, čo sa týka výšky príjmov, odlišné. Je to spôsobené možnosťou vedlajších príjmov. Po spočítaní všetkých priznaných zdrojov príjmov figuruje na prvom mieste minister vnútra Robert Kaliňák, nasleduje prezident SR Andrej Kiska a na treťom mieste je Tomáš Drucker.", "Prezident SR Andrej Kiska sa ešte pred prezidentskými voľbami rozhodol, že svoj plat bude „ rozdávať ľuďom v núdzi “. Svoje slová potvrdzuje každý mesiac, keď svoj čistý príjem rozdeľuje na základe návrhov neziskových organizácií medzi ľudí s ťažkým osudom, ktorým štát nedokáže pomôcť (pomohol tak napríklad združeniu Resoty alebo rodinám s ťažko chorými deťmi). Jeho mesačný plat predstavuje podľa zákona 7 844 €, čistý plat z toho je približne vo výške 5 600-5 800 €. Prezident mesačne rozdáva takého sumy na charitatívne účely."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákone", "883", "zmrazenie", "rozdávať", "núdzi", "čistý", "neziskových organizácií"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/386029-priemerna-mzda-na-slovensku-vlani-stupla-na-883-eur/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/410278-platy-politikom-zmrazia-aj-na-buduci-rok/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323600-kiska-daruje-prvu-vyplatu-zaujem-o-nu-prejavili-viaceri/", "https://www.prezident.sk/find/?search=plat", "https://www.prezident.sk/article/prezident-venoval-plat-zdruzeniu-resoty/", "http://domov.sme.sk/c/7376863/kiska-da-cast-platu-dystrofikom-ini-pacienti-sa-citia-v-uzadi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:00.822551+00:00"}
{"id": "vr37035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37035", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jasné, nechápem pána Gála, on viacej krát vlastne na moju adresu má takéto vyjadrenia, aj v situácii, keď som zaparkoval auto na prechode, aby som upozornil vlastne na absurditu imunity, tak vtedy sa vyjadroval, že teda pán poslanec by radšej mal robiť serióznu robotu, skorej si myslím, že z jeho strany je to o tom, že som mal výhrady a upozornil som Most na jednu veľmi zlú nomináciu, ktorú mali v Trnavskej teplárenskej a, že vraj teda to bola nominantka pána Gála, takže to je asi taká pomsta.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa informácií uvedených agentúrou TASR Most-Híd na návrh Gábora Gála nominoval do funkcie predsedníčky predstavenstva a riaditeľky štátnej Trnavskej teplárenskej Ruženu Lovasovú, avšak po vlne kritiky túto nomináciu stiahol. Z medializovaných informácií nie je úplne jasné, či sa kritiky zúčastnil aj Matovič. Rovnako sme nenašli informáciu, podľa ktorej by Gál kritizoval Matoviča za parkovanie na prechode.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií uvedených agentúrou TASR Most-Híd na návrh Gábora Gála nominoval do funkcie predsedníčky predstavenstva a riaditeľky štátnej Trnavskej teplárenskej Ruženu Lovasovú, avšak po vlne kritiky túto nomináciu stiahol. Z medializovaných informácií nie je úplne jasné, či sa kritiky zúčastnil aj Matovič. Rovnako sme nenašli informáciu, podľa ktorej by Gál kritizoval Matoviča za parkovanie na prechode."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["agentúrou TASR"], "url": ["http://www.energia.sk/clanok/teplo/most-hid-lutuje-nominaciu-na-post-sefky-trnavskej-teplarenskej/0743/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:48.172173+00:00"}
{"id": "vr32323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32323", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda (P. Frešo, pozn.), bolo stretnutie s opozičnými stranami, kde sme hovorili o konsolidácii verejných financií. Všetky politické strany, ktoré boli na tom stretnutí sa zhodli, zhodli sa, že nikto nám v roku 2013 neuzná vrámci európskej komisie, Európskej únie ani jedno jediné euro. Pokiaľ ide o boj z daňovými únikmi.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, či sa ostatné strany zhodli na tom či nám EK uzná alebo nie zvýšené príjmy vyplývajúce z boja proti daňovým únikom. Stretnutie o ktorom hovorí Róbert Fico sa konalo 14.6.2012 a politické strany skutočne hovorili o konsolidácií verejných financií. Róbert Fico pripustil, že opozícia má šancu na presadenie niktorých zákonov. V článku z webstránky Slovenského rozhlasu sa píše:", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, či sa ostatné strany zhodli na tom či nám EK uzná alebo nie zvýšené príjmy vyplývajúce z boja proti daňovým únikom. Stretnutie o ktorom hovorí Róbert Fico sa konalo 14.6.2012 a politické strany skutočne hovorili o konsolidácií verejných financií. Róbert Fico pripustil, že opozícia má šancu na presadenie niktorých zákonov. V článku z webstránky Slovenského rozhlasu sa píše:"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["článku", "webstránke"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Opozicia-ma-sancu-presadit-svoje-konsolidacne-navrhy-?l=1&c=0&i=39374&p=1", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-rokovanie-s-opoziciou-bolo-konstruktivne-a-vecne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:50.694314+00:00"}
{"id": "vr31593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31593", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Chcem povedať jednu vec. Prišlo k politickému rozhodnutiu, pretože všetky analýzy, ktoré boli pri zavádzaní systému (II. pilera, pozn.) pripravené, hovorili o úplne iných pomeroch. A vy to dobre viete. To je pravda. Nejaké 4% (odvodov zo mzdy, pozn.), až pokiaĺ neprišlo k politickému rozhodnutiu 9 ku 9.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koncept postupného zvyšovania percentuálneho odvodu potvrdil odborník Viktor Kouřil z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností 16. apríla 2012 počas online rozhovoru pre Čas.sk. \"Súhlasím že pomer percentuálneho odvodu sa mal zvyšovať postupne, tak aj boli robené prepočty, pomer 9-9 však bolo politické rozhodnutie\".", "analysis_paragraphs": ["Koncept postupného zvyšovania percentuálneho odvodu potvrdil odborník Viktor Kouřil z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností 16. apríla 2012 počas online rozhovoru pre Čas.sk. \"Súhlasím že pomer percentuálneho odvodu sa mal zvyšovať postupne, tak aj boli robené prepočty, pomer 9-9 však bolo politické rozhodnutie\"."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["postupného zvyšovania"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/221473/rozumiete-zmenam-v-2-pilieri-odbornik-radil-citatelom-online.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:16.728871+00:00"}
{"id": "48958", "numeric_id": 48958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48958", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To isté hovorili aj pri S-300-ke, že načo nám je S-300-ka. Dali ju zadarmo, úplne tajne na Ukrajinu a S-300-ka do týždňa fungovala. (...) V bojových časoch tie lietadlá (MiG-29, pozn.) sú schopné normálne poskytovať všetky služby, ktoré majú poskytnúť.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože Robert Fico neuviedol správne informácie ohľadom nízkej bojaschopnosti systému protivzdušnej obrany S-300 a stíhačiek typu MiG-29, ktoré by pre svoje ďalšie prevádzkovanie potrebovali nákladné opravy alebo ťažko dostupné náhradné diely.\n\nPresun slovenského systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu prebehol tajne na jar 2022. Minister obrany Jaroslav Naď upozornil na skutočnosť, že k presunu došlo až po zabezpečení adekvátnej náhrady v podobe kvalitnejšieho a modernejšieho systému Patriot, ktorý Slovensko získalo od svojich spojencov bezodplatne .\n\nČo sa týka technického stavu, tak systém S-300 nebol pre nedostatok náhradných dielov plnohodnotne bojaschopný. Ozbrojené sily Slovenskej republiky uvádzajú, že počas cvičení mal systém S-300 bojaschopnosť na úrovni maximálne 70 %.\n\nZ jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli plne letu schopné iba štyri (údaj k 12. decembru 2022). Generál vo výslužbe Pavol Macko uviedol, že stíhačky MiG-29 síce je možné prevádzkovať, ale až po vykonaní opráv. Kvôli vojne na Ukrajine však vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň kvôli vojne odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to, sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť . Navyše Slovensko v roku 2022 disponovalo iba šiestimi pilotmi stíhačiek.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože Robert Fico neuviedol správne informácie ohľadom nízkej bojaschopnosti systému protivzdušnej obrany S-300 a stíhačiek typu MiG-29, ktoré by pre svoje ďalšie prevádzkovanie potrebovali nákladné opravy alebo ťažko dostupné náhradné diely.", "Presun slovenského systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu prebehol tajne na jar 2022. Minister obrany Jaroslav Naď upozornil na skutočnosť, že k presunu došlo až po zabezpečení adekvátnej náhrady v podobe kvalitnejšieho a modernejšieho systému Patriot, ktorý Slovensko získalo od svojich spojencov bezodplatne .", "Čo sa týka technického stavu, tak systém S-300 nebol pre nedostatok náhradných dielov plnohodnotne bojaschopný. Ozbrojené sily Slovenskej republiky uvádzajú, že počas cvičení mal systém S-300 bojaschopnosť na úrovni maximálne 70 %.", "Z jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli plne letu schopné iba štyri (údaj k 12. decembru 2022). Generál vo výslužbe Pavol Macko uviedol, že stíhačky MiG-29 síce je možné prevádzkovať, ale až po vykonaní opráv. Kvôli vojne na Ukrajine však vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň kvôli vojne odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to, sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť . Navyše Slovensko v roku 2022 disponovalo iba šiestimi pilotmi stíhačiek."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["S-300", "bezodplatne", "bojaschopnosť", "MiG-29", "Macko", "ruskí technici", "uzemniť", "disponovalo"], "url": ["https://sita.sk/slovensky-system-s-300-je-uz-na-ukrajine-tajny-presun-trval-dva-dni/", "https://dennikn.sk/3183715/americania-sa-chystaju-odviest-zo-slovenska-protiletecky-system-patriot-nahradit-by-ho-mohli-taliani/", "https://dennikn.sk/minuta/2804847/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/slovensko-posle-ukrajine-stihacky-mig-29/", "https://www.ta3.com/clanok/235585/rozhovor-slovenske-nebo-maju-strazit-poliaci-mig-29-by-ukrajine-vyrazne-pomohli-hovori-macko", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/", "https://www.mosr.sk/51890-sk/slovensko-sa-symbolicky-rozlucilo-so-stihackami-mikojan-gurevic-mig-29/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:12.879359+00:00"}
{"id": "vr14376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14376", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) sme v roku 2012 preberali krajinu, kedy nám nefungoval ani daňový systém.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali napríklad u Viktora Stromčeka v relácii O 5 minút 12 v decembri 2015 . O nefunkčnom daňovom systéme s názvom KONS v roku 2012 píše napríklad denník Pravda . O tom, že problémy s týmto systémom musela riešiť ešte aj vláda nasledujúca, informuje SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali napríklad u Viktora Stromčeka v relácii O 5 minút 12 v decembri 2015 . O nefunkčnom daňovom systéme s názvom KONS v roku 2012 píše napríklad denník Pravda . O tom, že problémy s týmto systémom musela riešiť ešte aj vláda nasledujúca, informuje SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2015", "Pravda", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/560/sulik-vs-stromcek-o-podpore-investicii", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199349-nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6480374/miliony-za-danovy-system-nezaplatia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:12.428740+00:00"}
{"id": "vr31557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31557", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "K 31.marcu 2012 bol deficit Slovenskej republiky 1,1 miliardy eur. V tomto čase 31.3.2012 malo mať Slovensko deficit 600 miliónov eur. Čísla, štatistického úradu ministerstva financií. O 500 miliónov eur minuli viac ako mali minúť.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok použil tento týždeň aj P. Kažimír, avšak upozornil, že porovnáva súčasné hodnoty s minulým rokom. R. Fico ich porovnáva sami o sebe a hovorí, že Slovensko \"malo mať\". To by znamenalo, že rozpočet by mal kopírovať trend minuloročného rozpočtu, čo nemusí byť nutne pravda. Výrok preto označujeme ako čiastočne zavádzajúci. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 €. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458 . Stav účtov môže klesať alebo stúpať o väčšie hodnoty každým dňom. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok použil tento týždeň aj P. Kažimír, avšak upozornil, že porovnáva súčasné hodnoty s minulým rokom. R. Fico ich porovnáva sami o sebe a hovorí, že Slovensko \"malo mať\". To by znamenalo, že rozpočet by mal kopírovať trend minuloročného rozpočtu, čo nemusí byť nutne pravda. Výrok preto označujeme ako čiastočne zavádzajúci. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 €. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458 . Stav účtov môže klesať alebo stúpať o väčšie hodnoty každým dňom. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["2012 pdf.", "1 155 458"], "url": ["http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8175"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:50.432392+00:00"}
{"id": "vr38613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38613", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Že prvý sľub, zastaviť zadlžovanie, nielenže ste ho nezastavili, vy ho prehlbujete to zadlžovanie, je ešte ďalej.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf) , vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\"", "analysis_paragraphs": ["Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf) , vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf)", "2010"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:11.981516+00:00"}
{"id": "45398", "numeric_id": 45398, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45398", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je vypracovaný už konkrétny legislatívny návrh spoločne s pani ministerkou spravodlivosti, s pani Kolíkovou. (Ja dúfam, že tento týždeň by ho mohla vláda schváliť, kde budú nájomcovia čiastočne do veľkej miery odškodnení.)", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK uviedol, že ich rokovali s Ministerstvom hospodárstva o možnostiach, ako pomôcť nájomcom. „ K 28.4.2020 bol na Ministerstve spravodlivosti pripravený a odoslaný na Ministerstvo hospodárstva návrh možných opatrení na podporu prevádzky podnikov zasiahnutých šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.” Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rezort spravodlivosti pre portál Demagóg.SK uviedol, že ich rokovali s Ministerstvom hospodárstva o možnostiach, ako pomôcť nájomcom. „ K 28.4.2020 bol na Ministerstve spravodlivosti pripravený a odoslaný na Ministerstvo hospodárstva návrh možných opatrení na podporu prevádzky podnikov zasiahnutých šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.” Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:22.884405+00:00"}
{"id": "vr16080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16080", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Európska únia nedodržiava pravidlá, ktoré si sama určila dlhodobo a nikto za to nie je potrestaný.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kritériá zavedené Európskou úniou pre vstup do Eurozóny boli porušované viacerými štátmi, najmä mierou verejného dlhu k HDP a prekračovaním deficitu verejných financií. Okrem ďalších pravidiel sa porušuje aj pravidlo deficitu verejných financií, ktoré by nemalo prekročiť 3 % HDP. V roku 2016 tento limit prekročilo päť štátov EÚ z toho tri z nich, Francúzsko, Španielsko a Grécko sú v eurozóne. Ako tvrdí Martin Klus, za tieto porušenia nepostihli krajiny nijaké penalizácie. V lete minulého roku síce Európska komisia navrhla sankcie voči Taliansku, Španielsku a Portugalsku za to, že podľa nej, krajiny neprijali dostatočné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. V novembri však od nich napokon upustila . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kritériá zavedené Európskou úniou pre vstup do Eurozóny boli porušované viacerými štátmi, najmä mierou verejného dlhu k HDP a prekračovaním deficitu verejných financií. Okrem ďalších pravidiel sa porušuje aj pravidlo deficitu verejných financií, ktoré by nemalo prekročiť 3 % HDP. V roku 2016 tento limit prekročilo päť štátov EÚ z toho tri z nich, Francúzsko, Španielsko a Grécko sú v eurozóne. Ako tvrdí Martin Klus, za tieto porušenia nepostihli krajiny nijaké penalizácie. V lete minulého roku síce Európska komisia navrhla sankcie voči Taliansku, Španielsku a Portugalsku za to, že podľa nej, krajiny neprijali dostatočné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. V novembri však od nich napokon upustila . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["porušované", "navrhla", "upustila", "hlasy", "kritérií", ".pdf", "podvodu", "prekročilo", "Nemecko", "Taliansko", "HICP", "ERM II", "nesplnilo", "povedala"], "url": ["http://voxeu.org/article/politics-maastricht-convergence-criteria", "http://www.cnbc.com/2016/07/12/bending-the-rules-again-portugal-and-spain-to-hear-deficit-verdict.html", "https://euobserver.com/economic/135929", "http://www.bbc.co.uk/news/mobile/business-11570624", "http://www.europskaunia.sk/konvergencne_kriteria", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/maastrichtska-zmluva.pdf", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/grecko-celi-vysetrovaniu-za-podvod-s-udajmi-o-deficite-014302/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11207721/Why-do-France-and-Germany-keep-breaking-EU-rules.html", "http://archive.intereconomics.eu/year/2011/6/italys-fiscal-crisis/", "http://archive.intereconomics.eu/year/2011/6/italys-fiscal-crisis/", "https://www.ecb.europa.eu/stats/macroeconomic_and_sectoral/hicp/html/index.en.html", "http://archiv.vlada.gov.sk/euro/indexd43b.html?ID=1044", "http://voxeu.org/article/politics-maastricht-convergence-criteria", "http://www.cnbc.com/2016/07/12/bending-the-rules-again-portugal-and-spain-to-hear-deficit-verdict.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:35.282030+00:00"}
{"id": "vr25946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25946", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ďalšie dva prístroje, ktoré kúpil ŽSK (Optima 600 a Somatom v Liptovskom Mikulaši a Trstenej v roku 2011, pozn.). ŽSK na sedem rokov za 1,136 milióna eur. Napríklad Fakultná nemocnica v Žiline kde za 2 milión 600 tisíc, pritom je tam dvojročná záruka.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Demagog.SK sa nedostal k zmluvám obstarania uvádzaných dvoch prístrojov. V prípade Fakultnej nemocnice Žilina bolo obstarávanie ešte v roku 2010, teda pred povinnosťou zverejňovania zmlúv na internete. Zmluvy na obstaranie prístrojov neuvádza Fakultná nemocnica ani na svojej stránke pod zmluvami za rok 2010 . Fakultná nemocnica Žilina obstarala až tri prístroje v roku 2010 ( počítačový tomograf, mamografický prístroj a skiaskopicko-skiagrafické stena) za sumu vyše 3 mil. eur. Portál tender.sme.sk. neuvádza ďalšie podobné obstarania. Cena za jednotlivé prístroje nie je uvedená, ako ani špecifikácia dĺžky záručnej doby. Demagog.SK teda nevie overiť špecifiká zmlúv a ani cenu, za ktorú Fakultná nemocnica Žilina prístroje obstarala.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Demagog.SK sa nedostal k zmluvám obstarania uvádzaných dvoch prístrojov. V prípade Fakultnej nemocnice Žilina bolo obstarávanie ešte v roku 2010, teda pred povinnosťou zverejňovania zmlúv na internete. Zmluvy na obstaranie prístrojov neuvádza Fakultná nemocnica ani na svojej stránke pod zmluvami za rok 2010 . Fakultná nemocnica Žilina obstarala až tri prístroje v roku 2010 ( počítačový tomograf, mamografický prístroj a skiaskopicko-skiagrafické stena) za sumu vyše 3 mil. eur. Portál tender.sme.sk. neuvádza ďalšie podobné obstarania. Cena za jednotlivé prístroje nie je uvedená, ako ani špecifikácia dĺžky záručnej doby. Demagog.SK teda nevie overiť špecifiká zmlúv a ani cenu, za ktorú Fakultná nemocnica Žilina prístroje obstarala."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["2010", "obstarala", "tender.sme.sk.", "rámcových", "otvorenézmluvy.sk", "TIS", "tender.sme.sk", "vyhlásenia", "tender.sme.sk", "tender.sme.sk"], "url": ["http://www.fnspza.sk/zmluvy2k/", "http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/135880", "http://tender.sme.sk/sk/report/all?cut=authority:SK11001,SK17335825", "http://www.regionzilina.sk/sk/dokumenty-oznamy/verejne-obstaravanie/centralne-verejne-obstaravanie.html", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/search?department=_missing&q=%C5%BDilinsk%C3%BD+samospr%C3%A1vny+kraj&sort=total_amount", "http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/07/17/pat-nemocnic-pat-roznych-diagnoz/", "http://tender.sme.sk/sk/facts/page:1?cut=authority:SK13130,SK37808427|cpv:33000000", "http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/167951", "http://tender.sme.sk/sk/fact/71323630?cut=cpv:33000000,33100000,33110000,33115000", "http://tender.sme.sk/sk/fact/71642286?cut=cpv:33000000,33100000,33110000,33115000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:53.483076+00:00"}
{"id": "vr14374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14374", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) ratingové agentúry potvrdzujú pozitívny rating Slovenska...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný Ficov výrok sme už v decembri 2015 overovali.V roku 2016 sú ratingové hodnoty Slovenska u jednotlivých agentúr rovnaké ako na konci roku 2015, pozitívne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný Ficov výrok sme už v decembri 2015 overovali.V roku 2016 sú ratingové hodnoty Slovenska u jednotlivých agentúr rovnaké ako na konci roku 2015, pozitívne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2015", ".pdf", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/RATING/RatingHistory-EN.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/rating-slovenska-na-urovni-a-potvrdila/181612-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:12.104175+00:00"}
{"id": "vr29667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29667", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Prípadná kríza v automobilovom priemysle by v podstate zasiahla tisícky, desaťtisíce pracovných miest na Slovensku.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Inštitútu informatiky a štatistiky bolo v roku 2014 na Slovensku v automobilovom priemysle zamestnaných 65 833 ľudí. Tvrdenie Jána Hudackého, že kríza by mohla ohroziť desať tisíce pracovných miest je teda pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Inštitútu informatiky a štatistiky bolo v roku 2014 na Slovensku v automobilovom priemysle zamestnaných 65 833 ľudí. Tvrdenie Jána Hudackého, že kríza by mohla ohroziť desať tisíce pracovných miest je teda pravdivé."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Národohospodársky význam", "automobilového priemyslu na Slovensku", "200 000", "Inštitútu informatiky a štatistiky"], "url": ["http://www.researchgate.net/profile/Stefan_Rehak2/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky/links/54358add0cf2dc341db2b2b5.pdf", "http://www.researchgate.net/profile/Stefan_Rehak2/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky/links/54358add0cf2dc341db2b2b5.pdf", "http://www.researchgate.net/profile/Stefan_Rehak2/publication/266616701_Nrodohospodrsky_vznam_automobilovho_priemyslu_na_Slovensku_Empirick_vsledky/links/54358add0cf2dc341db2b2b5.pdf", "http://www.infostat.sk/web2015/sk/images/infostat/_pdf/INFONews1-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:23.499234+00:00"}
{"id": "vr36074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36074", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale toto vôbec nie je pravda, pán Počiatek, pretože prvé zákony, ktoré boli prijaté a opatrenia, ktoré boli prijaté, sú na zverejňovanie zmlúv, ktoré ste vy nezverejňovali a boli prijaté opatrenia.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píšeme vyššie, Mikloš má v tomto pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Ako píšeme vyššie, Mikloš má v tomto pravdu."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:33.577886+00:00"}
{"id": "vr35156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35156", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Áno. A to je v tomto kontexte práve, ktorý tu aj bol spomenutý, že máme tu firmy, ktoré sú naozaj postihnuté dvojročnou hlbokou krízou, nemajú zisky. Je veľmi malá pravdepodobnosť, že budú vôbec niečo schopné absorbovať do tých svojich ziskov, že nebudú navyšovať ceny na úkor svojho zisku, pretože žiadny zisk nemali, však to vidieť na výpadku daní. Teraz je úplne zrejmé, že to spôsobí navýšenie cien. Nie tak, ako tvrdili ešte predstavitelia súčasnej vlády pred nedávnom aj ústami pani premiérky, že sa to absolútne nebude týkať ľudí, že to vôbec nikto nezaplatí.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Iveta Radičová hovorila o nulových dopadoch na ľudí na tlačovej konferencii , ktorá sa konala 18. Augusta. Uviedla, že zmeny v daňovej a odvodovej oblasti, ktoré chystá vláda, by sa nemali dotknúť bežných občanov. Návrhy podľa jej slov „odstraňujú neodôvodnené výnimky, ktoré sa nedotýkajú bežných občanov. Naopak, bežní občania, zamestnanci solidarizovali s viacerými sociálnymi skupinami, ktoré sa rôznym spôsobom nezúčastňovali na platení daní alebo odvodov“. Ďalej pripomenula, že zvýšenie stropu odvodov sa nedotýka nízkopríjmových skupín ani bežných ľudí, ale tých, ktorí zarábajú nad približne 2600 eur. Reč však vtedy nebola o zmenách vo výške DPH a ostatných daní, o ktorých hovoril Počiatek, ale o vtedy zvažovaných zmenách v odvodoch. Podobne sa ale premiérka vyjadrila na tk 6.9. po rokovaní koaličnej rady k úsporným opatreniam, kedy bola predstavená tzv. \"Ficova daň\". Radičová tam tvrdila, že jednopercentné zvýšenie DPH sa na zvýšených cenách nijak neprejaví, čo mali podľa nej potvrdzovať ako odborníci, tak skúsenosti.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Iveta Radičová hovorila o nulových dopadoch na ľudí na tlačovej konferencii , ktorá sa konala 18. Augusta. Uviedla, že zmeny v daňovej a odvodovej oblasti, ktoré chystá vláda, by sa nemali dotknúť bežných občanov. Návrhy podľa jej slov „odstraňujú neodôvodnené výnimky, ktoré sa nedotýkajú bežných občanov. Naopak, bežní občania, zamestnanci solidarizovali s viacerými sociálnymi skupinami, ktoré sa rôznym spôsobom nezúčastňovali na platení daní alebo odvodov“. Ďalej pripomenula, že zvýšenie stropu odvodov sa nedotýka nízkopríjmových skupín ani bežných ľudí, ale tých, ktorí zarábajú nad približne 2600 eur. Reč však vtedy nebola o zmenách vo výške DPH a ostatných daní, o ktorých hovoril Počiatek, ale o vtedy zvažovaných zmenách v odvodoch. Podobne sa ale premiérka vyjadrila na tk 6.9. po rokovaní koaličnej rady k úsporným opatreniam, kedy bola predstavená tzv. \"Ficova daň\". Radičová tam tvrdila, že jednopercentné zvýšenie DPH sa na zvýšených cenách nijak neprejaví, čo mali podľa nej potvrdzovať ako odborníci, tak skúsenosti."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["konferencii", "tk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5511653/radicova-prepocty-su-loz-beznych-obcanov-sa-zmeny-nedotknu.html#ixzz11Nqavy00", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/161290_tb-koalicie-o-uspornych-opatreniach-po-skonceni-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:02.268019+00:00"}
{"id": "46730", "numeric_id": 46730, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46730", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Práve kvôli prítomnosti britskej mutácie nám nebude stačiť 60 percentná zaočkovanosť, lebo jednoducho ten vírus má väčšiu schopnosť nájsť si svoju obeť a my sa budeme blížiť k potrebe až niekde okolo 80 percent, aby mali zaočkovaných ľudí, aby sa vytvorila tzv. kolektívna imunita.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Jaya Butlera z amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, pokiaľ sa rozšíri nákazlivejšia mutácia koronavírusu, bude potrebná vyššia zaočkovanosť v populácii, aby spoločnosť získala kolektívnu imunitu. Britská mutácia patrí k infekčnejším mutáciám. Kým v raných štádiách pandémie Butler predpokladal zaočkovanosť na úrovni okolo 70 % občanov, dnes počíta s 80 a 85 %. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Jaya Butlera z amerického Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, pokiaľ sa rozšíri nákazlivejšia mutácia koronavírusu, bude potrebná vyššia zaočkovanosť v populácii, aby spoločnosť získala kolektívnu imunitu. Britská mutácia patrí k infekčnejším mutáciám. Kým v raných štádiách pandémie Butler predpokladal zaočkovanosť na úrovni okolo 70 % občanov, dnes počíta s 80 a 85 %. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["pokiaľ", "patrí"], "url": ["https://www.washingtonpost.com/gdpr-consent/?next_url=https%3a%2f%2fwww.washingtonpost.com%2fhealth%2fcovid-mutations-herd-immunity%2f2021%2f01%2f30%2f0741722e-627c-11eb-9430-e7c77b5b0297_story.html", "https://www.tyzden.sk/spolocnost/70329/co-vieme-o-britskej-mutacii-virusu-je-infekcnejsia-treba-sa-viac-chranit-je-aj-nebezpecnejsia/?ref=kat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:45.274035+00:00"}
{"id": "vr25460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25460", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A už v roku 2012 boli podané proti Slovenskej republike arbitrážne konania v objeme viac ako 200 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Suma, o ktorú malo ísť v arbitrážach je 200 mil. eur. Žiadna správa nehovorí o sume viac ako 200 mil. eur. Aj tlačová správa Úradu práce hovorí o sume 200 mil. eur, nie viac ako 200 mil. eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 boli proti Slovenskej republike vedené arbitrážne konania potvrdzuje ČTK i denník Pravda . Informáciu o čiastke 200 miliónov eur potvrdzuje denník SME . Čiastku 200 mil. eur potvrdzuje aj oficiálne tlačové vyhlásenie Úradu vlády. \"...transakciou sa štát zbavil arbitráží v hodnote 200 mil. eur , čo je výrazne viac, ako strata v sekcii SPP domácnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Suma, o ktorú malo ísť v arbitrážach je 200 mil. eur. Žiadna správa nehovorí o sume viac ako 200 mil. eur. Aj tlačová správa Úradu práce hovorí o sume 200 mil. eur, nie viac ako 200 mil. eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 boli proti Slovenskej republike vedené arbitrážne konania potvrdzuje ČTK i denník Pravda . Informáciu o čiastke 200 miliónov eur potvrdzuje denník SME . Čiastku 200 mil. eur potvrdzuje aj oficiálne tlačové vyhlásenie Úradu vlády. \"...transakciou sa štát zbavil arbitráží v hodnote 200 mil. eur , čo je výrazne viac, ako strata v sekcii SPP domácnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "Pravda", "SME", "tlačové vyhlásenie"], "url": ["http://www.energia.sk/spravodajstvo/legislativa-a-regulacia/slovenska-vlada-ziska-vacsi-vplyv-na-ceny-energii-velkych-firiem/7350/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/290972-spp-chce-drahsi-plyn-zaloby-na-sude-nestiahol/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6933990/oplati-sa-statu-kupovat-akcie-spp-11-otazok-a-odpovedi.html", "http://www.omediach.com/tlacove-spravy/item/2323-verejny-protest-uradu-vlady-a-poslancov-smeru-proti-tv-markiza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:54.777410+00:00"}
{"id": "vr17632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17632", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Rakúsko má podpísanú štátnu zmluvu z roku 1955, kde im garantuje Sovietsky zväz, dnes nástupnická Ruská federácia, neutralitu.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štátna zmluva medzi Rakúskom a víťaznými štátmi druhej svetovej vojny, o ktorej Martin Klus hovoril je zmluva (. pdf ,) podpísaná 15. mája 1955, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 1955. Politickým predpokladom pre podpísanie tejto zmluvy a následný odchod spojeneckých a teda aj sovietskych vojsk z územia Rakúska síce bolo vyhlásenie neutrality zvrchovaným Rakúskom, avšak v originálnom texte zmluvy sa vyhlásenie a garancia neutrality Rakúska nenachádza. Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátna zmluva medzi Rakúskom a víťaznými štátmi druhej svetovej vojny, o ktorej Martin Klus hovoril je zmluva (. pdf ,) podpísaná 15. mája 1955, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 1955. Politickým predpokladom pre podpísanie tejto zmluvy a následný odchod spojeneckých a teda aj sovietskych vojsk z územia Rakúska síce bolo vyhlásenie neutrality zvrchovaným Rakúskom, avšak v originálnom texte zmluvy sa vyhlásenie a garancia neutrality Rakúska nenachádza. Rakúsky parlament 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "schválil", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.vssvalzbety.sk/userfiles/Studijne%20oddelenie/bratislava/kontakty%20peter/Studijnyprogram2017-2018.pdf", "http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-je-neutralne-a-suverenne-uz/288315-clanok.html", "https://www.cvce.eu/content/publication/1999/3/2/5c586461-7528-4a74-92c3-d3eba73c2d7d/publishable_en.pdf", "https://www.cvce.eu/content/publication/1999/3/2/5c586461-7528-4a74-92c3-d3eba73c2d7d/publishable_en.pdf", "https://www.cvce.eu/content/publication/1999/3/2/5c586461-7528-4a74-92c3-d3eba73c2d7d/publishable_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:32.173701+00:00"}
{"id": "vr32655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32655", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Tá ponuka, ktorú pán Figeľ vyobstaral (forma skruže na danom moste pozn.) bola 3 krát lacnejšia, už v tendri 3 krát lacnejšia ako priemerná cena nacenená ostatnými uchádzačmi v tej súťaži.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Náklady na v tendri vybranú technológiu výstavby t.j. formu skruže nedokážeme porovnať s ostatnými ponukami v tendri. Tieto informácie sú väčšinou utajené obchodným tajomstvom a nie je ich preto možné z verejných zdrojov porovnať.", "analysis_paragraphs": ["Náklady na v tendri vybranú technológiu výstavby t.j. formu skruže nedokážeme porovnať s ostatnými ponukami v tendri. Tieto informácie sú väčšinou utajené obchodným tajomstvom a nie je ich preto možné z verejných zdrojov porovnať."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:58.634128+00:00"}
{"id": "vr37069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37069", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Bol to poslanec Smeru, ktorý navrhol to pretrasovanie ropovodu (cez Žitný ostrov pozn.).", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pelegrini za Smer-SD navrhol zákon o ochrane prírody, ktorým chcel umožniť, aby sa ropovody mohli budovať aj cez územie, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany prírody (cez Žitný ostrov v tomto prípade). Tento návrh vzal poslanec Pellegrini späť.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pelegrini za Smer-SD navrhol zákon o ochrane prírody, ktorým chcel umožniť, aby sa ropovody mohli budovať aj cez územie, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany prírody (cez Žitný ostrov v tomto prípade). Tento návrh vzal poslanec Pellegrini späť."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "navrhol"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=682", "http://www.nrsr.sk/Controls/CalendarDay.aspx?date=1.+10.+2009&app=nrcpt%E2%8C%A9="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:14.936457+00:00"}
{"id": "vr15902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15902", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Len za posledný rok to je 11-tisíc napríklad (ubudli z kategórie, pozn.) z extrémne dlhodobo evidovaných nezamestnaných. To znamená nad štyri roky, ktorí sú v evidencii úradov práce", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richter hovorí o poklese extrémne dlhodobo nezamestnaných. Táto kategória uchádzačov o zamestnanie (ďalej len ÚoZ), je definovaná na základe doby trvania nezamestnanosti viac ako 48 mesiacov - čiže štyri roky. Pre porovnanie používame údaje za mesiac december 2015 a december 2016 )vždy k poslednému dňu mesiaca). Rozdiel za ročné obdobie je presne 11 172. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richter hovorí o poklese extrémne dlhodobo nezamestnaných. Táto kategória uchádzačov o zamestnanie (ďalej len ÚoZ), je definovaná na základe doby trvania nezamestnanosti viac ako 48 mesiacov - čiže štyri roky. Pre porovnanie používame údaje za mesiac december 2015 a december 2016 )vždy k poslednému dňu mesiaca). Rozdiel za ročné obdobie je presne 11 172. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["upsvar.sk", "slovak.statistics.sk", "Dokument", "publikáciu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/hZHLkqowFEW_xQ-wCQ8Bh0EeIi8hiQITy0crECO0gAhf39wuJ3fQdkYnVWtXnb0Ol3Ixl972j_yyb_Lytr_--6fyLlRsVdN4CFQ_MoCN4dqKVhIPpNkIJCMAfnkQ_ORhGIbI3WyAtRFMYIu8BXxCAMAyt-ViIO1QAe6B09OyPy3WGz3ucF8Fgw_9-TXhF4vM7-ubh-kQYJPwzqIJ3CNrIy15-nTmYloCPLd4zzUAP5AnLpaoIRegZa6lUVpldVpda2o55wrSrkaA9zEp6wHs1vARYM9c83b5wGzLwhm86PbjmsqvXm8W_88LUGY6sFdEDy00H72AV_4N8IfXLZf-IAsLLiXFBUB1rRmw4ZJE81AUARRfwDv1f8l_D0QK5y9L9smhmnLJiCq_9nEEDr8O2Vf2QIeoGEIB0yZARbQGB9LVGMc-NgPv5PBoTBl1YiHErCdj2z5MqumdBXlZwsYYwAVOJtyKS_MD--iO7AN88IKqyJLAS-pcEMeZ2xREVvTa7ox1uy8WxvLrhLZFRCk1M6dR2wI1m2XZpqVwn9483RRqJLp1Dr7UeGVIxx6G5F4B556VaxEm2k32sG3T4ejpmousvNMV8tnb0k1ePRNkJoGSt4WkqveLuknngmy2zTQ8unF8f_T-tXzGLMtOKTv7Hsu8B7GkS5iy4mCUftR2ytXpne50rfYdP7XbTtzlSnXRvICcQq0_m8LB7ctTPfaaij1MvF0l0AlXMfJwXDkyzpBXOzj5BmqNF6M!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDhOUkUwSVRBUEdSSjQxMDQ1/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/33fcba7d-8497-43d2-8a32-830bd13f9c0d/!ut/p/b1/hZHLkqowEIafxQdwCBcBl0EuIjchiQIby8soECOMgAhPP5wpN2cxTladqu-r7v6bS7mYS2_7R37ZN3l521___VN5Fyq2qmk8BECZ6cBeET200JwHEhiBZATALw-C_33VjwxgY7i2opU0-rOXv7DgUlJcAFTXmgEbLkk0D0URQPHHh2EYInezAdZGMIEt8hbwCQEgUl7-mwbvfCxzWy4G0g4V4B44PS3702K90eMO91Uw-NCfXxN-scj8vr55mA4BNgnvLJrAPbI20pKnT2cupiXAc4v3XAPwA3niYokacgFa5loapVVWp9W1ppZzriDtagR4H5OyHsBuDR8B9sw1b5cPzLYsnMGLbj-uqfza683gf9xly6U_yLtkf4B3p_srPH9Zsk8O1ZRLRlT5dR5H4PAr576yBzpExRAKmDYBKqI1OJCuxjj2sRl4J4dHo2XUiYUQs56MbfswqaZ3FuRlCRtjABc4mXArLs0P7KM7sg_wwQuqIksCL6lzQRxrblMQWdFruzPW7b5YGMuvE9oWEaXUzJxGbQvUbJZlm5bCfXrzdFOokejWOfhS45UhHXsYknsFnHtWrkWYaDfZw7ZNh6Onay6y8k5XyGdvSzd59UyQmQRK3haSqt4v6iadC7LZNtPw6Mbx_dH71_IZsyw7pezseyzzHsSSLmHKioNR-lHbKVend7rTtdp3_NRuO3GXK9VF8wJyCrX-bAoHty9P9bjXVOxh4u0qgU64ihFCHq4cLTv_7MHJN2mM_5o!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/df37e5a1-5a8f-454c-812a-a309c9fc3a08/!ut/p/b1/jVTZkqM4EPyW-QCPJW4_gjkMCJn7eiHA2IC5bEMbw9cvPdsvsxPjXhFBiCBTVarKym28Dbdxlz6rIh2rvkubz--YSSxW5QQB8gCwtAhUzRMtxdlBQIEVEK0A8JfFg9_5HLYloLq8qdgatfLpL_4bwCeftyzLQb4PFJ-QgUpCBWDPA8Bmv_h7hT9QLAKAQwoNVP7g2TuLJAFP_uL_5fdRpL74bwL8lv_RXg9RBQIeqL1Ocj773_z_BHzyZcck-B2l7EX7uB7v7gnOQQwBAPzivwG84yvMN_wV8Hv_BESu_dMdfNjLBAXIbbANAZU4V_A46nPdz_ne9MVwcufbccE83jUR3O9LPA-d4dbL0ZU9qO_HIzq1H7YQa45rEO7iY4wt6Ga2Chbvhb0uGF0eOKONsZhOLooNZ4mPGImWQN9OtVad25uWdlp7FjZREzNZb7_0Bu9O1fySeGY_XS3-x4__1vbP5N_cTfHo9_xPwP_SxhvAN7MRbON3IX6p8xfg3fh8J6D47YS4zDeAT4W_1wj8JgfluxAC874OHCK2-NC3560z1NtohbJ_bRpkt-6XYuebutSLfV2sl7sYYBAtclUfMNxDgL0GYazAUSoRdD3CqFuIRR66SJpcjMzctz2B5w_F5gi22jausvbndGp_gp8sxwKSZTmKoHYMTZJb_3qiWLlXJ0kNS-hNsQEKb0CY5L2CLEKxsASqU8JuCDtL9s1kZKv8sbGZaJoM6yST4cxcx9vFC07ouDgUX24KZlLn7FxM8vAMzGsgZsmQKQOfwSNWC8BHzMduJzlXaljU3lfniaE0w3Q9P1wLm8lhYOu0h-BNsv1dndU-4d2fip-3QUMvDyPtTlpBFZJuXhG2lx1zGEe-DmbHdfjzS-KuDDySXKIxl-KwOTcJ-Xn_oumz1ex94SSxYs8XIi9ad060Gj--HsRZ-yhqIuqd4mKY48XahaSyHNlJlaB8c8ck0wU-qa2K0nRTsq-ncKe_Jvbx8LrX5uLaZyKNmHIo6MpTlDYCPnSSutu4C_fjq9l_nTDys9msj1DWG5NkTj5qXrRgovs15kEVOSlu5LT2njWlwH207KHodLvNeKfOXuu3rWE27p4lbnWONkukk09Zgg_-XFC00GaH2zjkrcI87JxXKulmwGn0LmKWDwrBFNZYhdzHnqPq-GJhnEbePfrgNWf6sMFzJtw-R7No5sVZpYVgvN_SyLTLHpWl50hFufO9o144dRjHckIlJJJyVG9ammYLTvbnAwZCDLS6wf11k_ME0rIeqEOW3RjaS5-jradK2rTcVPmaewINDCQpfLyCaTWYM2LgxpYMiy8n-3Wp2krgH7qw1w5lEKkpczi3Y5ETbT-OiqWVohXW6nCoBu4RdGFAuVW0waR6Ch_2xxEaBdfMZJfMT9xZI8Vl3VlzC6Zv4llin2VZAetVloLu-lLHDYrZaSZ6lktyLWm9ye_T7dw0JDsHU1BLEsxcLs5CpZ8nRzJi1LaY2WC5xLBE5KsJsXPmd6xvQ3ssRlXNcbigVGw-bFa-06ky0BDswqWchpn_8YcL_O6tOvGHC4CXZiyxiVe_gaKPR-nqYleCTp5CQ7R1KAGAH4Ix1i-EawoMWPxyAfF59BT9dxeABMcyFAEpbkeQ6351gYhKREqdZMNK3NMlLQEvYSLH-CALY53fPKAhJXnUC3sKO3uO2U6nyeNO0nxG0bXVNbRrt7YastV-F7E8dQSWEl2ssXhFWmoRenGxxHskS4lroCp6CM-o6TemqVOm_JHh85VFWSsLIWTIxGGeTn2qX9S1D9sgprWwsg-0Vu51bxg9yt6z4gDuc6T0XDziS2UDhWW0U8urbN8zvVCfxbxHzC0PxGeOykR1NiO9vbXev-up64ixpfU5TPiC6ef6uhj8P9fqOmg!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:09.681817+00:00"}
{"id": "45412", "numeric_id": 45412, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45412", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keby aj vláda pod vedením tejto koalícii neurobila nič, tak 14 dní táto dotyčná dáma by skončila na tej funkcii (Soňa Potheová, predsedníčka Úradu na ochranu osobných údajov, pozn.).", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Parlament odvolal šéfku Úradu na ochranu osobných údajov Soňu Pőtheovú z funkcie 16 dní predtým, než jej vypršala. To je však iba jedna časť pravdy. Podľa zákona by Pőtheová na stoličke napriek tomu zostala až do momentu, keby poslanci na návrh vlády nezvolili nového predsedu Úradu - a to by mohlo trvať dlhšie. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho je len časťou pravdy a inú - dôležitú - časť vynecháva, hodnotíme ho ako zavádzanie. Soňa Pőtheová šéfovala Úradu na ochranu osobných údajov od 15. mája 2015. Podľa zákona je funkčné obdobie predsedu úradu 5 rokov. Mandát by jej teda vypršal 15. mája 2020. Parlament ju z funkcie odvolal 29. apríla - teda 16 dní pred vypršaním jej mandátu. Zákon však hovorí , že „predseda úradu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.” Poslanci by rozhodovali na návrhu vlády. Pőtheovej úrad chcel v minulosti od novinárov pod hrozbou pokuty vedieť, kto im dal video Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku. Nedbal pri tom na to, že novinári majú povinnosť chrániť svoje zdroje. Podľa DenníkaN mala Pőtheová s Kočnerom kontakt cez aplikáciu WhatsApp a nadbiehala mu.", "analysis_paragraphs": ["Parlament odvolal šéfku Úradu na ochranu osobných údajov Soňu Pőtheovú z funkcie 16 dní predtým, než jej vypršala. To je však iba jedna časť pravdy. Podľa zákona by Pőtheová na stoličke napriek tomu zostala až do momentu, keby poslanci na návrh vlády nezvolili nového predsedu Úradu - a to by mohlo trvať dlhšie. Keďže tvrdenie Petra Pellegriniho je len časťou pravdy a inú - dôležitú - časť vynecháva, hodnotíme ho ako zavádzanie. Soňa Pőtheová šéfovala Úradu na ochranu osobných údajov od 15. mája 2015. Podľa zákona je funkčné obdobie predsedu úradu 5 rokov. Mandát by jej teda vypršal 15. mája 2020. Parlament ju z funkcie odvolal 29. apríla - teda 16 dní pred vypršaním jej mandátu. Zákon však hovorí , že „predseda úradu zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.” Poslanci by rozhodovali na návrhu vlády. Pőtheovej úrad chcel v minulosti od novinárov pod hrozbou pokuty vedieť, kto im dal video Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku. Nedbal pri tom na to, že novinári majú povinnosť chrániť svoje zdroje. Podľa DenníkaN mala Pőtheová s Kočnerom kontakt cez aplikáciu WhatsApp a nadbiehala mu."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["šéfovala", "od", "zákona", "odvolal", "hovorí", "chcel", "DenníkaN"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355122-potheova-je-predsednickou-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov/", "https://dataprotection.gov.sk/uoou/sites/default/files/vyrocna_sprava_2015_2016_11_08_2017_fin.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18/20190901#paragraf-82", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-nrsr-s-ptheova-konci-vo-fu/463843-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18/20190901#paragraf-82.odsek-2", "https://dennikn.sk/1759712/ako-vysoka-uradnicka-nadbiehala-kocnerovi-a-jej-urad-potom-kvoli-nemu-sikanoval-novinarov/", "https://dennikn.sk/1759712/ako-vysoka-uradnicka-nadbiehala-kocnerovi-a-jej-urad-potom-kvoli-nemu-sikanoval-novinarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:18.854668+00:00"}
{"id": "49964", "numeric_id": 49964, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49964", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Potom prišla vláda pána Ódora, ktorý je teraz Progresívne Slovensko, z nula výziev urobili 27 výziev, z nulového, z peňazí, ktoré ponúkli regiónu z nuly 1,3 miliardy, ale bolo len 5 podpísaných zmlúv a bolo 0 eur reálne v regiónoch. Čo im nechávame, 270 výziev a viac ako 9 miliárd eur vo výzvach, ktoré sú možné o ne teraz žiadať. Zároveň z piatich podpísaných zmlúv je viac ako 1400 podpísaných zmlúv, čo znamená, že zakontrahovaných viac ako 4,5 miliardy eur a konečne máme aj prvé čerpania, ktoré je vo výške viac ako 700 miliónov eur a dodávam rovno, že v tomto roku je ešte nevyhnutné vyčerpať 800 miliónov eur, tak, lebo taký záväzok podpísala pani Remišová Európskej komisii. ", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 28. februáru 2025 bolo z Programu Slovensko vyhlásených 268 výziev s celkovou alokáciou 9,17 miliardy eur ( .pdf , str. 1). Zazmluvnených bolo celkovo 1 404 projektov v hodnote 4,72 mld. eur a čerpanie bolo na úrovni 684,17 mil. eur, čo predstavuje 5,43 % z celkovej sumy ( .pdf , str. 1). Do konca roka je potrebné ešte vyčerpať 884 miliónov eur, v rámci pravidla n+3 ( .pdf , s. 1.). K 25. októbru 2023, teda k poslednému dňu vlády Ľudovíta Ódora, bolo z Programu Slovensko vyhlásených 25 výziev v hodnote 1,29 miliardy eur ( .pdf , str. 34). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPosledná aktualizácia údajov stavu implementácie Programu Slovensko je ku dňu 28. februára 2025. Výrok Richarda Rašiho pochádza z relácie zo dňa 23. marca 2025, čísla tak v deň vysielania relácie mohli byť mierne vyššie.\n\nŠtvrtú vládu Roberta Fica vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v stredu 25. októbra 2023. K 25. októbru 2023 bolo z Programu Slovensko vyhlásených 25 výziev v hodnote 1,29 miliardy eur ( .pdf , str. 34). Z toho bolo 13 výziev národných projektov, 11 dopytovo orientovaných výziev a 1 výzva technickej pomoci ( .pdf , str. 34). V októbri 2023, krátko pred skončením funkcie úradníckej vlády, premiér Ódor hovoril o 22 vyhlásených výzvach. K 29. novembru bolo z Programu Slovensko podpísaných 6 zmlúv a boli odoslané prvé zálohové platby ( .pdf , str. 38).\n\nDo konca roku 2025 bolo k 28. februáru 2025 potrebné vyčerpať ešte 884 miliónov eur z dôvodu prvého odpočtovania pravidla n+3, ktorého prvý míľnik predstavoval celkovo 1,55 miliardy eur. Toto pravidlo znamená, že peniaze na n-tý rok sa musia vyčerpať v nasledujúcich troch rokoch po jeho skončení. Toto pravidlo bolo súčasťou Partnerskej dohody medzi Európskou komisiou a Slovenskom na obdobie 2021 – 2027, ktorú podpísala Veronika Remišová 18. júla 2022 v Bruseli.\n\nV rámci programového obdobia 2021-2027 môže Slovensko vyčerpať z hlavného Programu Slovensko 12,6 mld. eur. Medzi hlavné priority patria zelenšie Slovensko (4,2 mld. eur), sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko (3,3 mld.eur), prepojenejšie Slovensko (2 mld. eur) a konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko (1,9 mld. eur).", "analysis_paragraphs": ["K 28. februáru 2025 bolo z Programu Slovensko vyhlásených 268 výziev s celkovou alokáciou 9,17 miliardy eur ( .pdf , str. 1). Zazmluvnených bolo celkovo 1 404 projektov v hodnote 4,72 mld. eur a čerpanie bolo na úrovni 684,17 mil. eur, čo predstavuje 5,43 % z celkovej sumy ( .pdf , str. 1). Do konca roka je potrebné ešte vyčerpať 884 miliónov eur, v rámci pravidla n+3 ( .pdf , s. 1.). K 25. októbru 2023, teda k poslednému dňu vlády Ľudovíta Ódora, bolo z Programu Slovensko vyhlásených 25 výziev v hodnote 1,29 miliardy eur ( .pdf , str. 34). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Posledná aktualizácia údajov stavu implementácie Programu Slovensko je ku dňu 28. februára 2025. Výrok Richarda Rašiho pochádza z relácie zo dňa 23. marca 2025, čísla tak v deň vysielania relácie mohli byť mierne vyššie.", "Štvrtú vládu Roberta Fica vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v stredu 25. októbra 2023. K 25. októbru 2023 bolo z Programu Slovensko vyhlásených 25 výziev v hodnote 1,29 miliardy eur ( .pdf , str. 34). Z toho bolo 13 výziev národných projektov, 11 dopytovo orientovaných výziev a 1 výzva technickej pomoci ( .pdf , str. 34). V októbri 2023, krátko pred skončením funkcie úradníckej vlády, premiér Ódor hovoril o 22 vyhlásených výzvach. K 29. novembru bolo z Programu Slovensko podpísaných 6 zmlúv a boli odoslané prvé zálohové platby ( .pdf , str. 38).", "Do konca roku 2025 bolo k 28. februáru 2025 potrebné vyčerpať ešte 884 miliónov eur z dôvodu prvého odpočtovania pravidla n+3, ktorého prvý míľnik predstavoval celkovo 1,55 miliardy eur. Toto pravidlo znamená, že peniaze na n-tý rok sa musia vyčerpať v nasledujúcich troch rokoch po jeho skončení. Toto pravidlo bolo súčasťou Partnerskej dohody medzi Európskou komisiou a Slovenskom na obdobie 2021 – 2027, ktorú podpísala Veronika Remišová 18. júla 2022 v Bruseli.", "V rámci programového obdobia 2021-2027 môže Slovensko vyčerpať z hlavného Programu Slovensko 12,6 mld. eur. Medzi hlavné priority patria zelenšie Slovensko (4,2 mld. eur), sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko (3,3 mld.eur), prepojenejšie Slovensko (2 mld. eur) a konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Slovensko (1,9 mld. eur)."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "vymenovala", ".pdf", ".pdf", "hovoril", ".pdf", "vyčerpať", "podpísala", "vyčerpať", "patria"], "url": ["https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2025/03/Stav-implementacie-Programu-Slovensko-k-28.02.2025.pdf", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2025/03/Stav-implementacie-Programu-Slovensko-k-28.02.2025.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/16/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_28.02.2025.pdf", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2023/12/Priloha-c.-3-prezentacia_MV_26.10.2023.pdf", "https://www.prezident.sk/article/prezidetka-vymenovala-vladu-roberta-fica/", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2023/12/Priloha-c.-3-prezentacia_MV_26.10.2023.pdf", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2023/12/Priloha-c.-3-prezentacia_MV_26.10.2023.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/685410-splnili-sme-vsetko-co-sme-splnit-mali-objednavka-bola-dorucena-vyhlasili-clenovia-dosluhujucej-odorovej-vlady/", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2023/12/prezentacia_MV_31.11.2023_FINAL-2.pdf", "https://www.dotaceeu.cz/cs/ostatni/dulezite/slovnik-pojmu/p/pravidlo-n-3", "https://www.aktuality.sk/clanok/MdcKstv/ministerka-remisova-podpisala-dohodu-o-eurofondoch-do-roku-2027/", "https://eurofondy.gov.sk/fondy-eu/partnerska-dohoda-sr-na-roky-2021-2027/", "https://eurofondy.gov.sk/program-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:11.373281+00:00"}
{"id": "vr30384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30384", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sú také ťažké časy, ako hovoríte, tak potom prečo už nie je vytvorená krízová rada? Okamžite ako došla svetová hospodárska kríza, sme zriadili krízovú radu za účasti všetkých vrátane opozície a prijímali sa v silnom sociálnom dialógu vážne rozhodnutia.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krízová rada skutočne bola zriadená tesne po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy v roku 2008, pričom jej prvé zasadnutie bolo koncom januára 2009. Zloženie krízovej rady bolo nasledovné: premiér (R. Fico), ministri vládnej koalície (J. Mikolaj, S. Becík, L. Jahnátek, J. Počiatek, V. Tomanová), guvernér centrálnej banky (I. Šramko), prezident asociácie bánk (I. Vida), šéf zväzu priemyslu (I. Uhrík), šéf odborov (M. Gazdík), šéf únie zamestnávateľov (M. Jusko), šéf asociácie zamestnávateľov (T. Malatinský), šéf združenia miest a obcí (M. Sýkora), predseda klubu podnikateľov (V. Soták), nominant opozície (V. Tvarožka). Čiže krízová rada bola tvorená 15 členmi, z toho 6 členovia boli z vtedajšej koalície, jeden člen bol z opozície a ostatných 8 členov boli zástupcovia rôznych asociácií a združení.", "analysis_paragraphs": ["Krízová rada skutočne bola zriadená tesne po vypuknutí svetovej hospodárskej krízy v roku 2008, pričom jej prvé zasadnutie bolo koncom januára 2009. Zloženie krízovej rady bolo nasledovné: premiér (R. Fico), ministri vládnej koalície (J. Mikolaj, S. Becík, L. Jahnátek, J. Počiatek, V. Tomanová), guvernér centrálnej banky (I. Šramko), prezident asociácie bánk (I. Vida), šéf zväzu priemyslu (I. Uhrík), šéf odborov (M. Gazdík), šéf únie zamestnávateľov (M. Jusko), šéf asociácie zamestnávateľov (T. Malatinský), šéf združenia miest a obcí (M. Sýkora), predseda klubu podnikateľov (V. Soták), nominant opozície (V. Tvarožka). Čiže krízová rada bola tvorená 15 členmi, z toho 6 členovia boli z vtedajšej koalície, jeden člen bol z opozície a ostatných 8 členov boli zástupcovia rôznych asociácií a združení."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Krízová rada", "prvé zasadnutie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090202_165308_sk_pludia_p01", "http://www.infoline.sk/ministerstva/prve-zasadnutie-rady-pre-hospodarsku-krizu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:12.690900+00:00"}
{"id": "vr34991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a čo je najhoršie títo ľudia, sú ľudia, ktorí sú zväčša špecializovaní na výstavbu diaľnic a ciest, veľmi ťažko si títo ľudia budú hľadať novú prácu.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Špecializácia prepustených pracovníkov je neoveriteľná.", "analysis_paragraphs": ["Špecializácia prepustených pracovníkov je neoveriteľná."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:20.347590+00:00"}
{"id": "vr31382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31382", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ale bola to najmenšia vláda, najmenšia vláda napriek v histórii Slovenska. (pozn. - vláda Ivety Radičovej)", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku SR v roku 1993 na Slovensku eviduje stránka Úradu Vlády 7 vládnych kabinetov, vrátane súčasného . Jednotlivé vlády mali nasledujúce počty členov: Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21 Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18 Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22 Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21 Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16 Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010) Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka) Lipšicov hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že po fluktuáciách vo vláde Roberta Fica sa počet členov dostal na rovnakú úroveň ako vo vláde Ivety Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku SR v roku 1993 na Slovensku eviduje stránka Úradu Vlády 7 vládnych kabinetov, vrátane súčasného . Jednotlivé vlády mali nasledujúce počty členov: Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21 Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18 Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22 Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21 Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16 Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010) Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka) Lipšicov hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že po fluktuáciách vo vláde Roberta Fica sa počet členov dostal na rovnakú úroveň ako vo vláde Ivety Radičovej."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["eviduje", "súčasného"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:06.007946+00:00"}
{"id": "vr16887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16887", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Najmenej investícií za posledných 15 rokov išlo do Prešovského kraja, 57 miliónov eur, najviac do trenčianskeho - 360 miliónov eur", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy investičných stimulov od INESS bolo v posledných 15 rokoch (2002-2016) do Prešovského samosprávneho kraja (PSK) investovaných 57,3 miliónov eur a do Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) 355,9 miliónov eur. V prípade PSK je to najnižšia a v prípade TSK najvyššia investovaná suma spomedzi všetkých slovenských krajov. Majerského výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslednú analýzu investičných stimulov, ktoré vláda SR udelila podnikateľom, zverejnil INESS 25. januára 2017. Dokument analyzuje stimuly obdobia rokov 2002-2016, teda posledných 15 rokov. „Udelenie“ stimulu znamená jeho odsúhlasenie podpisom zmluvy (a pre účely našej analýzy aj zverejnením v štatistike na stránke Ministerstva hospodárstva), nie však automaticky aj hotovostný tok\" ( .pdf , s. 1). V sledovanom období bolo na Slovensku 148 subjektom udelených 176 investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 miliardy eur. Úspešné projekty sa mali postarať o vytvorenie 54 000 pracovných miest. Do PSK bolo investovaných skutočne najmenej peňazí, 57,3 miliónov eur. Najväčší investičný stimul vo výške 355,9 miliónov eur dostal Trenčiansky samosprávny kraj. V prepočte na zamestnanca dostal TSK 49 720 eur a PSK len 28 537 eur. Prešovský kraj však dostal o dva stimuly (14) viac ako Trenčiansky (12). Najväčší počet stimulov dostali Košický (39) a Trnavský (29) samosprávny kraj (s. 3). Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy investičných stimulov od INESS bolo v posledných 15 rokoch (2002-2016) do Prešovského samosprávneho kraja (PSK) investovaných 57,3 miliónov eur a do Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) 355,9 miliónov eur. V prípade PSK je to najnižšia a v prípade TSK najvyššia investovaná suma spomedzi všetkých slovenských krajov. Majerského výrok hodnotíme ako pravdivý. Poslednú analýzu investičných stimulov, ktoré vláda SR udelila podnikateľom, zverejnil INESS 25. januára 2017. Dokument analyzuje stimuly obdobia rokov 2002-2016, teda posledných 15 rokov. „Udelenie“ stimulu znamená jeho odsúhlasenie podpisom zmluvy (a pre účely našej analýzy aj zverejnením v štatistike na stránke Ministerstva hospodárstva), nie však automaticky aj hotovostný tok\" ( .pdf , s. 1). V sledovanom období bolo na Slovensku 148 subjektom udelených 176 investičných stimulov v celkovej hodnote takmer 1,65 miliardy eur. Úspešné projekty sa mali postarať o vytvorenie 54 000 pracovných miest. Do PSK bolo investovaných skutočne najmenej peňazí, 57,3 miliónov eur. Najväčší investičný stimul vo výške 355,9 miliónov eur dostal Trenčiansky samosprávny kraj. V prepočte na zamestnanca dostal TSK 49 720 eur a PSK len 28 537 eur. Prešovský kraj však dostal o dva stimuly (14) viac ako Trenčiansky (12). Najväčší počet stimulov dostali Košický (39) a Trnavský (29) samosprávny kraj (s. 3). Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://iness.sk/sites/default/files/media/file/pdf/INT/INT_1-2017_Investicne_stimuly.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:09.883831+00:00"}
{"id": "49643", "numeric_id": 49643, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49643", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ja som nikomu nenadával do potkanov, nikomu som nehovoril, že sú prasce, rakovina, ako sme to my počuli, poslanci Progresívneho Slovenska v pléne Národnej rady od zástupcov koalície. Od predsedu vlády som si vypočul veci, že som zradca Slovenska, citoval tam fašistickú bázeň, báseň: \"Rež a rúbaj do krvi po Šimečkovej kotrbe\".", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Šimečka odkazuje na výroky predsedu vlády Roberta Fica, ktorý svojich názorových a politických oponentov v minulosti nazýval aj potkanmi, prasatami, hyenami, prostitútkami či duchovnými bezdomovcami. Opakovane sa im taktiež vyhrážal násilím. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo vyhlásení strany Smer-SD 13. decembra 2023 ( 01:13 ), sa Robert Fico vyjadril o slovenských europoslancoch ako o potkanoch: „Je doslova neuveriteľné, že slovenskí opoziční europoslanci žiadajú Európsku komisiu, aby potrestala Slovensko nevyplatením európskych fondov, veriac, že to poškodí slovenskú vládu v očiach verejnosti. Takéto veci nerobia ani potkani.“\n\nNa svojom blogu hovoril o novinároch denníka SME ako o „Sorosovej čriede prasiat“: “Novinári SME sú Sorosovou čriedou prasiat, ktoré najskôr v roku 2020 chrochtali od blaženosti po výsledku volieb a ktoré dnes kvičia a útočia zo strachu, lebo vedia, že sa na nich už varí voda.”\n\nV apríli 2024 odkázoval na Michala Šimečku pri parafrázovaní textu gardistickej piesne, na ktorú počas vojnového Slovenského štátu pochodovala Hlinkova garda: „Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe“.\n\nFico sa v minulosti vulgárne vyjadril aj na adresu novinárov (nazval ich napríklad prostitútkami , hyenami ), vyšetrovateľov NAKA (hovoril o nich ako o “ zveroch ”) či prezidentky (nazval ju “ potkan ”).\n\nHanlivo sa Fico vyjadril aj o študentovi práva Marekovi Janigovi, ktorého označil za „nepodstatného študenta“ „s pubertálnymi vyrážkami na nose“.\n\nSvojim oponentom sa Fico vyhrážal aj násilím. Bývalému premiérovi Hegerovi odkázal , že ak ho stretne tak mu „vopchá rožok do huby“ aby „pocítil ako bolí chudoba“, o vtedajšom šéfovi ÚRSO Andrejovi Jurisovi zas povedal , že keď ho chytí, tak ho „zaškrtí vlastnými rukami“. Pred parlamentnými voľbami zas na mítingu Smeru vyhlásil : „Boha, my ich vyženieme, nebojte sa, keď všetci dobre zaberieme, tak 30. septembra po nich nezostane ani mastný fľak“. Na tlačovej konferencii zas vyzýval ľudí aby prišli pred Národnú radu s lopatami. „Zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente, ľudia by radi prišli,“ povedal Fico.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šimečka odkazuje na výroky predsedu vlády Roberta Fica, ktorý svojich názorových a politických oponentov v minulosti nazýval aj potkanmi, prasatami, hyenami, prostitútkami či duchovnými bezdomovcami. Opakovane sa im taktiež vyhrážal násilím. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vo vyhlásení strany Smer-SD 13. decembra 2023 ( 01:13 ), sa Robert Fico vyjadril o slovenských europoslancoch ako o potkanoch: „Je doslova neuveriteľné, že slovenskí opoziční europoslanci žiadajú Európsku komisiu, aby potrestala Slovensko nevyplatením európskych fondov, veriac, že to poškodí slovenskú vládu v očiach verejnosti. Takéto veci nerobia ani potkani.“", "Na svojom blogu hovoril o novinároch denníka SME ako o „Sorosovej čriede prasiat“: “Novinári SME sú Sorosovou čriedou prasiat, ktoré najskôr v roku 2020 chrochtali od blaženosti po výsledku volieb a ktoré dnes kvičia a útočia zo strachu, lebo vedia, že sa na nich už varí voda.”", "V apríli 2024 odkázoval na Michala Šimečku pri parafrázovaní textu gardistickej piesne, na ktorú počas vojnového Slovenského štátu pochodovala Hlinkova garda: „Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe“.", "Fico sa v minulosti vulgárne vyjadril aj na adresu novinárov (nazval ich napríklad prostitútkami , hyenami ), vyšetrovateľov NAKA (hovoril o nich ako o “ zveroch ”) či prezidentky (nazval ju “ potkan ”).", "Hanlivo sa Fico vyjadril aj o študentovi práva Marekovi Janigovi, ktorého označil za „nepodstatného študenta“ „s pubertálnymi vyrážkami na nose“.", "Svojim oponentom sa Fico vyhrážal aj násilím. Bývalému premiérovi Hegerovi odkázal , že ak ho stretne tak mu „vopchá rožok do huby“ aby „pocítil ako bolí chudoba“, o vtedajšom šéfovi ÚRSO Andrejovi Jurisovi zas povedal , že keď ho chytí, tak ho „zaškrtí vlastnými rukami“. Pred parlamentnými voľbami zas na mítingu Smeru vyhlásil : „Boha, my ich vyženieme, nebojte sa, keď všetci dobre zaberieme, tak 30. septembra po nich nezostane ani mastný fľak“. Na tlačovej konferencii zas vyzýval ľudí aby prišli pred Národnú radu s lopatami. „Zoberte lopaty a poďme, vybúchame to v tom parlamente, ľudia by radi prišli,“ povedal Fico."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["01:13", "hovoril", "odkázoval", "parafrázovaní", "prostitútkami", "hyenami", "zveroch", "potkan", "vyjadril", "odkázal", "povedal", "vyhlásil", "vyzýval"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=ZoS6QPef8us", "https://blog.sme.sk/fico/politika/sorosova-crieda-prasiat-v-denniku-sme-likviduje-demokraciu#:~:text=Novin%C3%A1ri%20SME%20s%C3%BA%20Sorosovou%20%C4%8Driedou%20prasiat%2C%20ktor%C3%A9%20najsk%C3%B4r%20v%C2%A0roku%202020%20chrochtali%20od%20bla%C5%BEenosti%20po%20v%C3%BDsledku%20volieb%20a%C2%A0ktor%C3%A9%20dnes%20kvi%C4%8Dia%20a%C2%A0%C3%BAto%C4%8Dia%20zo%20strachu%2C%20%C2%A0lebo%20vedia%2C%20%C5%BEe%20sa%20na%20nich%20u%C5%BE%20var%C3%AD%20voda.%C2%A0%C2%A0%20%C2%A0", "https://dennikn.sk/minuta/3928467/", "https://www.youtube.com/watch?v=UZnzOs8AcJo", "https://www.youtube.com/watch?v=oxOL_PyiRY4", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159632-fico-nadaval-novinarom-do-hyen/", "https://dennikn.sk/3729909/zvery-prasata-potkany-fico-dehumanizuje-oponentov-coraz-agresivnejsim-slovnikom/#:~:text=Predseda%20Smeru%20napr%C3%ADklad%20v%C2%A0posledn%C3%BDch%20rokoch%20%C4%8Dasto%20hovoril%20o%C2%A0vy%C5%A1etrovate%C4%BEoch%20N%C3%A1rodnej%20krimin%C3%A1lnej%20agent%C3%BAry%20(NAKA)%20%C4%8Di%20o%C2%A0prokur%C3%A1toroch%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry%20ako%20o%C2%A0%E2%80%9Ezveroch%E2%80%9C.", "https://dennikn.sk/3729909/zvery-prasata-potkany-fico-dehumanizuje-oponentov-coraz-agresivnejsim-slovnikom/#:~:text=A%C2%A0pri%C5%A1lo%20u%C5%BE,strany%2025.%20janu%C3%A1ra.", "https://www.aktuality.sk/clanok/g4d6dbD/premier-fico-zautocil-na-studenta-prava-ospravedlnte-sa-ukoncite-tieto-praktiky-odkazali-mu-studenti/", "https://www1.pluska.sk/video/fico-ak-stretnem-hegera-tento-rozok-mu-vopcham-huby", "https://www.ta3.com/clanok/913610/fico-sa-obul-do-sefa-urso-keby-som-ho-chytil-tak-ho-zaskrtim-vlastnymi-rukami-simecka-nesetri-kritikou", "https://dennikn.sk/3523559/fico-na-mitingu-burcoval-boha-my-ich-vyzenieme-nezostane-po-nich-ani-mastny-flak/", "https://dennikn.sk/4052144/ako-vyzerali-protesty-smeru-ked-bol-v-opozicii-politici-z-olano-boli-vrahovia-matovica-prirovnavali-k-hitlerovi-a-vyzyvali-na-povstania-proti-vlade/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:52.444038+00:00"}
{"id": "49203", "numeric_id": 49203, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49203", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ako sa pán Uhrík tu tvári, že oni sú najväčší antifašisti. Ľudia, ktorí majú odsúdeného Mazureka. Ľudia, ktorí medzi sebou majú poslanca Ďuricu. (...) Normálne majú poslanca, ktorý spieval vedome bol líder kapely alebo je fašistickej kapely.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Mazurek prišiel o mandát poslanca Národnej rady za stranu ĽSNS v predchádzajúcom volebnom období. Súd ho v roku 2019 opakovane uznal vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Okrem zbavenia funkcie poslanca musel Mazurek zaplatiť pokutu 10 tisíc eur.\n\nPoslanec Ondrej Ďurica bol kedysi frontmanom skupiny Biely odpor. Do parlamentu sa dostal na kandidátke ĽSNS, momentálne však pôsobí v strane Republika. Kapela Biely odpor bola ultrapravicová skupina často spájaná s pravicovým extrémizmom a Ďurica v nej pôsobil v rokoch 1996 až 1998. Z textov tejto skupiny cítiť silný odkaz na neonacistické symboly, rasizmus, xenofóbiu a homofóbiu. Ďurica sa v minulosti súdil kvôli označovaniu jeho osoby ako neonacistu. Súd v roku 2018 rozhodol , že ho novinári môžu nazývať neonacistom, aj kvôli jeho pôsobeniu v kapele Biely odpor.\n\nVýrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Mazurek prišiel o mandát poslanca Národnej rady za stranu ĽSNS v predchádzajúcom volebnom období. Súd ho v roku 2019 opakovane uznal vinným z úmyselného trestného činu hanobenia rasy, národa a presvedčenia. Okrem zbavenia funkcie poslanca musel Mazurek zaplatiť pokutu 10 tisíc eur.", "Poslanec Ondrej Ďurica bol kedysi frontmanom skupiny Biely odpor. Do parlamentu sa dostal na kandidátke ĽSNS, momentálne však pôsobí v strane Republika. Kapela Biely odpor bola ultrapravicová skupina často spájaná s pravicovým extrémizmom a Ďurica v nej pôsobil v rokoch 1996 až 1998. Z textov tejto skupiny cítiť silný odkaz na neonacistické symboly, rasizmus, xenofóbiu a homofóbiu. Ďurica sa v minulosti súdil kvôli označovaniu jeho osoby ako neonacistu. Súd v roku 2018 rozhodol , že ho novinári môžu nazývať neonacistom, aj kvôli jeho pôsobeniu v kapele Biely odpor.", "Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["uznal", "skupiny", "cítiť", "rozhodol"], "url": ["https://dennikn.sk/1571676/mazurek-v-parlamente-konci-sud-mu-potvrdil-vinu-za-rasisticke-reci-v-radiu/", "https://dennikn.sk/minuta/1911726/", "https://www.aktuality.sk/clanok/744119/hovorcom-lsns-sa-stal-neonacisticky-spevak-ondrej-durica/", "https://domov.sme.sk/c/20790667/novinari-podla-sudu-mozu-duricu-oznacit-za-neonacistu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:08.100715+00:00"}
{"id": "vr17278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17278", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...ako ministerstvo (školstva, pozn.) za roky 2015 až 2017, zo štátnych prostriedkov, to znamená zo štátneho rozpočtu, investovali do obnovy internátov 2,5 milióna eur. Potom sme žiadali v roku 2017, 15 miliónov eur, tie nám neboli pridelené, roku 2018 sme žiadali 20 miliónov eur, tie nám neboli pridelené.", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investovali za roky 2015 až 2017 do rekonštrukcie internátov verejných vysokých škôl pre 2 523 300 eur. Podľa komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020 rezort žiadal zvýšenie prostriedkov na vysoké školstvo. Ministerstvo žiadalo na rok 2017 sumu 15 miliónov eur a na rok 2018 20 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako sa vyjadrilo aj rezort školstva: \" V rokoch 2015 - 2017 boli na základe požiadaviek verejných vysokých škôl a možností štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentských domovov verejných vysokých škôl poskytnuté kapitálové dotácie vo výške 2.523.300 eur,“ Financie boli použité najmä na odstraňovanie havarijných stavov ubytovacích zariadení. V roku 2015 bolo verejným vysokým školám poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu internátov celkovo 855 500 eur ( .xls ). Dotácia v tom roku bola poskytnutá štyrom vysokým školám. V roku 2016 bola na vyššie zmienené účely poskytnutá dotácia vo výške 680 000 eur ( .xls ). Táto suma bola vtedy poskytnutá Katolíckej univerzite v Ružomberku. V roku 2017 získali verejné vysoké univerzity dotácie v celkovej výške 1 307 800 eur ( .xls ). Podľa vyjadrenia MŠVVaŠ SR pre TASR \"požadoval rezort zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školstvo o 15 miliónov eur aj v roku 2017, avšak v oboch prípadoch k navýšeniu prostriedkov na tento účel neprišlo,\". Rezort na základe našej žiadosti nám sprístupnil citácie komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020, ktoré nie sú voľne dostupné: Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 (bod 8) Rekonštrukcia ubytovacích zariadení vysokých škôl (Priorita za vysoké školy): „Stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný. V roku 2015 sa vláda SR zaviazala poskytnúť vysokým školám na jeho zlepšenie finančné prostriedky vo výške 50 mil. €. Na rok 2017 požadujeme v tejto súvislosti zvýšiť prostriedky na vysoké školstvo o 15 000 000 €.“ Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2018-2020 (bod 3) Vytvorenie finančnej schémy na financovanie rekonštrukcie objektov vysokých škôl a ubytovacích zariadení (Priorita za vysoké školy): „Viaceré objekty verejných vysokých škôl, osobitne študentských domov, si vyžadujú komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by znížila ich energetickú náročnosť, vytvorila by v nich univerzálne prostredie (nediskriminujúce občanov so zdravotným postihnutím), či vytvorila atraktívnejšie prostredie pre študentov, ktorí by tak v menšej miere boli motivovaní k vyhľadávaniu štúdia v zahraničí aj z titulu modernejšej vzdelávacej infraštruktúry. Časť vysokých škôl vôbec nedisponuje infraštruktúrou na podporu študentov (študentské domovy), čo im prináša viaceré obmedzenia a znevýhodňuje v porovnaní so zahraničím. Na časti vysokých škôl vznikajú aj nové aktivity, ktoré vyžadujú podporu, napr. vytvorenie podmienok pre podporu kreatívneho priemyslu, vývojové/kreatívne centrá. Na vytvorenie tejto schémy navrhujeme alokovať pre rok 2018 sumu 20 000 000 €.“ Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investovali za roky 2015 až 2017 do rekonštrukcie internátov verejných vysokých škôl pre 2 523 300 eur. Podľa komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020 rezort žiadal zvýšenie prostriedkov na vysoké školstvo. Ministerstvo žiadalo na rok 2017 sumu 15 miliónov eur a na rok 2018 20 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako sa vyjadrilo aj rezort školstva: \" V rokoch 2015 - 2017 boli na základe požiadaviek verejných vysokých škôl a možností štátneho rozpočtu na rekonštrukciu študentských domovov verejných vysokých škôl poskytnuté kapitálové dotácie vo výške 2.523.300 eur,“ Financie boli použité najmä na odstraňovanie havarijných stavov ubytovacích zariadení. V roku 2015 bolo verejným vysokým školám poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu na rekonštrukciu internátov celkovo 855 500 eur ( .xls ). Dotácia v tom roku bola poskytnutá štyrom vysokým školám. V roku 2016 bola na vyššie zmienené účely poskytnutá dotácia vo výške 680 000 eur ( .xls ). Táto suma bola vtedy poskytnutá Katolíckej univerzite v Ružomberku. V roku 2017 získali verejné vysoké univerzity dotácie v celkovej výške 1 307 800 eur ( .xls ). Podľa vyjadrenia MŠVVaŠ SR pre TASR \"požadoval rezort zvýšiť finančné prostriedky na vysoké školstvo o 15 miliónov eur aj v roku 2017, avšak v oboch prípadoch k navýšeniu prostriedkov na tento účel neprišlo,\". Rezort na základe našej žiadosti nám sprístupnil citácie komentárov k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 a 2018-2020, ktoré nie sú voľne dostupné: Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2017-2019 (bod 8) Rekonštrukcia ubytovacích zariadení vysokých škôl (Priorita za vysoké školy): „Stav študentských domovov vysokých škôl je v mnohých prípadoch havarijný. V roku 2015 sa vláda SR zaviazala poskytnúť vysokým školám na jeho zlepšenie finančné prostriedky vo výške 50 mil. €. Na rok 2017 požadujeme v tejto súvislosti zvýšiť prostriedky na vysoké školstvo o 15 000 000 €.“ Dodatok č. 3 ku komentáru k návrhu rozpočtu kapitoly MŠVVaŠ SR na roky 2018-2020 (bod 3) Vytvorenie finančnej schémy na financovanie rekonštrukcie objektov vysokých škôl a ubytovacích zariadení (Priorita za vysoké školy): „Viaceré objekty verejných vysokých škôl, osobitne študentských domov, si vyžadujú komplexnejšiu rekonštrukciu, ktorá by znížila ich energetickú náročnosť, vytvorila by v nich univerzálne prostredie (nediskriminujúce občanov so zdravotným postihnutím), či vytvorila atraktívnejšie prostredie pre študentov, ktorí by tak v menšej miere boli motivovaní k vyhľadávaniu štúdia v zahraničí aj z titulu modernejšej vzdelávacej infraštruktúry. Časť vysokých škôl vôbec nedisponuje infraštruktúrou na podporu študentov (študentské domovy), čo im prináša viaceré obmedzenia a znevýhodňuje v porovnaní so zahraničím. Na časti vysokých škôl vznikajú aj nové aktivity, ktoré vyžadujú podporu, napr. vytvorenie podmienok pre podporu kreatívneho priemyslu, vývojové/kreatívne centrá. Na vytvorenie tejto schémy navrhujeme alokovať pre rok 2018 sumu 20 000 000 €.“ Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrilo", "použité", ".xls", ".xls", ".xls", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.info.sk/sprava/141731/lubyova-slubila-studentom-ze-vysokoskolske-internaty-sa-stanu-prioritou-rezortu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/456804-stat-uvolni-na-rekonstrukciu-vysokoskolskych-internatov-desat-milionov-eur/", "http://www.minedu.sk/data/att/9587.xlsx", "http://www.minedu.sk/data/att/12749.xlsx", "http://www.minedu.sk/data/att/12750.xlsx", "http://www.info.sk/sprava/141731/lubyova-slubila-studentom-ze-vysokoskolske-internaty-sa-stanu-prioritou-rezortu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:49.127804+00:00"}
{"id": "42536", "numeric_id": 42536, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42536", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...som bola prijatá v Bielom dome, prijala ma Nancy Pelosi, šéfka Snemovni reprezentantov, zastupovala som ľudí pred Súdnym dvorom EÚ, využívala som právne inštitúty voči EP, EK...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová zastupovala občanov Pezinka vo veci pezinskej skládky, ktorá sa dostala pred Európsky parlament formou petície. Spor vyšetroval Európsky súdny dvor , ktorý dal v januári 2013 za pravdu občanom Pezinka. Ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora, pripomienky k prípadu predkladali aj zástupcovia Európskej komisie. Európska komisia na základe prípadu tiež iniciovala proces infringementu voči SR (. pdf , s.31). Čaputová získala za boj proti pezinskej skládke Goldmanovu environmentálnu cenu, v súvislosti s ktorou bola v apríli 2016 prijatá v Bielom dome a následne v Kongrese Nancy Pelosi , súčasnou predsedníčkou Snemovne reprezentantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová zastupovala občanov Pezinka vo veci pezinskej skládky, ktorá sa dostala pred Európsky parlament formou petície. Spor vyšetroval Európsky súdny dvor , ktorý dal v januári 2013 za pravdu občanom Pezinka. Ako sa uvádza v rozsudku Súdneho dvora, pripomienky k prípadu predkladali aj zástupcovia Európskej komisie. Európska komisia na základe prípadu tiež iniciovala proces infringementu voči SR (. pdf , s.31). Čaputová získala za boj proti pezinskej skládke Goldmanovu environmentálnu cenu, v súvislosti s ktorou bola v apríli 2016 prijatá v Bielom dome a následne v Kongrese Nancy Pelosi , súčasnou predsedníčkou Snemovne reprezentantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Európsky parlament", "Európsky súdny dvor", "rozsudku", "pdf", "prijatá", "Kongrese", "Nancy Pelosi"], "url": ["http://www5.teraz.sk/zahranicie/sudny-dvor-eu-komunalny-odpad-pezinok/34594-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/255465-o-pezinskej-skladke-rozhodne-europsky-sudny-dvor/", "http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=132341&doclang=SK", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2011/453194/IPOL-PETI_NT(2011)453194_EN.pdf", "http://www.teraz.sk/import/caputova-skladka-biely-dom/192829-clanok.html", "https://twitter.com/SpeakerPelosi/status/723243804032143362", "https://pelosi.house.gov/biography-0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:55.155472+00:00"}
{"id": "vr38248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38248", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Obdivujem pána poslanca Drobu, keď povedal, že chcú zabezpečiť ten blahobyt vo svetle toho všetkého, čo tu je, zastavené rozvojové programy.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Madarič nešpecifikuje aké rozvojové programy sú zastavené. Tak napr. som našiel Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 (pdf.). Ale tak podľa mňa sa to nedá nejako poriadne overiť.", "analysis_paragraphs": ["Madarič nešpecifikuje aké rozvojové programy sú zastavené. Tak napr. som našiel Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 (pdf.). Ale tak podľa mňa sa to nedá nejako poriadne overiť."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Národný program oficiálnej rozvojovej pomoci SR na rok 2011 (pdf.)."], "url": ["http://www.slovakaid.sk/wp-content/uploads/2011/02/NP-ODA-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:36.688613+00:00"}
{"id": "vr15931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15931", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však pán Mečiar sa vtedy vyjadril ako premiér, že keby nebol chránený imunitou prezident Slovenskej republiky, tak je zavretý.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Mečiar sa vyjadril k trestnému stíhaniu prezidentovho syna, avšak nepovedal, že by bol uväznený, ale \"len\" obvinený. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci. Tvrdenie sa týka dvoch prepletených prípadov - tzv.kauza Technopol a zavlečenie prezidentovho syna, a v konečnom dôsledku s nimi spojených známych Mečiarových amnestií , ktoré sú otvorenou témou už vyše 20 rokov. Rezonoval tu najmä stále viac vyhrotený vzťah medzi vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý sa o tomto spore vyjadril v roku 1994 v správe o stave republiky. Vo svojom prejave predniesol dôvod, prečo „ má vážne výhrady voči politike a etike politickej práce pána V. Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote“. Vladimír Mečiar sa mal skutočne podľa viacerých médií v máji roku 1996 vyjadriť pre Slovenský rozhlas, že: \"Dnes, keď sa vyšetruje Technopol a takzvaný únos, súčasne sa preukazuje spätosť týchto prípadov, a o kauze Technopol vo vzťahu k amnestii rozhoduje človek, ktorý ak by nemal imunitu prezidenta , bol by s najväčšou pravdepodobnosťou obvinený ako jeden zo spolupáchateľov tejto kauzy.\" P odobne o tom informovali aj ďalšie médiá, v ktorých sa tak isto spomínalo Mečiarovo vyhlásenie o tom, že ak by vtedajší prezident Michal Kováč nedisponoval imunitou, bol by obvinený ako spolupáchateľ trestného činu . Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Mečiar sa vyjadril k trestnému stíhaniu prezidentovho syna, avšak nepovedal, že by bol uväznený, ale \"len\" obvinený. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci. Tvrdenie sa týka dvoch prepletených prípadov - tzv.kauza Technopol a zavlečenie prezidentovho syna, a v konečnom dôsledku s nimi spojených známych Mečiarových amnestií , ktoré sú otvorenou témou už vyše 20 rokov. Rezonoval tu najmä stále viac vyhrotený vzťah medzi vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý sa o tomto spore vyjadril v roku 1994 v správe o stave republiky. Vo svojom prejave predniesol dôvod, prečo „ má vážne výhrady voči politike a etike politickej práce pána V. Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote“. Vladimír Mečiar sa mal skutočne podľa viacerých médií v máji roku 1996 vyjadriť pre Slovenský rozhlas, že: \"Dnes, keď sa vyšetruje Technopol a takzvaný únos, súčasne sa preukazuje spätosť týchto prípadov, a o kauze Technopol vo vzťahu k amnestii rozhoduje človek, ktorý ak by nemal imunitu prezidenta , bol by s najväčšou pravdepodobnosťou obvinený ako jeden zo spolupáchateľov tejto kauzy.\" P odobne o tom informovali aj ďalšie médiá, v ktorých sa tak isto spomínalo Mečiarovo vyhlásenie o tom, že ak by vtedajší prezident Michal Kováč nedisponoval imunitou, bol by obvinený ako spolupáchateľ trestného činu . Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Mečiarových amnestií", "má vážne výhrady", "ak by nemal imunitu prezidenta", "spolupáchateľ trestného činu"], "url": ["http://http://meciaroveamnestie.sk/", "http://https://www.etrend.sk/ekonomika/cim-sa-michal-kovac-zasluzil-o-stat.html", "http://https://www.sme.sk/c/2045066/svetelny-displej-alebo-navrat-ku-kauze-michal-kovac-ml-technopol.html", "http://https://www.etrend.sk/ekonomika/cim-sa-michal-kovac-zasluzil-o-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:59.499474+00:00"}
{"id": "vr15045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15045", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Poslanec Krupa je držiteľ zbrojného preukazu skupiny A. Všetko spravil v súlade so zákonom. Odovzdal svoju zbraň ochranke pred vstupom do parlamentu. To znamená nijakým spôsobom sa nedopustil porušenia zákona, ani priestupku.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. marca 2016 vošiel poslanec Krupa za stranu ĽSNS do parlamentu s pištoľou a dobrovoľne ju odovzdal ochranke. Podľa Mariana Kotlebu je držiteľom platného zbrojného preukazu, potvrdenie z iného zdroja sa nám nepodarilo získať. Krupa na otázky prítomných novinárov neodpovedal, uviedol DennikN . Podľa hovorkyne NR SR je vstup so zbraňou do budovy parlamentu zakázaný. Krupa si pri vstupe zbraň nahlásil a odovzdal do úschovy, napísali Aktuality . Podľa rokovacieho poriadku NR SR je zakázané vnášať do rokovacej sály zbrane, vstup do budovy parlamentu v tomto dokumente vylúčený nie je. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["21. marca 2016 vošiel poslanec Krupa za stranu ĽSNS do parlamentu s pištoľou a dobrovoľne ju odovzdal ochranke. Podľa Mariana Kotlebu je držiteľom platného zbrojného preukazu, potvrdenie z iného zdroja sa nám nepodarilo získať. Krupa na otázky prítomných novinárov neodpovedal, uviedol DennikN . Podľa hovorkyne NR SR je vstup so zbraňou do budovy parlamentu zakázaný. Krupa si pri vstupe zbraň nahlásil a odovzdal do úschovy, napísali Aktuality . Podľa rokovacieho poriadku NR SR je zakázané vnášať do rokovacej sály zbrane, vstup do budovy parlamentu v tomto dokumente vylúčený nie je. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["DennikN", "Aktuality", "rokovacieho poriadku", "DenníkaN", "Pravda"], "url": ["https://dennikn.sk/413205/kotlebov-poslanec-prisiel-do-parlamentu-pistolou/", "http://www.aktuality.sk/clanok/323513/poslanec-lsns-peter-krupa-prisiel-do-parlamentu-so-strelnou-zbranou/", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://dennikn.sk/418518/poslancovi-kotlebovcov-krupovi-policia-zadrzala-zbrane-aj-zbrojny-preukaz/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388834-policia-poslancovi-lsns-vratila-zbrojny-preukaz-aj-zbran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:34.065665+00:00"}
{"id": "vr17362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17362", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Práve preto sa toto ženám deje, lebo o nich rozhodujú muži, lebo nie sú zastúpené v politike, nie sú na pozíciách moci. Presne o tom hovorí Istanbulský dohovor.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Istanbulský dohovor, ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom Rady Európy pochádzajúci z roku 2011. Obsah textu, ktorý je voľne dostupný ( .pdf ) na webe Rady Európy, hovorí okrem iného aj o rodových nerovnostiach a potrebe ochrany žien pred diskrimináciou kvôli politickým názorom. Dohovor vo svojej preambule hovorí o historickej mocenskej nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá vedie k mužskej dominancii a diskriminácii žien ( .pdf , s. 1). Túto diskrimináciu by mali zmluvné strany podľa Dohovoru odstrániť aj legislatívnymi opatreniami ako \"začlenenie zásady rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi do štátnych ústav alebo iného príslušného zákonodarstva\" ( .pdf , s. 3). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Istanbulský dohovor, ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom Rady Európy pochádzajúci z roku 2011. Obsah textu, ktorý je voľne dostupný ( .pdf ) na webe Rady Európy, hovorí okrem iného aj o rodových nerovnostiach a potrebe ochrany žien pred diskrimináciou kvôli politickým názorom. Dohovor vo svojej preambule hovorí o historickej mocenskej nerovnosti medzi mužmi a ženami, ktorá vedie k mužskej dominancii a diskriminácii žien ( .pdf , s. 1). Túto diskrimináciu by mali zmluvné strany podľa Dohovoru odstrániť aj legislatívnymi opatreniami ako \"začlenenie zásady rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi do štátnych ústav alebo iného príslušného zákonodarstva\" ( .pdf , s. 3). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://rm.coe.int/168008482e", "https://rm.coe.int/168008482e", "https://www.omediach.com/tlacove-spravy/download/23_e55dae682fb945d6084abc0fe77b06ee"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:28.490343+00:00"}
{"id": "vr17773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17773", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...na ministerstve obrany, kde prebieha jeden z najväčších nákupov v histórii Slovenska, za 1,2 miliardy eur, každý občan, mladý, starý, sa poskladá 500 eur na tento nákup a tento nákup prebieha v utajení. Kritizuje ho Váš vlastný štátny tajomník pán Ondrejcsák (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda odsúhlasila vyčlenenie 1,2 miliardy eur na nákup obrnených vozidiel ešte v máji 2017. Pri tejto sume by to však na jedného občana Slovenska vychádzalo na 221 eur, nie 500. Veronika Remišová však zrejme mala na mysli sumu odvodenú z vlastných výpočtov, podľa ktorých by sa celkové náklady mali vyšplhať na 3 miliardy eur, t.j. 552 eur na osobu. Pravdou však je, že štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák v rozhovore pre denník SME kritizoval postupy, ktorým ministerstvo obrany nakupuje nové obrnené transportéry. Tvrdil, že k dokumentom nákupu nemá prístup od ministra obrany Petra Gajdoša a kritizoval netransparentnosť nákupu. Výrok kvôli nesprávnym prepočtom považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda odsúhlasila vyčlenenie 1,2 miliardy eur na nákup obrnených vozidiel ešte v máji 2017. Pri tejto sume by to však na jedného občana Slovenska vychádzalo na 221 eur, nie 500. Veronika Remišová však zrejme mala na mysli sumu odvodenú z vlastných výpočtov, podľa ktorých by sa celkové náklady mali vyšplhať na 3 miliardy eur, t.j. 552 eur na osobu. Pravdou však je, že štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák v rozhovore pre denník SME kritizoval postupy, ktorým ministerstvo obrany nakupuje nové obrnené transportéry. Tvrdil, že k dokumentom nákupu nemá prístup od ministra obrany Petra Gajdoša a kritizoval netransparentnosť nákupu. Výrok kvôli nesprávnym prepočtom považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["nákup", "náklady", "kritizoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429771-vlada-schvalila-1-2-miliardy-eur-na-nakup-obrnenych-vozidiel/", "https://domov.sme.sk/c/20807752/olano-ministerstvo-obrany-zmeko-armada-sns-obrneny-transporter.html", "https://domov.sme.sk/c/20823796/ondrejcsak-ocakaval-som-ze-sns-bude-na-ministerstve-obrany-odbornejsia-a-ferovejsia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:20.023685+00:00"}
{"id": "vr26410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26410", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Nemusel by ich platiť kraj, ale kraj môže a v zmysle zákona takú kompetenciu má, pri združení niekoľkých obcí, ktorých spája spoločný problém, im na túto potrebu poskytnúť časť zo svojho rozpočtu. (hovorí o zriadení obecnej polície, pozn.)", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok župana Kotlebu označujem za neoveriteľný z dôvodu, že zákony bližšie nešpecifikujú na aké účely môžu byť finančné prostriedky od samosprávneho kraja použité.", "analysis_paragraphs": ["Výrok župana Kotlebu označujem za neoveriteľný z dôvodu, že zákony bližšie nešpecifikujú na aké účely môžu byť finančné prostriedky od samosprávneho kraja použité."], "analysis_date": "2013-12-11", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "369/1992", "302/2001"], "url": ["http://mestskapolicia.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700011&id=1361", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-obecnom-zriadeni/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-samospravnych-krajoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:24.018570+00:00"}
{"id": "vr25684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25684", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Priemerný dlh, verejný dlh v krajinách eurozóny je 95,5% na tento rok (odhad dlhu na rok 2013, pozn.) a náš bude nejakých 60% z toho (z dlhu eurozóny, pozn.).", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kažimír neuvádza úplne presné číslo odhadu dlhu na rok 2013 pre eurozónu. Kažimír uvádza číslo o 0,4 p.b. vyššie. 60% percent z dlhu eurozóny (95,1% HDP) je približne dlh na úrovni 57% HDP. Slovensko však v roku 2013 má predpokladaný dlh vo výške 52,1 % HDP. Až v roku 2015 sa očakáva dlh na úrovni takmer 57% HDP. Vzhľadom na nepresné čísla výrok hodnotíme ako nepravdivý. V prvom štvrťroku 2013 mala Eurozóna verejný dlh na úrovni 92,2 % HDP a podľa prognózy na rok 2013 dosiahne dlh výšku 95,1% HDP. Slovenská republika dosiahla v prvom štvrťroku dlh vo výške 54.9% HDP. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda, očakáva dlh Slovenska v roku 2013 na úrovni 52,1 % HDP. Podľa prognózy Eurostatu (s. 27) sa očakáva dlh eurozóny v roku 2013 na úrovni 95,1% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír neuvádza úplne presné číslo odhadu dlhu na rok 2013 pre eurozónu. Kažimír uvádza číslo o 0,4 p.b. vyššie. 60% percent z dlhu eurozóny (95,1% HDP) je približne dlh na úrovni 57% HDP. Slovensko však v roku 2013 má predpokladaný dlh vo výške 52,1 % HDP. Až v roku 2015 sa očakáva dlh na úrovni takmer 57% HDP. Vzhľadom na nepresné čísla výrok hodnotíme ako nepravdivý. V prvom štvrťroku 2013 mala Eurozóna verejný dlh na úrovni 92,2 % HDP a podľa prognózy na rok 2013 dosiahne dlh výšku 95,1% HDP. Slovenská republika dosiahla v prvom štvrťroku dlh vo výške 54.9% HDP. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda, očakáva dlh Slovenska v roku 2013 na úrovni 52,1 % HDP. Podľa prognózy Eurostatu (s. 27) sa očakáva dlh eurozóny v roku 2013 na úrovni 95,1% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurozóna", "prognózy", "Návrh", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina230", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:01.494079+00:00"}
{"id": "vr26197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26197", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Práve za éry Flašíkovej-Beňovej v roku 2007 bol úplne rovnaký objem havárií v rámci jedného roku, ako bolo za našej éry. Boli to desiatky havárií za 2 možno 3 milióny eur len za jeden rok.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak spočítame všetky opravy havárií, opravy (strechy, potrubia, kanalizácie, vody a pod.) a aj rekonštrukcie sociálnych zariadení a škôl dostaneme sumu približne 65 mil. Sk, čo po prepočte na euro predstavuje 2,2 mil. eur, čo je v intervale ako uvádza Frešo. Frešo uvádza počet havárií (zákaziek v súvislosti s havarijným stavom) v roku 2007, ktorých bolo 40 (po započítaní rekonštrukcií 45). Ide teda o desiatky. Za štyri roky pôsobenia Freša na Úrade BSK bol počet havárií podľa denníka Pravda , ktorý oslovil jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie, na úrovni 215 - teda v priemere 54 na rok. Ide teda o podobný, nie úplne rovnaký počet ako počet havárií a opráv za éry Flašíkovej-Beňovej v roku 2007. Výrok napriek drobným číselným nezrovnalostiam považujeme za pravdivý, nakoľko si Pavol Frešo týmto rozdielom nijako nevylepšuje pozíciu. Register zmlúv BSK za rok 2007 ( .xls ) uvádza nasledovné kontrakty súvisiace s opravou havarijného stavu: Uvádzame výpočet havárii, opráv (strechy, potrubia, kanalizácie, vody a pod.): 1. MGK s.r.o. - Havária vody - SPŠ Polygrafická - 153 417,20 Skk 2. MGK s.r.o. - Havária na odpade - SOU Drevárske - 153 132,80 Skk 3. Vemapos s.r.o. - odstr. havárie prasknutého - 19 992,00 Skk potrubia - budovy BSK 4. Vemapos s.r.o. - odstr. havárie kotla na teplú - 59 238,20 Skk úžitkovú vodu - Gymnázium I. Horvátha 5. Sanex s.r.o. - havária zvodu kanalizácie - DSS- 76 115,50 Skk pre dospelých Stupava 6. MGK s.r.o. - havária na potrubí rozv. vody - 225 670,40 Skk - SOŠ Znievska 7. Vemapos s.r.o. - odstránenie havárie - TUV - 219 257,50 Skk Škola pre mimoriadne nadané deti 8. Sanex s.r.o. - Stavebné práce-opr.terasy-hav.- 167 551,30 Skk stav DDPenzión 9. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-- 39 710,30 Skk Konzervatórium Tolstého 11 10. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-SPŠ - 97 496,70 Skk elektrotechnická K.Adlera 11. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-Združ.- 63 784,00 Skk stredná škola Pavlovičova 12. Energoplyn spol. s.r.o. - Vypracovanie PD - 355 215,00 Skk pre realizáciu stavby-ods.hav.stavu v OST/Škola pre mim.nad.deti 13. Sanex s.r.o. - stav.práce-havarij.stav DD - 189 995,40 Skk a DSS pre dospelých Stupava 14. ANNEXUS- ZS Fedinová -oprava strechy -- 614 040,5 Skk 15. Sanex s.r.o. - oprava strechy DD Penzión pre dôchodcov, Pezinok, Hrnčiarska ul. -- 303 999,7 Skk 16. MKG - oprava strechy-GY Malacky -- 2 537 773,5 Skk 17. MKG - Oprava strechy a jedálne Škola pre mimor.nadané deti,Teplická -- 2 688 063,6 Skk 18. Sanex s.r.o. - oprava strechy - DD Penzión Hrnčiarska -- 730 340 Skk 19. MKG rekonštrukcia strechy - SPŠ Chemická -- 496 780 Skk 20. MKG. - oprava strechy-SPŠ elektronická,Hálova -- 1 759 586,2 Skk 21. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-ZSŠ - 1 340 125,30 Skk záhradnícka,Malinovo 22. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-Obch.- 579 060,40 Skk ak.Myslenická,Pezinok 23. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-SUU- 196 425,60Skk strojárske,J.Jonáša 24. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav- 238 204,30Skk -Gymnázium, Pankúchova 25. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 3 469 930,50Skk Športove Gymnázium 26. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 1 705 100,20Skk DSS DAUDEAMUS 27. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 4 980 926,60Skk Gymnázium A. Einsteina 28. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 026 315,20Skk SPŠ elektrotechnická 29. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav Farského-- 2 866 837,10 Skk 30. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 275 889,20 Skk SOU obchodné,Na pántoch 31. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 141 837,10Skk Stredná poľnohosp.priem.škola 32. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 1 862 757,50Skk SOU strojárske, J.Jonáša 33. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 800 000,00Skk SOU obchodné,Na pántoch 34. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 4 200 000,00Skk Obchodná akadémia,Dudova 35. Nemocničná a.s. - havarijný stav striech-- 4 364 990,40Skk nemocnica v Malackách 36. Sanex s.r.o. - sondáž kanalizácie,havarijný -- 272 657,10Skk stav-DD a DSS Stupava 37. Sanex s.r.o. - oprava bleskozvodov,havarijný stav-SVOŠ,Kostolná,Modra -- 197 186,60 Skk 38. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-ZSŠ záhradnícka,Malinovo – 1 340 125,3 Skk 39. Sanex s.r.o. - st. práce oprava terasy -AB Hontianska -- 1 461 472 Skk 40. Družstvo lekárov - Strečnianska - oprava strechy -- 285 124 Skk Spolu: 49,559 mil. Skk Započítavame aj rekonštrukcie, pretože predpokladáme, že dôvod rekonštrukcie bol nevyhovujúci stav objektu. 41. MKG, rekonštrukcia soc.zariad.-Bratislavské bábkové divadlo – 99 960 Skk 42. MKG, rekonštrukcia telocvične a soc.zariad.-Združ.hot.akadémia, Mikoviniho – 3 829 406,9 Skk 43. MKG, rekonštrukcia komína - DSS Báhoň – 508 701,2 Skk 44. Vemapos s.r.o., rekonštrukcia OST ZŠ – Teplická – 5 916 410,2 Skk 45. Energoplyn, rekonštrukcia OST-ZSŠ Tokajícka – 4 696 943 Skk Spolu: 15,05 mil. Skk Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak spočítame všetky opravy havárií, opravy (strechy, potrubia, kanalizácie, vody a pod.) a aj rekonštrukcie sociálnych zariadení a škôl dostaneme sumu približne 65 mil. Sk, čo po prepočte na euro predstavuje 2,2 mil. eur, čo je v intervale ako uvádza Frešo. Frešo uvádza počet havárií (zákaziek v súvislosti s havarijným stavom) v roku 2007, ktorých bolo 40 (po započítaní rekonštrukcií 45). Ide teda o desiatky. Za štyri roky pôsobenia Freša na Úrade BSK bol počet havárií podľa denníka Pravda , ktorý oslovil jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie, na úrovni 215 - teda v priemere 54 na rok. Ide teda o podobný, nie úplne rovnaký počet ako počet havárií a opráv za éry Flašíkovej-Beňovej v roku 2007. Výrok napriek drobným číselným nezrovnalostiam považujeme za pravdivý, nakoľko si Pavol Frešo týmto rozdielom nijako nevylepšuje pozíciu. Register zmlúv BSK za rok 2007 ( .xls ) uvádza nasledovné kontrakty súvisiace s opravou havarijného stavu: Uvádzame výpočet havárii, opráv (strechy, potrubia, kanalizácie, vody a pod.): 1. MGK s.r.o. - Havária vody - SPŠ Polygrafická - 153 417,20 Skk 2. MGK s.r.o. - Havária na odpade - SOU Drevárske - 153 132,80 Skk 3. Vemapos s.r.o. - odstr. havárie prasknutého - 19 992,00 Skk potrubia - budovy BSK 4. Vemapos s.r.o. - odstr. havárie kotla na teplú - 59 238,20 Skk úžitkovú vodu - Gymnázium I. Horvátha 5. Sanex s.r.o. - havária zvodu kanalizácie - DSS- 76 115,50 Skk pre dospelých Stupava 6. MGK s.r.o. - havária na potrubí rozv. vody - 225 670,40 Skk - SOŠ Znievska 7. Vemapos s.r.o. - odstránenie havárie - TUV - 219 257,50 Skk Škola pre mimoriadne nadané deti 8. Sanex s.r.o. - Stavebné práce-opr.terasy-hav.- 167 551,30 Skk stav DDPenzión 9. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-- 39 710,30 Skk Konzervatórium Tolstého 11 10. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-SPŠ - 97 496,70 Skk elektrotechnická K.Adlera 11. Vemapos s.r.o. - odstránenie hav.stavu-Združ.- 63 784,00 Skk stredná škola Pavlovičova 12. Energoplyn spol. s.r.o. - Vypracovanie PD - 355 215,00 Skk pre realizáciu stavby-ods.hav.stavu v OST/Škola pre mim.nad.deti 13. Sanex s.r.o. - stav.práce-havarij.stav DD - 189 995,40 Skk a DSS pre dospelých Stupava 14. ANNEXUS- ZS Fedinová -oprava strechy -- 614 040,5 Skk 15. Sanex s.r.o. - oprava strechy DD Penzión pre dôchodcov, Pezinok, Hrnčiarska ul. -- 303 999,7 Skk 16. MKG - oprava strechy-GY Malacky -- 2 537 773,5 Skk 17. MKG - Oprava strechy a jedálne Škola pre mimor.nadané deti,Teplická -- 2 688 063,6 Skk 18. Sanex s.r.o. - oprava strechy - DD Penzión Hrnčiarska -- 730 340 Skk 19. MKG rekonštrukcia strechy - SPŠ Chemická -- 496 780 Skk 20. MKG. - oprava strechy-SPŠ elektronická,Hálova -- 1 759 586,2 Skk 21. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-ZSŠ - 1 340 125,30 Skk záhradnícka,Malinovo 22. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-Obch.- 579 060,40 Skk ak.Myslenická,Pezinok 23. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-SUU- 196 425,60Skk strojárske,J.Jonáša 24. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav- 238 204,30Skk -Gymnázium, Pankúchova 25. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 3 469 930,50Skk Športove Gymnázium 26. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 1 705 100,20Skk DSS DAUDEAMUS 27. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 4 980 926,60Skk Gymnázium A. Einsteina 28. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 026 315,20Skk SPŠ elektrotechnická 29. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav Farského-- 2 866 837,10 Skk 30. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 275 889,20 Skk SOU obchodné,Na pántoch 31. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 141 837,10Skk Stredná poľnohosp.priem.škola 32. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 1 862 757,50Skk SOU strojárske, J.Jonáša 33. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 2 800 000,00Skk SOU obchodné,Na pántoch 34. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-- 4 200 000,00Skk Obchodná akadémia,Dudova 35. Nemocničná a.s. - havarijný stav striech-- 4 364 990,40Skk nemocnica v Malackách 36. Sanex s.r.o. - sondáž kanalizácie,havarijný -- 272 657,10Skk stav-DD a DSS Stupava 37. Sanex s.r.o. - oprava bleskozvodov,havarijný stav-SVOŠ,Kostolná,Modra -- 197 186,60 Skk 38. Sanex s.r.o. - oprava strechy,havarijný stav-ZSŠ záhradnícka,Malinovo – 1 340 125,3 Skk 39. Sanex s.r.o. - st. práce oprava terasy -AB Hontianska -- 1 461 472 Skk 40. Družstvo lekárov - Strečnianska - oprava strechy -- 285 124 Skk Spolu: 49,559 mil. Skk Započítavame aj rekonštrukcie, pretože predpokladáme, že dôvod rekonštrukcie bol nevyhovujúci stav objektu. 41. MKG, rekonštrukcia soc.zariad.-Bratislavské bábkové divadlo – 99 960 Skk 42. MKG, rekonštrukcia telocvične a soc.zariad.-Združ.hot.akadémia, Mikoviniho – 3 829 406,9 Skk 43. MKG, rekonštrukcia komína - DSS Báhoň – 508 701,2 Skk 44. Vemapos s.r.o., rekonštrukcia OST ZŠ – Teplická – 5 916 410,2 Skk 45. Energoplyn, rekonštrukcia OST-ZSŠ Tokajícka – 4 696 943 Skk Spolu: 15,05 mil. Skk Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", ".xls"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292934-cudne-obchody-zupy-pod-fresovym-vedenim/", "http://www.bratislavskykraj.sk/clanok/register-zmluv-a-faktur-bsk-735468.aspx?q=Y2hudW09Nw%3d%3d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:00.825128+00:00"}
{"id": "vr30920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30920", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale ale ľudia ktorí či už sú to  z prokuratúry alebo z polície ktorí vyšetrovali tieto takzvané prepisy (Gorila pozn.) a bolo ich niekoľko častokrát spochybnili do akej miery je objektívny alebo nie je objektívny.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Objektívnosť alebo pravdivosť spisu Gorila spochybnil námestník generálnej prokuratúry D. Trnka. Pre televíziu Markíza 23. decembra 2011 povedal :", "analysis_paragraphs": ["Objektívnosť alebo pravdivosť spisu Gorila spochybnil námestník generálnej prokuratúry D. Trnka. Pre televíziu Markíza 23. decembra 2011 povedal :"], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "zriadil vyšetrovací tím", "Aktuálne.sk", "považuje", "rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6193783/trnka-dokumenty-o-gorile-nie-su-autenticke.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54452310-trnka-rozpustil-tim-na-presetrenie-gorily", "http://aktualne.atlas.sk/na-verejnost-unikli-dalsie-spravy-tajnej-sluzby/dnes/kauzy/", "http://satek.blog.sme.sk/c/285872/Gorila-ako-King-Kong-I.html", "http://www.ta3.com/clanok/8717/rozhovor-s-byvalym-policajtom-janom-rejdom-o-kauze-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:14.519461+00:00"}
{"id": "42878", "numeric_id": 42878, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42878", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Náš štát nemá čísla dostatočne presné. Napríklad sa nevie, koľko je ľudí, ktorí sú živnostníci, aké majú zároveň príjmy zo závislej pracovnej činnosti, ak takú majú.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík vo svojom vyjadrení spomína príjmy živnostníkov zo závislej pracovnej činnosti, teda zo zamestnania. Tento konkrétny typ dát nebol zverejnený žiadnou štátnou inštitúciou, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Z verejne dostupných zdrojov sa dá, napríklad, zistiť , koľko živností je za mesiac alebo rok zrušených a koľko založených. Štatistiky ohľadom SZČO vytvára aj Sociálna poisťovňa, ktorá skúma , koľko živnostníkov platí tzv. minimálne poistné, teda poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Avšak štatistiky Sociálnej poisťovne nezahŕňajú čísla, ktoré sú spomenuté vo výroku. V dokumente Inštitútu zamestnanosti ( .pdf ) sú zaznamenané údaje ohľadom SZČO, ako napríklad ich celkový počet, vekové rozdelenie alebo už spomínaný počet živnostníkov platiacich minimálne odvody, pričom dokument čerpá z dát Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu SR. Na strane 2 sa tento dokument zameriava aj na tzv. fenomén nútenej živnosti, čo predstavuje „živnostníkov, ktorých pracovná činnosť má formu závislej práce zamestnanca“. To je však odlišný prípad od toho, ktorý opisuje Sulík, keďže on hovoril o živnostníkoch, ktorí popri výkonu živnosti majú príjmy aj zo závislej činnosti.", "analysis_paragraphs": ["Sulík vo svojom vyjadrení spomína príjmy živnostníkov zo závislej pracovnej činnosti, teda zo zamestnania. Tento konkrétny typ dát nebol zverejnený žiadnou štátnou inštitúciou, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Z verejne dostupných zdrojov sa dá, napríklad, zistiť , koľko živností je za mesiac alebo rok zrušených a koľko založených. Štatistiky ohľadom SZČO vytvára aj Sociálna poisťovňa, ktorá skúma , koľko živnostníkov platí tzv. minimálne poistné, teda poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Avšak štatistiky Sociálnej poisťovne nezahŕňajú čísla, ktoré sú spomenuté vo výroku. V dokumente Inštitútu zamestnanosti ( .pdf ) sú zaznamenané údaje ohľadom SZČO, ako napríklad ich celkový počet, vekové rozdelenie alebo už spomínaný počet živnostníkov platiacich minimálne odvody, pričom dokument čerpá z dát Sociálnej poisťovne a Štatistického úradu SR. Na strane 2 sa tento dokument zameriava aj na tzv. fenomén nútenej živnosti, čo predstavuje „živnostníkov, ktorých pracovná činnosť má formu závislej práce zamestnanca“. To je však odlišný prípad od toho, ktorý opisuje Sulík, keďže on hovoril o živnostníkoch, ktorí popri výkonu živnosti majú príjmy aj zo závislej činnosti."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["zistiť", "skúma", ".pdf"], "url": ["https://finstat.sk/databaza-zivnostnikov", "https://www.socpoist.sk/aktuality-vzrastol-pocet-zivnostnikov--ktori-platia-minimalne-poistne/48411s67364c", "https://www.iz.sk/download-files/sk/ksp/zivnosti-statistiky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:58.753790+00:00"}
{"id": "vr37010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37010", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pred niekoľkými rokmi bol v parlamente návrh na zbavenie imunity pána poslanca Kvorku,... Hlasovali proti, hlasovali proti zbaveniu imunity, no, väčšina, väčšina.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : \"Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovalo za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (SMER-SD), drvivá väčšina koalície bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Jána Kvorku na trestné stíhanie.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR : \"Za vydanie poslanca na trestné stíhanie hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 63, deviati sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali. Z koaličných poslancov hlasovalo za zbavenie imunity poslanca len Renáta Zmajkovičová (SMER-SD), drvivá väčšina koalície bola proti. Väčšina opozičných poslancov hlasovala za vydanie Jána Kvorku na trestné stíhanie.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://turiec.sme.sk/c/5150893/kvorku-imunity-nezbavili-trestne-stihany-zatial-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:51.966827+00:00"}
{"id": "vr28244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28244", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "3-krát medzinárodné ocenenie mesta za najlepšiu stránku mesta.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Bratislava získalo trikrát medzinárodné ocenenie V4Dis za najlepšiu internetovú stránku mesta a to v súťaži EuroCrest Contest v rokoch 2011, 2012 a 2013. Ftáčnik nastúpil ako primátor koncom decembra 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Bratislava získalo trikrát medzinárodné ocenenie V4Dis za najlepšiu internetovú stránku mesta a to v súťaži EuroCrest Contest v rokoch 2011, 2012 a 2013. Ftáčnik nastúpil ako primátor koncom decembra 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["EuroCrest Contest", "nastúpil", "Zlatý Erb"], "url": ["http://www.v4dis.eu/eurocrest.asp", "http://www.monitorujem.sk/ekonomika/622483/ftacnik-je-oddnes-primatorom-bratislavy", "http://www.zlatyerb.sk/index.php/vitazi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:28.324594+00:00"}
{"id": "vr35682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35682", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme našli príliš veľa zmlúv, ktoré rušíme za obrovské peniaze. Na úrade vlády sú už 3 trestné oznámenia.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O troch trestných oznámeniach hovorila Radičová aj v prejave pri príležitosti predloženia programového vyhlásenia vlády, viac informácií sa nám o nich ale nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["O troch trestných oznámeniach hovorila Radičová aj v prejave pri príležitosti predloženia programového vyhlásenia vlády, viac informácií sa nám o nich ale nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["aj v prejave"], "url": ["http://www.government.gov.sk/22191/poctive-a-jasne-riesenia------%28prejav-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-v-nr-sr-pri-prilezitosti-predlozenia-programoveho-vyhlasenia-vlady%29.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:24.759202+00:00"}
{"id": "vr17705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17705", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... že je miera nezamestnanosti 5,5 %.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších štatistických údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dosiahla nezamestnanosť na Slovensku v marci 2018 hodnotu 5,55 %. ( .zip ) Pre porovnanie, vo februári 2018 dosiahla nezamestnanosť úroveň 5,72 % ( .zip ) a v januári 2018 5,88 % ( .zip ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších štatistických údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dosiahla nezamestnanosť na Slovensku v marci 2018 hodnotu 5,55 %. ( .zip ) Pre porovnanie, vo februári 2018 dosiahla nezamestnanosť úroveň 5,72 % ( .zip ) a v januári 2018 5,88 % ( .zip ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": [".zip", ".zip", ".zip"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2018/marec2018.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2018/feb_2018.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2018/jan_2018.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:16.970460+00:00"}
{"id": "vr18338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18338", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...(máme, pozn.) opravené verejné priestranstvá, Trnavské mýto, Námestie slobody, viac ako 10 parkov, Šafárikovo námestie.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že mesto počas funkčného obdobia Iva Nesrovnala revitalizovalo niekoľko parkov a verejných priestranstiev. Čo sa však týka počtu parkov, sám Nesrovnal má na svojej stránke uvedených len deväť parkov a námestí, ktoré sa upravili. Len štyri z tohto počtu sú však parky: parčík Svoradova, parčík Dunajská, park JAMA Nové Mesto a Gaštanica Nové Mesto.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že mesto počas funkčného obdobia Iva Nesrovnala revitalizovalo niekoľko parkov a verejných priestranstiev. Čo sa však týka počtu parkov, sám Nesrovnal má na svojej stránke uvedených len deväť parkov a námestí, ktoré sa upravili. Len štyri z tohto počtu sú však parky: parčík Svoradova, parčík Dunajská, park JAMA Nové Mesto a Gaštanica Nové Mesto."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zrevitalizoval", "Gaštanicu", "júni", "dokončený", "jar", "parčík", "septembri", "opravuje", "rekonštrukcia", "vytopilo", "slobody", "Šafárikovo"], "url": ["https://ivonesrovnal.sk/vysledky/#zelen", "https://www.teraz.sk/video/park-belopotockeho-ulica/223885-clanok.html", "https://bratislava.sme.sk/c/20540415/na-kolibe-pribudol-novy-park.html", "https://bratislava.sme.sk/c/20554797/na-svoradovej-ulici-otvorili-novy-parcik.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/zivot-v-meste/50145-foto-naozaj-nadhera-pozrite-si-ako-aktualne-vyzera-park-jama", "https://bratislava.sme.sk/c/20845169/nove-mesto-obnovuje-park-na-ludovom-namesti.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/51752-foto-mesto-revitalizuje-parky-a-namestia-a-vandali-ich-systematicky-nicia", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/483553-landererov-park-v-bratislavskom-starom-meste-je-realitou-boli-ste-sa-pozriet/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/51752-foto-mesto-revitalizuje-parky-a-namestia-a-vandali-ich-systematicky-nicia", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/481907-na-trnavskom-myte-otvorili-zrekonstruovany-podchod/", "https://bratislava.sme.sk/c/20909053/preco-vytopilo-podchod.html", "https://www.ta3.com/clanok/1138374/nove-stromy-ihrisko-ci-dlazba-namestie-slobody-meni-svoju-tvar.html", "https://tlacovespravy.sme.sk/c/20911350/vynoveny-landererov-park-na-safarikovom-namesti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:07.225891+00:00"}
{"id": "vr17740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17740", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ako náhle sme obdržali informáciu od Národného bezpečnostného úradu, že vlastne bezpečnostný certifikát už nie je v platnosti, sme konali operatívne a sme konali rýchlo.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bezpečnostnú chybu, týkajúcu sa slovenských elektrornických občianskych preukazov (eID) odhalil tím výskumníkov zo špecializovaného pracoviska Fakulty informatiky Masarykovej univerzity v Brne koncom januára 2017, 1. februára chybu nahlásili tvorcom a 16. októbra zverejnili podrobnosti o chybe. Nasledujúci deň správa prenikla do médií . Presná komunikácia medzi NBÚ a ministerstvom vnútra nie je verejne dostupná, a teda nie je známe, kedy NBÚ informoval o probléme ministerstvo. To, či ministerstvo konalo operatívne a rýchlo, teda nie je jasné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Všeobecnú informáciu pre verejnosť o zraniteľnosti zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov vydal NBÚ 23. októbra 2017. Bezpečnostný certifikát vtedy bol ešte platný, doba jeho platnosti podľa zoznamu NBÚ skončila až 10. januára 2018. Avšak spochybnená bola jeho bezpečnosť. To, že MV SR konalo po zistení problému operatívne a rýchlo, rezort deklaruje vo vysvetlení nového verejného obstarávania týkajúceho sa obnovy certifikátov v čipoch eID karty z 18. mája 2018. \"20.6.2017, v spolupráci s MVSR a v dostatočnom predstihu, požiadala spoločnosť (pôvodný žiadateľ o certifikáciu) NBÚSR o recertifikáciu čipu, ktorý sa používa aj v elektronických občianskych preukazoch SR. 19.7.2017 bola spoločnosť Disig v tejto veci vyrozumená, že predĺženie certifikátu nie je potrebné. 24.10.2017 prišlo k druhej odpovedi, v ktorej NBÚSR oznamuje, že nie je možné predĺžiť platnosť certifikátu čipu. O tejto skutočnosti bolo MVSR informované listom dňa 6.11.2017. MVSR okamžite vyvolalo rokovanie za účelom hľadania riešenia vo vzniknutej mimoriadnej udalosti. 15.12.2017 NBÚSR vydal rozhodnutie č.08754/2017/SKB/OCA-004, ktorým navrhol riešenie tejto mimoriadnej udalosti. Z návrhu riešenia vyplýva, že súčasný spôsob generovania kľúčových párov pre tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu je nevyhnutné v termíne do 30.6.2018 zmeniť. MVSR ihneď po zverejnení rozhodnutia začalo s analýzou a návrhom technického riešenia. Táto aktivita bola ukončená na prelome 03-04/2018.\" Naopak poslanci z SaS rezort vnútra kritizovali za to, že na krízovú situáciu nezareagoval dostatočne. \" Deje sa to, že ešte aj dnes (17. októbra 2017, pozn.) boli vydávané elektronické podpisy, ktoré sú ľahko zneužiteľné, \" uviedol poslanec za SaS Jozef Rajtár. Ministerstvo vnútra ešte 18. októbra tvrdilo, že ak si držitelia elektronických OP chránia svoj osobný kód BOK, nie je používanie elektronického podpisu ohrozené. Ministerstvo takisto prisľúbilo plošné riešenie tým, že v krátkodobom horizonte zväčší generovaný kľúč a v strednodobom horizonte zmení celý algoritmus jeho generovania. Služby so zaručeným elektronickým podpisom ministerstvo dočasne deaktivovalo 23. októbra a 31. októbra 2017 začalo s výmenou certifikátov pre elektronický podpis za bezpečnejšie , 3072-bitové certifikáty. Za zlú komunikáciu o probléme s verejnosťou si ministerstvo vyslúžilo kritiku. IT špecialisti upozornili na to, že ministerstvo od zverejnenia bezpečnostného rizika situáciu zľahčovalo a neprijalo okamžite adekvátne opatrenia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostnú chybu, týkajúcu sa slovenských elektrornických občianskych preukazov (eID) odhalil tím výskumníkov zo špecializovaného pracoviska Fakulty informatiky Masarykovej univerzity v Brne koncom januára 2017, 1. februára chybu nahlásili tvorcom a 16. októbra zverejnili podrobnosti o chybe. Nasledujúci deň správa prenikla do médií . Presná komunikácia medzi NBÚ a ministerstvom vnútra nie je verejne dostupná, a teda nie je známe, kedy NBÚ informoval o probléme ministerstvo. To, či ministerstvo konalo operatívne a rýchlo, teda nie je jasné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Všeobecnú informáciu pre verejnosť o zraniteľnosti zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov vydal NBÚ 23. októbra 2017. Bezpečnostný certifikát vtedy bol ešte platný, doba jeho platnosti podľa zoznamu NBÚ skončila až 10. januára 2018. Avšak spochybnená bola jeho bezpečnosť. To, že MV SR konalo po zistení problému operatívne a rýchlo, rezort deklaruje vo vysvetlení nového verejného obstarávania týkajúceho sa obnovy certifikátov v čipoch eID karty z 18. mája 2018. \"20.6.2017, v spolupráci s MVSR a v dostatočnom predstihu, požiadala spoločnosť (pôvodný žiadateľ o certifikáciu) NBÚSR o recertifikáciu čipu, ktorý sa používa aj v elektronických občianskych preukazoch SR. 19.7.2017 bola spoločnosť Disig v tejto veci vyrozumená, že predĺženie certifikátu nie je potrebné. 24.10.2017 prišlo k druhej odpovedi, v ktorej NBÚSR oznamuje, že nie je možné predĺžiť platnosť certifikátu čipu. O tejto skutočnosti bolo MVSR informované listom dňa 6.11.2017. MVSR okamžite vyvolalo rokovanie za účelom hľadania riešenia vo vzniknutej mimoriadnej udalosti. 15.12.2017 NBÚSR vydal rozhodnutie č.08754/2017/SKB/OCA-004, ktorým navrhol riešenie tejto mimoriadnej udalosti. Z návrhu riešenia vyplýva, že súčasný spôsob generovania kľúčových párov pre tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu je nevyhnutné v termíne do 30.6.2018 zmeniť. MVSR ihneď po zverejnení rozhodnutia začalo s analýzou a návrhom technického riešenia. Táto aktivita bola ukončená na prelome 03-04/2018.\" Naopak poslanci z SaS rezort vnútra kritizovali za to, že na krízovú situáciu nezareagoval dostatočne. \" Deje sa to, že ešte aj dnes (17. októbra 2017, pozn.) boli vydávané elektronické podpisy, ktoré sú ľahko zneužiteľné, \" uviedol poslanec za SaS Jozef Rajtár. Ministerstvo vnútra ešte 18. októbra tvrdilo, že ak si držitelia elektronických OP chránia svoj osobný kód BOK, nie je používanie elektronického podpisu ohrozené. Ministerstvo takisto prisľúbilo plošné riešenie tým, že v krátkodobom horizonte zväčší generovaný kľúč a v strednodobom horizonte zmení celý algoritmus jeho generovania. Služby so zaručeným elektronickým podpisom ministerstvo dočasne deaktivovalo 23. októbra a 31. októbra 2017 začalo s výmenou certifikátov pre elektronický podpis za bezpečnejšie , 3072-bitové certifikáty. Za zlú komunikáciu o probléme s verejnosťou si ministerstvo vyslúžilo kritiku. IT špecialisti upozornili na to, že ministerstvo od zverejnenia bezpečnostného rizika situáciu zľahčovalo a neprijalo okamžite adekvátne opatrenia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tím", "podrobnosti", "médií", "verejnosť", "skončila", "deklaruje", "kritizovali", "držitelia", "deaktivovalo", "bezpečnejšie", "špecialisti", "rizika"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-49/partia-ktora-mohla-hacknut-kalinakov-obciansky.html", "https://crocs.fi.muni.cz/public/papers/rsa_ccs17", "https://www.aktuality.sk/clanok/530451/elektronicke-obcianske-preukazy-slovakov-maju-problem/", "http://www.nbusr.sk/2017/10/23/10248/index.html", "http://www.nbusr.sk/doveryhodne-sluzby/certifikacia-produktov/produkty-s-ukoncenou-platnostou-certifikatu/index.html", "https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/381288", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-sas-ziada-mv-sr-o-docasnu-deaktivac/286844-clanok.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=mv-sr-o-ohrozenej-bezpecnosti-certifikatov-pre-elektronicky-podpis-na-obcianskych-preukazoch-s-cipom", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=na-elektronicke-podpisovanie-docasne-nebude-mozne-vyuzit-kvalifikovany-elektronicky-podpis-na-obcianskom-preukaze", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=ministerstvo-vnutra-od-31-oktobra-vymiena-potencialne-zranitelne-elektronicke-podpisy-za-bezpecnejsie", "https://www.zive.sk/clanok/129353/slovaci-ktori-prelomili-aj-e-obcianske-8-specialit-z-celej-prace/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/problemy-s-e-obcianskymi-stat-zlahcuje-it-specialisti-ziadaju-adekvatnu-reakciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:14.609314+00:00"}
{"id": "vr28496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28496", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Tzn. nevedeli sme vypovedať zmluvy, pretože nebolo to možné vzhľadom k tomu, že sme mali obrovské dlhy. (hovorí o objednaných službách u spoločnosti Marius Pedersen, pozn.)", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 si mesto Trenčín objednalo u spoločnosti Marius Pedersen služby, ktoré presahovali rámec v sume 4. mil eur. bez finančného krytia. V roku 2011 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Marius Pedersen. V tejto zmluve (.pdf, s. 2) sa mesto Trenčín zaviazalo, že žiadnu zo zmlúv nevypovie. Spoločnosť Marius Pedersen na druhej strane súhlasila so znížením celkovej ceny o sumu 1 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 si mesto Trenčín objednalo u spoločnosti Marius Pedersen služby, ktoré presahovali rámec v sume 4. mil eur. bez finančného krytia. V roku 2011 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Marius Pedersen. V tejto zmluve (.pdf, s. 2) sa mesto Trenčín zaviazalo, že žiadnu zo zmlúv nevypovie. Spoločnosť Marius Pedersen na druhej strane súhlasila so znížením celkovej ceny o sumu 1 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["zmluve"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000180372/ocr-dohodaourovnan%ED_MariusPedersen519_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:59.079684+00:00"}
{"id": "vr28801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28801", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Pokiaľ sa pozrieme na prieskumy, ktoré boli predtým, než sa toto stalo, tak pán Raši viedol na pánom Bauerom 60:20 podľa prieskumov, ktoré boli. Nakoniec ten výsledok bol, myslím, niekde bližšie k 55:45.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minimálne jeden z prieskumov tesne pred voľbami hovorili o pomere preferencií 55 ku 17,5, čo približne zodpovedá pomeru 60 ku 20. Rovnako platí, že výsledok sa blížil skôr k pomeru 55 ku 45, keďže oficiálny výsledok Rašiho a Bauera bol 59 ku 41 v prospech Rašiho. Podľa agentúry AKO , ktorá vypracovala prieskum pre televíziu TA3 a priskum bol zverejnený 10. novembra 2014, mal Raši preferencie na úrovni 55 %, pričom jeho protikandidát len na úrovni 17,5 %. Pomer 55 ku 17,5 približne zodpovedá pomeru 60 ku 20. Volebný výsledok Raši a Bauer skončil v pomere 59:41. Voľby sa skončili s nasledovným výsledkom : A berieme do úvahy len hlasy Rašiho a Bauera, tak voľby skončili v pomere 59:41. Kandidát Počet hlasov Richard Raši 35 838 (59 %) Rudolf Bauer 24 398 (41 %) Agentúra eCall Slovakia uverejnila prieskum 30. októbra 2014. Raši v ňom dosiahol 35,96 % a Bauer 20 %. Prieskum ešte zo septembra 2014 hovoril o približne 20 % pre Bauera a viac ako 50 % pre Rašiho. Korzár , 12. septembra 2014: \"Takisto im z prieskumov vyšlo, že odstup medzi Bauerom a Rašim sa neustále zvyšuje v neprospech spoločného kandidáta pravice. Podľa toho posledného by Rašiho volila vyše polovica Košičanov, Bauera necelých 20 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minimálne jeden z prieskumov tesne pred voľbami hovorili o pomere preferencií 55 ku 17,5, čo približne zodpovedá pomeru 60 ku 20. Rovnako platí, že výsledok sa blížil skôr k pomeru 55 ku 45, keďže oficiálny výsledok Rašiho a Bauera bol 59 ku 41 v prospech Rašiho. Podľa agentúry AKO , ktorá vypracovala prieskum pre televíziu TA3 a priskum bol zverejnený 10. novembra 2014, mal Raši preferencie na úrovni 55 %, pričom jeho protikandidát len na úrovni 17,5 %. Pomer 55 ku 17,5 približne zodpovedá pomeru 60 ku 20. Volebný výsledok Raši a Bauer skončil v pomere 59:41. Voľby sa skončili s nasledovným výsledkom : A berieme do úvahy len hlasy Rašiho a Bauera, tak voľby skončili v pomere 59:41. Kandidát Počet hlasov Richard Raši 35 838 (59 %) Rudolf Bauer 24 398 (41 %) Agentúra eCall Slovakia uverejnila prieskum 30. októbra 2014. Raši v ňom dosiahol 35,96 % a Bauer 20 %. Prieskum ešte zo septembra 2014 hovoril o približne 20 % pre Bauera a viac ako 50 % pre Rašiho. Korzár , 12. septembra 2014: \"Takisto im z prieskumov vyšlo, že odstup medzi Bauerom a Rašim sa neustále zvyšuje v neprospech spoločného kandidáta pravice. Podľa toho posledného by Rašiho volila vyše polovica Košičanov, Bauera necelých 20 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["AKO", "výsledkom", "eCall Slovakia", "Korzár"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/7486554/paska-ma-prehrat-doma-v-kosiciach-pravica-chce-z-volieb-referendum.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab15.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7466399/prieskum-rasi-vedie-pred-bauerom-hagyariho-stiha-turcanova.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7379498/siet-postavi-v-kosiciach-na-primatora-basistovu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:24.277773+00:00"}
{"id": "vr39155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39155", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Nezamestnanosť najvyššia od roku 2005.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005 .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005 ."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "od februára 2005"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.topky.sk/cl/7/676014/Nezamestnanost-v-januari-stupla--bola-najvyssia-od-roku-2005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:05.482758+00:00"}
{"id": "vr29337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29337", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vysvetlite mi, ako je možné, že niekoľko mesiacov potom, čo vláda Mikuláša Dzurindu predala Slovenské elektrárne za 32 miliárd korún, došlo k preceneniu majetku Slovenských elektrární a zrazu o niekoľko mesiacov po privatizácii hodnota nebola 32, ale tipnite si koľko? Bola 52 miliárd SK.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico vo výroku opomína, že v roku 2006 bolo privatizovaných 66 % Slovenských elektrární, nie celá spoločnosť. Suma 32 miliárd korún približne zodpovedá cene za ktorú spoločnosť Enel odkúpila práve 66 % SE. Fico taktiež neuvádza, či pri precenení má na mysli podiel odkúpený Enelom, alebo celé SE. Presné údaje o precenení majetku Slovenských elektrární sa nám nepodarilo nájsť, podľa dostupných informácií však cena privatizovaného podielu SE nebola podcenená do takej miery, ktorú vo výroku naznačuje Fico. Audit objednaný vládou SR v roku 2008 odhaduje, že spoločnosti Enel mala naopak byť vrátená časť kúpnej sumy. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť zmienku o tom, že by k preceneniu SE došlo niekoľko mesiacov po privatizácii. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2006 bol odpredaný 66 % podiel v Slovenských elektrárňach za sumu 31,3 miliardy slovenských korún (839 mil. €). Vyjadrenie Fica nie je jednoznačné. Hovorí o precenení majetku Slovenských elektrární, no neuvádza, či suma 52 miliárd zodpovedá 66% celkovej precenenej hodnoty elektrární alebo je to 100% hodnoty majetku elektrární. Podobný výrok vyslovil Fico minulý týždeň aj v parlamente, kde uviedol:", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico vo výroku opomína, že v roku 2006 bolo privatizovaných 66 % Slovenských elektrární, nie celá spoločnosť. Suma 32 miliárd korún približne zodpovedá cene za ktorú spoločnosť Enel odkúpila práve 66 % SE. Fico taktiež neuvádza, či pri precenení má na mysli podiel odkúpený Enelom, alebo celé SE. Presné údaje o precenení majetku Slovenských elektrární sa nám nepodarilo nájsť, podľa dostupných informácií však cena privatizovaného podielu SE nebola podcenená do takej miery, ktorú vo výroku naznačuje Fico. Audit objednaný vládou SR v roku 2008 odhaduje, že spoločnosti Enel mala naopak byť vrátená časť kúpnej sumy. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť zmienku o tom, že by k preceneniu SE došlo niekoľko mesiacov po privatizácii. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2006 bol odpredaný 66 % podiel v Slovenských elektrárňach za sumu 31,3 miliardy slovenských korún (839 mil. €). Vyjadrenie Fica nie je jednoznačné. Hovorí o precenení majetku Slovenských elektrární, no neuvádza, či suma 52 miliárd zodpovedá 66% celkovej precenenej hodnoty elektrární alebo je to 100% hodnoty majetku elektrární. Podobný výrok vyslovil Fico minulý týždeň aj v parlamente, kde uviedol:"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["31,3 miliardy", "správy", "SME", "SME", "uvažovala", "Pravda"], "url": ["https://www.enel.com/en-gb/investors/press_releases/enel-acquisition-of-66-of-slovenske-elektrarne-completed/r/1595092", "http://ekonomika.sme.sk/c/7689740/fico-zacali-sa-dve-trestne-stihania-vo-veci-predaja-slovenskych-elektrarni.html", "http://www.sme.sk/c/3799614/dlhuje-stat-enelu-alebo-naopak.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6393394/fico-sa-zmylil-v-doplatku-za-privatizaciu-elektrarni.html", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1733-enel-by-mal-za-elektrarne-doplacat-mysli-si-stat/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/191929-ficova-vlada-dzurindov-predaj-elektrarni-bol-dobry/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:48.545906+00:00"}
{"id": "vr26051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26051", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V prvom rade je potrebné povedať, že Smer- Sociálna demokracia opäť sa posilnil (v Žilinskom samosprávnom kraji, pozn.). Pri každých voľbách sa posilňujeme. To znamená, máme o 3 mandáty viac ako sme mali v predchádzajúcom zastupiteľstve.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako môžeme v tabuľke vidieť v predchádzajúcom zastupiteľstve po voľbách v roku 2009 mali poslanci za SMER-SD o 3 mandáty menej. Inými slovami, výsledok volieb do VÚC polepšil strane SMER-SD o tri mandáty. Je tiež pravdou, že každé voľby SMER-SD v ŽSK posilňuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet mandátov, ktoré získala strana SMER-SD v Žilinskom samosprávnom kraji je nasledovný: Volebný rok Počet mandátov 2001 0 2005 15 spolu s ANO,HZD,SNS,SMER. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 8 2009 21 spolu s HZDS. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 16 2013 19 Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako môžeme v tabuľke vidieť v predchádzajúcom zastupiteľstve po voľbách v roku 2009 mali poslanci za SMER-SD o 3 mandáty menej. Inými slovami, výsledok volieb do VÚC polepšil strane SMER-SD o tri mandáty. Je tiež pravdou, že každé voľby SMER-SD v ŽSK posilňuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet mandátov, ktoré získala strana SMER-SD v Žilinskom samosprávnom kraji je nasledovný: Volebný rok Počet mandátov 2001 0 2005 15 spolu s ANO,HZD,SNS,SMER. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 8 2009 21 spolu s HZDS. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 16 2013 19 Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["2001", "2005", "2009", "16", "2013", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/zilina/10zil.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/results/tab9.jsp?kraj=5", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab8.jsp?lang=sk&kraj=5", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009#.C5.BDilinsk.C3.BD_kraj", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:32.104819+00:00"}
{"id": "vr27840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27840", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "A to bolo vo Vysokých Tatrách, keď sme tu vlastne mali takú veľkú prírodnú katastrofu a Európsky parlament nám vtedy z Fondu solidarity nám vlastne vyčlenil finančné prostriedky ako Slovenskej republike. Ale takéto prípady majú v Španielsku, keď majú požiare, alebo v Grécku.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že z Fondu solidarity boli vyčlenené v roku 2005 finančné prostriedky pre Slovensko kvôli kalamite vo Vysokých Tatrách, ktorá sa stala v roku 2004. Sumu v objeme 5,7 mil. eur najskôr vyčlenila Európska komisia a potom ju jednotlivé členské štáty a Európsky parlament definitívne schválil. Pomoc bola definitívne schválená Európskym parlamentom v septembri 2005. Slovensko malo na využitie prostriedkov jeden rok. Oficiálny európsky dokument (.doc)zhŕňa udelené asistencie z Fondu solidarity aj v ostatných členských štátoch. Napríklad Španielsku pre požiare z roku 2003 bolo poskytnuté 1,7 mil. eur alebo v prípade požiarov v Grécku z roku 2007 to bolo takmer 90 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že z Fondu solidarity boli vyčlenené v roku 2005 finančné prostriedky pre Slovensko kvôli kalamite vo Vysokých Tatrách, ktorá sa stala v roku 2004. Sumu v objeme 5,7 mil. eur najskôr vyčlenila Európska komisia a potom ju jednotlivé členské štáty a Európsky parlament definitívne schválil. Pomoc bola definitívne schválená Európskym parlamentom v septembri 2005. Slovensko malo na využitie prostriedkov jeden rok. Oficiálny európsky dokument (.doc)zhŕňa udelené asistencie z Fondu solidarity aj v ostatných členských štátoch. Napríklad Španielsku pre požiare z roku 2003 bolo poskytnuté 1,7 mil. eur alebo v prípade požiarov v Grécku z roku 2007 to bolo takmer 90 mil. eur."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenené", "Sumu", "schválená", "dokument"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ek-slovensko-dostane-na-vysoke-tatry-567-miliona-eur-159250", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/fond-solidarity-eu-vyuzivany-na-slovensku", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-konecne-dostane-pomoc-eu-na-vysoke-tatry-168577", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fregional_policy%2Fthefunds%2Fdoc%2Finterventions_since_2002.doc&ei=x2t4U9XoFa2M7AaN-YFg&usg=AFQjCNGzfAj00tdTg_D79FSWBrMR3XIleQ&sig2=z_IkiSKyAe5nuffsd09WFw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:51.707785+00:00"}
{"id": "42946", "numeric_id": 42946, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42946", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Keď sme však pri hoaxoch, spomínam si, že sa niekoľkokrát šírili aj cez hlavné správy Markízy.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako hoax môžeme označiť fotku dvoch smejúcich sa mužov pred horiacou katedrálou Notre Dame. Televízia Markíza ako aj ďalšie lokálne a svetové médiá označili fotku za falošnú, neskôr sa však ukázalo, že fotka je pravá . Nakoľko ide o jediný známy prípad, kedy Markíza šírila hoax, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Spomínaná fotka sa prvýkrát objavila v spravodajstve ruskej agentúry Sputnik krátko po vypuknutí požiaru. Onedlho sa začala šíriť sociálnymi sieťami ako údajný dôkaz toho, že moslimovia majú z poškodenia katedrály radosť. Fotka bola odovzdaná odborníkom z Národného centra pre mediálnu forenznú analýzu, ktorí ju po preskúmaní označili za podvrh. Túto informáciu ďalej šírili viaceré médiá, vrátane Markízy. Fact-checkingová agentúra AFP neskôr overila, že fotka je pravá. Informáciu potvrdili obidvaja muži, ktorí sú na fotke vyobrazení. Tí pre AFP uviedli, že sú študentmi architektúry, katedrálou sa počas štúdia viackrát zaoberali a z požiaru sa rozhodne netešili. Úsmev na fotke pripísali situácii, keď podliezali policajnú pásku. Okrem tohto hoaxu Markíza vo svojom spravodajstve viackrát odvysielala chybné, nepresné alebo zavádzajúce informácie. V roku 2014 Markíza zverejnila reportáž , v ktorej na základe obvinení rodičov žiakov a výpovede riaditeľky školy nepriamo obvinila učiteľku z nevhodného správania k žiakom. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila televízii pre zásah do ľudskej dôstojnosti pokutu.V roku 2016 nariadil súd televízii verejné ospravedlnenie a vyplatenie odškodného. Podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu podalo pre reportáž o nehode Štefana Skrúcaného v roku 2005 ministerstvo spravodlivosti . Voči tvrdeniam v odvysielaným v reportáži TV Markízy o pripravovanej školskej internetovej sieti sa v roku 2016 ohradilo aj ministerstvo školstva . Žiadosť o opravu nepravdivých, chybných a zavádzajúcich informácií zverejnených v TV Markíza v minulosti podali aj OZ Aliancia za čistú hru-Clarify , prešovská spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT a vedenie mesta Banská Bystrica .", "analysis_paragraphs": ["Ako hoax môžeme označiť fotku dvoch smejúcich sa mužov pred horiacou katedrálou Notre Dame. Televízia Markíza ako aj ďalšie lokálne a svetové médiá označili fotku za falošnú, neskôr sa však ukázalo, že fotka je pravá . Nakoľko ide o jediný známy prípad, kedy Markíza šírila hoax, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Spomínaná fotka sa prvýkrát objavila v spravodajstve ruskej agentúry Sputnik krátko po vypuknutí požiaru. Onedlho sa začala šíriť sociálnymi sieťami ako údajný dôkaz toho, že moslimovia majú z poškodenia katedrály radosť. Fotka bola odovzdaná odborníkom z Národného centra pre mediálnu forenznú analýzu, ktorí ju po preskúmaní označili za podvrh. Túto informáciu ďalej šírili viaceré médiá, vrátane Markízy. Fact-checkingová agentúra AFP neskôr overila, že fotka je pravá. Informáciu potvrdili obidvaja muži, ktorí sú na fotke vyobrazení. Tí pre AFP uviedli, že sú študentmi architektúry, katedrálou sa počas štúdia viackrát zaoberali a z požiaru sa rozhodne netešili. Úsmev na fotke pripísali situácii, keď podliezali policajnú pásku. Okrem tohto hoaxu Markíza vo svojom spravodajstve viackrát odvysielala chybné, nepresné alebo zavádzajúce informácie. V roku 2014 Markíza zverejnila reportáž , v ktorej na základe obvinení rodičov žiakov a výpovede riaditeľky školy nepriamo obvinila učiteľku z nevhodného správania k žiakom. Rada pre vysielanie a retransmisiu udelila televízii pre zásah do ľudskej dôstojnosti pokutu.V roku 2016 nariadil súd televízii verejné ospravedlnenie a vyplatenie odškodného. Podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu podalo pre reportáž o nehode Štefana Skrúcaného v roku 2005 ministerstvo spravodlivosti . Voči tvrdeniam v odvysielaným v reportáži TV Markízy o pripravovanej školskej internetovej sieti sa v roku 2016 ohradilo aj ministerstvo školstva . Žiadosť o opravu nepravdivých, chybných a zavádzajúcich informácií zverejnených v TV Markíza v minulosti podali aj OZ Aliancia za čistú hru-Clarify , prešovská spoločnosť SPRAVBYTKOMFORT a vedenie mesta Banská Bystrica ."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Markíza", "pravá", "AFP", "reportáž", "ministerstvo spravodlivosti", "ministerstvo školstva", "OZ Aliancia za čistú hru-Clarify", "SPRAVBYTKOMFORT", "Banská Bystrica"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1963068_vysmiati-moslimovia-pred-horiacim-notre-dame-fotografia-ktora-sa-sirila-internetom-je-falosna", "https://dennikn.sk/minuta/1465073", "https://factcheck.afp.com/how-could-we-rejoice-notre-dame-fire-two-victims-online-hate-share-their-story", "https://medialne.etrend.sk/televizia/ucitelka-ktora-sa-mala-mucinkovat-so-ziakmi-vysudila-od-markizy-vysoke-odskodne.html", "https://domov.sme.sk/c/1915321/ministerstvo-sa-stazuje-na-markizu.html", "https://www.minedu.sk/reakcia-na-nepravdive-tvrdenia-tv-markiza/", "https://www.prservis.sk/oz-aliancia-za-cistu-hru-clarify-ziada-ospravedlnenie-od-tv-markiza/", "http://www.spravbytkomfort.sk/clanok/345/stanovisko_spolocnosti_spravbytkomfort-_a-s-_presov_k_spravodajskemu_prispevku_v_tv_markiza_30-4-2013.html?do=print", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/mesto-reaguje-na-klamstva-o-vybere-parkovneho-v-tv-markiza/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:23.946743+00:00"}
{"id": "48599", "numeric_id": 48599, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48599", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Ak Nord Stream 2, ja som prekvapený, že vy presadzujete Nord Stream 2, resp. v rozpore, aby bol forme navrhol, aby bola povolená jeho prevádzka v rozpore s legislatívou EÚ, v rozpore s legislatívou Nemecka.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie, že prevádzka plynovodu Nord Stream 2 je proti legislatíve EÚ a Nemecka je zavádzajúce.\n\nŠvajčiarska dcérska spoločnosť koncernu Gazprom, Nord Stream 2 AG, sa posledné roky súdi s EÚ a Nemeckom, no zatiaľ bez oficiálneho výsledku. Súdne spory, ktorých cieľom je toto rozhodnút, ešte nie sú ukončené.\n\nSpoločnosť Nord Stream 2 AG podala námietku na Vrchný krajinský súd v Nemecku. Namietala na smernice Európskej únie vydané v roku 2019, ktoré zamedzujú, aby bol dodávateľ plynu zároveň majiteľom tejto komodity. Nemecký súd námietku zamietol a spoločnosť sa odvolala. Uznesenie Všeobecného súdu EÚ však len potvrdilo verdikt.\n\nPlynárenská spoločnosť prípad dohnala až na Súdny dvor EÚ, ktorý len nedávnom 12. júla 2022, prakticky zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ. Podľa Súdneho dvora EÚ je spoločnosť Nord Stream 2 AG priamo dotknutá podmienkami pre výnimky, ktoré boli zmenené alebo doplnené pozmeňujúcou smernicou EÚ. Nižšia inštancia, a teda Všeobecný súd EÚ má za úlohu teraz žalobu opäť preveriť.\n\nZ tohto vyplýva, že napriek sporom o tom, či môže byť plynovod prevádzkovaný spoločnosťou Nord Stream 2 AG, definitívne stanovisko zatiaľ nikto nevydal.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie, že prevádzka plynovodu Nord Stream 2 je proti legislatíve EÚ a Nemecka je zavádzajúce.", "Švajčiarska dcérska spoločnosť koncernu Gazprom, Nord Stream 2 AG, sa posledné roky súdi s EÚ a Nemeckom, no zatiaľ bez oficiálneho výsledku. Súdne spory, ktorých cieľom je toto rozhodnút, ešte nie sú ukončené.", "Spoločnosť Nord Stream 2 AG podala námietku na Vrchný krajinský súd v Nemecku. Namietala na smernice Európskej únie vydané v roku 2019, ktoré zamedzujú, aby bol dodávateľ plynu zároveň majiteľom tejto komodity. Nemecký súd námietku zamietol a spoločnosť sa odvolala. Uznesenie Všeobecného súdu EÚ však len potvrdilo verdikt.", "Plynárenská spoločnosť prípad dohnala až na Súdny dvor EÚ, ktorý len nedávnom 12. júla 2022, prakticky zrušil rozhodnutie Všeobecného súdu EÚ. Podľa Súdneho dvora EÚ je spoločnosť Nord Stream 2 AG priamo dotknutá podmienkami pre výnimky, ktoré boli zmenené alebo doplnené pozmeňujúcou smernicou EÚ. Nižšia inštancia, a teda Všeobecný súd EÚ má za úlohu teraz žalobu opäť preveriť.", "Z tohto vyplýva, že napriek sporom o tom, či môže byť plynovod prevádzkovaný spoločnosťou Nord Stream 2 AG, definitívne stanovisko zatiaľ nikto nevydal."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["námietku", "smernice Európskej únie", "zrušil"], "url": ["https://euractiv.sk/section/energetika/news/protimonopolne-pravidla-platia-aj-pre-nord-stream-2-rozhodol-nemecky-sud/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52021PC0803", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=262721&mode=req&pageIndex=1&dir=&occ=first&part=1&text=&doclang=SK&cid=1822221"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:52.636935+00:00"}
{"id": "vr33814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33814", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "My naozaj nevstupujeme do a nekomentujeme rozhodnutia ústavného súdu a viete, že boli niekedy pre nás politicky nepríjemné, zrušili náš zákon, ktorým sme zrušili zisk, alebo zrušili náš zákon, ktorým sme chceli vyvlastňovať pozemky a tak ďalej.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška hovorí pravdu v tom, že vo vyjadreniach strana Smer nevystupuje proti rozhodnutiam súdu, ale je pravdou, že ich komentuje. Oba spomenuté zákony Ústavný súd zrušil a členovia SMER-u tieto jeho rozhodnutia komentovali: Ústavný súd svojim rozhodnutím (.pdf) zo dňa 26. januára 2011 zrušil zákaz zisku zdravotných poisťovní: \"(ÚS) r o z h o d o l : 1. Ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a návrhu Okresného súdu Bratislava I n e v y h o v u j e .\" Poslanci SMERu sa k jeho zrušeniu naozaj vyjadrovali zdržanlivo ( SME ): \"Ministerstvo zdravotníctva je zdržanlivejšie. Rešpektujeme rozhodnutie Ústavného sudu,\" okomentovala verdikt hovorkyňa Katarína Zollerová. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru rozhodnutie akceptuje. Zároveň si však myslí, že sa ním zredukuje zdravotná starostlivosť pre pacientov. „Budú chýbať finančné prostriedky,\" povedal.\" Trend cituje aj Roberta Fica: \" „Ide o formálno-právne víťazstvo, ktoré bude znamenať Pyrrhovo víťazstvo. Rozhodnutie Ústavného súdu SR bude znamenať, že do zdravotníctva pôjde ešte menej peňazí.\" Takisto je pravda, že Ústavný súd rozhodnutím (.pdf) zrušil aj zákon o vyvlastňovaní. Hovorí v ňom: \"So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu.\" Na margo tohto rozhodnutia Róbert Fico vyhlásil , že Smer nebude podľa neho nadávať na Ústavný súd za jeho rozhodnutia. \" Na to sú iní politici. My rešpektujeme každé jedno rozhodnutie Ústavného súdu SR ,\" Vyjadril sa aj k samotnému zrušeniu zákona o vyvlastňovaní majetku: \"Ak má byť jeden vlastník záhradky proti verejnému záujmu, tak poslanci súčasnej koalície dosiahli Pyrrhovo víťazstvo a výstavba diaľnic sa ešte viac spomalí,“ Aj oficiálna web stránka strany Smer potvrdzuje vyjadrenia dostupné v médiach pričom obsahuje komentár k rozhodnutiam ústavného súdu. . Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška hovorí pravdu v tom, že vo vyjadreniach strana Smer nevystupuje proti rozhodnutiam súdu, ale je pravdou, že ich komentuje. Oba spomenuté zákony Ústavný súd zrušil a členovia SMER-u tieto jeho rozhodnutia komentovali: Ústavný súd svojim rozhodnutím (.pdf) zo dňa 26. januára 2011 zrušil zákaz zisku zdravotných poisťovní: \"(ÚS) r o z h o d o l : 1. Ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov n i e j e v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a návrhu Okresného súdu Bratislava I n e v y h o v u j e .\" Poslanci SMERu sa k jeho zrušeniu naozaj vyjadrovali zdržanlivo ( SME ): \"Ministerstvo zdravotníctva je zdržanlivejšie. Rešpektujeme rozhodnutie Ústavného sudu,\" okomentovala verdikt hovorkyňa Katarína Zollerová. Bývalý minister zdravotníctva Richard Raši zo Smeru rozhodnutie akceptuje. Zároveň si však myslí, že sa ním zredukuje zdravotná starostlivosť pre pacientov. „Budú chýbať finančné prostriedky,\" povedal.\" Trend cituje aj Roberta Fica: \" „Ide o formálno-právne víťazstvo, ktoré bude znamenať Pyrrhovo víťazstvo. Rozhodnutie Ústavného súdu SR bude znamenať, že do zdravotníctva pôjde ešte menej peňazí.\" Takisto je pravda, že Ústavný súd rozhodnutím (.pdf) zrušil aj zákon o vyvlastňovaní. Hovorí v ňom: \"So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Výnimkou môžu byť len mimoriadne situácie súvisiace so zabezpečením bezpečnosti štátu.\" Na margo tohto rozhodnutia Róbert Fico vyhlásil , že Smer nebude podľa neho nadávať na Ústavný súd za jeho rozhodnutia. \" Na to sú iní politici. My rešpektujeme každé jedno rozhodnutie Ústavného súdu SR ,\" Vyjadril sa aj k samotnému zrušeniu zákona o vyvlastňovaní majetku: \"Ak má byť jeden vlastník záhradky proti verejnému záujmu, tak poslanci súčasnej koalície dosiahli Pyrrhovo víťazstvo a výstavba diaľnic sa ešte viac spomalí,“ Aj oficiálna web stránka strany Smer potvrdzuje vyjadrenia dostupné v médiach pričom obsahuje komentár k rozhodnutiam ústavného súdu. . Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutím", "SME", "Trend", "rozhodnutím", "vyhlásil", "Smer"], "url": ["http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/3_11s.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ustavny-sud-vratil-zdravotnym-poistovniam-zisk.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/2_11s.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169198-fico-je-to-pyrrhovo-vitazstvo-zahradkar-moze-stopnut-dialnicu/", "http://www.strana-smer.sk/2176/smer-sd-sa-vyjadril-k-trom-aktualnym-temam-na-slovenskej-politickej-scene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:02.714649+00:00"}
{"id": "vr34873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34873", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán redaktor, musím povedať, že niekedy mi stoja vlasy z tých špekulácií. Už som počul od politológa, že to je asi výsledok boja nejakého krídla slovenského a maďarského v rámci našej strany...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť, že by niektorý politológ mal takéto tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť, že by niektorý politológ mal takéto tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:52.263352+00:00"}
{"id": "vr33165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33165", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Okrem toho som vo verejnosti známi možno dokumentárnymi filmami \"Prežili sme gulag\", alebo \"Sviečková manifestácia\", ktorých som bol vlastne autorom.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ondrej Krajňák je autorom scenára a réžie oboch spomínaných dokumentárnych filmov Prežili sme GULAG, ako aj Sviečková manifestácia. V prípade dokumentu Sviečková manifestácia sa Ondrej Krajňák podieľal aj na strihu a kamere.", "analysis_paragraphs": ["Ondrej Krajňák je autorom scenára a réžie oboch spomínaných dokumentárnych filmov Prežili sme GULAG, ako aj Sviečková manifestácia. V prípade dokumentu Sviečková manifestácia sa Ondrej Krajňák podieľal aj na strihu a kamere."], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["autorom"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-vydane-na-dvd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:06.058917+00:00"}
{"id": "vr32011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32011", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V októbri minulého roku bol ste hlasovali, pán Štefanec, určite ste hlasovali za superhrubú mzdu.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NR SR informovala o hlasovaní poslancov o daňovo- odvodovej referome, ktorú uverejnil portál Investujeme.sk . Súčasťou tejto reformy, bolo aj vytvorenie superhrubej mzdy. 86 poslancov hlasovalo za návrh, 62 bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["NR SR informovala o hlasovaní poslancov o daňovo- odvodovej referome, ktorú uverejnil portál Investujeme.sk . Súčasťou tejto reformy, bolo aj vytvorenie superhrubej mzdy. 86 poslancov hlasovalo za návrh, 62 bolo proti a dvaja sa zdržali hlasovania."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Investujeme.sk"], "url": ["http://www.investujeme.sk/poslanci-posunuli-navrh-danovo-odvodovej-reformy-do-druheho-citania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:08.034242+00:00"}
{"id": "vr14310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14310", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pozrite sa na okolité štáty a tu sa naozaj podarilo presadiť v minulosti a bolo jasný ekonomický vzorec. Zníženie dane z príjmov, odvodového zaťaženia, donieslo väčší výber do štátnej kasy.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúsky parlament v lete 2015 prijal daňovú reformu , ktorej hlavnou časťou je zníženie dane z príjmu pre väčšinu platiteľov daní. Toto opatrenie má viesť k zvýšeniu disponibilných príjmov.", "analysis_paragraphs": ["Rakúsky parlament v lete 2015 prijal daňovú reformu , ktorej hlavnou časťou je zníženie dane z príjmu pre väčšinu platiteľov daní. Toto opatrenie má viesť k zvýšeniu disponibilných príjmov."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["daňovú reformu", "TASR", "2011", "Trend", "fyzických", "pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14484&langId=en", "http://www.teraz.sk/ekonomika/danova-reforma-v-rakusku-vyrazne-zvsi-di/133022-clanok.html", "http://www3.ekf.tuke.sk/mladivedci2011/herlany_zbornik2011/novikmecova_miroslava.pdf", "http://www.etrend.sk/ekonomika/madarska-vlada-schvalila-znizenie-dane-z-prijmu.html", "http://podnikam.webnoviny.sk/madarsko-znizi-dan-z-prijmov-fyzickych-osob/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/3-2012/04_biatec12-3_durinova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:01.666195+00:00"}
{"id": "48890", "numeric_id": 48890, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48890", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "V tom čase opäť Robert Fico strašil, hovoril, že on sa aj postaví pred vlak, aby jednoducho to nešlo, tak celý ten proces darovania toho materiálu bol utajovaný, bol naozaj stupňom tajné, utajený, a tým pádom, áno, keď som prišiel do relácie súkromnej televízie a ukázali mi tam video, ako sa nakladá S-300, no tak som musel povedať, aby som dodržal zákon o ochraňovaní utajovanej skutočnosti, že jednoducho to nie je tak, ako to tam bolo, za to som sa aj ospravedlnil, ale musel som dodržať zákon.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico viackrát varoval pred darovaním systému protivzdušnej obrany S-300 vojnou zasiahnutej Ukrajine. Stalo sa tak už v marci 2022, ale aj len niekoľko dní pred samotným odovzdaním systému.\n\nMinister obrany Naď klamal (1:25) 5. apríla 2022 v relácií Na telo o tom, že Slovensko neposiela žiadnu techniku na Ukrajinu. Neskôr sa za to ospravedlnil (od 11:50) s vysvetlením, že cieľom bolo zaistiť operačnú bezpečnosť operácie presunu systému S-300 na Ukrajinu.\n\nKeď Fico 7. apríla 2022 zverejnil zábery S-300 naloženého na železničných vagónoch, v tom čase bol už tento systém bezpečne na Ukrajine .\n\nOzbrojené sily Slovenskej republiky potvrdili , že akcia presunu systému protivzdušnej ochrany podliehala prísnemu utajeniu, aby sa zabezpečila bezpečnosť vojakov a presunu.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister Naď sa priznal k tomu, že v apríli 2022 klamal o presune systému S-300 na Ukrajinu. Ako potvrdili Ozbrojené sily SR, akcia podliehala režimu prísneho utajenia a ak by Naď túto skutočnosť zverejnil, vystavil by sa riziku úmyselného vyzradenia utajovanej skutočnosti.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico viackrát varoval pred darovaním systému protivzdušnej obrany S-300 vojnou zasiahnutej Ukrajine. Stalo sa tak už v marci 2022, ale aj len niekoľko dní pred samotným odovzdaním systému.", "Minister obrany Naď klamal (1:25) 5. apríla 2022 v relácií Na telo o tom, že Slovensko neposiela žiadnu techniku na Ukrajinu. Neskôr sa za to ospravedlnil (od 11:50) s vysvetlením, že cieľom bolo zaistiť operačnú bezpečnosť operácie presunu systému S-300 na Ukrajinu.", "Keď Fico 7. apríla 2022 zverejnil zábery S-300 naloženého na železničných vagónoch, v tom čase bol už tento systém bezpečne na Ukrajine .", "Ozbrojené sily Slovenskej republiky potvrdili , že akcia presunu systému protivzdušnej ochrany podliehala prísnemu utajeniu, aby sa zabezpečila bezpečnosť vojakov a presunu.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister Naď sa priznal k tomu, že v apríli 2022 klamal o presune systému S-300 na Ukrajinu. Ako potvrdili Ozbrojené sily SR, akcia podliehala režimu prísneho utajenia a ak by Naď túto skutočnosť zverejnil, vystavil by sa riziku úmyselného vyzradenia utajovanej skutočnosti."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["viackrát", "odovzdaním", "klamal", "ospravedlnil", "zverejnil", "Ukrajine", "potvrdili", "vystavil"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-varuje-pred-uvahami-o-odovzdan/619008-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=TXG9VPQYMX4", "https://demagog.sk/vyrok/48394", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/319207#712", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/5226665574045194/?t=4", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/623264-migy-pre-ukrajinu-nie-su-v-hre/", "https://www.ta3.com/clanok/233409/ozbrojene-sily-odmietaju-tvrdenia-ze-odovzdanim-systemu-s-300-bolo-slovensko-zatiahnute-do-vojny", "https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-240"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:32.908754+00:00"}
{"id": "44610", "numeric_id": 44610, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44610", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Možno sa pamätáte na ten 1 000 000 letákov, že som scientológ pred prezidentskou kampaňou platenou Smeru-SD, možno sa pamätáte na Dukle na letáky proti mne, na obrovské transparenty roztiahnuté ako som daňový podvodník, a keď sa tých ľudí pýtali, kto ich tam postavil, tak to boli smeráci, ktorým dávali peniaze, možno sa pamätáte na video z Kysuckého Nového Mesta, ktoré pred prezidentskou, vždy sa ukáže, že je za tým Smer-SD.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Voči Andrejovi Kiskovi sa pred prezidentskými voľbami objavovali letáky a videá, nie je však zrejmé a z verejných zdrojov preukázateľné, že bol za nimi Smer. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako neoveriteľné. Pred prvým kolom prezidentských volieb v roku 2014 sa šírili letáky, ktorých malo byť až 1,9 milióna kusov. V týchto letákoch bol Kiska označovaný ako scientológ a úžerník. Letáky mala distribuovať spoločnosť Cromwell a v záznamoch o objednávke mala figurovať spoločnosť GS Servis, ktorá predtým distribuovala letáky na podporu Fica. Smer sa však voči kampani proti Kiskovi dištancoval. Zároveň odmietal zverejniť, koľko letákov rozposielali a koľko ich to stálo. Zákon o voľbe prezidenta však vtedy neprikazoval zverejňovanie výdavkov na kampaň. Polícia neskôr prerušila vyšetrovanie, ktoré sa začalo na základe Kiskovho trestného oznámenia. Video, ktoré zverejnil na YouTube kanál FICO2014 , bolo zverejnené dva dni pred voľbami a týkalo sa kúpi dvoch bytov firmou TGI Orient, ktorej jedným zo spoluvlastníkov bol aj Kiska. V kauze išlo o to, že Kiskova spoločnosť mala odkúpiť dve bytovky, z ktorej mali v krátkom čase vysťahovať 48 rodín. Kiska sa bránil tým, že v tomto videu sa podsúvajú nepravdivé informácie a tvrdí, že tieto byty kúpili bez vecného bremena a ľuďom dali možnosť tieto byty odkúpiť alebo ponúkli náhradné bývanie. Bývali predstavitelia mesta túto verziu nakoniec potvrdili .", "analysis_paragraphs": ["Voči Andrejovi Kiskovi sa pred prezidentskými voľbami objavovali letáky a videá, nie je však zrejmé a z verejných zdrojov preukázateľné, že bol za nimi Smer. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako neoveriteľné. Pred prvým kolom prezidentských volieb v roku 2014 sa šírili letáky, ktorých malo byť až 1,9 milióna kusov. V týchto letákoch bol Kiska označovaný ako scientológ a úžerník. Letáky mala distribuovať spoločnosť Cromwell a v záznamoch o objednávke mala figurovať spoločnosť GS Servis, ktorá predtým distribuovala letáky na podporu Fica. Smer sa však voči kampani proti Kiskovi dištancoval. Zároveň odmietal zverejniť, koľko letákov rozposielali a koľko ich to stálo. Zákon o voľbe prezidenta však vtedy neprikazoval zverejňovanie výdavkov na kampaň. Polícia neskôr prerušila vyšetrovanie, ktoré sa začalo na základe Kiskovho trestného oznámenia. Video, ktoré zverejnil na YouTube kanál FICO2014 , bolo zverejnené dva dni pred voľbami a týkalo sa kúpi dvoch bytov firmou TGI Orient, ktorej jedným zo spoluvlastníkov bol aj Kiska. V kauze išlo o to, že Kiskova spoločnosť mala odkúpiť dve bytovky, z ktorej mali v krátkom čase vysťahovať 48 rodín. Kiska sa bránil tým, že v tomto videu sa podsúvajú nepravdivé informácie a tvrdí, že tieto byty kúpili bez vecného bremena a ľuďom dali možnosť tieto byty odkúpiť alebo ponúkli náhradné bývanie. Bývali predstavitelia mesta túto verziu nakoniec potvrdili ."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["šírili", "distribuovať", "prerušila", "FICO2014", "bol", "potvrdili"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7129979/kisku-hania-letaky-podal-trestne-oznamenie-za-ohovaranie.html", "https://domov.sme.sk/c/7140780/letaky-za-fica-a-proti-kiskovi-isli-jednym-smerom.html", "https://domov.sme.sk/c/7223967/policia-prerusila-vysetrovanie-letakov-proti-kiskovi.html", "https://www.youtube.com/watch?v=oriH57vB3yg", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312810-fico-upozornil-ze-kiskova-firma-pripravila-rodiny-o-byvanie/", "https://domov.sme.sk/c/7149203/fico-na-zaver-kampane-opat-utocil-pod-pas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:24.919843+00:00"}
{"id": "vr15235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15235", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tá dohoda s Tureckom aj tak ešte nefunguje v plnom rozsahu, nevie sa, čo bude s tým bezvízovým stykom.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda medzi Tureckom a EÚ z marca 2016 obsahuje deväť bodov, ktoré sa mali postupne napľňať. Jeden z bodov je aj urýchlenie procesu zrušenia vízovej povinnosti občanov Turecka. Zrušenie vízovej povinnosti bolo naplánované na júl 2016, avšak kvôli nepĺneniu podmienok zo strany Turecka sa tento deadline posúva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou bola predstavená 18. marca 2016. Hlavné body dohody sú: \"1 ) Všetci noví migranti alebo žiadatelia o azyl, ktorí nebudú nasledovať predpísané postupy, a koho žiadosť o presun z Turecka na grécke ostrovy bude zamietnutá, budú odo dňa 20. marca 2016 navrátení do Turecka. 2) Namiesto každého sýrskeho utečenca vráteného späť z gréckych ostrovov do Turecka bude jeden sýrsky utečenec premiestnený z Turecka priamo do EÚ. 3) Turecko zabraňuje vznik nových migračných trás smerujúcich z Turecka do EÚ. 4) Po zastavení alebo znížení iregulárnej migrácie smerom z Turecka do EÚ do platnosti vstupuje prijatie na základe dobrovoľnosti. 5) Naplnenie plánu vízovej liberalizácie bude zrýchlené s perspektívou odstránenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka najneskôr do júna 2016. Turecko podstúpy všetky kroky potrebné k tomu, aby splnilo zostávajúce požiadavky. 6) EU, v úzkej spolupráci s Tureckom, ďalej urýchli vyplatenie pôvodne udelených 3 miliárd EUR pod záštitou Zariadenia pre utečencov v Turecku. Keď už budú tieto zdroje takmer vyčerpané, EU zmobilizuje dodatočné zdroje pre toto Zariadenie, v celkovej hodnote do 3 miliárd EUR a to do konca roku 2018. 7) Ďalej sa pracuje na vytvorení spoločnej colnej únie. 8) Proces vstúpenia bude znovu-obnovený, pričom Kapitola 33 bude otvorená počas Holandského predsedníctva Rady Európskej Únie a prípravné práce pre otvorenie ďalších kapitol budú pokračovať v zrýchlenom tempe. 9) Turecko a EÚ budú spolupracovať na vytvorení lepších humanitárnych podmienok v Sýrii. \" Jednotlivé body sa začali byť naplnené postupne, na 4. apríla bolo naplánované prvé vrátenie utečencov z gréckych ostrovov do Turecka, k zrušeniu vízovej povinnosti občanov Turecka malo dôjsť do júla 2016, pričom aby k tomu mohlo dôjsť,Turecko muselo spĺňať 72 podmienok do konca apríla. Tieto podmienky boli Turecko predstavené ešte v decembri 2013 a Európska komisia priebežne kontrolovala stav. Hlavný, tretí výstup z týchto kontrol bol zevrejnený 4. mája 2016 a konštatoval (.pdf) že ešte sedem z 72 podmienok nie sú, alebo sú neúplne, nedostatočne splnené. V súčasnosti tých bodov je päť. Konflikty medzi tureckým prezidentom Erdoganom a medzi politikmi EÚ vyvolal turecký zákon protu terorizmu a organizovanému zločinu, Erdogan totiž vyhlásil, že tento zákon meniť nebude. Odvtedy mnoho európskych politikov, medzi inými aj nemecká kancelárka povedala , že zrušenie vízovej povinnosti určite nenastane do júla, musia byť pre to splnené všetky podmienky. Od 1. júna pritom mala vstúpiť do platnosti ďalší bod z dohody, a to readmisná dohoda , ktorá sa týka občanov tretích krajín, ktorí do EÚ vstúpili cez Turecko. \" People who do not have a right to international protection will be immediately returned to Turkey. The legal framework for these returns is the bilateral readmission agreement between Greece and Turkey. From 1 June 2016, this will be succeeded by the EU-Turkey Readmission Agreement, following the entry into force of the provisions on readmission of third country nationals of this agreement.\" Napriek tomu, že dohoda mala platiť od 1. júna, médiá informovali o tom, že ratifikácia zákona ešte nie je dokončená. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dohoda medzi Tureckom a EÚ z marca 2016 obsahuje deväť bodov, ktoré sa mali postupne napľňať. Jeden z bodov je aj urýchlenie procesu zrušenia vízovej povinnosti občanov Turecka. Zrušenie vízovej povinnosti bolo naplánované na júl 2016, avšak kvôli nepĺneniu podmienok zo strany Turecka sa tento deadline posúva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou bola predstavená 18. marca 2016. Hlavné body dohody sú: \"1 ) Všetci noví migranti alebo žiadatelia o azyl, ktorí nebudú nasledovať predpísané postupy, a koho žiadosť o presun z Turecka na grécke ostrovy bude zamietnutá, budú odo dňa 20. marca 2016 navrátení do Turecka. 2) Namiesto každého sýrskeho utečenca vráteného späť z gréckych ostrovov do Turecka bude jeden sýrsky utečenec premiestnený z Turecka priamo do EÚ. 3) Turecko zabraňuje vznik nových migračných trás smerujúcich z Turecka do EÚ. 4) Po zastavení alebo znížení iregulárnej migrácie smerom z Turecka do EÚ do platnosti vstupuje prijatie na základe dobrovoľnosti. 5) Naplnenie plánu vízovej liberalizácie bude zrýchlené s perspektívou odstránenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka najneskôr do júna 2016. Turecko podstúpy všetky kroky potrebné k tomu, aby splnilo zostávajúce požiadavky. 6) EU, v úzkej spolupráci s Tureckom, ďalej urýchli vyplatenie pôvodne udelených 3 miliárd EUR pod záštitou Zariadenia pre utečencov v Turecku. Keď už budú tieto zdroje takmer vyčerpané, EU zmobilizuje dodatočné zdroje pre toto Zariadenie, v celkovej hodnote do 3 miliárd EUR a to do konca roku 2018. 7) Ďalej sa pracuje na vytvorení spoločnej colnej únie. 8) Proces vstúpenia bude znovu-obnovený, pričom Kapitola 33 bude otvorená počas Holandského predsedníctva Rady Európskej Únie a prípravné práce pre otvorenie ďalších kapitol budú pokračovať v zrýchlenom tempe. 9) Turecko a EÚ budú spolupracovať na vytvorení lepších humanitárnych podmienok v Sýrii. \" Jednotlivé body sa začali byť naplnené postupne, na 4. apríla bolo naplánované prvé vrátenie utečencov z gréckych ostrovov do Turecka, k zrušeniu vízovej povinnosti občanov Turecka malo dôjsť do júla 2016, pričom aby k tomu mohlo dôjsť,Turecko muselo spĺňať 72 podmienok do konca apríla. Tieto podmienky boli Turecko predstavené ešte v decembri 2013 a Európska komisia priebežne kontrolovala stav. Hlavný, tretí výstup z týchto kontrol bol zevrejnený 4. mája 2016 a konštatoval (.pdf) že ešte sedem z 72 podmienok nie sú, alebo sú neúplne, nedostatočne splnené. V súčasnosti tých bodov je päť. Konflikty medzi tureckým prezidentom Erdoganom a medzi politikmi EÚ vyvolal turecký zákon protu terorizmu a organizovanému zločinu, Erdogan totiž vyhlásil, že tento zákon meniť nebude. Odvtedy mnoho európskych politikov, medzi inými aj nemecká kancelárka povedala , že zrušenie vízovej povinnosti určite nenastane do júla, musia byť pre to splnené všetky podmienky. Od 1. júna pritom mala vstúpiť do platnosti ďalší bod z dohody, a to readmisná dohoda , ktorá sa týka občanov tretích krajín, ktorí do EÚ vstúpili cez Turecko. \" People who do not have a right to international protection will be immediately returned to Turkey. The legal framework for these returns is the bilateral readmission agreement between Greece and Turkey. From 1 June 2016, this will be succeeded by the EU-Turkey Readmission Agreement, following the entry into force of the provisions on readmission of third country nationals of this agreement.\" Napriek tomu, že dohoda mala platiť od 1. júna, médiá informovali o tom, že ratifikácia zákona ešte nie je dokončená. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Dohoda", "4. apríla", "konštatoval", "súčasnosti", "Erdogan", "povedala", "ďalší bod", "readmisná dohoda", "médiá"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/18-eu-turkey-statement/", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1221_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160504/third_progress_report_on_turkey_visa_liberalisation_roadmap_en.pdf", "https://next.ft.com/content/3d08f86c-29a3-11e6-8ba3-cdd781d02d89", "http://www.theguardian.com/world/2016/may/06/erdogan-turkey-not-alter-anti-terror-laws-visa-free-travel-eu", "http://www.aljazeera.com/news/2016/05/merkel-turkey-meet-terms-visa-free-travel-160523135040033.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1444_sk.htm", "http://www.teraz.sk/zahranicie/readmisna-dohoda-eu-a-turecka-plati/199625-clanok.html", "https://euobserver.com/migration/133712"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:56.151597+00:00"}
{"id": "vr36715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36715", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Dlhy, dlhy, všade dlhy a predpokladám napriek tomu zvýšeniu celkové daňové, odvodové zaťaženie je nižšie ako bolo v roku 2008.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaný na 28% HDP.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaný na 28% HDP."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zaťaženie", "Výborom pre daňové prognózy"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:54.555127+00:00"}
{"id": "vr15721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15721", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vykázanie (z rokovacej sály, pozn.) neznamená, že on sa zdvihne a vyjde von. Ale znamená jeden deň neospravedlnená absencia. (...) ak aj zajtra prídete s odznakom, budete druhýkrát vykázaný, ale už máte dva dni neospravedlnené absencie. Polovica platu preč. Štyri dni, nemáte plat.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postup, ktorý uvádza Béla Bugár, je v súlade so zákonným znením platného a účinného Rokovacieho poriadku a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V novele Rokovacieho poriadku je jasne formulované, že: \" Vykázanie z rokovacej sály podľa odsekov 2 až 4 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze národnej rady \" (str. 16, § 32, ods. 6), pričom odsek 2 definuje postup, v prípade, že poslanec svojimi prejavmi alebo činmi narúša poriadok a prekračuje hranice slušnosti. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie poslanca k náprave, predsedajúci má právo poslanca vykázať. V prípade, že po opakovanej výzve poslanec rokovaciu sálu neopustí, môže predsedajúci prerušiť schôdzu NR. Odsek 4 zase určuje, že je zakázané do rokovacej sály vnášať rôzne vizuálne pomôcky, výbušniny a paralyzujúce prístroje a materiály, a taktiež materiály propagujúce politické strany a hnutia alebo šíriace reklamu. Strata nároku na mzdu je zakotvená v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov – č. 120/1993 Z.z, § 7: \" Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený, v období jedného kalendárneho mesiaca, stráca nárok na polovicu platu polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad ... \" V druhom odseku je zasa vymedzené, že absenciou bez ospravedlnenia na štyroch rokovacích dňoch schôdzí NR alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený počas jedného kalendárneho mesiaca, poslanec stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady. Navyše novelou rokovacieho poriadku sa zavádza, že v prípade opakovaného rušenia poriadku na schôdzi NR, môže byť poslancovi udelená pokuta až do výšky 2000 eur. ( .pdf , s. 55, § 139, ods. 5). Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Postup, ktorý uvádza Béla Bugár, je v súlade so zákonným znením platného a účinného Rokovacieho poriadku a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V novele Rokovacieho poriadku je jasne formulované, že: \" Vykázanie z rokovacej sály podľa odsekov 2 až 4 sa považuje za neospravedlnenú neúčasť na rokovacom dni schôdze národnej rady \" (str. 16, § 32, ods. 6), pričom odsek 2 definuje postup, v prípade, že poslanec svojimi prejavmi alebo činmi narúša poriadok a prekračuje hranice slušnosti. Ak výzva na zachovanie poriadku nevedie poslanca k náprave, predsedajúci má právo poslanca vykázať. V prípade, že po opakovanej výzve poslanec rokovaciu sálu neopustí, môže predsedajúci prerušiť schôdzu NR. Odsek 4 zase určuje, že je zakázané do rokovacej sály vnášať rôzne vizuálne pomôcky, výbušniny a paralyzujúce prístroje a materiály, a taktiež materiály propagujúce politické strany a hnutia alebo šíriace reklamu. Strata nároku na mzdu je zakotvená v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov – č. 120/1993 Z.z, § 7: \" Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený, v období jedného kalendárneho mesiaca, stráca nárok na polovicu platu polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad ... \" V druhom odseku je zasa vymedzené, že absenciou bez ospravedlnenia na štyroch rokovacích dňoch schôdzí NR alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený počas jedného kalendárneho mesiaca, poslanec stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady. Navyše novelou rokovacieho poriadku sa zavádza, že v prípade opakovaného rušenia poriadku na schôdzi NR, môže byť poslancovi udelená pokuta až do výšky 2000 eur. ( .pdf , s. 55, § 139, ods. 5). Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["novele", "zákone", "novelou", ".pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-120", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:30.077711+00:00"}
{"id": "42813", "numeric_id": 42813, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42813", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ste tam už 15 rokov (Monika Beňová v EP, pozn.)... riešili ste slonov v Afrike, opustených psov v Rumunsku, problém mafie v Bulharsku, reformu súdneho systému v Srbsku, nezamestnanosť vo Francúzsku, ale nič, čo sa týka Slovenska.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Monika Beňová je skutočne členkou Európskeho parlamentu už 15 rokov, teda od vstupu Slovenska do EÚ. Počas svojich mandátov sa dotkla otázok opustených psov v Rumunsku , problému mafie v rámci debaty o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru , k súdnemu systému v Srbsku sa vyjadrovala napríklad písomne v parlamentnej rozprave o Správe o pokroku Srbska za rok 2013, taktiež sa venovala nezamestnanosti (nezamestnanosti mladých ľudí na celoeurópskej úrovni, pozn.) a Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. V rámci parlamentných rokovaní sa však venovala aj otázkam týkajúcim sa Slovenska, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Čo sa týka Slovenska, Beňová sa opakovane vyjadrovala v rozpravách parlamentu napríklad k témam korupcia a právny štát na Slovensku a Malte , ochrana investigatívnych novinárov v Európe , pranie špinavých peňazí a daňové úniky , prijatie jednotnej meny Slovenskom , uplatňovanie schengenského acquis pre štáty východného rozšírenia, vývoj na Slovensku s ohľadom na situáciu v policajnom zbore či k téme menšín . Jej parlamentná činnosť je ľahko dohľadateľná na stránke Európskeho parlamentu. V rámci svojej primárnej agendy sa ako spravodajca venovala témam ako základné práva v EÚ, vonkajšia pomoc spoločenstva a automatizovaná výmena daktyloskopických údajov vo Švédsku, Belgicku a Poľsku. Ako tieňový spravodajca sa ďalej venovala agende automatizovanej výmeny údajov o DNA a daktyloskopických údajov medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci azylovej politiky, spolupráce medzi Eurojustom a Albánskom, upravenia vízových pomerov medzi EÚ a Čínou, nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami a ďalšej agende.", "analysis_paragraphs": ["Monika Beňová je skutočne členkou Európskeho parlamentu už 15 rokov, teda od vstupu Slovenska do EÚ. Počas svojich mandátov sa dotkla otázok opustených psov v Rumunsku , problému mafie v rámci debaty o vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru , k súdnemu systému v Srbsku sa vyjadrovala napríklad písomne v parlamentnej rozprave o Správe o pokroku Srbska za rok 2013, taktiež sa venovala nezamestnanosti (nezamestnanosti mladých ľudí na celoeurópskej úrovni, pozn.) a Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi. V rámci parlamentných rokovaní sa však venovala aj otázkam týkajúcim sa Slovenska, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Čo sa týka Slovenska, Beňová sa opakovane vyjadrovala v rozpravách parlamentu napríklad k témam korupcia a právny štát na Slovensku a Malte , ochrana investigatívnych novinárov v Európe , pranie špinavých peňazí a daňové úniky , prijatie jednotnej meny Slovenskom , uplatňovanie schengenského acquis pre štáty východného rozšírenia, vývoj na Slovensku s ohľadom na situáciu v policajnom zbore či k téme menšín . Jej parlamentná činnosť je ľahko dohľadateľná na stránke Európskeho parlamentu. V rámci svojej primárnej agendy sa ako spravodajca venovala témam ako základné práva v EÚ, vonkajšia pomoc spoločenstva a automatizovaná výmena daktyloskopických údajov vo Švédsku, Belgicku a Poľsku. Ako tieňový spravodajca sa ďalej venovala agende automatizovanej výmeny údajov o DNA a daktyloskopických údajov medzi jednotlivými členskými štátmi v rámci azylovej politiky, spolupráce medzi Eurojustom a Albánskom, upravenia vízových pomerov medzi EÚ a Čínou, nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami a ďalšej agende."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["členkou Európskeho parlamentu", "opustených psov v Rumunsku", "vstupe Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru", "súdnemu systému v Srbsku", "nezamestnanosti", "mladých ľudí", "Dohovoru", "korupcia a právny štát na Slovensku a Malte", "ochrana investigatívnych novinárov v Európe", "pranie špinavých peňazí", "daňové úniky", "prijatie jednotnej meny Slovenskom", "uplatňovanie schengenského acquis", "policajnom zbore", "menšín", "stránke"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_BENOVA/home#mep-card-content", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2F%2FEP%2F%2FTEXT%2BWQ%2BE-2013-000222%2B0%2BDOC%2BXML%2BV0%2F%2FEN&language=EN", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20111012+ITEM-015+DOC+XML+V0//EN&language=EN", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20140116+ITEM-009-08+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=4-298-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+WQ+E-2013-008127+0+DOC+XML+V0//EN&language=GA", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+WQ+E-2013-013867+0+DOC+XML+V0//SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20141215&secondRef=ITEM-015&language=EN&ring=A8-2014-0036", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20190325+ITEM-014+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=1-122-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20180314+ITEM-014+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=3-452-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20171212+ITEM-002+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=2-071-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20190325+ITEM-013+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=1-093-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20080617+ITEM-005+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=2-079", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20071113+ITEM-015+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=2-242", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20051201+ITEM-004+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=4-039", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20131212+ITEM-014-15+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=4-338-000", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_BENOVA/home#mep-card-content"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:32.191099+00:00"}
{"id": "49701", "numeric_id": 49701, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49701", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Ja som bol ministrom financií v roku 2019-2020 a my sme posledné 3 roky znižovali deficit na úrovni 1 %, dlh sme mali na úrovni 45 miliárd eur… odovzdali nám ho v hodnote 70 miliárd.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kamenický pôsobil ako minister financií v rokoch 2019 - 2020. Deficit verejných financií sa počas posledných troch rokov predchádzajúcej vlády Fica a Pellegriniho po prvotnom znížení napokon zvyšoval, pričom zotrval približne na úrovni 1 %. V roku 2019 dosiahol deficit 1,21 % HDP a dlh dosahoval nominálnu hodnotu približne 45 miliárd eur. V roku 2023 dosahoval hrubý dlh verejných financií nominálnu hodnotu približne 69 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nLadislav Kamenický pôsobil ako minister financií vo vláde Petra Pellegriniho od roku 2019 do konca volebného obdobia v marci 2020. Kamenický na poste ministra financií vystriedal Petra Kažimíra, ktorého v roku 2019 parlament zvolil za guvernéra Národnej banky Slovenska.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR došlo k zníženiu deficitu verejných financií z 2,57 % HDP v roku 2016 na 0,98 % HDP v roku 2017. V roku 2018 dosahoval deficit úroveň 1,01 % HDP a v roku 2019 úroveň 1,21 % HDP.\n\nDeficit verejných financií sa počas rokov 2017, 2018 a 2019, t.j. počas „posledných troch rokov“ predchádzajúcich vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho po prvotnom znížení z roku 2016 napokon v rokoch 2017-2019 zvyšoval .\n\nDlh verejných financií v roku 2019 dosiahol 48 % HDP, čo toho času predstavovalo približne 45 miliárd eur. V roku 2023, kedy v októbri prevzal vládu Robert Fico, dosiahol hrubý dlh 56 % HDP, čo predstavuje približne 69 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Kamenický pôsobil ako minister financií v rokoch 2019 - 2020. Deficit verejných financií sa počas posledných troch rokov predchádzajúcej vlády Fica a Pellegriniho po prvotnom znížení napokon zvyšoval, pričom zotrval približne na úrovni 1 %. V roku 2019 dosiahol deficit 1,21 % HDP a dlh dosahoval nominálnu hodnotu približne 45 miliárd eur. V roku 2023 dosahoval hrubý dlh verejných financií nominálnu hodnotu približne 69 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Ladislav Kamenický pôsobil ako minister financií vo vláde Petra Pellegriniho od roku 2019 do konca volebného obdobia v marci 2020. Kamenický na poste ministra financií vystriedal Petra Kažimíra, ktorého v roku 2019 parlament zvolil za guvernéra Národnej banky Slovenska.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR došlo k zníženiu deficitu verejných financií z 2,57 % HDP v roku 2016 na 0,98 % HDP v roku 2017. V roku 2018 dosahoval deficit úroveň 1,01 % HDP a v roku 2019 úroveň 1,21 % HDP.", "Deficit verejných financií sa počas rokov 2017, 2018 a 2019, t.j. počas „posledných troch rokov“ predchádzajúcich vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho po prvotnom znížení z roku 2016 napokon v rokoch 2017-2019 zvyšoval .", "Dlh verejných financií v roku 2019 dosiahol 48 % HDP, čo toho času predstavovalo približne 45 miliárd eur. V roku 2023, kedy v októbri prevzal vládu Robert Fico, dosiahol hrubý dlh 56 % HDP, čo predstavuje približne 69 miliárd eur."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "zvolil", "došlo", "zvyšoval", "dosiahol"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/historia/ministerstvo-financii/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=41221", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:53.226385+00:00"}
{"id": "vr26176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26176", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Napriek všetkému vám musím povedať, že Tomáš Rosiar nie je členom ĽSNS, kandidoval s podporou ĽSNS na našej kandidátke. (M. Kotleba reaguje na otázku novinára, ktorý tvrdil, že členovia ĽSNS na verejnosti „hajlujú“, pričom ako príklad uviedol Tomáša Rosiara, pozn.)", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade tohto výroku je podstatné to, či Tomáš Rosiar je alebo nie je členom Ľudovej Strany Naše Slovensko. Marian Kotleba totiž reagoval na tvrdenie novinára, že Tomáš Rosiar ako jeden z členov ĽSNS, \"hajloval\" na verejnosti. Tomáš Rosiar bol nominovaný stranou ĽSNS ako kandidát na poslanca do Zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 9. Nedokážeme však potvrdiť, či je alebo nie je Tomáš Rosiar členom ĽSNS. Nepodarilo sa nám totiž nájsť žiadny oficiálny dokument, na základe ktorého by bolo možne identifikovať členov ĽSNS. Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme preto ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade tohto výroku je podstatné to, či Tomáš Rosiar je alebo nie je členom Ľudovej Strany Naše Slovensko. Marian Kotleba totiž reagoval na tvrdenie novinára, že Tomáš Rosiar ako jeden z členov ĽSNS, \"hajloval\" na verejnosti. Tomáš Rosiar bol nominovaný stranou ĽSNS ako kandidát na poslanca do Zastupiteľstva BBSK vo volebnom obvode č. 9. Nedokážeme však potvrdiť, či je alebo nie je Tomáš Rosiar členom ĽSNS. Nepodarilo sa nám totiž nájsť žiadny oficiálny dokument, na základe ktorého by bolo možne identifikovať členov ĽSNS. Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme preto ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["bol nominovaný"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2013/volby/zoznam-kandidatov-VO-09.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:01.300364+00:00"}
{"id": "vr25723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25723", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "80 % verejných investícií je z európskych fondov.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013 a Na telo , 10.februára 2013). Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013 a Na telo , 10.februára 2013). Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "V politike", "Na telo", "uviedol", "návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:54.492562+00:00"}
{"id": "vr28367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28367", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...ale naozaj kedysi na chlieb, na nejaké potraviny bola daň z pridanej hodnoty aj 6%.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sadzba DPH na potraviny na úrovni 6 % bola od roku 1997 do roku 1999, keď sa DPH na potraviny zvýšila na 10 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.\n\nVývoj DPH:\n\nUž zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.\n\nV apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila.\n\nV roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.\n\nZnížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.\n\nV marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.\n\n6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Sadzba DPH na potraviny na úrovni 6 % bola od roku 1997 do roku 1999, keď sa DPH na potraviny zvýšila na 10 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.", "Vývoj DPH:", "Už zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.", "V apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila.", "V roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.", "Znížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.", "V marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.", "6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011."], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "príloha 7", "schválili", "novelu", "základnú sadzbu dane", "1995", "novela", "1999", "2002", "schválili", "zákon o DPH", "zníženie", "Novela", "Novela", "prijala", "prijatá"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210330", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210448", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=969", "http://ekonomika.sme.sk/c/7274188/dph-neklesne-smer-schvalil-ze-zostane-20-percentna.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-289/znenie-19951220#f5439610", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-371", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-153", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/novy-zakon-o-dph-definitivne-schvaleny.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222/znenie-20040428", "http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2164", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-656", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-83", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-490"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:06.901991+00:00"}
{"id": "vr26730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26730", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Prečo nebolo zo strany orgánov činných v trestnom konaní vznesené obvinenie buď ihneď, ale až povedzme po štyroch alebo troch až štyroch mesiacoch.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Preberané prepadnutie hosťov a barmanky nitrianskeho baru sa stalo 5. októbra 2013, kedy Richtárik (majiteľ baru) nepodával trestné oznámenie, nakoľko zo strany polície mu bolo dané na vedomie, že bude sama iniciovať vyšetrovanie. Vyšetrovanie počas ktorého Richtárik dva krát vypovedal ako svedok však nebolo nasledované vznesením obvinenia.", "analysis_paragraphs": ["Preberané prepadnutie hosťov a barmanky nitrianskeho baru sa stalo 5. októbra 2013, kedy Richtárik (majiteľ baru) nepodával trestné oznámenie, nakoľko zo strany polície mu bolo dané na vedomie, že bude sama iniciovať vyšetrovanie. Vyšetrovanie počas ktorého Richtárik dva krát vypovedal ako svedok však nebolo nasledované vznesením obvinenia."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/neonacisti-nitra-vysetrovanie-bitka/72070-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:04.107608+00:00"}
{"id": "48750", "numeric_id": 48750, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48750", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Finančne sme (pozn. strana Za ľudí) pána Kusého na rozdiel od ostatných strán nepodporili.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rudolf Kusý kandidoval na primátora Bratislavy s podporou strán Sme rodina, Dobrá voľba a umiernený a Za ľudí. Transparency International vo svojej správe uvádza, ktoré strany Kusému koľko prispeli na kampaň. Za ľudí sa v tomto zozname nenachádza, preto môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý.\n\nPodľa informácií Transparency International Slovensko Kusého finančne podporili strana Sme rodina príspevkom vo výške 100 000 eur, Dobrá voľba 70 000 eurami a strana KDH 105 000 eurami.", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Kusý kandidoval na primátora Bratislavy s podporou strán Sme rodina, Dobrá voľba a umiernený a Za ľudí. Transparency International vo svojej správe uvádza, ktoré strany Kusému koľko prispeli na kampaň. Za ľudí sa v tomto zozname nenachádza, preto môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý.", "Podľa informácií Transparency International Slovensko Kusého finančne podporili strana Sme rodina príspevkom vo výške 100 000 eur, Dobrá voľba 70 000 eurami a strana KDH 105 000 eurami."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["kandidoval", "informácií"], "url": ["https://primatorba.sk/kde-sa-stretneme", "https://volby.transparency.sk/aktuality/kdh-pomohlo-pred-volbami-utajit-najvacsieho-sponzora-v-kampani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:11.785965+00:00"}
{"id": "vr38542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38542", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Ja som počas tých 10 mesiacov, čo pôsobím vo funkcii ministra obrany som pomerne veľakrát už bol pri takýchto zásahoch, pretože sme zasahovali v Krupine pri zosuve pôdy, tak isto sme boli predtým pri povodniach v Prievidzi, v Handlovej.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Galko navštívil spomenuté postihnuté mestá. V Krupine zasadal za jeho účasti aj krízový štáb. Osobne prišiel aj do povodňami postihnutej Handlovej a Prievidze , a to v sprievode prezidenta Gašparoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny J. Mihála.", "analysis_paragraphs": ["Minister Galko navštívil spomenuté postihnuté mestá. V Krupine zasadal za jeho účasti aj krízový štáb. Osobne prišiel aj do povodňami postihnutej Handlovej a Prievidze , a to v sprievode prezidenta Gašparoviča a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny J. Mihála."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Krupine", "Handlovej a Prievidze"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/pre-zosuv-pody-zasada-krizovy-stab.html", "httphttp://spravy.pravda.sk/radicova-nastartujeme-protipovodnovy-program-prevencia-je-zanedbana-1e1-/sk_domace.asp?c=A100817_153226_sk_domace_p58://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:31.986485+00:00"}
{"id": "46637", "numeric_id": 46637, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46637", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veľa z tej pomoci sú peniaze, ktoré prídu ako cash pre podnikateľa, ale veľa opatrení je len odklad, nemusíš teraz zaplatiť odvody, ale oni sa mu napočítavajú, on potom ich bude musieť niekedy spätne doplatiť.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Balíček vládnych opatrení „Prvá pomoc +” zahŕňa finančnú podporu pre podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov, ktorí prišli počas krízy o živobytie alebo jeho významnú časť. Ak spĺňajú stanovené podmienky, štát im pošle peniaze priamo na účet. Inými formami pomoci sú odklady splátok úverov či odvodov sociáneho poistenia . Vláda niektorým podnikateľom odpustila odvody, no iba za apríl 2020. Platbu poistného za marec, máj, jún, júl a december 2020 si mohli zamestnávatelia odložiť , ak splnili podmienku poklesu príjmu. Národná banka Slovenska však upozorňuje na to, že odklad platieb neznamená ich odpustenie a odporúča ľuďom zvážiť podávanie takýchto žiadostí. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Balíček vládnych opatrení „Prvá pomoc +” zahŕňa finančnú podporu pre podnikateľov, živnostníkov a zamestnancov, ktorí prišli počas krízy o živobytie alebo jeho významnú časť. Ak spĺňajú stanovené podmienky, štát im pošle peniaze priamo na účet. Inými formami pomoci sú odklady splátok úverov či odvodov sociáneho poistenia . Vláda niektorým podnikateľom odpustila odvody, no iba za apríl 2020. Platbu poistného za marec, máj, jún, júl a december 2020 si mohli zamestnávatelia odložiť , ak splnili podmienku poklesu príjmu. Národná banka Slovenska však upozorňuje na to, že odklad platieb neznamená ich odpustenie a odporúča ľuďom zvážiť podávanie takýchto žiadostí. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["zahŕňa", "splátok", "sociáneho poistenia", "odpustila", "odložiť", "Národná banka Slovenska"], "url": ["https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.nbs.sk/sk/ofs/zivotne-situacie/vase-financie-a-covid-19/odklad-splatok", "https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/pracovna-oblast/odklad-platenia-poistneho-socialne-poistenie.html", "https://korona.gov.sk/prva-a-druha-pomoc/", "https://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/zamestnavatelia-a-szco-mozu-vyuzit-dalsie-predlzenie-splatnosti-poistneho-spravodajstvo-12-2020.htm", "https://www.nbs.sk/sk/ofs/zivotne-situacie/vase-financie-a-covid-19/odklad-splatok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:52.468274+00:00"}
{"id": "vr26357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26357", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Poliaci nás predbehli, Poliaci boli za nami, v roku 2009 v matematickej gramotnosti boli dva body za nami, ale teraz nás predbehli opäť v tej matematickej gramotnosti o 28 bodov. Poliaci sa dostali úplne hore, predbehli dokonca Fínov.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2009 malo Slovensko podľa prieskumu PISA v matematickej gramotnosti 497 bodov, kým Poľsko 495, teda o dva body menej. Podľa posledných údajov za rok 2012 má Slovensko podľa rovnakého ukazovateľu 482 bodov, kým Poľsko podskočilo až na 518 bodov. Poliaci nás teda predbehli až o 38 a nie 28 bodov, ako tvrdí Ján Mikolaj. Fínsko však malo v matematickej gramotnosti až 519 bodov, čo je o jeden bod viac ako Poľsko (v ďalších dvoch oblastiach malo Fínsko ešte väčší náskok pred Poľskom, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 malo Slovensko podľa prieskumu PISA v matematickej gramotnosti 497 bodov, kým Poľsko 495, teda o dva body menej. Podľa posledných údajov za rok 2012 má Slovensko podľa rovnakého ukazovateľu 482 bodov, kým Poľsko podskočilo až na 518 bodov. Poliaci nás teda predbehli až o 38 a nie 28 bodov, ako tvrdí Ján Mikolaj. Fínsko však malo v matematickej gramotnosti až 519 bodov, čo je o jeden bod viac ako Poľsko (v ďalších dvoch oblastiach malo Fínsko ešte väčší náskok pred Poľskom, pozn.)."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "Poľsko", "Fínsko"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html", "http://gpseducation.oecd.org/CountryProfile?primaryCountry=POL&treshold=10&topic=PI", "http://gpseducation.oecd.org/CountryProfile?primaryCountry=FIN&treshold=10&topic=PI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:15.804456+00:00"}
{"id": "vr29750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Grécko je zadĺžené, Grécko dostalo veľkú finančnú pomoc v minulosti a vláda Tsiprasa, ktorá nastúpila, odmieta plniť záväzky, ktoré Grécko predtým na seba prevzalo. Grécko bolo na dobrej ceste, hospodársky rast, plnenie finančných záväzkov. Došla však absolútne populistická politická strana, ktorá povedala, že to robiť nebude.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko je v súčasnosti zadĺženou krajinou, ktorá počas pôsobenia predchádzajúcej vlády dosahovala určitý rast, no po nástupe súčasnej vlády strany Syriza sa opäť makroekonomické ukazovatele Grécka zhoršili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér Robert Fico vo výroku o Grécku vychádzal zo základných makroekonomických údajov Grécka, údajoch svetových identifikátorov o výške gréckeho dlhu a stanov politickej strany Syriza.", "analysis_paragraphs": ["Grécko je v súčasnosti zadĺženou krajinou, ktorá počas pôsobenia predchádzajúcej vlády dosahovala určitý rast, no po nástupe súčasnej vlády strany Syriza sa opäť makroekonomické ukazovatele Grécka zhoršili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér Robert Fico vo výroku o Grécku vychádzal zo základných makroekonomických údajov Grécka, údajoch svetových identifikátorov o výške gréckeho dlhu a stanov politickej strany Syriza."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["tu", "neúspešnej", "programom", "Syriza", "snažila", "plniť", "HDP", "nezamestnanosť", "bilancia štátneho rozpočtu"], "url": ["http://demonocracy.info/infographics/eu/debt_greek/debt_greek.html", "http://www.ta3.com/clanok/1053407/grecky-parlament-nezvolil-prezidenta-budu-predcasne-volby.html", "http://www.syriza.gr/article/SYRIZA---THE-THESSALONIKI-PROGRAMME.html#.VZJqN3rtmko", "http://www.economist.com/news/europe/21639524-populist-election-win-need-not-spell-disaster-greeceor-euro-zone-era-syriza", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/9508653/Greeces-11.5bn-austerity-measures-will-be-the-last-promises-PM-Antonis-Samaras.html", "http://www.thetoc.gr/eng/politics/article/what-tax-measures-is-samaras-going-to-announce", "http://www.tradingeconomics.com/greece/gdp-growth", "http://www.tradingeconomics.com/greece/unemployment-rate", "http://www.tradingeconomics.com/greece/current-account"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:06.027739+00:00"}
{"id": "vr27203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rovnako nemáme problém  podporiť definíciu manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy, tak ako je to teraz v zákone o rodine.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čl. 1\n\n1. V čl. 41 odsek 1 znie:\n\n„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“.", "analysis_paragraphs": ["Čl. 1", "1. V čl. 41 odsek 1 znie:", "„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“."], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["debate TA3", "Zákone č.36/2005 Z.z. o rodine", "TA3,25. februára 2014", "TA3,26. februára 2014", "Návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rodine/", "http://www.ta3.com/clanok/1035703/tb-r-fica-navrh-novely-ustavy-sr.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035760/tb-r-fica-v-reakcii-na-postoj-kdh.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:57.165658+00:00"}
{"id": "vr17909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17909", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...od roku 2020 platili (SR, pozn.) o 380 miliónov eur do rozpočtu Európskej únie viac, (...).", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jednou z častí tvoriacich rozpočet Európskej únie sú príspevky členských štátov, ktoré sa odvíjajú od ich ekonomického postavenia. To znamená, že táto suma sa každým rokom mení a závisí hlavne od dane z pridanej hodnoty a hrubého národného dôchodku danej krajiny. Začiatkom februára 2018 sa osem východoeurópskych krajín (medzi nimi aj Slovenská republika) zaviazalo , že počas následujúceho dlhodobého výdavkového plánu budú prispievať do rozpočtu EU až do výšky 1,1 % hrubého národného dôchodku (HND), namiesto 1% HND. Nakoľko výška členského príspevku EU závisí od momentálnej ekonomickej kondícii danej krajiny, nemožno určiť, o koľko eur viac alebo menej prispeje v roku 2020 Slovensko do spoločného rozpočtu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jednou z častí tvoriacich rozpočet Európskej únie sú príspevky členských štátov, ktoré sa odvíjajú od ich ekonomického postavenia. To znamená, že táto suma sa každým rokom mení a závisí hlavne od dane z pridanej hodnoty a hrubého národného dôchodku danej krajiny. Začiatkom februára 2018 sa osem východoeurópskych krajín (medzi nimi aj Slovenská republika) zaviazalo , že počas následujúceho dlhodobého výdavkového plánu budú prispievať do rozpočtu EU až do výšky 1,1 % hrubého národného dôchodku (HND), namiesto 1% HND. Nakoľko výška členského príspevku EU závisí od momentálnej ekonomickej kondícii danej krajiny, nemožno určiť, o koľko eur viac alebo menej prispeje v roku 2020 Slovensko do spoločného rozpočtu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "zaviazalo"], "url": ["https://dennik.hnonline.sk/slovensko/839650-kto-najviac-prispieva-do-rozpoctu-eu", "https://www.politico.eu/article/gunther-oettinger-eastern-countries-commit-to-bigger-eu-budget-after-brexit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:26.680573+00:00"}
{"id": "vr28396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28396", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "aj konkrétne Francúzi, ktorí toto blokujú jedného dňa dospejú k rozumu a povedia dobre, nemusíme tých 115 miliónov eur, čo musia daňoví poplatníci na tento sťahovací cirkus platiť (za sídlo EP vo Francúzsku - Štrasburgu, pozn.).", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko analýza Európskeho dvoru audítorov stanovuje výšku prostriedkov, ktoré by bolo možné ušetriť zjednotením sídiel EP v Štrasburgu a v Bruseli na úroveň 114 miliónov EUR, čo je hodnota blízka sume uvedenej vo výroku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko analýza Európskeho dvoru audítorov stanovuje výšku prostriedkov, ktoré by bolo možné ušetriť zjednotením sídiel EP v Štrasburgu a v Bruseli na úroveň 114 miliónov EUR, čo je hodnota blízka sume uvedenej vo výroku."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["správy", "analýzy", "tu", "tu"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2013-0350&language=SK", "http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/PL1407_LETTER/PL1407_LETTER_EN.pdf", "http://www.spiegel.de/international/europe/meps-want-to-end-monthly-commute-between-brussels-and-strasbourg-a-934400.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2526141/European-Parliament-blocks-axing-second-HQ-Committee-shelves-plan-stop-monthly-trip-Brussels-Strasbourg-carry-business.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:02.360192+00:00"}
{"id": "vr31806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31806", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Prezident Klaus pred rokmi povedal, že reformy také aké boli na Slovensku môžu vydržať iba akurát Slováci.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Václav Klaus to povedal trochu inak. Bolo to vyjadrenie pre Večerník Praha z 11.februára 2004: Otázka:\"Jak posuzujete reformy na Slovensku ? \" VK: \"Jako liberální národohospodář musím říci, že odpovídají mé pozici víc než údajné reformy u nás. Na druhé straně však skutečnost, že všechna tato opatření byla prosazena tak rychle a hladce, svědčí podle mne o tom, že má politická situace na Slovensku ještě mělké kořeny. Nedovedu si představit, že by tak dramatická reforma prošla v Německu, Francii, Itálii anebo i v Česku tak rychle a bez velkých diskusí. V pluralistické společnosti to takto snadno nejde. Fakt, že to na Slovensku tak jednoduše šlo, je pro mě znamením, že se jednalo o skok vpřed, který nemá podporu společnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Václav Klaus to povedal trochu inak. Bolo to vyjadrenie pre Večerník Praha z 11.februára 2004: Otázka:\"Jak posuzujete reformy na Slovensku ? \" VK: \"Jako liberální národohospodář musím říci, že odpovídají mé pozici víc než údajné reformy u nás. Na druhé straně však skutečnost, že všechna tato opatření byla prosazena tak rychle a hladce, svědčí podle mne o tom, že má politická situace na Slovensku ještě mělké kořeny. Nedovedu si představit, že by tak dramatická reforma prošla v Německu, Francii, Itálii anebo i v Česku tak rychle a bez velkých diskusí. V pluralistické společnosti to takto snadno nejde. Fakt, že to na Slovensku tak jednoduše šlo, je pro mě znamením, že se jednalo o skok vpřed, který nemá podporu společnosti.\""], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Večerník Praha"], "url": ["http://www.klaus.cz/clanky/109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:54.012739+00:00"}
{"id": "vr33035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33035", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "To, že táto zmena (na riadiacich postoch projektu EHMK 2013, pozn.) bola správna, o tom svedčí aj to, že sme dostali Cenu Meliny Mercouri, to je ocenenie Európskej komisie za to, že sme program urobili tak, ako sa to od tohto očakáva a je to aj spojené s finančným ohodnotením 1,5 milióna eur.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Raši sa snaží vyvolať dojem, že zisk ceny Meliny Mercouri bolo výsledkom zmeny vo vedení projektu a zároveň to má dokazovať, že táto zmena bola správnou. Kým fakty, ktoré Raši používa, sú pravdivé, podobná implikácia je zavádzajúca, nakoľko výsledky Monitorovacieho a poradného výboru ešte v decembri 2010, teda pred zmenou vedenia, konštatovali spokojnosť s prípravou projektu a definovali odporúčania, ktoré je potrebné splniť pre zisk ceny. Samotná výmena na čele vedenia projektu sa udiala v období máj - september 2011 a o udelení ceny sa následne rozhodlo v máji 2012. Nedá sa preto tvrdiť, že práve nové vedenie projektu má jednoznačné zásluhy na zisku tejto ceny. Projekt EHMK 2013 Košice získal cenu Meliny Mercouri , ktorá je spojená s grantom vo výške 1,5 milióna eur. Táto cena sa udeľuje na základe správy od Monitorovacieho a poradného výboru obyčajne tri mesiace pred začiatkom projektu, na základe toho, že mesto plní záväzky, ktoré si stanovilo počas výberového procesu a riadi sa odporúčanami monitorovacieho panelu, s dôrazom na európsku dimenziu podujatia. Zmeny vo vedení projektu EHMK 2013 sa konali v období od mája do septembra 2011. Monitorovací a poradný výbor zatiaľ vydal len prvú správu zo stretnutia z decembra 2010, ďalšie stretnutie bolo naplánované na jar 2012 , no správa z neho nie je zverejnená na oficiálnych stránkach Európskej únie. Prvá správa vyzdvihuje najmä stabilnú organizáciu v neistom politickom prostredí a minimálnymi ľudskými zdrojmi, konštatovala spokojnosť s doterajším priebehom projektu a stanovila podmienky a odporúčania, ktoré musí mesto splniť, aby získalo cenu Meliny Mercouri. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši sa snaží vyvolať dojem, že zisk ceny Meliny Mercouri bolo výsledkom zmeny vo vedení projektu a zároveň to má dokazovať, že táto zmena bola správnou. Kým fakty, ktoré Raši používa, sú pravdivé, podobná implikácia je zavádzajúca, nakoľko výsledky Monitorovacieho a poradného výboru ešte v decembri 2010, teda pred zmenou vedenia, konštatovali spokojnosť s prípravou projektu a definovali odporúčania, ktoré je potrebné splniť pre zisk ceny. Samotná výmena na čele vedenia projektu sa udiala v období máj - september 2011 a o udelení ceny sa následne rozhodlo v máji 2012. Nedá sa preto tvrdiť, že práve nové vedenie projektu má jednoznačné zásluhy na zisku tejto ceny. Projekt EHMK 2013 Košice získal cenu Meliny Mercouri , ktorá je spojená s grantom vo výške 1,5 milióna eur. Táto cena sa udeľuje na základe správy od Monitorovacieho a poradného výboru obyčajne tri mesiace pred začiatkom projektu, na základe toho, že mesto plní záväzky, ktoré si stanovilo počas výberového procesu a riadi sa odporúčanami monitorovacieho panelu, s dôrazom na európsku dimenziu podujatia. Zmeny vo vedení projektu EHMK 2013 sa konali v období od mája do septembra 2011. Monitorovací a poradný výbor zatiaľ vydal len prvú správu zo stretnutia z decembra 2010, ďalšie stretnutie bolo naplánované na jar 2012 , no správa z neho nie je zverejnená na oficiálnych stránkach Európskej únie. Prvá správa vyzdvihuje najmä stabilnú organizáciu v neistom politickom prostredí a minimálnymi ľudskými zdrojmi, konštatovala spokojnosť s doterajším priebehom projektu a stanovila podmienky a odporúčania, ktoré musí mesto splniť, aby získalo cenu Meliny Mercouri. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["získal", "Meliny Mercouri", "Monitorovacieho a poradného výboru", "mája", "septembra", "Monitorovací a poradný výbor", "prvú správu", "jar 2012"], "url": ["http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia/clanok/kosice-dostanu-cenu-meliny-mercouri-019352", "http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc441_en.htm", "http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc2475_en.htm", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/5895985/spravna-rada-odvolala-sefku-ehmk-zoru-jaurovu.html", "http://kultura.sme.sk/c/6073772/vladimir-beskid-ide-do-kosic.html", "http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc465_en.htm", "http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc/ecoc/report_1monitoring_meeting_2013.pdf", "http://ec.europa.eu/culture/our-programmes-and-actions/doc483_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:36.917575+00:00"}
{"id": "vr29507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29507", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pripravené Štátne vzdelávacie programy pre materské, základné školy a pre gymnáziá.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ŠPU (Štátny pedagogický ústav) na svojom internetovom portáli predstavilo Inovovaný štátny vzdelávací program , ktorý vstúpi do platnosti a účinnosti 1. 9. 2015. Nový program je určený pre materské školy, základné školy, základné-umelecké školy a gymnáziá . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tieto programy sa zameriavajú hlavne na zmeny a menšie inovácie v učebných plánoch jednotlivých škôl. Ide napríklad o kladenie väčšieho dôrazu na oblasť jazykového vzdelávania, kde ostane povinným cudzím jazykom len anglický, pričom druhý cudzí jazyk sa stáva voliteľným predmetom. To v praxi znamená, že škola povinne ponúka žiakom jazyk z výberu nemeckého, francúzskeho, španielskeho a pod. ŠPU ďalej uvádza, že \" inovácia učebného obsahu priniesla väčšiu prehľadnosť a logickejšiu nadväznosť jednotlivých učebných prvkov, čím sa znížil aj ich rozsah.\"", "analysis_paragraphs": ["ŠPU (Štátny pedagogický ústav) na svojom internetovom portáli predstavilo Inovovaný štátny vzdelávací program , ktorý vstúpi do platnosti a účinnosti 1. 9. 2015. Nový program je určený pre materské školy, základné školy, základné-umelecké školy a gymnáziá . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tieto programy sa zameriavajú hlavne na zmeny a menšie inovácie v učebných plánoch jednotlivých škôl. Ide napríklad o kladenie väčšieho dôrazu na oblasť jazykového vzdelávania, kde ostane povinným cudzím jazykom len anglický, pričom druhý cudzí jazyk sa stáva voliteľným predmetom. To v praxi znamená, že škola povinne ponúka žiakom jazyk z výberu nemeckého, francúzskeho, španielskeho a pod. ŠPU ďalej uvádza, že \" inovácia učebného obsahu priniesla väčšiu prehľadnosť a logickejšiu nadväznosť jednotlivých učebných prvkov, čím sa znížil aj ich rozsah.\""], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "materské", "základné", "školy", "gymnáziá"], "url": ["http://www.statpedu.sk/sk/Inovovany-Statny-vzdelavaci-program.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Inovovany-Statny-vzdelavaci-program/Inovovany-SVP-pre-materske-skoly.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Inovovany-Statny-vzdelavaci-program/Inovovany-SVP-pre-zakladne-skoly.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Inovovany-Statny-vzdelavaci-program/Inovovany-SVP-pre-zakladne-umelecke-skoly.alej", "http://www.statpedu.sk/sk/Inovovany-Statny-vzdelavaci-program/Inovovany-SVP-pre-gymnazia.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:38.897225+00:00"}
{"id": "43972", "numeric_id": 43972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43972", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Pán Trnka ešte vôbec stále behá po slobode a že ešte funguje na Generálnej prokuratúre.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj tri dni po zverejnení nahrávky rozhovoru Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnera, ktorá odhalila vážne podozrenia z korupčného správania sa, bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry - a na slobode. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. Galko hovorí situácii po zverejnení nahrávky pochádzajúcej z leta 2014 medzi vtedy generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom. Nahrávku zverejnil DenníkN v októbri 2019. Kočner na nahrávke „vyšetruje ” Trnku a pýta sa ho, ako presne a prečo spolu s Trnkovými kamarátmi vydierali Jaroslava Haščáka, keď od neho žiadali peniaze za zvukovú nahrávku „Gorily”. Kočner po Trnkovi kričí, opakovane mu nadáva, varuje ho, že ho „ zabijú” a že si to odnesie aj jeho syn. Pripomína mu tiež, že peniaze za kauzy, kde Kočner vraj niečo „ ustál”, má Trnka uložené u neho a vždy, keď Trnka peniaze potreboval, Kočner mu ich dal. „Nie, ty si nezobral nikdy nič. Ak sa niekto odmenil a ešte raz, nebol to ani Rehák, nebol to ani Majský, všetky peniaze, ktoré skončili u mňa, ty si nikdy nechcel vedieť, koľko a za čo, a povedal si, že ich mám držať ja,” hovorí na nahrávke Trnkovi Kočner. Vtedajší generálny prokurátor na nahrávke vysvetľuje , ako manipuloval s „ Kočnerovým” zvukovým záznamom, ktorý pre neho schovával; ako ho ukladal u maďarského notára a ako s ním chceli vydierať Jaroslava Haščáka. Kočner Trnkovi hovorí , že Trnka vraj vie, že Haščák je „ človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom.” Trnka sa pred Kočnerom bráni - namiesto toho, aby nahrávku a informácie o nej poskytol polícii a nechal ju aj Kočnera preveriť. Podľa DenníkaN si nechala polícia k nahrávke vypracovať znalecký posudok, ktorý hovorí , že hlasy na nej skutočne patria Trnkovi a Kočnerovi. Trnka po zverejnení nahrávky 15. októbra uviedol, že bude nápomocný pri vyšetrovaní a zváži dočasné prerušenie svojej funkcie. V čase výroku Galkovho výroku bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár mu funkciu pozastavil až 31. októbra 2019. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Aj tri dni po zverejnení nahrávky rozhovoru Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnera, ktorá odhalila vážne podozrenia z korupčného správania sa, bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry - a na slobode. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý. Galko hovorí situácii po zverejnení nahrávky pochádzajúcej z leta 2014 medzi vtedy generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom. Nahrávku zverejnil DenníkN v októbri 2019. Kočner na nahrávke „vyšetruje ” Trnku a pýta sa ho, ako presne a prečo spolu s Trnkovými kamarátmi vydierali Jaroslava Haščáka, keď od neho žiadali peniaze za zvukovú nahrávku „Gorily”. Kočner po Trnkovi kričí, opakovane mu nadáva, varuje ho, že ho „ zabijú” a že si to odnesie aj jeho syn. Pripomína mu tiež, že peniaze za kauzy, kde Kočner vraj niečo „ ustál”, má Trnka uložené u neho a vždy, keď Trnka peniaze potreboval, Kočner mu ich dal. „Nie, ty si nezobral nikdy nič. Ak sa niekto odmenil a ešte raz, nebol to ani Rehák, nebol to ani Majský, všetky peniaze, ktoré skončili u mňa, ty si nikdy nechcel vedieť, koľko a za čo, a povedal si, že ich mám držať ja,” hovorí na nahrávke Trnkovi Kočner. Vtedajší generálny prokurátor na nahrávke vysvetľuje , ako manipuloval s „ Kočnerovým” zvukovým záznamom, ktorý pre neho schovával; ako ho ukladal u maďarského notára a ako s ním chceli vydierať Jaroslava Haščáka. Kočner Trnkovi hovorí , že Trnka vraj vie, že Haščák je „ človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom.” Trnka sa pred Kočnerom bráni - namiesto toho, aby nahrávku a informácie o nej poskytol polícii a nechal ju aj Kočnera preveriť. Podľa DenníkaN si nechala polícia k nahrávke vypracovať znalecký posudok, ktorý hovorí , že hlasy na nej skutočne patria Trnkovi a Kočnerovi. Trnka po zverejnení nahrávky 15. októbra uviedol, že bude nápomocný pri vyšetrovaní a zváži dočasné prerušenie svojej funkcie. V čase výroku Galkovho výroku bol Trnka stále prokurátorom Generálnej prokuratúry. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár mu funkciu pozastavil až 31. októbra 2019. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "„vyšetruje", "„", "Pripomína", "„", "hovorí", "vysvetľuje", "„", "hovorí", "„", "hovorí", "zváži", "bol", "pozastavil"], "url": ["https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616851/najsilnejsie-momenty-nahravky-kocner-trnka-video-s-titulkami/", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://www.teraz.sk/slovensko/d-trnka-zvazi-docasne-prerusenie-s/424291-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22236222/trnka-je-nadalej-prokuratorom-a-v-kauze-ho-este-ani-nevypoculi-ako-je-to-mozne.html", "https://dennikn.sk/1637265/ciznar-zmenil-nazor-a-pozastavil-trnkovi-funkciu-prokuratora/?ref=suv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:15.800824+00:00"}
{"id": "vr39107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39107", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ide o to, že či nezamestnanosť bude ďalej stúpať, lebo stúpala veľmi tvrdo za vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe tabuľky zostavenej z mesačných štatistík nezamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pre obdobie Radičovej vlády (od jej menovania prezidentom SR 9.júla 2010 až po najaktuálnejšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k augustu 2011) je zrejmé, že evidovaná miera nezamestnanosti od začiatku funkčného obdobia naozaj narástla, konkrétne o 0,79 percentuálneho bodu. Označiť takýto rast za \"veľmi tvrdý\" považujeme za zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Na základe tabuľky zostavenej z mesačných štatistík nezamestnanosti Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR pre obdobie Radičovej vlády (od jej menovania prezidentom SR 9.júla 2010 až po najaktuálnejšie dostupné údaje, ktoré sa vzťahujú k augustu 2011) je zrejmé, že evidovaná miera nezamestnanosti od začiatku funkčného obdobia naozaj narástla, konkrétne o 0,79 percentuálneho bodu. Označiť takýto rast za \"veľmi tvrdý\" považujeme za zavádzanie."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["mesačných štatistík nezamestnanosti", "menovania prezidentom SR 9.júla 2010"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.prezident.sk/?vlada-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:20.294324+00:00"}
{"id": "vr32554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32554", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď zamestnávatelia hovoria, že z dôvodu prijatia tohoto Zákonníka práce na Slovensku sa zvýši nezamestnanosť, odhadujú 50 000.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok J. Brocku považujeme za zavádzajúci. Po prvé, RÚZ hovorí len o možnosti, teda to neznamená, že táto situácia automaticky nastane. Po druhé, samotný odhad hovorí o 35 až 50 tisíc ohrozených miestach, teda J. Brocka si zámerne vyberá hornú hranicu. Po tretie, tento výrok a odhad zamestnávateľskej únie je z júla 2012, teda z času kedy nebola známa konečná podoba novely, ale len jej návrh. Schválená novela Zákonníka práce prináša od januára 2013 viaceré zmeny, ktoré sú podľa zamestnávateľov dôvodom možného prepúšťania zamestnancov. Aktuálne odhady hovoria o 6 000 ohrozených miestach. Republiková únia zamestnávateľov sa vyjadrila ešte pred schválením novely (30. júla 2012), že táto novela Zákonníka práce predstavuje hazard s pracovnými miestami. Podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska môže v dôsledku zmien v Zákonníku dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Brocku považujeme za zavádzajúci. Po prvé, RÚZ hovorí len o možnosti, teda to neznamená, že táto situácia automaticky nastane. Po druhé, samotný odhad hovorí o 35 až 50 tisíc ohrozených miestach, teda J. Brocka si zámerne vyberá hornú hranicu. Po tretie, tento výrok a odhad zamestnávateľskej únie je z júla 2012, teda z času kedy nebola známa konečná podoba novely, ale len jej návrh. Schválená novela Zákonníka práce prináša od januára 2013 viaceré zmeny, ktoré sú podľa zamestnávateľov dôvodom možného prepúšťania zamestnancov. Aktuálne odhady hovoria o 6 000 ohrozených miestach. Republiková únia zamestnávateľov sa vyjadrila ešte pred schválením novely (30. júla 2012), že táto novela Zákonníka práce predstavuje hazard s pracovnými miestami. Podľa prezidenta RÚZ Mariána Juska môže v dôsledku zmien v Zákonníku dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Schválená novela", "prepúšťania", "Republiková únia zamestnávateľov", "50 tisíc"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4137", "http://ekonato.tvnoviny.sk/clanok/sekcia/pracuj-a-zarabaj/prepustanie.html", "http://www.ruzsr.sk/sk/media.html?article=1057", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/novy-zakonnik-prace-moze-pripravi/525231-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:17.305719+00:00"}
{"id": "vr26950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26950", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som osobne rád, že náš rodinný podnik vytvoril priamo v Poprade z absolútnej nuly skoro 500 pracovných miest.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.SK overoval 15. decembra 2013 v relácií V politike . Demagog.SK nezistil, koľko zamestnancov mali firmy Andreja Kisku v čase vzniku, hoci sám Kiska na svojej stránke hovorí o tisícoch ľudí. Výročné správy z toho obdobia nie sú prístupné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.SK overoval 15. decembra 2013 v relácií V politike . Demagog.SK nezistil, koľko zamestnancov mali firmy Andreja Kisku v čase vzniku, hoci sám Kiska na svojej stránke hovorí o tisícoch ľudí. Výročné správy z toho obdobia nie sú prístupné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "stránke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://www.andrejkiska.sk/moj-pribeh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:16.564171+00:00"}
{"id": "vr31547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31547", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No, keď sa na to pýtate, tak dôležité pre mňa je to, že Aliancia Fair Play, Transparency International, to sú dve organizácie, ktoré keď niečo povedia, tak to je pre vás božie slovo. Tak povedali, že to je v poriadku (prenájom T. Malatinského, ktorý poskytuje J. Haščákovi zo spoločnosti Penta pozn.). Nie je tam žiadny konflikt záujmov.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International, na otázku denníka HN : \" Diskvalifikoval sa Tomáš Malatinský ako minister hospodárstva nájomným vzťahom s Jaroslavom Haščákom z Penty?\" odpovedal: \" Podľa mňa nie. Nepovažujem to za problém. Iné by bolo, keby ten vzťah bol opačný alebo keby prenajímal nehnuteľnosť za inú, než trhovú cenu. To by bolo závažné. Ten konflikt záujmov je skoro všade, dôležité je, ako vplýva na rozhodovanie ministra .\" Peter Kunder z Aliancie Fair-play v tej istej ankete na tú istú otázku odpovedal: \"Takéto väzby by mal politik deklarovať vždy pred nástupom do funkcie. Minister spravil chybu, že s tou informáciou neprišiel sám, ale vyjadril sa k nej až po medializácii. Je vhodné, že zverejnil podrobnosti zo zmluvy. Ide o istý typ rizikového vzťahu, kľúčove je, či ovplyvní fungovanie ministra. Pri prípadných zmluvách s Pentou musí postupovať absolútne transparentne. To je podstatnejšie než to, kto je podnájomník pána ministra.\" Ďalej Peter Kunder doplnil: \" Keď nejde o neštandardnú zmluvu, tak nevidím dôvod, prečo naliehať na jej zrušenie. Ľudia majú rôzne väzby a vzťahy, potrebujú niekde bývať, mať účty v bankách. Politici vždy budú mať kontakty na rôznych podnikateľov, dôležité je, aby boli zverejnené a nehrali rolu pri výkone ich funkcie.\"", "analysis_paragraphs": ["Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International, na otázku denníka HN : \" Diskvalifikoval sa Tomáš Malatinský ako minister hospodárstva nájomným vzťahom s Jaroslavom Haščákom z Penty?\" odpovedal: \" Podľa mňa nie. Nepovažujem to za problém. Iné by bolo, keby ten vzťah bol opačný alebo keby prenajímal nehnuteľnosť za inú, než trhovú cenu. To by bolo závažné. Ten konflikt záujmov je skoro všade, dôležité je, ako vplýva na rozhodovanie ministra .\" Peter Kunder z Aliancie Fair-play v tej istej ankete na tú istú otázku odpovedal: \"Takéto väzby by mal politik deklarovať vždy pred nástupom do funkcie. Minister spravil chybu, že s tou informáciou neprišiel sám, ale vyjadril sa k nej až po medializácii. Je vhodné, že zverejnil podrobnosti zo zmluvy. Ide o istý typ rizikového vzťahu, kľúčove je, či ovplyvní fungovanie ministra. Pri prípadných zmluvách s Pentou musí postupovať absolútne transparentne. To je podstatnejšie než to, kto je podnájomník pána ministra.\" Ďalej Peter Kunder doplnil: \" Keď nejde o neštandardnú zmluvu, tak nevidím dôvod, prečo naliehať na jej zrušenie. Ľudia majú rôzne väzby a vzťahy, potrebujú niekde bývať, mať účty v bankách. Politici vždy budú mať kontakty na rôznych podnikateľov, dôležité je, aby boli zverejnené a nehrali rolu pri výkone ich funkcie.\""], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["denníka HN"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-55366000-kw0000_d-anketa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:53.442908+00:00"}
{"id": "vr30756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30756", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Taková debata například přiměřenosti exekuce už je dneska v zákoně. Zákon jasně říká, že exekutor může prodat pouze majetek, který je přiměřený dluhu, který má být nahrazen. To znamená, není možné za malý dluh prodat dlužníkův domů. To je v zákoně jasně upraveno.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý v zákoně je nově formulována přiměřenost exekuce. Exekutor může od 1. listopadu 2009 k provedení exekuce zajistit pouze majetek v rozsahu vymáhané pohledávky. Nadále již tedy nebude možné zajistit, tj. převzít do úschovy, majetek vyšší hodnoty, než je dlužná částka. viz: Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009 .(pdf.) „(1) Exekuci lze provést jen způsoby uvedenými v tomto zákoně. Zajistit majetek k provedení exekuce lze nejvýše v rozsahu bezpečně postačujícím k uhrazení vymáhané pohledávky, jejího příslušenství včetně příslušenství, které se pravděpodobně stane splatným po dobu trvání exekuce, pravděpodobných nákladů oprávněného a pravděpodobných nákladů exekuce.“.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý v zákoně je nově formulována přiměřenost exekuce. Exekutor může od 1. listopadu 2009 k provedení exekuce zajistit pouze majetek v rozsahu vymáhané pohledávky. Nadále již tedy nebude možné zajistit, tj. převzít do úschovy, majetek vyšší hodnoty, než je dlužná částka. viz: Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009 .(pdf.) „(1) Exekuci lze provést jen způsoby uvedenými v tomto zákoně. Zajistit majetek k provedení exekuce lze nejvýše v rozsahu bezpečně postačujícím k uhrazení vymáhané pohledávky, jejího příslušenství včetně příslušenství, které se pravděpodobně stane splatným po dobu trvání exekuce, pravděpodobných nákladů oprávněného a pravděpodobných nákladů exekuce.“."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009"], "url": ["http://www.exekutor-polak.cz/Zakony/Zakc2862009Sb.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:59.017327+00:00"}
{"id": "vr27933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27933", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V rámci zákona o výkone volebného práva, teda o volebnom zákone samotnom sme od začiatku povedali, že našim záujmom je zjednotiť pravidlá volieb, aby nemali problém obyvatelia a občania s tým, že proste či sa krúžkuje, alebo sa škrtá. Ako vyzerá lístok, na každé voľby bola iná lehota, inak sa predstavovali kandidáti. Proste bolo to rôznorodé, bolo to 6 rôznych zákonov.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že nový volebný zákon zjednocuje úpravu volieb, ktorá bola predtým rozložená vo viacerých zákonoch, a že toto zjednotenie bolo dlhodobo deklarované zo strany vlády. Zároveň však treba upozorniť, že \"výkon volebného práva\" však upravovalo \"iba\" päť rôznych zákonov, šiesty zákon zahrnutý do reformy upravoval hlasovanie v referende, čo nespadá pod volebné právo, ale je prejavom výkonu zákonodarnej moci občanmi. Napriek tejto nepresnosti z pohľadu práva, výrok hodnotíme ako pravdivý. V bode 4 Programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 sa skutočne uvádza cieľ zjednotenia \"inštitútov volebných predpisov\": \"Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie (...).\" Jednotlivé zákony naozaj stanovovali rôzne lehoty pre registráciu kandidátov, kampane aj spôsob hlasovania. Napríklad, kým v zákone o voľbe prezidenta sa ako prejav vôle voliča na hlasovacom lístku považuje \"značka \"X\" v rámčeku umiestnenom pred priezviskom kandidáta\", v parlamentných voľbách tento prejav pri preferenčnom hlasovaní reprezentovalo \"zakrúžkovanie poradového čísla najviac u štyroch kandidátov\". Odlišnosti sa objavovali aj pri moratóriu, ktoré predtým nebolo zavedené pre parlamentné voľby alebo pri lehote na registráciu a následné preskúmavanie kandidátnych listín, kde napr. vo voľbách do NR SR sa mohli listiny podávať najneskôr 90 dní pred voľbami a preskúmavali sa Ústrednou volebnou komisiou 80 dní pred voľbami, kým vo voľbách do Európskeho parlamentu boli tieto lehoty 65 dní pre podanie kandidátok a 55 dní pre preskúmavanie. Robert Kaliňák však zároveň hovorí o šiestich rôznych zákonoch, ktoré upravujú výkon volebného práva. Je pravda, že nový zákon o podmienkach výkonu volebného práva podľa návrhu zákona deroguje šesť zákonov:", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že nový volebný zákon zjednocuje úpravu volieb, ktorá bola predtým rozložená vo viacerých zákonoch, a že toto zjednotenie bolo dlhodobo deklarované zo strany vlády. Zároveň však treba upozorniť, že \"výkon volebného práva\" však upravovalo \"iba\" päť rôznych zákonov, šiesty zákon zahrnutý do reformy upravoval hlasovanie v referende, čo nespadá pod volebné právo, ale je prejavom výkonu zákonodarnej moci občanmi. Napriek tejto nepresnosti z pohľadu práva, výrok hodnotíme ako pravdivý. V bode 4 Programového vyhlásenia vlády na roky 2012-2016 sa skutočne uvádza cieľ zjednotenia \"inštitútov volebných predpisov\": \"Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie (...).\" Jednotlivé zákony naozaj stanovovali rôzne lehoty pre registráciu kandidátov, kampane aj spôsob hlasovania. Napríklad, kým v zákone o voľbe prezidenta sa ako prejav vôle voliča na hlasovacom lístku považuje \"značka \"X\" v rámčeku umiestnenom pred priezviskom kandidáta\", v parlamentných voľbách tento prejav pri preferenčnom hlasovaní reprezentovalo \"zakrúžkovanie poradového čísla najviac u štyroch kandidátov\". Odlišnosti sa objavovali aj pri moratóriu, ktoré predtým nebolo zavedené pre parlamentné voľby alebo pri lehote na registráciu a následné preskúmavanie kandidátnych listín, kde napr. vo voľbách do NR SR sa mohli listiny podávať najneskôr 90 dní pred voľbami a preskúmavali sa Ústrednou volebnou komisiou 80 dní pred voľbami, kým vo voľbách do Európskeho parlamentu boli tieto lehoty 65 dní pre podanie kandidátok a 55 dní pre preskúmavanie. Robert Kaliňák však zároveň hovorí o šiestich rôznych zákonoch, ktoré upravujú výkon volebného práva. Je pravda, že nový zákon o podmienkach výkonu volebného práva podľa návrhu zákona deroguje šesť zákonov:"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "zákone", "voľbách", "zavedené", "voľbách", "voľbách", "návrhu", "zákona", "Ústavy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:33.562090+00:00"}
{"id": "48597", "numeric_id": 48597, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48597", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "To navrhuje Brusel, že sa má tá vyššia cena zdaniť, len problém je, že ona sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo, tzn., že za komoditu, ktorá od nás tam odišla.", "statement_date": "2022-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrhy Európskej komisie na vyrovnávanie sa s energetickou krízou obsahujú okrem iného zdanenie „ neočakávaných ziskov ”, ktoré majú výrobcovia elektriny vďaka vysokým cenám, ale aj zastropovanie cien elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, nakoľko má nižšie náklady ako elektrina vyrobená z fosílnych palív a predsa momentálne rovnakú cenu na trhu. Príjmy zo zdanenia aj zo zastropovania cien by podľa Komisie mali putovať na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré bojujú s vysokými cenami energií.\n\nPodľa návrhu Európskej komisie však majú byť tieto príjmy vyzbierané vládami členských štátov a rovnako nimi aj distribuované podľa potreby v jednotlivých členských štátoch. Obavy, že by zdroje z tohto zdanenia ostali mimo Slovenska, tak nie sú založené na oficiálnom stanovisku Európskej komisie.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrhy Európskej komisie na vyrovnávanie sa s energetickou krízou obsahujú okrem iného zdanenie „ neočakávaných ziskov ”, ktoré majú výrobcovia elektriny vďaka vysokým cenám, ale aj zastropovanie cien elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, nakoľko má nižšie náklady ako elektrina vyrobená z fosílnych palív a predsa momentálne rovnakú cenu na trhu. Príjmy zo zdanenia aj zo zastropovania cien by podľa Komisie mali putovať na pomoc domácnostiam a firmám, ktoré bojujú s vysokými cenami energií.", "Podľa návrhu Európskej komisie však majú byť tieto príjmy vyzbierané vládami členských štátov a rovnako nimi aj distribuované podľa potreby v jednotlivých členských štátoch. Obavy, že by zdroje z tohto zdanenia ostali mimo Slovenska, tak nie sú založené na oficiálnom stanovisku Európskej komisie.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["neočakávaných ziskov", "putovať", "návrhu", "stanovisku"], "url": ["https://www.ft.com/content/ab469e2d-8e87-44ee-855b-f46b5b2dd17e", "https://www.ft.com/content/c455305c-76dd-4aa9-8c38-e00d41104206", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_5489", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_22_5389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:52.028714+00:00"}
{"id": "vr37114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37114", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "P. Paška: \"Hovoríme teraz o Černákovi, o väzbe a o tom (o prepustení M. Černáka z väzby pozn.), aby sa naozaj ťažkí zločinci a predovšetkým to boli chyby tvojich reprezentantov na príslušných rezortoch, ale dávať toto ako príklad.\" Ktorých mojich reprezentantov? P.Paška: \"Tak napríklad bývalého pána ministra spravodlivosti.\" Ale robil to pán minister Kaliňák, prosím ťa.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2007, ked Cernáka prepustili znova, to bolo zložitejšie. Denník SME to vo svojom clánku vysvetluje tak, že Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý ho oslobodil potvrdil, že naše úrady na nieco pozabudli: \"Kedže bol Cernák vydaný do výkonu trestu z Ceskej republiky, akékolvek jeho dalšie stíhanie mohlo byt vedené iba so súhlasom našich susedov. Policajti a ani prokurátor však o takýto súhlas nepožiadali\" . Polícia o súhlas nežiadala, lebo to mala podla nej spravit prokuratúra a podla tej v tom prípade zásada špeciality neplatila.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007, ked Cernáka prepustili znova, to bolo zložitejšie. Denník SME to vo svojom clánku vysvetluje tak, že Okresný súd v Banskej Bystrici, ktorý ho oslobodil potvrdil, že naše úrady na nieco pozabudli: \"Kedže bol Cernák vydaný do výkonu trestu z Ceskej republiky, akékolvek jeho dalšie stíhanie mohlo byt vedené iba so súhlasom našich susedov. Policajti a ani prokurátor však o takýto súhlas nepožiadali\" . Polícia o súhlas nežiadala, lebo to mala podla nej spravit prokuratúra a podla tej v tom prípade zásada špeciality neplatila."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["clánku", "clánku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3063832/cernak-sa-moze-dostat-na-slobodu.html", "http://www.sme.sk/c/3063832/cernak-sa-moze-dostat-na-slobodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:17.564222+00:00"}
{"id": "vr27627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27627", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja chcem povedať, že práve takúto časť, 1 miliardu a 400 miliónov, Slovensko ročne platí za obsluhu dlhu, za úroky bankám.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014 štát ročne platí na obsluhu štátneho dlhu 1 miliardu a 398 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014 štát ročne platí na obsluhu štátneho dlhu 1 miliardu a 398 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/monitoringStatnehoRozpoctu/mesacnePlnenie/2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:36.370203+00:00"}
{"id": "vr18123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18123", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...klesá strata železníc. Ak táto strata bola v roku 2017 štyri, tak v roku 2015 alebo 2016 bola päť alebo šesť miliónov.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strata slovenských železníc klesá. V rokoch 2015 a 2016 sa pohybovala medzi piatimi a šiestimi miliónmi eur, v roku 2017 bola niečo vyše štyroch miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hospodárske výsledky ZSSK za roky 2015, 2016 a 2017 boli nasledovné: v roku 2015 činila strata železníc 5,889 mil. eur, v roku 2016 to bolo 5,152 mil. eur a v roku 2017 mali stratu 4,045 mil. eur. Čo sa týka nárastu počtu cestujúcich, bezplatná preprava bola zavedená 17. novembra 2014. Podľa výročnej správy ZSSK z roku 2014 (. pdf , s. 12) bolo prepravených 47,29 mil. cestujúcich. V roku 2017 bolo prepravených 72,47 mil. cestujúcich. Nárast medzi rokmi činí 53.3%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strata slovenských železníc klesá. V rokoch 2015 a 2016 sa pohybovala medzi piatimi a šiestimi miliónmi eur, v roku 2017 bola niečo vyše štyroch miliónov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hospodárske výsledky ZSSK za roky 2015, 2016 a 2017 boli nasledovné: v roku 2015 činila strata železníc 5,889 mil. eur, v roku 2016 to bolo 5,152 mil. eur a v roku 2017 mali stratu 4,045 mil. eur. Čo sa týka nárastu počtu cestujúcich, bezplatná preprava bola zavedená 17. novembra 2014. Podľa výročnej správy ZSSK z roku 2014 (. pdf , s. 12) bolo prepravených 47,29 mil. cestujúcich. V roku 2017 bolo prepravených 72,47 mil. cestujúcich. Nárast medzi rokmi činí 53.3%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["strata", "bolo", "stratu", "pdf", "prepravených"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-dosiahla-najlepsi-hospodarsky-vysledok-za-poslednych-6-rokov-a-prepravila-viac-cestujucich.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-dosiahla-najlepsi-hospodarsky-vysledok-za-poslednych-6-rokov-a-prepravila-viac-cestujucich.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-v-roku-2017-zvysila-produktivitu-zamestnancov-aj-techniky-a-zlepsila-svoj-hospodarsky-vysledok.html", "http://www.slovakrail.sk/fileadmin/dokumenty/2015_pdf/VS_ZSSK_2014_schv.akc..pdf", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/zssk-v-roku-2017-zvysila-produktivitu-zamestnancov-aj-techniky-a-zlepsila-svoj-hospodarsky-vysledok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:56.608565+00:00"}
{"id": "vr15885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15885", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "... veľmi jednoduchý výskum Inštitútu pre finančnú politiku z ministerstva financií, kde odpovedali na jednotlivé inzeráty a predstavovali sa pod rôznymi, typicky rómskymi priezviskami. V tu chvíľu to pracovné miesto nebolo k dispozícii...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2014, ktorý bol zastrešený Ministerstvom financií, ukázal, že \" Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu \" ( SME ). Podľa analýzy IFP \" nízka úroveň vzdelania a rozšírená diskriminácia vylučujú rómsku populáciu z trhu práce \" (. pdf , s.1). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci testovania diskriminácie v období júla - septembra 2014 boli zasielané žiadosti o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi o zamestnanie. \"Podľa výsledkov bolo na pohovor pozvaných 40,3% nerómskych uchádzačov, avšak len 17,7% rómskych uchádzačov . Podobne iba 37,1% rómskych uchádzačov dostalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, čo je podstatne menej v porovnaní so 69,4%-ným podielom odpovedí nerómskym uchádzačom .\" (s.5). Dátum zverejnenia analýzy: 01.03.2017", "analysis_paragraphs": ["Experiment Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2014, ktorý bol zastrešený Ministerstvom financií, ukázal, že \" Nezamestnaný Róm má na Slovensku o polovicu menšiu šancu dočkať sa pozvánky na pracovný pohovor ako rovnako kvalifikovaný človek, ktorý má tú „správnu“ farbu \" ( SME ). Podľa analýzy IFP \" nízka úroveň vzdelania a rozšírená diskriminácia vylučujú rómsku populáciu z trhu práce \" (. pdf , s.1). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci testovania diskriminácie v období júla - septembra 2014 boli zasielané žiadosti o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi o zamestnanie. \"Podľa výsledkov bolo na pohovor pozvaných 40,3% nerómskych uchádzačov, avšak len 17,7% rómskych uchádzačov . Podobne iba 37,1% rómskych uchádzačov dostalo aspoň nejakú formu odpovede na svoju žiadosť, čo je podstatne menej v porovnaní so 69,4%-ným podielom odpovedí nerómskym uchádzačom .\" (s.5). Dátum zverejnenia analýzy: 01.03.2017"], "analysis_date": "2017-03-01", "analysis_sources": {"text": ["Experiment", "SME", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9887", "https://romovia.sme.sk/c/7513710/institut-financnej-politiky-bez-prace-nie-su-kolace.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=9887&documentId=12632"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:55.755342+00:00"}
{"id": "vr36281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36281", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My hovoríme o faktoch.  Ale potom kde sa vzal ten oficiálny údaj, ktorý bol uverejnený aj v rôznych dokumentoch Európskej komisie, aj vo vašich tabuľkách, ktoré dávate ako oficiálne dokumenty, že na budúci rok chcete odovzdať 5 kilometrov a ďalší rok 5 kilometrov. My sme odovzdali 150 a 90 rozostavaných kilometrov ešte k tomu navyše.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico by mal konkrétne pomenovať zdroj z ktorého čerpá. Verejne dostupné zdroje, z ktorých je prirodzené a logické čerpať, ako napríklad informácie národnej diaľničnej agentúry , uvádzajú, že v roku 2011 by mala byť ukončená výstavba R1 v dĺžke 51,6 km a teda počet km odovzdaných budúci rok presahuje 5,2 km. Ohľadne km diaľnic odovzdaných minulou vládou sme už v minulosti uviedli , že na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km. Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85 km. Zároveň aj keby bol tento údaj pravdivý, je takéto tvrdenie zavádzajúce, pretože Fico dáva do kontextu štvorročné obdobie jeho vlády s dvojročným plánovaným obdobím novej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico by mal konkrétne pomenovať zdroj z ktorého čerpá. Verejne dostupné zdroje, z ktorých je prirodzené a logické čerpať, ako napríklad informácie národnej diaľničnej agentúry , uvádzajú, že v roku 2011 by mala byť ukončená výstavba R1 v dĺžke 51,6 km a teda počet km odovzdaných budúci rok presahuje 5,2 km. Ohľadne km diaľnic odovzdaných minulou vládou sme už v minulosti uviedli , že na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km. Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85 km. Zároveň aj keby bol tento údaj pravdivý, je takéto tvrdenie zavádzajúce, pretože Fico dáva do kontextu štvorročné obdobie jeho vlády s dvojročným plánovaným obdobím novej vlády."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["národnej diaľničnej agentúry", "uviedli"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105", "http://demagog.sk/old/2010/10/jan-figel-vs-robert-fico-o-5-minut-12-4-10-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:58.750838+00:00"}
{"id": "46325", "numeric_id": 46325, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46325", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vláda robí medzičasom 8-9000 testov.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas týždňa, ktorý predchádzal odvysielaniu relácie, sa počty otestovaných na koronavírus pohybovali od 7 350 po 9 492. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Počas týždňa, ktorý predchádzal odvysielaniu relácie, sa počty otestovaných na koronavírus pohybovali od 7 350 po 9 492. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["počty otestovaných"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:08.313688+00:00"}
{"id": "45596", "numeric_id": 45596, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45596", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Zaplatili sa s ním (ostatným predajom štátnych dlhopisov - pozn.) staré dlhy, ktoré ste urobili vy, čiže z tých štyroch miliard sú už vyše 3 miliardy preč, lebo sa museli vyplatiť staré splátky dlhov.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Starý dlh 3 miliardy štát v skutočnosti splatil ešte predtým, než si vzal novú 4-miliardovú pôžičku. Ministerstvo financií však upozorňuje, že peniaze „nemajú mašličku“ a nedajú sa takto priamo priraďovať. Získané 4 miliardy boli súčasťou balíka peňazí, ktorým štát kryl starý dlh. Tvrdenie Milana Krajniaka - hoci ponúka zjednodušený pohľad na fungovanie dlhovej služby - hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Slovenská vláda si začiatkom mája požičala predajom dlhopisov na trhoch 4 miliardy eur. Peniaze chce štát použiť najmä na krytie zvýšených výdavkov spojených s pandémiou koronavírusu. Ministerstvo financií pre Demagóg.SK uviedlo, že „ splatný dlh v hodnote 3 mld. eur bol splatený z hotovostnej rezervy, ktorá sa následne doplnila o 4 mld. eur z predanej emisie. Splatenie „starých“ dlhopisov sa uskutočnilo 27. apríla 2020 a zdroje z „nových“ dlhopisov boli prijaté 14. mája 2020.” Podľa rezortu „ teória hovorí, že peniaze „nemajú mašličku“ a nedajú sa jednoznačne spárovať a identifikovať. Dôležitý je bilančný pohľad, to znamená, porovnanie získaných zdrojov celkom s ich použitím v danom roku. V tomto zmysle získané 4 mld. eur sú súčasťou zdrojov, ktoré kryjú splatný dlh a nový deficit štátneho rozpočtu v roku 2020.”", "analysis_paragraphs": ["Starý dlh 3 miliardy štát v skutočnosti splatil ešte predtým, než si vzal novú 4-miliardovú pôžičku. Ministerstvo financií však upozorňuje, že peniaze „nemajú mašličku“ a nedajú sa takto priamo priraďovať. Získané 4 miliardy boli súčasťou balíka peňazí, ktorým štát kryl starý dlh. Tvrdenie Milana Krajniaka - hoci ponúka zjednodušený pohľad na fungovanie dlhovej služby - hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Slovenská vláda si začiatkom mája požičala predajom dlhopisov na trhoch 4 miliardy eur. Peniaze chce štát použiť najmä na krytie zvýšených výdavkov spojených s pandémiou koronavírusu. Ministerstvo financií pre Demagóg.SK uviedlo, že „ splatný dlh v hodnote 3 mld. eur bol splatený z hotovostnej rezervy, ktorá sa následne doplnila o 4 mld. eur z predanej emisie. Splatenie „starých“ dlhopisov sa uskutočnilo 27. apríla 2020 a zdroje z „nových“ dlhopisov boli prijaté 14. mája 2020.” Podľa rezortu „ teória hovorí, že peniaze „nemajú mašličku“ a nedajú sa jednoznačne spárovať a identifikovať. Dôležitý je bilančný pohľad, to znamená, porovnanie získaných zdrojov celkom s ich použitím v danom roku. V tomto zmysle získané 4 mld. eur sú súčasťou zdrojov, ktoré kryjú splatný dlh a nový deficit štátneho rozpočtu v roku 2020.”"], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["požičala", "dlhopisov", "chce"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s/Medialne%20spravy/Tla%C4%8Dov%C3%A1%20spr%C3%A1va_%205%20a12%20ro%C4%8Dn%C3%BD%20dlhopis%20SR.pdf", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:04.396588+00:00"}
{"id": "vr34922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34922", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Počas celého tohto incidentu, ako sa vyvíjal, teda počnúc prejavom pána Fica, kde ma nazval hochštapler, až potom ako tí dvaja páni tam išli za tú plentu a vymyklo sa to spod kontroly, viedol schôdzu nie ja, ale viedol ju mimoriadne skúsený politik pán Hrušovský a napriek tomu sa to stalo.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas incidentu R. Kaliňáka a I. Matoviča viedol schôdzu P. Hrušovský. Viac tu .", "analysis_paragraphs": ["Počas incidentu R. Kaliňáka a I. Matoviča viedol schôdzu P. Hrušovský. Viac tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/161424_nr-sr-poslanci-sa-takmer-pobili"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:37.293632+00:00"}
{"id": "48350", "numeric_id": 48350, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48350", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "A posledná tá najkomplikovanejšia energia, to je plyn. No áno, tam je alternatíva ten, ten skvapalnený plyn, o ktorom hovoril pán kolega, to sa teda vozí na tých tankeroch a áno, je to momentálne jediná alternatíva. Slovensko spotrebuje 5 miliárd kubíkov za rok, tzn. 400 mesačne, to by znamenalo 4 takéto tankery.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skvapalnený plyn (LNG) tvorí možnú alternatívu na vykrytie časti výpadku ruského plynu. Slovensko by pri jeho momentálnej spotrebe teoreticky potrebovalo 55 tankerov s LNG ročne. Priemerne by sa teda jednalo o 4,5 tankeru mesačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2019 dosiahla spotreba plynu na Slovensku hodnotu takmer 5 miliárd metrov kubických. Podľa odhadu Ministerstva hospodárstva SR z roku 2021 by sa mala spotreba plynu na Slovensku pohybovať okolo 5 miliárd metrov kubických. Priemerná mesačná spotreba tým pádom predstavuje približne 400 miliónov metrov kubických na mesiac.\n\nSkvapalnený plyn by mal byť na Slovensku k dispozícií od 1.marca 2022. LNG v rámci diverzifikácie zdrojov kúpil SPP. Malo by sa jednať o jeden tanker v objeme 80 miliónov m3, ktorý mal doraziť do LNG terminálu v Chorvátsku. Takýto objem plynu by mal Slovensku vystačiť približne na týždeň. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka by Slovensko potrebovalo 55 takýchto tankerov ročne. Priemerne by sa teda jednalo o 4-5 tankerov mesačne.\n\nPodľa ministerstva hospodárstva je taktiež dôležité , aby sa čo najskôr dokončilo plynové prepojenie Poľska so Slovenskom, ktoré by umožnilo dodávky plynu z Nórska a LNG z terminálov v Poľsku. Ministerstvo taktiež upozorňuje na to, že Európa by sa dokázala odpojiť od ruských energií len v prípade, že by znížila spotrebu plynu o 15% a kapacity na LNG by sa využívali naplno.\n\nĎalšími alternatívami, ktoré EÚ môže zvažovať , je diverzifikácia zdrojov z iných krajín - Nórsko, Azerbajdžan, Alžírsko, rozvoj nových zdrojov v stredomorí či rozvoj alternatívnych nízkouhlíkových plynov ako napríklad biometán či vodík. Momentálne, je však možné nahradiť dodávky plynu z ruska hlavne pomocou LNG.", "analysis_paragraphs": ["Skvapalnený plyn (LNG) tvorí možnú alternatívu na vykrytie časti výpadku ruského plynu. Slovensko by pri jeho momentálnej spotrebe teoreticky potrebovalo 55 tankerov s LNG ročne. Priemerne by sa teda jednalo o 4,5 tankeru mesačne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2019 dosiahla spotreba plynu na Slovensku hodnotu takmer 5 miliárd metrov kubických. Podľa odhadu Ministerstva hospodárstva SR z roku 2021 by sa mala spotreba plynu na Slovensku pohybovať okolo 5 miliárd metrov kubických. Priemerná mesačná spotreba tým pádom predstavuje približne 400 miliónov metrov kubických na mesiac.", "Skvapalnený plyn by mal byť na Slovensku k dispozícií od 1.marca 2022. LNG v rámci diverzifikácie zdrojov kúpil SPP. Malo by sa jednať o jeden tanker v objeme 80 miliónov m3, ktorý mal doraziť do LNG terminálu v Chorvátsku. Takýto objem plynu by mal Slovensku vystačiť približne na týždeň. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka by Slovensko potrebovalo 55 takýchto tankerov ročne. Priemerne by sa teda jednalo o 4-5 tankerov mesačne.", "Podľa ministerstva hospodárstva je taktiež dôležité , aby sa čo najskôr dokončilo plynové prepojenie Poľska so Slovenskom, ktoré by umožnilo dodávky plynu z Nórska a LNG z terminálov v Poľsku. Ministerstvo taktiež upozorňuje na to, že Európa by sa dokázala odpojiť od ruských energií len v prípade, že by znížila spotrebu plynu o 15% a kapacity na LNG by sa využívali naplno.", "Ďalšími alternatívami, ktoré EÚ môže zvažovať , je diverzifikácia zdrojov z iných krajín - Nórsko, Azerbajdžan, Alžírsko, rozvoj nových zdrojov v stredomorí či rozvoj alternatívnych nízkouhlíkových plynov ako napríklad biometán či vodík. Momentálne, je však možné nahradiť dodávky plynu z ruska hlavne pomocou LNG."], "analysis_date": "2022-04-12", "analysis_sources": {"text": ["spotreba", "odhadu", "mal", "vystačiť", "dôležité", "dokázala", "znížila", "zvažovať"], "url": ["https://www.slovgas.sk/aktuality/mh-sr-spotreba-zemneho-plynu-v-sr-aj-jeho-preprava-v-roku-2019-vzrastli/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/slovenske-domacnosti-nebudu-mat-v-nasledujucich-rokoch-vyssiu-spotrebu-plynu-predpoklada-ministerstvo/", "https://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/media/614/", "https://www.aktuality.sk/clanok/deptl89/stat-vie-ako-dlho-vydrzia-zasoby-plynu-a-ropy-z-ruska-ma-nudzovy-plan/", "https://index.sme.sk/c/22868024/slovensko-nemusi-odoberat-plyn-iba-z-ruska-pracuje-sa-na-prepojeni-s-polskom.html", "https://index.sme.sk/c/22868024/slovensko-nemusi-odoberat-plyn-iba-z-ruska-pracuje-sa-na-prepojeni-s-polskom.html", "https://www.bruegel.org/2022/02/preparing-for-the-first-winter-without-russian-gas/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/spnz-momentalne-nema-europa-a-sr-zi/619687-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:02.455325+00:00"}
{"id": "vr14996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14996", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "... niekto, kto sa otvorene hlási k fašizmu (Marian Kotleba, pozn.)...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fašizmus môže byť definovaný viacerými spôsobmi. Podobne aj hlásenie sa k fašizmu ako ideológii môže mať viacero foriem. Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie, kde by Marian Kotleba sám seba definoval ako Fašista. V minulosti prejavil sympatie voči režimu, ktorý je považovaný za fašistický a k osobám spojeným s týmto režimom.", "analysis_paragraphs": ["Fašizmus môže byť definovaný viacerými spôsobmi. Podobne aj hlásenie sa k fašizmu ako ideológii môže mať viacero foriem. Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie, kde by Marian Kotleba sám seba definoval ako Fašista. V minulosti prejavil sympatie voči režimu, ktorý je považovaný za fašistický a k osobám spojeným s týmto režimom."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Merriam-Webster", "Slovníka", "tu", "prejavil", "fašistický", "hlása", "pdf", "zavedenie", "odôvodňované"], "url": ["http://www.merriam-webster.com/dictionary/fascism", "http://slovnik.juls.savba.sk/?w=fa%C5%A1izmus&s=exact&c=1424&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=sssj2&d=scs&d=sss&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8#", "http://www.anesi.com/Fascism-TheUltimateDefinition.htm", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=844707388937384&id=443847705690023", "https://dennikn.sk/403005/co-hovoria-fasisticky-slovensky-stat-parlamentne-strany/", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2016/02/nase-slovensko-februar-2016.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2016/02/nase-slovensko-februar-2016.pdf", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/zavadzame-hliadky-ls-nase-slovensko-vo-vlakoch-tlacova-konferencia-2/", "http://www.naseslovensko.net/kategoria/nase-nazory/cigansky-extremizmus/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:52.441288+00:00"}
{"id": "vr35668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35668", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...a ktorú (najdrahšiu a zároveň aj víťaznú ponuku v mýtnom tendry, pozn.) napadla aj Európska komisia.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Podľa komisára pre vnútorný trh Charlie McCreevy nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Podľa komisára pre vnútorný trh Charlie McCreevy nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["neuznala"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4845193/brusel-myto-bude-predrazene.html#ixzz0zQDDhnUx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:26.343825+00:00"}
{"id": "vr37274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37274", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Našli sme kompromis po prvé 20 % DPH a po druhé len dokedy nebude deficit nižší ako, len do kedy bude deficit vyšší ako 3 %.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://uctovnictvo.sk/index.php/%C3%BApln%C3%A9-znenie-z%C3%A1kona-o-dani-z-pridanej-hodnoty-%28dph%29,-rok-2008,-2009%21/427-novela-zakona-o-dph-k-112011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:46.214357+00:00"}
{"id": "vr16868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16868", "speaker": "Ján Lunter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-lunter", "statement": "...príkladom dobrých riešení je Spišský Hrhov, kde bola nezamestnanosť skoro 100 % (...) má 1450 obyvateľov, z toho 50 % Rómov (...) vytvorili tam nezamestnanosť 10 % v rómskej komunite...", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter neuvádza správny údaj o podiele rómskeho obyvateľstva, údaje o miere nezamestnanosti sú nepodložené. Kvôli nesprávnosti údaju o veľkosti rómskej komunity hodnotíme výrok ako nepravdivý. Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Táto obec vyhrala v septembri 2015 súťaž \"Dedina roka 2015,\" ktorej vyhlasovateľom je okrem iného Ministerstvo životného prostredia SR a generálnym partnerom súťaže je COOP Jednota Slovensko. Podľa zverejnenej tlačovej správy táto obec \"najkomplexnejšie preukázala naplnenie princípov a požiadaviek súťaže spomedzi 20 zúčastnených dedín. Predstavitelia obce presvedčili národnú hodnotiacu komisiu, že rozsah jej obnovy a rozvoja je príkladný vo všetkých hodnotených oblastiach a dosiahnuté výsledky sú prezentovateľné na národnej a medzinárodnej úrovni.\" V dokumente ( .pdf ), ktorý prezentuje dôvody, vďaka ktorým obec uspela v predmetnej súťaži, sa spomína obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik \"zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie.\" ( .pdf , s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku. I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. Bibiána Takáčová vo svojej bakalárskej práci z roku 2015 ( .pdf ), venujúcej sa nezamestnanosti na východnom Slovensku v kontexte komunitnej práce, napríklad spomína, že vplyvom založeného obecného podniku je v Spišskom Hrhove 30 % tamojších Rómov zamestnaných v pracovnom pomere a 90 % zamestnancov tohoto podniku tvoria Rómovia. ( .pdf , s. 39) Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver o desaťpercentnej nezamestnanosti Rómov v tejto obci. Program rozvoja obce Spišský Hrhov na roky 2017 - 2023 ( .pdf ) uvádza aktuálny údaj o dvojpercentnom podiele rómskej populácie na celkovom obyvateľstve obce. ( .pdf , s. 9), pritom obyvatlia sa mohli prihlásiť aj inej (napr. slovenskej) národnosti,ktorá podľa týchto údajov tvorí 88 % obyvateľstva obce (9,5 % národnosť neuviedla, resp. označila možnosť \"iná\"). Atlas rómskych komunít ( .pdf ) z roku 2013 odhaduje podiel obyvateľstva s rómskou národnosťou na 22,9 %. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj starostu obce Spišský Hrhov, Vladimíra Ledeckého. Ledecký taktiež poukázal na nesprávny údaj o podiele rómskej komunity v obci, totiž \" 50 % Rómov bolo u nás pred 12 rokmi. Bol nárast neromského obyvateľstva a dnes už je to percento nižšie\" .", "analysis_paragraphs": ["Ján Lunter hovorí o verejne známom príklade obce Spišský Hrhov, kde sa podarilo úradujúcemu starostovi Ledeckému výrazne znížiť nezamestnanosť (aj) miestnej rómskej komunity. Lunter neuvádza správny údaj o podiele rómskeho obyvateľstva, údaje o miere nezamestnanosti sú nepodložené. Kvôli nesprávnosti údaju o veľkosti rómskej komunity hodnotíme výrok ako nepravdivý. Spišský Hrhov je obec v okrese Levoča. V súčasnosti má podľa svojej oficiálnej webstránky 1445 obyvateľov. Táto obec vyhrala v septembri 2015 súťaž \"Dedina roka 2015,\" ktorej vyhlasovateľom je okrem iného Ministerstvo životného prostredia SR a generálnym partnerom súťaže je COOP Jednota Slovensko. Podľa zverejnenej tlačovej správy táto obec \"najkomplexnejšie preukázala naplnenie princípov a požiadaviek súťaže spomedzi 20 zúčastnených dedín. Predstavitelia obce presvedčili národnú hodnotiacu komisiu, že rozsah jej obnovy a rozvoja je príkladný vo všetkých hodnotených oblastiach a dosiahnuté výsledky sú prezentovateľné na národnej a medzinárodnej úrovni.\" V dokumente ( .pdf ), ktorý prezentuje dôvody, vďaka ktorým obec uspela v predmetnej súťaži, sa spomína obecný podnik Hrhovské služby, s.r.o., ktorý je v stopercentnom vlastníctve obce Spišský Hrhov. Tento podnik \"zabezpečuje výstavbu bytových domov aj z recyklovaného odpadového dreva, rekonštrukciu budov, vyrába palivo z obnoviteľných zdrojov – drevnú štiepku a peletky, má stolársky program, poskytuje poľnohospodárske a záhradkárske služby, zapožičiava mechanizmy, stroje a pracovné náradie.\" ( .pdf , s. 2) Za vznikom tohto podniku stojí starosta obce Vladimír Ledecký. Podľa viacerých dostupných zdrojov bola v roku 1998, keď Ledecký nastúpil do funkcie starostu, nezamestnanosť v obci takmer 100 %. Hoci sa zdroje líšia v tom, či išlo o nezamestnanosť všetkých obyvateľov obce, alebo len tamojšej rómskej komunity, väčšina sa zhoduje na takmer stopercentnej nezamestnanosti rómskeho obyvateľstva obce. Práve táto mimoriadne problematická situácia bola impulzom k založeniu už spomínaného obecného podniku. I keď v takmer všetkých uvedených dokumentoch obci a jej starostovi priznávajú úspech v jeho úsilí zvýšiť zamestnanosť rómskej komunity, žijúcej v tejto obci, v žiadnom z nich sa neuvádza, že by sa mu podarilo znížiť úroveň nezamestnanosti tejto komunity na 10 %, ako to uvádza Ján Lunter vo svojom výroku. Bibiána Takáčová vo svojej bakalárskej práci z roku 2015 ( .pdf ), venujúcej sa nezamestnanosti na východnom Slovensku v kontexte komunitnej práce, napríklad spomína, že vplyvom založeného obecného podniku je v Spišskom Hrhove 30 % tamojších Rómov zamestnaných v pracovnom pomere a 90 % zamestnancov tohoto podniku tvoria Rómovia. ( .pdf , s. 39) Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver o desaťpercentnej nezamestnanosti Rómov v tejto obci. Program rozvoja obce Spišský Hrhov na roky 2017 - 2023 ( .pdf ) uvádza aktuálny údaj o dvojpercentnom podiele rómskej populácie na celkovom obyvateľstve obce. ( .pdf , s. 9), pritom obyvatlia sa mohli prihlásiť aj inej (napr. slovenskej) národnosti,ktorá podľa týchto údajov tvorí 88 % obyvateľstva obce (9,5 % národnosť neuviedla, resp. označila možnosť \"iná\"). Atlas rómskych komunít ( .pdf ) z roku 2013 odhaduje podiel obyvateľstva s rómskou národnosťou na 22,9 %. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj starostu obce Spišský Hrhov, Vladimíra Ledeckého. Ledecký taktiež poukázal na nesprávny údaj o podiele rómskej komunity v obci, totiž \" 50 % Rómov bolo u nás pred 12 rokmi. Bol nárast neromského obyvateľstva a dnes už je to percento nižšie\" ."], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej webstránky", "tlačovej správy", ".pdf", ".pdf", "všetkých", "rómskej", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.spisskyhrhov.info/obec-spissky-hrhov/zakladne-informacie/", "http://www.spisskyhrhov.info/dedinou-roka-2015-sa-stava-spissky-hrhov/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjCuNy41YvXAhWEuBQKHRHLDd8QFghLMAk&url=https%3A%2F%2Fwww.minzp.sk%2Ffiles%2Foblasti%2Fcharakteristika-vitaznej-obce-spissky-hrhov.pdf&usg=AOvVaw3f54d5Cn5w3-QgHjWW1ldx", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjCuNy41YvXAhWEuBQKHRHLDd8QFghLMAk&url=https%3A%2F%2Fwww.minzp.sk%2Ffiles%2Foblasti%2Fcharakteristika-vitaznej-obce-spissky-hrhov.pdf&usg=AOvVaw3f54d5Cn5w3-QgHjWW1ldx", "https://www.minzp.sk/sluzby/osveta-neformalna-environmentalna-vychova/aktualne-informacie/spissky-hrhov-ziskal-mimoriadne-ocenenie-sutazi-europska-cena-obnovy-dediny-2016.html", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2016/07/europska-komisia-ocenila-spissky-hrhov-mimoriadnou-cenou/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjiwZ3R44vXAhUIuhQKHZdUCSQQFgglMAA&url=https%3A%2F%2Fis.cuni.cz%2Fwebapps%2Fzzp%2Fdownload%2F130152602&usg=AOvVaw2L9qTyqsHJ2I8opQ60z4Gh", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjiwZ3R44vXAhUIuhQKHZdUCSQQFgglMAA&url=https%3A%2F%2Fis.cuni.cz%2Fwebapps%2Fzzp%2Fdownload%2F130152602&usg=AOvVaw2L9qTyqsHJ2I8opQ60z4Gh", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjeou3z5IvXAhVBVxQKHVLcAlsQFggqMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.spisskyhrhov.info%2Fwp-content%2Fuploads%2Fprogram-rozvoja2017-2023.pdf&usg=AOvVaw1iP-lobHyqY7wAQOzD3oRH", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjeou3z5IvXAhVBVxQKHVLcAlsQFggqMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.spisskyhrhov.info%2Fwp-content%2Fuploads%2Fprogram-rozvoja2017-2023.pdf&usg=AOvVaw1iP-lobHyqY7wAQOzD3oRH", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_2013_priloha.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:10.555626+00:00"}
{"id": "vr35076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35076", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Faktom ale je, že na Slovensku rástol verejný dlh za posledné dva roky rýchlejšie, ako v mnohých iných krajinách, ktoré pritom museli zachraňovať banky.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Verejný dlh Slovenska bol podľa Eurostatu v roku 2007 29,3% HDP, v roku 2009 to bolo 35,7%. Rast verejného dlhu je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Prvý prípad je zvýšenie verejného dlhu meraného v pomere ku HDP o percentuálne body. Verejný dlh na Slovensku medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) rástol podobným tempom ako v štátoch, ktoré z verejných financií ozdravovali banky ako napr. Nemecko alebo Veľká Británia, kde medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) dlh verejných financií stúpol v priemere o 9 až 12%. Inak je tomu ale v prípade Írska alebo Veľkej Británie, kde naopak verejný dlh stúpol výrazne rýchlejšie ako na Slovensku. Druhým spôsobom výpočtu rastového čísla, je zmena verejného dlhu v pomere ku dlhu v prvom roku. Týmto spôsobom zistíme, koľkonásobne sa zvýšil dlh v porovnaní s pôvodnou výškou. Ani v tomto prípade nemal Mikloš pravdu, keď nám narástol dlh približne o tretinu, Írsku takmer o polovicu.", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh Slovenska bol podľa Eurostatu v roku 2007 29,3% HDP, v roku 2009 to bolo 35,7%. Rast verejného dlhu je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Prvý prípad je zvýšenie verejného dlhu meraného v pomere ku HDP o percentuálne body. Verejný dlh na Slovensku medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) rástol podobným tempom ako v štátoch, ktoré z verejných financií ozdravovali banky ako napr. Nemecko alebo Veľká Británia, kde medziročne (medzi rokmi 2008 a 2009) dlh verejných financií stúpol v priemere o 9 až 12%. Inak je tomu ale v prípade Írska alebo Veľkej Británie, kde naopak verejný dlh stúpol výrazne rýchlejšie ako na Slovensku. Druhým spôsobom výpočtu rastového čísla, je zmena verejného dlhu v pomere ku dlhu v prvom roku. Týmto spôsobom zistíme, koľkonásobne sa zvýšil dlh v porovnaní s pôvodnou výškou. Ani v tomto prípade nemal Mikloš pravdu, keď nám narástol dlh približne o tretinu, Írsku takmer o polovicu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dlh"], "url": ["http://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#dlh_eurostat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:06.531380+00:00"}
{"id": "vr37991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37991", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď tá tu bola (nezamestnanosť, pozn.) práve za vašej vlády, rekordne rástla.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minulé volebné obdobie trvalo od 4. júla 2006 až do 8. júla 2010. Ako môžeme vidiet na tabulke, ktorú zverejnil portál pravda.sk , nezamestnanost od júla 2006 až do augusta 2008 postupne klesala z 10,20% až na 7,36%. Po nástupe hospodárskej krízy v 2008 zacala nezamestnanost stúpat až na 12,34% na konci volebného obdobia, co je zvýšenie o 68% za približne dva roky (ak august 2008=100) a rast o 4,98 pb. Miera nezamestnanosti podla metodiky ÚPSVAR je dostupná od roku 1997. Od roku 1997 sme nezaznamenali vyšší percentuálny rast v porovnatelnom období. Porovnatelný je rast nezamestnanosti z januára 1998 (12,48%) do januára 2000 (19,53%) , kedy bol nárast nezamestnanosti 56% (ak január 1998=100) co je nárast vyšší v absolútnych císlach, kedže ide o rast o 7,05pb.", "analysis_paragraphs": ["Minulé volebné obdobie trvalo od 4. júla 2006 až do 8. júla 2010. Ako môžeme vidiet na tabulke, ktorú zverejnil portál pravda.sk , nezamestnanost od júla 2006 až do augusta 2008 postupne klesala z 10,20% až na 7,36%. Po nástupe hospodárskej krízy v 2008 zacala nezamestnanost stúpat až na 12,34% na konci volebného obdobia, co je zvýšenie o 68% za približne dva roky (ak august 2008=100) a rast o 4,98 pb. Miera nezamestnanosti podla metodiky ÚPSVAR je dostupná od roku 1997. Od roku 1997 sme nezaznamenali vyšší percentuálny rast v porovnatelnom období. Porovnatelný je rast nezamestnanosti z januára 1998 (12,48%) do januára 2000 (19,53%) , kedy bol nárast nezamestnanosti 56% (ak január 1998=100) co je nárast vyšší v absolútnych císlach, kedže ide o rast o 7,05pb."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "ÚPSVAR"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:40.940763+00:00"}
{"id": "vr29886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29886", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Už máme zachytené falošné sýrske pasy.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňákov výrok potvrdzuje nález nemeckých colníkov, ktorým sa podarilo zadržať sfalšované sýrske pasy. Taktiež na základe dostupných informácií od agentúry Frontex, ktoré potvrdzujú zvýšený dopyt po sýrskych pasoch, hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nExistujú dostupné informácie o cielenom falšovaní sýrskych pasov. Agentúra kontroly vonkajších hraníc EÚ- Frontex, informovala o náraste obchodovania (najmä v Turecku) so sýrskymi pasmi. Podľa týchto informácii ľudia, ktorí využívajú falošné pasy, hovoria poväčšine arabsky, pričom pochádzajú zo Severnej Afriky, Blízkeho východu, a majú profil ekonomických migrantov.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákov výrok potvrdzuje nález nemeckých colníkov, ktorým sa podarilo zadržať sfalšované sýrske pasy. Taktiež na základe dostupných informácií od agentúry Frontex, ktoré potvrdzujú zvýšený dopyt po sýrskych pasoch, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Existujú dostupné informácie o cielenom falšovaní sýrskych pasov. Agentúra kontroly vonkajších hraníc EÚ- Frontex, informovala o náraste obchodovania (najmä v Turecku) so sýrskymi pasmi. Podľa týchto informácii ľudia, ktorí využívajú falošné pasy, hovoria poväčšine arabsky, pričom pochádzajú zo Severnej Afriky, Blízkeho východu, a majú profil ekonomických migrantov."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["falšovaní", "informovala", "zadržali", "tvrdí"], "url": ["http://www.ibtimes.com.au/non-syrian-refugees-scrapping-national-identities-using-fake-passports-1465097", "http://www.politico.eu/article/migration-fake-syrian-passports-asylum-request-frontex/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34150408", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/08/growing-concern-over-trade-in-fake-and-stolen-syrian-passports"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:39.658990+00:00"}
{"id": "vr37284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37284", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Čiže to urobili a následne utopíme, doslova som to tak aj prezentoval Richardovi Sulíkovi, utopíme Ficov zákon. To znamená, že ja budem hlasovať tak, ako som povedal v rozprave, čiže budem hlasovať za, ale ostatní traja sa zdržia.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík sa k tejto téme vyjadril pocas nedelnajšej relácie O 5 minút dvanást na STV1.\n\nModerátorka: \" Konkrétne, týka sa to tej dohody, o ktorej hovoril pán Matovic. Tvrdil, že od vás mal informáciu, že môže postupovat tak ako na tom príslušnom hlasovaní postupoval. Je to tak?\"\n\nR. Sulík: \" No, tu sa rozchádza tvrdenie pána Matovica a mna. Tá koalicná dohoda a teda ja tvrdím aj dohoda s Igorom Matovicom bola tá, že on bude hlasovat a podporí svoj pozmenovací návrh, ked ten prejde, tak Béla Bugár stiahne celú novelu. Toto boli prvé dva kroky, to sa aj stalo a potom ide ten tretí, kde sa už rozchádzajú tie tvrdenia. Igor Matovic tvrdí, že bolo dohodnuté, že on môže hlasovat na návrh Smeru, ktorý teda išiel ako další v poradí a ja tvrdím, že toto dohodnuté nebolo a moje tvrdenie viem doložit aj citátom práv Igora Matovica, ktorý je nasledovný: 'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý, koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve, my budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenujúci návrh.' To bola dohoda, to sa stalo, uviedol Matovic na dnešnom brífingu. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu, to sa tiež stalo nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania. Toto je správa a existuje k tomu aj zvukový záznam a potvrdzuje, že tá dohoda nebola presne taká ako Igora Matovic tvrdí.\"\n\nIde teda o tvrdenie proti tvrdeniu, a z toho dôvodu pokladáme tento výrok za neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík sa k tejto téme vyjadril pocas nedelnajšej relácie O 5 minút dvanást na STV1.", "Moderátorka: \" Konkrétne, týka sa to tej dohody, o ktorej hovoril pán Matovic. Tvrdil, že od vás mal informáciu, že môže postupovat tak ako na tom príslušnom hlasovaní postupoval. Je to tak?\"", "R. Sulík: \" No, tu sa rozchádza tvrdenie pána Matovica a mna. Tá koalicná dohoda a teda ja tvrdím aj dohoda s Igorom Matovicom bola tá, že on bude hlasovat a podporí svoj pozmenovací návrh, ked ten prejde, tak Béla Bugár stiahne celú novelu. Toto boli prvé dva kroky, to sa aj stalo a potom ide ten tretí, kde sa už rozchádzajú tie tvrdenia. Igor Matovic tvrdí, že bolo dohodnuté, že on môže hlasovat na návrh Smeru, ktorý teda išiel ako další v poradí a ja tvrdím, že toto dohodnuté nebolo a moje tvrdenie viem doložit aj citátom práv Igora Matovica, ktorý je nasledovný: 'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý, koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve, my budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenujúci návrh.' To bola dohoda, to sa stalo, uviedol Matovic na dnešnom brífingu. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu, to sa tiež stalo nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania. Toto je správa a existuje k tomu aj zvukový záznam a potvrdzuje, že tá dohoda nebola presne taká ako Igora Matovic tvrdí.\"", "Ide teda o tvrdenie proti tvrdeniu, a z toho dôvodu pokladáme tento výrok za neoveritelný."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút dvanást"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?id=44158&scroll=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:43.615308+00:00"}
{"id": "vr31202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31202", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "V prvom rade sa ma pýtate na veci (kauzy spájané s menom G. Palacku pozn.), ktoré sa udiali v čase, keď ja som vôbec nebola členka SDKÚ. Ja som členkou SDKÚ DS od roku 2007.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "L.Žitňaská v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidovala za SDKÚ-DS ešte ako nečlenka strany. Do strany vstúpila až o rok neskôr, v roku 2007 . Na svojej volebnej stránke ďalej uvádza: Za SDKÚ-DS som v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidovala ako nečlenka strany. Nechcela som opustiť rozrobenú prácu, a aj keď z opozície chcela som pokračovať v snahe o modernizáciu justície, o vytvorenie podmienok pre rovnaký prístup občanov k spravodlivosti. Vstup do strany SDKÚ-DS bol iba prirodzeným pokračovaním.", "analysis_paragraphs": ["L.Žitňaská v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidovala za SDKÚ-DS ešte ako nečlenka strany. Do strany vstúpila až o rok neskôr, v roku 2007 . Na svojej volebnej stránke ďalej uvádza: Za SDKÚ-DS som v parlamentných voľbách v roku 2006 kandidovala ako nečlenka strany. Nechcela som opustiť rozrobenú prácu, a aj keď z opozície chcela som pokračovať v snahe o modernizáciu justície, o vytvorenie podmienok pre rovnaký prístup občanov k spravodlivosti. Vstup do strany SDKÚ-DS bol iba prirodzeným pokračovaním."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2007", "Palacka"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/kandidati/view/lucia-zitnanska", "http://zitnanska.blog.sme.sk/c/290305/SDKU-DS-je-pripravena-na-zmenu-a-ja-tiez.html", "http://www.sme.sk/c/6227535/palacka-opat-raz-strasi-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:06.421571+00:00"}
{"id": "45629", "numeric_id": 45629, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45629", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Zatiaľ, čo v marci sme evidovali zhruba približne 4000 nových uchádzačov o prácu, tak pravdepodobne v apríli to bude tesne nad 30 000. Májové čísla zatiaľ priebežne, čo sledujeme, sú trošku nižšia ako aprílové.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v marci 2020 evidovali 13 885 nových uchádzačov o prácu a v apríli 29 275. S ohľadom na priveľkú odchýlku v marcovom údaji hodnotíme tvrdenie Milana Krajniaka ako nepravdivé. O 4500 stúpol z februára na marec počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v marci 2020 evidovali 13 885 nových uchádzačov o prácu a v apríli 29 275. S ohľadom na priveľkú odchýlku v marcovom údaji hodnotíme tvrdenie Milana Krajniaka ako nepravdivé. O 4500 stúpol z februára na marec počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["stúpol"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020.html?page_id=971502"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:03.088333+00:00"}
{"id": "vr18268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18268", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Máme v programe výstavbu nájomných bytov za podpory Štátneho fondu rozvoja bývania.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V materiály s názvom Program rozvoja bývania mesta Banská Bystrica na roky 2015-2020 (. pdf , s.30) sa navrhuje aj výstavba nájomných bytov za podpory Štátneho fondu rozvoja bývania. Pokiaľ mal Nosko na mysli svoj vlastný volebný program, v ňom sa zmienka o výstavbe bytov s podporou ŠFRB takisto nachádza . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V materiály s názvom Program rozvoja bývania mesta Banská Bystrica na roky 2015-2020 (. pdf , s.30) sa navrhuje aj výstavba nájomných bytov za podpory Štátneho fondu rozvoja bývania. Pokiaľ mal Nosko na mysli svoj vlastný volebný program, v ňom sa zmienka o výstavbe bytov s podporou ŠFRB takisto nachádza . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "nachádza"], "url": ["http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_06_28/09%20-%20Program%20rozvoja%20b%C3%BDvania%20na%20roky%202015-2020/PRB%202015_textovacast.pdf", "https://jannosko.sk/#/5141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:42.787938+00:00"}
{"id": "vr37184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37184", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...práve tieto zdravotné, súkromné zdravotné poisťovne nevytvárajú také mínusy ako jedna jediná, ktorá, ktorá síce je najväčšia, dobre viete...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nasledujúca tabuľka popisuje výsledky hospodárenia súkromných zdravotných poisťovní (Union ZP, Dôvera ZP) a štátnej zdravotnej poisťovne (Všeobecná ZP) za účtovné obdobia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009.", "analysis_paragraphs": ["Nasledujúca tabuľka popisuje výsledky hospodárenia súkromných zdravotných poisťovní (Union ZP, Dôvera ZP) a štátnej zdravotnej poisťovne (Všeobecná ZP) za účtovné obdobia 31. 12. 2007, 31. 12. 2008 a 31. 12. 2009."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["eur", "eur", "eur", "eur", "eur", "eur", "eur", "eur"], "url": ["http://union.sk/download/2009-Union-Vyrocna-sprava.pdf", "http://union.sk/download/2008-Union-Vyrocna-sprava.pdf", "http://union.sk/index.php?www=sp_file&id_item=5663", "http://www.dovera.sk/files/DOVERA_vyrocna_sprava_2008.pdf", "http://www.dovera.sk/files/Vyrocna-sprava-2007-final.pdf", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vyrocna_2009.pdf", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vyrocna_sprava_2008.pdf", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/VsZP_VS2007a.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:07.954025+00:00"}
{"id": "vr36162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36162", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "V tomto zákone sú ustanovenia, ktoré nemajú sankcie, pretože sankcia sa nevzťahuje na zákon ako taký, ale na jednotlivé ustanovenie zákona, ktoré bolo porušené.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádzame vyššie, pokuty za porušenie povinností v rozsahu jazykového zákona zostali zachované, avšak ich výška bola znížená.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzame vyššie, pokuty za porušenie povinností v rozsahu jazykového zákona zostali zachované, avšak ich výška bola znížená."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:23.368332+00:00"}
{"id": "vr30702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30702", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tunel Sitina, nebol postavený za nás, bol postavený za vlády Mikuláša Dzurindu, bolo k nemu obrovské množstvo dodatkov. Keď sme nastúpili do vlády, pýtala Skanska od nás 20 miliónov eur, my sme odmietli preplatiť tieto práce, ktoré podľa nás neboli objednané a bola to suma navyše. Prišiel pán predseda Figeľ, 20 miliónov bez súdneho rozhodnutia okamžite vyplatil Skanskej, kde je ešte prepojenie Skanskej s nejakými ľuďmi z ministerstva dopravy.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stavebná časť tunela bola dokončená v decembri 2005. Uvedenie stavby do prevádzky bolo v júni 2007.", "analysis_paragraphs": ["Stavebná časť tunela bola dokončená v decembri 2005. Uvedenie stavby do prevádzky bolo v júni 2007."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["dokončená", "Hnonline.sk, 29. septembra 2011", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.ndsas.sk/vdok_vd_tunel-tunel-sitina/12385s204c?&lang=sk", "http://hnonline.sk/c1-53048860-stat-uznal-prehru-v-spore-desatrocia", "http://spravy.pravda.sk/figel-nahle-poslal-miliony-skanske-dta-/sk_ekonomika.asp?c=A110930_121921_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:57.295007+00:00"}
{"id": "vr14154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14154", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...je na Slovensku dvojciferná nezamestnanosť, áno klesá, ale klesá v celej Únii. A u susedov je už dlho a veľmi výrazne jednociferná. V Česku na úrovni zhruba 5, v Maďarsku na úrovni 6 a v Poľsku na úrovni zhruba 7%. U nás takmer 11.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistík Eurostat klesla v celej EÚ nezamestnanosť, tak ako hovorí Figeľ. Posledné údaje Eurostat za 3. štvrťrok 2015 hovoria o nezamestnanosti v EÚ na úrovni 9,3 %. Na Slovensku je nezamestnanosť stále dovjciferná (11,4 %), ho stále klesá. Česká republika má nezamestnanosť 4,9 %, Poľsko 7,4 % a Maďarsko 6,6 % (resp 6,4 % v októbri 2015). Aj posledné mesačné údaje Eurostat potvrdzujú Figeľov výrok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistík Eurostat klesla v celej EÚ nezamestnanosť, tak ako hovorí Figeľ. Posledné údaje Eurostat za 3. štvrťrok 2015 hovoria o nezamestnanosti v EÚ na úrovni 9,3 %. Na Slovensku je nezamestnanosť stále dovjciferná (11,4 %), ho stále klesá. Česká republika má nezamestnanosť 4,9 %, Poľsko 7,4 % a Maďarsko 6,6 % (resp 6,4 % v októbri 2015). Aj posledné mesačné údaje Eurostat potvrdzujú Figeľov výrok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "mesačné"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:05.563664+00:00"}
{"id": "vr26704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26704", "speaker": "Monika Smolková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-smolkova", "statement": "Na základe výsledkov prieskumu Európskeho parlamentu Eurobarometer 2012 nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu a mier medzi členskými štátmi ako najpozitívnejšie dôsledky členstva v Únii. Počet obyvateľov EÚ, ktorí podľa tohto prieskumu cítia spolupatričnosť s EÚ v porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne narástol ...", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Monika Smolková odkazuje na údaje získané v Eurobarometeri 2012, každoročne sa však robia dva prieskumy, na jar a na jeseň, a preto nie je jasné, na ktorý sa poslankyňa odvoláva. Avšak ani v jednom z týchto prípadov nie sú informácie, ktoré M. Smolková uvádza, správne. V nasledujúcej tabuľke je porovnanie spomínaných oblastí v Eurobarometri jeseň 2012, jar 2012 a jeseň 2011. Položená otázka znela: \"Ktorý z nasledujúcich považujete za najpozitívnejší výsledok EÚ? Za prvé? A potom?\" (Respondenti mohli označiť viacero odpovedí, pozn.) Sloboda pohybu ľudí, tovarov a služieb v rámci EÚ Mier medzi členskými štátmi EÚ jeseň 2012 52% 50% jar 2012 51% 53% jeseň 2011 57% 57% ZDROJ: Eurobarometer 78 - jeseň 2012 (str. 10) a Eurobarometer 77 - jar 2012 (str. 13 a 14) V prípade, že K. Smolková odkazuje na \"jeseň 2012\" , je síce pravda, že nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie, avšak nie je pravda, že mier medzi členskými štátmi označila za najpozitívnejší výsledok tiež nadpolovičná väčšina respondentov . Bola to totiž presná polovica. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím minimálne (o 1 percentuálny bod) narástlo množstvo respondentov, ktorí označili za najpozitívnejší výsledok EÚ slobodu pohybu. V prípade mieru medzi členskými štátmi však nastal pokles o 3 p.b. V prípade, že K. Smolková odkazuje na \"jar 2012\" , je síce pravda, že aj slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb aj mier medzi členskými štátmi vníma nadpolovičná väčšina Európanov ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie. Avšak v porovnaní s predchádzajúcim obdobím označilo tieto možnosti menej respondentov, čo je v protiklade s tvrdením K. Smolkovej. Na záver je treba dodať, že v čase výroku M. Smolkovej (november 2013) bol už dávno k dispozícií Eurobarometer 79 z jari 2013. Ak by M. Smolková citovala najaktuálnejšie údaje, bolo by pravdou, že obidve spomínané odpovede boli označené nadpolovičnou väčšinou respondentov a v oboch prípadoch došlo k nárastu oproti poslednému prieskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Monika Smolková odkazuje na údaje získané v Eurobarometeri 2012, každoročne sa však robia dva prieskumy, na jar a na jeseň, a preto nie je jasné, na ktorý sa poslankyňa odvoláva. Avšak ani v jednom z týchto prípadov nie sú informácie, ktoré M. Smolková uvádza, správne. V nasledujúcej tabuľke je porovnanie spomínaných oblastí v Eurobarometri jeseň 2012, jar 2012 a jeseň 2011. Položená otázka znela: \"Ktorý z nasledujúcich považujete za najpozitívnejší výsledok EÚ? Za prvé? A potom?\" (Respondenti mohli označiť viacero odpovedí, pozn.) Sloboda pohybu ľudí, tovarov a služieb v rámci EÚ Mier medzi členskými štátmi EÚ jeseň 2012 52% 50% jar 2012 51% 53% jeseň 2011 57% 57% ZDROJ: Eurobarometer 78 - jeseň 2012 (str. 10) a Eurobarometer 77 - jar 2012 (str. 13 a 14) V prípade, že K. Smolková odkazuje na \"jeseň 2012\" , je síce pravda, že nadpolovičná väčšina Európanov vníma slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie, avšak nie je pravda, že mier medzi členskými štátmi označila za najpozitívnejší výsledok tiež nadpolovičná väčšina respondentov . Bola to totiž presná polovica. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím minimálne (o 1 percentuálny bod) narástlo množstvo respondentov, ktorí označili za najpozitívnejší výsledok EÚ slobodu pohybu. V prípade mieru medzi členskými štátmi však nastal pokles o 3 p.b. V prípade, že K. Smolková odkazuje na \"jar 2012\" , je síce pravda, že aj slobodu pohybu ľudí, tovarov a služieb aj mier medzi členskými štátmi vníma nadpolovičná väčšina Európanov ako najpozitívnejší výsledok Európskej únie. Avšak v porovnaní s predchádzajúcim obdobím označilo tieto možnosti menej respondentov, čo je v protiklade s tvrdením K. Smolkovej. Na záver je treba dodať, že v čase výroku M. Smolkovej (november 2013) bol už dávno k dispozícií Eurobarometer 79 z jari 2013. Ak by M. Smolková citovala najaktuálnejšie údaje, bolo by pravdou, že obidve spomínané odpovede boli označené nadpolovičnou väčšinou respondentov a v oboch prípadoch došlo k nárastu oproti poslednému prieskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer 78", "Eurobarometer 77", "Eurobarometer 79"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb78/eb78_citizen_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb77/eb77_citizen_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb79/eb79_citizen_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:32.275312+00:00"}
{"id": "vr39008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39008", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán predseda, jeden taký malý príklad. Nominant Smeru a predseda VÚC ŽSK transformoval nemocnicu, ktorá je nemocnicou Žilinského VÚC na a.s. a funguje lepšie.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa informácií SITA , žilinskí krajskí poslanci ešte v júni 2011 odsúhlasili transformáciu štyroch regionálnych nemocníc (Kysucká, Hornooravská, Dolnooravská a Liptovská nemocnica) na jednu akciovú spoločnosť – Nemocnica Žilinského samosprávneho kraja v Dolnom Kubíne. Netransformoval ju teda J. Blanár, ale príslušní poslanci. Postoj predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára voči transformácii nemocníc na akciovú spoločnosť bol negatívny. Argumentuje tým, že transformácia nemocníc bola zákonnou nutnosťou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií SITA , žilinskí krajskí poslanci ešte v júni 2011 odsúhlasili transformáciu štyroch regionálnych nemocníc (Kysucká, Hornooravská, Dolnooravská a Liptovská nemocnica) na jednu akciovú spoločnosť – Nemocnica Žilinského samosprávneho kraja v Dolnom Kubíne. Netransformoval ju teda J. Blanár, ale príslušní poslanci. Postoj predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára voči transformácii nemocníc na akciovú spoločnosť bol negatívny. Argumentuje tým, že transformácia nemocníc bola zákonnou nutnosťou."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/zilinsky-kraj-nesuhlasi-s-transform/411076-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:43.620851+00:00"}
{"id": "vr16474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16474", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu v Denníku N z 18. mája 2017 . Dlh BSK predstavoval v roku 2009 spolu 45,2 % bežných príjmov z predchádzajúceho roku, na prelome apríla a mája 2017 bol podiel dlhu len 28,04 % príjmov z roku 2016. Údaje sa teda približne zhodujú s Frešovým výrokom, avšak ako môžeme usúdiť aj z hodnotení INEKO, nie všetky potrebné údaje pre vypočítanie miery zadĺženosti boli v roku 2009 dostupné. Na základe zverejnených údajov však Frešov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu v Denníku N z 18. mája 2017 . Dlh BSK predstavoval v roku 2009 spolu 45,2 % bežných príjmov z predchádzajúceho roku, na prelome apríla a mája 2017 bol podiel dlhu len 28,04 % príjmov z roku 2016. Údaje sa teda približne zhodujú s Frešovým výrokom, avšak ako môžeme usúdiť aj z hodnotení INEKO, nie všetky potrebné údaje pre vypočítanie miery zadĺženosti boli v roku 2009 dostupné. Na základe zverejnených údajov však Frešov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["18. mája 2017", "pdf", "pdf", "BSK", "INEKO", "pdf", "Web kraja"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/zupu-sme-ozdravili/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-962602.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-962602.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-kraj-ma-spomedzi-vsetkych-regionov-najnizsi-dlh.aspx", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9001&y=2009", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-962602.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zadlzenie-bratislavskeho-kraja-kleslo-o-800-tisic-242852.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:28.051897+00:00"}
{"id": "vr36485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36485", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No. tam je zase to, zase ten názor vyplýva z toho, ako sa tá pravicová koalícia chovala, keď bola pri moci, a je faktom, že to bolo veľmi nestabilné vládnutie, nakoniec sa aj rozpadlo, o to tu ide. Myslím pol roka pred voľbami...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že koalícia sa začiatkom roku 2006 rozpadla, bolo to ale osem mesiacov pred skončením riadneho funkčného obdobia.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že koalícia sa začiatkom roku 2006 rozpadla, bolo to ale osem mesiacov pred skončením riadneho funkčného obdobia."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["osem mesiacov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-odchadza-z-vladnej-koalicie-dm0-/sk_domace.asp?c=A060206_163341_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:22.135280+00:00"}
{"id": "vr28023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28023", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Kresťanskí demokrati boli proti viacerým obvodom, teraz sú za viacero obvodov.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas vlády I. Radičovej sa uvažovalo o zmene z jedného volebného obvodu na viacero obvodov. V tom čase tak SaS (Sulík), ako aj KDH (Hrušovský) hovorili o podpore jedného volebného obvodu. Žiaden z predstaviteľov KDH sa nevyjadril však proti viacerým obvodom - hovorili len o akceptovateľnosti jedného obvodu. O viac ako rok neskôr Figeľ a neskôr Zajac (predstavitelia KDH) hovorili o podpore resp. snahe presadiť viac volebných obvodov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Kaliňák preháňa, že predstavitelia KDH boli striktne proti viacerým volebným obvodom. SME , 13. januára 2011: „Sme presvedčení, že je dobré mať jeden volebný obvod, aby bol volebný obvod totožný s výkonom moci,“ vysvetľoval predseda SaS Richard Sulík. Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský tvrdí, že „prax ukázala, že nejde o problém, ktorý nejako zvlášť nabúraval demokratické princípy“. To, že sa posilnila váha „krúžkovania“, podľa neho zabezpečuje, že sa do parlamentu dostane dosť ľudí z regiónov.\" O viac ako rok neskôr v roku 2012 už predstavitelia KDH hovoria o návrate k viacerým volebným obvodom. TASR , 27. marca 2012: \"Slovensko do čias vzniku prvej ČSR tradične rozvíjalo pomerný volebný systém. Ten má svoje výhody aj svoje slabiny, ale KDH podporuje skôr návrat k viacerým volebným obvodom, čo priblíži zvolených poslancov a občanov, oslabuje to centralizmus a posilňuje aj istý regionálny rozmer v NR SR. Toto považujeme za rozumnejší kompromis,\" vysvetlil Figeľ. SITA , 22. januára 2014 \" KDH chce opäť otvoriť diskusiu o viacerých volebných obvodoch. Ako povedal poslanec KDH Pavol Zajac, na takúto diskusiu sa vytvára priestor tým, že nový volebný zákon, o ktorom sa rokuje od septembra, nebude platiť od prezidentských volieb ako pôvodne plánoval Smer. „Je tu časový priestor na rokovanie. Od septembra na komisii KDH navrhuje, aby sa zmenil volebný zákon. Jeden volebný obvod urobil na Slovensku Vladimír Mečiar,“ povedal Zajac s tým, že dá sa diskutovať, či volebné obvody majú byť štyri alebo osem, ako je počet krajov .\" Taktiež aj v roku 2005, v čase keď sa opäť diskutovali volebné zákony sa P. Abrhan vyjadril , že KDH nemalo problém napríklad pri volebnom zákone s väčším počtom volebných obvodov. V roku 2004 boli schválené zmeny vo volebných zákonoch, no jeden volebný obvod naďalej zostal , hoci v koaličnej zmluve koalície ANO, KDH, SDKÚ-SD a SMK bolo zavedenie viacero volebných obvodov. Koaličný partneri sa nevedeli dohodnúť na presnom počte. Strana ANO chcela 8, KDH a SDKÚ 4 obvody. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády I. Radičovej sa uvažovalo o zmene z jedného volebného obvodu na viacero obvodov. V tom čase tak SaS (Sulík), ako aj KDH (Hrušovský) hovorili o podpore jedného volebného obvodu. Žiaden z predstaviteľov KDH sa nevyjadril však proti viacerým obvodom - hovorili len o akceptovateľnosti jedného obvodu. O viac ako rok neskôr Figeľ a neskôr Zajac (predstavitelia KDH) hovorili o podpore resp. snahe presadiť viac volebných obvodov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Kaliňák preháňa, že predstavitelia KDH boli striktne proti viacerým volebným obvodom. SME , 13. januára 2011: „Sme presvedčení, že je dobré mať jeden volebný obvod, aby bol volebný obvod totožný s výkonom moci,“ vysvetľoval predseda SaS Richard Sulík. Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský tvrdí, že „prax ukázala, že nejde o problém, ktorý nejako zvlášť nabúraval demokratické princípy“. To, že sa posilnila váha „krúžkovania“, podľa neho zabezpečuje, že sa do parlamentu dostane dosť ľudí z regiónov.\" O viac ako rok neskôr v roku 2012 už predstavitelia KDH hovoria o návrate k viacerým volebným obvodom. TASR , 27. marca 2012: \"Slovensko do čias vzniku prvej ČSR tradične rozvíjalo pomerný volebný systém. Ten má svoje výhody aj svoje slabiny, ale KDH podporuje skôr návrat k viacerým volebným obvodom, čo priblíži zvolených poslancov a občanov, oslabuje to centralizmus a posilňuje aj istý regionálny rozmer v NR SR. Toto považujeme za rozumnejší kompromis,\" vysvetlil Figeľ. SITA , 22. januára 2014 \" KDH chce opäť otvoriť diskusiu o viacerých volebných obvodoch. Ako povedal poslanec KDH Pavol Zajac, na takúto diskusiu sa vytvára priestor tým, že nový volebný zákon, o ktorom sa rokuje od septembra, nebude platiť od prezidentských volieb ako pôvodne plánoval Smer. „Je tu časový priestor na rokovanie. Od septembra na komisii KDH navrhuje, aby sa zmenil volebný zákon. Jeden volebný obvod urobil na Slovensku Vladimír Mečiar,“ povedal Zajac s tým, že dá sa diskutovať, či volebné obvody majú byť štyri alebo osem, ako je počet krajov .\" Taktiež aj v roku 2005, v čase keď sa opäť diskutovali volebné zákony sa P. Abrhan vyjadril , že KDH nemalo problém napríklad pri volebnom zákone s väčším počtom volebných obvodov. V roku 2004 boli schválené zmeny vo volebných zákonoch, no jeden volebný obvod naďalej zostal , hoci v koaličnej zmluve koalície ANO, KDH, SDKÚ-SD a SMK bolo zavedenie viacero volebných obvodov. Koaličný partneri sa nevedeli dohodnúť na presnom počte. Strana ANO chcela 8, KDH a SDKÚ 4 obvody. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TASR", "SITA", "vyjadril", "zostal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5718519/jeden-volebny-obvod-nerozdelia.html", "http://www.sme.sk/c/6316255/zitnanska-fico-hovori-o-zmenach-aby-sa-zabetonoval.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kdh-nechce-centralisticky-riadeny-stat-navrhne-viac-volebnych-obvodov.html", "http://www.sme.sk/c/2321719/reformy-sa-politiky-dotkli-malo.html", "http://www.sme.sk/c/1495098/poslanci-odhlasovali-viac-penazi-stranam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:13.069194+00:00"}
{"id": "vr32353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32353", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tá hranica (pre FO, pozn.)  je nastavená na úrovni 3300 eur. Hrubého príjmu aby sme boli úplne presní a príjem, ktorý sa očakáva z tohto opatrenia je vyše 50 miliónov eur. V budúcom roku.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P. Kažimír nehovorí pravdu, pretože príjmy vyplývajúce z progresívnej dani z príjmov pre FO sa v roku 2013 odhadujú na takmer 43 miliónov eur a nie vyše 50 miliónov ako tvrdí minister financií. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNajnovšia daňová reforma schválená Vládou SR 28. septembra 2012 hovorí o daniach z príjmu fyzických osôb nasledovne:\n\nSadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1.) 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2.) 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (aktuálne 3300 eur, pozn).\"\n\nNovela nadobudne účinnosť 1. januára 2013, z tohto dôvodu na tento rok nie je očakávaný žiadny príjem .\n\nOficiálna kvantifikácia príjmov hovorí o príjmoch v roku 2013 vo výške takmer 43 miliónov eur, v roku 2014 je to príjem približne 4,5 milióna eur a v roku 2015 je príjem odhadovaný na takmer 13 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír nehovorí pravdu, pretože príjmy vyplývajúce z progresívnej dani z príjmov pre FO sa v roku 2013 odhadujú na takmer 43 miliónov eur a nie vyše 50 miliónov ako tvrdí minister financií. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Najnovšia daňová reforma schválená Vládou SR 28. septembra 2012 hovorí o daniach z príjmu fyzických osôb nasledovne:", "Sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1.) 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2.) 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima (aktuálne 3300 eur, pozn).\"", "Novela nadobudne účinnosť 1. januára 2013, z tohto dôvodu na tento rok nie je očakávaný žiadny príjem .", "Oficiálna kvantifikácia príjmov hovorí o príjmoch v roku 2013 vo výške takmer 43 miliónov eur, v roku 2014 je to príjem približne 4,5 milióna eur a v roku 2015 je príjem odhadovaný na takmer 13 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["daňová reforma", "Oficiálna kvantifikácia príjmov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149164?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149169?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:57.430503+00:00"}
{"id": "vr16676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16676", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...my sme ten decommitment najprv sme sa pasovali so sumou 72 miliónov. Potom sa prostredníctvom všetkých možných inštitúcií, spolupracujúcich organizácií, ľudí, podarilo znížiť na 32.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Decommitment je akt zablokovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v prípade, že tieto peniaze neboli nárokované v stanovenej lehote. Inými slovami, ak dostupné eurofondy nie sú čerpané, časom prepadnú. V tomto prípade hrozí Slovensku, že príde o časť peňazí z programu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK (DSV) , na ktoré bolo vyhradených 288 miliónov eur. 18. septembra totiž Ministerstvo školstva zrušilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP). Lubyová dva dni na to navštívila Brusel, kde rokovala o odblokovaní výziev s predstaviteľmi Európskej komisie. Neexistujú však iné než ministerkine vyjadrenia o tom, koľko Slovensku hrozí, že nevyčerpá, ani koho je zásluha na skresaní sumy z údajných 72 na 32 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Decommitment je akt zablokovania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov v prípade, že tieto peniaze neboli nárokované v stanovenej lehote. Inými slovami, ak dostupné eurofondy nie sú čerpané, časom prepadnú. V tomto prípade hrozí Slovensku, že príde o časť peňazí z programu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK (DSV) , na ktoré bolo vyhradených 288 miliónov eur. 18. septembra totiž Ministerstvo školstva zrušilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ŽoNFP). Lubyová dva dni na to navštívila Brusel, kde rokovala o odblokovaní výziev s predstaviteľmi Európskej komisie. Neexistujú však iné než ministerkine vyjadrenia o tom, koľko Slovensku hrozí, že nevyčerpá, ani koho je zásluha na skresaní sumy z údajných 72 na 32 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Decommitment", "RIS3 SK (DSV)", "zrušilo výzvu", "Corinou Creţovou", "informovala ministerka", "eurokomisárky", "Pravda"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/what/glossary/d/decommitment", "https://www.minedu.sk/minister-skolstva-rokoval-s-rektormi-o-podpore-vedy-a-vyskumu/", "https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/", "https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/ministerka-skolstva-hovorila-s-komisiou-o-situacii-s-eurofondami-na-vedu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/martina-lubyova-brusel-slovensko-eurofon/281912-clanok.html", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019/cretu/announcements_en", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442538-slovensku-po-afere-s-dotaciami-hrozi-prepadnutie-32-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:06.479682+00:00"}
{"id": "vr35884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35884", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jednu veľmi krátku vetu. Jedna vec by pomohla možno. Pretože (KDH, pozn.) máte spoločné rokovania s SMK veľmi pravidelne.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, ako často majú SMK a KDH spoločné rokovania.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, ako často majú SMK a KDH spoločné rokovania."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:38.321658+00:00"}
{"id": "vr15351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15351", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si vážim, viete pán redaktor, jednu vec a škoda, že sa o tom málo hovorí. Je rebríček slobody tlače. Slovensko je 12-te na svete. V podstate my sme predbehli Veľkú Britániu, Nemecko, Spojené štáty. My sme najlepší zo všetkých krajín V4. oto je krajina, kde si médiá môžu robiť, čo chcú. Tak to aj vyzerá, každý si hovorí a píše, čo chce, často bez nejakej miery zodpovednosti. Ale nebudeme proti tomu bojovať, nebudeme. My si vážime, že takto vysoká miera slobody tlače na Slovensku je.", "statement_date": "2016-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovší rebríček Indexu slobody tlače (World Freedom Press Index) uvádza, že Slovensko sa spomedzi 180 krajín skutočne nachádza na 12. mieste, zatiaľ čo Nemecko (16. miesto), Spojené kráľovstvo (38. miesto) a Spojené štáty (41. miesto) dopadli v hodnotení horšie. Slovensko predbehlo aj krajiny V4, keď Česká republika skončila na 21. mieste, Poĺsko na 47. mieste a Maďarsko na 67. priečku. Faktom však zostáva, že hoci v umiestnení stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú vyraznejšie v slobode tlači ako Slovensko, čoho výsledokom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. Tatiež je dôležité pripomenúť, že že okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. Rebríček Reportéri bez hraníc V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor (13,26). V roku 2014 Slovensko dosiahlo 11,39 bodov (20. miesto) a v roku 2013 13,25 bodov (23. miesto). Umiestenie z roku 2016 je zatiaľ v histórii výskumu najvyššie. Tradične, krajiny severnej Európy majú podľa rebríčka najslobodnejšiu tlač, zatiaľ čo Taliansko a Grécko v porovnávaní neuspeli a ich indexy sú v EÚ najnižšie. Hodnotenie Freedom House Okrem Reportérov bez hraníc, však slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House , kde sa v roku 2015 Slovensko s 24 bodmi umiestnilo za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Sloboda tlače na Slovensku podľa Freedom House : Rok Skóre* Status tlače** 2010 23 slobodná 2011 21 slobodná 2012 22 slobodná 2013 23 slobodná 2014 24 slobodná 2015 24 slobodná * Skóre sa pohybuje medzi 0 a 100 bodmi, kde 0 = najlepšie, 100 = najhoršie ** 0-30 bodov = slobodná, 31-60 bodov = čiastočne slobodná, 61-100 = neslobodná Vysoké umiestnenie Slovenska komentoval Pavol Múdry, predseda správnej rady Slovenského výboru Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý hodnotil 12. miesto ako zodpovedajúci stav slovenských médií. Na druhej strane, Freedom Press vo svojej správe z roku 2015 varuje pred nedostatkom transparentnosti a chýbajúcimi zákonmi, ktoré by upravovali vlastníctvo médií. Konkrétne spomína pokus Penty o prevzatie denníku SME v roku 2014 či prepojenie denníka Pravda s finančnou skupinou J&T. Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najnovší rebríček Indexu slobody tlače (World Freedom Press Index) uvádza, že Slovensko sa spomedzi 180 krajín skutočne nachádza na 12. mieste, zatiaľ čo Nemecko (16. miesto), Spojené kráľovstvo (38. miesto) a Spojené štáty (41. miesto) dopadli v hodnotení horšie. Slovensko predbehlo aj krajiny V4, keď Česká republika skončila na 21. mieste, Poĺsko na 47. mieste a Maďarsko na 67. priečku. Faktom však zostáva, že hoci v umiestnení stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú vyraznejšie v slobode tlači ako Slovensko, čoho výsledokom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. Tatiež je dôležité pripomenúť, že že okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. Rebríček Reportéri bez hraníc V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor (13,26). V roku 2014 Slovensko dosiahlo 11,39 bodov (20. miesto) a v roku 2013 13,25 bodov (23. miesto). Umiestenie z roku 2016 je zatiaľ v histórii výskumu najvyššie. Tradične, krajiny severnej Európy majú podľa rebríčka najslobodnejšiu tlač, zatiaľ čo Taliansko a Grécko v porovnávaní neuspeli a ich indexy sú v EÚ najnižšie. Hodnotenie Freedom House Okrem Reportérov bez hraníc, však slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House , kde sa v roku 2015 Slovensko s 24 bodmi umiestnilo za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Sloboda tlače na Slovensku podľa Freedom House : Rok Skóre* Status tlače** 2010 23 slobodná 2011 21 slobodná 2012 22 slobodná 2013 23 slobodná 2014 24 slobodná 2015 24 slobodná * Skóre sa pohybuje medzi 0 a 100 bodmi, kde 0 = najlepšie, 100 = najhoršie ** 0-30 bodov = slobodná, 31-60 bodov = čiastočne slobodná, 61-100 = neslobodná Vysoké umiestnenie Slovenska komentoval Pavol Múdry, predseda správnej rady Slovenského výboru Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý hodnotil 12. miesto ako zodpovedajúci stav slovenských médií. Na druhej strane, Freedom Press vo svojej správe z roku 2015 varuje pred nedostatkom transparentnosti a chýbajúcimi zákonmi, ktoré by upravovali vlastníctvo médií. Konkrétne spomína pokus Penty o prevzatie denníku SME v roku 2014 či prepojenie denníka Pravda s finančnou skupinou J&T. Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["rebríček Indexu slobody tlače", "Freedom House", "Freedom House", "Freedom House", "hodnotil", "správe"], "url": ["https://rsf.org/en/ranking", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016", "https://www.freedomhouse.org/report-types/freedom-press", "https://az-europe.eu/sk/258346-sloboda-tlace-nie-je-automaticka-tvrdi-pavol-mudry-z-ipi/n", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/2015/slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:32.087607+00:00"}
{"id": "vr17591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17591", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...komory sú zriadené zákonom, sú apolitické, sú naozaj nezávislé od štátnej správy a sú hlavne teda samosprávne.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Profesné komory sú zriadené každá samostatným zákonom v ktorom je deklarovaná, že sú nezávislé a samosprávne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Profesné komory sú zriadené každá samostatným zákonom v ktorom je deklarovaná, že sú nezávislé a samosprávne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["samostatným"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/vyhladavanie-pravnych-predpisov?text=komora"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:43.336193+00:00"}
{"id": "vr32612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32612", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Ja som dostal druhý najviac krúžkov z ľudí, ktorí kandidovali ako nepolitici.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alojz Hlina sa v rámci kandidátov na listine Obyčajných ľudí a nezávislých osobností umiestnil celkovo na 6. mieste. Keďže prví 4 kandidáti sú \"politický\" kandidátu - tj. sú členmi strany OĽaNO, Alojz Hlina sa skutočne umiestnil na druhom mieste v rámci nepolitických kandidátov.", "analysis_paragraphs": ["Alojz Hlina sa v rámci kandidátov na listine Obyčajných ľudí a nezávislých osobností umiestnil celkovo na 6. mieste. Keďže prví 4 kandidáti sú \"politický\" kandidátu - tj. sú členmi strany OĽaNO, Alojz Hlina sa skutočne umiestnil na druhom mieste v rámci nepolitických kandidátov."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["umiestnil"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:07.952006+00:00"}
{"id": "vr36208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36208", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Samozrejme, ale v priebehu rokov sa ukázalo, že tento inštitút sa často zneužíva, to znamená predčasný dôchodok poberajú aj ľudia, ktorí popri tom pracujú. Dokonca oni neprestali pracovať, ale požiadali o predčasný dôchodok a dostávajú aj predčasný dôchodok aj príjem zo zamestnania. Takýto štýl života a využívania tohto inštitútu stojí Sociálnu poisťovňu nemalé prostriedky. Ročne to predstavuje viac ako 1,6 miliardy slovenských korún. 55 miliónov eur myslím je to tá suma.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako uvádza Plus jeden deň : Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Petra Višvádera bol „počet vyplácaných predčasných dôchodkov k 31. decembru minulého roka (2009, pozn.) bol 56 352“. Pritom počet poberateľov predčasného dôchodku sa v minulom roku zvýšil až o 21 402 občanov, teda viac ako o tretinu. Štát tak musel len na predčasných dôchodkoch priznaných v minulom roku vyplatiť 51,762 milióna eur (takmer 1,6 miliardy korún).", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Plus jeden deň : Podľa hovorcu Sociálnej poisťovne Petra Višvádera bol „počet vyplácaných predčasných dôchodkov k 31. decembru minulého roka (2009, pozn.) bol 56 352“. Pritom počet poberateľov predčasného dôchodku sa v minulom roku zvýšil až o 21 402 občanov, teda viac ako o tretinu. Štát tak musel len na predčasných dôchodkoch priznaných v minulom roku vyplatiť 51,762 milióna eur (takmer 1,6 miliardy korún)."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Ako uvádza Plus jeden deň"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/predcasnych-dochodcov-je-coraz-viac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:39.115700+00:00"}
{"id": "vr31234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31234", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To bol taký rekord,  že naozaj konkuroval Grékom, Talianom ( koncový ročný deficit počas vlády R. Fica pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Uvádzame ročný deficit za roky 2008 až 2010 Slovenska, Grécka a Talianska:", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame ročný deficit za roky 2008 až 2010 Slovenska, Grécka a Talianska:"], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["deficit"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:03.121513+00:00"}
{"id": "vr37324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37324", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Na slovenskej strane takáto ochota je, preto slovenskí predstavitelia v zmiešanej komisii, konkrétne zástupca Ministerstva vnútra, predložil tento návrh (bilaterálnej dohody o štátnom občianstve s MR, pozn.), ktorý vypracovalo Ministerstvo zahraničných vecí a bilaterálne dohody by mali pripravovať ministri zahraničných vecí.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR (MV) Maroš Žilinka odovzdal 15. februára v Budapešti na 11. zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre oblasť vnútorných vecí maďarskej strane návrh Zmluvy medzi SR a MR o úprave niektorých otázok týkajúcich sa štátneho občianstva.", "analysis_paragraphs": ["Štátny tajomník Ministerstva vnútra SR (MV) Maroš Žilinka odovzdal 15. februára v Budapešti na 11. zasadnutí Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre oblasť vnútorných vecí maďarskej strane návrh Zmluvy medzi SR a MR o úprave niektorých otázok týkajúcich sa štátneho občianstva."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["odovzdal", "povedal"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110215TBB00583", "http://www.sme.sk/c/5771583/madarsko-sa-zmluvou-o-obcianstve-zatial-zaoberat-nebude.html#ixzz1Eb097yng"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:31.634876+00:00"}
{"id": "vr18404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18404", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Globálny rámec je právne nezáväzný rámec spolupráce. Implementácia akýchkoľvek opatrení bude možná len vo forme schváleného zákona národnou radou.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa právneho stanoviska ( .pdf , str. 1) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, predstavuje dokument: „právne nezáväzný rámec spolupráce členských štátov, a teda nemá právotvorný charakter, a ani charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Implementácia akýchkoľvek prípadných opatrení vyplývajúcich z Globálneho rámca, ktorými by sa následne menila platná právna úprava SR, alebo by sa nimi mali ukladať práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, bude možná len vo forme zákona schváleného NR SR ako jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v SR.“ Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa právneho stanoviska ( .pdf , str. 1) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ku Globálnemu rámcu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, predstavuje dokument: „právne nezáväzný rámec spolupráce členských štátov, a teda nemá právotvorný charakter, a ani charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Implementácia akýchkoľvek prípadných opatrení vyplývajúcich z Globálneho rámca, ktorými by sa následne menila platná právna úprava SR, alebo by sa nimi mali ukladať práva alebo povinnosti fyzickým osobám alebo právnickým osobám, bude možná len vo forme zákona schváleného NR SR ako jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom v SR.“ Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Pr%C3%A1vne+stanovisko+MZVaEZ+SR+ku+Glob%C3%A1lnemu+r%C3%A1mcu+o+bezpe%C4%8Dnej%2C+riadenej+a+leg%C3%A1lnej+migr%C3%A1cii", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:54.506938+00:00"}
{"id": "49163", "numeric_id": 49163, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49163", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pretože prebehla teraz jedna z informácií, ktorú ste zachytili v Bruseli, bolo schválené jedno opatrenie, že tie peniaze, ktoré nebudú vyčerpané z programu obnovy a rovnako aj z eurofondov, budú môcť byť použité na financovanie zbraní na Ukrajine.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "EÚ neprijala žiadne opatrenie na financovanie zásielok zbraní pre Ukrajinu z nevyužitých eurofondov alebo nevyčerpaných prostriedkov z Plánu obnovy. Plán na pomoc Ukrajine na nasledujúce štyri roky je zatiaľ v štádiu príprav. EÚ pri súčasnom nastavení pravidiel financovania nemôže kupovať či platiť za vojenský materiál zo spoločného európskeho rozpočtu. Takúto pomoc pre Ukrajinu pokrýva EPF, ktorý je však postavený mimo európsky rozpočet a peniaze doň priamo poskytujú členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurópska únia (EÚ) pripravuje nový štvorročný finančný plán na pomoc Ukrajine v hodnote niekoľko miliárd eur. Ten by mal dopĺňať tzv. Makro-finančnú pomoc pre Ukrajinu, ktorou EÚ prispieva na pokrytie štandardných rozpočtových výdavkov ukrajinské štátneho rozpočtu, akými sú napríklad vyplácanie dôchodkov či platov štátnym zamestnancom.\n\nNávrh je v štádiu príprav a preto zatiaľ nie sú známe zdroje jeho financovania a zverejnený by mohol byť koncom júna 2023.\n\nFinancovanie vojenskej pomoci však členské štáty uskutočňujú cez tzv. Európsky mierový nástroj (EPF), ktorého financovanie je tzv. “off-budget”, teda oddelené od spoločného európskeho rozpočtu. Nakoľko eurofondy sú súčasťou európskeho rozpočtu, ich presunutie na financovanie zásielok zbraní na Ukrajine nie je pri súčasnom nastavení možné.\n\nNa samite EÚ v marci 2023 komisár pre vnútorný trh Thierry Breton navrhol možnosť presunúť nevyužité peniaze z európskeho rozpočtu (môžu byť napr. eurofondy) skrz členské štáty do EPF. Tento návrh je však iba v štádiu úvah a žiadne opatrenie v súvislosti s ním nebolo prijaté.\n\nTento výrok hodnotíme ako nepravdivý. EÚ neprijala žiadne opatrenie na financovanie zásielok zbraní pre Ukrajinu z nevyužitých eurofondov alebo nevyčerpaných prostriedkov z Plánu obnovy. Poslanec Blanár vo výroku tiež zavádza, pretože EÚ pri súčasnom nastavení pravidiel financovania nemôže kupovať či platiť za vojenský materiál zo spoločného európskeho rozpočtu. Takúto pomoc pre Ukrajinu pokrýva EPF, ktorý je však postavený mimo európsky rozpočet a peniaze doň priamo poskytujú členské štáty.", "analysis_paragraphs": ["EÚ neprijala žiadne opatrenie na financovanie zásielok zbraní pre Ukrajinu z nevyužitých eurofondov alebo nevyčerpaných prostriedkov z Plánu obnovy. Plán na pomoc Ukrajine na nasledujúce štyri roky je zatiaľ v štádiu príprav. EÚ pri súčasnom nastavení pravidiel financovania nemôže kupovať či platiť za vojenský materiál zo spoločného európskeho rozpočtu. Takúto pomoc pre Ukrajinu pokrýva EPF, ktorý je však postavený mimo európsky rozpočet a peniaze doň priamo poskytujú členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Európska únia (EÚ) pripravuje nový štvorročný finančný plán na pomoc Ukrajine v hodnote niekoľko miliárd eur. Ten by mal dopĺňať tzv. Makro-finančnú pomoc pre Ukrajinu, ktorou EÚ prispieva na pokrytie štandardných rozpočtových výdavkov ukrajinské štátneho rozpočtu, akými sú napríklad vyplácanie dôchodkov či platov štátnym zamestnancom.", "Návrh je v štádiu príprav a preto zatiaľ nie sú známe zdroje jeho financovania a zverejnený by mohol byť koncom júna 2023.", "Financovanie vojenskej pomoci však členské štáty uskutočňujú cez tzv. Európsky mierový nástroj (EPF), ktorého financovanie je tzv. “off-budget”, teda oddelené od spoločného európskeho rozpočtu. Nakoľko eurofondy sú súčasťou európskeho rozpočtu, ich presunutie na financovanie zásielok zbraní na Ukrajine nie je pri súčasnom nastavení možné.", "Na samite EÚ v marci 2023 komisár pre vnútorný trh Thierry Breton navrhol možnosť presunúť nevyužité peniaze z európskeho rozpočtu (môžu byť napr. eurofondy) skrz členské štáty do EPF. Tento návrh je však iba v štádiu úvah a žiadne opatrenie v súvislosti s ním nebolo prijaté.", "Tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. EÚ neprijala žiadne opatrenie na financovanie zásielok zbraní pre Ukrajinu z nevyužitých eurofondov alebo nevyčerpaných prostriedkov z Plánu obnovy. Poslanec Blanár vo výroku tiež zavádza, pretože EÚ pri súčasnom nastavení pravidiel financovania nemôže kupovať či platiť za vojenský materiál zo spoločného európskeho rozpočtu. Takúto pomoc pre Ukrajinu pokrýva EPF, ktorý je však postavený mimo európsky rozpočet a peniaze doň priamo poskytujú členské štáty."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["pripravuje", "prispieva", "nástroj", "navrhol"], "url": ["https://www.ft.com/content/1cf8b9ed-6320-47c2-b87c-5508e9a7255f", "https://economy-finance.ec.europa.eu/international-economic-relations/candidate-and-neighbouring-countries/neighbouring-countries-eu/neighbourhood-countries/ukraine_sk#:~:text=14%20November%202017-,macro-financial%20assistance,-Macro-Financial%20Assistance", "https://fpi.ec.europa.eu/what-we-do/european-peace-facility_en", "https://www.euractiv.com/section/defence-and-security/news/eu-member-states-mull-future-purpose-of-blocs-arms-fund/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:19.165014+00:00"}
{"id": "vr14467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14467", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) politická strana, ktorá má 150 členov SNS na kandidátke.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidátna listina SNS, na ktorej figuruje 150 mien, je podľa viacerých mediálnych zdrojov tvorená čisto členmi strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kandidátna listina SNS, na ktorej figuruje 150 mien, je podľa viacerých mediálnych zdrojov tvorená čisto členmi strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["listina", "uviedol", "aktuálne.sk", "Denníka N", "hovorkyne"], "url": ["https://dennikn.sk/313608/kandidatna-listina-sns-parlamentne-volby-2016/?ref=in", "http://www.ta3.com/clanok/1073581/sns-schvalila-na-sneme-volebny-program.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kandidatka-ako-vizitka-strany-dankova-sns-ukazala-az-taka-nova-nie-je.html", "https://dennikn.sk/309186/za-novu-sns-kandiduju-slotovia-aj-meciarovi-ludia/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kandidatka-ako-vizitka-strany-dankova-sns-ukazala-az-taka-nova-nie-je.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:45.843130+00:00"}
{"id": "vr16651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16651", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...ak sa konanie zastaví, ako napríklad pri pánovi Kaliňákovi dvakrát alebo sa zníži pokuta, pánu Kubánkovi zo 100-tisíc na desatinu.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (VZF) rozhodla 23. novembra 2016 o zastavení konania ( .rtf , s. 2) voči ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, avšak iba raz. Výbor v apríli 2017 opakovane otvoril prípad poslanca NR SR Stanislava Kubáneka kvôli nezastavenej živnosti. VZF udelil Kubánekovi pokutu vo výške 24-tisíc eur, namiesto pôvodnej pokuty v celkovej sume 108- tisíc eur, čo prestavuje necelú štvrtinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 6. apríla 2017 rozhodol Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, že Kubánek dvakrát porušil ústavný zákon. Mal živnosť a bol aj štatutárom kolkárne. Za každé porušenie dostal pokutu šesť mesačných platov. Koaliční poslanci nesúhlasili s pôvodnými deviatimi konaniami a pokutami v celkovej sume 108-tisíc eur. Pokuta okolo 30-tisíc eur hrozila v septembri 2016 ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi zo Smeru za to, že do majetkových priznaní jednoznačne nenapísal údaje o obchode s podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Kaliňáka preveroval parlamentný výbor pre podozrenie, že porušil zákon, keď do majetkových priznaní z rokov 2013 až 2015 nezapísal pohľadávku voči firme B. A. Haus, ktorú po Bašternákovi po vstupe do firmy prevzal. Za každé nesprávne majetkové priznanie mohol dostať pokutu 10-tisíc, za tri teda 30-tisíc eur. Koaliční poslanci ho však v hlasovaní podržali, napriek tomu, že nedodržal sľub a nedodal úradné doklady týkajúce sa jeho kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Bašternáka v roku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (VZF) rozhodla 23. novembra 2016 o zastavení konania ( .rtf , s. 2) voči ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, avšak iba raz. Výbor v apríli 2017 opakovane otvoril prípad poslanca NR SR Stanislava Kubáneka kvôli nezastavenej živnosti. VZF udelil Kubánekovi pokutu vo výške 24-tisíc eur, namiesto pôvodnej pokuty v celkovej sume 108- tisíc eur, čo prestavuje necelú štvrtinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 6. apríla 2017 rozhodol Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, že Kubánek dvakrát porušil ústavný zákon. Mal živnosť a bol aj štatutárom kolkárne. Za každé porušenie dostal pokutu šesť mesačných platov. Koaliční poslanci nesúhlasili s pôvodnými deviatimi konaniami a pokutami v celkovej sume 108-tisíc eur. Pokuta okolo 30-tisíc eur hrozila v septembri 2016 ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi zo Smeru za to, že do majetkových priznaní jednoznačne nenapísal údaje o obchode s podnikateľom Ladislavom Bašternákom. Kaliňáka preveroval parlamentný výbor pre podozrenie, že porušil zákon, keď do majetkových priznaní z rokov 2013 až 2015 nezapísal pohľadávku voči firme B. A. Haus, ktorú po Bašternákovi po vstupe do firmy prevzal. Za každé nesprávne majetkové priznanie mohol dostať pokutu 10-tisíc, za tri teda 30-tisíc eur. Koaliční poslanci ho však v hlasovaní podržali, napriek tomu, že nedodržal sľub a nedodal úradné doklady týkajúce sa jeho kúpy podielu vo firme B. A. Haus od Bašternáka v roku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "rozhodol", "preveroval", "nedodal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=258129", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425606-poslanec-smeru-kubanek-zaplati-pokutu-24-tisic-eur/", "https://dennikn.sk/616100/kalinak-nedostal-pokutu-za-obchod-s-basternakom-koalicia-ho-podrzala/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/majetkove-priznanie-otaznikmi-vybor-odmietol-konanie-voci-kalinakovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:58.288839+00:00"}
{"id": "vr28394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28394", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Andrej Hrnčiar sa o podporu Smeru neuchádzal, ale povedal Smerákom, že ak odporučia svojim voličom ho voliť, tak že nebude tým voličom Smeru hovoriť, že za žiadnych okolností mňa prosím vás nevoľte, voľte kohokoľvek iného len mňa nie.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dohode, ktorú Andrej Hrnciar podpísal so stranou Smer tento rok sa objavuje veta v podobnom znení, ako sa vyjadril Radoslav Procházka. Demagog.SK preto výrok hodnotí ako pravdivý. Andrej Hrnciar dohodu s vládnou stranou podpísal v septembri a trvá na nej aj po vyhlásení Radoslava Procházku, že Smer treba vymenit. Malo sa tak stat pocas rokovania martinského primátora s predstavitelmi Smeru, kde boli za stranu Smer prítomní žilinský župan Juraj Blanár a miestny šéf strany Ján Kvorka. ( SME , 10. októbra 2014) \"Oni sa ma opýtali, ci vieme spolupracovat. Ja som povedal, že by to bolo politicky nepriechodné. Potom sa vyjadrili, že by mohli svojim priaznivcom odporucit, aby volili kontinuitu. Povedal som, že ak sa tak stane, verejne takéto odporúcanie prijmem.\" Andrej Hrnciar dalej upozornuje, že so Smerom nemá žiadnu dohodu o koalícii, logo strany nemá ani na propagacných materiáloch a podporu mu zatial nevyjadrila ani strana Roberta Fica. Denník SME sa v danom clánku vyjadril, že má daný dokument k dispozícii. Spomína sa v nom len veta \" Zaväzujem sa, že ak strana Smer odporucí svojim volicom, aby ma podporili, verejne to privítam a nebudem hovorit, že o to nestojím .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V dohode, ktorú Andrej Hrnciar podpísal so stranou Smer tento rok sa objavuje veta v podobnom znení, ako sa vyjadril Radoslav Procházka. Demagog.SK preto výrok hodnotí ako pravdivý. Andrej Hrnciar dohodu s vládnou stranou podpísal v septembri a trvá na nej aj po vyhlásení Radoslava Procházku, že Smer treba vymenit. Malo sa tak stat pocas rokovania martinského primátora s predstavitelmi Smeru, kde boli za stranu Smer prítomní žilinský župan Juraj Blanár a miestny šéf strany Ján Kvorka. ( SME , 10. októbra 2014) \"Oni sa ma opýtali, ci vieme spolupracovat. Ja som povedal, že by to bolo politicky nepriechodné. Potom sa vyjadrili, že by mohli svojim priaznivcom odporucit, aby volili kontinuitu. Povedal som, že ak sa tak stane, verejne takéto odporúcanie prijmem.\" Andrej Hrnciar dalej upozornuje, že so Smerom nemá žiadnu dohodu o koalícii, logo strany nemá ani na propagacných materiáloch a podporu mu zatial nevyjadrila ani strana Roberta Fica. Denník SME sa v danom clánku vyjadril, že má daný dokument k dispozícii. Spomína sa v nom len veta \" Zaväzujem sa, že ak strana Smer odporucí svojim volicom, aby ma podporili, verejne to privítam a nebudem hovorit, že o to nestojím .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7431319/hrnciar-zo-siete-chce-podporu-smeru-prochazka-o-tom-nevie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:01.650815+00:00"}
{"id": "vr30149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30149", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My prispejeme dokonca Maďarsku našimi 50 policajtmi s technikou na pomoc pri ochrane hranice medzi, medzi Maďarskom a Srbskom.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15. októbra 2015 Slovenská vláda vyhovela na svojom zasadnutí 14. októbra 2015 žiadosti Maďarska a rozhodla sa vyslať 50 policajtov (SITA) s výstrojom, výzbrojom a vozidlami na pomoc pri ochrane maďarsko-srbskej hranice (ČTK) . Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 15. októbra 2015 Slovenská vláda vyhovela na svojom zasadnutí 14. októbra 2015 žiadosti Maďarska a rozhodla sa vyslať 50 policajtov (SITA) s výstrojom, výzbrojom a vozidlami na pomoc pri ochrane maďarsko-srbskej hranice (ČTK) . Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy Ministerstva vnútra", "Slovenská vláda", "50 policajtov (SITA)", "maďarsko-srbskej hranice (ČTK)", "20. októbra 2015"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=pomozeme-madarsku-chranit-vonkajsiu-hranicu-eu", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-192225?prefixFile=m_", "http://http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370703-slovensko-posle-na-srbsko-madarsku-hranicu-50-policajtov/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-vysle-do-madarska-desiatky-policajtov-aby-chranili-hranice-eu.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-192225?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:41.290212+00:00"}
{"id": "vr15508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15508", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...keď máme, ako to bolo v roku 2015, 30 prípadov, ktoré sa dostanú pred súdy (prípady extremistických trestných činov, pozn.)", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika kriminálnych činov Ministerstva vnútra za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 uvádza, že v tomto období bolo spáchaných 30 násilných zločinov s rasovým alebo extrémistickým motívom. Výrok ministerky Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Z celkovo 30 násilných kriminálnych činov s násilným alebo extrémistickým motívom sa podarilo objasniť 17 prípadov, dodatočne bolo objasnených ešte 6 ďalších prípadov. Na stránkach ministerstva spravodlivosti sa nám nepodarilo vyhľadať ich vlastné štatistiky ohľadom súdnych sporov týkajúcich sa extrémisticky motivovaných trestných činov. Avšak spomínaná štatistika Ministerstva vnútra slová ministerky Žitňanskej potvrdzuje. Trestný čin s rasovým alebo extrémistickým motívom je definovaný v Trestnom zákone novelou z roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika kriminálnych činov Ministerstva vnútra za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 uvádza, že v tomto období bolo spáchaných 30 násilných zločinov s rasovým alebo extrémistickým motívom. Výrok ministerky Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Z celkovo 30 násilných kriminálnych činov s násilným alebo extrémistickým motívom sa podarilo objasniť 17 prípadov, dodatočne bolo objasnených ešte 6 ďalších prípadov. Na stránkach ministerstva spravodlivosti sa nám nepodarilo vyhľadať ich vlastné štatistiky ohľadom súdnych sporov týkajúcich sa extrémisticky motivovaných trestných činov. Avšak spomínaná štatistika Ministerstva vnútra slová ministerky Žitňanskej potvrdzuje. Trestný čin s rasovým alebo extrémistickým motívom je definovaný v Trestnom zákone novelou z roku 2009."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra", "Trestnom zákone"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-za-rok-2015", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/68910/1/2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:05.430603+00:00"}
{"id": "vr27347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27347", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj u nás keby je to sekta, ktorá je vnímaná iba ako nejaký malý výstrelok, pravdepodobne by mohla byť súčasťou registrovaných cirkví a náboženských spoločností, ale nie je to tak.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico naznačuje, že dôvodom prečo nie je scientologická cirkev registrovaná ako cirkev alebo náboženská spoločnosť (ďalej len NS) je to, že nie je \"vnímaná iba ako nejaký malý výstrelok\". Tzn., že existuje nejaká objektívna prekážka, prečo cirkev scientológov nemôže byť registrovaná. Podľa platnej legislatívy by to bolo napr. to, že založenie a činnosť cirkvi je v rozpore s platnými zákonmi SR. Takáto prekážka však nebola zatiaľ zistená a hlavným dôvodom, prečo zatiaľ scientológovia ani nepožiadali o registráciu cirkvi, sú pravdepodobne náročné formálne požiadavky, najmä potrebných 20 tisíc podpisov členov cirkvi (nie sympatizantov). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Registrácia cirkví a náboženských spoločností je v kompetencií Ministerstva kultúry SR, ktoré na svojej stránke uvádza podmienky registrácie nových cirkví a NS. Formálne požiadavky registrácie cirkví na Slovensku sú, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, dosť reštriktívne nastavené (porovnaj napr.: Čikeš, Radovan. 2010. Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, str. 102). Malé alebo nové cirkvi a NS sa preto často ani nesnažia o registráciu a pôsobia ako neziskové organizácie. Tak je to aj v prípade scientologickej cirkvi (str. 3 a 19). Jedno z kritérií, s ktorým majú nové cirkvi najväčšie problémy je preukázanie, že ju podporuje 20 tisíc jej členov a nie len sympatizantov: \"§ 12 d) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel\" Táto podmienka je priamo definovaná v zákone o o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. V tomto zákone sa ďalej píše: \"§ 15 Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. § 16 (2) Ak nie sú tieto podmienky splnené, registrujúci orgán registráciu odmietne.\" Výrok R. Fica by sme preto uznali ako pravdivý, ak by v minulosti MK SR odmietlo registráciu scientologickej cirkvi na základe nesplnenia podmienok v § 15 uvedeného zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico naznačuje, že dôvodom prečo nie je scientologická cirkev registrovaná ako cirkev alebo náboženská spoločnosť (ďalej len NS) je to, že nie je \"vnímaná iba ako nejaký malý výstrelok\". Tzn., že existuje nejaká objektívna prekážka, prečo cirkev scientológov nemôže byť registrovaná. Podľa platnej legislatívy by to bolo napr. to, že založenie a činnosť cirkvi je v rozpore s platnými zákonmi SR. Takáto prekážka však nebola zatiaľ zistená a hlavným dôvodom, prečo zatiaľ scientológovia ani nepožiadali o registráciu cirkvi, sú pravdepodobne náročné formálne požiadavky, najmä potrebných 20 tisíc podpisov členov cirkvi (nie sympatizantov). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Registrácia cirkví a náboženských spoločností je v kompetencií Ministerstva kultúry SR, ktoré na svojej stránke uvádza podmienky registrácie nových cirkví a NS. Formálne požiadavky registrácie cirkví na Slovensku sú, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, dosť reštriktívne nastavené (porovnaj napr.: Čikeš, Radovan. 2010. Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, str. 102). Malé alebo nové cirkvi a NS sa preto často ani nesnažia o registráciu a pôsobia ako neziskové organizácie. Tak je to aj v prípade scientologickej cirkvi (str. 3 a 19). Jedno z kritérií, s ktorým majú nové cirkvi najväčšie problémy je preukázanie, že ju podporuje 20 tisíc jej členov a nie len sympatizantov: \"§ 12 d) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel\" Táto podmienka je priamo definovaná v zákone o o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. V tomto zákone sa ďalej píše: \"§ 15 Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov. § 16 (2) Ak nie sú tieto podmienky splnené, registrujúci orgán registráciu odmietne.\" Výrok R. Fica by sme preto uznali ako pravdivý, ak by v minulosti MK SR odmietlo registráciu scientologickej cirkvi na základe nesplnenia podmienok v § 15 uvedeného zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-19", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "scientologickej cirkvi", "zákone"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/podmienky-registracie-novych-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti-30.html", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-308"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:01.434835+00:00"}
{"id": "vr36014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36014", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...v našom klube bol, bola voľná, bolo voľné hlasovanie (voľba generálneho prokurátora, pozn.)...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na jednej strane skutočne nemôže strana ovplyvniť rozhodnutie poslancov v tajnom hlasovaní, no na jednotlivých poslancoch ich rozhodnutie v plnej miere podľa slov predsedu nenechala a prijala aspoň snahu o podporu jedného kandidáta celým poslaneckým klubom. Predseda Fico podľa serveru TVnoviny : „Pri voľbe generálneho prokurátora by sa mali poslanci z opozičného Smeru-SD zachovať ako poslanecký klub disciplinovane a voliť kandidáta, na ktorom sa spoločne dohodnú.“ Poslankyňa Laššáková však n a sme.sk tvrdí podobne ako Paška, že poslanci mali voľnú ruku.", "analysis_paragraphs": ["Na jednej strane skutočne nemôže strana ovplyvniť rozhodnutie poslancov v tajnom hlasovaní, no na jednotlivých poslancoch ich rozhodnutie v plnej miere podľa slov predsedu nenechala a prijala aspoň snahu o podporu jedného kandidáta celým poslaneckým klubom. Predseda Fico podľa serveru TVnoviny : „Pri voľbe generálneho prokurátora by sa mali poslanci z opozičného Smeru-SD zachovať ako poslanecký klub disciplinovane a voliť kandidáta, na ktorom sa spoločne dohodnú.“ Poslankyňa Laššáková však n a sme.sk tvrdí podobne ako Paška, že poslanci mali voľnú ruku."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["podľa serveru TVnoviny", "a sme.sk"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/smer-sd-by-mal-byt-pri-volbe-generalneho-prokuratora-disciplinovany.html", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html#ixzz14hzUYLJ2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:58.113545+00:00"}
{"id": "vr37713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37713", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Otázka od diváka: \"Predchádzajúci kabinet hlavne ministra vnútra Róberta Kaliňáka ste často kritizovali za neschopnosť ukončiť prípad Hedviga Malinová.\" Viete, že je to na generálnej prokuratúre, to znamená, že práve preto je potrebné aj v tomto prípade, aby už generálna prokuratúra konala.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných informácií z januára 2011 je Hedviga Žáková - Malinová \"stíhaná pre krivú výpoveď \" ( SITA ). Prípad stále nie je uzavretý, generálna prokuratúra podľa vyjadrenia pre TASR \" nebude k prípadu Hedvigy Malinovej poskytovať žiadne informácie.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných informácií z januára 2011 je Hedviga Žáková - Malinová \"stíhaná pre krivú výpoveď \" ( SITA ). Prípad stále nie je uzavretý, generálna prokuratúra podľa vyjadrenia pre TASR \" nebude k prípadu Hedvigy Malinovej poskytovať žiadne informácie.\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/chmel-keby-bola-malinova-slovenka-kau/276773-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5736306/znalcovi-v-kauze-malinova-hrozi-vyciarknutie-zo-zoznamu-znalcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:51.143236+00:00"}
{"id": "vr14828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14828", "speaker": "Anton Hrnko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-hrnko", "statement": "Podľa tej istej štatistiky (OECD, pozn.), na Slovensku je produktivita práce 70% produktivity práce v Európskej únii. V Dánsku je 100%.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrnko síce v diskusii odkazoval na štatistiku OECD, to však podobný údaj nevedie . Porovnanie produktivity práce v rámci EÚ však ponúka Eurostat, ktorý mohol mať Hrnko na mysli. Podľa posledných dostupných údajov bola v roku 2014 nominálna produktivita práce na osobu Slovenska na úrovni 83,4 % priemeru EÚ a produktivita Dánska na úrovni 113,4 %. Údaje za minulé roky taktiež nezodpovedajú uvedeným hodnotám. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. OECD vedie štatistiky o produktivite práce, nenachádza sa tu však index, ktorý by porovnával krajiny s priemernou produktivitou EÚ ani OECD. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hrnko síce v diskusii odkazoval na štatistiku OECD, to však podobný údaj nevedie . Porovnanie produktivity práce v rámci EÚ však ponúka Eurostat, ktorý mohol mať Hrnko na mysli. Podľa posledných dostupných údajov bola v roku 2014 nominálna produktivita práce na osobu Slovenska na úrovni 83,4 % priemeru EÚ a produktivita Dánska na úrovni 113,4 %. Údaje za minulé roky taktiež nezodpovedajú uvedeným hodnotám. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. OECD vedie štatistiky o produktivite práce, nenachádza sa tu však index, ktorý by porovnával krajiny s priemernou produktivitou EÚ ani OECD. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["nevedie", "posledných dostupných údajov", "vedie", "štatistiky", "produktivite"], "url": ["http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/industry-and-services/oecd-compendium-of-productivity-indicators-2015_pdtvy-2015-en#page8", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=1", "http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2013-en/02/02/01/index.html?contentType=%2Fns%2FStatisticalPublication%2C%2Fns%2FChapter&itemId=%2Fcontent%2Fchapter%2Ffactbook-2013-14-en&mimeType=text%2Fhtml&containerItemId=%2Fcontent%2Fserial%2F18147364&accessItemIds=", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DatasetCode=LEVEL", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/industry-and-services/oecd-compendium-of-productivity-indicators-2015_pdtvy-2015-en#page8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:18.419391+00:00"}
{"id": "49083", "numeric_id": 49083, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49083", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Žiadna iná krajina, ako kolega Štefanec povedal, neschválila, alebo veľmoc zákaz spaľovacích motorov. Ony schválili podporu, aj Čína, Japonsko atď. Je rozdiel zakázať tú technológiu a rozdiel ju podporovať.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súčasnosti už viaceré krajiny prijali legislatívu podobnú nariadeniu Európskej únie a práve Čína a Japonsko takisto výrazne obmedzili predaj vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035. Krajiny teda neschvaľujú len podporu áut s alternatívnymi technológiami, ako to tvrdí europoslanec Uhrík, ale aj aktívne zamedzujú ďalšiemu predaju spaľovacích motorov. Navyše, zákaz EÚ nie je zákaz, ale zdraženie evidencie vozidiel, ktoré prekročia povolenú hranicu emisií.\n\nViaceré štáty, vrátane členov EÚ, Číny alebo Japonska , prijali legislatívu a programy obmedzujúce emisie a predaj spaľovacích motorov s cieľom ich redukovať až úplne nahradiť v nasledujúcich desaťročiach.\n\nEurópska únia sa zaviazala, že po roku 2035 sa do evidencie áut budú bezplatne zapisovať len tie vozidlá, ktoré neprodukujú emisie. Za evidenciu vozidla, ktoré prekročí povolenú hranicu emisií, budú výrobcovia musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km naviac. V konečnom dôsledku by tak autá so spaľovacími motormi mali byť príliš drahé na výrobu oproti uhlíkovo neutrálnym alternatívam.\n\nČínska vláda rozhodla , že v roku 2035 musí 50 % predaných áut spadať do kategórie takzvaných „vozidiel s novou technológiou”. Bude sa jednať o elektromobily, plug-in hybridy alebo elektrické vozidlá s palivovými článkami. Zvyšných 50 % predaných áut môžu tvoriť klasické hybridy. Rovnako ako EÚ, aj Čína od roku 2035 úplne \"zakazuje\" predaj klasických spaľovacích motorov. Lídri jednotlivých čínskych provincií si sami určia, akým spôsobom tento cieľ naplnia. Niektoré mestá, ako Peking či Šangaj, už v súčasnosti registrujú autá so spaľovacími motormi len za vysoké poplatky, respektíve emisné povolenky rozdeľujú v aukciách alebo lotériách.\n\nJaponsko tiež prijalo zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Spotrebitelia si však stále budú môcť kúpiť hybridné vozidlá. Trend výroby vozidiel s elektromotormi stúpa a samotné automobilky reagujú na zmeny na trhu s alternatívnymi pohonmi. Množstvo krajín však zvolilo na podporu tohto trendu kombináciu zákazov a podpory.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti už viaceré krajiny prijali legislatívu podobnú nariadeniu Európskej únie a práve Čína a Japonsko takisto výrazne obmedzili predaj vozidiel so spaľovacími motormi po roku 2035. Krajiny teda neschvaľujú len podporu áut s alternatívnymi technológiami, ako to tvrdí europoslanec Uhrík, ale aj aktívne zamedzujú ďalšiemu predaju spaľovacích motorov. Navyše, zákaz EÚ nie je zákaz, ale zdraženie evidencie vozidiel, ktoré prekročia povolenú hranicu emisií.", "Viaceré štáty, vrátane členov EÚ, Číny alebo Japonska , prijali legislatívu a programy obmedzujúce emisie a predaj spaľovacích motorov s cieľom ich redukovať až úplne nahradiť v nasledujúcich desaťročiach.", "Európska únia sa zaviazala, že po roku 2035 sa do evidencie áut budú bezplatne zapisovať len tie vozidlá, ktoré neprodukujú emisie. Za evidenciu vozidla, ktoré prekročí povolenú hranicu emisií, budú výrobcovia musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km naviac. V konečnom dôsledku by tak autá so spaľovacími motormi mali byť príliš drahé na výrobu oproti uhlíkovo neutrálnym alternatívam.", "Čínska vláda rozhodla , že v roku 2035 musí 50 % predaných áut spadať do kategórie takzvaných „vozidiel s novou technológiou”. Bude sa jednať o elektromobily, plug-in hybridy alebo elektrické vozidlá s palivovými článkami. Zvyšných 50 % predaných áut môžu tvoriť klasické hybridy. Rovnako ako EÚ, aj Čína od roku 2035 úplne \"zakazuje\" predaj klasických spaľovacích motorov. Lídri jednotlivých čínskych provincií si sami určia, akým spôsobom tento cieľ naplnia. Niektoré mestá, ako Peking či Šangaj, už v súčasnosti registrujú autá so spaľovacími motormi len za vysoké poplatky, respektíve emisné povolenky rozdeľujú v aukciách alebo lotériách.", "Japonsko tiež prijalo zákaz predaja áut so spaľovacími motormi po roku 2035. Spotrebitelia si však stále budú môcť kúpiť hybridné vozidlá. Trend výroby vozidiel s elektromotormi stúpa a samotné automobilky reagujú na zmeny na trhu s alternatívnymi pohonmi. Množstvo krajín však zvolilo na podporu tohto trendu kombináciu zákazov a podpory."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Číny", "Japonska", "prijali", "hranicu", "rozhodla", "jednať", "registrujú", "zákaz", "hybridné", "stúpa", "reagujú"], "url": ["https://www.efchina.org/14FYP-en", "https://www.lema.or.jp/en/environment.html", "https://www.chargedfuture.com/countries-and-states-with-gas-car-bans/#comments", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://electrek.co/2020/10/27/china-plans-2035-gas-car-ban-that-doesnt-actually-ban-gas-cars/", "https://asia.nikkei.com/Business/Automobiles/China-plans-to-phase-out-conventional-gas-burning-cars-by-2035", "https://www.efchina.org/14FYP-en", "https://www.nytimes.com/2021/03/09/business/electric-cars-japan.html", "https://nickelinstitute.org/en/blog/2021/october/how-ev-markets-differ-the-curious-case-of-japan/", "https://www.iea.org/reports/global-ev-outlook-2020", "https://insideevs.com/features/657453/combustion-engine-ban-feature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:41.854501+00:00"}
{"id": "vr16888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16888", "speaker": "Štefan Surmánek", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-surmanek", "statement": "...ktorý (KSK, pozn.) je už 12 rokov v rukách jedného politického subjektu (...).", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2005, 2009 aj 2013 vyhral župné voľby Zdenko Trebuľa , ktorý je od roku 2004 členom strany SMER - SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdenko Trebuľa vyhral voľby trikrát, pred ním bol predsedom KSK v rokoch 2001 - 2005 Rudolf Bauer, ktorý proti Trebuľovi neúspešne kandidoval v roku 2013. V roku 2005 Trebuľu podporovala koalícia SMER-SD + HZD, v roku 2009 SMER-SD a SMK a v roku 2013 získal podporu strán SMER - SD, SMK, ĽS-HZDS, SF, HZD, SOS, Most-Híd a LIGA.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2005, 2009 aj 2013 vyhral župné voľby Zdenko Trebuľa , ktorý je od roku 2004 členom strany SMER - SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdenko Trebuľa vyhral voľby trikrát, pred ním bol predsedom KSK v rokoch 2001 - 2005 Rudolf Bauer, ktorý proti Trebuľovi neúspešne kandidoval v roku 2013. V roku 2005 Trebuľu podporovala koalícia SMER-SD + HZD, v roku 2009 SMER-SD a SMK a v roku 2013 získal podporu strán SMER - SD, SMK, ĽS-HZDS, SF, HZD, SOS, Most-Híd a LIGA."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Zdenko Trebuľa", "členom", "KSK"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/7014642/v-kosickom-kraji-je-opat-zupanom-zdenko-trebula.html", "https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/zivotopis-predsedu-ksk.html", "https://web.vucke.sk/sk/fakty-kraji/dokumenty/ksk-roku-2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:38.558963+00:00"}
{"id": "vr26040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26040", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale okrem 200 miliónov nič nejde do zokruhovania koľajovej dopravy a dokonca sa vynechávajú niektoré z tých úsekov, ktoré je potrebné dobudovať. Vrátane a predovšetkým tunela popod Karadžičovu. (D. Krajcer hovorí o zásobníku projektov Strategického plánu rozvoja verejnej dopravy 2014-2020, v ktorom sú v rámci Bratislavy zaradené projekty v hodnote cca 1,3 mld.)", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V zásobníku projektov Strategického plánu rozvoja verejnej dopravy skutočne nie je uvedený tunel popod Karadžičovu ulicu, ako uvádza Krajcer. Demagog.SK však nedokázal určiť, ktoré projekty patria pod \"zokruhovanie koľajovej dopravy\", a tak vypočítať, či je na ňu určených spomínaných 200 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zásobníku projektov Strategického plánu rozvoja verejnej dopravy skutočne nie je uvedený tunel popod Karadžičovu ulicu, ako uvádza Krajcer. Demagog.SK však nedokázal určiť, ktoré projekty patria pod \"zokruhovanie koľajovej dopravy\", a tak vypočítať, či je na ňu určených spomínaných 200 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:35.098978+00:00"}
{"id": "48881", "numeric_id": 48881, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48881", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Boli tu opakovane diplomatické misie od prezidenta Bidena, prezidenta Macrona, kancelárku Merkelovú, ktorí sa ho (Putina, pozn.) snažili od vojny odhovoriť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období pred vojnou a v čase rastúceho napätia prebiehali intenzívne rokovania mnohých lídrov krajín NATO s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Rozhovory s cieľom odhovoriť ruského prezidenta od vojny neúspešne absolvovali aj americký prezident Joe Biden, francúzsky prezident Emmanuel Macron a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nAmerický prezident Joe Biden a Ruský prezident Vladimir Putin absolvovali vo februári minulého roka viac ako hodinový telefonát o situácii na Ukrajine. Prezident Biden v ňom pohrozil ruskému prezidentovi “rýchlou a rozhodnou” reakciou, v prípade pokračovanie invázie zo strany Ruska.\n\nPutina s úmyslom odradenia od vojny kontaktoval aj francúzsky prezident. Emmanuel Macron mal viesť jeden z posledných predvojnových telefonátov s Vladimirom Putinom, s cieľom odradiť Rusko od vyslania svojich jednotiek na Ukrajinu. V neskoršom telefonáte, po začatí vojny, Macron zase požadoval ukončenie ruskej ofenzívy a prímerie.\n\nS Putinom sa v Moskve ešte pred skončením svojho pôsobenia v úrade v stretla aj kancelárka Angela Merkelová. Aj pri týchto stretnutiach bola situácia na východe Ukrajiny jednou z kľúčových tém rozhovorov. Pri spomienke na stretnutie s ruským prezidentom bývalá kancelárka povedala , že jej v tom čase už chýbal politický vplyv, aby Putina odhovorila od invázie.", "analysis_paragraphs": ["V období pred vojnou a v čase rastúceho napätia prebiehali intenzívne rokovania mnohých lídrov krajín NATO s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. Rozhovory s cieľom odhovoriť ruského prezidenta od vojny neúspešne absolvovali aj americký prezident Joe Biden, francúzsky prezident Emmanuel Macron a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Americký prezident Joe Biden a Ruský prezident Vladimir Putin absolvovali vo februári minulého roka viac ako hodinový telefonát o situácii na Ukrajine. Prezident Biden v ňom pohrozil ruskému prezidentovi “rýchlou a rozhodnou” reakciou, v prípade pokračovanie invázie zo strany Ruska.", "Putina s úmyslom odradenia od vojny kontaktoval aj francúzsky prezident. Emmanuel Macron mal viesť jeden z posledných predvojnových telefonátov s Vladimirom Putinom, s cieľom odradiť Rusko od vyslania svojich jednotiek na Ukrajinu. V neskoršom telefonáte, po začatí vojny, Macron zase požadoval ukončenie ruskej ofenzívy a prímerie.", "S Putinom sa v Moskve ešte pred skončením svojho pôsobenia v úrade v stretla aj kancelárka Angela Merkelová. Aj pri týchto stretnutiach bola situácia na východe Ukrajiny jednou z kľúčových tém rozhovorov. Pri spomienke na stretnutie s ruským prezidentom bývalá kancelárka povedala , že jej v tom čase už chýbal politický vplyv, aby Putina odhovorila od invázie."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["telefonát", "viesť", "požadoval", "stretla", "povedala"], "url": ["https://nypost.com/2022/02/12/joe-biden-speaks-with-vladimir-putin-to-dissuade-ukraine-invasion/", "https://www.dawn.com/news/1696754", "https://www.aa.com.tr/en/russia-ukraine-crisis/in-phone-call-with-putin-frances-macron-demands-end-to-russian-offensive-cease-fire/2518540", "https://sita.sk/merkelova-sa-stretne-v-moskve-s-putinom-rokovat-budu-o-afganistane-ci-konflikte-na-vychode-ukrajiny/", "https://www.nytimes.com/2022/11/25/world/europe/merkel-putin-russia-ukraine-war.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:35.901856+00:00"}
{"id": "vr26803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26803", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "5 mesiacov potom, čo sa vec udiala, premiér výrazne obhajoval ministra Chrbeta, ktorý to realizoval, podpísal, navrhol a realizoval. A až potom začal meniť rétoriku, ale nie že preto, že emisná kauza, ale ja odcitujem znovu, keď ho odvolával v jari 2009: \" Neodvolávam ho\", ministra Chrbeta,\" nie pre zmluvu, ale preto, že politicky zlyhal a snaží sa zbaviť zodpovednosti\".", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ správne cituje slová R. Fica, ktoré povedal v čase odvolávania Chrbeta, ministra životného prostredia. Taktiež je pravdou, že do toho momentu hovoril, že odvolá ministra Chrbeta ak purušil zákon. To ako veľmi výrazne ho Fico v tom čase obhajoval nehodnotíme. Faktom je, že ho odvolal až po pol roku od uverejnenia predaja. TASR , 5. mája 2009 \"Neodvolávam ministra pre zmluvu, ale preto, že politicky zlyhal a snaží sa zbaviť zodpovednosti,\" upozornil premiér. Chrbet totiž označil zmluvu o predaji emisných kvót za korektnú, zároveň však ponúkol vláde možnosť odstúpiť od nej. \"Príslušný minister sa nemôže zbavovať zodpovednosti tým, že ju prenáša na vládu,\" vyhlásil Fico. Chrbet sa stal ministrom v auguste 2008 . Vo funkcii vystriedal nominanta SNS Jaroslava Izáka, ktorý musel odísť pre sporné prideľovanie dotácií z Environmentálneho fondu. Chrbet v októbri 2008 informoval vládu o pripravovanom predaji emisií. V novembri 2008 boli emisie predané za cenu 5,05 eur za tonu. Fico až do mája 2009 tvrdil , že ak Chrbet porušil zákon, odvolá ho. SME , 6. mája 2009: \"Fico sa najskôr postavil za Chrbeta a tvrdil, že opozícia je zodpovedná za to, že sa môžu emisie predať priamo: „Oni sami v 2004 prijali zákon, na základe ktorého možno priamo bez akýchkoľvek verejných obstarávaní predať nepridelenú časť rezervy ľubovoľnému účastníkovi konania,“ povedal 21. apríla. Premiér nehovoril pravdu, takáto možnosť sa do zákona dostala až za jeho vlády. Potom sa premiér na niekoľko dní odmlčal. Až 25. apríla po zverejnení chúlostivých informácií a neochote ministra zverejniť zmluvu s Interblue Group, vyzval Chrbeta, aby ju prestal tajiť. \" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ správne cituje slová R. Fica, ktoré povedal v čase odvolávania Chrbeta, ministra životného prostredia. Taktiež je pravdou, že do toho momentu hovoril, že odvolá ministra Chrbeta ak purušil zákon. To ako veľmi výrazne ho Fico v tom čase obhajoval nehodnotíme. Faktom je, že ho odvolal až po pol roku od uverejnenia predaja. TASR , 5. mája 2009 \"Neodvolávam ministra pre zmluvu, ale preto, že politicky zlyhal a snaží sa zbaviť zodpovednosti,\" upozornil premiér. Chrbet totiž označil zmluvu o predaji emisných kvót za korektnú, zároveň však ponúkol vláde možnosť odstúpiť od nej. \"Príslušný minister sa nemôže zbavovať zodpovednosti tým, že ju prenáša na vládu,\" vyhlásil Fico. Chrbet sa stal ministrom v auguste 2008 . Vo funkcii vystriedal nominanta SNS Jaroslava Izáka, ktorý musel odísť pre sporné prideľovanie dotácií z Environmentálneho fondu. Chrbet v októbri 2008 informoval vládu o pripravovanom predaji emisií. V novembri 2008 boli emisie predané za cenu 5,05 eur za tonu. Fico až do mája 2009 tvrdil , že ak Chrbet porušil zákon, odvolá ho. SME , 6. mája 2009: \"Fico sa najskôr postavil za Chrbeta a tvrdil, že opozícia je zodpovedná za to, že sa môžu emisie predať priamo: „Oni sami v 2004 prijali zákon, na základe ktorého možno priamo bez akýchkoľvek verejných obstarávaní predať nepridelenú časť rezervy ľubovoľnému účastníkovi konania,“ povedal 21. apríla. Premiér nehovoril pravdu, takáto možnosť sa do zákona dostala až za jeho vlády. Potom sa premiér na niekoľko dní odmlčal. Až 25. apríla po zverejnení chúlostivých informácií a neochote ministra zverejniť zmluvu s Interblue Group, vyzval Chrbeta, aby ju prestal tajiť. \" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "auguste 2008", "októbri", "novembri", "tvrdil", "SME"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/z-domova/05-05-2009/fico-chrbetovi-politicky-si-zlyhal.html", "http://www.pluska.sk/showdoc.do?docid=185213&showRate=true", "http://www.aktuality.sk/clanok/178816/emisie-mzp-zaluje-interblue-group/", "http://blog.transparency.org/2011/06/03/emissions-trading-and-bribery-investigations-in-slovakia/", "http://ekonomika.sme.sk/c/4731989/az-za-fica-sa-mozu-predavat-emisie-priamo.html", "http://www.sme.sk/c/4830468/cena-za-emisie-je-zahada-meni-sa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:44.360035+00:00"}
{"id": "vr35097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35097", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "A bez problémov. Stále rozprávame o imunite a o ďalších hlúpostiach. Doslovne a do písmena. Veď poslanec možno, že tú priestupkovú imunitu niektorí využívajú, trebárs pri rýchlosti. Ale pri trestnoprávnom konaní imunita sa odobere každému poslancovi.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Imunita sa podľa Ústavy SR (.pdf) čl. 78 môže odobrať poslancovi len po súhlase NR SR resp. Mandátneho a imunitného výboru. Mandátny a imunitný výbor nemusí takýto súhlas dať automaticky ako by to mohlo vyplývať zo slov J. Slotu.", "analysis_paragraphs": ["Imunita sa podľa Ústavy SR (.pdf) čl. 78 môže odobrať poslancovi len po súhlase NR SR resp. Mandátneho a imunitného výboru. Mandátny a imunitný výbor nemusí takýto súhlas dať automaticky ako by to mohlo vyplývať zo slov J. Slotu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.eeagrants.sk/data/files/1086.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:57.736325+00:00"}
{"id": "vr38330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38330", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... okrem toho, informovali o tom médiá, o tom nič bližšie neviem, sa zdá, že bude pán doktor Tichý žiadať aj o predbežné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vypovedal, že kým sa nevykoná riadna tajná voľba, tak nemôže prísť k verejnej voľbe, alebo kým sa neposúdi to, že či verejná voľba je ústavná alebo nie ústavná.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR zastupujúci generálny porkurátor Ladislav Tichý \"len čaká na publikovanie schválenej novely zákona o rokovacom poriadku, aby podal návrh na Ústavný súd a požiadal o predbežné opatrenie, aby verejná voľba nemohla byť aplikovaná v praxi až do definitívneho verdiktu.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR zastupujúci generálny porkurátor Ladislav Tichý \"len čaká na publikovanie schválenej novely zákona o rokovacom poriadku, aby podal návrh na Ústavný súd a požiadal o predbežné opatrenie, aby verejná voľba nemohla byť aplikovaná v praxi až do definitívneho verdiktu.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/trnku-vystrieda-tichy-poda-staznost-na-ustavny-sud-fh9-/sk_domace.asp?c=A110519_103814_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:22.926227+00:00"}
{"id": "vr38925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38925", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Je treba povedať, že po prvé, že boli schválené a prerokované všetky vládne návrhy zákonov, čiže tam, kde bola dohoda, tak tieto všetky návrhy zákonov sme prerokovali. Tie, čo boli vyradené, tak to boli vyradené poslanecké návrhy zákonov a nie že vyradené, boli presunuté na ďalšiu schôdzu na októbrovú schôdzu.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na septembrovej schôdzi NS SR bolo presunutých až 42 poslaneckých návrhov zákonov. Tieto návrhy budú ďalej prerokované až na októbrovej schôdzi. Okrem dôvodu, že to neboli vládne návrhy zákonov, teda také, na ktorých by bol koaličný konsenzus, sme iné zdôvodnenie ich presunu nenašli. Presunuté návrhy zákonov nájdete tu.", "analysis_paragraphs": ["Na septembrovej schôdzi NS SR bolo presunutých až 42 poslaneckých návrhov zákonov. Tieto návrhy budú ďalej prerokované až na októbrovej schôdzi. Okrem dôvodu, že to neboli vládne návrhy zákonov, teda také, na ktorých by bol koaličný konsenzus, sme iné zdôvodnenie ich presunu nenašli. Presunuté návrhy zákonov nájdete tu."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["tu.", "Webnoviny:"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fschodza&ID=258#current", "http://m.webnoviny.sk/politika/parlament-pozastavil-personalne-nomina/402743-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:22.325245+00:00"}
{"id": "vr17032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17032", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...v súčasnosti akreditačná komisia je vlastne akoby našim poradným orgánom, takže Slovensko ani nie je chápané v rámci tej organizácie ENQA ako riadny člen.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatútu Akreditačnej komisie je inštitúcia poradným orgánom vlády SR ( .pdf , s. 1). Úlohou komisie je sledovanie a posudzovanie kvality vysokých škôl. Schvaľuje tiež vysokoškolské študíjne programy a vypracuváva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia je pridruženou organizáciou Európskej asociácie pre zabezpečenie kvalitného vyššieho vzdelávania (ENQA). Asociácia pôsobí ako zastrešujúca organizácia akreditačných inštitúcií, ktorá reprezentuje ich zájmy na medzinárodnej úrovni. Slovenská akreditačná komisia nie je však jej členskou organizáciou. Zastúpenie majú napríklad poľské, maďarské či rakúske akreditačné orgány. Akreditovanú členskú organizáciu nemá ani Česko či Lotyšsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatútu Akreditačnej komisie je inštitúcia poradným orgánom vlády SR ( .pdf , s. 1). Úlohou komisie je sledovanie a posudzovanie kvality vysokých škôl. Schvaľuje tiež vysokoškolské študíjne programy a vypracuváva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia je pridruženou organizáciou Európskej asociácie pre zabezpečenie kvalitného vyššieho vzdelávania (ENQA). Asociácia pôsobí ako zastrešujúca organizácia akreditačných inštitúcií, ktorá reprezentuje ich zájmy na medzinárodnej úrovni. Slovenská akreditačná komisia nie je však jej členskou organizáciou. Zastúpenie majú napríklad poľské, maďarské či rakúske akreditačné orgány. Akreditovanú členskú organizáciu nemá ani Česko či Lotyšsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Schvaľuje", "odporúčania", "pridruženou organizáciou", "členskou organizáciou."], "url": ["http://www.akredkom.sk/legislativa/Statut_novy_2014.pdf", "https://www.ucn.sk/vysoke-skoly/akreditacna-komisia-schvalila-novy-studijny-program-paneuropskej-vysokej-skoly-medzinarodne-vztahy-a-diplomacia-s-moznostou-studia-v-anglickom-jazyku", "http://www.akredkom.sk", "http://www.enqa.eu/index.php/members-area/enqa-affiliates/", "http://www.enqa.eu/index.php/enqa-agencies/members/full-members/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:31.558163+00:00"}
{"id": "vr14773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14773", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) vlády ľavicovo-pravicové (...) ako je Rakúsko. Tam bežne vládne Sozial Partei Österreichs s ÖVP (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Rakúsku je model ľavicovo-pravicových vlád, konkrétne vlády socialistov a konzervatívnych ľudovcov už zaužívanou dlhoročnou praxou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSociálnodemokratická strana bola vo voľbách nasledovaná druhou najsilnejšou, Rakúskou ľudovou stranou - Österreichische Volkspartei (ÖVP). Tieto strany spolu opätovne vytvorili tzv. veľkú koalíciu, čiže koalíciu dvoch najsilnejších politických strán Rakúska.\n\nSPÖ v minulosti spolupracovala a tvorila vládu aj s pravicovou Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ).\n\nVeľké koalície majú v Rakúsku, podobne ako v susednom Nemecku dlhoročnú tradíciu. V Rakúsku fungujú veľké koalície prakticky už od konca druhej svetovej vojny až po dnes, s výnimkou rokov 1966-1986 a 2000-2006.", "analysis_paragraphs": ["V Rakúsku je model ľavicovo-pravicových vlád, konkrétne vlády socialistov a konzervatívnych ľudovcov už zaužívanou dlhoročnou praxou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Sociálnodemokratická strana bola vo voľbách nasledovaná druhou najsilnejšou, Rakúskou ľudovou stranou - Österreichische Volkspartei (ÖVP). Tieto strany spolu opätovne vytvorili tzv. veľkú koalíciu, čiže koalíciu dvoch najsilnejších politických strán Rakúska.", "SPÖ v minulosti spolupracovala a tvorila vládu aj s pravicovou Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ).", "Veľké koalície majú v Rakúsku, podobne ako v susednom Nemecku dlhoročnú tradíciu. V Rakúsku fungujú veľké koalície prakticky už od konca druhej svetovej vojny až po dnes, s výnimkou rokov 1966-1986 a 2000-2006."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Sozialdemokratische Partei Österreichs", "parlamentných voľbách", "Österreichische Volkspartei", "spolupracovala", "výnimkou"], "url": ["https://spoe.at/", "https://www.washingtonpost.com/news/monkey-cage/wp/2013/09/30/the-2013-austrian-elections-standing-still-despite-change/", "https://www.oevp.at/Home.psp", "http://countrystudies.us/austria/120.htm", "http://www.dw.com/en/austria-establishes-grand-coalition-alliance-for-another-five-years/a-17290970"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:29.921966+00:00"}
{"id": "vr25682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25682", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Moody's nám minulý týždeň zlepšil rating. Kedy bol naposledy tak zhoršený rating? V roku 2012, na začiatku roku.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra Moody´s skutocne zlepšila pred niekolkými dnami (5. októbra 2013) Slovensku rating. Posledne bol rating znížený zaciatkom roku 2012.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Moody´s skutocne zlepšila pred niekolkými dnami (5. októbra 2013) Slovensku rating. Posledne bol rating znížený zaciatkom roku 2012."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["zlepšila", "znížený", "Webnoviny.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/295168-moodys-zlepsila-vyhlad-ratingu-slovenska/", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Rating%20SR/aktualny%20rating%20SR_SK.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/agentura-moodys-zlepsila-vyhlad-rat/740721-clanok.html?from=naj_nahlavnej_7dni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:01.087304+00:00"}
{"id": "vr28653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28653", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "Jednu školu sme zrekonštruovali z eurofondov, sedem ďalších sme zrekonštruovali tak že sme vymenili okná za plastové. Bohužiaľ tri sa nám nepodarilo zrealizovať z eurofondov, ale tam vnímam nekorektný zásah úradu pre verejné obstarávanie, na ktorý som podal žalobu a čakám čo na to povie súd. 27 MŠ snažíme sa dávať do poriadku.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Gogola správne uvádza informácie týkajúce sa projektov rekonštrukcie základných škôl v Banskej Bystrici, v rámci ktorých bola z eurofondov zrekonštruovaná len jedna ZŠ v dôsledku sporu s ÚVO a zvyšné školy boli zrekonštruované z iných prostriedkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od 31. októbra 2013 sú žiakom a pedagógom k dispozícii zrekonštruované a vynovené priestory základnej školy na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici, ktoré boli zrealizované vďaka prostriedkom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 750 000 eur. V rámci rekonštrukcie išlo o zateplenie pavilónov v hlavných častiach budovy, výmena okien, rekonštrukcia sociálnych zariadení, nové elektrické rozvody, ako aj nákup moderných informačno- komunikačných technológií a nábytku. Podľa správy SITA mesto uspelo so žiadosťou o podporu projektov rekonštrukcie ZŠ ešte začiatkom roka 2010, pričom na dané projekty malo byť schválených zhruba 5 mil. eur. Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia troch ďalších ZŠ na uliciach Spojová, Golianova a Trieda SNP, ktorá nakoniec nebola úspešná. Podľa správy SITA mesto vypísalo niekoľko súťaží na dodávateľov, pričom prvé dve súťaže zrušil Úrad pre verejné obstarávanie ( ÚVO) už v roku 2010 pre nesúhlas so súťažnými podmienkami a tretiu súťaž zrušil v roku 2012 primátor Peter Gogola pretože nesúhlasil s nariadením ÚVO vypustiť zo súťažných podmienok vypracovanie energotechnickej kalkulácie úspory energií. Následne mesto vypísalo ešte štvrtú súťaž, ktorú ÚVO taktiež zrušil. Výsledkom sporu bolo podanie žaloby na ÚVO zo strany mesta z dôvodu marenia rekonštrukcie troch základných škôl. Na základe mediálnych informácií z roku 2013: \" Krajský súd v Bratislave nevykonal procesné úkony smerujúce k vybaveniu veci a do dnešného dňa nevytýčil termín pojednávania, preto mesto podalo sťažnosť na prieťahy v konaní. Celková hodnota projektov, ktoré sa pre rozhodnutia a prieťahy ÚVO nepodarilo zrealizovať, prekračuje sumu štyri milióny eur,“ zdôvodnil hovorca banskobystrického primátora Filip Roháček. V prípade rekonštrukcie siedmich základných škôl zápisnica zo zasadnutia Komisie MsZ pre školstvo a šport (.pdf) konanej dňa 19. mája 2014 v Banskej Bystrici v bode č.2 potvrdzuje schválenie materiálu rekonštrukcie ZŠ, konkrétne výmenu okien na 7 objektoch ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta pričom v rámci piatich ZŠ bude \" financovanie v spolupráci so spoločnosťou STEFE (objekty ZŠ Pieninská, Gaštanova, Golianova, Radvanská, Spojová). ZŚ Sitnianska a ZŚ Tr. SNP, ktoré majú vlastné kotolne budú riešené iným dodávateľom - PRIMA INVEST s.r.o., Banská Bystrica. ZŠ Bakossova a Hronská, ktoré boli v čase začatia rokovaní o tomto projekte v rámci racionalizácie ZŠ navrhnuté na vyradenie zo siete, nie sú v návrhu zahrnuté. Rovnako nie sú zahrnuté ani ZŠ Ďumbierska a Skuteckého, ktorých objekty sú už zrekonštruované. ZŠ Moskovská - rekonštrukčné práce a výmeny okien boli zrealizované v roku 2013 z prostriedkov eurofondov.\" Čo sa týka problematiky materských škôl, mesto v roku 2011 vykonalo obhliadky objektov s cieľom definovať rozsah nevyhnutných opráv a zároveň odstránilo havarijné stavy, ktoré ohrozovali prevádzku MŠ. Podľa oficiálnych informácií mesto taktiež pripravuje rekonštrukciu troch kotolní MŠ na uliciach Kremnička 22, Buková 22 a Jakubská cesta 77. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Gogola správne uvádza informácie týkajúce sa projektov rekonštrukcie základných škôl v Banskej Bystrici, v rámci ktorých bola z eurofondov zrekonštruovaná len jedna ZŠ v dôsledku sporu s ÚVO a zvyšné školy boli zrekonštruované z iných prostriedkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od 31. októbra 2013 sú žiakom a pedagógom k dispozícii zrekonštruované a vynovené priestory základnej školy na Moskovskej ulici v Banskej Bystrici, ktoré boli zrealizované vďaka prostriedkom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vo výške 750 000 eur. V rámci rekonštrukcie išlo o zateplenie pavilónov v hlavných častiach budovy, výmena okien, rekonštrukcia sociálnych zariadení, nové elektrické rozvody, ako aj nákup moderných informačno- komunikačných technológií a nábytku. Podľa správy SITA mesto uspelo so žiadosťou o podporu projektov rekonštrukcie ZŠ ešte začiatkom roka 2010, pričom na dané projekty malo byť schválených zhruba 5 mil. eur. Súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia troch ďalších ZŠ na uliciach Spojová, Golianova a Trieda SNP, ktorá nakoniec nebola úspešná. Podľa správy SITA mesto vypísalo niekoľko súťaží na dodávateľov, pričom prvé dve súťaže zrušil Úrad pre verejné obstarávanie ( ÚVO) už v roku 2010 pre nesúhlas so súťažnými podmienkami a tretiu súťaž zrušil v roku 2012 primátor Peter Gogola pretože nesúhlasil s nariadením ÚVO vypustiť zo súťažných podmienok vypracovanie energotechnickej kalkulácie úspory energií. Následne mesto vypísalo ešte štvrtú súťaž, ktorú ÚVO taktiež zrušil. Výsledkom sporu bolo podanie žaloby na ÚVO zo strany mesta z dôvodu marenia rekonštrukcie troch základných škôl. Na základe mediálnych informácií z roku 2013: \" Krajský súd v Bratislave nevykonal procesné úkony smerujúce k vybaveniu veci a do dnešného dňa nevytýčil termín pojednávania, preto mesto podalo sťažnosť na prieťahy v konaní. Celková hodnota projektov, ktoré sa pre rozhodnutia a prieťahy ÚVO nepodarilo zrealizovať, prekračuje sumu štyri milióny eur,“ zdôvodnil hovorca banskobystrického primátora Filip Roháček. V prípade rekonštrukcie siedmich základných škôl zápisnica zo zasadnutia Komisie MsZ pre školstvo a šport (.pdf) konanej dňa 19. mája 2014 v Banskej Bystrici v bode č.2 potvrdzuje schválenie materiálu rekonštrukcie ZŠ, konkrétne výmenu okien na 7 objektoch ZŠ v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta pričom v rámci piatich ZŠ bude \" financovanie v spolupráci so spoločnosťou STEFE (objekty ZŠ Pieninská, Gaštanova, Golianova, Radvanská, Spojová). ZŚ Sitnianska a ZŚ Tr. SNP, ktoré majú vlastné kotolne budú riešené iným dodávateľom - PRIMA INVEST s.r.o., Banská Bystrica. ZŠ Bakossova a Hronská, ktoré boli v čase začatia rokovaní o tomto projekte v rámci racionalizácie ZŠ navrhnuté na vyradenie zo siete, nie sú v návrhu zahrnuté. Rovnako nie sú zahrnuté ani ZŠ Ďumbierska a Skuteckého, ktorých objekty sú už zrekonštruované. ZŠ Moskovská - rekonštrukčné práce a výmeny okien boli zrealizované v roku 2013 z prostriedkov eurofondov.\" Čo sa týka problematiky materských škôl, mesto v roku 2011 vykonalo obhliadky objektov s cieľom definovať rozsah nevyhnutných opráv a zároveň odstránilo havarijné stavy, ktoré ohrozovali prevádzku MŠ. Podľa oficiálnych informácií mesto taktiež pripravuje rekonštrukciu troch kotolní MŠ na uliciach Kremnička 22, Buková 22 a Jakubská cesta 77. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["základnej školy na Moskovskej ulici", "SITA", "SITA", "mediálnych informácií", "zápisnica zo zasadnutia Komisie MsZ pre školstvo a šport", "oficiálnych informácií"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/?program=51&config_append=106", "http://bystrica.sme.sk/c/6416796/mesto-konecne-zacne-opravovat-prvu-skolu-z-eurofondov.html", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=143605", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/257923-mesto-sa-stazuje-na-necinnost-sudu-uz-rok-nekonal/", "https://www.google.com.tw/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.banskabystrica.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D477180&ei=prJlVI2FGaPWmAWp5YHgBg&usg=AFQjCNGSV1a71P6fNAmkBi7_fWHc5nT79A", "http://bbonline.sk/tri-materske-skoly-prejdu-rekonstrukciou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:01.123177+00:00"}
{"id": "vr29421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29421", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vy hovoríte o výbere (daní, pozr.), ktorý sa zlepšil, áno, to je pravda. Ale stále je na úrovni roku 2006,", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobné výroky sme už overovali v minulosti. Výrok Bélu Bugára o výbere daní hodnotíme ako nepravdivý, aj napriek tomu, že výber daní sa skutočne zlepšil, nedosiahol však ešte stále úroveň z roku 2006. Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári (. pdf , s. 3) potvrdzuje prvú časť výroku s tým, že výber daní sa oproti predchádzajúcim desiatim rokom naozaj zlepšil. Ako nepravdivú však hodnotíme druhú časť výroku. V roku 2006 bola efektivita výberu daní 15,1 %, zatiaľ čo v roku 2013 a v roku 2014 12,5 %. Efektivita výberu daní môže byť zvýšená napríklad prísnejšou disciplínou pri daňových dokladoch, zavedením registračných pokladní, alebo tzv. bločkovou lotériou.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme už overovali v minulosti. Výrok Bélu Bugára o výbere daní hodnotíme ako nepravdivý, aj napriek tomu, že výber daní sa skutočne zlepšil, nedosiahol však ešte stále úroveň z roku 2006. Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári (. pdf , s. 3) potvrdzuje prvú časť výroku s tým, že výber daní sa oproti predchádzajúcim desiatim rokom naozaj zlepšil. Ako nepravdivú však hodnotíme druhú časť výroku. V roku 2006 bola efektivita výberu daní 15,1 %, zatiaľ čo v roku 2013 a v roku 2014 12,5 %. Efektivita výberu daní môže byť zvýšená napríklad prísnejšou disciplínou pri daňových dokladoch, zavedením registračných pokladní, alebo tzv. bločkovou lotériou."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/58/ivan-stefanec/?ph=1&oblast=2", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:27.647533+00:00"}
{"id": "vr35568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35568", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak pozrite sa, Eva Mišíková samozrejme robila aj také záležitosti, ktoré vieme, že sú spojené aj s vyšetrovaním určitých vecí ohľadne mafií a mafiánov, takže v trestnom práve určite urobila dobrú prácu, vykonala to, čo treba, takže ja si myslím, práve preto sme získali podporu aj ďalších koaličných partnerov.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eva Miššíková sa venovala aj kauzám organizovaného zločinu napr. bytová mafia , Polomka , východoslovenská mafia (R. Holub) atď.", "analysis_paragraphs": ["Eva Miššíková sa venovala aj kauzám organizovaného zločinu napr. bytová mafia , Polomka , východoslovenská mafia (R. Holub) atď."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["bytová mafia", "Polomka", "atď."], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1198250", "http://www.sme.sk/c/4847975/petlusovi-navrhla-prokuratorka-zvysenie-trestu-na-dozivotie.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/misikova-sefovia-mafie-nie-su-ver/201253-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:23.633700+00:00"}
{"id": "vr26956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26956", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V rámci krajín OECD sme sa z pohľadu konkurencieschopnosti z 32. prepadli na 78. miesto a z pohľadu Európskej únie je za nami už len Grécko.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V minulosti sme už podobný výrok overovali, vtedy však Andrej Kiska citoval staré údaje. Tentokrát sa síce opiera sa o aktuálne údaje, no uvádza nesprávnu pozíciu, z ktorej sme sa prepadli. V skutočnosti Slovensko nikdy 32. pozíciu v meraní konkurencieschopnosti neobsadilo. Prepad v konkurencieschopnosti je z 36. pozície. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti sme už podobný výrok overovali, vtedy však Andrej Kiska citoval staré údaje. Tentokrát sa síce opiera sa o aktuálne údaje, no uvádza nesprávnu pozíciu, z ktorej sme sa prepadli. V skutočnosti Slovensko nikdy 32. pozíciu v meraní konkurencieschopnosti neobsadilo. Prepad v konkurencieschopnosti je z 36. pozície. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["citoval", "36. miesta", "78. miesto", "objavilo", "2008 - 2009", "2002-2003", "2009 - 2010", "2004-2005", "2011 - 2012", "2006-2007", "2013 - 2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://alianciapas.sk/tag/wef/", "http://www.weforum.org/pdf/GCR08/GCR08.pdf", "http://www.scribd.com/doc/6295861/Global-Competitiveness-Report-20022003-Executive-Summary", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2009-10.pdf", "http://www.ieseinsight.com/casos/study_0035.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:43.958757+00:00"}
{"id": "vr30749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30749", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Výsledky nie sú pod reálnu cenu, výsledky ak sa prepočítavajú na kilometer alebo na európske pomery sú európske ceny. Naozaj v priemere zhruba 8 až 10 miliónov eur na km na D1, to sú európske pomery.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov", "analysis_paragraphs": ["Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov"], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "Dubná skala - Turany", "Jánovce - Jablonov", "Odkaz na mapu", "Fričovice - Svinia", "map"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.mapy.cz/s/2TVv", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://www.mapy.cz/#x=21.189190&y=48.995811&z=10&d=muni_21123_0_1&t=s&q=svinia%2C%20slovensko&qp=8.750430_47.671338_19.660353_51.700514_6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:50.856625+00:00"}
{"id": "46901", "numeric_id": 46901, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46901", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Máme za minulý rok sme mali najväčší nárast úmrtí od druhej svetovej vojny.(...) sme prvá najhoršia krajina na svete v počte úmrtí na covid a sám premiér hovoril, že on nikdy nebude premiérom, ktorému zomierajú ľudia.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku vlani umrelo najviac ľudí od Druhej svetovej vojny, vo februári sme boli najhorší v počte úmrtí na covid-19. Igor Matovič povedal, že nechce byť premiérom, ktorému umierajú ľudia. Hoci sú tvrdenia Denisy Sakovej jemne nepresné, s ohľadom na ducha povedaného ich hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu SR zomrelo v roku 1945 67,5-tisíca osôb, počas pandémie koronavírusu v roku 2020 to bolo takmer 59-tisíc osôb. Medzi týmito rokmi sme vyššiu úmrtnosť na Slovensku nemali. Počet zomretých oproti predošlým piatim rokom narástol o 5,5 tisíca ľudí, a teda o 10,2 percenta. Podľa štatistík Our World in Data bolo Slovensko v čase vysielania relácie t.j. k 21. februáru 2021 najhoršou krajinou na svete v počte úmrtí na koronavírus na milión obyvateľov. Každý deň u nás umieralo 16 ľudí z milióna. Igor Matovič v apríli minulého roka povedal , že „nechce(m) byť premiér, ktorému budú zomierať ľudia.“", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku vlani umrelo najviac ľudí od Druhej svetovej vojny, vo februári sme boli najhorší v počte úmrtí na covid-19. Igor Matovič povedal, že nechce byť premiérom, ktorému umierajú ľudia. Hoci sú tvrdenia Denisy Sakovej jemne nepresné, s ohľadom na ducha povedaného ich hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Štatistického úradu SR zomrelo v roku 1945 67,5-tisíca osôb, počas pandémie koronavírusu v roku 2020 to bolo takmer 59-tisíc osôb. Medzi týmito rokmi sme vyššiu úmrtnosť na Slovensku nemali. Počet zomretých oproti predošlým piatim rokom narástol o 5,5 tisíca ľudí, a teda o 10,2 percenta. Podľa štatistík Our World in Data bolo Slovensko v čase vysielania relácie t.j. k 21. februáru 2021 najhoršou krajinou na svete v počte úmrtí na koronavírus na milión obyvateľov. Každý deň u nás umieralo 16 ľudí z milióna. Igor Matovič v apríli minulého roka povedal , že „nechce(m) byť premiér, ktorému budú zomierať ľudia.“"], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "narástol", "štatistík", "povedal"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/283c667f-f2f8-495a-8ec1-416c9e026531/!ut/p/z1/tVZrc6IwFP01fsTchABxvwHVgCDyENryZce6qKz1UWXrdn_9RredKVqDnc7ijK-ck3tyc-9JUI7uUL4aP5ezcVWuV-NH8fs-179HhsssC5sAA88GV3WdyDJjTDFBt3UAszICrhHE2IsiHsYE5ZeHNV075YPlq-D2vSRw7B6hgI_8zA__DXNjhMENgiTNWKTqRD3lcydlAmAB5x0fU4vK-EOiy_V7qVHnD2PcgwjACzw2ciPbOONrBogASQqQJTxySJ3PMnYj-APo8y5TgdCG9Scgy585BLn-A6CuP0lNIS92Ndu3VJ6BPH9gG9fxJQCZ_rAh_2aqf40f6tL9D7Wm-rmSLwHU998ZiOGeH2Zhd4Tj8_ydAyTxU5_K43cz-iX-ASDhU43I-QdAfjm9nnfeP54tDCbQRjdaFqihjz_JPwfU6yeIu-COzJDHfYqBnu3_OSCX-1-GcpRPVtWmmqP79cNuPFd2C6VcTZXxomqBeCufy-pFfP4aP4ovLXjeFdXi_R-EqRNdN6bKlEyZQjvaWGHFBCsU65NOAUTXVHyIspmUP9D9VejbJts-rAouPOahKnNZ4x19_QjoJSExO5TbN_GwJxJnE5b4OgGuNwAAvwJsbjrU8AGYzzVwTSeNO5Gqgqm-AiQyT0W-N18A_wzwwekiq6_j8XESol6fXSrVwKOOIQeYI02e6uMRJBepNWhwiHyGo8vLMilyKQd4Hm1IdQLyZR6dXr7MN4DM66SAAJpCGA3b7b8VjBlFUeJnGfCMiKpWMYcgFbkY6ehetJ5xsfUc0ZvPZbFH6Wq9XYoLVvLJznYA9VFePizb-8myDW3MmM4o6FjTqIE7oB-ubGQ7sAczMe-4mh-8aI3uTlwH3V0VTcxV_nx6yk3hcetVVfyu0N1_NDkRzlw9qExI3xbTYlts27-24hI6r6rN7lsLWrDf79uz9Xr2WLR3ixZ8xJivd0JlDYg2y_SDZ8nUF2URd2sv548VKPw29ItbtvsLXDmClQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/283c667f-f2f8-495a-8ec1-416c9e026531/!ut/p/z1/tVZrc6IwFP01fsTchABxvwHVgCDyENryZce6qKz1UWXrdn_9RredKVqDnc7ijK-ck3tyc-9JUI7uUL4aP5ezcVWuV-NH8fs-179HhsssC5sAA88GV3WdyDJjTDFBt3UAszICrhHE2IsiHsYE5ZeHNV075YPlq-D2vSRw7B6hgI_8zA__DXNjhMENgiTNWKTqRD3lcydlAmAB5x0fU4vK-EOiy_V7qVHnD2PcgwjACzw2ciPbOONrBogASQqQJTxySJ3PMnYj-APo8y5TgdCG9Scgy585BLn-A6CuP0lNIS92Ndu3VJ6BPH9gG9fxJQCZ_rAh_2aqf40f6tL9D7Wm-rmSLwHU998ZiOGeH2Zhd4Tj8_ydAyTxU5_K43cz-iX-ASDhU43I-QdAfjm9nnfeP54tDCbQRjdaFqihjz_JPwfU6yeIu-COzJDHfYqBnu3_OSCX-1-GcpRPVtWmmqP79cNuPFd2C6VcTZXxomqBeCufy-pFfP4aP4ovLXjeFdXi_R-EqRNdN6bKlEyZQjvaWGHFBCsU65NOAUTXVHyIspmUP9D9VejbJts-rAouPOahKnNZ4x19_QjoJSExO5TbN_GwJxJnE5b4OgGuNwAAvwJsbjrU8AGYzzVwTSeNO5Gqgqm-AiQyT0W-N18A_wzwwekiq6_j8XESol6fXSrVwKOOIQeYI02e6uMRJBepNWhwiHyGo8vLMilyKQd4Hm1IdQLyZR6dXr7MN4DM66SAAJpCGA3b7b8VjBlFUeJnGfCMiKpWMYcgFbkY6ehetJ5xsfUc0ZvPZbFH6Wq9XYoLVvLJznYA9VFePizb-8myDW3MmM4o6FjTqIE7oB-ubGQ7sAczMe-4mh-8aI3uTlwH3V0VTcxV_nx6yk3hcetVVfyu0N1_NDkRzlw9qExI3xbTYlts27-24hI6r6rN7lsLWrDf79uz9Xr2WLR3ixZ8xJivd0JlDYg2y_SDZ8nUF2URd2sv548VKPw29ItbtvsLXDmClQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ourworldindata.org/covid-deaths?country=IND~USA~GBR~CAN~DEU~FRA", "https://dennikn.sk/minuta/1839075/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:02.740170+00:00"}
{"id": "48513", "numeric_id": 48513, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48513", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Napr. dlh, áno 48 % bol dlh, hrubý dlh, to sa to nazýva hrubý a potom čistý dlh verejnej správy. Tento dlh sa áno, zvýšil na 63 %.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný dlh stúpol od roku 2019 z 48,14% na 63,1 % v roku 2021. Podľa Štatistického úradu sa na náraste dlhu najvýraznejšie podpísali zvýšené výdavky v súvislosti s pandémiou COVID ako aj zníženie príjmov verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nHrubý dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy. Čistý dlh je rozdiel medzi hrubým dlhom a likvidnými finančnými aktívami. Predstavuje schopnosť štátu splatiť svoj dlh na základe speňaženia najlikvidnejších finančných aktív ako sú zlato, cenné papiere hotovosť, alebo akcie.\n\nHodnota verejného dlhu sa najčastejšie vyjadruje ako percentuálny podiel na HDP. Keď tento podiel rastie môže to byť spôsobené dvoma faktormi: Nárastom absolútnej hodnoty dlhu alebo poklesom hodnoty HDP v danom roku.\n\nV roku 2019 dosahoval verejný dlh hodnotu 48,5% HDP (s.17). V roku 2021 verejná správa hospodárila s deficitom 6,15 % HDP. Dlh verejnej správy tak presiahol 61 miliárd eur a dosiahol hodnotu 63,1 % HDP. Výsledný deficit ovplyvnilo zvýšenie výdavkov, vrátane COVID opatrení, ako aj zníženie príjmov sektora verejnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh stúpol od roku 2019 z 48,14% na 63,1 % v roku 2021. Podľa Štatistického úradu sa na náraste dlhu najvýraznejšie podpísali zvýšené výdavky v súvislosti s pandémiou COVID ako aj zníženie príjmov verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Hrubý dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy. Čistý dlh je rozdiel medzi hrubým dlhom a likvidnými finančnými aktívami. Predstavuje schopnosť štátu splatiť svoj dlh na základe speňaženia najlikvidnejších finančných aktív ako sú zlato, cenné papiere hotovosť, alebo akcie.", "Hodnota verejného dlhu sa najčastejšie vyjadruje ako percentuálny podiel na HDP. Keď tento podiel rastie môže to byť spôsobené dvoma faktormi: Nárastom absolútnej hodnoty dlhu alebo poklesom hodnoty HDP v danom roku.", "V roku 2019 dosahoval verejný dlh hodnotu 48,5% HDP (s.17). V roku 2021 verejná správa hospodárila s deficitom 6,15 % HDP. Dlh verejnej správy tak presiahol 61 miliárd eur a dosiahol hodnotu 63,1 % HDP. Výsledný deficit ovplyvnilo zvýšenie výdavkov, vrátane COVID opatrení, ako aj zníženie príjmov sektora verejnej správy."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Hrubý dlh", "Čistý dlh", "dosahoval", "Dlh verejnej správy"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20054/83/DLH_Manual_prognozy_dlhu_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20054/83/DLH_Manual_prognozy_dlhu_final.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=487489", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/4e69b030-11f5-4d31-b676-758443540e0f/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM80rSpngLjPIhMAIikIvTYkortKltbMVfb-p4YUYED-bykpndnd3swwKvsMiCKtkGOlFZsDfvtfCepmzgdzoOB-iMCAyGd_NJv3vb6i1cvDwG-JPZDQwe-H1vNqQOUBeL3_mPWGCxyXSuY7xWYRnEqNyhJItQsNMWmIsqUuOmyiQq8yKoDhZUpdQ7M6n02iEQQI4TuYg-EweFHvMQc31KiUtBQtTI55vkGa8vQi_P5W3iwInDwfDFF6Tb433KRgD-qOfCgPcXs_aUEODkG_CLxtp4YCc9OAwvq0TWeJE1P7PH8z9G7AMenmvF1N4qxt3x1igHOm76UHh1kbyhJi-vr4KbWlWm5bvGq__o1WRIwtSuN6kNNvMZEMZ82qJtzyWkccGzkPgmQCEjWcjCfivMOsda5-W1BRbUdW1vldrupb1RqQU_UWJVGvfHSJyni9QnB7SLxjeEivBAPkZyya8-AadNOXw!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:46.193976+00:00"}
{"id": "vr35950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35950", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o verejný dlh, tak verejný dlh rástol podstatne väčším tempom v minulosti, ako rástol za tejto vlády a prosím, zobuďme sa ešte raz všetci.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme napísali v relácii s Ivanom Miklošom: deficit bol v roku 2009 na úrovni 6,77 percenta HDP, dlh 35,66 %. V prípade dlhu ani deficitu sa síce nejedná o rekordné hodnoty, za rekordný môže ale byť označený ich medziročný nárast. V prípade dlhu (.pdf) (medziročne zvýšenie o 8,06%) sa niečo podobné opakovalo len medzi rokmi 1995 a 1996 (9,1%) a 1998 a 1999 (13,4%); deficit medziročne narástol o 4,5 percenta, k čomu sa priblížili len roky 1999 a 2000, medzi ktorými deficit narástol o 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme napísali v relácii s Ivanom Miklošom: deficit bol v roku 2009 na úrovni 6,77 percenta HDP, dlh 35,66 %. V prípade dlhu ani deficitu sa síce nejedná o rekordné hodnoty, za rekordný môže ale byť označený ich medziročný nárast. V prípade dlhu (.pdf) (medziročne zvýšenie o 8,06%) sa niečo podobné opakovalo len medzi rokmi 1995 a 1996 (9,1%) a 1998 a 1999 (13,4%); deficit medziročne narástol o 4,5 percenta, k čomu sa priblížili len roky 1999 a 2000, medzi ktorými deficit narástol o 4,9%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["napísali", "2009", "dlhu", "deficit"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/05/robert-fico-o5m12-16-5-2010/:%20http:/demagog.sk/2010/05/miklos-meciar-v-politike-9-5-2010/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5340917/pociatkov-deficit-verejnych-financii-sa-strojnasobil.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5234&documentId=3914", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:23.212890+00:00"}
{"id": "vr32428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32428", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Predčasne končiaca vláda alebo koalícia nemôže vyhrať (v predčasných voľbách, pozn.). To bolo aj v prípade Moravčíkovej vlády, aj druhej Dzurindovej, aj tejto Ivety Radičovej.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ správne hovorí, že to boli vlády M. Dzurindu a I. Radičovej, ktoré končili predčasne. Okolnosti okolo vlády J. Moravčíka však neboli také jednoznačné, ako hovorí. V skutočnosti totiž vláda J. Moravčíka nahradila vládu V. Mečiara v marci 1994, keď tej bola vyjadrená v parlamente nedôvera. Parlament následne hneď po vymenovaní Moravčíkovej vlády schválil zákon o predčasných voľbách. V tých potom vyhrala HZDS a novú vládu opäť zostavil V. Mečiar. Vzhľadom na to, že to bola práve jeho vláda, ktorá stratila dôveru parlamentu potom nemôžeme povedať, že predčasne končiaca vláda, alebo koalícia nemôže vyhrať predčasné voľby. Výrok preto považujeme za nepravdivý. Prehľad všetkých vlád SR od roku 1989 prináša agentúra na stránke webnoviny.sk . Históriu parlamentných volieb sme našli aj na webe vlády SR. Ako obstáli odchádzajúce koalície po predčasných voľbách sme overili podľa informácií ŠÚSR . Od vzniku samostatnej SR sa predčasné voľby konali tri krát: v r. 1994, 2006 a 2012. V parlamentných voľbách 1992 zvíťazilo HZDS. Premiérom sa vtedy stal predseda hnutia Vladimír Mečiar, ktorý vládol v koalícii s SNS a s tichou podporou SDĽ. V marci 1994 bola vláda po vyslovení nedôvery Vladimírovi Mečiarovi v Národnej rade odvolaná, po tom čo HZDS opustilo 8 poslancov. Prezident Michal Kováč vymenoval 16.3. novú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík. Jozef Moravčík, pôvodne z HZDS vládol ako predstaviteľ novovzniknutej strany Demokratická únia Slovenska a v koalícii boli ešte KDH, SDĽ a Národno-demokratický strana (NDS). Hneď nasledujúci deň, 17.3. parlament schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30.9. a 1.10.1994. J. Moravčík bol predsedom vlády od 16. 3. 1994 do 13. 12. 1994. Zdroj: TASR (webnoviny). Po predčasných voľbách to bol opäť V. Mečiar, kto zostavil vládu spolu s SNS a ZRS. Výsledky volieb do NR SR 1994: Zdroj ŠÚSR . Na začiatku februára 2006 z vládnej koalície druhej Dzurindovej vlády odišlo KDH po spore s SDKÚ. Na Slovensku sa konali predčasné voľby. Z ktorých vyšla víťazne strana SMER, ktorá zostavila vládu s HZDS a SNS. Výsledky volieb do NRSR 2006. KDH 8,31 % SMK 11,68 % ĽS-HZD 8,79 SDKÚ-DS18,35 SMER-SD29,14 SNS 11,73 Zdroj: ŠÚSR. Potom čo premiérka Iveta Radičová stratila v októbri 2011 dôveru Národnej Rady nasledovali predčasné voľby v marci 2012, v ktorých zviťazila strana SMER-SD. Výsledky volieb do NRSR 2012. KDH 8,82 % OĽANO 8,55 % SaS 5,88 % SMER-SD 44,41 % MOST-HÍD 6,89 % SDKÚ-DS 6,09 % Zdroj: ŠÚSR. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ správne hovorí, že to boli vlády M. Dzurindu a I. Radičovej, ktoré končili predčasne. Okolnosti okolo vlády J. Moravčíka však neboli také jednoznačné, ako hovorí. V skutočnosti totiž vláda J. Moravčíka nahradila vládu V. Mečiara v marci 1994, keď tej bola vyjadrená v parlamente nedôvera. Parlament následne hneď po vymenovaní Moravčíkovej vlády schválil zákon o predčasných voľbách. V tých potom vyhrala HZDS a novú vládu opäť zostavil V. Mečiar. Vzhľadom na to, že to bola práve jeho vláda, ktorá stratila dôveru parlamentu potom nemôžeme povedať, že predčasne končiaca vláda, alebo koalícia nemôže vyhrať predčasné voľby. Výrok preto považujeme za nepravdivý. Prehľad všetkých vlád SR od roku 1989 prináša agentúra na stránke webnoviny.sk . Históriu parlamentných volieb sme našli aj na webe vlády SR. Ako obstáli odchádzajúce koalície po predčasných voľbách sme overili podľa informácií ŠÚSR . Od vzniku samostatnej SR sa predčasné voľby konali tri krát: v r. 1994, 2006 a 2012. V parlamentných voľbách 1992 zvíťazilo HZDS. Premiérom sa vtedy stal predseda hnutia Vladimír Mečiar, ktorý vládol v koalícii s SNS a s tichou podporou SDĽ. V marci 1994 bola vláda po vyslovení nedôvery Vladimírovi Mečiarovi v Národnej rade odvolaná, po tom čo HZDS opustilo 8 poslancov. Prezident Michal Kováč vymenoval 16.3. novú vládu, ktorej premiérom sa stal Jozef Moravčík. Jozef Moravčík, pôvodne z HZDS vládol ako predstaviteľ novovzniknutej strany Demokratická únia Slovenska a v koalícii boli ešte KDH, SDĽ a Národno-demokratický strana (NDS). Hneď nasledujúci deň, 17.3. parlament schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnili 30.9. a 1.10.1994. J. Moravčík bol predsedom vlády od 16. 3. 1994 do 13. 12. 1994. Zdroj: TASR (webnoviny). Po predčasných voľbách to bol opäť V. Mečiar, kto zostavil vládu spolu s SNS a ZRS. Výsledky volieb do NR SR 1994: Zdroj ŠÚSR . Na začiatku februára 2006 z vládnej koalície druhej Dzurindovej vlády odišlo KDH po spore s SDKÚ. Na Slovensku sa konali predčasné voľby. Z ktorých vyšla víťazne strana SMER, ktorá zostavila vládu s HZDS a SNS. Výsledky volieb do NRSR 2006. KDH 8,31 % SMK 11,68 % ĽS-HZD 8,79 SDKÚ-DS18,35 SMER-SD29,14 SNS 11,73 Zdroj: ŠÚSR. Potom čo premiérka Iveta Radičová stratila v októbri 2011 dôveru Národnej Rady nasledovali predčasné voľby v marci 2012, v ktorých zviťazila strana SMER-SD. Výsledky volieb do NRSR 2012. KDH 8,82 % OĽANO 8,55 % SaS 5,88 % SMER-SD 44,41 % MOST-HÍD 6,89 % SDKÚ-DS 6,09 % Zdroj: ŠÚSR. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["webnoviny.sk", "vlády", "ŠÚSR", "zákon o skrátení volebného obdobia", "(webnoviny).", "ŠÚSR", "ŠÚSR.", "ŠÚSR."], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/vladne-koalicie-a-vlady-na-slovensku/416581-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-70", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/tieto-vlady-panovali-na-slovensku-od-ro/475936-clanok.html?from=suggested_articles", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab4.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:44.730060+00:00"}
{"id": "vr15734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15734", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...keď sa pozrieme na súčasné počty v cirkvách, tak z tých súčasných, ktoré máme registrované, iba 5 alebo 4, podľa toho, že pri pravoslávnej cirkvi ktoré čísla berieme, sú také, ktoré sú tesne pod 50, sú také, čo sú tesne nad 50, ale 4 alebo 5 cirkví by spĺňali tieto podmienky...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novú minimálnu hranicu 50 tisíc evidovaných dospelých členov cirkvi potrebných pre jej zaregistrovanie, ktorú určila novela zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví by, skutočne, prekročilo len štyri alebo päť cirkví. Údaje o evidovaných veriacich pravoslávnej cirkvi kolíšu. Podľa najnovších dostupných údajov Ministerstva kultúry má pravoslávna cirkev 51 947 členov. Podľa tej istej štatistiky z roku 2012 mala, však len 48 097 členov a podľa sčítania ľudu ( .pdf ) z roku 2011 ich je len 49 133. Záležalo by teda, ktoré údaje by sa v hypotetickom prípade opätovnej registrácie použili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novú minimálnu hranicu 50 tisíc evidovaných dospelých členov cirkvi potrebných pre jej zaregistrovanie, ktorú určila novela zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví by, skutočne, prekročilo len štyri alebo päť cirkví. Údaje o evidovaných veriacich pravoslávnej cirkvi kolíšu. Podľa najnovších dostupných údajov Ministerstva kultúry má pravoslávna cirkev 51 947 členov. Podľa tej istej štatistiky z roku 2012 mala, však len 48 097 členov a podľa sčítania ľudu ( .pdf ) z roku 2011 ich je len 49 133. Záležalo by teda, ktoré údaje by sa v hypotetickom prípade opätovnej registrácie použili. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["novela", "údajov", ".pdf", "oficiálne", "Novelu", "Mareka Maďariča", "islamizácií"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6172", "http://www.mksr.sk/vdoc/249/pravoslavna-cirkev-29.html", "http://www.ecav.sk/files/user/scit_2012_naboz_vyz.pdf", "http://www.mksr.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6090", "https://www.aktuality.sk/clanok/378223/zacina-to-kebabom-vyhlasil-danko-sef-sns-chysta-bic-na-moslimov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/378223/zacina-to-kebabom-vyhlasil-danko-sef-sns-chysta-bic-na-moslimov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:28.267410+00:00"}
{"id": "49354", "numeric_id": 49354, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49354", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Pán Zurian najprv išiel do Nórska. Viete, kedy? Potom, ako mu banda kukláčov nezákonne, tak ako hovoril Kaľavský, vyvalili dvere na byte v Poprade, kde mal svojho malého syna, o štvrtej ráno mu vyvalili dvere so všetkou pompou, dobre že tam vrtuľník neprišiel, mu vyvalili nezákonne dvere. Vy ste hovoril o tom, že bol 2× obvinený. Tieto obvinenia priamo dozorový prokurátor zrušil, že sú bezdôvodné a nezákonné. Tak preto odišiel najprv do Nórska, kde istý čas bol, pretože sa bál o svoju bezpečnosť, že zavrú.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Branislav Zurian bol dvakrát obvinený, pričom v oboch prípadoch Generálna prokuratúra rozhodla o nezákonnosti a neodôvodnenosti. Ústavný súd, v prvom prípade, rovnako rozhodol, že domovou prehliadkou bolo narušené právo Zuriana. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nBývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislav Zurian bol prvýkrát obvinený a trestne stíhaný v máji roku 2021. Príslušník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa vypovedal , že Zurian vynášal utajované informácie vo vzťahu k Ľudovítovi Makóovi. Úrad inšpekčnej služby MV SR obvinil Zuriana zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.\n\nPolícia u Zuriana vykonala domovú prehliadku, so súhlasom vtedajšieho dozorujúceho prokurátora, s pôvodným cieľom zadržať obvineného, ten bol však v zahraničí. Policajti pri domovej prehliadke Zurianovi vylomili dvere.\n\nZurian uviedol , že mu zavolal vyšetrovateľ so žiadosťou o prehliadku bytu. Zurian mal následne kontaktovať svojho syna, ktorý však po príchode do bytu našiel vylomené dvere.\n\nDozor nad vyšetrovaním prebral Generálny prokurátor Maroš Žilinka, aby preveril zákonnosť postupu pri domovej prehliadke.\n\nÚstavný súd neskôr rozhodol , že boli porušené Zurainove práva, za čo mu priznal odškodné a náhradu trov konania. Súd konštatoval, že policajným zásahom bolo porušené právo na nedotknuteľnosť obydlia a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.\n\nV júni 2021, na základe sťažnosti Zuriana, rozhodla prokurátorka Generálnej prokuratúry o zrušení obvinenia s odôvodnením, že bolo nezákonné, neopodstatnené a nedostatočné.\n\nDruhýkrát bol obvinený a vyšetrovaný v januári 2023, tentokrát z ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti v rovnakej veci ako v roku 2021. Po sťažnosti Zuriana však opätovne dozorujúca prokurátorka Generálnej prokuratúry, v máji 2023, obvinenie zrušila s odôvodnením, že zistený skutkový stav neodôvodňoval procesný postup.\n\nK obom obvineniam sa B. Zurian vyjadril aj pred Brannobezpečnostným výborom NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Zurian bol dvakrát obvinený, pričom v oboch prípadoch Generálna prokuratúra rozhodla o nezákonnosti a neodôvodnenosti. Ústavný súd, v prvom prípade, rovnako rozhodol, že domovou prehliadkou bolo narušené právo Zuriana. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislav Zurian bol prvýkrát obvinený a trestne stíhaný v máji roku 2021. Príslušník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa vypovedal , že Zurian vynášal utajované informácie vo vzťahu k Ľudovítovi Makóovi. Úrad inšpekčnej služby MV SR obvinil Zuriana zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.", "Polícia u Zuriana vykonala domovú prehliadku, so súhlasom vtedajšieho dozorujúceho prokurátora, s pôvodným cieľom zadržať obvineného, ten bol však v zahraničí. Policajti pri domovej prehliadke Zurianovi vylomili dvere.", "Zurian uviedol , že mu zavolal vyšetrovateľ so žiadosťou o prehliadku bytu. Zurian mal následne kontaktovať svojho syna, ktorý však po príchode do bytu našiel vylomené dvere.", "Dozor nad vyšetrovaním prebral Generálny prokurátor Maroš Žilinka, aby preveril zákonnosť postupu pri domovej prehliadke.", "Ústavný súd neskôr rozhodol , že boli porušené Zurainove práva, za čo mu priznal odškodné a náhradu trov konania. Súd konštatoval, že policajným zásahom bolo porušené právo na nedotknuteľnosť obydlia a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.", "V júni 2021, na základe sťažnosti Zuriana, rozhodla prokurátorka Generálnej prokuratúry o zrušení obvinenia s odôvodnením, že bolo nezákonné, neopodstatnené a nedostatočné.", "Druhýkrát bol obvinený a vyšetrovaný v januári 2023, tentokrát z ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti v rovnakej veci ako v roku 2021. Po sťažnosti Zuriana však opätovne dozorujúca prokurátorka Generálnej prokuratúry, v máji 2023, obvinenie zrušila s odôvodnením, že zistený skutkový stav neodôvodňoval procesný postup.", "K obom obvineniam sa B. Zurian vyjadril aj pred Brannobezpečnostným výborom NR SR."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vypovedal", "obvinil", "vykonala", "vylomili", "uviedol", "prebral", "rozhodol", "priznal", "porušené", "rozhodla", "bol", "zrušila", "vyjadril"], "url": ["https://sita.sk/byvaly-sef-naka-zurian-vraj-nevie-z-coho-je-obvineny-v-mediach-prehovoril-o-matovicovi-i-hegerovi/", "https://sita.sk/byvaly-siskar-bena-svedci-proti-zurianovi-z-naka-vraj-vynasal-utajovane-informacie/", "https://sita.sk/obvineny-policajt-kalavsky-do-vazby-nepojde-prokuratura-svoju-ziadost-stiahla/", "https://sita.sk/policia-chcela-v-piatok-rano-zadrzat-byvaleho-riaditela-naka-zuriana/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/132785-policia-chcela-rano-zadrzat-exsefa-naka-vieme-z-coho-je-branislav-zurian-obvineny?campaignsrc=tn_clipboard", "https://plus.noviny.sk/608238-byvaly-sef-naka-zurian-v-hladaciku-inspekcie-ministerstva-vnutra-ide-o-ucelovost-inspekcie-povedal-zurian-pre-tv-joj", "https://sita.sk/zilinka-bude-vykonavat-dozor-v-pripade-obvineneho-exriaditela-naka-zuriana/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/prikaz-na-domovu-prehliadku-byvaleho-sefa-naka-bol-nezakonny/", "https://hnonline.sk/slovensko/96056203-exsefovi-naka-vyrazili-prislusnici-elitneho-policajneho-utvaru-dvere-na-byte-sud-mu-teraz-odklepol-odskodne", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/prikaz-na-domovu-prehliadku-byvaleho-sefa-naka-bol-nezakonny/", "https://sita.sk/byvaly-sef-naka-zurian-uz-nie-je-obvineny-prokuratorka-rozhodla-na-zaklade-staznosti/", "https://domov.sme.sk/c/23169346/vysetrovatel-sa-oboznamuje-s-dovodmi-zrusenia-obvinenia-exsefovi-naka.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/b0JRPoV/exriaditelovi-naka-uz-druhykrat-zrusili-obvinenie/", "https://sita.sk/zuriana-vypocuva-brannobezpecnostny-vybor-priznal-ze-pocas-svojho-stihania-zil-v-bielorusku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:28.211436+00:00"}
{"id": "vr28810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28810", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "pani predsedníčka (Úradu pre verejné obstarávanie, pozn.) predsa len prejavuje určité známky nezávislosti, tak ste jej dali podpredsedu, ktorý je Smerák a dali ste jej Radu ÚVO, ktorú ste si vymenovali kompletne vy do tejto vlády.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre verejné obstarávanie má v súčasnosti dvoch podpredsedov, Andreja Holáka a Danku Bekeovú . Podpredseda ÚVO Andrej Holák bol do funkcie vymenovaný vládou Roberta Fica dňa 24. apríla 2013. Holák je členom strany SMER-SD. Členovia Rady ÚVO boli zhodne vymenovaní počas druhej vlády Roberta Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre verejné obstarávanie má v súčasnosti dvoch podpredsedov, Andreja Holáka a Danku Bekeovú . Podpredseda ÚVO Andrej Holák bol do funkcie vymenovaný vládou Roberta Fica dňa 24. apríla 2013. Holák je členom strany SMER-SD. Členovia Rady ÚVO boli zhodne vymenovaní počas druhej vlády Roberta Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Holáka", "Bekeovú", "SITA", "SME", "členov", "vládou", "TASR"], "url": ["https://www.uvo.gov.sk/podpredseda-uradu", "https://www.uvo.gov.sk/podpredseda-uradu1", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/663257-podpredsedom-uvo-bude-clen-smeru-fico-v-tom-problem-nevidi/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6778664/podpredsedom-uvo-bude-clen-smeru-z-ministerstva-dopravy.html", "https://www.uvo.gov.sk/rada-uradu", "http://www.vlada.gov.sk/prezident-ivan-gasparovic-vymenoval-novu-vladu-slovenskej-republiky/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-rada-uvo-clenovia/59421-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:26.486643+00:00"}
{"id": "45509", "numeric_id": 45509, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45509", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...ľudia ešte ani za marec nevideli peniaze. Je zatiaľ iba 120 000 žiadostí, z tých 120 000 žiadostí bolo vyplatených 27 000. Sám pán Krajniak očakával … ja hovorím presné čísla, 250 000 žiadostí.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z informácií zverejnených rezortom práce aj z emailovej odpovede portálu Demagóg.SK vyplýva, že úrady k 7. máju evidovali 72-tisíc žiadostí o príspevok súvisiaci s koronavírusom v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. Vyplatených bolo 32-tisíc platieb - veľká časť teda mešká. Okrem toho úrady práce k 17. aprílu evidovali vyše 120-tisíc žiadostí o pandemickú OČR a 29-tisíc o dočasnú PN. Vzhľadom na priveľké odchýlky k skutočným číslam hodnotíme tvrdenie Erika Tomáša ako nepravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Začiatkom apríla minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) povedal , že očakáva spolu 250-tisíc žiadostí o preplatenie miezd a príspevok pre výpadok tržieb. K 7. máju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny evidoval 72-tisíc žiadostí o príspevky v rámci nástroja tzv. kurzarbeit, odoslal - a teda spracoval - 32-tisíc platieb, ktoré sa týkali 150-tisíc zamestnancov a SZČO. Tieto čísla pre portál Demagóg.SK potvrdilo aj tlačove oddelenie ministerstva. K 17. aprílu úrady práce evidovali vyše 120-tisíc pandemických OČR žiadostí a 29-tisíc dočasných PN-iek. K 7. máju úrady vyplatili 65-tisíc OČR-iek.", "analysis_paragraphs": ["Z informácií zverejnených rezortom práce aj z emailovej odpovede portálu Demagóg.SK vyplýva, že úrady k 7. máju evidovali 72-tisíc žiadostí o príspevok súvisiaci s koronavírusom v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. Vyplatených bolo 32-tisíc platieb - veľká časť teda mešká. Okrem toho úrady práce k 17. aprílu evidovali vyše 120-tisíc žiadostí o pandemickú OČR a 29-tisíc o dočasnú PN. Vzhľadom na priveľké odchýlky k skutočným číslam hodnotíme tvrdenie Erika Tomáša ako nepravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Začiatkom apríla minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) povedal , že očakáva spolu 250-tisíc žiadostí o preplatenie miezd a príspevok pre výpadok tržieb. K 7. máju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny evidoval 72-tisíc žiadostí o príspevky v rámci nástroja tzv. kurzarbeit, odoslal - a teda spracoval - 32-tisíc platieb, ktoré sa týkali 150-tisíc zamestnancov a SZČO. Tieto čísla pre portál Demagóg.SK potvrdilo aj tlačove oddelenie ministerstva. K 17. aprílu úrady práce evidovali vyše 120-tisíc pandemických OČR žiadostí a 29-tisíc dočasných PN-iek. K 7. máju úrady vyplatili 65-tisíc OČR-iek."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "povedal", "evidoval", "evidovali"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/minuta/1840128", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html", "https://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-vyplatila-prvu-cast-pandemickych-pn-iek-a-osetrovnych/48411s68541c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:14.835319+00:00"}
{"id": "vr17640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17640", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...85% nášho exportu (je z štátov NATO a EU, pozn.).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najväčší podiel exportu Slovenska odchádza do iných krajín Európskej únie. Podľa štatistiky Eurostat tak na trhy EÚ smeruje dlhodobo až 85 % slovenského exportu. V rámci EÚ je naším najväčším obchodným partnerom Nemecko , kam sme v roku 2016 exportovali až 22 % tovarov. Za ním nasledujú Česká republika (12 %) a Poľsko (8 %). Percentuálny podiel celkového vývozu Slovenska do krajín EÚ je najvyšší spomedzi všetkých členských krajín. Priemer únie dosahuje približne 64 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prehľad o vývoze Slovenska do krajín EÚ uvádzame v nasledujúcej tabuľke.", "analysis_paragraphs": ["Najväčší podiel exportu Slovenska odchádza do iných krajín Európskej únie. Podľa štatistiky Eurostat tak na trhy EÚ smeruje dlhodobo až 85 % slovenského exportu. V rámci EÚ je naším najväčším obchodným partnerom Nemecko , kam sme v roku 2016 exportovali až 22 % tovarov. Za ním nasledujú Česká republika (12 %) a Poľsko (8 %). Percentuálny podiel celkového vývozu Slovenska do krajín EÚ je najvyšší spomedzi všetkých členských krajín. Priemer únie dosahuje približne 64 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prehľad o vývoze Slovenska do krajín EÚ uvádzame v nasledujúcej tabuľke."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Nemecko"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/international-trade-in-goods/data/database#", "https://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries/slovakia_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:14.202809+00:00"}
{"id": "vr17121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17121", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "....pracujú v noci, teraz dostávajú 50 centov príplatok za hodinu v noci. My navrhujeme 1,38 eur.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príplatok za nočnú prácu je upravovaný zákonom č. 311/2001Z.z. , ktorý k 1. januáru 2017 určuje príplatok vo výške 0,50 eur za hodinu. Novela Zákonníka práce predložená troma poslancami SMERu-SD stanovuje od mája 2018 príplatok za prácu v noci vo výške 1,38 eur/hodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Zákonníka práce (Zákon č. 311/2001Z.z. ) je výška príplatku za prácu v noci vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Pre rok 2017 bola minimálna mzda ustanovená vládou vo výške 2,50 eura na hodinu a teda za prácu v noci patrí od 1. januára 2017 zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,50 eura za hodinu. Návrh zákona ( .rtf ) predložený troma poslancami Podmanickým, Glváčom a Petrákom navrhuje zvýšenie príplatku za nočnú prácu z 20 % na 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Výška minimálnej hodinovej mzdy bude v roku 2018 2,759 eur na hodinu a teda po zaokrúhlení bude príplatok za nočnú prácu na úrovni 1,38 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Príplatok za nočnú prácu je upravovaný zákonom č. 311/2001Z.z. , ktorý k 1. januáru 2017 určuje príplatok vo výške 0,50 eur za hodinu. Novela Zákonníka práce predložená troma poslancami SMERu-SD stanovuje od mája 2018 príplatok za prácu v noci vo výške 1,38 eur/hodina. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Zákonníka práce (Zákon č. 311/2001Z.z. ) je výška príplatku za prácu v noci vo výške najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Pre rok 2017 bola minimálna mzda ustanovená vládou vo výške 2,50 eura na hodinu a teda za prácu v noci patrí od 1. januára 2017 zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 0,50 eura za hodinu. Návrh zákona ( .rtf ) predložený troma poslancami Podmanickým, Glváčom a Petrákom navrhuje zvýšenie príplatku za nočnú prácu z 20 % na 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Výška minimálnej hodinovej mzdy bude v roku 2018 2,759 eur na hodinu a teda po zaokrúhlení bude príplatok za nočnú prácu na úrovni 1,38 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["311/2001Z.z.", "Novela", "311/2001Z.z.", "0,50 eura", ".rtf", "2,759"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170501.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=780", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170501.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/mzda-za-nocnu-pracu.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=780", "http://www.minimalnamzda.sk/2017.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:19.641505+00:00"}
{"id": "vr31912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31912", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Na daňových únikoch tak isto Slovenská republika stráca takmer 2,2 mld Eur ročne.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, na základe analýzy, ktorú 13. marca 2012 uverejnilo Ministerstvo financií SR. Podľa správy Slovenského rozhlasu Ministerstvo financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, na základe analýzy, ktorú 13. marca 2012 uverejnilo Ministerstvo financií SR. Podľa správy Slovenského rozhlasu Ministerstvo financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["správy", "analýzy"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:32.854059+00:00"}
{"id": "vr9", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9", "speaker": "Martin Kapitulík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-kapitulik", "statement": "Mestské zastupiteľstvo schválilo môj návrh na polopodzemné kontajnery v lokalitách Závodie, Hájik, Bánová", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestské zastupiteľstvo v Žiline schválilo dňa 23.4.2018 návrh opatrení na elimináciu nebezpečenstva diviačej zveri, ktorého predkladateľmi boli poslanci Kapitulík, Delinčák a Durmis. Návrh sa mimo iného týkal umiestnenia polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny a separovaný odpad na sídlisku Hájik, v Závodí a v Bánovej ako pilotný projekt pre Mesto Žilina. Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Mestské zastupiteľstvo v Žiline schválilo dňa 23.4.2018 návrh opatrení na elimináciu nebezpečenstva diviačej zveri, ktorého predkladateľmi boli poslanci Kapitulík, Delinčák a Durmis. Návrh sa mimo iného týkal umiestnenia polopodzemných kontajnerov na zmesový komunálny a separovaný odpad na sídlisku Hájik, v Závodí a v Bánovej ako pilotný projekt pre Mesto Žilina. Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["schválilo"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20180418094205.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:32.904808+00:00"}
{"id": "vr18425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18425", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... dokonca britská vláda si dávala spraviť štúdiu, aký dosah to bude mať na Veľkú Britániu, pokiaľ nevystúpi riadene a tam sa dokonca hovorilo o tom, že tu budú kilometrové kolóny napríklad na prístav do Davru alebo že tu bude nedostatok potravín a liekov vo Veľkej Británii ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2018 vznikli rôzne prognózy, ako by mohla vyzerať Veľká Británia po vystúpení z EÚ bez dohody. Podľa prognózy zverejnenej britskou vládou by mohlo dôjsť k vzniku veľkých kolón nákladných áut, ktoré by po obnovení hraničných kontrol museli čakať na preclenie tovaru v prístave Dover ( .pdf , s. 22, bod 69-70). Pri neriadenom brexite môže takisto dôjsť aj k nedostatku niektorých potravín a liekov ( .pdf , s. 23-24). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Práve pri skolabovaní prejazdu cez prístav Dover by mohlo dôjsť k navýšeniu cien a následným nedostatkom nielen potravín, ale aj súčiastok potrebných na ďalšiu výrobu. Podľa London School of Economics už \" sedemminútové zdržanie v prístave predraží cenu dovozu jedného lodného kontajnera o minimálne 123 eur.\" Podľa Národnej únie farmárov by zdržania pri kontrolách na hraniciach mohli spôsobiť nedostatok potravín vo Veľkej Británia, ktorá si v súčasnosti vypestuje približne 60 % z toho, čo spotrebuje. Okrem potravín by prípadný brexit bez dohody mohol ovplyvniť aj dodávanie liekov . Je možné, že by sa predĺžila čakacia doba na konkrétne lieky. Minister zdravotníctva však plánuje vytvoriť zásoby liekov aj krvi. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2018 vznikli rôzne prognózy, ako by mohla vyzerať Veľká Británia po vystúpení z EÚ bez dohody. Podľa prognózy zverejnenej britskou vládou by mohlo dôjsť k vzniku veľkých kolón nákladných áut, ktoré by po obnovení hraničných kontrol museli čakať na preclenie tovaru v prístave Dover ( .pdf , s. 22, bod 69-70). Pri neriadenom brexite môže takisto dôjsť aj k nedostatku niektorých potravín a liekov ( .pdf , s. 23-24). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Práve pri skolabovaní prejazdu cez prístav Dover by mohlo dôjsť k navýšeniu cien a následným nedostatkom nielen potravín, ale aj súčiastok potrebných na ďalšiu výrobu. Podľa London School of Economics už \" sedemminútové zdržanie v prístave predraží cenu dovozu jedného lodného kontajnera o minimálne 123 eur.\" Podľa Národnej únie farmárov by zdržania pri kontrolách na hraniciach mohli spôsobiť nedostatok potravín vo Veľkej Británia, ktorá si v súčasnosti vypestuje približne 60 % z toho, čo spotrebuje. Okrem potravín by prípadný brexit bez dohody mohol ovplyvniť aj dodávanie liekov . Je možné, že by sa predĺžila čakacia doba na konkrétne lieky. Minister zdravotníctva však plánuje vytvoriť zásoby liekov aj krvi. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "skolabovaní", "prístave", "Národnej únie farmárov", "liekov"], "url": ["https://publications.parliament.uk/pa/ld201719/ldselect/ldeucom/187/187.pdf", "https://publications.parliament.uk/pa/ld201719/ldselect/ldeucom/187/187.pdf", "https://svet.sme.sk/c/20898838/dialnica-ako-parkovisko-nedostatok-potravin-a-liekov-briti-sa-chystaju-na-brexit-bez-dohody.html", "https://dennikn.sk/1212222/kilometrove-kolony-malo-jedla-a-liekov-co-sa-stane-ak-sa-briti-nedohodnu-s-eu/", "https://www.theguardian.com/politics/2018/aug/07/uk-run-out-of-food-no-deal-brexit-national-farmers-union", "https://dennikn.sk/1212222/kilometrove-kolony-malo-jedla-a-liekov-co-sa-stane-ak-sa-briti-nedohodnu-s-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:51.510688+00:00"}
{"id": "vr31075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31075", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "KDH má záujem, aby sa definitívne doriešila otázka implementácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo–Nagymaros. Ide o najdlhšie nevyriešenú kauzu MSD v Haagu, keď od vynesenia rozsudku uplynulo už viac ako 14 rokov.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MSD vyniesol rozsudok vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros 25.septembra 1997 . Súdny dvor meritórne rozhodol v prospech Slovenska v pomere 14:1. Maďarsko dodnes plne neakceptovalo rozhodnutie MSD. V zozname nevyriešených prípadov (pending cases) pred súdom je kauza Gabčíkovo-Nagymaros skutočne na prvom mieste, a teda ide o najdlhšie trvajúci súdny spor medzi dvoma štátmi.", "analysis_paragraphs": ["MSD vyniesol rozsudok vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros 25.septembra 1997 . Súdny dvor meritórne rozhodol v prospech Slovenska v pomere 14:1. Maďarsko dodnes plne neakceptovalo rozhodnutie MSD. V zozname nevyriešených prípadov (pending cases) pred súdom je kauza Gabčíkovo-Nagymaros skutočne na prvom mieste, a teda ide o najdlhšie trvajúci súdny spor medzi dvoma štátmi."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["zozname"], "url": ["http://www.icj-cij.org/docket/index.php?p1=3&p2=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:39.872565+00:00"}
{"id": "vr32847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32847", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ten nárast výdavkov, pán predseda, je práve v týchto dvoch veciach. Tých 500 miliónov eur je kofinancovanie a nevyhnutná spoluúčasť, aby sme dočerpali 1,5 alebo 1,7 miliardy ešte,", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška síce uvádza pravdivé číslo spolufinancovania zo zdrojov štátneho rozpočtu, avšak použitie jeho argumentu je zavádzajúce. Kým on tvrdí, že výdavky štátneho rozpočtu vzrástli preto, aby sme čerpali dodatočné peniaze z európskych zdrojov, pravdou je, že v súčasnom roku je naplánované čerpanie z európskych zdrojov na nižšej úrovni ako v minulom roku. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpočte naplánované na sumu 490 221 507 €. V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpočtom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30.11.2012 bolo čerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroveň 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu. V tejto oblasti teda nedošlo k nárastu použitých prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2013 oproti roku 2012, naopak, v roku 2013 bude dokonca štátny rozpočet prispievať na spolufinancovanie menšou sumou ako v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška síce uvádza pravdivé číslo spolufinancovania zo zdrojov štátneho rozpočtu, avšak použitie jeho argumentu je zavádzajúce. Kým on tvrdí, že výdavky štátneho rozpočtu vzrástli preto, aby sme čerpali dodatočné peniaze z európskych zdrojov, pravdou je, že v súčasnom roku je naplánované čerpanie z európskych zdrojov na nižšej úrovni ako v minulom roku. Súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpočte naplánované na sumu 490 221 507 €. V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpočtom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30.11.2012 bolo čerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroveň 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpočtu. V tejto oblasti teda nedošlo k nárastu použitých prostriedkov zo štátneho rozpočtu v roku 2013 oproti roku 2012, naopak, v roku 2013 bude dokonca štátny rozpočet prispievať na spolufinancovanie menšou sumou ako v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["štátneho rozpočtu na rok 2013", "V roku 2012"], "url": ["http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/#sekcia6", "http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/#sekcia6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:16.351156+00:00"}
{"id": "vr28103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28103", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Väčšina slovenských poslancov sa vtedy buď zdržala hlasovania alebo bola proti (o stanovení jednotnej mzdy v Európskom parlamente, pozn.).", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že väčšina slovenských europoslancov sa pri hlasovaní o stanovení jednotnej mzdy zdržala alebo bola proti. Z trinástich poslancov hlasovalo za návrh osem, len dvaja sa zdržali a nikto nehlasoval proti. Rozhodnutie Európskeho Parlamentu z 28. septembra 2005 o Štatúte poslancov Európskeho parlamentu okrem iného ustanovuje, že od júla 2009 má plat každého europoslanca dosahovať 38,5% základného platu sudcu Európskeho súdu. Dovtedy sa platy poslancov z rôznych krajín líšili, keďže výška ich platu bola odvodzovaná z výšky platu poslancov parlamentu danej krajiny. Stránka votewatch.eu o výsledkoch hlasovania o tomto uznesení uvádza, že za bolo celkovo 406 poslancov, proti 88, zdržalo sa 91, nehlasovalo 61 a neprítomných bolo 91. Zo slovenských poslancov bolo osem za (zo súčasných poslancov Mikolášik a Maňka), dvaja sa zdržali, dvaja nehlasovali (aj Flašíková-Beňová) a Anna Záborská bola neprítomná. Flašíková-Beňová sa však po hlasovaní vyjadrila , že podporuje schválenie jednotného platu: \"Tak ako moje kolegyne a kolegovia z iných miest ako Bratislava dostávajú rovnakú mzdu, tak isto je celkom prirodzené, že aj ja a moji kolegovia zo Slovenska budú tu, v europarlamente dostávať rovnakú mzdu ako kolegovia z iných krajín, povedala Beňová.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že väčšina slovenských europoslancov sa pri hlasovaní o stanovení jednotnej mzdy zdržala alebo bola proti. Z trinástich poslancov hlasovalo za návrh osem, len dvaja sa zdržali a nikto nehlasoval proti. Rozhodnutie Európskeho Parlamentu z 28. septembra 2005 o Štatúte poslancov Európskeho parlamentu okrem iného ustanovuje, že od júla 2009 má plat každého europoslanca dosahovať 38,5% základného platu sudcu Európskeho súdu. Dovtedy sa platy poslancov z rôznych krajín líšili, keďže výška ich platu bola odvodzovaná z výšky platu poslancov parlamentu danej krajiny. Stránka votewatch.eu o výsledkoch hlasovania o tomto uznesení uvádza, že za bolo celkovo 406 poslancov, proti 88, zdržalo sa 91, nehlasovalo 61 a neprítomných bolo 91. Zo slovenských poslancov bolo osem za (zo súčasných poslancov Mikolášik a Maňka), dvaja sa zdržali, dvaja nehlasovali (aj Flašíková-Beňová) a Anna Záborská bola neprítomná. Flašíková-Beňová sa však po hlasovaní vyjadrila , že podporuje schválenie jednotného platu: \"Tak ako moje kolegyne a kolegovia z iných miest ako Bratislava dostávajú rovnakú mzdu, tak isto je celkom prirodzené, že aj ja a moji kolegovia zo Slovenska budú tu, v europarlamente dostávať rovnakú mzdu ako kolegovia z iných krajín, povedala Beňová.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Rozhodnutie", "Dovtedy", "votewatch.eu", "vyjadrila"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32005Q0684:EN:HTML", "http://en.euabc.com/word/871", "http://term6.votewatch.eu/cx_vote_details.php?id_act=710&euro_vot_valoare=&euro_vot_rol_euro_grup=&euro_vot_rol_euro_tara=&vers=1&order_by=euro_parlamentar_nume&order=ASC&last_order_by=euro_parlamentar_nume&limit=0&offset=0&nextorder=ASC&euro_tara_id=11&euro_grup_id=&euro_vot_valoare=&euro_vot_rol_euro_grup=", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/215468-europoslanci-si-schvalili-273-tisicovy-plat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:42.274531+00:00"}
{"id": "vr17955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17955", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Taliansko je toho typickým príkladom, je to krajina, ktorá má dlhodobo dlh nad maastrichtskými kritériami, ktoré má už dávno dodržiavať a nedodržiava.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Konvergenčné kritériá, na ktorých sa dohodli členské štáty EÚ v Maastrichte v roku 1991 v rámci príprav na zavedenie eura, sú súborom piatich hospodárskych a právnych ukazovateľov, ktorých cieľom je zaistiť hospodársku konvergenciu medzi štátmi, ktoré nepatria do eurozóny, ale chcú sa k nej pripojiť, a členskými štátmi eurozóny.“ ( .pdf , s. 1). Tieto kritériá zahŕňajú aj podmienku , že deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP alebo musí klesať. Toto kritérium je Talianskom dlhodobo porušované, keďže celkový dlh Talianska za posledných 10 rokov vysoko presahuje 60% HDP a stále stúpa. V roku 2017 výška celkového verejného dlhu Talianska dosiahla 131,8% HDP. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["„Konvergenčné kritériá, na ktorých sa dohodli členské štáty EÚ v Maastrichte v roku 1991 v rámci príprav na zavedenie eura, sú súborom piatich hospodárskych a právnych ukazovateľov, ktorých cieľom je zaistiť hospodársku konvergenciu medzi štátmi, ktoré nepatria do eurozóny, ale chcú sa k nej pripojiť, a členskými štátmi eurozóny.“ ( .pdf , s. 1). Tieto kritériá zahŕňajú aj podmienku , že deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3% HDP. Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP alebo musí klesať. Toto kritérium je Talianskom dlhodobo porušované, keďže celkový dlh Talianska za posledných 10 rokov vysoko presahuje 60% HDP a stále stúpa. V roku 2017 výška celkového verejného dlhu Talianska dosiahla 131,8% HDP. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "podmienku", "celkový dlh"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/convergence-criteria-for-joining-euro_sk.pdf", "https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/euro-area/enlargement-euro-area/convergence-criteria-joining_en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=sdg_17_40&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:27.138257+00:00"}
{"id": "vr27452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27452", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "My dávame na armádu menej ako 1 % HDP, co je myslim 760 mil. eur .. a neplníme záväzok voči NATO, že budeme dávať na 2% HDP.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj keď Andrej Kiska správne tvrdí, že Slovensko je ako členská krajina NATO zaviazané prispievať na armádu 2 % HDP, hodnotíme výrok ako nepravdivý, pretože sa mýlil v sume, ktorá sa prispieva na armádu - 748 miliónov eur za rok 2013, čo predstavuje viac než 1% HDP. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými krokmi. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo aj príspevky na armádu vo výške 2 % HDP. Taktiež to potvrdil v diskusii vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" Podľa portálu rozpočet.sk v roku 2014 sa na ministerstvo obrany vyčlenilo približne 745 miliónov eur. Táto suma predstavuje pokles oproti roku 2013 o približne 4 milióny eur. Pokiaľ vychádzame zo zdrojov, že HDP Slovenska za rok 2013 bolo 72 134 miliónov eur a výdavky na armádu za rok 2013 tvorili približne 748, potom Slovensko na armádu reálne vyčlenilo viac než 1 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď Andrej Kiska správne tvrdí, že Slovensko je ako členská krajina NATO zaviazané prispievať na armádu 2 % HDP, hodnotíme výrok ako nepravdivý, pretože sa mýlil v sume, ktorá sa prispieva na armádu - 748 miliónov eur za rok 2013, čo predstavuje viac než 1% HDP. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými krokmi. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo aj príspevky na armádu vo výške 2 % HDP. Taktiež to potvrdil v diskusii vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" Podľa portálu rozpočet.sk v roku 2014 sa na ministerstvo obrany vyčlenilo približne 745 miliónov eur. Táto suma predstavuje pokles oproti roku 2013 o približne 4 milióny eur. Pokiaľ vychádzame zo zdrojov, že HDP Slovenska za rok 2013 bolo 72 134 miliónov eur a výdavky na armádu za rok 2013 tvorili približne 748, potom Slovensko na armádu reálne vyčlenilo viac než 1 % HDP."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["rokovanie", "diskusii", "portálu", "pokles", "HDP", "SIPRI"], "url": ["https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "http://nato.infovek.sk/diskusia/kukan.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2014/11/", "https://www.mosr.sk/rozpocet-rozpoctovej-kapitoly-ministerstva-obrany-sr-na-rok-2013/", "http://www.kurzy-online.sk/makroekonomika/hdp/", "http://www.sipri.org/research/armaments/milex/milex_database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:09.858409+00:00"}
{"id": "vr16636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16636", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...my hovoríme, že by sme mali prejsť postupne na daňové bonusy pre ľudí, ktorí vychovávajú deti, najmä tí, ktorí pracujú, aby dostávali väčšie daňové bonusy a menej by sa pridávalo potom rodinných prídavkov. Takže tento mechanizmus, ktorý je nastavený, chceme modifikovať (...).", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daňový bonus predstavuje zvýhodnenie na vyživované dieťa, ktoré žije v domácnosti s daňovníkom, pričom nárok na jeho uplatnenie má daňovník, ktorý je zamestnancom alebo podnikateľom či samostatne zárobkovo činnou osobou (s definovanou minimálnou výškou zdaniteľných prijímov). Keďže tento bonusový systém už v slovenskej legislatíve existuje od roku 2003, bolo by zavádzajúce naznačovať, že strana SNS deklaruje záujem o postupný prechod k týmto daňovým úľavám. V programe SNS na rok 2016 – 2020 sa navyše nenachádza žiadna zmienka o daňovom bonuse v súvislosti s dieťaťom, taktiež sa nespomína ani v programovom vyhlásení vlády na rok 2016 – 2020. Návrh spomínaného mechanizmu (viac bonusov a menej rodinných prídavkov) nie je zverejnený na stránkach SNS, rovnako sa nespomína ani v relevantných médiách. Nie je možné dohľadať, že by strana SNS \"hovorila\" o problematike daňového bonusu, ako naznačuje jej podpredseda. Výrok Jaroslava Pašku preto môžeme hodnotiť ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Daňový bonus predstavuje zvýhodnenie na vyživované dieťa, ktoré žije v domácnosti s daňovníkom, pričom nárok na jeho uplatnenie má daňovník, ktorý je zamestnancom alebo podnikateľom či samostatne zárobkovo činnou osobou (s definovanou minimálnou výškou zdaniteľných prijímov). Keďže tento bonusový systém už v slovenskej legislatíve existuje od roku 2003, bolo by zavádzajúce naznačovať, že strana SNS deklaruje záujem o postupný prechod k týmto daňovým úľavám. V programe SNS na rok 2016 – 2020 sa navyše nenachádza žiadna zmienka o daňovom bonuse v súvislosti s dieťaťom, taktiež sa nespomína ani v programovom vyhlásení vlády na rok 2016 – 2020. Návrh spomínaného mechanizmu (viac bonusov a menej rodinných prídavkov) nie je zverejnený na stránkach SNS, rovnako sa nespomína ani v relevantných médiách. Nie je možné dohľadať, že by strana SNS \"hovorila\" o problematike daňového bonusu, ako naznačuje jej podpredseda. Výrok Jaroslava Pašku preto môžeme hodnotiť ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["webová stránka", "č. 595/2003", "č. 600/2003", "daňového bonusu", ".pdf", ".pdf", "prepise", "informácií", "webových stránkach", "blogu"], "url": ["https://podpora.financnasprava.sk/280045-N%C3%A1rok-na-da%C5%88ov%C3%BD-bonus-", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170201", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/20140201", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/3086/category/dan-z-prijmov/article/danovy-bonus-2017.xhtml", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.storin.sk/storin.nsf/0/a5089f7f08b93448c1257f3b00446d1b!OpenDocument&Click=", "http://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-chcu-zrusenie-danovych-lice/229705-clanok.html", "http://www.sas.sk/odvodovy-bonus-je-priorita-s-ktorou-chceme-ist-do-vlady-a-dalsie-medialne-vystupy-z-3.-7.-2017/6198", "https://dennikn.sk/blog/odvodovy-bonus-prinesie-ludom-25-miliardy-e/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:00.372451+00:00"}
{"id": "vr16137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16137", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...najvýraznejší príklad a to bol v podstate zásah, absolútne nezákonný zásah proti štatutárovi občianskeho združenia Naše Slovensko pomáha.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba má na mysli domovú prehliadku , ktorú začiatkom februára tohto roka polícia urobila polícia u Martina Žáčika, súčasného predsedu občianskeho združenia Naše Slovensko pomáha a niekdajšieho neúspešného kandidáta do parlamentu za stranu ĽSNS a taktiež neúspešného kandidáta na primátora Trenčína. Obhliadku vykonala trenčianska polícia na základe súdneho rozhodnutia, o čom médiá informovala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová, čo sa nedá považovať za nezákonný zásah. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Polícia Žáčika obvinila zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd ešte v decembri 2016 na základe jeho rasistických vyjadrení na sociálnej sieti Facebook. „Skutku sa dopustil neznámy páchateľ tým, že verejne účinným spôsobom, za použitia počítačovej siete internet na portáli sociálnej siete s profilom \"M. Ž\" s údajmi žije v Trenčíne, z nezisteného miesta pripájania sa na túto sieť - pravdepodobne z Trenčína, prejavil sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb a to sprístupňovaním extrémistického materiálu svojim priateľom, ako aj iným osobám, kde takto konal zdieľaním obrázkov,\" uviedla ďalej pre médiá Antalová. Svoj pôvodný profil si Žáčik zrušil a na jeho terajšom profile sa vyjadruje miernejšie. Predtým, však podľa Denníka N, často chválil Slovenský štát a šíril rasistické a antisemitské príspevky. Po začatí prehliadky začal mať Žáčik podľa polície zdravotné problémy, preto mu privolali záchranárov. Polícia sa zároveň ohradila, že “voči mužovi nepoužila polícia žiadne donucovacie prostriedky, Martin Ž. nebol zadržaný ani zatknutý.” Predseda ĽSNS domovú prehliadku na tlačovej konferencii označil za politicky motivovanú a nezákonnú. Správy o domovej prehliadke sprostredkovali aj rôzne dezinformačné weby, ako napr. Hlavnespravy.sk ktoré ju preukázateľne prifarbili.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba má na mysli domovú prehliadku , ktorú začiatkom februára tohto roka polícia urobila polícia u Martina Žáčika, súčasného predsedu občianskeho združenia Naše Slovensko pomáha a niekdajšieho neúspešného kandidáta do parlamentu za stranu ĽSNS a taktiež neúspešného kandidáta na primátora Trenčína. Obhliadku vykonala trenčianska polícia na základe súdneho rozhodnutia, o čom médiá informovala trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová, čo sa nedá považovať za nezákonný zásah. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Polícia Žáčika obvinila zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd ešte v decembri 2016 na základe jeho rasistických vyjadrení na sociálnej sieti Facebook. „Skutku sa dopustil neznámy páchateľ tým, že verejne účinným spôsobom, za použitia počítačovej siete internet na portáli sociálnej siete s profilom \"M. Ž\" s údajmi žije v Trenčíne, z nezisteného miesta pripájania sa na túto sieť - pravdepodobne z Trenčína, prejavil sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb a to sprístupňovaním extrémistického materiálu svojim priateľom, ako aj iným osobám, kde takto konal zdieľaním obrázkov,\" uviedla ďalej pre médiá Antalová. Svoj pôvodný profil si Žáčik zrušil a na jeho terajšom profile sa vyjadruje miernejšie. Predtým, však podľa Denníka N, často chválil Slovenský štát a šíril rasistické a antisemitské príspevky. Po začatí prehliadky začal mať Žáčik podľa polície zdravotné problémy, preto mu privolali záchranárov. Polícia sa zároveň ohradila, že “voči mužovi nepoužila polícia žiadne donucovacie prostriedky, Martin Ž. nebol zadržaný ani zatknutý.” Predseda ĽSNS domovú prehliadku na tlačovej konferencii označil za politicky motivovanú a nezákonnú. Správy o domovej prehliadke sprostredkovali aj rôzne dezinformačné weby, ako napr. Hlavnespravy.sk ktoré ju preukázateľne prifarbili."], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["prehliadku", "kandidáta", "kandidáta", "médiá", "médiá", "Denníka", "preukázateľne"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/413722/policia-prehladala-dom-clena-kotlebovej-lsns-martina-zacika/", "http://www.naseslovensko.net/kandidatna-listina-volby-2016/", "https://www.aktuality.sk/clanok/264638/komunalne-volby-2014-trencin-kandidati/", "https://dennikn.sk/677673/policia-vysetruje-spravcu-kotlebovskej-nadacie-za-rasizmus-na-facebooku/", "http://hnonline.sk/slovensko/907151-policia-urobila-zasah-u-kotlebovho-cloveka-kvoli-rasistickym-vyrokom", "https://dennikn.sk/677673/policia-vysetruje-spravcu-kotlebovskej-nadacie-za-rasizmus-na-facebooku/", "http://www.omediach.com/hoaxy/item/10608-hlavne-spravy-prekrutili-informaciu-o-domovej-prehliadke-u-clena-kotlebovej-strany"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:32.201120+00:00"}
{"id": "46812", "numeric_id": 46812, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46812", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Štát ich už odškodňuje (podnikateľov, pozn.), doteraz preplácal 80 % nákladov na zamestnanca, pre zamestnancov, ktorí museli v dôsledku pandémie ostať doma, nemôžu ísť do práce a teraz od 1. februára bude odškodňovať 100 %, to znamená, že so zamestnancom nebudú mať zamestnávatelia absolútne žiadne náklady.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát v rámci programu Prvá pomoc+ až donedávna preplácal firmám 80 % celkovej ceny práce zamestnanca vrátane odvodov, ktoré za neho uhrádzali. Maximálne však do výšky 880 eur. Od februára 2021 bude štát preplácať firmám 100 % celkovej ceny práce, maximálne však do výšky 1100 eur. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štát v rámci programu Prvá pomoc+ až donedávna preplácal firmám 80 % celkovej ceny práce zamestnanca vrátane odvodov, ktoré za neho uhrádzali. Maximálne však do výšky 880 eur. Od februára 2021 bude štát preplácať firmám 100 % celkovej ceny práce, maximálne však do výšky 1100 eur. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["preplácal", "Maximálne", "bude", "maximálne"], "url": ["https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.slovensko.sk/sk/oznamy/detail/_prva-pomoc", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minister-prace-milan-krajniak-minister-financii-eduard-heger.html", "https://www.pomahameludom.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:39.222716+00:00"}
{"id": "vr27189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27189", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Prezident má právo a povinnosť vymenovať osoby (za ministrov, pozn.), ktoré spĺňajú odbornú a morálnu spôsobilosť (...)", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Kňažko kombinuje v tomto výroku viaceré prvky ústavného práva týkajúce sa právomocí prezidenta, avšak jeho formulácia nie je podporená ani jedným z možných výkladov noriem ústavného práva SR. Jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože prezidentovi z Ústavy SR nevyplýva právo ani povinnosť skúmať odbornú alebo morálnu spôsobilosť osoby navrhnutej na člena vlády SR. Táto kompetencia sa do istej miery týka menovania generálneho prokurátora, nie však ministrov. Predovšetkým, Kňažko správne pomenúva právomoc prezidenta vymenovať členov vlády, zakotvenú v článku 102 ods. 1 písm. g): \"Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.\" Relevantný je tiež článok 111, podľa ktorého \" Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.\" Milan Kňažko tieto ústavné ustanovenia vykladá tak, že prezident SR má právo posudzovať, či kandidát na člena vlády (navrhnutý jej predsedom) spĺňa \"odbornú a morálnu spôsobilosť\" a ak áno, je povinný tohto kandidáta vymenovať. Takýto kategorický výklad však nemá oporu v ústavnom práve SR, ktoré je v tomto ohľade aj podľa expertov nejednoznačné. Napríklad Cibulka (.pdf, str. 104-106) poukazuje na rozdielne možnosti interpretácie slov \"vymenuje\" a \"vymenúva\", ktoré vytvárajú priestor na názory v prospech aj neprospech oprávnenia prezidenta posudzovať návrh na vymenovanie člena vlády podľa vlastných kritérií. Z ústavnej praxe SR je pre túto situáciu relevantné uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/93, týkajúce sa podobného sporu ešte na začiatku 90. rokov. Podľa výkladu ústavného súdu, \" Vo vzťahu k predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky upravuje prezidentovu právomoc vymenovať a odvolať predsedu vlády (čl. 110 ods. 1). Okrem toho mu priznáva dominantné postavenie voči predsedovi vlády po prijatí demisie podanej členom vlády, alebo po odvolaní člena vlády, preto?e prezident určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal (čl. 116 ods. 7). Pre tento prejav vôle prezidenta Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nevy?žaduje ani návrh, ani súhlas predsedu vlády. Naopak, predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nepriznáva právomoci vo vzťahu k prezidentovi. Táto okolnosť znemož?ňuje prijatie takej interpretácie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré by priznalo prezidentovi Slovenskej republiky v?šeobecnú povinnosť prijať podnety a návrhy predsedu vlády bez mož?nosti ich odmietnuť. \" Od termínu tohto výkladu bola ústava novelizovaná a zmenila spomínanú formuláciu čl. 111 na \"vymenuje a odvolá\". Ak by sme výklad stále mali považovať za relevantný aj napriek zmene formulácie, potom má prezident republiky vo vzťahu k vymenovaniu člena vlády právo voľnej úvahy a vôbec nemusí kandidáta vymenovať, ani vtedy, ak spĺňa \"odbornú a morálnu spôsobilosť\", ako to tvrdí Milan Kňažko. Naopak, ak by sme zmenu formulácie ústavného článku na \"vymenuje a odvolá\" považovali za zásadnú, potom prezident nesmie skúmať spôsobilosť kandidáta na člena vlády a jeho menovacia právomoc je v tomto smere protokolárna. Ani jedna z možných interpretácií však nezodpovedá výkladu Milana Kňažka. Je tiež možné, že sa Kňažko opiera o novší výklad PL. ÚS 4/2012, ktorý sa týka prezidentovej právomoci vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora , no neexistuje dôvod, prečo by sa tento výklad dal bez ďalšieho analogicky použiť na inú právomoc, a to vymenovanie kandidáta na člena vlády. Keby aj, ani tento výklad výslovne nehovorí o \"odbornej a morálnej spôsobilosti\". Podľa názoru ÚS SR v tejto veci, \"nevymenovať kandidáta môže (prezident, pozn.) len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie , alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta , ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. \" Ako sme ukázali, ani jedna z možných interpretácií nepodporuje formuláciu výkladu Milana Kňažka, a preto ho hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko kombinuje v tomto výroku viaceré prvky ústavného práva týkajúce sa právomocí prezidenta, avšak jeho formulácia nie je podporená ani jedným z možných výkladov noriem ústavného práva SR. Jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože prezidentovi z Ústavy SR nevyplýva právo ani povinnosť skúmať odbornú alebo morálnu spôsobilosť osoby navrhnutej na člena vlády SR. Táto kompetencia sa do istej miery týka menovania generálneho prokurátora, nie však ministrov. Predovšetkým, Kňažko správne pomenúva právomoc prezidenta vymenovať členov vlády, zakotvenú v článku 102 ods. 1 písm. g): \"Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.\" Relevantný je tiež článok 111, podľa ktorého \" Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.\" Milan Kňažko tieto ústavné ustanovenia vykladá tak, že prezident SR má právo posudzovať, či kandidát na člena vlády (navrhnutý jej predsedom) spĺňa \"odbornú a morálnu spôsobilosť\" a ak áno, je povinný tohto kandidáta vymenovať. Takýto kategorický výklad však nemá oporu v ústavnom práve SR, ktoré je v tomto ohľade aj podľa expertov nejednoznačné. Napríklad Cibulka (.pdf, str. 104-106) poukazuje na rozdielne možnosti interpretácie slov \"vymenuje\" a \"vymenúva\", ktoré vytvárajú priestor na názory v prospech aj neprospech oprávnenia prezidenta posudzovať návrh na vymenovanie člena vlády podľa vlastných kritérií. Z ústavnej praxe SR je pre túto situáciu relevantné uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 39/93, týkajúce sa podobného sporu ešte na začiatku 90. rokov. Podľa výkladu ústavného súdu, \" Vo vzťahu k predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky upravuje prezidentovu právomoc vymenovať a odvolať predsedu vlády (čl. 110 ods. 1). Okrem toho mu priznáva dominantné postavenie voči predsedovi vlády po prijatí demisie podanej členom vlády, alebo po odvolaní člena vlády, preto?e prezident určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal (čl. 116 ods. 7). Pre tento prejav vôle prezidenta Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nevy?žaduje ani návrh, ani súhlas predsedu vlády. Naopak, predsedovi vlády Slovenskej republiky Ústava Slovenskej republiky nepriznáva právomoci vo vzťahu k prezidentovi. Táto okolnosť znemož?ňuje prijatie takej interpretácie Ústavy Slovenskej republiky, ktoré by priznalo prezidentovi Slovenskej republiky v?šeobecnú povinnosť prijať podnety a návrhy predsedu vlády bez mož?nosti ich odmietnuť. \" Od termínu tohto výkladu bola ústava novelizovaná a zmenila spomínanú formuláciu čl. 111 na \"vymenuje a odvolá\". Ak by sme výklad stále mali považovať za relevantný aj napriek zmene formulácie, potom má prezident republiky vo vzťahu k vymenovaniu člena vlády právo voľnej úvahy a vôbec nemusí kandidáta vymenovať, ani vtedy, ak spĺňa \"odbornú a morálnu spôsobilosť\", ako to tvrdí Milan Kňažko. Naopak, ak by sme zmenu formulácie ústavného článku na \"vymenuje a odvolá\" považovali za zásadnú, potom prezident nesmie skúmať spôsobilosť kandidáta na člena vlády a jeho menovacia právomoc je v tomto smere protokolárna. Ani jedna z možných interpretácií však nezodpovedá výkladu Milana Kňažka. Je tiež možné, že sa Kňažko opiera o novší výklad PL. ÚS 4/2012, ktorý sa týka prezidentovej právomoci vymenovať kandidáta na generálneho prokurátora , no neexistuje dôvod, prečo by sa tento výklad dal bez ďalšieho analogicky použiť na inú právomoc, a to vymenovanie kandidáta na člena vlády. Keby aj, ani tento výklad výslovne nehovorí o \"odbornej a morálnej spôsobilosti\". Podľa názoru ÚS SR v tejto veci, \"nevymenovať kandidáta môže (prezident, pozn.) len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie , alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta , ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. \" Ako sme ukázali, ani jedna z možných interpretácií nepodporuje formuláciu výkladu Milana Kňažka, a preto ho hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["zakotvenú", "Cibulka", "uznesenie", "výklad"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/Veda/Zborniky/AFI_XXXI__1_2012j.pdf", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/1993/5_93s.pdf", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:07.668328+00:00"}
{"id": "vr16562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16562", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A kam ide podstatná časť vývozu zo Slovenska? No predovšetkým do krajín EÚ.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov Štatistického úradu za prvých šesť mesiacov roku 2017 vyviezlo Slovensko do členských štátov EÚ celkovo 85,1 % svojej produkcie, čo predstavuje výraznú časť svojho exportu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Od januára do júna roku 2017 vyviezlo Slovensko zo všetkých kontinentov najviac do Európy, a to 90,5 % svojej produkcie. Z toho však podstatnú časť tvoril export do krajín EÚ (85,1 %). V rámci Európskej 28 sme potom vyvážali najviac do Nemecka (20,2 %), Českej republiky (11,4 %) a Poľska (7,5 %). V rámci ekonomických zoskupení je našim najväčším partnerom klub štátov OECD s celkovým exportom 88,8 %. Ten sa skladá zo spomínaného exportu do krajín EÚ a potom do Spojených štátov amerických (2,9 %), Japonska (0,2 %), Turecka (1,0 %) či Kanady (0,4 %). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"tnFVH\"]={},window.datawrapper[\"tnFVH\"].embedDeltas={\"100\":570,\"200\":440,\"300\":362,\"400\":336,\"500\":336,\"600\":310,\"700\":310,\"800\":310,\"900\":310,\"1000\":284},window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-tnFVH\"),window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"tnFVH\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"tnFVH\"==b)window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Štruktúra vývozu SR podľa kontinentov a ekonomických zoskupení za rok 2016 sa od roku 2017 výrazne nelíši. Údaje ŠÚ ukazujú, že 90,4 % svojej produkcie Slovensko vyviezlo do krajín Európy. Z toho potom 85,2 % do členských štátov EÚ, najviac do Nemecka (21,9 %), Českej republiky (11,8 %) a opäť Poľska (7,6 %). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%). V rámci OECD sme okrem členských štátov EÚ vyvážali do Spojených štátov amerických (2,4 %), Japonska (0,1 %), Turecka (1,2 %) a Kanady (0,4 %). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"NauqV\"]={},window.datawrapper[\"NauqV\"].embedDeltas={\"100\":518,\"200\":414,\"300\":336,\"400\":336,\"500\":310,\"600\":310,\"700\":310,\"800\":310,\"900\":284,\"1000\":284},window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-NauqV\"),window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"NauqV\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"NauqV\"==b)window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Štatistického úradu za prvých šesť mesiacov roku 2017 vyviezlo Slovensko do členských štátov EÚ celkovo 85,1 % svojej produkcie, čo predstavuje výraznú časť svojho exportu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Od januára do júna roku 2017 vyviezlo Slovensko zo všetkých kontinentov najviac do Európy, a to 90,5 % svojej produkcie. Z toho však podstatnú časť tvoril export do krajín EÚ (85,1 %). V rámci Európskej 28 sme potom vyvážali najviac do Nemecka (20,2 %), Českej republiky (11,4 %) a Poľska (7,5 %). V rámci ekonomických zoskupení je našim najväčším partnerom klub štátov OECD s celkovým exportom 88,8 %. Ten sa skladá zo spomínaného exportu do krajín EÚ a potom do Spojených štátov amerických (2,9 %), Japonska (0,2 %), Turecka (1,0 %) či Kanady (0,4 %). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"tnFVH\"]={},window.datawrapper[\"tnFVH\"].embedDeltas={\"100\":570,\"200\":440,\"300\":362,\"400\":336,\"500\":336,\"600\":310,\"700\":310,\"800\":310,\"900\":310,\"1000\":284},window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-tnFVH\"),window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"tnFVH\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"tnFVH\"==b)window.datawrapper[\"tnFVH\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Štruktúra vývozu SR podľa kontinentov a ekonomických zoskupení za rok 2016 sa od roku 2017 výrazne nelíši. Údaje ŠÚ ukazujú, že 90,4 % svojej produkcie Slovensko vyviezlo do krajín Európy. Z toho potom 85,2 % do členských štátov EÚ, najviac do Nemecka (21,9 %), Českej republiky (11,8 %) a opäť Poľska (7,6 %). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%). V rámci OECD sme okrem členských štátov EÚ vyvážali do Spojených štátov amerických (2,4 %), Japonska (0,1 %), Turecka (1,2 %) a Kanady (0,4 %). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"NauqV\"]={},window.datawrapper[\"NauqV\"].embedDeltas={\"100\":518,\"200\":414,\"300\":336,\"400\":336,\"500\":310,\"600\":310,\"700\":310,\"800\":310,\"900\":284,\"1000\":284},window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-NauqV\"),window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"NauqV\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"NauqV\"==b)window.datawrapper[\"NauqV\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "vyviezlo", "ŠÚ"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID("]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:12.565324+00:00"}
{"id": "48614", "numeric_id": 48614, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48614", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "My na Slovensku máme oproti našim susedom výraznú výhodu v tom, že máme cenu pre domácnosti do 31. decembra zafixovanú. To nemajú Česi, to nemajú Rakúšania, lebo tam boli domácnosti už na voľnom trhu. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spôsob, akým sa určuje výpočet ceny elektriny na Slovensku je rozdielny akov okolitých krajinách, napríklad v Česku či Rakúsku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vysvetľuje túto problematiku regulačnými nástrojmi, ktoré má k dispozícií a vďaka ktorým môže ovplyvňovať cenu elektriny pre domácnosti na rok dopredu.\n\nVďaka regulácií tak ÚRSO mohol v decembri 2021 určiť cenu elektriny na rok 2022 na základe priemeru trhových cien z prvého polroka 2021 a nie z vtedajších oveľa vyšších cien elektriny na trhu.\n\nSamotný úrad zdôrazňuje, že takáta regulácia sa neuplatňuje napríklad v Česku či Rakúsko, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spôsob, akým sa určuje výpočet ceny elektriny na Slovensku je rozdielny akov okolitých krajinách, napríklad v Česku či Rakúsku. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vysvetľuje túto problematiku regulačnými nástrojmi, ktoré má k dispozícií a vďaka ktorým môže ovplyvňovať cenu elektriny pre domácnosti na rok dopredu.", "Vďaka regulácií tak ÚRSO mohol v decembri 2021 určiť cenu elektriny na rok 2022 na základe priemeru trhových cien z prvého polroka 2021 a nie z vtedajších oveľa vyšších cien elektriny na trhu.", "Samotný úrad zdôrazňuje, že takáta regulácia sa neuplatňuje napríklad v Česku či Rakúsko, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["vysvetľuje", "určiť"], "url": ["https://www.urso.gov.sk/urso-regulacia-na-slovensku-chrani-domacnosti-pred-extremnymi-trhovymi-cenami-elektriny-porovnanie-s-cr-a-rakuskom-modelovy-priklad/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/slovenske-domacnosti-si-za-elektrinu-priplatia-ale-stale-sme-na-tom-lepsie-ako-cesi-ci-rakusania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:52.411072+00:00"}
{"id": "vr15164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15164", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď to je človek (Sulík, pozn.), ktorý rozbil pravicovú vládu (...) Od jeho nástupu, v podstate ani 100 dní nedali na to, aby okamžite mali tie škandály, koaličné krízy a všetko ostatné.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvých sto dní vlády Ivety Radičovej od svojho nástupu do funkcie sa datuje od 8. júla 2010 do 15. októbra 2010. Už na začiatku sformovania vládnej koalície strana Obyčajní ľudia pohrozila , že nepodporí Programové vyhlásenie vlády, pretože sa doň nedostala žiadna z ich požiadaviek.Jednou z prvých kríz vtedajšej vlády, ktorá sa stala počas Kaliňákom uvedeného časového rozpätia bola kauza hayekovci, kde sa proti sebe postavili SaS a Most-Híd na jednej a SDKÚ a KDH na druhej strane. Protichodné názory vyvolala aj pripravovaná reforma daní a odvodov, v legislatívnej podobe schválená v auguste 2010. Tvrdenie, že Richard Sulík rozbil pravicovú vládu, tím Demagog.SK nehodnotí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pre úplnosť iba dodajme, že vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011, kedy sa v NR SR hlasovalo o vládnom návrhu medzi 17 štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, ktorého predmetom bolo zvýšenie záruk štátov v eurovale, operačnom nástroji na obranu finančnej stability v eurozóne. Premiérka hlasovanie o tomto návrhu spojila s hlasovaním o dôvere vláde kvôli odmietavému postoju SaS k eurovalu, neochote prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície. SaS a jej líder Richard Sulík boli mnohými označovaní ako strana, ktorá rozbila pravicovú vládu nepodporením eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvých sto dní vlády Ivety Radičovej od svojho nástupu do funkcie sa datuje od 8. júla 2010 do 15. októbra 2010. Už na začiatku sformovania vládnej koalície strana Obyčajní ľudia pohrozila , že nepodporí Programové vyhlásenie vlády, pretože sa doň nedostala žiadna z ich požiadaviek.Jednou z prvých kríz vtedajšej vlády, ktorá sa stala počas Kaliňákom uvedeného časového rozpätia bola kauza hayekovci, kde sa proti sebe postavili SaS a Most-Híd na jednej a SDKÚ a KDH na druhej strane. Protichodné názory vyvolala aj pripravovaná reforma daní a odvodov, v legislatívnej podobe schválená v auguste 2010. Tvrdenie, že Richard Sulík rozbil pravicovú vládu, tím Demagog.SK nehodnotí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pre úplnosť iba dodajme, že vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011, kedy sa v NR SR hlasovalo o vládnom návrhu medzi 17 štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, ktorého predmetom bolo zvýšenie záruk štátov v eurovale, operačnom nástroji na obranu finančnej stability v eurozóne. Premiérka hlasovanie o tomto návrhu spojila s hlasovaním o dôvere vláde kvôli odmietavému postoju SaS k eurovalu, neochote prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície. SaS a jej líder Richard Sulík boli mnohými označovaní ako strana, ktorá rozbila pravicovú vládu nepodporením eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["pohrozila", "postavili", "vyvolala", "padla"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243941-analyza-vlady-ivety-radicovej-chaos-od-zaciatku-do-konca/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167853-kauza-hayekovci-dostala-koaliciu-na-hranicu-rozpadu/", "http://www.aktuality.sk/clanok/202922/kauzy-ktore-polozili-vladu-ivety-radicovej/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:46.138930+00:00"}
{"id": "44053", "numeric_id": 44053, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44053", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Budeme si hľadať partnerov takých, ktorí nekradnú ako straky, preto sme už dávnejšie vylúčili stranu SNS zo spolupráce.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík prvýkrát vylúčil budúcu spoluprácu s SNS v júni 2018 v relácii na TA3 . Prekážalo mu najmä údajné „ kradnutie” predstaviteľov SNS a vzťah Andreja Danka k Rusku. Ešte v apríli 2018 sa proti spolupráci s SNS vyjadril vtedajší podpredseda SaS Ľubomír Galko. Uviedol, že „ my to musíme po najbližších voľbách dať nielen bez Smeru a ĽSNS, ale aj bez SNS.” SaS svoj postoj definitívne potvrdila 16. decembra 2019, kedy sa pridala k tzv. paktu o neútočení, ktorého kľúčovým bodom je vylúčenie spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík prvýkrát vylúčil budúcu spoluprácu s SNS v júni 2018 v relácii na TA3 . Prekážalo mu najmä údajné „ kradnutie” predstaviteľov SNS a vzťah Andreja Danka k Rusku. Ešte v apríli 2018 sa proti spolupráci s SNS vyjadril vtedajší podpredseda SaS Ľubomír Galko. Uviedol, že „ my to musíme po najbližších voľbách dať nielen bez Smeru a ĽSNS, ale aj bez SNS.” SaS svoj postoj definitívne potvrdila 16. decembra 2019, kedy sa pridala k tzv. paktu o neútočení, ktorého kľúčovým bodom je vylúčenie spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["vylúčil", "TA3", "vyjadril", "potvrdila"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1147683/", "https://www.ta3.com/clanok/1129665/smer-sd-o-aktualnom-politickom-diani-socialny-balicek-a-opozicna-kritika-kdh-ma-kandidatku-na-primatorku-sud-s-poslancom-stanislavom-mizikom.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zo-sas-prvykrat-zaznelo-ze-po-volbach-nebude-spolupracovat-so-sns.html", "https://domov.sme.sk/c/22284725/sas-sa-pridala-k-paktu-o-neutoceni-v-predvolebnej-kampani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:09.304873+00:00"}
{"id": "vr26210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26210", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Včera vo výbore prešlo veľmi jednoznačne, že bude rozšírené čerpanie štrukturálnych fondov z tohto finančného rámca, ktorý končí, ešte o jeden rok.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "20. novembra 2013 schválil Európsky parlament pravidlo n+3 pre Slovensko a Rumunsko. V praxi to znamená, že práve tieto krajiny budú môcť čerpať eurofondy o rok dlhšie. Výbor pre regionálny rozvoj už 24. septembra schválil túto výnimku pre Slovensko. Avšak ešte 19. novembra sa o tejto výnimke hlasovalo vo Výbore pre regionálny rozvoj pričom nemali súhlasiť len poslanci za Česko. Dôvodom opätovného hlasovania bola požiadavka Českej strany, ktorá chcela byť tiež začlenená do tejto výnimky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["20. novembra 2013 schválil Európsky parlament pravidlo n+3 pre Slovensko a Rumunsko. V praxi to znamená, že práve tieto krajiny budú môcť čerpať eurofondy o rok dlhšie. Výbor pre regionálny rozvoj už 24. septembra schválil túto výnimku pre Slovensko. Avšak ešte 19. novembra sa o tejto výnimke hlasovalo vo Výbore pre regionálny rozvoj pričom nemali súhlasiť len poslanci za Česko. Dôvodom opätovného hlasovania bola požiadavka Českej strany, ktorá chcela byť tiež začlenená do tejto výnimky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "schválil", "hlasovalo"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/236950/vybor-pre-regionalny-rozvoj-ep-schvalil-vynimku-sr-pre-dlhsie-cerpanie-eurofondov/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:08.569334+00:00"}
{"id": "vr38843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38843", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme v téme eurovalu veľmi konzistentní a konzistentní niekoľko mesiacov. Opakujem, na rozdiel od koalície a my už niekedy v máji, v júni sme definovali náš postoj k tejto veci.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z dňa 22. júna 2011 : \" Opozičný Smer-SD vyzýva vládnu koalíciu, aby si urobila poriadok s predsedom parlamentu a strany SaS Richardom Sulíkom. Sociálni demokrati inak nepodporia účasť SR na Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), teda eurovale 2, ani vyššie garancie Slovenska v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Po dnešnom rokovaní tieňového kabinetu to vyhlásil jeho predseda a líder Smeru-SD Robert Fico. \"Podporíme v parlamente tieto dva návrhy len vtedy, ak si urobí pani Radičová poriadok so Sulíkom. V opačnom prípade Smer hlasy na tieto aktivity nedá. Je to ich vnútorný problém. Pokiaľ nebude celá vládna koalícia za tieto dva mechanizmy, tak dovtedy nevidíme žiadny dôvod na to, aby sme my mali pomáhať vláde alebo SaS, ktorá sa správa tak nezodpovedne vo vzťahu k SR,\" vysvetlil Fico. Dodal, že sociálni demokrati sú za to, aby boli prijímané mechanizmy , ktoré budú chrániť nielen euro, ale aj vytvárať prostredie pre prípadnú pomoc pre tých, ktorí ju môžu potrebovať.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z dňa 22. júna 2011 : \" Opozičný Smer-SD vyzýva vládnu koalíciu, aby si urobila poriadok s predsedom parlamentu a strany SaS Richardom Sulíkom. Sociálni demokrati inak nepodporia účasť SR na Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM), teda eurovale 2, ani vyššie garancie Slovenska v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Po dnešnom rokovaní tieňového kabinetu to vyhlásil jeho predseda a líder Smeru-SD Robert Fico. \"Podporíme v parlamente tieto dva návrhy len vtedy, ak si urobí pani Radičová poriadok so Sulíkom. V opačnom prípade Smer hlasy na tieto aktivity nedá. Je to ich vnútorný problém. Pokiaľ nebude celá vládna koalícia za tieto dva mechanizmy, tak dovtedy nevidíme žiadny dôvod na to, aby sme my mali pomáhať vláde alebo SaS, ktorá sa správa tak nezodpovedne vo vzťahu k SR,\" vysvetlil Fico. Dodal, že sociálni demokrati sú za to, aby boli prijímané mechanizmy , ktoré budú chrániť nielen euro, ale aj vytvárať prostredie pre prípadnú pomoc pre tých, ktorí ju môžu potrebovať.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR z dňa 22. júna 2011", "Aktuality.sk", "Aktualne.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52146450-fico-euroval-podporime-ked-radicova-urobi-poriadok-so-sulikom", "http://www.aktuality.sk/clanok/191900/fico-slovensko-musi-podporit-euroval/", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1241506&tro6601_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:23.916400+00:00"}
{"id": "vr29568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29568", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Posilnené bolo postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch: zmena Zákonníka práce, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, posilnenie postavenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o: zamestnávatelia strácajú možnosť nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude môcť podať aj jedna zo zmluvných strán (napríklad zástupcovia zamestnancov); ustanovuje sa podmienka reprezentatívnosti vo vzťahu k počtu zamestnancov už užívajúcich požitky príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, prípade v časti tohto odvetvia .", "analysis_paragraphs": ["Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu. Konkrétne sa jedná o: zamestnávatelia strácajú možnosť nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa; návrh na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bude môcť podať aj jedna zo zmluvných strán (napríklad zástupcovia zamestnancov); ustanovuje sa podmienka reprezentatívnosti vo vzťahu k počtu zamestnancov už užívajúcich požitky príslušnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v danom odvetví, prípade v časti tohto odvetvia ."], "analysis_date": "2015-05-06", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "bude môcť byť", "upravuje"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/kolektivne-pracovnopravne-vztahy/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna-3.html", "http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1093/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/kolektivne-dohody-vyssieho-stupna.xhtml", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1445197/Zakonnik-prace-od-1--januara--Najvacsie-zmeny-nastanu-pri-agenturnom-zamestnavani--aktualizovane-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:48.991467+00:00"}
{"id": "vr28043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28043", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mali sme nezamestnanosť 14,4 a už je teraz 12,8 percenta.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že evidovaná nezamestnanosť, o ktorej hovorí R. Fico, bola skutočne na vlády R. Fica aj na úrovni 14,44% - v decembri 2012. Aktuálne čísla za máj hovoria o nezamestnanosti na úrovni 12,8%. Vzhľadom na to, že uvádza čísla, ktoré sú oficiálnymi číslami Ústredia práce, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že evidovaná nezamestnanosť, o ktorej hovorí R. Fico, bola skutočne na vlády R. Fica aj na úrovni 14,44% - v decembri 2012. Aktuálne čísla za máj hovoria o nezamestnanosti na úrovni 12,8%. Vzhľadom na to, že uvádza čísla, ktoré sú oficiálnymi číslami Ústredia práce, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["evidovaná", "Eurostat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:35.627261+00:00"}
{"id": "vr35564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35564", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...boli podané ak mám teda správne informácie iba tri návrhy na pána Trnku, na pána Hrivňáka a na pani Mišíkovú z generálnej prokuratúry.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na post Generálneho prokurátora sú momentálne vo výbere traja kandidáti Dobroslav Trnka, Hrivňák a Mišíková. Predtým sa uvažovalo i o kandidátoch KDH Laukovi a kandidátovi SMK Szabóvi.", "analysis_paragraphs": ["Na post Generálneho prokurátora sú momentálne vo výbere traja kandidáti Dobroslav Trnka, Hrivňák a Mišíková. Predtým sa uvažovalo i o kandidátoch KDH Laukovi a kandidátovi SMK Szabóvi."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vo výbere", "sa uvažovalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://spravy.pravda.sk/koalicia-hlada-svojho-generalneho-prokuratora-fqt-/sk_domace.asp?c=A101018_210731_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:22.398979+00:00"}
{"id": "vr37706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37706", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Budúci týždeň v utorok začíname normálnu schôdzu NR SR a medzi prvými čítaniami práve tieto tri body (privatizácia teplární, banková daň, zníženie DPH na pôvodnú úroveň, pozn.) fakticky sú zaradené len preto, lebo opozícia, teda Smer, to navrhol.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe 16. schôdze NR SR, ktorá začína 22. marca 2011, sú ako body 60, 61 a 62 uvedené prvé čítania poslaneckých návrhov zákonov:", "analysis_paragraphs": ["V programe 16. schôdze NR SR, ktorá začína 22. marca 2011, sú ako body 60, 61 a 62 uvedené prvé čítania poslaneckých návrhov zákonov:"], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=252#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:51.901109+00:00"}
{"id": "vr26781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26781", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Len štyrom percentám malých a stredných podnikov postačujú na podnikanie ich vlastné zdroje. Na čisto externé zdroje je odkázaných 56 % podnikov, to je dvakrát viac, ako to bolo v roku 2009, predtým, ako sa kríza naplno prejavila. (hovorí o EÚ, pozn.)", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Vladimíra Maňku zaznel 4. februára 2013 a vychádzal zo správy (str. 6) Európskej komisie z roku 2011 o prístupe malých a stredných podnikateľov k financiám. Podľa tejto správy ide skutočne o 4 % malých a stredných podnikateľov, ktorí využívajú výlučne vlastné zdroje financií. Správa taktiež uvádza, že 56% malých a stredných podnikateľov využíva externé zdroje financií, čo predstavuje minimálne dvojnásobný nárast oproti prieskumu z roku 2009. \"When looking at recent sources of financing in the last six months, EU companies most often said they used only external financing (in 56% of cases). This has more than doubled since 2009 (27%). One fifth (20%) said that they used both internal and external sources of funding and a very small proportion ( 4% ) said they only used internal funding (down from 14% in 2009).\" Najnovšia správa Európskej komisie vydaná v novembri 2013, teda po vyhlásení Vladimíra Maňku, prináša trochu rozdielne čísla (. pdf , s. 6). Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Vladimíra Maňku zaznel 4. februára 2013 a vychádzal zo správy (str. 6) Európskej komisie z roku 2011 o prístupe malých a stredných podnikateľov k financiám. Podľa tejto správy ide skutočne o 4 % malých a stredných podnikateľov, ktorí využívajú výlučne vlastné zdroje financií. Správa taktiež uvádza, že 56% malých a stredných podnikateľov využíva externé zdroje financií, čo predstavuje minimálne dvojnásobný nárast oproti prieskumu z roku 2009. \"When looking at recent sources of financing in the last six months, EU companies most often said they used only external financing (in 56% of cases). This has more than doubled since 2009 (27%). One fifth (20%) said that they used both internal and external sources of funding and a very small proportion ( 4% ) said they only used internal funding (down from 14% in 2009).\" Najnovšia správa Európskej komisie vydaná v novembri 2013, teda po vyhlásení Vladimíra Maňku, prináša trochu rozdielne čísla (. pdf , s. 6). Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["správy", "pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/files/2011_safe_analytical_report_en.pdf", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/finance/files/2013-safe-analytical-report_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:49.552031+00:00"}
{"id": "vr27927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27927", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "5 % slovenskych pracovnikov pracuje v odvetvi IT, toto odvetvie generuje 4 % HDP.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže nie je pravdou, že v IT sektore pracuje až 5% zo všetkých zamestnancov na Slovensku. Podľa posledných dostupných informácii pracovalo v roku 2012 v IT sektore na Slovensku 3 % percentá ľudí, avšak ich pomer na HDP bol až 5 %. To zodpovedá aj tomu, že IT sektor je klasicky jedným z vysoko produktívnych sektorov. Podľa informácií INESS z roku 2012 pracovalo v tom čase v sektore informačných a komunikačných technológií (IKT) 30 tisíc pracujúcich: \"Hoci počet zamestnancov tvorí len 2 % ich celkového počtu, IKT sektor sa na HDP podieľa takmer 4 %.\" Podľa správy zo septembra 2012, ktorá používa informácie zo spomenutej analýzy, \"Ri­chard Ďura­na zo spo­loč­nos­ti INESS Con­sult upo­zor­nil na dô­le­ži­tú sku­toč­nosť, že IT sek­tor na Slo­ven­sku pat­rí me­dzi naj­dô­le­ži­tej­šie ob­las­ti slo­ven­skej eko­no­mi­ky. Pri­po­me­nul, že IT sek­tor za­mes­tná­va 40 000 pra­cov­ní­kov, čo pred­sta­vu­je 3 % všet­kých za­mes­tnan­cov, ale ge­ne­ru­je 5 % HDP a 16 % da­ní z príj­mov práv­nic­kých osôb, čím je pre štát doj­nou kra­vou (čo je tak­mer troj­ná­so­bok op­ro­ti prís­pev­ku k HDP).\" Podľa Štatistického úradu bolo v roku 2012 zamestnaných v IKT sektore 45 650 osôb. Počet zamestnancov v roku 2012 podľa databázy Slovstat sa pohyboval na úrovni 1 969-tisíc. Po prepočte ide teda o 2,3% IT zamestnancov na celkovom počte zamestnancov na Slovensku. Podľa aktuálnej správy Slovenskej aliancie pre internetovú ekonomiku je zamestnaných v IT sektore viac ako 55 tisíc ľudí. Správa neuvádza podiel na národnom HDP, cituje však odhad Boston Consulting Group z roku 2011 podľa ktorého v roku 2015 sa tento sektor mal podielať na HDP Slovenska 4,5 %. Počet zamestnancov v roku 2013 podľa databázy Slovstat sa pohyboval na úrovni 1967-tisíc. Po prepočte tvorilo 55-tisíc IT pracovníkov tvorilo 2,8%, čiže takmer 3% na celkovom počte zamestnancov na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže nie je pravdou, že v IT sektore pracuje až 5% zo všetkých zamestnancov na Slovensku. Podľa posledných dostupných informácii pracovalo v roku 2012 v IT sektore na Slovensku 3 % percentá ľudí, avšak ich pomer na HDP bol až 5 %. To zodpovedá aj tomu, že IT sektor je klasicky jedným z vysoko produktívnych sektorov. Podľa informácií INESS z roku 2012 pracovalo v tom čase v sektore informačných a komunikačných technológií (IKT) 30 tisíc pracujúcich: \"Hoci počet zamestnancov tvorí len 2 % ich celkového počtu, IKT sektor sa na HDP podieľa takmer 4 %.\" Podľa správy zo septembra 2012, ktorá používa informácie zo spomenutej analýzy, \"Ri­chard Ďura­na zo spo­loč­nos­ti INESS Con­sult upo­zor­nil na dô­le­ži­tú sku­toč­nosť, že IT sek­tor na Slo­ven­sku pat­rí me­dzi naj­dô­le­ži­tej­šie ob­las­ti slo­ven­skej eko­no­mi­ky. Pri­po­me­nul, že IT sek­tor za­mes­tná­va 40 000 pra­cov­ní­kov, čo pred­sta­vu­je 3 % všet­kých za­mes­tnan­cov, ale ge­ne­ru­je 5 % HDP a 16 % da­ní z príj­mov práv­nic­kých osôb, čím je pre štát doj­nou kra­vou (čo je tak­mer troj­ná­so­bok op­ro­ti prís­pev­ku k HDP).\" Podľa Štatistického úradu bolo v roku 2012 zamestnaných v IKT sektore 45 650 osôb. Počet zamestnancov v roku 2012 podľa databázy Slovstat sa pohyboval na úrovni 1 969-tisíc. Po prepočte ide teda o 2,3% IT zamestnancov na celkovom počte zamestnancov na Slovensku. Podľa aktuálnej správy Slovenskej aliancie pre internetovú ekonomiku je zamestnaných v IT sektore viac ako 55 tisíc ľudí. Správa neuvádza podiel na národnom HDP, cituje však odhad Boston Consulting Group z roku 2011 podľa ktorého v roku 2015 sa tento sektor mal podielať na HDP Slovenska 4,5 %. Počet zamestnancov v roku 2013 podľa databázy Slovstat sa pohyboval na úrovni 1967-tisíc. Po prepočte tvorilo 55-tisíc IT pracovníkov tvorilo 2,8%, čiže takmer 3% na celkovom počte zamestnancov na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "správy", "Štatistického úradu", "Slovstat", "správy", "Slovstat"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/7068-IT-na-Slovensku-CI-Time.html", "http://www.itnews.sk/spravy/biznis/2012-09-28/c151321-stat-nie-je-dojna-krava-hovori-ministerstvo-financii.-it-sektor-je-vsak-dojnou-kravou-statu-tvrdi-iness", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30110", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd", "http://ec.europa.eu/slovensko/documents/archive/final_sapie_internetova_ekonomika.pdf", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:33.124699+00:00"}
{"id": "49989", "numeric_id": 49989, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49989", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ak naráža na moju návštevu v Ruskej federácii, ten zákon (zákon o mimovládkach) už bol 4 mesiace podaný.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely zákona o neziskových organizáciách bol podaný v marci 2024. Súčasnú podobu zákona upravil pozmeňovací návrh Adama Lučanského, ktorý podal v novembri 2024. 25. marca 2025 ho schválil Ústavnoprávny výbor NR SR. Andrej Danko navštívil Ruskú federáciu v januári 2025. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenská delegácia na čele s podpredsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom vycestovala do Moskvy 12. januára 2025. Deklarovaným účelom štvordňovej cesty, ktorej náklady hradil štát, bolo stretnutie s predstaviteľmi ruského parlamentu a niektorými ministrami ( video , 00:00:22).\n\nNávrh poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Adama Lučanského a dnes už ministra Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,“ bol podaný 27. marca 2024.\n\n30. apríla 2024 bol zákon prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, ktorá rozhodla o jeho posunutí do druhého čítania. Zároveň ho predložila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.\n\n21. novembra 2024 podal na ústavnoprávnom výbore poslanec Adam Lučanský pozmeňujúci návrh, zavádzajúci napríklad aj výkaz transparentnosti, pojem lobing a sankcie pri nedodržaní nariadení ( video ).\n\nOba výbory ho Národnej rade odporučili na schválenie. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru z 20. marca 2025 vyplýva, že boli schválené aj Lučanského pripomienky. Medzi nimi napríklad aj možnosť rozpustenia organizácie v prípade, že tretíkrát za posledných 12 mesiacov vykonala lobing bez toho, aby ho mala zapísaný v registri mimovládnych neziskových organizácií ( str . 16).\n\nÚstavnoprávny výbor upravený návrh zákona schválil aj ako poverený gestorský výbor uznesením z 25. marca 2025.\n\nV súvislosti so zmenami v návrhu organizácia Via Iuris označuje zákon ako inšpirovaný Ruskom a tvrdí, že je v rozpore s právom EÚ aj Rady Európy.\n\n3. apríla 2025 skupina poslancov za Smer, Hlas a SNS podala návrh na prijatie uznesenia NR SR k „zneužívaniu legislatívneho procesu k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby na presadzovanie politických a súkromných záujmov.“ V odôvodnení sa vyhradzujú voči označeniu „ruský zákon,“ a odmietajú, že jeho prerokovaním by malo dôjsť k obmedzeniu občianskych práv a slobôd či oslabeniu demokratických princípov.\n\nMomentálne je zákon v druhom čítaní a spolu s uznesením koaličných poslancov sa o ňom má rokovať 15. apríla 2025.", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely zákona o neziskových organizáciách bol podaný v marci 2024. Súčasnú podobu zákona upravil pozmeňovací návrh Adama Lučanského, ktorý podal v novembri 2024. 25. marca 2025 ho schválil Ústavnoprávny výbor NR SR. Andrej Danko navštívil Ruskú federáciu v januári 2025. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenská delegácia na čele s podpredsedom Národnej rady SR Andrejom Dankom vycestovala do Moskvy 12. januára 2025. Deklarovaným účelom štvordňovej cesty, ktorej náklady hradil štát, bolo stretnutie s predstaviteľmi ruského parlamentu a niektorými ministrami ( video , 00:00:22).", "Návrh poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Adama Lučanského a dnes už ministra Rudolfa Huliaka na vydanie zákona, „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,“ bol podaný 27. marca 2024.", "30. apríla 2024 bol zákon prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, ktorá rozhodla o jeho posunutí do druhého čítania. Zároveň ho predložila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.", "21. novembra 2024 podal na ústavnoprávnom výbore poslanec Adam Lučanský pozmeňujúci návrh, zavádzajúci napríklad aj výkaz transparentnosti, pojem lobing a sankcie pri nedodržaní nariadení ( video ).", "Oba výbory ho Národnej rade odporučili na schválenie. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru z 20. marca 2025 vyplýva, že boli schválené aj Lučanského pripomienky. Medzi nimi napríklad aj možnosť rozpustenia organizácie v prípade, že tretíkrát za posledných 12 mesiacov vykonala lobing bez toho, aby ho mala zapísaný v registri mimovládnych neziskových organizácií ( str . 16).", "Ústavnoprávny výbor upravený návrh zákona schválil aj ako poverený gestorský výbor uznesením z 25. marca 2025.", "V súvislosti so zmenami v návrhu organizácia Via Iuris označuje zákon ako inšpirovaný Ruskom a tvrdí, že je v rozpore s právom EÚ aj Rady Európy.", "3. apríla 2025 skupina poslancov za Smer, Hlas a SNS podala návrh na prijatie uznesenia NR SR k „zneužívaniu legislatívneho procesu k zákonu o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby na presadzovanie politických a súkromných záujmov.“ V odôvodnení sa vyhradzujú voči označeniu „ruský zákon,“ a odmietajú, že jeho prerokovaním by malo dôjsť k obmedzeniu občianskych práv a slobôd či oslabeniu demokratických princípov.", "Momentálne je zákon v druhom čítaní a spolu s uznesením koaličných poslancov sa o ňom má rokovať 15. apríla 2025."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["náklady", "video", "Návrh", "zákon", "výboru", "video", "Oba", "uznesenia", "lobing", "str", "schválil", "Via Iuris", "čítaní"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/zmluva/10274044/", "https://www.youtube.com/watch?v=kbZwr1BydbU", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=245", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-213", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544508", "https://spravy.stvr.sk/2024/11/mimovladne-organizacie-by-mohli-podliehat-regulacii-lobingu-spolu-s-opoziciou-hovoria-o-diskriminacii/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=556783", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=560965", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=561120#:~:text=poru%C5%A1enie%20t%C3%BDchto%20povinnost%C3%AD.-,Lobing,poskytovanie%20inform%C3%A1ci%C3%AD%2C%20anal%C3%BDz%20%C4%8Di%20prieskumov,-.", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=561120", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=561120", "https://viaiuris.sk/aktuality/analyza-mimovladkovy-zakon-proti-aktivnym-ludom-je-protiustavny/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=546#current:~:text=Spolo%C4%8Dn%C3%BDm%20spravodajcom%20bude%20%C4%8Dlen%20gestorsk%C3%A9ho%20%C3%9Astavnopr%C3%A1vneho%20v%C3%BDboru%20N%C3%A1rodnej%20rady%20Slovenskej%20republiky.%20(Bod%20sa%20prerokuje%20v%20utorok%2015.%20apr%C3%ADla%202025%20od%2014.00%20hod.)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:36.085132+00:00"}
{"id": "vr28044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28044", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...máme deficit nižší, ako tri percentá a boli sme vyradení z trestnej lavice Európskej únie, z takzvanej procedúry nadmerného deficitu.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit SR skutočne klesol pod 3% HDP v aktuálnom roku 2014 a je v rovnako odhadovaný pod 3% na nasledujúci rok 2015 ( EK a EuroActiv ). Tento vývoj korešponduje so želaným stavom podľa R. Fica, ktorý si dosiahnutie deficitu pod 3% kládol v minulosti za jeden z cieľov ( SMER ). Deficit nad 3 % je totiž zo strany EÚ neželaným stavom a proti krajinám s deficitom v danej výške sa vedie takzvaný Postup pri nadmernom deficite . Začatie konania voči krajinám na nich uvaľuje povinnosť začať účinné opatrenia na zníženie hodnoty deficitu pod 3 % HDP. Slovensko v tomto ohľade uspelo a s odkazom na tlačovú správu z Bruselu z júna 2014, Rada EÚ odporučila vyradenie Slovenska z postupu nadmerného deficitu. ( europa.eu )", "analysis_paragraphs": ["Deficit SR skutočne klesol pod 3% HDP v aktuálnom roku 2014 a je v rovnako odhadovaný pod 3% na nasledujúci rok 2015 ( EK a EuroActiv ). Tento vývoj korešponduje so želaným stavom podľa R. Fica, ktorý si dosiahnutie deficitu pod 3% kládol v minulosti za jeden z cieľov ( SMER ). Deficit nad 3 % je totiž zo strany EÚ neželaným stavom a proti krajinám s deficitom v danej výške sa vedie takzvaný Postup pri nadmernom deficite . Začatie konania voči krajinám na nich uvaľuje povinnosť začať účinné opatrenia na zníženie hodnoty deficitu pod 3 % HDP. Slovensko v tomto ohľade uspelo a s odkazom na tlačovú správu z Bruselu z júna 2014, Rada EÚ odporučila vyradenie Slovenska z postupu nadmerného deficitu. ( europa.eu )"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["EK", "EuroActiv", "SMER", "europa.eu"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/countries/slovakia_en.htm", "http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/slovensko-uz-nema-nadmerny-deficit-022528", "http://www.strana-smer.sk/5116/slovensko-dosiahlo-nizsi-rozpoctovy-deficit", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-382_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:06.479007+00:00"}
{"id": "vr32900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32900", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ideme do obrovskej reformy miestnej štátnej správy. Chceme ušetriť 700 miliónov eur, zlúčením úradov, my sme zrušili kompletne krajskú štátnu správu od 1. januára 2013.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok predsedu vlády Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože krajská štátna správa bola skutočne k 1. januáru 2013 zrušená a úspora reformy ESO je plánovaná do roku 2016. Predseda vlády hovorí o vládnom programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Členovia vlády už v minulosti proklamovali zámer ušetriť vďaka tomuto programu do roku 2016 až 700 miliónov eur. Prvým krokom k naplneniu cieľov tohto programu je zákon č. 345/2012 Z.z. (.pdf) o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý nadobudol účinnosť práve 1. januárom roku 2013. Týmto dátumom bolo zrušených 64 úradov krajskej štátnej správy. Kompetencie zrušených úradov krajskej štátnej správy prešli na existujúce obvodné úrady v sídlach krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu vlády Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože krajská štátna správa bola skutočne k 1. januáru 2013 zrušená a úspora reformy ESO je plánovaná do roku 2016. Predseda vlády hovorí o vládnom programe ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Členovia vlády už v minulosti proklamovali zámer ušetriť vďaka tomuto programu do roku 2016 až 700 miliónov eur. Prvým krokom k naplneniu cieľov tohto programu je zákon č. 345/2012 Z.z. (.pdf) o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý nadobudol účinnosť práve 1. januárom roku 2013. Týmto dátumom bolo zrušených 64 úradov krajskej štátnej správy. Kompetencie zrušených úradov krajskej štátnej správy prešli na existujúce obvodné úrady v sídlach krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["ESO", "proklamovali", "naplneniu", "345/2012 Z.z.", "zrušených"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20957", "http://spravy.pravda.sk/eso-ma-usetrit-miliony-a-zjednodusit-nazivanie-obcana-so-statom-p8f-/sk_domace.asp?c=A120827_125946_sk_domace_p60", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-spustili-prvy-krok-komplexnej/25934-clanok.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDMQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F345-2012-z-z.p-34903.pdf&ei=AErkUNmgD4aB4gTmn4HIBA&usg=AFQjCNHynm2X2QtJ6YeaNJARnxRkkrEq2g&bvm=bv.1355534169,d.bGE", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-ramci-programu-eso-sa-zacalo-s-opatreniami-v-miestnej-statnej-sprave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:02.783500+00:00"}
{"id": "vr38724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38724", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My sme pokračovali a za nás sa dosahovali najvyššie rasty ekonomiky, za vlády Róberta Fica a dokonca sme sa dostali na najnižšie deficity v histórií Slovenska.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit na Slovensku bol jediný raz dosiahnutý ako pozitívny, a to v roku 2007, podľa Eurostatu ( .pdf ), teda za vlády Róberta Fica, teda naozaj dosiahol najpozitívnejšiu úroveň.", "analysis_paragraphs": ["Deficit na Slovensku bol jediný raz dosiahnutý ako pozitívny, a to v roku 2007, podľa Eurostatu ( .pdf ), teda za vlády Róberta Fica, teda naozaj dosiahol najpozitívnejšiu úroveň."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:27.924502+00:00"}
{"id": "vr36122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36122", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...a zrazu, deň po tom ako sa stalo zrejmé, že pán Trnka asi nebude generálny prokurátor vznikli tieto hystérie, je táto nervozita, je to klamstvo a moja otázka je prečo to vzniklo?", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Časovú postupnosť D. Lipšic uvádza správne. Vyhlásenie D. Trnku z 8. decembra nasledovalo deň po tom, ako koalícia využila obštrukciu a nezvolila GP ani na štvrtý krát. Strany koalície využili túto obštrukciu , aby zabránili možnému zvoleniu D. Trnku.", "analysis_paragraphs": ["Časovú postupnosť D. Lipšic uvádza správne. Vyhlásenie D. Trnku z 8. decembra nasledovalo deň po tom, ako koalícia využila obštrukciu a nezvolila GP ani na štvrtý krát. Strany koalície využili túto obštrukciu , aby zabránili možnému zvoleniu D. Trnku."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["obštrukciu"], "url": ["http://http://hnonline.sk/slovensko/c1-48489980-online-koalicia-uspela-prokuratora-nezvolili-b-font-color-ff9900-video-font-b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:31.252308+00:00"}
{"id": "vr34007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34007", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A teraz najnovšie vyhlásili (opozícia - pozn.), že nedajú žiadneho kandidáta na šéfa NKÚ.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, nakoľko tri opozičné strany - KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS (tzv. Ľudová platforma) sa podľa týždeň.sk spoločne dohodli, že nenavrhnú žiadneho kandidáta na post predsedu NKÚ. Informoval o tom Ján Figeľ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, nakoľko tri opozičné strany - KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS (tzv. Ľudová platforma) sa podľa týždeň.sk spoločne dohodli, že nenavrhnú žiadneho kandidáta na post predsedu NKÚ. Informoval o tom Ján Figeľ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-11", "analysis_sources": {"text": ["týždeň.sk"], "url": ["http://www.tyzden.sk/domaci-servis/figel-ludova-platforma-nenavrhne-kandidata-na-sefa-nku-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:14.599793+00:00"}
{"id": "vr35172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35172", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "To, čo si pamätám bol telefonát bývalého poslanca Národnej rady, s ktorým som v parlamente sedel pána Vladimíra Miškovského, ktorý ma telefonicky bombardoval a prenasledoval s tým, že mesto mu robí prieky. On má vynikajúce plány, chce budovať na magistráte ležia dlho papiere, lehoty, ktoré sú pre magistrát určené sú prekračované a on sa nevie pohnúť. Tak som zodvihol telefón ako ste počuli a som zatelefonoval primátorovi Kresánkovi, aby ak je to pravda, aby nikomu zbytočne polená pod nohy nehádzali, samozrejme všetko prísne. Veľmi prísne v rozsahu a v rámci zákona. To je celý príbeh.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Táto interpretácia z nahrávky nie je zrejmá, nevieme ani aká mala byť Miškovského motivácia „bombardovať“ Dzurindu telefonátmi.", "analysis_paragraphs": ["Táto interpretácia z nahrávky nie je zrejmá, nevieme ani aká mala byť Miškovského motivácia „bombardovať“ Dzurindu telefonátmi."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:59.581140+00:00"}
{"id": "vr36808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36808", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ja vám predsa len zacitujem z listu Knuta Vollebaeka, ktorý hovorí veľmi jednoznačne.\"Výkon občianskych práv je spravidla spájaný s miestom trvalého pobytu. Inými slovami, ak by sa Slovensko rozhodlo upustiť od poslednej novely zákona o štátnom občianstve\", rozumejme tej novely, ktorá schválila predchádzajúca vláda,\"občania s trvalým pobytom na Slovensku, ktorým by sa podarilo získať aj druhé občianstvo ostávajú vo všetkých zámeroch a účeloch pod jurisdikciou Slovenskej republiky.\"", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "List od K. Vollebaeka k dispozícii nemáme, ale ako sme uviedli v predchádzajúcom výroku: Postoj, ktorý M. Dzurinda prezentoval, sa zhoduje so skutočným postojom K. Vollebaecka.", "analysis_paragraphs": ["List od K. Vollebaeka k dispozícii nemáme, ale ako sme uviedli v predchádzajúcom výroku: Postoj, ktorý M. Dzurinda prezentoval, sa zhoduje so skutočným postojom K. Vollebaecka."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:48.016343+00:00"}
{"id": "43837", "numeric_id": 43837, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43837", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Toto je naša kardinálna priorita strany Vlasť zastaviť umieranie.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Vlasť, kde je Štefan Harabin volebným lídrom, svoj program zatiaľ nezverejnila. Na svojom webe medzi šiestimi bodmi, ktoré odpovedajú na otázku „kedy je vlasť naozaj vlasťou?” uvádza, že „vlasť je vlasťou vtedy, keď majú všetci rovnakú nádej na porážku choroby.” Keďže toto heslo možno považovať za deklarovanú snahu zamedziť úmrtiam, výrok považujeme za ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Vlasť, kde je Štefan Harabin volebným lídrom, svoj program zatiaľ nezverejnila. Na svojom webe medzi šiestimi bodmi, ktoré odpovedajú na otázku „kedy je vlasť naozaj vlasťou?” uvádza, že „vlasť je vlasťou vtedy, keď majú všetci rovnakú nádej na porážku choroby.” Keďže toto heslo možno považovať za deklarovanú snahu zamedziť úmrtiam, výrok považujeme za ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["webe"], "url": ["https://www.stranavlast.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:26.333352+00:00"}
{"id": "45920", "numeric_id": 45920, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45920", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Sú tam (v návrhu zákona o interrupciách, pozn.) aj isté finančné roviny, napr. pri pri predpoklade, že pôjde o zdravotne znevýhodnené dieťa, tak sa štvornásobne zvýši príspevok po narodení alebo je tam možnosť čerpať finančné prostriedky už počas tehotenstva, polovicu príspevku už počas tehotenstva, po troch mesiacoch ... V programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali, že budeme takýmto motivačným spôsobom sa snažiť znížiť počet interrupcií.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti predpokladá čerpanie príspevku pri narodení dieťaťa už počas tehotenstva. O prvú časť príspevku - v sume 400 eur - by bolo možné požiadať po dosiahnutí 12 týždňov tehotenstva. Druhá časť príspevku je v sume 429,86 eur. Ak by dieťa trpelo ťažkým (genetickým) poškodením alebo poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života, druhá časť príspevku sa navýši o 3 170,14 eur. Dokopy by teda rodič dostal 3 600 eur. Vláda Igora Matoviča v programovom vyhlásení sľubuje , že „sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín, zastavením podpory interrupcií pri matkách vo veku nad 40 rokov a ďalšími preventívnymi opatreniami.” Taktiež chce zvážiť zjednotenie „výšky príspevku pri narodení dieťaťa bez ohľadu na poradie a počet narodených detí.” Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti predpokladá čerpanie príspevku pri narodení dieťaťa už počas tehotenstva. O prvú časť príspevku - v sume 400 eur - by bolo možné požiadať po dosiahnutí 12 týždňov tehotenstva. Druhá časť príspevku je v sume 429,86 eur. Ak by dieťa trpelo ťažkým (genetickým) poškodením alebo poškodením, pre ktoré nebude po narodení schopné života, druhá časť príspevku sa navýši o 3 170,14 eur. Dokopy by teda rodič dostal 3 600 eur. Vláda Igora Matoviča v programovom vyhlásení sľubuje , že „sa zasadí o ochranu nenarodených detí cez prevenciu interrupcií, a to najmä zlepšením finančnej situácie osamelých matiek a rodín, zastavením podpory interrupcií pri matkách vo veku nad 40 rokov a ďalšími preventívnymi opatreniami.” Taktiež chce zvážiť zjednotenie „výšky príspevku pri narodení dieťaťa bez ohľadu na poradie a počet narodených detí.” Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona", "sľubuje", "chce"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479948", "http://www.culture.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-180.html", "http://www.culture.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-180.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:39.883466+00:00"}
{"id": "49708", "numeric_id": 49708, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49708", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Ale, prosím vás pekne, pán Huliak, však vo vláde, vo vláde tieto veci prešli, vy ste hlasovali takisto ako všetci vaši kolegovia, hlasovali ste za to, aby sa tieto zákony, ktoré aj k tomuto smerujú, aby sa prijali v parlamente, dali ste to do skráteného legislatívneho konania, zapchali ste nám ústa, nechali ste nás hovoriť 12 hodín.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Hajko odkazuje na zmenu financovania samospráv a obcí, ktorú kritizoval poslanec Huliak.\n\nParlament v balíku zákonov v rámci takzvaného konsolidačného balíčka v skrátenom legislatívnom konaní schválil aj zmenu vo financovaní obcí a samospráv z podielových daní. Parlament vládnym návrhom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve zmenil percento dane z príjmov fyzických osôb, ktoré posiela obciam, zo 70 % na 55,1 %. Samosprávy namiesto pôvodných 30 % budú 29,5 % (. pdf , s. 20-21). Rozprava v parlamente bola pri prijímaní legislatívneho balíka konsolidačných opatrení v prvom čítaní skrátená na 12 hodín.\n\nVládou predložený konsolidačný balíček posunuli v skrátenom legislatívnom konaní poslanci NR SR do druhého čítania 26. septembra 2024. Za skrátené legislatívne konanie hlasovalo všetkých 10 poslancov strany SNS. Koalícia schválila aj skrátenie rozpravy na 12 hodín. 3. októbra 2024 parlament konsolidačný balíček schválil aj v druhom a treťom čítaní. Aj v treťom čítaní hlasoval poslanec Huliak za konsolidačný balíček.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Hajko odkazuje na zmenu financovania samospráv a obcí, ktorú kritizoval poslanec Huliak.", "Parlament v balíku zákonov v rámci takzvaného konsolidačného balíčka v skrátenom legislatívnom konaní schválil aj zmenu vo financovaní obcí a samospráv z podielových daní. Parlament vládnym návrhom novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve zmenil percento dane z príjmov fyzických osôb, ktoré posiela obciam, zo 70 % na 55,1 %. Samosprávy namiesto pôvodných 30 % budú 29,5 % (. pdf , s. 20-21). Rozprava v parlamente bola pri prijímaní legislatívneho balíka konsolidačných opatrení v prvom čítaní skrátená na 12 hodín.", "Vládou predložený konsolidačný balíček posunuli v skrátenom legislatívnom konaní poslanci NR SR do druhého čítania 26. septembra 2024. Za skrátené legislatívne konanie hlasovalo všetkých 10 poslancov strany SNS. Koalícia schválila aj skrátenie rozpravy na 12 hodín. 3. októbra 2024 parlament konsolidačný balíček schválil aj v druhom a treťom čítaní. Aj v treťom čítaní hlasoval poslanec Huliak za konsolidačný balíček."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "pdf", "prijímaní", "skrátená", "posunuli", "hlasovalo", "skrátenie", "schválil", "hlasoval"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/975181-poslanci-definitivne-schvalili-balik-konsolidacnych-opatreni", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=552948", "https://e.dennikn.sk/minuta/4216607", "https://www.postoj.sk/162966/dnes-treba-vediet", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/725165-poslanci-este-aj-konsolidacny-balik-za-miliardy-idu-prijimat-zrychlene/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55300", "https://domov.sme.sk/c/23389675/parlament-prerokuje-konsolidacny-balik-zrychlene-koalicia-skratila-rozpravu.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/975181-poslanci-definitivne-schvalili-balik-konsolidacnych-opatreni", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:49.128601+00:00"}
{"id": "vr15499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15499", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V roku 2011, po skončení roku 2011 bolo Slovensko na 66. mieste v boji proti korupcii (...) a teraz je päťdesiate. (...) O 16 miest sme od roku 2011 poskočili. (...) Transparency International, za rok 2011, Slovensko 66., dnes päťdesiate.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe rebríčka Transparency International z roku 2011 sa Slovenská republika skutočne umiestnila na 66.mieste , čo sa úrovne korupcie vo verejnom sektore týka (.pdf s.4). V súčasnosti (teda podľa rebríčka z roku 2015, keďže hodnotenie za rok 2016 ešte nebolo uskutočnené) je Slovensko na 50.mieste , čiže si polepšilo o rovných 16 miest. V roku 2011 došlo k metodickým zmenám pri zostavení rebríčka, preto samotná organizácia nedoporučuje porovnávať výsledky pred a po roku 2011. Hodnotíme len vo výroku uvedené dosiahnuté umiestnenia, preto to hodnotíme ako pravdu.\n\nTejto téme sa už Demagog.SK venoval v minulosti, napríklad Ficov výrok o zlepšení Slovenska v boji proti korupcii alebo vo výrokoch SMER: Tri roky vlády R. Fica z mája 2015.", "analysis_paragraphs": ["Na základe rebríčka Transparency International z roku 2011 sa Slovenská republika skutočne umiestnila na 66.mieste , čo sa úrovne korupcie vo verejnom sektore týka (.pdf s.4). V súčasnosti (teda podľa rebríčka z roku 2015, keďže hodnotenie za rok 2016 ešte nebolo uskutočnené) je Slovensko na 50.mieste , čiže si polepšilo o rovných 16 miest. V roku 2011 došlo k metodickým zmenám pri zostavení rebríčka, preto samotná organizácia nedoporučuje porovnávať výsledky pred a po roku 2011. Hodnotíme len vo výroku uvedené dosiahnuté umiestnenia, preto to hodnotíme ako pravdu.", "Tejto téme sa už Demagog.SK venoval v minulosti, napríklad Ficov výrok o zlepšení Slovenska v boji proti korupcii alebo vo výrokoch SMER: Tri roky vlády R. Fica z mája 2015."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["66.mieste", "50.mieste", "výrok", "výrokoch", "CPI"], "url": ["https://www.transparency.org/cpi2011/results", "https://www.transparency.org/cpi2015/#results-table", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=3=1", "http://www.demagog.sk/politici/215/smer-tri-roky-vlady-r-fica/?oblast=3", "http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:44.851537+00:00"}
{"id": "vr35565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35565", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pôvodne sme sa dohodli v koalícii, že budeme sa snažiť, vytvorili sme samozrejme odbornú komisiu, budeme sa snažiť nájsť jedného kandidáta.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dohodu o jednotnom kandidátovi potvrdzujú aj slová P. Hrušovského neskôr v relácií, a rovnako R. Sulíka. Keďže potvrdenie takejto dohody zo strany SDKÚ-DS nemáme, nemôžeme výrok ohodnotiť.", "analysis_paragraphs": ["Dohodu o jednotnom kandidátovi potvrdzujú aj slová P. Hrušovského neskôr v relácií, a rovnako R. Sulíka. Keďže potvrdenie takejto dohody zo strany SDKÚ-DS nemáme, nemôžeme výrok ohodnotiť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:22.652560+00:00"}
{"id": "45475", "numeric_id": 45475, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45475", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "(vláda, pozn.) zodpovednosť za svoje rozhodnutia dáva na rôznych úradníkov. Keď bola, keď bola kolaps dopravy pred veľkonočnými sviatkami, mohli za to radoví policajti, keď začali zomierať dôchodcovia v domovoch sociálnych služieb, mohli za to zamestnanci...", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič obvinil pri dopravných problémoch počas veľkonočných sviatkov zo zlyhania službukonajúcich policajtov, neskôr sa im však ospravedlnil. Rovnako premiér povedal v tom čase nepotvrdenú informáciu, podľa ktorej mal koronavírus do pezinského Domova sociálnych služieb zavliecť jeden (nie viacerí) z ošetrovateľov dovolenkujúci v Taliansku - neskôr sa však opravil. Keďže Erik Tomáš hovorí iba časť pravdy (že premiér ukazoval na na radových zamestnancov ako na zodpovedných) a vynecháva zvyšok pravdy (že premiér sa za to ospravedlnil resp. opravil), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Policajti a kolaps dopravy Keď pred Veľkonočnými sviatkami kolabovala na viacerých miestach doprava a na výpadovkách sa tvorili zápchy, Igor Matovič na Facebook napísal , že „kontroly mali byť námatkové. Zrána sa to niektorým hliadkam vymklo trochu z rúk … napriek tomu – nehaňme ich za to…” Neskôr sa policajtom ospravedlnil , pôvodne vraj „dostal informáciu, že kontrolovať všetkých bola nadpráca jednotlivcov z ich radov.” Zodpovednosť videl v konaní vedenia polície. „Bláznovstvo ... a pán policajný prezident Lučanský má čo vysvetľovať.” Policajný prezident Milan Lučanský sa odpovedal , že polícia konala v súlade s uznesením vlády. DSS-ky Keď sa v Domove sociálnych služieb v Pezinku nakazilo koronavírusom 42 klientov a 5 zamestnancov, premiér sa na Facebooku 13. apríla pýtal , ​„a ký trest je podľa vás spravodlivý pre človeka, ktorý opatruje staručkých ľudí v domove sociálnych služieb a zatají, že bol napr. v Taliansku na dovolenke? \" Neskôr sa opravil , keď povedal, že „hovoril (som) županom Drobom a nateraz vylúčili v pezinskom prípade podozrenie, že nákaza pochádza od opatrovateľky.” K 15. aprílu evidoval Domov sociálnych služieb Pezinok tri úmrtia spôsobené koronavírusom. Minister zdravotníctva Marek Krajčí oznámil, že „vzhľadom na tieto úmrtia a vzhľadom na to, že v tomto domove sociálnych služieb už dlhšie obdobie boli klienti chorí, začal sa dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na preverenie postupu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb\".", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič obvinil pri dopravných problémoch počas veľkonočných sviatkov zo zlyhania službukonajúcich policajtov, neskôr sa im však ospravedlnil. Rovnako premiér povedal v tom čase nepotvrdenú informáciu, podľa ktorej mal koronavírus do pezinského Domova sociálnych služieb zavliecť jeden (nie viacerí) z ošetrovateľov dovolenkujúci v Taliansku - neskôr sa však opravil. Keďže Erik Tomáš hovorí iba časť pravdy (že premiér ukazoval na na radových zamestnancov ako na zodpovedných) a vynecháva zvyšok pravdy (že premiér sa za to ospravedlnil resp. opravil), hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Policajti a kolaps dopravy Keď pred Veľkonočnými sviatkami kolabovala na viacerých miestach doprava a na výpadovkách sa tvorili zápchy, Igor Matovič na Facebook napísal , že „kontroly mali byť námatkové. Zrána sa to niektorým hliadkam vymklo trochu z rúk … napriek tomu – nehaňme ich za to…” Neskôr sa policajtom ospravedlnil , pôvodne vraj „dostal informáciu, že kontrolovať všetkých bola nadpráca jednotlivcov z ich radov.” Zodpovednosť videl v konaní vedenia polície. „Bláznovstvo ... a pán policajný prezident Lučanský má čo vysvetľovať.” Policajný prezident Milan Lučanský sa odpovedal , že polícia konala v súlade s uznesením vlády. DSS-ky Keď sa v Domove sociálnych služieb v Pezinku nakazilo koronavírusom 42 klientov a 5 zamestnancov, premiér sa na Facebooku 13. apríla pýtal , ​„a ký trest je podľa vás spravodlivý pre človeka, ktorý opatruje staručkých ľudí v domove sociálnych služieb a zatají, že bol napr. v Taliansku na dovolenke? \" Neskôr sa opravil , keď povedal, že „hovoril (som) županom Drobom a nateraz vylúčili v pezinskom prípade podozrenie, že nákaza pochádza od opatrovateľky.” K 15. aprílu evidoval Domov sociálnych služieb Pezinok tri úmrtia spôsobené koronavírusom. Minister zdravotníctva Marek Krajčí oznámil, že „vzhľadom na tieto úmrtia a vzhľadom na to, že v tomto domove sociálnych služieb už dlhšie obdobie boli klienti chorí, začal sa dohľad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na preverenie postupu zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti v tomto domove sociálnych služieb\"."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["kolabovala", "tvorili", "napísal", "ospravedlnil", "videl", "odpovedal", "pýtal", "opravil", "evidoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/548026-doprava-na-vstupe-do-bratislavy-skolabovala-tvoria-sa-niekolkohodinove-kolony/", "https://domov.sme.sk/c/22379464/velkonocne-opatrenia-rozhadali-koaliciu.html", "https://domov.sme.sk/c/22379403/koronavirus-matovic-tvrdi-ze-sa-kontroly-vymkli-z-ruk.html", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/videos/10218990109836174/", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/videos/10218990109836174/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/548026-doprava-na-vstupe-do-bratislavy-skolabovala-tvoria-sa-niekolkohodinove-kolony/", "https://slovensko.hnonline.sk/2130104-naco-by-nam-boli-opatrenia-ak-by-sme-ich-takto-trestuhodne-pokazili-matovic-reagoval-na-situaciu-v-pezinku", "https://slovensko.hnonline.sk/2130104-naco-by-nam-boli-opatrenia-ak-by-sme-ich-takto-trestuhodne-pokazili-matovic-reagoval-na-situaciu-v-pezinku", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-15-04-2020-styri-umrtia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:10.101156+00:00"}
{"id": "vr29208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29208", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "...napríklad používame to teraz v stomatológii, že v prípade, že nejdete na preventívnu prehliadku, poisťovňa vám nepreplatí na druhý rok v podstate žiadne výkony zo zdravotného poistenia.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdravotné poisťovne v prípade neabsolvovania pravidelnej preventívnej prehliadky nepreplácajú stomatologické zákroky spojené zo zubným kazom. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na ostatné zubné zákroky pokryté poistením. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa zákona 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, §3 ods. 4:\n\n\"Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára.\"\n\nIné zákroky však nie sú viazané na preventívnu prehliadku, nemožno preto za pravdivé označiť Uhliarikovo tvrdenie, že v podstate žiadne výkony nie sú hradené. poisťovňou. Na oficiálnej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne , kde sa nachádzajú základné podmienky pre absolvovanie preventívnej prehliadky a pravidlá ohľadom uhrádzania lekárskych zákrokov prostredníctvom zdravotného poistenia v rôznych lekárskych odboroch, tiež nie sú určené ďalšie obmedzenia preplatenia zákrokov pre tých pacientov, ktorí neabsolvovali preventívnu prehliadku.", "analysis_paragraphs": ["Zdravotné poisťovne v prípade neabsolvovania pravidelnej preventívnej prehliadky nepreplácajú stomatologické zákroky spojené zo zubným kazom. Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na ostatné zubné zákroky pokryté poistením. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa zákona 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, §3 ods. 4:", "\"Zdravotné výkony v základnom prevedení poskytnuté v súvislosti so zubným kazom sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia len vtedy, ak poistenec absolvoval v predchádzajúcom kalendárnom roku preventívnu prehliadku u zubného lekára.\"", "Iné zákroky však nie sú viazané na preventívnu prehliadku, nemožno preto za pravdivé označiť Uhliarikovo tvrdenie, že v podstate žiadne výkony nie sú hradené. poisťovňou. Na oficiálnej stránke Všeobecnej zdravotnej poisťovne , kde sa nachádzajú základné podmienky pre absolvovanie preventívnej prehliadky a pravidlá ohľadom uhrádzania lekárskych zákrokov prostredníctvom zdravotného poistenia v rôznych lekárskych odboroch, tiež nie sú určené ďalšie obmedzenia preplatenia zákrokov pre tých pacientov, ktorí neabsolvovali preventívnu prehliadku."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["577/2004", "Z. z.", "Všeobecnej zdravotnej poisťovne"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-577", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-577", "https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/preventivne-prehliadky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:15.833981+00:00"}
{"id": "vr36199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36199", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Všetci hovoria o tom, jak chcú byť čistí a najčistejší. Pred šiestimi alebo ôsmimi rokmi odišla celá Európska komisia. Celá Európska komisia bola zlikvidovaná, pretože zdefraudovali 8 miliárd alebo koľko miliárd eur.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Komisia, ktorá odstúpila bola tá Santerova , spravila tak v marci 1999. Nebolo to ale pre defraudovanie miliárd eur, ale pre konanie francúzskej komisárky Edith Cresson.", "analysis_paragraphs": ["Komisia, ktorá odstúpila bola tá Santerova , spravila tak v marci 1999. Nebolo to ale pre defraudovanie miliárd eur, ale pre konanie francúzskej komisárky Edith Cresson."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["tá Santerova", "konanie francúzskej komisárky Edith Cresson."], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Santer_Commission", "http://www.guardian.co.uk/world/2003/mar/26/eu.france"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:58.525689+00:00"}
{"id": "vr28825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28825", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Boli ste (Beblavý, pozn.) súčasťou vlády (vlády Ivety Radičovej, pozn.).", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý nebol súčasťou vlády I. Radičovej. Vo vláde nepôsobil v žiadnej funkcii. Počas vlády I. Radičovej pôsobil ako rádový poslanec za SDKÚ-DS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý nebol súčasťou vlády I. Radičovej. Vo vláde nepôsobil v žiadnej funkcii. Počas vlády I. Radičovej pôsobil ako rádový poslanec za SDKÚ-DS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["nepôsobil"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:19.037725+00:00"}
{"id": "vr14360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14360", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Prosím vás pekne, na Slovensku každý tretí mladý človek je bez práce.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súčastnosti nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) u nás pohybuje na úrovni 25 %, a teda približne každý štvrtý človek na Slovensku má veľký problém nájsť si prácu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčastnosti nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) u nás pohybuje na úrovni 25 %, a teda približne každý štvrtý človek na Slovensku má veľký problém nájsť si prácu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["dosahovala", "patril", "2014", "údajov", "Eurostatu"], "url": ["https://ycharts.com/indicators/slovakia_youth_unemployment_rate_lfs", "http://www.investujeme.sk/v-eu-mame-piatu-najvyssiu-nezamestnanost-mladych-bez-prace-je-kazdy-treti-slovak-do-25-rokov/", "http://www.epic-org.eu/podpora-zamestnavania-mladych-ludi/", "https://ycharts.com/indicators/slovakia_youth_unemployment_rate_lfs", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/products-datasets/-/une_rt_q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:14.084520+00:00"}
{"id": "vr30850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30850", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER – sociálna demokracia predložil návrhy, ako dostať verejné financie pod kontrolu zvýšením príjmov prostredníctvom: • bankového odvodu vo výške 0,7 % • dane z príjmu pre firmy so ziskom nad 30 mil. eur (900 mil. Sk) vo výške 22 % • dane z príjmu fyzických osôb na 25 % na príjmy nad 33-tisíc eur (1 mil. Sk) ročne Pravica tieto návrhy odmietla ...", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bankový odvod (daň): SMER-SD (návrh poslancov NR SR R. Fica, P. Kažimíra, J. Počiatka) najprv navrhovala bankový odvod vo výške 1,35 %. Návrh neprešiel do druhého čítania, z vládnej koalície len poslankyňa KDH M. Gibalová hlasovala za tento návrh. Posledný návrh strany SMER-SD bol bankový odvod vo výške 0,73 %. Aj tento návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície. Nakoniec bol v NR SR schválený vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý stanovil bankový odvod vo výške 0,4 %. Za tento návrh hlasoval aj celý poslanecký klub SMER-SD (jeden poslanec bol neprítomný). Progresívne zdanenie právnických a fyzických osôb: SMER-SD (návrh poslancov NR SR P. Kažimíra, J. Počiatka, J. Buriana) navrhla v septembri 2011 novelu zákona o daní z príjmov , ktorá obsahovala tak dane z príjmu pre firmy so ziskom nad 30 mil. eur vo výške 22 % ako aj dane z príjmu fyzických osôb na 25 % na príjmy nad 33-tisíc eur. Návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície. Je pravdou, že strana SMER-SD predložila tieto návrhy zákonov a vládna koalícia ich nepodporila a tak tieto návrhy zákonov neprešli ani do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bankový odvod (daň): SMER-SD (návrh poslancov NR SR R. Fica, P. Kažimíra, J. Počiatka) najprv navrhovala bankový odvod vo výške 1,35 %. Návrh neprešiel do druhého čítania, z vládnej koalície len poslankyňa KDH M. Gibalová hlasovala za tento návrh. Posledný návrh strany SMER-SD bol bankový odvod vo výške 0,73 %. Aj tento návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície. Nakoniec bol v NR SR schválený vládny návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorý stanovil bankový odvod vo výške 0,4 %. Za tento návrh hlasoval aj celý poslanecký klub SMER-SD (jeden poslanec bol neprítomný). Progresívne zdanenie právnických a fyzických osôb: SMER-SD (návrh poslancov NR SR P. Kažimíra, J. Počiatka, J. Buriana) navrhla v septembri 2011 novelu zákona o daní z príjmov , ktorá obsahovala tak dane z príjmu pre firmy so ziskom nad 30 mil. eur vo výške 22 % ako aj dane z príjmu fyzických osôb na 25 % na príjmy nad 33-tisíc eur. Návrh neprešiel do druhého čítania, nehlasoval zaňho nikto z vládnej koalície. Je pravdou, že strana SMER-SD predložila tieto návrhy zákonov a vládna koalícia ich nepodporila a tak tieto návrhy zákonov neprešli ani do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["najprv navrhovala", "neprešiel", "Posledný návrh", "neprešiel", "vládny návrh zákona", "hlasoval", "zákona o daní z príjmov", "neprešiel"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27470", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=28388", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=535", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29350", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=517", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29929"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:35.298491+00:00"}
{"id": "vr37751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37751", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Po veľmi dlhej dobe Cargo sa dostalo v roku 2008 do zisku.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Každoročne v období 2002 - 2007 vykazovalo Cargo Slovakia, a.s. mínusové hospodárenie: r. 2002 (.pdf): - 477,1 mil. Sk./ - 15 836 818,7 eur* r. 2003 (.pdf): - 4 826,3 mil. Sk./ - 160 203 810,7 eur* r. 2004 (.pdf): - 1 449,6 mil. Sk/ - 48 117 904, 8 eur* r. 2005 (.pdf): - 713,034 mil. Sk/ - 23 668 392,8 eur r. 2006 (.pdf): - 1 998,032 mil. Sk/ - 66 322 512,1 eur r. 2007 (.pdf): - 252 mil. Sk./ - 8 364 867,6 eur Za rok 2008 vykazuje Cargo Slovakia, a.s. zisk 83 mil. Sk (2 755 095,3 eur). *V týchto obdobiach je strata vykázaná za spoločnosť Železničná spoločnosť a.s. (osobná aj nákladná doprava), ktorá sa v roku 2005 transformovala na Železničná spoločnosť Slovensko a.s. (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s. (nákladná doprava).", "analysis_paragraphs": ["Každoročne v období 2002 - 2007 vykazovalo Cargo Slovakia, a.s. mínusové hospodárenie: r. 2002 (.pdf): - 477,1 mil. Sk./ - 15 836 818,7 eur* r. 2003 (.pdf): - 4 826,3 mil. Sk./ - 160 203 810,7 eur* r. 2004 (.pdf): - 1 449,6 mil. Sk/ - 48 117 904, 8 eur* r. 2005 (.pdf): - 713,034 mil. Sk/ - 23 668 392,8 eur r. 2006 (.pdf): - 1 998,032 mil. Sk/ - 66 322 512,1 eur r. 2007 (.pdf): - 252 mil. Sk./ - 8 364 867,6 eur Za rok 2008 vykazuje Cargo Slovakia, a.s. zisk 83 mil. Sk (2 755 095,3 eur). *V týchto obdobiach je strata vykázaná za spoločnosť Železničná spoločnosť a.s. (osobná aj nákladná doprava), ktorá sa v roku 2005 transformovala na Železničná spoločnosť Slovensko a.s. (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia a.s. (nákladná doprava)."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["2002", "2003", "2004", "2005", "2006", "2007", "zisk 83 mil. Sk"], "url": ["http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/vs2002sk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/VSSR2003.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/VS_ZS_04_Sk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/Vyrocna_sprava_2005_SK.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/zssk.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/Vyrocna-sprava-2007.pdf", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:41.771325+00:00"}
{"id": "vr33902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33902", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Môj predchodca pán poslanec Mihál predložil novelu zákona v januári minulého roku o službách zamestnanosti. No a nepodporili ste ho.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Novelu zákona o službách zamestnanosti plánoval vtedajší minister práce sociálnych vecí a rodiny Mihál predložiť na rokovanie vlády začiatkom januára 2012, po kritike ju však 13. januára stiahol . Minister práce Jozef Mihál návrh stiahol kvôli nedostatku času na jeho prerokovanie a množstvu pripomienok. K samotnému hlasovaniu o návrhu zákona teda nedošlo. Pripravovanú novelu kritizovali hlavne opozícia (SMER-SD) a samosprávy. Pravda , 9. januára 2012: \"Poslanec KDH a šéf sociálneho výboru Július Brocka predpokladá, že do volieb už Mihálov zákon neprejde. Vláda by totiž musela súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, čo vzhľadom na to, že by si vyžadoval ďalšie peniaze z rozpočtu, nepredpokladá.\" Plánovaná novela bola podrobená kritike, a to nielen z radov opozície, ale aj členov strán vtedajšej vládnej koalície. Novela mala zaviesť viacero nepopulárnych opatrení, ako napr. zníženie príspevku na absolventskú prax, obmedzenie podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím atď. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Novelu zákona o službách zamestnanosti plánoval vtedajší minister práce sociálnych vecí a rodiny Mihál predložiť na rokovanie vlády začiatkom januára 2012, po kritike ju však 13. januára stiahol . Minister práce Jozef Mihál návrh stiahol kvôli nedostatku času na jeho prerokovanie a množstvu pripomienok. K samotnému hlasovaniu o návrhu zákona teda nedošlo. Pripravovanú novelu kritizovali hlavne opozícia (SMER-SD) a samosprávy. Pravda , 9. januára 2012: \"Poslanec KDH a šéf sociálneho výboru Július Brocka predpokladá, že do volieb už Mihálov zákon neprejde. Vláda by totiž musela súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním, čo vzhľadom na to, že by si vyžadoval ďalšie peniaze z rozpočtu, nepredpokladá.\" Plánovaná novela bola podrobená kritike, a to nielen z radov opozície, ale aj členov strán vtedajšej vládnej koalície. Novela mala zaviesť viacero nepopulárnych opatrení, ako napr. zníženie príspevku na absolventskú prax, obmedzenie podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím atď. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novelu", "stiahol", "kritizovali", "Pravda", "mala zaviesť"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=4813&langEID=1&tStamp=20120113142045637", "http://www.rozhlas.sk/-Minister-Mihal-stahuje-novelu-o-sluzbach-zamestnanosti?l=1&c=0&i=28099&p=1", "http://www.ta3.com/clanok/7540/tb-jozefa-mihala-o-novele-zakona-o-sluzbach-zamestnanosti.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172961-mihal-sa-ponahla-este-narychlo-chce-setrit-na-politike-zamestnanosti/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172961-mihal-sa-ponahla-este-narychlo-chce-setrit-na-politike-zamestnanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:23.026842+00:00"}
{"id": "vr26570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26570", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "A keď porovnávam aj jedno číslo, aj druhé číslo a to je možno to, na čo ste myslel, ten vývoj za 11 mesiacov, nebudem hovoriť o dvanástom mesiaci, o tom bude zajtra informovať generálny riaditeľ Ústredia práce, ktorému to zo zákona vyplýva, je taký, že dnes sme už na tom lepšie ako za vlády Ivety Radičovej v mesiaci november 2011 aj s celkovým počtom nezamestnaných, aj s disponibilným.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov zo štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bol celkový počet nezamestnaných v novembri roku 2011 393 122 a v novembri roku 2013 399 561.. Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie bol v novembri 2011 355 655 a v novembri roku 2013 bol 364 233.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov zo štatistiky ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bol celkový počet nezamestnaných v novembri roku 2011 393 122 a v novembri roku 2013 399 561.. Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie bol v novembri 2011 355 655 a v novembri roku 2013 bol 364 233."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2013"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:38.995859+00:00"}
{"id": "vr28311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28311", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Vtip je v tom, že vládny materiál (zakona o službách v nezamestnanosti, pozn.) uvádza, že týchto mladých ľudí vo veku do 29 rokov je na úradoch práce v evidencii, poviem presné číslo, 119 409. A tento projekt, respektíve tento príspevok má pomôcť 6 400 mladým ľuďom. No ak si to podelíme, tak nám vyjde, že približne každý dvadsiaty mladý človek si takto pomôže a mal by nájsť zamestnanie.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok považujeme za pravdivý, aj keď v dokumentoch priložených na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených na webovej stránke spolu s návrhom zákona o službách zamestnanosti nie je uvádzané presné vyčíslenie počtu nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Číslo, ktoré však uvádza Jozef MIhál sedí.", "analysis_paragraphs": ["Výrok považujeme za pravdivý, aj keď v dokumentoch priložených na rokovanie do Národnej rady Slovenskej republiky uvedených na webovej stránke spolu s návrhom zákona o službách zamestnanosti nie je uvádzané presné vyčíslenie počtu nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 29 rokov. Číslo, ktoré však uvádza Jozef MIhál sedí."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5060", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/145950/Pomoct-zamestnat-mladych-do-rokov-ma-mil-eur-v-ramci-projektu-UPSVR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:18.446796+00:00"}
{"id": "vr32186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32186", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď predsa premiér Robert Fico, ktorý na tlačovej konferencií tak teatrálne a to iste majú diváci v čerstvej pamäti roztrhal rozpočet na tento rok. Zabudol, ale v tej rýchlosti a v tej teatrálnosti, že on sám za ten rozpočet hlasoval v parlamente na jeseň v roku 2011.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že R. Fico na tlačovej konferencie symbolicky roztrhal rozpočet, avšak nie je pravda, že za rozpočet hlasoval. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Robert Fico bol medzi tými poslancami SMERu, ktorí hlasovali proti návrhu zákona. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum, však zákon prijatý bol, keďže vtedajšia vláda v parlamente nedisponovala väčšinou po tom, čo Obyčajní ľudia odmietli rozpočet podporiť.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že R. Fico na tlačovej konferencie symbolicky roztrhal rozpočet, avšak nie je pravda, že za rozpočet hlasoval. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Robert Fico bol medzi tými poslancami SMERu, ktorí hlasovali proti návrhu zákona. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum, však zákon prijatý bol, keďže vtedajšia vláda v parlamente nedisponovala väčšinou po tom, čo Obyčajní ľudia odmietli rozpočet podporiť."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["roztrhal", "prijatý", "absencii"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/24811/fico-roztrhal-rozpocet-byvalej-vlady.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:31.012074+00:00"}
{"id": "vr16025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16025", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme dosiahli teraz nezamestnanosť na historicky najnižšej úrovni(...).", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla nezamestnanosť na historické minimum 7,36% v auguste 2008. Keďže toto číslo odvtedy nebolo prekonané a v súčasnosti je na hodnote 8,39%, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nezamestnanosť na Slovensku má od roku 2013 klesajúcu tendenciu. Posledná štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) z februára 2017 udáva mieru evidovanej nezamestnanosti v hodnote 8,39%. Štatistický úrad SR (ŠÚSR) zverejňuje len kvartálové štatistiky, podľa ktorých v poslednom kvartáli roku 2016 bola nezamestnanosť na úrovni 9,1%. Treba však poznamenať, že pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti, ktorú ÚPSVaR zmenilo v lete toho roku a aj vďaka tejto zmene je dnešná miera nezamestnanosti pod 10%. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xf9L9\"]={},window.datawrapper[\"xf9L9\"].embedDeltas={\"100\":756,\"200\":678,\"300\":626,\"400\":626,\"500\":626,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xf9L9\"),window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xf9L9\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xf9L9\"==b)window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); V grafe môžeme vidieť štatistické údaje oboch inštitúcii, vždy z januára každého roku ÚPSVaR aj ročné štatistiky z databázy Slovstat ŠÚSR. Podľa oboch štatistík bola na Slovensku najnižšia nezamestnanosť zaznamenaná v roku 2008, kedy podľa ŠÚSR bola táto hodnota 7,7% a podľa ÚPSVaR klesla na minimum v auguste toho roku, na 7,36%, čo je Ficom spomínaná historicky najnižšia úroveň. Toto číslo odvtedy nebolo prekonané, hoci súčasné percentá sú tomu od roku 2008 najbližšie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny klesla nezamestnanosť na historické minimum 7,36% v auguste 2008. Keďže toto číslo odvtedy nebolo prekonané a v súčasnosti je na hodnote 8,39%, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nezamestnanosť na Slovensku má od roku 2013 klesajúcu tendenciu. Posledná štatistika Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) z februára 2017 udáva mieru evidovanej nezamestnanosti v hodnote 8,39%. Štatistický úrad SR (ŠÚSR) zverejňuje len kvartálové štatistiky, podľa ktorých v poslednom kvartáli roku 2016 bola nezamestnanosť na úrovni 9,1%. Treba však poznamenať, že pokles nezamestnanosti v roku 2013 bol do určitej miery zapríčinený zmenou metodiky merania nezamestnanosti, ktorú ÚPSVaR zmenilo v lete toho roku a aj vďaka tejto zmene je dnešná miera nezamestnanosti pod 10%. Od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, péenke, rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xf9L9\"]={},window.datawrapper[\"xf9L9\"].embedDeltas={\"100\":756,\"200\":678,\"300\":626,\"400\":626,\"500\":626,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xf9L9\"),window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xf9L9\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xf9L9\"==b)window.datawrapper[\"xf9L9\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); V grafe môžeme vidieť štatistické údaje oboch inštitúcii, vždy z januára každého roku ÚPSVaR aj ročné štatistiky z databázy Slovstat ŠÚSR. Podľa oboch štatistík bola na Slovensku najnižšia nezamestnanosť zaznamenaná v roku 2008, kedy podľa ŠÚSR bola táto hodnota 7,7% a podľa ÚPSVaR klesla na minimum v auguste toho roku, na 7,36%, čo je Ficom spomínaná historicky najnižšia úroveň. Toto číslo odvtedy nebolo prekonané, hoci súčasné percentá sú tomu od roku 2008 najbližšie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "Štatistický úrad SR", "zmenou metodiky", "Slovstat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/28ad900c-0073-4416-9f53-01e87f1e77ca/!ut/p/b1/hZLbkqIwEIafxQeYIeFg4DIcjZBwVuSGUhxQEHUcOcjTr07NXuxurXZVLpJ8f_-ddHMpl3Dpcd3ty_V1fzquD499Os18RGRVhRgA1REAmdshm2kmb8XSHVjdAfCfwOBPvcwCA5AIe1YwFyEQf-ufAA-9GXo8VkRL0wPXvF9rvBw6Ux4A-KPXLDwTkQOA7FgSIHgWB4ovCAALz-oXgfCjf2LwzN-avtDfgRf-Sy6pVoOqn2hpYLXoBWsMlaU2jJK-gdfVQf0MNG12Rnw3xfVb5OZjWTnMYdt8MQfJrM2wnS5oHI-Ve1xev8K1XtfKNYnDa3gVv7ybINZ5rdZuu0PZyh90lffNptXMhubimLgd2SfGuQBsyJXoUqyFRPrwhENHZX_yd2_-Lf7FbCy59Bt51p1v4Nn4vBqA9PkPwxcZ7h1is1Pzwa3uGPrvayDiIi4BYhZWtzMZ6zGoxvAWGreB6SqBVdxTvViyyBgYc2GkU_g4i5z7Ghll0daLrpG3XQSxivEwL-iNm3PpftO893nzDt6RjICAkCzyojKVBIFbVLmIzBPpDZLsYNyntC9tnjUI2_7Gr3Y9IW9RhU3eQSfts1N4RXJZQTKalQZpbXRJPy40iGq9nR_NoMZFgrOVMXhdUtLPFB42hxZmG63f-GxrWvUyx2GOWksjZz6Ee13y-dKMoN4X3WITQ3Fnk_lassnly2kvu0PZ0a0Zu00oOUFh56my2Co2dVV5j3rHz7Mkcs56b9KDxR-PZeyJ8Cu6gnZaJDJuj6diiyfcuYkf0TnTwAhkVlA8mfwCDYFSUw!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://dennikn.sk/439821/nezamestnanost-padla-10-rychlejsie-nadol-pomohla-zmena-pravidiel/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:44.769827+00:00"}
{"id": "vr37231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37231", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Viete, aj teraz napríklad tento zákon, o ktorom sme spomínali, ja som upozornil na to, že justiční čakatelia majú urobenú určitú zmluvu so štátom a dozadu túto zmluvu nie je možné riešiť, keďže na základe tejto zmluvy majú byť menovaní, nemôžu sa zo dňa na deň stať súdnymi úradníkmi a preto som povedal do zákona, aby prijali, že nebude účinný od 1. januára, ale že bude účinný až od mája. A to teraz rozhodujú.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovic vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a doplna zákon c. 385/2000 Z, z, o sudcoch a prísediacich v plnom znení tu (.pdf) navrhol k cl. VII: \"h) V 33. bode v nadpise sa slová 'od 1. januára 2011' nahrádzajú slovami 'od 1. mája 2011'. i) V 33: bode v paragrafe 101b sa slová 'k 1. januáru 2011' nahrádzajú slovami 'k 1. máju 2011' a slová 'k 31. decembru 2010' sa nahrádzajú slovami 'k 30. aprílu 2011.'\" Vládny návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich (.rtf) schválený 11. februára 2011 naozaj obsahoval práve tieto casové zmeny: \"V § 151u sa slová 'k 31. decembru 2010' nahrádzajú slovami 'k 30. aprílu 2011', slová 'od 1. januára 2011' sa nahrádzajú slovami 'od 1. mája 2011', slová 'do 15. januára 2011' sa nahrádzajú slovami 'do 15. mája 2011' a slová 'k 31. januáru 2011' sa nahrádzajú slovami 'k 31. máju 2011.'\"", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovic vo svojom rozhodnutí o vrátení zákona z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a doplna zákon c. 385/2000 Z, z, o sudcoch a prísediacich v plnom znení tu (.pdf) navrhol k cl. VII: \"h) V 33. bode v nadpise sa slová 'od 1. januára 2011' nahrádzajú slovami 'od 1. mája 2011'. i) V 33: bode v paragrafe 101b sa slová 'k 1. januáru 2011' nahrádzajú slovami 'k 1. máju 2011' a slová 'k 31. decembru 2010' sa nahrádzajú slovami 'k 30. aprílu 2011.'\" Vládny návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich (.rtf) schválený 11. februára 2011 naozaj obsahoval práve tieto casové zmeny: \"V § 151u sa slová 'k 31. decembru 2010' nahrádzajú slovami 'k 30. aprílu 2011', slová 'od 1. januára 2011' sa nahrádzajú slovami 'od 1. mája 2011', slová 'do 15. januára 2011' sa nahrádzajú slovami 'do 15. mája 2011' a slová 'k 31. januáru 2011' sa nahrádzajú slovami 'k 31. máju 2011.'\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=350879"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:57.610521+00:00"}
{"id": "vr32125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32125", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moderátor: \"Pretože nad hranicu 10 miliónov eur aby bolo tento tender, nazvime to tak klasifikovaná ako strategická zákazka, o ktorej rozhoduje komisia. A nie súťaženie. Toto nie je pre vás problém?\" R. Kaliňák: \"To nie je vôbec pravda. To nie je vôbec pravda...To v každom tendri komisia (rozhoduje pozn.)\".", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kaliňák má pravdu v tom, že pri každom tendri zo zákona č.25/2006 Z. z. , podľa § 40 obstarávateľovi vyplýva povinnosť zriadiť komisiu, ktorá bude vyhodnocovať ponuky.", "analysis_paragraphs": ["Minister Kaliňák má pravdu v tom, že pri každom tendri zo zákona č.25/2006 Z. z. , podľa § 40 obstarávateľovi vyplýva povinnosť zriadiť komisiu, ktorá bude vyhodnocovať ponuky."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["č.25/2006 Z. z."], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/download/legislativa/uplne_znenie_z_25_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:43.135789+00:00"}
{"id": "43479", "numeric_id": 43479, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43479", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vláda tam (mimoriadna schôdza NR SR k odvolávaniu premiéra, pozn.) bola komplet so všetkými ministrami. Koalícia skoro komplet všetci poslanci boli nastúpení a pripravení rokovať.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na piatok, 6. septembra 2019 vyvolali opoziční poslanci mimoriadne zasadnutie parlamentu, na ktorom chceli odvolávať premiéra Petra Pellegriniho. Schôdza sa však nekonala, ani po opakovanom hlasovaní nebola Národná rada uznášaniaschopná. V sále síce sedeli ministri Pellegriniho vlády aj veľká časť koaličných poslancov, no tí sa neprezentovali . Znemožnili tak otvorenie schôdze k odvolávaniu premiéra. Andrej Danko tvrdil , že „povinnosťou koalície nie je dopĺňať hlasy za lajdákov, ktorí tu neboli.” Keďže koaliční poslanci v sále síce fyzicky boli, no otvorenie schôdze svojím neprezentovaním sa blokovali - a teda neboli pripravení rokovať, hodnotíme premiérov výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Na piatok, 6. septembra 2019 vyvolali opoziční poslanci mimoriadne zasadnutie parlamentu, na ktorom chceli odvolávať premiéra Petra Pellegriniho. Schôdza sa však nekonala, ani po opakovanom hlasovaní nebola Národná rada uznášaniaschopná. V sále síce sedeli ministri Pellegriniho vlády aj veľká časť koaličných poslancov, no tí sa neprezentovali . Znemožnili tak otvorenie schôdze k odvolávaniu premiéra. Andrej Danko tvrdil , že „povinnosťou koalície nie je dopĺňať hlasy za lajdákov, ktorí tu neboli.” Keďže koaliční poslanci v sále síce fyzicky boli, no otvorenie schôdze svojím neprezentovaním sa blokovali - a teda neboli pripravení rokovať, hodnotíme premiérov výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["vyvolali", "ani", "opakovanom", "sedeli", "neprezentovali", "tvrdil"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1163270/opozicia-ma-podpisy-v-parlamente-chce-odvolat-premiera.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=42649", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=42649", "https://www.noviny.sk/politika/467934-odvolavanie-pellegriniho-sa-nekonalo-opozicia-i-koalicia-sa-navzajom-obvinuju", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=42649", "https://www.noviny.sk/politika/467934-odvolavanie-pellegriniho-sa-nekonalo-opozicia-i-koalicia-sa-navzajom-obvinuju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:54.041589+00:00"}
{"id": "vr33676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33676", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Opozícia obsadila posty dvoch podpredsedov NR SR, vládnych splnomocnencov, má nárok na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, Úrad pre verejné obstarávanie vedie kanditátka vlády I. Radičovej.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícía obsadila posty dvoch podpredsedov NR SR a rovnako SMER stále avizuje, že jej patrí právo zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Z celkovo dvoch vládnych splnomocnencov je jeden priamy kandidát opozičnej strany (OĽaNO), druhý je vo funkcii ešte z čias Radičovej vlády. Úrad pre verejné obstarávanie vedie skutočne jedna z troch kandidátov ešte z čias Radičovej vlády. Opozícia má skutočne dvoch podpredsedov Národnej rady - Jána Figeľa za KDH a Eriku Jurinovú za OĽaNO. Podľa stránky ministerstva vnútra v súčasnosti na Slovensku pôsobia dvaja vládni splnomocnenci - Peter Pollák ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity a Filip Vagač ako splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Peter Pollák je nominantom a kandidátom OĽaNO , Filip Vagač bol nominovaný do pozície splnomocnenca vlády ešte počas vlády Ivety Radičovej. Podľa stránok Ústavu pre Verejné obstarávanie je predsedníčka Zita Táborská. Zita Táborská je od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyjadrila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Trend na svojej stránke napísal : \" Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty , ale záujemcovia neboli vypočutí . „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie . Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Vláda dlhodobo deklaruje, že má opozícia nárok na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a zatiaľ nezvolila vlastného. Opozícii sa však nepodarilo zhodnúť sa na kandidátovi a tento post preto zatiaľ neobsadila. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opozícía obsadila posty dvoch podpredsedov NR SR a rovnako SMER stále avizuje, že jej patrí právo zvoliť predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Z celkovo dvoch vládnych splnomocnencov je jeden priamy kandidát opozičnej strany (OĽaNO), druhý je vo funkcii ešte z čias Radičovej vlády. Úrad pre verejné obstarávanie vedie skutočne jedna z troch kandidátov ešte z čias Radičovej vlády. Opozícia má skutočne dvoch podpredsedov Národnej rady - Jána Figeľa za KDH a Eriku Jurinovú za OĽaNO. Podľa stránky ministerstva vnútra v súčasnosti na Slovensku pôsobia dvaja vládni splnomocnenci - Peter Pollák ako splnomocnenec vlády pre rómske komunity a Filip Vagač ako splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Peter Pollák je nominantom a kandidátom OĽaNO , Filip Vagač bol nominovaný do pozície splnomocnenca vlády ešte počas vlády Ivety Radičovej. Podľa stránok Ústavu pre Verejné obstarávanie je predsedníčka Zita Táborská. Zita Táborská je od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyjadrila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Trend na svojej stránke napísal : \" Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty , ale záujemcovia neboli vypočutí . „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie . Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Vláda dlhodobo deklaruje, že má opozícia nárok na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a zatiaľ nezvolila vlastného. Opozícii sa však nepodarilo zhodnúť sa na kandidátovi a tento post preto zatiaľ neobsadila. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["skutočne", "stránky", "OĽaNO", "počas", "stránok", "Zita Táborská", "hlasovalo", "uchádzala", "konania", "vyjadrila", "stránke", "nárok"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=podpredsedovia", "http://www.minv.sk/?vladni-splnomocnenci", "http://obycajniludia.sk/peter-pollak/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/mnoho-politikov-nechce-aktivneho-obcana.html", "http://www.uvo.gov.sk/sk/predseda-uradu", "http://www.uvo.gov.sk/sk/predseda-uradu", "http://aktualne.atlas.sk/novou-sefkou-uradu-pre-verejne-obstaravanie-je-zita-taborska/slovensko/politika/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sefkou-uradu-pre-obstaravanie-sa-sta/514872-clanok.html", "http://www.uvo.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/A6f1/content/nova-predsednicka-uvo-%E2%80%93-ing-zita-taborska", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/opozicia-sefa-uvo-nedostane.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Richard-Sulik-o-poste-predsedu-Najvyssieho-kontrolneho-uradu-?l=1&i=62429&p=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:57.971438+00:00"}
{"id": "vr14219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14219", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Neviem, či ste si pozreli poslednú správu OECD o Slovensku, to je taká hrubá správa o všetkom možnom, aj o školstve. A práve v tejto správe (posledná správa OECD, pozn.) sa uvádza, že normatívny spôsob financovania je na Slovensku nastavený veľmi dobre a treba ho zachovať.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Uvedená informácia sa nenachádza v posledných zverejnených správach OECD o Slovensku. Nepodarilo sa nám ju nájsť v správe zameranej na školstvo, Education at glance 2015 (.pdf) ani 2014 (.pdf), Slovenskú republiku celkovo, OECD360 Slovenská republika 2015 (.pdf) ani v správe o fungovaní vlády Government at glance 2015 (.pdf). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Uvedená informácia sa nenachádza v posledných zverejnených správach OECD o Slovensku. Nepodarilo sa nám ju nájsť v správe zameranej na školstvo, Education at glance 2015 (.pdf) ani 2014 (.pdf), Slovenskú republiku celkovo, OECD360 Slovenská republika 2015 (.pdf) ani v správe o fungovaní vlády Government at glance 2015 (.pdf). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Education at glance", "2014", "OECD360", "Government at glance"], "url": ["http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/slovak-republic_eag-2015-78-en#page1", "http://www.oecd.org/edu/Education-at-a-Glance-2014.pdf", "http://www.oecd360.org/oecd360/pdf/domain21___media1988___310493-e719ftx3ab.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/4215081e.pdf?expires=1453221749&id=id&accname=guest&checksum=B2D984369312E19916BBEAA657F82B1E"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:48.973337+00:00"}
{"id": "vr28310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28310", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V tom vládnom materiáli (o zákone o službách v nezamestnanosti, pozn.) je napísané, že napríklad na rok 2015 má ísť z eurofondov na príspevok na zamestnávanie mladých ľudí suma 20 miliónov eur s tým, že malo by sa podporiť 6 400 pracovných miest mladých ľudí. Mojim výpočtom mi z toho vychádza niečo vyše 3 000 eur na jedno pracovné miesto.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daný návrh zákona (v dokumente doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu) skutočne tvrdí, že v roku 2015 bude príspevok na zamestnávanie mladých v hodnote okolo 20 miliónov eur, pričom návrh predpovedá podporenie 6400 pracovných miest. Z celkových 20 miliónov eur je financovaných z eurofondov 17, zvyšné tri milióny pôjdu zo štátneho rozpočtu. Výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý. \" Predpokladané finančné nároky na realizáciu nového príspevku na rozpočet verejnej správy v roku 2015 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 20 080 582 eur, a to v rámci alokácie na Prioritnej osi 2, Investičnej priority 2.2. Operačného programu Ľudské zdroje v sume 17 080 582 eur (14 518 495 eur zo zdroja ESF a 2 562 087 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu) a v sume 3 mil. eur zo štátneho rozpočtu\" Podľa údajov z vládneho materiálu o zákone o službách v nezamestanosti vychádza, že sa podporí každé pracovné miesto mladých ľudí sumou 3125 eur po dobu poberania príspevku 6 až 12 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Daný návrh zákona (v dokumente doložka vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu) skutočne tvrdí, že v roku 2015 bude príspevok na zamestnávanie mladých v hodnote okolo 20 miliónov eur, pričom návrh predpovedá podporenie 6400 pracovných miest. Z celkových 20 miliónov eur je financovaných z eurofondov 17, zvyšné tri milióny pôjdu zo štátneho rozpočtu. Výrok napriek tomu hodnotíme ako pravdivý. \" Predpokladané finančné nároky na realizáciu nového príspevku na rozpočet verejnej správy v roku 2015 predstavujú objem finančných prostriedkov v sume 20 080 582 eur, a to v rámci alokácie na Prioritnej osi 2, Investičnej priority 2.2. Operačného programu Ľudské zdroje v sume 17 080 582 eur (14 518 495 eur zo zdroja ESF a 2 562 087 eur spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu) a v sume 3 mil. eur zo štátneho rozpočtu\" Podľa údajov z vládneho materiálu o zákone o službách v nezamestanosti vychádza, že sa podporí každé pracovné miesto mladých ľudí sumou 3125 eur po dobu poberania príspevku 6 až 12 mesiacov."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5060"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:18.056040+00:00"}
{"id": "vr29731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29731", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme nejaké garancie (voči Grécku, pozn.) vo výške viac ako 1 miliarda eur.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže garancie Slovenska voči Grécku skutočne majú hodnotu vyše 1 miliardy eur. Konkrétne sa jedná o približne 1,5 miliardy. Pravda, 1. apríl 2015 : \" Ministri financií členských krajín menovej únie síce koncom februára súhlasili so štvormesačným predĺžením 240–miliardového gréckeho záchranného programu, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur však pozastavili do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Slovensko prispelo na pomoc Grécku vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže garancie Slovenska voči Grécku skutočne majú hodnotu vyše 1 miliardy eur. Konkrétne sa jedná o približne 1,5 miliardy. Pravda, 1. apríl 2015 : \" Ministri financií členských krajín menovej únie síce koncom februára súhlasili so štvormesačným predĺžením 240–miliardového gréckeho záchranného programu, výplatu zvyšných 7,2 miliardy eur však pozastavili do zhodnotenia reformných plánov novej gréckej vlády. Slovensko prispelo na pomoc Grécku vo forme záruk sumou 1,5 miliardy eur. \""], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Pravda, 1. apríl 2015", "Pravde"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/350596-grekom-dochadza-cas-reformy-este-nemaju/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/344679-kazimirov-optimizmus-naraza-na-grecke-plany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:58.006892+00:00"}
{"id": "vr31297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31297", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Za rok sme znížili deficit najrýchlejšie po Írsku na 4,6%.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 12. december 2011) Nevieme z akých údajom čerpá M. Dzurinda. V databáze Eurostat ešte nie sú údaje o deficite v jednotlivých krajinách za rok 2011. Z toho dôvodu je výrok neoveriteľný. Pravdou je, že Slovensko malo v roku 2011 deficit na úrovni 4,6 % HDP . V roku 2010 bol deficit ešte na úrovni 7,7 % HDP. Medziročne ide v prípade Slovenska o 3,1 % zníženie deficitu. Írsko malo v roku 2010 deficit na úrovni 31,3 % HDP. Odhad deficitu na rok 2011 je 8,8 % HDP . Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 12. december 2011) Nevieme z akých údajom čerpá M. Dzurinda. V databáze Eurostat ešte nie sú údaje o deficite v jednotlivých krajinách za rok 2011. Z toho dôvodu je výrok neoveriteľný. Pravdou je, že Slovensko malo v roku 2011 deficit na úrovni 4,6 % HDP . V roku 2010 bol deficit ešte na úrovni 7,7 % HDP. Medziročne ide v prípade Slovenska o 3,1 % zníženie deficitu. Írsko malo v roku 2010 deficit na úrovni 31,3 % HDP. Odhad deficitu na rok 2011 je 8,8 % HDP . Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Eurostat", "4,6", "% HDP", "8,8", "% HDP"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/220/?ph=4", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://www.reuters.com/article/2011/09/09/ireland-deficit-troika-idUSL5E7K91PS20110909", "http://www.reuters.com/article/2011/09/09/ireland-deficit-troika-idUSL5E7K91PS20110909"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:49.130133+00:00"}
{"id": "vr35350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35350", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "…pretože čokoľvek sa objavilo či už v ekonomickej sfére alebo napríklad v reforme verejnej správy, viete, že sme tam dávali návrh redukcie vyšších územných celkov na 3+2, a tak ďalej. To vás, povedzte si otvorene, príliš nezaujímalo. Vy ste potrebovali, aby tiekla červeno-zelená krv.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy SITA z 1. marca 2007 chce \"SNS navrhnúť redukciu a nové postavenie samosprávnych krajov. Podľa Slotu bude návrh v dvoch variantov - buď s piatimi alebo optimálne tromi krajmi pri rešpektovaní zvláštneho postavenia Bratislavy resp. Košíc.\" Návrh však nenašiel podporu u zvyšných vtedajších vládnych strán ( ĽS-HZDS, SMER-SD).", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA z 1. marca 2007 chce \"SNS navrhnúť redukciu a nové postavenie samosprávnych krajov. Podľa Slotu bude návrh v dvoch variantov - buď s piatimi alebo optimálne tromi krajmi pri rešpektovaní zvláštneho postavenia Bratislavy resp. Košíc.\" Návrh však nenašiel podporu u zvyšných vtedajších vládnych strán ( ĽS-HZDS, SMER-SD)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["správy SITA", "Návrh však nenašiel"], "url": ["http://www.24hod.sk/SNS-navrhne-redukciu-a-nove-postavenie-samospravnych-krajov-cl26745.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=230024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:10.827781+00:00"}
{"id": "vr15364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15364", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "...Európska rada nemá legislatívnu právomoc", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska rada síce určuje politický program a priority EÚ, ale neprijíma legislatívne akty. Často je zamieňaná s Radou Európskej únie (uvádzaná skrátene aj ako \"Rada\"), ktorej úlohou je práve prijímanie právnych predpisov EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska rada síce určuje politický program a priority EÚ, ale neprijíma legislatívne akty. Často je zamieňaná s Radou Európskej únie (uvádzaná skrátene aj ako \"Rada\"), ktorej úlohou je práve prijímanie právnych predpisov EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Európska rada", "", "Rada Európskej únie", "predsedníckou krajinou"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/council-eu_sk#čo-robí-rada?", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/council-eu_sk#čo-robí-rada?", "http://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/presidency-council-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:29.750167+00:00"}
{"id": "vr32456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32456", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Jasný bol aj názor predstaviteľov Smeru SD (ohľadom hlasovania v prípade eurovalu pozn.)...Smeru SD, ktorý bol jednoznačný, áno budeme hlasovať ak zahlasuje celá koalícia.", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok I. Radičovej hodnotme ako pravdivý, pretože strana Smer skutočne podporovala prijatie eurovalu v októbri 2011. Smer-SD tiež podmieňoval svoju podporu buď tým, že zaň zahlasuje celá koalícia, alebo pádom vlády a následným podporením eurovalu v druhom hlasovaní. R. Fico sa 2. októbra pre TA3 vyjadril:\" Ak sa ukáže, že nie sú schopní vládnuť a prijímať rozhodnutia takéhoto vážneho charakteru, určite euroval prejde s našimi hlasmi, o tom nepochybujte, my sme za euroval. \" Hlasovať za euroval chceli vtedy, ak by koalícia garantovala podporu najmenej 76 poslancov. Rozšírenie dočasného eurovalu bolo na druhýkrát schválené 13. októbra 2011, hlasovali zaň všetci poslanci strany Smer, SDKÚ, KDH a Most- Híd.", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Radičovej hodnotme ako pravdivý, pretože strana Smer skutočne podporovala prijatie eurovalu v októbri 2011. Smer-SD tiež podmieňoval svoju podporu buď tým, že zaň zahlasuje celá koalícia, alebo pádom vlády a následným podporením eurovalu v druhom hlasovaní. R. Fico sa 2. októbra pre TA3 vyjadril:\" Ak sa ukáže, že nie sú schopní vládnuť a prijímať rozhodnutia takéhoto vážneho charakteru, určite euroval prejde s našimi hlasmi, o tom nepochybujte, my sme za euroval. \" Hlasovať za euroval chceli vtedy, ak by koalícia garantovala podporu najmenej 76 poslancov. Rozšírenie dočasného eurovalu bolo na druhýkrát schválené 13. októbra 2011, hlasovali zaň všetci poslanci strany Smer, SDKÚ, KDH a Most- Híd."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "koalícia", "schválené"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/979/v-politike.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/194716/fico-zmenil-nazor-smer-sd-euroval-nepodpori-zahlasuje-vraj-zan-sas/", "http://spravy.pravda.sk/parlament-odobril-predcasne-volby-a-nasledne-aj-euroval-pjz-/sk_domace.asp?c=A111013_163221_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:40.530381+00:00"}
{"id": "47158", "numeric_id": 47158, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47158", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "A pritom pán Fico, vy ste v roku 2018, pamätáte si rok 2018, po smrti nevinného Jána a Martiny, ste vy povedali, že žiadať predčasné voľby je popretie demokratických volieb.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme Rodina a koaličný Most-Híd žiadali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej predčasné voľby. Rovnako na nich trvali organizátori protestov Za slušné Slovensko. Robert Fico vtedy povedal (od 5:20), že „ táto vládna koalícia vzišla z demokratických volieb, ľudia rozhodli koho, a akeho silného si želajú v parlamente. Je neprípustné, aby sa táto vôľa státisícov, možno až miliónov ľudí, zvrátila na námestiach.“ Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme Rodina a koaličný Most-Híd žiadali po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej predčasné voľby. Rovnako na nich trvali organizátori protestov Za slušné Slovensko. Robert Fico vtedy povedal (od 5:20), že „ táto vládna koalícia vzišla z demokratických volieb, ľudia rozhodli koho, a akeho silného si želajú v parlamente. Je neprípustné, aby sa táto vôľa státisícov, možno až miliónov ľudí, zvrátila na námestiach.“ Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Most-Híd", "žiadali", "trvali", "povedal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/572024/most-hid-chce-predcasne-volby-inak-vystupi-z-koalicie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/469999-parlament-zacal-debatu-o-predcasnych-volbach-opozicia-ich-chce-8-9-2018/", "https://www.trend.sk/spravy/slusne-slovensko-bratislave-predcasne-volby-ziadalo-65-tisic-ludi", "https://www.youtube.com/watch?v=4AVslBXgQ3s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:14.851268+00:00"}
{"id": "vr17630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17630", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...práve vo štvrtok (12. apríla 2018, pozn.), už spomínaná OPCW, Organizácia proti chemickým zbraniam, jasne potvrdila, odkiaľ pochádzala táto látka (Novičok, pozn.).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME s odvolaním sa na tlačovú agentúru AP Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vo štvrtok potvrdila zistenie Veľkej Británie, že bývalý ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija boli v Spojenom kráľovstve otrávení nervovoparalytickou látkou novičok. „ Vyšetrovatelia OPCW v správe \"potvrdili zistenia Spojeného kráľovstva týkajúce sa identity jedovatej chemikálie, ktorá bola použitá v (meste) Salisbury\". V jej texte nespomína novičok - teda názov jedovatej látky, ktorý predtým uvádzala britská premiérka Theresa Mayová, ale upozorňuje, že podrobnosti o toxíne sa nachádzajú v úplnej tajnej správe .\" Správa OPCW, ale neobsahuje informáciu o pôvode danej chemikálie. Ako informuje britský The Gurdian „ OPCW nemá prostriedky na identifikovanie pôvodu nervovoparalytickej látky, môže iba objasniť jej chemické vlastnosti, \" Výrok hodnotíme ako nepravdivý. S obvineniami, že \"novičok\" použitý v Salisbury pochádza z Ruska prišiel britský minister zahraničných vecí Boris Johnson. Gary Aitkenhead, vedúci Vedeckého a technologického laboratória ministerstva obrany v Porton Down, 3. apríla 2018 túto informáciu poprel , avšak dodal, na výrobu takej vysoko toxickej látky má kapacitu pravdepodobne len štátny aktér. Podľa neho odborníci určili, že išlo o nervovo paralytickú látku novičok, ale neboli schopní zistiť, odkiaľ pochádza. Tomuto prešľapu šéfa britskej diplomacie venujú pozornosť hlavné britské médiá .", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME s odvolaním sa na tlačovú agentúru AP Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vo štvrtok potvrdila zistenie Veľkej Británie, že bývalý ruský dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julija boli v Spojenom kráľovstve otrávení nervovoparalytickou látkou novičok. „ Vyšetrovatelia OPCW v správe \"potvrdili zistenia Spojeného kráľovstva týkajúce sa identity jedovatej chemikálie, ktorá bola použitá v (meste) Salisbury\". V jej texte nespomína novičok - teda názov jedovatej látky, ktorý predtým uvádzala britská premiérka Theresa Mayová, ale upozorňuje, že podrobnosti o toxíne sa nachádzajú v úplnej tajnej správe .\" Správa OPCW, ale neobsahuje informáciu o pôvode danej chemikálie. Ako informuje britský The Gurdian „ OPCW nemá prostriedky na identifikovanie pôvodu nervovoparalytickej látky, môže iba objasniť jej chemické vlastnosti, \" Výrok hodnotíme ako nepravdivý. S obvineniami, že \"novičok\" použitý v Salisbury pochádza z Ruska prišiel britský minister zahraničných vecí Boris Johnson. Gary Aitkenhead, vedúci Vedeckého a technologického laboratória ministerstva obrany v Porton Down, 3. apríla 2018 túto informáciu poprel , avšak dodal, na výrobu takej vysoko toxickej látky má kapacitu pravdepodobne len štátny aktér. Podľa neho odborníci určili, že išlo o nervovo paralytickú látku novičok, ale neboli schopní zistiť, odkiaľ pochádza. Tomuto prešľapu šéfa britskej diplomacie venujú pozornosť hlavné britské médiá ."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["denníka", "informuje", "informáciu poprel", "britské médiá"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/20802062/skripala-otravil-novicok-potvrdila-organizacia-pre-zakaz-chemickych-zbrani.html", "https://www.theguardian.com/uk-news/2018/apr/12/novichok-used-in-spy-poisoning-chemical-weapons-watchdog-confirms-salisbury", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/464774-johnson-sa-dostal-pod-tlak-pre-tvrdenie-o-povode-latky-novicok-dostava-neprijemne-otazky/", "https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/salisbury-attack-boris-johnson-nerve-agent-russia-misleading-novichok-spy-poisoning-latest-a8288216.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:13.869488+00:00"}
{"id": "vr35566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35566", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, tak  KDH prišlo s návrhom, aj my sme prišli s návrhom, SaS povedalo, že dáva možnosť tým, ktorí teda ako budú hľadať spoločného a potom sa pripojí.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR nemá SaS svojho kandidáta. 20.10. 2010 deklarovalo podporu kandidátovi, na ktorom sa dohodnú ostatné koaličné strany.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR nemá SaS svojho kandidáta. 20.10. 2010 deklarovalo podporu kandidátovi, na ktorom sa dohodnú ostatné koaličné strany."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Podľa TASR"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=D&q=http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_audio%2Fonline%2F10%2F10%2FS20101020_165940.ntm%40Audio&QueryText="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:22.942497+00:00"}
{"id": "vr30329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30329", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "V tejto chvíli, je transformácia nemocníc na akciové spoločnosti len pozastavená. A ako som počul napríklad vyjadrenia pána Novotného za SDKÚ, že ich prvoradou úlohou, ak bude vo vláde, bude opäť nastolenie, ani nie nastolenie, dokončenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zámere dokončiť transformáciu nemocníc v predčasných voľbách, informoval V.Novotný v Sobotných dialógoch RTVS. Informuje o tom agentúra SITA, (12.november):", "analysis_paragraphs": ["O zámere dokončiť transformáciu nemocníc v predčasných voľbách, informoval V.Novotný v Sobotných dialógoch RTVS. Informuje o tom agentúra SITA, (12.november):"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA,"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/sdku-chce-transformaciu-nemocnic-dokoncit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:27.551142+00:00"}
{"id": "vr27943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27943", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A ľudia vždy a občania Slovenskej republiky majú vždy tendenciu voliť intenzívnejšie tam, kde majú pocit, že majú k tomu osobný vzťah. Preto štandardne najvyššiu účasť mávajú parlamentné a prezidentské voľby. K tomu hneď za nimi nasledujú starostovské voľby, ... Čiže na treťom mieste sú vždy voľby starostov. Potom sú to voľby vyššieho územného celku. V prípade poslancov je účasť ešte veľká. Tá je asi na úrovni nejakých 25 - 30 %. Nepamätám si to číslo presne, ale v prípade županov druhého to málokedy presahuje 10 %.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák korektne uvádza poradie volieb podľa výšky ich volebnej účasti, avšak v prípade volieb do orgánov VÚC uvádza čísla, ktoré sa podstatne líšia od skutočnosti. Účasť v druhom kole doposiaľ nebola nikdy nižšia než 10 % a účasť v prvom kole bola vyššia než 25 % len raz, a to v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na základe dostupných údajov Štatistického Úradu SR sme vypočítali priemernú účasť voličov v jednotlivých voľbách. Údaje sú pre voľby od roku 1993 až do súčasnosti. R. Kaliňák správne uvádza poradie volieb podľa účasti, kde najvyššiu účasť majú parlamentné voľby, potom prezidentské a za nimi nasledujú voľby do orgánov samosprávy obcí a následne voľby do VÚC. Nižšie uvádzame graf. R. Kaliňák však nesprávne uvádza údaj o účasti voličov pri voľbách do VÚC, v priemere je to pre prvé kolo 21,76 %, čo nie je v spomínanom intervale 25 - 30 % . V prvom kole bola účasť vo výške 26,03 % iba v roku 2001, čo sedí s uvádzaným intervalom. Pri ďalších voľbách však účasť bola vždy nižšia než 25 %. Pre druhé kolo je to v priemere 17,34 %, čo je výrazne viac než spomínaných 10 % . Najnižšia účasť v druhom kole volieb do orgánov VÚC bola v roku 2005, a to 11,07 %, čo vyvracia tvrdenia R. Kaliňáka, že účasť je málokedy vyššia než 10 %. Pre doplnenie uvádzame aj graf s detailnejším popisom účasti vo voľbách do orgánov VÚC. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák korektne uvádza poradie volieb podľa výšky ich volebnej účasti, avšak v prípade volieb do orgánov VÚC uvádza čísla, ktoré sa podstatne líšia od skutočnosti. Účasť v druhom kole doposiaľ nebola nikdy nižšia než 10 % a účasť v prvom kole bola vyššia než 25 % len raz, a to v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na základe dostupných údajov Štatistického Úradu SR sme vypočítali priemernú účasť voličov v jednotlivých voľbách. Údaje sú pre voľby od roku 1993 až do súčasnosti. R. Kaliňák správne uvádza poradie volieb podľa účasti, kde najvyššiu účasť majú parlamentné voľby, potom prezidentské a za nimi nasledujú voľby do orgánov samosprávy obcí a následne voľby do VÚC. Nižšie uvádzame graf. R. Kaliňák však nesprávne uvádza údaj o účasti voličov pri voľbách do VÚC, v priemere je to pre prvé kolo 21,76 %, čo nie je v spomínanom intervale 25 - 30 % . V prvom kole bola účasť vo výške 26,03 % iba v roku 2001, čo sedí s uvádzaným intervalom. Pri ďalších voľbách však účasť bola vždy nižšia než 25 %. Pre druhé kolo je to v priemere 17,34 %, čo je výrazne viac než spomínaných 10 % . Najnižšia účasť v druhom kole volieb do orgánov VÚC bola v roku 2005, a to 11,07 %, čo vyvracia tvrdenia R. Kaliňáka, že účasť je málokedy vyššia než 10 %. Pre doplnenie uvádzame aj graf s detailnejším popisom účasti vo voľbách do orgánov VÚC. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:31.072549+00:00"}
{"id": "vr30088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30088", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Nakoniec ho (euroval, pozn.) podporila presvedčivá väčšina takmer štyroch pätín Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé hlasovanie o Dodatku k Rámcovej zmluve medzi členskými štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom 11. októbra 2011 skončilo neúspešne - Dodatok nebol schválený. 55 zákonodarcov hlasovalo za, deväť proti, ostatní (vrátane Klubu Smer-SD) buď nehlasovali, alebo neboli prítomní. Keďže toto hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde I. Radičovej, vláda po jeho výsledku padla . Druhé hlasovanie o eurovale o dva dni neskôr (13.10.), na ktoré sa Kiska odvoláva, sa uskutočnilo po schválení ústavného zákona o skrátení volebného obdobia vlády zvolenej v roku 2010. Za súhlas s kľúčovým Dodatkom tentoraz hlasovalo 114 poslankýň a poslancov. Inak povedané, euroval nakoniec podporili takmer štyri pätiny zo 150 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvé hlasovanie o Dodatku k Rámcovej zmluve medzi členskými štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom 11. októbra 2011 skončilo neúspešne - Dodatok nebol schválený. 55 zákonodarcov hlasovalo za, deväť proti, ostatní (vrátane Klubu Smer-SD) buď nehlasovali, alebo neboli prítomní. Keďže toto hlasovanie bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde I. Radičovej, vláda po jeho výsledku padla . Druhé hlasovanie o eurovale o dva dni neskôr (13.10.), na ktoré sa Kiska odvoláva, sa uskutočnilo po schválení ústavného zákona o skrátení volebného obdobia vlády zvolenej v roku 2010. Za súhlas s kľúčovým Dodatkom tentoraz hlasovalo 114 poslankýň a poslancov. Inak povedané, euroval nakoniec podporili takmer štyri pätiny zo 150 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovanie", "padla", "schválení", "ústavného zákona", "Dodatkom", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29253", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=533", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=531", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:56.674498+00:00"}
{"id": "vr13874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13874", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My sme tu mali jeden teroristický čin, aj keď ho spáchal náš človek v Devínskej Novej Vsi...", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo výroku sa Andrej Danko odvoláva na strelca Ľubomíra Harmana, ktorý v auguste 2010 zavraždil sedem a vážne zranil ďalších 15 ľudí. Táto udalosť bola prevažne označovaná ako \"brutálny čin\" a pri riešení tejto kauzy slovo terorizmus nepadlo. Zásadným rozdielom v danom prípade je to, že teroristický čin je motivovaný určitou ideológiou či presvedčením, kdežto v Harmanovom prípade išlo o iné, dodnes neobjasnené dôvody. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nČlenské štáty Európskej únie sa dohodli na spoločnej definícii teroristických trestných činov, ktoré majú byť zahrnuté do vnútroštátnych právnych predpisov. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13/06/2002, v znení rámcového rozhodnutia Rady 2008/919/SVV z 28/11/2008, definuje trestné činy, ktoré by mali byť kriminalizované podľa vnútroštátneho práva členských štátov ako teroristické trestné činy.\n\nTieto trestné činy sú charakterizované ako úmyselné činy, ktoré majú za cieľ, okrem iného, destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie.", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku sa Andrej Danko odvoláva na strelca Ľubomíra Harmana, ktorý v auguste 2010 zavraždil sedem a vážne zranil ďalších 15 ľudí. Táto udalosť bola prevažne označovaná ako \"brutálny čin\" a pri riešení tejto kauzy slovo terorizmus nepadlo. Zásadným rozdielom v danom prípade je to, že teroristický čin je motivovaný určitou ideológiou či presvedčením, kdežto v Harmanovom prípade išlo o iné, dodnes neobjasnené dôvody. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Členské štáty Európskej únie sa dohodli na spoločnej definícii teroristických trestných činov, ktoré majú byť zahrnuté do vnútroštátnych právnych predpisov. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13/06/2002, v znení rámcového rozhodnutia Rady 2008/919/SVV z 28/11/2008, definuje trestné činy, ktoré by mali byť kriminalizované podľa vnútroštátneho práva členských štátov ako teroristické trestné činy.", "Tieto trestné činy sú charakterizované ako úmyselné činy, ktoré majú za cieľ, okrem iného, destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske alebo sociálne štruktúry krajiny alebo medzinárodnej organizácie."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["rozdiely", "šírenie", "Terorizmus", "definícii", "Pravda", "podstatná"], "url": ["http://criminaljusticeonlineblog.com/12/terrorism-criteria-distinguish-terrorism-from-violent-crimes/", "http://www.terrorism-research.com/", "http://dictionary.reference.com/browse/terrorism", "http://www.minv.sk/?teror", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247848-od-devinskeho-masakru-ubehli-dva-roky-motiv-harmana-ostal-neznamy/", "http://www.minv.sk/?teror"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:13.848048+00:00"}
{"id": "43244", "numeric_id": 43244, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43244", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...doposiaľ všetci prezidenti mali k dispozícii dvojnásobný počet na počet uprázdnenych miest (ústavných sudcov, pozn.).", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe uznesení Národnej rady a mediálne známych informácii o v minulosti uskutočnených voľbách ústavných sudcov výrok hodnotíme ako pravdivý. V histórií Ústavného súdu sa až do aktuálneho prípadu, kedy Národná rada nebola schopná zvoliť dostatočný počet kandidátov, nestalo, aby prezident vymenoval iba časť ústavných sudcov z menšieho počtu navrhnutých kandidátov. Národná rada síce v minulosti opakovane mala problém zvoliť dostatočný počet kandidátov včas, ale prezidenti vždy s vymenovaním sudcov čakali na dodanie kompletného zoznamu kandidátov (dvojnásobného oproti počtu potrebných sudcov). Historicky prvých desiatich ústavných sudcov vymenoval 21. januára 1993 predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident (prezident Michal Kováč bol zvolený 15. februára a inaugurovaný 2. marca 1993). Na výber mal vtedy z dvadsiatich kandidátov, konkrétne devätnástich zvolených tajným hlasovaním v dvoch kolách 18. a 19. novembra 1992 a jedného dodatočne zvoleného kandidáta 22. decembra. Sudca Miloš Seeman sa v novembri 1996 vzdal funkcie, na vymenovanie nového ústavného sudcu parlament navrhol prezidentovi 7. februára 1997 dvoch kandidátov, pričom prezident 1. marca 1997 vymenoval Ľubomíra Dobríka. V druhom funkčnom období bolo vymenovaných 9 nových sudcov 20. respektíve 22. januára 2000. Parlament najprv 16. septembra 1999 zvolil šestnásť kandidátov, v opakovanej voľbe z 20. októbra vybral len jedného kandidáta a doplniť potrebný počet osemnástich kandidátov sa podarilo až voľbou z 2. novembra 1999. Po vypršaní prvého sedemročného mandátu sudcu Dobríka sa parlamentu nepodarilo zvoliť dvoch kandidátov naraz, 12. decembra 2003 poslanci zvolili prvého a 4. februára 2004 druhého kandidáta. V roku 2002 nadobudla účinnosť novela zákona č. 90/2001 Z. z. , ktorou bol počet ústavných sudcov zvýšený z desiatich na trinásť. Troch nových sudcov vtedy prezident Schuster vyberal zo šiestich kandidátov navrhnutých Národnou radou. V roku 2007 začalo tretie funkčné obdobie Ústavného súdu, 12. februára prezident Gašparovič vymenoval deväť nových sudcov spomedzi osemnástich kandidátov. Ústavný súd vtedy po postupných odchodoch troch sudcov a skončení mandátu ďalších šiestich od 22. januára fungoval iba so štyrmi sudcami a čakalo sa na zvolenie posledného osemnásteho kandidáta Národnou radou. Po skončení mandátu troch sudcov sa parlamentu opäť nepodarilo zvoliť potrebný počet kandidátov na prvýkrát. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že je prezident povinný vymenovať z kandidátov už navrhnutých parlamentom aj zvyšných troch sudcov (dva mandáty, ktoré ostali voľné a jeden novo uvoľnený) Kiska v decembri 2017 vymenoval troch sudcov spomedzi siedmich postupne zvolených kandidátov.", "analysis_paragraphs": ["Na základe uznesení Národnej rady a mediálne známych informácii o v minulosti uskutočnených voľbách ústavných sudcov výrok hodnotíme ako pravdivý. V histórií Ústavného súdu sa až do aktuálneho prípadu, kedy Národná rada nebola schopná zvoliť dostatočný počet kandidátov, nestalo, aby prezident vymenoval iba časť ústavných sudcov z menšieho počtu navrhnutých kandidátov. Národná rada síce v minulosti opakovane mala problém zvoliť dostatočný počet kandidátov včas, ale prezidenti vždy s vymenovaním sudcov čakali na dodanie kompletného zoznamu kandidátov (dvojnásobného oproti počtu potrebných sudcov). Historicky prvých desiatich ústavných sudcov vymenoval 21. januára 1993 predseda vlády Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident (prezident Michal Kováč bol zvolený 15. februára a inaugurovaný 2. marca 1993). Na výber mal vtedy z dvadsiatich kandidátov, konkrétne devätnástich zvolených tajným hlasovaním v dvoch kolách 18. a 19. novembra 1992 a jedného dodatočne zvoleného kandidáta 22. decembra. Sudca Miloš Seeman sa v novembri 1996 vzdal funkcie, na vymenovanie nového ústavného sudcu parlament navrhol prezidentovi 7. februára 1997 dvoch kandidátov, pričom prezident 1. marca 1997 vymenoval Ľubomíra Dobríka. V druhom funkčnom období bolo vymenovaných 9 nových sudcov 20. respektíve 22. januára 2000. Parlament najprv 16. septembra 1999 zvolil šestnásť kandidátov, v opakovanej voľbe z 20. októbra vybral len jedného kandidáta a doplniť potrebný počet osemnástich kandidátov sa podarilo až voľbou z 2. novembra 1999. Po vypršaní prvého sedemročného mandátu sudcu Dobríka sa parlamentu nepodarilo zvoliť dvoch kandidátov naraz, 12. decembra 2003 poslanci zvolili prvého a 4. februára 2004 druhého kandidáta. V roku 2002 nadobudla účinnosť novela zákona č. 90/2001 Z. z. , ktorou bol počet ústavných sudcov zvýšený z desiatich na trinásť. Troch nových sudcov vtedy prezident Schuster vyberal zo šiestich kandidátov navrhnutých Národnou radou. V roku 2007 začalo tretie funkčné obdobie Ústavného súdu, 12. februára prezident Gašparovič vymenoval deväť nových sudcov spomedzi osemnástich kandidátov. Ústavný súd vtedy po postupných odchodoch troch sudcov a skončení mandátu ďalších šiestich od 22. januára fungoval iba so štyrmi sudcami a čakalo sa na zvolenie posledného osemnásteho kandidáta Národnou radou. Po skončení mandátu troch sudcov sa parlamentu opäť nepodarilo zvoliť potrebný počet kandidátov na prvýkrát. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. Po rozhodnutí Ústavného súdu o tom, že je prezident povinný vymenovať z kandidátov už navrhnutých parlamentom aj zvyšných troch sudcov (dva mandáty, ktoré ostali voľné a jeden novo uvoľnený) Kiska v decembri 2017 vymenoval troch sudcov spomedzi siedmich postupne zvolených kandidátov."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["aktuálneho", "vymenoval", "zvolený", "zvolených", "dodatočne zvoleného", "navrhol", "vymenoval", "vymenovaných", "zvolil", "vybral", "voľbou", "zvolili", "druhého", "90/2001 Z. z.", "vyberal", "vymenoval", "fungoval", "zvoliť", "vymenoval", "vymenoval"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1918905-poslanci-zvolili-dalsich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-zhodli-sa-na-dvoch-menach", "https://www.sme.sk/c/2200491/ako-boli-vymenovani-sudcovia-po-prvy-raz.html", "https://www.prezident.sk/michal-kovac/", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=49961&fileName=uzn_00065.pdf&ext=pdf", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=50011&fileName=uzn_00115.pdf&ext=pdf", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=66502", "https://www.ustavnysud.sk/-/lubomir-dobrik", "https://www.ustavnysud.sk/galeria-sudcov-predchadzajucich-funkcnych-obdobi", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=111376", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=111415", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=111459", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=114204", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=114288", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/51131/1/2/ustavny-zakon-c-90-2001-zz-ktorym-sa-meni-a-doplna-ustava-slovenskej-republiky-c-460-1992-zb-v-zneni-neskorsich-predpisov/ustavny-zakon-c-90-2001-zz-ktorym-sa-meni-a-doplna-ustava-slovenskej-republiky-c-460-1992-zb-v-zneni-neskorsich-predpisov", "https://www.sme.sk/c/571746/schuster-doplni-ustavny-sud.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/152835-harabin-nebude-ustavnym-sudcom/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/15223012/20070122/648ea7cf-a0e2-4338-ad4f-6fe83ba0cfa2", "https://www.webnoviny.sk/poslanci-zvolili-iba-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/kiska-vymenovanie-baricova-sudkyna-ussr/91028-clanok.html", "https://dennikn.sk/968969/prezident-si-vybral-na-ustavny-sud-posle-mamojku-lassakovu-a-durisa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:02.235101+00:00"}
{"id": "vr27804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27804", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Už aj keď som bol v podnikaní, tak som viedol výbor pre európsku integráciu v Bruseli z hľadiska potravinárskeho priemyslu, potom som mal na starosti integráciu 10 krajín v rámci veľkej firmy, zavádzal som euro na Slovensku ako vládny spolnomocnenec a potom som pôsobil v eurovýbore aj ako predseda a v súčasnosti ako podpredseda.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sám Štefanec píše na svojej stránke : \"Na medzinárodnom poli som zastupoval Slovensko od r. 1997 ako člen výboru pre rozšírenie Európskej Únie pri medzinárodnej organizácii výrobcov nealkoholických nápojov UNESDA/CISDA so sídlom v Bruseli, v r.2000 až 2004 som bol predsedom tohto výboru,\" Nepodarilo sa nám však zistiť, či mal na starosti integráciu 10 krajín. Trend.sk priniesol v roku 1998 správu , v ktorej informoval o tom, že Ivan Štefanec sa stal generálnym riaditeľom Coca Coly na Slovensku, Táto správa zároveň zhrňuje jeho predchádzajúce podnikateľské aktivity. Štefanec pôsobil od roku 2006 na pozícii splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura. Od roku 2006 pôsobil Štefanec vo Výbore NR SR pre európske záležitosti (člen), Výbore NR SR pre financie, rozpočet a menu (člen), čo uvádza aj na svojej stránke : \" V súčasnosti pôsobím ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, člen Výboru NR SR pre verejnú správu a člen Výboru NR SR pre kontrolu rozhodnutí NBÚ. Ako poslanec, podpredseda SDKÚ-DS a podpredseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS sa sústreďujem najmä na ekonomické a európske záležitosti. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako sám Štefanec píše na svojej stránke : \"Na medzinárodnom poli som zastupoval Slovensko od r. 1997 ako člen výboru pre rozšírenie Európskej Únie pri medzinárodnej organizácii výrobcov nealkoholických nápojov UNESDA/CISDA so sídlom v Bruseli, v r.2000 až 2004 som bol predsedom tohto výboru,\" Nepodarilo sa nám však zistiť, či mal na starosti integráciu 10 krajín. Trend.sk priniesol v roku 1998 správu , v ktorej informoval o tom, že Ivan Štefanec sa stal generálnym riaditeľom Coca Coly na Slovensku, Táto správa zároveň zhrňuje jeho predchádzajúce podnikateľské aktivity. Štefanec pôsobil od roku 2006 na pozícii splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura. Od roku 2006 pôsobil Štefanec vo Výbore NR SR pre európske záležitosti (člen), Výbore NR SR pre financie, rozpočet a menu (člen), čo uvádza aj na svojej stránke : \" V súčasnosti pôsobím ako podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti, člen Výboru NR SR pre verejnú správu a člen Výboru NR SR pre kontrolu rozhodnutí NBÚ. Ako poslanec, podpredseda SDKÚ-DS a podpredseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS sa sústreďujem najmä na ekonomické a európske záležitosti. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "správu", "pôsobil", "pôsobil", "stránke"], "url": ["http://www.ivanstefanec.sk/m/o-mne-14/zivotopis-21/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Febru%C3%A1r/ing-ivan-stefanec-mba-csc-generalny-riaditel-coca-cola-amatil-slovakia-sro-bratislava.html", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59109", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59109", "http://www.ivanstefanec.sk/m/o-mne-14/zivotopis-21/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:00.449648+00:00"}
{"id": "vr27810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27810", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Ak hovoríme o 2004 (...) kedy SR malo 400 tisíc nezamestnaných zhruba a v roku 2014, i keď v krízovom scenári, je to rovnaké číslo.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ÚPSVaR sedí, že počet nezamestnaných sa dnes približne rovná stavu pred 10 rokmi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu bolo v roku 2004 bez práce 480,7tis osôb, teda o 80 tisíc viac, ako tvrdí Jozef Viskupič. Podľa rovnakého údaju to bolo podľa posledných čísel pre rok 2012 370 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ÚPSVaR sedí, že počet nezamestnaných sa dnes približne rovná stavu pred 10 rokmi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu bolo v roku 2004 bez práce 480,7tis osôb, teda o 80 tisíc viac, ako tvrdí Jozef Viskupič. Podľa rovnakého údaju to bolo podľa posledných čísel pre rok 2012 370 tisíc."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "ÚPSVaR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-stvrtrocne-statistiky/2004.html?page_id=1262"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:56.142801+00:00"}
{"id": "47290", "numeric_id": 47290, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47290", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Nie je to ešte ani tých povestných 100 dní, ktoré vláda má dostať skôr ako ju začneme teda hodnotiť...", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka vymenovala novú vládu 1. apríla 2021, k dátumu relácie (13. mája 2021) odvtedy ubehlo 73 dní. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka vymenovala novú vládu 1. apríla 2021, k dátumu relácie (13. mája 2021) odvtedy ubehlo 73 dní. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["vymenovala"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:03.723799+00:00"}
{"id": "vr15905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15905", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "4 200 predbežne priemer na jeden mesiac. U vás to bolo o 100-150 viac (priemer ľudí nedobrovoľne odídených z evidencie úradov práce, pozn.)", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich štatistikách uvádzajú aj počet nedobrovoľne vyradených pod kategóriou \"vyradení pre nespoluprácu\". V období Radičovej vlády v rokoch 2010-2012 bolo v priemere mesačne vyradených 3864 osôb. Od nástupu druhej Ficovej vlády, podľa dát ÚPSVaR, je toto číslo 3065 osôb mesačne. Napriek tomu že počas II. aj III.vlády Roberta Fica je vyradených priemerne menej ľudí ako počas vlády Ivety Radičovej, kvôli nepresnostiam výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich štatistikách uvádzajú aj počet nedobrovoľne vyradených pod kategóriou \"vyradení pre nespoluprácu\". V období Radičovej vlády v rokoch 2010-2012 bolo v priemere mesačne vyradených 3864 osôb. Od nástupu druhej Ficovej vlády, podľa dát ÚPSVaR, je toto číslo 3065 osôb mesačne. Napriek tomu že počas II. aj III.vlády Roberta Fica je vyradených priemerne menej ľudí ako počas vlády Ivety Radičovej, kvôli nepresnostiam výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["štatistikách", "zákona", "Prísnejšie pravidlá"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/813107-richter-ma-bic-na-nezamestnanych"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:04.799650+00:00"}
{"id": "vr33340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33340", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Ešte za života si Venezuelčania mohli Cháveza vychutnávať ako každý týždeň štyri alebo viac hodín vkuse rozpráva bez oponenta v televíznom programe Alo Presidente.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hugo Chávez sa od svojho nástupu do prezidentskej funkcie v roku 1999 až do smrti na televíznych obrazovkách či v rádiovom éteri prihováral obyvateľom Venezuely v 378 dieloch. Oficiálna stránka relácie tento údaj uvádza ako konečné číslo.", "analysis_paragraphs": ["Hugo Chávez sa od svojho nástupu do prezidentskej funkcie v roku 1999 až do smrti na televíznych obrazovkách či v rádiovom éteri prihováral obyvateľom Venezuely v 378 dieloch. Oficiálna stránka relácie tento údaj uvádza ako konečné číslo."], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "hovorí"], "url": ["http://www.alopresidente.gob.ve/info/2/2220//aluepresidente/13_aunos_poniuondole.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Alo_Presidente"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:29.149606+00:00"}
{"id": "vr18381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18381", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...to anonymné oznámenie prišlo 10. septembra (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovisku zverejneného na oficiálnej facebookovej stránke Policajného zboru Slovenskej republiky je uvedené nasledovné: \"Na základe anonymného podania z 10.9.2018 vyšetrovateľ NPKJ NAKA P PZ preveruje podozrenia z možnej korupčnej trestnej činnosti doposiaľ neustálených osôb.\" Výrok Milana Lučanského hodnotíme ako pravdivý. Na základe vyššie spomenutého anonymného podania a ďalších štyroch trestných onámení od fyzických osôb Generálnej prokuratúre, boli vypočúvaní organizátori z iniciatívy Za slušné Slovensko v novembri 2018. Anonymné oznámenie malo informovať o tom, že organizátori plánujú štátny prevrat a sú platení od Georga Sorosa. Podľa informácii DenníkaN vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Peter Jakubík predvoláva organizátorov na výsluch vo veci „korupcia a iné“. Taktiež protikorupčná jednotka žiada od organizátorov výpis z účtov. Podľa oficiálneho stanoviska Policajného zboru Slovenskej republiky a slov Milana Lučanského je polícia povinná každé trestné oznámenie preveriť. V stanovisku sa tiež píše, že postupom vyšetrovania je tiež \" predvolanie osôb, ktoré mohli byť podľa trestného oznámenia zneužité, čiže svojim spôsobom poškodené.\" Osobám bolo oznámenie \" sprístupnené k nahliadnutiu, pričom boli požiadaní o doplnenie informácií, a to o nazretie do výpisu z účtov za účelom vyhodnotenia pravdivosti trestného oznámenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku zverejneného na oficiálnej facebookovej stránke Policajného zboru Slovenskej republiky je uvedené nasledovné: \"Na základe anonymného podania z 10.9.2018 vyšetrovateľ NPKJ NAKA P PZ preveruje podozrenia z možnej korupčnej trestnej činnosti doposiaľ neustálených osôb.\" Výrok Milana Lučanského hodnotíme ako pravdivý. Na základe vyššie spomenutého anonymného podania a ďalších štyroch trestných onámení od fyzických osôb Generálnej prokuratúre, boli vypočúvaní organizátori z iniciatívy Za slušné Slovensko v novembri 2018. Anonymné oznámenie malo informovať o tom, že organizátori plánujú štátny prevrat a sú platení od Georga Sorosa. Podľa informácii DenníkaN vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Peter Jakubík predvoláva organizátorov na výsluch vo veci „korupcia a iné“. Taktiež protikorupčná jednotka žiada od organizátorov výpis z účtov. Podľa oficiálneho stanoviska Policajného zboru Slovenskej republiky a slov Milana Lučanského je polícia povinná každé trestné oznámenie preveriť. V stanovisku sa tiež píše, že postupom vyšetrovania je tiež \" predvolanie osôb, ktoré mohli byť podľa trestného oznámenia zneužité, čiže svojim spôsobom poškodené.\" Osobám bolo oznámenie \" sprístupnené k nahliadnutiu, pričom boli požiadaní o doplnenie informácií, a to o nazretie do výpisu z účtov za účelom vyhodnotenia pravdivosti trestného oznámenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["podania", "trestných onámení", "informácii", "stanovisku"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2247695848593958", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/491698-naka-pozastavila-naplanovane-vypocuvania-organizatorov-za-slusne-slovensko/", "https://dennikn.sk/1293284/naka-vypocuva-organizatorov-protestov-za-slusne-slovensko-chce-vypisy-z-uctov/?ref=in", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2247695848593958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:56.896047+00:00"}
{"id": "vr35792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35792", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A čo sa týka ešte rokovaní, my sme solidárny a sme stabilný prvok Európskej únie, aj o tomto som s pánom prezidentom Barrosom rozprávala, aj som ho informovala o liste, ktorý ste odo mňa a od predsedov ostatných strán dostali, má to k dispozícii, kde jednoznačne mandát alebo kompetencia na podpisovaní týchto krokov je na pleciach premiéra a vlády a je informovaný aj o našom stanovisku.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Opäť, nevieme o čom sa Radičová a predseda EK rozprávali.", "analysis_paragraphs": ["Opäť, nevieme o čom sa Radičová a predseda EK rozprávali."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:01.000685+00:00"}
{"id": "vr35796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35796", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja budem citovať zasa slová pána premiéra Fica, že musí byť pán prezident z toho istého zoskupenia, ako je vláda a musí, prezident, to bolo v prezidentských voľbách. Aby mohli kooperovať ústavní činitelia a podobne, takže zrazu je zmenený názor...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údajné tvrdenie Roberta Fica sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Údajné tvrdenie Roberta Fica sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:01.880807+00:00"}
{"id": "44200", "numeric_id": 44200, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44200", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Viete tie mestá (Bratislava, Banská Bystrica, Košice - pozn.) sme nabádali už dávno, že ak chcú nejakým spôsobom mať vyššie príjmy, aby postupne zvyšovali dane z nehnuteľnosti, lebo tak je to všade vo svete a odporúčajú na to všetky medzinárodné organizácie.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií odporúčalo samosprávam zvýšenie daní z nehnuteľností o 50% už v roku 2011. Slovensku vládla vláda Ivety Radičovej, ministrom financií bol Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Strana Smer bola v opozícii. Zvýšenie dane z nehnuteľností odporúčala samosprávam aj štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky z roku 2015. Štúdia konštatovala, že majetkové zdanenie na Slovensku (0,45 % HDP) zaostáva za priemerom OECD (1,8 % HDP) a odporúčala jeho postupné zvyšovanie ( .pdf , str. 6). Ministrom financií bol vtedy Peter Kažimír (Smer-SD). Správa o daňových trendoch v Európskej únii za rok 2019 konštatuje, že ak je daň z nehnuteľnosti nízka, ponúka to krajine možnosť zvýšenia príjmov, ktorá je najmenej škodlivá pre ekonomický rast. ( .pdf , s. 46). Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií odporúčalo samosprávam zvýšenie daní z nehnuteľností o 50% už v roku 2011. Slovensku vládla vláda Ivety Radičovej, ministrom financií bol Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Strana Smer bola v opozícii. Zvýšenie dane z nehnuteľností odporúčala samosprávam aj štúdia OECD a Inštitútu finančnej politiky z roku 2015. Štúdia konštatovala, že majetkové zdanenie na Slovensku (0,45 % HDP) zaostáva za priemerom OECD (1,8 % HDP) a odporúčala jeho postupné zvyšovanie ( .pdf , str. 6). Ministrom financií bol vtedy Peter Kažimír (Smer-SD). Správa o daňových trendoch v Európskej únii za rok 2019 konštatuje, že ak je daň z nehnuteľnosti nízka, ponúka to krajine možnosť zvýšenia príjmov, ktorá je najmenej škodlivá pre ekonomický rast. ( .pdf , s. 46). Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["odporúčalo", "bol", "štúdia", ".pdf", "bol", ".pdf"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/5833196/podnikatelia-so-zvysovanim-miestnych-dani-nesuhlasia.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.tyzden.sk/casopis/17262/co-po-rovnej-dani/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/4904/98/2015_06_Danova_studia.pdf", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/taxation_trends_report_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:18.741623+00:00"}
{"id": "vr27215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27215", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Kandidujem ako nezávislý a nestranícky kandidát ... Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Andrej Kiska má na svojej stránke uvedené, že doteraz nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, taktiež neboli nájdené žiadne iné zdroje, ktoré by uvádzali opak alebo potvrdzovali jeho slová.\n\nČo sa týka Kiskovej rodinnej minulosti s KSČ tak Kiska sa vyjadril pre denník SME “Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu. Ale keďže som hrával na gitare Kryla a bol som obhajcom slobodných myšlienok, vyvolal som v radoch straníkov pobúrenie.”\n\nZo žiadnych verejných dokumentov však nevieme overiť, či Kiska skutočne členom KSČ nebol, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska má na svojej stránke uvedené, že doteraz nebol nikdy členom žiadnej politickej strany, taktiež neboli nájdené žiadne iné zdroje, ktoré by uvádzali opak alebo potvrdzovali jeho slová.", "Čo sa týka Kiskovej rodinnej minulosti s KSČ tak Kiska sa vyjadril pre denník SME “Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu. Ale keďže som hrával na gitare Kryla a bol som obhajcom slobodných myšlienok, vyvolal som v radoch straníkov pobúrenie.”", "Zo žiadnych verejných dokumentov však nevieme overiť, či Kiska skutočne členom KSČ nebol, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-12", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "SME"], "url": ["http://www.andrejkiska.sk/preco-kandidujem", "http://www.sme.sk/c/7132237/kiska-siel-som-do-ksc-hral-som-kryla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:57.838628+00:00"}
{"id": "vr28991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, kedy mala opozícia dvoch podpredsedov Národnej rady? Nikdy. V roku 2012 po parlamentných voľbách prvýkrát dostala opozícia možnosť obsadiť dva posty podpredsedu Národnej rady, aj preto je predseda Kresťanskodemokratického hnutia podpredsedom Národnej rady, aj preto tam je ešte predstaviteľka inej opozičnej politickej strany.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii O5M12 , 14. septembra 2014 alebo Na telo 14. apríla 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii O5M12 , 14. septembra 2014 alebo Na telo 14. apríla 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "podpredsedov", "koalícii", "Hort", "Bugár", "Rusko", "Veteška", "Belousovová", "Hort", "Veteška", "Číž", "Podpredsedovia", "Fico", "Podpredsedovia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://www.demagog.sk/diskusie/374/?politik=24&ph=1", "http://www.history.sav.sk/zatkuliak/zatkuliak-prehlad.pdf", "http://www.parties-and-elections.eu/slovakia1.html", "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/18/zivotopis:true/category:predsednictvo", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/183", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Rusko", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59064", "http://www.demagog.sk/politici/42/milan-hort", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=496", "http://www.parlamentnykurier.sk/kur185a186-10/6.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=podpredsedovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:53.283931+00:00"}
{"id": "vr27532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27532", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokázali sme zvýšiť platy učiteľom, zvýšiť minimálnu mzdu...", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že 2. vláda R. Fica zvýšila minimálnu mzdu a aj mzdy pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Demagog.SK nehodnotí, či všetci pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci škôl majú skutočne zvýšené mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa po štrajkoch učiteľov v roku 2012 zaviazalo navýšiť prostriedky na zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl o 5%. SITA , 30. januára 2013: \"Ide o prvú časť z balíka takmer 18,4 milióna eur určeného na platy týchto zamestnancov škôl. Vláda minulý rok schválila päťpercentné zvýšenie miezd zamestnancov školstva, ktoré si vyžiadalo 68 miliónov eur. \" Tarifné platy učiteľov mali podľa SITA a TASR narásť v roku 2014 o 42 eur. Došlo k tomu nariadením vlády SR z 11. decembra 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky z 2. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 2. vláda R. Fica zvýšila minimálnu mzdu a aj mzdy pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Demagog.SK nehodnotí, či všetci pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci škôl majú skutočne zvýšené mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa po štrajkoch učiteľov v roku 2012 zaviazalo navýšiť prostriedky na zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl o 5%. SITA , 30. januára 2013: \"Ide o prvú časť z balíka takmer 18,4 milióna eur určeného na platy týchto zamestnancov škôl. Vláda minulý rok schválila päťpercentné zvýšenie miezd zamestnancov školstva, ktoré si vyžiadalo 68 miliónov eur. \" Tarifné platy učiteľov mali podľa SITA a TASR narásť v roku 2014 o 42 eur. Došlo k tomu nariadením vlády SR z 11. decembra 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky z 2. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["štrajkoch", "navýšiť", "SITA", "narásť", "nariadením", "Nariadením", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/tema/strajk%20ucitelov/?st=2", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252181-vlada-rozhodla-pridame-ucitelom-5-percent-na-viac-nemame/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/minister-kazimir-uvolni-miliony-na/620043-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295638-odborari-rokuju-s-ministrami-financii-a-prace-o-zvyseni-platov-pre-ucitelov/", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23097", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159826?prefixFile=m_", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:14.112333+00:00"}
{"id": "vr38110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38110", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Podľa všetkých pravidiel politického zápasu, podľa volebného zákona, je účasť na kandidátke naprosto legitímnou súčasťou každej demokratickej politiky, v Československu už od prvej republiky a aj na Slovensku po vzniku jej samostatnosti a my sme sa toho len držali.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Účasť na kandidátke síce môže byť v súčasnosti súčasťou \"všetkých pravidiel politického zápasu\", počas prvej republiky ale toto umiestňovanie fungovalo iným spôsobom ako dnes.", "analysis_paragraphs": ["Účasť na kandidátke síce môže byť v súčasnosti súčasťou \"všetkých pravidiel politického zápasu\", počas prvej republiky ale toto umiestňovanie fungovalo iným spôsobom ako dnes."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Stranický systém v Československu 1918- 1938 a vliv volebního systému na jeho podobu"], "url": ["http://is.muni.cz/th/65607/fss_m/Magisterska_prace_-_Stranicky_system_v_Ceskoslovensku_1918-1938_a_vliv_volebniho_systemu_na_jeho_podobu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:42.063763+00:00"}
{"id": "vr31178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31178", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "17 tisíc pracovných miest vzniklo práve vďaka tomu, že došlo k podstatnej novele zákonníka práce, ktorá je v platnosti od septembra minulého roka a ktorá znamenala výrazné zvýšenie pružnosti trhu pracovných síl.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákonník práce bol zmenený a nadobudol platnosť od 1. septembra 2011. Podľa dostupných informácií však neexistuje dôkaz o tom, že by novela zákonníka práce pomohla vytvoriť 17000 nových pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Zákonník práce bol zmenený a nadobudol platnosť od 1. septembra 2011. Podľa dostupných informácií však neexistuje dôkaz o tom, že by novela zákonníka práce pomohla vytvoriť 17000 nových pracovných miest."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5993266/od-septembra-bude-platit-novy-zakonnik-prace-prezident-ho-podpisal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:46.797247+00:00"}
{"id": "vr35337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35337", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Áno, boli tu predovšetkým požiadavky pred schvaľovaním štátnych rozpočtov, kde v jednom roku sa nám podarilo navýšiť viac ako 4 miliardy, pretože predchádzajúca vláda zanedbala a v podstate aj tie dve predchádzajúce zanedbali protipovodňové opatrenia niekedy niekde na úrovni 10 miliárd v slovenských korunách,", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vládny program protipovodňovej ochrany SR z roku 2000 sa neplnil, tak ako sa očakávalo. Vláda sa vtedy zaviazala preinvestovať 17 miliárd korún. Po silných povodniac, ktoré zasiahli mnohé európske štáty a tiež hrozilo, že sa v Bratislave vyleje Dunaj, sa protipovodňový program zvýšil na 21 miliárd korún. Do konca roku 2005 sa však na program vynaložilo o 6 miliárd menej, než sa plánovalo. Do roku 2005 bolo na program teda vynaložených iba 3,1 miliárdy namiesto 9,1 miliárdy. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 sa navrhovalo vyčleniť 1,6 miliárdy korún na realizáciu protipovodňových opatrení.\n\nNa vodné hospodárstvo sa malo v roku 2010 vyčleniť 233,9 milióna eur (7,05 miliardy Sk) . Prostriedky boli určené predovšetkým na budovanie a rekonštrukciu infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú napríklad preventívne protipovodňové opatrenia či dobudovanie a prevádzku povodňového varovného a predpovedného systému, ako aj na verejné vodovody a kanalizácie.", "analysis_paragraphs": ["Vládny program protipovodňovej ochrany SR z roku 2000 sa neplnil, tak ako sa očakávalo. Vláda sa vtedy zaviazala preinvestovať 17 miliárd korún. Po silných povodniac, ktoré zasiahli mnohé európske štáty a tiež hrozilo, že sa v Bratislave vyleje Dunaj, sa protipovodňový program zvýšil na 21 miliárd korún. Do konca roku 2005 sa však na program vynaložilo o 6 miliárd menej, než sa plánovalo. Do roku 2005 bolo na program teda vynaložených iba 3,1 miliárdy namiesto 9,1 miliárdy. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2008 sa navrhovalo vyčleniť 1,6 miliárdy korún na realizáciu protipovodňových opatrení.", "Na vodné hospodárstvo sa malo v roku 2010 vyčleniť 233,9 milióna eur (7,05 miliardy Sk) . Prostriedky boli určené predovšetkým na budovanie a rekonštrukciu infraštruktúry vodného hospodárstva, ako sú napríklad preventívne protipovodňové opatrenia či dobudovanie a prevádzku povodňového varovného a predpovedného systému, ako aj na verejné vodovody a kanalizácie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["protipovodňovej ochrany", "štátneho rozpočtu na rok 2008"], "url": ["http://www.envira.sk/pdf_1_06/8.pdf", "http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5141&o_id=6439"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:13.054317+00:00"}
{"id": "vr33384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33384", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Takže ten údaj je taký, že za 21 mesiacov, za 21 mesiacov Radičovej vlády počet nezamestnaných narástol o 32 700. Za 10 mesiacov vašej vlády ten istý prieskum, ak to môžem takto povedať, teda štatistický úrad hovorí, že za 10 mesiacov vašej vlády to narástlo o 35 500 pár kusov, to znamená, že oveľa rýchlejšie.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Béla Bugár sa nemýli v tom, že išlo o 21 mesiacov, kedy bol on a jeho strana súčasťou vládnej koalície. V nasledujúcich tabuľkách sme overili dva zdroje, z ktorých mohol predseda Mostu-Híd čerpať. Ani v jednom prípade k takejto zhode nedošlo, a preto Bugárov výrok hodnotíme ako nepravdu. Podľa štatistického úradu nedošlo počas vlády Ivety Radičovej k nárastu nezamestnanosti, naopak ubudlo 8 tisíc ľudí. Čísla ústredia práce hovoria o takmer 33 tisícovom náraste. Čísla nesedia ani v prípade vlády Roberta Fica. Ústredie práce za 10 mesiacov zaznamenalo nárast o 37 500 uchádzačov, zatiaľ čo Štatistický úrad vykázal nárast o približne 22 tisíc nezamestaných. Štatistický úrad zverejňuje údaje o nezamestnanosti v rozmedzí kvartálov. Naopak Ústredie práce zverejňuje mesačné štatistiky. Koniec druhého kvartálu, respektíve júl 2010 je údaj platný na začiatku vlády bývalej premiérky. Tá skončila na začiatku apríla. V tomto prípade teda rátame údaj pre prvý kvartál 2012. Iveta Radičová júl 2010 – marec 2012 Štatistický úrad Ústredia práce 2.Q-2010 388,3 júl 2010 375,6 1.Q-2012 380,3 marec 2012 408,4 Rozdiel -8 Rozdiel 32,8 Zdroje (linky): 2Q-2010 ; 1Q-2012 ; júl 2010 (.zip); marec 2012 (.zip) Pri číslach z obdobie vlády Roberta Fica sme museli spraviť viacero kompromisov. Béla Bugár hovoril o desiatich mesiacoch, teda od apríla 2012 do januára 2013. Ani v jednej z overovaných štatistík sme nenašli zhodu s jeho tvrdeniami. Navyše, dáta štatistického úradu nie sú veľmi relevantné, keďže podľa nich nedokážeme overiť rovnaké obdobie. Robert Fico apríl 2012 – január 2013 Štatistický úrad Ústredie práce 2.Q-2012 368 apríl 2012 397,9 4.Q-2012 390,4 január 2013 435,4 Rozdiel 22,4 Rozdiel 37,5 Zdroje (linky): 2Q-2012 ; 4Q-2012 ; apríl 2012 (.zip); január 2013 (.zip) Rober Fico Apríl 2012 – Január 2013 Mesiac Počet nezamestnaných (tis.) apríl 2012 397,9 máj 2012 392,2 jún 2012 395,7 júl 2012 399,1 august 2012 398,3 september 2012 402,5 október 2012 410,4 november 2012 419,3 december 2012 425,8 január 2013 435,4 Zdroj (link): ÚPSVaR 2012 ; 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Béla Bugár sa nemýli v tom, že išlo o 21 mesiacov, kedy bol on a jeho strana súčasťou vládnej koalície. V nasledujúcich tabuľkách sme overili dva zdroje, z ktorých mohol predseda Mostu-Híd čerpať. Ani v jednom prípade k takejto zhode nedošlo, a preto Bugárov výrok hodnotíme ako nepravdu. Podľa štatistického úradu nedošlo počas vlády Ivety Radičovej k nárastu nezamestnanosti, naopak ubudlo 8 tisíc ľudí. Čísla ústredia práce hovoria o takmer 33 tisícovom náraste. Čísla nesedia ani v prípade vlády Roberta Fica. Ústredie práce za 10 mesiacov zaznamenalo nárast o 37 500 uchádzačov, zatiaľ čo Štatistický úrad vykázal nárast o približne 22 tisíc nezamestaných. Štatistický úrad zverejňuje údaje o nezamestnanosti v rozmedzí kvartálov. Naopak Ústredie práce zverejňuje mesačné štatistiky. Koniec druhého kvartálu, respektíve júl 2010 je údaj platný na začiatku vlády bývalej premiérky. Tá skončila na začiatku apríla. V tomto prípade teda rátame údaj pre prvý kvartál 2012. Iveta Radičová júl 2010 – marec 2012 Štatistický úrad Ústredia práce 2.Q-2010 388,3 júl 2010 375,6 1.Q-2012 380,3 marec 2012 408,4 Rozdiel -8 Rozdiel 32,8 Zdroje (linky): 2Q-2010 ; 1Q-2012 ; júl 2010 (.zip); marec 2012 (.zip) Pri číslach z obdobie vlády Roberta Fica sme museli spraviť viacero kompromisov. Béla Bugár hovoril o desiatich mesiacoch, teda od apríla 2012 do januára 2013. Ani v jednej z overovaných štatistík sme nenašli zhodu s jeho tvrdeniami. Navyše, dáta štatistického úradu nie sú veľmi relevantné, keďže podľa nich nedokážeme overiť rovnaké obdobie. Robert Fico apríl 2012 – január 2013 Štatistický úrad Ústredie práce 2.Q-2012 368 apríl 2012 397,9 4.Q-2012 390,4 január 2013 435,4 Rozdiel 22,4 Rozdiel 37,5 Zdroje (linky): 2Q-2012 ; 4Q-2012 ; apríl 2012 (.zip); január 2013 (.zip) Rober Fico Apríl 2012 – Január 2013 Mesiac Počet nezamestnaných (tis.) apríl 2012 397,9 máj 2012 392,2 jún 2012 395,7 júl 2012 399,1 august 2012 398,3 september 2012 402,5 október 2012 410,4 november 2012 419,3 december 2012 425,8 január 2013 435,4 Zdroj (link): ÚPSVaR 2012 ; 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["vlády", "2Q-2010", "1Q-2012", "júl 2010", "marec 2012", "2Q-2012", "4Q-2012", "apríl 2012", "január 2013", "2012", "2013"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_8._j%C3%BAla_2010_do_4._apr%C3%ADla_2012", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2010/Jul2010_htm.zip", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/Marec2012_htm.zip", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/April2012_htm.zip", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2013/januar_2013_htm.ZIP", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:42.784275+00:00"}
{"id": "vr26601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26601", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ale pán minister, ako tomu veriť z našej strany, keď napríklad v súvislosti s Ústavou sa už rok bavíme o tom, že je tu vôľa prijať ústavný zákon na ochranu druhého piliera a stále nič.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Kaník pravdepodobne narážal na poslednú debatu ohľadom ústavnej ochrany druhého piliera, ktorá prebiehala začiatkom roku 2013 a na ktorej sa zúčastnila strana SMRER - SD. Poslanci dohodli na sumáre niekoľkých pravidiel, ktoré by zabezpečili štátnu ochranu druhého piliera. Do formy ústavného zákona sa však doteraz nedostali. Návrh ústavného zákona na ochranu druhého piliera však rezonuje v parlamente už niekoľko rokov. Po prvý krát sa začala diskusia ohľadom ochrany druhého piliera začiatkom roka 2007 . Návrh podala strana SDKÚ-DS, s podporou strán SMK a KDH. Tento návrh mal garantovať nemeniteľnosť pravidiel v rámci druhého piliera. Vôľa prijať ústavný zákon sa po prvý krát objavila v roku 2011 , kedy bola premiérkou Iveta Radičová z SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Kaník pravdepodobne narážal na poslednú debatu ohľadom ústavnej ochrany druhého piliera, ktorá prebiehala začiatkom roku 2013 a na ktorej sa zúčastnila strana SMRER - SD. Poslanci dohodli na sumáre niekoľkých pravidiel, ktoré by zabezpečili štátnu ochranu druhého piliera. Do formy ústavného zákona sa však doteraz nedostali. Návrh ústavného zákona na ochranu druhého piliera však rezonuje v parlamente už niekoľko rokov. Po prvý krát sa začala diskusia ohľadom ochrany druhého piliera začiatkom roka 2007 . Návrh podala strana SDKÚ-DS, s podporou strán SMK a KDH. Tento návrh mal garantovať nemeniteľnosť pravidiel v rámci druhého piliera. Vôľa prijať ústavný zákon sa po prvý krát objavila v roku 2011 , kedy bola premiérkou Iveta Radičová z SDKÚ-DS. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2007", "2011"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6675490/druhy-pilier-sa-o-desat-dni-zavrie-kampan-silnie.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/12494-navrh-zakona-na-ochranu-druheho-piliera-uz-v-parlamente/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171084-vlada-chce-zmeny-na-ktore-nema-silu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:29.803435+00:00"}
{"id": "46107", "numeric_id": 46107, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46107", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "V tom čase (čase stretnutia s Igorom Matovičom - pozn.), bol to (Marián Kočner) človek, o ktorom sa nevedelo, aké všetky veci napáchal…", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2010 bol Marián Kočner verejnosti známy z viacerých káuz. Ako závadová osoba figuroval dokonca na uniknutých mafiánskych zoznamoch. Možno sa teda nevedelo „všetko, čo napáchal”, vedelo sa však veľa. Tvrdenie Michala Šípoša preto v duchu povedaného hodnotíme ako nepravdivé. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Meno Mariána Kočnera bolo v tom čase mediálne známe z viacerých káuz. V roku 1992 figuroval spolu s Michalom Kováčom ml. v kauze Technopol. Podľa denníka Pravda bol vtedy na Kočnera vydaný medzinárodný zatykač. Prezident Michal Kováč však aktérom kauzy udelil milosť, neveril totiž vyšetrovaniu za éry Vladimíra Mečiara. Objavil sa tiež v kauze Gamatex na prelome leta a jesene 1998, či pri spornom vykupovaní pozemkov v Tepličke nad Váhom v roku 2004. V roku 2010 mal začať robiť prevody nehnuteľností na Donovaloch, pri ktorých ho vyšetrovateľ podozrieval z daňových podvodov. Polícia ho neskôr v prípade obvinila . Kočnerovo meno sa tiež objavilo v tzv. mafiánskych zoznamoch polície, ktoré sa na verejnosť dostali v roku 2005. Kočner v nich figuruje v rubrike „záujmové motorové vozidlá.” Koncom roku 2010 Kočnera za „závadovú osobu” nepriamo označil aj exminister vnútra Daniel Lipšic.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 bol Marián Kočner verejnosti známy z viacerých káuz. Ako závadová osoba figuroval dokonca na uniknutých mafiánskych zoznamoch. Možno sa teda nevedelo „všetko, čo napáchal”, vedelo sa však veľa. Tvrdenie Michala Šípoša preto v duchu povedaného hodnotíme ako nepravdivé. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Meno Mariána Kočnera bolo v tom čase mediálne známe z viacerých káuz. V roku 1992 figuroval spolu s Michalom Kováčom ml. v kauze Technopol. Podľa denníka Pravda bol vtedy na Kočnera vydaný medzinárodný zatykač. Prezident Michal Kováč však aktérom kauzy udelil milosť, neveril totiž vyšetrovaniu za éry Vladimíra Mečiara. Objavil sa tiež v kauze Gamatex na prelome leta a jesene 1998, či pri spornom vykupovaní pozemkov v Tepličke nad Váhom v roku 2004. V roku 2010 mal začať robiť prevody nehnuteľností na Donovaloch, pri ktorých ho vyšetrovateľ podozrieval z daňových podvodov. Polícia ho neskôr v prípade obvinila . Kočnerovo meno sa tiež objavilo v tzv. mafiánskych zoznamoch polície, ktoré sa na verejnosť dostali v roku 2005. Kočner v nich figuruje v rubrike „záujmové motorové vozidlá.” Koncom roku 2010 Kočnera za „závadovú osobu” nepriamo označil aj exminister vnútra Daniel Lipšic."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "vraj", "figuroval", "Pravda", "neveril", "Gamatex", "vykupovaní", "podozrieval", "obvinila", "figuruje", "označil"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1268329/", "https://dennikn.sk/1424948/matovic-zverejnil-prve-sufliarskeho-sms-ky-s-kocnerom-aj-o-trezore-boli-kamaratske/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/505475-zname-kauzy-mariana-kocnera/", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://dennikn.sk/547218/markiza-ma-20-rokov-politici-stali-o-jej-vplyv-nakoniec-ona-ovplyvnila-politiku/", "https://dennik.hnonline.sk/35324-rusko-to-vzal-vazne-hlada-pozemky-inde", "https://dennikn.sk/791033/takto-vysetrovali-kocnera-nie-on-je-podvodnik-ale-tajomna-rodina-z-libye/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/20660164/naka-obvinila-kocnera-za-machinacie-v-kauze-donovaly.html", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "https://domov.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:27.527215+00:00"}
{"id": "vr28566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28566", "speaker": "Alexander Ernst", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alexander-ernst", "statement": "Minulý rok klesla návštevnosť mesta (Prešov, pozn.) o 40%.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počet prenocovaní návštevníkov v Prešove za rok 2013 klesol o 36%. Tieto údaje sleduje Štatistický úrad SR - pracovisko ŠÚ SR v Prešove. Údaje sú z cestovného ruchu (CR1-12) za mesto Prešov za roky 2009-2013. Výkaz CR 1-12 predkladajú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia bez ohľadu na počet zamestnancov a hlavnú činnosť, ktoré sú vedené v registri ubytovacích zariadení Štatistického úradu Slovenskej republiky a poskytovali prechodné ubytovanie návštevníkom v ubytovacích zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počet prenocovaní návštevníkov v Prešove za rok 2013 klesol o 36%. Tieto údaje sleduje Štatistický úrad SR - pracovisko ŠÚ SR v Prešove. Údaje sú z cestovného ruchu (CR1-12) za mesto Prešov za roky 2009-2013. Výkaz CR 1-12 predkladajú právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia bez ohľadu na počet zamestnancov a hlavnú činnosť, ktoré sú vedené v registri ubytovacích zariadení Štatistického úradu Slovenskej republiky a poskytovali prechodné ubytovanie návštevníkom v ubytovacích zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:20.171450+00:00"}
{"id": "vr38948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38948", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po prvé a to sme v Častej Papierničke otvorili. Jedna vec je navýšenie eurovalu v tej samotnej sume, tej kapacity, druhá vec je to, to veľké rozšírenie tých kompetencií. To sme chceli, že nech to nie je. O tom nebolo vôbec diskutované.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že navyšovanie kapacity eurovalu a rozširovanie kompetencií, neboli prediskutované. Témami oficiálneho programu zasadnutia koaličnej rady bola (SITA) \" budúcnosť koalície, podpora eurovalu, daňovo-odvodová reforma a budúcoročný štátny rozpočet .\" Na tlačovej besede po rokovaní politici iba priblížili , že na téme neexistuje zhoda, avšak technické detaily rokovania nekomentovali.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že navyšovanie kapacity eurovalu a rozširovanie kompetencií, neboli prediskutované. Témami oficiálneho programu zasadnutia koaličnej rady bola (SITA) \" budúcnosť koalície, podpora eurovalu, daňovo-odvodová reforma a budúcoročný štátny rozpočet .\" Na tlačovej besede po rokovaní politici iba priblížili , že na téme neexistuje zhoda, avšak technické detaily rokovania nekomentovali."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["bola", "priblížili"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1109120309&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://spravy.pravda.sk/v-papiernicke-rokuje-koalicna-rada-d5l-/sk_domace.asp?c=A110912_172751_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:57.950939+00:00"}
{"id": "vr34807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34807", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...povedal som, päť štátov ale nie sú jediní, ktoré majú problémy, tam je hranica 3% HDP a maximálne úverové zaťaženie 60%. Slovensko neplní hranicu 3%, ale je ešte ďaleko pod hranicou 60%.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko neplní trojpercentnú hranicu , pomer dlhu k HDP máme tesne pod štyridsiatimi percentami (bez zarátania nákladov na PPP). Podľa čísiel Eurostatu pre roku 2009 15 krajín EU27 má dlh pod úrovňou 60 percent HDP, z toho šesť krajín patrí aj do eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko neplní trojpercentnú hranicu , pomer dlhu k HDP máme tesne pod štyridsiatimi percentami (bez zarátania nákladov na PPP). Podľa čísiel Eurostatu pre roku 2009 15 krajín EU27 má dlh pod úrovňou 60 percent HDP, z toho šesť krajín patrí aj do eurozóny."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["neplní trojpercentnú hranicu"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-bol-vyssi-ako-cakala-vlada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:18.669004+00:00"}
{"id": "vr17482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17482", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Časť z tých opatrení (súvislosti s eurofondami, pozn.) sme navrhovali už v júli, naše hnutie (OľaNo, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Remišová hovorí o sérii opatrení proti podvodom s eurofondmi, ktoré predstavil Pellegrini v septembri 2017 pod názvom Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov. Po prevalení kauzy s podozrivým prerozdeľovaním eurofondov na ministerstve školstva , predložila koncom júla 2017 strana OĽaNO viacero návrhov, aby sa predišlo podobným prípadom. Predložené návrhy sa buď úplne alebo čiastočne prekrývajú s niektorými bodmi Akčného plánu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrhy OĽaNO v boji proti zneužívaniu eurofondov predstavil za celú stranu jej vtedajší člen Richard Vašečka (v súčasnosti KDH). Na oficiálnej stránke OĽaNO sa uvádza, že \" každý väčší projekt by mali podľa neho hodnotiť uznávaní odborníci na danú problematiku, aspoň polovica hodnotiteľov by mala byť zo zahraničia a ministerstvo by malo zverejňovať prihlášky podporených projektov spolu s hodnotiacimi protokolmi. Odborná verejnosť by si tak mohla overiť kvalitu projektov a hodnotenia \" . Akčný plán obsahuje 38 opatrení v 26 oblastiach a bol vypracovaný v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu. Opatrenie sú zavádzané postupne, kompletné by mali byť do marca 2018. Jedným z opatrení je zvýšenie nárokov na odbornosť hodnotiteľov a jej preukázateľnosť ( bod 1.2.4, , s. 15). OĽaNO toto opatrenie navrhlo po tom, ako sa ukázalo, že hodnotitelia predložených projektov neboli odborníkmi v danej oblasti. Akčný plán rovnako obsahuje odporúčanie, \" aby pri projektoch v rámci špecifických oblastí, ako je napr. výskum a vývoj boli využívaní aj zahraniční hodnotitelia \" ( bod 1.2.4. , s. 15-16). Ich počet Akčný plán bližšie nešpecifikuje. Akčný plán stanovuje povinnosť zverejniť \" každý predložený zámer národného projektu \" na stránke www.partnerskadohoda.gov.sk, \" a to najneskôr do 10 pracovných dní po schválení zoznamu (alebo zámerov národných projektov) (...) \" ( bod 1.2.1. , s. 13). Zverejňovať sa má aj zoznam odborných hodnotiteľov a anonymizované hodnotiteľské hárky ( bod 1.2.3. , s. 14).", "analysis_paragraphs": ["Remišová hovorí o sérii opatrení proti podvodom s eurofondmi, ktoré predstavil Pellegrini v septembri 2017 pod názvom Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania implementácie eurofondov. Po prevalení kauzy s podozrivým prerozdeľovaním eurofondov na ministerstve školstva , predložila koncom júla 2017 strana OĽaNO viacero návrhov, aby sa predišlo podobným prípadom. Predložené návrhy sa buď úplne alebo čiastočne prekrývajú s niektorými bodmi Akčného plánu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrhy OĽaNO v boji proti zneužívaniu eurofondov predstavil za celú stranu jej vtedajší člen Richard Vašečka (v súčasnosti KDH). Na oficiálnej stránke OĽaNO sa uvádza, že \" každý väčší projekt by mali podľa neho hodnotiť uznávaní odborníci na danú problematiku, aspoň polovica hodnotiteľov by mala byť zo zahraničia a ministerstvo by malo zverejňovať prihlášky podporených projektov spolu s hodnotiacimi protokolmi. Odborná verejnosť by si tak mohla overiť kvalitu projektov a hodnotenia \" . Akčný plán obsahuje 38 opatrení v 26 oblastiach a bol vypracovaný v spolupráci s nadáciou Zastavme korupciu. Opatrenie sú zavádzané postupne, kompletné by mali byť do marca 2018. Jedným z opatrení je zvýšenie nárokov na odbornosť hodnotiteľov a jej preukázateľnosť ( bod 1.2.4, , s. 15). OĽaNO toto opatrenie navrhlo po tom, ako sa ukázalo, že hodnotitelia predložených projektov neboli odborníkmi v danej oblasti. Akčný plán rovnako obsahuje odporúčanie, \" aby pri projektoch v rámci špecifických oblastí, ako je napr. výskum a vývoj boli využívaní aj zahraniční hodnotitelia \" ( bod 1.2.4. , s. 15-16). Ich počet Akčný plán bližšie nešpecifikuje. Akčný plán stanovuje povinnosť zverejniť \" každý predložený zámer národného projektu \" na stránke www.partnerskadohoda.gov.sk, \" a to najneskôr do 10 pracovných dní po schválení zoznamu (alebo zámerov národných projektov) (...) \" ( bod 1.2.1. , s. 13). Zverejňovať sa má aj zoznam odborných hodnotiteľov a anonymizované hodnotiteľské hárky ( bod 1.2.3. , s. 14)."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Akčný", "školstva", "OĽaNO", "oficiálnej", "bod 1.2.4,", "odborníkmi", "bod 1.2.4.", "bod 1.2.1.", "bod 1.2.3."], "url": ["https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/opatrenia-na-zvysenie-transparentnosti-v-eurofondoch-zverejnene/index.html", "https://domov.sme.sk/c/20615498/remisova-kriteria-na-hodnotenie-projektov-sns-ucelovo-manipulovala.html", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/plavcanovo-ministrovanie-je-velky-skandal-danko-sa-stale-tvari-ako-mrtvy-chrobak/", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/plavcanovo-ministrovanie-je-velky-skandal-danko-sa-stale-tvari-ako-mrtvy-chrobak/", "https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2017/09/Akcny-plan-eurofondy.pdf", "https://tv.hnonline.sk/politika/1066181-je-to-prehnity-system-nove-zistenia-v-kauze-okolo-eurofondov-su-toho-dokazom-tvrdia-matovicovci", "https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2017/09/Akcny-plan-eurofondy.pdf", "https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2017/09/Akcny-plan-eurofondy.pdf", "https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2017/09/Akcny-plan-eurofondy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:06.528329+00:00"}
{"id": "vr25738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25738", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... kto berie všetok ten vianočný príspevok. Lebo to znova nie je plošné vyplácanie dôchodkov pre všetkých dôchodcov, je to do výšky 483 eur. To znamená, kto túto čiastku prekročí z hľadiska príjmu dôchodku, nemá nárok. A nie je to pevná čiastka, ona je postupne odstupňovaná od cirka 30 eur až do 66 eur v tejto chvíli.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ján Richter neuvádza správne všetky údaje o vyplácaní tzv. vianočného dôchodku. Horná hranica na získanie vianočného príspevku je skutočne 483 eur, avšak odstupňovanie čiastky nie je od cca 30 do 66 eur.\n\nNovelou zákona o sociálnom poistení (.pdf) došlo ku zvýšeniu vianočného príspevku pre dôchodcov o 8,61 € pre každého jednotlivca pod podmienkou, že suma jeho dôchodku,v súčasnosti najnižšieho na úrovni 198,09 eur, nepresiahne 483 eur. Ide o hranicu, ktorá je stanovená ako 60% z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2012.\n\nV roku 2012 bolo rozmedzie , v ktorom brali dôchodcovia, ktorí mali na vianočný príspevok nárok od 39,34 eur do 66,39 eur. Richter teda uvádza nesprávne spodnú hranicu, keď tvrdí, že ide o cca 30 eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ján Richter neuvádza správne všetky údaje o vyplácaní tzv. vianočného dôchodku. Horná hranica na získanie vianočného príspevku je skutočne 483 eur, avšak odstupňovanie čiastky nie je od cca 30 do 66 eur.", "Novelou zákona o sociálnom poistení (.pdf) došlo ku zvýšeniu vianočného príspevku pre dôchodcov o 8,61 € pre každého jednotlivca pod podmienkou, že suma jeho dôchodku,v súčasnosti najnižšieho na úrovni 198,09 eur, nepresiahne 483 eur. Ide o hranicu, ktorá je stanovená ako 60% z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2012.", "V roku 2012 bolo rozmedzie , v ktorom brali dôchodcovia, ktorí mali na vianočný príspevok nárok od 39,34 eur do 66,39 eur. Richter teda uvádza nesprávne spodnú hranicu, keď tvrdí, že ide o cca 30 eur."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Novelou zákona o sociálnom poistení", "rozmedzie"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/220-2013-z-z.p-35261.pdf", "http://www.socpoist.sk/kalkulacka-pre-vypocet-vianocneho-prispevku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:42.987794+00:00"}
{"id": "vr36371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36371", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "(R. Slobodník: Mali ste možnosť rozprávať sa s koaličnými poslancami iných strán ako je Sloboda a Solidarita?)  Ja som hovoril so všetkými, pozor.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:39.444281+00:00"}
{"id": "vr36691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36691", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...výsledky sú jasné. Ešte v pol roku Slovenská republika jednoznačne plnila európsky záväzok a bolo o 43 mŕtvych menej. Tých 40 náhrobných kameňov, ktorých je teraz viac po tom, čo ste nastúpili na ministerstvo, sa vás títo ľudia môžu pýtať ako je to možné, že sa to stalo.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika smrteľných dopravných nehôd :\n\nSmrteľné dopravné nehody v roku 2009\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n31\n\n30\n\n19\n\n36\n\n27\n\n35\n\n33\n\n31\n\n24\n\n31\n\n24\n\nSmrteľné dopravné nehody v roku 2010\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n27\n\n25\n\n21\n\n20\n\n21\n\n25\n\n37\n\n35\n\n32\n\n37\n\n42\n\nPrvý polrok roku 2010 bolo na slovenských cestách 139 smrteľných nehôd. V druhom polroku pribudlo ďalších 183 smrteľných nehôd (toto číslo ešte nie je definitívne, nakoľko čísla za mesiac december sa v štatistikách dosiaľ nenachádzajú, pozn.). Počet smrteľných nehôd sa tak v druhej polovici roku 2010, zvýšil o číslo 44.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika smrteľných dopravných nehôd :", "Smrteľné dopravné nehody v roku 2009", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "31", "30", "19", "36", "27", "35", "33", "31", "24", "31", "24", "Smrteľné dopravné nehody v roku 2010", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "27", "25", "21", "20", "21", "25", "37", "35", "32", "37", "42", "Prvý polrok roku 2010 bolo na slovenských cestách 139 smrteľných nehôd. V druhom polroku pribudlo ďalších 183 smrteľných nehôd (toto číslo ešte nie je definitívne, nakoľko čísla za mesiac december sa v štatistikách dosiaľ nenachádzajú, pozn.). Počet smrteľných nehôd sa tak v druhej polovici roku 2010, zvýšil o číslo 44."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["smrteľných dopravných nehôd", "Pravda"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN", "http://spravy.pravda.sk/smrtelnych-nehod-stale-pribuda-dmt-/sk_domace.asp?c=A101130_091918_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:19.015052+00:00"}
{"id": "vr28022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28022", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Strany sa volajú veľmi príbuzne, dokonca sme mali Obyčajných ľudí a mali sme Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti vo voľbách...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách v roku 2012 kandidovali do NR SR dve strany s podobným názvom - Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti pod skratkou OĽaNO, ktorej lídrom a jedným zo zakladateľov bol Igor Matovič a druhou stranou s podobným názvom bola Obyčajní ľudia (OĽ), ktorej lídrom je od roku 2005 Víťazoslav Moric. Táto strana sa do 28. októbra 2011 nazývala Slovenská národná koalícia- Slovenská vzájomnosť a vystupovala pod skratkou SLNKO. OĽaNO vo voľbách získalo podporu 8,55 % voličov a OĽ získalo 0,16% hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách v roku 2012 kandidovali do NR SR dve strany s podobným názvom - Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti pod skratkou OĽaNO, ktorej lídrom a jedným zo zakladateľov bol Igor Matovič a druhou stranou s podobným názvom bola Obyčajní ľudia (OĽ), ktorej lídrom je od roku 2005 Víťazoslav Moric. Táto strana sa do 28. októbra 2011 nazývala Slovenská národná koalícia- Slovenská vzájomnosť a vystupovala pod skratkou SLNKO. OĽaNO vo voľbách získalo podporu 8,55 % voličov a OĽ získalo 0,16% hlasov."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "Obyčajní ľudia", "Obyčajní ľudia"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/info/koalicie.jsp@lang=sk.htm", "http://www.obycajniludia.sk/", "http://www.aktuality.sk/clanok/196466/novy-predseda-obycajnych-ludi-moric-do-politiky-nechcem-ist/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:12.705093+00:00"}
{"id": "47960", "numeric_id": 47960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47960", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Áno, my sme boli za to, aby jednoducho tie 1-4 ročníky, prvý stupeň bol otvorený a druhý stupeň a stredné školy, že by boli zatvorené. Tam jednoducho cez SaS nebola cesta, aby sme to presadili.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oľano presadzovalo návrh konzília odborníkov zavrieť druhý stupeň základných škôl, stredné a vysoké školy. V rámci vládou schváleného lockdownu však dištančná výučba nebola, pretože SaS si na koaličnej rade uplatnila právo veta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred koaličnou radou 24. novembra konzílium odborníkov navrhovalo , aby sa v období od 25. novembra do 3. decembra zaviedla dištančná výučba pre druhý stupeň základných škôl, stredné aj vysoké školy. Aj napriek návrhom konzília ostali školy počas lockdownu otvorené, pretože strana SaS si uplatnila právo veta. Hlavný hygienik Ján Mikas vyzval regionálnych hygienikov, aby situáciu na školách monitorovali a v prípade potreby nariadili dištančnú výučbu. Viaceré regionálne úrady verejného zdravotníctva tak aj urobili, podporu im v tejto veci vyjadrilo konzílium, ale aj niektorí predstavitelia OĽaNO. Michal Šípoš pred koaličnou radou 29. novembra hovoril , že podľa OĽaNO sa školy mali zatvoriť už dávnejšie. Igor Matovič zdieľal rovnaký názor, nechať školy otvorené aj počas lockdownu považuje za nezodpovedné.", "analysis_paragraphs": ["Oľano presadzovalo návrh konzília odborníkov zavrieť druhý stupeň základných škôl, stredné a vysoké školy. V rámci vládou schváleného lockdownu však dištančná výučba nebola, pretože SaS si na koaličnej rade uplatnila právo veta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pred koaličnou radou 24. novembra konzílium odborníkov navrhovalo , aby sa v období od 25. novembra do 3. decembra zaviedla dištančná výučba pre druhý stupeň základných škôl, stredné aj vysoké školy. Aj napriek návrhom konzília ostali školy počas lockdownu otvorené, pretože strana SaS si uplatnila právo veta. Hlavný hygienik Ján Mikas vyzval regionálnych hygienikov, aby situáciu na školách monitorovali a v prípade potreby nariadili dištančnú výučbu. Viaceré regionálne úrady verejného zdravotníctva tak aj urobili, podporu im v tejto veci vyjadrilo konzílium, ale aj niektorí predstavitelia OĽaNO. Michal Šípoš pred koaličnou radou 29. novembra hovoril , že podľa OĽaNO sa školy mali zatvoriť už dávnejšie. Igor Matovič zdieľal rovnaký názor, nechať školy otvorené aj počas lockdownu považuje za nezodpovedné."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["navrhovalo", "uplatnila", "vyzval", "vyjadrilo", "predstavitelia", "hovoril"], "url": ["https://dennikn.sk/2622898/konzilium-odbornikov-navrhuje-vlade-trojtyzdnovy-lockdown-pre-vsetkych-a-zatvorenie-vacsiny-skol/", "https://dennikn.sk/minuta/2623420/", "https://dennikn.sk/minuta/2623588/", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/konzilium-odbornikov-podporuje-kroky-regionalnych-hygienikov-schvaluju-prerusenie-prezencnej-vyucby/", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/olano-odsudzuje-populizmus-sas-grohling-by-mal-upustit-od-svojho-tvrdosijneho-postoja/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/608699-koalicna-rada-rokuje-o-plosnom-zatvaranim-skol/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:21.913007+00:00"}
{"id": "vr30496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30496", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Viem, že oproti tomu textu, o ktorom sme diskutovali v stredu, v Národnej rade, ešte narástli legislatívne garancie, faktom ale je, že mzdová ponuka zostala taká istá, aká bola v stredu a veľmi dobre sa pamätám, ako v stredu sme rokovali len o platoch, pretože rokovanie začalo tým, že zástupcovia LOZ povedali, že v ostatných 9 bodoch si vedia predstaviť to memorandum v tom stave, v akom bolo v stredu.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve sa od stredy 30. novembra 2011 do piatku 2. novembra menilo len minimálne. Legislatívne garancie narástli ak hovoríme o doplnení vety ohľadom účinnosti zákona o zastavení transformácií. Je pravdou, že mzdové podmienky ostali rovnaké ako zo stredy 30. novembra 2011. Ďalšou zmenou bola garancia návratu lekárov do práce, ktorým vypršala výpovedná lehota.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve sa od stredy 30. novembra 2011 do piatku 2. novembra menilo len minimálne. Legislatívne garancie narástli ak hovoríme o doplnení vety ohľadom účinnosti zákona o zastavení transformácií. Je pravdou, že mzdové podmienky ostali rovnaké ako zo stredy 30. novembra 2011. Ďalšou zmenou bola garancia návratu lekárov do práce, ktorým vypršala výpovedná lehota."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/115078/Memorandum-o-uprave-pomerov-v-zdravotnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:23.012660+00:00"}
{"id": "vr30060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30060", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Výsledok (hlasovania o novele zákona o DPH, pozn.) je dôležitý a výsledok bol 119 poslancov. Veď to je, to je vysoko nad ústavný zákon.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír referuje k hlasovaniu o zákone o DPH, kde súčasťou zmien bolo aj zníženie DPH na vybrané potraviny. Zatiaľ čo za konkrétny návrh hlasovalo 99 poslancov, o zákone ako celku za hlasovalo 119 poslancov . Zákon tak naozaj schválila ústavná väčšina, ktorá predstavuje minimálne 90 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zníženie DPH na potraviny z 20 % na 10% odsúhlasili poslanci NR SR. Podľa Denníka N za tento návrh hlasovalo 99 poslancov. Za návrh tak hlasovali nielen poslanci Smeru, ale aj opoziční poslanci. Návrh podporili aj OĽaNO, časť KDH a viacerí nezaradení poslanci. Proti návrhu boli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Tento pozmeňujúci návrh by mal platiť od 1. januára 2016. Denník Pravda taktiež uviedol, že zníženie DPH na vybrané potravinové produkty ako súčasť novely ako celku odsúhlasilo 119 poslancov zo 136 prítomných. Dvaja poslanci boli proti návrhu a 15 z nich sa zdržalo hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír referuje k hlasovaniu o zákone o DPH, kde súčasťou zmien bolo aj zníženie DPH na vybrané potraviny. Zatiaľ čo za konkrétny návrh hlasovalo 99 poslancov, o zákone ako celku za hlasovalo 119 poslancov . Zákon tak naozaj schválila ústavná väčšina, ktorá predstavuje minimálne 90 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zníženie DPH na potraviny z 20 % na 10% odsúhlasili poslanci NR SR. Podľa Denníka N za tento návrh hlasovalo 99 poslancov. Za návrh tak hlasovali nielen poslanci Smeru, ale aj opoziční poslanci. Návrh podporili aj OĽaNO, časť KDH a viacerí nezaradení poslanci. Proti návrhu boli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Tento pozmeňujúci návrh by mal platiť od 1. januára 2016. Denník Pravda taktiež uviedol, že zníženie DPH na vybrané potravinové produkty ako súčasť novely ako celku odsúhlasilo 119 poslancov zo 136 prítomných. Dvaja poslanci boli proti návrhu a 15 z nich sa zdržalo hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["119 poslancov", "Denníka N", "Pravda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36472", "https://dennikn.sk/255020/smer-ukazal-potraviny-s-nizsou-dph-sustredil-sa-najma-na-maso/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/369330-zlacnie-vyse-sto-potravin-parlament-znizil-dph/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:01.248651+00:00"}
{"id": "vr28785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28785", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No kto prijal napríklad to, že vtom momente platí zmluva, keď bude zverejnená, bude na webovej stránke? To sme my prijali.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Zmluvy nadobudajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Bugár hovorí \"vtom momente platí\" a nie \"v tom momente je účinná\". V praxi nemusí vždy nastať situácia, keď zmluva je platná a účinná zároveň v tom istom okamihu. Vyhľadom na to, že sa Bugárom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Zmluvy nadobudajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Bugár hovorí \"vtom momente platí\" a nie \"v tom momente je účinná\". V praxi nemusí vždy nastať situácia, keď zmluva je platná a účinná zároveň v tom istom okamihu. Vyhľadom na to, že sa Bugárom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "Zákon", "hlasoval"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/172983/zmluvy-so-statom-budu-ucinne-az-po-ich-zverejneni/", "http://www.snk.sk/swift_data/source/ETO/Objednavky%20a%20faktury/Zakon_546_2010.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:30.793893+00:00"}
{"id": "vr35022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35022", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Figeľ zastavil výstavbu diaľnice, kde stál kilometer 29 miliónov eur. Pán Figeľ teraz diskutuje o výstavbe diaľnic, kde bude stáť kilometer 80 miliónov eur.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico má rád fakty, ale rovnako rád ich formuluje v nesprávnych súvislostiach, čím sa dopúšťa zavádzania, v tomto prípade podľa nášho názoru zvlášť závažného. Je pravda, že podľa projektovej dokumentácie mal celý úsek prvého balíka PPP stáť 7,290 mld. SK, pri dĺžke 75 kilometrov by jeden kilometer vyšiel na asi 32 miliónov eur (oproti Ficovým 29 miliónom). Fico však následne uvádza, že \"Figeľ teraz diskutuje o výstavbe diaľnic, kde bude stáť kilometer 80 miliónov eur... Jednoducho zastavili diaľnicu medzi Žilinou a Prešovom, pretože si to chcú zorganizovať sami. Opakujem, teraz to vychádza na 80 miliónov eur.\" Figeľ v súčastnosti rokuje o výstavbe 3. balíka PPP projektov diaľnic v investičnej hodnote 1,99 mld. eur, čo je pri 30,7 km dĺžke úseku 65 miliónov eur (oproti Ficovým 80 miliónom) na km (nie o úsekoch z prvého zrušeného balíku, ako sa snažil Robert Fico presvedčiť divákov). 1.PPP balík (32 miliónov eur/km) bol medzi Dubnou skalou a obcou Svinia (Prešov), tretí (65 mil./km) sa týka úseku od Žiliny po Dubnú skalu. Fico tvrdí, že hovorí o rovnakom úseku, opak je však pravdou. Zo zavádzania sa sám usvedčuje neskôr v relácii, keď hovorí v súvislosti s 29 mil. eur o úseku Dubná Skala – Svinia a v súvislosti s 80 mil. eur o úseku Žilina a Dubná skala. Tretí balík je zároveň najnáročnejší , keď z 31 km, vyše 18 km tvoria (tri) tunely a mosty (58% mostov a tunelov z celkovej trasy), zatiaľ čo v prípade prvého balíku zo 75 km to bolo 7,5 km tunelov a 18 km mostov . (34% mostov a tunelov z celkovej trasy). Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov. Je tak zrejmé, že kilometrová cena úseku s nadproporčnou dĺžkou mostov a tunelov bude v prepočte na kilometer nákladnejšia. Ficove prirovnanie je aj v tomto ohľade neprimerané Fico do tretice škandalizuje cenu stavby úseku, ktorú v tejto cene schválila jeho vláda a úplne ignoruje fakt, na ktorý ho upozorňovala aj moderátorka, že minister Figeľ vyjednáva na tomto úseku tretinovú zľavu.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico má rád fakty, ale rovnako rád ich formuluje v nesprávnych súvislostiach, čím sa dopúšťa zavádzania, v tomto prípade podľa nášho názoru zvlášť závažného. Je pravda, že podľa projektovej dokumentácie mal celý úsek prvého balíka PPP stáť 7,290 mld. SK, pri dĺžke 75 kilometrov by jeden kilometer vyšiel na asi 32 miliónov eur (oproti Ficovým 29 miliónom). Fico však následne uvádza, že \"Figeľ teraz diskutuje o výstavbe diaľnic, kde bude stáť kilometer 80 miliónov eur... Jednoducho zastavili diaľnicu medzi Žilinou a Prešovom, pretože si to chcú zorganizovať sami. Opakujem, teraz to vychádza na 80 miliónov eur.\" Figeľ v súčastnosti rokuje o výstavbe 3. balíka PPP projektov diaľnic v investičnej hodnote 1,99 mld. eur, čo je pri 30,7 km dĺžke úseku 65 miliónov eur (oproti Ficovým 80 miliónom) na km (nie o úsekoch z prvého zrušeného balíku, ako sa snažil Robert Fico presvedčiť divákov). 1.PPP balík (32 miliónov eur/km) bol medzi Dubnou skalou a obcou Svinia (Prešov), tretí (65 mil./km) sa týka úseku od Žiliny po Dubnú skalu. Fico tvrdí, že hovorí o rovnakom úseku, opak je však pravdou. Zo zavádzania sa sám usvedčuje neskôr v relácii, keď hovorí v súvislosti s 29 mil. eur o úseku Dubná Skala – Svinia a v súvislosti s 80 mil. eur o úseku Žilina a Dubná skala. Tretí balík je zároveň najnáročnejší , keď z 31 km, vyše 18 km tvoria (tri) tunely a mosty (58% mostov a tunelov z celkovej trasy), zatiaľ čo v prípade prvého balíku zo 75 km to bolo 7,5 km tunelov a 18 km mostov . (34% mostov a tunelov z celkovej trasy). Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov. Je tak zrejmé, že kilometrová cena úseku s nadproporčnou dĺžkou mostov a tunelov bude v prepočte na kilometer nákladnejšia. Ficove prirovnanie je aj v tomto ohľade neprimerané Fico do tretice škandalizuje cenu stavby úseku, ktorú v tejto cene schválila jeho vláda a úplne ignoruje fakt, na ktorý ho upozorňovala aj moderátorka, že minister Figeľ vyjednáva na tomto úseku tretinovú zľavu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["projektovej dokumentácie", "rokuje", "najnáročnejší", "7,5 km tunelov a 18 km mostov", "medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "vláda", "vyjednáva"], "url": ["http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp", "http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/zacali-vystavbu-najnarocnejsieho-useku-dialnice-d1/", "http://www.stavebne-forum.sk/events2010/prezentacie/0318_nad.pdf", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-1388?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:59.596101+00:00"}
{"id": "vr14953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14953", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán Szalay teda z HPI hovorí, že v časti v zdravotníctve je to najkonkrétnejšie programové vyhlásenie za posledných 10 rokov.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Szalay, riaditeľ slovenského inštitútu Health Policy Institute napísal článok pre Aktuality.sk , kde hodnotí, že \" k programovému vyhláseniu vlády Fico III je možné vzniesť mnoho kritických pripomienok. Ale treba tiež uznať, že prinajmenšom v časti o zdravotníctve je to najkonkrétnejšie programové vyhlásenie za posledných 10 rokov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý . Definuje, že \"V opatreniach na zvýšenie efektívnosti systému je viacero konkrétnych úloh, ktoré by mali zamedziť kauzám ako piešťanské CT, luxemburské stravovanie či Kostkove masáže. Samozrejme, za predpokladu, že budú splnené a nezostanú len na papieri.\n\nAk by sa ministrovi podarilo splniť čo i len polovicu z nasľubovaného, mohol by to byť od čias Zajaca najlepší minister zdravotníctva.\"", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Szalay, riaditeľ slovenského inštitútu Health Policy Institute napísal článok pre Aktuality.sk , kde hodnotí, že \" k programovému vyhláseniu vlády Fico III je možné vzniesť mnoho kritických pripomienok. Ale treba tiež uznať, že prinajmenšom v časti o zdravotníctve je to najkonkrétnejšie programové vyhlásenie za posledných 10 rokov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý . Definuje, že \"V opatreniach na zvýšenie efektívnosti systému je viacero konkrétnych úloh, ktoré by mali zamedziť kauzám ako piešťanské CT, luxemburské stravovanie či Kostkove masáže. Samozrejme, za predpokladu, že budú splnené a nezostanú len na papieri.", "Ak by sa ministrovi podarilo splniť čo i len polovicu z nasľubovaného, mohol by to byť od čias Zajaca najlepší minister zdravotníctva.\""], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "Denník SME", "Tomáš Szalay"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/329900/analyza-tomasa-szalaya-drucker-novy-zajac/", "http://domov.sme.sk/c/20137676/trinast-opatreni-ktore-mozno-ocakavat-v-zdravotnictve.html", "http://szalay.blog.sme.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:20.855815+00:00"}
{"id": "vr31461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31461", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ale nič to nemení na fakte, že zamestnanosť vo verejnom sektore sme znížili medziročne o 11,7 %, to má svoje prejavy a dôsledky.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ak budeme vychádzať z údajov Štatistického úradu SR o zamestnanosti vo verejnom sektore, obrane, povinnom sociálnom zabezpečení tak údaje sú nasledovné: Zamestnanosť v tisíc osobách Q2 2010 Q3 2010 Q4 2010 Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 verejný sektor, obrana, povinné sociálne zabezpečenie 188,0 188,4 195,5 193,2 197,2 194,5 187,1 Na základe týchto údajov by išlo o medziročne (Q42010/Q42011) o zníženie zamestnanosti o približne 4,5 %. Táto štatistika však úplne verne nezobrazuje skutočnú zamestnanosť vo verejnom sektore, keďže zahŕňa viac ako len verejný sektor. Presnú štatistiku ohľadom zníženia zamestnanosti vo verejnom sektore sa nám nepodarilo zistiť. Túto časť výroku hodnotíme ako neoveriteľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak budeme vychádzať z údajov Štatistického úradu SR o zamestnanosti vo verejnom sektore, obrane, povinnom sociálnom zabezpečení tak údaje sú nasledovné: Zamestnanosť v tisíc osobách Q2 2010 Q3 2010 Q4 2010 Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 verejný sektor, obrana, povinné sociálne zabezpečenie 188,0 188,4 195,5 193,2 197,2 194,5 187,1 Na základe týchto údajov by išlo o medziročne (Q42010/Q42011) o zníženie zamestnanosti o približne 4,5 %. Táto štatistika však úplne verne nezobrazuje skutočnú zamestnanosť vo verejnom sektore, keďže zahŕňa viac ako len verejný sektor. Presnú štatistiku ohľadom zníženia zamestnanosti vo verejnom sektore sa nám nepodarilo zistiť. Túto časť výroku hodnotíme ako neoveriteľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2010", "2010", "2011", "2011", "2011", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:12.548398+00:00"}
{"id": "47380", "numeric_id": 47380, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47380", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Ekonomika globálna sa oživuje, a v podstate vidíme, že tie dopyty sa presúvajú hlavne na tovary, nie na služby až tak lebo spôsobuje to práve korona. A z toho vidíme potom ale aj veľkými nebezpečný trend, ktorý nastáva, to sa týka hlavne inflácie, vidíme, že materiály veľmi silné zdražujú, hlavne stavebné materiály.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svetová banka uvádza, že sa medzinárodná ekonomika zažíva silné , i keď nerovnomerné ekonomické zotavenie. Podľa nej je toto oživenie najrýchlejším po-recesným oživením od druhej svetovej vojny. Štatistický úrad tvrdí, že oživovanie nastalo aj v slovenskej ekonomike. Počas pandémie najviac utrpeli služby. McKinsey Global Institute vysvetľuje , že opatrenia proti šíreniu vírusu Sars-Cov-2 spôsobili šok dopytu (najmä) v odvetviach služieb ako cestovný ruch, zábava a gastro. Vplyvom pandémie rapídne stúpli ceny stavebných materiálov, čo zdražuje byty. Rastú však aj ceny potravín. P odľa Analytikov ÚMS je inflácia najvyššia od novembra 2012. Uvádzajú, že „do spotrebiteľských cien sa aktuálne premietajú najmä vysoké ceny komodít a materiálov.“ Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Svetová banka uvádza, že sa medzinárodná ekonomika zažíva silné , i keď nerovnomerné ekonomické zotavenie. Podľa nej je toto oživenie najrýchlejším po-recesným oživením od druhej svetovej vojny. Štatistický úrad tvrdí, že oživovanie nastalo aj v slovenskej ekonomike. Počas pandémie najviac utrpeli služby. McKinsey Global Institute vysvetľuje , že opatrenia proti šíreniu vírusu Sars-Cov-2 spôsobili šok dopytu (najmä) v odvetviach služieb ako cestovný ruch, zábava a gastro. Vplyvom pandémie rapídne stúpli ceny stavebných materiálov, čo zdražuje byty. Rastú však aj ceny potravín. P odľa Analytikov ÚMS je inflácia najvyššia od novembra 2012. Uvádzajú, že „do spotrebiteľských cien sa aktuálne premietajú najmä vysoké ceny komodít a materiálov.“ Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["silné", "nastalo", "vysvetľuje", "stúpli", "zdražuje", "Rastú", "najvyššia"], "url": ["https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2021/06/08/world-bank-global-economic-prospects-2021", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/807ab044-5d0f-4a97-8e04-ce493d1d4868/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiGvJKUhGNgsC0CI2CF5uKkH0At_YBmivx7U8eLBxAP5vKSmd3N7lss8QbLQjXpTum0LNTBvAPZf1swjw-HlgAYTgl4k6fV3B099hzfxuufAD5fjsF7Ec_OckItoDaWt_mvWGIZFbrSexyUYa32qM5QWmyRynQHzKU85cZNUySork6quXSgqROdmcmBqRAoRXYMW0TVgCGeAEVRQgcktmLK-7yVr6I0xsFd6PVveds4cOUIMHz5BRk5wqVsCsCnjg2ecP3lYEEICPINuKERGA_sqgeL4XWTJmfsF-1mDnj1x4gu4AmWaZh3z1HehS7jDAhjnPbooG8T0naevh-PUphiykInHxpv_qMZ80_vNBvNdsa-0vtWusSbu6hV7uecXFC2nY0JleHlLB4-AfZoWW8!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.mckinsey.com/industries/consumer-packaged-goods/our-insights/the-consumer-demand-recovery-and-lasting-effects-of-covid-19", "https://ekonomika.sme.sk/c/22703611/stavebny-material-drazie-ceny-bytov-vsak-uz-podla-analytika-nemaju-kam-rast.html", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2021/1243_rk_inf_20210813.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/907466/su-sr-junova-inflacia-poskocila-na-2-9-je-to-najviac-od-februara-2020/", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2021/1243_rk_inf_20210813.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:55.026741+00:00"}
{"id": "vr30092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30092", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Na základe dohody s predsedom vlády a kľúčovými ministrami som takto pred rokom cestoval na samit NATO vo Walese so slovenským príspevkom k posilneniu kolektívnej bezpečnosti.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiska sa summitu NATO vo Walese zúčastnil v septembri minulého roka. Pred summitom Kiska uviedol ( video ), že inicioval niekoľko stretnutí s predsedom vlády, ako aj s ministrami financií, obrany, vnútra a zahraničných vecí, na základe ktorých od vlády obdržal mandát na účasť na summite a jednaniach s predstaviteľmi ďalších štátov. Na summite sa ďalej zúčastnili minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák aj náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim. Témou summitu bola podľa TASR \" okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch NATO. \" Kiska na summite oznámil plánované zvýšenie výdajov Slovenskej republiky na obranu na 1,6 % HDP do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kiska sa summitu NATO vo Walese zúčastnil v septembri minulého roka. Pred summitom Kiska uviedol ( video ), že inicioval niekoľko stretnutí s predsedom vlády, ako aj s ministrami financií, obrany, vnútra a zahraničných vecí, na základe ktorých od vlády obdržal mandát na účasť na summite a jednaniach s predstaviteľmi ďalších štátov. Na summite sa ďalej zúčastnili minister obrany Martin Glváč, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák aj náčelník Generálneho štábu OS SR Milan Maxim. Témou summitu bola podľa TASR \" okrem pomoci Ukrajine aj obranyschopnosť aliancie, teda posilnenie jej východnej hranice. Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch NATO. \" Kiska na summite oznámil plánované zvýšenie výdajov Slovenskej republiky na obranu na 1,6 % HDP do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnil", "video"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/summit-nato-wales-kiska-postoj/96664-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/summit-nato-wales-kiska-postoj/96664-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:57.446838+00:00"}
{"id": "vr31612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31612", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Položte na hlavu euro na poistenca štátu, bolo 31 (eur pozn.), menej ako v 2009.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je zrejmé, ktoré obdobie k 31. má ministerka zdravotníctva na mysli. Z uvedených prepočtov je však zrejmé, že platba štátu za poistenca v roku 2009 prepočítaná na euro, bola vyššia ako v roku 2011 a taktiež ako v tomto roku 2012. Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu. Mesačná platba štátu za poistenca sa vypočíta ako úroveň sadzby za daný rok z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Priemerná mesačná mzda v roku 2007 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 668,72 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2009 bola na úrovni 4,9 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2009 predstavovala približne 32, 77 eur na hlavu . Priemerná mesačná mzda v roku 2009 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 744,50 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2011 bola na úrovni 4,32 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2011 predstavovala približne 32,16 eur na hlavu . Priemerná mesačná mzda v roku 2010 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 769 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2012 je na úrovni 4 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2012 predstavuje približne 30,76 eur na hlavu . Z uvedených prepočtov je zrejmé, že platba štátu za poistenca v roku 2009 prepočítaná na euro, bola vyššia ako v roku 2011 a taktiež ako v tomto roku 2012. Treba však upozorniť, že platba za poistenca štátu je len jednou zložkou z príjmov zdravotných poisťovní. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, ktoré obdobie k 31. má ministerka zdravotníctva na mysli. Z uvedených prepočtov je však zrejmé, že platba štátu za poistenca v roku 2009 prepočítaná na euro, bola vyššia ako v roku 2011 a taktiež ako v tomto roku 2012. Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu. Mesačná platba štátu za poistenca sa vypočíta ako úroveň sadzby za daný rok z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Priemerná mesačná mzda v roku 2007 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 668,72 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2009 bola na úrovni 4,9 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2009 predstavovala približne 32, 77 eur na hlavu . Priemerná mesačná mzda v roku 2009 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 744,50 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2011 bola na úrovni 4,32 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2011 predstavovala približne 32,16 eur na hlavu . Priemerná mesačná mzda v roku 2010 bola podľa ŠÚ SR na úrovni 769 eur. Sadzba štátu za poistenca v roku 2012 je na úrovni 4 % . To znamená, že platba štátu za poistenca v roku 2012 predstavuje približne 30,76 eur na hlavu . Z uvedených prepočtov je zrejmé, že platba štátu za poistenca v roku 2009 prepočítaná na euro, bola vyššia ako v roku 2011 a taktiež ako v tomto roku 2012. Treba však upozorniť, že platba za poistenca štátu je len jednou zložkou z príjmov zdravotných poisťovní. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["2007", "4,9 %", "2009", "4,32", "%", "2010", "4", "%", "poistenca štátu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8123", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17683", "http://www.poistovne.sk/25772-sk/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-v-roku-2011-na-432-.php", "http://www.poistovne.sk/25772-sk/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-v-roku-2011-na-432-.php", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:39.963332+00:00"}
{"id": "vr14289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14289", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zriadi ako svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru...", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda vytvorila ako svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru v septembri 2012. Štatút rady bol schválený uznesením vlády SR č. 456/2012 z 12. septembra 2012 . Preto hodnotíme sľub ako dodržaný.", "analysis_paragraphs": ["Vláda vytvorila ako svoj poradný orgán Radu vlády pre kultúru v septembri 2012. Štatút rady bol schválený uznesením vlády SR č. 456/2012 z 12. septembra 2012 . Preto hodnotíme sľub ako dodržaný."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Štatút rady", "456/2012 z 12. septembra 2012", "culture.gov.sk", "26 členov"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2497_vlastny-material-rvk.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12789?prefixFile=u_", "http://www.culture.gov.sk/rada-vlady-sr-pre-kulturu-27d.html", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/4464/clenovia_RVK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:34.191422+00:00"}
{"id": "vr15210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... boli tu napríklad organizácie, ktoré boli vytvorené pred parlamentnými voľbami a zrazu sa k týmto organizáciám hlásia zahraničné veľvyslanectvá a hovoria, že ich podporovali.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Občianska iniciatíva A dosť!, Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), alebo aj iniciatíva Štrngám za zmenu vznikli pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 5. marca 2016. Premiér už vo svojom prvom rozhovore po hospitalizácií rozprával o nejakých iniciatívach a organizáciach, na ktoré jednoznačne odkazoval, ale presne ich nemenoval. Podobne ani v tejto diskusii nemenoval, na ktoré organizácie a na ktorých predstaviteľov mimovládneho sektoru myslí. Vyššie vymenované tri projekty sú iniciatívy, za ktorými stoja nejaké mimovládne organizácie alebo osobnosti- projekty samotné nie sú organizácie. Kampaň A dosť! je financovaná iniciátormi a osobnosťami, jedine iniciatíva Štrngám za zmenu dostala príspevok aj od veľvyslanectva Spojených štátov- ešte v novembri 2015. Premiér hovoril o viacerých organizáciach, pričom financovanie zo zahraničných zdrojov bola preukázaná len v jednom prípade, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci Kampaň A dosť! bola spustená 27. októbra 2015, Iniciatíva slovenských učiteľov 15.februára 2015 (v nadväznosti nasledoval štrajk učiteľov), Štrngám za zmenu 26. novembra 2015. V rozhovore premiéra pre TASR zo dňa 25. mája 2016 odzneli veľmi podobné tvrdenia na adresu mimovládnych organizácií a iniciatív, tieto na dané indície aj patrične zareagovali. V stanovisku za Štrngám za zmenu sa píše: \" Sme presvedčení, že podpora protikorupčných opatrení je vo verejnom záujme a musí byť kľúčovou témou verejnej diskusie. Premiér Fico sa k nej osobne prihlásil, keď v spolupráci s Americkou obchodnou komorou prezentoval akčný plán boja proti korupcii. V tejto súvislosti je prirodzené, že našu iniciatívu okrem politických strán a zástupcov privátneho sektora podporili aj veľvyslanectvá krajín, ktoré dbajú o presadzovanie myšlienok právneho štátu a spravodlivosti. So znepokojením sledujeme, aký jazyk premiér používa v súvislosti s občianskym sektorom, ktorý za posledné dekády viackrát dokázal, že je veľmi efektívnym a dôležitým aktérom pri ochrane verejného záujmu a v boji proti korupcii. Rovnako považujeme za nebezpečné, ak sa nás premiér pokúša zatiahnuť do svojich politických hier a vykresľovať snahy tretieho sektora ako nepriateľské. \" Financovanie iniciatívy nie je tajomstvom, je to zverejnené na stránke iniciatívy- najvyšší príspevok v hodnote 18 670 eur pochádzal od veľvyslanectva Spojených štátov. Organizátori štrajkov učieľov a učitelia z ISU tiež odmietajú slová premiéra. O financovaní aktivít informoval denník N takto: \" Aktivity platia z fondu, do ktorého prispievali len učitelia, z toho platili tlač plagátov, alebo cesty na mítingy \".", "analysis_paragraphs": ["Občianska iniciatíva A dosť!, Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU), alebo aj iniciatíva Štrngám za zmenu vznikli pred parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 5. marca 2016. Premiér už vo svojom prvom rozhovore po hospitalizácií rozprával o nejakých iniciatívach a organizáciach, na ktoré jednoznačne odkazoval, ale presne ich nemenoval. Podobne ani v tejto diskusii nemenoval, na ktoré organizácie a na ktorých predstaviteľov mimovládneho sektoru myslí. Vyššie vymenované tri projekty sú iniciatívy, za ktorými stoja nejaké mimovládne organizácie alebo osobnosti- projekty samotné nie sú organizácie. Kampaň A dosť! je financovaná iniciátormi a osobnosťami, jedine iniciatíva Štrngám za zmenu dostala príspevok aj od veľvyslanectva Spojených štátov- ešte v novembri 2015. Premiér hovoril o viacerých organizáciach, pričom financovanie zo zahraničných zdrojov bola preukázaná len v jednom prípade, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci Kampaň A dosť! bola spustená 27. októbra 2015, Iniciatíva slovenských učiteľov 15.februára 2015 (v nadväznosti nasledoval štrajk učiteľov), Štrngám za zmenu 26. novembra 2015. V rozhovore premiéra pre TASR zo dňa 25. mája 2016 odzneli veľmi podobné tvrdenia na adresu mimovládnych organizácií a iniciatív, tieto na dané indície aj patrične zareagovali. V stanovisku za Štrngám za zmenu sa píše: \" Sme presvedčení, že podpora protikorupčných opatrení je vo verejnom záujme a musí byť kľúčovou témou verejnej diskusie. Premiér Fico sa k nej osobne prihlásil, keď v spolupráci s Americkou obchodnou komorou prezentoval akčný plán boja proti korupcii. V tejto súvislosti je prirodzené, že našu iniciatívu okrem politických strán a zástupcov privátneho sektora podporili aj veľvyslanectvá krajín, ktoré dbajú o presadzovanie myšlienok právneho štátu a spravodlivosti. So znepokojením sledujeme, aký jazyk premiér používa v súvislosti s občianskym sektorom, ktorý za posledné dekády viackrát dokázal, že je veľmi efektívnym a dôležitým aktérom pri ochrane verejného záujmu a v boji proti korupcii. Rovnako považujeme za nebezpečné, ak sa nás premiér pokúša zatiahnuť do svojich politických hier a vykresľovať snahy tretieho sektora ako nepriateľské. \" Financovanie iniciatívy nie je tajomstvom, je to zverejnené na stránke iniciatívy- najvyšší príspevok v hodnote 18 670 eur pochádzal od veľvyslanectva Spojených štátov. Organizátori štrajkov učieľov a učitelia z ISU tiež odmietajú slová premiéra. O financovaní aktivít informoval denník N takto: \" Aktivity platia z fondu, do ktorého prispievali len učitelia, z toho platili tlač plagátov, alebo cesty na mítingy \"."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Štrngám za zmenu", "rozhovore", "A dosť!", "Iniciatíva slovenských učiteľov", "Štrngám za zmenu", "stanovisku", "Financovanie", "denník N", "reagoval v rozhovore pre denník N"], "url": ["http://www.strngamzazmenu.sk/", "https://dennikn.sk/470467/fico-poskytol-rozhovor-tasr-bojovali-mimovladnym-sektorom-ktory-bol-casto-dotovany-financovany-zo-zahranicia/?ref=tit?ref=in", "http://kampanadost.sk/", "http://isu.sk/", "http://www.strngamzazmenu.sk/spustame-kampan/", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/593-reakcia-iniciativy-strngam-.html", "http://www.strngamzazmenu.sk/financovanie-kampane/", "https://dennikn.sk/471186/ficov-mentalny-svet-ucitelov-mimovladky-zaskocil-zahranicne-peniaze-strajku-neboli/?ref=in", "https://dennikn.sk/471384/demes-ficovom-utoku-neinformovany-expertov-protest-ucitelov-pospajal-nepresne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:43.774442+00:00"}
{"id": "vr35161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35161", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Možno si to stojí aj tých pár miliónov, ktoré získali vaši štátny tajomníci, napríklad nástenkový tender na agentúre pre malé a stredné podnikanie...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií zo Sme.sk majú obidvaja páni nepravdu, keďže Hayek Consulting malo dostať zákazky v celkovom objeme 1,4 mil. EUR.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií zo Sme.sk majú obidvaja páni nepravdu, keďže Hayek Consulting malo dostať zákazky v celkovom objeme 1,4 mil. EUR."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5555740/chren-mal-priatelov-aj-v-druhej-sutazi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:51.462649+00:00"}
{"id": "vr30040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30040", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "..budúci týždeň bude zasadnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky, ktoré bude na Balatone, kde sa chceme tejto téme (utečeneckej kríze a kvótam, pozn.) veľmi hlboko venovať... tak ako aj agendu Nord Stream dvojky.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zasadnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky sa bude konať budúci týždeň, a medzi hlavné témy patrí utečenecká kríza a rozšírenie kapacity plynovodu Nord Stream. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý. Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky sa odohrá v dňoch 8. a 9. októbra 2015 na Balatone. O zaradení témy plynovodu Nord Stream na program stretnutia sa rozprával Kiska už s poľským prezidentom na nedávnom stretnutí: \" Prezidenti hovorili o vzájomných vzťahoch oboch krajín aj o medzinárodnej politike, vrátane utečeneckej krízy a projektu Nord Stream 2. „Hlavne z pohľadu Nord Streamu-2 sú si naše názory veľmi blízke. Musíme túto tému spoločne otvárať, aj na blížiacom sa samite V4 v Maďarsku, ako závažný problém nášho regiónu.“ Témou stretnutia má byť aj utečenecká kríza a kvóty, tiež téma obrany hraníc, o čom informoval vedúci štábu maďarského premiéra.", "analysis_paragraphs": ["Zasadnutie prezidentov Vyšehradskej štvorky sa bude konať budúci týždeň, a medzi hlavné témy patrí utečenecká kríza a rozšírenie kapacity plynovodu Nord Stream. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý. Stretnutie prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky sa odohrá v dňoch 8. a 9. októbra 2015 na Balatone. O zaradení témy plynovodu Nord Stream na program stretnutia sa rozprával Kiska už s poľským prezidentom na nedávnom stretnutí: \" Prezidenti hovorili o vzájomných vzťahoch oboch krajín aj o medzinárodnej politike, vrátane utečeneckej krízy a projektu Nord Stream 2. „Hlavne z pohľadu Nord Streamu-2 sú si naše názory veľmi blízke. Musíme túto tému spoločne otvárať, aj na blížiacom sa samite V4 v Maďarsku, ako závažný problém nášho regiónu.“ Témou stretnutia má byť aj utečenecká kríza a kvóty, tiež téma obrany hraníc, o čom informoval vedúci štábu maďarského premiéra."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Zasadnutie", "Stretnutie", "poľským", "Témou", "informoval"], "url": ["http://www.euronews.com/2015/10/02/whats-on-this-week-05102015/", "http://www.aktuality.sk/clanok/305344/prezidenti-polska-a-sr-vyslovili-nie-plynovodu-nord-stream-2/", "https://www.prezident.sk/article/kiska-sa-prvykrat-stretol-s-polskym-prezidentom-dudom/", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/a-kiska-vysehradska-stvorka-je-nadalej/158888-clanok.html", "http://www.thenews.pl/1/10/Artykul/223372,Polish-president-to-talk-immigration-with-fellow-V4-member-Slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:07.893748+00:00"}
{"id": "48962", "numeric_id": 48962, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48962", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nám prudko klesajú reálne mzdy. Ten pokles reálnych miezd je viac ako 5 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokles reálnych miezd na Slovensku v poslednom štvrťroku prekročil hranicu 5 % a v súčasnosti je na úrovni 7,6 %.\n\nŠtatistický úrad začiatkom marca 2023 informoval , že pokles reálnych miezd o 7,6 % za posledný štvrťrok 2022 bol najvyšší za 22 rokov. Celoročný pokles za rok 2022 bol na úrovni 4,5 % a nepresiahol tak 5 %. Z dlhodobého hľadiska sa jedná o prvý reálny pokles miezd od rokov 2011 a 2012.", "analysis_paragraphs": ["Pokles reálnych miezd na Slovensku v poslednom štvrťroku prekročil hranicu 5 % a v súčasnosti je na úrovni 7,6 %.", "Štatistický úrad začiatkom marca 2023 informoval , že pokles reálnych miezd o 7,6 % za posledný štvrťrok 2022 bol najvyšší za 22 rokov. Celoročný pokles za rok 2022 bol na úrovni 4,5 % a nepresiahol tak 5 %. Z dlhodobého hľadiska sa jedná o prvý reálny pokles miezd od rokov 2011 a 2012."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "prvý"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/c4753d29-463a-4ef7-af97-ddf983f8c29d/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjhmXmhakh5T1LYIjIC1NBcn9gNqIS00U-XfmzpePAB68F3y3szuzm4WBKxBKNmVG6nLWsmduRMxelnQkHnekGPsTQkOJw-reTC-t_zIgfgngM2Xdzh84o_-cmIPse2AuMx_BgEiVbrRW0jq11ZuUVuhUhVIVnqAzVIf98ZNp3LUNkfZnQa4a3NdmTe1qUMyy0X2iEhk5wVFsnApyrLCZaRgqeVmvXyTlhkkv0LH1_L2cfCZ4djwxRdk7PPAplOM2dR3cMiDaOkuCMGcfAMuaKzaChLjg571MaQQd2X-DpHqf2cHqz_GDDBMrjVjqreOs_FsY5Sl3vad1LD-lbyhlm-Hg-Cm2lrp_EPD-j-6bfbRnpETqopbb478mLX85hOsyA5p/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://sita.sk/vofinanciach/vysoka-inflacia-bude-aj-nadalej-ukrajovat-z-realnych-prijmov-slovakov-analytici-vsak-ocakavaju-zlepsenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:14.073899+00:00"}
{"id": "vr18201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18201", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Zatiaľ sme vyčerpali osem a pol milióna z tohto úveru (úver Európskej investičnej banky, pozn.), ale to je úver, kde úroková miera je 0,11 percent, to znamená, pri dnešnej výške inflácie sú to peniaze, ktoré vlastne zaplatíme menej ako sme si požičali.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri úvere Európskej investičnej banky (EIB), ktorý čerpá mesto Prešov bola stanovená pohyblivá úroková miera. Napriek tomu, že v roku 2017 bola táto miera 0,11 %, neplatí pre každý rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nMestu Prešov bol v roku 2016 poskytnutý úver z EIB vo výške 15 miliónov eur. Mesto prostriedky čerpá v štyroch etapách so splatnosťou 25 rokov. Úroková sadzba je pri tomto úvere variabilná a nie fixne nastavená na 0,11 %. Úrok sa každoročne vymeriava podľa aktuálnej sadzby na kapitálovom trhu s maržou 0,04 %. Stav bankových účtov mesta Prešov z Hodnotiacej správy 2017 potvrdzuje, že pri čiastke z roku 2017 bola táto sadzba práve 0,110 %, no v roku 2016 to bolo napríklad 0,169 %.\n\nČo sa týka čiastky čerpanej z celkového úveru, mesto v roku 2016 prijalo 4,5 milióna eur z celkovej sumy, v roku 2017 to boli 4 milióny, dokopy teda 8,5 milióna eur. Nie všetky tieto prostriedky však boli vyčerpané:", "analysis_paragraphs": ["Pri úvere Európskej investičnej banky (EIB), ktorý čerpá mesto Prešov bola stanovená pohyblivá úroková miera. Napriek tomu, že v roku 2017 bola táto miera 0,11 %, neplatí pre každý rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Mestu Prešov bol v roku 2016 poskytnutý úver z EIB vo výške 15 miliónov eur. Mesto prostriedky čerpá v štyroch etapách so splatnosťou 25 rokov. Úroková sadzba je pri tomto úvere variabilná a nie fixne nastavená na 0,11 %. Úrok sa každoročne vymeriava podľa aktuálnej sadzby na kapitálovom trhu s maržou 0,04 %. Stav bankových účtov mesta Prešov z Hodnotiacej správy 2017 potvrdzuje, že pri čiastke z roku 2017 bola táto sadzba práve 0,110 %, no v roku 2016 to bolo napríklad 0,169 %.", "Čo sa týka čiastky čerpanej z celkového úveru, mesto v roku 2016 prijalo 4,5 milióna eur z celkovej sumy, v roku 2017 to boli 4 milióny, dokopy teda 8,5 milióna eur. Nie všetky tieto prostriedky však boli vyčerpané:"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Úrok", "Hodnotiacej správy 2017"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/8222717/mesto-presov-si-pozicia-od-europskej-banky.html", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=986123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:39.958643+00:00"}
{"id": "vr27208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27208", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vy ste v nedeľu v TA3 povedali, že prezidenta nemá čo zaujímať nezamestnanosť, zdravotníctvo, školstvo.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico sa v Predvolebnej debate v nedeľu 9. marca 2014 na TA3 skutočne vyjadril k téme prezidenta vo vzťahu k nezamestnanosti a zdravotníctvu. Vo svojom príspevku ale netvrdil, že prezident sa nemá zaujímať o spomenuté témy, ako to tvrdí Radoslav Procházka, ale v kontexte diskusie špecifikoval právomoci prezidenta vymedzené Ústavou SR, medzi ktoré riešenie nezamestnanosti či zdravotníctva nepatrí. Radoslav Procházka zveličuje vyjadrenie Roberta Fica, čím sa snaží vytvoriť nesprávny dojem o vyjadrení premiéra. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. TA3 , 9. marca 2014: \"Podľa Ústavy Slovenskej republiky, nemám ju pred sebou ale zacitujem ju.Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok a dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.Toto je pravdepodobne aj najlepšia definícia prezidenta a nie je dobré ak vytvárajú niekorí kandidáti ilúziu, že prezident je tu na to, aby riešil typické exekutívne veci ako je nezamestnanosť, situáciu v zdravotníctve alebo niekde inde. Prezident nemá žiadne takéto právomoci. Jednoducho ich nemá. Ja by som od funkcie prezidenta očakával niečo iné...\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa v Predvolebnej debate v nedeľu 9. marca 2014 na TA3 skutočne vyjadril k téme prezidenta vo vzťahu k nezamestnanosti a zdravotníctvu. Vo svojom príspevku ale netvrdil, že prezident sa nemá zaujímať o spomenuté témy, ako to tvrdí Radoslav Procházka, ale v kontexte diskusie špecifikoval právomoci prezidenta vymedzené Ústavou SR, medzi ktoré riešenie nezamestnanosti či zdravotníctva nepatrí. Radoslav Procházka zveličuje vyjadrenie Roberta Fica, čím sa snaží vytvoriť nesprávny dojem o vyjadrení premiéra. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. TA3 , 9. marca 2014: \"Podľa Ústavy Slovenskej republiky, nemám ju pred sebou ale zacitujem ju.Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok a dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.Toto je pravdepodobne aj najlepšia definícia prezidenta a nie je dobré ak vytvárajú niekorí kandidáti ilúziu, že prezident je tu na to, aby riešil typické exekutívne veci ako je nezamestnanosť, situáciu v zdravotníctve alebo niekde inde. Prezident nemá žiadne takéto právomoci. Jednoducho ich nemá. Ja by som od funkcie prezidenta očakával niečo iné...\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1036352/predvolebna-debata-prezidentskych-kandidatov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:13.505322+00:00"}
{"id": "49415", "numeric_id": 49415, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49415", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ale ako je možné, že ho kúpil od pána poslanca Muňku, ktorý je jeho kolega, lacnejšie, lacnejšie, než ho pán, pán Muňko pred pár rokmi kupoval, keďže odvtedy išli ceny hore.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2023 Robert Fico kúpil byt od svojho straníckeho kolegu Dušana Muňka za 551-tisíc eur. Realitní makléri a odborníci sa zhodujú, že skutočná hodnota bytu je vyššia než tá, za ktorú byt Fico údajne kúpil. Cena bytu sa podľa odborníkov môže pohybovať od 750-tisíc do milióna. Muňko ho podľa svojich slov v roku 2019 kúpil za 600-tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRealitní makléri a odborníci na nehnuteľnosti reagovali na tento predaj názorom, že suma, ktorú Fico za byt zaplatil, je menšia, než akú má byt v skutočnosti hodnotu. Podľa znalcov môže ísť v prípade tohto konkrétneho bytu o reálnu hodnotu od približne 750-tisíc do milióna eur .\n\nDušan Muňko v roku 2021 tvrdil , že tento byt kúpil v roku 2019 za približne 600-tisíc eur. Ide o veľkometrážny byt s obytnou plochou 135 štvorcových metrov a terasou v novostavbe pod bratislavskou Kalváriou.\n\nPodľa zmluvy medzi Ficom a Muňkom má byt, ktorý si premiér kúpil koncom roka 2023, hodnotu 551-tisíc eur. Zo zmluvy vyplýva, že z kúpnej ceny bol odpočítaný nájom vo výške 42-tisíc eur, ktorý premiér platil, než byt kúpil. Odkedy si byt prenajímal nie je známe, prvé informácie o tom, že si Fico prenajíma byt vyšli v roku 2021 - byt teda užíva minimálne 36 mesiacov. Výsledná suma za byt je 509-tisíc eur.\n\nCeny bytov na Slovensku aj v Bratislave od roku 2019 do 2022 rástli, v roku 2023 postupne klesali. Podľa Národnej banky Slovenska bola priemerná cena nehnuteľnosti na Slovensku v roku 2019 od 1539 do 1597 eur za m², zatiaľčo v roku 2023 s sa pohybovala medzi 2440 až 2556 eur za m². V Bratislave stál podľa portálu Nehnutelnosti.sk trojizbový byt v roku 2019 v priemere 185 000 eur, zatiaľčo v roku 2022 250 200 eur.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2023 Robert Fico kúpil byt od svojho straníckeho kolegu Dušana Muňka za 551-tisíc eur. Realitní makléri a odborníci sa zhodujú, že skutočná hodnota bytu je vyššia než tá, za ktorú byt Fico údajne kúpil. Cena bytu sa podľa odborníkov môže pohybovať od 750-tisíc do milióna. Muňko ho podľa svojich slov v roku 2019 kúpil za 600-tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Realitní makléri a odborníci na nehnuteľnosti reagovali na tento predaj názorom, že suma, ktorú Fico za byt zaplatil, je menšia, než akú má byt v skutočnosti hodnotu. Podľa znalcov môže ísť v prípade tohto konkrétneho bytu o reálnu hodnotu od približne 750-tisíc do milióna eur .", "Dušan Muňko v roku 2021 tvrdil , že tento byt kúpil v roku 2019 za približne 600-tisíc eur. Ide o veľkometrážny byt s obytnou plochou 135 štvorcových metrov a terasou v novostavbe pod bratislavskou Kalváriou.", "Podľa zmluvy medzi Ficom a Muňkom má byt, ktorý si premiér kúpil koncom roka 2023, hodnotu 551-tisíc eur. Zo zmluvy vyplýva, že z kúpnej ceny bol odpočítaný nájom vo výške 42-tisíc eur, ktorý premiér platil, než byt kúpil. Odkedy si byt prenajímal nie je známe, prvé informácie o tom, že si Fico prenajíma byt vyšli v roku 2021 - byt teda užíva minimálne 36 mesiacov. Výsledná suma za byt je 509-tisíc eur.", "Ceny bytov na Slovensku aj v Bratislave od roku 2019 do 2022 rástli, v roku 2023 postupne klesali. Podľa Národnej banky Slovenska bola priemerná cena nehnuteľnosti na Slovensku v roku 2019 od 1539 do 1597 eur za m², zatiaľčo v roku 2023 s sa pohybovala medzi 2440 až 2556 eur za m². V Bratislave stál podľa portálu Nehnutelnosti.sk trojizbový byt v roku 2019 v priemere 185 000 eur, zatiaľčo v roku 2022 250 200 eur."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["kúpil byt", "750-tisíc do milióna eur", "tvrdil", "600-tisíc eur.", "má", "vyšli", "priemerná cena nehnuteľnosti", "Nehnutelnosti.sk"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23265852/robert-fico-dusan-munko-predaj-byt-kupna-zmluva.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695461-fico-potvrdil-kupu-bytu-stvrt-miliona-nan-som-vysudil-od-medii-tvrdi/", "https://domov.sme.sk/c/22643620/v-smere-o-ficovom-byte-nehovorili-pravdu-a-smeju-sa-na-tom.html?ref=njct", "https://hnonline.sk/slovensko/96124756-fico-kupil-byt-od-munka-za-509-tisic-eur-cena-je-vsak-nizsia-nez-odhady-odbornikov", "https://www.aktuality.sk/clanok/a1mQ9WA/premierov-novy-byt-ma-cenovku-551-tisic-zaplati-menej-odratali-mu-najom/#:~:text=Nov%C3%BD%20byt%20vo%20vlastn%C3%ADctve%20Roberta%20Fica%20m%C3%A1%20pod%C4%BEa%20dohody%20s%20Du%C5%A1anom%20Mu%C5%88kom%20hodnotu%20551%2Dtis%C3%ADc%20eur.", "https://www.aktuality.sk/clanok/a1mQ9WA/premierov-novy-byt-ma-cenovku-551-tisic-zaplati-menej-odratali-mu-najom/", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/vybrane-makroekonomicke-ukazovatele/ceny-nehnutelnosti-na-byvanie/vyvoj-cien-nehnutelnosti-na-byvanie-v-sr/", "https://www.nehnutelnosti.sk/magazin-o-byvani/1981-ako-sa-menili-ceny-bytov-za-poslednych-5-rokov-v-slovenskych-regionoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:11.678093+00:00"}
{"id": "vr25922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25922", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nezamestnanosť priemerná je dnes v našom kraji na úrovni 12,8% nie nad 14%. Áno, sú tieto hodnoty napríklad na Orave nad 14%.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nezamestnanosť v ŽSK sa pohybuje na úrovni približne 12,8% (priemer roka 2013 a evidovaná nezamestnanosť za rok 2012). V regióne Orava je priemerná nezamestnanosť nad 14%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti V ŽSK a Orave. Evidovaná nezamestnanosť v roku 2012 bola 12,8% v roku 2012 a na Orave v priemere nad 14%. Región Orava zahŕňa okres Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Priemerná evidovaná nezamestnanosť v Žlinskom kraji v období od januára do septembera 2013 je podľa ÚPSVaR na úrovni 12,77%. Obdobie 2013 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Priemer Miera evidovanej nezamestnanosti 13,26% 13,26% 13,07% 12,69% 12,45% 12,63% 12,60% 12,37% 12,64% 12,77% Obdobie 2013 Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Priemer regiónu Január 15,47 15,61 13,56 14,88 Február 15,14 16,78 13,81 15,25 Marec 14,82 15,96 13,34 14,70 Apríl 14,15 14,99 13,10 14,08 Máj 14,11 14,01 12,56 13,56 Jún 14,45 14,07 12,50 13,67 Júl 13,99 14,25 12,76 13,67 August 13,96 13,71 12,35 13,34 September 14,31 14,63 12,75 13,90 Priemer v okresoch 14,49 14,89 12,97 14,12 Priemerná evidovaná nezamestnanosť v tomto regióne je za spomínané obdobie podľa ÚPSVaR na úrovni 14,12%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov výberového zisťovania je aktuálna nezamestnanosť ŽSK na úrovni 13,1%. Nezamestnanosť - výberové zisťovanie 2012Q1 2012Q2 2012Q3 2012Q4 2013Q1 2013Q2 Žilinský samosprávny kraj 14,3% 13,9% 14,0% 15,0% 15,0% 13,1% Zdroj: regionálne štatistiky ŠÚ SR Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nezamestnanosť v ŽSK sa pohybuje na úrovni približne 12,8% (priemer roka 2013 a evidovaná nezamestnanosť za rok 2012). V regióne Orava je priemerná nezamestnanosť nad 14%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti V ŽSK a Orave. Evidovaná nezamestnanosť v roku 2012 bola 12,8% v roku 2012 a na Orave v priemere nad 14%. Región Orava zahŕňa okres Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Priemerná evidovaná nezamestnanosť v Žlinskom kraji v období od januára do septembera 2013 je podľa ÚPSVaR na úrovni 12,77%. Obdobie 2013 Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Priemer Miera evidovanej nezamestnanosti 13,26% 13,26% 13,07% 12,69% 12,45% 12,63% 12,60% 12,37% 12,64% 12,77% Obdobie 2013 Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Priemer regiónu Január 15,47 15,61 13,56 14,88 Február 15,14 16,78 13,81 15,25 Marec 14,82 15,96 13,34 14,70 Apríl 14,15 14,99 13,10 14,08 Máj 14,11 14,01 12,56 13,56 Jún 14,45 14,07 12,50 13,67 Júl 13,99 14,25 12,76 13,67 August 13,96 13,71 12,35 13,34 September 14,31 14,63 12,75 13,90 Priemer v okresoch 14,49 14,89 12,97 14,12 Priemerná evidovaná nezamestnanosť v tomto regióne je za spomínané obdobie podľa ÚPSVaR na úrovni 14,12%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov výberového zisťovania je aktuálna nezamestnanosť ŽSK na úrovni 13,1%. Nezamestnanosť - výberové zisťovanie 2012Q1 2012Q2 2012Q3 2012Q4 2013Q1 2013Q2 Žilinský samosprávny kraj 14,3% 13,9% 14,0% 15,0% 15,0% 13,1% Zdroj: regionálne štatistiky ŠÚ SR Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Orava", "štatistika", "ÚPSVaR", "ÚPSVaR", "štatistiky"], "url": ["http://www.orava.sk/okres-namestovo", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:07.054896+00:00"}
{"id": "vr37266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37266", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, to je tak, že Igor Matovič mal výhrady voči tej novele, to je v poriadku, ja tiež som nebol na 100 % stotožnený s každým zákonom, za ktorý som hlasoval, ale skrátka, taký je život v koalícii a možno že to niekedy aj v minulosti niekde niekomu nejak povedal, ale celkovo nepodnikol takmer nič a potom zrazu iba z čista jasna z neba, bum, tlačovka asi pred tromi týždňami, kde vlastne, kde vlastne teda to oznámil, že on má s týmto problém a hlasovať nebude.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sme už v minulosti uviedli , Matovičove vyhlásenie ku kauze nasledovali v tomto poradí:\n\nSME 20. augusta 2010 ku plánovanému zákonu uviedlo: \" Nová koalícia má zmenu zákona v programovom vyhlásení, stále však nevie ako na to. Kým SDKÚ ešte pred voľbami predložilo vlastný návrh o nerešpektovaní maďarského zákona u nás, KDH vtedy hlasovalo s predchádzajúcou koalíciou. Zmenu teraz nechce ani štvorica Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča (SaS). Koalícia tak nemá dosť hlas ov.\"\n\nPri hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve na 8. schôdzi NR SR dňa 5. novembra 2010 hlasoval poslanec Igor Matovič za. Rovnako hlasovali aj ďalší traja poslanci zo združenia Obyčajní ľudia.\n\nTlačová agentúra SITA prišla s informáciou, že minister zahraničných vecí SR a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa s Matovičom o téme občianstva zhováral v decembri 2010.\n\n\" Na februárovej schôdzi predložíme pozmeňujúci zákon ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve, \" povedal Igor Matovič až o mesiac a pol 24. januára 2011. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, Obyčajní ľudia podľa Matoviča koaličnú novelu zákona o štátnom občianstve nepodporia.\n\nMatovič sa 2. februára 2011 vyjadril, že podporí novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer.\n\nPo vyjadreniach, že pozmeňujúci návrh nakoniec nepredloží sa 8. februára 2011 Matovič vyjadril , že ho predloží vďaka poslancom Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.\n\nV samotnej rozprave po hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve v novembri 2010 sa nikto z Obyčajných ľudí k návrhu novely zákona nevyjadril negatívne.\n\nAko uvádza Sulík, Matovič mal výhrady už 20.augusta 2010, ako aj 29.augusta v relácii Na telo, avšak podľa verejne prístupných informácií nevieme, či niečo Matovič podnikol. v decembri 2010 sa stretol s Mikulášom Dzurindom, kedy podľa Matovičových slov v relácii Na telo (13.2.2011) povedal na zákon \"svoj názor.\" Nevieme overiť, čo mal byť jeho názor v danej dobe, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už v minulosti uviedli , Matovičove vyhlásenie ku kauze nasledovali v tomto poradí:", "SME 20. augusta 2010 ku plánovanému zákonu uviedlo: \" Nová koalícia má zmenu zákona v programovom vyhlásení, stále však nevie ako na to. Kým SDKÚ ešte pred voľbami predložilo vlastný návrh o nerešpektovaní maďarského zákona u nás, KDH vtedy hlasovalo s predchádzajúcou koalíciou. Zmenu teraz nechce ani štvorica Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča (SaS). Koalícia tak nemá dosť hlas ov.\"", "Pri hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve na 8. schôdzi NR SR dňa 5. novembra 2010 hlasoval poslanec Igor Matovič za. Rovnako hlasovali aj ďalší traja poslanci zo združenia Obyčajní ľudia.", "Tlačová agentúra SITA prišla s informáciou, že minister zahraničných vecí SR a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že sa s Matovičom o téme občianstva zhováral v decembri 2010.", "\" Na februárovej schôdzi predložíme pozmeňujúci zákon ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve, \" povedal Igor Matovič až o mesiac a pol 24. januára 2011. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, Obyčajní ľudia podľa Matoviča koaličnú novelu zákona o štátnom občianstve nepodporia.", "Matovič sa 2. februára 2011 vyjadril, že podporí novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer.", "Po vyjadreniach, že pozmeňujúci návrh nakoniec nepredloží sa 8. februára 2011 Matovič vyjadril , že ho predloží vďaka poslancom Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.", "V samotnej rozprave po hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve v novembri 2010 sa nikto z Obyčajných ľudí k návrhu novely zákona nevyjadril negatívne.", "Ako uvádza Sulík, Matovič mal výhrady už 20.augusta 2010, ako aj 29.augusta v relácii Na telo, avšak podľa verejne prístupných informácií nevieme, či niečo Matovič podnikol. v decembri 2010 sa stretol s Mikulášom Dzurindom, kedy podľa Matovičových slov v relácii Na telo (13.2.2011) povedal na zákon \"svoj názor.\" Nevieme overiť, čo mal byť jeho názor v danej dobe, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedli", "SME", "hlasoval", "SITA", "povedal", "podporí", "vyjadril", "rozprave"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/106/pavol-paska-vs-bela-bugar/?ph=1", "http://www.sme.sk/c/5513441/dvojake-obcianstvo-nuti-krajanov-klamat.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27478", "http://www.velkaepocha.sk/2011012716077/Matovic-Ak-sa-zakon-o-obcianstve-nezmeni-bude-to-vina-koalicie.html", "http://spravy.pravda.sk/matovic-chce-zmeny-v-novele-zakona-o-obcianstve-inak-pojde-proti-koalicii-1qh-/sk_domace.asp?c=A110124_131018_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/matovic-podpori-novelu-smeru-d21-/sk_domace.asp?c=A110202_201956_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/5758300/matovic-vdaka-smeru-predlozi-navrh-o-statnom-obcianstve.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:49.470209+00:00"}
{"id": "vr15377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15377", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chodíme po okresoch (vláda počas výjazdových rokovaní, pozn.), kde je nezamestnanosť okolo 14-15 %.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V priebehu posledných dvoch mesiacov sa rokovania vlády mimo hlavného mesta uskutočnili v 11 okresoch východného a južného Slovenska. V prípade troch okresov bola nezamestnanosť v auguste 2016 skutočne na úrovni 14-15 percent. V ostatných okresoch bola nezamestnanosť ešte vyššia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výjazdové rokovania vlády sa uskutočnili v nasledovných okresoch: Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Revúca, Rožňava, Poltár, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Lučenec. Priemerná miera nezamestnanosti v týchto okresoch bola v mesiaci august 18,63 %. Nezamestnanosť v jednotlivých okresoch v mesiaci august 2016 zobrazuje nasledujúca tabuľka: Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V priebehu posledných dvoch mesiacov sa rokovania vlády mimo hlavného mesta uskutočnili v 11 okresoch východného a južného Slovenska. V prípade troch okresov bola nezamestnanosť v auguste 2016 skutočne na úrovni 14-15 percent. V ostatných okresoch bola nezamestnanosť ešte vyššia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výjazdové rokovania vlády sa uskutočnili v nasledovných okresoch: Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Revúca, Rožňava, Poltár, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Lučenec. Priemerná miera nezamestnanosti v týchto okresoch bola v mesiaci august 18,63 %. Nezamestnanosť v jednotlivých okresoch v mesiaci august 2016 zobrazuje nasledujúca tabuľka: Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Výjazdové rokovania vlády"], "url": ["http://strana-smer.sk/kde-nas-stretnete"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:37.884404+00:00"}
{"id": "vr29057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29057", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Poviem to na príklad zo zdravotníctva. Teraz v Trnave, otvorila to vaša televízia, idú predávať nemocnice. Našili kritériá, Trnavská župa pod vedením Smeru, našila kritériá, ktorým vyhovejú len dve skupiny. Skupina Agel a skupina Penta, nikto iný. Nikto iný na Slovensku, ani vo svete, sa nemôže o tie dve nemocnice uchádzať.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trnavský samosprávny kraj nastavil podmienky na predaj nemocníc v Galante a Dunajskej Strede tak, že sa o ňu môžu uchádzať len záujemcovia na Slovensku, ktorý spĺňajú aj ďalšie kritériá prevádzkovania nemocníc. O dve nemocnice majú záujem len dve investičné skupiny, Penta a Agel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa TA3 mal Trnavský samosprávny kraj manipulovať tender na predaj akcií nemocníc v Galante a Dunajskej Strede. Jedným z kritérií na kúpu je prevádzkovanie iných zdravotníckych zariadení na Slovensku s minimálnou kapacitou 350 lôžok a ročným obratom 15 mil. eur. O nemocnice sa uchádza skupina Penta , ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť nemocníc Svet zdravia a skupina Agel. Opozícia, Transparency Interational a INEKO obviňuje TSK z toho, že tender je diskriminačný voči zahraničným subjektom a prispôsobený na mieru pre dvoch uchádzačov.", "analysis_paragraphs": ["Trnavský samosprávny kraj nastavil podmienky na predaj nemocníc v Galante a Dunajskej Strede tak, že sa o ňu môžu uchádzať len záujemcovia na Slovensku, ktorý spĺňajú aj ďalšie kritériá prevádzkovania nemocníc. O dve nemocnice majú záujem len dve investičné skupiny, Penta a Agel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa TA3 mal Trnavský samosprávny kraj manipulovať tender na predaj akcií nemocníc v Galante a Dunajskej Strede. Jedným z kritérií na kúpu je prevádzkovanie iných zdravotníckych zariadení na Slovensku s minimálnou kapacitou 350 lôžok a ročným obratom 15 mil. eur. O nemocnice sa uchádza skupina Penta , ktorá na Slovensku prevádzkuje sieť nemocníc Svet zdravia a skupina Agel. Opozícia, Transparency Interational a INEKO obviňuje TSK z toho, že tender je diskriminačný voči zahraničným subjektom a prispôsobený na mieru pre dvoch uchádzačov."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "kritérií", "uchádza", "Penta", "obviňuje"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1054012/tsk-udajne-zmanipuloval-tender-na-prevadzkovatela-dvoch-nemocnic.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/877936-trnavsky-kraj-vyhlasil-sutaz-na-predaj-dvoch-nemocnic/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/spital-v-dunajskej-strede-a-galante-chcu-agel-aj-penta.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7440766/penta-chce-kupit-dalsie-nemocnice-na-zapadnom-slovensku.html", "http://www.ta3.com/clanok/1054477/opozicia-chce-preverit-sutaz-na-vyber-investora-do-nemocnic-v-galante-a-v-dunajskej-strede.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:43.553625+00:00"}
{"id": "50113", "numeric_id": 50113, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50113", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Platy poslancov sú v rukách, v rukách samotných poslancov. To sa týka aj paušálnych náhrad a podobne, lebo všetky zákony idú z parlamentu a dokonca aj platy ministrov, ktoré, narozdiel od poslancov, sú dnes zmrazené.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy poslancov a ministrov upravuje zákon, ktorý môžu poslanci meniť. Od roku 2022 sú platy členov vlády zmrazené , a to v dôsledku zákona o dlhovej brzde. Vláda môže uznesením rozhodovať o výške svojich paušálnych náhrad. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlaty poslancov a členov vlády upravuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky ( .pdf ). Podľa tohto zákona je plat poslanca NR SR trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok ( .pdf , str. 3). V roku 2025 plat poslanca dosahuje 4115 eur.\n\nPlaty ministrov sú podľa zákona na platy poslancov naviazané. Plat člena vlády predstavujú 1,5 násobok platu poslanca ( .pdf , str. 8). Platy členov vlády sú od roku 2022 zmrazené, a to v dôsledku zákona o dlhovej brzde. Ten stanovuje , že platy členov vlády sa automaticky zmrazujú, ak štátny dlh dosiahne 60% HDP. V súčasnosti sú tak platy ministrov 4590 eur a plat premiéra 5340 eur.\n\nOkrem platu prináležia poslancom a členom vlády aj paušálne náhrady. V prípade poslancov ich upravuje zákon ( .pdf , s. 5) ako 1,8-násobok priemernej mzdy v predchádzajúcom kalendárnom roku pre poslancov s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji a 2,1-násobok priemernej mzdy pre poslancov s trvalým pobytom mimo Bratislavský kraj.\n\nVýšku paušálnych náhrad ministrov určuje svojím uznesením priamo vláda ( .pdf , s. 9). Paušálnych náhrad sa tak netýka zmrazenie platov členov vlády.\n\nVláda Roberta Fica zmenila výšku svojich paušálnych náhrad vo februári 2024, keď namiesto pevnej sumy zaviedla nový model viazaný na priemernú mzdu. Premiér má po novom nárok na náhrady vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, podpredsedovia vlády na 3,5-násobok a ministri na 3,1-násobok. Pre predsedu vlády to znamená mesačný nárast takmer o 5-tisíc eur, pre ministrov približne o 3-tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Platy poslancov a ministrov upravuje zákon, ktorý môžu poslanci meniť. Od roku 2022 sú platy členov vlády zmrazené , a to v dôsledku zákona o dlhovej brzde. Vláda môže uznesením rozhodovať o výške svojich paušálnych náhrad. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Platy poslancov a členov vlády upravuje Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky ( .pdf ). Podľa tohto zákona je plat poslanca NR SR trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok ( .pdf , str. 3). V roku 2025 plat poslanca dosahuje 4115 eur.", "Platy ministrov sú podľa zákona na platy poslancov naviazané. Plat člena vlády predstavujú 1,5 násobok platu poslanca ( .pdf , str. 8). Platy členov vlády sú od roku 2022 zmrazené, a to v dôsledku zákona o dlhovej brzde. Ten stanovuje , že platy členov vlády sa automaticky zmrazujú, ak štátny dlh dosiahne 60% HDP. V súčasnosti sú tak platy ministrov 4590 eur a plat premiéra 5340 eur.", "Okrem platu prináležia poslancom a členom vlády aj paušálne náhrady. V prípade poslancov ich upravuje zákon ( .pdf , s. 5) ako 1,8-násobok priemernej mzdy v predchádzajúcom kalendárnom roku pre poslancov s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji a 2,1-násobok priemernej mzdy pre poslancov s trvalým pobytom mimo Bratislavský kraj.", "Výšku paušálnych náhrad ministrov určuje svojím uznesením priamo vláda ( .pdf , s. 9). Paušálnych náhrad sa tak netýka zmrazenie platov členov vlády.", "Vláda Roberta Fica zmenila výšku svojich paušálnych náhrad vo februári 2024, keď namiesto pevnej sumy zaviedla nový model viazaný na priemernú mzdu. Premiér má po novom nárok na náhrady vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, podpredsedovia vlády na 3,5-násobok a ministri na 3,1-násobok. Pre predsedu vlády to znamená mesačný nárast takmer o 5-tisíc eur, pre ministrov približne o 3-tisíc."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["zmrazené", ".pdf", ".pdf", "dosahuje", ".pdf", "stanovuje", "sú", ".pdf", ".pdf", "zmenila", "nárast"], "url": ["https://spravy.stvr.sk/2022/09/z-dovodu-vysokeho-verejneho-dlhu-sa-ministrom-zmrazuju-platy/", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/987204-clenom-vlady-konsolidacia-vezme-z-platu-par-desiatok-eur-mesacne-v-aprili-vsak-uz-budu-zarabat-este-viac-ako-dnes", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698635-vlada-si-zvysila-mzdy-mesacne-ministri-dostanu-o-tisice-eur-viac-ficovi-plat-stupne-na-11-tisic-eur/", "https://spravy.stvr.sk/2024/02/ministri-aj-premier-si-financne-prilepsia-clenovia-vlady-si-odhlasovali-zmenu-ide-o-tisice-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:03.020273+00:00"}
{"id": "vr17569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17569", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "... budú platné až od mája tohto roku (...) Napríklad zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov 504, kde sme zrušili takzvanú automatickú prolongáciu nájmov. Kde sme sa vyhli alebo chceme zabrániť špekulatívnemu predaju alebo nájmu pôdy.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Najnovšia novela zákona 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov bude platná od 1. mája 2018. Dôvody, pre ktoré sa v rámci novely zrušila automatická prolongácia nájmov, sú však v dôvodovej správe k novele uvedené odlišné než aké prezentuje vo výroku ministerka Matečná. Nie je vylúčené, že vďaka zrušeniu automatickej prolongácie môže dôjsť k sťaženiu špekulatívneho predaja a prenájmu, avšak dôvody, pre ktoré bola daná právna úprava zavedená, boli pri jej tvorbe odlišné. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšia novela zákona 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov bude platná od 1. mája 2018. Dôvody, pre ktoré sa v rámci novely zrušila automatická prolongácia nájmov, sú však v dôvodovej správe k novele uvedené odlišné než aké prezentuje vo výroku ministerka Matečná. Nie je vylúčené, že vďaka zrušeniu automatickej prolongácie môže dôjsť k sťaženiu špekulatívneho predaja a prenájmu, avšak dôvody, pre ktoré bola daná právna úprava zavedená, boli pri jej tvorbe odlišné. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["504/2003", "dôvodová správa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/504/20180501.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6478"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:48.987707+00:00"}
{"id": "vr16044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16044", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je šiesta najotvorenejšia ekonomika na svete. 85% exportu ide do krajín EÚ.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistiky Svetovej banky bolo Slovensko v roku 2015 šiestou ekonomikou s najväčším podielom obchodu na HDP. Čo sa týka štruktúry vývozu, najväčšími exportnými partnermi Slovenska sú krajiny EÚ. V roku 2016 sme podľa Štatistického úradu SR exportovali 85,2% produkcie do členských štátov EÚ. Výrok Roberta Fica hodnotíme preto ako pravdivý. Otvorenosť ekonomiky sa porovnáva na základe podielu čistého exportu (rozdiel exportu a importu) na HDP krajiny. Podľa dát Svetovej banky predstavoval čistý export Slovenska v roku 2015 184,6% HDP. Na celosvetovej úrovní ide o šiestu najväčšiu otvorenosť ekonomiky. Lepšie sú na tom krajiny ako Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. V nasledujúcom grafe je zobrazených 10 krajín s najväčším podielom obchodu na HDP v roku 2015 podľa dát Svetovej banky. Pre rok 2016 zatiaľ nie sú tieto ukazovatele dostupné. Podľa údajov ŠÚ SR Slovensko vyviezlo v roku 2016 90,4% produkcie do krajín Európy. Najviac však exportovalo (85,2%) do krajín EÚ, z čoho najviac do Nemecka (21,9%) a do Českej republiky (11,8%). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%), avšak mimo krajiny EÚ a USA (2,4%) ide len zanedbateľné percento slovenského vývozu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistiky Svetovej banky bolo Slovensko v roku 2015 šiestou ekonomikou s najväčším podielom obchodu na HDP. Čo sa týka štruktúry vývozu, najväčšími exportnými partnermi Slovenska sú krajiny EÚ. V roku 2016 sme podľa Štatistického úradu SR exportovali 85,2% produkcie do členských štátov EÚ. Výrok Roberta Fica hodnotíme preto ako pravdivý. Otvorenosť ekonomiky sa porovnáva na základe podielu čistého exportu (rozdiel exportu a importu) na HDP krajiny. Podľa dát Svetovej banky predstavoval čistý export Slovenska v roku 2015 184,6% HDP. Na celosvetovej úrovní ide o šiestu najväčšiu otvorenosť ekonomiky. Lepšie sú na tom krajiny ako Hong Kong, Luxembursko, Singapur, Malta a Írsko. V nasledujúcom grafe je zobrazených 10 krajín s najväčším podielom obchodu na HDP v roku 2015 podľa dát Svetovej banky. Pre rok 2016 zatiaľ nie sú tieto ukazovatele dostupné. Podľa údajov ŠÚ SR Slovensko vyviezlo v roku 2016 90,4% produkcie do krajín Európy. Najviac však exportovalo (85,2%) do krajín EÚ, z čoho najviac do Nemecka (21,9%) a do Českej republiky (11,8%). Z ekonomických zoskupení sú z hľadiska vývozu najvýznamnejšími partnermi krajiny OECD (88,6%), avšak mimo krajiny EÚ a USA (2,4%) ide len zanedbateľné percento slovenského vývozu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej banky", "ŠÚ SR"], "url": ["http://databank.worldbank.org/data/reports.aspx?source=2&series=NE.TRD.GNFS.ZS&country=", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i10B2CB52FFF44B319DA31F65A3FFE155%22)&ui.name=Celkov%C3%BD%20dovoz%20a%20celkov%C3%BD%20v%C3%BDvoz%20pod%C4%BEa%20kontinentov%20a%20ekonomick%C3%BDch%20zoskupen%C3%AD%20kraj%C3%ADn%20v%20roku%202014%20%5bzo0002ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:39.037945+00:00"}
{"id": "vr38189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38189", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Vláda sa zaviazala a povedala, aby som to jasne povedal, že ak deficit dosiahneme pod 3%, tak v tom prípade sa zníži DPH z 20 na 19.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda 22. septembra 2010 schválila zvýšenie DPH z 19 na 20 percent. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod je súčasťou pripraveného balíka na ozdravenie verejných financií. Ministerstvo financií v dobe prijatia tohto opatrenia odhadovalo, že deficit verejných financií krajiny môže za rok 2010 dosiahnuť takmer 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda tiež oznámila, že platnosť tohto dočasného zvýšenia sa skončí, keď schodok verejnej správy klesne pod 3 percentá. Podľa vtedajšieho konsolidačného plánu by sa tak malo stať v roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Vláda 22. septembra 2010 schválila zvýšenie DPH z 19 na 20 percent. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod je súčasťou pripraveného balíka na ozdravenie verejných financií. Ministerstvo financií v dobe prijatia tohto opatrenia odhadovalo, že deficit verejných financií krajiny môže za rok 2010 dosiahnuť takmer 8 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda tiež oznámila, že platnosť tohto dočasného zvýšenia sa skončí, keď schodok verejnej správy klesne pod 3 percentá. Podľa vtedajšieho konsolidačného plánu by sa tak malo stať v roku 2013."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila zvýšenie DPH"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5560034/vlada-schvalila-zvysenie-dph-na-20-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:50.921085+00:00"}
{"id": "vr26710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26710", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva totiž vrátane reprodukcie patrí podľa platných zmlúv o Európskej únii výlučne, vážení priatelia, do právomoci členských štátov.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Miroslava Mikolášika hodnotíme ako pravdivý, pretože zdravotníctvo patrí pod kompetenciu národných štátov. Od roku 2009, kedy bola podpísaná Lisabonská zmluva, patria pod výlučné kompetencie Európskej únie nasledovné politiky : - colná únia - ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu - menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro - ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva - spoločná obchodná politika Zdravotníctvo nepatrí ani do spoločných kompetencií. Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva patrí pod kompetenciu národných štátov . Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Miroslava Mikolášika hodnotíme ako pravdivý, pretože zdravotníctvo patrí pod kompetenciu národných štátov. Od roku 2009, kedy bola podpísaná Lisabonská zmluva, patria pod výlučné kompetencie Európskej únie nasledovné politiky : - colná únia - ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže potrebných na fungovanie vnútorného trhu - menová politika pre členské štáty, ktorých menou je euro - ochrana morských biologických zdrojov v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva - spoločná obchodná politika Zdravotníctvo nepatrí ani do spoločných kompetencií. Zákonodarstvo v oblasti zdravotníctva patrí pod kompetenciu národných štátov . Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["politiky", "kompetenciu národných štátov"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/pravomoci_eu", "http://www.euractiv.sk/zdravotnictvo/zoznam_liniek/unia-a-zdravotna-straostlivost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:05.939203+00:00"}
{"id": "vr14988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14988", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "My sme napríklad mali kampaň za 424 tisíc eur. Včera to odznelo na našom kongrese. A za všetky tieto prostriedky sme využili absolútne transparentným spôsobom (...)", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na transparentnom účte SaS je možné vidieť všetky transakcie, ktoré strana zrealizovala. Z transparentného účtu SaS strana minula pred marcovými parlamentnými voľbami 2016 približne 400 tisíc eur po sčítaní všetkých výdavkov. Momentálne sa na účte SaS nachádza 8590,80 eur. O tom, ako politické strany nakladali s transparentnými účtami, informuje aj denník Pravda , ktorý uvádza, že \"opozičná SaS minula na kampaň necelých 425-tisíc eur, z toho 386-tisíc priamo počas kampane a necelých 39-tisíc 180 dní pred ňou. Z týchto peňazí si SaS napríklad za 3 840 eur dala urobiť dva predvolebné prieskumy, 88,7-tisíca eur vydala na inzerciu v tlači, takmer 8-tisíc eur na politickú reklamu v elektronických médiách, 139-tisíc na bilbordy a vyše 140-tisíc na volebnú stratégiu, mítingy a podobne. Cez dary sympatizantov si SaS pred voľbami prilepšila o viac ako 46-tisíc eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Na transparentnom účte SaS je možné vidieť všetky transakcie, ktoré strana zrealizovala. Z transparentného účtu SaS strana minula pred marcovými parlamentnými voľbami 2016 približne 400 tisíc eur po sčítaní všetkých výdavkov. Momentálne sa na účte SaS nachádza 8590,80 eur. O tom, ako politické strany nakladali s transparentnými účtami, informuje aj denník Pravda , ktorý uvádza, že \"opozičná SaS minula na kampaň necelých 425-tisíc eur, z toho 386-tisíc priamo počas kampane a necelých 39-tisíc 180 dní pred ňou. Z týchto peňazí si SaS napríklad za 3 840 eur dala urobiť dva predvolebné prieskumy, 88,7-tisíca eur vydala na inzerciu v tlači, takmer 8-tisíc eur na politickú reklamu v elektronických médiách, 139-tisíc na bilbordy a vyše 140-tisíc na volebnú stratégiu, mítingy a podobne. Cez dary sympatizantov si SaS pred voľbami prilepšila o viac ako 46-tisíc eur.\""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["transparentnom účte", "Pravda"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5075239107", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389581-transparentny-ucet-kotlebovci-obisli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:49.646425+00:00"}
{"id": "vr15223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15223", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Žije tu zhruba 10 percent Maďarov, žije tu zhruba 8 percent Rómov...", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011, na Slovensku evidujeme 458 467 obyvateľov s maďarskou národnosťou (.pdf), čo z celkového počtu 5 397 036 obyvateľov Slovenskej republiky činí 8,49 %. Počet Rómov na území Slovenskej republiky je 105 738, čo je niečo okolo 2 %. Odhady veľkosti rómskej komunity na Slovensku sa značne líšia od zistení sčítania obyvateľstva. Podľa Atlasu rómskych komunít (.pdf) z 2013, Rómovia tvoria približne 7,5 % celkového obyvateľstva a podľa údajov Rady Európy a Štatistického úradu SR ide o číslo v intervale 400 až 600 tisíc (čiže odhadom je podiel rómskej menšiny 7,42 % - 11,12 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v prípade maďarskej menšiny tvrdenie takmer presne korešponduje so zisteniami sčítania a v prípade rómskej menšiny sa objavujú aj odhady približujúce sa k 8 %. Zistenia o národnosti a materinskom jazyku v sčítaní sú len odhadmi, nie sú povinnými údajmi, obyvatelia SR tieto informácie nemusia vyplniť. Maďarčinu ako materinský jazyk (.pdf) označilo 508 714 (9,5 %) ľudí, k rómskemu materinskému jazyku sa prihlásilo 122 518 ľudí (2,2 %). Desaťpercentný podiel maďarskej menšiny je údaj, ktorý sa používa ako generalizácia, potvrdili ho výsledky sčítania obyvateľstva v roku 2001 . Je pravda, že počet Maďarv na Slovensku klesá, uznávajú to aj samotní Maďari , pritom je pravda, že ide o dobrovoľne uvedený údaj, preto je to iba odhad zaťažený s nejakou chybou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa sčítania obyvateľov z roku 2011, na Slovensku evidujeme 458 467 obyvateľov s maďarskou národnosťou (.pdf), čo z celkového počtu 5 397 036 obyvateľov Slovenskej republiky činí 8,49 %. Počet Rómov na území Slovenskej republiky je 105 738, čo je niečo okolo 2 %. Odhady veľkosti rómskej komunity na Slovensku sa značne líšia od zistení sčítania obyvateľstva. Podľa Atlasu rómskych komunít (.pdf) z 2013, Rómovia tvoria približne 7,5 % celkového obyvateľstva a podľa údajov Rady Európy a Štatistického úradu SR ide o číslo v intervale 400 až 600 tisíc (čiže odhadom je podiel rómskej menšiny 7,42 % - 11,12 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v prípade maďarskej menšiny tvrdenie takmer presne korešponduje so zisteniami sčítania a v prípade rómskej menšiny sa objavujú aj odhady približujúce sa k 8 %. Zistenia o národnosti a materinskom jazyku v sčítaní sú len odhadmi, nie sú povinnými údajmi, obyvatelia SR tieto informácie nemusia vyplniť. Maďarčinu ako materinský jazyk (.pdf) označilo 508 714 (9,5 %) ľudí, k rómskemu materinskému jazyku sa prihlásilo 122 518 ľudí (2,2 %). Desaťpercentný podiel maďarskej menšiny je údaj, ktorý sa používa ako generalizácia, potvrdili ho výsledky sčítania obyvateľstva v roku 2001 . Je pravda, že počet Maďarv na Slovensku klesá, uznávajú to aj samotní Maďari , pritom je pravda, že ide o dobrovoľne uvedený údaj, preto je to iba odhad zaťažený s nejakou chybou."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["sčítania obyvateľov", "národnosťou", "Atlasu rómskych komunít", "údajov", "nemusia", "materinský jazyk", "2001", "Maďari"], "url": ["https://census2011.statistics.sk/tabulky.html", "https://census2011.statistics.sk/SR/TAB.%20115%20Obyvate%BEstvo%20pod%BEa%20pohlavia%20a%A0n%E1rodnosti.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_rom-kom.pdf", "http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173504-slovensko-ma-5-397-036-obyvatelov/", "https://census2011.statistics.sk/SR/TAB.%20119%20Obyvate%BEstvo%20pod%BEa%20pohlavia%20a%20materinsk%E9ho%20jazyka.pdf", "http://sodb.infostat.sk/sodb/sk/2001/format.htm", "http://madari.sk/otazky-a-odpovede/madari-na-slovensku/kto-je-madar-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:58.616858+00:00"}
{"id": "46617", "numeric_id": 46617, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46617", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Teraz chceme, v apríli, v máji spustiť exekučnú amnestiu, máme tunak strašne veľa ľudí pod exekúciami, je tu cez 3,5 milióna exekúcií.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Boris Kollár používa niekoľko rokov starý údaj. Dnes sa počet exekúcií, ktoré čakajú na vybavenie, pohybuje okolo čísla 1,5 milióna. Tvrdenie predsedu parlamentu preto hodnotíme ako nepravdivé. Hovorca ministerky spravodlivosti Peter Bubla pre portál Demagóg.SK uviedol, že číslo 3,5 miliónov platilo pre poćet exekúcii v roku 2016. „ To bol aj jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a štátna tajomníčka M. Kolíková presadzovali zmenu exekučného poriadku a zriadenie špecializovaného exekučného súdu,” napísal Bubla. „ Následne boli prijaté ešte ďalšie zmeny exekučného poriadku ako aj zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, vďaka čomu počet exekučných spisov klesal a k 1.1.2020 bol počet vedených starých exekúcií niečo pod 3 milióny.” Z predbežnej štatistiky za rok 2020 vyplýva, že „ ku koncu decembra 2020 bolo neukončených 1 138 278 starých exekúcii.” To sú také exekúcie, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017. (Nové) Exekúcie začaté po tomto dátume má na starosti výlučne Okresný súd Banská Bystrica. Tých je podľa predbežných informácií k 8. decembru 2020 neukončených 344 205. Spolu je tak neukončených okolo 1,5 milióna exekúcií.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár používa niekoľko rokov starý údaj. Dnes sa počet exekúcií, ktoré čakajú na vybavenie, pohybuje okolo čísla 1,5 milióna. Tvrdenie predsedu parlamentu preto hodnotíme ako nepravdivé. Hovorca ministerky spravodlivosti Peter Bubla pre portál Demagóg.SK uviedol, že číslo 3,5 miliónov platilo pre poćet exekúcii v roku 2016. „ To bol aj jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a štátna tajomníčka M. Kolíková presadzovali zmenu exekučného poriadku a zriadenie špecializovaného exekučného súdu,” napísal Bubla. „ Následne boli prijaté ešte ďalšie zmeny exekučného poriadku ako aj zákon o ukončení niektorých exekučných konaní, vďaka čomu počet exekučných spisov klesal a k 1.1.2020 bol počet vedených starých exekúcií niečo pod 3 milióny.” Z predbežnej štatistiky za rok 2020 vyplýva, že „ ku koncu decembra 2020 bolo neukončených 1 138 278 starých exekúcii.” To sú také exekúcie, ktoré boli začaté pred 1. aprílom 2017. (Nové) Exekúcie začaté po tomto dátume má na starosti výlučne Okresný súd Banská Bystrica. Tých je podľa predbežných informácií k 8. decembru 2020 neukončených 344 205. Spolu je tak neukončených okolo 1,5 milióna exekúcií."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:54.971959+00:00"}
{"id": "vr34140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34140", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj preto obrovské množstvo peňazí bolo uvoľnených z Európskej investičnej banky, aj to bola téma na summite, navýšili sme základný kapitál EIB, čo je najväčšia investičná banka na svete. 10 miliard eur.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na summite Európskej rady 9. januára 2013 bolo schválené navýšenie kapitálu Európskej investicnej banky o 10 miliárd eur. EIB nie je investicnou bankou v klasickom ponímaní. EIB je najväcšia medzinárodná financná inštitúcia na svete, preto aj napriek menšej nepresnosti v definovaní EIB hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na summite Európskej rady 9. januára 2013 bolo schválené navýšenie kapitálu Európskej investicnej banky o 10 miliárd eur. EIB nie je investicnou bankou v klasickom ponímaní. EIB je najväcšia medzinárodná financná inštitúcia na svete, preto aj napriek menšej nepresnosti v definovaní EIB hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["schválené", "EurActiv", "predstavuje", "príspevok", "uvádza", "banka", "EIB", "Euroinfo", "Europa.eu", "nenachádza"], "url": ["http://www.euractiv.com/euro-finance/member-states-approve-capital-in-news-516910", "http://www.euractiv.com/euro-finance/member-states-approve-capital-in-news-516910", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/pakt-pre-rast-clenske-staty-schvalili-posilnenie-kapitalu-eib-020539", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-suhlasi-s-ucastou-slovenska/24200-clanok.html", "http://www.eib.europa.eu/infocentre/faq/index.htm", "http://www.priateliazeme.sk/cepa/images/collector/collection/publikacie/letak-tazba.pdf", "http://europeangreens.eu/content/reform-european-investment-bank-energy-policy", "http://www.euroinfo.gov.sk/europska-investicna-banka/", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/eib/index_sk.htm", "http://finance.mapsofworld.com/investment/banks/top-10-bank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:20.567127+00:00"}
{"id": "vr16569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16569", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú pravicové strany, ktoré tvrdia na Slovensku, že minimálna mzda by nemala byť.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za zrušenie minimálnej mzdy na Slovensku sa momentálne najviac zasadzujú dve pravicové politické strany. Strana Sloboda a Solidarita chce v rámci svojho volebného programu Agenda 2020 ( .pdf , s. 11) nahradiť minimálnu mzdu odvodovým bonusom. Na druhej strane Demokrati Slovenska deklarujú vo svojich Programových prioritách zrušenie minimálnej mzdy pre zamestnancov len so základným stupňom vzdelania. Je potrebné dodať, že z týchto strán môžeme považovať za relevantnú len SaS, DS v parlamentných voľbách 2016 oznámila odstúpenie od volieb a vyzvala svojich priaznivcov voliť stranu SaS. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za zrušenie minimálnej mzdy na Slovensku sa momentálne najviac zasadzujú dve pravicové politické strany. Strana Sloboda a Solidarita chce v rámci svojho volebného programu Agenda 2020 ( .pdf , s. 11) nahradiť minimálnu mzdu odvodovým bonusom. Na druhej strane Demokrati Slovenska deklarujú vo svojich Programových prioritách zrušenie minimálnej mzdy pre zamestnancov len so základným stupňom vzdelania. Je potrebné dodať, že z týchto strán môžeme považovať za relevantnú len SaS, DS v parlamentných voľbách 2016 oznámila odstúpenie od volieb a vyzvala svojich priaznivcov voliť stranu SaS. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Programových prioritách", ".pdf", ".pdf", "Práca dospelým, vzdelanie deťom", "článku", "Programové priority Demokratov Slovenska", "Ľudovít Kaník"], "url": ["http://www.sas.sk/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "https://demokratislovenska.sk/program/", "http://www.sas.sk/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.sas.sk/file/4329/agenda2020_A5.pdf", "http://www.sas.sk/praca-dospelym-vzdelanie-detom/1922", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/367022/harasenie-s-minimalnou-mzdou-alebo-preco-vam-v-obchode-neodnesu-nakup-k-autu.html", "https://demokratislovenska.sk/program/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382635-ludom-bez-zs-treba-zrusit-minimalnu-mzdu-tvrdi-kanik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:14.189141+00:00"}
{"id": "vr32827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32827", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme tu niekoľko dní staré rozhodnutie, že súkromné španielske banky dostanú 40 miliárd eur, z toho podiel Slovenska je 400 miliónov.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Španielsko požiadalo o financnú pomoc pre svoje banky. Podla zahranicných zdrojov by túto pomoc malo Španielsko dostat v najbližších dnoch. R. Sulík však nezohladnuje docasne znížený podiel Slovenska na trvalom eurovale. Podla docasne zníženého podielu by sme sa na tejto pomoci Španielsku podielali sumou približne 330 miliónov euro. Slovenský rozhlas 3. decembra 2012: \"Španielsko dnes oficiálne požiadalo o financnú pomoc pre svoje banky. Suma je však výrazne menšia ako sa ocakávalo. Kým ešte pred niekolkými mesiacmi sa hovorilo o 100, neskôr o 60 miliardách, dnešná suma je necelých 40 miliárd. \" Euractiv.sk 4. december 2012: \"Španielsko v pondelok formálne požiadalo o uvolnenie 39,5 miliardy eur, ktoré mu majú pomôct rekapitalizovat upadajúci bankový sektor. Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos informoval, že pôžicka bude mat 12,5-rocnú splatnost a úroková sadzba by mala byt pod úrovnou 1 %. Pocas prvého roka by však nemala presiahnut 0,5 %.\" AFP: \"L'aide européenne de prčs de 37 milliards d'euros aux banques espagnoles en difficulté sera versée autour du 12 décembre, a déclaré lundi le ministčre de l'Economie dans un communiqué.\" Reuters : prináša vyjadrenie prezidenta Eurogroupe J.C. Junckera, že suma, o ktorú Španieli požiadali bude zaslaná v polovici budúceho týždna. \"Les banques espagnoles recevront la semaine prochaine une aide européenne de 39,5 milliards d'euros, a déclaré lundi le président de l'Eurogroupe Jean-Claude Juncker. Le déboursement en sera fait en milieu de semaine prochaine\".\" Portál Boursier.com prináša informáciu o bankách, ktoré pomoc dostanú: \"36,9 milliárd d'eur dostanú BFA-Bankia, Catalunya Banc, NCG Banco et Banco de Valencia a 2,5 milliárd eur pôjde na Sareb, štruktúru, ktorá obsahuje aktíva nehnutelností španielskych bánk, takzvané toxické hypotéky a iné nevýhodné produkty.\" Výrok o podiele Slovenska v eurovale, sme overovali už v minulosti napr. v O pät minút 12 , (14. októbra .2012). Súcasný podiel Slovenka na trvalom eurovale je vo výške približne 0,8% z celkového objemu záruk. Slovenský podiel na trvalom eurovale (.pdf) je podla zmluvy o Európskom stabilizacnom mechanizme 5,768 miliardy eur z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur. Slovenský podiel v eurovale predstavuje percentuálny podiel 0,824%. Slovensko bude platit znížený príspevok do trvalého eurovalu ( ESM ) (.pdf, s. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v docasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. Podiel 0,824% z 40 miliárd je 329.6 miliónov euro. R. Sulík by mal pravdu len vtedy ak by neplatila pre Slovensko výnimka a podiel na eurovale by bol približne 1%, co by predstavovalo z pomoci 40 mld. euro pre Španielsko približne 400 miliónov euro. Richard Sulík nezohladnuje docasne znížený príspevok, ktorý platí až do roka 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Španielsko požiadalo o financnú pomoc pre svoje banky. Podla zahranicných zdrojov by túto pomoc malo Španielsko dostat v najbližších dnoch. R. Sulík však nezohladnuje docasne znížený podiel Slovenska na trvalom eurovale. Podla docasne zníženého podielu by sme sa na tejto pomoci Španielsku podielali sumou približne 330 miliónov euro. Slovenský rozhlas 3. decembra 2012: \"Španielsko dnes oficiálne požiadalo o financnú pomoc pre svoje banky. Suma je však výrazne menšia ako sa ocakávalo. Kým ešte pred niekolkými mesiacmi sa hovorilo o 100, neskôr o 60 miliardách, dnešná suma je necelých 40 miliárd. \" Euractiv.sk 4. december 2012: \"Španielsko v pondelok formálne požiadalo o uvolnenie 39,5 miliardy eur, ktoré mu majú pomôct rekapitalizovat upadajúci bankový sektor. Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos informoval, že pôžicka bude mat 12,5-rocnú splatnost a úroková sadzba by mala byt pod úrovnou 1 %. Pocas prvého roka by však nemala presiahnut 0,5 %.\" AFP: \"L'aide européenne de prčs de 37 milliards d'euros aux banques espagnoles en difficulté sera versée autour du 12 décembre, a déclaré lundi le ministčre de l'Economie dans un communiqué.\" Reuters : prináša vyjadrenie prezidenta Eurogroupe J.C. Junckera, že suma, o ktorú Španieli požiadali bude zaslaná v polovici budúceho týždna. \"Les banques espagnoles recevront la semaine prochaine une aide européenne de 39,5 milliards d'euros, a déclaré lundi le président de l'Eurogroupe Jean-Claude Juncker. Le déboursement en sera fait en milieu de semaine prochaine\".\" Portál Boursier.com prináša informáciu o bankách, ktoré pomoc dostanú: \"36,9 milliárd d'eur dostanú BFA-Bankia, Catalunya Banc, NCG Banco et Banco de Valencia a 2,5 milliárd eur pôjde na Sareb, štruktúru, ktorá obsahuje aktíva nehnutelností španielskych bánk, takzvané toxické hypotéky a iné nevýhodné produkty.\" Výrok o podiele Slovenska v eurovale, sme overovali už v minulosti napr. v O pät minút 12 , (14. októbra .2012). Súcasný podiel Slovenka na trvalom eurovale je vo výške približne 0,8% z celkového objemu záruk. Slovenský podiel na trvalom eurovale (.pdf) je podla zmluvy o Európskom stabilizacnom mechanizme 5,768 miliardy eur z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur. Slovenský podiel v eurovale predstavuje percentuálny podiel 0,824%. Slovensko bude platit znížený príspevok do trvalého eurovalu ( ESM ) (.pdf, s. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v docasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. Podiel 0,824% z 40 miliárd je 329.6 miliónov euro. R. Sulík by mal pravdu len vtedy ak by neplatila pre Slovensko výnimka a podiel na eurovale by bol približne 1%, co by predstavovalo z pomoci 40 mld. euro pre Španielsko približne 400 miliónov euro. Richard Sulík nezohladnuje docasne znížený príspevok, ktorý platí až do roka 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["rozhlas", "Euractiv.sk", "AFP:", "Reuters :", "Boursier.com", "O pät minút 12", "trvalom eurovale", "ESM"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/spravy/Pomoc-Spanielsku?l=1&i=52692&p=22", "http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/spanielsko-dostane-pomoc-pre-banky-020410", "http://www.romandie.com/news/n/_Espagne_l_aide_de_l_UE_pour_les_banques_arrivera_autour_du_12_decembre_82031220121541.asp", "http://fr.reuters.com/article/frEuroRpt/idFRL5E8N3IWY20121203", "http://www.boursier.com/actualites/economie/l-espagne-sollicite-officiellement-l-aide-de-l-ue-pour-ses-banques-17676.html", "http://www.demagog.sk/politici/92/peter-pellegrini/?oblast=1", "http://www.eurozone.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:09.945285+00:00"}
{"id": "46976", "numeric_id": 46976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46976", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "My sme nezaviazali (záväzok na prednostný predaj vakcín Európskej Únii, pozn.) podobným spôsobom tie fabriky, ktoré vyrábajú AstraZenecu na pôde Európskej únie.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V časti zverejnenej zmluvy medzi Európskou komisiou a Astrou Zenecou nie je pasáž, ktorá by zaväzovala fabriky vyrábajúce vakcínu Astra Zeneca na území EÚ, aby túto vakcínu predávali iba vnútri Únie. Vakcíny AstraZeneca vyrobené v Európskej Únii firma exportoval a aj za jej hranice, dodávky do Austrálie však úrady načas zablokovali. Šéf Astra Zeneca tvrdí , že v zmluve s Veľkou Britániou majú podpísaný záväzok uprednostniť Spojené Kráľovstvo predtým, než pošlú vakcíny vyrobené v Británii inam. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V časti zverejnenej zmluvy medzi Európskou komisiou a Astrou Zenecou nie je pasáž, ktorá by zaväzovala fabriky vyrábajúce vakcínu Astra Zeneca na území EÚ, aby túto vakcínu predávali iba vnútri Únie. Vakcíny AstraZeneca vyrobené v Európskej Únii firma exportoval a aj za jej hranice, dodávky do Austrálie však úrady načas zablokovali. Šéf Astra Zeneca tvrdí , že v zmluve s Veľkou Britániou majú podpísaný záväzok uprednostniť Spojené Kráľovstvo predtým, než pošlú vakcíny vyrobené v Británii inam. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zverejnenej", "exportoval", "tvrdí"], "url": ["https://www.euractiv.com/wp-content/uploads/sites/2/2021/01/EU_AstraZeneca.pdf", "https://www.dw.com/en/eu-blocks-export-of-astrazeneca-covid-19-vaccines-to-australia/a-56774362", "https://www.euractiv.com/section/health-consumers/news/astrazeneca-obligation-to-supply-eu-with-uk-made-vaccines-exposed/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:29.664227+00:00"}
{"id": "vr29585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29585", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tak my sme ho predložili, ale SDKÚ vtedy podmienila voľbu verejnosťou. To znamená, môže sa hlasovať len podľa tabule, teda verejnou voľbou. No tabula znemožnená, respektíve Smer takúto voľbu odmietol.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná voľba ku ktorej malo dôjsť v máji 2013 nebola vykonaná v dôsledku nezhody o tajnosti hlasovania. Ako uvádza denník SME \"... posledná voľba šéfa NKÚ sa mala uskutočniť 28. mája, ale nestalo sa tak. Keďže vládny Smer presadil tajnú voľbu, opozícia svojho doteraz posledného kandidáta Maroša Žilinku stiahla.\" Verejnú voľbu presadzovali najmä predstavitelia SDKÚ , pričom boli podporovaní ďalšími opozičnými stranami vrátane KDH. Figeľov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Posledná voľba ku ktorej malo dôjsť v máji 2013 nebola vykonaná v dôsledku nezhody o tajnosti hlasovania. Ako uvádza denník SME \"... posledná voľba šéfa NKÚ sa mala uskutočniť 28. mája, ale nestalo sa tak. Keďže vládny Smer presadil tajnú voľbu, opozícia svojho doteraz posledného kandidáta Maroša Žilinku stiahla.\" Verejnú voľbu presadzovali najmä predstavitelia SDKÚ , pričom boli podporovaní ďalšími opozičnými stranami vrátane KDH. Figeľov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["denník SME", "SDKÚ", "Platforma", "článku", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6986304/paska-vypise-novu-volbu-sefa-nku-ked-opozicia-predlozi-kandidata.html", "http://www.sme.sk/c/6800733/ludovci-navrhnu-za-sefa-nku-zilinku-ale-len-ak-bude-volba-verejna.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/280878-zilinka-je-zrejme-posledny-kandidat-ludovcov-na-sefa-nku/", "http://www.sme.sk/c/6800733/ludovci-navrhnu-za-sefa-nku-zilinku-ale-len-ak-bude-volba-verejna.html", "http://www.most-hid.sk/sk/%C4%BEudov%C3%A1-platforma-predlo%C5%BE%C3%AD-vlastn%C3%A9ho-kandid%C3%A1ta-na-post-predsedu-nk%C3%BA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:46.952050+00:00"}
{"id": "vr38540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38540", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ale čo bolo najpodstatnejšie z tých predchádzajúcich rokov, to ešte ale začal minister Juraj Liška a Martin Fedor, kde bolo treba zrýchliť vlastne časť odpovede ozbrojených zložiek, pretože tie majú svoje pohotovosti, ktoré sa rátajú na hodiny alebo niekedy až 24 hodín...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo obrany SR uváza, že v roku 2005 rezort naštartoval proces najrozsiahlejších a najkomplexnejších zmien (nie je však evidentné o aké konkrétne zmeny ide), najmä čo sa týka dopadu na jeho ďalšie fungovanie. Martin Fedor bol v čase reforiem štátnym tajomníkom ministerstva. Vtedajší minister obrany J. Liška povedal: „Určite sa aj v týchto procesoch vyskytnú nedostatky a bude nutné niektoré veci doladiť, prípadne vylepšiť. Som však osobne presvedčený, že zmeny, ktoré sa za uplynulé obdobie naštartovali začnú prinášať ovocie. A v konečnom dôsledku vytvoria podmienky na bezproblémové fungovanie ozbrojených síl a budú znamenať kvalitatívny posun vpred nielen pre ne, ale pre celý rezort ministerstva obrany.“ Ako konkrétne sa podarilo zrýchliť nasadzovanie príslušníkov ozbrojených zložiek nevieme, rovnako ani na základe ktorého zákona/rozkazu/ vyhlášky sa tak malo stať.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo obrany SR uváza, že v roku 2005 rezort naštartoval proces najrozsiahlejších a najkomplexnejších zmien (nie je však evidentné o aké konkrétne zmeny ide), najmä čo sa týka dopadu na jeho ďalšie fungovanie. Martin Fedor bol v čase reforiem štátnym tajomníkom ministerstva. Vtedajší minister obrany J. Liška povedal: „Určite sa aj v týchto procesoch vyskytnú nedostatky a bude nutné niektoré veci doladiť, prípadne vylepšiť. Som však osobne presvedčený, že zmeny, ktoré sa za uplynulé obdobie naštartovali začnú prinášať ovocie. A v konečnom dôsledku vytvoria podmienky na bezproblémové fungovanie ozbrojených síl a budú znamenať kvalitatívny posun vpred nielen pre ne, ale pre celý rezort ministerstva obrany.“ Ako konkrétne sa podarilo zrýchliť nasadzovanie príslušníkov ozbrojených zložiek nevieme, rovnako ani na základe ktorého zákona/rozkazu/ vyhlášky sa tak malo stať."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo obrany SR"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/1189/minister-liska-v-hn-clube:-%22zmeny-zacnu-prinasat-ovocie%22.php?pg=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:31.294857+00:00"}
{"id": "vr29458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29458", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zamestnanosť má podľa NBS rásť o 1,4 % v tomto roku a o 1,1 % v roku 2016.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predikcie Národnej banky Slovenska (. pdf , s.19) by mala zamestnanosť na Slovensku v roku 2015 rásť o 1,4 % a v roku 2016 by mal medziročný rast dosahovať 1,1 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa predikcie Národnej banky Slovenska (. pdf , s.19) by mala zamestnanosť na Slovensku v roku 2015 rásť o 1,4 % a v roku 2016 by mal medziročný rast dosahovať 1,1 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2015/protected/P1Q-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:20.357902+00:00"}
{"id": "vr29452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29452", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na európskej úrovni Slovensko podporuje programy a iniciatívy na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období rokov 2012-2015 slovenská vláda podporila a zapojila sa do viacerých viacerých európskych iniciatív a programov, vrátane programov zameraných na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Tento výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V období rokov 2012-2015 slovenská vláda podporila a zapojila sa do viacerých viacerých európskych iniciatív a programov, vrátane programov zameraných na zvýšenie hospodárskeho rastu a zamestnanosti. Tento výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["viacerých", "prejednaných", "nevyslovila", "zamestnanosti", "Konkurencieschopnosť a hospodársky rast", "fondy pre sociálne podnikanie", "Zamestnanosť a sociálna inklúzia", "Výskum a inovácie", "Ľudské zdroje"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/operacne-programy-2014-2020/", "http://www.votewatch.eu/en/term8-council-latest-votes.html#/#CE/10/2012-04-07/2015-05-09/0", "http://www.votewatch.eu/en/term8-council-latest-votes.html#/#CE/9/2012-04-07/2015-05-09/0", "http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/ek-iniciativa-na-podporu-zamestnanosti-mladych-ludi-v-eu-dostala-realne-kontury", "http://eurofondy.webnode.sk/konkurencieschopnost-a-hospodarsky-rast/", "http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&f=PE%2074%202012%20INIT", "http://www.euractiv.sk/zamestnanost-socialna-inkluzia", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/op-vai/", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/op-lz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:42.061233+00:00"}
{"id": "vr32400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32400", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Len v tomto období už sme dali šiesty návrh zákona, ktorá jednak napráva zlý sociálny systém, zároveň ušetril by pre vašu kasu, štátnu kasu, ďalšie peniaze, ale hlavne, nastavil by tie pravidlá lepšie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia v súčasnom parlamentnom období predložila 7 návrhov týkajúcich sa sociálneho systému. Ľudovít Kaník v spolupráci so straníckymi kolegami predložil 3 návrhy týkajúcich sa sociálneho systému, konkrétne návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, návrh zákona , ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene. Poslanci za stranu SDKÚ Viliam Novotný a Pavol Frešo predložili návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Poslanci za stranu SaS Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál podali návrh zákona o hmotnej núdzi, návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opozícia v súčasnom parlamentnom období predložila 7 návrhov týkajúcich sa sociálneho systému. Ľudovít Kaník v spolupráci so straníckymi kolegami predložil 3 návrhy týkajúcich sa sociálneho systému, konkrétne návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku, návrh zákona , ktorým sa dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene. Poslanci za stranu SDKÚ Viliam Novotný a Pavol Frešo predložili návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Poslanci za stranu SaS Lucia Nicholsonová a Jozef Mihál podali návrh zákona o hmotnej núdzi, návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "návrh zákona", "návrh zákona", "návrh zákona", "návrh zákona", "návrh zákona", "návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4037", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4038", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4089", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=70", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=88", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=150", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=152"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:49.539378+00:00"}
{"id": "vr30624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30624", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "O rok bude v platnosti úplne nový systém platieb za diagnózu...", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA (17. júna 2011) uvádza, že nový systém platieb za diagnózu tzv. DRG by mal na Slovensku pilotne testovaný v júly až novembri 2012 a plné sfunkčnenie systému sa očakáva v 1. štvrťroku 2013. Memorandum o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku bolo slávnostne podpísané 17. marca 2011 a signatári sa deklarovali spoluprácu pri prijímaní a plnení opatrení smerujúcich k vytvoreniu podmienok na zavedenie systému DRG na Slovensku. So systémom DRG počíta aj vládou schválená Koncepcia zabezpečenia a zavedenia DRG systému zo dňa 6. júla 2011, ktorého prekladateľ bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. DRG je nemecký systém, ktorého cieľom je objektívnejšie porovnať kvalitu, kvantitu a nákladovosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v SR. V Programovom vyhlásení vlády (bod 20.) sa píše v súvislosti o DRG: \"Vytvorením jednotnej platformy financovania poskytovaných nemocničných služieb formou DRG systém sa prispeje k možnosti porovnávania poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej nákladov v jednotlivých zariadeniach, získa sa širší rozsah informácií pre proces rozhodovania a kontroly.\" Koncepcia systému platieb za diagnózu tzv. DRG, je schválená vládou. Testovať sa začne už na budúci rok a očakávané sfunkčnenie je v 1. štvrťroku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SITA (17. júna 2011) uvádza, že nový systém platieb za diagnózu tzv. DRG by mal na Slovensku pilotne testovaný v júly až novembri 2012 a plné sfunkčnenie systému sa očakáva v 1. štvrťroku 2013. Memorandum o spolupráci pri zabezpečení a zavedení klasifikačného systému (DRG) na Slovensku bolo slávnostne podpísané 17. marca 2011 a signatári sa deklarovali spoluprácu pri prijímaní a plnení opatrení smerujúcich k vytvoreniu podmienok na zavedenie systému DRG na Slovensku. So systémom DRG počíta aj vládou schválená Koncepcia zabezpečenia a zavedenia DRG systému zo dňa 6. júla 2011, ktorého prekladateľ bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. DRG je nemecký systém, ktorého cieľom je objektívnejšie porovnať kvalitu, kvantitu a nákladovosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v SR. V Programovom vyhlásení vlády (bod 20.) sa píše v súvislosti o DRG: \"Vytvorením jednotnej platformy financovania poskytovaných nemocničných služieb formou DRG systém sa prispeje k možnosti porovnávania poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej nákladov v jednotlivých zariadeniach, získa sa širší rozsah informácií pre proces rozhodovania a kontroly.\" Koncepcia systému platieb za diagnózu tzv. DRG, je schválená vládou. Testovať sa začne už na budúci rok a očakávané sfunkčnenie je v 1. štvrťroku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "podpísané", "vládou schválená", "Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5941951/slovensko-bude-asi-vyuzivat-nemecky-drg-system.html", "http://www.mzsr.sk/?tlacove-spravy&sprava=slavnostne-podpisanie-memoranda-o-spolupraci-pri-zabezpeceni-a-zavedeni-klasifikacneho-systemu-drg-na-slovensku", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19955", "http://www.health.gov.sk/?programove-vyhlasenie-vlady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:29.024051+00:00"}
{"id": "vr30105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30105", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimochodom minimálnu mzdu sme zvýšili historicky na 405 eur.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zvýšenie minimálnej mzdy na 405 je plánované na začiatok roka 2016. Nepôjde však o historicky najväčšie zvýšenie, keďže nominálne väčšie zvýšenie bolo v rokoch 2007 a 2009 a percentuálne väčšie v rokoch 2003-2005 a tiež 2007. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zvýšenie minimálnej mzdy na 405 je plánované na začiatok roka 2016. Nepôjde však o historicky najväčšie zvýšenie, keďže nominálne väčšie zvýšenie bolo v rokoch 2007 a 2009 a percentuálne väčšie v rokoch 2003-2005 a tiež 2007. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "19.októbra", "Eurostat"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/369967-minimalna-mzda-od-januara-stupne-na-405-eur/", "http://www.demagog.sk/diskusie/497/predseda-vlady-o-ekonomike-plyne-a-vode", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:54.270072+00:00"}
{"id": "vr25949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25949", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V roku 2007 sme vytvorili domov ošetrovateľskej starostlivosti pri Kysuckej nemocnici. Sme spojili sociálnu starostlivosť so zdravotnou starostlivosťou.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Domov ošetrovateľskej starostlivosti vznikol v máji roku 2007 a patrí pod Kysuckú nemocnicu v Čadci. Je možné tvrdiť, že v tomto domove dochádza k prepojeniu ošetrovateľskej a zdravotnej starostlivosti. Stránka Kysuckej nemocnice uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Domov ošetrovateľskej starostlivosti vznikol v máji roku 2007 a patrí pod Kysuckú nemocnicu v Čadci. Je možné tvrdiť, že v tomto domove dochádza k prepojeniu ošetrovateľskej a zdravotnej starostlivosti. Stránka Kysuckej nemocnice uvádza:"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Domov", "2007"], "url": ["http://www.kysuckanemocnica.sk/oddeleniedet.php?c=2", "http://www.zzz.sk/?clanok=2720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:57.005995+00:00"}
{"id": "45388", "numeric_id": 45388, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45388", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Kým pred spustením tej fázy prvej pomoci Národná banka dala nejakú predikciu nejakého negatívneho vývoja, tak už teraz počas toho ako Národná banka vidí ako tá pomoc prebieha, resp. skôr neprebieha, výrazne zhoršila ten odhad ako sa prepadne slovenská ekonomika, tzn., že napriek prijatým a predstaveným opatreniam Národná banka ide ešte dole.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini spojil korigovanú ekonomickú prognózu Národnej banky Slovenska s jeho negatívnym hodnotením vládou poskytovanej pomoci. NBS však v materiály explicitne uvádza, že prijaté opatrenia sú pozitívnou správou a že čiastočne zmiernia nárast nezamestnanosti. Z jej prognózy vyplýva, že bez prijatia týchto opatrení by boli čísla ešte horšie. Navyše, banka v súvislosti s opatreniami hovorí o ich „prijatí” - nie o sledovaní ich „realizácie”. Kedže Peter Pellegrini vniesol do porovnania dvoch ekonomických predikcií NBS vlastné hodnotenie prijatých opatrení a vyvodil z takéhoto porovnania interpretáciu, ktorú fakty nedovoľujú, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Prvý odhad NBS Strednodobá predikcia Národnej banky Slovenska z 24. marca 2020 počítala s prepadom ekonomiky v rozmedzí od 1,4 až 9,4 %. „ Finančné trhy a pretrvávajúca neistota aj napriek menovým a fiškálnym stimulom navodzujú dojem, že miera recesie by v rámci tohto širokého pásma mohla byť skôr v intervale od -4,5 až -9,4 %,” uviedla NBS. Balíček pomoci", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini spojil korigovanú ekonomickú prognózu Národnej banky Slovenska s jeho negatívnym hodnotením vládou poskytovanej pomoci. NBS však v materiály explicitne uvádza, že prijaté opatrenia sú pozitívnou správou a že čiastočne zmiernia nárast nezamestnanosti. Z jej prognózy vyplýva, že bez prijatia týchto opatrení by boli čísla ešte horšie. Navyše, banka v súvislosti s opatreniami hovorí o ich „prijatí” - nie o sledovaní ich „realizácie”. Kedže Peter Pellegrini vniesol do porovnania dvoch ekonomických predikcií NBS vlastné hodnotenie prijatých opatrení a vyvodil z takéhoto porovnania interpretáciu, ktorú fakty nedovoľujú, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Prvý odhad NBS Strednodobá predikcia Národnej banky Slovenska z 24. marca 2020 počítala s prepadom ekonomiky v rozmedzí od 1,4 až 9,4 %. „ Finančné trhy a pretrvávajúca neistota aj napriek menovým a fiškálnym stimulom navodzujú dojem, že miera recesie by v rámci tohto širokého pásma mohla byť skôr v intervale od -4,5 až -9,4 %,” uviedla NBS. Balíček pomoci"], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["počítala", "uviedla", "predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "uviedla", "počíta", "vníma"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1Q-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1Q-2020.pdf", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1QA-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1QA-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P1QA-2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:21.222353+00:00"}
{"id": "vr29727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29727", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "...hovorím za hokejový zväz teraz, ťažko by sme nejakým spôsobom prikazovali akciovej spoločnosti a tomu generálnemu manažérov,i ako to má riešiť finančne (platový strop pre hŕačov, pozn.), keďže mu na to neprispievame.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pro-Hokej a.s. je akciová spoločnosť tvorená klubmi Tipsport Extraligy. SZĽH ju uvádza ako jeden zo svojich riadiacich orgánov. Predsedom predstavenstva Pro-Hokeja je Juraj Koval , ktorý je aj členom výkonného výboru SZĽH. Zväz neuvádza ročné zúčtovanie, alebo rozpočet, takže sa nedá povedať, aké sú finančné vzťahy medzi týmito dvoma subjektami. Takisto sa nedá povedať, aký vplyv môže mať prezident SZĽH na predsedu predstavenstva Pro-Hokeja, keďže obaja sa podieľajú na riadené SZĽH. Tento výrok Igora Nemečeka hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Pro-Hokej a.s. je akciová spoločnosť tvorená klubmi Tipsport Extraligy. SZĽH ju uvádza ako jeden zo svojich riadiacich orgánov. Predsedom predstavenstva Pro-Hokeja je Juraj Koval , ktorý je aj členom výkonného výboru SZĽH. Zväz neuvádza ročné zúčtovanie, alebo rozpočet, takže sa nedá povedať, aké sú finančné vzťahy medzi týmito dvoma subjektami. Takisto sa nedá povedať, aký vplyv môže mať prezident SZĽH na predsedu predstavenstva Pro-Hokeja, keďže obaja sa podieľajú na riadené SZĽH. Tento výrok Igora Nemečeka hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["tvorená", "uvádza", "Juraj Koval", "výkonného výboru", "Transparency International"], "url": ["http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/riadiace-organy", "http://sport.sme.sk/c/7852367/koval-je-novym-sefom-pro-hokeja-slovan-je-akcionarom.html", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/vykonny-vybor", "http://www.transparency.sk/sk/financovanie-sportovych-klubov-velka-hra-na-schovavacku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:11.947846+00:00"}
{"id": "48601", "numeric_id": 48601, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48601", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Pán Putin sám začal hovoriť január 2009, keď prvýkrát nám zavrel plyn uprostred zimy a zase leto minulého roka, keď začali preukázateľne dodávky ruského plynu bez akýchkoľvek príčin do Európy výrazne klesať. Pred zimou si Gazprom zásobníky, ktoré vlastnil na území Nemecka, Rakúska, Holandska, ale aj nejakú kapacitu na území Slovenska, ktorú mal prenajatú, nezaplnil, nieže nezaplnil, oni zostali prázdne.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2009 Rusko skutočne zastavilo dodávky plynu do Európy, v roku 2021 ich objem výrazne znížilo a zásobníky v niektorých krajinách tak neboli dostatočne naplnené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2009 nastala plynová kríza, keď Gazprom začal obmedzovať dodávky plynu o najskôr pre Ukrajinu, potom pre viacero európskych krajín, až 7. januára 2009 prerušil dodávku úplne. K 1. januáru totiž vypršala zmluva ohľadom dodávok plynu cez Ukrajinu a na nových podmienkach sa Ukrajina s Gazpromom nevedela dohodnúť. Putin s tedajšiou premiérkou Ukrajiny Tymošenkovou sa 18.januára dohodli na nových podmienkach, Gazprom dodávku obnovil 20. januára.\n\nRusko opäť obmedzilo dodávku plynu z Ruska na územie Európy v auguste 2021 a to bez udania dôvodu. V novembri 2021 sa dodávky dostali na šesťročné minimum.\n\nVývoj situácie viedol k nízkemu naplneniu zásobníkov Gazpromu v Európe. Konkrétne na území Rakúska a Holandska, ale aj na území Nemecka, kde jeden zo zásobníkov nebol naplnený ani na 10%.\n\nVo februári 2022 boli zásobníky plynu na Slovensku naplnené na 30%.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2009 Rusko skutočne zastavilo dodávky plynu do Európy, v roku 2021 ich objem výrazne znížilo a zásobníky v niektorých krajinách tak neboli dostatočne naplnené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2009 nastala plynová kríza, keď Gazprom začal obmedzovať dodávky plynu o najskôr pre Ukrajinu, potom pre viacero európskych krajín, až 7. januára 2009 prerušil dodávku úplne. K 1. januáru totiž vypršala zmluva ohľadom dodávok plynu cez Ukrajinu a na nových podmienkach sa Ukrajina s Gazpromom nevedela dohodnúť. Putin s tedajšiou premiérkou Ukrajiny Tymošenkovou sa 18.januára dohodli na nových podmienkach, Gazprom dodávku obnovil 20. januára.", "Rusko opäť obmedzilo dodávku plynu z Ruska na územie Európy v auguste 2021 a to bez udania dôvodu. V novembri 2021 sa dodávky dostali na šesťročné minimum.", "Vývoj situácie viedol k nízkemu naplneniu zásobníkov Gazpromu v Európe. Konkrétne na území Rakúska a Holandska, ale aj na území Nemecka, kde jeden zo zásobníkov nebol naplnený ani na 10%.", "Vo februári 2022 boli zásobníky plynu na Slovensku naplnené na 30%."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["nastala", "začal", "obmedzilo", "dostali", "nízkemu", "boli"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/122841/plyn-chronologia-krizy/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/1425347-ukrajina-a-rusko-podepsaly-dohody-o-dodavkach-konci-plynova-krize", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.theguardian.com/world/2021/dec/13/gazprom-hits-record-income-as-russia-prospers-from-europes-gas-crisis", "https://www.ft.com/content/576a96f7-e41d-4068-a61b-f74f2b2d3b81", "https://e.dennikn.sk/2706177/graf-dna-zasobniky-plynu-su-rekordne-prazdne-no-dovod-na-paniku-to-nie-je/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:53.311449+00:00"}
{"id": "42219", "numeric_id": 42219, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42219", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... keď som ja zastupoval pol roka napríklad predsedu národnej rady, lebo pán Hrušovský aj s KDH odišli z koalície, tak namiesto piatich sme boli traja, ktorí sme v kuse viedli rokovanie a tak ďalej. A nedostali sme väčší plat.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár zastupoval vo funkcii vtedajšieho predsedu NR SR Pavla Hrušovského v období od 7. februára 2006 do 4. júla 2006, teda necelých päť mesiacov. Rokovania vtedy viedli popri Bugárovi ďalší dvaja podpredsedovia NR SR, Zuzana Martináková a Viliam Veteška. Uvedené zmeny nemali vplyv na platové podmienky, pretože plat predsedu a podpredsedov NR SR sa nemení vzhľadom na ich počet a zostáva na úrovni platu poslanca (s výnimkou mesačných funkčných príplatkov). Výrok hodnotíme napriek miernej odchýlke pri dĺžke zastupovania ako pravdivý.\n\nPo odchode KDH z koalície a Pavla Hrušovského z postu predsedu NR SR bol jeho zastúpením poverený až do predčasných volieb vtedajší predseda SMK a podpredseda parlamentu, Béla Bugár. V danom čase svoju funkciu vykonávali len traja zo štyroch podpredsedov NR SR - Béla Bugár, Zuzana Martináková, Viliam Veteška. Pavol Rusko, ktorý takisto pôsobil ako podpredseda NR SR, bol však 24. septembra 2003 vymenovaný za podpredsedu vlády SR a poverený riadením Ministerstva hospodárstva ( pdf , s. 11). Tým pádom nebol schopný uplatňovať svoj mandát poslanca NR SR a rovnako mu zanikla aj funkcia podpredsedu NR SR.\n\nBugár správne uviedol, že plat predsedu a podpredsedov NR SR sa na základe ich počtu nemení a zostáva na rovnakej úrovni ako plat poslanca (podľa zákona 120/1993 Z. z .). Ten je vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Jediný rozdiel možno hľadať vo funkčných príplatkoch, kedy predsedovi NR SR v danom období prináležal mesačný funkčný príplatok vo výške 15 000 Sk a podpredsedovi vo výške 10 000 Sk.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár zastupoval vo funkcii vtedajšieho predsedu NR SR Pavla Hrušovského v období od 7. februára 2006 do 4. júla 2006, teda necelých päť mesiacov. Rokovania vtedy viedli popri Bugárovi ďalší dvaja podpredsedovia NR SR, Zuzana Martináková a Viliam Veteška. Uvedené zmeny nemali vplyv na platové podmienky, pretože plat predsedu a podpredsedov NR SR sa nemení vzhľadom na ich počet a zostáva na úrovni platu poslanca (s výnimkou mesačných funkčných príplatkov). Výrok hodnotíme napriek miernej odchýlke pri dĺžke zastupovania ako pravdivý.", "Po odchode KDH z koalície a Pavla Hrušovského z postu predsedu NR SR bol jeho zastúpením poverený až do predčasných volieb vtedajší predseda SMK a podpredseda parlamentu, Béla Bugár. V danom čase svoju funkciu vykonávali len traja zo štyroch podpredsedov NR SR - Béla Bugár, Zuzana Martináková, Viliam Veteška. Pavol Rusko, ktorý takisto pôsobil ako podpredseda NR SR, bol však 24. septembra 2003 vymenovaný za podpredsedu vlády SR a poverený riadením Ministerstva hospodárstva ( pdf , s. 11). Tým pádom nebol schopný uplatňovať svoj mandát poslanca NR SR a rovnako mu zanikla aj funkcia podpredsedu NR SR.", "Bugár správne uviedol, že plat predsedu a podpredsedov NR SR sa na základe ich počtu nemení a zostáva na rovnakej úrovni ako plat poslanca (podľa zákona 120/1993 Z. z .). Ten je vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Jediný rozdiel možno hľadať vo funkčných príplatkoch, kedy predsedovi NR SR v danom období prináležal mesačný funkčný príplatok vo výške 15 000 Sk a podpredsedovi vo výške 10 000 Sk."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["predsedu", "platu", "odchode", "pdf", "zákona 120/1993 Z. z"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/2580965/hrusovsky-odstupil-z-funkcie-predsedu-narodnej-rady-sr.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20050401.html", "https://domov.sme.sk/c/2580965/hrusovsky-odstupil-z-funkcie-predsedu-narodnej-rady-sr.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/vs_nrsr2003.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20050401.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:15.987886+00:00"}
{"id": "49861", "numeric_id": 49861, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49861", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Tú politiku na 4 svetové strany, reálne túto predstavitelia robia tak, že na východ nedostávame od Ukrajiny plyn, na západ nám ukončili medzivládne rokovania, na sever túto pána Danka nechceli pustiť, resp. tam bol konflikt, pretože zle zavádzal, čo sa týka informovanosti Poľska a na strane Maďarska, Maďarsko rozdáva mapky po všetkých organizáciách, medzinárodných organizáciách, že si chce zobrať územie Slovenska.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kontrakt o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie skončil 1. januára 2025. Ukrajina v roku 2024 avizovala , že kontrakt neplánuje predĺžiť. Česká vláda v marci 2024 zastavila po stretnutí slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom česko-slovenské medzivládne konzultácie. Podpredseda Národnej rady Andrej Danko v dobe, kedy cestoval do Ruska, nemal od Poľska povolenie na prelet cez ich územie. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave tvrdí , že prelet nemohli povoliť z dôvodu nekompletnej dokumentácie. Andrej Danko veľvyslanectvo obvinil z klamstva. Stály predstaviteľ Maďarska pri NATO István Balogh v decembri 2024 rozdal kolegom v NATO atlas s mapou Veľkého Uhorska.\n\nPodľa oficiálnej stránky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo Slovensko pripravené na zastavenie tranzitu plynu cez územie Ukrajiny. V plynových zásobníkoch malo Slovensko podľa ministerstva približne 20 % viac plynu ako pred rokom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento plánovaný krok potvrdil na konferencii v Bruseli 19. decembra: „Nebudeme sa angažovať v predlžovaní tranzitu ruského plynu. Nedáme im príležitosť zarobiť miliardy na našej krvi.“ V októbri 2024 tento krok rovnako tlmočil aj premiér Ukrajiny Denys Smyhal.\n\nV marci 2024 Francúzsko zorganizovalo telekonferenciu ministrov zahraničných vecí a obrany o Ukrajine, na ktorú nepozvalo slovenských a maďarských predstaviteľov. Jednou z tém konferencie boli aj výroky Roberta Fica o údajnom plánovanom vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu. V ten istý mesiac vláda Českej republiky zastavila spoločné rokovania, pričom ako hlavný dôvod český premiér uviedol odlišnú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska spojenú napríklad so stretnutím slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Rovnako sa predseda českej vlády Petr Fiala ohradil voči výrokom Roberta Fica o zasielaní vojakov na Ukrajinu. Potvrdil, že Česko neplánuje odoslať žiadneho vojaka.\n\nPodpredseda Národnej rady Andrej Danko letel 12. januára 2025 spolu s ďalšími piatimi poslancami Národnej rady na rokovanie s ruskými štátnymi predstaviteľmi do Moskvy. Danko pred odletom uviedol , že bude spolu s delegáciou letieť cez Česko a Nemecko, keďže im Poľsko nepovolilo prelet nad svojím územím. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave sa\n\nk výrokom Andreja Danka vyjadrilo 13. januára v oficiálnom vyhlásení, v ktorom uviedlo, že poľské úrady po obdržaní žiadosti o súhlas s preletom požiadali slovenskú stranu o doplnenie potrebnej dokumentácie. Ešte pred posúdením žiadosti mala slovenská strana informovať poľské úrady o zmene trasy letu. Túto informáciu potvrdil aj poľský minister zahraničných vecí Paweł Wroński. Poľská strana odmietla, že by prelet nepovolili. Andrej Danko v reakcii na vyhlásenie obvinil poľské veľvyslanectvo z klamstva.\n\nStály predstaviteľ Maďarska pri NATO István Balogh v decembri 2024 rozdal kolegom v NATO atlas, v ktorom boli sporne znázornené historické územia Veľkého Uhorska. Negatívne na tento vianočný dar reagovali rezorty diplomacie a zahraničných vecí Rumunska, Česka, Chorvátska a Ukrajiny. Slovenská diplomacia na maďarský atlas nereagovala . Publikácia zvaná Národný atlas Maďarska má na obale mapu bývalého Veľkého Uhorska, ktorého časť územia tvorilo aj dnešné Slovensko. Atlas sa zameriava na históriu Maďarska, zmeny a výkyvy v územnej celistvosti, politickú a sociálnu aktivitu v histórii Maďarska.", "analysis_paragraphs": ["Kontrakt o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie skončil 1. januára 2025. Ukrajina v roku 2024 avizovala , že kontrakt neplánuje predĺžiť. Česká vláda v marci 2024 zastavila po stretnutí slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom česko-slovenské medzivládne konzultácie. Podpredseda Národnej rady Andrej Danko v dobe, kedy cestoval do Ruska, nemal od Poľska povolenie na prelet cez ich územie. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave tvrdí , že prelet nemohli povoliť z dôvodu nekompletnej dokumentácie. Andrej Danko veľvyslanectvo obvinil z klamstva. Stály predstaviteľ Maďarska pri NATO István Balogh v decembri 2024 rozdal kolegom v NATO atlas s mapou Veľkého Uhorska.", "Podľa oficiálnej stránky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky bolo Slovensko pripravené na zastavenie tranzitu plynu cez územie Ukrajiny. V plynových zásobníkoch malo Slovensko podľa ministerstva približne 20 % viac plynu ako pred rokom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento plánovaný krok potvrdil na konferencii v Bruseli 19. decembra: „Nebudeme sa angažovať v predlžovaní tranzitu ruského plynu. Nedáme im príležitosť zarobiť miliardy na našej krvi.“ V októbri 2024 tento krok rovnako tlmočil aj premiér Ukrajiny Denys Smyhal.", "V marci 2024 Francúzsko zorganizovalo telekonferenciu ministrov zahraničných vecí a obrany o Ukrajine, na ktorú nepozvalo slovenských a maďarských predstaviteľov. Jednou z tém konferencie boli aj výroky Roberta Fica o údajnom plánovanom vyslaní vojakov NATO na Ukrajinu. V ten istý mesiac vláda Českej republiky zastavila spoločné rokovania, pričom ako hlavný dôvod český premiér uviedol odlišnú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska spojenú napríklad so stretnutím slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Rovnako sa predseda českej vlády Petr Fiala ohradil voči výrokom Roberta Fica o zasielaní vojakov na Ukrajinu. Potvrdil, že Česko neplánuje odoslať žiadneho vojaka.", "Podpredseda Národnej rady Andrej Danko letel 12. januára 2025 spolu s ďalšími piatimi poslancami Národnej rady na rokovanie s ruskými štátnymi predstaviteľmi do Moskvy. Danko pred odletom uviedol , že bude spolu s delegáciou letieť cez Česko a Nemecko, keďže im Poľsko nepovolilo prelet nad svojím územím. Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave sa", "k výrokom Andreja Danka vyjadrilo 13. januára v oficiálnom vyhlásení, v ktorom uviedlo, že poľské úrady po obdržaní žiadosti o súhlas s preletom požiadali slovenskú stranu o doplnenie potrebnej dokumentácie. Ešte pred posúdením žiadosti mala slovenská strana informovať poľské úrady o zmene trasy letu. Túto informáciu potvrdil aj poľský minister zahraničných vecí Paweł Wroński. Poľská strana odmietla, že by prelet nepovolili. Andrej Danko v reakcii na vyhlásenie obvinil poľské veľvyslanectvo z klamstva.", "Stály predstaviteľ Maďarska pri NATO István Balogh v decembri 2024 rozdal kolegom v NATO atlas, v ktorom boli sporne znázornené historické územia Veľkého Uhorska. Negatívne na tento vianočný dar reagovali rezorty diplomacie a zahraničných vecí Rumunska, Česka, Chorvátska a Ukrajiny. Slovenská diplomacia na maďarský atlas nereagovala . Publikácia zvaná Národný atlas Maďarska má na obale mapu bývalého Veľkého Uhorska, ktorého časť územia tvorilo aj dnešné Slovensko. Atlas sa zameriava na históriu Maďarska, zmeny a výkyvy v územnej celistvosti, politickú a sociálnu aktivitu v histórii Maďarska."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["skončil", "avizovala", "tvrdí", "obvinil", "rozdal", "pripravené", "potvrdil", "tlmočil", "nepozvalo", "zastavila", "ohradil", "letel", "uviedol", "vyjadrilo", "požiadali", "potvrdil", "obvinil", "rozdal", "reagovali", "nereagovala", "zvaná"], "url": ["https://sita.sk/venergetike/cez-velke-kapusany-prestal-prudit-plyn-z-ukrajiny-na-slovensko/", "https://www.reuters.com/business/energy/what-will-happen-when-ukraine-gas-transit-deal-expires-2024-06-04/", "https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011257431041387&id=100064714174965&rdid=nDHlXNLvQrx5DRaH", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/946285-andrej-danko-obvinil-polsko-z-klamstva-o-ziadosti-o-prelet-malo-by-sa-ospravedlnit-vyhlasil", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/735561-madarsky-velvyslanec-pri-nato-rozculil-chorvatov-rozdal-im-atlas-madarska-so-spornymi-mapami/", "https://www.mhsr.sk/top/slovensko-je-pripravene-na-zastavenie-tranzitu-plynu-cez-ukrajinu", "https://kyivindependent.com/ukraine-wont-extend-russian-gas-transit-zelensky-confirms/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2024/10/7/7478550/", "https://dennikn.sk/3870299/francuzi-sa-poucili-slovenskych-ministrov-uz-nezavolali-na-telekonferenciu-o-ukrajine/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7GqsslS/ceska-vlada-rusi-spolocne-rokovania-s-ficovou-vladou/", "https://www.politico.eu/article/slovak-pm-fico-says-eu-and-nato-states-consider-sending-troops-to-ukraine/", "https://dennikn.sk/minuta/4401849/", "https://dennikn.sk/minuta/4401849/", "https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011257431041387&id=100064714174965&rdid=nDHlXNLvQrx5DRaH", "https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011257431041387&id=100064714174965&rdid=nDHlXNLvQrx5DRaH", "https://www.rp.pl/polityka/art41671831-polska-zablokowala-przelot-slowackich-politykow-do-moskwy", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/946285-andrej-danko-obvinil-polsko-z-klamstva-o-ziadosti-o-prelet-malo-by-sa-ospravedlnit-vyhlasil", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/735561-madarsky-velvyslanec-pri-nato-rozculil-chorvatov-rozdal-im-atlas-madarska-so-spornymi-mapami/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/735561-madarsky-velvyslanec-pri-nato-rozculil-chorvatov-rozdal-im-atlas-madarska-so-spornymi-mapami/", "https://dennikn.sk/4388466/blanar-mlci-o-madarskom-atlase-ktory-kritizuje-korcok-aj-diplomacie-okolitych-krajin/", "https://nemzetiatlasz.hu/en/home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:05.627833+00:00"}
{"id": "vr27472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27472", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ten návrh, ktorý pripravilo Ministerstvo spravodlivosti s ďalšími expertmi, bol v pôvodnej verzii, obsahoval určité veci, ktoré už neobsahuje terajšia verzia. Zmenili sa tam otázky v rozsahu povedzme kompetencií prezidenta, potom v oblasti povedzme sudcovskej imunity a taktiež sa rieši otázka, respektíve v tomto novom návrhu už nie je preverovanie sudcovskej spôsobilosti.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3. V cl. 102 ods. 1 písmeno t) znie:\n\n„t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a prijíma slub sudcov,“..\n\nK bodu 3\n\nNavrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky od úcinnosti tohto ústavného zákona už clenov Súdnej rady Slovenskej republiky nenavrhoval.\n\nK bodu 11\n\nZakotvuje sa, aby funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podla doterajších predpisov zanikla dnom zvolenia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky podla tohto ústavného zákona . Clenstvo dalších clenov súdnej rady zvolených Národnou radou Slovenskej republiky podla doterajších predpisov zanikne k 31. októbru 2014. Clenstvo clenov súdnej rady vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky podla doterajších predpisov zanikne 31. októbra 2014. K tomuto termínu zanikne aj clenstvo clenov súdnej rady vymenovaných vládou podla doterajších predpisov. Vo svojich funkciách zostávajú doterajší clenovia súdnej rady zvolení sudcami podla doterajších predpisov, pricom na ich clenstvo sa vztahujú doterajšie predpisy.\n\nRezortný návrh:\n\nK bodu 2\n\nDo kompetencií prezidenta Slovenskej republiky sa navrhuje doplnit dalšia, a to vymenovanie a odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s novým spôsobom kreovania predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.\n\nK bodu 7\n\nNavrhuje sa nový spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Podstata navrhovanej zmeny spocíva v tom, že predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky nebude automaticky predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z titulu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale predseda Súdnej rady Slovenskej republiky bude vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky.\n\nJe pravda,že z poslaneckého návrhu vypadla sudcovská imunita z cl.145 ods 2. V rezortnom sa o nej totiž jednoznacne hovorí práve vdaka pridanej vete k vyššie uvedenému clánku.\n\nRezortný návrh:\n\nV cl. 145 odsek 2 znie:\n\n„(2) Za sudcu môže byt vymenovaný obcan Slovenskej republiky, ktorý je volitelný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a splna predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávat riadne. Dalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkcný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.“.\n\nPoslanecký návrh:\n\nPredkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávnuje sudcov s ostatnými obcanmi štátu a ponecháva im imunitu len za ich rozhodovaciu cinnost . (dôvodová správa)\n\nNa základe uvedených skutocnosti,že došlo ku zmenám vo vztahu rezortného a poslaneckého návrhu novely ústavného zákona vo všetkých Borecom spomínaných oblastiach, hodnotí Demagog.SK výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["3. V cl. 102 ods. 1 písmeno t) znie:", "„t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a prijíma slub sudcov,“..", "K bodu 3", "Navrhuje sa, aby prezident Slovenskej republiky od úcinnosti tohto ústavného zákona už clenov Súdnej rady Slovenskej republiky nenavrhoval.", "K bodu 11", "Zakotvuje sa, aby funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podla doterajších predpisov zanikla dnom zvolenia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky podla tohto ústavného zákona . Clenstvo dalších clenov súdnej rady zvolených Národnou radou Slovenskej republiky podla doterajších predpisov zanikne k 31. októbru 2014. Clenstvo clenov súdnej rady vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky podla doterajších predpisov zanikne 31. októbra 2014. K tomuto termínu zanikne aj clenstvo clenov súdnej rady vymenovaných vládou podla doterajších predpisov. Vo svojich funkciách zostávajú doterajší clenovia súdnej rady zvolení sudcami podla doterajších predpisov, pricom na ich clenstvo sa vztahujú doterajšie predpisy.", "Rezortný návrh:", "K bodu 2", "Do kompetencií prezidenta Slovenskej republiky sa navrhuje doplnit dalšia, a to vymenovanie a odvolanie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s novým spôsobom kreovania predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky.", "K bodu 7", "Navrhuje sa nový spôsob kreovania funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Podstata navrhovanej zmeny spocíva v tom, že predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky nebude automaticky predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z titulu funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale predseda Súdnej rady Slovenskej republiky bude vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky.", "Je pravda,že z poslaneckého návrhu vypadla sudcovská imunita z cl.145 ods 2. V rezortnom sa o nej totiž jednoznacne hovorí práve vdaka pridanej vete k vyššie uvedenému clánku.", "Rezortný návrh:", "V cl. 145 odsek 2 znie:", "„(2) Za sudcu môže byt vymenovaný obcan Slovenskej republiky, ktorý je volitelný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a splna predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávat riadne. Dalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkcný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.“.", "Poslanecký návrh:", "Predkladaný návrh v tomto smere zrovnoprávnuje sudcov s ostatnými obcanmi štátu a ponecháva im imunitu len za ich rozhodovaciu cinnost . (dôvodová správa)", "Na základe uvedených skutocnosti,že došlo ku zmenám vo vztahu rezortného a poslaneckého návrhu novely ústavného zákona vo všetkých Borecom spomínaných oblastiach, hodnotí Demagog.SK výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Poslanecký návrh:", "Rezortný návrh:", "Rezortný návrh:", "Rezortný návrh:", "Poslanecký návrh:"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:10.881261+00:00"}
{"id": "42722", "numeric_id": 42722, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42722", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Asi 4-krát sa prezidentka Čaputová vyjadrovala k tomu, či mám ostať v politike alebo nie. A minimálne trikrát povedala, že môj vstup do politiky bol pre ňu motiváciou, aby do politiky išla a že si želá, aby som v politike ostal...", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dostupných zdrojov je možné konštatovať, že Čaputová sa vyjadrila, že by mal Kiska v politike ostať a zároveň trikrát povedala, že ho považuje za inšpiráciu. Presný počet vyjadrení, že bol pre ňu motiváciou a že si želá, aby v politike ostal, nie je všeobecne možné spočítať, najmä kvôli použitiu rôznych formulácií v rôznych kontextoch. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Čaputová v prezidentskej diskusii Denníka N na otázku moderátorky, či by Kiska aj po svojom daňovom delikte mal zostať v straníckej politike, odpovedala takto: „Ja by som do politiky nešla, hoci si ho ako politika vážim. Pre mňa by to bola prekážka“. Následne v rozhovore pre Aktuality.sk svoje tvrdenie korigovala: „...stále patrí medzi politikov s najväčšou mierou dôvery medzi občanmi. Takže by bolo dobré, keby v politike ostal.“ Tu je vidieť značný posun od vyjadrenia v diskusii Denníka N, avšak nikde nespomína, že by bol pre ňu Kiskov vstup do politiky motiváciou. V rozhovore pre Plus 7 dní na otázku, ktorý slovenský prezident bol podľa nej najlepší spomenula práve Andreja Kisku. „Pre mňa je inšpiráciou vo výkone mandátu prezident Kiska.“ Podobne reagovala aj v rozhovore pre českú internetovú televíziu DVTV, kde uviedla: „Ja si, samozrejme, podporu pána prezidenta Kisku veľmi vážim. Netajím sa tým, že v mnohom je mi inšpiráciou, že hodnotovo sme v mnohých veciach v súlade, takže si to veľmi vážim.“ V prezidentskej debate v televízii Markíza povedala o Kiskovi tieto slová : „...budem rada, ak v politike zostane, pretože je to pre mňa politik, dokonca inšpirácia, prečo ja som do politiky šla.“", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných zdrojov je možné konštatovať, že Čaputová sa vyjadrila, že by mal Kiska v politike ostať a zároveň trikrát povedala, že ho považuje za inšpiráciu. Presný počet vyjadrení, že bol pre ňu motiváciou a že si želá, aby v politike ostal, nie je všeobecne možné spočítať, najmä kvôli použitiu rôznych formulácií v rôznych kontextoch. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Čaputová v prezidentskej diskusii Denníka N na otázku moderátorky, či by Kiska aj po svojom daňovom delikte mal zostať v straníckej politike, odpovedala takto: „Ja by som do politiky nešla, hoci si ho ako politika vážim. Pre mňa by to bola prekážka“. Následne v rozhovore pre Aktuality.sk svoje tvrdenie korigovala: „...stále patrí medzi politikov s najväčšou mierou dôvery medzi občanmi. Takže by bolo dobré, keby v politike ostal.“ Tu je vidieť značný posun od vyjadrenia v diskusii Denníka N, avšak nikde nespomína, že by bol pre ňu Kiskov vstup do politiky motiváciou. V rozhovore pre Plus 7 dní na otázku, ktorý slovenský prezident bol podľa nej najlepší spomenula práve Andreja Kisku. „Pre mňa je inšpiráciou vo výkone mandátu prezident Kiska.“ Podobne reagovala aj v rozhovore pre českú internetovú televíziu DVTV, kde uviedla: „Ja si, samozrejme, podporu pána prezidenta Kisku veľmi vážim. Netajím sa tým, že v mnohom je mi inšpiráciou, že hodnotovo sme v mnohých veciach v súlade, takže si to veľmi vážim.“ V prezidentskej debate v televízii Markíza povedala o Kiskovi tieto slová : „...budem rada, ak v politike zostane, pretože je to pre mňa politik, dokonca inšpirácia, prečo ja som do politiky šla.“"], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "rozhovore", "rozhovore", "rozhovore", "prezidentskej debate"], "url": ["https://dennikn.sk/1406557/prezidentsky-duel-caputova-sa-necakane-vyhranila-voci-kiskovi-sefcovic-vylucil-fica-na-sude/", "https://www.aktuality.sk/clanok/674870/zuzana-caputova-verim-v-boha-do-kostola-chodim-najradsej-ked-som-v-nom-sama/", "https://plus7dni.pluska.sk/rozhovory/caputova-to-dankovi-riadne-natrela-co-povedala-urazkach-sefa-parlamentu", "https://video.aktualne.cz/dvtv/zena-v-cele-slovenska-pro-uspech-delam-maximum-rika-nova-fav/r~9cf8bd5c3a8011e9a049ac1f6b220ee8/r~6a8d467e47de11e9819e0cc47ab5f122/", "http://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1960209_velky-prezidentsky-duel-caputova-ani-sefcovic-nezostali-nic-dlzni-svojej-povesti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:41.007735+00:00"}
{"id": "vr34546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34546", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Hovorili ste, že zúženie rozsahu, no ale to je presne to, o čom hovoril manažment aj Slovenskej televízie, aj tento manažment v predchádzajúcom období, že jednoducho pri tých finančných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii, jednoducho nie je schopný zabezpečiť plnú kvalitu vysielania na tých momentálne troch vysielacích okruhoch.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada STV na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 22. Septembra, konštatovala , že Slovenská televízia nie je schopná realizovať svoje verejnoprávne poslanie tak, ako jej to určuje zákon.", "analysis_paragraphs": ["Rada STV na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 22. Septembra, konštatovala , že Slovenská televízia nie je schopná realizovať svoje verejnoprávne poslanie tak, ako jej to určuje zákon."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["konštatovala"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20101015TBB00190"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:50.902069+00:00"}
{"id": "49275", "numeric_id": 49275, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49275", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Podvodníkom som išiel po krku a tým pádom sme znížili podvody pri neplatením DPH o 35% (...)  presne tak, ako som išiel po krku podvodníkom a že som najviac zo všetkých ministrov financií znížil podvody pri neplatením DPH.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas pôsobenia Igora Matoviča vo vláde prišlo naozaj k 35 % poklesu daňovej medzery. Napriek tomu, že Igor Matovič spočítava čísla za dva roky, nejedná sa o najväčší pokles daňovej medzery. Ten nastal v roku 2003 za ministrovania Ivana Mikloša, kedy klesla daňová medzera o takmer 43 %. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNavyše je otázne, či si Matovič nepripisuje priveľké zásluhy. Dáta, ako aj prezident FS SR, tvrdia, že za kontinuálne znižovanie daňovej medzery môžu opatrenia aplikované v dlhodobom horizonte. K poklesu daňovej medzery prispieva častejšie využívanie bezhotovostných platieb či zavedenie e-kasy. Taktiež od roku 2020 dochádzalo k poklesu podvodov aj kvôli lockdownu v spojitosti s pandémiou Covid-19, kedy mali podnikatelia svoje prevádzky, dlhodobo uzatvorené. Množstvo ľudí tak nakupovalo najmä prostredníctvom e-shopov, s ktorými sú bezhotovostné platby úzko späté.\n\nDaňová medzera DPH je Finančnou správou Slovenskej republiky (FS SR) definovaná ako „rozdiel medzi potenciálnym výnosom dane, ktorý by bol vybraný, ak by sa všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a skutočne vybranou daňou“.\n\nPodľa údajov FS SR bola daňová medzera doposiaľ najvyššia v roku 2012, a to až 36,7 %. Od tohto roku daňová medzera sústavne medziročne klesá. V roku 2020, v prvom roku vlády Igora Matoviča, klesla daňová medzera o 1,7 p.b. z 18,5 % na 16,8 %. Pokles daňovej medzery DPH tak predstavoval viac ako 9 %. Ešte výraznejší pokles zaznamenala Finančná správa v roku 2021, kedy daňová medzera klesla z 16,8 % na 12,1 %, čo predstavovalo relatívny pokles o takmer 28 %. V tom čase už Igor Matovič zastával pozíciu ministra financií. Za dva roky, čo bol Igor Matovič vo vláde, tak daňová medzera poklesla z 18,5 % na 12,1 %, teda o 34,59 %. Je potrebné doplniť, že za posledný rok ministrovania Igora Matoviča Finančná správa nezverejnila údaje o daňovej medzere, preto nie je možné toto obdobie vyhodnotiť.\n\nPokles o 35 % však nebol najvyšším poklesom daňovej medzery, ktorý Finančná správa zaznamenala. V 2003 klesla daňová medzera z 15,6 % na 8,9 %, teda takmer o 43 %. Ministrom financií bol v tom čase Ivan Mikloš.\n\nTaktiež neplatí, že by sa Matovičovi podarilo znížiť daňovú medzeru na najnižšiu hodnotu alebo o najviac percentuálnych bodov. V roku 2021 dosiahla daňová medzera úroveň 12,1 %, čo je druhá najnižšia identifikovaná hodnota od roku 2000. Nižšia bola len v roku 2003, a to 8,9 %. Taktiež bol v roku 2021 zaznamenaný druhý najvyšší medziročný pokles, až o 4,7 p.b. Najvýraznejší pokles bol medzi rokmi 2002-2003, a to o 6,7 p.b. Aj keby sme brali do úvahy celé obdobie pôsobenia Igora Matoviča vo vláde, za ktoré sú známe údaje, tak sa výsledný pokles je stále menší ako v roku 2003.\n\nPrezident FS SR Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. FS SR na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Igora Matoviča, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia Igora Matoviča vo vláde prišlo naozaj k 35 % poklesu daňovej medzery. Napriek tomu, že Igor Matovič spočítava čísla za dva roky, nejedná sa o najväčší pokles daňovej medzery. Ten nastal v roku 2003 za ministrovania Ivana Mikloša, kedy klesla daňová medzera o takmer 43 %. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Navyše je otázne, či si Matovič nepripisuje priveľké zásluhy. Dáta, ako aj prezident FS SR, tvrdia, že za kontinuálne znižovanie daňovej medzery môžu opatrenia aplikované v dlhodobom horizonte. K poklesu daňovej medzery prispieva častejšie využívanie bezhotovostných platieb či zavedenie e-kasy. Taktiež od roku 2020 dochádzalo k poklesu podvodov aj kvôli lockdownu v spojitosti s pandémiou Covid-19, kedy mali podnikatelia svoje prevádzky, dlhodobo uzatvorené. Množstvo ľudí tak nakupovalo najmä prostredníctvom e-shopov, s ktorými sú bezhotovostné platby úzko späté.", "Daňová medzera DPH je Finančnou správou Slovenskej republiky (FS SR) definovaná ako „rozdiel medzi potenciálnym výnosom dane, ktorý by bol vybraný, ak by sa všetky ekonomické subjekty správali v súlade so zákonom a skutočne vybranou daňou“.", "Podľa údajov FS SR bola daňová medzera doposiaľ najvyššia v roku 2012, a to až 36,7 %. Od tohto roku daňová medzera sústavne medziročne klesá. V roku 2020, v prvom roku vlády Igora Matoviča, klesla daňová medzera o 1,7 p.b. z 18,5 % na 16,8 %. Pokles daňovej medzery DPH tak predstavoval viac ako 9 %. Ešte výraznejší pokles zaznamenala Finančná správa v roku 2021, kedy daňová medzera klesla z 16,8 % na 12,1 %, čo predstavovalo relatívny pokles o takmer 28 %. V tom čase už Igor Matovič zastával pozíciu ministra financií. Za dva roky, čo bol Igor Matovič vo vláde, tak daňová medzera poklesla z 18,5 % na 12,1 %, teda o 34,59 %. Je potrebné doplniť, že za posledný rok ministrovania Igora Matoviča Finančná správa nezverejnila údaje o daňovej medzere, preto nie je možné toto obdobie vyhodnotiť.", "Pokles o 35 % však nebol najvyšším poklesom daňovej medzery, ktorý Finančná správa zaznamenala. V 2003 klesla daňová medzera z 15,6 % na 8,9 %, teda takmer o 43 %. Ministrom financií bol v tom čase Ivan Mikloš.", "Taktiež neplatí, že by sa Matovičovi podarilo znížiť daňovú medzeru na najnižšiu hodnotu alebo o najviac percentuálnych bodov. V roku 2021 dosiahla daňová medzera úroveň 12,1 %, čo je druhá najnižšia identifikovaná hodnota od roku 2000. Nižšia bola len v roku 2003, a to 8,9 %. Taktiež bol v roku 2021 zaznamenaný druhý najvyšší medziročný pokles, až o 4,7 p.b. Najvýraznejší pokles bol medzi rokmi 2002-2003, a to o 6,7 p.b. Aj keby sme brali do úvahy celé obdobie pôsobenia Igora Matoviča vo vláde, za ktoré sú známe údaje, tak sa výsledný pokles je stále menší ako v roku 2003.", "Prezident FS SR Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. FS SR na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Igora Matoviča, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Finančnou správou Slovenskej republiky (FS SR) definovaná", "údajov", "bol", "", "na margo zníženia daňovej medzery uviedol", "webovom sídle"], "url": ["https://opendata.financnasprava.sk/opendata/show/danova-medzera-na-dph-casovy-vyvoj", "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/category/148-dan-z-pridanej-hodnoty#:~:text=Da%C5%88ov%C3%A1%20medzera%20DPH%20je%20definovan%C3%A1,z%C3%A1konom%20a%20skuto%C4%8Dne%20vybranou%20da%C5%88ou.", "https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/historia/ministerstvo-financii/", "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/category/148-dan-z-pridanej-hodnoty#:~:text=Da%C5%88ov%C3%A1%20medzera%20DPH%20je%20definovan%C3%A1,z%C3%A1konom%20a%20skuto%C4%8Dne%20vybranou%20da%C5%88ou.", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzera-vo-vybere-dph-vlani-medzirocne/625410-clanok.html", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/ekasa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:50.982600+00:00"}
{"id": "vr25616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25616", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "To je ten prvý pilier, ktorý pán minister hovoril. Pán minister tieto zlé podmienky podľa jeho slov dokázal vyrokovať zhoršením o -67 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy na polnoinfo.sk z júna 2013 minister Jahnátek hovorí, že sa nepodarilo zmeniť objem priamych platieb. Nepodarilo sa nám však potvrdiť, že v konečnom dôsledku bola suma priamych platieb pre Slovensko o 67 miliónov nižšia ako vo vyrokovanom návrhu predchádzajúcej vlády. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy na polnoinfo.sk z júna 2013 minister Jahnátek hovorí, že sa nepodarilo zmeniť objem priamych platieb. Nepodarilo sa nám však potvrdiť, že v konečnom dôsledku bola suma priamych platieb pre Slovensko o 67 miliónov nižšia ako vo vyrokovanom návrhu predchádzajúcej vlády. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-08", "analysis_sources": {"text": ["polnoinfo.sk"], "url": ["http://www.polnoinfo.sk/clanok/3436/minister-s-vysledkami-rokovani-o-spp-mozeme-byt-spokojni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:17.904196+00:00"}
{"id": "vr15392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15392", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dva prehrešky Igorove (Igor Matovič a jeho nepozastavená živnosť, pozn.) sa týkajú dvoch volebných období.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič mal prvýkrát problém s nepozastavenou živnosťou v roku 2013. Živnost, o ktorej pozastavenie požiadal, keď sa prvýkrát dostal do parlamentu v roku 2010, bola obnovená v auguste 2013 a Matovič o znovupozastavenie požiadal len o 21 dní neskôr. Za toto porušenie dostal pokutu od Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií. Trojročná lehota, na ktorú bola činnosť živnosti pozastavená, vypršala v septembri 2016 a Matovič o opätovné pozastavenie nepožiadal okamžite. Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPokutu 12 000 eur za aktívnu živnosť v roku 2013 odsúhlasil Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkciíí v júni 2016. Matovič v septembri avizoval , že sa obráti na Ústavný súd, pokutu považuje za prehnanú. Tvrdí, že síce vlastní živnostenský list no jeho firma nie je aktívna a nebola ani v roku 2013. Svojou činnosťou teda nevytváral žiadny zisk. Na Matovičove podnikanie pred marcovými parlamentnými voľbami upozornil aj premiér Robert Fico .", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič mal prvýkrát problém s nepozastavenou živnosťou v roku 2013. Živnost, o ktorej pozastavenie požiadal, keď sa prvýkrát dostal do parlamentu v roku 2010, bola obnovená v auguste 2013 a Matovič o znovupozastavenie požiadal len o 21 dní neskôr. Za toto porušenie dostal pokutu od Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií. Trojročná lehota, na ktorú bola činnosť živnosti pozastavená, vypršala v septembri 2016 a Matovič o opätovné pozastavenie nepožiadal okamžite. Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Pokutu 12 000 eur za aktívnu živnosť v roku 2013 odsúhlasil Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkciíí v júni 2016. Matovič v septembri avizoval , že sa obráti na Ústavný súd, pokutu považuje za prehnanú. Tvrdí, že síce vlastní živnostenský list no jeho firma nie je aktívna a nebola ani v roku 2013. Svojou činnosťou teda nevytváral žiadny zisk. Na Matovičove podnikanie pred marcovými parlamentnými voľbami upozornil aj premiér Robert Fico ."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["obchodnom registri", "pozastavenie činnosti", "Zákona", "Hospodárske noviny", "nepozastavil", "podali", "odsúhlasil", "avizoval", "Robert Fico"], "url": ["http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Matovi%E8&MENO=Igor&SID=0&T=f0&R=1", "https://www.register-podnikatelov.sk/mgr-igor-matovic-regionpress-pozastavena-34944427", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-455", "https://hnonline.sk/slovensko/830571-matovic-sme-na-kolenach-kalinak-s-ficom-sa-mozu-vytesovat", "http://www.ta3.com/clanok/1091250/matovic-moze-v-parlamente-skoncit-hrozi-mu-odobratie-mandatu.html", "http://tv.hnonline.sk/politika/828741-aktivisti-obvinuju-matovica-z-porusenia-zakona-je-nehorazne-ake-pouziva-praktiky", "http://www.aktuality.sk/clanok/347836/pokuta-matovicovi-musi-zaplatit-6-mesacnych-platov/", "https://dennikn.sk/minuta/560056/", "http://www.vlada.gov.sk/20028/tlacova-konferencia-predsedu-vlady-sr-roberta-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:40.773046+00:00"}
{"id": "vr36242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36242", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Len je tu ďalší moment pán poslanec a to je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je nepripravená, ona nemá prehľad, ktorí ľudia pracujú popri svojich predčasných dôchodkoch.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne vyjadrenia, ktoré by sa týkali toho, či Sociálna poisťovňa má prehľad o tom, kto pracuje popri predčasnom dôchodku.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne vyjadrenia, ktoré by sa týkali toho, či Sociálna poisťovňa má prehľad o tom, kto pracuje popri predčasnom dôchodku."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:10.077325+00:00"}
{"id": "vr16639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16639", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Poviem jednu vec, máme tuna štátnych zamestnancov a štát dokonca s touto vládou nie je schopný, ani to neposiela tým jednotlivým organizáciám, ani základnú mzdu niekoľkým desaťtisíc zamestnancom... preto, lebo tuna máme nejakú základnú minimálnu mzdu a tento štát si neplní ani povinnosti voči nim...To sa bavíme o tých školníkoch, bavíme sa o kuchárkach.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V januári 2017 bola minimálne mzda na Slovensku zvýšená na 435 eur oproti roku 2016, kedy predstavovala sumu 405 eur. Na základe vládneho nariadenia (platného od 1. júna 2017) boli zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Na základe nových taríf mzda zamestnanca 1. platovej triedy predstavuje 436,50 eur. Avšak z prepisu relácie nie je jasné, či vlastne Kollár myslel na štátnych zamestnancov alebo o platoch vo verejnej správe (raz uvádza jednu skupinu zamestnancov, následne druhú), pričom tieto predstavujú dve odlišné kategórie. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2017 bola minimálne mzda na Slovensku zvýšená na 435 eur oproti roku 2016, kedy predstavovala sumu 405 eur. Na základe vládneho nariadenia (platného od 1. júna 2017) boli zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Na základe nových taríf mzda zamestnanca 1. platovej triedy predstavuje 436,50 eur. Avšak z prepisu relácie nie je jasné, či vlastne Kollár myslel na štátnych zamestnancov alebo o platoch vo verejnej správe (raz uvádza jednu skupinu zamestnancov, následne druhú), pričom tieto predstavujú dve odlišné kategórie. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia", "správe", "kritizujú", "potvrdil", "Fica"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6939_nariadenie-zvysene-platove-tarify.pdf", "https://www.etrend.sk/financie/stat-nedodrziava-vlastnu-minimalnu-mzdu-ktoru-diktuje-podnikatelom.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/518217/stat-chce-zvysovat-mzdu-sam-pritom-ponuka-plat-mensi-ako-minimalka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/518217/stat-chce-zvysovat-mzdu-sam-pritom-ponuka-plat-mensi-ako-minimalka/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/podla-fica-sa-minimalna-mzda-priblizi-k-hranici-500-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:27.316255+00:00"}
{"id": "vr28177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28177", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Električkový tunel pod Bratislavským hradom prešiel komplexnou opravou v roku 2009. Keďže súčasťou tejto opravy za 8,3 mil. eur nebola kompletná izolácia tunelovej klenby, spôsobilo dlhodobé zatekanie počas zimy 2011/2012 trhlinu v klenbe tunela. Tunel bol preto z bezpečnostných dôvodov vo februári 2012 uzavretý.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Električkový tunel pod Bratislavským hradom prešiel opravou za 8,3 milióna eur, pričom je pravda, že nebola zahrnutá komplexná izolácia tunelovej klenby. Vo februári 2012 bol tunel opäť zatvorený, kvôli prasklinám spôsobených zamŕzajúcou vodou. Ftáčnik správne uvádza aj dôvody neskoršieho uzavretia tunela. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji roku 2010 boli ukončené rekonštrukčné práce električkového tunelu započaté v máji 2009. ( pdf , s.1) Ci eľom rekonštrukcie bolo: \"... zabezpečiť dostatočnú únosnosť a trvanlivosť nosnej tunelovej konštrukcie, znížiť nežiaduce priesaky cez ostenie na akceptovateľnú mieru, zabezpečiť prevádzkovú činnosť električkovej trate v tuneli, ako aj požiarnu bezpečnosť zodpovedajúcu aktuálnym štandardom .\" Cena rekonštrukcie bola približne 8,3 mil. eur. v konzorciu firiem Skanska, OHL ŽS Brno, Trnavská stavebná spoločnosť a v spolupráci s ďalšími dodávateľmi. Z dôvodu finančnej náročnosti nedošlo k izolácii tunelovej klenby. Dňa 2. februára 2012 boli objavené praskliny v klenbe, ktoré boli spôsobné zamrzajúcou vodou počas zimy 2011/2012 a tunel bol opäť zatvorený Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Električkový tunel pod Bratislavským hradom prešiel opravou za 8,3 milióna eur, pričom je pravda, že nebola zahrnutá komplexná izolácia tunelovej klenby. Vo februári 2012 bol tunel opäť zatvorený, kvôli prasklinám spôsobených zamŕzajúcou vodou. Ftáčnik správne uvádza aj dôvody neskoršieho uzavretia tunela. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji roku 2010 boli ukončené rekonštrukčné práce električkového tunelu započaté v máji 2009. ( pdf , s.1) Ci eľom rekonštrukcie bolo: \"... zabezpečiť dostatočnú únosnosť a trvanlivosť nosnej tunelovej konštrukcie, znížiť nežiaduce priesaky cez ostenie na akceptovateľnú mieru, zabezpečiť prevádzkovú činnosť električkovej trate v tuneli, ako aj požiarnu bezpečnosť zodpovedajúcu aktuálnym štandardom .\" Cena rekonštrukcie bola približne 8,3 mil. eur. v konzorciu firiem Skanska, OHL ŽS Brno, Trnavská stavebná spoločnosť a v spolupráci s ďalšími dodávateľmi. Z dôvodu finančnej náročnosti nedošlo k izolácii tunelovej klenby. Dňa 2. februára 2012 boli objavené praskliny v klenbe, ktoré boli spôsobné zamrzajúcou vodou počas zimy 2011/2012 a tunel bol opäť zatvorený Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Ci", "eľom", "Cena", "izolácii", "praskliny"], "url": ["http://www.ita-aites.cz/files/tunel/2010/3/tunel_03_10-46-51.pdf", "http://www.trnavska-spolocnost.sk/sk/referencie/tunel-pod-hradom-bratislava", "http://www.trnavska-spolocnost.sk/sk/referencie/tunel-pod-hradom-bratislava", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12028/1-etapa-sanacie-elektrickoveho-tunela-bola-ukoncena.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12028/1-etapa-sanacie-elektrickoveho-tunela-bola-ukoncena.html", "http://bratislava.sme.sk/c/6481143/elektrickovy-tunel-zhltne-miliony.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:40.359210+00:00"}
{"id": "50014", "numeric_id": 50014, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50014", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "My sme znížili 10 % zamestnancov na každom jednom ministerstve.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nová vláda dlhodobo avizuje, že miliardy eur potrebné na konsolidáciu štátneho rozpočtu chce hľadať aj cez úspory v štátnej správe. Veľké znižovanie počtu štátnych zamestnancov avizoval premiér Fico už v apríli 2024.\n\n„My sme slušný výkon podali na úrade vlády, pokiaľ išlo o znižovanie stavov za pár mesiacov, ale ja tam vidím ešte priestor, pomerne výrazný priestor. Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30 % rez by absolútne nebol viditeľný,“ povedal premiér na tlačovej konferencii.\n\nNeskôr minister financií Kamenický korigoval tieto vyjadrenia slovami, že 30 % škrt nepokladá za reálny.\n\nV rámci konsolidačného balíčka mal Štát skresať o 10 % personálne výdavky, v praxi to znamenalo prepustiť približne 4 500 úradníkov . Opatrenie malo podľa ministra financií Kamenického viesť k ušetreniu približne 124 miliónov eur.\n\nPodľa štatistík Eurostatu zamestnáva verejný sektor na Slovensku 469-tisíc osôb, čo je nadpriemer v rámci krajín EÚ. Zároveň za posledných 15 rokov narástol počet zamestnancov v štátnej správe o viac ako 100-tisíc, čo predstavuje finančný náklad vo výške troch miliárd eur zo štátneho rozpočtu. Vo verejných zdrojoch však nie je možné dohľadať doterajšie zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách. Redakcia Demagog.sk sa obrátila so žiadosťou o informáciu na jednotlivé ministerstvá, zatiaľ však odpoveď nedostala. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda dlhodobo avizuje, že miliardy eur potrebné na konsolidáciu štátneho rozpočtu chce hľadať aj cez úspory v štátnej správe. Veľké znižovanie počtu štátnych zamestnancov avizoval premiér Fico už v apríli 2024.", "„My sme slušný výkon podali na úrade vlády, pokiaľ išlo o znižovanie stavov za pár mesiacov, ale ja tam vidím ešte priestor, pomerne výrazný priestor. Možno teraz vyplaším zamestnancov na ústrednej štátnej správe, ale myslím si, že 30 % rez by absolútne nebol viditeľný,“ povedal premiér na tlačovej konferencii.", "Neskôr minister financií Kamenický korigoval tieto vyjadrenia slovami, že 30 % škrt nepokladá za reálny.", "V rámci konsolidačného balíčka mal Štát skresať o 10 % personálne výdavky, v praxi to znamenalo prepustiť približne 4 500 úradníkov . Opatrenie malo podľa ministra financií Kamenického viesť k ušetreniu približne 124 miliónov eur.", "Podľa štatistík Eurostatu zamestnáva verejný sektor na Slovensku 469-tisíc osôb, čo je nadpriemer v rámci krajín EÚ. Zároveň za posledných 15 rokov narástol počet zamestnancov v štátnej správe o viac ako 100-tisíc, čo predstavuje finančný náklad vo výške troch miliárd eur zo štátneho rozpočtu. Vo verejných zdrojoch však nie je možné dohľadať doterajšie zníženie počtu zamestnancov na ministerstvách. Redakcia Demagog.sk sa obrátila so žiadosťou o informáciu na jednotlivé ministerstvá, zatiaľ však odpoveď nedostala. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["avizoval", "povedal", "korigoval", "mal", "4 500 úradníkov", "zamestnáva", "narástol"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=n1xkWRMyltY", "https://www.youtube.com/watch?v=n1xkWRMyltY", "https://www.aktuality.sk/clanok/AFxvGM9/vacsina-ministrov-odignorovala-prikaz-roberta-fica-setrenie-vo-velkom-sa-nekona/", "https://index.sme.sk/c/23387644/stat-podla-ministra-kamenickeho-prepusti-asi-pattisic-uradnikov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/ILlUnrf/konsolidacia-2025-utahovanie-opaskov-sa-este-len-zacina-vyssie-ucty-si-vsimne-kazdy/", "https://sita.sk/zamestnanost-vo-verejnej-sprave-neustale-narasta-ruz-navrhuje-konkretne-opatrenia-na-jej-eliminaciu/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96181319-zamestnavatelia-kritizuju-vysoky-pocet-pracovnikov-vo-verejnej-sprave-navrhuju-opatrenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:32.032786+00:00"}
{"id": "vr31608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31608", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Všeobecná zdravotná poisťovňa za nášho vedenia bola platobne schopná. Ja som opätovne, keďže sú tieto ataky aj na rokovaniach sa pýtala, či existuje niekto v sektore, kto nedostal riadne a včas zaplatenú svoju faktúru počas toho trvania. Ten dlh, ktorý sa stále pretraktuje má jednoznačne dva rozmery. Po prvé, keď sa pri robení rozpočtu zistilo, že v rámci chodu ekonomiky krízových rokoch budú peniaze chýbať, bol dopyt na vládu. Buď znížime dosah zdravotnej starostlivosti, alebo vláda vydotuje tento výpadok. A vláda chvala bohu pre pacientov a pre občanov sa k tomu postavila tak, že jednoznačne dala injekciu 65 miliónov. Tieto peniaze sa dávali vopred nie na zaplátanie nejakej diery, a účtovne sa zaúčtovali ako strata, pretože je to jednorazový príspevok, je to účtovné.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Z. Zvolenskej o tom, že VšZP za jej vedenia (teda marec 2008-september 2010), bola “platobne schopná“ hodnotíme ako zavádzanie, podľa správy (pdf) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou síce „ V roku 2009 všetky zdravotné poisťovne vykazovali platobnú schopnosť v súlade s platnou právnou úpravou.„ avšak niektoré médiá a odborníci upozorňovali na kritickú finančnú situáciu VšZP. Ján Gajdoš z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedal pre portál aktualne.sk 17. septembra 2010 \"VšZP podľa platnej, ale podľa môjho názoru mäkkej, metodiky vykazovania platobnej schopnosti, platobnú schopnosť plní, napriek tomu mesačne zadĺženosť zdravotnej poisťovne narastá.\" Analytik a výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku - Health Policy Institute Ing. Peter Pažitný v rozhovore pre Plus označil VšZP za \"zrelú na bankrot\". \"VšZP pod vedením Zuzany Zvolenskej nútené požiadať vládu o 65 mil. € formou zvýšenia základného imania, aby VšZP nezbankrotovala. \" píše Peter Pažitný na portáli HPI. \" Na zlepšenie finančnej situácie sa navyše v januári 2010 VšZP po zlúčení so SZP zmocnila jej finančného majetku približne vo výške 30 až 40 mil. €\" Výročná správa VšZP (pdf) za rok 2009 hovorí o vyúčtovaní 65 mil. € takto: Na základe výpadku príjmov v dôsledku hospodárskej krízy a zvýšených výdavkov VšZP na poskytnutú zdravotnú starostlivost poistencov VšZP Vláda SR svojim uznesením c. 684 z 30. septembra 2009 rozhodla o zvýšení základného imania VšZP vydaním nových akcií v pocte 20 kusov v menovitej hodnote 3 255 000 Eur. Uvedeným uznesením uložila ministrovi financií do 31. 10. 2009 uvolnit zo štátnych financných aktív financné prostriedky v sume 65 100 000 Eur. Z toho vyplýva, že tento príjem VšZP zaradila vo výročnej správe medzi príjmy, nie medzi straty, ako tvrdí Z. Zvolenská.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Z. Zvolenskej o tom, že VšZP za jej vedenia (teda marec 2008-september 2010), bola “platobne schopná“ hodnotíme ako zavádzanie, podľa správy (pdf) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou síce „ V roku 2009 všetky zdravotné poisťovne vykazovali platobnú schopnosť v súlade s platnou právnou úpravou.„ avšak niektoré médiá a odborníci upozorňovali na kritickú finančnú situáciu VšZP. Ján Gajdoš z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou povedal pre portál aktualne.sk 17. septembra 2010 \"VšZP podľa platnej, ale podľa môjho názoru mäkkej, metodiky vykazovania platobnej schopnosti, platobnú schopnosť plní, napriek tomu mesačne zadĺženosť zdravotnej poisťovne narastá.\" Analytik a výkonný riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku - Health Policy Institute Ing. Peter Pažitný v rozhovore pre Plus označil VšZP za \"zrelú na bankrot\". \"VšZP pod vedením Zuzany Zvolenskej nútené požiadať vládu o 65 mil. € formou zvýšenia základného imania, aby VšZP nezbankrotovala. \" píše Peter Pažitný na portáli HPI. \" Na zlepšenie finančnej situácie sa navyše v januári 2010 VšZP po zlúčení so SZP zmocnila jej finančného majetku približne vo výške 30 až 40 mil. €\" Výročná správa VšZP (pdf) za rok 2009 hovorí o vyúčtovaní 65 mil. € takto: Na základe výpadku príjmov v dôsledku hospodárskej krízy a zvýšených výdavkov VšZP na poskytnutú zdravotnú starostlivost poistencov VšZP Vláda SR svojim uznesením c. 684 z 30. septembra 2009 rozhodla o zvýšení základného imania VšZP vydaním nových akcií v pocte 20 kusov v menovitej hodnote 3 255 000 Eur. Uvedeným uznesením uložila ministrovi financií do 31. 10. 2009 uvolnit zo štátnych financných aktív financné prostriedky v sume 65 100 000 Eur. Z toho vyplýva, že tento príjem VšZP zaradila vo výročnej správe medzi príjmy, nie medzi straty, ako tvrdí Z. Zvolenská."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["(pdf)", "aktualne.sk", "rozhovore", "píše", "(pdf)"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//.../Sprava_o_VZP_za_rok_2009.pdf", "http://aktualne.atlas.sk/vseobecna-zdravotna-poistovna-sa-topi-v-dlhoch/slovensko/spolocnost/", "http://www.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/mavanie-rukami.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/4078/vszp-v-rokoch-2007-az-2010-kamuflovany-zivot-nad-pomery.html", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vyrocna_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:25.491160+00:00"}
{"id": "vr38393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38393", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tu sú iné veci, ktoré sa tam zakladali v pôvodnom návrhu, ktoré sa postupne aj v rámci koalície, teda hovorím nie Matovičom, aby sme zase nehovorili, naozaj nezbožťujme toto meno v Národnej rade sa menili, pretože samozrejme boli iné názory aj na jednotlivých rezortoch a tak ďalej...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - poslanec Dostál, 2. návrh.\n\nZa hlasovalo 77 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - poslanec Dostál, 2. návrh.", "Za hlasovalo 77 poslancov."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28557"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:43.928658+00:00"}
{"id": "vr36848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36848", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemôžete na jednej strane hovoriť o Slovensku ako o sociálnom trhovom hospodárstve a pritom umožníte deň pred komunálnymi voľbami pán minister, že vaši ľudia z KDH sprivatizovali Vodárňu Bratislava.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dostupné informácie nasvedčujú tomu, že ľudia z KDH sa podieľali na privatizácii BA vodární, pričom hlavné aktivity ohľadne privatizácie sa konali krátko pred komunálnymi voľbami. Hospodárske noviny píšu: \"Vodárne tesne pred komunálnymi voľbami nepriamo predali časť svojho majetku za 7 miliónov eur (210 miliónov korún). Profitovať by z toho mala finančná skupina Penta. Tá transakciu financovala cez svoju Privat banku. Stalo sa to bez súhlasu a vedomia mestských poslancov. Mesto zo 7 miliónov eur nezíska ani cent. Vodárne totiž nepredávali svoj majetok priamo, ale cez zvýšenie kapitálu vo svojej dcérskej firme. Jednoducho, investor potichu vstúpil do vodární a do \"svojej\" firmy vložil 7 miliónov eur. Bez riadnej verejnej súťaže, bez súhlasu mesta ako väčšinového akcionára... O celom obchode rozhodovalo len vedenie vodární, dosadené Ďurkovským, ktorý to \"predbežne odsúhlasil\"\". \"Poslanci mesta aj nový primátor Bratislavy Ftáčnik sa o \"zmenách\" dozvedeli z novín. Ďurkovský obvinenia odmieta - vraj sa nepredával majetok mesta, ale majetok vodární.\"", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie nasvedčujú tomu, že ľudia z KDH sa podieľali na privatizácii BA vodární, pričom hlavné aktivity ohľadne privatizácie sa konali krátko pred komunálnymi voľbami. Hospodárske noviny píšu: \"Vodárne tesne pred komunálnymi voľbami nepriamo predali časť svojho majetku za 7 miliónov eur (210 miliónov korún). Profitovať by z toho mala finančná skupina Penta. Tá transakciu financovala cez svoju Privat banku. Stalo sa to bez súhlasu a vedomia mestských poslancov. Mesto zo 7 miliónov eur nezíska ani cent. Vodárne totiž nepredávali svoj majetok priamo, ale cez zvýšenie kapitálu vo svojej dcérskej firme. Jednoducho, investor potichu vstúpil do vodární a do \"svojej\" firmy vložil 7 miliónov eur. Bez riadnej verejnej súťaže, bez súhlasu mesta ako väčšinového akcionára... O celom obchode rozhodovalo len vedenie vodární, dosadené Ďurkovským, ktorý to \"predbežne odsúhlasil\"\". \"Poslanci mesta aj nový primátor Bratislavy Ftáčnik sa o \"zmenách\" dozvedeli z novín. Ďurkovský obvinenia odmieta - vraj sa nepredával majetok mesta, ale majetok vodární.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Dostupné", "informácie", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/za-predajom-vodarni-je-poslanec-kdh-a-penta-fjz-/sk_ekonomika.asp?c=A110114_073055_sk_ekonomika_p01", "http://bratislava.sme.sk/c/629899/mesto-sa-s-privatizaciou-vodarni-ponahla.html", "http://hnonline.sk/nazory/c1-49484720-durkovsky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:36.681223+00:00"}
{"id": "vr38634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38634", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Premiérka napríklad povedala, že pan inžinier Valko, ako riaditeľ JAVIS, uzatvoril zlú zmluvu so spoločnosťou ČEZ o výstavbe atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach. Tak potom pani premiérka nevie, čo jej robí pravá ani ľavá ruka, pretože minister Miškov hospodárstva povedal, že to je dobrá, vyvážená zmluva v záujme Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Reakcia Radičovej na zmluvu medzi Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS) a spoločnosťou ČEZ: “Budeme pokračovať v aktivitách spoločného podniku štátnej spoločnosti JAVYS s českou spoločnosťou ČEZ.\" Prípadná podpora projektu zo strany vlády je však podľa nej podmienená použitím iných ako verejných zdrojov na výstavbu elektrárne. “Pokiaľ sa nájde zodpovedný, korektný investor tak sa nebránime ďalšiemu postupu,“ uviedla premiérka. Výrok o tom, že by premiérka kritizovala Valka v súvislosti so zmluvou spoločnosti JAVIS sme nenašli. Podľa Miškova je zmluva medzi Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS) a spoločnosťou ČEZ v poriadku . “Z nášho pohľadu je zmluva v poriadku, je korektná, vyvážená pre obidve strany a nevidíme žiadny dôvod v tej zmluve nepokračovať.“ Na základe tejto zmluvy by sa mala zabezpečiť výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.", "analysis_paragraphs": ["Reakcia Radičovej na zmluvu medzi Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS) a spoločnosťou ČEZ: “Budeme pokračovať v aktivitách spoločného podniku štátnej spoločnosti JAVYS s českou spoločnosťou ČEZ.\" Prípadná podpora projektu zo strany vlády je však podľa nej podmienená použitím iných ako verejných zdrojov na výstavbu elektrárne. “Pokiaľ sa nájde zodpovedný, korektný investor tak sa nebránime ďalšiemu postupu,“ uviedla premiérka. Výrok o tom, že by premiérka kritizovala Valka v súvislosti so zmluvou spoločnosti JAVIS sme nenašli. Podľa Miškova je zmluva medzi Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou (JAVYS) a spoločnosťou ČEZ v poriadku . “Z nášho pohľadu je zmluva v poriadku, je korektná, vyvážená pre obidve strany a nevidíme žiadny dôvod v tej zmluve nepokračovať.“ Na základe tejto zmluvy by sa mala zabezpečiť výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Reakcia", "v poriadku"], "url": ["http://u1.webconsult.sk/archives/196", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/miskov-zmluva-medzi-javys-a-cez-je-v-/248321-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:11.291464+00:00"}
{"id": "vr25507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25507", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sme mali najnižší, historicky najnižší deficit v histórii v roku 2008.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistik Eurostatu deficit štátneho rozpočtu bol historicky najnižší v roku 2007, nie v roku 2008, ako uvádza minister Kažimír. V roku 2008 bol druhý najnižší v histórii samostatnosti. Aj podľa údajov NBS (ŠÚ SR, MF SR, údaje od roku 1995) mala Slovenská republika historicky najnižší deficit v roku 2007. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistik Eurostatu deficit štátneho rozpočtu bol historicky najnižší v roku 2007, nie v roku 2008, ako uvádza minister Kažimír. V roku 2008 bol druhý najnižší v histórii samostatnosti. Aj podľa údajov NBS (ŠÚ SR, MF SR, údaje od roku 1995) mala Slovenská republika historicky najnižší deficit v roku 2007. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "NBS", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do?dvsc=5", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00127"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:42.423685+00:00"}
{"id": "vr25933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25933", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Keď to ide v Poľsku, oveľa lepšie čerpajú (európske peniaze, pozn.) ako Slovensko. Keď to ide v Česku, Maďarsku lepšie.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy Európskej komisie o implementácií programu na roky 2007 až 2013 (.pdf, s. 11) z apríla 2013, malo Poľsko a Maďarsko k januáru 2013 naozaj lepšie čerpanie eurofondov ako Slovensko. Ide o už vyčerpané resp. vyplatené peniaze. Česká republika však mala čerpanie fondov iba na úrovni 29.9% . Čerpanie Slovenska bolo v tom období na úrovni 34.7% .", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Európskej komisie o implementácií programu na roky 2007 až 2013 (.pdf, s. 11) z apríla 2013, malo Poľsko a Maďarsko k januáru 2013 naozaj lepšie čerpanie eurofondov ako Slovensko. Ide o už vyčerpané resp. vyplatené peniaze. Česká republika však mala čerpanie fondov iba na úrovni 29.9% . Čerpanie Slovenska bolo v tom období na úrovni 34.7% ."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["správy", "TASR"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/how/policy/doc/strategic_report/2013/strat_report_2013_en.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/227163/cerpanie-eurofondov-sme-na-piatom-mieste-od-konca/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:03.962838+00:00"}
{"id": "vr26332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26332", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Průměr nezaměstnanosti mladých je v Evropské unii výrazně vyšší (23,3 %), existují dokonce státy, kde je každý druhý mladý nezaměstnaný (kupříkladu Španělsko má nezaměstnanost mladých lidí 56 %).", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě dat Eurostatu hodnotíme výrok jako pravdivý.\n\nNezaměstnanost mladých (do 25 let) v ČR podle tohoto úřadu činila v říjnu 18,6 %. Průměr EU je 23.7 %. Ve Španělsku je je to 57.4 %. Pokud se však podíváme na údaje za celý rok 2013 jsou čísla uvedená Oldřichem Vlasákem v toleranci.", "analysis_paragraphs": ["Na základě dat Eurostatu hodnotíme výrok jako pravdivý.", "Nezaměstnanost mladých (do 25 let) v ČR podle tohoto úřadu činila v říjnu 18,6 %. Průměr EU je 23.7 %. Ve Španělsku je je to 57.4 %. Pokud se však podíváme na údaje za celý rok 2013 jsou čísla uvedená Oldřichem Vlasákem v toleranci."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-29112013-AP/EN/3-29112013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:27.988595+00:00"}
{"id": "vr26791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26791", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale my sme požiadali... A ja som požiadal vyšetrovateľov a následne som listom požiadal aj Špeciálnu prokuratúru (aby zverejnili zoznam, pozn.).", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza SITA , kauzu emisie vyšetruje od roku 2010 špeciálna prokuratúra a špeciálny oddiel príslušnej policajnej zložky. Je pravdou, že Robert Kaliňák sa oficiálne obrátil listom na Špeciálnu prokuratúru so žiadosťou o sprístupnenie spomínaného zoznamu. Špeciálna prokuratúra obratom zoznam zverejnila. O tom, že mal požiadať špeciálneho prokurátora informuje agentúra SITA. Keďže je pravdou, že Kaliňák požiadal špeciálneho prokurátora, ktorý vyšetruje kauzu Emisie, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (4.2.2014): \"Špeciálna prokurátora Dušana Kováčika listom požiadal minister vnútra Robert Kaliňák, aby zverejnil informácie o obchodnom styku spoločnosti Interblue Group po uzatvorení zmluvy so Slovenskou republikou o predaji emisií a emisných kvót.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza SITA , kauzu emisie vyšetruje od roku 2010 špeciálna prokuratúra a špeciálny oddiel príslušnej policajnej zložky. Je pravdou, že Robert Kaliňák sa oficiálne obrátil listom na Špeciálnu prokuratúru so žiadosťou o sprístupnenie spomínaného zoznamu. Špeciálna prokuratúra obratom zoznam zverejnila. O tom, že mal požiadať špeciálneho prokurátora informuje agentúra SITA. Keďže je pravdou, že Kaliňák požiadal špeciálneho prokurátora, ktorý vyšetruje kauzu Emisie, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (4.2.2014): \"Špeciálna prokurátora Dušana Kováčika listom požiadal minister vnútra Robert Kaliňák, aby zverejnil informácie o obchodnom styku spoločnosti Interblue Group po uzatvorení zmluvy so Slovenskou republikou o predaji emisií a emisných kvót.\""], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/156948/prokuratura-vysetruje-interblue-s-americanmi-a-svajciarmi.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/786466-zoznam-z-kauzy-emisie-je-na-svete-zverejnila-ho-prokuratura/", "http://www.hlavnespravy.sk/usp-r-kalinak-chce-zverejnit-zoznam-z-emisnej-kauzy/214044"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:46.641697+00:00"}
{"id": "vr38553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38553", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak si všetci spomenú a myslím si, že okolie pána ministra si na to veľmi dobre pamätá, jednoducho ministerstvo obrany si do tohtoročného rozpočtu, ktorý dnes funguje a navrhoval sa minulý rok proste nič nevypýtal.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:29.606095+00:00"}
{"id": "vr26081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26081", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "... v tom TSK by to chcelo urobiť oveľa viac, napríklad samosprávny kraj nemá podpísané také dohody, ja teraz úplne možno že je to banálna vec, ale si myslím, že veľmi dôležitá pre rozvoj, pre tie voľnočasové aktivity nemá podpísanú zmluvu so Slovenským klubom turistov napríklad, čo Žilinský kraj má.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žilinský samosprávny kraj spolupracuje so Slovenským klubom turistov na viacerých projektoch. Či už za účelom obnovy turistického značenia alebo budovania cyklotrás, turistických trás a náučných chodníkov v rámci trojročného projektu „Obnova a modernizácia cykloturistických a peších turistických trás v Žilinskom kraji“. Informuje o tom občianske združenie Klub slovenských turistov (KST) na svojom webe .\n\nSamotná zmluva zo 14. júla 2011,ktorá bola v priestoroch Úradu ŽSK slávnostne podpísaná ako Dohoda o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) a Klubom slovenských turistov (KST) , je dostupná v sekcii Zmluvy s partnermi. V tomto registri dohôd sú tiež zmluvy s Bratislavským, Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom. KST tu však neeviduje zmluvu s Trenčianskym samosprávnym krajom. Výrok Jaroslava Bašku, na základe uvedeného, hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Žilinský samosprávny kraj spolupracuje so Slovenským klubom turistov na viacerých projektoch. Či už za účelom obnovy turistického značenia alebo budovania cyklotrás, turistických trás a náučných chodníkov v rámci trojročného projektu „Obnova a modernizácia cykloturistických a peších turistických trás v Žilinskom kraji“. Informuje o tom občianske združenie Klub slovenských turistov (KST) na svojom webe .", "Samotná zmluva zo 14. júla 2011,ktorá bola v priestoroch Úradu ŽSK slávnostne podpísaná ako Dohoda o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) a Klubom slovenských turistov (KST) , je dostupná v sekcii Zmluvy s partnermi. V tomto registri dohôd sú tiež zmluvy s Bratislavským, Trnavským a Nitrianskym samosprávnym krajom. KST tu však neeviduje zmluvu s Trenčianskym samosprávnym krajom. Výrok Jaroslava Bašku, na základe uvedeného, hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["obnovy turistického značenia", "projektu", "webe", "Dohoda o spolupráci medzi Žilinským samosprávnym krajom (ŽSK) a Klubom slovenských turistov (KST)", "Zmluvy s partnermi."], "url": ["http://www.kst.sk/index.php/aktuality-ustredie/930-zilinsky-samospravny-kraj-prikladom-pri-obnove-turistickeho-znacenia", "http://www.cestovatel.eu/622-tvrtina-slovenskych-cyklotras-je-v-ilinskom-kraji", "http://www.kst.sk/", "http://www.kst.sk/images/stories/2011/Zmluvy/ZSK_KST_Dohoda_o_spoluprci.pdf", "http://www.kst.sk/index.php/o-nas/zmluvy-s-partnermi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:28.219823+00:00"}
{"id": "vr28213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28213", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si, pán prezident povedal niečo na summite vo Walese a v tom okamihu sa mu spustila petičná akcia v jeho rodnom meste proti tomu, čo povedal.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Kiska na summite NATO vo Walese, ako hlavný predstaviteľ slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč) ponúkol možnosť vytvorenia muničného skladu v Poprade pre potreby NATO. Tento návrh tlmočil prezident SR, no je vysoko pravdepodobné, že išlo o návrh celej slovenskej delegácie. Proti tomuto návrhu vznikla vzápätí petícia v Poprade. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prezident Kiska na summite NATO vo Walese ako hlavný predstaviteľ slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč) ponúkol možnosť vytvorenia muničného skladu v Poprade pre potreby NATO. Mala by tam byť aj munícia pre potreby zásahov. Toto centrum však vzniknúť nemusí, a záleží od spojencov či sa tento projekt uskutoční. Návrh však vyvolal negatívne reakcie, primátor Popradu Anton Danko sa postavil proti návrhu, aj keď ešte nie je jasné, čo by sklad presne obsahoval. V Poprade vznikla proti skladu už aj petícia , ktorú zatiaľ podpísalo 3500 ľudí, a žiadajú referendum. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska na summite NATO vo Walese, ako hlavný predstaviteľ slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč) ponúkol možnosť vytvorenia muničného skladu v Poprade pre potreby NATO. Tento návrh tlmočil prezident SR, no je vysoko pravdepodobné, že išlo o návrh celej slovenskej delegácie. Proti tomuto návrhu vznikla vzápätí petícia v Poprade. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prezident Kiska na summite NATO vo Walese ako hlavný predstaviteľ slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč) ponúkol možnosť vytvorenia muničného skladu v Poprade pre potreby NATO. Mala by tam byť aj munícia pre potreby zásahov. Toto centrum však vzniknúť nemusí, a záleží od spojencov či sa tento projekt uskutoční. Návrh však vyvolal negatívne reakcie, primátor Popradu Anton Danko sa postavil proti návrhu, aj keď ešte nie je jasné, čo by sklad presne obsahoval. V Poprade vznikla proti skladu už aj petícia , ktorú zatiaľ podpísalo 3500 ľudí, a žiadajú referendum. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["predstaviteľ", "Kiska", "projekt", "Danko", "petícia"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19578", "http://www.sme.sk/c/7369073/kiska-z-utoku-vini-rusov-nato-sme-ponukli-sklad-municie.html", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/7372898/sklad-nato-v-poprade-niektori-nechcu-hoci-je-otazny.html", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/7372898/sklad-nato-v-poprade-niektori-nechcu-hoci-je-otazny.html", "http://poprad.korzar.sme.sk/c/7383515/v-poprade-rozbehli-peticiu-za-referendum-proti-skladu-nato.html?ref=trz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:34.711783+00:00"}
{"id": "vr32336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32336", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz po 20 rokoch došli prví živnostníci do dôchodkového veku a dostali 180 eurové dôchodky a prepadaj do sociálneho systému.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica je pravdivý. Nedávno sme ho overovali v rámci nášho portálu, keďže podobný výrok zaznel od predsedu vlády v relácii O 5 minút 12 (9. september 2012). Denník Pravda informuje o nízkych dôchodkoch živnostníkov i o ich príčine: \"Do penzie odchádza čoraz viac živnostníkov, ktorí roky platili iba minimálne odvody a dnes sú zaskočení, že ich vypočítaný dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 190 eur. Vedenie Sociálnej poisťovne podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej o vyhrocovaní problému vie, no pri výpočte dôchodkov sa musí opierať o platnú legislatívu a vyrátať ich poistencom len takú penziu, na akú majú nárok.\" \"...na poistencov stále apelujeme, aby si uvedomili, že platba minimálneho odvodu vedie v budúcnosti k malému dôchodku,\" informuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica je pravdivý. Nedávno sme ho overovali v rámci nášho portálu, keďže podobný výrok zaznel od predsedu vlády v relácii O 5 minút 12 (9. september 2012). Denník Pravda informuje o nízkych dôchodkoch živnostníkov i o ich príčine: \"Do penzie odchádza čoraz viac živnostníkov, ktorí roky platili iba minimálne odvody a dnes sú zaskočení, že ich vypočítaný dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 190 eur. Vedenie Sociálnej poisťovne podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej o vyhrocovaní problému vie, no pri výpočte dôchodkov sa musí opierať o platnú legislatívu a vyrátať ich poistencom len takú penziu, na akú majú nárok.\" \"...na poistencov stále apelujeme, aby si uvedomili, že platba minimálneho odvodu vedie v budúcnosti k malému dôchodku,\" informuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/stat-ma-problem-co-s-prilis-nizkou-penziou-zivnostnikov-pek-/sk_domace.asp?c=A120511_091020_sk_domace_p09"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:05.288903+00:00"}
{"id": "vr31377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31377", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Kaliňák: Keďže som bol tieňový ministrom vnútra, tak som primárne vlastne vykonával kontrolu ministra vnútra Daniela Lipšica a aj v reláciách sa to odzrkadlilo, že sme boli často spolu. (Lipšic: Až tak často zase nie.)", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa tabuľky návštevnosti spracovanej portálom medialne.etrend.sk politikov v diskusných reláciách, k 24.12.2010 od nástupu novej vlády sa Kaliňák a Lipšic nestretli v sledovaných reláciách ani raz.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tabuľky návštevnosti spracovanej portálom medialne.etrend.sk politikov v diskusných reláciách, k 24.12.2010 od nástupu novej vlády sa Kaliňák a Lipšic nestretli v sledovaných reláciách ani raz."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["medialne.etrend.sk", "8.mája", "18. marca", "9. januára"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/fico-bude-pred-vianocami-diskutovat-v-stv-aj-na-markize.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/152/daniel-lipsic-vs-robert-kalinak", "http://www.demagog.sk/diskusie/265/daniel-lipsic-vs-robert-kalinak", "http://www.demagog.sk/diskusie/85/r-kalinak-vs-d-lipsic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:32.471382+00:00"}
{"id": "vr33784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33784", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Experti OECD odporúčajú Slovenskej republike pridať alebo dať viac finančných prostriedkov do školstva.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poslednej hodnotiacej správe nám OECD odporučilo zvýšiť platy učiteľov. Toto zvýšenie platov by sa malo z veľkej časti hradiť z úsporných opatrení a zvýšení efektívnosti vynakladania prostriedkov v základnom a strednom školstve. Je však pravdou, že Slovensko stále zaostáva za priemerom OECD ( Education at a Glance , s. 216) čo sa týka výdavkov do školstva resp. zdrojov na žiaka. Angel Gurríia, generálny tajomník OECD vo svojej správe Slovenskej republike medzi iným odporúča aj zlepšenie systému vzdelávania spolu so zvýšením učiteľských platov: \"Slovakia has significant space to improve its educational outcomes. While the aggregate PISA score has improved since 2006, it is still below OECD average. Slovakia currently has the lowest relative wages of teachers among OECD countries. Increasing wages, which requires making appropriate room in the budget, and widening the scope for performance-related pay would go a long way towards improving the attractiveness of the profession. PISA results show that the best performing countries tend to invest more in teachers offering them higher salaries and greater professional status.\" Medzi hlavné odporúčania OECD (s. 21-22) publikované v decembri 2012 patrí v oblasti školstva výšenie miezd, ktoré sa ale má udiať opatreniami zvyšujúcimi efektívnosť systému - konsolidáciou siete škôl, zvýšeniu počtu žiakov v triedach. Požadované zvýšenie miezd pre učiteľov by malo byť z veľkej časti hradené z odstránia neefektívnosti v systéme základných a stredných škôl. Increase the wages of teachers together with structural measures increasing the efficiency of the system such as consolidating the network of schools, increasing the classroom size and widening the scope for performance-related pay. ...Bringing up teacher remuneration to 75% of the average wage of a tertiary graduate would require a pay rise of around 50%, costing around 0.5% of GDP. ...According to OECD estimates, eliminating inefficiency in primary and secondary schools could save up to 0.4% of GDP. Správa uvádza, že hoci sa Slovensko od roku 2006 zlepšuje, stále sa nachádza pod priemerom OECD. Správa ďalej odporúča zvyšovanie platov učiteľov, ktoré sú v relatívnom porovnaní medzi najnižšie v OECD. Cieľom by malo byť zvyšovanie miezd a rozširovanie výkonnostnej zložky platu, čo by malo zlepšiť prípadnú atraktívnosť učiteľského povolania. OECD vo svojej správe hodnotiacej aktuálny stav ekonomiky Slovenska za rok 2012 venovala osobitnú pozornosť aj oblasti školstva, pre ktorú ponúka aj viaceré odporúčania : \" OECD odporúča zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov súčasne so zavedením štrukturálnych opatrení, ktoré zvýšia efektívnosť systému, akými sú optimalizácia siete škôl, zvyšovanie kapacity tried či zavedenie výkonnostnej zložky platu učiteľov. Rezervy vidí správa vo využívaní dostupných hodnotení pri identifikácii nefunkčných škôl a naopak škôl, ktoré by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V poslednej hodnotiacej správe nám OECD odporučilo zvýšiť platy učiteľov. Toto zvýšenie platov by sa malo z veľkej časti hradiť z úsporných opatrení a zvýšení efektívnosti vynakladania prostriedkov v základnom a strednom školstve. Je však pravdou, že Slovensko stále zaostáva za priemerom OECD ( Education at a Glance , s. 216) čo sa týka výdavkov do školstva resp. zdrojov na žiaka. Angel Gurríia, generálny tajomník OECD vo svojej správe Slovenskej republike medzi iným odporúča aj zlepšenie systému vzdelávania spolu so zvýšením učiteľských platov: \"Slovakia has significant space to improve its educational outcomes. While the aggregate PISA score has improved since 2006, it is still below OECD average. Slovakia currently has the lowest relative wages of teachers among OECD countries. Increasing wages, which requires making appropriate room in the budget, and widening the scope for performance-related pay would go a long way towards improving the attractiveness of the profession. PISA results show that the best performing countries tend to invest more in teachers offering them higher salaries and greater professional status.\" Medzi hlavné odporúčania OECD (s. 21-22) publikované v decembri 2012 patrí v oblasti školstva výšenie miezd, ktoré sa ale má udiať opatreniami zvyšujúcimi efektívnosť systému - konsolidáciou siete škôl, zvýšeniu počtu žiakov v triedach. Požadované zvýšenie miezd pre učiteľov by malo byť z veľkej časti hradené z odstránia neefektívnosti v systéme základných a stredných škôl. Increase the wages of teachers together with structural measures increasing the efficiency of the system such as consolidating the network of schools, increasing the classroom size and widening the scope for performance-related pay. ...Bringing up teacher remuneration to 75% of the average wage of a tertiary graduate would require a pay rise of around 50%, costing around 0.5% of GDP. ...According to OECD estimates, eliminating inefficiency in primary and secondary schools could save up to 0.4% of GDP. Správa uvádza, že hoci sa Slovensko od roku 2006 zlepšuje, stále sa nachádza pod priemerom OECD. Správa ďalej odporúča zvyšovanie platov učiteľov, ktoré sú v relatívnom porovnaní medzi najnižšie v OECD. Cieľom by malo byť zvyšovanie miezd a rozširovanie výkonnostnej zložky platu, čo by malo zlepšiť prípadnú atraktívnosť učiteľského povolania. OECD vo svojej správe hodnotiacej aktuálny stav ekonomiky Slovenska za rok 2012 venovala osobitnú pozornosť aj oblasti školstva, pre ktorú ponúka aj viaceré odporúčania : \" OECD odporúča zvýšiť mzdové ohodnotenie učiteľov súčasne so zavedením štrukturálnych opatrení, ktoré zvýšia efektívnosť systému, akými sú optimalizácia siete škôl, zvyšovanie kapacity tried či zavedenie výkonnostnej zložky platu učiteľov. Rezervy vidí správa vo využívaní dostupných hodnotení pri identifikácii nefunkčných škôl a naopak škôl, ktoré by mohli slúžiť ako príklady dobrej praxe.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Education at a Glance", "správe", "OECD", "odporúčania"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf", "http://www.oecd.org/about/secretary-general/challengesandopportunitiesforslovakia-theoecdview.htm", "http://www.oecd.org/eco/surveys/OVERVIEW%20FINAL%20SVK_English.pdf", "http://www.minedu.sk/odporucania-oecd-vo-vztahu-k-skolstvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:45.184234+00:00"}
{"id": "vr15332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15332", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...napríklad Nemecko, (...) o demokratickosti ktorého nemôžte pochybovať, jeho Grundgesetz, ústava, referendum ako celoštátny inštrument vôbec nepozná.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný Šebejov výrok sme hodnotili už v debate z 12. júna 2016 . Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko skutočne nemá inštrument referenda na celoštátnej úrovni a to z dôvodou zneužitia referenda počas Weimarskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Podobný Šebejov výrok sme hodnotili už v debate z 12. júna 2016 . Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko skutočne nemá inštrument referenda na celoštátnej úrovni a to z dôvodou zneužitia referenda počas Weimarskej republiky."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["12. júna 2016", "článok 29", "pdf", "zabrániť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/591/klus-a-sebej-o-brexite", "https://www.bundestag.de/bundestag/aufgaben/rechtsgrundlagen/grundgesetz/gg_02/245124", "https://is.muni.cz/do/1499/el/estud/praf/js09/dejiny/web/prameny/09/Zakladni_zakon_SRN_-_Grundgesetz_-_1949.pdf", "https://books.google.sk/books?id=r6EGbJ5Z4jsC&pg=PA113&lpg=PA113&dq=germany+referendum+hitler+constitution&source=bl&ots=K0soVxrL6O&sig=L4nryg4Em5vMIJTua-Zi-PwWbP8&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjQzqPbuqfNAhVLDZoKHTaDCfsQ6AEISjAG#v=onepage&q=germany%20referendum%20hitler%20constitution&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:34.881876+00:00"}
{"id": "48396", "numeric_id": 48396, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48396", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Hovorím o dekanovi právnickej fakulty pánovi Burdovi, ktorý hovorí, ak by tam aj niečo bolo, tak určite by to nebolo na úrovni zločinu, ale iba prečinu a tak, ak by to bol prečin ako on kvalifikuje po prečítaní tohto obvinenia voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi, tak rozhodne k tomu nepatrí kolúzna väzba, ktorú oni navrhujú, lebo chcú umlčať opozičného lídra za normálnu opozičnú politiku, ktorú robí.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Súčasným dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., na ktorého sa Juraj Blanár odvoláva. Ten v rozhovore pre Pravdu spomenul niekoľko spôsobov, akými sa na obvinenie dá pozerať, kolúznu väzbu v tomto prípade označil za neodôvodnenú. Burda však v súvislosti s kolúznou väzbou nehovoril o umlčiavaní opozičných lídrov a taktiež nespája kolúznu väzbu s tým, že by sa malo jednať o prečin. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nDekan Burda v rozhovore hovorí o niekoľkých možných pohľadoch na skutky, z ktorých boli Kaliňák s Ficom obvinení. Ak pri zadávaní pokynov na vyšetrovanie konali ako verejní, tak podľa Burdu nespáchali trestný čin. Ak nekonali ako verejní činitelia, no využívali svoju autoritu, tak nejde o zneužitie právomocí verejného činiteľa, a teda o trestný čin. Ak plánovali politicky využiť získané informácie na páchanie trestného činu napríklad vydierania, potom by mohli byť za to postihnuteľní. V uznesení, v ktorom sa vznáša obvinenie voči Ficovi s Kaliňákom to však niečo také bližšie špecifikované nie je.\n\nBurdu sa okrem iného v Pravde pýtali, či nebolo trestným činom zverejňovanie daňových dokumentov bývalého prezidenta Andreja Kisku. Burda uznal, že: „danými vyjadreniami mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len podľa prvého odseku, ktorý je prečinom, nie podľa tretieho odseku, ktorý je zločinom”. Na to, aby to bol zločin, by muselo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty a muselo by dôjsť k naplneniu závažnosti. To znamená, že by sa museli zvážiť konkrétne okolnosti prípadu. V neprospech obvinených by mohlo hrať, ak sa k týmto informáciám dostali využitím svojho postavenia.\n\nK otázke väzby sa Burda vyjadril: „Vzhľadom na celkový charakter skutku, resp. skutkov, ktoré sa v tomto prípade kladú za vinu, ako aj vzhľadom na celkovú politickú klímu a verejný drobnohľad, som presvedčený, že ak by aj bolo toto obvinenie v určitej časti vyhodnotené ako dôvodné (čo by podľa toho, čo uvádzam vyššie čiastočne mohlo byť), dôvod na väzbu v tomto prípade nie je.” Burda nehovoril ani o snahe umlčať opozičného politika, ani o spojitosti medzi klasifikáciou trestného činu a kolúznou väzbou.", "analysis_paragraphs": ["Súčasným dekanom Právnickej fakulty Univerzity Komenského je doc. JUDr. Eduard Burda, PhD., na ktorého sa Juraj Blanár odvoláva. Ten v rozhovore pre Pravdu spomenul niekoľko spôsobov, akými sa na obvinenie dá pozerať, kolúznu väzbu v tomto prípade označil za neodôvodnenú. Burda však v súvislosti s kolúznou väzbou nehovoril o umlčiavaní opozičných lídrov a taktiež nespája kolúznu väzbu s tým, že by sa malo jednať o prečin. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Dekan Burda v rozhovore hovorí o niekoľkých možných pohľadoch na skutky, z ktorých boli Kaliňák s Ficom obvinení. Ak pri zadávaní pokynov na vyšetrovanie konali ako verejní, tak podľa Burdu nespáchali trestný čin. Ak nekonali ako verejní činitelia, no využívali svoju autoritu, tak nejde o zneužitie právomocí verejného činiteľa, a teda o trestný čin. Ak plánovali politicky využiť získané informácie na páchanie trestného činu napríklad vydierania, potom by mohli byť za to postihnuteľní. V uznesení, v ktorom sa vznáša obvinenie voči Ficovi s Kaliňákom to však niečo také bližšie špecifikované nie je.", "Burdu sa okrem iného v Pravde pýtali, či nebolo trestným činom zverejňovanie daňových dokumentov bývalého prezidenta Andreja Kisku. Burda uznal, že: „danými vyjadreniami mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len podľa prvého odseku, ktorý je prečinom, nie podľa tretieho odseku, ktorý je zločinom”. Na to, aby to bol zločin, by muselo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty a muselo by dôjsť k naplneniu závažnosti. To znamená, že by sa museli zvážiť konkrétne okolnosti prípadu. V neprospech obvinených by mohlo hrať, ak sa k týmto informáciám dostali využitím svojho postavenia.", "K otázke väzby sa Burda vyjadril: „Vzhľadom na celkový charakter skutku, resp. skutkov, ktoré sa v tomto prípade kladú za vinu, ako aj vzhľadom na celkovú politickú klímu a verejný drobnohľad, som presvedčený, že ak by aj bolo toto obvinenie v určitej časti vyhodnotené ako dôvodné (čo by podľa toho, čo uvádzam vyššie čiastočne mohlo byť), dôvod na väzbu v tomto prípade nie je.” Burda nehovoril ani o snahe umlčať opozičného politika, ani o spojitosti medzi klasifikáciou trestného činu a kolúznou väzbou."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["dekanom", "Pravdu"], "url": ["https://www.flaw.uniba.sk/o-fakulte/vedenie-fakulty/dekan/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624299-burda-obvinenie-fica-s-kalinakom-povazujem-za-znacne-prehnane/strana-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:47.101286+00:00"}
{"id": "vr18417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18417", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "A jedným z tých riešení (strany SaS ohľadom migračnej krízy, pozn.) boli napríklad aj tie vyloďovacie platformy alebo keď chceme, hotspoty, o ktorých teraz EÚ konečne začína hovoriť ako o reálnom riešení. To bol model, ktorý sa vyplatil Austrálii ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch , táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O zriaďovaní vstupných centier pre migrantov, tzv. hotspotov, reportuje Európska komisia už od roku 2015, kedy bola migračná kríza najdramatickejšia. V európskej migračnej agende ich práve Európska komisia uvádza ako nástroj a aktivitu na pomoc členským štátom, ktoré boli migráciou zasiahnuté najviac. Tieto hotspoty boli zriadené práve v týchto krajinách. Je pravdou, že o potrebe akýchsi záchytných centier mimo územia EÚ, kde budú môcť utečenci žiadať o azyl v EÚ, sa hovorí najmä v posledných rokoch , táto otázka ešte nie je doriešená. Klus vo výroku prirovnáva model hotspotov k tzv. zadržiavacím centrám pre imigrantov v Austrálii, ktoré sú prevažne lokalizované v rámci Austrálie a pre tie, ktoré nie sú, platí iná jurisdikcia. Okrem toho, že tento systém je pomerne kritizovaný, funguje tak, že Austrália mimo svojho územia posiela niektorých žiadateľov o azyl, no posiela ich na ostrovy, cez ktoré neprechádzali, v čom je rozdiel medzi možnými hotspotmi mimo EÚ. Klus tiež dáva do súvisu hotspoty ako vyloďovacie platformy a austrálsky model, čo je iný princíp. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["reportuje", "rokoch", "centrám", "vyzýva", "pdf.", "Sulík", "poukazovala", "Nemecku", "model,", "jedinečný", "kritizovaný"], "url": ["https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2015/SK/1-2015-678-SK-F1-1.PDF", "https://dennikn.sk/minuta/752639/", "https://www.refugeecouncil.org.au/getfacts/seekingsafety/asylum/detention/key-facts/", "https://www.aktuality.sk/clanok/601228/pri-migrantoch-nebudme-egoisti-ziada-predseda-europskeho-parlamentu/", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_sk.pdf", "https://www.youtube.com/watch?v=zeBswcqsiE4", "https://www.sas.sk/detail/1982/sas-prichylenie-utecencov-moze-byt-v-rozpore-s-nasou-legislativou/obsah", "https://dennikn.sk/minuta/752639/", "https://www.refugeecouncil.org.au/offshore-processing/", "https://www.refugeecouncil.org.au/offshore-processing/", "https://www.theguardian.com/australia-news/2018/sep/15/australia-is-reported-to-un-human-rights-council-over-illegal-detention-of-asylum-seekers"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:50.190677+00:00"}
{"id": "42972", "numeric_id": 42972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42972", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...od roku 2013 mám stránku, na ktorú pridávam absolútne všetko, o čom v Európskom parlamente rokujeme.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže europoslankyňa Beňová skutočne od roku 2013 disponuje účtom na sociálnej platforme Twitter. Tento účet od svojho založenia obsahuje až vyše 3300 príspevkov do dnešného dňa. V priemer to teda vychádza viac než 1 príspevok denne z čoho možno usúdiť, že europoslankyňa Beňová je na tejto platforme skutočne aktívna. Tento účet je pritom skutočne venovaný prevažne jej pracovnej náplni, politickým komentárom a iba z časti súkromným záležitostiam. Ostatné záležitosti týkajúce sa napríklad súkromia alebo ďalších politických aktivít možno nájsť na jej profiloch jednak na Facebooku alebo tiež na Instagrame .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže europoslankyňa Beňová skutočne od roku 2013 disponuje účtom na sociálnej platforme Twitter. Tento účet od svojho založenia obsahuje až vyše 3300 príspevkov do dnešného dňa. V priemer to teda vychádza viac než 1 príspevok denne z čoho možno usúdiť, že europoslankyňa Beňová je na tejto platforme skutočne aktívna. Tento účet je pritom skutočne venovaný prevažne jej pracovnej náplni, politickým komentárom a iba z časti súkromným záležitostiam. Ostatné záležitosti týkajúce sa napríklad súkromia alebo ďalších politických aktivít možno nájsť na jej profiloch jednak na Facebooku alebo tiež na Instagrame ."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["účtom", "Facebooku", "Instagrame"], "url": ["https://twitter.com/monikaflabenova", "https://www.facebook.com/monikabenovaep/", "https://www.instagram.com/monicabenova/?hl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:21.747428+00:00"}
{"id": "48221", "numeric_id": 48221, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48221", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Máme tam (vo výzvach plánu obnovy, pozn.) investíciu do strategického rozvoja vysokých škôl, máme tam na lákanie a udržanie talentov peniaze už alokované pre tento rok. Chceme podporiť 1600 študentov 8 miliónmi eur.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Pláne obnovy a odolnosti SR je vzdelávaniu a rozvoju vysokého školstva venovaná osobitná pozornosť, rovnako je venovaná pozornosť aj udržaniu talentov ( pdf, s. 23, pdf, s. 358 ).\n\nFinančná podpora študentov má byť zabezpečená pomocou štipendií pre najlepších zahraničných a domácich študentov (.pdf, s.384). Počet oprávnených štipendistov je 1600 ročne. Celková suma, ktorá by teda mala ísť na tieto štipendiá, je 8,2 milóna eur ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva pre Demagóg.SK doplnilo bližšie údaje o schéme podpory:\n\n“Cieľom schémy je finančná podpora talentov v troch skupinách: a) najväčšie talenty spomedzi slovenských maturantov – 1 000 študentov – 3 000 eur štipendium + 2 000 pre VŠ príspevok – 5 mil. eur, b) najväčšie talenty z cudziny – 200 študentov – 4000 eur štipendium + 2000 pre VŠ príspevok – 1,2 mil. eur, c) nadpriemerní študenti, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo patria do špecifických znevýhodnených skupín (napr. siroty, deti v centrách pre deti a rodiny) – 400 študentov – 3000 eur štipendium + 2000 pre VŠ príspevok – 2 mil. eur.”", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Pláne obnovy a odolnosti SR je vzdelávaniu a rozvoju vysokého školstva venovaná osobitná pozornosť, rovnako je venovaná pozornosť aj udržaniu talentov ( pdf, s. 23, pdf, s. 358 ).", "Finančná podpora študentov má byť zabezpečená pomocou štipendií pre najlepších zahraničných a domácich študentov (.pdf, s.384). Počet oprávnených štipendistov je 1600 ročne. Celková suma, ktorá by teda mala ísť na tieto štipendiá, je 8,2 milóna eur ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva pre Demagóg.SK doplnilo bližšie údaje o schéme podpory:", "“Cieľom schémy je finančná podpora talentov v troch skupinách: a) najväčšie talenty spomedzi slovenských maturantov – 1 000 študentov – 3 000 eur štipendium + 2 000 pre VŠ príspevok – 5 mil. eur, b) najväčšie talenty z cudziny – 200 študentov – 4000 eur štipendium + 2000 pre VŠ príspevok – 1,2 mil. eur, c) nadpriemerní študenti, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo patria do špecifických znevýhodnených skupín (napr. siroty, deti v centrách pre deti a rodiny) – 400 študentov – 3000 eur štipendium + 2000 pre VŠ príspevok – 2 mil. eur.”"], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Pláne obnovy a odolnosti SR", "pdf, s. 23, pdf, s. 358", "zabezpečená"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/1/Plan_obnovy_a_odolnosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:38.812341+00:00"}
{"id": "vr16838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16838", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "K 1. januáru 2017 sme mali (NRSK, pozn.) na účte rezervného fondu 33 mil. eur. Za to sa dá opraviť 33 stredných škôl.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezervný fond sú finančný prostriedky, ktoré slúžia na pokrytie iných, neočakávaných výdavkov, alebo na prijatie opatrení, ktoré zlepšia stav hospodárenia. Na účte rezervného fondu NRSK sa k 1. januáru 2017 eviduje suma 33 miliónov eur. Preto uvedený výrok hodnotíme ako pravidvý.", "analysis_paragraphs": ["Rezervný fond sú finančný prostriedky, ktoré slúžia na pokrytie iných, neočakávaných výdavkov, alebo na prijatie opatrení, ktoré zlepšia stav hospodárenia. Na účte rezervného fondu NRSK sa k 1. januáru 2017 eviduje suma 33 miliónov eur. Preto uvedený výrok hodnotíme ako pravidvý."], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Rezervný fond", "33 miliónov", "škola", "opravených"], "url": ["http://www.vssr.sk/odborny-clanok/osobitosti-uctovania-a-rezervny-fond.htm", "https://mynitra.sme.sk/c/20533584/nitriansky-samospravny-kraj-ma-v-rezervnom-fonde-33-milionov-eur.html", "http://www.teraz.sk/regiony/oprava-spojenej-skoly-v-nitre-zaciatok/214648-clanok.html", "https://web.vucke.sk/sk/novinky/stredne-skoly-kraji-pocas-leta-modernizuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:20.059945+00:00"}
{"id": "vr34619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34619", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vláda pripravovala v legislatíve viacero opatrení, ktoré skôr pomáhajú aj rodinám, rodinám s deťmi už či z hľadiska rovnocenného zaobchádzania, aby neboli diskriminované, alebo z hľadiska času v rámci ktorého sú mamičky napríklad po materskej dovolenke chránené zo zákona.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlamentom prešli viaceré zmeny , ktoré sa dotknú mamičiek s malými deťmi. A ktoré je možné interpretovať ako zmeny podporujúce rovnocenné zaobchádzanie. Podľa servera aktualne.sk bude materská dovolenka od nového roka dlhšia o šesť týždňov oproti súčasným 28 týždňom. Výška príspevku by sa z terajších 55 percent platu mala zvýšiť na 60 percent. Matky dostanú od januára budúceho roka jednotný rodičovský príspevok, čo odstráni diskrimináciu v tejto oblasti, keď v súčasnosti sú výšky príspevku závislé od odpracovaných dní matky, a to 164,22 a 256 eur. Po novom dostanú mamičky jednotných 190,1 eura mesačne. Zvýšenie o takmer 26 eur sa bude týkať až troch štvrtín prípadov, len štvrtine sa tento príspevok zníži o 66 eur. Súčasťou pozmeňujúceho návrhu je aj predĺženie poberania materskej pre náhradných rodičov. Náhradný rodič bude môcť poberať materskú do troch rokov, v súčasnosti má nárok len na osem mesiacov poberania dávky. Keď sa matka vráti po rodičovskej späť do práce, musí jej zamestnávateľ poskytnúť rovnaké pracovné miesto. Po novom ale bude mať nárok aj na rovnaké práva. Týka sa to aj platu.", "analysis_paragraphs": ["Parlamentom prešli viaceré zmeny , ktoré sa dotknú mamičiek s malými deťmi. A ktoré je možné interpretovať ako zmeny podporujúce rovnocenné zaobchádzanie. Podľa servera aktualne.sk bude materská dovolenka od nového roka dlhšia o šesť týždňov oproti súčasným 28 týždňom. Výška príspevku by sa z terajších 55 percent platu mala zvýšiť na 60 percent. Matky dostanú od januára budúceho roka jednotný rodičovský príspevok, čo odstráni diskrimináciu v tejto oblasti, keď v súčasnosti sú výšky príspevku závislé od odpracovaných dní matky, a to 164,22 a 256 eur. Po novom dostanú mamičky jednotných 190,1 eura mesačne. Zvýšenie o takmer 26 eur sa bude týkať až troch štvrtín prípadov, len štvrtine sa tento príspevok zníži o 66 eur. Súčasťou pozmeňujúceho návrhu je aj predĺženie poberania materskej pre náhradných rodičov. Náhradný rodič bude môcť poberať materskú do troch rokov, v súčasnosti má nárok len na osem mesiacov poberania dávky. Keď sa matka vráti po rodičovskej späť do práce, musí jej zamestnávateľ poskytnúť rovnaké pracovné miesto. Po novom ale bude mať nárok aj na rovnaké práva. Týka sa to aj platu."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Parlamentom", "zmeny"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3424", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221194"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:44.006959+00:00"}
{"id": "vr31722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31722", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď ste robili reformu verejnej správy, pri ktorej ste sľúbili ušetriť 20 %. Výsledok bol taký, že pribudlo 20 % (štátnych zamestnancov pozn.).", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Figeľ hovorí pravdu, že prvá Ficova vláda sľúbila znížiť počet zamestnancov vo verejnom sektore o 20%, avšak nie je pravda, že počet stúpol napriek tomu o 20%. Na základe uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 dostali ministerstvá skutočne pokyn \"zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol do 31. decembra 2007.\" Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz počet zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách od roku 2006 až po koniec roku 2007 dokonca mierne stúpol. Počet všetkých zamestnancov vo verejnej správe podľa rovnakej analýzy klesol od roku 2006-2010 o necelé 3%.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ hovorí pravdu, že prvá Ficova vláda sľúbila znížiť počet zamestnancov vo verejnom sektore o 20%, avšak nie je pravda, že počet stúpol napriek tomu o 20%. Na základe uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 dostali ministerstvá skutočne pokyn \"zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol do 31. decembra 2007.\" Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz počet zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách od roku 2006 až po koniec roku 2007 dokonca mierne stúpol. Počet všetkých zamestnancov vo verejnej správe podľa rovnakej analýzy klesol od roku 2006-2010 o necelé 3%."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "Podľa", "analýzy"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5471?prefixFile=u_", "http://www.cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2010/eur", "http://www.cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2010/eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:22.822716+00:00"}
{"id": "48289", "numeric_id": 48289, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48289", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Už to nie je tak, ako za pána Danka, že dal na mňa spravodajské služby, aby ma sledovali, odpočúvali a aby robili kadejaké veci a potom mu tam chodil Balciar hlásiť jednoducho, čo so mnou je.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2019 bol súčasný minister obrany Jaroslav Naď obvinený na základe podnetu vtedajšieho šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara. Po desiatich dňoch ale polícia obvinenie zrušila. Vyšetrovaný bol kvôli ohrozeniu utajovanej skutočnosti. Naď mal kontaktovať osobu blízku tajným službám a pýtať sa ho, či sa Rusi, ktorí boli zapletení do vraždy Sergeja Skripaľa, vyskytovali aj na Slovensku.\n\nVojenské spravodajstvo pod vedením nominanta SNS Jána Balciara asi rok a pol odpočúvalo Naďa .\n\nZ informácii, ktoré sú dispozícii, však nevieme overiť, či pokyn na odpočúvanie v danej kauze dal svojmu n ominantovi Andrej Danko, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nVyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Faktom je, že bezprostredne po obvinení ministra Naďa - Ján Balciar osobne navštívil pána Danka.”", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 bol súčasný minister obrany Jaroslav Naď obvinený na základe podnetu vtedajšieho šéfa Vojenského spravodajstva Jána Balciara. Po desiatich dňoch ale polícia obvinenie zrušila. Vyšetrovaný bol kvôli ohrozeniu utajovanej skutočnosti. Naď mal kontaktovať osobu blízku tajným službám a pýtať sa ho, či sa Rusi, ktorí boli zapletení do vraždy Sergeja Skripaľa, vyskytovali aj na Slovensku.", "Vojenské spravodajstvo pod vedením nominanta SNS Jána Balciara asi rok a pol odpočúvalo Naďa .", "Z informácii, ktoré sú dispozícii, však nevieme overiť, či pokyn na odpočúvanie v danej kauze dal svojmu n ominantovi Andrej Danko, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Vyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Faktom je, že bezprostredne po obvinení ministra Naďa - Ján Balciar osobne navštívil pána Danka.”"], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["odpočúvalo Naďa"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22266687/jaroslav-nad-odpocuvali-ma-rok-a-pol-obvinenia-postavili-na-vymysloch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:18.746274+00:00"}
{"id": "vr14633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14633", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(..) z klubu 500 tam nie je jediný zamestnávateľ (zapojený v duálnom vzdelávaní, pozn.)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Klub 500 je, podľa vlastných slov, \" neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Klub vznikol s cieľom chrániť záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov ako doma, tak na pôde európskych inštitúcií. (...) Medzi hlavné činnosti Klubu patrí obhajovanie rozvojových, zamestnávateľských a obchodných záujmov slovenských súkromných podnikateľov pri rokovaniach so zastupiteľským zborom NR SR, vládou SR, politickými stranami a ďalšími národnými a nadnárodnými inštitúciami. Predstavitelia Klubu 500 sa aktívne zúčastňujú na tvorbe právnych noriem a koncepčných materiálov z oblasti hospodárskej a priemyselnej politiky. \"", "analysis_paragraphs": ["Klub 500 je, podľa vlastných slov, \" neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Klub vznikol s cieľom chrániť záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov ako doma, tak na pôde európskych inštitúcií. (...) Medzi hlavné činnosti Klubu patrí obhajovanie rozvojových, zamestnávateľských a obchodných záujmov slovenských súkromných podnikateľov pri rokovaniach so zastupiteľským zborom NR SR, vládou SR, politickými stranami a ďalšími národnými a nadnárodnými inštitúciami. Predstavitelia Klubu 500 sa aktívne zúčastňujú na tvorbe právnych noriem a koncepčných materiálov z oblasti hospodárskej a priemyselnej politiky. \""], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Klub 500", "zoznam", "kritiku", "spoluprácu"], "url": ["http://www.klub500.sk/o-nas/", "http://www.rsov.sk/dokumenty/system_dualneho_vzdelavania/sumar_ziadosti_ziakov_2015_05_14.xlsx", "http://www.klub500.sk/en/o-dualne-vzdelavanie-maju-najvacsi-zaujem-strojari/", "http://www.klub500.sk/en/poslanci-schvalili-navrh-zakona-o-odbornom-vzdelavani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:05.154415+00:00"}
{"id": "vr28681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28681", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "A teraz sme svedkami, že pri Justičnom paláci, a to už schválili v zastupiteľstve, aj pán primátor zrejme podpísal, sa ide rušiť zeleň aj jedna z tých fontán, lebo tam bude podzemné parkovisko. Vraj pre Krajský súd.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mestské zastupiteľstvo mesta Bratislava na stretnutí dňa 25. septembra schválilo (a primátor už podpísal) nájom pozemku krajskému súdu na účel zriadenia podzemného parkoviska. Podmienkou prenájmu je však zachovanie alebo dobudovanie zelene a fontán v takom rozsahu ako v čase schválenia (september 2014). Kňažko si opomenutím tejto podmienky vylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa návrhu uznesenia dostupného na stránke mesta (.pdf, bod programu 16) mesto prenajme: \"[Pozemky] spolu vo výmere 5 218 m2, Krajskému súdu v Bratislave so sídlom na Záhradníckej ulici 10 v Bratislave, za účelom vybudovania podzemných garáží pre potreby súdu, verejnosti a obyvateľov a následné zachovanie/dobudovanie parčíku a fontán v súčasnom rozsahu, na dobu určitú 25 rokov, za nájomné 1,00 Eur/rok, čo za celú dobu nájmu 25 rokov predstavuje sumu 25,00 Eur \" Materiál k tomuto bodu hovorí: \"Účelom nájmu pozemkov je vybudovanie podzemných garáži pre potreby Krajského súdu v Bratislave, verejnosti a obyvateľov, ktorí budú návštevníkmi súdu a následné zachovanie/dobudovanie parčíka a fontán v rozsahu, v akom boli v čase uzatvárania tejto zmluvy .\" Jednou z podmienok prenájmu je zachovanie, respektíve dobudovanie zelene a fontány, v takom rozsahu ako boli v čase schválenia zastupiteľstvom v septembri 2014. Za návrh hlasovalo 33 poslancov, dvaja sa zdržali hlasovania a uznesenie bolo prijaté (. pdf ). Téme sa venuje napríklad aj tento článok Bratislavských novín. Schválený materiál bol schválený 25. septembra 2014 a publikovaný 7. októbra 2014. Podľa rokovacieho poriadku bol zverejnený až po podpise primátora. Rokovací poriadok mesta Bratislava: \"Zverejnenie uznesení a rozoslanie zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva /1/ Organizačné oddelenie magistrátu vyhotoví bezodkladne v písomnej forme uznesenia prijaté na zasadnutí mestského zastupiteľstva a následne ich po podpise primátora, najneskôr do 10 dní od schválenia mestským zastupiteľstvom, zverejní v elektronickej forme na adrese zriadenej hlavným mestom pre tento účel na špeciálnej webovej stránke hlavného mesta pre subjekty, ktoré majú prostredníctvom prihlasovacích hesiel oprávnenie na prístup k uzneseniam mestského zastupiteľstva. Organizačné oddelenie zároveň vyhotoví aj tri písomné vyhotovenia uznesení pre vlastnú potrebu, archív a servis pre občana.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mestské zastupiteľstvo mesta Bratislava na stretnutí dňa 25. septembra schválilo (a primátor už podpísal) nájom pozemku krajskému súdu na účel zriadenia podzemného parkoviska. Podmienkou prenájmu je však zachovanie alebo dobudovanie zelene a fontán v takom rozsahu ako v čase schválenia (september 2014). Kňažko si opomenutím tejto podmienky vylepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa návrhu uznesenia dostupného na stránke mesta (.pdf, bod programu 16) mesto prenajme: \"[Pozemky] spolu vo výmere 5 218 m2, Krajskému súdu v Bratislave so sídlom na Záhradníckej ulici 10 v Bratislave, za účelom vybudovania podzemných garáží pre potreby súdu, verejnosti a obyvateľov a následné zachovanie/dobudovanie parčíku a fontán v súčasnom rozsahu, na dobu určitú 25 rokov, za nájomné 1,00 Eur/rok, čo za celú dobu nájmu 25 rokov predstavuje sumu 25,00 Eur \" Materiál k tomuto bodu hovorí: \"Účelom nájmu pozemkov je vybudovanie podzemných garáži pre potreby Krajského súdu v Bratislave, verejnosti a obyvateľov, ktorí budú návštevníkmi súdu a následné zachovanie/dobudovanie parčíka a fontán v rozsahu, v akom boli v čase uzatvárania tejto zmluvy .\" Jednou z podmienok prenájmu je zachovanie, respektíve dobudovanie zelene a fontány, v takom rozsahu ako boli v čase schválenia zastupiteľstvom v septembri 2014. Za návrh hlasovalo 33 poslancov, dvaja sa zdržali hlasovania a uznesenie bolo prijaté (. pdf ). Téme sa venuje napríklad aj tento článok Bratislavských novín. Schválený materiál bol schválený 25. septembra 2014 a publikovaný 7. októbra 2014. Podľa rokovacieho poriadku bol zverejnený až po podpise primátora. Rokovací poriadok mesta Bratislava: \"Zverejnenie uznesení a rozoslanie zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva /1/ Organizačné oddelenie magistrátu vyhotoví bezodkladne v písomnej forme uznesenia prijaté na zasadnutí mestského zastupiteľstva a následne ich po podpise primátora, najneskôr do 10 dní od schválenia mestským zastupiteľstvom, zverejní v elektronickej forme na adrese zriadenej hlavným mestom pre tento účel na špeciálnej webovej stránke hlavného mesta pre subjekty, ktoré majú prostredníctvom prihlasovacích hesiel oprávnenie na prístup k uzneseniam mestského zastupiteľstva. Organizačné oddelenie zároveň vyhotoví aj tri písomné vyhotovenia uznesení pre vlastnú potrebu, archív a servis pre občana.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "Materiál", "pdf", "článok", "poriadok"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11044276", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_09_25/16_Krajsky_sud_najom_Stare_Mesto.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11044693", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/krajsky-sud-chce-pri-justicaku-stavat-podzemne-garaze.html?page_id=328343", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11032330"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:56.337846+00:00"}
{"id": "45070", "numeric_id": 45070, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45070", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Tieto údaje (od mobilných operátorov, pozn.) budú anonymizované a bude to zbierať Úrad verejného zdravotníctva, samozrejme v spolupráci aj s inými zložkami.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Len časť údajov od mobilných operátorov, ktoré štát v rámci opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu získa, bude anonymizovaná. Druhá časť - dáta, ktoré štát potrebuje, aby identifikoval ľudí, ktorým musí oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva - bude zbieraná neanonymne. Keďže tvrdenie Romana Mikulca je pravdou, no nie celou pravdou, hodnotíme ho ako zavádzanie. 25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. O spolupráci iných zložiek pri zbieraní údajov zákon nehovorí.", "analysis_paragraphs": ["Len časť údajov od mobilných operátorov, ktoré štát v rámci opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu získa, bude anonymizovaná. Druhá časť - dáta, ktoré štát potrebuje, aby identifikoval ľudí, ktorým musí oznámiť osobitné opatrenia Úradu verejného zdravotníctva - bude zbieraná neanonymne. Keďže tvrdenie Romana Mikulca je pravdou, no nie celou pravdou, hodnotíme ho ako zavádzanie. 25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. O spolupráci iných zložiek pri zbieraní údajov zákon nehovorí."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dáva", "bude", "bude", "neanonymne", "Predpokladá", "budú", "môže"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:32.796936+00:00"}
{"id": "48345", "numeric_id": 48345, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48345", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Nezabúdajme na to, že sme tu mali problém so stravovacou firmou, ktorá prišla z Bratislavy na hranice variť, pritom to mohlo zabezpečovať vojsko, tak ako to robí v Ubli.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Organizácia Kuchári bez hraníc začala variť pre utečencov na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom 1. marca bez nároku na odmenu. Po dvoch týždňoch štát na hranicu objednal súkromnú cateringovú spoločnosť a kuchárom - dobrovoľníkom oznámil, že si majú svoj stan zbaliť.\n\nBratislavská spoločnosť CATERINGOVÉ SLUŽBY s.r.o. nakoniec výdaj teplej stravy z hranice presunula do veľkokapacitného centra v Michalovciach. Vo Vyšnom Nemeckom tak utečenci dostávali už len suché občerstvenie od dobrovoľníkov. Ministerstvo vnútra zmluvu s cateringovou firmou nepodpísalo , faktúrovať majú podľa počtu vydaných porcií.\n\nNa hraničných priechodoch v Ubli a Veľkých Slemenciach utečencom od 14. marca varia Ozbrojené sily SR, ktoré tam zriadili poľnú kuchyňu.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Organizácia Kuchári bez hraníc začala variť pre utečencov na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom 1. marca bez nároku na odmenu. Po dvoch týždňoch štát na hranicu objednal súkromnú cateringovú spoločnosť a kuchárom - dobrovoľníkom oznámil, že si majú svoj stan zbaliť.", "Bratislavská spoločnosť CATERINGOVÉ SLUŽBY s.r.o. nakoniec výdaj teplej stravy z hranice presunula do veľkokapacitného centra v Michalovciach. Vo Vyšnom Nemeckom tak utečenci dostávali už len suché občerstvenie od dobrovoľníkov. Ministerstvo vnútra zmluvu s cateringovou firmou nepodpísalo , faktúrovať majú podľa počtu vydaných porcií.", "Na hraničných priechodoch v Ubli a Veľkých Slemenciach utečencom od 14. marca varia Ozbrojené sily SR, ktoré tam zriadili poľnú kuchyňu.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["variť", "objednal", "presunula", "dostávali", "nepodpísalo", "varia", "zriadili"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/668596-kuchari-bez-hranic-vymenili-si-zmeny-vyhrnuli-rukavy-a-bez-naroku-na-honorar-prisli-na-vychodnu-hranicu", "https://www.noviny.sk/slovensko/669193-gastrokauza-na-hraniciach-dobrovolnikov-ktori-varili-zadarmo-vystriedali-statom-plateni-kuchari", "https://www.noviny.sk/slovensko/669193-gastrokauza-na-hraniciach-dobrovolnikov-ktori-varili-zadarmo-vystriedali-statom-plateni-kuchari", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/150232-v-stravovani-pre-utecencov-sme-spravili-krok-spat-zatial-co-dobrovolnici-im-davali-teple-jedla-teraz-ich-na-hranici-caka-od-statu-chlieb-s-pastetou", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/668596-kuchari-bez-hranic-vymenili-si-zmeny-vyhrnuli-rukavy-a-bez-naroku-na-honorar-prisli-na-vychodnu-hranicu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:01.117246+00:00"}
{"id": "vr14801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14801", "speaker": "Milan Laurinc", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-laurinc", "statement": "(...) Asociácia nemocníc Slovenska upozornila na to, že v systéme chýba 95 miliónov eur (...) boli deklarované 50 miliónov na zlepšenie mzdových ohodnotení sestier, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych pracovníkov,", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petka, vyhlásil 4. marca 2016, že na platy chýba nemocniciam 95 mil. eur. Pravdivá je aj druhá časť výroku, keďže pozmeňujúcim návrhom (tlač 1700) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečil garanciu úpravy platov sestier a ostatných zdravotných pracovníkov na úrovni spomínaných 55 mil. eur .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petka, vyhlásil 4. marca 2016, že na platy chýba nemocniciam 95 mil. eur. Pravdivá je aj druhá časť výroku, keďže pozmeňujúcim návrhom (tlač 1700) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečil garanciu úpravy platov sestier a ostatných zdravotných pracovníkov na úrovni spomínaných 55 mil. eur ."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Asociácie nemocníc Slovenska", "platy chýba nemocniciam", "pozmeňujúcim návrhom", "55 mil. eur", "v zdravotníctve.sk", "29. novembra 2015", "zvyšovania", "miezd zdravotných sestier"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385559-nemocnice-ziadaju-95-milionov-na-pridanie-sestram-maju-pre-lekarov-nie/", "http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/ans-platy-chyba-nemocniciam-95-mil-eur/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2257", "https://dennikn.sk/300342/ake-su-rizika-posledneho-rozpoctu-vlady-fico-ii/", "http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/ans-platy-chyba-nemocniciam-95-mil-eur/", "http://www.demagog.sk/diskusie/557/cislak-vs-novotny-o-rozpocte-ministerstva-zdravotnictva", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-zakon-o-odmenovani-sestry/171523-clanok.html", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/n%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona_rtf.pdf?instEID=-1&attEID=83184&docEID=437001&matEID=8394&langEID=1&tStamp=20150924100907250"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:23.292828+00:00"}
{"id": "43633", "numeric_id": 43633, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43633", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som dnes napríklad so záujmom prečítal štúdiu, že Slovensko je najhoršie na tom s výberom na podvodoch DPH.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy Európskej komisie zo septembra 2019 patrí Slovensko medzi krajiny s najväčšou medzerou vo výbere dane s pridanej hodnoty - spomedzi krajín EÚ však nie je najhoršie. Ešte horšie DPH vyberá Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko ( .pdf , s. 2). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Európskej komisie zo septembra 2019 patrí Slovensko medzi krajiny s najväčšou medzerou vo výbere dane s pridanej hodnoty - spomedzi krajín EÚ však nie je najhoršie. Ešte horšie DPH vyberá Taliansko, Litva, Grécko a Rumunsko ( .pdf , s. 2). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/vat-gap-factsheet-2019_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:08.778561+00:00"}
{"id": "vr35209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35209", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Navyše je tiež úplne dnes nespochybniteľné, že trhy nám doteraz verili a teraz sa blíži emisia dlhopisov. Ja som na ňu veľmi zvedavý, ako ohodnotia trhy vás, pán Mikloš, pretože trhy a investori si kupujú tie dlhopisy preto, že v budúcnosti očakávajú nejakú návratnosť tej svojej investície, čiže oni neriešia históriu, oni sa dívajú na vládu, či je táto vláda, táto konkrétne momentálne vládnuca vláda schopná plniť svoje záväzky...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme napísali 5.9.2010 , jeden zo spôsobov merania dôvery investorov je index CDS spread. Podľa tohoto indexu , ktorý vyjadruje cenu poistenia proti štátnemu bankrotu z pohľadu investorov, sme 5. \"najbezpečnejšia\" krajina pre investorov na nákup štátnych dlhopisov. Správa bola publikovaná na serveri ihned.cz .", "analysis_paragraphs": ["Ako sme napísali 5.9.2010 , jeden zo spôsobov merania dôvery investorov je index CDS spread. Podľa tohoto indexu , ktorý vyjadruje cenu poistenia proti štátnemu bankrotu z pohľadu investorov, sme 5. \"najbezpečnejšia\" krajina pre investorov na nákup štátnych dlhopisov. Správa bola publikovaná na serveri ihned.cz ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["5.9.2010", "ihned.cz"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-robert-fico-o5m12-5-9-2010/", "http://hn.ihned.cz/c1-41664290-cesko-si-muze-pujcovat-levne-investori-mu-ted-veri"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:47.955392+00:00"}
{"id": "vr28092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28092", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "Ja by som povedal takú drobnosť, pán Sulík, že nie je ich 51, tých novozvolených je 396.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné informácie o pocte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveritelný. Podla oficiálnych údajov je pocet nových poslancov nižší ako uvádza Branislav Škripek, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguracnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, kedže budú pôsobit v Komisii. Podla informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových (to by predstavovalo 371 poslancov) a 50,6% poslancov je znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opacný pomer: 50,6% nových (to by predstavovalo 380 poslancov) a 49,4% znovuzvolených. V inauguracnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz pocet 396 nových poslancov. Tento údaj je totožný s tým, ktorý uvádza Škripek, avšak nepotvrdzuje ho žiadny oficiálny udaj. \"Obzvlášt srdecne by som chcel na ich prvej schôdzi privítat 396 novo zvolených kolegýn a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem urcite prinesú závan nového nadšenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie o pocte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveritelný. Podla oficiálnych údajov je pocet nových poslancov nižší ako uvádza Branislav Škripek, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguracnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, kedže budú pôsobit v Komisii. Podla informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových (to by predstavovalo 371 poslancov) a 50,6% poslancov je znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opacný pomer: 50,6% nových (to by predstavovalo 380 poslancov) a 49,4% znovuzvolených. V inauguracnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz pocet 396 nových poslancov. Tento údaj je totožný s tým, ktorý uvádza Škripek, avšak nepotvrdzuje ho žiadny oficiálny udaj. \"Obzvlášt srdecne by som chcel na ich prvej schôdzi privítat 396 novo zvolených kolegýn a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem urcite prinesú závan nového nadšenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "správe", "prejave"], "url": ["https://www.theparliamentmagazine.eu/articles/sponsored_article/summary-facts-and-figures-new-meps", "http://www.elections2014.eu/en/news-room/content/20140708STO51844/html/Parliament-figured-out-the-facts-on-new-MEPs", "http://www.europarl.europa.eu/the-president/en-sk/press/press_release_speeches/speeches/speeches-2014/speeches-2014-july/html/inaugura-ny-prejav-martina-schulza-ako-predsedu-europskeho-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:56.428346+00:00"}
{"id": "vr16537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16537", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nová prijatá legislatíva skutočne počíta so zvyšovaním dôchodkov od 1. februára 2018 a v porovnaní s minulými zvyšovaniami môžeme to nastávajúce označiť za výrazné. No toto zvyšovanie sa nebude týkať všetkých dôchodcov. Taktiež pred parlamentnými voľbami 2016 avizovala aj strana Smer - SD zvyšovanie dôchodkov a keďže sme nenašli dôkaz o tom, že by spomínané zvyšovanie presadila práve strana Most-Híd hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Tlačová správa TASR uverejnená v Denníku N uvádza zvyšovanie dôchodkov o 25,50 eur. Toto zvyšovanie sa má ale týkať iba časti takzvaných starodôchodcov (označenie pre tých, ktorí odišli do dôchodku pred reformou v roku 2003), presnejšie občanov, ktorí odišli do penzie do septembra 1988. V porovnaní s dátami so Sociálnej poisťovne je táto valorizácia dôchodkov najväčšia od doby, ako Slovensko prijalo Euro, no zároveň ešte raz pripomíname, že plánovaná valorizácia sa nebude týkať všetkých. Aj keď strana Most-Híd sa vo svojom volebnom programe zaoberá dôchodkami (s. 25 - 26), explicitne ich zvyšovanie nespomína, iba vyjadruje podporu inštitútu minimálnych dôchodkov, ktorý na druhej strane môže spôsobiť ich zvýšenie. Strana Smer - SD nemala pred parlamentnými voľbami 2016 štandardný program iba jednostranový dokument s názvom Priority programu strany SMER - SD pre roky 2016 - 2020 , kde sa ale explicitne spomína zvyšovanie príjmov dôchodcov. Strana SNS sa vo svojom volebnom programe tiež zaoberá dôchodkami, no ich zvyšovanie nespomína.", "analysis_paragraphs": ["Nová prijatá legislatíva skutočne počíta so zvyšovaním dôchodkov od 1. februára 2018 a v porovnaní s minulými zvyšovaniami môžeme to nastávajúce označiť za výrazné. No toto zvyšovanie sa nebude týkať všetkých dôchodcov. Taktiež pred parlamentnými voľbami 2016 avizovala aj strana Smer - SD zvyšovanie dôchodkov a keďže sme nenašli dôkaz o tom, že by spomínané zvyšovanie presadila práve strana Most-Híd hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Tlačová správa TASR uverejnená v Denníku N uvádza zvyšovanie dôchodkov o 25,50 eur. Toto zvyšovanie sa má ale týkať iba časti takzvaných starodôchodcov (označenie pre tých, ktorí odišli do dôchodku pred reformou v roku 2003), presnejšie občanov, ktorí odišli do penzie do septembra 1988. V porovnaní s dátami so Sociálnej poisťovne je táto valorizácia dôchodkov najväčšia od doby, ako Slovensko prijalo Euro, no zároveň ešte raz pripomíname, že plánovaná valorizácia sa nebude týkať všetkých. Aj keď strana Most-Híd sa vo svojom volebnom programe zaoberá dôchodkami (s. 25 - 26), explicitne ich zvyšovanie nespomína, iba vyjadruje podporu inštitútu minimálnych dôchodkov, ktorý na druhej strane môže spôsobiť ich zvýšenie. Strana Smer - SD nemala pred parlamentnými voľbami 2016 štandardný program iba jednostranový dokument s názvom Priority programu strany SMER - SD pre roky 2016 - 2020 , kde sa ale explicitne spomína zvyšovanie príjmov dôchodcov. Strana SNS sa vo svojom volebnom programe tiež zaoberá dôchodkami, no ich zvyšovanie nespomína."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["prijatá legislatíva", "Tlačová správa", "Sociálnej poisťovne", "volebnom programe", "Priority programu strany SMER - SD pre roky 2016 - 2020", "volebnom programe", ""], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6171", "https://dennikn.sk/668598/zvysenie-penzii-starodochodcom-vyjde-na-142-milionov-eur/", "http://", "http://", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0", "http://", "http://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:09.951365+00:00"}
{"id": "vr36138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36138", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "…policajti majú nárok na výsluhový dôchodok po pätnástich rokoch výsluhy, to znamená ako sa rozhodli policajti konkrétny je samozrejme ich slobodné rozhodnutie.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Policajti majú nárok na dôchodok po 15 rokoch .", "analysis_paragraphs": ["Policajti majú nárok na dôchodok po 15 rokoch ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["15 rokoch"], "url": ["http://http://ekonomika.sme.sk/c/5428598/sas-by-zrusila-vysluhove-dochodky-novopriselcom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:29.035765+00:00"}
{"id": "48343", "numeric_id": 48343, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48343", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Slovenskí a spolu aj so zahraničnými expertami, hádam neprezradím žiadne tajomstvo, odhadovali, že v prvej vlne príde 50 000 ľudí cez nás. Už je to 280 000.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládni predstavitelia pred vypuknutím vojny na Ukrajine rátali s príchodom maximálne 50-tisíc utečencov. V pondelok 29.3.2022 prešlo cez našu východnú hranicu 283-tisíc utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobiť spoľahlivé predpovede o počte utečencov je prakticky nemožné, keďže by sme museli vedieť, ako sa bude vyvíjať celý konflikt, tvrdí matematik Richard Kollár.\n\nPočet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou nesprávne odhadla aj OSN. Začiatkom marca rátala s maximálne štyrmi miliónmi, toto číslo však už bolo prekonané .", "analysis_paragraphs": ["Vládni predstavitelia pred vypuknutím vojny na Ukrajine rátali s príchodom maximálne 50-tisíc utečencov. V pondelok 29.3.2022 prešlo cez našu východnú hranicu 283-tisíc utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Robiť spoľahlivé predpovede o počte utečencov je prakticky nemožné, keďže by sme museli vedieť, ako sa bude vyvíjať celý konflikt, tvrdí matematik Richard Kollár.", "Počet Ukrajincov utekajúcich pred vojnou nesprávne odhadla aj OSN. Začiatkom marca rátala s maximálne štyrmi miliónmi, toto číslo však už bolo prekonané ."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["rátali", "prešlo", "tvrdí", "rátala", "prekonané"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/24350824-na-zaciatku-bol-zly-odhad-neskor-prisli-nestandardne-riesenia-ako-slovensko-zvlada-utecencov-grafy", "https://dennikn.sk/minuta/2788338/", "https://slovensko.hnonline.sk/24350824-na-zaciatku-bol-zly-odhad-neskor-prisli-nestandardne-riesenia-ako-slovensko-zvlada-utecencov-grafy", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-01/ukraine-war-un-estimated-up-to-4-million-refugees-to-flee-country", "https://apnews.com/article/russia-ukraine-business-europe-migration-united-nations-5c10d8fed0cbcc003f64b478fd217620"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:35.664070+00:00"}
{"id": "vr29535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29535", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšenie objemu financií z rozpočtu EÚ pre programovacie obdobie 2014 – 2020 pre Slovensko  o 10 % napriek celkovému zníženiu objemu pomoci v rámci EÚ o 8,5 %. Slovensko je najúspešnejším členským štátom – každoročne získame 344 eur pomoci na jedného obyvateľa.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koľko eur pomoci dostane Slovenská republika z rozpočtu EÚ na jedného obyvateľa sme už overovali 10. februára 2014. V programovacom období 2014- 2020 ide skutočne o sumu 344 euro na jedného obyvateľa na rok z čistých príjmov, ktoré predstavujú približne 13,1 mld. eur. Slovensko však nie je z tohto pohľadu najúspešnejším členským štátom, lepšie je na tom Estónsko s 355 eurami na jedného obyvateľa, ako v minulosti tvrdil aj premiér Fico, či minister Lajčák. Pravdou je, že Slovensko skutočne z nového rozpočtu získalo v čistom o približne 10 % viac ako v predchádzajúcom. Nepodarilo sa nám potvrdiť, o koľko sa znížil rozpočet pre členské štáty. Celkový rozpočet EÚ sa však v novom období znížil o zhruba 3,5 %, ako informovala tlačová agentúra TASR a Euractiv.cz . Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci z dôvodu nepresného uvedenia Slovenska ako najúspešnejšej krajiny. Vyjadrenie podpredsedu EK Maroša Šefčoviča hovorí o 344 eurách na obyvateľa za rok a o druhej pozícii Slovenska z pohľadu objemu peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov na hlavu po Estónsku. Sumu zverejnili aj Hospodárske noviny vo svojom online prepise, spol s uvedením druhe pozície po Estónsku , ktoré dostalo 355 eur na obyvateľa. Aj premiér Robert Fico komentoval po dohode o rozpočte postavenie Slovensko ako v poradí druhé za Estónskom. Do rozpočtu EÚ v najbližších rokoch Slovensko prispeje sumou približne 7 miliárd eur, no v tom istom období, ako informovala okrem Hospodárskych novín aj tlačové agentúra Slovenskej republiky TASR v článku webového portálu aktuálne.sk, dosiahnu naše príjmy až sumu pohybujúcu sa na úrovni 20 miliárd eur. V čistom teda Slovenska získa zo súčasného rozpočtu cca 13,1 miliárd Eur. Podľa predchádzajúceho rozpočtu to pri tom bolo 11,896 milárd Eur. Jedná sa teda o nárasta o približne 1,204 miliárd Eur, čo predstavuje takmer 10 % zvýšenia oproti predchádzajúcemu rozpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koľko eur pomoci dostane Slovenská republika z rozpočtu EÚ na jedného obyvateľa sme už overovali 10. februára 2014. V programovacom období 2014- 2020 ide skutočne o sumu 344 euro na jedného obyvateľa na rok z čistých príjmov, ktoré predstavujú približne 13,1 mld. eur. Slovensko však nie je z tohto pohľadu najúspešnejším členským štátom, lepšie je na tom Estónsko s 355 eurami na jedného obyvateľa, ako v minulosti tvrdil aj premiér Fico, či minister Lajčák. Pravdou je, že Slovensko skutočne z nového rozpočtu získalo v čistom o približne 10 % viac ako v predchádzajúcom. Nepodarilo sa nám potvrdiť, o koľko sa znížil rozpočet pre členské štáty. Celkový rozpočet EÚ sa však v novom období znížil o zhruba 3,5 %, ako informovala tlačová agentúra TASR a Euractiv.cz . Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci z dôvodu nepresného uvedenia Slovenska ako najúspešnejšej krajiny. Vyjadrenie podpredsedu EK Maroša Šefčoviča hovorí o 344 eurách na obyvateľa za rok a o druhej pozícii Slovenska z pohľadu objemu peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov na hlavu po Estónsku. Sumu zverejnili aj Hospodárske noviny vo svojom online prepise, spol s uvedením druhe pozície po Estónsku , ktoré dostalo 355 eur na obyvateľa. Aj premiér Robert Fico komentoval po dohode o rozpočte postavenie Slovensko ako v poradí druhé za Estónskom. Do rozpočtu EÚ v najbližších rokoch Slovensko prispeje sumou približne 7 miliárd eur, no v tom istom období, ako informovala okrem Hospodárskych novín aj tlačové agentúra Slovenskej republiky TASR v článku webového portálu aktuálne.sk, dosiahnu naše príjmy až sumu pohybujúcu sa na úrovni 20 miliárd eur. V čistom teda Slovenska získa zo súčasného rozpočtu cca 13,1 miliárd Eur. Podľa predchádzajúceho rozpočtu to pri tom bolo 11,896 milárd Eur. Jedná sa teda o nárasta o približne 1,204 miliárd Eur, čo predstavuje takmer 10 % zvýšenia oproti predchádzajúcemu rozpočtu. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["februára", "rozpočet", "TASR", "Euractiv.cz", "online", "Estónsku", "komentoval", "Hospodárskych novín", "TASR", "bolo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eu-europarlament-rozpocet/65091-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/europsky-parlament-odobril-rozpocet-eu-na-roky-2014-2020/zahranicie/europa/", "http://www.euractiv.cz/ekonomika-a-euro/clanek/europoslanci-schvalili-rozpocet-eu-na-dalsich-sedm-let-011306", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/unia-ma-novy-rozpocet-slovensko-z-neho-vytazi-538972", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/unia-ma-novy-rozpocet-slovensko-z-neho-vytazi-538972", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko-moze-ziskat-z-rozpoctu-unie-viac-nez-20-miliard-prispiet-by-malo-necelych-sedem/ekonomika/ekonomika-v-eu/", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:47.086461+00:00"}
{"id": "vr30072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30072", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A nikto z pravice nespochybnil (znižovanie DPH na 10% pri liekoch a pri knihách), aj keď môžeme sa baviť.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Konkrétne výroky o spochybňovaní alebo odmietaní zníženia DPH na 10% pri liekoch a knihách sa nám nepodarilo nájsť, ale v oboch prípadoch pri schvalovaní novely zákona o dani z pridanej hodnoty boli medzi hlasujúcimi proti výhradne predstavitelia opozičných strán (SDKÚ-DS, KDH). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V januári 2007 klesla DPH na lieky na 10 % a o rok aj pre knihy 6. decembra 2006 bola v NR SR schválená novela zákona o DPH, ktorá znížila sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a niektoré ďalšie zdravotnícke tovary znížila z 19% na 10%. Presný zoznam bol uvedený v prílohe č. 7 novely zákona o DPH. Z prítomných 141 hlasujúcich sa vyjadrilo 80 za, 39 proti, 22 sa zdržalo hlasovania. 28. novembra 2007 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila DPH na knihy na úroveň 10%. Z prítomných 140 hlasujúcich sa vyjadrilo 78 poslancov za, 50 proti, 12 sa zdržalo hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne výroky o spochybňovaní alebo odmietaní zníženia DPH na 10% pri liekoch a knihách sa nám nepodarilo nájsť, ale v oboch prípadoch pri schvalovaní novely zákona o dani z pridanej hodnoty boli medzi hlasujúcimi proti výhradne predstavitelia opozičných strán (SDKÚ-DS, KDH). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V januári 2007 klesla DPH na lieky na 10 % a o rok aj pre knihy 6. decembra 2006 bola v NR SR schválená novela zákona o DPH, ktorá znížila sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a niektoré ďalšie zdravotnícke tovary znížila z 19% na 10%. Presný zoznam bol uvedený v prílohe č. 7 novely zákona o DPH. Z prítomných 141 hlasujúcich sa vyjadrilo 80 za, 39 proti, 22 sa zdržalo hlasovania. 28. novembra 2007 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila DPH na knihy na úroveň 10%. Z prítomných 140 hlasujúcich sa vyjadrilo 78 poslancov za, 50 proti, 12 sa zdržalo hlasovania."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["klesla", "schválená", "schválená"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20016", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:58.024973+00:00"}
{"id": "vr27797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27797", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Len 57 % občanov EÚ považuje to čo u nás  3/4  občanov za prínos.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok súvisí s už vyššie spomínaným prieskumom Eurobarometer (str. 4). Voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci vnútorného trhu naozaj považujú 3/4 slovenských občanov za najväčší prínos EÚ, v ostatných členských krajinách túto odpoveď označilo 56% opýtaných. Oravcov výrok napriek drobnej odchýlke hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok súvisí s už vyššie spomínaným prieskumom Eurobarometer (str. 4). Voľný pohyb osôb, tovarov a služieb v rámci vnútorného trhu naozaj považujú 3/4 slovenských občanov za najväčší prínos EÚ, v ostatných členských krajinách túto odpoveď označilo 56% opýtaných. Oravcov výrok napriek drobnej odchýlke hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["prieskumom"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb79/eb79_fact_sk_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:58.203721+00:00"}
{"id": "vr30984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30984", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zastavíme prudké zadlžovanie, ktorým Slovensko trpí od roku 2009, i napriek výraznému zníženiu deficitu v roku 2011.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj deficitu SR podľa Eurostatu :", "analysis_paragraphs": ["Vývoj deficitu SR podľa Eurostatu :"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "2011", "Eurostatu", "2011 (3Q)"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2", "http://www.ta3.com/clanok/8381/minulorocny-deficit-klesol-na-4-6-hdp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120206TBB01496"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:02.991319+00:00"}
{"id": "vr27350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27350", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...Prezident by sa mal zastať… lekárky v Nitre, ktorá bola trestaná za to, že poukázala aké sú zlyhávania v zdravotníctve…", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( prezidentská debata TA3 , 9. marca 2014). Vtedy Kiska hovoril o problémoch nie trestaní lekárky. Je pravdou, že lekárka bola sankcionovaná a teda trestaná. Lekárka Zuzana Pechočiaková z Fakultnej nemocnice v Nitre bola v čase po tom, čo poukázala na niektoré problémy preradená, mala odobrané osobné príplatky a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré sa dajú klasifikovať ako \"problémy alebo tresty\". Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa nejednalo o žiadny osobný zásah a k týmto zmenám došlo z objektívnych príčin. Po tom, čo bol tento prípade medializovaný však lekárka bola vrátaná späť na oddelenie. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Od augusta 2013, kedy piati lekári Fakultnej nemocnice v Nitre poslali list, situáciu prešetruje Ministerstvo zdravotníctva. Lekári, medzi ktorými je aj Zuzana Pechočiaková, poukázali v liste na bielenie údajov v karte pacienta, na svojvoľné zníženie pracovných hodín ambulancie a zákaz endoskopického vyšetrenia detí a iné. Za bielenie údajov bola zodpovedná prednostka detskej kliniky, ktorá bola za svoje činy odvolaná . Lekárka Zuzana Pechočiaková , ktorá na bielenie údajov poukázala, bola preradená do príjmovej ambulancie a až do decembra 2013 mala zákaz práce na lôžkovom oddelení, bola vysťahovaná z lekárskej izby, mala znížené úradné hodiny a odobratie osobných príplatkov. Podľa vyšetrovania Ministerstva zdravotníctva však k šikane doktorky nedošlo. Odôvodnenia MZ na preradenie doktorky sú vysvetľované tak, že na príjmovom oddelení musí slúžiť erudovaný lekár. V prípade príplatkov MZ uviedlo \"Osobné príplatky boli odobraté všetkým lekárom, ktorí nechcú slúžiť ústavné pohotovostné služby. Ak sa pani doktorka a rovnako aj jej kolegovia rozhodnú opäť zapisovať do služieb, bude im príplatok vrátený.\" Skrátenie pracovného času malo byť v dôsledku rastu efektívnosti ordinácie. Pracovné zaradenie spolu s ospravedlnením ministerky zdravotníctva, riaditeľom nemocnice a vedením kliniky malo byť prinavrátené v decembri 2013. Ako uviedla sama doktorka, \"Na oddelenie ma vrátili minulý týždeň 9. decembra, až keď zo strany médií prišiel dotaz, či som už späť.\" Doktorke boli udelené viaceré ceny ako Cena Dávida alebo Rád Ďurka Langsfelda . Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( prezidentská debata TA3 , 9. marca 2014). Vtedy Kiska hovoril o problémoch nie trestaní lekárky. Je pravdou, že lekárka bola sankcionovaná a teda trestaná. Lekárka Zuzana Pechočiaková z Fakultnej nemocnice v Nitre bola v čase po tom, čo poukázala na niektoré problémy preradená, mala odobrané osobné príplatky a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré sa dajú klasifikovať ako \"problémy alebo tresty\". Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa nejednalo o žiadny osobný zásah a k týmto zmenám došlo z objektívnych príčin. Po tom, čo bol tento prípade medializovaný však lekárka bola vrátaná späť na oddelenie. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Od augusta 2013, kedy piati lekári Fakultnej nemocnice v Nitre poslali list, situáciu prešetruje Ministerstvo zdravotníctva. Lekári, medzi ktorými je aj Zuzana Pechočiaková, poukázali v liste na bielenie údajov v karte pacienta, na svojvoľné zníženie pracovných hodín ambulancie a zákaz endoskopického vyšetrenia detí a iné. Za bielenie údajov bola zodpovedná prednostka detskej kliniky, ktorá bola za svoje činy odvolaná . Lekárka Zuzana Pechočiaková , ktorá na bielenie údajov poukázala, bola preradená do príjmovej ambulancie a až do decembra 2013 mala zákaz práce na lôžkovom oddelení, bola vysťahovaná z lekárskej izby, mala znížené úradné hodiny a odobratie osobných príplatkov. Podľa vyšetrovania Ministerstva zdravotníctva však k šikane doktorky nedošlo. Odôvodnenia MZ na preradenie doktorky sú vysvetľované tak, že na príjmovom oddelení musí slúžiť erudovaný lekár. V prípade príplatkov MZ uviedlo \"Osobné príplatky boli odobraté všetkým lekárom, ktorí nechcú slúžiť ústavné pohotovostné služby. Ak sa pani doktorka a rovnako aj jej kolegovia rozhodnú opäť zapisovať do služieb, bude im príplatok vrátený.\" Skrátenie pracovného času malo byť v dôsledku rastu efektívnosti ordinácie. Pracovné zaradenie spolu s ospravedlnením ministerky zdravotníctva, riaditeľom nemocnice a vedením kliniky malo byť prinavrátené v decembri 2013. Ako uviedla sama doktorka, \"Na oddelenie ma vrátili minulý týždeň 9. decembra, až keď zo strany médií prišiel dotaz, či som už späť.\" Doktorke boli udelené viaceré ceny ako Cena Dávida alebo Rád Ďurka Langsfelda . Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["prezidentská debata TA3", "poukázali", "odvolaná", "Zuzana Pechočiaková", "vyšetrovania", "Odôvodnenia", "príplatkov", "prinavrátené", "uviedla", "Cena Dávida", "Rád Ďurka Langsfelda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/?politik=160", "http://nitra.sme.sk/c/6935561/lekari-v-nitre-sefka-detskej-kliniky-bielila-kartu-a-zakazuje-vysetrenia.html", "http://nitra.dnes24.sk/prednostka-detskej-kliniky-si-odskace-bielenie-dekanka-fakulty-socialnych-vied-a-zdravotnictva-rozhodla-164990", "http://m.teraz.sk/zdravie/nitra-nemocnica-prednostka-kauza/63851-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.teraz.sk/import/loz-ziada-napravu-pre-lekarku-z-nitry/66368-clanok.html", "http://nitra.sme.sk/c/7043533/lekarku-ktora-upozornila-na-bielenie-karty-vratili-na-oddelenie.html", "http://nitra.dnes24.sk/lekarka-ktora-upozornila-na-bielenie-udajov-v-nemocnici-dostala-cenu-za-odvahu-170448", "http://www.topky.sk/cl/10/1380293/Matovicovci-ocenia-lekarku--ktora-upozornila-na-bielenie-chorobopisu-v-Nitre"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:44.093576+00:00"}
{"id": "vr37166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37166", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Jediné správne konanie, aj to neviem, ako dopadlo, bolo voči vtedy tzv. trucpodniku SMK, ktorá začala viesť svoju billboardovú kampaň naschvál.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Konanie voči billboardom, ktoré boli uverejnené stranou SMK nebolo jediné, pokutu 1500 eur dostal napríklad Týždenník My - Nitrianske noviny za uverejnenie inzerátu budapeštianskej pôžičkovej firmy v maďarskom jazyku.\n\nDruhá časť výroku je pravdivá. SMK sa naozaj cez predsedu Republikovej rady SMK Ivána Farkasa vyjadrila , že rozmiestňovanie predvolebných billboardov SMK z roku 2010 na niektorých územiach Slovenska iba v maďarčine poňala strana ako protest proti jazykovému zákonu. Vtedajší minister kultúry Marek Maďarič sa k billboardom SMK s politickou reklamou len v maďarčine vyjadril, že ich bude posudzovať v zmysle spomínaného zákona o štátnom jazyku.", "analysis_paragraphs": ["Konanie voči billboardom, ktoré boli uverejnené stranou SMK nebolo jediné, pokutu 1500 eur dostal napríklad Týždenník My - Nitrianske noviny za uverejnenie inzerátu budapeštianskej pôžičkovej firmy v maďarskom jazyku.", "Druhá časť výroku je pravdivá. SMK sa naozaj cez predsedu Republikovej rady SMK Ivána Farkasa vyjadrila , že rozmiestňovanie predvolebných billboardov SMK z roku 2010 na niektorých územiach Slovenska iba v maďarčine poňala strana ako protest proti jazykovému zákonu. Vtedajší minister kultúry Marek Maďarič sa k billboardom SMK s politickou reklamou len v maďarčine vyjadril, že ich bude posudzovať v zmysle spomínaného zákona o štátnom jazyku."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["napríklad", "vyjadrila"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/tyzdennik-my-dostal-pokutu-za-madarsky-inzerat.html", "http://www.sme.sk/c/5353701/madaric-pouzije-proti-billboardom-smk-jazykovy-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:14.824774+00:00"}
{"id": "vr27866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27866", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Európskej komisii zodpovedám za spoluprácu s národnými parlamentami a Národná rada Slovenskej republiky ako jediný európsky parlament tam nemá svojho zástupcu pri Európskom parlamente. To znamená, že napríklad v krajinách, kde sú dvojkomorové parlamenty, vrátane Veľkej Británie, kde máte, kde máte Snemovňu lordov a kde máte House of Commons, tak každá z týchto snemovní tam má svojho zástupca. To isté keď sa pozrieme do Českej republiky.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič má pravdu v tom, že NR SR nemá svojho zástupcu pri Európskom parlamente, ako aj v existencii viacerých takýchto zástupcov za jeden štát v prípade, že príslušný zákonodarný zbor je dvojkomorový. Nie je však pravda, že vlastný zástupca chýba Slovensku ako jedinej členskej krajine EÚ -nemá ho totiž ani Holandsko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zoznam zástupkýň a zástupcov národných parlamentov pri Európskom parlamente je dostupný na webstránke venovanej vzťahom medzi týmito inštitúciami. Ak sa pozrieme na jednotlivé členské štáty v mennom zozname (možnosť see full list ), vidíme, že takmer všetky skutočne svojho zástupcu majú, no Slovensko nie. Zároveň je pravdou, že krajiny s dvojkomorovými parlamentmi obvykle majú viac zástupcov, napr. ČR má dve zástupkyne, podobne ako Francúzsko (dvaja zástupcovia) alebo VB (jedna zástupkyňa a jeden zástupca). Niektoré štáty (napr. Belgicko, Taliansko, Nemecko) disponujú až troj- alebo štvorčlennými delegátmi. Okrem SR však vlastný reprezentant chýba ďalšej krajine - Holandsku (ktoré má pritom dvojkomorový parlament).", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič má pravdu v tom, že NR SR nemá svojho zástupcu pri Európskom parlamente, ako aj v existencii viacerých takýchto zástupcov za jeden štát v prípade, že príslušný zákonodarný zbor je dvojkomorový. Nie je však pravda, že vlastný zástupca chýba Slovensku ako jedinej členskej krajine EÚ -nemá ho totiž ani Holandsko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zoznam zástupkýň a zástupcov národných parlamentov pri Európskom parlamente je dostupný na webstránke venovanej vzťahom medzi týmito inštitúciami. Ak sa pozrieme na jednotlivé členské štáty v mennom zozname (možnosť see full list ), vidíme, že takmer všetky skutočne svojho zástupcu majú, no Slovensko nie. Zároveň je pravdou, že krajiny s dvojkomorovými parlamentmi obvykle majú viac zástupcov, napr. ČR má dve zástupkyne, podobne ako Francúzsko (dvaja zástupcovia) alebo VB (jedna zástupkyňa a jeden zástupca). Niektoré štáty (napr. Belgicko, Taliansko, Nemecko) disponujú až troj- alebo štvorčlennými delegátmi. Okrem SR však vlastný reprezentant chýba ďalšej krajine - Holandsku (ktoré má pritom dvojkomorový parlament)."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["webstránke", "pozrieme"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/webnp/cms/pid/18/cache/offonce", "http://www.europarl.europa.eu/webnp/cms/pid/18/cache/offonce"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:33.582388+00:00"}
{"id": "vr29647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29647", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Môžem napríklad povedať, 4-krát som dával osobne aj s mojimi kolegami z KDH zákon na ochranu subdodávateľov.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon na ochranu subdodávateľov bol počas šiesteho volebného obdobia navrhovaný spolu päťkrát, z toho sa o ňom štyrikrát hlasovalo na zasadnutí NRSR. Tieto návrhy boli vždy predkladané výlučne poslancami poslaneckého klubu KDH, pričom J. Hudecký a J. Figeľ figurovali ako jedni z predkladateľov vo všetkých priatich prípadoch. Na základe zistených informácií je možné považovať výrok J. Hudackého za pravdivý, keďže hoci bol návrh predložený päťkrát, v jednom prípade bol stiahnutý navrhovateľmi ešte pred prvým čítaním a následne s drobnými úpravami opäť predložený.", "analysis_paragraphs": ["Zákon na ochranu subdodávateľov bol počas šiesteho volebného obdobia navrhovaný spolu päťkrát, z toho sa o ňom štyrikrát hlasovalo na zasadnutí NRSR. Tieto návrhy boli vždy predkladané výlučne poslancami poslaneckého klubu KDH, pričom J. Hudecký a J. Figeľ figurovali ako jedni z predkladateľov vo všetkých priatich prípadoch. Na základe zistených informácií je možné považovať výrok J. Hudackého za pravdivý, keďže hoci bol návrh predložený päťkrát, v jednom prípade bol stiahnutý navrhovateľmi ešte pred prvým čítaním a následne s drobnými úpravami opäť predložený."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["štyrikrát", "195", "137", "555", "143", "899", "985", "121", "1437", "134", "NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=subdod%C3%A1vate%C4%BE&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4138", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30762", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4488", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32519", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4852", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4921", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=34099", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5400", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35543", "http://www.nrsr.sk/web/?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:29.800316+00:00"}
{"id": "vr25587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25587", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Napríklad aj teraz som dal pokyn na zrušenie dvoch výberových konaní, ktoré práve bežali, lebo tam bol znovu prihlásený jeden a jeden.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože okrem samotného tvrdenia Ľubomíra Jahnátka neexistuje žiaden iný zdroj potvrdzujúci, že zrušil uvádzané dve výberové konania, v ktorých bol prihlásený len jeden uchádzač.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože okrem samotného tvrdenia Ľubomíra Jahnátka neexistuje žiaden iný zdroj potvrdzujúci, že zrušil uvádzané dve výberové konania, v ktorých bol prihlásený len jeden uchádzač."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:34.421174+00:00"}
{"id": "vr37369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37369", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veď nakoniec ten svoj odvodový bonus nejdú robiť  (SaS pozn.)a idú robiť len nejakú fiskálnu estetiku vrámci super hrubej mzdy a budú chcieť dosiahnúť rozpočtovú neutralitu.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V júni 2010 otvorene odmietol odvodový bonus Béla Bugár. Odmietol ho ako nereálny aj bývalý minister práce z SDKÚ Ľudovít Kaník. Nepáči sa ani KDH. Sulík pripustil, že jeho strana nemusí splniť všetky predvolebné sľuby. SaS ešte podľa informácií HN z júna 2010 ustúpila tlaku troch partnerských strán a vzdala sa svojho odvodového bonusu.", "analysis_paragraphs": ["V júni 2010 otvorene odmietol odvodový bonus Béla Bugár. Odmietol ho ako nereálny aj bývalý minister práce z SDKÚ Ľudovít Kaník. Nepáči sa ani KDH. Sulík pripustil, že jeho strana nemusí splniť všetky predvolebné sľuby. SaS ešte podľa informácií HN z júna 2010 ustúpila tlaku troch partnerských strán a vzdala sa svojho odvodového bonusu."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["odmietol", "HN", "a", "ktuality.sk", "zaviesť"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulikov-odvodovy-bonus-nebude-dz1-/sk_domace.asp?c=A100620_182029_sk_domace_p23", "http://hnonline.sk/43-89490280-1-44370670-k01000_d-e8", "http://www.aktuality.sk/clanok/179557/sulik-tento-rok-bude-pre-sas-najvacsou-temou-odvodovy-bonus/", "http://www.aktuality.sk/clanok/179557/sulik-tento-rok-bude-pre-sas-najvacsou-temou-odvodovy-bonus/", "http://www.radicova.sk/22694/2-1-hospodarska-politika.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:21.359259+00:00"}
{"id": "vr29472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29472", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Reforma ESO od roku 2012 doposiaľ usporila 696 mil. eur. Bolo otvorených 34 klientskych centier, zvyšné budú otvorené do konca tohto roka.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vtedajší riaditeľ kontrolingu sekcie ekonomiky na Ministerstve vnútra Peter Lempeľ vyčíslil celkové úspory reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) na 696 mil. eur. Nie je ale k dispozícii žiadna iný analýza usporených financií v súvislosti s reformou ESO, ktorá by pomohla overiť čísla Ministerstva vnútra. Počet otvorených klientských centier však nie je správny. Podľa aktuálnych informácií bolo doteraz otvorených len 26 klientských centier a ďalších osem je v testovacom režime. Uvádzanú úsporu reformy ESO nie je možné overiť, ale pretože počet otvorených klientských centrier nie je správny, výrok považujeme za nepravdivý. Nikde v analýze reformy ESO sa nepíše o ušetrených financiách. Vláda dokonca určitý čas ani nechcela analýzu zverejniť . Posledné klientské centrum bolo otvorené 10. Apríla v Žarnovici . Jednalo sa o 26. klientské centrum. Ministerstvo vnútra informuje o novo-otvorených centrách na svojej stránke . Centrum v Ilave bolo 24 . a ďalšie otvorené boli centrá v Hlohovci a v Žarnovici. čo nekorešponduje s počtom 34. Podľa pôvodných plánov sa majú klientské centrá sprevádzkovať v rokoch 2014 a 2015. Či sa to vláde podarí nevieme teraz určiť. Ministerstvo vnútra informovalo o priebehu reformy: \" Riaditeľ kontrolingu sekcie ekonomiky Peter Lempeľ sa venoval oblasti konsolidácii štátneho majetku (primárne nehnuteľností), spoločnému obstarávaniu a systému kalkulácie úspor, dosiahnutie ktorých bolo jedným z hlavných cieľov reformy. Celkové úspory v dôsledku opatrení reformy ESO v rokoch 20133- 2015 dosiahnu úroveň min. 696 mil. EUR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vtedajší riaditeľ kontrolingu sekcie ekonomiky na Ministerstve vnútra Peter Lempeľ vyčíslil celkové úspory reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) na 696 mil. eur. Nie je ale k dispozícii žiadna iný analýza usporených financií v súvislosti s reformou ESO, ktorá by pomohla overiť čísla Ministerstva vnútra. Počet otvorených klientských centier však nie je správny. Podľa aktuálnych informácií bolo doteraz otvorených len 26 klientských centier a ďalších osem je v testovacom režime. Uvádzanú úsporu reformy ESO nie je možné overiť, ale pretože počet otvorených klientských centrier nie je správny, výrok považujeme za nepravdivý. Nikde v analýze reformy ESO sa nepíše o ušetrených financiách. Vláda dokonca určitý čas ani nechcela analýzu zverejniť . Posledné klientské centrum bolo otvorené 10. Apríla v Žarnovici . Jednalo sa o 26. klientské centrum. Ministerstvo vnútra informuje o novo-otvorených centrách na svojej stránke . Centrum v Ilave bolo 24 . a ďalšie otvorené boli centrá v Hlohovci a v Žarnovici. čo nekorešponduje s počtom 34. Podľa pôvodných plánov sa majú klientské centrá sprevádzkovať v rokoch 2014 a 2015. Či sa to vláde podarí nevieme teraz určiť. Ministerstvo vnútra informovalo o priebehu reformy: \" Riaditeľ kontrolingu sekcie ekonomiky Peter Lempeľ sa venoval oblasti konsolidácii štátneho majetku (primárne nehnuteľností), spoločnému obstarávaniu a systému kalkulácie úspor, dosiahnutie ktorých bolo jedným z hlavných cieľov reformy. Celkové úspory v dôsledku opatrení reformy ESO v rokoch 20133- 2015 dosiahnu úroveň min. 696 mil. EUR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["analýze", "zverejniť", "Žarnovici", "stránke", "24", "centrá", "rokoch", "informovalo"], "url": ["http://www.epi.sk/odborny-clanok/Analyza-reformy-verejnej-spravy-ESO.aspx", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/su-avizovane-uspory-v-ramci-reformy-eso-realne-566633", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=klientske-centra-ma-aj-hlohovec-a-zarnovica", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=minister-vnutra-otvoril-24-klientske-centrum-v-ilave", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=klientske-centra-ma-aj-hlohovec-a-zarnovica", "http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=bilancia-reformy-eso-po-dvoch-rokoch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:18.628446+00:00"}
{"id": "vr30391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30391", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď ste hovorili o raste, ten rast na konci po kríze bol dosahovaný za neuveriteľné zadlžovanie. Za rýchlejšie zadĺžovanie Slovenska, než bolo tempo zadĺžovania Grécka alebo Talianska.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu sa zadlženie Slovenska medzi rokmi 2006 a 2010 zvyšilo z 30,5% na 41,0%. Zadlženie Talianska sa v rovnakom období zvýšilo zo 106,1% na 118,4, zadlženie Grécka sa zvýšilo zo zhodne 106,1% na 144,9% HDP:", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu sa zadlženie Slovenska medzi rokmi 2006 a 2010 zvyšilo z 30,5% na 41,0%. Zadlženie Talianska sa v rovnakom období zvýšilo zo 106,1% na 118,4, zadlženie Grécka sa zvýšilo zo zhodne 106,1% na 144,9% HDP:"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:08.905739+00:00"}
{"id": "45928", "numeric_id": 45928, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45928", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Pán Tomáš raz strašil pánom Lipšicom, potom na druhý deň strašil sudcom Najvyššieho súdu Klimentom, ktorý je členom Súdnej rady, 1 deň to bol lex Lipšic, na druhý deň to bolo Lexa Kliment.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozičný poslanec Erik Tomáš hovoril o rôznych menách, ktoré podľa neho majú byť v hre o funkciu šéfa generálnej prokuratúry. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako ešte pravdivé. Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Koalícia totiž uvažuje o tom, že po novom by prokuratúre mohli šéfovať aj neprokurátori. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. Opozičný poslanec Erik Tomáš (vtedy Smer, dnes Hlas) tento návrh kritizoval . 19. mája 2020 uverejnil na svojom facebooku status s nadpisom „Lex Lipšic”. Podľa neho koalícia šije novelu zákona o voľbe generálneho prokurátora na mieru Danielovi Lipšicovi. V diskusnej relácii V politike sa 7. júna vyjadril, že má „informácie zvnútra koalície, že sa už uvažuje o novom mene, nie o pánovi Lipšicovi, ale pánovi sudcovi Klimentovi.” JUDr. Juraj Kliment je trestným sudcom Najvyššieho súdu , a tiež členom Súdnej rady .", "analysis_paragraphs": ["Opozičný poslanec Erik Tomáš hovoril o rôznych menách, ktoré podľa neho majú byť v hre o funkciu šéfa generálnej prokuratúry. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako ešte pravdivé. Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Koalícia totiž uvažuje o tom, že po novom by prokuratúre mohli šéfovať aj neprokurátori. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. Opozičný poslanec Erik Tomáš (vtedy Smer, dnes Hlas) tento návrh kritizoval . 19. mája 2020 uverejnil na svojom facebooku status s nadpisom „Lex Lipšic”. Podľa neho koalícia šije novelu zákona o voľbe generálneho prokurátora na mieru Danielovi Lipšicovi. V diskusnej relácii V politike sa 7. júna vyjadril, že má „informácie zvnútra koalície, že sa už uvažuje o novom mene, nie o pánovi Lipšicovi, ale pánovi sudcovi Klimentovi.” JUDr. Juraj Kliment je trestným sudcom Najvyššieho súdu , a tiež členom Súdnej rady ."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["označil", "uvažuje", "uviedol", "kritizoval", "status", "V politike", "Najvyššieho súdu", "Súdnej rady"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2141233-sulik-o-volbe-generalneho-prokuratora-lipsic-je-jedno-z-tych-kvalitnych-mien", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7804", "https://slovensko.hnonline.sk/2149524-lipsic-o-kandidature-za-generalneho-prokuratora-nad-zakulisnymi-tahmi-nepremyslam", "https://dennikn.sk/minuta/1887680/", "https://www.facebook.com/ErikTomasSR/photos/a.256242201686453/574788189831851/?type=3&theater", "https://www.ta3.com/clanok/1185052/na-prahu-ekonomickej-krizy-slovensko-zostava-v-nudzovom-stave.html", "https://www.nsud.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/", "http://www.sudnarada.gov.sk/clenovia-sudnej-rady-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:41.118760+00:00"}
{"id": "43835", "numeric_id": 43835, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43835", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Smer má ministra zdravotníctva, ministra financií s dvojročnou prestávkou už 12 rokov.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nominanti strany Smer šéfovali rezortu zdravotníctva v rokoch 2006-2010 , 2012-2016 a od roku 2016 dodnes. Spolu teda 12-ty rok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nominanti strany Smer šéfovali rezortu zdravotníctva v rokoch 2006-2010 , 2012-2016 a od roku 2016 dodnes. Spolu teda 12-ty rok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["2006-2010", "2012-2016", "2016"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:26.005753+00:00"}
{"id": "vr25967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25967", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "Štatistický úrad ukazuje, že ŽSK má najmenej druhých a tretích ciest.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že ŽSK má najmenej ciest 2. a 3. triedy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke uvádzame dĺžku ciest 2. a 3. triedy (údaje za rok 2011). Najmenej ciest 2. a 3. triedy má BSK. Samosprávny kraj Počet km ciest II. triedy Samosprávny kraj Počet km ciest III. triedy Bratislavský 210,53 Bratislavský 353,04 Žilinský 328,01 Trnavský 1061,24 Trenčiansky 349,37 Žilinský 1118,24 Nitriansky 500,24 Trenčiansky 1141,19 Prešovský 523,57 Košický 1420,27 Trnavský 531,11 Nitriansky 1540,52 Košický 586,51 Banskobystrický 1854,05 Banskobystrický 609,70 Prešovský 1922,86 Zdroj: Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácii 2012 s. 41-42 Rovnaké údaje uvádza aj Prehľad údajov o cestných komunikáciách z júna 2013 - stav k 1. januáru 2013 (.pdf, s. 11) Dátum zverejnenia analýzy: 02.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že ŽSK má najmenej ciest 2. a 3. triedy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V tabuľke uvádzame dĺžku ciest 2. a 3. triedy (údaje za rok 2011). Najmenej ciest 2. a 3. triedy má BSK. Samosprávny kraj Počet km ciest II. triedy Samosprávny kraj Počet km ciest III. triedy Bratislavský 210,53 Bratislavský 353,04 Žilinský 328,01 Trnavský 1061,24 Trenčiansky 349,37 Žilinský 1118,24 Nitriansky 500,24 Trenčiansky 1141,19 Prešovský 523,57 Košický 1420,27 Trnavský 531,11 Nitriansky 1540,52 Košický 586,51 Banskobystrický 1854,05 Banskobystrický 609,70 Prešovský 1922,86 Zdroj: Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácii 2012 s. 41-42 Rovnaké údaje uvádza aj Prehľad údajov o cestných komunikáciách z júna 2013 - stav k 1. januáru 2013 (.pdf, s. 11) Dátum zverejnenia analýzy: 02.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-02", "analysis_sources": {"text": ["Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácii 2012", "Prehľad údajov o cestných komunikáciách"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/doprava-IKT/rocenka_doprava_2012.pdf", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2013/prehlad_ck_kraj-okres_k_01-01-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:56.011471+00:00"}
{"id": "vr30996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30996", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V roku 2005 sme spustili systém profesionálnych a náhradných rodín, ktorý sa osvedčil.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočne z 25. mája 2005 a do platnosti vstúpil v septembri 2005. Zákon 305/2005 Z.z. hovorí, že profesionálna rodina má prednosť pred inými formami ústavnej starostlivosti (výchovy) a ide o formu krátkodobej starostlivosti. O profesionálnych rodinách sa konkrétne píše vo štvrtej časti zákona v § 62 a to nasledovne: (3) V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať v profesionálnej rodine. Profesionálna rodina poskytuje starostlivosť dieťaťu vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí. Zamestnanci krízového strediska, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, musia splniť podmienky podľa § 53 ods. 7 a 8. Manžel zamestnanca krízového strediska, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí, musí spĺňať podmienku podľa § 39 ods. 4. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov je skutočne z 25. mája 2005 a do platnosti vstúpil v septembri 2005. Zákon 305/2005 Z.z. hovorí, že profesionálna rodina má prednosť pred inými formami ústavnej starostlivosti (výchovy) a ide o formu krátkodobej starostlivosti. O profesionálnych rodinách sa konkrétne píše vo štvrtej časti zákona v § 62 a to nasledovne: (3) V krízovom stredisku sa môže predbežné opatrenie vykonávať v profesionálnej rodine. Profesionálna rodina poskytuje starostlivosť dieťaťu vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí. Zamestnanci krízového strediska, ktorí zabezpečujú starostlivosť o dieťa v profesionálnej rodine, musia splniť podmienky podľa § 53 ods. 7 a 8. Manžel zamestnanca krízového strediska, ktorý zabezpečuje starostlivosť o dieťa vo svojom vlastnom prirodzenom rodinnom prostredí, musí spĺňať podmienku podľa § 39 ods. 4. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["rodina", "zákona"], "url": ["http://anv.cz/odborne/244-nove-dilemy-profesionalych-rodin", "http://www.upsvarlm.szm.com/pdf/305_2005.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:46.596397+00:00"}
{"id": "vr33090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33090", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "máme najviac nadčasov, alebo jeden z najviac nadčasov v Európe.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo nájsť aktuálne údaje o množstve nadčasov v Európe. Najnovšie štatistiky nadčasov, ktoré uvádza Eurostat , sú z roku 2008. Podľa týchto údajov pracuje priemerný zamestnaný Slovák 41,5 hodín týždenne , teda na jedného pracujúceho vychádza v priemere 1,5 hodiny nadčasov. Pre porovnanie, v roku 1998 toto číslo dosahovalo 42,6 hodín týždenne.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo nájsť aktuálne údaje o množstve nadčasov v Európe. Najnovšie štatistiky nadčasov, ktoré uvádza Eurostat , sú z roku 2008. Podľa týchto údajov pracuje priemerný zamestnaný Slovák 41,5 hodín týždenne , teda na jedného pracujúceho vychádza v priemere 1,5 hodiny nadčasov. Pre porovnanie, v roku 1998 toto číslo dosahovalo 42,6 hodín týždenne."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tps00071"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:23.352713+00:00"}
{"id": "45798", "numeric_id": 45798, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45798", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Francúzi môžu povedať, že 75 % žien vo Francúzsku ide zo sociálnych a ekonomických dôvodov, a preto tomu prispôsobujú legislatívu, aby im pomohli.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ženy, ktoré sa vo Francúzsku rozhodnú pre umelé prerušenie tehotenstva, neuvádzajú pred zákrokom dôvod ich rozhodnutia. Keďže však nevieme spoľahlivo vylúčiť, že štát má tieto údaje z iných zdrojov - napríklad rozsiahlych prieskumov - hodnotíme tvrdenie Anny Záborskej ako neoveriteľné. Zákon, ktorým boli v roku 1975 vo Francúzsku zlegalizované interrupcie, predpokladá zber socioekonomických údajov. Spolu so správou o demografickej situácii v krajine majú byť raz ročne predložené parlamentu. Údaje zbierajú lekári, ktorí zákrok vykonávajú. Ide o údaje o veku, štádiu tehotenstva, type interrupcie, počte predchádzajúcich interrupcií a dátume poslednej interrupcie. Na dôvod interrupcie sa lekári v tlačive , ktoré žena pred potratom vypĺňa, nepýtajú. Podľa štatistík francúzskeho Národného demografického inštitútu bolo v roku 2015 zamestnaných 52,6 % žien, ktoré podstúpili interrupciu. 12 % žien bolo nezamestnaných, 15 % bolo študentiek, 13 % boli ženy v domácnosti. Ďalším zo zdrojov údajov k interrupciám sú vo Francúzsku prieskumy robené na veľkej vzorke žien. V roku 2007 tak prieskum u 13-tisíc žien, ktoré sa rozhodli pre potrat, zisťoval podrobnosti o ich životnej situácii. Demagóg.SK sa však nepodarilo dohľadať, či tento prieskum zachytil aj dôvody tohto rozhodnutia. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli.", "analysis_paragraphs": ["Ženy, ktoré sa vo Francúzsku rozhodnú pre umelé prerušenie tehotenstva, neuvádzajú pred zákrokom dôvod ich rozhodnutia. Keďže však nevieme spoľahlivo vylúčiť, že štát má tieto údaje z iných zdrojov - napríklad rozsiahlych prieskumov - hodnotíme tvrdenie Anny Záborskej ako neoveriteľné. Zákon, ktorým boli v roku 1975 vo Francúzsku zlegalizované interrupcie, predpokladá zber socioekonomických údajov. Spolu so správou o demografickej situácii v krajine majú byť raz ročne predložené parlamentu. Údaje zbierajú lekári, ktorí zákrok vykonávajú. Ide o údaje o veku, štádiu tehotenstva, type interrupcie, počte predchádzajúcich interrupcií a dátume poslednej interrupcie. Na dôvod interrupcie sa lekári v tlačive , ktoré žena pred potratom vypĺňa, nepýtajú. Podľa štatistík francúzskeho Národného demografického inštitútu bolo v roku 2015 zamestnaných 52,6 % žien, ktoré podstúpili interrupciu. 12 % žien bolo nezamestnaných, 15 % bolo študentiek, 13 % boli ženy v domácnosti. Ďalším zo zdrojov údajov k interrupciám sú vo Francúzsku prieskumy robené na veľkej vzorke žien. V roku 2007 tak prieskum u 13-tisíc žien, ktoré sa rozhodli pre potrat, zisťoval podrobnosti o ich životnej situácii. Demagóg.SK sa však nepodarilo dohľadať, či tento prieskum zachytil aj dôvody tohto rozhodnutia. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predpokladá", "údaje", "tlačive", "štatistík"], "url": ["https://cyber.harvard.edu/population/abortion/France.abo.htm", "https://www.ined.fr/fichier/s_rubrique/22860/population.societes.2015.518.abortion.decreasing.en.pdf", "https://ivg-statistiques.site.ined.fr/fichier/s_rubrique/19944/formulaire_ivg_2011.fr.pdf", "https://www.ined.fr/Xtradocs/statistiques_ivg/2015/T52_2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:48.063485+00:00"}
{"id": "vr26876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26876", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...keď ste nastupovali, vy ste boli vtedy, ak sa dobre pamätám, štátnym tajomníkom ministra financií, ktorým bol vtedy Ján Počiatek, tak vtedy medzera vo výbere DPH bola 16%. Vy ste posunuli počas vlády tej slávnej trojice Fico, Mečiar, Slota, ste posunuli túto medzeru na úroveň 36% v roku 2010.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Kollár nehovorí pravdu, pretože medzera vo výbere DPH nebola nikdy na úrovni 16%. Počas vlády R. Fica stúpla medzera vo výbere DPH na úroveň až takmer 36%. V roku nástupu 1. vlády R. Fica v roku 2006 bola medzera výberu DPH až 27,5%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár nehovorí pravdu, pretože medzera vo výbere DPH nebola nikdy na úrovni 16%. Počas vlády R. Fica stúpla medzera vo výbere DPH na úroveň až takmer 36%. V roku nástupu 1. vlády R. Fica v roku 2006 bola medzera výberu DPH až 27,5%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:31.216009+00:00"}
{"id": "vr28773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28773", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Rok predtým lekár vám oznámi, že čo sa tam chystá a nekonáte", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že chirurg MUDr. Alan Suchánek, člen správnej rady Piešťanskej nemocnice, posielal listy vtedajšej ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej, podľa jeho vyjadrení už v roku 2012. Bugár však hovorí \"vám oznámil\", ktoré berieme ako vám vláde. V tomto kontexte výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že chirurg MUDr. Alan Suchánek, člen správnej rady Piešťanskej nemocnice, posielal listy vtedajšej ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej, podľa jeho vyjadrení už v roku 2012. Bugár však hovorí \"vám oznámil\", ktoré berieme ako vám vláde. V tomto kontexte výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["TV Markíza", ".týždeň", ""], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1776630_markiza-zistila-ze-na-nakupe-cetecka-v-piestanoch-niekto-poriadne-zarobil", "http://video.tyzden.sk/tomas-pristiak/2014/11/22/suchanek-nevedeli-sme-ze-to-je-spicka-ladovca/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1776630_markiza-zistila-ze-na-nakupe-cetecka-v-piestanoch-niekto-poriadne-zarobil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:34.138675+00:00"}
{"id": "vr35834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35834", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vy ste mali hospodársku konjunktúru. Mali ste hospodársky rast.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas obidvoch vlád M. Dzurindu HDP Slovenska rástlo, čo je možné označiť za ekonomickú konjuktúru.", "analysis_paragraphs": ["Počas obidvoch vlád M. Dzurindu HDP Slovenska rástlo, čo je možné označiť za ekonomickú konjuktúru."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:52.136398+00:00"}
{"id": "vr25514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25514", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Valorizácia platov štátnej verejnej správy bola nulová od roku 2010.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 16. septembra 2013) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Zmrazovanie platov bolo zapracované vo Východisku rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 už v júni 2010. NR SR však schválila zmrazenie platov definitívne až 21. decembra 2011, keď prelomili prezidentovo veto. Schválený zákon znamená, že platy poslancov, členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancom vo verejnej funkcii zostanú zmrazené aj v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 16. septembra 2013) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Zmrazovanie platov bolo zapracované vo Východisku rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 už v júni 2010. NR SR však schválila zmrazenie platov definitívne až 21. decembra 2011, keď prelomili prezidentovo veto. Schválený zákon znamená, že platy poslancov, členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancom vo verejnej funkcii zostanú zmrazené aj v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "júni", "schválila"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/312/?politik=48", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7930", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=605"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:38.751218+00:00"}
{"id": "vr13861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13861", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni (Turecko, pozn.) majú výdavky s migrantmi na úrovni 7,5 miliardy doteraz.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry Reuters minulo Turecko na výdavky spojené s 2,2 miliónmi sýrskych utečencov dokopy 7,6 miliardy dolárov, čo je v prepočte 6,72 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda tureckej vlády Numan Kurtulmuş v septembri uviedol, že Turecko vynaložilo 7,6 miliardy dolárov na starostlivosť o približne 2,2 milióna sýrskych utečencov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v októbri vyhlásil, že krajina za štyri roky minula viac ako 7,8 miliardy dolárov na zabezpečenie potrebnej starostlivosti a infraštruktúry pre 2,5 milióna utečencov zo Sýrie a Iraku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry Reuters minulo Turecko na výdavky spojené s 2,2 miliónmi sýrskych utečencov dokopy 7,6 miliardy dolárov, čo je v prepočte 6,72 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda tureckej vlády Numan Kurtulmuş v septembri uviedol, že Turecko vynaložilo 7,6 miliardy dolárov na starostlivosť o približne 2,2 milióna sýrskych utečencov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v októbri vyhlásil, že krajina za štyri roky minula viac ako 7,8 miliardy dolárov na zabezpečenie potrebnej starostlivosti a infraštruktúry pre 2,5 milióna utečencov zo Sýrie a Iraku."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "vynaložilo", "prezident"], "url": ["http://uk.reuters.com/article/2015/09/18/uk-europe-migrants-turkey-idUKKCN0RI0N520150918", "http://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-stale-doterajsia-pomoc-utecen/156197-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/za-pomoc-s-utecencami-dostane-turecko-3-miliardy-eur-024376"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:07.826543+00:00"}
{"id": "vr34241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34241", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali v roku 2006 s podporou Smer-u zvolených 760 primátorov a starostov. Teraz, vo včerajších voľbách je to 960 s podporou Smer-u", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Naše prepočty ukázali v roku 2006 – 887 primátorov a starostov zvolených za stranu SMER alebo za koalíciu, v ktorej bola prítomná. Za použitia rovnakej metódy sme vyrátali v roku 2010 – 930 primátorov a starostov. Fico tak významným spôsobom znížil volebný zisk s pred štyroch rokov, čím vytvoril dojem masívneho vzrastu podpory.", "analysis_paragraphs": ["Naše prepočty ukázali v roku 2006 – 887 primátorov a starostov zvolených za stranu SMER alebo za koalíciu, v ktorej bola prítomná. Za použitia rovnakej metódy sme vyrátali v roku 2010 – 930 primátorov a starostov. Fico tak významným spôsobom znížil volebný zisk s pred štyroch rokov, čím vytvoril dojem masívneho vzrastu podpory."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["887", "930"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/Fico:-%C4%BDudia-nevyberaju-pod%C4%BEa-stranickej-prislusnosti/124268", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:14.769157+00:00"}
{"id": "vr35028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35028", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nestavia sa nič. Stavajú sa len tie diaľnice, ktoré sme začali my. Len tie sa stavajú.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico si sám odporuje vo vete. Na jednej strane tvrdí, že sa nič nestavia, na druhej potvrdzuje, že sa pokračuje v rozostavaných projektoch. Navyše 27. augusta 2010 začala výstavba rýchlostnej cesty R4 Košice-Milhosť, ktorá po technickej stránke nie je diaľnicou, ale plní identický účel.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico si sám odporuje vo vete. Na jednej strane tvrdí, že sa nič nestavia, na druhej potvrdzuje, že sa pokračuje v rozostavaných projektoch. Navyše 27. augusta 2010 začala výstavba rýchlostnej cesty R4 Košice-Milhosť, ktorá po technickej stránke nie je diaľnicou, ale plní identický účel."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["začala"], "url": ["http://www.ndsas.sk/staviame-pre-vas/10784s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:11.821684+00:00"}
{"id": "vr14518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14518", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja som rozhodnutím v záujme ľudí zachránil miliardy eur na diaľnici pri zrušení PPP kšeftov.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas svojej funkcie ako minister dopravy (2010 - 2012) Ján Figeľ zrušil 2 PPP projekty. Ku konkrétnej sume, ktorú týmto spôsobom štátu ušetril, sa vyjadruje najčastejšie on sám či strana KDH. O ušetrení však písali denník SME v roku 2010 alebo aktuálnejšie Denník N v októbri 2015, keď informoval, že len na diaľniciach štát ušetril vďaka Figeľovi kvôli zrušeným trom PPP balíkom dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Asociácia pre podporu projektov definuje PPP ( Public Private Partnership ) ako \" formu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky, aby sa projekt mohol považovať za PPP: - súkromný partner zabezpečuje výstavbu/rekonštrukciu a prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s dielom za platby buď od používateľov (napr. mýto, vstupenky) alebo od verejného partnera (tzv. platby za dostupnosť, - verejný a súkromný partner si rozdelia riziká výstavby a prevádzky projektu podľa toho, ktorý z nich vie to-ktoré riziko lepšie znášať (môže ísť napr. o stavebné riziko alebo riziko dopytu, -musí ísť o dlhodobé vzťahy, typicky aj 20 až 40 rokov (v SR legislatíva obmedzuje dĺžku tzv. koncesie na 30 rokov); \" V rámci PPP financovania však neprebieha výber zabezpečovateľa a prevádzkovateľa výstavby prostredníctvom verejnej súťaže. Už vo februári 2012 sa Figeľ ku zrušeniu PPP projektov vyjadril, že \" po vysúťažení stavieb zostávajúcich úsekov na severnej diaľnici sa úspory štátu zvýšia na približne 2 mld. eur. \" Neskôr v auguste toho istého roku mala byť ušetrená suma už 5-krát vyššia. Podľa slov zástupcov KDH, \" b ývalý minister dopravy Ján Figeľ svojou odvahou a rozhodnutím nepokračovať vo výstavbe diaľnice D1 cez dva už podpísané PPP projekty (...) ušetril občanom SR takmer 10 mld. eur tým, že prešiel na klasickú metódu výstavby s využitím eurofondov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas svojej funkcie ako minister dopravy (2010 - 2012) Ján Figeľ zrušil 2 PPP projekty. Ku konkrétnej sume, ktorú týmto spôsobom štátu ušetril, sa vyjadruje najčastejšie on sám či strana KDH. O ušetrení však písali denník SME v roku 2010 alebo aktuálnejšie Denník N v októbri 2015, keď informoval, že len na diaľniciach štát ušetril vďaka Figeľovi kvôli zrušeným trom PPP balíkom dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Asociácia pre podporu projektov definuje PPP ( Public Private Partnership ) ako \" formu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky, aby sa projekt mohol považovať za PPP: - súkromný partner zabezpečuje výstavbu/rekonštrukciu a prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s dielom za platby buď od používateľov (napr. mýto, vstupenky) alebo od verejného partnera (tzv. platby za dostupnosť, - verejný a súkromný partner si rozdelia riziká výstavby a prevádzky projektu podľa toho, ktorý z nich vie to-ktoré riziko lepšie znášať (môže ísť napr. o stavebné riziko alebo riziko dopytu, -musí ísť o dlhodobé vzťahy, typicky aj 20 až 40 rokov (v SR legislatíva obmedzuje dĺžku tzv. koncesie na 30 rokov); \" V rámci PPP financovania však neprebieha výber zabezpečovateľa a prevádzkovateľa výstavby prostredníctvom verejnej súťaže. Už vo februári 2012 sa Figeľ ku zrušeniu PPP projektov vyjadril, že \" po vysúťažení stavieb zostávajúcich úsekov na severnej diaľnici sa úspory štátu zvýšia na približne 2 mld. eur. \" Neskôr v auguste toho istého roku mala byť ušetrená suma už 5-krát vyššia. Podľa slov zástupcov KDH, \" b ývalý minister dopravy Ján Figeľ svojou odvahou a rozhodnutím nepokračovať vo výstavbe diaľnice D1 cez dva už podpísané PPP projekty (...) ušetril občanom SR takmer 10 mld. eur tým, že prešiel na klasickú metódu výstavby s využitím eurofondov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Denník N", "balíkom", "PPP", "zrušeniu", "ušetrená"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5630568/ppp-neskoncilo-len-pre-financie.html", "https://dennikn.sk/274529/zrusenie-ppp-usetrilo-len-na-stavbe-dialnic-dve-miliardy-eur/?ref=in", "http://ekonomika.sme.sk/c/5630568/ppp-neskoncilo-len-pre-financie.html", "http://www.asociaciappp.sk/?a=oppp", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199311-figel-stavba-dialnice-d1-bez-ppp-projektov-usetri-statu-dve-miliardy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248802-kdh-figel-odvazne-zastavil-ppp-projekty-fico-ich-chce-opaet-rozbehnut/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:35.503593+00:00"}
{"id": "vr14301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14301", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) ja som na kandidátnej listine ako jediná politická strana, dal iba členov Slovenskej národnej strany.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže informácie o straníckej príslušnosti všetkých kandidátok a kandidátov na poslancov na kandidátnych listinách nemáme k dispozícii, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Keďže informácie o straníckej príslušnosti všetkých kandidátok a kandidátov na poslancov na kandidátnych listinách nemáme k dispozícii, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "OĽaNO"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/hrabko-kandidatne-listiny-strany-tablet/169595-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby2016-median/179371-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:46.672421+00:00"}
{"id": "49151", "numeric_id": 49151, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49151", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ja som to robil aj v rámci Žilinského samosprávneho kraja, kde sme postavili 4 nemocnice vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja do takej pozície, že dnes sú schopné konkurovať ostatným a sú v plusovom hodnotení.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Juraja Blanára hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa rôznych rebríčkov nemocníc nie je možné konštatovať, že sa počas jeho pôsobenia v Žilinskom samosprávnom kraji hodnotenie nemocníc zlepšilo. Nie všetky nemocnice hospodárili na konci Blanárovho obdobia s pozitívnym hospodárskym výsledkom.\n\nJuraj Blanár bol predsedom Žilinského samosprávneho kraja od roku 2005 do roku 2017. Za jeho úradovania sa stav nemocníc v kraji stal jednou z dôležitých tém. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc – Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, Hornooravskej nemocnica s poliklinikou Trstená, Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou Dolný Kubín a Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš.\n\nJedným z mála porovnaní nemocničných zariadení, ktoré vychádza pravidelne už vyše 10 rokov, je hodnotenie nemocníc podľa pacientov od súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Tá pravidelne zostavuje rebríček najlepšie hodnotených nemocníc.\n\nV roku 2011 dosiahli tri nemocnice v správe žilinského samosprávneho kraja v tomto rebríčku iba priemerné hodnotenie . Posledná - Kysucká nemocnica, ktorá sa umiestnila na 30. mieste, získala dokonca hodnotenie „najhoršia“. Ku koncu úradovacieho obdobia Juraja Blanára sa situácia nemocníc v tomto rebríčku o niečo zlepšila. Ani jedna z nich už nedosahovala hodnotenie “najhoršia” a nemocnica v Dolnom Kubíne sa dokonca umiestnila na 7. mieste s hodnotením “najlepšia”. Kysucká Nemocnica si svoju pozíciu v rebríčku udržala, ale zvyšné dve nemocnice sa v ňom prepadli nižšie o niekoľko priečok.\n\nĎalším pravidelne zostavovaním rebríčkom je hodnotenie Nemocnica roka od inštitútu INEKO. Inštitút hodnotí nemocnice podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti. Výsledné celkové hodnotenie nemocnice bolo kalkulované ako vážený priemer bodov dosiahnutých za všestranné ukazovatele.\n\nZo štyroch nemocníc vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja boli v tomto rebríčku hodnotené len tri. Hornooravská nemocnica sa nachádzala v kategórii nehodnotených.\n\nVeľmi dobre sa v rebríčku v roku 2017 umiestnila Dolnooravská nemocnica, ktorá v kategórii malých až stredne veľkých nemocníc obsadila piate miesto spomedzi 30. hodnotených nemocníc. O niečo horšie sa umiestnila Kysucká nemocnica, ktorá obsadila 13. miesto a hneď za ňou s rovnakým celkovým skóre sa umiestnila Liptovská nemocnica. Celkovo sa všetky nemocnice žilinského samosprávneho kraja umiestnili v prvej polke rebríčka.\n\nRebríček vyšiel prvý krát v roku 2015 . Pri porovnaní v celkového hodnotenia nemocníc v tomto rebríčku s posledným rokom úradovania Juraja Blanára je možné konštatovať, že Dolnooravská aj Liptovská nemocnica si v hodnotení pohoršili, zatiaľčo Kysucká nemocnica ako jediná z nemocníc žilinského kraja si v rebríčku výrazne polepšila.\n\nKu koncu úradovacieho obdobia Juraja Blanára dosiahli takmer všetky nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja s kladný hospodársky výsledkom. Tri nemocnice skončili v pluse - Kysucká nemocnica, Hornooravská nemocnica a Dolnooravská nemocnica. Záporný výsledok dosiahla len Liptovská nemocnica.\n\nS funkčným obdobím Juraja Blanára sa tiež spája kauza CT-čiek. Žilinský kraj mal v roku 2011 kúpiť dva CT prístroje pre svoje nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši predražené o viac ako 800-tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Juraja Blanára hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa rôznych rebríčkov nemocníc nie je možné konštatovať, že sa počas jeho pôsobenia v Žilinskom samosprávnom kraji hodnotenie nemocníc zlepšilo. Nie všetky nemocnice hospodárili na konci Blanárovho obdobia s pozitívnym hospodárskym výsledkom.", "Juraj Blanár bol predsedom Žilinského samosprávneho kraja od roku 2005 do roku 2017. Za jeho úradovania sa stav nemocníc v kraji stal jednou z dôležitých tém. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc – Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, Hornooravskej nemocnica s poliklinikou Trstená, Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou Dolný Kubín a Liptovskej nemocnice s poliklinikou Liptovský Mikuláš.", "Jedným z mála porovnaní nemocničných zariadení, ktoré vychádza pravidelne už vyše 10 rokov, je hodnotenie nemocníc podľa pacientov od súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera. Tá pravidelne zostavuje rebríček najlepšie hodnotených nemocníc.", "V roku 2011 dosiahli tri nemocnice v správe žilinského samosprávneho kraja v tomto rebríčku iba priemerné hodnotenie . Posledná - Kysucká nemocnica, ktorá sa umiestnila na 30. mieste, získala dokonca hodnotenie „najhoršia“. Ku koncu úradovacieho obdobia Juraja Blanára sa situácia nemocníc v tomto rebríčku o niečo zlepšila. Ani jedna z nich už nedosahovala hodnotenie “najhoršia” a nemocnica v Dolnom Kubíne sa dokonca umiestnila na 7. mieste s hodnotením “najlepšia”. Kysucká Nemocnica si svoju pozíciu v rebríčku udržala, ale zvyšné dve nemocnice sa v ňom prepadli nižšie o niekoľko priečok.", "Ďalším pravidelne zostavovaním rebríčkom je hodnotenie Nemocnica roka od inštitútu INEKO. Inštitút hodnotí nemocnice podľa vybraných ukazovateľov spokojnosti pacientov, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenia a transparentnosti. Výsledné celkové hodnotenie nemocnice bolo kalkulované ako vážený priemer bodov dosiahnutých za všestranné ukazovatele.", "Zo štyroch nemocníc vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja boli v tomto rebríčku hodnotené len tri. Hornooravská nemocnica sa nachádzala v kategórii nehodnotených.", "Veľmi dobre sa v rebríčku v roku 2017 umiestnila Dolnooravská nemocnica, ktorá v kategórii malých až stredne veľkých nemocníc obsadila piate miesto spomedzi 30. hodnotených nemocníc. O niečo horšie sa umiestnila Kysucká nemocnica, ktorá obsadila 13. miesto a hneď za ňou s rovnakým celkovým skóre sa umiestnila Liptovská nemocnica. Celkovo sa všetky nemocnice žilinského samosprávneho kraja umiestnili v prvej polke rebríčka.", "Rebríček vyšiel prvý krát v roku 2015 . Pri porovnaní v celkového hodnotenia nemocníc v tomto rebríčku s posledným rokom úradovania Juraja Blanára je možné konštatovať, že Dolnooravská aj Liptovská nemocnica si v hodnotení pohoršili, zatiaľčo Kysucká nemocnica ako jediná z nemocníc žilinského kraja si v rebríčku výrazne polepšila.", "Ku koncu úradovacieho obdobia Juraja Blanára dosiahli takmer všetky nemocnice v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja s kladný hospodársky výsledkom. Tri nemocnice skončili v pluse - Kysucká nemocnica, Hornooravská nemocnica a Dolnooravská nemocnica. Záporný výsledok dosiahla len Liptovská nemocnica.", "S funkčným obdobím Juraja Blanára sa tiež spája kauza CT-čiek. Žilinský kraj mal v roku 2011 kúpiť dva CT prístroje pre svoje nemocnice v Trstenej a Liptovskom Mikuláši predražené o viac ako 800-tisíc eur."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "štyroch nemocníc", "hodnotenie nemocníc", "hodnotenie", "Nemocnica roka", "2017", "2015", "dosiahli", "predražené"], "url": ["https://www.zilinskazupa.sk/sk/prave-menu/zilinsky-samospravny-kraj/zakladne-informacie/", "https://www.zilinskazupa.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-zdravotnictva/zdravotnicke-zariadenia-posobnosti-zsk/", "https://www.dovera.sk/hodnotenie/2022", "https://www.dovera.sk/hodnotenie/2011/celkove-hodnotenie", "http://kdesaliecit.sk/nemocnica-roka/2017", "http://kdesaliecit.sk/nemocnica-roka/2017", "http://kdesaliecit.sk/nemocnica-roka/2015", "https://sita.sk/vzdravotnictve/zupne-nemocnice-zilinskom-kraji-hospodarili-kladnym-hospodarskym-vysledkom/", "https://dennikn.sk/minuta/582182/?ref=pop"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:21.250201+00:00"}
{"id": "vr29409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29409", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Od samotného prvého vstupu do vládnutia v roku 2006, lepšie povedané od vstupu do parlamentu v roku 2002, nám neodišiel ani jeden jediný poslanec z klubu, čo na rozdiel od iných politických strán je unikátne. Všetky ostatné politické strany sa rozpadávajú, poslanci utekajú. My máme 83 poslancov.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali viackrát (napríklad 11. januára 2015 V politike ) 9. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Jedinou výnimkou na pravicovom spektre je strana Most-Híd. Avšak z klubu Most Híd odišiel Andrej Hrnčiar. Výrok Fica hodnotíme ako pravdivý. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Ostatné politické strany pôsobiace v parlamente stratili niektorých členov, s výnimkou strany Most-Híd, z ktorej neodišiel nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali viackrát (napríklad 11. januára 2015 V politike ) 9. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Jedinou výnimkou na pravicovom spektre je strana Most-Híd. Avšak z klubu Most Híd odišiel Andrej Hrnčiar. Výrok Fica hodnotíme ako pravdivý. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Ostatné politické strany pôsobiace v parlamente stratili niektorých členov, s výnimkou strany Most-Híd, z ktorej neodišiel nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "overovali", "TU", "KDH", "SDKÚ-DS", "SAS", "OĽaNO", "Liberálnu dohodu", "odišiel", "nahradila", "pridala", "Ritomská", "Huba", "SDKÚ-DS", "Behýla", "Hanzela", "vedení", "informácií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?=1=1=1=1&oblast=19&ph=3", "http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg", "http://www.aktuality.sk/clanok/223305/analyza-rozpad-opozicie-na-sedem-trpaslikov/", "http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321807-v-najblizsich-dnoch-nastupi-sedem-novych-poslancov/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-vstupila-do-mosta-hid-bude-podpredsednickou", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/plany-poslankyne-ritomskej-po-odchode-z-olano-zaklada-stranu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-nrsr-olano-huba-odchod/85937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304", "http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:40.022354+00:00"}
{"id": "vr35263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35263", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tento sľub (nezvyšovať dane, pozn.) dala strana Sloboda a solidarita...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Sloboda a solidarita navrhovala vo svojom volebnom programe nezvyšovať dane (8.bod programu), ale navrhovala tiež, aby sa dve sadzby DPH (sadzba 19% a sadzba na knihy a medicínske pomôcky 10%) zlúčili na úroveň 18% (9.bod programu)- šlo teda pri týchto položkách o zvyšovanie.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a solidarita navrhovala vo svojom volebnom programe nezvyšovať dane (8.bod programu), ale navrhovala tiež, aby sa dve sadzby DPH (sadzba 19% a sadzba na knihy a medicínske pomôcky 10%) zlúčili na úroveň 18% (9.bod programu)- šlo teda pri týchto položkách o zvyšovanie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://120napadov.sk/dane-a-odvody/4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:36.331643+00:00"}
{"id": "vr33866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33866", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Pán minister prišiel so zákonom do parlamentu, pán poslanec Osuský práve navrhol vypustenie tohto bodu zo zákona, poslanci Smeru to vypustenie tohto bodu zo zákona dokonca schválili a potom sa spamätali, že sa pomýlili a vznikol jeden naozaj cirkus v parlamente, kde to potom zase museli do zákona vracať.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že opozičný poslanec Peter Osuský z SaS je predkladateľom pozmeňujúcich návrhov k novele zákona o hlásení prechodného pobytu a registrácii obyvateľov Slovenskej republiky. Okrem iného navrhoval aj vypustenie sporného bodu o povinnom hlásení pobytu v zahraničí presahujúcom 90 dní. Po schválení zákona dokonca kvôli tomuto bodu predložil výzvu na vetovanie zákona prezidentovi SR.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že opozičný poslanec Peter Osuský z SaS je predkladateľom pozmeňujúcich návrhov k novele zákona o hlásení prechodného pobytu a registrácii obyvateľov Slovenskej republiky. Okrem iného navrhoval aj vypustenie sporného bodu o povinnom hlásení pobytu v zahraničí presahujúcom 90 dní. Po schválení zákona dokonca kvôli tomuto bodu predložil výzvu na vetovanie zákona prezidentovi SR."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["vetovanie", "omylom", "pozmeňujúci návrh", "vrátili", "schválili", "nebol schválený"], "url": ["http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=718506", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59878900-smer-hlasoval-so-sas-omylom", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383472", "http://www.sme.sk/c/6802651/za-neohlasenie-dlhsieho-vycestovania-zo-statu-pripravil-kalinak-pokuty.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32087", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:30.608497+00:00"}
{"id": "vr15474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15474", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V EÚ sa už zaznievali hlasy, že V4 si robí nejakú inú, neštandardnú politiku.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štáty V4 sú v poslednej dobe pomerne casto kritizované predstavitelmi EÚ aj samotných clenských štátov. Najväcšia kritika sa nad štátmi Vyšehradskej skupiny vznáša najmä v otázke migracnej krízi, po novom aj pri téme Brexit. Preto hodnotíme výrok Andrej Danka ako pravdivý.\n\nV médiách zarezonovala najmä kritika luxemburského ministra zahranicných vecí Jeana Asselborna, ktorý v máji tohto roku, v rozhovore pre denník Aachener Zeitung povedal: “ Dostávam záchvaty, ked pocujem, ako nám krajiny Vyšehradu hovoria, že nemajú tradíciu prijímania utecencov. \" Dodal, že ak jedna krajina odmietne v case krízy solidaritu a nepríjme utecencov, Európe hrozí kolaps. Negatívny postoj krajín V4 k migracnej otázke skritizoval aj predseda Európskeho parlamentu, Martin Schulz , ktorý tvrdí, že štáty nechali Nemecko napospas pristahovaleckej kríze. Informoval o tom Denník N aj Frankfurter Allgemeine . Ku kritike sa pridal aj rakúsky minister obrany Hans Peter Doskozil , ktorý krajinám vycítal najmä postoj nezlúcitelný s európskou myšlienkou solidarity.\n\nAnalytik Milan Nic zo Stredoeurópskeho inštitútu sa pre britský magazín The Economist vyjadril, že si pamätá, ked sa rakúski politici o Vyšehradskej štvorke vyjadrovali s rešpektom, no dnes je slovo Vyšehrad používané ako nadávka.\n\nThe Economist píše aj toto: “ Anti-migrant sentiment has unified the “Visegrad group” of Hungary, Poland, Slovakia and the Czech Republic—normally a disparate bunch who agree on some subjects (like opposing Europe’s climate policies) but are divided on others (like Russia). Rather than noisy opposition groups, it is governments in these countries who trumpet some of the most extreme views. And they are taking advantage of anti-migrant fervour to implement an illiberal agenda on other fronts, too .”\n\nV auguste tohto roku sa ku kritikom V4 pridal aj denník Financial Times, ktorý oznacil Vyšehradskú štvorku za trápnu, informuje o tom CTK . Tieto krajiny, ktoré sú v EÚ cistými príjemcami (teda dostávajú viac penazí ako platia) podla neho využívajú clenstvo v EÚ.\n\nOkrem nesúhlasu s povinnými kvótami na prerozdelenie migrantov sa V4 prezentuje aj ostrými vyjadreniami v otázke Brexitu. Premiér Robert Fico pre tlacovú agentúru Reuters povedal, že krajiny V4 sú pripravené vetovat akúkolvek dohodu o Brexite, ktorá by obmedzila právo obcanov z Európskej únie pracovat v Británii. Premiér dodal, že krajiny budú v tejto otázke nekompromisné. Ficove vyjdrenie komentoval pre stanicu BBC hovorca britského parlamentu so slovami: “ We are not going to provide a running commentary on these negotiations (...) That approach won't help us get the best deal for Britain. \"\n\nTASR uviedla, že krajiny V4 sa chystajú predložit spolocný text s návrhmi na riešenie problémov EÚ, vyjadril sa tak madarský premiér Viktor Orbán.", "analysis_paragraphs": ["Štáty V4 sú v poslednej dobe pomerne casto kritizované predstavitelmi EÚ aj samotných clenských štátov. Najväcšia kritika sa nad štátmi Vyšehradskej skupiny vznáša najmä v otázke migracnej krízi, po novom aj pri téme Brexit. Preto hodnotíme výrok Andrej Danka ako pravdivý.", "V médiách zarezonovala najmä kritika luxemburského ministra zahranicných vecí Jeana Asselborna, ktorý v máji tohto roku, v rozhovore pre denník Aachener Zeitung povedal: “ Dostávam záchvaty, ked pocujem, ako nám krajiny Vyšehradu hovoria, že nemajú tradíciu prijímania utecencov. \" Dodal, že ak jedna krajina odmietne v case krízy solidaritu a nepríjme utecencov, Európe hrozí kolaps. Negatívny postoj krajín V4 k migracnej otázke skritizoval aj predseda Európskeho parlamentu, Martin Schulz , ktorý tvrdí, že štáty nechali Nemecko napospas pristahovaleckej kríze. Informoval o tom Denník N aj Frankfurter Allgemeine . Ku kritike sa pridal aj rakúsky minister obrany Hans Peter Doskozil , ktorý krajinám vycítal najmä postoj nezlúcitelný s európskou myšlienkou solidarity.", "Analytik Milan Nic zo Stredoeurópskeho inštitútu sa pre britský magazín The Economist vyjadril, že si pamätá, ked sa rakúski politici o Vyšehradskej štvorke vyjadrovali s rešpektom, no dnes je slovo Vyšehrad používané ako nadávka.", "The Economist píše aj toto: “ Anti-migrant sentiment has unified the “Visegrad group” of Hungary, Poland, Slovakia and the Czech Republic—normally a disparate bunch who agree on some subjects (like opposing Europe’s climate policies) but are divided on others (like Russia). Rather than noisy opposition groups, it is governments in these countries who trumpet some of the most extreme views. And they are taking advantage of anti-migrant fervour to implement an illiberal agenda on other fronts, too .”", "V auguste tohto roku sa ku kritikom V4 pridal aj denník Financial Times, ktorý oznacil Vyšehradskú štvorku za trápnu, informuje o tom CTK . Tieto krajiny, ktoré sú v EÚ cistými príjemcami (teda dostávajú viac penazí ako platia) podla neho využívajú clenstvo v EÚ.", "Okrem nesúhlasu s povinnými kvótami na prerozdelenie migrantov sa V4 prezentuje aj ostrými vyjadreniami v otázke Brexitu. Premiér Robert Fico pre tlacovú agentúru Reuters povedal, že krajiny V4 sú pripravené vetovat akúkolvek dohodu o Brexite, ktorá by obmedzila právo obcanov z Európskej únie pracovat v Británii. Premiér dodal, že krajiny budú v tejto otázke nekompromisné. Ficove vyjdrenie komentoval pre stanicu BBC hovorca britského parlamentu so slovami: “ We are not going to provide a running commentary on these negotiations (...) That approach won't help us get the best deal for Britain. \"", "TASR uviedla, že krajiny V4 sa chystajú predložit spolocný text s návrhmi na riešenie problémov EÚ, vyjadril sa tak madarský premiér Viktor Orbán."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Aachener Zeitung", "Martin Schulz", "Denník N", "Frankfurter Allgemeine", "Hans Peter Doskozil", "The Economist", "CTK", "Reuters", "stanicu BBC hovorca britského parlamentu", "TASR"], "url": ["http://www.aachener-zeitung.de/news/politik/interview-jean-asselborn-sieht-die-eu-am-scheideweg-1.1356806", "http://www.faz.net/aktuell/politik/denk-ich-an-deutschland-1/martin-schulz-im-interview-ueber-kritische-punkte-in-der-eu-14436669.html?printPagedArticle=true#pageIndex_2", "https://dennikn.sk/minuta/560751/", "http://www.faz.net/aktuell/politik/denk-ich-an-deutschland-1/martin-schulz-im-interview-ueber-kritische-punkte-in-der-eu-14436669.html?printPagedArticle=true#pageIndex_2", "http://www.businessinsider.com/r-a-year-on-migrant-crisis-hangs-over-votes-in-hungary-austria-2016-9", "http://www.economist.com/news/europe/21689629-migration-crisis-has-given-unsettling-new-direction-old-alliance-big-bad-visegrad", "http://zahranicni.ihned.cz/evropa-slovensko/c1-65419140-financial-times-se-otrely-o-trapny-visegrad-z-evropske-unie-tezi-ale-pritom-ji-chce-znicit", "http://www.reuters.com/article/us-britain-eu-slovakia-idUSKCN11N0IA", "http://www.bbc.com/news/world-europe-37396805", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyznamny-okamih-v4-orban-predlozi/217822-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:13.288220+00:00"}
{"id": "vr30601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30601", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Plán B je možný cez samotnú racionalizáciu, záväzok ešte z minulého vládneho obdobia na redukciu lôžok, kde bol plán 6 000. Tento minister zdravotníctva robil redukciu 4 000 lôžok.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za minulej vlády (2006-2010) bolo v pláne rušiť vyše 6-tisíc lôžok.", "analysis_paragraphs": ["Za minulej vlády (2006-2010) bolo v pláne rušiť vyše 6-tisíc lôžok."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["rušiť", "zrušiť", "aktualne.sk", "vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/v-nemocniciach-zrusia-sesttisic-lozok-dhv-/sk_domace.asp?c=A061213_183823_sk_domace_p12", "http://ekonomika.sme.sk/c/5849909/vlada-suhlasila-s-mensim-poctom-posteli-v-nemocniciach.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1247900", "http://spravy.pravda.sk/radicova-zastavenie-transformacie-nemocnic-je-v-rukach-poslancov-p9o-/sk_domace.asp?c=A111207_173154_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:27.603609+00:00"}
{"id": "vr30071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30071", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Niektorí hlasovali proti (znižovanie DPH na 10% pri liekoch a knihách), napríklad váš šéf pri knihách.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2007 klesla DPH na lieky na 10 % a o rok aj pre knihy. Z výsledkov hlasovania 28. novembra 2007 o novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je vidno, že Béla Bugár a ďalší opoziční poslanci hlasovali proti zníženiu DPH na knihy na 10%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O znížení sadzby DPH na 10% sa hlasovalo dvakrát, najprv na lieky a zdravotné pomôcky 6. decembra 2006 a o rok neskôr aj na knihy 28. novembra 2007. Pri hlasovaní o znížení DPH na lieky a zdravotné pomôcky hlasovalo za 80 poslancov, 39 bolo proti, 22 sa zdržalo hlasovania a 9 bolo neprítomných. Béla Bugár a klub SMK sa zdržali, zvyšné opozičné strany hlasovali proti. 28. novembra 2007 pri hlasovaní o znížení DPH na knihy hlasovalo za 78 poslancov, 50 bolo proti, 12 sa zdržalo a 10 bolo neprítomných. Béla Bugár a celý klub SMK hlasoval proti a zvyšní poslanci opozičných strán tiež hlasovali proti alebo sa zdržali.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2007 klesla DPH na lieky na 10 % a o rok aj pre knihy. Z výsledkov hlasovania 28. novembra 2007 o novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je vidno, že Béla Bugár a ďalší opoziční poslanci hlasovali proti zníženiu DPH na knihy na 10%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O znížení sadzby DPH na 10% sa hlasovalo dvakrát, najprv na lieky a zdravotné pomôcky 6. decembra 2006 a o rok neskôr aj na knihy 28. novembra 2007. Pri hlasovaní o znížení DPH na lieky a zdravotné pomôcky hlasovalo za 80 poslancov, 39 bolo proti, 22 sa zdržalo hlasovania a 9 bolo neprítomných. Béla Bugár a klub SMK sa zdržali, zvyšné opozičné strany hlasovali proti. 28. novembra 2007 pri hlasovaní o znížení DPH na knihy hlasovalo za 78 poslancov, 50 bolo proti, 12 sa zdržalo a 10 bolo neprítomných. Béla Bugár a celý klub SMK hlasoval proti a zvyšní poslanci opozičných strán tiež hlasovali proti alebo sa zdržali."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["klesla", "hlasovania", "lieky", "decembra", "knihy", "novembra", "knihy"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21995", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-656", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20016", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21995", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:13.065240+00:00"}
{"id": "vr32262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32262", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...dokonca medzi takzvanými národnými odporúčaniami máme riešenie rómskej otázky danú práve z Európskej únie, lebo aj oni vidia, že tú situáciu máme vlastne na Slovensku najhoršiu spomedzi ostatných krajín.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzi národnými odporúčaniami z Európskej únie je spomenutá aj rómska problematika. EÚ nám odporúča zaoberať sa s rómskou problematikou z hľadiska zdravia, vzdelania a sociálnej inklúzie. V prieskume EÚ sa uvádza, najvyšší podiel Rómov na celkovej populácii na Slovensku, nerovnosť príležitostí, segregáciu a nevyhnutnosť odbornej pomoci v komunitách. Analýza však neoznačuje situáciu na Slovensku ako najhoršiu situáciu spomedzi ostatných krajín ako tvrdí R. Kaliňák.\n\nOdporúčania pre Slovensko (.pdf):\n\n\"6. Take active measures to improve access to and quality of schooling and pre-school education of vulnerable groups, including Roma. Ensure labour market reintegration of adults through activation measures and targeted employment services, second-chance education and short-cycle vocational training.\" (s.13)\n\n\"(15) Marginalised communities, including the Roma, are largely excluded from the labour market and the mainstream education system , representing a significant underutilised labour potential in the Slovak economy. In order to tackle this problem, Slovakia should step up efforts to improve educational outcomes of marginalised groups and reinforce its reintegration policies for adults.\" (s.8)\n\nPodľa štúdie Health and the Roma community, analysis of the situation in Europe z roku 2009, pozorujúcej krajiny, v ktorých sa rómske komunity vyskytujú, situácia na Slovensku nie je označená ako najhoršia spomedzi ostatných krajín. Štúdia upozorňuje na najvyšší podiel Rómov na celkovej populácii na Slovensku, nerovnosť príležitostí, segregáciu a nevyhnutnosť odbornej pomoci v komunitách. Analýza taktiež uvádza nízku nezamestnanosť, spôsobenú slabým vzdelaním. Na druhej strane ale napríklad Česká republika má podstatne vyššiu nezamestnanosť Rómov ako Slovensko.\n\nHealth and the Roma community, analysis of the situation in Europe (. pdf ):\n\n\" ...In terms of demography, Slovakia ranks among countries with the highest proportion of Roma population...\" (s. 153)\n\n\"...The major cause of unemployment is the extremely low level of education of the Roma minority. Under the current educational system as many as 12.4 % of Roma children fail in schools.... \" (str. 153)\n\n\" ...The survey shows that the Roma population is not on a par with the majority society. The most critical areas of inequality are education, housing, employment, and health...\" (s. 161)\n\n\" ...Due to a number of factors (segregation, discrimination, forced relocation and poverty), a segment of the Roma population lives in rural areas and on the outskirts of towns with poor infrastructure...\" (s. 161)\n\n\" ...People from these areas need greater support and assistance in order to improve their health.\" (s. 161)\n\n...We would draw attention to the unemployment rate in the Czech Republic (41%), Slovakia and Greece (approximately 33%)... (s. 69)", "analysis_paragraphs": ["Medzi národnými odporúčaniami z Európskej únie je spomenutá aj rómska problematika. EÚ nám odporúča zaoberať sa s rómskou problematikou z hľadiska zdravia, vzdelania a sociálnej inklúzie. V prieskume EÚ sa uvádza, najvyšší podiel Rómov na celkovej populácii na Slovensku, nerovnosť príležitostí, segregáciu a nevyhnutnosť odbornej pomoci v komunitách. Analýza však neoznačuje situáciu na Slovensku ako najhoršiu situáciu spomedzi ostatných krajín ako tvrdí R. Kaliňák.", "Odporúčania pre Slovensko (.pdf):", "\"6. Take active measures to improve access to and quality of schooling and pre-school education of vulnerable groups, including Roma. Ensure labour market reintegration of adults through activation measures and targeted employment services, second-chance education and short-cycle vocational training.\" (s.13)", "\"(15) Marginalised communities, including the Roma, are largely excluded from the labour market and the mainstream education system , representing a significant underutilised labour potential in the Slovak economy. In order to tackle this problem, Slovakia should step up efforts to improve educational outcomes of marginalised groups and reinforce its reintegration policies for adults.\" (s.8)", "Podľa štúdie Health and the Roma community, analysis of the situation in Europe z roku 2009, pozorujúcej krajiny, v ktorých sa rómske komunity vyskytujú, situácia na Slovensku nie je označená ako najhoršia spomedzi ostatných krajín. Štúdia upozorňuje na najvyšší podiel Rómov na celkovej populácii na Slovensku, nerovnosť príležitostí, segregáciu a nevyhnutnosť odbornej pomoci v komunitách. Analýza taktiež uvádza nízku nezamestnanosť, spôsobenú slabým vzdelaním. Na druhej strane ale napríklad Česká republika má podstatne vyššiu nezamestnanosť Rómov ako Slovensko.", "Health and the Roma community, analysis of the situation in Europe (. pdf ):", "\" ...In terms of demography, Slovakia ranks among countries with the highest proportion of Roma population...\" (s. 153)", "\"...The major cause of unemployment is the extremely low level of education of the Roma minority. Under the current educational system as many as 12.4 % of Roma children fail in schools.... \" (str. 153)", "\" ...The survey shows that the Roma population is not on a par with the majority society. The most critical areas of inequality are education, housing, employment, and health...\" (s. 161)", "\" ...Due to a number of factors (segregation, discrimination, forced relocation and poverty), a segment of the Roma population lives in rural areas and on the outskirts of towns with poor infrastructure...\" (s. 161)", "\" ...People from these areas need greater support and assistance in order to improve their health.\" (s. 161)", "...We would draw attention to the unemployment rate in the Czech Republic (41%), Slovakia and Greece (approximately 33%)... (s. 69)"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Odporúčania pre Slovensko", "pdf"], "url": ["http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st11/st11271.en12.pdf", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CBwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fsocial%2FBlobServlet%3FdocId%3D4309%26langId%3Den&ei=hIlgULLCBYj_4QSt5oGICw&usg=AFQjCNGFD-fA92PWtsTbnDJHck7p9E_nXw&sig2=_8fcA5Wy9HLinoDosmQ7gw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:17.460429+00:00"}
{"id": "vr33489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33489", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Problém na Cypre je, zase to zdôrazňujem, že vlastníci alebo kapitál vlastníkov predstavuje iba približne 3-4% celkových aktív alebo teda pasív týchto bánk. 91% predstavujú vklady.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výročná správa Cyperskej ľudovej banky (Laiki) z roku 2012 uvádza výšku svojich pasív v hodnote 29 409 191 000 eur. Kapitál vlastníkov predstavoval 840 681 000 eur, čo percentuálne vychádza približne na 3 %. Vklady pritom boli na úrovni 17 865 004 000 eur, t.j. približne 60 %. Bank of Cyprus vydala v roku 2012 finančnú správu , kde na 31 strane uvádza absolútnu výšku svojich pasív v hodnote 35 801 miliónov eur, z toho predstavujú vklady 29 187 miliónov eur, v percentuálnom vyjadrení zhruba 82 %. V oboch prípadoch prípadoch sú percentá odlišné od výroku Vazila Hudáka. On sa však zmieňoval o celom cyperskom bankovom sektore, nie len o vybraných bankách. Tieto slová potvrdzuje aj Eric Chaney z Axa Group, ktorý tvrdí, že 91% celkových aktív predstavujú práve vklady. Výrok preto treba považovať za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výročná správa Cyperskej ľudovej banky (Laiki) z roku 2012 uvádza výšku svojich pasív v hodnote 29 409 191 000 eur. Kapitál vlastníkov predstavoval 840 681 000 eur, čo percentuálne vychádza približne na 3 %. Vklady pritom boli na úrovni 17 865 004 000 eur, t.j. približne 60 %. Bank of Cyprus vydala v roku 2012 finančnú správu , kde na 31 strane uvádza absolútnu výšku svojich pasív v hodnote 35 801 miliónov eur, z toho predstavujú vklady 29 187 miliónov eur, v percentuálnom vyjadrení zhruba 82 %. V oboch prípadoch prípadoch sú percentá odlišné od výroku Vazila Hudáka. On sa však zmieňoval o celom cyperskom bankovom sektore, nie len o vybraných bankách. Tieto slová potvrdzuje aj Eric Chaney z Axa Group, ktorý tvrdí, že 91% celkových aktív predstavujú práve vklady. Výrok preto treba považovať za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Výročná správa", "finančnú správu", "Eric Chaney"], "url": ["http://www.laikibankgroup.com/EN/InvestorRelations/FinancialInformation/FinancialResults/Documents/2012/CondensedInterimConsolidatedFinancialStatements20120930EN.pdf#page=7&zoom=auto,0,759", "http://www.bankofcyprus.com/Documents/Investor%20Relations/Presentations/English/Presentation_Results1Q2012_ENG_Final.pdf", "http://http://www.mindfulmoney.co.uk/economy/depositors-in-cyprus-banks-are-essentially-creditors-the-alternatives-to-a-deal-are-worse-for-them-says-axas-eric-chaney/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:12.945475+00:00"}
{"id": "vr14778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14778", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...veľmi dobre si pamätám, ako pred 4 rokmi bolo teda povedané, že NKÚ a ÚVO obsadí opozícia, no a NKÚ, to bola vyslovene fraška, kde Robert Fico sa tam hral s tým, že koľko hlasov dá, nedá, my sme dali Kamila Krnáča, my sme mali veľmi zdatného kandidáta, hneď v roku 2012, jednoducho nebol zvolený...", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico prisľúbil po voľbách, že NKÚ obsadí opozícia. Demagog.SK nehodnotí zdatnosť kandidáta opozície, Kamila Krnáča. Krnáča do funkcie navrhli predsedovia všetkých parlamentných opozičných strán SDKÚ-SD, KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS . V tajnej voľbe 26. júla 2012 z ískal podporu iba 53 zo 146 prítomných poslancov, 33 bolo proti, 51 sa zdržalo hlasovania, zvyšné hlasy boli neplatné. Jednou z podmienok vlády bolo, že sa na novom šéfovi NKÚ musí zhodnúť celá opozícia, čo sa však nestalo. Aj z tohto dôvodu nakoniec navrhovaný kandidát strany SaS nebol úspešný. Šéf NKÚ sa volil v NR SR takmer tri roky, predmetom diskusii medzi vládnou stranou SMER a opozičnými stranami bola napríklad otázka , či by mala byť voľba tajná alebo verejná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \" Premiér Robert Fico prisľúbil opozícii post šéfa NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Informovali o tom viaceré slovenské médiá \" ( eTrend ). Zároveň mal byť navrhovaný šéf podporený 10 hlasmi z vládnej strany SMER. Tak aspoň tvrdil v diskusiách jej predsatviteľ Kaliňák, no keďže bola voľba tajná nemohli sme overiť pravdivostnú hodnotu výroku. Dohodu medzi Ficom a opozíciou o tom, že post predsedu NKÚ obsadí opozícia overoval Demagog.SK v júni 2013: \" Pravdou je, že premiér Fico tento post prisľúbil opozícii . Jeho jedinou podmienkou bolo aby sa na mene kandidáta zhodla celá opozícia, tá sa však nedokázala zhodnúť s poslancom Matovičom a jeho hnutím OĽaNO. Ten najskôr presadzoval verejné výberové konanie s presne danými kritériami. O pár dní neskôr poslanci OĽaNO predložili novelu zákona o NKÚ, ktorá obsahovala úplne nový model voľby predsedu a podpredsedov NKÚ. \" \" Opakovane budeme zdôrazňovať, že táto pozícia patrí opozícii, ale opozícia nebola schopná doteraz predložiť spoločného kandidáta. Pokiaľ takéhoto spoločného kandidáta predloží, budeme voliť v parlamente. Ale to je vec parlamentu, to nie je vec vlády ,\" povedal 22. októbra 2014 Robert Fico ( DenníkN) . Jedným zo najspornejších bodov rokovaní boli rozdielne názory medzi vládnou koalíciou a opozíciou v tom, či by mala byť voľba predsedu NKÚ tajná, alebo verejná ( Pravda ). O voľbe predsedu NKÚ informoval aj Demagog.SK v apríli 2013: \" 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine štyria poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Eva Horváthová, Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z OĽaNO a Ján Hudacký z KDH. Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z OĽaNO. Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. Posledná štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. Poslanci SMER-u pritom vo všetkých štyroch hlasovaniach ani raz nehlasovali proti návrhu. \" Až po troch rokoch, na šiesty krát, sa podarilo v parlamente zvoliť šéfa NKÚ, Karola Mitríka napriek tomu, že väčšina opozície preferovala prokurátora Maroša Žilinku. Mitríka navrhol Pavol Frešo a zvolený bol v tajných voľbách. ( Webnoviny , SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico prisľúbil po voľbách, že NKÚ obsadí opozícia. Demagog.SK nehodnotí zdatnosť kandidáta opozície, Kamila Krnáča. Krnáča do funkcie navrhli predsedovia všetkých parlamentných opozičných strán SDKÚ-SD, KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS . V tajnej voľbe 26. júla 2012 z ískal podporu iba 53 zo 146 prítomných poslancov, 33 bolo proti, 51 sa zdržalo hlasovania, zvyšné hlasy boli neplatné. Jednou z podmienok vlády bolo, že sa na novom šéfovi NKÚ musí zhodnúť celá opozícia, čo sa však nestalo. Aj z tohto dôvodu nakoniec navrhovaný kandidát strany SaS nebol úspešný. Šéf NKÚ sa volil v NR SR takmer tri roky, predmetom diskusii medzi vládnou stranou SMER a opozičnými stranami bola napríklad otázka , či by mala byť voľba tajná alebo verejná. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \" Premiér Robert Fico prisľúbil opozícii post šéfa NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Informovali o tom viaceré slovenské médiá \" ( eTrend ). Zároveň mal byť navrhovaný šéf podporený 10 hlasmi z vládnej strany SMER. Tak aspoň tvrdil v diskusiách jej predsatviteľ Kaliňák, no keďže bola voľba tajná nemohli sme overiť pravdivostnú hodnotu výroku. Dohodu medzi Ficom a opozíciou o tom, že post predsedu NKÚ obsadí opozícia overoval Demagog.SK v júni 2013: \" Pravdou je, že premiér Fico tento post prisľúbil opozícii . Jeho jedinou podmienkou bolo aby sa na mene kandidáta zhodla celá opozícia, tá sa však nedokázala zhodnúť s poslancom Matovičom a jeho hnutím OĽaNO. Ten najskôr presadzoval verejné výberové konanie s presne danými kritériami. O pár dní neskôr poslanci OĽaNO predložili novelu zákona o NKÚ, ktorá obsahovala úplne nový model voľby predsedu a podpredsedov NKÚ. \" \" Opakovane budeme zdôrazňovať, že táto pozícia patrí opozícii, ale opozícia nebola schopná doteraz predložiť spoločného kandidáta. Pokiaľ takéhoto spoločného kandidáta predloží, budeme voliť v parlamente. Ale to je vec parlamentu, to nie je vec vlády ,\" povedal 22. októbra 2014 Robert Fico ( DenníkN) . Jedným zo najspornejších bodov rokovaní boli rozdielne názory medzi vládnou koalíciou a opozíciou v tom, či by mala byť voľba predsedu NKÚ tajná, alebo verejná ( Pravda ). O voľbe predsedu NKÚ informoval aj Demagog.SK v apríli 2013: \" 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine štyria poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Eva Horváthová, Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z OĽaNO a Ján Hudacký z KDH. Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z OĽaNO. Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. Posledná štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. Poslanci SMER-u pritom vo všetkých štyroch hlasovaniach ani raz nehlasovali proti návrhu. \" Až po troch rokoch, na šiesty krát, sa podarilo v parlamente zvoliť šéfa NKÚ, Karola Mitríka napriek tomu, že väčšina opozície preferovala prokurátora Maroša Žilinku. Mitríka navrhol Pavol Frešo a zvolený bol v tajných voľbách. ( Webnoviny , SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["prisľúbil", "SaS", "z", "ískal", "otázka", "eTrend", "diskusiách", "opozícii", "Matovičom", "novelu", "DenníkN)", "Pravda", "hlasovaní", "hlasovaní", "nehlasoval", "nehlasoval", "Webnoviny", "SME"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6826182/nova-volba-predsedu-nku-bude-25-juna.html", "http://www.strana-sas.sk/nku-smer-odmieta-krnaca---dovod-neuvadza/1817", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kamil-krnac-nebude-predsedom-nku-pos/524052-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kamil-krnac-nebude-predsedom-nku-pos/524052-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/282508-volba-predsedu-nku-nema-konca/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sefom-nku-sa-stal-nie-opozicny-ale-fresov-kandidat-mitrik.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://www.sme.sk/c/6826182/nova-volba-predsedu-nku-bude-25-juna.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281954-poslancov-caka-volba-sefa-nku-zrejme-bude-opaet-neuspesna/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/282960-sef-nku-by-sa-mal-volit-podla-olano-po-novom/", "https://dennikn.sk/132260/fico-meni-nazory-na-nku-v-smere-to-nevidia/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/282508-volba-predsedu-nku-nema-konca/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30397", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30666", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31288", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31731", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/953967-novym-predsedom-nku-je-byvaly-sef-sis-navrhol-ho-freso/", "http://domov.sme.sk/c/7814709/smer-zvolil-fresovho-kandidata-predsedom-nku-sa-stal-mitrik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:30.615074+00:00"}
{"id": "vr37596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37596", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V roku 2006 prestala platiť smernica na regulovanie cien pre veľkoodberateľov alebo to sa tam definovalo ako oprávnený odberateľ, čiže už nebolo možné regulovať oprávnených odberateľov, mohli ste regulovať len obyvateľstvo, malé firmy a živnostníkov.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 7. februára 2007 uvádza: \"Národná rada SR (NR SR) v stredu (7. februára 2007) schválila miernejšiu verziu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa schválenej novely totiž už regulačný úrad nebude taxatívne regulovať ceny silovej elektriny a ceny energií pre veľkoodberateľov.\" Presné znenie zákona nájdete TU .", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 7. februára 2007 uvádza: \"Národná rada SR (NR SR) v stredu (7. februára 2007) schválila miernejšiu verziu novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa schválenej novely totiž už regulačný úrad nebude taxatívne regulovať ceny silovej elektriny a ceny energií pre veľkoodberateľov.\" Presné znenie zákona nájdete TU ."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TU"], "url": ["http://www.24hod.sk/parlament-schvalil-novelu-zakona-o-potravinach-cl25627.html", "http://www.sabyt.sk/docs/zakon/z_99-2007_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:19.565345+00:00"}
{"id": "vr35850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35850", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sme sa bavili  niekedy o financovaní SDKÚ, ja som položil na stôl dôkazy. Jasné dôkazy o praní špinavých peňazí, o offshorových rajoch, o fiktívnych pôžičkách...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico napr. 22.1.2010 zverejnil informácie a dokumenty, podľa ktorých „možno vyvodiť podozrenie z používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusov legalizovať tieto fondy, teda prať špinavé peniaze“ 27.1, ako uvádza server sme .sk, zverejnil informácie „z ktorých vyplýva prepojenie medzi SDKÚ a firmami, cez ktoré vraj Dzurindova strana preprala provízie z privatizácie.“ Na základe týchto informácii sa financovaním SDKÚ začala zaoberať generálna prokuratúra .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico napr. 22.1.2010 zverejnil informácie a dokumenty, podľa ktorých „možno vyvodiť podozrenie z používania čiernych fondov na financovanie straníckej činnosti a z pokusov legalizovať tieto fondy, teda prať špinavé peniaze“ 27.1, ako uvádza server sme .sk, zverejnil informácie „z ktorých vyplýva prepojenie medzi SDKÚ a firmami, cez ktoré vraj Dzurindova strana preprala provízie z privatizácie.“ Na základe týchto informácii sa financovaním SDKÚ začala zaoberať generálna prokuratúra ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Fico", "sme", "prokuratúra"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/622509/fico-obvinil-sdku-ds-z-prania-spinavych-penazi", "http://www.sme.sk/c/5212358/fico-k-spine-sdku-vedie-logo.html", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/trnka-by-mal-dnes-rozhodnut-o-postupe-v-kauze-financovania-sdku-ds.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:51.205892+00:00"}
{"id": "vr33760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33760", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja si dovolím, pokiaľ hovoríte pán poslanec o politizácii, tak si dovolím citovať pána Figeľa, ktorý povedal v tom čase, keď ste volili kandidáta na generálneho prokurátora, citujem: \"zvolenie Trnku by znamenalo pád premiérky a aj vlády\".", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa kancelárie prezidenta SR uvádza, že dňa 3. januára 2011 Ján Figeľ uviedol pre TASR presne tieto slová.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa kancelárie prezidenta SR uvádza, že dňa 3. januára 2011 Ján Figeľ uviedol pre TASR presne tieto slová."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "rozhovor"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740", "http://www.pluska.sk/slovensko/rozhovory/figel-chceme-pravicove-pokracovanie-vlady.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:01.655613+00:00"}
{"id": "vr25600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25600", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "My za 1 deň v jednom obchodnom reťazci sme našli 62 druhov výrobkov, nie kusov, druhov výrobkov po dobe spotreby. V inom 59, 22, 37 veď to nie je náhoda.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek pravdepodobne uvádza výsledky z kontrol počas obdobia od 1. júna do 15. septembra 2013. O výsledkoch týchto kontrol informoval na TB spolu s riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR Jozefom Bírešom 1. októbra 2013. Na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je uvedená ako najnovší výstup kontrola potravín za mesiac august. Výsledky kontroly sa nenachádzajú ani na stránkach Úradu verejného zdravotníctva. Na to aby sme vedeli jednoznačne overiť výrok, by sme potrebovali nahliadnuť do správy o výsledkoch kontroly od 1. júna do 15. septembra 2013. Vzhľadom na to, že táto správa nie je verejná, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek pravdepodobne uvádza výsledky z kontrol počas obdobia od 1. júna do 15. septembra 2013. O výsledkoch týchto kontrol informoval na TB spolu s riaditeľom Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR Jozefom Bírešom 1. októbra 2013. Na stránkach Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je uvedená ako najnovší výstup kontrola potravín za mesiac august. Výsledky kontroly sa nenachádzajú ani na stránkach Úradu verejného zdravotníctva. Na to aby sme vedeli jednoznačne overiť výrok, by sme potrebovali nahliadnuť do správy o výsledkoch kontroly od 1. júna do 15. septembra 2013. Vzhľadom na to, že táto správa nie je verejná, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "TB", "stránkach", "stránkach", "zistených"], "url": ["http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=7974", "http://www.ta3.com/clanok/1027680/tb-l-jahnatka-o-vysledkoch-kontroly-kvality-potravin.html", "http://www.svssr.sk/potraviny/spravy.asp", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=section&layout=blog&id=19&Itemid=114", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_august_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:35.488600+00:00"}
{"id": "vr29469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29469", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Spustené bolo prvé opatrenie projektu “Záruka pre mladých” – tzv. právo na prvé zamestnanie podporuje zamestnávanie mladých ľudí formou preplácania časti mzdových nákladov zamestnávateľovi, ktorý vytvorí takéto pracovné miesto, po dobu 6 mesiacov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že bol spustený projekt Záruka pre mladých , prostredníctvom ktorého môže zamestnávateľ získať príspevok od štátu na vytvorenie nového pracovného miesta pre zamestnanca v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Podmienky poskytnutia príspevku upravuje § 51a novely zákona 311/2014 Z. z., účinnej od 1. januára 2015, kde sa v ods. 3 uvádza, že príspevok sa poskytuje najmenej 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa informácií na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) sa záruka pre mladých ľudí implementuje v súlade s Národným plánom , ktorý prerokovala a vzala na vedomie vláda SR na svojom rokovaní dňa 5.2.2014. Implementácia záruky bola prijatá Radou solidarity a rozvoja SR, ktorá 29.1.2014 prijala Spoločné vyhlásenie na jej podporu. Záruka obsahuje harmonogram legislatívnych reforiem a iniciatív v oblastiach včasnej intervencie a aktivácie a v súvislosti s podpornými opatreniami na trhu práce.\n\nAko ďalej informuje MPSVR: \" Zavedenie záruky je súčasťou Národného programu reforiem SR 2014, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 195 z 23.4.2014. Týmto dokumentom bola záruka z februára 2014 aktualizovaná a v apríli 2014 zaslaná Európskej komisii. Hlavná zmena spočívala v tom, že SR v porovnaní s pôvodnou zárukou posunula hranicu z 25 na 29 rokov veku mladých ľudí s podmienkou, že v skupine 25 - 29 rokov sa záruka bude vzťahovať najmä na dlhodobo nezamestnaných (nad 12 mesiacov) alebo aspoň nad 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.\" V SR bol tak vytvorený podporný legislatívny rámec pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (NEET: not in employment, education or training). Podporným rámcom pre implementáciu záruky je Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014 - 2020. Prvým krokom na poskytnutie záruky, pokiaľ ide o integráciu na trh práce, je zaradenie mladých ľudí do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n\nAgentúra TASR vo svojom článku uvádza, že na realizáciu záruk bude podľa MPSVR vyhradených 72,2 milióna eur z osobitnej rozpočtovej alokácie pre členské štáty EÚ. \"Ide najmä o podporu vytvárania a udržania pracovných miest pre mladých ľudí, rekvalifikáciu alebo zvyšovanie kvalifikácie a podporu prvých pracovných skúseností prostredníctvom praxe alebo stáže,\" cituje agentúra ministerstvo práce s tým, že minimálne rovnaký objem prostriedkov bude zabezpečený aj z národnej alokácie Európskeho sociálneho fondu. \" Finančné zdroje z fondu sa podľa rezortu práce môžu využiť napríklad na informačné a poradenské služby pre voľbu povolania a výber zamestnania, na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, pre absolventskú prax alebo na projekty, podporujúce zamestnávanie mladých ľudí na Slovensku,\" dodáva agentúrny zdroj.\n\nMPSVR na svojej stránke zverejnilo výsledky implementácie záruky pre mladých ľudí v SR v rokoch 2013 a 2014 (. pdf ). Výsledky zahŕňajú informačné a poradenské služby pre žiakov ZŠ a SŠ a ich rodičov pri voľbe povolania, európske služby zamestnanosti EURES ( eures.sk ), odborné poradenské služby spojené s uplatnením uchádzačov o zamestnanie. Legislatívnou zmenou je schválená novela zákona o službách zamestnanosti (zákon č. 311/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.) s účinnosťou od 1. januára 2015.\n\nNovelou bolo zavedené nové opatrenie na trhu práce, ktorým je príspevok pre zamestnávateľov na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní v súlade s podmienkami v § 51a zákona č. 311/2014. Príspevok sa poskytuje pri vytvorení pracovného miesta pre uchádzača mladšieho ako 26 rokov, evidovaného na úrade práce najmenej 3 mesiace alebo pre uchádzača mladšieho ako 29 rokov, evidovaného najmenej 6 mesiacov v dĺžke trvania najmenej 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov (ods. 3). Ďalším nástrojom na podporu záruky pre mladých je vládny návrh nového zákona o vzdelávaní a príprave (tzv. zákon o duálnom vzdelávaní) č. 61/2015 , účinný od 1. apríla 2015.\n\nPodľa správy o výsledkoch implementácie záruky pre mladých sa naďalej realizujú projekty z prostriedkov ESF (národné projekty) zamerané na podporu vytvárania pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie do 29 rokov, projekt Prierezové riešenia pre nezamestnanosť mladých ľudí, koordinovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a v oblasti stáží ide najmä o aktívne opatrenie na trhu práce, ktorým je príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že bol spustený projekt Záruka pre mladých , prostredníctvom ktorého môže zamestnávateľ získať príspevok od štátu na vytvorenie nového pracovného miesta pre zamestnanca v prvom pravidelne platenom zamestnaní. Podmienky poskytnutia príspevku upravuje § 51a novely zákona 311/2014 Z. z., účinnej od 1. januára 2015, kde sa v ods. 3 uvádza, že príspevok sa poskytuje najmenej 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa informácií na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) sa záruka pre mladých ľudí implementuje v súlade s Národným plánom , ktorý prerokovala a vzala na vedomie vláda SR na svojom rokovaní dňa 5.2.2014. Implementácia záruky bola prijatá Radou solidarity a rozvoja SR, ktorá 29.1.2014 prijala Spoločné vyhlásenie na jej podporu. Záruka obsahuje harmonogram legislatívnych reforiem a iniciatív v oblastiach včasnej intervencie a aktivácie a v súvislosti s podpornými opatreniami na trhu práce.", "Ako ďalej informuje MPSVR: \" Zavedenie záruky je súčasťou Národného programu reforiem SR 2014, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 195 z 23.4.2014. Týmto dokumentom bola záruka z februára 2014 aktualizovaná a v apríli 2014 zaslaná Európskej komisii. Hlavná zmena spočívala v tom, že SR v porovnaní s pôvodnou zárukou posunula hranicu z 25 na 29 rokov veku mladých ľudí s podmienkou, že v skupine 25 - 29 rokov sa záruka bude vzťahovať najmä na dlhodobo nezamestnaných (nad 12 mesiacov) alebo aspoň nad 6 mesiacov v evidencii uchádzačov o zamestnanie.\" V SR bol tak vytvorený podporný legislatívny rámec pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave (NEET: not in employment, education or training). Podporným rámcom pre implementáciu záruky je Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014 - 2020. Prvým krokom na poskytnutie záruky, pokiaľ ide o integráciu na trh práce, je zaradenie mladých ľudí do evidencie uchádzačov o zamestnanie.", "Agentúra TASR vo svojom článku uvádza, že na realizáciu záruk bude podľa MPSVR vyhradených 72,2 milióna eur z osobitnej rozpočtovej alokácie pre členské štáty EÚ. \"Ide najmä o podporu vytvárania a udržania pracovných miest pre mladých ľudí, rekvalifikáciu alebo zvyšovanie kvalifikácie a podporu prvých pracovných skúseností prostredníctvom praxe alebo stáže,\" cituje agentúra ministerstvo práce s tým, že minimálne rovnaký objem prostriedkov bude zabezpečený aj z národnej alokácie Európskeho sociálneho fondu. \" Finančné zdroje z fondu sa podľa rezortu práce môžu využiť napríklad na informačné a poradenské služby pre voľbu povolania a výber zamestnania, na vzdelávanie a prípravu pre trh práce, pre absolventskú prax alebo na projekty, podporujúce zamestnávanie mladých ľudí na Slovensku,\" dodáva agentúrny zdroj.", "MPSVR na svojej stránke zverejnilo výsledky implementácie záruky pre mladých ľudí v SR v rokoch 2013 a 2014 (. pdf ). Výsledky zahŕňajú informačné a poradenské služby pre žiakov ZŠ a SŠ a ich rodičov pri voľbe povolania, európske služby zamestnanosti EURES ( eures.sk ), odborné poradenské služby spojené s uplatnením uchádzačov o zamestnanie. Legislatívnou zmenou je schválená novela zákona o službách zamestnanosti (zákon č. 311/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z.) s účinnosťou od 1. januára 2015.", "Novelou bolo zavedené nové opatrenie na trhu práce, ktorým je príspevok pre zamestnávateľov na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní v súlade s podmienkami v § 51a zákona č. 311/2014. Príspevok sa poskytuje pri vytvorení pracovného miesta pre uchádzača mladšieho ako 26 rokov, evidovaného na úrade práce najmenej 3 mesiace alebo pre uchádzača mladšieho ako 29 rokov, evidovaného najmenej 6 mesiacov v dĺžke trvania najmenej 6 mesiacov a najviac 12 mesiacov (ods. 3). Ďalším nástrojom na podporu záruky pre mladých je vládny návrh nového zákona o vzdelávaní a príprave (tzv. zákon o duálnom vzdelávaní) č. 61/2015 , účinný od 1. apríla 2015.", "Podľa správy o výsledkoch implementácie záruky pre mladých sa naďalej realizujú projekty z prostriedkov ESF (národné projekty) zamerané na podporu vytvárania pracovných miest pre uchádzačov o zamestnanie do 29 rokov, projekt Prierezové riešenia pre nezamestnanosť mladých ľudí, koordinovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a v oblasti stáží ide najmä o aktívne opatrenie na trhu práce, ktorým je príspevok na vykonávanie absolventskej praxe."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "plánom", "vyhlásenie", "programu", "Operačný program", "článku", "pdf", "eures.sk", "311/2014", "5/2004", "61/2015"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/zaruka-mladych-ludi-sr/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23248", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-173361?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23446", "http://www.employment.gov.sk/sk/esf/programove-obdobie-2014-2020/operacny-program-ludske-zdroje/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/mladi-ludia-praca-vlada-opatrenia/72784-clanok.html", "http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/vysledky-implementacie.pdf", "http://www.eures.sk/", "http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/311-2014-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-5-2004-z-z-o-sluzbach-zamestnanosti-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6152683", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:17.586613+00:00"}
{"id": "vr17313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17313", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... 960 tisíc fyzických osôb má exekúcie a 59 tisíc právnických. Z tých 950 tisíc fyzických osôb máte 450 tisíc takých, ktorí majú viac ako len jednu exekúciu. Dokonca aj to je možné povedať, že takých, ktorí majú viac ako šesť exekúcií, je 134 tisíc. A takých, ktorí majú viac ako desať exekúcií, je 50 tisíc...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Teda viac ako jednu exekúciu má 451 078 osôb. 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz a po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Z toho vyplýva, že šesť a viac exekúcii má 133 396. Z dostupných zdrojov nevieme určiť, či skutočne čelí viac ako desiatim exekúciám 50 tisíc ľudí, taktiež nie známy ani počet právnických osôb, ktorí čelia exekúciám. Oficiálna štatistika o počte právnických osôb s exekúciou nie je dostupná. Momentálne čakáme na oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory exekútorov. Výrok hodnotíme zatiaľ ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Teda viac ako jednu exekúciu má 451 078 osôb. 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz a po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Z toho vyplýva, že šesť a viac exekúcii má 133 396. Z dostupných zdrojov nevieme určiť, či skutočne čelí viac ako desiatim exekúciám 50 tisíc ľudí, taktiež nie známy ani počet právnických osôb, ktorí čelia exekúciám. Oficiálna štatistika o počte právnických osôb s exekúciou nie je dostupná. Momentálne čakáme na oficiálne vyjadrenie Slovenskej komory exekútorov. Výrok hodnotíme zatiaľ ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.ske.sk/exekucii-dnes-na-slovensku-celi-968-986-fyzickych-osob/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:39.463512+00:00"}
{"id": "vr29499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29499", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zlepšilo sa hospodárenie nemocníc – znížilo sa tempo rastu dlhov 13 najväčších štátnych nemocníc. Ak by ostali v režime, ako fungovali za vlády I. Radičovej, zadlženie by bolo dvojnásobné. Viaceré nemocnice už nevytvárajú nové dlhy.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Záväzky po splatnosti v zdravotníctve neustále rastú, no ich tempo sa v roku 2014 mierne spomalilo. Ako uvádza Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva na rok 2014, tempo rasti zadĺženosti 13 najväčší štátnych nemocníc sa darí spomaliť. Zároveň je pravdou, že viaceré nemocnice nevytvárajú nové dlhy. Výrov ako celok však hodnotíme ako neoveriteľný, keďže na základe dostupných informácii nedokážeme posúdiť, ako by sa hospodárenie nemocníc vyvíjalo režime vlády I. Radičovej. Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva na rok 2014 uvádza: \" Ministerstvo zdravotníctva prioritne sústreďuje svoje aktivity na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej pôsobnosti - Univerzitnú nemocnicu Bratislava, Univerzitnú nemocnicu L. P. Košice, Univerzitnú nemocnicu Martin, Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava, Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou Banská Bystrica, Detskú fakultnú nemocnicu Košice, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F.D.R. Banská Bystrica, Fakultnú nemocnicu Trnava, Fakultnú nemocnicu Trenčín, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. R. Prešov, Fakultnú nemocnicu Žilina, Fakultnú nemocnicu Nitra a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Nové Zámky. Tempo rastu zadlženosti u týchto zdravotníckych zariadení sa už tretí rok po sebe darí výrazne znižovať. Nový dlh v roku 2014 netvorili tri nemocnice - Fakultná nemocnica Nitra, Detská fakultná nemocnica Košice a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. V roku 2013 to boli dve nemocnice .\" ... \" Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti v roku 2014 nevykazujú záväzky po lehote splatnosti. Záväzky v lehote splatnosti sú v celkovej výške 63,58 mil. €, čo predstavuje pokles o 1,87 mil. € oproti roku 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Záväzky po splatnosti v zdravotníctve neustále rastú, no ich tempo sa v roku 2014 mierne spomalilo. Ako uvádza Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva na rok 2014, tempo rasti zadĺženosti 13 najväčší štátnych nemocníc sa darí spomaliť. Zároveň je pravdou, že viaceré nemocnice nevytvárajú nové dlhy. Výrov ako celok však hodnotíme ako neoveriteľný, keďže na základe dostupných informácii nedokážeme posúdiť, ako by sa hospodárenie nemocníc vyvíjalo režime vlády I. Radičovej. Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva na rok 2014 uvádza: \" Ministerstvo zdravotníctva prioritne sústreďuje svoje aktivity na 13 najväčších zdravotníckych zariadení vo svojej pôsobnosti - Univerzitnú nemocnicu Bratislava, Univerzitnú nemocnicu L. P. Košice, Univerzitnú nemocnicu Martin, Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava, Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou Banská Bystrica, Detskú fakultnú nemocnicu Košice, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou F.D.R. Banská Bystrica, Fakultnú nemocnicu Trnava, Fakultnú nemocnicu Trenčín, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. R. Prešov, Fakultnú nemocnicu Žilina, Fakultnú nemocnicu Nitra a Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Nové Zámky. Tempo rastu zadlženosti u týchto zdravotníckych zariadení sa už tretí rok po sebe darí výrazne znižovať. Nový dlh v roku 2014 netvorili tri nemocnice - Fakultná nemocnica Nitra, Detská fakultná nemocnica Košice a Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica. V roku 2013 to boli dve nemocnice .\" ... \" Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti v roku 2014 nevykazujú záväzky po lehote splatnosti. Záväzky v lehote splatnosti sú v celkovej výške 63,58 mil. €, čo predstavuje pokles o 1,87 mil. € oproti roku 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Informácia"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-185112?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:08.618483+00:00"}
{"id": "vr36844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36844", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo bolo sociálne na tých sociálnych podnikoch, za ktoré musíme ešte vracať peniaze?", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovisko Európske komisie z marca 2010 , ktoré uverejnil denník SME znie : \"Pomoc pre sociálne podniky nerešpektuje podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov. Odporúča sa preto, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané.\" Podľa informácii z júna 2010 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpilo od zmluvy s Arvikom, Revúckym a Spišsko-Gemerským sociálnym podnikom. Ďalší sociálny podnik v Krompachoch bol zastavený mestom samotným. Ostatné štyri sociálne podniky (Horehronský, Gemerský, Veľkokrtíšsky a Agentúra rozvoja Slovenska) prešetruje aj Európska komisia (EK) pre údajnú nepovolenú štátnu pomoc. Sociálne podniky majú byť financované z Európskeho sociálneho fondu. Podľa informácii z októbra 2010 , po audite Európskej komisie už vyplatené peniaze, viac ako 10 miliónov eur, išli zo štátneho rozpočtu, pričom osem spomínaných sociálnych podnikov malo dostať až 95 percent z oprávnených nákladov z eurofondov. Dokopy sa jednalo o viac ako 25 miliónov eur. Suma summarum min. práce odstúpilo od zmlúv s troma podnikmi, štvrtý bol zrušený mestom Krompachy. Avšak 11 mil. eur už bolo sociálnym podnikom poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Keďže sociálne podniky majú byť financované z Európskeho sociálneho fondu, Slovensku hrozí, že tieto peniaze nebudú Bruselom preplatené.", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko Európske komisie z marca 2010 , ktoré uverejnil denník SME znie : \"Pomoc pre sociálne podniky nerešpektuje podmienky zákonnosti a vhodnosti použitia fondov. Odporúča sa preto, aby bolo financovanie sociálnych podnikov zrušené a akékoľvek zálohy a refundácie nákladov vymáhané.\" Podľa informácii z júna 2010 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odstúpilo od zmluvy s Arvikom, Revúckym a Spišsko-Gemerským sociálnym podnikom. Ďalší sociálny podnik v Krompachoch bol zastavený mestom samotným. Ostatné štyri sociálne podniky (Horehronský, Gemerský, Veľkokrtíšsky a Agentúra rozvoja Slovenska) prešetruje aj Európska komisia (EK) pre údajnú nepovolenú štátnu pomoc. Sociálne podniky majú byť financované z Európskeho sociálneho fondu. Podľa informácii z októbra 2010 , po audite Európskej komisie už vyplatené peniaze, viac ako 10 miliónov eur, išli zo štátneho rozpočtu, pričom osem spomínaných sociálnych podnikov malo dostať až 95 percent z oprávnených nákladov z eurofondov. Dokopy sa jednalo o viac ako 25 miliónov eur. Suma summarum min. práce odstúpilo od zmlúv s troma podnikmi, štvrtý bol zrušený mestom Krompachy. Avšak 11 mil. eur už bolo sociálnym podnikom poskytnutých zo štátneho rozpočtu. Keďže sociálne podniky majú byť financované z Európskeho sociálneho fondu, Slovensku hrozí, že tieto peniaze nebudú Bruselom preplatené."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["denník SME znie", "z júna 2010", "z októbra 2010", "11 mil. eur", "sociálnym podnikom"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5292970/brusel-pomoc-pre-socialne-podniky-je-nezakonna-mali-by-vratit-peniaze.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5429658/z-osmich-socialnych-podnikov-zostali-uz-len-styri.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5608774/na-socialnych-podnikoch-zarabali-aj-riaditelia-uradov-prace.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5429658/z-osmich-socialnych-podnikov-zostali-uz-len-styri.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/socialne-podniky-maju-vratit-peniaze-statu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:01.835911+00:00"}
{"id": "49947", "numeric_id": 49947, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49947", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Po tomto týždni aj zhodnotenia Európskej komisie, ktorá jasne zodpovedala otázku, či sú tieto zdroje (eurofondy čerpané MIRRI, pozn.) čerpané adekvátne a nie sú.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Európska komisia mala podľa Vladimíry Marcinkovej zhodnotiť čerpanie eurofondov na Slovensku ako neadekvátne. Keďže verejnosti nie je prístupný pôvodný list od Európskej komisie, o ktorom informuje portál Euractiv, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPortál Euractiv Slovensko zverejnil informácie o liste Európskej komisie adresovanom Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Podľa tohto článku Komisia označila systém čerpania eurofondov na Slovensku za ťažkopádny, neprehľadný a pomalý a kritizovala zložitosť procesov, ktoré brzdia regióny pri čerpaní financií.\n\nVtedajší minister MIRRI Richard Raši 2. januára 2025 vyhlásil , že čerpanie eurofondov je pomalé kvôli zle nastaveným procesom od bývalej vlády a že Slovensko musí v roku 2025 využiť 1,5 miliardy eur, inak hrozí prepadnutie časti financií. Uviedol, že ministerstvo výrazne zrýchlilo tempo vyhlasovania výziev.\n\nPri oznámení demisie 19. marca Raši uviedol , že jeho rezortu sa podarilo vyčerpať zostávajúce eurofondy z predošlého obdobia tak, aby neprepadli. Taktiež tvrdil, že čerpanie v novom programovom období je rozbehnuté a ministerstvo je „naštartované a funkčné“.\n\nVyjadrenie poslaneckej asistentky Vladimíry Marcinkovej pre Demagog.sk z 21. 3. 2025: „Pani poslankyňa primárne svojím výrokom narážala na list, ktorý adresovala Európska komisia MIRRI. Aj v článku portálu Euractiv, na ktorý sa odvolávate je uvedené, že aktuálny systém čerpania eurofondov EK hodnotí ako ťažkopádny a neprehľadný. Z uvedeného možno konštatovať, že zdroje nie sú na Slovensku čerpané adekvátne, tak ako uviedla pani poslankyňa v relácií Na telo. Pokiaľ sa pozrieme na význam slov, ktoré použila Európska komisia tak slovo neprehľadný možno rozumieť ako zložitý, komplikovaný, situácia, v ktorej je pre zložitosť nemožná orientácia. Slovo ťažkopádny možno chápať aj ako nedokonalý. Pani poslankyňa použila v relácii slovo neadekvátny, to možno vysvetliť, aj ako nevyhovujúci istým požiadavkám. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by Európska komisia nemala výhrady voči čerpaniu eurofondov na Slovensku, nezasielala by list MIRRI a neoznačovala systém čerpania eurofondov za ťažkopádny a neprehľadný.”", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia mala podľa Vladimíry Marcinkovej zhodnotiť čerpanie eurofondov na Slovensku ako neadekvátne. Keďže verejnosti nie je prístupný pôvodný list od Európskej komisie, o ktorom informuje portál Euractiv, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Portál Euractiv Slovensko zverejnil informácie o liste Európskej komisie adresovanom Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). Podľa tohto článku Komisia označila systém čerpania eurofondov na Slovensku za ťažkopádny, neprehľadný a pomalý a kritizovala zložitosť procesov, ktoré brzdia regióny pri čerpaní financií.", "Vtedajší minister MIRRI Richard Raši 2. januára 2025 vyhlásil , že čerpanie eurofondov je pomalé kvôli zle nastaveným procesom od bývalej vlády a že Slovensko musí v roku 2025 využiť 1,5 miliardy eur, inak hrozí prepadnutie časti financií. Uviedol, že ministerstvo výrazne zrýchlilo tempo vyhlasovania výziev.", "Pri oznámení demisie 19. marca Raši uviedol , že jeho rezortu sa podarilo vyčerpať zostávajúce eurofondy z predošlého obdobia tak, aby neprepadli. Taktiež tvrdil, že čerpanie v novom programovom období je rozbehnuté a ministerstvo je „naštartované a funkčné“.", "Vyjadrenie poslaneckej asistentky Vladimíry Marcinkovej pre Demagog.sk z 21. 3. 2025: „Pani poslankyňa primárne svojím výrokom narážala na list, ktorý adresovala Európska komisia MIRRI. Aj v článku portálu Euractiv, na ktorý sa odvolávate je uvedené, že aktuálny systém čerpania eurofondov EK hodnotí ako ťažkopádny a neprehľadný. Z uvedeného možno konštatovať, že zdroje nie sú na Slovensku čerpané adekvátne, tak ako uviedla pani poslankyňa v relácií Na telo. Pokiaľ sa pozrieme na význam slov, ktoré použila Európska komisia tak slovo neprehľadný možno rozumieť ako zložitý, komplikovaný, situácia, v ktorej je pre zložitosť nemožná orientácia. Slovo ťažkopádny možno chápať aj ako nedokonalý. Pani poslankyňa použila v relácii slovo neadekvátny, to možno vysvetliť, aj ako nevyhovujúci istým požiadavkám. Z uvedeného teda vyplýva, že ak by Európska komisia nemala výhrady voči čerpaniu eurofondov na Slovensku, nezasielala by list MIRRI a neoznačovala systém čerpania eurofondov za ťažkopádny a neprehľadný.”"], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "vyhlásil", "uviedol"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/tazkopadny-a-neprehladny-eurokomisia-hodnoti-system-regionalnych-eurofondov-na-slovensku/", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/rasiho-ministerstvo-ma-ambiciozne-plany-rok-2025-bude-o-regionoch-digitalizacii-aj-cerpani-eurofondov/", "https://www.teraz.sk/spravy/r-rasi-odovzdavame-ministerstvo-kto/864770-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:46.843923+00:00"}
{"id": "vr35239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35239", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Na druhej strane pán Trnka bol poslancom, teda bol generálnym prokurátorom zvoleným pred siedmimi rokmi aj vašou zásluhou, lebo bol nominantom aj, teda bol vlastne prezentovaný za Kresťanskodemokratické hnutie a bývalé SMK.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME na margo podpory uviedol : “...poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka“. Kto presne D. Trnku volil zostáva neoveriteľné, keďže voľba bola tajná.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME na margo podpory uviedol : “...poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka“. Kto presne D. Trnku volil zostáva neoveriteľné, keďže voľba bola tajná."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME na margo podpory uviedol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html#ixzz13N8bli3t"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:40.076962+00:00"}
{"id": "vr35971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35971", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Nie sú tam žiadne sankcie zo strany konzorcia a všetky tieto náklady budú využité následne, ale neviem kedy, čo zajtra, za rok, za desať rokov.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza v správe ČTK citovanej na portáli pluska.sk žiadne sankcie zo strany konzorcia za odstúpenie od zmluvy štátu nehrozia, takisto konzorcium nemá záujem viesť súdne spory so štátom.", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza v správe ČTK citovanej na portáli pluska.sk žiadne sankcie zo strany konzorcia za odstúpenie od zmluvy štátu nehrozia, takisto konzorcium nemá záujem viesť súdne spory so štátom."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["pluska.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/figel-zastavil-projekt-severenej-casti-d1.htmlv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:01.494074+00:00"}
{"id": "44518", "numeric_id": 44518, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44518", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "3 poslankyne (za OĽaNO, pozn.) si našli lepšie miesto dopredu kandidátky, v KDH napríklad.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za KDH na 15. 16. a 17. mieste kandidujú bývalé poslankyne OĽaNO - Soňa Gaborčáková, Elena Červeňáková a Anna Verešová. Ak by znovu kandidovali za OĽaNO, zrejme by kandidovali z posledných priečok kandidátky , tak ako všetci bývalí poslanci. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Za KDH na 15. 16. a 17. mieste kandidujú bývalé poslankyne OĽaNO - Soňa Gaborčáková, Elena Červeňáková a Anna Verešová. Ak by znovu kandidovali za OĽaNO, zrejme by kandidovali z posledných priečok kandidátky , tak ako všetci bývalí poslanci. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["KDH", "kandidátky"], "url": ["https://dennikn.sk/1681602/kandidatna-listina-kdh-pre-parlamentne-volby-2020/", "http://www.obycajniludia.sk/kandidatna-listina-2020/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:34.740342+00:00"}
{"id": "vr37132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37132", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Veď pani Radičová, keď sa nechcem, aby som nepovedal zasa nejaké nepravdy, sa vyjadrila jednoznačne, že by bolo vhodné, aby túto pozíciu obsadil niektorý nominant SAS alebo Hídu.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť takýto výrok I. Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť takýto výrok I. Radičovej."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:23.075565+00:00"}
{"id": "vr14160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14160", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...zachytil som mediálne vystupovať pána Bugára, ktorý hovorí, že on chce dopredať všetky strategické spoločnosti a doprivatizovať.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť mediálne vyjadrenie Bugára, v ktorom by skutočne prezentoval plán dopredania všetkých strategických podnikov. Na webe glob.sk sa však v decembri minulého roku objavil článok s názvom Most–Híd plánuje masívnu vlnu privatizácie štátneho majetku , ktorý mohol budiť tento dojem. Článok vychádzal z programového dokumentu Občianska vízia, nie z vyhlásenia Bélu Bugára. Tu sa v časti o hospodárskej politike skutočne hovorí aj o privatizácii určitých odvetví, sú tu však uvedené aj odvetvia a spoločnosti, ktoré by mali zostať v štátnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že Most-Híd ani Béla Bugár nevyjadrili úmysel doprivatizovať všetky štátne spoločnosti, ale len ich časť, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V programovom pláne (.pdf) strany Most-Híd sa privatizácii venujú nasledujúce dva body: \" 6D. Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera. 7D. Na železniciach okrem tratí treba privatizovať prepravné spoločnosti (nákladnú aj osobnú prepravu). Na regionálnych tratiach treba vypísať súťaže na prevádzkovateľov osobnej dopravy na základe vzoru RegioJet .\" V podobne zavádzajúcom tóne od glob.sk prevzali informáciu napríklad aj parlamentnelisty.sk , ku ktorým tak Danko tiež mohol referovať. Ani v jednom prípade sa nejedná o dôveryhodný spravodajský zdroj a ani jeden z článkov necitoval iné vyhlásenie než vyššie uvedený dokument strany Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť mediálne vyjadrenie Bugára, v ktorom by skutočne prezentoval plán dopredania všetkých strategických podnikov. Na webe glob.sk sa však v decembri minulého roku objavil článok s názvom Most–Híd plánuje masívnu vlnu privatizácie štátneho majetku , ktorý mohol budiť tento dojem. Článok vychádzal z programového dokumentu Občianska vízia, nie z vyhlásenia Bélu Bugára. Tu sa v časti o hospodárskej politike skutočne hovorí aj o privatizácii určitých odvetví, sú tu však uvedené aj odvetvia a spoločnosti, ktoré by mali zostať v štátnom vlastníctve. Vzhľadom na to, že Most-Híd ani Béla Bugár nevyjadrili úmysel doprivatizovať všetky štátne spoločnosti, ale len ich časť, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V programovom pláne (.pdf) strany Most-Híd sa privatizácii venujú nasledujúce dva body: \" 6D. Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera. 7D. Na železniciach okrem tratí treba privatizovať prepravné spoločnosti (nákladnú aj osobnú prepravu). Na regionálnych tratiach treba vypísať súťaže na prevádzkovateľov osobnej dopravy na základe vzoru RegioJet .\" V podobne zavádzajúcom tóne od glob.sk prevzali informáciu napríklad aj parlamentnelisty.sk , ku ktorým tak Danko tiež mohol referovať. Ani v jednom prípade sa nejedná o dôveryhodný spravodajský zdroj a ani jeden z článkov necitoval iné vyhlásenie než vyššie uvedený dokument strany Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["glob.sk", "programovom pláne", "parlamentnelisty.sk"], "url": ["http://www.glob.sk/most-hid-planuje-masivnu-vlnu-privatizacie-statneho-majetku-slovenska/", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/downloadable-files/vizia_2016_sk_hospodarska_politika.pdf", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Bugarovci-planuju-masivnu-privatizaciu-statneho-majetku-257441"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:01.139895+00:00"}
{"id": "vr31723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31723", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Českej republike, pri všetkej úcte k českej politickej scéne, to je ich vnútorná vec, vláda rozhodla o ozdravných opatreniach, prakticky idú zvyšovať všetky dane. Do troch dní mali 120 tisíc ľudí na námestiach a protestovali proti vláde.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Masové demonštrácie proti vláde sa v Českej republike uskutočnili koncom apríla. Podľa odborov, ktoré patrili k hlavným organizátorom, sa protestov zúčastnilo približne 120 až 150 tisíc ľudí, podľa polície bolo zúčastnených približne 90 tisíc. Podľa spravodajského portálu ČT protestujúci požadovali demisiu vlády a predčasné voľby. Dôvody , pre ktoré protestovali sú najmä vyššia daň z pridanej hodnoty, zvýšenie daní pre ľudí s najvyššími príjmami a menšie rasty dôchodkov, ako sa vyjadrili odborári pre ČTK .", "analysis_paragraphs": ["Masové demonštrácie proti vláde sa v Českej republike uskutočnili koncom apríla. Podľa odborov, ktoré patrili k hlavným organizátorom, sa protestov zúčastnilo približne 120 až 150 tisíc ľudí, podľa polície bolo zúčastnených približne 90 tisíc. Podľa spravodajského portálu ČT protestujúci požadovali demisiu vlády a predčasné voľby. Dôvody , pre ktoré protestovali sú najmä vyššia daň z pridanej hodnoty, zvýšenie daní pre ľudí s najvyššími príjmami a menšie rasty dôchodkov, ako sa vyjadrili odborári pre ČTK ."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["spravodajského portálu ČT", "Dôvody", "ČTK"], "url": ["http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/173344-odbory-a-aktiviste-chapou-sobotni-demonstraci-jako-mandat-k-dalsim-akcim/", "http://wiki.aktualne.centrum.cz/finance/usporny-balicek-a-skrty-od-roku-2013/", "http://aktualne.centrum.cz/ekonomika/penize/clanek.phtml?id=741749"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:12.051144+00:00"}
{"id": "vr38830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38830", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Aj tam je medzičasom 23 koaličných poslancov, ktorí už vyhlásili, že euroval nepodporia. Samotná koalícia ani v Nemecku navýšenie eurovalu schváliť nedokáže.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemecký magazín Focus prišiel 28. augusta 2011 s informáciou o neistej podpore 23 koaličných poslancov z radov FDP a CSU eurovalu. Pre schválenie je potrebná väčšina 311 hlasov z celkových 620, pričom koalícia má spolu 330 hlasov. Poslancom sa nepáči, že pre Grécko nie je stanovený dlhodobý plán, alebo to, že neexistuje mechanizmus insolvencie euro-štátov. Ostatné zdroje ako napríklad Spiegel , agentúra Reuters prebrali počet z Focusu. Je pravda, že bez podpory 23 poslancov by koalícia nemala potrebnú väčšinu. Podľa uvedených zdrojov sa však nejedná o definitívne stanovisko odmietajúce podporiť euroval ako v prípade SaS na Slovensku, ale o \"neistú podporu\" podmienenú úpravami v eurovale.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký magazín Focus prišiel 28. augusta 2011 s informáciou o neistej podpore 23 koaličných poslancov z radov FDP a CSU eurovalu. Pre schválenie je potrebná väčšina 311 hlasov z celkových 620, pričom koalícia má spolu 330 hlasov. Poslancom sa nepáči, že pre Grécko nie je stanovený dlhodobý plán, alebo to, že neexistuje mechanizmus insolvencie euro-štátov. Ostatné zdroje ako napríklad Spiegel , agentúra Reuters prebrali počet z Focusu. Je pravda, že bez podpory 23 poslancov by koalícia nemala potrebnú väčšinu. Podľa uvedených zdrojov sa však nejedná o definitívne stanovisko odmietajúce podporiť euroval ako v prípade SaS na Slovensku, ale o \"neistú podporu\" podmienenú úpravami v eurovale."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Focus", "Spiegel", "Reuters"], "url": ["http://www.focus.de/politik/deutschland/euro-schuldenkrise-keine-schwarz-gelbe-mehrheit-fuer-rettungsschirm_aid_659649.html", "http://www.spiegel.de/politik/deutschland/0,1518,782980,00.html", "http://www.reuters.com/article/2011/08/29/us-eurozone-germany-efsf-idUSTRE77S4JE20110829"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:26.688708+00:00"}
{"id": "vr14262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14262", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "(...) bol jeden projekt, kde 49 škôl a potom ešte neskôr ďalších 177 dostali vybavenie učební približne v sume 170 až 200 miliónov eur.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt Podpora polytechnickej výchovy na základných školách popisuje na svojich stránkach Ministerstvo školstva SR a aj denník Pravda . Prvý projekt vybavil od marca 2013 odborné učebne fyziky, techniky, biológie a chémie na 49 pilotných ZŠ v 7 VÚC okrem Bratislavského kraja. Nikde sa suma 170-200 miliónov eur neuvádza, pričom ďalších 177 škôl malo byť financovaných za necelých 17 miliónov eur. Ministerstvo školstva SR uviedlo, že projekty boli spolufinancované zo zdrojov EÚ, prvý projekt stál takmer 20 miliónov eur, zrkadlový projekt bol za necelých 17 miliónov eur. Kočan sa teda pomýlil v oboch číslach pridaním jednej nuly. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Podpora polytechnickej výchovy na základných školách popisuje na svojich stránkach Ministerstvo školstva SR a aj denník Pravda . Prvý projekt vybavil od marca 2013 odborné učebne fyziky, techniky, biológie a chémie na 49 pilotných ZŠ v 7 VÚC okrem Bratislavského kraja. Nikde sa suma 170-200 miliónov eur neuvádza, pričom ďalších 177 škôl malo byť financovaných za necelých 17 miliónov eur. Ministerstvo školstva SR uviedlo, že projekty boli spolufinancované zo zdrojov EÚ, prvý projekt stál takmer 20 miliónov eur, zrkadlový projekt bol za necelých 17 miliónov eur. Kočan sa teda pomýlil v oboch číslach pridaním jednej nuly. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo školstva", "Pravda"], "url": ["https://www.minedu.sk/narodne-projekty-prebudzaju-manualne-zrucnosti-deti/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355296-rezort-skolstva-vybavi-177-zakladnych-skol-ucebnymi-pomockami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:38.483834+00:00"}
{"id": "48775", "numeric_id": 48775, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48775", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ukrajina je ničená, devastovaná, ľudia sú tam zabíjaní, teraz sú odsúdení na zimu a tým, že vlastne je kritická infraštruktúra bombardovaná… Tá krajina je napadnutá, nie ona útočí na Rusko, Rusko útočí na Ukrajinu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajina bola vo februári 2022 napadnutá ruským vojskom. Súčasťou ruskej ofenzívy bolo od začiatku aj bombardovanie civilných cieľov a kritickej infraštruktúry, čo momentálne vyústilo do výpadkov energií. O tom, že Ruská federácia je v tejto vojne agresorom, navyše panuje jasný medzinárodný konsenzus.\n\nUž koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky čo vyvolalo paniku na Ukrajine ale aj v mnohých ďalších krajinách. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie. Prezidentka Zuzana Čaputová má teda pravdu ak tvrdí, že to bolo práve Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo.\n\nTakisto má prezidentka Zuzana Čaputová pravdu, keď uvádza, že ruské vojsko bombarduje civilistov a kritickú infraštruktúru. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaplavovali médiá fotografie so strelami zapichnutými v rezidenčných oblastiach a postupne správy o tom, že Rusko skutočne bombarduje civilné ciele boli verifikované nezávislými monitorovacími agentúrami. Kyjev tvrdí , že Rusko od februára poškodilo 32-tisíc civilných objektov a viac ako 700 zariadení ukrajinskej kritickej infraštruktúry.\n\nBombardovanie strategických civilných cieľov sa zo strany Ruska zintenzívnilo s prichádzajúcou zimou, čoho následkom ostali bez elektriny či tepla milióny Ukrajincov. Informácie britského ministerstva obrany navyše hovoria, že sa nejedná o náhodne zasiahnuté ciele, ale realizáciu vojenskej doktríny Moskvy. Stratégia má spočívať v použití rakiet dlhého doletu na zasiahnutie kritickej národnej infraštruktúry s cieľom demoralizovať civilné obyvateľstvo. Cielenie na civilné objekty pritom ide priamo proti Ženevským konvenciám, ktoré upravujú spôsob, akým sa vedie vojna a preto sú v očiach medzinárodného práva aj medzinárodnej komunity vojnovým zločinom. Tak ako tvrdí prezidentka, ľudia na Ukrajine sú zabíjaní a momentálne ešte čelia zime bez kúrenia a elektrickej energie.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina bola vo februári 2022 napadnutá ruským vojskom. Súčasťou ruskej ofenzívy bolo od začiatku aj bombardovanie civilných cieľov a kritickej infraštruktúry, čo momentálne vyústilo do výpadkov energií. O tom, že Ruská federácia je v tejto vojne agresorom, navyše panuje jasný medzinárodný konsenzus.", "Už koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky čo vyvolalo paniku na Ukrajine ale aj v mnohých ďalších krajinách. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie. Prezidentka Zuzana Čaputová má teda pravdu ak tvrdí, že to bolo práve Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo.", "Takisto má prezidentka Zuzana Čaputová pravdu, keď uvádza, že ruské vojsko bombarduje civilistov a kritickú infraštruktúru. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zaplavovali médiá fotografie so strelami zapichnutými v rezidenčných oblastiach a postupne správy o tom, že Rusko skutočne bombarduje civilné ciele boli verifikované nezávislými monitorovacími agentúrami. Kyjev tvrdí , že Rusko od februára poškodilo 32-tisíc civilných objektov a viac ako 700 zariadení ukrajinskej kritickej infraštruktúry.", "Bombardovanie strategických civilných cieľov sa zo strany Ruska zintenzívnilo s prichádzajúcou zimou, čoho následkom ostali bez elektriny či tepla milióny Ukrajincov. Informácie britského ministerstva obrany navyše hovoria, že sa nejedná o náhodne zasiahnuté ciele, ale realizáciu vojenskej doktríny Moskvy. Stratégia má spočívať v použití rakiet dlhého doletu na zasiahnutie kritickej národnej infraštruktúry s cieľom demoralizovať civilné obyvateľstvo. Cielenie na civilné objekty pritom ide priamo proti Ženevským konvenciám, ktoré upravujú spôsob, akým sa vedie vojna a preto sú v očiach medzinárodného práva aj medzinárodnej komunity vojnovým zločinom. Tak ako tvrdí prezidentka, ľudia na Ukrajine sú zabíjaní a momentálne ešte čelia zime bez kúrenia a elektrickej energie."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["zahájilo", "neskrýva", "reagovalo", "bombarduje", "verifikované", "tvrdí", "ostali", "vojenskej doktríny", "upravujú", "čelia"], "url": ["https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/69390", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/un-general-assembly-demands-russian-federation-withdraw-all-military-forces-territory-ukraine_en", "https://www.nytimes.com/article/russian-civilian-attacks-ukraine.html", "https://www.hrw.org/news/2022/06/10/ukraine-russian-strikes-killed-scores-civilians-chernihiv", "https://www.aktuality.sk/clanok/2ggl889/vojna-na-ukrajine-kyjev-tvrdi-ze-rusko-od-februara-poskodilo-32-tisic-civilnych-objektov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/V0yg5Wp/vojna-na-ukrajine-takmer-polovica-ukrajinskej-energetickej-siete-je-stale-poskodena/", "https://www.sme.sk/minuta/23083836/rusku-strategiu-utokov-na-kriticku-infrastrukturu-oslabuje-nedostatok-vhodnej-municie", "https://www.icrc.org/en/document/ihl-rules-of-war-faq-geneva-conventions", "https://www.vox.com/world/2022/11/18/23460933/ukraine-infrastructure-strikes-russia-blackouts-war"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:02.524420+00:00"}
{"id": "vr37520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37520", "speaker": "Rudolf Chmel", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-chmel", "statement": "Pri Rómoch je to 29 myslím. (počet obcí s Rómskou menšinou nad 15%, pozn.)", "statement_date": "2011-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiaľ v súčasnosti nie sú k dispozícii nejaké novšie štatistiky ako tie z roku 2001. S týmito istými číslami pracuje aj publikácia Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (.pdf).\n\nAvšak v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (.pdf) sa okrem iného píše:\n\nVláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nariaďuje:\n\n§ 1\n\nZoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.\n\nPodľa tohto nariadenia je teda určujúce posledné sčítanie ľudu. Takže počet obcí, na ktoré sa vzťahuje Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (viac k tomuto zákonu môžete nájsť tu , pozn.) je odvodený od sčítania ľudu v roku 2001. Preto ja zavádzajúce, keď vicepremiér R. Chmel uvádza ako porovnanie 20 percentnú hranicu v roku 1999 a 15 percentnú hranicu v roku 2001. Správne porovnanie by teda malo byť medzi 20 percentnou a 15 percentnou hranicou z roku 2001.\n\nVyššie spomínaná publikácia (Národnostné menšiny na Slovensku 2003, str. 66, pozn.), nám ale takéto porovnanie ponúka.\n\nPrinášame teda zoznam obcí, v ktorých by, podľa vicepremiérovho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, mohli občania rómskej národnosti používať svoj materinsky jazyk v úradnom styku:\n\nPribylina\n\nŠumiac\n\nČakanovce\n\nŠíd\n\nKameňany\n\nNandraž\n\nValice\n\nChrámec\n\nVčelince\n\nPotok\n\nKesovce\n\nSútor\n\nMartinová\n\nAndrejová\n\nKurov\n\nVaradka\n\nPetrová\n\nHuncovce\n\nKalinov\n\nJarovnice\n\nJakubany\n\nVeľkrop\n\nVyšný Mirošov\n\nOndavské Matiašovce\n\nKapušianske Kľačany\n\nPetrovce nad Laborcom\n\nBrzotín\n\nČoltovo\n\nSlavoška\n\nBlatné Remety\n\nHrabušice\n\nBoťany\n\nSpolu teda 32 obcí.", "analysis_paragraphs": ["Žiaľ v súčasnosti nie sú k dispozícii nejaké novšie štatistiky ako tie z roku 2001. S týmito istými číslami pracuje aj publikácia Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (.pdf).", "Avšak v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (.pdf) sa okrem iného píše:", "Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nariaďuje:", "§ 1", "Zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.", "Podľa tohto nariadenia je teda určujúce posledné sčítanie ľudu. Takže počet obcí, na ktoré sa vzťahuje Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (viac k tomuto zákonu môžete nájsť tu , pozn.) je odvodený od sčítania ľudu v roku 2001. Preto ja zavádzajúce, keď vicepremiér R. Chmel uvádza ako porovnanie 20 percentnú hranicu v roku 1999 a 15 percentnú hranicu v roku 2001. Správne porovnanie by teda malo byť medzi 20 percentnou a 15 percentnou hranicou z roku 2001.", "Vyššie spomínaná publikácia (Národnostné menšiny na Slovensku 2003, str. 66, pozn.), nám ale takéto porovnanie ponúka.", "Prinášame teda zoznam obcí, v ktorých by, podľa vicepremiérovho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín, mohli občania rómskej národnosti používať svoj materinsky jazyk v úradnom styku:", "Pribylina", "Šumiac", "Čakanovce", "Šíd", "Kameňany", "Nandraž", "Valice", "Chrámec", "Včelince", "Potok", "Kesovce", "Sútor", "Martinová", "Andrejová", "Kurov", "Varadka", "Petrová", "Huncovce", "Kalinov", "Jarovnice", "Jakubany", "Veľkrop", "Vyšný Mirošov", "Ondavské Matiašovce", "Kapušianske Kľačany", "Petrovce nad Laborcom", "Brzotín", "Čoltovo", "Slavoška", "Blatné Remety", "Hrabušice", "Boťany", "Spolu teda 32 obcí."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Národnostné menšiny na Slovensku 2003", "v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva", "tu"], "url": ["http://mek.oszk.hu/02500/02539/02539.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=14898&FileName=99-z221&Rocnik=1999&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:51.357711+00:00"}
{"id": "vr33928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33928", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "No a nepodporili ste ho (zákon o službách zamestnanosti, pozn.). Ja si pamätám na ten jeho výrok, keď vás (predkladateľ Mihál, pozn.) osobne aj pána poslanca Kaníka pomenoval pravicovými populistami.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vzhľadom na nepresné parafrázovanie výroku Mihála o pravicových populistoch označujeme výrok J. Richtera ako zavádzajúci. Mihál neoznačil osobne Kaníka ani Brocku ako pravicového pupulistu, ale hovoril o koaličných partneroch vo všeobecnosti.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na nepresné parafrázovanie výroku Mihála o pravicových populistoch označujeme výrok J. Richtera ako zavádzajúci. Mihál neoznačil osobne Kaníka ani Brocku ako pravicového pupulistu, ale hovoril o koaličných partneroch vo všeobecnosti."], "analysis_date": "2013-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173030-mihal-vidi-v-koalicnych-partneroch-pravicovych-populistov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:13.557930+00:00"}
{"id": "47174", "numeric_id": 47174, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47174", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Začiatkom druhej vlny sme túto pomoc rozšírili na Prvú pomoc plus, v januári sme túto pomoc rozšírili o ďalších 40 000 000 mesačne na Prvú pomoc plus plus. Teraz máme na stole cestovnému ruchu ďalších 100 000 000, pretože to, čo pokrylo minulý rok, teraz potrebujeme pokryť práve ten výpadok tohto roku, takže to máme pripravené, máme pripravené podklady, ktoré sme prezentovali, a taktiež pomoc kultúre beží, tam je 50 000 000.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča predstavila 29. marca 2020 opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy. V októbri 2020 tieto opatrenia doplnila pod názvom Prvá pomoc+, vo februári 2021 schémy pomoci rozšírila a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Súčasťou Prvej pomoci+ bola aj schéma pomoci cestovnému ruchu (vrátane gastroprevádzok) vo výške 100 miliónov eur. Minister dopravy Andrej Doležal sa vo februári vyjadril , že to nebude stačiť. V apríli vyhlásil , že žiada 157 miliónov eur na dofinancovanie. Ministerstvá kultúry a hospodárstva vyhlásili v januári výzvu na pomoc kultúre v hodnote 50 miliónov eur. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča predstavila 29. marca 2020 opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy. V októbri 2020 tieto opatrenia doplnila pod názvom Prvá pomoc+, vo februári 2021 schémy pomoci rozšírila a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Súčasťou Prvej pomoci+ bola aj schéma pomoci cestovnému ruchu (vrátane gastroprevádzok) vo výške 100 miliónov eur. Minister dopravy Andrej Doležal sa vo februári vyjadril , že to nebude stačiť. V apríli vyhlásil , že žiada 157 miliónov eur na dofinancovanie. Ministerstvá kultúry a hospodárstva vyhlásili v januári výzvu na pomoc kultúre v hodnote 50 miliónov eur. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "doplnila", "rozšírila", "navýšila", "uviedlo", "bola", "vyjadril", "vyhlásil", "vyhlásili"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1179675/predstavili-najvacsiu-pomoc-zamestnancom-a-zivnostnikom-v-historii-sr.html", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-predstavila-prvu-pomoc-obsahuje-covidovy-priplatok-aj-zvysenu-pomoc/", "https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7985_prva_pomoc_up.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2304346-pomoc-pre-cestovny-ruch-nestaci-dolezal-bude-ziadat-dalsie-financie", "https://e.dennikn.sk/minuta/2339184", "https://www.facebook.com/watch/?v=390588875369182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:11.018317+00:00"}
{"id": "vr25532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25532", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Keď som nastupoval do funkcie, finančné zdravie nášho kraja bolo nedostatočné a malo hodnotu -0,1. Na konci minulého roka už sme mali finančné zdravie dostatočné a mali sme hodnotu 0,3.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka nehovorí správne čísla, keď v čase jeho nástupu do funkcie v roku 2009 kraj nemal finančné zdravie -0.1 (resp. 2,9), ale až 3,9, čo je dokonca viac ako počas nasledujúcich rokoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Momentálne INEKO hodnotí finančné zdravie na škále 0 - 6, avšak podľa starších údajov INEKO hodnotilo na škále -3 až +3, čo by odpovedalo škále na ktorej hodnotí finančné zdravie Maňka. (údaje sú dostupné po bezplatnej registrácii na stránke INEKO). Je síce pravda, že finančné zdravie minulý rok (2012) bolo vo výške 3,3, čo by odpovedalo hodnote 0,3 na pôvodnej škále. Vladimír Maňka však nastúpil do funkcie v roku 2009, kedy bolo podľa INEKA finančné zdravie ohodnotené na 3,9 bodov, čo by odpovedalo 0,9 na starej škále. Spomínaných -0,1 boda by odpovedalo roku 2011, kedy INEKO hodnotí finančné zdravie banskobystrického VÚC ako nedostatočné a na súčasnej škále dosahuje 2,9 boda. Vývoj finančného zdravia banskobystrického VÚC na škále 0-6 možno vidieť v nasledujúcej tabuľke: Rok 2009 2010 2011 2012 Finančné zdravie 3,9 3,1 2,9 3,3 Zdroj: INEKO Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka nehovorí správne čísla, keď v čase jeho nástupu do funkcie v roku 2009 kraj nemal finančné zdravie -0.1 (resp. 2,9), ale až 3,9, čo je dokonca viac ako počas nasledujúcich rokoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Momentálne INEKO hodnotí finančné zdravie na škále 0 - 6, avšak podľa starších údajov INEKO hodnotilo na škále -3 až +3, čo by odpovedalo škále na ktorej hodnotí finančné zdravie Maňka. (údaje sú dostupné po bezplatnej registrácii na stránke INEKO). Je síce pravda, že finančné zdravie minulý rok (2012) bolo vo výške 3,3, čo by odpovedalo hodnote 0,3 na pôvodnej škále. Vladimír Maňka však nastúpil do funkcie v roku 2009, kedy bolo podľa INEKA finančné zdravie ohodnotené na 3,9 bodov, čo by odpovedalo 0,9 na starej škále. Spomínaných -0,1 boda by odpovedalo roku 2011, kedy INEKO hodnotí finančné zdravie banskobystrického VÚC ako nedostatočné a na súčasnej škále dosahuje 2,9 boda. Vývoj finančného zdravia banskobystrického VÚC na škále 0-6 možno vidieť v nasledujúcej tabuľke: Rok 2009 2010 2011 2012 Finančné zdravie 3,9 3,1 2,9 3,3 Zdroj: INEKO Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["hodnotí", "údajov", "finančné zdravie", "nastúpil", "ohodnotené", "odpovedalo", "INEKO"], "url": ["http://obce.sme.sk/metodika/#score", "http://www.topky.sk/cl/10/1359079/Takto-hospodaria-samospravy--Vieme--ktorej-casti-Slovenska-to-ide-najlepsie", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=9006&y=2012#", "http://www.manka.sk/o-mne", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=9006&y=2009", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=9006&y=2011", "http://www.obce.ineko.sk/profily/?ID=9006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:37.162892+00:00"}
{"id": "46005", "numeric_id": 46005, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46005", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Je tu zákon. Zákon, ktorý hovorí o automate v podobe 60 % … ktorý podporila Sme rodina, ktorý podporil pán minister (Krajniak, pozn.).", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dnešných pravidiel sa minimálna mzda stanovuje automaticky vo výške 60 percent priemernej mzdy, ak sa firmy a zamestnanci nedohodnú inak. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé. V októbri 2019 parlament prijal nové pravidlá pre stanovenie minimálnej mzdy. Od januára 2020 by sa mala určiť dohodou medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ak sa im dohodnúť nepodarí, minimálna mzda bude automaticky vo výške 60 percent priemernej mesačnej mzdy (rok, ktorý dva roky predchádza rokovaním dotknutému roku). Za túto zmenu hlasovalo 133 poslancov parlamentu, medzi nimi aj celý poslanecký klub strany Sme Rodina vrátane Milana Krajniaka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dnešných pravidiel sa minimálna mzda stanovuje automaticky vo výške 60 percent priemernej mzdy, ak sa firmy a zamestnanci nedohodnú inak. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé. V októbri 2019 parlament prijal nové pravidlá pre stanovenie minimálnej mzdy. Od januára 2020 by sa mala určiť dohodou medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ak sa im dohodnúť nepodarí, minimálna mzda bude automaticky vo výške 60 percent priemernej mesačnej mzdy (rok, ktorý dva roky predchádza rokovaním dotknutému roku). Za túto zmenu hlasovalo 133 poslancov parlamentu, medzi nimi aj celý poslanecký klub strany Sme Rodina vrátane Milana Krajniaka."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["pravidlá", "mala", "bude", "60", "hlasovalo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=1624", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=469912", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=1624", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:31.480786+00:00"}
{"id": "vr15897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15897", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...aj my máme v programe, že v budúcnosti by VUC-ky mohli byť zrušené.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V hlavnom programovom dokumente strany Most-Híd s názvom Občianska vízia 2016 (. pdf , s. 51) sa skutočne nachádza pasáž, ktorá za určitých podmienok pripúšťa zrušenie vyšších územných celkov ako ich poznáme v dnešnej podobe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Analyzovali sme oba doterajšie volebné programy strany Most-Híd a najčerstvejší programový dokument strany po vstupe do vlády so Smerom a SNS. Zatiaľ čo v prvom volebnom programe (. pdf , s. 34) z roku 2011 a v programovom dokumente (. docx ) z jesene 2016 sme zmienku o rušení vyšších územných celkov (VUC) nenašli, v Občianskej vízii 2016 sa programoví odborníci strany venovali tejto téme pomerne obšírnejšie. Most-Híd v dokumente (. pdf , s. 51) predostiera víziu spájania obcí do prirodzených mestských regiónov, tzv. municipalít: \"Podporujeme vznik municipalít na báze vzťahu a väzieb medzi obcami (a mestami). V rámci vzniknutých municipalít bude prebiehať spolupráca a dobrovoľné spájanie obcí, spolupráca samosprávy a podnikateľského sektora, spolupráca samosprávy a mimovládnych inštitúcií.\" Tieto novovzniknuté prirodzené územné celky by tak časom mohli prevziať úlohy, ktoré dnes plnia VÚC (. pdf , s. 51): \"V prípade vzniku municipalít budeme presadzovať nové územné členenie na úrovni vyšších územných celkov zvýšením ich počtu, rešpektujúc výsledky práce mnohých geografov, historikov, urbanistov, ekonómov, ale aj výstupy celoštátne platných dokumentov (koncepcia územného rozvoja Slovenska – KURS) a očakávaných trendov.\" Teoreticky by tak podľa programu Občianskej vízie 2016 mohlo dôjsť k zrušeniu VÚC v takej podobe v akej ich poznáme dnes, nie však ich výslovným zrušením, ale skôr transformáciou. Keďže však Béla Bugár vo svojom vstupe hovorí o možnosti zrušenia VÚC-iek v kontexte vzniku municipalít, a táto možnosť sa v programe skutočne nachádza, tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V hlavnom programovom dokumente strany Most-Híd s názvom Občianska vízia 2016 (. pdf , s. 51) sa skutočne nachádza pasáž, ktorá za určitých podmienok pripúšťa zrušenie vyšších územných celkov ako ich poznáme v dnešnej podobe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Analyzovali sme oba doterajšie volebné programy strany Most-Híd a najčerstvejší programový dokument strany po vstupe do vlády so Smerom a SNS. Zatiaľ čo v prvom volebnom programe (. pdf , s. 34) z roku 2011 a v programovom dokumente (. docx ) z jesene 2016 sme zmienku o rušení vyšších územných celkov (VUC) nenašli, v Občianskej vízii 2016 sa programoví odborníci strany venovali tejto téme pomerne obšírnejšie. Most-Híd v dokumente (. pdf , s. 51) predostiera víziu spájania obcí do prirodzených mestských regiónov, tzv. municipalít: \"Podporujeme vznik municipalít na báze vzťahu a väzieb medzi obcami (a mestami). V rámci vzniknutých municipalít bude prebiehať spolupráca a dobrovoľné spájanie obcí, spolupráca samosprávy a podnikateľského sektora, spolupráca samosprávy a mimovládnych inštitúcií.\" Tieto novovzniknuté prirodzené územné celky by tak časom mohli prevziať úlohy, ktoré dnes plnia VÚC (. pdf , s. 51): \"V prípade vzniku municipalít budeme presadzovať nové územné členenie na úrovni vyšších územných celkov zvýšením ich počtu, rešpektujúc výsledky práce mnohých geografov, historikov, urbanistov, ekonómov, ale aj výstupy celoštátne platných dokumentov (koncepcia územného rozvoja Slovenska – KURS) a očakávaných trendov.\" Teoreticky by tak podľa programu Občianskej vízie 2016 mohlo dôjsť k zrušeniu VÚC v takej podobe v akej ich poznáme dnes, nie však ich výslovným zrušením, ale skôr transformáciou. Keďže však Béla Bugár vo svojom vstupe hovorí o možnosti zrušenia VÚC-iek v kontexte vzniku municipalít, a táto možnosť sa v programe skutočne nachádza, tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "docx", "pdf", "pdf"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.ineko.sk/file_download/637", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/downloadable-files/programovydokument2016.docx", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:08.227044+00:00"}
{"id": "vr31333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31333", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po dvadsať rokoch sme prvou stranou, ktorá je skutočne nová a opakovane sa dostala do parlamentu čím sme vyvrátili všetky tie reči o   to, že by sme boli strana na jedno volebné obdobie.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je samozrejmé, že opakovane sa dostali do parlamentu viaceré strany.", "analysis_paragraphs": ["Je samozrejmé, že opakovane sa dostali do parlamentu viaceré strany."], "analysis_date": "2012-03-11", "analysis_sources": {"text": ["ZRS", "DÚ", "SMK", "SDKÚ", "KDH", "Most-Híd", "SMER-SD", "SAS", "SOP"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Zdru%C5%BEenie_robotn%C3%ADkov_Slovenska", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Demokratick%C3%A1_%C3%BAnia_Slovenska_%281994%29", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Strana_ma%C4%8Farskej_koal%C3%ADcie_%E2%80%93_Magyar_Koal%C3%ADci%C3%B3_P%C3%A1rtja", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_a_kres%C5%A5ansk%C3%A1_%C3%BAnia", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Kres%C5%A5anskodemokratick%C3%A9_hnutie", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Most-H%C3%ADd", "http://sk.wikipedia.org/wiki/SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Sloboda_a_Solidarita", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Strana_ob%C4%8Dianskeho_porozumenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:43.948629+00:00"}
{"id": "vr16618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16618", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "74% pacientov, to konštatuje OECD, navštevuje urgenty na Slovensku preto, že nemali dostupnú primárnu starostlivosť. To je najvyšší pomer zo všetkých európskych krajín.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšou publikáciou OECD o zdraví obyvateľstva je „Health at Glance: Europe 2016“ . Tento dokument sa venuje aj problematike primárnej starostlivosti. Tou sa zväčša myslí obvodný lekár, ktorý slúži ako referenčný bod pre ostatné služby zdravotnej starostlivosti. V spomínanej analýze sa skutočne 74 % Slovákov vyslovilo, že navštívili urgentný príjem, pretože primárna zdravotná starostlivosť nebola dostupná ( .pdf , s. 47). Druhý najhorší výsledok dosiahlo Česko (51,9%) a tretí najhorší Slovinsko (41,6%). Dáta OECD sa zhodujú s Krajčího slovami, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Štvrtá edícia publikácie Health at Glance: Europe prezentuje kľúčové indikátory zdravia a zdravotných systémov v 28 krajinách Európskej únie (EÚ), piatich kandidátskych krajínách do EÚ, Nórska, Švajčiarska a Islandu. Krajčí z nej čerpal v diskusii s Druckerom viackrát (pozri výrok o odvrátiteľnej hospitalizácii, pozn.).\n\nSamotné OECD komentuje ukazovateľ návštevy urgentných príjmov (UP) nasledovne: „Nepotrebné využívanie nákladnej zdravotnej starostlivosti je jeden z ďalších ukazovateľov, ktorým je možné monitorovať prístupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti. Významné množstvo návštev urgentného príjmu nie sú považované za nutné, a to pre problémy, ktoré by normálne nevyžadovali núdzovú starostlivosť“. ( .pdf , s. 46)\n\nCentrum pre liečbu drogových závislostí dáta komentovalo s tým, že počet takýchto návštev na UP je jeden z dvoch ukazovateľov stavu primárnej starostlivosti: „Ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti je počet návštev na urgentoch (urgentných príjmoch, pozn.) v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 %-tmi pacientov, ktorí prišli na urgenty do nemocníc, lebo nebola pre nich dostupná primárna zdravotná starostlivosť. Na druhom mieste v Česku to už bolo iba 52 % a priemer EÚ je asi 25 % takýchto návštev. Druhým ukazovateľom úrovne primárnej zdravotnej starostlivosti je miera odvrátiteľných hospitalizácií pre chronické ochorenia (...)\" ( .pdf , s. 7-8).", "analysis_paragraphs": ["Najnovšou publikáciou OECD o zdraví obyvateľstva je „Health at Glance: Europe 2016“ . Tento dokument sa venuje aj problematike primárnej starostlivosti. Tou sa zväčša myslí obvodný lekár, ktorý slúži ako referenčný bod pre ostatné služby zdravotnej starostlivosti. V spomínanej analýze sa skutočne 74 % Slovákov vyslovilo, že navštívili urgentný príjem, pretože primárna zdravotná starostlivosť nebola dostupná ( .pdf , s. 47). Druhý najhorší výsledok dosiahlo Česko (51,9%) a tretí najhorší Slovinsko (41,6%). Dáta OECD sa zhodujú s Krajčího slovami, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Štvrtá edícia publikácie Health at Glance: Europe prezentuje kľúčové indikátory zdravia a zdravotných systémov v 28 krajinách Európskej únie (EÚ), piatich kandidátskych krajínách do EÚ, Nórska, Švajčiarska a Islandu. Krajčí z nej čerpal v diskusii s Druckerom viackrát (pozri výrok o odvrátiteľnej hospitalizácii, pozn.).", "Samotné OECD komentuje ukazovateľ návštevy urgentných príjmov (UP) nasledovne: „Nepotrebné využívanie nákladnej zdravotnej starostlivosti je jeden z ďalších ukazovateľov, ktorým je možné monitorovať prístupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti. Významné množstvo návštev urgentného príjmu nie sú považované za nutné, a to pre problémy, ktoré by normálne nevyžadovali núdzovú starostlivosť“. ( .pdf , s. 46)", "Centrum pre liečbu drogových závislostí dáta komentovalo s tým, že počet takýchto návštev na UP je jeden z dvoch ukazovateľov stavu primárnej starostlivosti: „Ukazovateľom nedostatočnej primárnej starostlivosti je počet návštev na urgentoch (urgentných príjmoch, pozn.) v nemocniciach. Slovensko je na tom najhoršie so 74 %-tmi pacientov, ktorí prišli na urgenty do nemocníc, lebo nebola pre nich dostupná primárna zdravotná starostlivosť. Na druhom mieste v Česku to už bolo iba 52 % a priemer EÚ je asi 25 % takýchto návštev. Druhým ukazovateľom úrovne primárnej zdravotnej starostlivosti je miera odvrátiteľných hospitalizácií pre chronické ochorenia (...)\" ( .pdf , s. 7-8)."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["„Health at Glance: Europe 2016“", ".pdf", ".pdf", "Centrum pre liečbu drogových závislostí", ".pdf"], "url": ["http://www.oecd.org/health/health-at-a-glance-europe-23056088.htm", "http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/8116231e.pdf?expires=1505733331&id=id&accname=guest&checksum=D44D6CB9FFADEABE4E4701418ABCC005", "http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/8116231e.pdf?expires=1505733331&id=id&accname=guest&checksum=D44D6CB9FFADEABE4E4701418ABCC005", "http://cpldz.sk/wp-content/uploads/2017/01/OECD-analýza-zdravia-2016-final-1.pdf", "http://cpldz.sk/wp-content/uploads/2017/01/OECD-analýza-zdravia-2016-final-1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:01.530365+00:00"}
{"id": "vr34250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34250", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na rozdiel od pravice, my sme zintegrovali stredoľavý priestor… a zintegrovali sme alebo dali dohromady sedem politických strán do jedného politického subjektu, do Smeru.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra SITA píše: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Róbert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ Siedmou stranou mala byť strana HZD. Agentúra SITA v tejto súvislosti uvádza: „Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára.\" HZD sa teda nezintegrovala so Smerom-SD.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA píše: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Róbert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ Siedmou stranou mala byť strana HZD. Agentúra SITA v tejto súvislosti uvádza: „Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára.\" HZD sa teda nezintegrovala so Smerom-SD."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra SITA", "HZD"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/strana-hzd-sa-zrejme-so-smerom-sd-nezlu/200973-clanok.html", "http://www.hzd.sk/phprs/index.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:48.276730+00:00"}
{"id": "48184", "numeric_id": 48184, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48184", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď ideme s rodinou, ja idem so svojím dieťaťom, s rodinou do hotela, potrebujem byť v režimom OP+, ale keď ide o moje dieťa na lyžiarske zájazdy, je tam 30 rozličných deti z rozličných rodín, je režim OTP.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši reaguje na opatrenia, ktoré sú platné od 19. januára 2022. Podľa nich totižto pre hotely naozaj platí režim OP+, kým pre lyžiarske zájazdy osôb do 18 rokov platí režim OTP . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši reaguje na opatrenia, ktoré sú platné od 19. januára 2022. Podľa nich totižto pre hotely naozaj platí režim OP+, kým pre lyžiarske zájazdy osôb do 18 rokov platí režim OTP . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["platí", "režim OTP"], "url": ["https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4988:informacia-k-novym-vyhlakam-uvz-sr-respiratory-hromadne-podujatia-prevadzky-otp-na-pracoviskach", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4988:informacia-k-novym-vyhlakam-uvz-sr-respiratory-hromadne-podujatia-prevadzky-otp-na-pracoviskach&catid=56:tlaove-spravy&Itemid=62"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:26.111738+00:00"}
{"id": "vr27937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27937", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "naďalej budú mať politické strany hlavne slovo, kto pôjde, vlastne kto sa môže zúčastniť súťaže vo voľbách, kto bude zvolený, lebo nepristúpili na žiadne zníženie počtu krúžkov, ktoré treba na prekrúžkovanie.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič pravdivo zdôrazňuje, že sa nezmenili pravidlá pre prideľovanie preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR, hoci sám predložil pozmeňovací návrh, ktorý mal takúto úpravu zabezpečiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon 333/2004 Z.z. (.doc) o voľbách do NR SR stanovil pre hranicu prihliadnutia na preferenčné hlasy 3 percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu (§ 43 ods. 5): \"V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.\" Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol schválený 29.5.2014, na tejto formulácii nič nemení (§ 65 ods. 5). Medzi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto zákonu nájdeme aj jeden od Igora Matoviča, ktorý navrhuje práve zmenu § 65 ods. 5 a ďalších súvisiacich ustanovení tak, aby bola súčasná trojpercentná hranica na uplatnenie preferenčných hlasov zrušená. Pozmeňujúci návrh nebol schválený. Informácia o hlasovaní o tomto pozmeňovacom návrhu na webstránke NR SR nie je, čo môže byť spôsobené napr. tým, že sa o návrhu ani nehlasovalo. NR SR podľa Rokovacieho poriadku môže odmietnuť hlasovať o niektorých návrhoch, ak si to želá väčšina, a toto mohol byť ten prípad - t.j. plénum hlasovalo o pristúpení k tretiemu čítaniu, čím sa ukončila rozprava v druhom čítaní a nehlasovalo sa o zvyšných návrhoch.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič pravdivo zdôrazňuje, že sa nezmenili pravidlá pre prideľovanie preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR, hoci sám predložil pozmeňovací návrh, ktorý mal takúto úpravu zabezpečiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon 333/2004 Z.z. (.doc) o voľbách do NR SR stanovil pre hranicu prihliadnutia na preferenčné hlasy 3 percentá z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre stranu (§ 43 ods. 5): \"V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.\" Návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol schválený 29.5.2014, na tejto formulácii nič nemení (§ 65 ods. 5). Medzi pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto zákonu nájdeme aj jeden od Igora Matoviča, ktorý navrhuje práve zmenu § 65 ods. 5 a ďalších súvisiacich ustanovení tak, aby bola súčasná trojpercentná hranica na uplatnenie preferenčných hlasov zrušená. Pozmeňujúci návrh nebol schválený. Informácia o hlasovaní o tomto pozmeňovacom návrhu na webstránke NR SR nie je, čo môže byť spôsobené napr. tým, že sa o návrhu ani nehlasovalo. NR SR podľa Rokovacieho poriadku môže odmietnuť hlasovať o niektorých návrhoch, ak si to želá väčšina, a toto mohol byť ten prípad - t.j. plénum hlasovalo o pristúpení k tretiemu čítaniu, čím sa ukončila rozprava v druhom čítaní a nehlasovalo sa o zvyšných návrhoch."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Návrh", "návrhmi", "Rokovacieho poriadku"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fvolby-nrsr%26subor%3D28282&ei=43yMU_KoCqia7Qa9x4CgDQ&usg=AFQjCNEqUC2rl834y4rKnz3iiAnDnqiV6Q&bvm=bv.67720277,d.ZGU", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=659", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=659", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:29.536004+00:00"}
{"id": "vr35140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35140", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...ale napríklad vo Versailles na nádvorí je jazdecká socha Ľudovíta XIV.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Doplnenie 24.9.: ako sme boli v diskusii upozornení p. Zavackou, socha Ľudovíta XIV., o ktorej hovoril poslanec Maďarič nestojí na námestí, ktoré plní rovnaký účel ako to pred Bratislavským hradom, na ktorom je umiestnený Svätopluk. Maďarič teda porovnáva neporovnateľné.", "analysis_paragraphs": ["Doplnenie 24.9.: ako sme boli v diskusii upozornení p. Zavackou, socha Ľudovíta XIV., o ktorej hovoril poslanec Maďarič nestojí na námestí, ktoré plní rovnaký účel ako to pred Bratislavským hradom, na ktorom je umiestnený Svätopluk. Maďarič teda porovnáva neporovnateľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["upozornení"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/38-tyzden-v-televiznych-diskusiach-referendum-imunita-svatopluk/comment-page-1/#comment-212"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:53.546832+00:00"}
{"id": "vr31265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31265", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú tu regióny, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 30%. Ja už som niektoré z nich spomínal. Či to je Poltár, Rimavská Sobota, Gelnica, Revúca, určite Trebišov. Teda je to najmä juh stredného a východného Slovenska.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky%202012.html?page_id=151827"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:00.765838+00:00"}
{"id": "vr28359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28359", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...prichádzame s novinkou, s tzv. virtuálnou registračnou pokladnicou, to znamená zadarmo štát poskytne akési webové sídlo, kde sa budete opäť cez moderné technológie vedieť pripojiť a tých pár operácií v mesiaci budete vedieť vykonať týmto spôsobom. Je tam limit dnes 600 operácií mesačne.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ministerstvo financií chce zaviesť virtuálne registračné pokladnice. Návrh už prešiel prvým čítaním v NR SR. Nie je však pravdou, že by počet operácii (horný limit) bol na úrovni 600. V skutočnosti je o polovicu nižší. Virtuálnu pokladnicu má zaviesť novela zákona a dani z príjmov, ktorá už bola prerokovaná v parlamente (prešla prvým čítaním) a je vo výboroch NR SR. Návrh zákona uvádza, že počet operácii je maximálne 300. „§ 4a Požiadavky na virtuálnu registračnú pokladnicu (1) Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá je zriadená na webovom sídle finančného riaditeľstva; na jedno predajné miesto môže byť vytvorený len jeden prístup do virtuálnej registračnej pokladnice. (2) Podnikateľ môže používať virtuálnu registračnú pokladnicu, len ak počet vydaných pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci nie je viac ako 300 .\" Ministerstvo financií v júli pripravovalo novinku - virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude bezplatne prístupná online. Ministerstvo v júli vyhlásilo: \"Virtuálna pokladnica bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bude tak fungovať na počítači, tablete, alebo iných zariadeniach schopných pripojenia na internet. Virtuálna pokladnica bude určená pre tých podnikateľov, ktorí vydajú menej ako tristo pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci .\" Podľa informácii z 19. septembra 2014 je limit na používanie registračných pokladníc nie 600 ale len 300 . Ak podnikateľ presiahne 300 operácii, Finančné riaditeľstvo deň nasledujúceho mesiaca po prekročení tohto počtu ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ministerstvo financií chce zaviesť virtuálne registračné pokladnice. Návrh už prešiel prvým čítaním v NR SR. Nie je však pravdou, že by počet operácii (horný limit) bol na úrovni 600. V skutočnosti je o polovicu nižší. Virtuálnu pokladnicu má zaviesť novela zákona a dani z príjmov, ktorá už bola prerokovaná v parlamente (prešla prvým čítaním) a je vo výboroch NR SR. Návrh zákona uvádza, že počet operácii je maximálne 300. „§ 4a Požiadavky na virtuálnu registračnú pokladnicu (1) Na účely plnenia povinnosti podľa § 3 ods. 1 možno používať len virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá je zriadená na webovom sídle finančného riaditeľstva; na jedno predajné miesto môže byť vytvorený len jeden prístup do virtuálnej registračnej pokladnice. (2) Podnikateľ môže používať virtuálnu registračnú pokladnicu, len ak počet vydaných pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci nie je viac ako 300 .\" Ministerstvo financií v júli pripravovalo novinku - virtuálnu registračnú pokladnicu, ktorá bude bezplatne prístupná online. Ministerstvo v júli vyhlásilo: \"Virtuálna pokladnica bude zriadená v prostredí Finančného riaditeľstva SR a bude tak fungovať na počítači, tablete, alebo iných zariadeniach schopných pripojenia na internet. Virtuálna pokladnica bude určená pre tých podnikateľov, ktorí vydajú menej ako tristo pokladničných dokladov v jednom kalendárnom mesiaci .\" Podľa informácii z 19. septembra 2014 je limit na používanie registračných pokladníc nie 600 ale len 300 . Ak podnikateľ presiahne 300 operácii, Finančné riaditeľstvo deň nasledujúceho mesiaca po prekročení tohto počtu ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["prerokovaná", "Ministerstvo", "informácii", "300"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1123", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=743", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/pripravovana-novela-zakona-o-erp-od-1-aprila-2015.htm", "http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/mate-do-300-blockov-v-mesiaci-staci-vam-virtualna-pokladnica-629560"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:10.596762+00:00"}
{"id": "43012", "numeric_id": 43012, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43012", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Pokiaľ sa pýtate na Salviniho, ten robí na jednej strane rozhovory o tom, ako si majú krajiny rozdeliť migrantov, na druhej strane chce byť v spoločnosti s ľuďmi, ktorí ako prví odmietli kvóty. Ako sa Orbán alebo Kaczynski, ktorí veľmi vehementne vystupovali proti povinnému prerozdeľovaniu, chcú dať teraz dohromady s človekom, ktorý to považuje za jednu z podmienok na prijatie migračnej a azylovej politiky Únie.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Salvini, Orbán aj Kaczynski sa zhodnú na spoločnej proti-imigrantskej rétorike, pričom ich stretnutia naznačujú, že chcú v presadzovaní svojej európskej politiky spolupracovať. Nezhodujú sa však vo všetkom a to hlavne v otázke povinného prerozdeľovania migrantov, kde sú Kaczynski s Orbánom jednoznačne proti, naopak Salvini kvóty presadzuje. Matteo Salvini, taliansky minister vnútra, považuje za riešenie migračnej krízy, ktorá značne postihla južné štáty Európy vrátane Talianska, okrem iného aj prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ, teda takzvané kvóty. Príkladom je loď Ubaldo Diciotti, ktorej spolu s vyše stosedemdesiatimi žiadateľmi o azyl nebolo umožnené zakotviť v talianskom prístave, pretože Salvini žiadal garanciu, že títo migranti budú prerozdelení medzi členské štáty EÚ. Salvini vtedy povedal: “The ship may land in Italy, as long as the 177 migrants are distributed, in a spirit of solidarity by the EU.” Orbánovo Maďarsko a Kaczynskeho Poľsko boli spolu s Českom a Slovenskom prví kritici systému prerozdeľovania pomocou povinných kvót. Maďarsko a Slovensko podali na tento systém žaloby na Európsky Súdny dvor, ten ich však obe zamietol . Salvini spolu s Orbánom a Kaczynskim už absolvovali stretnutia, pri ktorých deklarovali budúcu spoluprácu. Takto opísal stretnutie Salviniho s Kaczynskim Orbán: “The Warsaw-Rome axis is one of the most wonderful developments of the year so far. I have high hopes for it.” Ten sa so Salvinim už stretol už v auguste 2018, kde hovorili o spojení najmä v boji s pro-imigračnými myšlienkami a politikmi.", "analysis_paragraphs": ["Salvini, Orbán aj Kaczynski sa zhodnú na spoločnej proti-imigrantskej rétorike, pričom ich stretnutia naznačujú, že chcú v presadzovaní svojej európskej politiky spolupracovať. Nezhodujú sa však vo všetkom a to hlavne v otázke povinného prerozdeľovania migrantov, kde sú Kaczynski s Orbánom jednoznačne proti, naopak Salvini kvóty presadzuje. Matteo Salvini, taliansky minister vnútra, považuje za riešenie migračnej krízy, ktorá značne postihla južné štáty Európy vrátane Talianska, okrem iného aj prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ, teda takzvané kvóty. Príkladom je loď Ubaldo Diciotti, ktorej spolu s vyše stosedemdesiatimi žiadateľmi o azyl nebolo umožnené zakotviť v talianskom prístave, pretože Salvini žiadal garanciu, že títo migranti budú prerozdelení medzi členské štáty EÚ. Salvini vtedy povedal: “The ship may land in Italy, as long as the 177 migrants are distributed, in a spirit of solidarity by the EU.” Orbánovo Maďarsko a Kaczynskeho Poľsko boli spolu s Českom a Slovenskom prví kritici systému prerozdeľovania pomocou povinných kvót. Maďarsko a Slovensko podali na tento systém žaloby na Európsky Súdny dvor, ten ich však obe zamietol . Salvini spolu s Orbánom a Kaczynskim už absolvovali stretnutia, pri ktorých deklarovali budúcu spoluprácu. Takto opísal stretnutie Salviniho s Kaczynskim Orbán: “The Warsaw-Rome axis is one of the most wonderful developments of the year so far. I have high hopes for it.” Ten sa so Salvinim už stretol už v auguste 2018, kde hovorili o spojení najmä v boji s pro-imigračnými myšlienkami a politikmi."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["riešenie", "loď", "kritici", "zamietol", "stretnutie", "stretol"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2018/aug/28/matteo-salvini-viktor-orban-anti-migrant-plan-brussels", "https://www.theguardian.com/world/2018/aug/21/italy-refugees-salvini-refuses-coastguard-ship-docks-diciotti", "https://www.politico.eu/article/politics-nationalism-and-religion-explain-why-poland-doesnt-want-refugees/", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/sudny-dvor-eu-zamietol-zaloby-slovenska-madarska-na-kvoty/", "https://www.theguardian.com/world/2019/jan/10/viktor-orban-calls-anti-migration-politics-take-over-eu-matteo-salvini", "https://www.theguardian.com/world/2018/aug/28/matteo-salvini-viktor-orban-anti-migrant-plan-brussels"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:15.325893+00:00"}
{"id": "vr34683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34683", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "je to zariadenie (vila údajne určená pre premiéra, pozn.), ktoré patrí ministerstvu zahraničných vecí a nie Úradu vlády.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štátna akciová spoločnosť Správa služieb diplomatického zboru, ktorá vilu vlastnila, patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí. Avšak podľa dokumentov zverejnených na portáli Sme.sk ministerstvo rokovalo s vtedajším šéfom Úradu vlády, ktorý prejavil záujem o túto vilu na účely ubytovania predsedu vlády, a to zámenou za objekt Miestodržiteľského paláca na hlavnom námestí v Bratislave.", "analysis_paragraphs": ["Štátna akciová spoločnosť Správa služieb diplomatického zboru, ktorá vilu vlastnila, patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí. Avšak podľa dokumentov zverejnených na portáli Sme.sk ministerstvo rokovalo s vtedajším šéfom Úradu vlády, ktorý prejavil záujem o túto vilu na účely ubytovania predsedu vlády, a to zámenou za objekt Miestodržiteľského paláca na hlavnom námestí v Bratislave."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5494934/premier-mal-byvat-v-luxuse.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:44.325412+00:00"}
{"id": "vr36369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36369", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale návrh existuje a dokonca aj v paragrafovom znení...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Medialne.sk síce uvádza, že \"Hoci už v najbližších dňoch chce minister predložiť paragrafové znenie do parlamentu, návrh zákona zatiaľ členovia pracovnej skupiny nevideli“. A však o tom, či paragrafové znenie naozaj existuje nevieme potvrdiť\" , my sme paragrafové znenie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Medialne.sk síce uvádza, že \"Hoci už v najbližších dňoch chce minister predložiť paragrafové znenie do parlamentu, návrh zákona zatiaľ členovia pracovnej skupiny nevideli“. A však o tom, či paragrafové znenie naozaj existuje nevieme potvrdiť\" , my sme paragrafové znenie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Medialne.sk"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/srtv-odborna-komisia-sa-uz-stretla-navrh-zatial-nevidela-prve-detaily-o-novej-institucii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:38.879096+00:00"}
{"id": "vr29605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29605", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na pomery Slovenska, 5-miliónového národa, v roku 2004, 2003 a 2004 sme mali 10 000 jeden rok a 11 000 druhý rok, 20 000 utečencov v priebehu dvoch rokov.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaaliňák vo výroku referuje k počtu žiadateľov o azyl. O azyl žiadajú osoby na základe humanitárnych dôvodov alebo zo statusu utečenca vyplývajúceho zo Ženevského dohovoru, pričom udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nie je podmienené právnym nárokom. V roku 2003 bolo podaných 10 358 žiadostí a v roku 2004 to bolo 11 359, pričom vyhovené bolo len 26 žiadostiam. Treba však poznamenať, že jedna osoba môže podať žiadosť o azyl viackrát, počet žiadostí tak nemusí reflektovať počet žiadateľov. Vzhľadom na bežné zamieňanie výrazov utečenec a žiadateľ o azyl a zhodu žiadostí s číslami, ktoré uvádza Kaliňák však hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kaaliňák vo výroku referuje k počtu žiadateľov o azyl. O azyl žiadajú osoby na základe humanitárnych dôvodov alebo zo statusu utečenca vyplývajúceho zo Ženevského dohovoru, pričom udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nie je podmienené právnym nárokom. V roku 2003 bolo podaných 10 358 žiadostí a v roku 2004 to bolo 11 359, pričom vyhovené bolo len 26 žiadostiam. Treba však poznamenať, že jedna osoba môže podať žiadosť o azyl viackrát, počet žiadostí tak nemusí reflektovať počet žiadateľov. Vzhľadom na bežné zamieňanie výrazov utečenec a žiadateľ o azyl a zhodu žiadostí s číslami, ktoré uvádza Kaliňák však hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra", "Európskej únie", "toho", "udeľuje", "štatistík", "štúdií"], "url": ["https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fazyl-migracia%26subor%3D2790&ei=oONtVYbVDePFygPhrYOQAw&usg=AFQjCNEfvPMvbegMpaPeWISH4vaqXkuZ8A&sig2=H3QF6PjM-u1lo3Q9zPzzQQ&bvm=bv.94455598,d.bGQ", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=857&langId=sk&intPageId=984", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov-z-roku-1951-a-protokol-z-roku-1967.html", "https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_azyl1/", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://aa.ecn.cz/img_upload/79a33131c9c4293e0fcefb50bfa263ef/BDivinsky_Zahranicna_migracia_rozsirena_verzia_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:41.252956+00:00"}
{"id": "vr32170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32170", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja som bol minulý týždeň na zasadnutí výboru pre financie a rozpočet. Pán predseda, neboli ste tam, ale ja som tam oznámi iniciatívu, že v septembri by sme chceli požiadať práve predsedu a Vás podpredsedov výboru, aby ste zvolali rokovanie vášho výboru a záležitosti a výboru pre európske záležitosti, lebo na pôde parlamentu chceme hovoriť o problematike väčšej integrácie v Európe, bankovej únii, to je jedna agenda a ďalšia agenda to je presne to čo ste spomínali. To znamená daňové úniky.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uvedené informácie, ktoré uvádza minister financií sa nachádzajú v zápisnici Výboru pre financie a rozpočet zo 6. septembra 2012 .\n\nPoslanci sa dohodli na uskutočnení neverejného neformálneho stretnutia výboru spolu s Výborom pre európske záležitosti, ministrom financií a (jeho spolupracovníkmi), guvernérom NBS a ďalšieho z odborných zástupcov NBS (p. Dvořáček - výkonný riaditeľ útvaru pre dohľad nad finančným trhom NBS), kde sa prediskutujú aktuálne témy a problémy eurozóny. Stretnutie sa uskutoční počas najbližšej schôdze NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Uvedené informácie, ktoré uvádza minister financií sa nachádzajú v zápisnici Výboru pre financie a rozpočet zo 6. septembra 2012 .", "Poslanci sa dohodli na uskutočnení neverejného neformálneho stretnutia výboru spolu s Výborom pre európske záležitosti, ministrom financií a (jeho spolupracovníkmi), guvernérom NBS a ďalšieho z odborných zástupcov NBS (p. Dvořáček - výkonný riaditeľ útvaru pre dohľad nad finančným trhom NBS), kde sa prediskutujú aktuálne témy a problémy eurozóny. Stretnutie sa uskutoční počas najbližšej schôdze NR SR."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["6. septembra 2012"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory%2fstat_result&Text=&CisObdobia=6&FullText=True&CommitteeID=117&MeetingNr=&DocType=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:44.707384+00:00"}
{"id": "vr32386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32386", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Na rozdiel od vás, ja som sa s predstaviteľmi živnostníkov dohodol, aj s komorou, aj so živnostenským zväzom.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská živnostenská komora uvádza: Dňa 14.06.2012 sa uskutočnilo posledné, rozhodujúce rokovanie na ktorom zástupcovia živnostenských organizácií veľmi ťažko vyjednali konečné dohody s ministrom Richterom a štátnymi tajomníkmi Burianom a Pelegrinim.\n\nTASR (8.6.2012) uviedla: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa dnes zo zástupcami živnostníkov – Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) a Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) – dohodlo, že percento priemernej mzdy SR pre výpočet minimálnych odvodov živnostníkov sa zvýši legislatívnymi zmenami zo súčasnej úrovne 44,2 % na 50 %.\n\nSITA (14.6.2012): Súčasné 40-percentné paušálne výdavky sa ohraničia stropom 420 eur mesačne. Ako informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dohodli sa na tom zástupcovia ministerstva práce a rezortu financií s predstaviteľmi živnostenských organizácií.\n\nTúto informáciu potvrdzujú i oficiálne zdroje strany SMER-SD Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa so živnostníkmi dohodol na percente pre výpočet odvodov živnostníkov. Percento priemernej mzdy SR pre výpočet minimálnych odvodov živnostníkov sa zvýši legislatívnymi zmenami zo súčasnej úrovne 44,2 % na 50 %. Uviedol to minister práce po rokovaní so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory.\n\nA ďalej dohodu s predstaviteľmi živnostníkov potvrdzujú i spravodajské servery SME A Pravda\n\nNapriek hľadaniu sa nepodarilo nájsť informácie, ktoré by potvrdzovali (ne)dohodu so živnostníkmi, v čase keď Ĺudovít Kaník vyjednával novelu Zákonníka práce.Najaktívnejší boli predstavitelia odborov, ktorí pred konečnou dohodou vstúpili i do štrajku.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská živnostenská komora uvádza: Dňa 14.06.2012 sa uskutočnilo posledné, rozhodujúce rokovanie na ktorom zástupcovia živnostenských organizácií veľmi ťažko vyjednali konečné dohody s ministrom Richterom a štátnymi tajomníkmi Burianom a Pelegrinim.", "TASR (8.6.2012) uviedla: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR sa dnes zo zástupcami živnostníkov – Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ) a Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) – dohodlo, že percento priemernej mzdy SR pre výpočet minimálnych odvodov živnostníkov sa zvýši legislatívnymi zmenami zo súčasnej úrovne 44,2 % na 50 %.", "SITA (14.6.2012): Súčasné 40-percentné paušálne výdavky sa ohraničia stropom 420 eur mesačne. Ako informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dohodli sa na tom zástupcovia ministerstva práce a rezortu financií s predstaviteľmi živnostenských organizácií.", "Túto informáciu potvrdzujú i oficiálne zdroje strany SMER-SD Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa so živnostníkmi dohodol na percente pre výpočet odvodov živnostníkov. Percento priemernej mzdy SR pre výpočet minimálnych odvodov živnostníkov sa zvýši legislatívnymi zmenami zo súčasnej úrovne 44,2 % na 50 %. Uviedol to minister práce po rokovaní so zástupcami Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory.", "A ďalej dohodu s predstaviteľmi živnostníkov potvrdzujú i spravodajské servery SME A Pravda", "Napriek hľadaniu sa nepodarilo nájsť informácie, ktoré by potvrdzovali (ne)dohodu so živnostníkmi, v čase keď Ĺudovít Kaník vyjednával novelu Zákonníka práce.Najaktívnejší boli predstavitelia odborov, ktorí pred konečnou dohodou vstúpili i do štrajku."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Slovenská živnostenská komora uvádza:", "TASR (8.6.2012)", "SITA (14.6.2012):", "oficiálne zdroje strany SMER-SD", "SME", "Pravda", "novelu"], "url": ["http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://www.hlavnespravy.sk/mpsvr-a-zivnostnici-sa-zhodli-na-percente-pre-vypocet-odvodov-zivnostnikov/2381/", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality/pausalne-vydavky-ohranicia-stropom-mesacne/22571", "http://www.strana-smer.sk/3963/minister-richter-sa-dohodol-so-zivnostnikmi-na-percente-pre-vypocet-odvodov", "http://ekonomika.sme.sk/c/6397889/richter-sa-dohodol-so-zivnostnikmi-na-zvysovani-odvodov.html", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/62775-na-odvodoch-si-priplatia-vsetci-zivnostnici/", "http://www.sme.sk/c/828466/na-zakonniku-prace-sa-dohodli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:54.388732+00:00"}
{"id": "48689", "numeric_id": 48689, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48689", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "A ten paradox je, že pár dní pred vraždou koalícia bez nášho súhlasu presunula tento zákon (zákon o partnerskom spolužití, pozn.) na ďalšiu októbrovú schôdzu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS v auguste predložila do parlamentu návrh novelizácie občianskeho zákonníka o tzv. „životných partnerstvách”. Predmetom zákona bolo zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.\n\nZákon mali poslanci prerokovať na septembrovej schôdzi parlamentu, nakoniec bol však odsunutý až na októbrovú schôdzu. „V auguste 2021 sme ho zaslali koaličným partnerom a v auguste 2022 sme ho predložili, ale zhodou okolností bol odsunutý na októbrovú schôdzu,“ povedal predkladateľ zákona Ondrej Dostál. Jeho slová potvrdzuje aj oficiálny program schôdze, ktorý označuje stav zákona ako “presunutý bod programu”.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS v auguste predložila do parlamentu návrh novelizácie občianskeho zákonníka o tzv. „životných partnerstvách”. Predmetom zákona bolo zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti.", "Zákon mali poslanci prerokovať na septembrovej schôdzi parlamentu, nakoniec bol však odsunutý až na októbrovú schôdzu. „V auguste 2021 sme ho zaslali koaličným partnerom a v auguste 2022 sme ho predložili, ale zhodou okolností bol odsunutý na októbrovú schôdzu,“ povedal predkladateľ zákona Ondrej Dostál. Jeho slová potvrdzuje aj oficiálny program schôdze, ktorý označuje stav zákona ako “presunutý bod programu”."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "návrh", "prerokovať", "povedal", "program"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/zM4DAfm/sas-navrhuje-institut-partnerskeho-spoluzitia-aj-pre-osoby-rovnakeho-pohlavia/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8792", "https://www.aktuality.sk/clanok/CTtCaBD/parlament-odmietol-navrh-sas-ktory-pomahal-parom-rovnakeho-pohlavia-hlasovalo-zan-len-50-poslancov/", "https://domov.sme.sk/c/23035714/sas-navrhuje-vytvorit-institut-partnerskeho-spoluzitia.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=468#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:27.856710+00:00"}
{"id": "vr17799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17799", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico v roku 2006 vo volebnej kampani sľuboval a ešte aj v podstate v roku 2008, na to sú citáty, sľuboval, že za vlády Smeru-SD nedovolím akékoľvek zvyšovanie odchodu veku do dôchodku.", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 strana Smer-SD vyhrala parlamentné voľby a predseda strany Robert Fico sa stal premiérom. Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády z roku 2006 ( . pdf ), teda vlády, ktorej predsedom bol Robert Fico, nájdeme tam aj kapitolu Sociálne zabezpečenie, v ktorom vláda odmieta zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Podľa článku denníka Sme z roku 2008 Fico počas svojej vlády viackrát povedal \" pokiaľ budem predsedom vlády SR, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať \". Na základe programového vyhlásenia vlády a vyjadrenia Roberta Fica hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 strana Smer-SD vyhrala parlamentné voľby a predseda strany Robert Fico sa stal premiérom. Ak sa pozrieme na programové vyhlásenie vlády z roku 2006 ( . pdf ), teda vlády, ktorej predsedom bol Robert Fico, nájdeme tam aj kapitolu Sociálne zabezpečenie, v ktorom vláda odmieta zvyšovanie veku odchodu do dôchodku. Podľa článku denníka Sme z roku 2008 Fico počas svojej vlády viackrát povedal \" pokiaľ budem predsedom vlády SR, tak vek pri odchode do dôchodku sa nebude predlžovať \". Na základe programového vyhlásenia vlády a vyjadrenia Roberta Fica hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": [".", "Sme", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "článku"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "https://www.sme.sk/c/4157895/dochodkovy-vek-sa-meni-aj-za-fica.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "http://www.ineko.sk/file_download/470", "http://www.ineko.sk/file_download/470", "https://seniori.pravda.sk/poradna/clanok/24707-vlada-rata-s-odchodom-do-dochodku-v-65-ke/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:56.925651+00:00"}
{"id": "vr31649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31649", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Čo sa týka použitia peňazí, ktoré dostane politické hnutie alebo strana, za výsledok vo voľbách, tak ho môže použiť v súlade so zákonom. Tak je napísané na politickú činnosť. My sme sa napriek tomu, že napríklad u nás sú je 12 ľudí zo 16, ktorí sú nezávislí, napriek tomu, sme sa dohodli spolu s nimi, že o tom použití budeme rozhodovať všetci spoločne. Čiže aj keď by sme nemuseli, budeme rozhodovať všetci spoločne. A každý poslanec bude môcť predkladať vlastne projekty, ktoré budeme financovať z týchto peňazí, ktoré dostaneme.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o politických stranách (.pdf) k použitiu príspevkov zo štátneho rozpočtu pre politické strany hovorí: Obmedzenie použitia príspevkov Príspevky zo štátneho rozpočtu podľa § 25 nemôže strana použiť na a) pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám, b) zmluvy o tichom spoločenstve, c) podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom, d) ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb, e) darovanie, f) úhradu pokút a iných peňažných sankcií. Strana podľa zákona nie je povinná použiť peniaze od štátu na politickú činnosť, má \"len\" zakázané použiť ich na uvedené aktivity.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o politických stranách (.pdf) k použitiu príspevkov zo štátneho rozpočtu pre politické strany hovorí: Obmedzenie použitia príspevkov Príspevky zo štátneho rozpočtu podľa § 25 nemôže strana použiť na a) pôžičky a úvery fyzickým osobám alebo právnickým osobám, b) zmluvy o tichom spoločenstve, c) podnikanie obchodnej spoločnosti, ktorú strana založila alebo sa stala jej jediným spoločníkom, d) ručenie za záväzky fyzických osôb alebo právnických osôb, e) darovanie, f) úhradu pokút a iných peňažných sankcií. Strana podľa zákona nie je povinná použiť peniaze od štátu na politickú činnosť, má \"len\" zakázané použiť ich na uvedené aktivity."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o politických stranách"], "url": ["http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20politickych%20stranach%20a%20politickych%20hnutiach.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:19.444664+00:00"}
{"id": "44695", "numeric_id": 44695, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44695", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "No vidíte, rok a pol, lebo aj tú vládu, ktorú ste zostavili, tak sa po necelých dvoch rokoch rozpadla...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "láda Ivety Radičovej, v ktorej bol Igor Matovič koaličným poslancom, trvala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Vláda padla po hlasovaní o eurovale, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011. Celkovo teda táto vláda netrvala ani dva roky. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["láda Ivety Radičovej, v ktorej bol Igor Matovič koaličným poslancom, trvala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Vláda padla po hlasovaní o eurovale, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011. Celkovo teda táto vláda netrvala ani dva roky. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["láda", "padla"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.webnoviny.sk/hlasovanie-o-docasnom-eurovale-v-roku-2011-sa-stalo-zaciatkom-konca-vlady-premierky-radicovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:16.648499+00:00"}
{"id": "vr28159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28159", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Komisár nezastupuje, hoci je zo Slovenska, nezastupuje Slovenskú republiku. Nie. Komisár zastupuje záujmy celej Európskej únie v konkrétnom rezorte, za ktorý zodpovedá.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý pretože podla Lisabonskej zmluvy nominuje každý clenský štát EÚ jedného európskeho komisára no sa zaväzuje k nezávislosti a nie je teda zástupcom daného štátu. Lisabonská zmluva podpísaná predstavitelmi dvadsiatich siedmich clenských štátov EÚ v decembri 2007 v clánku 9d v bode 3 uvádza: \"Clenovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností [...] clenovia Komisie nesmú žiadat ani prijímat pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu alebo agentúry. Musia sa zdržat akéhokolvek konania, ktoré je nezlucitelné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý pretože podla Lisabonskej zmluvy nominuje každý clenský štát EÚ jedného európskeho komisára no sa zaväzuje k nezávislosti a nie je teda zástupcom daného štátu. Lisabonská zmluva podpísaná predstavitelmi dvadsiatich siedmich clenských štátov EÚ v decembri 2007 v clánku 9d v bode 3 uvádza: \"Clenovia Komisie sú vybraní na základe ich celkových schopností [...] clenovia Komisie nesmú žiadat ani prijímat pokyny od žiadnej vlády, inštitúcie, orgánu alebo úradu alebo agentúry. Musia sa zdržat akéhokolvek konania, ktoré je nezlucitelné s ich funkciou alebo plnením ich úloh.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská zmluva"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:C:2007:306:FULL&from=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:42.337326+00:00"}
{"id": "vr16407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16407", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Približne pred rokom sa poslanci mestského zastupiteľstva v Levoči rozhodli zakázať hazard...", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok primátora Levoče, Milana Majerského, sme zaznamenali 29.marca 2017, keď sa takto vyjadril vo videu , na sociálnej sieti Facebook. Podľa webového sídla mesta Levoča uznesením č. 66 ( .pdf , s. 18) bolo Všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2016 o zákaze prevádzkovania hazardných hier na území mesta Levoča v znení podľa predloženého návrhu schválené. K hlasovaniu došlo na 21. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Levoči, konaného dňa 19. mája 2016. Za zrušenie hazardu hlasovalo 15 poslancov, proti nebol ani jeden a dvaja poslanci mestského zastupiteľstva sa hlasovania zdržali, Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok primátora Levoče, Milana Majerského, sme zaznamenali 29.marca 2017, keď sa takto vyjadril vo videu , na sociálnej sieti Facebook. Podľa webového sídla mesta Levoča uznesením č. 66 ( .pdf , s. 18) bolo Všeobecne záväzné nariadenie č. 5/2016 o zákaze prevádzkovania hazardných hier na území mesta Levoča v znení podľa predloženého návrhu schválené. K hlasovaniu došlo na 21. zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Levoči, konaného dňa 19. mája 2016. Za zrušenie hazardu hlasovalo 15 poslancov, proti nebol ani jeden a dvaja poslanci mestského zastupiteľstva sa hlasovania zdržali, Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["videu", ".pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/309315359104222/videos/1307008299334918/", "http://www.levoca.sk/download_file_f.php?id=712261"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:38.483221+00:00"}
{"id": "vr15791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15791", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Máte nominantov, aj keď vy nie, myslím, že sú tam viac-menej smerácki nominanti, v energetických štátnych spoločnostiach", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličné strany, ale hlavne Smer, majú svojich nominantov v manažérskych pozíciach, dozorných radách alebo predstavenstvách štátnych podnikov. Smer drží pozície hlavne v energetických firmách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím Demagog.SK sa podobnému tvrdeniu už venoval pri overovaní výroku Bélu Bugára. Najnovšie sa menilo predstavenstvo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy , novými členmi predstavenstva sa stali Miroslav Obert , Miroslav Stejskal, Martin Golis, Emil Krondiak, Martin Malaník, Michal Pokorný a Vladimír Palko. Predsedom predstavenstva sa stal Miroslav Obert, ktorého zároveň zvolili aj za generálneho riaditeľa. Obert pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva od roku 2014, teda je možné ho považovať za človeka blízkeho Smeru. Energetický podnik Jadrová a vyraďovacia spoločnosť má na čele dozornej rady Pavla Šveca, medzi členmi dozornej rady je aj Miroslav Obert. O Švecovi sa pritom písalo, že na pozíciu bol dosadený stranou Smer a to ešte v predchádzajúcom volebnom období. Generálny riaditeľ Bratislavskej teplárenskej je v súčasnosti znovu Vladimír Raček . Do vedenia sa dostal už počas prvej vlády Fica a potom počas Radičovej vlády bol odvolaný.O Račkovi písal v roku 2012 aj Tom Nicholson , kto načrtol možné prepojenia medzi podnikateľom Brhelom a Bratislavskou teplárenskou práve cez osobu Račka. V spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO) stojí na čele predstavenstva od roku 2012 Ladislav Koch. Koch uvádza, že je politicky nezávislý. No treba povedať, že už v rokoch 2006-2010 pôsobil ako finančný riaditeľ TEKO a po nástupe Radičovej vlády musel z funkcie odísť.", "analysis_paragraphs": ["Koaličné strany, ale hlavne Smer, majú svojich nominantov v manažérskych pozíciach, dozorných radách alebo predstavenstvách štátnych podnikov. Smer drží pozície hlavne v energetických firmách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím Demagog.SK sa podobnému tvrdeniu už venoval pri overovaní výroku Bélu Bugára. Najnovšie sa menilo predstavenstvo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy , novými členmi predstavenstva sa stali Miroslav Obert , Miroslav Stejskal, Martin Golis, Emil Krondiak, Martin Malaník, Michal Pokorný a Vladimír Palko. Predsedom predstavenstva sa stal Miroslav Obert, ktorého zároveň zvolili aj za generálneho riaditeľa. Obert pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva od roku 2014, teda je možné ho považovať za človeka blízkeho Smeru. Energetický podnik Jadrová a vyraďovacia spoločnosť má na čele dozornej rady Pavla Šveca, medzi členmi dozornej rady je aj Miroslav Obert. O Švecovi sa pritom písalo, že na pozíciu bol dosadený stranou Smer a to ešte v predchádzajúcom volebnom období. Generálny riaditeľ Bratislavskej teplárenskej je v súčasnosti znovu Vladimír Raček . Do vedenia sa dostal už počas prvej vlády Fica a potom počas Radičovej vlády bol odvolaný.O Račkovi písal v roku 2012 aj Tom Nicholson , kto načrtol možné prepojenia medzi podnikateľom Brhelom a Bratislavskou teplárenskou práve cez osobu Račka. V spoločnosti Tepláreň Košice (TEKO) stojí na čele predstavenstva od roku 2012 Ladislav Koch. Koch uvádza, že je politicky nezávislý. No treba povedať, že už v rokoch 2006-2010 pôsobil ako finančný riaditeľ TEKO a po nástupe Radičovej vlády musel z funkcie odísť."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy", "Miroslav Obert", "Jadrová a vyraďovacia spoločnosť", "Švecovi", "Bratislavskej teplárenskej", "Vladimír Raček", "Tom Nicholson", "Tepláreň Košice", "TEKO", "poznamenať"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/628/bela-bugar-v-ta3", "http://venergetike.sk/novym-sefom-seps-byvaly-statny-tajomnik/", "http://www.economy.gov.sk/10905-menu/143427s", "http://www.javys.sk/sk/o-spolocnosti/organy-spolocnosti/valne-zhromazdenie-dozorna-rada-predstavenstvo", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/314297-smer-a-sas-spajaju-atom", "http://www.batas.sk/o-nas/predstavenstvo/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/306866-najvaecsia-statna-teplaren-mina-statisice-bez-tendra/", "https://nicholson.blog.sme.sk/c/308679/Smeracka-Gorila-sa-vyprofilovala-v-BAT.html", "http://www.teko.sk/web/guest/predstavenstvo-spolocnosti", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/5798818/aj-vedenie-teplarne-z-cias-smeru-bralo-odstupne.html", "https://dennikn.sk/545193/smer-je-v-statnych-firmach-stale-pri-sile-nominantov-siete-vymenia-coskoro/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:55.706109+00:00"}
{"id": "vr27377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27377", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď my sme boli v opozícii a sme zahlasovali za ústavný zákon o dlhovej brzde.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra 2011. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných. Za hlasovali všetci poslanci vtedy opozičného SMER-SD (okrem neprítomného R. Madeja).", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra 2011. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných. Za hlasovali všetci poslanci vtedy opozičného SMER-SD (okrem neprítomného R. Madeja)."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:34.551963+00:00"}
{"id": "vr28829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28829", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale na vašom ministerstve, keď ste boli štátny tajomník, ste mali okresných predsedov alebo teda mládežníkov, vlastných straníkov.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Miroslav Beblavý v rokoch 2002-2006 pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Členom SDKÚ-DS bol od roku 2009. Demagog.SK nezistil informácie o tom, že by v čase výkonu funkcie štátneho tajomníka v rokoch 2002-2006 boli na ministerstve práce okresní predsedovia alebo mládežníci SDKÚ-DS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý v rokoch 2002-2006 pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Členom SDKÚ-DS bol od roku 2009. Demagog.SK nezistil informácie o tom, že by v čase výkonu funkcie štátneho tajomníka v rokoch 2002-2006 boli na ministerstve práce okresní predsedovia alebo mládežníci SDKÚ-DS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/241933/poslanci-lucia-zitnanska-miroslav-beblavy-a-magda-vasaryova-odisli-z-sdku-ds/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:19.997659+00:00"}
{"id": "vr37791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37791", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...a ja poviem len taký malý príklad v Kalifornii, kde asi pred 12 rokmi bolo referendum o používaní jazyka, štátneho jazyka, úradného jazyka v Kalifornii, kde je skoro polovička Hispáncov. Všetky školy, štátne školy, všetky úrady, všade sa diskutuje len anglicky a nie španielsky i keď skoro polovica občanov Kalifornie sú Hispánci.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Používanie jazyka je v Spojených štátoch upravované na štátnej úrovni. Od prijatia tzv. návrhu 63 v roku 1986 je v Kalifornii jediným oficiálnym jazykom angličtina a používanie iných jazykov vo verejných dokumentoch a na verejných stretnutiach je zakázané. Referendum v Kalifornii sa uskutočnilo v roku 1998 a návrhom 227 bola zrušená bilingválna výuka pre žiakov s obmedzenou znalosťou angličtiny (tzv. LEP = limited English proficiency), ktorá bola možná od roku 1976. Podobný Slotov výrok sme hodnotili tu . V tomto výroku však Slota správne uvádza, že sa jednalo o zmenu úpravy o vyučovaní v jazyku národnostných menšín, nie o používaní úradného jazyka ako takého. Z obyvateľov Kalifornie je podľa sčítania z roku 2010 37,6% Hispáncov alebo Latinoameričanov.", "analysis_paragraphs": ["Používanie jazyka je v Spojených štátoch upravované na štátnej úrovni. Od prijatia tzv. návrhu 63 v roku 1986 je v Kalifornii jediným oficiálnym jazykom angličtina a používanie iných jazykov vo verejných dokumentoch a na verejných stretnutiach je zakázané. Referendum v Kalifornii sa uskutočnilo v roku 1998 a návrhom 227 bola zrušená bilingválna výuka pre žiakov s obmedzenou znalosťou angličtiny (tzv. LEP = limited English proficiency), ktorá bola možná od roku 1976. Podobný Slotov výrok sme hodnotili tu . V tomto výroku však Slota správne uvádza, že sa jednalo o zmenu úpravy o vyučovaní v jazyku národnostných menšín, nie o používaní úradného jazyka ako takého. Z obyvateľov Kalifornie je podľa sčítania z roku 2010 37,6% Hispáncov alebo Latinoameričanov."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["1986", "Kalifornii", "Referendum v Kalifornii", "tu", "podľa sčítania z roku 2010"], "url": ["http://www.lalawlibrary.org/research/ballots/1980/1986.aspx#NOVEMBER", "http://www.leginfo.ca.gov/.const/.article_3", "http://books.google.com/books?id=s9L9rpxD9FEC&pg=PA354&lpg=PA354&dq=referendum+california+1998++education&source=bl&ots=xi3Yj8SYwQ&sig=Gw-QzN5-xRDWVR4CyU6q-ObBLbM&hl=sk&ei=WeSQTZj_KszMswaG94z_CQ&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=7&ved=0CE4Q6AEwBg#v=onepage&q=referendum%20california%201998%20%20education&f=false", "http://demagog.sk/old/2010/05/jan-slota-o5m12-2-5-2010/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_California#Racial_and_ancestral_makeup"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:29.463795+00:00"}
{"id": "vr29388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29388", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Napríklad tretí odsek tej zmluvy (medzi Maďarskom a Slovenskom, pozn.) hovorí, že obe krajiny sa zaväzujú rešpektovať svoje hranice tak, ako sú.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tretí článok, nie odsek Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou skutočne hovorí (pdf, s.1), že obe krajiny budú rešpektovať neporušiteľnosť spoločnej štátnej hranice. Tento výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa dopustil chyby len v zámene odseku a článku.", "analysis_paragraphs": ["Tretí článok, nie odsek Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou skutočne hovorí (pdf, s.1), že obe krajiny budú rešpektovať neporušiteľnosť spoločnej štátnej hranice. Tento výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa dopustil chyby len v zámene odseku a článku."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "po vstupe do EU"], "url": ["http://www.oslovma.hu/XXX/SloMadZm.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144112?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:35.890147+00:00"}
{"id": "vr38794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38794", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Príjmy verejného sektora máme najnižšie v Európskej únii.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu , kategória \"Total general government revenue\", dosiahlo Slovensko (v roku 2010) najnižší podiel ku HDP v EÚ (33,1% HDP).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu , kategória \"Total general government revenue\", dosiahlo Slovensko (v roku 2010) najnižší podiel ku HDP v EÚ (33,1% HDP)."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TEC00021"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:34.667078+00:00"}
{"id": "vr16382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16382", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...dva roky dozadu bola prijatá nová koncepcia agrorezortu, kde sa predpokladalo navýšenie počtu zamestnancov o 18,7 tisíca.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2014 bol prijatý vládou SR Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020. Predkladateľom plánu bol vtedajší minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek za SMER-SD. Plán predpokladá, že dôjde k zvýšeniu zamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve kumulatívne o 18 674 pracovných miest. Nakoľko nová koncepcia bola prijatá už pred troma rokmi, výrok ministra hodnotíme ako nepravdivý. Akčný plán z roku 2014 si vytýčil niekoľko cieľov na revitalizáciu agrorezortu, mimo iné zastavenie úbytku poľnohospodárskych pôd; zvýšenie podielu vlastníctva pôdy na celkových aktívach poľnohospodárskych subjektov, zastavenie ďalšieho prepadu poľnohospodárskej produkcie a ďalšie. Súvislosti so zamestnanosťou nájdeme opatrenia na zvýšenie miery reprodukcie pracovných síl a uskutočnenie potrebnej generačnej obmeny; zvýšenie zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva na priemernú úroveň EÚ alebo zvýšenie produktivity práce v poľnohospodárstve na úroveň cca 70 – 80 % priemeru EÚ. Ako na to poukazuje aj samotný akčný plán, \" u pohľadu zamestnanosti a rozvoja vidieka je výsledkom nekoncepčného postoja k ďalšiemu rozvoju pôdohospodárstva rapídny prepad celkovej zamestnanosti, v porovnaní s obdobím začiatku transformačného procesu v našej ekonomike, a to agregátne až o cca 80 %. \" V materiály nájdeme aj štatistiku, že kým v roku 1994 pracovalo v agrárnom sektore 10,2% zo všetkých zamestnaných, v roku 1998 to bolo už len 4,6 %. V roku 2014 táto hodnota bola už len na úrovni 2,2%. Na zvýšenie tejto hodnoty agrorezort mal a má v pláne zvýšiť zamestnanosť v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve kumulatívne o 18 674 pracovných miest. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bol prijatý vládou SR Akčný plán rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2014 – 2020. Predkladateľom plánu bol vtedajší minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek za SMER-SD. Plán predpokladá, že dôjde k zvýšeniu zamestnanosti v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve kumulatívne o 18 674 pracovných miest. Nakoľko nová koncepcia bola prijatá už pred troma rokmi, výrok ministra hodnotíme ako nepravdivý. Akčný plán z roku 2014 si vytýčil niekoľko cieľov na revitalizáciu agrorezortu, mimo iné zastavenie úbytku poľnohospodárskych pôd; zvýšenie podielu vlastníctva pôdy na celkových aktívach poľnohospodárskych subjektov, zastavenie ďalšieho prepadu poľnohospodárskej produkcie a ďalšie. Súvislosti so zamestnanosťou nájdeme opatrenia na zvýšenie miery reprodukcie pracovných síl a uskutočnenie potrebnej generačnej obmeny; zvýšenie zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva na priemernú úroveň EÚ alebo zvýšenie produktivity práce v poľnohospodárstve na úroveň cca 70 – 80 % priemeru EÚ. Ako na to poukazuje aj samotný akčný plán, \" u pohľadu zamestnanosti a rozvoja vidieka je výsledkom nekoncepčného postoja k ďalšiemu rozvoju pôdohospodárstva rapídny prepad celkovej zamestnanosti, v porovnaní s obdobím začiatku transformačného procesu v našej ekonomike, a to agregátne až o cca 80 %. \" V materiály nájdeme aj štatistiku, že kým v roku 1994 pracovalo v agrárnom sektore 10,2% zo všetkých zamestnaných, v roku 1998 to bolo už len 4,6 %. V roku 2014 táto hodnota bola už len na úrovni 2,2%. Na zvýšenie tejto hodnoty agrorezort mal a má v pláne zvýšiť zamestnanosť v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve kumulatívne o 18 674 pracovných miest. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["Akčný plán", "vytýčil"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23205", "https://www.enviroportal.sk/polnohospodarstvo/akcny-plan-rozvoja-podohospodarstva-sr-na-roky-2014-2020-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:42.673248+00:00"}
{"id": "vr33895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33895", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Štáty ako napríklad Španielsko, ak má niekto vážny problém so závislosťou, tak ho stiahnu z toho drogového prostredia a na predpis mu dávajú čistú látku, ktorá mu umožňuje vrátiť sa do normálnej spoločnosti.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európske centrum pre monitoring drog a drogovej závislosti (EMCDDA) vypracovalo profil Španielska v oblasti drogovej závislosti a jej liečby.", "analysis_paragraphs": ["Európske centrum pre monitoring drog a drogovej závislosti (EMCDDA) vypracovalo profil Španielska v oblasti drogovej závislosti a jej liečby."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["vypracovalo", "uvádza", "štatistík"], "url": ["http://www.emcdda.europa.eu/data/treatment-overviews/Spain#demand", "http://www.emcdda.europa.eu/stats12/hsrtab1", "http://www.emcdda.europa.eu/stats12/hsrtab3b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:21.693129+00:00"}
{"id": "48607", "numeric_id": 48607, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48607", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Vtedy sme tiež mali dostatočné zásoby, ale nám Putin vtedy prvýkrát vypol plyn a v Kapušanoch v januári aj v Bratislave vtedy mrzlo, možno si mnohí spomenú, sme mali nulu. Takže sme sa dostali do situácie, keď vtedajšia vláda Roberta Fica, samozrejme nie vlastnou vinou, vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek, to sa dá nájsť aj v archívoch, odpočítaval dni, kedy nám skolabuje vnútorný plynárenský distribučný systém. Našťastie sa vyriešila situácia na česko-slovenskej hranici v Lanžhote, otvoril sa reverzný prítok plynu z Českej republiky aj z Nemecka, kde bol prebytok plynu a v rámci európskej solidarity a v rámci spolupráce sa naša plynová kríza vyriešila o niekoľko dní skôr ako si pán Putin rozmyslel a zase tie kohútiky otvoril.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plynová kríza sa udiala ešte v roku 2009 ako dôsledok sporu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Začiatok, priebeh aj výsledok plynovej krízy fakticky zodpovedá scenáru, ktorý opisuje Karel Hirman, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDodávky ruského plynu cez ukrajinské územie predovšetkým do juhovýchodnej Európy sa 6. januára 2009 zastavili . Bez ruského plynu ostali krajiny ako Bulharsko, Macedónsko, Grécko či Turecko. Na Slovensku nastal v tom istom dni krízový stav, kedy dodávky plynu o 3:00 ráno klesli o 70 %. Deň na to, 7. januára boli dodávky na Slovensko po prvýkrát úplne vypnuté.\n\nV reakcii na prázdne rúry SPP vyhlásil stav núdze a následne obmedzil veľkých spotrebiteľov, ktorý museli znížiť odber plynu na úroveň bezpečnostného minima. Podľa vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka mali zásoby vydržať 70 až 80 dní. O deň neskôr sa však disponibilné zásoby stenčili len na desať dní.\n\nO dodatočných dodávkach sa začalo rokovať 9. januára s Nemcami, a to konkrétne s firmou E.ON Ruhrgas a GDF Suez. Neskôr, 17. januára oznámilo SPP, že sa im podarilo od Nemcov vybaviť ďalšie dôležité dodávky a taktiež sa im podarilo dohodnúť s českou firmou RWE Transgas, pri ktorej bude spojazdnený reverzný prítok plynu.\n\nKoniec krízy nastal 20. januára, kedy ruský plyn začal opäť prúdiť do Veľkých Kapušian. Slovensko po januári 2009 zaviedlo mnoho opatrení , ktoré by podobným scenárom mali zabrániť.", "analysis_paragraphs": ["Plynová kríza sa udiala ešte v roku 2009 ako dôsledok sporu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Začiatok, priebeh aj výsledok plynovej krízy fakticky zodpovedá scenáru, ktorý opisuje Karel Hirman, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dodávky ruského plynu cez ukrajinské územie predovšetkým do juhovýchodnej Európy sa 6. januára 2009 zastavili . Bez ruského plynu ostali krajiny ako Bulharsko, Macedónsko, Grécko či Turecko. Na Slovensku nastal v tom istom dni krízový stav, kedy dodávky plynu o 3:00 ráno klesli o 70 %. Deň na to, 7. januára boli dodávky na Slovensko po prvýkrát úplne vypnuté.", "V reakcii na prázdne rúry SPP vyhlásil stav núdze a následne obmedzil veľkých spotrebiteľov, ktorý museli znížiť odber plynu na úroveň bezpečnostného minima. Podľa vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka mali zásoby vydržať 70 až 80 dní. O deň neskôr sa však disponibilné zásoby stenčili len na desať dní.", "O dodatočných dodávkach sa začalo rokovať 9. januára s Nemcami, a to konkrétne s firmou E.ON Ruhrgas a GDF Suez. Neskôr, 17. januára oznámilo SPP, že sa im podarilo od Nemcov vybaviť ďalšie dôležité dodávky a taktiež sa im podarilo dohodnúť s českou firmou RWE Transgas, pri ktorej bude spojazdnený reverzný prítok plynu.", "Koniec krízy nastal 20. januára, kedy ruský plyn začal opäť prúdiť do Veľkých Kapušian. Slovensko po januári 2009 zaviedlo mnoho opatrení , ktoré by podobným scenárom mali zabrániť."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["zastavili", "zásoby", "rokovať", "mnoho opatrení"], "url": ["https://www.spp.sk/Cds/Download/556_2009_01_27_SPP_Presskit_SVK_final_WEB", "https://www.trend.sk/spravy/plynova-kriza-obnazila-slovensku-bezmocnost", "https://www.spp.sk/Cds/Download/556_2009_01_27_SPP_Presskit_SVK_final_WEB", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/plynova-kriza-moze-sa-zopakovat-013985/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:49.329787+00:00"}
{"id": "vr30460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30460", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mne tá informácia došla presne potom, čo ma obvinili vlastne zverejnením tých informácií. Čiže ja mám na to ako politik právo, aby som sa tým bránil. Okrem iného zákon netají utajované informácie, ktoré sú porušením zákona. (odpoveď na otázku moderátorky: Pán Kaliňák, prečo ste neodniesli tieto informácie na políciu predtým, ako ste to zverejnili?, pozn.)", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výroku hodnotíme tvrdenie o tom, že \" zákon netají utajované informácie, ktoré sú porušením zákona \". Informáciu o tom, kedy došla táto informácia Kaliňákovi nevieme overiť. Zákon o ochrane utajovaných skutočností v § 4 upravuje zákaz utajovania niektorých informácií nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku hodnotíme tvrdenie o tom, že \" zákon netají utajované informácie, ktoré sú porušením zákona \". Informáciu o tom, kedy došla táto informácia Kaliňákovi nevieme overiť. Zákon o ochrane utajovaných skutočností v § 4 upravuje zákaz utajovania niektorých informácií nasledovne:"], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o ochrane utajovaných skutočností"], "url": ["http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/1183/215_2004.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:57.216328+00:00"}
{"id": "45716", "numeric_id": 45716, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45716", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ktorý som podporil (13. dôchodok, pozn.), lebo to mám v programe.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tretia vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zvýšenie 13. dôchodkov. Hnutie Sme rodina ho - vrátane Borisa Kollára - podporilo . V predvolebnom programe strana zavedenie 13. dôchodku nemá, hnutie však tento nástroj dlhodobo podporuje . V minulosti ho jej poslanci predkladali do parlamentu - no keďže boli v opozícii, návrh neprešiel. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Tretia vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zvýšenie 13. dôchodkov. Hnutie Sme rodina ho - vrátane Borisa Kollára - podporilo . V predvolebnom programe strana zavedenie 13. dôchodku nemá, hnutie však tento nástroj dlhodobo podporuje . V minulosti ho jej poslanci predkladali do parlamentu - no keďže boli v opozícii, návrh neprešiel. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["pochybnom", "podporilo", "programe", "podporuje", "predkladali"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom", "https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://hnutie-smerodina.sk/aktuality/hnutie-sme-rodina-boris-kollar-pre-seniorov-ziadame-13-dochodok/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42093"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:53.178797+00:00"}
{"id": "vr36599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36599", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Predovšetkým treba zdôrazniť, že SDKÚ-DS od začiatku zdôrazňovala a zdôrazňuje to, k čomu dospel summit. Ja by som vlastne len zopakovala to, čo je pre nás podstatné, že nestačí, aby občania Grécka si priťahovali teraz opasky. Že problém je oveľa, oveľa zásadnejší a hlbší. Že zlyhali banky, zlyhal finančný sektor, zlyhali raitingové agentúry, európsky komisár, ktorý ešte pred pár mesiacmi hovoril, že má istý plán A a plán B neprichádza ani do úvahy. Dnes summit je už o niečom úplne inom. Stabilita Eurozóny a predovšetkým 4 zásadné opatrenia.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledkom summitu mimo schválenia pôžičky Grécku bol spoločný záväzok predstaviteľov EÚ urýchliť reguláciu finančného sektora a taktiež sprísniť Pakt stability a rastu. SDKÚ mala od začiatku mája tri tlačové konferencie na tému pôžičky Slovenska Grécku. 4.5.2010 Radičová vyjadrila „rezolútne nie takejto pomoci“ pretože sa podľa jej názoru jedná o záchranu „nezodpovedného postupu vlád... zlyhania inštitúcií Európskej únie (EÚ), situácie žitia nad pomery a neúmerného zadlžovania.“ 5.5.2010 Radičová na tlačovke o mimoriadnom zasadnutí parlamentu zopakovala svoj postoj, a rečníckou otázkou sa spýtala, kde sú opatrenia, ktoré by takejto situácii zabránili. 7.5 , Radičová hovorila o tom, že „samotná pôžička vonkoncom nestači“ a že „bez priajtí ďaľších opatrení spúšťame v Európe pyramídovú hru.“", "analysis_paragraphs": ["Výsledkom summitu mimo schválenia pôžičky Grécku bol spoločný záväzok predstaviteľov EÚ urýchliť reguláciu finančného sektora a taktiež sprísniť Pakt stability a rastu. SDKÚ mala od začiatku mája tri tlačové konferencie na tému pôžičky Slovenska Grécku. 4.5.2010 Radičová vyjadrila „rezolútne nie takejto pomoci“ pretože sa podľa jej názoru jedná o záchranu „nezodpovedného postupu vlád... zlyhania inštitúcií Európskej únie (EÚ), situácie žitia nad pomery a neúmerného zadlžovania.“ 5.5.2010 Radičová na tlačovke o mimoriadnom zasadnutí parlamentu zopakovala svoj postoj, a rečníckou otázkou sa spýtala, kde sú opatrenia, ktoré by takejto situácii zabránili. 7.5 , Radičová hovorila o tom, že „samotná pôžička vonkoncom nestači“ a že „bez priajtí ďaľších opatrení spúšťame v Európe pyramídovú hru.“"], "analysis_date": "2010-12-31", "analysis_sources": {"text": ["záväzok", "4.5.2010", "5.5.2010", "7.5"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/114318.pdf", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/151923_tb-sdku-ds-o-pozicke-grecku", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/151923_tb-sdku-ds-o-pozicke-grecku", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/152232_tb-sdku-ds-o-pozicke-grecku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:01.859387+00:00"}
{"id": "vr39168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39168", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V januári 2011 pravicová vláda prijala takzvaný konsolidačný balíček, ktorý bol založený na zvyšovaní cien, predovšetkým na zvyšovaní DPH. A oficiálny dokument vlády, ktorý bol predložený, konštatuje, že tento konsolidačný balíček, ktorý predkladáme, bude v praxi znamenať pokles hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov.\" Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza: \" Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%. Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b. , spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b.\"", "analysis_paragraphs": ["Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov.\" Či sa jedná predovšetkým o navyšovanie DPH je sporné. V tejto súvislosti správa uvádza: \" Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%. Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b. , spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b.\""], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálna makroekonomická prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:03.197812+00:00"}
{"id": "vr17490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17490", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...bol im (SNS, pozn.) odvolaný minister školstva lebo bolo tam veľké podozrenie, že nám chceli rozkradnúť 600 miliónov v eurofondoch (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky sme už v minulosti overovali, koncom júna 2017 vyšli na povrch , že eurofondy určené na výskum získali firmy, ktoré nemali zamestnancov, alebo nikdy nevykonávali vedeckú činnosť. Taktiež ani jedna zo slovenských univerzít alebo Slovenská akadémia vied nedostala pridelené fondy na ich projekty. Následne viacerí rektori a predseda Slovenskej akadémie vied napísali list ministrovi školstva kde vyzvali na anuláciu eurofondovej výzvy. V lete sa následne objavili informácie , že niektoré víťazné firmy majú blízko k politikom zo SMER-u-SD, SNS a MOST-u-HÍD. Išlo o výzvy v celkovej výške 600 miliónov eur a pod tlakom objavenia viacerých prepojení víťazných firiem na politikov, premiér Robert Fico vyzval Petra Plavčana aby odstúpil. Ten 17. augusta 2017 odstúpil z postu ministra školstva a dočasne bola poverená vedením rezortu Gabriela Matečná. Prezident vymenoval novú ministerku školstva Martinu Lubyovú (nominant SNS) dňa 13. septembra 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzniklo podozrenie, že eurofondovú výzvu vyhrali firmy a objekty ktoré to nerobili za cieľom podpory ich výskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme už v minulosti overovali, koncom júna 2017 vyšli na povrch , že eurofondy určené na výskum získali firmy, ktoré nemali zamestnancov, alebo nikdy nevykonávali vedeckú činnosť. Taktiež ani jedna zo slovenských univerzít alebo Slovenská akadémia vied nedostala pridelené fondy na ich projekty. Následne viacerí rektori a predseda Slovenskej akadémie vied napísali list ministrovi školstva kde vyzvali na anuláciu eurofondovej výzvy. V lete sa následne objavili informácie , že niektoré víťazné firmy majú blízko k politikom zo SMER-u-SD, SNS a MOST-u-HÍD. Išlo o výzvy v celkovej výške 600 miliónov eur a pod tlakom objavenia viacerých prepojení víťazných firiem na politikov, premiér Robert Fico vyzval Petra Plavčana aby odstúpil. Ten 17. augusta 2017 odstúpil z postu ministra školstva a dočasne bola poverená vedením rezortu Gabriela Matečná. Prezident vymenoval novú ministerku školstva Martinu Lubyovú (nominant SNS) dňa 13. septembra 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzniklo podozrenie, že eurofondovú výzvu vyhrali firmy a objekty ktoré to nerobili za cieľom podpory ich výskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Podobné", "povrch", "list", "informácie", "výzvy", "vyzval", "odstúpil", "vymenoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=600+milionov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/435193-univerzity-a-sav-ziadaju-o-prehodnotenie-vysledkov-na-financovanie-vyskumu/", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/514824/plavcanove-eurofondy-tiekli-blizko-smeru-sns-mostu-aj-bonaparte/", "https://dennikn.sk/869210/sef-agentury-ktora-vyhlasila-sutaz-na-sporne-eurofondy-skoncil-nahradi-ho-clovek-ktory-rozdelenie-obhajoval/", "https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-udalosti-v-sr-v/297661-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-udalosti-v-sr-v/297661-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:04.977563+00:00"}
{"id": "vr37996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37996", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zvýši sa čistý príjem, čiže zlepší sa pozícia pre milión 850 tisíc ľudí, takmer všetci zamestnanci, im sa zvýši čistý príjem a väčšine živnostníkov sa zvýšiť čistý príjem.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál aktuálne.sk zo dňa 7. apríla 2011: \"Odvodová reforma, ku ktorej práve dnes vláda spustila aj verejnú diskusiu, prináša podľa premiérky Iveta Radičovej pozitíva pre 1,85 milióna ľudí a zároveň je neutrálna voči 280-tisíc osobám.\" Tieto čísla nebolo možné nezávisle overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál aktuálne.sk zo dňa 7. apríla 2011: \"Odvodová reforma, ku ktorej práve dnes vláda spustila aj verejnú diskusiu, prináša podľa premiérky Iveta Radičovej pozitíva pre 1,85 milióna ľudí a zároveň je neutrálna voči 280-tisíc osobám.\" Tieto čísla nebolo možné nezávisle overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1230257"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:42.422187+00:00"}
{"id": "45380", "numeric_id": 45380, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45380", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ak my dnes budeme musieť do ekonomiky naliať niekoľko miliárd, 5, 6, 7, niektorí hovoria, že 17 miliárd, tak popritom tým dôchodcom, ktorí dnes najviac trpia, vyplatiť 400 miliónov navyše, aby mohli mať trinásty dôchodok.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Experti hovoria o potrebe naliať do ekonomiky postihnutej pandémiou koronavírusu miliardy eur. 13. dôchodky by štát stáli 430-miliónov ročne. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Experti hovoria o potrebe naliať do ekonomiky postihnutej pandémiou koronavírusu miliardy eur. 13. dôchodky by štát stáli 430-miliónov ročne. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "vyzvalo", "Podľa", "hovorili", "počíta"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/1841764/treba-urychlene-konat-uz-vcera-bolo-neskoro-vyzva-ekonomov-pastora-eichlera-horvatha-kohutikovej-miklosa-odora-oravca-sterna-a-sramka/?ref=side&_ga=2.157492287.444941741.1586183805-1897562019.1586183805", "https://ekonomika.sme.sk/c/22381671/zamestnavatelia-upozornili-na-nedostatocne-sanovanu-ekonomiku.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/548677-ide-o-pravdu-s-petrom-pellegrinim/", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/semafor_2020_04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:25.951329+00:00"}
{"id": "vr17516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17516", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...ako živnostník a konateľ s.r.o.-čky, z našej rodinnej firmy zaplatil viac ako 500 miliónov korún daní a odvodov.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič sa viac krát v médiách vyjadril , že odmieta obvinenia z roku 2017 o tom, že údajne mal krátiť dane. Tvrdí, že nie je žiaden daňový podvodník, ale naopak hovorí, že za svoje podnikateľské aktivity v rámci svojej živnosti a firmy regionPRESS s.r.o. platil najvyššie dane zo všetkých živnostníkov v celom Trnavskom kraji a počas troch rokov pravdepodobne aj na celom Slovensku. Podľa jeho slov mal za celé toto obdobie zaplatiť na daniach a odvodoch viac ako 500 miliónov korún. Stránka FinStat uvádza, že jeho živnosť je od roku 2016 pozastavená , a že nemá žiadne dlhy, nedoplatky či pohľadávky štátu. Informácie o výške daní a odvodov, ktoré boli zaplatené za firmu regionPRESS, ktorej Matovič bol konateľom a spoločníkom od roku 2002 do 2010, sú dostupné len od roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sa viac krát v médiách vyjadril , že odmieta obvinenia z roku 2017 o tom, že údajne mal krátiť dane. Tvrdí, že nie je žiaden daňový podvodník, ale naopak hovorí, že za svoje podnikateľské aktivity v rámci svojej živnosti a firmy regionPRESS s.r.o. platil najvyššie dane zo všetkých živnostníkov v celom Trnavskom kraji a počas troch rokov pravdepodobne aj na celom Slovensku. Podľa jeho slov mal za celé toto obdobie zaplatiť na daniach a odvodoch viac ako 500 miliónov korún. Stránka FinStat uvádza, že jeho živnosť je od roku 2016 pozastavená , a že nemá žiadne dlhy, nedoplatky či pohľadávky štátu. Informácie o výške daní a odvodov, ktoré boli zaplatené za firmu regionPRESS, ktorej Matovič bol konateľom a spoločníkom od roku 2002 do 2010, sú dostupné len od roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "živnosti", "firmy", "pozastavená", "konateľom"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/537555/matovic-reagoval-na-hrozbu-12-rocnej-basy-zaplatil-som-vsetko/", "https://www.finstat.sk/34944427", "https://www.finstat.sk/36252417", "https://www.finstat.sk/34944427", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:00.490069+00:00"}
{"id": "vr35536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35536", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má najvyšší hospodársky rast v Európskej únii...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný a najvyšší v EU. Druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%).", "analysis_paragraphs": ["Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný a najvyšší v EU. Druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:31.075417+00:00"}
{"id": "49109", "numeric_id": 49109, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49109", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predsa nie je žiadne tajomstvo, že (Ľudovít Ódor bol, pozn.) poradca pána Mikloša počas vlády pani Radičovej.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Ódor pôsobil septembra 2010 do apríla 2012 ako poradca premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Ódor pôsobil septembra 2010 do apríla 2012 ako poradca premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666556-ludovit-odor-radil-miklosovi-i-radicovej-zastupuje-kazimira-o-par-dni-bude-premierom-profil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:21.430936+00:00"}
{"id": "vr17", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "Mesto Žilina už nevozí odpad na skládku v Považskom Chlmci, už vyváža odpad na spracovateľský závod Hričov...", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe pokuty za neuzatvorenie skládky v Považskom Chlmci, ktorá tvorí milión eur zo strany Európskej únie, je v súčasnosti skládka v procese rekultivácie. V apríli 2017 bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Zberné suroviny a.s., pod ktorú patrí aj spracovateľský závod v Hričove. Činnosť, ktorou sa prevažne spoločnosť zaoberá je spracovanie druhotných surovín, čím prispievajú k ich ďalšiemu zhodnoteniu. Výrok Patrika Gromu je podľa získaných informácií pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe pokuty za neuzatvorenie skládky v Považskom Chlmci, ktorá tvorí milión eur zo strany Európskej únie, je v súčasnosti skládka v procese rekultivácie. V apríli 2017 bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Zberné suroviny a.s., pod ktorú patrí aj spracovateľský závod v Hričove. Činnosť, ktorou sa prevažne spoločnosť zaoberá je spracovanie druhotných surovín, čím prispievajú k ich ďalšiemu zhodnoteniu. Výrok Patrika Gromu je podľa získaných informácií pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["podmienky", "zmluvy", "separácie"], "url": ["https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/milionova-pokuta-za-skladku-odpadov-v-povazskom-chlmci/8089/", "https://egov.zilina.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CJyc4YND3dle1erbPzODVoEZPdyiK2yZekS1g5qlcjRS%2FABEnpgrEAaQW9ytBbZi414WUQaemL4msPM7wPAwbOkPWe1JryOEig%3D%3D", "https://www.zsza.sk/sluzby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:29.374137+00:00"}
{"id": "49749", "numeric_id": 49749, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49749", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Lebo pán minister nedokáže získať dôveru policajtov, pretože chodí diskutovať tu k neonacistovi.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bol hosťom diskusie s Danielom Bombicom, na ktorého sú vydané tri medzinárodné zatykače, jeden z nich aj pre podozrenia z extrémizmu. Nemáme však dôkaz, že medzi ministrovou účasťou v diskusii a nedôverou zo strany Policajného zboru je priamy kauzálny vzťah, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nBranislav Gröhling naráža na odchod policajtov z Policajného zboru. Od začiatku roku 2024 do konca septembra odišlo 1 165 policajtov a ďalších približne tisíc policajtov má podané žiadosti na odchod zo služby. K odchodu ich motivuje aj vysoký výsluhový dôchodok , ktorý je tento rok valorizovaný o 14,5 %.\n\nMinister vnútra plánuje straty nahradiť uvoľnením náborových podmienok a spolieha sa na už zavedený stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur, na ktorý majú od októbra 2024 nárok tí policajti, ktorí sa zaviažu v službe zostať.\n\nMinister Šutaj Eštok sa v marci 2024 zúčastnil diskusie v Bratislave, kde diskutoval s europoslankyňou za Smer-SD Juditou Laššákovou, a Danielom Bombicom alias Danny Kollarom, ktorý sa diskusie zúčastnil online z Londýna, kde dlhodobo žije.\n\nBombic momentálne čelí trom medzinárodným zatýkacím rozkazom , Týkajú sa podozrení z extrémizmu, kyberšikanovania či zverejňovania osobných údajov. Bombic zverejňoval súkromné adresy a mená policajtov, ktorí zasiahli voči agresívnej skupine v potravinách v roku 2021.\n\nDruhý zatykač sa týka šírenia extrémistického materiálu a tretí neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Prirovnanie k neonacistovi vyplýva z verejných prejavov Daniela Bombica, v rámci ktorých propaguje nacistické symboly a heslá či priamo hajluje.\n\nDiskusiu medzi Šutajom Eštokom, Bombicom a Laššákovou streamoval Bombic na svojom youtubovom kanáli, čo avizoval vopred. Šutaj Eštok po diskusii povedal , že o účasti Bombica na diskusii nevedel. Opozičné strany chceli ministra kvôli účasti na diskusii odvolať .\n\nYoutube v júni 2024 zrušil Bombicov kanál kvôli porušeniu zásad stránky.\n\nMiera dôvery policajtov voči ministrovi vnútra nie je známa. V roku 2024 odišlo z Policajného zboru viac ako tisíc policajtov, nie je však možné za príčinu považovať nedôveru policajtov voči ministrovi, respektíve jeho účasť na diskusii s Danielom Bombicom. Poslanec Gröhling v tomto výroku využil argumentačný faul zvaný falošná kauzalita, keď spojil dva javy, ktoré sa zdanlivo ovpyvňujú, v skutočnosti však pre také tvrdenie nie sú dôkazy ( .pdf , s. 33).\n\nBranislav Gröhling vo vyjadrení pre Demagog.sk z 31. októbra 2024 uviedol, že vo výroku spomína predpoklad a svoju domienku, že ak minister vnútra chodí debatovať k extrémistovi, tak pravdepodobne nemá dôveru policajtov. „Toto mi potvrdilo niekoľko ľudí, ktorí pracujú v policajnom zbore alebo z PZ už odišli.“", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bol hosťom diskusie s Danielom Bombicom, na ktorého sú vydané tri medzinárodné zatykače, jeden z nich aj pre podozrenia z extrémizmu. Nemáme však dôkaz, že medzi ministrovou účasťou v diskusii a nedôverou zo strany Policajného zboru je priamy kauzálny vzťah, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Branislav Gröhling naráža na odchod policajtov z Policajného zboru. Od začiatku roku 2024 do konca septembra odišlo 1 165 policajtov a ďalších približne tisíc policajtov má podané žiadosti na odchod zo služby. K odchodu ich motivuje aj vysoký výsluhový dôchodok , ktorý je tento rok valorizovaný o 14,5 %.", "Minister vnútra plánuje straty nahradiť uvoľnením náborových podmienok a spolieha sa na už zavedený stabilizačný príspevok vo výške 5000 eur, na ktorý majú od októbra 2024 nárok tí policajti, ktorí sa zaviažu v službe zostať.", "Minister Šutaj Eštok sa v marci 2024 zúčastnil diskusie v Bratislave, kde diskutoval s europoslankyňou za Smer-SD Juditou Laššákovou, a Danielom Bombicom alias Danny Kollarom, ktorý sa diskusie zúčastnil online z Londýna, kde dlhodobo žije.", "Bombic momentálne čelí trom medzinárodným zatýkacím rozkazom , Týkajú sa podozrení z extrémizmu, kyberšikanovania či zverejňovania osobných údajov. Bombic zverejňoval súkromné adresy a mená policajtov, ktorí zasiahli voči agresívnej skupine v potravinách v roku 2021.", "Druhý zatykač sa týka šírenia extrémistického materiálu a tretí neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Prirovnanie k neonacistovi vyplýva z verejných prejavov Daniela Bombica, v rámci ktorých propaguje nacistické symboly a heslá či priamo hajluje.", "Diskusiu medzi Šutajom Eštokom, Bombicom a Laššákovou streamoval Bombic na svojom youtubovom kanáli, čo avizoval vopred. Šutaj Eštok po diskusii povedal , že o účasti Bombica na diskusii nevedel. Opozičné strany chceli ministra kvôli účasti na diskusii odvolať .", "Youtube v júni 2024 zrušil Bombicov kanál kvôli porušeniu zásad stránky.", "Miera dôvery policajtov voči ministrovi vnútra nie je známa. V roku 2024 odišlo z Policajného zboru viac ako tisíc policajtov, nie je však možné za príčinu považovať nedôveru policajtov voči ministrovi, respektíve jeho účasť na diskusii s Danielom Bombicom. Poslanec Gröhling v tomto výroku využil argumentačný faul zvaný falošná kauzalita, keď spojil dva javy, ktoré sa zdanlivo ovpyvňujú, v skutočnosti však pre také tvrdenie nie sú dôkazy ( .pdf , s. 33).", "Branislav Gröhling vo vyjadrení pre Demagog.sk z 31. októbra 2024 uviedol, že vo výroku spomína predpoklad a svoju domienku, že ak minister vnútra chodí debatovať k extrémistovi, tak pravdepodobne nemá dôveru policajtov. „Toto mi potvrdilo niekoľko ľudí, ktorí pracujú v policajnom zbore alebo z PZ už odišli.“"], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["odišlo", "ďalších", "", "dôchodok", "diskusie", "zúčastnil", "", "rozkazom", "zverejňoval", "", "zasiahli", "šírenia", "nakladania", "neonacistovi", "avizoval", "povedal", "odvolať", "zrušil", ".pdf"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/10/velky-odliv-policajtov-chce-matus-sutaj-estok-riesit-uvolnovanim-pravidiel/", "https://video.sme.sk/c/23392417/odist-chce-dvetisic-policajtov-sutaj-estok-veri-ze-nove-opatrenia-niektorych-presvedcia.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/kT4Ca3U/sef-policajnych-odborov-do-konca-roka-odide-asi-dvetisic-policajtov-ako-by-nam-zmizlo-z-mapy-jedno-cele-krajske-riaditelstvo/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kT4Ca3U/sef-policajnych-odborov-do-konca-roka-odide-asi-dvetisic-policajtov-ako-by-nam-zmizlo-z-mapy-jedno-cele-krajske-riaditelstvo/", "https://www.youtube.com/watch?v=Tw9L1kfeCek", "https://domov.sme.sk/c/23298854/matus-sutaj-estor-danny-kollar-bombic.html", "https://domov.sme.sk/c/23338791/bombic-youtube-danny-kollar-blok-ban.html", "https://domov.sme.sk/c/23338791/bombic-youtube-danny-kollar-blok-ban.html", "https://www.postoj.sk/153453/hajloval-stretaval-sa-s-neonacistami-obnazoval-sa-", "https://www.postoj.sk/153453/hajloval-stretaval-sa-s-neonacistami-obnazoval-sa-", "https://zive.aktuality.sk/clanok/kpfpkqf/aplikacia-telegram-nove-a-nebezpecne-semeniste-dezinformacii-a-zloby/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/EwxNb49/na-slovenskeho-hoaxera-z-londyna-vydali-dalsi-europsky-zatykac-opat-stal-pred-sudom/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/RRTRiNj/na-slovaka-siriaceho-hoaxy-z-londyna-vydali-uz-treti-zatykac-pozname-dovod/", "https://www.youtube.com/watch?v=BfV1CAP86Qs", "https://archive.ph/X5AuG", "https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/401812732834567/", "https://domov.sme.sk/c/23304581/gaspar-tibor-bombic-danny-kollar-sutaj-estok.html", "https://domov.sme.sk/c/23338791/bombic-youtube-danny-kollar-blok-ban.html", "https://www.okm.sk/wp-content/uploads/2022/02/SDA_Prirucka_medialnej_gramotnosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:58.773469+00:00"}
{"id": "vr37169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37169", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... a ja tvrdím, že každá socha aj socha Cyrila a Metoda, ale aj hocijaká socha, keď je poškodená, to isté bolo v Šamoríne, svätý. Hlavu normálne rozbili svätým alebo napríklad svätému Štefanovi v Šamoríne meč rozbili, ale sme nerobili okolo toho hurhaj. Riešili sme to a dokonca v Šamoríne aj mojou pomocou sme chytili tých, ktorí to robili.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť mediálnu zmienku o tejto udalosti.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť mediálnu zmienku o tejto udalosti."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:20.335089+00:00"}
{"id": "vr30976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30976", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Po štyroch rokoch vlády Roberta Fica sme museli konštatovať, že procesy prekonávania tohto dedičstva sa minimálne spomaľujú, v niektorých oblastiach dokonca dochádza k recidíve.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rebríčka Polity IV Slovensko naďalej zostáva v najvyššej kategórii demokratických režimov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rebríčka Polity IV Slovensko naďalej zostáva v najvyššej kategórii demokratických režimov."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["rebríčka", "rebríčka", "rebríčka", "rebríčka", "V hodnotení Svetovej Banky"], "url": ["http://www.systemicpeace.org/polity/slo2.htm", "http://www.transparency.sk/vystupy/rebricky/", "http://en.rsf.org/spip.php?page=classement&id_rubrique=551", "http://www.freedomhouse.org/sites/default/files/inline_images/NIT-2011-Slovakia.pdf", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/sc_chart.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:00.905692+00:00"}
{"id": "48111", "numeric_id": 48111, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48111", "speaker": "Petra Krištúfková", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petra-kristufkova", "statement": "Vďaka zákonu, ktorého predkladateľkou je naša poslankyňa Petra Krištúfková, odstránime prekážky, kvôli ktorým sa hlavne matky – samoživiteľky mali problém dostať k náhradnému výživnému, a to konkrétne: rodič sa dostane k náhradnému výživnému do 30 dní od prvého nezaplateného výživného, rušíme hranicu príjmu do domácnosti, náhradné výživné sa bude poskytovať v rovnakej výške ako je určené súdom, rušíme polročné prehodnocovanie trvania nároku na náhradné výživné, ak súd zvýši náhradné výživné, úrad práce doplatí aj spätne náhradné výživné vo zvýšenej sume. Zákon prináša pomoc aj sirotám, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok, budeme im poskytovať náhradné výživné vo výške 70 eur, čím pomôžeme až 2700 sirotám!", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Petra Krištúfková nebola jediná predkladateľka tohto zákona. Spolu s ňou tak urobili aj Hlinka, Kollár, Drábiková, Ledecký a Žitňanská. Novela zákona prešla prvým čítaním 10. novembra 2021. Za prijatie zákona hlasovalo všetkých 130 hlasujúcich poslancov, v sále bol prítomný ešte jeden poslanec, ktorý ale nehlasoval.\n\nNároku na náhradné výživné sa venuje §2 . Hovorí o tom, kto má nárok na náhradné výživné. Zahŕňa aj siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Tiež platí, že náhradné výživné bude štát poskytovať vo výške, ktorú určil súd. Predkladatelia navrhujú zrušiť príjem ako jednu z podmienok nároku na toto náhradné výživné. Cez pomyselné sito by tak neprepadávala určitá skupina detí.\n\nSuma náhradného výživného by sa mala podľa predkladateľov zvýšiť na 0,7-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je aktuálne 69,69 eura. Sociálny systém by tak zachytil o 1700 detí viac a celkovo by sa situácia zlepšila u 2700 detí.", "analysis_paragraphs": ["Petra Krištúfková nebola jediná predkladateľka tohto zákona. Spolu s ňou tak urobili aj Hlinka, Kollár, Drábiková, Ledecký a Žitňanská. Novela zákona prešla prvým čítaním 10. novembra 2021. Za prijatie zákona hlasovalo všetkých 130 hlasujúcich poslancov, v sále bol prítomný ešte jeden poslanec, ktorý ale nehlasoval.", "Nároku na náhradné výživné sa venuje §2 . Hovorí o tom, kto má nárok na náhradné výživné. Zahŕňa aj siroty, ktorým nevznikol nárok na sirotský dôchodok. Tiež platí, že náhradné výživné bude štát poskytovať vo výške, ktorú určil súd. Predkladatelia navrhujú zrušiť príjem ako jednu z podmienok nároku na toto náhradné výživné. Cez pomyselné sito by tak neprepadávala určitá skupina detí.", "Suma náhradného výživného by sa mala podľa predkladateľov zvýšiť na 0,7-násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa, čo je aktuálne 69,69 eura. Sociálny systém by tak zachytil o 1700 detí viac a celkovo by sa situácia zlepšila u 2700 detí."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["predkladateľka", "prvým", "§2", "príjem", "Suma", "2700"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8420", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8420", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=500829", "https://www.ta3.com/clanok/217773/maximalna-vyska-poskytovaneho-nahradneho-vyzivneho-sa-mozno-zrusi-navrh-je-v-druhom-citani", "https://www.ta3.com/clanok/217773/maximalna-vyska-poskytovaneho-nahradneho-vyzivneho-sa-mozno-zrusi-navrh-je-v-druhom-citani", "https://www.ta3.com/clanok/217773/maximalna-vyska-poskytovaneho-nahradneho-vyzivneho-sa-mozno-zrusi-navrh-je-v-druhom-citani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:08.407634+00:00"}
{"id": "43302", "numeric_id": 43302, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43302", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Máte silného napríklad francúzskeho prezidenta v rámci ústavy.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzska republika má poloprezidentský systém , ktorý je špecifickým kompromisom medzi prezidentským (napr. USA) a parlamentným (napr. Slovenská republika) systémom. Je možné konštatovať, že právomoci francúzskeho prezidenta sú v európskom prostredí nadpriemerné. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Francźskej republiky je exekutívnym orgánom ( .doc , str. 5). Medzi jeho významné právomoci patrí právomoc vybrať predsedu vlády, určovať agendu ministerskej rady, raz ročne rozpustiť Národné zhromaždenie (legislatívny orgán Francúzskej republiky), vypísať referendum (so súhlasom parlamentu) či využívať špeciálne právomoci v krízových situáciách. Ak má prezident v Národnom zhromaždení väčšinovú podporu, má možnosť priamo sa podieľať na politike vlády. Tak je to v prípade súčasného prezidenta, Emmanuela Macrona, ktorého hnutie La République En Marche (Republika Vpred!) získalo po voľbách v júni 2017 308 miest v 577-člennom Národnom zhromaždení.", "analysis_paragraphs": ["Francúzska republika má poloprezidentský systém , ktorý je špecifickým kompromisom medzi prezidentským (napr. USA) a parlamentným (napr. Slovenská republika) systémom. Je možné konštatovať, že právomoci francúzskeho prezidenta sú v európskom prostredí nadpriemerné. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Francźskej republiky je exekutívnym orgánom ( .doc , str. 5). Medzi jeho významné právomoci patrí právomoc vybrať predsedu vlády, určovať agendu ministerskej rady, raz ročne rozpustiť Národné zhromaždenie (legislatívny orgán Francúzskej republiky), vypísať referendum (so súhlasom parlamentu) či využívať špeciálne právomoci v krízových situáciách. Ak má prezident v Národnom zhromaždení väčšinovú podporu, má možnosť priamo sa podieľať na politike vlády. Tak je to v prípade súčasného prezidenta, Emmanuela Macrona, ktorého hnutie La République En Marche (Republika Vpred!) získalo po voľbách v júni 2017 308 miest v 577-člennom Národnom zhromaždení."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["poloprezidentský systém", ".doc", "júni 2017"], "url": ["https://www.cfr.org/backgrounder/how-powerful-frances-president", "https://ecpr.eu/Filestore/PaperProposal/d6a54331-355c-4183-bc64-d7e2101fd08a.pdf", "https://svet.sme.sk/c/20562106/oficialne-vysledky-parlamentnych-volieb-potvrdili-vacsinu-pre-macrona.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:06.149276+00:00"}
{"id": "vr26032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26032", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Z európskych peňazí už sme vybudovali záchytné parkoviská v Senci, Pezinku a na rade sú v tomto prípade Malacky.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že terminály integrovanej dopravy, ktoré obsahovali aj odstavné parkovacie plochy boli bol už vybudované. Podobný terminál by sa mal vybudovať v Malackách do roku 2015. Terminály v Pezinku, Senci boli vybudované z peňazí OPBK. Aj v prípade terminálu v Malackách ide o projekt kofinancovaný z OPBK. SITA , 13. septembra 2013: \"Terminál integrovanej dopravy za viac než 900-tisíc eur chcú vybudovať v Malackách. Rozhodnutie o schválení projektu by mali dostať do 28. septembra, stavať chcú v roku 2014, dokončiť by ho mali do konca roka 2015. ...Terminál integrovanej dopravy už vybudovali v Pezinku a v Senci. V Pezinku otvorili nový terminál integrovanej dopravy na začiatku septembra, stál viac ako 428 000 eur. Terminál v Senci dokončili v júni, výdavky naň dosiahli 562 621,98 eur. Terminály majú umožniť obyvateľom prepraviť sa z miesta bydliska autobusom na železničnú stanicu, odkiaľ sa môžu rýchlejšie prepraviť vlakom do Bratislavy. V prípade oboch terminálov v Senci aj v Pezinku použili nenávratný finančný príspevok z eurofondov z Operačného programu Bratislavský kraj.\" Terminál v Pezinku obsahuje : \"Výstavba terminálu, ktorý je situovaný v predstaničnom priestore na Holubyho ulici, trvala pol roka. Súčasťou sú dve stojiská určené na výstup z autobusov, päť nástupísk, časovo obmedzená parkovacia plocha Kiss and Ride, parkovisko s 50 miestami , ako aj priestor na odstavenie bicyklov.\" Podobný terminál bol v lete odovzdaný aj v Senci : \"Terminál integrovanej dopravy pri železničnej stanici v Senci už cestujúci využívajú od júna. V Pezinku je predpokladaným termínom august. Terminály majú nový povrch spevnených plôch, chodníky, parkovacie plochy , dopravné značenie, verejné osvetlenie, stojany na bicykle, lavičky, autobusové prístrešky a tiež zeleň. ... Oba terminály, v Senci i v Pezinku, sú realizované z nenávratného finančného príspevku z eurofondov, operačný program Bratislavský kraj. \" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že terminály integrovanej dopravy, ktoré obsahovali aj odstavné parkovacie plochy boli bol už vybudované. Podobný terminál by sa mal vybudovať v Malackách do roku 2015. Terminály v Pezinku, Senci boli vybudované z peňazí OPBK. Aj v prípade terminálu v Malackách ide o projekt kofinancovaný z OPBK. SITA , 13. septembra 2013: \"Terminál integrovanej dopravy za viac než 900-tisíc eur chcú vybudovať v Malackách. Rozhodnutie o schválení projektu by mali dostať do 28. septembra, stavať chcú v roku 2014, dokončiť by ho mali do konca roka 2015. ...Terminál integrovanej dopravy už vybudovali v Pezinku a v Senci. V Pezinku otvorili nový terminál integrovanej dopravy na začiatku septembra, stál viac ako 428 000 eur. Terminál v Senci dokončili v júni, výdavky naň dosiahli 562 621,98 eur. Terminály majú umožniť obyvateľom prepraviť sa z miesta bydliska autobusom na železničnú stanicu, odkiaľ sa môžu rýchlejšie prepraviť vlakom do Bratislavy. V prípade oboch terminálov v Senci aj v Pezinku použili nenávratný finančný príspevok z eurofondov z Operačného programu Bratislavský kraj.\" Terminál v Pezinku obsahuje : \"Výstavba terminálu, ktorý je situovaný v predstaničnom priestore na Holubyho ulici, trvala pol roka. Súčasťou sú dve stojiská určené na výstup z autobusov, päť nástupísk, časovo obmedzená parkovacia plocha Kiss and Ride, parkovisko s 50 miestami , ako aj priestor na odstavenie bicyklov.\" Podobný terminál bol v lete odovzdaný aj v Senci : \"Terminál integrovanej dopravy pri železničnej stanici v Senci už cestujúci využívajú od júna. V Pezinku je predpokladaným termínom august. Terminály majú nový povrch spevnených plôch, chodníky, parkovacie plochy , dopravné značenie, verejné osvetlenie, stojany na bicykle, lavičky, autobusové prístrešky a tiež zeleň. ... Oba terminály, v Senci i v Pezinku, sú realizované z nenávratného finančného príspevku z eurofondov, operačný program Bratislavský kraj. \" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Malackách", "SITA", "obsahuje", "Senci"], "url": ["http://www.malacky.sk/index.php?page=clanok_cely&id=3714", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/bratislavsku-integrovanu-dopravu-rozs/728241-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/pezinok-integrovana-doprava-freso/57368-clanok.html", "http://www.senec.sk/index.php?doc_id=2404"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:39.358866+00:00"}
{"id": "vr34166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34166", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jednak to najmä vypovedá o samotnom poslancovi (Hlinovi, pozn.), naozaj nezvláda seba samého absolútne, to že ten čin (fyzický útok na poslanca Martvoňa, pozn.) neľutuje, naopak ešte hovorí, že by mohol byť tvrdší...", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Hlina svoj čin neoľutoval, no netvrdil, že by mohol alebo chcel byť tvrdší. Hlina fyzický útok na poslanca Martvoňa nedefinoval ako napadnutie. Tvrdil, že ak by ho napadol a teda napadol Martvoň tvrdším spôsobom, poslanec Martvoň by skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Minister vnútra tak interpretuje vyjadrenia poslanca Hlinu nekorektne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Hlina svoj čin neoľutoval, no netvrdil, že by mohol alebo chcel byť tvrdší. Hlina fyzický útok na poslanca Martvoňa nedefinoval ako napadnutie. Tvrdil, že ak by ho napadol a teda napadol Martvoň tvrdším spôsobom, poslanec Martvoň by skončil na jednotke intenzívnej starostlivosti. Minister vnútra tak interpretuje vyjadrenia poslanca Hlinu nekorektne. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Plus Jeden deň"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/hlina-nazval-poslanca-smeru-uboziakom/725436-clanok.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/alojz-hlina-detom-naleju-tvrde-aj-kalinaka-pociatka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:15.151923+00:00"}
{"id": "vr30129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30129", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď my máme v Gabčíkove jeden tábor, do ktorého posielame na 5 mesiacov ľudí z Rakúska, aby sme pomohli Rakúšanov v súvislosti s azylovým konaním.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Slovensko sa podieľa na pomoci Rakúsku s dočasným umiestnením (počas trvania azylového procesu) utečencov, ktorí tam žiadajú o azyl, v účelovom zariadení v Gabčíkove. Memorandum o pomoci, ktoré Slovensko podpísalo s Rakúskom bude trvať dva roky. Azylová procedúra jedného žiadateľa o rakúsky azyl by mala trvať najdlhšie šesť mesiacov, ako to nariaďuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013, avšak môže byť takisto kratšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR referovalo dňa 17. septembra 2015, že MV SR bolo informované o príchode prvých dočasných rakúskych azylantov do Gabčíkova. Nie je známy ich počet a ich národnosť je sýrska. \"Opakujeme a zdôrazňujeme, že ide o žiadateľov o rakúsky azyl, ktorí budú na Slovensku dočasne, teda po skončení procesu sa vrátia späť do Rakúska. Preto nepredpokladáme, že by páchali trestnú činnosť alebo robili výtržnosti, keďže by to zmarilo ich šance na získanie azylu v Rakúsku,\" vysvetlil Netík.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Slovensko sa podieľa na pomoci Rakúsku s dočasným umiestnením (počas trvania azylového procesu) utečencov, ktorí tam žiadajú o azyl, v účelovom zariadení v Gabčíkove. Memorandum o pomoci, ktoré Slovensko podpísalo s Rakúskom bude trvať dva roky. Azylová procedúra jedného žiadateľa o rakúsky azyl by mala trvať najdlhšie šesť mesiacov, ako to nariaďuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013, avšak môže byť takisto kratšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR referovalo dňa 17. septembra 2015, že MV SR bolo informované o príchode prvých dočasných rakúskych azylantov do Gabčíkova. Nie je známy ich počet a ich národnosť je sýrska. \"Opakujeme a zdôrazňujeme, že ide o žiadateľov o rakúsky azyl, ktorí budú na Slovensku dočasne, teda po skončení procesu sa vrátia späť do Rakúska. Preto nepredpokladáme, že by páchali trestnú činnosť alebo robili výtržnosti, keďže by to zmarilo ich šance na získanie azylu v Rakúsku,\" vysvetlil Netík."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "informovala", "smernice"], "url": ["http://www.24hod.sk/do-gabcikova-dnes-dorazia-prvi-migranti-z-rakuska-cl386234.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/993417-obrazom-do-gabcikova-prisla-prva-skupinka-utecencov/", "http://www.cas.sk/clanok/331531/cerstve-spravy-z-gabcikova-v-ubytovni-je-uz-227-ziadatelov-o-azyl-ako-to-tam-funguje.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32013L0032&from=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:47.754900+00:00"}
{"id": "vr34967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34967", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nehovorili sme o žiadnych, o žiadnych menách sa nehovorilo.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné overiť, čo bolo témou ich rozhovoru.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné overiť, čo bolo témou ich rozhovoru."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:27.349320+00:00"}
{"id": "vr14617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14617", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "1,90 eur zvysenie dôchodku…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelou zákona platnou od 1. januára 2013 zmenila 2. vláda Roberta Fica percentnú valorizáciu na valorizáciu pevnou sadzbou, ktorá bola 11,2 eura v roku 2013. Od 1. januára 2016 sa starobné dôchodky zvyšujú o 1,9 eura. Sociálna poisťovňa taktiež na svojej webstránke informuje, že dôchodky sa od 1. januára 2016 zvyšujú o 1,90 eur (platí pre kategórie starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novelou zákona platnou od 1. januára 2013 zmenila 2. vláda Roberta Fica percentnú valorizáciu na valorizáciu pevnou sadzbou, ktorá bola 11,2 eura v roku 2013. Od 1. januára 2016 sa starobné dôchodky zvyšujú o 1,9 eura. Sociálna poisťovňa taktiež na svojej webstránke informuje, že dôchodky sa od 1. januára 2016 zvyšujú o 1,90 eur (platí pre kategórie starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Novelou", "Sociálna poisťovňa"], "url": ["http://www.etrend.sk/financie/co-ne-dava-vlada-dochodcom.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-ako-sa-zvysia-dochodky-v-roku-2016--o-zvysenie-netreba-ziadat/48411s60723c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:06.845606+00:00"}
{"id": "vr37618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37618", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tak, ako vy ste poškodili, ako ústavný činiteľ meno a obraz Slovenskej republiky či už so svojim vzťahom, alebo váš postoj ku solidarite pri pôžičke Grécku.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanislav Fořt (SaS) sa na svojom blogu vyjadril tak, že \"Odmietnutie pôžičky Slovenska Grécku je snahou o návrat k zodpovednosti a snahou o záchranu Slovenska aj EÚ. Odmietnutie pôžičky Grécku je ochranou obyvateľov Slovenska. Odmietnutie pôžičky Grécku je naplnením jedného z bodov volebného programu SaS.\"", "analysis_paragraphs": ["Stanislav Fořt (SaS) sa na svojom blogu vyjadril tak, že \"Odmietnutie pôžičky Slovenska Grécku je snahou o návrat k zodpovednosti a snahou o záchranu Slovenska aj EÚ. Odmietnutie pôžičky Grécku je ochranou obyvateľov Slovenska. Odmietnutie pôžičky Grécku je naplnením jedného z bodov volebného programu SaS.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://fort.blog.sme.sk/c/237990/Vcera-som-hlasoval-proti-pozicke-Grecku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:14.333782+00:00"}
{"id": "44952", "numeric_id": 44952, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44952", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "My momentálne máme k dispozícii 100 000 ďalších testov, okrem tých tisícov, ktoré sú už na Slovensku… tých prvých 100 000 testov naviac, okrem tých tisícov, čo tu je, máme tu. Máme aj súkromné laboratóriá, ktoré pozastavili robenie komerčných testov. Čakajú na to, ako ich usmerní štát a keď sa nový krízový štáb a nový minister rozhodne, naozaj masívne testovanie sa spustiť dá.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok 19. marca prišlo na Slovensko 100-tisíc rýchlotestov z Číny. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího však dokážu zachytiť len málo pacientov, ak sú vírusom nakazení len krátko. „Tieto testy nám nedokážu pomôc,” uviedol Krajčí - vraj by ukazovali veľa nesprávnych výsledkov. Podľa Igora Matoviča malo Slovensko v období vysielania relácie - t.j. k 21. marcu 2020 - 13-tisíc spoľahlivých testov. Komerčné testovanie pacientov podozrivých na ochorenie Covid-19 vedia za poplatok okrem štátnych zariadení robiť aj súkromné laboratória. V polovici marca im to však štát zakázal . Vtedajší premiér Peter Pellegrini firmám odkázal, aby nemrhali testami pre samoplatcov bez zjavných príznakov ochorenia. Pellegrini súkromným laboratóriám odkázal aby prestali mrhať testami pre samoplatcov bez zjavných príznakov ochorenia COVID-19.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 19. marca prišlo na Slovensko 100-tisíc rýchlotestov z Číny. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího však dokážu zachytiť len málo pacientov, ak sú vírusom nakazení len krátko. „Tieto testy nám nedokážu pomôc,” uviedol Krajčí - vraj by ukazovali veľa nesprávnych výsledkov. Podľa Igora Matoviča malo Slovensko v období vysielania relácie - t.j. k 21. marcu 2020 - 13-tisíc spoľahlivých testov. Komerčné testovanie pacientov podozrivých na ochorenie Covid-19 vedia za poplatok okrem štátnych zariadení robiť aj súkromné laboratória. V polovici marca im to však štát zakázal . Vtedajší premiér Peter Pellegrini firmám odkázal, aby nemrhali testami pre samoplatcov bez zjavných príznakov ochorenia. Pellegrini súkromným laboratóriám odkázal aby prestali mrhať testami pre samoplatcov bez zjavných príznakov ochorenia COVID-19."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "uviedol", "malo", "vedia", "zakázal", "Pellegrini", "odkázal"], "url": ["https://dennikn.sk/1814228/boli-sme-pri-testovani-na-koronavirus-testy-v-skorych-fazach-sirenia-su-alfa-a-omega-boja-s-covid-19-vravi-virolog-sav/", "https://dennikn.sk/1814228/boli-sme-pri-testovani-na-koronavirus-testy-v-skorych-fazach-sirenia-su-alfa-a-omega-boja-s-covid-19-vravi-virolog-sav/", "https://domov.sme.sk/c/22365009/mame-malo-spolahlivych-testov-aj-tie-su-podla-noveho-premiera-predrazene.html", "https://dennikn.sk/1808074/nechala-som-sa-otestovat-na-koronavirus-stat-robi-testov-stale-malo-a-netusime-kolko-je-naozaj-nakazenych/", "https://dennikn.sk/1808074/nechala-som-sa-otestovat-na-koronavirus-stat-robi-testov-stale-malo-a-netusime-kolko-je-naozaj-nakazenych/", "https://bratislava.dnes24.sk/test-na-koronavirus-si-uz-mozete-zaplatit-sami-ma-to-vsak-zmysel-357001", "https://bratislava.dnes24.sk/test-na-koronavirus-si-uz-mozete-zaplatit-sami-ma-to-vsak-zmysel-357001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:58.292151+00:00"}
{"id": "vr33721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33721", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja by som dokonca mohol hovoriť v medzinárodnom porovnávaní, že my máme na sociálnu politiku dokonca menej ako je priemer európsky. Na školskú a sociálnu menej, na zdravotníctvo viac.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sme nezískali aktuálne údaje medzinárodného porovnania verejných výdavkov v Európe v období pôsobenia súčasnej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sme nezískali aktuálne údaje medzinárodného porovnania verejných výdavkov v Európe v období pôsobenia súčasnej vlády."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:03.997827+00:00"}
{"id": "vr31238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31238", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To čo sa nám podarilo pri výstavbe diaľnic na jednej strane úspora a bonus v tom, že väčšinu peňazí hradí Európska únia vo forme grantu a na druhej aj vyše štyri tisíc pracovných miest na konkrétny štyroch úsekoch.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úspory pri výstavbe diaľníc sme overovali už v relácii Na telo z 19. decembra 2011: Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur. Agentúra SITA uvádza 24. februára novšie informácie: Stavebné náklady na zatiaľ rozostavaných úsekoch diaľnice D1, ktoré mali byť spolu s ďalšími pôvodne postavené v rámci prvého balíka PPP, sú podľa neho lacnejšie zhruba o 700 mil. eur . Minister dopravy vyslovil presvedčenie, že po vysúťažení stavieb zostávajúcich úsekov na severnej diaľnici sa úspory štátu zvýšia na približne 2 mld. eur. Vo výročnej správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa uvádza, že väčšinu peňazí na výstavbu diaľníc poskytla EÚ : Celková alokácia pre OPD (Operačný program Doprava 2007 - 2013, pozn.) je 3 845 719 991 eur. Z toho príspevok z fondov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396 eur je povinné národné spolufinancovanie . Pri výstavbe diaľníc sa podľa TASR vytvorilo viac ako 4 000 pracovných miest .", "analysis_paragraphs": ["Úspory pri výstavbe diaľníc sme overovali už v relácii Na telo z 19. decembra 2011: Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur. Agentúra SITA uvádza 24. februára novšie informácie: Stavebné náklady na zatiaľ rozostavaných úsekoch diaľnice D1, ktoré mali byť spolu s ďalšími pôvodne postavené v rámci prvého balíka PPP, sú podľa neho lacnejšie zhruba o 700 mil. eur . Minister dopravy vyslovil presvedčenie, že po vysúťažení stavieb zostávajúcich úsekov na severnej diaľnici sa úspory štátu zvýšia na približne 2 mld. eur. Vo výročnej správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sa uvádza, že väčšinu peňazí na výstavbu diaľníc poskytla EÚ : Celková alokácia pre OPD (Operačný program Doprava 2007 - 2013, pozn.) je 3 845 719 991 eur. Z toho príspevok z fondov EK je 3 206 904 595 eur a 638 815 396 eur je povinné národné spolufinancovanie . Pri výstavbe diaľníc sa podľa TASR vytvorilo viac ako 4 000 pracovných miest ."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["základe pôvodnej zmluvy", "V decembri prišla ponuka", "Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy", "zhruba o 700 mil. eur", "výročnej správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR", "4 000 pracovných miest"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/figel-stavba-dialnice-d1-bez-ppp-projektov-usetri-statu-dve-miliardy-11s-/sk_ekonomika.asp?c=A120224_153417_sk_ekonomika_p01", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=1711", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54408810-figel-oproti-ficovym-planom-sme-usetrili-700-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:58.552448+00:00"}
{"id": "vr15120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15120", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(licencie, pozn.) Regiojet v niektorých krajoch dostal, v niektorých nedostal.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok Radoslava Procházku ako pravdivý, nakoľko pri zavádzaní linky z Bratislavy do Banskej Bystrice skutočne pôvodne niektoré kraje s touto linkou súhlasili a niektoré nie. RegioJet plánoval spustiť na Slovensku nedotovanú autobusovú linku z Bratislavy cez Nitru do Banskej Bystrice, pričom k žiadosti o spustenie sa musia vyjadriť všetky dotknuté kraje. Majiteľ RegioJetu Radim Jančura potvrdil, že získal súhlasné stanoviská príslušných krajov, no následne Banskobystrický samosprávny kraj podľa neho nezákonne požiadal Nitriansky kraj o nové stanovisko, v ktorom sa vyjadril zamietavo. Taktiež Bratislavský kraj vydal nesúhlasné stanovisko k udeleniu licencie. Podľa článku HN licencie pôvodne odmietli vydať Bratislavský a Nitriansky kraj, no udelil ich Banskobystrický. Po získaní všetkých potrebných licencií toto rozhodnutie napadol prokurátor. „ Rozhodne nesúhlasíme s rozhodnutím Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý nám vydal nesúhlasné stanovisko k udeleniu licencie. V súčasnej dobe pripravujeme všetky podklady pre podanie odvolania na ministerstvo dopravy. Zároveň sme podali žiadosť o licenciu na samosprávny kraj v Banskej Bystrici ,“ povedal Jančura . Bol pritom podľa mediálnych vyjadrení toho názoru, že s neudelením licencie na linku súvisela dohoda žúp s lokálnymi autobusovými prepravcami, ktorí nechceli pustiť jeho firmu na tento trh. V súčasnej dobe autobusy Regiojet na linke Bratislava-Nitra-Banská Bystrica premávajú , podľa správy z januára ich spoločnosť plánuje stiahnuť až bude skončená súťaž na súkromného vlakového dopravcu zabezpečujúceho tento spoj. S licenciami pre túto linku mal Regiojet problémy opakovane . Dôvodom boli rôzne zastávky jednotlivých spojov, argument bol, že pri odlišných zastávkach je potrebná ďalšia licencia. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok Radoslava Procházku ako pravdivý, nakoľko pri zavádzaní linky z Bratislavy do Banskej Bystrice skutočne pôvodne niektoré kraje s touto linkou súhlasili a niektoré nie. RegioJet plánoval spustiť na Slovensku nedotovanú autobusovú linku z Bratislavy cez Nitru do Banskej Bystrice, pričom k žiadosti o spustenie sa musia vyjadriť všetky dotknuté kraje. Majiteľ RegioJetu Radim Jančura potvrdil, že získal súhlasné stanoviská príslušných krajov, no následne Banskobystrický samosprávny kraj podľa neho nezákonne požiadal Nitriansky kraj o nové stanovisko, v ktorom sa vyjadril zamietavo. Taktiež Bratislavský kraj vydal nesúhlasné stanovisko k udeleniu licencie. Podľa článku HN licencie pôvodne odmietli vydať Bratislavský a Nitriansky kraj, no udelil ich Banskobystrický. Po získaní všetkých potrebných licencií toto rozhodnutie napadol prokurátor. „ Rozhodne nesúhlasíme s rozhodnutím Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý nám vydal nesúhlasné stanovisko k udeleniu licencie. V súčasnej dobe pripravujeme všetky podklady pre podanie odvolania na ministerstvo dopravy. Zároveň sme podali žiadosť o licenciu na samosprávny kraj v Banskej Bystrici ,“ povedal Jančura . Bol pritom podľa mediálnych vyjadrení toho názoru, že s neudelením licencie na linku súvisela dohoda žúp s lokálnymi autobusovými prepravcami, ktorí nechceli pustiť jeho firmu na tento trh. V súčasnej dobe autobusy Regiojet na linke Bratislava-Nitra-Banská Bystrica premávajú , podľa správy z januára ich spoločnosť plánuje stiahnuť až bude skončená súťaž na súkromného vlakového dopravcu zabezpečujúceho tento spoj. S licenciami pre túto linku mal Regiojet problémy opakovane . Dôvodom boli rôzne zastávky jednotlivých spojov, argument bol, že pri odlišných zastávkach je potrebná ďalšia licencia. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["linku", "článku", "napadol", "Jančura", "dohoda", "premávajú", "stiahnuť", "opakovane"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/regiojet-nedostal-licenciu-na-prevadzku-autobusovej-linky/ekonomika/firmy/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/571602-kamaratskym-kseftom-je-koniec-regiojet-bude-dostavat-licencie-nadalej", "http://www.teraz.sk/slovensko/prokurator-podal-protest-proti-autobuso/153812-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/337850-regiojet-nedostal-licenciu-na-autobusovu-linku-do-b-bystrice/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7571288/regiojet-nedostal-licenciu-na-autobus-tak-spustil-kampan-proti-zupam.html", "https://www.regiojet.sk/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20071589/regiojet-stiahne-autobusy-do-bystrice-ked-skonci-vlakova-sutaz.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/366526-regiojet-ma-opat-problem-s-licenciou-na-autobusovu-linku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:17.817478+00:00"}
{"id": "vr25828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25828", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Bardejovský skanzen, dva domy z Richvaldu a z Janoviec, tam bola zvonica a vodovodný systém, to všetko sme riešili my. To bolo za našich čias v roku 2005, 2006.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že uvedené projekty boli dokončené za 12 ročného pôsobenia P. Chudíka ako predsedu PSK. V roku 2005 sa začali čiastkové projektu obnovy Bardejovského skanzenu, ktoré pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Inými slovami, obnovu Bardejovského skanzenu začali riešiť v roku 2005. K dokončeniu obnovy došlo v roku 2009. Peter Chudík je predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) nepretržite už od roku 2001. Oprava skanzenu v Bardejove sa skutočne uskutočnila počas jeho funkčného obdobia. Podľa reportáže predstavujúcej PSK odvysielanej na TA3 pred diskusiou kandidátov, bola oprava skanzenu dokončená v roku 2009 a upresnené sú aj Petrom Chudíkom spomínané budovy: \"Po komplexnej obnove [bardejovského] skanzenu v roku 2009 pribudli ešte tri významné objekty. Roľnícke domy z Bardejova a Richvaldu a zvonica z Janoviec [...]\" Aj správa PSK z roku 2009 hovorí o danom projekte a spomína približne dvojročné opravné práce od roku 2007 . Postupné obnovovanie skanzenu v Bardejove prebiehalo od roku 2005. Časti projektu napr. Mikulášsky kostol premiestnený do Bardejovského skanzenu začali už v roku 2005. K projektu premiestnenia domu z Richvaldu došlo až v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že uvedené projekty boli dokončené za 12 ročného pôsobenia P. Chudíka ako predsedu PSK. V roku 2005 sa začali čiastkové projektu obnovy Bardejovského skanzenu, ktoré pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Inými slovami, obnovu Bardejovského skanzenu začali riešiť v roku 2005. K dokončeniu obnovy došlo v roku 2009. Peter Chudík je predsedom Prešovského samosprávneho kraja (PSK) nepretržite už od roku 2001. Oprava skanzenu v Bardejove sa skutočne uskutočnila počas jeho funkčného obdobia. Podľa reportáže predstavujúcej PSK odvysielanej na TA3 pred diskusiou kandidátov, bola oprava skanzenu dokončená v roku 2009 a upresnené sú aj Petrom Chudíkom spomínané budovy: \"Po komplexnej obnove [bardejovského] skanzenu v roku 2009 pribudli ešte tri významné objekty. Roľnícke domy z Bardejova a Richvaldu a zvonica z Janoviec [...]\" Aj správa PSK z roku 2009 hovorí o danom projekte a spomína približne dvojročné opravné práce od roku 2007 . Postupné obnovovanie skanzenu v Bardejove prebiehalo od roku 2005. Časti projektu napr. Mikulášsky kostol premiestnený do Bardejovského skanzenu začali už v roku 2005. K projektu premiestnenia domu z Richvaldu došlo až v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["reportáže", "2009", "správa", "2007", "začali"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1029214/volby-do-vuc-presov.html", "http://www.visitslovakia.com/skanzen-muzeum-udovej-architektury-bardejovske", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/posobnost-psk/medialna-komunikacia/tlacove-spravy/najvacsia-investicia-v-historii-skanzenu.html", "http://presov.korzar.sme.sk/c/4956996/najstarsi-skanzen-v-republike-obnovili.html", "http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/4525165/dreveny-kostolik-z-roku-1730-uz-stoji-v-bardejovskom-skanzene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:29.366161+00:00"}
{"id": "vr31817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31817", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Z 38 som musel 15 zrušiť, kričali naši veľvyslanci, že sú nevhodné, že sú škodlivé, že ich nechcú tie vlády, že tie subjekty, ktoré dostali tie kontrakty, alebo ich majú dostať, nemajú v tej oblasti žiadnu skúsenosť.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť tieto zmluvy ani vyjadrenia veľvyslancov, ktoré M. Lajčák spomína.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť tieto zmluvy ani vyjadrenia veľvyslancov, ktoré M. Lajčák spomína."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["zoznam", "Pravdu"], "url": ["http://www.slovakaid.sk/?p=7946", "http://spravy.pravda.sk/dzurindova-diplomacia-delila-miliony-dwh-/sk_domace.asp?c=A120506_160609_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:51.182232+00:00"}
{"id": "vr31261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31261", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Len v januári sa dôchodky zvyšovali o 3,3%.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2011 bolo prijaté Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zvyšuje dôchodky o 3,3%. Opatrenie nadobudlo platnosť 1. januára tohto roku.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2011 bolo prijaté Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zvyšuje dôchodky o 3,3%. Opatrenie nadobudlo platnosť 1. januára tohto roku."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Opatrenie"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210442&FileName=zz2011-00344-0210442&Rocnik=2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:57.468012+00:00"}
{"id": "vr32592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32592", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Keď sa preberal zákonník práce, bol to Jozef Mihál, ktorý dával vyše 30 pozmeňovákov.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Mihál podal počas legislatívneho procesu k novele Zákonníka práce podľa webovej stránky NR SR iba 21 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Okrem toho sa zúčastnil ešte jedného pozmeňovcieho návrhu Lászla Solymosa, to však stále nie je vyše 30, ako tvrdí Martin Poliačik. O 21 pozmeňovacích návrhoch Jozefa Mihála hovorí aj správa TASR .", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál podal počas legislatívneho procesu k novele Zákonníka práce podľa webovej stránky NR SR iba 21 pozmeňovacích a doplňovacích návrhov. Okrem toho sa zúčastnil ešte jedného pozmeňovcieho návrhu Lászla Solymosa, to však stále nie je vyše 30, ako tvrdí Martin Poliačik. O 21 pozmeňovacích návrhoch Jozefa Mihála hovorí aj správa TASR ."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=186", "http://www.teraz.sk/slovensko/exminister-mihal-chce-presadit-zrusen/26516-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:09.332515+00:00"}
{"id": "vr26555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26555", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "My sme vlastne prvýkrát prijali troch zadržiavaných z Guantánama v roku 2010 a ten proces prebehol veľmi by som povedal pod kontrolou...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 prijalo Slovensko po dohode s USA troch väzňov z americkej väznice Guantanamo. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, nejednalo sa o nebezpečných teroristov, ale o militantov bez bojových úloh a neboli v kontakte s teroristami. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil , že nejde o zločincov, nikdy neboli obvinení a odsúdení. Počas roka 2010 opustili Slovensko dvaja z nich, a teda na Slovensku zostal zo spomínaných bývalých väzňov ešte jeden. Demagog.SK nezistil informáciu o komplikáciách a problémoch spojených s týmto prijatím. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 prijalo Slovensko po dohode s USA troch väzňov z americkej väznice Guantanamo. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, nejednalo sa o nebezpečných teroristov, ale o militantov bez bojových úloh a neboli v kontakte s teroristami. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil , že nejde o zločincov, nikdy neboli obvinení a odsúdení. Počas roka 2010 opustili Slovensko dvaja z nich, a teda na Slovensku zostal zo spomínaných bývalých väzňov ešte jeden. Demagog.SK nezistil informáciu o komplikáciách a problémoch spojených s týmto prijatím. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["uviedlo", "vyhlásil", "opustili"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5199031/z-guantanama-na-slovensko.html", "http://zpravy.ihned.cz/c1-40037590-slovensko-prijme-tri-vezne-z-guantanama-nejde-o-zlocince-rekl-o-nich-ministr", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/na-slovensku-zostal-uz-len-jeden-vazen-z-guantanama-454705"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:27.791801+00:00"}
{"id": "vr38748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38748", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Presne preto nevadí veľkým demokratom, že v piatok napriek rozhodnutiu Ústavného súdu o tom, že sa má pozastaviť účinnosť zákona, sa rozhodli hlasovať.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť novely zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorou sa tajná voľba mení na verejnú. Predbežné opatrenie nadobúda účinnosť až vydaním v Zbierke zákonov, ešte predtým (17. júna) bol parlamentom v tajnej voľbe, po odstúpení Dobroslava Trnku, zvolený Jozef Čentéš. Sme.sk, 15. júna 2011: Ústavný súd predbežným opatrením zablokoval možnosť verejnej voľby, parlament má čakať na jeho konečné rozhodnutie. (...) Podľa hovorkyne súdu sa „neobnovuje platnosť predchádzajúcej právnej úpravy“.\n\n„Na prvé počutie nie som presvedčený, že sa bude dať postupovať podľa starých pravidiel,“ reagoval právnik z Ústavu štátu a práva SAV a premiérkin poradca Jozef Vozár. Problém, ktorý sa ešte na Slovensku nestal, podľa neho treba analyzovať.\n\nVozárov kolega zo SAV Dušan Nikodým si myslí, že tajná voľba nemôže byť. „Pôvodná úprava bola zrušená novelou,“ povedal s tým, že parlament by mal teraz čakať na rozhodnutie Ústavného súdu.\n\nBývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barány tvrdí, že závisí od pléna súdu, či do odôvodnenia zahrnulo, že po vydaní predbežného opatrenia sa obnovuje platnosť pôvodného zákona, podľa ktorého bola voľba tajná.\n\nRadoslav Procházka: Koalícia môže až do publikácie predbežného rozhodnutia v Zbierke zákonov voliť podľa schválenej novely rokovacieho poriadku. Z politických dôvodov by bolo v takom prípade lepšie voliť tajne, čím sa učiní zadosť dôvodom a duchu predbežného rozhodnutia. Druhá možnosť je, že sa počká na publikáciu a vykoná sa voľba podľa predchádzajúceho znenia novely rokovacieho poriadku, čo vyplýva z paragrafu 41 zákona o Ústavnom súde.\n\nPre hodnotenie výroku je podstatné, že existuje rozhodnutie ÚS, ktoré pozastavuje účinnosť novely zákona o voľbe GP a že parlament volil GP napriek tomuto rozhodnutiu. Rôznorodé právne výklady vzniknutej situácie už nie su predmetom nášho hodnotenia.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým pozastavil účinnosť novely zákona o voľbe generálneho prokurátora, ktorou sa tajná voľba mení na verejnú. Predbežné opatrenie nadobúda účinnosť až vydaním v Zbierke zákonov, ešte predtým (17. júna) bol parlamentom v tajnej voľbe, po odstúpení Dobroslava Trnku, zvolený Jozef Čentéš. Sme.sk, 15. júna 2011: Ústavný súd predbežným opatrením zablokoval možnosť verejnej voľby, parlament má čakať na jeho konečné rozhodnutie. (...) Podľa hovorkyne súdu sa „neobnovuje platnosť predchádzajúcej právnej úpravy“.", "„Na prvé počutie nie som presvedčený, že sa bude dať postupovať podľa starých pravidiel,“ reagoval právnik z Ústavu štátu a práva SAV a premiérkin poradca Jozef Vozár. Problém, ktorý sa ešte na Slovensku nestal, podľa neho treba analyzovať.", "Vozárov kolega zo SAV Dušan Nikodým si myslí, že tajná voľba nemôže byť. „Pôvodná úprava bola zrušená novelou,“ povedal s tým, že parlament by mal teraz čakať na rozhodnutie Ústavného súdu.", "Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Barány tvrdí, že závisí od pléna súdu, či do odôvodnenia zahrnulo, že po vydaní predbežného opatrenia sa obnovuje platnosť pôvodného zákona, podľa ktorého bola voľba tajná.", "Radoslav Procházka: Koalícia môže až do publikácie predbežného rozhodnutia v Zbierke zákonov voliť podľa schválenej novely rokovacieho poriadku. Z politických dôvodov by bolo v takom prípade lepšie voliť tajne, čím sa učiní zadosť dôvodom a duchu predbežného rozhodnutia. Druhá možnosť je, že sa počká na publikáciu a vykoná sa voľba podľa predchádzajúceho znenia novely rokovacieho poriadku, čo vyplýva z paragrafu 41 zákona o Ústavnom súde.", "Pre hodnotenie výroku je podstatné, že existuje rozhodnutie ÚS, ktoré pozastavuje účinnosť novely zákona o voľbe GP a že parlament volil GP napriek tomuto rozhodnutiu. Rôznorodé právne výklady vzniknutej situácie už nie su predmetom nášho hodnotenia."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "Sme.sk, 15. júna 2011:"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:45.254998+00:00"}
{"id": "42480", "numeric_id": 42480, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42480", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Na požiadavku súdu musí (generálna prokuratúra) predložiť prepis (..) ale nepredložili spis v mojej kauze...", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Generálna prokuratúra SR na súde prepis nahrávky Harabina s Bakim Sadikim nepredložila, avšak z verejne dostupných informácií nie je možné skonštatovať, či vôbec bola o to požiadaná. Súd sa primárne zaoberal nesprávnym úradným postupom vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, nie samotnou existenciou nahrávky či prepisu údajného telefonátu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nHovor medzi Harabinom a Sadikim zachytili a nahrali policajti počas odpočúvania Sadikiho v roku 1994. Prepis telefonátu bol súčasťou dohľadového spisu (tzn. spis dozorujúceho prokurátora, nezávislý od trestného spisu) v Sadikiho prípade. Po jeho zverejnení v roku 2008 pravosť telefonátu médiám potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedajší predseda Najvyššieho súdu Harabin GP SR zažaloval.\n\nPo odvolaniach a dovolaniach zo strany GP SR aj Harabina súdne konanie pokračovalo. Krajský súd v roku 2013 verdikt potvrdil, no bolo mu vyčítané , že sa o pravosť hovoru a existenciu jeho prepisu vôbec nezaujímal. GP SR však trvala na tom, že hovor prebehol a napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené.\n\n„T. P. viedla dohľadový spis vo veci obvineného V.. F.. a na základe príkazu P. M. P.E. M. sp.zn. XKv XX/XX zo dňa 05.08.1994 bol vykonaný odposluch telefonických hovorov V.. F.., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonaný záznam týchto rozhovorov, okrem iného aj rozhovoru B. S. s navrhovateľom... Námietka bola riadne zažurnalizovaná do dohľadového spisu a pripojený k nej bol i protokol č. 1, vyhotovený policajtom, ktorý obsahoval záznam predmetného rozhovoru, týkajúceho sa len osobných vecí. Uvedený záznam, ktorý bol založený v dohľadovom spise, bol zdrojom informácií, na základe ktorých T. P. urobil vyjadrenie pre médiá.“\n\nSúd v konečnom dôsledku iba konštatoval , že Trnka informovaním verejnosti porušil zásadu mlčanlivosti a porušil Harabinove základné práva. „V tejto súvislosti (súd) citoval obsah jednotlivých dokumentov, a vyhodnotil, že navrhovateľ sa pýtal len na skutočnosť, či listinné materiály, produkované v printových a elektronických médiách, tvoria obsah trestného spisu, na čo dostal jasnú odpoveď.“ (Odpoveďou GP SR v tomto prípade bolo potvrdenie existencie prepisu hovoru v dohľadovom spise.)\n\nGP SR na svoju obhajobu ďalej uviedla, že prepis hovoru nepredložila, pretože k tomu vyzvaná nebola: „Navrhovateľ (pozn. Harabin) sa nikdy nepýtal, či tvoria súčasť akéhokoľvek spisu, napr. aj dohľadového, a generálny prokurátor mu nikdy v tomto rozsahu neodpovedal, preto navrhovateľ nemal relevantný podklad na svoje tvrdenia v rozsahu, že predmetný prípis sa nenachádza v žiadnom dohľadovom (spise) prípadne nikdy nikde nenachádzal, lebo na uvedené skutočnosti sa nikdy nepýtal a nikdy mu na ne ani nikto neodpovedal.“\n\nHarabin napriek všetkému, čo na súdoch odznelo, povedal, že „v žiadnom spise sa taký prepis nenachádza“ . Takisto tvrdil , že keď sa na prepis pýtal oficiálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Sadiki. Novinárov tiež upozornil, že „okresný súd viackrát vyzýval odporcu, generálneho prokurátora, aby predložil prepis, aby predložil celý spis, a odporca povedal, že nemôže predložiť žiaden prepis, žiaden odposluch, žiaden dohľadový spis, lebo takýto telefonát a prepis nemajú a neexistuje“ .\n\nPodľa informácií portálu Plus 7 dní prokuratúra ani polícia už v tom čase oficiálne nedisponovali prepisom ani nahrávkou rozhovoru Harabina so Sadikim. Údajne totiž boli po istom čase legálne skartované a z pohľadu zákona prestali existovať. Tieto dohady však neboli potvrdené. Prepis rozhovoru však mal slúžiť len ako podklad v rámci stíhania Sadikiho a nie na diskreditáciu Harabina, keďže v tom čase GP SR „nemala možnosť predpokladať jeho ďalšiu politickú ani profesionálnu kariéru.“", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra SR na súde prepis nahrávky Harabina s Bakim Sadikim nepredložila, avšak z verejne dostupných informácií nie je možné skonštatovať, či vôbec bola o to požiadaná. Súd sa primárne zaoberal nesprávnym úradným postupom vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, nie samotnou existenciou nahrávky či prepisu údajného telefonátu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Hovor medzi Harabinom a Sadikim zachytili a nahrali policajti počas odpočúvania Sadikiho v roku 1994. Prepis telefonátu bol súčasťou dohľadového spisu (tzn. spis dozorujúceho prokurátora, nezávislý od trestného spisu) v Sadikiho prípade. Po jeho zverejnení v roku 2008 pravosť telefonátu médiám potvrdil generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedajší predseda Najvyššieho súdu Harabin GP SR zažaloval.", "Po odvolaniach a dovolaniach zo strany GP SR aj Harabina súdne konanie pokračovalo. Krajský súd v roku 2013 verdikt potvrdil, no bolo mu vyčítané , že sa o pravosť hovoru a existenciu jeho prepisu vôbec nezaujímal. GP SR však trvala na tom, že hovor prebehol a napísala presné číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené.", "„T. P. viedla dohľadový spis vo veci obvineného V.. F.. a na základe príkazu P. M. P.E. M. sp.zn. XKv XX/XX zo dňa 05.08.1994 bol vykonaný odposluch telefonických hovorov V.. F.., a to v roku 1994 a z odposluchov bol vykonaný záznam týchto rozhovorov, okrem iného aj rozhovoru B. S. s navrhovateľom... Námietka bola riadne zažurnalizovaná do dohľadového spisu a pripojený k nej bol i protokol č. 1, vyhotovený policajtom, ktorý obsahoval záznam predmetného rozhovoru, týkajúceho sa len osobných vecí. Uvedený záznam, ktorý bol založený v dohľadovom spise, bol zdrojom informácií, na základe ktorých T. P. urobil vyjadrenie pre médiá.“", "Súd v konečnom dôsledku iba konštatoval , že Trnka informovaním verejnosti porušil zásadu mlčanlivosti a porušil Harabinove základné práva. „V tejto súvislosti (súd) citoval obsah jednotlivých dokumentov, a vyhodnotil, že navrhovateľ sa pýtal len na skutočnosť, či listinné materiály, produkované v printových a elektronických médiách, tvoria obsah trestného spisu, na čo dostal jasnú odpoveď.“ (Odpoveďou GP SR v tomto prípade bolo potvrdenie existencie prepisu hovoru v dohľadovom spise.)", "GP SR na svoju obhajobu ďalej uviedla, že prepis hovoru nepredložila, pretože k tomu vyzvaná nebola: „Navrhovateľ (pozn. Harabin) sa nikdy nepýtal, či tvoria súčasť akéhokoľvek spisu, napr. aj dohľadového, a generálny prokurátor mu nikdy v tomto rozsahu neodpovedal, preto navrhovateľ nemal relevantný podklad na svoje tvrdenia v rozsahu, že predmetný prípis sa nenachádza v žiadnom dohľadovom (spise) prípadne nikdy nikde nenachádzal, lebo na uvedené skutočnosti sa nikdy nepýtal a nikdy mu na ne ani nikto neodpovedal.“", "Harabin napriek všetkému, čo na súdoch odznelo, povedal, že „v žiadnom spise sa taký prepis nenachádza“ . Takisto tvrdil , že keď sa na prepis pýtal oficiálnym listom, prokuratúra mu podľa súdu odpovedala, že prepis nie je súčasťou trestného spisu v kauze Sadiki. Novinárov tiež upozornil, že „okresný súd viackrát vyzýval odporcu, generálneho prokurátora, aby predložil prepis, aby predložil celý spis, a odporca povedal, že nemôže predložiť žiaden prepis, žiaden odposluch, žiaden dohľadový spis, lebo takýto telefonát a prepis nemajú a neexistuje“ .", "Podľa informácií portálu Plus 7 dní prokuratúra ani polícia už v tom čase oficiálne nedisponovali prepisom ani nahrávkou rozhovoru Harabina so Sadikim. Údajne totiž boli po istom čase legálne skartované a z pohľadu zákona prestali existovať. Tieto dohady však neboli potvrdené. Prepis rozhovoru však mal slúžiť len ako podklad v rámci stíhania Sadikiho a nie na diskreditáciu Harabina, keďže v tom čase GP SR „nemala možnosť predpokladať jeho ďalšiu politickú ani profesionálnu kariéru.“"], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Prepis", "vyčítané", "konštatoval", "tvrdil", "informácií"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158377-harabin-nepoprel-podozrivy-telefonat/", "https://domov.sme.sk/c/7026222/sadiki-harabinovi-volal-prokuratura-to-opat-potvrdila-pred-sudom.html", "http://merit.slv.cz/KSBA/11Co/2/2013", "https://domov.sme.sk/c/6996918/harabin-dostane-za-potvrdenie-telefonatu-so-sadikim-150-tisic-eur.html", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/prepis-rozhovoru-harabina-sadikim-neexistuje-skartovali-ho"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:57.727670+00:00"}
{"id": "49902", "numeric_id": 49902, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49902", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Im odkazujete cez videá, že je to proste 5 domov (pozemky, ktoré spadajú do záplavovej oblasti plánovanej elektrárne, pozn.). Aj keby to bolo 5 domov, čo nie je 5 domov, však už to bolo v tej reportáži, tak to si aspoň zaslúžia.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh na vyhlásenie prečerpávacej elektrárne Málinec za strategickú investíciu. Obyvatelia sa o tomto zámere dozvedeli až z médii, pričom niektorí zistili, že môžu prísť o svoje nehnuteľnosti. V reakcii na vlnu odporu reagoval minister Taraba, že projekt by sa mal dotknúť len piatich chatiek a jedného družstva. Z návrhu však vyplýva, že výstavba by sa mohla dotknúť až 53 objektov, z ktorých sa až 25 nachádza v záplavovej oblasti.Výrok Ivana Štefunka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo začiatkom februára. Obyvatelia dotknutých území sa o projekte dozvedeli až z médií, keďže ministerstvo s nimi zámer vopred nekomunikovalo. Vlastníci nehnuteľností nedostali ani žiadne oficiálne oznámenie a prvé informácie získali až z pripomienkového konania. Okrem toho ministerstvo vyčlenilo na pripomienkovanie len päť dní, čo vyvolalo obavy, že projekt bude schválený bez riadnej verejnej diskusie.\n\nVláda schválila projekt ako strategickú investíciu, v oficiálnom dokumente „Návrh na určenie investičného projektu Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec za strategickú investíciu“ nie je uvedený presný počet dotknutých nehnuteľností.\n\nMinister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii 7. februára 2025 uviedol, že v oblasti plánovanej výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec sa nachádza „päť chatiek a jedno družstvo“ (v čase od 4:43 ). Počet dotknutých nehnuteľností je však podľa verejne dostupných informácii podstatne vyšší.\n\nStarosta obce Látky, Mário Kubiš, v reportáži pre denník Pravda uviedol , že v zaplavenej oblasti sa nachádza približne 25 nehnuteľností, vrátane rodinných domov, chát, roľníckeho družstva a časti cintorína.\n\n„V tej lokalite máme stále desať trvalo žijúcich občanov. Je tam tiež roľnícke družstvo a kúsok to zasahuje aj do tamojšieho cintorína. Dokopy ide o zhruba 25 nehnuteľností, ktorých by sa to dotklo, čiže mali by byť zaplavené,“ povedal Kubiš.\n\nAj podľa zistení obyvateľom dotknutých a priľahlých oblastí sa v zaplavenej oblasti má nachádzať 25 nehnuteľností. Ďalších 28 má spadať do pásma 1. stupňa ochrany. Portál Startitup oslovil právnika, podľa ktorého v samotnom ochrannom pásme síce pravdepodobne vyvlastnenie nehnuteľností neprebehne, aj tam ale môže ale nastať tzv. obmedzenie vlastníckeho práva. Celkovo sa tak projekt môže dotknúť až 53 objektov​.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo životného prostredia predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh na vyhlásenie prečerpávacej elektrárne Málinec za strategickú investíciu. Obyvatelia sa o tomto zámere dozvedeli až z médii, pričom niektorí zistili, že môžu prísť o svoje nehnuteľnosti. V reakcii na vlnu odporu reagoval minister Taraba, že projekt by sa mal dotknúť len piatich chatiek a jedného družstva. Z návrhu však vyplýva, že výstavba by sa mohla dotknúť až 53 objektov, z ktorých sa až 25 nachádza v záplavovej oblasti.Výrok Ivana Štefunka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh do medzirezortného pripomienkového konania predložilo ministerstvo začiatkom februára. Obyvatelia dotknutých území sa o projekte dozvedeli až z médií, keďže ministerstvo s nimi zámer vopred nekomunikovalo. Vlastníci nehnuteľností nedostali ani žiadne oficiálne oznámenie a prvé informácie získali až z pripomienkového konania. Okrem toho ministerstvo vyčlenilo na pripomienkovanie len päť dní, čo vyvolalo obavy, že projekt bude schválený bez riadnej verejnej diskusie.", "Vláda schválila projekt ako strategickú investíciu, v oficiálnom dokumente „Návrh na určenie investičného projektu Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec za strategickú investíciu“ nie je uvedený presný počet dotknutých nehnuteľností.", "Minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii 7. februára 2025 uviedol, že v oblasti plánovanej výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec sa nachádza „päť chatiek a jedno družstvo“ (v čase od 4:43 ). Počet dotknutých nehnuteľností je však podľa verejne dostupných informácii podstatne vyšší.", "Starosta obce Látky, Mário Kubiš, v reportáži pre denník Pravda uviedol , že v zaplavenej oblasti sa nachádza približne 25 nehnuteľností, vrátane rodinných domov, chát, roľníckeho družstva a časti cintorína.", "„V tej lokalite máme stále desať trvalo žijúcich občanov. Je tam tiež roľnícke družstvo a kúsok to zasahuje aj do tamojšieho cintorína. Dokopy ide o zhruba 25 nehnuteľností, ktorých by sa to dotklo, čiže mali by byť zaplavené,“ povedal Kubiš.", "Aj podľa zistení obyvateľom dotknutých a priľahlých oblastí sa v zaplavenej oblasti má nachádzať 25 nehnuteľností. Ďalších 28 má spadať do pásma 1. stupňa ochrany. Portál Startitup oslovil právnika, podľa ktorého v samotnom ochrannom pásme síce pravdepodobne vyvlastnenie nehnuteľností neprebehne, aj tam ale môže ale nastať tzv. obmedzenie vlastníckeho práva. Celkovo sa tak projekt môže dotknúť až 53 objektov​."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["pripomienkového konania", "predložilo", "dozvedeli", "vyčlenilo", "nie je", "tlačovej konferencii", "4:43", "uviedol", "povedal", "nachádzať", "oslovil"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33/pripomienky/zobraz", "https://www.teraz.sk/najnovsie/ministerstvo-vystavba-elektrarne-mal/854360-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/979343/pod-nosom-im-vyrastie-megaprojekt-za-miliardy-eur-stat-sa-o-tom-zabudol-zmienit-podpolanie-je-v-soku", "https://www.aktuality.sk/clanok/EW4PObV/projekt-ministra-tarabu-dostal-pripomienky-viacere-ziadaju-stopku-pre-elektraren-malinec/", "https://www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33/hromadne-pripomienky/zobraz", "https://youtu.be/kX1YjxXMkxo?si=qvzIk4pH3q63-0zP&t=283", "https://youtu.be/kX1YjxXMkxo?si=qvzIk4pH3q63-0zP&t=283", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/741254-precerpavacia-stanica-v-malinci-ak-ludia-odmietnu-projekt-nebudem-ho-pretlacat-uviedol-taraba-vyjadril-sa-k-zmenam-vo-vlade/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/740558-zbytocne-rozputane-vasne-buducnost-megaprojektu-je-neista-proti-ludom-stat-ani-samosprava-ist-nechcu/", "https://www.ta3.com/clanok/979741/5-je-novych-53-minister-hovori-o-par-chatkach-miestni-o-desiatkach-a-teraz-tu-o-karkulke-reaguje-na-tarabu-lasak", "https://www.startitup.sk/co-vieme-o-kauze-malinec-vysvetlujeme-ci-mozu-byt-ludia-vyvlastneni-aj-ci-ich-stat-musi-odskodnit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:07.690616+00:00"}
{"id": "vr29845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29845", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "Last year we got 3,6 % growth rate of GDP.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "As the Hungarian Central Statistical Office and the Eurostat show, the growth rate of the Hungarian GDP last year was 3,6%.", "analysis_paragraphs": ["As the Hungarian Central Statistical Office and the Eurostat show, the growth rate of the Hungarian GDP last year was 3,6%."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Hungarian Central Statistical Office", "Eurostat", ""], "url": ["https://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/gyor/gdp/gdp1412.html", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "https://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/gyor/gdp/gdp1412.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:52.079632+00:00"}
{"id": "vr39157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39157", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Naozaj sa zadlžuje Slovenská republika.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, že sa zadlžuje Slovensko vyplýva z faktu, že máme deficitný rozpocet. Stav deficitu slovenského rozpoctu v jednotlivých rokoch môžeme vidiet tu . Vývoj celkového dlhu Slovenska od roku 2006 s predpokladom do roku 2014 môžeme vidiet z nasledujúcej tabulky:\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%\n\nZdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014 Slovenská republika sa skutocne zadlžuje, rovnako ako sa však zadlžovala pocas obdobia vlády Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["To, že sa zadlžuje Slovensko vyplýva z faktu, že máme deficitný rozpocet. Stav deficitu slovenského rozpoctu v jednotlivých rokoch môžeme vidiet tu . Vývoj celkového dlhu Slovenska od roku 2006 s predpokladom do roku 2014 môžeme vidiet z nasledujúcej tabulky:", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%", "Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014 Slovenská republika sa skutocne zadlžuje, rovnako ako sa však zadlžovala pocas obdobia vlády Roberta Fica."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "tu"], "url": ["http://www.economicworld.eu/financie/verejne-financie/verejny-dlh.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/zivot/makro/ukazovatele.asp?iid=SRS&year=ALL"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:05.596749+00:00"}
{"id": "vr26136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26136", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Ďalšia vec, propagujeme v našom časopise, ktorý vydávame, produkciu našich potravinárov.", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Trnavský samosprávny kraj vydáva časopis, v ktorom propaguje produkciu domácich potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tibor Mikuš ma na mysli časopis Rodný môj kraj . Ide o dvojtýždenník, ktorý je dostávajú všetky domácnosti v regióne. SME , 6. júla 2012: \"Predsedom redakčnej rady je Mikušov asistent Juraj Štaffa, šéfredaktorom zamestnanec Úradu Trnavského samosprávneho kraja Ivan Šturdík. Trnavský samosprávny kraj už v minulosti vydával podobný časopis s názvom Župný spravodajca.\" V každom čísle je sekcia s názvom Plody našej zeme (napr. číslo 20/2013 s. 8), v ktorej sú predstavované rôzne druhy výrobkov. Na konci článku môžeme nájsť predajcu/predajcov, ktorý daný výrobok produkujú. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Trnavský samosprávny kraj vydáva časopis, v ktorom propaguje produkciu domácich potravín. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tibor Mikuš ma na mysli časopis Rodný môj kraj . Ide o dvojtýždenník, ktorý je dostávajú všetky domácnosti v regióne. SME , 6. júla 2012: \"Predsedom redakčnej rady je Mikušov asistent Juraj Štaffa, šéfredaktorom zamestnanec Úradu Trnavského samosprávneho kraja Ivan Šturdík. Trnavský samosprávny kraj už v minulosti vydával podobný časopis s názvom Župný spravodajca.\" V každom čísle je sekcia s názvom Plody našej zeme (napr. číslo 20/2013 s. 8), v ktorej sú predstavované rôzne druhy výrobkov. Na konci článku môžeme nájsť predajcu/predajcov, ktorý daný výrobok produkujú. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Rodný môj kraj", "SME", "20/2013"], "url": ["http://www.trnava-vuc.sk/sk/rodny-moj-kraj", "http://trnava.sme.sk/c/6446420/kraj-zacal-vydavat-casopis-ktory-ide-do-vsetkych-domacnosti.html", "http://www.trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/rodny-moj-kraj/dokument/2013/202013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:14.030147+00:00"}
{"id": "vr35056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35056", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale musím povedať, že keď už sme v minulosti zvyšovali spotrebnú daň z piva, tak tie argumenty boli tie isté, že to zlikviduje pivovarníctvo na Slovensku. Nie je to tak a nebolo to tak a to zvýšenie ako som ukázal na jednom príklade koľko to bude znamenať na jednej fľaši piva, nie je nejako dramatické.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V spravodajstve je možné nájsť niekoľko príkladov z minulých rokov, kedy sa pivovarníci sťažujú na zvyšovanie spotrebných daní a označujú ho za likvidačný.", "analysis_paragraphs": ["V spravodajstve je možné nájsť niekoľko príkladov z minulých rokov, kedy sa pivovarníci sťažujú na zvyšovanie spotrebných daní a označujú ho za likvidačný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["príkladov", "sťažujú"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/klesajuca-spotreba-rozhadala-pivovary.html", "http://www.antimon.gov.sk/katalog/l.dll?cll~23201"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:10.246200+00:00"}
{"id": "vr31091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31091", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ja neviem, či to diváci vedia, 214 eur si každý Slovák môže pripraviť na základe toho, že všetky ostatné strany to takto vnímajú a môže si ich pripraviť na to, aby ich poslal do Grécka.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "214 eur je výpočet sumy na občana, ktorý prispeje na druhý euroval. Tento výpočet zverejnila strana SaS. Nie všetky ostatné strany, ako povedal Daniel Krajcer, súhlasili s týmto návrhom. SNS bola proti. Výrok je teda nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["214 eur je výpočet sumy na občana, ktorý prispeje na druhý euroval. Tento výpočet zverejnila strana SaS. Nie všetky ostatné strany, ako povedal Daniel Krajcer, súhlasili s týmto návrhom. SNS bola proti. Výrok je teda nepravdivý."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["214", "SNS"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/201962/sas-kazdy-slovak-da-na-zachranu-grecka-214-eur/", "http://www.aktuality.sk/clanok/191803/j-slota-zmeny-v-eurovale-by-mala-premierka-spojit-s-hlasovanim-o-dovere/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:38.840026+00:00"}
{"id": "49426", "numeric_id": 49426, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49426", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Pani prezidentka chodí na summity NATO. (...) Áno, prezident, keďže nemá tieto právomoci, ako má vláda, ktoré sú nevyhnutné v EÚ, chodí na summity do NATO, do Európskej únie.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy SR prezident zastupuje krajinu navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (. pdf , s. 2, Čl. 102, (1)). V rámci tejto právomoci sa preto môže zúčastňovať na medzinárodných stretnutiach, akým je okrem summitu NATO napríklad aj konferencia OSN o zmene klímy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobert Fico v minulosti spochybnil prezidentkin mandát na zastupovanie Slovenska na summite NATO v Litve (júl 2023). Ide o legitímnu právomoc hlavy štátu, ktorá vyplýva z ústavy. Na tejto interpretácií sa zhodli viacerí ústavní právnici. Na takúto účasť prezidentka nepotrebuje osobitné poverenie ani splnomocnenie od politických strán alebo vlády.\n\nV júli 2023 sa prezidentka Zuzana Čaputová zúčastnila summitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, ktorý bol pre Slovensko dôležitý najmä z pohľadu ochrany našich záujmov vo východnom krídle aliancie.\n\nV novembri 2023 sa Čaputová zúčastnila na summite krajín V4 , ktorý bol v jej funkcii posledný. Na tomto summite zas zdôraznila dôležitosť a zmysluplnosť podpory vojnou zasiahnutej Ukrajiny.\n\nMedzi ďalšie summity, ktorých sa prezidentka počas svojho mandátu zúčastnila, môžeme zaradiť napríklad Summit iniciatívy Troch morí v Bukurešti, Klimatickú konferenciu OSN Glasgowe či Summit trvalo udržateľného rozvoja v Spojených štátoch amerických.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy SR prezident zastupuje krajinu navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (. pdf , s. 2, Čl. 102, (1)). V rámci tejto právomoci sa preto môže zúčastňovať na medzinárodných stretnutiach, akým je okrem summitu NATO napríklad aj konferencia OSN o zmene klímy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Robert Fico v minulosti spochybnil prezidentkin mandát na zastupovanie Slovenska na summite NATO v Litve (júl 2023). Ide o legitímnu právomoc hlavy štátu, ktorá vyplýva z ústavy. Na tejto interpretácií sa zhodli viacerí ústavní právnici. Na takúto účasť prezidentka nepotrebuje osobitné poverenie ani splnomocnenie od politických strán alebo vlády.", "V júli 2023 sa prezidentka Zuzana Čaputová zúčastnila summitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, ktorý bol pre Slovensko dôležitý najmä z pohľadu ochrany našich záujmov vo východnom krídle aliancie.", "V novembri 2023 sa Čaputová zúčastnila na summite krajín V4 , ktorý bol v jej funkcii posledný. Na tomto summite zas zdôraznila dôležitosť a zmysluplnosť podpory vojnou zasiahnutej Ukrajiny.", "Medzi ďalšie summity, ktorých sa prezidentka počas svojho mandátu zúčastnila, môžeme zaradiť napríklad Summit iniciatívy Troch morí v Bukurešti, Klimatickú konferenciu OSN Glasgowe či Summit trvalo udržateľného rozvoja v Spojených štátoch amerických."], "analysis_date": "2024-02-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "spochybnil", "viacerí", "ústavní", "zúčastnila", "V4", "morí", "Glasgowe", "udržateľného"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/36982.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23192585/prezidenti-chodia-na-summity-nato-od-vstupu-slovenska-v-com-fico-nehovori-pravdu.html", "https://sita.sk/kto-iny-ako-prezidentka-by-mal-byt-na-summite-nato-fico-sa-opat-myli-alebo-zavadza-hovori-caputova/", "https://domov.sme.sk/c/23192585/prezidenti-chodia-na-summity-nato-od-vstupu-slovenska-v-com-fico-nehovori-pravdu.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/674414-caputova-summit-nato-bol-o-ochrane-slovenskych-zaujmov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-na-summite-v4-pomoc-ukrajine/756313-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-summit-trojmoria-moze-dat/739011-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/216964/caputova-hrozi-nam-nezvratna-devastacia-summit-osn-je-rozhodujuci", "https://www.noviny.sk/zahranicie/835914-caputova-na-summite-v-usa-cielmi-sr-je-odstranenie-chudoby-i-podpora-ekologickeho-hospodarenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:09.399275+00:00"}
{"id": "vr35673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35673", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...ale susedia sa vyjadrovali o nich ako o slušných ľuďoch.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ostatných dostupných informácií má Iveta Radičová pravdu v tom, že rodina nebola rómska, ako aj v tom, že šlo o ľudí nezamestnaných, o ktorých sa susedia vyjadrili ako o „slušných“.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ostatných dostupných informácií má Iveta Radičová pravdu v tom, že rodina nebola rómska, ako aj v tom, že šlo o ľudí nezamestnaných, o ktorých sa susedia vyjadrili ako o „slušných“."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ostatných dostupných informácií"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5530263/strelcov-motiv-je-nejasny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:05.913181+00:00"}
{"id": "48976", "numeric_id": 48976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48976", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo máte rekordnú nedôveryhodnosť? 90 % verejnosti vás nechce.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Fico správne naznačuje, že súčasná vláda ako aj samotný poverený premiér Heger požívajú vysokú mieru nedôvery. Veľká časť populácie si dokonca želá predčasné voľby. Podľa prieskumu z konca minulého roka verí vláde iba 12 % opýtaných, čo bolo najmenej v histórii daného prieskumu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPosledný prieskum dôvery v inštitúcie sa robil v novembri 2022 v rámci projektu “Ako sa máte Slovensko”. Projekt dlhodobo mapuje dôveryhodnosť inštitúcií v Slovenskej republike a vláda v ňom dosahuje pravidelne najnižšie hodnoty. V najnovšom prieskume jej dôverovalo iba 12 % občanov.\n\nNízka je taktiež dôvera v niektorých členov vlády. Dočasne poverený premiér požíva dôveru len 19 % obyvateľov Slovenskej republiky, zatiaľ čo mu nedôveruje až 80 %. Ešte horšie sú na tom všetci lídri strán bývalej vládnej koalície Veronika Remišová či opozičný Richard Sulík. Suverénne najmenšiu dôveryhodnosť má Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 91 % slovákov.\n\nVeľká časť spoločosti si taktiež želá skoršie parlamentné voľby. Podľa prieskumu z druhej polovice januára 2023 sa v prospech predčasných volieb buď v septembri či v júni vyjadrilo niečo vyše 70 % respondentov. Vyše 20 % opýtaných bolo proti konaniu predčasných volieb a ďalších viac ako 7 % nechcelo alebo nevedelo odpovedať.\n\nV decembri sa v neprospech predčasných volieb vyjadrilo ešte viac respondentov. Predčasné voľby si vtedy želalo 64 % opýtaných, zatiaľ čo v riadnom termíne si ich vedelo predstaviť len 19 %.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Fico správne naznačuje, že súčasná vláda ako aj samotný poverený premiér Heger požívajú vysokú mieru nedôvery. Veľká časť populácie si dokonca želá predčasné voľby. Podľa prieskumu z konca minulého roka verí vláde iba 12 % opýtaných, čo bolo najmenej v histórii daného prieskumu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Posledný prieskum dôvery v inštitúcie sa robil v novembri 2022 v rámci projektu “Ako sa máte Slovensko”. Projekt dlhodobo mapuje dôveryhodnosť inštitúcií v Slovenskej republike a vláda v ňom dosahuje pravidelne najnižšie hodnoty. V najnovšom prieskume jej dôverovalo iba 12 % občanov.", "Nízka je taktiež dôvera v niektorých členov vlády. Dočasne poverený premiér požíva dôveru len 19 % obyvateľov Slovenskej republiky, zatiaľ čo mu nedôveruje až 80 %. Ešte horšie sú na tom všetci lídri strán bývalej vládnej koalície Veronika Remišová či opozičný Richard Sulík. Suverénne najmenšiu dôveryhodnosť má Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 91 % slovákov.", "Veľká časť spoločosti si taktiež želá skoršie parlamentné voľby. Podľa prieskumu z druhej polovice januára 2023 sa v prospech predčasných volieb buď v septembri či v júni vyjadrilo niečo vyše 70 % respondentov. Vyše 20 % opýtaných bolo proti konaniu predčasných volieb a ďalších viac ako 7 % nechcelo alebo nevedelo odpovedať.", "V decembri sa v neprospech predčasných volieb vyjadrilo ešte viac respondentov. Predčasné voľby si vtedy želalo 64 % opýtaných, zatiaľ čo v riadnom termíne si ich vedelo predstaviť len 19 %."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["dôverovalo", "požíva", "vyjadrilo", "vyjadrilo"], "url": ["https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/645754-exkluzivny-prieskum-doveryhodnost-caputovej-opat-klesla-dzurinda-je-na-urovni-kotlebu", "https://sita.sk/predcasne-volby-v-juni-alebo-septembri-prieskum-ukazal-jasny-nazor-slovakov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gkf7swh/vacsina-slovakov-by-uvitala-predcasne-volby-ukazal-prieskum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:13.993683+00:00"}
{"id": "vr16754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16754", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Územie budúceho parku v Petržalke je najväčším župným pozemkom.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spomínaný budúci park v Petržalke o ktorom Rudolf Kusý hovorí, sa bude rozkladať na pozemku s rozlohu približne 9 hektárov. Koncept parku bol schválení poslancami župného zastupiteľstva a záujemcovia o prenájom a prevádzku parku mali možnosť predkladať svoje ponuky do siedmeho septembra 2017. Lokalita parku je aj v územnom pláne Bratislavy definovaná ako územie pre šport. (zdroj:TASR). Celá obec Petržalka má výmeru 2868 01 04 m2 (. pdf ). Presnú rozlohu a porovnanie všetkých župných pozemkov katastrálny portál neuvádza a preto sa nám nepodarilo tieto údaje získať a nie je možné porovnať rozlohu parku s ostatnými pozemkami v Bratislavskej VÚC. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný budúci park v Petržalke o ktorom Rudolf Kusý hovorí, sa bude rozkladať na pozemku s rozlohu približne 9 hektárov. Koncept parku bol schválení poslancami župného zastupiteľstva a záujemcovia o prenájom a prevádzku parku mali možnosť predkladať svoje ponuky do siedmeho septembra 2017. Lokalita parku je aj v územnom pláne Bratislavy definovaná ako územie pre šport. (zdroj:TASR). Celá obec Petržalka má výmeru 2868 01 04 m2 (. pdf ). Presnú rozlohu a porovnanie všetkých župných pozemkov katastrálny portál neuvádza a preto sa nám nepodarilo tieto údaje získať a nie je možné porovnať rozlohu parku s ostatnými pozemkami v Bratislavskej VÚC. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-11", "analysis_sources": {"text": ["park", "Lokalita", "pdf", "portál"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-sutaz-na-vybudovanie-family-parku-v-bratislave-je-spustena.aspx", "https://bratislava.sme.sk/c/20610925/kraj-hlada-investora-pre-rodinny-park-v-petrzalke.html", "http://www.katasterportal.sk/kapor/viewReportAction.do?reportId=237901581", "https://www.katasterportal.sk/kapor/uhdpFormInit.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:04.128585+00:00"}
{"id": "vr36452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36452", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "... z eurofondov to (stavba diaľnic, pozn.) je naozaj nie možné, pretože tie eurofondy slúžia na x ďalších programov a dôležitých politík v tomto štáte,...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maďarič nemá o zdrojoch financovania výstavby diaľnic príliš presné informácie, resp. v prípade eurofondov (konkrétne Operačný program Doprava , spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu) nehovorí pravdu. Prehľad diaľničných projektov financovaných z Operačného programu doprava je možné nájsť tu (pdf), náhodne vyberáme R1 ŽARNOVICA - ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE, I., II. Etapa ; D1 STUDENEC - BEHAROVCE ; či Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer I. a II. úsek .", "analysis_paragraphs": ["Maďarič nemá o zdrojoch financovania výstavby diaľnic príliš presné informácie, resp. v prípade eurofondov (konkrétne Operačný program Doprava , spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu) nehovorí pravdu. Prehľad diaľničných projektov financovaných z Operačného programu doprava je možné nájsť tu (pdf), náhodne vyberáme R1 ŽARNOVICA - ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE, I., II. Etapa ; D1 STUDENEC - BEHAROVCE ; či Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer I. a II. úsek ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Operačný program Doprava", "tu", "R1 ŽARNOVICA - ŠÁŠOVSKÉ PODHRADIE, I., II. Etapa", "D1 STUDENEC - BEHAROVCE", "Diaľnica D1 Sverepec - Vrtižer I. a II. úsek"], "url": ["http://www.mdpt-opd.sk/", "http://www.mdpt-opd.sk/tmp/asset_cache/link/0000014571/zasobnik.pdf#page=2", "http://www.mdpt-opd.sk/11773", "http://www.mdpt-opd.sk/11771", "http://www.mdpt-opd.sk/11146"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:29.945492+00:00"}
{"id": "vr17746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17746", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "My od augusta minulého roka v rámci medzinárodnej právnej spolupráce spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní z nemeckej strany (...) Do januára tohto roku sme vôbec nemali informáciu, že išlo o únos vietnamského občana z Nemeckej republiky (...)  Pán minister vnútra Vietnamskej republiky mal obed v Bratislave, následne vietnamská delegácia v počte 12 osôb cestovala vládnym špeciálom z Bratislavy do Moskvy. Taktiež deklarujeme a vieme doložiť, že v rámci delegácie spomínané meno nebolo.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha z júla 2017, do ktorého má údajne byť zapojené aj Slovensko. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung ( FAZ ) uviedol, že prvé otázky ohľadom prípadu Nemecko boli Slovensku adresované v auguste 2017. Začiatkom novembra nemecký spolkový generálny prokurátor požiadal slovenskú prokuratúru o pomoc pri vyšetrovaní. Tri dni po zmiznutí vietnamského občana, 26. júla 2017, sa v bratislavskom hoteli Bôrik stretla vietnamská delegácia s vtedajším ministrom vnútra Kaliňákom. Slovensko delegácii poskytlo vládny špeciál , ktorým neskôr odcestovala do Moskvy. Práve ním mal byť unesený Vietnamec prepravený do vlasti. Hospodárske noviny 11. mája prišli s informáciou, že sa im podarilo nahliadnuť do zoznamu cestujúcich vládnym špeciálom. Meno uneseného Vietnamca sa na ňom vraj nenachádza. Nakoľko však zoznam nie je verejne dostupný, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka únosu vietnamského občana Trinh Xuan Thanha z júla 2017, do ktorého má údajne byť zapojené aj Slovensko. Nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung ( FAZ ) uviedol, že prvé otázky ohľadom prípadu Nemecko boli Slovensku adresované v auguste 2017. Začiatkom novembra nemecký spolkový generálny prokurátor požiadal slovenskú prokuratúru o pomoc pri vyšetrovaní. Tri dni po zmiznutí vietnamského občana, 26. júla 2017, sa v bratislavskom hoteli Bôrik stretla vietnamská delegácia s vtedajším ministrom vnútra Kaliňákom. Slovensko delegácii poskytlo vládny špeciál , ktorým neskôr odcestovala do Moskvy. Práve ním mal byť unesený Vietnamec prepravený do vlasti. Hospodárske noviny 11. mája prišli s informáciou, že sa im podarilo nahliadnuť do zoznamu cestujúcich vládnym špeciálom. Meno uneseného Vietnamca sa na ňom vraj nenachádza. Nakoľko však zoznam nie je verejne dostupný, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["FAZ", "nemecký", "vládny špeciál", "Vietnamca"], "url": ["http://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/entfuehrter-vietnamese-teil-der-delegation-in-pressburg-15585486.html", "https://www.postoj.sk/33263/ministerka-vnutra-trva-na-tom-ze-o-unose-vietnamca-sa-rezort-dozvedel-v-januari", "https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1745346-ako-je-special-spojeny-s-unosom", "https://slovensko.hnonline.sk/1742986-zoznam-cestujucich-ukazuje-na-vietnamcov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:10.691633+00:00"}
{"id": "45726", "numeric_id": 45726, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45726", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Keď sa to schvaľovalo, ten rozpočet ešte bol pred covidom a pred pandémiou a 400 000 000 (výdavky na 13. dôchodok, pozn.), ktoré nie je kryté,", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predpokladané výdavky na 13. dôchodky nie sú vo výške 400 miliónov - ale vo výške 430 až 440 miliónov eur. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé. Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2020 3. decembra 2019. Prvý prípad zápalu pľúc neznámeho pôvodu v čínskom Wuhane Svetová zdravotnícka organizácia zaregistrovala 31. decembra 2019. Pandémiu vyhlásila v marci 2020. Zákone o štátnom rozpočte na rok 2020 nepočítal s trinástymi dôchodkami. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich výdavkoch rátalo s vianočnými príspevkami dôchodcom vo výške 152 miliónov eur. Trináste dôchodky ich mali nahradiť. Predkladatelia 13. dôchodkov odhadovali výdavky s nimi spojené na 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta so 432 miliónmi eur ročne.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladané výdavky na 13. dôchodky nie sú vo výške 400 miliónov - ale vo výške 430 až 440 miliónov eur. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé. Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2020 3. decembra 2019. Prvý prípad zápalu pľúc neznámeho pôvodu v čínskom Wuhane Svetová zdravotnícka organizácia zaregistrovala 31. decembra 2019. Pandémiu vyhlásila v marci 2020. Zákone o štátnom rozpočte na rok 2020 nepočítal s trinástymi dôchodkami. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich výdavkoch rátalo s vianočnými príspevkami dôchodcom vo výške 152 miliónov eur. Trináste dôchodky ich mali nahradiť. Predkladatelia 13. dôchodkov odhadovali výdavky s nimi spojené na 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta so 432 miliónmi eur ročne."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "zaregistrovala", "Pandémiu", "rátalo", "mali", "odhadovali", "počíta"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/746029/poslanci-schvalili-statny-rozpocet-na-buduci-rok/", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/events-as-they-happen", "https://www.statnews.com/2020/03/11/who-declares-the-coronavirus-outbreak-a-pandemic/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/90/Zakonostatnomrozpoctenarok2020.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/90/Zakonostatnomrozpoctenarok2020.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476013", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/semafor_2020_04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:54.872264+00:00"}
{"id": "49331", "numeric_id": 49331, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49331", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Huliak totiž nespochybňuje globálne otepľovanie, ale na rozdiel od nej si nezamieňa príčinu s následkom. Teda, že zvýšené množstvo CO2 je následkom oteplenia, nie dôvodom oteplenia.", "statement_date": "2023-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rudolf Huliak pravidelne na svojej facebookovej stránke zverejňuje a zdieľa príspevky, ktoré popierajú klimatickú krízu. Samotné tvrdenie Štefana Harabina, že zvýšené množstvo CO2 v ovzduší je následkom a nie príčinou globálneho otepľovania, je nepravdivé: medzi vedcami panuje široký vedecký konsenzus o tom, že klimatickú krízu spôsobuje zvýšenie CO2 v atmosfére, ktoré je spôsobené ľudskou aktivitou.\n\nHuliak hovorí o „klíme a CO2“ ako o podvode tisícročia, ideológii neomarxizmu , ako dosiahnuť takzvaný „Nový svetový poriadok”, a nástroji globalizmu na presadenie komunizmu s feudálnou mocou, v ktorom ľudia nebudú „nič vlastniť , budú šťastní, ale zároveň dosť chorí z červov, cvrčkov a iných otráv pridávaných do potravín, aby sme nemali čas a chuť riešiť politiku a mohli nás dokonale ovládať cez kreditný CO2 systém, digitálnu menu“.\n\nNa základe „klimatického podvodu“ nás podľa Huliaka „plánujú pozatvárať do 15 minútových miest , kde nebudú parkovacie miesta na autá, pretože skrátka ich nebudeme mať“, klíma a CO2 je ďalej podľa Huliaka aj nástroj ako nás pripraviť o práva (vlastnícke alebo užívacie), okradnúť , zotročiť a zničiť. Na svojej facebookovej stránke uverejnil video , v ktorom za príčinu klimatickej krízy označuje homosexuálne páry, LGBTI+ komunitu a politické strany, ktoré im vyjadrujú podporu (PS a SaS), pretože podľa Huliaka chcú „aby sa nám slovenská spoločnosť otepľovala – zakladajú teplárne a podobné podniky, v ktorých sa kumuluje teplo, v ktorých vzniká CO2“. Huliak v tomto videu nehovorí, že CO2 je následkom otepľovania, ale že jeho zvýšené hodnoty sú zapríčinené intímnym životom párov rovnakého pohlavia.\n\nOxid uhličitý je jedným zo skleníkových plynov, ktoré spôsobujú, že slnečné žiarenie vnikajúce do zemskej atmosféry ostáva v atmosfére namiesto toho, aby z nej odišlo naspäť do vesmíru. Zo Zeme sa tak vplyvom skleníkových plynov doslova stáva „skleník” a nastáva globálne otepľovanie. Hoci sa oxid uhličitý prirodzene vyskytuje v zemskej atmosfére, jeho množstvo neprimerane rastie od začiatku industriánej revolúcie. Ide o človekom zapríčinený jav.", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Huliak pravidelne na svojej facebookovej stránke zverejňuje a zdieľa príspevky, ktoré popierajú klimatickú krízu. Samotné tvrdenie Štefana Harabina, že zvýšené množstvo CO2 v ovzduší je následkom a nie príčinou globálneho otepľovania, je nepravdivé: medzi vedcami panuje široký vedecký konsenzus o tom, že klimatickú krízu spôsobuje zvýšenie CO2 v atmosfére, ktoré je spôsobené ľudskou aktivitou.", "Huliak hovorí o „klíme a CO2“ ako o podvode tisícročia, ideológii neomarxizmu , ako dosiahnuť takzvaný „Nový svetový poriadok”, a nástroji globalizmu na presadenie komunizmu s feudálnou mocou, v ktorom ľudia nebudú „nič vlastniť , budú šťastní, ale zároveň dosť chorí z červov, cvrčkov a iných otráv pridávaných do potravín, aby sme nemali čas a chuť riešiť politiku a mohli nás dokonale ovládať cez kreditný CO2 systém, digitálnu menu“.", "Na základe „klimatického podvodu“ nás podľa Huliaka „plánujú pozatvárať do 15 minútových miest , kde nebudú parkovacie miesta na autá, pretože skrátka ich nebudeme mať“, klíma a CO2 je ďalej podľa Huliaka aj nástroj ako nás pripraviť o práva (vlastnícke alebo užívacie), okradnúť , zotročiť a zničiť. Na svojej facebookovej stránke uverejnil video , v ktorom za príčinu klimatickej krízy označuje homosexuálne páry, LGBTI+ komunitu a politické strany, ktoré im vyjadrujú podporu (PS a SaS), pretože podľa Huliaka chcú „aby sa nám slovenská spoločnosť otepľovala – zakladajú teplárne a podobné podniky, v ktorých sa kumuluje teplo, v ktorých vzniká CO2“. Huliak v tomto videu nehovorí, že CO2 je následkom otepľovania, ale že jeho zvýšené hodnoty sú zapríčinené intímnym životom párov rovnakého pohlavia.", "Oxid uhličitý je jedným zo skleníkových plynov, ktoré spôsobujú, že slnečné žiarenie vnikajúce do zemskej atmosféry ostáva v atmosfére namiesto toho, aby z nej odišlo naspäť do vesmíru. Zo Zeme sa tak vplyvom skleníkových plynov doslova stáva „skleník” a nastáva globálne otepľovanie. Hoci sa oxid uhličitý prirodzene vyskytuje v zemskej atmosfére, jeho množstvo neprimerane rastie od začiatku industriánej revolúcie. Ide o človekom zapríčinený jav."], "analysis_date": "2023-11-06", "analysis_sources": {"text": ["zverejňuje", "podvode", "neomarxizmu", "vlastniť", "miest", "práva", "okradnúť", "video", "žiarenie", "neprimerane"], "url": ["https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid025bPLpPXkmj7Y1Vbx1euwrGiYXNnVnPUZAXMUTBFdNrbrE8sR7nBPJykLVULVeSDQl", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02pdAXVC8QeD7RXkhW2EuExoybRRnrs2TqEVNwECHsB6WEC3jQ1xhsNyzcKE7fBvuEl", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02zuzq5Y7eLtHiHKYTbcWRcTeihnU1AwauQ1Cm8RmFB5vHxsuqTXxnp9WSnQbVTSThl", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02UsYtRyKUCsJofQk918XB83AxnYxQedB1sPPcXfi1FwsiUvLDJcWMS9U8eMXcpA1Yl", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid089utuEsQnVHjNfdLno43vXnKzjDSmFLZcdMPrRgUneLfCTbsjhG9jot2bCgVvfWul", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02R4qVnNzwy9unAKhNQFduqAbhpNUspCpBUw7My1RLM2munqKG2EzMf24HRHyNYbGbl", "https://www.facebook.com/watch/?v=1089551659119937", "https://news.climate.columbia.edu/2021/02/25/carbon-dioxide-cause-global-warming/", "https://www.nhm.ac.uk/discover/quick-questions/how-does-carbon-dioxide-increase-global-temperature.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:33.006895+00:00"}
{"id": "46151", "numeric_id": 46151, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46151", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "že na mojej svadbe, počas celého svadobného obradu sme mali všetci rúška, samozrejme, že aj pán premiér. (...) Bola tam zabezpečená dezinfekcia, bolo tam zabezpečené dostatočné vetranie obrovskými vrátami, kde jednoducho bol prísun čerstvého vzduchu", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Michal Šípoš zverejnil na svojom politickom facebookovom profile fotku z obradu jeho svadby z 28. augusta. Hostia, ktorých na fotke vidno, majú nasadené rúška - nie je však vidno všetkých. Nedá sa preto potvrdiť, či všetci prítomní mali v kostole rúška. Reštaurácia v Hanušovciach nad Topľou zverejnila fotky z hostiny Michala Šípoša. Zachytávajú však len malú časť priestoru a nie je z nich zrejmé, či a v akej miere v ňom bola zabezpečená dezinfekcia či vetranie. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šípoš zverejnil na svojom politickom facebookovom profile fotku z obradu jeho svadby z 28. augusta. Hostia, ktorých na fotke vidno, majú nasadené rúška - nie je však vidno všetkých. Nedá sa preto potvrdiť, či všetci prítomní mali v kostole rúška. Reštaurácia v Hanušovciach nad Topľou zverejnila fotky z hostiny Michala Šípoša. Zachytávajú však len malú časť priestoru a nie je z nich zrejmé, či a v akej miere v ňom bola zabezpečená dezinfekcia či vetranie. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "zverejnila"], "url": ["https://www.facebook.com/michal.sipos.olano/photos/a.750478628322737/3217079608329281/", "https://www.facebook.com/uhricka/photos/pcb.10157725001013531/10157725000268531"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:22.768293+00:00"}
{"id": "vr32230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32230", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "V tejto chvíli ešte stále vyše 400 skupín s vedením Štátnej potravinárskej a veterinárnej kontroly, úrady verejného zdravotníctva neustále kontrolujú všetky vlastne predajne, kontrolujú miesta, kde je možný výskyt alkoholu, čiže od aj jarmokov, reštauračných zariadení, tento proces je kontinuálny, nič sa neskončilo tým, že sme vydali opatrenie.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť presný počet kontrolórskych skupín, pravdou však je, že kontroly alkoholu z českej republiky pokračujú aj po vydaní opatrenia MZ SR z 18. septembra 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štátna veterinárna a potravinová správa SR vydala 14. septembra 2012 správu, v ktorej uvádza, že \" V súvislosti s predajom a zisteniami v Českej republike ohľadne predaja liehovín s vysokým obsahom metanolu, po konzumácii ktorých došlo k viacerým otravám, ako aj k úmrtiam, orgány ŠVPS SR vykonávajú úradné kontroly v zmysle kompetencií zákona č. 152/95 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov .\" Následne na to, dňa 18. septembra 2012 vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR opatrenie, v rámci ktorého, došlo k dočasnému zákazu \"uvádzať, predávať a používať liehoviny s obsahom etanolu od 20 percent vyrobené na území Českej republiky\". Správa ŠVPS SR o úradných kontrolách zo 14. septembra je však aj naďalej aktualizovaná. V aktualizácii k 24. septembru sa uvádza, že \"Doposiaľ bolo odobratých 24 vzoriek liehovín, ktoré sa analyzovali v skúšobných laboratóriách. Všetky vyšetrené vzorky boli bez nálezu metanolu. V rámci SR bolo zatiaľ vykonaných 662 úradných kontrol. \"", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť presný počet kontrolórskych skupín, pravdou však je, že kontroly alkoholu z českej republiky pokračujú aj po vydaní opatrenia MZ SR z 18. septembra 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štátna veterinárna a potravinová správa SR vydala 14. septembra 2012 správu, v ktorej uvádza, že \" V súvislosti s predajom a zisteniami v Českej republike ohľadne predaja liehovín s vysokým obsahom metanolu, po konzumácii ktorých došlo k viacerým otravám, ako aj k úmrtiam, orgány ŠVPS SR vykonávajú úradné kontroly v zmysle kompetencií zákona č. 152/95 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov .\" Následne na to, dňa 18. septembra 2012 vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR opatrenie, v rámci ktorého, došlo k dočasnému zákazu \"uvádzať, predávať a používať liehoviny s obsahom etanolu od 20 percent vyrobené na území Českej republiky\". Správa ŠVPS SR o úradných kontrolách zo 14. septembra je však aj naďalej aktualizovaná. V aktualizácii k 24. septembru sa uvádza, že \"Doposiaľ bolo odobratých 24 vzoriek liehovín, ktoré sa analyzovali v skúšobných laboratóriách. Všetky vyšetrené vzorky boli bez nálezu metanolu. V rámci SR bolo zatiaľ vykonaných 662 úradných kontrol. \""], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["vydala", "vydalo"], "url": ["http://www.svps.sk/potraviny/metanol.asp", "http://www.health.gov.sk/Clanok?opatrenie-docasneho-zakazu-alkoholu-vyrobeneho-v-cr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:46.892035+00:00"}
{"id": "vr27581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27581", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Samozrejme máme zásoby plynu na niekoľko mesiacov. Všetky zásobníky sú pod kontrolou. Tu sa ukázalo, aká významná bola kúpa matky SPP, lebo my teraz kontrolujeme ten plyn, ktorý je v zásobníkoch.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o zásobách plynu sme v minulosti už overovali ( HN Club , Diskusia prezidentských kandidátov, 4. marca 2014). Hoci nevieme, presne koľko plynu je v zásobníkoch, zdroje sa zhodujú o zásobách na niekoľko mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o zásobách plynu sme v minulosti už overovali ( HN Club , Diskusia prezidentských kandidátov, 4. marca 2014). Hoci nevieme, presne koľko plynu je v zásobníkoch, zdroje sa zhodujú o zásobách na niekoľko mesiacov."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["HN Club", "predstavil", "tlačové agentúry", "médiá", "sú k dispozícii", "uviedol", "obsahovať", "vyjadril", "Pravda", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/#10638", "http://www.vlada.gov.sk/situacia-na-ukrajine-musi-byt-riesena-s-chladnou-hlavou-a-v-sulade-s-medzinarodnym-pravom/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ukrajina-vyhlasenie-ropa-dodavky/75749-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310260-premier-ubezpecil-ze-situacia-na-slovensku-je-v-suvislosti-s-ukrajinou-pokojna/", "http://www.spp-distribucia.sk/sk_distribucna-siet/sk_informacne-systemy-distribucie", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/27-02-2014/ukrajina-znizila-nakupy-plynu-takto-sa-to-dotkne-nas.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zasobniky-plyn-zasoby-slovensko/56867-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7124204/co-ak-gazprom-zastavi-plyn-zasoby-mame-na-niekolko-mesiacov.html#ixzz2v58DWovs", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/190354-plyn-v-case-krizy-bude-pod-kontrolou-statu/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-ovladne-cely-spp-preberie-aj-poriadny-dlh.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/spp-mhsr-malatinsky-kontrola/72743-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:44.654881+00:00"}
{"id": "vr31737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31737", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Po 4 mesiacoch, čo je tretina roku, bol projektovaný deficit (štátneho rozpočtu, pozn.) vyčerpaný na 32 %.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MF SR : K 30. aprílu 2012 predstavoval štátny deficit 1, 171 mld. €, čo je po zaokrúhlení 31, 9% z plánovaného deficitu na rok 2012 (podľa Zákona č. 511/2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 je plánovaný deficit 3, 675 mld. € , pozn.). Ján Figeľ cituje číslo s odchýlkou jednej desatiny percenta, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["MF SR : K 30. aprílu 2012 predstavoval štátny deficit 1, 171 mld. €, čo je po zaokrúhlení 31, 9% z plánovaného deficitu na rok 2012 (podľa Zákona č. 511/2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 je plánovaný deficit 3, 675 mld. € , pozn.). Ján Figeľ cituje číslo s odchýlkou jednej desatiny percenta, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["MF SR", "3, 675 mld. €"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:10.147014+00:00"}
{"id": "vr38951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38951", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Napríklad nami navrhovaný kompromisom bolo, aby sa vytvoril takzvaný nadnárodný majetkový holding, do ktorého by každá krajina, ktorá požiada o finančné prostriedky z eurovalu, vniesla svoje aktíva, podiely štátnych podnikov, štátne finančné aktíva až po zlaté rezervy...", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Kollár sa v rozhovore z 23.septembra pre aktuality.sk vyjadril o riešení, ktoré strana SaS ponúkla na rokovaní koaličných strán. Ide o takmer identický výrok, keď Kollár hovorí, že riešenie, ktoré SaS ponúkla je, \" aby sa zriadil nadnárodný majetkový holding , do ktorého by každá krajina, a nielen krajina, ktorá požiada o aktiváciu peňazí z eurovalu, vložila do takéhoto holdingu svoje aktíva. Sú to podiely štátu v štátnych podnikoch alebo hotovostné peniaze alebo zlaté rezervy. Aktíva by mali byť v rovnakej trhovej hodnote ako finančná suma, o ktorú daná krajina požiada. Po lopate povedané, že išlo by o stopercentné krytie. Takýchto, podobných a ďalších a ďalších úvah je strašné kvantum.\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár sa v rozhovore z 23.septembra pre aktuality.sk vyjadril o riešení, ktoré strana SaS ponúkla na rokovaní koaličných strán. Ide o takmer identický výrok, keď Kollár hovorí, že riešenie, ktoré SaS ponúkla je, \" aby sa zriadil nadnárodný majetkový holding , do ktorého by každá krajina, a nielen krajina, ktorá požiada o aktiváciu peňazí z eurovalu, vložila do takéhoto holdingu svoje aktíva. Sú to podiely štátu v štátnych podnikoch alebo hotovostné peniaze alebo zlaté rezervy. Aktíva by mali byť v rovnakej trhovej hodnote ako finančná suma, o ktorú daná krajina požiada. Po lopate povedané, že išlo by o stopercentné krytie. Takýchto, podobných a ďalších a ďalších úvah je strašné kvantum.\""], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["23.septembra"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/194013/kollar-sas-mame-pocit-ze-sa-chcu-radicovej-zbavit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:58.965377+00:00"}
{"id": "vr34", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...dnes napríklad diskutujeme o voľbe nového policajného prezidenta, kde na jednej strane nového policajného prezidenta môže schváliť polovica branno-bezpečnostného výboru, ale na jeho odvolanie budú potrebné tri pätiny.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiskovo vyjadrenie poukazuje na novelu zákona o Policajnom zbore, upravujúcej priebeh menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru SR. Po novom tak na jeho vymenovanie bude potrebná zhoda výberovej komisie, branno-bezpečnostného výboru a ministra vnútra, konkrétne nadpolovičnej väčšiny komisie a výboru. Naopak, odvolávať prezidenta môže minister na odporučenie až trojpätinovej väčšiny výboru.\n\nPriebeh vymenovania do funkcie a zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru upravuje § 33 zákona zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. ( .pdf , s. 7)\n\nPodľa § 33a ods. 1 „ Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len „výbor pre obranu a bezpečnosť“), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.“\n\nMinisterstvo vnútra vyhlasuje výberové konanie, v ktorom rozhoduje sedemčlenná komisia. O zložení tejto komisie hovorí § 33c ods. 1: „ Dvoch členov komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru.“ Ods. 4 stanovuje, že „na platnosť rozhodnutia komisie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov.“\n\nZoznam kandidátov vybraných komisiou je následne predložený branno-bezpečnostnému výboru. Postup výboru je určený § 33e:\n\n(1) Minister vnútra Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa, kedy mu bola predložená zápisnica o priebehu výberového konania, predloží výboru pre obranu a bezpečnosť najmenej troch kandidátov z uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru. Ak komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru menej ako troch uchádzačov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru pre obranu a bezpečnosť ako kandidátov všetkých uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru.\n\n(2) Ak výbor pre obranu a bezpečnosť neodporučí ministrovi vnútra Slovenskej republiky vymenovať do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z predložených kandidátov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie aj vtedy, ak minister vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nevymenuje do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z kandidátov odporúčaných výborom pre obranu a bezpečnosť.\n\nOdvolanie policajného prezidenta opäť stanovuje § 33a, podľa ktorého \" m inister vnútra Slovenskej republiky odvolá prezidenta Policajného zboru z funkcie, ak (...) i) na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra Slovenskej republiky odporučí jeho odvolanie výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.\"\n\nNávrh novely zákona bol z viacerých strán kritizovaný s pripomienkou, že podľa nových pravidiel bude policajný prezident prakticky neodvolateľný v priebehu celého štvorročného funkčného obdobia. Opozícia pôvodne na rokovaní výboru presadila zmenu, aby pri odvolávaní policajného prezidenta stačila nadpolovičná väčšina členov tak, ako je to v procese jeho voľby. V pléne však tento pozmeňujúci návrh vyňali zo spoločnej správy na návrh Jaroslava Bašku na osobitné hlasovanie, ktorým neprešiel .\n\n12. decembra prezident Andrej Kiska nepodpísal a vrátil novelu zákona do Národnej rady SR. Podľa prezidenta návrh novely zákona o Policajnom zbore je nesystémový, nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru ani nezaručuje nezávislosť policajnej inšpekcie, keďže zostáva osobitnou súčasťou Policajného zboru. Deň na to poslanci Národnej rady 80 hlasmi opätovne schválili novelu, pričom námietky prezidenta SR neprijali .", "analysis_paragraphs": ["Kiskovo vyjadrenie poukazuje na novelu zákona o Policajnom zbore, upravujúcej priebeh menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru SR. Po novom tak na jeho vymenovanie bude potrebná zhoda výberovej komisie, branno-bezpečnostného výboru a ministra vnútra, konkrétne nadpolovičnej väčšiny komisie a výboru. Naopak, odvolávať prezidenta môže minister na odporučenie až trojpätinovej väčšiny výboru.", "Priebeh vymenovania do funkcie a zánik výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru upravuje § 33 zákona zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. ( .pdf , s. 7)", "Podľa § 33a ods. 1 „ Príslušníka Policajného zboru do funkcie prezidenta Policajného zboru vymenúva minister vnútra Slovenskej republiky na základe výberového konania a po verejnom vypočutí vo výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť (ďalej len „výbor pre obranu a bezpečnosť“), ak tento výbor odporučí jeho vymenovanie.“", "Ministerstvo vnútra vyhlasuje výberové konanie, v ktorom rozhoduje sedemčlenná komisia. O zložení tejto komisie hovorí § 33c ods. 1: „ Dvoch členov komisie menuje minister vnútra Slovenskej republiky a po jednom členovi komisie menuje generálny prokurátor Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie Policajného zboru a odborový orgán, ktorý má najviac členov z príslušníkov Policajného zboru.“ Ods. 4 stanovuje, že „na platnosť rozhodnutia komisie je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov.“", "Zoznam kandidátov vybraných komisiou je následne predložený branno-bezpečnostnému výboru. Postup výboru je určený § 33e:", "(1) Minister vnútra Slovenskej republiky do 15 dní odo dňa, kedy mu bola predložená zápisnica o priebehu výberového konania, predloží výboru pre obranu a bezpečnosť najmenej troch kandidátov z uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru. Ak komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru menej ako troch uchádzačov, minister vnútra Slovenskej republiky predloží výboru pre obranu a bezpečnosť ako kandidátov všetkých uchádzačov, ktorých komisia vyhodnotila ako vhodných na funkciu prezidenta Policajného zboru.", "(2) Ak výbor pre obranu a bezpečnosť neodporučí ministrovi vnútra Slovenskej republiky vymenovať do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z predložených kandidátov, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vyhlási nové výberové konanie aj vtedy, ak minister vnútra Slovenskej republiky do 30 dní od oznámenia rozhodnutia výboru Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky nevymenuje do funkcie prezidenta Policajného zboru žiadneho z kandidátov odporúčaných výborom pre obranu a bezpečnosť.", "Odvolanie policajného prezidenta opäť stanovuje § 33a, podľa ktorého \" m inister vnútra Slovenskej republiky odvolá prezidenta Policajného zboru z funkcie, ak (...) i) na základe odôvodneného návrhu ministra vnútra Slovenskej republiky odporučí jeho odvolanie výbor pre obranu a bezpečnosť aspoň trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru.\"", "Návrh novely zákona bol z viacerých strán kritizovaný s pripomienkou, že podľa nových pravidiel bude policajný prezident prakticky neodvolateľný v priebehu celého štvorročného funkčného obdobia. Opozícia pôvodne na rokovaní výboru presadila zmenu, aby pri odvolávaní policajného prezidenta stačila nadpolovičná väčšina členov tak, ako je to v procese jeho voľby. V pléne však tento pozmeňujúci návrh vyňali zo spoločnej správy na návrh Jaroslava Bašku na osobitné hlasovanie, ktorým neprešiel .", "12. decembra prezident Andrej Kiska nepodpísal a vrátil novelu zákona do Národnej rady SR. Podľa prezidenta návrh novely zákona o Policajnom zbore je nesystémový, nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru ani nezaručuje nezávislosť policajnej inšpekcie, keďže zostáva osobitnou súčasťou Policajného zboru. Deň na to poslanci Národnej rady 80 hlasmi opätovne schválili novelu, pričom námietky prezidenta SR neprijali ."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["novelu", ".pdf", "Opozícia", "neprešiel", "nepodpísal", "hlasmi", "neprijali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461055", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=461055", "https://www.noviny.sk/slovensko/391579-poslanci-na-vybore-riesili-volbu-policajneho-prezidenta", "https://dennikn.sk/minuta/1316261/?fbclid=IwAR3-2XamAQovS-bSfXfOlmHhkUXshacvWhDklDollo2Ei9Drda-4X_57dZ4", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495026-poslanci-opat-rokuju-o-zakonoch-ktore-vratil-kiska/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41233", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41232"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:44.697496+00:00"}
{"id": "vr31312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31312", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Opätovne robím výzvu na ministerstvo vnútra, naozaj ju robím, žiadne ministerstvo vnútra aby vyriešilo spoločne s ďalšími orgánmi do piatku mimoriadne vážnu situáciu okolo jednej politickej strany, ktorá podľa prezidenta policajného zboru falšovala podpisy pre registrácii, ktorýkoľvek podpis chytili, tak ten bol sfalšovaný.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. februára SITA, TASR publikovali správu z tlačovej konferencie policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka ku kontrole podpisov petičných hárkov podporujúcich vznik hnutia 99% - občiansky hlas. Podľa správy dostala 13. februára polícia podnet na prešetrenie od osoby, ktorá podpisy zbierala. Tá aj uviedla, ktoré podpisy by mali byť sfalšované. J.Spišiak na tlačovej konferencii uvádza, ako polícia pri prešetrovaní postupovala: \" Potom vybrali väčšiu vzorku (z tých, ktoré uviedla osoba, ktorá podala podnet - pozn.) , podľa policajného prezidenta zhruba dvesto mien, preverili ich v evidenciách a zistili, že všetky sú falošné. Následne vybrali náhodne mená aj z iných hárkov, než boli v podnete a aj tie boli falošné. \" V čase uverejnenia správy bolo preverených asi 70% všetkých podpisov. Polícia zverejní presný počet sfalšovaných podpisov, až keď budú skontrolované všetky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Polícia okrem 200 podpisov, na ktoré dostala typy skontrolovala aj náhodnú vzorku z iných hárkov a aj tie boli falošné.", "analysis_paragraphs": ["29. februára SITA, TASR publikovali správu z tlačovej konferencie policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka ku kontrole podpisov petičných hárkov podporujúcich vznik hnutia 99% - občiansky hlas. Podľa správy dostala 13. februára polícia podnet na prešetrenie od osoby, ktorá podpisy zbierala. Tá aj uviedla, ktoré podpisy by mali byť sfalšované. J.Spišiak na tlačovej konferencii uvádza, ako polícia pri prešetrovaní postupovala: \" Potom vybrali väčšiu vzorku (z tých, ktoré uviedla osoba, ktorá podala podnet - pozn.) , podľa policajného prezidenta zhruba dvesto mien, preverili ich v evidenciách a zistili, že všetky sú falošné. Následne vybrali náhodne mená aj z iných hárkov, než boli v podnete a aj tie boli falošné. \" V čase uverejnenia správy bolo preverených asi 70% všetkých podpisov. Polícia zverejní presný počet sfalšovaných podpisov, až keď budú skontrolované všetky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Polícia okrem 200 podpisov, na ktoré dostala typy skontrolovala aj náhodnú vzorku z iných hárkov a aj tie boli falošné."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vsetky-podpisy-pre-99-ktore-policia-kontrolovala-boli-falosne-puz-/sk-volby.asp?c=A120229_145433_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:41.136329+00:00"}
{"id": "vr25761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25761", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ono tých kontrol (inšpekcia práce, pozn.), to sa vykonáva relatívne veľmi veľa. To sú skutočne desaťtisíce kontrol ročne.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný inšpektorát práce vo svojej výročnej správe 2012 uvádza, že v roku 2012 bola inšpekcia práce vykonaná v 18 469 kontrolovaných subjektoch. Z nich bolo 8 477 vykonaných v spoločnostiach s ručením obmedzeným, 5 194 u podnikateľov - fyzických osôb zapísaných a nezapísaných v obchodnom registri, 1 600 u zahraničných osôb a 1 216 v akciových spoločnostiach. V tomto prípade ide o počet kontrolovaných subjektov, nie o počet kontrol celkovo. Tabuľka 2 uvádza počet výkonov. Celkový počet výkonov Inšpekcie práce bol v roku 2012 na úrovni 72 995 . Toto číslo možno považovať za desaťtisíce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národný inšpektorát práce vo svojej výročnej správe 2012 uvádza, že v roku 2012 bola inšpekcia práce vykonaná v 18 469 kontrolovaných subjektoch. Z nich bolo 8 477 vykonaných v spoločnostiach s ručením obmedzeným, 5 194 u podnikateľov - fyzických osôb zapísaných a nezapísaných v obchodnom registri, 1 600 u zahraničných osôb a 1 216 v akciových spoločnostiach. V tomto prípade ide o počet kontrolovaných subjektov, nie o počet kontrol celkovo. Tabuľka 2 uvádza počet výkonov. Celkový počet výkonov Inšpekcie práce bol v roku 2012 na úrovni 72 995 . Toto číslo možno považovať za desaťtisíce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Tabuľka 2"], "url": ["http://www.safework.gov.sk/?t=46&s=133&ins=nip", "http://www.safework.gov.sk/?t=46&s=133&ins=nip"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:44.123778+00:00"}
{"id": "vr17708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17708", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... v prípade Roberta Kaliňáka bola falšovaná zápisnica, bol falšovaný podpis, bola dokonca nútená jedna pracovníčka, aby podpísala papier pri spracovávaní ktorého nebola.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prípad spomínaný Robertom Ficom sa týka podozrení prokurátora Vasiľa Špirka o spáchaní trestného činu korupcie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa podozrení Špirka malo dôjsť k podozrivým zákazkám a nadštandardným príjmom vo firme FoRest, ktorú vlastnia Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Policajný prezident Gašpar informoval o pochybnostiach v danom prípade - pravosť podpisu pracovníčky a jej prítomnosť pri tvorbe zápisnice. Súd o danom prípade doteraz nerozhodol, jednotlivé obvinenia neboli potvrdené ani vyvrátené a preto považujeme výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Prípad spomínaný Robertom Ficom sa týka podozrení prokurátora Vasiľa Špirka o spáchaní trestného činu korupcie bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa podozrení Špirka malo dôjsť k podozrivým zákazkám a nadštandardným príjmom vo firme FoRest, ktorú vlastnia Robert Kaliňák a Ján Počiatek. Policajný prezident Gašpar informoval o pochybnostiach v danom prípade - pravosť podpisu pracovníčky a jej prítomnosť pri tvorbe zápisnice. Súd o danom prípade doteraz nerozhodol, jednotlivé obvinenia neboli potvrdené ani vyvrátené a preto považujeme výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["podozrení", "poukázal", "Pravda"], "url": ["https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/gaspar-odmieta-ze-by-sa-podielal-na-diskreditacii-spirka.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/461464-prokurator-spirko-podava-trestne-oznamenie-na-ministra-kalinaka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:18.249435+00:00"}
{"id": "46027", "numeric_id": 46027, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46027", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...vec, ktorú máte aj v programovom vyhlásení vlády … to je povinný vstup mladých ľudí do druhého piliera", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matovića sa v programovom vyhlásení zaväzuje , že zavedie automatický vstup do druhého piliera pre mladých do 35. rokov. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matovića sa v programovom vyhlásení zaväzuje , že zavedie automatický vstup do druhého piliera pre mladých do 35. rokov. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["zaväzuje"], "url": ["https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:28.905918+00:00"}
{"id": "vr14377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14377", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikto nemôže povedať, že sa nám nedarí v nezamestnanosti, pretože zo 14 sme klesli na 10,5 (percent, pozn.)...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov z Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) bola miera nezamestnanosti v apríli 2012 13,4 % a v decembri 2015 10,63 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa mesačných údajov z Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVR ) bola miera nezamestnanosti v apríli 2012 13,4 % a v decembri 2015 10,63 %. Údaje obsahujú upozornenie, že z dôvodu prechodu na nový informačný systém služieb zamestnanosti sú zverejnené štatistiky predbežné. Podľa údajov Eurostatu bola nezamestnanosť v roku 2012 na úrovni 14,5 % a v roku 2015 na úrovni 11,5 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) bola miera nezamestnanosti v apríli 2012 13,4 % a v decembri 2015 10,63 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa mesačných údajov z Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVR ) bola miera nezamestnanosti v apríli 2012 13,4 % a v decembri 2015 10,63 %. Údaje obsahujú upozornenie, že z dôvodu prechodu na nový informačný systém služieb zamestnanosti sú zverejnené štatistiky predbežné. Podľa údajov Eurostatu bola nezamestnanosť v roku 2012 na úrovni 14,5 % a v roku 2015 na úrovni 11,5 %."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVR", "apríli", "decembri", "Eurostatu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/April2012.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/dec_2015.ZIP", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:50.353130+00:00"}
{"id": "vr31847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31847", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja vám dám príklad z Čiech, kedy takisto vznikla iniciatíva pred niekoľkými rokmi, aby sa striktne oddelili tie zákonodarné úrovne. No nakoniec aj dnes je súčasťou vlády zoskupenie, pretože vy neviete ľuďom z ústavy zabrániť sa asociovať, združovať a politicky angažovať. No tak to obišli tak, že založili politickú stranu starostovia a táto politická strana vošla do iného politického subjektu a sedia tam tak či tak.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Paška hovorí pravdu, hoci svoj výrok mohol uviesť presnejšie. Z indícií, ktoré naznačil, hovorí o hnutí STAN , ktoré sa stalo súčasťou vládnej strany TOP 09. V súvislosti s krajskými voľbami v Českej republike v roku 2008 vznikla v stredných Čechách politická strana Nezávislí starostové, ktorá sa snažila predstavovať akúsi protiváhu voči veľkým politickým stranám ODS a ČSSD. Pred voľbami v roku 2009 resp. 2010 vzniklo hnutie Starostové a nezávislí (STAN), ktoré nakoniec kandidovalo vo voľbách so stranou TOP 09. Traja členovia STAN sa dostali do parlamentu a podieľajú sa na vládnej väčšine strán ODS, TOP 09 a Věci veřejné na čele s premiérom P. Nečasom .", "analysis_paragraphs": ["P. Paška hovorí pravdu, hoci svoj výrok mohol uviesť presnejšie. Z indícií, ktoré naznačil, hovorí o hnutí STAN , ktoré sa stalo súčasťou vládnej strany TOP 09. V súvislosti s krajskými voľbami v Českej republike v roku 2008 vznikla v stredných Čechách politická strana Nezávislí starostové, ktorá sa snažila predstavovať akúsi protiváhu voči veľkým politickým stranám ODS a ČSSD. Pred voľbami v roku 2009 resp. 2010 vzniklo hnutie Starostové a nezávislí (STAN), ktoré nakoniec kandidovalo vo voľbách so stranou TOP 09. Traja členovia STAN sa dostali do parlamentu a podieľajú sa na vládnej väčšine strán ODS, TOP 09 a Věci veřejné na čele s premiérom P. Nečasom ."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["STAN", "Starostové a nezávislí", "premiérom P. Nečasom"], "url": ["http://www.starostove-nezavisli.cz/o-nas", "http://www.starostove-nezavisli.cz/Spolu-s-TOP-09", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_%C4%8Cesk%C3%A9_republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:41.906540+00:00"}
{"id": "vr36900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36900", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To s čím prichádza minister Uhliarik teraz je, že kategorizačná komisia bude môcť tieto veci robiť nie dvakrát do roka, ale raz mesačne, čím opäť otvorí ten trh a umožní úsporu na verejných zdrojoch systémovým spôsobom.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pripravovaná novela zákona o o rozsahu zdravotnej starostlivosti by mala zvýšiť transparentnosť rozhodovania kategorizačnej komisie. Návrh opatrenia, ktorý by definoval pravidlá pre kategorizačnú komisiu, spomenutý R. Procházkom sa nám však overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Pripravovaná novela zákona o o rozsahu zdravotnej starostlivosti by mala zvýšiť transparentnosť rozhodovania kategorizačnej komisie. Návrh opatrenia, ktorý by definoval pravidlá pre kategorizačnú komisiu, spomenutý R. Procházkom sa nám však overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["zvýšiť"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=9133"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:23.400375+00:00"}
{"id": "48483", "numeric_id": 48483, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48483", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pozrite sa, aká je inflácia, pán moderátor, v tomto roku, máme za apríl 11,8, dvanásťpercentnú, tak idete pomáhať od 1. 7. rodinám tak, že dávate detský prídavok 4 eurá 12 centov a rodičovský bonus resp. daňový bonus buď 25 alebo 16 EUR v závislosti od dieťaťa.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR medziročná hodnota inflácie vzrástla v apríli na 11,8 % z marcových 10,4 % a je najvyššou od júna 2000.\n\nVláda v snahe pomôcť s rastom cien prijala opatrenia , vrátane zvýšenia detského prídavku a daňového bonusu. Od 1. júla 2022 tak prídavok na dieťa porastie z 25,88 na 30 eur (nárast o 4,12 eura).\n\nDaňový bonus na dieťa do šiestich rokov veku sa od júla 2022 zvýši zo súčasných 47,14 eura na sumu 70 eur (nárast o 22,86 eur). Pre deti do 15 rokov sa zo súčasných 43,60 eur mesačne zvýši od 1. júla na sumu 70 eur (nárast o 26,40 eur). Pre deti nad 15 rokov zo súčasných 23,57 eur na sumu 40 eur (nárast o 16,43 eur).\n\nPrídavok na dieťa a daňový bonus sa podľa vládou schváleného návrhu majú opäť zvýšiť v januári 2023.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR medziročná hodnota inflácie vzrástla v apríli na 11,8 % z marcových 10,4 % a je najvyššou od júna 2000.", "Vláda v snahe pomôcť s rastom cien prijala opatrenia , vrátane zvýšenia detského prídavku a daňového bonusu. Od 1. júla 2022 tak prídavok na dieťa porastie z 25,88 na 30 eur (nárast o 4,12 eura).", "Daňový bonus na dieťa do šiestich rokov veku sa od júla 2022 zvýši zo súčasných 47,14 eura na sumu 70 eur (nárast o 22,86 eur). Pre deti do 15 rokov sa zo súčasných 43,60 eur mesačne zvýši od 1. júla na sumu 70 eur (nárast o 26,40 eur). Pre deti nad 15 rokov zo súčasných 23,57 eur na sumu 40 eur (nárast o 16,43 eur).", "Prídavok na dieťa a daňový bonus sa podľa vládou schváleného návrhu majú opäť zvýšiť v januári 2023.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["vzrástla", "opatrenia"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/v-aprili-vzrastla-inflacia-na-118-/633203-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pomahame-rodinam-zvysujeme-detske-pridavky-danovy-bonus-zavadzame-kruzkovne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:44.446961+00:00"}
{"id": "vr16293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16293", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Predložili sme dokopy už 21 návrhov zákonov, o ktorých bohužiaľ ale verejnosť netuší, pretože dostávame veľmi obmedzený alebo nijaký priestor v médiách.", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa návrhov zákonov zverejnených na stránke parlamentu predložili poslanci strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko celkovo 21 návrhov zákonov. Už len napríklad o prvom z nich, o návrhu novely zákona o financovaní politických strán z verejných zdrojov, ktorý v parlamente predložili ešte 19. mája 2016, sa písalo v mnohých relevantných aj bulvárnych médiách. Výrok, napriek tomu, že jeho prvá časť je pravdivá, hodnotíme ako zavádzanie. Denník N o tomto prvom návrhu novely zákona z dielne ĽSNS napríklad poukázal na to, že z vlastností predloženého dokumentu vyplýva, že strana ho prevzala a pozmenila na základe staršieho návrhu SaS. Strana Sloboda a solidarita spoluprácu s kotlebovcami na tejto novele zákona odmietla. K samotnému návrhu sa podľa hovorkyne SaS postavila tiež negatívne, označujúc ho za “čistý populizmus, pretože strany bez vplyvu oligarchov, ako je napríklad strana Sloboda a Solidarita, by nemali z čoho existovať.” Zo všetkých 21 návrhov zákonov ĽSNS je celkovo v 19 predkladateľom aj Marian Kotleba. Milan Uhrík bol predkladateľom v 10 z nich. Jeden návrh zákona (o rodičovskom príspevku) predložili poslankyne klubu ĽSNS - Jana Nehézová a Natália Grausová. Jeden z návrhov mal meniť alebo doplniť hneď dva zákony.", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhov zákonov zverejnených na stránke parlamentu predložili poslanci strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko celkovo 21 návrhov zákonov. Už len napríklad o prvom z nich, o návrhu novely zákona o financovaní politických strán z verejných zdrojov, ktorý v parlamente predložili ešte 19. mája 2016, sa písalo v mnohých relevantných aj bulvárnych médiách. Výrok, napriek tomu, že jeho prvá časť je pravdivá, hodnotíme ako zavádzanie. Denník N o tomto prvom návrhu novely zákona z dielne ĽSNS napríklad poukázal na to, že z vlastností predloženého dokumentu vyplýva, že strana ho prevzala a pozmenila na základe staršieho návrhu SaS. Strana Sloboda a solidarita spoluprácu s kotlebovcami na tejto novele zákona odmietla. K samotnému návrhu sa podľa hovorkyne SaS postavila tiež negatívne, označujúc ho za “čistý populizmus, pretože strany bez vplyvu oligarchov, ako je napríklad strana Sloboda a Solidarita, by nemali z čoho existovať.” Zo všetkých 21 návrhov zákonov ĽSNS je celkovo v 19 predkladateľom aj Marian Kotleba. Milan Uhrík bol predkladateľom v 10 z nich. Jeden návrh zákona (o rodičovskom príspevku) predložili poslankyne klubu ĽSNS - Jana Nehézová a Natália Grausová. Jeden z návrhov mal meniť alebo doplniť hneď dva zákony."], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "prvom", "bulvárnych", "Denník N", "10", "návrh", "Jeden", "demagog.sk"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=7&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=944&Ciastka=&CisloZz=", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kotlebovci-parlamente-nemaju-sancu-ich-navrh-zmietli-zo-stola.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1549185/Kotlebovci-predlozili-do-parlamentu-prvy-navrh--Vznikol-v-pocitaci-Sulikovej-SaS", "https://dennikn.sk/466397/kotlebovci-podali-prvu-novelu-podklad-slohli-sas/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=7&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=947&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6113", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6364", "http://www.demagog.sk/politici/137/marian-kotleba"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:12.852692+00:00"}
{"id": "vr34217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34217", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...návrh zákona o rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti (za pôsobenia Uhliarika, pozn.), v ktorom išlo o miliardy, ktoré zarobila Penta, vypracoval právnik z konzultačnej firmy blízkej Pente.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa vlastností dokumentu novely zákona, ktorú predkladal Uhliarik mala novela vzniknúť na počítači Polakoviča, ktorý zastupoval farmaceutické firmy združené do asociácií. HPI však dementovala, že by tento dokument mal vypracovať Polakovič. Samotný Polakovič vysvetľoval situáciu tak, že niekto použil jeho pripomienky k novele a tak sa dostalo jeho meno do dokumentu. Demagog.SK nezistil či Polakovič má resp. mal väzby na skupinu Penta. Výrok vzhľadom na to, že nedokážeme potvrdiť prepojenie Polakoviča na Pentu a to či do dokumentu významne zasahoval počas jeho vytvárania, hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV čase doručenia návrhu novely zákona (8. novembra 2012), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve z dielne vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, prišli Hospodárske noviny s informáciou, že na Ministerstve zdravotníctva pracujú bývalí zamestnanci Dôvery, ktorú vlastní Penta.\n\n\"Súčasný šéf rezortu zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) čelí kritike za to, že na ministerstve po jeho boku pracujú ľudia, ktorí predtým pôsobili vo finančnej skupine Penta . Tá je pritom v zdravotníckom sektore zastúpená najmä cez zdravotnú poisťovňu Dôvera. Tu ako manažérka odboru liekovej politiky v minulosti pôsobila Michaela Gajdošová. Dnes je riaditeľkou sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva a predsedá tiež kategorizačnej komisii. Orgánu, ktorý rozhoduje o cenách liekov, koľko a za čo sa bude doplácať a ktorému novému lieku sa umožní vstúpiť na trh. Spolu s Gajdošovou podľa medializovaných informácií na ministerstve pôsobí jej niekdajší kolega z Dôvery – Matúš Tekel. Je vedúcim Odboru kategorizácie, cenotvorby a liekovej politiky ministerstva.\"\n\nPočas pripomienkového konania vznikol podobný prípad ako v prípade dokumentu a reštrukturalizácií SPP, ktorý mala údajne vypracovať J&T. Novelu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve mal vzniknúť na počítači advokáta Marka Polakoviča, ktorý zastupoval farmaceutické firmy združené do asociácií.\n\nHN , 9. marca 2011:\n\n\"Do pripomienkového konania sa vlani 22. septembra dostala novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá zásadne upravovala liekovú politiku. Dokument, ktorý rezort na oficiálnu vládnu stránku právnych predpisov poslal, však nevznikal v počítači zamestnanca ministerstva - ale u advokáta Marka Polakoviča. Ten zastupuje farmaceutické firmy združené do asociácií. \"Zúčastňoval som sa za farmaceutický priemysel všetkých rokovaní od prvopočiatku tvorby tejto novely,“ povedal HN Polakovič. ... \"Musel niekto použiť niečo moje. Je možné, že použili nejaký draft, keď som posielal naše pripomienky,“ znelo vysvetlenie od Polakoviča. \"\n\nPolakovič bol zástupca farmaceutických firiem združených do asociácie. Asociácia farmaceutického priemyslu zlučuje Asociáciu dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL), Asociáciu generických výrobcov (Genas), Slovenskú asociáciu farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Minimálne v ADL má záumy Penta, ako majiteľ siete lekární Dr. Max.\n\n\" Health Policy Institute (HPI) odmieta, že by autorom minuloročnej novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti bol zástupca farmaceutického priemyslu. Inštitút, ktorého analytička Angelika Szalayová, sa na príprave právnej normy podieľala tak reagoval na stredajšie (9.3) informácie denníka Hospodárske noviny, že tento dokument nevznikol v počítači zamestnanca ministerstva, ale u advokáta Marka Polakoviča, ktorý zastupuje farmaceutické firmy združené do asociácií. \"Príprava novely zákona sa odohrala v korektnej spolupráci dotknutých strán, zástupcov ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní a strešných organizácií farmaceutického priemyslu. Tieto stretnutia boli oficiálne a dobrovoľne zverejnené na internete,\" uvádza na svojej webovej stránke HPI.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa vlastností dokumentu novely zákona, ktorú predkladal Uhliarik mala novela vzniknúť na počítači Polakoviča, ktorý zastupoval farmaceutické firmy združené do asociácií. HPI však dementovala, že by tento dokument mal vypracovať Polakovič. Samotný Polakovič vysvetľoval situáciu tak, že niekto použil jeho pripomienky k novele a tak sa dostalo jeho meno do dokumentu. Demagog.SK nezistil či Polakovič má resp. mal väzby na skupinu Penta. Výrok vzhľadom na to, že nedokážeme potvrdiť prepojenie Polakoviča na Pentu a to či do dokumentu významne zasahoval počas jeho vytvárania, hodnotíme ako neoveriteľný.", "V čase doručenia návrhu novely zákona (8. novembra 2012), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve z dielne vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, prišli Hospodárske noviny s informáciou, že na Ministerstve zdravotníctva pracujú bývalí zamestnanci Dôvery, ktorú vlastní Penta.", "\"Súčasný šéf rezortu zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) čelí kritike za to, že na ministerstve po jeho boku pracujú ľudia, ktorí predtým pôsobili vo finančnej skupine Penta . Tá je pritom v zdravotníckom sektore zastúpená najmä cez zdravotnú poisťovňu Dôvera. Tu ako manažérka odboru liekovej politiky v minulosti pôsobila Michaela Gajdošová. Dnes je riaditeľkou sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva zdravotníctva a predsedá tiež kategorizačnej komisii. Orgánu, ktorý rozhoduje o cenách liekov, koľko a za čo sa bude doplácať a ktorému novému lieku sa umožní vstúpiť na trh. Spolu s Gajdošovou podľa medializovaných informácií na ministerstve pôsobí jej niekdajší kolega z Dôvery – Matúš Tekel. Je vedúcim Odboru kategorizácie, cenotvorby a liekovej politiky ministerstva.\"", "Počas pripomienkového konania vznikol podobný prípad ako v prípade dokumentu a reštrukturalizácií SPP, ktorý mala údajne vypracovať J&T. Novelu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve mal vzniknúť na počítači advokáta Marka Polakoviča, ktorý zastupoval farmaceutické firmy združené do asociácií.", "HN , 9. marca 2011:", "\"Do pripomienkového konania sa vlani 22. septembra dostala novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá zásadne upravovala liekovú politiku. Dokument, ktorý rezort na oficiálnu vládnu stránku právnych predpisov poslal, však nevznikal v počítači zamestnanca ministerstva - ale u advokáta Marka Polakoviča. Ten zastupuje farmaceutické firmy združené do asociácií. \"Zúčastňoval som sa za farmaceutický priemysel všetkých rokovaní od prvopočiatku tvorby tejto novely,“ povedal HN Polakovič. ... \"Musel niekto použiť niečo moje. Je možné, že použili nejaký draft, keď som posielal naše pripomienky,“ znelo vysvetlenie od Polakoviča. \"", "Polakovič bol zástupca farmaceutických firiem združených do asociácie. Asociácia farmaceutického priemyslu zlučuje Asociáciu dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL), Asociáciu generických výrobcov (Genas), Slovenskú asociáciu farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Minimálne v ADL má záumy Penta, ako majiteľ siete lekární Dr. Max.", "\" Health Policy Institute (HPI) odmieta, že by autorom minuloročnej novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti bol zástupca farmaceutického priemyslu. Inštitút, ktorého analytička Angelika Szalayová, sa na príprave právnej normy podieľala tak reagoval na stredajšie (9.3) informácie denníka Hospodárske noviny, že tento dokument nevznikol v počítači zamestnanca ministerstva, ale u advokáta Marka Polakoviča, ktorý zastupuje farmaceutické firmy združené do asociácií. \"Príprava novely zákona sa odohrala v korektnej spolupráci dotknutých strán, zástupcov ministerstva zdravotníctva, zdravotných poisťovní a strešných organizácií farmaceutického priemyslu. Tieto stretnutia boli oficiálne a dobrovoľne zverejnené na internete,\" uvádza na svojej webovej stránke HPI.\""], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu novely zákona", "Hospodárske noviny", "HN", "Health Policy Institute"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4235", "http://hnonline.sk/c1-52762020-uhliarik-sa-na-ministerstve-obklopil-ludmi-z-penty", "http://hnonline.sk/c1-51025620-v-uhliarikovom-zakone-sa-objavil-clovek-z-farmabiznisu", "http://www.zzz.sk/?clanok=9985"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:04.760431+00:00"}
{"id": "vr33759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33759", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Pani predsedníčka Ústavného súdu predtým povedala jasne, že Ústavný súd je schopný túto problematiku vyriešiť, ale mali riešenie, len hanebne, neviem prečo, na koho príkaz nedala o tomto hlasovať. Počkala na to, kým zasadne Národná rada.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková sa síce pre média vyjadrila, že Ústavný súd bude hľadať riešenie, nie však, ako tvrdí Gábor Gál, že riešenie majú alebo že Ústavný súd je schopný problematiku vyriešiť. Preto výrok považujeme za zavádzajúci, aj keď je ho druhá časť, t.j. že o možnostiach riešenia nedala hlasovať, je pravdivá. Denník SME publikoval výrok Ivetty Macejkovej dňa 18. marca 2013. \" V každom prípade, ako predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky považujem za potrebné aj v mene mojich kolegov, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyhlásiť, že ústavný súd bude hľadať riešenie vzniknutej procesnej situácie v predmetnej veci, ktoré bude ústavne konformné a umožní, pokiaľ možno, v primeranej lehote ústavnému súdu o sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., rozhodnúť. \" Z tlačovej správy Ústavného súdu Slovenskej republiky dňa 30. apríla 2013 vyplýva, že predsedníčka ÚS odročila hlasovanie o návrhoch na zmenu Rozvrhu práce ÚS: \" Po ukončení rozpravy predsedníčka ústavného súdu rozhodla o odročení prerokúvania danej veci. Predsedníčka ústavného súdu neakceptovala procedurálny návrh viacerých sudcov na pristúpenie k hlasovaniu o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce, a to z dôvodu prebiehajúcej rozpravy Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková sa síce pre média vyjadrila, že Ústavný súd bude hľadať riešenie, nie však, ako tvrdí Gábor Gál, že riešenie majú alebo že Ústavný súd je schopný problematiku vyriešiť. Preto výrok považujeme za zavádzajúci, aj keď je ho druhá časť, t.j. že o možnostiach riešenia nedala hlasovať, je pravdivá. Denník SME publikoval výrok Ivetty Macejkovej dňa 18. marca 2013. \" V každom prípade, ako predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky považujem za potrebné aj v mene mojich kolegov, sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyhlásiť, že ústavný súd bude hľadať riešenie vzniknutej procesnej situácie v predmetnej veci, ktoré bude ústavne konformné a umožní, pokiaľ možno, v primeranej lehote ústavnému súdu o sťažnosti doc. JUDr. Jozefa Čentéša, PhD., rozhodnúť. \" Z tlačovej správy Ústavného súdu Slovenskej republiky dňa 30. apríla 2013 vyplýva, že predsedníčka ÚS odročila hlasovanie o návrhoch na zmenu Rozvrhu práce ÚS: \" Po ukončení rozpravy predsedníčka ústavného súdu rozhodla o odročení prerokúvania danej veci. Predsedníčka ústavného súdu neakceptovala procedurálny návrh viacerých sudcov na pristúpenie k hlasovaniu o predložených návrhoch dodatku k rozvrhu práce, a to z dôvodu prebiehajúcej rozpravy Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. \" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["publikoval", "tlačovej správy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6738103/o-centesovi-moze-podla-macejkovej-rozhodnut-aj-namietany-sudca.html", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Plenum_2013_43.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:55.729210+00:00"}
{"id": "vr35007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35007", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...sa napríklad na R4 pri Svidníku, ktorá po dokončení má prepady na dvoch veľkých dlhých miestach...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií na regionálnom serveri došlo na vozovke k trhlinám.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií na regionálnom serveri došlo na vozovke k trhlinám."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["regionálnom serveri"], "url": ["http://www.e-dukla.sk/?page_id=1013&action=details&frm_article_id=1493"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:18.351479+00:00"}
{"id": "49742", "numeric_id": 49742, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49742", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Na toto nemal mandát, ani nemá mandát, ak si chce vydať nejakú vlastnú knihu, nech si ju vydá, ale ako splnomocnenec vlády mal inú úlohu (pozn. Kotlár).", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Splnomocnenec vlády pre oblasť preverovania procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19 Peter Kotlár mal koordinovať posúdenie opatrení prijatých počas pandémie covidu-19 na Slovensku. Činnosť, ktorou sa zaoberal v rámci svojho pôsobenia, nezodpovedá činnosti danej štatútom. Jeho závery zahŕňali napríklad nepravdivé tvrdenia o škodlivých účinkoch mRNA vakcín a zásahu WHO do štátnej suverenity. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPeter Kotlár je splnomocnencom vlády pre oblasť preverovania procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19. Podľa štatútu ustanovujúceho túto funkciu do jeho pôsobnosti patria koordinačné úlohy zamerané na posúdenie a analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a efektivity opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou covidu-19 v rokoch 2020 – 2022. Funkciu plní najmä: zabezpečením zberu a analýzy dát, na základe ktorých pripravuje stanoviská pre vládu, navrhuje postupy v prípade porušenia právnych predpisov a vedie stretnutia zainteresovaných aktérov ( .pdf , s. 1 - 2).\n\nZávery svojho vyšetrovanie predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).\n\nDo ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).\n\nPodľa splnomocnenca vystúpila do popredia naliehavosť venovať pozornosť budúcemu možnému ohrozenie suverenity štátu, verejného zdravia a ľudských práv zo strany WHO a preto bolo nutné dať do pozornosti závažnosť ambícií WHO zasahovať do suverenity štátu a ľudských práv a riadiť pandemické opatrenia po celom svete jedinou osobou - generálnym riaditeľom WHO ( 17:10 - 18:16 ).\n\nNa Kotlárovu tlačovú konferenciu zareagovali viaceré inštitúcie. Slovenská lekárska komora označila závery za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné. Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie sa od záverov dištancoval a Kotlárove odporúčania označil za škodlivé.\n\nOdborníci sa tiež podujali na vyvrátenie individuálnych tvrdení, ktoré Kotlár predniesol na konferencii. K tvrdeniu, že mRNA vakcíny závažne poškodzujú ľudské telo a spôsobujú potraty či nádorové ochorenia ( 23:00 ) sa pre portál Aktuality.sk vyjadril profesor Jampílek, ktorý vysvetlil, že vakcíny majú vedľajšie účinky, ktoré sú mierne až stredne závažné a zmiznú do niekoľkých dní, nespôsobujú teda zdravotné problémy, ktoré predstavil splnomocnenec.\n\nVirológ Boris Klempa odmietol , že očkovaním mRNA vakcínami je zabudovaná cudzia genetická informácia do genómu očkovaného ( 25:03 ), pretože mRNA vakcíny neovplyvňujú genetickú informáciu v ľudskom tele.", "analysis_paragraphs": ["Splnomocnenec vlády pre oblasť preverovania procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19 Peter Kotlár mal koordinovať posúdenie opatrení prijatých počas pandémie covidu-19 na Slovensku. Činnosť, ktorou sa zaoberal v rámci svojho pôsobenia, nezodpovedá činnosti danej štatútom. Jeho závery zahŕňali napríklad nepravdivé tvrdenia o škodlivých účinkoch mRNA vakcín a zásahu WHO do štátnej suverenity. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Peter Kotlár je splnomocnencom vlády pre oblasť preverovania procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19. Podľa štatútu ustanovujúceho túto funkciu do jeho pôsobnosti patria koordinačné úlohy zamerané na posúdenie a analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a efektivity opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou covidu-19 v rokoch 2020 – 2022. Funkciu plní najmä: zabezpečením zberu a analýzy dát, na základe ktorých pripravuje stanoviská pre vládu, navrhuje postupy v prípade porušenia právnych predpisov a vedie stretnutia zainteresovaných aktérov ( .pdf , s. 1 - 2).", "Závery svojho vyšetrovanie predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).", "Do ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).", "Podľa splnomocnenca vystúpila do popredia naliehavosť venovať pozornosť budúcemu možnému ohrozenie suverenity štátu, verejného zdravia a ľudských práv zo strany WHO a preto bolo nutné dať do pozornosti závažnosť ambícií WHO zasahovať do suverenity štátu a ľudských práv a riadiť pandemické opatrenia po celom svete jedinou osobou - generálnym riaditeľom WHO ( 17:10 - 18:16 ).", "Na Kotlárovu tlačovú konferenciu zareagovali viaceré inštitúcie. Slovenská lekárska komora označila závery za subjektívne, zavádzajúce a nezodpovedné. Slovenská spoločnosť alergológie a klinickej imunológie sa od záverov dištancoval a Kotlárove odporúčania označil za škodlivé.", "Odborníci sa tiež podujali na vyvrátenie individuálnych tvrdení, ktoré Kotlár predniesol na konferencii. K tvrdeniu, že mRNA vakcíny závažne poškodzujú ľudské telo a spôsobujú potraty či nádorové ochorenia ( 23:00 ) sa pre portál Aktuality.sk vyjadril profesor Jampílek, ktorý vysvetlil, že vakcíny majú vedľajšie účinky, ktoré sú mierne až stredne závažné a zmiznú do niekoľkých dní, nespôsobujú teda zdravotné problémy, ktoré predstavil splnomocnenec.", "Virológ Boris Klempa odmietol , že očkovaním mRNA vakcínami je zabudovaná cudzia genetická informácia do genómu očkovaného ( 25:03 ), pretože mRNA vakcíny neovplyvňujú genetickú informáciu v ľudskom tele."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["splnomocnencom", ".pdf", "priznal", "12:35 - 15:30", "15:40 - 17:00", "17:10 - 18:16", "označila", "dištancoval", "23:00", "vyjadril", "odmietol", "25:03"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/splnomocnenci-vlady/", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=4FF24349738246FEBF3AB2F448A82B24-E78C2692D55D0C05A1A94ADEAC8BACE4", "https://www.aktuality.sk/clanok/1gHvvlf/peter-kotlar-ukazal-zavery-svojho-vysetrovania-pandemie-nema-data-vakciny-testoval-na-svojej-krvi-a-hovori-o-biologickej-zbrani/#:~:text=Z%C3%A1very%20jeho%20sk%C3%BAmania%2C%20na%20ktor%C3%A9%2C%20ako%20s%C3%A1m%20priznal%2C%20nem%C3%A1%20d%C3%A1ta%2C", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://lekom.sk/aktuality/rada-slk-k-vyjadreniam-p-kotlara-subjektivne-zavadzajuce-nezodpovedne", "https://www.ssaki.eu/?p=3916749", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://www.aktuality.sk/clanok/3mxC3NQ/vedcom-sme-ukazali-8-vyrokov-petra-kotlara-v-piatich-pripadoch-odhalili-nezmysly-pri-zvysku-vidia-zavadzanie-a-konspiracie/#:~:text=%E2%80%9EPo%C4%8Das%20klinick%C3%BDch%20testov%20neboli%20identifikovan%C3%A9%20%C5%BEiadne%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%A9%20obavy%20t%C3%BDkaj%C3%BAce%20sa%20vakc%C3%ADn%20Pfizer/BioNTech%20a%20Moderna.%20Pri%20oboch%20mRNA%20vakc%C3%ADnach%20sa%20zvy%C4%8Dajne%20pozoruj%C3%BA%20mierne%20a%C5%BE%20stredne%20z%C3%A1va%C5%BEn%C3%A9%20ved%C4%BEaj%C5%A1ie%20%C3%BA%C4%8Dinky%2C%20ktor%C3%A9%20zvy%C4%8Dajne%20vymizn%C3%BA%20nieko%C4%BEko%20dn%C3%AD%20po%20o%C4%8Dkovan%C3%AD%2C%E2%80%9C%20vysvet%C4%BEuje%20odborn%C3%ADk.", "https://www.ta3.com/clanok/959073/kotlarov-zaver-presetrenia-pandemie-okamzity-zakaz-ockovania-urcitymi-vakcinami-odbornici-nesuhlasia#:~:text=Ostr%C3%A1%20odpove%C4%8F%20virol%C3%B3ga,tak%20imunitn%C3%BA%20odpove%C4%8F.", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:40.921048+00:00"}
{"id": "vr28700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28700", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Mesto vytvorilo špecifický projekt, je to grantová schéma, ktorá podporuje lokálnu kultúru a lokálne telesá kultúrne, a skupiny, ktorú kultúru tu produkujú.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Košice skutočne vytvorilo v tomto roku grantový program , ktorý je určený na podporu nezávislých subjektov v oblasti kultúry na území mesta. Informovali o tom viaceré mediálne portály ( tu a tu ). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Košice skutočne vytvorilo v tomto roku grantový program , ktorý je určený na podporu nezávislých subjektov v oblasti kultúry na území mesta. Informovali o tom viaceré mediálne portály ( tu a tu ). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["program", "tu", "tu"], "url": ["http://www.k13.sk/grantova-schema/", "http://zajtrajsienoviny.sk/2014/04/kosice-pripravili-unikatny-grantovy-program-na-podporu-kultury/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7179943/mesto-kosice-rozdeli-200-tisic-na-kulturne-granty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:49.762788+00:00"}
{"id": "vr32871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32871", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ľuboš Lopatka, náš nominant v Sociálnej poisťovni znížil náklady o 20 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Lopatka ako riaditeľ Sociálnej poisťovne ušetril na prevádzkových nákladoch takmer 20 miliónov eur za rok 2011. Výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2011, (13. februára 2012): \" Sociálna poisťovňa šetrí aj na svojich prevádzkových nákladoch zo správneho fondu – za rok 2011 použila na svoju prevádzku 116,2 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom správneho fondu na rok 2011 vo výške 135,4 mil. eur predstavuje úsporu 19,2 mil. eur. Lepšie hospodárske výsledky sa prejavili aj v znížení transferu zo štátneho rozpočtu, t. j. úspore pre štát, vo výške 162,5 mil. eur.\" Lopatka v júli 2012 rezignoval na svoju funkciu. Zo správy Hospodárenia Sociálnej poisťovne od januára 2012 do júla 2012 sa prostriedky v správnom fonde čerpali v menšej miere ako bolo pôvodne rozpočtované. Po prepočte ide približne o sumu 5,8 milióna eur ušetrenú za obdobie január - júl 2012 na nákladoch. \"Použitie finančných prostriedkov správneho fondu za obdobie január až júl 2012 bolo vo výške 61,77 mil. eur, čo znamená plnenie rozpočtu na január až júl 2012 na 91,47 % .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Lopatka ako riaditeľ Sociálnej poisťovne ušetril na prevádzkových nákladoch takmer 20 miliónov eur za rok 2011. Výsledok hospodárenia Sociálnej poisťovne za rok 2011, (13. februára 2012): \" Sociálna poisťovňa šetrí aj na svojich prevádzkových nákladoch zo správneho fondu – za rok 2011 použila na svoju prevádzku 116,2 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom správneho fondu na rok 2011 vo výške 135,4 mil. eur predstavuje úsporu 19,2 mil. eur. Lepšie hospodárske výsledky sa prejavili aj v znížení transferu zo štátneho rozpočtu, t. j. úspore pre štát, vo výške 162,5 mil. eur.\" Lopatka v júli 2012 rezignoval na svoju funkciu. Zo správy Hospodárenia Sociálnej poisťovne od januára 2012 do júla 2012 sa prostriedky v správnom fonde čerpali v menšej miere ako bolo pôvodne rozpočtované. Po prepočte ide približne o sumu 5,8 milióna eur ušetrenú za obdobie január - júl 2012 na nákladoch. \"Použitie finančných prostriedkov správneho fondu za obdobie január až júl 2012 bolo vo výške 61,77 mil. eur, čo znamená plnenie rozpočtu na január až júl 2012 na 91,47 % .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["hospodárenia", "rezignoval", "Hospodárenia"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-pozitivne-vysledky-hospodarenia-za-rok-2011/48411s51031c?", "http://ekonomika.sme.sk/c/6447160/sef-socialnej-poistovne-lopatka-odstupuje-z-funkcie.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-hospodarenie-socialnej-poistovne-v-mesiacoch-januar-az-jul-2012-qaq/48411s54019c?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:17.323209+00:00"}
{"id": "vr35901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35901", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj nám Európska únia predpovedá, že budeme ekonomickými lídrami na dva roky.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predpovede Komisie (.pdf) bude mať Slovensko v tomto roku spolu s Poľskom najvyšší rast, v budúcom roku nás má predbehnúť len Estónsko.", "analysis_paragraphs": ["Podľa predpovede Komisie (.pdf) bude mať Slovensko v tomto roku spolu s Poľskom najvyšší rast, v budúcom roku nás má predbehnúť len Estónsko."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/statistical_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:37.777270+00:00"}
{"id": "vr36501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36501", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ ide o voľby v Maďarsku, dali odpoveď a nedali odpoveď. Na čo dali odpoveď - odpovedali na tvorbu politických strán a politického systému, keď väčšina z nich, nech tradične vypadla.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Do Maďarského parlamentu sa pred štyrmi rokmi dostalo šesť subjektov : Fidesz, socialisti, Zväz slobodných demokratov– Maďarská liberálna strana (SZDSZ), Maďarské demokratické fórum (MDF) a spoločná kandidátka socialistov a liberálov, jeden mandát získalo ešte regionálne združenie Za župu Somogy. Mečiar by mal pravdu ak by sme nevynechali posledné dve (ad hoc) formácie, a riadili sa celkovými výsledkami, ktoré ešte dnes nepoznáme. Bez oných dvoch zoskupení by vypadla presne polovica strán; tvrdenie by neplatilo ak by sme brali do úvahy len výsledky prvého kola spred štyroch rokov- vtedy mandáty získali socialisti, Fidesz a spoločná kandidátka liberálov a socialistov.", "analysis_paragraphs": ["Do Maďarského parlamentu sa pred štyrmi rokmi dostalo šesť subjektov : Fidesz, socialisti, Zväz slobodných demokratov– Maďarská liberálna strana (SZDSZ), Maďarské demokratické fórum (MDF) a spoločná kandidátka socialistov a liberálov, jeden mandát získalo ešte regionálne združenie Za župu Somogy. Mečiar by mal pravdu ak by sme nevynechali posledné dve (ad hoc) formácie, a riadili sa celkovými výsledkami, ktoré ešte dnes nepoznáme. Bez oných dvoch zoskupení by vypadla presne polovica strán; tvrdenie by neplatilo ak by sme brali do úvahy len výsledky prvého kola spred štyroch rokov- vtedy mandáty získali socialisti, Fidesz a spoločná kandidátka liberálov a socialistov."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["subjektov"], "url": ["http://www.cevro.cz/cs/cevrorevue/aktualni-cislo-on-line/2006/5/67380-parlamentni-volby-madarsku-2006.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:20.796472+00:00"}
{"id": "vr31016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31016", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ale stal sa na základe pravidiel, ktoré určila a špeciálne pani ministerka za druhej Dzurindovej vlády. My sme tie pravidlá nemenili. Štefan Harabin je predseda Najvyššieho súdu podľa tých pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravidlá na voľby predsedu Najvyššieho súdy SR sú obsiahnuté v zákone č. 185/2002 Z.z . o o Súdnej rade Slovenskej republiky. Tento zákon určuje za akých podmienok je vymenovaný a menovaný predseda Najvyššieho súdu Súdnou Radou (§ 6). Tento zákon prijala prvá Dzurindova vláda 11. apríla 2002. Počas druhej Dzurindovej vlády bolo niekoľko novelizácií tohto zákona. Zásadná zmena voľby predsedu Najvyššieho súdu bola 4. júla 2003 zákon č. 267/2003 Z.z (§ 6 odsek 7; § 27c, d, e). Je pravdou, že pravidlá na voľby, vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR nastavila prvá vláda M. Dzurindu a následne druhá Dzurindova vláda zákon novelizovala. Taktiež je pravdou, že vláda R. Fica pravidlá nemenila. Inými slovami súčasný predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabín bol zvolený na základe pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda. Nie je však pravda, že to určila ministerka Žitňanská, ktorá bola na poste ministerky v roku 2006. Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravidlá na voľby predsedu Najvyššieho súdy SR sú obsiahnuté v zákone č. 185/2002 Z.z . o o Súdnej rade Slovenskej republiky. Tento zákon určuje za akých podmienok je vymenovaný a menovaný predseda Najvyššieho súdu Súdnou Radou (§ 6). Tento zákon prijala prvá Dzurindova vláda 11. apríla 2002. Počas druhej Dzurindovej vlády bolo niekoľko novelizácií tohto zákona. Zásadná zmena voľby predsedu Najvyššieho súdu bola 4. júla 2003 zákon č. 267/2003 Z.z (§ 6 odsek 7; § 27c, d, e). Je pravdou, že pravidlá na voľby, vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu SR nastavila prvá vláda M. Dzurindu a následne druhá Dzurindova vláda zákon novelizovala. Taktiež je pravdou, že vláda R. Fica pravidlá nemenila. Inými slovami súčasný predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabín bol zvolený na základe pravidiel, ktoré nastavila Dzurindova vláda. Nie je však pravda, že to určila ministerka Žitňanská, ktorá bola na poste ministerky v roku 2006. Výrok tak hodnotíme ako zavádzanie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["185/2002 Z.z", "267/2003 Z.z"], "url": ["http://www.ja-sr.sk/node/660", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17253&FileName=03-z267&Rocnik=2003"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:54.370734+00:00"}
{"id": "48100", "numeric_id": 48100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48100", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Dnes si pripomíname 103 rokov od vzniku Československej republiky. Je to už tak dávno, že nám pri tom môže uniknúť dôležitý fakt: vďaka tejto republike sme dnes samostatný štát a nie súčasť Maďarska. Lebo bolo viacero okamihov, kedy nám to hrozilo. Prvým takým momentom bolo oslobodenie územia od maďarskej vojenskej prítomnosti na Slovensku. Ak ste si to predstavovali tak, že 28. októbra 1918 sa tieto vojská zdvihli a odišli – nebolo to tak. Ozbrojené konflikty s maďarskými jednotkami trvali až do januára 1919. Ale ani potom nebol pokoj. V marci 1919 vznikla Maďarská republika rád, ktorej cieľom bolo aj obnovenie tzv. Veľkého Maďarska. Opäť došlo k ozbrojeným konfliktom a bojom aj na území Slovenska.", "statement_date": "2022-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1918 vznikla deklaráciou Československého národného výboru Československá republika, ktorej formácia je historikmi označovaná za základný zdroj slovenskej štátnosti. V nasledujúcich rokoch podliehalo slovenské územie snahám maďarských vlád o jeho pričlenenie k Maďarsku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrijatím Washingtonskej deklarácie a vyhlásením samostatnej Československej republiky (ČSR) v Prahe v roku 1918 vzniká po rozpade Rakúsko-Uhorska unitárny štát. Ústavná listina ČSR z roku 1920 ho stanovuje ako: „jednotný a nedeliteľný celok“, pre ktorý je spoločný československý národ štátotvorným. Slovensko sa k myšlienke spoločného štátu prihlásilo Martinskou deklaráciou. ( pdf ) V prvej republike spočiatku administratívne členenie na Slovensku pozostávalo zo žúp, priamo podliehajúcich Ministerstvu vnútra ČSR. Od roku 1928 Slovensko figurovalo ako vyšší územnosprávny celok — tzv. Slovenská krajina (resp. Země Slovenská ).\n\nTomuto členeniu predchádzalo prijatie zákona o zriadení župných a okresných úradov v ČSR, ktorý bol novelizovaný zákonom o organizácii politickej správy, nahradzujúc župy krajinskými správnymi obvodmi. ( pdf , pdf )\n\nPo vyhlásení nezávislosti v októbri 1918 začali vojská československej armády obsadzovať územie, ktoré vtedy patrilo pod novovyhlásenú Maďarskú demokratickú republiku (MDR), ako následníka Uhorského kráľovstva. 13. novembra vstupuje do platnosti Belehradské prímerie medzi zástupcami vojenskej misie Dohody a MDR. Ako píše Miroslav Michela: „ 17. paragraf tejto vojenskej konvencie obsahoval klauzulu o tom, že veľmoci nebudú zasahovať do vnútornej správy krajiny, čo maďarská strana vysvetľovala v tom zmysle, že územie Slovenska/Hornej zeme malo ostať pod kontrolou Károlyiho vlády. “ ( .pdf , s. 21)\n\nFrancúzske zastúpenie sa koncom novembra ohradilo proti takejto interpretácii 17. paragrafu. Štáty Dohody potvrdili československé územné požiadavky.\n\nPlukovník Ferdinand Vix oznámil Maďarsku, že československá armáda bola uznaná za súčasť vojsk Dohody (s. 31), vďaka čomu jej prináleží právo obsadenia všetkých území patriacich ČSR; maďarským vojskám bola uložená povinnosť sa stiahnuť z československých území. Slovenskú časť územia obsadili jednotky koncom januára 1919. K menším ozbrojeným stretom dochádzalo naďalej.\n\nTzv. „Vixova nóta” bola jedným z dôvodov, prečo Károlyiho vláda podala demisiu v prospech socialistov. Výsledkom tohto vývoja bolo vyhlásenie Maďarskej republiky rád (MRR). MRR (1919) si od okolitých štátov nárokovala stratené územia, pred rokom 1918 patriace jednotnému Uhorsku. Matej Hanula k zahraničnopolitickej orientácii MRR píše : „ …chystala sa vyvážať komunistickú revolúciu formou vojenskej intervencie do okolitých krajín. Pod heslom proletárskej revolúcie zároveň skrývala svoj ďalší cieľ, ktorým bola obnova územnej integrity bývalých uhorských území. “ V máji až júni 1919 došlo medzi ČSR a MRR k ozbrojenému konfliktu, keď maďarská armáda začala zaberať územia južného a východného Slovenska. Vznikol tu aj krátkodobý štátny útvar Slovenská republika rád, ktorý bol satelitom MRR. Tlak medzinárodného spoločenstva a ofenzíva československých vojsk prinútili maďarské vojská z územia ČSR ustúpiť.\n\nHranice jednoznačne vymedzila až Trianonská mierová zmluva .", "analysis_paragraphs": ["V roku 1918 vznikla deklaráciou Československého národného výboru Československá republika, ktorej formácia je historikmi označovaná za základný zdroj slovenskej štátnosti. V nasledujúcich rokoch podliehalo slovenské územie snahám maďarských vlád o jeho pričlenenie k Maďarsku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prijatím Washingtonskej deklarácie a vyhlásením samostatnej Československej republiky (ČSR) v Prahe v roku 1918 vzniká po rozpade Rakúsko-Uhorska unitárny štát. Ústavná listina ČSR z roku 1920 ho stanovuje ako: „jednotný a nedeliteľný celok“, pre ktorý je spoločný československý národ štátotvorným. Slovensko sa k myšlienke spoločného štátu prihlásilo Martinskou deklaráciou. ( pdf ) V prvej republike spočiatku administratívne členenie na Slovensku pozostávalo zo žúp, priamo podliehajúcich Ministerstvu vnútra ČSR. Od roku 1928 Slovensko figurovalo ako vyšší územnosprávny celok — tzv. Slovenská krajina (resp. Země Slovenská ).", "Tomuto členeniu predchádzalo prijatie zákona o zriadení župných a okresných úradov v ČSR, ktorý bol novelizovaný zákonom o organizácii politickej správy, nahradzujúc župy krajinskými správnymi obvodmi. ( pdf , pdf )", "Po vyhlásení nezávislosti v októbri 1918 začali vojská československej armády obsadzovať územie, ktoré vtedy patrilo pod novovyhlásenú Maďarskú demokratickú republiku (MDR), ako následníka Uhorského kráľovstva. 13. novembra vstupuje do platnosti Belehradské prímerie medzi zástupcami vojenskej misie Dohody a MDR. Ako píše Miroslav Michela: „ 17. paragraf tejto vojenskej konvencie obsahoval klauzulu o tom, že veľmoci nebudú zasahovať do vnútornej správy krajiny, čo maďarská strana vysvetľovala v tom zmysle, že územie Slovenska/Hornej zeme malo ostať pod kontrolou Károlyiho vlády. “ ( .pdf , s. 21)", "Francúzske zastúpenie sa koncom novembra ohradilo proti takejto interpretácii 17. paragrafu. Štáty Dohody potvrdili československé územné požiadavky.", "Plukovník Ferdinand Vix oznámil Maďarsku, že československá armáda bola uznaná za súčasť vojsk Dohody (s. 31), vďaka čomu jej prináleží právo obsadenia všetkých území patriacich ČSR; maďarským vojskám bola uložená povinnosť sa stiahnuť z československých území. Slovenskú časť územia obsadili jednotky koncom januára 1919. K menším ozbrojeným stretom dochádzalo naďalej.", "Tzv. „Vixova nóta” bola jedným z dôvodov, prečo Károlyiho vláda podala demisiu v prospech socialistov. Výsledkom tohto vývoja bolo vyhlásenie Maďarskej republiky rád (MRR). MRR (1919) si od okolitých štátov nárokovala stratené územia, pred rokom 1918 patriace jednotnému Uhorsku. Matej Hanula k zahraničnopolitickej orientácii MRR píše : „ …chystala sa vyvážať komunistickú revolúciu formou vojenskej intervencie do okolitých krajín. Pod heslom proletárskej revolúcie zároveň skrývala svoj ďalší cieľ, ktorým bola obnova územnej integrity bývalých uhorských území. “ V máji až júni 1919 došlo medzi ČSR a MRR k ozbrojenému konfliktu, keď maďarská armáda začala zaberať územia južného a východného Slovenska. Vznikol tu aj krátkodobý štátny útvar Slovenská republika rád, ktorý bol satelitom MRR. Tlak medzinárodného spoločenstva a ofenzíva československých vojsk prinútili maďarské vojská z územia ČSR ustúpiť.", "Hranice jednoznačne vymedzila až Trianonská mierová zmluva ."], "analysis_date": "2022-01-26", "analysis_sources": {"text": ["historikmi", "Washingtonskej deklarácie", "pdf", "pdf", "pdf", ".pdf", "obsadili", "píše", "Trianonská mierová zmluva"], "url": ["https://dennikn.sk/1274942/ceskoslovensko-ako-nastroj-slovenskej-statotvornosti/", "https://archive.org/details/declarationofind00czec", "https://is.muni.cz/el/1422/jaro2015/BEV202Zk/um/Martinska_deklaracia_1918.pdf", "http://ftp.aspi.cz/opispdf/1920/029-1920.pdf", "http://ftp.aspi.cz/opispdf/1927/057-1927.pdf", "http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/1699289/Pod-heslom-integrity.pdf", "https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/cesta-k-podpisu-trianonskej-mierovej-zmluvy-bola-dlha", "https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/cesta-k-podpisu-trianonskej-mierovej-zmluvy-bola-dlha", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/2893/1/2/mirova-smlouva-c-102-1922-sb-mezi-mocnostmi-spojenymi-i-sdruzenymi-a-madarskem-protokol-a-deklarace-trianon/mirova-smlouva-c-102-1922-sb-mezi-mocnostmi-spojenymi-i-sdruzenymi-a-madarskem-protokol-a-deklarace-trianon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:11.081443+00:00"}
{"id": "45989", "numeric_id": 45989, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45989", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ukončila, pozor, veľká hospodárska kríza, ktorá bola ďaleko väčšia ako teraz. Hovorím o ekonomických dôsledkoch, lebo však v tom čase o 200-tisíc ľudí menej pracovalo ako pracuje dnes.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na vrchole krízy, ktorá začala v roku 2007, sa na prácu čakalo o vyše 180-tisíc ľudí viac než dnes. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako ešte pravdivé. Ostatná finančná a hospodárska kríza zasiahla svet v roku 2007 , jej dopady trvali niekoľko rokov. Počas tohto obdobia dosiahla nezamestnanosť na Slovensku vrchol vo februári 2012 - úrady práce evidovali 411 801 uchádzačov o zamestnanie ( .zip ). Podľa posledných štatistík sa v júli 2020 o zamestnanie uchádzalo 231 504 osôb ( .xls , t. 21) - zatiaľ najviac od vypuknutia pandémie. Nevieme však, kedy jej dopady na ekonomiku budú vrcholiť.", "analysis_paragraphs": ["Na vrchole krízy, ktorá začala v roku 2007, sa na prácu čakalo o vyše 180-tisíc ľudí viac než dnes. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako ešte pravdivé. Ostatná finančná a hospodárska kríza zasiahla svet v roku 2007 , jej dopady trvali niekoľko rokov. Počas tohto obdobia dosiahla nezamestnanosť na Slovensku vrchol vo februári 2012 - úrady práce evidovali 411 801 uchádzačov o zamestnanie ( .zip ). Podľa posledných štatistík sa v júli 2020 o zamestnanie uchádzalo 231 504 osôb ( .xls , t. 21) - zatiaľ najviac od vypuknutia pandémie. Nevieme však, kedy jej dopady na ekonomiku budú vrcholiť."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["2007", ".zip", ".xls"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/linksdossier/financna-kriza-000227/", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/Februar2012.ZIP", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2020/MS_2007_okresy.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:34.548652+00:00"}
{"id": "vr15740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15740", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Stačí si len porovnať v Nemecku. 40 % žiadostí (o azyl, pozn.) je vybavených kladne, na Slovensku, v Českej republiky a v niektorých ďalších stredoeurópskych krajinách 3 %", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2016 bolo podľa štatistík Ministerstva vnútra SR 146 žiadostí o udelenie azylu. Azyl bol však minulý rok udelený 167 osobám a zamietnutým 82 ľudom. Z počtu 146 žiadostí, tak bolo 114 % vybavených kladne. V roku 2011 bolo vybavených kladne 2,44 % žiadostí, v roku 2012- 4,3 % žiadostí, v roku 2013 - 3,4 % žiadostí, v roku 2014- 4,22 % žiadostí a v roku 2015- 2,42 % žiadostí bolo vybavených kladne.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 bolo podľa štatistík Ministerstva vnútra SR 146 žiadostí o udelenie azylu. Azyl bol však minulý rok udelený 167 osobám a zamietnutým 82 ľudom. Z počtu 146 žiadostí, tak bolo 114 % vybavených kladne. V roku 2011 bolo vybavených kladne 2,44 % žiadostí, v roku 2012- 4,3 % žiadostí, v roku 2013 - 3,4 % žiadostí, v roku 2014- 4,22 % žiadostí a v roku 2015- 2,42 % žiadostí bolo vybavených kladne."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:10.394311+00:00"}
{"id": "vr17762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17762", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Vyšlo najavo, že v rezorte pôdohospodárstva berú vysokí funkcionári Smeru-SD dotácie na betónové plochy. Pani ministerka Matečná zas dáva dotácie veľkopodnikateľovi pánovi Beljajevovi na rybník pri jeho súkromnom nadštandardnom dome (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s prvou časťou výroku o pridelených dotáciách na betónové plochy podali ministerka Matečná a generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru kvôli podozreniu z cieleného subvenčného podvodu na poľnohospodárskych plochách na východnom Slovensku. V prípade dotácie na rybník podnikateľa Beljajeva Matečná tvrdí, že zatiaľ bola s podnikateľom podpísaná zmluva na základe jeho žiadosti o finančný príspevok, samotná dotácia mu podľa Matečnej vyplatená nebola, bola mu však pôvodne pridelená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvá časť výroku hovorí o rozdeľovaní agrodotácií na východnom Slovensku. O tomto probléme sa hovorí od publikovania posledného článku Jana Kuciaka, ktorý hovoril najmä o talianskej mafii na východnom Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s prvou časťou výroku o pridelených dotáciách na betónové plochy podali ministerka Matečná a generálny riaditeľ PPA Juraj Kožuch trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru kvôli podozreniu z cieleného subvenčného podvodu na poľnohospodárskych plochách na východnom Slovensku. V prípade dotácie na rybník podnikateľa Beljajeva Matečná tvrdí, že zatiaľ bola s podnikateľom podpísaná zmluva na základe jeho žiadosti o finančný príspevok, samotná dotácia mu podľa Matečnej vyplatená nebola, bola mu však pôvodne pridelená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvá časť výroku hovorí o rozdeľovaní agrodotácií na východnom Slovensku. O tomto probléme sa hovorí od publikovania posledného článku Jana Kuciaka, ktorý hovoril najmä o talianskej mafii na východnom Slovensku."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["trestné", "posledného", "článok", "letisko", "trestné", "tlačovej besede", "Zmluva", ".pdf", "nepozná", "vyšetrovanie", "posledného článku"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/matecna-mame-podozrenie-na-subvencny-podvod-s-agrodotaciami-na-vychode.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/", "https://dennikn.sk/1079222/roskova-brala-dotacie-aj-na-letisko-matecna-s-kozuchom-vinia-vyskumnikov-ale-podozrenia-siahaju-vyssie/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/matecna-mame-podozrenie-na-subvencny-podvod-s-agrodotaciami-na-vychode.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1743112-remisova-znamy-podnikatel-beljajev-dostane-od-statu-330-tisic-na-sukromny-rybnik-naklady-su-ovela-nizsie", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3445752&l=sk", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=3445753", "https://www.aktuality.sk/clanok/588644/330-tisic-na-rybnik-pre-oligarchu-beljajeva-remisova-obvinila-matecnu/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1731386-olaf-zacal-vysetrovat-podozrenia-zo-zneuzivania-agrodotacii-ktore-odhalil-kuciak", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:19.806858+00:00"}
{"id": "vr27938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27938", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "nejaké bábky, ktoré napríklad aj na kandidátke Smeru dnes sú, ktoré dostanú vo voľbách 682 hlasov, ale on sa dostane do parlamentu za Smer. 682 hlasov a on sa ide tváriť, že zastupuje niekoho na Slovensku, keď mu iba 600 ľudí na Slovensku verí? Ako niekoho zastupuje?", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič správne poukázal na jav, kedy i ľudia s nízkym počtom zozbieraných preferenčných hlasov úspešne získajú vo voľbách parlamentné kreslo. V prípade volieb v roku 2012 obdobný jav však nenastal iba v diskusii zdôraznenom prípade, teda v prípade strany SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič správne poukázal na jav, kedy i ľudia s nízkym počtom zozbieraných preferenčných hlasov úspešne získajú vo voľbách parlamentné kreslo. V prípade volieb v roku 2012 obdobný jav však nenastal iba v diskusii zdôraznenom prípade, teda v prípade strany SMER-SD."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:29.705850+00:00"}
{"id": "vr31172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31172", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "No druhý pilier dôchodkového zabezpečenia. My hovoríme jednoznačne zachovať, aby dôchodky strednej budúcej dôchodkovej generácie boli na úrovni, Robert Fico a politická strana Smer hovorí, že tieto peniaze je treba minúť.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe SMER-SD sa ohľadom dôchodkov píše (s. 39-40): \"Vytrhávanie dôchodkového systému z celkového systému verejných financií je jedna zo základných chýb, ktoré viedli po roku 2002 k veľkým deformáciám v systéme sociálnej súdržnosti slovenskej spoločnosti, a to nielen s krátkodobým, ale aj s dlhodobým účinkom.\" \" Solidarita ako základný fundament európskej civilizácie by mala byť základom dôchodkového poistenia aj v budúcnosti . Týka sa tak medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity medzi bohatými a chudobnými občanmi. Je žiaduce definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe a na zásadách spravodlivosti, zásluhovosti, vedomia spolupatričnosti, zodpovednosti a solidarity ; zároveň musí sa vhodne skombinovať dobrovoľnosť a povinnosť a funkcie štátu aj súkromných subjektov pri zabezpečovaní fungovania a financovania dôchodkového systému.\" \"Dôchodkový systém by mal byť postavený na rovnakom dôchodkovom nároku pre všetkých , aby zabezpečoval minimálne dôchodkové príjmy a na vyváženej miere solidarity a zásluhovosti.\" \"Opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia uplatniť princíp dobrovoľnosti a prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom.\" Strana SMER-SD vo svojom programe hovorí o univerzálnosti, solidarite a spolupatričnosti vo vzťahu k dôchodkovému piliéru avšak aj o zásluhovosti a kombinácii dobrovoľnosti a povinnosti štátu aj súkromných spoločností na fungovaní a financovaní dôchodkového systému. Nedá sa preto z volebného programu jasne usúdiť, že SMER-SD má skutočne v pláne tieto peniaze budúcej strednej generácie minúť . Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SMER-SD sa ohľadom dôchodkov píše (s. 39-40): \"Vytrhávanie dôchodkového systému z celkového systému verejných financií je jedna zo základných chýb, ktoré viedli po roku 2002 k veľkým deformáciám v systéme sociálnej súdržnosti slovenskej spoločnosti, a to nielen s krátkodobým, ale aj s dlhodobým účinkom.\" \" Solidarita ako základný fundament európskej civilizácie by mala byť základom dôchodkového poistenia aj v budúcnosti . Týka sa tak medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity medzi bohatými a chudobnými občanmi. Je žiaduce definovať budúci dôchodkový systém na univerzálnom princípe a na zásadách spravodlivosti, zásluhovosti, vedomia spolupatričnosti, zodpovednosti a solidarity ; zároveň musí sa vhodne skombinovať dobrovoľnosť a povinnosť a funkcie štátu aj súkromných subjektov pri zabezpečovaní fungovania a financovania dôchodkového systému.\" \"Dôchodkový systém by mal byť postavený na rovnakom dôchodkovom nároku pre všetkých , aby zabezpečoval minimálne dôchodkové príjmy a na vyváženej miere solidarity a zásluhovosti.\" \"Opätovne v systéme starobného dôchodkového sporenia uplatniť princíp dobrovoľnosti a prehodnotiť opodstatnenosť počtu fondov, a to aj vo vzťahu ku garantovaným nárokom.\" Strana SMER-SD vo svojom programe hovorí o univerzálnosti, solidarite a spolupatričnosti vo vzťahu k dôchodkovému piliéru avšak aj o zásluhovosti a kombinácii dobrovoľnosti a povinnosti štátu aj súkromných spoločností na fungovaní a financovaní dôchodkového systému. Nedá sa preto z volebného programu jasne usúdiť, že SMER-SD má skutočne v pláne tieto peniaze budúcej strednej generácie minúť . Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:16.649968+00:00"}
{"id": "vr32960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32960", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Táto záležitosť (zákon o štátnom občianstve, pozn.) už skoro rok na Ústavnom súde a čakáme, kedy Ústavný súd prijme nejaké rozhodnutie.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, pretože neuvádza presný údaj čakania na rozhodnutie ÚS vo veci Zákona o štátnom občianstve.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako nepravdivý, pretože neuvádza presný údaj čakania na rozhodnutie ÚS vo veci Zákona o štátnom občianstve."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/podanie.do?id_spisu=405028"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:21.474421+00:00"}
{"id": "vr18424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18424", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Existujú odhady, ktoré hovoria, že v prípade neriadeného brexitu dopad na slovenskú ekonomiku by bol 0,4% do roku 2020 a že náš export by v najhorších číslach klesol o 3%,...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré zdroje sa zhodujú v tom, že pri prípadnom tvrdom brexite by došlo k poklesu slovenskej ekonomiky v priemere o 0,4%, pričom export by bol zasiahnutý poklesom približne 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štátneho tajomníka MZV SR Františka Ružičku Slovensko podporuje uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadnom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Avšak, ak by sa spoločné rokovania nepodarili a došlo by k tvrdému brexit, malo by to nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo, keďže Veľká Británia je jedným z najýznamnejších importérov najmä v automobilovom priemysle. Už v roku 2017 sa viceguvernér NBS Ján Tóth vyjadril , že v prípade tvrdého Brexitu by mohlo prísť k poklesu ekonomiky medzi 0,3 až 0,5 % HDP. Podľa najnovších prognóz v prípade nekontrolovaného britského odchodu by ekonomiky na obidvoch stranách boli zasiahnuté negatívne. Medzinárodný menový fond vydal v júli prognózu, v ktorej podľa odhadu, by brexit spôsobil Európskej únii dlhodobú škodu približne 1,5% HDP. Slovensko by pritom malo stratiť približne 0,4 percenta HDP. Slová analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej potvrdzujú to, že dopad trdvého brexitu na slovenskú ekonomiku nebude veľmi drastický, avšak ani zanedbateľný. Vladimír Bilčík z Univerzity Komenského sa tiež vyjadril ohľadom dopadov na slovenskú ekonomiku, pričom dodáva, že dôsledky budú hlavne nepriame a citeľné najmä počas ekonomických výkyvov. Dôležité tiež bude, aký dopad by mal tvrdý brexit na nemeckú ekonomiku, od ktorej by sa neskôr odvíjala situácia na Slovensku. Približne 5% slovenského exportu putuje do Veľkej Británie. Nemecký ekonomický inštitút predpokladá , že celková obchodná výmena medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, by v prípade tvrdého brexitu klesla o polovicu. Slovenský vývoz do Veľkej Británie by tak klesol približne o 2,5 %. Už v súčasnosti však niektoré firmy pôsobiace na Slovensku pociťujú dopad brexitu. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zdroje sa zhodujú v tom, že pri prípadnom tvrdom brexite by došlo k poklesu slovenskej ekonomiky v priemere o 0,4%, pričom export by bol zasiahnutý poklesom približne 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štátneho tajomníka MZV SR Františka Ružičku Slovensko podporuje uzavretie politickej dohody medzi Londýnom a Bruselom o riadnom odchode Spojeného kráľovstva z Únie. Avšak, ak by sa spoločné rokovania nepodarili a došlo by k tvrdému brexit, malo by to nepriaznivé vplyvy na slovenské hospodárstvo, keďže Veľká Británia je jedným z najýznamnejších importérov najmä v automobilovom priemysle. Už v roku 2017 sa viceguvernér NBS Ján Tóth vyjadril , že v prípade tvrdého Brexitu by mohlo prísť k poklesu ekonomiky medzi 0,3 až 0,5 % HDP. Podľa najnovších prognóz v prípade nekontrolovaného britského odchodu by ekonomiky na obidvoch stranách boli zasiahnuté negatívne. Medzinárodný menový fond vydal v júli prognózu, v ktorej podľa odhadu, by brexit spôsobil Európskej únii dlhodobú škodu približne 1,5% HDP. Slovensko by pritom malo stratiť približne 0,4 percenta HDP. Slová analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej potvrdzujú to, že dopad trdvého brexitu na slovenskú ekonomiku nebude veľmi drastický, avšak ani zanedbateľný. Vladimír Bilčík z Univerzity Komenského sa tiež vyjadril ohľadom dopadov na slovenskú ekonomiku, pričom dodáva, že dôsledky budú hlavne nepriame a citeľné najmä počas ekonomických výkyvov. Dôležité tiež bude, aký dopad by mal tvrdý brexit na nemeckú ekonomiku, od ktorej by sa neskôr odvíjala situácia na Slovensku. Približne 5% slovenského exportu putuje do Veľkej Británie. Nemecký ekonomický inštitút predpokladá , že celková obchodná výmena medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, by v prípade tvrdého brexitu klesla o polovicu. Slovenský vývoz do Veľkej Británie by tak klesol približne o 2,5 %. Už v súčasnosti však niektoré firmy pôsobiace na Slovensku pociťujú dopad brexitu. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["podporuje", "nepriaznivé vplyvy", "vyjadril", "prognóz", "dopadov", "predpokladá"], "url": ["https://www.mzv.sk/aktuality/vsetky_spravy/-/asset_publisher/Rp2fPY0svzsu/content/statny-tajomnik-mzvaez-sr-f-ruzicka-na-stretnuti-s-partnermi-o-prebiehajucich-pripravach-slovenska-v-suvislosti-s-bliziacim-sa-vystupenim-spojeneho-kr?p_p_auth=6P1IdVqG", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1810874-tvrdy-brexit-by-mal-priame-dosledky-na-ekonomiku-slovenska-tvrdi-slovensky-diplomat", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/viceguverner-nbs-tvrdy-brexit-moze-spomalit-slovensku-ekonomiku/?fbclid=IwAR13k8XdUzGGIvXduR1YQv2fDfgRx7fqQU2uNSzK_I0iC0qsw8uVYhKA0QA", "https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/dosledky-tvrdeho-brexitu-pociti-aj-slovensko-vlada-chysta-opatrenia/.", "https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/slovenska-vlada-sa-musi-pripravit-na-vsetky-scenare-brexitu-firmy-su-zatial-vlazne/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/490356-brexit-zasiahol-obchod-slovenska-s-britaniou/?fbclid=IwAR13k8XdUzGGIvXduR1YQv2fDfgRx7fqQU2uNSzK_I0iC0qsw8uVYhKA0QA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:51.173073+00:00"}
{"id": "48200", "numeric_id": 48200, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48200", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Keď sme prechádzali zo slovenskej koruny na euro, prinútili sme všetkých obchodníkov, aby uvádzali dvojité meny.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár správne konštatuje, že povinnosť uvádzať duálne ceny v eurách aj Slovenských korunách vstúpila do platnosti počas funkčného obdobia vlády Smeru-SD, SNS a HZDS. Duálne zobrazovanie v korunách a eurách upravoval zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktorý jednohlasne podporila celá Národná rada . Povinnosť zobrazovať ceny duálne na Slovensku začala v auguste 2008 a skončila jeden rok odo dňa zavedenia eura.", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár správne konštatuje, že povinnosť uvádzať duálne ceny v eurách aj Slovenských korunách vstúpila do platnosti počas funkčného obdobia vlády Smeru-SD, SNS a HZDS. Duálne zobrazovanie v korunách a eurách upravoval zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktorý jednohlasne podporila celá Národná rada . Povinnosť zobrazovať ceny duálne na Slovensku začala v auguste 2008 a skončila jeden rok odo dňa zavedenia eura."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Národná rada", "auguste 2008"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/659/#predpis.clanok-1.cast-siesta", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21987", "https://ekonomika.sme.sk/c/3812260/ceny-by-mali-byt-dualne-zobrazovane-od-augusta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:43.921793+00:00"}
{"id": "vr15732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15732", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Odvtedy (od zavedenia hranice 20 tisíc členov pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pozn.) vlastne nevznikla žiadna nová cirkev alebo náboženská spoločnosť.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hranicu 20 tisíc členov pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zaviedol Zákon č. 201/2007 Z.z., ktorý dopĺňa alebo mení pôvodný Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví alebo náboženškých spoločností s nadobudnutím účinnosti k 1. máju 2007. Podľa Cirkevného odboru Ministerstva kultúry je v súčasnosti na slovensku registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, pričom všetky boli registrované pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ako posledné bolo 19. apríla 2007 registrované náboženské spoločenstvo Bahájske spoločenstvo v SR. Na základe týchto informácií teda skutočne od roku 2007 (od zavedenia hranice 20 tisíc členov) nevznikla žiadna nová cirkev alebo náboženské spoločenstvo a preto označujeme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hranicu 20 tisíc členov pre registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti zaviedol Zákon č. 201/2007 Z.z., ktorý dopĺňa alebo mení pôvodný Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví alebo náboženškých spoločností s nadobudnutím účinnosti k 1. máju 2007. Podľa Cirkevného odboru Ministerstva kultúry je v súčasnosti na slovensku registrovaných 18 cirkví a náboženských spoločností, pričom všetky boli registrované pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ako posledné bolo 19. apríla 2007 registrované náboženské spoločenstvo Bahájske spoločenstvo v SR. Na základe týchto informácií teda skutočne od roku 2007 (od zavedenia hranice 20 tisíc členov) nevznikla žiadna nová cirkev alebo náboženské spoločenstvo a preto označujeme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 201/2007", "Zákon", "č. 308/1991", "registrovaných"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-201", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-308/znenie-0", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-308/znenie-0", "http://www.mksr.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:27.769280+00:00"}
{"id": "vr37879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37879", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Na jednej strane sa vlastníci nemôžu domôcť svojho práva a často, a v posledných rokoch už veľmi konkrétne, apelujú aj na medzinárodné inštitúcie (v oblasti regulovaného nájomného, pozn.).", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Sme k februáru 2010 evidoval Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 60 sťažovateľov z celého Slovenska. Celkovo bolo podaných deväť sťažností týkajúcich sa regulovaného nájomného.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Sme k februáru 2010 evidoval Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 60 sťažovateľov z celého Slovenska. Celkovo bolo podaných deväť sťažností týkajúcich sa regulovaného nájomného."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Sme"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5224782/europsky-sud-oznamil-vlade-staznosti-na-regulovane-najomne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:06.672663+00:00"}
{"id": "vr32823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32823", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Existujú judikáty a veľmi jasné stanovisko Európskej komisie, ktoré hovorí o tom, akým spôsobom sa s verejnými zdrojmi narába. To čo je súkromná zdravotná poisťovňa u nás, nie je pod juridikciou klasického obchodného práva a možnosti tvorby zisku a narábať s verejným zdrojom tak ako v obchodnom alebo štandardnom komerčnom priestore.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Európska komisia vydáva ročne štúdiu o verejných financiách, nepodarilo sa nám však nájsť žiadne stanovisko, ktoré by naznačovalo, že zdravotná poisťovňa u nás nespadá pod klasické obchodné právo.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vydáva ročne štúdiu o verejných financiách, nepodarilo sa nám však nájsť žiadne stanovisko, ktoré by naznačovalo, že zdravotná poisťovňa u nás nespadá pod klasické obchodné právo."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/public_finances_emu_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:19.945694+00:00"}
{"id": "vr37854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37854", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "My dneska inkasujeme ako štát, inkasuje z týchto teplární ročne, a to nie je údaj za minulý rok, že niekto povie umelo ste znížili hospodársky výsledok teplární, ale na priemere posledných desať rokov štyri milióny eur dividendy.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Analýzy Fondu národného majetku o ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií \"dosiahol p riemerný celkový ročný dividendový výnos za všetky TS v rokoch 2002-2010 hodnotu cca. 4.2 mil. eur, pričom Zvolenská teplárenská a Žilinská teplárenská nevyplatili žiadne dividendy od roku 2001 do roku 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Analýzy Fondu národného majetku o ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií \"dosiahol p riemerný celkový ročný dividendový výnos za všetky TS v rokoch 2002-2010 hodnotu cca. 4.2 mil. eur, pričom Zvolenská teplárenská a Žilinská teplárenská nevyplatili žiadne dividendy od roku 2001 do roku 2010.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy"], "url": ["http://www.rokovania.sk/html/m_Mater-Dokum-128229.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:58.769933+00:00"}
{"id": "49666", "numeric_id": 49666, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49666", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, že slovenské médiá sa nezaoberajú útokom na Nord Stream?", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenské médiá informujú o posunoch vo vyšetrovaní výbuchov, ktoré v septembri 2022 spôsobili poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Plynovody mali slúžiť na dodávky plynu z Ruska do Nemecka. Slovenské médiá sa poškodeniu plynovodov venujú od septembra 2022 a prinášajú informácie z vyšetrovania nemeckých úradov aj z investigatívnych článkov zahraničných médií, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nOkrem spravodajských článkov o samotnom výbuchu, o ktorom informovali všetky veľké slovenské spravodajské médiá, informovali slovenské médiá aj o posunoch zahraničných investigatívnych novinárov. V novembri 2023 americký portál Washington Post informoval , že za výbuchmi môže byť skupina ľudí ukrajinskej národnosti. Celý tento článok do slovenčiny preložili Denník N a Denník SME . Rovnako o tejto dnes už neaktuálnej verzii vyšetrovania vyšli články napríklad aj na webe Trend , Pravda , Markíza či Aktuality .\n\nV auguste 2024 vyšiel v súvislosti s výbuchmi ďalší prelomový investigatívny článok a to od Wall Street Journal. Článok odkrýva detaily operácie a popisuje ako sa skupina šiestich ľudí ukrajinskej národnosti dostala z nemeckého prístavu až na miesta výbuchov. Článok pre slovenských čitateľov priniesol denník SME , ďalej o ňom informovali weby RTVS , Aktuality , Pravda či Denník N .", "analysis_paragraphs": ["Slovenské médiá informujú o posunoch vo vyšetrovaní výbuchov, ktoré v septembri 2022 spôsobili poškodenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Plynovody mali slúžiť na dodávky plynu z Ruska do Nemecka. Slovenské médiá sa poškodeniu plynovodov venujú od septembra 2022 a prinášajú informácie z vyšetrovania nemeckých úradov aj z investigatívnych článkov zahraničných médií, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Okrem spravodajských článkov o samotnom výbuchu, o ktorom informovali všetky veľké slovenské spravodajské médiá, informovali slovenské médiá aj o posunoch zahraničných investigatívnych novinárov. V novembri 2023 americký portál Washington Post informoval , že za výbuchmi môže byť skupina ľudí ukrajinskej národnosti. Celý tento článok do slovenčiny preložili Denník N a Denník SME . Rovnako o tejto dnes už neaktuálnej verzii vyšetrovania vyšli články napríklad aj na webe Trend , Pravda , Markíza či Aktuality .", "V auguste 2024 vyšiel v súvislosti s výbuchmi ďalší prelomový investigatívny článok a to od Wall Street Journal. Článok odkrýva detaily operácie a popisuje ako sa skupina šiestich ľudí ukrajinskej národnosti dostala z nemeckého prístavu až na miesta výbuchov. Článok pre slovenských čitateľov priniesol denník SME , ďalej o ňom informovali weby RTVS , Aktuality , Pravda či Denník N ."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "Denník N", "Denník SME", "Trend", "Pravda", "Markíza", "Aktuality", "článok", "denník SME", "RTVS", "Aktuality", "Pravda", "Denník N"], "url": ["https://www.washingtonpost.com/national-security/2023/11/11/nordstream-bombing-ukraine-chervinsky/", "https://dennikn.sk/3273189/v-nemeckom-vysetrovani-nastal-prelom-vybuchy-nord-streamu-spajaju-s-proukrajinskymi-sabotermi/", "https://svet.sme.sk/c/23245112/zelenskeho-obisli-sabotaz-nord-streamu-spojili-tajne-sluzby-s-ukrajinskym-velitelom.html", "https://www.trend.sk/spravy/klucovu-rolu-pri-sabotazi-plynovod-nord-stream-zohral-plukovnik-ukrajinskej-armady", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/688169-washington-post-klucovu-rolu-pri-sabotazi-na-nord-stream-zohral-plukovnik-ukrajinskej-armady/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/866697-klucovu-rolu-pri-sabotazi-na-nord-stream-zohral-plukovnik-ukrajinskej-armady-roman-cervinskyj", "https://www.aktuality.sk/clanok/9dyjqLO/americky-dennik-spojil-znicenie-nord-streamu-s-ukrajinskym-plukovnikom-na-ukrajine-nad-zavermi-novinarov-pochybuju/", "https://www.wsj.com/world/europe/nord-stream-pipeline-explosion-real-story-da24839c?fbclid=IwY2xjawFaF75leHRuA2FlbQIxMAABHXPdzAFWXheNzwF22jjWUuIm0Pp4dzWQp-dV-aNPUMpRB-IyefuhsrLMBg_aem_Mn2EroRfscHEPuXIPrj29g", "https://svet.sme.sk/c/23370894/volodymyr-z-tlak-od-cia-a-vylet-na-jachte-ako-ukrajinci-znicili-nord-stream.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/08/nemecko-ma-pachatela-z-utoku-na-ropovod-nord-stream-na-ukrajinskeho-instruktora-potapania-vydalo-zatykac/", "https://www.aktuality.sk/clanok/eKqcMta/plan-vyhodit-do-vzduchu-nord-stream-vznikol-pod-vplyvom-alkoholu-prezident-zelenskyj-sa-ho-vraj-snazil-zastavit/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/720739-zelenskyj-utok-na-nord-stream-schvalil-potom-ho-odvolal-ale-zaluznyj-rozkaz-ignoroval-tvrdi-dennik-the-wall-street-journal/", "https://dennikn.sk/minuta/4147273/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:00.526196+00:00"}
{"id": "vr17250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17250", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...pri nesprávnom zaraďovaní detí z rómskych osád do špeciálnych základných škôl. Toto je obrovský problém, ktorý je tu celé roky. Dubovcova na to, ombudsmanka na to upozorňovala, prinášala aj riešenie, nezmenili ste nič,(...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejná ochrankyňa práv, Jana Dubovcová, už v roku 2014 konštatovala , že súčasná prax v testovaní školskej spôsobilosti bola diskriminačná. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Verejná ochrankyňa práv, Jana Dubovcová, už v roku 2014 konštatovala , že súčasná prax v testovaní školskej spôsobilosti bola diskriminačná. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["konštatovala", "problém", "upozornil", ".pdf"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/spravy-z-prieskumov-a-priority-za-rok-2014", "https://domov.sme.sk/c/3588753/zaradovanie-ziakov-do-specialnych-skol-kontroluje-inspekcia.html", "http://www.teraz.sk/regiony/pollak-ziada-vyradenie-skoly-rokycany/168747-clanok.html", "http://www.vop.gov.sk/files/Mimoriadna%20sprava%20VOP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:54.970391+00:00"}
{"id": "vr26038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26038", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Pamätám si aj na to, že keď dôchodcovia, myslím že z Rače, prišli na rokovanie BSK tak ste ich ani nevpustili dovnútra.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "30. marca 2012 sa uskutočnilo zasadanie BSK, na ktorom sa zišlo 50 seniorov z Rače. Predseda BSK Frešo, seniorov nevpustil ani na návrh Borguľu (poslanec za SMER-SD, čas: 6:30), pretože sála bola plná a seniori mali amplióny, ktoré mohli podľa Freša narušovať priebeh zasadania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["30. marca 2012 sa uskutočnilo zasadanie BSK, na ktorom sa zišlo 50 seniorov z Rače. Predseda BSK Frešo, seniorov nevpustil ani na návrh Borguľu (poslanec za SMER-SD, čas: 6:30), pretože sála bola plná a seniori mali amplióny, ktoré mohli podľa Freša narušovať priebeh zasadania. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["zišlo", "nevpustil"], "url": ["http://www.zpsraca.estranky.sk/clanky/protestna-ucast-50-dochodcov-na-rokovani-zastupite--astva--kde-zupan-freso-na-dochodcov-privolal-policiu.html", "http://www.zastupitelstvo.sk/BRATISLAVA-VuC.html?aid=3391"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:34.408046+00:00"}
{"id": "vr35060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35060", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...bývalá vláda, bývalé ministerstvo financií, bývalé vedenie ministerstva financií zatajovalo daňové prognózy,...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "prvá tohtoročná daňová prognóza bola zverejnená až po zasadnutí Výboru pre daňové prognózy MF SR dňa 22.06.2010.", "analysis_paragraphs": ["prvá tohtoročná daňová prognóza bola zverejnená až po zasadnutí Výboru pre daňové prognózy MF SR dňa 22.06.2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:10.391348+00:00"}
{"id": "vr38689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38689", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Hovorím, že medziročný nárast zisku (bánk pozn.) je o 100% a u viac ako 100% a už dáta za prvý kvartál ukazujú, že ešte medziročné porovnanie tých kvartálov bude také, že ešte aj v tomto roku, tento rok bude ešte lepší pre banky", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk z 29. apríla 2011: \" Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 % ... Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. e ur.\" Okrem iného aj mediálne výstupy podľa jednotlivých bánk naznačujú, že je výrok pravdivý. fin-magazin.sk z mája 2011: \"Tatra banka uzatvorila prvý štvrťrok 2011 s čistým ziskom 40,72 mil. EUR, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 23 mil. EUR.\" Portál banky.sk z apríla 2011: \"Kým v prvom štvrťroku minulého roka bola UniCredit Bank v zisku 1,39 mil. eur, tak v prvom tohtoročnom kvartáli zarobila 6,52 mil. eur.\" Portál banky.sk z apríla 2011: \"HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky, dosiahla v prvom štvrťroku zisk 329 tis. eur. Rok predtým bola pritom v strate 137 tis. eur.\" Portál finance.sk z apríla 2011: \"ČSOB Finančná skupina zaznamenala za prvé tri mesiace roka 2011 konsolidovaný neauditovaný čistý zisk po zdanení vo výške 20 miliónov eur. Predstavuje to 69-% medziročný nárast.\" Naopak medziročný pokles zaznamenala Raiffeisen International, akcie.sk z mája 2011: \"Rakúska Raiffeisen International vytvorila v prvom štvrťroku konsolidovaný zisk po zdanení 270 miliónov eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o 19,1 percenta.\"", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk z 29. apríla 2011: \" Slovenský bankový sektor dosiahol za prvý kvartál zisk 174,69 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástol o 50 % ... Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. e ur.\" Okrem iného aj mediálne výstupy podľa jednotlivých bánk naznačujú, že je výrok pravdivý. fin-magazin.sk z mája 2011: \"Tatra banka uzatvorila prvý štvrťrok 2011 s čistým ziskom 40,72 mil. EUR, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 23 mil. EUR.\" Portál banky.sk z apríla 2011: \"Kým v prvom štvrťroku minulého roka bola UniCredit Bank v zisku 1,39 mil. eur, tak v prvom tohtoročnom kvartáli zarobila 6,52 mil. eur.\" Portál banky.sk z apríla 2011: \"HSBC Bank plc, pobočka zahraničnej banky, dosiahla v prvom štvrťroku zisk 329 tis. eur. Rok predtým bola pritom v strate 137 tis. eur.\" Portál finance.sk z apríla 2011: \"ČSOB Finančná skupina zaznamenala za prvé tri mesiace roka 2011 konsolidovaný neauditovaný čistý zisk po zdanení vo výške 20 miliónov eur. Predstavuje to 69-% medziročný nárast.\" Naopak medziročný pokles zaznamenala Raiffeisen International, akcie.sk z mája 2011: \"Rakúska Raiffeisen International vytvorila v prvom štvrťroku konsolidovaný zisk po zdanení 270 miliónov eur. V medziročnom porovnaní to predstavuje pokles o 19,1 percenta.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk", "fin-magazin.sk", "banky.sk", "banky.sk", "akcie.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PpYINNaD", "http://fin-magazin.sk/cisty-zisk-tatra-banky-v-prvom-stvrtroku-vo-vyske-4072-mil-eur/", "http://banky.sk/28521-sk/unicredit-bank-v-prvom-stvrtroku-s-vyraznym-rastom-zisku.php", "http://banky.sk/28501-sk/poboka-hsbc-bank-v-prvom-tvrroku-so-ziskom.php", "http://www.akcie.sk/spravodajstvo/8394/firmy/zisk-raiffeisen-bank-international-v-prvom-stvrtroku-medzirocne-klesol"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:58.462045+00:00"}
{"id": "48436", "numeric_id": 48436, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48436", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď my sme sami predložili aj ako Hlas do parlamentu pred pár mesiacmi zdvojnásobenie rodinných prídavkov, to je 300 miliónov eur. Váš minister, a to nie je útok na vás, pani ministerka, poslanec Cmorej, myslím zo SaS-ky, priamo v piatok Igorovi Matovičovi povedal, my v SaS-ke máme tabuľku, ktorá nám ukazuje, že ty Igor, na svoje nápady, blbosti si minul 800 miliónov na zbytočnosti a hlúposti.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrhy o zvyšovanie rodinných prídavkov Hlas-SD ohlásil už v máji minulého roku. Návrhom zo začiatku apríla chcela strana zvýšiť finančnú pomoc pre obyvateľov o 100 až 200 € v závislosti od splnených podmienkach (ďalšie nezaopatrené dieťa).\n\nPodpora by sa týkala rodičov nezaopatrených detí, poberateľov príspevku na opatrovanie, príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, poberateľov príspevku na osobnú asistenciu a iných fyzických osôb, ktoré dosiahli v zdaniteľnom príjme aspoň 1200 €.\n\nCelková výška takejto finančnej podpory sa v návrhu zákona nenachádza.\n\nRočná výška rodičovského príspevku sa v porovnaní s rokom 2021 mohla za splnenia podmienok pre vyplatenie 200€ skutočne zvýšiť približne dvojnásobne (z 276€ na 476€ alebo až na 378€ +200€ podľa množstva nezaopatrených detí).\n\nV duchu sporov koaličných strán sa poslanec Cmorej (SAS) vyjadril na adresu Igora Matoviča nasledovne: „Ty si jeden mizerný minister financií,“ podľa neho Matovičove osobné nápady vyšli štát na 800 miliónov eur. Ako príklad Cmorej spomenul očkovaciu lotériu.\n\nVzhľadom na aktivity Hlasu a vyjadrenia poslanca SAS hodnotíme výrok ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrhy o zvyšovanie rodinných prídavkov Hlas-SD ohlásil už v máji minulého roku. Návrhom zo začiatku apríla chcela strana zvýšiť finančnú pomoc pre obyvateľov o 100 až 200 € v závislosti od splnených podmienkach (ďalšie nezaopatrené dieťa).", "Podpora by sa týkala rodičov nezaopatrených detí, poberateľov príspevku na opatrovanie, príjemcov pomoci v hmotnej núdzi, poberateľov príspevku na osobnú asistenciu a iných fyzických osôb, ktoré dosiahli v zdaniteľnom príjme aspoň 1200 €.", "Celková výška takejto finančnej podpory sa v návrhu zákona nenachádza.", "Ročná výška rodičovského príspevku sa v porovnaní s rokom 2021 mohla za splnenia podmienok pre vyplatenie 200€ skutočne zvýšiť približne dvojnásobne (z 276€ na 476€ alebo až na 378€ +200€ podľa množstva nezaopatrených detí).", "V duchu sporov koaličných strán sa poslanec Cmorej (SAS) vyjadril na adresu Igora Matoviča nasledovne: „Ty si jeden mizerný minister financií,“ podľa neho Matovičove osobné nápady vyšli štát na 800 miliónov eur. Ako príklad Cmorej spomenul očkovaciu lotériu.", "Vzhľadom na aktivity Hlasu a vyjadrenia poslanca SAS hodnotíme výrok ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["ohlásil", "chcela", "zvýšiť", "vyjadril"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/2413208-pellegriniho-hlas-chce-vratit-detom-obedy-zadarmo-navrhuje-aj-zvysenie-rodinnych-pridavkov", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=510025", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-2021", "https://domov.sme.sk/c/22916132/ste-najvacsia-chyba-co-sa-tyka-socialneho-citenia-odkazal-matovic-sulikovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:36.527022+00:00"}
{"id": "46714", "numeric_id": 46714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46714", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ústredný krízový štáb (pred Vianocami, pozn.) rozhodol, že poďme zabrániť tomu, aby nám tu prepuklo to peklo, ktoré sme tu cez sviatky mali a preto sme mali urobiť tie 3 kolá testovania.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústredný krízový štát rozhodol, že je potrebné preveriť uskutočniteľnosť plošného testovania, aby neskôr zistil, že Slovensko nemá dostatok testov. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako nepravdivé. V novembri 2020 sa pandemická situácia na Slovensku zhoršovala . Premiér preto na zasadnutí ústredného krízového štábu 23. novembra navrhol hlasovať o troch kolách celoplošného testovania, ktoré sa mali uskutočniť počas decembrových víkendov. Ako zasadnutie opisuje DenníkN, krízový štáb tento návrh neschválil . Za návrh boli štyria členovia, zvyšných osemnásť bolo proti, alebo sa zdržalo. Členovia však prijali kompromisný návrh - vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá mala preskúmať, či je testovanie možné uskutočniť. A odporučili samosprávam, aby sa na testovanie pripravovali. Skupina však nakoniec zistila, že krajina nemá dostatok testov. Vláda sa preto rozhodla plošné testovanie napokon nerealizovať.", "analysis_paragraphs": ["Ústredný krízový štát rozhodol, že je potrebné preveriť uskutočniteľnosť plošného testovania, aby neskôr zistil, že Slovensko nemá dostatok testov. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako nepravdivé. V novembri 2020 sa pandemická situácia na Slovensku zhoršovala . Premiér preto na zasadnutí ústredného krízového štábu 23. novembra navrhol hlasovať o troch kolách celoplošného testovania, ktoré sa mali uskutočniť počas decembrových víkendov. Ako zasadnutie opisuje DenníkN, krízový štáb tento návrh neschválil . Za návrh boli štyria členovia, zvyšných osemnásť bolo proti, alebo sa zdržalo. Členovia však prijali kompromisný návrh - vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá mala preskúmať, či je testovanie možné uskutočniť. A odporučili samosprávam, aby sa na testovanie pripravovali. Skupina však nakoniec zistila, že krajina nemá dostatok testov. Vláda sa preto rozhodla plošné testovanie napokon nerealizovať."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["zhoršovala", "navrhol", "neschválil", "rozhodla"], "url": ["https://www.worldometers.info/coronavirus/country/slovakia/", "https://dennikn.sk/2257570/epizody-z-vladneho-pandemickeho-chaosu-zmatocne-su-tlacovky-aj-krizove-staby/?ref=list", "https://dennikn.sk/2257570/epizody-z-vladneho-pandemickeho-chaosu-zmatocne-su-tlacovky-aj-krizove-staby/?ref=list", "https://www.vlada.gov.sk/premier-od-planu-plosneho-testovania-buduci-vikend-sa-zatial-upusta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:47.662561+00:00"}
{"id": "46385", "numeric_id": 46385, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46385", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Zároveň ale vnímam, že je tam nezodpovedaných veľmi veľa otázok (pri plošnom testovaní, pozn.),... lebo vidíme veľké pochybnosti rôznych pandémiológov, epidemiológov, ktorí sa to včera dozvedeli z televíznej relácie alebo z tlačovej konferencie predsedu vlády.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po tom, ako Igor Matovič oznámil zámer pretestovať celú krajinu na koronavírus, ozvali sa viacerí odborníci, ktorý tento zámer spochybnili. Tvrdenie Petra žigu preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa českého evolučého biológa Jaroslava Flegra takéto opatreenie nedáva zmysel. „ Len jeden z desiatich, ktorý vám vyjde v tých testoch, že je nakazený, tak by bol v skutočnosti nakazený,\" povedal . Na zvýšenie mobility občanov a riziko nakazenia upozornil matematik Richard Kollár. Ani podľa neho nie sú antigénové testy, ktoré chce vláda použiť, spoľahlivé. „ Pevne verím, že skutoční odborníci na testy vyriešili problémy, ktoré treba vyriešiť pred tým, než sa niečo také ide urobiť. Chýbajú detaily, bez ktorých si to neviem ani vyrátať,” uviedol molekulárny biológ Peter Celec. Biologička Edita Révay vyjadrila pochybnosti, že sa antigénové testy dajú použiť celoštátne.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, ako Igor Matovič oznámil zámer pretestovať celú krajinu na koronavírus, ozvali sa viacerí odborníci, ktorý tento zámer spochybnili. Tvrdenie Petra žigu preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa českého evolučého biológa Jaroslava Flegra takéto opatreenie nedáva zmysel. „ Len jeden z desiatich, ktorý vám vyjde v tých testoch, že je nakazený, tak by bol v skutočnosti nakazený,\" povedal . Na zvýšenie mobility občanov a riziko nakazenia upozornil matematik Richard Kollár. Ani podľa neho nie sú antigénové testy, ktoré chce vláda použiť, spoľahlivé. „ Pevne verím, že skutoční odborníci na testy vyriešili problémy, ktoré treba vyriešiť pred tým, než sa niečo také ide urobiť. Chýbajú detaily, bez ktorých si to neviem ani vyrátať,” uviedol molekulárny biológ Peter Celec. Biologička Edita Révay vyjadrila pochybnosti, že sa antigénové testy dajú použiť celoštátne."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "upozornil", "uviedol", "Edita Révay"], "url": ["https://www.noviny.sk/koronavirus/562310-popredny-cesky-vedec-jaroslav-flegr-o-celoplosnom-testovani-keby-ste-boli-severna-korea-zmysel-by-to-davalo", "https://dennikn.sk/2093133/experti-sa-matovica-pytaju-na-plosne-testovanie-aka-je-logistika-co-s-pozitivnymi-nenakazia-sa-ludia-pri-odberoch-anketa/?ref=in%C2%A0", "https://dennikn.sk/2093133/experti-sa-matovica-pytaju-na-plosne-testovanie-aka-je-logistika-co-s-pozitivnymi-nenakazia-sa-ludia-pri-odberoch-anketa/?ref=in%C2%A0", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:06.542841+00:00"}
{"id": "vr35721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35721", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A môžete o tom hovoriť akýmikoľvek krásnymi rečami, vy veľmi dobre viete, že ste zastavili výstavbu úseku od Dubnej Skaly až po Košice.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že Fico zveličuje (jedná sa o úsek medzi Martinom a Prešovom), je pravda, že Ján Figeľ zastavil 1. balík PPP projektov na výstavbu diaľnice D1. Fico: Poprvé chcem povedať, že ste zastavili stavbu, ktorá mala hodnotu len v stavebných prácach 2,4 miliardy eur .", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že Fico zveličuje (jedná sa o úsek medzi Martinom a Prešovom), je pravda, že Ján Figeľ zastavil 1. balík PPP projektov na výstavbu diaľnice D1. Fico: Poprvé chcem povedať, že ste zastavili stavbu, ktorá mala hodnotu len v stavebných prácach 2,4 miliardy eur ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["pravda, že Ján Figeľ zastavil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:11.832889+00:00"}
{"id": "vr29714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29714", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "7-8 rokov dozadu sme mali marketingových tých najväčších partnerov 2 respektíve 3 aj pre reprezentáciu, pre zväz aj pre extraligu", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Nemeček referuje k sezónam 2007/2008 a 2008/2009 . V tomto období mala extraliga jedného hlavného partnera a to najskôr spoločnosť T-Com a neskôr Slovnaft. V roku 2006 bol oznámený marketingový partner Zväzu Marketing SZĽH. V tomto období liga a zväz fungovali s dvoma hlavnými partnermi. V rokoch 2005 až 2011 bol top partnerom reprezentácie taktiež Slovnaft. V súčasnej dobe má ZSĽH troch hlavných partnerov a extraliga má samostatného partnera Tipsport. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2006 sa v médiách objavila informácia o novom marketingovom partnerovi extraligy Marketing SZĽH. S ním prišlo do klubov celkovo 38 miliónov korún v prvej a 50 miliónov v nasledujúcej sezóne.", "analysis_paragraphs": ["Igor Nemeček referuje k sezónam 2007/2008 a 2008/2009 . V tomto období mala extraliga jedného hlavného partnera a to najskôr spoločnosť T-Com a neskôr Slovnaft. V roku 2006 bol oznámený marketingový partner Zväzu Marketing SZĽH. V tomto období liga a zväz fungovali s dvoma hlavnými partnermi. V rokoch 2005 až 2011 bol top partnerom reprezentácie taktiež Slovnaft. V súčasnej dobe má ZSĽH troch hlavných partnerov a extraliga má samostatného partnera Tipsport. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2006 sa v médiách objavila informácia o novom marketingovom partnerovi extraligy Marketing SZĽH. S ním prišlo do klubov celkovo 38 miliónov korún v prvej a 50 miliónov v nasledujúcej sezóne."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["2007/2008", "2008/2009", "2005 až 2011", "médiách", "hlavného partnera", "podpísaná zmluva", "Dnes", "Top partnerom", "Tipsport", "Slovnaft"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovnaft_extraliga_2007/2008", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovnaft_extraliga_2008/2009", "http://www.slovnaftludom.sk/projekt/slovenska-hokejova-reprezentacia", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/extraliga-s-novym-partnerom-kluby-ziskaju-38-mil-sk", "http://hokej.pravda.sk/extraliga/clanok/84986-extraliga-ma-konecne-sponzora-slovnaft/", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/slovnaft-generalnym-partnerom-extraligy-a-reprezentacie", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/nasi-partneri", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/nasi-partneri", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-slovenska-extraliga-pokracuje-v-spolupraci-s-tipsportom", "http://www.tipsportextraliga.sk/uvod/partneri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:13.323096+00:00"}
{"id": "vr27659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27659", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ja mam na starosti vztahy s narodnymi parlamentami a navstivil som ich prakticky vsetky.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komisár Šefčovič ma na starosti portfólio medziinštitucionálnych vzťahov. Spolu so svojim tímom úzko spolupracuje s Európskym parlamentom , Radou , Výborom regiónov , Hospodárskym a sociálnym výborom , Európskym ombudsmanom a národnými parlamentmi.", "analysis_paragraphs": ["Komisár Šefčovič ma na starosti portfólio medziinštitucionálnych vzťahov. Spolu so svojim tímom úzko spolupracuje s Európskym parlamentom , Radou , Výborom regiónov , Hospodárskym a sociálnym výborom , Európskym ombudsmanom a národnými parlamentmi."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Európskym parlamentom", "Radou", "Výborom regiónov", "Hospodárskym a sociálnym výborom", "Európskym ombudsmanom", "2011", "2012"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/public/default_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/showPage.aspx?id=1&lang=en", "http://cor.europa.eu/en/Pages/home.aspx", "http://www.eesc.europa.eu/index_en.asp", "http://www.ombudsman.europa.eu/home/en/default.htm", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0375:FIN:SK:PDF", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/dossier/files/download/082dbcc540a543900140bb0a558b0124.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:32.343360+00:00"}
{"id": "vr36166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36166", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja som nepovedal, že 800, tam ich žije taký počet. Nerobte. Tam žije 800 tisíc. (reakcia na upozornie Ondreja Dostála, že Rafael Rafaj nemôže hovoriť v mene 800 tisíc Slovákov, pozn.)", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "slová R. Rafaja v relácii: Čiže o diskriminácii nehovorí Slovenská národná strana len, to hovoria tí, ktorých sa to týka, tých 800 tisíc Slovákov, ktorí žijú na takzvanom jazykovo zmiešanom území...", "analysis_paragraphs": ["slová R. Rafaja v relácii: Čiže o diskriminácii nehovorí Slovenská národná strana len, to hovoria tí, ktorých sa to týka, tých 800 tisíc Slovákov, ktorí žijú na takzvanom jazykovo zmiešanom území..."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:24.691441+00:00"}
{"id": "vr18324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18324", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...ešte ho (Koncepciu budovania rezidentských parkovacích miest, pozn.) neschválilo (mesto Trnava, pozn.). Pracovné podklady sú samozrejme pripravené.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh Koncepcie rozvoja statickej dopravy v meste Trnava ( KRSD ) s jej tromi časťami bol mestskému zastupiteľstvu predstavený v júli 2016. V roku 2018 sa dokument stále nachádza v štádiu príprav a nebol poslancami schválený. Zámer budovania rezidentských parkovacích miest je obsiahnutý v KRSD, ktorú spracovala firma AUREX. Bola vypracovaná analýza aktuálneho stavu, návrh nových plôch statickej dopravy aj konkrétny návrh koncepcie. Jedným z cieľov pre zlepšenie dopravnej obsluhy je „navrhnúť systém rezidentského parkovania a umožniť obyvateľom vymedzených zón (rezidentom) parkovať v blízkosti bydliska za zvýhodnených podmienok.\" Pilotný projekt systému rezidentského parkovania sa pripravuje na sídlisku Podjavorinská. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh Koncepcie rozvoja statickej dopravy v meste Trnava ( KRSD ) s jej tromi časťami bol mestskému zastupiteľstvu predstavený v júli 2016. V roku 2018 sa dokument stále nachádza v štádiu príprav a nebol poslancami schválený. Zámer budovania rezidentských parkovacích miest je obsiahnutý v KRSD, ktorú spracovala firma AUREX. Bola vypracovaná analýza aktuálneho stavu, návrh nových plôch statickej dopravy aj konkrétny návrh koncepcie. Jedným z cieľov pre zlepšenie dopravnej obsluhy je „navrhnúť systém rezidentského parkovania a umožniť obyvateľom vymedzených zón (rezidentom) parkovať v blízkosti bydliska za zvýhodnených podmienok.\" Pilotný projekt systému rezidentského parkovania sa pripravuje na sídlisku Podjavorinská. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["KRSD", "predstavený", "cieľov", "pripravuje"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/clanok/koncepcia-rozvoja-statickej-dopravy", "http://www.trnava.sk/sk/aktualita/koncepcia-rozvoja-statickej-dopravy-v-meste-trnave", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment2/ourak/ourak_KRSD_2016-07_Navrh_koncepcie_rozvoja.pdf", "http://www.trnava-live.sk/2018/03/16/mesto-pripravuje-system-zdielanych-parkovacich-miest-s-rezidentskou-kartou-na-sidlisku-podjavorinska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:45.683178+00:00"}
{"id": "vr16617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16617", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...vo vyspelej Európe (...) 80% svojich pacientov vyriešia a len 20% posielajú ďalej (všeobecní lekári, pozn.).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 uvádza informáciu aj o efektívnosti, dostupnosti a kvality primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť zabezpečená sieťou všeobecných lekárov. Tento zdroj informuje aj o ukazovateľoch primárnej starostlivosti v krajinách EÚ, pričom potvrdzuje slová Krajčího, že až 80 % prípadov je vyriešených bez potreby ďalšich úrovní zdravotnej starostlivosti. Výrok Krajčího hodnotíme ako pravdivý. Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 informuje takto: \" Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepšej dostupnosti kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť úlohu „gate keepera“ pre celý systém zdravotníctva. Podľa skúseností z iných krajín EÚ dokáže funkčná sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80 % všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to v SR menej ako 30 %. Výsledkom je veľké množstvo nepotrebných návštev u lekárov (ročný priemer na Slovensku je 11,3 oproti priemeru OECD na úrovni 6,4 ).\" ( .pdf , s. 92) Ministerstvo zdravotníctva chce riešiť problém nedostatku lekárov (aj špecialistov) a príliš dlhú čakaciu dobu na vyšetrenie u špecialistov cez tzv. rezidentský program. Systém všeobecného lekára ako prvý kontakt sa neuplatňuje vo všetkých krajinách EÚ. Podľa publikácie OECD predstavujú všeobecní lekári v 15 európskych krajinách pre pacienta prvý kontakt, ktorí môžu na základe vyšetrenia odporučiť najlepšiu možnú liečbu a prípadne poslať pacienta k špecialistovi. Pacienti z Rakúska, Cyprusu, Česka, Nemecka, Luxemburska a Grécka majú možnosť pri ochorení okamžite navštíviť špecialistu. V ostatných krajinách EU (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Rumunsko a Slovensko) majú taktiež pacienti možnosť navštíviť špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára avšak za poplatok ( .pdf , s.41). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 uvádza informáciu aj o efektívnosti, dostupnosti a kvality primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá má byť zabezpečená sieťou všeobecných lekárov. Tento zdroj informuje aj o ukazovateľoch primárnej starostlivosti v krajinách EÚ, pričom potvrdzuje slová Krajčího, že až 80 % prípadov je vyriešených bez potreby ďalšich úrovní zdravotnej starostlivosti. Výrok Krajčího hodnotíme ako pravdivý. Dokument Operačný program Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 informuje takto: \" Z hľadiska jednotlivých úrovní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je pre dosiahnutie lepšej dostupnosti kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti kľúčová sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorá by mala plniť úlohu „gate keepera“ pre celý systém zdravotníctva. Podľa skúseností z iných krajín EÚ dokáže funkčná sieť primárnej všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti riešiť až 80 % všetkých prípadov bez potreby ďalších úrovní poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je to v SR menej ako 30 %. Výsledkom je veľké množstvo nepotrebných návštev u lekárov (ročný priemer na Slovensku je 11,3 oproti priemeru OECD na úrovni 6,4 ).\" ( .pdf , s. 92) Ministerstvo zdravotníctva chce riešiť problém nedostatku lekárov (aj špecialistov) a príliš dlhú čakaciu dobu na vyšetrenie u špecialistov cez tzv. rezidentský program. Systém všeobecného lekára ako prvý kontakt sa neuplatňuje vo všetkých krajinách EÚ. Podľa publikácie OECD predstavujú všeobecní lekári v 15 európskych krajinách pre pacienta prvý kontakt, ktorí môžu na základe vyšetrenia odporučiť najlepšiu možnú liečbu a prípadne poslať pacienta k špecialistovi. Pacienti z Rakúska, Cyprusu, Česka, Nemecka, Luxemburska a Grécka majú možnosť pri ochorení okamžite navštíviť špecialistu. V ostatných krajinách EU (Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Lotyšsko, Malta, Rumunsko a Slovensko) majú taktiež pacienti možnosť navštíviť špecialistu bez odporúčania všeobecného lekára avšak za poplatok ( .pdf , s.41). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Ministerstvo zdravotníctva", ".pdf"], "url": ["https://www.ludskezdroje.gov.sk/data/web-documents/FINAL_OPLZ_brozura_2.verzia_WEB_single_page.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/482972/na-specialistov-sa-caka-dlho-ministerstvo-pripravuje-zmeny/", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-europe-2016_9789264265592-en#page41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:26.417340+00:00"}
{"id": "vr35732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35732", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tam bolo sedemkrát predložený čas, aby ten sukromný investor doložil doklad, že má financie na zafinancovaní diaľnice. Do poslednej minúty sme čakali, aby ho predložil. On ho nepredložil. Tá zmluva expirovala.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyhlásenia ministra dopravy Jána Figela zmluva po šiestich odloženiach času na predloženie dokladu expirovala.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyhlásenia ministra dopravy Jána Figela zmluva po šiestich odloženiach času na predloženie dokladu expirovala."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia ministra dopravy"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:09.159473+00:00"}
{"id": "vr29544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29544", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán poslanec, rok 2011, rast HDP, čistý rast HDP na Slovensku bol 4,8 %. V ďalšom roku 2,7, až v ďalšom roku 1,7. My sme mali 1,4 ; 1,6, až vlaňajší rok je 2,4.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje, ktoré uvádza minister Richter korešpondujú s údajmi Národnej banky Slovenska ( pdf , s. 2) a Eurostatu . Richter na začiatku výroku referuje k rastu HDP za rok 2010, ktorý skutočne dosahoval 4,8 %. Následne uvádza správne hodnoty pre roky 2011 až 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera rastu HDP Slovenska sa od roku 2010 znižovala, no v roku 2014 došlo k nárastu a priblíženiu sa k hodnote z roku 2011. Vývoj rastu HDP podľa údajov Eurostatu zobrazuje graf nižšie. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje, ktoré uvádza minister Richter korešpondujú s údajmi Národnej banky Slovenska ( pdf , s. 2) a Eurostatu . Richter na začiatku výroku referuje k rastu HDP za rok 2010, ktorý skutočne dosahoval 4,8 %. Následne uvádza správne hodnoty pre roky 2011 až 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera rastu HDP Slovenska sa od roku 2010 znižovala, no v roku 2014 došlo k nárastu a priblíženiu sa k hodnote z roku 2011. Vývoj rastu HDP podľa údajov Eurostatu zobrazuje graf nižšie. Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Eurostatu"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:58.693138+00:00"}
{"id": "42409", "numeric_id": 42409, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42409", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja vám ju môžem ukázať. Toto je komunikácia medzi ministerstvom zahraničných vecí a našim veľvyslanectvom v Ríme, kde informuje veľvyslanec, aké kroky urobil a aké konkrétne odpovede mu dal generálny prokurátor a kalabrijský prokurátor na otázku, či existuje nejaká odposluch pána Vadalu, v ktorom je môj hlas. Odpoveď je, principiálne to vylúčili. Nič také neexistuje.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže v súčasnosti nie je možné overiť pravdivosť resp. relevanciu tvrdenia Roberta Fica a tvrdenia novinárov ohľadom telefonátu s Antoninom Vadalom, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nExpremiér Fico síce v relácii V politike televízie TA3 ukazoval papier, v ktorom údajne talianska prokuratúra v komunikácii so slovenskou ambasádou principiálne odmieta existenciu spomínanej nahrávky, ale presné znenie dokumentu Fico ešte oficiálne nezverejnil.\n\nSpomínaný dokument má zachytávať komunikáciu na osi ministerstvo zahraničných vecí - ambasáda SR v Ríme - generálny prokurátor v Taliansku (resp. kalábrijsky prokurátor).\n\nFicovmu tvrdeniu protirečia články talianskeho denníka La Repubblica a českých investigatívnych novinárov . Novinári z oboch krajín tvrdia, že sa jednalo o odpočúvanie talianskych úradov z dôvodu drogovej trestnej činnosti Antonina Vadalu. Ten mal pripravovať distribúciu drog z Ekvádoru v spolupráci s Francescom Giraldim, ktorý bol v skutočnosti agentom nasadeným na Vadalu. Existenciu nahrávky telefonátu Vadalu s Ficom mala talianska prokuratúra novinárom potvrdiť v januári 2019. Ďalšími podrobnosťami ale českí investigatívni novinári nedisponujú, keďže záležitosť je ešte v štádiu vyšetrovania.", "analysis_paragraphs": ["Keďže v súčasnosti nie je možné overiť pravdivosť resp. relevanciu tvrdenia Roberta Fica a tvrdenia novinárov ohľadom telefonátu s Antoninom Vadalom, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Expremiér Fico síce v relácii V politike televízie TA3 ukazoval papier, v ktorom údajne talianska prokuratúra v komunikácii so slovenskou ambasádou principiálne odmieta existenciu spomínanej nahrávky, ale presné znenie dokumentu Fico ešte oficiálne nezverejnil.", "Spomínaný dokument má zachytávať komunikáciu na osi ministerstvo zahraničných vecí - ambasáda SR v Ríme - generálny prokurátor v Taliansku (resp. kalábrijsky prokurátor).", "Ficovmu tvrdeniu protirečia články talianskeho denníka La Repubblica a českých investigatívnych novinárov . Novinári z oboch krajín tvrdia, že sa jednalo o odpočúvanie talianskych úradov z dôvodu drogovej trestnej činnosti Antonina Vadalu. Ten mal pripravovať distribúciu drog z Ekvádoru v spolupráci s Francescom Giraldim, ktorý bol v skutočnosti agentom nasadeným na Vadalu. Existenciu nahrávky telefonátu Vadalu s Ficom mala talianska prokuratúra novinárom potvrdiť v januári 2019. Ďalšími podrobnosťami ale českí investigatívni novinári nedisponujú, keďže záležitosť je ešte v štádiu vyšetrovania."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["tvrdenia", "La Repubblica", "českých investigatívnych novinárov"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1894621-fico-v-roku-2012-telefonoval-s-vadalom-zistila-talianska-prokuratura-sef-smeru-tvrdi-ze-to-nie-je-pravda", "https://www.repubblica.it/esteri/2019/02/20/news/jan_kuciak_cronaca_di_un_omicidio-219582062/", "https://www.investigace.cz/kokainovi-kovbojove/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:02.732454+00:00"}
{"id": "vr31990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31990", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila prieskum, podľa ktorého tieto opatrenia, ktoré zamýšľa urobiť vláda, budú pôsobiť tak, že na Slovensku o štvrtinu klesnú investície a o 5 % klesne zamestnanosť.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok demagog.sk overoval dňa 10. júna 2012 v prípade Jána Figeľa.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok demagog.sk overoval dňa 10. júna 2012 v prípade Jána Figeľa."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["demagog.sk", "tlačovej správe"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/299/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_07062012.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:13.838561+00:00"}
{"id": "vr32760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32760", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Musím povedať tiež, my máme tie čísla, že za minulý rok boli vyplatené v priemere odmeny 770 eur (odmeny učiteľom pozn.).", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento údaj nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento údaj nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:33.923576+00:00"}
{"id": "43157", "numeric_id": 43157, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43157", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "…pán predseda SNS, vyhlasoval, že chce zaviesť nulovú DPH-čku na plienky. Takéto tlačovky boli. No jednoducho to nejde. Toto nejde, lebo proste v legislatíve Európskej únie.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O nulovej a neskôr zníženej dani na vybrané produkty, medzi ktoré patrili aj plienky, sa zmieňoval v roku 2018 Robert Fico a nie predseda SNS, Andrej Danko. Návrh na zníženie DPH na vybraný tovar pre malé deti je súčasťou sociálneho balíčka zameraného na rodiny s deťmi. V súčasnosti existuje legislatívna úprava, podľa ktorej môžu jednotlivé členské štáty zavádzať aj tzv. nulovú DPH na vybrané tovary. Pravidlom však je, že vážený hrubý priemer DPH v danej krajine musí byť väčší ako 12 percent. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Návrh znížiť DPH na vybrané detské produkty kritizovala strana SaS, podľa ktorej by opatrenie pomohlo skôr obchodníkom než rodinám s deťmi. Samotná Kiššová sa vyjadrila nasledovne: “ Pýtame sa, či slovenská vláda chce pomáhať mladým rodičom alebo predajcom detských plienok. Máme dôvod si myslieť, že to druhé, lebo keby chcela pomáhať, má k dispozícii niekoľko štátnych dávok, ktoré môže zvýšiť. ”", "analysis_paragraphs": ["O nulovej a neskôr zníženej dani na vybrané produkty, medzi ktoré patrili aj plienky, sa zmieňoval v roku 2018 Robert Fico a nie predseda SNS, Andrej Danko. Návrh na zníženie DPH na vybraný tovar pre malé deti je súčasťou sociálneho balíčka zameraného na rodiny s deťmi. V súčasnosti existuje legislatívna úprava, podľa ktorej môžu jednotlivé členské štáty zavádzať aj tzv. nulovú DPH na vybrané tovary. Pravidlom však je, že vážený hrubý priemer DPH v danej krajine musí byť väčší ako 12 percent. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Návrh znížiť DPH na vybrané detské produkty kritizovala strana SaS, podľa ktorej by opatrenie pomohlo skôr obchodníkom než rodinám s deťmi. Samotná Kiššová sa vyjadrila nasledovne: “ Pýtame sa, či slovenská vláda chce pomáhať mladým rodičom alebo predajcom detských plienok. Máme dôvod si myslieť, že to druhé, lebo keby chcela pomáhať, má k dispozícii niekoľko štátnych dávok, ktoré môže zvýšiť. ”"], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Robert Fico", "sociálneho balíčka", "nulovú DPH", "obchodníkom"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/565453/fico-slubuje-znizenie-dph-na-plienky-sunar-ci-detsku-vyzivu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-predstavi-prorodinny-balik-h/365992-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/danova-politika/news/europoslanci-schvalil-reformu-pravidiel-dph-ktora-umoznuje-aj-nulove-sadzby/", "https://www.webnoviny.sk/nizsie-dan-na-plienky-pomoze-podla-sas-najma-obchodnikom-stat-moze-rodinam-pomoct-inak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:03.529805+00:00"}
{"id": "vr33042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33042", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Letecké spojenia priame, ktoré do Košíc máme, je to Viedeň, Bratislava a Praha.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webovej stránky košického letiska v súčasnosti majú Košice skutočne letecké spojenie s troma mestami, ktoré uvádza Richard Raši. Ani v sekcii charterové lety momentálne nie sú uvedené žiadne aktuálne lety.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webovej stránky košického letiska v súčasnosti majú Košice skutočne letecké spojenie s troma mestami, ktoré uvádza Richard Raši. Ani v sekcii charterové lety momentálne nie sú uvedené žiadne aktuálne lety."], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["majú", "charterové"], "url": ["http://www.airportkosice.sk/pre-pasazierov/lety/pravidelne-odlety/", "http://www.airportkosice.sk/pre-pasazierov/lety/Charterove-lety/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:33.385757+00:00"}
{"id": "46419", "numeric_id": 46419, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46419", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Vy ste 6 mesiacov vám trvalo, kým ste nasadený nejakú prvú pomoc (počas ekonomickej krízy [v roku 2009], pozn.), my do dvoch týždňov.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. Koronakríza 2020 Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020 - mesiac po prvom evidovanom prípade ochorenia a asi dva týždne po plošnom zatvorení obchodných a iných prevádzok. Ekonomická kríza 2007 - 2009 Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. Vo februári 2009 parlament schválil zákon , ktorý umožnil prispievať firmám na podporu udržania zamestnanosti počas finančnej krízy. Štát príspevky vyplácal podnikateľom, ktorí si zamestnancov ponechali aj napriek tomu, že pre nich nemali dosť práce. Reakcia Tlačového odboru Ministerstva financií Ministerstvo financií v reakcii pre Demagóg.SK uviedlo, že „ prvé opatrenia počas krízy 2008-2010 vláda R. Fica prijala až v roku 2009. Čiže akčnosť tejto vlády bola pomalšia oproti vláde I. Matoviča. Pritom ani im nič nebránilo v tom, aby zaviedli opatrenia oveľa rýchlejšie. Mohli tiež ako súčasná vláda zasadať každý deň do noci, až kým neprinesú účinnú pomoc.” Podľa rezortu sa Hegerove tvrdenie „ nedá zrelativizovať ani argumentom, že išlo vzhľadom na príčiny a hĺbku poklesu výkonu ekonomiky o dve odlišné krízy.” Ilustruje to na príklade programu odkladu splátok hypoték. „ Aj vláda Roberta Fica pripravila počas krízy program na odklad splátok hypoték. Lehman Brothers oznámil insolventnosť v polovici septembra 2008. Vláda R. Fica odštartovala príslušnú schému 1.1. 2010 – t. j. vyše 15 mesiacov po páde tejto americkej investičnej banky, ktorým sa datuje vznik krízy. Okrem iných parametrov je symptomatický v tejto súvislosti nasledovný údaj. O odklad splátok požiadala 0 (slovom, nula) občanov. Vláda Igora Matoviča schválila zákon o odklade splátok úverov 2. apríla 2020, účinný bol od 4.apríla, t. j. necelé dva týždne od vymenovania vlády a cca tri od obdobia pandémie. Počet ľudí, ktorí túto pomocnú schému využili, bol už k 15. júnu 116 094 občanov a zhruba 6000 SZČO a malých firiem.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že takéto porovnanie - dvoch dopadmi a hĺbkou výrazne odlišných kríz - naďalej považuje za neprimerané. Podľa nás nemôže korektne ilustrovať kontrast medzi výkonom dvoch vlád, ktoré sa ocitli v nutnosti konať za diametrálne odlišných okolností.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger porovnáva neporovnateľné - zavádzanie štátnej ekonomickej pomoci pri plošnom zatváraní obchodných a iných prevádzok a teda bezprostrednom existenčnom ohrození pre milióny ľudí vs. zavádzanie štátnej pomoci pri výraznom poklese výkonu ekonomiky a ohrození výrazne menšieho počtu ľudí. Keďže takéto porovnanie nemôže poskytnúť korektný a navzájom pomerateľný obraz o výkonoch rôznych vlád (lebo sa ocitli v rôznej situácii), hodnotíme ho ako zavádzanie. Koronakríza 2020 Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020 - mesiac po prvom evidovanom prípade ochorenia a asi dva týždne po plošnom zatvorení obchodných a iných prevádzok. Ekonomická kríza 2007 - 2009 Finančná a hospodárska kríza, počas ktorej vládol Smer v koalícii s HZDS a SNS, trvala v rokoch 2007 až 2009. Slovensko v roku 2009 zasiahol výrazný prepad ekonomiky, vláda však nezatvárala plošne prevádzky. Vo februári 2009 parlament schválil zákon , ktorý umožnil prispievať firmám na podporu udržania zamestnanosti počas finančnej krízy. Štát príspevky vyplácal podnikateľom, ktorí si zamestnancov ponechali aj napriek tomu, že pre nich nemali dosť práce. Reakcia Tlačového odboru Ministerstva financií Ministerstvo financií v reakcii pre Demagóg.SK uviedlo, že „ prvé opatrenia počas krízy 2008-2010 vláda R. Fica prijala až v roku 2009. Čiže akčnosť tejto vlády bola pomalšia oproti vláde I. Matoviča. Pritom ani im nič nebránilo v tom, aby zaviedli opatrenia oveľa rýchlejšie. Mohli tiež ako súčasná vláda zasadať každý deň do noci, až kým neprinesú účinnú pomoc.” Podľa rezortu sa Hegerove tvrdenie „ nedá zrelativizovať ani argumentom, že išlo vzhľadom na príčiny a hĺbku poklesu výkonu ekonomiky o dve odlišné krízy.” Ilustruje to na príklade programu odkladu splátok hypoték. „ Aj vláda Roberta Fica pripravila počas krízy program na odklad splátok hypoték. Lehman Brothers oznámil insolventnosť v polovici septembra 2008. Vláda R. Fica odštartovala príslušnú schému 1.1. 2010 – t. j. vyše 15 mesiacov po páde tejto americkej investičnej banky, ktorým sa datuje vznik krízy. Okrem iných parametrov je symptomatický v tejto súvislosti nasledovný údaj. O odklad splátok požiadala 0 (slovom, nula) občanov. Vláda Igora Matoviča schválila zákon o odklade splátok úverov 2. apríla 2020, účinný bol od 4.apríla, t. j. necelé dva týždne od vymenovania vlády a cca tri od obdobia pandémie. Počet ľudí, ktorí túto pomocnú schému využili, bol už k 15. júnu 116 094 občanov a zhruba 6000 SZČO a malých firiem.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že takéto porovnanie - dvoch dopadmi a hĺbkou výrazne odlišných kríz - naďalej považuje za neprimerané. Podľa nás nemôže korektne ilustrovať kontrast medzi výkonom dvoch vlád, ktoré sa ocitli v nutnosti konať za diametrálne odlišných okolností."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Prvej pomoci", "mesiac", "plošnom", "trvala", "zasiahol", "schválil", "zákon"], "url": ["https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2020/06/08/covid-19-to-plunge-global-economy-into-worst-recession-since-world-war-ii", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/spustame-prvu-pomoc.html", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4061:slovensko-zaznamenalo-prvy-potvrdeny-pripad-ochorenia-covid-19&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/bankovy-sektor-slovensku-vs-financna-hospodarska-kriza-november-2009.html", "http://pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=940", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=327449"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:00.093260+00:00"}
{"id": "49445", "numeric_id": 49445, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49445", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Tak v tej, v tom pozmeňovacom návrhu pána Gašpara sú sprísnenie tresty za pestovanie marihuany a to je veľmi dôležitý príklad.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozmeňujúci návrh Tibora Gašpara sprísňuje tresty pre pestovateľov marihuany aj oproti platnému zneniu zákona a taktiež aj oproti pôvodne predkladanej novele. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDnes platné znenie zákona nerozlišuje medzi pestovaním a prechovávaním omamnej a psychotropnej látky. Výmera výšky trestu sa určuje nielen od množstva zadržanej drogy, ale aj od hodnotenia polície, ktoré sa líši podľa krajov. Trestný zákon by mal po novom rozlišovať medzi pestovaním a prechovávaním, výrobou a obchodovaním s drogami.\n\nPlánovaná novela má pevne stanoviť hodnotu nepatrného množstva, od ktorého sa odvíjajú ďalšie, vyššie tresty ( s. 27, 28; príloha č. 1 a príloha č. 2 ). Pozmeňujúci návrh oproti pôvodne predkladanej novele o polovicu znižuje násobky množstva drog podľa ktorých sa určuje výška trestu. Podľa odôvodnenia je zníženie hranice množstva oproti pôvodnému návrhu novely „v záujme zabránenia drastickému zníženiu trestnej sadzby oproti súčasnosti“ ( s. 6 ).\n\nNové znenie Trestného zákona sa dotkne aj prípadu Josefa Šipoša , ktorému Národná kriminálna agentúra začiatkom roku 2021 našla pri domovej prehliadke niekoľko kíl konope, ktoré podľa svojej obhajoby pestoval na výrobu mastí. Šipoš je obžalovaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Podľa platného znenia zákona mu hrozí za jedenásť kíl sušiny trest vo výmere pätnásť až dvadsať rokov za mrežami.\n\nNavrhovaná novela Trestného zákona s pozmeňujúcim návrhom Gašpara mu výmeru sadzby trestu sprísňuje. Ak by podľa pozmeňujúceho návrhu súd uplatnil v prípade Šipoša paragraf o výrobe drog, bude mu za jedenásť kíl sušiny hroziť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Došlo tak k sprísneniu hornej hranice trestu oproti pôvodne predkladanej novele (od 5:13 ), podľa ktorej malo Šipošovi hroziť desať až dvadsať rokov za mrežami ( s. 18 ).\n\nPodľa pôvodne navrhnutej novely sa množstvo jedenásť kíl malo hodnotiť ako veľké množstvo drogy, vypočítané ako množstvo nepresahujúce 10-tisícnásobok nepatrného množstva, ktoré predstavujú dva gramy ( s. 15 ). Pozmeňujúci návrh hmotnosť jedenásť kíl klasifikuje ako mimoriadne veľké množstvo, vypočítané ako množstvo presahujúce 5-tisícnásobok nepatrného množstva ( s. 6 ). Horná hranica trestu odňatia slobody sa tým zvyšuje na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie ( s. 19 ).\n\nPodľa advokáta Ribára, ktorý zastupuje pred súdom obžalovaných z drogovej trestnej činnosti, novela zarátava do množstva, ktoré sa posudzuje pri výmere trestu, aj časti rastliny, ktoré neobsahujú psychotropné látky, napr. stonku a listy. Ribár vidí rozpor s úpravou OSN, v ktorej sa za drogu považuje len tá časť rastliny, ktorá obsahuje psychotropnú látku, v tomto prípade kvet. Zarátavaním aj iných častí rastliny neobsahujúcich drogu sa zvyšuje celková hmotnosť a následne aj výška trestu ( 17:45 ). Plánované zmeny v Trestnom zákone „neprebrali niektoré metodiky OSN pre národné drogové laboratóriá, ktoré nám v podstate hovoria, akým spôsobom by sme mali analyzovať. Lebo každá krajina má svoju legislatívu, každý pri analýze pozerá na niečo iné, a keďže my trestáme podľa hmotnosti, mali sme sa pozerať na hmotnosť“ tvrdí Ribár .", "analysis_paragraphs": ["Pozmeňujúci návrh Tibora Gašpara sprísňuje tresty pre pestovateľov marihuany aj oproti platnému zneniu zákona a taktiež aj oproti pôvodne predkladanej novele. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Dnes platné znenie zákona nerozlišuje medzi pestovaním a prechovávaním omamnej a psychotropnej látky. Výmera výšky trestu sa určuje nielen od množstva zadržanej drogy, ale aj od hodnotenia polície, ktoré sa líši podľa krajov. Trestný zákon by mal po novom rozlišovať medzi pestovaním a prechovávaním, výrobou a obchodovaním s drogami.", "Plánovaná novela má pevne stanoviť hodnotu nepatrného množstva, od ktorého sa odvíjajú ďalšie, vyššie tresty ( s. 27, 28; príloha č. 1 a príloha č. 2 ). Pozmeňujúci návrh oproti pôvodne predkladanej novele o polovicu znižuje násobky množstva drog podľa ktorých sa určuje výška trestu. Podľa odôvodnenia je zníženie hranice množstva oproti pôvodnému návrhu novely „v záujme zabránenia drastickému zníženiu trestnej sadzby oproti súčasnosti“ ( s. 6 ).", "Nové znenie Trestného zákona sa dotkne aj prípadu Josefa Šipoša , ktorému Národná kriminálna agentúra začiatkom roku 2021 našla pri domovej prehliadke niekoľko kíl konope, ktoré podľa svojej obhajoby pestoval na výrobu mastí. Šipoš je obžalovaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Podľa platného znenia zákona mu hrozí za jedenásť kíl sušiny trest vo výmere pätnásť až dvadsať rokov za mrežami.", "Navrhovaná novela Trestného zákona s pozmeňujúcim návrhom Gašpara mu výmeru sadzby trestu sprísňuje. Ak by podľa pozmeňujúceho návrhu súd uplatnil v prípade Šipoša paragraf o výrobe drog, bude mu za jedenásť kíl sušiny hroziť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie. Došlo tak k sprísneniu hornej hranice trestu oproti pôvodne predkladanej novele (od 5:13 ), podľa ktorej malo Šipošovi hroziť desať až dvadsať rokov za mrežami ( s. 18 ).", "Podľa pôvodne navrhnutej novely sa množstvo jedenásť kíl malo hodnotiť ako veľké množstvo drogy, vypočítané ako množstvo nepresahujúce 10-tisícnásobok nepatrného množstva, ktoré predstavujú dva gramy ( s. 15 ). Pozmeňujúci návrh hmotnosť jedenásť kíl klasifikuje ako mimoriadne veľké množstvo, vypočítané ako množstvo presahujúce 5-tisícnásobok nepatrného množstva ( s. 6 ). Horná hranica trestu odňatia slobody sa tým zvyšuje na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo doživotie ( s. 19 ).", "Podľa advokáta Ribára, ktorý zastupuje pred súdom obžalovaných z drogovej trestnej činnosti, novela zarátava do množstva, ktoré sa posudzuje pri výmere trestu, aj časti rastliny, ktoré neobsahujú psychotropné látky, napr. stonku a listy. Ribár vidí rozpor s úpravou OSN, v ktorej sa za drogu považuje len tá časť rastliny, ktorá obsahuje psychotropnú látku, v tomto prípade kvet. Zarátavaním aj iných častí rastliny neobsahujúcich drogu sa zvyšuje celková hmotnosť a následne aj výška trestu ( 17:45 ). Plánované zmeny v Trestnom zákone „neprebrali niektoré metodiky OSN pre národné drogové laboratóriá, ktoré nám v podstate hovoria, akým spôsobom by sme mali analyzovať. Lebo každá krajina má svoju legislatívu, každý pri analýze pozerá na niečo iné, a keďže my trestáme podľa hmotnosti, mali sme sa pozerať na hmotnosť“ tvrdí Ribár ."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["nerozlišuje", "líši", "rozlišovať", "s. 27, 28; príloha č. 1 a príloha č. 2", "znižuje", "s. 6", "Šipoša", "zákona", "5:13", "s. 18", "s. 15", "s. 6", "s. 19", "17:45", "Ribár"], "url": ["https://dennikn.sk/3805533/korupcnikom-sadzby-znizuju-pestovatelom-marihuany-este-aj-zvysia-kde-koalicii-drakonicke-tresty-a-plne-vaznice-neprekazaju/?ref=list&fbclid=IwAR1nEqoFE3Tw8RUKvuuNOKC-soViDfH0Bha7mjClGQg3Z-kZZZwZwWEi4Rk", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_npdj/2022/Monitorovanie_cien_OPL_2022_stvrtrok_2.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.aktuality.sk/clanok/FAzcTR4/za-statisicovy-uplatok-podmienka-velky-prehlad-ako-sa-maju-menit-tresty-aktualizovane-znenie/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=300063", "https://domov.sme.sk/c/23231260/siposa-prepustili-z-vazby-odsudeny-bol-za-pestovanie-konope-na-vyrobu-masti.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-7", "https://www.youtube.com/watch?v=tJJdUP04A-A", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=300063", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.youtube.com/watch?v=4cN-fS93mt4", "https://www.ta3.com/clanok/923295/vlada-sprisnila-vlastny-navrh-tresty-za-drogy-chce-dvojnasobne-navysit-rozhodne-gramaz-hovori-pre-ta3-advokat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:03.299858+00:00"}
{"id": "vr36685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36685", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ani nie každý tretí občan dôveruje v súdnictvo v SR.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa národnej správy Eurobarometer (.pdf), z jesene roku 2007, naším súdom dôveruje len 27% Slovákov. Zhrnutie správy prebral aj Slovenský rozhlas . Správa hovorí doslova o dôvere v súdny a právny systém, nie o právnom štáte či vymáhateľnosti práva.", "analysis_paragraphs": ["Podľa národnej správy Eurobarometer (.pdf), z jesene roku 2007, naším súdom dôveruje len 27% Slovákov. Zhrnutie správy prebral aj Slovenský rozhlas . Správa hovorí doslova o dôvere v súdny a právny systém, nie o právnom štáte či vymáhateľnosti práva."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["správy Eurobarometer", "Slovenský rozhlas"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb68/eb68_sk_nat.pdf", "http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showNews&id=47402"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:52.704757+00:00"}
{"id": "vr28736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28736", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Navrhol, navrhol, paragraf 8 odstavec 3.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal sa vyjadruje k návrhu vypovedať nevýhodnú zmluvu na zimnú údržbu , ktorá bola uzavretá ešte v roku 2010 na dobu 8 rokov. Podľa dostupných informácii, Nesrovnal sa odvolával na § 8 odstavec 3 len v diskusnej relácii z mája 2014, keď odporúčal Ftáčnikovi odvolať sa pri odstúpení od zmluvy na článok 8 tejto zmluvy. Nesrovnal však na rokovaní zastupiteľstva nenavrhol vypovedanie zmluvy (či návrh podobného charakteru), na základe § 8 odstavcu 3. Nesrovnal vytvára dojem, že formálne navrhol vypovedanie zmluvy, avšak to sa nestalo, a preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. K tejto otázke sa už raz vyjadroval v programe Beseda o 5 (cca. 18:05), kde sa odvolal na paragraf 8, článok 4 danej zmluvy (.pdf, s. 8). V Besede spomenul nesprávne číslo odstavca (4), ale citoval správne odstavec 3: \"Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa aj v prípade, ak dodávateľ predloží objednávateľovi súpis vykonaných prác, ktorý bude obsahovať neoprávnene fakturované služby.\" V konkrétnom prípade sa odvolával na faktúry za zimnú údržbu aj v období, keď ešte nesnežilo.", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal sa vyjadruje k návrhu vypovedať nevýhodnú zmluvu na zimnú údržbu , ktorá bola uzavretá ešte v roku 2010 na dobu 8 rokov. Podľa dostupných informácii, Nesrovnal sa odvolával na § 8 odstavec 3 len v diskusnej relácii z mája 2014, keď odporúčal Ftáčnikovi odvolať sa pri odstúpení od zmluvy na článok 8 tejto zmluvy. Nesrovnal však na rokovaní zastupiteľstva nenavrhol vypovedanie zmluvy (či návrh podobného charakteru), na základe § 8 odstavcu 3. Nesrovnal vytvára dojem, že formálne navrhol vypovedanie zmluvy, avšak to sa nestalo, a preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. K tejto otázke sa už raz vyjadroval v programe Beseda o 5 (cca. 18:05), kde sa odvolal na paragraf 8, článok 4 danej zmluvy (.pdf, s. 8). V Besede spomenul nesprávne číslo odstavca (4), ale citoval správne odstavec 3: \"Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy pre podstatné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany dodávateľa aj v prípade, ak dodávateľ predloží objednávateľovi súpis vykonaných prác, ktorý bude obsahovať neoprávnene fakturované služby.\" V konkrétnom prípade sa odvolával na faktúry za zimnú údržbu aj v období, keď ešte nesnežilo."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zimnú údržbu", "Beseda o 5", "zmluvy", "Zmluvu", "zápisníc"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7081007/mesto-zaplati-za-zimnu-udrzbu-v-decembri-892-113-eur.html", "http://www.tvba.sk/home/suboj-o-primatorske-kreslo-sa-zacal-/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.bratislava.sk%2FMsZ%2FArchiv%2FMsZ_14_01_30%2FMsZ_body_300114_anonym%2FMBA-Info-Zimna-Sluzba-MsZ2014.pdf&ei=SedjVOmDBcnpaJ6DgrAO&usg=AFQjCNHf5BL8kOMF1x4seYGW6zRv-E25Bw&sig2=Prs6aQ8mYQpeGZJ3I234Sw&bvm=bv.79189006,d.d2s", "http://bratislava.sme.sk/c/7081531/takmer-nesnezilo-no-bratislava-uz-dala-na-zimnu-udrzbu-statisice.html", "http://www.bratislava.sk/zapisnice-zo-zasadnuti/ds-11006494/p1=11050950"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:41.967954+00:00"}
{"id": "vr30233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30233", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja to porovnám s Nemeckom, v Nemecku je tiež ľavica v opozícii, ale ľavica súhlasila, dopredu povedala, že podporí euroval, aj keď je v opozícii vôči CDU a FDP", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miklošov výrok je pravdivý - nemeckí sociálni demokrati skutočne deklarovali svoju podporu eurovalu pred hlasovaním o jeho schválení.", "analysis_paragraphs": ["Miklošov výrok je pravdivý - nemeckí sociálni demokrati skutočne deklarovali svoju podporu eurovalu pred hlasovaním o jeho schválení."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Na telo z 10. októbra 2011", "nternational Financial Centre Review"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/191/jozef-kollar-radoslav-prochazka-marek-madaric", "http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:53.548332+00:00"}
{"id": "vr34292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34292", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "No, to nie je pravda, respektíve taká polopravda, lebo nejde len o žiarovky, išlo o všetky tovary a služby, ktoré železničné spoločnosti na Slovensku zabezpečujú alebo v niektorých prípadoch predávajú. Od augusta na Železniciach Slovenskej republiky ako prvých spomedzi štátnych spoločností prebiehajú povinné elektronické tendre.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Figeľ hovorí pravdu, že aukcie sa vzťahujú na všetky tovary a služby. Doteraz prebehli viaceré aukcie pre ŽSR. Jednalo sa napr. o tonery a tlačiarne či stráženie odstavených vozňov .", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ hovorí pravdu, že aukcie sa vzťahujú na všetky tovary a služby. Doteraz prebehli viaceré aukcie pre ŽSR. Jednalo sa napr. o tonery a tlačiarne či stráženie odstavených vozňov ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["o tonery", "odstavených vozňov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5550221/stat-trha-obalky-do-mody-idu-elektronicke-drazby.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5529935/figel-statne-zeleznice-skryto-rozkradali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:01.158210+00:00"}
{"id": "vr14041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14041", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "V Čechách sú rôzne v tej vláde názory. Máte tam Dienstbiera, máte tam Pelikána, ktorí majú úplne iný názor ako Sobotka napríklad, aj na tie povinné kvóty, na tú politiku.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarič sa vyjadruje o troch českých politikoch. Dienstbier a Sobotka majú relatívne podobné názory, kvóty nevidia ako riešenie a v princípe ich odmietajú. Diesnstbier vyzýva k pomoci utečencov nad rámec kvót, Pelikán presadzoval ich prijatie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jiří Dienstbier (ml.) - je advokát a politík Českej strany sociálno demokratickej - od januára 2014 minister bez kresla, ktorý má na starosti ľudské práva a rovné príležitosti. V marci 2011 vyhral doplňovacie voľby do Senátu v obvode č. 30 - Kladno. Je predstaviteľom liberálne ľavice, blízkej bývalému predsedovi strany Špidlovi a súčasnému Sobotkovi.", "analysis_paragraphs": ["Maďarič sa vyjadruje o troch českých politikoch. Dienstbier a Sobotka majú relatívne podobné názory, kvóty nevidia ako riešenie a v princípe ich odmietajú. Diesnstbier vyzýva k pomoci utečencov nad rámec kvót, Pelikán presadzoval ich prijatie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jiří Dienstbier (ml.) - je advokát a politík Českej strany sociálno demokratickej - od januára 2014 minister bez kresla, ktorý má na starosti ľudské práva a rovné príležitosti. V marci 2011 vyhral doplňovacie voľby do Senátu v obvode č. 30 - Kladno. Je predstaviteľom liberálne ľavice, blízkej bývalému predsedovi strany Špidlovi a súčasnému Sobotkovi."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Jiří Dienstbier (ml.)", "uviedol", "vyzýval", "Robert Pelikán", "vyzýval", "Aktuálně.cz.", "Bohuslav Sobotka", "uviedo"], "url": ["http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/pri-uradu-vlady/jiri-dienstbier/zivotopis/jiri-dienstbier-115403/", "http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/dvacetminut/_zprava/nekteri-politici-zneuzivaji-tematu-uprchliku-upozornuje-jiri-dienstbier--1535611", "http://zpravy.idnes.cz/dienstbeir-cww-/domaci.aspx?c=A150916_141704_domaci_zt", "http://www.nasipolitici.cz/cs/politik/3556-robert-pelikan", "http://tn.nova.cz/clanek/pelikan-odmitat-pomoc-eu-je-nebezpecne-prijmete-kvoty.html", "http://zpravy.aktualne.cz/domaci/politika/pelikan-nejsem-jediny-komu-vadi-odmitani-kvot-ostatni-minist/r~b78cc51657b011e5b3730025900fea04/", "http://www.bohuslavsobotka.cz/cs/zivotopis", "http://www.lidovky.cz/sobotka-poslancum-kvoty-respektujeme-hysterie-nam-nepomuze-p5r-/zpravy-domov.aspx?c=A151001_141850_ln_domov_ELE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:30.351376+00:00"}
{"id": "vr30577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30577", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ani dočasný euroval ani permanentný euroval nie sú riešeniami, ktorým by verili finančné trhy. Finančné trhy jednoducho týmto riešeniam neveria a tieto riešenia nemajú kredibilitu.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "hnonline (9. december 2011): Americké akcie zacali dnešné obchodovanie silným rastom, ktorý bol reakciou na výsledok jedného z najdôležitejších summitov v histórii Európskej únie. Hoci dohode zatial chýbajú konkrétne obrysy, podla analytikov ide vývoj správnym smerom. O 12:00 EST (18:00 SEC) sa Dow Jonesov index pohyboval okolo 12.159 bodov a oproti predchádzajúcemu záveru vykazoval rast o 1,3 percenta. Širší index S & P 500 pridával 1,4 percenta na 1252 bodov, zatial co index Nasdaq Composite spevnil o 1,5 percenta na 2636 bodov. K rastu indexov ale ciastocne prispel aj priaznivejší vývoj spotrebitelskej dôvery v USA. webnoviny.sk (12. október 2011): Zavážilo vyjadrenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ked uviedla, že si je istá ratifikáciou Európskeho fondu financnej stability (EFSF) ešte pred summitom EÚ, ktorý bude 23. októbra. Priemyselný index Dow Jones si pripísal 0,5 % a vzrástol na 11 473,37 bodu, index Standard & Poor's 500 získal 0,69 % a vzrástol na 1 203,80 bodu a technologický Nasdaq posilnil o 0,84 % na 2 604,71 bodu. Financný sektor patril k tým, ktorým sa v úvode obchodovania darilo najviac a bankový index KBW si pripísal 1,3 %. Napríklad banka JPMorgan Chase & Co zdražela o 2 %. Ako vidiet z uvedených príspevkov, vývoj akciových trhov je zložitý proces, ktorý reaguje nielen na skutky, ale casto aj na vyjadrenia odborníkov, rôzne hodnotiace správy a ekonomické dianie vo svete. (napr. vývoj spotrebitelskej dôvery, rast cien ropy, výsledky ekonomického rastu významných ekonomík a pod.). Toto všetko ovplyvnuje vývoj financných trhov. Preto sa nedá oddelit efekt zvyšovania eurovalu od ostatnej reality a jeho samotný vplyv na financné trhy. Daný výrok hodnotíme ako neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["hnonline (9. december 2011): Americké akcie zacali dnešné obchodovanie silným rastom, ktorý bol reakciou na výsledok jedného z najdôležitejších summitov v histórii Európskej únie. Hoci dohode zatial chýbajú konkrétne obrysy, podla analytikov ide vývoj správnym smerom. O 12:00 EST (18:00 SEC) sa Dow Jonesov index pohyboval okolo 12.159 bodov a oproti predchádzajúcemu záveru vykazoval rast o 1,3 percenta. Širší index S & P 500 pridával 1,4 percenta na 1252 bodov, zatial co index Nasdaq Composite spevnil o 1,5 percenta na 2636 bodov. K rastu indexov ale ciastocne prispel aj priaznivejší vývoj spotrebitelskej dôvery v USA. webnoviny.sk (12. október 2011): Zavážilo vyjadrenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ked uviedla, že si je istá ratifikáciou Európskeho fondu financnej stability (EFSF) ešte pred summitom EÚ, ktorý bude 23. októbra. Priemyselný index Dow Jones si pripísal 0,5 % a vzrástol na 11 473,37 bodu, index Standard & Poor's 500 získal 0,69 % a vzrástol na 1 203,80 bodu a technologický Nasdaq posilnil o 0,84 % na 2 604,71 bodu. Financný sektor patril k tým, ktorým sa v úvode obchodovania darilo najviac a bankový index KBW si pripísal 1,3 %. Napríklad banka JPMorgan Chase & Co zdražela o 2 %. Ako vidiet z uvedených príspevkov, vývoj akciových trhov je zložitý proces, ktorý reaguje nielen na skutky, ale casto aj na vyjadrenia odborníkov, rôzne hodnotiace správy a ekonomické dianie vo svete. (napr. vývoj spotrebitelskej dôvery, rast cien ropy, výsledky ekonomického rastu významných ekonomík a pod.). Toto všetko ovplyvnuje vývoj financných trhov. Preto sa nedá oddelit efekt zvyšovania eurovalu od ostatnej reality a jeho samotný vplyv na financné trhy. Daný výrok hodnotíme ako neoveritelný."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["hnonline", "webnoviny.sk"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-54140250-kw0000_d-summit-presvedcil-trhy-akcie-prudko-rastu", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-ocakavani-schvalenia-eurovalu-posi/415976-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:28.081605+00:00"}
{"id": "vr37905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37905", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Bude sankcionovaný (zmena navrhovaná v novele stavebného zákona, pozn.) napr. aj tak, že osoby dotknuté, môžu byť vlastne znovu testované, resp. musia prejsť skúšobným konaním, ak sa dopustili niektorých priestupkov. Resp. v druhom kroku, ak je to opakované porušenie zákona, môže byť odobraná licencia, resp. živnostenské opatrenie pre výstavbu firme, alebo podnikateľovi, ktorý porušuje stavebný zákon.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102b (1) Ak stavbyvedúci alebo osoba vykonávajúca stavebný dozor nevykonáva na stavenisku a na stavbe činnosť v súlade so svojím oprávnením, orgán štátneho stavebného dohľadu podá príslušnej profesijnej komore návrh na jeho preskúšanie. (2)Nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu o zastavení prác na nepovolenej stavbe zhotoviteľom stavby sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona; stavebný úrad podá po opakovanom zistení porušenia tohto zákona podnet na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia 9d).\" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102b (1) Ak stavbyvedúci alebo osoba vykonávajúca stavebný dozor nevykonáva na stavenisku a na stavbe činnosť v súlade so svojím oprávnením, orgán štátneho stavebného dohľadu podá príslušnej profesijnej komore návrh na jeho preskúšanie. (2)Nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu o zastavení prác na nepovolenej stavbe zhotoviteľom stavby sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona; stavebný úrad podá po opakovanom zistení porušenia tohto zákona podnet na zrušenie jeho živnostenského oprávnenia 9d).\" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:02.997110+00:00"}
{"id": "vr18200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18200", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "... máme síce 39 percent (dlh mesta, pozn.), ale ako jediná samospráva pre dobré hospodárenie sme mali možnosť čerpať 15-miliónový úver z Európskej investičnej banky.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Turčanová síce použila zaokrúhlený percentuálny údaj pre mestský dlh, no odchýlka je v tomto prípade menšia ako 5 %. Správne informovala aj o čerpaní úveru z Európskej investičnej banky (EIB). Výrok hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nPodľa posledného hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ) za roky 2014 - 2017 bol celkový dlh mesta Prešov na úrovni 38,8 %, čo je vysoko nad priemerom samospráv v Slovenskej republike (18,9 %).\n\nTaktiež platí, že mesto Prešov v roku 2016 uzavrelo s EIB zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 15 miliónov eur so splatnosťou 25 rokov. Mesto peniaze čerpá postupne v štyroch etapách do roku 2020 a využíva ich na zlepšenie regionálnej a komunálnej infraštruktúry. EIB úver schválila aj vďaka rokovaniam , na ktorých si preverila finančnú kondíciu mesta.\n\nEIB do januára 2018 poskytla Slovensku pôžičky v celkovej hodnote 8,2 miliard eur. Pôžičky vo výške približne 200 miliónov eur dala EIB bratislavskému, košickému a prešovskému kraju a takisto samospráve Prešov. Aj podľa výročnej správy pre rok 2016 bol Prešov jedinou samosprávou, ktorej EIB pôžičku poskytla ( .pdf , s. 3).", "analysis_paragraphs": ["Turčanová síce použila zaokrúhlený percentuálny údaj pre mestský dlh, no odchýlka je v tomto prípade menšia ako 5 %. Správne informovala aj o čerpaní úveru z Európskej investičnej banky (EIB). Výrok hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Podľa posledného hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy ( INEKO ) za roky 2014 - 2017 bol celkový dlh mesta Prešov na úrovni 38,8 %, čo je vysoko nad priemerom samospráv v Slovenskej republike (18,9 %).", "Taktiež platí, že mesto Prešov v roku 2016 uzavrelo s EIB zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 15 miliónov eur so splatnosťou 25 rokov. Mesto peniaze čerpá postupne v štyroch etapách do roku 2020 a využíva ich na zlepšenie regionálnej a komunálnej infraštruktúry. EIB úver schválila aj vďaka rokovaniam , na ktorých si preverila finančnú kondíciu mesta.", "EIB do januára 2018 poskytla Slovensku pôžičky v celkovej hodnote 8,2 miliard eur. Pôžičky vo výške približne 200 miliónov eur dala EIB bratislavskému, košickému a prešovskému kraju a takisto samospráve Prešov. Aj podľa výročnej správy pre rok 2016 bol Prešov jedinou samosprávou, ktorej EIB pôžičku poskytla ( .pdf , s. 3)."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "zmluvu", "rokovaniam", "hodnote", ".pdf"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=1950", "http://www.netky.sk/clanok/presov-si-zoberie-uver-od-europskej-investicnej-banky", "https://presov.korzar.sme.sk/c/8222717/mesto-presov-si-pozicia-od-europskej-banky.html", "http://www.eib.org/en/infocentre/press/releases/all/2018/2018-014-the-eib-has-provided-eur-8-2bn-in-lending-to-slovakia-since-its-establishment.htm", "http://www.eib.org/attachments/country/factsheet_slovakia_2016_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:39.591467+00:00"}
{"id": "vr18461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18461", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... máme rekordný hospodársky rast. Máme rekordne nízku nezamestnanosť. Máme rekordne vysokú zamestnanosť. Klesá nám verejný dlh.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku Slovenskej republiky nemáme historicky rekordný hospodársky rast, ale v prípade sledovania poslednej dekády možno povedať, že v súčasnosti hospodársky rast dosahuje najvyšších hodnôt. Miera nezamestnanosti je na rekordne nízkej hranici, to isté platí aj o miere zamestnanosti len v zmysle dosiahnutia rekordne vysokej hranice. Takisto je pravdou, že verejný dlh klesá , deje sa tak od roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku Slovenskej republiky nemáme historicky rekordný hospodársky rast, ale v prípade sledovania poslednej dekády možno povedať, že v súčasnosti hospodársky rast dosahuje najvyšších hodnôt. Miera nezamestnanosti je na rekordne nízkej hranici, to isté platí aj o miere zamestnanosti len v zmysle dosiahnutia rekordne vysokej hranice. Takisto je pravdou, že verejný dlh klesá , deje sa tak od roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["nemáme", "dosahuje", "je", "platí", "klesá"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Real_GDP_growth,_2007-2017_(%25_change_compared_with_the_previous_year;_%25_per_annum)_FP18.png", "https://tradingeconomics.com/slovakia/gdp-growth-annual", "https://tradingeconomics.com/slovakia/unemployment-rate", "https://tradingeconomics.com/slovakia/employment-rate", "https://www.etrend.sk/ekonomika/verejnemu-rozpoctu-sa-dari-dlh-slovenska-klesa-pod-prvu-hranicu-dlhovej-brzdy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:43.163403+00:00"}
{"id": "vr17296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17296", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...u nás ovocinári, zeleninári, majú podiel iba 10% na celkovej spotrebe obyvateľov.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel zeleniny vypestovanej na Slovensku, ktorá bola určená pre domáci trh, sa v posledných rokoch pohyboval od 49,30 % do výšky takmer 53 %, čo je podstatne viac, ako spomínaných 10 %. Podiel ovocia vypestovaného na Slovensku, ktoré bolo určené pre domáci trh, bol v roku 2016 pod 4 % kvôli ničivému zásahu nepriaznivého počasia. V rokoch 2015 a 2014 sa tento podiel pohyboval v rozmedzí 32 až 35 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výhľadu Situačnej správy Zelenina (. pdf , s. 34) mala produkcia zeleniny dosahovať úroveň 310 000 ton, z toho 35 000 ton predstavuje vývoz, pre domáci trh malo byť určených 275 000 ton. Dovoz zeleniny sa mal pohybovať na úrovni 250 000 ton. Celkové množstvo určené pre domáci trh na Slovensku malo byť na úrovni 525 000 ton zeleniny, z toho 52.38 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2016 bola domáca produkcia zeleniny na úrovni 338 707 ton, z toho 34 036 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 304 671 ton bolo určených pre domáci trh. Dovoz zeleniny dosiahol 282 415 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu bolo na úrovni 587 086 ton, z toho 51.89 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2015 sa na Slovensku vypestovalo 309 707 ton zeleniny, z toho 58 707 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 251 000 ton išlo na domáci trh. Zo zahraničia sa doviezlo 258 090 ton. Celkovo bolo na domácom trhu 509 090 ton zeleniny, z toho 49.30 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2014 bolo na Slovensku vypestovaných 326 074 ton zeleniny, z toho bolo 38 265 ton určených na vývoz, zvyšných 287 809 ton ostalo na domácom trhu. Dovoz zo zahraničia bol na úrovni 256 021 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu dosahovalo 543 830 ton, z toho 52.92 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. Podľa výhľadu Situačnej správy Ovocie ( .pdf , s. 31) mala domáca produkcia v roku 2016 dosahovať úroveň 35 200 ton ovocia mierneho pásma, z toho na vývoz malo byť určených 30 444 ton, zvyšných 4 756 ton malo smerovať na domáci trh. Dovoz ovocia zo zahraničia mal byť na úrovni 119 610 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu malo byť 124 366 ton, z toho 3.82 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. V roku 2015 bola podľa odhadu produkcia ovocia mierneho pásma na úrovni 68 244 ton, z toho na vývoz bolo určených 22 631 ton, zvyšných 45 613 ton išlo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 82 499 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu bolo na úrovni 128 112 ton, z toho 35.60 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. V roku 2014 bola produkcia ovocia na Slovensku na úrovni 69 362 ton, z toho na vývoz bolo určených 29 634 ton, zvyšných 39 728 ton smerovalo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 83 889 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu Slovenska bolo na úrovni 123 617 ton, z toho 32.13 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"KxupK\"]={},window.datawrapper[\"KxupK\"].embedDeltas={\"100\":339,\"200\":298,\"300\":257,\"400\":257,\"500\":257,\"700\":257,\"800\":257,\"900\":257,\"1000\":257},window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-KxupK\"),window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"KxupK\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"KxupK\"==b)window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel zeleniny vypestovanej na Slovensku, ktorá bola určená pre domáci trh, sa v posledných rokoch pohyboval od 49,30 % do výšky takmer 53 %, čo je podstatne viac, ako spomínaných 10 %. Podiel ovocia vypestovaného na Slovensku, ktoré bolo určené pre domáci trh, bol v roku 2016 pod 4 % kvôli ničivému zásahu nepriaznivého počasia. V rokoch 2015 a 2014 sa tento podiel pohyboval v rozmedzí 32 až 35 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výhľadu Situačnej správy Zelenina (. pdf , s. 34) mala produkcia zeleniny dosahovať úroveň 310 000 ton, z toho 35 000 ton predstavuje vývoz, pre domáci trh malo byť určených 275 000 ton. Dovoz zeleniny sa mal pohybovať na úrovni 250 000 ton. Celkové množstvo určené pre domáci trh na Slovensku malo byť na úrovni 525 000 ton zeleniny, z toho 52.38 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2016 bola domáca produkcia zeleniny na úrovni 338 707 ton, z toho 34 036 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 304 671 ton bolo určených pre domáci trh. Dovoz zeleniny dosiahol 282 415 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu bolo na úrovni 587 086 ton, z toho 51.89 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2015 sa na Slovensku vypestovalo 309 707 ton zeleniny, z toho 58 707 ton bolo určených na vývoz, zvyšných 251 000 ton išlo na domáci trh. Zo zahraničia sa doviezlo 258 090 ton. Celkovo bolo na domácom trhu 509 090 ton zeleniny, z toho 49.30 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. V roku 2014 bolo na Slovensku vypestovaných 326 074 ton zeleniny, z toho bolo 38 265 ton určených na vývoz, zvyšných 287 809 ton ostalo na domácom trhu. Dovoz zo zahraničia bol na úrovni 256 021 ton. Celkové množstvo zeleniny na domácom trhu dosahovalo 543 830 ton, z toho 52.92 % predstavovala zelenina vypestovaná na Slovensku. Podľa výhľadu Situačnej správy Ovocie ( .pdf , s. 31) mala domáca produkcia v roku 2016 dosahovať úroveň 35 200 ton ovocia mierneho pásma, z toho na vývoz malo byť určených 30 444 ton, zvyšných 4 756 ton malo smerovať na domáci trh. Dovoz ovocia zo zahraničia mal byť na úrovni 119 610 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu malo byť 124 366 ton, z toho 3.82 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. V roku 2015 bola podľa odhadu produkcia ovocia mierneho pásma na úrovni 68 244 ton, z toho na vývoz bolo určených 22 631 ton, zvyšných 45 613 ton išlo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 82 499 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu bolo na úrovni 128 112 ton, z toho 35.60 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. V roku 2014 bola produkcia ovocia na Slovensku na úrovni 69 362 ton, z toho na vývoz bolo určených 29 634 ton, zvyšných 39 728 ton smerovalo na domáci trh. Dovoz ovocia bol na úrovni 83 889 ton. Celkové množstvo ovocia na domácom trhu Slovenska bolo na úrovni 123 617 ton, z toho 32.13 % predstavovalo ovocie vypestované na Slovensku. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"KxupK\"]={},window.datawrapper[\"KxupK\"].embedDeltas={\"100\":339,\"200\":298,\"300\":257,\"400\":257,\"500\":257,\"700\":257,\"800\":257,\"900\":257,\"1000\":257},window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-KxupK\"),window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"KxupK\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"KxupK\"==b)window.datawrapper[\"KxupK\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.vuepp.sk/dokumenty/komodity/2017/Zelenina17.pdf", "http://www.vuepp.sk/dokumenty/komodity/2016/Ovocie07_16.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:57.449551+00:00"}
{"id": "vr30037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30037", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tak aj postoj Poľska (v otázke zavedenia kvót na utečencov, pozn.) ukázal to, že našťastie taký ten rozkol na staré a nové štáty Európskej únie, na nejakú kvázi západnú a východnú Európu tu nie je, že sú hlasy, ktoré hovoria v prospech jednej alternatívy a v prospech druhej.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hlasovaní o zavedení prerozdelenia utečencov na základe kvót sa skutočne ukázalo, že odmietanie kvót nie je typickým pre všetky nové členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov rokovala 22. septembra 2015 v Bruseli a väčšinovo prijala rozhodnutie v prospech riešenia migračného problému povinnými kvótami . Rozhodnutie nevzniklo úplným konsenzom, štyri členské krajiny, Maďarsko, Česko, Rumunsko a Slovensko s daným návrhom, resp. so zavedením povinných kvót nesúhlasili . Zástupcovia týchto krajín už dlhodobo vyjadrovali svoj nesúhlas s povinnými kvótami. Svojim postojom odmietajúcim kvóty bolo pred hlasovaním známe aj Poľsko, ktoré dokonca vyhlasovalo, že je ochotné prijať len kresťanských utečencov. Možno teda tvrdiť, že pred hlasovaním bolo odmietanie kvót typické najmä pre krajiny strednej Európy, no pri hlasovaní poľský minister napokon hlasoval za zavedenie kvót na prerozdelenie utečencov. Nedá sa však tvrdiť, že by pre všetky nové členské štáty bolo typické odmietanie kvót. Ak by sme sa riadili spomínaným hlasovaním Rady ministrov, tak najnovší členský štát, Chorvátsko (ktoré pristúpilo v roku 2013 ), taktiež Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Cyprus a Slovinsko vyjadrili podporu zavedeniu kvót. Staršie členské štáty boli (až na výnimku v podobe Fínska, ktoré sa zdržalo hlasovania) za zavedenie kvót na prerozdelenie migrantov z Grécka a Talianska. Bulharsko síce pred hlasovaním nevyjadrilo úplne odmietavý postoj ku kvótam, predpokladalo sa však, že bude hlasovať proti nim, keďže podľa neho by bola potrebná pomoc aj pre Bulharsko samotné, keďže má veľké množstvo utečenov. Nakoniec však hlasovalo za kvóty. Na základe vyššie uvedených skutočností je pravda, že rozkol nenastal medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Ani delenie na východnú a západnú Európu podľa názoru na kvóty nie je na mieste, keďže štáty ako Chorvátsko, Bulharsko, ale aj Pobaltie sa zaraďujú medzi východné štáty Európy. Nejde v tom prípade preto o celú východnú Európu s odlišným názorom, ale o región strednej Európy, no už s výnimkou Poľska. Častejšie než rozdelenie na staré/nové alebo západné/východné členské štáty EÚ sa vo verejnej diskusii objavovala kritika postoja štátov Vyšehradskej štvorky kvôli nedostatku solidarity. Dôvodom kritiky bola najmä spoločná deklarácia hláv štátov V4, v ktorej odmietajú kvóty. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o zavedení prerozdelenia utečencov na základe kvót sa skutočne ukázalo, že odmietanie kvót nie je typickým pre všetky nové členské štáty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov rokovala 22. septembra 2015 v Bruseli a väčšinovo prijala rozhodnutie v prospech riešenia migračného problému povinnými kvótami . Rozhodnutie nevzniklo úplným konsenzom, štyri členské krajiny, Maďarsko, Česko, Rumunsko a Slovensko s daným návrhom, resp. so zavedením povinných kvót nesúhlasili . Zástupcovia týchto krajín už dlhodobo vyjadrovali svoj nesúhlas s povinnými kvótami. Svojim postojom odmietajúcim kvóty bolo pred hlasovaním známe aj Poľsko, ktoré dokonca vyhlasovalo, že je ochotné prijať len kresťanských utečencov. Možno teda tvrdiť, že pred hlasovaním bolo odmietanie kvót typické najmä pre krajiny strednej Európy, no pri hlasovaní poľský minister napokon hlasoval za zavedenie kvót na prerozdelenie utečencov. Nedá sa však tvrdiť, že by pre všetky nové členské štáty bolo typické odmietanie kvót. Ak by sme sa riadili spomínaným hlasovaním Rady ministrov, tak najnovší členský štát, Chorvátsko (ktoré pristúpilo v roku 2013 ), taktiež Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Cyprus a Slovinsko vyjadrili podporu zavedeniu kvót. Staršie členské štáty boli (až na výnimku v podobe Fínska, ktoré sa zdržalo hlasovania) za zavedenie kvót na prerozdelenie migrantov z Grécka a Talianska. Bulharsko síce pred hlasovaním nevyjadrilo úplne odmietavý postoj ku kvótam, predpokladalo sa však, že bude hlasovať proti nim, keďže podľa neho by bola potrebná pomoc aj pre Bulharsko samotné, keďže má veľké množstvo utečenov. Nakoniec však hlasovalo za kvóty. Na základe vyššie uvedených skutočností je pravda, že rozkol nenastal medzi starými a novými členskými štátmi EÚ. Ani delenie na východnú a západnú Európu podľa názoru na kvóty nie je na mieste, keďže štáty ako Chorvátsko, Bulharsko, ale aj Pobaltie sa zaraďujú medzi východné štáty Európy. Nejde v tom prípade preto o celú východnú Európu s odlišným názorom, ale o región strednej Európy, no už s výnimkou Poľska. Častejšie než rozdelenie na staré/nové alebo západné/východné členské štáty EÚ sa vo verejnej diskusii objavovala kritika postoja štátov Vyšehradskej štvorky kvôli nedostatku solidarity. Dôvodom kritiky bola najmä spoločná deklarácia hláv štátov V4, v ktorej odmietajú kvóty. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "kvótami", "nesúhlasili", "odmietajúcim", "2013", "nevyjadrilo", "deklarácia"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/jha/2015/09/22/", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34313478", "http://www.euractiv.com/sections/justice-home-affairs/many-eu-countries-say-no-immigration-quotas-315184", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/", "http://www.euractiv.com/sections/justice-home-affairs/many-eu-countries-say-no-immigration-quotas-315184", "http://www.visegradgroup.eu/calendar/2015/joint-statement-of-the-150904"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:06.964661+00:00"}
{"id": "48170", "numeric_id": 48170, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48170", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Aj my o tom diskutujeme a náš pán poslanec Baránik aj dal návrh v rámci Národnej rady, tento návrh potom nebol prijatý.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Grohling reaguje na otázku o modifikácií paragrafu 363 Trestného zákona. Návrh poslanca SaS Alojza Baránika neprešiel pri hlasovaní 14. decembra 2021 do druhého čítania v NR SR, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.\n\nZmenu § 363 predložil Alojz Baránik 3. novembra 2021. Novela by oklieštila právomoci generálneho prokurátora.\n\nO návrhu sa hlasovalo na schôdzi NR SR 14. decembra 2021, avšak podporilo ho iba 55 zo 147 prítomných poslancov, kvôli čomu nebol posunutý do druhého čítania a poslanci ho odmietli .\n\nZa hlasovala väčšina poslancov z klubu OĽaNO, všetci z klubu SaS a Za ľudí. Svoj postoj proti novele demonštroval klub Sme rodina, ktorý tvrdil, že novela prichádza bez predchádzajúcej diskusie v koalícii.\n\nK vyššie menovanej novele sa vyjadrila aj nezisková organizácia Via Iuris , ktorá povedala, že protirečí zásadám trestného konania. Via Iuris je zároveň presvedčená, že ustanovenie si vyžaduje prísnejšiu reguláciu.", "analysis_paragraphs": ["Minister Grohling reaguje na otázku o modifikácií paragrafu 363 Trestného zákona. Návrh poslanca SaS Alojza Baránika neprešiel pri hlasovaní 14. decembra 2021 do druhého čítania v NR SR, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "Zmenu § 363 predložil Alojz Baránik 3. novembra 2021. Novela by oklieštila právomoci generálneho prokurátora.", "O návrhu sa hlasovalo na schôdzi NR SR 14. decembra 2021, avšak podporilo ho iba 55 zo 147 prítomných poslancov, kvôli čomu nebol posunutý do druhého čítania a poslanci ho odmietli .", "Za hlasovala väčšina poslancov z klubu OĽaNO, všetci z klubu SaS a Za ľudí. Svoj postoj proti novele demonštroval klub Sme rodina, ktorý tvrdil, že novela prichádza bez predchádzajúcej diskusie v koalícii.", "K vyššie menovanej novele sa vyjadrila aj nezisková organizácia Via Iuris , ktorá povedala, že protirečí zásadám trestného konania. Via Iuris je zároveň presvedčená, že ustanovenie si vyžaduje prísnejšiu reguláciu."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "hlasovalo", "odmietli", "Via Iuris"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2600970/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=786", "https://www.aktuality.sk/clanok/2n4c8kl/baranikov-navrh-na-zmenu-paragrafu-363-poslanci-stopli-na-tahu-je-kolikova/", "https://www.teraz.sk/slovensko/via-iuris-nesuhlasi-s-navrhom-a-bar/588955-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:51.927408+00:00"}
{"id": "48979", "numeric_id": 48979, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48979", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Bola to vôla deväťdesiatich poslancov, nie poslancov OĽaNO, vôľa deväťdesiatich poslancov, ktorí museli schváliť nejaký termín a práve ten termín, na ktorých sa vedeli poslanci dohodnúť v Národnej rade, bol septembrový termín.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa parlamentom schválenej novely ústavy, ktorá umožnila predčasné voľby, je skrátenie volebného obdobia možné len cez uznesenie Národnej rady. Na skrátenie je potrebný súhlas 90 poslancov. Parlament hlasovaním odmietol májový a júnový termín. Nakoniec 92 poslancov hlasovalo za to, aby sa predčasné voľby konali 30. septembra 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa parlamentom schválenej novely ústavy, ktorá umožnila predčasné voľby, je skrátenie volebného obdobia možné len cez uznesenie Národnej rady. Na skrátenie je potrebný súhlas 90 poslancov. Parlament hlasovaním odmietol májový a júnový termín. Nakoniec 92 poslancov hlasovalo za to, aby sa predčasné voľby konali 30. septembra 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["novely", "hlasovaním"], "url": ["https://sita.sk/parlament-bude-rokovat-o-zmene-ustavy-v-suvislosti-s-predcasnymi-volbami-volit-maju-aj-predsedu-zdravotnickeho-vyboru/", "https://sita.sk/tri-terminy-ale-najpravdepodobnejsi-je-septembrovy-poslanci-parlamentu-budu-hlasovat-o-predcasnych-volbach-nazivo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:07.367046+00:00"}
{"id": "42781", "numeric_id": 42781, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42781", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "No tak politická strana (SMER-SD, pozn.) má na to svoj orgán, ktorý nominuje predstaviteľov do vlády.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Monika Beňová výrokom narážala na mechanizmus politickej strany SMER-SD, v ktorej kandidátov na obsadenie ústavných funkcií schvaľuje Predsedníctvo, teda štatutárny a najvyšší orgán strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku 12 stanov strany SMER-SD môžeme nájsť charakteristiku Predsedníctva. “Predsedníctvo strany je štatutárnym orgánom strany a najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými snemami. Predsedníctvo plní úlohy prijaté uznesením snemu a zabezpečuje plnenie programových cieľov strany.” Do pôsobníctva Predsedníctva patrí, okrem iného, aj “schvaľovať kandidátov strany na obsadenie ústavných funkcií a vysloviť nedôveru verejným funkcionárom a nominantom strany vo verejnej a inej funkcii.” Orgány politických strán sú ustanovené v súlade so zákonom č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach. § 6, ktorý približuje vznik strany, napovedá o povahe týchto orgánov. Pôsobnosť a rozsah právomocí orgánov strany určuje politický subjekt sám a ukotvuje ich vo svojich stanovách. Podľa zákona musia stanovy obsahovať “orgány strany vrátane najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu, spôsob ich voľby a vymedzenie ich právomocí.”", "analysis_paragraphs": ["Monika Beňová výrokom narážala na mechanizmus politickej strany SMER-SD, v ktorej kandidátov na obsadenie ústavných funkcií schvaľuje Predsedníctvo, teda štatutárny a najvyšší orgán strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku 12 stanov strany SMER-SD môžeme nájsť charakteristiku Predsedníctva. “Predsedníctvo strany je štatutárnym orgánom strany a najvyšším orgánom strany medzi jednotlivými snemami. Predsedníctvo plní úlohy prijaté uznesením snemu a zabezpečuje plnenie programových cieľov strany.” Do pôsobníctva Predsedníctva patrí, okrem iného, aj “schvaľovať kandidátov strany na obsadenie ústavných funkcií a vysloviť nedôveru verejným funkcionárom a nominantom strany vo verejnej a inej funkcii.” Orgány politických strán sú ustanovené v súlade so zákonom č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach. § 6, ktorý približuje vznik strany, napovedá o povahe týchto orgánov. Pôsobnosť a rozsah právomocí orgánov strany určuje politický subjekt sám a ukotvuje ich vo svojich stanovách. Podľa zákona musia stanovy obsahovať “orgány strany vrátane najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu, spôsob ich voľby a vymedzenie ich právomocí.”"], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["stanov", "85/2005 Z.z."], "url": ["https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85#cast1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:39.165844+00:00"}
{"id": "vr38666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38666", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Harmonizovaný index zverejnený tiež je na úrovni 4,2%, ktorý je druhý najvyšší v eurozóne.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), ktorý zverejňuje Eurostat , bola miera inflácie na Slovensku 4,2%. V rámci EÚ 27 je Slovensko na 7.mieste. V rámci eurozóny je na 2. mieste za Estónskom (5,5%).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP), ktorý zverejňuje Eurostat , bola miera inflácie na Slovensku 4,2%. V rámci EÚ 27 je Slovensko na 7.mieste. V rámci eurozóny je na 2. mieste za Estónskom (5,5%)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:04.177589+00:00"}
{"id": "vr29508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29508", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Len dvom krajinám EÚ – Slovensku a Rumunsku sa podarilo presadiť ročné predĺženie čerpania fondov EÚ z rokov 2011 a 2012, čím sme zachránili pre SR 500 mil. eur, ktorým hrozilo prepadnutie.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už počas prezidentskej kampane R. Fica ( HN klub , 4. marca 2014). Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a výnimka n+3, výnimku, ktorá umožňuje čerpať eurofondy o jeden rok viac, keďže všeobecným pravidlom je n+2. Toto skutočne znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Podľa dostupných informácii mohlo ísť o približne 500 miliónov eur. Výnimka n+3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \"Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov. Agentúra SITA uvádza, že Slovensko malo zo záväzkov na roky 2010 a 2011 podľa stavu k 31. októbru 2013 použiť zo zdrojov EÚ do konca roka 2013 708,38 milióna eur. Z toho za rok 2010 sumu 146,7 milióna eur a za rok 2011 ďalších 561,7 milióna eur. Ak zoberieme do úvahy, že časť zdrojov by sa stihla vyčerpať do konca roka 2013, prepadnutá časť by sa mohla rovnať približne 500 miliónov eur. V septembri 2013 ešte Fico hovoril o možnej strate 680 ak nebude výnimka schválená. Je potrebné uviesť, že sa nejedná o definitívnu \"záchranu\" finančných prostriedkov, ale skôr o poskytnutie dodatočnej možnosti ich vyčerpanie. Keďže však v prípade, že by táto výnimka poskytnutá nebola tieto prostriedky prepadli, dá sa v tomto zmysel hovoriť o záchrane. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už počas prezidentskej kampane R. Fica ( HN klub , 4. marca 2014). Slovensko skutočne dostalo spoločne s Rumunskom a výnimka n+3, výnimku, ktorá umožňuje čerpať eurofondy o jeden rok viac, keďže všeobecným pravidlom je n+2. Toto skutočne znamená v určitom zmysle \"záchranu\" finančných prostriedkov, ktoré by inak prepadli. Podľa dostupných informácii mohlo ísť o približne 500 miliónov eur. Výnimka n+3 bola schválená Európskym parlamentom v septembri 2013 a vďaka ktorej \"Limit z roku 2011, čo je asi 1,8 mld. eur, môže byť dočerpaný až do konca roku 2014. Takisto limit z roku 2012, ktorý je tiež okolo 1,8 mld. eur, môže byť v zmysle pravidla n+3 dočerpaný do konca roku 2015,\" ako vysvetlil povedal podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zodpovedajúci aj za prípravu a využívanie eurofondov. Agentúra SITA uvádza, že Slovensko malo zo záväzkov na roky 2010 a 2011 podľa stavu k 31. októbru 2013 použiť zo zdrojov EÚ do konca roka 2013 708,38 milióna eur. Z toho za rok 2010 sumu 146,7 milióna eur a za rok 2011 ďalších 561,7 milióna eur. Ak zoberieme do úvahy, že časť zdrojov by sa stihla vyčerpať do konca roka 2013, prepadnutá časť by sa mohla rovnať približne 500 miliónov eur. V septembri 2013 ešte Fico hovoril o možnej strate 680 ak nebude výnimka schválená. Je potrebné uviesť, že sa nejedná o definitívnu \"záchranu\" finančných prostriedkov, ale skôr o poskytnutie dodatočnej možnosti ich vyčerpanie. Keďže však v prípade, že by táto výnimka poskytnutá nebola tieto prostriedky prepadli, dá sa v tomto zmysel hovoriť o záchrane. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["HN klub", "n+3", "schválená", "SITA", "hovoril"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/", "http://www.aktuality.sk/clanok/236950/vybor-pre-regionalny-rozvoj-ep-schvalil-vynimku-sr-pre-dlhsie-cerpanie-eurofondov/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://www.webnoviny.sk/diskusia-clanok/759911-dobra-sprava-pre-slovensko-miliony-z-eurofondov-neprepadnu/strom/", "http://www.vlada.gov.sk/nr-sr-r-fico-predlzenie-cerpania-eurofondov-o-rok-je-na-dobrej-ceste/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:05.494223+00:00"}
{"id": "44354", "numeric_id": 44354, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44354", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Predseda Smeru povie, že sme proti ruským sankciám a na rade v Bruseli ich premiér Pellegrini schváli.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Smeru Robert Fico opakovane kritizoval sankcie voči Rusku ešte ako premiér. Aktuálny premiér Peter Pellegrini hlasoval za ich predĺženie - naposledy v decembri 2019. Výrok Eduarda Chmelára preto hodnotíme ako pravdivý. 19. decembra 2019 Európska Rada jednohlasne prijala predĺženie sankcií do 31. júla 2020. Peter Pellegrini ako člen Európskej Rady teda hlasoval za predĺženie sankcií. Európska únia zaviedla rôzne druhy sankcii voči Rusku od marca 2014. Urobila tak v reakcii na anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Smeru Robert Fico opakovane kritizoval sankcie voči Rusku ešte ako premiér. Aktuálny premiér Peter Pellegrini hlasoval za ich predĺženie - naposledy v decembri 2019. Výrok Eduarda Chmelára preto hodnotíme ako pravdivý. 19. decembra 2019 Európska Rada jednohlasne prijala predĺženie sankcií do 31. júla 2020. Peter Pellegrini ako člen Európskej Rady teda hlasoval za predĺženie sankcií. Európska únia zaviedla rôzne druhy sankcii voči Rusku od marca 2014. Urobila tak v reakcii na anexiu Krymu a destabilizáciu Ukrajiny."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval", "jednohlasne", "člen", "zaviedla", "sankcii"], "url": ["https://dennikn.sk/380654/fico-by-zrusil-sankcie-proti-moskve-podla-analytikov-podporuje-okupaciu-ukrajiny/?ref=in", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2019/12/19/russia-eu-prolongs-economic-sanctions-by-six-months/", "https://www.consilium.europa.eu/en/european-council/members/", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://www.consilium.europa.eu/en/infographics/eu-sanctions-against-russia-over-ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:42.468355+00:00"}
{"id": "47901", "numeric_id": 47901, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47901", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Na začiatku nastúpil (Igor Matovič, pozn.), vytvoril akýsi (nezmyselný) Fond pomoci, že tam budú teda poslanci koalície prispievať a to bude pre tých ľudí, ktorí prepadnú cez systém. Dvakrát tam poslala jeho manželka Pavlínka peniaze, potom mu to odpadlo...", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do Fondu vzájomnej pomoci, ktorý zriadil Igor Matovič, dvakrát prispela aj jeho manželka Pavlína. Okrem nej do fondu prispelo viacero predstaviteľov koalície, ale aj fyzických osôb či firiem. Dokopy vyzbierali takmer 694-tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad vlády vytvoril Fond vzájomnej pomoci na pomoc ľuďom postihnutých koronavírusom. Pôvodný zámer bol, že do fondu budú prispievať najmä poslanci a ministri koalície. Vtedajší premiér Igor Matovič v apríli 2020 sľuboval, že sa v prospech fondu vzdá aj vlastného platu. Od decembra minulého roka do fondu neprispel žiaden z predstaviteľov koalície, čo úrad vlády odôvodnil tým, že je v ňom dostatok financií. Podľa transparentného účtu do fondu dvakrát prispela aj Pavlína Matovičová, manželka bývalého premiéra Igora Matoviča - dokopy necelých 4 500 eur. Pri prvej platbe do poznámky uviedla „Prvá výplata premiéra IM”.", "analysis_paragraphs": ["Do Fondu vzájomnej pomoci, ktorý zriadil Igor Matovič, dvakrát prispela aj jeho manželka Pavlína. Okrem nej do fondu prispelo viacero predstaviteľov koalície, ale aj fyzických osôb či firiem. Dokopy vyzbierali takmer 694-tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad vlády vytvoril Fond vzájomnej pomoci na pomoc ľuďom postihnutých koronavírusom. Pôvodný zámer bol, že do fondu budú prispievať najmä poslanci a ministri koalície. Vtedajší premiér Igor Matovič v apríli 2020 sľuboval, že sa v prospech fondu vzdá aj vlastného platu. Od decembra minulého roka do fondu neprispel žiaden z predstaviteľov koalície, čo úrad vlády odôvodnil tým, že je v ňom dostatok financií. Podľa transparentného účtu do fondu dvakrát prispela aj Pavlína Matovičová, manželka bývalého premiéra Igora Matoviča - dokopy necelých 4 500 eur. Pri prvej platbe do poznámky uviedla „Prvá výplata premiéra IM”."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vytvoril", "odôvodnil", "prispela"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/778748/koronavirus-koalicia-zriadi-fond-vzajomnej-pomoci-prispievat-don-maju-najma-politici/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2510197", "https://www.pokladnica.sk/sk/transparentne-ucty/detail?SK4681800000007000185158"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:25.543962+00:00"}
{"id": "vr33251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33251", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "máte situáciu, že sa dohodnú v podniku odborári, ktorí tam sú, so zamestnávateľom na tom, že chcú niečo odlišne od Zákonníka práce, od veľkej kolektívnej zmluvy, tak si myslím, že by sme sa mali spoľahnúť a naozaj to má dokonca ešte aj to Francúzsko, že umožňuje takéto veci, aby nekrachla firma, viete, ale aby sa nemuselo prepúšťať. To, čo už vláda v Zákonníku práce presadila a to čo v stredu poslala do parlamentu na kolektívnom vyjednávaní, ide úplne opačným smerom, pretože to jednoducho hovorí, že budeme uplatňovať rovnaké podmienky o všetkých odvetviach, na všetky firmy, v rôznej situácii.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stredu 20.2.2013 vláda schválila novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá zavádza rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a teda aj uplatnenie rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach.", "analysis_paragraphs": ["V stredu 20.2.2013 vláda schválila novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorá zavádza rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a teda aj uplatnenie rovnakých podmienok vo všetkých odvetviach."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "Hospodárskych novín", "Francúzska"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22108", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59364400-anketa", "http://travail-emploi.gouv.fr/informations-pratiques,89/fiches-pratiques,91/convention-collective,110/la-negociation-collective-dans-l,1008.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:46.789623+00:00"}
{"id": "vr36276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36276", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vy, keď ste začínali, mám to presne zdokumentované, v prvom roku 2006 ste zahájili vyše 3 kilometre a v druhom ďalších vyše 4 kilometre.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010 je v prílohe 5,6 uvedené nasledovné: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) bolo začatých cca 12,769 km stavieb V roku 2007 bolo začatých cca 46,045 km stavieb. Podľa údajov zverejnených na stránke NDS bolo do prevádzky uvedených: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) - cca 24,43 km rýchlostných ciest a diaľníc 0 km. V roku 2007 - 0 km rýchlostných ciest a cca 42,025 km diaľníc. Uviedol som vyššie uvedené hodnoty, pretože Fígeľ bližšie nekonkretizoval informácie o km a z toho dôvodu som označil výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010 je v prílohe 5,6 uvedené nasledovné: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) bolo začatých cca 12,769 km stavieb V roku 2007 bolo začatých cca 46,045 km stavieb. Podľa údajov zverejnených na stránke NDS bolo do prevádzky uvedených: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) - cca 24,43 km rýchlostných ciest a diaľníc 0 km. V roku 2007 - 0 km rýchlostných ciest a cca 42,025 km diaľníc. Uviedol som vyššie uvedené hodnoty, pretože Fígeľ bližšie nekonkretizoval informácie o km a z toho dôvodu som označil výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010", "V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.)", "V roku 2007"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=44531", "http://www.ndsas.sk/2006-pma/18204s", "http://www.ndsas.sk/2007-dhb/18203s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:53.763968+00:00"}
{"id": "vr26764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26764", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "V podstate som si nevšimol žiaden príspevok nikdy v žiadnom proste médiu, keby rozprávali o tom, že akým úžasným spôsobom proste sa vyriešil nejaký prípad, čo sa ale reálne stáva mnohokrát.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto prípade musíme dať za pravdu. Tvrdenie pôsobí ako zavádzanie, avšak vyhľadávaním hesiel nebol nájdený fakt, ktorý by poukazoval na prezentovanie vyriešeného prípadu.", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade musíme dať za pravdu. Tvrdenie pôsobí ako zavádzanie, avšak vyhľadávaním hesiel nebol nájdený fakt, ktorý by poukazoval na prezentovanie vyriešeného prípadu."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:22.280014+00:00"}
{"id": "vr35522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35522", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Moja vláda ani pán Harabin ani pani Petríková nikdy nenavrhovali zrušiť imunitu sudcom.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade Štefana Harabina a rovnako aj bývalej ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej sme skutočne v médiach nezachytili informácie, že by niekedy navrhovali zrušiť imunitu sudcom.", "analysis_paragraphs": ["V prípade Štefana Harabina a rovnako aj bývalej ministerky spravodlivosti Viery Petríkovej sme skutočne v médiach nezachytili informácie, že by niekedy navrhovali zrušiť imunitu sudcom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:32.446229+00:00"}
{"id": "vr14594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14594", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...vždy, keď sme boli vo vláde, tak sme mali v správe rezort vnútra...", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH bolo vo vláde celkovo päťkráť, pričom vždy Ministerstvo vnútra riadil ich člen. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo vláde Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 bol ministrom vnútra Ladislav Pittner za KDH. Počas dočasnej vlády SR (predseda vlády - J. Moravčík) od 15. marca do 13. decembra 1994 bol ministrom vnútra takisto Pittner za KDH.", "analysis_paragraphs": ["KDH bolo vo vláde celkovo päťkráť, pričom vždy Ministerstvo vnútra riadil ich člen. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vo vláde Slovenskej republiky od 23. apríla 1991 do 24. júna 1992 bol ministrom vnútra Ladislav Pittner za KDH. Počas dočasnej vlády SR (predseda vlády - J. Moravčík) od 15. marca do 13. decembra 1994 bol ministrom vnútra takisto Pittner za KDH."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Pittner", "prvej vlády", "Ladislav Pittner", "Ivan Šimko", "založil stranu", "vrátil", "druhej vlády", "Vladimír Palko", "odchode", "Martin Pado", "Ivety Radičovej", "Daniel Lipšic"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/osobnost/ladislav-pittner-204", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.vlada.gov.sk/ladislav-pittner/", "http://www.vlada.gov.sk/1913/ivan-simko/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/133896-ivan-simko-zatial-zijem-z-odstupneho", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243337-ivan-simko-je-spaet-v-kdh-chysta-sa-do-kampane/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vladimir-palko/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164810-figel-odchod-kdh-z-vlady-v-roku-2006-je-mementom-pre-partnerov/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-pado/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:02.762217+00:00"}
{"id": "vr38436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38436", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Avizuje (Smer zmenu Ústavy, pozn.), že ideme robiť, tak isto ako SMER avizuje minimálne tri týždne odvolávať premiérku a zatiaľ sa na to neodhodlali a nemajú dosť poslancov.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR , 19. apríl 2011: \"Budúci týždeň, po Veľkej noci, podáme (do parlamentu, pozn. TASR) návrh na odvolanie Ivety Radičovej z funkcie predsedníčky vlády,\" vyhlásil Fico... SITA , 8. mája 2011: Podľa Smeru dôvodov na odvolanie Radičovej pribúda Strana pracuje na návrhu odvolania premiérky . Strana SMER-SD viac ako mesiac hovorí o podaní návrhu na odvolanie premiérky, doteraz však taký návrh v NS SR predložený nebol.", "analysis_paragraphs": ["TASR , 19. apríl 2011: \"Budúci týždeň, po Veľkej noci, podáme (do parlamentu, pozn. TASR) návrh na odvolanie Ivety Radičovej z funkcie predsedníčky vlády,\" vyhlásil Fico... SITA , 8. mája 2011: Podľa Smeru dôvodov na odvolanie Radičovej pribúda Strana pracuje na návrhu odvolania premiérky . Strana SMER-SD viac ako mesiac hovorí o podaní návrhu na odvolanie premiérky, doteraz však taký návrh v NS SR predložený nebol."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/54224--smer-sd-poda-navrh-na-odvolanie-premierky-ivety-radicovej-3-/", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/forum.phtml?id=1232617&op=text&showall=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:57.366198+00:00"}
{"id": "44604", "numeric_id": 44604, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44604", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Strana Smer-SD, počas svojho vládnutia, každého jedného z nás zadlžila sumou 5 300 EUR. 5 300 EUR. Narástol dlh na 8 300 z 3 200.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2006, teda v roku, kedy začala 1. Ficova vláda, predstavoval verejný dlh na jedného obyvateľa sumu 3 232 eur( .pdf , s. 16). Do roku 2019 tento dlh narástol na 8 396 eur. Nominálny nárast verejného dlhu na jedného obyvateľa za toto obdobie teda predstavuje 5 164 eur. Od júna 2010 do marca 2012 však vládla vláda Ivety Radičovej. Len v roku 2011 vytvorila nový dlh na obyvateľa vo výške 500 eur. Dlh na obyvateľa počas vlády Smeru teda nebol zvýšený o viac ako 4664 eur. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006, teda v roku, kedy začala 1. Ficova vláda, predstavoval verejný dlh na jedného obyvateľa sumu 3 232 eur( .pdf , s. 16). Do roku 2019 tento dlh narástol na 8 396 eur. Nominálny nárast verejného dlhu na jedného obyvateľa za toto obdobie teda predstavuje 5 164 eur. Od júna 2010 do marca 2012 však vládla vláda Ivety Radičovej. Len v roku 2011 vytvorila nový dlh na obyvateľa vo výške 500 eur. Dlh na obyvateľa počas vlády Smeru teda nebol zvýšený o viac ako 4664 eur. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Ficova", ".pdf", "narástol", "vytvorila"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=453732", "https://cenastatu.sme.sk/kd-mz/2019/", "https://cenastatu.sme.sk/kd-kd/2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:25.773373+00:00"}
{"id": "vr32141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32141", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keďže v roku 2013 musíme ísť na deficit pod 3%. Tak máme zodpovednosť konsolidovať ďalších 1,5-1,8 miliardy eur. Čo je dohromady 2,3 miliardy eur, ktoré musíme skonsolidovať. Toto sú čísla, ktoré nikto nikdy nepoprel.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Viaceré dostupné zdroje uvádzajú potrebu ušetriť 1,5 mld. eur. K tejto sume v druhej časti výroku pripočítal Robert Fico i sumu 0,5 mld. eur, o ktorú sa podľa Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka líši skutočný schodok ŠR na r. 2012 od plánovaného schodku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko uvádza interval 1,5-1,8 miliardy a neskôr pracuje s hornou hranicou intervalu, pri čom dostupné zdroje potvrdzujú správnosť odhadu 1,5 miliardy eur a následne potom 2 miliardy eur. Navyše Fico tvrdí, že tieto čísla nikto nikdy nepoprel, čo taktiež nie je presné. Podobný výrok o nutnom objeme konsolidovaných financií sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012. Minister Kaliňák v tom čase uviedol číslo 1,8 mld. eur a jeho výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Podľa viacerých dostupných informácií sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je maximálne 1,5 mld eur. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami ministra financií Petra Kažimíra a toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré dostupné zdroje uvádzajú potrebu ušetriť 1,5 mld. eur. K tejto sume v druhej časti výroku pripočítal Robert Fico i sumu 0,5 mld. eur, o ktorú sa podľa Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka líši skutočný schodok ŠR na r. 2012 od plánovaného schodku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko uvádza interval 1,5-1,8 miliardy a neskôr pracuje s hornou hranicou intervalu, pri čom dostupné zdroje potvrdzujú správnosť odhadu 1,5 miliardy eur a následne potom 2 miliardy eur. Navyše Fico tvrdí, že tieto čísla nikto nikdy nepoprel, čo taktiež nie je presné. Podobný výrok o nutnom objeme konsolidovaných financií sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012. Minister Kaliňák v tom čase uviedol číslo 1,8 mld. eur a jeho výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Podľa viacerých dostupných informácií sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je maximálne 1,5 mld eur. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami ministra financií Petra Kažimíra a toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka", "O päť minút dvanásť", "povedal", "odhadov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146719?prefixFile=m_", "http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://spravy.pravda.sk/statu-po-vypadku-dani-chybaju-peniaze-d8l-/sk_ekonomika.asp?c=A120730_065924_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8226&documentId=7322"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:41.029616+00:00"}
{"id": "vr38176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38176", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sú tu aj navrhnuté opatrenia (vo východiskách štátneho rozpočtu pozn.) na strane výdavkovej, o ktorej sa zatiaľ mlčí. A to sú vážne veci, ako napríklad zmena valorizačného mechanizmu dôchodkov.To znamená, po slovensky povedané, priznajme si to, znižovanie budúcich dôchodkov.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:41.122536+00:00"}
{"id": "vr34675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34675", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne sme nastavili Smer-sociálnu demokraciu tak, že som predsedom strany a mám teraz za úlohu zostaviť tieňový kabinet a postaviť jasnú alternatívu pravicovej vláde,", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovách strany SMER-SD sa v čl.12 ods.6c uvádza: „Do pôsobnosti Predsedníctva patrí najmä: c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády.“", "analysis_paragraphs": ["V stanovách strany SMER-SD sa v čl.12 ods.6c uvádza: „Do pôsobnosti Predsedníctva patrí najmä: c) schvaľovať na návrh predsedu strany vznik tieňovej vlády, resp. ministerského klubu, pričom na návrh predsedu strany volí a odvoláva predsedu tieňovej vlády alebo ministerského klubu a jednotlivých členov tieňovej vlády.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["stanovách strany"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/261/stanovy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:25.791510+00:00"}
{"id": "vr32559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32559", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Skúsme sa pozrieť na podiel miezd na HDP. Rok 1996, mzdy predstavovali 41% z podielu a zisk 49%. Píše sa rok 2010, mzdy predstavujú 38% a zisk 53%.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje z roku 1996 sa nám nepodarilo vyhľadať zo spoľahlivých verejných zdrojov. Máme k dispozícii len údaje za rok 2010. Tabuľka, spracovaná na základe údajov Eurostatu ( Compensation of employees , Gross operating surplus and mixed income )", "analysis_paragraphs": ["Údaje z roku 1996 sa nám nepodarilo vyhľadať zo spoľahlivých verejných zdrojov. Máme k dispozícii len údaje za rok 2010. Tabuľka, spracovaná na základe údajov Eurostatu ( Compensation of employees , Gross operating surplus and mixed income )"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Compensation of employees", "Gross operating surplus and mixed income"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00015&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:18.423033+00:00"}
{"id": "43106", "numeric_id": 43106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43106", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...klub Sme rodina podpísal kandidatúru Martina Daňa za prezidenta. A urobili to po tom, ako som musela mať ochranku po tom, čo opakovane v niekoľkých reláciách povedal, že som mala byť zabitá namiesto Jána Kuciaka.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lucia Duriš Nicholsonová v marci 2018 požiadala o ochranku v súvislosti s výrokmi Martina Daňa. Tento kandidát na prezidenta získal podpisy od poslancov klubu Sme rodina aj po tejto žiadosti poslankyne strany SaS. Nie je však pravdou, že Daňo o zabití Nicholsonovej povedal opakovane v niekoľkých reláciách. Išlo totiž iba o jednu reláciu Takže tak! , v ktorej Daňo vystupoval spoločne s Rudolfom Vaskym. Kandidatúru na post slovenskej hlavy štátu ohlásil Martin Daňo 16. februára 2018. Predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi odovzdal potrebných 16 poslaneckých podpisov, medzi ktorými sa nachádzali aj tie členov klubu Sme rodina (Boris Kollár, Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová, Ľudovít Goga, Peter Štarchoň) 24. januára 2019. Daňovi tento podpis poskytli napríklad predseda strany Sme rodina Kollár a poslanec Pčolinský počas dňa otvorených dverí NRSR 1. septembra 2018. Bolo to teda po tom, čo v marci 2018 Lucia Ďuriš Nicholsonová požiadala o ochranu svojej osoby. Hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková to odôvodnila tým, že „ dôvodom je aktuálne dianie a informácie s ním súvisiace, ako aj zverejnené video, na ktorom aktivisti Martin Daňo a Rudolf Vasky s roxorovou tyčou v rukách hovoria, že Lucia Ďuriš Nicholsonová by mala byť zabitá .“ Daňo sa voči svojmu výroku neskôr ohradil a opakovane ho označil za satiru.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Duriš Nicholsonová v marci 2018 požiadala o ochranku v súvislosti s výrokmi Martina Daňa. Tento kandidát na prezidenta získal podpisy od poslancov klubu Sme rodina aj po tejto žiadosti poslankyne strany SaS. Nie je však pravdou, že Daňo o zabití Nicholsonovej povedal opakovane v niekoľkých reláciách. Išlo totiž iba o jednu reláciu Takže tak! , v ktorej Daňo vystupoval spoločne s Rudolfom Vaskym. Kandidatúru na post slovenskej hlavy štátu ohlásil Martin Daňo 16. februára 2018. Predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi odovzdal potrebných 16 poslaneckých podpisov, medzi ktorými sa nachádzali aj tie členov klubu Sme rodina (Boris Kollár, Peter Pčolinský, Petra Krištúfková, Zuzana Šebová, Ľudovít Goga, Peter Štarchoň) 24. januára 2019. Daňovi tento podpis poskytli napríklad predseda strany Sme rodina Kollár a poslanec Pčolinský počas dňa otvorených dverí NRSR 1. septembra 2018. Bolo to teda po tom, čo v marci 2018 Lucia Ďuriš Nicholsonová požiadala o ochranu svojej osoby. Hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková to odôvodnila tým, že „ dôvodom je aktuálne dianie a informácie s ním súvisiace, ako aj zverejnené video, na ktorom aktivisti Martin Daňo a Rudolf Vasky s roxorovou tyčou v rukách hovoria, že Lucia Ďuriš Nicholsonová by mala byť zabitá .“ Daňo sa voči svojmu výroku neskôr ohradil a opakovane ho označil za satiru."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Takže tak!", "odovzdal", "poskytli", "požiadala", "označil"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=2BLXCf1E4tI", "https://www.teraz.sk/slovensko/novinar-martin-dano-je-kandidatom-na/375944-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=aEmseOFufFM", "https://strategie.hnonline.sk/media/1707174-kontroverzny-aktivista-dano-stratil-akreditaciu-do-parlamentu-dovodom-su-vyhrazky-poslankyni", "https://www.youtube.com/watch?v=l9xegCtqyYA&t=2s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:12.951591+00:00"}
{"id": "vr34239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34239", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V bratislavskom parlamente má stredoľavá politická formácia 15, my máme 30 poslancov. Čiže sú tu aj pekné výsledky, ale chceli sme viac. Takže to treba jednoducho nahlas povedať, aby sme jednak pomenovali pravdu a zase, aby nás to zmobilizovalo do ďalších politických výziev.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME.sk uviedlo : Väčšinu v 45-člennom mestskom zastupiteľstve bude mať pravicová koalícia SDKÚ, SaS, KDH, MOST-HÍD, OKS, ktorá získala 30 kresiel. Koalícia SMER, SZS, SNS, SF, HZD získala osem kresiel, Strana zelených dve kreslá, jedno má Nezávislé fórum, jedno Zmena zdola, DÚ, DS a nezávislí kandidáti sa do parlamentu dostali traja.", "analysis_paragraphs": ["SME.sk uviedlo : Väčšinu v 45-člennom mestskom zastupiteľstve bude mať pravicová koalícia SDKÚ, SaS, KDH, MOST-HÍD, OKS, ktorá získala 30 kresiel. Koalícia SMER, SZS, SNS, SF, HZD získala osem kresiel, Strana zelených dve kreslá, jedno má Nezávislé fórum, jedno Zmena zdola, DÚ, DS a nezávislí kandidáti sa do parlamentu dostali traja."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Väčšinu v 45-člennom"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/5658484/ftacnik-bude-primatorom-bratislavy-chce-setrit.html#ixzz16ZSvaXX1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:19.458823+00:00"}
{"id": "vr36116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36116", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Je to úplná lož… (odpoveď na otázku moderátora o zlom psychickom stave vyšetrovateľky v kauze financovania strany Smer-SD, pozn.)", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tému zdravotného stavu priniesol na tlačovke rovnako D. Trnka, bližšie informácie však nekonkretizoval. Meno a ani zdravotný stav vyšetrovateľky nepoznáme zo žiadneho hodnoverného zdroja.", "analysis_paragraphs": ["Tému zdravotného stavu priniesol na tlačovke rovnako D. Trnka, bližšie informácie však nekonkretizoval. Meno a ani zdravotný stav vyšetrovateľky nepoznáme zo žiadneho hodnoverného zdroja."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:35.373141+00:00"}
{"id": "vr15620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15620", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "„…keď si pozrieme dlhodobú štatistiku napríklad pána Kaliňáka na portáli Demagog.SK, tak vidíme, že v schopnosti produkovať pravdivé výroky moc dobrý nie je. Stále má väčšinu pravdivých, ale už len enem enem.“", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poliačikov výrok odznel v máji , kedy Kaliňákove štatistiky vyzerali takto: \" Robertovi Kaliňákovi evidujeme ku dňu 2. máj 2016 spolu 529 výrokov, z toho 276 (52,17 %) pravdivých. Jedná sa tak o tesnú väčšinu, ako uvádza Poliačik. \" Po vyhodnotení roku 2016 a \"úspešnosti\" Kaliňáka v ňom musíme skonštatovať, že menej ako polovica jeho výrokov bola pravdivá. Kaliňák hovoril pravdu v 47,5 % prípadov, jeho výroky boli nepravdivé v 23,7 % prípadov. Za zavádzanie sme označili 5,1 % jeho výrokov. Kaliňák vedie vo výške podielu neoveriteľných výrokov, až k 23,7 % výrokov sme nenašli faktické podklady. Napriek jeho výsledkom v roku 2016, dlhodobé štatistiky sú ešte stále také, ako ich popisuje Poliačik: \"má väčšinu, ale už len enem enem.\" Ku dňu 15. januára 2017 Kaliňákovi evidujeme 587 výrokov, z toho 304 sú pravdivé. Kaliňák teda hovoril pravdu v 51,8 % prípadov z celkového počtu. Ministra vnútra pritom môžeme upokojiť, ak bude mať v roku 2017 taký istý počet výrokov a identické rozdelenie výrokov ako v roku 2016, Poliačikov výrok ešte stále bude platiť (celkovo by tak mal Kaliňák 51,3 % pravdivých výrokov.).", "analysis_paragraphs": ["Poliačikov výrok odznel v máji , kedy Kaliňákove štatistiky vyzerali takto: \" Robertovi Kaliňákovi evidujeme ku dňu 2. máj 2016 spolu 529 výrokov, z toho 276 (52,17 %) pravdivých. Jedná sa tak o tesnú väčšinu, ako uvádza Poliačik. \" Po vyhodnotení roku 2016 a \"úspešnosti\" Kaliňáka v ňom musíme skonštatovať, že menej ako polovica jeho výrokov bola pravdivá. Kaliňák hovoril pravdu v 47,5 % prípadov, jeho výroky boli nepravdivé v 23,7 % prípadov. Za zavádzanie sme označili 5,1 % jeho výrokov. Kaliňák vedie vo výške podielu neoveriteľných výrokov, až k 23,7 % výrokov sme nenašli faktické podklady. Napriek jeho výsledkom v roku 2016, dlhodobé štatistiky sú ešte stále také, ako ich popisuje Poliačik: \"má väčšinu, ale už len enem enem.\" Ku dňu 15. januára 2017 Kaliňákovi evidujeme 587 výrokov, z toho 304 sú pravdivé. Kaliňák teda hovoril pravdu v 51,8 % prípadov z celkového počtu. Ministra vnútra pritom môžeme upokojiť, ak bude mať v roku 2017 taký istý počet výrokov a identické rozdelenie výrokov ako v roku 2016, Poliačikov výrok ešte stále bude platiť (celkovo by tak mal Kaliňák 51,3 % pravdivých výrokov.)."], "analysis_date": "2016-12-12", "analysis_sources": {"text": ["máji"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/586"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:21.707909+00:00"}
{"id": "vr14584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14584", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Predseda vlády dal teraz podpis pod dokument, že sa kvóty majú realizovať. Nie je to síce právne záväzné, ale dal.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Procházka hovorí o debate na európskom summite (18-19.2 2016), na ktorom sa okrem iných aktuálnych tém riešila aj migrácia. Fico skutočne spolu s ostatnými vedúcimi predstaviteľmi krajín EÚ prijal závery v otázke utečencov, vrátane premiestnenia 20 000 osôb. Keďže ide iba o potvrdenie nelegislatívneho aktu Rady ešte z júla 2015 o dobrovoľnom prerozdelení, tento záväzok nie je právne záväzný. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku v Denníku N , Fico na bruselskom Summite Európskej rady s formuláciou, ktorá priamo vyzýva na rýchle uskutočnenie rozhodnutí o premiestnení utečencov do členských štátov Únie. \"V oficiálnych záveroch z rokovania Rady sa píše, že „všetky časti dohody z posledného decembra by mali byť urýchlene implementované, vrátane rozhodnutí o premiestnení a opatrení na zaistenie návratu a vyhostenia (osôb, ktoré nemajú oprávnenie na pobyt, pozn. red.)“. \"Vedúci predstavitelia EÚ prijali závery o migračnej a utečeneckej kríze. V diskusii sa sústredili na najnovší vývoj od svojho posledného, decembrového zasadnutia, ale aj na potrebu dosiahnuť európsky konsenzus o migrácii.\" \"Rokovania sa zamerali na: pokrok pri vykonávaní akčného plánu EÚ – Turecko, ale aj na potrebu dosiahnuť značné a trvalé zníženie počtu osôb, ktoré nelegálne prichádzajú z Turecka do EÚ humanitárnu pomoc pre sýrskych utečencov, a to aj v krajinách na západnom Balkáne riadenie vonkajších hraníc potrebu vrátiť sa postupne do stavu, keď budú všetci členovia schengenského priestoru v plnom rozsahu uplatňovať Kódex schengenských hraníc požiadavku plne funkčných hotspotov vykonávanie rozhodnutí o premiestnení, návrate a readmisii.\" Posledný bod rokovania sa týkal rozhodnutí o premiestnení (takzvané kvóty). Oficiálne stránky Európskej rady uvádzajú: \"Cieľom EÚ je tiež zlepšiť riadenie legálnej migrácie a azylových tokov. Opatrenia Rady v tejto oblasti zahŕňajú: dohodu o presídlení 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu \" Procházka hovorí tiež pravdu o právnej nezáväznosti , keďže Európska rada navrhuje program smerovania Európskej únie a vyhodnocuje závery. \"Európska rada určuje celkové politické smerovanie a priority EÚ. Nie je jednou zo zákonodarných inštitúcií EÚ, preto nerokuje o právnych predpisoch EÚ, ani ich neprijíma. Stanovuje však politický program EÚ, tradične prijímaním „záverov“ na zasadnutiach Európskej rady, v ktorých sa identifikujú problematické otázky a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Európska rada zväčša prijíma rozhodnutia konsenzom. V niektorých špecifických prípadoch uvedených v zmluvách EÚ však rozhoduje jednomyseľne alebo kvalifikovanou väčšinou.\" Pre skutočnosť, že závery nie sú právne záväzné, je rozhodujúce, že sa odvolávajú na nelegislatívny akt Rady z júla 2015, ktorý sa prihlásil k dobrovoľnému prerozdeľovaciemu mechanizmu. Slovensko podľa tohto dokumentu prisľúbilo poskytnúť ochranu 100 ľuďom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Procházka hovorí o debate na európskom summite (18-19.2 2016), na ktorom sa okrem iných aktuálnych tém riešila aj migrácia. Fico skutočne spolu s ostatnými vedúcimi predstaviteľmi krajín EÚ prijal závery v otázke utečencov, vrátane premiestnenia 20 000 osôb. Keďže ide iba o potvrdenie nelegislatívneho aktu Rady ešte z júla 2015 o dobrovoľnom prerozdelení, tento záväzok nie je právne záväzný. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku v Denníku N , Fico na bruselskom Summite Európskej rady s formuláciou, ktorá priamo vyzýva na rýchle uskutočnenie rozhodnutí o premiestnení utečencov do členských štátov Únie. \"V oficiálnych záveroch z rokovania Rady sa píše, že „všetky časti dohody z posledného decembra by mali byť urýchlene implementované, vrátane rozhodnutí o premiestnení a opatrení na zaistenie návratu a vyhostenia (osôb, ktoré nemajú oprávnenie na pobyt, pozn. red.)“. \"Vedúci predstavitelia EÚ prijali závery o migračnej a utečeneckej kríze. V diskusii sa sústredili na najnovší vývoj od svojho posledného, decembrového zasadnutia, ale aj na potrebu dosiahnuť európsky konsenzus o migrácii.\" \"Rokovania sa zamerali na: pokrok pri vykonávaní akčného plánu EÚ – Turecko, ale aj na potrebu dosiahnuť značné a trvalé zníženie počtu osôb, ktoré nelegálne prichádzajú z Turecka do EÚ humanitárnu pomoc pre sýrskych utečencov, a to aj v krajinách na západnom Balkáne riadenie vonkajších hraníc potrebu vrátiť sa postupne do stavu, keď budú všetci členovia schengenského priestoru v plnom rozsahu uplatňovať Kódex schengenských hraníc požiadavku plne funkčných hotspotov vykonávanie rozhodnutí o premiestnení, návrate a readmisii.\" Posledný bod rokovania sa týkal rozhodnutí o premiestnení (takzvané kvóty). Oficiálne stránky Európskej rady uvádzajú: \"Cieľom EÚ je tiež zlepšiť riadenie legálnej migrácie a azylových tokov. Opatrenia Rady v tejto oblasti zahŕňajú: dohodu o presídlení 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu \" Procházka hovorí tiež pravdu o právnej nezáväznosti , keďže Európska rada navrhuje program smerovania Európskej únie a vyhodnocuje závery. \"Európska rada určuje celkové politické smerovanie a priority EÚ. Nie je jednou zo zákonodarných inštitúcií EÚ, preto nerokuje o právnych predpisoch EÚ, ani ich neprijíma. Stanovuje však politický program EÚ, tradične prijímaním „záverov“ na zasadnutiach Európskej rady, v ktorých sa identifikujú problematické otázky a opatrenia, ktoré sa majú prijať. Európska rada zväčša prijíma rozhodnutia konsenzom. V niektorých špecifických prípadoch uvedených v zmluvách EÚ však rozhoduje jednomyseľne alebo kvalifikovanou väčšinou.\" Pre skutočnosť, že závery nie sú právne záväzné, je rozhodujúce, že sa odvolávajú na nelegislatívny akt Rady z júla 2015, ktorý sa prihlásil k dobrovoľnému prerozdeľovaciemu mechanizmu. Slovensko podľa tohto dokumentu prisľúbilo poskytnúť ochranu 100 ľuďom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["nelegislatívneho aktu Rady", "Denníku N", "Európskej rady", "právnej nezáväznosti", "dokumentu"], "url": ["http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11130-2015-INIT/sk/pdf", "https://dennikn.sk/381395/fico-proti-zaverom-rady-ktore-su-aj-o-prerozdeleni-utecencov-neprotestoval/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/migratory-pressures/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11130-2015-INIT/sk/pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:02.326215+00:00"}
{"id": "45574", "numeric_id": 45574, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45574", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Musel som si tie peniaze v spolupráci s pani Remišovou a ďalšími ministrami nájsť z nevyplatených eurofondov. Vybaviť si v Bruseli, aby povolili ich použitie na toto, na čo ich používame.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) informovala , že vláda presunie z nezazmluvnených a nevyčerpaných eurofondových peňazí na boj s koronavírusom 1,2 miliardy eur. 505 miliónov eur z tohto balíka má ísť na udržanie zamestnanosti a pracovných miest. Slovensko muselo získať súhlas od Európskej komisie, aby mohlo použiť tieto peniaze na udržanie pracovných miest počas pandémie. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) informovala , že vláda presunie z nezazmluvnených a nevyčerpaných eurofondových peňazí na boj s koronavírusom 1,2 miliardy eur. 505 miliónov eur z tohto balíka má ísť na udržanie zamestnanosti a pracovných miest. Slovensko muselo získať súhlas od Európskej komisie, aby mohlo použiť tieto peniaze na udržanie pracovných miest počas pandémie. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "má", "muselo"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2138375-z-eurofondov-presunu-na-koronakrizu-1-2-miliardy-remisova-vymenovala-pat-oblasti-kam-potecu", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2138375-z-eurofondov-presunu-na-koronakrizu-1-2-miliardy-remisova-vymenovala-pat-oblasti-kam-potecu", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56986"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:06.912376+00:00"}
{"id": "vr38300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38300", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Predovšetkým Maďarská republika získala legitimitu v tomto zákone, ktorý je najvyšším zákonom a je ústavou a nie je to len preambula, ale na základe článku b z riadneho článku aj tá preambula obsahuje takzvané implementačné pravidlá.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme čo presne sa myslí pod implementačnými pravidlami. Pre illustráciu predkladáme znenie maďarského základného zákona: Článok B znie : ( 1) Maďarsko je nezávislý, demokratický právny štát. (2) Štátnym zriadením Maďarska je republika. (3) Zdrojom moci je ľud. (4) Ľud uplatňuje svoju moc skrz volených zástupcov, výnimočne priamo. Preambula : Boh žehnaj Maďara! Národné vyznanie viery My, členovia maďarského národa, na začiatku nového tisícročia, so zodpovednosťou za každého Maďara, vyznávame nasledovné: Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevné základy a našu vlasť učinil súčasťou kresťanskej Európy. Sme hrdí na našich predkov bojujúcich za udržanie, slobodu a nezávislosť Maďarska. Sme hrdí na výborné duševné výtvory maďarských ľudí. Sme hrdí na to, že náš ľud po storočia v bojoch bránil Európu, a svojou schopnosťou, usilovnosťou zveľaďoval jej spoločné hodnoty. Uznávame úlohu kresťanstva v udržaní národa. Ctíme rozličné náboženské zvyklosti našej krajiny. Sľubujeme, že budeme strážiť duchovnú a duševnú jednotu nášho národa roztrhanú na kúsky vo víchriciach minulého storočia. Národnosti a etnické skupiny žijúce na území Maďarska považujeme za súčasti maďarského národa. Zaväzujeme sa, že budeme zveľaďovať a chrániť naše dedičstvo, maďarskú kultúru, náš jedinečný jazyk, hodnoty vytvorené človekom a prírodou Karpatskej kotliny. Veríme, že naša národná kultúra predstavuje bohatý príspevok k mnohofarebnosti európskej jednoty. Ctíme si slobodu a kultúru iných národov, snažíme sa o spoluprácu s každým národom sveta. Uznávame, že základom bytia človekom je dôstojnosť človeka. Uznávame, že individuálna sloboda sa môže rozvíjať len v spolupráci s inými. Uznávame, že najdôležitejšími rámcami nášho spolužitia sú rodina a národ, základnými hodnotami našej súdržnosti vernosť, viera a láska. Uznávame, že základom sily spoločenstva a cti každého človeka je práca, výkon ľudského ducha. Uznávame povinnosť pomôcť padlým a chudobným. Uznávame, že spoločným cieľom občana a štátu je naplnenie dobrého života, bezpečnosti, poriadku, spravodlivosti a slobody. Uznávame, že skutočná vláda ľudu je len tam, kde štát slúži svojim občanom, ich záležitosti vybavuje spravodlivo, bez zneužívania a zaujatosti. Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa. Neuznávame pozastavenie platnosti našej historickej ústavy spôsobenú cudzími inváziami. Popierame premlčateľnosť neľudských trestných činov proti maďarskému národu a jeho občanom vykonaných počas panstva národno-socialistickej a komunistickej diktatúry. Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú. Súhlasíme s poslancami prvého slobodného Národného zhromaždenia, ktorí vo svojom prvom uznesení vyhlásili, že naša dnešná sloboda vyklíčila z našej revolúcie z roku 1956. Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny. Uznávame, že po desaťročiach smerujúcich k morálnemu otrasu dvadsiateho storočia potrebujeme duchovnú a duševnú obnovu. Dúfame v spoločne tvorenú budúcnosť, povolanie mladých generácií. Veríme, že naše deti a vnúčatá svojou schopnosťou, vytrvalosťou a silou ducha opäť spravia Maďarsko veľkým. Náš základný zákon je základom nášho právneho poriadku: je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Je rámcom, ktorý vyjadruje voľu národa, formu, v ktorej by sme chceli žiť. My, občania Maďarska sme pripravení na to, že ustanovujeme poriadok našej krajiny na národnej spolupráci. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nevieme čo presne sa myslí pod implementačnými pravidlami. Pre illustráciu predkladáme znenie maďarského základného zákona: Článok B znie : ( 1) Maďarsko je nezávislý, demokratický právny štát. (2) Štátnym zriadením Maďarska je republika. (3) Zdrojom moci je ľud. (4) Ľud uplatňuje svoju moc skrz volených zástupcov, výnimočne priamo. Preambula : Boh žehnaj Maďara! Národné vyznanie viery My, členovia maďarského národa, na začiatku nového tisícročia, so zodpovednosťou za každého Maďara, vyznávame nasledovné: Sme hrdí na to, že náš kráľ svätý Štefan pred tisíc rokmi postavil maďarský štát na pevné základy a našu vlasť učinil súčasťou kresťanskej Európy. Sme hrdí na našich predkov bojujúcich za udržanie, slobodu a nezávislosť Maďarska. Sme hrdí na výborné duševné výtvory maďarských ľudí. Sme hrdí na to, že náš ľud po storočia v bojoch bránil Európu, a svojou schopnosťou, usilovnosťou zveľaďoval jej spoločné hodnoty. Uznávame úlohu kresťanstva v udržaní národa. Ctíme rozličné náboženské zvyklosti našej krajiny. Sľubujeme, že budeme strážiť duchovnú a duševnú jednotu nášho národa roztrhanú na kúsky vo víchriciach minulého storočia. Národnosti a etnické skupiny žijúce na území Maďarska považujeme za súčasti maďarského národa. Zaväzujeme sa, že budeme zveľaďovať a chrániť naše dedičstvo, maďarskú kultúru, náš jedinečný jazyk, hodnoty vytvorené človekom a prírodou Karpatskej kotliny. Veríme, že naša národná kultúra predstavuje bohatý príspevok k mnohofarebnosti európskej jednoty. Ctíme si slobodu a kultúru iných národov, snažíme sa o spoluprácu s každým národom sveta. Uznávame, že základom bytia človekom je dôstojnosť človeka. Uznávame, že individuálna sloboda sa môže rozvíjať len v spolupráci s inými. Uznávame, že najdôležitejšími rámcami nášho spolužitia sú rodina a národ, základnými hodnotami našej súdržnosti vernosť, viera a láska. Uznávame, že základom sily spoločenstva a cti každého človeka je práca, výkon ľudského ducha. Uznávame povinnosť pomôcť padlým a chudobným. Uznávame, že spoločným cieľom občana a štátu je naplnenie dobrého života, bezpečnosti, poriadku, spravodlivosti a slobody. Uznávame, že skutočná vláda ľudu je len tam, kde štát slúži svojim občanom, ich záležitosti vybavuje spravodlivo, bez zneužívania a zaujatosti. Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa. Neuznávame pozastavenie platnosti našej historickej ústavy spôsobenú cudzími inváziami. Popierame premlčateľnosť neľudských trestných činov proti maďarskému národu a jeho občanom vykonaných počas panstva národno-socialistickej a komunistickej diktatúry. Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú. Súhlasíme s poslancami prvého slobodného Národného zhromaždenia, ktorí vo svojom prvom uznesení vyhlásili, že naša dnešná sloboda vyklíčila z našej revolúcie z roku 1956. Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny. Uznávame, že po desaťročiach smerujúcich k morálnemu otrasu dvadsiateho storočia potrebujeme duchovnú a duševnú obnovu. Dúfame v spoločne tvorenú budúcnosť, povolanie mladých generácií. Veríme, že naše deti a vnúčatá svojou schopnosťou, vytrvalosťou a silou ducha opäť spravia Maďarsko veľkým. Náš základný zákon je základom nášho právneho poriadku: je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Je rámcom, ktorý vyjadruje voľu národa, formu, v ktorej by sme chceli žiť. My, občania Maďarska sme pripravení na to, že ustanovujeme poriadok našej krajiny na národnej spolupráci. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:26.475220+00:00"}
{"id": "vr29061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29061", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...zrazu v analýze jeho vláda tvrdí, že súkromné vlastníctvo je to najlepšie a vie postaviť nemocnicu za 40% lacnejšie ako štát.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic referuje k výstavbe novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá má byť realizovaná prostredníctvom takzvaného PPP, teda verejno súkromného partnerstva. Vláda si dala vypracovať analýzu, ktorá porovnáva niekoľko alternatív pre financovanie a stavbu nemocnice. Štúdia okrem iného spomína, že projekty ktoré realizuje štát samostatne alebo v spolupráci so súkromným investorom sú vystavené riziku navýšenia investičných výdavkov až do výšky 37,8 %. Projekty realizované výhradne súkromným investorom naproti tomu majú toto riziko prakticky nulové. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lipšic referuje k výstavbe novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorá má byť realizovaná prostredníctvom takzvaného PPP, teda verejno súkromného partnerstva. Vláda si dala vypracovať analýzu, ktorá porovnáva niekoľko alternatív pre financovanie a stavbu nemocnice. Štúdia okrem iného spomína, že projekty ktoré realizuje štát samostatne alebo v spolupráci so súkromným investorom sú vystavené riziku navýšenia investičných výdavkov až do výšky 37,8 %. Projekty realizované výhradne súkromným investorom naproti tomu majú toto riziko prakticky nulové. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["realizovaná", "Štúdia uskutočniteľnosti", "Súhrnná správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7418797/lekari-chcu-diskusiu-k-nemocnici-pomoct-maju-billboardy-s-ficom.html", "http://www.health.gov.sk/Clanok?studia-uskutocnitelnosti-investicii", "http://www.health.gov.sk/Clanok?studia-uskutocnitelnosti-investicii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:44.305465+00:00"}
{"id": "vr33940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33940", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "No a z tohto dôvodu je si myslím veľmi zlé ak väčšina malých a stredných podnikateľov musí platiť tarify (za elektrickú energiu, pozn.), ktoré patria k piatym najdrahším tarifám vrámci európskej únie.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok ( 26. mája 2013 , O 5 minút 12).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už v minulosti overoval podobný výrok ( 26. mája 2013 , O 5 minút 12)."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["26. mája 2013", "Energy", ".eu", "Energy.eu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/387/diskusia-o-nezamestnanosti-a-dalsich-aktualnych-temach", "http://www.energy.eu/", "http://www.energy.eu/", "http://www.energy.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:11.689502+00:00"}
{"id": "vr31244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31244", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "22 tisíc pracovných miest. Buď bolo uchránených, alebo pridaných resp. Vytvorených práve kvôli eurofondom.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja J. Figeľ 17. januára 2012 uviedol :", "analysis_paragraphs": ["Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja J. Figeľ 17. januára 2012 uviedol :"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "ITMS"], "url": ["http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=118323", "http://sk.wikipedia.org/wiki/ITMS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:00.035994+00:00"}
{"id": "vr15460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15460", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ani raz poslanci SNS nezahlasovali za opozičný návrh.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tomto volebnom období prešiel iba jeden opozičný návrh, a to návrh zákona predložený poslaneckým klubom SaS, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení pobytu občanov. Návrh zákona bol schválený na schôdzi 8. septembra 2016, z prítomných 142 poslancov hlasovalo za návrh 141. Z poslaneckého klubu SNS zahlasovali všetci poslanci za prijatie tohto návrhu. 14. septembra prezident daný zákon podpísal . Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predkladaný návrh novely zákona, ktorý v septembri prešiel opozícii, sa konkrétne týka nahlasovania pobytu v zahraniční dlhšieho ako 90 dní. Ten by sa touto novelou stal dobrovoľným na rozdiel od súčasného zákona, ktorý stanovuje povinnosť hlásiť trvalý pobyt, prechodný pobyt či pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní, čím podľa SaS zasahuje do základných práv a slobôd. Na schôdzi 25. mája bol do druhého čítania posunutý návrh poslancov za klub SaS, išlo o novelu zákona o politických stranách . Napriek tomu, že v máji za návrh hlasovalo 121 poslancov, návrh bol nakoniec zastavený v treťom čítaní na septembrovej schôdzi. Opozičné návrhy boli podporované aj hlasmi z koalície, tomu nasvečuje príklad Antona Hrnka, kto v apríli 2016 hlasoval za návrh Jána Budaja (OĽaNO) na prerokovanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí amnestii v druhom čítaní. NR SR v máji 2016 na Schôdzi č. 4 neschválila niekoľko desiatok návrhov zákonov predložených opozíciou. Medzi nimi je napríklad návrh novely zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov z dielne Sas a OĽaNO-NOVA, ktorý označili exekútori ako „politický populizmus“. Medzi ďalšie nepodporené návrhy Sas a OĽaNO-NOVA patrí sedem návrhov na novelizáciu Zákonníka práce. Jeden sa konkrétne týka možnosti voľby medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom. Ďalšie riešia problematiku mzdy, mzdového zvýhodnenia a náhrady mzdy za prácu vo sviatok a pracovný deň. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Richtera boli tieto návrhy len „marketingovým ťahom“. „ Návrhy sú vysoko neodborné v mnohých častiach, často sú len populistické. Nemajú kvalitu komplexnej zmeny ,“ poznamenal Andrej Danko, predseda SNS a NR SR.", "analysis_paragraphs": ["V tomto volebnom období prešiel iba jeden opozičný návrh, a to návrh zákona predložený poslaneckým klubom SaS, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení pobytu občanov. Návrh zákona bol schválený na schôdzi 8. septembra 2016, z prítomných 142 poslancov hlasovalo za návrh 141. Z poslaneckého klubu SNS zahlasovali všetci poslanci za prijatie tohto návrhu. 14. septembra prezident daný zákon podpísal . Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predkladaný návrh novely zákona, ktorý v septembri prešiel opozícii, sa konkrétne týka nahlasovania pobytu v zahraniční dlhšieho ako 90 dní. Ten by sa touto novelou stal dobrovoľným na rozdiel od súčasného zákona, ktorý stanovuje povinnosť hlásiť trvalý pobyt, prechodný pobyt či pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní, čím podľa SaS zasahuje do základných práv a slobôd. Na schôdzi 25. mája bol do druhého čítania posunutý návrh poslancov za klub SaS, išlo o novelu zákona o politických stranách . Napriek tomu, že v máji za návrh hlasovalo 121 poslancov, návrh bol nakoniec zastavený v treťom čítaní na septembrovej schôdzi. Opozičné návrhy boli podporované aj hlasmi z koalície, tomu nasvečuje príklad Antona Hrnka, kto v apríli 2016 hlasoval za návrh Jána Budaja (OĽaNO) na prerokovanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí amnestii v druhom čítaní. NR SR v máji 2016 na Schôdzi č. 4 neschválila niekoľko desiatok návrhov zákonov predložených opozíciou. Medzi nimi je napríklad návrh novely zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov z dielne Sas a OĽaNO-NOVA, ktorý označili exekútori ako „politický populizmus“. Medzi ďalšie nepodporené návrhy Sas a OĽaNO-NOVA patrí sedem návrhov na novelizáciu Zákonníka práce. Jeden sa konkrétne týka možnosti voľby medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom. Ďalšie riešia problematiku mzdy, mzdového zvýhodnenia a náhrady mzdy za prácu vo sviatok a pracovný deň. Podľa ministra práce a sociálnych vecí Richtera boli tieto návrhy len „marketingovým ťahom“. „ Návrhy sú vysoko neodborné v mnohých častiach, často sú len populistické. Nemajú kvalitu komplexnej zmeny ,“ poznamenal Andrej Danko, predseda SNS a NR SR."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "hlasovalo", "podpísal", "týka", "posunutý", "novelu", "politických stranách", "hlasoval", "Schôdzi č. 4", "označili", "nepodporené", "poznamenal"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20273529/kiska-podpisal-zakony-o-hlaseni-pobytu-a-justicnej-strazi.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37535", "http://domov.sme.sk/c/20273529/kiska-podpisal-zakony-o-hlaseni-pobytu-a-justicnej-strazi.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/opozicii-presiel-navrh-zakona-nahlasovanie-pobytu-zahranici-bude-dobrovolne.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37354", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5909", "http://www.teraz.sk/slovensko/stranam-zrejme-zakazu-ozbrojovanie/198576-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=4&ShowCisloSchodze=False", "http://domov.sme.sk/c/20164852/opozicny-navrh-na-upravu-odmien-by-zrusil-mnoho-exekutorskych-uradov-tvrdi-komora.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392997-opozicne-navrhy-povazuje-richter-len-za-marketingovy-tah/", "http://tv.hnonline.sk/politika/664050-priamy-prenos-zasada-parlament-v-hlavnej-ulohe-budu-navrhy-opozicie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:15.602650+00:00"}
{"id": "vr15452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15452", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Je tu prípad Kolíková. Je to štátna tajomníčka na ministerstve spravodlivosti. Dvakrát porušenie, také isté porušenie zákona ako ja. Jej nikto nenavrhol zobratie mandátu.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mária Kolíková je ďalšou verejnou funkcionárkou, ktorá porušila úistavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Kolíková je štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti, pôsobila na tejto pozícii aj počas vlády Ivety Radičovej. O Kolíkovej v roku 2013 sa zistilo, že nepodala včas svoje majetkové priznanie. Rovnakej chyby sa dopustila už aj v tomto volebnom období. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa s jej prípadom začal zaoberať 18. mája. Na zasadnutí výboru 16. júna spravodajca poslanec Burian informoval ostatných a zisteniach v prípade Kolíková a navrhol jej pokutu vo výške mesačného platu. Za jeho návrh zahlasovali všetci poslanci. Matovičov výrok hodnotíme ako pravdivý. Štátna tajomníčka Mária Kolíková (nominantka za Most-Híd) za opakované porušenie ústavného zákona nestratila svoju funkciu. V roku 2013 podala majetkové priznanie oneskorene a dostala pokutu. Situácia sa zopakovala aj tento rok, opäť sa vyriešila pokutou. Igor Matovič tvrdí, že ide o to isté porušenie zákona. Je pravda, že porušili ten istý zákon, ale kým Mária Kolíková dvakrát oneskorene poslala majetkové priznanie, Igor Matovič dvakrát zabudol pozastaviť aktívnu živnosť. Meškajúce majektové priznanie a aktívna živnosť je porušenie zákona (Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov - Zákon č. 357/2004 Z. z. o konflikte záujmov) a ak sa stane situácia druhýkrát, malo by dojsť k strate funkcie. V čase prejednávania Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií si nikto neuvedomil, že sa situácia zopakovala a prípad uzavreli. “ Ona mala v zásade šťastie, že na to nikto pri tom rozhodovaní výboru neprihliadol. Ja osobne som tiež na to prišiel, až keď ste mi to pripomenuli ,\" povedal predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS) pre TV Markíza. Kolíkovej prípadi sa výbor začal venovať na rokovaní 18. mája, o pokute rozhodli 16. júna. Spravodajca o prípade informoval ostatných takto: \" (verejná funkcionárka, pozn.) mala podať oznámenie pri ujatí sa verejnej funkcie do 2.5.2016, oznámenie podala 13.5.2016. Verejná funkcionárka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila listom zo dňa 3.6.2016, v ktorom uviedla, že s ohľadom na množstvo povinností, ktoré jej vznikli súčasne so vznikom funkcie štátnej tajomníčky nestihla v riadnom termíne podať majetkové priznanie, čo jej je úprimne ľúto. (...) V závere vyjadrenia uviedla, že si je vedomá, že porušila lehotu na podanie majetkového priznania a je pripravená znášať s tým spojené právne následky. Navrhujem uložiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejnej funkcionárky. \"", "analysis_paragraphs": ["Mária Kolíková je ďalšou verejnou funkcionárkou, ktorá porušila úistavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Kolíková je štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti, pôsobila na tejto pozícii aj počas vlády Ivety Radičovej. O Kolíkovej v roku 2013 sa zistilo, že nepodala včas svoje majetkové priznanie. Rovnakej chyby sa dopustila už aj v tomto volebnom období. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa s jej prípadom začal zaoberať 18. mája. Na zasadnutí výboru 16. júna spravodajca poslanec Burian informoval ostatných a zisteniach v prípade Kolíková a navrhol jej pokutu vo výške mesačného platu. Za jeho návrh zahlasovali všetci poslanci. Matovičov výrok hodnotíme ako pravdivý. Štátna tajomníčka Mária Kolíková (nominantka za Most-Híd) za opakované porušenie ústavného zákona nestratila svoju funkciu. V roku 2013 podala majetkové priznanie oneskorene a dostala pokutu. Situácia sa zopakovala aj tento rok, opäť sa vyriešila pokutou. Igor Matovič tvrdí, že ide o to isté porušenie zákona. Je pravda, že porušili ten istý zákon, ale kým Mária Kolíková dvakrát oneskorene poslala majetkové priznanie, Igor Matovič dvakrát zabudol pozastaviť aktívnu živnosť. Meškajúce majektové priznanie a aktívna živnosť je porušenie zákona (Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov - Zákon č. 357/2004 Z. z. o konflikte záujmov) a ak sa stane situácia druhýkrát, malo by dojsť k strate funkcie. V čase prejednávania Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií si nikto neuvedomil, že sa situácia zopakovala a prípad uzavreli. “ Ona mala v zásade šťastie, že na to nikto pri tom rozhodovaní výboru neprihliadol. Ja osobne som tiež na to prišiel, až keď ste mi to pripomenuli ,\" povedal predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS) pre TV Markíza. Kolíkovej prípadi sa výbor začal venovať na rokovaní 18. mája, o pokute rozhodli 16. júna. Spravodajca o prípade informoval ostatných takto: \" (verejná funkcionárka, pozn.) mala podať oznámenie pri ujatí sa verejnej funkcie do 2.5.2016, oznámenie podala 13.5.2016. Verejná funkcionárka sa k uzneseniu o začatí konania vyjadrila listom zo dňa 3.6.2016, v ktorom uviedla, že s ohľadom na množstvo povinností, ktoré jej vznikli súčasne so vznikom funkcie štátnej tajomníčky nestihla v riadnom termíne podať majetkové priznanie, čo jej je úprimne ľúto. (...) V závere vyjadrenia uviedla, že si je vedomá, že porušila lehotu na podanie majetkového priznania a je pripravená znášať s tým spojené právne následky. Navrhujem uložiť pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejnej funkcionárky. \""], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["oneskorene", "zákona", "povedal", "rokovaní", "zápisnice", "Matovičovo pochybenie"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/funkcionari-majetkove-priznanie-pokuty/47015-clanok.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1842736_sanca-pre-matovica-statna-tajomnicka-urobila-rovnaky-prehresok-funkcia-jej-ostala", "http://domov.sme.sk/c/20167287/dvanastim-verejnym-funkcionarom-hrozi-pre-majetkove-priznania-pokuta.html", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=256351", "http://www.aktuality.sk/clanok/377389/statna-tajomnicka-urobila-prehresok-ako-matovic-funkcia-jej-ostala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:19.465663+00:00"}
{"id": "vr25612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25612", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "To čo je umožnené (kofinancovanie projektov z fondov EÚ v pomere 85/15, pozn.)a je to fakultatívna možnosť. Je to fakultatívna, pre niektoré krajiny, ktoré majú obrovské ekonomické problémy. Je to tam definované ako vzdialenejšie regióny, lebo niektoré štáty EÚ si dneska nevedia prestaviť, že by kofinancovali 25% z vlastného rozpočtu. Grécko bude možno kofinancovať 15%.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako vyplýva z dohody Rady EÚ, kofinancovanie z fondov EÚ vo výške 85% je podľa novej zmluvy o Spoločnej poľnohospodárskej politike skutočne vyhradené len pre vybrané regióny, presnejšie pre menej rozvinuté regióny, vzdialené regióny a Egejské ostrovy. Nejde teda o regióny s obrovskými ekonomickými problémami ako Jahnátkov príklad - Grécko. Je síce fakt, že Egejské ostrovy partia Grécku, no nejde o celé Grécko, ktoré bude môcť kofinancovať v pomere 85 ku 15. Výrok vzhľadom na nepresnú interpretáciu dohody hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ako vyplýva z dohody Rady EÚ, kofinancovanie z fondov EÚ vo výške 85% je podľa novej zmluvy o Spoločnej poľnohospodárskej politike skutočne vyhradené len pre vybrané regióny, presnejšie pre menej rozvinuté regióny, vzdialené regióny a Egejské ostrovy. Nejde teda o regióny s obrovskými ekonomickými problémami ako Jahnátkov príklad - Grécko. Je síce fakt, že Egejské ostrovy partia Grécku, no nejde o celé Grécko, ktoré bude môcť kofinancovať v pomere 85 ku 15. Výrok vzhľadom na nepresnú interpretáciu dohody hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Consilium", "SPPK"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/agricult/138810.pdf", "http://www.sppk.sk/index.php?start&pl=54"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:16.670001+00:00"}
{"id": "vr16214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16214", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o platoch, o príjmoch našich domácností, tak áno, nárast príjmov domácností vyhodnotený od roku 2008 je skoro o 30 %, najvyšší v EÚ.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu dosahoval hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa prepočítaný podľa parity kúpnej sily v roku 2008 12 781€ a v roku 2015 16 339€. To znamená, že sa príjem domácnosti zvýšil o 27,84%. Údaje pre rok 2016 zatiaľ nie sú dostupné. Spomedzi krajín EÚ, pre ktoré existujú údaje o vývoji príjmov domácností ide naozaj o najväčší rast v tomto horizonte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Avšak podľa rovnakého zdroja v rámci EÚ dosiahlo v rokoch 2008-2015 najväčšie zvýšenie príjmov Rumunsko (60,19%), Poľsko (36,14%) a zľahka nás predbehlo aj Bulharsko (28,66%). Práve pre tieto tri krajiny však neexistujú presné hodnoty príjmov v prípade niektorých rokov. Uvedené hodnoty pre Poľsko sú len odhadované, pre Bulharsko sú použité len provizórne hodnoty a v Rumunsku v roku 2012 došlo k prelomu časových radov, čo spôsobuje prudký nárast hodnôt. Údaje pre Luxembursko a Maltu nie sú dostupné vôbec. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu dosahoval hrubý disponibilný príjem domácností na obyvateľa prepočítaný podľa parity kúpnej sily v roku 2008 12 781€ a v roku 2015 16 339€. To znamená, že sa príjem domácnosti zvýšil o 27,84%. Údaje pre rok 2016 zatiaľ nie sú dostupné. Spomedzi krajín EÚ, pre ktoré existujú údaje o vývoji príjmov domácností ide naozaj o najväčší rast v tomto horizonte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Avšak podľa rovnakého zdroja v rámci EÚ dosiahlo v rokoch 2008-2015 najväčšie zvýšenie príjmov Rumunsko (60,19%), Poľsko (36,14%) a zľahka nás predbehlo aj Bulharsko (28,66%). Práve pre tieto tri krajiny však neexistujú presné hodnoty príjmov v prípade niektorých rokov. Uvedené hodnoty pre Poľsko sú len odhadované, pre Bulharsko sú použité len provizórne hodnoty a v Rumunsku v roku 2012 došlo k prelomu časových radov, čo spôsobuje prudký nárast hodnôt. Údaje pre Luxembursko a Maltu nie sú dostupné vôbec. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tec00113"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:09.623716+00:00"}
{"id": "vr17851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17851", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "To, že musí byť zvolených deväť sudcov, parlament musí navoliť 18, z ktorých vyberá prezident Slovenskej republiky (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR vo svoje siedmej hlave hovorí aj o spôsobe voľby ústavných sudcov. Podľa čl. 134 \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať\" ( .pdf , s. 33). Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie 9 ústavným sudcom, vrátane predsedníčky Ústavného súdu SR, Ivetty Macejkovej. To znamená, že Národná rada SR musí navrhnúť 18 kandidátov na sudcov, z ktorých si má prezident Slovenskej republiky vybrať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR vo svoje siedmej hlave hovorí aj o spôsobe voľby ústavných sudcov. Podľa čl. 134 \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať\" ( .pdf , s. 33). Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie 9 ústavným sudcom, vrátane predsedníčky Ústavného súdu SR, Ivetty Macejkovej. To znamená, že Národná rada SR musí navrhnúť 18 kandidátov na sudcov, z ktorých si má prezident Slovenskej republiky vybrať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#predpis.hlava-siedma", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:24.433442+00:00"}
{"id": "vr35855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35855", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme dali, napriek tomu, že je kríza. A my to v tej kríze aj udržíme...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1.1.2009 platí novela zákona podľa ktorej dostane rodina príspevok 20 440 Sk ku príspevku pri narodení 4 560 Sk za prvé, druhé a tretie narodené dieťa. Do 1.1.2009 dostávala rodina príspevok 20 440 Sk len za prvorodené dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Od 1.1.2009 platí novela zákona podľa ktorej dostane rodina príspevok 20 440 Sk ku príspevku pri narodení 4 560 Sk za prvé, druhé a tretie narodené dieťa. Do 1.1.2009 dostávala rodina príspevok 20 440 Sk len za prvorodené dieťa."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:46.750651+00:00"}
{"id": "vr16139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16139", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "...na mňa tiež istý pán Kňažko povedal, že som hlasoval za Gauliedera, keď som sa ohradil a napísal som, že vtedy som ešte v parlamente nebol.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Plus 7 dní dnes prišiel s najaktuálnejšou informáciou ohľadom prípadu exposlanca GaulIdiera, ktoré získali od svojho zdroja z radov polície. Zdroj z bezpečnostných zložiek dnes uviedol : „Ak zistíme, kde bol desať hodín predtým, ako skonal pod kolesami nákladného vlaku, dozvieme sa aj odpoveď na otázku, kto a prečo ho prinútil urobiť niečo, čo by na prvý pohľad vyzeralo ako samovražda,”\n\nHlavným dôkazom by mali byť kamerové záznamy, ktoré zachytili jeho pohyb a výpoveď policajta, ktorý našiel už len jeho opustené auto. Informátor ešte doplnil: „Vyzerá to tak, že Gaulieder si k niekomu presadol do jeho auta. Ak to urobil, musel toho človeka poznať. Isté je, že peši od auta neodišiel, inak by bol policajný pes zachytil jeho stopu,”\n\nTýmto prípadom sa aj naďalej zaoberá polícia, ktorá bude musieť objasniť množstvo otázok ohľadom záhadnej smrti exposlanca Gauliedera.", "analysis_paragraphs": ["Denník Plus 7 dní dnes prišiel s najaktuálnejšou informáciou ohľadom prípadu exposlanca GaulIdiera, ktoré získali od svojho zdroja z radov polície. Zdroj z bezpečnostných zložiek dnes uviedol : „Ak zistíme, kde bol desať hodín predtým, ako skonal pod kolesami nákladného vlaku, dozvieme sa aj odpoveď na otázku, kto a prečo ho prinútil urobiť niečo, čo by na prvý pohľad vyzeralo ako samovražda,”", "Hlavným dôkazom by mali byť kamerové záznamy, ktoré zachytili jeho pohyb a výpoveď policajta, ktorý našiel už len jeho opustené auto. Informátor ešte doplnil: „Vyzerá to tak, že Gaulieder si k niekomu presadol do jeho auta. Ak to urobil, musel toho človeka poznať. Isté je, že peši od auta neodišiel, inak by bol policajný pes zachytil jeho stopu,”", "Týmto prípadom sa aj naďalej zaoberá polícia, ktorá bude musieť objasniť množstvo otázok ohľadom záhadnej smrti exposlanca Gauliedera."], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení", "zrazil", "Kňažko", "poslancom", "hlasovaniu", "list", "najaktuálnejšou", "otázok"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/527943/bugar-knazko-a-dalsi-v-soku-zo-smrti-exposlanca-gauliedera-66-bol-obetou-meciarizmu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/424319-zomrel-byvaly-poslanec-frantisek-gaulieder/", "https://www.cas.sk/clanok/527943/bugar-knazko-a-dalsi-v-soku-zo-smrti-exposlanca-gauliedera-66-bol-obetou-meciarizmu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/168288/dusan-jarjabek/", "https://domov.sme.sk/c/3029028/hzds-aj-po-rokoch-obhajuje-hlasovanie-o-gauliederovi.html", "https://dennikn.sk/621610/pripad-gaulieder-ako-meciar-s-gasparovicom-pred-20-rokmi-lamali-demokraciu-umrtie/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/exkluzivne-informacie-smrt-exposlanca-gauliedera-mala-vyzerat-ako-samovrazda.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/smrt-gauliedera-zrejme-mala-svedomi-jedna-obalka-vieme-sokujuce-skutocnosti.html?utm_source=P7D&utm_medium=interlinkRD&utm_campaign=RD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:06.673632+00:00"}
{"id": "vr26974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26974", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "pán Kiska, ktorý sa vyjadril v SME, že podporuje registrované partnerstvo (...)", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ankete denníka SME Andrej Kiska vyjadril jednoznačne, že podporuje registrované partnerstvá. Svoj postoj zhrnul slovami: \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy, domnievam sa však, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V ankete denníka SME Andrej Kiska vyjadril jednoznačne, že podporuje registrované partnerstvá. Svoj postoj zhrnul slovami: \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy, domnievam sa však, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7095163/ste-za-registrovane-partnerstva-homosexualov-prezidentska-anketa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:12.024927+00:00"}
{"id": "vr38350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38350", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja som išiel ako občiansky kandidát (do prezidentských volieb 2009 pozn.). Ja som mal pozbierané podpisy.", "statement_date": "2011-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zber podpisov pre prezidentskú kandidatúru I. Gašparoviča koordinovala strana HZD, ktorú Gašparovič založil a je jej čestným predsedom, spolu s občianskou iniciatívou Náš prezident. Petičný výbor občianskej iniciatívy Náš prezident začal zbierať podpisy 1. septembra 2008. 20. septembra 2008 sa podarilo zozbierať 15 000 podpisov potrebných na opätovnú kandidatúru I. Gašparoviča. Predseda výboru Adrián Kromka sa vyjadril, že chcú v petícii pokračovať až dovtedy, kým občania budú podpismi vyjadrovať dôveru Gašparovičovi. Je treba ale dodať, že I. Gašparoviča, rovnako ako pri jeho prvom zvolení za prezidenta v roku 2004, podporoval aj R. Fico a jeho strana SMER-SD, ku ktorému sa neskôr pripojila aj SNS. Gašparovič si pre kampaň osvojil heslo Myslím národne, cítim sociálne. \"Môj program je sociálny – blízky strane SMER – sociálna demokracia. Môj národný program je blízky programu SNS,\" vysvetlil I. Gašparovič v kontexte podpory týchto vládnych strán.", "analysis_paragraphs": ["Zber podpisov pre prezidentskú kandidatúru I. Gašparoviča koordinovala strana HZD, ktorú Gašparovič založil a je jej čestným predsedom, spolu s občianskou iniciatívou Náš prezident. Petičný výbor občianskej iniciatívy Náš prezident začal zbierať podpisy 1. septembra 2008. 20. septembra 2008 sa podarilo zozbierať 15 000 podpisov potrebných na opätovnú kandidatúru I. Gašparoviča. Predseda výboru Adrián Kromka sa vyjadril, že chcú v petícii pokračovať až dovtedy, kým občania budú podpismi vyjadrovať dôveru Gašparovičovi. Je treba ale dodať, že I. Gašparoviča, rovnako ako pri jeho prvom zvolení za prezidenta v roku 2004, podporoval aj R. Fico a jeho strana SMER-SD, ku ktorému sa neskôr pripojila aj SNS. Gašparovič si pre kampaň osvojil heslo Myslím národne, cítim sociálne. \"Môj program je sociálny – blízky strane SMER – sociálna demokracia. Môj národný program je blízky programu SNS,\" vysvetlil I. Gašparovič v kontexte podpory týchto vládnych strán."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["koordinovala", "podarilo zozbierať", "podporoval"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/227393/hzd-zacalo-zbierat-podpisy-pre-gasparovica", "http://www.topky.sk/cl/10/325046/Pre-Gasparovicovu-kandidaturu-zozbierali-15-000-podpisov", "http://www.24hod.sk/gasparovic-chce-dalsich-pat-rokov-pre-politiku-fica-a-slotu-cl73409.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:16.918796+00:00"}
{"id": "vr32041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32041", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Trvalý euroval, ktorý bol dohodnutý predchádzajúcou vládou a ani čiarku na ňom nedohodol niekto zo Smeru ale bol to môj predchodca Ivan Mikloš, alebo potom premiérka Iveta Radičová...", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúry SITA a TASR potvrdzujú, že prijatie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, resp. trvalého eurovalu bolo odsúhlasené predchádzajúcou vládou vo februári 2012. Až po schválení majetkovej účasti Slovenska na ňom, ktoré bolo pôvodne naplánované na apríl, musí Slovenská republika pristúpiť k úhrade peňažných prostriedkov do EMS.", "analysis_paragraphs": ["Agentúry SITA a TASR potvrdzujú, že prijatie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, resp. trvalého eurovalu bolo odsúhlasené predchádzajúcou vládou vo februári 2012. Až po schválení majetkovej účasti Slovenska na ňom, ktoré bolo pôvodne naplánované na apríl, musí Slovenská republika pristúpiť k úhrade peňažných prostriedkov do EMS."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-suhlasi-s-novym-eurovalom-slovensko-da-659-milionov-pek-/sk_ekonomika.asp?c=A120201_131231_sk_ekonomika_p01", "http://finweb.hnonline.sk/c1-54580570-vlada-schvalila-trvaly-euroval-od-polovice-roka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:38.432143+00:00"}
{"id": "vr29099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29099", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...následne vypálenie myslím 8 kresťanských kostolov...(pri nepokojoch v Nigérii, pozn.)", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas nedávnych nepokojov v Nigérii, ktoré okrem iného boli reakciou na odpor voči karikatúre Mohameda v Charlie Hebdo, bolo vypálených najmenej 45 kostolov. Viaceré média neuvádzajú konkrétny počet vypálených kostolov, avšak podľa BBC news ich bolo vypálených približne 45. Keďže Danko uvádza v porovnaní so skutočnosťou počet oveľa nižší, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas nedávnych nepokojov v Nigérii, ktoré okrem iného boli reakciou na odpor voči karikatúre Mohameda v Charlie Hebdo, bolo vypálených najmenej 45 kostolov. Viaceré média neuvádzajú konkrétny počet vypálených kostolov, avšak podľa BBC news ich bolo vypálených približne 45. Keďže Danko uvádza v porovnaní so skutočnosťou počet oveľa nižší, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["BBC news"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-africa-30888188"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:35.688125+00:00"}
{"id": "vr32461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32461", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Kategória štátnych úradníkov, ktorí sú financovaní v rámci aparátov ministerstiev, rôznych rozpočtových organizácií a tam dochádza reálne k 5% zníženiu ich platov a úspora bude predstavovať 31,5 milióna eur.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zámer znížiť platy úradníkov o 5% uvádza vláda Roberta Fica v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 a MF uvádza, že dôjde k úspore 31,5 milióna eur. Demagog.sk vychádzal z uvedeného návrhu rozpočtu a podľa prepočtov nie je pravdou, že dôjde k zníženiu platov úradníkov o 5%. Dôvodom môže byt množstvo výnimiek a tak Demagog.sk nedokáže overiť či vo vládou vybraných rozpočtových a príspevkových organizáciach štátu došlo alebo nedošlo k spomínanému zníženiu platov a úspore. Výrok, z dôvodu nedostatočnej podrobnosti vládnych dokumentov hodnotíme ako neoveriteľný. Zámer znížiť platy úradníkov o 5 % uvádza vláda Roberta Fica v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (.pdf), str. 46: \" V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rozhodujúcou zmenou v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2013 je ich zníženie o 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov. Zo zníženia boli vylúčení: - štátni zamestnanci vo verejných funkciách, - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa prílohy k zákonu č. 553/2003 Z. z. pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a podľa prílohy pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, - zamestnanci regionálneho školstva, - zamestnanci finančnej správy Ministerstva financií SR, - zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.\" TASR 12. októbra 2012: \"Predmetom znižovania mzdových výdavkov v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok bola len tretina osobných výdavkov, čo zodpovedá sume 31,8 milióna eur. Nedotýka sa totiž platov učiteľov, zdravotníckych zamestnancov, policajtov, vojakov či hasičov. Považovať týchto ľudí za štátnych úradníkov je prinajmenšom scestné, upozorňuje Ministerstvo financií (MF) SR.\" V oficiálnom dokumente MF sa skutočne píše o poklese osobných výdavkov o 5% a ministerstvo v tlačovej správve hovorí o úspore až 31,5 milióna eur. Ak vychádzame z oficiálneho dokumentu MF tak priemerný mzdových výdavok v rozpočtových organizáciach kapitol štátneho rozpočtu bol v roku 2012 na úrovni 1 050,73 eur a v roku 2013 1 036,37 eur, čo predstavuje pokles len o približne 14 eur čiže 1,4 %. Priemerný mzdový výdavok v príspevkových organizáciach štátneho rozpočtu (s. 49) dokonca v roku 2013 oproti roku 2012 narastie o približne 18 eur . Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zámer znížiť platy úradníkov o 5% uvádza vláda Roberta Fica v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 a MF uvádza, že dôjde k úspore 31,5 milióna eur. Demagog.sk vychádzal z uvedeného návrhu rozpočtu a podľa prepočtov nie je pravdou, že dôjde k zníženiu platov úradníkov o 5%. Dôvodom môže byt množstvo výnimiek a tak Demagog.sk nedokáže overiť či vo vládou vybraných rozpočtových a príspevkových organizáciach štátu došlo alebo nedošlo k spomínanému zníženiu platov a úspore. Výrok, z dôvodu nedostatočnej podrobnosti vládnych dokumentov hodnotíme ako neoveriteľný. Zámer znížiť platy úradníkov o 5 % uvádza vláda Roberta Fica v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 (.pdf), str. 46: \" V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rozhodujúcou zmenou v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2013 je ich zníženie o 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov. Zo zníženia boli vylúčení: - štátni zamestnanci vo verejných funkciách, - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa prílohy k zákonu č. 553/2003 Z. z. pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a podľa prílohy pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, - zamestnanci regionálneho školstva, - zamestnanci finančnej správy Ministerstva financií SR, - zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti.\" TASR 12. októbra 2012: \"Predmetom znižovania mzdových výdavkov v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok bola len tretina osobných výdavkov, čo zodpovedá sume 31,8 milióna eur. Nedotýka sa totiž platov učiteľov, zdravotníckych zamestnancov, policajtov, vojakov či hasičov. Považovať týchto ľudí za štátnych úradníkov je prinajmenšom scestné, upozorňuje Ministerstvo financií (MF) SR.\" V oficiálnom dokumente MF sa skutočne píše o poklese osobných výdavkov o 5% a ministerstvo v tlačovej správve hovorí o úspore až 31,5 milióna eur. Ak vychádzame z oficiálneho dokumentu MF tak priemerný mzdových výdavok v rozpočtových organizáciach kapitol štátneho rozpočtu bol v roku 2012 na úrovni 1 050,73 eur a v roku 2013 1 036,37 eur, čo predstavuje pokles len o približne 14 eur čiže 1,4 %. Priemerný mzdový výdavok v príspevkových organizáciach štátneho rozpočtu (s. 49) dokonca v roku 2013 oproti roku 2012 narastie o približne 18 eur . Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["(.pdf),", "TASR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.sk/spravy/finance/103349--znizenie-osobnych-vydavkov-o-5-usetri-statu-vyse-30-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:06.425418+00:00"}
{"id": "49696", "numeric_id": 49696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49696", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Áno, zadlžila aj bývalá vláda, aj všetky predtým, táto zadlží za tento jediný rok 8,5 miliardy a viete koľko budúci, keď sa už konečne k tomu balíčku dostaneme? Ďalších 6 miliárd, proste to je normálne, že 14,5 za 2 roky.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií Ministerstva financií SR a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude deficit štátneho rozpočtu v roku 2024 vo výške 7,6 miliardy eur. Deficit pre rok 2025 je po schválení konsolidačného balíčku očakávaný na úrovni 4,7 % HDP, čo zodpovedá približne 6,5 miliardám eur. Kumulatívne za oba roky deficit narastie o o 14,1 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtátny rozpočet, ktorý schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na rok 2024 predpokladal deficit na úrovni 7,84 miliardy eur. Podľa správy Ministerstva financií SR k 31. januáru 2024 však bude deficit štátneho rozpočtu za rok 2024 na úrovni 7,6 miliardy eur.\n\nNajnovší odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za september 2024 predpovedá deficit štátneho rozpočtu v roku 2024 vo výške 7,6 miliardy eur, čo predstavuje 5,8 % HDP. Tieto čísla odhaduje za predpokladu, že vláda neprijme žiadne dodatočné opatrenia.\n\nPôvodný plán konsolidácie verejných financií, prestavený po tom čo Európska komisia spustila Procedúru nadmerného deficitu voči Slovensku, rátal s každoročným znižovaním deficitu o 1 %. Na naplnenie tohto cieľa by stačilo znížiť deficit o 1,5 miliardy eur.\n\nV snahe ozdraviť verejné financie a znížiť deficit predstavila Vláda SR konsolidačný balíček . Opatrenia ako zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % či zavedenie dane z finančných transakcií majú pre rok 2025 ušetriť a znížiť deficit o 2,7 miliardy eur.\n\n3. októbra 2024 parlament schválil konsolidačný balíček. Denník E uvádza , že jeho cieľom je deficit v roku 2025 na úrovni 4,7 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte pred schválením balička 26. septembra 2025 odhadla deficit na 5,7 % HDP. Pri odhadovanom HDP na úrovni 139,9 miliárd eur (. xls ) by to zodpovedalo deficitu vo výške 6,5 miliárd eur, respektíve podľa odhadov RRZ až 7,9 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií Ministerstva financií SR a aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude deficit štátneho rozpočtu v roku 2024 vo výške 7,6 miliardy eur. Deficit pre rok 2025 je po schválení konsolidačného balíčku očakávaný na úrovni 4,7 % HDP, čo zodpovedá približne 6,5 miliardám eur. Kumulatívne za oba roky deficit narastie o o 14,1 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štátny rozpočet, ktorý schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) na rok 2024 predpokladal deficit na úrovni 7,84 miliardy eur. Podľa správy Ministerstva financií SR k 31. januáru 2024 však bude deficit štátneho rozpočtu za rok 2024 na úrovni 7,6 miliardy eur.", "Najnovší odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť za september 2024 predpovedá deficit štátneho rozpočtu v roku 2024 vo výške 7,6 miliardy eur, čo predstavuje 5,8 % HDP. Tieto čísla odhaduje za predpokladu, že vláda neprijme žiadne dodatočné opatrenia.", "Pôvodný plán konsolidácie verejných financií, prestavený po tom čo Európska komisia spustila Procedúru nadmerného deficitu voči Slovensku, rátal s každoročným znižovaním deficitu o 1 %. Na naplnenie tohto cieľa by stačilo znížiť deficit o 1,5 miliardy eur.", "V snahe ozdraviť verejné financie a znížiť deficit predstavila Vláda SR konsolidačný balíček . Opatrenia ako zvýšenie základnej sadzby DPH na 23 % či zavedenie dane z finančných transakcií majú pre rok 2025 ušetriť a znížiť deficit o 2,7 miliardy eur.", "3. októbra 2024 parlament schválil konsolidačný balíček. Denník E uvádza , že jeho cieľom je deficit v roku 2025 na úrovni 4,7 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte pred schválením balička 26. septembra 2025 odhadla deficit na 5,7 % HDP. Pri odhadovanom HDP na úrovni 139,9 miliárd eur (. xls ) by to zodpovedalo deficitu vo výške 6,5 miliárd eur, respektíve podľa odhadov RRZ až 7,9 miliárd eur."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "správy", "odhad", "plán", "", "spustila", "balíček", "ušetriť", "schválil", "uvádza", "odhadovanom", "xls"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-statny-rozpocet-n/763052-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-k-31-1-2024.html", "https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2024-09/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/slovensko-procedure-nadmerneho-deficitu.html", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-and-fiscal-governance/stability-and-growth-pact/corrective-arm-excessive-deficit-procedure/excessive-deficit-procedures-overview/slovakia_en", "https://e.dennikn.sk/4056342/graf-dna-europska-komisia-oznacila-siedmich-rozpoctovych-hriesnikov-je-medzi-nimi-aj-slovensko/?ref=list1", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://index.sme.sk/c/23385340/dph-23-percent-konsolidacia-potraviny-lieky-fico-vlada.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9955", "https://e.dennikn.sk/4229819/parlament-schvalil-konsolidacny-balicek-zasiahne-kazdeho-bez-vynimky/", "https://ifp.sk/prognozy/makroekonomicke-prognozy/", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/?file=WEB_IFP%252F02_Prognozy%252F01_makroprognozy%252F70_zasadnutie%252FMakro_tabulka_MV_13sep2024.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:51.524265+00:00"}
{"id": "vr34722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34722", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú rovnaký názor (koaličné strany vo vláde Ivety Radičovej, pozn.) na privatizáciu? Majú.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré by výrok Roberta Fica potvrdili alebo vyvrátili.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré by výrok Roberta Fica potvrdili alebo vyvrátili."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:46.593328+00:00"}
{"id": "vr14987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14987", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...tí velikáni, ktorí sú uvedení na konci jedného (...) zákona. (...) z roku 1941, ktorý hovorí o vzťahu slovenského štátu k našim židovským spoluobyvateľom a konkrétne to boli páni Tuka, Sivák, Mach, Pružinský, Fritz, Medrický, Stano.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Klus rozpráva o zákone, o Nariadení č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov (.pdf), o dokumente známom aj ako Židovský kódex. Nariadenie bolo prijaté 9. septembra 1941, týmto dňom nadobudlo aj účinnosti. Pod nariadenie sú podpísaní Dr. Tuka, Sivák, Mach, Dr. Pružinský, Dr. Fritz, Dr. Medrický, Stano a Čatloš. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tento právny doklad bol vydaný vo forme vládneho nariadenia, lebo v takejto podobe nebolo potrebné schválenie od Snemu a od prezidenta. Ústav pamäti národa tento dokument opisuje takto: \" Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté od tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935. Riešenie tzv. Židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe (...) \" V úvodnej časti sú zadefinované pojmy Žid, a židovský miešanec. Nasledujú nariadenia upravujúce všetky segmenty osobného aj pracovného života (uvádzame niekoľko z nich): \" Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách. \"(. pdf , s. 3) \" Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) \" ( .pdf , s. 3) \" Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. \" ( .pdf , s. 3) \" Žid nemôže byť: a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom), b) advokátom (advokátskym osnovníkom), c) civilným inžinierom. (...) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax. \" ( .pdf , s. 5) \" Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta) \" ( .pdf , s. 7) \" Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených. \" ( .pdf , s. 9)", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus rozpráva o zákone, o Nariadení č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov (.pdf), o dokumente známom aj ako Židovský kódex. Nariadenie bolo prijaté 9. septembra 1941, týmto dňom nadobudlo aj účinnosti. Pod nariadenie sú podpísaní Dr. Tuka, Sivák, Mach, Dr. Pružinský, Dr. Fritz, Dr. Medrický, Stano a Čatloš. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tento právny doklad bol vydaný vo forme vládneho nariadenia, lebo v takejto podobe nebolo potrebné schválenie od Snemu a od prezidenta. Ústav pamäti národa tento dokument opisuje takto: \" Židovský kódex obsahoval 270 paragrafov a bol jedným z najkrutejších protižidovských zákonov v Európe. Vo veľkej miere prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na území Slovenska vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté od tzv. Norimberských zákonov v Nemecku z roku 1935. Riešenie tzv. Židovskej otázky sa postavilo na rasovom základe (...) \" V úvodnej časti sú zadefinované pojmy Žid, a židovský miešanec. Nasledujú nariadenia upravujúce všetky segmenty osobného aj pracovného života (uvádzame niekoľko z nich): \" Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách. \"(. pdf , s. 3) \" Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom) \" ( .pdf , s. 3) \" Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií. \" ( .pdf , s. 3) \" Žid nemôže byť: a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom), b) advokátom (advokátskym osnovníkom), c) civilným inžinierom. (...) Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax. \" ( .pdf , s. 5) \" Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta) \" ( .pdf , s. 7) \" Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených. \" ( .pdf , s. 9)"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Nariadení č. 198/1941 Slov. z. o právnom postavení Židov", "Ústav pamäti národa", "pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/sk/9-september-1941-%E2%80%93-vydanie-tzv-zidovskeho-kodexu-nariadenia-c-1981941-slov-z-o-pravnom-postaveni-zidov/", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf", "http://www.upn.gov.sk/data/pdf/vlada_198-1941.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:49.311896+00:00"}
{"id": "vr35832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35832", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď už teda hovoríme o oficiálnych údajoch, tak tuná mám údaj, ktorý bol prevzatý z Európskej komisie. Nárast nezamestnanosti v Európskej únii v priemere za to krízové obdobie bol vyšší ako na  Slovensku. Slovensko patrí, to máte ten žltý štráfik je Slovensko, ktoré je podstatne nižšie, ako je priemer, nehovorte o tom, že na Slovensku rastie nezamestnanosť tak, že sa to vymyká z nejakého európskeho priemeru.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Oficiálnym zdrojom socioekonomických štatistík Európskej komisie je Eurostat. Podľa údajov Eurostatu , bol vývoj zamestnanosti od septembra 2008 (kedy sa prepadla hodnota akcií na akciových trhoch) do apríla 2010 nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Oficiálnym zdrojom socioekonomických štatistík Európskej komisie je Eurostat. Podľa údajov Eurostatu , bol vývoj zamestnanosti od septembra 2008 (kedy sa prepadla hodnota akcií na akciových trhoch) do apríla 2010 nasledovný:"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01062010-AP/EN/3-01062010-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:12.608823+00:00"}
{"id": "vr36463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36463", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...Máme veľmi vysokú mieru nezamestnanosti, prehĺbili sa nám regionálne rozdiely,... v krajine sa zvýšilo riziko chudoby dôchodcov.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR v prípade dôchodcov (65+), porovnanie rokov 2005 až 2008 (novšie dáta neexistujú).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR v prípade dôchodcov (65+), porovnanie rokov 2005 až 2008 (novšie dáta neexistujú)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20165"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:27.434851+00:00"}
{"id": "vr9854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9854", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vlastne dnes akoby to odmrazenie prestalo platiť a to znamená, že poslancovi sa vypočíta výplata tak, ako sa mu vypočítavala v roku 2008 napríklad.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2018 Národná rada SR nerokovala o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. Táto novela každorocne zmrazovala platy poslancov, ministrov ci prezidenta na úrovni roka 2011. V dôsledku toho sa platy ústavných cinitelov v roku 2019 rozmrazia a budú sa vypocítavat tak, ako to bolo pred rokom 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZdroj: Pravda.sk\n\nPlatové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú uvedené v § 2 zákona c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledovne:\n\n(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (dalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podla odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (dalej len „plat poslanca“), zacínajúc dnom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V závislosti od casu výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat pocas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca najmenej pät mesiacov a menej ako pät rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspon pät rokov; toto ustanovenie sa nevztahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu zacal vykonávat inú funkciu ústavného cinitela Slovenskej republiky podla § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo zacal vykonávat funkciu podla osobitného predpisu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podla druhej vety len raz pocas toho istého volebného obdobia.\n\nZákonom c. 500/2010 Z. z. úcinným od 1. januára 2011 sa novelizoval zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. K § 2 sa vložil ods. 2:\n\n(2) Zníženie podla odseku 1 sa rovná\n\na) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava,1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,\n\nb) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,\n\nc) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.\n\nV roku 2018 na októbrovej schôdzi navrhlo zmrazenie platov opozicné hnutie OLaNO. Poslanci uviedli, že „ hlavným úcelom návrhu zákona je snaha predíst výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných cinitelov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur, formou ich 'zmrazenia'.\" Žiadna z vládnych strán však návrh nepodporila a proti hlasovala aj opozicná SaS.\n\nNovelu zákona pre rok 2017 napadol generálny prokurátor Jaromír Cižnár s tým, že dané úsporné opatrenia sa prijímajú v case ekonomickej krízy a podobná právna úprava je zásahom do ústavne garantovaného princípu právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky mu dal za pravdu a zmrazenie platov oznacil za neústavné.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2018 Národná rada SR nerokovala o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. Táto novela každorocne zmrazovala platy poslancov, ministrov ci prezidenta na úrovni roka 2011. V dôsledku toho sa platy ústavných cinitelov v roku 2019 rozmrazia a budú sa vypocítavat tak, ako to bolo pred rokom 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zdroj: Pravda.sk", "Platové pomery poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú uvedené v § 2 zákona c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nasledovne:", "(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (dalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podla odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (dalej len „plat poslanca“), zacínajúc dnom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V závislosti od casu výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat pocas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca najmenej pät mesiacov a menej ako pät rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspon pät rokov; toto ustanovenie sa nevztahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu zacal vykonávat inú funkciu ústavného cinitela Slovenskej republiky podla § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo zacal vykonávat funkciu podla osobitného predpisu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podla druhej vety len raz pocas toho istého volebného obdobia.", "Zákonom c. 500/2010 Z. z. úcinným od 1. januára 2011 sa novelizoval zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov. K § 2 sa vložil ods. 2:", "(2) Zníženie podla odseku 1 sa rovná", "a) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava,1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07,", "b) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,", "c) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesacnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, ak podiel schodku rozpoctu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypocítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.", "V roku 2018 na októbrovej schôdzi navrhlo zmrazenie platov opozicné hnutie OLaNO. Poslanci uviedli, že „ hlavným úcelom návrhu zákona je snaha predíst výraznému zvýšeniu platov niektorých ústavných a iných verejných cinitelov, predovšetkým politikov, v celkovej výške približne tri milióny eur, formou ich 'zmrazenia'.\" Žiadna z vládnych strán však návrh nepodporila a proti hlasovala aj opozicná SaS.", "Novelu zákona pre rok 2017 napadol generálny prokurátor Jaromír Cižnár s tým, že dané úsporné opatrenia sa prijímajú v case ekonomickej krízy a podobná právna úprava je zásahom do ústavne garantovaného princípu právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky mu dal za pravdu a zmrazenie platov oznacil za neústavné."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zmrazovala", "Pravda.sk", "§ 2", "500/2010 Z. z.", "navrhlo", "nepodporila", "napadol"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1319385/?ref=tema", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/494838-na-zmrazenie-poslaneckych-platov-nebola-vola/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101.html#paragraf-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/500/20110101.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/628109/olano-navrhuje-zmrazit-poslancom-platy/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=40869", "https://slovensko.hnonline.sk/1734789-zmrazenie-platov-casti-ustavnych-cinitelov-bolo-neustavne-rozhodol-sud"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:39.422472+00:00"}
{"id": "vr27285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27285", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Triangel prvým asi 200 tisícom ľuďom poskytol bezúročný splátkový kalendár. Dnes je tých ľudí, ktorí využili služby splátkových spoločností už 1,3 milióna.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil informáciu, že by Triangel prvým 200 tisíc zákazníkom poskytol bezúročný splátkový kalendár. Podobne sme nenašli ani zdroj, ktorý by potvrdil, že Triangel a Quatro malo 1,3 milióna zákazníkov. Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014) a debate pre SME a Trend. Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel od roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel ) neuvádzajú počet zákazníkov.\n\nA. Kiska na svojej stránke uvádza:\n\n\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"\n\nPodľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil informáciu, že by Triangel prvým 200 tisíc zákazníkom poskytol bezúročný splátkový kalendár. Podobne sme nenašli ani zdroj, ktorý by potvrdil, že Triangel a Quatro malo 1,3 milióna zákazníkov. Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014) a debate pre SME a Trend. Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel od roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel ) neuvádzajú počet zákazníkov.", "A. Kiska na svojej stránke uvádza:", "\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"", "Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovore SME", "debate", "výročné správy", "Quatro", "Triangel", "správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "https://www.cfh.sk/spolocnost/vyrocnespravy", "http://www.quatro.sk/o-nas/1820", "http://www.triangel.sk/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.quatro.sk%2Ffile_download%3Ffile%3D2109&ei=DGUMU6CzCqKK4ASNv4GgDQ&usg=AFQjCNHmOAKH0QvcPbvpcie9rIzkABBPbw&sig2=mVGJx1JKykQqxPTDei_fkA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:01.500941+00:00"}
{"id": "vr38043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38043", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nikto nepovedal, kto za tou firmou je, tí dvaja muži, ktorí reprezentujú, ktorí, slávnostne pani premiérka vyhlásila, že tam sú, ani ich pán Ščurko ako spoločník nepozná, vyhlásil to do novín Plus jeden deň, že vlastne ani nevie, kto to sú.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka na tlačovej besede po rokovaní vlády v stredu 13.4. uviedla, že je možné získať z cyperského ministerstva výpis o tom, kto spravuje firmu TPE Holding I., ktorá je partnerom \"menšinového spoločníka vo firme Nitra Invest\" ( SITA ). Sme.sk uviedlo, že \"podľa výpisu, ktorý si SME vyžiadalo z cyperského registra, spravujú TPE Holding dvaja Cyperčania Eleni Savvidou a Marios Sarris\" . Denník Plus jeden deň na svojom webe tento výpis zverejnil ( .jpg ). Podľa rozhovoru uverejneného v denníku Plus jeden deň pán Ščurka vyhlásil, že mená Eleni Savvidou a Marios Sarris mu nič nehovoria.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka na tlačovej besede po rokovaní vlády v stredu 13.4. uviedla, že je možné získať z cyperského ministerstva výpis o tom, kto spravuje firmu TPE Holding I., ktorá je partnerom \"menšinového spoločníka vo firme Nitra Invest\" ( SITA ). Sme.sk uviedlo, že \"podľa výpisu, ktorý si SME vyžiadalo z cyperského registra, spravujú TPE Holding dvaja Cyperčania Eleni Savvidou a Marios Sarris\" . Denník Plus jeden deň na svojom webe tento výpis zverejnil ( .jpg ). Podľa rozhovoru uverejneného v denníku Plus jeden deň pán Ščurka vyhlásil, že mená Eleni Savvidou a Marios Sarris mu nič nehovoria."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede", "SITA", "Sme.sk", ".jpg", "denníku Plus jeden deň"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174670_tb-po-rokovani-vlady", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nie-sme-garazova-firma-tvrdi-cypers/333471-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5850926/radicova-sa-zastala-kseftu.html", "http://www.pluska.sk/images/gallery/slovensko/spolocnost/2011/04/papier14.jpg", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/scurka-nepozna-svojich-spolocnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:08.487261+00:00"}
{"id": "vr31278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31278", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Túto sumu 140 - 150 mil. € jeden jediný náš nominant, pán Lopatka, v Sociálnej poisťovni približne túto sumu ušetril.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkové príjmy poisťovne dosiahli k 31. 12. 2011 výšku 6 253,8 mil. eur, čo v porovnaní s upraveným rozpočtom na rok 2011 predstavuje plnenie na 98,63 %. Výdavky poisťovne boli na úrovni 6 132,6 mil. eur, čo je 97,79 % plánovaných výdavkov na rok 2011.\n\nHospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo k 31.12.2011 s bilančným rozdielom 121,2 mil. eur, čo je o 51,1 mil. eur viac ako sa predpokladalo v upravenom rozpočte. Vrátane zostatku z minulých rokov je bilančný rozdiel Sociálnej poisťovne k 31.12.2011 556,9 mil. eur (lepší o 102,1 mil. eur oproti upravenému rozpočtu). Podiel na lepšom hospodárení Sociálnej poisťovne má aj výrazné znižovanie objemu pohľadávok . Kým k 31.12.2010 boli na úrovni 823,2 mil. eur, k 31. 12. 2011 klesli na hodnotu 563,8 mil. eur. Oproti stavu k októbru 2010 (903 mil. eur) došlo k poklesu až o 339 mil. eur. Za pozitívne považuje Sociálna poisťovňa oddlžovanie zdravotníckych zariadení v správe ministerstva zdravotníctva. V mesiaci október 2011 z celkového objemu pohľadávok týchto zariadení vo výške 69 miliónov eur získala poisťovňa čiastku 59 miliónov. Zlepšila sa aj spolupráca s exekútormi – poisťovňa vydala 160 649 exekučných príkazov, čo je skoro trojnásobne viac ako v roku 2010.\n\nSociálna poisťovňa šetrí aj na svojich prevádzkových nákladoch zo správneho fondu – za rok 2011 použila na svoju prevádzku 116,2 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom správneho fondu na rok 2011 vo výške 135,4 mil. eur predstavuje úsporu 19,2 mil. eur. Lepšie hospodárske výsledky sa prejavili aj v znížení transferu zo štátneho rozpočtu, t. j. úspore pre štát, vo výške 162,5 mil. eur.\n\nĽ.Lopatka v Sociálnej poisťovni ušetril viac ako 140 - 150 mil. eur, konkrétne sumu 162,5 mil eur. Podľa riaditeľky komunikačného odboru Soc. poisťovne J. Ďuriačovej úsporu je, okrem vyššie uvedených (vyšší výber príjmov, úspora na prevádzkových nákladoch v správnom fonde), možné pripísať aj: \"nižším výdavkom na dávky a vyššiemu zostatku z predchádzajúcich rokov, ako sa pôvodne predpokladalo v rozpočte\".\n\nR. Sulík nehovorí presné číslo, avšak vyššia úspora nahráva jeho argumentu, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Celkové príjmy poisťovne dosiahli k 31. 12. 2011 výšku 6 253,8 mil. eur, čo v porovnaní s upraveným rozpočtom na rok 2011 predstavuje plnenie na 98,63 %. Výdavky poisťovne boli na úrovni 6 132,6 mil. eur, čo je 97,79 % plánovaných výdavkov na rok 2011.", "Hospodárenie Sociálnej poisťovne v bežnom roku skončilo k 31.12.2011 s bilančným rozdielom 121,2 mil. eur, čo je o 51,1 mil. eur viac ako sa predpokladalo v upravenom rozpočte. Vrátane zostatku z minulých rokov je bilančný rozdiel Sociálnej poisťovne k 31.12.2011 556,9 mil. eur (lepší o 102,1 mil. eur oproti upravenému rozpočtu). Podiel na lepšom hospodárení Sociálnej poisťovne má aj výrazné znižovanie objemu pohľadávok . Kým k 31.12.2010 boli na úrovni 823,2 mil. eur, k 31. 12. 2011 klesli na hodnotu 563,8 mil. eur. Oproti stavu k októbru 2010 (903 mil. eur) došlo k poklesu až o 339 mil. eur. Za pozitívne považuje Sociálna poisťovňa oddlžovanie zdravotníckych zariadení v správe ministerstva zdravotníctva. V mesiaci október 2011 z celkového objemu pohľadávok týchto zariadení vo výške 69 miliónov eur získala poisťovňa čiastku 59 miliónov. Zlepšila sa aj spolupráca s exekútormi – poisťovňa vydala 160 649 exekučných príkazov, čo je skoro trojnásobne viac ako v roku 2010.", "Sociálna poisťovňa šetrí aj na svojich prevádzkových nákladoch zo správneho fondu – za rok 2011 použila na svoju prevádzku 116,2 mil. eur, čo v porovnaní s rozpočtom správneho fondu na rok 2011 vo výške 135,4 mil. eur predstavuje úsporu 19,2 mil. eur. Lepšie hospodárske výsledky sa prejavili aj v znížení transferu zo štátneho rozpočtu, t. j. úspore pre štát, vo výške 162,5 mil. eur.", "Ľ.Lopatka v Sociálnej poisťovni ušetril viac ako 140 - 150 mil. eur, konkrétne sumu 162,5 mil eur. Podľa riaditeľky komunikačného odboru Soc. poisťovne J. Ďuriačovej úsporu je, okrem vyššie uvedených (vyšší výber príjmov, úspora na prevádzkových nákladoch v správnom fonde), možné pripísať aj: \"nižším výdavkom na dávky a vyššiemu zostatku z predchádzajúcich rokov, ako sa pôvodne predpokladalo v rozpočte\".", "R. Sulík nehovorí presné číslo, avšak vyššia úspora nahráva jeho argumentu, preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-pozitivne-vysledky-hospodarenia-za-rok-2011/48411s51031c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:51.032810+00:00"}
{"id": "44060", "numeric_id": 44060, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44060", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ako Kim Ir-sen vylúčil takmer polovicu ľudí zo strany (Sulík, pozn.)...", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zo strany SaS odišlo 15 percent členov - čo zďaleka nie je polovica. Navyše, odišli dobrovoľne - neboli vyhodení. Porovnanie konania Richarda Sulíka s Kim Ir-senom nesedí vôbec. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý. Andrej Danko odkazuje na situáciu z októbra 2019, kedy zo strany SaS odišlo 30 jej členov - medzi nimi aj Ľubomír Galko či Jozef Rajtár. Ich odchodu predchádzali niekoľkomesačné vnútrostranícke hádky a Sulíkov odkaz , že s Galkom a Rajtárom nebude na jednej kandidátke. Pred odchodom Sulíkových kritikov mala SaS 213 členov, odišlo teda 14 percent z nich - a nie polovica. Navyše, odišli dobrovoľne - neboli vyhodení. Bývalý severokórejský vodca Kim Ir-Sen robil v strane čistky, aby si upevnil moc - často aj s použitím násilia. Len v roku 1947 bolo zo Severokórejskej strany práce vylúčených 40 - 60-tisíc členov.", "analysis_paragraphs": ["Zo strany SaS odišlo 15 percent členov - čo zďaleka nie je polovica. Navyše, odišli dobrovoľne - neboli vyhodení. Porovnanie konania Richarda Sulíka s Kim Ir-senom nesedí vôbec. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý. Andrej Danko odkazuje na situáciu z októbra 2019, kedy zo strany SaS odišlo 30 jej členov - medzi nimi aj Ľubomír Galko či Jozef Rajtár. Ich odchodu predchádzali niekoľkomesačné vnútrostranícke hádky a Sulíkov odkaz , že s Galkom a Rajtárom nebude na jednej kandidátke. Pred odchodom Sulíkových kritikov mala SaS 213 členov, odišlo teda 14 percent z nich - a nie polovica. Navyše, odišli dobrovoľne - neboli vyhodení. Bývalý severokórejský vodca Kim Ir-Sen robil v strane čistky, aby si upevnil moc - často aj s použitím násilia. Len v roku 1947 bolo zo Severokórejskej strany práce vylúčených 40 - 60-tisíc členov."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["odišlo", "niekoľkomesačné", "odkaz", "mala", "Kim Ir-Sen", "robil", "bolo"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2020523-hromadny-odchod-zo-sas-konci-tridsiatka-clenov-vratane-znamych-mien", "https://dennikn.sk/1576979/sulika-opatovne-zvolili-za-predsedu-sas-kongres-strany-bol-bez-jeho-najvacsich-kritikov/?ref=in", "https://dennikn.sk/1588721/hadky-v-sas-pokracuju-sulik-mal-kritikom-odkazat-ze-nebude-na-kandidatke-s-galkom-a-rajtarom/", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-sulik-bude-po-mimoriadnom-kongre/417177-clanok.html", "https://www.britannica.com/biography/Kim-Il-Sung", "https://www.globalsecurity.org/military/world/dprk/leadership-purges.htm", "https://www.brookings.edu/blog/order-from-chaos/2016/05/05/whats-significant-and-not-about-north-koreas-party-congress/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:10.185901+00:00"}
{"id": "vr14173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14173", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "(...) teraz Prešov, keď som intenzívne tam rokoval niekoľko dní a hlavne kde prebehla gremiálna porada (...). A začali sťahovať výpovede.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA píše o návšteve ministra a rokovaniach v Prešove napríklad v utorok 12. januára: \" Šéf rezortu v utorok absolvoval pracovný výjazd do prešovskej nemocnice. \" Ďalšie rokovania v Prešove, tentokrát na pôde VÚC sa uskutočnili hneď nasledujúci deň, informuje TASR . O tých píše aj tlačová agentúra SITA : \" ... v stredu v Prešove stretli všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z celého regiónu východného Slovenska, a to zástupcovia súkromných nemocníc, mestských aj štátnych nemocníc. Prítomní boli aj zástupcovia Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a ďalších staníc záchrannej zdravotnej služby v tomto regióne. \" Článok je z 13. januára 2016.", "analysis_paragraphs": ["SITA píše o návšteve ministra a rokovaniach v Prešove napríklad v utorok 12. januára: \" Šéf rezortu v utorok absolvoval pracovný výjazd do prešovskej nemocnice. \" Ďalšie rokovania v Prešove, tentokrát na pôde VÚC sa uskutočnili hneď nasledujúci deň, informuje TASR . O tých píše aj tlačová agentúra SITA : \" ... v stredu v Prešove stretli všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z celého regiónu východného Slovenska, a to zástupcovia súkromných nemocníc, mestských aj štátnych nemocníc. Prítomní boli aj zástupcovia Krajského operačného strediska záchrannej zdravotnej služby a ďalších staníc záchrannej zdravotnej služby v tomto regióne. \" Článok je z 13. januára 2016."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "SITA", "Ministerstva zdravotníctva", "12", "MZV SR", "evidovaných"], "url": ["http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/vo-fnsp-presov-nenastupilo-do-prace-spolu-136-sestier/", "http://www.teraz.sk/regiony/poskytovatelia-zdravotnej-starostlivosti/176108-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/zdravotnictvo/cislak-zvolal-cely-presov-takto-chce-riesit-krizu-nemocnici.html", "http://www.health.gov.sk/Clanok?poskytovatelia-zdravotnej-starostlivosti-na-vychode-slovenska-sa-dohodli-na-spolupraci", "http://www.health.gov.sk/Clanok?avizovany-kolaps-zdravotnictva-nenastane", "http://www.health.gov.sk/Clanok?Sprava-sme-svedkami-prveho-protestu-proti-zvyseniu-miezd", "http://www.health.gov.sk/Clanok?Sestry-vo-FN-Presov-pokracuju-v-stahovani-vypovedi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:59.129216+00:00"}
{"id": "48929", "numeric_id": 48929, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48929", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Taká istá situácia (ako invázia na Ukrajinu) sa stala v roku 1974 na Cypre. Akcia Attila, kde Turci zo dňa na deň prišli, obsadili územie, našla sa, našlo sa riešenie demilitarizovaná zóna.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko porovnáva vojnu na Ukrajine s tureckou inváziou na Cypre z roku 1974. Nie je to však porovnateľná situácia. Rozdielny je kontext, ale aj rozsah konfliktu. Situáciu na Cypre nemožno označiť za vyriešenú, keďže konflikt stále trvá, aj keď je zamrznutý. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nCyprus získal nezávislosť od britskej vlády v roku 1960 . V júli 1974 začal na Cypre Grékmi podporovaný štátny prevrat, Národná Garda zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta. Cieľom bolo pripojenie Cypru ku Grécku. Boje prebiehali v Nikózií, ale aj v Limassole, druhom najväčšom meste.\n\nPo piatich dňoch Turecko začalo inváziu, odvolávalo sa na zmluvy z roku 1960, inváziu zdôvodňovalo (.pdf, str. 97) snahou priniesť mier pre tureckých a gréckych Cyperčanov. Pripojenie Cypru k inému štátu by bolo v rozpore s dohodami , ktoré podpísalo Grécko, Turecko, Veľká Británia a zástupcovia tureckých, a gréckych Cyperčanov. Zmluvy boli základom pre ustanovenie Cypru ako nezávislého štátu po ukončení britskej nadvlády ( .pdf , str. 59).\n\nTurecko počas prvého dňa invázie vylodilo svoje sily a začalo s bombardovaním severného pobrežia, cieľom útokov bola hlavne Národná garda (.pdf, str. 98). Počas invázie sa bojovalo na celom území ostrova. Boje oficiálne skončili 16. augusta 1974, Turecko v tom bode kontrolovalo viac ako tretinu ostrova.\n\nTakzvaná nárazníková zóna OSN bola vytvorená po invázií, kontrolujú ju mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Následkom intervencie bolo aj rozdelenie ostrova na severnú časť pod kontrolou Turecka a južnú časť, ktorá patrí Cypru. Grécko-cyperská časť ostrova sa stala v roku 2004 členským štátom EÚ. Nezávislosť Severocyperskej tureckej republiky na území, ktoré Turecko obsadilo pri invázií, neuznal nikto okrem Turecka.\n\nKonflikt do dnešného dňa trvá, aj keď je zamrznutý , naposledy sa nevyriešený konflikt prejavil pri objavení plynu v okolí Cypru. Turecko tvrdí, že Cyprus svojím výskumom ohrozuje práva cyperských Turkov. Na Cypre sú prítomné aj mierové sily OSN.\n\nRusko na Ukrajinu zaútočilo na základe falošných dôvodov, akými sú „ denacifikácia ” či „ demilitarizácia ” Ukrajiny. Rusko malo v pláne Ukrajinu obsadiť a od začiatku vojny anektovalo niektoré ukrajinské územia. Turecku pri invázií Cypru išlo o potlačenie povstania, pri snahe o riešenie konfliktu Turecko požadovalo , aby bol Cyprus nezávislý štát dvoch národov (.pdf, 109). Jeho snahou nebolo Cyprus priradiť k Turecku či úplne vyhladiť celý národ, ako je to v prípade Ruskej invázie na Ukrajinu.\n\nAndreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko porovnáva vojnu na Ukrajine s tureckou inváziou na Cypre z roku 1974. Nie je to však porovnateľná situácia. Rozdielny je kontext, ale aj rozsah konfliktu. Situáciu na Cypre nemožno označiť za vyriešenú, keďže konflikt stále trvá, aj keď je zamrznutý. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Cyprus získal nezávislosť od britskej vlády v roku 1960 . V júli 1974 začal na Cypre Grékmi podporovaný štátny prevrat, Národná Garda zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta. Cieľom bolo pripojenie Cypru ku Grécku. Boje prebiehali v Nikózií, ale aj v Limassole, druhom najväčšom meste.", "Po piatich dňoch Turecko začalo inváziu, odvolávalo sa na zmluvy z roku 1960, inváziu zdôvodňovalo (.pdf, str. 97) snahou priniesť mier pre tureckých a gréckych Cyperčanov. Pripojenie Cypru k inému štátu by bolo v rozpore s dohodami , ktoré podpísalo Grécko, Turecko, Veľká Británia a zástupcovia tureckých, a gréckych Cyperčanov. Zmluvy boli základom pre ustanovenie Cypru ako nezávislého štátu po ukončení britskej nadvlády ( .pdf , str. 59).", "Turecko počas prvého dňa invázie vylodilo svoje sily a začalo s bombardovaním severného pobrežia, cieľom útokov bola hlavne Národná garda (.pdf, str. 98). Počas invázie sa bojovalo na celom území ostrova. Boje oficiálne skončili 16. augusta 1974, Turecko v tom bode kontrolovalo viac ako tretinu ostrova.", "Takzvaná nárazníková zóna OSN bola vytvorená po invázií, kontrolujú ju mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Následkom intervencie bolo aj rozdelenie ostrova na severnú časť pod kontrolou Turecka a južnú časť, ktorá patrí Cypru. Grécko-cyperská časť ostrova sa stala v roku 2004 členským štátom EÚ. Nezávislosť Severocyperskej tureckej republiky na území, ktoré Turecko obsadilo pri invázií, neuznal nikto okrem Turecka.", "Konflikt do dnešného dňa trvá, aj keď je zamrznutý , naposledy sa nevyriešený konflikt prejavil pri objavení plynu v okolí Cypru. Turecko tvrdí, že Cyprus svojím výskumom ohrozuje práva cyperských Turkov. Na Cypre sú prítomné aj mierové sily OSN.", "Rusko na Ukrajinu zaútočilo na základe falošných dôvodov, akými sú „ denacifikácia ” či „ demilitarizácia ” Ukrajiny. Rusko malo v pláne Ukrajinu obsadiť a od začiatku vojny anektovalo niektoré ukrajinské územia. Turecku pri invázií Cypru išlo o potlačenie povstania, pri snahe o riešenie konfliktu Turecko požadovalo , aby bol Cyprus nezávislý štát dvoch národov (.pdf, 109). Jeho snahou nebolo Cyprus priradiť k Turecku či úplne vyhladiť celý národ, ako je to v prípade Ruskej invázie na Ukrajinu.", "Andreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["1960", "začal", "zvrhla", "začalo", "zdôvodňovalo", "dohodami", "podpísalo", ".pdf", "vylodilo", "skončili", "nárazníková", "kontrolujú", "nikto", "zamrznutý", "prejavil", "prítomné", "denacifikácia", "demilitarizácia", "obsadiť", "anektovalo", "požadovalo"], "url": ["https://peacemaker.un.org/sites/peacemaker.un.org/files/CY_600816_TreatyNicosia.pdf", "https://www.nytimes.com/1974/07/16/archives/army-takes-over-cyprus-in-a-coup-led-by-greeks-makarioss-fate-in.html", "https://unficyp.unmissions.org/events-summer-1974", "https://unficyp.unmissions.org/events-summer-1974", "http://ak.aos.sk/images/dokumenty/e-knihy/Cyprus-dimenzie_konfliktu.pdf", "https://peacemaker.un.org/cyprus-greece-turkey-guarantee60", "https://peacemaker.un.org/sites/peacemaker.un.org/files/CY%20GR%20TR_600816_Treaty%20of%20Guarantee.pdf", "http://ak.aos.sk/images/dokumenty/e-knihy/Cyprus-dimenzie_konfliktu.pdf", "http://ak.aos.sk/images/dokumenty/e-knihy/Cyprus-dimenzie_konfliktu.pdf", "https://www.militaryhistories.co.uk/greenline/1974_4", "https://unficyp.unmissions.org/about-buffer-zone", "https://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/cyprus-turecko-invazia-vyrocie/92070-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/710025/cyprus-vojna-Turecko-Grecko-vyrocie-45/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/08/naslo-sa-dalsie-lozisko-plynu-v-cyperskych-vodach/", "https://peacekeeping.un.org/en/mission/unficyp", "https://www.trend.sk/spravy/ruske-vojska-zostanu-ukrajine-kym-nedojde-jej-uplnej-denacifikacii-povedal-patrusev", "https://dennikn.sk/3253776/rok-vojny-v-ktorej-rusi-narazili-zrada-na-juhu-vitazstvo-na-severe-pad-mariupola-velkonocna-ofenziva-a-dalsie-zlomove-okamihy/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/minuta/3134191/", "https://svet.sme.sk/c/23022032/ukrajina-rusko-vojna-anexia-putin.html", "http://ak.aos.sk/images/dokumenty/e-knihy/Cyprus-dimenzie_konfliktu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:21.826859+00:00"}
{"id": "vr36001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36001", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...ak sa pamätáte na rok 98 a rozdiel v názoroch, já som vtedy vystupoval s tým, že vláda si musí pre rok 2009 vytvoriť balík 20 miliárd rezerv pre neočakávané sociálne situácie. Vtedy ma všetci vysmiali. Vysmievali ste ma aj vy. Vysmievali ma aj moji koaliční partneri.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mečiarovo tvrdenie, že sa mu všetci smiali za jeho nápad na vytvorenie finančnej rezervy, ostáva neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Mečiarovo tvrdenie, že sa mu všetci smiali za jeho nápad na vytvorenie finančnej rezervy, ostáva neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:07.959832+00:00"}
{"id": "vr35527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35527", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...jazdí (Sulík, pozn.) na Audinách a na BMWéčke. Ja to len dokončím...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o tom, že by mal predseda parlamentu jazdiť na BMW a Audi sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, že by mal predseda parlamentu jazdiť na BMW a Audi sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:34.000001+00:00"}
{"id": "vr33333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33333", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Násilnosti a počet vrážd vo Venezuele patria k najhorším na svete a takýchto príkladov by sme sa mali vyvarovať, nie si ich brať za vzor.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Venezuela, v ktorej sa v roku 2009 odohralo až 13 985 vrážd, sa nachádza na popredných miestach smutného rebríčka , ktorý zostavuje OSN. Pri prepočte počtu vrážd na 100 000 obyvateľov má dokonca Venezuela v roku 2011 tretí najvyšší počet zavraždených občanov - 49. Horšie sú na tom už iba Pobrežie Slonoviny (56,9) a Honduras (82,1). Výrazne nižšie sú čísla i v porovnaní so susednými štátmi - na 100 000 Kolumbijčanov pripadá 33,4 zabitých, v Guyane je to 18,4 a v Brazílii 22,7.", "analysis_paragraphs": ["Venezuela, v ktorej sa v roku 2009 odohralo až 13 985 vrážd, sa nachádza na popredných miestach smutného rebríčka , ktorý zostavuje OSN. Pri prepočte počtu vrážd na 100 000 obyvateľov má dokonca Venezuela v roku 2011 tretí najvyšší počet zavraždených občanov - 49. Horšie sú na tom už iba Pobrežie Slonoviny (56,9) a Honduras (82,1). Výrazne nižšie sú čísla i v porovnaní so susednými štátmi - na 100 000 Kolumbijčanov pripadá 33,4 zabitých, v Guyane je to 18,4 a v Brazílii 22,7."], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["rebríčka"], "url": ["https://docs.google.com/spreadsheet/pub?hl=en_GB&hl=en_GB&key=0AonYZs4MzlZbdEFDN09QMWxtaFAwZmlKRE5qSzRVMGc&output=html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:39.881247+00:00"}
{"id": "vr17505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17505", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...my (SME RODINA, pozn.) sme takisto, ako aj Vy (ĽSNS, pozn.), sme predložili do parlamentu jeden návrh zákona, kde by sme to urobili transparentné, kde sme jasne chceli, aby tie NGO-čky jasne zverejňovali, ako sú financované, kto ich financuje,", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh poslancov Národnej rady SR strany ĽSNS na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby bol predložený 23. septembra 2016. Návrh však do druhého čítania neprešiel. Za hlasovali len poslanci klubu ĽS Naše Slovensko a Sme rodina. Je pravdou, že za posun tohto návrhu do druhého čítania hlasovalo 6 poslancov z celkového počtu 8 z klubu Sme Rodina, avšak podľa prehľadu podaných poslaneckých návrhov novely zákona, žiaden návrh novely týkajúcej sa zákona o neziskových organizáciách zo strany poslancov Sme Rodina nebol podaný. Poslanci strany ĽSNS 7. marca opätovne podali návrh novely zákona č. 213/1997 Z. z.. Tento výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh poslancov Národnej rady SR strany ĽSNS na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby bol predložený 23. septembra 2016. Návrh však do druhého čítania neprešiel. Za hlasovali len poslanci klubu ĽS Naše Slovensko a Sme rodina. Je pravdou, že za posun tohto návrhu do druhého čítania hlasovalo 6 poslancov z celkového počtu 8 z klubu Sme Rodina, avšak podľa prehľadu podaných poslaneckých návrhov novely zákona, žiaden návrh novely týkajúcej sa zákona o neziskových organizáciách zo strany poslancov Sme Rodina nebol podaný. Poslanci strany ĽSNS 7. marca opätovne podali návrh novely zákona č. 213/1997 Z. z.. Tento výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "Za", "hlasovalo", "prehľadu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=269", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37898", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37898", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:03.232547+00:00"}
{"id": "vr32189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32189", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Slovensko dáva 4 a nie 4 % z hrubého domáceho produktu na školstvo a je takmer na chvoste a k tým vyspelým krajinám je to polovica. Takmer polovica.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:05.176983+00:00"}
{"id": "vr36086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36086", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Hneď medzi prvé rokovania patrilo, že ste zrušili túto účasť aj generálnemu prokurátorovi, ale aj guvernérovi Národnej banky Slovenska...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Schválilo sa to na siedmom rokovaní vlády, čo nie je možné chápať ako jedno z prvých (do dnes ich bolo 21).", "analysis_paragraphs": ["Schválilo sa to na siedmom rokovaní vlády, čo nie je možné chápať ako jedno z prvých (do dnes ich bolo 21)."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["siedmom"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:40.057653+00:00"}
{"id": "vr35990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35990", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...vládna koalícia nebola schopná ani len predĺžiť podporu v nezamestnanosti, čo napríklad česká vláda urobila z pol roka na rok, ale aj rekordne rastúcim zadlžením krajiny.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vládna koalícia to síce schopná spraviť nebola, nedošlo k tomu ale ani v Česku, aj keď pôvodne malo. Ešte pred tým, ako zákon upravujúci predĺženie začal platiť bol novelizovaný , čo znamenalo aj to, že sa od predĺženia upustilo. Doba poberania dávky v nezamestnanosti závisí od veku žiadateľa - do 50 rokov je to 5 mesiacov, do 55 rokov 8 mesiacov a do 60 rokov 11 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia to síce schopná spraviť nebola, nedošlo k tomu ale ani v Česku, aj keď pôvodne malo. Ešte pred tým, ako zákon upravujúci predĺženie začal platiť bol novelizovaný , čo znamenalo aj to, že sa od predĺženia upustilo. Doba poberania dávky v nezamestnanosti závisí od veku žiadateľa - do 50 rokov je to 5 mesiacov, do 55 rokov 8 mesiacov a do 60 rokov 11 mesiacov."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["bol novelizovaný", "dávky v nezamestnanosti"], "url": ["http://www.financninoviny.cz/kariera/zpravy/doba-pobirani-podpory-v-nezamestnanosti-prodlouzena-nebude/399564", "http://www.ct24.cz/ekonomika/poradna/77813-kdy-mame-narok-na-podporu-v-nezamestnanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:10.821886+00:00"}
{"id": "vr35416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35416", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Je to otázka, však ja som počul aj iný, aj inú odpoveď pána Kulicha, že to nie je brko, ktoré si zobere a hneď urobí a že do bronzu je to veľký problém. To keby bo kameň, tak celkom inak sa to dá riešiť.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Kulich povedal pre denník SME: „ Povedal som mu, že budem špekulovať, čo sa s tým dá spraviť. Veď to nie je chytiť brko a zapísať. Viete, čo je to začať rúbať do bronzu... Zatiaľ to vidím tak, že to nejde, to nie je otázka len technická, ale aj historická... “", "analysis_paragraphs": ["Ján Kulich povedal pre denník SME: „ Povedal som mu, že budem špekulovať, čo sa s tým dá spraviť. Veď to nie je chytiť brko a zapísať. Viete, čo je to začať rúbať do bronzu... Zatiaľ to vidím tak, že to nejde, to nie je otázka len technická, ale aj historická... “"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5560540/sulik-chce-svatopluka-iba-prerobit.html#ixzz10oSJFxdd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:00.356479+00:00"}
{"id": "vr30043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30043", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda rozšíri uplatňovanie európskych zásad rozvoja malého podnikania (SBA – Small Business Act).", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda rozšírila uplaťňovanie európskych zásad malého podnikania, ako napríklad testovanie dopadov legislatívnych zmien či nové schémy priamej a nepriamej podpory, v rámci novely zákona o podpore malého a stredného podnikania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 321/2014 Z. z. s platnosťou od 1. januára 2016. Sľub hodnotíme ako splnený. Small Business Act (SBA) alebo Zákon o malých a stredných podnikoch je iniciatívou Európskej únie, ktorého cieľom je podpora malého a stredného podnikania. Obsahuje opatrenia pre malých a stredných podnikateľov s cieľom zabezpečiť ich udržateľných rast a konkurencieschopnosť na trhu. Tento akt obsahuje 10 zásad, ktorých úlohou je uľahčiť pochopenie a implementáciu politík na úrovni EÚ a členských štátov. Dôležité je, aby následne boli odstránené prekážky, ktoré malým a stredným podnikom bránia v ekonomickom raste a zvyšovaniu konkurencieschopnosti. Najdôležitejšie je, aby sa po implementácii tohto aktu zvýšila zamestnanosť v malých a stredných podnikoch.\n\nV auguste 2013 iniciovala SBA (pôvodne NARMSP) vznik Pracovnej skupiny pre problematiku Small Business Act pod patronátom Ministerstva hospodárstva SR. V nadväznosti na jednotlivé princípy Zákona o malých a stredných podnikoch je pôsobnosť Pracovnej skupiny zameraná na prípravu a zavádzanie zásadných opatrení a politík v oblasti podpory MSP, prerokúvanie úloh a odporúčaní EÚ a prípravu opatrení podporujúcich rozvoj MSP s cieľom zabezpečiť udržateľný rast MSP a zvýšiť regionálnu zamestnanosť.\n\nZdroj: SBA\n\nNávrh zákona o podpore malého a stredného podnikania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 321/2014 Z. z. bol schválený v septembri 2015 s platnosťou od 1. januára 2016. ( .pdf ). Prijatím tohto zákona vláda rozšírila uplatňovanie zásad rozvoja malého a stredného podnikania, preto sľub hodnotíme ako splnený. No, na výsledky pôsobenia zákona si však budeme musieť počkať ešte nejakú dobu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda rozšírila uplaťňovanie európskych zásad malého podnikania, ako napríklad testovanie dopadov legislatívnych zmien či nové schémy priamej a nepriamej podpory, v rámci novely zákona o podpore malého a stredného podnikania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 321/2014 Z. z. s platnosťou od 1. januára 2016. Sľub hodnotíme ako splnený. Small Business Act (SBA) alebo Zákon o malých a stredných podnikoch je iniciatívou Európskej únie, ktorého cieľom je podpora malého a stredného podnikania. Obsahuje opatrenia pre malých a stredných podnikateľov s cieľom zabezpečiť ich udržateľných rast a konkurencieschopnosť na trhu. Tento akt obsahuje 10 zásad, ktorých úlohou je uľahčiť pochopenie a implementáciu politík na úrovni EÚ a členských štátov. Dôležité je, aby následne boli odstránené prekážky, ktoré malým a stredným podnikom bránia v ekonomickom raste a zvyšovaniu konkurencieschopnosti. Najdôležitejšie je, aby sa po implementácii tohto aktu zvýšila zamestnanosť v malých a stredných podnikoch.", "V auguste 2013 iniciovala SBA (pôvodne NARMSP) vznik Pracovnej skupiny pre problematiku Small Business Act pod patronátom Ministerstva hospodárstva SR. V nadväznosti na jednotlivé princípy Zákona o malých a stredných podnikoch je pôsobnosť Pracovnej skupiny zameraná na prípravu a zavádzanie zásadných opatrení a politík v oblasti podpory MSP, prerokúvanie úloh a odporúčaní EÚ a prípravu opatrení podporujúcich rozvoj MSP s cieľom zabezpečiť udržateľný rast MSP a zvýšiť regionálnu zamestnanosť.", "Zdroj: SBA", "Návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 321/2014 Z. z. bol schválený v septembri 2015 s platnosťou od 1. januára 2016. ( .pdf ). Prijatím tohto zákona vláda rozšírila uplatňovanie zásad rozvoja malého a stredného podnikania, preto sľub hodnotíme ako splnený. No, na výsledky pôsobenia zákona si však budeme musieť počkať ešte nejakú dobu."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Small Business Act", "10 zásad", "iniciovala", "SBA", "", "schválený", "platnosťou", ".pdf", "", "malých a stredných podnikov"], "url": ["http://www.sbagency.sk/zakon-o-malych-a-strednych-podnikoch-small-business-act", "http://www.sbagency.sk/zakon-o-malych-a-strednych-podnikoch-small-business-act", "http://www.sbagency.sk/pracovna-skupina-pre-problematiku-small-business-act#.Vp0gl6tumUl", "http://www.sbagency.sk/", "http://www.sbagency.sk/", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=514&matEID=8507&langEID=1", "http://www.zmps.sk/aktuality/tlacove-spravy/male-a-stredne-podniky-sa-mozno-budu-mat-lepsie", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny_material_doc.pdf?instEID=514&attEID=82695&docEID=445428&matEID=8507&langEID=1&tStamp=20150924082534510", "http://www.sbagency.sk/", "http://enterprise-europe-network.sk/?news/articles/729"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:11.563031+00:00"}
{"id": "vr32545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32545", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "1,5 milióna ľudí (v druhom pilieri, pozn.), ktorí prídu ročne o 500 miliónov eur tým, že sa im znížia príspevky na dôchodok, na ich vlastné účty.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec reaguje na schválenú zmenu odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá mesačne. Správne pritom uvádza približný počet ľudí, ktorí majú na Slovensku otvorené účty v DSS (údaj sa zhoduje napr. s údajmi Inštitútu pre hospodársku politiku , str. 5). Tým podľa neho poklesnú príjmy na účtoch sporiteľov v tzv. druhom pilieri o 500 mil. € ročne. Jeho výrok označujeme za pravdivý, nakoľko presné číslo, ktoré uvádza, sa veľmi približuje našim prepočtom i číslam uvádzaným inými zdrojmi. Podľa HN \"každé percento zníženia odvodu prinesie približne 100 až 120 miliónov eur\" ročne do štátnej kasy. Keďže vláda znížila odvod do druhého piliera z 9 na 4 percentá, teda o 5 percentných bodov, číslo ktoré uvádza Štefanec zapadá do tohto jednoduchého prepočtu. Sociálna poisťovňa, podľa návrhu rozpočtu SP na rok 2013 (.doc), predpokladá vďaka zníženému odvodu do druhého piliera vyššie príjmy: \"Zníženie príspevkovej sadzby do II. piliera z 9 % na 4 % s účinnosťou od 1. septembra 2012, navrhovaná zmena predpokladá pozitívny vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne v roku 2013 sume 473 024 tis. Eur,\" a \"dočasné otvorenie II. piliera pre vstup a výstup pre všetkých sporiteľov v II. pilieri predstavuje pozitívny dopad na príjmy Sociálnej poisťovne v sume 229 138 tis. Eur v roku 2013,\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec reaguje na schválenú zmenu odvodu do druhého piliera z 9 na 4 percentá mesačne. Správne pritom uvádza približný počet ľudí, ktorí majú na Slovensku otvorené účty v DSS (údaj sa zhoduje napr. s údajmi Inštitútu pre hospodársku politiku , str. 5). Tým podľa neho poklesnú príjmy na účtoch sporiteľov v tzv. druhom pilieri o 500 mil. € ročne. Jeho výrok označujeme za pravdivý, nakoľko presné číslo, ktoré uvádza, sa veľmi približuje našim prepočtom i číslam uvádzaným inými zdrojmi. Podľa HN \"každé percento zníženia odvodu prinesie približne 100 až 120 miliónov eur\" ročne do štátnej kasy. Keďže vláda znížila odvod do druhého piliera z 9 na 4 percentá, teda o 5 percentných bodov, číslo ktoré uvádza Štefanec zapadá do tohto jednoduchého prepočtu. Sociálna poisťovňa, podľa návrhu rozpočtu SP na rok 2013 (.doc), predpokladá vďaka zníženému odvodu do druhého piliera vyššie príjmy: \"Zníženie príspevkovej sadzby do II. piliera z 9 % na 4 % s účinnosťou od 1. septembra 2012, navrhovaná zmena predpokladá pozitívny vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne v roku 2013 sume 473 024 tis. Eur,\" a \"dočasné otvorenie II. piliera pre vstup a výstup pre všetkých sporiteľov v II. pilieri predstavuje pozitívny dopad na príjmy Sociálnej poisťovne v sume 229 138 tis. Eur v roku 2013,\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu pre hospodársku politiku", "HN", "návrhu rozpočtu SP na rok 2013"], "url": ["http://www.ihp.sk/newsletter/IHP-Hospodarske%20listy-2012-04-05.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-55216970-anketa-mali-by-sa-znizit-odvody-do-druheho-piliera", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146863?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:20.588471+00:00"}
{"id": "vr14472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14472", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...dnes dotácia v poľnohospodárstve je viazaná na hektár, na plochu.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľnohospodári na Slovensku majú podľa platnej legislatívy EÚ a SR možnosť požiadať o niekoľko priamych platieb (dotácií) na ich poľnohospodársku činnosť, medzi inými aj o jednotnú platba na plochu (SAPS), ktorá sa udeľuje na základe plochy poľnohospodárskej pôdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priame platby v poľnohospodárstve sú jedným z nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a majú zabezpečovať produkčnú funkciu poľnohospodárstva, obhospodarovanie pôdy, udržanie obyvateľstva na vidieku a tiež primeraný príjem pre poľnohospodárov. Tieto platby usmerňuje Európska komisia a udáva legislatíva na úrovni EÚ. Na Slovensku administruje priame platby Pôdohospodárska platobná agentúra ( www.apa.sk ), ktorá je podriadená správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ( www.mpsr.sk ). Boris Kollár odkazoval na jednotnú platbu na plochu (SAPS) Z Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z. ( .pdf ) z 20.novembra 2014, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, vyplýva, že o priame platby v poľnohospodárstve môže za určitých podmienok požiadať každý subjekt podnikajúci na poľnohospodárskej pôde, ktorú deklaruje (min. 1 ha poľnohospodárskej plochy). „ V roku 2015 klesne jednotná platba na plochu (SAPS) na 130 eur na hektár. Platba pre roľníkov, ktorí splnia podmienky ozelenenia (greening) dosiahne 70 eur za hektár ,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Táto suma sa javí poklesom z 205 eur na hektár a platby za znevýhodnené oblasti 72 eur na hektár z roku 2013. Podľa portálu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory medzi iné priame platby v poľnohospodárstve, ktoré sa uplatňujú na Slovensku, patria:\n\n1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)\n\na) jednotná platba na plochu (SAPS), b) platba na pestovanie energetických plodín c) osobitná platba na cukor, d) osobitná platba na ovocie a zeleninu e) prechodná platba na rajčiaky\n\n2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)\n\na) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA) b) agroenvironmentálne platby c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy f) lesnícko - environmentálna platba g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu\n\n3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby", "analysis_paragraphs": ["Poľnohospodári na Slovensku majú podľa platnej legislatívy EÚ a SR možnosť požiadať o niekoľko priamych platieb (dotácií) na ich poľnohospodársku činnosť, medzi inými aj o jednotnú platba na plochu (SAPS), ktorá sa udeľuje na základe plochy poľnohospodárskej pôdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priame platby v poľnohospodárstve sú jedným z nástrojov Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie a majú zabezpečovať produkčnú funkciu poľnohospodárstva, obhospodarovanie pôdy, udržanie obyvateľstva na vidieku a tiež primeraný príjem pre poľnohospodárov. Tieto platby usmerňuje Európska komisia a udáva legislatíva na úrovni EÚ. Na Slovensku administruje priame platby Pôdohospodárska platobná agentúra ( www.apa.sk ), ktorá je podriadená správe Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ( www.mpsr.sk ). Boris Kollár odkazoval na jednotnú platbu na plochu (SAPS) Z Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z. ( .pdf ) z 20.novembra 2014, ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb, vyplýva, že o priame platby v poľnohospodárstve môže za určitých podmienok požiadať každý subjekt podnikajúci na poľnohospodárskej pôde, ktorú deklaruje (min. 1 ha poľnohospodárskej plochy). „ V roku 2015 klesne jednotná platba na plochu (SAPS) na 130 eur na hektár. Platba pre roľníkov, ktorí splnia podmienky ozelenenia (greening) dosiahne 70 eur za hektár ,“ uviedol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Táto suma sa javí poklesom z 205 eur na hektár a platby za znevýhodnené oblasti 72 eur na hektár z roku 2013. Podľa portálu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory medzi iné priame platby v poľnohospodárstve, ktoré sa uplatňujú na Slovensku, patria:", "1. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF)", "a) jednotná platba na plochu (SAPS), b) platba na pestovanie energetických plodín c) osobitná platba na cukor, d) osobitná platba na ovocie a zeleninu e) prechodná platba na rajčiaky", "2. zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)", "a) podpora v znevýhodnených oblastiach (LFA) b) agroenvironmentálne platby c) podpora v územiach európskeho významu na poľnohospodárskej pôde d) platba na opatrenie životné podmienky zvierat e) platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy f) lesnícko - environmentálna platba g) podpora na lesné pozemky v územiach európskeho významu", "3. zo štátneho rozpočtu SR - doplnkové priame platby"], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["www.apa.sk", "www.mpsr.sk", ".pdf", "uviedol", "poklesom", "portálu", ""], "url": ["http://www.apa.sk/", "http://www.mpsr.sk/", "https://www.google.ru/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjgruf58IvLAhUlKXIKHbRLBlIQFggcMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F342-2014-z-z.p-35914.pdf&v6u=https%3A%2F%2Fs-v6exp1-ds.metric.gstatic.com%2Fgen_204%3Fip%3D212.16.20.120%26ts%3D1456161673020423%26auth%3Djdwrczqd3ok6ni2u364eichkiyi525cf%26rndm%3D0.8370462875989247&v6s=2&v6t=555&usg=AFQjCNHuCel2FsIRBzLbaekFhpYiOek4dg&sig2=PzgnNid4S4g24xibtFVGag&cad=rjt", "http://www.polnoinfo.sk/clanok/3567/minister-predstavil-podporne-opatrenia-v-rokoch-2015-az-2020", "http://www.polnoinfo.sk/clanok/3564/predpokladana-vyska-a-struktura-podpor-v-roku-2014", "http://www.sppk.sk/clanok/239", "http://www.sppk.sk/clanok/239"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:47.315842+00:00"}
{"id": "49433", "numeric_id": 49433, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49433", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Kde stále spomínate, že vám chýbajú dôkazy, pričom tie dôkazy sú už dávno aj verejné, predtým nimi disponovali len spravodajské služby, ale dnes už na internete, keď si vygooglite, viete nájsť fotky tých rakiet (pozn. zo Severnej Kórey), ktoré sa vyskytli na Ukrajine.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa nepridalo ku 48 štátom, ktoré odsúdili ruské útoky severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol , že sa Slovensko k odsúdeniu nepripojilo pretože mu „chýbajú dôkazy” o použití striel, ktoré malo Rusko odpáliť 30. decembra 2023 a 2. januára 2024. Hoci predstavitelia americkej aj ukrajinskej vlády informovali bezprostredne po útokoch o pôvode striel na základe deklasifikovaných informácií spravodajských služieb, tak v súčasnosti sa fotografie dopadnutých striel dajú nájsť aj verejne na internetových portáloch, tak ako to uviedla poslankyňa Marcinková. Obchod so zbraňami so Severnou Kóreu je zakázaný rezolúciou OSN, ku ktorej sa pripojilo aj samotné Rusko.\n\nAko prvý informoval o ruskom použití balistických striel severokórejského pôvodu Biely dom 5. januára 2024. Hovorca John Kirby pritom citoval deklasifikované dôkazy spravodajských služieb. Ukrajinské úrady doplnili údaje o miestach dopadu striel, ktoré pristáli v meste Charkiv. O deň neskôr úrad regionálnej prokuratúry v Charkive zverejnil videá aj fotografie zbytkov balistických striel, ktoré na mesto dopadli 2. januára, aby verejnosti potvrdil, že sa jedná o strely severokórejského pôvodu. Na pôvode sa zhodli aj experti z vyšetrovacej organizácie Conflict Armament Research, ktorí skúmali zbytky striel.\n\nNa Severnú Kóreu uvalila OSN po jej prvom jadrovom teste v roku 2006 embargo na obchod so zbraňami. Doteraz uverejnené dôkazy o ruskom porušení embarga a obchode so zbraňovými systémami so Severnou Kóreou vyústili v spoločné odsúdenie tejto skutočnosti členmi NATO aj EÚ vo vyhlásení , ku ktorému sa nepripojili Slovensko, Maďarsko a Turecko. Vyhlásenie ďalej podporili štáty ako Austrália, Japonsko, Izrael, Nový Zéland, Južná Kórea, Gruzínsko či Argentína.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa nepridalo ku 48 štátom, ktoré odsúdili ruské útoky severokórejskými balistickými strelami na Ukrajine. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol , že sa Slovensko k odsúdeniu nepripojilo pretože mu „chýbajú dôkazy” o použití striel, ktoré malo Rusko odpáliť 30. decembra 2023 a 2. januára 2024. Hoci predstavitelia americkej aj ukrajinskej vlády informovali bezprostredne po útokoch o pôvode striel na základe deklasifikovaných informácií spravodajských služieb, tak v súčasnosti sa fotografie dopadnutých striel dajú nájsť aj verejne na internetových portáloch, tak ako to uviedla poslankyňa Marcinková. Obchod so zbraňami so Severnou Kóreu je zakázaný rezolúciou OSN, ku ktorej sa pripojilo aj samotné Rusko.", "Ako prvý informoval o ruskom použití balistických striel severokórejského pôvodu Biely dom 5. januára 2024. Hovorca John Kirby pritom citoval deklasifikované dôkazy spravodajských služieb. Ukrajinské úrady doplnili údaje o miestach dopadu striel, ktoré pristáli v meste Charkiv. O deň neskôr úrad regionálnej prokuratúry v Charkive zverejnil videá aj fotografie zbytkov balistických striel, ktoré na mesto dopadli 2. januára, aby verejnosti potvrdil, že sa jedná o strely severokórejského pôvodu. Na pôvode sa zhodli aj experti z vyšetrovacej organizácie Conflict Armament Research, ktorí skúmali zbytky striel.", "Na Severnú Kóreu uvalila OSN po jej prvom jadrovom teste v roku 2006 embargo na obchod so zbraňami. Doteraz uverejnené dôkazy o ruskom porušení embarga a obchode so zbraňovými systémami so Severnou Kóreou vyústili v spoločné odsúdenie tejto skutočnosti členmi NATO aj EÚ vo vyhlásení , ku ktorému sa nepripojili Slovensko, Maďarsko a Turecko. Vyhlásenie ďalej podporili štáty ako Austrália, Japonsko, Izrael, Nový Zéland, Južná Kórea, Gruzínsko či Argentína."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "zakázaný", "deklasifikované", "doplnili", "fotografie", "zhodli", "skúmali", "embargo", "vyhlásení", "nepripojili"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3766819/", "https://dennikn.sk/minuta/3766448/", "https://www.reuters.com/world/white-house-north-korea-recently-provided-russia-with-ballistic-missiles-2024-01-04/", "https://www.reuters.com/world/europe/russia-hit-ukraine-with-missiles-north-korea-kyiv-2024-01-05/", "https://www.reuters.com/world/ukraine-shows-evidence-russia-fired-north-korea-missile-kharkiv-2024-01-06/", "https://storymaps.arcgis.com/stories/3a4e9d713f59426d9d1ea3881abecbf3", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/696940-kim-si-na-ukrajine-testuje-rakety-co-este-pecie-s-putinom-proti-zapadu/", "https://www.reuters.com/world/ukraine-shows-evidence-russia-fired-north-korea-missile-kharkiv-2024-01-06/", "https://www.state.gov/joint-statement-on-dprk-russia-ballistic-missile-transfers/", "https://dennikn.sk/minuta/3766448/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:05.585325+00:00"}
{"id": "vr15909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15909", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...sú tu agentúry dočasného zamestnávania, ktoré zo zákona majú isté právomoci a to aj napriek tomu, že sme ich veľmi okresali...", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva sprísňovalo podmienky fungovania agentúr dočasného zamestnávania niekoľkokrát. Stalo sa tak v roku 2013 v novele zákona o službách zamestnanosti a aj v roku 2015 v novele zákonníku práce. Je tiež pravdou, že v týchto novelách sa pomerne významne okliešťujú a upravujú právomoci agentúr dočasného zamestnávania.Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novele zákona podľa zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti sa sprísnili nasledujúce podmienky: - sprísnili sa podmienky pre vydávanie povolení na činnosť ADZ a taxatívne stanovili dôvody, keď ústredie zruší povolenie na činnosť ADZ, - za účelom jednotného hodnotenia činnosti ADZ zadefinovala povinnosť ADZ predkladať správu o ich činnosti na tlačive predpísanom ústredím a účtovnú závierku; - zadefinovali údaje, ktoré ústredie vedie v registri ADZ; - doplnila Sociálna poisťovňa medzi oprávnené subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálneho poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Podmienky fungovania boli ďalej sprísnené novelou Zákonníka práce z roku 2015: -zaviedla spoločná zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou -dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom, - odstránilo zastreté dočasné prideľovanie zamestnanca právnickými osobami alebo fyzickými osobami, - obmedzilo dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie, - obmedzila možnosť užívateľského zamestnávateľa dočasne prideliť už dočasne prideleného zamestnanca k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, - obmedzila maximálna dĺžka dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení, - ustanovil spôsob dojednania doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu medzi agentúrou dočasného -zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom a zaviedol sa výpovedný dôvod v prípade skončenia -dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, - obmedzila možnosť zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vznik pracovného pomeru. Všetky právomoci agentúry preberajú užívateľskí zamestnávatelia. Vedúci zamestnanci nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene agentúry, nemôžu s ním pracovný pomer skončiť. Taktiež počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady agentúra, nie užívateľský zamestnávateľ. Za dočasné pridelenie zamestnanca môže agentúra dočasného zamestnávania vyberať od užívateľského zamestnávateľa úhradu v dohodnutej výške. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva sprísňovalo podmienky fungovania agentúr dočasného zamestnávania niekoľkokrát. Stalo sa tak v roku 2013 v novele zákona o službách zamestnanosti a aj v roku 2015 v novele zákonníku práce. Je tiež pravdou, že v týchto novelách sa pomerne významne okliešťujú a upravujú právomoci agentúr dočasného zamestnávania.Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novele zákona podľa zákona č.5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti sa sprísnili nasledujúce podmienky: - sprísnili sa podmienky pre vydávanie povolení na činnosť ADZ a taxatívne stanovili dôvody, keď ústredie zruší povolenie na činnosť ADZ, - za účelom jednotného hodnotenia činnosti ADZ zadefinovala povinnosť ADZ predkladať správu o ich činnosti na tlačive predpísanom ústredím a účtovnú závierku; - zadefinovali údaje, ktoré ústredie vedie v registri ADZ; - doplnila Sociálna poisťovňa medzi oprávnené subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálneho poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Podmienky fungovania boli ďalej sprísnené novelou Zákonníka práce z roku 2015: -zaviedla spoločná zodpovednosť užívateľského zamestnávateľa za vyplatenie porovnateľnej mzdy agentúrou -dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom, - odstránilo zastreté dočasné prideľovanie zamestnanca právnickými osobami alebo fyzickými osobami, - obmedzilo dočasného pridelenia zamestnanca na výkon rizikovej práce zaradenej do 4. kategórie, - obmedzila možnosť užívateľského zamestnávateľa dočasne prideliť už dočasne prideleného zamestnanca k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, - obmedzila maximálna dĺžka dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení, - ustanovil spôsob dojednania doby trvania pracovného pomeru na určitú dobu medzi agentúrou dočasného -zamestnávania a dočasne prideleným zamestnancom a zaviedol sa výpovedný dôvod v prípade skončenia -dočasného pridelenia pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, - obmedzila možnosť zamestnávateľa dočasne prideliť zamestnanca počas prvých troch mesiacov od vznik pracovného pomeru. Všetky právomoci agentúry preberajú užívateľskí zamestnávatelia. Vedúci zamestnanci nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene agentúry, nemôžu s ním pracovný pomer skončiť. Taktiež počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady agentúra, nie užívateľský zamestnávateľ. Za dočasné pridelenie zamestnanca môže agentúra dočasného zamestnávania vyberať od užívateľského zamestnávateľa úhradu v dohodnutej výške. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["novele", "novele", "zákona", "novelou", "dočasné"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/14/20150901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/14/20150901.html", "http://www.epi.sk/odborny-clanok/Agentury-docasneho-zamestnavania.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:51.138738+00:00"}
{"id": "vr15409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15409", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To teraz ide robiť ministerka Žitňanská to ide zavádzať (aby exekučným titulom mohol byť aj výpis z kontrolného výkazu po neuhradenej faktúre, pozn.) do zákona.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská pripravuje zmeny v oblasti exekúcii, jej cieľom je odbremeniť súdy, zefektívniť osobný bankrot a zrýchliť vydávanie platobných rozkazov. Návrh zákona na zmenu Exekučného poriadku bola doručená do parlamentu 23. septembra 2016. Richard Sulík pritom rozpráva o konkrétnom opatrení, ktoré SaS mala aj v programe. SaS navrhovala zaviesť, aby exekučným titulom mohol byť aj výpis z kontrolného výkazu po neuhradenej ale zaúčtovanej faktúre. Túto úpravu návrh zákona o Exekučnom poriadku neobsahuje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská pripravuje zmeny v oblasti exekúcii, jej cieľom je odbremeniť súdy, zefektívniť osobný bankrot a zrýchliť vydávanie platobných rozkazov. Návrh zákona na zmenu Exekučného poriadku bola doručená do parlamentu 23. septembra 2016. Richard Sulík pritom rozpráva o konkrétnom opatrení, ktoré SaS mala aj v programe. SaS navrhovala zaviesť, aby exekučným titulom mohol byť aj výpis z kontrolného výkazu po neuhradenej ale zaúčtovanej faktúre. Túto úpravu návrh zákona o Exekučnom poriadku neobsahuje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Exekučný titul", "zmeny", "došlo na súd", "sa vyjadrila", "justice.gov.sk", "(justice.gov.sk)"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/4329/agenda2020_A5.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391286-zitnanska-chysta-velke-zmeny-na-sudoch/", "http://hnonline.sk/slovensko/655302-zitnanska-hovori-o-problemoch-na-sudoch-a-prezradila-svoje-priority", "http://www.ta3.com/clanok/1082572/zitnanska-chce-rychle-exekucie-pomoct-maju-zmeny-pri-osobnom-bankrote.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2129", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:21.671294+00:00"}
{"id": "vr31643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31643", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Naviac vznikajú napr. v roku 2011 pomocné zošity z matematiky, ktoré majú obrovské chyby, učitelia na ne upozorňujú.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "* opravené dňa 2. mája 2012: hodnotenie zmenené z \"Pravda\" na \"Neoveriteľné\" Naše predchádzajúce sa vzťahovalo na učebnice z matematiky, nie na pomocné prípadne pracovné zošity tak ako o nich hovorí D. Čaplovič. Chyby a sťažnosti na pomocné/pracovné zošity nedokážeme overiť. Nevieme na ktoré konkrétne chyby a sťažnosti totiž poukazuje. Termín \"obrovské chyby\" je skôr hodnotiacim výrokom D. Čaploviča. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["* opravené dňa 2. mája 2012: hodnotenie zmenené z \"Pravda\" na \"Neoveriteľné\" Naše predchádzajúce sa vzťahovalo na učebnice z matematiky, nie na pomocné prípadne pracovné zošity tak ako o nich hovorí D. Čaplovič. Chyby a sťažnosti na pomocné/pracovné zošity nedokážeme overiť. Nevieme na ktoré konkrétne chyby a sťažnosti totiž poukazuje. Termín \"obrovské chyby\" je skôr hodnotiacim výrokom D. Čaploviča. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:31.227941+00:00"}
{"id": "49871", "numeric_id": 49871, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49871", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "Kto povedal, že ideme hľadať nové zahraničnopolitické dokumenty? Bol to predseda vlády. Nie je to tomu tak? Povedal to, opakovane otvoril diskusiu zmeny zahraničnopolitických dokumentov. ", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico uverejnil 7. januára 2025 video, v ktorom uviedol , že podá najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán návrh o vydaní stanoviska k slovenskej zahraničnopolitickej orientácii ( video , 00:01:50). Takýmto vyhlásením by sa mohlo zmeniť memorandum podpísané tromi najvyššími ústavnými činiteľmi, ktorým deklarujú \"pevné ukotvenie Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO).\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNapriek podpísanému memorandu zo septembra 2024, ktoré deklaruje pevné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO, a napriek údajom v oficiálnych zahraničnopolitických dokumentoch, ktoré považujú EÚ a NATO za pilier našej stability a prosperity, sa v januári 2025 objavili tvrdenia koaličných poslancov, ktoré naznačujú potenciálne vystúpenie z týchto aliancii.\n\nPremiér Fico najskôr 7. januára vo videu na sociálnej sieti ohlásil podanie návrhu najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán o vydaní stanoviska k slovenskej zahraničnopolitickej orientácii ( video , 00:01:50).\n\nPo návrhu opozičnej strany SaS, ktorá vyjadrila zámer zakotviť členstvo Slovenska v EÚ a NATO do ústavy, pripustil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar 17. januára vo verejnoprávnej televízii možnosť vystúpenia z EÚ. Vyjadrenie spustilo vlnu kritiky a opozícia vyjadrila obavy z potenciálneho odchodu z európskych a transatlantických štruktúr. Slová poslanca Gašpara rovnako odmietla koaličná strana HLAS-SD a aj prezident Peter Pellegrini.\n\n18. januára premiér vo svojom videu vyjadril súhlas s vyjadreniami podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara ( video , 0:05:58), ktorý uviedol , že musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ.\n\nRobert Fico sa Gašpara zastal a zdôraznil , že sa Slovensko musí pripraviť na všetky krízové scenáre, do ktorých sa EÚ môže dostať ( video , 0:05:58).\n\nV apríli 2024 štvrtá vláda Roberta Fica avizovala nastavenie zahranično-politickej orientácie Slovenska na všetky svetové strany. V posledných mesiacoch roka 2024 premiér Fico svoj záväzok potvrdil absolvovaním niekoľkých zahraničných pracovných ciest, vrátane návštevy Číny , Brazílie a Ruska .", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico uverejnil 7. januára 2025 video, v ktorom uviedol , že podá najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán návrh o vydaní stanoviska k slovenskej zahraničnopolitickej orientácii ( video , 00:01:50). Takýmto vyhlásením by sa mohlo zmeniť memorandum podpísané tromi najvyššími ústavnými činiteľmi, ktorým deklarujú \"pevné ukotvenie Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Severoatlantickej aliancii (NATO).\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Napriek podpísanému memorandu zo septembra 2024, ktoré deklaruje pevné ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO, a napriek údajom v oficiálnych zahraničnopolitických dokumentoch, ktoré považujú EÚ a NATO za pilier našej stability a prosperity, sa v januári 2025 objavili tvrdenia koaličných poslancov, ktoré naznačujú potenciálne vystúpenie z týchto aliancii.", "Premiér Fico najskôr 7. januára vo videu na sociálnej sieti ohlásil podanie návrhu najvyšším ústavným činiteľom a predsedom koaličných strán o vydaní stanoviska k slovenskej zahraničnopolitickej orientácii ( video , 00:01:50).", "Po návrhu opozičnej strany SaS, ktorá vyjadrila zámer zakotviť členstvo Slovenska v EÚ a NATO do ústavy, pripustil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar 17. januára vo verejnoprávnej televízii možnosť vystúpenia z EÚ. Vyjadrenie spustilo vlnu kritiky a opozícia vyjadrila obavy z potenciálneho odchodu z európskych a transatlantických štruktúr. Slová poslanca Gašpara rovnako odmietla koaličná strana HLAS-SD a aj prezident Peter Pellegrini.", "18. januára premiér vo svojom videu vyjadril súhlas s vyjadreniami podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara ( video , 0:05:58), ktorý uviedol , že musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ.", "Robert Fico sa Gašpara zastal a zdôraznil , že sa Slovensko musí pripraviť na všetky krízové scenáre, do ktorých sa EÚ môže dostať ( video , 0:05:58).", "V apríli 2024 štvrtá vláda Roberta Fica avizovala nastavenie zahranično-politickej orientácie Slovenska na všetky svetové strany. V posledných mesiacoch roka 2024 premiér Fico svoj záväzok potvrdil absolvovaním niekoľkých zahraničných pracovných ciest, vrátane návštevy Číny , Brazílie a Ruska ."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "video", "deklarujú", "memorandu", "údajom", "ohlásil", "video", "pripustil", "vyjadrila", "odmietla", "video", "uviedol", "zdôraznil", "video", "avizovala", "Číny", "Brazílie", "Ruska"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/premier-navrhne-vydanie-stanoviska-k-za/847666-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bw%253BwIndex%253Btop", "https://fb.watch/xvb1qrJ8c3/", "https://www.prezident.sk/article/najvyssi-ustavni-cinitelia-podpisali-memorandum-o-zahranicnej-politike/", "https://www.prezident.sk/article/najvyssi-ustavni-cinitelia-podpisali-memorandum-o-zahranicnej-politike/", "https://www.mzv.sk/diplomacia/zahranicna-politika", "https://www.teraz.sk/slovensko/premier-navrhne-vydanie-stanoviska-k-za/847666-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bw%253BwIndex%253Btop", "https://fb.watch/xvb1qrJ8c3/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/737743-tibor-gaspar-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato-hlas-akukolvek-diskusiu-na-tuto-temu-odmieta/", "https://www.ta3.com/clanok/976269/opozicia-kritizuje-gasparove-vyroky-o-moznom-vystupeni-z-eu-a-nato-fico-si-pripravuje-podu-pre-odchod-z-europy", "https://www.ta3.com/clanok/976265/gaspar-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato-strana-hlas-to-odmieta-reagoval-aj-prezident", "https://youtu.be/zubTosGO20Q?t=358", "https://www.ta3.com/clanok/976265/gaspar-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato-strana-hlas-to-odmieta-reagoval-aj-prezident", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZV5QDZf/robert-fico-sa-zastal-tibora-gaspara-ktory-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato/", "https://youtu.be/zubTosGO20Q?t=358", "https://www.teraz.sk/slovensko/premier-suverenna-slovenska-zahrani/788552-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/predseda-vlady-sr-robert-fico-na-oficialnej-navsteve-cinskej-ludovej-republiky/", "https://www.vlada.gov.sk/tlacove-spravy/predseda-vlady-sr-robert-fico-na-oficialnej-navsteve-brazilie/", "https://www.noviny.sk/slovensko/1005343-premier-robert-fico-rokuje-s-putinom-v-rusku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:06.005252+00:00"}
{"id": "vr26286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26286", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Za posledných 15 rokov ste mali 10 rokov na riešenie (pravicové vlády, pozn.)...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predstavitelia pravice a SDKÚ vládli 10 rokov za posledných 15 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predstavitelia pravice a SDKÚ vládli 10 rokov za posledných 15 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["1. vláda M. Dzurindu", "2. vláda M. Dzurindu", "1. vláda R. Fica", "Vláda I. Radičovej", "2. vláda R. Fica"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_30._okt%C3%B3bra_1998_do_15._okt%C3%B3bra_2002", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_16._okt%C3%B3bra_2002_do_4._j%C3%BAla_2006", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Prvn%C3%AD_vl%C3%A1da_Roberta_Fica", "http://en.wikipedia.org/wiki/Iveta_Radi%C4%8Dov%C3%A1", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_vl%C3%A1da_Roberta_Fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:38.618734+00:00"}
{"id": "vr17410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17410", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...vyšetrenie tej vraždy nie je naviazané ani na funkciu ministra vnútra, pretože to má vyšetrovať nezávislý vyšetrovací tím (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR ( .pdf , s. 20) dostupného na stránke ministerstva, úlohu usmerňovania, riadenia a kontroly vyšetrovania trestných činov na odboroch kriminálnej polície Policajného zboru plní Prezídium Policajného zboru, ktoré je priamo riadené Prezidentom Policajného zboru SR. Článok 19 organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR ustanovuje právomoci a povinnosti Ministra vnútra. Jednou z právomocí Ministra vnútra je určenie vnútornej organizácie útvarov ministerstva a náplň ich činností, avšak v organizačnom poriadku nie je ustanovená možnosť Ministra vnútra zasahovať do vyšetrovania trestných činov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR ( .pdf , s. 20) dostupného na stránke ministerstva, úlohu usmerňovania, riadenia a kontroly vyšetrovania trestných činov na odboroch kriminálnej polície Policajného zboru plní Prezídium Policajného zboru, ktoré je priamo riadené Prezidentom Policajného zboru SR. Článok 19 organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR ustanovuje právomoci a povinnosti Ministra vnútra. Jednou z právomocí Ministra vnútra je určenie vnútornej organizácie útvarov ministerstva a náplň ich činností, avšak v organizačnom poriadku nie je ustanovená možnosť Ministra vnútra zasahovať do vyšetrovania trestných činov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "č. 171/1993 Z. z"], "url": ["https://www.minv.sk/?urad_MV", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501#predpis.hlava-druha"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:20.775929+00:00"}
{"id": "vr15033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15033", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...atómové bomby na Nagasaki a Hirošimu (...) Kde v jednej minúte zomrelo 150 tisíc ľudí, 90% z toho boli civilisti.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odhaduje sa, že 5 zo 6 obetí v Hirošime a Nagasaki boli civilisti, čiže vyše 90 %. Kotlebom uvedený údaj o 150 tisíc bezprostredných obetí v Hirošime a Nagasaki by mohli potvrdzovať maximálne odhady World War II Database- 80 000 obetí v Hirošime plus 75 000 obetí v Ngasaki. Údaje o počte obetí sa rôznia, no keďže aspoň jeden relevantný zdroj uvádza podobné čísla, hodnotíme výrok ako pravdivý. Education for Justice uvádza nasledovné celkové počty obetí pre dve japonské mestá (v dlhšom časovom horizonte): \" Hiroshima (...) It is estimated that 140,000 people died. Nagasaki (...) Estimates generally put the number of deaths around 80,000 It is estimated that out of every 6 deaths in the bombings, 5 were civilians and 1 was military .\" V Hirošime bol teda celkový počet obetí približne rovnaký ako uvádza Kotleba, jednalo sa však o celkový počet obetí, nemožno tvrdiť, že všetci títo ľudia zomreli v jednej minúte. Odhaduje sa, že 5 z každých 6 obetí boli civilisti, čiže mierne viac ako 90 %, no probližne tento Kotlebov údaj sedí. World War II Datbase informuje, že bezprostredne po výbuchu si atómová bomba vyžiadala približne 70 000- 80 000 obetí. Pre Nagasaki hovorí o počte obetí bezprostredne po výbuchu v počte približne 40 000 až 75 000.", "analysis_paragraphs": ["Odhaduje sa, že 5 zo 6 obetí v Hirošime a Nagasaki boli civilisti, čiže vyše 90 %. Kotlebom uvedený údaj o 150 tisíc bezprostredných obetí v Hirošime a Nagasaki by mohli potvrdzovať maximálne odhady World War II Database- 80 000 obetí v Hirošime plus 75 000 obetí v Ngasaki. Údaje o počte obetí sa rôznia, no keďže aspoň jeden relevantný zdroj uvádza podobné čísla, hodnotíme výrok ako pravdivý. Education for Justice uvádza nasledovné celkové počty obetí pre dve japonské mestá (v dlhšom časovom horizonte): \" Hiroshima (...) It is estimated that 140,000 people died. Nagasaki (...) Estimates generally put the number of deaths around 80,000 It is estimated that out of every 6 deaths in the bombings, 5 were civilians and 1 was military .\" V Hirošime bol teda celkový počet obetí približne rovnaký ako uvádza Kotleba, jednalo sa však o celkový počet obetí, nemožno tvrdiť, že všetci títo ľudia zomreli v jednej minúte. Odhaduje sa, že 5 z každých 6 obetí boli civilisti, čiže mierne viac ako 90 %, no probližne tento Kotlebov údaj sedí. World War II Datbase informuje, že bezprostredne po výbuchu si atómová bomba vyžiadala približne 70 000- 80 000 obetí. Pre Nagasaki hovorí o počte obetí bezprostredne po výbuchu v počte približne 40 000 až 75 000."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Education for Justice", "World War II Datbase", "Atomic Archive", "BBC", "Svetová jadrová asociácia", "Atomic Bomb Museum"], "url": ["http://www.domlife.org/Justice/Disarmament/bombfactsheet.pdf", "http://ww2db.com/battle_spec.php?battle_id=49", "http://www.atomicarchive.com/Docs/MED/med_chp10.shtml", "http://www.bbc.co.uk/history/ww2peopleswar/timeline/factfiles/nonflash/a6652262.shtml", "http://www.world-nuclear.org/information-library/safety-and-security/radiation-and-health/hiroshima,-nagasaki,-and-subsequent-weapons-testin.aspx", "http://atomicbombmuseum.org/3_health.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:36.678982+00:00"}
{"id": "44599", "numeric_id": 44599, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44599", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Viete koľko percent liekov, schválených na rakovinu, preplácajú naše poisťovne? Viete koľko? 25 % iba… v Čechách je to 90 %...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu z decembra 2019 je na Slovensku pre pacientov dostupných – a teda štandardne hradených zo zdravotného poistenia – 24 percent moderných onkoliekov pre vybrané diagnózy. V Česku je pri vybraných diagnózach, ktoré skúmala AIFP, štandardne hradených 90 percent moderných onkoliekov. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu z decembra 2019 je na Slovensku pre pacientov dostupných – a teda štandardne hradených zo zdravotného poistenia – 24 percent moderných onkoliekov pre vybrané diagnózy. V Česku je pri vybraných diagnózach, ktoré skúmala AIFP, štandardne hradených 90 percent moderných onkoliekov. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vybraných"], "url": ["http://bit.ly/2SBI956"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:25.150497+00:00"}
{"id": "vr38517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38517", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "V tom vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý má ledva stranu a je tam niekoľko bodov v dvoch týchto bodoch sa hovorí práve o individuálnych právach. Ja si ich dovolím zacitovať. V tej deklaratívnej forme majú Národná rada Slovenskej republiky majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu ideí európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie a v tom bode potvrdzuje, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcich sa pod jej jurisdikciou.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Základného zákona Maďarska (doc.): \"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie , majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou , vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika.\"", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Základného zákona Maďarska (doc.): \"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie , majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou , vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k prijatiu Základného zákona Maďarska"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=375"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:32.003038+00:00"}
{"id": "vr35865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35865", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...nepredĺžili sme vek pri odchode do dôchodku a robili sme ďalšie opatrenia na udržanie sociálneho štandardu. Toto je naša hodnota, s touto hodnotou vidíme ďalej do ďalšieho obdobia.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "vláda Roberta Fica síce nezvyšovala vek odchodu do dôchodku, avšak vek odchodu sa vzhľadom na dlhotrvajúci dopad dôchodkovej reformy z roku 2003 (v platnosti od 1.1.2004) automaticky navyšoval a minimálne do roku 2013 bude navyšovať. Vláda Roberta Fica nezrušila pôsobnosť tejto úpravy.", "analysis_paragraphs": ["vláda Roberta Fica síce nezvyšovala vek odchodu do dôchodku, avšak vek odchodu sa vzhľadom na dlhotrvajúci dopad dôchodkovej reformy z roku 2003 (v platnosti od 1.1.2004) automaticky navyšoval a minimálne do roku 2013 bude navyšovať. Vláda Roberta Fica nezrušila pôsobnosť tejto úpravy."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["automaticky"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=230367"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:44.025421+00:00"}
{"id": "vr34167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34167", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čo som ja tam pozrel, tak citoval denník, ktorý robil prieskum v reštauráciách vo všetkých a jedna z tých reštaurácií zhodou okolností patrí pánovi Hlinovi, vyčítali mu, že nalieval mladistvým.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanec Martvoň sa vo svojej faktickej poznámke odvolával na výsledky kontroly, ktorá hovorila o porušení zákona o predaji alkoholu mladistvým v podniku patriacemu A. Hlinovi. Nie je však pravdou, že takýto prieskum sa uskutočnil vo všetkých reštauráciách. Denník Plus Jeden deň robil cielený prieskum len v reštaurácii, ktorú vlastní Hlina. Výrok vzhľadom na Kaliňákovu nepresnú interpretáciu prieskumu Plus Jedne deň hodnotíme ako zavádzajúci. Denní PLUS Jeden deň v marci 2013 preveroval dodržiavanie zákona o zákaze predaja alkoholu mladistvým. Podľa zistení denníka v reštaurácii patriacej Hlinovi neplnoletej osobe naliali alkohol. Išlo o cielený prieskum len v dvoch reštauráciách, ktoré vlastní A. Hlina. \"Poslanec sa pritom pred politickou kariérou presadil ako podnikateľ v pohostinstve a je aj zakladateľom dvoch vychytených krčiem v centre Bratislavy. Keby sa však niekedy Hlina po rodinných podnikoch prešiel, zistil by, že nielen reklama na alkohol môže u mladých vzbudiť veľké pokušenie. Zdá sa, že v týchto zariadeniach kúpite alkohol kedykoľvek.\" Na tento článok poukazoval aj poslanec Martvoň vo faktickej poznámke na A. Hlinu: \"Ako, viete, vy ste typ človeka, ktorý vodu káže, vodku maloletým alebo mladistvým nalieva, a môžte si dať aj desať tých čiernych okuliarov na oči, ale už nezmyjete z toho, že vo vašom podniku nalievajú mladistvým.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanec Martvoň sa vo svojej faktickej poznámke odvolával na výsledky kontroly, ktorá hovorila o porušení zákona o predaji alkoholu mladistvým v podniku patriacemu A. Hlinovi. Nie je však pravdou, že takýto prieskum sa uskutočnil vo všetkých reštauráciách. Denník Plus Jeden deň robil cielený prieskum len v reštaurácii, ktorú vlastní Hlina. Výrok vzhľadom na Kaliňákovu nepresnú interpretáciu prieskumu Plus Jedne deň hodnotíme ako zavádzajúci. Denní PLUS Jeden deň v marci 2013 preveroval dodržiavanie zákona o zákaze predaja alkoholu mladistvým. Podľa zistení denníka v reštaurácii patriacej Hlinovi neplnoletej osobe naliali alkohol. Išlo o cielený prieskum len v dvoch reštauráciách, ktoré vlastní A. Hlina. \"Poslanec sa pritom pred politickou kariérou presadil ako podnikateľ v pohostinstve a je aj zakladateľom dvoch vychytených krčiem v centre Bratislavy. Keby sa však niekedy Hlina po rodinných podnikoch prešiel, zistil by, že nielen reklama na alkohol môže u mladých vzbudiť veľké pokušenie. Zdá sa, že v týchto zariadeniach kúpite alkohol kedykoľvek.\" Na tento článok poukazoval aj poslanec Martvoň vo faktickej poznámke na A. Hlinu: \"Ako, viete, vy ste typ človeka, ktorý vodu káže, vodku maloletým alebo mladistvým nalieva, a môžte si dať aj desať tých čiernych okuliarov na oči, ale už nezmyjete z toho, že vo vašom podniku nalievajú mladistvým.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["PLUS Jeden deň", "poznámke"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/poslanec-alojz-hlina-vodu-kaze-vodku-leje.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/104477/Martvon_Anton.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:15.490816+00:00"}
{"id": "49972", "numeric_id": 49972, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49972", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Neporušila som zákon. Nenájdete tu jediné slovo mlčanlivosť práve preto, že je to zákon o ochrane verejného záujmu. (pozn. ústavný zákon, ktorý kladie politikom povinnosť robiť majetkové priznania).", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas spornej tlačovej konferencie Veronika Remišová informovala o tom, že Robert Kaliňák neuviedol manželkinu nehnuteľnosť v neverejnej časti svojho majetkového priznania za rok 2023, čím podľa nej porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Nekomentovala pritom faktické údaje týkajúce sa samotného majetku alebo osoby Zuzany Kaliňákovej, na ktoré sa vzťahuje zákonom stanovená výnimka z poskytovania informácií o oznámeniach verejných činiteľov. Tie zverejnil sám Kaliňák, keď ich poskytol portálu Aktuality.sk deň pred tlačovou konferenciou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nInformáciu o tom, že Zuzana Kaliňáková vlastní vilu na chorvátskom pobreží, prvý zverejnil spravodajský portál Aktuality.sk 13. marca 2025. Robert Kaliňák neskôr potvrdil, že novinári Aktualít sa ho na vilu pýtalil po rokovaní vlády deň v stredu 12. marca ( video , 00:02:58). Údajne povedal, že jeho manželka kúpila pred viac ako šiestimi rokmi dva apartmány za 296 tisíc eur a keďže bola nehnuteľnosť stará, prešla renováciou. Pozemok, na ktorom vila stojí, má takmer 1400 metrov štvorcových a nachádza sa neďaleko pozemkov, ktoré vlastní spolumajiteľ Penty a jeden z najbohatších Slovákov Jaroslav Haščák.\n\nEšte v ten deň mali Michal Šípoš (hnutie Slovensko) a Veronika Remišová (Za ľudí) tlačovú konferenciu. Remišová tvrdila, že ako predsedníčky výboru pre nezlučiteľnosť sa jej viacerí pýtali, či nehnuteľnosť Kaliňák uviedol vo svojom majetkovom priznaní. Na to reagovala tým, že vec preverila a konštatovala: „Minister obrany mal takú drzosť, že luxusnú nehnuteľnosť v Chorvátsku vo svojom majetkovom priznaní za rok 2023 neuviedol.“ ( video , 00:06:50). Konkrétne fakty o tomto alebo inom majetku jeho manželky, alebo majetku jeho detí, neuviedla.\n\nNepriznaním Kaliňák podľa Remišovej porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Ten v článku 7, odsek 1, písmeno e) ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť oznámiť majetkové pomery svoje, svojho manžela a neplnoletých detí, žijúcich s ním v domácnosti. V odseku 8 tohto článku sa uvádza, že orgán, ktorému sa takéto oznámenie podáva, je o ňom „ povinný poskytnúť informácie každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.“ V zákone o ochrane verejného záujmu sa slovo mlčanlivosť naozaj nenachádza.\n\n14. marca 2025 Smer-SD zverejnil video, v ktorom Kaliňák odôvodňuje kúpu domu na pobreží respiračnými a alergickými problémami svojich detí. Nehnuteľnosť do majetkového priznania svojej manželky neuviedol, pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Dodáva, že chránil vyšší záujem a na svojom postupe by nič nemenil ( video , 00:01:40 – 00:04:50).\n\nZároveň je však v ústave zakotvené, že verejný funkcionár musí v čase výkonu funkcie chrániť verejný záujem a uprednostniť ho pred tým osobným.\n\nTakisto mal podozrenie, že Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií by informácie o jeho rodinných príslušníkoch zverejnila. To sa podľa neho aj stalo práve na tlačovej konferencii deň predtým ( video , 00:03:40 – 00:04:10) a odvoláva sa na odsek 9 článku 7 spomínaného ústavného zákona, podľa ktorého sa ustanovenie odseku 8 nevzťahuje na osobné údaje a údaje o majetkových pomeroch rodinných príslušníkov verejného funkcionára.\n\nPodľa Remišovej Kaliňák manželkinu nehnuteľnosť priznal v neverejnej časti priznania v roku 2018, keď ešte pôsobil ako poslanec ( video , 00:15:40), čo Kaliňák pre TV Markíza potvrdil. V tom čase sa v priznaní ešte neuvádzali presné parcely a stačilo uviesť druh nehnuteľnosti. V priznaní je teda uvedené „stavba na individuálnu rekreáciu – dvakrát,“ čím sa podľa Kaliňáka myslia dva apartmány na ostrove Pag ( video , 00:01:30). Svoje rozhodnutie neuviesť nehnuteľnosť v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 argumentuje aj tým, že v jeho prípade nešlo o nárast majetku, ale jeho transformáciu ( video , 00:03:10).\n\nZa zámerné neuvedenie manželkinho majetku v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 Remišová podala podnet na začatie konania voči Kaliňákovi na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ( video , 00:00:10). Hrozí mu pokuta vo výške trojmesačného platu verejného funkcionára. Opozícia sa ho 2. apríla 2025 pokúsila odvolať , no prezentovalo sa len 63 poslancov, návrh sa preto posunul na ďalšiu riadnu schôdzu 27. mája.\n\nKaliňák sa domnieva, že zákon porušila Remišová, na čo ona reaguje slovami, že nemohla zverejniť niečo, čo v priznaní ani uvedené nebolo ( video , 00:08:05). Kaliňák na ňu takisto podal podnet ( video , 00:00:28) a trestné oznámenie. Hrozí jej pokuta 12 mesačných platov verejného funkcionára a odvolanie z postu predsedníčky výboru ( video , 00:13:45). V prípade, že jej bude pokuta uložená, odvolá sa na Ústavný súd, prípadne využije aj Európsky súd pre ľudské práva ( video , 00:05:32).\n\nNázory právnikov\n\nDenník SME v súvislosti s kauzou oslovil troch odborníkov na legislatívu.\n\nJán Ivančík z Transparency International si nemyslí, že by Remišová porušila zákon, pretože informácie o majetkových pomeroch svojej rodiny vyniesol sám Kaliňák ešte pred Remišovej TK. Avšak, informovanie verejnosti o nepriznaní vily nepovažuje za „dobrú prax.“\n\nRovnaký postoj zastáva aj Andrej Krajňák z Via Iuris. Remišová podľa neho nekomunikovala majetkové pomery alebo osobné údaje rodinných príslušníkov ministra, ale to, či a v akom rozsahu si Kaliňák splnil svoju povinnosť.\n\nAni podľa Mareka Káčera z Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Remišová nepochybila, keďže nedošlo k zásahu do súkromia Kaliňákovcov. Potvrdená informácia sa podľa neho týkala Kaliňákovej „ochoty dodržiavať ústavný zákon.“\n\nVyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 7. 4. 2025: „Toto tvrdenie je naopak veľmi ľahko overiteľné. Keď si otvoríte zákon o ochrane verejného záujmu, tak nenájdete ani jediný krát slovo mlčanlivosť, ako správne uvádzam, zároveň nenájdete ani ustanovenie, že verejný funkcionár je povinný zachovávať mlčanlivosť o akýchkoľvek skutočnostiach v majetkových priznaniach. Zároveň máte k dispozícii 3 právne analýzy z denníka sme.sk (ja mám ďalšiu právnu analýzu), že som neporušila zákon a napriek tomu uvádzate, že tvrdenie je NEOVERITEĽNÉ, pritom sa v ústavnom zákone dá veľmi jednoducho overiť, či tam slovo mlčanlivosť je, alebo nie je (to je podstata podnetu Roberta Kaliňáka).\"", "analysis_paragraphs": ["Počas spornej tlačovej konferencie Veronika Remišová informovala o tom, že Robert Kaliňák neuviedol manželkinu nehnuteľnosť v neverejnej časti svojho majetkového priznania za rok 2023, čím podľa nej porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Nekomentovala pritom faktické údaje týkajúce sa samotného majetku alebo osoby Zuzany Kaliňákovej, na ktoré sa vzťahuje zákonom stanovená výnimka z poskytovania informácií o oznámeniach verejných činiteľov. Tie zverejnil sám Kaliňák, keď ich poskytol portálu Aktuality.sk deň pred tlačovou konferenciou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Informáciu o tom, že Zuzana Kaliňáková vlastní vilu na chorvátskom pobreží, prvý zverejnil spravodajský portál Aktuality.sk 13. marca 2025. Robert Kaliňák neskôr potvrdil, že novinári Aktualít sa ho na vilu pýtalil po rokovaní vlády deň v stredu 12. marca ( video , 00:02:58). Údajne povedal, že jeho manželka kúpila pred viac ako šiestimi rokmi dva apartmány za 296 tisíc eur a keďže bola nehnuteľnosť stará, prešla renováciou. Pozemok, na ktorom vila stojí, má takmer 1400 metrov štvorcových a nachádza sa neďaleko pozemkov, ktoré vlastní spolumajiteľ Penty a jeden z najbohatších Slovákov Jaroslav Haščák.", "Ešte v ten deň mali Michal Šípoš (hnutie Slovensko) a Veronika Remišová (Za ľudí) tlačovú konferenciu. Remišová tvrdila, že ako predsedníčky výboru pre nezlučiteľnosť sa jej viacerí pýtali, či nehnuteľnosť Kaliňák uviedol vo svojom majetkovom priznaní. Na to reagovala tým, že vec preverila a konštatovala: „Minister obrany mal takú drzosť, že luxusnú nehnuteľnosť v Chorvátsku vo svojom majetkovom priznaní za rok 2023 neuviedol.“ ( video , 00:06:50). Konkrétne fakty o tomto alebo inom majetku jeho manželky, alebo majetku jeho detí, neuviedla.", "Nepriznaním Kaliňák podľa Remišovej porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Ten v článku 7, odsek 1, písmeno e) ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť oznámiť majetkové pomery svoje, svojho manžela a neplnoletých detí, žijúcich s ním v domácnosti. V odseku 8 tohto článku sa uvádza, že orgán, ktorému sa takéto oznámenie podáva, je o ňom „ povinný poskytnúť informácie každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o slobodnom prístupe k informáciám.“ V zákone o ochrane verejného záujmu sa slovo mlčanlivosť naozaj nenachádza.", "14. marca 2025 Smer-SD zverejnil video, v ktorom Kaliňák odôvodňuje kúpu domu na pobreží respiračnými a alergickými problémami svojich detí. Nehnuteľnosť do majetkového priznania svojej manželky neuviedol, pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Dodáva, že chránil vyšší záujem a na svojom postupe by nič nemenil ( video , 00:01:40 – 00:04:50).", "Zároveň je však v ústave zakotvené, že verejný funkcionár musí v čase výkonu funkcie chrániť verejný záujem a uprednostniť ho pred tým osobným.", "Takisto mal podozrenie, že Remišová ako predsedníčka výboru pre nezlučiteľnosť funkcií by informácie o jeho rodinných príslušníkoch zverejnila. To sa podľa neho aj stalo práve na tlačovej konferencii deň predtým ( video , 00:03:40 – 00:04:10) a odvoláva sa na odsek 9 článku 7 spomínaného ústavného zákona, podľa ktorého sa ustanovenie odseku 8 nevzťahuje na osobné údaje a údaje o majetkových pomeroch rodinných príslušníkov verejného funkcionára.", "Podľa Remišovej Kaliňák manželkinu nehnuteľnosť priznal v neverejnej časti priznania v roku 2018, keď ešte pôsobil ako poslanec ( video , 00:15:40), čo Kaliňák pre TV Markíza potvrdil. V tom čase sa v priznaní ešte neuvádzali presné parcely a stačilo uviesť druh nehnuteľnosti. V priznaní je teda uvedené „stavba na individuálnu rekreáciu – dvakrát,“ čím sa podľa Kaliňáka myslia dva apartmány na ostrove Pag ( video , 00:01:30). Svoje rozhodnutie neuviesť nehnuteľnosť v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 argumentuje aj tým, že v jeho prípade nešlo o nárast majetku, ale jeho transformáciu ( video , 00:03:10).", "Za zámerné neuvedenie manželkinho majetku v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 Remišová podala podnet na začatie konania voči Kaliňákovi na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií ( video , 00:00:10). Hrozí mu pokuta vo výške trojmesačného platu verejného funkcionára. Opozícia sa ho 2. apríla 2025 pokúsila odvolať , no prezentovalo sa len 63 poslancov, návrh sa preto posunul na ďalšiu riadnu schôdzu 27. mája.", "Kaliňák sa domnieva, že zákon porušila Remišová, na čo ona reaguje slovami, že nemohla zverejniť niečo, čo v priznaní ani uvedené nebolo ( video , 00:08:05). Kaliňák na ňu takisto podal podnet ( video , 00:00:28) a trestné oznámenie. Hrozí jej pokuta 12 mesačných platov verejného funkcionára a odvolanie z postu predsedníčky výboru ( video , 00:13:45). V prípade, že jej bude pokuta uložená, odvolá sa na Ústavný súd, prípadne využije aj Európsky súd pre ľudské práva ( video , 00:05:32).", "Názory právnikov", "Denník SME v súvislosti s kauzou oslovil troch odborníkov na legislatívu.", "Ján Ivančík z Transparency International si nemyslí, že by Remišová porušila zákon, pretože informácie o majetkových pomeroch svojej rodiny vyniesol sám Kaliňák ešte pred Remišovej TK. Avšak, informovanie verejnosti o nepriznaní vily nepovažuje za „dobrú prax.“", "Rovnaký postoj zastáva aj Andrej Krajňák z Via Iuris. Remišová podľa neho nekomunikovala majetkové pomery alebo osobné údaje rodinných príslušníkov ministra, ale to, či a v akom rozsahu si Kaliňák splnil svoju povinnosť.", "Ani podľa Mareka Káčera z Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Remišová nepochybila, keďže nedošlo k zásahu do súkromia Kaliňákovcov. Potvrdená informácia sa podľa neho týkala Kaliňákovej „ochoty dodržiavať ústavný zákon.“", "Vyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 7. 4. 2025: „Toto tvrdenie je naopak veľmi ľahko overiteľné. Keď si otvoríte zákon o ochrane verejného záujmu, tak nenájdete ani jediný krát slovo mlčanlivosť, ako správne uvádzam, zároveň nenájdete ani ustanovenie, že verejný funkcionár je povinný zachovávať mlčanlivosť o akýchkoľvek skutočnostiach v majetkových priznaniach. Zároveň máte k dispozícii 3 právne analýzy z denníka sme.sk (ja mám ďalšiu právnu analýzu), že som neporušila zákon a napriek tomu uvádzate, že tvrdenie je NEOVERITEĽNÉ, pritom sa v ústavnom zákone dá veľmi jednoducho overiť, či tam slovo mlčanlivosť je, alebo nie je (to je podstata podnetu Roberta Kaliňáka).\""], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["vlastní", "Aktuality.sk", "video", "", "dva apartmány", "najbohatších", "video", "povinnosť", "povinný", "zákonom", "video", "verejný záujem", "video", "nevzťahuje", "video", "video", "video", "video", "pokuta", "odvolať", "posunul", "video", "video", "video", "video", "oslovil", "zákon"], "url": ["https://oss.uredjenazemlja.hr/oss/public/reports/ldb-extract/TGpjTUV4MWlVTDB1T2I0TU1EVW8lMkZtaTFRVlNOVDN6T2pWeERrdHA2JTJCS1d3S2dvSFNDJTJGU0YlMkY1YTZjZG9PZGgydmhoSzJtWWNrVSUyRlVmWFZRSHpDV0xvY2ZsJTJCYUVTdHV2RXlkcmc2bVlrS1JDdjZoempZeUNxaXBvcTNIcG1mWVUxWnVKd1VxMklzeXNLcmxjU2owNCUyRkElM0QlM0Q=/ZK-5011-PAG.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/iEaEa68/minister-kalinak-priznal-vilu-v-chorvatsku-nedaleko-ma-zaujimavych-susedov/", "https://www.youtube.com/watch?v=Qj2jT8s5vcU", "https://dennikn.sk/minuta/4521524/#:~:text=%E2%80%9EPred%20viac%20ako%20%C5%A1iestimi%20rokmi%20man%C5%BEelka%20za%20296%2Dtis%C3%ADc%20eur%20k%C3%BApila%20uveden%C3%BA%20nehnute%C4%BEnos%C5%A5%20od%20star%C5%A1ej%20chorv%C3%A1tskej%20rodiny.%20V%C2%A0skuto%C4%8Dnosti%20nejde%20o%C2%A0vilu%2C%20ale%20o%C2%A0dva%20apartm%C3%A1ny.%20Nehnute%C4%BEnos%C5%A5%20je%20viac%20ako%2050%20rokov%20star%C3%A1%2C%20a%C2%A0tak%20pre%C5%A1la%20opravou%2C%E2%80%9D%20povedal%20o%C2%A0dome%20Kali%C5%88%C3%A1k%20pre%20Aktuality.", "https://www.aktuality.sk/clanok/iEaEa68/minister-kalinak-priznal-vilu-v-chorvatsku-nedaleko-ma-zaujimavych-susedov/", "https://www.forbes.sk/lists/rebricek-najbohatsi-slovaci-2024/", "https://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/9/6727?fbclid=IwY2xjawJaHa9leHRuA2FlbQIxMAABHbOPTBuTivWfQMeqHWLu_1nrDL3HzghMOiXgVtz6zJBqpao3mDedjdD6Ng_aem_MzhLJ2KtTo1a4_nkS0E4mA", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-7.odsek-1.pismeno-e", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-7.odsek-8", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#poznamky.poznamka-12", "https://www.youtube.com/watch?v=qoCYJyeZPhA", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-4.odsek-1", "https://www.youtube.com/watch?v=qoCYJyeZPhA", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-7.odsek-9", "https://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/9/6727?fbclid=IwY2xjawJaHa9leHRuA2FlbQIxMAABHbOPTBuTivWfQMeqHWLu_1nrDL3HzghMOiXgVtz6zJBqpao3mDedjdD6Ng_aem_MzhLJ2KtTo1a4_nkS0E4mA", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/958661-kalinak-tvrdi-ze-vilu-v-chorvatsku-v-minulosti-priznal-ukazal-nam-neverejne-majetkove-priznanie-za-rok-2018", "https://www.youtube.com/watch?v=Qj2jT8s5vcU", "https://www.youtube.com/watch?v=Mxc6EtPSLUE", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-9.odsek-10.pismeno-a", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=547#current", "https://domov.sme.sk/c/23472053/schodzu-k-odvolavaniu-kalinaka-neotvorili-zostava-posledny-pokus.html", "https://www.youtube.com/watch?v=2BAAU4xTYEo", "https://www.youtube.com/watch?v=Mxc6EtPSLUE", "https://www.youtube.com/watch?v=2BAAU4xTYEo", "https://www.youtube.com/watch?v=2BAAU4xTYEo", "https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#error=login_required&state=f111e1da-e31e-4a60-9037-3412c2b17734"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:42.959389+00:00"}
{"id": "vr30727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30727", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, že v rokoch 2006 a 2010 reálne mzdy nikdy neklesali, stále stúpali.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve (\"príjmy ľudí\") a inflácie podľa metodiky HICP:", "analysis_paragraphs": ["Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve (\"príjmy ľudí\") a inflácie podľa metodiky HICP:"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["eurostat", "ŠÚ SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsieb060&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5472&page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:52.745573+00:00"}
{"id": "vr37774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37774", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...sčítanie ktoré prebehlo trebárs v roku 2010 v Maďarsku, ktoré veľmi skresľovalo počty obyvateľov a aj národnostných menšín na území Maďarska hovorilo, že tam žije okolo 170 tisíc Slovákov i keď pred tým tam bolo vyše 470 tisíc, čo sa potvrdilo aj pri sčítaní v roku 1947, kedy sa k slovenskej národnosti prihlasovalo 477 tisíc Slovákov v Maďarsku. Toho času je štatistiky vedených Slovákov v Maďarsku 15 tisíc. Vážená kolegyňa, kde zmizlo, kde zmizlo tých 450 tisíc Slovákov.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "I keď konkrétne štatistické údaje z roku 2010 a 1947 sa nám zistiť nepodarilo, dostatočný základ pre porovnanie čísel, ktoré údava Slota, môžu poslúžiť údaje ministerstva zahraničných vecí SR :", "analysis_paragraphs": ["I keď konkrétne štatistické údaje z roku 2010 a 1947 sa nám zistiť nepodarilo, dostatočný základ pre porovnanie čísel, ktoré údava Slota, môžu poslúžiť údaje ministerstva zahraničných vecí SR :"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva zahraničných vecí SR", "od roku 1991", "v roku 2010", "maďarského štatistického úradu"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta-staty_podla_abecedy&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/karta_statov.nsf/%28vw_ByID%29/ID_8F49395C1210B60FC125707A0041FC68#bookKultVyAKr", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=698", "http://hnonline.sk/svet/c1-40917420-vo-svete-ziju-viac-ako-dva-miliony-slovakov", "http://www.nepszamlalas.hu/eng/volumes/06/00/tabeng/1/load01_9_0.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:48.997188+00:00"}
{"id": "vr34692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34692", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tie siete, ktoré rozhodili boli veľmi široké. ... také témy ako je zmluva s Vatikánom", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom program e strany KDH je uvedené, že strana podporuje dokončenie zmluvného rámca medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom program e strany KDH je uvedené, že strana podporuje dokončenie zmluvného rámca medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom program"], "url": ["http://120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:44.572740+00:00"}
{"id": "vr38036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38036", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Toto je klientelizmus... to vybrali za cenu, ktorá v danej lokalite je dvojnásobne predražená.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Krajské daňové riaditeľstvo (KDR) v Košiciach podľa zmluvy (.pdf) dohodlo cenu 11,40 eur/m2, hoci Nitra Invest priamo na svojej stránke ponúka cenu 93 eur/m2 ročne, čo je 7,75 eur/m2 mesačne. Podľa realitného makléra, ktorého cituje Sme.sk , sa cena v objekte pohybuje v rozmedzí 7 - 11,50 eur/m2 a priznáva, že ceny za tak veľký prenájom by mali smerovať skôr k dolnej hranici. Dvojnásobné predraženie, ktoré uvádza R. Kaliňák, však na pozadí týchto informácií nie je pravdivé. To by prenájom musel stáť minimálne 14 eur/m2.", "analysis_paragraphs": ["Krajské daňové riaditeľstvo (KDR) v Košiciach podľa zmluvy (.pdf) dohodlo cenu 11,40 eur/m2, hoci Nitra Invest priamo na svojej stránke ponúka cenu 93 eur/m2 ročne, čo je 7,75 eur/m2 mesačne. Podľa realitného makléra, ktorého cituje Sme.sk , sa cena v objekte pohybuje v rozmedzí 7 - 11,50 eur/m2 a priznáva, že ceny za tak veľký prenájom by mali smerovať skôr k dolnej hranici. Dvojnásobné predraženie, ktoré uvádza R. Kaliňák, však na pozadí týchto informácií nie je pravdivé. To by prenájom musel stáť minimálne 14 eur/m2."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "na svojej stránke", "Sme.sk"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zmluvy/data/drsr_id_1114.pdf", "http://koice.epozemky.sk/kancelarie/na-prenajom/429508.html", "http://www.sme.sk/c/5847506/vedenie-sdku-o-budove-pre-daniarov-mlci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:28.946372+00:00"}
{"id": "45926", "numeric_id": 45926, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45926", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme predložili 2 návrhy, 1 teda poľský model, nazvem to tak pracovne a druhý je v podstate úplne liberálny, ktorý hovorí o tom, že súčasná lehota 12 týždňov sa skráti na 8 týždňov na možnosť vykonať potrat na žiadosť ženy.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ĽSNS predložila v tomto volebnom období dva návrhy zákonov, ktoré by menili prístup žien k interrupciám. Jeden sa podobá na poľský model, druhý je miernejší - no prísnejší než dnešné pravidlá. Tvrdenie Mariána Kotlebu hodnotíme ako ešte pravdivé. Návrh , ktorý Kotleba označil za tzv. poľský model, by až na výnimky zrušil ženám možnosť požiadať o umelé prerušenie tehotenstva tak, ako ju poznáme dnes - teda bez udania dôvodu. Mohli by tak urobiť iba v prípadoch ohrozenia života ženy, tehotenstva „v dôsledku trestného činu” a v prípade „geneticky chybného vývoja plodu”. Rovnaké tri výnimky pozná poľská legislatíva. Druhý, podľa Kotlebu „ úplne liberálny ” návrh zákona, by skrátil maximálnu dĺžku trvania tehotenstva, počas ktorej môžu matky požiadať o jeho umelé prerušenie, z dvanástich týždňov na osem. Oba návrhy by zakázali vykonávanie interrupcií cudzinkám. Oba poslanci na júlovom zasadnutí odmietli .", "analysis_paragraphs": ["ĽSNS predložila v tomto volebnom období dva návrhy zákonov, ktoré by menili prístup žien k interrupciám. Jeden sa podobá na poľský model, druhý je miernejší - no prísnejší než dnešné pravidlá. Tvrdenie Mariána Kotlebu hodnotíme ako ešte pravdivé. Návrh , ktorý Kotleba označil za tzv. poľský model, by až na výnimky zrušil ženám možnosť požiadať o umelé prerušenie tehotenstva tak, ako ju poznáme dnes - teda bez udania dôvodu. Mohli by tak urobiť iba v prípadoch ohrozenia života ženy, tehotenstva „v dôsledku trestného činu” a v prípade „geneticky chybného vývoja plodu”. Rovnaké tri výnimky pozná poľská legislatíva. Druhý, podľa Kotlebu „ úplne liberálny ” návrh zákona, by skrátil maximálnu dĺžku trvania tehotenstva, počas ktorej môžu matky požiadať o jeho umelé prerušenie, z dvanástich týždňov na osem. Oba návrhy by zakázali vykonávanie interrupcií cudzinkám. Oba poslanci na júlovom zasadnutí odmietli ."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "pozná", "úplne liberálny", "odmietli"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479840", "https://reproductiverights.org/europes-abortion-laws-comparative-overview", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479846", "https://www.postoj.sk/58215/poslanci-odmietli-navrhy-lsns-o-obmedzeni-vykonavania-potratov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:40.802629+00:00"}
{"id": "vr29790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29790", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...dokonca myslím, že pán premiér včera v relácii v Slovenskom rozhlase povedal, že aby sa sem nedostal nejaký blázon, ktorý vystrieľa ďalších 40 ľudí na Zlatých pieskoch", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predseda vlády povedal aj v súvislosti v kvótami, obavu aby medzi nimi nebol niekto kto vystrielľa 30 alebo 40 ľudí. V Sobotných dialógoch 27. júna 2015 povedal predseda vlády nasledovné (prepis NewtonMedia):", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predseda vlády povedal aj v súvislosti v kvótami, obavu aby medzi nimi nebol niekto kto vystrielľa 30 alebo 40 ľudí. V Sobotných dialógoch 27. júna 2015 povedal predseda vlády nasledovné (prepis NewtonMedia):"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:00.356395+00:00"}
{"id": "vr37796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37796", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ministerstvo spravodlivosti, ktoré tam ale vôbec nemá čo hľadať, bude vyberať politicky a ešte k tomu zástupcovia (Ministerstvo spravodlivosti vo výberovej komisii ustanovenej pre výber prokurátorov pozn.) nemusia mať, nielenže to nebudú prokurátori, ale ani sa nevyžaduje aby mali právnické vzdelanie. Dokonca vysokoškolské vzdelanie sa nevyžaduje aby mali.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona stanovuje nasledovné podmienky pre kandidátov do výberovej komisie: \"Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného prokurátorskou radou.\" (§7a, ods. 3) Hoci sa vyžaduje odborná spôsobilosť kandidátov, návrh explicitne neukladá podmienku vysokoškolského vzdelania ani právnického vzdelania.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona stanovuje nasledovné podmienky pre kandidátov do výberovej komisie: \"Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady pre nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie, ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 7 ods. 4a ktorá pôsobí najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonáva právnické povolanie; to platí aj pre voľbu člena výberovej komisie voleného prokurátorskou radou.\" (§7a, ods. 3) Hoci sa vyžaduje odborná spôsobilosť kandidátov, návrh explicitne neukladá podmienku vysokoškolského vzdelania ani právnického vzdelania."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:31.132343+00:00"}
{"id": "vr38600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38600", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Správcovské spoločnosti majú z poplatkov ročne vyše 20 miliónov eur zisku, ale naproti tomu sporitelia majú len 40 miliónov profitu z toho 1-percentného zhodnotenia.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie sa nám z iných zdrojov overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie sa nám z iných zdrojov overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:36.658250+00:00"}
{"id": "vr29215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29215", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Ja si myslím, že je absolútne naivné, napríklad prednostné ošetrenie na Slovensku bola mapa od nejakých 7 eur do 15 eur, záleží samozrejme aká je kúpyschopnosť obyvateľstva, sa to líši.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poplatky za prednostné vyšetrenie si určovali a schvaľovali samosprávne kraje. V Źilinskom kraji sa pohyboval poplatok od 3,30 do 25 euro v závislosti od odbornosti daného lekára, v priemere sa však poplatky pohybovali v hodnote 3,30 eur až 15 eur v závislosti od kraja a od odbornosti lekára. Keďže spodná hranica rozmedzia sa nezhoduje s tým, čo uvádza Čislák, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poplatky za prednostné vyšetrenie si určovali a schvaľovali samosprávne kraje. V Źilinskom kraji sa pohyboval poplatok od 3,30 do 25 euro v závislosti od odbornosti daného lekára, v priemere sa však poplatky pohybovali v hodnote 3,30 eur až 15 eur v závislosti od kraja a od odbornosti lekára. Keďže spodná hranica rozmedzia sa nezhoduje s tým, čo uvádza Čislák, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["samosprávne kraje.", "v rozmedzí", "znížil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/296294-osetrenie-za-peniaze-ma-obmedzit-novela-zakona/", "http://www.cas.sk/clanok/240563/orientujte-sa-v-platbach-za-co-vsetko-si-lekar-moze-pytat-poplatok.html", "http://www.teraz.sk/zdravie/bbsk-lekari-vysetrenia-poplatky/91083-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:12.063404+00:00"}
{"id": "vr36189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36189", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "V Spojených štátoch amerických všetci každý deň treba na školách každý deň, keď neprší, prídu, nastúpia vonku na dvôr, školský dvôr a držia sa za srdce a spievajú hymnu Spojených štátov amerických.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa možno menej dôveryhodného zdroja to nie je pravdivé tvrdenie: \"In the US students in public (state) schools sing the national anthem on special occasions. In many schools the Pledge of Allegiance is said daily. Children used to say the Lord´s Prayer every morning but the Supreme Court ruled that prayers in school were unconstitutional.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa možno menej dôveryhodného zdroja to nie je pravdivé tvrdenie: \"In the US students in public (state) schools sing the national anthem on special occasions. In many schools the Pledge of Allegiance is said daily. Children used to say the Lord´s Prayer every morning but the Supreme Court ruled that prayers in school were unconstitutional.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["menej dôveryhodného zdroja"], "url": ["http://baexpats.org/expat-life/8743-national-anthem-schools.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:01.513765+00:00"}
{"id": "vr34222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34222", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vyzerá, že sme výrazne posunuli výber daní...", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa MF SR zo septembra 2013 hovorí o zlepšenom výbere daní o 2,3 %. Ide teda o zlepšenie výberu daní. Demagog.SK nehodnotí \"výraznosť\" posunu výberu daní. Ja však pravdou, že výber daní je zlepšený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Septembrová správa MF SR hovorí o zlepšenom výbere daní: \" Výber daní sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o 2,27 percenta, v absolútnom vyjadrení nárast daňových príjmov predstavoval viac ako 126 mil. eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný u dane z pridanej hodnoty (+101 mil. eur), u dane z príjmov právnických osôb (+69 mil. eur), u dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (+27,5 mil. eur) u dane z príjmov vyberanej zrážkou (+5,5 mil. eur). Naopak negatívny vývoj bol zaznamenaný u spotrebných daní (-26 mil. eur), u dane z emisných kvót a u dane z medzinárodného obchodu a transakcií.\" Podľa správy TASR Robert Fico spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom oznámili už v marci 2013, že sa výber daní zlepšil: \" O 3 % viac už vyberáme na daniach, ako sú plánované príjmy z daní do štátneho rozpočtu,\" povedal predseda vlády. (...) Lepšie štatistiky zaznamenala aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výber podľa ministra financií Petra Kažimíra klesal 10 mesiacov. Vo februári 2013 zaznamenal jeho rezort prvýkrát od apríla 2012 nárast celkového počtu daňových priznaní pri DPH a takisto pokles nadmerných odpočtov.\" Neskôr, v júni 2013 informovalo IFP , že znížení predpoklad rastu povedie k poklesu daňových príjmov v hodnote 231 mil. EUR. Podľa správy z 9. september 2013 ( SITA ), Daňové príjmy štátu prekročili v priebehu ôsmich mesiacov 5,7 mld. eur a štát tak z celoročne rozpočtovaných príjmov vybral 63,99 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa MF SR zo septembra 2013 hovorí o zlepšenom výbere daní o 2,3 %. Ide teda o zlepšenie výberu daní. Demagog.SK nehodnotí \"výraznosť\" posunu výberu daní. Ja však pravdou, že výber daní je zlepšený. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Septembrová správa MF SR hovorí o zlepšenom výbere daní: \" Výber daní sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o 2,27 percenta, v absolútnom vyjadrení nárast daňových príjmov predstavoval viac ako 126 mil. eur. Pozitívny vývoj bol zaznamenaný u dane z pridanej hodnoty (+101 mil. eur), u dane z príjmov právnických osôb (+69 mil. eur), u dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (+27,5 mil. eur) u dane z príjmov vyberanej zrážkou (+5,5 mil. eur). Naopak negatívny vývoj bol zaznamenaný u spotrebných daní (-26 mil. eur), u dane z emisných kvót a u dane z medzinárodného obchodu a transakcií.\" Podľa správy TASR Robert Fico spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom oznámili už v marci 2013, že sa výber daní zlepšil: \" O 3 % viac už vyberáme na daniach, ako sú plánované príjmy z daní do štátneho rozpočtu,\" povedal predseda vlády. (...) Lepšie štatistiky zaznamenala aj daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorej výber podľa ministra financií Petra Kažimíra klesal 10 mesiacov. Vo februári 2013 zaznamenal jeho rezort prvýkrát od apríla 2012 nárast celkového počtu daňových priznaní pri DPH a takisto pokles nadmerných odpočtov.\" Neskôr, v júni 2013 informovalo IFP , že znížení predpoklad rastu povedie k poklesu daňových príjmov v hodnote 231 mil. EUR. Podľa správy z 9. september 2013 ( SITA ), Daňové príjmy štátu prekročili v priebehu ôsmich mesiacov 5,7 mld. eur a štát tak z celoročne rozpočtovaných príjmov vybral 63,99 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "TASR", "IFP", "SITA"], "url": ["https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=38&id=634", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-vyber-dani-v-sr-sa-vo-februari-zlepsil-premier-chce-este-pritvrdit/78831/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8965", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292397-stat-uz-vybral-na-daniach-57-miliardy-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:00.551610+00:00"}
{"id": "48871", "numeric_id": 48871, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48871", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som nikdy nespochybnil ani pomoc Európskej (únie) či Ukrajine. Vždy som vám vyčítal, keď ste slávnostne oznamovali, že 50.000.000 EUR ste poslali v zbraniach a neviem v čom všetkom do Ukrajiny.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Keďže Pellegrini zdôrazňuje, že Slovensko má pomáhať predovšetkým vlastným občanom pred Ukrajinou, a tiež kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine, jeho tvrdenie, že pomoc Ukrajine nikdy nespochybnil, hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nO pomoci Ukrajine sa Pellegrini opakovane vyjadruje, že by vláda mala myslieť hlavne na pomoc slovenským občanom.O pomoci na Ukrajine sa taktiež vyjadril , že by mala prísť až potom, čo vláda vyrieši problémy na Slovensku. Hegera kritizoval za to, že sa “hrdí” objemom pomoci, ktorú Slovensko na Ukrajinu poslalo, no nehovorí o slabej pomoci občanom. Vládu tiež kritizoval napríklad za vývoz systému S-300.\n\nSlovensko poskytlo Ukrajine zbrane a vojenskú muníciu v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur.\n\nPodľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR poskytlo Slovensko Ukrajine celkovú pomoc v hodnote 167,8 miliónov eur ku 20. januáru 2023.\n\nNepodarilo sa nám dohľadať informáciu o oznámení poskytnutí pomoci v hodnote 50 miliónov eur ani Pellegriniho reakciu naň. V hodnote 50 miliónov bol predaj húfnic Zuzana 2.", "analysis_paragraphs": ["Keďže Pellegrini zdôrazňuje, že Slovensko má pomáhať predovšetkým vlastným občanom pred Ukrajinou, a tiež kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine, jeho tvrdenie, že pomoc Ukrajine nikdy nespochybnil, hodnotíme ako zavádzajúce.", "O pomoci Ukrajine sa Pellegrini opakovane vyjadruje, že by vláda mala myslieť hlavne na pomoc slovenským občanom.O pomoci na Ukrajine sa taktiež vyjadril , že by mala prísť až potom, čo vláda vyrieši problémy na Slovensku. Hegera kritizoval za to, že sa “hrdí” objemom pomoci, ktorú Slovensko na Ukrajinu poslalo, no nehovorí o slabej pomoci občanom. Vládu tiež kritizoval napríklad za vývoz systému S-300.", "Slovensko poskytlo Ukrajine zbrane a vojenskú muníciu v hodnote niekoľko stoviek miliónov eur.", "Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR poskytlo Slovensko Ukrajine celkovú pomoc v hodnote 167,8 miliónov eur ku 20. januáru 2023.", "Nepodarilo sa nám dohľadať informáciu o oznámení poskytnutí pomoci v hodnote 50 miliónov eur ani Pellegriniho reakciu naň. V hodnote 50 miliónov bol predaj húfnic Zuzana 2."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Pellegrini", "myslieť", "vyjadril", "kritizoval", "kritizoval", "poskytlo", "vyjadrenia"], "url": ["https://www.expres.sk/273094/pellegrini-vyzyva-vladu-aby-popri-pomoci-ukrajine-nezabudala-na-slovenskych-obcanov/", "https://dennikn.sk/minuta/2804308/?ref=mpm", "https://www.youtube.com/watch?v=qQyx1t61lCo", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/67?id=268491", "https://strana-hlas.sk/aktuality/peter-pellegrini/ak-vlada-ma-svoj-lex-ukrajina-ludia-potrebuju-v-case-vojny-aj-lex-slovensko/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/653129-hufnice-vrtulniky-transportery-aj-s-300-aky-je-slovensky-ucet-za-obrannu-pomoc-ukrajine/", "https://www.mosr.sk/52449-sk/slovensko-dostalo-dalsi-balik-financii-od-europskej-unie-za-poskytnutu-pomoc-ukrajine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:38.720413+00:00"}
{"id": "vr31486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31486", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pani Puškárová, my nemáme ani len jeden výbor (post predsedu výboru NR SR pozn.)", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál sme.sk (SITA) informuje , že vládny SMER ponúkol opozícii predsedníctvo v deviatich z 19 parlamentných výborov: hospodársky výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, zahraničie, ľudské práva a menšiny a k tomu päť kontrolných výborov – pre nezlučiteľnosť funkcií, pre kontrolu vojenského spravodajstva, SIS, pre kontrolu činnosti a kontrolu rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Opozícia rokovala trikrát o rozdelení týchto postov. Najspornejším bolo miesto predsedu hospodárskeho výboru, o ktorý malo záujem KDH (nominant Ján Hudacký) i SaS (Juraj Miškov). Ako informujú aktuality.sk (SITA) SaS nakoniec ustúpilo KDH a J.Miškov sa nebude uchádzať o post predsedu výboru. Tým pádom SaS pravdepodobne nebude mať žiadne predsednícke miesto. O konečnom rozdelení sa rozhodne až 4. apríla na ustanovujúcej schôdzi parlamentu. Portál pravda.sk uvádza , ako by mali byť posty rozdelené podľa dohody opozície: 2 podpredsedovia parlamentu - Ján Figeľ (KDH), Erika Jurinová (Obyčajní ľudia) Predsedovia výborov Hospodársky výbor - Ján Hudacký (KDH) Výbor pre ľudské práva a menšiny - Rudolf Chmel (Most-Híd) Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie - Mikuláš Huba (Obyčajní ľudia) Zahraničný výbor - otvorené plus 1 ďalší výbor Kontrolné výbory Výbor na kontrolu SIS - Daniel Lipšic (KDH) Výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva - Martin Fedor (SDKÚ) Výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ - Gábor Gál (Most-Híd) Výbor na kontrolu činnosti VOS", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk (SITA) informuje , že vládny SMER ponúkol opozícii predsedníctvo v deviatich z 19 parlamentných výborov: hospodársky výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, zahraničie, ľudské práva a menšiny a k tomu päť kontrolných výborov – pre nezlučiteľnosť funkcií, pre kontrolu vojenského spravodajstva, SIS, pre kontrolu činnosti a kontrolu rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Opozícia rokovala trikrát o rozdelení týchto postov. Najspornejším bolo miesto predsedu hospodárskeho výboru, o ktorý malo záujem KDH (nominant Ján Hudacký) i SaS (Juraj Miškov). Ako informujú aktuality.sk (SITA) SaS nakoniec ustúpilo KDH a J.Miškov sa nebude uchádzať o post predsedu výboru. Tým pádom SaS pravdepodobne nebude mať žiadne predsednícke miesto. O konečnom rozdelení sa rozhodne až 4. apríla na ustanovujúcej schôdzi parlamentu. Portál pravda.sk uvádza , ako by mali byť posty rozdelené podľa dohody opozície: 2 podpredsedovia parlamentu - Ján Figeľ (KDH), Erika Jurinová (Obyčajní ľudia) Predsedovia výborov Hospodársky výbor - Ján Hudacký (KDH) Výbor pre ľudské práva a menšiny - Rudolf Chmel (Most-Híd) Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie - Mikuláš Huba (Obyčajní ľudia) Zahraničný výbor - otvorené plus 1 ďalší výbor Kontrolné výbory Výbor na kontrolu SIS - Daniel Lipšic (KDH) Výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva - Martin Fedor (SDKÚ) Výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ - Gábor Gál (Most-Híd) Výbor na kontrolu činnosti VOS"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "informujú", "uvádza"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6306519/opozicia-sa-pokusi-dohodnut-na-parlamentnych-postoch.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/204053/sas-ustupila-kdh/", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-sa-nedohodla-ani-na-treti-raz-d87-/sk_domace.asp?c=A120328_094533_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:07.489876+00:00"}
{"id": "50123", "numeric_id": 50123, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50123", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "V roku 2023, a to sa zamlčiava, bola veľká legislatívna smršť, ktorá nám tu zanechala 8,5 miliardový deficit a my sa snažíme ten deficit znižovať.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, ktorej bol Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré deficit zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nLadislav Kamenický pravdepodobne odkazuje na rozpočet pre rok 2024, ktorý poslala na jeseň 2023 vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii ( .pdf , s. 2). V tomto návrhu sa počítalo s deficitom až 6,51% HDP, čo predstavovalo 8,53 mld. eur.\n\nIšlo však len o odhadovaný deficit. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor tvrdí , že odhady deficitu ministerstva financií boli počas úradníckej vlády konzistentne opatrnejšie, keďže nechceli prispievať k „ďalšiemu rozdávaniu v parlamente“. Aj v roku 2023 počítalo ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,5 % a výsledný deficit bol približne o 1,3 % nižší.\n\nVysoký odhad Odorovej vlády vznikol po sérii výdavkových zákonov prijatých v roku 2023. Vláda nezískala dôveru v parlamente a bez podpory poslancov nebola schopná presadzovať legislatívne návrhy. Legislatívnu iniciatívu tak v predvolebnom období prebrali poslanci.\n\nV lete 2023 na májovej a júnovej schôdzi boli prijaté poslanecké návrhy, ktoré podľa ministerstva financií spôsobili len v danom roku rozpočtový výpadok vo výške 751 miliónov eur. V roku 2024 predstavovali stratu o ďalších 797 miliónov a v roku 2025 takmer 1 miliardu. Tieto zákony, ktoré prešli bez riadneho rozpočtového krytia, získali pomenovanie parlamentná legislatívna smršť.\n\nNajväčšiu položku predstavovala skoršia valorizácia dôchodkov o 10,6 %, ktorá v roku 2023 zvýšila verejné výdavky o pol miliardy eur. Druhou najnákladnejšou zmenou boli novely školského zákona, ktoré zaviedli právo na miesto v štátnej škôlke. Významnou položkou pre rozpočet bolo aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a s tym súvisiaca zmena financovania RTVS zo štátneho rozpočtu. Výpadok pre rozpočet znamenali aj schválené daňové úľavy pre investície do podielových fondov, individuálnych akcií či kryptoaktív. Za najväčšie položky pre štátny rozpočet hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického.\n\nNa zvyšovaní deficitu v roku 2023 a s tým súvisiacim zvyšovaním aj v ďalších rokoch sa napriek tvrdeniam o konsolidácii podieľala aj nová vládna koalícia na čele so Smerom. Ešte pred jej nástupom RRZ v júni predpovedala, že tohtoročný deficit verejných financií bude len 5,7 % HDP, čo je menej ako 6,4 % v schválenom rozpočte. Po nástupe Ficovej vlády v októbri 2023 odhad deficitu od RRZ stúpol z 5,6 % na 6 % HDP najmä v dôsledku mimoriadneho príspevku pre dôchodcov.\n\nPodľa odhadov predsedu RRZ Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 %. V dôsledku nových výdavkov, ktoré prijala nová vláda po voľbách bol nakoniec deficit za rok 2023 na úrovni 5,2 % HDP. Čiže už za Ficovej vlády sa deficit v roku 2023 zvýšil zo 4,8 na 5,2 % HDP.\n\nToto číslo potvrdzuje aj štatistický úrad , podľa ktorého dosiahol deficit v roku 2023 hodnotu vyše 6,4 miliardy (5,2 % HDP). V roku 2024 to bolo vyše 6,9 miliardy (5,3 % HDP).\n\nPodľa RRZ súviselo zníženie veľkosti deficitu oproti predpokladu preplatenie refundácie energopomoci cez eurofondy, s ktorou rozpočet nepočítal.\n\nPodľa Tótha nie je teda korektné , že minister odkazuje na číslo 8,5 miliardy, keďže dnes vieme, že deficit v roku 2023 dopadol o viac ako miliardu lepšie, ako sa predpokladalo.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2023 poslala vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii návrh rozpočtu na rok 2024 s predpokladaným deficitom vyše 8,5 miliardy eur. Išlo však len o odhadovaný deficit. Tento odhad bol založený na základe prijatia série zákonov, ktoré prešli parlamentom bez rozpočtového krytia a dostali pomenovanie legislatívna smršť. Za najväčšie položky hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického. Na navyšovaní deficitu sa následne podieľala aj nová vláda, ktorej bol Kamenický minister financií. Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 % HDP, nová vláda Roberta Fica prijala výdavky, ktoré deficit zvýšili až na 5,2 % HDP. Skutočný deficit dosiahol v roku 2023 výšku 6,4 miliardy a v roku 2024 6,9 miliardy. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ladislav Kamenický pravdepodobne odkazuje na rozpočet pre rok 2024, ktorý poslala na jeseň 2023 vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii ( .pdf , s. 2). V tomto návrhu sa počítalo s deficitom až 6,51% HDP, čo predstavovalo 8,53 mld. eur.", "Išlo však len o odhadovaný deficit. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor tvrdí , že odhady deficitu ministerstva financií boli počas úradníckej vlády konzistentne opatrnejšie, keďže nechceli prispievať k „ďalšiemu rozdávaniu v parlamente“. Aj v roku 2023 počítalo ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,5 % a výsledný deficit bol približne o 1,3 % nižší.", "Vysoký odhad Odorovej vlády vznikol po sérii výdavkových zákonov prijatých v roku 2023. Vláda nezískala dôveru v parlamente a bez podpory poslancov nebola schopná presadzovať legislatívne návrhy. Legislatívnu iniciatívu tak v predvolebnom období prebrali poslanci.", "V lete 2023 na májovej a júnovej schôdzi boli prijaté poslanecké návrhy, ktoré podľa ministerstva financií spôsobili len v danom roku rozpočtový výpadok vo výške 751 miliónov eur. V roku 2024 predstavovali stratu o ďalších 797 miliónov a v roku 2025 takmer 1 miliardu. Tieto zákony, ktoré prešli bez riadneho rozpočtového krytia, získali pomenovanie parlamentná legislatívna smršť.", "Najväčšiu položku predstavovala skoršia valorizácia dôchodkov o 10,6 %, ktorá v roku 2023 zvýšila verejné výdavky o pol miliardy eur. Druhou najnákladnejšou zmenou boli novely školského zákona, ktoré zaviedli právo na miesto v štátnej škôlke. Významnou položkou pre rozpočet bolo aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a s tym súvisiaca zmena financovania RTVS zo štátneho rozpočtu. Výpadok pre rozpočet znamenali aj schválené daňové úľavy pre investície do podielových fondov, individuálnych akcií či kryptoaktív. Za najväčšie položky pre štátny rozpočet hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického.", "Na zvyšovaní deficitu v roku 2023 a s tým súvisiacim zvyšovaním aj v ďalších rokoch sa napriek tvrdeniam o konsolidácii podieľala aj nová vládna koalícia na čele so Smerom. Ešte pred jej nástupom RRZ v júni predpovedala, že tohtoročný deficit verejných financií bude len 5,7 % HDP, čo je menej ako 6,4 % v schválenom rozpočte. Po nástupe Ficovej vlády v októbri 2023 odhad deficitu od RRZ stúpol z 5,6 % na 6 % HDP najmä v dôsledku mimoriadneho príspevku pre dôchodcov.", "Podľa odhadov predsedu RRZ Jána Tóth odovzdávala úradnícka vláda deficit na úrovni 4,8 %. V dôsledku nových výdavkov, ktoré prijala nová vláda po voľbách bol nakoniec deficit za rok 2023 na úrovni 5,2 % HDP. Čiže už za Ficovej vlády sa deficit v roku 2023 zvýšil zo 4,8 na 5,2 % HDP.", "Toto číslo potvrdzuje aj štatistický úrad , podľa ktorého dosiahol deficit v roku 2023 hodnotu vyše 6,4 miliardy (5,2 % HDP). V roku 2024 to bolo vyše 6,9 miliardy (5,3 % HDP).", "Podľa RRZ súviselo zníženie veľkosti deficitu oproti predpokladu preplatenie refundácie energopomoci cez eurofondy, s ktorou rozpočet nepočítal.", "Podľa Tótha nie je teda korektné , že minister odkazuje na číslo 8,5 miliardy, keďže dnes vieme, že deficit v roku 2023 dopadol o viac ako miliardu lepšie, ako sa predpokladalo."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "tvrdí", "počítalo", "výsledný deficit", "nezískala", "prijaté", "predstavovala", "najväčšie", "položky", "5,6 %", "6 %", "štatistický úrad", "súviselo", "korektné"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=EFC6BDF59ACE4E4A9AC2E152272E01DE-B95BDEC7C6EF72C3C19A25944A94F210", "https://e.dennikn.sk/4813463/kamenicky-si-pri-obhajobe-svojich-deficitov-pomaha-nadnesenym-cislom-z-roku-2023/?ref=mpm#:~:text=%E2%80%9EJe%20pravda%2C%20%C5%BEe%20odhady%20deficitu%20ministerstva%20financi%C3%AD%20boli%20po%C4%8Das%20%C3%BAradn%C3%ADckej%20vl%C3%A1dy%20konzistentne%20opatrnej%C5%A1ie%20ako%20napr%C3%ADklad%20RRZ%20alebo%20NBS.%20Nechceli%20sme%20prispieva%C5%A5%20k%C2%A0%C4%8Fal%C5%A1iemu%20rozd%C3%A1vaniu%20v%C2%A0parlamente%2C%E2%80%9C%20hovor%C3%AD%20b%C3%BDval%C3%BD%20premi%C3%A9r%2C%20dnes%20europoslanec%20za%20PS%20%C4%BDudov%C3%ADt%20%C3%93dor.", "https://www.rrz.sk/deficit-v-roku-2023-pozitivne-prekvapil-v-roku-2024-dojde-bez-ozdravnych-opatreni-k-jeho-vyraznemu-zhorseniu-tlacova-sprava/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_en", "https://dennikn.sk/minuta/live/16543/vlada-parlament-vyslovenie-dovery-2023-06-15", "https://e.dennikn.sk/3482471/graf-dna-parlamentna-legislativna-smrst-za-tri-roky-ukroji-z-rozpoctu-25-miliardy-eur/", "https://e.dennikn.sk/3482471/graf-dna-parlamentna-legislativna-smrst-za-tri-roky-ukroji-z-rozpoctu-25-miliardy-eur/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=50394", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=50396", "https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2023-10/", "https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2023-11/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_en", "https://www.rrz.sk/deficit-v-roku-2023-pozitivne-prekvapil-v-roku-2024-dojde-bez-ozdravnych-opatreni-k-jeho-vyraznemu-zhorseniu-tlacova-sprava/", "https://e.dennikn.sk/4813463/kamenicky-si-pri-obhajobe-svojich-deficitov-pomaha-nadnesenym-cislom-z-roku-2023/?ref=mpm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:59.985382+00:00"}
{"id": "vr33231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33231", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Riadiaci orgán pod vedením pána Figeľa požiadal o preplatenie týchto neoprávnených výdavkov, čo je jasné z tejto listovej dokumentácie a na základe auditu, ktorý odhalil, že časť tých platieb, konkrétne tých 5,4 milióna, bolo neoprávnených, Brusel pozastavil platby (stavba diaľnice pri Považskej Bystrici, pozn.).", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa Ministerstva dopravy, 20. februára 2013: \"Európska komisia oznámila ministerstvu dopravy prerušenie uhrádzania priebežných žiadostí o platbu listom v piatok 15. februára. Dôvodom sú výsledky národného auditu č. A441 z roku 2012. Ten zistil závažné nedostatky pri overovaní oprávneností výdavkov v roku 2011, počas ministrovania Jána Figeľa. Audit zistil, že Riadiaci orgán schvaľoval neoprávnené výdavky prijímateľom eurofondov. Preplatené neoprávnené výdavky národný audit vyčíslil na 5 410 283 eur. Ide o dvanásť faktúr, ktoré boli riadiacemu orgánu predložené v priebehu augusta až novembra 2010 . Neoprávnené výdavky sa týkali najmä projektu D1 Sverepec- Vrtižer (vo výške 5,32 mil. eur).\" To, že riadiaci orgán pod vedením J. Figeľa požiadal o preplatenie týchto zdrojov, potvrdil v relácií V politike (čas 36:08) 24. februára samotný J. Figeľ. J. Figeľ: \"Ide o projekt, za vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica s tým, že ešte dobiehajú niektoré práce, ktoré následne Národná diaľničná spoločnosť žiadala preplatiť. A žiadala ich preplatiť s relatívne veľkým oneskorením. Tých 5 miliónov zhruba reprezentuje práce, ktoré boli vykonávané alebo materiál dodaný.\" René Medzihradský, moderátor: \"Pán Figeľ, poslal tu žiadosť váš úradník do Bruselu?\" Ján Figeľ: \"Poslal, ale opakujem, ide o platby, o zmeny zmluvy, dodatky, ktoré boli súčasťou diela za Ľubomíra Vážneho.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa Ministerstva dopravy, 20. februára 2013: \"Európska komisia oznámila ministerstvu dopravy prerušenie uhrádzania priebežných žiadostí o platbu listom v piatok 15. februára. Dôvodom sú výsledky národného auditu č. A441 z roku 2012. Ten zistil závažné nedostatky pri overovaní oprávneností výdavkov v roku 2011, počas ministrovania Jána Figeľa. Audit zistil, že Riadiaci orgán schvaľoval neoprávnené výdavky prijímateľom eurofondov. Preplatené neoprávnené výdavky národný audit vyčíslil na 5 410 283 eur. Ide o dvanásť faktúr, ktoré boli riadiacemu orgánu predložené v priebehu augusta až novembra 2010 . Neoprávnené výdavky sa týkali najmä projektu D1 Sverepec- Vrtižer (vo výške 5,32 mil. eur).\" To, že riadiaci orgán pod vedením J. Figeľa požiadal o preplatenie týchto zdrojov, potvrdil v relácií V politike (čas 36:08) 24. februára samotný J. Figeľ. J. Figeľ: \"Ide o projekt, za vlády Roberta Fica, prvej vlády Roberta Fica s tým, že ešte dobiehajú niektoré práce, ktoré následne Národná diaľničná spoločnosť žiadala preplatiť. A žiadala ich preplatiť s relatívne veľkým oneskorením. Tých 5 miliónov zhruba reprezentuje práce, ktoré boli vykonávané alebo materiál dodaný.\" René Medzihradský, moderátor: \"Pán Figeľ, poslal tu žiadosť váš úradník do Bruselu?\" Ján Figeľ: \"Poslal, ale opakujem, ide o platby, o zmeny zmluvy, dodatky, ktoré boli súčasťou diela za Ľubomíra Vážneho.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "V politike"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=136880", "http://www.ta3.com/clanok/1015390/derave-slovenske-cesty-spomalene-dialnice-dokedy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:53.406346+00:00"}
{"id": "vr29440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29440", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je šéf Úradu pre verejné obstarávanie človek, ktorý vyšiel z výberu pani Radičovej.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 23. apríla 2013 , 16. júna 2013, 30. novembra 2014 ) . Zita Táborská patrila medzi kandidátov, ktorých k vymenovaniu zvažovala vláda Ivety Radičovaj. Nikdy však nebola Radičovej vládou vybratá na pozíciu šéfky Úradu pre verejné obstarávanie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Zitu Táborskú možno označiť za jednu z kandidátov na šéfa ÚVO. Táborská prešla len prvým kolom a dostala sa spolu s ďalšími dvoma kandidátmi do užšieho výberového konania. Po prvom kole nasledovala obhajoba plánov kandidátov pred vládou SR. To sa podľa dostupných informácii neuskutočnilo, keďže sa proces výberu zastavil z dôvodu pádu vlády I. Radičovej. Táborská bola jedna z troch kandidátov v užšom kole. Nešlo však o výber Radičovej, keďže k finálnej selekcii kandidátov počas vlády I. Radičovej nedošlo. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyja drila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala za dobrú voľbu. Trend , 23. mája 2012: \"Do funkcie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie mieri bývalá radkyňa tohto úradu Zita Táborská. Jej nomináciu dnes schválila vláda, musí ju ešte potvrdiť parlament. Aj keď premiér Robert Fico tvrdil, že šéfa úradu ponúkne opozícii, tá si nakoniec svojho človeka nepresadila. Z. Táborská sa vlani na jeseň dostala do užšej trojice vo výberovom konaní, ktoré organizovala ešte vláda Ivety Radičovej. Potom však niekdajší kabinet proces prerušil, keď stroskotal v parlamente na hlasovaní o eurovale.\" SITA , 2. septembra 2011: \" Michal Maťaš v súčasnosti pôsobí ako konateľ a riaditeľ v Prvej obstarávateľskej spoločnosti, v minulosti pracoval aj ako ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Peter Kubovič má s prácou v Úrade pre verejné obstarávanie viac ako päťročné skúsenosti, okrem iného tam pôsobil aj ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru. Na ÚVO pracovala aj Zita Táborská, v rokoch 2000 až 2004 tam pôsobila ako hlavný radca. Neskôr v Slovenských elektrárňach viedla sekciu nákupu a služieb. Ich verejné vypočutie by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vlády SR. Právo nominovať svojho kandidáta na čelo ÚVO mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však s menom, ktoré jej poslal predseda Smeru-SD Robert Fico nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného adepta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní.\" Podľa webu Úradu pre Verejné obstarávanie je predsedníčkou úradu Zita Táborská od júna 2012 . Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 23. apríla 2013 , 16. júna 2013, 30. novembra 2014 ) . Zita Táborská patrila medzi kandidátov, ktorých k vymenovaniu zvažovala vláda Ivety Radičovaj. Nikdy však nebola Radičovej vládou vybratá na pozíciu šéfky Úradu pre verejné obstarávanie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Zitu Táborskú možno označiť za jednu z kandidátov na šéfa ÚVO. Táborská prešla len prvým kolom a dostala sa spolu s ďalšími dvoma kandidátmi do užšieho výberového konania. Po prvom kole nasledovala obhajoba plánov kandidátov pred vládou SR. To sa podľa dostupných informácii neuskutočnilo, keďže sa proces výberu zastavil z dôvodu pádu vlády I. Radičovej. Táborská bola jedna z troch kandidátov v užšom kole. Nešlo však o výber Radičovej, keďže k finálnej selekcii kandidátov počas vlády I. Radičovej nedošlo. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyja drila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala za dobrú voľbu. Trend , 23. mája 2012: \"Do funkcie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie mieri bývalá radkyňa tohto úradu Zita Táborská. Jej nomináciu dnes schválila vláda, musí ju ešte potvrdiť parlament. Aj keď premiér Robert Fico tvrdil, že šéfa úradu ponúkne opozícii, tá si nakoniec svojho človeka nepresadila. Z. Táborská sa vlani na jeseň dostala do užšej trojice vo výberovom konaní, ktoré organizovala ešte vláda Ivety Radičovej. Potom však niekdajší kabinet proces prerušil, keď stroskotal v parlamente na hlasovaní o eurovale.\" SITA , 2. septembra 2011: \" Michal Maťaš v súčasnosti pôsobí ako konateľ a riaditeľ v Prvej obstarávateľskej spoločnosti, v minulosti pracoval aj ako ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Peter Kubovič má s prácou v Úrade pre verejné obstarávanie viac ako päťročné skúsenosti, okrem iného tam pôsobil aj ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru. Na ÚVO pracovala aj Zita Táborská, v rokoch 2000 až 2004 tam pôsobila ako hlavný radca. Neskôr v Slovenských elektrárňach viedla sekciu nákupu a služieb. Ich verejné vypočutie by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vlády SR. Právo nominovať svojho kandidáta na čelo ÚVO mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však s menom, ktoré jej poslal predseda Smeru-SD Robert Fico nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného adepta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní.\" Podľa webu Úradu pre Verejné obstarávanie je predsedníčkou úradu Zita Táborská od júna 2012 . Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-14", "analysis_sources": {"text": ["23. apríla 2013", "16. júna 2013,", "30. novembra 2014", ")", "uchádzala", "konania", "vyja", "drila", "Trend", "SITA", "webu", "hlasovalo"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/121/smer-vladne-fakty-2013/?page=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/393/domaca-politicka-situacia/?", "http://www.demagog.sk/diskusie/507/kalinak-vs-beblavy", "http://www.demagog.sk/diskusie/393/domaca-politicka-situacia/?", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sefkou-uradu-pre-obstaravanie-sa-sta/514872-clanok.html", "http://www.uvo.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/A6f1/content/nova-predsednicka-uvo-%E2%80%93-ing-zita-taborska", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/opozicia-sefa-uvo-nedostane.html", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=41449", "http://www.uvo.gov.sk/sk/predseda-uradu", "http://aktualne.atlas.sk/novou-sefkou-uradu-pre-verejne-obstaravanie-je-zita-taborska/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:26.862673+00:00"}
{"id": "vr38608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38608", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Znižujeme poplatky, rušíme poplatok za výnos v konzervatívnom fonde a v novom indexovom fonde bude najnižší poplatok v celej histórii celého systému.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov si viete prečítať tu . \"§ 63c Odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde (1) Odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3. Dôchodková správcovská spoločnosť nemá právo na odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu. Dôchodková správcovská spoločnosť nemá právo na odplatu za zhodnotenie majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde a na odplatu za zhodnotenie majetku v indexovom dôchodkovom fonde. \" Dlhopisovým dôchodkovým fondom je v návrhu označovaný doterajší konzervatívny fond.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov si viete prečítať tu . \"§ 63c Odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde (1) Odplata za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde sa určuje každý pracovný deň podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3. Dôchodková správcovská spoločnosť nemá právo na odplatu za zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, ak suma vypočítaná podľa predchádzajúcej vety má zápornú hodnotu. Dôchodková správcovská spoločnosť nemá právo na odplatu za zhodnotenie majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde a na odplatu za zhodnotenie majetku v indexovom dôchodkovom fonde. \" Dlhopisovým dôchodkovým fondom je v návrhu označovaný doterajší konzervatívny fond."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3723"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:16.212640+00:00"}
{"id": "vr31413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31413", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Belgicko, síce formovalo vládu 2 roky, pripravovalo rozpočet pol roka, ale museli zmeniť ten rozpočet za víkend a dostali na výber. Buď znížite deficit o 1 miliardu, alebo zaplatíte pokutu 750 miliónov.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Belgický rozpočet bol skritizovaný Európskou komisiou. Nepáčilo sa jej, že je príliš optimistický. Informovali o tom agentúry AP a DPA : Komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn varoval belgickú vládu, že vládne odhady v oblasti rozpočtového deficitu na rok 2012 sú prehnane optimistické. Zatiaľ čo vláda počíta s deficitom na úrovni 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), EK je presvedčená, že to bude 3,25 % HDP, čím krajina prekročí 3-% hranicu požadovanú úniou. Rehn preto belgického ministra financií Stevena Vanackereho vo štvrtok (5.1.) listom vyzval, aby vláda pripravila nové úsporné opatrenia v objeme od 1,2 miliardy do 2 miliárd eur, prípadne obmedzila výdavky. Na to má pritom len niekoľko dní . \"Informácie o konkrétnych opatreniach potrebujeme získať do konca týždňa, najneskôr do pondelka (9.1.) rána,\" napísal Rehn v liste, ktorý zverejnil v piatok denník De Tijd. Pre belgickú vládu je to zvlášť ťažká situácia, keďže len vytvorenie vlády trvalo v krajine 18 mesiacov. Vanackere však zdôraznil, že Belgicko dostane rozpočtový deficit tento rok pod 3 % HDP tak, ako sa zaviazalo. \"Belgicko nemá v pláne unikať pred zodpovednosťou. Rozpočtový schodok pod 3 % HDP dostaneme,\" dodal minister. Maroš Šefčovič uvádza nepresné čísla. Belgičania mali podľa znenia listu znížiť deficit až o 1,2 - 2 mil. eur. Pán Šefčovič hovorí iba o jednej miliarde. Výšku sankcií sa nám nepodarilo zistiť. V nám dostupných zdrojoch sa uvádza hrozba sankcií, nie však v konkrétnej výške.", "analysis_paragraphs": ["Belgický rozpočet bol skritizovaný Európskou komisiou. Nepáčilo sa jej, že je príliš optimistický. Informovali o tom agentúry AP a DPA : Komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn varoval belgickú vládu, že vládne odhady v oblasti rozpočtového deficitu na rok 2012 sú prehnane optimistické. Zatiaľ čo vláda počíta s deficitom na úrovni 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), EK je presvedčená, že to bude 3,25 % HDP, čím krajina prekročí 3-% hranicu požadovanú úniou. Rehn preto belgického ministra financií Stevena Vanackereho vo štvrtok (5.1.) listom vyzval, aby vláda pripravila nové úsporné opatrenia v objeme od 1,2 miliardy do 2 miliárd eur, prípadne obmedzila výdavky. Na to má pritom len niekoľko dní . \"Informácie o konkrétnych opatreniach potrebujeme získať do konca týždňa, najneskôr do pondelka (9.1.) rána,\" napísal Rehn v liste, ktorý zverejnil v piatok denník De Tijd. Pre belgickú vládu je to zvlášť ťažká situácia, keďže len vytvorenie vlády trvalo v krajine 18 mesiacov. Vanackere však zdôraznil, že Belgicko dostane rozpočtový deficit tento rok pod 3 % HDP tak, ako sa zaviazalo. \"Belgicko nemá v pláne unikať pred zodpovednosťou. Rozpočtový schodok pod 3 % HDP dostaneme,\" dodal minister. Maroš Šefčovič uvádza nepresné čísla. Belgičania mali podľa znenia listu znížiť deficit až o 1,2 - 2 mil. eur. Pán Šefčovič hovorí iba o jednej miliarde. Výšku sankcií sa nám nepodarilo zistiť. V nám dostupných zdrojoch sa uvádza hrozba sankcií, nie však v konkrétnej výške."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["AP a DPA"], "url": ["http://bratislava.adagio4.eu/view/sk/press-release/institution/institution-2012/institution-2012-January/institution-2012-January-12.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:24.270134+00:00"}
{"id": "vr38402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38402", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja som vždy hovoril a môj názor bol, že to nemá v tomto vyhlásení byť (zmienka o tom, že Slovensko \"berie na vedomie\" prijatie Maďarskej ústavy, pozn.)", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme vyjadrenie Abrhna, v ktorom by sa spomínalo, že vo vyhlásení k Maďarsku nemá byť zmienka, že Slovensko \"berie na vedomie\" novú ústavu. Napr v HN sa píše : \"Pavol Abrhan hovorí, že osobne by niektoré veci z textu vyhlásenia vypustil. „Ale budeme rešpektovať to, čo vyšlo aj za našej účasti zo zahraničného výboru.“ Nevieme však čo presne by poslanec chcel vypustiť.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme vyjadrenie Abrhna, v ktorom by sa spomínalo, že vo vyhlásení k Maďarsku nemá byť zmienka, že Slovensko \"berie na vedomie\" novú ústavu. Napr v HN sa píše : \"Pavol Abrhan hovorí, že osobne by niektoré veci z textu vyhlásenia vypustil. „Ale budeme rešpektovať to, čo vyšlo aj za našej účasti zo zahraničného výboru.“ Nevieme však čo presne by poslanec chcel vypustiť."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["v HN sa píše"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-51944940-kw0000_d-budapesti-odpovie-na-spornu-ustavu-aj-most"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:01.228480+00:00"}
{"id": "vr36126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36126", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Samospráva odsúdených v nápravných ústavoch je volená tajne.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 475/2005 Zb . o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okre iného píše: § 86 Samospráva (1) Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu. (2) Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných voľbách. (3) Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať.", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 475/2005 Zb . o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okre iného píše: § 86 Samospráva (1) Samospráva odsúdených vedie odsúdených k samostatnému riešeniu problémov, ktoré súvisia so spôsobom ich života v ústave a so zaraďovaním do práce. Samospráva odsúdených napomáha pri dodržiavaní ústavného poriadku, organizovaní a zabezpečovaní kultúrno-osvetovej činnosti, riešení otázok súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci a podieľa sa tiež na príprave odsúdených na život po výkone trestu. (2) Samospráva odsúdených sa zriaďuje v ústavoch s minimálnym stupňom stráženia a v otvorených oddeleniach; v oddieloch uvedených v § 77 až 83 a v ústavoch so stredným stupňom stráženia sa samospráva zriaďuje len vtedy, ak je to účelné. Samosprávu odsúdených si volia odsúdení spravidla na obdobie jedného roka v tajných voľbách. (3) Vedúci oddelenia výkonu trestu môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o nevymenovaní člena samosprávy alebo člena samosprávy odvolať."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 475/2005 Zb"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18926&FileName=05-z475&Rocnik=2005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:31.754689+00:00"}
{"id": "46690", "numeric_id": 46690, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46690", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zo strany SaS to bolo len stále o tom, že poďme otvoriť reštaurácie pred Vianocami, potom teraz po novom roku opäť, teraz znova, že poďme otvárať obchody.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bez ohľadu na hodnotenie navrhovaných krokov Richarda Sulíka, premiérovo tvrdenie, že zo strany SaS „to bolo stále len” o otváraní prevádzok, nesedí. Strana navrhovala vlastné opatrenia na zníženie počtu nakazených koronvírusom. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V októbri 2020 Richard Sulík vyhlásil , že SaS je proti zatvoreniu reštaurácii, divadiel a fitness centier. Pre takýto krok podľa neho chýbali dáta. Po novembrovom celoplošnom testovaní Sulík odmietol premiérov návrh na tzv. komunitné testovanie, ktoré by znamenalo, že by si ho zabezpečili uzavreté skupiny ako školy, cirkvi či športové kluby. Igor Matovič vzápäti predsedu SaS vyzval , aby vymyslel, ako zníži denné prírastky nakazených pod číslo 500 pri otvorených prevádzkach. O dva dni neskôr premiér navrhol čiastočné otvorenie divadiel, kín, kostolov a fitness centier. Sulík vtedy reagoval , že „ ak je výsledok takýto, nechám na sebe aj drevo rúbať. Ešte reštaurácie a som spoko”. Koncom novembra Sulík predstavil svoj pandemický plán - Semafor zdravia , podľa ktorého sa Slovensko malo rozdeliť na 36 obvodov a opatrenia mali byť prijímané lokálne. Súčasťou plánu bolo aj prijatie zákona, ktorý by odškodnil zatvorené prevádzky. V tom istom čase predstavil štátny semaforový systém minister zdravotníctva Marek Krajčí. Premiér Sulíkov plán odmietol , podľa neho vypracoval inú úlohu, než dostal zadanú. Začiatkom decembra 2020 Sullík uviedol , že celoplošné opatrenia považuje za hlúposť, pretože „v najmenej zamorených oblastiach musia byť zatvorené reštaurácie a v najviac zamorených môžu byť otvorené kostoly”. 10. decembra Sulík povedal , že „systematicky likvidujeme celý gastro segment”. O týždeň neskôr pripustil , že je potrebný lockdown, pretože koronavírus sa vymkol spod kontroly. V polovici januára 2021 Sulík zopakoval svoje vyjadrenie z decembra, že „nevidí(m) logiku v tom, aby sme v najmenej postihnutých okresoch zavreli reštaurácie, v najpostihnutejších otvorili kostoly. Opakovane som žiadal zrušiť vlaky zadarmo, ale Boris Kollár povedal nie a to je písmo sväté”. 5. februára sa Sulíkovi podarilo presadiť otvorenie záhradkárskych potrieb.", "analysis_paragraphs": ["Bez ohľadu na hodnotenie navrhovaných krokov Richarda Sulíka, premiérovo tvrdenie, že zo strany SaS „to bolo stále len” o otváraní prevádzok, nesedí. Strana navrhovala vlastné opatrenia na zníženie počtu nakazených koronvírusom. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V októbri 2020 Richard Sulík vyhlásil , že SaS je proti zatvoreniu reštaurácii, divadiel a fitness centier. Pre takýto krok podľa neho chýbali dáta. Po novembrovom celoplošnom testovaní Sulík odmietol premiérov návrh na tzv. komunitné testovanie, ktoré by znamenalo, že by si ho zabezpečili uzavreté skupiny ako školy, cirkvi či športové kluby. Igor Matovič vzápäti predsedu SaS vyzval , aby vymyslel, ako zníži denné prírastky nakazených pod číslo 500 pri otvorených prevádzkach. O dva dni neskôr premiér navrhol čiastočné otvorenie divadiel, kín, kostolov a fitness centier. Sulík vtedy reagoval , že „ ak je výsledok takýto, nechám na sebe aj drevo rúbať. Ešte reštaurácie a som spoko”. Koncom novembra Sulík predstavil svoj pandemický plán - Semafor zdravia , podľa ktorého sa Slovensko malo rozdeliť na 36 obvodov a opatrenia mali byť prijímané lokálne. Súčasťou plánu bolo aj prijatie zákona, ktorý by odškodnil zatvorené prevádzky. V tom istom čase predstavil štátny semaforový systém minister zdravotníctva Marek Krajčí. Premiér Sulíkov plán odmietol , podľa neho vypracoval inú úlohu, než dostal zadanú. Začiatkom decembra 2020 Sullík uviedol , že celoplošné opatrenia považuje za hlúposť, pretože „v najmenej zamorených oblastiach musia byť zatvorené reštaurácie a v najviac zamorených môžu byť otvorené kostoly”. 10. decembra Sulík povedal , že „systematicky likvidujeme celý gastro segment”. O týždeň neskôr pripustil , že je potrebný lockdown, pretože koronavírus sa vymkol spod kontroly. V polovici januára 2021 Sulík zopakoval svoje vyjadrenie z decembra, že „nevidí(m) logiku v tom, aby sme v najmenej postihnutých okresoch zavreli reštaurácie, v najpostihnutejších otvorili kostoly. Opakovane som žiadal zrušiť vlaky zadarmo, ale Boris Kollár povedal nie a to je písmo sväté”. 5. februára sa Sulíkovi podarilo presadiť otvorenie záhradkárskych potrieb."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "odmietol", "vyzval", "navrhol", "reagoval", "Semafor zdravia", "semaforový systém", "odmietol", "uviedol", "povedal", "pripustil", "zopakoval", "presadiť"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/sulik-sas-je-proti-zatvaraniu-restau/499464-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/premier-odmietol-kritiku-r-sulika-na/507203-clanok.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/568476-sulik-sa-zastal-vedcov-ludia-za-trpezlivost-dostali-palicku-do-nosa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/840109/sulik-uvital-uvolnovanie-opatreni-necham-na-sebe-aj-drevo-rubat-odkazal-premierovi/", "https://www.trend.sk/spravy/sulikovi-nestaci-otvorenie-kin-divadiel-potesili-ho-restauracie", "https://slovensko.hnonline.sk/2252537-sulik-pandemicky-plan-predstavenie", "https://dennikn.sk/2154497/krajci-ma-novy-plan-popisuje-v-nom-kedy-zatvorit-kostoly-skoly-nakupne-centra-aj-kedy-obmedzi-pohyb/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569561-nazivo-sulik-predstavuje-semafor-zdravia/", "https://www.webnoviny.sk/celoplosne-pravidla-otvarania-prevadzok-sa-vymykaju-logike-a-sulik-ich-povazuje-za-hlupost/", "https://www.ta3.com/clanok/1198510/systematicky-likvidujeme-cele-gastro-sulik-kritizoval-opatrenia.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/2191186", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2017861_sas-ostava-nadalej-sucastou-koalicie-vyhlasil-sulik", "https://www.aktuality.sk/clanok/862838/koronavirus-sulik-sa-chvali-otvaranim-zahradkarstiev/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:45.024739+00:00"}
{"id": "vr18", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "...teraz sme (mesto) odkupovali pozemky na sídlisku Hájik", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestské zastupiteľstvo v Žiline 2.10.2018 schválilo odkúpenie pozemku od fyzickej osoby za účelom výstavby HBV Hájik v k. ú. Závodie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mestské zastupiteľstvo v Žiline 2.10.2018 schválilo odkúpenie pozemku od fyzickej osoby za účelom výstavby HBV Hájik v k. ú. Závodie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["schválilo"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/Uznesenia_20181002164148.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:29.693378+00:00"}
{"id": "vr35070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35070", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "faktom je, že verejné financie sa v posledných 2 rokoch vyvíjali tak, že sme v oblasti verejných financií naozaj začali ísť po gréckej ceste, keď deficit vlani bol 8 %, v tomto roku sa blíži k 8 %. To sú naozaj čísla čo sa verejných financií týka, podobné gréckym.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Grécko malo podľa Eurostatu vlani deficit vo výške 13,6%, Slovensko podľa rovnakého zdroja 6,8%. V auguste EK očakávala, že by sa Grécku mohlo tento rok podariť dosiahnuť osem percentný deficit. Návrh rozpočtu na rok 2011 hovorí o slovenskom deficite v tomto roku vo výške 7,8%, pre minulý rok uvádza 7,9%.", "analysis_paragraphs": ["Grécko malo podľa Eurostatu vlani deficit vo výške 13,6%, Slovensko podľa rovnakého zdroja 6,8%. V auguste EK očakávala, že by sa Grécku mohlo tento rok podariť dosiahnuť osem percentný deficit. Návrh rozpočtu na rok 2011 hovorí o slovenskom deficite v tomto roku vo výške 7,8%, pre minulý rok uvádza 7,9%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "EK", "Návrh"], "url": ["http://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#deficit_eurostat", "http://www.dailystar.com.lb/article.asp?edition_id=10&categ_id=3&article_id=118432#axzz11QOQ8TJN", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=3207&docEID=135824&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:00.871288+00:00"}
{"id": "vr36971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36971", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja by som bol rád, keby to nebola podpora len v koalícii, ale aj v opozícii. Ja sa stretávam s poslancami výboru pre bezpečnosť všetkými, ešte pred tým, ako bude návrh zákona vo vláde. Čo sa nestávalo v minulosti, ale toto by nemal byť koalično-opozičný stred. Tam by sme sa mali zhodnúť.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, či sa minister Lipšic s opozičnými poslancami stretol a rokoval.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, či sa minister Lipšic s opozičnými poslancami stretol a rokoval."], "analysis_date": "2011-01-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:03.515952+00:00"}
{"id": "47050", "numeric_id": 47050, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47050", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "ak oni momentálne podľa ich šéfky zdravotníckeho výboru pani Cigánikovej zainvestovali do testovania trištvrte miliardy EUR, trištvrte miliardy, pôvodne hovorila miliardu, upravila to na trištvrte miliardy, čo je približne 15 alebo 17 nemocníc, normálnych veľkých funkčných nemocníc.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa SaS a šéfka Výboru NRSR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková pôvodne vypočítala náklady na antigénové testovanie na miliardu eur. Neskôr uverejnila na svojom Facebook u upresnenie 705 miliónov eur. Pre porovnanie: novopostavená bratislavská Nemocnica Sv. Michala stála asi 50 miliónov eur. 15 takýchto nemocníc by stálo 750 miliónov eur. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme napriek nepresnosti s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa SaS a šéfka Výboru NRSR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková pôvodne vypočítala náklady na antigénové testovanie na miliardu eur. Neskôr uverejnila na svojom Facebook u upresnenie 705 miliónov eur. Pre porovnanie: novopostavená bratislavská Nemocnica Sv. Michala stála asi 50 miliónov eur. 15 takýchto nemocníc by stálo 750 miliónov eur. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme napriek nepresnosti s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["Facebook"], "url": ["https://m.facebook.com/fungujucezdravotnictvo/photos/a.713549935396768/3766385723446492/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:18.858046+00:00"}
{"id": "vr34849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34849", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Stalo sa skutočnosťou, máme to v programovom vyhlásení, okamžite ako vypukla kauza Hayekovci, koaliční šéfovia sa dohodli včetne pani, pani premiérky, že dáme v Národnej rade návrh uznesenia na prešetrenie Národným kontrolným úradom...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Radičová sa vyjadrila kriticky ku kauze ako ku konfliktu záujmov 17.9.2010, čo bolo v deň zverejnenia informácie SME , že Hayek Consulting (HC) dostala zakázku aj po voľbách, avšak zhruba tri týždne od prvej mediálnej zmienky kauzy. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla v článku uverejnenom v eTrende 3.9.2010, kedy poukázal na tri zakázky HC s bývalou vládou. Práve tieto tri zákazky bude prešetrovať NKÚ. Premiérka sa ku kauze znovu vyjadrila 24.9.2010, a predostrela, že prostredníctvom poslancov NRSR dajú návrh na prešetrenie tejto kauzy prostredníctvom NKÚ. Hovoriť o okamžitej reakcii je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Radičová sa vyjadrila kriticky ku kauze ako ku konfliktu záujmov 17.9.2010, čo bolo v deň zverejnenia informácie SME , že Hayek Consulting (HC) dostala zakázku aj po voľbách, avšak zhruba tri týždne od prvej mediálnej zmienky kauzy. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla v článku uverejnenom v eTrende 3.9.2010, kedy poukázal na tri zakázky HC s bývalou vládou. Práve tieto tri zákazky bude prešetrovať NKÚ. Premiérka sa ku kauze znovu vyjadrila 24.9.2010, a predostrela, že prostredníctvom poslancov NRSR dajú návrh na prešetrenie tejto kauzy prostredníctvom NKÚ. Hovoriť o okamžitej reakcii je zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "SME", "eTrende"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5553448/radicova-dala-hayekovcom-ultimatum.html", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/biznis-od-pociatka-dostali-aj-pravicovi-hayekovci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:56.930125+00:00"}
{"id": "vr35908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35908", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem povedať, že ja som sa čudoval ako premiér, ako predseda Smeru reagoval na kauzu emisie. Pretože tam nekonal tak, aby zastavil zmluvu a stratu pre Slovensko, ale tak, že odvolal ministra, ktorý prišiel do vlády s tým, že chce zastaviť, alebo zrušiť zmluvu… Zo švajčiarskych alebo amerických zdrojov sa ukazuje, že jeden z tých, ktorí boli v kauze profitujúci, bol Jozef Brhel. A keď sa to vracia k tomu.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Figeľove zdroje nepoznáme. SME ale napríklad tvrdí , na základe pravdepodobne rovnakých zdrojov, to isté ako Figeľ.", "analysis_paragraphs": ["Figeľove zdroje nepoznáme. SME ale napríklad tvrdí , na základe pravdepodobne rovnakých zdrojov, to isté ako Figeľ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["SME ale napríklad tvrdí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5390599/figel-namocil-do-kauzy-emisii-aj-ficov-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:33.699156+00:00"}
{"id": "vr30899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30899", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Hovoria Slováci v Bruseli o tom, že na Slovensku je genocída, ako to urobil Boddogi?", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť koho a akú udalosť má pán Danko na mysli.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť koho a akú udalosť má pán Danko na mysli."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:20.963683+00:00"}
{"id": "vr16287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16287", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "...za 99,5% pozemkov sme minuli doteraz 310 miliónov (pri stavbe obchvatu D4/R7 pozn.).", "statement_date": "2017-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 merajú dokopy viac ako 59 kilometrov. Po ich dokončení budú slúžiť ako vonkajší obchvat hlavného mesta a pomôžu zlepšiť dopravu aj z regiónu na juh od Bratislavy. Zmluvy o výkupe pozemkov potrebných k výstavbe ciest sú verejne dostupné, avšak ich počet je niekoľko tisíc a Národná diaľničná spoločnosť nedisponuje na webe žiadnymi komplexnými číslami o celkovej sume investovanej na nákup týchto pozemkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Na stránke obchvatbratislavy.sk sú uvedené všetky potrebné dokumenty ku Koncesnej zmluve v ich finálnom znení, pred aj po revízii. Jedná sa o vládny materiál z 11.mája 2016; zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (Verejný obstarávateľ) a Zero Bypass Limited (Koncesionár). V zmluve sa ďalej uvádza: \"Verejný obstarávateľ odovzdá Koncesionárovi všetky Potrebné pozemky najneskôr 30. septembra 2016, s výnimkou Pozemkov pre niektoré kompenzačné opatrenia, ktoré budú odovzdané do 31. decembra 2016, a Pozemkov pre Vybrané inžinierske siete, ktoré budú odovzdané do 31. mája 2017.\" ( .zip , str.17) 20. mája 2016 denník Pravda informoval , že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) do vtedajšieho dňa vykúpila 87% plánovaných pozemkov pre potreby výstavby južného obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a rýchlostnej cesty R7. Zastupujúci riaditeľ NDS Róbert Auxt vtedy uviedol, že \"Na R7 je to prakticky sto percent, takže tá sa môže stavať vlastne už teraz.\" Ministerstvo dopravy dňa 8. septembra 2016 uverejnilo : \"V prípade, ak Bratislava v spolupráci s mestskými časťami nestihnú predať pozemky určené na výstavbu bratislavského obchvatu, štát tieto pozemky vyvlastní.\" Denník Pravda sa 8. júla 2016 venoval transparentnosti zmlúv o výkupe pozemkov, ktoré sa NDS zaviazala zverejniť. \"Kópie všetkých zmlúv o kúpe na pozemky pod diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7 zverejní NDS na webe, prístupné teda budú všetkým občanom.\" Sám Auxt sa vyjadril “ Transparentnosť pre nás nie sú len slová. Pôjdeme nad rámec zákona a hoci tieto zmluvy zverejňovať nemusíme, urobíme to. Keďže musíme dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov, oslovil som Úrad na ochranu osobných údajov, aby sme si boli istí, v akom rozsahu môžeme zmluvy sprístupniť.“ Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Diaľnica D4 a rýchlostná cesta R7 merajú dokopy viac ako 59 kilometrov. Po ich dokončení budú slúžiť ako vonkajší obchvat hlavného mesta a pomôžu zlepšiť dopravu aj z regiónu na juh od Bratislavy. Zmluvy o výkupe pozemkov potrebných k výstavbe ciest sú verejne dostupné, avšak ich počet je niekoľko tisíc a Národná diaľničná spoločnosť nedisponuje na webe žiadnymi komplexnými číslami o celkovej sume investovanej na nákup týchto pozemkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Na stránke obchvatbratislavy.sk sú uvedené všetky potrebné dokumenty ku Koncesnej zmluve v ich finálnom znení, pred aj po revízii. Jedná sa o vládny materiál z 11.mája 2016; zmluvu uzatvorenú medzi Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (Verejný obstarávateľ) a Zero Bypass Limited (Koncesionár). V zmluve sa ďalej uvádza: \"Verejný obstarávateľ odovzdá Koncesionárovi všetky Potrebné pozemky najneskôr 30. septembra 2016, s výnimkou Pozemkov pre niektoré kompenzačné opatrenia, ktoré budú odovzdané do 31. decembra 2016, a Pozemkov pre Vybrané inžinierske siete, ktoré budú odovzdané do 31. mája 2017.\" ( .zip , str.17) 20. mája 2016 denník Pravda informoval , že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) do vtedajšieho dňa vykúpila 87% plánovaných pozemkov pre potreby výstavby južného obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a rýchlostnej cesty R7. Zastupujúci riaditeľ NDS Róbert Auxt vtedy uviedol, že \"Na R7 je to prakticky sto percent, takže tá sa môže stavať vlastne už teraz.\" Ministerstvo dopravy dňa 8. septembra 2016 uverejnilo : \"V prípade, ak Bratislava v spolupráci s mestskými časťami nestihnú predať pozemky určené na výstavbu bratislavského obchvatu, štát tieto pozemky vyvlastní.\" Denník Pravda sa 8. júla 2016 venoval transparentnosti zmlúv o výkupe pozemkov, ktoré sa NDS zaviazala zverejniť. \"Kópie všetkých zmlúv o kúpe na pozemky pod diaľnicou D4 a rýchlostnou cestou R7 zverejní NDS na webe, prístupné teda budú všetkým občanom.\" Sám Auxt sa vyjadril “ Transparentnosť pre nás nie sú len slová. Pôjdeme nad rámec zákona a hoci tieto zmluvy zverejňovať nemusíme, urobíme to. Keďže musíme dodržiavať zákon o ochrane osobných údajov, oslovil som Úrad na ochranu osobných údajov, aby sme si boli istí, v akom rozsahu môžeme zmluvy sprístupniť.“ Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": ["obchvatbratislavy.sk", ".zip", "informoval", "uverejnilo", "venoval"], "url": ["http://www.obchvatbratislavy.sk/sk/dokumenty", "http://www.obchvatbratislavy.sk/uploads/files/uv-17229-2016-194.zip", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/393701-nds-vykupila-87-percent-pozemkov-pre-useky-d4-a-r7/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=199283&sword=&date%5Bdd%5D=16&date%5Bdm%5D=01&date%5Bdr%5D=2017", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398493-nds-zverejni-zmluvy-o-vykupe-pozemkov-pod-obchvatom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:06.307398+00:00"}
{"id": "vr17292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17292", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...môžem ísť ďalej do DPH-čky. Má sa tu (...) vyzbierať 7,5 miliardy. 2,5 miliardy sa nevyberie...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozdiel medzi predpokladanými príjmami z DPH a sumou, ktorá bola v skutočnosti vybraná, sa nazýva daňová medzera. Podľa prognózy daňových a odvodových príjmov na roky 2016-2020, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky (IFP), úspešnosť výberu DPH rastie ( .pdf , s. 3). Keďže sa medzera DPH zverejňuje s dvojročným oneskorením, pre overenie výroku sme použili údaje z roku 2015. V prognóze zo septembra 2017 sa výška daňových príjmov za rok 2015 pohybuje vo výške približne 5,4 miliárd eur ( .xml ). Daňová medzera sa vyšplhala na 2,256 miliárd eur. Podľa súčtu týchto dvoch položiek, by sa mala približne vyzbierať suma 7,656 miliárd eur. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek avizovanému zlepšeniu sa Slovensko vo výbere DPH drží v porovnaní so zvyškom Európy na chvoste rebríčka. Daňová medzera Slovenska je približne dvakrát väčšia ako priemer Európy. V roku 2015 obsadilo Slovensko predposledné miesto, hneď po Rumunsku. DPH pritom prináša do rozpočtu asi tretinu financií. Ak by sa daňová medzera znížila na európsky priemer, v roku 2014 si mohlo Slovensko podľa IFP prilepšiť až o 800 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Rozdiel medzi predpokladanými príjmami z DPH a sumou, ktorá bola v skutočnosti vybraná, sa nazýva daňová medzera. Podľa prognózy daňových a odvodových príjmov na roky 2016-2020, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky (IFP), úspešnosť výberu DPH rastie ( .pdf , s. 3). Keďže sa medzera DPH zverejňuje s dvojročným oneskorením, pre overenie výroku sme použili údaje z roku 2015. V prognóze zo septembra 2017 sa výška daňových príjmov za rok 2015 pohybuje vo výške približne 5,4 miliárd eur ( .xml ). Daňová medzera sa vyšplhala na 2,256 miliárd eur. Podľa súčtu týchto dvoch položiek, by sa mala približne vyzbierať suma 7,656 miliárd eur. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý. Napriek avizovanému zlepšeniu sa Slovensko vo výbere DPH drží v porovnaní so zvyškom Európy na chvoste rebríčka. Daňová medzera Slovenska je približne dvakrát väčšia ako priemer Európy. V roku 2015 obsadilo Slovensko predposledné miesto, hneď po Rumunsku. DPH pritom prináša do rozpočtu asi tretinu financií. Ak by sa daňová medzera znížila na európsky priemer, v roku 2014 si mohlo Slovensko podľa IFP prilepšiť až o 800 miliónov eur."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".xml", "Daňová", "chvoste", "tretinu", "800"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11510&documentId=15823", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11510&documentId=15820", "https://www.aktuality.sk/clanok/532634/vlada-bojuje-proti-podvodnikom-a-pritom-neodvedena-dph-vzrastla/", "https://focus.hnonline.sk/ekonomika/clanok/1059087-ako-je-na-tom-slovensko-v-porovnani-so-zvyskom-europy", "https://dennikn.sk/591536/slovensku-na-dph-stale-utekaju-viac-ako-2-miliardy-rocne/", "https://www.pwc.com/sk/sk/tax-news/slovensko-bojuje-s-dph-gapom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:46.895778+00:00"}
{"id": "vr15119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15119", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Do roku 2002 (...) nebol korunný svedok, nebola možnosť využívať jeho výpoveď v trestnom konaní.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že zákon o ochrane svedka bol zavedený omnoho skôr (od 1998), je pravdou, že inštitút tzv. \"korunného svedka\" v ňom nebol zakotvený až do roku 2003. Danej novele zákon sa začala vláda aktívne venovať v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pojem \" korunný svedok \" označuje osobu, ktorá \" výmenou za to, že nebude stíhan[á] alebo že dostane nižší trest, vypovedá a usvedčí predstaviteľov organizovaného zločinu alebo korupčných schém. (...) Do roku 2000 sa podobný mechanizmus ako pri navrhovanom inštitúte spolupracujúceho alebo korunného svedka uplatňoval prostredníctvom milosti udelenej prezidentom. \" Potrebu zavedenia inštitútu korunného svedka vysvetloval Daniel Lipšic, vtedy minister spravodlivosti takto:\" Dohody páchateľov s orgánmi činnými v trestnom konaní dnes nemôžu existovať z dôvodu, že slovenský trestný proces je ovládaný zásadou legality, čo znamená, že orgány sú povinné stíhať všetky trestné činy\". Mechanizmus prezidentskej milosti bol v roku 2002 už neplatný a prezident bol \" oprávnený udeliť milosť už len v právoplatne skončených veciach, teda až po odsúdení. Právo prezidenta rozhodnúť o nezačatí alebo nepokračovaní v trestnom stíhaní bolo totiž z Ústavy SR a z Trestného poriadku v polovici roka 2001 vypustené. \" Na 18. schôdzi počas druhej Dzurindovej vlády bol predložený Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V dôvodovej správe (.doc) tohoto zákona sa uvádza: \"Návrh zákona, ktorý bol spracovaný v súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, sa upravujú najmä tieto ustanovenia Trestného poriadku: zavádza sa inštitút tzv. spolupracujúceho, resp. korunného svedka (...)\" O zákone sa hlasovalo v treťom čítaní 23. októbra 2003, zákon bol schválený so 77 hlasmi za. Z toho teda vyplýva, že korunný svedok ako inštitút nebol až do tohoto obdobia v trestno-právnom systéme zavedený. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že zákon o ochrane svedka bol zavedený omnoho skôr (od 1998), je pravdou, že inštitút tzv. \"korunného svedka\" v ňom nebol zakotvený až do roku 2003. Danej novele zákon sa začala vláda aktívne venovať v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pojem \" korunný svedok \" označuje osobu, ktorá \" výmenou za to, že nebude stíhan[á] alebo že dostane nižší trest, vypovedá a usvedčí predstaviteľov organizovaného zločinu alebo korupčných schém. (...) Do roku 2000 sa podobný mechanizmus ako pri navrhovanom inštitúte spolupracujúceho alebo korunného svedka uplatňoval prostredníctvom milosti udelenej prezidentom. \" Potrebu zavedenia inštitútu korunného svedka vysvetloval Daniel Lipšic, vtedy minister spravodlivosti takto:\" Dohody páchateľov s orgánmi činnými v trestnom konaní dnes nemôžu existovať z dôvodu, že slovenský trestný proces je ovládaný zásadou legality, čo znamená, že orgány sú povinné stíhať všetky trestné činy\". Mechanizmus prezidentskej milosti bol v roku 2002 už neplatný a prezident bol \" oprávnený udeliť milosť už len v právoplatne skončených veciach, teda až po odsúdení. Právo prezidenta rozhodnúť o nezačatí alebo nepokračovaní v trestnom stíhaní bolo totiž z Ústavy SR a z Trestného poriadku v polovici roka 2001 vypustené. \" Na 18. schôdzi počas druhej Dzurindovej vlády bol predložený Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V dôvodovej správe (.doc) tohoto zákona sa uvádza: \"Návrh zákona, ktorý bol spracovaný v súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, generálnej prokuratúry a Komisie pre rekodifikáciu trestného práva, sa upravujú najmä tieto ustanovenia Trestného poriadku: zavádza sa inštitút tzv. spolupracujúceho, resp. korunného svedka (...)\" O zákone sa hlasovalo v treťom čítaní 23. októbra 2003, zákon bol schválený so 77 hlasmi za. Z toho teda vyplýva, že korunný svedok ako inštitút nebol až do tohoto obdobia v trestno-právnom systéme zavedený. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["ochrane svedka", "korunný svedok", "Vládny návrh zákona", "dôvodovej správe", "schválený"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Okt%C3%B3ber/zakon-o-ochrane-svedka-v-boji-proti-legalizacii-prijmov-z-najzavaznejsich-foriem-trestnej-cinnosti.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/korunni-svedkovia-uz-nebudu-zavisli-od-milosti-prezidenta.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=282", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=186678", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13232"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:28.207414+00:00"}
{"id": "vr27847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27847", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Aj Nemecko po dlhom dlhom boji vnútornom napriek tomu, že je to silná ekonomika a že možno až tak veľmi tú minimálnu mzdu nepotrebovali, tak pristúpilo k tomuto kroku.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecko schválilo zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eur za hodinu v apríli 2014 s platnostou od roku 2015. Ide o prvú celonárodnú úpravu minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"Germany’s cabinet has agreed to a new national minimum wage of €8.50 per hour, the first time it has been introduced on a countrywide basis.\"\n\nPodobne informuje aj BBC . Vláda zaviedla viaceré výnimky , ako napríklad vynatie stážistov, neplnoletých alebo dlhodobo nezamestnaných v prvých 6 mesiacoch ich práce z tejto legislatívy.\n\n\"German Chancellor Angela Merkel has approved the country's first minimum wage, at 8.50 euros an hour (Ł7; $11.75), to start in 2015. At the moment, the country is one of seven in the 28-nation EU without a minimum wage level .\"\n\nNávrh zavedenia minimálnej mzdy podporilo 80% nemeckej verejnosti. Oponentom bola napríklad Deutsche Bank , ktorá varovala , že zavedenie minimálne mzdy môže ohrozit až milión pracovných miest v krajine.", "analysis_paragraphs": ["Nemecko schválilo zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eur za hodinu v apríli 2014 s platnostou od roku 2015. Ide o prvú celonárodnú úpravu minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\"Germany’s cabinet has agreed to a new national minimum wage of €8.50 per hour, the first time it has been introduced on a countrywide basis.\"", "Podobne informuje aj BBC . Vláda zaviedla viaceré výnimky , ako napríklad vynatie stážistov, neplnoletých alebo dlhodobo nezamestnaných v prvých 6 mesiacoch ich práce z tejto legislatívy.", "\"German Chancellor Angela Merkel has approved the country's first minimum wage, at 8.50 euros an hour (Ł7; $11.75), to start in 2015. At the moment, the country is one of seven in the 28-nation EU without a minimum wage level .\"", "Návrh zavedenia minimálnej mzdy podporilo 80% nemeckej verejnosti. Oponentom bola napríklad Deutsche Bank , ktorá varovala , že zavedenie minimálne mzdy môže ohrozit až milión pracovných miest v krajine."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["schválilo", "BBC", "výnimky", "podporilo", "Deutsche Bank", "varovala"], "url": ["http://www.euronews.com/2014/04/02/germany-set-to-introduce-new-minimum-wage-from-2015/", "http://www.bbc.com/news/business-26851906", "http://www.bbc.com/news/business-26851906", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702304026304579452843363960958", "https://www.dbresearch.com/PROD/DBR_INTERNET_EN-PROD/PROD0000000000323090/Minimum+wage+at+EUR+8_50%3A+The+wrong+policy+choice.PDF", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702304026304579452843363960958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:47.553225+00:00"}
{"id": "vr33603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33603", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prvýkrát dostala opozícia dvoch podpredsedov parlamentu.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica. Prehľad podpredsedov (pdf, s.5-6) NR SR a vládnych koalícii od roku 1990:", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica. Prehľad podpredsedov (pdf, s.5-6) NR SR a vládnych koalícii od roku 1990:"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedov", "koalícii", "Hort", "Bugár", "Rusko", "Veteška", "Belousovová", "Hort", "Veteška", "Číž", "Podpredsedovia", "Fico", "Podpredsedovia"], "url": ["http://www.history.sav.sk/zatkuliak/zatkuliak-prehlad.pdf", "http://www.parties-and-elections.eu/slovakia1.html", "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/18/zivotopis:true/category:predsednictvo", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/183", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Rusko", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59064", "http://www.demagog.sk/politici/42/milan-hort", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=496", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/hort-bugar-a-hrusovsky-su-podpredsedovia-parlamentu.html", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=podpredsedovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:29.188238+00:00"}
{"id": "vr29404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29404", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "My máme 22 vojenských cintorínov...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska spomína vojenské cintoríny v spojení s blížiacimi sa oslavami ukončenia druhej svetovej vojny. V diskusii vyjadril svoju túžbu navštíviť čo najväčší počet takýchto cintorínov na území Slovenskej republiky. V dôsledku druhej svetovej vojny vzniklo na Slovensku 22 cintorínov, z toho však len 14 cintorínov je označených ako vojenské. Napriek rozdielu medzi vojenským, ktorých je len 14 a vojnovým cintorínom, ktorých je 22, výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Andrej Kiska o týchto cintorínoch hovorí v súvislosti s výročím ukončenia druhej svetovej vojny a uctenia si jej obetí, ktoré sú pochované na 22 vojnových cintorínoch. Zo zákonného hľadiska je rozdiel medzi vojnovým a vojenským cintorínom . Vojnový cintorín zahŕňa všetky obete vojny - teda civilné aj armádne. Vojenský cintorín je vyhradený len pre armádnych príslušníkov (str. 9). V dokumente, ktorý vydalo ministerstvo obrany v roku 2014 sa uvádza celkovo 22 vojnových cintorínov z druhej svetovej vojny. V priloženej mape (str. 6 - 7) sú znázornené polohy jednotlivých cintorínov z prvej a druhej svetovej vojny. Z údajov na mape vyplýva, že na Slovensku sa nachádza 14 vojenských cintorínov z druhej svetovej vojny.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska spomína vojenské cintoríny v spojení s blížiacimi sa oslavami ukončenia druhej svetovej vojny. V diskusii vyjadril svoju túžbu navštíviť čo najväčší počet takýchto cintorínov na území Slovenskej republiky. V dôsledku druhej svetovej vojny vzniklo na Slovensku 22 cintorínov, z toho však len 14 cintorínov je označených ako vojenské. Napriek rozdielu medzi vojenským, ktorých je len 14 a vojnovým cintorínom, ktorých je 22, výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Andrej Kiska o týchto cintorínoch hovorí v súvislosti s výročím ukončenia druhej svetovej vojny a uctenia si jej obetí, ktoré sú pochované na 22 vojnových cintorínoch. Zo zákonného hľadiska je rozdiel medzi vojnovým a vojenským cintorínom . Vojnový cintorín zahŕňa všetky obete vojny - teda civilné aj armádne. Vojenský cintorín je vyhradený len pre armádnych príslušníkov (str. 9). V dokumente, ktorý vydalo ministerstvo obrany v roku 2014 sa uvádza celkovo 22 vojnových cintorínov z druhej svetovej vojny. V priloženej mape (str. 6 - 7) sú znázornené polohy jednotlivých cintorínov z prvej a druhej svetovej vojny. Z údajov na mape vyplýva, že na Slovensku sa nachádza 14 vojenských cintorínov z druhej svetovej vojny."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["cintorínom"], "url": ["http://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fdata%2Fdisk%2Fcasopis%2FObrana_11_2014.pdf&ei=dTgZVdrAHobLPcHRgEA&usg=AFQjCNGitvMgDl6YR7nO__Wd8boUepTYCg&sig2=F9dWPbA2zMFS6MvfTw-K7w&bvm=bv.89381419,d.ZWU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:34.905449+00:00"}
{"id": "vr33302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33302", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V rámci Slovenskej republiky je možné v takomto prípade (úmyselne porušenie napr. falošné etikety, firma môže prísť o licenciu, pozn.) dať návrh na Živnostenský úrad na odobratie licencie. Toto je v zákone zakotvené od roku 2005.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Možnosť podania návrhu na odobratie alebo pozastavenie živnosti v prípade zistenia nedostatkov alebo manipulácie pri kontrole potravín, je skutočne zahrnutá v zákone. Takáto možnosť sa však nachádzala už v zákone z roku 2002. V roku 2004 (účinnosť 2005), síce bola schválená novela zákona o potravinách, ktorá sa ale nenovelizoval možnosť podania podnetu na Živnostenský úrad. Inými slovami, je pravdou, že v zákone je možnosť podania návrhu na odobratie živnosti, ale nie je pravdou, že sa tak udialo až v roku 2004 resp. 2005. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Je pravdou, že kontrolný orgán má možnosť v prípade uloženia pokuty podať podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie činnosti. Zákon o potravinách ( konsolidované znenie ) uvádza v §19 nasledovné: \"§ 19 (3) Ak v súvislosti s opatreniami podľa odseku 1 bola uložená aj pokuta, môže orgán úradnej kontroly potravín podať obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti v časti týkajúcej sa výroby a predaja potravín. Orgán úradnej kontroly potravín zároveň zašle živnostenskému úradu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a odôvodnenie, prečo má byť živnostenské oprávnenie zrušené alebo prevádzkovanie živnosti pozastavené. (4) Výroba potravín, manipulácia s nimi alebo ich umiestňovanie na trh, ktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, je osobitne závažným porušením tohto zákona a osobitných predpisov.\" Možnosť potravinového dozoru podať v prípade zistení návrh na zrušenie živnosti alebo pozastavenie živnosti, sa však nachádza už v znení zákona o potravinách z roku 2002 . \"§ 19 (8) Orgány potravinového dozoru v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone dozoru a) zakážu výrobu výrobkov, manipuláciu s výrobkami alebo obeh výrobkov, ktoré odporujú tomuto zákonu a potravinovému kódexu, pri preukázaní zdravotnej škodlivosti a nevhodnosti na ľudskú spotrebu na mieste znehodnotia alebo vydajú príkaz na zneškodnenie podľa osobitného predpisu, b) zakážu používanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich zdravotnú neškodnosť a kvalitu potravín, c) podávajú okresnému úradu podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti ...\" Novelizácia zákona z roku 2004 , ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka 2005 nemení § 19, ktorý dáva možnosť na podanie návrhu na odobratie živnosti v prípade nedostatkov alebo manipulácie. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Možnosť podania návrhu na odobratie alebo pozastavenie živnosti v prípade zistenia nedostatkov alebo manipulácie pri kontrole potravín, je skutočne zahrnutá v zákone. Takáto možnosť sa však nachádzala už v zákone z roku 2002. V roku 2004 (účinnosť 2005), síce bola schválená novela zákona o potravinách, ktorá sa ale nenovelizoval možnosť podania podnetu na Živnostenský úrad. Inými slovami, je pravdou, že v zákone je možnosť podania návrhu na odobratie živnosti, ale nie je pravdou, že sa tak udialo až v roku 2004 resp. 2005. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Je pravdou, že kontrolný orgán má možnosť v prípade uloženia pokuty podať podnet na odobratie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie činnosti. Zákon o potravinách ( konsolidované znenie ) uvádza v §19 nasledovné: \"§ 19 (3) Ak v súvislosti s opatreniami podľa odseku 1 bola uložená aj pokuta, môže orgán úradnej kontroly potravín podať obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti v časti týkajúcej sa výroby a predaja potravín. Orgán úradnej kontroly potravín zároveň zašle živnostenskému úradu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a odôvodnenie, prečo má byť živnostenské oprávnenie zrušené alebo prevádzkovanie živnosti pozastavené. (4) Výroba potravín, manipulácia s nimi alebo ich umiestňovanie na trh, ktoré môžu poškodiť zdravie konečného spotrebiteľa, je osobitne závažným porušením tohto zákona a osobitných predpisov.\" Možnosť potravinového dozoru podať v prípade zistení návrh na zrušenie živnosti alebo pozastavenie živnosti, sa však nachádza už v znení zákona o potravinách z roku 2002 . \"§ 19 (8) Orgány potravinového dozoru v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone dozoru a) zakážu výrobu výrobkov, manipuláciu s výrobkami alebo obeh výrobkov, ktoré odporujú tomuto zákonu a potravinovému kódexu, pri preukázaní zdravotnej škodlivosti a nevhodnosti na ľudskú spotrebu na mieste znehodnotia alebo vydajú príkaz na zneškodnenie podľa osobitného predpisu, b) zakážu používanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich zdravotnú neškodnosť a kvalitu potravín, c) podávajú okresnému úradu podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti ...\" Novelizácia zákona z roku 2004 , ktorá nadobudla účinnosť začiatkom roka 2005 nemení § 19, ktorý dáva možnosť na podanie návrhu na odobratie živnosti v prípade nedostatkov alebo manipulácie. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["konsolidované znenie", "2002", "Novelizácia", "2004"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-23", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-152/info", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:38.199674+00:00"}
{"id": "vr13908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13908", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "... dlh zdravotníctva nám za 4 roky narástol na 430 miliónov eur...", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje TASR , dlh zdravotníctva dosiahol na konci roka 2014 výšku 430,5 milióna eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila práve faktor vysokého dlhu v zdravotníctve za výrazne negatívne rizikový, dokonca predpokladá, že dlh v zdravotníctve sa od minulého roka zvýšil. Nové dlhy môžu predstavovať približne 150 miliónov eur, no presné oficiálne číslo pre tento rok ešte nie je známe. K 31.12 2012 (rok nástupu Ficovej vlády) bol dlh zdravotníctva na úrovni 213 miliónov eur, teda skutočne odvtedy stúpol.Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dostupné zdroje naposledy informujú o presnom čísle 430 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje TASR , dlh zdravotníctva dosiahol na konci roka 2014 výšku 430,5 milióna eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť označila práve faktor vysokého dlhu v zdravotníctve za výrazne negatívne rizikový, dokonca predpokladá, že dlh v zdravotníctve sa od minulého roka zvýšil. Nové dlhy môžu predstavovať približne 150 miliónov eur, no presné oficiálne číslo pre tento rok ešte nie je známe. K 31.12 2012 (rok nástupu Ficovej vlády) bol dlh zdravotníctva na úrovni 213 miliónov eur, teda skutočne odvtedy stúpol.Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dostupné zdroje naposledy informujú o presnom čísle 430 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "2012"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-dlh-v-zdravotnictve-presiahol-4/133580-clanok.html", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/rizikom-rozpoctu-je-i-vysoky-dlh-v-zdravotnictve", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154616?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:57.088954+00:00"}
{"id": "48808", "numeric_id": 48808, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48808", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Veď vy ste stáli na tej tlačovej besede s Hirmanom aj so všetkými, s Hegerom, ktorí slávnostne oznamovali za prítomnosti podnikateľov, ako im idete pomáhať. Veď si to všetci pamätáme. Zastropovanie elektrickej energie 199, plyn 99.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová beseda o kompenzácii vysokých cien energií pre podnikateľské subjekty, o ktorej hovorí Erik Tomáš, sa uskutočnila 24. októbra 2022. Zúčastnili sa jej Matovič, Hirman, Heger a zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov.\n\nSpoločne predstavili schému pomoci, ktorá zahŕňala zastropovanie ceny elektriny na hranici 199 eur za MW/h cenu plynu na hranici 99 eur za MW/h pre podnikateľské subjekty. Akúkoľvek vyššiu sumu mali mať podnikatelia preplatenú do výšky 80 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová beseda o kompenzácii vysokých cien energií pre podnikateľské subjekty, o ktorej hovorí Erik Tomáš, sa uskutočnila 24. októbra 2022. Zúčastnili sa jej Matovič, Hirman, Heger a zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov.", "Spoločne predstavili schému pomoci, ktorá zahŕňala zastropovanie ceny elektriny na hranici 199 eur za MW/h cenu plynu na hranici 99 eur za MW/h pre podnikateľské subjekty. Akúkoľvek vyššiu sumu mali mať podnikatelia preplatenú do výšky 80 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["sa uskutočnila", "zahŕňala"], "url": ["https://www.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/videos/1185200785403868/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/nova-web-stranka-19.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:54.826691+00:00"}
{"id": "vr36920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36920", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Bola to kampaň pána Schmitta, ku ktorej sa on hlásil v podstate aj pri svojom inauguračnom prejave ako prezident Maďarskej republiky, že jedna z priorít jeho pôsobenia bude kampaňovať v susedných štátoch Maďarskej republiky, aby občania týchto štátov maďarskej národnosti požiadali o maďarské štátne občianstvo.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pál Schmitt vo svojom inauguračnom prejave povedal : \"A na záver, pri všetkých týchto veciach na očiach je najdôležitejie udržanie jednoty 15-miliónového maďarského národa. Nech ma moje prezidentské povolanie zavolá kamkoľvek na svete, všade by som sa rád stretol s miestnymi Maďarmi. Povzbudím ich v tom, aby okrem duševného spojenia žili aj s možnosťou vytvorenou dvojitým občianstvom, nech aj takýmto spôsobom vyjadria našu spolupatričnosť. Veď všetci sme dediči jedného jazyka, jednej kultúry, jednej pamäte, jednych dejín, máme spoločnú zodpovednosť za to, aké bude maďarstvo 21. storočia.\" (Originál: \"S végezetül mindezeket szem előtt tartva a legfontosabb a 15 milliós magyar nemzet egységének szolgálata. Elnöki küldetésem bárhová szólít is a világon, mindenhol szeretnék az ott élő magyarokkal találkozni. Biztatni fogom őket, hogy a lelki kötődésen túl éljenek a kettős állampolgárság várva várt lehetőségével, fejezzék ki ily módon is együvé tartozásunkat. Hiszen mindannyian egy nyelv, egy kultúra, egy emlékezet, egy történelem örökösei vagyunk, közös a felelősségünk abban, hogy milyen lesz a XXI. század magyarsága.\" )", "analysis_paragraphs": ["Pál Schmitt vo svojom inauguračnom prejave povedal : \"A na záver, pri všetkých týchto veciach na očiach je najdôležitejie udržanie jednoty 15-miliónového maďarského národa. Nech ma moje prezidentské povolanie zavolá kamkoľvek na svete, všade by som sa rád stretol s miestnymi Maďarmi. Povzbudím ich v tom, aby okrem duševného spojenia žili aj s možnosťou vytvorenou dvojitým občianstvom, nech aj takýmto spôsobom vyjadria našu spolupatričnosť. Veď všetci sme dediči jedného jazyka, jednej kultúry, jednej pamäte, jednych dejín, máme spoločnú zodpovednosť za to, aké bude maďarstvo 21. storočia.\" (Originál: \"S végezetül mindezeket szem előtt tartva a legfontosabb a 15 milliós magyar nemzet egységének szolgálata. Elnöki küldetésem bárhová szólít is a világon, mindenhol szeretnék az ott élő magyarokkal találkozni. Biztatni fogom őket, hogy a lelki kötődésen túl éljenek a kettős állampolgárság várva várt lehetőségével, fejezzék ki ily módon is együvé tartozásunkat. Hiszen mindannyian egy nyelv, egy kultúra, egy emlékezet, egy történelem örökösei vagyunk, közös a felelősségünk abban, hogy milyen lesz a XXI. század magyarsága.\" )"], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["inauguračnom prejave povedal"], "url": ["http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=152430"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:17.336457+00:00"}
{"id": "vr35340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35340", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "V súčasnosti Slovenská národná strana prehodnocuje vplyv alebo dosahy tejto Lisabonskej zmluvy  a preto sme sa napríklad včera zúčastnili jednej dôležitej a významnej konferencie práve s témou Lisabonská zmluva, kde chceme v spolupráci so zahraničnými politickými stranami posilňovať národný prvok tak, aby povedzme tá centralizácia európskych inštitúcií sa zastavila a aby sa niektoré kompetencie, ktoré to, čo sa môže vyriešiť na úrovni domácej, národnej aby sa ďalej neprenášali na spoločnú európsku politiku.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dňoch 22. a 23. októbra 2010 sa vo Viedni uskutočnila konferencia krajne pravicových strán členských štátov EÚ. Konferenciu zvolala Rakúska Strana slobodných demokratov (FPO) a jej témou bola \"situácia EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy\". Strany sa zaviazali, že budú presadzovať referendum občanov Európskej únie proti začleneniu Turecka do eurobloku. Predseda strany slobodných Heinz-Christian Strache osobným listom pozval aj predsedu našej Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Slota sa konferencie nezúčastnil a reprezentáciou SNS poveril prvého podpredsedu SNS Andreja Danka a člena Odborného kabinetu SNS A. Jozefa Langa. Pozvanie na konferenciu nedostali zástupcovia radikálnych strán Jobbik (Maďarsko), Ataka (Bulharsko) a francúzskeho Národného frontu.", "analysis_paragraphs": ["V dňoch 22. a 23. októbra 2010 sa vo Viedni uskutočnila konferencia krajne pravicových strán členských štátov EÚ. Konferenciu zvolala Rakúska Strana slobodných demokratov (FPO) a jej témou bola \"situácia EÚ po prijatí Lisabonskej zmluvy\". Strany sa zaviazali, že budú presadzovať referendum občanov Európskej únie proti začleneniu Turecka do eurobloku. Predseda strany slobodných Heinz-Christian Strache osobným listom pozval aj predsedu našej Slovenskej národnej strany Jána Slotu. Slota sa konferencie nezúčastnil a reprezentáciou SNS poveril prvého podpredsedu SNS Andreja Danka a člena Odborného kabinetu SNS A. Jozefa Langa. Pozvanie na konferenciu nedostali zástupcovia radikálnych strán Jobbik (Maďarsko), Ataka (Bulharsko) a francúzskeho Národného frontu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["konferencia krajne pravicových strán", "pozval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5607548/krajna-pravica-rokuje-vo-viedni-pozvali-aj-slotu.html", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-a-a-j-lang-na-europskom-stretnuti-narodnych-stran-vo-viedni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:13.535356+00:00"}
{"id": "vr14186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14186", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Čo sa týka odvetvovej tripartity... Išlo o to, že tam boli zástupcovia iných odborových združení a organizácií, aj najväčšieho odborového združenia, čo sa týka zdravotníctva a sociálnych služieb. Boli tam predstavitelia štátnych nemocníc, boli tam predstavitelia súkromných nemocníc, predstavitelia iných komôr, aby sme si prešli túto otázku, aby ste videli to, že v tejto chvíli, že v tejto chvíli ste iba vy proti tomuto zákonu..", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister Čislák sa v danom výroku odvoláva na stretnutie tripartity, na ktorom sa malo rokovať o platoch zdravotných sestier. O danom stretnutí sme avšak ani na stránkach MZ SR či v iných informačných zdrojoch žiadnu zmienku neobjavili. Jedinou informáciou je vyjadrenie poskytnuté kanceláriou ministra Čisláka, ktoré hovorí o tom, že \" d ňa 1.12.2015 o 10,00 hod. sa konala ODT na MZ SR, na ktorú neprišla pani Lazorová ani pani Kavecká. Obe pozvané boli. \" Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Čislák sa v danom výroku odvoláva na stretnutie tripartity, na ktorom sa malo rokovať o platoch zdravotných sestier. O danom stretnutí sme avšak ani na stránkach MZ SR či v iných informačných zdrojoch žiadnu zmienku neobjavili. Jedinou informáciou je vyjadrenie poskytnuté kanceláriou ministra Čisláka, ktoré hovorí o tom, že \" d ňa 1.12.2015 o 10,00 hod. sa konala ODT na MZ SR, na ktorú neprišla pani Lazorová ani pani Kavecká. Obe pozvané boli. \" Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:57.051652+00:00"}
{"id": "vr34303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34303", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Znovu opakujem, ja som rokoval s pánom Vollebaekom trikrát.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podarilo sa nám nájsť informácie, podľa ktorých sa D. Čaplovič s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom stretol dvakrát a to 10. februára 2009 a 16. septembra 2009 .", "analysis_paragraphs": ["Podarilo sa nám nájsť informácie, podľa ktorých sa D. Čaplovič s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny Knutom Vollebaekom stretol dvakrát a to 10. februára 2009 a 16. septembra 2009 ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["10. februára 2009", "16. septembra 2009"], "url": ["http://spectator.sme.sk/articles/view/34336/10/osce_minorities_commissioner_vollebaek_to_visit_slovakia.html", "http://www.government.gov.sk/17242/vicepremier-sr-dusan-caplovic-rokoval-s-vysokym-komisarom-obse-knutom-vollebaekom.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:58.742472+00:00"}
{"id": "vr31883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31883", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V roku 2004 bol podiel príjmov FO na HDP 2,7%. Dnes je 2,3%. Tzn., my tu máme reálny pokles výberu tohto typu daní.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel z príjmov z FO na HDP skutočne klesol oproti roku 2004, jednalo sa však o pokles o približne 0,1 percentných bodov a nie o 0,4 p.b., ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ŠÚ SR v roku 2004 bol HDP na úrovni 45 128,2 mil. eur. Ak vychádzame z údajov Daňového riaditeľstva SR tak ku koncu roka 2004 bol výber daní z fyzických hodnôt vo výške približne 34 555,9 mil SKK ( 1 147 mil. eur. Celkový výber daní z príjmov FO je súčet platieb zo závislej činnosti a z podnikania. Podiel daní príjmov z FO bol v roku 2004 teda 2,54 % na HDP. P. Kažimír udáva o približne 0,16 % vyššie číslo. Podľa ŠÚ SR v roku 2011 bol HDP na úrovni 69 058,2 mil. eur. Ide o posledné oficiálne zverejnené údaje. Celkový výber daní z príjmov FO bol k 31.12. 2011 na úrovni 1703,3 mil eur (s.3). Podiel daní príjmov z fyzických osôb bol v roku 2011 2,46 % na HDP . P. Kažimír uvádza o 0,16 % nižšie číslo. Z uvedeného vyplýva, že podiel z príjmov z FO klesol oproti roku 2004 o približne 0,1 % na HDP a nie o 0,4 % ako uvádza P. Kažimír. P. Kažímír správne naznačuje pokles podielu daní z príjmov FO oproti roku 2004, avšak neuvádza správne čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel z príjmov z FO na HDP skutočne klesol oproti roku 2004, jednalo sa však o pokles o približne 0,1 percentných bodov a nie o 0,4 p.b., ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ŠÚ SR v roku 2004 bol HDP na úrovni 45 128,2 mil. eur. Ak vychádzame z údajov Daňového riaditeľstva SR tak ku koncu roka 2004 bol výber daní z fyzických hodnôt vo výške približne 34 555,9 mil SKK ( 1 147 mil. eur. Celkový výber daní z príjmov FO je súčet platieb zo závislej činnosti a z podnikania. Podiel daní príjmov z FO bol v roku 2004 teda 2,54 % na HDP. P. Kažimír udáva o približne 0,16 % vyššie číslo. Podľa ŠÚ SR v roku 2011 bol HDP na úrovni 69 058,2 mil. eur. Ide o posledné oficiálne zverejnené údaje. Celkový výber daní z príjmov FO bol k 31.12. 2011 na úrovni 1703,3 mil eur (s.3). Podiel daní príjmov z fyzických osôb bol v roku 2011 2,46 % na HDP . P. Kažimír uvádza o 0,16 % nižšie číslo. Z uvedeného vyplýva, že podiel z príjmov z FO klesol oproti roku 2004 o približne 0,1 % na HDP a nie o 0,4 % ako uvádza P. Kažimír. P. Kažímír správne naznačuje pokles podielu daní z príjmov FO oproti roku 2004, avšak neuvádza správne čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["2004", "údajov", "1 147", "2011", "1703,3"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19784", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/0412ppsr.pdf", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/0412ppsr.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35590", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/an_12_11.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:18.130393+00:00"}
{"id": "vr32101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32101", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Moderátorka: (\"V prípade pádu vlády I. Radičovej ústavní právnici hovorili, že Ústava jasne hovorila politikom čo treba robiť. Oni sa prikláňali možnosti vzniku teda úradníckej vlády.\") P. Paška: \"Pani redaktorka jednak netvrdili jednoznačne ústavní právnici.\"", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavní právnici nemali po páde vlády I.Radičovej jednotný názor nato, ako treba vzniknutú situáciu riešiť. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Podľa denníka Pravda (16. októbra 2011) predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka naznačil, že vláda môže pokračovať, ale zároveň aj upozornil na komplikácie, ktoré by vymenovaním novej vlády mohli nastať. Taktiež odporučil do predčasných volieb nevymenovať žiadnu novú vládu. V rovnakom článku denník Pravda uvádza aj stanoviská iných ústavných právnikov: Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu SR, sa vyjadril, že prezident nemá inú možnosť, ako poveriť niekoho zostavením novej vlády, pretože vláda po jej páde prestala existovať. Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány sa zas na margo vzniknutej situácie vyjadril: \"Prezident musí vládu odvolať. Tento krok je nesporný. Otázne je, či musí vymenovať novú vládu, alebo sa mohol vybrať aj cestou poverenia vlády vykonávať naďalej funkciu. Prezident sa rozhodol zjavne pre doslovný výklad príslušných článkov ústavy, predovšetkým (článku) 115, odsek prvý, a nerozhodol sa využiť článok 101, odsek prvý o povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov.\" Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV potvrdil , že tento vyslovenia nedôvery vláde nie je tak presne riešený ako pri podaní demisie vlády. \"Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády,\" konštatuje ústava. Podľa Aktuálne.sk (18. októbra 2011) Právnici okrem odvolania vlády predostreli aj ďalšie možné scenáre. Jedným z nich je úradnícka vláda. Tej však stojí v ceste chýbajúca podpora v parlamente. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústavní právnici nemali po páde vlády I.Radičovej jednotný názor nato, ako treba vzniknutú situáciu riešiť. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Podľa denníka Pravda (16. októbra 2011) predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka naznačil, že vláda môže pokračovať, ale zároveň aj upozornil na komplikácie, ktoré by vymenovaním novej vlády mohli nastať. Taktiež odporučil do predčasných volieb nevymenovať žiadnu novú vládu. V rovnakom článku denník Pravda uvádza aj stanoviská iných ústavných právnikov: Ján Drgonec, bývalý sudca Ústavného súdu SR, sa vyjadril, že prezident nemá inú možnosť, ako poveriť niekoho zostavením novej vlády, pretože vláda po jej páde prestala existovať. Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány sa zas na margo vzniknutej situácie vyjadril: \"Prezident musí vládu odvolať. Tento krok je nesporný. Otázne je, či musí vymenovať novú vládu, alebo sa mohol vybrať aj cestou poverenia vlády vykonávať naďalej funkciu. Prezident sa rozhodol zjavne pre doslovný výklad príslušných článkov ústavy, predovšetkým (článku) 115, odsek prvý, a nerozhodol sa využiť článok 101, odsek prvý o povinnosti zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov.\" Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV potvrdil , že tento vyslovenia nedôvery vláde nie je tak presne riešený ako pri podaní demisie vlády. \"Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády,\" konštatuje ústava. Podľa Aktuálne.sk (18. októbra 2011) Právnici okrem odvolania vlády predostreli aj ďalšie možné scenáre. Jedným z nich je úradnícka vláda. Tej však stojí v ceste chýbajúca podpora v parlamente. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Pravda", "potvrdil", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ustavni-pravnici-nie-su-jednotni-d4w-/sk_domace.asp?c=A111016_164415_sk_domace_p29", "http://spravy.pravda.sk/ustavni-pravnici-nie-su-jednotni-d4w-/sk_domace.asp?c=A111016_164415_sk_domace_p29", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/premierka-odisla-od-prezidenta-bez-slo/416956-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/ak-gasparovic-vladu-neodvola-hrozi-mu-impeachment/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:49.749141+00:00"}
{"id": "vr35730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35730", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preberáte krajinu s deficitom 7%, 7% je priemerný deficit v rámci Európskej únii, pri najvyššom hospodárskom raste, najnižšej zadlženosti.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Túto skutočnosť už raz Fico spomínal. Fico sa netrafil o dve desatiny percenta, podstata jeho výroku však zostáva pravdivá.", "analysis_paragraphs": ["Túto skutočnosť už raz Fico spomínal. Fico sa netrafil o dve desatiny percenta, podstata jeho výroku však zostáva pravdivá."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:08.498751+00:00"}
{"id": "46117", "numeric_id": 46117, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46117", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Vidíme dvorného právnika strany OĽaNO, pána Miškoviča, ktorý si už dokázal vytiahnuť zo štátu skoro 1.000.000 EUR, z rôznych rezortov, ktoré ovládajú ľudia z OĽaNO.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rezorty resp. štátne inštitúcie pod kontrolou nominantov OĽaNO zazmluvnili po voľbách advokátsku kanceláriu Michala Miškoviča na služby za viac ako 830-tisíc eur. Sú to však rámcové zmluvy, ktoré určujú maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od skutočne objednanej a odvedenej práce. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že Miškovič od týchto „rezortov” zatiaľ dostal 35-tisíc eur. Nedá sa preto tvrdiť, že si „už dokázal vytiahnuť skoro milión eur” - toľko peňazí mu zatiaľ štát nevyplatil. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Advokátska kancelária Michala Miškoviča uzatvorila po voľbách rámcové zmluvy s Ministerstvom životného prostredia ( 234-tisíc eur ), s Tiposom ( 307-tisíc eur ) a Slovenským pozemkovým fondom ( 287-tisíc eur ). Na čele rezortu životného prostredia je Ján Budaj (OĽaNO). Akcionárom Tiposu je Ministerstvo financií, ktorému šéfuje Eduard Heger (OĽaNO) - ten po voľbách vymenil vedenie firmy. Pozemkový fond je pod kontrolou vlády a ministra pôdohospodárstva, ktorým je Ján Mičovský (OĽaNO). Aj fond má po voľbách nové vedenie. Uzavreté zmluvy - spolu za vyše 838-tisíc eur - sú rámcovými dohodami. Dohodnutá celková suma predstavuje maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od objednaných služieb resp. odpracovaných hodín. Podľa zverejnených faktúr Tipos ani MŽP ku dňu vysielania relácie - t.j. k 6.9.2020 - Miškovičovi ešte peniaze nevyplácal i. Pozemkový fond mu uhradil faktúry vo výške vyše 35-tisíc eur. Podľa infozákona musia byť opisy faktúr zverejnené do 30 dní po zaplatení. Miškovič je tiež poradcom ministra Eduarda Hegera. Podľa portálu aktuality .sk je stojí rezort hodina jeho práce 30 eur bez dane a je vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce. Takto môže Heger odpracovať najviac 350 hodín ročne. Zarobil by tak maximálne 10 500 eur. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ ak by sa započítali aj zmluvy, ktoré pán Miškovič uzavrel s VÚC, rovnako kontrolovanými ľuďmi z OĽaNO, dostali by sme sa cez hranicu jedného milióna eur.” Miškovič má totiž kontrakty aj na žilinskej a trnavskej župe, ktorej šéfujú politici OĽaNO. Na fakt, že zmluvy sú rámcové a sumy maximálne možné - a nie už vyplatené (a teda peniaze „vytiahnuté”) - poslanec nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Rezorty resp. štátne inštitúcie pod kontrolou nominantov OĽaNO zazmluvnili po voľbách advokátsku kanceláriu Michala Miškoviča na služby za viac ako 830-tisíc eur. Sú to však rámcové zmluvy, ktoré určujú maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od skutočne objednanej a odvedenej práce. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že Miškovič od týchto „rezortov” zatiaľ dostal 35-tisíc eur. Nedá sa preto tvrdiť, že si „už dokázal vytiahnuť skoro milión eur” - toľko peňazí mu zatiaľ štát nevyplatil. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Advokátska kancelária Michala Miškoviča uzatvorila po voľbách rámcové zmluvy s Ministerstvom životného prostredia ( 234-tisíc eur ), s Tiposom ( 307-tisíc eur ) a Slovenským pozemkovým fondom ( 287-tisíc eur ). Na čele rezortu životného prostredia je Ján Budaj (OĽaNO). Akcionárom Tiposu je Ministerstvo financií, ktorému šéfuje Eduard Heger (OĽaNO) - ten po voľbách vymenil vedenie firmy. Pozemkový fond je pod kontrolou vlády a ministra pôdohospodárstva, ktorým je Ján Mičovský (OĽaNO). Aj fond má po voľbách nové vedenie. Uzavreté zmluvy - spolu za vyše 838-tisíc eur - sú rámcovými dohodami. Dohodnutá celková suma predstavuje maximálnu možnú výšku odmeny. Reálna výška závisí od objednaných služieb resp. odpracovaných hodín. Podľa zverejnených faktúr Tipos ani MŽP ku dňu vysielania relácie - t.j. k 6.9.2020 - Miškovičovi ešte peniaze nevyplácal i. Pozemkový fond mu uhradil faktúry vo výške vyše 35-tisíc eur. Podľa infozákona musia byť opisy faktúr zverejnené do 30 dní po zaplatení. Miškovič je tiež poradcom ministra Eduarda Hegera. Podľa portálu aktuality .sk je stojí rezort hodina jeho práce 30 eur bez dane a je vyplácaná na základe dohody o vykonaní práce. Takto môže Heger odpracovať najviac 350 hodín ročne. Zarobil by tak maximálne 10 500 eur. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ ak by sa započítali aj zmluvy, ktoré pán Miškovič uzavrel s VÚC, rovnako kontrolovanými ľuďmi z OĽaNO, dostali by sme sa cez hranicu jedného milióna eur.” Miškovič má totiž kontrakty aj na žilinskej a trnavskej župe, ktorej šéfujú politici OĽaNO. Na fakt, že zmluvy sú rámcové a sumy maximálne možné - a nie už vyplatené (a teda peniaze „vytiahnuté”) - poslanec nereagoval."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["234-tisíc eur", "307-tisíc eur", "287-tisíc", "eur", "Akcionárom", "vymenil", "je", "je", "má", "MŽP", "nevyplácal", "uhradil", "musia", "aktuality"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4581275&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4820696&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4838605&l=sk", "https://www.aktuality.sk/clanok/821424/hegerovmu-poradcovi-pozastavili-vykon-advokacie-dovodom-je-obzaloba-z-falsovania-listin/", "https://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=546", "https://www.aktuality.sk/clanok/792949/novy-sef-tiposu-svoj-konflikt-zaujmov-som-riesil-hned-prvy-den-v-praci-kanka/", "https://pozfond.sk/", "https://www.mpsr.sk/ministerka-podohospodarstva-a-rozvoja-vidieka-sr/3/", "https://slovensko.hnonline.sk/2124538-vlada-vybrala-za-novu-sefku-slovenskeho-pozemkoveho-fondu-gabrielu-bartosovu", "https://www.minzp.sk/files/faktury/fa-uhradene-do-31.8.2020-gdpr.pdf", "https://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=472", "https://pozfond.sk/verejny-pristup-k-informaciam/faktury/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/", "https://www.aktuality.sk/clanok/811624/hegerov-poradca-zarobi-na-statnych-zakazkach-statisice-zmluvu-ma-aj-v-tipose/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:23.350698+00:00"}
{"id": "vr36266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36266", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Renomované agentúry hovoria o tom, že Slovensko ani zďaleka nedosiahne taký deficit ako si naplánovala súčasná vláda, ale čo je horšie, potvrdzuje sa, že bude prudko klesať hospodársky rast, ktorý bol v júni tohto roku najvyšší...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Isté pochybnosti o dodržaní plánovaného deficitu vyslovila agentúra Standard&Poor´s . V interpretácii SITA : Agentúra konštatuje, že koaličná vláda, ktorá sa moci ujala v júli 2010, prisľúbila, že zlepší fiškálnu situáciu a deficit do roku 2013 dostane pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) prostredníctvom kombinácie zníženia výdavkov a opatrení na zvýšenie príjmov. Základný predpoklad S&P je taký, že vláda by mala byť schopná zmenšiť fiškálny deficit na úroveň 6 % HDP v roku 2011 a na úroveň 4 % HDP do roku 2013. Ak vláda svoje fiškálne ciele dosiahne, podporí to jej úverovú spoľahlivosť, poznamenáva agentúra. Vidí však aj riziká vrátane toho, že výkon ekonomiky bude slabší, ako sa očakáva. Ďalším možným rizikom je podľa nej nesúhlas verejnosti s navrhovanými úspornými opatreniami.\n\nNepodarilo sa nám nájsť mesačné údaje o hospodárskom raste, avšak podľa Štatistického úradu SR prvý štvrťrok 2010 dosahoval rast 4,7%, druhý štvrťrok to bolo 4,2%, tretí 3,8%. Predpokladaný rast HDP na rok 2011 podľa Eurostatu pre SR je 3%. Či ide o \"prudký pokles\" aj vzhľadom na predchádzajúci vývoj nevieme posúdiť.", "analysis_paragraphs": ["Isté pochybnosti o dodržaní plánovaného deficitu vyslovila agentúra Standard&Poor´s . V interpretácii SITA : Agentúra konštatuje, že koaličná vláda, ktorá sa moci ujala v júli 2010, prisľúbila, že zlepší fiškálnu situáciu a deficit do roku 2013 dostane pod hranicu 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) prostredníctvom kombinácie zníženia výdavkov a opatrení na zvýšenie príjmov. Základný predpoklad S&P je taký, že vláda by mala byť schopná zmenšiť fiškálny deficit na úroveň 6 % HDP v roku 2011 a na úroveň 4 % HDP do roku 2013. Ak vláda svoje fiškálne ciele dosiahne, podporí to jej úverovú spoľahlivosť, poznamenáva agentúra. Vidí však aj riziká vrátane toho, že výkon ekonomiky bude slabší, ako sa očakáva. Ďalším možným rizikom je podľa nej nesúhlas verejnosti s navrhovanými úspornými opatreniami.", "Nepodarilo sa nám nájsť mesačné údaje o hospodárskom raste, avšak podľa Štatistického úradu SR prvý štvrťrok 2010 dosahoval rast 4,7%, druhý štvrťrok to bolo 4,2%, tretí 3,8%. Predpokladaný rast HDP na rok 2011 podľa Eurostatu pre SR je 3%. Či ide o \"prudký pokles\" aj vzhľadom na predchádzajúci vývoj nevieme posúdiť."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Standard&Poor´s", "V interpretácii SITA", "Medzinárodného menového fondu", "Štatistického úradu SR", "Eurostatu"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20101215TBB00388", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/standard--poors-potvrdila-ratingy-slov/268776-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5684909/standard-poors-nasmu-dlhu-veri.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29034", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:06.028499+00:00"}
{"id": "vr36704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36704", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Aby tiež ani v doprave nemal nikto pocit, že tým, že má dobrého kamaráta, aby napríklad nejaká mladá celebrita, ako napríklad pán Rozin. Tým, že má krajského policajného šéfa v aute, že nemusí dýchať, že nemusí mať dychovú skúšku, že mu nezoberú vodičák.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celú situáciu z februára 2010 popisuje napríklad SME : \" Bývalý bratislavský krajský policajný riaditeľ Pavel Brath sa vraj osobne snažil ututlať dopravný priestupok syna vplyvného podnikateľa Alexandra Rozina. V najnovšom vydaní to napísal týždenník Plus 7 dní. Rozina mladšieho začiatkom roka policajná hliadka prichytila v luxusnom aute bez vodičského preukazu. Brath, ktorý cestoval s ním, sa vraj snažil policajtov presvedčiť, aby túto záležitosť neriešili. Bývalý policajný funkcionár to poprel. Podobne aj Plus jeden deň: \"Mladého Rozina zastavila ešte vo februári 2010 na jeho luxusnom Porsche Cayenne policajná hliadka. Na okraji Banskej Bystrice nepredložil policajtom doklady a odmietol fúkať. Jeho spolujazdcom nebol nik iný ako vtedajší bratislavský krajský policajný riaditeľ Pavel Brath. Ten sa pokúšal kolegov presvedčiť, že sa nič vážne nestalo a dokonca aj telefonoval banskobystrickému krajskému policajnému riaditeľovi.\"", "analysis_paragraphs": ["Celú situáciu z februára 2010 popisuje napríklad SME : \" Bývalý bratislavský krajský policajný riaditeľ Pavel Brath sa vraj osobne snažil ututlať dopravný priestupok syna vplyvného podnikateľa Alexandra Rozina. V najnovšom vydaní to napísal týždenník Plus 7 dní. Rozina mladšieho začiatkom roka policajná hliadka prichytila v luxusnom aute bez vodičského preukazu. Brath, ktorý cestoval s ním, sa vraj snažil policajtov presvedčiť, aby túto záležitosť neriešili. Bývalý policajný funkcionár to poprel. Podobne aj Plus jeden deň: \"Mladého Rozina zastavila ešte vo februári 2010 na jeho luxusnom Porsche Cayenne policajná hliadka. Na okraji Banskej Bystrice nepredložil policajtom doklady a odmietol fúkať. Jeho spolujazdcom nebol nik iný ako vtedajší bratislavský krajský policajný riaditeľ Pavel Brath. Ten sa pokúšal kolegov presvedčiť, že sa nič vážne nestalo a dokonca aj telefonoval banskobystrickému krajskému policajnému riaditeľovi.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "týždenník", "Plus"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5493599/policajny-funkcionar-sa-snazil-ututlat-priestupok.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/mlady-rozin-soferoval-bez-vodicaku-policajny-sef-chcel-vyzehlit.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/kauza-rozin-zaznam-z-kontroly-nasiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:53.542204+00:00"}
{"id": "vr37588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37588", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Ja, keď som nastúpil na ministerstvo hospodárstva, ja som urobil dva strategické materiály, ktoré boli najpálčivejšie a od ktorých sa odvíjala celá ekonomika alebo hospodárstvo ďalej. To bola za prvé stratégia energetickej bezpečnosti, to bol veľmi dôležitý materiál, aby sme vôbec vedeli ako do roku 2030 budeme vychádzať s energiami ako takými, nielen elektrickou, plynom, ale aj jadrom, obnoviteľnými zdrojmi, prenosovými a distribučnými sústavami.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stratégia energetickej bezpečnosti SR bola prijatá počas funkčného obdobia Ľ. Jahnátka. Na jej príprave sa začalo robiť už v roku 2007. V roku 2008 bol návrh Stratégie prijatý Vládou SR. Stratégie je plánovaná až do roku 2030. Druhý strategický materiál Ľ. Jahnátek v zápale zabudol vymenovať, preto nevieme ktorý mal na mysli. Ďalšie strategické dokumenty \" Energetická politika SR \" a \" Surovinová politika SR \", ktoré uvádza MH SR na svojej stránke, boli naposledy prijaté ešte počas druhej Dzurindovej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Stratégia energetickej bezpečnosti SR bola prijatá počas funkčného obdobia Ľ. Jahnátka. Na jej príprave sa začalo robiť už v roku 2007. V roku 2008 bol návrh Stratégie prijatý Vládou SR. Stratégie je plánovaná až do roku 2030. Druhý strategický materiál Ľ. Jahnátek v zápale zabudol vymenovať, preto nevieme ktorý mal na mysli. Ďalšie strategické dokumenty \" Energetická politika SR \" a \" Surovinová politika SR \", ktoré uvádza MH SR na svojej stránke, boli naposledy prijaté ešte počas druhej Dzurindovej vlády."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["príprave", "návrh Stratégie", "Energetická politika SR", "Surovinová politika SR"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/13805-strategia-energetickej-bezpecnosti-sr-s-vyhladom-do-roku-2030/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=14372", "http://www.economy.gov.sk/energeticka-politika-sr-5925/127610s", "http://www.economy.gov.sk/surovinova-politika-5672/127357s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:22.719768+00:00"}
{"id": "48944", "numeric_id": 48944, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48944", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Slovensko je energeticky sebestačné. Už sme pustili ďalší tretí blok.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po plnom spustení tretieho bloku jadrovej elektárne mochovce bude Slovensko v priebehu roka 2023 sebestačné vo výrobe elektrickej energie. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.\n\nTretí blok jadrovej elektrárne Mochovce beží od 13. februára 2023 na 35 percent. Je to ďalšia etapa spúšťania po tom, ako blok pracoval na 20 percent. Blok by mal dodávať elektrinu do siete nepretržite s prípadnými malými prestávkami vyvolanými plánovanými skúškami, pričom výkon bude po tejto fáze zvýšený až na 55 percent. V priebehu roka 2023 tak Slovensko dosiahne z pohľadu výroby elektriny energetickú sebestačnosť pri úplnej funkčnosti tretieho bloku. Neznamená to však, že elektrickú energiu nebudeme kupovať, keďže vyrobenú elektrinu nevieme skladovať.", "analysis_paragraphs": ["Po plnom spustení tretieho bloku jadrovej elektárne mochovce bude Slovensko v priebehu roka 2023 sebestačné vo výrobe elektrickej energie. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.", "Tretí blok jadrovej elektrárne Mochovce beží od 13. februára 2023 na 35 percent. Je to ďalšia etapa spúšťania po tom, ako blok pracoval na 20 percent. Blok by mal dodávať elektrinu do siete nepretržite s prípadnými malými prestávkami vyvolanými plánovanými skúškami, pričom výkon bude po tejto fáze zvýšený až na 55 percent. V priebehu roka 2023 tak Slovensko dosiahne z pohľadu výroby elektriny energetickú sebestačnosť pri úplnej funkčnosti tretieho bloku. Neznamená to však, že elektrickú energiu nebudeme kupovať, keďže vyrobenú elektrinu nevieme skladovať."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["beží", "fáze", "Neznamená"], "url": ["https://sita.sk/venergetike/treti-blok-v-mochovciach-zvysil-vykon-na-35-percent-a-vyrobil-vyse-145-gigawatthodiny-elektriny-video/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xU402wr/treti-blok-elektrarne-v-mochovciach-uz-bezi-na-35-percent-nominalneho-vykonu/", "https://www.trend.sk/technologie/slovenskou-sebestacnostou-vyrobe-energie-stoja-stovky-skusok-tisice-kilometrov-kablov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:11.709626+00:00"}
{"id": "vr38927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38927", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Je zaujímavé, že poslanci SNS sa správajú ako opoziční poslanci, ale vyskytnú sa situácie, keď hlasujú za vládne návrhy a zhodou okolností je to vždycky v situácii, keď hrozí, že nejaká časť koalície má s tým návrhom problém a mohlo by sa stať, že by ten návrh neprešiel iba hlasmi koalície, tak Slovenská národná strana z nejakých záhadných dôvodov hlasuje za, pripomeniem, že tak to bolo, keď sa spájal rozhlas a televízia, kde poslanci OKS formuľovali výhrady, vtedy časť poslancov SNS to podporila, teraz pani poslankyňa Sabolová a niektorí ďalší mali problém s tými zmenami, ktoré sa týkali vekov, opäť klub SNS zahlasoval za. OKS a časť KDH mali kritické výhrady k návrhu odvodovej reformy, aj keď teda ju nakoniec v prvom čítaní podporili a opäť poslanci SNS hlasovali za, ja teda nechcem špekulovať o tom, kto a čím presvedčil poslancov SNS, ale teda je to taký veľmi zaujímavý jav na slovenskej politickej scéne.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zlúčenia STV a SRo podporilo 77 poslancov, medzi ktorými boli aj šiesti poslanci klubu SNS.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zlúčenia STV a SRo podporilo 77 poslancov, medzi ktorými boli aj šiesti poslanci klubu SNS."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["podporilo", "hlasovalo", "podporilo", "TASR z dňa 13. septembra 2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27524", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29094", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29102", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/zmeny-dani-a-odvodov-poslanci-pustili-dalej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:04.661935+00:00"}
{"id": "vr14331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14331", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je to asi taká suma, asi okolo pol miliardy eur (dlh nemocníc, pozn.)...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa o stave zdravotníctva, aj analýza INEKO hovoria o dlhu približne 430 miliónov eur v roku 2014. HPI odhaduje dlh nemocníc pre rok 2015 vo výške 500 miliónov.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najaktuálnejšie údaje o celkovom dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva pochádzajú z konca roka 2014. Správa o stave zdravotníctva ( .pdf ) predložená výboru NR SR dňa 15. apríla 2015 hovorí, že celkový dlh zdravotníckych zariadení sa ku koncu roka 2014 vyšplhal na úroveň 436 miliónov EUR. Analytik Dušan Zachar z INEKO v analýze publikovanej v týždenníku TREND dňa 8. októbra 2015 uvádza nasledovné: \" Na celkovom objeme dlhu v zdravotníctve sa najvýraznejšou mierou podieľajú zdravotnícke zariadenia – príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstiev a zariadenia delimitované na obce a župy a transformované na neziskové organizácie. Ich záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 430,5 mil. EUR, čo bol medziročný nárast o 93,5 mil. EUR. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlh nevytvárajú. \" \" Ministerstvo zdravotníctva sa chváli zníženým tempom rastu dlhu štátnych nemocníc v roku 2014. Lenže na jednoznačné potvrdenie tohto stavu by sme potrebovali poznať kvantifikáciu administratívneho vplyvu európskej smernice, ktorá stanovila od februára 2013 pre nemocnice maximálnu dobu splatnosti faktúr do 60 dní, a tým podľa MZ SR spôsobila väčší nárast záväzkov po lehote splatnosti. Ak by sme teda predpokladali, že najvýraznejší administratívny vplyv na rast dlhu mala smernica v roku jej zavedenia, tak „nadhodnotený“ nový dlh v roku 2013 vo výške 105,1 mil. EUR je možné len veľmi orientačne porovnávať s minuloročným nárastom dlhu o 87,4 mil. EUR, kedy sa vplyv smernice pravdepodobne už postupne zmenšoval. Pre ilustráciu, v priebehu roka 2012, teda pred účinnosťou smernice, narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR. \" \" Podľa oficiálnych údajov MZ SR sa v roku 2014 medziročne prehĺbila kumulatívna strata fakultných a univerzitných nemocníc, keď dosiahla výšku -75 mil. EUR. V roku 2012 bola ich strata na úrovni -67 mil. EUR. Je pozitívne, že sa tri štátne nemocnice pohybovali v roku 2014 v čiernych číslach a nevytvárali nové dlhy - FN Nitra, Detská FN Košice a Detská FNsP Banská Bystrica. V roku 2013 to boli len dve nemocnice (Nitra a Žilina). \" Think-tank HPI(. pdf ,s.11) píše: \" Zadlžovanie nemocníc sa nijako nespomalilo. Ku koncu roku 2015 ho odhadujeme na vyše 500 miliónov eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa o stave zdravotníctva, aj analýza INEKO hovoria o dlhu približne 430 miliónov eur v roku 2014. HPI odhaduje dlh nemocníc pre rok 2015 vo výške 500 miliónov.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najaktuálnejšie údaje o celkovom dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva pochádzajú z konca roka 2014. Správa o stave zdravotníctva ( .pdf ) predložená výboru NR SR dňa 15. apríla 2015 hovorí, že celkový dlh zdravotníckych zariadení sa ku koncu roka 2014 vyšplhal na úroveň 436 miliónov EUR. Analytik Dušan Zachar z INEKO v analýze publikovanej v týždenníku TREND dňa 8. októbra 2015 uvádza nasledovné: \" Na celkovom objeme dlhu v zdravotníctve sa najvýraznejšou mierou podieľajú zdravotnícke zariadenia – príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstiev a zariadenia delimitované na obce a župy a transformované na neziskové organizácie. Ich záväzky po lehote splatnosti dosiahli ku koncu minulého roka 430,5 mil. EUR, čo bol medziročný nárast o 93,5 mil. EUR. Zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlh nevytvárajú. \" \" Ministerstvo zdravotníctva sa chváli zníženým tempom rastu dlhu štátnych nemocníc v roku 2014. Lenže na jednoznačné potvrdenie tohto stavu by sme potrebovali poznať kvantifikáciu administratívneho vplyvu európskej smernice, ktorá stanovila od februára 2013 pre nemocnice maximálnu dobu splatnosti faktúr do 60 dní, a tým podľa MZ SR spôsobila väčší nárast záväzkov po lehote splatnosti. Ak by sme teda predpokladali, že najvýraznejší administratívny vplyv na rast dlhu mala smernica v roku jej zavedenia, tak „nadhodnotený“ nový dlh v roku 2013 vo výške 105,1 mil. EUR je možné len veľmi orientačne porovnávať s minuloročným nárastom dlhu o 87,4 mil. EUR, kedy sa vplyv smernice pravdepodobne už postupne zmenšoval. Pre ilustráciu, v priebehu roka 2012, teda pred účinnosťou smernice, narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR. \" \" Podľa oficiálnych údajov MZ SR sa v roku 2014 medziročne prehĺbila kumulatívna strata fakultných a univerzitných nemocníc, keď dosiahla výšku -75 mil. EUR. V roku 2012 bola ich strata na úrovni -67 mil. EUR. Je pozitívne, že sa tri štátne nemocnice pohybovali v roku 2014 v čiernych číslach a nevytvárali nové dlhy - FN Nitra, Detská FN Košice a Detská FNsP Banská Bystrica. V roku 2013 to boli len dve nemocnice (Nitra a Žilina). \" Think-tank HPI(. pdf ,s.11) píše: \" Zadlžovanie nemocníc sa nijako nespomalilo. Ku koncu roku 2015 ho odhadujeme na vyše 500 miliónov eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "analýze", "pdf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiItPCcjejKAhXJqxoKHUSjDHYQFggdMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F851&usg=AFQjCNHIV_MI73A6ctyvg6CSJO4F2Q9-ow&sig2=rRtlP41OLhrNFBxL2d3gVg&bvm=bv.113370389,d.bGs", "http://www.i-health.sk/analyzy/1668_nemocnice-v-sr-2014-2015", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:23.607813+00:00"}
{"id": "vr14921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14921", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V každej krajine okrem Česka je inšpekcia pod ministerstvom vnútra, a nie je s tým problém. Viete, kde je problém? Kto ju vedie. Či to je odvážny človek, nezávislý a slobodný. To je kľúčová vec.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic mal pravdepodobne na mysli každú krajinu EÚ, už tu však možno nájsť niekoľko výnimiek. Na Slovensku je Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra samostatným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je výlučne podriadený ministrovi vnútra. Inšpekcia Polície Českej republiky bola zrušená prijatím zákona o Generální inspekci bezpečnostních sborů (GIBS) a o změně souvisejících zákonů zo dňa 6. septembra 2011, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2012. Šéf GIBS sa zodpovedá predsedovi vlády ČR ( Zákon č. 341/2011Sb ). Česko však nie je jedinou krajinou EÚ, kde je inšpekcia zriadená mimo gesciu ministerstva vnútra. Okrem ČR sem patrí aj Cyprus, Dánsko, Luxembursko, Slovinsko a Chorvátsko. Tento fakt vyplýva z analýzy Ministerstva vnútra SR. Demagog.SK pri overovaní nehodnotí, či je s fungovaním alebo obsadením vedenia inšpekcie problém. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic mal pravdepodobne na mysli každú krajinu EÚ, už tu však možno nájsť niekoľko výnimiek. Na Slovensku je Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra samostatným útvarom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je výlučne podriadený ministrovi vnútra. Inšpekcia Polície Českej republiky bola zrušená prijatím zákona o Generální inspekci bezpečnostních sborů (GIBS) a o změně souvisejících zákonů zo dňa 6. septembra 2011, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2012. Šéf GIBS sa zodpovedá predsedovi vlády ČR ( Zákon č. 341/2011Sb ). Česko však nie je jedinou krajinou EÚ, kde je inšpekcia zriadená mimo gesciu ministerstva vnútra. Okrem ČR sem patrí aj Cyprus, Dánsko, Luxembursko, Slovinsko a Chorvátsko. Tento fakt vyplýva z analýzy Ministerstva vnútra SR. Demagog.SK pri overovaní nehodnotí, či je s fungovaním alebo obsadením vedenia inšpekcie problém. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra", "zrušená", "Zákon č. 341/2011Sb", "analýzy", "Ministerstva vnútra", "analýze"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.mvcr.cz/clanek/generalni-inspekce-bezpecnostnich-sboru.aspx", "http://www.gibs.cz/o-instituci/pravni-predpisy", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=postavenie-policajnej-inspekcnej-sluzby-mv-sr-patri-v-europe-k-vyssiemu-standardu", "http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=postavenie-policajnej-inspekcnej-sluzby-mv-sr-patri-v-europe-k-vyssiemu-standardu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:19.307990+00:00"}
{"id": "49550", "numeric_id": 49550, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49550", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Treba si zase povedať, že Irán zaútočil spôsobom, ktorý nevyvolal nejaké obete, aspoň pokiaľ viem, tak tam nejaké obete nie sú, kdežto ten izraelský útok vyvolal viacero obetí na strane Iránu.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha porovnáva útok Izraela na iránsky konzulát v Sýrii z 1. apríla 2024 a útok Iránu v reakcii naň z 13. apríla 2024. Blaha má pravdu, keď tvrdí, že iránsky útok nemal za následok žiadne obete na životoch, zatiaľ čo ten izraelský áno. Podľa dostupných zdrojov Irán informoval Izrael o útoku tri dni vopred, čo bezpečnostní analytici vysvetľujú ako gesto v záujme neeskalovať situáciu a nevyprovokovať odvetný útok od Izraela. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nIrán na Izrael zaútočil 13. apríla 2024, pričom na územie Izraela zhodil približne 360 dronov a rakiet. Väčšinu, podľa izraelských zdrojov až 99%, zachytil systém protivzdušnej obrany Izraela a jeho spojencov predtým, než sa dostali na samotné izraelské územie. Aj napriek množstvu vystrelených rakiet preto útok nepriniesol veľké škody a neboli hlásené žiadne obete na životoch. Jedinou zranenou obeťou sa stalo 7-ročné dievča z beduínskej komunity v Negevskej púšti, ktoré utrpelo ťažké zranenie hlavy.\n\nIránsky minister zahraničných vecí rovnako tvrdí , že o útoku na Blízkom východe Izrael informoval 72 hodín vopred. Podľa viacerých zdrojov sa preto Izrael na priamy útok pripravoval a Spojené štáty ho taktiež očakávali . Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl oznámil, že operácia zasiahla všetky vopred indikované ciele. Operáciu označil za ukončenú a uviedol, že Irán nemá zámer v konflikte pokračovať.\n\nPri izraelskom útoku na iránsky konzulát v sýrskom Damasku 1. apríla 2024 zahynulo trinásť ľudí, vrátane brigádneho generála a dvoch veliteľov Islamských revolučných gárd. K tomuto útoku sa Izrael oficiálne neprihlásil, no viaceré štáty vrátane Iránu mu tento útok prisudzujú . Podľa bezpečnostného analytika Josefa Krausa nemal z pohľadu blízkovýchodnej logiky Irán na výber a útok sa dá čítať ako demonštratívna reakcia na sled izraelských útokov ( 09:00 ).\n\nSkutočnosť, že iránsky útok nemal za následok výrazné materiálne škody a žiadne obete na životoch, môže byť chápaná ako zásluha izraelského systému protivzdušnej obrany. Verejne dostupné zdroje však nasvedčujú tomu, že Irán svoj útok s Izraelom vopred komunikoval, čo umožnilo Izraelu sa na útok dostatočne pripraviť. Spôsob, akým Irán zaútočil na Izrael, teda Ľuboš Blaha popisuje v súlade s dostupnými informáciami. Nezávisle na počte obetí, oba útoky zvýšili napätie v regióne a majú potenciál ho eskalovať do otvoreného konfliktu. Podpredseda NR SR Blaha vo svojej odpovedi oba útoky odsudzuje ( 03:15 ).", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda Národnej rady Ľuboš Blaha porovnáva útok Izraela na iránsky konzulát v Sýrii z 1. apríla 2024 a útok Iránu v reakcii naň z 13. apríla 2024. Blaha má pravdu, keď tvrdí, že iránsky útok nemal za následok žiadne obete na životoch, zatiaľ čo ten izraelský áno. Podľa dostupných zdrojov Irán informoval Izrael o útoku tri dni vopred, čo bezpečnostní analytici vysvetľujú ako gesto v záujme neeskalovať situáciu a nevyprovokovať odvetný útok od Izraela. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Irán na Izrael zaútočil 13. apríla 2024, pričom na územie Izraela zhodil približne 360 dronov a rakiet. Väčšinu, podľa izraelských zdrojov až 99%, zachytil systém protivzdušnej obrany Izraela a jeho spojencov predtým, než sa dostali na samotné izraelské územie. Aj napriek množstvu vystrelených rakiet preto útok nepriniesol veľké škody a neboli hlásené žiadne obete na životoch. Jedinou zranenou obeťou sa stalo 7-ročné dievča z beduínskej komunity v Negevskej púšti, ktoré utrpelo ťažké zranenie hlavy.", "Iránsky minister zahraničných vecí rovnako tvrdí , že o útoku na Blízkom východe Izrael informoval 72 hodín vopred. Podľa viacerých zdrojov sa preto Izrael na priamy útok pripravoval a Spojené štáty ho taktiež očakávali . Náčelník generálneho štábu iránskych ozbrojených síl oznámil, že operácia zasiahla všetky vopred indikované ciele. Operáciu označil za ukončenú a uviedol, že Irán nemá zámer v konflikte pokračovať.", "Pri izraelskom útoku na iránsky konzulát v sýrskom Damasku 1. apríla 2024 zahynulo trinásť ľudí, vrátane brigádneho generála a dvoch veliteľov Islamských revolučných gárd. K tomuto útoku sa Izrael oficiálne neprihlásil, no viaceré štáty vrátane Iránu mu tento útok prisudzujú . Podľa bezpečnostného analytika Josefa Krausa nemal z pohľadu blízkovýchodnej logiky Irán na výber a útok sa dá čítať ako demonštratívna reakcia na sled izraelských útokov ( 09:00 ).", "Skutočnosť, že iránsky útok nemal za následok výrazné materiálne škody a žiadne obete na životoch, môže byť chápaná ako zásluha izraelského systému protivzdušnej obrany. Verejne dostupné zdroje však nasvedčujú tomu, že Irán svoj útok s Izraelom vopred komunikoval, čo umožnilo Izraelu sa na útok dostatočne pripraviť. Spôsob, akým Irán zaútočil na Izrael, teda Ľuboš Blaha popisuje v súlade s dostupnými informáciami. Nezávisle na počte obetí, oba útoky zvýšili napätie v regióne a majú potenciál ho eskalovať do otvoreného konfliktu. Podpredseda NR SR Blaha vo svojej odpovedi oba útoky odsudzuje ( 03:15 )."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["v reakcii naň", "neeskalovať", "zhodil", "izraelských zdrojov", "zachytil", "zranenou", "beduínskej", "tvrdí", "pripravoval", "očakávali", "označil", "nemá zámer", "zahynulo", "prisudzujú", "nemal", "09:00", "eskalovať", "03:15"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/live/20684/iran-utok-izrael-14-04#:~:text=Ir%C3%A1nske%20revolu%C4%8Dn%C3%A9%20gardy%20prostredn%C3%ADctvom%20%C5%A1t%C3%A1tnych%20m%C3%A9di%C3%AD%20ozn%C3%A1mili%2C%20%C5%BEe%20vyslali%20desiatky%20dronov%20a%C2%A0rakiet%20na%20ciele%20v%C2%A0Izraeli.%20Elitn%C3%BD%20%C3%BAtvar%20ir%C3%A1nskych%20ozbrojen%C3%BDch%20s%C3%ADl%20dodal%2C%20%C5%BEe%20%C3%BAtok%20reaguje%20na%20%E2%80%9Ezlo%C4%8Diny%E2%80%9C%20Izraela%20vr%C3%A1tane%20ned%C3%A1vneho%20%C3%BAtoku%20na%20ir%C3%A1nsky%20konzul%C3%A1t%20v%C2%A0Damasku.", "https://dennikn.sk/3941989/teheran-nechce-velku-vojnu-hovori-expert-na-iran-izrael-teraz-moze-reagovat-uplne-inym-typom-utoku/?ref=list#:~:text=i%C5%A1lo%20viac%2Dmenej%20o%C2%A0demon%C5%A1trat%C3%ADvny%20%C3%BAkon%2C%20ktor%C3%BD%20nemal%20sp%C3%B4sobova%C5%A5%20ved%C4%BEaj%C5%A1ie%20%C5%A1kody%20ani%20civiln%C3%A9mu%20obyvate%C4%BEstvu%20v%C2%A0Izraeli%2C%20ani%20obyvate%C4%BEstvu%20tret%C3%ADch%20kraj%C3%ADn%2C%20ktor%C3%A9%20s%C3%BA%20takpovediac%20na%20ceste%20medzi%20Izraelom%20a%C2%A0Ir%C3%A1nom", "https://www.theguardian.com/world/2024/apr/14/how-irans-attack-on-israel-was-stopped#:~:text=The%20Israel%20Defense%20Forces%20(IDF)%20said%20on%20Sunday%20that%20about%20360%20missiles%20and%20drones%20were%20fired%20from%20Iran", "https://svet.sme.sk/c/23316054/iran-izrael-utok-online-minuta-po-minute.html#sm23316088:~:text=Hagari%20dodal%2C%20%C5%BEe%2099%20percent%20z%20nich%20bolo%20zostrelen%C3%BDch%2C%20%C4%8Do%20je%20pod%C4%BEa%20neho%20v%C3%BDznamn%C3%BD%20strategick%C3%BD%20%C3%BAspech", "https://www.politico.eu/article/israel-iran-attack-missile-drone-strike-defense-cooperation/", "https://www.nytimes.com/2024/04/14/world/middleeast/israel-iran-negev-bedouin.html", "https://www.france24.com/en/live-news/20240414-anger-among-israeli-bedouins-after-girl-wounded-in-iranian-attack", "https://www.aktuality.sk/clanok/Y3JqmX7/iran-tvrdi-ze-o-utoku-na-izrael-upovedomil-spojencov-tri-dni-dopredu/#:~:text=Ir%C3%A1n%20tvrd%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20svojich%20spojencov%20na%20Bl%C3%ADzkom%20v%C3%BDchode%20informoval%20o%20pl%C3%A1novanom%20%C3%BAtoku%20na%20Izrael%20tri%20dni%20vopred.", "https://www.jpost.com/breaking-news/article-796680#:~:text=Iran%20is%20expected%20to%20attack%20Israel%20between%20the%20next%2024%20to%2048%20hours%2C%20with%20an%20exclusive%20Thursday%20report%20by%20the%C2%A0Wall%20Street%20Journal%C2%A0saying%20that%20the%20Jewish%20state%20is%20%22preparing%20for%20a%20direct%20attack%22%20on%20the%20north%20or%20south%20of%20the%20country.", "https://edition.cnn.com/2024/04/12/politics/white-house-iran-threat-israel/index.html#:~:text=The%20US%20expects,the%20Middle%20East.", "https://www.theguardian.com/world/2024/apr/14/bullish-iran-hails-attack-israel-success-operation-over#:~:text=%E2%80%9CWe%20see%20this%20operation%20as%20a%20result%2C%20and%20in%20our%20opinion%2C%20as%20over%20and%20there%20is%20no%20intention%20to%20continue%20it%2C%20and%20if%20the%20Zionist%20regime%20takes%20action%20against%20us%2C%20either%20on%20our%20soil%20or%20in%20the%20centres%20belonging%20to%20us%20in%20Syria%2C%20or%20another%20country%20does%2C%20our%20next%20operation%20will%20be%20bigger.%E2%80%9D", "https://www.aktuality.sk/clanok/VCfdvl4/utok-na-izrael-dosiahol-vsetky-nase-ciele-tvrdi-iranska-armada/#:~:text=Ir%C3%A1n%20pod%C4%BEa%20B%C3%A1ker%C3%ADho%20nem%C3%A1%20v%20%C3%BAmysle%20pokra%C4%8Dova%C5%A5%20v%20tejto%20oper%C3%A1cii", "https://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-68811276#:~:text=Thirteen%20people%20were%20killed%2C%20including%20Brig%20Gen%20Mohammad%20Reza%20Zahedi%20%2D%20a%20senior%20commander%20in%20the%20Quds%20force%2C%20the%20overseas%20branch%20of%20Iran%27s%20elite%20Republican%20Guards%20(IRGC).%20He%20had%20been%20a%20key%20figure%20in%20the%20Iranian%20operation%20to%20arm%20the%20Lebanese%20Shia%20armed%20group%20Hezbollah.", "https://www.bbc.co.uk/news/world-middle-east-68811276#:~:text=Israel%20has%20not%20said%20it%20carried%20it%20out%20but%20is%20widely%20assumed%20to%20have%20done%20so.", "https://dennikn.sk/3941989/teheran-nechce-velku-vojnu-hovori-expert-na-iran-izrael-teraz-moze-reagovat-uplne-inym-typom-utoku/?ref=list#:~:text=Izrael%20v%C2%A0posledn%C3%BDch,tejto%20tretej%20krajiny.", "https://domov.sme.sk/t/4104/dobre-rano-denny-podcast-dennika-sme", "https://dennikn.sk/minuta/live/20684/iran-utok-izrael-14-04#:~:text=Ir%C3%A1nsky%20%C3%BAtok%20je,pr%C3%A1vo%20na%20obranu.", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/460291#196"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:35.782834+00:00"}
{"id": "vr27916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27916", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Strana SaS je súčasťou európskych liberálov, ktorej šéfuje šéf európskych federalistov, ktorý predstavil novú zmluvu pre budúcnosť, ktorá jednoznačne presadzuje spojené štáty európske. A tiež jej predstaviteľ je Oli Rehn, ktorý je hlavný architekt eurobondov a záchrany Grécka.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súcasným prezidentom Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) je Guy Verhofstadt. Verhofstadt je skutocne zástancom Európskeho \"superštátu\". Potrebu vytvorenia \"Spojených štátov európskych obhajuje aj v preslovoch \"Forging 'United States of Europe' is key to the future\" alebo \"Only a United States of Europe can save the Euro\" .\n\nEÚ definovaná ako federácia clenských štátov\n\nKrajiny EÚ sú explicitne povinné rešpektovat „hodnoty EÚ“\n\nEurópska komisia sa stane vládou EÚ, zatial co Rada, ktorá dnes zastupuje clenské štáty, sa stane druhou komorou Európskeho parlamentu.\n\nKomisia sa zodpovedá obom komorám (EP aj Rada)\n\nObe komory dostanú obmedzenú právomoc legislatívnej iniciatívy\n\nRotujúce Predsedníctvo sa ruší, pocet komisárov (clenov vlády) sa zníži, o nomináciách rozhoduje predseda\n\nCast poslancov Európskeho parlamentu sa bude volit z celoeurópskych kandidátnych listín\n\nEurozóna bude mat samostatný rozpocet\n\nVytvorí sa nová kategória pridružených clenov – štátov\n\nPosilnia sa právomoci Európskej centrálnej banky. Prísna rozpoctová disciplína umožní mutualizáciu dlhov.\n\nNa zmenu zmlúv už nebude potrebná jednomyselnost", "analysis_paragraphs": ["Súcasným prezidentom Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) je Guy Verhofstadt. Verhofstadt je skutocne zástancom Európskeho \"superštátu\". Potrebu vytvorenia \"Spojených štátov európskych obhajuje aj v preslovoch \"Forging 'United States of Europe' is key to the future\" alebo \"Only a United States of Europe can save the Euro\" .", "EÚ definovaná ako federácia clenských štátov", "Krajiny EÚ sú explicitne povinné rešpektovat „hodnoty EÚ“", "Európska komisia sa stane vládou EÚ, zatial co Rada, ktorá dnes zastupuje clenské štáty, sa stane druhou komorou Európskeho parlamentu.", "Komisia sa zodpovedá obom komorám (EP aj Rada)", "Obe komory dostanú obmedzenú právomoc legislatívnej iniciatívy", "Rotujúce Predsedníctvo sa ruší, pocet komisárov (clenov vlády) sa zníži, o nomináciách rozhoduje predseda", "Cast poslancov Európskeho parlamentu sa bude volit z celoeurópskych kandidátnych listín", "Eurozóna bude mat samostatný rozpocet", "Vytvorí sa nová kategória pridružených clenov – štátov", "Posilnia sa právomoci Európskej centrálnej banky. Prísna rozpoctová disciplína umožní mutualizáciu dlhov.", "Na zmenu zmlúv už nebude potrebná jednomyselnost"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["prezidentom", "obhajuje", "alebo", "projekt", "Euractiv", "Predsedníctvo", "Rehn", "podporou", "clenom", "zaoberá"], "url": ["http://www.alde.eu/alde-group/presidency-president-vice-presidents/", "http://www.euraction.org/committee/newsletter/Verhofstadt.pdf", "http://www.alde.eu/press/press-and-release-news/press-release/article/speech-by-guy-verhofstadt-at-csis-the-centre-for-strategic-and-international-studies-37956/", "https://www.spinelligroup.eu/sign-manifesto", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/%C4%8Dl%C3%A1nok/federalisti-spisali-europsky-grundgesetz-021579", "http://www.europskaunia.sk/echo0", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/rehn/about/cv/index_en.htm", "http://www.aldeparty.eu/en/olli-rehn-nominee-alde-party-candidate-european-commission-presidency", "http://www.europskaunia.sk/rehn_olli", "http://europa.eu/legislation_summaries/economic_and_monetary_affairs/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:35.817567+00:00"}
{"id": "vr13966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13966", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "...slovenských moslimov, slovenských so štátnym občianstvom je 5 000.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku žije minimálne 5 tisíc moslimov avšak oficiálne štatistiky nie sú. Islamská nadácia, médiá a odborníci potvrdili tento počet moslimov žijúcich na území SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dňa 6. marca 2015 uviedla TASR pre portál teraz.sk, že podľa odhadu Islamskej nadácie na Slovensku žije približne 5000 moslimov na území SR. TASR pre aktuality.sk referovala vyjadrenie bezpečnostného analytika Andora Sándor a, ktorý takisto uviedol, že na Slovensku žije 5 tisíc moslimov. Lucia Grešková dňa 18. januára skonštatovala pre Denník N, že oficiálne štatistiky neexistujú. Pri sčítaní ľudu v roku 2011 sa k islamskej viere prihlásilo 1934 ľudí avšak považuje to za nepresné, keďže ľudia si mohli vybrať z registrovaných cirkví, náboženských spoločnosti a iné. Niektorí moslimovia zaškrtli kolónu iné, čo zahŕňa aj iné vierovyznania. Islamská organizácia na Slovensku uvádza, že ich počet je aspoň 5 tisíc vrátane 150 Slovákov, ktorí konvertovali na islam. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku žije minimálne 5 tisíc moslimov avšak oficiálne štatistiky nie sú. Islamská nadácia, médiá a odborníci potvrdili tento počet moslimov žijúcich na území SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dňa 6. marca 2015 uviedla TASR pre portál teraz.sk, že podľa odhadu Islamskej nadácie na Slovensku žije približne 5000 moslimov na území SR. TASR pre aktuality.sk referovala vyjadrenie bezpečnostného analytika Andora Sándor a, ktorý takisto uviedol, že na Slovensku žije 5 tisíc moslimov. Lucia Grešková dňa 18. januára skonštatovala pre Denník N, že oficiálne štatistiky neexistujú. Pri sčítaní ľudu v roku 2011 sa k islamskej viere prihlásilo 1934 ľudí avšak považuje to za nepresné, keďže ľudia si mohli vybrať z registrovaných cirkví, náboženských spoločnosti a iné. Niektorí moslimovia zaškrtli kolónu iné, čo zahŕňa aj iné vierovyznania. Islamská organizácia na Slovensku uvádza, že ich počet je aspoň 5 tisíc vrátane 150 Slovákov, ktorí konvertovali na islam. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Andora Sándor", "Lucia Grešková"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/islam-nadacia-rozhovor-hasna-slovensko/123643-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/islam-nadacia-rozhovor-hasna-slovensko/123643-clanok.html", "https://dennikn.sk/24678/odbornicka-na-nabozenstva-pre-koran-je-utok-v-parizi-hriech/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:11.196587+00:00"}
{"id": "48296", "numeric_id": 48296, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48296", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vždy som bojoval za Slovákov, aby mali takú dobrú cenu plynu ako majú Maďari.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v roku 2012 sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril , že štát by mal radšej odkúpiť naspäť 49% podiel v Slovenskom plynárenskom podniku ako kupovať súkromné zdravotné poisťovne. Poukazoval, že SPP má na Slovensku pokrytých 70 % dodávok a má takpovediac monopol.\n\nV roku 2014 hovoril , že štát by mal vlastniť 100 % SPP, aby mal štát nad podnikom kontrolu, nakoľko je strategický. Následne podporil tvrdenie Roberta Fica, že zníženie ceny za plyn je reálne, pretože Rusko po rokovaniach pristúpilo na zníženie cien aj napriek tomu, že bol uzavretý dlhodobý kontrakt, ktorý obsahoval vysoké nákupné ceny plynu a tie ceny boli týmto kontraktom zmrazené.\n\nKeď bola SNS vo vláde so Smerom a Most-Híd, Danko v roku 2017 tvrdil, že nastane prvá koaličná kríza, ak sa nedohodnú na spoločnom prístupe k energetike. SNS požadovala „vznik energetického holdingu alebo ako alternatívu zvýšenie angažovanosti ministerstva hospodárstva v energetike – vytvorenie samostatnej sekcie v rezorte, ktorá bude dozorovať správne hospodárenie v tejto oblasti”.\n\nCeny plynu v Maďarsku boli v rokoch 2019 a 2020 nižšie ako na Slovensku. Konkrétne v prvom polroku 2019 vyšiel plyn maďarské domácnosti na 3,46 € za 100 kWh, v prvom polroku 2020 to bolo 3,19 €. Na Slovensku bola cena plynu v prvom polroku 2019 na úrovni 4,49 €/100 kWh a o rok neskôr plyn mierne zdražel na 4,57 €.\n\nV prvej polovici roku 2021 klesla cena plynu v Maďarsku na 3,07 €/100 kWh. Cena plynu na Slovensku sa v tom čase pohybovala na úrovni 4,11 €/100 kWh.\n\nV druhej polovici roka 2021 uzavrela maďarská vláda nový kontrakt s Ruskom o dodávke zemného plynu. Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó sa vyjadril, že cena plynu v tejto zmluve je pre Maďarsko priaznivejšia ako tá z roku 1995, čo maďarskej vláde pomôže znížiť režijné náklady obyvateľstva.\n\nÚdaje o novej cene plynu, ktorú stanovil obnovený kontrakt s Ruskom zatiaľ nie sú známe. Medziročné porovnanie Eurostatu však ukazuje, že rozdiel medzi januárom 2021 a 2022 je na úrovni 0,4 %.", "analysis_paragraphs": ["Už v roku 2012 sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril , že štát by mal radšej odkúpiť naspäť 49% podiel v Slovenskom plynárenskom podniku ako kupovať súkromné zdravotné poisťovne. Poukazoval, že SPP má na Slovensku pokrytých 70 % dodávok a má takpovediac monopol.", "V roku 2014 hovoril , že štát by mal vlastniť 100 % SPP, aby mal štát nad podnikom kontrolu, nakoľko je strategický. Následne podporil tvrdenie Roberta Fica, že zníženie ceny za plyn je reálne, pretože Rusko po rokovaniach pristúpilo na zníženie cien aj napriek tomu, že bol uzavretý dlhodobý kontrakt, ktorý obsahoval vysoké nákupné ceny plynu a tie ceny boli týmto kontraktom zmrazené.", "Keď bola SNS vo vláde so Smerom a Most-Híd, Danko v roku 2017 tvrdil, že nastane prvá koaličná kríza, ak sa nedohodnú na spoločnom prístupe k energetike. SNS požadovala „vznik energetického holdingu alebo ako alternatívu zvýšenie angažovanosti ministerstva hospodárstva v energetike – vytvorenie samostatnej sekcie v rezorte, ktorá bude dozorovať správne hospodárenie v tejto oblasti”.", "Ceny plynu v Maďarsku boli v rokoch 2019 a 2020 nižšie ako na Slovensku. Konkrétne v prvom polroku 2019 vyšiel plyn maďarské domácnosti na 3,46 € za 100 kWh, v prvom polroku 2020 to bolo 3,19 €. Na Slovensku bola cena plynu v prvom polroku 2019 na úrovni 4,49 €/100 kWh a o rok neskôr plyn mierne zdražel na 4,57 €.", "V prvej polovici roku 2021 klesla cena plynu v Maďarsku na 3,07 €/100 kWh. Cena plynu na Slovensku sa v tom čase pohybovala na úrovni 4,11 €/100 kWh.", "V druhej polovici roka 2021 uzavrela maďarská vláda nový kontrakt s Ruskom o dodávke zemného plynu. Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó sa vyjadril, že cena plynu v tejto zmluve je pre Maďarsko priaznivejšia ako tá z roku 1995, čo maďarskej vláde pomôže znížiť režijné náklady obyvateľstva.", "Údaje o novej cene plynu, ktorú stanovil obnovený kontrakt s Ruskom zatiaľ nie sú známe. Medziročné porovnanie Eurostatu však ukazuje, že rozdiel medzi januárom 2021 a 2022 je na úrovni 0,4 %."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "hovoril", "2017", "nižšie", "klesla", "uzavrela", "Eurostatu"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/sns-predstavuje-svoje-vizie-namiesto-poistovni-by-stat-mal-kupit-spp-100934.aspx", "https://www.teraz.sk/slovensko/sns-znizovanie-plyn-cena-fico-reakcia/88234-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/418680-danko-pre-ceny-energii-pripustil-koalicnu-krizu-s-ficom-nehovoril-4-dni/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/ake-su-ceny-energii-na-slovensku-a-inde-v-eu-pozrite-si-porovnanie-106619.aspx", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Natural_gas_price_statistics", "https://ekonomika.sme.sk/c/22751319/rusko-a-madarsko-podpisali-zmluvu-o-dodavkach-plynu.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/PRC_HICP_MANR__custom_2282025/default/table?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:15.055089+00:00"}
{"id": "42550", "numeric_id": 42550, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42550", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...som zaviedol register transparentnosti pre celú EÚ (..) uvedú do tohto registra svoje meno, kto ich zastupuje, aké majú prostriedky, odkiaľ ich čerpajú a to že sa zaregistrujú im dáva (...) takú vstupenku alebo priepustku na to, že sa môžu stretávať s komisármi, s predstaviteľmi európskych inštitúcií (...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Register transparentnosti zriadila Európska komisia v medziinštitucionálnej spolupráci s Európskym parlamentom. Touto úlohou sa zaoberala skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal podpredseda Komisie Maroš Šefčovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Register zástupcov záujmových skupín bol predchodcom Registra transparentnosti z roku 2008, ktorý bol dielom Európskej komisie. Spolu s Európskym parlamentom ho v roku 2011 povýšili na novú úroveň otvorením ich spoločného verejného registra transparentnosti, o ktorom vo svojom výroku hovorí Šefčovič. Subjekty, ktoré sa do tohto registra zaregistrujú, musia oproti minulosti uviesť napríklad počet zamestnancov zapojených do obhajoby, hlavné legislatívne návrhy, na ktorých pracovali, ako aj výšku získanej finančnej podpory od EÚ. Taktiež sa zaviažu dodržiavať spoločný kódex správania, ktorý napríklad obsahuje záväzok, že vždy uvedú svoje meno a subjekt, pre ktorý pracujú, a nikdy nebudú získavať informácie nečestným spôsobom. Pri príležitosti otvorenia tohto registra podpredsedníčka Európskeho parlamentu Diana Wallisová povedala: „Doteraz mohlo dochádzať k určitým nejasnostiam. Od dnešného dňa už nie: jeden register znamená jediné miesto na zápis. A pre všetkých, ktorí sa chcú zapájať do procesu tvorby politík EÚ je tento register zároveň dôkazom, že naše inštitúcie vedia postupovať spoločne. Preto mám radosť, že Rada oznámila svoju ochotu pridať sa k nám. Spolu podnikáme kroky tým správnym smerom. V tejto súvislosti by som chcela poďakovať podpredsedovi Marošovi Šefčovičovi za jeho otvorené a ústretové pracovné metódy v rámci týchto rokovaní.“ Do tohto registra sa môžu zaregistrovať právnické firmy, mimovládne organizácie, think-tanky, tradiční lobisti či akékoľvek organizácie alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zapojené do ovplyvňovania tvorby a vykonávania politík EÚ. Medzi praktické výhody registrácie v registri transparentnosti patria : „Stretnutia s komisármi, členmi kabinetov a generálnymi riaditeľmi: zástupcovia záujmových skupín musia byť zaregistrovaní, aby boli oprávnení stretnúť sa s tvorcami rozhodnutí na vysokej úrovni. Kontakty s úradníkmi: úradníkom Komisie sa odporúča pred prijatím pozvania na stretnutie alebo na podujatie skontrolovať, či sú zástupcovia záujmových skupín zaregistrovaní. Kontakty s neregistrovanými organizáciami môžu byť obmedzené.“ Register bol popri viacerých úpravách aj kritizovaný. Napríklad Aliancia za transparentnosť lobingu a etickú reguláciu ALTER - EU v roku 2014 kritizovala, že zmeny v registri transparentnosti, nepriniesli dostatočné zlepšenie v transparentnosti EÚ: “ Overall, the outcome of this review is hugely disappointing. Both MEPs and Commissioner Šefčovič have approached this review with a real lack of ambition and this is reflected in the final outcome. Practical progress towards the goal of a mandatory register before 2017 now seems highly unlikely .”", "analysis_paragraphs": ["Register transparentnosti zriadila Európska komisia v medziinštitucionálnej spolupráci s Európskym parlamentom. Touto úlohou sa zaoberala skupina na vysokej úrovni, ktorej predsedal podpredseda Komisie Maroš Šefčovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Register zástupcov záujmových skupín bol predchodcom Registra transparentnosti z roku 2008, ktorý bol dielom Európskej komisie. Spolu s Európskym parlamentom ho v roku 2011 povýšili na novú úroveň otvorením ich spoločného verejného registra transparentnosti, o ktorom vo svojom výroku hovorí Šefčovič. Subjekty, ktoré sa do tohto registra zaregistrujú, musia oproti minulosti uviesť napríklad počet zamestnancov zapojených do obhajoby, hlavné legislatívne návrhy, na ktorých pracovali, ako aj výšku získanej finančnej podpory od EÚ. Taktiež sa zaviažu dodržiavať spoločný kódex správania, ktorý napríklad obsahuje záväzok, že vždy uvedú svoje meno a subjekt, pre ktorý pracujú, a nikdy nebudú získavať informácie nečestným spôsobom. Pri príležitosti otvorenia tohto registra podpredsedníčka Európskeho parlamentu Diana Wallisová povedala: „Doteraz mohlo dochádzať k určitým nejasnostiam. Od dnešného dňa už nie: jeden register znamená jediné miesto na zápis. A pre všetkých, ktorí sa chcú zapájať do procesu tvorby politík EÚ je tento register zároveň dôkazom, že naše inštitúcie vedia postupovať spoločne. Preto mám radosť, že Rada oznámila svoju ochotu pridať sa k nám. Spolu podnikáme kroky tým správnym smerom. V tejto súvislosti by som chcela poďakovať podpredsedovi Marošovi Šefčovičovi za jeho otvorené a ústretové pracovné metódy v rámci týchto rokovaní.“ Do tohto registra sa môžu zaregistrovať právnické firmy, mimovládne organizácie, think-tanky, tradiční lobisti či akékoľvek organizácie alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú zapojené do ovplyvňovania tvorby a vykonávania politík EÚ. Medzi praktické výhody registrácie v registri transparentnosti patria : „Stretnutia s komisármi, členmi kabinetov a generálnymi riaditeľmi: zástupcovia záujmových skupín musia byť zaregistrovaní, aby boli oprávnení stretnúť sa s tvorcami rozhodnutí na vysokej úrovni. Kontakty s úradníkmi: úradníkom Komisie sa odporúča pred prijatím pozvania na stretnutie alebo na podujatie skontrolovať, či sú zástupcovia záujmových skupín zaregistrovaní. Kontakty s neregistrovanými organizáciami môžu byť obmedzené.“ Register bol popri viacerých úpravách aj kritizovaný. Napríklad Aliancia za transparentnosť lobingu a etickú reguláciu ALTER - EU v roku 2014 kritizovala, že zmeny v registri transparentnosti, nepriniesli dostatočné zlepšenie v transparentnosti EÚ: “ Overall, the outcome of this review is hugely disappointing. Both MEPs and Commissioner Šefčovič have approached this review with a real lack of ambition and this is reflected in the final outcome. Practical progress towards the goal of a mandatory register before 2017 now seems highly unlikely .”"], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zriadila", "predsedal", "otvorením", "patria", "ALTER - EU"], "url": ["http://ec.europa.eu/transparencyregister/public/staticPage/displayStaticPage.do?locale=sk&reference=KEY_DATES", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-302_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-11-773_sk.htm?locale=en", "http://ec.europa.eu/transparencyregister/public/staticPage/displayStaticPage.do?locale=sk&reference=WHOS_IS_EXPECTED_TO_REGISTER", "http://www.foeeurope.org/no-progress-europe-transparency-register-310114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:51.763017+00:00"}
{"id": "vr17603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17603", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...RTVS má viaczdrojové financovanie. Jednak teda je to takzvaná zmluva so štátom, potom sú to koncesionárske poplatky, (...). A potom sú to príjmy z reklamy. Tie príjmy z reklamy sú pomerne nepatrné,(...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 20, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sú príjmami RTVS, ako tvrdí ministerka Laššáková, úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytovanými RTVS (koncesionárske poplatky), príspevky zo štátneho rozpočtu, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie či iné sponzorské dary, prípadne príjmy z prenájmu či podnikania. Podľa poslednej dostupnej Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016 príjmy z reklám dosiahli 2 959 836 eur z celkovej sumy nadobudnutých príjmov za tento rok vo výške 137 517 851 eur ( .pdf , s.104), čo predstavuje približne 2,15 % celkových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. RTVS ako každá iná verejnoprávna inštitúcia, na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov na kalendárny rok a hospodári na jeho základe. § 20, odsek 1 spomínaného zákona hovorí, že príjmy RTVS tvoria: \"a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, c) príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie, d) sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov, e) príjmy z prenájmu a predaja majetku Rozhlasu a televízie Slovenska, f) výnosy z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky a z finančných investícií; výnosy z vkladov príjmov podľa písmena b) sú príjmom štátneho rozpočtu, g) dary od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d), h) dedičstvo v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska, i) granty od fyzických osôb a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d), j) iné príjmy neuvedené v písmenách a) až i).\" Druhá časť výroku ministerky Ľubici Laššákovej tvrdí, že príjmy z reklám sú pomerne nepatrné k celkovým príjmov RTVS. Na základe údajov z Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016, ktorá je momentálne posledná dostupná, tieto príjmy predstavujú sumu 2 959 836 eur k celkovej sume príjmov RTVS 137 517 851 eur ( .pdf , s.104). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 20, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sú príjmami RTVS, ako tvrdí ministerka Laššáková, úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytovanými RTVS (koncesionárske poplatky), príspevky zo štátneho rozpočtu, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie či iné sponzorské dary, prípadne príjmy z prenájmu či podnikania. Podľa poslednej dostupnej Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016 príjmy z reklám dosiahli 2 959 836 eur z celkovej sumy nadobudnutých príjmov za tento rok vo výške 137 517 851 eur ( .pdf , s.104), čo predstavuje približne 2,15 % celkových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. RTVS ako každá iná verejnoprávna inštitúcia, na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov na kalendárny rok a hospodári na jeho základe. § 20, odsek 1 spomínaného zákona hovorí, že príjmy RTVS tvoria: \"a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia, c) príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie, d) sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov, e) príjmy z prenájmu a predaja majetku Rozhlasu a televízie Slovenska, f) výnosy z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky a z finančných investícií; výnosy z vkladov príjmov podľa písmena b) sú príjmom štátneho rozpočtu, g) dary od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d), h) dedičstvo v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska, i) granty od fyzických osôb a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d), j) iné príjmy neuvedené v písmenách a) až i).\" Druhá časť výroku ministerky Ľubici Laššákovej tvrdí, že príjmy z reklám sú pomerne nepatrné k celkovým príjmov RTVS. Na základe údajov z Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016, ktorá je momentálne posledná dostupná, tieto príjmy predstavujú sumu 2 959 836 eur k celkovej sume príjmov RTVS 137 517 851 eur ( .pdf , s.104). Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["zákona", ".pdf", "zákona", "zákona", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20140101", "http://cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_rtvs_za_rok_2016.MRd6.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20140101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/532/20140101", "http://cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_rtvs_za_rok_2016.MRd6.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:41.125610+00:00"}
{"id": "vr16740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16740", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...14% ľudí, mladých ľudí nám odchádza študovať do zahraničia, z každého roku, 13% študuje tu na vysokých školách a keď skončí, odchádza do zahraničia (...) sa ukázalo, že 74% ľudí sa už nikdy nechce vrátiť...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Borisa Kollára pozostáva z troch zložiek. Kým prvý interpretovaný údaj o 14 % Slovákov, študujúcich v zahraničí, je pravdivý, druhý údaj o 13 % absolventov slovenských vysokých škôl, odchádzajúcich do zahraničia, sa nám overiť nepodarilo a posledný údaj o 74 % Slovákov, ktorí sa už nikdy nechcú natrvalo vrátiť zo zahraničia domov, je prinajmenšom zavádzajúci (štatistiky sa však v tomto smere odlišujú). Výrok sme sa preto rozhodli hodnotiť ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Borisa Kollára pozostáva z troch zložiek. Kým prvý interpretovaný údaj o 14 % Slovákov, študujúcich v zahraničí, je pravdivý, druhý údaj o 13 % absolventov slovenských vysokých škôl, odchádzajúcich do zahraničia, sa nám overiť nepodarilo a posledný údaj o 74 % Slovákov, ktorí sa už nikdy nechcú natrvalo vrátiť zo zahraničia domov, je prinajmenšom zavádzajúci (štatistiky sa však v tomto smere odlišujú). Výrok sme sa preto rozhodli hodnotiť ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["zahraničí", "Dáta", "zistení", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "prieskumu"], "url": ["https://ec.europa.eu/epale/sk/blog/migracia-slovenskych-vysokoskolskych-studentov-do-zahranicia", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/education-and-training/data/database", "https://dennikn.sk/892216/prieskum-mladi-sa-citia-vyluceni-neveria-politikom-tretina-chce-odist-do-zahranicia/", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "https://www.etrend.sk/podnikanie/slovakov-odradza-od-navratu-zo-zahranicia-korupcia-domov-chce-len-kazdy-stvrty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:38.711767+00:00"}
{"id": "vr16815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16815", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "TSK sa za 4 roky stal najtransparentnejším krajom zo všetkých...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa v hodnotení transparentnosti ešte v roku 2013 umiestnil na 8. priečke rebríčka, teda ako posledný zo všetkých žúp s 28 % a známkou D-. Od roku 2017 TSK so 74,8 % a známkou A- rebríček vedie. Výrok Jaroslava Bašku je pravdivý. Projekt Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva analyzuje transparentnosť slovenských samosprávnych krajov a 100 najväčších slovenských miest od roku 2010. Mieru transparentnosti hodnotí TIS na stupnici od 0 (najmenej transparentná samospráva) po 100 (ideálna samospráva) každé dva roky. Hodnotenie prebieha v 11 oblastiach, z ktorých najväčšiu váhu majú prístup k informáciám, a financie a obstarávanie. Okrem nich je dôležitá napríklad aj účasť verejnosti na rozhodovaní, personálna politika VÚC, či etika a konflikt záujmov.", "analysis_paragraphs": ["Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) sa v hodnotení transparentnosti ešte v roku 2013 umiestnil na 8. priečke rebríčka, teda ako posledný zo všetkých žúp s 28 % a známkou D-. Od roku 2017 TSK so 74,8 % a známkou A- rebríček vedie. Výrok Jaroslava Bašku je pravdivý. Projekt Transparency International Slovensko (TIS) Otvorená samospráva analyzuje transparentnosť slovenských samosprávnych krajov a 100 najväčších slovenských miest od roku 2010. Mieru transparentnosti hodnotí TIS na stupnici od 0 (najmenej transparentná samospráva) po 100 (ideálna samospráva) každé dva roky. Hodnotenie prebieha v 11 oblastiach, z ktorých najväčšiu váhu majú prístup k informáciám, a financie a obstarávanie. Okrem nich je dôležitá napríklad aj účasť verejnosti na rozhodovaní, personálna politika VÚC, či etika a konflikt záujmov."], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Otvorená samospráva", "transparentnosť krajov"], "url": ["http://samosprava.transparency.sk/about/zupy", "http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:24.876024+00:00"}
{"id": "vr34107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34107", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme rešpektovali ústavnosť a to považujem za jeden z dôležitých odkazov, či pre výstavbu diaľníc, či pre výstavbu iných investícií.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nenašli sme žiadnu správu o protiústavnom konaní na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR počas obdobia keď bol ministrom Ján Figeľ. Pokračujúcu výstavbu na pozemkoch získaných na základe tzv. zákona o vyvlastnení aj po jeho vyhlásení za protiústavný nie je možné označiť za protiústavné konanie z dôvodu, že účinnosť tohto rozhodnutia platí od jeho uverejnenia v Zbierke zákonov ako vyplýva z článku SME.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadnu správu o protiústavnom konaní na Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR počas obdobia keď bol ministrom Ján Figeľ. Pokračujúcu výstavbu na pozemkoch získaných na základe tzv. zákona o vyvlastnení aj po jeho vyhlásení za protiústavný nie je možné označiť za protiústavné konanie z dôvodu, že účinnosť tohto rozhodnutia platí od jeho uverejnenia v Zbierke zákonov ako vyplýva z článku SME."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5908089/sud-stale-nezastavil-stavbu-dialnic-na-sukromnom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:29.569145+00:00"}
{"id": "vr30222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30222", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ušetrili sme na tom, že sme si jediní vybojovali do zápisnice výnimku v tom, že sa nebudeme podieľať na tom navyšovaní nového programu pre Grécko.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tejto výnimke informovala premiérka ešte na rannom brífingu po skončení zasadnutia Európskej rady v Bruseli: Najdlhšie rokovanie sa dotýkalo pochopiteľne programu vo vzťahu ku Grécku.. Prvá správa, dobrovoľná účasť bánk vo výške 50 percent. Druhá správa, následná potreba a tlak na navýšenie účasti verejných financií. A tretia správa, Slovenská republika sa toho navýšenia nezúčastní. SR má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu v tých intenciách ako pôvodne sa zaviazala a o nič viac. Takže sme jediná krajina, ktorá v rámci tohoto programu má výnimku. Naša výnimka bude podľa nášho zástupcu vo vale Martina Bruncka zapísaná vo formálnom diplomatickom protokole zo stretnutia. Či však prinesú všetky jednania Slovensku celkovú úsporu je sporné: Pravda , 26.október: Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. \"Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,\" podotkol. \"Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna,\" vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš.", "analysis_paragraphs": ["O tejto výnimke informovala premiérka ešte na rannom brífingu po skončení zasadnutia Európskej rady v Bruseli: Najdlhšie rokovanie sa dotýkalo pochopiteľne programu vo vzťahu ku Grécku.. Prvá správa, dobrovoľná účasť bánk vo výške 50 percent. Druhá správa, následná potreba a tlak na navýšenie účasti verejných financií. A tretia správa, Slovenská republika sa toho navýšenia nezúčastní. SR má výnimku a bude sa zúčastňovať tohto programu v tých intenciách ako pôvodne sa zaviazala a o nič viac. Takže sme jediná krajina, ktorá v rámci tohoto programu má výnimku. Naša výnimka bude podľa nášho zástupcu vo vale Martina Bruncka zapísaná vo formálnom diplomatickom protokole zo stretnutia. Či však prinesú všetky jednania Slovensku celkovú úsporu je sporné: Pravda , 26.október: Podľa Mikloša totiž síce Slovensko nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. \"Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 % zo 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,\" podotkol. \"Celkovo neušetríme, len štruktúra z hľadiska programu pre Grécko a pre iné krajiny bude rôzna,\" vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede Mikloš."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["brífingu", "výnimka", "Pravda"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/tlacova-konferencia-a-brifingy-po-skonceni-summitu-v-bruseli-27-10-2011/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6116468/vynimka-nie-je-az-taky-dobry-obchod.html", "http://spravy.pravda.sk/zachranny-fond-ma-mat-bilion-eur-banky-odpisu-polovicu-greckych-dlhov-1kz-/sk_svet.asp?c=A111026_174106_sk_svet_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:56.362951+00:00"}
{"id": "vr38064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38064", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Pani premiérka poslala kontrolu z Úradu vlády na Daňové riaditeľstvo, pani premiérka požiadala predsedu Národnej rady, aby poslal kontrolu Najvyššieho kontrolného úradu, to sa nedialo za minulej vlády.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo vyhlásení predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej z 15. apríla 2011 sa okrem iného píše: \"Premiérka iniciovala kontrolu Úradu vlády SR na Daňovom riaditeľstve SR a zároveň požiadala predsedu parlamentu, aby predložil návrh na kontrolu NKÚ , keďže je to právomoc Národnej rady SR.\" R. Fico poslal kontrolu NKÚ minimálne v súvislosti s kauzou nástenkový tender.", "analysis_paragraphs": ["Vo vyhlásení predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej z 15. apríla 2011 sa okrem iného píše: \"Premiérka iniciovala kontrolu Úradu vlády SR na Daňovom riaditeľstve SR a zároveň požiadala predsedu parlamentu, aby predložil návrh na kontrolu NKÚ , keďže je to právomoc Národnej rady SR.\" R. Fico poslal kontrolu NKÚ minimálne v súvislosti s kauzou nástenkový tender."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "poslal kontrolu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/25079/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej.php", "http://www.government.gov.sk/12975/prepis-brifingu-po-skonceni-129%28mimoriadnej%29-schodze-vlady-sr.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:24.846496+00:00"}
{"id": "vr34649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34649", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... v mestách krajských ako je Trnava alebo Banská Bystrica, kde neboli zvolení kandidáti s podporou Smeru, máme väčšinu v mestskom zastupiteľstve.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Trnave získal SMER 17 poslancov z celkového počtu 31, v Banskej Bystrici 16 z 31.", "analysis_paragraphs": ["V Trnave získal SMER 17 poslancov z celkového počtu 31, v Banskej Bystrici 16 z 31."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Trnave", "Banskej Bystrici"], "url": ["http://www.trnava.sk/new/aktuality_read.php?readmore=2838", "http://www.banskabystrica.sk/komunalne-volby-2010.phtml?id5=13607"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:35.464833+00:00"}
{"id": "vr36939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36939", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Vieme veľmi dobre, že od 17. 7. 2010 vstúpila do platnosti tzv. Ficova novela, ktorá upravovala získanie štátneho občianstva cudzieho štátu. Z tohto dôvodu tí občania SR, ktorí získali aj cudzie štátne občianstvo, prišli o slovenské štátne občianstvo.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 17. júla je účinný novelizovaný zákon o štátnom občianstve, ktorý zavádza do nášho právneho poriadku ďalší spôsob straty slovenského občianstva. \" Novela ustanovuje stratu slovenského štátneho občianstva ex lege ako následok nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.\" Presné znenie novelizovaného zákona tu .", "analysis_paragraphs": ["Od 17. júla je účinný novelizovaný zákon o štátnom občianstve, ktorý zavádza do nášho právneho poriadku ďalší spôsob straty slovenského občianstva. \" Novela ustanovuje stratu slovenského štátneho občianstva ex lege ako následok nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle.\" Presné znenie novelizovaného zákona tu ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["novelizovaný", "tu"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=od-17-jula-je-ucinny-novelizovany-zakon-o-statnom-obcianstve", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:11.513679+00:00"}
{"id": "vr17494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17494", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...Glváč si dosadí družku mafiána, aby mala kompletné informácie o zabezpečení všetkých armádnych objektov.  (...) družku mafiána z Topoľčian, Jána Mišenku, či Jozefa Mišenku, dosadí Glváč, aby kontrolovala celé zabezpečenie všetkých armádnych objektov.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii 9. marca 2018 informoval Igor Matovič o tom, že bývalý minister obrany za Smer-SD Martin Glváč a dnešný predseda poslaneckého klubu strany Smer v NR SR údajne zveril starostlivosť o zabezpečovacie systémy vo všetkých armádnych objektoch na Slovensku družke zavraždeného mafiána Jozefa Mišenku Kataríne B. Mala mať na starosti utajené zmluvy a faktúry, z ktorých každá pochádzala z firmy Bonul. Pravdou je, že práve o tejto firme, ktorej majiteľ je švagor policajného prezidenta Tibora Gašpara často písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Martin Glváč však tvrdí, že Katarína B. bola iba rádovou zamestnankyňou a nemala prístup k žiadnym informáciám či zmluvám. \" Nemala rozhodovaciu kompetenciu, tú mali jej nadriadení, bola až tretí stupeň pod riaditeľom.\" avizoval Glváč. Bývalý minister obrany taktiež v písomnom stanovisku tvrdil, že nepozná a nikdy sa nestretol s Katarínou B. To, na akej pozícií Katarína B. pracovala, sa verejne neuvádza (navyše nie je známe jej celé priezvisko), sú k dispozícii len vyhlásenia Igora Matoviča a Martina Glváča, nie sú k dispozícii žiadne iné údaje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii 9. marca 2018 informoval Igor Matovič o tom, že bývalý minister obrany za Smer-SD Martin Glváč a dnešný predseda poslaneckého klubu strany Smer v NR SR údajne zveril starostlivosť o zabezpečovacie systémy vo všetkých armádnych objektoch na Slovensku družke zavraždeného mafiána Jozefa Mišenku Kataríne B. Mala mať na starosti utajené zmluvy a faktúry, z ktorých každá pochádzala z firmy Bonul. Pravdou je, že práve o tejto firme, ktorej majiteľ je švagor policajného prezidenta Tibora Gašpara často písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Martin Glváč však tvrdí, že Katarína B. bola iba rádovou zamestnankyňou a nemala prístup k žiadnym informáciám či zmluvám. \" Nemala rozhodovaciu kompetenciu, tú mali jej nadriadení, bola až tretí stupeň pod riaditeľom.\" avizoval Glváč. Bývalý minister obrany taktiež v písomnom stanovisku tvrdil, že nepozná a nikdy sa nestretol s Katarínou B. To, na akej pozícií Katarína B. pracovala, sa verejne neuvádza (navyše nie je známe jej celé priezvisko), sú k dispozícii len vyhlásenia Igora Matoviča a Martina Glváča, nie sú k dispozícii žiadne iné údaje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "avizoval"], "url": ["http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2964", "https://domov.sme.sk/c/20777496/starostlivost-o-bezpecnost-armady-zveril-glvac-podla-matovica-do-ruk-druzky-mafiana.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:06.896025+00:00"}
{"id": "vr33934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33934", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "V Španielsku, kde máme momentálne dramatickú nezamestnanosť, kde nezamestnanosť mladých ľudí sa blíži až k 50%.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože číslo nezamestnanosti mladých v Španielsku, ktoré uvádza Šefčovič sa od reality líši o niekoľko percentuálnych bodov. Podľa najnovšej štatistiky Eurostat (.pdf, s. 4) z apríla 2013 je nezamestnanosť mladých v Španielsku na úrovni 56,4%. Eurostat definuje mladých ľudí ako osoby mladšie ako 25 rokov. Touto témou sa zaoberá aj článok NY Times 13.mája 2013, ktorý tvrdí že nezamestnanosť mladých v Španielsku je 56 %. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože číslo nezamestnanosti mladých v Španielsku, ktoré uvádza Šefčovič sa od reality líši o niekoľko percentuálnych bodov. Podľa najnovšej štatistiky Eurostat (.pdf, s. 4) z apríla 2013 je nezamestnanosť mladých v Španielsku na úrovni 56,4%. Eurostat definuje mladých ľudí ako osoby mladšie ako 25 rokov. Touto témou sa zaoberá aj článok NY Times 13.mája 2013, ktorý tvrdí že nezamestnanosť mladých v Španielsku je 56 %. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "článok"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31052013-BP/EN/3-31052013-BP-EN.PDF", "http://www.nytimes.com/2013/05/14/business/global/14iht-youthjobs14.html?pagewanted=1&_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:15.389093+00:00"}
{"id": "vr32838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32838", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vláda ide na budúci rok zdvihnúť výdavky o 700 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Sulík vychádza z dnes už neaktuálneho návrhu rozpočtu na rok 2013. Podľa pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-SD, sa na základe negatívnej prognózy daňový príjmov, upraví nielen príjmová, ale aj výdavková časť návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013. Rozdiel medzi výdavkami v roku 2012 a 2013 sa podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu plánuje plánuje na úrovni približne 473 miliónov eur. Minister financií P. Kažimír v NR SR počas rozpravy vyhlásil , že rozpočet bude musieť byť vzhľadom na najnovšie prognózy o výpadku daňových príjmov upravený pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh skupiny poslancov zo SMER-SD upravuje nielen príjmovú ale aj výdavkovú časť rozpočtu na rok 2013. Vzhľadom na väčšinu SMER-SD sa nedá predpokladať, že by tento pozmeňovací návrh neprešiel. Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií O 5 minút 12 (25. novembra 2012). V tom čase však ešte nebola rozprava o návrhu štátneho rozpočtu a vychádzali sme z dnes už neaktuálnej verzii štátneho rozpočtu 2013. Pred rozpravou o štátnom rozpočte bolo pravdou, že rozdiel medzi výdavkami v roku 2012 a 2013 bol približne 700 miliónov eur. Podľa plnenia rozpočtu k 23. novembra 2012 boli výdavky na úrovni približne 13 miliárd eur. Podľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (. pdf , s.9) je očakávaný stav výdavkov na hotovostnom princípe v roku 2012 odhadovaný na 16 527,8 miliónov eur. Očakávané výdavky na rok 2012 sú nižšie ako pôvodne rozpočtované podľa schváleného rozpočtu na rok 2012, keď mali byť výdavky na úrovni približne 17,3 miliardy. Pokiaľ ide o plánované výdavky na rok 2013, podľa pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-SD, sa výdavky v roku 2013 oproti pôvodnému návrhu znížia a dosiahnu úroveň 17 001 504 832 eur. Pôvodný návrh zákona o štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2013, uvádzal celkové výdavky na úrovni 17 235 miliónov eur. Rozpočet na rok 2013 nie je k dnešnému dňu schválený. V nasledujúcej tabuľke uvádzame rozdiel vo výdavkoch po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu SMER-SD: Suma v miliónoch eur Očakávaná skutočnosť výdavkov v roku 2012 16 527,8 Plánované výdavky v roku 2013 (podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu) 17 001,5 Rozdiel 473,7 Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík vychádza z dnes už neaktuálneho návrhu rozpočtu na rok 2013. Podľa pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-SD, sa na základe negatívnej prognózy daňový príjmov, upraví nielen príjmová, ale aj výdavková časť návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013. Rozdiel medzi výdavkami v roku 2012 a 2013 sa podľa predloženého pozmeňovacieho návrhu plánuje plánuje na úrovni približne 473 miliónov eur. Minister financií P. Kažimír v NR SR počas rozpravy vyhlásil , že rozpočet bude musieť byť vzhľadom na najnovšie prognózy o výpadku daňových príjmov upravený pozmeňovacím návrhom. Pozmeňovací návrh skupiny poslancov zo SMER-SD upravuje nielen príjmovú ale aj výdavkovú časť rozpočtu na rok 2013. Vzhľadom na väčšinu SMER-SD sa nedá predpokladať, že by tento pozmeňovací návrh neprešiel. Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií O 5 minút 12 (25. novembra 2012). V tom čase však ešte nebola rozprava o návrhu štátneho rozpočtu a vychádzali sme z dnes už neaktuálnej verzii štátneho rozpočtu 2013. Pred rozpravou o štátnom rozpočte bolo pravdou, že rozdiel medzi výdavkami v roku 2012 a 2013 bol približne 700 miliónov eur. Podľa plnenia rozpočtu k 23. novembra 2012 boli výdavky na úrovni približne 13 miliárd eur. Podľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (. pdf , s.9) je očakávaný stav výdavkov na hotovostnom princípe v roku 2012 odhadovaný na 16 527,8 miliónov eur. Očakávané výdavky na rok 2012 sú nižšie ako pôvodne rozpočtované podľa schváleného rozpočtu na rok 2012, keď mali byť výdavky na úrovni približne 17,3 miliardy. Pokiaľ ide o plánované výdavky na rok 2013, podľa pozmeňujúceho návrhu z dielne SMER-SD, sa výdavky v roku 2013 oproti pôvodnému návrhu znížia a dosiahnu úroveň 17 001 504 832 eur. Pôvodný návrh zákona o štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2013, uvádzal celkové výdavky na úrovni 17 235 miliónov eur. Rozpočet na rok 2013 nie je k dnešnému dňu schválený. V nasledujúcej tabuľke uvádzame rozdiel vo výdavkoch po zohľadnení pozmeňujúceho návrhu SMER-SD: Suma v miliónoch eur Očakávaná skutočnosť výdavkov v roku 2012 16 527,8 Plánované výdavky v roku 2013 (podľa predloženého pozmeňujúceho návrhu) 17 001,5 Rozdiel 473,7 Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "Pozmeňovací návrh", "O 5 minút", "23. novembra 2012", "pdf", "rozpočtu", "zákona o štátnom rozpočte"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kazimir-sa-spolieha-na-odvahu-a-stastie-stefanec-rozpocet-roztrhal-1fn-/sk_ekonomika.asp?c=A121206_112211_sk_ekonomika_p23", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1561", "http://www.demagog.sk/diskusie/338/situacia-v-skolstve-a-kriza-v-eu", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8340", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6978", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7683"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:31.452962+00:00"}
{"id": "vr35214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35214", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "najprv sa dohodneme na koaličnej rade, že vznikne pracovná skupina, kde majú strany predkladať návrhy na jednotlivých kandidátov. Táto pracovná skupina mala jednať a dospieť k nejakému záveru...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sulík sa pre portál aktuálne.sk vyjadril, že koalícia sa dohodla na pracovnej skupine zloženej zo zástupcov vládnych strán. Skupina mala nominovať kandidátov, z ktorých sa mal jeden vybrať. SDKÚ v skupine zastupovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá mala navrhnúť kandidáta, ale ani raz tak nespravila. Mimo vyjadrenie Richarda Sulíka sa nám nepodarilo nájsť prehlásenie žiadnych ďaľších koaličných partnerov.", "analysis_paragraphs": ["Sulík sa pre portál aktuálne.sk vyjadril, že koalícia sa dohodla na pracovnej skupine zloženej zo zástupcov vládnych strán. Skupina mala nominovať kandidátov, z ktorých sa mal jeden vybrať. SDKÚ v skupine zastupovala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá mala navrhnúť kandidáta, ale ani raz tak nespravila. Mimo vyjadrenie Richarda Sulíka sa nám nepodarilo nájsť prehlásenie žiadnych ďaľších koaličných partnerov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1218611"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:49.458901+00:00"}
{"id": "vr26334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26334", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "V současnosti je totiž v primárním právu zakotvena povinnost každý měsíc zasedat ve Štrasburku, jakékoli změně se přitom brání Francie a sousední Německo.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (.pdf) a jej dodatkových protokolov je naozaj definované sídlo EP v Štrasburgu s pravidelnými zasadaniami raz za mesiac: Článok 341 ,,Sídlo orgánov Únie sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.\" Protokol (č. 6) ,,Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.\" Podľa Európskych novín až 88% poslancov podporuje myšlienku jednotného sídla EP, vrátane slovenských reprezentantov. Tvrdia, že realizácia takého riešenia pravdepodobne stroskotá na neochote Francúzska: Eduard Kukan (SDKU-DS) považuje za rozumné, aby mal Európsky parlament (EP) iba jedno sídlo. Táto myšlienka je však podľa neho nerealistická. “Je potrebné zmeniť dohody o fungovaní Európskej únie, a na to treba súhlas všetkých štátov. Taký súhlas nebude, pretože Francúzi s tým nikdy nebudú súhlasiť,” ozrejmil s tým, že pre Francúzov je Štrasburg symbol európskeho uzmierenia. Rovnako Vladimír Maňka (Smer-SD) si myslí, že postačuje jedno sídlo EP. Presadiť to, označil za veľmi ťažké. “Európski poslanci na to tlačia, ale riešenie je v rukách hláv štátov. Musia sa na tom jednomyseľne zhodnúť všetci, aj francúzsky prezident, a to je možné jedine vtedy, ak dostane takú ponuku, aby sa mu to oplatilo,” uviedol. Podobný názor má Jaroslav Paška (SNS), ktorý dlhodobo podporuje myšlienku jedného sídla. V ktorom meste by mal byť, necháva na rozhodnutí európskych lídrov. “Z hľadiska operatívnosti spolupráce medzi Európskou komisiou, Európskou radou a EP je Brusel výhodnejší, pretože tam sídli aj Rada aj Komisia. Ak by Francúzi trvali na tom, že chcú ponechať parlament v Štrasburgu, tak nemám problém akceptovať toto rozhodnutie,” Podľa Hlavných správ prišiel s iniciatívou One Seat (Jedno Sídlo) český europoslanec Edvard Kožušník (ODS), ktorý rozposlal výzvu všetkým, vtedy ešte 27, štátom EU. ,,Zo 14 štátov, ktoré poskytli svoje stanovisko, deväť krajín podporuje želanie väčšiny poslancov rozhodovať o svojom sídle a programe a tri tento nápad odmietajú. Okrem Francúzska a Luxemburska je to aj Estónsko. Polovica členských krajín sa k iniciatíve Kožušníka vôbec nevyjadrila.\" Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa proti zmene sídla stavalo Nemecko, napriek tomu označujeme výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (.pdf) a jej dodatkových protokolov je naozaj definované sídlo EP v Štrasburgu s pravidelnými zasadaniami raz za mesiac: Článok 341 ,,Sídlo orgánov Únie sa určí po vzájomnej dohode vlád členských štátov.\" Protokol (č. 6) ,,Európsky parlament má svoje sídlo v Štrasburgu, kde sa koná 12 mesačných plenárnych zasadnutí, vrátane zasadnutia o rozpočte. Dodatočné plenárne zasadnutia sa konajú v Bruseli. Výbory Európskeho parlamentu zasadajú v Bruseli. Generálny sekretariát Európskeho parlamentu a jeho oddelenia zostávajú v Luxemburgu.\" Podľa Európskych novín až 88% poslancov podporuje myšlienku jednotného sídla EP, vrátane slovenských reprezentantov. Tvrdia, že realizácia takého riešenia pravdepodobne stroskotá na neochote Francúzska: Eduard Kukan (SDKU-DS) považuje za rozumné, aby mal Európsky parlament (EP) iba jedno sídlo. Táto myšlienka je však podľa neho nerealistická. “Je potrebné zmeniť dohody o fungovaní Európskej únie, a na to treba súhlas všetkých štátov. Taký súhlas nebude, pretože Francúzi s tým nikdy nebudú súhlasiť,” ozrejmil s tým, že pre Francúzov je Štrasburg symbol európskeho uzmierenia. Rovnako Vladimír Maňka (Smer-SD) si myslí, že postačuje jedno sídlo EP. Presadiť to, označil za veľmi ťažké. “Európski poslanci na to tlačia, ale riešenie je v rukách hláv štátov. Musia sa na tom jednomyseľne zhodnúť všetci, aj francúzsky prezident, a to je možné jedine vtedy, ak dostane takú ponuku, aby sa mu to oplatilo,” uviedol. Podobný názor má Jaroslav Paška (SNS), ktorý dlhodobo podporuje myšlienku jedného sídla. V ktorom meste by mal byť, necháva na rozhodnutí európskych lídrov. “Z hľadiska operatívnosti spolupráce medzi Európskou komisiou, Európskou radou a EP je Brusel výhodnejší, pretože tam sídli aj Rada aj Komisia. Ak by Francúzi trvali na tom, že chcú ponechať parlament v Štrasburgu, tak nemám problém akceptovať toto rozhodnutie,” Podľa Hlavných správ prišiel s iniciatívou One Seat (Jedno Sídlo) český europoslanec Edvard Kožušník (ODS), ktorý rozposlal výzvu všetkým, vtedy ešte 27, štátom EU. ,,Zo 14 štátov, ktoré poskytli svoje stanovisko, deväť krajín podporuje želanie väčšiny poslancov rozhodovať o svojom sídle a programe a tri tento nápad odmietajú. Okrem Francúzska a Luxemburska je to aj Estónsko. Polovica členských krajín sa k iniciatíve Kožušníka vôbec nevyjadrila.\" Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa proti zmene sídla stavalo Nemecko, napriek tomu označujeme výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy o fungovaní Európskej Únie", "Európskych novín", "Hlavných správ"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:sk:PDF", "http://www.europskenoviny.sk/11/11/2013/drviva-vacsina-europoslancov-podporuje-myslienku-jedneho-sidla/", "http://www.hlavnespravy.sk/e-kozusnik-europoslanci-nasli-kluc-pre-diskusie-o-jednom-sidle-ep/158392/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:28.639693+00:00"}
{"id": "45806", "numeric_id": 45806, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45806", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Belgicko patrí dlhodobo ku krajinám, kde je najmenší počet interrupcií a najmenší počet tehotenstiev medzi mladistvými a je dokázané, že je to práve v dôsledku toho, že majú ako povinný predmet sexuálnu výchovu na školách a antikoncepciu zaviedli pre všetky sociálne vrstvy obyvateľstva ako dostupnú. Pretože ju hradia z verejných peňazí.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Belgicko patrí medzi krajiny s najmenším počtom umelých prerušení tehotenstva medzi mladistvými. Jedným z dôvodov nízkeho počtu pôrodov v tejto vekovej skupine je aj sexuálna východa. Antikoncepcia pre ženy do 25 rokov je v Belgicku uhrádzaná štátom. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej hodnotíme ako pravdivé. Tehotenstvá a interrupcie mladistvých v Belgicku Štúdia z roku 2015 porovnala počty tehotenstiev, pôrodov a interrupcií tínedžeriek v rôznych štátoch. V Belgicku pripadalo na tisíc žien vo veku 15-19 rokov 8 potratov, čím sa zaradilo medzi krajiny s najmenším počtov umelých prerušení tehotenstva v tejto skupine. Potvrdzujú to aj údaje svetovej banky. Údaje za roky 2012 - 2017 naznačujú celkový pokles počtu vykonaných interrupcií v Belgicku - najmä však tínedžeriek a dvadsiatničiek. Dôvodom je najmä cenovo dostupná antikoncepcia. Sexuálna výchova, tehotenstvá a interrupcie Štúdia Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva z roku 2018 konštatovala , že v krajinách s rozvinutými programami sexuálnej výchovy býva počet pôrodov tínedžeriek nízky. Výskumníci pracovali s údajmi flámskej časti Belgicka. V rokoch 2000 až 2015 v nej klesol počet pôrodov tínedžeriek o 20 až 39%. Vzdelávanie je v Belgicku kompentenciou regionálnych vlád. Vo Flámsku je sexuálna výchova povinná, učí sa v rámci biológie, náboženstva, resp. filozofie. Valónsko pozná výchovu k vzťahovému, citovému a sexuálnemu životu. Nie je však všeobecne povinná a dostupná vo všetkých školách. Antikoncepcia Belgická vláda zaviedla od 1. apríla 2020 plne hradenú antikoncepciu pre ženy mladšie ako 25 rokov. Takzvaná „tabletka po” je od apríla uhrádzaná pre všetky ženy bez rozdielu veku.", "analysis_paragraphs": ["Belgicko patrí medzi krajiny s najmenším počtom umelých prerušení tehotenstva medzi mladistvými. Jedným z dôvodov nízkeho počtu pôrodov v tejto vekovej skupine je aj sexuálna východa. Antikoncepcia pre ženy do 25 rokov je v Belgicku uhrádzaná štátom. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej hodnotíme ako pravdivé. Tehotenstvá a interrupcie mladistvých v Belgicku Štúdia z roku 2015 porovnala počty tehotenstiev, pôrodov a interrupcií tínedžeriek v rôznych štátoch. V Belgicku pripadalo na tisíc žien vo veku 15-19 rokov 8 potratov, čím sa zaradilo medzi krajiny s najmenším počtov umelých prerušení tehotenstva v tejto skupine. Potvrdzujú to aj údaje svetovej banky. Údaje za roky 2012 - 2017 naznačujú celkový pokles počtu vykonaných interrupcií v Belgicku - najmä však tínedžeriek a dvadsiatničiek. Dôvodom je najmä cenovo dostupná antikoncepcia. Sexuálna výchova, tehotenstvá a interrupcie Štúdia Medzinárodnej federácie plánovaného rodičovstva z roku 2018 konštatovala , že v krajinách s rozvinutými programami sexuálnej výchovy býva počet pôrodov tínedžeriek nízky. Výskumníci pracovali s údajmi flámskej časti Belgicka. V rokoch 2000 až 2015 v nej klesol počet pôrodov tínedžeriek o 20 až 39%. Vzdelávanie je v Belgicku kompentenciou regionálnych vlád. Vo Flámsku je sexuálna výchova povinná, učí sa v rámci biológie, náboženstva, resp. filozofie. Valónsko pozná výchovu k vzťahovému, citovému a sexuálnemu životu. Nie je však všeobecne povinná a dostupná vo všetkých školách. Antikoncepcia Belgická vláda zaviedla od 1. apríla 2020 plne hradenú antikoncepciu pre ženy mladšie ako 25 rokov. Takzvaná „tabletka po” je od apríla uhrádzaná pre všetky ženy bez rozdielu veku."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia", "Potvrdzujú", "Údaje", "konštatovala", "je", "pozná", "apríla", "antikoncepciu"], "url": ["https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4852976/", "https://docs.google.com/document/d/1XWIglfuUo4Ab3lFCtLxXmtVZS9wmbBJtYSmabyC-uyQ/edit", "https://www.brusselstimes.com/all-news/belgium-all-news/93863/decreasing-number-of-abortions-in-belgium-termination-national-pregnancy-termination-evaluation-committee/", "https://www.ippfen.org/sites/ippfen/files/2018-05/Comprehensive%20Country%20Report%20on%20CSE%20in%20Europe%20and%20Central%20Asia_0.pdf", "https://www.bzga-whocc.de/fileadmin/user_upload/Dokumente/BZgA_Factsheets_Online_Belgium.pdf", "https://www.evras.be/evras-bien-plus-que-leducation-sexuelle/cest-quoi-levras/une-mission-obligatoire/", "https://www.brusselstimes.com/all-news/belgium-all-news/96491/reimbursement-of-contraceptives-and-morning-after-pill-expanded/", "https://www.brusselstimes.com/all-news/belgium-all-news/80001/free-contraception-for-women-under-25-and-cheaper-healthcare-bill-in-2020-health-budget/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:49.375200+00:00"}
{"id": "49481", "numeric_id": 49481, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49481", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V podstate máme na to okrúhlu pečiatku Európskeho štatistického úradu, kde podľa teda prieskumu sme krajina, ktorá najviac dôveruje koninám, klamstvám, konšpiráciám. (...) Opäť máme vizitku Európskeho štatistického úradu, že na Slovensku ľudia najmenej dôverujú tradičným médiám.", "statement_date": "2024-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo viacerých prieskumoch patrí Slovensko medzi krajiny, ktorých obyvatelia najviac dôverujú konšpiračným teóriám, tieto dáta však nepublikuje Eurostat, ako tvrdí Matovič. V rámci dôvery tradičným médiám sa Slováci a Slovenky radia medzi priemer Európy. Slovensko nemá „okrúhlu pečiatku Európskeho štatistického úradu“ o dôvere konšpiráciám a tradičným médiám, pretože Eurostat podobné prieskumy nerealizuje. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurópsky štatistický úrad podľa vyjadrenia pre Demagog.sk „nezhromažďuje tento druh údajov“.\n\nPodľa prieskumu YouGov patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré v Európe najviac dôverujú dezinformáciám. Na otázku, či za vojnu na Ukrajine môže viac NATO ako Rusko, odpovedalo kladne vyše 31 % opýtaných, čo tvorí druhý najvyšší počet spomedzi ostatných krajín. Na rovnakú otázku zároveň odpovedalo len vyše 38 % opýtaný, že za vojnu je viac zodpovedné Rusko než NATO, čo je vo výsledku tretí najnižší počet opýtaných spomedzi Európskych krajín.\n\nPrieskum realizovaný Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v spolupráci s agentúrou Focus naznačil , že Slovensko je jednou z krajín, ktorej obyvatelia najviac dôverujú konšpiráciám nie len v regióne Centrálnej a Východnej Európy, ale na celom svete. Konšpiračný index Slovenska podľa tohto prieskumu dosahuje hodnotu 30,72. Pre porovnanie, podľa francúzskej štúdie z roku 2021 malo najvyšší konšpiračný index spomedzi skúmaných 22 krajín Turecko v hodnote 25,29 a naopak najnižší Dánsko v hodnote 6,29.\n\nV správe GLOBSEC Trends 2022 je publikovaný okrem iného aj prieskum dôvery štandardným médiám v regióne Centrálnej a Východnej Európy. Podľa tohto prieskumu štandardným médiám najmenej dôverujú občania Bulharska (30 %). Nasleduje dôvera 34 % Poliakov, 34 % Maďarov a následne 37 % Slovákov, zhodne s obyvateľmi Litvy. Na druhej strane je Slovensko hneď po Bulharsku krajinou s najvyššou nedôverou v štandardné médiá ( .pdf , s. 87).\n\nSpáva GLOBSECU z roku 2022 zaznamenala, že „Slovensko je jednou z najzraniteľnejších krajín, pokiaľ ide o konšpiračné teórie v regióne, pričom 54 % sa prihlásilo k rôznym konšpiračným teóriám“ ( .pdf , s. 11).\n\nVýskum verejnej mienky o médiách a správach za rok 2023 publikoval aj Eurobarometer. Časť prieskumu sa venovala aj otázke dôvery médiám.\n\nPodľa výsledkov Eurobarometra z roku 2023 sú pre ľudí na Slovensku tradičné vysielacie a tlačené médiá a ich online prevedenia dôveryhodnejším zdrojom informácií než online spravodajské platformy a kanály sociálnych médií. Dôvera Slovákov a Sloveniek tradičným médiám je mierne pod priemerom EÚ. Menej ako slovenskí občania dôverujú tradičným médiám občania Čiech, Grécka, Talianska, Cypru, Maďarska, Malty, Poľska a Rumunska. Naopak, viac im dôverujú občania Belgicka, Bulharska, Dánska, Nemecka, Estónska, Írska, Španielska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Portugalska, Sovinska, Fínska a Švédska. Rovnakú dôveru ako Slovensko zaznamenalo aj Francúzsko a Chorvátsko (. pdf , s. 44).", "analysis_paragraphs": ["Vo viacerých prieskumoch patrí Slovensko medzi krajiny, ktorých obyvatelia najviac dôverujú konšpiračným teóriám, tieto dáta však nepublikuje Eurostat, ako tvrdí Matovič. V rámci dôvery tradičným médiám sa Slováci a Slovenky radia medzi priemer Európy. Slovensko nemá „okrúhlu pečiatku Európskeho štatistického úradu“ o dôvere konšpiráciám a tradičným médiám, pretože Eurostat podobné prieskumy nerealizuje. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Európsky štatistický úrad podľa vyjadrenia pre Demagog.sk „nezhromažďuje tento druh údajov“.", "Podľa prieskumu YouGov patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré v Európe najviac dôverujú dezinformáciám. Na otázku, či za vojnu na Ukrajine môže viac NATO ako Rusko, odpovedalo kladne vyše 31 % opýtaných, čo tvorí druhý najvyšší počet spomedzi ostatných krajín. Na rovnakú otázku zároveň odpovedalo len vyše 38 % opýtaný, že za vojnu je viac zodpovedné Rusko než NATO, čo je vo výsledku tretí najnižší počet opýtaných spomedzi Európskych krajín.", "Prieskum realizovaný Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v spolupráci s agentúrou Focus naznačil , že Slovensko je jednou z krajín, ktorej obyvatelia najviac dôverujú konšpiráciám nie len v regióne Centrálnej a Východnej Európy, ale na celom svete. Konšpiračný index Slovenska podľa tohto prieskumu dosahuje hodnotu 30,72. Pre porovnanie, podľa francúzskej štúdie z roku 2021 malo najvyšší konšpiračný index spomedzi skúmaných 22 krajín Turecko v hodnote 25,29 a naopak najnižší Dánsko v hodnote 6,29.", "V správe GLOBSEC Trends 2022 je publikovaný okrem iného aj prieskum dôvery štandardným médiám v regióne Centrálnej a Východnej Európy. Podľa tohto prieskumu štandardným médiám najmenej dôverujú občania Bulharska (30 %). Nasleduje dôvera 34 % Poliakov, 34 % Maďarov a následne 37 % Slovákov, zhodne s obyvateľmi Litvy. Na druhej strane je Slovensko hneď po Bulharsku krajinou s najvyššou nedôverou v štandardné médiá ( .pdf , s. 87).", "Spáva GLOBSECU z roku 2022 zaznamenala, že „Slovensko je jednou z najzraniteľnejších krajín, pokiaľ ide o konšpiračné teórie v regióne, pričom 54 % sa prihlásilo k rôznym konšpiračným teóriám“ ( .pdf , s. 11).", "Výskum verejnej mienky o médiách a správach za rok 2023 publikoval aj Eurobarometer. Časť prieskumu sa venovala aj otázke dôvery médiám.", "Podľa výsledkov Eurobarometra z roku 2023 sú pre ľudí na Slovensku tradičné vysielacie a tlačené médiá a ich online prevedenia dôveryhodnejším zdrojom informácií než online spravodajské platformy a kanály sociálnych médií. Dôvera Slovákov a Sloveniek tradičným médiám je mierne pod priemerom EÚ. Menej ako slovenskí občania dôverujú tradičným médiám občania Čiech, Grécka, Talianska, Cypru, Maďarska, Malty, Poľska a Rumunska. Naopak, viac im dôverujú občania Belgicka, Bulharska, Dánska, Nemecka, Estónska, Írska, Španielska, Litvy, Lotyšska, Luxemburska, Holandska, Rakúska, Portugalska, Sovinska, Fínska a Švédska. Rovnakú dôveru ako Slovensko zaznamenalo aj Francúzsko a Chorvátsko (. pdf , s. 44)."], "analysis_date": "2024-03-19", "analysis_sources": {"text": ["YouGov", "", "naznačil", "Trends 2022", ".pdf", "", ".pdf", "publikoval", "pdf", ""], "url": ["https://yougov.co.uk/international/articles/42408-support-ukraine-strong-europe-nations-are-not-unit?redirect_from=%2Ftopics%2Finternational%2Farticles-reports%2F2022%2F05%2F05%2Fsupport-ukraine-strong-europe-nations-are-not-unit", "https://yougov.co.uk/international/articles/42408-support-ukraine-strong-europe-nations-are-not-unit?redirect_from=%2Ftopics%2Finternational%2Farticles-reports%2F2022%2F05%2F05%2Fsupport-ukraine-strong-europe-nations-are-not-unit", "https://centreforbioethics.sk/sk/novinky/detail/28/celosvetovo-extremne-vysoky-konspiracny-index-na-slovensku/", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2022-05/GLOBSEC-Trends-2022.pdf", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2022-05/GLOBSEC-Trends-2022.pdf", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2022-05/GLOBSEC-Trends-2022.pdf", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2022-05/GLOBSEC-Trends-2022.pdf", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3153", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=89601", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=89601"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:51.058981+00:00"}
{"id": "vr26169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26169", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Od r. 2006 do r. 2013 VÚC opravil medzi 200 alebo 250 km.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok Tomáša Galbavého sme overovali už v debate pred prvým kolom volieb do VÚC. Údaje, ktoré máme k dispozícii však nie sú dostatočné a rovnako ako v minulej debate, aj teraz výroko hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov NSK vo výročných správach v roku 2008 kraj opravil 47,3 km ciest a mostov. V roku 2009 to bolo 40 km ciest a mostov. V roku 2011 to bolo 30,7 km a v roku 2012 58 km ciest. Vo výročných správach chýbajú údaje za roky 2010, 2007 a 2006 . Podľa správy SITA NSK zrekonštruoval v rokoch 2006-2011 84,4 km ciest. Vyššie uvedené údaje si do určitej miery protirečia a keďže nemáme kompletné údaje z jedného zdroja, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa výročných správ kraj iba v rokoch 2009 a 2011 opravil NSK dokopy 70 km ciest, pri čom SITA tvrdí, že v celom rozmedzí rokov 2006-2011 to bolo iba 84,4 km. Je však nepravdepodobné, že v rokoch, ku ktorým nie sú údaje k dispozícii, bol počet kilometrov opravených ciest taký nízky, dokopy iba cca 14 km. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Tomáša Galbavého sme overovali už v debate pred prvým kolom volieb do VÚC. Údaje, ktoré máme k dispozícii však nie sú dostatočné a rovnako ako v minulej debate, aj teraz výroko hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov NSK vo výročných správach v roku 2008 kraj opravil 47,3 km ciest a mostov. V roku 2009 to bolo 40 km ciest a mostov. V roku 2011 to bolo 30,7 km a v roku 2012 58 km ciest. Vo výročných správach chýbajú údaje za roky 2010, 2007 a 2006 . Podľa správy SITA NSK zrekonštruoval v rokoch 2006-2011 84,4 km ciest. Vyššie uvedené údaje si do určitej miery protirečia a keďže nemáme kompletné údaje z jedného zdroja, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa výročných správ kraj iba v rokoch 2009 a 2011 opravil NSK dokopy 70 km ciest, pri čom SITA tvrdí, že v celom rozmedzí rokov 2006-2011 to bolo iba 84,4 km. Je však nepravdepodobné, že v rokoch, ku ktorým nie sú údaje k dispozícii, bol počet kilometrov opravených ciest taký nízky, dokopy iba cca 14 km. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-16", "analysis_sources": {"text": ["debate", "2008", "2009", "2011", "2012", "zrekonštruoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/414/volby-do-vuc-nitra", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/vyrocna_sprava_NSK_2008.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/konsolidovana_vyrocna_sprava_nsk_2009.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/konsolidovana_vyrocna_sprava_nsk_2011.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/vyrocna_sprava_nsk_2012.pdf", "http://novezamky.sme.sk/c/6527395/opravuju-cesty-na-vsetky-by-kraj-potreboval-145-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:05.180209+00:00"}
{"id": "vr35081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35081", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A jednoducho sme, áno kritika bola. Ale prečo. Pretože sme odmietli schváliť pôžičku, ktorú práve tu sediaci pán Počiatek a pán predseda vlády podpísali, ktorá bola za nehoráznych podmienok.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôžičku podpísal iba Počiatek, ale na základe schváleného poverenia vlády a teda s vedomím a súhlasom premiéra Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Pôžičku podpísal iba Počiatek, ale na základe schváleného poverenia vlády a teda s vedomím a súhlasom premiéra Roberta Fica."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Pôžičku", "podpísal"], "url": ["http://www.businessweek.com/news/2010-05-01/greece-eu-imf-poised-to-sign-aid-agreement-as-protests-mount.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/slovensko-odblokuje-mechanizmus-pomoci-g/130646-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:57.213979+00:00"}
{"id": "vr30905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30905", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Slovensko má ďaleko väčšie problémy a ja sa ešte vrátim, keď hovoríme o tom zmierení. Jedna organizácia, americko-židovská organizácia v New Yorku začala spolupracovať v 80.rokov s nadáciou Fridricha Naumanna v Nemecku. Rozbehli program Promote Tolerance. Podporme toleranciu na zblíženie Židov a Nemcov, pretože tie problémy po holocauste a po druhej svetovej vojne boli zrejmé a jednoducho sa im to podarilo.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program Promoting Tolerance v strednej a východnej Európe bol zahájený v roku 1992 americkou židovskou organizáciou (AJC- American Jewish Committee) a nadáciou Fridricha Naumanna v Nemecku a funguje dodnes. Tento program identifikuje lídrov v nových demokratických krajinách a zapája ich do amerických iniciatív zameraných na posilnenie pluralizmu a rešpektu k rôznorodosti.", "analysis_paragraphs": ["Program Promoting Tolerance v strednej a východnej Európe bol zahájený v roku 1992 americkou židovskou organizáciou (AJC- American Jewish Committee) a nadáciou Fridricha Naumanna v Nemecku a funguje dodnes. Tento program identifikuje lídrov v nových demokratických krajinách a zapája ich do amerických iniciatív zameraných na posilnenie pluralizmu a rešpektu k rôznorodosti."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Program"], "url": ["http://www.ajclosangeles.org/site/c.mlI0IfN1JyE/b.5346707/k.1FB/Promoting_Tolerance.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:22.550474+00:00"}
{"id": "44693", "numeric_id": 44693, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44693", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "18 mesiacov som bol vládnym poslancom.18 mesiacov som bol vládnym poslancom.18 mesiacov som bol vládnym poslancom.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej, v ktorej bol Igor Matovič poslancom za stranu Sloboda a Solidarita, trvala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu 8. júla 2010 poslanci zložili slávnostný sľub. Posledná schôdza sa uskutočnila 29. februára 2012. Vo výkone poslaneckého mandátu bol Igor Matovič teda približne 18. mesiacov. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej, v ktorej bol Igor Matovič poslancom za stranu Sloboda a Solidarita, trvala od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Na ustanovujúcej schôdzi parlamentu 8. júla 2010 poslanci zložili slávnostný sľub. Posledná schôdza sa uskutočnila 29. februára 2012. Vo výkone poslaneckého mandátu bol Igor Matovič teda približne 18. mesiacov. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Vláda", "poslancom", "zložili", "sa uskutočnila"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=808&CisObdobia=5", "https://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-ma-novy-parlament.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fzoznam"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:16.413550+00:00"}
{"id": "vr18075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18075", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Maďarsku nehrozí strata hlasovacieho práva, začal sa proces, ktorý bude trvať dlho, Európsky parlament túto rezolúciu prijal, teraz to pôjde do komisie, ktorá bude rokovať s maďarskou vládou, zašle niektoré otázky a do troch mesiacov proste má Maďarsku poslať odporúčania na to, aby odstránila tie nedostatky, ktoré sme jej vytkli v tejto rezolúcii, takže to bude, potom o tom budeme znovu rokovať,...", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europoslanec vo svojom vyjadrení naráža na zdĺhavosť a komplikovanosť celého procesu od spustenia článku 7. Zmluvy o EÚ. O tento kontext opiera svoje tvrdenie, že Maďarsku nehrozí strata hlasovacieho práva v EÚ. K tomu, aby skutočne došlo k odobratiu hlasovacích práv, je nutné prejsť niekoľkými štádiami. Navyše na takýto krok je potrebný jednomyseľný súhlas Rady, ku ktorému s vysokou pravdepodobnosťou nepríde kvôli Poľsku, ktoré Maďarsku jasne deklaruje podporu. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý. Celý proces, od aktivácie článku 7 ( pdf. , s.427) až po najkrajnejšie sankcie, v podobe odobrania hlasovacích práv, obsahuje množstvo opatrení a podmienok či dokonca príležitostí napraviť nedostatky, ktoré viedli k spusteniu článku 7: \"1. Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania.\" V súčasnosti je nemožné tvrdiť, že je hrozba odobratia hlasovacieho práva Maďarsku reálna. Z právneho hľadiska ju síce vylúčiť nemožno, avšak z hľadiska politického je, aj vďaka deklarovanej vzájomnej podpore Poľska, ktoré tiež čelí podobnému konaniu, momentálne nereálna. Na to, aby skutočne došlo až k obmedzeniu hlasovacích práv členského štátu je totiž, potrebný jednomyseľný súhlas všetkých ostatných členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Europoslanec vo svojom vyjadrení naráža na zdĺhavosť a komplikovanosť celého procesu od spustenia článku 7. Zmluvy o EÚ. O tento kontext opiera svoje tvrdenie, že Maďarsku nehrozí strata hlasovacieho práva v EÚ. K tomu, aby skutočne došlo k odobratiu hlasovacích práv, je nutné prejsť niekoľkými štádiami. Navyše na takýto krok je potrebný jednomyseľný súhlas Rady, ku ktorému s vysokou pravdepodobnosťou nepríde kvôli Poľsku, ktoré Maďarsku jasne deklaruje podporu. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý. Celý proces, od aktivácie článku 7 ( pdf. , s.427) až po najkrajnejšie sankcie, v podobe odobrania hlasovacích práv, obsahuje množstvo opatrení a podmienok či dokonca príležitostí napraviť nedostatky, ktoré viedli k spusteniu článku 7: \"1. Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom. Pred prijatím takéhoto rozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom mu môže adresovať vhodné odporúčania.\" V súčasnosti je nemožné tvrdiť, že je hrozba odobratia hlasovacieho práva Maďarsku reálna. Z právneho hľadiska ju síce vylúčiť nemožno, avšak z hľadiska politického je, aj vďaka deklarovanej vzájomnej podpore Poľska, ktoré tiež čelí podobnému konaniu, momentálne nereálna. Na to, aby skutočne došlo až k obmedzeniu hlasovacích práv členského štátu je totiž, potrebný jednomyseľný súhlas všetkých ostatných členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "podpore"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:C:2012:326:FULL&from=SK", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/vrasava-vracia-laskavost-podporila-orbana-po-schvaleni-kritickej-spravy-v-ep/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:08.459854+00:00"}
{"id": "vr15127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15127", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ja som nehlasovala za odvolanie Bubeníkovej.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Bubeníková, bývalá šéfka Fondu národného majetku bola odvolaná v januári 2012 v súvislosti s obvineniami v kauze Gorila. Bubeníková bola odvolaná hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd ako aj hlasom premiérky Ivety Radičovej. Ministri za SDKÚ-DS, vrátane Lucie Žitnanskej, Bubeníkovej odvolanie nepodporili . Výrok hodnotíme ako pravdivý. V januári 2012 bola na základe podozrení zo spisu Gorila odvolaná šéfka Fondu národného majetku (FNM) - Anna Bubeníková. Podľa spisu mala údajne prijať miliónové provízie za privatizáciu v prospech finančnej skupiny Penta. Vláda ju odvolala na návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd, za bola aj premiérka Iveta Radičová. Vtedajší predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda označil odvolávanie Bubeníkovej za súčasť predvolebnej kampane. Ministri za SDKÚ-DS, vrátane vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej odvolanie Bubeníkovej z postu šéfky Fondu národného majetku nepodporili . Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Anna Bubeníková, bývalá šéfka Fondu národného majetku bola odvolaná v januári 2012 v súvislosti s obvineniami v kauze Gorila. Bubeníková bola odvolaná hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd ako aj hlasom premiérky Ivety Radičovej. Ministri za SDKÚ-DS, vrátane Lucie Žitnanskej, Bubeníkovej odvolanie nepodporili . Výrok hodnotíme ako pravdivý. V januári 2012 bola na základe podozrení zo spisu Gorila odvolaná šéfka Fondu národného majetku (FNM) - Anna Bubeníková. Podľa spisu mala údajne prijať miliónové provízie za privatizáciu v prospech finančnej skupiny Penta. Vláda ju odvolala na návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd, za bola aj premiérka Iveta Radičová. Vtedajší predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda označil odvolávanie Bubeníkovej za súčasť predvolebnej kampane. Ministri za SDKÚ-DS, vrátane vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej odvolanie Bubeníkovej z postu šéfky Fondu národného majetku nepodporili . Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["nepodporili", "odvolaná", "prijať", "nepodporili"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/448334-fico-odvolanie-bubenikovej-je-obrazom-pravicovej-koalicie", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/448811-anna-bubenikova-uz-nie-je-sefkou-fnm/", "http://dennik.hnonline.sk/468428-postava-z-kauzy-gorila-zrejme-zmizla%22", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/448331-vlada-rozhodne-o-osude-anny-bubenikovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:20.088536+00:00"}
{"id": "vr37299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37299", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mali sme najvyšší nárast verejných výdavkov v roku 2009, kedy to bolo 15,1%. Väčšina krajín rástla okolo 0 alebo dokonca znižovali.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vychádzať budeme z porovnania Eurostatu (.pdf) pre roky 2008 a 2009, kategória Total Government Expenditure (Mikloš svoje zdroje neuvádza).\n\nPodľa týchto dát sa výdavky krajiny ani nezvýšili o 15,1%, ale o 18,57% (výdavky v pomere k HDP v roku 2008 predstavovali 35%, v roku 2009 to bolo 41,5%, ide o zmenu 6,5 percentuálneho bodu), ani na tom ostatné krajiny neboli tak dobre, ako popisuje Mikloš.\n\nIba jednej krajine sa podarilo medziročne znížiť v pomere k HDP verejné výdavky (Malta o dve percentá) a iba dve krajiny dokázali udržať nárast pod piatimi percentami (Maďarsko 3,48% a Poľsko 2,77%).\n\nPravdou ale je, že Slovensko v tomto medziročnom porovnaní skončilo z celej EÚ s najvyšším nárastom.", "analysis_paragraphs": ["Vychádzať budeme z porovnania Eurostatu (.pdf) pre roky 2008 a 2009, kategória Total Government Expenditure (Mikloš svoje zdroje neuvádza).", "Podľa týchto dát sa výdavky krajiny ani nezvýšili o 15,1%, ale o 18,57% (výdavky v pomere k HDP v roku 2008 predstavovali 35%, v roku 2009 to bolo 41,5%, ide o zmenu 6,5 percentuálneho bodu), ani na tom ostatné krajiny neboli tak dobre, ako popisuje Mikloš.", "Iba jednej krajine sa podarilo medziročne znížiť v pomere k HDP verejné výdavky (Malta o dve percentá) a iba dve krajiny dokázali udržať nárast pod piatimi percentami (Maďarsko 3,48% a Poľsko 2,77%).", "Pravdou ale je, že Slovensko v tomto medziročnom porovnaní skončilo z celej EÚ s najvyšším nárastom."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["z porovnania Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/publication?p_product_code=KS-EK-10-002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:41.666756+00:00"}
{"id": "45730", "numeric_id": 45730, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45730", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "A ten nárast (nezamestnanosti, pozn.) za posledný mesiac je 1,5 % je enormný a nikdy v histórii taký nebol a to sú tí pracovníci, ktorí pracovali v službách a my sme im na 2 či 3 mesiace zatvorili prevádzky.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi marcom a aprílom vzrástla nezamestnanosť o 1,38 p.b., čo je najväčší nárast v histórii Slovenska. K tomuto vysokému číslu prispeli aj prepustení pracovníci v službách. Aj napriek odchýlke v údaji a faktu, že k nárastu prispeli nielen pracovníci v službách, hodnotíme tvrdenie Petra Žigu ako ešte pravdivé. Miera evidovanej nezamestnanosti narástla medzi marcom a aprílom 2020 o 1,38 percentuálneho bodu na 6,57%, čo je podľa NBS najväčší medzimesačný nárast v slovenskej histórii. K tomuto nárastu prispeli aj pracovníci v službách. Podľa údajov ÚPSVaR pracovalo (predtým než sa stali nezamestnanými) najviac ľudí práve v službách a obchode ( .xls , Tab7.) Podľa analytikov NBS dochádza k prepúšťaniu najmä v priemysle, obchode, ubytovacích a stravovacích službách. Prvé prevádzky vláda zatvorila 16. marca, výnimku dala len niektorým. Otváranie ekonomiky prebiehalo nateraz v troch fázach - 22. apríla, 6. mája a 3. júna. Niektoré predajne tak boli zavreté „ len” niečo vyše mesiaca (37 dní), iné dlhšie.", "analysis_paragraphs": ["Medzi marcom a aprílom vzrástla nezamestnanosť o 1,38 p.b., čo je najväčší nárast v histórii Slovenska. K tomuto vysokému číslu prispeli aj prepustení pracovníci v službách. Aj napriek odchýlke v údaji a faktu, že k nárastu prispeli nielen pracovníci v službách, hodnotíme tvrdenie Petra Žigu ako ešte pravdivé. Miera evidovanej nezamestnanosti narástla medzi marcom a aprílom 2020 o 1,38 percentuálneho bodu na 6,57%, čo je podľa NBS najväčší medzimesačný nárast v slovenskej histórii. K tomuto nárastu prispeli aj pracovníci v službách. Podľa údajov ÚPSVaR pracovalo (predtým než sa stali nezamestnanými) najviac ľudí práve v službách a obchode ( .xls , Tab7.) Podľa analytikov NBS dochádza k prepúšťaniu najmä v priemysle, obchode, ubytovacích a stravovacích službách. Prvé prevádzky vláda zatvorila 16. marca, výnimku dala len niektorým. Otváranie ekonomiky prebiehalo nateraz v troch fázach - 22. apríla, 6. mája a 3. júna. Niektoré predajne tak boli zavreté „ len” niečo vyše mesiaca (37 dní), iné dlhšie."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["narástla", "nárast", ".xls", "prepúšťaniu", "zatvorila", "prebiehalo"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-aprili-ovplyvnila-pandemia.html", "https://www.ta3.com/clanok/1183748/takyto-narast-nezamestnanosti-u-nas-este-nebol-tvrdi-nbs.html", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2020/MS_apr2020_okresy.xlsx", "https://www.ta3.com/clanok/1183748/takyto-narast-nezamestnanosti-u-nas-este-nebol-tvrdi-nbs.html", "https://mail.google.com/mail/u/0/#inbox", "https://korona.gov.sk/ako-sa-budu-uvolnovat-opatrenia-uvodne-informacie/#uvolnovanie-opatreni-2-a-3-faza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:44.570243+00:00"}
{"id": "vr26882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26882", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "U nás to číslo bolo najvyššie 15,5 (na prelome rokov 2004 až 2005, pozn.), najnižšie v druhom štvrťroku 2012 po tej katastrofe na daňovej správe, v druhom štvrťroku 2012. Posledný štvrťrok minulého roku sme zaznamenali číslo 13,7, čiže z 15,5 sme za 7, 8 rokov klesli na 12,5 a za rok a pol sme sa vyšplhali naspäť skoro k 14%,", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, efektívna daňová sadzba (EDS) na najvyššej úrovni v rokoch 2004 a 2005, približne 15,5% a následne s výkyvmi klesala. Najnižšia úroveň však bola v nie v 2. štvrťroku 2012, ale v 3. a 4. štvrťroku 2012. Kolaps daňovej správy začal v januári a ukončilo ho až nabehnutie na starý systém v polovici 2. kvartálu 2012. Demagog.SK nehodnotí či kolaps na daňovej správe mal efekt na efektívnu daňovú sadzbu. Vzhľadom na to, že sa mýli o jeden kvartál, ktorý je vzhľadom na kontext výroku dôležitý, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ročný vývoj efektívnej daňovej sadzby (EDS) bol podľa údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) v rokoch 2004-2005 na úrovni 15,4% až takmer 16% - v závislosti od druhu upravenej bázy EDS a následne hodnota EDS postupne klesala. Ak by sme brali bázu domácej spotreby, tak by bola až na úrovni takmer 16%. Demagog.SK nemá k dispozície údaje za štvrťroky, no číslo z prelomu rokov 2004 a 2005 sa pohybovalo na približnej úrovni 15,5%, ako tvrdil Peter Kažimír.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, efektívna daňová sadzba (EDS) na najvyššej úrovni v rokoch 2004 a 2005, približne 15,5% a následne s výkyvmi klesala. Najnižšia úroveň však bola v nie v 2. štvrťroku 2012, ale v 3. a 4. štvrťroku 2012. Kolaps daňovej správy začal v januári a ukončilo ho až nabehnutie na starý systém v polovici 2. kvartálu 2012. Demagog.SK nehodnotí či kolaps na daňovej správe mal efekt na efektívnu daňovú sadzbu. Vzhľadom na to, že sa mýli o jeden kvartál, ktorý je vzhľadom na kontext výroku dôležitý, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ročný vývoj efektívnej daňovej sadzby (EDS) bol podľa údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) v rokoch 2004-2005 na úrovni 15,4% až takmer 16% - v závislosti od druhu upravenej bázy EDS a následne hodnota EDS postupne klesala. Ak by sme brali bázu domácej spotreby, tak by bola až na úrovni takmer 16%. Demagog.SK nemá k dispozície údaje za štvrťroky, no číslo z prelomu rokov 2004 a 2005 sa pohybovalo na približnej úrovni 15,5%, ako tvrdil Peter Kažimír."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["efektívnej daňovej sadzby", "údajov", "prognóza", "IFP", "nastal", "ukončilo", "IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8958", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9375", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9375", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207", "http://ekonomika.sme.sk/c/6298527/kolaps-danoveho-systemu-preveria-akademici.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199618-vyber-dani-uz-zachranuje-stary-system-kolaps-stal-miliony/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:27.282250+00:00"}
{"id": "vr32451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32451", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Vy ste si napočítali do tej rezervy, že vystúpi 60 000 ľudí z druhého piliera.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie I. Švejnu na základe dostupných informácií hodnotíme ako pravdivý.\n\nV návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 je zakomponovaná rezerva na otvorenie II. piliera (. pdf ,s.41): \"V nadväznosti na viaceré zásadné legislatívne opatrenia v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa vytvára rezerva na otvorenie druhého dôchodkového piliera vo výške indikatívnej alokácie prostriedkov v sume 229,1 mil. eur v roku 2013 , 17,6 mil. eur v roku 2014 a 18,5 mil. eur v roku 2015.\"\n\nTlačová správa strany SMER z 10. októbra 2012 uvádza:\n\n\"Celkovo 229 miliónov eur má pritiecť vďaka opätovne otvorenému druhému dôchodkovému pilieru , pričom až začiatkom budúceho roka budú jasné celkové čísla vystúpených a presná výška takto získaných peňazí.\"\n\nStanoviska strany SMER z 13. augusta 2012 uvádza:\n\n\"Dôjde aj k otvorenie II. piliera. Ministerstvo predpokladá, že z neho vystúpi 60 000 Slovákov , naopak, vstúpiť by podľa priemerných odhadov malo 10 000 ľudí.\"\n\nZ uvedeného stanoviska vyplýva, že Ministerstvo práce pracovalo z odhadom, že až 60 000 ľudí vystúpi z II. piliera.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie I. Švejnu na základe dostupných informácií hodnotíme ako pravdivý.", "V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 je zakomponovaná rezerva na otvorenie II. piliera (. pdf ,s.41): \"V nadväznosti na viaceré zásadné legislatívne opatrenia v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa vytvára rezerva na otvorenie druhého dôchodkového piliera vo výške indikatívnej alokácie prostriedkov v sume 229,1 mil. eur v roku 2013 , 17,6 mil. eur v roku 2014 a 18,5 mil. eur v roku 2015.\"", "Tlačová správa strany SMER z 10. októbra 2012 uvádza:", "\"Celkovo 229 miliónov eur má pritiecť vďaka opätovne otvorenému druhému dôchodkovému pilieru , pričom až začiatkom budúceho roka budú jasné celkové čísla vystúpených a presná výška takto získaných peňazí.\"", "Stanoviska strany SMER z 13. augusta 2012 uvádza:", "\"Dôjde aj k otvorenie II. piliera. Ministerstvo predpokladá, že z neho vystúpi 60 000 Slovákov , naopak, vstúpiť by podľa priemerných odhadov malo 10 000 ľudí.\"", "Z uvedeného stanoviska vyplýva, že Ministerstvo práce pracovalo z odhadom, že až 60 000 ľudí vystúpi z II. piliera."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "SMER", "Stanoviska"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.strana-smer.sk/4369/vlada-schvalila-rozpocet-na-r-2013-deficit-klesne-na-3-mld-eur", "http://www.strana-smer.sk/4175/poslanci-podporili-zmeny-v-zakone-o-socialnom-poisteni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:39.160666+00:00"}
{"id": "vr13785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13785", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...vláda predkladá do parlamentu rozpočet na tri roky,..v tých ďalších rokoch ten rozpočet.. obsahuje nulové navýšenie peňazí aj do vysokých škôl aj do základných a stredných škôl v rokoch 2017 a 2018..", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tabuľka, ktorá je súčasťou Návrhu štátneho rozpočtu na roky 2016-2018 , je dôkazom nulového navýšenia výdavkov regionálneho školstva a verejných vysokých škôl na Slovensku pre obdobie rokov 2017 a 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tabuľka, ktorá je súčasťou Návrhu štátneho rozpočtu na roky 2016-2018 , je dôkazom nulového navýšenia výdavkov regionálneho školstva a verejných vysokých škôl na Slovensku pre obdobie rokov 2017 a 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu štátneho rozpočtu na roky 2016-2018"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:25.627831+00:00"}
{"id": "vr31838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31838", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Galko podal 17 trestných oznámení na rezorte, ktorý po vašom nominantovi bol v úplnom chaose.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe poskytnutého materiálu Ministerstva obrany datovanému k 30. novembru 2011, je skutočne pravda, že ministerstvo do daného dňa poskytlo 17 trestných oznámení. Podľa informácií, ktoré zverejnila agentúra TASR v novembri 2011 (v období, v ktorom bol Galko odvolaný), Richard Sulík uviedol, že minister Galko inicioval 14 trestných oznámení. Tento nepresný počet uviedol aj sám Ľubomír Galko v relácii O 5 minút 12 (jeho výrok je dostupný v archíve Demagog.sk ). (odôvodennie bolo zmenené 28.11.2013, pravdivostná hodnota bola zmenená z nepravda na pravda). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe poskytnutého materiálu Ministerstva obrany datovanému k 30. novembru 2011, je skutočne pravda, že ministerstvo do daného dňa poskytlo 17 trestných oznámení. Podľa informácií, ktoré zverejnila agentúra TASR v novembri 2011 (v období, v ktorom bol Galko odvolaný), Richard Sulík uviedol, že minister Galko inicioval 14 trestných oznámení. Tento nepresný počet uviedol aj sám Ľubomír Galko v relácii O 5 minút 12 (jeho výrok je dostupný v archíve Demagog.sk ). (odôvodennie bolo zmenené 28.11.2013, pravdivostná hodnota bola zmenená z nepravda na pravda). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "TASR", "archíve Demagog.sk"], "url": ["http://uloz.to/xER2xRPD/trestne-oznamenie-04-pdf", "http://hnonline.sk/c1-53805750-kalinak-na-galka-podavam-trestne-oznamenie", "http://www.demagog.sk/diskusie/213/ivan-uhliarik-robert-kalinak-lubomir-galko/?politik=60&ph=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:45.369548+00:00"}
{"id": "vr28831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28831", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Kaliňák: Vysvetlite mi, pán poslanec, teraz, ako ste konali, keď tam predseda vlády Dzurinda zamestnal svojho brata? Beblavý: Ja som vtedy nebol ani členom strany, dokonca ani v žiadnej funkcii.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Známa kauza \" Vláčiky \" sa udiala v roku 2001, teda počas 1. Dzurindovej vlády, kedy železnice vyhlásili tender na dodávku 35 súprav, vtedy predsedom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav Dzurinda. Podľa portálu politikaopen.sk poslanec Miroslav Beblavý bol členom strany SDKÚ-DS od roku 2009. V roku 2002- 2006 zastával funkciu štátneho tajomníka. To bolo až v 2. Dzurindovej vláde. Podľa dostupných informácii Beblavý nezastával žiadnu funkciu a nebol členom SDKÚ-DS v čase kauzy. Pred nástupom do strany zastával Beblavý funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rokoch 2002-2006, predtým pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a vedúci projektov v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy.", "analysis_paragraphs": ["Známa kauza \" Vláčiky \" sa udiala v roku 2001, teda počas 1. Dzurindovej vlády, kedy železnice vyhlásili tender na dodávku 35 súprav, vtedy predsedom výberovej komisie bol premiérov brat Miroslav Dzurinda. Podľa portálu politikaopen.sk poslanec Miroslav Beblavý bol členom strany SDKÚ-DS od roku 2009. V roku 2002- 2006 zastával funkciu štátneho tajomníka. To bolo až v 2. Dzurindovej vláde. Podľa dostupných informácii Beblavý nezastával žiadnu funkciu a nebol členom SDKÚ-DS v čase kauzy. Pred nástupom do strany zastával Beblavý funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v rokoch 2002-2006, predtým pôsobil ako riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a vedúci projektov v Inštitúte pre ekonomické a sociálne reformy."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Vláčiky", "politikaopen.sk", "2002-2006,"], "url": ["http://www.noviny.sk/c/slovensko/prehlad-najvacsich-kauz-sdku", "http://www.politikaopen.sk/frontend/users/281", "http://www.beblavy.sk/kto-som/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:20.579557+00:00"}
{"id": "vr38151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38151", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Samozrejme, že bol potrebný krok v máji minulého roku. Ja som vás už vtedy upozorňoval, vtedajšieho ministra vnútra, že ten návrh, ktorý ste predložili, je potrebné zmeniť, aby sa netýkal našich občanov, ktorí dlhodobo alebo trvalo žijú v Kanade, v Amerike, a nebrali sme im naše občianstvo. To ste vtedy odmietli, nie, musíme rýchlo.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas parlamentnej schôdze, kedy sa návrh prijímal, Lipšic povedal (je nutné vyhľadať vo štvrtom volebnom období deň 26.5. a je to v čase 11.44- 12.29): Prejdem k meritu veci. Najskôr chcem povedať, že poslanci za KDH tento návrh novely zákona podporia. (Potlesk.) Chápem, že je to reakcia. Reakcia na politiku budúcej maďarskej vlády a preto sa ani nedá našej vláde vyčítať, že vyťahuje maďarskú kartu. Naša vláda reaguje a politika Viktora Orbána pomáha našej vláde prekryť škandály, ktoré takmer každý týždeň vyplávajú na povrch. Viktor Orbán svojou nacionalistickou politikou súčasnej vláde výrazne pomáha. Pán poslanec Brocka, keď reagoval na pána poslanca Rafaja, povedal asi to, že Viktorovi Orbánovi by pokračovanie dnešnej vládnej koalície vyhovovalo. Ja s tým súhlasím. Dnešná vládna koalície je aj z pohľadu medzinárodného slabšia, čo by umožňovalo na medzinárodnom poli Viktorovi Orbánovi vyznieť silnejšie. Viktor Orbán s predchádzajúcou vládou už raz prehral. A v tomto sú pre mňa dôležité skutky. ... Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu návrhu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou. Najskôr by som možno povedal, že zatiaľ, zatiaľ považujem reakcie našej vlády za pomerne dobré a odporúčal by som. ale myslím že by bolo dobré, keby tie reakcie boli síce tvrdé, ale slušné. Nemyslím si, že našu pozíciu posilňujú slová o tankoch, slová o militarizácii, práve naopak, to posilňuje pozície Viktora Orbána. Hovoriť o obranyschopnosti za situácie, kedy táto vláda aj hlasovaním poslancov všetkých vládnych strán znížila rozpočet našej armády na absolútne minimum, na čo som v parlamente upozorňoval na jeseň, kedy jediný rezort, ktorý dostal menej ako minulý rok bol rezort obrany, v tejto situácii považujem takéto slová za úplne rozporné so skutkami. Táto vláda, vláda práve naopak svojimi skutkami obranyschopnosť Slovenskej republiky ohrozuje. Čo sa týka samotného, samotného návrhu zákona, existovali určité polemiky, do akej miery naša ústava umožňuje odňatie štátneho občianstva. V tomto je naša úprava a česká ústavného práva rovnaká . Podľa nášho článku 5 odsek 2 nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôly. V tom prípade však ide o dobrovoľný akt, kedy si niekto vyžiada dobrovoľne a slobodne štátne občianstvo iného štátu a s tým je spojený právny následok straty štátneho občianska Slovenskej republiky. Keďže ide o identickú ústavnú a pôjde o identickú zákonnú úpravu ako je v Českej republike, myslím si, že spĺňa všetky ústavné parametre . Mohol by tam byť len problém, kedy by nejaký iný štát priamo zo zákona, bez dobrovoľnej žiadosti, pridelil občianstvo občanom Slovenskej republiky, v takom prípade by to bol problém, ale tuná problém žiaden nevyvstáva. Rovnako nevyvstáva podľa mojej mienky právny problém ani v súvislosti s poslancami, aj keď ja by som nebol rád, keby sme dnes príliš kreslili situáciu, čo sa stane, ak niektorí z poslancov Národnej rady využije takúto možnosť, ale ústava to poznám, mandát poslanca zaniká aj keď stratí voliteľnosť a predpokladám voliteľnosti okrem iného je aj občianstvo Slovenskej republiky. Čiže právny problém tam podľa mojej mienky nevzniká. Z uvedeného dôvodu poslanci KDH tento návrh novely zákona v prvom aj druhom čítaní podporia. Po nástupe do vlády však podporoval takú podobu zákona, \"ktorý by eliminoval účinky maďarského zákona a zároveň nespôsoboval komplikácie slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí.\" ( ČTK ) Lipšic v máji s návrhom Smeru súhlasil. O návrhu na \"zmiernenie\" negatív Ficovho zákona o občianstve hovorilo v máji SDKÚ .", "analysis_paragraphs": ["Počas parlamentnej schôdze, kedy sa návrh prijímal, Lipšic povedal (je nutné vyhľadať vo štvrtom volebnom období deň 26.5. a je to v čase 11.44- 12.29): Prejdem k meritu veci. Najskôr chcem povedať, že poslanci za KDH tento návrh novely zákona podporia. (Potlesk.) Chápem, že je to reakcia. Reakcia na politiku budúcej maďarskej vlády a preto sa ani nedá našej vláde vyčítať, že vyťahuje maďarskú kartu. Naša vláda reaguje a politika Viktora Orbána pomáha našej vláde prekryť škandály, ktoré takmer každý týždeň vyplávajú na povrch. Viktor Orbán svojou nacionalistickou politikou súčasnej vláde výrazne pomáha. Pán poslanec Brocka, keď reagoval na pána poslanca Rafaja, povedal asi to, že Viktorovi Orbánovi by pokračovanie dnešnej vládnej koalície vyhovovalo. Ja s tým súhlasím. Dnešná vládna koalície je aj z pohľadu medzinárodného slabšia, čo by umožňovalo na medzinárodnom poli Viktorovi Orbánovi vyznieť silnejšie. Viktor Orbán s predchádzajúcou vládou už raz prehral. A v tomto sú pre mňa dôležité skutky. ... Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu návrhu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou. Najskôr by som možno povedal, že zatiaľ, zatiaľ považujem reakcie našej vlády za pomerne dobré a odporúčal by som. ale myslím že by bolo dobré, keby tie reakcie boli síce tvrdé, ale slušné. Nemyslím si, že našu pozíciu posilňujú slová o tankoch, slová o militarizácii, práve naopak, to posilňuje pozície Viktora Orbána. Hovoriť o obranyschopnosti za situácie, kedy táto vláda aj hlasovaním poslancov všetkých vládnych strán znížila rozpočet našej armády na absolútne minimum, na čo som v parlamente upozorňoval na jeseň, kedy jediný rezort, ktorý dostal menej ako minulý rok bol rezort obrany, v tejto situácii považujem takéto slová za úplne rozporné so skutkami. Táto vláda, vláda práve naopak svojimi skutkami obranyschopnosť Slovenskej republiky ohrozuje. Čo sa týka samotného, samotného návrhu zákona, existovali určité polemiky, do akej miery naša ústava umožňuje odňatie štátneho občianstva. V tomto je naša úprava a česká ústavného práva rovnaká . Podľa nášho článku 5 odsek 2 nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôly. V tom prípade však ide o dobrovoľný akt, kedy si niekto vyžiada dobrovoľne a slobodne štátne občianstvo iného štátu a s tým je spojený právny následok straty štátneho občianska Slovenskej republiky. Keďže ide o identickú ústavnú a pôjde o identickú zákonnú úpravu ako je v Českej republike, myslím si, že spĺňa všetky ústavné parametre . Mohol by tam byť len problém, kedy by nejaký iný štát priamo zo zákona, bez dobrovoľnej žiadosti, pridelil občianstvo občanom Slovenskej republiky, v takom prípade by to bol problém, ale tuná problém žiaden nevyvstáva. Rovnako nevyvstáva podľa mojej mienky právny problém ani v súvislosti s poslancami, aj keď ja by som nebol rád, keby sme dnes príliš kreslili situáciu, čo sa stane, ak niektorí z poslancov Národnej rady využije takúto možnosť, ale ústava to poznám, mandát poslanca zaniká aj keď stratí voliteľnosť a predpokladám voliteľnosti okrem iného je aj občianstvo Slovenskej republiky. Čiže právny problém tam podľa mojej mienky nevzniká. Z uvedeného dôvodu poslanci KDH tento návrh novely zákona v prvom aj druhom čítaní podporia. Po nástupe do vlády však podporoval takú podobu zákona, \"ktorý by eliminoval účinky maďarského zákona a zároveň nespôsoboval komplikácie slovenským občanom s trvalým pobytom v zahraničí.\" ( ČTK ) Lipšic v máji s návrhom Smeru súhlasil. O návrhu na \"zmiernenie\" negatív Ficovho zákona o občianstve hovorilo v máji SDKÚ ."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Lipšic povedal", "ČTK", "hovorilo v máji SDKÚ"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "http://spravy.pravda.sk/slovaci-od-soboty-pridu-o-obcianstvo-ak-ziskaju-ine-fxs-/sk_domace.asp?c=A100716_112211_sk_domace_p58", "http://www.cas.sk/clanok/165945/sdku-nechce-uznat-kazde-dvojite-obcianstvo-chysta-vlastny-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:03.909907+00:00"}
{"id": "vr16987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16987", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Nám pribudlo za to obdobie 250 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o zamesnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministersva práce aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na čísla poisťovne za apríl 2012 a október 2017: v apríli 2012 evidovala Sociálna poisťovňa 1 696 655 riadnych zamestnancov a v októbri 2017 ich bolo 1 953 465. Zmena je tak vo výške 256 810 nových pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje o zamesnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministersva práce aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na čísla poisťovne za apríl 2012 a október 2017: v apríli 2012 evidovala Sociálna poisťovňa 1 696 655 riadnych zamestnancov a v októbri 2017 ich bolo 1 953 465. Zmena je tak vo výške 256 810 nových pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:44.179864+00:00"}
{"id": "vr27664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27664", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Slovensko nestáli záchrany bánk a cena eurovalu ani euro. Prispievame do Európskeho záchranneho mechanizmu, ktorý funguje ako Medzinárodný menový fond. Nestratili sme ani euro voči Grécku alebo niekomu inému.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V podobných súvislostiach sa vyjadroval napr. P. Frešo v diskusii O 5 minút 12 zo dňa 20. mája 2012. Pre zhrnutie platí, že Slovensko odviedlo do ESM už 131,80 mil. eur, prvú splátku z celkového objemu 660 miliónov eur. Táto časť predstavuje čiastočne splatenie nášho celkového podielu na kapitále ESM hotovostným vkladom.", "analysis_paragraphs": ["V podobných súvislostiach sa vyjadroval napr. P. Frešo v diskusii O 5 minút 12 zo dňa 20. mája 2012. Pre zhrnutie platí, že Slovensko odviedlo do ESM už 131,80 mil. eur, prvú splátku z celkového objemu 660 miliónov eur. Táto časť predstavuje čiastočne splatenie nášho celkového podielu na kapitále ESM hotovostným vkladom."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "ESM", "podobné", "O 5 minút 12"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/292/pavol-paska-vs-pavol-freso", "http://www.esm.europa.eu/", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Stability_Mechanism", "http://www.demagog.sk/diskusie/305/peter-kazimir-ivan-svejna-martin-chren"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:28.164158+00:00"}
{"id": "vr14353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14353", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Aká je u nás absolútna hodnota výberu na dani z príjmu právnických osôb? To sú dve a pol miliardy, ak sa nemýlim, 2,6 miliardy eur.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálneho rozpočtu 2016 - 2018 (.pdf,s.23) verejnej správy bol výber pri dani z príjmov právnických osôb v roku 2013 vo výške 1,99 miliardy eur a v roku 2014 vo výške 1,91 miliardy. Rozpočet na roky 2016 - 2018 ako prognózu pre rok 2015 uvádza hodnotu 2,64 milióna eur. Rozpočet ďalej uvádza prognózu pre rok 2016 vo výške 2,82 miliardy eur. Keďže Kollárov údaj je približne rovnaký ako údaj uvedený v rozpočte pre rok 2015, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálneho rozpočtu 2016 - 2018 (.pdf,s.23) verejnej správy bol výber pri dani z príjmov právnických osôb v roku 2013 vo výške 1,99 miliardy eur a v roku 2014 vo výške 1,91 miliardy. Rozpočet na roky 2016 - 2018 ako prognózu pre rok 2015 uvádza hodnotu 2,64 milióna eur. Rozpočet ďalej uvádza prognózu pre rok 2016 vo výške 2,82 miliardy eur. Keďže Kollárov údaj je približne rovnaký ako údaj uvedený v rozpočte pre rok 2015, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu 2016 - 2018"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:17.795938+00:00"}
{"id": "49205", "numeric_id": 49205, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49205", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Pán Matovič, 3 roky ste vládli, za vašej vlády boli vojaci posielaní na hranice Slovenskej republiky proti občanom Slovenskej republiky, za vašej vlády chudáci policajti buzerovali občanov na okresoch, za vašej vlády nemohli ísť ľudia páliť sviečky svojim blízkym, okolo detských ihrísk boli natiahnuté pásky a deti nechceli dať do škôlky. Urobili ste z nášho zdravia experiment a zatiahli ste Slovensko do vojenského konfliktu.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Uhrík vo výroku odkazuje najmä na opatrenia, ktoré boli prijímané ako reakcia na pandémiu koronavírusu. Aj keď niektoré rozhodnutia boli kritizované , pretože boli prijaté v podobe politického kompromisu , opatreniami sa vždy zaoberal orgán zložený z vedcov a odborníkov. Počas prvej vlny pomáhal so zvládnutím pandémie permanentný krízový štáb, v ďalšej vlne namiesto neho zasadala pandemická komisia na ministerstve zdravotníctva, ústredný krízový štáb a konzílium odborníkov.\n\nMilan Uhrík vo výroku úplne opomína vplyv, ktorý tieto opatrenia mali na zdravie a život občanov ako aj samotný fakt, že svet bojoval s pandémiou, ktorej len na Slovensku denne podľahli desiatky ľudí. Navyše hovorí o zatiahnutí Slovenska do vojenského konfliktu, napriek tomu, že Slovensko sa v žiadnom konflikte nenachádza. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSlovensko podobne ako iné krajiny sveta aplikovalo v priebehu troch vĺn pandémie široké spektrum rozličných opatrení. Opatrenia boli zamerané najmä na obmedzenie pohybu a kontaktu medzi obyvateľmi ako aj na elimináciu šírenia vírusu a v neposlednom rade zaviedlo cielené opatrenia ako karanténa či trasovanie a testovanie. ( pdf , str. 94)\n\nPočas pandémie rozhodla vláda napríklad o vyčlenení profesionálnych vojakov na hranice Slovenskej republika. Vojaci pomáhali s kontrolami na hraničných priechodoch a s podporou informačnej kampane v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 v zmiešaných hliadkach príslušníkom Policajného zboru. Vláda SR rozhodla pre tento účel o vyčleneniť až do 500 príslušníkov ozbrojených síl.\n\nV rámci protiepidemických opatrení nariadila vláda aj obmedzenie mobility medzi okresmi. Na kontrolu opatrení boli nasadení na hraniciach okresov vojaci aj policajti.\n\nV súvislosti s pandemickou situáciou vyhlásila vláda v októbri a novembri roku 2020 núdzový stav a zákaz vychádzania . Návšteva cintorínov sa medzi výnimkami nenachádzala a preto museli občania na \"dušičky\" zostať doma.\n\nV niektorých mestách, kde bola pandemická situácia najhoršia samosprávy pristúpili k obmedzeniu prístupu na verejné priestranstvá, mimo iné aj detské ihriská. V Banskej Bystrici zakázali vstup do areálov detských ihrísk. Radnica krok obhajovala nemocnicami plnými chorých na Covid. Detské ihriská musel zatvoriť aj Trenčiansky kraj. Neskôr, keď to pandemická situácia dovolila, boli detské ihriská opätovne otvorené .\n\nJedným z krízových opatrení, ktoré boli zavedené počas pandémie bolo aj zatvárania škôl. Materské školy a prvý stupeň základných škôl sa vláda snažila udržať otvorené aj v pandemickej situácii. Napriek tomu v niektorých samosprávach museli byť zatvorené aj tie.\n\nNa našej východnej hranici vo februári 2022 eskaloval vojnový konflikt, ktorého počiatku siahajú ešte do roku 2014, kedy Ruská Federácia anektovala Krymský polostrov. Ukrajina ako napadnutý štát má podľa článku 51 Charty OSN právo na sebaobranu ako aj na dodávky vojenského materiálu od iných štátov. ( pdf , str. 1) Takúto požiadavku vyslyšalo množstvo štátov vrátane Slovenska , čo však z týchto štátov nerobí účastníkov tohto konfliktu.", "analysis_paragraphs": ["Milan Uhrík vo výroku odkazuje najmä na opatrenia, ktoré boli prijímané ako reakcia na pandémiu koronavírusu. Aj keď niektoré rozhodnutia boli kritizované , pretože boli prijaté v podobe politického kompromisu , opatreniami sa vždy zaoberal orgán zložený z vedcov a odborníkov. Počas prvej vlny pomáhal so zvládnutím pandémie permanentný krízový štáb, v ďalšej vlne namiesto neho zasadala pandemická komisia na ministerstve zdravotníctva, ústredný krízový štáb a konzílium odborníkov.", "Milan Uhrík vo výroku úplne opomína vplyv, ktorý tieto opatrenia mali na zdravie a život občanov ako aj samotný fakt, že svet bojoval s pandémiou, ktorej len na Slovensku denne podľahli desiatky ľudí. Navyše hovorí o zatiahnutí Slovenska do vojenského konfliktu, napriek tomu, že Slovensko sa v žiadnom konflikte nenachádza. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Slovensko podobne ako iné krajiny sveta aplikovalo v priebehu troch vĺn pandémie široké spektrum rozličných opatrení. Opatrenia boli zamerané najmä na obmedzenie pohybu a kontaktu medzi obyvateľmi ako aj na elimináciu šírenia vírusu a v neposlednom rade zaviedlo cielené opatrenia ako karanténa či trasovanie a testovanie. ( pdf , str. 94)", "Počas pandémie rozhodla vláda napríklad o vyčlenení profesionálnych vojakov na hranice Slovenskej republika. Vojaci pomáhali s kontrolami na hraničných priechodoch a s podporou informačnej kampane v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 v zmiešaných hliadkach príslušníkom Policajného zboru. Vláda SR rozhodla pre tento účel o vyčleneniť až do 500 príslušníkov ozbrojených síl.", "V rámci protiepidemických opatrení nariadila vláda aj obmedzenie mobility medzi okresmi. Na kontrolu opatrení boli nasadení na hraniciach okresov vojaci aj policajti.", "V súvislosti s pandemickou situáciou vyhlásila vláda v októbri a novembri roku 2020 núdzový stav a zákaz vychádzania . Návšteva cintorínov sa medzi výnimkami nenachádzala a preto museli občania na \"dušičky\" zostať doma.", "V niektorých mestách, kde bola pandemická situácia najhoršia samosprávy pristúpili k obmedzeniu prístupu na verejné priestranstvá, mimo iné aj detské ihriská. V Banskej Bystrici zakázali vstup do areálov detských ihrísk. Radnica krok obhajovala nemocnicami plnými chorých na Covid. Detské ihriská musel zatvoriť aj Trenčiansky kraj. Neskôr, keď to pandemická situácia dovolila, boli detské ihriská opätovne otvorené .", "Jedným z krízových opatrení, ktoré boli zavedené počas pandémie bolo aj zatvárania škôl. Materské školy a prvý stupeň základných škôl sa vláda snažila udržať otvorené aj v pandemickej situácii. Napriek tomu v niektorých samosprávach museli byť zatvorené aj tie.", "Na našej východnej hranici vo februári 2022 eskaloval vojnový konflikt, ktorého počiatku siahajú ešte do roku 2014, kedy Ruská Federácia anektovala Krymský polostrov. Ukrajina ako napadnutý štát má podľa článku 51 Charty OSN právo na sebaobranu ako aj na dodávky vojenského materiálu od iných štátov. ( pdf , str. 1) Takúto požiadavku vyslyšalo množstvo štátov vrátane Slovenska , čo však z týchto štátov nerobí účastníkov tohto konfliktu."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["kritizované", "kompromisu", "pomáhal", "pdf", "rozhodla", "nariadila", "nasadení", "zákaz vychádzania", "zakázali", "zatvoriť", "otvorené", "zatvárania", "niektorých", "samosprávach", "eskaloval", "anektovala", "pdf", "množstvo štátov", "Slovenska"], "url": ["https://www.tyzden.sk/rozhovory/67877/komisia-nerespektuje-odporucania-odbornikov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/609971-konzilium-odbornikov-my-sme-nenavrhovali-nelogicke-opatrenia/", "https://dennikn.sk/2187246/lekari-vyzyvaju-premiera-nech-pandemiu-riadi-premanentny-krizovy-stab/", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://www.mosr.sk/46744-sk/vojaci-pomahaju-na-hraniciach-s-kontrolami-a-sinformacnou-kampanou-vsuvislosti-s-koronavirusom/?fbclid=IwAR3JfRsycoE4cJNogHz7IrmVX7-8_sR_y9TWyozGApLcm-2T8PywFUOFvxk", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-od-1-januara-zaviedla-prisny-zakaz-vychadzania-zuzila-okruh-vynimiek/", "https://domov.sme.sk/c/22629464/policia-pocas-sviatkov-zintenzivni-kontroly-na-hraniciach.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=na-sviatok-vsetkych-svatych-plati-zakaz-vychadzania", "https://www.aktuality.sk/clanok/872545/koronavirus-v-banskej-bystrici-opaskovali-detske-ihriska-zakaz-ludi-rozdeluje/", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20210228TBB00037", "https://www.noviny.sk/koronavirus/529307-znovu-sa-otvaraju-detske-ihriska-dodrziavat-musite-tieto-opatrenia", "https://dennikn.sk/2630405/zatvaranie-skol-sa-siri-po-slovensku-pribudne-aj-bratislavsky-kraj-minister-grohling-je-proti-mapa/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/koronavirus/58695-vedenie-mesta-rozhodlo-vsetky-zakladne-a-materske-skoly-v-bratislave-sa-na-5-dni-zatvoria", "https://bbonline.sk/banska-bystrica-od-piatka-zatvori-zakladne-aj-materske-skoly/", "https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine", "https://svet.sme.sk/c/20971935/chronologia-anexia-krymu-konflikt-v-azovskom-mori.html", "https://www.mzv.sk/documents/10182/16962265/230307-Ukrajina-Myty-a-fakty.pdf/7e16071c-da53-db61-4966-991e29edafe3", "https://www.ifw-kiel.de/topics/war-against-ukraine/ukraine-support-tracker/", "https://www.sme.sk/minuta/23139762/slovensko-patri-medzi-najvaecsich-darcov-pomoci-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:08.609980+00:00"}
{"id": "vr34752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34752", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja len zopakujem, že som dostal nebytový priestor... Bol som v podnájme a keď dostali ponuku na odkúpenie všetci obyvatelia domu, tak som túto ponuku prijal a zákonnú cenu zaplatil.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostupné zdroje napr. SME , HN , však hovoria, že išlo o bytové priestory, presnejšie o štvorizbový byt , teda nie o nebytové priestory ako hovorí Figeľ. Aj bytový priestor mohol byť v zlom stave a vyžadujúci si rekonštrukciu a investície, nemusel to ale byť hneď nebytový priestor (čím by mohol Figeľ chcieť navodiť dojem, že on nedostal byt, ale nejaký sklad).", "analysis_paragraphs": ["Dostupné zdroje napr. SME , HN , však hovoria, že išlo o bytové priestory, presnejšie o štvorizbový byt , teda nie o nebytové priestory ako hovorí Figeľ. Aj bytový priestor mohol byť v zlom stave a vyžadujúci si rekonštrukciu a investície, nemusel to ale byť hneď nebytový priestor (čím by mohol Figeľ chcieť navodiť dojem, že on nedostal byt, ale nejaký sklad)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "HN", "štvorizbový byt"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5578650/figel-ma-byt-skoro-zadarmo.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-46825700-figel-ziskal-byt-od-bratislavy-takmer-zadarmo", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/aj-figel-dostal-byt-za-babku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:08.166514+00:00"}
{"id": "49801", "numeric_id": 49801, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49801", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Máme tu zásah polície 14. 11. v Hlohovci, kedy podozrivého prišli zatknúť k nemu domov, zastrelili mu psa, o pár hodín ho prepustili a vrátili ho späť.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na Facebooku bol uverejnený status , ktorý opisoval policajný zásah, pri ktorom malo „12 príslušníkov NAKA“ zadržať brata autorky statusu. Zásahová jednotka mala počas akcie zastreliť psa, ktorý podľa autorky statusu nikoho „neohrozoval a nie je bojové plemeno“. Autorka uvádza, že všetky osoby, ktoré boli zadržané, „boli následne prepustené a nikto nebol obvinený“. Keďže sa nám nepodarilo pravdivosť týchto informácii nezávislo overiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nAutorka statusu sa pre Demagog.sk vyjadrila, že vec nechce medializovať.\n\nRedakcia Demagog.sk požiadala o informácie k prípadu tiež ministerstvo vnútra a obvodné oddelenie policajného zboru v Hlohovci.", "analysis_paragraphs": ["Na Facebooku bol uverejnený status , ktorý opisoval policajný zásah, pri ktorom malo „12 príslušníkov NAKA“ zadržať brata autorky statusu. Zásahová jednotka mala počas akcie zastreliť psa, ktorý podľa autorky statusu nikoho „neohrozoval a nie je bojové plemeno“. Autorka uvádza, že všetky osoby, ktoré boli zadržané, „boli následne prepustené a nikto nebol obvinený“. Keďže sa nám nepodarilo pravdivosť týchto informácii nezávislo overiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Autorka statusu sa pre Demagog.sk vyjadrila, že vec nechce medializovať.", "Redakcia Demagog.sk požiadala o informácie k prípadu tiež ministerstvo vnútra a obvodné oddelenie policajného zboru v Hlohovci."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["status"], "url": ["https://archive.ph/PrLF2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:23.689620+00:00"}
{"id": "vr14431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14431", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) posledné kolektívne vyjednávanie o mzdách učiteľov skončilo na konci roku 2015 a k 1. januáru 2016 sa zvyšovali platy učiteľov o ďalšie 4 %.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy vydal 8. decembra 2015 stanovisko , v ktorom uvádza, že \"kolektívne vyjednávanie pre rok 2016 je ukončené, a jeho výsledkom je dohoda sociálnych partnerov na valorizácii platov pre všetkých zamestnancov verejnej a štátnej služby rovnako o 4 %.\" Kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola podpísaná 28. októbra 2015. Fico teda hovorí pravdu o štyroch percentách, pričom taktiež vyjednávanie skončilo na konci roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Téme platov učiteľov sme sa venovali aj v tejto diskusii , o dohodnutých štyroch percentách hovoril vtedy predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek.", "analysis_paragraphs": ["Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy vydal 8. decembra 2015 stanovisko , v ktorom uvádza, že \"kolektívne vyjednávanie pre rok 2016 je ukončené, a jeho výsledkom je dohoda sociálnych partnerov na valorizácii platov pre všetkých zamestnancov verejnej a štátnej služby rovnako o 4 %.\" Kolektívna zmluva vyššieho stupňa bola podpísaná 28. októbra 2015. Fico teda hovorí pravdu o štyroch percentách, pričom taktiež vyjednávanie skončilo na konci roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Téme platov učiteľov sme sa venovali aj v tejto diskusii , o dohodnutých štyroch percentách hovoril vtedy predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Pavel Ondek."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "Kolektívna zmluva", "diskusii"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/Stanovisko-OZ-PSaV-na-Slovensku-k-aktivite-BABYSITTINGDAY-10-12-2015.alej", "http://www.ozpsav.sk/files/kzvs_vs_2016.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/564/strajk-ucitelov-draxler-poliacik-kocan-a-ondek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:58.689452+00:00"}
{"id": "vr28376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28376", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Prevažná väčšina našich členov nikdy nebola členom inej politickej strany.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil z nezávislého zdroja či väčšina súčasných členom politickej strany Sieť skutočne nikdy nebola v žiadnej inej politickej strane. Jediná informácia, ktorá to potvrdzuje je vyjadrenie Dubéciho. \"Takmer polovica záujemcov (48 percent) je vo veku do 34 rokov, až 80 percent záujemcov nikdy v minulosti nebolo v politickej strane a najväčšia časť potenciálnych členov pochádza z Prešovského a Košického kraja. Prihlášku vyplnili záujemcovia zo 76 okresov Slovenska,\" informoval Dubéci.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil z nezávislého zdroja či väčšina súčasných členom politickej strany Sieť skutočne nikdy nebola v žiadnej inej politickej strane. Jediná informácia, ktorá to potvrdzuje je vyjadrenie Dubéciho. \"Takmer polovica záujemcov (48 percent) je vo veku do 34 rokov, až 80 percent záujemcov nikdy v minulosti nebolo v politickej strane a najväčšia časť potenciálnych členov pochádza z Prešovského a Košického kraja. Prihlášku vyplnili záujemcovia zo 76 okresov Slovenska,\" informoval Dubéci."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie", "predsedníctva"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/siet-do-strany-sa-hlasia-stovky-zaujemcov-najma-mladych-ludi/304901", "http://www.siet.sk/predsednictvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:52.973979+00:00"}
{"id": "vr27919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27919", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Ďalší graf: my oproti Číne, Indii USA, Japonsku, Indii zaostávame z hľadiska rastu produktivity. V našich krajinách nerastie produktivita, alebo rastie, ale oveľa pomalšie.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Business Europe Reform Barometer"], "url": ["http://www.businesseurope.eu/content/default.asp?PageID=568&DocID=32780"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:33.264390+00:00"}
{"id": "vr28512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28512", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Mesto hospodári s obrovským množstvom zdrojov 67 miliónov eur, skoro 2 miliardy v bývalých korunách.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe rozpočtu schváleného mestským zastupiteľstvom, mesto hospodári v roku 2014 so sumou približne 71 miliónov eur, keď pôvodne na rok 2014 bolo rozpočtovaných 67 miliónov eur. Vzhľadom na to, že sedí suma pôvodne schváleného rozpočtu na rok 2014, výrok hodnotíme ako pravdivý. Mestské zastupiteľstvo v Žiline schválilo v júni 2014 rozpočet (.pdf, s.1) na rok 2014, kde celkové rozpočtové výdavky predstavovali sumu 67 mil. eur. Následne po viacerých zmenách predstavovali výdavky viac ako 71 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Na základe rozpočtu schváleného mestským zastupiteľstvom, mesto hospodári v roku 2014 so sumou približne 71 miliónov eur, keď pôvodne na rok 2014 bolo rozpočtovaných 67 miliónov eur. Vzhľadom na to, že sedí suma pôvodne schváleného rozpočtu na rok 2014, výrok hodnotíme ako pravdivý. Mestské zastupiteľstvo v Žiline schválilo v júni 2014 rozpočet (.pdf, s.1) na rok 2014, kde celkové rozpočtové výdavky predstavovali sumu 67 mil. eur. Následne po viacerých zmenách predstavovali výdavky viac ako 71 mil. eur."], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "2015", "záverečného"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20141003112913.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029094124.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140514090643.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:33.629083+00:00"}
{"id": "vr34254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34254", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A pána Hrivňáka, pána Hrivňáka pardon, tak teraz idú na tú koaličnú radu tesne päť minút pred dvanástou so štyrmi kandidátmi. Každá politická strana so svojim, čo dokazuje to, že tu už nejde o nejaký dohovor, ale že tu ide o nejaké záujmy stranícke v tomto prípade, že každá strana si presadzuje svojho kandidáta.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "19.11. koalícia oznámila , že sa začali rozhodovať medzi 4 kandidátmi.", "analysis_paragraphs": ["19.11. koalícia oznámila , že sa začali rozhodovať medzi 4 kandidátmi."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["koalícia oznámila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5643365/v-hre-o-kandidata-na-prokuratora-je-udajne-aj-szabo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:12.697147+00:00"}
{"id": "vr34534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34534", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To, čo som považovala a nielen já, ale aj pán predseda Sulík za etický problém a konflikt záujmov bol okamih podpisu ďalšej zmluvy po nástupe novej vlády", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Iveta Radičová 17. septembra na brífingu vo Vysokých Tatrách doslova povedala : \"Moje stanovisko je jednoznačné, považujem to za konflikt záujmov.\" Spravila tak potom, čo denník SME prišiel s informáciou, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajiteľmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Martin Chren na tomto ministerstve zastáva funkciu štátneho tajomníka, rovnakú funkciu zastáva Ivan Švejna na ministerstve dopravy. Zákazka medzi agentúrou ministerstva hospodárstva a firmou Hayek Consulting bola uzavretá 21. júla, kedy boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi firmy. Neskôr (16. Augusta) firma Hayek Consulting túto zmluvu vypovedala.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Iveta Radičová 17. septembra na brífingu vo Vysokých Tatrách doslova povedala : \"Moje stanovisko je jednoznačné, považujem to za konflikt záujmov.\" Spravila tak potom, čo denník SME prišiel s informáciou, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajiteľmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Martin Chren na tomto ministerstve zastáva funkciu štátneho tajomníka, rovnakú funkciu zastáva Ivan Švejna na ministerstve dopravy. Zákazka medzi agentúrou ministerstva hospodárstva a firmou Hayek Consulting bola uzavretá 21. júla, kedy boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi firmy. Neskôr (16. Augusta) firma Hayek Consulting túto zmluvu vypovedala."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-statna-zakazka-je-konflik/220937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:50.317622+00:00"}
{"id": "vr17966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17966", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Rusko je veľmi dôležitý partner (EÚ, pozn.) z hľadiska napríklad energetických nosičov, Rusko je veľmi dôležitý partner z hľadiska bezpečnostného, (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska služba pre vonkajšiu činnosť ( ESVČ ) na svojej oficiálnej stránke uvádza , že \"Rusko je najväčším dovozcom ropy, plynu, uránu a uhlia do Európskej únie. Podobne EÚ je zďaleka najväčším obchodným partnerom Ruskej federácie.\" Čo sa týka bezpečnostného hľadiska, posilnená spolupráca je najmä v odvetví boja proti obchodovaniu s ľuďmi, praniu špinavých peňazí, počítačovej kybernetiky a financovania terorizmu, pričom v otázke terorizmu EÚ a Ruská federácia organizujú pravidelné stretnutia odborníkov. Z uvedeného vyplýva, že Rusko je dôležitým partnerom Európskej únie v oblasti energetiky a bezpečnosti, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska služba pre vonkajšiu činnosť ( ESVČ ) na svojej oficiálnej stránke uvádza , že \"Rusko je najväčším dovozcom ropy, plynu, uránu a uhlia do Európskej únie. Podobne EÚ je zďaleka najväčším obchodným partnerom Ruskej federácie.\" Čo sa týka bezpečnostného hľadiska, posilnená spolupráca je najmä v odvetví boja proti obchodovaniu s ľuďmi, praniu špinavých peňazí, počítačovej kybernetiky a financovania terorizmu, pričom v otázke terorizmu EÚ a Ruská federácia organizujú pravidelné stretnutia odborníkov. Z uvedeného vyplýva, že Rusko je dôležitým partnerom Európskej únie v oblasti energetiky a bezpečnosti, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["ESVČ", "uvádza"], "url": ["https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/eeas_sk", "https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/35939/european-union-and-russian-federation_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:32.383638+00:00"}
{"id": "vr29692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29692", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko nie je ani krajinou vstupu tejto masovej vlny imigrantov, ani nepatríme k cieľovej krajine ich záujmu. V skutočnosti máme takmer nulovú skúsenosť a každý rok minimálny počet udelených azylov.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko udeľuje azyl naozaj len minimálnemu počtu osôb. Od roku 2010 bolo azyl udelený len 92 žiadateľom, z počtu 2610 žiadostí. V susednom Rakúsku bolo medzi rokmi 2010 až 2013 udelených 6185 azylov . Slovensko sa teda podieľa len minimálne na prijímaní imigrantov do EÚ. Výrok Andreja Kisku je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko udeľuje azyl naozaj len minimálnemu počtu osôb. Od roku 2010 bolo azyl udelený len 92 žiadateľom, z počtu 2610 žiadostí. V susednom Rakúsku bolo medzi rokmi 2010 až 2013 udelených 6185 azylov . Slovensko sa teda podieľa len minimálne na prijímaní imigrantov do EÚ. Výrok Andreja Kisku je pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["2010", "udelených", "26 467 imigrantov", "Talianska viac než 1,5 milióna imigrantov", "2,5 miliónom imigrantov", "."], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00193&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00176&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00176&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00176&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00176&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:19.621619+00:00"}
{"id": "vr16593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16593", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...to (výberové konania na riaditeľov nemocníc, pozn.)  bolo málo transparentné na to, aby bol väčší záujem o tie pozície, na ktoré ste robili výberové konania, konštatovala to aj Transparency International. Vieme, že na jeden post sa hlásilo v primere 1,5 uchádzača (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka Druckerových nominácií do vedenia niekoľkých nemocníc na Slovensku. Na základe informácií uverejnených na stránke Transparency International Slovensko môžeme považovať tento výrok za pravdivý. Či by bol však väčší záujem o pozície je len subjektívnym tvrdením Krajčího, ktoré neoverujeme. Výberové konania sa týkali obsadenia členov štatutárneho orgánu niekoľkých nemocníc na Slovensku. Niektoré z nich sú už aj ukončené, iné ešte čakajú na víťaza. Na stránke Ministerstva zdravotníctva SR sú uverejnené ukončené výberové konania ako aj tie práve prebiehajúce . Už na vyššie uvedenej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, v časti, kde sú uverejnené výsledky jednotlivých výberových konaní môžeme zhodnotiť slabý záujem o tieto posty. Na nízku transparentnosť týchto výberových konaní upozorňuje aj Transparency International Slovensko , ktorej víziou „je krajina s transparentnými a zodpovednými ľuďmi a inštitúciami bez korupcie.“ Transparency nielen informovala a sledovala túto situáciu, ale takisto adresovala ministerstvu odporúčania týkajúce sa zväčšenia transparentnosti a dôveryhodnosti daných výberových konaní. Skutočne uvádzajú, že po prvých zverejnených výsledkoch výberových konaní sa na pozíciu v priemere hlásilo 1,5 uchádzača .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka Druckerových nominácií do vedenia niekoľkých nemocníc na Slovensku. Na základe informácií uverejnených na stránke Transparency International Slovensko môžeme považovať tento výrok za pravdivý. Či by bol však väčší záujem o pozície je len subjektívnym tvrdením Krajčího, ktoré neoverujeme. Výberové konania sa týkali obsadenia členov štatutárneho orgánu niekoľkých nemocníc na Slovensku. Niektoré z nich sú už aj ukončené, iné ešte čakajú na víťaza. Na stránke Ministerstva zdravotníctva SR sú uverejnené ukončené výberové konania ako aj tie práve prebiehajúce . Už na vyššie uvedenej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, v časti, kde sú uverejnené výsledky jednotlivých výberových konaní môžeme zhodnotiť slabý záujem o tieto posty. Na nízku transparentnosť týchto výberových konaní upozorňuje aj Transparency International Slovensko , ktorej víziou „je krajina s transparentnými a zodpovednými ľuďmi a inštitúciami bez korupcie.“ Transparency nielen informovala a sledovala túto situáciu, ale takisto adresovala ministerstvu odporúčania týkajúce sa zväčšenia transparentnosti a dôveryhodnosti daných výberových konaní. Skutočne uvádzajú, že po prvých zverejnených výsledkoch výberových konaní sa na pozíciu v priemere hlásilo 1,5 uchádzača ."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko", "ukončené", "prebiehajúce", "Transparency International Slovensko", "1,5 uchádzača"], "url": ["http://transparency.sk/sk/tag/zdravotnictvo/", "http://www.health.gov.sk/?mzsr-vk-vysledok", "http://www.health.gov.sk/?mzsr-vk-oznamenie", "http://transparency.sk/sk/o-nas/", "http://mediweb.hnonline.sk/diskusia/nazory/vysledky-prvych-vyberovych-konani-ukazali-ze-ich-transparentnost-pokrivkava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:07.326935+00:00"}
{"id": "vr36969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36969", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Totižto napríklad v Seredi naše štatisticky sú také, že tam je všetko v poriadku. Nie je tam žiadna trestná činnosť, ľudia by mali byť spokojní. Ale ľudia majú úplne opačný pocit.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Verejne dostupné policajné štatistiky nanešťastie vedú hodnoty po krajoch.", "analysis_paragraphs": ["Verejne dostupné policajné štatistiky nanešťastie vedú hodnoty po krajoch."], "analysis_date": "2011-01-28", "analysis_sources": {"text": ["policajné štatistiky"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:02.989767+00:00"}
{"id": "vr25560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25560", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čísla hovoria o rekordne nízkej inflácii", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 15. septembra 2013.\n\nUvádzame vývoj inflácie CPI (zdroj: časové rady IFP ):\n\nVývoj harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien možno pozorovať v nasledujúcom grafe:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 15. septembra 2013.", "Uvádzame vývoj inflácie CPI (zdroj: časové rady IFP ):", "Vývoj harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien možno pozorovať v nasledujúcom grafe:"], "analysis_date": "2013-10-01", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "časové rady IFP", "Eurostat", "správe IFP"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:32.245139+00:00"}
{"id": "46147", "numeric_id": 46147, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46147", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "aj  s tým testovaním, tak pán Matovič tu v marci sľuboval 5000 denne, a teraz konečne sa dostali 3. septembra na 4700, pritom pár dní predtým to bolo dramaticky menej,", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Igor Matovič sľuboval v marci 3000 - nie 5000 testov na koronavírus denne. Úroveň 4700 testov denne dosiahlo Slovensko aj v apríli, máji a začiatkom júna - nie až 3. septembra, ako to podsúva tvrdenie Ľuboša Blahu. Preto ho hodnotíme ako nepravdivé. V druhej polovici marca nastupujúci premiér Igor Matovič oznámil , že štát zvýši kapacitu testovania na koronavírus na 3000 testov denne. Predtým zdravotníci otestovali od 200 do 450 vzoriek denne. Prvýkrát stúpol počet testov na 3000 v polovici apríla, koncom tohto mesiaca štát denne otestoval aj 5400 vzoriek. S ústupom pandémie, ktorý súvisel s drastickými opatreniami (obmedzovanie pohybu, zatváranie hraníc), klesal v máji a júni aj počet testov. Stúpať začal opäť v auguste, kedy sme v druhej polovici mesiaca testovali okolo 4000 vzoriek denne. Od. 29. augusta do 2. septembra zdravotníci spravili od 1900 po 3500 testov denne. 3. septembra urobili vyše 4700 testov. „Ja som vo svojom výroku upozornil, že pár dní predtým (3. septembrom – pozn.) to bolo dramaticky menej ako marketingových 4700. Rozdiel medzi 1900 až 3500 verzus 4700 mi príde dramatický a upozorňujem tým na marktingové zneužitie témy pánom (Michalom) Šipošom – je to pravdivé a legitímne,” uviedol Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK. Na nepravdivý údaj 5000 (sľúbených testov) denne, ani na fakt, že úroveň 4700 zdravotníci dosiahli už aj pred 3. septembrom, nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sľuboval v marci 3000 - nie 5000 testov na koronavírus denne. Úroveň 4700 testov denne dosiahlo Slovensko aj v apríli, máji a začiatkom júna - nie až 3. septembra, ako to podsúva tvrdenie Ľuboša Blahu. Preto ho hodnotíme ako nepravdivé. V druhej polovici marca nastupujúci premiér Igor Matovič oznámil , že štát zvýši kapacitu testovania na koronavírus na 3000 testov denne. Predtým zdravotníci otestovali od 200 do 450 vzoriek denne. Prvýkrát stúpol počet testov na 3000 v polovici apríla, koncom tohto mesiaca štát denne otestoval aj 5400 vzoriek. S ústupom pandémie, ktorý súvisel s drastickými opatreniami (obmedzovanie pohybu, zatváranie hraníc), klesal v máji a júni aj počet testov. Stúpať začal opäť v auguste, kedy sme v druhej polovici mesiaca testovali okolo 4000 vzoriek denne. Od. 29. augusta do 2. septembra zdravotníci spravili od 1900 po 3500 testov denne. 3. septembra urobili vyše 4700 testov. „Ja som vo svojom výroku upozornil, že pár dní predtým (3. septembrom – pozn.) to bolo dramaticky menej ako marketingových 4700. Rozdiel medzi 1900 až 3500 verzus 4700 mi príde dramatický a upozorňujem tým na marktingové zneužitie témy pánom (Michalom) Šipošom – je to pravdivé a legitímne,” uviedol Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK. Na nepravdivý údaj 5000 (sľúbených testov) denne, ani na fakt, že úroveň 4700 zdravotníci dosiahli už aj pred 3. septembrom, nereagoval."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "otestovali", "stúpol", "aj", "testovali", "urobili"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/matovic-chce-zvysit-testovanie-ludi-na-koronavirus-slovensko-by-mohlo-ziskat-statisice-testov/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:22.244100+00:00"}
{"id": "49619", "numeric_id": 49619, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49619", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Na druhej strane si treba povedať, že takmer gro štátov (EÚ, pozn.) dneska je predĺžené, že sa blížia k bankrotu, k zóne stopercentného zadlženia a dneska prekročia 85 %, takmer všetky štáty v priemere.", "statement_date": "2024-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu sa nad hranicou zadlženosti 85 % HDP nachádza iba šesť členských štátov EÚ. Naopak až 21 štátov dosahuje nižšie zadlženie ako 85 % HDP. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa najnovších údajov Eurostatu z 22. apríla 2024 sa nad hranicou zadlženia 85 % HDP nachádza šesť členských štátov EÚ. Najvyšší dlh v pomere k HDP z členských krajín má Grécko (161,9 %), naopak, najnižší verejný dlh zaznamenalo Estónsko (19,6 %). Okrem Grécka má dlh vo výške viac ako 85 % HDP aj Taliansko (137,3 %), Francúzsko (110,6 %), Španielsko (107,7 %) a Belgicko (105,2 %) a Portugalsko (99,1 %). Pod hranicou zadlženosti 85 % sa nachádza až 21 členských krajín vrátane Slovenska.\n\nCelkovo sa dlh štátov Európskej únie nachádza na úrovni 81,7 % HDP a dlh štátov Eurozóny na úrovni 88,6% HDP.\n\nPriebežné správy hovoria aj o tom, že sa celkový európsky dlh znižuje. V správe o treťom kvartáli zverejnenej 22. januára 2024 sa európsky dlh znížil z 84,6% na 82,6% (s.1, pdf .), rovnako sa znižoval aj v správe o druhom kvartáli (z 85,9% na 83,1%) (s.1, pdf .).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu sa nad hranicou zadlženosti 85 % HDP nachádza iba šesť členských štátov EÚ. Naopak až 21 štátov dosahuje nižšie zadlženie ako 85 % HDP. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa najnovších údajov Eurostatu z 22. apríla 2024 sa nad hranicou zadlženia 85 % HDP nachádza šesť členských štátov EÚ. Najvyšší dlh v pomere k HDP z členských krajín má Grécko (161,9 %), naopak, najnižší verejný dlh zaznamenalo Estónsko (19,6 %). Okrem Grécka má dlh vo výške viac ako 85 % HDP aj Taliansko (137,3 %), Francúzsko (110,6 %), Španielsko (107,7 %) a Belgicko (105,2 %) a Portugalsko (99,1 %). Pod hranicou zadlženosti 85 % sa nachádza až 21 členských krajín vrátane Slovenska.", "Celkovo sa dlh štátov Európskej únie nachádza na úrovni 81,7 % HDP a dlh štátov Eurozóny na úrovni 88,6% HDP.", "Priebežné správy hovoria aj o tom, že sa celkový európsky dlh znižuje. V správe o treťom kvartáli zverejnenej 22. januára 2024 sa európsky dlh znížil z 84,6% na 82,6% (s.1, pdf .), rovnako sa znižoval aj v správe o druhom kvartáli (z 85,9% na 83,1%) (s.1, pdf .)."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "nachádza", "pdf", "pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1__custom_11699840/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=6e6431cd-4f15-418c-a8a0-d17ef17b4d8f", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22042024-bp", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/18357971/2-22012024-AP-EN.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/17725721/2-23102023-BP-EN.pdf/94083c00-c5e1-fe02-a30f-6f4122e9d744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:15.083154+00:00"}
{"id": "45036", "numeric_id": 45036, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45036", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Na ministerstve práce a sociálnych vecí, ako aj na inšpektorátoch práce sú zriadené takéto linky (na ktoré sa môžu ľudia obracať s pracovno-právnymi problémami, pozn.) a budeme ich posilňovať toľko, koľko bude treba, aby každý občan si vedel odkonzultovať, že v akom prípade ako má postupovať.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce posilnilo pre koronavírus a s ním súvisiace opatrenia komunikáciu s občanmi. Zriadilo infolinku aj špeciálne emailové adresy. Extra infolinka je aj na webe, cez ktorý môžu občania a firmy žiadať štát o (sociálnu) pomoc. Inšpektorát práce uvádza kontakty na miestne oddelenia, ktoré majú osobitné telefónne linky poskytujúce poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce posilnilo pre koronavírus a s ním súvisiace opatrenia komunikáciu s občanmi. Zriadilo infolinku aj špeciálne emailové adresy. Extra infolinka je aj na webe, cez ktorý môžu občania a firmy žiadať štát o (sociálnu) pomoc. Inšpektorát práce uvádza kontakty na miestne oddelenia, ktoré majú osobitné telefónne linky poskytujúce poradenstvo v pracovnoprávnej oblasti. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["posilnilo", "Zriadilo", "Extra", "kontakty"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/infolinka/", "https://www.employment.gov.sk/sk/koronavirus-pracovna-socialna-oblast/infolinka/", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.ip.gov.sk/kontakty-na-inspektoraty-prace-poskytujuce-poradenstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:52.586196+00:00"}
{"id": "vr37031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37031", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "V tej istej chvíli sme v situácii, kedy verejnoprávne médium zlúčené nemá žiadnu svoju radu, nemá kontrolný orgán.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vznikom Rozhlasu a televízie Slovenska zanikli k 1. januáru 2011 doterajšie kontrolné rady STV a SRo. Zákon predpokladá vznik novej, deväť člennej rady dohľadu, ktorej členov poslanci NR SR ešte len majú zvoliť. V súčasnosti teda žiadna kontrolná rada neexistuje.", "analysis_paragraphs": ["Vznikom Rozhlasu a televízie Slovenska zanikli k 1. januáru 2011 doterajšie kontrolné rady STV a SRo. Zákon predpokladá vznik novej, deväť člennej rady dohľadu, ktorej členov poslanci NR SR ešte len majú zvoliť. V súčasnosti teda žiadna kontrolná rada neexistuje."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["zanikli", "Zákon"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality/vznikla-nova-verejnopravna-institucia-rozhlas-a-televizia-slovenska", "http://www.rtvs.eu/Z%C3%A1kon%20o%20RTVS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:46.937070+00:00"}
{"id": "vr38061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38061", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Druhé klamstvo, že vraj už komisia za vlády Roberta Fica odporučila práve, aby sa prenajala budova firme pána Ščurku, čo ste nevedeli nijakým spôsobom doložiť.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej besede Daňového riaditeľstva , konanej dňa 11. apríla 2011, generálny riaditeľ M. Mikulčík okrem iného povedal, že: \"...tento proces výberu budovy pre daňové orgány v meste Košice nie je nový. V podstate začal 13. marca 2008, kedy komisia ministerstva financií, to znamená vtedajšej vlády, doporučila na základe výberu a analýz práve budovu na ulici Rozvojovej, teda budovu, ktorá je vo vlastníctve Nitra Invest ako budovu pre budúce daňové orgány aj po zlúčení daňových úradov...\" SME overovalo niektoré tvrdenia, s ktorými prišiel M. Mikulčík, medzi nimi aj toto a prišlo s nasledujúcimi zisteniami: \"Komisia neriadila žiadny výber,\" tvrdí bývalý generálny riaditeľ I. Šulaj (SMER). Podľa SME jeho slová potvrdzuje zápisnica komisie, ktorú včera poskytlo Daňové riaditeľstvo. Komisia sa zaoberala možnosťou, či by daniarom vyhovovala budova na periférii Košíc, na Rozvojovej ulici, avšak definitívne odporúčanie nedala. Mikulčík na tlačovej besede napriek absencii zmienky v zápisnici tvrdil opak. \"Bol zápis komisie, odporúčanie jednoznačné, ktoré vlastne malo byť dotiahnuté až do podpisu zmluvy.\"", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej besede Daňového riaditeľstva , konanej dňa 11. apríla 2011, generálny riaditeľ M. Mikulčík okrem iného povedal, že: \"...tento proces výberu budovy pre daňové orgány v meste Košice nie je nový. V podstate začal 13. marca 2008, kedy komisia ministerstva financií, to znamená vtedajšej vlády, doporučila na základe výberu a analýz práve budovu na ulici Rozvojovej, teda budovu, ktorá je vo vlastníctve Nitra Invest ako budovu pre budúce daňové orgány aj po zlúčení daňových úradov...\" SME overovalo niektoré tvrdenia, s ktorými prišiel M. Mikulčík, medzi nimi aj toto a prišlo s nasledujúcimi zisteniami: \"Komisia neriadila žiadny výber,\" tvrdí bývalý generálny riaditeľ I. Šulaj (SMER). Podľa SME jeho slová potvrdzuje zápisnica komisie, ktorú včera poskytlo Daňové riaditeľstvo. Komisia sa zaoberala možnosťou, či by daniarom vyhovovala budova na periférii Košíc, na Rozvojovej ulici, avšak definitívne odporúčanie nedala. Mikulčík na tlačovej besede napriek absencii zmienky v zápisnici tvrdil opak. \"Bol zápis komisie, odporúčanie jednoznačné, ktoré vlastne malo byť dotiahnuté až do podpisu zmluvy.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede Daňového riaditeľstva"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174548_tb-danoveho-riaditelstva-o-ficovym-obvineniach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:24.111176+00:00"}
{"id": "vr38756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38756", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Pán Kaliňák, musím reagovať. V prvom rade musím povedať, že robím presne to, čo sme sľúbili. Pretože toto nie je nový problém na súdoch. My sme sľúbili vo volebnom programe SDKÚ-DS, že dáme preč zo súdnictva bratstvá aj politiku.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "22. 06. 2009 : Volebný program SKDÚ : 3.2. Spravodlivé súdníctvo \"Súdy a súdnictvo nemôžu ovládať bratstvá, ani politika. Súdy sa musia otvoriť verejnej kontrole.\"", "analysis_paragraphs": ["22. 06. 2009 : Volebný program SKDÚ : 3.2. Spravodlivé súdníctvo \"Súdy a súdnictvo nemôžu ovládať bratstvá, ani politika. Súdy sa musia otvoriť verejnej kontrole.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["22. 06. 2009"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/spravodlive-slovensko#32"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:41.825710+00:00"}
{"id": "vr30763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30763", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Je třeba říci, že ten zákon (o exekucích, pozn.), který byl zmetkem, vznikl za vlád sociální demokracie. Sociální demokracie tady do roku 2006 vládla, a s tím zákonem nic neudělala. Já jsem první ministr, který se snaží v novelách ten zákon zpřesnit. To znamená, moje odpovědnost je od roku 2006 a od té doby se ta právní úprava vyvíjí.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon (120/2001 Sb.) o exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) byl skutečně přijat a aplikován do českého práva v době vlády ČSSD. Tento zákon byl novelizován v roce 2007, kdy byl Jiří Pospíšil ministrem spravedlnosti. Další novela tohoto zákona vstoupila pak v účinnost v době vlády Jana Fischera a ministryně spravedlnosti Daniely Kovářové (2009), nicméně je pravděpodobné, že práci na této novele začal již v té době exministr Pospíšil a jeho aparát.", "analysis_paragraphs": ["Zákon (120/2001 Sb.) o exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) byl skutečně přijat a aplikován do českého práva v době vlády ČSSD. Tento zákon byl novelizován v roce 2007, kdy byl Jiří Pospíšil ministrem spravedlnosti. Další novela tohoto zákona vstoupila pak v účinnost v době vlády Jana Fischera a ministryně spravedlnosti Daniely Kovářové (2009), nicméně je pravděpodobné, že práci na této novele začal již v té době exministr Pospíšil a jeho aparát."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.pravnipredpisy.cz/predpisy/ZAKONY/2001/120001/Sb_120001_------_.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:51.135989+00:00"}
{"id": "vr32067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32067", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Všade, kde sa pristúpilo k tomu, že sa siahlo na druhý pilier, sú to opatrenia dočasné a sú presne limitované. Sú jasne zadefinované, dokedy budú platiť.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdroje Európskej komisie explicitne uvádzajú, že krajiny, ktoré z dôvodu krízy siahli na druhý pilier, tak urobili dočasne. Príklady Poľska a Litvy to dokazujú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Európskej komisie, v mnohých krajinách, kde sa v nedávnej dobe zaviedol kombinovaný systém sporenia na dôchodky, t.j. kombinácia štátom vyplácaných dôchodkov so systémom dôchodkového pripostenia financovaného zo súkromných zdrojov, nastali problémy, ktoré bolo potrebné riešiť. \"Tieto krajiny vytvorili úplne novú zmes verejnej regulácie a súkromného riadenia európskych dôchodkov, hoci vo väčšine týchto prípadov prechod ešte nie je ukončený a je potrebné urobiť niektoré dôležité politické rozhodnutia. \" ( Súkromné dôchodkové systémy — Ich úloha pri zabezpečení primeraných a udržateľných dôchodkov , pdf., str.7) \"Pre náhle prepuknutie nebývalej finančnej krízy na jeseň v roku 2008 a následný hospodársky pokles utrpeli kapitálovo kryté dôchodkové systémy výrazný pokles účtovnej hodnoty aktív, z čoho sa ešte musia spamätať. Ako znázorňuje graf OECD uvedený vyššie, európske dôchodkové fondy mali už k novembru 2008 negatívnu návratnosť svojich investícií vo výške 15 až 35 %. Následný prudký hospodársky pokles a rýchlo rastúca nezamestnanosť zmarili nádejné očakávania, že rýchly rast umožní aktívnym zárobkovo činným osobám vytvoriť ďalšie kapitálovo kryté dôchodky pre seba a súčasne financovať dôchodky svojich rodičov a starých rodičov. Mnoho ambicióznejších krajín muselo prehodnotiť svoje plány a dočasne presunúť časť príspevkov z kapitálovo krytého systému naspäť do priebežného dôchodkového systému. Tým sa predĺžila doba tvorby dôchodkových fondov. \" (tamtiež, str. 25) Podľa Bielej knihy Európskej komisie (.doc) urobili vybrané krajiny v súvislosti s najnovšími zmenami dôchodkových systémov tieto opatrenia: Litva - Na základe reformy z roku 2011 sa do roku 2026 zvýši vek odchodu do dôchodku pre mužov aj ženy na 65 rokov. Príspevky na sociálne poistenie do povinného kapitalizačného dôchodkového systému sa znížili z 5,5 % na 2 % s možnosťou ich opätovného zvýšenia po skončení krízy a na základe rozhodnutia vlády. ( str.36) Poľsko - V roku 2009 boli zavedené prechodné dôchodky. Nahrádzajú predčasné dôchodky a obmedzujú k nim prístup pre určité kategórie pracovníkov. Ide o dočasné riešenie pre pracovníkov, ktorí začali pracovať v osobitných podmienkach pred rokom 1999. Príspevok do príspevkovo definovanej schémy sa v roku 2011 znížil zo 7,3 % na 2,3 % hrubej mzdy. Rozdiel bol prevedený do systému priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia (PAYG). Príspevok sa bude postupne zvyšovať, kým v roku 2017 a v nasledujúcich rokoch nedosiahne 3,5 %. Znovu zvolená vláda navrhla zvýšiť súčasný vek odchodu do dôchodku 65/60 rokov (M/Ž) na 67 rokov, a to od roku 2013 do roku 2020 (pre mužov) a 2040 (pre ženy). (str.39).", "analysis_paragraphs": ["Zdroje Európskej komisie explicitne uvádzajú, že krajiny, ktoré z dôvodu krízy siahli na druhý pilier, tak urobili dočasne. Príklady Poľska a Litvy to dokazujú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Európskej komisie, v mnohých krajinách, kde sa v nedávnej dobe zaviedol kombinovaný systém sporenia na dôchodky, t.j. kombinácia štátom vyplácaných dôchodkov so systémom dôchodkového pripostenia financovaného zo súkromných zdrojov, nastali problémy, ktoré bolo potrebné riešiť. \"Tieto krajiny vytvorili úplne novú zmes verejnej regulácie a súkromného riadenia európskych dôchodkov, hoci vo väčšine týchto prípadov prechod ešte nie je ukončený a je potrebné urobiť niektoré dôležité politické rozhodnutia. \" ( Súkromné dôchodkové systémy — Ich úloha pri zabezpečení primeraných a udržateľných dôchodkov , pdf., str.7) \"Pre náhle prepuknutie nebývalej finančnej krízy na jeseň v roku 2008 a následný hospodársky pokles utrpeli kapitálovo kryté dôchodkové systémy výrazný pokles účtovnej hodnoty aktív, z čoho sa ešte musia spamätať. Ako znázorňuje graf OECD uvedený vyššie, európske dôchodkové fondy mali už k novembru 2008 negatívnu návratnosť svojich investícií vo výške 15 až 35 %. Následný prudký hospodársky pokles a rýchlo rastúca nezamestnanosť zmarili nádejné očakávania, že rýchly rast umožní aktívnym zárobkovo činným osobám vytvoriť ďalšie kapitálovo kryté dôchodky pre seba a súčasne financovať dôchodky svojich rodičov a starých rodičov. Mnoho ambicióznejších krajín muselo prehodnotiť svoje plány a dočasne presunúť časť príspevkov z kapitálovo krytého systému naspäť do priebežného dôchodkového systému. Tým sa predĺžila doba tvorby dôchodkových fondov. \" (tamtiež, str. 25) Podľa Bielej knihy Európskej komisie (.doc) urobili vybrané krajiny v súvislosti s najnovšími zmenami dôchodkových systémov tieto opatrenia: Litva - Na základe reformy z roku 2011 sa do roku 2026 zvýši vek odchodu do dôchodku pre mužov aj ženy na 65 rokov. Príspevky na sociálne poistenie do povinného kapitalizačného dôchodkového systému sa znížili z 5,5 % na 2 % s možnosťou ich opätovného zvýšenia po skončení krízy a na základe rozhodnutia vlády. ( str.36) Poľsko - V roku 2009 boli zavedené prechodné dôchodky. Nahrádzajú predčasné dôchodky a obmedzujú k nim prístup pre určité kategórie pracovníkov. Ide o dočasné riešenie pre pracovníkov, ktorí začali pracovať v osobitných podmienkach pred rokom 1999. Príspevok do príspevkovo definovanej schémy sa v roku 2011 znížil zo 7,3 % na 2,3 % hrubej mzdy. Rozdiel bol prevedený do systému priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia (PAYG). Príspevok sa bude postupne zvyšovať, kým v roku 2017 a v nasledujúcich rokoch nedosiahne 3,5 %. Znovu zvolená vláda navrhla zvýšiť súčasný vek odchodu do dôchodku 65/60 rokov (M/Ž) na 67 rokov, a to od roku 2013 do roku 2020 (pre mužov) a 2040 (pre ženy). (str.39)."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Súkromné dôchodkové systémy — Ich úloha pri zabezpečení primeraných a udržateľných dôchodkov", "Bielej knihy"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CEwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fsocial%2FBlobServlet%3FdocId%3D4853%26langId%3Dsk&ei=ObboT7CnEMXP4QSo0bmjAQ&usg=AFQjCNGbr7nRXY7nHbk3nm6uCoRbs_2-Vw&sig2=t6uR4lD5V8tj2HOljuvfjg", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CIEBEBYwAg&url=http%3A%2F%2Feur-lex.europa.eu%2FLexUriServ%2FLexUriServ.do%3Furi%3DCOM%3A2012%3A0055%3AFIN%3ASK%3ADOC&ei=X73oT7X1MaWC4gTAlOixAQ&usg=AFQjCNHGHRDGjR0whqO5YNgNnPcitobqmw&sig2=sJjcLLJgyWHH7RIlYMbPLQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:53.070652+00:00"}
{"id": "vr31811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31811", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ivan Gašparovič konal veľmi správne, a veľmi zodpovedne, že komunikoval, trikrát telefonoval s prezidentom Janukovyčom na Ukrajine, trikrát telefonoval s Prezidentom Komorowskim v Poľsku, koordinovali svoje kroky a povedal, že je pripravený pricestovať na Ukrajinu, ale za predpokladu, že sa zmení legislatíva, ktorá viedla k tomu, že Júlia Tymošenková je vo väzení a že sa jej umožní vycestovať do Nemecka.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident Gašparovič sa stretol s poľským prezidentom Komorowskim približne týždeň pred pôvodne plánovaným summitom na Jalte. Venovali sa i téme Ukrajiny, avšak uvedený výrok nedokážeme overiť v čase pred plánovaným uskutočnením summitu, pretože sa nám nepodarilo nájsť žiadne zdroje presne o tomto informujúce. Tlačové oddelenie prezidenta SR uvádza stanovisko prezidenta z tohto stretnutia k téme summitu na Jalte: \"Susedské vzťahy s Ukrajinou musíme bezprostredne rozvíjať z pozície prospechu obidvoch. Ukrajina a Rusko sú pre Európu zaujímavé krajiny zo všetkých hľadísk. Taktiež EÚ je zaujímavá pre dobré vzťahy a spolupráce vo všetkých oblastiach pre Rusko aj pre Ukrajinu,\" O konkrétnych podmienkach návštevy sa prezident nevyjadroval: \"V4 nebola kompletná, a preto sme nehovorili o nejakom spoločnom vyhlásení. Ja osobne, ak sa toto stretnutie nezruší, naň pôjdem, pretože som presvedčený, že Slovensko ako bezprostredný sused Ukrajiny, sa nemôže vyhýbať otvorenému dialógu s Kyjevom,\" ... \"Zároveň je potrebné komunikovať o otázkach, ktoré sa objavili vo vnútropolitickom vývoji Ukrajiny. Myslím si, že takáto debata môže byť prospešná pre nás, pre Európsku úniu, ale aj pre Kyjev,\" Poľský prezident vyjadril súhlas s Ivanom Gašparovičom: \"Máme spoločný názor so Slovenskom, ktorý sa spája s tým, že sme bezprostredným susedom Ukrajiny. Každý z nás má vlastný názor na túto otázku, ja chcem povedať, že ak sa toto stretnutie uskutoční, ja sa chystám na ňom zúčastniť. My nemôžeme prikazovať, čo má robiť Ukrajina, ale preto máme byť v Jalte, aby sme im mohli niečo odporučiť alebo vyvinúť nejaký tlak na nich,\" Po dátume plánovaného summitu (14.mája 2012) TASR však zverejnila informácie potvrdzujúce Lajčákové slová, že prezident bol v spojení s Viktorom Janukovičom i Bronislawom Komorowskim. Žiadali aby Ukrajina zmenila trestný zákonník, ktorý umožňuje súdiť vysokých politikov za rozhodnutia prijaté počas ich pôsobenia vo funkcii, čo sa dotýka i Julie Tymošenkovej. Ak Ukrajina urobí ústupky, Gašparovič a Komorowski sú ochotní prísť na alternatívny summit do Kyjeva, ktorý by mal nahradiť zrušené stretnutie európskych prezidentov na Jalte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Gašparovič sa stretol s poľským prezidentom Komorowskim približne týždeň pred pôvodne plánovaným summitom na Jalte. Venovali sa i téme Ukrajiny, avšak uvedený výrok nedokážeme overiť v čase pred plánovaným uskutočnením summitu, pretože sa nám nepodarilo nájsť žiadne zdroje presne o tomto informujúce. Tlačové oddelenie prezidenta SR uvádza stanovisko prezidenta z tohto stretnutia k téme summitu na Jalte: \"Susedské vzťahy s Ukrajinou musíme bezprostredne rozvíjať z pozície prospechu obidvoch. Ukrajina a Rusko sú pre Európu zaujímavé krajiny zo všetkých hľadísk. Taktiež EÚ je zaujímavá pre dobré vzťahy a spolupráce vo všetkých oblastiach pre Rusko aj pre Ukrajinu,\" O konkrétnych podmienkach návštevy sa prezident nevyjadroval: \"V4 nebola kompletná, a preto sme nehovorili o nejakom spoločnom vyhlásení. Ja osobne, ak sa toto stretnutie nezruší, naň pôjdem, pretože som presvedčený, že Slovensko ako bezprostredný sused Ukrajiny, sa nemôže vyhýbať otvorenému dialógu s Kyjevom,\" ... \"Zároveň je potrebné komunikovať o otázkach, ktoré sa objavili vo vnútropolitickom vývoji Ukrajiny. Myslím si, že takáto debata môže byť prospešná pre nás, pre Európsku úniu, ale aj pre Kyjev,\" Poľský prezident vyjadril súhlas s Ivanom Gašparovičom: \"Máme spoločný názor so Slovenskom, ktorý sa spája s tým, že sme bezprostredným susedom Ukrajiny. Každý z nás má vlastný názor na túto otázku, ja chcem povedať, že ak sa toto stretnutie uskutoční, ja sa chystám na ňom zúčastniť. My nemôžeme prikazovať, čo má robiť Ukrajina, ale preto máme byť v Jalte, aby sme im mohli niečo odporučiť alebo vyvinúť nejaký tlak na nich,\" Po dátume plánovaného summitu (14.mája 2012) TASR však zverejnila informácie potvrdzujúce Lajčákové slová, že prezident bol v spojení s Viktorom Janukovičom i Bronislawom Komorowskim. Žiadali aby Ukrajina zmenila trestný zákonník, ktorý umožňuje súdiť vysokých politikov za rozhodnutia prijaté počas ich pôsobenia vo funkcii, čo sa dotýka i Julie Tymošenkovej. Ak Ukrajina urobí ústupky, Gašparovič a Komorowski sú ochotní prísť na alternatívny summit do Kyjeva, ktorý by mal nahradiť zrušené stretnutie európskych prezidentov na Jalte. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Tlačové oddelenie", "TASR", "", ""], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=15124", "http://www.sme.sk/c/6370664/gasparovic-prehovara-janukovyca.html", "http://www.sme.sk/c/6370664/gasparovic-prehovara-janukovyca.html#ixzz1usUQBbBO", "http://www.sme.sk/c/6370664/gasparovic-prehovara-janukovyca.html#ixzz1usU8Gwr7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:19.766232+00:00"}
{"id": "48957", "numeric_id": 48957, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48957", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dnes už nemáme pilotov, pretože bolo to práve rozhodnutie vlády Roberta Fica, že kúpime F16 a tým pádom sa zastavil tréning pilotov na MiG-29. Dnes by nemal na tých MiG-29 kto lietať.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nákup stíhačiek F-16 presadil minister obrany Peter Gajdoš za SNS, ktorý pôsobil v tretej vláde Roberta Fica a vo vláde Petra Pellegriniho. Predtým sme uvažovali nad nákupom švédskych Gripenov, noví piloti sa na stíhačky MiG-29 necvičili už od roku 2008 a počas rokov 2017 až 2022 sa počet pilotov znížil z 12 na 6. Dnes by nestačili na zabezpečenie plnohodnotnej obrany vzdušného priestoru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚrad vlády SR uvádza , že nákup stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur podpísal minister obrany Peter Gajdoš v decembri 2018 počas vlády Petra Pellegriniho.\n\nO nákupe či prenájme nových stíhačiek sa začalo rozhodovať ešte počas druhej vlády Roberta Fica a ministra obrany Martina Glváča v roku 2015. Vtedy boli favoritom najmä švédske stíhačky Jas-39 Gripen, avšak finálne rozhodnutie nechal Glváč na ďalšieho ministra obrany po parlamentných voľbách v 2016.\n\nV septembri 2017 bolo jasné, že víťazný subjekt vzíde z amerických stíhačiek F-16, švédskych Gripenov a už vtedy absolútne nepravdepodobných MiGov-35 z Ruska. To už bola pri moci tretia Ficova vláda a ministrom obrany nominant SNS Peter Gajdoš, ktorý presadzoval práve americké F-16.\n\nGajdoš v septembri 2017 zároveň predložil vláde návrh na odloženie nákupu stíhačiek, pričom začal intenzívnejšie rokovať s Ruskom. Iba pár týždňov predtým ho Fico vyzval na rýchlejší postup a hľadanie „európskych riešení.“\n\nFinálne rozhodnutie padlo až počas vlády Petra Pellegriniho. Najskôr v apríli 2018 americký Kongres odsúhlasil ponuku na na nákup stíhačiek F-16 a v decembri Gajdoš podpísal zmluvu s americkým výrobcom Lockheed Martin na dodanie 14 stíhačiek za 1,6 miliardy eur.\n\nPrevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách je považovaná za neperspektívnu už niekoľko rokov, a preto výcvik nových pilotov neprebieha. Posledný pilot bol vycvičený v roku 2008.\n\nPráve kvôli úvahám o kúpe iných typov stíhačiek už počas druhej vlády Smeru a neperspektívnosti MiGov-29 sa zastavil ich výcvik.\n\nPoverený minister obrany SR Jaroslav Naď povedal (od 15:05), že výcvik pilotov na Mig-29 sa zastavil za minulých vlád Smeru.\n\nPodľa najnovších informácií Slovensko v roku 2022 disponovalo iba šiestimi pilotmi stíhačiek (v porovnaní s počtom dvanásť v roku 2017), pričom vlastnilo jedenásť kusov Migov. Takéto množstvo pilotov je hraničné či dokonca nedostatočné pre zabezpečenie mierových úloh stíhacieho letectva.", "analysis_paragraphs": ["Nákup stíhačiek F-16 presadil minister obrany Peter Gajdoš za SNS, ktorý pôsobil v tretej vláde Roberta Fica a vo vláde Petra Pellegriniho. Predtým sme uvažovali nad nákupom švédskych Gripenov, noví piloti sa na stíhačky MiG-29 necvičili už od roku 2008 a počas rokov 2017 až 2022 sa počet pilotov znížil z 12 na 6. Dnes by nestačili na zabezpečenie plnohodnotnej obrany vzdušného priestoru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Úrad vlády SR uvádza , že nákup stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur podpísal minister obrany Peter Gajdoš v decembri 2018 počas vlády Petra Pellegriniho.", "O nákupe či prenájme nových stíhačiek sa začalo rozhodovať ešte počas druhej vlády Roberta Fica a ministra obrany Martina Glváča v roku 2015. Vtedy boli favoritom najmä švédske stíhačky Jas-39 Gripen, avšak finálne rozhodnutie nechal Glváč na ďalšieho ministra obrany po parlamentných voľbách v 2016.", "V septembri 2017 bolo jasné, že víťazný subjekt vzíde z amerických stíhačiek F-16, švédskych Gripenov a už vtedy absolútne nepravdepodobných MiGov-35 z Ruska. To už bola pri moci tretia Ficova vláda a ministrom obrany nominant SNS Peter Gajdoš, ktorý presadzoval práve americké F-16.", "Gajdoš v septembri 2017 zároveň predložil vláde návrh na odloženie nákupu stíhačiek, pričom začal intenzívnejšie rokovať s Ruskom. Iba pár týždňov predtým ho Fico vyzval na rýchlejší postup a hľadanie „európskych riešení.“", "Finálne rozhodnutie padlo až počas vlády Petra Pellegriniho. Najskôr v apríli 2018 americký Kongres odsúhlasil ponuku na na nákup stíhačiek F-16 a v decembri Gajdoš podpísal zmluvu s americkým výrobcom Lockheed Martin na dodanie 14 stíhačiek za 1,6 miliardy eur.", "Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách je považovaná za neperspektívnu už niekoľko rokov, a preto výcvik nových pilotov neprebieha. Posledný pilot bol vycvičený v roku 2008.", "Práve kvôli úvahám o kúpe iných typov stíhačiek už počas druhej vlády Smeru a neperspektívnosti MiGov-29 sa zastavil ich výcvik.", "Poverený minister obrany SR Jaroslav Naď povedal (od 15:05), že výcvik pilotov na Mig-29 sa zastavil za minulých vlád Smeru.", "Podľa najnovších informácií Slovensko v roku 2022 disponovalo iba šiestimi pilotmi stíhačiek (v porovnaní s počtom dvanásť v roku 2017), pričom vlastnilo jedenásť kusov Migov. Takéto množstvo pilotov je hraničné či dokonca nedostatočné pre zabezpečenie mierových úloh stíhacieho letectva."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "rozhodovať", "vzíde", "presadzoval", "predložil", "odsúhlasil", "podpísal", "neperspektívnu", "zastavil", "povedal", "disponovalo"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podpisalo-kontrakty-na-nakup-stihaciek-f-16/", "https://e.dennikn.sk/261434/teraz-alebo-migy-slovensko-ma-poslednu-sancu-dohodnut-svedske-stihacky/", "https://dennikn.sk/886625/ake-stihacky-nam-ponukaju-rusi-americania-a-svedi-kto-nema-sancu-a-kto-asi-vyhra/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/587675-ako-slovensko-nakupovalo-stihacky-a-vrtulniky-v-usa/", "https://dennikn.sk/884631/sns-odklada-nakup-stihaciek-a-vyjednava-aj-s-rusmi-most-varuje-pred-zavislostou-na-moskve/", "https://www.aktuality.sk/clanok/578391/kupime-americke-stihacky-f-16-ponuku-uz-schvalil-kongres-usa/", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podpisalo-kontrakty-na-nakup-stihaciek-f-16/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://www.ta3.com/clanok/258719/tb-premiera-e-hegera-a-ministra-obrany-j-nada-o-situacii-so-stihackami-mig-29", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:12.604016+00:00"}
{"id": "vr29466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29466", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Študentom pracujúcim na dohodu o brigádnickej práci sa znížili odvody formou zvýšenia príjmovej hranice, do ktorej neplatia odvody zo 159 eur pri študentoch nad 18 rokov a 68 eur pri študentoch mladších ako 18 rokov na jednotnú hranicu 200 eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hraničná mesačná suma na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity bola v roku 2014 vo výške 68 eur pre študenta, ktorý nedovŕšil 18 rokov a pre študentov nad 18 rokov bola táto hranica 159 eur. Od 1. januára 2015 je táto suma 200 eur pre študentov stredných aj vysokých škôl, mladších aj starších ako 18 rokov. Ide teda o jednotnú hranicu 200 eur. Dodávame, že hranicu 68 eur pre študentov pod 18 rokov a hranicu 155 eur pre študentov nad 18 rokov stanovila vláda R. Fica od 1. januára 2013. Neskôr hranicu pre študentov nad 18 rokov stanovila na úroveň 159 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hraničná mesačná suma na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity bola v roku 2014 vo výške 68 eur pre študenta, ktorý nedovŕšil 18 rokov a pre študentov nad 18 rokov bola táto hranica 159 eur. Od 1. januára 2015 je táto suma 200 eur pre študentov stredných aj vysokých škôl, mladších aj starších ako 18 rokov. Ide teda o jednotnú hranicu 200 eur. Dodávame, že hranicu 68 eur pre študentov pod 18 rokov a hranicu 155 eur pre študentov nad 18 rokov stanovila vláda R. Fica od 1. januára 2013. Neskôr hranicu pre študentov nad 18 rokov stanovila na úroveň 159 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["januára", "stanovila", "159"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-studenti-budu-moct-od-112015-bez-platenia-odvodov-zarobit-na-dohodu-200-eur/48411s59085c", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/aktuality/studenti-dohody-odvody-oslobodenie/25710", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/320338-brigady-budu-vyhodnejsie-studentom-klesnu-odvody/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:16.523104+00:00"}
{"id": "vr28866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28866", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ďalšie opatrenie je radikálne zvýšenie minimálnej mzdy o 8 % z 352 na 380 eur mesačne.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Nárast minimálnej mzdy na rok 2015 je z 352 na 380 eur. Za minimálne posledných 7 rokov môžeme hovoriť o radikálnom zvýšení. Vyššie zvýšenie minimálnej mzdy relatívne bolo v rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame vývoj minimálnej mzdy ročne podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka): Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne ( Eurostat ): Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Nárast minimálnej mzdy na rok 2015 je z 352 na 380 eur. Za minimálne posledných 7 rokov môžeme hovoriť o radikálnom zvýšení. Vyššie zvýšenie minimálnej mzdy relatívne bolo v rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame vývoj minimálnej mzdy ročne podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka): Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne ( Eurostat ): Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["stúpne", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167954?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:10.754016+00:00"}
{"id": "vr38054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38054", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Nemyslím si, že na takúto pozíciu by mal nastúpiť človek, ktorý pôsobil v Slovenskej informačnej službe. Moderátor: \"Hovoríme o Jánovi Stanovi...\" A v čase, keď Slovenskej informačnej službe šéfoval pán Lexa.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Lexa bol riaditeľom SIS v rokoch 1995 - 1998. V tomto období pracoval v SIS na pozícii analytika aj Ján Stano.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Lexa bol riaditeľom SIS v rokoch 1995 - 1998. V tomto období pracoval v SIS na pozícii analytika aj Ján Stano."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "pracoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/602522/kto-je-ivan-lexa.html", "http://spravy.pravda.sk/nominantom-sas-na-post-sefa-nbu-je-jan-stano-feg-/sk_domace.asp?c=A110405_191221_sk_svet_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:27.814929+00:00"}
{"id": "47696", "numeric_id": 47696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47696", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "sme zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy prijali, kde sme zaviedli spôsob predkupných práv, ktoré ale nakoniec Ústavný súd pred nejakým časom označil za protiústavné a zrušil tieto ustanovenia zákona.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 poslanci za vlády SMERu-SD priijali zákon o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku. Prostredníctvom zákona došlo k sprísneniu podmienok, na základe ktorých bolo možné predať či darovať pozemky. Vďaka tomu malo dôjsť k obmedzeniu pochybných nákupov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Novela nadobudla účinnosť prvého júla 2014. Následne zaslali dve skupiny poslancov NR SR podnet Ústavnému súdu na začatie konania pre posúdenie ústavnosti daného zákona . 14. novembra 2018 Ústavný súd v potvrdil, že ustanovenia paragrafov 4, 5 a 6 sú v rozpore s Ústavou SR a vyjadril stanovisko, že zákon v tejto podobe obmedzuje vlastnícke právo a je „ v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov” ( pdf, s.1). Paragrafy sa týkajú postupov zverejnenia ponuky, postupov prevodu a preukázania prevodu a nadobodnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zakotvovali tiež tzv. kvázipredkupné právo. Po vydaní nálezu ÚS v Zbierke zákonov sa problematické časti zákona stali 11. februára 2019 neplatnými. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 poslanci za vlády SMERu-SD priijali zákon o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku. Prostredníctvom zákona došlo k sprísneniu podmienok, na základe ktorých bolo možné predať či darovať pozemky. Vďaka tomu malo dôjsť k obmedzeniu pochybných nákupov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Novela nadobudla účinnosť prvého júla 2014. Následne zaslali dve skupiny poslancov NR SR podnet Ústavnému súdu na začatie konania pre posúdenie ústavnosti daného zákona . 14. novembra 2018 Ústavný súd v potvrdil, že ustanovenia paragrafov 4, 5 a 6 sú v rozpore s Ústavou SR a vyjadril stanovisko, že zákon v tejto podobe obmedzuje vlastnícke právo a je „ v napätí aj s ústavnou hodnotou personálnej autonómie jednotlivcov” ( pdf, s.1). Paragrafy sa týkajú postupov zverejnenia ponuky, postupov prevodu a preukázania prevodu a nadobodnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Zakotvovali tiež tzv. kvázipredkupné právo. Po vydaní nálezu ÚS v Zbierke zákonov sa problematické časti zákona stali 11. februára 2019 neplatnými. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "účinnosť", "zákona", "pdf,", "Zakotvovali"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/491702-casti-zakona-o-prevode-pody-su-protiustavne/?fbclid=IwAR2cSsnSgYEgAENe8YXOB58wqDfLN7sTQBZj72p1nNH_hqrBjvf92o8oQ2Y", "https://www.relevans.sk/rozhodnutie-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky-o-rozpore-casti-zakona-c-140-2014-z-z-o-nadobudani-vlastnictva-polnohospodarskych-pozemkov-s-ustavou-slovenskej-republiky/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/20160701.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/87270939/Analyticky+prehlad+-+I__2019+-+Plenum+-+1002086.pdf/3f305750-d652-4a07-a44d-7309478b14c0", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/87270939/Analyticky+prehlad+-+I__2019+-+Plenum+-+1002086.pdf/3f305750-d652-4a07-a44d-7309478b14c0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:16.389162+00:00"}
{"id": "vr36904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36904", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ak chcete otvorene, ja poviem, že pre mňa bola hlbokým šokom posledná kauza, takzvaný Gemerský mlyn, pretože skutočne o tom čo urobili nominanti, nie SNS, to boli nominanti Slotu. O nich nerozhodovalo, že budú vo fonde národného majetku, nijaké grémium, nijaký politický orgán.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME prišiel s informáciou, že bývalý členovia výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorých vymenovala koalícia Smeru, HZDS a SNS, pripravili štát o 4,8 milióna eur. Tí totiž 20. júla 2010, už po parlamentných voľbách, schválili mimosúdnu dohodu s podnikom Gemerský mlyn, napriek tomu, že Fond mesiac pred tým vyhral s podnikom súdny spor na prvom stupni. Návrh na odoslanie tejto sumy podal na výkonný výbor J. Valo, nominant SNS, a to aj napriek tomu, že samotný právnik FNM dohodu uzavrieť neodporúčal. Vtedajší predseda výkonného výboru FNM M. Kocourek prípad odmietol komentovať. Na hlasovaní vraj nebol, pretože bol na dovolenke. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sa jednalo o priameho nominanta J. Slotu ako spomína A. Belousovová.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel s informáciou, že bývalý členovia výkonného výboru Fondu národného majetku, ktorých vymenovala koalícia Smeru, HZDS a SNS, pripravili štát o 4,8 milióna eur. Tí totiž 20. júla 2010, už po parlamentných voľbách, schválili mimosúdnu dohodu s podnikom Gemerský mlyn, napriek tomu, že Fond mesiac pred tým vyhral s podnikom súdny spor na prvom stupni. Návrh na odoslanie tejto sumy podal na výkonný výbor J. Valo, nominant SNS, a to aj napriek tomu, že samotný právnik FNM dohodu uzavrieť neodporúčal. Vtedajší predseda výkonného výboru FNM M. Kocourek prípad odmietol komentovať. Na hlasovaní vraj nebol, pretože bol na dovolenke. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sa jednalo o priameho nominanta J. Slotu ako spomína A. Belousovová."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5576847/fond-narodneho-majetku-pripravil-stat-o-miliony.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:05.170899+00:00"}
{"id": "vr13924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13924", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...čo sa týka vyjednávania alebo samotných platových podmienok alebo nastavenia samotného zákona o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov... boli tri základné podmienky. Aby zákon o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov bol taký istý, ako je zákon o odmeňovaní lekárov, aby zákon platil pre všetkých zdravotníckych pracovníkov a zákon aby platil pre všetky ústavné zdravotnícke zariadenia.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z troch základných podmienok, ktoré uvádza minister, sa jedna - podmienka rovnakosti zákona so zákonom o odmeňovaní lekára - nezhoduje s podmienkami udávanými zdravotníckymi odbormi. Platové podmienky lekárov sú zahrnuté pod samostatné ustanovenia zákona, neplatia pre nich podmienky zahrnuté pod pojmom zdravotnícki pracovníci. Ako prioritné sa však z vyhlásení Komory javia princípy, ktoré minister nespomína - zavedenie koeficientov na základe odpracovaných rokov či zohľadnenie náročnosti práce. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek uvádza nasledujúce žiadosti, vzťahujúce sa na návrh zákona o spoločnom odmeňovaní zdravotníkov (netýka sa lekárov): \" 1. Odmeňovať všetkých zdravotníckych pracovníkov na základe zákona, ktorým by boli upravené platy všetkých zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zariadeniach ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bez diskriminácie. 2. Na základe pripraveného zákona odmeňovať všetkých zdravotníckych pracovníkov vo výške, ktorá zodpovedá náročnosti vykonávaných pracovných úloh, miere zodpovednosti za správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, požadovanej úrovni dosiahnutého vzdelania a povinnosti sústavného vzdelávania, teda vo výške koeficientov, ktoré jednotlivé komory predkladali vo svojich návrhoch Ministerstvu zdravotníctva SR. 3. Ďalej žiadame, aby bol všetkým zdravotníckym pracovníkom vo všetkých zariadeniach ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti a to bez rozdielu tento koeficient na základe vyššie uvedeného zákona zvýšený za každé tri roky praxe o 0,03 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (teda cca o 25,70 eur za každé tri roky praxe pre rok 2016) . \" Tieto požiadavky boli vydané v auguste 2015. Spomenuté sú teda podmienky odmeňovania všetkých zdravotníckych pracovníkov (pod pojmom zdravotnícky pracovník sa v zákone chápu zdravotné sestry, laboranti, atď. nie však lekári, tí majú samostatné ustanovenia) aj platnosti pre pracovníkov všetkých ústavných zdravotníckych zariadení (teda nielen tých, ktoré priamo patria pod Ministerstvo zdravotníctva). V tomto konkrétnom dokumente sa síce podmienky rovnosti tohto zákona so zákonom o odmeňovaní lekárov konkrétne nespomína, no spomína sa podmienka koeficientov súvisiacich s dĺžkou praxe a zohľadnenie náročnosti práce, ktoré naopak nespomína vo svojom výroku minister. Najnovšie požiadavky sestier boli vydané na začiatku októbra 2015 ,reagujú na nedostatky vládneho návrhu zákona, ale opäť sa v nich nespomína to, že by zákon týkajúci sa sestier a iných zdravotníckych pracovníkov mal byť rovnaký ako zákon týkajúci sa miezd lekárov. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v tlačovej správe s názvom Zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov z dňa 23. júna 2015 nasledovné:\" Návrh stanovuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov, tak ako je v súčasnosti upravená základná zložka mzdy lekárov. \" Minister Viliam Čislák v závere tlačovej správy konštatuje: \" Dôležité je, že máme zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier a pôrodných asistentiek. Rovnako dôležité je akcentovať skutočnosť, že MZ SR môže ovplyvniť zmeny len v zdravotníckych zariadeniach, na ktoré má priamy dosah - to znamená v štátnych zdravotníckych zariadeniach. \" Z týchto tvrdení ešte z júna 2015 je možné usúdiť, že spomínané podmienky boli prioritami ministra. Portál lekom.sk (Lekárska komora Slovenska) uvádza správu z s názvom Štát hľadá peniaze pre všetkých zdravotníkov . Táto správa pojednáva o odmeňovaní všetkých zdravotníckych zamestnancov, teda nie len štátnych, ale ústavných. Takýto postup podľa správy deklaroval samotný premiér Robert FIco 26. augusta 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z troch základných podmienok, ktoré uvádza minister, sa jedna - podmienka rovnakosti zákona so zákonom o odmeňovaní lekára - nezhoduje s podmienkami udávanými zdravotníckymi odbormi. Platové podmienky lekárov sú zahrnuté pod samostatné ustanovenia zákona, neplatia pre nich podmienky zahrnuté pod pojmom zdravotnícki pracovníci. Ako prioritné sa však z vyhlásení Komory javia princípy, ktoré minister nespomína - zavedenie koeficientov na základe odpracovaných rokov či zohľadnenie náročnosti práce. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek uvádza nasledujúce žiadosti, vzťahujúce sa na návrh zákona o spoločnom odmeňovaní zdravotníkov (netýka sa lekárov): \" 1. Odmeňovať všetkých zdravotníckych pracovníkov na základe zákona, ktorým by boli upravené platy všetkých zdravotníckych pracovníkov vo všetkých zariadeniach ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v zariadeniach sociálnych služieb a zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bez diskriminácie. 2. Na základe pripraveného zákona odmeňovať všetkých zdravotníckych pracovníkov vo výške, ktorá zodpovedá náročnosti vykonávaných pracovných úloh, miere zodpovednosti za správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, požadovanej úrovni dosiahnutého vzdelania a povinnosti sústavného vzdelávania, teda vo výške koeficientov, ktoré jednotlivé komory predkladali vo svojich návrhoch Ministerstvu zdravotníctva SR. 3. Ďalej žiadame, aby bol všetkým zdravotníckym pracovníkom vo všetkých zariadeniach ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti a to bez rozdielu tento koeficient na základe vyššie uvedeného zákona zvýšený za každé tri roky praxe o 0,03 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (teda cca o 25,70 eur za každé tri roky praxe pre rok 2016) . \" Tieto požiadavky boli vydané v auguste 2015. Spomenuté sú teda podmienky odmeňovania všetkých zdravotníckych pracovníkov (pod pojmom zdravotnícky pracovník sa v zákone chápu zdravotné sestry, laboranti, atď. nie však lekári, tí majú samostatné ustanovenia) aj platnosti pre pracovníkov všetkých ústavných zdravotníckych zariadení (teda nielen tých, ktoré priamo patria pod Ministerstvo zdravotníctva). V tomto konkrétnom dokumente sa síce podmienky rovnosti tohto zákona so zákonom o odmeňovaní lekárov konkrétne nespomína, no spomína sa podmienka koeficientov súvisiacich s dĺžkou praxe a zohľadnenie náročnosti práce, ktoré naopak nespomína vo svojom výroku minister. Najnovšie požiadavky sestier boli vydané na začiatku októbra 2015 ,reagujú na nedostatky vládneho návrhu zákona, ale opäť sa v nich nespomína to, že by zákon týkajúci sa sestier a iných zdravotníckych pracovníkov mal byť rovnaký ako zákon týkajúci sa miezd lekárov. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v tlačovej správe s názvom Zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov z dňa 23. júna 2015 nasledovné:\" Návrh stanovuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy zdravotníckych pracovníkov, tak ako je v súčasnosti upravená základná zložka mzdy lekárov. \" Minister Viliam Čislák v závere tlačovej správy konštatuje: \" Dôležité je, že máme zákon o spoločnom odmeňovaní všetkých zdravotníckych pracovníkov, teda nielen sestier a pôrodných asistentiek. Rovnako dôležité je akcentovať skutočnosť, že MZ SR môže ovplyvniť zmeny len v zdravotníckych zariadeniach, na ktoré má priamy dosah - to znamená v štátnych zdravotníckych zariadeniach. \" Z týchto tvrdení ešte z júna 2015 je možné usúdiť, že spomínané podmienky boli prioritami ministra. Portál lekom.sk (Lekárska komora Slovenska) uvádza správu z s názvom Štát hľadá peniaze pre všetkých zdravotníkov . Táto správa pojednáva o odmeňovaní všetkých zdravotníckych zamestnancov, teda nie len štátnych, ale ústavných. Takýto postup podľa správy deklaroval samotný premiér Robert FIco 26. augusta 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "októbra 2015", "tlačovej správe", "Štát hľadá peniaze pre všetkých zdravotníkov"], "url": ["http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/spolocne-poziadavky-stavovskych-a-odborovych-organizacii-v-zdravotnictve.html", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/deklaracia-poziadaviek-sestier-a-porodnych-asistentiek.html", "http://www.health.gov.sk/Clanok?zakon-o-spolocnom-odmenovani-vsetkych-zdravotnickych-pracovnikov", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=3130"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:56.213958+00:00"}
{"id": "vr29638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29638", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol som vo Vietname predsa na návšteve.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná dohladateľná oficiálna zahraničná návšteva Roberta Fica vo Vietname je z októbra roku 2008 . Táto pracovná cesta predstavovala prvú návštevu slovenského predsedu vlády od rozdelenia Československa. Úlohou tejto návštevy bolo upevniť spoluprácu najmä v ekonomickej, hospodárskej a investičnej oblasti. Táto cesta sa uskutočnila v rámci premiérovej návštevy na európsko-ázijskom summite v Pekingu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko R. Fico navštívil Vietnam zastupujúc Slovenskú republiku ako premiér počas jeho prvého volebného obdobia. Na základe dostupných informácií sa aktuálnejšia návšteva slovenského premiéra vo Vietname neuskutočnila.", "analysis_paragraphs": ["Posledná dohladateľná oficiálna zahraničná návšteva Roberta Fica vo Vietname je z októbra roku 2008 . Táto pracovná cesta predstavovala prvú návštevu slovenského predsedu vlády od rozdelenia Československa. Úlohou tejto návštevy bolo upevniť spoluprácu najmä v ekonomickej, hospodárskej a investičnej oblasti. Táto cesta sa uskutočnila v rámci premiérovej návštevy na európsko-ázijskom summite v Pekingu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko R. Fico navštívil Vietnam zastupujúc Slovenskú republiku ako premiér počas jeho prvého volebného obdobia. Na základe dostupných informácií sa aktuálnejšia návšteva slovenského premiéra vo Vietname neuskutočnila."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["2008", "summite"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4144381/fico-zacal-oficialnu-navstevu-vietnamu.html", "http://www.sme.sk/c/4126236/fico-sa-zucastni-azijsko-europskeho-summitu-a-navstivi-vietnam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:32.942697+00:00"}
{"id": "vr14087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14087", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "„…pretože keď povie, že má 14, napriek tomu, že má šedivú bradu, tak proste povie, že má 14. A my mu musíme veriť, napriek tomu, že vieme, že to tak nie je.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 31. mája 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N. Kaliňák vo výroku tvrdí, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl, ktorí o sebe vyhlásia, že sú mladiství, musí štát zaobchádzať ako s mladistvými aj v prípade pochybností. Podľa Zákona o pobyte cudzincov a Zákona o azyle sa za maloletú osobu považuje v sporných prípadoch taká osoba, u ktorej to potvrdí lekárska prehliadka. Do vykonania prehliadky, alebo v prípade odmietnutia prehliadky, je takáto osoba považovaná za plnoletú. Za mladistvú je považovaná len taká osoba, u ktorej lekárska prehliadka nedokázala jasne určiť, že sa jedná o plnoletú osobu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. § 127 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov: \" Ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa § 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. \" Tento zákon tak vyvracia Kaliňákovo tvrdenie, že s osobou, ktorá o sebe prehlási, že je maloletá nemožno zaobchádzať ako s plnoletou. Zákon o azyle ďalej upresňuje, že v sporných prípadoch sa s osobou ako s maloletou zaobchádza len vtedy, keď ani lekárske vyšetrenie nedokázalo určiť, či sa jedná o maloletú alebo plnoletú osobu. § 23 odsek 7 zákona č. 480/2002 o azyle \"Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 31. mája 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N. Kaliňák vo výroku tvrdí, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl, ktorí o sebe vyhlásia, že sú mladiství, musí štát zaobchádzať ako s mladistvými aj v prípade pochybností. Podľa Zákona o pobyte cudzincov a Zákona o azyle sa za maloletú osobu považuje v sporných prípadoch taká osoba, u ktorej to potvrdí lekárska prehliadka. Do vykonania prehliadky, alebo v prípade odmietnutia prehliadky, je takáto osoba považovaná za plnoletú. Za mladistvú je považovaná len taká osoba, u ktorej lekárska prehliadka nedokázala jasne určiť, že sa jedná o plnoletú osobu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. § 127 odsek 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov: \" Ak sa štátny príslušník tretej krajiny odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu podľa § 111 ods. 6, považuje sa na účely konania podľa tohto zákona za plnoletú osobu; ak sa podrobí lekárskemu vyšetreniu, považuje sa za plnoletú osobu až do výsledku lekárskeho vyšetrenia na určenie jeho veku. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné určiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu. Policajný útvar je povinný poučiť štátneho príslušníka tretej krajiny o oprávnení nariadiť vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na konanie podľa tohto zákona, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia. \" Tento zákon tak vyvracia Kaliňákovo tvrdenie, že s osobou, ktorá o sebe prehlási, že je maloletá nemožno zaobchádzať ako s plnoletou. Zákon o azyle ďalej upresňuje, že v sporných prípadoch sa s osobou ako s maloletou zaobchádza len vtedy, keď ani lekárske vyšetrenie nedokázalo určiť, či sa jedná o maloletú alebo plnoletú osobu. § 23 odsek 7 zákona č. 480/2002 o azyle \"Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Denníka N.", "Zákona", "Zákona", "zákona", "zákona"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/534/kalinak-vs-sulik-o-migracii", "https://dennikn.sk/150737/zhoda-postavena-na-chybach/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:19.194648+00:00"}
{"id": "vr28062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28062", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko vyrokovalo podstatne viac peňazí z európskych fondov, ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. O 13 percent máme väčší nárast týchto zdrojov. Dostaneme 15,3 miliardy eur, pokiaľ ide o fondy.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že na roky 2014-2020 máme k dispozícii celkovo 15,3 mld. eur a oproti programovaciemu obdobiu 2007-2013 ide o nárast o 13%. Podľa nových informácií spred týždňa o uzavretí Partnerskej dohody ide pre Slovensko na rok 2014-2020 o balík až 15,3 mld. eur. \"Partnerská dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. EUR na najbližších 10 rokov. Štrukturálne fondy a Kohézny fond predstavujú 13, 7 mld. EUR, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka 1,55 mld. EUR a Európsky námorný a rybársky fond 16 mil. EUR.\" Fico hovorí o náraste 13%. V programovacom období 2007-2013 to bolo spolu 11,5 mld. eur plus približne 2 mld. eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Spolu teda 13,5 mld. eur, čo je oproti vyrokovaným 15,3 mld. eur na obdobie 2014-2020 nárast o 13%. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 — 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že na roky 2014-2020 máme k dispozícii celkovo 15,3 mld. eur a oproti programovaciemu obdobiu 2007-2013 ide o nárast o 13%. Podľa nových informácií spred týždňa o uzavretí Partnerskej dohody ide pre Slovensko na rok 2014-2020 o balík až 15,3 mld. eur. \"Partnerská dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície v objeme 15,3 mld. EUR na najbližších 10 rokov. Štrukturálne fondy a Kohézny fond predstavujú 13, 7 mld. EUR, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka 1,55 mld. EUR a Európsky námorný a rybársky fond 16 mil. EUR.\" Fico hovorí o náraste 13%. V programovacom období 2007-2013 to bolo spolu 11,5 mld. eur plus približne 2 mld. eur z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo. Spolu teda 13,5 mld. eur, čo je oproti vyrokovaným 15,3 mld. eur na obdobie 2014-2020 nárast o 13%. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 — 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "dohody", "2007-2013", "2014 — 2020"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/europska-komisia-schvalila-slovensku-partnersku-dohodu-022605", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/", "http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:05.279062+00:00"}
{"id": "vr14072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14072", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To, že my sme mohli do volieb pripraviť túto brožúrku Agenda 2020 a je tam 150 opatrení, ktorými by sa dalo zlepšiť podnikateľské prostredie...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS naozaj do volieb pripravila brožúrku 150 opatrení s názvom Agenda 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politická strana Sloboda a Solidarita ponúka v rámci predvolebnej kampane stratégiu s názvom Agenda 2020 , ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatrení. V dokumente sa píše: \" Z celkom 150 návrhov je 40 vykonateľných nielen okamžite, ale aj bez dopadu na štátny rozpočet. \" Jedna z oblastí týchto opatrení má priamo názov Podnikateľské prostredie, ostatné tiež súvisia práve so zlepšovaním podnikateľského prostredia, sú to nasledovné: Dane, Odvody, Trh práce a zamestnanie, Štátna byrokracia, Transparentnosť a boj proti korupcii. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SaS naozaj do volieb pripravila brožúrku 150 opatrení s názvom Agenda 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politická strana Sloboda a Solidarita ponúka v rámci predvolebnej kampane stratégiu s názvom Agenda 2020 , ktorá obsahuje 150 konkrétnych opatrení. V dokumente sa píše: \" Z celkom 150 návrhov je 40 vykonateľných nielen okamžite, ale aj bez dopadu na štátny rozpočet. \" Jedna z oblastí týchto opatrení má priamo názov Podnikateľské prostredie, ostatné tiež súvisia práve so zlepšovaním podnikateľského prostredia, sú to nasledovné: Dane, Odvody, Trh práce a zamestnanie, Štátna byrokracia, Transparentnosť a boj proti korupcii. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Agenda 2020"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/4107/2015_06_30_Agenda_2020_FINAL4%20(1).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:21.742526+00:00"}
{"id": "vr26971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26971", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "KDH sa už dlhšie podľa môjho názoru usiluje o prijatie ústavného zákona, ktorý by posilnil postavenie rodiny, respektíve manželstva definovaného ako vzťah muža a ženy.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o ochrane manželstva predložil Daniel Lipšic z KDH už v roku 2004. O ústavnej ochrane sa však hovorí až od roku 2013. Dňa 10. septembra 2013 agentúra SITA uviedla, že KDH chce iniciovať diskusiu o prijatí ústavného zákona o ochrane manželstva. Ján Figeľ sa vtedy na túto tému vyjadril nasledovne: „Vytváranie alternatívy k manželstvu a rodine spochybňuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Nasledujú požiadavky na nové práva, ktoré menia pomery v spoločnosti a oslabujú, čo je zdravé. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre štát,“ vyhlásil Figeľ. Dňa 14.januára 2014 denník SME uviedol, že KDH chce v Ústave definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. KDH chce do Ústavy doplniť tieto dve vety: “Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.” Súčasné znenie Ústavy (.pdf), článok 41, odsek 1, uvádza: \" Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o ochrane manželstva predložil Daniel Lipšic z KDH už v roku 2004. O ústavnej ochrane sa však hovorí až od roku 2013. Dňa 10. septembra 2013 agentúra SITA uviedla, že KDH chce iniciovať diskusiu o prijatí ústavného zákona o ochrane manželstva. Ján Figeľ sa vtedy na túto tému vyjadril nasledovne: „Vytváranie alternatívy k manželstvu a rodine spochybňuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Nasledujú požiadavky na nové práva, ktoré menia pomery v spoločnosti a oslabujú, čo je zdravé. Čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre štát,“ vyhlásil Figeľ. Dňa 14.januára 2014 denník SME uviedol, že KDH chce v Ústave definovať manželstvo ako zväzok muža a ženy. KDH chce do Ústavy doplniť tieto dve vety: “Manželstvo je jedinečným zväzkom jedného muža a jednej ženy. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.” Súčasné znenie Ústavy (.pdf), článok 41, odsek 1, uvádza: \" Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "predložil", "SITA", "SME", "Ústavy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=838", "http://www.sme.sk/c/1744063/poslanci-vitaju-predlozenie-noveho-zakona-o-rodine.html", "http://www.parameter.sk/sk/sekcia/z-domova/2013/09/10/kdh-chce-iniciovat-diskusiu-o-ustavnej-ochrane-manzelstva", "http://www.sme.sk/c/7066400/kdh-chce-v-ustave-definovat-manzelstvo-ako-zvazok-muza-a-zeny.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:11.210697+00:00"}
{"id": "vr30955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30955", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto je tu už večný súboj, tak teda sadnite si do auta, pani redaktorka, zoberte si štáb a ukážte slovenskej verejnosti, kde sa stavajú tie diaľnice? Na troch malých úsekoch sa stavajú.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Košice - Milhosť", "Jablonov - Studenec (druhý profil)", "Jánovce - Jablonov", "Dubná Skala - Turany", "Fričovce - Svinia", "bol položený", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12329&prm1=1&prm2=69", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12328&prm1=1&prm2=176", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:06.682568+00:00"}
{"id": "vr35185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35185", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No nie, neobmenil sa, platí a to preto, lebo my sme dohodli úplne na začiatku tohto procesu, že vytvoríme pracovnú skupinu. V tejto pracovnej skupine majú jednotlivé koaličné strany predkladať svojich kandidátov, svoje návrhy a táto pracovná skupina má dospieť k jednému spoločnému kandidátovi koalície...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pracovná skupina vznikla dohodou medzi koaličnými stranami a nemá oficiálnu platformu. Jej existenciu však už potvrdili všetky koaličné strany. Radičová potvrdila vo videorozhovore pre sme.sk tiež existenciu pracovnej skupiny, kde stranu zastupuje ministerka spravodlivosti Žitňanská.\n\nO účasti Žitňanskej na rokovaní svedčí video Hospodárskych novín a server Webnoviny jej takúto úlohu tiež pripisuje: „SDKÚ-DS na koaličných rokovaniach o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora zastupuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá sa však s novinármi odmietla rozprávať.“\n\nJej existenciu potvrdil i poslanec Kollár na sme.sk : „Nevyjadrím sa k tomu, nechcem nijako ovplyvniť postup, ktorý sme dohodli. Teda, že pracovná skupina bude pracovať ďalej a naše návrhy predložíme tam. Nebudeme ich prezentovať vopred.\"", "analysis_paragraphs": ["Pracovná skupina vznikla dohodou medzi koaličnými stranami a nemá oficiálnu platformu. Jej existenciu však už potvrdili všetky koaličné strany. Radičová potvrdila vo videorozhovore pre sme.sk tiež existenciu pracovnej skupiny, kde stranu zastupuje ministerka spravodlivosti Žitňanská.", "O účasti Žitňanskej na rokovaní svedčí video Hospodárskych novín a server Webnoviny jej takúto úlohu tiež pripisuje: „SDKÚ-DS na koaličných rokovaniach o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora zastupuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Tá sa však s novinármi odmietla rozprávať.“", "Jej existenciu potvrdil i poslanec Kollár na sme.sk : „Nevyjadrím sa k tomu, nechcem nijako ovplyvniť postup, ktorý sme dohodli. Teda, že pracovná skupina bude pracovať ďalej a naše návrhy predložíme tam. Nebudeme ich prezentovať vopred.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vo videorozhovore pre sme.sk", "Hospodárskych novín", "Webnoviny", "na sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5625494/misikova-sa-dostava-z-hry-hrivnak-este-uplne-nie.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-47347500-bugar-pohrozil-rozpadom-koalicie-moze-za-to-trnka", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-nerespektuje-zakony-tvrdi-zaja/238993-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5625494/misikova-sa-dostava-z-hry-hrivnak-este-uplne-nie.html#ixzz14i1wcpE6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:03.657280+00:00"}
{"id": "vr25799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25799", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... pri troške snahy by sa dalo predsa vychádzať aj zo súčasných daňových priznaní a ročných zúčtovaní, ktoré robia zamestnávatelia, pretože už dnes sa gro týchto údajov sústreďuje na Finančnej správe.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Projekt UNITAS má skutočne vo veľkej miere vychádzať práve z dát, ktoré sú dostupné na Finančnej správe, jedná sa totiž o zmodernizovanie, zjednodušenie a zefektívnenie fungovania finančnej správy po funkčnej a finančnej stránke. Projekt UNITAS má zastrešiť sieť daňových a colných úradov.", "analysis_paragraphs": ["Projekt UNITAS má skutočne vo veľkej miere vychádzať práve z dát, ktoré sú dostupné na Finančnej správe, jedná sa totiž o zmodernizovanie, zjednodušenie a zefektívnenie fungovania finančnej správy po funkčnej a finančnej stránke. Projekt UNITAS má zastrešiť sieť daňových a colných úradov."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["totiž", "zastrešiť"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6500664/projekt-unitas-sa-odlozi-na-rok-2014.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2012/cislo-7/projekt-unitas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:33.286824+00:00"}
{"id": "vr29529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29529", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zákonne zakázaná bola ťažba uránu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2014 zákon naozaj zakazuje ťažbu uránu na celom území Slovenska a jeho ťažbu môže schváliť až úspešné referendum uskutočnené na území dotknutých obcí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od 15. júna 2014 je účinný zákon 160/2014 Zb. (. pdf , s. 1), ktorý dopĺňa tzv. geologický zákon a upravuje ťažbu rádioaktívnych nerastov. § 24 a (s. 1) uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2014 zákon naozaj zakazuje ťažbu uránu na celom území Slovenska a jeho ťažbu môže schváliť až úspešné referendum uskutočnené na území dotknutých obcí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od 15. júna 2014 je účinný zákon 160/2014 Zb. (. pdf , s. 1), ktorý dopĺňa tzv. geologický zákon a upravuje ťažbu rádioaktívnych nerastov. § 24 a (s. 1) uvádza:"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "ťažbe", "petíciu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/160-2014-z-z.p-35729.pdf", "http://www.etrend.sk/ekonomika/tazba-uranu-radioaktivne-otazky-bez-odpovedi.html", "http://aktualne.atlas.sk/v-jahodnej-pri-kosiciach-sa-uran-pravdepodobne-tazit-nebude-peticiu-podpisalo-100-tisic-ludi/dnes/regiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:00.361714+00:00"}
{"id": "vr33915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33915", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "My sme podporili v parlamente pozmeňujúce návrhy, ktoré dávala pani podpredsedníčka Jurinová napríklad alebo pán Pollák, aby sa ten zoznam rozšíril aj na prípady, o ktorých tu hovorí kolega Matovič. Ja súhlasím s tým, že akýkoľvek nenávistný trestný čin by mal byť veľmi prísne posudzovaný aj na základe príslušnosti k náboženstvu, na základe príslušnosti k nejakej politickej skupine, alebo na základe sociálneho statusu. Bohužiaľ tie pozmeňováky neprešli, my sme za ne zahlasovali, ale neprešli.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela trestného zákona prešla tretím čítaním 22. mája 2013. Pozmeňujúci návrh (.pdf) Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku podporil svojím podpisom M. Poliačik aj iní poslanci zo SaS. Taktiež pri hlasovaní o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasoval za návrh celý poslanecký klub strany SaS.", "analysis_paragraphs": ["Novela trestného zákona prešla tretím čítaním 22. mája 2013. Pozmeňujúci návrh (.pdf) Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku podporil svojím podpisom M. Poliačik aj iní poslanci zo SaS. Taktiež pri hlasovaní o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasoval za návrh celý poslanecký klub strany SaS."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "Pozmeňujúci návrh", "hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4355", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383709", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:09.625462+00:00"}
{"id": "vr29379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29379", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...napríklad nedávno pred pár dňami bol zverejnený rozhovor Igora Strelkova, to je muž z ruských spravodajských a vojenských služieb, ktorý bojoval v Čečensku a v Srbsku a organizoval napríklad tú anexiu Krymu a bol jeden z veliteľov, ktorý štartovali tú celú akože proruských rebelov v Donbase. On hovoril, že sa prerátali, že si mysleli, že obsadia východ Ukrajiny Rusi veľmi ľahko.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Strelkov je bývalý dôstojník ruskej tajnej služby. V novembri 2014 Strelkov v rozhovore pre ruské noviny Zavtra vyhlásil , že spolu so svojou jednotkou vstúpil do východnej Ukrajiny, a pomohol začať konflikt. Strelkov v rozhovore ďalej prezentoval svoje očakávania, podľa ktorých mohla Ruská federácia zopakovať úspech anexie Krymu, ak by konala inak. Šebej tvrdí, že Strelkov usudzoval, že sa ruská strana pri vstupe do konfliktu prerátala, a očakávala ľahké obsadenie Ukrajiny. Nakoľko však podľa dostupných zdrojov Strelkov neprehlásil, že by sa pri vstupe do Ukrajiny prerátali alebo očakávali ľahké obsadenie, ale vyjadruje, že s inou stratégiou mohlo dojsť k ľahkému obsadeniu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Igor Strelkov je bývalý dôstojník ruskej tajnej služby. V novembri 2014 Strelkov v rozhovore pre ruské noviny Zavtra vyhlásil , že spolu so svojou jednotkou vstúpil do východnej Ukrajiny, a pomohol začať konflikt. Strelkov v rozhovore ďalej prezentoval svoje očakávania, podľa ktorých mohla Ruská federácia zopakovať úspech anexie Krymu, ak by konala inak. Šebej tvrdí, že Strelkov usudzoval, že sa ruská strana pri vstupe do konfliktu prerátala, a očakávala ľahké obsadenie Ukrajiny. Nakoľko však podľa dostupných zdrojov Strelkov neprehlásil, že by sa pri vstupe do Ukrajiny prerátali alebo očakávali ľahké obsadenie, ale vyjadruje, že s inou stratégiou mohlo dojsť k ľahkému obsadeniu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Igor", "Strelkov", "vyhlásil", "vyjadril", "Posledný"], "url": ["http://www.spectator.co.uk/features/9298982/the-frightening-face-of-russias-future/", "http://www.bbc.com/news/world-latin-america-27211501", "http://www.themoscowtimes.com/news/article/russias-igor-strelkov-i-am-responsible-for-war-in-eastern-ukraine/511584.html", "http://www.ibtimes.co.uk/igor-strelkov-i-started-war-eastern-ukraine-1475982", "http://www.spiegel.de/international/europe/the-ukraine-war-from-perspective-of-russian-nationalists-a-1023801.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:48.781928+00:00"}
{"id": "vr30319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30319", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Češi dostali za minulý rok 5 až 8 tisíc navrch. My sme nedostali nič. Čiže tam je v podstate jedna sekera, druhá vec je, tento rok dostanú ďalších 10 % navýšenie a prvého januára 2013 dostanú trojnásobný priemerný plat v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Marián Kollár zavádzajúco interpretuje situáciu v českom zdravotníctve. Lekári skutočne tento rok dostali, podľa uzavretého Memoranda medzi nimi a vládou, 5 - 8 tisíc korún navyše. Podľa rovnakej dohody by ich platy mali ďalej rásť tak, aby v roku 2013 dosahovali 1,5 - 3 krát výšku priemernej mzdy. Kollár si vybral hornú hranicu, v skutočnosti to bude v priemere niekde medzi 1,5 - 3 krát.O 10% navýšení nie je v českej dohode zmienka.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kollár zavádzajúco interpretuje situáciu v českom zdravotníctve. Lekári skutočne tento rok dostali, podľa uzavretého Memoranda medzi nimi a vládou, 5 - 8 tisíc korún navyše. Podľa rovnakej dohody by ich platy mali ďalej rásť tak, aby v roku 2013 dosahovali 1,5 - 3 krát výšku priemernej mzdy. Kollár si vybral hornú hranicu, v skutočnosti to bude v priemere niekde medzi 1,5 - 3 krát.O 10% navýšení nie je v českej dohode zmienka."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["skutočne", "najnovších"], "url": ["http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/heger-se-shodl-s-lekari-souhlasit-musi-jeste-odbory-i-vlada/596267&id_seznam=9970", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/136329-lekarske-odbory-nejsou-spokojeny-s-plnenim-memoranda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:31.239322+00:00"}
{"id": "vr38547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38547", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vlastne asi mesiac pred voľbami alebo dva mesiace pred voľbami sa odohrali vlastne ničivé záplavy a ľudia začali dostávať peniaze v podstate v priebehu šiestich dní...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okamžitá finančná pomoc obyvateľom, ktorí boli postihnutí počas záplav v máji a júni 2010 a ich následkov, prebiehala v dvoch fázach. Išlo podľa aktuality.sk o tzv. prvú pomoc, ktorá bola smerovaná k najviac poškodeným subjektom a výška tejto pomoci sa pohybovala od 300 do 3000 eur. Minister vnútra R. Kaliňák , 7. júna 2010: \"Všetky body sú na základe návrhov starostov. Nejde o odškodnenie, ktoré trvá týždne a mesiace, kým občania vyčíslia a vyúčtujú škody, ktoré im živel napáchal. Ide o poskytnutie prvej pomoci na zvládnutie základných existenčných potrieb.\" Prvé peniaze prišli na východ Slovenska 9. júna . Finančné prostriedky v prvej fáze (do výšky 300 eur) prichádzali na účty v priebehu týždňa a boli určené na nákup dezinfekčných a čistiacich prostriedkov. Pre obyvateľov zaplavených domov alebo ich častí, vláda vyčlenila na prvú pomoc do výšky 3000 eur na jeden poškodený objekt (1000 eur na poškodené bytové priestory a 3000 eur na zrútené bytové priestory). Tieto peniaze však boli vyplatené až v priebehu nasledujúceho mesiaca. Správu o opatreniach vykonaných v rámci eliminácie škôd spôsobených povodňami na území SR v máji a júni 2010 vláda schválila uznesením č. 482/2010 zo 14. júla.", "analysis_paragraphs": ["Okamžitá finančná pomoc obyvateľom, ktorí boli postihnutí počas záplav v máji a júni 2010 a ich následkov, prebiehala v dvoch fázach. Išlo podľa aktuality.sk o tzv. prvú pomoc, ktorá bola smerovaná k najviac poškodeným subjektom a výška tejto pomoci sa pohybovala od 300 do 3000 eur. Minister vnútra R. Kaliňák , 7. júna 2010: \"Všetky body sú na základe návrhov starostov. Nejde o odškodnenie, ktoré trvá týždne a mesiace, kým občania vyčíslia a vyúčtujú škody, ktoré im živel napáchal. Ide o poskytnutie prvej pomoci na zvládnutie základných existenčných potrieb.\" Prvé peniaze prišli na východ Slovenska 9. júna . Finančné prostriedky v prvej fáze (do výšky 300 eur) prichádzali na účty v priebehu týždňa a boli určené na nákup dezinfekčných a čistiacich prostriedkov. Pre obyvateľov zaplavených domov alebo ich častí, vláda vyčlenila na prvú pomoc do výšky 3000 eur na jeden poškodený objekt (1000 eur na poškodené bytové priestory a 3000 eur na zrútené bytové priestory). Tieto peniaze však boli vyplatené až v priebehu nasledujúceho mesiaca. Správu o opatreniach vykonaných v rámci eliminácie škôd spôsobených povodňami na území SR v máji a júni 2010 vláda schválila uznesením č. 482/2010 zo 14. júla."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["podľa aktuality.sk", "Minister vnútra R. Kaliňák", "prišli na východ Slovenska 9. júna", "Správu o opatreniach"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/165314/povodne-kolko-dostanu-postihnuti-v-ramci-pomoci/", "http://www.aktuality.sk/clanok/165314/povodne-kolko-dostanu-postihnuti-v-ramci-pomoci/", "http://korzar.sme.sk/c/5413736/prve-peniaze-za-povodne-priniesli-v-taske.html", "http://www.krajina.gov.sk/data/att/24440_subor.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:33.820982+00:00"}
{"id": "vr27722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27722", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Vytvorili sme tri pracovné skupiny. Jedna sa venuje práve 10 rokom členstva, tá bude teraz končiť, druhá sa venuje tomu, aká je situácia v EÚ a kde je slovenský hlas a kde vidíme úlohu Slovenskej republiky a tá tretia pracovná skupina sa venuje príprave na naše predsedníctvo.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa vytvorili tri skupiny. Ich výpočet a stručný popis uvádzame nižšie. Pracovná skupina č. 1 sa venuje súčasným výzvam integrácie. Dokument tejto skupiny hovorí : \"Cieľom pracovnej skupiny I. Národného konventu o Európskej únii je zadefinovať víziu „akú Európu chceme“ a na národnej úrovni diskusiou reflektovať prebiehajúcu európsku debatu o posilňovaní európskej integrácie.\" Pracovná skupina č. 2 sa venuje hodnotením 10 rokov v EÚ. Výstup skupiny hovorí : \" Cieľom pracovnej skupiny II. Národného konventu o Európskej únii je zhodnotiť naplnenie cieľov integrácie Slovenska do Európskej únie pri blížiacom sa 10. výročí vstupu, vyhodnotiť dopady a kľúčové momenty integrácie.\" 10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ hodnotila pracovná skupina č. 2, pričom výstupom bola Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ, ktorú 30. apríla 2014 vláda schválila Hodnotiacu správu vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) a partnermi. Došlo teda k naplneniu činnosti tejto pracovnej skupiny, teda schválením hodnotiacej správy. O ďalších aktivitách tejto skupiny nie sú ďalšie informácie. Tretia pracovná skupina sa venuje slovenskému predsedníctvu v EÚ a témam spojených s našim predsedníctvom v roku 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa vytvorili tri skupiny. Ich výpočet a stručný popis uvádzame nižšie. Pracovná skupina č. 1 sa venuje súčasným výzvam integrácie. Dokument tejto skupiny hovorí : \"Cieľom pracovnej skupiny I. Národného konventu o Európskej únii je zadefinovať víziu „akú Európu chceme“ a na národnej úrovni diskusiou reflektovať prebiehajúcu európsku debatu o posilňovaní európskej integrácie.\" Pracovná skupina č. 2 sa venuje hodnotením 10 rokov v EÚ. Výstup skupiny hovorí : \" Cieľom pracovnej skupiny II. Národného konventu o Európskej únii je zhodnotiť naplnenie cieľov integrácie Slovenska do Európskej únie pri blížiacom sa 10. výročí vstupu, vyhodnotiť dopady a kľúčové momenty integrácie.\" 10 rokov od vstupu Slovenska do EÚ hodnotila pracovná skupina č. 2, pričom výstupom bola Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ, ktorú 30. apríla 2014 vláda schválila Hodnotiacu správu vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) a partnermi. Došlo teda k naplneniu činnosti tejto pracovnej skupiny, teda schválením hodnotiacej správy. O ďalších aktivitách tejto skupiny nie sú ďalšie informácie. Tretia pracovná skupina sa venuje slovenskému predsedníctvu v EÚ a témam spojených s našim predsedníctvom v roku 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["skupina č. 1", "hovorí", "skupina č. 2", "hovorí", "schválila", "správu", "Tretia"], "url": ["http://www.konvent.sk/index.php?r=event/view&id=6", "http://www.konvent.sk/index.php?r=media/view&id=22", "http://www.konvent.sk/index.php?r=event/view&id=7", "http://www.konvent.sk/index.php?r=media/view&id=20", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23466", "http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_153F72600A665405C1257CCA003E994D_SK/$File/10_rokov_EU_pre_WEB.pdf", "http://www.konvent.sk/index.php?r=event/view&id=11"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:23.625245+00:00"}
{"id": "vr33098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33098", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak nám dokážte podporu opozície, aby sme ho mohli považovať za opozičného kandidáta. Tak samozrejme im chýba 20 ľudí. Čiže tretina opozície za toho kandidáta nehlasovala.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z kontextu diskusie vyplýva, že politici hovoria o poslednej voľbe. Za predpokladu, že SMER deklaroval 10 hlasov v každej voľbe, opozičných poslancov by za Klimeša v poslednej voľbe hlasovalo 49 poslancov. Inými slovami, z celkového počtu opozičných poslancov 67 chýbalo 18 opozičných poslancov. V prípade, že by SMER poskytol menej ako 10 hlasov, opozičných poslancov by chýbalo ešte menej. R. Kaliňák uvádza nepresný počet chýbajúcich. 18 chýbajúcich opozičných poslancov predstavuje približne 27% opozície, čo sa nedá považovať za tretinu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu diskusie vyplýva, že politici hovoria o poslednej voľbe. Za predpokladu, že SMER deklaroval 10 hlasov v každej voľbe, opozičných poslancov by za Klimeša v poslednej voľbe hlasovalo 49 poslancov. Inými slovami, z celkového počtu opozičných poslancov 67 chýbalo 18 opozičných poslancov. V prípade, že by SMER poskytol menej ako 10 hlasov, opozičných poslancov by chýbalo ešte menej. R. Kaliňák uvádza nepresný počet chýbajúcich. 18 chýbajúcich opozičných poslancov predstavuje približne 27% opozície, čo sa nedá považovať za tretinu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["10 hlasov", "26.júla 2012", "18.septembra 2012", "11.decembra 2012"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:24.093837+00:00"}
{"id": "vr36973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36973", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To samozrejme, že nie je pravda. To nie je pravda. My sme si povedali číslo, tak tie automatické zbrane, pôvodne automatické zbrane, ktoré budú zakázané, je držba v domácnosti. Tých je dvetisíc.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Legis telum hovorí o tom, že cez 2 tisíc je len samopalov vzor 58, zakázané ale majú byť aj ostatné typy automatických zbraní.", "analysis_paragraphs": ["Legis telum hovorí o tom, že cez 2 tisíc je len samopalov vzor 58, zakázané ale majú byť aj ostatné typy automatických zbraní."], "analysis_date": "2011-01-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:04.211132+00:00"}
{"id": "vr16007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16007", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...takýchto rozhodnutí prezident každý vydal zhruba 2-tisíc a môže sa znova stať v histórii, že to bude rozhodnutie k osobe blízkej.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podpredseda národnej rady Andrej Danko v tomto výroku hovorí o amnestiách, konkrétne, že každý prezident vydal zhruba 2-tisíc rozhodnutí o tom či udeliť alebo neudeliť amnestiu. Snažili sme sa vypátrať údaje o amnestiách počas funkčného obdobia prezidentov Michala Kováča, Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku avšak tieto informácie nie sú verejne dostupné. Jediné dostupné fakty sú z roku 2013 a 2004. Obe informácie pochádzajú z funkčného obdovia Ivana Gašparoviča v roku 2004 udeliľ milosť 20 osobám a v roku 2013 to boli amnestie vačšieho rozsahu, kedy sa to dotklo až 1200 ľudí. Informácie však nieje možné zistiť u každého prezidenta, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre zaujímavosť Andrej Kiska za svoje obdobie od nástupu do funkcie 15. júna 2014 do obdobia najaktuálnejších údajov 28. februára 2017 dostal podnet na rozhodnutie o 1789 milostiach.", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda národnej rady Andrej Danko v tomto výroku hovorí o amnestiách, konkrétne, že každý prezident vydal zhruba 2-tisíc rozhodnutí o tom či udeliť alebo neudeliť amnestiu. Snažili sme sa vypátrať údaje o amnestiách počas funkčného obdobia prezidentov Michala Kováča, Rudolfa Schustera, Ivana Gašparoviča a Andreja Kisku avšak tieto informácie nie sú verejne dostupné. Jediné dostupné fakty sú z roku 2013 a 2004. Obe informácie pochádzajú z funkčného obdovia Ivana Gašparoviča v roku 2004 udeliľ milosť 20 osobám a v roku 2013 to boli amnestie vačšieho rozsahu, kedy sa to dotklo až 1200 ľudí. Informácie však nieje možné zistiť u každého prezidenta, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre zaujímavosť Andrej Kiska za svoje obdobie od nástupu do funkcie 15. júna 2014 do obdobia najaktuálnejších údajov 28. februára 2017 dostal podnet na rozhodnutie o 1789 milostiach."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["fakty", "1789"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252599-prezident-dal-amnestiu-1-200-ludom/", "https://www.prezident.sk/page/milosti-a-amnestie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:46.391108+00:00"}
{"id": "48876", "numeric_id": 48876, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48876", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dnes sa vyjadril poľský prezident Duda, že odovzdanie stíhačiek Ukrajine je veľmi citlivá vec. (...) Dnes pani ministerka zahraničných vecí Nemecka povedala, že to je tak závažná vec, že si nedovolí sama ani len vyjadriť svoj postoj, či áno, či nie a že by malo dôjsť ku koordinácii krajín.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľský prezident Andrzej Duda označil prípadné zaslanie bojových lietadiel Ukrajine za veľmi vážne rozhodnutie, ktoré sa nebude prijímať ľahko. Duda odmietol možnosť, že by Poľsko dodalo bojové lietadlá bez predchádzajúcej koordinácie so spojencami v rámci NATO. Poľsko v súčasnosti disponuje menej než 50 lietadlami typu F-16, čo je slovami prezidenta nedostatočné množstvo.\n\nPodľa nemeckého kancelára Olafa Scholza zaslanie lietadiel neprichádza do úvahy, a to aj napriek faktu, že Berlín Ukrajine už poskytol tanky typu Leopard 2. Scholz nehodlá podkopávať dôveru nemeckej verejnosti voči jeho vláde novými debatami ohľadom zvyšovania dodávok zbraní pre Ukrajinu. Kvôli strachu z eskalácie takisto zopakoval, že sa nejedná o vojnu s NATO a prisľúbil telefonát s ruským prezidentom Putinom. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock potvrdila , že nemecká vláda o poskytnutí stíhačiek Ukrajine nediskutuje.", "analysis_paragraphs": ["Poľský prezident Andrzej Duda označil prípadné zaslanie bojových lietadiel Ukrajine za veľmi vážne rozhodnutie, ktoré sa nebude prijímať ľahko. Duda odmietol možnosť, že by Poľsko dodalo bojové lietadlá bez predchádzajúcej koordinácie so spojencami v rámci NATO. Poľsko v súčasnosti disponuje menej než 50 lietadlami typu F-16, čo je slovami prezidenta nedostatočné množstvo.", "Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza zaslanie lietadiel neprichádza do úvahy, a to aj napriek faktu, že Berlín Ukrajine už poskytol tanky typu Leopard 2. Scholz nehodlá podkopávať dôveru nemeckej verejnosti voči jeho vláde novými debatami ohľadom zvyšovania dodávok zbraní pre Ukrajinu. Kvôli strachu z eskalácie takisto zopakoval, že sa nejedná o vojnu s NATO a prisľúbil telefonát s ruským prezidentom Putinom. Ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock potvrdila , že nemecká vláda o poskytnutí stíhačiek Ukrajine nediskutuje."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["označil", "disponuje", "nehodlá", "potvrdila"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-64602603", "https://www.rferl.org/a/poland-ukraine-fighter-jets-nato/32266934.html", "https://interfax.com.ua/news/general/887101.html", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/02/13/7389205/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:34.409424+00:00"}
{"id": "49959", "numeric_id": 49959, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49959", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "9 mesiacov si nevedeli zvoliť predsedu Národnej rady.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali 30. septembra 2023, poslanci si 25. októbra zvolili za predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. V tejto funkcii pôsobil do 6. apríla 2024, kedy jeho mandát poslanca a predsedu Národnej rady zanikol po zvolení do funkcie prezidenta. Od 6. apríla 2024 do 26. marca 2025 bola funkcia predsedu parlamentu neobsadená. Novým predsedom sa v marci 2025 stal Richard Raši.\n\n6. apríla 2024 bol Peter Pellegrini zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, čo znamenalo, že musel opustiť svoju pozíciu predsedu parlamentu. Právomoci predsedu zatiaľ vykonával podpredseda parlamentu Peter Žiga, ktorý bol poverený riadením Národnej rady poverený do zvolenia nového predsedu parlamentu. Voľba nového predsedu sa stala predmetom politických diskusií a neobsadenie tohto postu po dobu viac ako troch mesiacov vyvolalo kritiku zo strany opozície. Nového predsedu parlamentu si poslanci zvolili na schôdzi 26. marca 2025. Tajnú voľbu s počtom 79 hlasov vyhral nominant strany Hlas-SD Richard Raši. Opoziční poslanci kritizovali voľbu nového predsedu, keďže podľa nich nebola tajná.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konali 30. septembra 2023, poslanci si 25. októbra zvolili za predsedu parlamentu Petra Pellegriniho. V tejto funkcii pôsobil do 6. apríla 2024, kedy jeho mandát poslanca a predsedu Národnej rady zanikol po zvolení do funkcie prezidenta. Od 6. apríla 2024 do 26. marca 2025 bola funkcia predsedu parlamentu neobsadená. Novým predsedom sa v marci 2025 stal Richard Raši.", "6. apríla 2024 bol Peter Pellegrini zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, čo znamenalo, že musel opustiť svoju pozíciu predsedu parlamentu. Právomoci predsedu zatiaľ vykonával podpredseda parlamentu Peter Žiga, ktorý bol poverený riadením Národnej rady poverený do zvolenia nového predsedu parlamentu. Voľba nového predsedu sa stala predmetom politických diskusií a neobsadenie tohto postu po dobu viac ako troch mesiacov vyvolalo kritiku zo strany opozície. Nového predsedu parlamentu si poslanci zvolili na schôdzi 26. marca 2025. Tajnú voľbu s počtom 79 hlasov vyhral nominant strany Hlas-SD Richard Raši. Opoziční poslanci kritizovali voľbu nového predsedu, keďže podľa nich nebola tajná."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["konali", "zvolili", "zanikol", "bola", "stal", "zvolený", "opustiť", "vykonával", "vyvolalo", "zvolili", "vyhral", "kritizovali"], "url": ["https://www.minv.sk/?volby-nrsr", "https://www.tablet.tv/live/22367?search_relacia=live&video_name=x8p383tpredsedom-parlamentu-sa-stal-p-pellegrini", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?MasterID=56675&sid=udalosti%2Fudalost&", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/959519-narodna-rada-ma-takmer-po-roku-predsedu-poslanci-zvolili-richarda-rasiho", "https://www.ta3.com/clanok/986799/slovenska-hra-o-trony-je-ukoncena-rasi-sa-stal-sefom-parlamentu-poslanci-tiez-zvolili-pat-novych-clenov-rady-stvr", "https://www.tablet.tv/live/22367?search_relacia=live&video_name=x8p383tpredsedom-parlamentu-sa-stal-p-pellegrini", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?MasterID=56675&sid=udalosti%2Fudalost&", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=741", "https://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-kritizuje-ze-parlament-este/845902-clanok.html", "https://www.noviny.sk/politika/1040725-predseda-nr-sr-je-po-skoro-roku-zvoleny-je-nim-richard-rasi", "https://www.noviny.sk/politika/1040725-predseda-nr-sr-je-po-skoro-roku-zvoleny-je-nim-richard-rasi", "https://hnonline.sk/slovensko/96202623-rasi-sa-dockal-koalicia-ho-poslala-do-cela-narodnej-rady-volba-vsak-podla-opozicie-neprebehla-tajne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:44.942560+00:00"}
{"id": "47978", "numeric_id": 47978, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47978", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Ľudia vám povedali v referende 600 tisíc podpismi, že chcú referendum o predčasných voľbách a pán Matovič a pán Kollár sľúbili, že to referendum bude.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár prisľúbil ústavný zákon, ktorým by umožnili referendum o predčasných voľbách. O podpore OĽaNO a Igora Matoviča pre tento zákon hovoril v médiách aj prezidentke, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opozícia sa pokúsila začiatkom roka 2021 iniciovať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady, pod petíciu za jeho vypísanie sa podpísalo viac ako 600 tisíc ľudí. Prezidentka Čaputová sa však obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol o protiústavnosti takejto formulácie referendovej otázky. V reakcií na to sa líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vyjadril , že občania by mali mať možnosť vyjadriť v referende svoj názor, a prezidentku za podanie na Ústavný súd kritizoval. Igor Matovič však nikdy nesľúbil, že refrendum podporí. Predseda Národnej rady Kollár na druhej strane tvrdil , že jeho strana referendum podporí, a apeloval na vládu, aby pripravila novelizáciu Ústavy, ktorá by konanie takéhoto referenda umožnila.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár prisľúbil ústavný zákon, ktorým by umožnili referendum o predčasných voľbách. O podpore OĽaNO a Igora Matoviča pre tento zákon hovoril v médiách aj prezidentke, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opozícia sa pokúsila začiatkom roka 2021 iniciovať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady, pod petíciu za jeho vypísanie sa podpísalo viac ako 600 tisíc ľudí. Prezidentka Čaputová sa však obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol o protiústavnosti takejto formulácie referendovej otázky. V reakcií na to sa líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vyjadril , že občania by mali mať možnosť vyjadriť v referende svoj názor, a prezidentku za podanie na Ústavný súd kritizoval. Igor Matovič však nikdy nesľúbil, že refrendum podporí. Predseda Národnej rady Kollár na druhej strane tvrdil , že jeho strana referendum podporí, a apeloval na vládu, aby pripravila novelizáciu Ústavy, ktorá by konanie takéhoto referenda umožnila."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["600 tisíc", "protiústavnosti", "vyjadril", "tvrdil", "apeloval"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/caputova-uz-dostala-referendum-o-predcasnych-volbach-peticne-harky-maju-viac-ako-600-tisic-podpisov/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/07/ustavny-sud-rozhodol-referendum-o-predcasnych-volbach-nie-je-v-sulade-s-ustavou/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2032996_podla-matovica-konala-caputova-podlo-a-zakerne-prezidentka-vyzvala-poslancov-aby-zmenili-ustavu", "https://dennikn.sk/2461510/kollar-chce-pre-referendum-menit-ustavu-fico-suhlasi-a-sas-odkazuje-nech-si-predseda-parlamentu-pozrie-rokovaci-poriadok/", "https://domov.sme.sk/c/22752510/kollar-je-pripraveny-zmenit-ustavu-tak-aby-sa-mohlo-konat-referendum.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:18.833806+00:00"}
{"id": "vr39042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39042", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Veď my máme aj historickú skúsenosť zo Slovenska. Máme tu 6 nemocníc (transformovaných na a.s. pozn.) od roku 2006, ktoré sú vo vyrovnanom hospodárení.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Skutočne máme na Slovensku šesť nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti, ako tvrdí I. Uhliarik. Letecká vojenská nemocnica , a.s., Národný ústav srdcových a cievnych chorôb , a.s., Nemocnica Poprad , a.s., Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb , a.s., Východoslovenský onkologický ústav , a.s., Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bohužiaľ na stránkach nemocníc sa nám nepodarilo nájsť výsledky ich hospodárenia ani žiadne výročné správy. Pluska : Vzorom sú podla neho srdcovo- cievne ústavy, ktoré ako akciovky fungujú od roku 2006. Jedným z nich je aj Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Ako dokáže hospodáriť vyrovnane a čo je najdôležitejšie v manažovaní akciovky? „Cieľom je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. No musíme dbať aj na dodržanie ekonomických pravidiel, ktoré platia všeobecne. Neminúť viac, ako si vieme zarobiť, správať sa hospodárne a efektívne,“ tvrdí doktor Peter Mečiar, generálny riaditeľ daného ústavu. Zdá sa, že táto akciovka funguje ideálne. Dozvedeli sme sa však, že tento ústav v prípade poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne operuje len neodkladné prípady. V rozhovore pre Zdravotnícke noviny to vraví šéf ústavu. Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb dokáže hospodáriť vyrovnane, avšak v prípade poistencov VšZP operuje len neodkladné prípady a ostatné posiela do štátnych nemocníc, kde sa potom vytvárajú dlhy. Údaje o vyrovnanom hospodárení ostatných nemocníc sa nám získať nepodarilo, výrok musíme hodnotiť ako neoveriteľný, hoci v prípade, že by takto fungovali aj ostatné tranformované nemocnice, jednalo by sa zo strany ministra Uhliarika o zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Skutočne máme na Slovensku šesť nemocníc transformovaných na akciové spoločnosti, ako tvrdí I. Uhliarik. Letecká vojenská nemocnica , a.s., Národný ústav srdcových a cievnych chorôb , a.s., Nemocnica Poprad , a.s., Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb , a.s., Východoslovenský onkologický ústav , a.s., Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bohužiaľ na stránkach nemocníc sa nám nepodarilo nájsť výsledky ich hospodárenia ani žiadne výročné správy. Pluska : Vzorom sú podla neho srdcovo- cievne ústavy, ktoré ako akciovky fungujú od roku 2006. Jedným z nich je aj Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Ako dokáže hospodáriť vyrovnane a čo je najdôležitejšie v manažovaní akciovky? „Cieľom je poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. No musíme dbať aj na dodržanie ekonomických pravidiel, ktoré platia všeobecne. Neminúť viac, ako si vieme zarobiť, správať sa hospodárne a efektívne,“ tvrdí doktor Peter Mečiar, generálny riaditeľ daného ústavu. Zdá sa, že táto akciovka funguje ideálne. Dozvedeli sme sa však, že tento ústav v prípade poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne operuje len neodkladné prípady. V rozhovore pre Zdravotnícke noviny to vraví šéf ústavu. Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb dokáže hospodáriť vyrovnane, avšak v prípade poistencov VšZP operuje len neodkladné prípady a ostatné posiela do štátnych nemocníc, kde sa potom vytvárajú dlhy. Údaje o vyrovnanom hospodárení ostatných nemocníc sa nám získať nepodarilo, výrok musíme hodnotiť ako neoveriteľný, hoci v prípade, že by takto fungovali aj ostatné tranformované nemocnice, jednalo by sa zo strany ministra Uhliarika o zavádzanie."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["šesť", "Letecká vojenská nemocnica", "Národný ústav srdcových a cievnych chorôb", "Nemocnica Poprad", "Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb", "Východoslovenský onkologický ústav", "Pluska"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?zdravotnicke-zariadenia", "http://www.lvn.sk/index.php/sk/about-us.html", "http://www.nusch.sk/sk", "http://www.nemocnicapp.sk/", "http://www.suscch.eu/news.php", "http://www.vou.sk/o_nas/", "http://www.pluska.sk/zdravie/nemocnice-su-bez-dlhov-lebo-chorych-posielaju-prec.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:35.533265+00:00"}
{"id": "vr26842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26842", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Vzniká nové národne bezpečnostné analytické centrum, ktoré tu doteraz nebolo a chýbala vlastne nejaká koordinácia tých jednotlivých služieb a výmeny informácií.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA má ministerstvo vnútra návrh zákona pripravený, no do medzirezortného pripomienkového konania sa dostane v najbližších týždňoch. TASR sa odvoláva na tvrdenia Jaroslava Bašku v diskusnej relácii TA3 V politike. Nemáme teda dostatočne overiteľný zdroj tvrdenia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA má ministerstvo vnútra návrh zákona pripravený, no do medzirezortného pripomienkového konania sa dostane v najbližších týždňoch. TASR sa odvoláva na tvrdenia Jaroslava Bašku v diskusnej relácii TA3 V politike. Nemáme teda dostatočne overiteľný zdroj tvrdenia."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", ""], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/786756-vlada-chce-mat-z-tajnej-sluzby-represivny-organ-tvrdi-fedor/", "http://www.teraz.sk/slovensko/spravodajske-sluzby-novy-zakon/73267-clanok.html", "http://www.sis.gov.sk/o-nas/zakon-o-sis.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:36.885913+00:00"}
{"id": "vr38935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38935", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "SDKÚ demokratická strana vždy hľadala riešenia, ktoré by boli schodné a priechodné aj pre našich partnerov, preto sme navrhli napríklad aj odsunúť ratifikáciu navýšenia eurovalu až na koniec ako posledná z členských krajín eurozóny. To sme sa s našimi partnermi rýchlo dohodli.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ : \" ...„Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie,“ povedal Dzurinda s tým, že aj my by sme mali zodpovednejšie prikročiť k svojim úlohám. Slovensko chce mať v eurozóne posledné slovo v otázke zvyšovania eurovalu a ďalších dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami, napríklad o zvyšovaní právomocí a flexibility eurovalu. Dohodla sa na tom koalícia, podľa ktorej by Slovensko malo tieto dokumenty ratifikovať ako posledné v menovej únii. \" TASR: \"Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) \"Šéf SaS Richard Sulík považuje rozhodnutie straníckych lídrov za dobré. \"Nevidím, žiaden dôvod, aby Slovensko bolo prvé a hnalo sa silou mocou do stavu, ktorý nie je podľa môjho presvedčenia pre nás výhodný. Nech sa pekne zvyšok EÚ dohodne alebo nedohodne, a potom môžeme diskutovať,\" avizoval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ : \" ...„Na stole nie je lepšie a efektívnejšie riešenie,“ povedal Dzurinda s tým, že aj my by sme mali zodpovednejšie prikročiť k svojim úlohám. Slovensko chce mať v eurozóne posledné slovo v otázke zvyšovania eurovalu a ďalších dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami, napríklad o zvyšovaní právomocí a flexibility eurovalu. Dohodla sa na tom koalícia, podľa ktorej by Slovensko malo tieto dokumenty ratifikovať ako posledné v menovej únii. \" TASR: \"Slovenská republika pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich so zmenami v dočasnom a vytvorení trvalého eurovalu ako posledná krajina eurozóny. Po rokovaní lídrov koaličných strán to oznámila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) \"Šéf SaS Richard Sulík považuje rozhodnutie straníckych lídrov za dobré. \"Nevidím, žiaden dôvod, aby Slovensko bolo prvé a hnalo sa silou mocou do stavu, ktorý nie je podľa môjho presvedčenia pre nás výhodný. Nech sa pekne zvyšok EÚ dohodne alebo nedohodne, a potom môžeme diskutovať,\" avizoval.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ", "TASR:"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/m-dzurinda-lepsie-riesenie-ako-euroval-2-momentalne-neexistuje", "http://spravy.pravda.sk/radicova-slovensko-pristupi-k-ratifikacii-eurovalu-ako-posledne-pyc-/sk_domace.asp?c=A110822_154424_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:53.623636+00:00"}
{"id": "48603", "numeric_id": 48603, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48603", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Aktuálne to (pozn. Putinove vyhlásenie čiastočnej mobilizácie) nemá zásadný vplyv, čoho dôsledok výsledok alebo dôkaz je ten, že trhy najprv v prvých hodinách po tomto vyhlásení stúpli, ale potom výrazne začali klesať ceny plynu na spotových trhoch, to je fakt.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže cena plynu na spotových trhoch skutočne narástla len po vyhlásení čiastočnej mobilizácie a potom začala klesať, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV stredu 21. septembra vyhlásil ruský prezident v krajine čiastočnú mobilizáciu kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine. Trhy s plynom zareagovali skokovým navýšením cien a nebolo jasné, ako sa bude situácia na trhoch ďalej vyvíjať. V uplynulých dňoch sa však už ceny plynu na spotových trhoch opäť vrátili ku klesajúcemu trendu spred mobilizácie.\n\nzdroj: EEX", "analysis_paragraphs": ["Keďže cena plynu na spotových trhoch skutočne narástla len po vyhlásení čiastočnej mobilizácie a potom začala klesať, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V stredu 21. septembra vyhlásil ruský prezident v krajine čiastočnú mobilizáciu kvôli pokračujúcej vojne na Ukrajine. Trhy s plynom zareagovali skokovým navýšením cien a nebolo jasné, ako sa bude situácia na trhoch ďalej vyvíjať. V uplynulých dňoch sa však už ceny plynu na spotových trhoch opäť vrátili ku klesajúcemu trendu spred mobilizácie.", "zdroj: EEX"], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["zareagovali", "EEX"], "url": ["https://www.reuters.com/article/europe-gas/europe-gas-prices-gain-as-russia-initiates-military-mobilisation-idINL8N30S28V", "https://www.powernext.com/spot-market-data"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:51.557202+00:00"}
{"id": "vr31746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31746", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán podpredseda Národnej rady, dostali ste od nás oficiálnu ponuku na vstup do vlády. Odmietli ste ju.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, či a ktorým stranám dal R. Fico oficiálnu ponuku na vytvorenie koalície. TASR a denník Sme (15. marca 2012) hovoria len, že všetky strany vytvorenie koalície odmietli: \"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí.\" Topky.sk (8. marca 2012) špekulovali o možnom zostavení vlády SMER - Most-Híd - KDH podľa zákulisných informácií, ale ešte pred uskutočnením volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, či a ktorým stranám dal R. Fico oficiálnu ponuku na vytvorenie koalície. TASR a denník Sme (15. marca 2012) hovoria len, že všetky strany vytvorenie koalície odmietli: \"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí.\" Topky.sk (8. marca 2012) špekulovali o možnom zostavení vlády SMER - Most-Híd - KDH podľa zákulisných informácií, ale ešte pred uskutočnením volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR a denník Sme", "Topky.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6300473/fico-bude-vladnut-sam-hlada-vsak-podporu-na-zmeny.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1302370/Buduca-vlada-je-vraj-uz-ista--Tajna-dohoda-Smer--KDH-a-Most-Hid--"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:06.968307+00:00"}
{"id": "vr13955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13955", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Nechal ju tam pán minister Mikloš (rezervu pre ministerstvo zdravotníctva v rokoch 2011, 2012, pozn.).", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok z úst poslanca Novotného už Demagog.SK overoval- z relácie V politike zo septembra 2012 .", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok z úst poslanca Novotného už Demagog.SK overoval- z relácie V politike zo septembra 2012 ."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["septembra 2012", "TASR", "skutočne", "iniciovala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/315/najde-vlada-prostriedky-na-zvysenie-platov-v-zdravotnictve", "https://www.zzz.sk/clanok/12116-nove-prerozdelovanie-poistneho-pocitia-zdravotne-poistovne-od-oktobra", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6172970/rozpocet-zdravotnictvu-ma-pomoct-50-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:51.321995+00:00"}
{"id": "48819", "numeric_id": 48819, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48819", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Viete, koľko ľudí si teraz želá predčasné voľby? 2 tretiny ľudí si želá predčasné voľby a 80 % ľudí už nechce túto vládu a 90 % ľudí už nechce vás, pán Matovič…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum agentúry Median z decembra roku 2022 ukázal, že 65 % Slovákov súhlasí s uskutočnením predčasných parlamentných volieb. Naopak, 22 % Slovákov je toho názoru, že vláda má dokončiť svoje riadne volebné obdobie.\n\nDôveryhodnosť politikov medzi občanmi zisťoval prieskum agentúry FOCUS v októbri 2022. V ňom sa Igor Matovič umiestnil na poslednej priečke, pričom dôveru mu vyjadrilo 8 % a nedôveru 91 % zúčastnených respondentov.\n\nVšetky údaje uvedené poslancom Tomášom približne zodpovedajú skutočným nameraným hodnotám v prieskumoch, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum agentúry Median z decembra roku 2022 ukázal, že 65 % Slovákov súhlasí s uskutočnením predčasných parlamentných volieb. Naopak, 22 % Slovákov je toho názoru, že vláda má dokončiť svoje riadne volebné obdobie.", "Dôveryhodnosť politikov medzi občanmi zisťoval prieskum agentúry FOCUS v októbri 2022. V ňom sa Igor Matovič umiestnil na poslednej priečke, pričom dôveru mu vyjadrilo 8 % a nedôveru 91 % zúčastnených respondentov.", "Všetky údaje uvedené poslancom Tomášom približne zodpovedajú skutočným nameraným hodnotám v prieskumoch, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum", "umiestnil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/AhkbwzP/podla-prieskumu-chce-predcasne-volby-65-percent-slovakov/", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/315117-prieskum-heger-a-sulik-sa-prepadli-doveryhodnost-najviac-stupa-ficovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:52.562447+00:00"}
{"id": "vr29090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29090", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Napríklad v tej Nigérii v ten istý čas bolo vyvraždené jedno celé mesto, 2-tisíc kresťanov. (po útoku na Charlie Hebdo, pozn.)", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Islamskí extrémisti z organizácie Boko Haram zaútočili na mesto Baga v severovýchodnom nigérijskom štáte Borno a vyvraždili odhadom asi 2000 ľudí. Islamistické povstanie v nábožensky zmiešanej krajine trvá už päť rokov a vyžiadalo si už tisíce obetí na životoch. Keďže sa nám však nepodarilo zistiť, či sa v prípade daných 2000 ľudí jednalo o kresťanov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR , 21. januára: \"Boje si od 3. januára podľa Amnesty vyžiadali smrť približne 2000 civilistov , militanti zničili alebo poškodili 3700 obchodov, úradov a domov. Mesto Baga, ako aj dôležitá vojenská základňa sú stále pod kontrolou extrémistov. Organizácia Boko Haram (v preklade \"západné vzdelanie je hriech\") je aktívna od roku 2009. Svoje útoky pôvodne zameriavala najmä voči kresťanom. Od polovice roku 2013 sa jej terčom stali aj vládni bezpečnostní agenti či civilisti kresťanského a moslimského vierovyznania bez rozdielu , ktorých teroristi likvidujú priamo v ich domoch, na trhoviskách, v nemocniciach či školách. Cieľom Boko Haram je založiť na severe Nigérie kalifát.\" Mesta Baga sa nachádza v v štáte Borno na severovýchode Nigérie. Podľa wikipédie je Borno primárne islamským štátom, kde platí právo šariíja, v štáte sa však nachádzajú i kresťanské organizácie. Neexistujú však nijaké štatistiky o náboženskej príslušnosti obyvateľov mesta Baga a ani náboženskej príslušnosti obetí a keďže Boko Haram od polovice roku 2013 vraždí civilistov bez rozdielu vierovyznania, nie je možné vierovyznanie obetí masakru ani nijako odvodiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Islamskí extrémisti z organizácie Boko Haram zaútočili na mesto Baga v severovýchodnom nigérijskom štáte Borno a vyvraždili odhadom asi 2000 ľudí. Islamistické povstanie v nábožensky zmiešanej krajine trvá už päť rokov a vyžiadalo si už tisíce obetí na životoch. Keďže sa nám však nepodarilo zistiť, či sa v prípade daných 2000 ľudí jednalo o kresťanov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR , 21. januára: \"Boje si od 3. januára podľa Amnesty vyžiadali smrť približne 2000 civilistov , militanti zničili alebo poškodili 3700 obchodov, úradov a domov. Mesto Baga, ako aj dôležitá vojenská základňa sú stále pod kontrolou extrémistov. Organizácia Boko Haram (v preklade \"západné vzdelanie je hriech\") je aktívna od roku 2009. Svoje útoky pôvodne zameriavala najmä voči kresťanom. Od polovice roku 2013 sa jej terčom stali aj vládni bezpečnostní agenti či civilisti kresťanského a moslimského vierovyznania bez rozdielu , ktorých teroristi likvidujú priamo v ich domoch, na trhoviskách, v nemocniciach či školách. Cieľom Boko Haram je založiť na severe Nigérie kalifát.\" Mesta Baga sa nachádza v v štáte Borno na severovýchode Nigérie. Podľa wikipédie je Borno primárne islamským štátom, kde platí právo šariíja, v štáte sa však nachádzajú i kresťanské organizácie. Neexistujú však nijaké štatistiky o náboženskej príslušnosti obyvateľov mesta Baga a ani náboženskej príslušnosti obetí a keďže Boko Haram od polovice roku 2013 vraždí civilistov bez rozdielu vierovyznania, nie je možné vierovyznanie obetí masakru ani nijako odvodiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["zaútočili", "vyvraždili", "TASR", "wikipédie", "nachádzajú"], "url": ["http://www.blisty.cz/art/76110.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/268465/krvave-jatky-v-nigerii-armada-utoci-na-boko-haram/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/masakra-v-bage-boko-haram-video/115812-clanok.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Religion_in_Borno_State", "http://www.ekklesia.co.uk/node/10031"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:25.586673+00:00"}
{"id": "46007", "numeric_id": 46007, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46007", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Päť mesiacov ste vo funkcii, alebo proste táto vláda. Dvakrát sedela hospodárska rada.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča je vo funkcii od 21. marca 2020. Hospodárska a sociálna rada - tzv. tripartita - odvtedy zasadala dvakrát. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča je vo funkcii od 21. marca 2020. Hospodárska a sociálna rada - tzv. tripartita - odvtedy zasadala dvakrát. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["je", "zasadala"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22364645/slovensko-ma-novu-vladu-prezidentka-vymenovala-matovica-za-premiera.html", "https://hsr.rokovania.sk/rokovania-hospodarskej-a-socialnej-rady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:31.694017+00:00"}
{"id": "vr32682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32682", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V zákone (návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, pozn.) je momentálne návrh na 55% (Obmedzenie podielu prác subdodávateľov, pozn.).", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister vnútra R. Kaliňák nesprávne uvádza maximálny percentuálny podiel, ktorý môžu podľa plánovanej novely zákona a verejnom obstarávaní zabezpečovať subdodávatelia. Vzhľadom sa to, že ide o jeho návrh zákona mal by poznať presné číslo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZmena novely o verejnom obstarávaní mala nadobudnúť účinnosť k 1. januára 2013 , no jej plánovaná účinnosť sa vzhľadom na počet pripomienok posunie na 1. jún 2013. Maximálny podiel práce subdodávateľov v samotnom zákone (s. 8) definovaná zmenou § 32 odsek 3 znie nasledovne:\n\n\"(3) Verejný obstarávateľ je pri zadávaní zákazky a) súvisiacej s vykonávaním niektorej z činností podľa § 8 ods. 3 až 9 povinný určiť podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a doklady podľa § 26 ods. 2 písm. a), b) povinný určiť podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. k) vo vzťahu k subdodávateľom, ktorí sa majú podieľať na dodaní plnenia v sume najmenej 1. 30 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača , ak ide o strategickú zákazku, 2. 50 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača , ak ide o inú, než strategickú zákazku, c) ak je to odôvodnené povahou alebo predmetom zákazky, najmä ak ide o stavebné práce, oprávnený 1. určiť, že určitú časť plnenia nesmie uchádzač zabezpečiť subdodávateľom, pričom táto časť nesmie presiahnuť 50% z ceny celkového plnenia ... SITA (8. novembra 2012):\n\n\"Subdodávatelia by mali na stavbách vykonávať pre hlavného dodávateľa najviac 50 % objemu prác. Počíta s tým návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý ministerstvo vnútra po zapracovaní množstva pripomienok plánuje v decembri predložiť do vlády.\"", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra R. Kaliňák nesprávne uvádza maximálny percentuálny podiel, ktorý môžu podľa plánovanej novely zákona a verejnom obstarávaní zabezpečovať subdodávatelia. Vzhľadom sa to, že ide o jeho návrh zákona mal by poznať presné číslo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Zmena novely o verejnom obstarávaní mala nadobudnúť účinnosť k 1. januára 2013 , no jej plánovaná účinnosť sa vzhľadom na počet pripomienok posunie na 1. jún 2013. Maximálny podiel práce subdodávateľov v samotnom zákone (s. 8) definovaná zmenou § 32 odsek 3 znie nasledovne:", "\"(3) Verejný obstarávateľ je pri zadávaní zákazky a) súvisiacej s vykonávaním niektorej z činností podľa § 8 ods. 3 až 9 povinný určiť podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 písm. a) a doklady podľa § 26 ods. 2 písm. a), b) povinný určiť podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. k) vo vzťahu k subdodávateľom, ktorí sa majú podieľať na dodaní plnenia v sume najmenej 1. 30 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača , ak ide o strategickú zákazku, 2. 50 % z hodnoty plnenia, uvedenej v ponuke uchádzača , ak ide o inú, než strategickú zákazku, c) ak je to odôvodnené povahou alebo predmetom zákazky, najmä ak ide o stavebné práce, oprávnený 1. určiť, že určitú časť plnenia nesmie uchádzač zabezpečiť subdodávateľom, pričom táto časť nesmie presiahnuť 50% z ceny celkového plnenia ... SITA (8. novembra 2012):", "\"Subdodávatelia by mali na stavbách vykonávať pre hlavného dodávateľa najviac 50 % objemu prác. Počíta s tým návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý ministerstvo vnútra po zapracovaní množstva pripomienok plánuje v decembri predložiť do vlády.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2013", "posunie", "§ 32 odsek 3", "SITA"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=novela-zakona-o-verejnom-obstaravani", "http://ekonomika.sme.sk/c/6596677/subdodavatelia-by-mali-robit-najviac-polovicu-objemu-prac.html", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/zakon.rtf?instEID=-1&attEID=47964&docEID=264200&matEID=5453&langEID=1&tStamp=20120924110705523", "http://ekonomika.sme.sk/c/6596677/subdodavatelia-by-mali-robit-najviac-polovicu-objemu-prac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:54.567518+00:00"}
{"id": "vr38914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38914", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My teraz rozprávame o druhom dieťati, hovoríme o eurovale 2... A ešte jeden príklad za všetky o nenávratnosti, Island. Medzi prvými sa dostal do problémov Island. Island intervenovali vtedy ešte írske a anglické banky, nič sa z toho nevrátilo, pán poslanec.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Rafaj spája niekolko vecí dohromady, pricom porovnanie s eurovalom už vôbec nedáva zmysel. Príbeh Islandu prehladne popisuje britský Independent : \"So how did Iceland manage it? There were four pillars to Icelandic policy in the aftermath of the bust: external assistance, debt repudiation, currency depreciation and capital controls. The assistance was considerable. Reykjavik called in the IMF in November 2008. So far Iceland has received €1.56 billion (Ł1.38bn) in assistance from the fund (in the context of a GDP of €8.4bn). It has had help from friendly governments, too. Iceland received $3bn (Ł2bn) from Nordic nations to bolster the foreign exchange reserves of its central bank. Iceland's debt repudiation was considerable too. The three largest banks – Landsbanki, Kaupthing and Glitnir – collapsed in autumn 2008. Rather than nationalising them, the government allowed the banks to go into administration. Foreign bondholders lost some of their money and saw the rest of their loans converted to equity. A hard line was also taken with other creditors. Icesave, an online subsidiary of Landsbanki, took deposits from some 400,000 people in the UK and the Netherlands. When it went bust, these depositors were rescued by the Dutch government as well as our own. Iceland refused to guarantee reimbursement. That saga might, however, have a relatively happy ending. Last week the administrators of Landsbanki said that the estate of the banks should yield more than enough to pay the UK and Dutch governments what they are owed.\" Ciže žiadna intervencia britských a írskych bánk sa neodohrala. Ak by sme chceli porovnat nenávratnost vkladov, na co možno R. Rafaj narážal, tiež to celkom nejde - v prípade Islandu (vkladov v Icesave) sa tak zatial udialo preto, že ludia o tom hlasovali , v prípade Grécka môže byt prícinou to, že nebude mat z coho vracat.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Rafaj spája niekolko vecí dohromady, pricom porovnanie s eurovalom už vôbec nedáva zmysel. Príbeh Islandu prehladne popisuje britský Independent : \"So how did Iceland manage it? There were four pillars to Icelandic policy in the aftermath of the bust: external assistance, debt repudiation, currency depreciation and capital controls. The assistance was considerable. Reykjavik called in the IMF in November 2008. So far Iceland has received €1.56 billion (Ł1.38bn) in assistance from the fund (in the context of a GDP of €8.4bn). It has had help from friendly governments, too. Iceland received $3bn (Ł2bn) from Nordic nations to bolster the foreign exchange reserves of its central bank. Iceland's debt repudiation was considerable too. The three largest banks – Landsbanki, Kaupthing and Glitnir – collapsed in autumn 2008. Rather than nationalising them, the government allowed the banks to go into administration. Foreign bondholders lost some of their money and saw the rest of their loans converted to equity. A hard line was also taken with other creditors. Icesave, an online subsidiary of Landsbanki, took deposits from some 400,000 people in the UK and the Netherlands. When it went bust, these depositors were rescued by the Dutch government as well as our own. Iceland refused to guarantee reimbursement. That saga might, however, have a relatively happy ending. Last week the administrators of Landsbanki said that the estate of the banks should yield more than enough to pay the UK and Dutch governments what they are owed.\" Ciže žiadna intervencia britských a írskych bánk sa neodohrala. Ak by sme chceli porovnat nenávratnost vkladov, na co možno R. Rafaj narážal, tiež to celkom nejde - v prípade Islandu (vkladov v Icesave) sa tak zatial udialo preto, že ludia o tom hlasovali , v prípade Grécka môže byt prícinou to, že nebude mat z coho vracat."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["popisuje britský Independent", "ludia o tom hlasovali"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/business/analysis-and-features/iceland-the-broken-economy-that-got-out-of-jail-2349905.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-13022524"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:07.694558+00:00"}
{"id": "vr15135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15135", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "On si uplatnil nadmerný odpočet DPH (Bašternák, pozn.)", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka začala konať NAKA v apríli 2016, kedy začala trestné stíhanie vo veci \" zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012 \". Na kauzu upozornil Trend v marci tohto roku, prípad zaslúžil mediálny záujem aj kvôli tomu, že Ladislav Bašternák má väzby na ministrov a vysokých funkcionárov Smeru. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka začala konať NAKA v apríli 2016, kedy začala trestné stíhanie vo veci \" zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012 \". Na kauzu upozornil Trend v marci tohto roku, prípad zaslúžil mediálny záujem aj kvôli tomu, že Ladislav Bašternák má väzby na ministrov a vysokých funkcionárov Smeru. Výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-18", "analysis_sources": {"text": ["začala", "Trend", "uplatniť", "skonštatoval", "Denník N", "Denník N", "finančný výbor", "kritizovali", "tlačovej besede"], "url": ["https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/?ref=tit", "http://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388155-pre-kauzu-basternaka-chcu-sas-a-olano-nova-zvolat-vybory/?sc=art-389082", "http://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://dennikn.sk/408193/zitnanska-basternaka-treba-znovu-vysetrit-kalinakovi-mlci/", "https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/?ref=tit", "http://www.etrend.sk/ekonomika/imrecze-stale-nepriznal-ci-statu-vznikla-v-kauze-basternak-skoda.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391342-opozicia-chce-aby-o-kauze-basternaka-rokoval-vybor-pre-obranu/", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/1893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:15.928282+00:00"}
{"id": "48193", "numeric_id": 48193, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48193", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Obrannú dohodu pripravovala strana Smer, keď vládli. Prečo nebola podpísaná, by sme sa o takejto obrannej dohode vôbec nebavili, už dávno by platila, lebo by ju Smer predložil a podpísal. Vtedy sa hodil o zem pán Danko, ako koaličný partner a ten to vetoval, nikto iný. Len pán Danko.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 vyvolala dohoda o finančnej pomoci na rekonštrukciu vojenských letísk v Kuchyni a na Sliači medzi USA a SR rozpor vo vtedajšej vládnej trojkoalícii. Zmluvu podporovali najmä členovia strany Smer-SD, vtedajší premiér Pellegrini a minister zahraničia Lajčák, ktorý sa na príprave dohody priamo podieľal . K zmluve odmietla pristúpiť SNS na čele s Andrejom Dankom, hoci ju v roku 2018 sama podnietila . Odpor tejto strany sa silne zaslúžil o to, že Slovensko a Spojené štáty zmluvu v roku 2019 nepodpísali.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 vyvolala dohoda o finančnej pomoci na rekonštrukciu vojenských letísk v Kuchyni a na Sliači medzi USA a SR rozpor vo vtedajšej vládnej trojkoalícii. Zmluvu podporovali najmä členovia strany Smer-SD, vtedajší premiér Pellegrini a minister zahraničia Lajčák, ktorý sa na príprave dohody priamo podieľal . K zmluve odmietla pristúpiť SNS na čele s Andrejom Dankom, hoci ju v roku 2018 sama podnietila . Odpor tejto strany sa silne zaslúžil o to, že Slovensko a Spojené štáty zmluvu v roku 2019 nepodpísali."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2019", "podieľal", "SNS", "podnietila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22803355/slovensko-usa-dohoda-obrana-dca-nad-korcok.html", "https://dennikn.sk/1409635/obsadia-nase-letiska-americania-preco-sa-lajcak-pustil-do-danka-otazky-a-odpovede/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610377-slovensko-by-malo-uzavriet-s-usa-dohodu-o-obrannej-spolupraci/", "https://domov.sme.sk/c/22803355/slovensko-usa-dohoda-obrana-dca-nad-korcok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:26.458025+00:00"}
{"id": "vr30403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30403", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Dostavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Chronológia výstavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach podľa ČTK:", "analysis_paragraphs": ["Chronológia výstavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach podľa ČTK:"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Chronológia výstavby", "začali"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4155622/fico-v-pondelok-sa-zacne-dostavba-mochoviec.html", "http://www.energia.sk/tlacova-sprava/jadrova/dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-planu/4579/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:10.781591+00:00"}
{"id": "47272", "numeric_id": 47272, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47272", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Tie 2 roky výkonu mandátu, boli náročné aj v tom, že viac ako polovicu tvorila pandemická kríza.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb 30. marca 2019. Do úradu nastúpila po inaugurácii 15. júna 2019. Prvý známy prípad nákazy koronavírusom sa na Slovensku objavil 6. marca 2020 . V tom čase bola Čaputová v úrade asi osem a pol mesiaca. Odvtedy ubehlo ďalších 15 mesiacov. Pandémia teda ovplyvnila viac ako polovicu mandátu Zuzany Čaputovej. Jej tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová zvíťazila v druhom kole prezidentských volieb 30. marca 2019. Do úradu nastúpila po inaugurácii 15. júna 2019. Prvý známy prípad nákazy koronavírusom sa na Slovensku objavil 6. marca 2020 . V tom čase bola Čaputová v úrade asi osem a pol mesiaca. Odvtedy ubehlo ďalších 15 mesiacov. Pandémia teda ovplyvnila viac ako polovicu mandátu Zuzany Čaputovej. Jej tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["inaugurácii", "6. marca 2020"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/zivotopis/", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4061:slovensko-zaznamenalo-prvy-potvrdeny-pripad-ochorenia-covid-19&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:06.800577+00:00"}
{"id": "vr27768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27768", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pozrite si teraz štruktúru európskych fondov na roky 2014-2020. A táto štruktúra hovorí veľmi jasne. Je to najmä program Výskum, veda a inovácie, do ktorého ide najväčší objem finančných prostriedkov z toho celkového balíka takmer 15 miliárd.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o eurofondoch všeobecne, teda o štrukturálnych fondoch a kohéznom fonde spolu, čo pre Slovensko na roky 2014-2020 robí viac ako 15 mld. eur. V tomto prípade však ide na infraštruktúru takmer dvojnásobný objem z čiastky takmer 15 mld. eur. Tvrdenie R. Fica by bolo pravdivé iba v prípade, keby sme brali do úvahy poskytnuté financie len zo štrukturálnych fondov t.j. Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V tom prípade by však nesedel balík v objeme približne 15 mld. eur, ale išlo by o podstatne nižšiu sumu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Partnerská dohoda SR na roky 2014 - 2020", "Štrukturálne fondy", "kohézny fond"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/4662_1-_navrh_pd_sr_2014-2020_11-7-2013.pdf", "http://www.sacr.sk/strukturalne-fondy/strukturalne-fondy-eu-a-sacr/strukturalne-fondy-eu/", "http://ec.europa.eu/regional_policy/thefunds/cohesion/index_sk.cfm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:07.850753+00:00"}
{"id": "vr38980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38980", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Totiž to, čo pán predseda Sulík hovorí. Vieš, Richard, odkiaľ berieš tú istotu, že len ty a ty máš pravdu? Koľko ekonómov, toľko názorov. Ja som čítal rôznych. Však ja nie som ekonomický nejak zdatný. Musím si čítať obrovské množstvo materiálov aj zo zahraničia. Jedni ekonómovia tvrdia to, druhí ono. Nikto nie je stopercentne istý.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Proti ESM sa verejne postavilo aj 189 nemeckých ekonómov . Tí poslali do novín svoje prehlásenie, ktorým ESM verejne kritizujú.", "analysis_paragraphs": ["Proti ESM sa verejne postavilo aj 189 nemeckých ekonómov . Tí poslali do novín svoje prehlásenie, ktorým ESM verejne kritizujú."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["189 nemeckých ekonómov", "Ifo Hans- Werner Sinn", "Mario Blejer", "ČTK", "Andrew Lilico", "The Economist.", "Luděk Niedermayer", "Jan Macháček", "Tomáš Sedláček", "Zdeněk Kudrna"], "url": ["http://www.voxeu.org/index.php?q=node/6153", "http://finweb.hnonline.sk/c1-52234820-nemci-by-mali-opustit-euro-tvrdi-expert", "http://www.patria.cz/zpravodajstvi/1903405/recko-by-melo-prestat-splacet-svuj-dluh-zachranne-programy-jsou-jen-na-skodu-veci-rika-ekonom.html", "https://demagog.sk/vyrok/Ak%20sa%20chce%20Gr%C3%A9cko%20z%20probl%C3%A9mov%20dosta%C5%A5,%20mus%C3%AD%20hne%C4%8F%20teraz%20za%C4%8Da%C5%A5%20pr%C3%ADpravy%20na%20vyhl%C3%A1senie%20platobnej%20neschopnosti,%20dobrovo%C4%BEn%C3%BD%20odchod%20z%20euroz%C3%B3ny%20a%20na%20n%C3%A1vrat%20k%20drachme,%20nap%C3%ADsal%20vo%20svojom%20koment%C3%A1ri%20v%20denn%C3%ADku%20Financial%20Times%20ekon%C3%B3m%20Nouriel%20Roubini.", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/ekonom-treba-vazne-uvazovat-o-transferovej-unii-017646", "http://www.economist.com/node/21529049", "http://byznys.ihned.cz/c1-50076850-mela-by-evropa-padnout", "http://machacek.blog.ihned.cz/", "http://dialog.ihned.cz/komentare/c1-52055940-tomas-sedlacek-trichetova-trefa-aneb-o-federalizaci-evropy", "http://dialog.ihned.cz/machacek/c1-52052760-vyuzije-evropa-reckeho-impulsu-k-budovani-federace-transferove-a-politicke-unie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:55.534897+00:00"}
{"id": "vr16262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16262", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...máme nejaký úplne iný zákon, ktorý hovorí o tom, že odkedy môžete požiadať o splátky pri exekučnom konaní.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona č.233/1995 Z.Z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( .pdf ) ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej nadobudla účinnosť od 1. apríla 2017. Tento zákon okrem iného ustanovuje aj možnosť splatenia dlhu za určitých podmienok v splátkach. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č.233/1995 Z.Z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( .pdf ) ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej nadobudla účinnosť od 1. apríla 2017. Tento zákon okrem iného ustanovuje aj možnosť splatenia dlhu za určitých podmienok v splátkach. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1995/233/ZZ_1995_233_20170401.pdf", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1995/233/ZZ_1995_233_20170401.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:08.005809+00:00"}
{"id": "vr31021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31021", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...z tých 200 zahraničných stredných a veľkých firiem, ktoré prišli na Slovensko v rokoch 2002 až 2006...", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet nových zahraničných investorov v rokoch 2002-2006, ktorý uvádza I.Mikloš vieme overiť na základe dokumentu MF SR- Koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej ekonomickej a finančnej krízy ( .pdf )", "analysis_paragraphs": ["Počet nových zahraničných investorov v rokoch 2002-2006, ktorý uvádza I.Mikloš vieme overiť na základe dokumentu MF SR- Koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej ekonomickej a finančnej krízy ( .pdf )"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=zahranicne%20firmy%20na%20slovensku%20v%20rokoch%202002-2006%20evidencia&source=web&cd=1&ved=0CCsQFjAA&url=%2Furl%3Fsa%3Dt%26rct%3Dj%26q%3Dzahranicne%2520firmy%2520na%2520slovensku%2520v%2520rokoch%25202002-2006%2520evidencia%26source%3Dweb%26cd%3D1%26ved%3D0CCsQFjAA%26url%3Dhttp%253A%252F%252Fwww.economy.gov.sk%252Fkoncepcia-riadenia-prilevu-zahranicnych-investicii-v-kontexte-globalnej-financnej-a-hospodarskej-krizy%252F132121s%26ei%3DdVVCT_2-OcbxsgbVk53ZBA%26usg%3DAFQjCNHJ_jdlFhgDiv8FLOB_KuTGaWApng&ei=dVVCT_2-OcbxsgbVk53ZBA&usg=AFQjCNHJ_jdlFhgDiv8FLOB_KuTGaWApng"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:50.194402+00:00"}
{"id": "vr18372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18372", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...len Finančná polícia za toto moje obdobie spravila viacero akcií, (...) kde bolo obvinených pomaly skoro 200 osôb a boli v celkovej škode nejakých 50 miliónov.", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže výročná správa z roku 2018 ešte nie je spracovaná, nie je možné presne určiť konkrétnu celkovú škodu a súhrnný počet obvinených pri akciách Finančnej polície, ku ktorým došlo počas obdobia Milana Lučanského. Momentálne však čakáme na vyjadrenie Policajného zboru, ktorý by nám mohol poskytnúť viac informácií. Výrok zatiaľ pokladáme za neoveriteľný. Finančná polícia o niektorých akciách informuje prostredníctvom stránky Polície SR na Facebooku, prípadne webovej stránky polície. Napríklad podľa takýchto informácií Finančná polícia zasahovala 16. októbra 2018 proti pozemkovej mafii v Nitre. Zadržaných bolo sedem ľudí, z ktorých šesť bolo obvinených z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Približná suma škody vychádza na 600 tisíc eur. Ďalšou výraznejšou akciou bol prípad zo 6.novembra 2018, kedy finančná polícia zasahovala v prípade daňového podvodu vo výške 600 tisíc eur v Trenčíne. V tomto prípade boli dve osoby zadržané. Za jednu z najväčších akcií počas funkcie Milana Lučanského ako prezidenta Policajného zboru je pokladaný zásah v Bratislavskom kraji zo 16. novembra 2018. Obvinených pri tomto zásahu bolo 76 ľudí, ktorí mali podľa vyšetrovateľa finančnej polície NAKA \" vytvoriť rôzne obchodné reťazce, vo vopred určených spoločnostiach a mali deklarovať obstarávanie reklamných tovarov a služieb. Malo ísť o rôzne formy reklamy od letákov, cez brožúry, reklamy v časopisoch až po reklamy na veľkoplošných obrazovkách. Avšak si mali neoprávnene uplatniť výhody na daniach z pridanej hodnoty.\" Napriek tomu, že škoda je vyčíslená zatiaľ na približne jeden a pol milióna eur, odhaduje sa, že toto číslo porastie až na 7 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže výročná správa z roku 2018 ešte nie je spracovaná, nie je možné presne určiť konkrétnu celkovú škodu a súhrnný počet obvinených pri akciách Finančnej polície, ku ktorým došlo počas obdobia Milana Lučanského. Momentálne však čakáme na vyjadrenie Policajného zboru, ktorý by nám mohol poskytnúť viac informácií. Výrok zatiaľ pokladáme za neoveriteľný. Finančná polícia o niektorých akciách informuje prostredníctvom stránky Polície SR na Facebooku, prípadne webovej stránky polície. Napríklad podľa takýchto informácií Finančná polícia zasahovala 16. októbra 2018 proti pozemkovej mafii v Nitre. Zadržaných bolo sedem ľudí, z ktorých šesť bolo obvinených z obzvlášť závažného zločinu podvodu. Približná suma škody vychádza na 600 tisíc eur. Ďalšou výraznejšou akciou bol prípad zo 6.novembra 2018, kedy finančná polícia zasahovala v prípade daňového podvodu vo výške 600 tisíc eur v Trenčíne. V tomto prípade boli dve osoby zadržané. Za jednu z najväčších akcií počas funkcie Milana Lučanského ako prezidenta Policajného zboru je pokladaný zásah v Bratislavskom kraji zo 16. novembra 2018. Obvinených pri tomto zásahu bolo 76 ľudí, ktorí mali podľa vyšetrovateľa finančnej polície NAKA \" vytvoriť rôzne obchodné reťazce, vo vopred určených spoločnostiach a mali deklarovať obstarávanie reklamných tovarov a služieb. Malo ísť o rôzne formy reklamy od letákov, cez brožúry, reklamy v časopisoch až po reklamy na veľkoplošných obrazovkách. Avšak si mali neoprávnene uplatniť výhody na daniach z pridanej hodnoty.\" Napriek tomu, že škoda je vyčíslená zatiaľ na približne jeden a pol milióna eur, odhaduje sa, že toto číslo porastie až na 7 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["pozemkovej mafii", "akciou", "zásah"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2205482129481997", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2237933556236854", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/489373674908047/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:59.772999+00:00"}
{"id": "vr36644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36644", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja keď som sa o tom dozvedel, tak som hneď konal a a na druhý deň som mal tlačovú konferenciu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, kedy sa D. Lipšic dozvedel, že policajná akcia nevyšla.\n\nPreto aspoň prinášame chronologizáciu udalostí, s ktorými prišiel denník SME :\n\n10. decembra 2010 prebral v Dunajskej Strede český kamionista náklad (malo sa jednať o dezinfekčný prostriedok chloramín).\n\n14. decembra bol tovar dopravený do Istanbulu. Uvedený adresát zásielky ale tvrdil, že žiadnu zásielku nečakal.\n\n23. decembra sa majiteľovi špedičnej firmy, ktorá zásielku prenášala, ozvali z policajného prezídia Českej republiky a informovali ho, aby s vozidlom nikam neodchádzali. Zároveň mu bolo oznámené, že prepravovaný náklad je látka potrebná na výrobu heroínu.\n\n24. decembra zadržala turecká polícia vozidlo a aj samotného šoféra.\n\n28. decembra, potom čo boli súdu predložené doklady z Eurojustu, bol vodič kamiónu prepustený na slobodu, s tým, že bol vyhostený z krajiny a na rok má zákaz vstupu do Turecka.\n\n28. decembra prišli denníky SME a MF DNES s prvými informáciami týkajúcimi sa tejto policajnej akcie.\n\n29. decembra mali postupne tlačovú besedu: policajný prezident J. Spišiak , exminister vnútra R. Kaliňák a súčasný minister vnútra D. Lipšic .", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, kedy sa D. Lipšic dozvedel, že policajná akcia nevyšla.", "Preto aspoň prinášame chronologizáciu udalostí, s ktorými prišiel denník SME :", "10. decembra 2010 prebral v Dunajskej Strede český kamionista náklad (malo sa jednať o dezinfekčný prostriedok chloramín).", "14. decembra bol tovar dopravený do Istanbulu. Uvedený adresát zásielky ale tvrdil, že žiadnu zásielku nečakal.", "23. decembra sa majiteľovi špedičnej firmy, ktorá zásielku prenášala, ozvali z policajného prezídia Českej republiky a informovali ho, aby s vozidlom nikam neodchádzali. Zároveň mu bolo oznámené, že prepravovaný náklad je látka potrebná na výrobu heroínu.", "24. decembra zadržala turecká polícia vozidlo a aj samotného šoféra.", "28. decembra, potom čo boli súdu predložené doklady z Eurojustu, bol vodič kamiónu prepustený na slobodu, s tým, že bol vyhostený z krajiny a na rok má zákaz vstupu do Turecka.", "28. decembra prišli denníky SME a MF DNES s prvými informáciami týkajúcimi sa tejto policajnej akcie.", "29. decembra mali postupne tlačovú besedu: policajný prezident J. Spišiak , exminister vnútra R. Kaliňák a súčasný minister vnútra D. Lipšic ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "MF DNES", "policajný prezident J. Spišiak", "exminister vnútra R. Kaliňák", "súčasný minister vnútra D. Lipšic"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html", "http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html", "http://zpravy.idnes.cz/slovenska-policie-pustila-kontraband-do-turecka-doplatili-na-to-cesi-1jm-/krimi.asp?c=A101228_144414_krimi_cen", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168243_fiasko-policajnej-akcie", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168257_o-zmarenej-policajnej-akcii", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168269_o-zmarenej-policajnej-akcii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:50.498375+00:00"}
{"id": "vr38130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38130", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Teraz si (I .Mikloš pozn.) naplánoval jednu velikánsku reformu finančných inštitúcií tak, aby to všetko bolo lacnejšie, aby došlo k zlúčeniu colných úradov, daňových úradov, a aby v konečnom dôsledku občan mal menej roboty.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ministerstvo financií skutočne realizuje reformu, ktorá je známa ako program Unitas . V rámci tejto reformy sa plánuje „zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky.\" Avšak projekt bol schválený ešte za predošlej vlády (7. mája 2008), kedy bol na čele rezortu financií Ján Počiatek. Ako sme už písali : „Dzurindova vláda prišla s návrhmi na reformu daňového systému podľa chronológie portálu hnonline.sk v júli 2004. Problém ale nie je to, že sa projekt nevolal vtedy ešte Unitas, ale že vtedajším zámerom ministra financií Mikloša nebolo úplne to, čo sa potom presadilo v rámci Unitasu.“", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií skutočne realizuje reformu, ktorá je známa ako program Unitas . V rámci tejto reformy sa plánuje „zlúčenie daňovej a colnej správy a vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky.\" Avšak projekt bol schválený ešte za predošlej vlády (7. mája 2008), kedy bol na čele rezortu financií Ján Počiatek. Ako sme už písali : „Dzurindova vláda prišla s návrhmi na reformu daňového systému podľa chronológie portálu hnonline.sk v júli 2004. Problém ale nie je to, že sa projekt nevolal vtedy ešte Unitas, ale že vtedajším zámerom ministra financií Mikloša nebolo úplne to, čo sa potom presadilo v rámci Unitasu.“"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Unitas", "plánuje", "písali", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7018", "http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/139/jozef-mihal-vs-branislav-ondrus/?ph=3", "http://hnonline.sk/2-22561345-k00000_detail-14"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:13.145975+00:00"}
{"id": "vr18307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18307", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Dnes vôbec nie je jasné, koľko bude výška škody (v kauze jama, pozn.), je len jasné, že sa budeme baviť o náhrade škody.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci kauzy Cellerovej jamy mesto Trenčín spoločnosti Tatra Real Trade už zaplatilo spolu 135 tisíc eur, medzi ktorými bolo vrátenie odplaty za vecné bremeno (64 tisíc eur) a úroky z omeškania (71 tisíc eur). Na základe verdiktu Ústavného súdu, okresný aj krajský súd rozhodli o uhradení škody zo strany mesta súkromnej spoločnosti, avšak výška bude stanovená až po dokazovaní jedotlivých položiek spoločnosťou Tatra Real Trade pred súdom. Mesto tiež zvažuje podanie celej kauzy Najvyššiemu súdu SR. Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý, keďže výška odškodného bude známa až po dokazovaní spoločnosti. Za začiatok kauzy je pokladaný rok 2008, kedy bola podpísaná zmluva mesta Trenčín so spoločnosťou Tatra real a.s., ktorej predmetom bolo vybudovanie podzemných garáží pri bývalom Dome armády. Na základe rozhodnutia Tatra real a.s. bol projekt určený dcérskej spoločnosti investora Tatra Real Trade a.s., ktorá neskôr figurovala ako žalobca. Počas výstavby od kona roku 2008 boli nájdené zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia Trenčína zo 17.storočia, ktoré Ministerstvo kultúry vyhlásilo za národnú pamiatku. Investor nebol ochotný zmeniť projekt kvôli pamiatke, od zámeru odstúpil a vymáhal od samosprávy odškodné. Začiatkom roka 2011 bol mestu doručený platobný rozkaz vo výške 1,2 milióna eur, ktorý vydal Okresný súd v Trenčíne na podnet súkromnej spoločnosti. Mesto sa odvolávalo na základe faktu, že spoločnosť Tatra Real Trade a.s. nemalo kompetencie na podanie žaloby, právomoc mala spoločnosť Tatra Real a.s., s ktorou mesto podpísalo zmluvu. Ďalším argumentom mesta bolo, že Krajský pamiatkový úrad upozornil investora pred podpisom zmluvy o tom, že plánovaná výstavba je v oblasti s veľkou pravdepodobnosťou výskytu archeologického nálezu. V júni 2012 Okresný súd rozhodol, že mesto nemusí zaplatiť spoločnosti odškodné. O dva roky neskôr dal za pravdu Okresnému súdu aj Krajský súd, ktorého odôvodnenie bolo, že mesto škodu nespôsobilo a tak nemusí dôjsť k zaplateniu 1,7 milióna eur ako náhradu za zmarenú investíciu. Súkromná spoločnosť sa obrátila na Ústavný súd, ktorý vyhovel sťažnosti investora a zrušil rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu v Trenčíne. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu v auguste 2018 okresný aj krajský súd uznali, že mesto musí uhradiť škodu spoločnosti, ktorej výška však bude stanovená až po dokazovaní na súde. Podľa slov primátora Rybníčka \" samospráva už spoločnosti zaplatila 230-tisíc eur, tento týždeň ( 16. august 2018, pozn. ) ďalších 135-tisíc eur . Firma však žiada odškodné vo výške 1,6 milióna eur, čo sú náklady, ktoré jej vznikli pri príprave a realizácii stavby, na to sa ešte nabaľuje zmarený zisk a úroky z omeškania.\" Ďalej dodal: „ Bavíme sa o sumách od dvoch do štyroch miliónov eur a bude to ohrozovať chod mesta. “ Mesto Trenčín tiež zvažuje podať vec Najvyššiemu súdu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rámci kauzy Cellerovej jamy mesto Trenčín spoločnosti Tatra Real Trade už zaplatilo spolu 135 tisíc eur, medzi ktorými bolo vrátenie odplaty za vecné bremeno (64 tisíc eur) a úroky z omeškania (71 tisíc eur). Na základe verdiktu Ústavného súdu, okresný aj krajský súd rozhodli o uhradení škody zo strany mesta súkromnej spoločnosti, avšak výška bude stanovená až po dokazovaní jedotlivých položiek spoločnosťou Tatra Real Trade pred súdom. Mesto tiež zvažuje podanie celej kauzy Najvyššiemu súdu SR. Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý, keďže výška odškodného bude známa až po dokazovaní spoločnosti. Za začiatok kauzy je pokladaný rok 2008, kedy bola podpísaná zmluva mesta Trenčín so spoločnosťou Tatra real a.s., ktorej predmetom bolo vybudovanie podzemných garáží pri bývalom Dome armády. Na základe rozhodnutia Tatra real a.s. bol projekt určený dcérskej spoločnosti investora Tatra Real Trade a.s., ktorá neskôr figurovala ako žalobca. Počas výstavby od kona roku 2008 boli nájdené zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia Trenčína zo 17.storočia, ktoré Ministerstvo kultúry vyhlásilo za národnú pamiatku. Investor nebol ochotný zmeniť projekt kvôli pamiatke, od zámeru odstúpil a vymáhal od samosprávy odškodné. Začiatkom roka 2011 bol mestu doručený platobný rozkaz vo výške 1,2 milióna eur, ktorý vydal Okresný súd v Trenčíne na podnet súkromnej spoločnosti. Mesto sa odvolávalo na základe faktu, že spoločnosť Tatra Real Trade a.s. nemalo kompetencie na podanie žaloby, právomoc mala spoločnosť Tatra Real a.s., s ktorou mesto podpísalo zmluvu. Ďalším argumentom mesta bolo, že Krajský pamiatkový úrad upozornil investora pred podpisom zmluvy o tom, že plánovaná výstavba je v oblasti s veľkou pravdepodobnosťou výskytu archeologického nálezu. V júni 2012 Okresný súd rozhodol, že mesto nemusí zaplatiť spoločnosti odškodné. O dva roky neskôr dal za pravdu Okresnému súdu aj Krajský súd, ktorého odôvodnenie bolo, že mesto škodu nespôsobilo a tak nemusí dôjsť k zaplateniu 1,7 milióna eur ako náhradu za zmarenú investíciu. Súkromná spoločnosť sa obrátila na Ústavný súd, ktorý vyhovel sťažnosti investora a zrušil rozhodnutie Okresného súdu a Krajského súdu v Trenčíne. Podľa tohto rozhodnutia Ústavného súdu v auguste 2018 okresný aj krajský súd uznali, že mesto musí uhradiť škodu spoločnosti, ktorej výška však bude stanovená až po dokazovaní na súde. Podľa slov primátora Rybníčka \" samospráva už spoločnosti zaplatila 230-tisíc eur, tento týždeň ( 16. august 2018, pozn. ) ďalších 135-tisíc eur . Firma však žiada odškodné vo výške 1,6 milióna eur, čo sú náklady, ktoré jej vznikli pri príprave a realizácii stavby, na to sa ešte nabaľuje zmarený zisk a úroky z omeškania.\" Ďalej dodal: „ Bavíme sa o sumách od dvoch do štyroch miliónov eur a bude to ohrozovať chod mesta. “ Mesto Trenčín tiež zvažuje podať vec Najvyššiemu súdu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "odškodné.", "pravdu", "vyhovel", "zrušil", "odškodné", "podať"], "url": ["https://sites.google.com/site/trencianskeforum/temy/cellerova-jama", "https://trencin.sk/aktuality/pribeh-neslavnej-jamy-este-nekonci/", "https://mytrencin.sme.sk/c/20187126/kauza-cellerovej-jamy-sa-vratila-do-trencina.html", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6a585691-831f-44ba-b7f6-5e94e62ab5c5/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20I.%20%C3%9AS%20184_2015.pdf", "https://mytrencin.sme.sk/c/20381613/okresny-sud-rozhodol-v-kauze-cellerovej-jamy-mesto-sposobilo-firme-skodu.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480552-zaplati-trencin-za-narodnu-pamiatku/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480552-zaplati-trencin-za-narodnu-pamiatku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:16.122375+00:00"}
{"id": "vr31902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31902", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moja mama odišla do dôchodku v roku 1993 s dôchodkom 81 eur. Keby bol vtedy druhý pilier, keďže vtedy mala pomerne priemerný plat, tak by presne po dôchodkovom veku dosiahla rozdelenie tej sumy na dve časti, lenže druhá suma v druhom pilieri sa nevalorizuje, čiže pokiaľ dnes z čistého prvého piliera postúpila od roku 1993 na 334 eur, keby bola v druhom pilieri a vtedy by fungoval druhý pilier podľa dnes nastavenej matematiky, tak by dnes nemala 334 eur, ale len 207 eur, to znamená o 1/3 menej.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čísla, ktoré uvádza Robert Kaliňák, sa nedajú overiť, keďže nedisponujeme ďalším potrebnými údajmi pre dôveryhodný výpočet. Čísla, ktoré uvádza Robert Kaliňák však nie sú nereálne, keďže sa priemerná výška starobného dôchodku 84,05 eur z roku 1993 vyšplhala na sumu 352,54 v roku 2010. Pre nedostatok údajov však nie je možné vypočítať výšku tohto dôchodku, ak by v minulosti platil rovnaký dôchodkový systém ako dnes. NBS ale zároveň upozorňuje, že účastníci druhého piliera môžu dosiahnuť dôchodok nižší, ako by im bol priznaný v plnej výške z priebežného piliera. Robert Kaliňák ďalej správne konštatuje, že suma v druhom pilieri sa nevalorizuje.\n\nNárodná banka Slovenska však podľa agentúry SITA (Pravda.sk) upozorňuje vo svojej pripomienke k analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku, že účastníci dvojpilierového systému môžu dosiahnuť dôchodok nižší , ako by im bol priznaný v plnej výške z priebežného piliera, a to kvôli priznaniu nižšieho ako polovičného dôchodku druhého piliera. Rovnako ako Robert Kaliňák upozorňuje na to, že suma uložená v druhom pilieri sa nevalorizuje .\n\nPokiaľ som ostal len v I. pilieri, budem príspevky odvádzať v rovnakej celkovej výške, avšak len do Sociálnej poisťovne.", "analysis_paragraphs": ["Čísla, ktoré uvádza Robert Kaliňák, sa nedajú overiť, keďže nedisponujeme ďalším potrebnými údajmi pre dôveryhodný výpočet. Čísla, ktoré uvádza Robert Kaliňák však nie sú nereálne, keďže sa priemerná výška starobného dôchodku 84,05 eur z roku 1993 vyšplhala na sumu 352,54 v roku 2010. Pre nedostatok údajov však nie je možné vypočítať výšku tohto dôchodku, ak by v minulosti platil rovnaký dôchodkový systém ako dnes. NBS ale zároveň upozorňuje, že účastníci druhého piliera môžu dosiahnuť dôchodok nižší, ako by im bol priznaný v plnej výške z priebežného piliera. Robert Kaliňák ďalej správne konštatuje, že suma v druhom pilieri sa nevalorizuje.", "Národná banka Slovenska však podľa agentúry SITA (Pravda.sk) upozorňuje vo svojej pripomienke k analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku, že účastníci dvojpilierového systému môžu dosiahnuť dôchodok nižší , ako by im bol priznaný v plnej výške z priebežného piliera, a to kvôli priznaniu nižšieho ako polovičného dôchodku druhého piliera. Rovnako ako Robert Kaliňák upozorňuje na to, že suma uložená v druhom pilieri sa nevalorizuje .", "Pokiaľ som ostal len v I. pilieri, budem príspevky odvádzať v rovnakej celkovej výške, avšak len do Sociálnej poisťovne."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna poisťovňa", "SITA", "Zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Ústredného portálu verejnej správy SR"], "url": ["http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24190-nbs-sporitelia-v-ii-pilieri-mozu-byt-diskriminovani-mensou-penziou/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-43", "http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=1&eventid=1762"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:00.741067+00:00"}
{"id": "vr33469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33469", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Zaznela nesprávna informácia, že tie dva bombardéry niesli atómové zbrane. Neniesli nijaké atómové zbrane, len sa tam preleteli.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo všeobecnosti médiá uvádzajú, že išlo o lietadlá, ktoré sú schopné niesť jadrové strely , väčšina hovorí o fiktívnych bombách. Podarilo sa nám nájsť iba jeden článok , ktorý hovorí o tom, že lietadlá niesli jadrové zbrane . Topky.sk píšu: \" Podľa juhokórejského ministerstva obrany nesú stroje na palube jadrové zbrane .\" Ostatné médiá prezentujú informáciu v súlade s tým, čo hovorí František Šebej, teda že tieto lietadlá jadrové zbrane neniesli. Podľa National Public Radio \"Juhokórejské sily uviedli, že B-2 stealth bombardéry leteli z americkej základne v Missouri a zhodili fiktívne bomby na neobývaných juhokórejských ostrovoch vo štvrtok pred návratom domov. Pentagon povedal, že to bolo prvýkrát, kedy B-2 simulovala bombardovanie v Južnej Kórei.\" Podľa Hlasu Ruska lietadlá neniesli jadrové zbrane , ale išlo o bombardéry schopné niesť jadrové zbrane. \"Dva strategické bombardéry B-52 Vojenského letectva USA schopné niesť jadrové zbrane, vyleteli z americkej vojenskej základne do Južnej Kórey.\" V rovnakom duchu sa vyjadruje aj juhokórejská tlačová agentúra YONHAP : \"B-52, ktorý sa používa v letectve od roku 1950, je diaľkový ťažký bombardér, ktorý môže niesť jadrové alebo presne navádzané konvenčné zbrane.\" Toto stanovisko potvrdzuje aj reportér Al Jazeery v Soule Harry Fawcett : \"B52 je schopné niesť jadrové zbrane rovnako ako americká Cheyenne - jadrová ponorka, ktorá sa tiež zúčastnila cvičení.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo všeobecnosti médiá uvádzajú, že išlo o lietadlá, ktoré sú schopné niesť jadrové strely , väčšina hovorí o fiktívnych bombách. Podarilo sa nám nájsť iba jeden článok , ktorý hovorí o tom, že lietadlá niesli jadrové zbrane . Topky.sk píšu: \" Podľa juhokórejského ministerstva obrany nesú stroje na palube jadrové zbrane .\" Ostatné médiá prezentujú informáciu v súlade s tým, čo hovorí František Šebej, teda že tieto lietadlá jadrové zbrane neniesli. Podľa National Public Radio \"Juhokórejské sily uviedli, že B-2 stealth bombardéry leteli z americkej základne v Missouri a zhodili fiktívne bomby na neobývaných juhokórejských ostrovoch vo štvrtok pred návratom domov. Pentagon povedal, že to bolo prvýkrát, kedy B-2 simulovala bombardovanie v Južnej Kórei.\" Podľa Hlasu Ruska lietadlá neniesli jadrové zbrane , ale išlo o bombardéry schopné niesť jadrové zbrane. \"Dva strategické bombardéry B-52 Vojenského letectva USA schopné niesť jadrové zbrane, vyleteli z americkej vojenskej základne do Južnej Kórey.\" V rovnakom duchu sa vyjadruje aj juhokórejská tlačová agentúra YONHAP : \"B-52, ktorý sa používa v letectve od roku 1950, je diaľkový ťažký bombardér, ktorý môže niesť jadrové alebo presne navádzané konvenčné zbrane.\" Toto stanovisko potvrdzuje aj reportér Al Jazeery v Soule Harry Fawcett : \"B52 je schopné niesť jadrové zbrane rovnako ako americká Cheyenne - jadrová ponorka, ktorá sa tiež zúčastnila cvičení.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Topky.sk", "National Public Radio", "neniesli jadrové zbrane", "YONHAP", "Harry Fawcett"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/11/1343725/Nad-Juznou-Koreou-lietaju-americke-bombardery-B-52-s-jadrovymi-zbranami-", "http://www.npr.org/templates/story/story.php?storyId=175336929", "http://slovak.ruvr.ru/2013_03_28/Americke-bombardery-B-52-vyleteli-do-Juznej-Korey/", "http://english.yonhapnews.co.kr/national/2013/03/19/39/0301000000AEN20130319000351315F.HTML", "http://www.aljazeera.com/news/asia-pacific/2013/03/201332133659341275.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:59.128475+00:00"}
{"id": "vr35770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35770", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak teraz vyzývate opozíciu, ktorá bude v parlamente, na spoluprácu, pýtam sa, prečo ste nás vydierali pri Lisabonskej zmluve, keď sme potrebovali vaše hlasy v Národnej rade Slovenskej republiky?", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dá sa povedať, že opozícia pri Lisabonskej zmluve zvolila stratégiu vydierania - požadovali najprv zmenu tlačového zákona, až následne boli ochotní (okrem SMK) podporiť zmluvu.", "analysis_paragraphs": ["Dá sa povedať, že opozícia pri Lisabonskej zmluve zvolila stratégiu vydierania - požadovali najprv zmenu tlačového zákona, až následne boli ochotní (okrem SMK) podporiť zmluvu."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zmenu"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/opozicia-nadalej-tlaci-najprv-tlacovy-zakon-potom-lisabonska-zmluva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:05.480392+00:00"}
{"id": "47182", "numeric_id": 47182, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47182", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Schvaľovali sme núdzový stav už 4×.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Núdzový stav na celom území Slovenska vláda Igora Matoviča prvýkrát schválila 30. septembra 2020, odvtedy ho predĺžila štyrikrát. Spolu teda núdzový stav vláda schvaľovala päťkrát - nie štyrikrát. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako nepravdivé. Prvýkrát vláda schválila núdzový stav 30. septembra 2020 . Predĺžila ho 11. novembra , 29. decembra , 5. februára 2021 a 17. marca 2021 .", "analysis_paragraphs": ["Núdzový stav na celom území Slovenska vláda Igora Matoviča prvýkrát schválila 30. septembra 2020, odvtedy ho predĺžila štyrikrát. Spolu teda núdzový stav vláda schvaľovala päťkrát - nie štyrikrát. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako nepravdivé. Prvýkrát vláda schválila núdzový stav 30. septembra 2020 . Predĺžila ho 11. novembra , 29. decembra , 5. februára 2021 a 17. marca 2021 ."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "30. septembra 2020", "11. novembra", "29. decembra", "5. februára 2021", "17. marca 2021"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-1-oktobra-plati-na-slovensku-nudzovy-stav", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-1-oktobra-plati-na-slovensku-nudzovy-stav", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=nudzovy-stav-na-slovensku-sa-predlzi-o-dalsich-45-dni", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=nudzovy-stav-potrva-dalsich-40-dni", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-8-februara-startuje-covid-automat-nudzovy-stav-sa-predlzuje-o-40-dni", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kabinet-schvalil-predlzenie-nudzoveho-stavu-o-dalsich-40-dni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:12.266665+00:00"}
{"id": "vr26215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26215", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Vyše 11 miliónov eur (opravy havarijných stavov, pozn.)", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o zvýšenom počte havárii v BSK priniesol denník Pravda 13. septembra 2013. Pravda oslovila jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie. V BSK bol počet havárií za ostatné tri roky na úrovni 215. Suma, ktorá išla na havárie sa pohybovala na úrovni viac ako 11 mil. eur. Túto správu od denníku Pravda prebrali aj iné noviny, napríklad SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o zvýšenom počte havárii v BSK priniesol denník Pravda 13. septembra 2013. Pravda oslovila jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie. V BSK bol počet havárií za ostatné tri roky na úrovni 215. Suma, ktorá išla na havárie sa pohybovala na úrovni viac ako 11 mil. eur. Túto správu od denníku Pravda prebrali aj iné noviny, napríklad SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292934-cudne-obchody-zupy-pod-fresovym-vedenim/", "http://bratislava.sme.sk/c/6937232/u-fresa-maju-vela-havarii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:54.009198+00:00"}
{"id": "vr18412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18412", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... keď napríklad môj kolega (Miroslav Lajčák, pozn.) bol v New Yorku v marci, ak si dobre pamätám, tak pokiaľ viem, tak pána ministra v jeho rokovaniach ešte ako predsedu valného zhromaždenia podporili (strana Smer-SD, pozn.).", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti Smer- SD Globálny pakt odmieta , o jeho skorších vyjadreniach však nie sú dostupné informácie, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miroslav Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu OSN od septembra 2017 do septembra 2018. 72. Valné zhromaždenie malo tému \"Ľudia na prvom mieste - dôstojný život v mieri na udržateľnej planéte pre všetkých a jednou z tém, ktorou sa zaoberalo bola otázka migrácie a príprava dokumentu, ktorý sa ňou mal zaoberať. V marci 2017 v New Yorku sa minister venoval klimatickým zmenám , či roli v ody vo svete počas Svetového dňa vody. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti Smer- SD Globálny pakt odmieta , o jeho skorších vyjadreniach však nie sú dostupné informácie, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miroslav Lajčák predsedal Valnému zhromaždeniu OSN od septembra 2017 do septembra 2018. 72. Valné zhromaždenie malo tému \"Ľudia na prvom mieste - dôstojný život v mieri na udržateľnej planéte pre všetkých a jednou z tém, ktorou sa zaoberalo bola otázka migrácie a príprava dokumentu, ktorý sa ňou mal zaoberať. V marci 2017 v New Yorku sa minister venoval klimatickým zmenám , či roli v ody vo svete počas Svetového dňa vody. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Globálny pakt", "odmieta", "predsedal", "otázka", "klimatickým zmenám", "ody vo svete"], "url": ["https://www.hrl.sk/sk/o-nas/aktuality/globalny-kompakt-o-migracii-nie-je-globalny-komplot", "https://www.aktuality.sk/clanok/520460/miroslav-lajcak-zlozil-slavnostny-slub-predsedu-72-valneho-zhromazdenia-osn/", "https://www.mzv.sk/predsednictvo-sr-72-valneho-zhromazdenia-osn", "http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/72/308", "https://www.mzv.sk/web/unnewyork-en/news/-/asset_publisher/olsKsIdtEfpB/content/m-lajcak-v-new-yorku-o-vyzvach-spojenych-s-klimatickymi-zmenami/10182", "https://www.mzv.sk/web/unnewyork-en/news/-/asset_publisher/olsKsIdtEfpB/content/otvorenie-vystavy-fotografii-dekada-aktivit-k-vode-perspektiva-krajin-/10182?_101_INSTANCE_olsKsIdtEfpB_redirect=%2Fweb%2Funnewyork-en%2Fnews"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:55.765370+00:00"}
{"id": "vr36806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36806", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...hlavne zaviedli sme garancie pre sporiteľov (v druhom pilieri, pozn.)...", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Garancie v druhom dôchodkovom pilieri zaviedla od júla 2009 bývalá vláda Roberta Fica. Dôchodkové správcovské spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde musia vytvárať tzv. garančný účet. Ak penzijná spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov, môže čerpať poplatky za zhodnotenie majetku z tohto účtu. Ak sa tak nestane, správca dôchodkových úspor musí do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde dosahuje najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi. Táto informácia pochádza zo správy agentúry SITA, zverejnenej napríklad tu .", "analysis_paragraphs": ["Garancie v druhom dôchodkovom pilieri zaviedla od júla 2009 bývalá vláda Roberta Fica. Dôchodkové správcovské spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde musia vytvárať tzv. garančný účet. Ak penzijná spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov, môže čerpať poplatky za zhodnotenie majetku z tohto účtu. Ak sa tak nestane, správca dôchodkových úspor musí do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde dosahuje najviac 5,6 % z dosiahnutého výnosu. Zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi. Táto informácia pochádza zo správy agentúry SITA, zverejnenej napríklad tu ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.poistovne.sk/25894-sk/mladi-ludia-sa-zrejme-budu-medzi-dss-delit-rovnomerne.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:47.400669+00:00"}
{"id": "vr15004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15004", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...jeden z tých cieľov tej iniciatívy (Stop Fašizmu, pozn.) je, aby nikto z parlamentu nepodporil naše návrhy...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva Stop fašizmu vyzýva poslancov a poslankyne NR SR k podpísaniu záväzku vyhraniť sa voči poslancom ĽS NS. Jedným z požadovaných záväzkov je aj to, aby poslanci a poslankyne nehlasovali za návrhy poslancov strany Kotleba – ĽSNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Znenie celej výzvy: \"Ja, poslanec / poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky sa verejne zaväzujem k tomu, že Nepodporím žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Nepodporím svojim podpisom žiadny poslanecký návrh ani pozmeňovací návrh iniciovaný poslancami strany Kotleba-ĽSNS. Rovnako nepodporím žiadny návrh, pod ktorým je podpísaný aspoň jeden z poslancov tejto strany. Nebudem rokovat´ s poslancami strany Kotleba-ĽSNS o podpore akýchkoľvek vlastných návrhov alebo žiadať u nich podporu pre akékoľvek návrhy. Nepodporím v rozprave žiadny návrh prednesený poslancom Kotleba-ĽSNS. Ak vystúpim k takémuto návrhu, odmietnem ho z princípu, pretože návrhy z dielne strany postavenej na princípoch neznášanlivosti a spochybňovania demokracie nemôžu byť demokratickými silami akceptované a podporované. Nezúčastním sa žiadneho podujatia ani diskusie v médiách, do ktorej bude pozvaný zástupca Kotleba-ĽSNS alebo bude na nej vystupovat´ (s výnimkou zákonnej povinnosti verejnoprávneho média vo volebnej kampani). Pri každej možnej príležitosti budem upozorňovať na nebezpečenstvá fašizmu a neblahú historickú skúsenosť s ním. Budem šírit´ myšlienky demokracie a tolerancie a brániť demokratické princípy, na ktorých je postavená Slovenská republika.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva Stop fašizmu vyzýva poslancov a poslankyne NR SR k podpísaniu záväzku vyhraniť sa voči poslancom ĽS NS. Jedným z požadovaných záväzkov je aj to, aby poslanci a poslankyne nehlasovali za návrhy poslancov strany Kotleba – ĽSNS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Znenie celej výzvy: \"Ja, poslanec / poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky sa verejne zaväzujem k tomu, že Nepodporím žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Nepodporím svojim podpisom žiadny poslanecký návrh ani pozmeňovací návrh iniciovaný poslancami strany Kotleba-ĽSNS. Rovnako nepodporím žiadny návrh, pod ktorým je podpísaný aspoň jeden z poslancov tejto strany. Nebudem rokovat´ s poslancami strany Kotleba-ĽSNS o podpore akýchkoľvek vlastných návrhov alebo žiadať u nich podporu pre akékoľvek návrhy. Nepodporím v rozprave žiadny návrh prednesený poslancom Kotleba-ĽSNS. Ak vystúpim k takémuto návrhu, odmietnem ho z princípu, pretože návrhy z dielne strany postavenej na princípoch neznášanlivosti a spochybňovania demokracie nemôžu byť demokratickými silami akceptované a podporované. Nezúčastním sa žiadneho podujatia ani diskusie v médiách, do ktorej bude pozvaný zástupca Kotleba-ĽSNS alebo bude na nej vystupovat´ (s výnimkou zákonnej povinnosti verejnoprávneho média vo volebnej kampani). Pri každej možnej príležitosti budem upozorňovať na nebezpečenstvá fašizmu a neblahú historickú skúsenosť s ním. Budem šírit´ myšlienky demokracie a tolerancie a brániť demokratické princípy, na ktorých je postavená Slovenská republika.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Stop fašizmu", "záväzku"], "url": ["http://stopfasizmu.sk/", "http://stopfasizmu.sk/vyzva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:22.949395+00:00"}
{"id": "vr30335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30335", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Samozrejme, spájala sa nemocnica ministerstva vnútra, ktorá bola príspevkovou organizáciou s akciovkou, ktorú ešte vytvoril Zajac. Nedajú sa spojiť dve nemocnice tak, aby akciovka zrušila...prečítala sa prvá časť zdôvodnenia (viď výrok vyššie pozn.), ale nie druhá, že príspevková organizácia, keď sa spája s akciovou, sa nemôže zmeniť na príspevkovú.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bližšie sa o celom procese transformácie píše vo vládnom materiály , ktorý predložil vtedajší minister vnútra Kaliňák. Nedokážeme však overiť či sa musí príspevková organizácia zmeniť na a.s. pred spájaním s inou a.s.", "analysis_paragraphs": ["Bližšie sa o celom procese transformácie píše vo vládnom materiály , ktorý predložil vtedajší minister vnútra Kaliňák. Nedokážeme však overiť či sa musí príspevková organizácia zmeniť na a.s. pred spájaním s inou a.s."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["vládnom materiály"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-30072?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:14.484113+00:00"}
{"id": "vr30205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30205", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tým, že ľudia mali podstatne väčšie výdavky, a že ten rast cien bol podstatne vyšší, ako bol rast reálnych miezd, potom z toho vychádza aj tento výsledok, že v druhom kvartáli 2011 ten pokles nebol 0,6 percenta, ale bol 0,9 percenta.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ŠÚSR : Takže v druhom kvartáli 2011 bol skutočne pokles reálnych miezd 0,9%. Ako môžeme vidieť index reálnej mzdy v 2011Q2 je 99,1, čo znamená, že reálne mzdy klesli oproti prvému kvartálu 2011 o spomínaných 0,9%.", "analysis_paragraphs": ["ŠÚSR : Takže v druhom kvartáli 2011 bol skutočne pokles reálnych miezd 0,9%. Ako môžeme vidieť index reálnej mzdy v 2011Q2 je 99,1, čo znamená, že reálne mzdy klesli oproti prvému kvartálu 2011 o spomínaných 0,9%."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚSR"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:57.321049+00:00"}
{"id": "vr34666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34666", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...som hrdý na úspech SNS... i takmer pri 1280 poslancoch...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS získala počet 1279 poslancov zvolených do obecných, mestských, miestnych zastupiteľstiev.", "analysis_paragraphs": ["SNS získala počet 1279 poslancov zvolených do obecných, mestských, miestnych zastupiteľstiev."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["1279"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab5.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:28.879779+00:00"}
{"id": "vr32656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32656", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán minister prišiel z Kuvajtu (sic!), po dovolenke a v pondelok jednoznačne vyjadril na tlačovke, že zodpovedný respektíve vinníkom je zhotoviteľ, že dozor teda NDS s tým nič nemá, pretože preberá iba výsledok a problém sú ceny. V stredu už pomenoval aj mňa ako zodpovedného. To znamená, jednoznačne politizoval a politizuje...", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Našli sme dve tlačové besedy J. Počiatka po návrate z dovolenky v Dubaji. Prvú z 5. 11., t.j. pondelku a druhú z 8. 11., tj štvrtku. Takže J. Figeľ si nezapamätal správne dni, kedy sa konali tlačové besedy ministra Počiatka. Hovorí však pravdu. Spočiatku minister Počiatek uvádzal ako príčinu nehody zlyhanie konštrukcie a neskôr spomenul, že J. Figeľ má podľa neho politickú zodpovednosť za zlyhanie na stavbe. TASR 5.11.2012 : Pri rozostavanom moste pri Kurimanoch, zlyhala podľa ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD) dočasná podporná konštrukcia. Minister niekoľko krát uviedol, že rezort dopravy chce zároveň skúmať cenové rozdiely, ktoré v súčasnosti sú pri takýchto dočasných podporných konštrukciách. \"Aby sme vedeli vylúčiť, ale aj potvrdiť možnosť, že cena má vplyv na kvalitu výstavby,\" dodal Počiatek. Spomenul, že zodpovednosť za tragédiu je na strane dodávateľa a že sa vyšetria aj zmluvy subdodávateľov. Video z tlačovej besedy je dostupné na stránke TA3 tu. Pravda.sk, SITA, TASR 8. 11. 2012: Minister Počiatek chce vyšetriť, či za tragédiu nemôže aj nižšia vysúťažená cena výstavby diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, ktorej súčasťou je zrútený most. „Tie lacné diaľnice nemusia byť až také dobré, ako bývalý minister deklaroval. Táto smutná udalosť nám možno otvorí oči, už mám informácie o cenách alternatívnych možností podperných konštrukcií, ktoré sú drahšie, ale stabilnejšie a robustnejšie,“ dodal Počiatek. Počiatek zdôraznil, že všetky technologické postupy si po uzatvorení zmluvy s investorom pripravuje už zhotoviteľ, v tomto prípade združenie firiem Váhostav-SK, a. s., a Bögl & Krýsl, k.s. \" Pýtam sa preto pána Figeľa, keď je teraz taký múdry o tom, ako sa majú stavby dozorovať, prečo na tejto stavbe nebol od začatia externý stavebný dozor, prečo ho nevysúťažil, “ pýta sa minister. Podľa neho je politická zodpovednosť tragédie plne na strane bývalého šéfa rezortu dopravy Jána Figeľa. Zároveň Počiatek trvá na zodpovednosti dodávateľa : „Aj podľa zmluvy je zodpovednosť jednoznačne na strane zhotoviteľa, odhliadnuc od toho, akú účasť mal na tom stavebný dozor,“ zdôraznil Počiatek. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Našli sme dve tlačové besedy J. Počiatka po návrate z dovolenky v Dubaji. Prvú z 5. 11., t.j. pondelku a druhú z 8. 11., tj štvrtku. Takže J. Figeľ si nezapamätal správne dni, kedy sa konali tlačové besedy ministra Počiatka. Hovorí však pravdu. Spočiatku minister Počiatek uvádzal ako príčinu nehody zlyhanie konštrukcie a neskôr spomenul, že J. Figeľ má podľa neho politickú zodpovednosť za zlyhanie na stavbe. TASR 5.11.2012 : Pri rozostavanom moste pri Kurimanoch, zlyhala podľa ministra dopravy Jána Počiatka (Smer-SD) dočasná podporná konštrukcia. Minister niekoľko krát uviedol, že rezort dopravy chce zároveň skúmať cenové rozdiely, ktoré v súčasnosti sú pri takýchto dočasných podporných konštrukciách. \"Aby sme vedeli vylúčiť, ale aj potvrdiť možnosť, že cena má vplyv na kvalitu výstavby,\" dodal Počiatek. Spomenul, že zodpovednosť za tragédiu je na strane dodávateľa a že sa vyšetria aj zmluvy subdodávateľov. Video z tlačovej besedy je dostupné na stránke TA3 tu. Pravda.sk, SITA, TASR 8. 11. 2012: Minister Počiatek chce vyšetriť, či za tragédiu nemôže aj nižšia vysúťažená cena výstavby diaľnice D1 Jánovce – Jablonov, ktorej súčasťou je zrútený most. „Tie lacné diaľnice nemusia byť až také dobré, ako bývalý minister deklaroval. Táto smutná udalosť nám možno otvorí oči, už mám informácie o cenách alternatívnych možností podperných konštrukcií, ktoré sú drahšie, ale stabilnejšie a robustnejšie,“ dodal Počiatek. Počiatek zdôraznil, že všetky technologické postupy si po uzatvorení zmluvy s investorom pripravuje už zhotoviteľ, v tomto prípade združenie firiem Váhostav-SK, a. s., a Bögl & Krýsl, k.s. \" Pýtam sa preto pána Figeľa, keď je teraz taký múdry o tom, ako sa majú stavby dozorovať, prečo na tejto stavbe nebol od začatia externý stavebný dozor, prečo ho nevysúťažil, “ pýta sa minister. Podľa neho je politická zodpovednosť tragédie plne na strane bývalého šéfa rezortu dopravy Jána Figeľa. Zároveň Počiatek trvá na zodpovednosti dodávateľa : „Aj podľa zmluvy je zodpovednosť jednoznačne na strane zhotoviteľa, odhliadnuc od toho, akú účasť mal na tom stavebný dozor,“ zdôraznil Počiatek. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR 5.11.2012", "tu.", "Pravda.sk, SITA, TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/premier-vlada-je-pripravena-odskodn/27768-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1008974/tb-j-pociatka-po-zasadnuti-krizoveho-stabu-k-tragedii-pri-kurimanoch.html", "http://spravy.pravda.sk/pociatek-za-tragediu-je-zodpovedny-aj-figel-a-jeho-lacne-dialnice-p82-/sk_domace.asp?c=A121108_141147_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:58.916249+00:00"}
{"id": "vr25617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25617", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko bolo vždy najeurópskejšia krajina pred našim vstupom do EÚ, vstup podporovalo až 80 % ľudí.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý. Na základe Eurobarometra 2004.1 sa dozvedáme, že pred vstupom do Európskej únie bola väčšia podpora v krajinách Litva a Malta. Okrem toho, podpora členstvu Slovenska v pomere 80% je príliš veľké číslo. V čase najväčšej podpory slovenského obyvateľstva vstupu do EÚ, v období 2001-2003, to bolo na úrovni 60% - 70%. Krátko pred vstupom do EÚ však podpora poklesla na 46%, čo bol trend vo všetkých nových členských štátoch.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý. Na základe Eurobarometra 2004.1 sa dozvedáme, že pred vstupom do Európskej únie bola väčšia podpora v krajinách Litva a Malta. Okrem toho, podpora členstvu Slovenska v pomere 80% je príliš veľké číslo. V čase najväčšej podpory slovenského obyvateľstva vstupu do EÚ, v období 2001-2003, to bolo na úrovni 60% - 70%. Krátko pred vstupom do EÚ však podpora poklesla na 46%, čo bol trend vo všetkých nových členských štátoch."], "analysis_date": "2013-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra 2004.1"], "url": ["http://http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb61/nat_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:44.692504+00:00"}
{"id": "vr28024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28024", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V Čechách to vidíme, že pravidelne je vo vláde nejaká nová strana, síce sa potom rozpadne, ale je tam a volič má rád niečo nové...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák hovorí o tom, že vo vládach v Českej republike by mali byť pravidelne nové, teda novovzniknuté strany, ktoré sa potom majú rozpadnúť. Úplne nové strany boli vo vládach Sobotku (2014-) a Nečasa (2010-2013). Veci verejné sa rozpadli a pretransformovala na LIDEM. Taktiež v rokoch 2007-2009 bola vo vláde Strana zelených, ktorú nemožno považovať za novo vzniknutú, je však pravdou, že bola vo vláde prvýkrát vo svojej histórii. V SZ nastal rozkol a časť poslancov pomohla lavicovej opozícii vysloviť pravicovej vláde nedôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže charakteristiky, ktoré uvádza Kaliňák napĺňa úplne len jedna a len čiastočne ďalšie dve-tri vlády.\n\nZoznam vlád v ČR za posledných 20 rokov:\n\n- Aktuálna vláda Bohuslava Sobotky (2014 - ), strany: ČSSD, ANO 2011 , KDU-ČSL. ANO vznikla v roku 2012, doposiaľ sa nerozpadla.\n\n- úradnícka vláda Jiřího Rusnoka (2013 - 2014), strany: ČSSD, KDU-ČSL - žiadna nová strana.\n\n- vláda Petra Nečase (2010 - 2013), strany: ODS, TOP 09, LIDEM (pôvodne Veci verejné). TOP 09 vznikla v roku 2009 a Lidem v roku 2012, keď 17. apríla 2012 došlo k rozdeleniu VV. Išlo teda o vládu s novými stranami, z ktorých jedna sa rozpadla.\n\n- úradnícka vláda Jana Fischera (2009 - 2010), strany: ODS, ČSSD a SZ - žiadna nová strana.\n\n- Druhá vláda M. Topolánka (2007 - 2009), strany: ODS, KDU-ČSL, SZ - žiadna nová strana. V roku 2009 sa klub KDU-ČSL rozpadol , keď časť poslancov odišlo do TOP09. V roku 2009 nastal rozkol aj v Strane zelených, keď časť poslancov hlasovala za pád vlastnej vlády.\n\n- Prvá vláda M. Topolánka (2006 - 2006), strany: ODS - nebola nová strana, vznik už v roku 1991. Menšinovej vláde nebola vyslovená dôvera.\n\n- Vláda J. Paroubka (2005 - 2006), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL. US-DEU vznikla už v roku 1998, čo nemožno považovať za novú stranu.\n\n- vláda Stanislava Grosse (2004-2005), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL - žiadna nová strana. Pád vlády kvôli afére s financiami .\n\n- vláda V. Špidlu (2002-2004), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL - žiadna nová strana. Vláda padla, pretože Špidla ako predseda ČSSD po neúspechu vo voľbách do EP 2004 odstúpil.\n\n- vláda M. Zemana (1998-2002), strany menšinová vláda ČSSD + podpora ODS (tzv. opozičná zmluva) - žiadna nová strana.\n\n- úradnícka vláda (prechodná vláda) J.Tošovského. US (pôvodne ODS), ODA, KDU-ČSL. Občiansko demokratická strana ( ODA ) vznikla v roku 1990. Únia Slobody (US) vznikla po rozkole v ODS v roku 1998. Taktiež bol prvýkrát vo vláde práve v prechodnej vláde Tošovského.\n\n- druhá vláda Václava Klausa (1996-1998), strany: ODS, ODA, KDU-ČSL. Rozpad vlády po afére financovania ODS (načo vznikla US odštiepením od ODS).\n\n- prvá vláda Václava Klausa (1992-1996), strany: ODS, KDS, ODA, KDU-ČSL. Strana ODA bola vôbec prvý krát vo voľbách, išlo o novú stranu, ktorá vznikla v roku 1990 a fungovala do roku 2007. Kresťansko demokratická strana ( KDS ) tiež vznikla v roku 1990 a fungovala do roku 1996, keď sa zlúčila s ODS.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák hovorí o tom, že vo vládach v Českej republike by mali byť pravidelne nové, teda novovzniknuté strany, ktoré sa potom majú rozpadnúť. Úplne nové strany boli vo vládach Sobotku (2014-) a Nečasa (2010-2013). Veci verejné sa rozpadli a pretransformovala na LIDEM. Taktiež v rokoch 2007-2009 bola vo vláde Strana zelených, ktorú nemožno považovať za novo vzniknutú, je však pravdou, že bola vo vláde prvýkrát vo svojej histórii. V SZ nastal rozkol a časť poslancov pomohla lavicovej opozícii vysloviť pravicovej vláde nedôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže charakteristiky, ktoré uvádza Kaliňák napĺňa úplne len jedna a len čiastočne ďalšie dve-tri vlády.", "Zoznam vlád v ČR za posledných 20 rokov:", "- Aktuálna vláda Bohuslava Sobotky (2014 - ), strany: ČSSD, ANO 2011 , KDU-ČSL. ANO vznikla v roku 2012, doposiaľ sa nerozpadla.", "- úradnícka vláda Jiřího Rusnoka (2013 - 2014), strany: ČSSD, KDU-ČSL - žiadna nová strana.", "- vláda Petra Nečase (2010 - 2013), strany: ODS, TOP 09, LIDEM (pôvodne Veci verejné). TOP 09 vznikla v roku 2009 a Lidem v roku 2012, keď 17. apríla 2012 došlo k rozdeleniu VV. Išlo teda o vládu s novými stranami, z ktorých jedna sa rozpadla.", "- úradnícka vláda Jana Fischera (2009 - 2010), strany: ODS, ČSSD a SZ - žiadna nová strana.", "- Druhá vláda M. Topolánka (2007 - 2009), strany: ODS, KDU-ČSL, SZ - žiadna nová strana. V roku 2009 sa klub KDU-ČSL rozpadol , keď časť poslancov odišlo do TOP09. V roku 2009 nastal rozkol aj v Strane zelených, keď časť poslancov hlasovala za pád vlastnej vlády.", "- Prvá vláda M. Topolánka (2006 - 2006), strany: ODS - nebola nová strana, vznik už v roku 1991. Menšinovej vláde nebola vyslovená dôvera.", "- Vláda J. Paroubka (2005 - 2006), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL. US-DEU vznikla už v roku 1998, čo nemožno považovať za novú stranu.", "- vláda Stanislava Grosse (2004-2005), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL - žiadna nová strana. Pád vlády kvôli afére s financiami .", "- vláda V. Špidlu (2002-2004), strany: ČSSD, US-DEU, KDU-ČSL - žiadna nová strana. Vláda padla, pretože Špidla ako predseda ČSSD po neúspechu vo voľbách do EP 2004 odstúpil.", "- vláda M. Zemana (1998-2002), strany menšinová vláda ČSSD + podpora ODS (tzv. opozičná zmluva) - žiadna nová strana.", "- úradnícka vláda (prechodná vláda) J.Tošovského. US (pôvodne ODS), ODA, KDU-ČSL. Občiansko demokratická strana ( ODA ) vznikla v roku 1990. Únia Slobody (US) vznikla po rozkole v ODS v roku 1998. Taktiež bol prvýkrát vo vláde práve v prechodnej vláde Tošovského.", "- druhá vláda Václava Klausa (1996-1998), strany: ODS, ODA, KDU-ČSL. Rozpad vlády po afére financovania ODS (načo vznikla US odštiepením od ODS).", "- prvá vláda Václava Klausa (1992-1996), strany: ODS, KDS, ODA, KDU-ČSL. Strana ODA bola vôbec prvý krát vo voľbách, išlo o novú stranu, ktorá vznikla v roku 1990 a fungovala do roku 2007. Kresťansko demokratická strana ( KDS ) tiež vznikla v roku 1990 a fungovala do roku 1996, keď sa zlúčila s ODS."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["vlád", "ANO", "TOP 09", "Lidem", "rozpadol", "rozkol", "ODS", "US-DEU", "afére", "financiami", "opozičná", "ODA", "Únia Slobody", "KDS"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_vl%C3%A1d_%C4%8Ceska", "http://cs.wikipedia.org/wiki/ANO_2011", "http://cs.wikipedia.org/wiki/TOP_09", "http://cs.wikipedia.org/wiki/LIDEM_%E2%80%93_liber%C3%A1ln%C3%AD_demokrat%C3%A9", "http://zpravy.idnes.cz/senatorsky-klub-kdu-csl-se-rozpadl-cast-clenu-miri-k-top-09-pzh-/domaci.aspx?c=A091008_112903_domaci_jw", "http://www.novinky.cz/domaci/164639-on-line-kabinet-pohrbili-tlusty-schwippel-jakubkova-a-zubova.html", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Ob%C4%8Dansk%C3%A1_demokratick%C3%A1_strana", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Unie_svobody_%E2%80%93_Demokratick%C3%A1_unie", "http://www.sme.sk/c/2013311/premier-gross-prepasol-poslednu-moznost-slusne-odist.html", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Stanislav_Gross#Af.C3.A9ra_s_financemi_a_p.C3.A1d_v.C3.A1dy", "http://www.sme.sk/c/2158264/opozicna-zmluva-o-nestabilite-v-cechach.html", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Ob%C4%8Dansk%C3%A1_demokratick%C3%A1_aliance", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Unie_svobody_%E2%80%93_Demokratick%C3%A1_unie", "http://cs.wikipedia.org/wiki/K%C5%99es%C5%A5anskodemokratick%C3%A1_strana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:13.437868+00:00"}
{"id": "vr37409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37409", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My už dnes vieme, že v niektorých teplárniach a to sa mi práve som prekvapený s tým, že do prvého polroku minulého roku tie teplárne boli v zisku.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy niektorých teplární nebolo z technických príčin možné otvoriť, avšak vzhľadom na trend ostatných teplární a absenciu akejkoľvek mediálnej zmienky o strate teplární, je možne predpokladať, že rovnako netvorili stratu a že do prvého polroku minulého roku boli taktiež v zisku.", "analysis_paragraphs": ["Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy niektorých teplární nebolo z technických príčin možné otvoriť, avšak vzhľadom na trend ostatných teplární a absenciu akejkoľvek mediálnej zmienky o strate teplární, je možne predpokladať, že rovnako netvorili stratu a že do prvého polroku minulého roku boli taktiež v zisku."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008"], "url": ["http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=16d0cd0a-43c1-419d-8a60-d916474293b3&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4eb27ff4-a26b-4538-978d-6873e5116cc5&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=65feea96-0dc1-482e-b720-a5f70ff713ec&groupId=10136", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2009.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2008.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2007.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2006.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2009.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2007.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2006.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2009_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2008_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2007_web_1217247434.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/sprava_2006_vnutro_web_1189747472.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:10.404311+00:00"}
{"id": "vr34770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34770", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A čo sa týka správy európskej komisie a OECD, treba ju čítať celú. Jednoznačne konštatuje aj to, že máme naozaj veľmi dynamický a  rýchly rast nezamestnanosti.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa EK (.pdf) (s.138-140) nekonštatuje „dynamický“ ani „rýchly“ rast nezamestnanosti. Hovorí len, že nezamestnanosť stúpla v roku 2009 na 12 %. Správa ďalej prognózuje predpokladanú zamestnanosť a nezamestnanosť v roku 2010 a 2011. Rovnako ani správa OECD nič nehovorí o \"dynamike\" alebo \"rýchlosti\" rast nezamestnanosti. Iba konštatuje, že nezamestnanosť by sa mala v roku 2010 zvýšiť na približne 14%.", "analysis_paragraphs": ["Správa EK (.pdf) (s.138-140) nekonštatuje „dynamický“ ani „rýchly“ rast nezamestnanosti. Hovorí len, že nezamestnanosť stúpla v roku 2009 na 12 %. Správa ďalej prognózuje predpokladanú zamestnanosť a nezamestnanosť v roku 2010 a 2011. Rovnako ani správa OECD nič nehovorí o \"dynamike\" alebo \"rýchlosti\" rast nezamestnanosti. Iba konštatuje, že nezamestnanosť by sa mala v roku 2010 zvýšiť na približne 14%."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Správa EK"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2010/pdf/ee-2010-2_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:25.446783+00:00"}
{"id": "vr25681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25681", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Som aktuálnym predkladateľom zákona o dlhovej brzde. Spolupracoval som s vami.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti , ľudovo nazývaný zákon o dlhovej brzde, navrhoval ako jeden z prekladateľov súčasný minister financií P. Kažimír. Okrem Petra Kažimíra to boli aj poslanci Jozef Kollár, Anton Marcinčin, Ondrej Matej, Ján Mikolaj a Ivan Švejna. Zákon bol schválený 8. decembra 2011, kedy zaň zo 147 prítomných poslancov NR SR hlasovalo 146.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti , ľudovo nazývaný zákon o dlhovej brzde, navrhoval ako jeden z prekladateľov súčasný minister financií P. Kažimír. Okrem Petra Kažimíra to boli aj poslanci Jozef Kollár, Anton Marcinčin, Ondrej Matej, Ján Mikolaj a Ivan Švejna. Zákon bol schválený 8. decembra 2011, kedy zaň zo 147 prítomných poslancov NR SR hlasovalo 146."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtovej zodpovednosti", "prekladateľov", "schválený"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=361017", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=1015&CisObdobia=5&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2011-12-8%200:0:0&DatumDo=2011-12-8%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:00.840554+00:00"}
{"id": "vr28410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28410", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No my sme dnes šiesti a na klub potrebujete ôsmich.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok stanovuje, že na vytvorenie poslaneckého klubu je potrebných najmenej osem členov.Poslanecký klub strany SaS mal na začiatku voleného obdobia 11 členov. Po odchode piatich členov strany počet poslancov NRSR za stranu SaS klesol na šesť, čo automaticky spôsobilo podľa novely zákona Rokovacieho poriadku NRSR ich zánik. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NRSR (.pdf, § 64 ods.(5)) hovorí: ,, Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. Počet členov poslaneckého klubu podľa prvej vety musí byť splnený počas celého volebného obdobia, ak počas volebného obdobia klesne počet členov pod túto hranicu, poslanecký klub zaniká.\"", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok stanovuje, že na vytvorenie poslaneckého klubu je potrebných najmenej osem členov.Poslanecký klub strany SaS mal na začiatku voleného obdobia 11 členov. Po odchode piatich členov strany počet poslancov NRSR za stranu SaS klesol na šesť, čo automaticky spôsobilo podľa novely zákona Rokovacieho poriadku NRSR ich zánik. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rokovací poriadok NRSR (.pdf, § 64 ods.(5)) hovorí: ,, Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov. O utvorení poslaneckého klubu sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíšu všetci ustanovujúci členovia poslaneckého klubu. Počet členov poslaneckého klubu podľa prvej vety musí byť splnený počas celého volebného obdobia, ak počas volebného obdobia klesne počet členov pod túto hranicu, poslanecký klub zaniká.\""], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["stranu SaS", "Rokovací poriadok NRSR"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/poslanci-nr-sr/182", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:00.089868+00:00"}
{"id": "48695", "numeric_id": 48695, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48695", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Predsa už teraz, keď potrebujete plánovanú operáciu, tak tí riaditelia nemocníc rátajú s tou situáciou a odkladajú tieto operácie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má dlhodobý problém so stavom zdravotníctva. Táto situácia sa ešte zhoršila počas covidu, kedy museli byť odložené operácie tisícok pacientov. V súčasnosti hrozí podobný scenár, pokiaľ lekári nestiahnu svoje výpovede. Napriek tomu, že vláda ešte rokuje a výpovede vstúpia do platnosti až začiatkom decembra, lekári a riaditelia signalizujú, že už dnes prichádza k odkladu operácii. V prípade, že by k odchodu lekárov prišlo, znamenalo by to pre niektoré nemocnice poskytovanie iba najnutnejšie zdravotnej starostlivosti. Výrok poslankyne Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvého decembra vyprší výpovedná lehota takmer 2 200 lekárom, protestujúcim takto proti krízovým podmienkam v zdravotníctve. Z nemocníc je tak pripravená odísť približne štvrtina lekárov, pracujúcich v 31 štátnych zdravotníckych zariadeniach. Lekári, ktorí podávajú výpovede, majú osem požiadaviek . Okrem zvyšovania platov pre lekárov aj sestry sú medzi nimi aj zmeny vo vzdelávaní či spravodlivejšie prerozdelenie peňazí v nemocniciach.\n\nPre podané výpovede hrozí, že nemocnice nebudú schopné zabezpečovať plnohodnptnú zdravotnú starostlivosť. Podľa Lekárskeho Odborového združenia by výpoveď lekárov mohla ochromiť chod viacerých nemocníc. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, Mária Lévyová, vo svojom výroku poznamenala , že v riziku kritického odkladu operácií a vyšetrení sú aj ambulancie a špecialisti. Podľa Lévyovej má Slovensko v počte operácií obrovský sklz. Tvrdí , že za posledné dva roky lekári urobili o 207 000 zákrokov menej ako v období pred pandémiou a situácia je viac ako akútna.\n\nCitelná situácia je v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde podalo výpoveď 508 lekárov z celkového počtu 1 500, teda tretina lekárov. Nový riaditeľ UNB Alexander Mayer uviedol , že iba počas novembra dôjde k zrušeniu stoviek naplánovaných operácií. Ak príde k výpovediam, bude nemocnica zabezpečovať hlavne akútnu starostlivosť a časť plánovaných operácií sa posunie na neskôr, čo by sa v decembri mohlo dotknúť 400 až 500 pacientov. Od decembra by sa preto muselo pristúpiť k scenáru , keď by operovali len ľudí v akútnom ohrození života.\n\nPodobnú situáciu ohlásili aj iné nemocnice s tým, že ostávajúci lekári nemajú s kým operovať a výpovede povedú k obmedzeniu operácií.\n\nOdklad operácii je reálny aj podľa svedectiev samotých lekárov. Z listu, ktorý cituje portál aktuality.sk vyplýva, že dochádza k obmedzeniu operácii pre nedostatok lekárov. “Operácie sú v takmer každom chirurgickom odbore obmedzené. Nie sú inštrumentárky, anesteziologické sestry, lekári, nie je dostatok pomocného personálu. Pacienti, ktorí potrebujú operáciu a znesú odklad, sú neustále odsúvaní,“ píše nemenovaný lekár.\n\nNiektoré nemocnice naprieč Slovenskom začali s odkladaním operácií už lete. Viaceré nemocnice plánované operácie vtedy obmedzili až na polovicu. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský vysvetľoval, že počas leta ide o bežný postup, pretože zdravotníci čerpajú dovolenky. Šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský zase argumentoval, že je odklad je problém nedostatku zdravotníkov, ktorých je tak málo, že už len čerpanie dovoleniek ochromil chod viacerých oddelení.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má dlhodobý problém so stavom zdravotníctva. Táto situácia sa ešte zhoršila počas covidu, kedy museli byť odložené operácie tisícok pacientov. V súčasnosti hrozí podobný scenár, pokiaľ lekári nestiahnu svoje výpovede. Napriek tomu, že vláda ešte rokuje a výpovede vstúpia do platnosti až začiatkom decembra, lekári a riaditelia signalizujú, že už dnes prichádza k odkladu operácii. V prípade, že by k odchodu lekárov prišlo, znamenalo by to pre niektoré nemocnice poskytovanie iba najnutnejšie zdravotnej starostlivosti. Výrok poslankyne Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prvého decembra vyprší výpovedná lehota takmer 2 200 lekárom, protestujúcim takto proti krízovým podmienkam v zdravotníctve. Z nemocníc je tak pripravená odísť približne štvrtina lekárov, pracujúcich v 31 štátnych zdravotníckych zariadeniach. Lekári, ktorí podávajú výpovede, majú osem požiadaviek . Okrem zvyšovania platov pre lekárov aj sestry sú medzi nimi aj zmeny vo vzdelávaní či spravodlivejšie prerozdelenie peňazí v nemocniciach.", "Pre podané výpovede hrozí, že nemocnice nebudú schopné zabezpečovať plnohodnptnú zdravotnú starostlivosť. Podľa Lekárskeho Odborového združenia by výpoveď lekárov mohla ochromiť chod viacerých nemocníc. Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, Mária Lévyová, vo svojom výroku poznamenala , že v riziku kritického odkladu operácií a vyšetrení sú aj ambulancie a špecialisti. Podľa Lévyovej má Slovensko v počte operácií obrovský sklz. Tvrdí , že za posledné dva roky lekári urobili o 207 000 zákrokov menej ako v období pred pandémiou a situácia je viac ako akútna.", "Citelná situácia je v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, kde podalo výpoveď 508 lekárov z celkového počtu 1 500, teda tretina lekárov. Nový riaditeľ UNB Alexander Mayer uviedol , že iba počas novembra dôjde k zrušeniu stoviek naplánovaných operácií. Ak príde k výpovediam, bude nemocnica zabezpečovať hlavne akútnu starostlivosť a časť plánovaných operácií sa posunie na neskôr, čo by sa v decembri mohlo dotknúť 400 až 500 pacientov. Od decembra by sa preto muselo pristúpiť k scenáru , keď by operovali len ľudí v akútnom ohrození života.", "Podobnú situáciu ohlásili aj iné nemocnice s tým, že ostávajúci lekári nemajú s kým operovať a výpovede povedú k obmedzeniu operácií.", "Odklad operácii je reálny aj podľa svedectiev samotých lekárov. Z listu, ktorý cituje portál aktuality.sk vyplýva, že dochádza k obmedzeniu operácii pre nedostatok lekárov. “Operácie sú v takmer každom chirurgickom odbore obmedzené. Nie sú inštrumentárky, anesteziologické sestry, lekári, nie je dostatok pomocného personálu. Pacienti, ktorí potrebujú operáciu a znesú odklad, sú neustále odsúvaní,“ píše nemenovaný lekár.", "Niektoré nemocnice naprieč Slovenskom začali s odkladaním operácií už lete. Viaceré nemocnice plánované operácie vtedy obmedzili až na polovicu. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský vysvetľoval, že počas leta ide o bežný postup, pretože zdravotníci čerpajú dovolenky. Šéf lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský zase argumentoval, že je odklad je problém nedostatku zdravotníkov, ktorých je tak málo, že už len čerpanie dovoleniek ochromil chod viacerých oddelení."], "analysis_date": "2022-11-17", "analysis_sources": {"text": ["vyprší", "odísť", "požiadaviek", "ochromiť", "poznamenala", "Tvrdí", "podalo", "uviedol", "zabezpečovať", "scenáru", "ohlásili", "povedú", "cituje", "obmedzili"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647187-vypovede-lekarov-hrozi-zatvaranie-celych-nemocnic-to-nie-je-poplasna-sprava-ale-fakt/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647337-kde-hrozi-najviac-hromadnych-vypovedi-mapa-nemocnic-a-prehlad-oddeleni/", "https://dennikn.sk/3031591/lekari-zacali-hromadne-podavat-vypovede-odist-chce-viac-ako-1900-lekarov/", "https://www.loz.sk/stanovisko-loz-k-vladnemu-memorandu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647148-lengvarsky-memorandum-s-lekarmi-sme-upravili-verim-ze-sa-dohodneme/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/07/nemocnice-po-celom-slovensku-odkladaju-operacie/", "https://dennikn.sk/3061321/v-bratislavskych-nemocniciach-mozu-vypovede-odsunut-operacie-vyse-500-pacientov/?ref=list", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/v-ruzinovskej-nemocnici-podalo-vypovede-viac-ako-500-lekarov-po-ich-odchode-bude-ochromeny-chod-az-na-piatich-oddeleniach/", "https://dennikn.sk/3061321/v-bratislavskych-nemocniciach-mozu-vypovede-odsunut-operacie-vyse-500-pacientov/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647148-lengvarsky-memorandum-s-lekarmi-sme-upravili-verim-ze-sa-dohodneme/", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/643929-lekari-varuju-ked-sa-zdravotnictvo-rozsype-byvat-na-slovensku-bude-zivotu-nebezpecne/", "https://myzvolen.sme.sk/c/23028603/nemocniciam-uz-teraz-chybaju-lekari-hromadne-vypovede-ich-mozu-ochromit.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/c3U3qro/lengvarskeho-statna-tajomnicka-z-lekarskych-odborarov-mam-pocit-ze-im-ide-len-o-platy-rozhovor/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/07/nemocnice-po-celom-slovensku-odkladaju-operacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:23.742922+00:00"}
{"id": "48148", "numeric_id": 48148, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48148", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Takže keď dôjde k podozreniu zo spáchania trestného činu, ktorý do, ktorého súčasťou môže byť občan Slovenskej republiky, majetok Slovenskej republiky, tak sa udeje toto. Podľa čl. 12, na ktorý sa odvoláva pán poslanec a všetci odporcovia zmluvy, kde sa áno, citujem: “Vzdáva Slovenská republika prednostného práva trestnej zodpovednosti.” To je veta číslo 1 a za ňou nasleduje veta, ktorú účelovo zamlčiavate, lebo tá veta hovorí: “Slovenské orgány môžu toto vzdanie právomoci vziať späť.” Dôjde k trestnému činu? Dôjde k trestnému činu? Slovenská republika urobí vyhlásenie, podľa tohto článku, kde povie, že preberá jurisdikciu do svojich rúk a tak ako sa hovorí v ďalších článkoch, americký vojak bude súdený podľa slovenského práva, a hovorí sa aj tu, bude zatknutý a bude táto celá vec bude vyšetrovaná.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 12 zmluvy popisuje trestné právomoci. V jeho úvode sa píše, že „Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA.”.\n\nHneď za tým nasleduje veta: „ V konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením.” ( docx , s. 17).\n\nV nasledujúcom článku 13 (s. 18) je popísaná väzba a postup pri zatknutých príslušníkov amerických ozbrojených síl. Slovenské orgány podľa tohto článku môžu členov americkej armády zatknúť, vyšetrovať a viesť proti nim súdne konanie, podrobnosti sú uvedené v jednotlivých odsekoch článku.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Článok 12 zmluvy popisuje trestné právomoci. V jeho úvode sa píše, že „Slovenská republika na žiadosť Spojených štátov a na podporu svojho záväzku o vzájomnej obrane týmto uplatňuje svoju suverénnu diskrečnú právomoc vzdať sa svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA.”.", "Hneď za tým nasleduje veta: „ V konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením.” ( docx , s. 17).", "V nasledujúcom článku 13 (s. 18) je popísaná väzba a postup pri zatknutých príslušníkov amerických ozbrojených síl. Slovenské orgány podľa tohto článku môžu členov americkej armády zatknúť, vyšetrovať a viesť proti nim súdne konanie, podrobnosti sú uvedené v jednotlivých odsekoch článku.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "docx"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:56.683978+00:00"}
{"id": "vr36633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36633", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zavádzajú sa nové dane. V Nemecku daň z energií.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V snahe redukovať podporu štátu, minister financií (Nemecka) plánuje znižovať zľavy dane na elektrinu a energie. Informoval o tom Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vzhľadom k článku, minister financií poslal ostatným zainteresovaným ministrom návrh zákona doplňujúci zákon o dani za elektriku a zákona o dani za energie.", "analysis_paragraphs": ["V snahe redukovať podporu štátu, minister financií (Nemecka) plánuje znižovať zľavy dane na elektrinu a energie. Informoval o tom Frankfurter Allgemeine Zeitung. Vzhľadom k článku, minister financií poslal ostatným zainteresovaným ministrom návrh zákona doplňujúci zákon o dani za elektriku a zákona o dani za energie."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["plánuje", "poslal", "zákona"], "url": ["http://www.gesetze-im-internet.de/stromstg/index.html", "http://www.germanenergyblog.de/?p=3507", "http://bundesrecht.juris.de/energiestg/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:49.975487+00:00"}
{"id": "vr32636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32636", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Toto je v zmluve o diele, ktorá je záväzná (použitie výsuvnej skruže pri výstavbe mostu pozn.).", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade zmluvy o diele medzi ohľadom mosta v Kurimanoch, ktorá bola podpísaná stavebníkmi Váhostavu z Bogl a Krysl je naozaj uvedené, že výsuvné skruže budú použité ako podporné konštrukcie. Pri stavbe tohto mosta však boli použité pevné skruže, čo je lacnejšie, ale aj nebezpečnejšie riešenie. Problém je, že neviem či je tento dokument záväzný.", "analysis_paragraphs": ["V prípade zmluvy o diele medzi ohľadom mosta v Kurimanoch, ktorá bola podpísaná stavebníkmi Váhostavu z Bogl a Krysl je naozaj uvedené, že výsuvné skruže budú použité ako podporné konštrukcie. Pri stavbe tohto mosta však boli použité pevné skruže, čo je lacnejšie, ale aj nebezpečnejšie riešenie. Problém je, že neviem či je tento dokument záväzný."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy o diele"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:40.687558+00:00"}
{"id": "vr32379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32379", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Napríklad výdavkový paušál, sme sa dohodli so živnostníkmi, že budeme limitovať výdavkový paušál na úrovni 420 eur mesačne. Teraz bol bez stropu. Ale dotýka sa to 17% živnostníkov.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na výdavkovom paušály sa dohodli zástupcovia živnostníkov a vlády. Je taktiež pravdou, že paušál je nastavený na úrovni 420 eur mesačne a táto zmena by sa malo podľa dôvodovej správy dotýkať 17% živnostníkov. SITA (14. júna 2012): \"Súčasné 40-percentné paušálne výdavky sa ohraničia stropom 420 eur mesačne. Ako informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dohodli sa na tom zástupcovia ministerstva práce a rezortu financií s predstaviteľmi živnostenských organizácií.\" Podľa Dôvodovej správy k novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa zavedenie maximálneho stropu malo negatívne dotknúť cca 22.tis SZČO uplatňujúcich paušálne výdavky, čo predstavuje cca 17% zo všetkých daňovníkov s paušálnymi výdavkami. Podľa správy zo Slovenského živnostenského zväzu došlo k dohode medzi ministrom J. Richterom a zástupcami živnostníkov. Touto dohodou sa zavedie strop pre paušálne výdavky pre živnostníkov. \"Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420, eur/ mesiac,teda ročne maximálne 5 040,€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 eur/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420 eur , čo predstavuje pri obrate 1.050, eur/mesačne (z toho 40% je 420, eur) predstavuje vymeriavací základ cca 630 eur/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na výdavkovom paušály sa dohodli zástupcovia živnostníkov a vlády. Je taktiež pravdou, že paušál je nastavený na úrovni 420 eur mesačne a táto zmena by sa malo podľa dôvodovej správy dotýkať 17% živnostníkov. SITA (14. júna 2012): \"Súčasné 40-percentné paušálne výdavky sa ohraničia stropom 420 eur mesačne. Ako informoval minister práce a sociálnych vecí Ján Richter, dohodli sa na tom zástupcovia ministerstva práce a rezortu financií s predstaviteľmi živnostenských organizácií.\" Podľa Dôvodovej správy k novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa zavedenie maximálneho stropu malo negatívne dotknúť cca 22.tis SZČO uplatňujúcich paušálne výdavky, čo predstavuje cca 17% zo všetkých daňovníkov s paušálnymi výdavkami. Podľa správy zo Slovenského živnostenského zväzu došlo k dohode medzi ministrom J. Richterom a zástupcami živnostníkov. Touto dohodou sa zavedie strop pre paušálne výdavky pre živnostníkov. \"Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420, eur/ mesiac,teda ročne maximálne 5 040,€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 eur/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420 eur , čo predstavuje pri obrate 1.050, eur/mesačne (z toho 40% je 420, eur) predstavuje vymeriavací základ cca 630 eur/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Dôvodovej správy", "správy", "strop"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality/pausalne-vydavky-ohranicia-stropom-mesacne/22571", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/D%C3%B4vodova_doc.pdf?instEID=100&attEID=48914&docEID=272014&matEID=5415&langEID=1&tStamp=20120928161838000", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://ekonomika.sme.sk/c/6492434/pausal-pre-zivnostnikov-ma-dostat-strop-co-dalej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:56.297995+00:00"}
{"id": "50018", "numeric_id": 50018, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50018", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Keď sa pozriete na hospodársky deficit, deficit za minulý rok, tak sme plánovali 5,9, okolo šiestich percent, 5,97 % a skončili sme o 0,7 % lepšie, čiže 5,3 %.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol deficit verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2024 výšku 6,91 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % HDP. Oproti plánovanému deficitu vo výške 5,87 % HDP sa podarilo hospodáriť o 0,6 percentuálneho bodu lepšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa oficiálnych údajov Štatistického úradu SR štát v roku 2024 hospodáril s deficitom verejnej správy vo výške 6,91 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % HDP Slovenskej republiky. Pôvodný plán Ministerstva financií SR bol na úrovni 5,87 % HDP. Konečný výsledok tak znamenal zlepšenie o 0,6 percentuálneho bodu.\n\nPre porovnanie, v roku 2023 bol deficit verejnej správy na úrovni 6,43 miliardy eur, čo predstavovalo 5,19 % HDP. Medziročne sa tak deficit zvýšil o takmer pol miliardy eur a jeho podiel na HDP narástol z 5,19 % na 5,27 %.\n\nCelkový dlh verejnej správy ku koncu roka 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo predstavovalo 59,3 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcim rokom tak došlo k nárastu zadlženia.\n\nPodľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bola pozitívna odchýlka od plánovaného deficitu spôsobená najmä nižšími výdavkami na obranu — oproti plánovaným 2 % HDP predstavovali skutočné výdavky len 0,7 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR dosiahol deficit verejnej správy Slovenskej republiky v roku 2024 výšku 6,91 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % HDP. Oproti plánovanému deficitu vo výške 5,87 % HDP sa podarilo hospodáriť o 0,6 percentuálneho bodu lepšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa oficiálnych údajov Štatistického úradu SR štát v roku 2024 hospodáril s deficitom verejnej správy vo výške 6,91 miliardy eur, čo predstavovalo 5,27 % HDP Slovenskej republiky. Pôvodný plán Ministerstva financií SR bol na úrovni 5,87 % HDP. Konečný výsledok tak znamenal zlepšenie o 0,6 percentuálneho bodu.", "Pre porovnanie, v roku 2023 bol deficit verejnej správy na úrovni 6,43 miliardy eur, čo predstavovalo 5,19 % HDP. Medziročne sa tak deficit zvýšil o takmer pol miliardy eur a jeho podiel na HDP narástol z 5,19 % na 5,27 %.", "Celkový dlh verejnej správy ku koncu roka 2024 dosiahol 77,65 miliardy eur, čo predstavovalo 59,3 % HDP. V porovnaní s predchádzajúcim rokom tak došlo k nárastu zadlženia.", "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bola pozitívna odchýlka od plánovaného deficitu spôsobená najmä nižšími výdavkami na obranu — oproti plánovaným 2 % HDP predstavovali skutočné výdavky len 0,7 % HDP."], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["hospodáril", "plán", "bol", "dlh", "spôsobená"], "url": ["https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/08f3b8fa-9fc3-41a6-af17-878dd2ad738d/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvIdBE4_RsYBVp9pSJZdOFFCKBpQM1n_f0OmlBz96aC4vmdnd7L4FCUuQWtXZRpms0Gpn35Hsvs9YwPt9RyD2xxSD0dPL1B88tr2wA4vfAD6dDzF4Fc_efOQ66HZAXue_gQS51qY0W4iKVaW2pMpJplOictNCeymOe-um1gmpyqOqzy2sq8TkdiJP6YqnivTSNSWuo7pEpQ4jnPE4bquYUR438uU6iyG6C724lbeJgxeOQMuX35CBJ3yXja3FsdfBQPjhvDejFAX9AVzRiKwHdtGDw2BRZ8kJQt1sZgcvf4zoI4xutWJrzz4OBylsN4U2yaeB5X-UY_9pHyeDycYmUGbbSBewvIta7sM9p2eSp5MhdeXqfBIPX6AnqKM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/08f3b8fa-9fc3-41a6-af17-878dd2ad738d/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvIdBE4_RsYBVp9pSJZdOFFCKBpQM1n_f0OmlBz96aC4vmdnd7L4FCUuQWtXZRpms0Gpn35Hsvs9YwPt9RyD2xxSD0dPL1B88tr2wA4vfAD6dDzF4Fc_efOQ66HZAXue_gQS51qY0W4iKVaW2pMpJplOictNCeymOe-um1gmpyqOqzy2sq8TkdiJP6YqnivTSNSWuo7pEpQ4jnPE4bquYUR438uU6iyG6C724lbeJgxeOQMuX35CBJ3yXja3FsdfBQPjhvDejFAX9AVzRiKwHdtGDw2BRZ8kJQt1sZgcvf4zoI4xutWJrzz4OBylsN4U2yaeB5X-UY_9pHyeDycYmUGbbSBewvIta7sM9p2eSp5MhdeXqfBIPX6AnqKM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2024/#_ftn3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:27.240322+00:00"}
{"id": "vr37658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37658", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Zabudlo na to (pri vzniku novej daňovej resp finančnej správy, pozn.), že hovoríme o nepripravených inštitúciách, dodnes nepripravených inštitúciách, keď hovoríme o šiestich tisícoch zamestnancov v daňovej správe, ďalších 5-6 v sociálnej poisťovni.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Daňovej správe SR pracovalo v roku 2010 vyše 5700 zamestnancov (.pdf).\n\nPripájame aj link na personalistiku daňovej správy, vzhľadom na to, že z predošlej správy nie je zrejmé, že ide o zamestnancov daňovej správy.\n\nPodľa správy tlačovej agentúry TASR z dňa 7. marca 2011 pracuje v súčasnosti v Sociálnej poisťovni 5 883 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["V Daňovej správe SR pracovalo v roku 2010 vyše 5700 zamestnancov (.pdf).", "Pripájame aj link na personalistiku daňovej správy, vzhľadom na to, že z predošlej správy nie je zrejmé, že ide o zamestnancov daňovej správy.", "Podľa správy tlačovej agentúry TASR z dňa 7. marca 2011 pracuje v súčasnosti v Sociálnej poisťovni 5 883 zamestnancov."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyše 5700 zamestnancov", "link", "TASR"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danova_sprava/personalistika/data/funk_062010_t.pdf", "http://www.drsr.sk/wps/portal/!ut/p/kcxml/04_Sj9SPykssy0xPLMnMz0vM0Y_QjzKLN4g3CgxyDQFJgjiO-pEYYiEmpmYQYSDLAiFqAhc1MYeJgjR6IszwQhY3RIgbIYv7I9vp65Gfm6ofpO-tH6BfkBsKAhHljo6KAArpUK4!/delta/base64xml/L3dJdyEvd0ZNQUFzQUMvNElVRS82XzBfMlFSRVQ!", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/socialna-poistovna-chce-do-roka-2016-prepustit-takmer-polovicu-pracovnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:07.523781+00:00"}
{"id": "vr28887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28887", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "priemer Európskej únie je 10 %. To znamená, že u nás v priemere v porovnaní s priemerom Európskej únie je až o 29 % vyššia nezamestnanosť.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná nezamestnanosť v EÚ 28 je podľa podľa októbrových čísel ( Eurostat ) na úrovni 10 %. Nezamestnanosť Slovenska je podľa týchto údajov na úrovni 12,9 %. Ide teda o vyššiu hodnoti o presne 29 % (približne o tretinu) ako uvádza Švejna. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná nezamestnanosť v EÚ 28 je podľa podľa októbrových čísel ( Eurostat ) na úrovni 10 %. Nezamestnanosť Slovenska je podľa týchto údajov na úrovni 12,9 %. Ide teda o vyššiu hodnoti o presne 29 % (približne o tretinu) ako uvádza Švejna. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:08.158025+00:00"}
{"id": "vr17643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17643", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "... Skripaľa (...) v roku 2006-2010, keď bol v ruskom väzení...", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sergei V. Skripal, bývalý zamestnanec ruskej vojenskej rozviedky, bol v roku 2006 v Rusku usvedčený za odovzdanie tajných informácií Veľkej Británii. V ruskom väzení bol do roku 2010 , kedy ho v rámci výmeny špiónov prepustili do Veľkej Británie. Pôvodne bol odsúdený na 13 rokov vázenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sergei V. Skripal, bývalý zamestnanec ruskej vojenskej rozviedky, bol v roku 2006 v Rusku usvedčený za odovzdanie tajných informácií Veľkej Británii. V ruskom väzení bol do roku 2010 , kedy ho v rámci výmeny špiónov prepustili do Veľkej Británie. Pôvodne bol odsúdený na 13 rokov vázenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-19", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "13 rokov"], "url": ["https://www.nytimes.com/2010/07/10/world/europe/10spies.html", "https://www.theguardian.com/uk-news/2018/mar/05/who-is-sergei-skripal-ex-spy-exposed-substance-salisbury-hospital", "http://www.businessinsider.com/who-is-sergei-skripal-timeline-2018-3#2004-skripal-is-taken-into-custody-near-his-home-in-moscow-he-reportedly-tells-fsb-agents-after-the-arrest-you-outplayed-me-6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:29.352350+00:00"}
{"id": "vr15918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15918", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Svojim príspevkom pomôžete odhaľovať nepravdy a zavádzania politikov", "statement_date": "2017-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. A vopred ďakujeme za podporu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. A vopred ďakujeme za podporu"], "analysis_date": "2017-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:01.886411+00:00"}
{"id": "vr36456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36456", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Dnes je situácia taká, že môžeme využívať z eurofondov peniaze na diaľnice, dokonca my sme navrhovali a myslím, že ste s tým vtedy aj vyslovili nahlas súhlas, že je možné využiť aj úspory v II. dôchodkovom pilieri cez štátne dlhopisy na výstavbu diaľnic.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Využitie dôchodkových fondov na financovanie stavby diaľnic: podľa informácií, ktoré sa podarilo nájsť, Radičová nehovorí pravdu, prvú zmienku o tom, že by niečo podobné je možné nájsť až v ich tohtoročnom volebnom programe (bod 2.7.100. Nové cesty pre regióny Slovenska Na financovanie budeme prednostne využívať EÚ fondy, ktoré na rozdiel od PPP projektov nebude musieť Slovensko splácať aj s vysokými úrokmi. A doplníme ich vydaním štátnych dlhopisov, ktoré budú môcť kupovať aj dôchodkové správcovské spoločnosti, čím sa na výstavbu diaľnic využijú aj zdroje občanov uložené v 2. pilieri.). Ostatne, podobné opatrenie navrhovali samotní správcovia penzijných fondov (s otvorenou otázkou toho, či by to bolo práve prostredníctvom vydania dlhopisov), Fico ich ponuku podľa všetkého odignoroval.", "analysis_paragraphs": ["Využitie dôchodkových fondov na financovanie stavby diaľnic: podľa informácií, ktoré sa podarilo nájsť, Radičová nehovorí pravdu, prvú zmienku o tom, že by niečo podobné je možné nájsť až v ich tohtoročnom volebnom programe (bod 2.7.100. Nové cesty pre regióny Slovenska Na financovanie budeme prednostne využívať EÚ fondy, ktoré na rozdiel od PPP projektov nebude musieť Slovensko splácať aj s vysokými úrokmi. A doplníme ich vydaním štátnych dlhopisov, ktoré budú môcť kupovať aj dôchodkové správcovské spoločnosti, čím sa na výstavbu diaľnic využijú aj zdroje občanov uložené v 2. pilieri.). Ostatne, podobné opatrenie navrhovali samotní správcovia penzijných fondov (s otvorenou otázkou toho, či by to bolo práve prostredníctvom vydania dlhopisov), Fico ich ponuku podľa všetkého odignoroval."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["ich tohtoročnom volebnom programe", "opatrenie navrhovali"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/moderne-slovensko", "http://ekonomika.sme.sk/c/4875652/ponuka-spravcov-fondov-na-financovanie-dialnic-stale-plati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:31.241474+00:00"}
{"id": "vr16755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16755", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Bratislavské Nové Mesto má najväčší počet klubov dôchodcov v kraji. Všetky sme zrekonštruovali.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V obci Bratislava - Nové Mesto sa nachádza osem klubov dôchodcov čo je najviac zo všetkých obcí v Bratislave ako aj v celom kraji. Na druhom mieste v počte denných klubov dôchodcov sa umiestnila Petržalka s počtom šesť klubov. Tieto údaje sú aktuálne k dátumu prvého apríla 2013. Novšie údaje sa nám nepodarilo získať (. pdf ). Za starostovanie Rudolfa Kusého prešli mnohé z nich rekonštrukciami . Presný počet zrekonštruovaných domovov dôchodcov sa nám nepodarilo zistiť. Celkovo sa v Bratislavskom kraji nachádza 28 klubov dôchodcov. V Pezinskom okrese sa nachádzajú tri centrá pre seniorov, v okrese Malacky jedno centrum pre seniorov a v okrese Senec sa nachádzajú štyri takéto zariadenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V obci Bratislava - Nové Mesto sa nachádza osem klubov dôchodcov čo je najviac zo všetkých obcí v Bratislave ako aj v celom kraji. Na druhom mieste v počte denných klubov dôchodcov sa umiestnila Petržalka s počtom šesť klubov. Tieto údaje sú aktuálne k dátumu prvého apríla 2013. Novšie údaje sa nám nepodarilo získať (. pdf ). Za starostovanie Rudolfa Kusého prešli mnohé z nich rekonštrukciami . Presný počet zrekonštruovaných domovov dôchodcov sa nám nepodarilo zistiť. Celkovo sa v Bratislavskom kraji nachádza 28 klubov dôchodcov. V Pezinskom okrese sa nachádzajú tri centrá pre seniorov, v okrese Malacky jedno centrum pre seniorov a v okrese Senec sa nachádzajú štyri takéto zariadenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "rekonštrukciami", "Celkovo", "Pezinskom", "Malacky", "Senec"], "url": ["http://m.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11036498", "https://www.bratislavskenoviny.sk/zivot-v-meste/44701-rudolf-kusy-aj-seniori-su-nasa-priorita", "http://www.domdochodcov.sk/zoznam-zariadeni/zariadenia-pre-seniorov?kraj=Bratislavsk%C3%BD", "http://www.tvpezinok.sk/aktuality/zariadenia-pre-seniorov-v-pezinku", "http://www.malacky.sk/index.php?page=obcan&menuid=991", "https://www.zlatestranky.sk/firmy/Senec/q_zariadenia+pre+seniorov/1/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:23.579551+00:00"}
{"id": "vr33342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33342", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Pozoruhodný bol jeho nápad nechať svojich občanov posunúť si hodinky o polhodinu dozadu a vytvoriť tak pre krajinu separátnu časovú zónu. Alebo zmena štátnej vlajky, na ktorej kôň pred tým cválal zľava doprava. Chávez zariadil, že už cvála sprava doľava.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hugo Chávez skutočne dostal nápad, ako sa odlíšiť od svojich susedov. Britská BBC vo svojom článku z 9. decembra uvádza, že Venezuela si upravila čas podľa svojho gusta. \"Venezuela creates its own unique time zone on Sunday, putting the clock back half-an-hour on a permanent basis.\" Ako sa ďalej spomína v článku, rozhodne nejde o svetový unikát. Kritika na Chávezovu hlavu padla najmä preto, že to mnohí svetoví predstavitelia a pozorovatelia považovali skôr za ideologický ako ekonomický ťah. Pravdou ostáva , že štáty ako Kanada, Austrália, Pakistan, India či Nepál svoje územia tak isto zasadili do netradičných, vlastných časových pásiem. Venezuela navyše tento čas už raz vo svojej histórii mala, po roku 1965 sa prispôsobila väčšinovému rozdeleniu pásem. Zmena na vlajke prebehla o rok skôr ako tá s časom. Český denník iDNES informuje o jej zmene 13.marca 2006: \"Na státní vlajce je po Chávezových zásazích zobrazen bílý kůň, který nyní cválá doleva, tedy v opačném směru než dosud. Přibyla také hvězda, luk a šíp, reprezentující původní indiánské obyvatele, a mačeta jako symbol dělného lidu.\" Je pravda, že kôn svoju pôzu zmenil tak, že teraz vyzerá ako keby cválal z pravej do ľavej strany. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hugo Chávez skutočne dostal nápad, ako sa odlíšiť od svojich susedov. Britská BBC vo svojom článku z 9. decembra uvádza, že Venezuela si upravila čas podľa svojho gusta. \"Venezuela creates its own unique time zone on Sunday, putting the clock back half-an-hour on a permanent basis.\" Ako sa ďalej spomína v článku, rozhodne nejde o svetový unikát. Kritika na Chávezovu hlavu padla najmä preto, že to mnohí svetoví predstavitelia a pozorovatelia považovali skôr za ideologický ako ekonomický ťah. Pravdou ostáva , že štáty ako Kanada, Austrália, Pakistan, India či Nepál svoje územia tak isto zasadili do netradičných, vlastných časových pásiem. Venezuela navyše tento čas už raz vo svojej histórii mala, po roku 1965 sa prispôsobila väčšinovému rozdeleniu pásem. Zmena na vlajke prebehla o rok skôr ako tá s časom. Český denník iDNES informuje o jej zmene 13.marca 2006: \"Na státní vlajce je po Chávezových zásazích zobrazen bílý kůň, který nyní cválá doleva, tedy v opačném směru než dosud. Přibyla také hvězda, luk a šíp, reprezentující původní indiánské obyvatele, a mačeta jako symbol dělného lidu.\" Je pravda, že kôn svoju pôzu zmenil tak, že teraz vyzerá ako keby cválal z pravej do ľavej strany. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Britská BBC", "ostáva", "informuje"], "url": ["http://news.bbc.co.uk/2/hi/americas/7134927.stm", "http://www.timeanddate.com/news/time/venezuela-enters-half-hour-zone.html", "http://zpravy.idnes.cz/venezuelsky-prezident-prekreslil-statni-vlajku-fbc-/zahranicni.aspx?r=zahranicni&c=A060313_074913_zahranicni_mr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:29.768158+00:00"}
{"id": "vr28413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28413", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "To ideálne riešenie by bolo to, čo Slovensko zaviedlo v roku ´97 a 2005. To znamená, že každý Slovák, ktorý žil v zahraničí a mal občianstvo iného štátu, mohol zobrať slovenské občianstvo vlastne bez rôznych podmienok alebo bez problémov a nič sa neudialo taktiež.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa spomínanej právnej úpravy mohol od roku 2005 zahraničný Slovák s občianstvom iného štátu získať občianstvo SR len za splnenia určitých podmienok. K tomu bolo nutné spĺňať napr. podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky. Získanie občianstva bolo takto podmienené od roku 2005, podľa zákona z roku 1997 takéto podmienky neexistovali. Výrok ako celok považujeme za nepravdivý. Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil starší zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, dovoľoval priznať cudzím štátnym príslušníkom so slovenskou národnosťou na základe žiadosti postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a vydať im osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Slovenský občan, ktorý nadobudol občianstvo iného štátu si mohol súčasne ponechať aj slovenské občianstvo podľa ustanovenia §33 zákona č. 97/1963 Zb. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR je možnosť udeliť zahraničnému Slovákovi občianstvo v prípade nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky. Zákon č. 70/1997 Z.z o zahraničných Slovákoch nevymedzoval podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR pre zisk štátneho občastva. Berényi nesprávne uvádza oba roky 1997 a 2005, keďže len v zákone z roku 1997 neboli vymedzené podmienky pobytu pre zisk štátneho občiastva. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa spomínanej právnej úpravy mohol od roku 2005 zahraničný Slovák s občianstvom iného štátu získať občianstvo SR len za splnenia určitých podmienok. K tomu bolo nutné spĺňať napr. podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky. Získanie občianstva bolo takto podmienené od roku 2005, podľa zákona z roku 1997 takéto podmienky neexistovali. Výrok ako celok považujeme za nepravdivý. Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý nahradil starší zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, dovoľoval priznať cudzím štátnym príslušníkom so slovenskou národnosťou na základe žiadosti postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a vydať im osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. Slovenský občan, ktorý nadobudol občianstvo iného štátu si mohol súčasne ponechať aj slovenské občianstvo podľa ustanovenia §33 zákona č. 97/1963 Zb. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR je možnosť udeliť zahraničnému Slovákovi občianstvo v prípade nepretržitého trvalého pobytu na území SR v trvaní najmenej tri roky. Zákon č. 70/1997 Z.z o zahraničných Slovákoch nevymedzoval podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR pre zisk štátneho občastva. Berényi nesprávne uvádza oba roky 1997 a 2005, keďže len v zákone z roku 1997 neboli vymedzené podmienky pobytu pre zisk štátneho občiastva. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["474/2005", "70/1997"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-265", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:55.098905+00:00"}
{"id": "48305", "numeric_id": 48305, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48305", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Počas tých dobrých rokov naša armáda nebola obnovovaná. Veď si pamätáme tú vojenskú prehliadku, ktorá bola v Banskej Bystrici, že tie tanky štartovali pomaly 2 dni a že tam snežné skútre museli byť na prehliadke.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zlom stave a investičnom dlhu slovenskej armády hovorí niekoľko dokumentov. Dôkazom toho bola aj vojenská prehliadka v Banskej Bystrici pri príležitosti 75. výročia SNP, kde sa nemohla predstaviť všetka vojenská technika, pretože časť z nej nebola v optimálnom stave. Výrok poslanca Juraja Šeligu hodnotíme ako pravdivý.\n\nO pripravenosti a spôsobilosti slovenskej armády hovorí správa rezortov obrany a financií “ Revízia výdavkov na obranu ” z júla 2020.\n\nTáto správa hodnotí výdavky na obranu od roku 2012. Mimo iného konštatuje, že v rokoch 2012 až 2018 boli výdavky Slovenska na obranu nižšie ako priemer v členských krajinách NATO, že Slovensko nespĺňa záväzky a nedostatočne plní ciele spôsobilostí, ktoré na seba preberá ako člen NATO, väčšina kľúčovej armádnej techniky je po dobe životnosti, že väčšina infraštruktúry si vyžaduje väčšie opravy alebo rekonštrukciu a taktiež konštatuje nedostatočnú a zhoršujúcu sa operačnú pripravenosť ozbrojených síl SR.\n\nK podobným záverom dospela aj tzv. “Biela kniha o obrane” z roku 2013, podľa ktorej má armáda 70 percent pozemnej techniky po životnosti.\n\nV roku 2019 sa konala v Banskej Bystrici vojenská prehliadka k 75. výročiu SNP. Vojaci museli techniku, ktorá sa na prehliadke objavila opravovať na poslednú chvíľu, kvôli jej dlhodobo zlému stavu. V niektorých prípadoch sa mali súčiastky z jedného vozidla použiť do druhého vozidla, aby bola pojazdná čo najväčšia časť vojenskej techniky.\n\nTo sa týkalo aj bojových tankov, ktoré mali byť tiež súčasťou vojenskej prehliadky. Generálny štáb plánoval, že na prehliadke ich ukáže desať, z celkového počtu 22, ktoré sme vtedy mali “na papieri”. Nakoniec sa na prehliadke predstavili len 3 tanky. Navyše, aj na tieto tanky si generálny štáb musel požičať gumené pásy z Česka, aby na nich mohli v Banskej Bystrici jazdiť.\n\nOzbrojené sily predstavili na prehliadke tanky T-72, bojové vozidlá pechoty, samohybné kanónové húfnice ShKH 2000 Zuzana, raketomety Modular, ako aj snežné skútre Polaris - dokopy viac ako 200 kusov vojenskej techniky.", "analysis_paragraphs": ["O zlom stave a investičnom dlhu slovenskej armády hovorí niekoľko dokumentov. Dôkazom toho bola aj vojenská prehliadka v Banskej Bystrici pri príležitosti 75. výročia SNP, kde sa nemohla predstaviť všetka vojenská technika, pretože časť z nej nebola v optimálnom stave. Výrok poslanca Juraja Šeligu hodnotíme ako pravdivý.", "O pripravenosti a spôsobilosti slovenskej armády hovorí správa rezortov obrany a financií “ Revízia výdavkov na obranu ” z júla 2020.", "Táto správa hodnotí výdavky na obranu od roku 2012. Mimo iného konštatuje, že v rokoch 2012 až 2018 boli výdavky Slovenska na obranu nižšie ako priemer v členských krajinách NATO, že Slovensko nespĺňa záväzky a nedostatočne plní ciele spôsobilostí, ktoré na seba preberá ako člen NATO, väčšina kľúčovej armádnej techniky je po dobe životnosti, že väčšina infraštruktúry si vyžaduje väčšie opravy alebo rekonštrukciu a taktiež konštatuje nedostatočnú a zhoršujúcu sa operačnú pripravenosť ozbrojených síl SR.", "K podobným záverom dospela aj tzv. “Biela kniha o obrane” z roku 2013, podľa ktorej má armáda 70 percent pozemnej techniky po životnosti.", "V roku 2019 sa konala v Banskej Bystrici vojenská prehliadka k 75. výročiu SNP. Vojaci museli techniku, ktorá sa na prehliadke objavila opravovať na poslednú chvíľu, kvôli jej dlhodobo zlému stavu. V niektorých prípadoch sa mali súčiastky z jedného vozidla použiť do druhého vozidla, aby bola pojazdná čo najväčšia časť vojenskej techniky.", "To sa týkalo aj bojových tankov, ktoré mali byť tiež súčasťou vojenskej prehliadky. Generálny štáb plánoval, že na prehliadke ich ukáže desať, z celkového počtu 22, ktoré sme vtedy mali “na papieri”. Nakoniec sa na prehliadke predstavili len 3 tanky. Navyše, aj na tieto tanky si generálny štáb musel požičať gumené pásy z Česka, aby na nich mohli v Banskej Bystrici jazdiť.", "Ozbrojené sily predstavili na prehliadke tanky T-72, bojové vozidlá pechoty, samohybné kanónové húfnice ShKH 2000 Zuzana, raketomety Modular, ako aj snežné skútre Polaris - dokopy viac ako 200 kusov vojenskej techniky."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Revízia výdavkov na obranu", "dospela", "opravovať", "predstavili", "snežné skútre Polaris"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/63/revizia_obrana_20200701.pdf", "https://domov.sme.sk/c/6700222/armada-ma-70-percent-pozemnej-techniky-po-zivotnosti.html", "https://dennikn.sk/1555502/chceli-ukazat-desat-tankov-uvidime-styri-pripravy-na-vojensku-paradu-k-snp-ukazuju-stav-armady/?_ga=2.174784933.662786497.1647868822-26749172.1641728066#p_lock", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/524072-na-oslavy-75-vyrocia-snp-prisli-do-banskej-bystrice-tisicky-navstevnikov/", "https://www1.pluska.sk/gal/spravy/z-domova/riaditel-muzea-slovenskeho-narodneho-povstania-micev-prehovoril-to-je-fasisticka-terminologia/12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:12.022040+00:00"}
{"id": "vr30485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30485", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Akokoľvek veľa bude zdrojov v zdravotníctve, máme tú možnosť zisku zdravotných poisťovní.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webovej stránky patermarkovic.sk \"Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní zrušil v januári 2011 svojím nálezom Ústavný súd. Od zverejnenia tohto nálezu môžu akcionári zdravotných poisťovní nakladať so ziskom bez obmedzenia. Národnej rade Slovenskej republiky schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,... Uvedený zákon definuje jasné podmienky, za ktorých je možné, aby zdravotné poisťovne mohli dosahovať zisk v súlade s nálezom Ústavného súdu. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. Druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane, čo doteraz na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády nemuseli. \" R. Raši hovorí pravdu, že zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webovej stránky patermarkovic.sk \"Obmedzenie zisku zdravotných poisťovní zrušil v januári 2011 svojím nálezom Ústavný súd. Od zverejnenia tohto nálezu môžu akcionári zdravotných poisťovní nakladať so ziskom bez obmedzenia. Národnej rade Slovenskej republiky schválený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,... Uvedený zákon definuje jasné podmienky, za ktorých je možné, aby zdravotné poisťovne mohli dosahovať zisk v súlade s nálezom Ústavného súdu. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. Druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane, čo doteraz na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády nemuseli. \" R. Raši hovorí pravdu, že zdravotné poisťovne môžu tvoriť zisk."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["patermarkovic.sk"], "url": ["http://www.petermarkovic.sk/2011/07/08/smer-sd-podporuje-nezdaneny-zisk-zdravotnych-poistovni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:22.402066+00:00"}
{"id": "vr16784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16784", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "...BSK má 59 stredných škôl, 15 internátov...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má v pôsobnosti 14 internátov (1 z internátov má ešte elokované pracovisko ) a 58 škôl, čo je údaj veľmi blízky tvrdeniu Jána Mrvu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dokumentu ministerstva školstva Sieť škôl a školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky sa do zriaďovateľskej pôsobnosti BSK k 30. septembru 2017 patrilo 14 gymnázií, 2 konzervatóriá, 19 stredných odborných škôl, 6 stredných priemyselných škôl, 6 akadémií, 2 stredné umelecké školy, 2 stredné zdravotnícke školy, 3 spojené školy a dve jazykové školy ( .pdf ). Kraj je tiež zriaďovateľom 2 základných škôl , dokopy je to teda 58 škôl a 14 internátov. Pri určení celkového počtu tiež smerodajné, či súčasti spojených škol zarátavame samostatne alebo ako celok.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má v pôsobnosti 14 internátov (1 z internátov má ešte elokované pracovisko ) a 58 škôl, čo je údaj veľmi blízky tvrdeniu Jána Mrvu, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dokumentu ministerstva školstva Sieť škôl a školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania Slovenskej republiky sa do zriaďovateľskej pôsobnosti BSK k 30. septembru 2017 patrilo 14 gymnázií, 2 konzervatóriá, 19 stredných odborných škôl, 6 stredných priemyselných škôl, 6 akadémií, 2 stredné umelecké školy, 2 stredné zdravotnícke školy, 3 spojené školy a dve jazykové školy ( .pdf ). Kraj je tiež zriaďovateľom 2 základných škôl , dokopy je to teda 58 škôl a 14 internátov. Pri určení celkového počtu tiež smerodajné, či súčasti spojených škol zarátavame samostatne alebo ako celok."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["internátov", "elokované pracovisko", ".pdf", "základných škôl"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=786&rn=5&nid=2", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=786&rn=5&nid=2", "http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/siet_ss.pdf", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=782&rn=5&nid=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:33.747479+00:00"}
{"id": "vr30747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30747", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne sa stavebné práce na diaľniciach vykonávajú iba na úseku, kde je Studenec, Jablonové, Janovce, to je úsek 9 km a asi 4,5 km ten polprofil, ako povedal pán predseda.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:"], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Košice - Milhosť", "Jablonov - Studenec (druhý profil)", "Jánovce - Jablonov", "Dubná Skala - Turany", "Fričovce - Svinia", "bol položený", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12329&prm1=1&prm2=69", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12328&prm1=1&prm2=176", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:03.030340+00:00"}
{"id": "vr36669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36669", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Počet evidovaných nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto nám v tom už ku koncu roku klesol na 47. Čo v porovnateľnom období bolo 67.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje o počte nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto ku koncu roku 2010 a koncu roku 2009 sa nám nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o počte nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto ku koncu roku 2010 a koncu roku 2009 sa nám nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:24.158152+00:00"}
{"id": "vr25478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25478", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Akcionárska zmluva hovorí o takzvanej osobitnej väčšine, kde stačí jeden z tých troch a už to máte.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 7.9 Akcionárskej zmluvy sa uvádza nasledovné:\n\n\"Rozhodnutia Predstavenstva sa prijímajú súhlasným hlasovaním väčšiny pozostávajúcej aspoň zo štyroch (4) jeho členov, s výnimkou rozhodnutí súvisiacich s ktoroukoľvek z nižšie uvedených záležitostí, ktoré musí schváliť väčšina skladajúca sa aspoň z piatich (5) členov Predstavenstva (ďalej len „Osobitná väčšina predstavenstva SPP“)\"\n\nV predstavenstve SPP sú štyria zástupcovia EPH: Křetinský (predseda), Bartoníček, Špringl, Horský. Za slovenskú stranu sú traja zástupcovia: Valko, Hargaš, Sako (podpredseda).", "analysis_paragraphs": ["V článku 7.9 Akcionárskej zmluvy sa uvádza nasledovné:", "\"Rozhodnutia Predstavenstva sa prijímajú súhlasným hlasovaním väčšiny pozostávajúcej aspoň zo štyroch (4) jeho členov, s výnimkou rozhodnutí súvisiacich s ktoroukoľvek z nižšie uvedených záležitostí, ktoré musí schváliť väčšina skladajúca sa aspoň z piatich (5) členov Predstavenstva (ďalej len „Osobitná väčšina predstavenstva SPP“)\"", "V predstavenstve SPP sú štyria zástupcovia EPH: Křetinský (predseda), Bartoníček, Špringl, Horský. Za slovenskú stranu sú traja zástupcovia: Valko, Hargaš, Sako (podpredseda)."], "analysis_date": "2013-09-24", "analysis_sources": {"text": ["predstavenstva", "Akcionárskej zmluvy", "predstavenstve"], "url": ["http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/vedenie-spolocnosti/", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=744700&text=1", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/vedenie-spolocnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:47.135226+00:00"}
{"id": "vr36265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36265", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Samozrejme odovzdáme oveľa viac. Odovzdáme a dokončujeme na budúci rok aj ten úsek do Tekovských Nemiec. Pôjde sa ďalej. Zajtra odovzdávame úsek pri Svidníku, ktorý už v máji 2009 bol akože odovzdávaný, ale rok aj pol stojí v poli v hodnote 25 miliónov eur.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR informuje: \"Práce na výstavbe rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severného obchvatu Banskej Bystrice postupovali v októbri vďaka nadpriemerne teplému a suchému počasiu rýchlejšie v porovnaní s plánom.\" Očakávaný termín uvedenia do prevádzky je leto 2011. Jedná sa o takmer 52 km diaľnic. Figeľ tiež správne uvádza informáciu o otvorení úseku pri Svidníku. Ako uvádza SME, \"V pondelok pribudne do cestnej siete ďalší úsek rýchlostnej cesty. Pri Svidníku otvoria a sprevádzkujú obchvat tohto mesta, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R4.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR informuje: \"Práce na výstavbe rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a severného obchvatu Banskej Bystrice postupovali v októbri vďaka nadpriemerne teplému a suchému počasiu rýchlejšie v porovnaní s plánom.\" Očakávaný termín uvedenia do prevádzky je leto 2011. Jedná sa o takmer 52 km diaľnic. Figeľ tiež správne uvádza informáciu o otvorení úseku pri Svidníku. Ako uvádza SME, \"V pondelok pribudne do cestnej siete ďalší úsek rýchlostnej cesty. Pri Svidníku otvoria a sprevádzkujú obchvat tohto mesta, ktorý je súčasťou rýchlostnej cesty R4.\""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Pri Svidníku"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5645920/vystavba-rychlostnej-cesty-r1-sa-pre-dobre-pocasie-zrychlila.html", "http://natankuj.sme.sk/c/5689537/v-pondelok-otvoria-pri-svidniku-usek-rychlostnej-cesty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:05.764774+00:00"}
{"id": "vr14873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14873", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) ako malo Nemecko povedzme v tých 50-60 rokoch ten ekonomický boom, tak nabralo občanov Juhoslávie a Turecka. A toto bola naozaj historická situácia, v ktorej bolo Nemecko, nulová nezamestnanosť.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárstvu Nemecka sa začalo skutočne výrazne dariť v 50-tych rokoch minulého storočia. Západné Nemecko prežívalo aj v 60-tych a 70-tych rokoch ekonomický boom, s historicky najnižšou mierou nezamestnanosti (približujúcou sa nule) a veľmi vysokým ekonomickým rastom. Okrem efektívneho plánovania za to mohla vďačiť veľkému prítoku migrantov, hlavne z Turecka, Balkánu a Južnej Európy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozsiahla migračná vlna tureckých občanov do Západného Nemecka sa vyvinula v priebehu hospodárskeho zázraku (\"Wirtschaftswunder \"), prebiehajúceho v 1960-tych a 1970-tych rokoch. Nemecká ekonomika trpela akútnym nedostatkom pracovnej sily z dôvodu ekonomického rozvoja. Tureckí pracovníci sa zamestnali zvlášť v továrňach, vykonávajúc jednoduché manuálne práce. Turci sa stali najväčšou skupinou gastarbeiterov (\"pracovník na návšteve\"). Spolu s nimi v Nemecku pracovali Taliani, Juhoslovania, Španieli a Gréci.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárstvu Nemecka sa začalo skutočne výrazne dariť v 50-tych rokoch minulého storočia. Západné Nemecko prežívalo aj v 60-tych a 70-tych rokoch ekonomický boom, s historicky najnižšou mierou nezamestnanosti (približujúcou sa nule) a veľmi vysokým ekonomickým rastom. Okrem efektívneho plánovania za to mohla vďačiť veľkému prítoku migrantov, hlavne z Turecka, Balkánu a Južnej Európy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rozsiahla migračná vlna tureckých občanov do Západného Nemecka sa vyvinula v priebehu hospodárskeho zázraku (\"Wirtschaftswunder \"), prebiehajúceho v 1960-tych a 1970-tych rokoch. Nemecká ekonomika trpela akútnym nedostatkom pracovnej sily z dôvodu ekonomického rozvoja. Tureckí pracovníci sa zamestnali zvlášť v továrňach, vykonávajúc jednoduché manuálne práce. Turci sa stali najväčšou skupinou gastarbeiterov (\"pracovník na návšteve\"). Spolu s nimi v Nemecku pracovali Taliani, Juhoslovania, Španieli a Gréci."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["migračná vlna", "Tabuľka", "viaceré", "štúdie"], "url": ["https://migration.ucdavis.edu/rs/more.php?id=69", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/LongTermSeries/LabourMarket/lrarb003.html", "http://object.cato.org/sites/cato.org/files/serials/files/cato-journal/2002/1/cj21n3-5.pdf", "http://www.e-ir.info/2011/08/07/economic-revival-of-west-germany-in-the-1950s-and-1960s/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:07.068463+00:00"}
{"id": "vr34964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34964", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "....ak to tak je, tak ako predseda strany, ktorá má najväčší počet poslancov v Národnej rade, mám povinnosť sa pýtať, ako to celé vyzerá. Čiže telefonoval som pánovi Dzurindovi a pýtal som sa ho, že či a ako je zabezpečená voľba generálneho prokurátora. To bolo všetko.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Telefonát R. Fica potvrdil minulý týždeň aj Mikuláš Dzurinda. Potvrdil tiež, že predmetom rozhovoru bol aj generálny prokurátor.", "analysis_paragraphs": ["Telefonát R. Fica potvrdil minulý týždeň aj Mikuláš Dzurinda. Potvrdil tiež, že predmetom rozhovoru bol aj generálny prokurátor."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:26.800453+00:00"}
{"id": "vr38362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38362", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je pravda, že je tam aj ten jeden bod o ÚRSO, ale tento už bol v druhom čítaním, skrátka tam už Národná rada aj tým, že ho prvýkrát zaradila do schôdze, teda schválila ten program a ešte aj ho schválila do druhého čítania, tak je tam predsa len iná situácia.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 286) sa podľa programu 18. schôdze NR SR už nachádza v druhom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 286) sa podľa programu 18. schôdze NR SR už nachádza v druhom čítaní."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["programu 18. schôdze"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:24.648807+00:00"}
{"id": "42958", "numeric_id": 42958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42958", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Marine Le Penová (...) má vo Francúzsku podporu okolo 24 percent voličov.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskum, realizovaného 2. až 3. mája 2019 , v ktorom odpovedalo 1500 respondentov, by podpora Národného frontu (Rassemblement National - RN) Marine Le Penovej v eurovoľbách dosiahla približne úroveň 22 %. Podobne tomu bolo aj v prieskume v apríli 2019. Pokiaľ by sme brali do úvahy štatistickú odchýlku, ktorá sa bežne uvádza pri podobných prieskumoch verejnej mienky a zároveň berúc do úvahy, že Pčolinský indikoval, že nehovorí údaj úplne presne, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskum, realizovaného 2. až 3. mája 2019 , v ktorom odpovedalo 1500 respondentov, by podpora Národného frontu (Rassemblement National - RN) Marine Le Penovej v eurovoľbách dosiahla približne úroveň 22 %. Podobne tomu bolo aj v prieskume v apríli 2019. Pokiaľ by sme brali do úvahy štatistickú odchýlku, ktorá sa bežne uvádza pri podobných prieskumoch verejnej mienky a zároveň berúc do úvahy, že Pčolinský indikoval, že nehovorí údaj úplne presne, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["2. až 3. mája 2019"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-eu-election-france-poll/macrons-party-falls-behind-le-pens-far-right-in-eu-election-poll-idUSKCN1SB0O2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:25.177547+00:00"}
{"id": "vr15757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15757", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda iniciuje legislatívnu úpravu zabezpečujúcu účinnejšiu ochranu práv subdodávateľov na všetkých stupňoch dodávateľského reťazca v stavebníctve s dôrazom na stavby financované z verejných zdrojov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od schválenia programového vyhlásenia vlády 13. apríla sa poslanci niekoľkokrát pokúšali o novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá hovorí aj o ochrane práv subdodávateľa. Napriek tomu, že subdodávatelia úzko súvisia s pravidlami verejného obstarávania, konkrétne sa subdodávateľov nedotýkala ani jedna z predložených noviel. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.\n\nHneď v apríli predložil Igor Matovič spolu so skupinou poslancov (Ľ. Galko, J. Rajtár, E. Jurzyca, J. Kiššová, J. Mihál) dva návrhy novely zákona o verejnom obstarávaní. Ich cieľom bolo zamedziť účasť na verejnom obstarávaní osobám, ktoré spáchali trestné činy, tým že budú musieť predložiť výpis z registra trestov. Druhý návrh mal ambíciu aby obchodné tajomstvo na účely verejného obstarávania nebolo označené za dôvernú informáciu. Ani jeden z návrhov nebol schválený a rokovania o nich boli zastavené. Cieľom novely zákona by mala byť pomoc malým a stredným podnikateľom, ktorým zmluvný partneri nezaplatili za vykonanú prácu. Tento problém sa pokúsila riešiť novela zákona o verejnom obstarávaní č. 95/2013 Z.z., ktorá medzi podmienky účasti podnikateľa vo verejnom obstarávaní zahrnula už aj plnenie povinností voči subdodávateľom vo vzťahu k už existujúcim zákazkám z verejného obstarávania.\n\nPosledný návrh zákona upravujúci práva subdodávateľov, bol podaný v roku 2015 poslancami J. Fígľom, J. Hudackým a P. Zajacom . Navrhovaná úprava by vtiahla do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve obstarávateľa v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky.\n\nTéme sa venoval týždenník Trend , v máji 2015 napísal, že na riešenie problému s nevyplácaním práce subdodávateľom nie je potrebný zákon. Základné pravidlá kontroly treba len zahrnúť do zmlúv s dodávateľom a potom stačí len kontrolovať. Keď štát pri kontrole zistí, že dodávateľ neplatí, nezaplatí mu ďalšie platby. Aktuálny stavebný zákon V 343/2015 Z. z. Zákona o verejnom obstarávaní platí už takmer štyridsať rokov. Ambícia nahradiť starú právnu normu novou tu však bola ešte počas bývalého vedenia rezortu dopravy.\n\nVtedajší minister Ján Počiatek pripravoval nový stavebný zákon a predložil ho aj do parlamentu. Po viacerých pripomienkach poslancov ho však z rokovania Národnej rady stiahol. Odôvodňoval to tým, že takýto zákon by nemal byť spolitizovaný, mala by byť na ňom zhoda naprieč celým politickým spektrom a mal by slúžiť dlhé desaťročia. Predchádzajúci návrh vyvolával rozpory medzi politickými stranami najmä v otázkach súvisiacich s kauzou Váhostav. Štát by preplatil faktúry svojmu hlavnému dodávateľovi, ktorý mu stavia diaľnice len vtedy, ak tento preukáže, že má pri stavbe vyrovnané predchádzajúce záväzky voči svojim subdodávateľom.\n\nNovela stavebného zákona teda bola posunutá do súčasného volebného obdobia. V máji 2016 to potvrdil pre TA3 minister Brecely . Snahou šéfa rezortu dopravy je tiež aj ochrana subdodávateľov pri verejných zákazkách. Chcel by zaviesť do praxe to, aby štát preberal zákazky od realizátorov až vtedy, keď tí preukážu, že majú vysporiadané všetky záväzky voči tretím stranám. Denník N informoval , že to ako chce Brecely svoj zámer naplniť, zatiaľ nehovorí. Jeho hovorkyňa Karolína Ducká píše, že na riešení chce spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti, ktoré vedie Lucia Žitňanská (Most-Híd).\n\nAj ona zatiaľ definuje svoje plány skôr neurčito. Vo vládnom programe píše napríklad o tom, že sa v zákonoch vylepšia konkurzné a reštrukturalizačné pravidlá tak, aby na ne nedoplácali poctiví podnikatelia.", "analysis_paragraphs": ["Od schválenia programového vyhlásenia vlády 13. apríla sa poslanci niekoľkokrát pokúšali o novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá hovorí aj o ochrane práv subdodávateľa. Napriek tomu, že subdodávatelia úzko súvisia s pravidlami verejného obstarávania, konkrétne sa subdodávateľov nedotýkala ani jedna z predložených noviel. Sľub teda hodnotíme ako nesplnený.", "Hneď v apríli predložil Igor Matovič spolu so skupinou poslancov (Ľ. Galko, J. Rajtár, E. Jurzyca, J. Kiššová, J. Mihál) dva návrhy novely zákona o verejnom obstarávaní. Ich cieľom bolo zamedziť účasť na verejnom obstarávaní osobám, ktoré spáchali trestné činy, tým že budú musieť predložiť výpis z registra trestov. Druhý návrh mal ambíciu aby obchodné tajomstvo na účely verejného obstarávania nebolo označené za dôvernú informáciu. Ani jeden z návrhov nebol schválený a rokovania o nich boli zastavené. Cieľom novely zákona by mala byť pomoc malým a stredným podnikateľom, ktorým zmluvný partneri nezaplatili za vykonanú prácu. Tento problém sa pokúsila riešiť novela zákona o verejnom obstarávaní č. 95/2013 Z.z., ktorá medzi podmienky účasti podnikateľa vo verejnom obstarávaní zahrnula už aj plnenie povinností voči subdodávateľom vo vzťahu k už existujúcim zákazkám z verejného obstarávania.", "Posledný návrh zákona upravujúci práva subdodávateľov, bol podaný v roku 2015 poslancami J. Fígľom, J. Hudackým a P. Zajacom . Navrhovaná úprava by vtiahla do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje ich maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní, a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tom verejného obstarávateľa. Ak napriek výzve obstarávateľa v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky.", "Téme sa venoval týždenník Trend , v máji 2015 napísal, že na riešenie problému s nevyplácaním práce subdodávateľom nie je potrebný zákon. Základné pravidlá kontroly treba len zahrnúť do zmlúv s dodávateľom a potom stačí len kontrolovať. Keď štát pri kontrole zistí, že dodávateľ neplatí, nezaplatí mu ďalšie platby. Aktuálny stavebný zákon V 343/2015 Z. z. Zákona o verejnom obstarávaní platí už takmer štyridsať rokov. Ambícia nahradiť starú právnu normu novou tu však bola ešte počas bývalého vedenia rezortu dopravy.", "Vtedajší minister Ján Počiatek pripravoval nový stavebný zákon a predložil ho aj do parlamentu. Po viacerých pripomienkach poslancov ho však z rokovania Národnej rady stiahol. Odôvodňoval to tým, že takýto zákon by nemal byť spolitizovaný, mala by byť na ňom zhoda naprieč celým politickým spektrom a mal by slúžiť dlhé desaťročia. Predchádzajúci návrh vyvolával rozpory medzi politickými stranami najmä v otázkach súvisiacich s kauzou Váhostav. Štát by preplatil faktúry svojmu hlavnému dodávateľovi, ktorý mu stavia diaľnice len vtedy, ak tento preukáže, že má pri stavbe vyrovnané predchádzajúce záväzky voči svojim subdodávateľom.", "Novela stavebného zákona teda bola posunutá do súčasného volebného obdobia. V máji 2016 to potvrdil pre TA3 minister Brecely . Snahou šéfa rezortu dopravy je tiež aj ochrana subdodávateľov pri verejných zákazkách. Chcel by zaviesť do praxe to, aby štát preberal zákazky od realizátorov až vtedy, keď tí preukážu, že majú vysporiadané všetky záväzky voči tretím stranám. Denník N informoval , že to ako chce Brecely svoj zámer naplniť, zatiaľ nehovorí. Jeho hovorkyňa Karolína Ducká píše, že na riešení chce spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti, ktoré vedie Lucia Žitňanská (Most-Híd).", "Aj ona zatiaľ definuje svoje plány skôr neurčito. Vo vládnom programe píše napríklad o tom, že sa v zákonoch vylepšia konkurzné a reštrukturalizačné pravidlá tak, aby na ne nedoplácali poctiví podnikatelia."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Ich cieľom", "Druhý návrh", "v roku 2015 poslancami J. Fígľom, J. Hudackým a P. Zajacom", "týždenník Trend", "343/2015 Z. z. Zákona o verejnom obstarávaní", "vyvolával rozpory medzi politickými stranami", "pre TA3 minister Brecely", "Denník N informoval"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5902", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5886", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5642", "https://www.etrend.sk/podnikanie/novela-schranky-neriesi-pri-restrukturalizacii-vahostavu-si-pridu-na-svoje.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20170201", "http://www.etrend.sk/podnikanie/kauza-vahostav-je-vo-finale-parlament-diskutuje-o-navrhoch-fica.html", "http://www.ta3.com/clanok/1084504/brecely-chce-zmenu-v-stavebnom-zakone-ma-chranit-subdodavatelov.html", "https://dennikn.sk/435891/brecely-zitnanska-chcu-chranit-stavbarov-pred-pripadmi-bol-vahostav/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:06.984500+00:00"}
{"id": "vr38068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38068", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Žiadneho ministra vtedy pán Fico neodvolal. Ani pána Počiatka, ktorý poslal za 24 hodín 500 miliónov korún cyperskej firme.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivan Štefanec mal pravdepodobne na mysli kauzu štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, ktorá prehrala súdny spor s cyperskou spoločnosťou českého podnikateľa Radovana Vítka, ktorý pohľadávky odkúpil od českej Športky. Pluska.sk uvádza približný priebeh sporu: Česká Športka podala žalobu na Tipos v januári 2000. Žiadala vyplatenie 308 miliónov korún, odvtedy sa suma, ktorú má štátna spoločnosť vyplatiť, vyšplhala na 67 miliónov eur. \"- rok 2004 - Krajský súd priznal Športke 109 miliónov korún. Najvyšší súd však toto rozhodnutie zrušil. - V marci 2007 - krajský súd priznal Športke viac ako miliardu korún i úroky z omeškania. - jar 2008 – pohľadávku Športky odkúpila cyperská firma Lemikon Limited a Najvyšší súd v auguste rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Suma sa tak vyšplhala na necelé dve miliardy korún. Tipos sa s Lemikonom dohodol na vyplatení dlžnej sumy, pričom nevyužil všetky právne možnosti. - august 2008 – Najvyšší súd priklepol 66 miliónov eur spoločnosti Lemikon. - november 2008 - Parlament prijal zákon, ktorý umožnil oddialiť vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto kauze. Tipos však poslal prvú splátku dlžnej sumy, asi 500 miliónov korún (16,6 milióna eur), na účet Lemikonu Limited. - október 2010 – Najvyšší súd rozhodnutie odročil pre námietku, ktorú podal zástupca štátneho Tiposu\" 500 miliónov korún neposlal cyperskej firme vtedajší minister Počiatek osobne, ale firma Tipos, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie. Treba však dodať, že za celú kauzu bol braný opozíciou na zodpovednosť práve minister financií Počiatek, ktorý taktiež odmietal zverejniť dotknutú zmluvu s cyperskou firmou a obhajoval vyplatenie danej sumy. Server aktuálne.sk : \"Celá kauza Tipos vyplávala na svetlo sveta nedávno po tom, ako české médiá informovali, že Tipos zaplatí českému miliardárovi Radovanovi Vítekovi dve miliardy korún. Opozícia tvrdo kritizovala Počiatkove ministerstvo, že sa vzdalo opravného prostriedku voči verdiktu o zaplatení a dohodlo sa s cyperskou spoločnosťou Lemikon na vyplatení dvoch miliárd. Zmluva o mimosúdnom vyrovnaní bola pritom utajená. Opozícia žiadala zverejnenie zmluvy a Ivan Mikloš sa obrátil aj na generálneho prokurátora, aby vo veci konal. Minister Počiatek však tvrdil, že vyplatenie peňazí je najlepším riešením aj pre Tipos. Napokon vláda prijala novelu občianskeho súdneho poriadku, ktorá dala prokurátorovi možnosť podať mimoriadne dovolanie, ktoré zároveň má odkladný účinok na vyplatenie dvoch miliárd. O niekoľko dní minister priznal, že Tipos už vyplatil takmer 500 miliónov korún . Vyplatenie zvyšnej 1,5 miliardy zatiaľ rezort pozastavil. Cyperská spoločnosť pritom mala dostať dve miliardy do minulého piatku.\"", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec mal pravdepodobne na mysli kauzu štátnej lotériovej spoločnosti Tipos, ktorá prehrala súdny spor s cyperskou spoločnosťou českého podnikateľa Radovana Vítka, ktorý pohľadávky odkúpil od českej Športky. Pluska.sk uvádza približný priebeh sporu: Česká Športka podala žalobu na Tipos v januári 2000. Žiadala vyplatenie 308 miliónov korún, odvtedy sa suma, ktorú má štátna spoločnosť vyplatiť, vyšplhala na 67 miliónov eur. \"- rok 2004 - Krajský súd priznal Športke 109 miliónov korún. Najvyšší súd však toto rozhodnutie zrušil. - V marci 2007 - krajský súd priznal Športke viac ako miliardu korún i úroky z omeškania. - jar 2008 – pohľadávku Športky odkúpila cyperská firma Lemikon Limited a Najvyšší súd v auguste rozhodnutie krajského súdu potvrdil. Suma sa tak vyšplhala na necelé dve miliardy korún. Tipos sa s Lemikonom dohodol na vyplatení dlžnej sumy, pričom nevyužil všetky právne možnosti. - august 2008 – Najvyšší súd priklepol 66 miliónov eur spoločnosti Lemikon. - november 2008 - Parlament prijal zákon, ktorý umožnil oddialiť vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu v tejto kauze. Tipos však poslal prvú splátku dlžnej sumy, asi 500 miliónov korún (16,6 milióna eur), na účet Lemikonu Limited. - október 2010 – Najvyšší súd rozhodnutie odročil pre námietku, ktorú podal zástupca štátneho Tiposu\" 500 miliónov korún neposlal cyperskej firme vtedajší minister Počiatek osobne, ale firma Tipos, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie. Treba však dodať, že za celú kauzu bol braný opozíciou na zodpovednosť práve minister financií Počiatek, ktorý taktiež odmietal zverejniť dotknutú zmluvu s cyperskou firmou a obhajoval vyplatenie danej sumy. Server aktuálne.sk : \"Celá kauza Tipos vyplávala na svetlo sveta nedávno po tom, ako české médiá informovali, že Tipos zaplatí českému miliardárovi Radovanovi Vítekovi dve miliardy korún. Opozícia tvrdo kritizovala Počiatkove ministerstvo, že sa vzdalo opravného prostriedku voči verdiktu o zaplatení a dohodlo sa s cyperskou spoločnosťou Lemikon na vyplatení dvoch miliárd. Zmluva o mimosúdnom vyrovnaní bola pritom utajená. Opozícia žiadala zverejnenie zmluvy a Ivan Mikloš sa obrátil aj na generálneho prokurátora, aby vo veci konal. Minister Počiatek však tvrdil, že vyplatenie peňazí je najlepším riešením aj pre Tipos. Napokon vláda prijala novelu občianskeho súdneho poriadku, ktorá dala prokurátorovi možnosť podať mimoriadne dovolanie, ktoré zároveň má odkladný účinok na vyplatenie dvoch miliárd. O niekoľko dní minister priznal, že Tipos už vyplatil takmer 500 miliónov korún . Vyplatenie zvyšnej 1,5 miliardy zatiaľ rezort pozastavil. Cyperská spoločnosť pritom mala dostať dve miliardy do minulého piatku.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Pluska.sk", "zmluvu", "aktuálne.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kauza-tipos-valkovej-smrti-predchadzal-ohen.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-30930310-pociatek-dohodu-napriek-uzneseniu-poslancom-opat-nepredlozil", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1170161"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:20.490013+00:00"}
{"id": "vr26596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26596", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Pamätáte sa a nebolo to tak veľmi dávno, bolo to ešte koncom minulého roka, keď bol predstavovaný v NR SR zákon, respektíve novela zákona, volebného zákona. Vtedy sa pán minister vnútra vyslovil, že z čoho by bola kreovaná vláda, keby boli občania a keby to neboli nominanti politických strán, ale občania volení do Národnej rady?", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Behýl správne uvádza, že R. Kaliňák mal v čase rokovania o novom volebnom zákone povedať, že bez politických strán by si nedala zložiť vláda a 150 nezávislých poslancov by nebolo schopných vládnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jozef Behýl hovorí o návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Nový volebný zákon, ktorý predložil R. Kaliňák v septembri roku 2013 nebol schválený . Návrh zákona určoval maximálny limit výdavkov na 500 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["J. Behýl správne uvádza, že R. Kaliňák mal v čase rokovania o novom volebnom zákone povedať, že bez politických strán by si nedala zložiť vláda a 150 nezávislých poslancov by nebolo schopných vládnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jozef Behýl hovorí o návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach. Nový volebný zákon, ktorý predložil R. Kaliňák v septembri roku 2013 nebol schválený . Návrh zákona určoval maximálny limit výdavkov na 500 tisíc eur."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["o volebnej kampani", "schválený", "uviedol"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=660", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107867&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:26.921399+00:00"}
{"id": "48489", "numeric_id": 48489, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48489", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Za vás, za vašich dvoch rokov vlád sa detské prídavky zvyšovali o 38 centov a o 55 centov.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška prídavku na deti sa menila za súčasnej vlády dvakrát. 1. januára 2021 z 24,95 eur na 25,50 eur (zvýšenie o 55 centov) a 1. januára 2022 na 25,88 eur (zvýšenie o 38 centov). Dokopy sa teda za súčasnej vlády táto dávka navýšila o 93 centov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výška prídavku na deti sa menila za súčasnej vlády dvakrát. 1. januára 2021 z 24,95 eur na 25,50 eur (zvýšenie o 55 centov) a 1. januára 2022 na 25,88 eur (zvýšenie o 38 centov). Dokopy sa teda za súčasnej vlády táto dávka navýšila o 93 centov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["2021", "24,95", "2022"], "url": ["https://web.archive.org/web/20210124222516/https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/pridavok-dieta/vyska-pridavku.html", "https://web.archive.org/web/20201031224840/https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/pridavok-dieta/vyska-pridavku.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/podpora-rodinam-detmi/penazna-pomoc/pridavok-dieta/vyska-pridavku.html#:~:text=V%C3%BD%C5%A1ka%20pr%C3%ADdavku%20na%20die%C5%A5a%20v%20roku%202022%20je%2025%2C88%20%E2%82%AC"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:23.819988+00:00"}
{"id": "vr31184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31184", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Len v rokoch 2002-2006 prišlo, a tu sme ich spísali, na Slovensko 200 zahraničných investícií", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet nových zahraničných investorov v rokoch 2002-2006, ktorý uvádza I.Mikloš vieme overiť na základe dokumentu MF SR- Koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej ekonomickej a finančnej krízy ( .pdf ) Koncepcia obsahuje mieru prílevu investorov zo zahraničia v súvislosti s poskytovanou štátnou pomocou prostredníctvom agentúry SARIO. V rokoch 2002 až 2006 bol nasledovný priebeh prílevu zahraničných investícií (PZI) do hospodárstva SR:", "analysis_paragraphs": ["Počet nových zahraničných investorov v rokoch 2002-2006, ktorý uvádza I.Mikloš vieme overiť na základe dokumentu MF SR- Koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej ekonomickej a finančnej krízy ( .pdf ) Koncepcia obsahuje mieru prílevu investorov zo zahraničia v súvislosti s poskytovanou štátnou pomocou prostredníctvom agentúry SARIO. V rokoch 2002 až 2006 bol nasledovný priebeh prílevu zahraničných investícií (PZI) do hospodárstva SR:"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=zahranicne%20firmy%20na%20slovensku%20v%20rokoch%202002-2006%20evidencia&source=web&cd=1&ved=0CCsQFjAA&url=%2Furl%3Fsa%3Dt%26rct%3Dj%26q%3Dzahranicne%2520firmy%2520na%2520slovensku%2520v%2520rokoch%25202002-2006%2520evidencia%26source%3Dweb%26cd%3D1%26ved%3D0CCsQFjAA%26url%3Dhttp%253A%252F%252Fwww.economy.gov.sk%252Fkoncepcia-riadenia-prilevu-zahranicnych-investicii-v-kontexte-globalnej-financnej-a-hospodarskej-krizy%252F132121s%26ei%3DdVVCT_2-OcbxsgbVk53ZBA%26usg%3DAFQjCNHJ_jdlFhgDiv8FLOB_KuTGaWApng&ei=dVVCT_2-OcbxsgbVk53ZBA&usg=AFQjCNHJ_jdlFhgDiv8FLOB_KuTGaWApng"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:13.788618+00:00"}
{"id": "50057", "numeric_id": 50057, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50057", "speaker": "Zuzana Mesterová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-mesterova", "statement": "Je závažným porušením, ak je 2× odsúdený guvernér Národnej banky (...), o čom píšu celosvetové relevantné médiá.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. mája 2025 uznal Špecializovaný súd v Pezinku Petra Kažimíra vinným z podplácania. V tom istom prípade mu už bola raz neprávoplatne uznaná vina v roku 2023, proti rozhodnutiu sa odvolala špeciálna prokuratúra. Podľa Zákona o Národnej banke Slovensko má byť guvernér bezúhonný, t. j. nebyť odsúdený za úmyselný trestný čin ( § 7 , ods. 4). Keďže sa však Kažimír môže proti rozhodnutiu odvolať, rozhodnutie nie je konečné a právoplatné, zostáva preto naďalej bezúhonný. O rozhodnutí súdu informovali viaceré zahraničné média, ktoré poukazovali predovšetkým na jeho prepojenie so stranou Smer alebo aj na možné dopady rozsudku pre dôveryhodnosť Európskej centrálnej banky.\n\nO usvedčení Petra Kažimíra informovali mnohé zahraničné média, medzi inými: Financial Times , POLITICO , Reuters , The Washington Post , Al Jazeera a CNBC . Financial Times okrem základných informácii spomenuli aj napätie medzi vládnucimi politickými stranami, ktoré Kažimírov prípad vzbudzuje, a o Kažimírovi hovorili hneď v titulku ako o členovi Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, poukazujúc tak na skutočnosť, že Kažimír nie je len guvernér banky jedného štátu.\n\nPOLITICO sa tiež zameralo na poškodenie renomé Európskej centrálnej banky, keďže Kažimír je už druhý guvernér podozrivý v korupčnej kauze. Reuters len informovalo o rozsudku súdu, podobne ako CNBC, ktoré doplnilo aj detaily z dňa vyhlásenia. The Washington Post zasadil Kažimírov rozsudok do širšieho politického kontextu korupčných káuz ľudí napojených na Smer, ako i krokov súčasnej Ficovej vlády, menovite zmien v Trestnom zákone v otázkach korupcie. Al Jazeera informovala v prvom rade o Ficovej ostrej reakcii na rozsudok.", "analysis_paragraphs": ["29. mája 2025 uznal Špecializovaný súd v Pezinku Petra Kažimíra vinným z podplácania. V tom istom prípade mu už bola raz neprávoplatne uznaná vina v roku 2023, proti rozhodnutiu sa odvolala špeciálna prokuratúra. Podľa Zákona o Národnej banke Slovensko má byť guvernér bezúhonný, t. j. nebyť odsúdený za úmyselný trestný čin ( § 7 , ods. 4). Keďže sa však Kažimír môže proti rozhodnutiu odvolať, rozhodnutie nie je konečné a právoplatné, zostáva preto naďalej bezúhonný. O rozhodnutí súdu informovali viaceré zahraničné média, ktoré poukazovali predovšetkým na jeho prepojenie so stranou Smer alebo aj na možné dopady rozsudku pre dôveryhodnosť Európskej centrálnej banky.", "O usvedčení Petra Kažimíra informovali mnohé zahraničné média, medzi inými: Financial Times , POLITICO , Reuters , The Washington Post , Al Jazeera a CNBC . Financial Times okrem základných informácii spomenuli aj napätie medzi vládnucimi politickými stranami, ktoré Kažimírov prípad vzbudzuje, a o Kažimírovi hovorili hneď v titulku ako o členovi Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, poukazujúc tak na skutočnosť, že Kažimír nie je len guvernér banky jedného štátu.", "POLITICO sa tiež zameralo na poškodenie renomé Európskej centrálnej banky, keďže Kažimír je už druhý guvernér podozrivý v korupčnej kauze. Reuters len informovalo o rozsudku súdu, podobne ako CNBC, ktoré doplnilo aj detaily z dňa vyhlásenia. The Washington Post zasadil Kažimírov rozsudok do širšieho politického kontextu korupčných káuz ľudí napojených na Smer, ako i krokov súčasnej Ficovej vlády, menovite zmien v Trestnom zákone v otázkach korupcie. Al Jazeera informovala v prvom rade o Ficovej ostrej reakcii na rozsudok."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["bola", "§ 7", "môže", "Financial Times", "POLITICO", "Reuters", "The Washington Post", "Al Jazeera", "CNBC", "spomenuli", "zameralo", "informovalo", "doplnilo", "zasadil", "informovala"], "url": ["https://dennikn.sk/3324618/sud-uznal-guvernera-nbs-kazimira-za-vinneho-z-podplacania-imreczeho-rozhodol-od-stola-na-zaklade-dokazov/#:~:text=%C5%A0pecializovan%C3%BD%20trestn%C3%BD%20s%C3%BAd,tohto%20kroku%20nevysvet%C4%BEuje.", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/566/#paragraf-7.odsek-4", "https://domov.sme.sk/c/23497572/co-pre-kazimira-znamena-verdikt-sudu-bude-guvernerom-aj-dalsich-sest-rokov-otazky-a-odpovede.html#:~:text=St%C3%A1le%20ide%20o%20prvostup%C5%88ov%C3%A9%2C%20a%20teda%20nepr%C3%A1voplatn%C3%A9%20rozhodnutie%20a%20Ka%C5%BEim%C3%ADrovi%20pr%C3%A1vni%20z%C3%A1stupcovia%20u%C5%BE%20ozn%C3%A1mili%2C%20%C5%BEe%20sa%20s%20najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ou%20pravdepodobnos%C5%A5ou%20proti%20nemu%20odvolaj%C3%BA.", "https://www.ft.com/content/f5104d84-4d5d-4cb3-83b4-848353297651#:~:text=Add%20to%20myFT-,ECB%20governing%20council%20member%20convicted%20of%20bribery,-Slovakia%E2%80%99s%20central%20bank", "https://www.politico.eu/article/slovakian-bank-governor-kazimir-convicted-bribery-embarrassment-ecb/#:~:text=Peter%20Ka%C5%BEim%C3%ADr%2C%20governor%20of%20the%20Slovakian%20central%20bank%20and%20a%20close%20ally%20of%20Prime%20Minister%20Robert%20Fico%2C%20was%20convicted%20of%20bribery%20on%20Thursday%20and%20fined%20%E2%82%AC200%2C000.", "https://www.reuters.com/world/europe/slovak-central-bank-governor-kazimir-guilty-corruption-court-rules-2025-05-29/#:~:text=Slovak%20central%20bank%20governor%20Kazimir%20guilty%20of%20corruption%2C%20court%20rules", "https://www.washingtonpost.com/business/2025/05/29/slovakia-corruption-central-bank-governor-convicted-fico/1276d65e-3c5f-11f0-912d-d5f4792db3e4_story.html#:~:text=Slovakia%E2%80%99s%20central%20bank%20chief%20convicted%20of%20bribery%20and%20fined%20%24225%2C000", "https://www.aljazeera.com/news/2025/5/30/slovakias-pm-slams-judge-over-conviction-of-central-bank-boss#:~:text=Slovakia%E2%80%99s%20PM%20slams%20judge%20over%20conviction%20of%20central%20bank%20boss", "https://www.cnbc.com/2025/05/29/slovak-central-bank-governor-kazimir-guilty-of-corruption-court-rules.html#:~:text=A%20Slovak%20court%20ruled%20on%20Thursday%20that%20central%20bank%20governor%20and%20European%20Central%20Bank%20policymaker%20Peter%20Kazimir%20is%20guilty%20of%20corruption%2C%20a%20judge%20said.", "https://www.ft.com/content/f5104d84-4d5d-4cb3-83b4-848353297651#:~:text=Add%20to%20myFT-,ECB%20governing%20council%20member%20convicted%20of%20bribery,-Slovakia%E2%80%99s%20central%20bank", "https://www.politico.eu/article/slovakian-bank-governor-kazimir-convicted-bribery-embarrassment-ecb/#:~:text=The%20news%20is%20a%20fresh%20blow%20to%20the%20image%20of%20the%20European%20Central%20Bank%20(ECB)%2C%20which%20has%20been%20plagued%20by%20the%20financial%20improprieties%20of%20its%20Governing%20Council%20members%20over%20the%20years", "https://www.reuters.com/world/europe/slovak-central-bank-governor-kazimir-guilty-corruption-court-rules-2025-05-29/#:~:text=A%20Slovak%20court%20ruled%20on%20Thursday%20that%20central%20bank%20governor%20and%20European%20Central%20Bank%20policymaker%20Peter%20Kazimir%20is%20guilty%20of%20corruption%2C%20a%20judge%20said", "https://www.cnbc.com/2025/05/29/slovak-central-bank-governor-kazimir-guilty-of-corruption-court-rules.html#:~:text=A%20Slovak%20court%20ruled%20on%20Thursday%20that%20central%20bank%20governor%20and%20European%20Central%20Bank%20policymaker%20Peter%20Kazimir%20is%20guilty%20of%20corruption%2C%20a%20judge%20said.", "https://www.washingtonpost.com/business/2025/05/29/slovakia-corruption-central-bank-governor-convicted-fico/1276d65e-3c5f-11f0-912d-d5f4792db3e4_story.html#:~:text=A%20number%20of%20people%20linked%20to%20the,significant%20shortening%20of%20the%20statute%20of%20limitations.", "https://www.aljazeera.com/news/2025/5/30/slovakias-pm-slams-judge-over-conviction-of-central-bank-boss#:~:text=%E2%80%9CThe%20judge%E2%80%99s%20decision%20raises%20the%20question%20whether%20it%20should%20have%20served%20political%20aims%20of%20the%20opposition%20to%20damage%20the%20ruling%20parties%2C%20because%20even%20a%20law%20faculty%20student%20must%20see%20fatal%20nonsense%20in%20the%20verdict%2C%E2%80%9D%20the%20Slovak%20leader%20said%20on%20Thursday."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:17.092528+00:00"}
{"id": "vr29316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29316", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to najväčšia slovenská vodná elektráreň (Vodná elektráreň Gabčíkovo, pozn.) a dohromady vyrába toľko elektrickej energie, ako všetky vodné elektrárne na Slovensku dohromady.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vodná elektráreň Gabčíkovo je svojou priemernou ročnou výrobou (2200 GWh) elektriny našou najväčšou elektrárňou . Od Gabčíkova, je výkonom väčšia iba vodná elektráreň Čierny Váh, ktorá má výkon 735,16 MW voči 720 MW. Keďže sa Robert Fico opieral o výrobu elektrickej energie, hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Na stránke Slovenských elektrární sa nachádza dokument (pdf, s.2), kde sú rozpísané výkony vodných elektrární a ročné priemerné množstvá vyrobenej elektrickej energie každej z nich za roky 2000-2009. Po ich spočítaní z tejto brožúry sme skutočne zistili, že vodná elektráreň Gabčíkovo vyrobí priemerne toľko elektrickej energie ako ostatné vodné elektrárne. Na potvrdenie, aktuálnejším, no menej prehľadným materiálom (pdf) o týchto číslach disponuje aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.", "analysis_paragraphs": ["Vodná elektráreň Gabčíkovo je svojou priemernou ročnou výrobou (2200 GWh) elektriny našou najväčšou elektrárňou . Od Gabčíkova, je výkonom väčšia iba vodná elektráreň Čierny Váh, ktorá má výkon 735,16 MW voči 720 MW. Keďže sa Robert Fico opieral o výrobu elektrickej energie, hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Na stránke Slovenských elektrární sa nachádza dokument (pdf, s.2), kde sú rozpísané výkony vodných elektrární a ročné priemerné množstvá vyrobenej elektrickej energie každej z nich za roky 2000-2009. Po ich spočítaní z tejto brožúry sme skutočne zistili, že vodná elektráreň Gabčíkovo vyrobí priemerne toľko elektrickej energie ako ostatné vodné elektrárne. Na potvrdenie, aktuálnejším, no menej prehľadným materiálom (pdf) o týchto číslach disponuje aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["najväčšou elektrárňou", "dokument", "materiálom"], "url": ["http://www.seas.sk/ve-gabcikovo", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cfakepathhydro-power-plants-slovakia-2010-sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/OZE_Zoznam-Vyrobcov-s-doplatkom-za-rok-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:50.342842+00:00"}
{"id": "48235", "numeric_id": 48235, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48235", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "(Vládna koalícia, pozn.) zrušila akúkoľvek rozpravu a prešlo sa akurát k hlasovaniu a vrchol všetkého je, že títo demokrati z vládnej koalície nedovolili vystúpiť generálnemu prokurátorovi.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schvaľovanie Dohody o obrannej spolupráci s USA v NRSR sprevádzala búrlivá diskusia, parlamentné obštrukcie a protesty v uliciach, pričom schôdza a rozprava musela byť viackrát prerušená. Je pravdou, že neskôr bola rozprava zrušená a pristúpilo sa k hlasovan i u, takáto situácia však nastala až po niekoľkých výzvach predsedu NRSR Kollára. Ešte pred zrušením v rozprave stihol vystúpiť Robert Fico. Je tiež pravdou, že proti Žilinkovmu vystúpeniu hlasovali hlavne poslanci z koaličných strán SaS a OĽaNO.\n\nRozsiahle obštrukcie ako neuvoľnenie rečníckeho pultu, produkovanie hluku, poškodenie hlasovacieho zariadenia a rôzne verbálne a fyzické konflikty pokračovali aj po výzve predsedu NRSR Kollára. Ten upozorňoval, že ak poslanci neupustia od takéhoto konania, povedie to k predbežnému zrušeniu rozpravy. Do nej bolo v danom čase prihlásených okolo 30 poslancov.\n\nNakoľko sa situácia v NRSR neupokojila, podal predseda NRSR Kollár návrh o predbežnom ukončení rozpravy , pričom zaň hlasovalo 79 poslancov koalície (opozícia nehlasovala). Návrh poslanci prijali a schvaľovanie Obrannej dohody s USA sa presunulo na ďalší deň. Nie je však pravdou, že by poslanci zrušili akúkoľvek rozpravu, pred jej zrušením stihol ešte vystúpiť Robert Fico ako jediný z 30 prihlásených rečníkov.\n\nVystúpenie g. prokurátora Žilinku odmietli poslanci NRSR neprijatím návrhu predsedu NRSR Borisa Kollára. Hlasovanie sa naprieč politickými stranami a klubmi líšilo, nie všetky strany boli jednotné. Za návrh hlasovalo 59 poslancov, no proti len 23 a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Kým SaS bolo proti vystúpeniu, Smer a ĽSNS za jeho vystúpenie. Sme Rodina hlasovala rôzne, rovnako ani v OĽANO neboli všetci proti, avšak za hlasovala len menšina tejto koaličnej strany.", "analysis_paragraphs": ["Schvaľovanie Dohody o obrannej spolupráci s USA v NRSR sprevádzala búrlivá diskusia, parlamentné obštrukcie a protesty v uliciach, pričom schôdza a rozprava musela byť viackrát prerušená. Je pravdou, že neskôr bola rozprava zrušená a pristúpilo sa k hlasovan i u, takáto situácia však nastala až po niekoľkých výzvach predsedu NRSR Kollára. Ešte pred zrušením v rozprave stihol vystúpiť Robert Fico. Je tiež pravdou, že proti Žilinkovmu vystúpeniu hlasovali hlavne poslanci z koaličných strán SaS a OĽaNO.", "Rozsiahle obštrukcie ako neuvoľnenie rečníckeho pultu, produkovanie hluku, poškodenie hlasovacieho zariadenia a rôzne verbálne a fyzické konflikty pokračovali aj po výzve predsedu NRSR Kollára. Ten upozorňoval, že ak poslanci neupustia od takéhoto konania, povedie to k predbežnému zrušeniu rozpravy. Do nej bolo v danom čase prihlásených okolo 30 poslancov.", "Nakoľko sa situácia v NRSR neupokojila, podal predseda NRSR Kollár návrh o predbežnom ukončení rozpravy , pričom zaň hlasovalo 79 poslancov koalície (opozícia nehlasovala). Návrh poslanci prijali a schvaľovanie Obrannej dohody s USA sa presunulo na ďalší deň. Nie je však pravdou, že by poslanci zrušili akúkoľvek rozpravu, pred jej zrušením stihol ešte vystúpiť Robert Fico ako jediný z 30 prihlásených rečníkov.", "Vystúpenie g. prokurátora Žilinku odmietli poslanci NRSR neprijatím návrhu predsedu NRSR Borisa Kollára. Hlasovanie sa naprieč politickými stranami a klubmi líšilo, nie všetky strany boli jednotné. Za návrh hlasovalo 59 poslancov, no proti len 23 a hlasovania sa zdržalo 38 poslancov. Kým SaS bolo proti vystúpeniu, Smer a ĽSNS za jeho vystúpenie. Sme Rodina hlasovala rôzne, rovnako ani v OĽANO neboli všetci proti, avšak za hlasovala len menšina tejto koaličnej strany."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["sprevádzala", "zrušená", "i", "hlasovali", "výzve predsedu NRSR", "návrh o predbežnom ukončení rozpravy", "79 poslancov koalície", "stihol", "poslanci", "návrhu predsedu NRSR", "boli"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/21015132-obranna-dohoda-kotlebov-poslanec-pustil-v-plene-sirenu-kollar-po-gremiu-ukoncil-schodzu-video", "https://slovensko.hnonline.sk/21015132-obranna-dohoda-kotlebov-poslanec-pustil-v-plene-sirenu-kollar-po-gremiu-ukoncil-schodzu-video", "https://slovensko.hnonline.sk/21015132-obranna-dohoda-kotlebov-poslanec-pustil-v-plene-sirenu-kollar-po-gremiu-ukoncil-schodzu-video", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47336", "https://youtu.be/WC5pPmApoE4", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47342", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47342", "https://slovensko.hnonline.sk/21015132-obranna-dohoda-kotlebov-poslanec-pustil-v-plene-sirenu-kollar-po-gremiu-ukoncil-schodzu-video", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144612-generalny-prokurator-chcel-vystupit-v-rozprave-k-dohode-s-usa-poslanci-to-odmietli", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47336", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47336"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:31.446904+00:00"}
{"id": "46651", "numeric_id": 46651, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46651", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Je to pravda, že bol som v špeciálnom trakte, ktorý je určený alebo vystavaný pre najvyšších ústavných činiteľov, ale musím povedať pán redaktor aj to, že ja som si toto liečenie tam v plnej výške zaplatil, lebo aj vy, keby ste ochoreli, môžete ísť do toho svätého Michala, presne do toho istého traktu. Môžete doňho ísť, ale museli by ste si ho zaplatiť, aj ja som si plne hradil celý ten svoj pobyt, čiže ja som sa vôbec nesprával týmto spôsobom tak, ako iný občan, ktorý by si tam nemohol dostať, rozumiete ma, lebo nevyužil som tu možnosť, tu papalášsku možnosť mať, byť tam a nezaplatiť za to.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stanoviska Ministerstva vnútra si Boris Kollár za nadštandardnú izbu priplatil z vlastného. Tvrdenie predsedu parlamentu preto hodnotíme ako pravdivé. Boris Kollár bol po októbrovej autonehode hospitalizovaný v Nemocnici svätého Michala, v špeciálnom trakte pre ústavných činiteľov. Riaditeľ nemocnice branislav Delej neskôr uviedol , že „ izba je ponúkaná aj v komerčnom cenníku Nemocnice sv. Michala ako nadštandardná izba za príplatok 20 Eur na deň. V prípade, že nie je využívaná vládnymi predstaviteľmi je plne dostupná pre ktoréhokoľvek pacienta, ktorý si takúto hospitalizáciu uhradí.” V cenníku nemocnice je skutočne uvedený takýto druh izby s cenovkou 20 eur. Ministerstvo vnútra, pod ktoré nemocnica patrí, pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že „pán Kollár si v plnej výške hradil príplatok za poskytnutie nadštandardnej izby. Samotná liečba, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v prípade každého pacienta hradená zo zdravotného poistenia.” Rezort tiež potvrdil, že „predmetnú izbu môže za odplatu v zmysle cenníka Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a.s. využiť ktorýkoľvek iný pacient v prípade, že izba nie je obsadená.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa stanoviska Ministerstva vnútra si Boris Kollár za nadštandardnú izbu priplatil z vlastného. Tvrdenie predsedu parlamentu preto hodnotíme ako pravdivé. Boris Kollár bol po októbrovej autonehode hospitalizovaný v Nemocnici svätého Michala, v špeciálnom trakte pre ústavných činiteľov. Riaditeľ nemocnice branislav Delej neskôr uviedol , že „ izba je ponúkaná aj v komerčnom cenníku Nemocnice sv. Michala ako nadštandardná izba za príplatok 20 Eur na deň. V prípade, že nie je využívaná vládnymi predstaviteľmi je plne dostupná pre ktoréhokoľvek pacienta, ktorý si takúto hospitalizáciu uhradí.” V cenníku nemocnice je skutočne uvedený takýto druh izby s cenovkou 20 eur. Ministerstvo vnútra, pod ktoré nemocnica patrí, pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že „pán Kollár si v plnej výške hradil príplatok za poskytnutie nadštandardnej izby. Samotná liečba, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v prípade každého pacienta hradená zo zdravotného poistenia.” Rezort tiež potvrdil, že „predmetnú izbu môže za odplatu v zmysle cenníka Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a.s. využiť ktorýkoľvek iný pacient v prípade, že izba nie je obsadená.\""], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["autonehode", "trakte", "uviedol", "uvedený"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22518057/boris-kollar-mal-vaznu-dopravnu-nehodu.html", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20201126TBB00323", "https://www.omediach.com/tlacove-spravy/19450-kauza-borisa-kollara-stanovisko-generalneho-riaditela-nemocnice-sv-michala", "https://www.nsmas.sk/dokumenty/Komercny-cennik-01-02.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:48.601694+00:00"}
{"id": "49896", "numeric_id": 49896, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49896", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Boli Istanbulské dohody na začiatku tej vojny, ktoré boli medzi Ruskom a Ukrajinou, vtedy boli tie rokovania, tak vtedy boli na úrovni, že Rusi len tvrdili, zadeklarujte, že Ukrajina nemá miesto v NATO, čo z môjho pohľadu Ukrajina nemá miesto v NATO a neboli tam žiadne teritoriálne nároky, toto bola dohoda, ktorú Ukrajinci neprijali.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po vypuknutí invázie. Na ich začiatku požadovala Moskva rozsiahle územné požiadavky, vrátane uznania ruskej suverenity nad okupovaným Krymom a vzdania sa Doneckej a Luhanskej oblasti zo strany Ukrajiny. S pribúdajúcimi vojenskými neúspechmi však Rusko zo svojich požiadaviek čiastočne ustupovala. Najbližšie k dohode sa obe strany dostali po rokovaniach v Istanbule. Zo zverejnených dokumentov však vyplýva, že aj pri najväčších ústupkoch Rusko trvalo na tom, aby Krym a ďalšie časti Ukrajiny zostali pod jeho okupáciou, hoci Ukrajina nemusela formálne uznať ich anexiu. Rusko nepožadovalo po Ukrajine len neutralitu a to, aby nebola členom NATO, ale aj obmedzenie veľkosti armády. Obidve strany sa nevedeli zhodnúť na podobe bezpečnostných záruk. Výrok Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUkrajina a Rusko rokovali o ukončení vojny už krátko po vypuknutí ruskej invázie. Vyjednávania prebiehali vo viacerých kolách.\n\nPortál Slobodná Európa l zverejnil ruský návrh mierovej dohody zo 7. marca 2022. Rusi v ňom požadovali, aby Ukrajina oficiálne uznala Krym ako súčasť Ruskej federácie a vyhlásili Doneckú a Luhanskú oblasť za nezávislé. Kyjev by musel navyše podľa dohody zaplatiť za obnovu Donbasu.\n\nZásadnou súčasťou ruského návrhu bola aj demilitarizácia Ukrajiny. Armáda krajiny mala byť drasticky redukovaná na maximálne 50 000 vojakov, čo by predstavovalo iba pätinu jej predvojnovej sily. Tieto opatrenia by v praxi zanechali Ukrajinu vojensky takmer bezbrannú a neschopnú sa brániť proti budúcim hrozbám.\n\nRuština sa mala stať oficiálnym štátnym jazykom a Kyjev mal prijať sériu zákonov, ktoré by obmedzili ukrajinskú národnú identitu, historické povedomie a náboženské slobody.\n\nUkrajina prirodzene s týmito podmienkami nesúhlasila a vyjadnávania pokračovali ďalej.\n\nPo vojenských neúspechoch začalo Rusko z požiadaviek ustupovať\n\nNajbližšie k dohode boli obe strany po rokovaniach v Istanbule 29. marca 2022.\n\nNa základe predcházajúcich jednaní bolo vypracované tzv. istanbulské komuniké, ktoré predstavovalo rámec pre urovnanie sporu. Ukrajinskí a ruskí vyjednávači potom začali pracovať na konkrétnej podobe zmluvy.\n\nUkrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy.\n\nNávrh zahŕňal aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou.\n\nV komuniké sa uvádzalo, že ak sa Ukrajina stane terčom útoku a požiada o pomoc, všetky garantujúce štáty budú povinné poskytnúť Ukrajine pomoc na obnovenie jej bezpečnosti. Ako možní garanti boli uvedení stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (vrátane Ruska) spolu s Kanadou, Nemeckom, Izraelom, Talianskom, Poľskom a Tureckom.\n\nMierová dohoda by pre Ukrajinu znamenala stratu územia\n\nDenník The New York Times na základe dokumentov z mierových rokovaní porovnal pozície jednotlivých strán počas rokovaní. Z nich vyplýva, že pre Ukrajinu by mierová dohoda pravdepodobne znamenala akceptovanie ruskej kontroly nad časťou jej územia.\n\nObe strany sa stretli v otázkach, ktoré zahŕňali úroveň vyzbrojenia, podmienky potenciálneho členstva Ukrajiny v Európskej únii a konkrétne ukrajinské jazykové a kultúrne zákony, ktoré chcelo Rusko zrušiť.\n\nUkrajinskí vyjednávači dokonca ponúkli, že sa vzdajú členstva v NATO a budú akceptovať ruskú okupáciu časti svojho územia, odmietli však uznať ruskú zvrchovanosť nad nimi.\n\nUkrajina ponúkla dohodu, podľa ktorej obe krajiny vyriešia otázky týkajúce sa Krymu prostredníctvom 10 alebo 15 rokov trvajúcej diplomacie, a zaviazala by sa, že tak neurobí vojenskými prostriedkami.\n\nZdalo sa, že Ukrajina je pripravená akceptovať aj to, aby určitý úsek na východe krajiny zostal pod ruskou okupáciou, pričom presné kontúry sa mali vyjasniť na stretnutí prezidenta Volodymyra Zelenského s Putinom, ku ktorému však nedošlo.\n\nPostoj Ruska sa v priebehu rokovaní menil. Na ich začiatku požadovalo Rusko, aby sa Ukrajina vzdala celého východného Donbasu a uznala ruskú suverenitu nad Krymom. Do apríla 2022 Rusko akceptovalo scenár, v ktorom by Krym a niektoré ďalšie časti Ukrajiny zostali pod ruskou okupáciou, ktorú by Ukrajina neuznala ako legálnu.\n\nOdvtedy však Putin vyhlásil ďalšie štyri ukrajinské regióny za súčasť Ruska, hoci Ukrajina stále kontroluje veľkú časť tohto územia. Neskôr zašiel Putin, keď vyhlásil, že akékoľvek prímerie bude podmienené tým, že Ukrajina odstúpi Rusku všetky štyri regióny, z ktorých ani jeden Rusko plne nekontroluje.\n\nUkrajincom chýbali bezpečnostné záruky\n\nK podpisu mierovej zmluvy nakoniec neprišlo a boje pokračovali ďalej. Podľa vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju bolo jedným z dôvodov nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.\n\nArachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi. Častým dezinformačným naratívom je, že Johnson mierové rokovania zmaril.\n\nPodobný výrok v minulosti opakovane vyslovil Robert Fico pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu či v ruskej štátnej televízii Rossija 1 . Tvrdenia takisto opakoval aj súčasný europoslanec Ľuboš Blaha . Portál Demagog.sk vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.\n\nV článku z marca 2024 sme overili aj viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní je intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území.\n\nSám Arachamija poprel tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať.\n\nNeexistovala dohoda pripravená na podpis\n\nMagazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu , v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov.\n\nPodľa zistení autorov v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou ani neexistovala dohoda, ktorá bola pripravená na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť.\n\nTo, aké značné časti dohody bolo ešte potrebné dorokovať, ilustruje porovnanie medzi dvoma návrhmi mierových zmlúv. Zatiaľ čo návrh, s ktorým prišli Ukrajinci, hovoril o tom, že garantujúce štáty sa nezávisle rozhodnú, či v prípade útoku na Ukrajinu prídu Kyjevu na pomoc, v neskoršom návrhu sa Rusi pokúsili zmeniť tento zásadný článok tým, že k takémuto konaniu by došlo len „na základe rozhodnutia odsúhlaseného všetkými garantujúcimi štátmi“ To by v praxi znamenalo, že Rusko by v prípade ďalšej agresie na Ukrajinu malo právo veta v uplatnení takýchto bezpečnostných záruk.\n\nNavyše zmluva, ktorá by vznikla na základe Istanbulského komuniké, by pre Spojené štáty vytvorila nové právne záväzky – vrátane povinnosti ísť do vojny s Ruskom, ak by znovu napadlo Ukrajinu. Už len toto ustanovenie by podľa autorov analýzy znamenalo, že zmluva by bola pre Washington ako potenciálneho garantora neprípustná.\n\nPočas rokovaní boli odhalené ruské vojnové zločiny\n\nAnalýza Foreign Affairs konštatuje, že skepsa západných lídrov o ruských zámeroch a ich záväzok pomôcť Ukrajine prispeli k rozhodnutiu vlády pokračovať v boji. Zdôrazňuje však, že tvrdenia, že Západ torpédoval konkrétnu mierovú dohodu na jar 2022, sú chybné\n\nPodľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.\n\nTo, že dôležitú úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie zverstiev, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov, konštatujú aj autori analýzy. Tieto vojnové zločiny totiž ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Konštatujú však, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.\n\nDefinitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom.", "analysis_paragraphs": ["Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po vypuknutí invázie. Na ich začiatku požadovala Moskva rozsiahle územné požiadavky, vrátane uznania ruskej suverenity nad okupovaným Krymom a vzdania sa Doneckej a Luhanskej oblasti zo strany Ukrajiny. S pribúdajúcimi vojenskými neúspechmi však Rusko zo svojich požiadaviek čiastočne ustupovala. Najbližšie k dohode sa obe strany dostali po rokovaniach v Istanbule. Zo zverejnených dokumentov však vyplýva, že aj pri najväčších ústupkoch Rusko trvalo na tom, aby Krym a ďalšie časti Ukrajiny zostali pod jeho okupáciou, hoci Ukrajina nemusela formálne uznať ich anexiu. Rusko nepožadovalo po Ukrajine len neutralitu a to, aby nebola členom NATO, ale aj obmedzenie veľkosti armády. Obidve strany sa nevedeli zhodnúť na podobe bezpečnostných záruk. Výrok Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ukrajina a Rusko rokovali o ukončení vojny už krátko po vypuknutí ruskej invázie. Vyjednávania prebiehali vo viacerých kolách.", "Portál Slobodná Európa l zverejnil ruský návrh mierovej dohody zo 7. marca 2022. Rusi v ňom požadovali, aby Ukrajina oficiálne uznala Krym ako súčasť Ruskej federácie a vyhlásili Doneckú a Luhanskú oblasť za nezávislé. Kyjev by musel navyše podľa dohody zaplatiť za obnovu Donbasu.", "Zásadnou súčasťou ruského návrhu bola aj demilitarizácia Ukrajiny. Armáda krajiny mala byť drasticky redukovaná na maximálne 50 000 vojakov, čo by predstavovalo iba pätinu jej predvojnovej sily. Tieto opatrenia by v praxi zanechali Ukrajinu vojensky takmer bezbrannú a neschopnú sa brániť proti budúcim hrozbám.", "Ruština sa mala stať oficiálnym štátnym jazykom a Kyjev mal prijať sériu zákonov, ktoré by obmedzili ukrajinskú národnú identitu, historické povedomie a náboženské slobody.", "Ukrajina prirodzene s týmito podmienkami nesúhlasila a vyjadnávania pokračovali ďalej.", "Po vojenských neúspechoch začalo Rusko z požiadaviek ustupovať", "Najbližšie k dohode boli obe strany po rokovaniach v Istanbule 29. marca 2022.", "Na základe predcházajúcich jednaní bolo vypracované tzv. istanbulské komuniké, ktoré predstavovalo rámec pre urovnanie sporu. Ukrajinskí a ruskí vyjednávači potom začali pracovať na konkrétnej podobe zmluvy.", "Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy.", "Návrh zahŕňal aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou.", "V komuniké sa uvádzalo, že ak sa Ukrajina stane terčom útoku a požiada o pomoc, všetky garantujúce štáty budú povinné poskytnúť Ukrajine pomoc na obnovenie jej bezpečnosti. Ako možní garanti boli uvedení stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (vrátane Ruska) spolu s Kanadou, Nemeckom, Izraelom, Talianskom, Poľskom a Tureckom.", "Mierová dohoda by pre Ukrajinu znamenala stratu územia", "Denník The New York Times na základe dokumentov z mierových rokovaní porovnal pozície jednotlivých strán počas rokovaní. Z nich vyplýva, že pre Ukrajinu by mierová dohoda pravdepodobne znamenala akceptovanie ruskej kontroly nad časťou jej územia.", "Obe strany sa stretli v otázkach, ktoré zahŕňali úroveň vyzbrojenia, podmienky potenciálneho členstva Ukrajiny v Európskej únii a konkrétne ukrajinské jazykové a kultúrne zákony, ktoré chcelo Rusko zrušiť.", "Ukrajinskí vyjednávači dokonca ponúkli, že sa vzdajú členstva v NATO a budú akceptovať ruskú okupáciu časti svojho územia, odmietli však uznať ruskú zvrchovanosť nad nimi.", "Ukrajina ponúkla dohodu, podľa ktorej obe krajiny vyriešia otázky týkajúce sa Krymu prostredníctvom 10 alebo 15 rokov trvajúcej diplomacie, a zaviazala by sa, že tak neurobí vojenskými prostriedkami.", "Zdalo sa, že Ukrajina je pripravená akceptovať aj to, aby určitý úsek na východe krajiny zostal pod ruskou okupáciou, pričom presné kontúry sa mali vyjasniť na stretnutí prezidenta Volodymyra Zelenského s Putinom, ku ktorému však nedošlo.", "Postoj Ruska sa v priebehu rokovaní menil. Na ich začiatku požadovalo Rusko, aby sa Ukrajina vzdala celého východného Donbasu a uznala ruskú suverenitu nad Krymom. Do apríla 2022 Rusko akceptovalo scenár, v ktorom by Krym a niektoré ďalšie časti Ukrajiny zostali pod ruskou okupáciou, ktorú by Ukrajina neuznala ako legálnu.", "Odvtedy však Putin vyhlásil ďalšie štyri ukrajinské regióny za súčasť Ruska, hoci Ukrajina stále kontroluje veľkú časť tohto územia. Neskôr zašiel Putin, keď vyhlásil, že akékoľvek prímerie bude podmienené tým, že Ukrajina odstúpi Rusku všetky štyri regióny, z ktorých ani jeden Rusko plne nekontroluje.", "Ukrajincom chýbali bezpečnostné záruky", "K podpisu mierovej zmluvy nakoniec neprišlo a boje pokračovali ďalej. Podľa vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju bolo jedným z dôvodov nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.", "Arachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi. Častým dezinformačným naratívom je, že Johnson mierové rokovania zmaril.", "Podobný výrok v minulosti opakovane vyslovil Robert Fico pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu či v ruskej štátnej televízii Rossija 1 . Tvrdenia takisto opakoval aj súčasný europoslanec Ľuboš Blaha . Portál Demagog.sk vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.", "V článku z marca 2024 sme overili aj viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní je intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území.", "Sám Arachamija poprel tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať.", "Neexistovala dohoda pripravená na podpis", "Magazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu , v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov.", "Podľa zistení autorov v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou ani neexistovala dohoda, ktorá bola pripravená na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť.", "To, aké značné časti dohody bolo ešte potrebné dorokovať, ilustruje porovnanie medzi dvoma návrhmi mierových zmlúv. Zatiaľ čo návrh, s ktorým prišli Ukrajinci, hovoril o tom, že garantujúce štáty sa nezávisle rozhodnú, či v prípade útoku na Ukrajinu prídu Kyjevu na pomoc, v neskoršom návrhu sa Rusi pokúsili zmeniť tento zásadný článok tým, že k takémuto konaniu by došlo len „na základe rozhodnutia odsúhlaseného všetkými garantujúcimi štátmi“ To by v praxi znamenalo, že Rusko by v prípade ďalšej agresie na Ukrajinu malo právo veta v uplatnení takýchto bezpečnostných záruk.", "Navyše zmluva, ktorá by vznikla na základe Istanbulského komuniké, by pre Spojené štáty vytvorila nové právne záväzky – vrátane povinnosti ísť do vojny s Ruskom, ak by znovu napadlo Ukrajinu. Už len toto ustanovenie by podľa autorov analýzy znamenalo, že zmluva by bola pre Washington ako potenciálneho garantora neprípustná.", "Počas rokovaní boli odhalené ruské vojnové zločiny", "Analýza Foreign Affairs konštatuje, že skepsa západných lídrov o ruských zámeroch a ich záväzok pomôcť Ukrajine prispeli k rozhodnutiu vlády pokračovať v boji. Zdôrazňuje však, že tvrdenia, že Západ torpédoval konkrétnu mierovú dohodu na jar 2022, sú chybné", "Podľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.", "To, že dôležitú úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie zverstiev, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov, konštatujú aj autori analýzy. Tieto vojnové zločiny totiž ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Konštatujú však, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.", "Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "Slobodná Európa", "ruský návrh", "demilitarizácia", "zanechali", "štátnym jazykom", "Istanbule", "vypracované", "prijať", "zahŕňal", "The New York Times", "stretli", "odmietli", "vyhlásil", "dôvodov", "spomenul", "druhého výročia", "Rossija 1", "Ľuboš Blaha", "článku", "poprel", "analýzu", "neexistovala", "prišli", "právne záväzky", "Zdôrazňuje", "zlom", "masakrov", "Buči", "Irpini", "Boroďanke", "Vorzeli", "stiahnuť", "nachádzali", "masové", "stovkami", "Mariupol", "vyhlásení", "oznámil"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-russia-agree-talks-without-preconditions-zelenskiy-says-2022-02-27/", "https://www.wsj.com/world/russia-ukraine-peace-deal-2022-document-6e12e093", "https://www.rferl.org/a/russia-ukraine-peace-deal-putin-draft-treaty/33183664.html", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/putins-2022-peace-proposal-was-a-blueprint-for-the-destruction-of-ukraine/", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/putins-2022-peace-proposal-was-a-blueprint-for-the-destruction-of-ukraine/", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/putins-2022-peace-proposal-was-a-blueprint-for-the-destruction-of-ukraine/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-rusko-ukrajinske-mierove-roko/622871-clanok.html", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine?check_logged_in=1&utm_medium=promo_email&utm_source=lo_flows&utm_campaign=article_link&utm_term=article_email&utm_content=20250219", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-offers-neutrality-exchange-nato-style-security-guarantees-russia-talks-2022-03-29/", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-offers-neutrality-exchange-nato-style-security-guarantees-russia-talks-2022-03-29/", "https://www.nytimes.com/interactive/2024/06/15/world/europe/ukraine-russia-peace-negotiations.html", "https://web.archive.org/web/20240615112004/https://www.nytimes.com/interactive/2024/06/15/world/europe/ukraine-russia-ceasefire-deal.html", "https://www.nytimes.com/interactive/2024/06/15/world/europe/ukraine-russia-peace-negotiations.html", "https://www.theglobeandmail.com/world/article-putin-signs-documents-to-unlawfully-claim-4-ukrainian-regions-in/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/11/24/7430282/", "http://v/", "https://demagog.sk/vyrok/49465", "https://demagog.sk/vyrok/49763", "https://demagog.sk/vyrok/49530", "https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/11/24/7430282/#:~:text=Details%3A%20At%20the%20same%20time%2C%20Arakhamiia%20denied%20that%20the%20Ukrainian%20delegation%20was%20ready%20to%20sign%20such%20a%20document%2C%20and%20that%20Johnson%20forced%20Kyiv%E2%80%99s%20hand.", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2024/apr/22/boris-johnson-ukraine-2022-peace-talks-russia", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2024/apr/22/boris-johnson-ukraine-2022-peace-talks-russia", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/v-oslobodenej-obci-pri-kyjeve-objavili-dalsi-masovy-hrob-s-desiatkami-obeti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624323-konecna-bilancia-ruskeho-besnenia-v-buci-412-mrtvych-civilistov/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/157488-buca-cernihiv-ci-irpin-experti-sa-obavaju-ze-ruski-vojaci-spachali-este-horsie-masakre-ako-doteraz", "https://www.ta3.com/clanok/234359/na-ukrajine-nasli-dalsie-masove-hroby-s-civilistami-tentoraz-v-borodanke-medzi-obetami-je-aj-tinedzer", "https://www.ta3.com/clanok/232984/ruski-vojaci-spachali-masaker-hovori-ukrajina-eviduje-tisice-hlaseni-o-vojnovych-zlocinoch", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/masaker-v-buci-kremel-ho-uz-rok-popiera-2023-03-31_sk", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-rusi-po-obsadeni-mesta-kreminna-ohrozuju-aj-dalsie-a-podolak-je-pripraveny-rokovat-online/", "https://www.sme.sk/minuta/22897945/zelenskyj-oznamil-objavenie-dalsieho-masoveho-hrobu?ref=sharebox", "https://www.aktuality.sk/clanok/CKXSdez/vojna-na-ukrajine-v-okoli-mariupolu-su-zrejme-masove-hroby-azovstal-je-stale-pod-palbou/", "https://www.theglobeandmail.com/world/article-putin-signs-documents-to-unlawfully-claim-4-ukrainian-regions-in/", "https://www.theguardian.com/world/2022/sep/30/ukraine-applies-for-nato-membership-after-russia-annexes-territory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:00.274984+00:00"}
{"id": "46881", "numeric_id": 46881, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46881", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ak dá NBÚ (Národný bezpečnostný úrad, pozn.) previerku v Nemecku, tak automaticky naše NBÚ to preberá.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko ešte v roku 1998 uzavrelo s Nemeckom Dohodu o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností. Národný bezpečnostný úrad pre portál Demagóg.SK uviedol, že „v prípade bilaterálnej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností z 1. júla 1998 si obe zmluvné strany navzájom uznávajú osvedčenia o personálnej bezpečnosti fyzických osôb (laicky bezpečnostné previerky) a potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti právnických osôb (laicky bezpečnostné previerky firiem).” Úrad však dodáva, že „v praxi však treba prihliadať na rôzne špecifiká jednotlivých previerok aj osobitostí jednotlivých medzinárodných zmlúv: o aký subjekt ide, o aký typ bezpečnostnej previerky, aké je štátna príslušnosť navrhovanej osoby (cudzinec), dôvody oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami (napríklad pri zahraničnej návšteve) a podobne.” Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko ešte v roku 1998 uzavrelo s Nemeckom Dohodu o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností. Národný bezpečnostný úrad pre portál Demagóg.SK uviedol, že „v prípade bilaterálnej dohody medzi Slovenskom a Nemeckom o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností z 1. júla 1998 si obe zmluvné strany navzájom uznávajú osvedčenia o personálnej bezpečnosti fyzických osôb (laicky bezpečnostné previerky) a potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti právnických osôb (laicky bezpečnostné previerky firiem).” Úrad však dodáva, že „v praxi však treba prihliadať na rôzne špecifiká jednotlivých previerok aj osobitostí jednotlivých medzinárodných zmlúv: o aký subjekt ide, o aký typ bezpečnostnej previerky, aké je štátna príslušnosť navrhovanej osoby (cudzinec), dôvody oboznamovania sa s utajovanými skutočnosťami (napríklad pri zahraničnej návšteve) a podobne.” Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["uzavrelo"], "url": ["https://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/ochrana-zahranicnych-informacii/medzinarodne-zmluvy-a-dohody/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:02.583983+00:00"}
{"id": "vr33192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33192", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ústavný súd jednoznačne povedal, že voľba bola podľa zákona a podľa Ústavy v poriadku a tým pádom Jozef Čentéš je legitímne zvolený kandidát na generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti voľby generálneho prokurátora sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13 januára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti voľby generálneho prokurátora sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13 januára 2013)."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Rozhodnutie", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:01.434287+00:00"}
{"id": "vr16484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16484", "speaker": "Martin Jakubec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-jakubec", "statement": "V návrhu rozpočtu (na rok 2017, pozn. )sa pripravovalo dramatické, až takmer 40 percentné navýšenie výdavkov na opravy a rekonštrukcie budov a zariadení vo vlastníctve VÚC. Len v zlomkoch sa uvažovalo s navýšením zdrojov pre také dôležité kapitoly, ako sú doprava, cestná sieť, turistický ruch, sociálne služby, či vzdelávanie, kultúra a šport. Pritom v uplynulých dvoch rokoch bol už takmer vyčerpaný rezervný fond kraja.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jakubec hovorí o rozpočte, ktorý mal predchádzať návrhu schválenému zastupiteľstvom v decembri 2016. Výdavky na interné služby v tomto rozpočte sú pre rok 2017 skutočne navýšené o približne 40% a je tiež pravda, že u ostatných položiek rozpočtu nedošlo k podobnému navýšeniu. V rezervnom fonde klesli finančné prostriedky z približne 12 miliónov na rok 2016 na dva milióny plánované na rok 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rozpočte sú rozlíšené bežné a kapitálové výdavky . Kapitálové výdavky zahrňujú \"výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku , vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku v zmysle zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\" Bežné výdavky zahŕňajú \"platby za mzdy, platy, poistné, tovary a služby, napr. cestovné náhrady, energie, materiál, dopravné, údržbu a opravy, nájomné.\" Spomínané dramatické navýšenie výdavkov na opravu a rekonštrukcie budov je spôsobené zvýšením kapitálových výdavkov. V rozpočte, ktorý bol schválený, suma použitá na investície do majetku a jeho údržby klesla. Na rok 2016 bola schválená suma 14 647 774, 75 eur. Na rok 2017 bola na tieto účely vyčlenená suma 8 842 400, 90 eur. Tieto informácie je možné nájsť v rozpočte (. pdf , s. 23) a v stanovisku kontrolóra k návrhu rozpočtu BSK (. pdf , s. 6) . Suma za celú kategóriu Interné služby je 14 431 864, 32. V návrhu, ktorý predchádzal tomu schválenému je v položke \"Interné služby\" pre rok 2017 uvedená suma 23 561 519,74. V roku 2016 bola na túto časť rozpočtu vyhradená suma 14 776 330, 70 eur. Suma sa teda skutočne navýšila o približne 40%. U ostatných položiek rozpočtu bol rozdiel menší. Podrobné rozdelenie financií do jednotlivých zložiek v prvom návrhu rozpočtu je možné vidieť na priloženom obrázku nižšie. Rezervný fond slúži na presun peňazí, ktoré sa v danom roku nestihli vrámci investícií vyčerpať a budú použité v ďalšom období. Stav tohto fondu je v časti \"Príjmové finančné operácie\" (. pdf , s. 10). Výška prostriedkov v tomto fonde výrazne klesla v roku 2016. Na rok 2016 bolo v tomto fonde približne 12 miliónov eur. V návrhu rozpočtu sú na rok 2017 vo fonde dva milióny eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jakubec hovorí o rozpočte, ktorý mal predchádzať návrhu schválenému zastupiteľstvom v decembri 2016. Výdavky na interné služby v tomto rozpočte sú pre rok 2017 skutočne navýšené o približne 40% a je tiež pravda, že u ostatných položiek rozpočtu nedošlo k podobnému navýšeniu. V rezervnom fonde klesli finančné prostriedky z približne 12 miliónov na rok 2016 na dva milióny plánované na rok 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rozpočte sú rozlíšené bežné a kapitálové výdavky . Kapitálové výdavky zahrňujú \"výdavky na obstaranie hmotného a nehmotného majetku , vrátane výdavkov súvisiacich s obstaraním tohto majetku v zmysle zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov.\" Bežné výdavky zahŕňajú \"platby za mzdy, platy, poistné, tovary a služby, napr. cestovné náhrady, energie, materiál, dopravné, údržbu a opravy, nájomné.\" Spomínané dramatické navýšenie výdavkov na opravu a rekonštrukcie budov je spôsobené zvýšením kapitálových výdavkov. V rozpočte, ktorý bol schválený, suma použitá na investície do majetku a jeho údržby klesla. Na rok 2016 bola schválená suma 14 647 774, 75 eur. Na rok 2017 bola na tieto účely vyčlenená suma 8 842 400, 90 eur. Tieto informácie je možné nájsť v rozpočte (. pdf , s. 23) a v stanovisku kontrolóra k návrhu rozpočtu BSK (. pdf , s. 6) . Suma za celú kategóriu Interné služby je 14 431 864, 32. V návrhu, ktorý predchádzal tomu schválenému je v položke \"Interné služby\" pre rok 2017 uvedená suma 23 561 519,74. V roku 2016 bola na túto časť rozpočtu vyhradená suma 14 776 330, 70 eur. Suma sa teda skutočne navýšila o približne 40%. U ostatných položiek rozpočtu bol rozdiel menší. Podrobné rozdelenie financií do jednotlivých zložiek v prvom návrhu rozpočtu je možné vidieť na priloženom obrázku nižšie. Rezervný fond slúži na presun peňazí, ktoré sa v danom roku nestihli vrámci investícií vyčerpať a budú použité v ďalšom období. Stav tohto fondu je v časti \"Príjmové finančné operácie\" (. pdf , s. 10). Výška prostriedkov v tomto fonde výrazne klesla v roku 2016. Na rok 2016 bolo v tomto fonde približne 12 miliónov eur. V návrhu rozpočtu sú na rok 2017 vo fonde dva milióny eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["výdavky", "pdf", "stanovisku", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3535", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-991703.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-991703.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-991703.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-991703.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:15.513370+00:00"}
{"id": "vr38612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38612", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006 až 2010 sa zvýšilo zadlženie Slovenskej republiky, ak mám presné číslá, o 10,2 miliardy eur. Vaše plány sú na roky 2011 až 2014 12,5 miliardy eur.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP (mld. eur) 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh (mld. eur) 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,73 39,58 Dlh (%HDP) 30,45% 29,33% 27,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Fico počítal nárast verejného dlhu ako rozdiel v nominálnych absolútnych číslach medzi rokmi 2010 a 2006, čo je 10,23 mld. € a pre Radičovej vládu rovnakou metódou ako rozdiel medzi rokmi 2014 a 2010, čo je 12,58 mld. €. Portál etrend.sk uvádza: \" Takýto výpočet je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnať reálne, nie nominálne čísla. Jednou možnosťou je pozrieť sa na verejný dlh vyjadrený ako % HDP. Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, v % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej.\" Zavádzajúce je to však podľa normatívnej ekonomickej interpretácie Trendu. Takýmto spôsobom mohol a mal reagovať Abrhan (ktorý však nereagoval). Fakticky sú čísla uvádzané R. Ficom správne. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP (mld. eur) 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh (mld. eur) 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,73 39,58 Dlh (%HDP) 30,45% 29,33% 27,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Fico počítal nárast verejného dlhu ako rozdiel v nominálnych absolútnych číslach medzi rokmi 2010 a 2006, čo je 10,23 mld. € a pre Radičovej vládu rovnakou metódou ako rozdiel medzi rokmi 2014 a 2010, čo je 12,58 mld. €. Portál etrend.sk uvádza: \" Takýto výpočet je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnať reálne, nie nominálne čísla. Jednou možnosťou je pozrieť sa na verejný dlh vyjadrený ako % HDP. Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, v % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej.\" Zavádzajúce je to však podľa normatívnej ekonomickej interpretácie Trendu. Takýmto spôsobom mohol a mal reagovať Abrhan (ktorý však nereagoval). Fakticky sú čísla uvádzané R. Ficom správne. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "Programu stability"], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/", "http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB8QFjAB&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Feurope2020%2Fpdf%2Fnrp%2Fsp_slovakia_sk.pdf&ei=aTr2TYLUJsOSswbyqJS2Bg&usg=AFQjCNH304v3USRkT3zttAeGtl_Cd0K8UQ&sig2=y_gMADnfSVucyD0UGpRbrA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:11.766529+00:00"}
{"id": "vr38147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38147", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ta druhá vec, to je v maďarskej ústave podpora uplatňovania kolektívnych práv Maďarov žijúcich za hranicami.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K maďarskej ústave sa (v otázke existencie kolektívnych práv) vyjadrovali aj predstavitelia koalície : M. Dzurinda vidí úskalia textu Maďarskej ústavy najmä v odsekoch o uplatňovaní kolektívnych práv, vytváraní kolektívnych samospráv a pôsobenie Maďarska aj cez vlastné hranice. Podľa Dzurindu nemôže byť na Slovensku o kolektívnych právach ani reči, aj európska legislatíva hovorí o individuálnych právach. KDH na novej maďarskej ústave prekáža najviac prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv a volebné právo bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. \"Je nám ľúto, že KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu,\" povedal Ján Figeľ. Podľa Fígeľa za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, v ktorej menšina žije. Celé znenie maďarskej ústavy si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["K maďarskej ústave sa (v otázke existencie kolektívnych práv) vyjadrovali aj predstavitelia koalície : M. Dzurinda vidí úskalia textu Maďarskej ústavy najmä v odsekoch o uplatňovaní kolektívnych práv, vytváraní kolektívnych samospráv a pôsobenie Maďarska aj cez vlastné hranice. Podľa Dzurindu nemôže byť na Slovensku o kolektívnych právach ani reči, aj európska legislatíva hovorí o individuálnych právach. KDH na novej maďarskej ústave prekáža najviac prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv a volebné právo bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. \"Je nám ľúto, že KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu,\" povedal Ján Figeľ. Podľa Fígeľa za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, v ktorej menšina žije. Celé znenie maďarskej ústavy si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrovali aj predstavitelia koalície", "tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slota-orban-chce-novou-ustavou-zrusit-trianon-a-pretvorit-europu-10c-/sk_domace.asp?c=A110418_181419_sk_domace_p29", "http://tasz.hu/files/tasz/imce/constitution_in_english__government_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:02.939924+00:00"}
{"id": "vr27406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27406", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja napríklad som veľmi privítal, že ma podporil osobne Francúzsky prezident, že ma podporili všetci traja slovenskí prezidenti, vrátane pána Kováča, český prezident.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí pravdu o podpore pre jeho kandidatúru zo strany trojice slovenských prezidentov a českej hlavy štátu. Na jeho stránke bolo tiež zverejnené vyhlásenie o podpore zo strany francúzskeho prezidenta Hollanda a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n19. marca 2014 zverejnili Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič vyhlásenie k prezidentským voľbám, v ktorom sa vyjadrili, že “sme (...) presvedčení, že Slovensko potrebuje v tomto čase na svojom čele skúseného a medzinárodne akceptovaného politika.” Takéto vyjadrenie môžeme považovať za nepriamu podporu Roberta Fica.\n\nV rovnaký deň vyjadril český prezident Miloš Zeman ešte otvorenejšiu podporu Ficovej kandidatúre. “Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu a podporu Robertovi Ficovi. (...) Zdôrazňujem, že nijako nezasahujem do slovenských vnútorných záležitostí, že nijako neútočím na protikandidáta pána Roberta Fica, ktorého – mimochodom – vôbec nepoznám. Domnievam sa, že je milou povinnosťou ľavicového politika v ČR vyjadriť solidaritu a podporu ľavicovému politikovi v SR.”\n\nNa webovej stránke pre premiérovu prezidentskú kandidatúru bolo v deň konania diskusie zverejnené video ( odkaz na Youtube ) s priamym vyjadrením francúzskeho prezidenta Hollanda, rovnako ako predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Hollande sa okrem iného vyjadril nasledovne: “Chcel by som len potvrdiť mimoriadne schopnosti pána Roberta Fica pri výkone jeho zodpovedností, ktoré budú užitočné, ak sa pán Fico stane prezidentom SR.” Informácie o existencii tejto podpory následne zverejnil aj TASR .\n\nMedzi dvomi politikmi sa už viackrát našla názorová zhoda v politických otázkach, ktorú sami deklarovali. Napríklad v septembri 2012 francúzska hlava štátu povedala , že “máme spoločné politické tričko a v tomto duchu budeme spolupracovať.”", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí pravdu o podpore pre jeho kandidatúru zo strany trojice slovenských prezidentov a českej hlavy štátu. Na jeho stránke bolo tiež zverejnené vyhlásenie o podpore zo strany francúzskeho prezidenta Hollanda a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "19. marca 2014 zverejnili Michal Kováč, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič vyhlásenie k prezidentským voľbám, v ktorom sa vyjadrili, že “sme (...) presvedčení, že Slovensko potrebuje v tomto čase na svojom čele skúseného a medzinárodne akceptovaného politika.” Takéto vyjadrenie môžeme považovať za nepriamu podporu Roberta Fica.", "V rovnaký deň vyjadril český prezident Miloš Zeman ešte otvorenejšiu podporu Ficovej kandidatúre. “Chcel by som vyjadriť svoju solidaritu a podporu Robertovi Ficovi. (...) Zdôrazňujem, že nijako nezasahujem do slovenských vnútorných záležitostí, že nijako neútočím na protikandidáta pána Roberta Fica, ktorého – mimochodom – vôbec nepoznám. Domnievam sa, že je milou povinnosťou ľavicového politika v ČR vyjadriť solidaritu a podporu ľavicovému politikovi v SR.”", "Na webovej stránke pre premiérovu prezidentskú kandidatúru bolo v deň konania diskusie zverejnené video ( odkaz na Youtube ) s priamym vyjadrením francúzskeho prezidenta Hollanda, rovnako ako predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Hollande sa okrem iného vyjadril nasledovne: “Chcel by som len potvrdiť mimoriadne schopnosti pána Roberta Fica pri výkone jeho zodpovedností, ktoré budú užitočné, ak sa pán Fico stane prezidentom SR.” Informácie o existencii tejto podpory následne zverejnil aj TASR .", "Medzi dvomi politikmi sa už viackrát našla názorová zhoda v politických otázkach, ktorú sami deklarovali. Napríklad v septembri 2012 francúzska hlava štátu povedala , že “máme spoločné politické tričko a v tomto duchu budeme spolupracovať.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["zverejnili", "považovať", "vyjadril", "zverejnené", "odkaz na Youtube", "TASR", "viackrát", "našla", "povedala"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=18964", "http://www.tvnoviny.sk/volby/1748721_byvali-prezidenti-a-gasparovic-nepriamo-podporili-fica", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/zeman-zelam-si-aby-bol-fico-prezident-ma-moju-podporu-609729", "http://www.fico2014.sk/volebna-podpora", "https://www.youtube.com/watch?v=6dNromN7el4", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312499-roberta-fica-podporili-v-kandidature-na-prezidenta-francois-hollande/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/242793-hollande-ma-podobne-nazory-ako-fico/", "http://spectator.sme.sk/articles/view/47640/10/hollande_fico_and_i_wear_the_same_colours_well_cooperate_in_this_spirit.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-fico-pozval-prezidenta-hollanda/22849-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:30.800840+00:00"}
{"id": "vr37937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37937", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Povedali ste, že SR išla na maximálne záväzky. O čom hovoria medzinárodné dokumenty čo sa týka kvóty? 10%. To sme navrhli...", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Benátska komisia (poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti) konštatuje, že ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín nie sú kompatibilné s prijatými záväzkami SR. V odstavci 136 hovorí: \"Niektoré ustanovenie Zákona sú nekompatibilné so záväzkami, ktoré SR prijala a ako také by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšina nedosahuje 20% …\" Hore uvedený dokument hovorí o tom, súčasné kvórum (20%) nie je kompatibilné s medzinárodnými záväzkami SR. Nehovorí však konkrétne o 10% kvóra menšín.", "analysis_paragraphs": ["Benátska komisia (poradný orgán Rady Európy pre ústavné záležitosti) konštatuje, že ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín nie sú kompatibilné s prijatými záväzkami SR. V odstavci 136 hovorí: \"Niektoré ustanovenie Zákona sú nekompatibilné so záväzkami, ktoré SR prijala a ako také by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšina nedosahuje 20% …\" Hore uvedený dokument hovorí o tom, súčasné kvórum (20%) nie je kompatibilné s medzinárodnými záväzkami SR. Nehovorí však konkrétne o 10% kvóra menšín."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Benátska komisia"], "url": ["http://www.venice.coe.int/docs/2010/CDL-AD%282010%29035-e.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:46.583860+00:00"}
{"id": "44418", "numeric_id": 44418, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44418", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dali sme na poslednú schôdzu, lebo predtým samozrejme koaličný partner nesúhlasil, nepochopil to, zákon, podľa ktorého samozrejme aj v iných prípadoch je možné iniciovať. Minister môže iniciovať konanie voči sudcovi a samozrejme Súdna rada na verejnom vypočutí rozhodne.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na decembrovej schôdzi parlament prijal vládny návrh zákona, ktorým sa menil zákon o sudcoch a prísediacich. Táto zmena obsahuje aj možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcu takému sudcovi „u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.“ Návrh na pozastavenie výkonu sudcu z týchto dôvodov môže podať minister spravodlivosti, predseda súdnej rady či predseda Najvyššieho súdu. Rozhoduje o ňom Súdna rada. Zasadnutia Súdnej rady sú podľa Zákona č. 185/2002 Z.z. § 7, ods. 1 verejné, rovnako ako hlasovanie rady o pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa prijatého zákona. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na decembrovej schôdzi parlament prijal vládny návrh zákona, ktorým sa menil zákon o sudcoch a prísediacich. Táto zmena obsahuje aj možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcu takému sudcovi „u ktorého existujú dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva.“ Návrh na pozastavenie výkonu sudcu z týchto dôvodov môže podať minister spravodlivosti, predseda súdnej rady či predseda Najvyššieho súdu. Rozhoduje o ňom Súdna rada. Zasadnutia Súdnej rady sú podľa Zákona č. 185/2002 Z.z. § 7, ods. 1 verejné, rovnako ako hlasovanie rady o pozastavení výkonu funkcie sudcu podľa prijatého zákona. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "Zákona"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7672", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/185/20191227#paragraf-7.odsek-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:43.348282+00:00"}
{"id": "49570", "numeric_id": 49570, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49570", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Hneď v Komunistickej strany (Ján Mazák, pozn.) bol prvý podpredseda politickej strany a z tejto pozície aj išiel na šéfa Ústavného súdu.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Mazák bol podľa vlastných slov členom komunistickej strany od roku 1984 do roku 1989. Po páde totalitného režimu pôsobil v demokratickej Strane občianskeho porozumenia, kde bol prvým podpredsedom. Následne sa stal predsedom Ústavného súdu a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2006. Výrok Romana Michelka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nJán Mazák bol členom Komunistickej strany Slovenska (KSS) a o svojom členstve otvorene hovorí vo viacerých rozhovoroch. „Ja som nastúpil do justície v 1978 roku a členom strany som sa stal v 1984. Bol som tri roky sudca Krajského súdu v Košiciach a nebol som v žiadnej strane a nebol som ani kandidát strany,“ povedal Mazák v rozhovore s Eugenom Kordom (v čase od 1:20 ).\n\nČlenstva v Komunistickej strane Československa sa Mazák podľa vlastných slov vzdal v novembri 1989. V zozname funkcionárov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska nefiguruje , jediný výskyt tohto mena je z roku 1963 z plenárneho zasadnutia ÚV KSS. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák mal v tom čase deväť rokov.\n\nPo vystúpení zo strany v roku 1990 začal pôsobiť ako predseda mestského súdu v Košiciach. V rokoch 1993 až 1998 na Ústavnom súde zastával pozíciu poradcu a následne v období 1998 - 2000 pracoval na Ministerstve spravodlivosti ako štátny tajomník a zároveň podpredseda Legislatívnej vlády Slovenskej republiky.\n\nOkrem KSS Mazák pôsobil v Strane občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal v roku 1999 prvým podpredsedom. Ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pôsobil práve za túto stranu. SOP zanikla v marci 2003, keď sa spojila s vtedy opozičnou stranou Smer.\n\nJán Mazák sa stal predsedom Ústavného súdu 22. januára 2000 a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2006. Do tejto funkcie ho vymenoval prezident Rudolf Schuster , ktorý bol pred získaním postu prezidenta predsedom strany SOP.", "analysis_paragraphs": ["Ján Mazák bol podľa vlastných slov členom komunistickej strany od roku 1984 do roku 1989. Po páde totalitného režimu pôsobil v demokratickej Strane občianskeho porozumenia, kde bol prvým podpredsedom. Následne sa stal predsedom Ústavného súdu a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2006. Výrok Romana Michelka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ján Mazák bol členom Komunistickej strany Slovenska (KSS) a o svojom členstve otvorene hovorí vo viacerých rozhovoroch. „Ja som nastúpil do justície v 1978 roku a členom strany som sa stal v 1984. Bol som tri roky sudca Krajského súdu v Košiciach a nebol som v žiadnej strane a nebol som ani kandidát strany,“ povedal Mazák v rozhovore s Eugenom Kordom (v čase od 1:20 ).", "Členstva v Komunistickej strane Československa sa Mazák podľa vlastných slov vzdal v novembri 1989. V zozname funkcionárov Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Slovenska nefiguruje , jediný výskyt tohto mena je z roku 1963 z plenárneho zasadnutia ÚV KSS. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák mal v tom čase deväť rokov.", "Po vystúpení zo strany v roku 1990 začal pôsobiť ako predseda mestského súdu v Košiciach. V rokoch 1993 až 1998 na Ústavnom súde zastával pozíciu poradcu a následne v období 1998 - 2000 pracoval na Ministerstve spravodlivosti ako štátny tajomník a zároveň podpredseda Legislatívnej vlády Slovenskej republiky.", "Okrem KSS Mazák pôsobil v Strane občianskeho porozumenia (SOP), ktorej sa stal v roku 1999 prvým podpredsedom. Ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti pôsobil práve za túto stranu. SOP zanikla v marci 2003, keď sa spojila s vtedy opozičnou stranou Smer.", "Ján Mazák sa stal predsedom Ústavného súdu 22. januára 2000 a v tejto funkcii pôsobil až do roku 2006. Do tejto funkcie ho vymenoval prezident Rudolf Schuster , ktorý bol pred získaním postu prezidenta predsedom strany SOP."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "1:20", "vzdal", "nefiguruje", "začal", "stal", "pôsobil", "zanikla", "sa stal", "Rudolf Schuster", "bol"], "url": ["https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/1927_ts_prepis-rozhovoru.pdf?csrt=4655089938065093822", "https://www.tyzden.sk/video/99933/jan-mazak-sudca-musi-mat-predovsetkym-pevny-charakter/", "https://www.sme.sk/c/5070072/ako-si-november-89-pamataju-ludia-ktori-dnes-tahaju-slovensko.html#Petransky:~:text=Dva%20dni%20po,vr%C3%A1til%20stran%C3%ADcky%20preukaz.", "https://www.upn.gov.sk/projekty/funkcionari-ksc-kss/vysledky-vyhladavania/?priezvisko=Maz%C3%A1k&meno=J%C3%A1n", "https://www.ustavnysud.sk/-/jan-mazak", "https://www.sme.sk/c/2193221/kongres-sop-sa-niesol-v-duchu-ocakavani-podla-hamzika-sa-strana-musi-profesionalizovat.html#:~:text=Prv%C3%BDm%20podpredsedom%20sa%20stal%20%C5%A1t%C3%A1tny%20tajomn%C3%ADk%20ministerstva%20spravodlivosti%20J%C3%A1n%20Maz%C3%A1k", "https://dennikn.sk/995499/macejkova-odpisala-mazakovi-namiesto-jeho-mena-pouziva-inicialy/", "https://domov.sme.sk/c/829091/historia-strany-obcianskeho-porozumenia.html#:~:text=Prv%C3%BDm%20podpredsedom%20sa%20stal%20Igor%20Presper%C3%ADn.", "https://www.ustavnysud.sk/-/jan-mazak#:~:text=Sudca%20a%20predseda,30.%20septembra%202006", "https://domov.sme.sk/c/22039712/zoznam-prezidentov-slovenska-1993-sucasnost.html#:~:text=Rudolf%20Schuster%20(1999%20%E2%80%93%202004)", "https://domov.sme.sk/c/829091/historia-strany-obcianskeho-porozumenia.html#:~:text=Prv%C3%BD%20kongres%20SOP%20sa%20uskuto%C4%8Dnil%2026.%20j%C3%BAna%201999%20po%20tom%2C%20ako%20l%C3%ADdra%20SOP%20Rudolfa%20Schustera%20zvolili%20v%20m%C3%A1ji%201999%20za%20prezidenta%20SR."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:29.858557+00:00"}
{"id": "vr29887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29887", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Plus dvíha sa celá vlna, ktorá predovšetkým pochádza z pevninskej časti Ázie, to znamená z Turecka a, samozrejme, zo Sýrie. Takže hlavne z tureckých táborov je ten problém, ktorý dneska v Európe vzniká, nie z Afriky. Z Afriky to je problém, ktorý má Taliansko a Francúzsko, nie táto časť.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokiaľ vychádzame z predpokladu, že Robert Kaliňák vo svojom výroku ako \"túto časť\" označuje našu oblasť strednej Európy, naozaj k nám smeruje hlavný migračný prúd z pevninovej Ázie. Približne dva milióny sýrijských utečencov sú registrované v tureckých táboroch, a časť z nich sa snaží dostať ďalej do Európy. Kaliňákov výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Utečenci , ktorí smerujú z Afriky a Blízkeho východu, využívajú dve trasy. Kým utečenci zo severnej Afriky využívajú cestu cez Stredozemné more, a dorazia na územie Talianska, Francúzska alebo Malty, utečenci z Blízkeho východu (Sýria, Afganistan) využívajú najmä cestu cez Turecko. Niektoré zdroje, ako napríklad BBC , taktiež uvádzajú jednu minoritnú a jednu majoritnú migračnú trasu z Egyptu cez Stredozemné more do Grécka. V porovnaní s trasami, ktoré smerujú zo severnej Afriky cez Stredozemné more do krajín ako sú Taliansko, Francúzsko či Španielsko, je však tento počet relatívne nízky. Kaliňákovo tvrdenie, že do oblasti strednej Európy prichádzajú ľudia najmä cez Turecko podporujú aj infografiky IOM a údaje Europol .", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ vychádzame z predpokladu, že Robert Kaliňák vo svojom výroku ako \"túto časť\" označuje našu oblasť strednej Európy, naozaj k nám smeruje hlavný migračný prúd z pevninovej Ázie. Približne dva milióny sýrijských utečencov sú registrované v tureckých táboroch, a časť z nich sa snaží dostať ďalej do Európy. Kaliňákov výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Utečenci , ktorí smerujú z Afriky a Blízkeho východu, využívajú dve trasy. Kým utečenci zo severnej Afriky využívajú cestu cez Stredozemné more, a dorazia na územie Talianska, Francúzska alebo Malty, utečenci z Blízkeho východu (Sýria, Afganistan) využívajú najmä cestu cez Turecko. Niektoré zdroje, ako napríklad BBC , taktiež uvádzajú jednu minoritnú a jednu majoritnú migračnú trasu z Egyptu cez Stredozemné more do Grécka. V porovnaní s trasami, ktoré smerujú zo severnej Afriky cez Stredozemné more do krajín ako sú Taliansko, Francúzsko či Španielsko, je však tento počet relatívne nízky. Kaliňákovo tvrdenie, že do oblasti strednej Európy prichádzajú ľudia najmä cez Turecko podporujú aj infografiky IOM a údaje Europol ."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["tureckých", "Utečenci", "Blízkeho východu", "BBC", "infografiky", "IOM", "Europol", "Turecka", "SME", "Sýrijcov", "správy"], "url": ["http://abcnews.go.com/International/wireStory/latest-hundreds-wait-cross-hungary-33761939", "https://dennikn.sk/161366/utecenci-europa/#odkial-prichazdaju", "http://edition.cnn.com/2015/09/07/europe/europe-migrant-crisis/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34139348", "http://www.iom.int/sites/default/files/infographic/image/Mediterranean-Migration-Routes-June15.jpg", "http://www.iom.int/sites/default/files/infographic/Irregular-and-Forced-Migration-to-the-EU-July10.pdf", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34061532", "http://www.unhcr.org/pages/49e48e0fa7f.html", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.cbsnews.com/news/migrants-march-towards-greece-demanding-entrance-to-europe/", "http://www.unhcr.org/55ddd2c86.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:39.986798+00:00"}
{"id": "vr18267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18267", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "…. kúpený pozemok od spomínaného investora v priemyselnom parku Šálková, doteraz je tam.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Nosko výrokom narážal na významnú investíciu, ktorú v banskobystrickom priemyselnom parku Šalková vo februári 2016 oznámil vtedajší premiér Robert Fico. So zahraničnou spoločnosťou RKN Global Europe vtedy podpísal aj memorandum. Ešte v tom istom roku, v júni 2016, však investor nečakane ohlásil zrušenie tejto investície. Vo firme, na ktorej spustenie mali dostať od vlády finančnú podporu, mali pôvodne vyrábať biometrické identifikačné doklady a platobné karty. Na takýto krok prekvapene reagovalo vo svojom stanovisku aj mesto. Zo zápisnice mestského zastupiteľstva deň po oznámení, zrušenia investície, teda 28. júna 2016 však vyplýva, že sám Nosko vtedy hovoril ešte len o príprave dokumentov k odpredaju pozemku: \" Pripravovali sa konkrétne dokumenty a pripravovala sa zmluva o odpredaji pozemku v Šalkovej, ktorá mala zbehnúť budúci týždeň.\" ( pdf ., str. 102) Navyše je firma RKN Global Europe, s.r.o. od augusta 2018 v likvidácii . Nie je však možné overiť, o ktorý pozemok v priemyselnom parku presne išlo, a teda ani to, v koho vlastníctve sa tento pozemok momentálne nachádza. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Nosko výrokom narážal na významnú investíciu, ktorú v banskobystrickom priemyselnom parku Šalková vo februári 2016 oznámil vtedajší premiér Robert Fico. So zahraničnou spoločnosťou RKN Global Europe vtedy podpísal aj memorandum. Ešte v tom istom roku, v júni 2016, však investor nečakane ohlásil zrušenie tejto investície. Vo firme, na ktorej spustenie mali dostať od vlády finančnú podporu, mali pôvodne vyrábať biometrické identifikačné doklady a platobné karty. Na takýto krok prekvapene reagovalo vo svojom stanovisku aj mesto. Zo zápisnice mestského zastupiteľstva deň po oznámení, zrušenia investície, teda 28. júna 2016 však vyplýva, že sám Nosko vtedy hovoril ešte len o príprave dokumentov k odpredaju pozemku: \" Pripravovali sa konkrétne dokumenty a pripravovala sa zmluva o odpredaji pozemku v Šalkovej, ktorá mala zbehnúť budúci týždeň.\" ( pdf ., str. 102) Navyše je firma RKN Global Europe, s.r.o. od augusta 2018 v likvidácii . Nie je však možné overiť, o ktorý pozemok v priemyselnom parku presne išlo, a teda ani to, v koho vlastníctve sa tento pozemok momentálne nachádza. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "ohlásil", "pdf", "likvidácii"], "url": ["https://bbonline.sk/vlada-pred-volbami-dotiahla-prichod-vyznamneho-investora-do-banskej-bystrice/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/rkn-global-zrusila-investiciu-bystrica/203980-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=0", "file:///C:/Users/Jane/Downloads/zapisnica_z_11._msz_-_28.6.2016.pdf", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=371417&SID=2&P=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:42.440872+00:00"}
{"id": "vr26840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26840", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Dokonca bola vydaná aj policajná príručka o boji proti extrémizmu, kde teda ten policajt vlastne si nejakým spôsobom nájde čo ten extremizmus, ako sa prejavuje, ako proti extremizmu bojovať zasahovať.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nachádza príručka, ktorá obsahuje rôzne informácie týkajúce sa extrémizmu, a ako postupovať proti tomuto javu. Príručka sa nachádza pod názvom \" Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 - 2014 \".", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nachádza príručka, ktorá obsahuje rôzne informácie týkajúce sa extrémizmu, a ako postupovať proti tomuto javu. Príručka sa nachádza pod názvom \" Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2011 - 2014 \"."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva"], "url": ["http://www.minv.sk/?extremizmus"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:36.291918+00:00"}
{"id": "vr15812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15812", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda sa zaväzuje naďalej poskytovať sociálne zľavy pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, zjednodušiť vydávanie cestovných lístkov a odstrániť formality, ktoré sú so zvýhodneným cestovaním spojené.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jedinou významnejšou administratívnou zmenou, ktorú v súvislosti s bezplatnou vlakovou prepravou uplatnila ZSSK po vzniku vládnej koalície minulý rok v marci, bolo upravenie cestovania vlakom pre žiakov a študentov. Tí od 1. júla 2016 viac nemôžu \"využívať bezplatné mesačníky v diaľkových vlakoch vyšších kategórií\" . Inak ministerstvo dopravy v novembri minulého roka informovalo , že \"nateraz nepripravuje žiadne zmeny v súvislosti s bezplatnou dopravou na železniciach\" . Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Bezplatná preprava vlakmi ZSSK platí od 17. novembra 2014 , kedy ho zaviedla jednofarebná vláda Smeru ako jedno z opatrení v rámci svojich tzv. sociálnych balíčkov . Cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko môžu využiť vybrané skupiny, a to deti do 15 rokov, žiaci a študenti denného štúdia do 26 rokov a napokon dôchodcovia a seniori. S výnimkou detí do 6 rokov si každý cestujúci musí uplatniť možnosť bezplatnej prepravy cez bezplatnú registráciu. Tú je možné vykonať osobne v pokladniciach ZSSK, alebo na internete. Zákazník získa preukaz, ktorý môže využiť ako potvrdenie o nároku na bezplatnú prepravu pri kúpe bezplatného lístku. Podmienkou je zaobstaranie si lístku s nulovou hodnotou ešte pred samotnou jazdou. V prípade uplatnenia zľavy priamo vo vlaku musí cestujúci uhradiť poplatok tri eurá . Bezplatná preprava neplatí vo vlakoch vyššej kategórie (vlaky EuroCity, InterCity, SuperCity). Deti, študenti, ako aj poberatelia akéhokoľvek dôchodku, majú však možnosť v tomto type vlakov využiť zľavy . Do systému bezplatnej dopravy sa doteraz zaregistrovalo približne milión pasažierov – k 30. aprílu 2016 evidovala ZSSK presne 922 077 platných registrácií. Zavedenie bezplatnej dopravy sa však stretlo aj s kritikou. Spomínalo sa najmä preplnenie vlakov, a tým zníženie komfortu pre platiacich cestujúcich. Viacerí odborníci poukazovali aj na finančnú náročnosť bezplatnej prepravy. Ministerstvo dopravy rátalo s nákladmi 13 miliónov eur za rok. Avšak odborníci upozorňujú , že \"uvedená suma znamená len výpadok tržieb dopravcov, najmä štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) z bezplatnej dopravy ľudí. K tomu treba započítať ďalšie náklady, napríklad na zvýšenie výkonov či prenájom vozňov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jedinou významnejšou administratívnou zmenou, ktorú v súvislosti s bezplatnou vlakovou prepravou uplatnila ZSSK po vzniku vládnej koalície minulý rok v marci, bolo upravenie cestovania vlakom pre žiakov a študentov. Tí od 1. júla 2016 viac nemôžu \"využívať bezplatné mesačníky v diaľkových vlakoch vyšších kategórií\" . Inak ministerstvo dopravy v novembri minulého roka informovalo , že \"nateraz nepripravuje žiadne zmeny v súvislosti s bezplatnou dopravou na železniciach\" . Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Bezplatná preprava vlakmi ZSSK platí od 17. novembra 2014 , kedy ho zaviedla jednofarebná vláda Smeru ako jedno z opatrení v rámci svojich tzv. sociálnych balíčkov . Cestovanie vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko môžu využiť vybrané skupiny, a to deti do 15 rokov, žiaci a študenti denného štúdia do 26 rokov a napokon dôchodcovia a seniori. S výnimkou detí do 6 rokov si každý cestujúci musí uplatniť možnosť bezplatnej prepravy cez bezplatnú registráciu. Tú je možné vykonať osobne v pokladniciach ZSSK, alebo na internete. Zákazník získa preukaz, ktorý môže využiť ako potvrdenie o nároku na bezplatnú prepravu pri kúpe bezplatného lístku. Podmienkou je zaobstaranie si lístku s nulovou hodnotou ešte pred samotnou jazdou. V prípade uplatnenia zľavy priamo vo vlaku musí cestujúci uhradiť poplatok tri eurá . Bezplatná preprava neplatí vo vlakoch vyššej kategórie (vlaky EuroCity, InterCity, SuperCity). Deti, študenti, ako aj poberatelia akéhokoľvek dôchodku, majú však možnosť v tomto type vlakov využiť zľavy . Do systému bezplatnej dopravy sa doteraz zaregistrovalo približne milión pasažierov – k 30. aprílu 2016 evidovala ZSSK presne 922 077 platných registrácií. Zavedenie bezplatnej dopravy sa však stretlo aj s kritikou. Spomínalo sa najmä preplnenie vlakov, a tým zníženie komfortu pre platiacich cestujúcich. Viacerí odborníci poukazovali aj na finančnú náročnosť bezplatnej prepravy. Ministerstvo dopravy rátalo s nákladmi 13 miliónov eur za rok. Avšak odborníci upozorňujú , že \"uvedená suma znamená len výpadok tržieb dopravcov, najmä štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) z bezplatnej dopravy ľudí. K tomu treba započítať ďalšie náklady, napríklad na zvýšenie výkonov či prenájom vozňov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["upravenie", "informovalo", "17. novembra 2014", "Smeru", "sociálnych balíčkov", "tri eurá", "zľavy", "922 077", "preplnenie", "13 miliónov", "upozorňujú"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/pozor-na-zmeny-zeleznice-upravili-bezplatne-cestovanie/", "https://www.webnoviny.sk/vlaky-zadarmo-funguju-dva-roky-registraciu-ma-milion-ludi/", "http://www.slovakrail.sk/sk/bezplatna-preprava.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/255968/vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo-premier-predstavil-balicek-opatreni-robert-fico/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/340441-jun-2014-vlada-plni-15-bodovy-socialny-balcek/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1796164_vlaky-pre-studentov-uz-nebudu-uplne-zadarmo", "http://www.slovakrail.sk/sk/ceny-zlavy-sr/deti-studenti.html", "https://www.webnoviny.sk/pozor-na-zmeny-zeleznice-upravili-bezplatne-cestovanie/", "https://dennikn.sk/294353/ficove-zlavy-maju-prve-narodeniny-priniesli-plnsie-vlaky-i-pocit-krivdy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/411166-registraciu-pre-vlaky-zadarmo-ma-milion-ludi/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vlaky-zadarmo-funguju-uz-dva-roky-bezplatne-cestuje-takmer-milion-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:00.677390+00:00"}
{"id": "vr34238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34238", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Z tohto titulu sme určite spokojní, že takáto mobilizácia vyšla a konkrétne čísla ukazujú, že pokiaľ ide o stranu Smer-SD, tak sme si významne posilnili svoje postavenie na úrovni miest a obcí na celom území SR.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak za „pozície“ budeme považovať celkový počet starostov a primátorov a zároveň aj počet poslancov, SMER-SD posilnil svoje pozície. U starostov a primátorov sa podľa našich prepočtov jedná o nárast o 43 starostov a primátorov z 887 na 930 (počet starostov a primátorov, ktorých podporil SMER-SD samostatne alebo v rámci koalície viacerých strán). U poslancov sa podľa výpočtov SME.sk jedná o nárast o 433 kresiel z 4043 na 4576.", "analysis_paragraphs": ["Ak za „pozície“ budeme považovať celkový počet starostov a primátorov a zároveň aj počet poslancov, SMER-SD posilnil svoje pozície. U starostov a primátorov sa podľa našich prepočtov jedná o nárast o 43 starostov a primátorov z 887 na 930 (počet starostov a primátorov, ktorých podporil SMER-SD samostatne alebo v rámci koalície viacerých strán). U poslancov sa podľa výpočtov SME.sk jedná o nárast o 433 kresiel z 4043 na 4576."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["887", "930", "SME.sk"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/Fico:-%C4%BDudia-nevyberaju-pod%C4%BEa-stranickej-prislusnosti/124268", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://www.sme.sk/c/5660309/smer-vyhral-este-aj-v-bratislave.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:19.260256+00:00"}
{"id": "vr32657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32657", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Urobili sme zmenu v zákonníku práce, preto sme umožnili, aby sa konto pracovného času alebo teda ľudovo nazývané flexikonto dalo vytvárať, dalo vyrovnávať až dva a pol roka.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela Zákonníka práce umožňuje vykonávať flexikonto resp. konto pracovného času až 2 a pol roka. Nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade je dohoda v kolektívnej zmluve alebo dohode.\n\nV schválenej novele Zákonníka práce (.doc) sa navrhuje:\n\n§ 87a, Konto pracovného času:\n\n\"(2) V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.\"\n\n\"(3) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov .\"\n\nNovelou pribudla aj podmienka, že vyrovnávacie obdobie konta pracovného času môže byť až 2 a pol roka, avšak musí sa dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo dohode. Odsek 3, ktorý je totožný s odsekom 2 v stále platnom Zákonníku práce uvádza možnosť flexikonto vykonávať 12 mesiacov tak ako tomu je aj dnes. Inými slovami, flexikonto sa predlžuje na 2 a pol roka len v prípade kolektívnej zmluvy alebo dohody. V prípade, že nie je kolektívna zmluva alebo dohoda tak stále platí možnosť vykonávať flexikonto 12 nasledujúcich mesiacov.\n\nV doteraz platnom Zákonníku práce schválenom minulou vládou sa hovorí o období 12 mesiacov.\n\n§ 87a, Konto pracovného času:\n\n\"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela Zákonníka práce umožňuje vykonávať flexikonto resp. konto pracovného času až 2 a pol roka. Nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade je dohoda v kolektívnej zmluve alebo dohode.", "V schválenej novele Zákonníka práce (.doc) sa navrhuje:", "§ 87a, Konto pracovného času:", "\"(2) V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov.\"", "\"(3) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času), a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času). Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov .\"", "Novelou pribudla aj podmienka, že vyrovnávacie obdobie konta pracovného času môže byť až 2 a pol roka, avšak musí sa dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo dohode. Odsek 3, ktorý je totožný s odsekom 2 v stále platnom Zákonníku práce uvádza možnosť flexikonto vykonávať 12 mesiacov tak ako tomu je aj dnes. Inými slovami, flexikonto sa predlžuje na 2 a pol roka len v prípade kolektívnej zmluvy alebo dohody. V prípade, že nie je kolektívna zmluva alebo dohoda tak stále platí možnosť vykonávať flexikonto 12 nasledujúcich mesiacov.", "V doteraz platnom Zákonníku práce schválenom minulou vládou sa hovorí o období 12 mesiacov.", "§ 87a, Konto pracovného času:", "\"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\""], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["novele", "Zákonníku práce"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4137", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakonnik-prace/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:59.269178+00:00"}
{"id": "vr13805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13805", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A my nakoniec pravidelne každý týždeň vraciame nelegálnych migrantov, ktorých sme u nás zadržali, ktorí sa ukázali ako ekonomickí migranti a vraciame ich späť. A postupne znižujeme aj našich.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistiky o počte zadržaných nelegálnych migrantov na území SR a ich odovzdávaní podľa readmisných dohôd sú známe k obdobiu 30. júna 2015. Kvôli absencii dostupných údajov v rámci týždenných alebo mesačných štatistík po tomto období Kaliňakov výrok nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zaznamenal v roku 2014 na území Slovenska spolu 1304 nelegálnych migrantov. Na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky zadržali 240 ľudí, zvyšní padli do rúk polície vo vnútrozemí, na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR alebo po vrátení z iného členského štátu. Najviac nelegálnych migrantov pochádzalo z Ukrajiny, policajti ich zadržali až 550. Štátnu príslušnosť Afganistanu uviedlo 154 nelegálnych migrantov a Sýriu 76. Kým Ukrajincov a Afgancov bolo najviac v roku 2013, Sýrčanov vtedy zadržali len 22. V roku 2014 však došlo podľa MV SR k obrovskému nárastu nelegálnych migrantov zo Sýrie v celej Európskej únii. „Za nárastom Sýrčanov zadržaných na Slovensku v roku 2014 stojí konflikt v Sýrii, používanie západnej Balkánskej trasy, vstup do Maďarska a sekundárna migrácia Sýrčanov cez územie Slovenska smerom do Česka a ďalej do Nemecka. Okrem toho došlo k väčšej aktivizácii prevádzačských skupín pôsobiacich na západnej Balkánskej trase a na trase sekundárnej migrácie,“ uviedol Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra. ( TASR ) Dostupné údaje Ministerstva vnútra SR obsahujú štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za prvý polrok 2015. K 30. júnu 2015 evidujú 943 prípadov nelegálnej migrácie (s. 23). Návratová politika a prijaté osoby na územie SR sú v štatistike taktiež zahrnuté (s. 69).", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky o počte zadržaných nelegálnych migrantov na území SR a ich odovzdávaní podľa readmisných dohôd sú známe k obdobiu 30. júna 2015. Kvôli absencii dostupných údajov v rámci týždenných alebo mesačných štatistík po tomto období Kaliňakov výrok nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru zaznamenal v roku 2014 na území Slovenska spolu 1304 nelegálnych migrantov. Na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky zadržali 240 ľudí, zvyšní padli do rúk polície vo vnútrozemí, na hraničných priechodoch pri výstupe zo SR alebo po vrátení z iného členského štátu. Najviac nelegálnych migrantov pochádzalo z Ukrajiny, policajti ich zadržali až 550. Štátnu príslušnosť Afganistanu uviedlo 154 nelegálnych migrantov a Sýriu 76. Kým Ukrajincov a Afgancov bolo najviac v roku 2013, Sýrčanov vtedy zadržali len 22. V roku 2014 však došlo podľa MV SR k obrovskému nárastu nelegálnych migrantov zo Sýrie v celej Európskej únii. „Za nárastom Sýrčanov zadržaných na Slovensku v roku 2014 stojí konflikt v Sýrii, používanie západnej Balkánskej trasy, vstup do Maďarska a sekundárna migrácia Sýrčanov cez územie Slovenska smerom do Česka a ďalej do Nemecka. Okrem toho došlo k väčšej aktivizácii prevádzačských skupín pôsobiacich na západnej Balkánskej trase a na trase sekundárnej migrácie,“ uviedol Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra. ( TASR ) Dostupné údaje Ministerstva vnútra SR obsahujú štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v SR za prvý polrok 2015. K 30. júnu 2015 evidujú 943 prípadov nelegálnej migrácie (s. 23). Návratová politika a prijaté osoby na územie SR sú v štatistike taktiež zahrnuté (s. 69)."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "štatistický prehľad"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/minuly-rok-ziadali-na-slovensku-o-azyl/140182-clanok.html", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:15.818856+00:00"}
{"id": "vr16866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16866", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "budujeme bezplatný elektronický systém objednávania (...) už máme 50 tisíc pacientov, ktorí sa objednávajú", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2016 bol spustený portál www.objednatvysetrenie.sk , prostredníctvom ktorého je možné sa objednať vyšetrenia u lekára. Na bezplatnom systéme sa má ďalej pracovať, aby sa mohli implementovať aj ďalšie služby, ako napríklad objednanie pacienta k lekárovi-špecialistovi. V súčasnosti je možné sa objednať k lekárom aj v Trenčianskom kraji. Do systému postupne pribúdajú ambulancie, kam je možné sa objednať cez systém. Začiatkom októbra bolo v systéme evidovaných 72 ambulancií a podľa štatistík približne 50 tisíc ľudí už využilo elektronické objednávanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2016 bol spustený portál www.objednatvysetrenie.sk , prostredníctvom ktorého je možné sa objednať vyšetrenia u lekára. Na bezplatnom systéme sa má ďalej pracovať, aby sa mohli implementovať aj ďalšie služby, ako napríklad objednanie pacienta k lekárovi-špecialistovi. V súčasnosti je možné sa objednať k lekárom aj v Trenčianskom kraji. Do systému postupne pribúdajú ambulancie, kam je možné sa objednať cez systém. Začiatkom októbra bolo v systéme evidovaných 72 ambulancií a podľa štatistík približne 50 tisíc ľudí už využilo elektronické objednávanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["februári 2016", "www.objednatvysetrenie.sk", "Začiatkom"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/aktuality/aktuality/v-zilinskom-kraji-lekara-objednate-rychlo-jednoducho-cez-internet-2.html", "https://www.objednatvysetrenie.sk/", "http://www.zask.sk/sk/aktuality/aktuality/cez-internet-bezplatne-objednate-novych-ambulanciach-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:37.374194+00:00"}
{"id": "vr29688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29688", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Za Slovenskú republiku som na summite vo Walese tlmočil niekoľko plánov a záväzkov.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Kiska na summite NATO 2014 vo Walese sľúbil , že Slovensko do roku 2020 zvýši výdavky na obranu na úroveň 1,6 % HDP. Kiska zároveň oznámil, že Slovensko bude ďalej pomáhať vo výcviku a finančne. Okrem toho potvrdil záväzok pomôct afgánskym bezpečnostným silám.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska na summite NATO 2014 vo Walese sľúbil , že Slovensko do roku 2020 zvýši výdavky na obranu na úroveň 1,6 % HDP. Kiska zároveň oznámil, že Slovensko bude ďalej pomáhať vo výcviku a finančne. Okrem toho potvrdil záväzok pomôct afgánskym bezpečnostným silám."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["summite", "sľúbil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7364388/kiska-slubi-na-summite-nato-viac-penazi-na-armadu-a-pomoc-ukrajine.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/330571-kiska-skritizoval-fica-na-summite-sa-pytali-ci-smerujeme-k-rusku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:18.245664+00:00"}
{"id": "vr33028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33028", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Všade, kde bola zavedená rovná daň, tak krajiny rástli rýchlejšie ako krajiny, kde nemali zavedenú rovnú daň.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade Ruska, Slovenska, Rumunska a Lotyšska je možné na základe údajov OECD potvrdiť, že tieto krajiny rástli rýchlejšie ako priemer európskych v OECD. Výrok však nevieme overiť pre Estónsko, Litvu, Gruzínsko a Ukrajinu, z dôvodu chýbajúcich dát. Od roku 1990 zaviedli rovnú daň postupne Estónsko (1991), Lotyšsko (1994), Litva (1994), Rusko (2001), Srbsko (2003), Ukrajina (2003), Slovensko (2003), Gruzínsko (2004) a Rumunsko (2005). Podľa údajov Eurostatu a OECD sme zostavili nasledujúci graf, porovnávajúci rast HDP v období pred a po zavedení rovnej dane v niektorých z týchto krajín: Nepodarilo sa nám z verejne dostupných zdrojov získať žiadne informácie o Gruzínsku, Srbsku a Ukrajine. Z krajín, ktoré sú uvedené v grafe, máme neúplné informácie o Estónsku (rovnú daň zaviedlo v roku 1991, dáta sú iba od roku 1994) a Litve (zaviedlo v roku 1994, dáta až od 1996). Výrok Ivana Štefanca teda môžeme overiť iba pre prípady Lotyšska, Ruska, Slovenska a Rumunska. Z týchto krajín môžeme jednoznačne usúdiť, že po prijatí rovnej dane rástol HDP danej krajiny rýchlejšie než predtým, iba v prípade Lotyšska a Slovenska. Lotyšsko po zavedení rovnej dane prekonalo i priemer Európskch krajín, môžeme teda povedať, že po zavedení rovnej dane rástlo rýchlejšie než väčšina krajín Európy z ktorých väčšina mala progresívne zdanenie. Slovensko európsky priemer prekonalo ešte pred prijatím rovnej dane, no po jej prijatí ďalej rástlo a \"náskok\" pred európskym priemerom sa zvyšoval. Rusko i Rumunsko po prijatí rovnej dane nerástli výrazne rýchlejšie, než dovtedy. Ich medziročný rast však taktiež naďalej prekonával Európsky priemer. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade Ruska, Slovenska, Rumunska a Lotyšska je možné na základe údajov OECD potvrdiť, že tieto krajiny rástli rýchlejšie ako priemer európskych v OECD. Výrok však nevieme overiť pre Estónsko, Litvu, Gruzínsko a Ukrajinu, z dôvodu chýbajúcich dát. Od roku 1990 zaviedli rovnú daň postupne Estónsko (1991), Lotyšsko (1994), Litva (1994), Rusko (2001), Srbsko (2003), Ukrajina (2003), Slovensko (2003), Gruzínsko (2004) a Rumunsko (2005). Podľa údajov Eurostatu a OECD sme zostavili nasledujúci graf, porovnávajúci rast HDP v období pred a po zavedení rovnej dane v niektorých z týchto krajín: Nepodarilo sa nám z verejne dostupných zdrojov získať žiadne informácie o Gruzínsku, Srbsku a Ukrajine. Z krajín, ktoré sú uvedené v grafe, máme neúplné informácie o Estónsku (rovnú daň zaviedlo v roku 1991, dáta sú iba od roku 1994) a Litve (zaviedlo v roku 1994, dáta až od 1996). Výrok Ivana Štefanca teda môžeme overiť iba pre prípady Lotyšska, Ruska, Slovenska a Rumunska. Z týchto krajín môžeme jednoznačne usúdiť, že po prijatí rovnej dane rástol HDP danej krajiny rýchlejšie než predtým, iba v prípade Lotyšska a Slovenska. Lotyšsko po zavedení rovnej dane prekonalo i priemer Európskch krajín, môžeme teda povedať, že po zavedení rovnej dane rástlo rýchlejšie než väčšina krajín Európy z ktorých väčšina mala progresívne zdanenie. Slovensko európsky priemer prekonalo ešte pred prijatím rovnej dane, no po jej prijatí ďalej rástlo a \"náskok\" pred európskym priemerom sa zvyšoval. Rusko i Rumunsko po prijatí rovnej dane nerástli výrazne rýchlejšie, než dovtedy. Ich medziročný rast však taktiež naďalej prekonával Európsky priemer. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["zaviedli", "Eurostatu", "OECD"], "url": ["http://www.euractiv.com/enterprise-jobs/flat-tax/article-136190", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tec00115&language=en&toolbox=data", "http://stats.oecd.org/#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:26.871295+00:00"}
{"id": "vr26057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26057", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Sa nedokázal predseda samosprávneho kraja (Trenčianskeho samosprávneho kraja, pozn.) dohodnúť s poslaneckým zborom, so zastupiteľstvom na rozpočte na rok 2013, pretože je to v súčasnosti v rozpočtovom provizóriu", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trenčiansky samosprávny kraj skutočne doposiaľ nemá schválený rozpočet na roky 2013 až 2015, a to z dôvodu, že po uznesení z dňa 24. júna 2013 boli podané pozmeňujúce poslanecké návrhy, ktoré však neboli prerokované v žiadnom z poradných orgánov Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý teda doposiaľ je v rozpočtovom provizóriu. Túto informáciu prináša TSK na svojom webe . Ešte stále aktuálny predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček, nedosiahol dohodu s poslancami, ktorí podali dodatočné pozmeňujúce návrhy. Na zasadnutiach Trenčianskeho samosprávneho kraja od júna ( október , august ) sa rozpočet neprerokovával. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Trenčiansky samosprávny kraj skutočne doposiaľ nemá schválený rozpočet na roky 2013 až 2015, a to z dôvodu, že po uznesení z dňa 24. júna 2013 boli podané pozmeňujúce poslanecké návrhy, ktoré však neboli prerokované v žiadnom z poradných orgánov Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý teda doposiaľ je v rozpočtovom provizóriu. Túto informáciu prináša TSK na svojom webe . Ešte stále aktuálny predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Pavol Sedláček, nedosiahol dohodu s poslancami, ktorí podali dodatočné pozmeňujúce návrhy. Na zasadnutiach Trenčianskeho samosprávneho kraja od júna ( október , august ) sa rozpočet neprerokovával. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["webe", "október", "august"], "url": ["http://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/aktuality/preco-trenciansky-samospravny-kraj-stale-nema-rozpocet.html?page_id=63446", "http://www.tsk.sk/zastupitelstvo-trencianskeho-samospravneho-kraja/zasadnutia-zastupitelstva-tsk/pozvanka-na-xxvii.-zasadnutie-zastupitelstva-tsk.html?page_id=77133", "http://www.tsk.sk/dokumenty/dokumenty-materialy-zastupitelstva-tsk/materialy-na-xxvii.-zasadnutie-zastupitelstva-tsk.html?page_id=65634"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:33.456330+00:00"}
{"id": "vr35378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35378", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...ešte ho tam (funkcia prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska, pozn.) dosadil pán Mikloš za prvej, za druhej Dzurindovej vlády a keďže to bolo obdobie, keď zastupoval na ministerstve hospodárstva...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Oravec bol do funkcie prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska zvolený prvý krát v roku 2003. Odvtedy bol zvolený ešte 6-krát po sebe. Avšak informáciu, že ho na tento post dosadil Ivan Mikloš sa nám overiť nepodarilo. Ako uvádza archív SPW z roku 2003, Oravec bol vysokým úradníkom tej vlády – šéf sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva počas druhej Dzurindovej vlády. Prezidenta ZPS volí generálna rada, pričom Členov radu volí a odvoláva snem. Rolu Ivana Mikloša sme v tomto overiť nevedeli.", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec bol do funkcie prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska zvolený prvý krát v roku 2003. Odvtedy bol zvolený ešte 6-krát po sebe. Avšak informáciu, že ho na tento post dosadil Ivan Mikloš sa nám overiť nepodarilo. Ako uvádza archív SPW z roku 2003, Oravec bol vysokým úradníkom tej vlády – šéf sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva počas druhej Dzurindovej vlády. Prezidenta ZPS volí generálna rada, pričom Členov radu volí a odvoláva snem. Rolu Ivana Mikloša sme v tomto overiť nevedeli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["archív"], "url": ["http://slovakpresswatch.blogspot.com/2003_02_02_archive.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:05.345210+00:00"}
{"id": "44324", "numeric_id": 44324, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44324", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Pán Kočner so Sklenkom ešte nadávajú na môjho syna (Branislav Harabin, pozn.), ktorý im jediný napísal, že zmeny, ktoré urobili na rozvrhu práce na súde Bratislava I, sú neústavné.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zverejnených správ z aplikácie Threema kritizoval syn Štefana Harabina Branislav - tiež sudca - nezákonné zmeny svojho nadriadeného sudcu Sklenku. Či bol však jediný, kto Sklenku kritizoval, nevedno. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako neroveriteľné. Podľa DenníkaN si Marián Kočner cez aplikáciu Threema písal aj so sudcom Okresného súdu I. Vladimírom Sklenkom. Od novembra 2017 do mája 2018 si mali vymeniť tisíce správ. Sklenka musel kvôli tomu odovzdať svoj mobil polícii. Sklenka bol na súde zodpovedný za obchodný úsek, pod ktorý patril aj syn Štefana Harabina Branislav - tiež sudca. Podľa komunikácie, ktorú zverejnil DenníkN, kritizoval Branislav Harabin spôsob, akým Sklenka robil rozvrh práce. Sklenka sa mal Kočnerovi sťažovať, že „sprostý je ako bakanec. Že v rozpore s ústavou, už mu j..e ako starému, a to ani nezačal… Inak nové, čo teraz chodí, tak to nemá kúska slušnosti, pokory a sebazáchovy!!!!!!!“ V decembri 2019 sa Sklenka vzdal funkcie sudcu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zverejnených správ z aplikácie Threema kritizoval syn Štefana Harabina Branislav - tiež sudca - nezákonné zmeny svojho nadriadeného sudcu Sklenku. Či bol však jediný, kto Sklenku kritizoval, nevedno. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako neroveriteľné. Podľa DenníkaN si Marián Kočner cez aplikáciu Threema písal aj so sudcom Okresného súdu I. Vladimírom Sklenkom. Od novembra 2017 do mája 2018 si mali vymeniť tisíce správ. Sklenka musel kvôli tomu odovzdať svoj mobil polícii. Sklenka bol na súde zodpovedný za obchodný úsek, pod ktorý patril aj syn Štefana Harabina Branislav - tiež sudca. Podľa komunikácie, ktorú zverejnil DenníkN, kritizoval Branislav Harabin spôsob, akým Sklenka robil rozvrh práce. Sklenka sa mal Kočnerovi sťažovať, že „sprostý je ako bakanec. Že v rozpore s ústavou, už mu j..e ako starému, a to ani nezačal… Inak nové, čo teraz chodí, tak to nemá kúska slušnosti, pokory a sebazáchovy!!!!!!!“ V decembri 2019 sa Sklenka vzdal funkcie sudcu."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["písal", "mali", "musel", "patril", "mal", "vzdal"], "url": ["https://dennikn.sk/1625025/neposielaj-toho-tolko-krotil-kocner-sudcu-sklenku-kontakty-mal-aj-na-najvyssom-sude/", "https://dennikn.sk/1625025/neposielaj-toho-tolko-krotil-kocner-sudcu-sklenku-kontakty-mal-aj-na-najvyssom-sude/", "https://dennikn.sk/1630550/sudca-sklenka-mal-raketovu-karieru-zda-sa-ze-po-rychlom-starte-aj-rychlo-skonci/", "https://dennikn.sk/1630550/sudca-sklenka-mal-raketovu-karieru-zda-sa-ze-po-rychlom-starte-aj-rychlo-skonci/", "https://dennikn.sk/1630550/sudca-sklenka-mal-raketovu-karieru-zda-sa-ze-po-rychlom-starte-aj-rychlo-skonci/", "https://domov.sme.sk/c/22277598/sudca-sklenka-sa-vzdal-funkcie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:21.296922+00:00"}
{"id": "vr27876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27876", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Je tam Oto Žarnay (…) ktorý ušetril svojej vlastnej škole tisíce eur a vyhodili ho z práce, a ktorý je trojka na našej kandidátke (OĽaNO, pozn.).", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oto Žarnay je skutočne na kandidátke OĽaNO, a to na treťom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Oto Žarnay je skutočne na kandidátke OĽaNO, a to na treťom mieste."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["kandidátke", "Ota Žarnaya", "tomto", "PLUSKA"], "url": ["http://www.eurokandidatka.sk/", "http://janmacek.blog.sme.sk/c/330283/Biela-vrana-v-skolstve.html", "http://www.gjh.sk/~crmoman/OA_Polarna_Kosice/pravne_sluzby_Rudohradska/", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/kosicky-ucitel-oto-zarnay-ktoreho-prepustili-za-kritiku-hospodarenia-skoly-nevzdava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:43.698100+00:00"}
{"id": "vr18103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18103", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Elektrina. Ľudia dnes platia 80 eur ročne navyše, len kvôli tomu, že dotujeme uhlie v Prievidzi, že dotujeme výrobu, (...) výrobu elektriny z (...) z obnoviteľných zdrojov, a tak ďalej (...).", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v auguste 2018 zverejnil revidovanú verziu k publikácii. Elektrická daň, v ktorej skúmal zásahy štátu ovplyvňujúce ceny elektriny na Slovensku. Podľa INESS: \" Elektrická daň dosiahla v prvej polovici roka 2018 okrúhlych 31 €/MWh, čo je o 17% viac ako hodnota 26,5 €/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť tak ročne zaplatí 71,3 €, v roku 2015 to bolo 60,8 € .\"", "analysis_paragraphs": ["Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v auguste 2018 zverejnil revidovanú verziu k publikácii. Elektrická daň, v ktorej skúmal zásahy štátu ovplyvňujúce ceny elektriny na Slovensku. Podľa INESS: \" Elektrická daň dosiahla v prvej polovici roka 2018 okrúhlych 31 €/MWh, čo je o 17% viac ako hodnota 26,5 €/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť tak ročne zaplatí 71,3 €, v roku 2015 to bolo 60,8 € .\""], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["verziu", "2018", "T1, str.5", "Tab. 1, str.4", "tab.3, str.25"], "url": ["http://iness.sk/sk/elektricka-dan-v-roku-2018", "https://www.vyhodnaenergia.sk/blog/126/elektrina/priemerna-spotreba-elektriny-v-domacnosti", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=dcfb01e5-815a-4e3b-9e22- 9579c10da178", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/Koncova_spotreba_EE-ZPN-T_web.pdf", "https://www.sepsas.sk/Dokumenty/Vyrocnespravy/2018/SEPS_VS2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:03.714020+00:00"}
{"id": "vr17609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17609", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "... že v tom čase, keď oni útočili (USA, Veľká Británia a Francúzsko proti Sýrii, pozn.), tak už v Bejrúte boli tí experti (zo strany Organizácie pre zákaz chemických zbraní, pozn.), ktorí mali posúdiť, či je to obvinenie oprávnené (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o chemickom útoku na Sýrske mesto Dúma a medzinárodnom vyšetrovacom tíme. Podľa agentúry Reuters , sýrska vláda pozvala 10. apríla 2018 vyšetrovací tím z Organizácie pre boj proti chemickým zbraniam, aby vyšetrili údajný chemický útok na mesto Dúma. Ako informoval sýrsky zástupca ministra zahraničných vecí Ayman Soussan, medzinárodný vyšetrovací tím z Organizácie pre boj proti chemickým zbraniam prišiel do Damasku v sobotu, 14. apríla 2018 a bol pripravený vyraziť do mesta Dúma nasledujúci deň. Organizácia pre boj proti chemickým zbraniam vyhlásila, že bude pokračovať v rozmiestnení vyšetrovacieho tímu aj napriek náletom, ktoré sa konali v noci z 13. na 14. apríla 2018. V čase leteckých útokov sa vyšetrovací tím nachádzal v meste Damask a nie v meste Bejrút. Výrok napriek nesprávneho uvedenia mesta, kde sa experti zdržali počas útoku hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o chemickom útoku na Sýrske mesto Dúma a medzinárodnom vyšetrovacom tíme. Podľa agentúry Reuters , sýrska vláda pozvala 10. apríla 2018 vyšetrovací tím z Organizácie pre boj proti chemickým zbraniam, aby vyšetrili údajný chemický útok na mesto Dúma. Ako informoval sýrsky zástupca ministra zahraničných vecí Ayman Soussan, medzinárodný vyšetrovací tím z Organizácie pre boj proti chemickým zbraniam prišiel do Damasku v sobotu, 14. apríla 2018 a bol pripravený vyraziť do mesta Dúma nasledujúci deň. Organizácia pre boj proti chemickým zbraniam vyhlásila, že bude pokračovať v rozmiestnení vyšetrovacieho tímu aj napriek náletom, ktoré sa konali v noci z 13. na 14. apríla 2018. V čase leteckých útokov sa vyšetrovací tím nachádzal v meste Damask a nie v meste Bejrút. Výrok napriek nesprávneho uvedenia mesta, kde sa experti zdržali počas útoku hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "informoval"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-mideast-crisis-syria-ghouta-investiga/syria-invites-opcw-to-investigate-alleged-chemical-attack-in-douma-idUSKBN1HH218", "https://www.theguardian.com/world/2018/apr/15/opcw-inspectors-set-to-investigate-site-of-douma-chemical-attack"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:12.527189+00:00"}
{"id": "vr30849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30849", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pravicová vláda súčasne plánovala zvýšiť do roku 2014 zadlženie krajiny viac, ako to bolo za vlády R. Fica v čase hospodárskej krízy.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme už v minulosti overovali ( O 5 minút 12 , 12. júna 2011) 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP (mld. eur) 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh (mld. eur) 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,73 39,58 Dlh (%HDP) 30,45% 29,33% 27,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014 SMER-SD počítala nárast verejného dlhu ako rozdiel v nominálnych absolútnych číslach (v mld. euro) medzi rokmi 2010 a 2006, čo je 10,23 mld. euro a pre Radičovej vládu rovnakou metódou ako rozdiel medzi rokmi 2014 a 2010, čo je 12,58 mld. euro. Inými slovami je pravdou, že pri výpočte touto metódou zadĺženia v mld. euro vláda I. Radičovej plánovala zadĺžiť krajinu viac ako vláda R. Fica. Napríklad INEKO k takémuto výpočtu, ktorý používa Smer, uvádza : \" Takýto výpočet (v nominálnych absolútnych číslach, pozn.) je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnať reálne, nie nominálne čísla. Jednou možnosťou je pozrieť sa na verejný dlh vyjadrený ako % HDP. Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, v % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda (vláda R. Fica, pozn.) zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej (vláda I. Radičovej, pozn.) .\" Strana SMER-SD by mala presne uvádzať pri akej metóde výpočtu plánovala zadĺžiť vláda I. Radičovej Slovensko viac ako vláda R. Fica. Takto uvedené tvrdenie je zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už v minulosti overovali ( O 5 minút 12 , 12. júna 2011) 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP (mld. eur) 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh (mld. eur) 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,73 39,58 Dlh (%HDP) 30,45% 29,33% 27,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014 SMER-SD počítala nárast verejného dlhu ako rozdiel v nominálnych absolútnych číslach (v mld. euro) medzi rokmi 2010 a 2006, čo je 10,23 mld. euro a pre Radičovej vládu rovnakou metódou ako rozdiel medzi rokmi 2014 a 2010, čo je 12,58 mld. euro. Inými slovami je pravdou, že pri výpočte touto metódou zadĺženia v mld. euro vláda I. Radičovej plánovala zadĺžiť krajinu viac ako vláda R. Fica. Napríklad INEKO k takémuto výpočtu, ktorý používa Smer, uvádza : \" Takýto výpočet (v nominálnych absolútnych číslach, pozn.) je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnať reálne, nie nominálne čísla. Jednou možnosťou je pozrieť sa na verejný dlh vyjadrený ako % HDP. Ako vidno z predchádzajúcej tabuľky, v % HDP dlh v rokoch 2006 až 2010 stúpol z 30,45 na 40,97% HDP, čiže o 10,52%-ných bodov, kým v rokoch 2010 až 2014 stúpne podľa Programu stability z 40,97 na 45,23% HDP, čiže o 4,26%-ných bodov. Inými slovami, v percentách HDP nás predošlá vláda (vláda R. Fica, pozn.) zadlžila viac než dvojnásobne viac v porovnaní s plánom tej súčasnej (vláda I. Radičovej, pozn.) .\" Strana SMER-SD by mala presne uvádzať pri akej metóde výpočtu plánovala zadĺžiť vláda I. Radičovej Slovensko viac ako vláda R. Fica. Takto uvedené tvrdenie je zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "INEKO k takémuto výpočtu, ktorý používa Smer, uvádza", "Programu stability"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/170/robert-fico-vs-pavol-abrhan", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:35.030438+00:00"}
{"id": "vr38063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38063", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "My sme jedinú chybu urobili v tom, že tá súťaž prebehla spôsobom, aký nastavila vláda Roberta Fica a ten spôsob bol zákonný.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME : \"Pokial viem, boli tam štyria uchádzaci a toto boli relevantné dve ponuky,' poznamenal v pondelok Mikulcík o firmách Nitra Invest a VSH.\" Avšak z dokumentov, ktoré riaditelstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podla týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej sútaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou a je zavádzajúce tvrdit, že firma vyhrala v sútaži organizovanej minulým vedením. Je pravda, že súcasné vedenie vybralo vítaza na základe typovo podobnej verejnej sútaže, ale rozhodne neboli takýmto typom sútaže viazaný. Podla zákona c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní existujú následovné: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná sútaž, b) užšia sútaž, c) rokovacie konania, d) sútažný dialóg.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME : \"Pokial viem, boli tam štyria uchádzaci a toto boli relevantné dve ponuky,' poznamenal v pondelok Mikulcík o firmách Nitra Invest a VSH.\" Avšak z dokumentov, ktoré riaditelstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podla týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej sútaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou a je zavádzajúce tvrdit, že firma vyhrala v sútaži organizovanej minulým vedením. Je pravda, že súcasné vedenie vybralo vítaza na základe typovo podobnej verejnej sútaže, ale rozhodne neboli takýmto typom sútaže viazaný. Podla zákona c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní existujú následovné: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná sútaž, b) užšia sútaž, c) rokovacie konania, d) sútažný dialóg.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME", "zákona c.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5848851/radicova-je-o-kauze-prenajmu-ticho.html", "http://www.uvo.gov.sk/download/legislativa/z25_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:24.545572+00:00"}
{"id": "46090", "numeric_id": 46090, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46090", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ten tím (tím Kuciak, pozn.) bol rozpustený vo chvíli, kedy bola podaná obžaloba, tzn. v tej chvíli, keď ten tím povedal, že toto sú naše materiály, na základe ktorých ideme teraz odsúdiť pána Kočnera.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prokurátor podal obžalobu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej 21. októbra 2019. Policajný prezident Milan Lučanský rozpustil vyšetrovací tím Kuciak o deň na to, teda 22. októbra. Podľa Lučanského tím už nemal opodstatnenie, pretože v prípade bola podaná obžaloba. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prokurátor podal obžalobu v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej 21. októbra 2019. Policajný prezident Milan Lučanský rozpustil vyšetrovací tím Kuciak o deň na to, teda 22. októbra. Podľa Lučanského tím už nemal opodstatnenie, pretože v prípade bola podaná obžaloba. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["podal", "rozpustil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22241174/prokurator-podal-obzalobu-na-kocnera-v-pripade-vrazdy-kuciaka.html", "https://domov.sme.sk/c/22242252/lucansky-rozpustil-vysetrovaci-tim-vrazdy-novinara-kuciaka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:30.634602+00:00"}
{"id": "49344", "numeric_id": 49344, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49344", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "To, čo podľa mňa vychádza nielen z tých nominácií, ale aj z toho memoranda, ktoré je základom tej koalície, je podľa mňa absolútna rezignácia na riešenie problémov Slovenska. Je tam zmienka o trestnom práve a o zmene v tejto oblasti. Ani slovo o tom, čo strana Smer alebo aj strana Hlas alebo aj SNS hovorili v kampani. Nie je tam nič o lacnejších potravinách, nie je tam nič o pomoci dôchodcov, je tam trestné právo, lebo to je to, čo v skutočnosti spája túto koalíciu a potom je tam nejaká garancia, že nevystúpime z Európskej únie a z NATO.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predsedovia strán Smer, Hlas a SNS podpísali v stredu 11. októbra Memorandum o porozumení, v ktorom sa dohodli na vytvorení spoločnej vládnej koalície. Memorandum hovorí o reforme trestného systému, ako aj o garancii zahranično-politickej orientácie na základe členstva v EÚ a NATO. Dokument síce explicitne nespomína lacnejšie potraviny alebo pomoc dôchodcom, uvádza však cieľ zvyšovať životnú úroveň či garanciu zachovania sociálneho štandardu obyvateľov, pod ktoré sa tieto sľuby môžu zaradiť. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPredsedovia strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali v stredu 11. októbra v historickej budove Národnej rady SR takzvané Memorandum o porozumení. Toto memorandum malo spečatiť dohodu strán na spoločnej koalícii po predčasných parlamentných voľbách. V dokumente sa predstavitelia strán dohodli, že spoločne uzatvoria koaličnú zmluvu, na základe ktorej vytvoria vládu. Predsedom vlády sa podľa dokumentu má stať nominant strany Smer-SD, predsedom parlementu zase nominant strany Hlas-SD.\n\nMemorandum o porozumení obsahuje okrem zámeru reformy trestného systému a mechanizmu ochrany ľudských práv, či garancie členstva SR v EÚ, NATO a ďalších významných medzinárodných organizáciách aj vyjadrenie spoločného presvedčenia, že „cieľom novej vládnej koalície bude zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky“. V dokumente sa taktiež uvádza vyjadrenie záruky, „že konsolidácia verejných financií nepôjde na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu obyvateľov SR a umožní prijatie mnohých opatrení na zabezpečenie vyššieho štandardu ako predikovaného hospodárskeho rastu“.", "analysis_paragraphs": ["Predsedovia strán Smer, Hlas a SNS podpísali v stredu 11. októbra Memorandum o porozumení, v ktorom sa dohodli na vytvorení spoločnej vládnej koalície. Memorandum hovorí o reforme trestného systému, ako aj o garancii zahranično-politickej orientácie na základe členstva v EÚ a NATO. Dokument síce explicitne nespomína lacnejšie potraviny alebo pomoc dôchodcom, uvádza však cieľ zvyšovať životnú úroveň či garanciu zachovania sociálneho štandardu obyvateľov, pod ktoré sa tieto sľuby môžu zaradiť. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Predsedovia strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS podpísali v stredu 11. októbra v historickej budove Národnej rady SR takzvané Memorandum o porozumení. Toto memorandum malo spečatiť dohodu strán na spoločnej koalícii po predčasných parlamentných voľbách. V dokumente sa predstavitelia strán dohodli, že spoločne uzatvoria koaličnú zmluvu, na základe ktorej vytvoria vládu. Predsedom vlády sa podľa dokumentu má stať nominant strany Smer-SD, predsedom parlementu zase nominant strany Hlas-SD.", "Memorandum o porozumení obsahuje okrem zámeru reformy trestného systému a mechanizmu ochrany ľudských práv, či garancie členstva SR v EÚ, NATO a ďalších významných medzinárodných organizáciách aj vyjadrenie spoločného presvedčenia, že „cieľom novej vládnej koalície bude zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov Slovenskej republiky“. V dokumente sa taktiež uvádza vyjadrenie záruky, „že konsolidácia verejných financií nepôjde na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu obyvateľov SR a umožní prijatie mnohých opatrení na zabezpečenie vyššieho štandardu ako predikovaného hospodárskeho rastu“."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["podpísali", "Memorandum o porozumení"], "url": ["https://sita.sk/fico-pellegrini-a-danko-podpisu-memorandum-o-porozumeni-video/", "https://domov.sme.sk/g/223317/podpis-memoranda-o-porozumeni?gref=https%253A%252F%252Fdomov.sme.sk%252Fc%252F23230201%252Fvlada-nova-memorandum-fico-pellegrini-danko.html&photo=p8593668#gallery"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:31.136966+00:00"}
{"id": "vr28612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28612", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Bolo naplánované mestské zastupiteľstvo na 20. novembra ešte predtým, ako bol vyhlásený termín volieb.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ešte pred vyhlásením komunálnych volieb predsedom parlamentu bolo naplánované zasadnutie mestského zastupiteľstva, nakoľko bol celý časový harmonogram zasadnutí schválený v máji 2014.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ešte pred vyhlásením komunálnych volieb predsedom parlamentu bolo naplánované zasadnutie mestského zastupiteľstva, nakoľko bol celý časový harmonogram zasadnutí schválený v máji 2014."], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Rozhodnutie", "zápisnici"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.minv.sk/?volby-oso2014&subor=200787", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/Zapisnica_zo_41._zasadnutia_%28riadneho%29_Mestskeho_zastupitelstva_v_Nitre,_konaneho_dna_15._maja_2014.pdf?t=1404564515"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:09.358343+00:00"}
{"id": "vr35830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35830", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rovnako vás prosím, už nikomu nesľubujte zatvárať atómové elektrárne, ako ste to sľúbili Európskej únii, pretože dva zdravé jadrové bloky atómovej elektrárne sa museli zatvoriť a my teraz musíme stavať, našťastie ta výstavba atómových elektrární má obrovsky pozitívny vplyv na hospodársky rast....", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá Dzurindova vláda sa v rámci predvstupových rokovaní do EÚ zaviazala odstaviť dva reaktory Jadrovej elektrárne V1 Bohunice. Tento záväzok bol súčasťou 14. kapitoly (doc.) Energetika.", "analysis_paragraphs": ["Prvá Dzurindova vláda sa v rámci predvstupových rokovaní do EÚ zaviazala odstaviť dva reaktory Jadrovej elektrárne V1 Bohunice. Tento záväzok bol súčasťou 14. kapitoly (doc.) Energetika."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["14. kapitoly"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=8&ved=0CEcQFjAH&url=http://www.rocepo.sk/modules/mydownloads/visit.php?cid=5&lid=5&PHPSESSID=ba44a5a5453b5bb40d600cd59456730e&rct=j&q=Slovensko+sa+zaviazalo+odstavi%25C5%25A5+V1+v+doh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:56.728692+00:00"}
{"id": "vr32946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32946", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Nech netvrdí, však pán prezident príde do parlamentu. Áno, príde, odreční niečo a odíde. Ani opýtať sa nemôžte.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rokovacieho poriadku, nie je rozprava po vystúpení prezidenta SR. Rozprava by mohla teoreticky nastať, jedine keby predseda parlamentu navrhol umožniť rozpravu k prezidentovmu vystúpeniu. Rokovací poriadok § 27 (1) O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu. § 28 (1) Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Z uvedeného vyplýva, že rozpravu otvorí predsedajúci o prerokúvanej veci. I. Gašparovič môže vystúpiť kedykoľvek to uzná za vhodné, pričom sa nejedná o prerokovávanie veci vystúpením navrhovateľa. Z toho dôvodu, po vystúpení prezidenta nie je otvorená rozprava. Je preto pravdou, že poslanci by v prípade vystúpenia prezidenta nemali možnosť, otázok a reakcií na jeho vystúpenie. SITA , (10. januára 2013): \"K vystúpeniu hlavy štátu v parlamente podľa rokovacieho poriadku nie je rozprava, a teda sa na neho nedá reagovať. Chovanec nekonkretizoval, či predseda národnej rady Pavol Paška navrhne umožniť rozpravu po Gašparovičovom vystúpení. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa rokovacieho poriadku, nie je rozprava po vystúpení prezidenta SR. Rozprava by mohla teoreticky nastať, jedine keby predseda parlamentu navrhol umožniť rozpravu k prezidentovmu vystúpeniu. Rokovací poriadok § 27 (1) O prerokúvanej veci po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu, ak bol určený, predsedajúci otvorí rozpravu. § 28 (1) Predsedovi národnej rady, podpredsedom národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú. Z uvedeného vyplýva, že rozpravu otvorí predsedajúci o prerokúvanej veci. I. Gašparovič môže vystúpiť kedykoľvek to uzná za vhodné, pričom sa nejedná o prerokovávanie veci vystúpením navrhovateľa. Z toho dôvodu, po vystúpení prezidenta nie je otvorená rozprava. Je preto pravdou, že poslanci by v prípade vystúpenia prezidenta nemali možnosť, otázok a reakcií na jeho vystúpenie. SITA , (10. januára 2013): \"K vystúpeniu hlavy štátu v parlamente podľa rokovacieho poriadku nie je rozprava, a teda sa na neho nedá reagovať. Chovanec nekonkretizoval, či predseda národnej rady Pavol Paška navrhne umožniť rozpravu po Gašparovičovom vystúpení. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/gasparovic-zatial-narodnu-radu-o-vy/609223-clanok.html?from=panel_imgarticle"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:56.934561+00:00"}
{"id": "vr14740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme elektornické trhovisko kde sa urobili nákupy za 350 miliónov eur a ušetrilo sa 54 miliónov eur", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Elektronické trhovisko za svojej činnosti ušetrilo 54 miliónov. Jeho zazmluvnená cena je však 270 miliónov, a nie 350, ako trvdí Fico. Z oficiálnych stránok môžeme vidieť, že predpokladaný celkový objem bol 330 miliónov eur, čo je stále menej ako Ficov údaj. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Elektronické trhovisko za svojej činnosti ušetrilo 54 miliónov. Jeho zazmluvnená cena je však 270 miliónov, a nie 350, ako trvdí Fico. Z oficiálnych stránok môžeme vidieť, že predpokladaný celkový objem bol 330 miliónov eur, čo je stále menej ako Ficov údaj. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["ušetrilo", "oficiálnych stránok"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385255-elektronicke-trhovisko-zatial-usporilo-54-milionov-eur/", "https://portal.eks.sk/Reporty/Uspory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:37.881166+00:00"}
{"id": "vr30913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30913", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "Janko (Budaj, pozn.), 20 rokov si sa pokúsal dostať do parlamentu, bol si v každých parlamentných voľbách.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 1990 Ján Budaj kandidoval ako líder VPN, avšak posledný deň pred voľbami z kanditátky odstúpil na základe informácie, že sa jeho meno nachádzalo v spisoch ŠtB. V roku 1994 bol Ján Budaj podpredsedom DÚ, ktorá bola zvolená do NRSR. V roku 1998 Ján Budaj kandidoval do parlamentu za SDK a bol zvolený. Od roku 2000 je Ján Budaj členom Demokratickej Únie Slovenska. V roku 2002 táto strana kandidovala do parlamentu, tesne pred voľbami však odstúpila a svojim voličom odporučila voliť SDKÚ. V roku 2006 Ján Budaj kandidoval neúspešne na kanditátke Slobodného Fóra. V roku 2010 Ján Budaj kandidoval neúspešne na post bratislavského primátora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne zmienky o kandidatúre Jána Budaja do NRSR vo voľbách v rokoch 2010 a 1992, v roku 2000 a 1990 síce kandidoval, ale ešte pred voľbami svoju kandidatúru stiahol. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť informácie, či Ján Budaj v roku 1994 skutočne kandidoval do NRSR. Výrok Františka Mikloška hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 1990 Ján Budaj kandidoval ako líder VPN, avšak posledný deň pred voľbami z kanditátky odstúpil na základe informácie, že sa jeho meno nachádzalo v spisoch ŠtB. V roku 1994 bol Ján Budaj podpredsedom DÚ, ktorá bola zvolená do NRSR. V roku 1998 Ján Budaj kandidoval do parlamentu za SDK a bol zvolený. Od roku 2000 je Ján Budaj členom Demokratickej Únie Slovenska. V roku 2002 táto strana kandidovala do parlamentu, tesne pred voľbami však odstúpila a svojim voličom odporučila voliť SDKÚ. V roku 2006 Ján Budaj kandidoval neúspešne na kanditátke Slobodného Fóra. V roku 2010 Ján Budaj kandidoval neúspešne na post bratislavského primátora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne zmienky o kandidatúre Jána Budaja do NRSR vo voľbách v rokoch 2010 a 1992, v roku 2000 a 1990 síce kandidoval, ale ešte pred voľbami svoju kandidatúru stiahol. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť informácie, či Ján Budaj v roku 1994 skutočne kandidoval do NRSR. Výrok Františka Mikloška hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["kandidoval", "zvolená", "kandidoval", "kandidoval", "kandidoval"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=111", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=111", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/jan-budaj/obdobie/2", "http://volby.sme.sk/c/2766417/budaj-vyzyva-liberalnych-volicov-aby-podporili-sf.html", "http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-2010/jan-budaj-kandiduje-na-post-primatora/229121-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:18.938409+00:00"}
{"id": "vr34602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34602", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A vyjadril som presvedčenie ako predseda hnutia, že takéto prípady sa nesmú opakovať, je to v našom jednotlivom aj spoločnom záujme.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že sa to nesmie opakovať sa Figeľ naozaj zmienil na sneme.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že sa to nesmie opakovať sa Figeľ naozaj zmienil na sneme."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["zmienil"], "url": ["http://www.europrofit.sk/spravy/politika/22655-jfigel-cervene-je-dobre-vino-ale-nie-politika-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:44.567498+00:00"}
{"id": "vr39144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39144", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A keď zoberiete tak renomované časopisy ako Economist, mimochodom, pán minister Mikloš sa stále odvoláva na Economist. Tam už silnie tendencia návratu k rastu. Odísť od tej reštrikcie, pretože upozorňujú ekonómovia, že je to cesta do pekla. Ďalší prepad, strata zamestnanosti, strata spotreby. Je to začarovaný kruh. A že musia krajiny aj v Európe začať hľadať spôsoby, ako naštartovať rast.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška neklamal, keď tvrdil, že redaktori týždenníka The Economist kritizujú tvrdé šetrenie a škrty v štátnych rozpočtoch, ku ktorým dnes viaceré vlády pristupujú.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška neklamal, keď tvrdil, že redaktori týždenníka The Economist kritizujú tvrdé šetrenie a škrty v štátnych rozpočtoch, ku ktorým dnes viaceré vlády pristupujú."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["The world economy: Be afraid", "Europe’s currency crisis:", "How to save the euro"], "url": ["http://www.economist.com/node/21530986", "http://www.economist.com/node/21529049", "http://www.economist.com/node/21529049"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:04.517961+00:00"}
{"id": "vr30518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30518", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Viete koľko ľudí zarába na Slovensku 33 000 eur ročne a viac? 25 000.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto číslo sa nedá presne overiť, ale pokúsime sa tento výrok ohodnotiť na základe aproximácie a dostupných údajov ŠÚSR. Počet pracujúcich v SR v roku 2010 bol 2 317 500. ŠÚSR ďalej uvádza, že počet zamestnancov, ktorí majú viac ako 2300 eur mesačne je 2,45% z celkového počtu. Tzn., že tých ktorí zarábajú 2300 eur a viac je cca 57 000 ľudí. Avšak, ako uvádza P. Kažimír, 25 000 ľudí by malo byť tých, ktorí zarábajú viac ako 33 000 eur ročne, pričom 2300*12 (mesačný plat*počet mesiacov) je 27600 eur ročne. Z toho vyplýva, že existuje 57 000 ľudí, ktorí zarábajú 27 600 eur ročne a viac. Odhadnúť z toho, či 25 000 z nich zarába 33 000 eur ročne a viac nie je z dostupných údajov možné, hoci toto tvrdenie môže byť pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Toto číslo sa nedá presne overiť, ale pokúsime sa tento výrok ohodnotiť na základe aproximácie a dostupných údajov ŠÚSR. Počet pracujúcich v SR v roku 2010 bol 2 317 500. ŠÚSR ďalej uvádza, že počet zamestnancov, ktorí majú viac ako 2300 eur mesačne je 2,45% z celkového počtu. Tzn., že tých ktorí zarábajú 2300 eur a viac je cca 57 000 ľudí. Avšak, ako uvádza P. Kažimír, 25 000 ľudí by malo byť tých, ktorí zarábajú viac ako 33 000 eur ročne, pričom 2300*12 (mesačný plat*počet mesiacov) je 27600 eur ročne. Z toho vyplýva, že existuje 57 000 ľudí, ktorí zarábajú 27 600 eur ročne a viac. Odhadnúť z toho, či 25 000 z nich zarába 33 000 eur ročne a viac nie je z dostupných údajov možné, hoci toto tvrdenie môže byť pravdivé."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Počet pracujúcich", "viac ako 2300"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=36921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:24.238779+00:00"}
{"id": "vr28456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28456", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Urobilo sa severo-južné prepojenie slovensko-maďarské, ktoré som otváral s Viktorom Orbánom.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico s maďarským premiérom slávnostne otvorili 27. marca 2014 slovensko-maďarské prepojenie siete plynovodov, ktoré je súčasťou plánovaného severojužného koridoru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico s maďarským premiérom slávnostne otvorili 27. marca 2014 slovensko-maďarské prepojenie siete plynovodov, ktoré je súčasťou plánovaného severojužného koridoru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["otvorili", "TASR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-orban-madarsko-plynovod/79171-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:48.916945+00:00"}
{"id": "vr36903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36903", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak raz je firma, ktorá má doplatok, ak dneska robí to isté bez doplatku, tak štát platí to isté, to znamená to, za čo za pacienta platí, platí vlastne poisťovňa a p Všeobecnej zdravotnej poisťovni najväčšie peniaze dáva štát, je to to isté. Jediné, kto nebude platiť je, že pacient nebude platiť doplatok, ale v prípade, že tá firma GSK, o ktorej sa tu hovorí už bola s touto vakcínou na trhu je jasné, že by ľudia platili bez doplatku jej vakcínu a preto aby, aby umožnil vrátiť firmu Pfizer do hry naspäť, aby aj jej vakcína sa mohla kupovať,", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "pre vysvetlenie - najskôr bola na trhu očkovacia látka od firmy Pfizer, až potom od GSK a šlo o to, že teraz sú obe bez doplatku, hoci tá od Pfizeru mala byť po uvedení konkurenčnej od GSK s doplatkom, ale vďaka ministerskej výnimke nie je, takže \"Overiť či doplatok za obe vakcíny je po zavedení vakcíny od pfizeru rovnaký, to je veľmi dôležité.\" je irelevantné. A nie je vôbec jasné, o čo Kaliňákovi ide, preto dávam, že je to neoveriteľné. Podľa Zoznamu liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia platného od 1. januára 2011 je na vakcínu Synflorix od spoločnosti GSK doplatok od 0,00 do 3,35 eura v závislosti od druhu balenia a na vakcínu Prevenar firmy Pfizer od 0,00 do 4,51 eura (za väčšie balenia nie je doplatok). Podľa zoznamu platného predtým, bol doplatok za Prevenar aj Synflorix 0,00 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["pre vysvetlenie - najskôr bola na trhu očkovacia látka od firmy Pfizer, až potom od GSK a šlo o to, že teraz sú obe bez doplatku, hoci tá od Pfizeru mala byť po uvedení konkurenčnej od GSK s doplatkom, ale vďaka ministerskej výnimke nie je, takže \"Overiť či doplatok za obe vakcíny je po zavedení vakcíny od pfizeru rovnaký, to je veľmi dôležité.\" je irelevantné. A nie je vôbec jasné, o čo Kaliňákovi ide, preto dávam, že je to neoveriteľné. Podľa Zoznamu liečiv a liekov plne uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia platného od 1. januára 2011 je na vakcínu Synflorix od spoločnosti GSK doplatok od 0,00 do 3,35 eura v závislosti od druhu balenia a na vakcínu Prevenar firmy Pfizer od 0,00 do 4,51 eura (za väčšie balenia nie je doplatok). Podľa zoznamu platného predtým, bol doplatok za Prevenar aj Synflorix 0,00 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:59.579878+00:00"}
{"id": "vr18035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18035", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Minimálne jedna vec sa potvrdila. Potvrdil a potvrdilo ju ministerstvo zahraničných vecí, aj ministerstvo vnútra, že sme klamali našim partnerom, klamali sme teda aj Nemcom, ale hlavne klamali sme Poliakom, že na palube lietadla je minister vnútra, ktorý tam nebol.", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci ministerstvo zahraničných vecí netvrdí priamo , že Slovenská republika klamala svojim partnerom ale, že podľa oficiálnych dokumentov sa na palube vládneho špeciálu mal nachádzať vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák . V konflikte s viacnásobnými vyjadreniami exministra vnútra, že sa na palube nenachádzal, teda možno tvrdiť , že Slovensko klamalo poľskej strane.\n\nMinister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v písomnej odpovedi zaslanej poslancom Zahraničného výboru NR SR uvádza, že v deň preletu vládneho špeciálu ponad územie Poľska, bol upravený jeho oficiálny dôvod. Už nemalo ísť o „prepravu ministra pre vnútornú bezpečnosť Vietnamu“ ale o „prepravu ministra vnútra Slovenskej republiky s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska“. Ministerstvo však na explicitnú otázku, či sa na palube exminister nachádzal, odpovedalo, že bol uvedený v žiadosti a nie je vecou ministerstva zahraničných vecí kontrolovať obsah podkladov, pretože pri žiadosti o prelet sa uvádza len hlavná osoba, v tomto prípade exminister vnútra. Nie je pritom potrebný menný zoznam pasažierov. Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo tento list na svojej oficiálnej facebookovej stránke .\n\nRobert Kaliňák viackrát tvrdil, že na palube vládneho špeciálu nebol a v rozhovore pre Aktuality.sk sa vyjadril, že nebol ani len na letisku. V tomto bode by bolo možné tvrdiť , že Slovenská republika klamala svojho poľského partnera, pretože podľa vlastných slov ale i oficiálneho vyjadrenia rezortu sa tohto preletu exminister vnútra nezúčastnil, hoci poľská strana dostala oficiálnu žiadosť o prelet jeho osoby.\n\nV tomto prípade máme k dispozícii dve oficiálne stanoviská, ktoré sa navzájom vylučujú. Preto možno tvrdiť, že Slovensko nehovorilo Poliakom pravdu o preprave exministra vnútra. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdzuje, že oficiálne šlo z pohľadu Poľska o prelet slovenského ministra vnútra. Pokiaľ teda vychádzame z viackrát opakovaného stanoviska, že exminister Kaliňák na palube nebol, potom naozaj bola Poľská strana oklamaná.\n\nVyhlásenie ministerstva vnútra, ktoré by potvrdzovalo, že Slovenská republika klamala poľskej alebo nemeckej strane neexistuje. Existujú vyhlásenia ministerstva vnútra a exministra vnútra, v ktorých sa tvrdí, že unesený Vietnamec sa nenachádzal na palube nášho vládneho špeciálu. Práve toto sú tvrdenia, ktoré nemecká strana spochybňuje . Nemecké média rovnako spochybňujú vyhlásenie ministerky vnútra, že o únose sa Slovenská republika oficiálne dozvedela v januári tohto roka. Žiadosť o právnu pomoc v tomto prípade totiž nemecká strana poslala už v septembri 2017.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci ministerstvo zahraničných vecí netvrdí priamo , že Slovenská republika klamala svojim partnerom ale, že podľa oficiálnych dokumentov sa na palube vládneho špeciálu mal nachádzať vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák . V konflikte s viacnásobnými vyjadreniami exministra vnútra, že sa na palube nenachádzal, teda možno tvrdiť , že Slovensko klamalo poľskej strane.", "Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v písomnej odpovedi zaslanej poslancom Zahraničného výboru NR SR uvádza, že v deň preletu vládneho špeciálu ponad územie Poľska, bol upravený jeho oficiálny dôvod. Už nemalo ísť o „prepravu ministra pre vnútornú bezpečnosť Vietnamu“ ale o „prepravu ministra vnútra Slovenskej republiky s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska“. Ministerstvo však na explicitnú otázku, či sa na palube exminister nachádzal, odpovedalo, že bol uvedený v žiadosti a nie je vecou ministerstva zahraničných vecí kontrolovať obsah podkladov, pretože pri žiadosti o prelet sa uvádza len hlavná osoba, v tomto prípade exminister vnútra. Nie je pritom potrebný menný zoznam pasažierov. Ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo tento list na svojej oficiálnej facebookovej stránke .", "Robert Kaliňák viackrát tvrdil, že na palube vládneho špeciálu nebol a v rozhovore pre Aktuality.sk sa vyjadril, že nebol ani len na letisku. V tomto bode by bolo možné tvrdiť , že Slovenská republika klamala svojho poľského partnera, pretože podľa vlastných slov ale i oficiálneho vyjadrenia rezortu sa tohto preletu exminister vnútra nezúčastnil, hoci poľská strana dostala oficiálnu žiadosť o prelet jeho osoby.", "V tomto prípade máme k dispozícii dve oficiálne stanoviská, ktoré sa navzájom vylučujú. Preto možno tvrdiť, že Slovensko nehovorilo Poliakom pravdu o preprave exministra vnútra. Ministerstvo zahraničných vecí potvrdzuje, že oficiálne šlo z pohľadu Poľska o prelet slovenského ministra vnútra. Pokiaľ teda vychádzame z viackrát opakovaného stanoviska, že exminister Kaliňák na palube nebol, potom naozaj bola Poľská strana oklamaná.", "Vyhlásenie ministerstva vnútra, ktoré by potvrdzovalo, že Slovenská republika klamala poľskej alebo nemeckej strane neexistuje. Existujú vyhlásenia ministerstva vnútra a exministra vnútra, v ktorých sa tvrdí, že unesený Vietnamec sa nenachádzal na palube nášho vládneho špeciálu. Práve toto sú tvrdenia, ktoré nemecká strana spochybňuje . Nemecké média rovnako spochybňujú vyhlásenie ministerky vnútra, že o únose sa Slovenská republika oficiálne dozvedela v januári tohto roka. Žiadosť o právnu pomoc v tomto prípade totiž nemecká strana poslala už v septembri 2017."], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "Aktuality.sk", "z pohľadu", "ministerstva vnútra", "spochybňuje", "spochybňujú"], "url": ["https://www.facebook.com/notes/ministerstvo-zahrani%C4%8Dn%C3%BDch-vec%C3%AD-a-eur%C3%B3pskych-z%C3%A1le%C5%BEitost%C3%AD-sr/odpovede-ministra-m-laj%C4%8D%C3%A1ka-poslancom-zahrani%C4%8Dn%C3%A9ho-v%C3%BDboru-nr-sr/1955511821138692/", "https://www.aktuality.sk/clanok/585699/kalinak-v-nasom-speciali-s-vietnamcami-neletel-leziaci-pacient-ci-sputany-clovek/", "https://www.aktuality.sk/clanok/594476/kauza-unos-vietnamca-poliaci-si-mysleli-ze-v-lietadle-sedi-kalinak/", "https://www.aktuality.sk/clanok/587175/na-palube-specialu-s-vietnamcami-nebol-cierny-pasazier-tvrdi-sakova/", "https://domov.sme.sk/c/20881618/nemecki-kriminalisti-su-presvedceni-ze-kalinak-pomohol-v-unose-vietnamca.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/591514/unos-vietnamca-riesila-naka-len-vlazne-tvrdia-nemci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:29.121822+00:00"}
{"id": "vr39104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39104", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Celý svet, pani redaktorka, všetkých 17 krajín v eurozóne, 27 štátov v EÚ, G20, MMF, ECB, USA, Ázia, Rusko, Čína. Všetci hovoria, že musíme prijímať ochranné opatrenia na záchranu eura.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázka je, čo ma R. Fico na mysli pod \"ochrannými opatreniami\". Identický výrok sme však hodnotili 2.októbra v relácii O5M12, keď R. Fico hovoril konkrétne o eurovale, budeme tak predpokladať, že je tomu tak aj v tomto prípade. Euroval 2 (European Stability Mechanism) je mechanizmus, ktorý bol schválený Európskou Radou 11. júla 2011. Postoj Európskej Komisie, ktorá bude rozhodovať o schválení pôžičiek, je súhlasný a je viditeľný napríklad z tohto vyhlásenia jej komisára Olli Rehna.", "analysis_paragraphs": ["Otázka je, čo ma R. Fico na mysli pod \"ochrannými opatreniami\". Identický výrok sme však hodnotili 2.októbra v relácii O5M12, keď R. Fico hovoril konkrétne o eurovale, budeme tak predpokladať, že je tomu tak aj v tomto prípade. Euroval 2 (European Stability Mechanism) je mechanizmus, ktorý bol schválený Európskou Radou 11. júla 2011. Postoj Európskej Komisie, ktorá bude rozhodovať o schválení pôžičiek, je súhlasný a je viditeľný napríklad z tohto vyhlásenia jej komisára Olli Rehna."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["2.októbra v relácii O5M12,", "schválený", "vyhlásenia", "vyhlásenia", "G20", "tu", "tu", "tu", "správy", "zúčastňuje"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/188/robert-fico-ivan-gasparovic-bela-bugar-kazdy-sam", "http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/financial_operations/2011-07-11-esm-treaty_en.htm", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=SPEECH/11/555&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en", "http://www.bloomberg.com/news/2011-03-17/ecb-calls-on-governments-to-promptly-approve-proposed-esm.html", "http://www.g20.org/about_what_is_g20.aspx", "http://www.reuters.com/article/2011/09/23/us-g-idUSTRE78L2F120110923", "http://www.reuters.com/article/2011/09/24/us-g20-highlights-idUSTRE78M00220110924", "http://www.reuters.com/article/2011/09/24/us-imf-china-idUSTRE78N09I20110924", "http://online.wsj.com/article/BT-CO-20111015-700820.html", "http://www.reuters.com/article/2010/05/02/us-eurozone-idUSTRE6400PJ20100502"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:19.528590+00:00"}
{"id": "vr26258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26258", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Tak jednoznačne plus je to, že sme získali skoro o dve miliardy viac do rozpočtu z eurofondov pre Slovenskú republiku z podporných fondov Európskej únie ...", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013 a V politike , 30. júna 2013) Slovensku sa podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. eur., resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. eur. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 mld. eur v cenách z roku 2011 (14,7 mld. po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni približne 11, 9 mld. eur. Túto informáciu sumarizuje na svojom webe aj denník Pravda : \"Brusel v utorok odsúhlasil, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov vyše 13,5 miliárd eur. Je to o 2 miliardy eur viac ako v terajšom sedemročnom období na roky 2007 až 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013 a V politike , 30. júna 2013) Slovensku sa podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. eur., resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. eur. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 mld. eur v cenách z roku 2011 (14,7 mld. po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni približne 11, 9 mld. eur. Túto informáciu sumarizuje na svojom webe aj denník Pravda : \"Brusel v utorok odsúhlasil, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov vyše 13,5 miliárd eur. Je to o 2 miliardy eur viac ako v terajšom sedemročnom období na roky 2007 až 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "V politike", "2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.demagog.sk/diskusie/396/bolestive-temy-slovenska", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299909-slovensko-ziska-z-eurofondov-dve-miliardy-navyse/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:43.416066+00:00"}
{"id": "49886", "numeric_id": 49886, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49886", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "13 dôchodky viete koľko stáli? 2,7 miliardy.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Suma 2,7 miliardy predstavuje deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov Sociálnej poisťovne bolo v decembri 2024 na 13. dôchodky vyčlenených približne 830 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky boli rozdelené medzi takmer 1,5 milióna poberateľov dôchodkových dávok. V roku 2025 by to malo byť až 911 miliónov eur.\n\nSuma 2,7 miliardy eur, ktoré sa v tvrdení objavuje, v skutočnosti pravdepodobne odkazuje na potrebu dofinancovanie Sociálnej poisťovne štátom na pokrytie jej deficitu. V minulom roku ju štát musel dofinancovať sumou 2,72 mld. eur, čo je o 1,12 mld. eur viac rok pred tým. S podobnou sumou počíta rozpočet na nasledujúce roky.\n\nCelkové výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v roku 2024 dosiahli približne 12,63 miliardy eur. Táto suma zahŕňa starobné, predčasné, sirotské, vdovské či vdovecké dôchodky, ako aj 13. dôchodky.\n\nPodľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ide o historicky najvyššie transfery, ktoré sú dôsledkom najmä nových výdavkových politík prijatých v posledných rokoch. „Ide najmä o trináste dôchodky, rodičovské dôchodky alebo uvoľnenie podmienok pre predčasné dôchodky,“ zhodnotil situáciu analytický tím kancelárie Rady.", "analysis_paragraphs": ["Suma 2,7 miliardy predstavuje deficit Sociálnej poisťovne, ktorý musí štát dofinancovať z rozpočtu. Na 13. dôchodky bolo v skutočnosti v minulom roku vyčlenených 830 miliónov eur. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov Sociálnej poisťovne bolo v decembri 2024 na 13. dôchodky vyčlenených približne 830 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky boli rozdelené medzi takmer 1,5 milióna poberateľov dôchodkových dávok. V roku 2025 by to malo byť až 911 miliónov eur.", "Suma 2,7 miliardy eur, ktoré sa v tvrdení objavuje, v skutočnosti pravdepodobne odkazuje na potrebu dofinancovanie Sociálnej poisťovne štátom na pokrytie jej deficitu. V minulom roku ju štát musel dofinancovať sumou 2,72 mld. eur, čo je o 1,12 mld. eur viac rok pred tým. S podobnou sumou počíta rozpočet na nasledujúce roky.", "Celkové výdavky Sociálnej poisťovne na dôchodky v roku 2024 dosiahli približne 12,63 miliardy eur. Táto suma zahŕňa starobné, predčasné, sirotské, vdovské či vdovecké dôchodky, ako aj 13. dôchodky.", "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ide o historicky najvyššie transfery, ktoré sú dôsledkom najmä nových výdavkových politík prijatých v posledných rokoch. „Ide najmä o trináste dôchodky, rodičovské dôchodky alebo uvoľnenie podmienok pre predčasné dôchodky,“ zhodnotil situáciu analytický tím kancelárie Rady."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "dofinancovať", "Celkové", "zhodnotil"], "url": ["https://www.socpoist.sk/news/socialna-poistovna-zacala-vyplacat-13-dochodok-dostane-ho-takmer-jeden-pol-miliona-dochodcov", "https://www.trend.sk/ekonomika/historicky-najvyssie-dotacie-pre-socialnu-poistovnu", "https://openiazoch.zoznam.sk/financie/dochodky-zatinaju-do-rozpoctu-coraz-vacsiu-sekeru-pozrite-si-ako-rastu-naklady-na-ich-vyplacanie/", "https://www.trend.sk/ekonomika/historicky-najvyssie-dotacie-pre-socialnu-poistovnu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:02.987466+00:00"}
{"id": "50072", "numeric_id": 50072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50072", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Sme skutočne na druhom mieste v Európskej únii s niektorými ďalšími štátmi a skutočne je tých sviatkov veľa.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko bolo na druhom mieste spolu s ďalšími krajinami, ktoré mali 15 sviatkov, ktoré boli dňami pracovného pokoja, až do zrušenia Dňa ústavy ako dňa pracovného pokoja. Aktuálne má Slovensko 14 sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja, čo ho radí na tretie miesto. Na prvom mieste je Litva so 16, na druhom Bulharsko, Rumunsko a Cyprus s 15. Ak by sme nepočítali s dňami pracovného pokoja ale so všetkými sviatkami Slovensko by bolo spolu s Litvou na prvom mieste so 16 sviatkami, keďže Deň ústavy 1. september aj Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu 28. október sú štátnymi sviatkami ale nie sú dňami pracovného pokoja. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZdroj: Pravda /EURES\n\nNajviac štátnych sviatkov má podľa EURES, európskych služieb zamestnanosti, Litva 16. Na oficiálnej stránke je ešte pri Slovensku 15 štátnych sviatkov, keďže je tam uvedený aj Deň ústavy, avšak nie je tam 28. október, čo by naznačovalo, že stránka pracuje s dňami pracovného pokoja, ale ešte nebola aktualizovaná o zrušenie Dňa ústavy. 15 dní pracovného pokoja je na stránke uvedených aj pri Bulharsku, Rumunsku a Cypre. S 13 dňami pracovného pokoja nasleduje Rakúsko a Česko. Najmenej 9 dní pracovného pokoja majú v Dánsku, Holandsku a Španielsku.\n\nSlovensko má aktuálne 6 štátnych sviatkov, z ktorých 4 sú dňami pracovného pokoja, keďže 1. september a 28. október nie sú dňami pracovného pokoja a 10 ďalších dní pracovného pokoja. Deň Ústavy Slovenskej republiky (1. september) nie je dňom pracovného pokoja od roku 2024. 28. október je štátnym sviatkom od roku 2021, nikdy ale nebol dňom pracovného pokoja.\n\nAktuálne chce vládna koalícia v rámci konsolidácie verejných financií zrušiť aj Deň boja za slobodu a demokraciu 17. november ako deň pracovného pokoja. Získať by na tom mohla až 155 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bolo na druhom mieste spolu s ďalšími krajinami, ktoré mali 15 sviatkov, ktoré boli dňami pracovného pokoja, až do zrušenia Dňa ústavy ako dňa pracovného pokoja. Aktuálne má Slovensko 14 sviatkov, ktoré sú dňami pracovného pokoja, čo ho radí na tretie miesto. Na prvom mieste je Litva so 16, na druhom Bulharsko, Rumunsko a Cyprus s 15. Ak by sme nepočítali s dňami pracovného pokoja ale so všetkými sviatkami Slovensko by bolo spolu s Litvou na prvom mieste so 16 sviatkami, keďže Deň ústavy 1. september aj Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu 28. október sú štátnymi sviatkami ale nie sú dňami pracovného pokoja. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Zdroj: Pravda /EURES", "Najviac štátnych sviatkov má podľa EURES, európskych služieb zamestnanosti, Litva 16. Na oficiálnej stránke je ešte pri Slovensku 15 štátnych sviatkov, keďže je tam uvedený aj Deň ústavy, avšak nie je tam 28. október, čo by naznačovalo, že stránka pracuje s dňami pracovného pokoja, ale ešte nebola aktualizovaná o zrušenie Dňa ústavy. 15 dní pracovného pokoja je na stránke uvedených aj pri Bulharsku, Rumunsku a Cypre. S 13 dňami pracovného pokoja nasleduje Rakúsko a Česko. Najmenej 9 dní pracovného pokoja majú v Dánsku, Holandsku a Španielsku.", "Slovensko má aktuálne 6 štátnych sviatkov, z ktorých 4 sú dňami pracovného pokoja, keďže 1. september a 28. október nie sú dňami pracovného pokoja a 10 ďalších dní pracovného pokoja. Deň Ústavy Slovenskej republiky (1. september) nie je dňom pracovného pokoja od roku 2024. 28. október je štátnym sviatkom od roku 2021, nikdy ale nebol dňom pracovného pokoja.", "Aktuálne chce vládna koalícia v rámci konsolidácie verejných financií zrušiť aj Deň boja za slobodu a demokraciu 17. november ako deň pracovného pokoja. Získať by na tom mohla až 155 miliónov eur."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "má", "je", "má", "nie je", "je", "zrušiť"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/754438-slovenska-ma-privela-sviatkov-vlada-chysta-skrty-slovaci-pridu-o-dva-volne-dni-aj-tak-zarabame-a-robime-vela-protestuju-odborari/", "https://eures.europa.eu/eures-services/chat-eures-advisers/public-holidays-overview_en", "https://eures.europa.eu/eures-services/chat-eures-advisers/public-holidays-overview_en", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko/statne-sviatky/", "https://www.teraz.sk/slovensko/den-ustavy-sr-by-viac-nemal-byt-dnom/758948-clanok.html", "https://sita.sk/k-statnym-sviatkom-pribudne-28-oktober-volno-v-praci-ani-priplatky-vsak-necakajte/", "https://domov.sme.sk/c/23499389/rusenie-statnych-sviatkov-ficova-vlada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:13.785116+00:00"}
{"id": "vr18208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18208", "speaker": "Miroslav Benko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-benko", "statement": "... do roku 2010, keď bol celkový dlh mesta 47 percent, a potom v roku 2014 je pravda, že 29 percent, ale našťastie nás zachránili peniaze od Národnej diaľničnej spoločnosti 8 miliónov eur, a potom mesto Prešov takisto za pozemky pod bývalým Tescom dostalo peniaze...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dlh mesta Prešov dosiahol v roku 2010 skutočne 47 % a v roku 2014 klesol na 29,1 %. Na konci roka 2013 sa takisto objavila správa, že na rokovaní mestského zastupiteľstva prešovskí poslanci schválili zámer predaja pozemkov Národnej diaľničnej spoločnosti, na ktorých sa bude stavať úsek diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Za predaj mesto podľa záverečného účtu za rok 2014 získalo 7 928 950,23 eur ( .pdf , s. 21). Odpredaj pozemkov pod obchodným domom Tesco však mesto schválilo už v roku 2006 za približne 3 880 369 eur (116,9 mil. Sk). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dlh mesta Prešov dosiahol v roku 2010 skutočne 47 % a v roku 2014 klesol na 29,1 %. Na konci roka 2013 sa takisto objavila správa, že na rokovaní mestského zastupiteľstva prešovskí poslanci schválili zámer predaja pozemkov Národnej diaľničnej spoločnosti, na ktorých sa bude stavať úsek diaľnice D1 Prešov západ – Prešov juh. Za predaj mesto podľa záverečného účtu za rok 2014 získalo 7 928 950,23 eur ( .pdf , s. 21). Odpredaj pozemkov pod obchodným domom Tesco však mesto schválilo už v roku 2006 za približne 3 880 369 eur (116,9 mil. Sk). Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2014", "pozemkov", ".pdf", "Tesco"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=1950&y=2010", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=1950&y=2014", "https://presov.korzar.sme.sk/c/7018314/presov-ziska-za-pozemky-pod-dialnicou-osem-milionov.html", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=730934", "https://spis.korzar.sme.sk/c/4485811/pozemky-pod-tescom-predali-poslanci-za-117-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:37.821447+00:00"}
{"id": "vr37766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37766", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A čo je najpodstatnejšie, môže Ústavný súd rozhodnúť o tom, že je nelegitímny (Gen. prokurátor zvolený verejnou voľbou pozn.).", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V článku sme.sk , týkajúceho sa sťažnosti na tajnú voľbu prokurátora, počas ktorej bol vyhotovený fotografický záznam hlasovacieho lístka, sa píše: \"Sťažnosť podanú skupinou poslancov za Smer označil Ústavný súd SR ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a zjavne neopodstatnenú . Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podanie poslancov NR SR za stranu Smer pre porušenie ich ústavných práv pri výkone poslaneckého mandátu pri tajnej voľbe generálneho prokurátora 2. decembra minulého roka.\" V článku pravda.sk sa píše: \"Smer žiada predsedu parlamentu, aby pri opakovanej voľbe generálneho prokurátora na budúci utorok zabezpečil riadny výkon tajnej voľby poslanca a aby do nej nikto nezasahoval. Upozornil, že ak by sa situácia vyvíjala naďalej protiprávne, Ústavný súd SR môže o pár mesiacov vyniesť verdikt, že takto zvolený prokurátor bol do funkcie ustanovený v rozpore s Ústavou SR . \"Bude to mať ďalekosiahle následky na výkon práce generálnej prokuratúry,\" dodal.\" Keďže ide o špekuláciu o možnom rozhodnutí Ústavného súdu SR, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V článku sme.sk , týkajúceho sa sťažnosti na tajnú voľbu prokurátora, počas ktorej bol vyhotovený fotografický záznam hlasovacieho lístka, sa píše: \"Sťažnosť podanú skupinou poslancov za Smer označil Ústavný súd SR ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a zjavne neopodstatnenú . Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol podanie poslancov NR SR za stranu Smer pre porušenie ich ústavných práv pri výkone poslaneckého mandátu pri tajnej voľbe generálneho prokurátora 2. decembra minulého roka.\" V článku pravda.sk sa píše: \"Smer žiada predsedu parlamentu, aby pri opakovanej voľbe generálneho prokurátora na budúci utorok zabezpečil riadny výkon tajnej voľby poslanca a aby do nej nikto nezasahoval. Upozornil, že ak by sa situácia vyvíjala naďalej protiprávne, Ústavný súd SR môže o pár mesiacov vyniesť verdikt, že takto zvolený prokurátor bol do funkcie ustanovený v rozpore s Ústavou SR . \"Bude to mať ďalekosiahle následky na výkon práce generálnej prokuratúry,\" dodal.\" Keďže ide o špekuláciu o možnom rozhodnutí Ústavného súdu SR, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5757724/ustavny-sud-odmietol-staznost-na-tajnu-volbu-prokuratora.html#ixzz1HveAKNvp", "http://spravy.pravda.sk/fico-odtajnenie-volby-prokuratora-nikdy-nepodporime-p0q-/sk_domace.asp?c=A101203_115215_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:48.631106+00:00"}
{"id": "vr37611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37611", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Povedzte mi jedného politika, ktorý povedal a dal čestné slovo, že ten byt predá a dá finančné prostriedky na charitu. Povedzte mi jedného.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem Figeľa sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenie iného politika, ktorý by sa chystal byt po vznesení pochybností o jeho nadobudnutí predať a venovať peniaze na charitu, prípadne takého, ktorý by to aspoň sľúbil. Niektoré podobné prípady pridelenia bytov politikom uvádza portál sme.sk .", "analysis_paragraphs": ["Okrem Figeľa sa nám nepodarilo nájsť vyjadrenie iného politika, ktorý by sa chystal byt po vznesení pochybností o jeho nadobudnutí predať a venovať peniaze na charitu, prípadne takého, ktorý by to aspoň sľúbil. Niektoré podobné prípady pridelenia bytov politikom uvádza portál sme.sk ."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5581449/figel-da-svoj-byt-na-charitu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:18.185321+00:00"}
{"id": "vr30477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30477", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Veď 3 mesiace, 2 mesiace, mesiac pred výpoveďami lekárov, aj 2 dni pred výpoveďami lekárov, 29.11. pán minister povedal, že akútna aj plánovaná starostlivosť bude zabezpečená.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podarilo sa nám nájsť nasledovné informácie o vyjadreniach Uhliarika:", "analysis_paragraphs": ["Podarilo sa nám nájsť nasledovné informácie o vyjadreniach Uhliarika:"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["29. septembra 2011", "SITA zo 4. októbra 2011", "SITA z 29. novembra 2011"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6076086/lekari-podaju-2411-vypovedi-nemocniciam-hrozi-kolaps.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/vypovede-neohrozia-podla-uhliarika-akutnu-starostlivost.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/starostlivost-o-pacienta-bude-zabezpec/434638-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:50.218131+00:00"}
{"id": "vr27331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27331", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2002 až 2004 na Slovensku niekoľkým podnikateľským subjektom a fyzickým osobám bola odňatá bezpečnostná previerka práve vzhľadom na kontakty týchto ľudí na scientologickú sektu. Pretože bezpečnostný úrad (NBÚ, pozn.) považoval takéto kontakty za mimoriadne bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK cituje ustanovenia Vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č.331/2004 Z.z. o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného zamestnanca :\n\n§ 26\n\nUkončenie bezpečnostnej previerky\n\n(2) Ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.\n\n(3) V rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom, že sa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami , skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenie o možnosti podať odvolanie.\n\nV zmysle Zákona NR SR č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vydaný Zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu .\n\nDo tohto zoznamu patria aj Súhrnné zoznamy osôb, ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke a vybrané údaje osôb,ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke (stupeň utajenia Dôverné,oblasť utajenia podľa § 1 písm.i) Nariadenia vlády SR č.216/2004 Z.z.,ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností s odôvodnením, že by mohlo prísť k poškodeniu štátnych záujmov,verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky .\n\nZ tohoto dôvodu nemá Demagog.SK prístup ku Súhrnnému zoznamu osôb,ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke a preto celkom jasne ani ku Rozhodnutiu o ukončení bezpečnostnej previerky , ktoré môže byť vydané len vo vťahu k osobe,ktorá bezpečnostnú previerku logicky už mala.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK cituje ustanovenia Vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č.331/2004 Z.z. o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného zamestnanca :", "§ 26", "Ukončenie bezpečnostnej previerky", "(2) Ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.", "(3) V rozhodnutí podľa odseku 2 musí byť uvedené ustanovenie, podľa ktorého úrad rozhodol o tom, že sa osoba nemôže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami , skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený úrad pri hodnotení dôkazov a poučenie o možnosti podať odvolanie.", "V zmysle Zákona NR SR č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vydaný Zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu .", "Do tohto zoznamu patria aj Súhrnné zoznamy osôb, ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke a vybrané údaje osôb,ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke (stupeň utajenia Dôverné,oblasť utajenia podľa § 1 písm.i) Nariadenia vlády SR č.216/2004 Z.z.,ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností s odôvodnením, že by mohlo prísť k poškodeniu štátnych záujmov,verejných záujmov alebo právom chránených záujmov štátneho orgánu, a tým k jednoduchej ujme na záujmoch Slovenskej republiky .", "Z tohoto dôvodu nemá Demagog.SK prístup ku Súhrnnému zoznamu osôb,ktorým bol vydaný certifikát o bezpečnostnej previerke a preto celkom jasne ani ku Rozhodnutiu o ukončení bezpečnostnej previerky , ktoré môže byť vydané len vo vťahu k osobe,ktorá bezpečnostnú previerku logicky už mala."], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č.331/2004 Z.z.", "o personálnej bezpečnosti a o skúške bezpečnostného zamestnanca", "Zákona NR SR č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Zoznam utajovaných skutočností v pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu", "Nariadenia vlády SR č.216/2004 Z.z.,ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-215", "http://www.nbusr.sk/sk/o-urade/informacie-pre-verejnost/zoznam-utajovanych-skutocnosti-v-p-sobnosti-nbu.html", "file:///C:/Users/MINO/Downloads/04-z216.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:04.093190+00:00"}
{"id": "vr14174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14174", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "...každý deň sa o zdravie našich pacientov stará okolo 20 000 sestier.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Národné centrum zdravotníckych informácií informuje o počte zdravotných sestier na Slovensku - celkovo 31 166. Číslo sa značne odlišuje od skutočnosti, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národné centrum zdravotníckych informácií informuje o počte zdravotných sestier na Slovensku - celkovo 31 166. Číslo sa značne odlišuje od skutočnosti, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Národné centrum zdravotníckych informácií"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:59.355337+00:00"}
{"id": "48657", "numeric_id": 48657, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48657", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Ja som odchovaný na dvojtisícročnej židovsko-kresťanskej tradícii a ich učení a toto (registrované partnerstvá, pozn.) jednoducho presahuje tento rámec .", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek protestným hlasom mnohých predstaviteľov, cirkev vo svojom oficiálnom učení vyjadruje konzistentný a opakovaný nesúhlas s registrovanými partnerstvami pre osoby rovnakého pohlavia. Kvôli týmto skutočnostiam hodnotíme výrok poslanca Gyimesiho ako pravdivý. Je ale potrebné pripomenúť, že tá istá tradícia, ktorú spomína poslanec Gyimesi nebránila mnohým iným vysokým predstaviteľom cirkví vyjadriť svoju podporu registrovaným partnerstvám a to vrátane samotného pápeža Františka.\n\nDiskusia o registrovaných partnerstvách je v kontexte kresťanských cirkví živá a postoje sa líšia naprieč jednotlivými denomináciami ako aj krajinami. Oficiálne stanoviská Konferenice biskupov Slovenska aj stanovisko Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku hovoria proti uznávaniu zväzkov pre páry rovnakého pohlavia. Konferencia biskupov Slovenska vo svojom staršom stanovisku hovorí, že sa nemôže stotožniť so zrovnoprávnením spolužitia homosexuálov s rodinami založenými na manželstve. V novšom stanovisku zase hovorí, že právne uznávanie a ekonomická podpora zväzkov pre páry rovnakého pohlavia vysiela “dezorientujúce posolstvo”. Pastorálne stanovisko Evanjelickej cirkvi sa zase vyjadruje explicitný nesúhlas so zriadením inštitútu registrovaného partnerstva, s právom uzatvárať manželstvo pre homosexuálne páry a s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi.\n\nMnoho vysokých predstaviteľov týchto cirkví sa však v minulosti vyjadrilo pozitívne voči možnosti zavedenia registrovaných partnerstiev či dokonca manželstiev. Medzi najznámejších advokátov LGBTI+ ľudí na Slovensku patrí evanjelická farárka Anna Polcková, ktorá sa dlhodobo vyjadruje podporne voči LGBTI+ témam, alebo evanjelický kňaz Jakub Pavlus, ktorý podporil manželstvá LGBTI+ a prišiel pre svoje názory o prácu farára. Vo svete tiež nie je podpora predstaviteľov cirkvi zriedkavou záležitosťou. V Nemecku sa napríklad vyše 100 katolíckych predstaviteľov prihlásilo ku komunite LGBTI+ a v Belgicku flámski biskupi povolili požehnanie zväzkov pre páry rovnakého pohlavia. Najvýznamnejšia podpora pre registrované partnerstvá prišla od najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi, pápeža Františka.\n\nV dokumentárnom filme s názvom Francesco sa pápež na adresu registrovaných partnerstiev vyjadril nasledovne: \"Homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. Sú to božie deti... Čo potrebujeme, je zákon o registrovaných partnerstvách, aby týmto spôsobom boli právne krytí,\" Pápež ďalej uviedol, že sa registrovaných partnerstiev aj v minulosti \"zastával\". K pápežovým vyjadreniam o registrovaných partnerstvách zaujal neskôr postoj aj Vatikánsky štátny sekretariát, ktorý rozoslal pápežským nunciom list, v ktorom sú citované pápežove výroky označené za vytrhnuté z kontextu. Dokument zároveň zdôrazňuje, že na oficiálnom odmietavom postoji cirkvi voči akýmkoľvek homosexuálnym zväzkom sa nič nemení.\n\nProti zväzkom párov rovnakého pohlavia hovoria aj oficiálne cirkevné dokumenty, upozornil na to cirkevný analytik Imrich Gazda pre Denník N : V roku 2003 vydala Kongregácia pre náuku viery dokument týkajúci sa registrovaných partnerstiev, v ktorom sa priamo píše, že akokoľvek je cirkev pre “gejov a lesby” prijímajúca, civilné zväzky dvoch mužov alebo dvoch žien neschvaľuje. „Cirkev učí, že rešpekt voči homosexuálnym osobám v nijakom prípade nemôže viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov.“píše sa v dokumente.\n\nVýkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Kňaz Ziolkovský sa hovorí , že pápežové vyjadrenia nemenia katolícke učenie cirkvi a náuka katolíckej cirkvi aj k tejto téme sa nachádza v katechizme. Katechizmus katolíckej cirkvi síce hovorí, že homosexuálne vzťahy treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim, v tej istej časti odkazuje na tieto vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, homosexuálne úkony označuje za nezriadené a proti prirodzenému zákonu a hovorí, že ich v nijakom prípade nemožno schvaľovať.\n\nVýrok o „tradícii” by sa dal vysvetliť aj ako pochopenie historického postoja kresťanstva v jeho dvoj-tisícročnej existencii, počas ktorej boli homosexuálne zväzky v takmer absolútnej väčšine odmietané, avšak inštitút registrovaných partnerstiev je historicky úplne nová vec. Na druhej strane mnohé krajiny v európe s rovnakou židovsko-kresťanskou tradíciou majú dnes registrované partnerstvá uzákonené, ako napríklad prevažne katolícke krajiny ako Írsko alebo Portugalsko .", "analysis_paragraphs": ["Napriek protestným hlasom mnohých predstaviteľov, cirkev vo svojom oficiálnom učení vyjadruje konzistentný a opakovaný nesúhlas s registrovanými partnerstvami pre osoby rovnakého pohlavia. Kvôli týmto skutočnostiam hodnotíme výrok poslanca Gyimesiho ako pravdivý. Je ale potrebné pripomenúť, že tá istá tradícia, ktorú spomína poslanec Gyimesi nebránila mnohým iným vysokým predstaviteľom cirkví vyjadriť svoju podporu registrovaným partnerstvám a to vrátane samotného pápeža Františka.", "Diskusia o registrovaných partnerstvách je v kontexte kresťanských cirkví živá a postoje sa líšia naprieč jednotlivými denomináciami ako aj krajinami. Oficiálne stanoviská Konferenice biskupov Slovenska aj stanovisko Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku hovoria proti uznávaniu zväzkov pre páry rovnakého pohlavia. Konferencia biskupov Slovenska vo svojom staršom stanovisku hovorí, že sa nemôže stotožniť so zrovnoprávnením spolužitia homosexuálov s rodinami založenými na manželstve. V novšom stanovisku zase hovorí, že právne uznávanie a ekonomická podpora zväzkov pre páry rovnakého pohlavia vysiela “dezorientujúce posolstvo”. Pastorálne stanovisko Evanjelickej cirkvi sa zase vyjadruje explicitný nesúhlas so zriadením inštitútu registrovaného partnerstva, s právom uzatvárať manželstvo pre homosexuálne páry a s možnosťou adopcie detí homosexuálnymi pármi.", "Mnoho vysokých predstaviteľov týchto cirkví sa však v minulosti vyjadrilo pozitívne voči možnosti zavedenia registrovaných partnerstiev či dokonca manželstiev. Medzi najznámejších advokátov LGBTI+ ľudí na Slovensku patrí evanjelická farárka Anna Polcková, ktorá sa dlhodobo vyjadruje podporne voči LGBTI+ témam, alebo evanjelický kňaz Jakub Pavlus, ktorý podporil manželstvá LGBTI+ a prišiel pre svoje názory o prácu farára. Vo svete tiež nie je podpora predstaviteľov cirkvi zriedkavou záležitosťou. V Nemecku sa napríklad vyše 100 katolíckych predstaviteľov prihlásilo ku komunite LGBTI+ a v Belgicku flámski biskupi povolili požehnanie zväzkov pre páry rovnakého pohlavia. Najvýznamnejšia podpora pre registrované partnerstvá prišla od najvyššieho predstaviteľa Katolíckej cirkvi, pápeža Františka.", "V dokumentárnom filme s názvom Francesco sa pápež na adresu registrovaných partnerstiev vyjadril nasledovne: \"Homosexuáli majú právo byť súčasťou rodiny. Sú to božie deti... Čo potrebujeme, je zákon o registrovaných partnerstvách, aby týmto spôsobom boli právne krytí,\" Pápež ďalej uviedol, že sa registrovaných partnerstiev aj v minulosti \"zastával\". K pápežovým vyjadreniam o registrovaných partnerstvách zaujal neskôr postoj aj Vatikánsky štátny sekretariát, ktorý rozoslal pápežským nunciom list, v ktorom sú citované pápežove výroky označené za vytrhnuté z kontextu. Dokument zároveň zdôrazňuje, že na oficiálnom odmietavom postoji cirkvi voči akýmkoľvek homosexuálnym zväzkom sa nič nemení.", "Proti zväzkom párov rovnakého pohlavia hovoria aj oficiálne cirkevné dokumenty, upozornil na to cirkevný analytik Imrich Gazda pre Denník N : V roku 2003 vydala Kongregácia pre náuku viery dokument týkajúci sa registrovaných partnerstiev, v ktorom sa priamo píše, že akokoľvek je cirkev pre “gejov a lesby” prijímajúca, civilné zväzky dvoch mužov alebo dvoch žien neschvaľuje. „Cirkev učí, že rešpekt voči homosexuálnym osobám v nijakom prípade nemôže viesť k schvaľovaniu homosexuálneho správania alebo k právnemu uznaniu homosexuálnych zväzkov.“píše sa v dokumente.", "Výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska Kňaz Ziolkovský sa hovorí , že pápežové vyjadrenia nemenia katolícke učenie cirkvi a náuka katolíckej cirkvi aj k tejto téme sa nachádza v katechizme. Katechizmus katolíckej cirkvi síce hovorí, že homosexuálne vzťahy treba prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim, v tej istej časti odkazuje na tieto vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, homosexuálne úkony označuje za nezriadené a proti prirodzenému zákonu a hovorí, že ich v nijakom prípade nemožno schvaľovať.", "Výrok o „tradícii” by sa dal vysvetliť aj ako pochopenie historického postoja kresťanstva v jeho dvoj-tisícročnej existencii, počas ktorej boli homosexuálne zväzky v takmer absolútnej väčšine odmietané, avšak inštitút registrovaných partnerstiev je historicky úplne nová vec. Na druhej strane mnohé krajiny v európe s rovnakou židovsko-kresťanskou tradíciou majú dnes registrované partnerstvá uzákonené, ako napríklad prevažne katolícke krajiny ako Írsko alebo Portugalsko ."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku", "stanovisku", "stanovisko", "vyjadruje podporne", "manželstvá LGBTI+", "prihlásilo ku komunite LGBTI+", "požehnanie zväzkov", "vyjadril", "postoj", "Denník N", "hovorí", "Katechizmus katolíckej cirkvi", "Írsko", "Portugalsko"], "url": ["https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-kbs/c/stanovisko-kbs-k-vyhlaseniu-papezskej-rady-pre-rodinu-homosexualne-osoby-50", "https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-kbs/c/vyhlasenie-konferencie-biskupov-slovenska-ku-kauze-coman", "https://www.ecav.sk/aktuality/oznamy/pastoralne-stanovisko-k-temam-suvisiacim-so-sexualnou-etikou", "https://domov.sme.sk/c/22449341/evanjelici-spustili-peticiu-na-podporu-fararky-ktora-obhajuje-prava-lgbt.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/174819-knaz-ktory-podporil-manzelstva-lgbt-sa-vratil-na-slovensko", "https://www.postoj.sk/97593/vyse-100-katolickych-predstavitelov-v-nemecku-sa-prihlasilo-ku-komunite-lgbt", "https://www.reuters.com/world/europe/flemish-catholic-bishops-defying-vatican-approve-blessing-same-sex-unions-2022-09-20/", "https://www.teraz.sk/spravy/papez-prvykrat-verejne-podporil-regi/501991-clanok.html", "https://dennikn.sk/2126226/papez-mlci-to-dolezite-uz-povedal/?ref=list", "https://dennikn.sk/2101520/papez-podporil-registrovane-partnerstva-nasi-biskupi-a-konzervativni-krestania-zatial-mlcia/?ref=list", "https://dennikn.sk/2101520/papez-podporil-registrovane-partnerstva-nasi-biskupi-a-konzervativni-krestania-zatial-mlcia/?ref=list", "https://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&in=KKC", "https://www.theguardian.com/world/2015/may/23/gay-marriage-ireland-yes-vote", "http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/8688503.stm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:35.438127+00:00"}
{"id": "vr26774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26774", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Bolo zistené, je to verejný register, ktorý podávajú a vlastne vypĺňajú sami sudcovia, že každá piata osoba na súde je v rodinnom vzťahu. V blízkom vzťahu. A tie ostatné osoby sú vo vzťahu. Je to myslím rok 2012 od 2004. Transparentcy zisťovala aj spätne.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To ci je alebo nie je sudca v príbuzenskom vztahu s iným sudcom sa dá zistit len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznacit mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov, ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vztah k inému sudcovi ci zamestnancovi na súdoch 277 z nich, ciže každý piaty . \" Blog Transparency International uvádza, že \" Z deklarovaných 276 rodinných vztahov ide v 55 percentách prípadov o vztah k dalšiemu sudcovi . Dalšia pätina vztahov sa týka vyšších súdnych úradníkov. Zvyšok sú najmä vztahy k administratívnych pozíciám ako sú asistenti ci súdni tajomníci.\". Taktiež ja pravda,že sudcovia sami vyplnajú tieto údaje \" Blízke osoby sa nahlasujú v každorocných majetkových priznaniach . Sudcovia majú uviest osoby, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov alebo ministerstva ci organizácií v pôsobnosti ministerstva (napr. aj väznice). Za blízku osobu sa považujú príbuzní v priamom rade (rodicia, deti, vnúcatá) ako aj súrodenec ci manžel. Respektíve osoby, ktoré sú v podobne blízkom vztahu. Sudcovia vo výkazoch ale nemusia konkrétne uviest, aký presne vztah príbuznosti to je.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["To ci je alebo nie je sudca v príbuzenskom vztahu s iným sudcom sa dá zistit len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznacit mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov, ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vztah k inému sudcovi ci zamestnancovi na súdoch 277 z nich, ciže každý piaty . \" Blog Transparency International uvádza, že \" Z deklarovaných 276 rodinných vztahov ide v 55 percentách prípadov o vztah k dalšiemu sudcovi . Dalšia pätina vztahov sa týka vyšších súdnych úradníkov. Zvyšok sú najmä vztahy k administratívnych pozíciám ako sú asistenti ci súdni tajomníci.\". Taktiež ja pravda,že sudcovia sami vyplnajú tieto údaje \" Blízke osoby sa nahlasujú v každorocných majetkových priznaniach . Sudcovia majú uviest osoby, ktoré sú sudcami, zamestnancami súdov alebo ministerstva ci organizácií v pôsobnosti ministerstva (napr. aj väznice). Za blízku osobu sa považujú príbuzní v priamom rade (rodicia, deti, vnúcatá) ako aj súrodenec ci manžel. Respektíve osoby, ktoré sú v podobne blízkom vztahu. Sudcovia vo výkazoch ale nemusia konkrétne uviest, aký presne vztah príbuznosti to je.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["otvorenesudy.sk", "blogu", "Transparency", "každorocných majetkových priznaniach"], "url": ["http://otvorenesudy.sk/", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html", "http://www.sudnarada.gov.sk/mps-2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:53.392395+00:00"}
{"id": "vr34738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34738", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "a napokon treba povedať, že KDH v parlamente, keď sa tento zákon (zákon o štátnom jazyku, pozn.) schvaľoval, táto novela zákona schvaľovala, tak hlasoval za túto novelu zákona,", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982) - tretie čítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku : Z KDH sa 6 poslancov zdržalo hlasovania a traja poslanci hlasovali proti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 982) - tretie čítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku : Z KDH sa 6 poslancov zdržalo hlasovania a traja poslanci hlasovali proti."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=25416"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:09.996487+00:00"}
{"id": "vr16942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16942", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Viete koľko ide na platy ľudí na Slovensku? Iba 39% (z HDP, pozn.), zbytok ide firmám a štátu.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov Eurostatu o tzv. Employee Compensation (kompenzácia zamestnancov) môžeme vypočítať aké sú celkové (hrubé) náklady na platy. Celková suma sa následne porovnáva voči celkovému HDP, čiže hodnote všetkých produktov a služieb vyprodukovaných v krajine. Pre rok 2016 bola pre Slovensko táto hodnota na úrovni 39,3 % HDP. Údaj potvrdzujú aj viaceré médiá, ktoré s takýmto číslom narábajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Eurostatu o tzv. Employee Compensation (kompenzácia zamestnancov) môžeme vypočítať aké sú celkové (hrubé) náklady na platy. Celková suma sa následne porovnáva voči celkovému HDP, čiže hodnote všetkých produktov a služieb vyprodukovaných v krajine. Pre rok 2016 bola pre Slovensko táto hodnota na úrovni 39,3 % HDP. Údaj potvrdzujú aj viaceré médiá, ktoré s takýmto číslom narábajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Employee Compensation", "Trend", "komentoval"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Distribution_of_income_at_current_market_prices,_2016_(%25_share_of_GDP)_YB17.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/National_accounts_and_GDP", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-39/preco-mame-nizke-platy.html", "https://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/74745-firmam-rastu-zisky-na-ukor-platov-ludi-stat-chce-zmenu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:41.719881+00:00"}
{"id": "vr15406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15406", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To je kompetencia národných štátov, chrániť tú časť hranice, ktorá je zároveň schengenská...", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 15 Kódexu (.pdf) schengenských hraníc hovorí, že \" Členské štáty nasadia na vykonávanie kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 7 až 14 tak, aby zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú úroveň \". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Schengenská dohoda bola podpísaná v roku 1985. Išlo o dohodu medzi Nemeckom, Francúzskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom, ktorej cieľom bol \" dosiahnuť zrušenie kontrol na spoločných hraniciach pri pohybe štátnych príslušníkov členských štátov Európskych spoločenstiev a uľahčiť pohyb tovaru a služieb \". ( Schengenská dohoda , (.pdf)) Dohoda sa vykonáva na základe Schengenského dohovoru (.pdf), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1995. K Dohovoru sa postupne pripájali ďalšie európske štáty, členy Európksej únie, ale aj štáty ktoré členmi nie sú (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Slovensko sa stalo členom Schengenu spolu s Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom 21. decembra 2007. Schengen bol v roku 1999 začlenený do rámca EU. Príkladom toho, že členské štáty EU musia splniť kritérá, aby mohli byť plnohodnotnými členmi Schengenského priestoru sú Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré zatiaľ v Schengene nie sú. K prijatiu štáty musia absolvovať schengenské hodnotenie správneho uplatňovania predpisov vo všetkých dotknutých oblastiach, ako je oblasť pozemných, vzdušných a morských hraníc, policajnej spolupráce, alebo ochrany osobných údajov. O rozšírení priestoru sa rozhodnú členské štáty, ktoré na zasadaniach Rady EU musia jednomyseľne schváliť žiadosť kandidujúcich štátov. Vonkajšie hranice Schengenského priestoru sú definované ako pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami.", "analysis_paragraphs": ["Článok 15 Kódexu (.pdf) schengenských hraníc hovorí, že \" Členské štáty nasadia na vykonávanie kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 7 až 14 tak, aby zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú úroveň \". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Schengenská dohoda bola podpísaná v roku 1985. Išlo o dohodu medzi Nemeckom, Francúzskom, Belgickom, Holandskom a Luxemburskom, ktorej cieľom bol \" dosiahnuť zrušenie kontrol na spoločných hraniciach pri pohybe štátnych príslušníkov členských štátov Európskych spoločenstiev a uľahčiť pohyb tovaru a služieb \". ( Schengenská dohoda , (.pdf)) Dohoda sa vykonáva na základe Schengenského dohovoru (.pdf), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1995. K Dohovoru sa postupne pripájali ďalšie európske štáty, členy Európksej únie, ale aj štáty ktoré členmi nie sú (Nórsko, Island, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Slovensko sa stalo členom Schengenu spolu s Českou republikou, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom 21. decembra 2007. Schengen bol v roku 1999 začlenený do rámca EU. Príkladom toho, že členské štáty EU musia splniť kritérá, aby mohli byť plnohodnotnými členmi Schengenského priestoru sú Cyprus, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko, ktoré zatiaľ v Schengene nie sú. K prijatiu štáty musia absolvovať schengenské hodnotenie správneho uplatňovania predpisov vo všetkých dotknutých oblastiach, ako je oblasť pozemných, vzdušných a morských hraníc, policajnej spolupráce, alebo ochrany osobných údajov. O rozšírení priestoru sa rozhodnú členské štáty, ktoré na zasadaniach Rady EU musia jednomyseľne schváliť žiadosť kandidujúcich štátov. Vonkajšie hranice Schengenského priestoru sú definované ako pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Kódexu", "Schengenská dohoda", "Schengenského dohovoru", "členom Schengenu", "plnohodnotnými členmi", "hodnotenie", "rozhodnú", "Vonkajšie hranice"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32016R0399&from=SK", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Schengenska%20dohoda.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Schengensky%20dohovor.pdf", "https://www.euroskop.cz/300/sekce/co-je-schengen/", "https://www.euroskop.cz/742/sekce/aktualni-stav/", "http://www.minv.sk/?hodnotiaci_proces", "http://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/rozsirenie-schengenu-je-nejasne-020804/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:42000A0922(02)&from=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:20.710385+00:00"}
{"id": "vr27429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27429", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Keď strana (SaS, pozn.) vznikala bola tu ponuka, aby som vstúpil do strany, ja som povedal, že do strany nevstúpim.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaj o tom, že Andrej Kiska dostal takúto ponuku od strany SaS potvrdzujú vyjadrenia Kisku a osobne nám ich potvrdil aj asistent predsedu strany SaS Filip Vačko. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý. Je pravdou, že A. Kiska sa už v období predchádzajúcom volebnej kampani profiloval ako nestranícky a občiansky kandidát. A. Kiska samotný udal za príklad jeho reakciu na ponuku zo strany SaS od R. Sulíka a ďalších dvoch strán v období roku 2010, kedy mu bolo ponúknuté významné členstvo v ich štruktúrach. A. Kiska na základe svojho presvedčenia tieto ponuky odmietol. Ohľadom prípadnej podpory z politických strán sa vyjadril, že ho ,,teší”, ale priamo ju nevyhľadával, ani nebude.( sme.sk , kiska.blog.sme.sk ). Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaj o tom, že Andrej Kiska dostal takúto ponuku od strany SaS potvrdzujú vyjadrenia Kisku a osobne nám ich potvrdil aj asistent predsedu strany SaS Filip Vačko. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý. Je pravdou, že A. Kiska sa už v období predchádzajúcom volebnej kampani profiloval ako nestranícky a občiansky kandidát. A. Kiska samotný udal za príklad jeho reakciu na ponuku zo strany SaS od R. Sulíka a ďalších dvoch strán v období roku 2010, kedy mu bolo ponúknuté významné členstvo v ich štruktúrach. A. Kiska na základe svojho presvedčenia tieto ponuky odmietol. Ohľadom prípadnej podpory z politických strán sa vyjadril, že ho ,,teší”, ale priamo ju nevyhľadával, ani nebude.( sme.sk , kiska.blog.sme.sk ). Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "kiska.blog.sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6439955/kiska-na-prezidentov-sme-zatial-stastie-nemali.html", "http://kiska.blog.sme.sk/c/322110/Chcem-porazit-Fica.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:20.560751+00:00"}
{"id": "vr14787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14787", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "(...) predsednícke miesta vo výboroch (..) tak z tých nedostali (ĽS Naše Slovensko, pozn.) žiadne (...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ĽS NS so 14 mandátmi nezískala ani jedného predsedu výboru. Nižšie uvedený zoznam potvrdzuje slová Richarda Vašečku. Zoznam predsedov výborov NR SR Mandátový a imunitný výbor NR SR- Raši, Richard (SMER – SD) Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií- Poliačik, Martin (SaS) Výbor NR SR pre európske záležitosti- Blaha, Ľuboš (SMER – SD) Ústavnoprávny výbor NR SR- Madej, Róbert (SMER – SD) Výbor NR SR pre financie a rozpočet- Kamenický, Ladislav (SMER – SD) Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti- Kiššová, Jana (SaS) Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie- Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj- Kollár, Boris (SME RODINA) Výbor NR SR pre sociálne veci- Bašistová, Alena (-zvolená za stranu SIEŤ) Výbor NR SR pre zdravotníctvo- Zelník, Štefan (SNS) Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť- Hrnko, Anton (SNS) Zahraničný výbor NR SR- Šebej, František (MOST-HÍD) Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport- Petrák, Ľubomír (SMER – SD) Výbor NR SR pre kultúru a médiá- Jarjabek, Dušan (SMER – SD) Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny- Jurinová, Erika (OĽaNO) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ- Galko, Ľubomír (SaS) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS- Lipšic, Daniel (OĽaNO) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva- Vašečka, Richard (OĽaNO) Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ- Krajniak, Milan (SME RODINA) Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ĽS NS so 14 mandátmi nezískala ani jedného predsedu výboru. Nižšie uvedený zoznam potvrdzuje slová Richarda Vašečku. Zoznam predsedov výborov NR SR Mandátový a imunitný výbor NR SR- Raši, Richard (SMER – SD) Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií- Poliačik, Martin (SaS) Výbor NR SR pre európske záležitosti- Blaha, Ľuboš (SMER – SD) Ústavnoprávny výbor NR SR- Madej, Róbert (SMER – SD) Výbor NR SR pre financie a rozpočet- Kamenický, Ladislav (SMER – SD) Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti- Kiššová, Jana (SaS) Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie- Csicsai, Gabriel (MOST-HÍD) Výbor NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj- Kollár, Boris (SME RODINA) Výbor NR SR pre sociálne veci- Bašistová, Alena (-zvolená za stranu SIEŤ) Výbor NR SR pre zdravotníctvo- Zelník, Štefan (SNS) Výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť- Hrnko, Anton (SNS) Zahraničný výbor NR SR- Šebej, František (MOST-HÍD) Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport- Petrák, Ľubomír (SMER – SD) Výbor NR SR pre kultúru a médiá- Jarjabek, Dušan (SMER – SD) Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny- Jurinová, Erika (OĽaNO) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ- Galko, Ľubomír (SaS) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS- Lipšic, Daniel (OĽaNO) Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva- Vašečka, Richard (OĽaNO) Výbor NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ- Krajniak, Milan (SME RODINA) Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Zoznam predsedov výborov NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:26.763942+00:00"}
{"id": "vr27199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27199", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme zásoby plynu na 95 dní, čo je presne podľa smerníc EÚ.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nariadenie (nie smernica ako hovorí Fico) o zaistení dodávok plynu hovoria o aspoň 30 dňoch. Fico hovorí o trojnásobku. Je však pravdou, že ak by teoreticky malo Slovensko zásoby plynu až na 95 dní, nariadenie EÚ by splnilo podľa požiadaviek. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nariadenie (nie smernica ako hovorí Fico) o zaistení dodávok plynu hovoria o aspoň 30 dňoch. Fico hovorí o trojnásobku. Je však pravdou, že ak by teoreticky malo Slovensko zásoby plynu až na 95 dní, nariadenie EÚ by splnilo podľa požiadaviek. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["obsahujú", "minimálne", "nariadenie", "uviedol", "Amanda Paul", "Štúdia", "zverejnená"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:265:0009:0023:sk:PDF", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291277-nudzove-zasoby-ropy-bude-mat-pod-palcom-nova-agentura/", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:295:0001:0022:SK:PDF", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310914-eurokomisar-neocakava-prerusenie-dodavok-plynu-do-europy/", "http://www.dw.de/freezing-europe-feels-russian-gas-shortage/a-15725079", "http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/slovak_republic_2011.pdf", "http://www.info.sk/sprava/31401/eu-sa-obava-toho-ze-rusko-zastavi-dodavky-plynu-na-ukrajinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:16.635050+00:00"}
{"id": "vr29424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29424", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme pristúpili k zníženiu odvodov o 170 miliónov eur a dnes je reálne stav taký, že človek, ktorý má povedzme minimálnu mzdu alebo niečo nad minimálnu mzdu, tak vďaka zníženiu zdravotných odvodov, dostane prakticky 13-ty plat a vôbec sa to nedotkne ceny práce pre zamestnávateľa, ako takého.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od nového roka sú zamestnanci so mzdou do 380 eur oslobodení od platby zdravotného poistenia. U zamestnancov s minimálnou mzdou môže úspora dosiahnuť zhruba 384 eur, teda približne jeden mesačný plat. Náklady tohto zákona boli vyčíslené v doložke vplyvov návrhu zákona na 146.2 milióna eur a nie ako uvádza Robert Fico 170 mil. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý. Zdravotné odvody sa znižovali od 1. januára 2015, pričom vládny návrh zákona týkajúci sa zdravotného poistenia bol v Národnej rade SR schválený 28. novembra 2014. Pri súčasnej úrovni minimálnej mzdy na úrovni 380 € zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia zdravotné odvody. Zamestnávateľ pri doterajších odvodoch 10 % z hrubej mzdy ušetrí 38€ a zamestnanec pri doterajšom odvode 4 % z hrubej mzdy ušetrí 15,2 €. Podľa Doložky vplyvov tohto zákona ( .rtf , s.4) sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015 vo výške 146,2 milióna eur. Mesačný zárobok by sa po tejto úprave mal u nízkopríjmových zamestnancov do 570 € zvýšiť o 32 € , čo v prepočte na dvanásť kalendárnych mesiacov činí 384 €, čiže môžeme potvrdiť tvrdenie o tzv. trinástom plate. Podľa tohto zákona ( .rtf , s.3) sa odpočítateľná položka v plnej výške udeľuje zamestnancom so mzdou do 380 €. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € až 570 € sa odpočítateľná položka znižuje s rastom príjmu. Pokiaľ príjem vzrastie o jedno euro, odpočítateľná položka sa znižuje o dve eurá. Pri mzde nad 570 € je odpočítateľná položka nulová. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € - 570 € už platí odvody zamestnanec aj zamestnávateľ, avšak v nižšej výške, než doteraz. Zamestnávateľa sa táto úprava skutočne z hľadiska ceny práce nedotkne. Odpočítateľná položka sa týka len pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ( .rtf , s.2). Netýka sa dohodárov ani živnostníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od nového roka sú zamestnanci so mzdou do 380 eur oslobodení od platby zdravotného poistenia. U zamestnancov s minimálnou mzdou môže úspora dosiahnuť zhruba 384 eur, teda približne jeden mesačný plat. Náklady tohto zákona boli vyčíslené v doložke vplyvov návrhu zákona na 146.2 milióna eur a nie ako uvádza Robert Fico 170 mil. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý. Zdravotné odvody sa znižovali od 1. januára 2015, pričom vládny návrh zákona týkajúci sa zdravotného poistenia bol v Národnej rade SR schválený 28. novembra 2014. Pri súčasnej úrovni minimálnej mzdy na úrovni 380 € zamestnávateľ ani zamestnanec neplatia zdravotné odvody. Zamestnávateľ pri doterajších odvodoch 10 % z hrubej mzdy ušetrí 38€ a zamestnanec pri doterajšom odvode 4 % z hrubej mzdy ušetrí 15,2 €. Podľa Doložky vplyvov tohto zákona ( .rtf , s.4) sa predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v roku 2015 vo výške 146,2 milióna eur. Mesačný zárobok by sa po tejto úprave mal u nízkopríjmových zamestnancov do 570 € zvýšiť o 32 € , čo v prepočte na dvanásť kalendárnych mesiacov činí 384 €, čiže môžeme potvrdiť tvrdenie o tzv. trinástom plate. Podľa tohto zákona ( .rtf , s.3) sa odpočítateľná položka v plnej výške udeľuje zamestnancom so mzdou do 380 €. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € až 570 € sa odpočítateľná položka znižuje s rastom príjmu. Pokiaľ príjem vzrastie o jedno euro, odpočítateľná položka sa znižuje o dve eurá. Pri mzde nad 570 € je odpočítateľná položka nulová. Pri zamestnancoch so mzdou medzi 380 € - 570 € už platí odvody zamestnanec aj zamestnávateľ, avšak v nižšej výške, než doteraz. Zamestnávateľa sa táto úprava skutočne z hľadiska ceny práce nedotkne. Odpočítateľná položka sa týka len pracovníkov, ktorí vykonávajú pracovnú činnosť v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu ( .rtf , s.2). Netýka sa dohodárov ani živnostníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["schválený", ".rtf", "32 €", ".rtf", ".rtf"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5265", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407682", "http://www.etrend.sk/financie/lacni-zamestnanci-budu-este-lacnejsi-od-januara-im-stat-odpusti-zdravotne.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=408027", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=408027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:28.219374+00:00"}
{"id": "vr16317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16317", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...časť opozície na základe aj toho zákona dáva podnet povedzme na Mizíka, na ďalších poslancov ĽS NS len kvôli vyjadreniam...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V januári 2017 sa stala účinnou novela trestného zákona známa i s prídomkom \"protiextrémistická\". Podľa dostupných informácii využil protiextrémistickú novelu opozičný poslanec Ondrej Dostál, ktorý podal trestné oznámenie na poslanca Uhríka. V iných prípadoch trestného stíhania poslancov ĽS NS pre extrémizmus sme sa k nejakým menám opozičných poslancov ako oznamovateľov trestných činov nedopátrali. Navyše Bugárom spomínané trestné stíhanie bolo začaté policajnými orgánmi ex offo. Trestné stíhania sa týkajú podozrení z extrémistických prejavov, pričom dochádza k naplneniu skutkových podstát rôznych trestných činov. V prípade Mizíka ide navyše o podozrenie z prečinu výroby extrémistického materiálu, čo už za vyjadrenie nemôžeme považovať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V marci 2017 podal na poslanca Uhríka (ĽS NS) poslanec Ondrej Dostál (SaS) trestné oznámenie za jeho výroky v relácii \"O 5 minút 12\". Dôvodom malo byť podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu založenia, podporovania a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona, alebo prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona. V máji 2017 policajný vyšetrovateľ obvinil poslanca ĽS NS Stanislava Mizíka z prečinu „výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia.“ Vtedy však opozícia poukázala na spôsob, akým polícia vyzvala na „súčinnosť“ člena parlamentu. Nepáčilo sa im, že voči poslancovi zasiahla počas zasadnutia parlamentného výboru. Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Tökölyová sa vyjadrila , že „polícia začala konať ex offo koncom minulého týždňa pre podozrenie zo spáchania prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia“. Polícia v máji tohto roka vzniesla obvinenie aj voči Milanovi Mazurekovi – za trestný čin podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu alebo etnickej skupine. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky v žilinskom rádiu Frontinus na adresu Rómov. Najprv sa výrokmi zaoberala žilinská polícia, neskôr spis prebrala NAKA a v januári začala trestné stíhanie. Z verejných zdrojov nemáme informácie o tom, kto dal podnet polícii na trestné stíhanie, prípadne či začala konať ex offo. Mandátový a imunitný výbor NR SR už vlani v decembri rozhodol, že poslanci Milan Mazurek a Stanislav Mizík (obaja ĽSNS) sa musia ospravedlniť v pléne parlamentu za výroky, ktoré povedali ešte počas októbrovej schôdze. Podnet na poslancov už vtedy podal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), podľa ktorého sa poslanci výrokmi vysmievajú zo židovského národa. V týchto prípadoch, pravda, išlo o disciplinárne, nie trestné, stíhanie. Danko sa tiež odvoláva na protiextrémistickú legislatívu: \" Poukázal, že hanobenie rasy a národa je trestný čin, ktorý by mal byť riadne potrestaný. Poslancovi však za výroky v pléne hrozí iba pokuta vo výške tisíc eur.\" Treba tiež dodať, že trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia nebol zavedený poslednou novelou (len sa rozšírila jeho aplikácia aj na prípady hanobenia osôb pre ich politické presvedčenie). Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V januári 2017 sa stala účinnou novela trestného zákona známa i s prídomkom \"protiextrémistická\". Podľa dostupných informácii využil protiextrémistickú novelu opozičný poslanec Ondrej Dostál, ktorý podal trestné oznámenie na poslanca Uhríka. V iných prípadoch trestného stíhania poslancov ĽS NS pre extrémizmus sme sa k nejakým menám opozičných poslancov ako oznamovateľov trestných činov nedopátrali. Navyše Bugárom spomínané trestné stíhanie bolo začaté policajnými orgánmi ex offo. Trestné stíhania sa týkajú podozrení z extrémistických prejavov, pričom dochádza k naplneniu skutkových podstát rôznych trestných činov. V prípade Mizíka ide navyše o podozrenie z prečinu výroby extrémistického materiálu, čo už za vyjadrenie nemôžeme považovať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V marci 2017 podal na poslanca Uhríka (ĽS NS) poslanec Ondrej Dostál (SaS) trestné oznámenie za jeho výroky v relácii \"O 5 minút 12\". Dôvodom malo byť podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu založenia, podporovania a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona, alebo prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa Trestného zákona. V máji 2017 policajný vyšetrovateľ obvinil poslanca ĽS NS Stanislava Mizíka z prečinu „výroby extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia.“ Vtedy však opozícia poukázala na spôsob, akým polícia vyzvala na „súčinnosť“ člena parlamentu. Nepáčilo sa im, že voči poslancovi zasiahla počas zasadnutia parlamentného výboru. Hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Tökölyová sa vyjadrila , že „polícia začala konať ex offo koncom minulého týždňa pre podozrenie zo spáchania prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia“. Polícia v máji tohto roka vzniesla obvinenie aj voči Milanovi Mazurekovi – za trestný čin podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu alebo etnickej skupine. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky v žilinskom rádiu Frontinus na adresu Rómov. Najprv sa výrokmi zaoberala žilinská polícia, neskôr spis prebrala NAKA a v januári začala trestné stíhanie. Z verejných zdrojov nemáme informácie o tom, kto dal podnet polícii na trestné stíhanie, prípadne či začala konať ex offo. Mandátový a imunitný výbor NR SR už vlani v decembri rozhodol, že poslanci Milan Mazurek a Stanislav Mizík (obaja ĽSNS) sa musia ospravedlniť v pléne parlamentu za výroky, ktoré povedali ešte počas októbrovej schôdze. Podnet na poslancov už vtedy podal predseda parlamentu Andrej Danko (SNS), podľa ktorého sa poslanci výrokmi vysmievajú zo židovského národa. V týchto prípadoch, pravda, išlo o disciplinárne, nie trestné, stíhanie. Danko sa tiež odvoláva na protiextrémistickú legislatívu: \" Poukázal, že hanobenie rasy a národa je trestný čin, ktorý by mal byť riadne potrestaný. Poslancovi však za výroky v pléne hrozí iba pokuta vo výške tisíc eur.\" Treba tiež dodať, že trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia nebol zavedený poslednou novelou (len sa rozšírila jeho aplikácia aj na prípady hanobenia osôb pre ich politické presvedčenie). Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["podal", "opozícia", "vyjadrila", "verejných", "zdrojov", "Podnet", "odvoláva"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/poslanec-za-sas-podal-trestne-oznamenie-na-uhrika-z-kotlebovej-lsns/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-18/zitnanskej-protiextremisticka-novela-po-prvykrat-v-praxi.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417396-policia-sa-zaobera-komentarmi-poslanca-mizika-o-vyznamenanych/", "https://www.aktuality.sk/clanok/424507/elitni-policajti-z-naka-stihaju-kotlebovho-poslanca-mazureka/", "https://medialne.etrend.sk/radia/pre-vyroky-v-rozhlasovej-relacii-stiha-poslanca-mazureka-naka.html", "https://dennikn.sk/133305/kotlebov-poslanec-mizik-kadruje-vyznamenanych-podla-povodu-prokuratura-to-preveri/", "http://tv.hnonline.sk/politika/850694-on-je-zid-trpel-ako-zid-danko-ide-stihat-matovica-a-kotlebovcov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:56.317244+00:00"}
{"id": "42278", "numeric_id": 42278, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42278", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som aj na rozdiel od iných predsedov (Najvyššieho súdu SR, pozn.) pojednával. Teraz pani predsedníčka Švecová vôbec nepojednáva.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Súčasná predsedníčka Najvyššieho súdu SR JUDr. Daniela Švecová , ktorá je predsedníčkou od 2. októbra 2014, vyniesla 32 rozhodnutí a momentálne je evidovaná v jednom pojednávaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná predsedníčka Najvyššieho súdu SR JUDr. Daniela Švecová , ktorá je predsedníčkou od 2. októbra 2014, vyniesla 32 rozhodnutí a momentálne je evidovaná v jednom pojednávaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-02-19", "analysis_sources": {"text": ["JUDr. Daniela Švecová", "32 rozhodnutí", "jednom pojednávaní."], "url": ["https://www.nsud.sk/predseda-najvyssieho-sudu-sr/", "https://otvorenesudy.sk/judges/1297?l=sk#indicators-2013", "https://otvorenesudy.sk/hearings?judges=JUDr.+Daniela+%C5%A0vecov%C3%A1&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:20.458974+00:00"}
{"id": "vr32294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32294", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Snáď až na jednu stranu, ktorá to možno trochu spochybňuje, či euro nechať alebo nie, je to na komplet politickým spektrom máme zhodu.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. P. Frešo má pravdepodobne na mysli stranu Sloboda a Solidarita , ktorá však priamo nespochybňuje, či euro ponechať. Hovorkyňa SAS sa pre agentúru SITA vyjadrila (4. 11. 2011): \"SaS nie je ani proti EÚ, ani proti euru, ale sme za striktné dodržiavanie existujúcich pravidiel.\" Ostatné politické strany sa zhodujú v názoroch na zachovanie eura a podporujú aj stabilizačné mechanizmy, naprieč politickým spektorom, vrátane opozičnej strany SDKÚ, ktorej predsedom je P. Frešo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. P. Frešo má pravdepodobne na mysli stranu Sloboda a Solidarita , ktorá však priamo nespochybňuje, či euro ponechať. Hovorkyňa SAS sa pre agentúru SITA vyjadrila (4. 11. 2011): \"SaS nie je ani proti EÚ, ani proti euru, ale sme za striktné dodržiavanie existujúcich pravidiel.\" Ostatné politické strany sa zhodujú v názoroch na zachovanie eura a podporujú aj stabilizačné mechanizmy, naprieč politickým spektorom, vrátane opozičnej strany SDKÚ, ktorej predsedom je P. Frešo."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Sloboda a Solidarita", "SITA", "politické strany"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/eurovalu-hlasi-podporu-aj-cast-nasej-opozicie/", "http://m.topky.sk/cl/100535/1290623/SaS-nie-je-proti-EU-ani-euru-ale-je-za-dodrziavanie-pravidiel", "http://www.euroinfo.gov.sk/eurovalu-hlasi-podporu-aj-cast-nasej-opozicie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:13.434191+00:00"}
{"id": "43980", "numeric_id": 43980, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43980", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Dnes zo strany niektorých opozičných strán SaS, OĽaNO a Sme rodina padla verejná výzva k premiérovi Pellegrinimu, aby zvolal okrúhly stôl, kde by sme prediskutovali návrhy.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V deň odvysielania relácie vyzvali lídri opozičných strán OĽaNO, SaS a Sme rodina premiéra Petra Pellegrini, aby usporiadal okrúhly stôl a hľadal riešenia na zlepšenie situácie na polícii, prokuratúre a v súdnictve. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V deň odvysielania relácie vyzvali lídri opozičných strán OĽaNO, SaS a Sme rodina premiéra Petra Pellegrini, aby usporiadal okrúhly stôl a hľadal riešenia na zlepšenie situácie na polícii, prokuratúre a v súdnictve. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["vyzvali"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2025647-opozicia-vyzvala-pellegriniho-aby-zvolal-okruhly-stol-chcu-riesit-korupciu-v-policii-a-sudnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:11.110048+00:00"}
{"id": "vr34187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34187", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prezidentská kampaň, tak ako je upravená v zákone, je až vtedy, keď sa vyhlásia voľby.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentská kampaň resp. volebná kampaň začína skutočne podľa predloženej novely, po vyhlásení voľby. Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je definovaná kampaň § 2: \"(1) Volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia,2) koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.1) Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. (2) Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.\" Ide o volebnú kampaň a teda aj o prezidentskú kampaň, ktorá sa skutočne začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. V súčasnosti platný zákon hovorí o začiatku prezidentskej kampani 15 dní pred začiatkom volieb. Zákon 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky definuje kampaň a jej začiatok nasledovne: \" Kampaň pred voľbou (ďalej len \"kampaň\") sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby . Kampaňou sa rozumie činnosť kandidátov, politických strán a hnutí, prípadne ďalších subjektov v prospech voľby kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odsekov 4 a 5, hromadných informačných prostriedkov, veľkoplošných nosičov, plagátov a iných nosičov informácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezidentská kampaň resp. volebná kampaň začína skutočne podľa predloženej novely, po vyhlásení voľby. Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je definovaná kampaň § 2: \"(1) Volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia,2) koalície politických strán a politických hnutí a kandidátov smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.1) Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety. (2) Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.\" Ide o volebnú kampaň a teda aj o prezidentskú kampaň, ktorá sa skutočne začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. V súčasnosti platný zákon hovorí o začiatku prezidentskej kampani 15 dní pred začiatkom volieb. Zákon 46/1999 Z.z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky definuje kampaň a jej začiatok nasledovne: \" Kampaň pred voľbou (ďalej len \"kampaň\") sa začína 15 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom voľby . Kampaňou sa rozumie činnosť kandidátov, politických strán a hnutí, prípadne ďalších subjektov v prospech voľby kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odsekov 4 a 5, hromadných informačných prostriedkov, veľkoplošných nosičov, plagátov a iných nosičov informácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["novely", "46/1999 Z.z."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660", "http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20sposobe%20volby%20prezidenta%20SR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:09.443925+00:00"}
{"id": "vr31616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31616", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "No neprekvapilo ma to mňa samého, ja keď som počúval tie hlasy z regiónov, tak som povedal, že akonáhle to povedia ešte verejnejšie, takže sa budem uchádzať o predsedu SDKÚ DS.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúru na post predsedu SDKÚ-DS prijal na základe podpory miestnych zväzov, ktorú vopred deklaroval ako podmienku. SITA (Pravda.sk): Bratislavský župan a poslanec NR SR Pavol Frešo zváži kandidatúru na predsedu strany, ak bude mať podporu z regiónov. \"Pokiaľ bude tá podpora z regiónov jasná, tak by som to zvážil,\" povedal Frešo pre TA3.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúru na post predsedu SDKÚ-DS prijal na základe podpory miestnych zväzov, ktorú vopred deklaroval ako podmienku. SITA (Pravda.sk): Bratislavský župan a poslanec NR SR Pavol Frešo zváži kandidatúru na predsedu strany, ak bude mať podporu z regiónov. \"Pokiaľ bude tá podpora z regiónov jasná, tak by som to zvážil,\" povedal Frešo pre TA3."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/freso-bude-kandidovat-za-predsedu-sdku-ak-ho-podporia-regiony-pt5-/sk_domace.asp?c=A120410_204909_sk_domace_p29", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-55465610-freso-ma-podporu-20-miestnych-zvazov-zitnanska-dosial-troch", "http://spravy.pravda.sk/freso-bude-kandidovat-za-predsedu-sdku-ak-ho-podporia-regiony-pt5-/sk_domace.asp?c=A120410_204909_sk_domace_p29#ixzz1tXULdKf4", "http://www.sme.sk/c/6343098/freso-bude-kandidovat-za-predsedu-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:41.168865+00:00"}
{"id": "vr14963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14963", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Navrhovali sme (opozícia, pozn.), aby sa napríklad rozšírila monopolná daň aj o SkyToll, teda diaľničné mýto. Veď to je monopol. A kto je za ním? No jedna finančná skupina a jeden oligarcha z Ružomberku.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic sa pokúšal o zavedenie monopolnej dane pre spoločnosť SkyToll dvakrát- v rokoch 2014 a 2015, avšak ani raz neuspel, pretože parlament neposunul jeho návrhy do druhého čítania ani v jednom prípade. Za spoločnosťou SkyToll čiastočne stojí aj podnikateľ Fiľo, ktorý vlastní aj ružomberské papierne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Hospodárske noviny informoval , že 2. apríla 2014 \" opozičný poslanec NR SR Daniel Lišpic (nezaradený) dnes neuspel v parlamente so svojím návrhom na zavedenie monopolnej dane pre prevádzkovateľa mýtneho systému a návratom k rovnej dani. Plénum Národnej rady (NR) SR neposunulo do druhého čítania jeho návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach \". Za návrh hlasovalo 46 členov opozície (všetci prítomní z KDH, OĽaNO a MOST-HÍD, z SDKÚ-DS len jeden hlasoval za, z nezaradených 11/19) Keďže má SkyToll ako jediný vyberateľ cestného mýta na Slovensku monopol, \" Lipšic (...) navrhol zavedenie osobitného odvodu pre správcu elektronického mýta. Mal byť vo výške 0,976 % mesačne, čo by ročne predstavovalo necelých 12 %. \" Denník ďalej píše, že Lipšic \" zároveň chcel novelou rozdeliť doterajší osobitný odvod pre regulované spoločnosti. Vyššiu daň by platili tzv. prirodzené monopoly, ku ktorým zaraďuje zdravotné poisťovne, distribúciu a prepravu plynu a elektriny či práve správu mýtneho systému. Ostatné regulované subjekty by platili rovnaký osobitný odvod ako doteraz .\" Informovali o tom aj TASR , alebo denník Pravda . Lipšic sa o zavedenie monopolnej dane pre SkyToll pokúšal aj druhýkrát, vo februári 2015 roku. Portál oPeniazoch.sk napísal, že \" opoziční poslanci NR SR Daniel Lipšic (nezaradený) a Igor Matovič (OĽaNO) dnes v parlamente neuspeli s návrhom na zavedenie monopolnej dane pre spoločnosti SkyToll a Paywell a návratom k rovnej dani. Plénum Národnej rady (NR) SR dnes neposunulo do druhého čítania návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. \" Za prerokovanie v druhom čítaní hlasovalo 33 opozičných poslancov (4/16 z KDH, 12/13 z OĽaNO, 7/13 z MOST-HÍD, 10/25 z nezaradených), 95 sa zdržalo hlasovania. O vlastníctve SkyToll je známe, že od roku 2015 je 100 %-ným vlastníkom podnikateľ Peter Syrovátko, ktorému 10 % podiel vo firme Ibertax odpredala J&T. Ibertax je väčšinovým akcionárom prevádzkovateľa systému SkyToll. Syrovátko vstúpil do SkyToll-u v 2012, kedy odkúpil 90 % firmy Ibertax. Pri vstupe Syrovátka do SkyToll priniesol Trend analýzu možných osobných prepojení firmy Ibertax a vlády:\" Vlastnícka štruktúra (Ibertax, pozn.) nikdy nebola zverejnená, avšak na rokovania o zmenách v mýtnom systéme na ministerstvo dopravy chodil okrem zástupcov J&T aj podnikateľ Milan Fiľo, ktorý je napríklad minoritným vlastníkom ružomberskej celulózky SCP. Mal mať kvôli sprivatizovanému SCP blízko k HZDS, neskôr ku KDH, ale jeho meno sa v médiách skloňuje v posledných rokoch v súvislosti s financovaním strany Smer-SD \" Ak teda pod oligarchom z Ružomberka myslel Lipšic Martina Fiľa, je aj druhá časť výroku pravdivá.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic sa pokúšal o zavedenie monopolnej dane pre spoločnosť SkyToll dvakrát- v rokoch 2014 a 2015, avšak ani raz neuspel, pretože parlament neposunul jeho návrhy do druhého čítania ani v jednom prípade. Za spoločnosťou SkyToll čiastočne stojí aj podnikateľ Fiľo, ktorý vlastní aj ružomberské papierne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Hospodárske noviny informoval , že 2. apríla 2014 \" opozičný poslanec NR SR Daniel Lišpic (nezaradený) dnes neuspel v parlamente so svojím návrhom na zavedenie monopolnej dane pre prevádzkovateľa mýtneho systému a návratom k rovnej dani. Plénum Národnej rady (NR) SR neposunulo do druhého čítania jeho návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach \". Za návrh hlasovalo 46 členov opozície (všetci prítomní z KDH, OĽaNO a MOST-HÍD, z SDKÚ-DS len jeden hlasoval za, z nezaradených 11/19) Keďže má SkyToll ako jediný vyberateľ cestného mýta na Slovensku monopol, \" Lipšic (...) navrhol zavedenie osobitného odvodu pre správcu elektronického mýta. Mal byť vo výške 0,976 % mesačne, čo by ročne predstavovalo necelých 12 %. \" Denník ďalej píše, že Lipšic \" zároveň chcel novelou rozdeliť doterajší osobitný odvod pre regulované spoločnosti. Vyššiu daň by platili tzv. prirodzené monopoly, ku ktorým zaraďuje zdravotné poisťovne, distribúciu a prepravu plynu a elektriny či práve správu mýtneho systému. Ostatné regulované subjekty by platili rovnaký osobitný odvod ako doteraz .\" Informovali o tom aj TASR , alebo denník Pravda . Lipšic sa o zavedenie monopolnej dane pre SkyToll pokúšal aj druhýkrát, vo februári 2015 roku. Portál oPeniazoch.sk napísal, že \" opoziční poslanci NR SR Daniel Lipšic (nezaradený) a Igor Matovič (OĽaNO) dnes v parlamente neuspeli s návrhom na zavedenie monopolnej dane pre spoločnosti SkyToll a Paywell a návratom k rovnej dani. Plénum Národnej rady (NR) SR dnes neposunulo do druhého čítania návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. \" Za prerokovanie v druhom čítaní hlasovalo 33 opozičných poslancov (4/16 z KDH, 12/13 z OĽaNO, 7/13 z MOST-HÍD, 10/25 z nezaradených), 95 sa zdržalo hlasovania. O vlastníctve SkyToll je známe, že od roku 2015 je 100 %-ným vlastníkom podnikateľ Peter Syrovátko, ktorému 10 % podiel vo firme Ibertax odpredala J&T. Ibertax je väčšinovým akcionárom prevádzkovateľa systému SkyToll. Syrovátko vstúpil do SkyToll-u v 2012, kedy odkúpil 90 % firmy Ibertax. Pri vstupe Syrovátka do SkyToll priniesol Trend analýzu možných osobných prepojení firmy Ibertax a vlády:\" Vlastnícka štruktúra (Ibertax, pozn.) nikdy nebola zverejnená, avšak na rokovania o zmenách v mýtnom systéme na ministerstvo dopravy chodil okrem zástupcov J&T aj podnikateľ Milan Fiľo, ktorý je napríklad minoritným vlastníkom ružomberskej celulózky SCP. Mal mať kvôli sprivatizovanému SCP blízko k HZDS, neskôr ku KDH, ale jeho meno sa v médiách skloňuje v posledných rokoch v súvislosti s financovaním strany Smer-SD \" Ak teda pod oligarchom z Ružomberka myslel Lipšic Martina Fiľa, je aj druhá časť výroku pravdivá."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "Za", "TASR", "denník Pravda", "oPeniazoch.sk", "hlasovalo", "odpredala", "Trend"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/587935-lipsic-v-parlamente-neuspel-monopolna-dan-pre-mytnu-firmu-nebude", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33772", "http://www.teraz.sk/ekonomika/d-lipsic-skytoll-monopolna-dan/79822-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310454-skytoll-chcu-zatazit-monopolnou-danou/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/153280/D-Lipsic-opat-neuspel-s-navrhom-na-zavedenie-monopolnej-dane-pre-SkyToll", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35275", "http://www.aktuality.sk/clanok/326356/slovenske-myto-uz-vlastni-cech-petr-syrovatko-j-t-uz-z-neho-vycuvalo/", "http://www.etrend.sk/firmy/kto-kupil-slovenske-myto.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:55.508766+00:00"}
{"id": "vr25474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25474", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme najvyššiu produktivitu práce vo V4.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistických údajov OECD z roku 2012 je poradie krajín V4 v prepočte produktivity práce na odpracovanú hodinu v bežných cenáchnásledovné:", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistických údajov OECD z roku 2012 je poradie krajín V4 v prepočte produktivity práce na odpracovanú hodinu v bežných cenáchnásledovné:"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:51.346081+00:00"}
{"id": "46339", "numeric_id": 46339, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46339", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pokiaľ z našeho dlhu 48 % ako sme vám odovzdali krajinu, smerujete podľa NBS k 62% percentnému dlhu alebo podľa IFP pán minister Heger oznámil 61 % HDP, tzn. idete nás o 13 alebo 14 % zadlžiť viac, ako sme vám krajinu dali", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 bol verejný dlh Slovenska na úrovni 48% HDP. Podľa Ministerstva financií sa verejný dlh ku koncu roku 2020 vyšplhá na 61,2%, podľa predikcie NBS až nad hranicu 62% HDP. V porovnaní s rokom 2019 ide teda o 13,2 resp. 14-percentný nárast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa ministerstva aj NBS-ky je dôvodom najmä koronakríza a s ňou súvisiace opatrenia. Rezort financií však upozorňuje aj na vplyv zmien v dôchodkovom systéme, ktoré prijala predošlá koalícia, ktorej súčasťou bol aj Peter Pellegrini. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 bol verejný dlh Slovenska na úrovni 48% HDP. Podľa Ministerstva financií sa verejný dlh ku koncu roku 2020 vyšplhá na 61,2%, podľa predikcie NBS až nad hranicu 62% HDP. V porovnaní s rokom 2019 ide teda o 13,2 resp. 14-percentný nárast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa ministerstva aj NBS-ky je dôvodom najmä koronakríza a s ňou súvisiace opatrenia. Rezort financií však upozorňuje aj na vplyv zmien v dôchodkovom systéme, ktoré prijala predošlá koalícia, ktorej súčasťou bol aj Peter Pellegrini. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vyšplhá", "predikcie"], "url": ["https://ec.europa.eu/slovakia/news/slovensko_potrebuje_plan_na_ozivenie_ekonomiky_a_ozdravenie_verejnych_financii_sk", "https://ec.europa.eu/slovakia/news/slovensko_potrebuje_plan_na_ozivenie_ekonomiky_a_ozdravenie_verejnych_financii_sk", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P3Q-2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:55.220632+00:00"}
{"id": "vr31556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31556", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Robili sa vždy prieskumy toho, čo najviac priťahuje zahraničných investorov na Slovensko. Na prvom mieste absolútne nízka a dobrá pracovná sila a až na treťom mieste bola rovná daň. Takže rovná daň nebola až taká dôležitá pre volanie investorov, ako to bola lacná pracovná sila na Slovensku.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico používa slovo \"vždy\". Dokážeme overit len posledný rok a pohlad investorov na to, co ich najviac pritahuje. Výrok hodnotíme ako neoveritelný, kedže nevieme ci sa v minulosti preferencie investorov nelíšili. SITA (SME) v clánku 'Prieskum: Zahranicní investori neupadli do krízy' píše „Lokalita Slovenska sa podla investorov vyznacuje najmä clenstvom v EÚ, ochotnými a produktívnymi pracovnými silami pracujúcimi za relatívne mierne náklady, ako aj dostupnostou a kvalitou lokálnych dodávatelov. Systém rovnej dane považujú zahranicné podniky už iba za mierne pozitívny faktor lokality.„ Organizátormi prieskumu boli Britská obchodná komora, Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora v Slovenskej republike, Rakúske velvyslanectvo-Obchodný radca, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Švédska obchodná komora v Slovenskej republike, Slovensko-rakúska obchodná komora a Taliansko-slovenská obchodná komora. Celý prieskum je dostupný vo formáte pdf. na stránke Euractiv.sk . Danové zataženie je hodnotené na 7. mieste spomedzi pozitívnych lokálnych faktorov, pred ním sú clenstvo v EÚ, produktivita pracovníkov, ochota pracovníkov podávat výkony, kvalifikácia pracovníkov, pracovné náklady, kvalita a disponibilita miestnych dodávatelov, v menovanom poradí. Ako najpozitívnejší lokálny faktor je podla investorov clenstvo Slovenska v EÚ, a až za ním všetko to co spadá pod kategóriu 'dobrá a kvalitná pracovná sila'.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico používa slovo \"vždy\". Dokážeme overit len posledný rok a pohlad investorov na to, co ich najviac pritahuje. Výrok hodnotíme ako neoveritelný, kedže nevieme ci sa v minulosti preferencie investorov nelíšili. SITA (SME) v clánku 'Prieskum: Zahranicní investori neupadli do krízy' píše „Lokalita Slovenska sa podla investorov vyznacuje najmä clenstvom v EÚ, ochotnými a produktívnymi pracovnými silami pracujúcimi za relatívne mierne náklady, ako aj dostupnostou a kvalitou lokálnych dodávatelov. Systém rovnej dane považujú zahranicné podniky už iba za mierne pozitívny faktor lokality.„ Organizátormi prieskumu boli Britská obchodná komora, Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora v Slovenskej republike, Rakúske velvyslanectvo-Obchodný radca, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Švédska obchodná komora v Slovenskej republike, Slovensko-rakúska obchodná komora a Taliansko-slovenská obchodná komora. Celý prieskum je dostupný vo formáte pdf. na stránke Euractiv.sk . Danové zataženie je hodnotené na 7. mieste spomedzi pozitívnych lokálnych faktorov, pred ním sú clenstvo v EÚ, produktivita pracovníkov, ochota pracovníkov podávat výkony, kvalifikácia pracovníkov, pracovné náklady, kvalita a disponibilita miestnych dodávatelov, v menovanom poradí. Ako najpozitívnejší lokálny faktor je podla investorov clenstvo Slovenska v EÚ, a až za ním všetko to co spadá pod kategóriu 'dobrá a kvalitná pracovná sila'."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Euractiv.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6314406/prieskum-zahranicni-investori-neupadli-do-krizy.html#ixzz1sDo8ZQN2", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/investori-na-slovensku-krizu-ustali-chcu-menej-korupcie-018939"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:50.242960+00:00"}
{"id": "vr16226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16226", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...ten príplatok za prácu v nedeľu máme aj my v programe.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe strany SaS z roku 2016 je zahrnutý aj príplatok za prácu v nedeľu ( .pdf , str. 11). SaS vo volebnom programe navrhuje: „Zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25%.“ Dodatok hovorí o tom, že mzdové zvýhodnenie za prácu existuje počas sviatkov. Momentálne je to na úrovni 50%, čo by strana SaS znížila na úroveň 25%. V súčasnosti neexistuje mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe strany SaS z roku 2016 je zahrnutý aj príplatok za prácu v nedeľu ( .pdf , str. 11). SaS vo volebnom programe navrhuje: „Zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25%.“ Dodatok hovorí o tom, že mzdové zvýhodnenie za prácu existuje počas sviatkov. Momentálne je to na úrovni 50%, čo by strana SaS znížila na úroveň 25%. V súčasnosti neexistuje mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe", ".pdf"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:10.260365+00:00"}
{"id": "vr26735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26735", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Pokiaľ neboli naplnené podmienky na to, aby bolo možné niekoho vziať do väzby, tak pokiaľ by bol napriek tomu vzatý do väzby, tak zase štát musí hradiť takéto niečo ako nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátu.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak bola osoba vzatá do väzby a neboli naplnené všetky podmienky na to, aby ju bolo možné vziať do väzby, ide o nezákonné konanie , ktoré musí štát hradiť podľa zákona č. 514/2003 Z. z.", "analysis_paragraphs": ["Ak bola osoba vzatá do väzby a neboli naplnené všetky podmienky na to, aby ju bolo možné vziať do väzby, ide o nezákonné konanie , ktoré musí štát hradiť podľa zákona č. 514/2003 Z. z."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["nezákonné konanie", "č. 514/2003 Z. z."], "url": ["http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/poskodil-vas-stat.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-zodpovednosti-za-skodu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:59.579113+00:00"}
{"id": "vr38351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38351", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Jedno nedorozumenie, ktoré vzniklo minulý týždeň, že som nazval sestričky, ktoré doniesli petíciu, výletníčkami, to nie je pravda, tam jednoducho došlo k hrubému skresleniu, až by som povedal zámernému, zo strany jedného denníka a potom ostatné médiá to prevzali. Určite som sestričky takto nenazval.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sulík ironicky použil vetu \"výletníci s transparentmi\", no išlo o ironickú odpoveď na otázku redaktora. Nemožno tento výrok hodnotiť na základe ironického vyhlásenia. Vzhľadom na nejednoznačnosť situácie a chýbajúci jasný dôkaz o výroku Sulíka v spojitosti so sestričkami, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Celý tento incident zachytáva video (v čase 3:00, pozn.), ktoré spravil denník SME. R. Sulík sa počas prevzatia petície z rúk Marie Lévyovej, prezidentky Slovenskej komory sestier a lekárskych asistentiek vyjadril, že autobus na ktorom, prišli blokuje vjazd do garáže NR SR. Načo prezidentka okamžite reagovala: \"My tu nie sme autobusmi.\" Zastali sa jej aj niektorí novinári, ktorí tvrdili, že tým autobusom mali prísť \"výletníci, turisti.\" Načo R. Sulík ironicky dodal: \"Áno, vystúpili výletníci, mali v rukách transparenty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sulík ironicky použil vetu \"výletníci s transparentmi\", no išlo o ironickú odpoveď na otázku redaktora. Nemožno tento výrok hodnotiť na základe ironického vyhlásenia. Vzhľadom na nejednoznačnosť situácie a chýbajúci jasný dôkaz o výroku Sulíka v spojitosti so sestričkami, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Celý tento incident zachytáva video (v čase 3:00, pozn.), ktoré spravil denník SME. R. Sulík sa počas prevzatia petície z rúk Marie Lévyovej, prezidentky Slovenskej komory sestier a lekárskych asistentiek vyjadril, že autobus na ktorom, prišli blokuje vjazd do garáže NR SR. Načo prezidentka okamžite reagovala: \"My tu nie sme autobusmi.\" Zastali sa jej aj niektorí novinári, ktorí tvrdili, že tým autobusom mali prísť \"výletníci, turisti.\" Načo R. Sulík ironicky dodal: \"Áno, vystúpili výletníci, mali v rukách transparenty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zachytáva video"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5897109/sestry-odovzdali-peticiu-sulika-trapil-autobus.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:24.133324+00:00"}
{"id": "vr27954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27954", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale viem, že trebárs SMK je pečené varené v maďarských televíziách. Na maďarské televízie sa to (moratórium, pozn.) vzťahovať nebude.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že maďarské televízie, ktoré v minulosti viackrát poskytli vysielací priestor predstaviteľom Strany maďarskej komunity (SMK), nie sú povinné rešpektovať žiadne zákony prijaté NR SR, vrátane volebného moratória, pretože pôsobnosť týchto pravidiel sa viaže len na územie SR. Jedným zo zmien zakotvených v nových kódexoch je aj rozšírenie volebného moratória pre parlamentné voľby. Ako však spomína aj Gábor Gál, \"počas moratória sa napríklad môžu politici voličom prihovoriť cez zahraničné televízne stanice a zákon sa tak dá ľahko obísť.“", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že maďarské televízie, ktoré v minulosti viackrát poskytli vysielací priestor predstaviteľom Strany maďarskej komunity (SMK), nie sú povinné rešpektovať žiadne zákony prijaté NR SR, vrátane volebného moratória, pretože pôsobnosť týchto pravidiel sa viaže len na územie SR. Jedným zo zmien zakotvených v nových kódexoch je aj rozšírenie volebného moratória pre parlamentné voľby. Ako však spomína aj Gábor Gál, \"počas moratória sa napríklad môžu politici voličom prihovoriť cez zahraničné televízne stanice a zákon sa tak dá ľahko obísť.“"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["moratória", "spomína", "zverejnených", "Bárdosa", "diskutoval", "samosprávy"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-7&sprava=parlament-schvalil-nove-volebne-zakony", "http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html", "http://www.youtube.com/channel/UCWgT4xilFwHwwF_D2W28sEg", "http://www.youtube.com/watch?v=WhDxLvwr6yQ&list=PLWE0fPYB0-oDSbLS9SEnc257_CdUDwvkc", "http://www.youtube.com/watch?v=QNT6gi-2_tg", "http://www.youtube.com/watch?v=9OzEkyQHp8s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:28.265688+00:00"}
{"id": "vr35700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35700", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani predsedníčka vlády, keď sa robí, keď sa robí, ak dovolíte malé vysvetlenie. Keď sa robí PPP projekt a my sme urobili PPP projekt medzi Nitrou a Zvolenom, ktorý je najlepší projekt v Európe. Je vyhlásený.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year.", "analysis_paragraphs": ["PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["PFI Award"], "url": ["http://www.pfiawards.com/winners.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:18.638669+00:00"}
{"id": "vr28268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28268", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko sme tie sankcie (na Ruskú federáciu, pozn.) odsúhlasili.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že všetky tri kola sankcií boli (aj s pripomienkami) všetkými členskými krajinami schválené. Ide o regulácie, ktoré sa vzťahujú na všetky krajina EÚ 28. V piatok 5. septembra 2014 bolo navyše schválené (veľvyslancami) tretie kolo sankcií, ktoré bolo oficiálne podpísané hlavnými predstaviteľmi EÚ 28 8. septembra 2014 a do platnosti vstúpili 12. septembra zverejnením vo vestníku EÚ. Voči tretiemu kolu spomínaných sankcií SR vyjadrila viacero pripomienok , no nakoniec boli aj z našej strany schválené. Druhé kolo sankcií schválili jednotliví veľvyslanci pri EÚ 29. júla 2014. Formálne tieto sankcie boli schválené ešte jednotlivými štátmi takzvanou tichou procedúrou, teda písomne členskými štátmi. Prvé kolo (.pdf, s.14) sankcií bolo schválené všetkými predsedami vlád EÚ 28 na zasadnutí Európskej rady 21.marca 2014, týkali sa 21 obyvateľov Ruska a Krymu, ktorým obmedzili možnosť cestovať do EÚ a zároveň im boli zmrazené majetky na území EÚ. V apríli 2014 došlo k ich rozšíreniu . Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že všetky tri kola sankcií boli (aj s pripomienkami) všetkými členskými krajinami schválené. Ide o regulácie, ktoré sa vzťahujú na všetky krajina EÚ 28. V piatok 5. septembra 2014 bolo navyše schválené (veľvyslancami) tretie kolo sankcií, ktoré bolo oficiálne podpísané hlavnými predstaviteľmi EÚ 28 8. septembra 2014 a do platnosti vstúpili 12. septembra zverejnením vo vestníku EÚ. Voči tretiemu kolu spomínaných sankcií SR vyjadrila viacero pripomienok , no nakoniec boli aj z našej strany schválené. Druhé kolo sankcií schválili jednotliví veľvyslanci pri EÚ 29. júla 2014. Formálne tieto sankcie boli schválené ešte jednotlivými štátmi takzvanou tichou procedúrou, teda písomne členskými štátmi. Prvé kolo (.pdf, s.14) sankcií bolo schválené všetkými predsedami vlád EÚ 28 na zasadnutí Európskej rady 21.marca 2014, týkali sa 21 obyvateľov Ruska a Krymu, ktorým obmedzili možnosť cestovať do EÚ a zároveň im boli zmrazené majetky na území EÚ. V apríli 2014 došlo k ich rozšíreniu . Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["podpísané", "vestníku", "pripomienok", "Druhé", "Prvé", "rozšíreniu"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/144839.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:JOL_2014_271_R_0002&from=EN", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-prezentovala-stanovisko-k-tretiemu-kolu-sankcii-eu-voci-rusku/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=OJ:JOL_2014_226_R_0003&from=EN", "http://www.consilium.europa.eu/press/press-releases/latest-press-releases/newsroomloaddocument?id=&lang=en&directory=CS/ec/&fileName=141758.pdf", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/west-imposes-new-sanctions-russia-ukraine-tensions-grow-301811"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:27.568528+00:00"}
{"id": "vr27735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27735", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006-10 počas môjho prvého mandátu som požiadal 11 ministrov mojej vlády, aby opustili vládu a nahradil som ich ďalšími ministrami.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už viackrát O5M12 (11. apríla 2010), O5M12 (11. novembra 2011) Zo všetkých 12 ministrov, ktorý nedokončili štvorročný mandát osem bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz. Jedného (Becík) stiahlo HZDS bez udania dôvodu, jeden (Valentovič) odstúpil z osobných dôvodov. Ďalší dvaja (Harabín a Kubiš) odišli z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov by boli v skutočnosti odvolaný, stále ide len o 10 ministrov, ktorých mohol premiér odvolať. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už viackrát O5M12 (11. apríla 2010), O5M12 (11. novembra 2011) Zo všetkých 12 ministrov, ktorý nedokončili štvorročný mandát osem bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz. Jedného (Becík) stiahlo HZDS bez udania dôvodu, jeden (Valentovič) odstúpil z osobných dôvodov. Ďalší dvaja (Harabín a Kubiš) odišli z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov by boli v skutočnosti odvolaný, stále ide len o 10 ministrov, ktorých mohol premiér odvolať. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk : Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z dvanástich ministrov osem odstúpilo za kauzu súvisiacu s plytvaním verejných peňazí . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "opustilo", "tvnoviny.sk", "Štefan Harabin (HZDS)", "odvolaný", "septembri", "odvolaným"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/32/jan-figel", "http://www.demagog.sk/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico/?ph=3", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=504517", "http://www.prezident.sk/?demisia-ministra-spravodlivosti-stefana-harabina-bratislava-prezidentsky-palac-23-6-2009", "http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml", "http://www.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html", "http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:12.032619+00:00"}
{"id": "vr35282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35282", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ak by nebola dodržaná koaličná dohoda, ktorá hovorila o tom, že vlastne všetky štyri poslanecké kluby dajú svojho jedného, svojho jedného zástupcu a spoločne sa nájde nejaký jeden koaličný kandidát na generálneho prokurátora a ak by vlastne táto dohoda nebola dodržaná a vlastne prešiel by kandidát opozície, tak v tom prípade by pravdepodobne to čo sa šušká bola naozaj pravda.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Oficiálna koaličná dohoda nehovorí explicitne o spoločnom kandidátovi vládnej koalície. Hovorí však o spoločnom postupe pri riešení dôležitých otázok: \"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada.\"\n\nInú dohodu, ktorá by hovorila o predložení společného kandidáta, sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna koaličná dohoda nehovorí explicitne o spoločnom kandidátovi vládnej koalície. Hovorí však o spoločnom postupe pri riešení dôležitých otázok: \"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada.\"", "Inú dohodu, ktorá by hovorila o predložení společného kandidáta, sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálna koaličná dohoda"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:30.667025+00:00"}
{"id": "vr28741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28741", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Toto mesto v roku 2008 malo rezervný fond vo výške 100 miliónov eur, z toho 50 miliónov eur bolo rezervovaných na nosný dopravný systém.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Záverečného účtu hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2008 malo mesto Bratislava k 31.12. 2008 v rezervnom fonde 3 194 704 000 Sk, čo predstavuje približne 106 miliónov Eur. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť účel, na ktorý boli tieto financie rezervované, z oficiálnych zdrojov mesta. Milan Ftáčnik však o strate 50 miliónovej rezervy na výstavbu električky v Petržalke informoval ešte v roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Záverečného účtu hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2008 malo mesto Bratislava k 31.12. 2008 v rezervnom fonde 3 194 704 000 Sk, čo predstavuje približne 106 miliónov Eur. Demagog.sk sa nepodarilo zistiť účel, na ktorý boli tieto financie rezervované, z oficiálnych zdrojov mesta. Milan Ftáčnik však o strate 50 miliónovej rezervy na výstavbu električky v Petržalke informoval ešte v roku 2010. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Záverečného účtu", "informoval"], "url": ["http://www.bratislava.sk/zaverecny-ucet-hlavneho-mesta-sr-bratislava-2008/d-11021032/p1=11050321", "http://bratislava.sme.sk/c/5396837/mesto-usetrilo-peniaze-na-elektricku-hltal-hokej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:11.643960+00:00"}
{"id": "vr16753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16753", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Som jediným nezávislým poslancom v zastupiteľstve samosprávneho kraja.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že Rudolf Kusý nikdy nebol a ani v súčasnosti nie členom žiadnej politickej strany. V aktuálnom zastupiteľstve Bratislavského kraja sa však nachádzajú ďalší štyria poslanci, ktorí kandidovali ako nezávislí. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. \" Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volené obvody podľa osobitného zákona.\" Za posledné funkčné obdobie počas predsedania Pavola Freša v čele Bratislavského VÚC má kraj 43 poslancov. Z týchto poslancov je nezávislých päť. Sú to Rudolf Kusý, Richard Červienka, Marián Haramia, Roman Maroš a Peter Švaral. Ostatní poslanci kandidovali za konkrétne strany, prípadne boli podporovaní viacerými politickými stranami súčasne. Najčastejšie kandidovali členovia zastupiteľstva za strany SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SAS, MOST - HÍD a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Rudolf Kusý nikdy nebol a ani v súčasnosti nie členom žiadnej politickej strany. V aktuálnom zastupiteľstve Bratislavského kraja sa však nachádzajú ďalší štyria poslanci, ktorí kandidovali ako nezávislí. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. \" Zastupiteľstvo je zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 až 15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volené obvody podľa osobitného zákona.\" Za posledné funkčné obdobie počas predsedania Pavola Freša v čele Bratislavského VÚC má kraj 43 poslancov. Z týchto poslancov je nezávislých päť. Sú to Rudolf Kusý, Richard Červienka, Marián Haramia, Roman Maroš a Peter Švaral. Ostatní poslanci kandidovali za konkrétne strany, prípadne boli podporovaní viacerými politickými stranami súčasne. Najčastejšie kandidovali členovia zastupiteľstva za strany SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SAS, MOST - HÍD a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-11", "analysis_sources": {"text": ["žiadnej", "Zastupiteľstvo", "obdobie"], "url": ["https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/rudolf-kusy/", "http://www.region-bsk.sk/samosprava-zastupitelstvo-bsk.aspx", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:03.850702+00:00"}
{"id": "vr15714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15714", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude pokračovať v podpore integrovaného a dlhodobého systému návratnej podpory národných investičných priorít SR prostredníctvom štruktúry Slovak Investment Holding.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica cez štruktúru Slovak Investment Holding spolufinancuje napr. obchvat Bratislavy sumou 28 miliónov eur. Štruktúra taktiež zastrešuje dotácie na svojpomocné budovanie obydlí a podporu sociálnych podnikov pre rómske osady vo výške 12 miliónov eur, ktoré vláda schválila v decembri 2016. Ide o návratné financie poskytnuté z Európskeho fondu pre strategické investície formou zvýhodneného úveru. V procese prípravy je podľa Ministerstva financií niekoľko dalších projektov, ktoré vláda plánuje spolufinancovať cez Slovak Investment Holding, ako napr. severný obchvat Prešova alebo úsek rýchlostnej cesty R2 s tunelom Soroška a taktiež projekty v oblasti energetiky. V týchto prípadoch, ale zatiaľ ide len o plány. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica cez štruktúru Slovak Investment Holding spolufinancuje napr. obchvat Bratislavy sumou 28 miliónov eur. Štruktúra taktiež zastrešuje dotácie na svojpomocné budovanie obydlí a podporu sociálnych podnikov pre rómske osady vo výške 12 miliónov eur, ktoré vláda schválila v decembri 2016. Ide o návratné financie poskytnuté z Európskeho fondu pre strategické investície formou zvýhodneného úveru. V procese prípravy je podľa Ministerstva financií niekoľko dalších projektov, ktoré vláda plánuje spolufinancovať cez Slovak Investment Holding, ako napr. severný obchvat Prešova alebo úsek rýchlostnej cesty R2 s tunelom Soroška a taktiež projekty v oblasti energetiky. V týchto prípadoch, ale zatiaľ ide len o plány. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["spolufinancuje", "zastrešuje", "plánuje", "založený", "vlastní", "písala", "návrhom"], "url": ["http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/410315-stat-chce-najprv-bratislavsky-obchvat-neskor-dalsie-cesty/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1125466-ministerstvo-vnutra-poskytne-dotacie-na-obydlia-v-osadach/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/405525-na-restart-unie-pojde-630-miliard-eur/", "http://asocfin.sk/wp-content/uploads/2015/06/Dej-SIH-Vyhne-jun-2.pdf", "https://www.szrb.sk/sk/dcerske-spolocnosti/", "https://veronikaremisova.blog.sme.sk/c/423902/mali-by-ste-vediet-ak-stat-z-vasich-dani-plati-pravnikovi-540-eur-za-hodinu.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5957"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:07.787364+00:00"}
{"id": "vr29952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29952", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Rakúsku minulý týždeň požiadalo štrnásťtisíc ľudí, prešlo do Rakúska minulý víkend štrnásťtisíc ľudí a len sedemsto požiadalo o azyl, všetci ostatní utekali ďalej.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že časť utečencov smeruje z Rakúska ďalej, a to najmä do Nemecka, lenže rakúskymi hranicami prešlo podľa informácií minulý týždeň viac ako 14 000 ľudí. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by len 700 ľudí požiadalo o azyl, naopak Reuters uvádza 700 ako počet ľudí, čo sa pokúsili v tomto období prejsť ďalej do Nemecka. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Už minulý týždeň sme overovali podobný výrok ministra Kaliňáka, podľa ktorého ešte týždeň predtým malo zo 14 tisíc len 700 požiadať o azyl. Jediným zdrojom tejto informácie, ktorý sa nám podarilo nájsť bol však práve Kaliňák, výrok sme preto hodnotili ako neoveriteľný. Dňa 14. septembra 2015 sa minister Kaliňák vyjadril pre denník SME , že počas predchádzajúceho víkendu rakúske hranice prekročilo 14 000 migrantov a 700 z nich požiadalo o azyl. V nedeľu 20. septembra uviedli TASR a SITA pre SME : \" Asi 10.700 utečencov prišlo dnes od polnoci do Rakúska z Maďarska, čo je viac ako za celú sobotu, pričom diaľnica vedúca cez hranicu je čiastočne uzavretá, informovala tlačová agentúra Reuters ,\" ktorá citovala hovorcu polície východorakúskej spolkovej krajiny Burgenland.V sobotu 19. septembra 2015 prišlo do Rakúska asi 10.500 utečencov.\" Takže už len za uplynulý víkend do Rakúska prišlo vyše 20-tisíc migrantov. Taktiež AL Jazeera uvádza, že do Rakúska prišlo za posledný víkend (12.-13. september) až 20 000 utečencov. Podľa Reuters sa zhruba 700 žiadateľov o azyl snažilo v tomto období prejsť z Rakúska do Nemecka. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že časť utečencov smeruje z Rakúska ďalej, a to najmä do Nemecka, lenže rakúskymi hranicami prešlo podľa informácií minulý týždeň viac ako 14 000 ľudí. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť správu o tom, že by len 700 ľudí požiadalo o azyl, naopak Reuters uvádza 700 ako počet ľudí, čo sa pokúsili v tomto období prejsť ďalej do Nemecka. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Už minulý týždeň sme overovali podobný výrok ministra Kaliňáka, podľa ktorého ešte týždeň predtým malo zo 14 tisíc len 700 požiadať o azyl. Jediným zdrojom tejto informácie, ktorý sa nám podarilo nájsť bol však práve Kaliňák, výrok sme preto hodnotili ako neoveriteľný. Dňa 14. septembra 2015 sa minister Kaliňák vyjadril pre denník SME , že počas predchádzajúceho víkendu rakúske hranice prekročilo 14 000 migrantov a 700 z nich požiadalo o azyl. V nedeľu 20. septembra uviedli TASR a SITA pre SME : \" Asi 10.700 utečencov prišlo dnes od polnoci do Rakúska z Maďarska, čo je viac ako za celú sobotu, pričom diaľnica vedúca cez hranicu je čiastočne uzavretá, informovala tlačová agentúra Reuters ,\" ktorá citovala hovorcu polície východorakúskej spolkovej krajiny Burgenland.V sobotu 19. septembra 2015 prišlo do Rakúska asi 10.500 utečencov.\" Takže už len za uplynulý víkend do Rakúska prišlo vyše 20-tisíc migrantov. Taktiež AL Jazeera uvádza, že do Rakúska prišlo za posledný víkend (12.-13. september) až 20 000 utečencov. Podľa Reuters sa zhruba 700 žiadateľov o azyl snažilo v tomto období prejsť z Rakúska do Nemecka. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "SME", "SME", "Reuters", "AL Jazeera", "Reuters"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/543/kalinak-vs-poliacik-o-migracii-a-azylovej-politike", "http://www.sme.sk/c/8001498/ministri-vnutra-eu-neprijali-dohodu-o-prerozdelovani-utecencov.html#ixzz3mNIn868y", "http://www.sme.sk/c/8007930/do-rakuska-prislo-cez-vikend-vyse-dvadsattisic-migrantov.html", "http://www.sme.sk/c/8007930/do-rakuska-prislo-cez-vikend-vyse-dvadsattisic-migrantov.html", "http://america.aljazeera.com/watch/shows/america-tonight/articles/2015/9/18/austria-syria-refugees-frustration-overcrowded-camps.html", "http://www.reuters.com/article/2015/09/16/europe-migrants-austria-border-idUSL5N11M3GE20150916"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:29.357163+00:00"}
{"id": "vr29937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29937", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ľudia, ktorí prichádzajú do Európy, sú väčšinou utečenci, nie ekonomickí migranti.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencam a ekonomickými migrantami spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. Všetky dôveryhodné zdroje, ktoré sa nám podarilo nájsť zhodne uvádzajú, že podstatne viac než polovica ľudí spomedzi imigrantskej vlny pochádza z krajín, ktoré majú nárok na status utečenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" V roku 2014 prešlo balkánskou cestou nelegálne 43 360 utečencov. Podľa kvartálneho reportu Frontex, ktorý sa vzťahuje na druhý kvartál roku 2015, bolo 38 % z týchto utečencov Sýrčanov a 36 % pochádzalo z Afganistanu ( .pdf , s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencam a ekonomickými migrantami spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. Všetky dôveryhodné zdroje, ktoré sa nám podarilo nájsť zhodne uvádzajú, že podstatne viac než polovica ľudí spomedzi imigrantskej vlny pochádza z krajín, ktoré majú nárok na status utečenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" V roku 2014 prešlo balkánskou cestou nelegálne 43 360 utečencov. Podľa kvartálneho reportu Frontex, ktorý sa vzťahuje na druhý kvartál roku 2015, bolo 38 % z týchto utečencov Sýrčanov a 36 % pochádzalo z Afganistanu ( .pdf , s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["utečencom", "ekonomického migranta", "The Economist", "SME", "vyhlásenie", "43 360", ".pdf"], "url": ["http://www.unrefugees.org/what-is-a-refugee/", "http://demagog.cz/abeceda-migrace", "http://www.economist.com/blogs/economist-explains/2015/09/economist-explains-4", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.unhcr.rs/en/resources/press-releases/unhcr-warns-of-growing-humanitarian-crisis-in-greece-and-the-western-balkans-amid-soaring-refugee-arrivals.html", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/western-balkan-route/", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/WB_Q2_2015_report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:26.655144+00:00"}
{"id": "vr38449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38449", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Najviac by z toho profitovali práve iné menšiny ako maďarská (v prípade, že by sa kvórum v zákone o jazykoch menšín zmenšilo na 15% pozn.)", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rudolf Chmel sa pre denník SME vyjadril, že by sa \" 15-percentné kvórum dotklo 729 obcí ale zmenu by pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostatných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes. Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny . V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac . Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve. \"", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Chmel sa pre denník SME vyjadril, že by sa \" 15-percentné kvórum dotklo 729 obcí ale zmenu by pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostatných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes. Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny . V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac . Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve. \""], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5778859/chmel-orbanov-zakon-stazuje-prijatie-nasej-novely.html#ixzz1IayR9amv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:54.512869+00:00"}
{"id": "vr27266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27266", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy (A. Kiska, pozn.) ste povedali, že ste chceli prejsť na židovskú vieru, že ste študovali budhizmus.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A. Kiska verejne priznal, že aj keď vyrastal v kresťanskej rodine, i vďaka vtedajšiemu režimu sa z neho stal ateista. Postupom času sa začal zaujímať o duchovné otázky, narazil pri tom na učenia o budhizme, židovstve, až sa napokon vrátil ku kresťanstvu - podľa jeho slov: ,,...sa napokon zase len vrátil k Biblii a dospel k záveru, že je tu Boh, od ktorého sa všetko odvíja.” ( eTrend , Humanisti ).\n\nDenník SME vo svojom profile Andreja Kisku uvádza:\n\n“Tesne pred tridsiatkou dokonca pod vplyvom amerických zamestnávateľov a ich silnej rodinnej súdržnosti uvažoval, či je možné stať sa židom.”", "analysis_paragraphs": ["A. Kiska verejne priznal, že aj keď vyrastal v kresťanskej rodine, i vďaka vtedajšiemu režimu sa z neho stal ateista. Postupom času sa začal zaujímať o duchovné otázky, narazil pri tom na učenia o budhizme, židovstve, až sa napokon vrátil ku kresťanstvu - podľa jeho slov: ,,...sa napokon zase len vrátil k Biblii a dospel k záveru, že je tu Boh, od ktorého sa všetko odvíja.” ( eTrend , Humanisti ).", "Denník SME vo svojom profile Andreja Kisku uvádza:", "“Tesne pred tridsiatkou dokonca pod vplyvom amerických zamestnávateľov a ich silnej rodinnej súdržnosti uvažoval, či je možné stať sa židom.”"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["eTrend", "Humanisti", "SME"], "url": ["http://blog.etrend.sk/centrum-pre-otvorenu-politiku/kto-som-ja-aka-prezidentsky-marketing.html", "http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2013040051", "http://www.sme.sk/c/7132125/muz-ktoremu-sa-malilo-byt-anjelom-profil-andreja-kisku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:08.340958+00:00"}
{"id": "vr17858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17858", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "Každá politická strana, ktorá vo voľbách dosiahne 3% a viac, má príspevok zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o voľbách do Národnej rady SR upravuje mimo iné aj úhradu výdavkov spojených s kampaňou pred parlamentnými voľbami. Podľa § 52 \"Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky\" ( .pdf , s. 22). Tento príspevok politické strany dostanú dvakrát, raz ako príspevok na činnosť a taktiež aj ako príspevok za hlasy vo voľbách. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2016, KDH, ktoré sa nedostalo do Národnej rady ale získalo 4.94% hlasov, dostalo príspevok vo výške 2,2 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o voľbách do Národnej rady SR upravuje mimo iné aj úhradu výdavkov spojených s kampaňou pred parlamentnými voľbami. Podľa § 52 \"Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky\" ( .pdf , s. 22). Tento príspevok politické strany dostanú dvakrát, raz ako príspevok na činnosť a taktiež aj ako príspevok za hlasy vo voľbách. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2016, KDH, ktoré sa nedostalo do Národnej rady ale získalo 4.94% hlasov, dostalo príspevok vo výške 2,2 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", ".pdf", "príspevok"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/333/20110701", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2004/333/ZZ_2004_333_20110701.pdf", "https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/kolko-stoja-hlasy-volicov-strany-za-ne-dostanu-miliony.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:43.098135+00:00"}
{"id": "vr27559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27559", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...som sa stretol prakticky s celou (ukrajinskou, pozn.) politickou reprezentáciou, úradujúcim prezidentom, s premiérom, s ministrom zahraničných vecí s hlavným kandidátom na prezidenta Petrom Porošenkom, s mimovládnymi organizáciami a rozdal som viacero interview, a ten tretí rozmer je práve rokovanie s premiérom a ministrom energetiky o reverznom toku plynu.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií zo stránky Ministerstva zahraničných vecí, počas svojej návštevy na Ukrajine \" podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (10. apríla 2014) rokoval v Kyjeve s predsedom ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom a s ministrom energetiky a uhoľného priemyslu Jurijom Prodanom.\" V ten istý deň rokoval aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščicom. Nasledujúci deň prijal Lajčáka aj úradujúci ukrajinský prezident a predseda parlamentu Olexander Turčinov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zo stránky Ministerstva zahraničných vecí, počas svojej návštevy na Ukrajine \" podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák dnes (10. apríla 2014) rokoval v Kyjeve s predsedom ukrajinskej vlády Arsenijom Jaceňukom a s ministrom energetiky a uhoľného priemyslu Jurijom Prodanom.\" V ten istý deň rokoval aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Deščicom. Nasledujúci deň prijal Lajčáka aj úradujúci ukrajinský prezident a predseda parlamentu Olexander Turčinov."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "rokoval", "7.kyjevského bezpečnostného fór", "mimovládnych organizáci", "mandát na rokovanie o reverznom toku"], "url": ["http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_F4751DB54018BF76C1257CB60063F9D7", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_67A17E4F28A1FAC3C1257CB6004186F3", "http://www.vienna.mfa.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_88C1E2C5CFE03CA1C1257CB7001D5094", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ministerstvo&NCH=Y&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_5549A17E4F9444CEC1257CB7002DC285", "http://www.teraz.sk/ekonomika/m-lajcak-ukrajina-plyn-reverz-mandat/80605-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:50.664597+00:00"}
{"id": "vr17046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17046", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "...my (SaS, pozn.) sme mali vlastné riešenie týchto príplatkov (za prácu cez víkendy a sviatky, pozn.), ponúkli sme ho aj parlamentu, ale strana Smer-SD a koalícia ho odmietli.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS skutočne predložila svoj návrh o príplatkoch za prácu v nedeľu a cez sviatky. SaS nehovorila o zmene nastavenia príplatkoch za nočnú prácu, takýto návrh predkladalo hnutie OĽaNO. Tieto návrhy nezískali podporu koaličných poslancov, aj keď neskôr s riešením rovnakého problému predstúpila koalícia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS mala riešenie príplatkov za prácu cez sviatok a nedeľu vo volebnom programe pre rok 2016 ( .pdf ), kde je uvedené \" zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25 % \". S novým návrhom zákonníka práce, kde sa zjednocuje príplatok za prácu v nedeľu a cez sviatok však SaS prišla už v roku 2014. Zrovnoprávnenie príplatku za prácu v nedeľu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok na úroveň 25 % bolo aj jedným so štyridsiatich opatrení, ktoré SaS s podporou opozície predložila na schôdzi parlamentu ešte v máji 2016. Tento bod sa však stretol s kritikou Odborového zväzu KOVO. Podľa OZ KOVO už v súčasnosti mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok Zákonník práce garantuje najmenej vo výške 50 % a prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je ho možné zvyšovať ďalej. Nikto z poslancov koalície však za prijatie zákona nehlasoval . Premiér príplatky avizoval na tlačovej besede koncom apríla 2017. Hnutie OĽaNO práve na aprílovú schôdzu parlamentu predkladalo návrh o príplatkoch za víkendovú prácu, no koaliční poslanci návrh neposunuli do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS skutočne predložila svoj návrh o príplatkoch za prácu v nedeľu a cez sviatky. SaS nehovorila o zmene nastavenia príplatkoch za nočnú prácu, takýto návrh predkladalo hnutie OĽaNO. Tieto návrhy nezískali podporu koaličných poslancov, aj keď neskôr s riešením rovnakého problému predstúpila koalícia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS mala riešenie príplatkov za prácu cez sviatok a nedeľu vo volebnom programe pre rok 2016 ( .pdf ), kde je uvedené \" zjednotíme mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu v nedeľu a počas sviatkov na úroveň 25 % \". S novým návrhom zákonníka práce, kde sa zjednocuje príplatok za prácu v nedeľu a cez sviatok však SaS prišla už v roku 2014. Zrovnoprávnenie príplatku za prácu v nedeľu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok na úroveň 25 % bolo aj jedným so štyridsiatich opatrení, ktoré SaS s podporou opozície predložila na schôdzi parlamentu ešte v máji 2016. Tento bod sa však stretol s kritikou Odborového zväzu KOVO. Podľa OZ KOVO už v súčasnosti mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok Zákonník práce garantuje najmenej vo výške 50 % a prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je ho možné zvyšovať ďalej. Nikto z poslancov koalície však za prijatie zákona nehlasoval . Premiér príplatky avizoval na tlačovej besede koncom apríla 2017. Hnutie OĽaNO práve na aprílovú schôdzu parlamentu predkladalo návrh o príplatkoch za víkendovú prácu, no koaliční poslanci návrh neposunuli do druhého čítania. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "návrhom", "predložila", "nehlasoval", "OĽaNO"], "url": ["http://www.sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/251279/sas-chce-presadit-priplatky-za-pracu-v-nedelu-a-zrusit-odstupne/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-40-opatreni-zamestnanci-firmy/196242-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37302", "https://www.webnoviny.sk/vlada-chce-podla-fica-zaviest-priplatky-za-pracu-v-sobotu-a-nedelu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:46.537663+00:00"}
{"id": "vr31104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31104", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Hoci ľudia dobre vidia, že za nás sme vyšetrovali, umožňovali sme zbierať informácie inštitúciám, ktoré sú zo zákona na to vzdialené. Že bola to politická strana Smer, ktorá mesiac po parlamentných voľbách stopla zisťovanie týchto informácií, zastavila vyšetrovanie a zamietla tento škandál pod koberec.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov.", "analysis_paragraphs": ["Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "potvrdila", "potvrdil", "medializovaných", "prišiel"], "url": ["http://http//hnonline.sk/slovensko/c1-54401310-sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily", "http://http//www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html", "http://http//www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html", "http://www.velkaepocha.sk/2012020619029/SK-Lipsic-zasahuje-do-vysetrovania-mysli-si-Dzurinda.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54619190-kauzu-gorila-upratali-za-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:31.132257+00:00"}
{"id": "vr14869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14869", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Všimnite si, čo robia Dáni, ktorí si v rámci svojej azylovej politiky povedali, že budú brať majetok tým utečencom, ktorými si predplatia svoj pobyt (...) Alebo Rakúsko si dávalo jasné požiadavky, že toľkoto ľudí bude prúdiť cez Rakúsko a nikto viac.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dánsko prijalo 26. januára 2016 zákon, na základe ktorého môže skonfiškovať osobný majetok alebo hotovosť od žiadateľov o azyl, ak hodnota majetku presahuje hodnotu desaťtisíc dánskych korún. Takto získané prostriedky by mali slúžiť na pokrytie nákladov pobyty týchto ľudí v Dánsku. Azylová politika rakúskej vlády je v určení horných limítov pre žiadateľov o azyl a aj pre utečencov na prechod do susednej hranice. V januári vláda predstavila plán týchto čísiel až do roku 2019, následne vo februári znížila plánovaný limit na tento rok. Koncom marca hlásila ešte radikálnejšie opatrenia, preto je výrok Ľuboša Blahu pravdivý. Kontroverzný zákon dánskej vlády, médiami nazývaný ako \"jewellery law\" vstúpil do platnosti 5. februára 2016. Napriek jeho platnosti ale dánska polícia zatiaľ nepostupovala podľa tohto zákona, informuje o tom Daily Mail . Do určenej hodnoty desaťtisíc dánskych korún (približne 1340 eur) sa nezapočítavajú mobilné telefóny, alebo napríklad snubné prstene. O tom ako daný zákon funguje informoval aj dánsky denník The Local . Podobné informácie boli zverejnené aj v ABC News.", "analysis_paragraphs": ["Dánsko prijalo 26. januára 2016 zákon, na základe ktorého môže skonfiškovať osobný majetok alebo hotovosť od žiadateľov o azyl, ak hodnota majetku presahuje hodnotu desaťtisíc dánskych korún. Takto získané prostriedky by mali slúžiť na pokrytie nákladov pobyty týchto ľudí v Dánsku. Azylová politika rakúskej vlády je v určení horných limítov pre žiadateľov o azyl a aj pre utečencov na prechod do susednej hranice. V januári vláda predstavila plán týchto čísiel až do roku 2019, následne vo februári znížila plánovaný limit na tento rok. Koncom marca hlásila ešte radikálnejšie opatrenia, preto je výrok Ľuboša Blahu pravdivý. Kontroverzný zákon dánskej vlády, médiami nazývaný ako \"jewellery law\" vstúpil do platnosti 5. februára 2016. Napriek jeho platnosti ale dánska polícia zatiaľ nepostupovala podľa tohto zákona, informuje o tom Daily Mail . Do určenej hodnoty desaťtisíc dánskych korún (približne 1340 eur) sa nezapočítavajú mobilné telefóny, alebo napríklad snubné prstene. O tom ako daný zákon funguje informoval aj dánsky denník The Local . Podobné informácie boli zverejnené aj v ABC News."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Daily Mail", "informoval", "The Local", "ABC News.", "TASR", "Telegraph", "Pravda"], "url": ["http://www.dailymail.co.uk/news/article-3524201/Denmark-reveals-not-confiscated-items-migrants-controversial-jewellery-law-two-months-introducing-measures-cover-cost-social-care.html", "http://www.thelocal.dk/20160205/heres-how-denmarks-controversial-jewellery-law-works", "http://www.thelocal.dk/20160215/denmarks-jewellery-law-has-brought-in-no-money", "http://abcnews.go.com/International/wireStory/valuables-seized-migrants-denmark-law-38161376", "http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-migranti-ohranicenie-poctu/177417-clanok.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/2016/03/31/austria-closes-its-borders-to-almost-all-asylum-seekers/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/386357-rakusko-a-macedonsko-nepusta-ziadnych-utecencov-v-grecku-je-ich-uz-42-tisic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:12.080846+00:00"}
{"id": "vr16575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16575", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kvóty nefungujú a sú fiaskom, pretože už 26. septembra končí platnosť tohto rozhodnutia o kvótach a my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí a dokonca aj tie krajiny, ktoré najviac kričia, že kvóty, kvóty, neplnia si povinnosti, ktoré tam majú.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením \"my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí\" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. ( .pdf , čl. 13, ods. 2) Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk \"Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?\" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4. Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017 , Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb. Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k \"udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom.\" \"Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016\" ( .pdf , s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku. Ako je možné vidieť v tabuľke , niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené ( .pdf , s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny \"s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)\" k \"premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr\" a \"urgentnému urýchleniu transferov\" ( .pdf , s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu ( .pdf , s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť ( .pdf , s. 6). Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie: \"Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať , a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov.\" (odstavec č. 223) Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Núdzový plán EÚ na prerozdeľovanie utečencov zo septembra 2015 sa skutočne uplatňuje do 26. septembra 2017. Slovensko dosiaľ zabezpečilo relokáciu 16 osôb, čo je 1,77% z pôvodne stanoveného čísla. Vyjadrením \"my sme nedokázali ani len 20% premiestniť z tých 120 tisíc ľudí\" má premiér zrejme na mysli všetky členské štáty EÚ. Faktom však je, že ku 4. septembru 2017 bolo v rámci EÚ prerozdelených 27 700 osôb, čo je až 23%. Okrem toho sa s aktuálnou správou a štatistikami Európskej komisie úplne nezhodujú ani tvrdenia, že kvóty sú fiaskom a nefungujú, a krajiny najviac podporujúce systém kvót (obzvlášť zrejme Nemecko) si neplnia povinnosti. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Pôvodný núdzový plán relokácie utečencov, prijatý v rámci Európskej migračnej agendy Európskej komisie v septembri 2015, počítal s prerozdelením 120 000 osôb (15 600 z Talianska, 50 400 z Grécka, a 54 000 z Maďarska, ktoré sa ale nakoniec tohto systému odmietlo účastniť) na základe špeciálneho kľúča. Na jeho implementáciu bolo z európskeho rozpočtu vyčlenených 780 miliónov eur. Toto rozhodnutie Rady EÚ 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka je účinné dva roky, jeho platnosť končí 26. septembra 2017. ( .pdf , čl. 13, ods. 2) Slovensko sa spolu s ostatnými štátmi Vyšehradskej štvorky voči systému kvót od jeho počiatku vymedzovali a tvrdo ho kritizovali. Svedčí o tom napríklad žaloba podaná Slovenskom a Maďarskom na Európsku komisiu, ktorou konkrétne Slovensko protestovalo proti nejednomyseľnému prijatiu rozhodnutia o premiestnení 120 000 utečencov. V príspevku na Demagog.sk \"Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?\" je postoj Slovenska voči kvótam spracovaný podrobnejšie, a zároveň porovnaný s krajinami V4. Podľa posledných údajov Európskej komisie (EK) zo 6. septembra 2017 , Slovensko zatiaľ premiestnilo 16 z celkového formálne prisľúbeného počtu 60 utečencov, čo činí 26,7%. Pôvodne EK zo strany Slovenska predpokladala relokáciu až 902 osôb; pri takomto čísle predstavuje 16 žiadateľov len 1,77%. Pre porovnanie, Česká republika premiestnila 12 z 50 prisľúbených (24%), resp. z pôvodne stanovených 2 691 (0,45%) osôb, Poľsko a Maďarsko sa na núdzovom programe relokácie dosiaľ nijak nepodieľajú. V prípade Nemecka sa jedná o 7 852 z 12 250 (64,1%) a v prípade Francúzska o 4 278 z 6 540 (65,4%) osôb. Pätnásta správa EK o relokácii a presídľovaní zo 6. septembra 2017 hodnotí súčasný dvojročný princíp solidarity ako funkčný a vyzýva k \"udržaniu a ďalšiemu urýchleniu dobrého pokroku v zvládaní nepravidelných migračných tokov, obrane vonkajších hraníc EÚ, a v podpore frontových členských štátov pod tlakom.\" \"Tempo relokácie naďalej vykazuje pozitívny trend, v priemere 2 300 premiestnení mesačne od februára 2017, a tým potvrdzuje výrazné zrýchlenie relokácie v roku 2017, kedy členské štáty premiestňujú tri a pol krát viac ako v tom istom období v roku 2016\" ( .pdf , s. 2). Ku 4. septembru 2017 bolo premiestnených celkom 27 700 osôb, čo je 23% z pôvodného záväzku. Ako je možné vidieť v tabuľke , niektoré krajiny už svoj záväzok splnili (Malta, Nórsko, Lichtenštajnsko), a niektoré sa tomu blížia (Fínsko, Litva, Luxembursko). V rámci úspešnejšieho prerozdeľovania osôb z Grécka (v porovnaní s Talianskom) prijali Malta s Írskom dokonca viac osôb, ako im bolo na základe kvót pridelené ( .pdf , s. 2). Európska komisia zároveň vyzýva krajiny \"s najväčším číslom čakajúcich prípadov (Nemecko, Francúzsko, Írsko a Švajčiarsko)\" k \"premiestneniu všetkých spôsobilých čo najskôr\" a \"urgentnému urýchleniu transferov\" ( .pdf , s. 4). Okrem toho pripomína, že jedinými krajinami, ktoré doposiaľ nepremiestnili ani jedného žiadateľa, sú Maďarsko a Poľsko, a Česká republika je pasívnou už od augusta 2016. EK tieto krajiny vyzýva k okamžitému konaniu ( .pdf , s. 3). Slovensko podľa hodnotenia Komisie postupuje dostatočne uspokojivo, avšak malo by sa vyhnúť príliš reštriktívnym požiadavkám na žiadateľov z Talianska, ktoré juhoeurópska krajina nie je schopná splniť ( .pdf , s. 6). Rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 6. septembra 2017, ktorým zamietol žalobu podanú Slovenskom a Maďarskom kvôli prerozdeľovaniu utečencov na základe kvót, Európska komisia privítala. V rámci neho je možné nájsť aj odpoveď na prípadnú kritiku nízkej efektivity núdzového programu relokácie: \"Navyše je zrejmé, že malý počet premiestnení, ktoré sa doteraz na základe napadnutého rozhodnutia vykonali, možno vysvetliť viacerými faktormi, ktoré Rada v čase prijatia rozhodnutia nemohla predvídať , a to najmä nedostatkom spolupráce niektorých členských štátov.\" (odstavec č. 223) Je teda zavádzajúce pri percentách vychádzať z čísla 120 tisíc, keďže reálne bolo a aj je menej utečencov spôsobilých k prerozdeleniu. V súčasnosti je vhodných k prerozdeleniu len 28 tisíc utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["Európskej migračnej agendy", ".pdf", "\"Bojovníci proti kvótam — kto z V4 vzdoruje najviac?\"", "6. septembra 2017", "vyzýva", ".pdf", "tabuľke", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Rozhodnutie", "reálne"], "url": ["https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_sk.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN", "http://www.demagog.sk/bojovnici-proti-kvotam-kto-z-v4-vzdoruje-najviac", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-3081_en.htm", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/press-material/docs/state_of_play_-_relocation_en.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_annex_2_en.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20170906_fifteenth_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf", "http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=194081&pageIndex=0&doclang=EN&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1020916", "https://europskenoviny.sk/2017/07/15/sluby-zavazky-realita-v-otazke-utecencov-v-krajinach-v4/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:09.642723+00:00"}
{"id": "42546", "numeric_id": 42546, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42546", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...mám viac ako 15 rokov previerku, ktorú mi dali členské krajiny EÚ a NATO na najvyšší stupeň (...) NATO Cosmic (...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O previerke Maroša Šefčoviča sú dostupné len ním zverejnené informácie . V rokoch 2009-2010 pôsobil ako stály predstaviteľ SR pri EÚ, následne sa v roku 2010 stal eurokomisárom. Pred rokom 2009 pôsobil takisto na Ministerstve zahraničných vecí SR. NATO má 4 úrovne bezpečnostnej previerky: COSMIC TOP SECRET, NATO SECRET, NATO CONFIDENTIAL a NATO RESTRICTED. Cosmic je ekvivalentom pre Top Secret, ide o najvyšší stupeň. Register vydaných previerok NATO však nie je verejne dostupný. Treba však podotknúť, že v praxi nevydávajú previerku všetky členské štáty NATO (s.3, čl.2) alebo EÚ (článok 9), ale len príslušný úrad (v prípade SR je to NBÚ ) v jednom členskom štáte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O previerke Maroša Šefčoviča sú dostupné len ním zverejnené informácie . V rokoch 2009-2010 pôsobil ako stály predstaviteľ SR pri EÚ, následne sa v roku 2010 stal eurokomisárom. Pred rokom 2009 pôsobil takisto na Ministerstve zahraničných vecí SR. NATO má 4 úrovne bezpečnostnej previerky: COSMIC TOP SECRET, NATO SECRET, NATO CONFIDENTIAL a NATO RESTRICTED. Cosmic je ekvivalentom pre Top Secret, ide o najvyšší stupeň. Register vydaných previerok NATO však nie je verejne dostupný. Treba však podotknúť, že v praxi nevydávajú previerku všetky členské štáty NATO (s.3, čl.2) alebo EÚ (článok 9), ale len príslušný úrad (v prípade SR je to NBÚ ) v jednom členskom štáte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["informácie", "NATO", "NATO", "EÚ", "NBÚ"], "url": ["https://ec.europa.eu/europeaid/special-envoy-jan-figel_en", "https://www.act.nato.int/images/stories/structure/reserve/hqrescomp/nato-security-brief.pdf", "http://www.dksi.bg/NR/rdonlyres/852F2C9E-7CC8-441B-A63A-4A456D42E59D/0/Personnel_SecurityAC35D2000REV7.pdf", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D0444&qid=1471517797472&from=SK", "https://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/certifikaty-eu-a-nato/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:25.133630+00:00"}
{"id": "vr28214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28214", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvýšili sme takmer o, ja neviem, 800 alebo 900 asistentov pre učiteľov, ktorí budú pomáhať s postihnutými deťmi alebo s deťmi, ktoré majú nadanie.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili navýšenie počtu asistentov učiteľa, okrem tých ktoré priamo pochádzajú z predsedu vlády. Detailné informácie na nenachádzajú ani v rozpočte verejnej správy na rok 2015 - 2017, ani v štatistike Ústavu informácií a prognóz školstva (po zlúčení Centrum vedecko-technických informácií). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zabezpečiť vyšší počet pedagogických asistentov na školách, ktorí pomáhajú pri práci so zdravotne postihnutými deťmi, ale aj nadanými či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 (s. 70), hovorí o navýšení prostriedkov do kapitoly školstva práve na účel zvýšenia počtu asistentov. „Zároveň sú v navrhovanom objeme výdavkov na tovary a služby na rok 2015 zohľadnené výdavky na financovanie zvýšeného počtu asistentov učiteľov v celom regionálnom školstve v objeme 6,0 mil. eur. Po započítaní uvedených úprav výdavkov je navrhovaný limit výdavkov v roku 2015 na približne porovnateľnej úrovni reálnych výdavkov roku 2014.“ SITA (6. augusta 2014): Do škôl by mohlo k 1. septembru nastúpiť približne 800 nových asistentov pre žiakov, ktorí sú integrovaní alebo potrebujú individuálny prístup. \"Len od septembra do konca roka nás budú asistenti stáť skoro dva milióny eur, pričom budúci rok na to budeme potrebovať šesť miliónov eur ,\" uviedol v pondelok minister. Na tlačovej konferencii za účasti ministra školstva Pellegriniho, predseda vlády R. Fica vyhlásil, že vláda našla prostriedky na navýšenie počtu asistentov učiteľa o približne 800. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili navýšenie počtu asistentov učiteľa, okrem tých ktoré priamo pochádzajú z predsedu vlády. Detailné informácie na nenachádzajú ani v rozpočte verejnej správy na rok 2015 - 2017, ani v štatistike Ústavu informácií a prognóz školstva (po zlúčení Centrum vedecko-technických informácií). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zabezpečiť vyšší počet pedagogických asistentov na školách, ktorí pomáhajú pri práci so zdravotne postihnutými deťmi, ale aj nadanými či zo sociálne znevýhodneného prostredia. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 – 2017 (s. 70), hovorí o navýšení prostriedkov do kapitoly školstva práve na účel zvýšenia počtu asistentov. „Zároveň sú v navrhovanom objeme výdavkov na tovary a služby na rok 2015 zohľadnené výdavky na financovanie zvýšeného počtu asistentov učiteľov v celom regionálnom školstve v objeme 6,0 mil. eur. Po započítaní uvedených úprav výdavkov je navrhovaný limit výdavkov v roku 2015 na približne porovnateľnej úrovni reálnych výdavkov roku 2014.“ SITA (6. augusta 2014): Do škôl by mohlo k 1. septembru nastúpiť približne 800 nových asistentov pre žiakov, ktorí sú integrovaní alebo potrebujú individuálny prístup. \"Len od septembra do konca roka nás budú asistenti stáť skoro dva milióny eur, pričom budúci rok na to budeme potrebovať šesť miliónov eur ,\" uviedol v pondelok minister. Na tlačovej konferencii za účasti ministra školstva Pellegriniho, predseda vlády R. Fica vyhlásil, že vláda našla prostriedky na navýšenie počtu asistentov učiteľa o približne 800. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu", "počet", "Návrh", "SITA", "konferencii"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://www.minedu.sk/vlada-prispeje-na-vsetkych-asistentov-ucitelov-ktorych-skoly-v-tomto-roku-ziadali/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9700", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/852366-na-skolach-by-mohli-pribudnut-stovky-novych-asistentov/", "http://www.vlada.gov.sk/prve-z-patnastich-opatreni-splnene-zdravotne-postihnutym-detom-budu-v-skole-pomahat-asistenti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:35.067107+00:00"}
{"id": "vr16704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16704", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...za uplynulých desať rokov bolo zhruba 100-percentné navýšenie (v platoch učiteľov, pozn.).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po porovnaní nástupných platov pedagogických zamestnancov v roku 2007 s nástupnými platmi v roku 2017 (po úprave výšky platov v septembri 2017) je možné vidieť, že k \"zhruba 100 %\" navýšeniu nedošlo, najextrémnejší nárast predstavuje približne 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 zarobili učitelia v platovej tarife 9 13 370 Sk, v prepočte približne 444 eur, v súčasnosti je tabuľkový plat tejto skupiny 690 eur. Porovnanie nástupných platov pre tarifu 9, 10, 11 a 12 v roku 2007 (prepočítané zo slovenských korún na eurá) a v roku 2017 je zachytené v nasledujúcom grafu. V tarife 9 došlo k nárastu o 55,48 %, v tarife 10 o 55,59 %, v tarife 11 o 63,32 % a v tarife 12 o 70,91 %.", "analysis_paragraphs": ["Po porovnaní nástupných platov pedagogických zamestnancov v roku 2007 s nástupnými platmi v roku 2017 (po úprave výšky platov v septembri 2017) je možné vidieť, že k \"zhruba 100 %\" navýšeniu nedošlo, najextrémnejší nárast predstavuje približne 70 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2007 zarobili učitelia v platovej tarife 9 13 370 Sk, v prepočte približne 444 eur, v súčasnosti je tabuľkový plat tejto skupiny 690 eur. Porovnanie nástupných platov pre tarifu 9, 10, 11 a 12 v roku 2007 (prepočítané zo slovenských korún na eurá) a v roku 2017 je zachytené v nasledujúcom grafu. V tarife 9 došlo k nárastu o 55,48 %, v tarife 10 o 55,59 %, v tarife 11 o 63,32 % a v tarife 12 o 70,91 %."], "analysis_date": "2017-10-05", "analysis_sources": {"text": ["2007"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/431.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:47.301750+00:00"}
{"id": "vr17983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17983", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...pred rokom schváliť novelu ústavy, kde sme pôdu dostali do strategickej ochrany štátu, ktorú podpísal aj prezident Slovenskej republiky (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. mája 2017 bola schválená novela Ústavy SR, na základe ktorej bola ústava doplnená o nový samostatný odsek, \"ktorý zakotvuje určitú definíciu pôdy (poľnohospodárskej a lesnej) a tiež zakotvuje povinnosť štátu zachovávať pôdu vrátane jej produkčného stavu pre ďalšie generácie\" ( .doc , s. 2). Navrhovateľmi zmeny ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák a Jaroslav Paška a podporil o ju až 113 poslancov Národnej rady SR. Pomocou tohto ústavného zákona by sa malo zabrániť pred špekulatívnym výkupom pôdy. Prezident Andrej Kiska podpísal tento ústavný zákon 25. mája 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela ústavy z mája 2017 pozmenila znenie článku 20 a 44 Ústavy SR. Novela Ústavy SR zadefinovala poľnohospodársku a lesnú pôdu \"ako neobnoviteľné prírodné zdroje\" , ktoré \"požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti\" ( .pdf , s. 11). Taktiež priniesla možnosť obmedziť nadobúdanie pôdy zahraničnými subjektami. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["16. mája 2017 bola schválená novela Ústavy SR, na základe ktorej bola ústava doplnená o nový samostatný odsek, \"ktorý zakotvuje určitú definíciu pôdy (poľnohospodárskej a lesnej) a tiež zakotvuje povinnosť štátu zachovávať pôdu vrátane jej produkčného stavu pre ďalšie generácie\" ( .doc , s. 2). Navrhovateľmi zmeny ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák a Jaroslav Paška a podporil o ju až 113 poslancov Národnej rady SR. Pomocou tohto ústavného zákona by sa malo zabrániť pred špekulatívnym výkupom pôdy. Prezident Andrej Kiska podpísal tento ústavný zákon 25. mája 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela ústavy z mája 2017 pozmenila znenie článku 20 a 44 Ústavy SR. Novela Ústavy SR zadefinovala poľnohospodársku a lesnú pôdu \"ako neobnoviteľné prírodné zdroje\" , ktoré \"požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti\" ( .pdf , s. 11). Taktiež priniesla možnosť obmedziť nadobúdanie pôdy zahraničnými subjektami. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["novela", ".doc", "podporil", "113", "podpísal", ".pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6167", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=433676", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38747", "https://www.etrend.sk/ekonomika/schvalili-zmenu-ustavy-ktora-sprisnuje-ochranu-pody.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/prezident-podpisal-ustavny-zakon-k/261726-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:22.292715+00:00"}
{"id": "vr38240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38240", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tak isto si nepamätám, že by jedna jediná koaličná strana mala vo svojom programe v nejakom sľube, že problémom je osoba Dobroslava Trnku.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa okrem iného píše: \"Ústava a platné zákony vytvorili garancie nezávislosti justície, ktoré sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch. Nezávislosť sudcov a prokurátorov je však iba jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Na Slovensku zatiaľ medzi sudcami a prokurátormi prevažuje skôr tendencia zmierňovať požiadavky kladené na výkon justičnej profesie. V posledných štyroch rokoch prišlo k výraznému prepadu dôveryhodnosti sudov a prokuratúry. Podľa prieskumu Transparency International sa vnímanie klientelizmu v justícii zvýšilo o tretinu. Takmer 50 % občanov považuje úplatkárstvo na sudoch a prokuratúre za veľmi rozšírene. Za súčasnej vlády prestáva byť Slovensko právnym štátom. Z uvedeného dôvodu bude potrebné za jednu z priorít budúcej vlády považovať razantnú personálnu obmenu justície. Justícia musí byť otvorená a transparentná. Miesta sudcov sa nesmú obsadzovať takmer výlučne rodinnými príslušníkmi sudcov. KDH bude iniciovať diskusiu o ústavných zmenách, týkajúcich sa spôsobu kreovania súdnej moci. Jednou z možnosti je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov. Po sudcoch zavedieme povinnosť publikácie majetkových priznaní na internete aj pre prokurátorov. Rovnako zavedieme výberové konanie na obsadzovanie voľného miesta prokurátora a funkčne obdobia pre vedúcich prokurátorov.\" Vo volebnom programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ okrem iného píše: \"Keďže nastolenie spravodlivosti má význam len vtedy, ak je rýchla a nezaujatá, je pre fungovanie právneho štátu elementárnou požiadavkou nezávislý a účinný súdny systém. Preto je nevyhnutné zbaviť súdnictvo a jeho rozhodovaciu činnosť vplyvu zo strany štátnej moci. Sme jednoznačne za zabezpečenie transparentného a nezávislého fungovania celého súdneho systému, a to zmenou spôsobu výberu predsedov jednotlivých súdov, ako aj kreovaním ďalších orgánov súdnej samosprávy. Sme za posilnenie kontroly súdnictva v disciplinárnych konaniach laickým elementom, a to osobami s právnickým vzdelaním delegovanými orgánmi miestnej samosprávy a občianskych združení.\" Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Pre kompletnosť prinášame aj programy OKS a Obyčajných ľudí: V programe Obyčajných ľudí sa rovnako osoba Dobroslava Trnku nespomína. Rovnako ani vo volebnom programe strany OKS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nepomína. Súčasné vládne strany na problém justíicie vo svojích programoch poukazovali, avšak je pravda, že konkrétne Dobroslav Trnka ako problematická osoba zmieňovaný nebol.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa okrem iného píše: \"Ústava a platné zákony vytvorili garancie nezávislosti justície, ktoré sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch. Nezávislosť sudcov a prokurátorov je však iba jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť. Na Slovensku zatiaľ medzi sudcami a prokurátormi prevažuje skôr tendencia zmierňovať požiadavky kladené na výkon justičnej profesie. V posledných štyroch rokoch prišlo k výraznému prepadu dôveryhodnosti sudov a prokuratúry. Podľa prieskumu Transparency International sa vnímanie klientelizmu v justícii zvýšilo o tretinu. Takmer 50 % občanov považuje úplatkárstvo na sudoch a prokuratúre za veľmi rozšírene. Za súčasnej vlády prestáva byť Slovensko právnym štátom. Z uvedeného dôvodu bude potrebné za jednu z priorít budúcej vlády považovať razantnú personálnu obmenu justície. Justícia musí byť otvorená a transparentná. Miesta sudcov sa nesmú obsadzovať takmer výlučne rodinnými príslušníkmi sudcov. KDH bude iniciovať diskusiu o ústavných zmenách, týkajúcich sa spôsobu kreovania súdnej moci. Jednou z možnosti je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov. Po sudcoch zavedieme povinnosť publikácie majetkových priznaní na internete aj pre prokurátorov. Rovnako zavedieme výberové konanie na obsadzovanie voľného miesta prokurátora a funkčne obdobia pre vedúcich prokurátorov.\" Vo volebnom programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ okrem iného píše: \"Keďže nastolenie spravodlivosti má význam len vtedy, ak je rýchla a nezaujatá, je pre fungovanie právneho štátu elementárnou požiadavkou nezávislý a účinný súdny systém. Preto je nevyhnutné zbaviť súdnictvo a jeho rozhodovaciu činnosť vplyvu zo strany štátnej moci. Sme jednoznačne za zabezpečenie transparentného a nezávislého fungovania celého súdneho systému, a to zmenou spôsobu výberu predsedov jednotlivých súdov, ako aj kreovaním ďalších orgánov súdnej samosprávy. Sme za posilnenie kontroly súdnictva v disciplinárnych konaniach laickým elementom, a to osobami s právnickým vzdelaním delegovanými orgánmi miestnej samosprávy a občianskych združení.\" Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nespomína. Pre kompletnosť prinášame aj programy OKS a Obyčajných ľudí: V programe Obyčajných ľudí sa rovnako osoba Dobroslava Trnku nespomína. Rovnako ani vo volebnom programe strany OKS (.pdf) sa osoba Dobroslava Trnku nepomína. Súčasné vládne strany na problém justíicie vo svojích programoch poukazovali, avšak je pravda, že konkrétne Dobroslav Trnka ako problematická osoba zmieňovaný nebol."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe SDKÚ-DS", "volebnom programe KDH", "volebnom programe strany Most-Híd", "volebnom programe SaS", "programe Obyčajných ľudí", "volebnom programe strany OKS"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/37", "http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf", "http://obycajniludia.sk/nase-riesenia/?riesenie=spravodlivost", "http://www.oks.sk/upload/doc/OKS_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:41.636916+00:00"}
{"id": "vr14650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14650", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Gréci nechcú dať všetky právomoci Frontexu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Žiadny relevantný zdroj nenasvedcuje tomu, že Grécko by nechcelo dat agentúre Frontex právomoci pri pomoci kontrolovania hraníc. Grécko je kritizované skôr ohladom nedostatocného plnenia si vlastných povinností. Správy skôr hovorí, že Grécko a Frontex sa dohodli na zvýšení spolupráce. Dodáveme, že Frontex má za úlohu skôr koordinovat ochranu hraníc ako pomoc pre národné autority, nie úplne a samostatne hranice kontrolovat. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny relevantný zdroj nenasvedcuje tomu, že Grécko by nechcelo dat agentúre Frontex právomoci pri pomoci kontrolovania hraníc. Grécko je kritizované skôr ohladom nedostatocného plnenia si vlastných povinností. Správy skôr hovorí, že Grécko a Frontex sa dohodli na zvýšení spolupráce. Dodáveme, že Frontex má za úlohu skôr koordinovat ochranu hraníc ako pomoc pre národné autority, nie úplne a samostatne hranice kontrolovat. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Frontex", "dohodli", "spustená", "informovalo", "Rady EÚ", "Európska komisia", "AP", "Správa", "odmietlo"], "url": ["http://frontex.europa.eu/about-frontex/mission-and-tasks/", "http://frontex.europa.eu/news/frontex-and-greece-agree-on-operational-plan-for-poseidon-rapid-intervention-yiSxga", "http://frontex.europa.eu/news/frontex-launches-rapid-operational-assistance-in-greece-u3rqPy", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35609815", "http://www.statewatch.org/news/2016/feb/eu-council-schengen-evaluation-greece-recommendations-5985-16.pdf", "http://www.statewatch.org/news/2016/feb/eu-com-press-release-greece-italy-west-balkans.pdf", "http://www.usnews.com/news/world/articles/2016-02-08/the-latest-ex-general-on-trial-for-anti-migrant-protest", "http://www.guengl.eu/news/article/meps-report-back-from-delegation-to-greece-safe-and-legal-access-to-europe", "http://www.thelocal.at/20160226/greece-rejects-austrian-ministers-visit-in-ongoing-migration-row"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:58.127326+00:00"}
{"id": "vr27125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27125", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Lajčák povedal, že ani dieťa nebude považovať tých vojakov za iných ako tých reprezentujúcich moskovskú vládu.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kňažko parafrázuje slová Lajčák k vojskám na Kryme správne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (8. marca 2014): Slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že vojská na Kryme nie sú ruské, vníma Lajčák ako \"slová určené na domácu spotrebu\". \"Ani malé dieťa neuverí, že je to nejaká domobrana, to sú špičkovo vyzbrojené, vycvičené, profesionálne vojská,\" uviedol šéf slovenskej diplomacie. Dôvodom, prečo Putin takto zasahuje na Ukrajine, je podľa ministra zahraničných vecí jeho plán euroázijskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kňažko parafrázuje slová Lajčák k vojskám na Kryme správne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (8. marca 2014): Slová ruského prezidenta Vladimira Putina o tom, že vojská na Kryme nie sú ruské, vníma Lajčák ako \"slová určené na domácu spotrebu\". \"Ani malé dieťa neuverí, že je to nejaká domobrana, to sú špičkovo vyzbrojené, vycvičené, profesionálne vojská,\" uviedol šéf slovenskej diplomacie. Dôvodom, prečo Putin takto zasahuje na Ukrajine, je podľa ministra zahraničných vecí jeho plán euroázijskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/799396-ruske-kroky-na-kryme-su-obycajna-agresia-tvrdi-lajcak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:36.048869+00:00"}
{"id": "vr35637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35637", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Bývalá vláda predpokladala, v tomto roku vyrovnané hospodárenie obcí a miest.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, či tak v skutočnosti robila, no vláda mohla predpokladať vyrovnané hospodárenie miest a obcí napríklad preto, že zákon im prikazuje mať financie vo vyrovnanom alebo plusovom stave.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, či tak v skutočnosti robila, no vláda mohla predpokladať vyrovnané hospodárenie miest a obcí napríklad preto, že zákon im prikazuje mať financie vo vyrovnanom alebo plusovom stave."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zákon im prikazuje"], "url": ["http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-2010/cislo-15/obce-sa-topia-aj-ked-povodne-ustupili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:34.058883+00:00"}
{"id": "vr31960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31960", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Za vašej vlády stúpli daňové úniky na Slovensku o miliardu.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom výroku Jána Figeľa o daňových únikoch, výber DPH bo podľa Inštitútu finančnej politiky MF SR medzi rokmi 2006-2010 prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010). Analýza (.pdf) o daňovej medzere od IFP MF SR hovorí, že v roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Rozdiel (2006 vs. 2010) medzi jednotlivými hodnotami bol v prípade celkovej straty príjmov približne 1 mld. eur. V prípade daňovej medzery to bolo dokonca viac t.j. 1,23 mld. eur. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom výroku Jána Figeľa o daňových únikoch, výber DPH bo podľa Inštitútu finančnej politiky MF SR medzi rokmi 2006-2010 prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010). Analýza (.pdf) o daňovej medzere od IFP MF SR hovorí, že v roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Rozdiel (2006 vs. 2010) medzi jednotlivými hodnotami bol v prípade celkovej straty príjmov približne 1 mld. eur. V prípade daňovej medzery to bolo dokonca viac t.j. 1,23 mld. eur. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "Analýza"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Danove-uniky?l=1&c=0&i=32648&p=1", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:18.784836+00:00"}
{"id": "vr35600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35600", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale musím povedať, veď kríza bola vo všetkých krajinách, kríza bola aj v okolitých krajinách, Poľsku, Maďarsku, dokonca ešte väčšia, v Českej republike, pritom stav slovenskej ekonomiky z hľadiska jej konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi krajín visegrádskej štvorky a nebol najhorší ešte pred dvoma rokmi a štyrmi rokmi ani nehovorím, najhorší nebol, bol jeden z najlepších. Teraz je čerstvá štúdia Svetového ekonomického fóra, z ktorej výňatok mám tu, o globálnej konkurencieschopnosti, pričom táto správa v hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity svojich občanov.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stav Slovenska podľa konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi V4: prepadli sme sa o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto, Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto, Poľsko stúplo o sedem miest (zo 46. miesta na 39. miesto), Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom.", "analysis_paragraphs": ["Stav Slovenska podľa konkurencieschopnosti je najhorší spomedzi V4: prepadli sme sa o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto, Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto, Poľsko stúplo o sedem miest (zo 46. miesta na 39. miesto), Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:43.378414+00:00"}
{"id": "vr16912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16912", "speaker": "Rastislav Trnka", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-trnka", "statement": "...som poslanec Košického samosprávneho kraja štyri roky a aktuálne po týchto štyroch rokoch môžem aj povedať, je to aj potvrdené, že som bol najaktívnejším poslancom Košického samosprávneho kraja, dokonca takým aktivným, ako zvyšných 56 poslancov, ..", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe poslaneckej aktivity Rastislava Trnku v zastupiteľstve v Košickom kraji je skutočne možné potvrdiť, že bol najaktívnejším poslancom vo volebnom období 2013-2017. Trnka ale nehovorí pravdu o tom, že bol taký aktívny, ako ostatní poslanci spoločne. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácii, ktoré zozbieral denník KOŠICE:DNES zo zápisníc zastupiteľstva župy v rokoch 2013 až 2017 bol Rastislav Trnka najaktívnejším poslancom. \"Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88).\" Denník porovnával aktivity len poslancov, ktorí zastupovali mesto Košice, ale už pri tomto porovnaní neplatí, že by sa Trnkova aktivita zrovnala alebo prevyšovala aktivitu ostatných poslancov. Po sčítaní počtu vystúpení v rozprave, interpelácií, faktických poznámok a pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich návrhov, Trnka sa nachádza na prvom mieste so svojím výsledkom 247. V porovnaní s jeho ostatnými kolegami za mesto Košice je tento výsledok skutočne vybočujúci (druhý najaktívnejší podľa denníka má výsledok 109), napriek tomu jeho tvrdenie nie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe poslaneckej aktivity Rastislava Trnku v zastupiteľstve v Košickom kraji je skutočne možné potvrdiť, že bol najaktívnejším poslancom vo volebnom období 2013-2017. Trnka ale nehovorí pravdu o tom, že bol taký aktívny, ako ostatní poslanci spoločne. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácii, ktoré zozbieral denník KOŠICE:DNES zo zápisníc zastupiteľstva župy v rokoch 2013 až 2017 bol Rastislav Trnka najaktívnejším poslancom. \"Rebríček vedie poslanec Rastislav Trnka (nezávislý), ktorý teraz kandiduje za župana. Kolegov výrazne prevýšil v počte vystúpení v rozprave k prerokúvanému bodu (86), interpelácií (70), aj faktických poznámok (88).\" Denník porovnával aktivity len poslancov, ktorí zastupovali mesto Košice, ale už pri tomto porovnaní neplatí, že by sa Trnkova aktivita zrovnala alebo prevyšovala aktivitu ostatných poslancov. Po sčítaní počtu vystúpení v rozprave, interpelácií, faktických poznámok a pozmeňujúcich, alebo doplňujúcich návrhov, Trnka sa nachádza na prvom mieste so svojím výsledkom 247. V porovnaní s jeho ostatnými kolegami za mesto Košice je tento výsledok skutočne vybočujúci (druhý najaktívnejší podľa denníka má výsledok 109), napriek tomu jeho tvrdenie nie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["KOŠICE:DNES"], "url": ["http://kosicednes.sk/tema-dna/v-zastupitelstve-zupy-nic-nenavrhli-vela-nepovedali-tvrdia-ze-ako-poslanci-pracuju-inde/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:59.809257+00:00"}
{"id": "vr15581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15581", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A došiel deň D a zrazu on (Trump, pozn.) suverénnym spôsobom vyhral. Vytvárate (médiá, pozn.) a musím bohužiaľ teraz použiť potom, čo ste povedali, vytvárate tu absolútnu fikciu.", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deň D, ako ho Fico nazýva, nastal 21.novembra 2016, no Trump z neho nevyšiel ako víťaz až tak suverénne. V podstate bol výsledok volieb celkom tesný (306 vs. 232, pričom 270 hlasov bolo potrebných na víťazstvo). Špecifiká amerického volebného systému umožnili Trumpovi zvíťaziť, napriek tomu, že Clintonovú volilo viacej Američanov. Médiá sa pred voľbami opierali o predvolebné prieskumy založené na verejnej mienke z USA. Nevytvárali teda fikciu, ale sprostredkovávali informácie. Výrok hodnotíme ako nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["Deň D, ako ho Fico nazýva, nastal 21.novembra 2016, no Trump z neho nevyšiel ako víťaz až tak suverénne. V podstate bol výsledok volieb celkom tesný (306 vs. 232, pričom 270 hlasov bolo potrebných na víťazstvo). Špecifiká amerického volebného systému umožnili Trumpovi zvíťaziť, napriek tomu, že Clintonovú volilo viacej Američanov. Médiá sa pred voľbami opierali o predvolebné prieskumy založené na verejnej mienke z USA. Nevytvárali teda fikciu, ale sprostredkovávali informácie. Výrok hodnotíme ako nepravdu."], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["výsledok", "Špecifiká", "prieskumy", "2009", "2012", "percentuálne"], "url": ["http://www.nytimes.com/elections/results/president", "http://hnonline.sk/svet/857511-paradox-na-americky-sposob-preco-vyhral-trump-ked-ho-volilo-menej-americanov", "http://www.nytimes.com/interactive/2016/us/elections/polls.html?_r=0", "http://svet.sme.sk/c/4254542/kongres-symbolicky-potvrdil-volebne-vitazstvo-obamu.html", "http://www.ta3.com/clanok/1008966/volby-v-usa-online-obama-v-emotivnom-prejave-ocenil-svojho-supera.html", "http://www.nytimes.com/elections/results/president"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:23.931345+00:00"}
{"id": "vr35554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35554", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ale ľudia hovoria je to zlé, predovšetkým preto, že vláda chce znovu privatizovať, toto sa ľuďom veľmi nepáči.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády stojí, že nebude privatizovať strategické podniky, ale podporí kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave, čo je možné považovať za privatizáciu. Takéto vyhlásenie tak považujeme v podstate za pravdivé, ale zavádzajúce, pretože vláda deklarovala, že nebude privatizovať strategické podniky, kdežto Fico marginálnu privatizáciu niektorých podnikov spája s privatizáciou strategických podnikov známych z Dzurindových vlád.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády stojí, že nebude privatizovať strategické podniky, ale podporí kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave, čo je možné považovať za privatizáciu. Takéto vyhlásenie tak považujeme v podstate za pravdivé, ale zavádzajúce, pretože vláda deklarovala, že nebude privatizovať strategické podniky, kdežto Fico marginálnu privatizáciu niektorých podnikov spája s privatizáciou strategických podnikov známych z Dzurindových vlád."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:25.158832+00:00"}
{"id": "vr32831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32831", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Už dnes nezamestnanosť rastie.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nezamestnanosť v posledných mesiacov rastie. Rast nezamestnanosti konštatuje aj NBS.\n\nDruhá vláda R. Fica je v úrade od 4. apríla 2012. Od apríla 2012 nezamestnanosť sa udržiavala v letných mesiacoch na približne rovnakých úrovniach. Nezamestnanosť rástla v septembri a októbri.\n\nNa rok 2012 NBS predpovedá nezamestnanosť na úrovni 14 % , jej nárast na 14,5 % v roku 2013 a následný mierny pokles na 14,1 % v roku 2014.\n\nNBS v novembrovom bulletine hovorí o rastúcej nezamestnanosti: . \"Veľkým negatívnym prekvapením bolo zvýšenie nezamestnanosti v októbri až o 0,4 % (sezónne očistené). V súčasnosti sa zdá pravdepodobné, že rast v budúcom roku bude nižší\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nezamestnanosť v posledných mesiacov rastie. Rast nezamestnanosti konštatuje aj NBS.", "Druhá vláda R. Fica je v úrade od 4. apríla 2012. Od apríla 2012 nezamestnanosť sa udržiavala v letných mesiacoch na približne rovnakých úrovniach. Nezamestnanosť rástla v septembri a októbri.", "Na rok 2012 NBS predpovedá nezamestnanosť na úrovni 14 % , jej nárast na 14,5 % v roku 2013 a následný mierny pokles na 14,1 % v roku 2014.", "NBS v novembrovom bulletine hovorí o rastúcej nezamestnanosti: . \"Veľkým negatívnym prekvapením bolo zvýšenie nezamestnanosti v októbri až o 0,4 % (sezónne očistené). V súčasnosti sa zdá pravdepodobné, že rast v budúcom roku bude nižší\""], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["4. apríla", "Miera nezamestnanosti", "predpovedá", "bulletine"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ei_lmhr_m&lang=en", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/znizila-odhad-rastu-slovenskej-ekonomiky/26035", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2012/protected/mb1112.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:21.696270+00:00"}
{"id": "42355", "numeric_id": 42355, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42355", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "Ja som v tých prieskumoch stabilne na druhom mieste.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Mistrík sa v predvolebných prieskumoch na druhom mieste umiestňuje od vyjasnenia finálneho zoznamu kandidátov, ktorí mali povinnosť do 31. januára odovzdať svoje kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVo februári 2019 skončil Robert Mistrík na druhom mieste v prieskumoch agentúr AKO aj Focus . V prieskume agentúry Focus uskutočnenom od 16. do 23. januára sa na prvom mieste umiestnil spolu s Marošom Šefčovičom, obom kandidátom boli vtedy namerané zhodné preferencie na úrovni 16,5 %. V prieskume konzultačnej firmy Restartup uskutočnenom 28. januára po oznámení Andreja Danka o tom, že nebude kandidovať za prezidenta Robert Mistrík ocitol na prvom mieste. Firma Restartup nie je oficiálnou výskumnou agentúrou a prieskum neprebehol bežným spôsobom, ale pomocou kuriérov, ktorí respondentov oslovovali náhodne počas doručovania zásielok. Výsledky boli následne vážené tak, aby zastúpenie jednotlivých skupín odpovedalo demografii Slovenska.\n\nV prieskumoch uskutočnených v roku 2018 (kedy ešte nebol známy definitívny zoznam kandidátov) sa síce umiestnil aj na inom ako druhom mieste, výrok však zaznel v odpovedi na otázku moderátora o tom, či by Robert Mistrík odstúpil od kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej v prípade výrazného rozdielu v preferenciách. Odpoveď znela: „ Počkajme si na ďalšie prieskumy ako sa tie budú vyvíjať, ja som v tých prieskumoch stále na druhom mieste ...“ V kontexte debaty o možnom odstúpení jedného z kandidátov z toho vyplýva, že mal na mysli posledné zverejnené prieskumy a ich budúci vývoj.", "analysis_paragraphs": ["Robert Mistrík sa v predvolebných prieskumoch na druhom mieste umiestňuje od vyjasnenia finálneho zoznamu kandidátov, ktorí mali povinnosť do 31. januára odovzdať svoje kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vo februári 2019 skončil Robert Mistrík na druhom mieste v prieskumoch agentúr AKO aj Focus . V prieskume agentúry Focus uskutočnenom od 16. do 23. januára sa na prvom mieste umiestnil spolu s Marošom Šefčovičom, obom kandidátom boli vtedy namerané zhodné preferencie na úrovni 16,5 %. V prieskume konzultačnej firmy Restartup uskutočnenom 28. januára po oznámení Andreja Danka o tom, že nebude kandidovať za prezidenta Robert Mistrík ocitol na prvom mieste. Firma Restartup nie je oficiálnou výskumnou agentúrou a prieskum neprebehol bežným spôsobom, ale pomocou kuriérov, ktorí respondentov oslovovali náhodne počas doručovania zásielok. Výsledky boli následne vážené tak, aby zastúpenie jednotlivých skupín odpovedalo demografii Slovenska.", "V prieskumoch uskutočnených v roku 2018 (kedy ešte nebol známy definitívny zoznam kandidátov) sa síce umiestnil aj na inom ako druhom mieste, výrok však zaznel v odpovedi na otázku moderátora o tom, či by Robert Mistrík odstúpil od kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej v prípade výrazného rozdielu v preferenciách. Odpoveď znela: „ Počkajme si na ďalšie prieskumy ako sa tie budú vyvíjať, ja som v tých prieskumoch stále na druhom mieste ...“ V kontexte debaty o možnom odstúpení jedného z kandidátov z toho vyplýva, že mal na mysli posledné zverejnené prieskumy a ich budúci vývoj."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["AKO", "Focus", "prieskume", "prieskume"], "url": ["https://ako.sk/wp-content/uploads/2019/02/prezident012019ako.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/266_Preferencie%20prezidentsk%C3%BDch%20kandid%C3%A1tov+2.kolo_febru%C3%A1r_2019.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/263_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_januar_2019.pdf", "https://dennikn.sk/1364610/bleskovy-prezidentsky-prieskum-bez-danka-mistrik-vedie-harabin-superi-so-sefcovicom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:08.946783+00:00"}
{"id": "vr16640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16640", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Veľká časť prípadov účinnej ľútosti sa týka napríklad nedoplatkov na výživnom.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Inštitút tzv. účinnej ľútosti je zakotvený v Trestnom zákone ( Zákon č. 300/2005 Z. z. ) v paragrafoch 85 a 86. Zákon pojednáva o tom, že za určitých podmienok trestnosť trestného činu môže zaniknúť uplatnením tzv účinnej ľútosti. To sa môže týkať napríklad, nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, skrátenia dane a poistného podľa § 276, podplácanie podľa § 332 a iných. V médiách sa takýto inštitút skloňuje v súvislosti s podnikateľom Bašternákom a súčasným prezidentom Andrejom Kiskom . Obaja si účinnú ľútosť uplatnili po tom, ako daňové kontroly ukázali, že štát ukrátili na daniach. Účinná ľútosť sa týka aj zanedbávania povinnej výživy podľa § 207. Na základe dostupných informácií však nedokážeme nájsť informácie, ktoré by hovorili či už o tom, koľko štát na účinnej ľútosti dostane peňazí, ani pri akých trestných činoch je účinná ľútosť prevažne uplatňovaná. Niekoľko prípadov účinnej ľútosti a taktiež nedoplatkov na výživnom je dostupných na stránke otvorenesudy.sk, avšak kompletná štatistika o týchto prípadoch neexistuje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút tzv. účinnej ľútosti je zakotvený v Trestnom zákone ( Zákon č. 300/2005 Z. z. ) v paragrafoch 85 a 86. Zákon pojednáva o tom, že za určitých podmienok trestnosť trestného činu môže zaniknúť uplatnením tzv účinnej ľútosti. To sa môže týkať napríklad, nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, skrátenia dane a poistného podľa § 276, podplácanie podľa § 332 a iných. V médiách sa takýto inštitút skloňuje v súvislosti s podnikateľom Bašternákom a súčasným prezidentom Andrejom Kiskom . Obaja si účinnú ľútosť uplatnili po tom, ako daňové kontroly ukázali, že štát ukrátili na daniach. Účinná ľútosť sa týka aj zanedbávania povinnej výživy podľa § 207. Na základe dostupných informácií však nedokážeme nájsť informácie, ktoré by hovorili či už o tom, koľko štát na účinnej ľútosti dostane peňazí, ani pri akých trestných činoch je účinná ľútosť prevažne uplatňovaná. Niekoľko prípadov účinnej ľútosti a taktiež nedoplatkov na výživnom je dostupných na stránke otvorenesudy.sk, avšak kompletná štatistika o týchto prípadoch neexistuje. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 300/2005 Z. z.", "Bašternákom", "Andrejom Kiskom", "dostupných"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/basternak-vypovedal-na-policii-pri-vysluchu-uplatnil-ucinnu-lutost.html", "http://radioaktual.sk/kisku-vysetrovali-pre-vydavky-na-kampan-jeho-firma-musela-dan-doplatit/", "https://otvorenesudy.sk/decrees?utf8=%E2%9C%93&q=%C3%BA%C4%8Dinn%C3%A1+l%C3%BAtos%C5%A5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:27.560454+00:00"}
{"id": "vr16281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16281", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Do konca roka 2015 by mali dosiahnuť čisté minimálne mzdy 60 % priemernej čistej mzdy, aspoň v niektorých regiónoch Slovenska.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za rok 2015 predstavovala čistá minimálna mzda 50% čistej priemernej mzdy, za rok 2016 to bolo 51%. Toto percento sa každým rokom zvyšuje k hranici 60%, ktorá je určená EÚ a všetky krajinu EÚ sú zaviazané ju dodržiavať. Ani jedna z európskych krajín však túto hranicu od roku 1998 nedosiahla; výnimkou nie je ani Slovensko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výročnej správy Európskej sociálnej charty z decembra 2015 ( .pdf , str.26 ), situácia na Slovensku nebola v zhode s Chartou, pretože minimálna mzda nezaručovala primeraný životný štandard. Slovenská republika sa zaviazala do konca roku 2015 zdvihnúť čistú minimálnu mzdu na 60% čistej priemernej mzdy, a to aspoň v niektorých regiónoch Slovenska. Odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy je určená Európskym výborom sociálnych práv už od roku 1998. Podľa štatistiky Eurostat je minimálna slovenská mzda aktuálne 435 eur. Jedná sa o historicky najvačšie navýšenie. Túto sumu navrhovalo MInisterstvo práce a minimálna mzda v tejto výške dosahuje 52% čistej priemernej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda nikdy nedosahovala 60% priemernej mzdy, nutno však povedať, že aj keď je úroveň 60% stanovená EÚ, ani jedna z európskych krajín túto hranicu nedosiahla. V roku 2016 sa jej najviac priblížilo Slovinsko s 52,4%. (zdroj: Eurostat ) Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Priemerná mzda pre rok 2016 predstavovala sumu 912 euro, pričom minimálna mzda bola 405 eur. Po odčítaní poplatkov za dane a odvody dostaneme sumu 355,01 eur . Podľa kalkulátora čistej mzdy na Slovensku za rok 2016 by bola čistá priemerná mzda 699,96 eur. Za rok 2016 teda čistá minimálna mzda predstavovala 51% čistej priemernej mzdy. Pre rok 2015 predstavovala priemerná mzda 882 eur a minimálna mzda 380 eur. Čistá priemerná mzda bola podľa výpočtu 678,92 eur, pričom čistá minimálna mzda 339,09 eur. Percentuálny podiel vychádza po zaokrúhlení 50%. Pre porovnanie jednotlivých regiónov môžeme využiť mapu portálu platy.sk , ktorá ukazuje priemerné platy za rok 2015 v jednotlivých regiónoch. Najvyššie platy sú v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzda sa vyšplhala na 1 309 eur, z toho čistá mzda predstavuje 978,44 eur. Po zaokrúhlení dosiahla minimálna mzda 35% priemernej čistej mzdy v Bratislavskom kraji. V Trnavskom kraji to bolo 47,5%, v Trenčianskom 48%, v Nitrianskom 50%, v Banskobystrickom 51,5%, v Žilinskom 49%, v Košickom 47% a v Prešovskom kraji, kde bola priemerná mzda najnižšia (815 eur), čistá minimálna mzda predstavovala 54% čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za rok 2015 predstavovala čistá minimálna mzda 50% čistej priemernej mzdy, za rok 2016 to bolo 51%. Toto percento sa každým rokom zvyšuje k hranici 60%, ktorá je určená EÚ a všetky krajinu EÚ sú zaviazané ju dodržiavať. Ani jedna z európskych krajín však túto hranicu od roku 1998 nedosiahla; výnimkou nie je ani Slovensko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa výročnej správy Európskej sociálnej charty z decembra 2015 ( .pdf , str.26 ), situácia na Slovensku nebola v zhode s Chartou, pretože minimálna mzda nezaručovala primeraný životný štandard. Slovenská republika sa zaviazala do konca roku 2015 zdvihnúť čistú minimálnu mzdu na 60% čistej priemernej mzdy, a to aspoň v niektorých regiónoch Slovenska. Odporúčaná hranica čistej minimálnej mzdy je určená Európskym výborom sociálnych práv už od roku 1998. Podľa štatistiky Eurostat je minimálna slovenská mzda aktuálne 435 eur. Jedná sa o historicky najvačšie navýšenie. Túto sumu navrhovalo MInisterstvo práce a minimálna mzda v tejto výške dosahuje 52% čistej priemernej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda nikdy nedosahovala 60% priemernej mzdy, nutno však povedať, že aj keď je úroveň 60% stanovená EÚ, ani jedna z európskych krajín túto hranicu nedosiahla. V roku 2016 sa jej najviac priblížilo Slovinsko s 52,4%. (zdroj: Eurostat ) Na Slovensku sa pod pojmom priemerná mzda rozumie aritmetický priemer všetkých miezd na Slovensku. Priemerná mzda pre rok 2016 predstavovala sumu 912 euro, pričom minimálna mzda bola 405 eur. Po odčítaní poplatkov za dane a odvody dostaneme sumu 355,01 eur . Podľa kalkulátora čistej mzdy na Slovensku za rok 2016 by bola čistá priemerná mzda 699,96 eur. Za rok 2016 teda čistá minimálna mzda predstavovala 51% čistej priemernej mzdy. Pre rok 2015 predstavovala priemerná mzda 882 eur a minimálna mzda 380 eur. Čistá priemerná mzda bola podľa výpočtu 678,92 eur, pričom čistá minimálna mzda 339,09 eur. Percentuálny podiel vychádza po zaokrúhlení 50%. Pre porovnanie jednotlivých regiónov môžeme využiť mapu portálu platy.sk , ktorá ukazuje priemerné platy za rok 2015 v jednotlivých regiónoch. Najvyššie platy sú v Bratislavskom kraji, kde priemerná mzda sa vyšplhala na 1 309 eur, z toho čistá mzda predstavuje 978,44 eur. Po zaokrúhlení dosiahla minimálna mzda 35% priemernej čistej mzdy v Bratislavskom kraji. V Trnavskom kraji to bolo 47,5%, v Trenčianskom 48%, v Nitrianskom 50%, v Banskobystrickom 51,5%, v Žilinskom 49%, v Košickom 47% a v Prešovskom kraji, kde bola priemerná mzda najnižšia (815 eur), čistá minimálna mzda predstavovala 54% čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "štatistiky", "Eurostat", "predstavovala", "355,01 eur", "kalkulátora", "platy.sk"], "url": ["https://rm.coe.int/1680595c17", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-076594_QID_-FB5627A_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;UNIT,L,Z,0;NACE_R2,L,Z,1;INDIC_SE,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-076594UNIT,PC;DS-076594NACE_R2,B-N;DS-076594INDICATORS,OBS_FLAG;DS-076594INDIC_SE,MW_MEAGE;&rankName1=TIME_1_0_0_0&rankName2=INDIC-SE_1_2_-1_2&rankName3=UNIT_1_2_-1_2&rankName4=GEO_1_2_0_1&rankName5=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName6=NACE-R2_1_2_-1_2&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php", "http://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-2014.php", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2016.php?mzda=912%2C00&deti=0&nczd=1&polrok=2017-06", "http://www.platy.sk/analyzy/v-roku-2015-si-zamestnanci-na-slovensku-polepsili-platy-v-kosickom-kraji-rastli-az-o-5/50215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:27.464258+00:00"}
{"id": "vr29255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29255", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V Radičovej vláde my sme zdedili po prvej vašej vláde 30-miliónový dlh.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Béla Bugár môže vo výroku referovať k celkovej výške verejného dlhu ktorý prevzala Radičovej vláda, alebo k výške nového dlhu vytvoreného počas Ficovej vlády. Celkový dlh sa v dobe nástupu Radičovej k moci pohyboval okolo 27 miliárd eur, čo oproti dlhu na začiatku Ficovej vlády predstavuje nárast o približne 9 miliárd eur. Ani v jednom prípade sa teda nejedná o sumu 30 miliónov. Bližšie k skutočnej hodnote verejného dlhu by mohlo byť 30 miliárd eur, nakoľko však Bugár či už zámerne ale omylom povedal 30 miliónov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Verejný dlh SR narástol medzi rokmi 2009 až 2010 o 5,3 % HDP. V roku 2009 činil 33,7% HDP a ku koncu roka 2010 to už bolo 39% HDP. Výška verejného dlhu v roku 2010 po ukončení 1. volebného obdobia R. Fica sa pohybovala v rozmedzí 27 mld. eur. Pri nástupe R. Fica do funkcie premiéra v 1. volebnom období v roku 2006 výška hrubého verejného dlhu oscilovala na hranici 18 mld. eur. Počas Ficovej vlády sa tak dlh zvýšil približne o 9 mld eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár môže vo výroku referovať k celkovej výške verejného dlhu ktorý prevzala Radičovej vláda, alebo k výške nového dlhu vytvoreného počas Ficovej vlády. Celkový dlh sa v dobe nástupu Radičovej k moci pohyboval okolo 27 miliárd eur, čo oproti dlhu na začiatku Ficovej vlády predstavuje nárast o približne 9 miliárd eur. Ani v jednom prípade sa teda nejedná o sumu 30 miliónov. Bližšie k skutočnej hodnote verejného dlhu by mohlo byť 30 miliárd eur, nakoľko však Bugár či už zámerne ale omylom povedal 30 miliónov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Verejný dlh SR narástol medzi rokmi 2009 až 2010 o 5,3 % HDP. V roku 2009 činil 33,7% HDP a ku koncu roka 2010 to už bolo 39% HDP. Výška verejného dlhu v roku 2010 po ukončení 1. volebného obdobia R. Fica sa pohybovala v rozmedzí 27 mld. eur. Pri nástupe R. Fica do funkcie premiéra v 1. volebnom období v roku 2006 výška hrubého verejného dlhu oscilovala na hranici 18 mld. eur. Počas Ficovej vlády sa tak dlh zvýšil približne o 9 mld eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["27 mld. eur.", "18 mld. eur."], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/podniky-a-trhy-811/statny-dlh-slovenska-sa-zvysuje-431552", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2006/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:33.159413+00:00"}
{"id": "44855", "numeric_id": 44855, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44855", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Chcem poďakovať napr. majiteľom a prevádzkovateľom veľtržného komplexu Incheba, ktoré môže byť použité v prípade nejaké mimoriadnej situácie na koncentráciu osôb.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini mal s majiteľmi bratislavskej Incheby rokovať v pondelok 16. marca 2020. Priestory výstaviska zvažoval využiť pre pacientov, ak by ich nevedeli viac prijímať nemocnice. Hovorkyňa výstaviska Incheba pre portál Demagóg.SK uviedla, že „pre prípad, že si to situácia bude vyžadovať, sme bývalú i súčasnú vládu informovali o možnosti využiť priestory a areál výstaviska Incheba, ktoré – vzhľadom na celkovú kapacitu a strategickú polohu – by v prípade potreby mohli slúžiť ako centrum na činnosti spojené s prevenciou, diagnostikou a zdravotnou starostlivosťou.” Takémuto účelu vraj slúžili aj výstaviská vo Viedni, Berlíne, Madride či New Yorku. O konkrétnostiach v čase stanoviska (27. marca) Incheba s vládou nerokovala. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini mal s majiteľmi bratislavskej Incheby rokovať v pondelok 16. marca 2020. Priestory výstaviska zvažoval využiť pre pacientov, ak by ich nevedeli viac prijímať nemocnice. Hovorkyňa výstaviska Incheba pre portál Demagóg.SK uviedla, že „pre prípad, že si to situácia bude vyžadovať, sme bývalú i súčasnú vládu informovali o možnosti využiť priestory a areál výstaviska Incheba, ktoré – vzhľadom na celkovú kapacitu a strategickú polohu – by v prípade potreby mohli slúžiť ako centrum na činnosti spojené s prevenciou, diagnostikou a zdravotnou starostlivosťou.” Takémuto účelu vraj slúžili aj výstaviská vo Viedni, Berlíne, Madride či New Yorku. O konkrétnostiach v čase stanoviska (27. marca) Incheba s vládou nerokovala. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["rokovať"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1801893/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:07.274732+00:00"}
{"id": "vr38942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38942", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "... a čo chcem k tomu dodať ani jedna z týchto vecí v súčasnosti nie je naplnená. Súčasťou eurovalu jednotky tak ako ideme o ňom hlasovať v októbri v Národnej rade Slovenskej republiky nie je mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Súčasťou eurovalu jednotky rovnako nie je silná účasť súkromného sektora inými slovami účasť francúzskych a nemeckých bánk a iných finančných inštúticií.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, teda dodatok k eurovalu jednotke , skutočne neobsahuje mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Euroval jednotka rovnako nezakotvuje účasť súkromných subjektov .", "analysis_paragraphs": ["Návrh na uzavretie Dodatku k Rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, teda dodatok k eurovalu jednotke , skutočne neobsahuje mechanizmus riadeného bankrotu krajín. Euroval jednotka rovnako nezakotvuje účasť súkromných subjektov ."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["dodatok k eurovalu jednotke", "nezakotvuje účasť súkromných subjektov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134213?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134196?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:01.899355+00:00"}
{"id": "vr37698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37698", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Minulý týždeň som bol v Kolárove vo fabrike na výrobu káblových zväzkov.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa z 1. marca 2011 hovorí, že J. Mihál si prezrel spoločnosť Kromberg Schubert s.r.o. v Kolárove, ktorá sa sa zaoberá výrobou káblov, káblových rozvodov, plastovou technológiou a mechatronikou pre najväčších automobilových výrobcov.", "analysis_paragraphs": ["Správa z 1. marca 2011 hovorí, že J. Mihál si prezrel spoločnosť Kromberg Schubert s.r.o. v Kolárove, ktorá sa sa zaoberá výrobou káblov, káblových rozvodov, plastovou technológiou a mechatronikou pre najväčších automobilových výrobcov."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Správa z 1. marca 2011"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=564&lg=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:55.983845+00:00"}
{"id": "vr32139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32139", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak napríklad Španielsko potrebovalo peniaze pre svoj bankový sektor. To neznamená, že dostanú peniaze a tým to končí. Tam je dokonca až možnosť, že do vlastníckych štruktúr týchto bánk budú vstupovať ostatné európske inštitúcie pokiaľ si Španielsko nebude plniť svoje záväzky.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia schválila finančnú pomoc pre španielske banky vo výške 100 mld. eur, pričom konkrétna pridelená výška bude známa v septembri 2012 po vykonaní auditu. Finančná pomoc je podmienená dodržiavaním tzv. Memoranda o porozumení (.pdf) , čo znamená, že Španielsko sa zaviazalo k reštrukturalizácii bankového sektora, zlepšeniu jeho riadenia a regulácie.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia schválila finančnú pomoc pre španielske banky vo výške 100 mld. eur, pričom konkrétna pridelená výška bude známa v septembri 2012 po vykonaní auditu. Finančná pomoc je podmienená dodržiavaním tzv. Memoranda o porozumení (.pdf) , čo znamená, že Španielsko sa zaviazalo k reštrukturalizácii bankového sektora, zlepšeniu jeho riadenia a regulácie."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Memoranda o porozumení (.pdf)", "Správa"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/europska-centralna-banka-by-mala-podpo/538971-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://estaticos.elmundo.es/documentos/2012/07/10/memorando.pdf", "http://www.brecorder.com/top-news/1-front-top-news/67126-spanish-banks-face-tough-conditions-for-eu-bailout-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:40.518013+00:00"}
{"id": "vr27603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27603", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vďaka štedrým sociálnym systémom imigranti do bohatších krajín už nechodia len pracovať, ale aj čerpať sociálne dávky a iné štátne výhody. Tento „sociálny turizmus“ sa neprekvapivo dotknutým bohatším krajinám nepáči. Logické riešenie je pritom veľmi jednoduché. Imigranti hľadajúci prácu by mali byť vítaní, no na sociálne výhody zadarmo nebudú mať nárok. - To sa však EÚ nepáči. Podľa nej slobodný pohyb osôb v rámci EÚ znamená aj slobodný prístup k štedrejším sociálnym systémom cudzích krajín.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa EK - Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie. Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora. Občania EÚ majú právo:", "analysis_paragraphs": ["Podľa EK - Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie. Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora. Občania EÚ majú právo:"], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Podľa EK", "Tu", "Tu"], "url": ["http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=457&langId=sk", "http://www.opensocietyfoundations.org/explainers/what-eu-freedom-movement", "http://www.migrationpolicy.org/research/how-free-free-movement-dynamics-and-drivers-mobility-within-european-union"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:56.152785+00:00"}
{"id": "vr34291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34291", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "…napríklad Slovensko je zmluvnou stranou európskej charty menšinových a regionálnych jazykov. Tam sú konkrétne záväzky, ktoré treba rozvíjať a rešpektovať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko ako člen Rady Európy je automaticky aj signatárom Charty menšinových a regionálnych jazykov .", "analysis_paragraphs": ["Slovensko ako člen Rady Európy je automaticky aj signatárom Charty menšinových a regionálnych jazykov ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Charty menšinových a regionálnych jazykov"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/?1217"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:36.316835+00:00"}
{"id": "50031", "numeric_id": 50031, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50031", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Ak nás niekto oslobodil, tak bola to Červená armáda, ktorej súčasťou boli aj ukrajinskí vojaci… ak ideme dnes na Slavín, tak tam vidíme hlavne mená ukrajinských vojakov, ruského vojaka tam pomaly ani nenájdeme.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národnostné zloženie vojakov pochovaných na cintoríne Slavín nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNa cintoríne pri pamätníku Slavín je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorý padli počas oslobodzovania Bratislavy a okolia v apríli 1945. Väčšina zosnulých vojakov leží v hromadných hroboch a ich meno je zapísané na pomníku, pričom vysokopostavení vojaci sú pochovaní v individuálnych hroboch.\n\nV Červenej armáde boli zastúpené všetky národnosti Sovietskeho zväzu. Okrem Rusov ju tvorili aj Ukrajinci, Bielorusi a Kazachovia ale aj Estónci či Litovci a zástupcovia ďalších sovietskych republík. Zastúpenie vojakov v armáde sa v priebehu II. svetovej vojny menilo, približne však kopírovalo zloženie populácie v Sovietskom zväze.\n\nPo oslobodení Ukrajiny spod nemeckej okupácie v roku 1943 vydalo sovietske vrchné velenie rozkaz na mobilizáciu mužov vo veku 18 až 50 rokov z oslobodených území Ukrajiny a Bieloruska. V dôsledku tejto mobilizácie sa zvýšil podiel Ukrajincov v jednotkách Červenej armády, najmä v 1. a 2. ukrajinskom fronte, ktoré sa podieľali na oslobodzovaní Československa. Počet Ukrajinských a Ruských vojakov na týchto frontoch je udávaný ako pomerne vyrovnaný , aj keď početnú prevahu mali stále Rusi. Niektoré útvary však vykazovali prevahu Ukrajincov.\n\nEtnické rozloženie sovietskych vojakov padlých v Bratislave však nie je na základe verejných zdrojov známe , takisto aj etnická príslušnosť vojakov, ktorí majú mená na pamätníku Slavín.\n\nS otázkou na národnostné zloženie sme sa obrátili na Vojenský historický ústav , ktorý nám však odpovedal, že riešenie žiadosti nepatrí do jeho kompetencie, a odkázal nás na Ministerstvo vnútra SR.\n\nMinisterstvo sa však už v minulosti vyjadrilo, že má zoznamy zabitých sovietskych vojakov na území Slovenska vo viacerých formách, no len v niekoľkých prípadoch pozná aj národnosť pochovaných a že o celkových počtoch nič nevie.\n\nVyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025:\n\n“K tomuto výroku si dovoľujem dodať, že som sa k tomu vrátila v ďalšej časti relácie, konkrétne 6 minúte 15 sekunde relácie, kde som doplnila tento výrok, že sú tam, najmä ukrajinské a bieloruské mená. Nemám zatiaľ k dispozícii zdroje zo žiadnych archívov ohľadom národností, ale moje výroky boli založené na vyjadreniach ľudí, ktorí majú blízko ukrajinskej národnosti, ktorí po vzhliadnutí mien na Slavíne sa jednoznačne vyjadrili, že sú tam najmä mená ukrajinské a bieloruské. Aktuálne disponujem aj celým zoznamom známych mien vojakov na Slavíne, ktorých je vyše 4000 a aj na základe vášho podnetu vynakladám úsilie oslovením príslušných inštitúcií, ktoré môžu overiť tieto fakty.”", "analysis_paragraphs": ["Národnostné zloženie vojakov pochovaných na cintoríne Slavín nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Na cintoríne pri pamätníku Slavín je pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorý padli počas oslobodzovania Bratislavy a okolia v apríli 1945. Väčšina zosnulých vojakov leží v hromadných hroboch a ich meno je zapísané na pomníku, pričom vysokopostavení vojaci sú pochovaní v individuálnych hroboch.", "V Červenej armáde boli zastúpené všetky národnosti Sovietskeho zväzu. Okrem Rusov ju tvorili aj Ukrajinci, Bielorusi a Kazachovia ale aj Estónci či Litovci a zástupcovia ďalších sovietskych republík. Zastúpenie vojakov v armáde sa v priebehu II. svetovej vojny menilo, približne však kopírovalo zloženie populácie v Sovietskom zväze.", "Po oslobodení Ukrajiny spod nemeckej okupácie v roku 1943 vydalo sovietske vrchné velenie rozkaz na mobilizáciu mužov vo veku 18 až 50 rokov z oslobodených území Ukrajiny a Bieloruska. V dôsledku tejto mobilizácie sa zvýšil podiel Ukrajincov v jednotkách Červenej armády, najmä v 1. a 2. ukrajinskom fronte, ktoré sa podieľali na oslobodzovaní Československa. Počet Ukrajinských a Ruských vojakov na týchto frontoch je udávaný ako pomerne vyrovnaný , aj keď početnú prevahu mali stále Rusi. Niektoré útvary však vykazovali prevahu Ukrajincov.", "Etnické rozloženie sovietskych vojakov padlých v Bratislave však nie je na základe verejných zdrojov známe , takisto aj etnická príslušnosť vojakov, ktorí majú mená na pamätníku Slavín.", "S otázkou na národnostné zloženie sme sa obrátili na Vojenský historický ústav , ktorý nám však odpovedal, že riešenie žiadosti nepatrí do jeho kompetencie, a odkázal nás na Ministerstvo vnútra SR.", "Ministerstvo sa však už v minulosti vyjadrilo, že má zoznamy zabitých sovietskych vojakov na území Slovenska vo viacerých formách, no len v niekoľkých prípadoch pozná aj národnosť pochovaných a že o celkových počtoch nič nevie.", "Vyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025:", "“K tomuto výroku si dovoľujem dodať, že som sa k tomu vrátila v ďalšej časti relácie, konkrétne 6 minúte 15 sekunde relácie, kde som doplnila tento výrok, že sú tam, najmä ukrajinské a bieloruské mená. Nemám zatiaľ k dispozícii zdroje zo žiadnych archívov ohľadom národností, ale moje výroky boli založené na vyjadreniach ľudí, ktorí majú blízko ukrajinskej národnosti, ktorí po vzhliadnutí mien na Slavíne sa jednoznačne vyjadrili, že sú tam najmä mená ukrajinské a bieloruské. Aktuálne disponujem aj celým zoznamom známych mien vojakov na Slavíne, ktorých je vyše 4000 a aj na základe vášho podnetu vynakladám úsilie oslovením príslušných inštitúcií, ktoré môžu overiť tieto fakty.”"], "analysis_date": "2025-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Slavín", "oslobodzovania", "Väčšina", "Zastúpenie", "rozkaz", "zvýšil", "udávaný", "vyrovnaný", "vykazovali", "známe", "Vojenský historický ústav", "Demagog.sk"], "url": ["https://www.slavin.sk/sk/historia/", "https://www.slavin.sk/sk/historia/", "https://www.tasrtv.sk/spravodajstvo/70-rocne-tajomstvo-odhalenemp4554b25fe06361d257d3e2ab6/3771", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/?utm_source=chatgpt.com", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/?utm_source=chatgpt.com", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/", "https://dennikn.sk/91497/ktory-narod-zaplatil-za-nase-oslobodenie-najviac-rusi-ukrajinci-a-treba-to-riesit/", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/625807-kto-oslobodil-slovensko-rusi-alebo-ukrajinci/", "https://dennikn.sk/91497/ktory-narod-zaplatil-za-nase-oslobodenie-najviac-rusi-ukrajinci-a-treba-to-riesit/", "https://www.vhu.sk/", "http://demagog.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:24.948942+00:00"}
{"id": "vr27711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27711", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A ja sa ešte k tej Ukrajine jednou polvetou vrátim. Celý spor, ktorý tam dnes je a ktorý doslova desí celý svet a samozrejme ľudí na Slovensku, začal práve tým, že sa nepodpísala, že prezident Janukovyč nepodpísal asociačnú dohodu s Európskou úniou...", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "BBC prinieslo prehladnú casovú os vývoja konfliktu, ktorý zacal 21. novembra nepodpísaním asociacných dohôd. Toto vyústilo k masovým protestov a následne až do dnešnej situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Ukrainian President Viktor Yanukovych's decision in November to pull out of an association deal with the EU sparked huge street protests that eventually led to his downfall.\" Podla denníka SME , sa pociatocné proeurópske protesty pretavili do protivládnych protestov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["BBC prinieslo prehladnú casovú os vývoja konfliktu, ktorý zacal 21. novembra nepodpísaním asociacných dohôd. Toto vyústilo k masovým protestov a následne až do dnešnej situácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Ukrainian President Viktor Yanukovych's decision in November to pull out of an association deal with the EU sparked huge street protests that eventually led to his downfall.\" Podla denníka SME , sa pociatocné proeurópske protesty pretavili do protivládnych protestov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["os", "novembra", "asociacných", "SME"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275", "http://www.kyivpost.com/content/ukraine/euromaidan-rallies-in-ukraine-nov-21-23-coverage-332423.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/2014_Ukrainian_revolution", "http://www.sme.sk/c/7109469/preco-ukrajina-povstala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:17.459169+00:00"}
{"id": "vr18349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18349", "speaker": "Matúš Vallo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-vallo", "statement": "...(zavedenie električky do Podunajských Biskupíc, pozn.) je myslím, že aj dokonca v generely dopravy, že tým smerom má byť riešená kolajová doprava, električka (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zavedenie električky do do mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa spomína v Územnom generely dopravy hl. mesta SR Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 18.decembra 2015. Jedným z dopravných cieľov pre Bratislavu je \" lepšia dostupnosť východných častí mesta (MČ Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, oblasť Vlčieho hrdla) (...) do roku 2030 \" ( .pdf , s. 81). V dokumente je takisto uvedený odporúčaný návrh vybudovať električkovú trať, tzv. južnú radiálu, ktorá by viedla z centra mesta až k železničnej stanici Podunajské Biskupice ( .pdf , s. 96). Orientačné investičné náklady by sa mali pohybovať vo výške 60 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Zastávky sa predpokladajú jednosmerné v uliciach Dunajskej a Grösslingovej blízko Kamenného námestia, Mlynské nivy (autobusová stanica), Čipkárska, Bajkalská, Hraničná, Parková, Malý Dunaj, Slovnaft, Závodná, Popradská, Nákovná, Hronská, Dudvážska, Korytnická, Podunajské Biskupice, železnica ,\" uvádza sa v generely dopravy ( .pdf , s. 96). Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zavedenie električky do do mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice sa spomína v Územnom generely dopravy hl. mesta SR Bratislava, ktorý bol vydaný dňa 18.decembra 2015. Jedným z dopravných cieľov pre Bratislavu je \" lepšia dostupnosť východných častí mesta (MČ Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Vajnory, oblasť Vlčieho hrdla) (...) do roku 2030 \" ( .pdf , s. 81). V dokumente je takisto uvedený odporúčaný návrh vybudovať električkovú trať, tzv. južnú radiálu, ktorá by viedla z centra mesta až k železničnej stanici Podunajské Biskupice ( .pdf , s. 96). Orientačné investičné náklady by sa mali pohybovať vo výške 60 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Zastávky sa predpokladajú jednosmerné v uliciach Dunajskej a Grösslingovej blízko Kamenného námestia, Mlynské nivy (autobusová stanica), Čipkárska, Bajkalská, Hraničná, Parková, Malý Dunaj, Slovnaft, Závodná, Popradská, Nákovná, Hronská, Dudvážska, Korytnická, Podunajské Biskupice, železnica ,\" uvádza sa v generely dopravy ( .pdf , s. 96). Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf", "https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf", "https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/UGD_zhrnutie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:04.453859+00:00"}
{"id": "vr31280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31280", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale čo sa týka nezamestnanosti napríklad ste spomenuli Gemer, to znamená, Rimavská Sobota a okolie. Nehovorme, že to nie je dosť, čo sme urobili a za jeden rok, 1450 fyzických pracovných miest. To znamená, že mohol by som Tornaľu, mohol by som Rimavskú Sobotu, Lučenec a ďalšie regióny, kde je 300, 400, 250 nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I.Radičovej podporila vznik nových pracovných miest v oblasti Gemera, ktorý je regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Rimavskej Sobote podporila, koncom roka 2011, výstavbu infraštruktúry, ktorou sa odvrátila hrozba odchodu budúceho investora a zabezpečil sa vznik až 450 pracovných miest. Okrem toho, významnou mierou prispel k vytvoreniu pracovných príležitostí v okrese aj tzv. protipovodňový príspevok (príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie). Práce na protipovodňových opatreniach si vyžiadali vznik až 300 pracovných miest. Ďalším opatrením je štátna pomoc v Rimavskej Sobote, obec Klenovec (zdroj SME , 23.11.2012): Spoločnosť Gallai&Wolff chce postaviť v obci Klenovec, v okrese Rimavská Sobota, závod na výrobu mostných ložísk a mostných dilatačných záverov. Do výstavby fabriky plánuje investovať 6,74 mil. eur. Vytvoriť by mala 253 pracovných miest . Ročne plánuje v závode vyrobiť takmer dve tisíc ton kovových konštrukcií a ich častí. Takmer celá produkcia by mala smerovať na export. Podnik chce svoj investičný zámer realizovať už v tomto roku. Plánovaný objem výroby by mal dosiahnuť o tri roky. Od štátu dostane stimuly vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 3 mil. eur a úľavy na dani z príjmu vo výške 370 tisíc eur. Do novovybudovaného priemyselného parku v Tornali prichádza nemecký investor,ktorý sa špecializuje na výrobu nábytku. V prvej fáze (do apríla 2012) má priniesť 30 pracovných miest pre ženy a priehebu roka sa má počet zamestnancov zvýšiť na 150. V Lučenci sa v priemyselnom parku juh vytvorilo v minulom roku 250 pracovných miest. Výsledkom je viac ako 1400 novovytvorených pracovných miest v priebehu roka 2011 a začiatku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda I.Radičovej podporila vznik nových pracovných miest v oblasti Gemera, ktorý je regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti. V Rimavskej Sobote podporila, koncom roka 2011, výstavbu infraštruktúry, ktorou sa odvrátila hrozba odchodu budúceho investora a zabezpečil sa vznik až 450 pracovných miest. Okrem toho, významnou mierou prispel k vytvoreniu pracovných príležitostí v okrese aj tzv. protipovodňový príspevok (príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie). Práce na protipovodňových opatreniach si vyžiadali vznik až 300 pracovných miest. Ďalším opatrením je štátna pomoc v Rimavskej Sobote, obec Klenovec (zdroj SME , 23.11.2012): Spoločnosť Gallai&Wolff chce postaviť v obci Klenovec, v okrese Rimavská Sobota, závod na výrobu mostných ložísk a mostných dilatačných záverov. Do výstavby fabriky plánuje investovať 6,74 mil. eur. Vytvoriť by mala 253 pracovných miest . Ročne plánuje v závode vyrobiť takmer dve tisíc ton kovových konštrukcií a ich častí. Takmer celá produkcia by mala smerovať na export. Podnik chce svoj investičný zámer realizovať už v tomto roku. Plánovaný objem výroby by mal dosiahnuť o tri roky. Od štátu dostane stimuly vo forme dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného majetku vo výške 3 mil. eur a úľavy na dani z príjmu vo výške 370 tisíc eur. Do novovybudovaného priemyselného parku v Tornali prichádza nemecký investor,ktorý sa špecializuje na výrobu nábytku. V prvej fáze (do apríla 2012) má priniesť 30 pracovných miest pre ženy a priehebu roka sa má počet zamestnancov zvýšiť na 150. V Lučenci sa v priemyselnom parku juh vytvorilo v minulom roku 250 pracovných miest. Výsledkom je viac ako 1400 novovytvorených pracovných miest v priebehu roka 2011 a začiatku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Rimavskej Sobote", "tzv. protipovodňový príspevok", "SME", "Tornali", "Lučenci"], "url": ["http://vas.cas.sk/clanok/4995/rimavska-sobota-sa-dockala-penazi-od-vlady-zamestnaju-450-ludi.html", "http://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/protipovodnove-prace-zamestnavaju-v-okrese-viac-ako-tristo-ludi/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6151611/stat-da-na-vznik-1674-pracovnych-miest-46-milionov-eur.html", "http://novohrad.sme.sk/c/5890318/v-tornali-pribudnu-pracovne-miesta.html", "http://novohrad.sme.sk/c/5885216/v-priemyselnom-parku-juh-vzniknu-nove-pracovne-miesta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:51.641161+00:00"}
{"id": "vr25762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25762", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pán minister sa trošku mýli. Ja si dovolím poopraviť, to je taká 5 tisícová minimálna pokuta je v prípade, keď podnikateľ nelegálne podľa inšpekcie zamestná viac ako jedného pracovníka, čiže dvoch, troch a tak ďalej.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mihál správne uvádza, že 5 tisícová minimálna hranica je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. V prípade ostatných deliktov ostáva minimálna pokuta vo výške 2 tisíc eur. Mihál správne opravuje ministra Richtera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa účelom objektívneho posúdenia pravdivostnej hodnoty výroku je nutné uviesť spomínaný legislatívny stav pred novelizáciou, ktorá je predmetom diskusie, a po nej.\n\nPred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.\n\n§ 19 Správne delikty\n\n(2) Inšpektorát práce uloží pokutu\n\na) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za\n\n1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.\n\nNovela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..\n\nČl. I\n\n8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.\n\nUvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.\n\nV novelizovanej úprave je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.\n\n(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\n\n...e) opakované zistenie toho istého nedostatku.", "analysis_paragraphs": ["Mihál správne uvádza, že 5 tisícová minimálna hranica je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. V prípade ostatných deliktov ostáva minimálna pokuta vo výške 2 tisíc eur. Mihál správne opravuje ministra Richtera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Za účelom objektívneho posúdenia pravdivostnej hodnoty výroku je nutné uviesť spomínaný legislatívny stav pred novelizáciou, ktorá je predmetom diskusie, a po nej.", "Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.", "§ 19 Správne delikty", "(2) Inšpektorát práce uloží pokutu", "a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za", "1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.", "Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..", "Čl. I", "8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.", "Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.", "V novelizovanej úprave je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.", "(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na", "...e) opakované zistenie toho istého nedostatku."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní", "Novela"], "url": ["http://www.ajuva.sk/TEXT/Zak_48_2012.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F308-2013-z-z.p-35358.pdf&ei=c0VlUurGJ4qs4ATV2YGABw&usg=AFQjCNG9DvAfCZhvRHDLNL5Tp8nRUSmapA&sig2=1DRXmlk7CgbqIWEMcbN_Xg&bvm=bv.54934254,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:41.542497+00:00"}
{"id": "vr29402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29402", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Mesto, keď sme ho prevzali, malo zadlženie cez 200 miliónov eur, pretože môj predchodca zamlčoval Bratislavčanom to skutočné zadlžovanie. On nehovoril o tom, že mesto ručí za mestské firmy a to sú naše dlhy. My sme to povedali a hovoríme to Bratislavčanom rovno, že máme dlh cez 200 miliónov eur.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je zverejnená bilancia hospodárenia hlavného mesta a mestských organizácií za rok 2014, demagog.SK nevie overiť tvrdenie primátora Nesrovnala o výške dlhov magistrátu a mestských firiem a o skutočnom zadlžovaní, ktoré mal zamlčovať bývalý primátor M. Ftáčnik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nExprimátor Bratislavy, Milan Ftáčnik, naposledy informoval o dlhu mesta, vrátane mestských podnikov na tlačovej konferencii pred ukončením svojho volebného obdobia v septembri 2014. Podľa článku v HN bol predpokladaný dlh hlavného mesta 182 miliónov eur. Oficiálny údaj z TASR na konci Ftáčnikovho volebného obdobia hovoril o dlhu 173 miliónov eur. Uvedené čísla zahŕňajú aj hospodárenie mestských organizácií. Najväčšie záväzky mal magistrát (108 mil. eur), spoločnosť Generálny investor Bratislavy (20 mil. eur) a Dopravný podnik Bratislava (42 mil. eur). Údaje o hospodárení hlavného mesta v rokoch 2010 - 2014 majú byť zhrnuté v komplexnej správe, ktorá sa podľa programu prerokovávala na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR, konaného 25.9.2014. Správa však v čase overovania výroku medzi materiálmi na oficiálnej stránke mesta nebola k dispozícii.\n\nDostupný je menej aktuálny Návrh záverečného účtu a hodnotiaca správa hlavného mesta SR za rok 2013 (. pdf ), ktorý obsahuje aj prehľad o finančnom stave a dlhu hlavného mesta a jednotlivých mestských organizácií k 31.12.2013. Materiál okrem iného informuje i o strate Dopravného podniku Bratislava (DPB) za rok 2013 vo výške 984 026 eur, ktorá má byť podľa návrhu krytá zo strany hlavného mesta po dobu 3 rokov, počnúc rokom 2015 (. pdf , s. 129). Krytie straty potvrdzuje aj Výročná správa DPB za rok 2013 v odseku Vysporiadanie výsledku hospodárenia ( pdf ., s. 21): „ Hospodársky výsledok vykazovaný za rok 2013 - stratu vo výške 984 026 EUR navrhujeme vysporiadať nasledovným spôsobom - jediný akcionár spoločnosti uhradí stratu na základe návrhu predstavenstva v zmysle čl. XI, písm. j), bod 2 Stanov akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava .“ Podrobnosti o DPB uvádzame ako príklad, kedy je strata spoločnosti zároveň aj stratou mesta; mesto je 100-percentným akcionárom a predstavenstvo spoločnosti podalo návrh v súlade so stanovami, ktorý bol schválený.\n\nPrehľad mestských organizácií je zverejnený na stránke hlavného mesta, kde možno nájsť výročné správy o hospodárení jednotlivých obchodných spoločností (najaktuálnejšie zverejnené údaje sú k 31.12.2013) a informácie o majetkovej účasti mesta v týchto obchodných spoločnostiach.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že zatiaľ nie je zverejnená bilancia hospodárenia hlavného mesta a mestských organizácií za rok 2014, demagog.SK nevie overiť tvrdenie primátora Nesrovnala o výške dlhov magistrátu a mestských firiem a o skutočnom zadlžovaní, ktoré mal zamlčovať bývalý primátor M. Ftáčnik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Exprimátor Bratislavy, Milan Ftáčnik, naposledy informoval o dlhu mesta, vrátane mestských podnikov na tlačovej konferencii pred ukončením svojho volebného obdobia v septembri 2014. Podľa článku v HN bol predpokladaný dlh hlavného mesta 182 miliónov eur. Oficiálny údaj z TASR na konci Ftáčnikovho volebného obdobia hovoril o dlhu 173 miliónov eur. Uvedené čísla zahŕňajú aj hospodárenie mestských organizácií. Najväčšie záväzky mal magistrát (108 mil. eur), spoločnosť Generálny investor Bratislavy (20 mil. eur) a Dopravný podnik Bratislava (42 mil. eur). Údaje o hospodárení hlavného mesta v rokoch 2010 - 2014 majú byť zhrnuté v komplexnej správe, ktorá sa podľa programu prerokovávala na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR, konaného 25.9.2014. Správa však v čase overovania výroku medzi materiálmi na oficiálnej stránke mesta nebola k dispozícii.", "Dostupný je menej aktuálny Návrh záverečného účtu a hodnotiaca správa hlavného mesta SR za rok 2013 (. pdf ), ktorý obsahuje aj prehľad o finančnom stave a dlhu hlavného mesta a jednotlivých mestských organizácií k 31.12.2013. Materiál okrem iného informuje i o strate Dopravného podniku Bratislava (DPB) za rok 2013 vo výške 984 026 eur, ktorá má byť podľa návrhu krytá zo strany hlavného mesta po dobu 3 rokov, počnúc rokom 2015 (. pdf , s. 129). Krytie straty potvrdzuje aj Výročná správa DPB za rok 2013 v odseku Vysporiadanie výsledku hospodárenia ( pdf ., s. 21): „ Hospodársky výsledok vykazovaný za rok 2013 - stratu vo výške 984 026 EUR navrhujeme vysporiadať nasledovným spôsobom - jediný akcionár spoločnosti uhradí stratu na základe návrhu predstavenstva v zmysle čl. XI, písm. j), bod 2 Stanov akciovej spoločnosti Dopravný podnik Bratislava .“ Podrobnosti o DPB uvádzame ako príklad, kedy je strata spoločnosti zároveň aj stratou mesta; mesto je 100-percentným akcionárom a predstavenstvo spoločnosti podalo návrh v súlade so stanovami, ktorý bol schválený.", "Prehľad mestských organizácií je zverejnený na stránke hlavného mesta, kde možno nájsť výročné správy o hospodárení jednotlivých obchodných spoločností (najaktuálnejšie zverejnené údaje sú k 31.12.2013) a informácie o majetkovej účasti mesta v týchto obchodných spoločnostiach."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["článku", "TASR", "programu", "pdf", "pdf", "pdf", "Prehľad", "účasti"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/bratislava-znizila-dlhy-o-40-milionov-hlasi-ftacnik-622801", "http://www.teraz.sk/regiony/dlhy-bratislava-primator-ftacnik/96688-clanok.html", "http://www.bratislava.sk/pozvanka-na-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-dna-25-9-2014/d-11044391/p1=11049947", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "https://demagog.sk/vyrok/zúčtovanie finančných vzťahov mestských organizácií a mestom založenýchspoločností s rozpočtom hlavného mesta SR Bratislavy za rok 2013.", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11046680", "http://www.bratislava.sk/mestske-organizacie/os-988", "http://www.bratislava.sk/majetkove-ucasti-mesta-v-obchodnych-spolocnostiach/d-75962/p1=11050326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:34.407371+00:00"}
{"id": "vr17317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17317", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...Porsche Cayenne, ktoré sa budú úplne proste vyrábať iba v Bratislave na Slovensku (...).", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kompletná výroba vozidiel Porsche Cayenne v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia bola oznámená už v roku 2014. Od oficiálneho uvedenia modelu Porsche Cayenne v roku 2002 sa v bratislavskom závode vyrábala jeho nalakovaná karoséria spoločne s veľkým podielom komponentov. V septembri 2017 Volkswagen Slovakia oficiálne spustil kompletnú výrobu vozidiel Porsche Cayenne. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kompletná výroba vozidiel Porsche Cayenne v bratislavskom závode Volkswagen Slovakia bola oznámená už v roku 2014. Od oficiálneho uvedenia modelu Porsche Cayenne v roku 2002 sa v bratislavskom závode vyrábala jeho nalakovaná karoséria spoločne s veľkým podielom komponentov. V septembri 2017 Volkswagen Slovakia oficiálne spustil kompletnú výrobu vozidiel Porsche Cayenne. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["oznámená", "bratislavskom", "kompletnú výrobu", "vznikla", "výrobcom", "predstavený", "rozšírenie", "Rozšírenie"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/577798-bratislava-sa-dockala-prestize-porsche-cayenne-bude-made-in-slovakia", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/577798-bratislava-sa-dockala-prestize-porsche-cayenne-bude-made-in-slovakia", "https://ekonomika.sme.sk/c/20719938/volkswagen-ukazal-ako-vyraba-slovenske-porsche-cayenne.html", "http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk.html", "http://sk.volkswagen.sk/sk/Podnik/historia_vw_sk.html", "http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html", "http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html", "http://sk.volkswagen.sk/sk/novinky.suffix.html/volkswagen-slovakia-dnes-predstavil-novy-segment-porsche.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:40.821634+00:00"}
{"id": "vr31491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31491", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Možno by sme to spočítali možno 3,4,5 návrhov (návrhov zákona, ktoré boli predložené opozíciou v období 2006-2010, a ktoré boli následne schválené pozn.)", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas prvej Ficovej vlády (2006-2010 pozn.) sa schválili prinajmenšom tri opozičné návrhy zákonov, a to: Prvý opozičný návrh zákona schválil parlament 9. februára 2007 a išlo o návrh opozičného poslanca M. Pada (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona bol však vrátený prezidentom do parlamentu, kde poslanci neprelomili prezidentovo veto a zákon sa tak neschválil . Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stal druhým opozičným návrhom zákona, ktorý sa počas Ficovej vlády schválil. Prezident tento zákon vrátil naspäť do parlamentu, kde poslanci prelomili jeho veto a zákon 17. februára 2009 vyšiel v zbierke zákonov. Parlamentom 27. apríla 2010 prešiel aj návrh zákona opozičných poslancov M. Kuruca a J. Lišku (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a stal sa tak tretím opozičným návrhom zákona, ktorý parlament počas Ficovej vlády schválil. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas prvej Ficovej vlády (2006-2010 pozn.) sa schválili prinajmenšom tri opozičné návrhy zákonov, a to: Prvý opozičný návrh zákona schválil parlament 9. februára 2007 a išlo o návrh opozičného poslanca M. Pada (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona bol však vrátený prezidentom do parlamentu, kde poslanci neprelomili prezidentovo veto a zákon sa tak neschválil . Návrh poslancov NR SR J. Berényiho a L. Szigetiho, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stal druhým opozičným návrhom zákona, ktorý sa počas Ficovej vlády schválil. Prezident tento zákon vrátil naspäť do parlamentu, kde poslanci prelomili jeho veto a zákon 17. februára 2009 vyšiel v zbierke zákonov. Parlamentom 27. apríla 2010 prešiel aj návrh zákona opozičných poslancov M. Kuruca a J. Lišku (SDKÚ-DS pozn.), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, a stal sa tak tretím opozičným návrhom zákona, ktorý parlament počas Ficovej vlády schválil. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "neschválil", "Návrh", "prelomili", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2058", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2147", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2616", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2658", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3274"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:11.769348+00:00"}
{"id": "vr38371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38371", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Skrutátor, keď zistí, že voľba neprebieha tak ako má, má uviesť do zápisnice námietky. Skrutátor žiadne námietky do zápisnice neuviedol. Žiadne námietky tam nie sú.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "tu som zápisnicu nenašla...našiel ju niekto?", "analysis_paragraphs": ["tu som zápisnicu nenašla...našiel ju niekto?"], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:35.653603+00:00"}
{"id": "vr34146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34146", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensku podobne ako iným krajinám hrozí, že v roku 2013 nevyčerpá 350 miliónov eur, a my sme vyrokovali ešte ako súčasť v rozpočtu EÚ to, že Slovensko môže dostať výnimku spolu s Rumunskom a budeme mať o rok viacej na čerpanie týchto finančných prostriedkov", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že Slovensko a Rumunsko môžu dostať výnimku na dočerpanie európskych peňazí o rok dlhšie. Konečné rozhodnutie padne na jeseň tohoto roka. Dňa 20. júna 2013 SITA uviedla, že podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, prepadne až okolo 350 mil. eur európskych peňazí. \"Ak by Európsky parlament schválil pre Slovensko výnimku na predĺženie čerpania peňazí EÚ o rok dlhšie, mohli by sa presunúť do ďalšieho roka. \"Neviem prejudikovať rozhodnutie Európskeho parlamentu. Nemáme žiadny plán, 350 mil. eur asi prepadne. Bola by to obrovská škoda,\" dodal Vážny.\" TASR 18. júna 2013 informovala, že v septembri alebo októbri tohto roka by mohlo byť jasné, či Slovensko dostane jeden rok navyše na čerpanie eurofondov, ktoré sa mali minúť do konca tohto roka. Slovensko dostalo spolu s Rumunskom v rámci Európskej rady prísľub, že dôjde ku zmene nariadenia Európskej komisie (EK), ktorá odklad umožní. \"Netrúfam si ani ja odhadnúť, aký bude definitívny výsledok, pretože takisto, ako do toho vstupuje Európsky parlament, tak do toho vstupuje aj Rada členských krajín,\" povedal dnes na tlačovom brífingu v Bratislave počas medzinárodnej konferencie s názvom EÚ fondy: Investícia do budúcnosti podpredseda EK Maroš Šefčovič.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že Slovensko a Rumunsko môžu dostať výnimku na dočerpanie európskych peňazí o rok dlhšie. Konečné rozhodnutie padne na jeseň tohoto roka. Dňa 20. júna 2013 SITA uviedla, že podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, prepadne až okolo 350 mil. eur európskych peňazí. \"Ak by Európsky parlament schválil pre Slovensko výnimku na predĺženie čerpania peňazí EÚ o rok dlhšie, mohli by sa presunúť do ďalšieho roka. \"Neviem prejudikovať rozhodnutie Európskeho parlamentu. Nemáme žiadny plán, 350 mil. eur asi prepadne. Bola by to obrovská škoda,\" dodal Vážny.\" TASR 18. júna 2013 informovala, že v septembri alebo októbri tohto roka by mohlo byť jasné, či Slovensko dostane jeden rok navyše na čerpanie eurofondov, ktoré sa mali minúť do konca tohto roka. Slovensko dostalo spolu s Rumunskom v rámci Európskej rady prísľub, že dôjde ku zmene nariadenia Európskej komisie (EK), ktorá odklad umožní. \"Netrúfam si ani ja odhadnúť, aký bude definitívny výsledok, pretože takisto, ako do toho vstupuje Európsky parlament, tak do toho vstupuje aj Rada členských krajín,\" povedal dnes na tlačovom brífingu v Bratislave počas medzinárodnej konferencie s názvom EÚ fondy: Investícia do budúcnosti podpredseda EK Maroš Šefčovič.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-posle-eu-navrh-partnerskej/690657-clanok.html?from=naj_nahlavnej_3dni", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/m-sefcovic-vynimku-pre-cerpanie-eurofondov-v-sr-by-sme-mohli-schvalit-na-jesen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:21.795057+00:00"}
{"id": "vr17758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17758", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...my (strana MOST-HÍD, pozn.) sme boli prví jediní, vtedy ešte ani na námestí ľudia nechceli a nehovorili o tom, že pán minister vnútra Kaliňák, by mal odstúpiť, to byla tá tlačovka priamo v Národnej rade.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deň po informovaní o vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, t.j. 27. februára 2018, opozičné strany OĽANO a SaS zvolali tlačovú besedu. Na tejto tlačovej besede predstavitelia týchto strán vyzývali na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Taktiež KDH v ten istý deň žiadalo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aby odstúpili zo svojich funkcií. 1. marca predseda strany Most Híd na tlačovej besede v NRSR prvýkrát verejne žiada pád ministra vnútra Roberta Kaliňáka. O deň neskor, 2. marca 2018, sa konali spomienkové pochody, ktorých organizátori žiadali vyšetrenie vraždy novinára Kuciaka a snúbenice Kušnírovej, ale taktiež aj vyšetrenie káuz Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka. Na základe časovej línie môžeme vidieť, že hoci organizátori pochodov žiadali odstúpenie ministra vnútra neskôr ako Most Híd, opozícia spolu s KDH boli prví, ktorí vyzývali na odchod Roberta Kaliňáka zo svojej funkcie. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deň po informovaní o vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, t.j. 27. februára 2018, opozičné strany OĽANO a SaS zvolali tlačovú besedu. Na tejto tlačovej besede predstavitelia týchto strán vyzývali na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a policajného prezidenta Tibora Gašpara. Taktiež KDH v ten istý deň žiadalo Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, aby odstúpili zo svojich funkcií. 1. marca predseda strany Most Híd na tlačovej besede v NRSR prvýkrát verejne žiada pád ministra vnútra Roberta Kaliňáka. O deň neskor, 2. marca 2018, sa konali spomienkové pochody, ktorých organizátori žiadali vyšetrenie vraždy novinára Kuciaka a snúbenice Kušnírovej, ale taktiež aj vyšetrenie káuz Mariana Kočnera a Ladislava Bašternáka. Na základe časovej línie môžeme vidieť, že hoci organizátori pochodov žiadali odstúpenie ministra vnútra neskôr ako Most Híd, opozícia spolu s KDH boli prví, ktorí vyzývali na odchod Roberta Kaliňáka zo svojej funkcie. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "odvolal", "spomienkový pochod", "Žiadal", "Za slušné Slovensko"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20769995/olano-a-sas-obvinuju-politikov-smeru-z-napojenie-na-taliansku-mafiu.html", "https://domov.sme.sk/c/20770681/opozicia-dala-ficovi-cas-do-utorka-ma-odvolat-kalinaka-aj-sefa-policie.html", "https://demagog.sk/vyrok/Čítajte viac: https:/domov.sme.sk/c/20769750/pochod-za-kuciaka-a-kusnirovu-v-bratislave-bude-v-piatok.html#ixzz5G8xnmays", "https://domov.sme.sk/c/20771691/most-ziada-odchod-kalinaka-bugar-chce-vladu-udrzat.html#ixzz5G901y2Yy", "https://domov.sme.sk/c/20773941/v-piatok-bude-dalsi-protest-organizatori-maju-aj-poziadavky.html#ixzz5G94j3hkK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:08.328313+00:00"}
{"id": "vr36293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36293", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "KDH je tu od novembra 89.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Samo KDH na svojich stránkach uvádza : \" Za deň vzniku KDH sa považuje 17. február 1990, kedy sa v Nitre uskutočnil ustanovujúci snem hnutia, hoci zaregistrované na Ministerstve vnútra SR bolo 23. februára v súlade so zákonom o politických stranách a hnutiach. Známa je tiež skutočnosť, že miestne kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už po vydaní výzvy na ich zakladanie z 30. novembra 1989.\"", "analysis_paragraphs": ["Samo KDH na svojich stránkach uvádza : \" Za deň vzniku KDH sa považuje 17. február 1990, kedy sa v Nitre uskutočnil ustanovujúci snem hnutia, hoci zaregistrované na Ministerstve vnútra SR bolo 23. februára v súlade so zákonom o politických stranách a hnutiach. Známa je tiež skutočnosť, že miestne kresťanskodemokratické kluby začali vznikať už po vydaní výzvy na ich zakladanie z 30. novembra 1989.\""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["stránkach uvádza"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/article.php?historia::uvod"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:56.606161+00:00"}
{"id": "vr32003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32003", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "60 % spotrebovaného vína na Slovensku je dovezeného vína.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu nevieme overiť podľa žiadneho oficiálneho zdroja. Výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína (ZVHV) Jaroslava Kaňuchová Pátková v SME (TASR) z januára 2008, hovorí, že na Slovensku sa ročne skonzumuje približne 60 miliónov litrov vína, pritom slovenskí vinári vedia vyrobiť a pokryť dopyt na trhu objemom 35 miliónov litrov. V novšom článku denníka Pravda z augusta 2011 sme našli údaj, ktorý hovorí, že zahraničné stolové vína sú najlacnejšie a najpredávanejšie a tvoria až 50 percent spotreby všetkého vína. V článku E. Žitňanského ( Etrend.sk , 20. októbra 2011) sa zase uvádza, že domáca produkcia pokrýva 75% slovenskej spotreby, zvyšok je z dovozu, čo by činilo len 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informáciu nevieme overiť podľa žiadneho oficiálneho zdroja. Výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína (ZVHV) Jaroslava Kaňuchová Pátková v SME (TASR) z januára 2008, hovorí, že na Slovensku sa ročne skonzumuje približne 60 miliónov litrov vína, pritom slovenskí vinári vedia vyrobiť a pokryť dopyt na trhu objemom 35 miliónov litrov. V novšom článku denníka Pravda z augusta 2011 sme našli údaj, ktorý hovorí, že zahraničné stolové vína sú najlacnejšie a najpredávanejšie a tvoria až 50 percent spotreby všetkého vína. V článku E. Žitňanského ( Etrend.sk , 20. októbra 2011) sa zase uvádza, že domáca produkcia pokrýva 75% slovenskej spotreby, zvyšok je z dovozu, čo by činilo len 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["(TASR)", "Pravda", "Etrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3683758/slovenski-vinari-pokryju-viac-ako-polovicu-domacej-spotreby-vina.html#ixzz1yAELc5ih", "http://peniaze.pravda.sk/spotrebitel/clanok/25262-slovenskeho-vina-je-menej-zdrazelo-minimalne/", "http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/dve-pravdy-v-jednom-vine-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:36.576055+00:00"}
{"id": "vr37561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37561", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale myslím si, že premiérka spravila veľmi dobre, že takúto pracovnú skupinu zvolala k tomuto zákonu. (k zákonu o občianstve, pozn.) Sú tam všetci zastúpení, ktorí mali s týmto zákonom už akýkoľvek problém a jednoducho tam sa hľadá riešenie a mám nádej, že tam sa riešenie nájde.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME informoval, že v pondelok 28. februára 2011 sa uskutočnilo stretnutie tzv. \"pracovnej skupiny\" k zákonu o dvojitom občianstve. Stretnutia sa okrem zástupcov SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd zúčastnili aj O. Dostál z OKS a I. Matovič z Obyčajných ľudí, nakoľko OKS aj Obyčajní ľudia sa často sťažovali, že o koaličných rozhodnutiach boli informovaní, až keď boli hotové a nedali sa zmeniť. O. Dostála a I. Matoviča pozvala na stretnutie premiérka I. Radičová. \"Komisiu pôvodne zvolávala premiérka a ona ma pozvala,\" uviedol Dostál. \"Ak by v takejto veci s nami nekomunikovali a chceli fungovať ako predtým, predložili by do parlamentu niečo, s čím nesúhlasíme a tlačili by silou­mocou, dopadlo by to tak isto. Znova by mala koalícia hanbu,\" povedal Matovič. Pracovnej skupiny sa rovnako zúčastnil aj R. Procházka z KDH, ktorý po jej skončení povedal : \"Bola to veľmi plamenná, intenzívna, ale vecná debata.\" Procházka, rovnako ako I. Matovič, hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve z dielne strany Smer-SD.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME informoval, že v pondelok 28. februára 2011 sa uskutočnilo stretnutie tzv. \"pracovnej skupiny\" k zákonu o dvojitom občianstve. Stretnutia sa okrem zástupcov SDKÚ, SaS, KDH a Most-Híd zúčastnili aj O. Dostál z OKS a I. Matovič z Obyčajných ľudí, nakoľko OKS aj Obyčajní ľudia sa často sťažovali, že o koaličných rozhodnutiach boli informovaní, až keď boli hotové a nedali sa zmeniť. O. Dostála a I. Matoviča pozvala na stretnutie premiérka I. Radičová. \"Komisiu pôvodne zvolávala premiérka a ona ma pozvala,\" uviedol Dostál. \"Ak by v takejto veci s nami nekomunikovali a chceli fungovať ako predtým, predložili by do parlamentu niečo, s čím nesúhlasíme a tlačili by silou­mocou, dopadlo by to tak isto. Znova by mala koalícia hanbu,\" povedal Matovič. Pracovnej skupiny sa rovnako zúčastnil aj R. Procházka z KDH, ktorý po jej skončení povedal : \"Bola to veľmi plamenná, intenzívna, ale vecná debata.\" Procházka, rovnako ako I. Matovič, hlasoval za návrh zákona o dvojitom občianstve z dielne strany Smer-SD."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "zúčastnil", "hlasoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5788188/radicova-zapojila-aj-malych.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/172011_koalicia-sa-ani-neoficialne-nedohodla-na-obcianstve", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=28093"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:31.761030+00:00"}
{"id": "vr17113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17113", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Tie kolá volieb (kandidátov na sudcov Ústavného súdu, pozn.) chcel by som len tak na príklade pani Laššákovej a Mamojku povedať, že 2. decembra 2015 zanikla funkcia pána Dobríka a uplynula 27. februára 2016. Na funkciu pána Dobríka, Národná rada je vždy povinná dať dvojnásobný počet kandidátov, sme dali pani Laššákovú a Mamojku. (...) A takisto dostal prezident na tri miesta, konkrétne tri, šesť mien. Zákon hovorí, že Národná rada je povinná dať dvojnásobný počet.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Ľubomíra Dobríka sa skončilo 29. februára 2016, pričom kandidáti, zvolení Národnou radou SR (NR SR) na jeho miesto boli Mojmír Mamojka a Jana Laššáková. Ústava totiž stanovuje, že na každé uvoľnené miesto sudcu ÚS SR je NR SR povinná zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si následne vyberá prezident republiky. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Funkčné obdobie sudcu Ústavného súdu SR (ÚS SR) Ľubomíra Dobríka sa skončilo 29. februára 2016, pričom kandidáti, zvolení Národnou radou SR (NR SR) na jeho miesto boli Mojmír Mamojka a Jana Laššáková. Ústava totiž stanovuje, že na každé uvoľnené miesto sudcu ÚS SR je NR SR povinná zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si následne vyberá prezident republiky. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["stanovuje", "zvolila", "odôvodnením", "vzali", "uplynulo", "zvolila", "odmietol", ".pdf", "vymenoval"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/", "http://www.scribd.com/doc/232354465/Rozhodnutie-prezidenta", "http://www.teraz.sk/slovensko/usdvaja-odmietnuti-kandidati-na-ustavnyc/142072-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/-/lubomir-dobrik", "https://dennikn.sk/310908/smer-zvolil-ustavny-sud-lassakovu-mamojku-opozicia-zavahala/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382336-kiska-o-kandidatoch-na-sudcov-us-nerozhodol-urobi-tak-po-volbach/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez.pdf", "http://www8.teraz.sk/slovensko/j-lassakova-rozhodnutie-prezidenta-priji/297553-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:17.857408+00:00"}
{"id": "vr36607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36607", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nikdy sme nechceli zrušiť imunitu na hlasovanie a výroky v parlamente", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME : \"Podľa pôvodného vládneho návrhu mala imunita ostať práve len na hlasovanie a výroky v parlamente.\"", "analysis_paragraphs": ["SME : \"Podľa pôvodného vládneho návrhu mala imunita ostať práve len na hlasovanie a výroky v parlamente.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5501629/zuzenie-imunity-poslancov-podporili-aj-belousovova-a-stefanov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:40.393048+00:00"}
{"id": "vr35617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35617", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...titulky v novinách českých, kde bolo napísané Sulík dvojbodka Fico musí ísť do basy.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Titulok novín iDNES z 18. Júna 2010 mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal v rozhovore od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: „Ano. Veď to je na kriminál. To je na basu.“", "analysis_paragraphs": ["Titulok novín iDNES z 18. Júna 2010 mal naozaj názov “Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu“. Richard Sulík dostal v rozhovore od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: „Ano. Veď to je na kriminál. To je na basu.“"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["iDNES"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:13.308682+00:00"}
{"id": "vr28482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28482", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Mesto za posledných 12 rokov predalo majetok za 1,5 mld korún.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže na základe informácií z rozpočtov mesta Trenčín z rokov 2005-2014 (a teda posledných desiatich rokov) bola hodnota príjmu z predaja kapitálových aktív, pozemkov a nehmotných aktív, čo všetko je možné brať ako majetok mesta presne 2 672 421 974,38 Sk a teda niečo vyše 2,6 miliardy korún. Keďže Jozef Žiška hovorí o majetku predanom za 12 rokov, dá sa predpokladať, že daná suma bude ešte vyššia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže na základe informácií z rozpočtov mesta Trenčín z rokov 2005-2014 (a teda posledných desiatich rokov) bola hodnota príjmu z predaja kapitálových aktív, pozemkov a nehmotných aktív, čo všetko je možné brať ako majetok mesta presne 2 672 421 974,38 Sk a teda niečo vyše 2,6 miliardy korún. Keďže Jozef Žiška hovorí o majetku predanom za 12 rokov, dá sa predpokladať, že daná suma bude ešte vyššia."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtov"], "url": ["http://www.trencin.sk/rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:43.864099+00:00"}
{"id": "vr25794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25794", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... treba si uvedomiť, že v eurozóne je nezamestnanosť 12%.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu je skutočne miera nezamestnanosti v Eurozóne k augustu 2013 na úrovni 12,0%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu je skutočne miera nezamestnanosti v Eurozóne k augustu 2013 na úrovni 12,0%."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:37.620549+00:00"}
{"id": "49320", "numeric_id": 49320, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49320", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Šimečka chodil po školách a tváril sa, že rozpráva o zelenej ekonomike v Európskej únii počas predvolebnej kampane.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Šimečka navštívil jednu školu v Bardejove v júni 2022. Iné tvrdenie, na ktorých by chodil po školách a rozprával o zelenej ekonomike v Európskej únii, Demagog.sk z verejných zdrojov nedohľadal. Nevieme však vylúčiť, že sa neudiali. Tvrdenie Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako neoveriteľné.\n\nV júni 2022 navštívil líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka, spolu s ostatnými straníckymi kolegami , Spojenú školu Juraja Henischa v Bardejove, kde sa spoločne informovali o školskom projekte meteostanice a veternej elektrárne, ktoré skonštruovali študenti.V rámci návštevy prebehla aj prednáška o zelených technológiách, ekológii a inováciách.\n\nPrednáška na bardejovskej škole bola súčasťou výjazdu strany Progresívne Slovensko, na východe našej krajiny. Okrem tejto školy navštívili aj Základnú školu Pod papierňou, kde bolo témou stretnutia zvyšovanie platov a štrajk učiteliek a učiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Šimečka navštívil jednu školu v Bardejove v júni 2022. Iné tvrdenie, na ktorých by chodil po školách a rozprával o zelenej ekonomike v Európskej únii, Demagog.sk z verejných zdrojov nedohľadal. Nevieme však vylúčiť, že sa neudiali. Tvrdenie Tomáša Tarabu preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "V júni 2022 navštívil líder strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka, spolu s ostatnými straníckymi kolegami , Spojenú školu Juraja Henischa v Bardejove, kde sa spoločne informovali o školskom projekte meteostanice a veternej elektrárne, ktoré skonštruovali študenti.V rámci návštevy prebehla aj prednáška o zelených technológiách, ekológii a inováciách.", "Prednáška na bardejovskej škole bola súčasťou výjazdu strany Progresívne Slovensko, na východe našej krajiny. Okrem tejto školy navštívili aj Základnú školu Pod papierňou, kde bolo témou stretnutia zvyšovanie platov a štrajk učiteliek a učiteľov."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "kolegami", "výjazdu"], "url": ["https://youtu.be/79KsAZOAqOk?si=y7iZx7eF2c42jwAU", "https://www.facebook.com/profile/100044409340300/search?q=bardejove&filters=eyJycF9jcmVhdGlvbl90aW1lOjAiOiJ7XCJuYW1lXCI6XCJjcmVhdGlvbl90aW1lXCIsXCJhcmdzXCI6XCJ7XFxcInN0YXJ0X3llYXJcXFwiOlxcXCIyMDIyXFxcIixcXFwic3RhcnRfbW9udGhcXFwiOlxcXCIyMDIyLTFcXFwiLFxcXCJlbmRfeWVhclxcXCI6XFxcIjIwMjJcXFwiLFxcXCJlbmRfbW9udGhcXFwiOlxcXCIyMDIyLTEyXFxcIixcXFwic3RhcnRfZGF5XFxcIjpcXFwiMjAyMi0xLTFcXFwiLFxcXCJlbmRfZGF5XFxcIjpcXFwiMjAyMi0xMi0zMVxcXCJ9XCJ9In0=", "https://www.facebook.com/ProgresivneSlovensko/posts/pfbid025JLs1UqWC7bykwUhdpFWVzzyUcw876tjPjLToR2YGGTRTegKw2MMRtY5URtdW6Lfl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:35.560577+00:00"}
{"id": "vr14528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14528", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ten bod bol konkrétnym bodom (výhrada o svedomí, pozn.) programového vyhlásenia, pod ktoré sa podpísali všetky strany (vládnej koalície, pozn.).", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo svojom programovom vyhlásení sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala k dopracovaniu dohôd so Svätou stolicou. V programovom vyhlásení sa síce píše o sústave dohôd medzi SR a Svätou stolicou, avšak nie konkrétne o bode, ktorý hovorí o uzavretí zmluvy o výhrade vo svedomí. Výrok preto označujeme za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom programovom vyhlásení sa druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviazala k dopracovaniu dohôd so Svätou stolicou. V programovom vyhlásení sa síce píše o sústave dohôd medzi SR a Svätou stolicou, avšak nie konkrétne o bode, ktorý hovorí o uzavretí zmluvy o výhrade vo svedomí. Výrok preto označujeme za zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "2000", "svedomí", "podmienilo"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/980_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky--od-16-10-2002-do-04-07-2006-.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-podpora-cirkev-vatikan-zmluva/83604-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/5723264/dzurinda-na-ratifikaciu-zmluvy-o-vyhrade-vo-svedomi-pride-cas.html", "http://www.sme.sk/c/2577605/dzurindova-volba-zmluva-alebo-pad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:32.816473+00:00"}
{"id": "vr34686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34686", "speaker": "Peter Bobula", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-bobula", "statement": "...náš kandidát, konkrétne v Levoči. No, tým, že nevyhral a bol tam ten rozdiel veľmi malý...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od víťazstva kresla starostu delilo kandidáta KDH 12 hlasov. Milan Majersky (KDH): 2174 Miroslav Vilkovský (SMER): 2186", "analysis_paragraphs": ["Od víťazstva kresla starostu delilo kandidáta KDH 12 hlasov. Milan Majersky (KDH): 2174 Miroslav Vilkovský (SMER): 2186"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Od víťazstva kresla starostu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sest-krajskych-miest-zmeni-svojho-primatora-pravica-si-pohorsila-1c3-/sk-volby.asp?c=A101128_021711_sk-volby_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:23.230644+00:00"}
{"id": "vr14312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14312", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(...) v 2004 sme zažili veľkú daňovú reformu, kde ja som mal teda tú možnosť a česť písať koncepciu (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas druhej Dzurindovej vlády sa v roku 2004 realizovala daňová reforma , ktorej súčasťou bolo zjednotenie DPH na úrovni 19 % z predchádzajúcej hodnoty 20 % a 14 %. Sulík zároveň pomáhal pri tvorbe a úprave daňovej reformy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["daňová reforma", "predchádzajúcej", "pomáhal", "tvorbe"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/europoslanec-richard-sulik-profil/85792-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/4170206/jeden-z-autorov-danovej-reformy-sulik-zaklada-novu-stranu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:47.328871+00:00"}
{"id": "vr30614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30614", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ten heliport, čo ste ani doteraz neodpovedali, ministerstvo financií 2 týždne po voľbách, vaše ministerstvo odsúhlasilo pod cenu predaj k životu potrebného heliportu najväčšej nemocnici na Slovensku na bratislavských Kramároch.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok J. Figeľa nehodnotíme z pohľadu toho či sa heliport predal \"pod cenu\". Toto nedokážeme posúdiť. Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur. Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Figeľa nehodnotíme z pohľadu toho či sa heliport predal \"pod cenu\". Toto nedokážeme posúdiť. Uvádzame len, že podľa informácii týždenníka Plus 7 dní k predaju skutočne došlo. Podľa informácií tohto média ministerstvo financií na čele s J. Počiatkom malo schváliť predaj pristávacej plochy pre helikoptéry leteckých záchranárov a spolu s ňou aj takmer sedem hektárov nemocničného parku na Kramároch za sumu 5,2 mil. eur. Parlamentné voľby sa uskutočnili 12. júna 2010. Ministerstvo financií odsúhlasilo prevod štátnych pozemkov 21. júna tohto roku, čo je takmer dva týždne po voľbách."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Plus 7 dní"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/uchmatli-aj-heliport.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:28.485588+00:00"}
{"id": "vr35151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35151", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "50 miliónová sekera čo tam bola (v štátnom rozpočte, pozn.), miliardová sekera, to je v poriadku, hej?", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vôbec nie je jasné o akej sekere Počiatek hovorí. Ak sa sekera asociuje s deficitom rozpočtu, tak má Počiatek pravdu v tom, že takýto schodok ŠR počas Miklošovho ministrovania vznikol: v roku 2003 (Schodok: 55 973 120 000), druhým „najbližším“ bol rok 2004 (Schodok 43 868 000 000). Ten ale nesúvisí s pôvodným Miklošovým argumentom o tom, že neodovzdával rozpočet na vode.", "analysis_paragraphs": ["Vôbec nie je jasné o akej sekere Počiatek hovorí. Ak sa sekera asociuje s deficitom rozpočtu, tak má Počiatek pravdu v tom, že takýto schodok ŠR počas Miklošovho ministrovania vznikol: v roku 2003 (Schodok: 55 973 120 000), druhým „najbližším“ bol rok 2004 (Schodok 43 868 000 000). Ten ale nesúvisí s pôvodným Miklošovým argumentom o tom, že neodovzdával rozpočet na vode."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:01.404767+00:00"}
{"id": "vr32694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32694", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Kričal Smer strašne nahlas počas Radičovej vlády, že politizujeme justíciu napríklad tým, že sme zriadili výberové komisie, kde ja som dokonca navrhol úplne objektívny princíp žrebovania z katalogu kvalifikovaných ľudí a Smer do výberovej komisie ako jediný, ako jediná strana nominoval človeka, ktorý dnes za neho sedí v parlamente ako poslanec.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2012, upravila nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: \"Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.\" Smer dlhodobo kritizoval zmeny v súdnictve, ktoré presadzovala vláda Ivety Radičovej. Vyústením tejto kritiky bola snaha odvolať ministersku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Parlament 13.decembra 2011 volil kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov. Medzi nominovanými bol aj Anton Martvoň, ktorého nominovala strana SMER-SD a ktorý je dnes poslancom NRSR za stranu SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudla účinnosť k 1. januáru 2012, upravila nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: \"Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.\" Smer dlhodobo kritizoval zmeny v súdnictve, ktoré presadzovala vláda Ivety Radičovej. Vyústením tejto kritiky bola snaha odvolať ministersku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Parlament 13.decembra 2011 volil kandidátov na vymenovanie za členov výberových komisií uskutočňujúcich výberové konanie na voľné miesta sudcov. Medzi nominovanými bol aj Anton Martvoň, ktorého nominovala strana SMER-SD a ktorý je dnes poslancom NRSR za stranu SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["§29 novely zákona:", "odvolať", "volil", "nominovala", "poslancom"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210099&FileName=zz2011-00033-0210099&Rocnik=2011", "http://www.strana-smer.sk/2862/ministerka-spravodlivosti-zitnanska-destabilizuje-sudnictvo", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=427", "http://www.sme.sk/c/6179532/smer-ponukol-na-vyber-sudcov-stranika.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=883"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:52.649111+00:00"}
{"id": "vr38592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38592", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V konzervatívnom fonde zostanú zachované garancie a tie garancie budú oproti súčasnosti posilnené. Budú posilnené napríklad preto, pretože sporiteľovi budú garantovať neznehodnotenie jeho majetku po odpočítaní poplatkov správcovským spoločnostiam. Dnes tomu tak totižto nie je.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA : Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond. (...) V súčasnosti totiž systém garantuje zachovanie výšky istiny pred odpočítaním poplatkov pre dôchodkovú spoločnosť. Podľa nového mechanizmu majú spoločnosti garantovať v súčasných konzervatívnych fondoch sporiteľovi výšku vložených prostriedkov po zohľadnení poplatkov. Presnejšie sa v návrhu zákona (.doc) píše: \" § 63d Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti doplniť majetok do dlhopisového dôchodkového fondu (1) Ak v dlhopisovom dôchodkovom fonde v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po poslednom dni sledovaného obdobia doplniť hodnotu majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde z vlastného majetku vo výške absolútnej hodnoty súčinu poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky a priemernej čistej hodnoty majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde za sledované obdobie. Doplnenie majetku podľa prvej vety je pohľadávkou dlhopisového dôchodkového fondu voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorú je dôchodková správcovská spoločnosť povinná splatiť do troch pracovných dní od skončenia sledovaného obdobia.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA : Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond. (...) V súčasnosti totiž systém garantuje zachovanie výšky istiny pred odpočítaním poplatkov pre dôchodkovú spoločnosť. Podľa nového mechanizmu majú spoločnosti garantovať v súčasných konzervatívnych fondoch sporiteľovi výšku vložených prostriedkov po zohľadnení poplatkov. Presnejšie sa v návrhu zákona (.doc) píše: \" § 63d Povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti doplniť majetok do dlhopisového dôchodkového fondu (1) Ak v dlhopisovom dôchodkovom fonde v sledovanom období poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, dôchodková správcovská spoločnosť je povinná v prvý pracovný deň bezprostredne nasledujúci po poslednom dni sledovaného obdobia doplniť hodnotu majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde z vlastného majetku vo výške absolútnej hodnoty súčinu poklesu hodnoty dôchodkovej jednotky a priemernej čistej hodnoty majetku v dlhopisovom dôchodkovom fonde za sledované obdobie. Doplnenie majetku podľa prvej vety je pohľadávkou dlhopisového dôchodkového fondu voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorú je dôchodková správcovská spoločnosť povinná splatiť do troch pracovných dní od skončenia sledovaného obdobia.\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kabinet-odsuhlasil-zrusenie-garancii/363256-clanok.html", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356840"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:17.378889+00:00"}
{"id": "49366", "numeric_id": 49366, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49366", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Veď v tom rozhovore on (pozn. Hamran v rozhovore pre Denník N) aj povedal, že mal teda ambíciu ešte do konca roka asi tam potiahnuť, urobiť si nejaké výsluhové roky a zobrať ešte o nejakých 8-10 000 vyššie odstupné.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre Denník N Štefan Hamran v súvislosti s jeho odchodom do civilu uviedol (cca 8:50 min.), že ak by mu to nový minister vnútra umožnil, zostal by vo funkcii policajného prezidenta ešte do konca roka 2023.\n\nHamran v odpovedi spomenul viacero dôvodov, prečo by ostal na poste prezidenta Policajného zboru. Jedným z nich bolo „vysporiadanie sa s Atlasom“, čo je nadnárodná organizácia združujúca útvary osobitného určenia, na ktorej stretnutí sa mal zúčastniť. Ďalej chcel ukončiť kalendárny rok na svojom poste, čo by bolo pre neho finančne výhodné. Kvôli skoršiemu odchodu z funkcie prišiel o 100 eur mesačne na výsluhovom dôchodku a odchodnom 8 alebo 10 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre Denník N Štefan Hamran v súvislosti s jeho odchodom do civilu uviedol (cca 8:50 min.), že ak by mu to nový minister vnútra umožnil, zostal by vo funkcii policajného prezidenta ešte do konca roka 2023.", "Hamran v odpovedi spomenul viacero dôvodov, prečo by ostal na poste prezidenta Policajného zboru. Jedným z nich bolo „vysporiadanie sa s Atlasom“, čo je nadnárodná organizácia združujúca útvary osobitného určenia, na ktorej stretnutí sa mal zúčastniť. Ďalej chcel ukončiť kalendárny rok na svojom poste, čo by bolo pre neho finančne výhodné. Kvôli skoršiemu odchodu z funkcie prišiel o 100 eur mesačne na výsluhovom dôchodku a odchodnom 8 alebo 10 tisíc eur."], "analysis_date": "2023-11-23", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "spomenul"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=7Sf-sbS1Aas", "https://dennikn.sk/3660214/byvaly-policajny-prezident-hamran-v-poprade-mi-nalepili-uz-aj-vizitku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:25.698674+00:00"}
{"id": "vr17791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17791", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...v novembri sa bude obmieňať podstatná časť, veľká časť ústavného súdu, 9 sudcov z 13 (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľba nových ústavných sudcov prebehne v Národnej rade SR podľa plánov na jeseň 2018, tí sa však funkcie ujmú až vo februári 2019, kedy deviatim súčasným ústavným sudcom uplynie mandát. Spomínaná časť Ústavného súdu SR sa obmení až vo februári , no prerokúvanie danej zmeny zákona sa plánuje od septembra 2018 a účinnosť by mal nadobudnúť v novembri 2018, čo potvrdil aj minister spravodlivosti Gál . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivetta Macejková, Milan Ľalík, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Mirianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik boli vymenovaní za ústavných sudcov dňa 16. februára 2007. Dvanásť rokov od ich vymenovania uplynie 16. februára 2019, kedy by ich mali nahradiť deviati noví sudcovia. Podľa čl. 134 ods. 1 Ústavy SR „ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. \", ktorých podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy SR „(...) vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Okrem spomínaných sudcov pôsobí na Ústavnom súde SR sudkyňa Jana Baricová vymenovaná 10. júla 2014 a trojica Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Ďuriš vymenovaných 14. decembra 2017. Koncom mája 2018 minister spravodlivosti Gábor Gál predstavil plánované zmeny vo výbere ústavných sudcov, ktoré navrhuje ministerstvo. Ak zmeny schváli parlament, kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov a za ich zvolenie musí hlasovať minimálne nadpolovičná väčšine v parlamente. Ako o tom informoval aj denník SME \"Na rokovanie vlády ho (zmeny vo výbere, pozn.) chce posunúť v júli alebo auguste, v septembri do Národnej rady SR. Účinnosť plánuje 1. alebo 15. novembra, aby parlament stihol voľby kandidátov, ktorí majú dosluhujúcich ústavných sudcov nahradiť v polovici februára.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Voľba nových ústavných sudcov prebehne v Národnej rade SR podľa plánov na jeseň 2018, tí sa však funkcie ujmú až vo februári 2019, kedy deviatim súčasným ústavným sudcom uplynie mandát. Spomínaná časť Ústavného súdu SR sa obmení až vo februári , no prerokúvanie danej zmeny zákona sa plánuje od septembra 2018 a účinnosť by mal nadobudnúť v novembri 2018, čo potvrdil aj minister spravodlivosti Gál . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ivetta Macejková, Milan Ľalík, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Sergej Kohut, Lajos Mészáros, Mirianna Mochnáčová, Ladislav Orosz a Rudolf Tkáčik boli vymenovaní za ústavných sudcov dňa 16. februára 2007. Dvanásť rokov od ich vymenovania uplynie 16. februára 2019, kedy by ich mali nahradiť deviati noví sudcovia. Podľa čl. 134 ods. 1 Ústavy SR „ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. \", ktorých podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy SR „(...) vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Okrem spomínaných sudcov pôsobí na Ústavnom súde SR sudkyňa Jana Baricová vymenovaná 10. júla 2014 a trojica Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Ďuriš vymenovaných 14. decembra 2017. Koncom mája 2018 minister spravodlivosti Gábor Gál predstavil plánované zmeny vo výbere ústavných sudcov, ktoré navrhuje ministerstvo. Ak zmeny schváli parlament, kandidáti na ústavných sudcov budú musieť mať minimálne 45 rokov a za ich zvolenie musí hlasovať minimálne nadpolovičná väčšine v parlamente. Ako o tom informoval aj denník SME \"Na rokovanie vlády ho (zmeny vo výbere, pozn.) chce posunúť v júli alebo auguste, v septembri do Národnej rady SR. Účinnosť plánuje 1. alebo 15. novembra, aby parlament stihol voľby kandidátov, ktorí majú dosluhujúcich ústavných sudcov nahradiť v polovici februára.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["jeseň", "februári", "Gál", "nahradiť", "čl. 134", "čl. 134", "predstavil", "informoval"], "url": ["http://www.teraz.sk/najnovsie/prisnejsie-pravidla-pre-vyber-ustav/309050-clanok.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/prisnejsie-pravidla-pre-vyber-ustav/309050-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20836088/minister-gal-predstavil-nove-pravidla-volby-ustavnych-sudcov.html", "https://dennikn.sk/934768/ustavny-sud-caka-uz-o-14-mesiacov-totalna-obmena-koho-to-tu-trapi/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-134", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-134", "https://www.etrend.sk/ekonomika/gal-predstavil-zmeny-vo-vybere-ustavnych-sudcov-narokom-expertov-su-vzdialene.html", "https://domov.sme.sk/c/20836088/minister-gal-predstavil-nove-pravidla-volby-ustavnych-sudcov.html#ixzz5HHdqZiMw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:00.251632+00:00"}
{"id": "vr37684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37684", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Sú to napríklad krajiny ako je Nemecko, ako je Rakúsko, ako sú práve škandinávske krajiny (kde neexistuje súbeh odstupného a výpovednej lehoty pozn.).", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Materiál MPSVR : \"Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.\" Ako je to v škandinávskych krajinách a Rakúsku nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Materiál MPSVR : \"Odstupné a jeho súbeh s výpovednou dobou Vyplatenie odstupného nie je v členských štátoch samozrejmosťou. Súbeh odstupného a výpovednej doby je možný v súčasnosti okrem Slovenska v 10 členských štátoch. Výška odstupného je vo väčšine členských štátov podrobne rozdelená podľa počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa. V niektorých členských štátoch sa odstupné diferencuje podľa kvalifikácie pre povolanie. Niektoré členské štáty priznávajú nárok na odstupné až po odpracovaní najmenej jedného roka (napríklad Francúzsko) či dokonca až po odpracovaní najmenej piatich rokov (Luxembursko). V niektorých členských štátoch zamestnávateľ namiesto výpovednej doby môže zamestnancovi vyplatiť určité peňažné plnenie zodpovedajúce dĺžke neuplatnenej výpovednej doby - rovnakú možnosť navrhujeme aj v novele Zákonníka práce Nemecko - spravidla za každý odpracovaný rok polmesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej doby nie je možný.\" Ako je to v škandinávskych krajinách a Rakúsku nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["MPSVR"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=574&lg=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:57.298818+00:00"}
{"id": "44100", "numeric_id": 44100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44100", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Keby sme pred 20 rokmi postavili diaľnice, boli by o dve tretiny lacnejšie.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení - opakovane - použil Andrej Danko. Demagóg.SK sa ho v minulosti na podobný výrok pýtal - email zostal bez reakcie. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania predseda parlamentu vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur. Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur. Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno). Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete.", "analysis_paragraphs": ["Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení - opakovane - použil Andrej Danko. Demagóg.SK sa ho v minulosti na podobný výrok pýtal - email zostal bez reakcie. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania predseda parlamentu vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur. Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur. Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno). Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "INEKO", "Prehľad", "uviedol"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/1830156/na-slovensku-su-najdrahsie-dialnice-v-eu.html#ixzz5zjjAvuyX", "http://www.ineko.sk/clanky/jan-kovalcik-pozrite-si-unikatne-porovnanie-cien-za-ktore-sa-stavia-dialnica-d1", "https://e.dennikn.sk/1339246/dialniciari-prekonali-svoj-vlastny-rekord-kilometer-obchvatu-ziliny-zdrazel-na-viac-nez-61-milionov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415238-porovnavat-ceny-za-kilometer-novych-dialnic-je-nezmysel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:04.196251+00:00"}
{"id": "vr31324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31324", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V kauze Sasanka sme počuli, že lietali 300-tisícové sumy v eurách za 1 hlas poslanca na voľbu generálneho prokurátora.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom zverejnenom na internete ( video ) okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá, \" 300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente .\" M. Kočner:\" Za hlas ?\" R. Sulík: \" Mhm .\"", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom zverejnenom na internete ( video ) okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá, \" 300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente .\" M. Kočner:\" Za hlas ?\" R. Sulík: \" Mhm .\""], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["video"], "url": ["http://sksasanka.tumblr.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:03.073441+00:00"}
{"id": "vr15055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15055", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Na súdy dnes prichádza ročne cez milión prípadov. Ja som si zobrala štatistiku za rok 2015. Prišlo 1,14 milióna prípadov. Ale keď sa pozrieme na ďalšie čísla, tak z tohto čísla viac ako 540 tisíc, to znamená viac, ako pol milióna, exekúcii.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Pravda na základe informácií Ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2015 na súdy doručených 1 262 801 vecí, z toho bolo vyše 540-tisíc exekúcií, okolo 250-tisíc zápisov do Obchodného registra a takmer 150-tisíc platobných rozkazov. O podobných počtoch nových exekučných konaní hovoria aj ďalšie zdroje. Podľa informácií Ministerstva z marca 2015 sú údaje mierne odlišné \" Okresné a krajské súdy v minulom roku právoplatne vybavili 1,29 milióna vecí. Je to o takmer 23 tisíc viac, ako je počet prípadov, ktoré v roku 2015 na súdy prišli. Pomer vybavených a došlých vecí tak dosiahol 101,81 percenta .\" Z toho vyplýva, že na súdy prišlo približne 1,04 nových prípadov. Žitňanskej údaj 1,14 milióna predstavuje približne priemer týchto dostupných údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDenník SME navyše informuje, že \"Štát či exekútori zatiaľ netušia, koľko ľudí je vlastne zaťažených exekúciami a za čo. Známy je len absolútny počet exekučných konaní, v ktorých sa však niektorí ľudia môžu objavovať viackrát. Istú predstavu dávajú čísla, ktoré si vedú zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa. K lepšiemu prehľadu by mal pomôcť centrálny register exekúcií, ktorý začne fungovať od júla. Obsahovať by mal všetky exekučné konania začaté od roku 1996.\"\n\nMinisterstvo prehľad počtu nových a vyriešených prípadov za rok 2015 zverejnilo ešte v marci 2016, o exekučných konaniach v médiách informuje najmä Žitňanská, článok Denníka N ešte z októbra 2015 však odkazuje na štatistiku Ministerstva spravodlivosti. Podľa právnika Petra Hodála:\n\n\" Jediné oficiálne štatistiky, ktoré máme, predstavujú súhrnné dáta o exekučných konaniach zo slovenských súdov na stránke Ministerstva spravodlivosti. Z údajov vyplýva, že posledné roky prichádza viac ako 600-tisíc nových exekúcií ročne, pričom počet nevybavených exekúcií rástol ročne o vyše 400-tisíc, takže dnes ich je na súdoch už zrejme viac ako 3 milióny .\"\n\nRegistre Ministerstva sú dostupné tu . Informácie o priemernej dĺžke konania a počtoch prípadov prejednaných jednotlivými typmi súdov v občianskoprávnej agende sú dostupné tu (.pdf). Zdroj: Rezortná štatistika MSSR", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Pravda na základe informácií Ministerstva spravodlivosti bolo v roku 2015 na súdy doručených 1 262 801 vecí, z toho bolo vyše 540-tisíc exekúcií, okolo 250-tisíc zápisov do Obchodného registra a takmer 150-tisíc platobných rozkazov. O podobných počtoch nových exekučných konaní hovoria aj ďalšie zdroje. Podľa informácií Ministerstva z marca 2015 sú údaje mierne odlišné \" Okresné a krajské súdy v minulom roku právoplatne vybavili 1,29 milióna vecí. Je to o takmer 23 tisíc viac, ako je počet prípadov, ktoré v roku 2015 na súdy prišli. Pomer vybavených a došlých vecí tak dosiahol 101,81 percenta .\" Z toho vyplýva, že na súdy prišlo približne 1,04 nových prípadov. Žitňanskej údaj 1,14 milióna predstavuje približne priemer týchto dostupných údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Denník SME navyše informuje, že \"Štát či exekútori zatiaľ netušia, koľko ľudí je vlastne zaťažených exekúciami a za čo. Známy je len absolútny počet exekučných konaní, v ktorých sa však niektorí ľudia môžu objavovať viackrát. Istú predstavu dávajú čísla, ktoré si vedú zdravotné poisťovne či Sociálna poisťovňa. K lepšiemu prehľadu by mal pomôcť centrálny register exekúcií, ktorý začne fungovať od júla. Obsahovať by mal všetky exekučné konania začaté od roku 1996.\"", "Ministerstvo prehľad počtu nových a vyriešených prípadov za rok 2015 zverejnilo ešte v marci 2016, o exekučných konaniach v médiách informuje najmä Žitňanská, článok Denníka N ešte z októbra 2015 však odkazuje na štatistiku Ministerstva spravodlivosti. Podľa právnika Petra Hodála:", "\" Jediné oficiálne štatistiky, ktoré máme, predstavujú súhrnné dáta o exekučných konaniach zo slovenských súdov na stránke Ministerstva spravodlivosti. Z údajov vyplýva, že posledné roky prichádza viac ako 600-tisíc nových exekúcií ročne, pričom počet nevybavených exekúcií rástol ročne o vyše 400-tisíc, takže dnes ich je na súdoch už zrejme viac ako 3 milióny .\"", "Registre Ministerstva sú dostupné tu . Informácie o priemernej dĺžke konania a počtoch prípadov prejednaných jednotlivými typmi súdov v občianskoprávnej agende sú dostupné tu (.pdf). Zdroj: Rezortná štatistika MSSR"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "informácií", "SME", "zverejnilo", "Denníka N", "tu", "tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391286-zitnanska-chysta-velke-zmeny-na-sudoch/", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2065", "http://domov.sme.sk/c/20151122/exekucie-zavalili-sudy-zitnanska-hovori-o-zmene-systemu.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2065", "https://dennikn.sk/256932/problemu-s-dlhmi-chyba-dramatickost-ktora-by-pritiahla-media-a-rychle-vyjadrenia-politikov/", "https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/pojednavanie?f.655=03.05.2016&f.655=", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika%20sudy%20a%20sudcovia/Dlzka_kon_obc_agenda_2014-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:25.024697+00:00"}
{"id": "vr32442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32442", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Predchádzajúci minister financií vyškrtol z rozpočtu 3000 učiteľských pozícii, ktoré ale reálne existujú.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie P. Pelegriniho.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie P. Pelegriniho."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:52.013393+00:00"}
{"id": "vr29548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29548", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "O 22 tisíc. (odpoveď na otázku, o koľko poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov, pozn.)", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa reakcie Jána Richtera na otázku jeho diskusného kolegu poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov o 22 tisíc. Podľa údajov Štatistického úradu SR od decembra roku 2012 do decembra 2014 skutočne poklesol počet živnostníkov o približne 22 tisíc. Vláda R. Fica začala už v apríli 2012, a v období apríl až december 2012 sa počet živnostníkov znížil o ďalších takmer 5 tisíc. Počas prvých troch mesiacov tohto roku taktiež došlo k poklesu v počte živnostníkov, a to o vyše 2 tisíce. Celkovo počet živnostníkov od apríla 2012 do marca 2015 poklesol o 32 129 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV tabuľke nižšie môžme vidieť ročný vývoj počtu živnostníkov podľa Štatistického úradu. V roku 2010 počet živnostníkov dosahoval vyše 384 tisíc. Na konci roku 2011 bol zaznamenaný pokles živnostníkov o viac ako 8 tisíc. Na konci roku 2012, ktorý už zahŕňal od 4. apríla vládnutie R. Fica, vidíme medziročný pokles o viac ako 16 tisíc živnostníkov. V rokoch 2013 a 2014 počet živnostníkov naďalej klesal a od 31. decembra 2012 do 31. decembra 2014 došlo k poklesu o 22 392 živnostníkov.\n\nZdroj: Štatistický úrad SR\n\nNasledujúci graf ukazuje mesačný vývoj počtu živnostníkov od januára do decembra 2012. Môžme vidieť, že od prvého mesiaca Ficovej vlády po koniec roka sa počet živnostníkov znížil o ďalších 4 701 osôb.\n\nNapokon treba spomenúť aj dostupné údaje za rok 2015 . Počas prvých troch mesiacov tohto roku sa oproti stavu z decembra 2014 počet živnostníkov znížil o ďalších 2 044. Celkovo tak počet živnostníkov počas Ficovej vlády poklesol o 32 129.", "analysis_paragraphs": ["Podľa reakcie Jána Richtera na otázku jeho diskusného kolegu poklesol počas vlády R. Fica počet živnostníkov o 22 tisíc. Podľa údajov Štatistického úradu SR od decembra roku 2012 do decembra 2014 skutočne poklesol počet živnostníkov o približne 22 tisíc. Vláda R. Fica začala už v apríli 2012, a v období apríl až december 2012 sa počet živnostníkov znížil o ďalších takmer 5 tisíc. Počas prvých troch mesiacov tohto roku taktiež došlo k poklesu v počte živnostníkov, a to o vyše 2 tisíce. Celkovo počet živnostníkov od apríla 2012 do marca 2015 poklesol o 32 129 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V tabuľke nižšie môžme vidieť ročný vývoj počtu živnostníkov podľa Štatistického úradu. V roku 2010 počet živnostníkov dosahoval vyše 384 tisíc. Na konci roku 2011 bol zaznamenaný pokles živnostníkov o viac ako 8 tisíc. Na konci roku 2012, ktorý už zahŕňal od 4. apríla vládnutie R. Fica, vidíme medziročný pokles o viac ako 16 tisíc živnostníkov. V rokoch 2013 a 2014 počet živnostníkov naďalej klesal a od 31. decembra 2012 do 31. decembra 2014 došlo k poklesu o 22 392 živnostníkov.", "Zdroj: Štatistický úrad SR", "Nasledujúci graf ukazuje mesačný vývoj počtu živnostníkov od januára do decembra 2012. Môžme vidieť, že od prvého mesiaca Ficovej vlády po koniec roka sa počet živnostníkov znížil o ďalších 4 701 osôb.", "Napokon treba spomenúť aj dostupné údaje za rok 2015 . Počas prvých troch mesiacov tohto roku sa oproti stavu z decembra 2014 počet živnostníkov znížil o ďalších 2 044. Celkovo tak počet živnostníkov počas Ficovej vlády poklesol o 32 129."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "2015"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:54.116891+00:00"}
{"id": "vr18027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18027", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok bývalý premiér Robert Fico už v televíznych diskusiách použil . Pravicové vlády viackrát zvyšovali sadzby DPH. Znížená sadzba sa za ich pôsobenia zvyšovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2000, 2003 a 2004. Základná sadzba sa za ich pôsobenia znižovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2003 a 2004. (. pdf , s.6) Základnú sadzbu zvýšila Radičovej vláda v roku 2010 o 1 percentuálny bod z 19 % na 20 %. Z výroku Roberta Fica je zrejmé že porovnáva zmeny sadzieb DPH uskutočnené pravicovými vládami so zmenami uskutočnenými vládami na ktorých čele bola strana Smer - SD, ktorá sa zaraďuje na ľavicovú stranu politického spektra. Vzhľadom na skutočnosť že vlády pod vedením strany Smer - SD na rozdiel od pravicových vlád nikdy nezvyšovali sadzby DPH, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Pravicové vlády : prvý Dzurindov kabinet 1998 - 2002, druhý Dzurindov kabinet 2002 - 2006, Radičovej kabinet 2010 - 2012. Vlády pod vedením strany Smer - SD : prvý Ficov kabinet 2006 - 2010, druhý Ficov kabinet 2012 - 2016, tretí Ficov kabinet 2016 - 2018, Pellegriniho kabinet 2018 - súčasnosť. Zvyšovanie DPH : Novela zákona č. 342/1999 Z. z. (prvý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH zo 6 % na 10 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH z 10 % na 14 %. Táto novela zároveň znížila základnú sadzbu dane z 23 % na 20 %. Novelou zákona č. 255/2003 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) bola zavedená jednotná 19 % daň pre všetky tovary a služby. To znamenalo nárast zníženej sadzby zo 14 % na 19 % a pokles základnej sadzby z 20 % na 19 %. V roku 2010 vláda Ivety Radičovej zvýšila základnú sadzbu dane z 19 % na 20 %.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok bývalý premiér Robert Fico už v televíznych diskusiách použil . Pravicové vlády viackrát zvyšovali sadzby DPH. Znížená sadzba sa za ich pôsobenia zvyšovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2000, 2003 a 2004. Základná sadzba sa za ich pôsobenia znižovala s účinnosťou zákonov v rokoch 2003 a 2004. (. pdf , s.6) Základnú sadzbu zvýšila Radičovej vláda v roku 2010 o 1 percentuálny bod z 19 % na 20 %. Z výroku Roberta Fica je zrejmé že porovnáva zmeny sadzieb DPH uskutočnené pravicovými vládami so zmenami uskutočnenými vládami na ktorých čele bola strana Smer - SD, ktorá sa zaraďuje na ľavicovú stranu politického spektra. Vzhľadom na skutočnosť že vlády pod vedením strany Smer - SD na rozdiel od pravicových vlád nikdy nezvyšovali sadzby DPH, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Pravicové vlády : prvý Dzurindov kabinet 1998 - 2002, druhý Dzurindov kabinet 2002 - 2006, Radičovej kabinet 2010 - 2012. Vlády pod vedením strany Smer - SD : prvý Ficov kabinet 2006 - 2010, druhý Ficov kabinet 2012 - 2016, tretí Ficov kabinet 2016 - 2018, Pellegriniho kabinet 2018 - súčasnosť. Zvyšovanie DPH : Novela zákona č. 342/1999 Z. z. (prvý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH zo 6 % na 10 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) zvýšila zníženú sadzbu DPH z 10 % na 14 %. Táto novela zároveň znížila základnú sadzbu dane z 23 % na 20 %. Novelou zákona č. 255/2003 Z. z. (druhý Dzurindov kabinet) bola zavedená jednotná 19 % daň pre všetky tovary a služby. To znamenalo nárast zníženej sadzby zo 14 % na 19 % a pokles základnej sadzby z 20 % na 19 %. V roku 2010 vláda Ivety Radičovej zvýšila základnú sadzbu dane z 19 % na 20 %."], "analysis_date": "2018-09-02", "analysis_sources": {"text": ["použil", "pdf", "Novela zákona č. 342/1999 Z. z.", "Novela zákona č. 637/2002 Z. z.", "Novelou zákona č. 255/2003 Z. z.", "zvýšila"], "url": ["http://demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "http://ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://noveaspi.sk/products/lawText/1/48372/1/2", "http://noveaspi.sk/products/lawText/1/54322/1/2", "http://zakonypreludi.sk/zz/2003-255", "http://ekonomika.sme.sk/c/5536545/vlada-docasne-zvysi-dph-na-20-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:28.460928+00:00"}
{"id": "vr38484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38484", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď už sa množstvo výdavkov štátu zastavilo. Ja môžem napríklad povedať za Národnú radu prevádzka Národnej rady, to je skrátka to, čo ide na mzdy, na energie, na rôzne dodávky a čo to tam všetko ten bývalý kancelár zanechal, prevádzka Národnej rady je dnes o štvrť milióna korún nižšia za každý jeden pracovný deň ako to bolo za bývalej vlády.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám vyhľadať koľko stála a v súčasnosti stojí prevádzka NR SR za jeden pracovný deň. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu 41 455 690 eur . Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám vyhľadať koľko stála a v súčasnosti stojí prevádzka NR SR za jeden pracovný deň. Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2010 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu 41 455 690 eur . Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 pre Kanceláriu NR SR vykazujú hodnotu"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["41 455 690 eur"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB8QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D333331&rct=j&q=kancelaria%20NR%20SR%20rozpocet%202010&ei=HhTtTan8JYXQsgaXsannCg&usg=AFQjCNGH9M098H7v0v4nLdRKBqYWWkinhA&sig2=gIavDHy3jNwPwLUixpEzbQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:44.541215+00:00"}
{"id": "vr34674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34674", "speaker": "Milan Hort", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-hort", "statement": "V Novej Dubnici ich kandidát (kandidát Smeru na primátora, pozn.)  vyhral, ale keď sme si urobili záver toho akým spôsobom sa volilo, tak bolo jasné, že bola stranícka voľba na jednej aj na druhej strane ešte z veľkých volieb.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri voľbách v Novej Dubnici (pdf) získal kandidát na primátora zo Smeru + SNS + HZDS 57,52% (2449 hlasov), kandidát SDKÚ + KDH + DS + SAS 40,07% (1706 hlasov). Parlamentné voľby tohto roku dopadli pre Smer podobne: strana získala 43% (2 609 hlasov) a SDKU 16% (1006 hlasov). Ak k SDKÚ pripočítame ešte KDH (504 hlasov) a SaS (856) dostaneme 2366 pravicových hlasov (39 percent z odovzdaných hlasov). Celá koalícia podporujúca zvoleného starostu mala v parlamentných voľbách 3206 hlasov (53 percent z odovzdaných hlasov).", "analysis_paragraphs": ["Pri voľbách v Novej Dubnici (pdf) získal kandidát na primátora zo Smeru + SNS + HZDS 57,52% (2449 hlasov), kandidát SDKÚ + KDH + DS + SAS 40,07% (1706 hlasov). Parlamentné voľby tohto roku dopadli pre Smer podobne: strana získala 43% (2 609 hlasov) a SDKU 16% (1006 hlasov). Ak k SDKÚ pripočítame ešte KDH (504 hlasov) a SaS (856) dostaneme 2366 pravicových hlasov (39 percent z odovzdaných hlasov). Celá koalícia podporujúca zvoleného starostu mala v parlamentných voľbách 3206 hlasov (53 percent z odovzdaných hlasov)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Novej Dubnici", "Parlamentné voľby"], "url": ["http://www.novadubnica.eu/files/volby2010samospravaNovaDubnica.pdf", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk&obvod=305"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:25.531013+00:00"}
{"id": "vr16743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16743", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...pri vzniku koalície roku 2016, zavadzali sme sa znížiť daň z príjmu právnických osôb o 1%, zrušiť daňovú licenciu, čo ma veľmi srdce bolí, viete že som autor daňovej licencie, to je štvrť miliardy eur ročne...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda vo svojom vyhlásení skutočne sľúbila zníženie dane z príjmu právnických osôb z 22 % na 21 % a zrušenie daňových licencií. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, kedy bol ministrom financií Peter Kažimír. Podľa odhadov v rozpočtoch verejnej správy, tieto opatrenia pôsobia výpadok vo výške 229 miliónov eur v roku 2018 a 239 miliónov eur v roku 2019. Keďže zjavne ide o zaokrúhlenie hodnôt zo strany Kažimíra, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení (.pdf, s. 20) zaviazala k zníženiu sadzby dane z prímu a k zrušeniu daňových licencií: \" (medzi priority vlády patrí, pozn.) zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018 \". Zákon 341/2016 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2009 Z. z. bol schválený parlamentom 23. novembra 2016. Tento zákon okrem iného mení sadzbu dane pre právnickú osobu na 21 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2017. Rozpočet verejnej správy na obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 17) odhadoval výpadok z dôvodu zníženia sadzby dane na 141,141 miliónov eur v roku 2017, 146,956 miliónov v roku 2018 a 159,805 miliónov eur v roku 2019. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí. Daňovú licenciu platí daňovník, ak vykázal nulovú daň, vykázal daňovú stratu alebo ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie sa pohybuje v rozmedzí 480 až 2 880 eur v závislosti na dosiahnutom ročnom obrate. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, s opatrením prišlo ministerstvo financií. Novela zákona 595/2003 zaviedla aj zrušenie daňových licencií od roku 2018, firmy ale budú musieť odviesť dane ešte za rok 2017, prípadne aj za časť roka 2018. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štát by mal prísť zrušením daňových licencií o sto miliónov eur. Návrh r ozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 (.pdf, s. 16) odhaduje výpadok z dôvodu zrušenia daňových licencií vo výške 82,765 miliónov eur na rok 2018, 79,937 miliónov na rok 2019 a 77,206 miliónov eur na rok 2020. Berúc do úvahy tieto údaje, v roku 2018 by mohlo dôjsť k výpadku 229,721 miliónov eur, v roku 2019 zase o 239,742 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Vláda vo svojom vyhlásení skutočne sľúbila zníženie dane z príjmu právnických osôb z 22 % na 21 % a zrušenie daňových licencií. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, kedy bol ministrom financií Peter Kažimír. Podľa odhadov v rozpočtoch verejnej správy, tieto opatrenia pôsobia výpadok vo výške 229 miliónov eur v roku 2018 a 239 miliónov eur v roku 2019. Keďže zjavne ide o zaokrúhlenie hodnôt zo strany Kažimíra, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení (.pdf, s. 20) zaviazala k zníženiu sadzby dane z prímu a k zrušeniu daňových licencií: \" (medzi priority vlády patrí, pozn.) zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21% a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018 \". Zákon 341/2016 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon 595/2009 Z. z. bol schválený parlamentom 23. novembra 2016. Tento zákon okrem iného mení sadzbu dane pre právnickú osobu na 21 %. Opatrenie vstúpilo do platnosti 1. januára 2017. Rozpočet verejnej správy na obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 17) odhadoval výpadok z dôvodu zníženia sadzby dane na 141,141 miliónov eur v roku 2017, 146,956 miliónov v roku 2018 a 159,805 miliónov eur v roku 2019. Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí. Daňovú licenciu platí daňovník, ak vykázal nulovú daň, vykázal daňovú stratu alebo ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie. Výška daňovej licencie sa pohybuje v rozmedzí 480 až 2 880 eur v závislosti na dosiahnutom ročnom obrate. Daňové licencie začali platiť od roku 2014, s opatrením prišlo ministerstvo financií. Novela zákona 595/2003 zaviedla aj zrušenie daňových licencií od roku 2018, firmy ale budú musieť odviesť dane ešte za rok 2017, prípadne aj za časť roka 2018. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že štát by mal prísť zrušením daňových licencií o sto miliónov eur. Návrh r ozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 (.pdf, s. 16) odhaduje výpadok z dôvodu zrušenia daňových licencií vo výške 82,765 miliónov eur na rok 2018, 79,937 miliónov na rok 2019 a 77,206 miliónov eur na rok 2020. Berúc do úvahy tieto údaje, v roku 2018 by mohlo dôjsť k výpadku 229,721 miliónov eur, v roku 2019 zase o 239,742 miliónov eur."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "Zákon 341/2016", "Opatrenie", "Rozpočet verejnej správy", "licencia", "Daňové licencie", "Novela zákona", "Analýza", "ozpočtu verejnej správy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/341/20170101.html", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2967/category/dan-z-prijmov/article/zmeny-dan-z-prijmov-2017.xhtml", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.smerniceonline.sk/33/danova-licencia-v-roku-2017-uniqueiduchxzASYZNbaPiNpHHX2-7PO0OtD7wzS9mbKTrAPMMA/", "https://podnikam.webnoviny.sk/od-zaciatku-roka-platia-pre-firmy-danove-licencie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/341/20180101.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/930574-zrusenie-danovych-licencii-oberie-stat-o-miliony-eur", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:39.469628+00:00"}
{"id": "49086", "numeric_id": 49086, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49086", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Nepodporil som tento zákaz, pretože zakazuje jednu technológiu, ktorá tiež môže svojím spôsobom prispieť k ochrane životného prostredia, napr. použitím syntetických palív, čo nakoniec sa ukázalo, ako celkom užitočný tlak, lebo nakoniec najmä za slov Nemecka tá výnimka tam bola vylobovaná a dostalo sa to tam.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koniec spaľovacích motorov, ktorý europarlament odhlasoval vo februári a proti ktorému hlasoval aj Ivan Štefanec pôvodne postihoval všetky druhy spaľovacích motorov a to teda nie len motory spaľujúce naftu.\n\nNemecko však začalo žiadať v marci o výnimku zo zákazu spaľovacích motorov pre autá spaľujúce uhlíkovo neutrálne palivá ako sú vodík alebo syntetické palivá. Na tento návrh Európska Únia pristúpila a Európska komisia pridala výnimku pre vozidlá s uhlíkovo neutrálnym palivom.\n\nNakoľko táto výnimka a elektroautá pomôžu k ochrane životného prostredia ostáva vecou odbornej aj verejnej debaty . Výrok europoslanca Štefanca však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koniec spaľovacích motorov, ktorý europarlament odhlasoval vo februári a proti ktorému hlasoval aj Ivan Štefanec pôvodne postihoval všetky druhy spaľovacích motorov a to teda nie len motory spaľujúce naftu.", "Nemecko však začalo žiadať v marci o výnimku zo zákazu spaľovacích motorov pre autá spaľujúce uhlíkovo neutrálne palivá ako sú vodík alebo syntetické palivá. Na tento návrh Európska Únia pristúpila a Európska komisia pridala výnimku pre vozidlá s uhlíkovo neutrálnym palivom.", "Nakoľko táto výnimka a elektroautá pomôžu k ochrane životného prostredia ostáva vecou odbornej aj verejnej debaty . Výrok europoslanca Štefanca však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "žiadať", "výnimku", "pristúpila", "Európska komisia", "ostáva", "vecou", "odbornej", "verejnej", "debaty"], "url": ["https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/643068-europarlament-definitivne-odklepol-koniec-spalovacich-motorov-takto-hlasovali-slovenski-poslanci", "https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/658676-nemecko-tlaci-na-synteticke-paliva-baterie-nemozu-byt-jedinym-riesenim/", "https://www.nytimes.com/2023/03/22/business/germany-eu-climate-combustion-engines.html", "https://www.euronews.com/my-europe/2023/03/28/in-win-for-germany-eu-agrees-to-exempt-e-fuels-from-2035-ban-on-new-sales-of-combustion-en", "https://www.trend.sk/spravy/nemecko-europska-komisia-urovnali-spor-konci-spalovacich-motorov", "https://e.dennikn.sk/3304093/vysvetlujeme-ako-je-to-so-zakazom-spalovacich-aut-a-preco-su-synteticke-paliva-najma-pre-porsche-a-ferrari/?_ga=2.30450492.2027842343.1683880773-365744859.1657557902", "https://hnonline.sk/auto/doprava/19745508-synteticke-paliva-maju-zachranit-bezne-spalovacie-motory-ekoaktivisti-su-proti", "https://e.dennikn.sk/3345760/ako-to-cita-ivan-miklos-co-caka-automobilovy-priemysel-a-co-to-znamena-pre-nas/?ref=list&_ga=2.232476316.2027842343.1683880773-365744859.1657557902", "https://dennikn.sk/3347425/richard-sulik-dennik-n-sa-pri-spalovacich-motoroch-myli/?ref=list", "https://www.techbox.sk/synteticke-paliva-dobry-napad-alebo-otazky-a-odpovede"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:19.786424+00:00"}
{"id": "vr33935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33935", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Sme krajina, kde rastie životná úroveň azda najrýchlejšie v celej európskej únii.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií. Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách: Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách: Podľa Štatistického úradu SR je predmetom analýzy životnej úrovne zisťovanie príjmov a výdavkov domácností prostredníctvom štatistiky rodinných účtov. V tomto smere je Slovensko zapojené do projektu EU SILC 2013, ktorého úlohou je zisťovať ukazovatele o životných podmienkach Slovákov. Slovensko je v tomto zisťovaní od roku 2005. Výsledky SILC však nie sú agregované do jedného indikátora, ktorý by umožnili porovnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií. Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách: Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách: Podľa Štatistického úradu SR je predmetom analýzy životnej úrovne zisťovanie príjmov a výdavkov domácností prostredníctvom štatistiky rodinných účtov. V tomto smere je Slovensko zapojené do projektu EU SILC 2013, ktorého úlohou je zisťovať ukazovatele o životných podmienkach Slovákov. Slovensko je v tomto zisťovaní od roku 2005. Výsledky SILC však nie sú agregované do jedného indikátora, ktorý by umožnili porovnanie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["používa", "Eurostat", "HDI", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/122010/K-zivotnej-urovni-EU-sme-sa-od-roku-nepriblizili-ani-o-krok", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114", "http://hdr.undp.org/en/data/explorer/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=38614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:10.575658+00:00"}
{"id": "vr31041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31041", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pretože keď ste sa pýtali na to, či tie opatrenia, ktoré už /nezrozumiteľné/ nakoniec Smer v parlamente, zdanenie bohatých, a veľkých firiem, že čo prinesie, že či vyrieši tu dieru. Samozrejme, že nevyrieši. Oni to kvantifikovali na 150 miliónov, ale inštitút finančnej politiky na 64 miliónov eur,", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Opatrenia na strane príjmov, ktoré navrhuje strana SMER:", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia na strane príjmov, ktoré navrhuje strana SMER:"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": [".Kažimír"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/2820/tienova-vlada-predstavila-navrhy-na-usetrenie-330-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:48.108334+00:00"}
{"id": "vr34769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34769", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A stále ten dlh je jeden z najnižších v Európskej únii. A tak isto deficit je na úrovni priemeru. Tesne pod priemerom.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ťažko povedať čo je jeden z najnižších, Slovensko má 7. najnižší verejný dlh v EÚ . Deficit je za rok 2009 presne na úrovni priemeru EÚ (nie tesne pod priemerom), t.j. 6,8%. Slová M. Maďariča uznávame ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ťažko povedať čo je jeden z najnižších, Slovensko má 7. najnižší verejný dlh v EÚ . Deficit je za rok 2009 presne na úrovni priemeru EÚ (nie tesne pod priemerom), t.j. 6,8%. Slová M. Maďariča uznávame ako pravdivé."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["verejný dlh v EÚ"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:52.805329+00:00"}
{"id": "49709", "numeric_id": 49709, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49709", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "(Plod nie je osobou právne, nie je subjektom práva, a preto nemá plod ani právo na život, pozn.) Toto bol výklad súdneho názoru pani Plavákovej. Ja neverím, že sa niekde súd, resp. ústava vyjadruje o tom, že plod nemá nárok na život.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lucia Plaváková v rozprave v Národnej rade parafrázovala nález ústavného súdu ohľadom interupcií. Ten vo svojom náleze z roku 2007 konštatoval, že nenarodené dieťa nie je subjektom práva, na ktorý sa vzťahuje základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVo výroku poslanec Huliak odkazuje na faktickú poznámku, ktorou Lucia Plaváková reagovala na poslanca Jána Horeckého v rozprave o návrhu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ.\n\n„A hovorili ste tiež o tom, že zákony určujú, kedy sa plod stáva človekom. No to nie je pravda, žiadne zákony to neurčujú, plod nie je osobou, právne nie je subjektom práva, to hovorí aj náš Ústavný súd, už sme tu z toho rozhodnutia citovali a ja v tom, ešte z neho budem citovať aj v rozprave, a preto nemá plod ani právo na život. To konštatuje aj náš Ústavný súd. Subjektom práva sa stáva teda po narodení. Čiže nie je pravda, že zákony to rôzne určujú, rôzne stanovujú tú dobu,“ povedala Plaváková v rozprave.\n\nPodmienky interrupcií na Slovensku upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Ten stanovuje, že umelé prerušenie tehotenstva môže žena podstúpiť do 12. týždňa, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Vyhláška ministerstva zdravotníctva ďalej upravuje , že tehotenstvo je možné umelo prerušiť bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo ak zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.\n\nEšte v roku 2001 napadla skupina poslancov interrupčný zákon, pretože podľa nich bol v rozpore s ústavou. Poslancom sa konkrétne nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu bez udania dôvodu. Ústavný súd o podaní rozhodol až po 6 rokoch tesným pomerom hlasov 7 ku 5 sudcov.\n\nÚstavný súd SR v náleze zo 4. decembra 2007 napísal : „Podľa ústavy nasciturus (nenarodené dieťa, pozn.) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý.”\n\nV Čl. 15 ústavy sa píše: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Ústavný súd v náleze konštatuje, že zo znenia ústavy vyplýva, že ústavodarca rozlišuje medzi právom každého na život a ochranou nenarodeného ľudského života.\n\nSo žiadosťou o odborný názor sme oslovili aj ústavných právnikov.\n\nBývalý podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Eduard Bárány hovorí, že vyjadrenie Lucie Plavákovej bolo síce zjednodušujúce v rámci parlamentnej polemiky, ale nebolo v zásade nesprávne.\n\n„Prvá veta (Čl. 15 ústavy, pozn.) zakladá subjektívne právo na život, ale druhá veta z neho vyníma nascitura, ktorý nie je nositeľom subjektívneho práva na život, ale jeho život je objektom ochrany. Táto ochrana môže byť v rôznych štádiách vývoja od počatia až po pôrod rôzna, od pripustenia umelého ukončenia tehotenstva na základe rozhodnutia ženy v cca prvom trimestri až po ochranu skoro rovnocennú narodenému človeku v závere tehotenstva. Od počiatku tehotenstva je však plod chránený proti iným zásahom, a to i trestnoprávne,“ hovorí vedúci Ústav štátu a práva SAV a bývalý ústavný sudca.\n\nAj ústavný právnik Marek Káčer konštatuje, že výklad Lucie Plavákovej bol fakticky správy.\n\n„Z prvej vety citácie (uznesenia Ústavného súdu, pozn.) jednoznačne vyplýva, že plod (nasciturus) nemá právo na život. Nie je to môj názor, ale je to objektívny fakt, resp. analyticky pravdivé tvrdenie.“\n\n„Mätúca môže byť druhá veta citátu, ktorá hovorí o tom, že ak sa plod narodí živý, môže sa stať subjektom práv ex tunc, teda od okamihu, ktorý bol rozhodujúci pre vznik nejakého jeho práva. Toto je však konštrukcia, ktorá sa netýka práva na život, ale dedičských práv,“ dodáva Vedúci Katedry ústavného práva Trnavskej Univerzity a vedecký pracovník SAV.\n\nÚprava z dňa 15.10.2024: Odôvodnenie sme doplnili o stanoviská ústavných právnikov.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Plaváková v rozprave v Národnej rade parafrázovala nález ústavného súdu ohľadom interupcií. Ten vo svojom náleze z roku 2007 konštatoval, že nenarodené dieťa nie je subjektom práva, na ktorý sa vzťahuje základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vo výroku poslanec Huliak odkazuje na faktickú poznámku, ktorou Lucia Plaváková reagovala na poslanca Jána Horeckého v rozprave o návrhu o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ.", "„A hovorili ste tiež o tom, že zákony určujú, kedy sa plod stáva človekom. No to nie je pravda, žiadne zákony to neurčujú, plod nie je osobou, právne nie je subjektom práva, to hovorí aj náš Ústavný súd, už sme tu z toho rozhodnutia citovali a ja v tom, ešte z neho budem citovať aj v rozprave, a preto nemá plod ani právo na život. To konštatuje aj náš Ústavný súd. Subjektom práva sa stáva teda po narodení. Čiže nie je pravda, že zákony to rôzne určujú, rôzne stanovujú tú dobu,“ povedala Plaváková v rozprave.", "Podmienky interrupcií na Slovensku upravuje zákon o umelom prerušení tehotenstva. Ten stanovuje, že umelé prerušenie tehotenstva môže žena podstúpiť do 12. týždňa, ak tomu nebránia zdravotné dôvody. Vyhláška ministerstva zdravotníctva ďalej upravuje , že tehotenstvo je možné umelo prerušiť bez ohľadu na dĺžku trvania tehotenstva, ak je ohrozený život ženy alebo ak zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.", "Ešte v roku 2001 napadla skupina poslancov interrupčný zákon, pretože podľa nich bol v rozpore s ústavou. Poslancom sa konkrétne nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu bez udania dôvodu. Ústavný súd o podaní rozhodol až po 6 rokoch tesným pomerom hlasov 7 ku 5 sudcov.", "Ústavný súd SR v náleze zo 4. decembra 2007 napísal : „Podľa ústavy nasciturus (nenarodené dieťa, pozn.) nie je subjektom práva, ktorému patrí základné právo na život podľa čl. 15 ods. 1 prvej vety ústavy. Nasciturus sa síce môže stať subjektom práva ex tunc, a teda ex tunc aj nositeľom základných práv, avšak pod podmienkou, že sa narodí živý.”", "V Čl. 15 ústavy sa píše: „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Ústavný súd v náleze konštatuje, že zo znenia ústavy vyplýva, že ústavodarca rozlišuje medzi právom každého na život a ochranou nenarodeného ľudského života.", "So žiadosťou o odborný názor sme oslovili aj ústavných právnikov.", "Bývalý podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky Eduard Bárány hovorí, že vyjadrenie Lucie Plavákovej bolo síce zjednodušujúce v rámci parlamentnej polemiky, ale nebolo v zásade nesprávne.", "„Prvá veta (Čl. 15 ústavy, pozn.) zakladá subjektívne právo na život, ale druhá veta z neho vyníma nascitura, ktorý nie je nositeľom subjektívneho práva na život, ale jeho život je objektom ochrany. Táto ochrana môže byť v rôznych štádiách vývoja od počatia až po pôrod rôzna, od pripustenia umelého ukončenia tehotenstva na základe rozhodnutia ženy v cca prvom trimestri až po ochranu skoro rovnocennú narodenému človeku v závere tehotenstva. Od počiatku tehotenstva je však plod chránený proti iným zásahom, a to i trestnoprávne,“ hovorí vedúci Ústav štátu a práva SAV a bývalý ústavný sudca.", "Aj ústavný právnik Marek Káčer konštatuje, že výklad Lucie Plavákovej bol fakticky správy.", "„Z prvej vety citácie (uznesenia Ústavného súdu, pozn.) jednoznačne vyplýva, že plod (nasciturus) nemá právo na život. Nie je to môj názor, ale je to objektívny fakt, resp. analyticky pravdivé tvrdenie.“", "„Mätúca môže byť druhá veta citátu, ktorá hovorí o tom, že ak sa plod narodí živý, môže sa stať subjektom práv ex tunc, teda od okamihu, ktorý bol rozhodujúci pre vznik nejakého jeho práva. Toto je však konštrukcia, ktorá sa netýka práva na život, ale dedičských práv,“ dodáva Vedúci Katedry ústavného práva Trnavskej Univerzity a vedecký pracovník SAV.", "Úprava z dňa 15.10.2024: Odôvodnenie sme doplnili o stanoviská ústavných právnikov."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "povedala", "upravuje", "upravuje", "napadla", "napísal", "Eduard Bárány"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=266", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/19?id=328380", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/73/20111201#:~:text=Podmienky%20pre%20umel%C3%A9,jej%20z%C3%A1konn%C3%A9ho%20z%C3%A1stupcu.", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/74/20210301.html#:~:text=Umel%C3%A9%20preru%C5%A1enie%20tehotenstva%20zo,%C5%BEe%20je%20%C5%A5a%C5%BEko%20po%C5%A1koden%C3%BD.", "https://www.sme.sk/c/3620765/sud-interrupcie-su-ustavne.html", "https://www.slov-lex.sk/judikaty/-/spisova-znacka/PL%252E%2B%25C3%259AS%2B12%252F01#:~:text=%C2%A0%209.%C2%A0Pod%C4%BEa%20%C3%BAstavy%20nasciturus%20nie%20je%20subjektom%20pr%C3%A1va%2C%20ktor%C3%A9mu%20patr%C3%AD%20z%C3%A1kladn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%20na%20%C5%BEivot%20pod%C4%BEa%20%C4%8Dl.%C2%A015%20ods.%201%20prvej%20vety%20%C3%BAstavy.%20Nasciturus%20sa%20s%C3%ADce%20m%C3%B4%C5%BEe%20sta%C5%A5%20subjektom%20pr%C3%A1va%20ex%20tunc%2C%20a%C2%A0teda%20ex%20tunc%20aj%20nosite%C4%BEom%20z%C3%A1kladn%C3%BDch%20pr%C3%A1v%2C%20av%C5%A1ak%20pod%20podmienkou%2C%20%C5%BEe%20sa%20narod%C3%AD%20%C5%BEiv%C3%BD.", "https://www.ustavnysud.sk/-/eduard-barany"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:49.435896+00:00"}
{"id": "vr17014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17014", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...máme v súčasnosti navýšenie o 30 miliónov eur v rozpočte, aby sme mali pokryté dopady valorizácie, ktorá bola od septembra roku 2017 a na budúci rok sú adekvátne premietnuté tie prostriedky, do rozpočtu 2018, vo výške okolo 80 miliónov eur (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V položke rozpočtu ministerstva školstva, týkajúcej sa regionálneho školstva, skutočne možno vidieť navýšenie rozpočtu o necelých 30 miliónov eur v porovnaní s rokom 2016. V roku 2018 sa oproti roku 2017 počíta s navýšením rozpočtu regionálneho školstva o 83 miliónov eur. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V položke rozpočtu ministerstva školstva, týkajúcej sa regionálneho školstva, skutočne možno vidieť navýšenie rozpočtu o necelých 30 miliónov eur v porovnaní s rokom 2016. V roku 2018 sa oproti roku 2017 počíta s navýšením rozpočtu regionálneho školstva o 83 miliónov eur. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "nariadenia", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/202/20170901", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:38.598599+00:00"}
{"id": "vr15420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15420", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov a Nemecko 96 poslancov. Pri prepočte na počet obyvateľov zastupuje jeden slovenský poslanec 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo jeden nemecký poslanec 855 997 obyvateľov. Prepočet bol vykonaný na základe dostupných informácií k stavu obyvateľstva Slovenska aj Nemecka k 31.12.2015. V Európskej komisii zastupuje Slovensko rovnako ako Nemecko jeden komisár. Na základe vyššie overených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov a Nemecko 96 poslancov. Pri prepočte na počet obyvateľov zastupuje jeden slovenský poslanec 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo jeden nemecký poslanec 855 997 obyvateľov. Prepočet bol vykonaný na základe dostupných informácií k stavu obyvateľstva Slovenska aj Nemecka k 31.12.2015. V Európskej komisii zastupuje Slovensko rovnako ako Nemecko jeden komisár. Na základe vyššie overených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Slovenska", "Nemecka", "Európskej komisii"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22)&ui.name=Z%C3%A1kladn%C3%A9%20charakteristiky%20obyvate%C4%BEstva%20(absol%C3%BAtne%20%C3%BAdaje)%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/SocietyState/Population/CurrentPopulation/Tables/Census_SexAndCitizenship.html", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:34.461301+00:00"}
{"id": "vr36895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36895", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pamätám si ako ma KDH naháňalo asi pred štyrmi rokmi v úvode môjho pôsobenia ako ministra, že z ministerstva hospodárstva vybehla sekretárka na nejakú poradu kúpiť chlebíčky v hodnote dvetisíc korún a zablúdila do reštaurácie /nezrozumiteľné/, ktorá je súčasťou firmy, v ktorej ja som minoritný vlastník a bola z toho kauza na týždeň.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadnu podobnú kauzu sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu podobnú kauzu sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:21.850847+00:00"}
{"id": "50006", "numeric_id": 50006, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50006", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Pán Kotlár ako splnomocnenec vlády dostal kompetenciu, aby prešetril manažovanie pandémie, on nedostal kompetenciu od vlády, aby si doma s mikroskopom niečo skúmal.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kotlár bol ako vládny splnomocnenec poverený preverovaním riadenia pandémie, nie vykonávaním vlastných vedeckých experimentov o zložení vakcín a iných liečiv. Aj keď jeho oficiálne kompetencie zahŕňali zber a analýzu dát, koordináciu s odbornými inštitúciami a vypracúvanie odporúčaní pre vládu, samotné laboratórne pokusy s vakcínami, ako napríklad testovanie pod mikroskopom, neboli súčasťou jeho mandátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2024 bol poslanec SNS Peter Kotlár vymenovaný za vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie ochorenia covid-19. V rámci svojej funkcie mal zriadiť vyšetrovaciu komisiu pod Úradom vlády, ktorá sa mala zamerať na preskúmanie protipandemických opatrení prijatých počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.\n\nPodľa článku 3 štatútu splnomocnenca vlády SR pre preverenie riadenia a nakladania so zdrojmi počas pandémie covid-19, splnomocnenec pôsobí ako poradný orgán vlády a plní koordinačné úlohy zamerané na hodnotenie zákonitosti, účelnosti a efektívnosti opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou v rokoch 2020 až 2022 ( .pdf , s. 2).\n\nSplnomocnenec mal koordinovať preverovanie riadenia pandémie, čo zahŕňalo zber a analýzu údajov, prípravu odborných stanovísk pre vládu, hodnotenie účinnosti opatrení, spoluprácu s inštitúciami a návrhy na legislatívne zmeny. Venoval sa aj otázkam týkajúcim sa vakcín – ich skladovaniu, vedľajším účinkom a zmluvným podmienkam ( .pdf , s. 2-3).\n\nZávery svojho vyšetrovania predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).\n\nDo ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).\n\nTvrdil , že tieto vakcíny údajne menia ľudskú DNA, spôsobujú rakovinu, krvné zrazeniny a dokonca sa môžu prenášať z očkovaných osôb na neočkované. Uviedol tiež, že sám vykonal test mikroskopom, pri ktorom mal do vlastnej kvapky krvi pridať mRNA vakcínu, čo podľa jeho slov viedlo k vyblednutiu červených krviniek v dôsledku straty kyslíka.\n\nSplnomocnenec následne navrhol vláde, aby ukončila očkovanie mRNA vakcínami. Z nárhu ustúpil a vláda napokonom schválila uznesenie, v ktorom garantovala „slobodu voľby pri rozhodovaní“ o očkovaní.\n\nNa tlačovej besede 13. marca Kotlár prezentoval výsledky doposiaľ oficiálne neverejnej analýzy: „Výsledky analýzy všetkých, opakujem všetkých, analyzovaných šarží dokázali, že v každej jednej ampule sa nachádza enormne vysoké množstvo DNA vektoru, ktorý kóduje kazetu pre syntézu S proteínu, ak nie aj iné proteíny. Takmer v rovnakom množstve ako mRNA sa tam nachádza teda aj DNA. V troch prípadoch je dokonca obsah DNA vyšší ako mRNA. To už ani nemožno považovať za vakcínu mRNA,“ informoval verejnosť,“ uviedol splnomocnenec.\n\nKotlár 10. apríla opäť vyzval vládnu koalíciu a premiéra Fica, aby zastavili očkovanie proti covidu-19 mRNA vakcínami. „Vyzývam koalíciu a predsedu vlády ukončiť očkovanie mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie,“ vyhlásil .\n\nNa rokovaní vlády 23. apríla vláda schválila uznesenie, ktorým požiadala ministra zdravotníctva Šaška, aby poveril Slovenskú akadémiu vied vypracovaním analýzy zloženia vakcín. Zároveň rozhodla o zastavení dovozu nových vakcín na Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kotlár bol ako vládny splnomocnenec poverený preverovaním riadenia pandémie, nie vykonávaním vlastných vedeckých experimentov o zložení vakcín a iných liečiv. Aj keď jeho oficiálne kompetencie zahŕňali zber a analýzu dát, koordináciu s odbornými inštitúciami a vypracúvanie odporúčaní pre vládu, samotné laboratórne pokusy s vakcínami, ako napríklad testovanie pod mikroskopom, neboli súčasťou jeho mandátu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2024 bol poslanec SNS Peter Kotlár vymenovaný za vládneho splnomocnenca pre preverenie riadenia pandémie ochorenia covid-19. V rámci svojej funkcie mal zriadiť vyšetrovaciu komisiu pod Úradom vlády, ktorá sa mala zamerať na preskúmanie protipandemických opatrení prijatých počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.", "Podľa článku 3 štatútu splnomocnenca vlády SR pre preverenie riadenia a nakladania so zdrojmi počas pandémie covid-19, splnomocnenec pôsobí ako poradný orgán vlády a plní koordinačné úlohy zamerané na hodnotenie zákonitosti, účelnosti a efektívnosti opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou v rokoch 2020 až 2022 ( .pdf , s. 2).", "Splnomocnenec mal koordinovať preverovanie riadenia pandémie, čo zahŕňalo zber a analýzu údajov, prípravu odborných stanovísk pre vládu, hodnotenie účinnosti opatrení, spoluprácu s inštitúciami a návrhy na legislatívne zmeny. Venoval sa aj otázkam týkajúcim sa vakcín – ich skladovaniu, vedľajším účinkom a zmluvným podmienkam ( .pdf , s. 2-3).", "Závery svojho vyšetrovania predstavil verejnosti 2. októbra 2024 na tlačovom brífingu, kde priznal , že na prezentované závery nemá dáta. Po predstavení prvých aktivít, medzi ktoré patrili napríklad analýza opatrení pandémie alebo zhromažďovanie údajov zameraných na celoplošné testovanie a ktoré reflektovali pôsobenie v štatúte, oznámil, že zber dát bol obmedzený. Limity vychádzali jednak z ochrany osobných údajov a tiež z údajne pravdepodobného účelového vymazania dát v roku 2023 ( 12:35 - 15:30 ).", "Do ďalšej skupiny aktivít patrilo „zhromažďovanie a štúdium vedeckých a výskumných štúdií, ktoré bolo zamerané na: dôkaz pôvodu jednotlivých zložiek vírusu a samotného vírusu SARS-CoV-2, odborné odôvodnenie podmienečného schválenia mRNA vakcín na trh, patologické cesty proteínu hrotu, S - proteínu a jeho jednotlivých zložiek ako pri SARS-CoV-2 aj v mRNA preparátoch, ovplyvnenie ľudskej DNA po aplikácii mRNA vakcín, pôvod sekvencie prolín-arginín-arginín-alaním v časti s-proteínu, príčiny tromboembolických komplikácií, príčiny náhlej srdcovej smrti, príčiny spontánnych potratov, dôkazy o prenose zložiek mRNA z očkovaného na neočkovaného, zodpovednosť zložiek s-proteínu pri vzniku nádorových ochorení, vplyv očkovania mRNA preparátmi na imunitný systém, pôvod mutácie a účinnosť očkovania na ďalšie mutácie, účinnosť reverznej transkriptázy pi prepise do ľudskej DNA, prítomnosť plazmidovej DNA v preparátoch mRNA a jej význam v prepise do ľudskej DNA, nanotechnológiu, účinok Remdesiviru, účinok Ivermectinu, účinok hydroxychlorochínu a starostlivosť o pacienta s komorbiditami pri pozitívnom náleze s covid-19“ ( 15:40 - 17:00 ).", "Tvrdil , že tieto vakcíny údajne menia ľudskú DNA, spôsobujú rakovinu, krvné zrazeniny a dokonca sa môžu prenášať z očkovaných osôb na neočkované. Uviedol tiež, že sám vykonal test mikroskopom, pri ktorom mal do vlastnej kvapky krvi pridať mRNA vakcínu, čo podľa jeho slov viedlo k vyblednutiu červených krviniek v dôsledku straty kyslíka.", "Splnomocnenec následne navrhol vláde, aby ukončila očkovanie mRNA vakcínami. Z nárhu ustúpil a vláda napokonom schválila uznesenie, v ktorom garantovala „slobodu voľby pri rozhodovaní“ o očkovaní.", "Na tlačovej besede 13. marca Kotlár prezentoval výsledky doposiaľ oficiálne neverejnej analýzy: „Výsledky analýzy všetkých, opakujem všetkých, analyzovaných šarží dokázali, že v každej jednej ampule sa nachádza enormne vysoké množstvo DNA vektoru, ktorý kóduje kazetu pre syntézu S proteínu, ak nie aj iné proteíny. Takmer v rovnakom množstve ako mRNA sa tam nachádza teda aj DNA. V troch prípadoch je dokonca obsah DNA vyšší ako mRNA. To už ani nemožno považovať za vakcínu mRNA,“ informoval verejnosť,“ uviedol splnomocnenec.", "Kotlár 10. apríla opäť vyzval vládnu koalíciu a premiéra Fica, aby zastavili očkovanie proti covidu-19 mRNA vakcínami. „Vyzývam koalíciu a predsedu vlády ukončiť očkovanie mRNA vakcínami na princípe distribúcie pomocou nanotechnológie,“ vyhlásil .", "Na rokovaní vlády 23. apríla vláda schválila uznesenie, ktorým požiadala ministra zdravotníctva Šaška, aby poveril Slovenskú akadémiu vied vypracovaním analýzy zloženia vakcín. Zároveň rozhodla o zastavení dovozu nových vakcín na Slovensko."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["vymenovaný", ".pdf", ".pdf", "priznal", "12:35 - 15:30", "15:40 - 17:00", "Tvrdil", "navrhol", "besede", "vyhlásil", "schválila"], "url": ["https://dennikn.sk/3780904/kotlar-sa-ako-splnomocnenec-vlady-bude-zaoberat-pandemiou-s-kym-za-kolko-a-s-akymi-pravomocami-nevedno/", "https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1709/s_tatu_t_splnomocnenca_vla_dy_sr_pre_covid-19_-_konsolidovane_znenie.pdf", "https://www.vlada.gov.sk/site/assets/files/1709/s_tatu_t_splnomocnenca_vla_dy_sr_pre_covid-19_-_konsolidovane_znenie.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/1gHvvlf/peter-kotlar-ukazal-zavery-svojho-vysetrovania-pandemie-nema-data-vakciny-testoval-na-svojej-krvi-a-hovori-o-biologickej-zbrani/#:~:text=Z%C3%A1very%20jeho%20sk%C3%BAmania%2C%20na%20ktor%C3%A9%2C%20ako%20s%C3%A1m%20priznal%2C%20nem%C3%A1%20d%C3%A1ta%2C", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://hnonline.sk/slovensko/96172193-splnomocnenec-kotlar-predstavuje-zavery-a-odporucania-presetrovania-covidoveho-manazmentu", "https://www.aktuality.sk/clanok/1gHvvlf/peter-kotlar-ukazal-zavery-svojho-vysetrovania-pandemie-nema-data-vakciny-testoval-na-svojej-krvi-a-hovori-o-biologickej-zbrani/", "https://dennikn.sk/4408179/kotlar-je-spokojny-vlada-odobrila-jeho-spravu-a-umoznila-mu-skumat-mrna-vakciny/", "https://www.ta3.com/clanok/984877/genova-terapia-a-z-ludi-je-kukurica-kotlar-zahltil-tlacovku-odbornymi-vyrazmi-o-skodlivosti-vakcin-dokazy-nepredlozil", "https://dennikn.sk/4575700/kotlar-uz-neutoci-len-na-vedcov-ale-aj-na-koaliciu-vyzyva-premiera-aj-prezidenta-aby-zastavili-ockovanie-mrna-vakcinami/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30688/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:14.242974+00:00"}
{"id": "vr33690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33690", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja som povedal ešte minulý rok, že do konca januára by som privítal dohodu. Mal som na mysli január 2013. Nie 2014.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy SITA z 2. januára 2013 Béla Bugár tvrdí, že času na zvolenie opozičného kandidáta na prezidenta je ešte dosť. Správa okrem iného uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy SITA z 2. januára 2013 Béla Bugár tvrdí, že času na zvolenie opozičného kandidáta na prezidenta je ešte dosť. Správa okrem iného uvádza:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/opozicny-prezidentsky-kandidat-by-mo/603938-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:58.457852+00:00"}
{"id": "vr30158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30158", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...trvalý mechanizmus odmietame takisto ako povinné kvóty.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia vlády skutočne zaujali odmietavý postoj k takzvanému permanentnému mechanizmu, a to ako vo svojich vyjadreniach, tak aj v priebehu rokovania o tejto téme na úrovni EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia vlády skutočne zaujali odmietavý postoj k takzvanému permanentnému mechanizmu, a to ako vo svojich vyjadreniach, tak aj v priebehu rokovania o tejto téme na úrovni EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "odmietlo", "navrhla", "oznámil", "jednalo", "Trvalý", "mechanizmus", "definovaný"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/r-ficona-summite-eu-doslo-kvoli-trvalym-kvotam-k-retorickej-roztrzke/", "http://strana-smer.sk/r-fico-podarilo-sa-zablokovat-stale-prerozdelenie-utecencov", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko-prijme-100-utecencov-zo-syrie-tvrdi-fico/slovensko/politika/", "https://dennikn.sk/248103/mame-pomoct-802-utecencom-stale-sme-proti/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/2_eu_solidarity_a_refugee_relocation_system_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:17.042750+00:00"}
{"id": "vr14344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14344", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Inštitút finančnej politiky v tej makroprognóze do roku 2019 hovorí, že napríklad 10-ročné vládne dlhopisy slovenské emitované slovenskou vládou zdražejú z 1,1 percenta dnešného údaja až niekde na 3,5 percenta. Čiže takmer o 2,5 percentuálneho boda do roku 2019 nám pôjdu hore...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Makroekonomická prognóza Ministerstva financií pre obdobie až do roku 2019 skutočne uvádza, že priemerný percentuálny výnos 10-ročných štátnych dlhopisov SR by mal stúpnuť zo súčasného 1,1 % pre rok 2016 na 3,5 % v roku 2019. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Makroekonomická prognóza Ministerstva financií pre obdobie až do roku 2019 skutočne uvádza, že priemerný percentuálny výnos 10-ročných štátnych dlhopisov SR by mal stúpnuť zo súčasného 1,1 % pre rok 2016 na 3,5 % v roku 2019. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": [".xml"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14239"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:48.823225+00:00"}
{"id": "vr31463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31463", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nebolo to len hlasovanie strany SaS, ale aj významnej časti takzvaných Matovičovcov a OKS. Okrem dvoch poslancov (proti záchrannému fin. mechanizmu Euroval v októbri 2011 pozn.)", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlasovanie NR SR o Eurovale a o dôvere vláde Slovenskej republiky prebehlo 11. októbra 2011 a jeho výsledky sú zverejnené na stránke NRSR :", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie NR SR o Eurovale a o dôvere vláde Slovenskej republiky prebehlo 11. októbra 2011 a jeho výsledky sú zverejnené na stránke NRSR :"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:13.093783+00:00"}
{"id": "vr33014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33014", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ale napríklad ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa dosiahol konsenzus pri tých významných zmenách Zákonníka práce.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá vláda Mikuláša Dzurindu významným spôsobom novelizovala zákonník práce v roku 2003.", "analysis_paragraphs": ["Druhá vláda Mikuláša Dzurindu významným spôsobom novelizovala zákonník práce v roku 2003."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["novelizovala", "2003", "TASR", "Správe"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=177", "http://www.kozsr.sk/?page=./kozsr/fakty_o_cinnosti/fakty2", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/9485/Vlada-SR-jednohlasne-schvalila-navrh-novely-Zakonnika-prace", "http://www.kozsr.sk/page_sk/kozsr/dokumenty5zjazd/sprava_o_cinnosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:38.301760+00:00"}
{"id": "vr38200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38200", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Banková daň, áno. Je to súhlasím s tým, že je to obrazne povedané alebo ľudovo povedané hitovka teraz v Európskej únii, to znamená, že mnohé štáty zavádzajú bankovú daň a Európska únia aj od budúceho roku bude chcieť zaviesť nejakým spôsobom to ešte neviem v akej výške bankovú daň, takže vyzerá to, že sa proste tejto bankovej dane nevyhnú ani slovenské banky.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. Na úrovni Európskej únie prebiehajú rokovania o koordinovanom zavedení bankovej dane, avšak nemalo by to byť skôr ako v roku 2013 ( SITA ). Navrhované výšky sú rôzne, získané finančné prostriedky by sa mali používať na pokrytie prípadného krízového manažmentu v EÚ ( EurActiv/Reuters ).", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. Na úrovni Európskej únie prebiehajú rokovania o koordinovanom zavedení bankovej dane, avšak nemalo by to byť skôr ako v roku 2013 ( SITA ). Navrhované výšky sú rôzne, získané finančné prostriedky by sa mali používať na pokrytie prípadného krízového manažmentu v EÚ ( EurActiv/Reuters )."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["banky.sk", "SITA", "EurActiv/Reuters"], "url": ["http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php", "http://www.banky.sk/28428/zavedenie-dane-ovplyvni-ziskovost-aj-spravanie-bank.php", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/eu-bankova-dan-by-mohla-vyniest-50-miliard-eur-rocne-014861"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:48.146244+00:00"}
{"id": "vr15582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15582", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jedna časť bulváru je vlastnená spoločnosťou Penta. Druhá časť je vlastnená zo zahraničia.", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Téme vlastníkov slovenských médií sa venovala napríklad Transparency International Slovensko .\n\n\"Zahraniční vlastníci :\n\nTV Markíza Slovakia (Tv Markíza, Doma, Dajto, Voyo) -> CME ( 75% vlastní Time Warner)\n\nNový čas (Nový čas pre ženy, Eva, 70% Azet.sk = Azet.sk, Pokec.sk, cas.sk) -> Ringier Axel Springer Media AG\n\nObidve médiá sú trhovou jednotkou v svojej kategórii, sú to médiá s najväčším dosahom na slovenskú verejnosť. O ich predaji domácemu finančnému subjektu sa špekuluje približne dva roky. Ak by ich získal ktorýkoľvek mediálny dom na Slovensku, stal by sa najvýznamnejším hráčom na slovenskom mediálnom trhu s najsilnejším vplyvom na verejnú mienku.\n\nZo zahraničných vydavateľov je na slovenskom mediánom trhu relatívne silný Bauer Media Group. Zatiaľ nie sú známe ďalšie zámery ohľadom nákupu/predaja na slovenskom mediálnom trhu.\n\nEurotelevízia, Rytmus života..., Rádio Expres, Expres Net -> Bauer Media Group\n\nSlovenskí vlastníci médií :\n\nInvestor J&T\n\nJoJ Media House (Akzent Big Board, Recar (spoluvlastník s DPB), TV JoJ,Plus, WoW, Šláger)\n\nPerex (Pravda, Avízo ) -> Karol Bierman ( predaj denníka sprostredkovala J&T)\n\nTam Art Productions (rádio Jemné melódie) -> Michal Holík ( exmanažér J&T)\n\nGes Slovakia (Radio Antena Rock) -> Peter Korbačka ( predseda predstavenstva J&T Real Estate)\n\nIvan Kmotrík C.E.N. (TA3) Versus (tlačiareň, ktorátlačí Nový čas, Plus 1 deň,Šport...) –-> Grafobal Group Mediaprint Kapa Presssgrosso ( dominantný distribútor tlače, I.Kmotrík v Dozornej rade) Unimedia ( najväčšia mediálna agentúra, I. Kmotrík spolumajiteľ)\n\nPenta Spoločnosť 7 Plus (Plus 7 dní, Plus 1 deň, pluska.sk..) -> V3 Media Holdings BV TREND Holding ( TREND, Profit, trend.sk, medialne.sk) -> V3 Media Holdings BV Petit Press ( Sme, MY, Korzár, sme.sk, vlastná tlačiareň) -> NAMAV (SITA financuje Penta)\n\nAndrej Babiš - Ecopres\n\n(Hospodárske noviny, hnonline.sk) -> Mafra (Agrofest)\n\nNiké Šport Press ( denník Šport, sport.sk, azet.sk) -> majitelia stávkovej kancelárie Niké\"\n\nVlastníctvo médii rozoberá aj analýza od Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorá obsahuje infografiku znázorňujúcu kto vlastní jednotlivé médiá spolu s informáciou o podiele investorov. Z nej vyplýva, že veľká časť médii je naozaj vlastnená Pentou alebo ľuďmi nejako spojenými s Pentou a zahraničnými vlastníkmi. Sú však aj slovenské médiá vlastnené slovenskými vlastníkmi bez podielov Penty. Ak by sme do úvahy brali iba bulvárne média (tj. Plus 7 dní, Nový čas, aktuality.sk, topky.sk) tak je pravdou, že tieto médiá sú vlastnené Pentou, alebo zahraničným vlastníkom.\n\nV oboch analýzach boli informácie zbierané v roku 2014, keď ešte neexistoval Denník N, ktorý sa vydelil z denníka SME, práve z dôvodu podielu Penty.", "analysis_paragraphs": ["Téme vlastníkov slovenských médií sa venovala napríklad Transparency International Slovensko .", "\"Zahraniční vlastníci :", "TV Markíza Slovakia (Tv Markíza, Doma, Dajto, Voyo) -> CME ( 75% vlastní Time Warner)", "Nový čas (Nový čas pre ženy, Eva, 70% Azet.sk = Azet.sk, Pokec.sk, cas.sk) -> Ringier Axel Springer Media AG", "Obidve médiá sú trhovou jednotkou v svojej kategórii, sú to médiá s najväčším dosahom na slovenskú verejnosť. O ich predaji domácemu finančnému subjektu sa špekuluje približne dva roky. Ak by ich získal ktorýkoľvek mediálny dom na Slovensku, stal by sa najvýznamnejším hráčom na slovenskom mediálnom trhu s najsilnejším vplyvom na verejnú mienku.", "Zo zahraničných vydavateľov je na slovenskom mediánom trhu relatívne silný Bauer Media Group. Zatiaľ nie sú známe ďalšie zámery ohľadom nákupu/predaja na slovenskom mediálnom trhu.", "Eurotelevízia, Rytmus života..., Rádio Expres, Expres Net -> Bauer Media Group", "Slovenskí vlastníci médií :", "Investor J&T", "JoJ Media House (Akzent Big Board, Recar (spoluvlastník s DPB), TV JoJ,Plus, WoW, Šláger)", "Perex (Pravda, Avízo ) -> Karol Bierman ( predaj denníka sprostredkovala J&T)", "Tam Art Productions (rádio Jemné melódie) -> Michal Holík ( exmanažér J&T)", "Ges Slovakia (Radio Antena Rock) -> Peter Korbačka ( predseda predstavenstva J&T Real Estate)", "Ivan Kmotrík C.E.N. (TA3) Versus (tlačiareň, ktorátlačí Nový čas, Plus 1 deň,Šport...) –-> Grafobal Group Mediaprint Kapa Presssgrosso ( dominantný distribútor tlače, I.Kmotrík v Dozornej rade) Unimedia ( najväčšia mediálna agentúra, I. Kmotrík spolumajiteľ)", "Penta Spoločnosť 7 Plus (Plus 7 dní, Plus 1 deň, pluska.sk..) -> V3 Media Holdings BV TREND Holding ( TREND, Profit, trend.sk, medialne.sk) -> V3 Media Holdings BV Petit Press ( Sme, MY, Korzár, sme.sk, vlastná tlačiareň) -> NAMAV (SITA financuje Penta)", "Andrej Babiš - Ecopres", "(Hospodárske noviny, hnonline.sk) -> Mafra (Agrofest)", "Niké Šport Press ( denník Šport, sport.sk, azet.sk) -> majitelia stávkovej kancelárie Niké\"", "Vlastníctvo médii rozoberá aj analýza od Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorá obsahuje infografiku znázorňujúcu kto vlastní jednotlivé médiá spolu s informáciou o podiele investorov. Z nej vyplýva, že veľká časť médii je naozaj vlastnená Pentou alebo ľuďmi nejako spojenými s Pentou a zahraničnými vlastníkmi. Sú však aj slovenské médiá vlastnené slovenskými vlastníkmi bez podielov Penty. Ak by sme do úvahy brali iba bulvárne média (tj. Plus 7 dní, Nový čas, aktuality.sk, topky.sk) tak je pravdou, že tieto médiá sú vlastnené Pentou, alebo zahraničným vlastníkom.", "V oboch analýzach boli informácie zbierané v roku 2014, keď ešte neexistoval Denník N, ktorý sa vydelil z denníka SME, práve z dôvodu podielu Penty."], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko", "Analýza", "analýza"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/vlastnici-medii.html", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1418718194.upl&ANAME=Anal%C3%BDza+slovenskeho+medialneho+trhu.pdf", "http://www.ineko.sk/projekty/spravodajske-media"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:24.178765+00:00"}
{"id": "vr28185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28185", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Okrem cyklotrás vybudovalo mesto viac ako 80 cyklostojanov na frekventovaných miestach.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je síce pravdou, ak Milan Ftáčnik tvrdí, že mesto vybudovalo viac ako 80 cyklostojanov, no nedá sa presne definovať, či všetkých 80 bolo vybudovaných na frekventovaných miestach. V dokumente z 25.9.2014 \" Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy \" nie je presne spomenuté, koľko cyklostojanov vybudovalo mesto Bratislava, avšak spomína sa tam rozhodnutie z roku 2012 o vybudovaní 100 nových cyklostojanov v roku 2013. (strana 25) \"S osádzaním cyklostojanov označených logom mesta, piktogramom bickyla a značením P začalo mesto už v roku 2011. Vtedy osadili 15 stojanov, napríklad pri Starej tržnici, na Rybnom námestí či pri Medickej záhrade. V roku 2012 pribudli ďalšie štyri stojany - na Hlavnom a Kamennom námestí. Za rok 2013 pribudlo v meste ďalších 98 stojanov. Mnohé z nich sú však umiestnené na námestiach - na Kollárovom, Hurbanovom, Americkom či Dulovom, čo pre cyklistov nie je veľmi výhodné. Cyklisti totiž nejazdia do mesta na to, aby si ich odstavili v centre a potom sa s nákupom či po vybavení si povinností vrátili k bicyklom. Stojany by preto mohli byť osádzané flexibilnejšie, pri vstupoch do obchodov či inštitúcií.\" (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/preco-su-cyklostojany-osadene-na-namestiach-a-nie-pred-obchodmi.html?page_id=322974) Z toho vyplýva, že od nástupu Milana Fáčnika do funkcie primátora Bratislavy mesto do roku 2013 vybudovalo 117 cyklostojanov.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, ak Milan Ftáčnik tvrdí, že mesto vybudovalo viac ako 80 cyklostojanov, no nedá sa presne definovať, či všetkých 80 bolo vybudovaných na frekventovaných miestach. V dokumente z 25.9.2014 \" Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy \" nie je presne spomenuté, koľko cyklostojanov vybudovalo mesto Bratislava, avšak spomína sa tam rozhodnutie z roku 2012 o vybudovaní 100 nových cyklostojanov v roku 2013. (strana 25) \"S osádzaním cyklostojanov označených logom mesta, piktogramom bickyla a značením P začalo mesto už v roku 2011. Vtedy osadili 15 stojanov, napríklad pri Starej tržnici, na Rybnom námestí či pri Medickej záhrade. V roku 2012 pribudli ďalšie štyri stojany - na Hlavnom a Kamennom námestí. Za rok 2013 pribudlo v meste ďalších 98 stojanov. Mnohé z nich sú však umiestnené na námestiach - na Kollárovom, Hurbanovom, Americkom či Dulovom, čo pre cyklistov nie je veľmi výhodné. Cyklisti totiž nejazdia do mesta na to, aby si ich odstavili v centre a potom sa s nákupom či po vybavení si povinností vrátili k bicyklom. Stojany by preto mohli byť osádzané flexibilnejšie, pri vstupoch do obchodov či inštitúcií.\" (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/preco-su-cyklostojany-osadene-na-namestiach-a-nie-pred-obchodmi.html?page_id=322974) Z toho vyplýva, že od nástupu Milana Fáčnika do funkcie primátora Bratislavy mesto do roku 2013 vybudovalo 117 cyklostojanov."], "analysis_date": "2014-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Zásady rozvoja cyklistickej a pešej dopravy"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_09_25/58_Zasady_rozvoja_cyklistickej_a_pesej_dopravy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:31.046993+00:00"}
{"id": "vr36592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36592", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Orbán Viktor podpredsedom Európskej ľudovej strany a to každý vie, že má dosť veľké výzvy v oblasti sociálnej hospodárskej politiky, takže bude musieť mať veľmi opatrnú politiku...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viktor Orbán je podpredsedom Európskej ľudovej strany.", "analysis_paragraphs": ["Viktor Orbán je podpredsedom Európskej ľudovej strany."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["je podpredsedom"], "url": ["http://www.epp.eu/subsubpagina.php?hoofdmenuID=1&submenuID=2&subsubmenuID=48"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:05.545958+00:00"}
{"id": "vr33782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33782", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "A naša požiadavka bola ešte z jesene minulého roka 0,3 % bodu z prídelu hrubého domáceho produktu do školstva, čo v prepočte znamená približne ročne okolo 200 000 000 € a tieto finančné prostriedky tak ako pôvodná správa obsahovala.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že pôvodná požiadavka školských odborov bola 0,3% HDP. Táto suma sa nachádza aj v pôvodnej Správe o stave školstva, ktorá obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP) - orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.\n\nPožiadavka na 0,3% HDP sa objavila už na jeseň 2012 ako uvádza Ondek. Táto požiadavka na vládu bola formulovaná pri organizovaní novembrového štrajku nasledovne:\n\n\"žiadame vládu, aby \"systémovo zvyšovala výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca jej volebného obdobia porovnateľný s vyspelými štátmi EÚ, minimálne 6 %, uplatnením postupových krokov v štvorročnom volebnom období docieliť financovanie školstva so stanovením ročného zvýšenia o 0,3 % z úrovne HDP oproti predchádzajúcemu roku \"\n\nTáto požiadavka bola rovnako prednesená v apríli tohto roku.\n\nCelkové HDP za rok 2012 bolo 71 643 ( v miliónoch eur) z čoho 0,3% predstavuje čiastku 214 929 000, čo sa skutočne odpovedá vyjadreniam pána Ondeka.\n\nV pôvodnej ešte neschválenej Správe o stave školstva sa v úlohe RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo:\n\n\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania.\n\nPri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva v priemere orientačne o 140 mil. euro.\"\n\nV úlohe VŠ 1-1 sa uvádza (s. 66):\n\n\"... Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na úroveň verejných výdavkov krajín OECD na vysoké školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva v priemere orientačne o 60 miliónov euro .\"\n\nV už schválenej Správe sa v rovnakých bodoch uvádza:\n\n\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania už od roku 2014.\n\nPri cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo d o roku 2020 je potrebné zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva tak, aby sme dosiahli spolu s výdavkami na vysoké školstvo 6 % HDP. Uvedené zvyšovanie verejných výdavkov do regionálneho školstva je jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v tomto dokumente.\"\n\nZ uvedeného je zrejmé, že pôvodná správa obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP), orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.\n\n*výrok doplnený a opravený zo zavádzania na pravdu 11. mája 2013", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pôvodná požiadavka školských odborov bola 0,3% HDP. Táto suma sa nachádza aj v pôvodnej Správe o stave školstva, ktorá obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP) - orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.", "Požiadavka na 0,3% HDP sa objavila už na jeseň 2012 ako uvádza Ondek. Táto požiadavka na vládu bola formulovaná pri organizovaní novembrového štrajku nasledovne:", "\"žiadame vládu, aby \"systémovo zvyšovala výšku finančných zdrojov na školstvo tak, aby podiel z HDP na školstvo bol do konca jej volebného obdobia porovnateľný s vyspelými štátmi EÚ, minimálne 6 %, uplatnením postupových krokov v štvorročnom volebnom období docieliť financovanie školstva so stanovením ročného zvýšenia o 0,3 % z úrovne HDP oproti predchádzajúcemu roku \"", "Táto požiadavka bola rovnako prednesená v apríli tohto roku.", "Celkové HDP za rok 2012 bolo 71 643 ( v miliónoch eur) z čoho 0,3% predstavuje čiastku 214 929 000, čo sa skutočne odpovedá vyjadreniam pána Ondeka.", "V pôvodnej ešte neschválenej Správe o stave školstva sa v úlohe RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo:", "\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania.", "Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva v priemere orientačne o 140 mil. euro.\"", "V úlohe VŠ 1-1 sa uvádza (s. 66):", "\"... Pri súčasnej úrovni HDP a cieli dostať sa na úroveň verejných výdavkov krajín OECD na vysoké školstvo do 5 rokov (za predpokladu, že priemer krajín OECD nebude rásť) je potrebné medziročne zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva v priemere orientačne o 60 miliónov euro .\"", "V už schválenej Správe sa v rovnakých bodoch uvádza:", "\"Navrhuje sa preto pravidelné postupné medziročné zvyšovanie finančných prostriedkov spolu so zabezpečením trvalého tlaku na efektívnosť ich využívania už od roku 2014.", "Pri cieli dostať sa na priemernú úroveň verejných výdavkov krajín OECD na regionálne školstvo d o roku 2020 je potrebné zvyšovať objem verejných výdavkov do regionálneho školstva tak, aby sme dosiahli spolu s výdavkami na vysoké školstvo 6 % HDP. Uvedené zvyšovanie verejných výdavkov do regionálneho školstva je jednou z nutných podmienok na naplnenie väčšiny zámerov uvedených v tomto dokumente.\"", "Z uvedeného je zrejmé, že pôvodná správa obsahovala medziročné navyšovanie zdrojov o 200 mil. euro (približne 0,3% HDP), orientačne 140 mil. euro (približne 0,2% HDP) do regionálneho školstva a 60 miliónov (približne 1% HDP) do vysokého školstva.", "*výrok doplnený a opravený zo zavádzania na pravdu 11. mája 2013"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["požiadavka", "v apríli", "2012", "neschválenej", "schválenej"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/metodika_strajk.pdf", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/STANOVISKO-Odboroveho-zvazu-pracovnikov-skolstva-a-vedy-na-Slovensku-k-sucasnej-situacii-vo-fin.alej", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59627060-caplovic-taji-spravu-o-stave-skolstva", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154147?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:02.982276+00:00"}
{"id": "42213", "numeric_id": 42213, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42213", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "... ste boli koaličná strana (Most-Híd a SMK, pozn.) a dokonca 10 rokov.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Strana SMK (Strana Maďarskej koalície) za predsedníctva Bélu Bugára a neskôr strana Most-Híd tvorili vládnu koalíciu v Slovenskej republike spolu takmer 13 rokov.\n\nStrana Maďarskej koalície bola založená v roku 1998, a to spojením hnutia Spolužitie, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH) a Maďarskej občianskej strany (MOS). Jej predsedom sa stal Béla Bugár. V septembri toho istého roku získala v parlamentných voľbách strana SMK 9,12 percent, čím získala 15 poslaneckých kresiel v NR SR a podieľala sa na vytvorení vlády pod vedením Mikuláša Dzurindu.\n\nV parlamentných voľbách v roku 2002 získala strana SMK 11,16 percent hlasov, a teda 20 poslaneckých kresiel v NR SR. Strana patrila medzi štyri pravicové strany, ktoré na čele s SDKÚ vytvorili druhú vládu pod predsedníctvom Mikuláša Dzurindu. Vo volebnom období v rokoch 2006-2010 bola SMK opozičnou stranou, pričom vládu tvorili strany Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS na čele s Robertom Ficom.\n\nV roku 2009 Béla Bugár zo strany SMK odišiel, a následne s ďalšími bývalými členmi SMK založil stranu Most-Híd, ktorej sa stal predsedom. Strana sa vo voľbách v roku 2010 dostala do parlamentu a stala sa súčasťou pravicovej vládnej koalície pod vedením premiérky Ivety Radičovej. Po páde vlády v roku 2012 a víťazstve ľavicovej strany Smer v predčasných voľbách zostala strana Most-Híd na štyri roky v opozícii. V roku 2016 však vstúpila do vládnej koalície so Smerom, ktorej je momentálne súčasťou a vo vláde SR zastupujú Most-Híd traja ministri.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Strana SMK (Strana Maďarskej koalície) za predsedníctva Bélu Bugára a neskôr strana Most-Híd tvorili vládnu koalíciu v Slovenskej republike spolu takmer 13 rokov.", "Strana Maďarskej koalície bola založená v roku 1998, a to spojením hnutia Spolužitie, Maďarského kresťanskodemokratického hnutia (MKDH) a Maďarskej občianskej strany (MOS). Jej predsedom sa stal Béla Bugár. V septembri toho istého roku získala v parlamentných voľbách strana SMK 9,12 percent, čím získala 15 poslaneckých kresiel v NR SR a podieľala sa na vytvorení vlády pod vedením Mikuláša Dzurindu.", "V parlamentných voľbách v roku 2002 získala strana SMK 11,16 percent hlasov, a teda 20 poslaneckých kresiel v NR SR. Strana patrila medzi štyri pravicové strany, ktoré na čele s SDKÚ vytvorili druhú vládu pod predsedníctvom Mikuláša Dzurindu. Vo volebnom období v rokoch 2006-2010 bola SMK opozičnou stranou, pričom vládu tvorili strany Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS na čele s Robertom Ficom.", "V roku 2009 Béla Bugár zo strany SMK odišiel, a následne s ďalšími bývalými členmi SMK založil stranu Most-Híd, ktorej sa stal predsedom. Strana sa vo voľbách v roku 2010 dostala do parlamentu a stala sa súčasťou pravicovej vládnej koalície pod vedením premiérky Ivety Radičovej. Po páde vlády v roku 2012 a víťazstve ľavicovej strany Smer v predčasných voľbách zostala strana Most-Híd na štyri roky v opozícii. V roku 2016 však vstúpila do vládnej koalície so Smerom, ktorej je momentálne súčasťou a vo vláde SR zastupujú Most-Híd traja ministri."], "analysis_date": "2019-02-13", "analysis_sources": {"text": ["vlády", "SMK", "Most-Híd"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/855389/chronologia-vzniku-smk.html", "https://domov.sme.sk/c/855389/chronologia-vzniku-smk.html", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:18.636268+00:00"}
{"id": "vr14192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14192", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...31 000 sestier na Slovensku.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných údajov uverejnených v roku 2016 bol posledný zistený stav počtu zdravotných sestier 31 166 (údaj z roku 2014). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných údajov uverejnených v roku 2016 bol posledný zistený stav počtu zdravotných sestier 31 166 (údaj z roku 2014). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013", ".pdf", "Národné centrum zdravotníckych informácií"], "url": ["http://www.teraz.sk/zdravie/stupol-pocet-zdravotnickych-zariaden/174328-clanok.html", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:53.180221+00:00"}
{"id": "45410", "numeric_id": 45410, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45410", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď pán minister dovolí štátnemu tajomníkovi, aby nominoval na tretiu najdôležitejšiu ženu na ministerstve vnútra osobu, ktorá sa vyskytuje tam v odposluchoch, kde dokonca vyšetrovateľ povie, že bola podozrivá možno z nejakého daňové podvodu. Dnes už aj odišla pod tlakom týchto argumentov.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom apríla odstúpila z postu generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Anna Bilecová. Do funkcie ju pôvodne navrhol štátny tajomník rezortu - niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila - Lukáš Kyselica. Nomináciu odobrila aj vláda. Bilecovej meno sa objavilo v kauze vyplatenia nadmerných odpočtov DPH firmám blízkym Milanovi Chovancovi a Ladislavovi Piptovi. S Piptom si mala podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu priateľsky telefonovať v čase, keď bola vedúcou kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach. Má to vyplývať zo zachytených odposluchov. Bývalý vyšetrovateľ tejto kauzy Pavol Milan tvrdí , že „podozrenia proti pani Bilecovej vyplývajúce z dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacích spisoch sú právne relevantné a zakladajú oprávnené a dôvodné podozrenie proti nej.\" Bilecová z funkcie odišla s odôvodnením , že odmieta byť terčom verejného lynču bez relevantných dôkazov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Koncom apríla odstúpila z postu generálnej tajomníčky služobného úradu Ministerstva vnútra Anna Bilecová. Do funkcie ju pôvodne navrhol štátny tajomník rezortu - niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila - Lukáš Kyselica. Nomináciu odobrila aj vláda. Bilecovej meno sa objavilo v kauze vyplatenia nadmerných odpočtov DPH firmám blízkym Milanovi Chovancovi a Ladislavovi Piptovi. S Piptom si mala podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu priateľsky telefonovať v čase, keď bola vedúcou kontroly na Daňovom úrade v Michalovciach. Má to vyplývať zo zachytených odposluchov. Bývalý vyšetrovateľ tejto kauzy Pavol Milan tvrdí , že „podozrenia proti pani Bilecovej vyplývajúce z dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacích spisoch sú právne relevantné a zakladajú oprávnené a dôvodné podozrenie proti nej.\" Bilecová z funkcie odišla s odôvodnením , že odmieta byť terčom verejného lynču bez relevantných dôkazov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["odstúpila", "navrhol", "odobrila", "objavilo", "informácií", "tvrdí", "odôvodnením"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/a-bilecova-poziadala-o-uvolnenie-z-f/463344-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22387611/kyselica-bilecova-mi-kauzu-dph-dostatocne-vysvetlila.html?ref=tab", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-novou-generalnou-tajomnickou/455356-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22387610/zavan-z-kauzy-dph-sa-vratil-na-ministerstvo-vnutra.html?ref=tab", "https://index.sme.sk/c/22390655/mikulcova-sefka-uradu-o-prepojeni-na-podozriveho-z-kauzy-dph-sobrance-su-male.html?ref=w_neprehl", "https://www.teraz.sk/spravy/a-bilecova-poziadala-o-uvolnenie-z-f/463344-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/a-bilecova-poziadala-o-uvolnenie-z-f/463344-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:18.498153+00:00"}
{"id": "vr36668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36668", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... to znamená, už 23. decembra vedeli, že je po akcii a vy ste priamo vystavili riziku ohrozenia života.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme kedy sa mali tureckí mafiáni dozvedieť, že už je po policajnej akcii. Kamionista bol v Turecku zatknutý až 24. decembra.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme kedy sa mali tureckí mafiáni dozvedieť, že už je po policajnej akcii. Kamionista bol v Turecku zatknutý až 24. decembra."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["bol v Turecku zatknutý"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:23.886163+00:00"}
{"id": "vr14370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14370", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda počas celého funkčného obdobia neuskutoční transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti, čím zabráni ich privatizácii a znižovaniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj ohrozeniu existencie nemocníc.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda v období 2012-2016 neuskutočnila transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti a takisto neumožnila ich privatizáciu. Sporným bodom by bola výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) formou verejno-súkromného partnerstva, avšak keďže sa neuskutoční, sľub hodnotíme ako splnený. Treba však podotknúť, že ako splnený ho hodnotíme v tom ohľade, že sa neuskutočnila transformácia, nie kauzalitu, ktorú vláda v sľube tvrdí. To znamená, že tu neoverujeme, ako privatizácia vplýva na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a existenciu nemocníc, keďže v tomto prípade ide skôr o ideologickú otázku.\n\nKomentár HPI (. pdf ) hovorí: \"Jeden z konkrétnych negatívnych záväzkov. Hoci PPP projekt novej UNB zrejme nie je v úplnom súlade s týmto prísľubom, keďže sa neuskutoční, tento sľub môžeme považovať za splnený\" (s.9) Výstavba novej UNB bola obstarávaná formou verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP projekt).\n\nHPI ďalej komentuje: Jeho príprava (PPP projektu, pozn.) je však natoľko komplikovaná, zamotaná a zrejme i zbabraná, že z PPP nemocnice nič nebude (s.11)\n\nVerejno-súkromné partnerstvo (PPP) \"je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje a realizuje výstavbu, prevádzkuje dielo (infraštruktúru) a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho užívateľov (koncesia) alebo od verejného partnera\" ( MF SR ).\n\nV decembri 2015 SITA informovala , že \" najvýhodnejším variantom pri projekte novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) by podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) bola výstavba štátom. Takýto variant by podľa hlavného ekonóma a riaditeľa IFP Martina Filka priniesol čistú súčasnú hodnotu 72 miliónov eur a vnútorné výnosové percento 2,9 % \".\n\nPPP projekt novej nemocnice bol kritizovaný tiež napríklad v Denník N alebo INEKO .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda v období 2012-2016 neuskutočnila transformáciu univerzitných, fakultných a verejných nemocníc na akciové spoločnosti a takisto neumožnila ich privatizáciu. Sporným bodom by bola výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) formou verejno-súkromného partnerstva, avšak keďže sa neuskutoční, sľub hodnotíme ako splnený. Treba však podotknúť, že ako splnený ho hodnotíme v tom ohľade, že sa neuskutočnila transformácia, nie kauzalitu, ktorú vláda v sľube tvrdí. To znamená, že tu neoverujeme, ako privatizácia vplýva na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a existenciu nemocníc, keďže v tomto prípade ide skôr o ideologickú otázku.", "Komentár HPI (. pdf ) hovorí: \"Jeden z konkrétnych negatívnych záväzkov. Hoci PPP projekt novej UNB zrejme nie je v úplnom súlade s týmto prísľubom, keďže sa neuskutoční, tento sľub môžeme považovať za splnený\" (s.9) Výstavba novej UNB bola obstarávaná formou verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP projekt).", "HPI ďalej komentuje: Jeho príprava (PPP projektu, pozn.) je však natoľko komplikovaná, zamotaná a zrejme i zbabraná, že z PPP nemocnice nič nebude (s.11)", "Verejno-súkromné partnerstvo (PPP) \"je forma spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb prostredníctvom tejto infraštruktúry. V rámci PPP sú subjekty verejného sektora partnerom a zákazníkom súkromného sektora, od ktorého nakupujú služby. Súkromný partner v zásade financuje a realizuje výstavbu, prevádzkuje dielo (infraštruktúru) a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho užívateľov (koncesia) alebo od verejného partnera\" ( MF SR ).", "V decembri 2015 SITA informovala , že \" najvýhodnejším variantom pri projekte novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave (UNB) by podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky (IFP) bola výstavba štátom. Takýto variant by podľa hlavného ekonóma a riaditeľa IFP Martina Filka priniesol čistú súčasnú hodnotu 72 miliónov eur a vnútorné výnosové percento 2,9 % \".", "PPP projekt novej nemocnice bol kritizovaný tiež napríklad v Denník N alebo INEKO ."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "obstarávaná", "MF SR", "informovala", "Denník", "INEKO"], "url": ["http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/377528-univerzitnu-nemocnicu-v-bratislave-odporuca-ifp-stavat-z-rozpoctu/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6649", "http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/ifp-najlepsim-variantom-pre-unb-je-vystavba-statom/", "https://dennikn.sk/blog/ppp-projekt-univerzitnej-nemocnice-je-chory/", "http://www.ineko.sk/clanky/ineko-predstavuje-analyzu-zodpovedne-za-novu-nemocnicu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:11.159269+00:00"}
{"id": "vr27363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27363", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Koľko bolo rečí, že vianočný príspevok je nesystémový, a všetci ho nechali.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2006, teda za 1. vlády R. Fica, bol schválený zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Ako nesystémový a diskriminačný ho označila vtedajšia poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS Iveta Radičová už v roku 2006, rovnako ako i v roku 2009 Národná banka Slovenska. V roku 2011 bola schválená novela zákona o poskytovaní vianočného príspevku, no vianočný príspevok bol ponechaný. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš to komentoval ako politické rozhodnutie, no i naďalej tvrdil, že vyplácanie vianočných príspevkov časti penzistov je nesystémové . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2006, teda za 1. vlády R. Fica, bol schválený zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku. Ako nesystémový a diskriminačný ho označila vtedajšia poslankyňa NR SR za SDKÚ-DS Iveta Radičová už v roku 2006, rovnako ako i v roku 2009 Národná banka Slovenska. V roku 2011 bola schválená novela zákona o poskytovaní vianočného príspevku, no vianočný príspevok bol ponechaný. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš to komentoval ako politické rozhodnutie, no i naďalej tvrdil, že vyplácanie vianočných príspevkov časti penzistov je nesystémové . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "označila", "2009", "novela", "nesystémové"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-592", "http://www.finance.sk/spravy/finance/9393-vianocny-prispevok-pravdepodobne-aj-na-buduci-rok/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/20890-vianocne-prispevky-pre-penzistov-povazuje-nbs-za-nesystemove/", "http://www.epredpisy.sk/viaconeprijatych/vianocnyprispevok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5792553/vianocne-prispevky-su-podla-miklosa-nesystemove.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:04.809445+00:00"}
{"id": "vr36709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36709", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "3 roky klesali dopravné nehody počas nášho vedenia. 3 roky klesali.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet nehôd podľa ročenky ministerstva vnútra za jednotlivé celé ročné obdobia vlády Roberta Fica: 2007: 61 071 2008: 59 008 2009: 25 989 Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet nehôd podľa ročenky ministerstva vnútra za jednotlivé celé ročné obdobia vlády Roberta Fica: 2007: 61 071 2008: 59 008 2009: 25 989 Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["ročenky"], "url": ["http://www.minv.sk/?DN2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:12.373934+00:00"}
{"id": "vr35309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35309", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán podpredseda Národnej rady, no bohužiaľ musím vám povedať, že viete, že dokonca aj Brusel sa ozval kvôli, kvôli jednému vášmu projektu a museli sme čakať.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už raz uviedli (Demagog.sk 5.9.2010): „ Európska investičná banka (banka EU poskytujúca dlhodobé úvery) dočasne pozastavila schvaľovanie úveru na financovanie tzv. prvého balíka v rámci PPP projektu diaľnice D1 Turany – Hubová. EIB tak reagovala na sťažnosť organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko, ktorú podali v máji 2009., napísali Priatelia Zeme na svojom webe v decembri 2009. Vec nebola úplne doriešená ešte ani v júni 2010. “", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už raz uviedli (Demagog.sk 5.9.2010): „ Európska investičná banka (banka EU poskytujúca dlhodobé úvery) dočasne pozastavila schvaľovanie úveru na financovanie tzv. prvého balíka v rámci PPP projektu diaľnice D1 Turany – Hubová. EIB tak reagovala na sťažnosť organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko, ktorú podali v máji 2009., napísali Priatelia Zeme na svojom webe v decembri 2009. Vec nebola úplne doriešená ešte ani v júni 2010. “"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["webe", "júni"], "url": ["http://www.priateliazeme.sk/cepa/index.php?id=142&level=1&x=3229", "http://spravy.pravda.sk/na-sukromnu-dialnicu-peniaze-asi-nebudu-vazny-ma-tazke-srdce-na-ochranarov-1ta-/sk_ekonomika.asp?c=A100623_140707_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:21.577449+00:00"}
{"id": "42500", "numeric_id": 42500, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42500", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Každé tri mesiace sedím aj s Rusmi aj s Ukrajincami (na rokovaniach, pozn.)", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie, no počas predvolebnej kampane čerpá neplatené voľno a zastupuje ho komisár EÚ Miguel Arias Cañete. V rámci EK zodpovedá za agendu budovania energetickej únie a vedie trojstranné rokovania medzi EK, Ruskom a Ukrajinou ohľadne kontraktu na dodávky ruského plynu s tranzitom cez Ukrajinu. Rokovania doteraz prebiehali nepravidelne, približne raz za štyri mesiace. Stretnutia na pracovnej úrovni prebiehajú aj pomimo týchto rokovaní. Presné záznamy sú dostupné len o rokovaniach, o stretnutiach na pracovnej úrovni už nie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. EÚ je mediátorom rozhovorov Ruska a Ukrajiny o dodávkach plynu od roku 2013, pričom Šefčovič ich má na starosti od roku 2016. Stretnutia prebiehali v auguste 2016 či v decembri 2016. V júli 2018 boli rozhovory obnovené a prebiehalo prvé kolo rokovaní o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vyprší k 31. decembru 2019. Zúčastnené strany sa dohodli na trilaterálnom postupe a rozhovoroch vo frekvencii raz za šesť až osem týždňov. Neskôr prebiehali stretnutia na pracovnej úrovni. Dohodnutú frekvenciu najvyšších rokovaní sa dodržať nepodarilo, najmä kvôli zvýšeným tenziám medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku aféry v Kerčskom prielive. Druhé a zatiaľ posledné trojstranné rokovania sa konali v januári 2019. Ďalšie kolo je naplánované na máj 2019.", "analysis_paragraphs": ["Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie, no počas predvolebnej kampane čerpá neplatené voľno a zastupuje ho komisár EÚ Miguel Arias Cañete. V rámci EK zodpovedá za agendu budovania energetickej únie a vedie trojstranné rokovania medzi EK, Ruskom a Ukrajinou ohľadne kontraktu na dodávky ruského plynu s tranzitom cez Ukrajinu. Rokovania doteraz prebiehali nepravidelne, približne raz za štyri mesiace. Stretnutia na pracovnej úrovni prebiehajú aj pomimo týchto rokovaní. Presné záznamy sú dostupné len o rokovaniach, o stretnutiach na pracovnej úrovni už nie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. EÚ je mediátorom rozhovorov Ruska a Ukrajiny o dodávkach plynu od roku 2013, pričom Šefčovič ich má na starosti od roku 2016. Stretnutia prebiehali v auguste 2016 či v decembri 2016. V júli 2018 boli rozhovory obnovené a prebiehalo prvé kolo rokovaní o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vyprší k 31. decembru 2019. Zúčastnené strany sa dohodli na trilaterálnom postupe a rozhovoroch vo frekvencii raz za šesť až osem týždňov. Neskôr prebiehali stretnutia na pracovnej úrovni. Dohodnutú frekvenciu najvyšších rokovaní sa dodržať nepodarilo, najmä kvôli zvýšeným tenziám medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku aféry v Kerčskom prielive. Druhé a zatiaľ posledné trojstranné rokovania sa konali v januári 2019. Ďalšie kolo je naplánované na máj 2019."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["voľno", "auguste", "decembri", "júli", "dohodli", "Druhé", "januári", "máj"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/664201/sefcovicovu-agendu-v-eurokomisii-docasne-prebral-miguel-arias-canete/", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/sefcovic-embarks-on-third-trilateral-gas-talks-on-ukraine/", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/ukraine-ready-to-join-trilateral-gas-talks-in-brussels/", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019/sefcovic/announcements/statement-1st-round-trilateral-talks-russia-and-ukraine_en", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/477246-o-plyne-budu-opat-rokovat-v-trojici-eu-rusko-ukrajina/", "https://www.europeansources.info/record/trilateral-talks-with-russia-and-ukraine-over-a-long-term-gas-transit-agreement/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/pokracovanie-prepravy-ruskeho-plynu-cez-ukrajinu-a-slovensko-je-stale-neiste/", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/russia-plays-for-time-in-eu-mediated-ukraine-gas-transit-talks/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:57.146992+00:00"}
{"id": "vr39130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39130", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme najnižšie mzdy v eurozóne a zároveň máme platiť najväčší podiel?", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík má pravdu, keď spomína, že mzdy na Slovensku sú v Eurozóne spomedzi všetkých krajín najnižšie. Je to tak aj podľa najnovších štatistík Eurostatu (2011) aktuálnych k roku 2006", "analysis_paragraphs": ["Sulík má pravdu, keď spomína, že mzdy na Slovensku sú v Eurozóne spomedzi všetkých krajín najnižšie. Je to tak aj podľa najnovších štatistík Eurostatu (2011) aktuálnych k roku 2006"], "analysis_date": "2011-10-18", "analysis_sources": {"text": ["štatistík Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Wages_and_labour_costs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:15.511405+00:00"}
{"id": "vr34258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34258", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "No to by som práve, keďže tu je pán Abrhan za KDH, tak sa chcem naozaj opýtať pán Kandera robil, bol tak blízky pánovi Lipšicovi, keď bol minister spravodlivosti na ministerstve spravodlivosti a v podstate naozaj to presadzovanie aj KDH, teraz sa to ukázalo, že to je váš kandidát, lebo idete do tej štvorky. Tých štyroch kandidátov, s týmto kandidátom s pánom Kanderom, ako keby ste si chceli presadiť znovu svojho človeka na takýto významný post Generálnej prokuratúry.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "či si boli Lipšic a Kandera blízki, sa nepodarilo nijako dokázať. J. Kandera bol za ministrovania Lipšica generálnym riaditeľom sekcie trestného práva ministerstva spravodlivosti.", "analysis_paragraphs": ["či si boli Lipšic a Kandera blízki, sa nepodarilo nijako dokázať. J. Kandera bol za ministrovania Lipšica generálnym riaditeľom sekcie trestného práva ministerstva spravodlivosti."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["generálnym riaditeľom"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/korunni-svedkovia-uz-nebudu-zavisli-od-milosti-prezidenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:13.769347+00:00"}
{"id": "vr32637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32637", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Pretože napríklad projektant, ktorý projektoval a keď ste súťažili podľa projektu, ktoré vyprojektoval tento projektant, tak asi ste sa spoliehali na tie projekty. Ten konštatuje, že dodávateľom navrhnutá technológia výstavby na predmetnom moste spĺňa požiadavky a predpoklady schválenej projektovej dokumentácie.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné z verejných zdrojov dohladať informácie potvrdzujúce/vyvracajúce predložené vyjadrenie projektanta, vyjadrenie Národnej dialničnej spoločnosti a rovnako ani podrobnosti samotného projektu.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné z verejných zdrojov dohladať informácie potvrdzujúce/vyvracajúce predložené vyjadrenie projektanta, vyjadrenie Národnej dialničnej spoločnosti a rovnako ani podrobnosti samotného projektu."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:05.617454+00:00"}
{"id": "vr32724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32724", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "To znamená, všetci ostatní štátni zamestnanci idú o 5% dole z hľadiska mzdovej obálky a bude sa s tým musieť každý vysporiadať buď znížením počtu zamestnancov alebo znížením platu.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Kažimír správne uvádza, že vo východisku rozpočtu na roky 2013 - 2015 je zníženie plošných výdavkov o 5%. Dosiahnutie zníženia mzdovej obálky o 5% sa dá dosiahnuť buď znížením počtu zamestnancov alebo znížením ich platu. Východisko rozpočtu na roky 2013-2015 (s. 42, 46): V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rozhodujúcou zmenou v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2013 je ich zníženie o 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov. Zo zníženia boli vylúčení: - štátni zamestnanci vo verejných funkciách, - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa prílohy k zákonu č. 553/2003 Z. z. pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a podľa prílohy pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, - zamestnanci regionálneho školstva, - zamestnanci finančnej správy Ministerstva financií SR, - zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír správne uvádza, že vo východisku rozpočtu na roky 2013 - 2015 je zníženie plošných výdavkov o 5%. Dosiahnutie zníženia mzdovej obálky o 5% sa dá dosiahnuť buď znížením počtu zamestnancov alebo znížením ich platu. Východisko rozpočtu na roky 2013-2015 (s. 42, 46): V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2012 rozhodujúcou zmenou v návrhu rozpočtu osobných výdavkov na rok 2013 je ich zníženie o 5 % u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere a u zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vo väčšine kapitol štátneho rozpočtu a s osobitným prístupom k niektorým skupinám zamestnancov. Zo zníženia boli vylúčení: - štátni zamestnanci vo verejných funkciách, - zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme odmeňovaní podľa prílohy k zákonu č. 553/2003 Z. z. pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov a podľa prílohy pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov a zdravotníckych zamestnancov, - zamestnanci regionálneho školstva, - zamestnanci finančnej správy Ministerstva financií SR, - zamestnanci podriadených rozpočtových organizácií kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zabezpečujúci sociálne služby a služby na úseku ústavnej starostlivosti. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Východisko rozpočtu na roky 2013-2015"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:39.163561+00:00"}
{"id": "vr32670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32670", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "13% Európska komisia (Robert Fico hovorí o najnovšom odhade nezamestnanosti na Slovensku pre roky 2012 a 2013, pozn.).", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V najnovšom dokumente Európskej komisie European Economic Forecast Automn 2012 (. pdf , str. 104), o ktorom sa politici bavili, sa hovorí o nezamestnanosti na úrovni 13,5 % na Slovensku na roky 2012 a 2013. Robert Fico reaguje na Pavla Freša, ktorý (nepravdivo) hovorí o 14 % nezamestnanosti. Robert Fico však rovnako zveličuje čísla vo svoj prospech a jeho výrok preto označujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V najnovšom dokumente Európskej komisie European Economic Forecast Automn 2012 (. pdf , str. 104), o ktorom sa politici bavili, sa hovorí o nezamestnanosti na úrovni 13,5 % na Slovensku na roky 2012 a 2013. Robert Fico reaguje na Pavla Freša, ktorý (nepravdivo) hovorí o 14 % nezamestnanosti. Robert Fico však rovnako zveličuje čísla vo svoj prospech a jeho výrok preto označujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-7_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:57.191453+00:00"}
{"id": "vr30753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30753", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Táto sága priestupkovej imunity je tu len v tomto volebnom období. Vždy doteraz aj v minulých volebných obdobiach sme sa viacej zaoberali trestno-právnou imunitou.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. sága priestupkovej imunity sa začala už v roku 2005 po havárií J. Cupera. Už vtedy sa polemizovalo , že poslanci nárok na priestupkovú imunitu nemajú. Pravda, ale je, že vtedy sa nedostalo jej zrušenie do parlamentu. Prvýkrát sa tak deje práve teraz, kedy parlament rokuje o jej zrušení. V tomto volebnom sa v NR SR už dvakrát ( 2.6. 2011 , 26.10.2010 ) neúspešne hlasovalo o zrušení trestno-právnej imunity poslancov. V predchádzajúcom volebnom období bola rovnako snaha zrušiť imunitu poslancov. V zásade sa však nerozlišovalo medzi zrušením priestupkovej alebo trestno-právnej imunity, podstatou bolo obmedziť imunitu poslancov ako celku iba na výroky a hlasovanie v parlamente. K pokusom zrušiť poslaneckú imunitu patria návrhy D. Lipšica v rokoch 2004 a 2007 , ktoré boli neúspešné.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. sága priestupkovej imunity sa začala už v roku 2005 po havárií J. Cupera. Už vtedy sa polemizovalo , že poslanci nárok na priestupkovú imunitu nemajú. Pravda, ale je, že vtedy sa nedostalo jej zrušenie do parlamentu. Prvýkrát sa tak deje práve teraz, kedy parlament rokuje o jej zrušení. V tomto volebnom sa v NR SR už dvakrát ( 2.6. 2011 , 26.10.2010 ) neúspešne hlasovalo o zrušení trestno-právnej imunity poslancov. V predchádzajúcom volebnom období bola rovnako snaha zrušiť imunitu poslancov. V zásade sa však nerozlišovalo medzi zrušením priestupkovej alebo trestno-právnej imunity, podstatou bolo obmedziť imunitu poslancov ako celku iba na výroky a hlasovanie v parlamente. K pokusom zrušiť poslaneckú imunitu patria návrhy D. Lipšica v rokoch 2004 a 2007 , ktoré boli neúspešné."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["sa polemizovalo", "jej zrušení.", "2.6. 2011", "26.10.2010", "2004", "2007"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-22786505-imunitu-cakaju-iba-kozmeticke-zmeny", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54569290-sulik-zrusenie-priestupkovej-imunity-je-zavazok-celej-koalicie", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28709", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442", "http://www.sme.sk/c/1633748/lipsic-chce-zuzit-imunitu-poslancov-a-sudcov.html", "http://aktualne.atlas.sk/poslanci-sa-nechcu-vzdat-imunity/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:50.819304+00:00"}
{"id": "vr31576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31576", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Ospravedlňujem sa, áno. A v tejto chvíli nám z úspor, ktoré teda boli, mali pokryť, nabieha zhruba okolo 2,75 milióna vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, po ďalšom nastúpení od 1. 7. ďalších liekových opatrení, ktoré pán minister odložil, to budú, dúfajme, ďalšie 3 milióny. Stále sme priebežne iba na 5 oproti 11 miliónom (potrebným každý mesiac na zvýšenie platov zdravotníkov pozn.).", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, kedže sa nám nepodarilo nájsť informáciu o 2,75 mil. úsporách a zároveň sa líšia aj informácie o sume, ktorá je potrebná na zvýšenie platov zdravotníkov. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu informáciu o tom, žeby zo súčasných úspor nabiehalo do VšZP 2,75 mil. eur. Čo sa týka liekových opatrení tak denník SME uvádza , že podľa marcových odhadov Ministerstva zdravotníctva SR by sa vďaka lacnejším liekom malo ušetriť 42 miliónov eur, čo mesačne predstavuje 3,41 milióna eur. Taktiež sa nedá overiť koľko financií je mesačne potrebných na zvýšenie platov zdravotníkov, keďže dostupné informácie sa v tomto líšia: Ako uvádza TASR , podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur (10 mil. eur mesačne, poz.). Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla , že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur (8,3 mil. eur mesačne, pozn.). Podľa SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur (9,75 mil. eur. mesačne, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, kedže sa nám nepodarilo nájsť informáciu o 2,75 mil. úsporách a zároveň sa líšia aj informácie o sume, ktorá je potrebná na zvýšenie platov zdravotníkov. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu informáciu o tom, žeby zo súčasných úspor nabiehalo do VšZP 2,75 mil. eur. Čo sa týka liekových opatrení tak denník SME uvádza , že podľa marcových odhadov Ministerstva zdravotníctva SR by sa vďaka lacnejším liekom malo ušetriť 42 miliónov eur, čo mesačne predstavuje 3,41 milióna eur. Taktiež sa nedá overiť koľko financií je mesačne potrebných na zvýšenie platov zdravotníkov, keďže dostupné informácie sa v tomto líšia: Ako uvádza TASR , podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur (10 mil. eur mesačne, poz.). Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla , že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur (8,3 mil. eur mesačne, pozn.). Podľa SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur (9,75 mil. eur. mesačne, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "TASR", "uviedla", "SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6311996/uhliarik-ceny-liekov-neznizil-mohol-usetrit-sedem-milionov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/204113/zvolenska-uhliarik-si-v-otazke-platu-zo-sestriciek-vystrelil/", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09", "http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:48.589459+00:00"}
{"id": "vr31567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31567", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Žiaľ ako vidím, mnohé rezorty tých sto dní nemajú a okamžite po nástupe musia hasiť vážne problémy.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podarilo sa nám nájsť iba dva prípady rezortov, pri ktorých sa dá tvrdiť, že je potrebné \"hasiť vážne problémy\". To rozhodne nespĺňa charakteristiku Petra Pelegriniho o \"mnohých rezortoch\", jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Za kolaps sa dá označiť situácia na daňovom riaditeľstve. Značne napätá situácia panuje aj v zdravotníctve, kde lekári a sestričky zvažujú nátlakové akcie. Hrozí vraj \" kolaps \" malých zdravotných zariadení z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na mzdy zamestnancom. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podarilo sa nám nájsť iba dva prípady rezortov, pri ktorých sa dá tvrdiť, že je potrebné \"hasiť vážne problémy\". To rozhodne nespĺňa charakteristiku Petra Pelegriniho o \"mnohých rezortoch\", jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Za kolaps sa dá označiť situácia na daňovom riaditeľstve. Značne napätá situácia panuje aj v zdravotníctve, kde lekári a sestričky zvažujú nátlakové akcie. Hrozí vraj \" kolaps \" malých zdravotných zariadení z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na mzdy zamestnancom. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["situácia", "situácia", "kolaps"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6306219/miliony-za-kolaps-daniarov-stat-zrejme-neuvidi.html", "http://www.topky.sk/cl/7/1305849/Sestry-a-lekari-zvazuju-natlakove-akcie-aj-hromadnu-zalobu-na-sud", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/male-nemocnice-nemaju-na-vyssie-plat/470606-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:28.520669+00:00"}
{"id": "vr35756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35756", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V Maďarskej republike, kde zasahuje Medzinárodný menový fond a sú naozaj na pokraji bankrotu, prišiel o prácu každý štyridsiaty občan. Na Slovensku každý trinásty.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pri nezamestnanosti nám chýba časový údaj pre presné porovnanie. Ak by sme brali ako referenčné obdobia posledné štvrťroky rokov 2008 a 2009, tak na Slovensku podľa údajov Eurostatu pribudlo 141 700 nezamestnaných, v Maďarsku to bolo 105 100. K počtu obyvateľov CIA Factbook hovorí, že Maďarsko ich má 9,880,059, Slovensko 5,470,306 (odhady pre júl 2010). V Maďarsku tak prišiel v danom období o prácu každý 93 obyvateľ (Radičová hovorí o občanoch), na Slovensku každý 38. Ak by sme začiatok posunuli na koniec roku 2007, v Maďarsku by pribudlo 114 200, na Slovensku 96 200, čo opäť nedáva Radičovej hodnoty- Slovensko 56, Maďarsko 86.", "analysis_paragraphs": ["Pri nezamestnanosti nám chýba časový údaj pre presné porovnanie. Ak by sme brali ako referenčné obdobia posledné štvrťroky rokov 2008 a 2009, tak na Slovensku podľa údajov Eurostatu pribudlo 141 700 nezamestnaných, v Maďarsku to bolo 105 100. K počtu obyvateľov CIA Factbook hovorí, že Maďarsko ich má 9,880,059, Slovensko 5,470,306 (odhady pre júl 2010). V Maďarsku tak prišiel v danom období o prácu každý 93 obyvateľ (Radičová hovorí o občanoch), na Slovensku každý 38. Ak by sme začiatok posunuli na koniec roku 2007, v Maďarsku by pribudlo 114 200, na Slovensku 96 200, čo opäť nedáva Radičovej hodnoty- Slovensko 56, Maďarsko 86."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "CIA Factbook"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_ugan&lang=en", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:13.065230+00:00"}
{"id": "vr31747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31747", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovo živnostník sa v programe (súčasnej vlády, pozn.) nenachádza.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ nehovorí pravdu, nakoľko sa slovo \"živnostník\" nachádza v Programovom vyhlásení súčasnej vlády. V Programovom vyhlásení vlády , v kapitole šesť - Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti, sa uvádza: \"Vláda vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje: - starostlivosť o zdravie občanov v spoločnosti, ktorú musí opäť rozhodne prevziať revitalizované a stabilizované verejné zdravotníctvo, - rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov, - riešenie dlhodobej nezamestnanosti rozvinutými programami, ktoré vytvoria podmienky na zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených skupín na trhu práce, - posilnenie aktivačných schém pre mladých nezamestnaných, občanov s nižšou kvalifikáciou, vrátane osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie, dotovanie zamestnaní a grantov pre začínajúcich živnostníkov , - zvýšenie kvality života staršej generácie ako komplexnej problematiky, ktorá posilní súdržnosť spoločnosti. Slovo sa teda v Programovom vyhlásení nachádza, aj keď iba raz. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ nehovorí pravdu, nakoľko sa slovo \"živnostník\" nachádza v Programovom vyhlásení súčasnej vlády. V Programovom vyhlásení vlády , v kapitole šesť - Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti, sa uvádza: \"Vláda vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje: - starostlivosť o zdravie občanov v spoločnosti, ktorú musí opäť rozhodne prevziať revitalizované a stabilizované verejné zdravotníctvo, - rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov, - riešenie dlhodobej nezamestnanosti rozvinutými programami, ktoré vytvoria podmienky na zlepšenie prístupu k zamestnaniu znevýhodnených skupín na trhu práce, - posilnenie aktivačných schém pre mladých nezamestnaných, občanov s nižšou kvalifikáciou, vrátane osobného poradenstva, intenzívnej rekvalifikácie, dotovanie zamestnaní a grantov pre začínajúcich živnostníkov , - zvýšenie kvality života staršej generácie ako komplexnej problematiky, ktorá posilní súdržnosť spoločnosti. Slovo sa teda v Programovom vyhlásení nachádza, aj keď iba raz. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:07.191516+00:00"}
{"id": "vr29683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29683", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ak deti pochádzajú zo sociálne slabého prostredia, v škole budú spravidla dosahovať horšie výsledky ako ich spolužiaci s lepším zázemím.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vplyv sociálneho prostredia žiakov na ich študijné výsledky potvrdzujú viaceré odborné štúdie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Odbornú štúdiu uskutočnili akademici napríklad na prípade Jordánska , závery štúdie ukazujú ovplyvnenie výsledkov štúdia sociálnymi a ekonomickými podmienkami študentov. Aj ďalšia štúdia vedcov z Pakistanu zdôrazňuje negatívny vplyv zlého rodinného sociálneho zázemia na študijné výsledky detí. Vplyv socioekonomickej situácie rodiny dieťaťa na jeho študijné výsledky potvrdzuje tiež austrálska štúdia. Tvrdenie, že slovenskí žiaci, ktorí pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia, dosahujú horšie výsledky, ako žiaci s lepším sociálnym zázemím podporuje napríklad komentár Inštitútu vzdelávacej politiky k výsledkom Slovenska v testoch PISA v roku 2012: \"Na Slovensku má nepriaznivé sociálne zázemie žiakov jeden z najvýraznejších vplyvov na výsledky zo všetkých testovaných krajín v OECD. Žiaci s najnižším socioekonomickým statusom zaostávajú v porovnaní so žiakmi s najnižším socioekonomickým statusom v OECD. Negatívny vplyv nezamestnanosti rodičov na výsledky žiakov je na Slovensku jeden z najväčších v rámci krajín OECD.\"", "analysis_paragraphs": ["Vplyv sociálneho prostredia žiakov na ich študijné výsledky potvrdzujú viaceré odborné štúdie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Odbornú štúdiu uskutočnili akademici napríklad na prípade Jordánska , závery štúdie ukazujú ovplyvnenie výsledkov štúdia sociálnymi a ekonomickými podmienkami študentov. Aj ďalšia štúdia vedcov z Pakistanu zdôrazňuje negatívny vplyv zlého rodinného sociálneho zázemia na študijné výsledky detí. Vplyv socioekonomickej situácie rodiny dieťaťa na jeho študijné výsledky potvrdzuje tiež austrálska štúdia. Tvrdenie, že slovenskí žiaci, ktorí pochádzajú zo sociálne slabšieho prostredia, dosahujú horšie výsledky, ako žiaci s lepším sociálnym zázemím podporuje napríklad komentár Inštitútu vzdelávacej politiky k výsledkom Slovenska v testoch PISA v roku 2012: \"Na Slovensku má nepriaznivé sociálne zázemie žiakov jeden z najvýraznejších vplyvov na výsledky zo všetkých testovaných krajín v OECD. Žiaci s najnižším socioekonomickým statusom zaostávajú v porovnaní so žiakmi s najnižším socioekonomickým statusom v OECD. Negatívny vplyv nezamestnanosti rodičov na výsledky žiakov je na Slovensku jeden z najväčších v rámci krajín OECD.\""], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Jordánska", "Pakistanu", "austrálska", "Inštitútu vzdelávacej politiky"], "url": ["http://www.ocwjournalonline.com/Adminpanel/product_images/8fdfe427c795f0a0831c578cb1550a58.pdf", "https://globaljournals.org/GJMBR_Volume12/3-Factors-Affecting-Students-Academic.pdf", "http://jos.sagepub.com/content/38/2/129.abstract", "https://www.minedu.sk/data/att/6077.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:22.579281+00:00"}
{"id": "vr38893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38893", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Deficit vlády, ktorá bola v čase svetovej krízy, bol na priemernej úrovni Európskej únie, okolo 8 %. To bol priemerný deficit v tom čase.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Svetová hospodárska kríza začala bankrotom amerických finančných inštitúcií na jeseň 2008. Dopad tejto krízy sa naplno prejavil na štátnych príjmoch a výdavkoch až v nasledujúcom roku 2009. V danom roku bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný deficit krajín EU, ako uvádza Eurostat , bol na úrovni 6,8% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a to na úrovni 6,3% HDP. Ak by sme do úvahy zobrali aj nasledujúci rok, tak ani tu by R. Fico nemal pravdu. Slovensko dosiahlo v roku 2010 deficit vo výške 7,9%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol 6,4%.", "analysis_paragraphs": ["Svetová hospodárska kríza začala bankrotom amerických finančných inštitúcií na jeseň 2008. Dopad tejto krízy sa naplno prejavil na štátnych príjmoch a výdavkoch až v nasledujúcom roku 2009. V danom roku bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný deficit krajín EU, ako uvádza Eurostat , bol na úrovni 6,8% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a to na úrovni 6,3% HDP. Ak by sme do úvahy zobrali aj nasledujúci rok, tak ani tu by R. Fico nemal pravdu. Slovensko dosiahlo v roku 2010 deficit vo výške 7,9%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol 6,4%."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:51.861814+00:00"}
{"id": "48776", "numeric_id": 48776, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48776", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Iba by som trochu skorigovala, že som sa nezastávala (…) vyšetrovateľov v čase, keď ich zatýkali, ja som sa vyjadrila. Áno, keď po tom, ako rozhodol súd o tom, že ich väzobné stíhanie a dokonca trestné stíhanie, myslím, celkovo nebolo dôvodné.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka sa k prípadu stíhania štyroch policajných vyšetrovateľov NAKA vyjadrila 22. októbra 2021, teda až po zverejní uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Prezidentka vo vyhlásení na sociálnej sieti, reagovala na odôvodnenie súdu a skonštatovala , že považuje za veľmi znepokojujúce, že sú vyšetrovatelia predmetom bezdôvodného stíhania. Prezidentka vo svojom vyjadrení taktiež uviedla : „Moje vyjadrenia k prebiehajúcim vyšetrovaniam a tzv. vojne policajtov boli doposiaľ vždy zdržanlivé. Vyzývala som na rešpekt k deľbe moci, a teda na to, aby sme vychádzali z rozhodnutí súdov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka sa k prípadu stíhania štyroch policajných vyšetrovateľov NAKA vyjadrila 22. októbra 2021, teda až po zverejní uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Prezidentka vo vyhlásení na sociálnej sieti, reagovala na odôvodnenie súdu a skonštatovala , že považuje za veľmi znepokojujúce, že sú vyšetrovatelia predmetom bezdôvodného stíhania. Prezidentka vo svojom vyjadrení taktiež uviedla : „Moje vyjadrenia k prebiehajúcim vyšetrovaniam a tzv. vojne policajtov boli doposiaľ vždy zdržanlivé. Vyzývala som na rešpekt k deľbe moci, a teda na to, aby sme vychádzali z rozhodnutí súdov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "po zverejní", "skonštatovala", "uviedla"], "url": ["https://dennikn.sk/2584259/prezidentka-vysetrovatelia-nemali-byt-nielenze-vo-vazbe-ale-ani-obvineni-anketa/", "https://dennikn.sk/2558019/vysetrovatelia-naka-aj-sef-policajnej-inspekcie-idu-na-slobodu-rozhodol-krajsky-sud/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-reaguje-na-tzv-vojnu-policajtov/", "https://domov.sme.sk/c/22768892/prezidentka-povazuje-za-dolezite-aby-vysetrovanie-kauz-pokracovalo-a-slovensko-sa-ocistilo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:02.824723+00:00"}
{"id": "vr17387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17387", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Celé sa to začalo, aj celý tento národný konvent, októbrovou deklaráciou troch najvyšších ústavných činiteľov. To treba zdôrazniť. To je podľa mňa absolútne kľúčová vec, pretože je tu súzvuk na všetkých najvyšších ústavných postoch, že naša proeurópska a proatlantická politika bude zachovávaná (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár vo svojom výroku spomína deklaráciu , na ktorej sa spoločne uzniesli traja najvyšší ústavní činitelia, Andrej Kiska, Robert Fico a Andrej Danko 23. októbra 2017. V rámci tej vyhlásili , že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči samotným občanom SR. Na túto deklaráciu, rovnako ako tvrdí Juraj Blanár, prirodzene nadviazali 22. februára 2018 na Národnom konvente s názvom #MYSMEEÚ . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident SR, predseda NR SR a predseda Vlády SR sa zhodli na tom, že Slovensko dokáže byť vplyvnou a sebavedomou krajinou iba v rámci súdržnej EÚ, pričom každý jeden z dôležitých problémov nedokáže vyriešiť žiaden štát EÚ samostatne. V deklarácií sa zaviazali taktiež aj o to, že budú podporovať budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Budú sa zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov. Rovnako budú podporovať silný a múdry rozpočet EÚ, presadzovať kroky posilňujúce bezpečnosť slovenských občanov a podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov na úrovni 1,6 % HDP do roku 2020. \"Som veľmi rád, že sme sa my traja zhodli a pripravili spoločné vyhlásenie k témam EÚ a k téme našej bezpečnosti, k nášmu členstvu v NATO. Je to dôležité pre našu krajinu, lebo ide o život našich ľudí, budúcnosť našej krajiny a bezpečnosť občanov. Pokladám za nesmierne dôležité, aby sme my traja vždy a pri každej príležitosti potvrdzovali smerovanie našej krajiny, hodnoty a spojenectvá, ku ktorým sa SR prihlásila.\" uviedol Andrej Kiska pre TASR . Na túto deklaráciu nadviazal Národný konvent s názvom #MYSMEEÚ , ktorý zorganizovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 22. februára 2018. Cieľom tohto a v budúcností podobných podujatí je zlepšiť informovanosť verejnosti o členstve SR v EÚ, jeho výhodách, ale aj o zodpovednosti členských štátov za ďalšie dianie v Únii. Rezort diplomacie verí, že môže pomôcť zvýšiť účasť na budúcich eurovoľbách. Konvent o EÚ zapája do debaty o budúcnosti EÚ a Slovenska predstaviteľov politickej, akademickej, cirkevnej, mimovládnej a podnikateľskej sféry. Do debát chce zapojiť najmä mladú generáciu. „Konvent má byť platformou, ktorou chceme docieliť, že o EÚ sa nebude diskutovať len v Bruseli, ale aj tu doma.“ vyhlásil štátny tajomník rezortu Ivan Korčok. Rezort zahraničných vecí chce podujatím získať taktiež aj spätnú väzbu od občanov voči EÚ a prijímaným politikám. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár vo svojom výroku spomína deklaráciu , na ktorej sa spoločne uzniesli traja najvyšší ústavní činitelia, Andrej Kiska, Robert Fico a Andrej Danko 23. októbra 2017. V rámci tej vyhlásili , že budú spoločne dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie SR, a to navonok v zahraničí aj voči samotným občanom SR. Na túto deklaráciu, rovnako ako tvrdí Juraj Blanár, prirodzene nadviazali 22. februára 2018 na Národnom konvente s názvom #MYSMEEÚ . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident SR, predseda NR SR a predseda Vlády SR sa zhodli na tom, že Slovensko dokáže byť vplyvnou a sebavedomou krajinou iba v rámci súdržnej EÚ, pričom každý jeden z dôležitých problémov nedokáže vyriešiť žiaden štát EÚ samostatne. V deklarácií sa zaviazali taktiež aj o to, že budú podporovať budúcnosť Slovenska v jadre EÚ a kontinuálne prehlbovanie eurozóny. Budú sa zasadzovať za princípy rovnakého zaobchádzania na vnútornom trhu a nediskriminácie spotrebiteľov. Rovnako budú podporovať silný a múdry rozpočet EÚ, presadzovať kroky posilňujúce bezpečnosť slovenských občanov a podporovať plnenie spojeneckých záväzkov, ktorých súčasťou je dosiahnutie obranných výdavkov na úrovni 1,6 % HDP do roku 2020. \"Som veľmi rád, že sme sa my traja zhodli a pripravili spoločné vyhlásenie k témam EÚ a k téme našej bezpečnosti, k nášmu členstvu v NATO. Je to dôležité pre našu krajinu, lebo ide o život našich ľudí, budúcnosť našej krajiny a bezpečnosť občanov. Pokladám za nesmierne dôležité, aby sme my traja vždy a pri každej príležitosti potvrdzovali smerovanie našej krajiny, hodnoty a spojenectvá, ku ktorým sa SR prihlásila.\" uviedol Andrej Kiska pre TASR . Na túto deklaráciu nadviazal Národný konvent s názvom #MYSMEEÚ , ktorý zorganizovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR 22. februára 2018. Cieľom tohto a v budúcností podobných podujatí je zlepšiť informovanosť verejnosti o členstve SR v EÚ, jeho výhodách, ale aj o zodpovednosti členských štátov za ďalšie dianie v Únii. Rezort diplomacie verí, že môže pomôcť zvýšiť účasť na budúcich eurovoľbách. Konvent o EÚ zapája do debaty o budúcnosti EÚ a Slovenska predstaviteľov politickej, akademickej, cirkevnej, mimovládnej a podnikateľskej sféry. Do debát chce zapojiť najmä mladú generáciu. „Konvent má byť platformou, ktorou chceme docieliť, že o EÚ sa nebude diskutovať len v Bruseli, ale aj tu doma.“ vyhlásil štátny tajomník rezortu Ivan Korčok. Rezort zahraničných vecí chce podujatím získať taktiež aj spätnú väzbu od občanov voči EÚ a prijímaným politikám. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["deklaráciu", "vyhlásili", "#MYSMEEÚ", "zaviazali", "TASR", "#MYSMEEÚ", "vyhlásil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20678975/slovensko-kiska-fico-danko-eu-integracia.html", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-predsedu-narodnej-rady-a-predsedu-vlady-k-eu-a-nato/", "http://www.teraz.sk/slovensko/narodny-konvent-pripomenie-vyhody-cl/310037-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20678975/slovensko-kiska-fico-danko-eu-integracia.html", "https://domov.sme.sk/c/20678975/slovensko-kiska-fico-danko-eu-integracia.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/narodny-konvent-pripomenie-vyhody-cl/310037-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/narodny-konvent-pripomenie-vyhody-cl/310037-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:27.331062+00:00"}
{"id": "vr16425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16425", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Pokiaľ má mesto zafinancovať biznis niekomu inému z verejných prostriedkov..., keďže pôvodne mal investor stavať autobusovú stanicu spoločne s biznis centrom za svoje vlastné prostriedky..", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Investor Primum s.r.o stavia v Banskej Bystrici komplex Terminal Shopping Centrum ,ktorý sa skladá z nákupného centra a autobusovej stanice. 8. decembra 2015 schválilo Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice investičný zámer odkúpiť dopravnú časť komplexu- autobusovú stanicu v hodnote 3,2 mil. eur bez DPH. Investor postaví AS a obchodné centrum za svoje vlastné prostriedky, ale po skolaudovaní a zapísaní do katastra, mesto odkúpi autobusovú stanicu. Mesto teda nefinancuje biznis niekomu inému. Zo svojho rozpočtu nevyčlenilo žiadne prostriedky na financovanie tohto projektu, keďže si zobralo bankový úver, čo je bežný postup.Ten by sa mal splácať poplatkami od dopravcov, ktorí tam budú jazdiť. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Investor Primum s.r.o stavia v Banskej Bystrici komplex Terminal Shopping Centrum ,ktorý sa skladá z nákupného centra a autobusovej stanice. 8. decembra 2015 schválilo Mestské zastupiteľstvo Banskej Bystrice investičný zámer odkúpiť dopravnú časť komplexu- autobusovú stanicu v hodnote 3,2 mil. eur bez DPH. Investor postaví AS a obchodné centrum za svoje vlastné prostriedky, ale po skolaudovaní a zapísaní do katastra, mesto odkúpi autobusovú stanicu. Mesto teda nefinancuje biznis niekomu inému. Zo svojho rozpočtu nevyčlenilo žiadne prostriedky na financovanie tohto projektu, keďže si zobralo bankový úver, čo je bežný postup.Ten by sa mal splácať poplatkami od dopravcov, ktorí tam budú jazdiť. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["odkúpi", "žiadne prostriedky", "Výrok", "povedal", "autobusovú stanicu", "vlastníkom", "niekto iný", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=83765", "https://nasadoprava.sk/poslanci-schvalili-prijatie-uveru-financovanie-novej-autobusovej-stanice/", "https://www.facebook.com/martin.klus/videos/1951499561735975/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/nova-autobusova-stanica-banskobystricka-alternativa-versus-primator-vacsinou-poslancov/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiToIGZzJjWAhVhLZoKHYvFCqgQFghAMAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.banskabystrica.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D690253&usg=AFQjCNHcHAKK0Qg1OU6NFaSNZzfZvMTnMA", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/536589-realitne-opachy-stavba-storocia-strasi-cele-stredne-slovensko", "http://bbonline.sk/foto-takto-by-mala-vyzerat-nova-autobusova-stanica/", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=655750", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=845716"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:19.168525+00:00"}
{"id": "vr31246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31246", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Minule sme narátali 61% tých dvoch veľkých PPP balíkov tvorili finančné nároky na výstavbu. Nie stavebné, nie údržba, nie prevádzka, ale finančné, ktoré kryjú zisky bánk, dividendy koncesionárov, zisky toto je nevýhodné pre štát.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť. MF SR uvádza databázu PPP projektov aj so skutočnými výdavkami verejného sektora na ne, tu , avšak vyšpecifikovaným výdavkovým položkám sme sa nedostali.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť. MF SR uvádza databázu PPP projektov aj so skutočnými výdavkami verejného sektora na ne, tu , avšak vyšpecifikovaným výdavkovým položkám sme sa nedostali."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7960"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:00.261310+00:00"}
{"id": "vr29172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29172", "speaker": "Martin Macko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-macko", "statement": "My vidíme, že sa v rámci kampane rozbehli tie argumenty typu, že tu istá skupina ľudí bude kradnúť deti pestounským rodinám roka alebo budú rodiča zatváraní za to, že nesúhlasia s obsahom vzdelávania na školách a tak ďalej. To sú argumenty, ktoré sú vyvrátené opakovane odborníkmi v daných oblastiach. Učiteľmi, psychológmi, sociológmi a tak ďalej...", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď Macko hovorí o argumente \"kradnutie detí\" naráža pravdepodobne na oficiálne video AzR, v ktorom má homosexuálny pár odobrať dieťa z pestúnskej rodiny. Podľa zákona dieťa je možné súdnym rozhodnutím odobrať dieťa z pestúnskej starostlivosti len v prípade, ak si pestúni neplnia svoje povinnosti alebo ak o odobratie požiadajú sami (pestúnska starostlivosť tiež automaticky zaniká rozvodom). Video tak možno interpretovať ako odoberanie dieťaťa proti vôli pestúna. Argument o zatváraní rodičov do väzenia za nesúhlas s obsahom (sexuálneho) vzdelávania na školách sa taktiež v kampani Aliancie za rodinu objavil ( .pdf , s. 2), keď AzR hovorí o tom, že sa v zahraničí stali takéto prípady. (Takých prípadov sa naozaj vyskytlo niekoľko, vo všetkých boli ale rodičia poslaní do vynucovacej väzby potom, čo odmietli zaplatiť pokutu za neúčasť detí na sexuálnej výchove.) Ďalší z argumentov kampane je ten, že výchova dieťaťa párom rovnakého pohlavia ovplyvní psychický vývin dieťaťa, podľa psychológov ale takto vychovávané deti nie sú ohrozené a nemajú ani problém s pohlavnou identifikáciou. Výrok ako celkom hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keď Macko hovorí o argumente \"kradnutie detí\" naráža pravdepodobne na oficiálne video AzR, v ktorom má homosexuálny pár odobrať dieťa z pestúnskej rodiny. Podľa zákona dieťa je možné súdnym rozhodnutím odobrať dieťa z pestúnskej starostlivosti len v prípade, ak si pestúni neplnia svoje povinnosti alebo ak o odobratie požiadajú sami (pestúnska starostlivosť tiež automaticky zaniká rozvodom). Video tak možno interpretovať ako odoberanie dieťaťa proti vôli pestúna. Argument o zatváraní rodičov do väzenia za nesúhlas s obsahom (sexuálneho) vzdelávania na školách sa taktiež v kampani Aliancie za rodinu objavil ( .pdf , s. 2), keď AzR hovorí o tom, že sa v zahraničí stali takéto prípady. (Takých prípadov sa naozaj vyskytlo niekoľko, vo všetkých boli ale rodičia poslaní do vynucovacej väzby potom, čo odmietli zaplatiť pokutu za neúčasť detí na sexuálnej výchove.) Ďalší z argumentov kampane je ten, že výchova dieťaťa párom rovnakého pohlavia ovplyvní psychický vývin dieťaťa, podľa psychológov ale takto vychovávané deti nie sú ohrozené a nemajú ani problém s pohlavnou identifikáciou. Výrok ako celkom hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["video", "zákona", ".pdf", "prípadov", "argumentov", "psychológov"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=_RcmF68WUtE", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-deti/nahradna-starostlivost/pestunska-starostlivost.html?page_id=1210", "http://www.scspp.sk/KP/3ano.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/515/referendum-sloboda-slova-a-radikalizacia-spolocnosti", "http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/FAQv1.pdf", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/psychologicka-referendum-ohrozuje-gejov-a-nechrani-rodinu-642917"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:18.134415+00:00"}
{"id": "49909", "numeric_id": 49909, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49909", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "My po nástupe nového vedenia, diverzifikačné zmluvy boli podpísané len zhruba na štvrtinu odberu z tej polovice, ostatné diverzifikačné zmluvy podpísalo nové vedenie po nástupe, ktoré nastupovalo v novembri 2023. Takže ak opozícia tvrdí, že zabezpečili oni diverzifikačné zmluvy, nie je to pravda.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pred nástupom nového vedenia SPP v júni 2023 deklarovalo , že z iných ako ruských zdrojov vie pokryť 70 % spotreby svojich zákazníkov. Hovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty uzavreté v rokoch 2022 až 2023 pokrývali 50 % spotreby zákazníkov SPP za jeden rok. Nové vedenie podpísalo diverzifikačnú zmluvu so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. V novembri 2024 by SPP v prípade potreby vedelo pokryť 100 % dodávok plynu pre svojich zákazníkov z diverzifikačných zmlúv. Diverzifikačné zmluvy podpísané predošlým vedením SPP vedeli pokryť viac ako štvrtinu odberu, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV tlačových správach SPP a vo vyjadreniach hovorcu SPP pre médiá je pojem diverzifikácia používaný v kontexte podpisu kontraktov, ktoré SPP umožňujú v prípade potreby pokryť dodávky plynu z iných ako ruských zdrojov.\n\nS diverzifikáciou začala SPP po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. V roku 2022 tvorili diverzifikované dodávky z iných zdrojov 36 % objemu plynu. Bývalé vedenie SPP uzavrelo zmluvy so spoločnosťami so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE.\n\nHovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty uzavreté v rokoch 2022 až 2023 pokrývali 50 % spotreby zákazníkov SPP za jeden rok.\n\nBývalý predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Miroslav Kulla vo Výročnej správe SPP za rok 2022, ktorá bola publikovaná v roku 2023, uviedol, že: „uzavretím diverzifikačných kontraktov na nákup plynu z ťažobných polí v Severnom mori a na dodávku skvapalneného plynu LNG vieme v súčasnosti pokryť viac ako 65% spotreby našich zákazníkov z iného ako ruského zdroja” (. pdf , s. 1).\n\nSamotné SPP v júni 2023 vo vyjadrení médiám informovalo, že uzavretím týchto diverzifikačných kontraktov na roky 2023 a 2024 by malo vedieť pokryť približne 70 % spotreby svojich zákazníkov z iného ako ruského zdroja.\n\nPo nástupe štvrtej vlády Roberta Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková v novembri 2023 vymenila členov predstavenstva SPP, novým predsedom predstavenstva sa stal Vojtech Ferencz.\n\nSPP v novembri 2024 uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Ďalej malo SPP v novembri 2024 uzavreté diverzifikačné obchodné zmluvy na nákup plynu z iného ako ruského zdroja so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Hovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty poskytovali v roku 2024 50 percentnú objemovú rezervu, teda spolu s dodávkami od ruského dodávateľa malo SPP k dispozícii 150 % objedmu obvyklej dodávky pre svojich zákazníkov.\n\nSúčasný predseda predstavenstva SPP Vojtech Ferencz uviedol , že diverzifikačné kontrakty, ktoré SPP uzavrelo sú flexibilné z hľadiska objemu aj dĺžky platnosti. SPP teda malo 50 percentnú objemovú rezervu, ktorú by v prípade potreby vedelo navýšiť na 100 %, čím by pre svojich zákazníkov vedelo diverzifikačnými zmluvami pokryť všetky dodávky plynu z iného ako ruského zdroja.\n\nVyjadrenie Ministerstva hospodárstva pre Demagog.sk z 13. 2. 2025:\n\n„Pod diverzifikačnou zmluvou rozumieme nákup zemného plynu z iného ako ruského zdroja. Predošlý manažment spoločnosti prijal rozhodnutie o zabezpečení diverzifikačných kontraktov na úrovni 50% ruského toku. Na toto rozhodnutie existuje rezolúcia predstavenstva spoločnosti. Ruský tok bol na úrovni cca 31TWh ročne, rozhodnutie o uzavretí diverzifikačných zmlúv na úrovni cca 15,8 TWh. Z tohto objemu, len 3,93 TWh boli transakcie realizované za pôsobenia predošlého manažmentu, konkrétne nákupom dňa 19. 10. 2023. Za súčasného manažmentu boli podpísané ďalšie diverzifikačné kontrakty, aktuálna úroveň diverzifikačných kontraktov je na úrovni cca 14,79 TWh (polovica predajného portfólia SPP). Vyjadrenie pani Sakovej teda je pravdivé.”", "analysis_paragraphs": ["Pred nástupom nového vedenia SPP v júni 2023 deklarovalo , že z iných ako ruských zdrojov vie pokryť 70 % spotreby svojich zákazníkov. Hovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty uzavreté v rokoch 2022 až 2023 pokrývali 50 % spotreby zákazníkov SPP za jeden rok. Nové vedenie podpísalo diverzifikačnú zmluvu so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. V novembri 2024 by SPP v prípade potreby vedelo pokryť 100 % dodávok plynu pre svojich zákazníkov z diverzifikačných zmlúv. Diverzifikačné zmluvy podpísané predošlým vedením SPP vedeli pokryť viac ako štvrtinu odberu, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V tlačových správach SPP a vo vyjadreniach hovorcu SPP pre médiá je pojem diverzifikácia používaný v kontexte podpisu kontraktov, ktoré SPP umožňujú v prípade potreby pokryť dodávky plynu z iných ako ruských zdrojov.", "S diverzifikáciou začala SPP po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. V roku 2022 tvorili diverzifikované dodávky z iných zdrojov 36 % objemu plynu. Bývalé vedenie SPP uzavrelo zmluvy so spoločnosťami so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE.", "Hovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty uzavreté v rokoch 2022 až 2023 pokrývali 50 % spotreby zákazníkov SPP za jeden rok.", "Bývalý predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SPP Miroslav Kulla vo Výročnej správe SPP za rok 2022, ktorá bola publikovaná v roku 2023, uviedol, že: „uzavretím diverzifikačných kontraktov na nákup plynu z ťažobných polí v Severnom mori a na dodávku skvapalneného plynu LNG vieme v súčasnosti pokryť viac ako 65% spotreby našich zákazníkov z iného ako ruského zdroja” (. pdf , s. 1).", "Samotné SPP v júni 2023 vo vyjadrení médiám informovalo, že uzavretím týchto diverzifikačných kontraktov na roky 2023 a 2024 by malo vedieť pokryť približne 70 % spotreby svojich zákazníkov z iného ako ruského zdroja.", "Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková v novembri 2023 vymenila členov predstavenstva SPP, novým predsedom predstavenstva sa stal Vojtech Ferencz.", "SPP v novembri 2024 uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Ďalej malo SPP v novembri 2024 uzavreté diverzifikačné obchodné zmluvy na nákup plynu z iného ako ruského zdroja so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell, ENI a RWE. Hovorca SPP Ondrej Šebesta vo vyjadrení pre Demagóg vo februári 2025 uviedol, že diverzifikačné kontrakty poskytovali v roku 2024 50 percentnú objemovú rezervu, teda spolu s dodávkami od ruského dodávateľa malo SPP k dispozícii 150 % objedmu obvyklej dodávky pre svojich zákazníkov.", "Súčasný predseda predstavenstva SPP Vojtech Ferencz uviedol , že diverzifikačné kontrakty, ktoré SPP uzavrelo sú flexibilné z hľadiska objemu aj dĺžky platnosti. SPP teda malo 50 percentnú objemovú rezervu, ktorú by v prípade potreby vedelo navýšiť na 100 %, čím by pre svojich zákazníkov vedelo diverzifikačnými zmluvami pokryť všetky dodávky plynu z iného ako ruského zdroja.", "Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva pre Demagog.sk z 13. 2. 2025:", "„Pod diverzifikačnou zmluvou rozumieme nákup zemného plynu z iného ako ruského zdroja. Predošlý manažment spoločnosti prijal rozhodnutie o zabezpečení diverzifikačných kontraktov na úrovni 50% ruského toku. Na toto rozhodnutie existuje rezolúcia predstavenstva spoločnosti. Ruský tok bol na úrovni cca 31TWh ročne, rozhodnutie o uzavretí diverzifikačných zmlúv na úrovni cca 15,8 TWh. Z tohto objemu, len 3,93 TWh boli transakcie realizované za pôsobenia predošlého manažmentu, konkrétne nákupom dňa 19. 10. 2023. Za súčasného manažmentu boli podpísané ďalšie diverzifikačné kontrakty, aktuálna úroveň diverzifikačných kontraktov je na úrovni cca 14,79 TWh (polovica predajného portfólia SPP). Vyjadrenie pani Sakovej teda je pravdivé.”"], "analysis_date": "2025-03-03", "analysis_sources": {"text": ["deklarovalo", "podpísalo", "vedelo", "SPP", "diverzifikácia", "pokryť", "tvorili", "uzavrelo", "pdf", "pokryť", "vymenila", "uzavrela", "dodávky", "uviedol", "vedelo"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://www.mhsr.sk/top/na-slovensko-bude-dodavany-plyn-z-azerbajdzanu-statna-spolocnost-spp-uzatvorila-pilotny-kontrakt-so-spolocnostou-socar", "https://www.spp.sk/spp-uzavrel-kontrakt-na-dodavku-azerbajdzanskeho-plynu/", "https://www.spp.sk/spp-uzavrel-kontrakt-na-dodavku-azerbajdzanskeho-plynu/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/spp-uzavrel-kontrakt-na-dodavku-azerbaj/836019-clanok.html", "https://www.spp.sk/spp-uzavrel-kontrakt-na-dodavku-azerbajdzanskeho-plynu/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/hirman-slovensko-ma-plyn-na-nasleduju/705750-clanok.html", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://www.spp.sk/wp-content/uploads/2024/02/22-SPP-Vyrocna_sprava_Individualne_vykazy_Konsolidovane_vykazy.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/689522-ministerka-sakova-upratuje-najvacsi-plynarensky-podnik-vymenila-cele-vedenie-spp/", "https://www.mhsr.sk/top/na-slovensko-bude-dodavany-plyn-z-azerbajdzanu-statna-spolocnost-spp-uzatvorila-pilotny-kontrakt-so-spolocnostou-socar", "https://www.reuters.com/business/energy/slovakias-spp-signs-pilot-deal-azerbaijani-gas-2024-11-13/", "https://www.spp.sk/spp-sme-pripraveni-nasim-zakaznikom-garantujeme-plynule-a-bezpecne-dodavky-zemneho-plynu/", "https://www.spp.sk/spp-uzavrel-kontrakt-na-dodavku-azerbajdzanskeho-plynu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:58.264126+00:00"}
{"id": "vr38765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38765", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "20 (opatrení z programu \"Singapur\", pozn.) už v tomto roku sa začalo aj realizovať na nové investície v hodnote 4 miliardy eur. Všetky primárne sú koncentrované na východné Slovensko, kde sa aj rozbehla už plným prúdom.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vládny projekt Singapur je zameraný na zlepšenie podnikateľského prostredia. Celkovo by malo ísť o 100 opatrení. To, či ich podarilo 20 začať realizovať v tomto roku a primárne na východnom Slovensku sme však nenašli. Server aktualne.sk zo 6. júna 2011: \"Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) víta projekt SINGAPUR zameraný na podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý dnes predstavili premiérka Iveta Radičová a minister hospodárstva Juraj Miškov. Ako povedal prezident ZPS Ján Oravec, je to splátka dlhov, ktoré v tejto oblasti vláda voči podnikateľom mala, keďže sa k tomu zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení. \"Vzhľadom na doterajšie skúsenosti sme opatrní v hodnotení plánovaných opatrení, počkáme si na ich realizáciu a výsledok. Budeme pozorne sledovať postup a určite, v prípade, ak sa avizovaných okolo 100 opatrení nebude implementovať, budeme na to intenzívne poukazovať. Práve s implementáciou rôznych opatrení máme na Slovensku nemalé problémy,\" zdôraznil Ján Oravec.\"", "analysis_paragraphs": ["Vládny projekt Singapur je zameraný na zlepšenie podnikateľského prostredia. Celkovo by malo ísť o 100 opatrení. To, či ich podarilo 20 začať realizovať v tomto roku a primárne na východnom Slovensku sme však nenašli. Server aktualne.sk zo 6. júna 2011: \"Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) víta projekt SINGAPUR zameraný na podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý dnes predstavili premiérka Iveta Radičová a minister hospodárstva Juraj Miškov. Ako povedal prezident ZPS Ján Oravec, je to splátka dlhov, ktoré v tejto oblasti vláda voči podnikateľom mala, keďže sa k tomu zaviazala aj vo svojom programovom vyhlásení. \"Vzhľadom na doterajšie skúsenosti sme opatrní v hodnotení plánovaných opatrení, počkáme si na ich realizáciu a výsledok. Budeme pozorne sledovať postup a určite, v prípade, ak sa avizovaných okolo 100 opatrení nebude implementovať, budeme na to intenzívne poukazovať. Práve s implementáciou rôznych opatrení máme na Slovensku nemalé problémy,\" zdôraznil Ján Oravec.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/ekonomika/750897/podnikatelia-vitaju-vladny-program-singapur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:45.256049+00:00"}
{"id": "vr28786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28786", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky doterajšie konania, ktoré sa týkajú akýchkoľvek žalôb voči štátu (vo veci zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní, pozn.), dopadli pre štát dobre.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico hovorí o súdnych konaniach týkajúce sa sporného zákona o zákaze ziskov zdravotných poisťovní ako príkladu možnosti vyvlastniť súkromné poisťovne. Kým štát vyhral spor, kde súd priznal štátu právo zakázať súkromné poisťovne, v konaniach ohľadom zákazu zisku Slovensko nebolo úspešné. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodný arbitrážny súd v máji tohto roka rozhodol spor medzi štátom a holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne. Slovensko túto arbitráž vyhralo keď arbitráž potvrdil právo štát rozhodnúť sa koľko zdravotných poisťovní bude fungovať na trhu. Na základe toho nám Achmea bola povinná vyplatiť právne náklady v celkovej výške 1,01 milióna eur a náklady tribunálu v sume viac ako 340 tisíc eur. V spore ohľadom zákazu zisku však v decembri 2012 Medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol v prospech Achmea ohľadne zákona o zákazu zisku. Achmea žalovala Slovensko za to, že prvá Ficova vláda zakázala majiteľom zdravotných poisťovní, aby si vyplatili zisk. V tejto arbitráži už dal tribunál Achmei za pravdu a Slovensko malo zaplatiť 25 miliónov eur. Štát sa neúspešne obrátil na Najvyšší spolkový súd Nemecka s tým, že rozhodnutie podľa neho nie je platné, pretože arbitrážny súd o tejto veci nemá rozhodovať. O tejto veci má ešte rozhodovať Vyšší krajinský súd vo Frankfurte. Slovensko zatiaľ holandskej spoločnosti odmietlo vyplatiť odškodné, Achmea tak zablokovala takmer 30 miliónov eur, ktoré mal štát na zahraničných účtoch. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o súdnych konaniach týkajúce sa sporného zákona o zákaze ziskov zdravotných poisťovní ako príkladu možnosti vyvlastniť súkromné poisťovne. Kým štát vyhral spor, kde súd priznal štátu právo zakázať súkromné poisťovne, v konaniach ohľadom zákazu zisku Slovensko nebolo úspešné. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodný arbitrážny súd v máji tohto roka rozhodol spor medzi štátom a holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne. Slovensko túto arbitráž vyhralo keď arbitráž potvrdil právo štát rozhodnúť sa koľko zdravotných poisťovní bude fungovať na trhu. Na základe toho nám Achmea bola povinná vyplatiť právne náklady v celkovej výške 1,01 milióna eur a náklady tribunálu v sume viac ako 340 tisíc eur. V spore ohľadom zákazu zisku však v decembri 2012 Medzinárodný arbitrážny tribunál rozhodol v prospech Achmea ohľadne zákona o zákazu zisku. Achmea žalovala Slovensko za to, že prvá Ficova vláda zakázala majiteľom zdravotných poisťovní, aby si vyplatili zisk. V tejto arbitráži už dal tribunál Achmei za pravdu a Slovensko malo zaplatiť 25 miliónov eur. Štát sa neúspešne obrátil na Najvyšší spolkový súd Nemecka s tým, že rozhodnutie podľa neho nie je platné, pretože arbitrážny súd o tejto veci nemá rozhodovať. O tejto veci má ešte rozhodovať Vyšší krajinský súd vo Frankfurte. Slovensko zatiaľ holandskej spoločnosti odmietlo vyplatiť odškodné, Achmea tak zablokovala takmer 30 miliónov eur, ktoré mal štát na zahraničných účtoch. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "rozhodol", "žalovala", "neúspešne"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318517-slovensko-vyhralo-v-arbitrazi-s-holandskou-spolocnostou-achmea/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6631081/slovensko-prehralo-22-milionov-eur-za-ficov-zakaz-zisku-poistovni.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7211618/stat-vyhral-arbitraz-ohladne-jednej-poistovne-tribunal-vec-stopol.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/296202-slovensko-musi-zaplatit-majitelovi-union-zp-za-zakaz-zisku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:31.114869+00:00"}
{"id": "vr18068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18068", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...od roku 2012 ako Smer nastúpil do vlády, sociálna demokracia neustále ponúkala na ročnej báze rôzne typy opatrení, ktoré pomáhali pri zvyšovaní životnej úrovne. Veď si len spomeňme, ako sme rozširovali kapacity školských a predškolských zariadení. Ako sme pomáhali rodinám pri nákupe tepelných čerpadiel alebo iných technológií, ktoré znižujú náklady na energie v domoch.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2015 k tretiemu výročiu vlády, bolo vydaných 100 najdôležitejších opatrení vlády , ktoré boli prijaté od roku 2012, avšak Demagóg.sk overoval presnosť týchto opatrení, a aj napriek tomu, že väčšina bolo presných, nachádzali sa tam aj neoveriteľné a nepresné opatrenia.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2015 k tretiemu výročiu vlády, bolo vydaných 100 najdôležitejších opatrení vlády , ktoré boli prijaté od roku 2012, avšak Demagóg.sk overoval presnosť týchto opatrení, a aj napriek tomu, že väčšina bolo presných, nachádzali sa tam aj neoveriteľné a nepresné opatrenia."], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["opatrení vlády", "Demagóg.sk", "zvýšenia kapacít", "preinvestovať", "nedostatkov", "Zelená domácnostiam", "rozpočet"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/100-najdolezitejsich-opatreni-vlady-roberta-fica-prijatych-od-roku-2012/", "http://www.demagog.sk/diskusie/531/tri-roky-vlady-roberta-fica-100-opatreni/?ph=2", "https://www.minedu.sk/rozsirovanie-a-udrzanie-kapacit-materskych-skol/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354044-ministerstvo-skolstva-podpori-rekonstrukciu-113-materskych-skol/", "https://dennikn.sk/1221498/o-eurofondy-na-jasle-sa-da-ziadat-dlhsie-stat-posunul-termin-na-prihlasenie-sa/?ref=list", "https://www.siea.sk/projekt-zelena-domacnostiam/", "http://zelenadomacnostiam.sk/sk/o-projekte-zelena-domacnostiam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:26.066875+00:00"}
{"id": "42357", "numeric_id": 42357, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42357", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "...podľa tohto prieskumu aj vyplýva, že by som zo všetkých kandidátov mal najväčšie šance poraziť aj pána Šefčoviča aj pána Harabina v druhom kole…", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskum, o ktorom hovorí Mistrík, simuluje dva možné scenáre, že do druhého kola sa dostane buď Maroš Šefčovič s Robertom Mistríkom, alebo Maroš Šefčovič so Zuzanou Čaputovou. Výsledok týchto simulácií je, že Mistrík by mal šancu poraziť v druhom kole Šefčoviča. Respondentom však neboli položené otázky týkajúce sa možnosti, že do druhého kola postupujú Mistrík so Štefanom Harabinom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrieskum agentúry FOCUS ( .pdf ), ktorý bol vykonaný pre hnutie OĽaNO ukazuje preferencie voličov v prvom, ale aj druhom kole prezidentských volieb. Prvá otázka, ktorá bola položená 1002 respondentom znela nasledovne: \"V polovici marca sa na Slovensku uskutočnia prezidentské voľby. Prečítam Vám postupne zoznam 15 kandidátov, ktorí kandidujú na prezidenta Slovenska. Ak by sa tento víkend konali prezidentské voľby a kandidovali by nasledujúci kandidáti, ktorého z nich by ste volili za prezidenta?\" 7,3 % opýtaných by voliť nešlo a 23,7 odpovedalo neviem. 69,0 % respondentov by voliť šlo a svoje preferencie by v prvom kole rozdelilo nasledovne:\n\nRespondentom boli položené ešte dve otázky týkajúce sa druhého kola prezidentských volieb, kde sa predpokladalo, že do druhého kola sa dostane buď Maroš Šefčovič s Robertom Mistríkom, alebo Maroš Šefčovič so Zuzanou Čaputovou. V prípade dvojice Šefčovič – Mistrík by v druhom kole tesne uspel Robert Mistrík (Šefčovič – 49,3 %, Mistrík – 50,7 %). Z dvojice Šefčovič – Čaputová by bol úspešnejší Maroš Šefčovič (Šefčovič – 51,9 %, Čaputová – 48,1 %).", "analysis_paragraphs": ["Prieskum, o ktorom hovorí Mistrík, simuluje dva možné scenáre, že do druhého kola sa dostane buď Maroš Šefčovič s Robertom Mistríkom, alebo Maroš Šefčovič so Zuzanou Čaputovou. Výsledok týchto simulácií je, že Mistrík by mal šancu poraziť v druhom kole Šefčoviča. Respondentom však neboli položené otázky týkajúce sa možnosti, že do druhého kola postupujú Mistrík so Štefanom Harabinom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Prieskum agentúry FOCUS ( .pdf ), ktorý bol vykonaný pre hnutie OĽaNO ukazuje preferencie voličov v prvom, ale aj druhom kole prezidentských volieb. Prvá otázka, ktorá bola položená 1002 respondentom znela nasledovne: \"V polovici marca sa na Slovensku uskutočnia prezidentské voľby. Prečítam Vám postupne zoznam 15 kandidátov, ktorí kandidujú na prezidenta Slovenska. Ak by sa tento víkend konali prezidentské voľby a kandidovali by nasledujúci kandidáti, ktorého z nich by ste volili za prezidenta?\" 7,3 % opýtaných by voliť nešlo a 23,7 odpovedalo neviem. 69,0 % respondentov by voliť šlo a svoje preferencie by v prvom kole rozdelilo nasledovne:", "Respondentom boli položené ešte dve otázky týkajúce sa druhého kola prezidentských volieb, kde sa predpokladalo, že do druhého kola sa dostane buď Maroš Šefčovič s Robertom Mistríkom, alebo Maroš Šefčovič so Zuzanou Čaputovou. V prípade dvojice Šefčovič – Mistrík by v druhom kole tesne uspel Robert Mistrík (Šefčovič – 49,3 %, Mistrík – 50,7 %). Z dvojice Šefčovič – Čaputová by bol úspešnejší Maroš Šefčovič (Šefčovič – 51,9 %, Čaputová – 48,1 %)."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/n244_Preferencie%20prezidentsk%C3%BDch%20kandid%C3%A1tov+2.kolo_febru%C3%A1r_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:08.605263+00:00"}
{"id": "vr36659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36659", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dôležité je to, že pred dvoma rokmi ste povedali, že hlavou drogového, drogovej scény na Slovensku je Baki Sadiky. Jeho gang sme rozložili, zadržali sme 12 kilogramov heroínu, čo bola najväčšia historická dodávka, alebo vlastne objem heroínu na Slovensku, jeho gang sme rozložili", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu ta3.com: \"Policajti rozbili na východe Slovenska drogový gang a zadržali rekordné množstvo heroínu. Až 12 kilogramov tejto drogy zaistili počas akcie v okresoch Poprad a Kežmarok. Zadržali pritom 3 osoby. Nie je vylúčené, že za touto skupinou stojí údajný drgový bos Baki Sadiki.\" Plus Jeden deň k tomu neskôr napísal : \"V septembri 2008 policajti zhabali pod Vysokými Tatrami, kde Sadiki žil so svojou rodinou a podnikal, 10 kilogramov heroínu najmenej za 3,35 milióna eur. Baki Sadiki spolu s ďalšími obvinenými podľa prokuratúry všetko riadil. Heroín a jeho balenie zabezpečoval v Turecku. Informácie, na základe ktorých polícia Sadikiho obvinila, získali od jedného z členov gangu po tom, čo ho zadržali. Vo väzbe je aj ďalší Slovák, ostatní sú cudzinci. Obvinení sú zatiaľ štyria, keďže dvoch ďalších údajných členov gangu poznajú len podľa prezývok. „Baki S. je trestne stíhaný od 16. februára 2010,“ povedal riaditeľ odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky. Bakiho Sadikiho obvinili z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Hrozí mu až doživotný trest.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu ta3.com: \"Policajti rozbili na východe Slovenska drogový gang a zadržali rekordné množstvo heroínu. Až 12 kilogramov tejto drogy zaistili počas akcie v okresoch Poprad a Kežmarok. Zadržali pritom 3 osoby. Nie je vylúčené, že za touto skupinou stojí údajný drgový bos Baki Sadiki.\" Plus Jeden deň k tomu neskôr napísal : \"V septembri 2008 policajti zhabali pod Vysokými Tatrami, kde Sadiki žil so svojou rodinou a podnikal, 10 kilogramov heroínu najmenej za 3,35 milióna eur. Baki Sadiki spolu s ďalšími obvinenými podľa prokuratúry všetko riadil. Heroín a jeho balenie zabezpečoval v Turecku. Informácie, na základe ktorých polícia Sadikiho obvinila, získali od jedného z členov gangu po tom, čo ho zadržali. Vo väzbe je aj ďalší Slovák, ostatní sú cudzinci. Obvinení sú zatiaľ štyria, keďže dvoch ďalších údajných členov gangu poznajú len podľa prezývok. „Baki S. je trestne stíhaný od 16. februára 2010,“ povedal riaditeľ odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky. Bakiho Sadikiho obvinili z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Hrozí mu až doživotný trest.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["rozbili", "k tomu neskôr napísal"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/98268_pod-tatrami-zadrzali-rekordne-mnozstvo-heroinu", "http://www.pluska.sk/slovensko/krimi/baki-sadiki-hrozi-mu-dozivotie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:27.083616+00:00"}
{"id": "vr30014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30014", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Hovoril som o piatich riešeniach strany SaS, to je riešenie číslo 3 je zriadenie dvoch veľkých táborov. Jeden by mohol a mal byť buď na území Turecka alebo na území Srbska, druhý v severnej Afrike.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Droba hovoril o pláne strany SaS, ako vyriešiť krízu s utečencami. V päťbodovom pláne sa nachádza aj riešenie o vytvorení dvoch veľkých táborov. Aj napriek tomu, že je v tomto pláne uvedené ako bod číslo 2, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Droba hovoril o pláne strany SaS, ako vyriešiť krízu s utečencami. V päťbodovom pláne sa nachádza aj riešenie o vytvorení dvoch veľkých táborov. Aj napriek tomu, že je v tomto pláne uvedené ako bod číslo 2, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Plán"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/pozicia-sas-pri-rieseni-migracnej-krizy/3962"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:12.722818+00:00"}
{"id": "vr30591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30591", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A by sme radi vedeli, keby ste vy úplne jasne a detailne popísali, čo chcete v protikrízových opatreniach robiť, lebo napríklad to, že je ten rozpočet vyzerá tak ako vyzerá, a bol nastavený na nereálnych 4,6 % pri nereálnom raste 1,7 %, čomu už dnes nikto neverí, bolo aj to, že ste zamlčali nejakých 30 alebo 40 opatrení a nikdy ste ich verejnosti neodprezentovali.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Komentár k makroekonomickej prognóze (vypracoval Inštitút finančnej politiky, 4. november 2011): IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%. Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (2. november 2011): Podľa údajov dostupných v danej prognóze je predpokladaný deficit v roku 2012 na úrovni 4,8% HDP. Očistený od vplyvu 2. dôchodkového piliera je plánovaný na 3,6% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Komentár k makroekonomickej prognóze (vypracoval Inštitút finančnej politiky, 4. november 2011): IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%. Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (2. november 2011): Podľa údajov dostupných v danej prognóze je predpokladaný deficit v roku 2012 na úrovni 4,8% HDP. Očistený od vplyvu 2. dôchodkového piliera je plánovaný na 3,6% HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Komentár k makroekonomickej prognóze", "Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR", "SITA"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8042&documentId=6699", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8042&documentId=6700", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-schvalila-kratkodobe-struktur/214826-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:25.320253+00:00"}
{"id": "vr17560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17560", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...Pôdohospodárska platobná agentúra okrem kontrol na mieste pomocou GPS prístrojov kontroluje cez takzvané otvorené satelitné okná a tie okná sa posúvajú v rámci Slovenska o rozlohe 30 na 30 kilometrov alebo 40 na 40 kilometrov.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analytické prístupy pomáhajú Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) pri hľadaní neoprávnených žiadateľov o eurodotácie. PPA kontroluje územia žiadateľov o dotácie prostredníctvom GPS zariadení a taktiež prostredníctvom diaľkového prieskumu Zeme za využitia satelitných snímkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPPA používa analytiku na kontrolovanie miest a aj pri výbere plôch, ktoré sú snímané prostredníctvom satelitov. Najčastejšie sa veľkosť plochy, ktorú žiadateľ deklaruje v žiadosti o podporu, kontroluje priamo na mieste, kde sa plocha meria prostredníctvom GPS prístrojov. Druhý spôsob, ktorý sa na kontrolu využíva, je tzv. diaľkový prieskum zeme (DPZ) v prípade, keď si agentúra objedná zhotovenie satelitných snímkov.\n\nPodľa projektu Geodata Store býva diaľkový prieskum považovaný za najobjektívnejšiu a najrýchlejšiu metódu kontroly poľnohospodárskych dotácii na základe obhospodarovanej plochy. Komisia Európskej únie členské štáty podporuje vo využívaní takejto formy overovania informácii. Kontrola poľnohospodárskych dotácii sa realizuje vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy ako delegovaná činnosť PPA. Kvôli rozpočtu sa však takéto kontroly uskutočňujú len v limitovanom rozsahu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby tieto okná, a teda oblasti určené pre diaľkový prieskum Zeme v rámci ktorých budú plochy zaznamenané, pokrývali čo najviac plôch rizikových žiadateľov.\n\nPodľa L.Vágnerovej, riaditeľky odboru rizikovej analýzy PPA, je Slovensko jednou z mála krajín, ktorá robí výber okien pre diaľkový prieskum Zeme na základe analytiky.\n\nOdbor rizikovej analýzy PPA využíva štatistickú analýzu aj pri odhaľovaní interných chýb a tiež súvislostí medzi systematickými a zrejmými chybami. V budúcnosti by agentúra chcela pomocou využitia sofistikovanejšej metódy viacrozmernej štatistickej analýzy predpovedať rizikovosť vzoriek.\n\nPodľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy sa od roku 2004 do roku 2009 veľkosť satelitných okien zväčša pohybovala vo veľkosti 20 x 20 kilometrov ( .pdf , s.10).\n\nV súčasnosti nie sú dostupné informácie o konkrétnej veľkosti satelitných okien, no je možné, že ich veľkosť môže variovať podľa potreby konkrétnej analýzy.", "analysis_paragraphs": ["Analytické prístupy pomáhajú Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) pri hľadaní neoprávnených žiadateľov o eurodotácie. PPA kontroluje územia žiadateľov o dotácie prostredníctvom GPS zariadení a taktiež prostredníctvom diaľkového prieskumu Zeme za využitia satelitných snímkov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "PPA používa analytiku na kontrolovanie miest a aj pri výbere plôch, ktoré sú snímané prostredníctvom satelitov. Najčastejšie sa veľkosť plochy, ktorú žiadateľ deklaruje v žiadosti o podporu, kontroluje priamo na mieste, kde sa plocha meria prostredníctvom GPS prístrojov. Druhý spôsob, ktorý sa na kontrolu využíva, je tzv. diaľkový prieskum zeme (DPZ) v prípade, keď si agentúra objedná zhotovenie satelitných snímkov.", "Podľa projektu Geodata Store býva diaľkový prieskum považovaný za najobjektívnejšiu a najrýchlejšiu metódu kontroly poľnohospodárskych dotácii na základe obhospodarovanej plochy. Komisia Európskej únie členské štáty podporuje vo využívaní takejto formy overovania informácii. Kontrola poľnohospodárskych dotácii sa realizuje vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy ako delegovaná činnosť PPA. Kvôli rozpočtu sa však takéto kontroly uskutočňujú len v limitovanom rozsahu. Z tohto dôvodu je potrebné, aby tieto okná, a teda oblasti určené pre diaľkový prieskum Zeme v rámci ktorých budú plochy zaznamenané, pokrývali čo najviac plôch rizikových žiadateľov.", "Podľa L.Vágnerovej, riaditeľky odboru rizikovej analýzy PPA, je Slovensko jednou z mála krajín, ktorá robí výber okien pre diaľkový prieskum Zeme na základe analytiky.", "Odbor rizikovej analýzy PPA využíva štatistickú analýzu aj pri odhaľovaní interných chýb a tiež súvislostí medzi systematickými a zrejmými chybami. V budúcnosti by agentúra chcela pomocou využitia sofistikovanejšej metódy viacrozmernej štatistickej analýzy predpovedať rizikovosť vzoriek.", "Podľa Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy sa od roku 2004 do roku 2009 veľkosť satelitných okien zväčša pohybovala vo veľkosti 20 x 20 kilometrov ( .pdf , s.10).", "V súčasnosti nie sú dostupné informácie o konkrétnej veľkosti satelitných okien, no je možné, že ich veľkosť môže variovať podľa potreby konkrétnej analýzy."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Podľa", ".pdf"], "url": ["https://www.geodatastore.sk/clanok/kontrola-dotacii-metodou-dialkoveho-prieskumu-zeme", "https://www.sas.com/sk_sk/customers/local/analytika-pomaha-podohospodarskej-platobnej-agenture.html", "http://www.vupop.sk/dokumenty/rozne_kontrola_dotacii_metodou_DPZ.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:52.727562+00:00"}
{"id": "vr17008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17008", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... najviac nadčasov z celej Európskej únie, najviac nočných z celej Európskej únie na Slovensku, veď vlastne až 23% všetkých zamestnancov pôsobí a pracuje aj v noci. Priemer Európskej únie, vrátane Bulharska, Rumunska je 11%", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má skutočne najvyšší počet pracujúcich v noci, pričom \"aj v noci\" pracuje 22,7 % Slovákov. Priemer EÚ je 12, 4 % zamestnancov pracuje \"aj v noci\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štatistiky Európskej komisie uvádzajú, že v roku 2016 na Slovensku pracovalo pravidelne v noci 16,4 % všetkých pracujúcich vo veku od 15 do 63. Je to najvyšší podiel v celej EÚ. Priemer EÚ (28 aj 27) je na úrovni 6,1 %, priemer eurozóny na 6,7 %. Nikdy v noci nepracuje 77,3 % občanov Slovenska, priemer EÚ je 86,1 %. Aj v noci niekedy pracuje 6,3 % občanov Slovenska, teda celkovo 22,7 % Slovákov pracuje aj v noci. Príležitostne aj v noci pracuje 7,1 % Rumunov a 9,1 % Bulharov – v Rumunsku tak aj v noci pracuje 12,3 %, v Bulharsku 13,2 % pracujúcich. V priemere v EÚ aj v noci pracuje 12,4 % pracujúcich. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má skutočne najvyšší počet pracujúcich v noci, pričom \"aj v noci\" pracuje 22,7 % Slovákov. Priemer EÚ je 12, 4 % zamestnancov pracuje \"aj v noci\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štatistiky Európskej komisie uvádzajú, že v roku 2016 na Slovensku pracovalo pravidelne v noci 16,4 % všetkých pracujúcich vo veku od 15 do 63. Je to najvyšší podiel v celej EÚ. Priemer EÚ (28 aj 27) je na úrovni 6,1 %, priemer eurozóny na 6,7 %. Nikdy v noci nepracuje 77,3 % občanov Slovenska, priemer EÚ je 86,1 %. Aj v noci niekedy pracuje 6,3 % občanov Slovenska, teda celkovo 22,7 % Slovákov pracuje aj v noci. Príležitostne aj v noci pracuje 7,1 % Rumunov a 9,1 % Bulharov – v Rumunsku tak aj v noci pracuje 12,3 %, v Bulharsku 13,2 % pracujúcich. V priemere v EÚ aj v noci pracuje 12,4 % pracujúcich. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Európskej komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/gdp-and-beyond/quality-of-life/population-in-employment-working-nights"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:37.461320+00:00"}
{"id": "vr36922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36922", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...nakoniec stotožnil sa (maďarský prezident s pozíciou Viktora Orbána, pozn.) vo viacerých otázkach, lebo mal aj nepríjemné otázky na tejto návšteve.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy tlačového oddelenia Prezidenta SR , pri nedávnej návšteve Slovenska maďarský prezident Schmitt obhajoval napríklad maďarský zákon o dvojitom občianstve, ktorý navrhol súčasný maďarský premiér V. Orbán. Schmittovi sa nepáči slovenská legislatíva, ktorá na zmieňovaný zákon reaguje nasledovne : \"...maďarský zákon o dvojitom občianstve obhajoval maďarský hosť argumentom, že slovenskí občania maďarskej národnosti sú trestaní slovenskou legislatívou tým, keď získaním maďarského občianstva automaticky strácajú slovenské. Pritom maďarskej strane ide podľa Schmittových slov iba o \"morálne posilnenie integrity maďarského národa.\" V zmienenej správe je tiež uvedené, že prezident Schmitt vzniesol aj otázku slovenského jazykového zákona: \"Pál Schmitt zároveň zdôraznil maďarské postoje v otázke slovenského jazykového zákona, podľa ktorých má Budapešť obavy zo sankcií za jeho porušovanie. \"Dúfame, že otázka jazykového zákona nie je ešte definitívne uzavretá.\" Schmitt taktiež obhajoval kontroverzný mediálny zákon .", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy tlačového oddelenia Prezidenta SR , pri nedávnej návšteve Slovenska maďarský prezident Schmitt obhajoval napríklad maďarský zákon o dvojitom občianstve, ktorý navrhol súčasný maďarský premiér V. Orbán. Schmittovi sa nepáči slovenská legislatíva, ktorá na zmieňovaný zákon reaguje nasledovne : \"...maďarský zákon o dvojitom občianstve obhajoval maďarský hosť argumentom, že slovenskí občania maďarskej národnosti sú trestaní slovenskou legislatívou tým, keď získaním maďarského občianstva automaticky strácajú slovenské. Pritom maďarskej strane ide podľa Schmittových slov iba o \"morálne posilnenie integrity maďarského národa.\" V zmienenej správe je tiež uvedené, že prezident Schmitt vzniesol aj otázku slovenského jazykového zákona: \"Pál Schmitt zároveň zdôraznil maďarské postoje v otázke slovenského jazykového zákona, podľa ktorých má Budapešť obavy zo sankcií za jeho porušovanie. \"Dúfame, že otázka jazykového zákona nie je ešte definitívne uzavretá.\" Schmitt taktiež obhajoval kontroverzný mediálny zákon ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["správy tlačového oddelenia Prezidenta SR", "navrhol", "nasledovne", "mediálny zákon"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=12865", "http://www.sme.sk/c/5392725/orban-presadil-zakon-o-dvojakom-obcianstve.html", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=12865", "http://hnonline.sk/svet/c1-49530720-musime-upratat-po-lavici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:17.932500+00:00"}
{"id": "45068", "numeric_id": 45068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45068", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "To v žiadnom prípade nie je žiadne špicľovanie a sledovanie nikoho a toto (využívanie dát od mobilných operátorov, pozn.) bolo predstavené kvôli tomu, aby sme mali a mohli zabezpečiť kontrolu práve v súvislosti aj s dodržiavaním tých karanténnych opatrení s tým, aby sme vedeli ľuďom podať informáciu, či mohli byť alebo boli v styku s niekým pozitívne testovaným a mohli sme ich patrične o tom upovedomiť.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonným účelom novým právomocí štátu pri zbieraní údajov o telefonickej komunikácii je efektívnejší boj proti koronavírusu. Tvrdenie Romana Mikulca preto hoddotíme ako pravdivé. 25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020.", "analysis_paragraphs": ["Zákonným účelom novým právomocí štátu pri zbieraní údajov o telefonickej komunikácii je efektívnejší boj proti koronavírusu. Tvrdenie Romana Mikulca preto hoddotíme ako pravdivé. 25. marca parlament schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dáva štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona bude môcť Úrad verejného zdravotníctva spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však bude môcť zbierať dáta aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Predpokladá sa, že má ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaných na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori budú tieto údaje musieť poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ ich môže zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dáva", "bude", "bude", "neanonymne", "Predpokladá", "budú", "môže"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:32.541854+00:00"}
{"id": "vr28984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28984", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "... povinné zverejňovanie zmlúv. Žiadna zmluva nemôže byť platná, kým nie je zverejnená. Vaša strana to nepodporila, prečo, to už vy odpovedajte.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Zmluvy nadobúdajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Figeľ hovorí o platnosti. Vzhľadom na to, že je pravdou, že poslanci SMER-SD za návrh nehlasovali a Figeľom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktuality.sk , 24. septembra 2014: \"V praxi sa častokrát pojem účinnosti zmluvy zamieňa s pojmom platnosť zmluvy. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom, napríklad označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, podpísanie zmluvy. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Napríklad v zmluve si zmluvné strany určia, že zmluva je účinná od určitého dňa, alebo že je účinná už podpisom zmluvy a pod. Čiže platnosť a účinnosť zmluvy nemusí nastať v tom istom okamihu.\" Zákon bol schválený 9. decembra 2010 a účinnosť nadobudol 1. januára 2011. \"(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia\" Strana SMER-SD odmietla hlasovať za tento návrh . Po voľbách v roku 2010 poslnaci vládnej koalície Ivety Radičovej povinné zverejňovanie zmlúv schválila , avšak poslanci strany SNS a Smer sa hlasovania zdržali, alebo hlasovali proti. Neskôr však zástupcovia Smeru vyhlásili, že tieto opatrenia podporujú. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas vlády Ivety Radičovej bol prijatý zákon, ktorý ukladá povinnosť verejnoprávnym inštitúciám zverejňovať zmluvy, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami. Zmluvy nadobúdajú účinnosť až po ich zverejnení na internete. Figeľ hovorí o platnosti. Vzhľadom na to, že je pravdou, že poslanci SMER-SD za návrh nehlasovali a Figeľom použitá platnosť nie vždy vylučuje s účinnosťou výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktuality.sk , 24. septembra 2014: \"V praxi sa častokrát pojem účinnosti zmluvy zamieňa s pojmom platnosť zmluvy. Zmluva je platná, keď spĺňa všetky podstatné náležitosti vymedzené príslušným právnym predpisom, napríklad označenie zmluvných strán, predmet zmluvy, podpísanie zmluvy. Účinnosť je skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať právne účinky (následky), teda, že sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy. Napríklad v zmluve si zmluvné strany určia, že zmluva je účinná od určitého dňa, alebo že je účinná už podpisom zmluvy a pod. Čiže platnosť a účinnosť zmluvy nemusí nastať v tom istom okamihu.\" Zákon bol schválený 9. decembra 2010 a účinnosť nadobudol 1. januára 2011. \"(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia\" Strana SMER-SD odmietla hlasovať za tento návrh . Po voľbách v roku 2010 poslnaci vládnej koalície Ivety Radičovej povinné zverejňovanie zmlúv schválila , avšak poslanci strany SNS a Smer sa hlasovania zdržali, alebo hlasovali proti. Neskôr však zástupcovia Smeru vyhlásili, že tieto opatrenia podporujú. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "Zákon", "návrh", "schválila"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/172983/zmluvy-so-statom-budu-ucinne-az-po-ich-zverejneni/", "http://www.snk.sk/swift_data/source/ETO/Objednavky%20a%20faktury/Zakon_546_2010.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27740", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:51.818514+00:00"}
{"id": "vr34087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34087", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A ja sa necítim tým nijako viazaný (voľbou Čentéša. pozn.), o to menej keď som nebol ani poslancom Národnej rady a už vôbec nie ako nejaký funkcionár SDKÚ-DS, bol som obyčajný bratislavský župan", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravdou, že od roku 2009 pôsobí Frešo ako bratislavský župan a v čase pôsobenia vlády I. Radičovej nebol poslancom v NR SR. Nie je však pravdou, že nezastával žiadnu funkcionársku pozíciu v stane SDKÚ-DS. Podľa dostupných informácií bol od roku 2008 Frešo predsedom miestneho zväzu SDKÚ-DS v bratislavskej časti - Starom meste . Informáciu, že P. Frešo je šéfom miestneho zväzu SDKÚ-DS s Starom meste priniesla aj agentúra ČTK . Pavol Frešo teda nebol len bratislavský župan, ale bol aj politický funkcionár SDKÚ-DS v čase pôsobenia vlády I. Radičovej a teda aj voľby Čentéša v júni 2011. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že od roku 2009 pôsobí Frešo ako bratislavský župan a v čase pôsobenia vlády I. Radičovej nebol poslancom v NR SR. Nie je však pravdou, že nezastával žiadnu funkcionársku pozíciu v stane SDKÚ-DS. Podľa dostupných informácií bol od roku 2008 Frešo predsedom miestneho zväzu SDKÚ-DS v bratislavskej časti - Starom meste . Informáciu, že P. Frešo je šéfom miestneho zväzu SDKÚ-DS s Starom meste priniesla aj agentúra ČTK . Pavol Frešo teda nebol len bratislavský župan, ale bol aj politický funkcionár SDKÚ-DS v čase pôsobenia vlády I. Radičovej a teda aj voľby Čentéša v júni 2011. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Frešo", "predsedom", "SDKÚ-DS", "Starom meste", "ČTK"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/predseda-bsk-622574.aspx", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Fre%C5%A1o", "http://www.sdku-ds.sk/content/miestne-zvazy-bratislava", "http://feminity.zoznam.sk/profil/1499/pavol-freso", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165589-freso-odstupil-z-kandidatky-sdku-po-podvodoch-v-primarkach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:35.546947+00:00"}
{"id": "vr36084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36084", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...a každý obyvateľ Slovenska batoľaťom počnúc a penzistom dôchodcom končiac ušetril alebo neprišiel o 150 eur...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak rátame s počtom obyvateľov 5,4 milióna, tak to vychádza približne 151 eur na jedného obyvateľa SR.", "analysis_paragraphs": ["Ak rátame s počtom obyvateľov 5,4 milióna, tak to vychádza približne 151 eur na jedného obyvateľa SR."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:34.146544+00:00"}
{"id": "vr18204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18204", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "... v roku 2015, kedy som zdedila úverové zaťaženie 2,5 percenta (...) Dnes je situácia taká, že tieto úvery sme reštrukturalizovali a máme 0,9 percent na týchto úrokoch ...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zmenou úverových vzťahov sa Prešov začal zaoberať v roku 2015, keďže mesto by v roku 2018 okrem pravidelných mesačných úhrad muselo zaplatiť ešte jednu splátku vo výške vyše 3 miliónov eur. Po rokovaniach s bankami sa od roku 2016 úroková sadzba niektorých úverov znížila na 0,9 % p. a. a pri najväčšom úvere na 0,8 % p. a. Takéto zníženie úrokovej sadzby sa však netýka všetkých úverov, ktoré mesto čerpá. Rovnako neplatí, že pred nástupom Turčanovej boli všetky úvery zaťažené rovnakou sadzbou 2,5 % p. a., čo dokazuje Správa o záverečnom účte mesta za rok 2014 ( .pdf , s. 27). Keďže zmena úverového na 0,9 % p. a. neplatí všeobecne a vzťahuje sa iba na niekoľko úverov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Zmenou úverových vzťahov sa Prešov začal zaoberať v roku 2015, keďže mesto by v roku 2018 okrem pravidelných mesačných úhrad muselo zaplatiť ešte jednu splátku vo výške vyše 3 miliónov eur. Po rokovaniach s bankami sa od roku 2016 úroková sadzba niektorých úverov znížila na 0,9 % p. a. a pri najväčšom úvere na 0,8 % p. a. Takéto zníženie úrokovej sadzby sa však netýka všetkých úverov, ktoré mesto čerpá. Rovnako neplatí, že pred nástupom Turčanovej boli všetky úvery zaťažené rovnakou sadzbou 2,5 % p. a., čo dokazuje Správa o záverečnom účte mesta za rok 2014 ( .pdf , s. 27). Keďže zmena úverového na 0,9 % p. a. neplatí všeobecne a vzťahuje sa iba na niekoľko úverov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["mesačných", ".pdf", ".pdf", "vedúca"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/8113500/presov-sa-dohodol-s-bankami-znizili-uverove-zatazenie.html", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=730934", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=853446", "https://presov.korzar.sme.sk/c/8113500/presov-sa-dohodol-s-bankami-znizili-uverove-zatazenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:37.593672+00:00"}
{"id": "vr33587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33587", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tam (vo Fínsku - pozn.) je to trošku inak, pretože tam nastupuje dieťa do prvej triedy 7-ročné, končí 16-ročné, áno, a po 16 rokoch sa vyberá priemer, dávajú do počítačov a idú odporúčania. Idú samozrejme nie striktne, že tak to musí byť. Odporúčania pre dieťa, pre rodiča, podľa priemeru v tej škole, kam to dieťa, aký má talent a ktorým smerom je orientované.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo získať žiadne informácie o systéme odporúčaní vo fínskom školstve, ktorý vo svojom výroku spomína. Podľa oficiálnej stránky Fínskej rady pre vzdelávanie je naozaj pravda, že základnú školskú dochádzku začínajú fínske deti v 7 -mich rokoch a končia v 16 -tich (v prípade, že nepotrebujú nejaký ročník opakovať, alebo nepotrebujú špeciálny desiaty ročník). V informáciách na stránke Rady sa ďalej uvádza, že každý študent, ktorý ukončil celú osnovu základného vzdelávania, je spôsobilý na vzdelávanie druhého stupňa. Žiaci si môžu vybrať medzi všeobecnými alebo odbornými strednými školami. V niektorých prípadoch môže byť fínsky žiak prijatý na strednú školu aj bez naplnenia národnej osnovy pre základné vzdelávanie, ak sa predpokladá, že má dostatočné vedomosti na takéto štúdium (stáva sa najmä v prípade, ak študoval v zahraničí). Fínska rada pre vzdelávanie ďalej uvádza , že základným kritériom pre prijatie na strednú školu je priemerná známka z certifikátu získaného na konci základného štúdia. Škola si však vytvára vlastné podmienky pre prijatie, dôležité je, že všetci uchádzači musia mať podmienky rovnaké. Celé prijímacie konanie sa vybavuje cez Jednotný systém žiadostí (Joint application system), ktorý je plne elektronický. Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo získať žiadne informácie o systéme odporúčaní vo fínskom školstve, ktorý vo svojom výroku spomína. Podľa oficiálnej stránky Fínskej rady pre vzdelávanie je naozaj pravda, že základnú školskú dochádzku začínajú fínske deti v 7 -mich rokoch a končia v 16 -tich (v prípade, že nepotrebujú nejaký ročník opakovať, alebo nepotrebujú špeciálny desiaty ročník). V informáciách na stránke Rady sa ďalej uvádza, že každý študent, ktorý ukončil celú osnovu základného vzdelávania, je spôsobilý na vzdelávanie druhého stupňa. Žiaci si môžu vybrať medzi všeobecnými alebo odbornými strednými školami. V niektorých prípadoch môže byť fínsky žiak prijatý na strednú školu aj bez naplnenia národnej osnovy pre základné vzdelávanie, ak sa predpokladá, že má dostatočné vedomosti na takéto štúdium (stáva sa najmä v prípade, ak študoval v zahraničí). Fínska rada pre vzdelávanie ďalej uvádza , že základným kritériom pre prijatie na strednú školu je priemerná známka z certifikátu získaného na konci základného štúdia. Škola si však vytvára vlastné podmienky pre prijatie, dôležité je, že všetci uchádzači musia mať podmienky rovnaké. Celé prijímacie konanie sa vybavuje cez Jednotný systém žiadostí (Joint application system), ktorý je plne elektronický. Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránky", "uvádza"], "url": ["http://www.oph.fi/english/education/basic_education", "http://www.oph.fi/english/education/general_upper_secondary_education"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:30.034808+00:00"}
{"id": "vr14421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14421", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme už poslali policajnú jednotku aj do Slovinska, aj do Maďarska, aj teraz do Macedónska.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali V politike 10. januára 2016. Je pravdou, že v októbri a novembri 2015 Slovensko poslalo policajtov do Maďarska a Slovinska, aby chránili hranice, a podieľali sa na udržaní poriadku v súvislosti s utečeneckou krízou. Vo februári 2016 Slovensko poslalo ďalších policajtov aj do Macedónska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najprv poslalo Slovensko 20. októbra 2015 50 policajtov do Maďarska, na ochranu srbsko-maďarskej hranice. Toto bola doposiaľ najväčšia jednotka slúžiaca mimo hraníc Slovenskej republiky. Išlo o 50-člennú policajnú jednotku, zloženú z 20 policajtov Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ so skúsenosťami s ochranou hraníc, ktorých doplnili príslušníci obvodných policajných oddelení najmä z južných častí Slovenska z Košického a Banskobystrického kraja. Slovenskí policajti odišli do Slovinska 6. novembra 2015, aby pomáhali chrániť slovinsko-chorvátsku hranicu, ako aj udržať verejný poriadok vo vnútrozemí v súvislosti s utečeneckou krízou. Išlo o 20 príslušníkov Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR informovalo 6. januára 2016, že 1. februára 2016 pošle Slovensko ďalších 25 policajtov do Macedónska na stráženie macedónsko-gréckej hranice, ako sa aj stalo . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali V politike 10. januára 2016. Je pravdou, že v októbri a novembri 2015 Slovensko poslalo policajtov do Maďarska a Slovinska, aby chránili hranice, a podieľali sa na udržaní poriadku v súvislosti s utečeneckou krízou. Vo februári 2016 Slovensko poslalo ďalších policajtov aj do Macedónska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Najprv poslalo Slovensko 20. októbra 2015 50 policajtov do Maďarska, na ochranu srbsko-maďarskej hranice. Toto bola doposiaľ najväčšia jednotka slúžiaca mimo hraníc Slovenskej republiky. Išlo o 50-člennú policajnú jednotku, zloženú z 20 policajtov Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ so skúsenosťami s ochranou hraníc, ktorých doplnili príslušníci obvodných policajných oddelení najmä z južných častí Slovenska z Košického a Banskobystrického kraja. Slovenskí policajti odišli do Slovinska 6. novembra 2015, aby pomáhali chrániť slovinsko-chorvátsku hranicu, ako aj udržať verejný poriadok vo vnútrozemí v súvislosti s utečeneckou krízou. Išlo o 20 príslušníkov Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR informovalo 6. januára 2016, že 1. februára 2016 pošle Slovensko ďalších 25 policajtov do Macedónska na stráženie macedónsko-gréckej hranice, ako sa aj stalo . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "poslalo", "odišli", "pošle", "stalo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=slovenskych-policajtov-pomahajucich-chranit-vonkajsiu-schengensku-hranicu-v-madarsku-po-mesiaci-vystriedali-kolegovia", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-1&sprava=do-slovinska-zapasiaceho-s-vlnou-migrantov-odisli-pomahat-slovenski-policajti", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=slovenski-policajti-budu-pomahat-aj-v-macedonsku", "http://www.aktuality.sk/clanok/313058/na-hranice-do-slovinska-a-macedonska-odchadza-45-slovenskych-policajtov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:01.171766+00:00"}
{"id": "vr14098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14098", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...dali sme si urobiť tri prieskumy do agentúry Focus, aby sme sa nerozhodovali na základe jedného prieskumu a chceli sme vedieť, ako to cítia naši voliči. Voliči hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, teda v skratke OĽaNO alebo teda hnutia NOVA, že ako by prijali takýto spoločný postup. Z tých prieskumov áno, tie boli optimistickejšie. Tie hovorili o tom, že by sme mali mať niekde okolo 11%, keď pôjdeme takto spoločne.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o spomínaných troch prieskumoch od agentúry Focus sa nám nepodarilo nájsť. Urobili sme však prehľad volebných preferencií volebnej koalície OĽANO-NOVA od augusta 2015 po december 2015 podľa informácií, ktoré sme získali s volebných prieskumov rôznych agentúr. V žiadnom z týchto prieskumov nezískali 11%. Pripomíname, že ako volebná koalícia musia získať 7%, aby sa dostali do NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o spomínaných troch prieskumoch od agentúry Focus sa nám nepodarilo nájsť. Urobili sme však prehľad volebných preferencií volebnej koalície OĽANO-NOVA od augusta 2015 po december 2015 podľa informácií, ktoré sme získali s volebných prieskumov rôznych agentúr. V žiadnom z týchto prieskumov nezískali 11%. Pripomíname, že ako volebná koalícia musia získať 7%, aby sa dostali do NRSR."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["volebných prieskumov"], "url": ["http://http://volby.wz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:55.953333+00:00"}
{"id": "47361", "numeric_id": 47361, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47361", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Je tu svedok, pán Beňa, ktorý za to, že bol v kolúznej väzbe, tak sa pýtam, čo všetko musel preto urobiť, aby sa mu zmiernil trest z 20 až 25 rokov na to, že dostal podmienku a 14 tisícovú pokutu, a pritom zobral 20 tisícový úplatok, ešte na tom 6000 zarobil a je vonku.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý SIS-kár Boris Beňa na úplatku nezarobil, peniaze totiž podľa súdu neprevzal. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako nepravdivé. Boris Beňa, bývalý funkcionár Slovenskej informačnej služby, bol obvinený za „ prijímanie úplatku a prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti . ” Beňovi pôvodne hrozilo doživotie za vydieranie, neskôr bol jeho prípad vylúčený na samostatné konanie a zmenila sa kvalifikácia jeho tresteného činu. Po prekvalifikovaní skutku Beňovi po novom hrozlo 3 až 10 rokov, uzavrel však dohodu o vine a teste a bol odsúdený na „ tri roky podmienečne so skúšobnou lehotou na päť rokov a peňažný trest 14-tisíc eur.” Beňa od istého momentu spolupracuje s políciou a vypovedá aj v iných kauzách. Nesedí však tvrdenie, že aj po pokute od súdu zarobil na úplatku. Beňa mal mať prisľúbený úplatok 50-tisíc eur, podľa predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu ho však neprevzal .", "analysis_paragraphs": ["Bývalý SIS-kár Boris Beňa na úplatku nezarobil, peniaze totiž podľa súdu neprevzal. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako nepravdivé. Boris Beňa, bývalý funkcionár Slovenskej informačnej služby, bol obvinený za „ prijímanie úplatku a prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti . ” Beňovi pôvodne hrozilo doživotie za vydieranie, neskôr bol jeho prípad vylúčený na samostatné konanie a zmenila sa kvalifikácia jeho tresteného činu. Po prekvalifikovaní skutku Beňovi po novom hrozlo 3 až 10 rokov, uzavrel však dohodu o vine a teste a bol odsúdený na „ tri roky podmienečne so skúšobnou lehotou na päť rokov a peňažný trest 14-tisíc eur.” Beňa od istého momentu spolupracuje s políciou a vypovedá aj v iných kauzách. Nesedí však tvrdenie, že aj po pokute od súdu zarobil na úplatku. Beňa mal mať prisľúbený úplatok 50-tisíc eur, podľa predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu ho však neprevzal ."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "hrozilo", "odsúdený", "spolupracuje", "neprevzal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/894283/kauza-judas-sud-rozhodne-ci-byvaly-sis-kar-bena-vyviazne-s-podmienkou/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2026437_exnamestnikovi-sis-benovi-hrozilo-dozivotie-teraz-moze-vyviaznut-iba-s-podmienkou", "https://dennikn.sk/2407152/bena-z-sis-do-vazenia-nejde-dostal-podmienecny-trest-a-povinnost-zaplatit-14-tisic-euro/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2026437_exnamestnikovi-sis-benovi-hrozilo-dozivotie-teraz-moze-vyviaznut-iba-s-podmienkou", "https://www.aktuality.sk/clanok/894283/kauza-judas-sud-rozhodne-ci-byvaly-sis-kar-bena-vyviazne-s-podmienkou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:58.140928+00:00"}
{"id": "43546", "numeric_id": 43546, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43546", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ako predseda strany môžem zvolať mimoriadny kongres a toto moje právo a to samotné zvolanie kongresu potvrdila aj naša rozhodcovská komisia, čiže ja som konal presne podľa pravidiel, aké máme napísané v našich stanovách a v rokovacom poriadku.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovách SaS (článok VI. bod 2) stojí, že „ v naliehavom prípade môže predseda strany zvolať mimoriadny kongres ”. Richard Sulík teda toto právo skutočne má. Podľa stanov strany Rozhodcovská komisia „ rozhoduje v sporoch medzi členmi strany a orgánmi strany a medzi orgánmi strany navzájom ”. Jej rozhodnutia sú internou záležitosťou SAS. Richard Sulík poskytol portálu Demagóg.SK uznesenie komisie zo 6. septembra 2019, v ktorom komisia konštatuje, že „mimoriadny kongres zvolaný predsedom strany Richardom Sulíkom elektronickou poštou dňa 5.8.2019 bol zvolaný v súlade so stanovami strany.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V stanovách SaS (článok VI. bod 2) stojí, že „ v naliehavom prípade môže predseda strany zvolať mimoriadny kongres ”. Richard Sulík teda toto právo skutočne má. Podľa stanov strany Rozhodcovská komisia „ rozhoduje v sporoch medzi členmi strany a orgánmi strany a medzi orgánmi strany navzájom ”. Jej rozhodnutia sú internou záležitosťou SAS. Richard Sulík poskytol portálu Demagóg.SK uznesenie komisie zo 6. septembra 2019, v ktorom komisia konštatuje, že „mimoriadny kongres zvolaný predsedom strany Richardom Sulíkom elektronickou poštou dňa 5.8.2019 bol zvolaný v súlade so stanovami strany.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["stanovách"], "url": ["https://www.sas.sk/detail/4057/stanovy/obsah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:07.569665+00:00"}
{"id": "vr34576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34576", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Za bývalého obdobia raz do mesiaca mával premiér svoju reláciu v Slovenskom rozhlase. Ja som za týchto 6 mesiacov túto možnosť využila iba jeden jediný raz.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SRo1 na svojej webovej stránke uvádza, že posledná sobota v mesiaci je vyhradená na diskusiu s predsedom vlády. Iveta Radičová túto možnosť využila zatiaľ iba raz. Porovnanie s vystúpeniami R. Fica v minulom volebnom období nedokážeme spracovať. V archíve sú dostupné len relácie od septembra tohto roku.", "analysis_paragraphs": ["SRo1 na svojej webovej stránke uvádza, že posledná sobota v mesiaci je vyhradená na diskusiu s predsedom vlády. Iveta Radičová túto možnosť využila zatiaľ iba raz. Porovnanie s vystúpeniami R. Fica v minulom volebnom období nedokážeme spracovať. V archíve sú dostupné len relácie od septembra tohto roku."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showRelacia&id=16&stationID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:52.346244+00:00"}
{"id": "vr35199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35199", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...Vy sám hovoríte v materiály, ktorý ste vy sám predkladali na vládu v roku 2007 hovoríte, citujem, citujem z materiálu pána Počiatka: V posledných rokoch prešlo Slovensko hlbokými štrukturálnymi zmenami, ktoré mu pomohli dosiahnuť súčasné pozitívne makroekonomické výsledky. A on ich vymenováva. A on tvrdí, že pravica nikdy nevie hľadať komplexné riešenie...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "danú správu, kde by Počiatek niečo podobné tvrdil, sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["danú správu, kde by Počiatek niečo podobné tvrdil, sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:50.763362+00:00"}
{"id": "vr15292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15292", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sú obvinení a dokonca už dnes obžalovaní traja bývalí ministri.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák v tomto prípade hovorí o ministroch, ktorí boli obvinení a obžalovaní z korupcie. Obžalobe aktuálne čelia dvaja ministri výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010). Tretí bývalí minister, o kom Kaliňák hovorí, je László Szigeti ( minister školstva za SMK v období február 2006 - júl 2006). Všetci traja menovaní boli skutočne obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat.\n\nTie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica. Po prevalení kauzy na verejnosť prišiel Janušek o kreslo a neskôr bol odvolaný aj jeho nástupca Štefanov. V roku 2011 ich polícia obvinila. (...)\n\nVyšetrovanie prípadu polícia už v minulosti raz uzavrela, ale prokuratúra jej ho vtedy vrátila na došetrenie.\"\n\nLesníci tvrdili, že ak by sa popadané drevo vyťažilo, škoda by nebola taká veľká. Znalci ju odhadli na 13 miliónov eur (...) Bývalí politici sa totiž priklonili na stranu ochranárov, ktorí tvrdili, že z rezervácií sa nesmie vyťahovať popadané drevo, ale všetko sa má nechať na samovývoj. \"\n\nV máji 2016 navrhoval vyšetrovateľ kriminálnej agentúry zastavenie trestného stíhania v prípade dvoch bývalých ministrov, čaká sa na rozhodnutie prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák v tomto prípade hovorí o ministroch, ktorí boli obvinení a obžalovaní z korupcie. Obžalobe aktuálne čelia dvaja ministri výstavby a regionálneho rozvoja Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010). Tretí bývalí minister, o kom Kaliňák hovorí, je László Szigeti ( minister školstva za SMK v období február 2006 - júl 2006). Všetci traja menovaní boli skutočne obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "\"V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat.", "Tie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica. Po prevalení kauzy na verejnosť prišiel Janušek o kreslo a neskôr bol odvolaný aj jeho nástupca Štefanov. V roku 2011 ich polícia obvinila. (...)", "Vyšetrovanie prípadu polícia už v minulosti raz uzavrela, ale prokuratúra jej ho vtedy vrátila na došetrenie.\"", "Lesníci tvrdili, že ak by sa popadané drevo vyťažilo, škoda by nebola taká veľká. Znalci ju odhadli na 13 miliónov eur (...) Bývalí politici sa totiž priklonili na stranu ochranárov, ktorí tvrdili, že z rezervácií sa nesmie vyťahovať popadané drevo, ale všetko sa má nechať na samovývoj. \"", "V máji 2016 navrhoval vyšetrovateľ kriminálnej agentúry zastavenie trestného stíhania v prípade dvoch bývalých ministrov, čaká sa na rozhodnutie prokurátora."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Prví dvaja", "obvinení", "Nástenkový tender", "dokončil", "obvinili", "Pravda", "pojednávanie", "obvinenia", "navrhoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/363829-v-kauze-nastenka-doslo-na-dvoch-exministrov/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1823988_ukoncili-vysetrovanie-nastenkoveho-tendra-obvinili-dvoch-byvalych-ministrov", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388261-v-kauze-nastenkoveho-tendra-navrhuju-obzalovat-pat-osob/", "http://www.aktuality.sk/clanok/325698/dvoch-byvalych-ministrov-opat-navrhli-obzalovat-v-kauze-nastenkovy-tender/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/300969-exministra-skolstva-laszloa-szigetiho-obvinili-z-podvodu/?sc=art-381631", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381631-rozsudok-nad-exministrom-skolstva-szigetim-nepadol/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/390715-pojednavanie-v-kauze-exministra-szigetiho-odrocili/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/390662-navrhuju-obzalovat-dvoch-exministrov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394016-policia-navrhuje-zastavit-stihanie-exministrov-miklosa-a-izaka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:36.374184+00:00"}
{"id": "44259", "numeric_id": 44259, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44259", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Nemecko do roku 2024, kedy sme sa my zaviazali, resp. sľúbili, lebo to nie je právny záväzok, že dáme 2 % HDP na zbrojenie... Nemci povedali, že dajú 1,5 %... urobme to isté, znížme zbrojenie na 1,5 %, (obranyschopnosť nebude nijakým spôsobom ohrozená), ale za tie peniaze ušetríme ročne takmer pol miliardy, za celé volebné obdobie takmer dve miliardy.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko by znížením ročného rozpočtu pre rezort obrany na 1,5 % ušetrilo takmer 2 miliardy eur za najbližšie volebné obdobie. (Iba) V priemere by tak išlo o pol miliardy ročne. Nemecko v roku 2020 znížilo obranný rozpočet, svojho záväzok investovať 2 % posunulo na neskôr. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. Pred vstupom do NATO sa Slovensko zaviazalo navýšiť výdavky na obranu na hodnotu 2 % HDP. Ide však iba o deklarovaný sľub, nie právny záväzok voči Aliancii, ktorý by bol ukotvený vo Washingtonskej zmluve . Nemecka v roku 2020 investuje do obrany 1,42 % HDP. Podobne ako ostatné členské štáty NATO, aj Nemecko dalo prísľub o dosiahnutí sľúbeného obranného rozpočtu do roku 2024. Po nepredvídanom poklese ekonomiky a príjmov z daní bol Berlín nútený svoje dlhodobé ciele pozmeniť. Z odhodlania naplniť svoj záväzok však nezišiel. Podľa najnovších odhadov by malo Nemecko 2 % dosiahnuť začiatkom nasledujúcej dekády. Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030, ako sám podotýka, „ je založený na predpoklade, že bude naplnený prísľub daný v NATO a súčasne splnená časť podmienok na zapojenie sa do PESCO v rámci EÚ, teda vyčleňovať na obranu 1,6 % z HDP do roku 2020 a 2 % z HDP od roku 2024.” V prípade, že by Slovensko investovalo do obrany 1,5 %, za volebné obdobie 2020 až 2024 by ušetrilo dokopy 1,85 miliardy eur. Suma suma investovaná do obrany úmerne rastie so zvyšujúcou sa nominálnou výškou HDP O polmiliardový rozdiel by zo zmienených rokov išlo iba v roku 2023. V roku 2020 by to napríklad bolo iba 0,15 miliardy eur. Hodnotenie, že obranyschopnosť Slovenska by po znížení investícií do obrany nebola nijakým pôsobom ohrozená, Demagóg.SK neoveroval.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko by znížením ročného rozpočtu pre rezort obrany na 1,5 % ušetrilo takmer 2 miliardy eur za najbližšie volebné obdobie. (Iba) V priemere by tak išlo o pol miliardy ročne. Nemecko v roku 2020 znížilo obranný rozpočet, svojho záväzok investovať 2 % posunulo na neskôr. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. Pred vstupom do NATO sa Slovensko zaviazalo navýšiť výdavky na obranu na hodnotu 2 % HDP. Ide však iba o deklarovaný sľub, nie právny záväzok voči Aliancii, ktorý by bol ukotvený vo Washingtonskej zmluve . Nemecka v roku 2020 investuje do obrany 1,42 % HDP. Podobne ako ostatné členské štáty NATO, aj Nemecko dalo prísľub o dosiahnutí sľúbeného obranného rozpočtu do roku 2024. Po nepredvídanom poklese ekonomiky a príjmov z daní bol Berlín nútený svoje dlhodobé ciele pozmeniť. Z odhodlania naplniť svoj záväzok však nezišiel. Podľa najnovších odhadov by malo Nemecko 2 % dosiahnuť začiatkom nasledujúcej dekády. Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky s výhľadom do roku 2030, ako sám podotýka, „ je založený na predpoklade, že bude naplnený prísľub daný v NATO a súčasne splnená časť podmienok na zapojenie sa do PESCO v rámci EÚ, teda vyčleňovať na obranu 1,6 % z HDP do roku 2020 a 2 % z HDP od roku 2024.” V prípade, že by Slovensko investovalo do obrany 1,5 %, za volebné obdobie 2020 až 2024 by ušetrilo dokopy 1,85 miliardy eur. Suma suma investovaná do obrany úmerne rastie so zvyšujúcou sa nominálnou výškou HDP O polmiliardový rozdiel by zo zmienených rokov išlo iba v roku 2023. V roku 2020 by to napríklad bolo iba 0,15 miliardy eur. Hodnotenie, že obranyschopnosť Slovenska by po znížení investícií do obrany nebola nijakým pôsobom ohrozená, Demagóg.SK neoveroval."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Washingtonskej zmluve", "investuje", "naplniť", "Dlhodobý plán"], "url": ["https://www.sme.sk/c/867685/severoatlanticka-zmluva-plne-znenie.html", "https://www.dw.com/en/german-parliament-passes-record-budget/a-51463550", "https://www.dw.com/en/merkel-vows-to-hit-2-nato-spending-target-by-early-2030s/a-51432189", "https://www.mosr.sk/dlhodoby-plan-rozvoja-obrany-s-dorazom-na-vystavbu-a-rozvoj-ozbrojenych-sil-sr-s-vyhladom-do-roku-2030/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:19.095961+00:00"}
{"id": "48161", "numeric_id": 48161, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48161", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Tá diskusia tu mohla mohla bežať ďalej, nebyť toho, keby predchádzajúca vláda, teda na podnet Andreja Danka, túto túto zmluvu nestopla, pretože aj vtedy bol priestor na diskusiu, a tá sa uťala.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019, keď prebiehala diskusia o dohode s USA, sa vtedajší predseda NR SR Andrej Danko aj s ostatnými predstaviteľmi SNS postavili proti takejto spolupráci. USA ponúkali Slovensku 105 miliónov eur, podmienkou však bolo podpísanie obrannej zmluvy. Danko povedal , že Slovensko má dostatok svojich financií a v prípade prijatia pomoci SNS odíde z vládnej koalície. Ministerstvo obrany vedené nominantom SNS nakoniec spoluprácu s USA odmietlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019, keď prebiehala diskusia o dohode s USA, sa vtedajší predseda NR SR Andrej Danko aj s ostatnými predstaviteľmi SNS postavili proti takejto spolupráci. USA ponúkali Slovensku 105 miliónov eur, podmienkou však bolo podpísanie obrannej zmluvy. Danko povedal , že Slovensko má dostatok svojich financií a v prípade prijatia pomoci SNS odíde z vládnej koalície. Ministerstvo obrany vedené nominantom SNS nakoniec spoluprácu s USA odmietlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["postavili proti", "povedal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22075719/danko-v-suvislosti-s-usa-uviedol-podla-ministerstva-viacero-nepresnosti.html", "https://dennikn.sk/minuta/1406008/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:54.751555+00:00"}
{"id": "vr36913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36913", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Že KDH prijme dar v tom, že niekto za nich vylepí billboardy pred veľkými voľbami, neprizná to do svojej výročnej správy, tým pádom podvádzala pri veľkých voľbách.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O prijatí daru sme nenašli žiadne informácie. Posledná zverejnená výročná správa KDH je za rok 2008. V zozname darcov KDH uverejneného na internetovej stránke KDH nie je uvedené, na čo boli dary použité, toto tvrdenie je preto zatiaľ neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["O prijatí daru sme nenašli žiadne informácie. Posledná zverejnená výročná správa KDH je za rok 2008. V zozname darcov KDH uverejneného na internetovej stránke KDH nie je uvedené, na čo boli dary použité, toto tvrdenie je preto zatiaľ neoveriteľné."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["správa", "zozname"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/section.php?dokumenty::spravy", "http://www.kdh.sk/strana-kdh/dokumenty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:21.392131+00:00"}
{"id": "vr36927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36927", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pretože dnes oprávnene na adresu maďarskej vlády a politiky zaznievajú porovnania s Hugom Chávezom.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad TASR uvádza prirovnanie k Chávezovi, autorom je Daniel Cohn-Bendit: \"'Viktor Orbán je na ceste k tomu, aby sa z neho stal európsky Hugo Chávez - populista, ktorý nechápe podstatu demokracie,' povedal spolupredseda frakcie zelených Daniel Cohn-Bendit na zasadaní EP v Štrasburgu. Podla neho vyvážené médiá nemôžu existovat, pasáž mediálneho zákona týkajúca sa vyváženosti je podla neho nedemokratická. Zákon v tejto podobe nie je v súlade s európskymi hodnotami.\" Viktor Orbán je predseda madarskej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad TASR uvádza prirovnanie k Chávezovi, autorom je Daniel Cohn-Bendit: \"'Viktor Orbán je na ceste k tomu, aby sa z neho stal európsky Hugo Chávez - populista, ktorý nechápe podstatu demokracie,' povedal spolupredseda frakcie zelených Daniel Cohn-Bendit na zasadaní EP v Štrasburgu. Podla neho vyvážené médiá nemôžu existovat, pasáž mediálneho zákona týkajúca sa vyváženosti je podla neho nedemokratická. Zákon v tejto podobe nie je v súlade s európskymi hodnotami.\" Viktor Orbán je predseda madarskej vlády."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/11/892932/Z-Orbana-sa-moze-stat-europsky-Chavez-odznelo-v-EP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:13.773460+00:00"}
{"id": "vr27906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27906", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Po 10 rokoch vidíme, že práce nepribudlo, dialnice nie sú, rozdiely medzi regióny sa nie že neznižujú, ale skôr prehlbujú, slovenských potravín je v obchodoch menej, a ešte aj v rovnakých značkách sa tu vyrábajú výrobky ako keby 4. kategórie.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o regionálnych rozdieloch sme už overovali a označili za pravdivý. Podľa ÚPSVaR bol počet nezamestnaných v druhom štvrťroku 2004 399 tisíc ľudí, v máji 2004 bol stav uchádzačov o zamestnanie 410 tisíc. Podľa posledných údajov rovnakého zdroja bol počet nezamestnaných v marci 2014 402 tisíc. Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je sám o sebe problémov vyčíslenia a metódy, keďže je potraviny vyrobené či vypestované na Slovensku môžu byť balené v zahraničí čí naopak a označovanie týchto výrobných procesov môže byť mätúce pri klasifikácii potraviny a ako slovenská. V októbri 2013 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Milan Semančík na tému podielu slovenských výrobkov vyhlásil, že: \"Zastúpenie domácich potravín na vnútornom trhu je stále pod hranicou 50 %, s čím nemôžeme absolútne byť spokojní. Ak zoberiem do úvahy rôzne metodiky merania podielu, tak podiel vychádza od 32 % do 50 %. Treba teda povedať, že viac ako 50 % tovaru na pultoch obchodných reťazcov je z dovozu, pričom takáto situácia pretrváva už dlhší čas,\" \"V roku 2004, teda v roku vstupu SR do EÚ, sa tento podiel pohyboval na úrovni 60 %. Odvtedy postupne podiel naďalej klesá,\" Semančík i napríklad informácie Ministerstva pôdohospodárstva v septembri roku 2013 potvrdili i že tento podiel variuje i pri jednotlivých druhoch potravín a jednotlivých reťazcov. Čo sa týka diaľníc, Jozef Viskupič pravdepodobne narážal na to, že mnohé diaľničné projekty stále nie sú dostavané a ich termíny sa posúvajú. Je to v prvom rade pravda o hlavnom spojení D1 medzi Bratislavou a Košicami, ale aj o diaľnici na Ukrajinu . Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok o regionálnych rozdieloch sme už overovali a označili za pravdivý. Podľa ÚPSVaR bol počet nezamestnaných v druhom štvrťroku 2004 399 tisíc ľudí, v máji 2004 bol stav uchádzačov o zamestnanie 410 tisíc. Podľa posledných údajov rovnakého zdroja bol počet nezamestnaných v marci 2014 402 tisíc. Podiel slovenských potravín na pultoch obchodov je sám o sebe problémov vyčíslenia a metódy, keďže je potraviny vyrobené či vypestované na Slovensku môžu byť balené v zahraničí čí naopak a označovanie týchto výrobných procesov môže byť mätúce pri klasifikácii potraviny a ako slovenská. V októbri 2013 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Milan Semančík na tému podielu slovenských výrobkov vyhlásil, že: \"Zastúpenie domácich potravín na vnútornom trhu je stále pod hranicou 50 %, s čím nemôžeme absolútne byť spokojní. Ak zoberiem do úvahy rôzne metodiky merania podielu, tak podiel vychádza od 32 % do 50 %. Treba teda povedať, že viac ako 50 % tovaru na pultoch obchodných reťazcov je z dovozu, pričom takáto situácia pretrváva už dlhší čas,\" \"V roku 2004, teda v roku vstupu SR do EÚ, sa tento podiel pohyboval na úrovni 60 %. Odvtedy postupne podiel naďalej klesá,\" Semančík i napríklad informácie Ministerstva pôdohospodárstva v septembri roku 2013 potvrdili i že tento podiel variuje i pri jednotlivých druhoch potravín a jednotlivých reťazcov. Čo sa týka diaľníc, Jozef Viskupič pravdepodobne narážal na to, že mnohé diaľničné projekty stále nie sú dostavané a ich termíny sa posúvajú. Je to v prvom rade pravda o hlavnom spojení D1 medzi Bratislavou a Košicami, ale aj o diaľnici na Ukrajinu . Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "ÚPSVaR", "Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory", "Ministerstva pôdohospodárstva", "hlavnom", "Ukrajinu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/476/cafe-europa-preco-ist-volit-do-ep/?politik=173", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-stvrtrocne-statistiky/2004.html?page_id=1262", "http://www.teraz.sk/ekonomika/potraviny-slovensko-pulty/60474-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6924693/jahnatek-ukazal-kto-predal-viac-nasich-potravin.html", "http://www.info.sk/sprava/15442/dialnice-na-severe-sa-posuvaju/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310031-dialnica-na-vychode-sa-posuva-o-dalsi-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:44.662301+00:00"}
{"id": "vr14074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14074", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Pre nás je rovnako veľmi dôležité, že sa nám podarilo na základe prijatého zákona poslancami na prelome júna, júla zmeniť zákon, podľa ktorého sme dnes týchto, tieto pozemky (kde má v budúcnosti stáť závod Jaguar, pozn.) vrátili naspäť pôvodným vlastníkom. A vlastne potenciálni špekulanti, ktorí tam boli, sa nikdy nedostanú k peniazom.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Okresnej prokuratúry v Nitre bol narušený Zákon o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku (ktorý nadobudol účinnosť v júli 2015). Pozemky pri Nitre, na miestach, kde má stavať závod firma Jaguar Land Rover, odkúpené za podpriemerné ceny spoločnosťou Poľnohospodárska pôda s.r.o. budú vrátené pôvodným majiteľom. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Okresnej prokuratúry v Nitre bol narušený Zákon o nadobúdaní poľnohospodárskeho pozemku (ktorý nadobudol účinnosť v júli 2015). Pozemky pri Nitre, na miestach, kde má stavať závod firma Jaguar Land Rover, odkúpené za podpriemerné ceny spoločnosťou Poľnohospodárska pôda s.r.o. budú vrátené pôvodným majiteľom. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["zákonov", "pozemkov", "majiteľom", "spoločnosť"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/122-2015-z-z.p-36129.pdf", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/majitelia-pozemkov-pod-jaguarom-sa-dockali-mali-by-ich-dostat-spat-937411", "http://nitraden.sk/kauze-pozemkov-jaguar-prokuratori-podali-uz-71-protestov/", "http://nasanitra.sme.sk/c/8033339/prokurator-uspel-ludia-dostanu-pozemky-pod-jaguarom-spat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:22.290046+00:00"}
{"id": "49858", "numeric_id": 49858, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49858", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Plyn sme mohli brať cez Ukrajinu, cez rúru lacno a musíme kupovať 4× drahší plyn.", "statement_date": "2025-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V dôsledku zastavenia tranzitu cez Ukrajinu musí Slovensko počítať s miernym zvýšením ceny plynu. Môžu za to najmä tranzitné poplatky, keďže cenu samotnej suroviny, podobne ako v prípade ruského plynu, určuje trh. Cena plynu sa síce v dôsledku zastavenia ukrajinského tranzitu krátkodobo zvýšila, veľmi rýchlo sa však vrátila na predchádzajúcu úroveň. Z cenovej úrovne, o ktorej hovorí Andrej Danko, plyn stúpal už od jesene 2021 a to okrem vplyvov počasia aj v dôsledku manipulácie s dodávkami zo strany Ruska. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKoniec tranzitu cez Ukrajinu priniesol krátkodobé zvýšenie cien\n\nZačiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy.\n\nKyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval vopred dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine.\n\nPutin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.\n\nAgentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur. Stalo sa tak v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Išlo však len o prechodné obdobie, v nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.\n\nZa podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024, v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.\n\nTieto ceny sú stále veľmi ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh.\n\nCeny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.\n\nPodľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár.\n\nZdroj: Trading Economics\n\nRuský plyn nie je lacnejší\n\nSamotný ruský plyn nie je pre Slovensko výhodnejší, jeho cena je porovnateľná s ostatnými európskymi dodávateľmi. Cena, ktorú si Gazprom za ruský plyn účtuje, sa odvíja od cenového vývoja na burze rovnako, ako aj pri ostatných dodávateľoch. Pre Energie-portal.sk to potvrdil Slovenský plynárenský priemysel, ktorý má s Gazpromom uzatvorenú zmluvu.\n\nLacnejšia je však jeho preprava už existujúcimi plynovodmi z Ruska. Čím dlhšiu trasu musí plyn prejsť, tým viac sa zvyšujú poplatky za tranzit, ktoré si jednotlivé krajinu účtujú. Slovensko tak musí počítať v dôsledku zastavenia tranzitu cez Ukrajinu so zvýšením poplatkami za tranzit.\n\nCeny plynu rastú od jesene 2021\n\nCena plynu na burze sa v posledných rokoch výrazne zvyšovali, rozhodnutie Ukrajiny však v tomto vývoji hralo vedľajšiu rolu.\n\nEurópske ceny plynu začali výrazne rásť už na jeseň 2021, čo bolo spôsobené viacerými faktormi vrátane geopolitických napätí a manipulácií s dodávkami zo strany Ruska. Gazprom neplnil európske zásobníky plynu, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny.\n\nV decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne, pričom plyn prúdil reverzne z Nemecka do Poľska.\n\nViacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2.\n\nProblém s dodávkami plynu mala ruská strana aj po začiatku invázie na Ukrajinu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.\n\nZdroj: Trading Economics\n\nRuský Gazprom znížil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 na 40 % kapacity v júni 2022 a následne na 20 % v júli 2022, čo odôvodnil technickými problémami. Tieto kroky viedli k nárastu cien plynu na európskych trhoch, pričom v auguste 2022 dosiahli ceny historické maximá. Európska komisia vtedy uviedla , že Rusko využíva plyn ako politický nástroj, keďže by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami.", "analysis_paragraphs": ["V dôsledku zastavenia tranzitu cez Ukrajinu musí Slovensko počítať s miernym zvýšením ceny plynu. Môžu za to najmä tranzitné poplatky, keďže cenu samotnej suroviny, podobne ako v prípade ruského plynu, určuje trh. Cena plynu sa síce v dôsledku zastavenia ukrajinského tranzitu krátkodobo zvýšila, veľmi rýchlo sa však vrátila na predchádzajúcu úroveň. Z cenovej úrovne, o ktorej hovorí Andrej Danko, plyn stúpal už od jesene 2021 a to okrem vplyvov počasia aj v dôsledku manipulácie s dodávkami zo strany Ruska. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Koniec tranzitu cez Ukrajinu priniesol krátkodobé zvýšenie cien", "Začiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy.", "Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval vopred dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine.", "Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.", "Agentúra Bloomberg 2. januára informovala , že v dôsledku tohto očakávaného kroku európske ceny plynu naozaj vzrástli o 4,3 % na takmer 51 eur. Stalo sa tak v prvý obchodný deň po tom, čo Ukrajina zastavila tranzit ruského plynu. Išlo však len o prechodné obdobie, v nasledujúcich dňoch plyn na hlavnej holandskej burze postupne klesol na 44 eur za megawatthodinu.", "Za podobnú cenu sa pritom plyn na burze predával aj v polovici augusta 2024, v čase, keď ešte nebolo jasné, či ruský plyn naozaj prestane do Únie prúdiť a najmä či sa nenájde alternatívne riešenie.", "Tieto ceny sú stále veľmi ďaleko od úrovne z augusta 2022, kedy sme zažívali najsilnejšiu energetickú krízu a ceny zemného plynu prekročili hranicu 300 eur za MWh.", "Ceny však opätovne stúpli nad 47 eur za megawatthodinu po správach o útokoch na ruské plynovody a po oznámení nových amerických sankcií proti ruskému energetickému sektoru.", "Podľa ruského ministerstva obrany sa Ukrajina pokúsila podniknúť dronový útok na kompresorovú stanicu plynovodu TurkStream, ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí agentúre Reuters bezprostredne neodpovedalo na žiadosť o komentár.", "Zdroj: Trading Economics", "Ruský plyn nie je lacnejší", "Samotný ruský plyn nie je pre Slovensko výhodnejší, jeho cena je porovnateľná s ostatnými európskymi dodávateľmi. Cena, ktorú si Gazprom za ruský plyn účtuje, sa odvíja od cenového vývoja na burze rovnako, ako aj pri ostatných dodávateľoch. Pre Energie-portal.sk to potvrdil Slovenský plynárenský priemysel, ktorý má s Gazpromom uzatvorenú zmluvu.", "Lacnejšia je však jeho preprava už existujúcimi plynovodmi z Ruska. Čím dlhšiu trasu musí plyn prejsť, tým viac sa zvyšujú poplatky za tranzit, ktoré si jednotlivé krajinu účtujú. Slovensko tak musí počítať v dôsledku zastavenia tranzitu cez Ukrajinu so zvýšením poplatkami za tranzit.", "Ceny plynu rastú od jesene 2021", "Cena plynu na burze sa v posledných rokoch výrazne zvyšovali, rozhodnutie Ukrajiny však v tomto vývoji hralo vedľajšiu rolu.", "Európske ceny plynu začali výrazne rásť už na jeseň 2021, čo bolo spôsobené viacerými faktormi vrátane geopolitických napätí a manipulácií s dodávkami zo strany Ruska. Gazprom neplnil európske zásobníky plynu, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny.", "V decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne, pričom plyn prúdil reverzne z Nemecka do Poľska.", "Viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2.", "Problém s dodávkami plynu mala ruská strana aj po začiatku invázie na Ukrajinu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.", "Zdroj: Trading Economics", "Ruský Gazprom znížil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 na 40 % kapacity v júni 2022 a následne na 20 % v júli 2022, čo odôvodnil technickými problémami. Tieto kroky viedli k nárastu cien plynu na európskych trhoch, pričom v auguste 2022 dosiahli ceny historické maximá. Európska komisia vtedy uviedla , že Rusko využíva plyn ako politický nástroj, keďže by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["vypršala", "avizoval", "uviedol", "podmienilo", "informovala", "vzrástli", "klesol", "predával", "prekročili", "stúpli", "pokúsila", "Trading Economics", "odvíja", "preprava", "rásť", "neplnil", "zastavili", "tvrdili", "Trading Economics", "znížil", "dosiahli", "uviedla"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.interfax.ru/russia/1000863", "https://dennikn.sk/4402327/tyzdnovy-newsfilter-putin-poprel-ficovu-verziu-o-plyne-styri-dni-po-jeho-navsteve-kremla/#:~:text=%C4%8Co%20povedal%20Putin,hodnote%20nieko%C4%BEk%C3%BDch%20mili%C3%A1rd.", "https://kyivindependent.com/european-gas-prices-rise-after-russian-gas-transit-through-ukraine-halts/", "https://kyivindependent.com/european-gas-prices-rise-after-russian-gas-transit-through-ukraine-halts/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96189221-preco-vyroky-fica-o-plyne-nesedia-jeho-cena-klesa-aj-bez-ruska-trhom-pohla-turecka-tepna-putina", "https://www.trend.sk/spravy/cena-plynu-pre-europsky-trh-presiahla-300-eur-megawatthodinu", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/737089-ceny-plynu-pre-europu-stupli-do-nebies-moze-za-to-udajny-pokus-zautocit-na-plynovod-turkstream/", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-tried-attack-turkstream-pipeline-infrastructure-southern-russia-moscow-2025-01-13/", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://index.sme.sk/c/23430154/plyn-rusko-ukrajina-dodavky-cena.html", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://www.ta3.com/clanok/222421/plynovod-jamal-funguje-v-reverznom-rezime-uz-siedmy-den-plyn-prudi-z-nemecka-do-polska", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96039081-nord-stream-1-zostane-mimo-prevadzky-udrzba-odhalila-nedostatky-pri-turbine", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://e.dennikn.sk/minuta/2996842"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:12.321939+00:00"}
{"id": "49565", "numeric_id": 49565, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49565", "speaker": "Zuzana Števulová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-stevulova", "statement": "Sú tam napr. podmienky (pozn. v novom zákone o RTVS), ktoré vylučujú súčasného riaditeľa, aby vôbec znova kandidoval na túto funkciu alebo kandidoval na funkciu člena rady, pretože takýto človek alebo teda členom tejto rady nemôže byť človek, ktorý absolvoval osobný bankrot.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase obsahuje podmienku týkajúcu sa osobného bankrotu. Súčasný riaditeľ RTVS, ktorý v minulosti absolvoval osobný bankrot, je na základe týchto podmienok vylúčený z kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nOsobný bankrot je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba, podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže oddlžiť od svojich dlhov. Súčasný riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal vypísaný konkurz o oddlžení 29. mája 2020. Dlh súvisel s pôžičkou na záchranu rádia Twist, za ktorú ručil vlastným majetkom.\n\nVládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ktorý vláda schválila 24. apríla 2024 uvádza, že:\n\n„Za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka […], voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu […]” ( § 12 ods. 1 );\n\na\n\n“Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá […] spĺňa podmienku, že voči nej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu” ( § 12 ods. 1 b ).\n\nPodmienky nového zákona teda súčasného riaditeľa RTVS vylučujú z možnej kandidatúry na člena rady a generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase obsahuje podmienku týkajúcu sa osobného bankrotu. Súčasný riaditeľ RTVS, ktorý v minulosti absolvoval osobný bankrot, je na základe týchto podmienok vylúčený z kandidatúry. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Osobný bankrot je zákonom upravený proces, ktorým sa fyzická osoba, podnikateľ alebo fyzická osoba nepodnikateľ môže oddlžiť od svojich dlhov. Súčasný riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal vypísaný konkurz o oddlžení 29. mája 2020. Dlh súvisel s pôžičkou na záchranu rádia Twist, za ktorú ručil vlastným majetkom.", "Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, ktorý vláda schválila 24. apríla 2024 uvádza, že:", "„Za člena rady možno vymenovať alebo zvoliť odborníka […], voči ktorému nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu […]” ( § 12 ods. 1 );", "a", "“Za generálneho riaditeľa možno zvoliť fyzickú osobu, ktorá […] spĺňa podmienku, že voči nej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o jeho oddlžení podľa osobitného predpisu” ( § 12 ods. 1 b ).", "Podmienky nového zákona teda súčasného riaditeľa RTVS vylučujú z možnej kandidatúry na člena rady a generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a rozhlasu."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zákonom", "konkurz", "súvisel", "schválila", "§ 12 ods. 1", "§ 12 ods. 1 b"], "url": ["https://www.centrumpravnejpomoci.sk/sekcia/7-zakladne-informacie-o-osobnom-bankrote#:~:text=%E2%80%9EOsobn%C3%BD%20bankrot%E2%80%9C%C2%A0je%20z%C3%A1konom%20upraven%C3%BD%20proces%2C%20ktor%C3%BDm%20sa%20fyzick%C3%A1%20osoba%20podnikate%C4%BE%20alebo%20fyzick%C3%A1%20osoba%20nepodnikate%C4%BE%20m%C3%B4%C5%BEe%20oddl%C5%BEi%C5%A5%20od%20svojich%20dlhov.", "https://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/konanieDetail.xhtml?konanieId=51961", "https://dennikn.sk/minuta/3883731/#:~:text=Dlh%20s%C3%BAvisel%20s%C2%A0t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20si%20po%C5%BEi%C4%8Dal%20peniaze%20na%20z%C3%A1chranu%20r%C3%A1dia%20Twist%2C%20ktor%C3%A9%20sa%20nesk%C3%B4r%20premenovalo%20na%20r%C3%A1dio%20Viva.", "https://domov.sme.sk/c/23321115/vlada-schvalila-zakon-o-rtvs-vznikne-slovenska-televizia-a-rozhlas.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=545541#:~:text=(1)-,Za,)%20a%20je%20bez%C3%BAhonn%C3%BD,-.", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=545541#:~:text=b)-,m%C3%A1,predpisu,-%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:28.259081+00:00"}
{"id": "vr28300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28300", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V tomto roku sa veľa vecí potvrdilo, že počas sezónnych prác pribúda dohodárov. Veď od začiatku roka ich pribudlo 100 000", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Sociálnej poisťovne bolo k 31. augustu 2014 evidovaných 461 065 dohodárov. Demagog.SK nepozná stav počtu dohodárov, ktorý eviduje Sociálna poisťovňa v januári 2014. Na portáli Sociálnej poisťovne sa nachádza len údaj z augusta 2014. Faktom však je, že číslo 100-tisíc dohodárov nemusí byť nesprávne, keďže podľa INESS hovoril, že medzi februárom a júnom v minulých rokoch stúpol počet uzatvorených dohôd o takmer zhodne o 85 tisíc (2012) a 83 tisíc (2013). Pre chýbajúce dáta za január 2014 hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Sociálnej poisťovne bolo k 31. augustu 2014 evidovaných 461 065 dohodárov. Demagog.SK nepozná stav počtu dohodárov, ktorý eviduje Sociálna poisťovňa v januári 2014. Na portáli Sociálnej poisťovne sa nachádza len údaj z augusta 2014. Faktom však je, že číslo 100-tisíc dohodárov nemusí byť nesprávne, keďže podľa INESS hovoril, že medzi februárom a júnom v minulých rokoch stúpol počet uzatvorených dohôd o takmer zhodne o 85 tisíc (2012) a 83 tisíc (2013). Pre chýbajúce dáta za január 2014 hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej", "uzatvorených"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-ako-postupovat-pri-zamestnavani-dohodarov/48411s58976c", "http://blog.etrend.sk/iness/zmrzaceni-dohodari-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:21.538476+00:00"}
{"id": "49827", "numeric_id": 49827, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49827", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Na tom si robili politickú kampaň všetci tí, ktorí dneska tvoria vládnu koalíciu,  že sa vymedzovali voči predchodcom, že zlepenec, rozhádaní, nefungujú a pod.  a dnes sme svedkami toho, že majú tesnú väčšinu jedného hlasu, rozpočet im náhodou prešiel 79. Zákony im prechádzajú 76 hlasmi. (...) Občas nie sú uznášaniaschopní, lebo sa niekto postaví na zadné, ako napr. pán kolega Migaľ.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia vládnej garnitúry v minulosti kritizovali vládu pre hádky či chaos, súčasnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi koaličnými stranami ale aj medzi predstaviteľmi jednotlivých klubov. Niekoľkým rebelujúcim poslancom vládnej koalície sa podarilo pri viacerých zákonoch zablokovať parlament. Situácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu. Navyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť na viacerých personálnych nomináciách. Výrok Tomáša Szalaya preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nKeď boli predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry v opozícii kritizovali vtedajšiu vládu pre jej spory, ktoré prenikali na verejnosť, chaos pri vládnutí či neschopnosť sa dohodnúť. Viacerí predstavitelia hovorili o „vláde chaosu“, líder opozície Fico ju označil pojmom zlepenec , ktorým v minulosti označoval vládu Ivety Radičovej.\n\nSúčasnej vládnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi predstaviteľmi jednotlivých strán. Mediálne odkazy si posielajú najmä predstavitelia Hlasu a SNS.\n\nNezhody však nie sú len v koalícii ale aj v rámci jednotlivých poslaneckých klubov. Ostré slová padali najmä v spore medzi poslancami okolo Rudolfa Huliaka a Andrejom Dankom.\n\nNezhody sa, napriek opakovaným uisteniam premiéra, pretavili aj do problémov pri presadzozvaní zákonov.\n\nS vládnou koalíciou prestali hlasovať traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, vláda tak mohla naisto počítať len zo 76 hlasmi, čo predstavuje krehkú väčšinu.\n\nNeskôr začali nesúhlas s niektorými návrhmi prejavovať poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa, ktorí už predtým v septembri nehlasovali za odvolanie Michala Šimečku z postu predsedu parlamentu.\n\nPoslanci okolo Migaľa sa niekoľkokrát odmietli prezentovať pri hlasovaní, následkom čoho nebol parlament uznášaniaschopný.\n\nSituácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu.\n\nNavyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť ani na personálnych nomináciách. Voľbu predsedu parlamentu, ktorý podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas, blokuje SNS. Ani zaplniť uvoľnenú pozíciu ústavného sudcu nedokáže vládna väčšina už vyše roka. Zhodnúť sa nevie ani na voľbe členov rady STVR, bez ktorej zas nemôže byť vymenovaný riaditeľ.\n\nNapriek týmto problémom väčšina zákonov koalícii stále prechádza , rozpočet bol dokonca schválený 79 hlasmi, keďže zaň hlasovali aj rebelujúci poslanci.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia vládnej garnitúry v minulosti kritizovali vládu pre hádky či chaos, súčasnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi koaličnými stranami ale aj medzi predstaviteľmi jednotlivých klubov. Niekoľkým rebelujúcim poslancom vládnej koalície sa podarilo pri viacerých zákonoch zablokovať parlament. Situácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu. Navyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť na viacerých personálnych nomináciách. Výrok Tomáša Szalaya preto hodnotíme ako pravdivý.", "Keď boli predstavitelia súčasnej vládnej garnitúry v opozícii kritizovali vtedajšiu vládu pre jej spory, ktoré prenikali na verejnosť, chaos pri vládnutí či neschopnosť sa dohodnúť. Viacerí predstavitelia hovorili o „vláde chaosu“, líder opozície Fico ju označil pojmom zlepenec , ktorým v minulosti označoval vládu Ivety Radičovej.", "Súčasnej vládnej koalícii sú však po roku vládnutia vyčítané podobné nedostatky. V posledných mesiacoch sme boli svedkami viacerých slovných výmen medzi predstaviteľmi jednotlivých strán. Mediálne odkazy si posielajú najmä predstavitelia Hlasu a SNS.", "Nezhody však nie sú len v koalícii ale aj v rámci jednotlivých poslaneckých klubov. Ostré slová padali najmä v spore medzi poslancami okolo Rudolfa Huliaka a Andrejom Dankom.", "Nezhody sa, napriek opakovaným uisteniam premiéra, pretavili aj do problémov pri presadzozvaní zákonov.", "S vládnou koalíciou prestali hlasovať traja poslanci okolo Rudolfa Huliaka, vláda tak mohla naisto počítať len zo 76 hlasmi, čo predstavuje krehkú väčšinu.", "Neskôr začali nesúhlas s niektorými návrhmi prejavovať poslanci Hlasu okolo Samuela Migaľa, ktorí už predtým v septembri nehlasovali za odvolanie Michala Šimečku z postu predsedu parlamentu.", "Poslanci okolo Migaľa sa niekoľkokrát odmietli prezentovať pri hlasovaní, následkom čoho nebol parlament uznášaniaschopný.", "Situácia vyústila až do bodu, že vládna koalícia bola nútená viaceré návrhy preložiť až na februárovú schôdzu.", "Navyše sa koalícia dlhodobo nevie dohodnúť ani na personálnych nomináciách. Voľbu predsedu parlamentu, ktorý podľa koaličnej zmluvy patrí strane Hlas, blokuje SNS. Ani zaplniť uvoľnenú pozíciu ústavného sudcu nedokáže vládna väčšina už vyše roka. Zhodnúť sa nevie ani na voľbe členov rady STVR, bez ktorej zas nemôže byť vymenovaný riaditeľ.", "Napriek týmto problémom väčšina zákonov koalícii stále prechádza , rozpočet bol dokonca schválený 79 hlasmi, keďže zaň hlasovali aj rebelujúci poslanci."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["kritizovali", "vládu", "pre", "predstavitelia", "hovorili", "zlepenec", "označoval", "odkazy", "posielajú", "Ostré slová", "padali", "uisteniam", "prestali", "hlasovať", "nehlasovali", "niekoľkokrát", "odmietli", "viaceré", "blokuje", "zaplniť", "Zhodnúť", "prechádza", "schválený"], "url": ["https://www.facebook.com/robertficosk/posts/chaos-a-cirkus-sa-pri-moci-zabet%C3%B3noval-do-309-ale-smer-sd-p%C3%B4jde-tak-tvrdo-%C5%BEe-z-n/755189432632026/", "https://www.ta3.com/clanok/231472/chaos-zmatok-a-zlyhanie-tak-zhodnotil-pellegrini-prvy-polcas-vlady", "https://www.facebook.com/watch/?v=563873871162647", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=736426201172110&id=100044142110660&set=a.250840279730707", "https://www.sns.sk/spojili-sme-sa-ako-svatoplukove-pruty/#:~:text=Lebo%20SNS%20chce%2C%20aby%20u%C5%BE%20na%20Slovensku%20%C4%8Falej%20nepokra%C4%8Dovala%20vl%C3%A1da%20chaosu%2C%20nesk%C3%BAsenosti%20a%20bezn%C3%A1deje!", "https://hnonline.sk/slovensko/2325112-fico-koalicni-partneri-ustupili-sialenemu-navrhu-matovicovi-dali-este-vacsiu-moc-ako-mal-doteraz?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR3ARyRSr9G9FpGHDZXdY7VNrVGGfvoTm6C44mIhZSZ8xIYncjwS5QG6ayk_aem_A-mQeQOn2pC6VFVgvqawMw", "https://dennikn.sk/858728/fico-chcel-stabilitu-a-za-zlepenec-sa-vysmieval-sa-dzurindovi-aj-radicovej-teraz-mu-danko-hrozi-koncom/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/928048-spory-v-koalicii-vrcholia-hlas-kladie-podmienky-premier-mlci-opozicia-chce-situaciu-riesit-referendom", "https://www.ta3.com/clanok/971831/kto-moze-za-spory-v-koalicii-danko-nasiel-vinnikov-tvrdi-ze-vztah-prezidenta-a-premiera-nie-je-dobry-hlas-reaguje", "https://dennikn.sk/4278473/kriza-v-koalicii-huliak-si-pyta-ministerstvo-fico-sa-vyhraza-nasadenim-spravodajskych-sluzieb/?ref=mwat", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/725928-danko-verzus-huliak-ohrozi-spor-v-sns-vladnu-koaliciu-o-rebelii-nevedel-nikto-hlas-tajne-dohody-odmieta/", "https://www.noviny.sk/politika/989125-fico-odmieta-krizu-v-koalicii-chce-zmenit-politicky-system-na-slovensku", "https://hnonline.sk/slovensko/96176659-huliak-v-parlamente-zablokoval-koalicnu-vaecsinu-taraba-hovori-o-vypalovani", "https://www.noviny.sk/993071-vlada-huliak-a-spol-je-problem-sns-opakuju-ministri-za-hlas-sd", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-o-simeckovi-nehlasovali-migal-a/822920-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/938190-parlament-odhlasoval-len-niekolko-navrhov-potom-ho-zablokoval-poslanec-z-hlasu", "https://www.ta3.com/clanok/970401/parlament-sa-zablokoval-pri-zakonoch-z-dielne-sns-na-hlasovani-chybali-huliakovci-a-dvojica-poslancov-hlasu", "https://dennikn.sk/minuta/4351982/", "https://domov.sme.sk/c/23419838/rada-stvr-hlas-sns.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/YCyMUkv/na-post-sudkyne-ustavneho-sudu-sa-prihlasila-opat-len-livia-trellova-plenum-caka-volba/", "https://dennikn.sk/4331964/koalicia-s-nestabilnou-vacsinou-svoje-problemy-odsuva-migalovu-rebeliu-prelozili-o-tyzden-personalne-spory-na-neurcito/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=536#current", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/939182-poslanci-schvalili-navrh-statneho-rozpoctu-na-buduci-rok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:20.363350+00:00"}
{"id": "vr28364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28364", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Oni sa rozhodli ísť do dane z pridanej hodnoty a bol som vtedy poslancom Národnej rady a vyjadroval som sa k týmto veciam a poviem vám to, čo som povedal vtedy, že cesta späť nevedie.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kažimír v rozprave v NR SR dňa 30. novembra 2010, teda v deň, kedy sa hlasovalo o zvyšovaní dane z pridanej hodnoty z 19% na 20% jednoznačne vyhlásil nesúhlas s týmto zvyšovaním dane avšak netvrdil, že cesta späť nevedie.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír v rozprave v NR SR dňa 30. novembra 2010, teda v deň, kedy sa hlasovalo o zvyšovaní dane z pridanej hodnoty z 19% na 20% jednoznačne vyhlásil nesúhlas s týmto zvyšovaním dane avšak netvrdil, že cesta späť nevedie."], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["2013", "TU"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teina200", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=235604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:18.178879+00:00"}
{"id": "vr37074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37074", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Je tam jediná výnimka a to je tá, keď v situácii, keď ten človek sa v tej krajine narodil alebo keď má manželku z tej danej krajiny alebo teda manžela. A to sú jediné dve výnimky, ktoré v súčasnom právnom stave sú. (v Slovenskom \"odvetnom\" zákone o občianstve, pozn.)", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky s účinnosťou od 17. júla 2010 uvádza dve výnimky . Občan SR slovenské štátne občianstvo nestratí v prípade, ak cudzie občianstvo nadobudol v súvislosti s uzavretím manželstva s občanom iného štátu. Platí to však len za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva. Druhým prípadom, kedy k strate slovenského štátneho občianstva nedochádza je, ak dieťa cudzie štátne občianstvo nadobudne narodením.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky s účinnosťou od 17. júla 2010 uvádza dve výnimky . Občan SR slovenské štátne občianstvo nestratí v prípade, ak cudzie občianstvo nadobudol v súvislosti s uzavretím manželstva s občanom iného štátu. Platí to však len za predpokladu, že cudzie štátne občianstvo manžela nadobudol za trvania spoločného manželstva. Druhým prípadom, kedy k strate slovenského štátneho občianstva nedochádza je, ak dieťa cudzie štátne občianstvo nadobudne narodením."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["výnimky"], "url": ["http://mic.iom.sk/sk/component/content/article/148-od-17-jula-2010-nadobuda-uinnos-novela-zakona-o-tatnom-obianstve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:35.931519+00:00"}
{"id": "vr35431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35431", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...z júna roku 880 je Industria Tue, čiže bolo výročie okrúhle...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bulou Industria Tue v roku 880 povolil pápež Ján VIII. sloviensku bohoslužbu na Veľkej Morave s tým, že sa evanjelium sa malo prečitať najprv po latinsky. Svätopluka a jeho ľud prijal pápež pod ochranu Svätej stolice, a tým ho uznal za rovnocenného kresťanského panovníka v Európe. Zdroj: Škvarna, D. a kol.: Lexikón svetových dejín - 2. vyd. Bratislava. S.21", "analysis_paragraphs": ["Bulou Industria Tue v roku 880 povolil pápež Ján VIII. sloviensku bohoslužbu na Veľkej Morave s tým, že sa evanjelium sa malo prečitať najprv po latinsky. Svätopluka a jeho ľud prijal pápež pod ochranu Svätej stolice, a tým ho uznal za rovnocenného kresťanského panovníka v Európe. Zdroj: Škvarna, D. a kol.: Lexikón svetových dejín - 2. vyd. Bratislava. S.21"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:57.464092+00:00"}
{"id": "vr29550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29550", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Veď len posledné číslo, ktoré bolo zverejnené tento týždeň, pokles počtu eseročiek o 9 000.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Mihál pravdepodobne referuje k článku z Hospodárskych Novín , kde sa píše o zániku až 9000 firiem v roku 2014. No graf pri článku aj údaje Štatistického úradu ukazujú, že celkový p očet eseročiek sa v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 zvýšil. Mihál nesprávne interpretuje štatistiku. Keďže Jozef Mihál hovorí o celkovom počte spoločností s ručeným obmedzením, nie o počte zaniknutých podnikov, hodnotíme výrok ako zaavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál pravdepodobne referuje k článku z Hospodárskych Novín , kde sa píše o zániku až 9000 firiem v roku 2014. No graf pri článku aj údaje Štatistického úradu ukazujú, že celkový p očet eseročiek sa v roku 2014 v porovnaní s rokom 2013 zvýšil. Mihál nesprávne interpretuje štatistiku. Keďže Jozef Mihál hovorí o celkovom počte spoločností s ručeným obmedzením, nie o počte zaniknutých podnikov, hodnotíme výrok ako zaavádzajúci."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych Novín", "graf", "Štatistické úradu"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vysledok-licencii-minus-9000-firiem-741716", "http://hnonline.sk/sites/default/files/images/article/201504/vyvoj_zakladania.jpg", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i91B80FAB0C844B7582D7372910717CFF%22)&ui.name=Ekonomick%C3%A9%20subjekty%20pod%C4%BEa%20vybran%C3%BDch%20pr%C3%A1vnych%20foriem%20a%20%C5%A0tatistickej%20klasifik%C3%A1cie%20ekonomick%C3%BDch%20%C4%8Dinnost%C3%AD%20k%2031.%2012.%20%5bog1002rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:54.746707+00:00"}
{"id": "vr31853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31853", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán Frešo, v roku 2008, keď prvý krát začala veľká hospodárska kríza pôsobiť aj u nás, po prvý raz sedela rada, kde sedeli aj bankári. A veľmi striktne došlo k dohodám a veľmi jasne sa definoval priestor, kde je úloha štátu.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:20.481059+00:00"}
{"id": "vr37662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37662", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "U nás zároveň platí, že nám stúpa počet živnostníkov s výškou nezamestnanosti v regiónoch, takže mnohí takto riešia svoje zamestnanie, lebo si inak nevedia nájsť prácu.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Relevantné údaje o počte živnostníkov podľa jednotlivých regiónov/krajov sa nám nájsť nepodarilo, preto ich nevieme porovnať s mierou/výškou nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Relevantné údaje o počte živnostníkov podľa jednotlivých regiónov/krajov sa nám nájsť nepodarilo, preto ich nevieme porovnať s mierou/výškou nezamestnanosti."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:02.823687+00:00"}
{"id": "vr31533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31533", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A ešte druhá poznámka, aby som dokončil, vy veľmi dobre viete, že s výnimkou možno dvoch malých, menej trhovo významných bánk na Slovensku, všetky ostatné banky na Slovensku sú súčasťou, keď nie stredoeurópskeho koncernu, nadnárodného, tak celoeurópskeho nadnárodného koncernu.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál SME uvádza päť najväčších bánk za prvý polrok 2011 v tomto poradí: 1.Slovenská sporiteľňa - Erste bank group 2.VÚB - Intesa SanPaulo 3.Tatra banka - Raiffeisen Bank International 4.ČSOB - KBC Belgicko 5.UniCredit - Unicredit Group Je pravdou, že z 15 bánk na Slovensku 11 patrí európskym a americkým finančným skupinám, v prípade Záručnej a rozvojovej banky je 100% akcionárom Ministerstvo financií Slovenskej republiky, hlavným akcionárom Poštovej banky je Istrokapital SE, Prima banku Slovensko (bývalá Dexia) a Privatbanku vlastní Penta Investments. Ponúkame prehľad slovenských bánk a ich materských spoločností, ako sú uvedené na internetových stránkach jednotlivých bánk. Československá obchodná banka, a.s. - KBC ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. - KBC Belgicko EXIMBANKA SR - Exportno-importná banka - Eximbank USA OTP Banka Slovensko, a. s. - OTP Bank Nyrt. Maďarsko Poštová banka, a.s. - Istrokapital SE Prima banka Slovensko, a. s. - Dexia po novom; Penta investments Privatbanka, a. s. - Penta investments Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. - Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenská sporiteľňa, a. s. , nemecká Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúska Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges.m.b.H. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Raiffeisen Bausparkassen Holding GmbH. Slovenská sporiteľňa, a. s. - Erste bank group Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. - 100% Ministerstvo financií Slovenskej republiky Tatra banka, a. s. - Raiffeisen Bank International UniCredit Bank Slovakia, a. s. - Unicredit Group VOLKSBANK Slovensko, a. s. - rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). 100 % akcionárom VBI je ruská Sberbank Všeobecná úverová banka, a. s. - Intesa San Paulo Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. - Wüstenrot", "analysis_paragraphs": ["Portál SME uvádza päť najväčších bánk za prvý polrok 2011 v tomto poradí: 1.Slovenská sporiteľňa - Erste bank group 2.VÚB - Intesa SanPaulo 3.Tatra banka - Raiffeisen Bank International 4.ČSOB - KBC Belgicko 5.UniCredit - Unicredit Group Je pravdou, že z 15 bánk na Slovensku 11 patrí európskym a americkým finančným skupinám, v prípade Záručnej a rozvojovej banky je 100% akcionárom Ministerstvo financií Slovenskej republiky, hlavným akcionárom Poštovej banky je Istrokapital SE, Prima banku Slovensko (bývalá Dexia) a Privatbanku vlastní Penta Investments. Ponúkame prehľad slovenských bánk a ich materských spoločností, ako sú uvedené na internetových stránkach jednotlivých bánk. Československá obchodná banka, a.s. - KBC ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. - KBC Belgicko EXIMBANKA SR - Exportno-importná banka - Eximbank USA OTP Banka Slovensko, a. s. - OTP Bank Nyrt. Maďarsko Poštová banka, a.s. - Istrokapital SE Prima banka Slovensko, a. s. - Dexia po novom; Penta investments Privatbanka, a. s. - Penta investments Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. - Slovenská štátna sporiteľňa, š. p. ú. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenská sporiteľňa, a. s. , nemecká Bausparkasse Schwäbisch Hall AG a rakúska Raiffeisen Bausparkassen Managementservice und Beteiligungsges.m.b.H. - v súčasnosti pôsobí pod názvom Raiffeisen Bausparkassen Holding GmbH. Slovenská sporiteľňa, a. s. - Erste bank group Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. - 100% Ministerstvo financií Slovenskej republiky Tatra banka, a. s. - Raiffeisen Bank International UniCredit Bank Slovakia, a. s. - Unicredit Group VOLKSBANK Slovensko, a. s. - rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). 100 % akcionárom VBI je ruská Sberbank Všeobecná úverová banka, a. s. - Intesa San Paulo Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s. - Wüstenrot"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5996881/banky-dobre-zarabali-znasobili-zisky.html#ixzz1sEQsNb7d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:55.953324+00:00"}
{"id": "vr30968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30968", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Toto je účasť poslancov na zasadnutiach NR SR. Za môjho obdobia to bolo takmer 90%. Za obdobia pána Pašku to bolo takmer 86% a za obdobia pána Hrušovského 78%. Toto je výsledok práve toho nekompromisného dodržiavania pravidiel.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa serveru DoTankoch.sk bola v období predsedníctva Pavla Hrušovského (2002-2006) priemerná účasť poslancov na zasadaniach parlamentu 84% . V období predsedníctva Pavla Pašku (2006-2010) 87% a v období Richarda Sulíka (2010-2011) 91% . Pre zaujímavosť, priemerná dochádza v období predsedníctva Jozefa Migaša (1998-2002) bola 63% . Za predchádzajúce obdobia nie sú údaje dostupné. Napriek tomu, že Richard Sulík podhodnotil výsledok z obdobia Pavla Hrušovského, výrok uznávame ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa serveru DoTankoch.sk bola v období predsedníctva Pavla Hrušovského (2002-2006) priemerná účasť poslancov na zasadaniach parlamentu 84% . V období predsedníctva Pavla Pašku (2006-2010) 87% a v období Richarda Sulíka (2010-2011) 91% . Pre zaujímavosť, priemerná dochádza v období predsedníctva Jozefa Migaša (1998-2002) bola 63% . Za predchádzajúce obdobia nie sú údaje dostupné. Napriek tomu, že Richard Sulík podhodnotil výsledok z obdobia Pavla Hrušovského, výrok uznávame ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["DoTankoch.sk", "84%", "87%", "91%", "63%"], "url": ["http://www.dotankoch.sk", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/vladimir-meciar/obdobie/3", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/jan-slota/obdobie/4", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/jan-slota/obdobie/5", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/ivan-lexa/obdobie/2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:04.567120+00:00"}
{"id": "vr30826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30826", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "„Jsem přesvědčen, že dochází k dramatické změně eurozóny z měnové na fiskální unii. Je to dramatická změna podmínek, něco jiného, než odsouhlasili občané v roce 2003 v referendu,“ prohlásil včera (tj. 30.1.2011) v Bruselu premiér Nečas a zopakoval požadavek, že o paktu by se mělo konat všelidové hlasování, a to při přijímání eura.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum o vstupu České republiky k Evropské unii proběhlo 13. a 14. června 2003, přičemž 77,33% procent oprávněných voličů se vyslovilo pro vstup. Za účelem konání referenda byl přijat ad hoc ústavní zákon č. 515/2002 Sb . Podle u vedeného ústavního zákona zněla otázka pro referendum následovně: „ Souhlasíte s tím, aby se Česká republika stala podle smlouvy o přistoupení České republiky k Evropské unii členským státem Evropské unie? “ (Zdroj: Ústavní zákon 515/2002 Sb, 14. listopadu 2002) Smlouva mezi Belgickým královstvím, Dánským královstvím, Spolkovou republikou Německo, Řeckou republikou, Španělským královstvím, Francouzskou republikou, Irskem, Italskou republikou, Lucemburským velkovévodstvím, Nizozemským královstvím, Rakouskou republikou, Portugalskou republikou, Finskou republikou, Švédským královstvím, Spojeným královstvím Velké Británie a Severního Irska (členskými státy Evropské unie) a Českou republikou, Estonskou republikou, Kyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litevskou republikou, Maďarskou republikou, Republikou Malta, Polskou republikou, Republikou Slovinsko, Slovenskou republikou o přistoupení České republiky, Estonské republiky, Kyperské republiky, Lotyšské republiky, Litevské republiky, Maďarské republiky, Republiky Malta, Polské republiky, Republiky Slovinsko a Slovenské republiky k Evropské unii v článku 1 paragrafu 2 uvádí, že „[p] odmínky přijetí a úpravy smluv, na nichž je Unie založena, jež si toto přijetí vyžaduje, jsou stanoveny v aktu připojeném k této smlouvě. Ustanovení uvedeného aktu tvoří nedílnou součást této smlouvy .“ (Zdroj: Smlouva ... o přistoupení k Evropské unii) Podle článku 2 Aktů o přistoupení (.pdf) České republiky, Estonské republiky, Kyperské republiky, Lotyšské republiky, Litevské republiky, Maďarské republiky, Republiky Malta, Polské republiky, Republiky Slovinsko a Slovenské republiky k Evropské se „[o] de dne přistoupení […] ustanovení původních smluv a aktů přijatých orgány Společenství a Evropskou centrální bankou přede dnem přistoupení stávají závaznými pro nové členské státy a uplatňují se v těchto státech za podmínek stanovených v uvedených smlouvách a v tomto aktu .“ Původními smlouvami se dle článku 1 Aktů rozumí a)„ Smlouva o založení Evropského společenství („Smlouva o ES“) a Smlouva o založení Evropského společenství pro atomovou energii („Smlouva o Euratomu“), ve znění pozdějších smluv nebo jiných aktů, které vstoupily v platnost před tímto přistoupením .“ b)„ Smlouva o Evropské unii („Smlouva o EU“), ve znění pozdějších smluv nebo jiných aktů, které vstoupily v platnost před tímto přistoupením .“ (Zdroj: Akty o přistoupení ... k Evropské unii) V době přistoupení ČR k EU pak platil výše uvedené smlouvy ve znění smlouvy z Nice. Podle článku 4 Aktu o přistoupení se „[k] aždý nový členský stát […] účastní hospodářské a měnové unie ode dne přistoupení jako členský stát, na který se vztahuje výjimka .“ (Zdroj: Akty o přistoupení ... k Evropské unii) ČR se přijetím „smlouvy o přistoupení k EU“ stala členem HMU a zavázala se přijmout společnou měnu euro jakmile splní tzv. konvergenční kritéria. Nicméně i v době, kdy je se na ni vztahuje výjimka, je smluvně zavázána dodržovat kritéria Paktu o stabilitě a růstu, avšak není možné vůči ČR uplatňovat sankce. Sankce je možné uplatňovat jen vůči členským státům se společnou měnou euro. Česká národní banka pak se zjednodušením Pakt stability a růstu popisuje následovně: „ Pakt stability a růstu (oficiální, ale neužívaný název je Pakt o stabilitě a růstu) zavazuje členské státy udržovat rozpočty ve střednědobém období blízko vyrovnaným, nebo v přebytku. To členským státům umožňuje počítat s cyklickými fluktuacemi při udržování deficitu veřejných financí pod hranicí 3 % HDP. Deficit nad tímto limitem je považován za nadměrný kromě případů, je-li přechodný a vznikl-li za výjimečných okolností. Tento systém má svoji preventivní a varovnou složku. Prevence je založena na pravidelném dohledu a na systému předběžného varování, což umožňuje provést v případě potřeby nezbytné korekce. Členské státy předkládají své programy stability (země eurozóny), nebo konvergenční programy (země mimo eurozónu), ve kterých si stanovují střednědobé cíle a cestu k jejich dosažení. Programy jsou vyhodnocovány Evropskou komisí (EK). Toto vyhodnocení je podkladem pro stanovisko Rady, která monitoruje realizaci programů. V případě výrazné odchylky od programu předkládá Rada danému členskému státu doporučení, jak takový schodek během určité doby odstranit .“ (Zdroj: ČNB) Petr Nečas v souvislosti s přijetím návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii, ke které ČR nepřipojila svůj podpis, ve svém výroku mluví o tom, že „[j] e to dramatická změna podmínek, něco jiného, než odsouhlasili občané v roce 2003 v referendu .“ Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf) stejně jako Pakt o stabilitě a růstu požaduje po smluvních stranách udržovat vyrovnané či přebytkové rozpočty. Na rozdíl od Paktu o stabilitě a růstu umožňuje strukturální deficit 0,5% HDP při plnění střednědobých cílů nebo 1% HDP u států plnících střednědobé cíle, u nichž je celkové zadlužení výrazně pod 60% HDP a je jen malé riziko udržitelnosti veřejných financí. Smlouva o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii oproti od Paktu o stabilitě a růstu po smluvních stranách, jejich celkový dluh převyšuje 60% HDP, aby tento dluh snižovaly ročně v průměru o 1/20. Další změnou je zavedení automatických sankcí při nedodržení smluvních ustanovení, přičemž k jejich odvrácení je třeba kvalifikované většiny států eurozóny. V Paktu o stabilitě a růstu byla situace opačná, když se pro zahájení řízení o nadměrném schodku veřejných financí musela souhlasit kvalifikovaná většina států společnou měnou eurem. Posledním novým zásadním opatřením je povinnost smluvních stran Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii zavést opatření uvedená v tzv. fiskálním kompaktu (tj. hlavě III, článku 3 Smlouvy) do svých právních řádů, nejlépe ústavní formou. (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii) Na základě výše uvedeného je tak možné s určitými výhradami potvrdit výrok Petra Nečase, že přijetím Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii by došlo k zásadní (jeho slovy „dramatické“) změně podmínek, které občané ČR odsouhlasili v referendu. !!!!!!!Keďže si moje odôvodnenie upravoval, nechcem ti to ničiť a netuším kam dať tú časť s definíciou fiškálnej únie, ktorú od nás chcel Matej. Tak ti ju sem vložím aspoň takto, iný spôsob ma nenapadá, prepáč: Problém může nastat se samotnou definicí fiskální unie. Všeobecná definice považuje fiskální unii za přesun rozhodování o fiskálních a daňových politikách členských států na společné instituce. Podle Joe Weisenthala existuje také rozdíl německého a francouzského vysvětlení pojmu. To německé tvrdí, že ve fiskální unii státy, které se dostanou do rozporu s Paktem stability a růstu budou mít povinnost opustit některé části své fiskální suverenity. Francouzská definice je více změřená na konvergenci v oblasti daňové politiky, sociálních systémů a regulací pracovního trhu. Z fiskálního hlediska Pakt upravuje následovné: • Rozpočtový schodek nesmí překročit 3% HDP a deficit veřejných financí musí dosáhnout úroveň pod 60% HDP. • Vládní rozpočty musí být v rovnováze nebo přebytku. Roční strukturální deficit nesmí překročit 0,5% nominálního HDP. Krajiny s úrovní vládního deficitu značně pod 60% a s nízkým rizikem ohrožení dlouhodobé udržitelnosti veřejných financí můžou dosáhnout strukturální deficit ve výšce maximálně 1,0% HDP. • Toto pravidlo se stane součástí národních právních systémů na ústavní nebo ekvivalentní úrovni. Zároveň dojde k zavedení korekčního mechanizmu v případě odchylky, a to na základě principů navržených EK. Ověření tohoto pravidla na vnitrostátní úrovni bude v kompetenci Soudního dvora. • Členské státy budou muset přijmout opatření, které jsou nevyhnuté pro dobré fungování eurozóny za účelem plnění cílů jako posilnění konkurenceschopnosti, podpory zaměstnanosti a přispívaní udržitelnosti veřejných financí a posilnění finanční stability. Největší ekonomické reformy by měli být prodiskutované popředu, a v případě nutnosti koordinované mezi členy a s institucemi EU. • Realizace programu a ročních rozpočtových plánů v souladu s paktem bude kontrolována EK a Radou. • Krajiny eurozóny a předseda EK se budou scházet nejméně dvakrát za rok, nečlenové se budou moci zúčastnit alespoň jednou za rok. Vzhledem na koordinaci rozpočtových programů a plánů a kontrolu jejich zavedení EK a Radou, můžeme hovořit o společné fiskální politice. V případě federálních struktur se otvírá otázka, jestli vytváří tzv. Eurosummity něco jako orgán složený z hlav států a vlád zemí eurozóny. Soudní dvůr se však svými kompetencemi kontroly a trestání členů se tímto orgánem jeví. V oblasti daňové politiky však k unifikaci zatím nedochází. Samotná EK se po summitu v prosinci 2011 zabývajícím se přípravou tohoto paktu vyjádřila , že dochází k nastoupení na cestu směrem k fiskální unii, samotný pakt za přechod k fiskální unii však neoznačila.", "analysis_paragraphs": ["Referendum o vstupu České republiky k Evropské unii proběhlo 13. a 14. června 2003, přičemž 77,33% procent oprávněných voličů se vyslovilo pro vstup. Za účelem konání referenda byl přijat ad hoc ústavní zákon č. 515/2002 Sb . Podle u vedeného ústavního zákona zněla otázka pro referendum následovně: „ Souhlasíte s tím, aby se Česká republika stala podle smlouvy o přistoupení České republiky k Evropské unii členským státem Evropské unie? “ (Zdroj: Ústavní zákon 515/2002 Sb, 14. listopadu 2002) Smlouva mezi Belgickým královstvím, Dánským královstvím, Spolkovou republikou Německo, Řeckou republikou, Španělským královstvím, Francouzskou republikou, Irskem, Italskou republikou, Lucemburským velkovévodstvím, Nizozemským královstvím, Rakouskou republikou, Portugalskou republikou, Finskou republikou, Švédským královstvím, Spojeným královstvím Velké Británie a Severního Irska (členskými státy Evropské unie) a Českou republikou, Estonskou republikou, Kyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litevskou republikou, Maďarskou republikou, Republikou Malta, Polskou republikou, Republikou Slovinsko, Slovenskou republikou o přistoupení České republiky, Estonské republiky, Kyperské republiky, Lotyšské republiky, Litevské republiky, Maďarské republiky, Republiky Malta, Polské republiky, Republiky Slovinsko a Slovenské republiky k Evropské unii v článku 1 paragrafu 2 uvádí, že „[p] odmínky přijetí a úpravy smluv, na nichž je Unie založena, jež si toto přijetí vyžaduje, jsou stanoveny v aktu připojeném k této smlouvě. Ustanovení uvedeného aktu tvoří nedílnou součást této smlouvy .“ (Zdroj: Smlouva ... o přistoupení k Evropské unii) Podle článku 2 Aktů o přistoupení (.pdf) České republiky, Estonské republiky, Kyperské republiky, Lotyšské republiky, Litevské republiky, Maďarské republiky, Republiky Malta, Polské republiky, Republiky Slovinsko a Slovenské republiky k Evropské se „[o] de dne přistoupení […] ustanovení původních smluv a aktů přijatých orgány Společenství a Evropskou centrální bankou přede dnem přistoupení stávají závaznými pro nové členské státy a uplatňují se v těchto státech za podmínek stanovených v uvedených smlouvách a v tomto aktu .“ Původními smlouvami se dle článku 1 Aktů rozumí a)„ Smlouva o založení Evropského společenství („Smlouva o ES“) a Smlouva o založení Evropského společenství pro atomovou energii („Smlouva o Euratomu“), ve znění pozdějších smluv nebo jiných aktů, které vstoupily v platnost před tímto přistoupením .“ b)„ Smlouva o Evropské unii („Smlouva o EU“), ve znění pozdějších smluv nebo jiných aktů, které vstoupily v platnost před tímto přistoupením .“ (Zdroj: Akty o přistoupení ... k Evropské unii) V době přistoupení ČR k EU pak platil výše uvedené smlouvy ve znění smlouvy z Nice. Podle článku 4 Aktu o přistoupení se „[k] aždý nový členský stát […] účastní hospodářské a měnové unie ode dne přistoupení jako členský stát, na který se vztahuje výjimka .“ (Zdroj: Akty o přistoupení ... k Evropské unii) ČR se přijetím „smlouvy o přistoupení k EU“ stala členem HMU a zavázala se přijmout společnou měnu euro jakmile splní tzv. konvergenční kritéria. Nicméně i v době, kdy je se na ni vztahuje výjimka, je smluvně zavázána dodržovat kritéria Paktu o stabilitě a růstu, avšak není možné vůči ČR uplatňovat sankce. Sankce je možné uplatňovat jen vůči členským státům se společnou měnou euro. Česká národní banka pak se zjednodušením Pakt stability a růstu popisuje následovně: „ Pakt stability a růstu (oficiální, ale neužívaný název je Pakt o stabilitě a růstu) zavazuje členské státy udržovat rozpočty ve střednědobém období blízko vyrovnaným, nebo v přebytku. To členským státům umožňuje počítat s cyklickými fluktuacemi při udržování deficitu veřejných financí pod hranicí 3 % HDP. Deficit nad tímto limitem je považován za nadměrný kromě případů, je-li přechodný a vznikl-li za výjimečných okolností. Tento systém má svoji preventivní a varovnou složku. Prevence je založena na pravidelném dohledu a na systému předběžného varování, což umožňuje provést v případě potřeby nezbytné korekce. Členské státy předkládají své programy stability (země eurozóny), nebo konvergenční programy (země mimo eurozónu), ve kterých si stanovují střednědobé cíle a cestu k jejich dosažení. Programy jsou vyhodnocovány Evropskou komisí (EK). Toto vyhodnocení je podkladem pro stanovisko Rady, která monitoruje realizaci programů. V případě výrazné odchylky od programu předkládá Rada danému členskému státu doporučení, jak takový schodek během určité doby odstranit .“ (Zdroj: ČNB) Petr Nečas v souvislosti s přijetím návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii, ke které ČR nepřipojila svůj podpis, ve svém výroku mluví o tom, že „[j] e to dramatická změna podmínek, něco jiného, než odsouhlasili občané v roce 2003 v referendu .“ Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii (.pdf) stejně jako Pakt o stabilitě a růstu požaduje po smluvních stranách udržovat vyrovnané či přebytkové rozpočty. Na rozdíl od Paktu o stabilitě a růstu umožňuje strukturální deficit 0,5% HDP při plnění střednědobých cílů nebo 1% HDP u států plnících střednědobé cíle, u nichž je celkové zadlužení výrazně pod 60% HDP a je jen malé riziko udržitelnosti veřejných financí. Smlouva o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii oproti od Paktu o stabilitě a růstu po smluvních stranách, jejich celkový dluh převyšuje 60% HDP, aby tento dluh snižovaly ročně v průměru o 1/20. Další změnou je zavedení automatických sankcí při nedodržení smluvních ustanovení, přičemž k jejich odvrácení je třeba kvalifikované většiny států eurozóny. V Paktu o stabilitě a růstu byla situace opačná, když se pro zahájení řízení o nadměrném schodku veřejných financí musela souhlasit kvalifikovaná většina států společnou měnou eurem. Posledním novým zásadním opatřením je povinnost smluvních stran Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii zavést opatření uvedená v tzv. fiskálním kompaktu (tj. hlavě III, článku 3 Smlouvy) do svých právních řádů, nejlépe ústavní formou. (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii) Na základě výše uvedeného je tak možné s určitými výhradami potvrdit výrok Petra Nečase, že přijetím Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii by došlo k zásadní (jeho slovy „dramatické“) změně podmínek, které občané ČR odsouhlasili v referendu. !!!!!!!Keďže si moje odôvodnenie upravoval, nechcem ti to ničiť a netuším kam dať tú časť s definíciou fiškálnej únie, ktorú od nás chcel Matej. Tak ti ju sem vložím aspoň takto, iný spôsob ma nenapadá, prepáč: Problém může nastat se samotnou definicí fiskální unie. Všeobecná definice považuje fiskální unii za přesun rozhodování o fiskálních a daňových politikách členských států na společné instituce. Podle Joe Weisenthala existuje také rozdíl německého a francouzského vysvětlení pojmu. To německé tvrdí, že ve fiskální unii státy, které se dostanou do rozporu s Paktem stability a růstu budou mít povinnost opustit některé části své fiskální suverenity. Francouzská definice je více změřená na konvergenci v oblasti daňové politiky, sociálních systémů a regulací pracovního trhu. Z fiskálního hlediska Pakt upravuje následovné: • Rozpočtový schodek nesmí překročit 3% HDP a deficit veřejných financí musí dosáhnout úroveň pod 60% HDP. • Vládní rozpočty musí být v rovnováze nebo přebytku. Roční strukturální deficit nesmí překročit 0,5% nominálního HDP. Krajiny s úrovní vládního deficitu značně pod 60% a s nízkým rizikem ohrožení dlouhodobé udržitelnosti veřejných financí můžou dosáhnout strukturální deficit ve výšce maximálně 1,0% HDP. • Toto pravidlo se stane součástí národních právních systémů na ústavní nebo ekvivalentní úrovni. Zároveň dojde k zavedení korekčního mechanizmu v případě odchylky, a to na základě principů navržených EK. Ověření tohoto pravidla na vnitrostátní úrovni bude v kompetenci Soudního dvora. • Členské státy budou muset přijmout opatření, které jsou nevyhnuté pro dobré fungování eurozóny za účelem plnění cílů jako posilnění konkurenceschopnosti, podpory zaměstnanosti a přispívaní udržitelnosti veřejných financí a posilnění finanční stability. Největší ekonomické reformy by měli být prodiskutované popředu, a v případě nutnosti koordinované mezi členy a s institucemi EU. • Realizace programu a ročních rozpočtových plánů v souladu s paktem bude kontrolována EK a Radou. • Krajiny eurozóny a předseda EK se budou scházet nejméně dvakrát za rok, nečlenové se budou moci zúčastnit alespoň jednou za rok. Vzhledem na koordinaci rozpočtových programů a plánů a kontrolu jejich zavedení EK a Radou, můžeme hovořit o společné fiskální politice. V případě federálních struktur se otvírá otázka, jestli vytváří tzv. Eurosummity něco jako orgán složený z hlav států a vlád zemí eurozóny. Soudní dvůr se však svými kompetencemi kontroly a trestání členů se tímto orgánem jeví. V oblasti daňové politiky však k unifikaci zatím nedochází. Samotná EK se po summitu v prosinci 2011 zabývajícím se přípravou tohoto paktu vyjádřila , že dochází k nastoupení na cestu směrem k fiskální unii, samotný pakt za přechod k fiskální unii však neoznačila."], "analysis_date": "2012-01-31", "analysis_sources": {"text": ["ústavní zákon č. 515/2002 Sb", "Smlouva", "Aktů o přistoupení", "Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii", "Joe Weisenthala", "Pakt", "vyjádřila"], "url": ["http://www.usoud.cz/clanek/uz_referendum_eu", "http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/696/_s.155/705?docid=118", "http://eur-lex.europa.eu/cs/treaties/dat/12003T/pdf/cs015_l236.pdf", "http://www.european-council.europa.eu/media/579087/treaty.pdf", "http://articles.businessinsider.com/2011-12-08/markets/30488817_1_fiscal-discipline-president-sarkozy-ecb#ixzz1g3efFt9s", "http://www.european-council.europa.eu/media/579087/treaty.pdf", "http://www.european-council.europa.eu/eurozone-governance/features/feature151211-moving-towards-fiscal-union"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:54.302488+00:00"}
{"id": "vr32678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32678", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Komora živnostníkov súhlasila s tými návrhmi, pretože garantujú že ten živnostník napriek tomu ako sa bude snažiť celých 40 rokov, bude ho čakať aspoň o niečo serióznejší dôchodok.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona o sociálnom poistení by mala vyriešiť nízke dôchodky živnostníkov. Tiež je pravdou, že po sérií rokovaní s novelou súhlasili živnostníci v zastúpení Slovenského živnostenského zväzu. SMER-SD sa pokúša problém s nízkymi dôchodkami živnostníkov vyriešiť prostredníctvom zvýšenia odvodov pre živnostníkov. Toto má zabezpečiť schválená v NR SR novela zákona o sociálnom poistení , s ktorou naozaj živnostníci, konkrétne Slovenský živnostenský zväz, súhlasili. SŽZ (18. júna 2012):", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona o sociálnom poistení by mala vyriešiť nízke dôchodky živnostníkov. Tiež je pravdou, že po sérií rokovaní s novelou súhlasili živnostníci v zastúpení Slovenského živnostenského zväzu. SMER-SD sa pokúša problém s nízkymi dôchodkami živnostníkov vyriešiť prostredníctvom zvýšenia odvodov pre živnostníkov. Toto má zabezpečiť schválená v NR SR novela zákona o sociálnom poistení , s ktorou naozaj živnostníci, konkrétne Slovenský živnostenský zväz, súhlasili. SŽZ (18. júna 2012):"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["novela zákona o sociálnom poistení", "SŽZ", "Pravda"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461/znenie-20130101", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/62698-zivnostnikom-hrozia-nizke-dochodky-vlada-im-naordinuje-vyssie-odvody/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:53.562711+00:00"}
{"id": "49059", "numeric_id": 49059, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49059", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Smer odmietol hlasovať za zmenu ústavy v tej istej veci, v ktorej predtým robil referendum za 10 miliónov eur.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanecký klub Smer-SD neodmietol hlasovať za zmenu ústavy v otázke predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady, ale hlasoval proti takej podobe návrhu, ktorý neobsahoval možnosť rozhodnúť o predčasnom skončení na základe referenda. Práve otázka, či by mali mať občania možnosť rozhodnúť v referende o predčasnom skončení volebného obdobia, bola súčasťou referenda, ktoré strana pripravila.\n\nNávrh zákona , ktorým sa mení ústava a umožňuje sa predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady, prešiel tromi čítaniami a hlasovalo sa celkovo desaťkrát, pričom poslanci z klubu Smer-SD, vrátane Juraja Blanára, hlasovali „ za” v šiestich prípadoch. V prvom čítaní podporili pôvodný návrh zákona , pridelenie výborom a skrátenie lehoty k návrhom v rozprave. V druhom čítaní podporili procedurálne návrhy poslancov Borisa Suska (Smer-SD) a Martina Beluského (nezaradený) a námietku poslanca Borisa Suska. Ďalej odmietli a hlasovali proti návrhom poslancov Juraja Šeligu (nezaradený) a Márie Kolíkovej (SaS). Do tretieho čítania išiel návrh zákona s pozmeňujúcim návrhom Márie Kolíkovej, ktorý vypustil možnosť uskutočniť predčasné skončenie volebného obdobia NR SR na základe referenda. Poslanecký klub Smer-SD hlasoval proti takému konečnému zneniu.\n\nReferendum, ktoré sa konalo 21. januára 2023, obsahovalo otázku na možnosť uskutočniť predčasné skončenie volebného obdobia NR SR referendom.\n\nNáklady na referendum boli vyčíslené na viac ako desať miliónov eur a rozdelené medzi štátne rozpočty pre roky 2022 a 2023 .", "analysis_paragraphs": ["Poslanecký klub Smer-SD neodmietol hlasovať za zmenu ústavy v otázke predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady, ale hlasoval proti takej podobe návrhu, ktorý neobsahoval možnosť rozhodnúť o predčasnom skončení na základe referenda. Práve otázka, či by mali mať občania možnosť rozhodnúť v referende o predčasnom skončení volebného obdobia, bola súčasťou referenda, ktoré strana pripravila.", "Návrh zákona , ktorým sa mení ústava a umožňuje sa predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady, prešiel tromi čítaniami a hlasovalo sa celkovo desaťkrát, pričom poslanci z klubu Smer-SD, vrátane Juraja Blanára, hlasovali „ za” v šiestich prípadoch. V prvom čítaní podporili pôvodný návrh zákona , pridelenie výborom a skrátenie lehoty k návrhom v rozprave. V druhom čítaní podporili procedurálne návrhy poslancov Borisa Suska (Smer-SD) a Martina Beluského (nezaradený) a námietku poslanca Borisa Suska. Ďalej odmietli a hlasovali proti návrhom poslancov Juraja Šeligu (nezaradený) a Márie Kolíkovej (SaS). Do tretieho čítania išiel návrh zákona s pozmeňujúcim návrhom Márie Kolíkovej, ktorý vypustil možnosť uskutočniť predčasné skončenie volebného obdobia NR SR na základe referenda. Poslanecký klub Smer-SD hlasoval proti takému konečnému zneniu.", "Referendum, ktoré sa konalo 21. januára 2023, obsahovalo otázku na možnosť uskutočniť predčasné skončenie volebného obdobia NR SR referendom.", "Náklady na referendum boli vyčíslené na viac ako desať miliónov eur a rozdelené medzi štátne rozpočty pre roky 2022 a 2023 ."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona", "prešiel", "podporili", "návrh zákona", "pridelenie výborom", "skrátenie lehoty", "Borisa Suska", "Martina Beluského", "námietku", "Juraja Šeligu", "Márie Kolíkovej", "išiel", "pozmeňujúcim návrhom", "hlasoval", "konalo", "obsahovalo", "2022", "2023"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523814", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8885", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48345", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515685", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48346", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49365", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49366", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49368", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49370", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49369", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49367", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49371", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=519177", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49372", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2023/sk/index.html", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2023/sk/referendova_otazka.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2021/534/20220101_5379300-2.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=519012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:46.164500+00:00"}
{"id": "vr31897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31897", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jednoducho a jasne vyčíslené, že koľko chýba, tento rok 300 miliónov euro a budúci rok 1,5 miliardy eur.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa viacerých dostupných informácií, ktoré sa nám podarilo nájsť sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je 1,5 mld eur a nie 1,8 mld eur, ako uvádza Robert Kaliňák. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami Ivana Mikloša, Petra Kažimíra, Roberta Fica a komentáru Inštitútu finančnej politiky. Toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štáteho rozpočtu. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal , že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári. Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval , že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť. Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Kaliňák však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých dostupných informácií, ktoré sa nám podarilo nájsť sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je 1,5 mld eur a nie 1,8 mld eur, ako uvádza Robert Kaliňák. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami Ivana Mikloša, Petra Kažimíra, Roberta Fica a komentáru Inštitútu finančnej politiky. Toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štáteho rozpočtu. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal , že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári. Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval , že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť. Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Kaliňák však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "uvádza", "informoval", "Pravda", "odhadov"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/miklos-pred-odchodom-vidi-vyssi-rast.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8188", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kazimir-hlada-v-rozpocte-1-5-miliardy-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/vlade-chyba-tento-rok-300-milionov-doq-/sk_ekonomika.asp?c=A120518_085657_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&documentId=7065"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:32.131607+00:00"}
{"id": "vr14729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14729", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Chceme zvyšovať dane jediným firmám, a to sú banky, monopoly energetické, telekomunikačné, a to na 50 %. To, čo týmto získame, Inštitút finančnej politiky vypočítal, postačí na zníženie DPH na všetky potraviny na 10 % a na zvýšenie daňového bonusu všetkým deťom o viac ako 100 % na 500 eur ročne.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nezistili sme žiadnu analýzu IFP, ktorá by analyzovala dopad zvýšenia dane na monopoly. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o prepočet IFP, ktorý sa dal vypracovať Igor Matovič. V rozhovore pre aktuality.sk naznačil 3. februára, že si opatrenie zavedenia 50 % dane pre monopoly dali prepočítať IFP. Vzhľadom na to, že ide pravdepodobne o verejne nezverejnenú analýzu, ktorú sme na stránkach IFP neobjavili, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nezistili sme žiadnu analýzu IFP, ktorá by analyzovala dopad zvýšenia dane na monopoly. Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o prepočet IFP, ktorý sa dal vypracovať Igor Matovič. V rozhovore pre aktuality.sk naznačil 3. februára, že si opatrenie zavedenia 50 % dane pre monopoly dali prepočítať IFP. Vzhľadom na to, že ide pravdepodobne o verejne nezverejnenú analýzu, ktorú sme na stránkach IFP neobjavili, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/313005/matovic-najvacsou-bezpecnostnou-hrozbou-pre-slovensko-bude-ak-zostane-vladnut-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:40.325067+00:00"}
{"id": "vr29134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29134", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Ale tá otázka v skutočnosti vôbec neexistuje preto, lebo vieme moc dobre, že všetky deti do 6 rokov, okrem možno veľmi ťažkých zdravotných stavov, sú u profi rodičoch, kde žijú v normálnej reálnej rodine. Všetky deti do 6 rokov, je to 1 150 detí v roku 2011 to bolo zo 4 600 detí.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od januára 2012 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6-tich rokov. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. K 31. novembru 2011 v detských domovoch vyrastalo 4589 detí a z tohto počtu 1140 detí práve v profesionálnej rodine. Chromík len mierne prekročil počet detí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2012 musí byť do profesionálnej rodiny umiestnené každé dieťa do 6-tich rokov. Ústredie práce chce túto hranicu postupne zvyšovať a umožniť vyrastať v rodinnom prostredí čo najväčšiemu počtu detí. K 31. novembru 2011 v detských domovoch vyrastalo 4589 detí a z tohto počtu 1140 detí práve v profesionálnej rodine. Chromík len mierne prekročil počet detí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["profesionálnej"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/v-profesionalnych-rodinach-su-uz-deti-do-siestich-rokov.html?page_id=144267"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:26.158385+00:00"}
{"id": "47708", "numeric_id": 47708, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47708", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "pán poslanec, že ste zabudli, čo bolo v programovom vyhlásení vlády, ktorú, v ktorej teda vy ste boli tiež ako premiér a tam bola špecializácia sudcov, tam rovnako vlastne táto zmena už bola v samotnom programovom vyhlásení vlády. Exekučný súd bol z toho jedna časť, ale špecializácia, zväčšovanie obvodov do už bolo v samotnom programovom vyhlásení vlády a práve preto už počas vlastne vašej vlády začal veľký projekt spolupráce s komisiou pre justíciu pri Rade Európy a na základe vlastne tohto výsledku, tej správy nezávislých expertov vyplynulo, že je potrebné robiť zmenu.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Špeciálizáciu súdov predpokladalo už programové vyhlásenie vlády, ktorej premiérom bol Peter Pellegrini. Tvrdenie Márie Kollíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniiho bola špecializácia súdov, nie však zväčšovanie obvodov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Peter Pellegrini bol slovenským premiérom od roku 2018 do roku 2020. Jeho vláda vystriedala kabinet Roberta Fica, no ponechala si takmer nezmenené programové vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení sa spomína ja špecializácia sudcov: „Za účelom zrýchlenia súdneho konania, ako aj zvýšenia kvality rozhodovacej činnosti súdov, vláda na základe analýzy pripraví návrh opatrení vrátane opatrení na úrovni malých súdov na vytvorenie podmienok na zvýšenie špecializácie sudcov so zameraním na úroveň prvostupňových všeobecných súdov pri zachovaní náhodného prideľovania súdnych prípadov.” (s.60). V súvislosti so špecializáciou PVV spomína aj možnosť zriadenia exekučného súdu (s.59). Zväčšovanie súdnych obvodov sa však v dokumente nespomína. V roku 2017, teda ešte počas vlády Roberta Fica, Ministerstvo spravodlivosti uzatvorilo zmluvu s Radou Európy na vykonanie auditu slovenských súdov. Audit bol súčasťou väčšieho projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ a vypracovala ho Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Experti z tejto komisie v rozsiahlej správe o slovenskom súdnom systéme o.i. odporúčajú zamerať sa na špecializáciu sudcov a súdov (s. 26, 27). V správe sa tiež uvádza, že „...možnosť dosiahnutia istej miery špecializácie sudcu na existujúcich súdoch, a to aj súbežne s „kauzálnou príslušnosťou“, priamo súvisí s ich veľkosťou: čím väčší je súd, tým vyššia je možnosť priradiť niektorým sudcom len jednu agendu, a to nad rámec makro-kategórií občianskoprávnych a trestných vecí. Toto by sa dalo docieliť dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane v obvode ktoréhokoľvek z 8 krajských súdov by sa niektoré malé okresné súdy mohli zlúčiť do väčších, ale budovy by zostali zachované. Napríklad v obvode krajského súdu v Banskej Bystrici by zostali len 2 alebo 3 okresné súdy (namiesto terajších 8), ale všetkých 8 súdnych budov by zostalo zachovaných a sudcovia v každej budove by sa špecializovali na konkrétnu agendu.“ „ Správa k stavu justície bola verejne predstavená vo februári 2018 a aj na základe výstupov z danej Správy bola ponechaná formulácia o špecializácii sudcov v Programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 (schválené v marci 2018), pričom dosiahnutie špecializácie sa predpokladalo práve zväčšovaním obvodov a spájaním súdov v zmysle odporúčaní,” uviedol pre portál Demagóg.SK hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálizáciu súdov predpokladalo už programové vyhlásenie vlády, ktorej premiérom bol Peter Pellegrini. Tvrdenie Márie Kollíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniiho bola špecializácia súdov, nie však zväčšovanie obvodov. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Peter Pellegrini bol slovenským premiérom od roku 2018 do roku 2020. Jeho vláda vystriedala kabinet Roberta Fica, no ponechala si takmer nezmenené programové vyhlásenie vlády. V programovom vyhlásení sa spomína ja špecializácia sudcov: „Za účelom zrýchlenia súdneho konania, ako aj zvýšenia kvality rozhodovacej činnosti súdov, vláda na základe analýzy pripraví návrh opatrení vrátane opatrení na úrovni malých súdov na vytvorenie podmienok na zvýšenie špecializácie sudcov so zameraním na úroveň prvostupňových všeobecných súdov pri zachovaní náhodného prideľovania súdnych prípadov.” (s.60). V súvislosti so špecializáciou PVV spomína aj možnosť zriadenia exekučného súdu (s.59). Zväčšovanie súdnych obvodov sa však v dokumente nespomína. V roku 2017, teda ešte počas vlády Roberta Fica, Ministerstvo spravodlivosti uzatvorilo zmluvu s Radou Európy na vykonanie auditu slovenských súdov. Audit bol súčasťou väčšieho projektu spolufinancovaného zo zdrojov EÚ a vypracovala ho Európska komisia pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Experti z tejto komisie v rozsiahlej správe o slovenskom súdnom systéme o.i. odporúčajú zamerať sa na špecializáciu sudcov a súdov (s. 26, 27). V správe sa tiež uvádza, že „...možnosť dosiahnutia istej miery špecializácie sudcu na existujúcich súdoch, a to aj súbežne s „kauzálnou príslušnosťou“, priamo súvisí s ich veľkosťou: čím väčší je súd, tým vyššia je možnosť priradiť niektorým sudcom len jednu agendu, a to nad rámec makro-kategórií občianskoprávnych a trestných vecí. Toto by sa dalo docieliť dvoma rôznymi spôsobmi. Na jednej strane v obvode ktoréhokoľvek z 8 krajských súdov by sa niektoré malé okresné súdy mohli zlúčiť do väčších, ale budovy by zostali zachované. Napríklad v obvode krajského súdu v Banskej Bystrici by zostali len 2 alebo 3 okresné súdy (namiesto terajších 8), ale všetkých 8 súdnych budov by zostalo zachovaných a sudcovia v každej budove by sa špecializovali na konkrétnu agendu.“ „ Správa k stavu justície bola verejne predstavená vo februári 2018 a aj na základe výstupov z danej Správy bola ponechaná formulácia o špecializácii sudcov v Programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 (schválené v marci 2018), pričom dosiahnutie špecializácie sa predpokladalo práve zväčšovaním obvodov a spájaním súdov v zmysle odporúčaní,” uviedol pre portál Demagóg.SK hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["bol", "ponechala", "spomína", "uzatvorilo", "bol", "vypracovala", "správe", "Správa"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://dennikn.sk/1072655/pellegriniho-vlada-skopirovala-od-ficovej-aj-stare-sluby-o-uspesnom-predsednictve-ci-obnoveni-ic-vlakov/", "http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2016/04/PVV-SR-2016.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2190", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Nase-sluzby/Nase-projekty/Audit-sudov/Uvod.aspx", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Sprava-k-stavu-justicie.aspx", "https://www.justice.gov.sk/Dokumenty/CEPEJ/Spr%C3%A1va%20CEPEJ.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:30.620022+00:00"}
{"id": "vr25747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25747", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V tomto mesiaci ide do realizácie projekt 28 miliónov eur pre terénne sociálne služby. Ideme prijímať 1 600 nových pracovníkov, ktorí sa budú platiť zo strany štátu. Doteraz k 6 500 ľuďom, ktorí sa zaoberajú touto oblasťou, pribudne odrazu takéto veľké množstvo.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie o takomto projekte, preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jedným z dôvodov je zrejme aj to, že Ján Richter v diskusii neuviedol názov projektu ani iné bližšie informácie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie o takomto projekte, preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jedným z dôvodov je zrejme aj to, že Ján Richter v diskusii neuviedol názov projektu ani iné bližšie informácie."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:49.316086+00:00"}
{"id": "vr30813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30813", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pred pár dňami vyšla správa štúdia tej najdôveryhodnejšej a najautoritatívnejšej inštitúcie v oblasti boja proti korupcií a poslanecký klub Kresťansko-demokratického hnutia vyšiel z tejto štúdie ako klub z najvyšším bodovým ohodnotením, čo sa týka prijímania a presadzovania protikorupčných opatrení.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danú štúdiu vypracovlo Transparency International Slovensko (TIS) ešte v júli 2011, kde hodnotili boj proti korupcii prvého roku vlády I. Radičovej. Štúdia bola vypracovávaná na základe 12 predkladaných zákonov, ktoré obsahovali protikorupčné prvky.\n\nZ danej štúdie vyško skutočne najlepšie KDH, tak ako to spomína R. Procházka. Nasledujú strany SDKÚ, SaS, Most-Híd, SNS a SMER-SD.\n\nZ hodnotených politikov sa najlepšie umiestnil M. Beblavý (SDKÚ), nasledovali O. Dostál (Most-Híd), K. Krnáč (SaS), A. Marcinčin (KDH) a I. Matovič (nezávislý)\n\nRovnako na prvom mieste sa umiestnilo KDH aj v predchádzajúcom rebríčku boja proti korupcií, ktorý taktiež zostavilo TIS , politických strán z apríla 2010, opäť následovaým SDKÚ, SMK, nezávislí, SNS, SMER a HZDS.", "analysis_paragraphs": ["Danú štúdiu vypracovlo Transparency International Slovensko (TIS) ešte v júli 2011, kde hodnotili boj proti korupcii prvého roku vlády I. Radičovej. Štúdia bola vypracovávaná na základe 12 predkladaných zákonov, ktoré obsahovali protikorupčné prvky.", "Z danej štúdie vyško skutočne najlepšie KDH, tak ako to spomína R. Procházka. Nasledujú strany SDKÚ, SaS, Most-Híd, SNS a SMER-SD.", "Z hodnotených politikov sa najlepšie umiestnil M. Beblavý (SDKÚ), nasledovali O. Dostál (Most-Híd), K. Krnáč (SaS), A. Marcinčin (KDH) a I. Matovič (nezávislý)", "Rovnako na prvom mieste sa umiestnilo KDH aj v predchádzajúcom rebríčku boja proti korupcií, ktorý taktiež zostavilo TIS , politických strán z apríla 2010, opäť následovaým SDKÚ, SMK, nezávislí, SNS, SMER a HZDS."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko", "TIS"], "url": ["http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/", "http://www.transparency.sk/vystupy/rebricky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:38.551756+00:00"}
{"id": "vr30862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30862", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica: Dostavba budovy Národného divadla, rekonštrukcia Bratislavského hradu, 600 nových športových ihrísk v obciach", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nová budova Slovenského národného divadla bola dostavaná a slávnostne otvorená 14.4.2007. História výstavby novej budovy však siaha podstatne hlbšie do minulosti a to do roku 1959, kedy vyšiel impulz od vtedajšieho povereníka SNR pre školstvo a mládež Vasiľa Biľaka. Následne bol v roku 1960 schválený návrh výstavby novej budovy SND. Samotná výstavba sa potom začala v roku 1986. V roku 1997 prešlo investorstvo výstavby z SND na Ministerstvo kultúry a v roku 1999 bol na podnet Kňažka pre výstavbu vyčlenený najväčší objem peňazí. V roku 2004 vláda prijala memorandum, v ktorom sa zaviazala budovy dostavať v spolupráci so súkromným investorom, po protestoch umelcov však v roku 2005 rozhodla o dostavaní zo štátnych zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Nová budova Slovenského národného divadla bola dostavaná a slávnostne otvorená 14.4.2007. História výstavby novej budovy však siaha podstatne hlbšie do minulosti a to do roku 1959, kedy vyšiel impulz od vtedajšieho povereníka SNR pre školstvo a mládež Vasiľa Biľaka. Následne bol v roku 1960 schválený návrh výstavby novej budovy SND. Samotná výstavba sa potom začala v roku 1986. V roku 1997 prešlo investorstvo výstavby z SND na Ministerstvo kultúry a v roku 1999 bol na podnet Kňažka pre výstavbu vyčlenený najväčší objem peňazí. V roku 2004 vláda prijala memorandum, v ktorom sa zaviazala budovy dostavať v spolupráci so súkromným investorom, po protestoch umelcov však v roku 2005 rozhodla o dostavaní zo štátnych zdrojov."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["bola", "siaha", "Rekonštrukcia", "Podľa"], "url": ["http://www.snd.sk/?nova-budova-snd", "http://www.archinet.sk/Magazine/Clanok.asp?ClanokID=8&VydanieKOD=77&Magazine=forum", "http://www.bratislava-hrad.sk/sk/rekonstrukcia-hradu/fazy-rekonstrukcie", "http://www.olaf.vlada.gov.sk/8956/prepis-tlacovej-besedy-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-a-splnomocnenca-vlady-sr-pre-mladez-a-sport-dusana-galisa.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:39.079405+00:00"}
{"id": "vr37133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37133", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán predseda Hrušovský, vtedy predseda Národnej rady, aj pán Bugár, ako podpredseda Národnej rady hlasovali za zákon ( zákon o sociálnom poistení pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci Hrušovský a Bugár hlasovali za zákon o sociálnom poistení.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci Hrušovský a Bugár hlasovali za zákon o sociálnom poistení."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13061"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:23.386022+00:00"}
{"id": "vr25506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25506", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sme zaviedli druhú sadzbu, zvýšenú sadzbu 25% pre ľudí s vyššími príjmami nad 3 300 eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 % pre zarábajúcich nad 3300 eur. Konkrétne ide o novelu zákona o dani z príjmov. Vláda R. Fica zvýšila sadzbu dane z prímu nielen pre fyzické osoby zarábajúce nad 3300 eur ale aj pre právnické osoby z 19 % na 23 %. Konkrétne ide o § 15 Sadzba dane: \"Sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok (3300 eur, pozn.) platného životného minima , b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %.“. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 % pre zarábajúcich nad 3300 eur. Konkrétne ide o novelu zákona o dani z príjmov. Vláda R. Fica zvýšila sadzbu dane z prímu nielen pre fyzické osoby zarábajúce nad 3300 eur ale aj pre právnické osoby z 19 % na 23 %. Konkrétne ide o § 15 Sadzba dane: \"Sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok (3300 eur, pozn.) platného životného minima , b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 23 %.“. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "novelu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F395-2012-z-z.p-34954.pdf&ei=twN5UaypHOWN7Ab0noHQCw&usg=AFQjCNHvTeBP5UFRNxvLqQTswXNAPOmDug&sig2=Yp-w2AKmfTWnBVbCFhlO7Q&bvm=bv.45645796,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:42.059069+00:00"}
{"id": "49435", "numeric_id": 49435, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49435", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ukrajina na rozdiel od Československa nemala žiadne zmluvy tohto typu. My sme mali zmluvy so spojencami s Francúzskom a so Spojeným kráľovstvom o tom, že nás budú vždy chrániť. Oni zradili, preto je to mníchovská zrada, pani redaktorka, tak trochu poďme po faktoch. Ukrajina takúto zmluvu ani s nami, ani s Európskou úniou nemala.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajina mala v čase ruskej anexie Krymu v roku 2014 a neskoršej ruskej vojenskej invázie na jej územie v roku 2022 podpísané Budapeštianske memorandum z roku 1994 s Ruskom, Spojenými štátmi americkými a Spojeným kráľovstom, v ktorom sa dané krajiny zaviazali rešpektovať jej územnú celistvosť a politickú nezávislosť. Rusko tento záväzok porušilo. V čase podpisu mníchovskej dohody v roku 1938 nemalo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu obranného charakteru so Spojeným kráľovstvom, ako to uvádza minister Kaliňák. S Fracúzskom malo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu, ktorá krajiny nazaväzovala k vojenskej pomoci v prípade napadnutia, iba ku dohode o ďalšom postupe. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže minister Kaliňák uviedol, že Československo malo so Spojeným kráľovstom aj Francúzskom uzavreté zmluvy o tom, že „nás budú vždy chrániť”, čo nebolo predmetom existujúcich zmlúv. Aj uzavretím mníchovskej dohody aj ruskou anexiou Krymu a vojenskou inváziou na Ukrajinu bola narušená územná celistvosť suverénnych krajín.\n\nČeskoslovenská republika nemala v dobe podpisu Mníchovskej dohody uzavretú obrannú zmluvu s Veľkou Britániou. Spojenecká zmluva s Francúzskom z roku 1924 takisto nemala charakter obrannej zmluvy keďže Francúzsko nezaväzovala poskytnúť vojenskú pomoc Československu v prípade napadnutia. Obe krajiny sa v zmluve zaviazali, že v prípade ohrozenia sa zhodnú na ochranných opatreniach. V mníchovskej dohode z roku 1938 sa predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska dohodli s talianskym diktátorom Mussolinim a nemeckým vodcom Hitlerom na odstúpení časti Československa v prospech Nemecka. Táto dohoda sa nazýva mníchovskou zradou aj napriek tomu, že v čase jej podpisu nemalo Československo žiadne spojenectvo, ktoré by mu garantovalo vojenskú pomoc či ochranu od Francúzska alebo Veľkej Británie. Výsledkom mníchovskej dohody bolo narušenie územnej celistvosti Československa.\n\nPredstavitelia Ukrajiny uzavreli v roku 1994 s predstaviteľmi Ruskej federácie, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie Budapeštianske memorandum. Signatári sa v memorande zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Krajiny sa zaviazali neohrozovať ukrajinské územie a jej politickú nezávislosť. Ďalej sa zaviazali k tomu, že nebudú na Ukrajinu ekonomicky tlačiť pre dosiahnutie vlastných cieľov, či hroziť použitím jadrových zbraní, ktorých sa Ukrajina vzdala. V prípade útoku na Ukrajinu musia dané krajiny situáciu okamžite riešiť na Rade Bezpečnosti OSN (. pdf ). Rusko tento záväzok porušilo v roku 2014 keď anektovalo Krym a neskôr v roku 2022 keď začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina mala v čase ruskej anexie Krymu v roku 2014 a neskoršej ruskej vojenskej invázie na jej územie v roku 2022 podpísané Budapeštianske memorandum z roku 1994 s Ruskom, Spojenými štátmi americkými a Spojeným kráľovstom, v ktorom sa dané krajiny zaviazali rešpektovať jej územnú celistvosť a politickú nezávislosť. Rusko tento záväzok porušilo. V čase podpisu mníchovskej dohody v roku 1938 nemalo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu obranného charakteru so Spojeným kráľovstvom, ako to uvádza minister Kaliňák. S Fracúzskom malo Československo uzavretú spojeneckú zmluvu, ktorá krajiny nazaväzovala k vojenskej pomoci v prípade napadnutia, iba ku dohode o ďalšom postupe. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže minister Kaliňák uviedol, že Československo malo so Spojeným kráľovstom aj Francúzskom uzavreté zmluvy o tom, že „nás budú vždy chrániť”, čo nebolo predmetom existujúcich zmlúv. Aj uzavretím mníchovskej dohody aj ruskou anexiou Krymu a vojenskou inváziou na Ukrajinu bola narušená územná celistvosť suverénnych krajín.", "Československá republika nemala v dobe podpisu Mníchovskej dohody uzavretú obrannú zmluvu s Veľkou Britániou. Spojenecká zmluva s Francúzskom z roku 1924 takisto nemala charakter obrannej zmluvy keďže Francúzsko nezaväzovala poskytnúť vojenskú pomoc Československu v prípade napadnutia. Obe krajiny sa v zmluve zaviazali, že v prípade ohrozenia sa zhodnú na ochranných opatreniach. V mníchovskej dohode z roku 1938 sa predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska dohodli s talianskym diktátorom Mussolinim a nemeckým vodcom Hitlerom na odstúpení časti Československa v prospech Nemecka. Táto dohoda sa nazýva mníchovskou zradou aj napriek tomu, že v čase jej podpisu nemalo Československo žiadne spojenectvo, ktoré by mu garantovalo vojenskú pomoc či ochranu od Francúzska alebo Veľkej Británie. Výsledkom mníchovskej dohody bolo narušenie územnej celistvosti Československa.", "Predstavitelia Ukrajiny uzavreli v roku 1994 s predstaviteľmi Ruskej federácie, Spojených štátov amerických a Veľkej Británie Budapeštianske memorandum. Signatári sa v memorande zaviazali rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny. Krajiny sa zaviazali neohrozovať ukrajinské územie a jej politickú nezávislosť. Ďalej sa zaviazali k tomu, že nebudú na Ukrajinu ekonomicky tlačiť pre dosiahnutie vlastných cieľov, či hroziť použitím jadrových zbraní, ktorých sa Ukrajina vzdala. V prípade útoku na Ukrajinu musia dané krajiny situáciu okamžite riešiť na Rade Bezpečnosti OSN (. pdf ). Rusko tento záväzok porušilo v roku 2014 keď anektovalo Krym a neskôr v roku 2022 keď začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["ohrozenia", "odstúpení", "zradou", "rešpektovať", "neohrozovať", "pdf", "inváziu"], "url": ["https://www.vhu.cz/spojenecka-smlouva-mezi-ceskoslovenskem-a-francii-z-25-ledna-1924/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/britanie-s-francii-mnichovskou-dohodou-obetovaly-ceskoslovensko-valce-ale-nezabranily-1348", "https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/mnichov-1938-nekteri-historici-odmitaji-tezi-o-zrade-slo-podle-nich-o-vitezstvi-benesovy-diplomacie-75427", "https://www.aktuality.sk/clanok/zrmmEwZ/zelenskyj-rusko-si-pripomenulo-budapestianske-memorandum-ostrelovanim-ukrajiny/", "https://www.rferl.org/a/ukraine-explainer-budapest-memorandum/25280502.html", "https://policymemos.hks.harvard.edu/files/policymemos/files/2-23-22_ukraine-the_budapest_memo.pdf?m=1645824948", "https://www.reuters.com/world/europe/russias-putin-authorises-military-operations-donbass-domestic-media-2022-02-24/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:06.264738+00:00"}
{"id": "vr17479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17479", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...podľa eurobarometra máme, čo sa týka polície, naši občania majú najmenšiu dôveru v políciu v Európskej únii.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer , v ktorom bola hodnotená dôvera obyvateľov členských krajín Európskej únie v rôzne inštitúcie, obyvatelia Slovenska majú najmenšiu dôveru v políciu. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý. Posledná dostupná štatistika ohľadom dôvery občanov v políciu je z roku 2017, kedy sa Slovensko nachádzalo s výsledkom 43 % na poslednom mieste medzi členskými štátmi Európskej únii. Dôvera občanov Slovenska v inštitúcie a médiá sa objavilo už niekoľkokrát v analýzach Denagog.SK. Podobný výrok odznel 4. marca 2018 v relácií O 5 minút 12. Európska komisia skúmala dôveru občanov Slovenskej republiky voči slovenskej polícii aj v rokoch 2007 ( .pdf , s. 4), 2008 ( .pdf , s. 4), 2014 ( .pdf , s. 72), 2015 ( .pdf , s. 72) a 2016 ( .pdf , s. 48). V roku 2007 dôverovalo polícii 34 % občanov, v roku 2008 36 %. V roku 2014 dôveryhodnosť polície stúpla na 41 %, v roku 2015 na 43%, v roku 2016 na 47% avšak podľa posledných dostupných údajov z mája 2017 dôvera klesla na 43%. V roku 2014 Slovensko patrilo so 41 % dôverou medzi tri krajiny, ktoré veria polícií vo svojom štáte najmenej - 3.krajina zo zozadu ( .pdf , s.72). V roku 2015 Slovensko sa so 43% dôverou voči polícií nachádzalo na predposlednom mieste aj napriek tomu, že sa v porovnaní s rokom 2014 dôvera voči polícií zvýšila ( .pdf , s.72). Dôvera voči polícií SR sa v roku 2016 zo strany občanov zvýšila na 47%, avšak pozícia Slovenska bola rovnaká ako v roku 2015. SR spolu s Chorvátskom zastávala predposledné miesto v rámci všetkých krajín EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometer , v ktorom bola hodnotená dôvera obyvateľov členských krajín Európskej únie v rôzne inštitúcie, obyvatelia Slovenska majú najmenšiu dôveru v políciu. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý. Posledná dostupná štatistika ohľadom dôvery občanov v políciu je z roku 2017, kedy sa Slovensko nachádzalo s výsledkom 43 % na poslednom mieste medzi členskými štátmi Európskej únii. Dôvera občanov Slovenska v inštitúcie a médiá sa objavilo už niekoľkokrát v analýzach Denagog.SK. Podobný výrok odznel 4. marca 2018 v relácií O 5 minút 12. Európska komisia skúmala dôveru občanov Slovenskej republiky voči slovenskej polícii aj v rokoch 2007 ( .pdf , s. 4), 2008 ( .pdf , s. 4), 2014 ( .pdf , s. 72), 2015 ( .pdf , s. 72) a 2016 ( .pdf , s. 48). V roku 2007 dôverovalo polícii 34 % občanov, v roku 2008 36 %. V roku 2014 dôveryhodnosť polície stúpla na 41 %, v roku 2015 na 43%, v roku 2016 na 47% avšak podľa posledných dostupných údajov z mája 2017 dôvera klesla na 43%. V roku 2014 Slovensko patrilo so 41 % dôverou medzi tri krajiny, ktoré veria polícií vo svojom štáte najmenej - 3.krajina zo zozadu ( .pdf , s.72). V roku 2015 Slovensko sa so 43% dôverou voči polícií nachádzalo na predposlednom mieste aj napriek tomu, že sa v porovnaní s rokom 2014 dôvera voči polícií zvýšila ( .pdf , s.72). Dôvera voči polícií SR sa v roku 2016 zo strany občanov zvýšila na 47%, avšak pozícia Slovenska bola rovnaká ako v roku 2015. SR spolu s Chorvátskom zastávala predposledné miesto v rámci všetkých krajín EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "štatistika", "výrok", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "posledných", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://www.demagog.sk/diskusie/701/nicholsonova-a-kalinak-o-vrazde-novinara", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63487", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/63518", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/71844", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68710", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/71844", "file:///C:/Users/koval/Downloads/eb83_publ_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:08.009854+00:00"}
{"id": "vr36681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36681", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pán poslanec, ja som v kauze Smer nevystúpil na tlačovke spontánne. Reagoval som na obvinenie generálneho prokurátora. To je fakt.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová konferencia sa týkala vyvracania obvinení D. Trnku z ovplyvňovania vyšetrovania kauzy financovania Smeru. Nešlo o tlačovku ku financovaniu ako takému.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová konferencia sa týkala vyvracania obvinení D. Trnku z ovplyvňovania vyšetrovania kauzy financovania Smeru. Nešlo o tlačovku ku financovaniu ako takému."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["týkala vyvracania"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/166978_podla-lipsica-trnka-o-natlaku-na-vysetrovatelku-klame"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:22.149673+00:00"}
{"id": "vr29983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29983", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Moslimskí utečenci majú úplne iné hodnoty, napríklad nemajú rešpekt voči ženám.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rovnako ako pri iných náboženstvách, postavenie žien v islame je ovplyvnené mnohými faktormi, od interpretácie kľúčových textov po doplňujúce ekonomické, sociálne a kultúrne podmienky. Treba zdôrazniť, že neexistuje jednotná verzia alebo interpretácia islamu, a tak neexistuje ani univerzálny prístup k ženám v tomto náboženstve. Zhoršené postavenie žien vychádza najmä z tradicionalistických interpretácií náboženského práva šaríe. Všetci moslimovia taktiež neodmietajú sekulárnym právo a nepovažujú tieto interpretácie šaríe za správne alebo vhodné. Výrok z týchto dôvodov hodnotíme ako zavádzajúci. Niektoré interpretácie šaríe skutočne upierajú ženám rovnoprávne postavenie. Hlavné sporné body podľa prehľadového článku clarionproject.org sú: Manželské práva\n\nMuž má v niektorých štátoch nárok na štyri manželky, žena má vždy nárok len na jedného manžela.\n\nZaplatením vena (ktoré ostáva majetkom manželky) sa podľa niektorých výkladov predpokladá úplná sexuálna submisia.\n\nMuž môže iniciovať rozvod bez súhlasu manželky, žena spravidla potrebuje povolenie manžela.\n\nPodľa niektorých interpretácií je povolené bitie manželky, iné to však v dnešnej dobe odmietajú. Korán ( Sura 4:34 ) adresuje bitie žien ako konečné riešenie v prípade, že neposlúchajú manžela: „... Tú manželku, od ktorej sa obávaš arogancie, najprv jej poraď, potom ak pretrváva odmietni ju v posteli a nakoniec ju udri. Ak ťa však začne poslúchať, už proti nej ďalšie kroky nepodnikni .“\n\nMuž kontroluje financie a je vlastníkom všetkého majetku, ktorý bol nadobudnutý po sobáši.\n\nVerejné práva\n\nŽeny majú podľa šaríe nižšie dedičstvo v porovnaní s mužmi.\n\nTaktiež majú nižší status pri svedectvách.\n\nPodľa striktných interpretácií šaríe v niektorých krajinách žena nie je nezávislá, je pod opaterou (guardianship) manžela alebo najbližšieho mužského príbuzného. Mravnostné zákony\n\nV niektorých väčšinovo moslimských štátoch, menovite v Afganistane, Iráne či Sudáne ženy musia dodržiavať prísne pravidlá v otázke odievania, pričom ich nedodržiavanie je trestné.\n\nAko sme však už uviedli šaría a jej rôzne interpretácie nie sú univerzálne pre všetkých moslimov ani väčšinové moslimské spoločnosti. Podľa Oxfordského inštitútu pre islamské štúdiá \" sú muži a ženy v islame pred bohom morálne rovnocenní a predpokladá sa, že budú dodržovať rovnaké zásady spojené s vierou... Islam vo všeobecnosti zlepšil postavenie žien v porovnaní so skoršími arabskými kultúrami. \" Inštitút taktiež poukazuje na to, že ženy v islame historicky aj v modernej dobe zastávali dôležite politické, spoločenské a ekonomické úlohy od hláv štátov cez aktivitu v občianskych hnutiach až po biznis. Taktiež existuje \" napätie medzi tradicionalistami, ktorí presadzujú zachovanie patriarchátu a reformistami, ktorí sú za prehlbujúcu sa liberalizáciu žien .“ Rôzny prístup k ženám možno nájsť aj v kresťanských spoločnostiach. Ak poukazujeme na zmieku o poslúchaní manžela a presadzovanie tejto poslušnosti v Koráne, je korektné poukázať aj na zmienky o úlohe žien podľa Biblie, ktorá pri selektívnej interpretácii taktiež môže viesť k znižovaniu statusu žien. Napríklad podľa prvého listu Korinťanom (11:8-9): „ 8 Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9 Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. (14:34-35): 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. “ V liste Efezanom (5:21-24) sa zasa píše: “ 21 Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom . 22 Ženy svojim mužom ako Pánovi , 23 pretože muž je hlavou ženy, ako aj Kristus, Spasiteľ tela, je hlavou Cirkvi. 24 Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom .“ Biblia explicitne nezakazuje bitie žien, čo je niekedy interpretované ako povolenie k takémuto konaniu. Menšinové interpretácie kresťanstva taktiež presadzujú podriadenú úlohu ženy či ospravedlňujú domáce násilie, podobne ako pri islame však na ich základe nemožno súdiť celé náboženstvo.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako pri iných náboženstvách, postavenie žien v islame je ovplyvnené mnohými faktormi, od interpretácie kľúčových textov po doplňujúce ekonomické, sociálne a kultúrne podmienky. Treba zdôrazniť, že neexistuje jednotná verzia alebo interpretácia islamu, a tak neexistuje ani univerzálny prístup k ženám v tomto náboženstve. Zhoršené postavenie žien vychádza najmä z tradicionalistických interpretácií náboženského práva šaríe. Všetci moslimovia taktiež neodmietajú sekulárnym právo a nepovažujú tieto interpretácie šaríe za správne alebo vhodné. Výrok z týchto dôvodov hodnotíme ako zavádzajúci. Niektoré interpretácie šaríe skutočne upierajú ženám rovnoprávne postavenie. Hlavné sporné body podľa prehľadového článku clarionproject.org sú: Manželské práva", "Muž má v niektorých štátoch nárok na štyri manželky, žena má vždy nárok len na jedného manžela.", "Zaplatením vena (ktoré ostáva majetkom manželky) sa podľa niektorých výkladov predpokladá úplná sexuálna submisia.", "Muž môže iniciovať rozvod bez súhlasu manželky, žena spravidla potrebuje povolenie manžela.", "Podľa niektorých interpretácií je povolené bitie manželky, iné to však v dnešnej dobe odmietajú. Korán ( Sura 4:34 ) adresuje bitie žien ako konečné riešenie v prípade, že neposlúchajú manžela: „... Tú manželku, od ktorej sa obávaš arogancie, najprv jej poraď, potom ak pretrváva odmietni ju v posteli a nakoniec ju udri. Ak ťa však začne poslúchať, už proti nej ďalšie kroky nepodnikni .“", "Muž kontroluje financie a je vlastníkom všetkého majetku, ktorý bol nadobudnutý po sobáši.", "Verejné práva", "Ženy majú podľa šaríe nižšie dedičstvo v porovnaní s mužmi.", "Taktiež majú nižší status pri svedectvách.", "Podľa striktných interpretácií šaríe v niektorých krajinách žena nie je nezávislá, je pod opaterou (guardianship) manžela alebo najbližšieho mužského príbuzného. Mravnostné zákony", "V niektorých väčšinovo moslimských štátoch, menovite v Afganistane, Iráne či Sudáne ženy musia dodržiavať prísne pravidlá v otázke odievania, pričom ich nedodržiavanie je trestné.", "Ako sme však už uviedli šaría a jej rôzne interpretácie nie sú univerzálne pre všetkých moslimov ani väčšinové moslimské spoločnosti. Podľa Oxfordského inštitútu pre islamské štúdiá \" sú muži a ženy v islame pred bohom morálne rovnocenní a predpokladá sa, že budú dodržovať rovnaké zásady spojené s vierou... Islam vo všeobecnosti zlepšil postavenie žien v porovnaní so skoršími arabskými kultúrami. \" Inštitút taktiež poukazuje na to, že ženy v islame historicky aj v modernej dobe zastávali dôležite politické, spoločenské a ekonomické úlohy od hláv štátov cez aktivitu v občianskych hnutiach až po biznis. Taktiež existuje \" napätie medzi tradicionalistami, ktorí presadzujú zachovanie patriarchátu a reformistami, ktorí sú za prehlbujúcu sa liberalizáciu žien .“ Rôzny prístup k ženám možno nájsť aj v kresťanských spoločnostiach. Ak poukazujeme na zmieku o poslúchaní manžela a presadzovanie tejto poslušnosti v Koráne, je korektné poukázať aj na zmienky o úlohe žien podľa Biblie, ktorá pri selektívnej interpretácii taktiež môže viesť k znižovaniu statusu žien. Napríklad podľa prvého listu Korinťanom (11:8-9): „ 8 Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9 Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. (14:34-35): 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. “ V liste Efezanom (5:21-24) sa zasa píše: “ 21 Navzájom sa podriaďujte v bázni pred Kristom . 22 Ženy svojim mužom ako Pánovi , 23 pretože muž je hlavou ženy, ako aj Kristus, Spasiteľ tela, je hlavou Cirkvi. 24 Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak vo všetkom aj ženy mužom .“ Biblia explicitne nezakazuje bitie žien, čo je niekedy interpretované ako povolenie k takémuto konaniu. Menšinové interpretácie kresťanstva taktiež presadzujú podriadenú úlohu ženy či ospravedlňujú domáce násilie, podobne ako pri islame však na ich základe nemožno súdiť celé náboženstvo."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["neexistuje", "neodmietajú", "nepovažujú", "clarionproject.org", "niektorých", "Sura 4:34", "Oxfordského inštitútu", "8", "34", "35", "21", "22", "23", "24", "presadzujú", "ospravedlňujú"], "url": ["http://www.cfr.org/religion/islam-governing-under-sharia/p8034", "http://www.huffingtonpost.com/akbar-ganji/secularism-islam-islamic-state_b_6426300.html", "http://www.freemuslims.org/issues/democracy.php", "http://www.clarionproject.org/understanding-islamism/womens-rights-under-sharia", "http://www.memri.org/report/en/0/0/0/0/0/0/1091.htm", "http://quran.com/4", "http://www.oxfordislamicstudies.com/article/opr/t125/e2510", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1co&cislo_2=8&cislo_1=11&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1co&cislo_2=34&cislo_1=14&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=1co&cislo_2=35&cislo_1=14&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=eph&cislo_2=21&cislo_1=5&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=eph&cislo_2=22&cislo_1=5&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=eph&cislo_2=23&cislo_1=5&hl_druh=0", "http://www.biblia.sk/index.php?akc=biblia_sk&hl_kniha=eph&cislo_2=24&cislo_1=5&hl_druh=0", "http://christwire.org/2009/04/is-it-ok-for-a-christian-husband-to-gently-beat-his-wife/", "http://www.huffingtonpost.com/2013/06/21/christian-domestic-discipline-spanking-jesus-marriage_n_3479646.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:21.299673+00:00"}
{"id": "vr27767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27767", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pozrite, vedľa nás je veľké Poľsko. Veľké Poľsko má tohto roku 3% rast, 3,5% na budúci rok, jednocifernú nezamestnanosť tohto roku.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ hovorí o prognóze, ktorú vydala Európska komisia v máji 2014. Poľsko (s. 87) má prognózovaný rast v roku 2014 na úrovni 3,2% a v roku 2015 na úrovni 3,4%. Čo sú (s toleranciou) čísla, ktoré uvádza Figeľ. Odhadovaná nezamestnanosť Poľska v roku 2014 je na úrovni 9,9% a v roku 2015 na úrovni 9,5%. Ide teda tesne, ale predsa o jednociferné číslo.", "analysis_paragraphs": ["Figeľ hovorí o prognóze, ktorú vydala Európska komisia v máji 2014. Poľsko (s. 87) má prognózovaný rast v roku 2014 na úrovni 3,2% a v roku 2015 na úrovni 3,4%. Čo sú (s toleranciou) čísla, ktoré uvádza Figeľ. Odhadovaná nezamestnanosť Poľska v roku 2014 je na úrovni 9,9% a v roku 2015 na úrovni 9,5%. Ide teda tesne, ale predsa o jednociferné číslo."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee3_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:07.609004+00:00"}
{"id": "vr37502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37502", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Do toho vstupuje vzrast ceny tejto komodity ako takej kvôli nepokojom v Severnej Afrike.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa natankuj.sk \" Ceny ropy rastú už niekoľko týždňov pre nepokoje, ktoré postihli najprv Tunisko a potom sa objavili aj v Egypte. Tlak na ceny výrazne stúpol po tom, čo prepukli nepokoje v Líbyi. Tá je totiž dvanástym najväčším producentom čierneho zlata. V Líbyi sa denne vyťaží zhruba 1,6 milióna barelov ropy.\" Aj aktuality.sk uvádzajú, že nepokoje v Líbyi obmedzili domácu ťažbu asi o 400 000 barelov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa natankuj.sk \" Ceny ropy rastú už niekoľko týždňov pre nepokoje, ktoré postihli najprv Tunisko a potom sa objavili aj v Egypte. Tlak na ceny výrazne stúpol po tom, čo prepukli nepokoje v Líbyi. Tá je totiž dvanástym najväčším producentom čierneho zlata. V Líbyi sa denne vyťaží zhruba 1,6 milióna barelov ropy.\" Aj aktuality.sk uvádzajú, že nepokoje v Líbyi obmedzili domácu ťažbu asi o 400 000 barelov."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["natankuj.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://natankuj.sme.sk/c/5781239/nepokoje-v-libyi-zenu-nahor-cenu-ropy-k-120-dolarom.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/182821/kvoli-nepokojom-v-libyi-cena-ropy-prudko-rastie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:44.316330+00:00"}
{"id": "vr15744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15744", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Z tejto dohody (Vatikánska zmluva, pozn.) vyplývajú pre Slovenskú republiku iba povinnosti, kdež to povinnosti na druhej strane nie sú žiadne. Nie je v nej klauzula, ktorá by umožňovala odstúpenie od nej.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vatikánska dohoda je Základná zmluva č. 326/2001 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou, ktorá bola uzatvorená v roku 2000. Táto zmluva upravuje vzájomné vzťahy a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V zmluve sú však práva pre SR len minimálne a nie je možné od nej ani odstúpiť. Výrok Martina Poliačika preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vatikánska dohoda je Základná zmluva č. 326/2001 Z.z. medzi SR a Svätou stolicou, ktorá bola uzatvorená v roku 2000. Táto zmluva upravuje vzájomné vzťahy a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. V zmluve sú však práva pre SR len minimálne a nie je možné od nej ani odstúpiť. Výrok Martina Poliačika preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Vatikánska dohoda", "Pravda", "vypovedaná", "článku", "Demagog.SK"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346489-odluka-cirkvi-od-statu-bez-suhlasu-vatikanu-je-nemozna/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346489-odluka-cirkvi-od-statu-bez-suhlasu-vatikanu-je-nemozna/", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/525/stedre-dotacie-pre-cirkvi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:24.832070+00:00"}
{"id": "49933", "numeric_id": 49933, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49933", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Pred voľbami nikto nevedel, aká situácia skutočná je v štátnom rozpočte, možno najlepší minister financií, ten áno.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie hovorili pred parlamentnými voľbami v roku 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickí experti aj premiér a minister financií úradníckej vlády. V správe z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú verejné financie vo vysokom pásme rizika. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že „verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika”. Rada skonštatovala , že dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola dosiahnutá ani v roku 2022, keď ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť pred voľbami vyzvala politikov, aby sa konsolidácia verejných financií stala spoločným cieľom politických strán. Na tlačovej konferencií predseda RRZ Ján Tóth uviedol : „Bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu”.\n\nO zlom stave verejných financií na Slovensku hovoril po vymenovaní úradníckej vlády jej minister financií Michal Horváth: „Slovenské verejné financie sú v zlom stave z hľadiska udržateľnosti. Slovensko je aj nadmerne zadĺžená krajina, keď sa pozrieme do budúcnosti, ten vývoj vôbec nie je dobrý, veci sú nastavené tak, že ak sa nezmení politika štátu tak nás čaká séria vysokých deficitov a neskôr na dlhšom horizonte budú tieto deficity budú ešte zvyšovať v dôsledku starnutia obyvateľstva,“. Premiér Ľudovít Ódor tiež varoval pred „gréckou cestou”. „Verejné financie nevyzerajú veľmi dobre. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je vo vysokom riziku,“ zhodnotil premiér Ódor.\n\nV paneli Denníka N sa väčšina ekonómov zhodla , že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú naše verejné financie naozaj vo veľmi zlom stave a podľa niektorých aj v historicky najhoršom.\n\nO zlom stave verejných financií hovorí aj vysoký štrukturálny deficit. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Kým v roku 2022 dosahoval len 1 % HDP, v júni 2023 RRZ odhadovala jeho hodnotu pre rok 2023 na 4,3 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["O zlom stave verejných financií a potrebe konsolidácie hovorili pred parlamentnými voľbami v roku 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonomickí experti aj premiér a minister financií úradníckej vlády. V správe z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú verejné financie vo vysokom pásme rizika. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z apríla 2023 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že „verejné financie sa dostali do pásma vysokého rizika”. Rada skonštatovala , že dlhodobá udržateľnosť verejných financií nebola dosiahnutá ani v roku 2022, keď ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol 5,5 % HDP.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pred voľbami vyzvala politikov, aby sa konsolidácia verejných financií stala spoločným cieľom politických strán. Na tlačovej konferencií predseda RRZ Ján Tóth uviedol : „Bez prijatia konsolidačných opatrení môžeme očakávať, že už o dekádu, čiže po roku 2032, budeme čeliť dôsledkom problémov súvisiacich s nadmernou zadlženosťou štátu”.", "O zlom stave verejných financií na Slovensku hovoril po vymenovaní úradníckej vlády jej minister financií Michal Horváth: „Slovenské verejné financie sú v zlom stave z hľadiska udržateľnosti. Slovensko je aj nadmerne zadĺžená krajina, keď sa pozrieme do budúcnosti, ten vývoj vôbec nie je dobrý, veci sú nastavené tak, že ak sa nezmení politika štátu tak nás čaká séria vysokých deficitov a neskôr na dlhšom horizonte budú tieto deficity budú ešte zvyšovať v dôsledku starnutia obyvateľstva,“. Premiér Ľudovít Ódor tiež varoval pred „gréckou cestou”. „Verejné financie nevyzerajú veľmi dobre. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je vo vysokom riziku,“ zhodnotil premiér Ódor.", "V paneli Denníka N sa väčšina ekonómov zhodla , že z hľadiska dlhodobej udržateľnosti sú naše verejné financie naozaj vo veľmi zlom stave a podľa niektorých aj v historicky najhoršom.", "O zlom stave verejných financií hovorí aj vysoký štrukturálny deficit. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Kým v roku 2022 dosahoval len 1 % HDP, v júni 2023 RRZ odhadovala jeho hodnotu pre rok 2023 na 4,3 % HDP."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["správe", "skonštatovala", "vyzvala", "uviedol", "hovoril", "varoval", "zhodnotil", "zhodla", "odhadovala"], "url": ["https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2022/", "https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2022/", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96103382-verejne-financie-su-v-zlom-stave-ozdravenie-rozpoctu-sa-musi-stat-prioritou-politikov-vyzyva-rozpoctova-rada", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96103382-verejne-financie-su-v-zlom-stave-ozdravenie-rozpoctu-sa-musi-stat-prioritou-politikov-vyzyva-rozpoctova-rada", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/668161-novy-minister-financii-odkazuje-ze-musime-konat-verejne-financie-su-v-zlom-stave-a-ich-stav-sa-bude-zhorsovat-hovori/", "https://index.sme.sk/c/23218292/odor-varuje-pred-greckou-cestou-pridu-strajky-spadnu-platy-aj-dochodky.html?utm_medium=Social&utm_source=Facebook&fbclid=IwAR1bhyY7MrQ5E7o7zgp70Ddo7L29OsA7H3AdMLHbv4f9RRjuwl1Y9YoGnLA#Echobox=1695222186", "https://spravy.stvr.sk/2023/05/ludovit-odor-vzdy-ked-zasada-parlament-tak-hrozi-ze-sa-zvysi-dlh/", "https://e.dennikn.sk/3395898/nase-verejne-financie-su-naozaj-vo-velmi-zlom-stave-zhoduje-sa-vacsina-ekonomov-v-paneli-expertov/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3404135"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:54.263658+00:00"}
{"id": "48552", "numeric_id": 48552, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48552", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Provizórium rozpočtové, na čo zákon o štátnom rozpočte pamätá, hovorí vlastne o tom, že ak sa nedohodne, ak sa neprijme nový zákon, tak v podstate ide sa podľa predošlého rozpočtu a delí sa to jednou dvanástinou na každý mesiac.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že ak NR SR neschváli návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok do 31. decembra, bude od 1. januára hospodáriť podľa rozpočtu z minulého roka, čo nazývame rozpočtovým provizóriom . ( 3:05 )\n\nPričom „ výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov\" minuloročného rozpočtu. Keďže sa Matovičov výrok zhoduje so zákonom, hodnotíme ho ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že ak NR SR neschváli návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok do 31. decembra, bude od 1. januára hospodáriť podľa rozpočtu z minulého roka, čo nazývame rozpočtovým provizóriom . ( 3:05 )", "Pričom „ výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov\" minuloročného rozpočtu. Keďže sa Matovičov výrok zhoduje so zákonom, hodnotíme ho ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "rozpočtovým provizóriom", "3:05"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-523", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/regulacny-komplex-pravnych-noriem-metodickych-postupov-z-oblasti-rozpoctoveho-procesu/zakon-rozpoctovych-pravidlach-verejnej-spravy/dovodove-spravy-k-z-c-523-z-23-septembra-2004-rozpoctovych-pravidlach-verejnej-spravy-zmene/?forceBrowserDetector=blind", "https://youtu.be/uMoV0voTCsg?t=185"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:07.669583+00:00"}
{"id": "42710", "numeric_id": 42710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42710", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ako prezident mám stále vysokú dôveryhodnosť (...)", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska sa v posledných prieskumoch agentúr Focus a AKO umiestnil v rebríčku dôveryhodnosti politikov na prvej priečke. Na popredných priečkach prieskumov dôveryhodnosti politikov agentúry Focus sa držal v priebehu celého svojho funkčného obdobia. Prieskum agentúry Focus , ktorý sa uskutočnil v termíne od 18. do 25. septembra 2018 na vzorke 1015 respondentov, ukázal, že prezidentovi Kiskovi vyjadrilo dôveru 41,3 % opýtaných. Oproti poslednému prieskumu dôveryhodnosti z apríla 2018 si však pohoršil o približne päť percentuálnych bodov.\n\nGraf 1: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus . September 2018.\n\nGraf 2: Dôveryhodnosť politikov podľa prieskumu agentúry AKO . Marec 2019.\n\nGraf 3: Nedôveryhodnosť politikov podľa prieskumu agentúry AKO . Marec 2019.\n\nGraf 4: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. Júl 2014.\n\nGraf 5: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. September 2015.\n\nGraf 6: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. Jún 2016.\n\nGraf 7: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. August 2017.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska sa v posledných prieskumoch agentúr Focus a AKO umiestnil v rebríčku dôveryhodnosti politikov na prvej priečke. Na popredných priečkach prieskumov dôveryhodnosti politikov agentúry Focus sa držal v priebehu celého svojho funkčného obdobia. Prieskum agentúry Focus , ktorý sa uskutočnil v termíne od 18. do 25. septembra 2018 na vzorke 1015 respondentov, ukázal, že prezidentovi Kiskovi vyjadrilo dôveru 41,3 % opýtaných. Oproti poslednému prieskumu dôveryhodnosti z apríla 2018 si však pohoršil o približne päť percentuálnych bodov.", "Graf 1: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus . September 2018.", "Graf 2: Dôveryhodnosť politikov podľa prieskumu agentúry AKO . Marec 2019.", "Graf 3: Nedôveryhodnosť politikov podľa prieskumu agentúry AKO . Marec 2019.", "Graf 4: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. Júl 2014.", "Graf 5: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. September 2015.", "Graf 6: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. Jún 2016.", "Graf 7: Dôveryhodnosť politikov podľa agentúry Focus. August 2017."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum agentúry Focus", "agentúry Focus", "najaktuálnejšieho prieskumu", "agentúry AKO", "agentúry AKO", "zdroj údajov", "infogram.com"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1820371-prieskum-doveryhodnosti-politikov-kiska-straca-pellegrini-sa-na-prezidenta-vyrazne-dotahuje", "https://slovensko.hnonline.sk/1820371-prieskum-doveryhodnosti-politikov-kiska-straca-pellegrini-sa-na-prezidenta-vyrazne-dotahuje", "https://www.ta3.com/clanok/1151685/exkluzivny-prieskum-ta3-komu-doverujeme-najviac-a-komu-najmenej.html", "https://www.ta3.com/clanok/1151685/exkluzivny-prieskum-ta3-komu-doverujeme-najviac-a-komu-najmenej.html", "https://www.ta3.com/clanok/1151685/exkluzivny-prieskum-ta3-komu-doverujeme-najviac-a-komu-najmenej.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1014021-prieskum-dankova-doveryhodnost-sa-vyrazne-prepadla-na-kisku-sa-dotiahol-fico", "https://infogram.com/ako-slovaci-doveruju-politikom-1g9vp1808joe24y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:40.382491+00:00"}
{"id": "49278", "numeric_id": 49278, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49278", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Čo sa týka štrukturálneho deficitu, ten máme okolo 5 percent. Je to strašne vysoké a je to neudržateľné do budúcna.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štrukturálny deficit sa momentálne podľa odhadov nachádza na úrovni 4,3 %. Na úroveň 5 % by sa však mal dostať až okolo roku 2025, a to tiež len za predpokladu, že nebudú prijaté konsolidačné opatrenia. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nŠtrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia.\n\nPodľa zverejnenej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol štrukturálny deficit za rok 2022 hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 % (. pdf , s. 4).\n\nTohtoročný štrukturálny deficit verejných financií odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na 4,3 % HDP.\n\nPre nasledujúce roky by toto malo byť ešte vyššie. Na hodnotu 5 % by sa podľa ale Rady mal štrukturálny deficit dostať až okolo roku 2025, a to iba pokiaľ vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia.\n\nZdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Štrukturálny deficit sa momentálne podľa odhadov nachádza na úrovni 4,3 %. Na úroveň 5 % by sa však mal dostať až okolo roku 2025, a to tiež len za predpokladu, že nebudú prijaté konsolidačné opatrenia. Výrok Milana Uhríka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia.", "Podľa zverejnenej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosiahol štrukturálny deficit za rok 2022 hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 % (. pdf , s. 4).", "Tohtoročný štrukturálny deficit verejných financií odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na 4,3 % HDP.", "Pre nasledujúce roky by toto malo byť ešte vyššie. Na hodnotu 5 % by sa podľa ale Rady mal štrukturálny deficit dostať až okolo roku 2025, a to iba pokiaľ vláda a parlament neprijme nové trvalé konsolidačné opatrenia.", "Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "odhaduje", "dostať", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2023/04/hospodarenie_rozpoctu_2022_final.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/3404135", "https://www.rrz.sk/strednodoba-fiskalna-prognoza-2023-07/", "https://www.rrz.sk/strednodoba-fiskalna-prognoza-2023-07/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:31.126339+00:00"}
{"id": "vr36774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36774", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Moderátor: \"Poďme k tej maďarskej vláde. Je veľmi zaujímavé, že Viktor Orbán vás nepovažuje za svojho nejakého prirodzeného partnera. Nebývalo to vždy tak. Čo sa stalo?\" Oni podporovali počas volebnej kampane veľmi tvrdo, veľmi viditeľne len SMK", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Orbán verejne vyjadril podporu SMK v parlamentných voľbách 2010.", "analysis_paragraphs": ["Orbán verejne vyjadril podporu SMK v parlamentných voľbách 2010."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5417201/orban-vyjadril-v-ostrihome-csakymu-podporu-vo-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:55.259333+00:00"}
{"id": "vr37741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37741", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Niektoré banky dokonca odhadujú, že bude pokles reálnych miezd v tomto roku, čo je zásadný rozdiel.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR. Denník Pravda prišiel 4. marca 2011 s názormi niektorých analytikov: \"V odvetviach, ako je napríklad veľkoobchod a maloobchod, kde stále cítiť váhavý spotrebiteľský dopyt, budú zamestnávatelia zrejme opatrní pri tvorbe nových pracovných miest aj pri raste platov,\" uviedol Vladimír Vaňo, analytik Volksbank. \"Ďalší veľkí zamestnávatelia, ako napríklad verejná správa, pracovníci v oblasti sociálneho zabezpečenia, školstva, zdravotníctva, ktoré tvoria necelých 22 percent zamestnancov, sa musia pripraviť v niektorých prípadoch na škrtanie miest či znižovanie platov,\" dodal Vaňo. \"Regióny na strednom a východnom Slovensku reagujú na oživovanie hospodárstva oneskorene. Napríklad v okolí Banskej Bystrice rástli mzdy vlani o päť percent, v Prešovskom kraji o 3,7 percenta. Práve regióny s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami by mohli v tomto roku zaznamenať výraznejší rozvoj,\" konštatoval Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. Nenašli sme žiadne komerčné prognózy, ktoré by vývoj reálnych miezd pre tento rok označovali ako negatívne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR. Denník Pravda prišiel 4. marca 2011 s názormi niektorých analytikov: \"V odvetviach, ako je napríklad veľkoobchod a maloobchod, kde stále cítiť váhavý spotrebiteľský dopyt, budú zamestnávatelia zrejme opatrní pri tvorbe nových pracovných miest aj pri raste platov,\" uviedol Vladimír Vaňo, analytik Volksbank. \"Ďalší veľkí zamestnávatelia, ako napríklad verejná správa, pracovníci v oblasti sociálneho zabezpečenia, školstva, zdravotníctva, ktoré tvoria necelých 22 percent zamestnancov, sa musia pripraviť v niektorých prípadoch na škrtanie miest či znižovanie platov,\" dodal Vaňo. \"Regióny na strednom a východnom Slovensku reagujú na oživovanie hospodárstva oneskorene. Napríklad v okolí Banskej Bystrice rástli mzdy vlani o päť percent, v Prešovskom kraji o 3,7 percenta. Práve regióny s vysokou nezamestnanosťou a nízkymi mzdami by mohli v tomto roku zaznamenať výraznejší rozvoj,\" konštatoval Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank. Nenašli sme žiadne komerčné prognózy, ktoré by vývoj reálnych miezd pre tento rok označovali ako negatívne."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Výboru pre makroekonomické prognózy", "materiál", "Pravda"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://profesia.pravda.sk/platy-nepokryju-zdrazovanie-tretine-ludi-fiv-/sk-przam.asp?c=A110304_070608_sk-przam_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:44.614796+00:00"}
{"id": "vr35305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35305", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto by som chcel povedať, že Úrad pre verejné obstarávanie bol pod absolútnou kontrolou opozície", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Úradu pre verejné obstarávanie bol Béla Angyal (Most-Hid) a podpredseda bol Rudolf Kulman (SDKU) .", "analysis_paragraphs": ["Predseda Úradu pre verejné obstarávanie bol Béla Angyal (Most-Hid) a podpredseda bol Rudolf Kulman (SDKU) ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Predseda", "Béla Angyal (Most-Hid)", "Rudolf Kulman (SDKU)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5254388/fico-meni-zakon-angyal-ostane-v-urade-do-volieb.html", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-kritizuje-sefa-uradu-pre-verejne-obstaravanie-chce-ho-vsak-nadalej-viest-gim-/sk_domace.asp?c=A100218_145340_sk_domace_p29", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-44719750-uradu-pre-verejne-obstaravanie-sa-ujal-novy-sef"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:26.336589+00:00"}
{"id": "vr26589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26589", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Iste v duchu interpretácie nálezu Ústavného súdu o vymenúvaní a vymenovaní bude možné vyhodnotiť a zvážiť morálnu osobnostnú a inú kvalifikáciu toho, koho mi predostrie Súdna rada ako predsedu Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "P. Osuský naráža na uznesenie Ústavného súdu z 24. októbra 2012, ktoré umožnilo prezidentovi SR nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. V prípade, že by sa prezident rozhodol nevymenovať predsedu Ústavného súdu, pravdepodobne by musel opäť rozhodovať Ústavný súd o ústavnosti tohto kroku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Ústavy SR čl. 145 ods. 3 môže prezident vymenúva predsedu Najvyššieho súdu: \" Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. T á istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.\" P. Osuský naráža na uznesenie Ústavného súdu z 24. októbra 2012. Nález ÚS SR sa najmä týkal čl. 150 Ústavy o vymenovaní generálneho prokurátora. Podľa tohto nálezu : \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Čo sa týka textu uznesenia morálne a osobnostné predpoklady môžu byť dôvodom na nevymenovanie prezidentom do funkcie. Tieto dôvody môžu znižovať vážnosť funkcie, ktorú má kandidát zastávať a tak môže dôjsť k ohrozeniu a riadnemu fungovaniu inštitúcie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Osuský naráža na uznesenie Ústavného súdu z 24. októbra 2012, ktoré umožnilo prezidentovi SR nevymenovať kandidáta na generálneho prokurátora z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. V prípade, že by sa prezident rozhodol nevymenovať predsedu Ústavného súdu, pravdepodobne by musel opäť rozhodovať Ústavný súd o ústavnosti tohto kroku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Ústavy SR čl. 145 ods. 3 môže prezident vymenúva predsedu Najvyššieho súdu: \" Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. T á istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.\" P. Osuský naráža na uznesenie Ústavného súdu z 24. októbra 2012. Nález ÚS SR sa najmä týkal čl. 150 Ústavy o vymenovaní generálneho prokurátora. Podľa tohto nálezu : \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Čo sa týka textu uznesenia morálne a osobnostné predpoklady môžu byť dôvodom na nevymenovanie prezidentom do funkcie. Tieto dôvody môžu znižovať vážnosť funkcie, ktorú má kandidát zastávať a tak môže dôjsť k ohrozeniu a riadnemu fungovaniu inštitúcie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Nález", "uznesenia"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F390-2012-z-z.p-34949.pdf&ei=Edu2UdOoHonvOfLugeAJ&usg=AFQjCNHUOUgmm0nCBz8b7d8Pci6a5JFwIQ&sig2=KyH3Hw5hNFd2FRnz_vPdKA&bvm=bv.47534661,d.ZWU", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F390-2012-z-z.p-34949.pdf&ei=Edu2UdOoHonvOfLugeAJ&usg=AFQjCNHUOUgmm0nCBz8b7d8Pci6a5JFwIQ&sig2=KyH3Hw5hNFd2FRnz_vPdKA&bvm=bv.47534661,d.ZWU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:24.251997+00:00"}
{"id": "48050", "numeric_id": 48050, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48050", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ona je vrchná veliteľka ozbrojených síl len v čase vojny a v čase mieru alebo aj výnimočného stavu jednoducho nepreberá ona úlohy vrchnej veliteľky ozbrojených síl.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Matovič spomína kompetencie prezidentky v súvislosti so schválením celoplošného testovania. Prezidentka je podľa Ústavy SR hlavným veliteľom ozbrojených sí l. Nie je v nej však bližšie špecifikované, že túto úlohu vykonáva iba v čase vojny. Podľa zákona o ozbrojených silách SR prezidentka vydáva okrem iného rozkazy ozbrojeným silám či schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Matovič spomína kompetencie prezidentky v súvislosti so schválením celoplošného testovania. Prezidentka je podľa Ústavy SR hlavným veliteľom ozbrojených sí l. Nie je v nej však bližšie špecifikované, že túto úlohu vykonáva iba v čase vojny. Podľa zákona o ozbrojených silách SR prezidentka vydáva okrem iného rozkazy ozbrojeným silám či schvaľuje a vydáva základné vojenské poriadky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#predpis.hlava-piata", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-321"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:16.944771+00:00"}
{"id": "vr32439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32439", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V koaličnej zmluve ale bolo aj ustanovenie, že to, čo je v programovom vyhlásení vlády, za to budú všetky 4 strany hlasovať a to, čo tam nie je na tom sa musia všetky 4 strany dohodnúť.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, pretože v koaličnej zmluve (.pdf, s.2) z roku 2010, ktorú podpísali strany SDKÚ, KDH, SaS a Most- Híd je uvedené: \"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada (právo veta).\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, pretože v koaličnej zmluve (.pdf, s.2) z roku 2010, ktorú podpísali strany SDKÚ, KDH, SaS a Most- Híd je uvedené: \"Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada (právo veta).\""], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["koaličnej zmluve"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/830/Koalicna-dohoda.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:42.183101+00:00"}
{"id": "49788", "numeric_id": 49788, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49788", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Spojené štáty porušili medzinárodné právo v Iraku.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2003 Spojené štáty spustili vojenskú inváziu do Iraku kvôli podozreniu z držby zbraní hromadného ničenia. Podľa stanoviska vtedajšie generálneho tajomníka OSN porušili Spojené štáty vojenskou inváziou Iraku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN medzinárodné právo.\n\nNa základe čl. 39 Charty OSN môže Bezpečnostná rada OSN legitimizovať použitie sily pri zabezpečovaní mieru. Bezpečnostná rada OSN má právomoc udeľovať mandát na použitie vojenskej sily s cieľom zachovať mier a bezpečnosť. Päť stálych členov rady – USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína a Rusko – má právo vetovať akékoľvek rozhodnutie.\n\nVtedajší prezident USA George W. Bush začal v roku 2003 vojenskú inváziu do Iraku bez získania mandátu od Bezpečnostnej rady OSN, čím porušil ustanovenia Charty OSN. Toto stanovisko podporil aj vtedajší generálny tajomník OSN, Kofi Annan, ktorý uviedol , že invázia nebola v súlade s Chartou OSN, a preto bolo podľa neho použitie sily nezákonné .\n\nSpojené štáty americké argumentovali , že vojenská invázia bola nutná z dôvodu irackej držby zbraní hromadného ničenia. Bezpečnostná rada OSN v roku 1991 nariadila Iraku zničiť všetky zbrane hromadného ničenia na svojom území. V roku 1998 Irak prestal kooperovať s inšpektormi OSN, ktorí mali kontrolovať odsun a likvidáciu týchto zbraní. Nakoniec sa však ukázalo , že zbrane hromadného ničenia v Iraku neboli.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2003 Spojené štáty spustili vojenskú inváziu do Iraku kvôli podozreniu z držby zbraní hromadného ničenia. Podľa stanoviska vtedajšie generálneho tajomníka OSN porušili Spojené štáty vojenskou inváziou Iraku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN medzinárodné právo.", "Na základe čl. 39 Charty OSN môže Bezpečnostná rada OSN legitimizovať použitie sily pri zabezpečovaní mieru. Bezpečnostná rada OSN má právomoc udeľovať mandát na použitie vojenskej sily s cieľom zachovať mier a bezpečnosť. Päť stálych členov rady – USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Čína a Rusko – má právo vetovať akékoľvek rozhodnutie.", "Vtedajší prezident USA George W. Bush začal v roku 2003 vojenskú inváziu do Iraku bez získania mandátu od Bezpečnostnej rady OSN, čím porušil ustanovenia Charty OSN. Toto stanovisko podporil aj vtedajší generálny tajomník OSN, Kofi Annan, ktorý uviedol , že invázia nebola v súlade s Chartou OSN, a preto bolo podľa neho použitie sily nezákonné .", "Spojené štáty americké argumentovali , že vojenská invázia bola nutná z dôvodu irackej držby zbraní hromadného ničenia. Bezpečnostná rada OSN v roku 1991 nariadila Iraku zničiť všetky zbrane hromadného ničenia na svojom území. V roku 1998 Irak prestal kooperovať s inšpektormi OSN, ktorí mali kontrolovať odsun a likvidáciu týchto zbraní. Nakoniec sa však ukázalo , že zbrane hromadného ničenia v Iraku neboli."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["inváziu", "čl. 39 Charty OSN", "legitimizovať", "začal", "porušil", "podporil", "uviedol", "nezákonné", "argumentovali", "nariadila", "prestal", "ukázalo"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1947/30/", "https://www.un.org/en/about-us/un-charter/chapter-7", "https://www.aktuality.sk/clanok/225170/spioni-oklamali-svet-a-zacal-utok-na-irak-a-saddama-husajna/", "https://news.un.org/en/story/2004/09/115352", "https://www.theguardian.com/world/2004/sep/16/iraq.iraq", "https://www.theguardian.com/world/2004/sep/16/iraq.iraq", "https://news.un.org/en/story/2004/09/115352", "https://www.bbc.com/news/world-64980565", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2246037.stm", "https://www.bbc.com/news/world-64980565", "https://www.theguardian.com/world/2004/oct/07/usa.iraq1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:31.252670+00:00"}
{"id": "vr36438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36438", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Áno, samozrejme, dokonca aj jeden bývalý náš člen predsedníctva (odpoveď na otázku, či sa niektorí členovia SMK vrátili nazad, pozn.).", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:33.130455+00:00"}
{"id": "vr30480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30480", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V roku 2009 zamestnanci dostali navýšenie v príspevkových organizáciách pod ministerstvom zdravotníctva 2,5%. Bolo to piate navýšenie, lebo v rokoch 2006-2009 to bolo 4x 10% základných platov a 1x 2,5%.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR (14. júla 2009) sa platy v zdravotníctve zvyšovali v roku 2006 dvakrát po desať percent, v roku 2007 o desať percent, v roku 2008 opäť o desať percent. Ďalšie zvýšenie platov bolo rozhodnuté na začiatku roka 2010. Platy sa tak zamestnancom zvýšili od novembra 2009 o 2,5%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR (14. júla 2009) sa platy v zdravotníctve zvyšovali v roku 2006 dvakrát po desať percent, v roku 2007 o desať percent, v roku 2008 opäť o desať percent. Ďalšie zvýšenie platov bolo rozhodnuté na začiatku roka 2010. Platy sa tak zamestnancom zvýšili od novembra 2009 o 2,5%."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "zvýšili"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=6688", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/01-02-2010/zdravotnicki-odborari-budu-zajtra-orodovat-za-vyssie-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:51.037173+00:00"}
{"id": "vr37201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37201", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No viete, vy ste spomenuli tiež, že máme radi Maďarov, no áno, na papieri je to a ja potrebujem ale to, čo aj pán predseda váš Fico povedal, že sme podcenili lojalitu Maďarov.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2. januára 2011 SITA uverejnila správu, v ktorej Fico uvádza, že podcenili lojalitu slovenských Maďarov k Slovensku. Podcenenie je tu vnímané v zmysle rozhodnutia voličov, ktorí uprednostnili Most-Híd pred SMK, čo Fico hodnotí ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k nášmu štátu.", "analysis_paragraphs": ["2. januára 2011 SITA uverejnila správu, v ktorej Fico uvádza, že podcenili lojalitu slovenských Maďarov k Slovensku. Podcenenie je tu vnímané v zmysle rozhodnutia voličov, ktorí uprednostnili Most-Híd pred SMK, čo Fico hodnotí ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k nášmu štátu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/fico-podcenili-sme-lojalitu-slovenskyc/277248-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:06.522587+00:00"}
{"id": "vr34754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34754", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "...a zástupcovia všetkých menšín na Slovensku vyjadrili jednoznačný súhlas s koncepciou predmetného návrhu, pokiaľ ide o zníženie tejto hranice z 20 na 10%.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ktorí zástupcovia nár. menšín sa stretnutia zúčastnili a ani ich postoje voči zníženiu hranice nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Ktorí zástupcovia nár. menšín sa stretnutia zúčastnili a ani ich postoje voči zníženiu hranice nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:03.053519+00:00"}
{"id": "44928", "numeric_id": 44928, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44928", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "My sme to vlastne hovorili počas celého toho priebehu, že tieto rázne kroky (proti pandémii COVID-19, pozn.) bolo nevyhnutné urobiť a teda je dobré, že ich vláda urobila.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eduard Heger myslí v kontexte povedaného zatvorenie hraníc a obmedzenie pohybu. Igor Matovič 12. marca povedal , že súhlasí so zavedením karantény po príchode zo zahraničia. Nový minister zdravotníctva Marek Krajčí podporil ešte pred nástupom do funkcie podporil mimoriadne opatrenia dosluhujúcej vlády, ktoré obmedzovali pohyb občanov, aby zabránili šireniu koronavírusu. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Heger myslí v kontexte povedaného zatvorenie hraníc a obmedzenie pohybu. Igor Matovič 12. marca povedal , že súhlasí so zavedením karantény po príchode zo zahraničia. Nový minister zdravotníctva Marek Krajčí podporil ešte pred nástupom do funkcie podporil mimoriadne opatrenia dosluhujúcej vlády, ktoré obmedzovali pohyb občanov, aby zabránili šireniu koronavírusu. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "podporil"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Da3tyAAA0yw", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/545460-mimoriadne-opatrenia-na-zabranenie-sirenia-koronavirusu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:00.545380+00:00"}
{"id": "vr27839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27839", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Ja som najviac spokojný s tým, čo som dosiahol ako predseda delegácie Európskeho parlamentu pre krajiny západného Balkánu. ...Ako člen zahraničného výboru a podvýboru pre ľudské práva som sa tak isto mohol angažovať v otázkach, ktoré sú dôležité pre, pre občanov všetkých štátov Európskej únie.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti je Kukan ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente, teda krajiny západného Balkánu. Kukan je tiež členom Výboru pre zahraničie a Podvýboru pre ľudské práva. V tomto výroku nehodnotíme jeho aktivitu v týchto orgánoch.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je Kukan ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente, teda krajiny západného Balkánu. Kukan je tiež členom Výboru pre zahraničie a Podvýboru pre ľudské práva. V tomto výroku nehodnotíme jeho aktivitu v týchto orgánoch."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["predsedom"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/96651/EDUARD_KUKAN_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:51.417627+00:00"}
{"id": "vr16772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16772", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Som hrdý na to, že sa mi podarilo presvedčiť Európsku komisiu, aby na podporu verejnej dopravy dala viac ako 300 mil. eur.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik v čase vedenia Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 – 2014 získal od Európskej komisie približne 300 miliónov eur v rámci projektu Operačný program Doprava (OPD), ktoré boli využité na nákup nových vozidiel, rekonštrukciu Starého mosta, vybudovanie eletričkovej trate do Petržalky, na projekt integrovanej dopravy a iné. Pre úplnosť treba dodať, že jednaní s Európskou komisiou sa Milan Ftáčnik nezúčastňoval sám, ale spolupracoval s Bratislavským samosprávnym krajom i s rezortom dopravy. Výrok Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý. Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. bol primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 až 2014, v roku 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Výrok Milana Ftáčnika o financiách z Európskej únie vo výške asi 300 miliónov eur na verejnú dopravu Demagog.SK už overoval v minulosti ( 18. júl 2017 ). V rokoch 2010 až 2014 získalo mesto Bratislava v rámci Operačného programu Doprava (OPD) viac ako 300 miliónov eur. ( .pdf , s. 12) Financie mali byť pôvodne použité na projekt TENT-T 17, avšak ten bol neskôr vyhodnotený ako nerentabilný a nerealizovateľný v danom termíne. Preto bolo naplánované využitie financií na Nosný systém integrovanej hromadnej dopravy, rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky a nákup nových trolejbusov a električiek. Ako informuje tlačová správa TASR zverejnená 29. júla 2011 na portáli aktualne.sk i na webových stránkach mesta , primátor Milan Ftáčnik, predseda BSK Pavol Frešo a zástupcovia rezortu dopravy rokovali s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) o projekte budovania Nosného systému integrovanej hromadnej dopravy v Bratislave a okolí. Slovensko sa uchádzalo o financie z eurofondov, ktoré by pokryli realizáciu projektu v troch jeho etapách (železničný úsek Predmestie stanica Filiálka, mestské prestupové terminály pre integrovanú dopravu a etapa koľajovej dopravy do Petržalky). Ako je spomenuté vyššie, hoci Milan Ftáčnik bol v čase jednaní s Európskou komisiou vo funkcií najvyššieho predstaviteľa mesta Bratislavy, rokovaní sa nezúčastňoval sám. Spolupracoval tiež s BSK a odborníkmi z rezortu ministerstva dopravy. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik v čase vedenia Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 – 2014 získal od Európskej komisie približne 300 miliónov eur v rámci projektu Operačný program Doprava (OPD), ktoré boli využité na nákup nových vozidiel, rekonštrukciu Starého mosta, vybudovanie eletričkovej trate do Petržalky, na projekt integrovanej dopravy a iné. Pre úplnosť treba dodať, že jednaní s Európskou komisiou sa Milan Ftáčnik nezúčastňoval sám, ale spolupracoval s Bratislavským samosprávnym krajom i s rezortom dopravy. Výrok Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý. Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. bol primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 až 2014, v roku 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Výrok Milana Ftáčnika o financiách z Európskej únie vo výške asi 300 miliónov eur na verejnú dopravu Demagog.SK už overoval v minulosti ( 18. júl 2017 ). V rokoch 2010 až 2014 získalo mesto Bratislava v rámci Operačného programu Doprava (OPD) viac ako 300 miliónov eur. ( .pdf , s. 12) Financie mali byť pôvodne použité na projekt TENT-T 17, avšak ten bol neskôr vyhodnotený ako nerentabilný a nerealizovateľný v danom termíne. Preto bolo naplánované využitie financií na Nosný systém integrovanej hromadnej dopravy, rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky a nákup nových trolejbusov a električiek. Ako informuje tlačová správa TASR zverejnená 29. júla 2011 na portáli aktualne.sk i na webových stránkach mesta , primátor Milan Ftáčnik, predseda BSK Pavol Frešo a zástupcovia rezortu dopravy rokovali s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) o projekte budovania Nosného systému integrovanej hromadnej dopravy v Bratislave a okolí. Slovensko sa uchádzalo o financie z eurofondov, ktoré by pokryli realizáciu projektu v troch jeho etapách (železničný úsek Predmestie stanica Filiálka, mestské prestupové terminály pre integrovanú dopravu a etapa koľajovej dopravy do Petržalky). Ako je spomenuté vyššie, hoci Milan Ftáčnik bol v čase jednaní s Európskou komisiou vo funkcií najvyššieho predstaviteľa mesta Bratislavy, rokovaní sa nezúčastňoval sám. Spolupracoval tiež s BSK a odborníkmi z rezortu ministerstva dopravy. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.", "18. júl 2017", ".pdf", "využitie financií", "tlačová správa", "webových stránkach mesta"], "url": ["http://www.ftacnik.sk/kto-som/", "http://www.demagog.sk/politici/176/milan-ftacnik/?ph=1", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1413531732.upl&ANAME=2_+2014.pdf", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195397-bratislava-si-bude-pytat-250-milionov-z-eurofondov-na-elektricku-do-petrzalky/", "https://aktualne.centrum.sk/ftacnik-lobuje-v-bruseli-za-integrovanu-dopravu-v-bratislave/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.bratislava.sk/primator-bude-v-bruseli-obhajovat-buducnost-nosneho-dopravneho-systemu-v-meste/d-11028785/p1=11049947"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:32.675608+00:00"}
{"id": "vr34175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34175", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som bol na rozprave. Tam určenie miesta, či to je presne plenárna, či je to salón poslancov lebo volebná miestnosť nie je presne stanovená a ja som využíval tento priestor, že proste to celé je plénum, to je chránené prejavmi, tam sa vlastne keď ústava hovorí o prejavoch v pléne, o prejavoch v parlamente, myslím sa tým rokovacia sála.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ústava hovotí v čl.78 odsek 2 o slobode prejavu v NRSR, a to nasledovne:\n\n(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať , a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky\n\nÚstava hovorí o prejavoch prednesených v Národnej rade, a nie o určenom mieste ako hovorí pán Kaliňák. Sloboda prejavu sa tým pádom skutočne vzťahuje na výroky v Národnej rade počas rokovaní. Je však diskutabilné, či je z tohto možné vyvodiť záver, že pán Kaliňák bol v tomto konkrétnom prípade na rozprave prítomný, aj keď sa fyzicky nachádzal v inej miestnosti.", "analysis_paragraphs": ["Ústava hovotí v čl.78 odsek 2 o slobode prejavu v NRSR, a to nasledovne:", "(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať , a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky", "Ústava hovorí o prejavoch prednesených v Národnej rade, a nie o určenom mieste ako hovorí pán Kaliňák. Sloboda prejavu sa tým pádom skutočne vzťahuje na výroky v Národnej rade počas rokovaní. Je však diskutabilné, či je z tohto možné vyvodiť záver, že pán Kaliňák bol v tomto konkrétnom prípade na rozprave prítomný, aj keď sa fyzicky nachádzal v inej miestnosti."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:53.971481+00:00"}
{"id": "vr15751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15751", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Definovanie pravidiel pre organizáciu a prevádzku minimálnej povinnej siete garantovaných ambulancii lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) pre dospelých aj deti, ako aj zubno-lekárskej a lekárenskej pohotovosti s 24-hodinovou službou. Ostatnú časť LSPP odporúča ponechať ako doplnkovú s možnosťou kratšej prevádzky.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) dňa 1. februára 2016 predstavil verejnosti pripravované zmeny v zdravotníctve. Po úspešných rokovaniach by mala reforma týkajúca sa pohotovostných služieb nadobudnúť účinnosť 1. júla 2017. V súčasnosti návrh čaká medzirezortné pripomienkové konanie a následné prerokovanie vládou. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo zmeny vo fungovaní lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“). Pohotovostí má byť menej, no majú byť efektívnejšie a napojené na urgentné príjmy nemocníc. Nový koncept Ambulantnej pohotovostnej služby zavedie rozdelenie pohotovostí na pevnú a doplnkovú sieť, pričom zabezpečovať ich budú organizátori, ktorých vysúťaží štát. Povolenie dostanú na šesť rokov. Organizátori budú zabezpečovať aj lekárov. Tí by mali zarábať minimálne 12 eur za hodinu v hrubom. Pevná sieť ambulancií navrhovaná MZ je povinná. Oproti dnešným 95-tim LSPP pre dospelých ich má byť 51. Pre deti ich zredukujú zo 73 na 45 miest. Ambulantnú pohotovostnú službu v pevnej sieti majú organizátori prevádzkovať v čase od 16. hodiny do 7. hodiny nasledujúceho dňa a v dňoch pracovného pokoja nepretržite. Doplnková sieť je dobrovoľná a zriadiť ju môže organizátor, ktorý bude poskytovať aj pevnú pohotovostnú službu. Doplnkové služby môžu trvať najviac 4 hodiny denne v čase od 16. 00 h do 22. 00h. Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti upravuje aj poplatky za pohotovostné služby. Návšteva ambulantnej pohotovosti sa navýši o symbolický jeden cent, bude teda stáť rovné dve eurá. Ak pacient nemá akútny stav, a napriek tomu vyhľadá urgentný príjem, zaplatí až desať eur. Poplatok sa nebude týkať tých, ktorí urgentnú pohotovostnú službu vyhľadajú bezprostredne po vzniku úrazu. „Nie je cieľom pýtať si viac peňazí, ale je tu istý nástroj ako presmerovať pacientov, ktorí sú určení pre ambulantné ošetrenie, na ambulantnú pohotovostnú službu. Práve preto aj rozširujeme okruh osôb, ktoré nebudú vôbec platiť tento poplatok, čo v zásade predstavuje veľkú väčšinu pacientov, pre ktorých je určená ústavná pohotovostná služba,“ zdôraznil minister . Minister zdravotníctva uskutočnil prvé rokovania o reforme lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) už v roku 2016 po nástupe do funkcie. Slovenská lekárska komora, ktorá sa aktívne zúčastňuje rokovaní na MZ SR k problematike organizácie a legislatívnej úpravy LSPP, vo svojej správe z rokovania (.pdf, s.2) prejavila nádej ku konsenzu a očakávaným pozitívnym zmenám. Reformu víta aj Asociácia súkromných lekárov. Naopak, Asociácia nemocníc Slovenska vidí problém hlavne v otázke odmeňovania LSPP. „My trváme na tom, že lekári, ktorí slúžia na ústavnej pohotovostnej službe v nemocniciach, v žiadnom prípade nemôžu mať nižšiu mzdu ako na LSPP,“ dodal Marián Petko, prezident ANS. Druckerove návrhy skutočne definujú akési pravidlá pre organizáciu a prevádzku novej Ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých aj deti. Zubno-lekárskej pohotovosti s 24-hodinovou službou sa návrh zatiaľ špeciálne nevenuje. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru) dňa 1. februára 2016 predstavil verejnosti pripravované zmeny v zdravotníctve. Po úspešných rokovaniach by mala reforma týkajúca sa pohotovostných služieb nadobudnúť účinnosť 1. júla 2017. V súčasnosti návrh čaká medzirezortné pripomienkové konanie a následné prerokovanie vládou. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený. Ministerstvo zdravotníctva pripravilo zmeny vo fungovaní lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“). Pohotovostí má byť menej, no majú byť efektívnejšie a napojené na urgentné príjmy nemocníc. Nový koncept Ambulantnej pohotovostnej služby zavedie rozdelenie pohotovostí na pevnú a doplnkovú sieť, pričom zabezpečovať ich budú organizátori, ktorých vysúťaží štát. Povolenie dostanú na šesť rokov. Organizátori budú zabezpečovať aj lekárov. Tí by mali zarábať minimálne 12 eur za hodinu v hrubom. Pevná sieť ambulancií navrhovaná MZ je povinná. Oproti dnešným 95-tim LSPP pre dospelých ich má byť 51. Pre deti ich zredukujú zo 73 na 45 miest. Ambulantnú pohotovostnú službu v pevnej sieti majú organizátori prevádzkovať v čase od 16. hodiny do 7. hodiny nasledujúceho dňa a v dňoch pracovného pokoja nepretržite. Doplnková sieť je dobrovoľná a zriadiť ju môže organizátor, ktorý bude poskytovať aj pevnú pohotovostnú službu. Doplnkové služby môžu trvať najviac 4 hodiny denne v čase od 16. 00 h do 22. 00h. Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti upravuje aj poplatky za pohotovostné služby. Návšteva ambulantnej pohotovosti sa navýši o symbolický jeden cent, bude teda stáť rovné dve eurá. Ak pacient nemá akútny stav, a napriek tomu vyhľadá urgentný príjem, zaplatí až desať eur. Poplatok sa nebude týkať tých, ktorí urgentnú pohotovostnú službu vyhľadajú bezprostredne po vzniku úrazu. „Nie je cieľom pýtať si viac peňazí, ale je tu istý nástroj ako presmerovať pacientov, ktorí sú určení pre ambulantné ošetrenie, na ambulantnú pohotovostnú službu. Práve preto aj rozširujeme okruh osôb, ktoré nebudú vôbec platiť tento poplatok, čo v zásade predstavuje veľkú väčšinu pacientov, pre ktorých je určená ústavná pohotovostná služba,“ zdôraznil minister . Minister zdravotníctva uskutočnil prvé rokovania o reforme lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) už v roku 2016 po nástupe do funkcie. Slovenská lekárska komora, ktorá sa aktívne zúčastňuje rokovaní na MZ SR k problematike organizácie a legislatívnej úpravy LSPP, vo svojej správe z rokovania (.pdf, s.2) prejavila nádej ku konsenzu a očakávaným pozitívnym zmenám. Reformu víta aj Asociácia súkromných lekárov. Naopak, Asociácia nemocníc Slovenska vidí problém hlavne v otázke odmeňovania LSPP. „My trváme na tom, že lekári, ktorí slúžia na ústavnej pohotovostnej službe v nemocniciach, v žiadnom prípade nemôžu mať nižšiu mzdu ako na LSPP,“ dodal Marián Petko, prezident ANS. Druckerove návrhy skutočne definujú akési pravidlá pre organizáciu a prevádzku novej Ambulantnej pohotovostnej služby pre dospelých aj deti. Zubno-lekárskej pohotovosti s 24-hodinovou službou sa návrh zatiaľ špeciálne nevenuje. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-08", "analysis_sources": {"text": ["zmeny", "koncept", "sieť", "minister", "rokovania", "správe", "odmeňovania"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/pohotovosti-dostanu-novu-podobu-menia-sa-ordinacne-casy-aj-poplatky.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/411850/pocet-pohotovosti-klesne-poplatok-sa-zvysi-o-jeden-cent-mapa/", "http://vzdravotnictve.sk/poplatok-za-urgentnu-pohotovost-vzrastie-10-eur/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zdravotnictva-prinasa-zmeny-v-oblasti-pohotovosti-a-poplatkov", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/tomas-drucker-su-veci-ktore-sa-daju-robit-skor-napriklad-dostojne-prostredie-v", "https://www.lekom.sk/upload/co_je_nove/2016/MZSR_LSPP_25_4_2016_1463488595.pdf", "http://vzdravotnictve.sk/nazory-nemocnic-ministerstva-lspp-sa-zblizili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:10.904704+00:00"}
{"id": "vr36908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36908", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dneska sa ukázalo, že pán Figeľ nemal jeden byt, ale dva byty dostal od mesta (Bratislava, pozn.) a poberal poplatok pre poslanca z mimobratislavského regiónu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa informácií SME boli Jánovi Figeľovi pridelené dva byty . Jeden mu bol pridelený v roku 1994, v ktorom býval až do roku 1999, keď ho vrátil mestu. O dva roky na to mu bol pridelený druhý byt v Starom meste, ktorý neskôr odkúpil za približne 1800 eur. Čo sa týka príplatku, Ján Figeľ v roku 2002, kedy bol zvolený do NR SR, mal prihlásený trvalý pobyt v obci Čaklov, aspoň tak to vyplýva z kandidátnej listiny KDH . V tomto prípade mal nárok a zrejme aj poberal príplatok pre mimobratislavských poslancov. Zo slov R. Kaliňáka môže vyplývať, že všetky tieto výhody J. Figeľ poberal v jednom čase. Avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného, J. Figeľ nemal k dispozícií obidva byty súčasne, ale druhý mu bol pridelený až o dva roky. Vnímame to preto zo strany R. Kaliňáka ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií SME boli Jánovi Figeľovi pridelené dva byty . Jeden mu bol pridelený v roku 1994, v ktorom býval až do roku 1999, keď ho vrátil mestu. O dva roky na to mu bol pridelený druhý byt v Starom meste, ktorý neskôr odkúpil za približne 1800 eur. Čo sa týka príplatku, Ján Figeľ v roku 2002, kedy bol zvolený do NR SR, mal prihlásený trvalý pobyt v obci Čaklov, aspoň tak to vyplýva z kandidátnej listiny KDH . V tomto prípade mal nárok a zrejme aj poberal príplatok pre mimobratislavských poslancov. Zo slov R. Kaliňáka môže vyplývať, že všetky tieto výhody J. Figeľ poberal v jednom čase. Avšak ako vyplýva z vyššie uvedeného, J. Figeľ nemal k dispozícií obidva byty súčasne, ale druhý mu bol pridelený až o dva roky. Vnímame to preto zo strany R. Kaliňáka ako zavádzanie."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["dva byty", "kandidátnej listiny KDH"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5727227/figel-uz-jeden-byt-v-bratislave-dostal.html", "http://volby.sme.sk/c/617901/kandidacna-listina-kdh-1.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:19.716924+00:00"}
{"id": "vr34298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34298", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Po druhé, som prekvapený, že sa nevie počkať na najnovšie sčítanie ľudu, ktoré bude myslím, že 20. mája budúceho roku a vychádza sa z čísiel, ktoré nemusia byť presné, pretože sú za roky 1991 a 2001.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sčítanie ľudu bude vykonané k 21. máju 2011. Sčítanie sa koná raz za desať rokov, posledné sčítanie prebehlo v roku 2001.", "analysis_paragraphs": ["Sčítanie ľudu bude vykonané k 21. máju 2011. Sčítanie sa koná raz za desať rokov, posledné sčítanie prebehlo v roku 2001."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["bude", "Sčítanie"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24273", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2205"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:02.932365+00:00"}
{"id": "vr30930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30930", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Gerhard Schröder, nemecký spolkový kancelár za soc. dem. Robil tú najväčšiu reformu práva, pracovného práva.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký kancelár Gerhrard Schröder získal v decembri 2003 súhlas parlamentu s reformou systému sociálnej starostlivosti. Nevieme overiť či išlo o \"najväčšiu reformu práva\" ako tvrdí P. Paška. Je to skôr jeho vnímanie tohto kroku.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký kancelár Gerhrard Schröder získal v decembri 2003 súhlas parlamentu s reformou systému sociálnej starostlivosti. Nevieme overiť či išlo o \"najväčšiu reformu práva\" ako tvrdí P. Paška. Je to skôr jeho vnímanie tohto kroku."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Agenda 2010"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/schroder-pretlacil-v-nemecku-svoje-reformy-fk6-/sk_svet.asp?c=A031219_145029_sk_svet_p02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:16.804067+00:00"}
{"id": "vr31846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31846", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Z nejakého 9. miesta som sa prekrúžkoval so skoro 22 tisíc hlasmi.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránky NRSR Pavol Frešo v SDKÚ skončil štvrtý, postúpil z deviateho miesta na kandidátke s 21 732 hlasmi.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránky NRSR Pavol Frešo v SDKÚ skončil štvrtý, postúpil z deviateho miesta na kandidátke s 21 732 hlasmi."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["stránky"], "url": ["http://nrsr2012.statistics.sk/sr/tab5_22_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:41.537064+00:00"}
{"id": "vr14302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14302", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(...) argumentujem ústavou, podľa ktorej každý poslanec má hlasovať podľa svojho vedomia, svedomia (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhý odsek článku 73, piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Druhý odsek článku 73, piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky uvádza: \" Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20160113.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:26.923776+00:00"}
{"id": "vr37150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37150", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Jedno je isté, že nič viac sme neurobili, len sme odstránili tú, dá sa povedať, tie pasáže, alebo sme zjemnili niektoré, hlavne hovorím teraz o pokutách, ktoré vyvolávali strach.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2010 poslanci schválili novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá zmierňuje pokuty za nedodržiavanie zákona. Kým podľa zákona , ktorý prijala Ficova vláda boli pokuty stanovené v rozmedzí 100 až 5000 eur, novela ich znižuje na 50 až 2500 eur. Po novom je možné pokutu udeliť za porušenie ustanovení zákona a ak ide o nezverejnenie informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2010 poslanci schválili novelu zákona o štátnom jazyku, ktorá zmierňuje pokuty za nedodržiavanie zákona. Kým podľa zákona , ktorý prijala Ficova vláda boli pokuty stanovené v rozmedzí 100 až 5000 eur, novela ich znižuje na 50 až 2500 eur. Po novom je možné pokutu udeliť za porušenie ustanovení zákona a ak ide o nezverejnenie informácie verejnej správy a informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov SR."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novela", "novele"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/jazykovy-zakon/", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349285", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:16.605158+00:00"}
{"id": "vr31108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31108", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Jedna a tá istá osoba je posudzovaná opakovane na rôzne účely a v niektorých prípadoch je posudzovanie zdvojené. Samotný výkon posudkovej činnosti (zdravotného stavu, pozn.) vykonáva štátna správa, verejná správa aj samospráva.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posudková činnosť zdravotného stavu prebieha na niekoľkých úrovniach. Na úrovni štátnej správy sa ňou zaoberá Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na úrovni verejnej správy Sociálna poisťovňa a na úrovni samosprávy ide o poskytovanie sociálnych služieb.", "analysis_paragraphs": ["Posudková činnosť zdravotného stavu prebieha na niekoľkých úrovniach. Na úrovni štátnej správy sa ňou zaoberá Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Na úrovni verejnej správy Sociálna poisťovňa a na úrovni samosprávy ide o poskytovanie sociálnych služieb."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zákona", "zákona"], "url": ["http://www.upsvar-tv.sk/zakony/soc/447_2008.pdf", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17466&FileName=03-z461&Rocnik=2003", "http://www.upsvar-zv.sk/zakony/448_2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:32.372171+00:00"}
{"id": "vr36708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36708", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Celú 1 miliardu eur škrtáme na výdavkoch štátu. Z toho 40% na platoch ústavných činiteľov a na bežných výdavkoch ministerstiev.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozpočte (.doc) na tento rok je na strane 28 uvedené, že základné výdavky na chod štátu v porovnaní s rokom 2010 klesnú o 1,1 miliardy eur. Podľa informácií uvedených na portáli webnoviny.sk : \"Samotné škrty v mzdových výdavkoch by mali v budúcom roku (roku 2011, pozn.) oproti očakávanej skutočnosti za tento rok dosiahnuť 153,7 mil. eur . Zníženie prevádzkových výdavkov jednotlivých kapitol, okrem rezortu obrany, predstavuje 60,7 mil. eur a úspory v samotnom rezorte obrany majú dosiahnuť 89 mil. eur.\" Súhrnne sa škrty na mzdách a bežných výdavkoch ministerstiev dostanú na úroveň 28%.", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte (.doc) na tento rok je na strane 28 uvedené, že základné výdavky na chod štátu v porovnaní s rokom 2010 klesnú o 1,1 miliardy eur. Podľa informácií uvedených na portáli webnoviny.sk : \"Samotné škrty v mzdových výdavkoch by mali v budúcom roku (roku 2011, pozn.) oproti očakávanej skutočnosti za tento rok dosiahnuť 153,7 mil. eur . Zníženie prevádzkových výdavkov jednotlivých kapitol, okrem rezortu obrany, predstavuje 60,7 mil. eur a úspory v samotnom rezorte obrany majú dosiahnuť 89 mil. eur.\" Súhrnne sa škrty na mzdách a bežných výdavkoch ministerstiev dostanú na úroveň 28%."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "webnoviny.sk"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB4QFjAB&url=http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D347527&rct=j&q=%22zakladne%20vydavky%20na%20chod%20statu%22&ei=aKcGTebMOo-38gPljvw2&usg=AFQjCNGE5kJMAlhXkoWjUmt3NoiaZ_I5gQ&sig2=BII", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-2011-budeme-hospodarit-s-deficitom-3/223181-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:12.035050+00:00"}
{"id": "vr26141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26141", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Povedzme rozpočty, ktoré sa schvaľovali v zastupiteľstve, kde je všetko vlastne, sa schvaľovali tak, že nebol žiadny hlas ani opozície proti.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Belica si skutočnosť prikrášľuje. Napriek tomu, že skutočne sa stávalo, že pri hlasovaní o rozpočte nebol proti ani jeden poslanec, súčasný rozpočet na rok 2013 nebol pri hlasovaní podporený dvoma poslancami, ktorí hlasovali proti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica si skutočnosť prikrášľuje. Napriek tomu, že skutočne sa stávalo, že pri hlasovaní o rozpočte nebol proti ani jeden poslanec, súčasný rozpočet na rok 2013 nebol pri hlasovaní podporený dvoma poslancami, ktorí hlasovali proti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["28.októbra", "rozpočte", "3. decembra", "12.decembra", "opäť"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2013/hlasovania_37_.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2013-2015/uznesenie_znsk_282-2012.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2012/hlasovania_29.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2011/hlasovania_20.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2010/hlasovania_11.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:22.587406+00:00"}
{"id": "vr15218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15218", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej veľmi intenzívne pracuje minister s riaditeľmi nemocníc, pokiaľ ide o prvý kontakt pacientov s nemocničnými zariadeniami. Ide sa robiť prvé centrálne obstarávanie pri nákupoch zdravotníckej techniky...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zdavorníctva Tomáš Drucker už po vymenovaní do funkcie sa stretával s riaditeľmi nemocníc a predstaviteľmi asociácií a odborov, aby sa zoznámil s problémami v rezorte. Minister postupne prichádza s návrhmi riešení, ako zlepšiť stav zdravotníctva. Jedným z návrhov je aj centrálne obstarávanie zariadení pre nemocnie- tie už teraz majú fungovať podľa nariadenia Druckera, aby ministerstvo informovali o zámere a technických špecifikách jednotlivých obstarávaní. O problémoch s primárnym kontaktom alebo s dlhými čakacími dobami na zákroky minister už hovoril, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker už avizoval konkrétne zmeny, ktoré plánuje z rezorte urobiť, pri niektorých informoval aj o tom, dokedy by mali byť dané zmeny realizované. Nemocniciam chýbajú rôzne zariadenia, preto ministerstvo pripravuje podmienky centrálneho obstarávania pre nemocnice: \" Pre nákup zdravotníckej techniky platia pre štátne nemocnice nové pravidlá od decembra 2015. Okrem benchmarkingu cien sú povinné aj cost-benefit analýzy. V rámci pilotnej fázy projektu benchmarkovania cien sa od tohto apríla posunula hranica povinnosti porovnávať ceny techniky na 40 000 eur. Od septembra má klesnúť na 30 000 eur. V rámci nových pravidiel sa posudzujú napríklad ekonomické prepočty, správnos ť predpokladanej ceny zákazky či strategická opodstatnenosť nákupu. \" Minister pritom ešte v apríli vydal pokyny , aby nemocnice najprv zaslali ministerstvu technické požiadavky na zariadenie, ktoré chcú kúpiť. Tým je zabezpečené, že ministerstvo odsúhlasí začatie verejného obstarávania: \" Na ich základe ministerstvo stanoví priemernú cenu požadovanej zdravotníckej techniky a zašle ju nemocnici. Tá si urobí prieskum trhu a predloží ministerstvu žiadosť so všetkými zistenými detailmi. Ministerstvo ju posúdi, ešte raz porovná ceny, ktoré ponúkajú firmy s databázou, až potom vydá stanovisko. (...) Samotný proces verejného obstarávania, použitý postup, ako aj uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom sú v kompetencii príslušnej nemocnice\". Minister zdravotníctva Tomáš Drucker diskutoval s Alanom Suchánkom v relácií O päť minút dvanásť 15. mája 2016. Moderátor Martin Strižinec sa ich pýtal aj na plánované zmeny, ktoré by sa mali týkať zaobstarávania zdravotníckych zariadení. Minister nastínil plán s rámcovými zmluvami pre zaobstarávanie daných zariadení: \" Chceme realizovať nákup takzvanými rámcovými zmluvami, ku ktorým by sa potom pripájali povinne naše zariadenia, alebo v konkrétnom prípade nemocnice, dobrovoľné to bude aj pre nemocnice vyšších územných celkov. Ide o to, aby sme zoskupili dostatočný počet požiadaviek a špecifikácií, aby rozsah bol väčší, tým pádom aj súťaž bude istým spôsobom atraktívnejšia. Samozrejme, že chceme predtým diskutovať aj s príslušnými výrobcami, oslovovať ich, aby sa nám nestávalo, že sa nám do aukcií alebo cez trhovisko prihlásil iba jeden potenciálny záujemca. Našou ambíciou je mať na každú dodávku, povedzme, rámcový kontrakt s dvomi potenciálnymi dodávateľmi. Chceme, aby bolo úplne jasné, koľko bude stáť samotný komponent, koľko budú stáť jednotlivé moduly a koľko bude stáť servis, prípadne nejaké alternatívy záruk na toto vybavenie.\" Minister sa zaviazal konať aj v probléme nedostatku niektorých liekov: \" Chceme vytvoriť aj zmenu v oblasti možnosti predávania liekov komukoľvek, takisto pravidlá pri kategorizovaných liekoch a možnosti požadovať vývoz takýchto liekov\". S riaditeľmi nemocníc sa minister stretol už pred zostavením programového vyhlásenia vlády, odvtedy diskutoval aj so zástupcom Asociácie súkomných lekárov, s Mariánom Šóthom, kto ich diskusiu na tému primárneho kontaktu popísal takto: \" Je už desať minút po dvanástej. Lekári prvého kontaktu už stratili nádej, sú apatickí, nechcú čakať. Minister nemôže odkladať túto problematiku, musí ju akútne riešiť. Minister hneď zvážil akútnosť problémov a riešili sme ich na ďalšom stretnutí.\" V spomenutej televíznej debate k primárnemu kontaktu minister povedal toto : \"lekári, ktorí prichádzajú, alebo mali by prichádzať do primárnej zdravotnej starostlivosti, častokrát nemajú dostatočnú prax a potom máme problémy s tým, aby sme práve nové diagnostikovanie pacienta dokázali zabezpečiť v tej primárnej sfére a prechádza nám ten pacient zbytočne do tej špecializovanej, prípadne ústavnej zdravotnej starostlivosti.(...) tie zmeny, ktoré si zdravotníctvo pýta, pýta si ich niekoľko rokov a veci, keď sme hovorili o primárnej zdravotnej starostlivosti, o lekároch, to sú dôsledky 10-15 rokov, ktoré sa nedejú.\" Minister sa venoval aj otázke čakacích lehôt na zákroky, s legislatívnou úpravou pokrývajúcou túto otázku chce prísť začiatkom roka 2017. Chystá sa aj investícia do lôžkových zariadení.", "analysis_paragraphs": ["Minister zdavorníctva Tomáš Drucker už po vymenovaní do funkcie sa stretával s riaditeľmi nemocníc a predstaviteľmi asociácií a odborov, aby sa zoznámil s problémami v rezorte. Minister postupne prichádza s návrhmi riešení, ako zlepšiť stav zdravotníctva. Jedným z návrhov je aj centrálne obstarávanie zariadení pre nemocnie- tie už teraz majú fungovať podľa nariadenia Druckera, aby ministerstvo informovali o zámere a technických špecifikách jednotlivých obstarávaní. O problémoch s primárnym kontaktom alebo s dlhými čakacími dobami na zákroky minister už hovoril, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker už avizoval konkrétne zmeny, ktoré plánuje z rezorte urobiť, pri niektorých informoval aj o tom, dokedy by mali byť dané zmeny realizované. Nemocniciam chýbajú rôzne zariadenia, preto ministerstvo pripravuje podmienky centrálneho obstarávania pre nemocnice: \" Pre nákup zdravotníckej techniky platia pre štátne nemocnice nové pravidlá od decembra 2015. Okrem benchmarkingu cien sú povinné aj cost-benefit analýzy. V rámci pilotnej fázy projektu benchmarkovania cien sa od tohto apríla posunula hranica povinnosti porovnávať ceny techniky na 40 000 eur. Od septembra má klesnúť na 30 000 eur. V rámci nových pravidiel sa posudzujú napríklad ekonomické prepočty, správnos ť predpokladanej ceny zákazky či strategická opodstatnenosť nákupu. \" Minister pritom ešte v apríli vydal pokyny , aby nemocnice najprv zaslali ministerstvu technické požiadavky na zariadenie, ktoré chcú kúpiť. Tým je zabezpečené, že ministerstvo odsúhlasí začatie verejného obstarávania: \" Na ich základe ministerstvo stanoví priemernú cenu požadovanej zdravotníckej techniky a zašle ju nemocnici. Tá si urobí prieskum trhu a predloží ministerstvu žiadosť so všetkými zistenými detailmi. Ministerstvo ju posúdi, ešte raz porovná ceny, ktoré ponúkajú firmy s databázou, až potom vydá stanovisko. (...) Samotný proces verejného obstarávania, použitý postup, ako aj uzavretie zmluvy s úspešným uchádzačom sú v kompetencii príslušnej nemocnice\". Minister zdravotníctva Tomáš Drucker diskutoval s Alanom Suchánkom v relácií O päť minút dvanásť 15. mája 2016. Moderátor Martin Strižinec sa ich pýtal aj na plánované zmeny, ktoré by sa mali týkať zaobstarávania zdravotníckych zariadení. Minister nastínil plán s rámcovými zmluvami pre zaobstarávanie daných zariadení: \" Chceme realizovať nákup takzvanými rámcovými zmluvami, ku ktorým by sa potom pripájali povinne naše zariadenia, alebo v konkrétnom prípade nemocnice, dobrovoľné to bude aj pre nemocnice vyšších územných celkov. Ide o to, aby sme zoskupili dostatočný počet požiadaviek a špecifikácií, aby rozsah bol väčší, tým pádom aj súťaž bude istým spôsobom atraktívnejšia. Samozrejme, že chceme predtým diskutovať aj s príslušnými výrobcami, oslovovať ich, aby sa nám nestávalo, že sa nám do aukcií alebo cez trhovisko prihlásil iba jeden potenciálny záujemca. Našou ambíciou je mať na každú dodávku, povedzme, rámcový kontrakt s dvomi potenciálnymi dodávateľmi. Chceme, aby bolo úplne jasné, koľko bude stáť samotný komponent, koľko budú stáť jednotlivé moduly a koľko bude stáť servis, prípadne nejaké alternatívy záruk na toto vybavenie.\" Minister sa zaviazal konať aj v probléme nedostatku niektorých liekov: \" Chceme vytvoriť aj zmenu v oblasti možnosti predávania liekov komukoľvek, takisto pravidlá pri kategorizovaných liekoch a možnosti požadovať vývoz takýchto liekov\". S riaditeľmi nemocníc sa minister stretol už pred zostavením programového vyhlásenia vlády, odvtedy diskutoval aj so zástupcom Asociácie súkomných lekárov, s Mariánom Šóthom, kto ich diskusiu na tému primárneho kontaktu popísal takto: \" Je už desať minút po dvanástej. Lekári prvého kontaktu už stratili nádej, sú apatickí, nechcú čakať. Minister nemôže odkladať túto problematiku, musí ju akútne riešiť. Minister hneď zvážil akútnosť problémov a riešili sme ich na ďalšom stretnutí.\" V spomenutej televíznej debate k primárnemu kontaktu minister povedal toto : \"lekári, ktorí prichádzajú, alebo mali by prichádzať do primárnej zdravotnej starostlivosti, častokrát nemajú dostatočnú prax a potom máme problémy s tým, aby sme práve nové diagnostikovanie pacienta dokázali zabezpečiť v tej primárnej sfére a prechádza nám ten pacient zbytočne do tej špecializovanej, prípadne ústavnej zdravotnej starostlivosti.(...) tie zmeny, ktoré si zdravotníctvo pýta, pýta si ich niekoľko rokov a veci, keď sme hovorili o primárnej zdravotnej starostlivosti, o lekároch, to sú dôsledky 10-15 rokov, ktoré sa nedejú.\" Minister sa venoval aj otázke čakacích lehôt na zákroky, s legislatívnou úpravou pokrývajúcou túto otázku chce prísť začiatkom roka 2017. Chystá sa aj investícia do lôžkových zariadení."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["pripravuje", "pokyny", "O päť minút dvanásť", "zaviazal", "stretol", "diskutoval", "televíznej debate", "čakacích lehôt", "investícia"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/335850/ministerstvo-zdravotnictva-chce-zabranit-nakupu-predrazenej-techniky/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/393995-skoncia-predrazene-tendre-v-nemocniciach/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10013/94917", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394254-rezort-zdravotnictva-chysta-centralne-nakupy-a-novelu-o-liekoch/", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/ans-zdravotnictvo-treba-dofinancovat", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/minister-je-skuseny-manazer-hovori-prezident-asl-sr", "http://www.medan.sk/drucker-recnil-najviac/", "http://www.aktuality.sk/clanok/338650/minister-zdravotnictva-navrh-maximalnych-cakacich-lehot-pripravujeme/#", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/zdravotnictvo-sa-bude-zasadne-menit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:44.137836+00:00"}
{"id": "vr28948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28948", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezamestnanosť klesá, naopak stúpa nám počet ľudí, ktorí sú zamestnaní.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa štatistických údajov aj počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie v posledných mesiacoch miera nezamestnanosti pomaly klesá. Podľa Štatistického úradu stúpa počet zamestnaných ľudí aj ich podiel na ekonomicky aktívnom obyvateľstve.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa štatistických údajov aj počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie v posledných mesiacoch miera nezamestnanosti pomaly klesá. Podľa Štatistického úradu stúpa počet zamestnaných ľudí aj ich podiel na ekonomicky aktívnom obyvateľstve."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22%29&ui.name=Pracuj%C3%BAci%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20[pr0002qs]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:00.765382+00:00"}
{"id": "vr31731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31731", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rešpektujem to, čo povedal bývalý minister financií pán Mikloš v parlamente pred 2 dňami. Veľmi jasne povedal, že celoplošné opatrenia sa minuli, čiže o to to máme horšie, a bez zvyšovania daní to nepôjde. To povedal veľmi jasne bývalý minister financií.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš skutočne v parlamente povedal, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Rovnako povedal, že celoplošné škrty už ďalej nie sú možné a bude nutné pristúpiť k štrukturálnym riešeniam. Robert Fico sa svojou interpretáciou nevzďaľuje tomuto významu, jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš skutočne v parlamente povedal, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Rovnako povedal, že celoplošné škrty už ďalej nie sú možné a bude nutné pristúpiť k štrukturálnym riešeniam. Robert Fico sa svojou interpretáciou nevzďaľuje tomuto významu, jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "vyjadril"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78884&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78816&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:08.710974+00:00"}
{"id": "vr34843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34843", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...A potom som prečítal z najväčšieho poľského denníka Gazety Wyborcze v roku 2003, presne o 5 rokov, kde sa písalo o slovenskom tigrovi. Potom som prečítal z Harald Tribune, keď sa písalo o tom, ako sa zrodil v Európe nový Detroit, automobilová veľmoc.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmienku v Gazete Wyborcze a Harald Tribune sa nám nepodarilo nájsť, avšak v období 2004 – 2007 je možné nájsť množstvo relevantných zahraničných zdrojov, ktoré píšu o Slovensku ako o ekonomickom tigrovi. Vzhľadom na fakt, že sa jedná o obsah výpovede v relevantnom zahraničnom médiu, výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že sme túto správu nenašli v Dzurindom zmieňovaných periodikách, ale v iných zahraničných médiách.", "analysis_paragraphs": ["Zmienku v Gazete Wyborcze a Harald Tribune sa nám nepodarilo nájsť, avšak v období 2004 – 2007 je možné nájsť množstvo relevantných zahraničných zdrojov, ktoré píšu o Slovensku ako o ekonomickom tigrovi. Vzhľadom na fakt, že sa jedná o obsah výpovede v relevantnom zahraničnom médiu, výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že sme túto správu nenašli v Dzurindom zmieňovaných periodikách, ale v iných zahraničných médiách."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["množstvo"], "url": ["http://www.amcham.sk/?Slovakia_Doing_Business"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:50.256279+00:00"}
{"id": "vr13915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13915", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...žijeme v takom prostredí, kde z 19 členských krajín eurozóny 5 majú Á-čka alebo jednotky, pretože sú úplne v súlade s tým, čo sa má robiť.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe kontextu daného výroku vyplýva, že minister Kažimír naráža na tzv. úverový rating (credit rating) krajín eurozóny. Tieto hodnotenia prebiehajú na stupnici od AAA po D(DD). Naprieč rôznymi hodnotiacimi metódami bolo viacerým než len 5 krajinám z celkového počtu 19 udelené \"Áčko\", no najvyššie hodnotenie AAA si momentálne držia iba Luxembursko, Fínsko, Nemecko, Holandsko a Rakúsko. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že minister sa v tomto výroku odvoláva na najvyšší stupeň úverového ratingu, výrok môžeme vyhodnotiť ako pravdivý.\n\nÚverový rating \"je založený na posúdení celkového zdravia subjektu so zameraním na jeho schopnosť splácať úver. Súčasťou úverového ratingu je hodnotenie finančnej aj nefinančnej bonity subjektu na základe dát o ňom získaných ako aj na základe dát z iných zdrojov.\"\n\n\" Úverový rating uľahčuje investorom pri investovaní do dlhopisov hodnotenie rizík s investovaním spojených. Úverový rating prideľujú ratingové agentúry (Moody’s, Standard & Poor’s, Fitch Ratings, Japan Credit Rating Agency) (...). Členenie ratingových stupníc je obvykle na investičný stupeň (AAA, AA, A, BBB) a špekulatívny stupeň (BB, B, CCC, CC, D) .\"\n\nNapriek tomu, že sa v prípade niektorých krajín ich hodnotenia rôznia, iba 5 až 8 krajín Eurozóny nespĺňa \"Áčkový\" rating. Týmito krajinami sú Cyprus, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, a podľa agentúry Moody aj Írsko a Slovinsko, kdežto podľa Standard & Poor-a sa \"Bčkové\" hodnotenie týka aj Malty.", "analysis_paragraphs": ["Na základe kontextu daného výroku vyplýva, že minister Kažimír naráža na tzv. úverový rating (credit rating) krajín eurozóny. Tieto hodnotenia prebiehajú na stupnici od AAA po D(DD). Naprieč rôznymi hodnotiacimi metódami bolo viacerým než len 5 krajinám z celkového počtu 19 udelené \"Áčko\", no najvyššie hodnotenie AAA si momentálne držia iba Luxembursko, Fínsko, Nemecko, Holandsko a Rakúsko. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že minister sa v tomto výroku odvoláva na najvyšší stupeň úverového ratingu, výrok môžeme vyhodnotiť ako pravdivý.", "Úverový rating \"je založený na posúdení celkového zdravia subjektu so zameraním na jeho schopnosť splácať úver. Súčasťou úverového ratingu je hodnotenie finančnej aj nefinančnej bonity subjektu na základe dát o ňom získaných ako aj na základe dát z iných zdrojov.\"", "\" Úverový rating uľahčuje investorom pri investovaní do dlhopisov hodnotenie rizík s investovaním spojených. Úverový rating prideľujú ratingové agentúry (Moody’s, Standard & Poor’s, Fitch Ratings, Japan Credit Rating Agency) (...). Členenie ratingových stupníc je obvykle na investičný stupeň (AAA, AA, A, BBB) a špekulatívny stupeň (BB, B, CCC, CC, D) .\"", "Napriek tomu, že sa v prípade niektorých krajín ich hodnotenia rôznia, iba 5 až 8 krajín Eurozóny nespĺňa \"Áčkový\" rating. Týmito krajinami sú Cyprus, Grécko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, a podľa agentúry Moody aj Írsko a Slovinsko, kdežto podľa Standard & Poor-a sa \"Bčkové\" hodnotenie týka aj Malty."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Úverový rating", "hodnotenia", "Trading Economics", "hodnotenie", "rating"], "url": ["https://totalmoney.sk/slovnik/U/uverovy-rating/", "http://www.tradingeconomics.com/country-list/rating", "http://www.tradingeconomics.com/euro-area/rating", "http://www.tradingeconomics.com/euro-area/rating", "http://www.tradingeconomics.com/euro-area/rating"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:59.193198+00:00"}
{"id": "vr35788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35788", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme povedali veľmi jasne a rozumiteľne, že podpis tohto balíka má význam len vtedy, ak bude garancia, že budú v parlamente prijaté zákony, ktoré súvisia s celým týmto procesom.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico podmienil podpis pomoci súhlasom budúcej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Fico podmienil podpis pomoci súhlasom budúcej vlády."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Fico"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5430296/slovensko-si-moze-odmietnutim-balicka-poskodit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:10.742472+00:00"}
{"id": "vr27229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27229", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Na samotnú kampaň som minul do konca februára 350 tisíc eur.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrení Andreja Kisku si ako nezávislý kandidát financuje cel ú kampaň sám: “Od žiadnej politickej strany som neprijal a neprijmem ani cent.” Zo všetkých prezidentských kandidátov priznáva najviac bilboardov Andrej Kiska a zároveň dodáva: \"Celkové náklady na propagáciu mojich aktivít od ohlásenia zámeru kandidovať do konca februára 2014 dosiahli 350.000 eur.\" Tieto náklady nezahŕňajú len bilboardy, ale i ostatné náklady ako napríklad cesty po Slovensku či volebné noviny, a preto dodáva, že náklady spojené s oficiálnou volebnou kampaňou riadne zverejní . Keďže všetky informácie pochádzajú priamo od Andreja Kisku, nevieme overiť či sú tieto čiastky skutočne presné.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení Andreja Kisku si ako nezávislý kandidát financuje cel ú kampaň sám: “Od žiadnej politickej strany som neprijal a neprijmem ani cent.” Zo všetkých prezidentských kandidátov priznáva najviac bilboardov Andrej Kiska a zároveň dodáva: \"Celkové náklady na propagáciu mojich aktivít od ohlásenia zámeru kandidovať do konca februára 2014 dosiahli 350.000 eur.\" Tieto náklady nezahŕňajú len bilboardy, ale i ostatné náklady ako napríklad cesty po Slovensku či volebné noviny, a preto dodáva, že náklady spojené s oficiálnou volebnou kampaňou riadne zverejní . Keďže všetky informácie pochádzajú priamo od Andreja Kisku, nevieme overiť či sú tieto čiastky skutočne presné."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["financuje cel", "priznáva", "zverejní"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/divoka-prezidentska-kampan-je-plnom-prude-kandidati-obchadzaju-zakon.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/bilbordy-prezidentske-volby-kampan/76527-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7069720/kampan-bezi-hoci-by-nemala-kalinak-kandidati-len-informuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:06.851393+00:00"}
{"id": "vr27988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27988", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Keď si pozriete, komu som koľko vrátil, tak dokonca možno vláde pána premiéra Fica som vrátil viac ako pánovi Dzurindovi.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prehľad vrátených zákonov prezidentom na opätovné prerokovanie NRSR nachádzame na oficiálnych stránkach prezidenta SR (a pre posledné volebné obdobie aj na stránkach NR SR ).", "analysis_paragraphs": ["Prehľad vrátených zákonov prezidentom na opätovné prerokovanie NRSR nachádzame na oficiálnych stránkach prezidenta SR (a pre posledné volebné obdobie aj na stránkach NR SR )."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["prezidenta", "NR SR"], "url": ["http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/vratene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:36.227572+00:00"}
{"id": "49599", "numeric_id": 49599, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49599", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Naozaj nám klesá podiel európskej ekonomiky vo svete. Kým v roku 2008 to bolo každé štvrté euro, ktoré vyprodukovala európska ekonomika, dnes je to až každé ôsme euro a klesá to.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel európskej ekonomiky vo svete klesá. Kým v roku 1980 predstavovalo HDP Európskej únie vyše štvrtinu celosvetového HDP, v roku 2008 sa tento podiel znížil len na 17,35%, teda menej ako „každé šieste euro“. V súčasnosti predstavuje podiel únie na svetovej ekonomiky už len 14,17%, čo je približne sedmina svetovej ekonomiky. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa dát Medzinárodného menového fondu (IMF) bol v roku 1980 podiel Európskej únie na svetovom HDP podľa parity kúpnej sily 25.84%, čo predstavovalo vyše štvrtinu svetového HDP. Postupom času však tento podiel klesal, v roku 2008 dosahoval len 17,35% svetového HDP, teda menej ako šestinu svetového HDP. V súčasnosti (v roku 2024) už predstavuje len 14.17%, teda iba sedminu svetového HDP.\n\nPodobné tvrdenia uverejnil v minulosti aj čestný predseda strany SaS Richard Sulík. Ten v statuse na Facebooku a v článku na rozdiel od Jany Bitó Cigánikovej tvrdí, že Európska únia vyprodukovala každé štvrté euro ešte ešte v roku 1980, nie 2008. Podobne ako Cigániková však hovorí o každom ôsmom eure v súčasnosti.\n\nBittó Cigániková sa pri vyslovení tohto výroku odvolávala na graf z volebného programu strany SaS (v čase od 59:13 ). Graf sa nachádza v časti nazvanej Konkurencieschopná Európa (s. 63 ) a pochádza z portálu Statista , ktorý ako zdroj jeho dát uvádza práve IMF. Podľa tohto grafu podiel ekonomiky Európskej únie klesol z 17,35% v roku 2008 na 14,17% v roku 2024. V prepočte na eurá to znamená, že zatiaľčo v roku 2008 bolo v EÚ vyprodukované približne každé 5,7 euro, v roku 2024 to bolo až každé siedme euro.\n\nVyjadrenie Jany Bittó Cigánikovej pre Demagog.sk z 4. 6. 2024: \"Áno, to som povedala zle, ani som si to neuvedomila. Samozrejme, že som myslela 1980, tak ako je v grafe uvedené. Keďže som zároveň ukazovala graf, kde je to uvedené správne, považujem za nekorektné uviesť tento výrok ako nepravdu, išlo len o obyčajné popletenie si čísla.\"", "analysis_paragraphs": ["Podiel európskej ekonomiky vo svete klesá. Kým v roku 1980 predstavovalo HDP Európskej únie vyše štvrtinu celosvetového HDP, v roku 2008 sa tento podiel znížil len na 17,35%, teda menej ako „každé šieste euro“. V súčasnosti predstavuje podiel únie na svetovej ekonomiky už len 14,17%, čo je približne sedmina svetovej ekonomiky. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa dát Medzinárodného menového fondu (IMF) bol v roku 1980 podiel Európskej únie na svetovom HDP podľa parity kúpnej sily 25.84%, čo predstavovalo vyše štvrtinu svetového HDP. Postupom času však tento podiel klesal, v roku 2008 dosahoval len 17,35% svetového HDP, teda menej ako šestinu svetového HDP. V súčasnosti (v roku 2024) už predstavuje len 14.17%, teda iba sedminu svetového HDP.", "Podobné tvrdenia uverejnil v minulosti aj čestný predseda strany SaS Richard Sulík. Ten v statuse na Facebooku a v článku na rozdiel od Jany Bitó Cigánikovej tvrdí, že Európska únia vyprodukovala každé štvrté euro ešte ešte v roku 1980, nie 2008. Podobne ako Cigániková však hovorí o každom ôsmom eure v súčasnosti.", "Bittó Cigániková sa pri vyslovení tohto výroku odvolávala na graf z volebného programu strany SaS (v čase od 59:13 ). Graf sa nachádza v časti nazvanej Konkurencieschopná Európa (s. 63 ) a pochádza z portálu Statista , ktorý ako zdroj jeho dát uvádza práve IMF. Podľa tohto grafu podiel ekonomiky Európskej únie klesol z 17,35% v roku 2008 na 14,17% v roku 2024. V prepočte na eurá to znamená, že zatiaľčo v roku 2008 bolo v EÚ vyprodukované približne každé 5,7 euro, v roku 2024 to bolo až každé siedme euro.", "Vyjadrenie Jany Bittó Cigánikovej pre Demagog.sk z 4. 6. 2024: \"Áno, to som povedala zle, ani som si to neuvedomila. Samozrejme, že som myslela 1980, tak ako je v grafe uvedené. Keďže som zároveň ukazovala graf, kde je to uvedené správne, považujem za nekorektné uviesť tento výrok ako nepravdu, išlo len o obyčajné popletenie si čísla.\""], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["dát", "statuse", "článku", "odvolávala", "59:13", "63", "Statista"], "url": ["https://www.imf.org/external/datamapper/PPPSH@WEO/CHN/USA/EUQ/EU/AZQ/EEQ/DA", "https://www.facebook.com/RichardSulik/posts/pfbid02QCPtrbe48iMjdrBoMVrCyKneDBqJL94zFz7BbH3wmVyevpGJRiyRD8yoogQmc6vsl", "https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/urputne-boje-europskej-unie-konkurencieschopnost?itm_brand=trend&itm_template=other&itm_modul=topic-articles&itm_position=3", "https://www.ta3.com/relacia/938663/ako-pomozu-slovensku-a-ako-europe", "https://www.ta3.com/relacia/938663/ako-pomozu-slovensku-a-ako-europe", "https://www.sas.sk/pre-detailistov.pdf", "https://de.statista.com/statistik/daten/studie/249045/umfrage/anteil-der-europaeischen-union-eu-am-globalen-bruttoinlandsprodukt-bip/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:21.335845+00:00"}
{"id": "vr27234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27234", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(o odvolaní R. Bezáka) Ja som podpísal výzvu na to, aby si strany sadli za stôl, aby si pozreli do očí a vysvetlili si tie veci. Mal som možnosť podpísať takýto list ešte v úvode.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webu aktuality.sk (29.6.2012) sa “poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic, Jana Žitňanská (obaja nezaradení) a Radoslav Procházka (KDH) u zástupcu pápeža Benedikta XVI. na Slovensku prihovárajú za trnavského arcibiskupa Roberta Bezáka.”\n\nZástupcu pápeža Benedikta XVI. na Slovensku v liste žiadajú o tlmočenie ich znepokojenia . \"Nie je nám ľahostajný ďalší osud Katolíckej cirkvi na Slovensku a preto sa obraciame na Vás, Jeho excelencia, aby ste tlmočili svätému otcovi Benediktovi XVI. nielen naše znepokojenie nad vzniknutou situáciou, ale aj prosbu slovenskej verejnosti, osobností, či už veriacich alebo neveriacich, aby zvážil definitívne rozhodnutie a ponechal otca arcibiskupa Bezáka v Trnavskej arcidiecéze.\"\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webu aktuality.sk (29.6.2012) sa “poslanci Národnej rady SR Daniel Lipšic, Jana Žitňanská (obaja nezaradení) a Radoslav Procházka (KDH) u zástupcu pápeža Benedikta XVI. na Slovensku prihovárajú za trnavského arcibiskupa Roberta Bezáka.”", "Zástupcu pápeža Benedikta XVI. na Slovensku v liste žiadajú o tlmočenie ich znepokojenia . \"Nie je nám ľahostajný ďalší osud Katolíckej cirkvi na Slovensku a preto sa obraciame na Vás, Jeho excelencia, aby ste tlmočili svätému otcovi Benediktovi XVI. nielen naše znepokojenie nad vzniknutou situáciou, ale aj prosbu slovenskej verejnosti, osobností, či už veriacich alebo neveriacich, aby zvážil definitívne rozhodnutie a ponechal otca arcibiskupa Bezáka v Trnavskej arcidiecéze.\"", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "znepokojenia"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/209467/odvola-vatikan-arcibiskupa-bezaka/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/odvolany-arcibiskup-bezak-nezniesli-jeho-otvorene-nazory.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:08.417053+00:00"}
{"id": "49223", "numeric_id": 49223, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49223", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Boli ste (pozn. Uhrík) v Zbehoch na koncerte neonacistických kapiel, vrátane kapely Ortel a Ďurica vystupoval tiež. Však sa priznajte a teraz vy hovoríte, že už nemáte s neonacistom a s extrémistami nič spoločné, boli ste včera v Zbehoch na neonacistickom koncerte a kapela Ortel, ktorá tam vystupovala s Ďuricom, ta tá kapela nieže naše ministerstvo vnútra, ale české ministerstvo vnútra ju považuje za extrémistickú a neonacistickú kapelu, tak sa netvárte, že s tým nemáte spoločné.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europoslanec Milan Uhrík sa preukázateľne zúčastnil koncertu, kde vystúpil spevák Tomáš Ortel s kapelou a Ondrej Ďurica. V minulosti bola kapela Ortel označená českým ministerstvom vnútra za extrémistickú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV obci Zbehy pri Nitre sa konal koncert kapely Tomáša Ortela a Ondreja Ďuricu. Zúčastnil sa ho aj europoslanec Milan Uhrík, o čom informoval aj na svojej facebookovej stránke 19.8. 2023.\n\nČeské Ministerstvo vnútra kapelu spomína vo Výročnej správe o extrémizme z roku 2015 (.pdf, str. 16). Označuje ju za jednu z prvých extrémistických kapiel, ktorá sa zameriava na čisto komerčné koncerty. Líder kapely, Tomáš Ortel, tvoril podľa ministerstva protiislamské texty. Ministerstvo však konštatuje, že tvrdé neonacistické jadro sa od kapely dištancuje, keďže ich tvorbu považuje za umiernenú.\n\nTomáš Ortel taktiež pôsobil v kapele Conflict 88, ktorú české Ministerstvo vnútra v roku 2012 považovalo za neonacistickú kapelu ( .pdf , str. 54), v roku 2010 ju radilo k tzv. White Power Movement music (hudba hnutia Bielej sily) ( .pdf , str. 19).\n\nV minulosti bola kapela Ortel spájaná s českou politickou stranou Dělnická strana, ktorá využívala jej skladbu Hadr ako svoju hymnu. Dělnická strana bola v roku 2010 na návrh Vlády ČR rozpustená rozhodnutím Nejvyššího správního soudu ČR s odôvodnením, že program, podujatia a predstavitelia strany smerujú k vyvolaniu národnostnej, rasovej, etnickej a sociálnej neznášanlivosti, potlačeniu základných ľudských práv a slobôd, jej činnosť je protiprávna a program so symbolikou strany nadväzujú na nemecký nacionálny socializmus ( .pdf , str. 112-121).", "analysis_paragraphs": ["Europoslanec Milan Uhrík sa preukázateľne zúčastnil koncertu, kde vystúpil spevák Tomáš Ortel s kapelou a Ondrej Ďurica. V minulosti bola kapela Ortel označená českým ministerstvom vnútra za extrémistickú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V obci Zbehy pri Nitre sa konal koncert kapely Tomáša Ortela a Ondreja Ďuricu. Zúčastnil sa ho aj europoslanec Milan Uhrík, o čom informoval aj na svojej facebookovej stránke 19.8. 2023.", "České Ministerstvo vnútra kapelu spomína vo Výročnej správe o extrémizme z roku 2015 (.pdf, str. 16). Označuje ju za jednu z prvých extrémistických kapiel, ktorá sa zameriava na čisto komerčné koncerty. Líder kapely, Tomáš Ortel, tvoril podľa ministerstva protiislamské texty. Ministerstvo však konštatuje, že tvrdé neonacistické jadro sa od kapely dištancuje, keďže ich tvorbu považuje za umiernenú.", "Tomáš Ortel taktiež pôsobil v kapele Conflict 88, ktorú české Ministerstvo vnútra v roku 2012 považovalo za neonacistickú kapelu ( .pdf , str. 54), v roku 2010 ju radilo k tzv. White Power Movement music (hudba hnutia Bielej sily) ( .pdf , str. 19).", "V minulosti bola kapela Ortel spájaná s českou politickou stranou Dělnická strana, ktorá využívala jej skladbu Hadr ako svoju hymnu. Dělnická strana bola v roku 2010 na návrh Vlády ČR rozpustená rozhodnutím Nejvyššího správního soudu ČR s odôvodnením, že program, podujatia a predstavitelia strany smerujú k vyvolaniu národnostnej, rasovej, etnickej a sociálnej neznášanlivosti, potlačeniu základných ľudských práv a slobôd, jej činnosť je protiprávna a program so symbolikou strany nadväzujú na nemecký nacionálny socializmus ( .pdf , str. 112-121)."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["konal", "informoval", "spomína", "pôsobil", ".pdf", ".pdf", "bola", ".pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/people/Ortel-Ondrej-%C4%8Eurica-Koncert-Zbehy/100063527442314/?locale=sk_SK", "https://www.facebook.com/ing.milan.uhrik/posts/pfbid029fU3g4iPR5NDo1AaWVK6B4bpQHm7r6VCKT9cHmTjQKeY63EbN2Kesd9o2qtYet3Nl", "https://www.mvcr.cz/clanek/vyrocni-zprava-o-extremismu-na-uzemi-ceske-republiky-v-roce-2015.aspx", "https://diskografie.cz/conflict-88", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjHwv-Ys_uAAxXpX_EDHZGIDC4QFnoECBgQAQ&url=https%3A%2F%2Fwww.mvcr.cz%2Fsoubor%2Fextremismus-a-eticky-kodex-zprava-o-extremismu-a-projevech-rasismu-a-xenofobie-na-uzemi-cr-v-roce-2011.aspx&usg=AOvVaw2tEKNzifjLh1dDKC8ucfMs&opi=89978449", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjHwv-Ys_uAAxXpX_EDHZGIDC4QFnoECBoQAQ&url=https%3A%2F%2Fwww.mvcr.cz%2Fsoubor%2Fzprava-pdf.aspx&usg=AOvVaw2ZmcmkiPP3BEI8OQhi1tSy&opi=89978449", "https://www.idnes.cz/wiki/kultura/ortel.K458415", "https://www.nssoud.cz/stazeni-dokumentu?filepath=SOUDNI_VYKON/2009/0001_0Pst_0900_679fa453_6a5a_4113_8760_d13c9f3417b3_prevedeno.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:02.983160+00:00"}
{"id": "vr26135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26135", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Že organizujeme podujatie, ktoré sa volá Deň úcty k poľnohospodárom ...", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trnavský kraj skutočne uskutočnil podujatie s názvom Deň úcty k poľnohospodárom. Stalo sa tak v obci Červeník pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci a ku 60. výročiu založenia COOP Jednota Trnava. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Trnavský kraj skutočne uskutočnil podujatie s názvom Deň úcty k poľnohospodárom. Stalo sa tak v obci Červeník pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o obci a ku 60. výročiu založenia COOP Jednota Trnava. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "stránke"], "url": ["http://trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/rodny-moj-kraj/dokument/2013/172013.pdf", "http://trnava-vuc.sk/sk/kalendar-podujati/den-ucty-k-polnohospodarom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:13.682450+00:00"}
{"id": "vr17727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17727", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "..pri schôdzach Smeru-sociálna demokracia, kde som riadnou členkou", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidovala Saková za SMER-SD. V januári 2017 Robert Fico označil Sakovú ako nastupujúcu politickú generáciu strany SMER-SD, vtedy ešte riadnou členkou strany nebola, plánovala do nej vstúpiť. Podľa informácií zverejnených v článku na portáli SME si členovia strany Smer-SD na sneme v apríli 2018 zvolili nové predsedníctvo, ktorého členkou sa stala aj Denisa Saková. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidovala Saková za SMER-SD. V januári 2017 Robert Fico označil Sakovú ako nastupujúcu politickú generáciu strany SMER-SD, vtedy ešte riadnou členkou strany nebola, plánovala do nej vstúpiť. Podľa informácií zverejnených v článku na portáli SME si členovia strany Smer-SD na sneme v apríli 2018 zvolili nové predsedníctvo, ktorého členkou sa stala aj Denisa Saková. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["kandidovala", "januári 2017", "článku"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://dennikn.sk/658044/fico-oznacil-nastupujucu-generaciu-smeru-sakova-a-pellegrini/", "https://domov.sme.sk/c/20813584/snem-smeru-april-2018-fico-utocil-na-media-i-kisku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:17.262215+00:00"}
{"id": "vr16463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16463", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...hlavné mesto uzatvorilo zmluvu na dodávku komplexnej služby správy verejného osvetlenia s firmou Siemens zmluvu na takmer 2 milióny.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Juraja Drobu pochádza z jeho blogu z januára 2017 . Zo zmluvy medzi spoločnosťou Siemens a hlavným mestom vyplýva, že cena za správu verejného osvetlenia sa vypočítava každý mesiac podľa počtu svetelených bodov, pričom tento počet býva aktualizovaný každého pol roka. Keďže k zmluve medzi Bratislavou a spoločnosťou Siemens nie sú zverejnené aktuálne dodatky, vďaka ktorým by sme mohli spoľahlivo prepočítať sumu, ktorú hlavné mesto spoločnosti zaplatí za prevádzkovanie osvetlenia, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na základe zmluvy(. pdf , s. 4) medzi spoločnosťou Siemens a hlavným mestom Bratislava bola cena za prevádzku jedného svetelného bodu (svietidla) určená na 2,75 Eura/mesiac bez DPH. Takto stanovená cena predstavuje \"... cenu za dosiahnutie úrovne poskytovania služby na úrovni 100 %, najmenej však 95% svietenia svetelných bodov denne, nachádzajúcich sa na území Mesta Bratislava. \" Celkový počet (. pdf , s. 1) prevádzkovaných a udržiavaných svetelných bodov v súčasnosti je 47 837 ks. Zmluva bola uzatvorená na dobu jedného kalendárneho roka, teda 12 mesiacov. Za toto obdobie by bola celková suma 1 578 621 eur bez DPH.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Juraja Drobu pochádza z jeho blogu z januára 2017 . Zo zmluvy medzi spoločnosťou Siemens a hlavným mestom vyplýva, že cena za správu verejného osvetlenia sa vypočítava každý mesiac podľa počtu svetelených bodov, pričom tento počet býva aktualizovaný každého pol roka. Keďže k zmluve medzi Bratislavou a spoločnosťou Siemens nie sú zverejnené aktuálne dodatky, vďaka ktorým by sme mohli spoľahlivo prepočítať sumu, ktorú hlavné mesto spoločnosti zaplatí za prevádzkovanie osvetlenia, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na základe zmluvy(. pdf , s. 4) medzi spoločnosťou Siemens a hlavným mestom Bratislava bola cena za prevádzku jedného svetelného bodu (svietidla) určená na 2,75 Eura/mesiac bez DPH. Takto stanovená cena predstavuje \"... cenu za dosiahnutie úrovne poskytovania služby na úrovni 100 %, najmenej však 95% svietenia svetelných bodov denne, nachádzajúcich sa na území Mesta Bratislava. \" Celkový počet (. pdf , s. 1) prevádzkovaných a udržiavaných svetelných bodov v súčasnosti je 47 837 ks. Zmluva bola uzatvorená na dobu jedného kalendárneho roka, teda 12 mesiacov. Za toto obdobie by bola celková suma 1 578 621 eur bez DPH."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["januára 2017", "pdf", "pdf", "pdf", "PR článok", "blogu"], "url": ["https://droba.blog.sme.sk/c/444434/bratislavsky-magistrat-uzavrel-zmluvu-na-osvetlenie-za-2-miliony-bez-sutaze.html", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700026&id_dokumenty=45085", "http://bratislava.sk/register/assets/File.ashx?id_org=700026&id_dokumenty=45377", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700026&id_dokumenty=45085", "http://bratislava.dnes24.sk/ako-sa-zmenilo-verejne-osvetlenie-bratislavy-244008", "https://droba.blog.sme.sk/c/444434/bratislavsky-magistrat-uzavrel-zmluvu-na-osvetlenie-za-2-miliony-bez-sutaze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:30.856652+00:00"}
{"id": "vr37819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37819", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No práve, pokiaľ by sa vyplácali dôchodky podľa súčasných vzorcov, tak živnostník, ktorý si platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, tak by išiel do penzie s mesačným dôchodkom a dobre počúvajme teraz 153 eur...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spôsob výpočtu tejto sumy zo strany poslanca Kollára sa nám nepodarilo overiť, keďže nevieme aké vstupné parametre pre výpočet použil.", "analysis_paragraphs": ["Spôsob výpočtu tejto sumy zo strany poslanca Kollára sa nám nepodarilo overiť, keďže nevieme aké vstupné parametre pre výpočet použil."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:57.243652+00:00"}
{"id": "vr36623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36623", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Moje osobné predsavzatie mi schválila vláda na ostatnom rokovaní minulý rok a to je legislatívny plán úloh, ktoré 160 pripravovaných zákonov z 270 na celovolebné obdobie.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov z kompletného materiál u (v .zip formáte) návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 je pripravovaných 161 zákonov. Podľa údajov z kompletného materiálu (v .zip formáte) návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na V. volebné obdobie je pripravovaných 274 zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z kompletného materiál u (v .zip formáte) návrhu Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 je pripravovaných 161 zákonov. Podľa údajov z kompletného materiálu (v .zip formáte) návrhu Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na V. volebné obdobie je pripravovaných 274 zákonov."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["kompletného materiál", "u", "kompletného materiálu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18995", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18995", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18994"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:49.334391+00:00"}
{"id": "vr29022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29022", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...ale základný princíp, ktorý je a vždy bude a od ktorého nemôžeme ustúpiť, toto musí byť doživotný dôchodok. To je základný princíp. To nie je dobrovoľný pilier. Ten je tretí. Ten je tretí. Prvý a druhý pilier sa zrátava a tvorí súčasť jedného dôchodku.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna strana Smer v zásade nesúhlasí s myšlienkou, na ktorej vznikol II. dôchodkový pilier, ako postupné nahradenie úlohy štátu pri správe dôchodkov, kedy bola pôvodne do druhého piliera určená až polovica odvádzaných peňazí a sporiteľ si mohol vybrať úroveň výnosnosti s prináležajúcou úrovňou rizikovosti. Túto možnosť presunula až do III. piliera, ktorý je jediný plne dobrovoľný. Preto tento výrok Jána Richtera považuje demagog.sk za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vládna strana Smer v zásade nesúhlasí s myšlienkou, na ktorej vznikol II. dôchodkový pilier, ako postupné nahradenie úlohy štátu pri správe dôchodkov, kedy bola pôvodne do druhého piliera určená až polovica odvádzaných peňazí a sporiteľ si mohol vybrať úroveň výnosnosti s prináležajúcou úrovňou rizikovosti. Túto možnosť presunula až do III. piliera, ktorý je jediný plne dobrovoľný. Preto tento výrok Jána Richtera považuje demagog.sk za pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Švejnu", "pilieri", "pilieri", "pilieri"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/svejna-v-2-pilieri-by-malo-byt-viac/115488-clanok.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/iii-pilier-doplnkove-dochodkove-sporenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:57.800889+00:00"}
{"id": "vr14342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14342", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Páni, sme tu všetci traja spolu pri stole ako spoluautori zákona o rozpočtovej dlhovej brzde. Chcem povedať jednu vec. Nezabúdajme, že od roku 2018 budú tie ochranné pásma každý rok klesať o jeden percentuálny bod. Dnes sa 50 až 60 percent, keď je dlh, tak nastupujú tie rôzne sankčné mechanizmy, to prvé ochranné pásmo 50, 53, 55 a tak ďalej, 57. To, čo je dnes 50, do roku 2028, od toho roku 2018, keď to začne klesať, tak z tej 50 sa stane 40.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon č.493 z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vošiel do platnosti 1.marca 2012, stanovil maximálny limit pre výšku dlhu verejnej správy, ustanovil tiež pravidlá transparentnosti v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy a sprísnil rozpočtové pravidlá pre územnú samosprávu. Súčasťou zákona je aj nastavenia klesania ochranného pásma z 50 na 40 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon č.493 z 8. decembra 2011 o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý vošiel do platnosti 1.marca 2012, stanovil maximálny limit pre výšku dlhu verejnej správy, ustanovil tiež pravidlá transparentnosti v rámci prípravy návrhu rozpočtu verejnej správy a sprísnil rozpočtové pravidlá pre územnú samosprávu. Súčasťou zákona je aj nastavenia klesania ochranného pásma z 50 na 40 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["portálu NR SR", "Zákon", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3884", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:20.669541+00:00"}
{"id": "vr38739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38739", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My za 4 roky ešte tou zotrvačnosťou, ktorá žiaľ bohu je daná tým, v akom stave sme zdedili ekonomiku, to ešte vyrastie na 43 až 44% do roku 2013 a potom by to malo začať klesať.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program stability ( .pdf ), str. 26: \"Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia (rok 2014 pozn.) dôjde k jeho miernemu poklesu blízko úrovne 45 % HDP. Napriek tomu, že počas celého obdobia bude dlh verejnej správy výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty stanoveného paktom, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a dôvery investorov je nutné vytvoriť podmienky pre jeho pokles v ďalších rokoch. Čistý dlh verejnej správy dosiahne na konci prognózovaného obdobia (rok 2014) úroveň 41,2 % HDP.\" V roku 2010 bol čistý dlh na úrovni 37,6% HDP, v roku 2012 je odhadovaný čistý dlh 41,4% HDP, pričom v roku 2013 by mal klesnúť na 41,3% HDP (str. 34) . Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Program stability ( .pdf ), str. 26: \"Hrubý dlh verejnej správy vzrastie z úrovne 41,0 % HDP na konci roku 2010 na úroveň 45,3 % HDP ku koncu roka 2012, pričom do konca prognózovaného obdobia (rok 2014 pozn.) dôjde k jeho miernemu poklesu blízko úrovne 45 % HDP. Napriek tomu, že počas celého obdobia bude dlh verejnej správy výrazne pod úrovňou referenčnej hodnoty stanoveného paktom, z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a dôvery investorov je nutné vytvoriť podmienky pre jeho pokles v ďalších rokoch. Čistý dlh verejnej správy dosiahne na konci prognózovaného obdobia (rok 2014) úroveň 41,2 % HDP.\" V roku 2010 bol čistý dlh na úrovni 37,6% HDP, v roku 2012 je odhadovaný čistý dlh 41,4% HDP, pričom v roku 2013 by mal klesnúť na 41,3% HDP (str. 34) . Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:48.578398+00:00"}
{"id": "vr38094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38094", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "...od volieb sme hovorili, že by bolo rozumné, a že by to bolo výrazom reálnych a realistických vzťahov vo vládnej koalícii, keby súčasťou koaličnej rady a vôbec koaličných rokovaní už od začiatku, od prvej chvíle, bola aj OKS a neskôr teda aj Obyčajní ľudia...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Dostála, podpredsedu strany, formulovali poslanci OKS svoj záujem zúčastňovať sa koaličnej rady už na začiatku volebného obdobia. Informoval o tom denník SME 30.10. 2010. Igor Matovič, líder Obyčajných ľudí sa vyjadril: \"Ambíciou každého poslanca je chodiť na koaličnú radu. Ak by tam začali chodiť dostálovci, tak by sme chceli aj my, hoci po tom netúžime.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Dostála, podpredsedu strany, formulovali poslanci OKS svoj záujem zúčastňovať sa koaličnej rady už na začiatku volebného obdobia. Informoval o tom denník SME 30.10. 2010. Igor Matovič, líder Obyčajných ľudí sa vyjadril: \"Ambíciou každého poslanca je chodiť na koaličnú radu. Ak by tam začali chodiť dostálovci, tak by sme chceli aj my, hoci po tom netúžime.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5617520/ak-oks-pojde-na-koalicne-rady-chce-tam-aj-matovic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:16.836437+00:00"}
{"id": "vr30262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30262", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak sme navrhli niečo, tak sa to týka 25 tisíc ľudí. To sú výsledky, ktoré nám potvrdil Inštitút finančnej politiky. 25% zdanenie príjmov vyšších ako 33 tisíc eur ročne, čo znamená 2750 eur mesačne, 80 tisíc korún mesačne, ľudia s príjmom 80 tisíc korún a viac by mali platiť o 6 % vyššiu daň v tom pásme nad ten príjem.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť údaje Inštitútu finančnej politiky, na ktoré sa odvoláva Peter Kažimír. Ani Štruktúra miezd v SR 2010 , ktorú vypracoval ŠÚ SR neuvádza koľko alebo aké percento ľudí dosahuje príjem vyšší ako 33 tisíc eur ročne. Štatistika uvádza príjmové hladiny len do výšky 2300 eur. Viac ako 2300 eur zarábalo v roku 2010 2,45% zamestnancov. Zamestnaných ľudí bolo na konci roku 2010 cca 2,3 milióna čo znamená, že nad 2300 eur zarábala skupina približne 56 tis. zamestnaných.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť údaje Inštitútu finančnej politiky, na ktoré sa odvoláva Peter Kažimír. Ani Štruktúra miezd v SR 2010 , ktorú vypracoval ŠÚ SR neuvádza koľko alebo aké percento ľudí dosahuje príjem vyšší ako 33 tisíc eur ročne. Štatistika uvádza príjmové hladiny len do výšky 2300 eur. Viac ako 2300 eur zarábalo v roku 2010 2,45% zamestnancov. Zamestnaných ľudí bolo na konci roku 2010 cca 2,3 milióna čo znamená, že nad 2300 eur zarábala skupina približne 56 tis. zamestnaných."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Štruktúra miezd v SR 2010", "2,3 milióna"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/struktura_%20miezd_v_sr_2010.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:44.286912+00:00"}
{"id": "vr17826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17826", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...už v Poľsku a v Čechách majú zavedený strop odchodu veku do dôchodku (...) čiže z Vyšegrádskej štvorky už dve krajiny to majú, Maďarsko to zatiaľ nezavedlo (...) Maďarsko zoštátnilo súkromný pilier penzijný...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií zverejnených na portáli Aktuálne.cz presadila vládna koalícia ČSSD, ANO a KDU-ČSL zavedenie stropu dôchodkového veku v Českej republike na 65 rokov. Táto zmena sa však má prejaviť až po roku 2030 a dotknúť sa ľudí narodených po roku 1965. Taktiež bude daný strop dôchodkového veku každých päť rokov prehodnocovaný s možnosťou zmeny. Podobný strop dôchodkového veku bol prijatý aj v Poľsku, ako to tvrdí Erik Tomáš. V roku 2016 poľský parlament znížil strop dôchodkového veku na 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy. Pokiaľ ide o dôchodkový systém v Maďarsku, v roku 2010, ako tvrdí Erik Tomáš, sa maďarská vláda sa rozhodla definitívne ukončiť existenciu druhého povinného dôchodkového piliera. Podľa štatistík OECD bola v roku 2016 výška dôchodkového veku v Maďarsku 63 rokov a mala by dosiahnuť 65 rokov v 2022 ( .pdf ). Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zverejnených na portáli Aktuálne.cz presadila vládna koalícia ČSSD, ANO a KDU-ČSL zavedenie stropu dôchodkového veku v Českej republike na 65 rokov. Táto zmena sa však má prejaviť až po roku 2030 a dotknúť sa ľudí narodených po roku 1965. Taktiež bude daný strop dôchodkového veku každých päť rokov prehodnocovaný s možnosťou zmeny. Podobný strop dôchodkového veku bol prijatý aj v Poľsku, ako to tvrdí Erik Tomáš. V roku 2016 poľský parlament znížil strop dôchodkového veku na 65 rokov pre mužov a 60 pre ženy. Pokiaľ ide o dôchodkový systém v Maďarsku, v roku 2010, ako tvrdí Erik Tomáš, sa maďarská vláda sa rozhodla definitívne ukončiť existenciu druhého povinného dôchodkového piliera. Podľa štatistík OECD bola v roku 2016 výška dôchodkového veku v Maďarsku 63 rokov a mala by dosiahnuť 65 rokov v 2022 ( .pdf ). Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "znížil", "ukončiť", ".pdf"], "url": ["https://www.aktualne.cz/wiki/finance/vek-odchodu-do-duchodu-tabulka/r~i:wiki:1878/?redirected=1527529425", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/446026-do-penzie-v-64-rokoch/", "https://ekonomika.sme.sk/c/5654244/v-madarsku-znarodnia-druhy-pilier.html", "https://www.oecd.org/els/public-pensions/PAG2017-country-profile-Hungary.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:23.437454+00:00"}
{"id": "vr33131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33131", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Človek (dohodár, pozn.), ktorý zarába 500 eur na dohodu, čo naozaj nie je veľa, že mu zoberiete z jeho čistého príjmu 26 eur. A že zamestnávateľa, jeho zamestnanie bude stáť viac než 100 eur. Pri takomto človeku, 900 eur, zoberiete až 50 euro.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko uvádzané údaj platí len pri dohodárovi - študentovi a jeho zamestnávateľovi. Avšak rozdiel v čistom príjme dohodára s pravidelným príjmom so zárobkom 500 eur / 900 eur je od 1. januára 2013 takmer dvojnásobne vyšší ako uvádza Ľ. Kaník. V tabuľke spracovanej na základe Zákona o sociálnom poistení a Zákona o zdravotnom poistení uvádzame sadzby poistného platné pre bežných dohodárov s pravidelným príjmom od 1. januára 2013:\n\n(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem\n\na) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,\n\nb) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom\n\n1. starobného dôchodku,\n\n2. invalidného dôchodku,\n\n3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,\n\n4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a\n\nc) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.\n\n(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj\n\na) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5 a\n\nb) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , ak je poberateľom\n\n1. starobného dôchodku,\n\n2. invalidného dôchodku,\n\n3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,\n\n4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2)\n\n(3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.\n\n(4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.\n\n(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, suma vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumy podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na celé euro nahor. Sumy podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanovia opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnom roku.\n\n(1) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné\n\na) zamestnanec,\n\nb) samostatne zárobkovo činná osoba,\n\nc) zamestnávateľ,\n\nd) štát,\n\ne) platiteľ dividend.\n\n(3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľudovíta Kaníka hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko uvádzané údaj platí len pri dohodárovi - študentovi a jeho zamestnávateľovi. Avšak rozdiel v čistom príjme dohodára s pravidelným príjmom so zárobkom 500 eur / 900 eur je od 1. januára 2013 takmer dvojnásobne vyšší ako uvádza Ľ. Kaník. V tabuľke spracovanej na základe Zákona o sociálnom poistení a Zákona o zdravotnom poistení uvádzame sadzby poistného platné pre bežných dohodárov s pravidelným príjmom od 1. januára 2013:", "(1) Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem", "a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,", "b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom", "1. starobného dôchodku,", "2. invalidného dôchodku,", "3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,", "4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a", "c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.", "(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj", "a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5 a", "b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 , ak je poberateľom", "1. starobného dôchodku,", "2. invalidného dôchodku,", "3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,", "4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2)", "(3) Zamestnanec na účely úrazového poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie.", "(4) Zamestnanec na účely garančného poistenia je fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.", "(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, suma vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumy podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na celé euro nahor. Sumy podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanovia opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“) najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnom roku.", "(1) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné", "a) zamestnanec,", "b) samostatne zárobkovo činná osoba,", "c) zamestnávateľ,", "d) štát,", "e) platiteľ dividend.", "(3) Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku. Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s)."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o sociálnom poistení", "Zákona o zdravotnom poistení", "prepočet", "Zákona o sociálnom poistení", "Zákona o zdravotnom poistení", "Zákona o sociálnom poistení", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "2)", "2)", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "2)", "2)", "§ 3 ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "Zákona o zdravotnom poistení", "§ 10b ods. 1 písm. a)", "ods. 2 a 3", "18)", "19)", "19)", "§ 10b ods. 1 písm. a)"], "url": ["http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html#130", "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html#12", "http://www.scribd.com/doc/123769064/Zmeny-v-odvodoch", "http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html#4", "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6114127", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6114127", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6114127", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6114127", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109331", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109337", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6273635", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6273641", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6274943", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6274944", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6274944", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-580#f6273635"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:24.744589+00:00"}
{"id": "vr33825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33825", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po prvé, teda inflácia klesá. A druhý dôvod je taký, že rastie nám nezamestnanosť. A keď rastie nezamestnanosť, tak tí, ktorí prídu o prácu, to sú práve tí málo kvalifikovaní, čiže nízko platení. Tak logicky z toho, to, čo vám ostane potom to sú tí lepšie platení, a tým pádom napríklad priemerná mzda na Slovensku môže mierne vzrásť. To sa už raz stalo v 2008 - 09 roku.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Richard Sulík má pravdu, že inflácia klesá a tiež v tom, že priemerná mzda na Slovensku stúpala v rokoch 2008-2009. Tvrdenie o rastúcej nezamestnanosti je možné z pohľadu celkového vývoja za posledný rok hodnotiť ako pravdivé, na druhej strane treba pripomenúť, že od marca 2013 začína nezamestnanosť nadobúdať klesajúci charakter. Správa Štatistického úradu SR zo 16. apríla 2013 informuje o poklese inflácie: \"Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená prírastkom priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12 mesiacov) dosiahla v marci 2013 hodnotu 3,3 %, v porovnaní s jej hodnotou vo februári sa znížila o 0,2 percentuálneho bodu.\" Podľa aktuálnych údajov Eurostatu mal vývoj nezamestnanosti na Slovensku stúpajúci charakter: Rok 2012 (v %): Rok 2013 (v %): máj 13,9 január 14,5 jún 14,1 február 14,6 júl 14,0 marec 14,5 august 14,1 september 14,1 október 14,3 november 14,4 december 14,4 Podľa posledných dostupných údajov v marci 2013 sa však miera evidovanej ako aj celkovej nezamestnanosti mierne znížila. Openiazoch , 22. apríla 2013: Celkový počet nezamestnaných, vrátane ľudí na \"péenke“ alebo na absolventskej praxi, bol ku koncu marca na úrovni 431,4 tisíc. V porovnaní s februárom tohto roka ide o pokles o 5,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti, ktorá je vypočítaná z celkového počtu nezamestnaných, v marci medzimesačne klesla o 0,22 percentuálneho bodu na 15,98 %. Podľa údajov štatistického úradu mesačná mzda za rok 2008 vzrástla oproti roku 2007 zo 668,72 EUR na 723,03 EUR. Za rok 2009 došlo k ďalšiemu nárastu na 744,50 EUR. Podľa údajov ŠÚ SR bola v roku 2008 nezamestnanosť na úrovni 9,6% a v roku 2009 predstavovala 12,1%, čo je v naozaj v porovnaní v rokmi 2007 (11,0%) a 2010 (13,5%) nižšie percento.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Richard Sulík má pravdu, že inflácia klesá a tiež v tom, že priemerná mzda na Slovensku stúpala v rokoch 2008-2009. Tvrdenie o rastúcej nezamestnanosti je možné z pohľadu celkového vývoja za posledný rok hodnotiť ako pravdivé, na druhej strane treba pripomenúť, že od marca 2013 začína nezamestnanosť nadobúdať klesajúci charakter. Správa Štatistického úradu SR zo 16. apríla 2013 informuje o poklese inflácie: \"Priemerná ročná miera inflácie (vyjadrená prírastkom priemerného harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien za posledných 12 mesiacov oproti priemeru predchá­dzajúcich 12 mesiacov) dosiahla v marci 2013 hodnotu 3,3 %, v porovnaní s jej hodnotou vo februári sa znížila o 0,2 percentuálneho bodu.\" Podľa aktuálnych údajov Eurostatu mal vývoj nezamestnanosti na Slovensku stúpajúci charakter: Rok 2012 (v %): Rok 2013 (v %): máj 13,9 január 14,5 jún 14,1 február 14,6 júl 14,0 marec 14,5 august 14,1 september 14,1 október 14,3 november 14,4 december 14,4 Podľa posledných dostupných údajov v marci 2013 sa však miera evidovanej ako aj celkovej nezamestnanosti mierne znížila. Openiazoch , 22. apríla 2013: Celkový počet nezamestnaných, vrátane ľudí na \"péenke“ alebo na absolventskej praxi, bol ku koncu marca na úrovni 431,4 tisíc. V porovnaní s februárom tohto roka ide o pokles o 5,7 tisíc osôb. Miera nezamestnanosti, ktorá je vypočítaná z celkového počtu nezamestnaných, v marci medzimesačne klesla o 0,22 percentuálneho bodu na 15,98 %. Podľa údajov štatistického úradu mesačná mzda za rok 2008 vzrástla oproti roku 2007 zo 668,72 EUR na 723,03 EUR. Za rok 2009 došlo k ďalšiemu nárastu na 744,50 EUR. Podľa údajov ŠÚ SR bola v roku 2008 nezamestnanosť na úrovni 9,6% a v roku 2009 predstavovala 12,1%, čo je v naozaj v porovnaní v rokmi 2007 (11,0%) a 2010 (13,5%) nižšie percento."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "údajov", "Openiazoch", "údajov", "2009", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/133258/Miera-nezamestnanosti-v-marci-mierne-klesla-na", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17683", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:37.827568+00:00"}
{"id": "vr28557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28557", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Mesto Prešov bolo nominované na Sociálneho Oskara.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavel Hagyari mal na mysli súťaž Oskar bez bariér, v ktorej sa Prešov zaradil medzi finalistov. Súťaž každoročne organizuje ZMOS, aby mestá a obce motivoval angažovať sa v oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých a sociálne slabších občanov. V roku 2014 sa Prešov dostal do finále so svojím projektom Sociálny Prešov. Jedná sa o webstránku , ktorá poskytuje informácie o sociálnych službách v meste a aktivitách organizácií. V roku 2013 získal projekt ocenenie súťaže Slovensko bez bariér.", "analysis_paragraphs": ["Pavel Hagyari mal na mysli súťaž Oskar bez bariér, v ktorej sa Prešov zaradil medzi finalistov. Súťaž každoročne organizuje ZMOS, aby mestá a obce motivoval angažovať sa v oblasti starostlivosti o zdravotne postihnutých a sociálne slabších občanov. V roku 2014 sa Prešov dostal do finále so svojím projektom Sociálny Prešov. Jedná sa o webstránku , ktorá poskytuje informácie o sociálnych službách v meste a aktivitách organizácií. V roku 2013 získal projekt ocenenie súťaže Slovensko bez bariér."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["finále", "webstránku", "ocenenie"], "url": ["http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=22525", "http://www.socialnypresov.sk/", "http://www.inprost.sk/hlavne-ceny-v-sutazi-samosprava-slovensko-bez-barier-ziskali-bratislava-zilinsky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:23.089064+00:00"}
{"id": "vr26449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26449", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mzdy (na Slovensku, pozn.) sú tretie najnižšie v celej EÚ.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ani podľa jednej štatistiky Eurostat, na základe ktorej vieme porovnať zárobky/mzdy na Slovensko a v okolitých krajinách, nie je pravdou, že sú 3. najnižšie v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Eurostatu Slovenská priemerná ročná mzda v privátnom sektore pre pracovníka na plný úväzok na úrovni 11 224 eur. Nižšie priemerné ročné mzdy v tomto sektore majú v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku, na Slovensku sú teda mzdy až šieste najnižšie v EÚ. Ide o údaje za rok 2011, aktualizované v júni 2013. Ide o posledné čísla. Údaje Eurostatu o mediánovej hodinovej mzde z roku 2010 uvádzajú, že Slovensko má 6. najnižšie mediánové hodinové mzdy v EÚ. Nižšiu mediánovú hodinovú mzdu majú Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Bulharsko. Ide o údaje za rok 2010, ktoré boli aktualizované v apríli 2013. Ide podľa Eurostat o posledné, najaktuálnejšie údaje. Eurostat poskytuje štatistiku aj podľa typu pracovnej pozície. Údaje pochádzajú z roku 2007, ide teda o veľmi staré dáta. V priemere boli na Slovensko v roku 2007 3. najnižšie mzdy v EÚ 27, avšak krajiny ako Poľsko, Litva, Lotyšsko, či Česko chýbajú. Túto štatistiku teda nemožno brať ako relevantnú. Ak by sme zobrali priemerných zárobok jednotlivca (bezdetného) tak takáto priemerná mzda podľa Eurostat , bola v roku 2012 až 7. najnižšia v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ani podľa jednej štatistiky Eurostat, na základe ktorej vieme porovnať zárobky/mzdy na Slovensko a v okolitých krajinách, nie je pravdou, že sú 3. najnižšie v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Eurostatu Slovenská priemerná ročná mzda v privátnom sektore pre pracovníka na plný úväzok na úrovni 11 224 eur. Nižšie priemerné ročné mzdy v tomto sektore majú v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku, na Slovensku sú teda mzdy až šieste najnižšie v EÚ. Ide o údaje za rok 2011, aktualizované v júni 2013. Ide o posledné čísla. Údaje Eurostatu o mediánovej hodinovej mzde z roku 2010 uvádzajú, že Slovensko má 6. najnižšie mediánové hodinové mzdy v EÚ. Nižšiu mediánovú hodinovú mzdu majú Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko a Bulharsko. Ide o údaje za rok 2010, ktoré boli aktualizované v apríli 2013. Ide podľa Eurostat o posledné, najaktuálnejšie údaje. Eurostat poskytuje štatistiku aj podľa typu pracovnej pozície. Údaje pochádzajú z roku 2007, ide teda o veľmi staré dáta. V priemere boli na Slovensko v roku 2007 3. najnižšie mzdy v EÚ 27, avšak krajiny ako Poľsko, Litva, Lotyšsko, či Česko chýbajú. Túto štatistiku teda nemožno brať ako relevantnú. Ak by sme zobrali priemerných zárobok jednotlivca (bezdetného) tak takáto priemerná mzda podľa Eurostat , bola v roku 2012 až 7. najnižšia v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Údaje Eurostatu", "štatistiku", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Table1_Average_Gross_annual_Earnings_in_the_business_economy_(full-time_employees),_2008-2011.png&filetimestamp=20130619135352", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/9/9b/Figure1_Median_gross_hourly_earnings%2C_all_employees_%28excluding_apprentices%29_2010.png", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_gr_isco&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:03.415205+00:00"}
{"id": "vr17447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17447", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nemáme v tejto chvíli troch viceprezidentov, lebo jeden práve v tejto chvíli odchádza na inú pozíciu.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia Policajného zboru (PZ) 1. viceprezident Jaroslav Málik končí vo funkcii na základe vlastnej žiadosti z decembra. Hovorca PZ ešte 1. februára 2018 popieral informácie o odchode Jaroslava Málika. Málik bol prevelený do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia Policajného zboru (PZ) 1. viceprezident Jaroslav Málik končí vo funkcii na základe vlastnej žiadosti z decembra. Hovorca PZ ešte 1. februára 2018 popieral informácie o odchode Jaroslava Málika. Málik bol prevelený do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["končí", "popieral"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1059463/?ref=mwat", "https://domov.sme.sk/c/20751061/policia-nepotvrdila-malikov-koniec-ako-viceprezidenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:11.776674+00:00"}
{"id": "vr37763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37763", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Bolo vystrelených niekoľko sto tomahavkou, sú to rakety s plochou dráhou strely.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ostatné správy o počte vystrelených Tomahawkov hovorili v piatok o počte 170.", "analysis_paragraphs": ["Ostatné správy o počte vystrelených Tomahawkov hovorili v piatok o počte 170."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["hovorili v piatok"], "url": ["http://news.yahoo.com/s/afp/20110325/pl_afp/libyaconflictmilitaryus"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:39.593696+00:00"}
{"id": "vr15185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15185", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...čo znamená, keby predseda vlády odišiel. To znamená pád celej vlády, pretože to nie je odchod radového člena vlády. Demisia predsedu vlády znamená demisiu celej vlády.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky v článku 116 v 6. odseku obsahuje nasledovné: \" Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda .\" Ústava v článku 116 obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa odchodu radového člena vlády. V tomto prípade neuvádza ako následok demisiu celej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky v článku 116 v 6. odseku obsahuje nasledovné: \" Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda .\" Ústava v článku 116 obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa odchodu radového člena vlády. V tomto prípade neuvádza ako následok demisiu celej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:08.868320+00:00"}
{"id": "vr26924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26924", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "...keď som bol riaditeľ Joj, nebola vo vlastníctve J and T.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko nebol generálnym riaditeľom TV JOJ v čase keď bola transakcia resp. predaj TV JOJ do rúk J&T Media Enterprise, a. s. definitívne potvrdená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Milan Kňažko bol generálnym riaditeľom TV JOJ od 28. januára 2003 do 28. februára 2007. Stalo sa tak po dohode s novými majiteľmi TV JOJ (J&T). O možnom odchode Milana Kňažka z pozície generálneho riaditeľa TV JOJ písal denník SME už 19. januára 2003 Na zozname vlastníkov slovenských médií figuruje ako jeden z vlastníkov TV JOJ aj J&T Media Enterprise, a. s. už v roku 2005, zo zápisu v obchodnom registri je jasné, že spoločnosť vznikla až k 11. januáru 2007, teda pár dní pred podpisom zmluvy. K predaju TV JOJ došlo podpisom zmluvy ešte 15. januára 2007, na základe ktorej sa stala 100%-tným vlastníkom televízie spoločnosť J&T Media Enterprise, a. s. Takúto transakciu však musel potvrdiť Protimonopolný úrad SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR schválila predaj TV JOJ 20. februára 2007. Rozhodovať mal ešte Protimonopolný úrad SR. Novým riaditeľom TV JOJ sa stal Richard Flimel 2. mája 2007 potom ako Protimonopolný úrad potvrdil zmenu majiteľa, ktorá nastala už v januári. V tom čase už Milan Kňažko viac ako dva mesiace nebol riaditeľom TV JOJ. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko nebol generálnym riaditeľom TV JOJ v čase keď bola transakcia resp. predaj TV JOJ do rúk J&T Media Enterprise, a. s. definitívne potvrdená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Milan Kňažko bol generálnym riaditeľom TV JOJ od 28. januára 2003 do 28. februára 2007. Stalo sa tak po dohode s novými majiteľmi TV JOJ (J&T). O možnom odchode Milana Kňažka z pozície generálneho riaditeľa TV JOJ písal denník SME už 19. januára 2003 Na zozname vlastníkov slovenských médií figuruje ako jeden z vlastníkov TV JOJ aj J&T Media Enterprise, a. s. už v roku 2005, zo zápisu v obchodnom registri je jasné, že spoločnosť vznikla až k 11. januáru 2007, teda pár dní pred podpisom zmluvy. K predaju TV JOJ došlo podpisom zmluvy ešte 15. januára 2007, na základe ktorej sa stala 100%-tným vlastníkom televízie spoločnosť J&T Media Enterprise, a. s. Takúto transakciu však musel potvrdiť Protimonopolný úrad SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR schválila predaj TV JOJ 20. februára 2007. Rozhodovať mal ešte Protimonopolný úrad SR. Novým riaditeľom TV JOJ sa stal Richard Flimel 2. mája 2007 potom ako Protimonopolný úrad potvrdil zmenu majiteľa, ktorá nastala už v januári. V tom čase už Milan Kňažko viac ako dva mesiace nebol riaditeľom TV JOJ. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "SME", "zozname", "zápisu", "predaju", "schválila", "potvrdil"], "url": ["http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/29396-knazko-konci-na-poste-riaditela-tv-joj/", "http://www.sme.sk/c/3103766/milan-knazko-uz-nebude-riaditel-televizie-joj.html", "http://medialne.etrend.sk/weby/vlastnicimedii/", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=89563&P=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/3098340/televiziu-joj-kupila-jt-media-enterprises.html", "http://sk.radiotv.cz/televize-clanky/televize-vseobecne/rvr-oficiaalne-povolila-zmenu-vlastna-kov-ta3-a-joj/", "http://www.sme.sk/c/3276625/jt-enterprises-si-do-joj-dosadila-riaditela-vo-vedeni-aj-krajcer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:42.205178+00:00"}
{"id": "vr17489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17489", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...za posledné dva roky, (...), najviac korupčných káuz malo SNS, (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zrejme najväčšou korupčnou kauzou strany SNS za posledné 2 roky, t.j.odkedy je SNS vo vláde, je kauza prerozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR pre ktorú abdikoval vtedajší minister Peter Plavčan. Okrem tejto kauzy podozrenia na netransparentné správanie sa týkajú aj Ministerstva obrany SR pod vedením ministra Petra Gajdoša. Poslankyňa za SaS nedávno poukázala na údajné prepojenie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej na taliansku podnikateľskú skupinu z východu Slovenska počas jej pôsobenia v čele Slovenského pozemkového fondu. Tá ale tieto tvrdenia dôrazne odmieta . Strane Smer-SD môžeme pripísať v tomto volebnom období tri kauzy a to kauzu Bašternák , kauzu Bžán a najnovšie obvinenie bývalého ministra vnútra zo sabotáže prokurátorom Vasiľom Špirkom. Strana Most-Híd a jej členovia vlády v prebiehajúcom volebnom období nemali žiadnu medializovanú korupčnú kauzu. Nakoľko dôvodné podozrenia z korupčného správania sa týkajú viacmenej iba kauzy Bašternák a kauzy eurofondov môžeme označiť tento výrok za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Zrejme najväčšou korupčnou kauzou strany SNS za posledné 2 roky, t.j.odkedy je SNS vo vláde, je kauza prerozdeľovania eurofondov na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR pre ktorú abdikoval vtedajší minister Peter Plavčan. Okrem tejto kauzy podozrenia na netransparentné správanie sa týkajú aj Ministerstva obrany SR pod vedením ministra Petra Gajdoša. Poslankyňa za SaS nedávno poukázala na údajné prepojenie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriely Matečnej na taliansku podnikateľskú skupinu z východu Slovenska počas jej pôsobenia v čele Slovenského pozemkového fondu. Tá ale tieto tvrdenia dôrazne odmieta . Strane Smer-SD môžeme pripísať v tomto volebnom období tri kauzy a to kauzu Bašternák , kauzu Bžán a najnovšie obvinenie bývalého ministra vnútra zo sabotáže prokurátorom Vasiľom Špirkom. Strana Most-Híd a jej členovia vlády v prebiehajúcom volebnom období nemali žiadnu medializovanú korupčnú kauzu. Nakoľko dôvodné podozrenia z korupčného správania sa týkajú viacmenej iba kauzy Bašternák a kauzy eurofondov môžeme označiť tento výrok za zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["abdikoval", "netransparentné správanie", "odmieta", "kauzu Bašternák", "kauzu Bžán", "obvinenie", "abdikoval", "vysvetľovať", "žiada", "kauzu Bašternák", "Odvolávanie", "o kontaktoch", "obvinením"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/513820/minister-plavcan-oznamil-ze-konci/", "https://domov.sme.sk/c/20695530/gajdosa-si-pre-zvlastny-nakup-transporterov-predvolal-kiska.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1705255-matecna-reagovala-na-obvinenia-nicholsonovej-ziada-ospravedlnenie", "https://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html", "https://tema.aktuality.sk/kauza-bzan/", "https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/", "https://www.aktuality.sk/clanok/513820/minister-plavcan-oznamil-ze-konci/", "https://domov.sme.sk/c/20695530/gajdosa-si-pre-zvlastny-nakup-transporterov-predvolal-kiska.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1705255-matecna-reagovala-na-obvinenia-nicholsonovej-ziada-ospravedlnenie", "https://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html", "https://domov.sme.sk/c/20183951/kalinak-celi-v-parlamente-pokusu-o-odvolanie.html", "https://dennikn.sk/893944/milionovy-advokat-bzan-pozna-vela-ludi-v-smere-aj-ficovho-byvaleho-sefa-sis/", "https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:41.688896+00:00"}
{"id": "vr34310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34310", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Podarili sa tam, sa tam presadiť dokonca dva návrhy na zmenu a ďakujem vašim kolegom, poslancom Smeru, lebo nás, lebo nás v tom podporili a podarilo sa napríklad dosiahnuť to, že žiaľ, keď sa teda rokovalo o tých sankciách, tak sme trošku zjemnili to ustanovenie, že sankcie bude možné udeliť len v tých prípadoch, keď nedôjde k uverejneniu informácií verejnej správy alebo informácií, ktorí sa týkajú ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti a majetku občanov Slovenskej republiky, takže to sa nám zatiaľ na ústavnoprávnom výbore podarilo. Uvidíme ako to pôjde ďalej v pléne.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/2009 Z. z. (.pdf) ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa v §9a okrem iného píše: \"(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.\" Vládny návrh zákona č. 129 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov V § 9a odsek 1 znie: „(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2.500 eur.\"", "analysis_paragraphs": ["V Zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 318/2009 Z. z. (.pdf) ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa v §9a okrem iného píše: \"(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.\" Vládny návrh zákona č. 129 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov V § 9a odsek 1 znie: „(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2.500 eur.\""], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 318/2009 Z. z.", "Vládny návrh zákona č. 129"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209137&FileName=zz2009-00318-0209137&Rocnik=2009", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=129"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:37.296757+00:00"}
{"id": "vr16832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16832", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "NRSK z 310 443 tis. (rok 2013, pozn.) zmnožil majetok do roku 2016 na 332 735 tis. eur. Majetok BBSK klesol z 319 971tis. (rok 2013, pozn.) na 278 320 tis. eur.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Belicom uvedené čísla o vývoji majetku samosprávych krajov sú v súlade s výročnými správami resp. záverečnými účtami spomínaných krajov. Belica pritom hovorí o aktívach vykázaných župnými úradmi, príspevkovými a rozpočtovými organizáciami. Výrok je pravdivý. Z výročnej správy Nitrianskeho samosprávneho kraja za rok 2013 (s. 48) vyplýva, že Úrad NSK spolu s rozpočtovými a príspevkovými organizáciami disponoval s aktívami vo výške 310 442 552 eurami, z toho 204 594 546 patrí Úradu NSK . Výročná správa za rok 2016 informuje, že k 31. decembra 2016 disponoval kraj s majetkom 332 734 718 eur. Došlo tak skutočne k nárastu v majetku samosprávneho kraja. Banskobystrický samosprávy kraj mal koncom roka 2013 (. pdf , s. 116) majetok vo výške 319 971 223 eur (počítame súčet aktív Úradu BBSK, príspevkových a rozpočtových organizácií). Záverečný účet samosprávneho kraja za rok 2016 (. pdf , s. 6) uvádza, že celková výška aktív kraja vykázaná rozpočtovými a príspevkovými organizáciami vrátane Úradu BBSK bola v hodnote 278 319 870 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Belicom uvedené čísla o vývoji majetku samosprávych krajov sú v súlade s výročnými správami resp. záverečnými účtami spomínaných krajov. Belica pritom hovorí o aktívach vykázaných župnými úradmi, príspevkovými a rozpočtovými organizáciami. Výrok je pravdivý. Z výročnej správy Nitrianskeho samosprávneho kraja za rok 2013 (s. 48) vyplýva, že Úrad NSK spolu s rozpočtovými a príspevkovými organizáciami disponoval s aktívami vo výške 310 442 552 eurami, z toho 204 594 546 patrí Úradu NSK . Výročná správa za rok 2016 informuje, že k 31. decembra 2016 disponoval kraj s majetkom 332 734 718 eur. Došlo tak skutočne k nárastu v majetku samosprávneho kraja. Banskobystrický samosprávy kraj mal koncom roka 2013 (. pdf , s. 116) majetok vo výške 319 971 223 eur (počítame súčet aktív Úradu BBSK, príspevkových a rozpočtových organizácií). Záverečný účet samosprávneho kraja za rok 2016 (. pdf , s. 6) uvádza, že celková výška aktív kraja vykázaná rozpočtovými a príspevkovými organizáciami vrátane Úradu BBSK bola v hodnote 278 319 870 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-20", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "Úradu NSK", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/vyrocna-sprava", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/4053148/423", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/BB/2013/zaverecny-ucet-bbsk-2013.pdf", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:18.444719+00:00"}
{"id": "49243", "numeric_id": 49243, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49243", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sme odchádzali z vlády, tak bol deficit 0,7 %, a aj keď bol premiér pán Pellegrini, tak bol tuším okolo jedného percenta. Za 3 roky zničili verejné financie neodborníci a pravicový zlepenec spôsobom, ktorý nemá obdobu. Také zlé neboli za 20 rokov.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Deficit verejných financií bol v rokoch 2020 a 2021 horší ako v rokoch 2018 a 2019, kedy bola pri moci vláda Petra Pellegriniho. Zvýšenie deficitu v prvých dvoch rokov vlády Igora Matoviča a však významne ovplyvnili protipandemické opatrenia, zatiaľčo štrukturálny deficit očistený o cyklické a jednorazové výdavky ostával nízky. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nRóbert Kaliňák odišiel z funkcie ministra vnútra a z funkcie podpredsedu vlády v marci 2018. O pár dní neskôr podal demisiu aj vtedajší premiér Robert Fico. Jeho funkciu prebral Peter Pellegríni, ktorý pôsobil v premiérskom poste až do parlamentných volieb v roku 2020. V roku 2018 bol podľa dát zo Štatistického úradu SR bol deficit verejných financií 1,01% HDP, nie 0,7%, ako to tvrdí Róbert Kaliňák, a 1,21% HDP v roku 2019.\n\nPorovnanie medzi rokmi 2018 až 2023 podľa Štatistického úradu SR :\n\nK rapídnemu nárastu štátneho deficitu na úroveň 5,35% HDP došlo podľa grafu v roku 2020, čo bol prvý rok novej vlády. V roku 2021 bol deficit na úrovni 5,43% HDP a v roku 2022 2,04% HDP. Podľa Štatistického úradu SR výsledná hodnota vykázaného deficitu verejnej správy obsahuje množstvo vplyvov týkajúcich sa zvýšenia výdavkov, a to najmä spojených s proti-covidovými opatreniami subjektov sektora verejnej správy - najväčší podiel totiž tvorili opatrenia prvej pomoci, ako aj zníženia príjmov sektora verejnej správy. Ak deficit očistíme o cyklickú zložku a jednorazové výdavky spojené s pandémiou, tak dlhodobo analyticky podstatný štrukturálny deficit bol v rokoch 2021 a 2022 najnižší v histórii Slovenska a to na úrovni 1,1% a 1,2% HDP.\n\nDáta pre rok 2023 ešte nie sú finálne, ale predpokladá sa, že verejné financie budú na konci roka 2023 na úrovni 6,85 % HDP. Očakávaný štrukturálny deficit by mal vzrásť na 4,3% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Deficit verejných financií bol v rokoch 2020 a 2021 horší ako v rokoch 2018 a 2019, kedy bola pri moci vláda Petra Pellegriniho. Zvýšenie deficitu v prvých dvoch rokov vlády Igora Matoviča a však významne ovplyvnili protipandemické opatrenia, zatiaľčo štrukturálny deficit očistený o cyklické a jednorazové výdavky ostával nízky. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Róbert Kaliňák odišiel z funkcie ministra vnútra a z funkcie podpredsedu vlády v marci 2018. O pár dní neskôr podal demisiu aj vtedajší premiér Robert Fico. Jeho funkciu prebral Peter Pellegríni, ktorý pôsobil v premiérskom poste až do parlamentných volieb v roku 2020. V roku 2018 bol podľa dát zo Štatistického úradu SR bol deficit verejných financií 1,01% HDP, nie 0,7%, ako to tvrdí Róbert Kaliňák, a 1,21% HDP v roku 2019.", "Porovnanie medzi rokmi 2018 až 2023 podľa Štatistického úradu SR :", "K rapídnemu nárastu štátneho deficitu na úroveň 5,35% HDP došlo podľa grafu v roku 2020, čo bol prvý rok novej vlády. V roku 2021 bol deficit na úrovni 5,43% HDP a v roku 2022 2,04% HDP. Podľa Štatistického úradu SR výsledná hodnota vykázaného deficitu verejnej správy obsahuje množstvo vplyvov týkajúcich sa zvýšenia výdavkov, a to najmä spojených s proti-covidovými opatreniami subjektov sektora verejnej správy - najväčší podiel totiž tvorili opatrenia prvej pomoci, ako aj zníženia príjmov sektora verejnej správy. Ak deficit očistíme o cyklickú zložku a jednorazové výdavky spojené s pandémiou, tak dlhodobo analyticky podstatný štrukturálny deficit bol v rokoch 2021 a 2022 najnižší v histórii Slovenska a to na úrovni 1,1% a 1,2% HDP.", "Dáta pre rok 2023 ešte nie sú finálne, ale predpokladá sa, že verejné financie budú na konci roka 2023 na úrovni 6,85 % HDP. Očakávaný štrukturálny deficit by mal vzrásť na 4,3% HDP."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["odišiel", "demisiu", "deficit", "Štatistického úradu SR", "Štatistického úradu SR", "štrukturálny", "najnižší"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20779329/koalicna-kriza-kuciak-vrazda-robert-fico-vyhlasenie-rezignacia-odstupenie-robert-kalinak-minister-vnutra.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/fico-podal-demisiu-na-post-predsedu-vla/314016-clanok.html", "https://www7.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=7139d923-d7c4-4114-996f-6cd654746e32", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVLNcoIwGHyWHjiGfBAw2Bs6rT_FzljHKrl0AkahCEFIofbpG5xeOlOtPTSX5Jvs7uxmgxleY1bwJt1xlcqC7_Ucst7LnE68wcDyAQYBgcn0YfE4Ht7bo6WLnzHDLC5UqRIcyqjmCaozlBZbxDNlgD7IKtdqTSFQXVa8ORrQ1EJleo9casVEWMgFlyOHA0ERhQ2yt5bt9TeRHW2gky_jdIPDq9Cr3_wyfQ1nlt_x2QkyHPljhwYAXjByYeKPl0_9OSHgky_ABY1Qe6BnPVgUr5pUtHhZdC-zx4s_RhwDnp4sXEipa7Or2XC208pcJV0fEq-vktfU9PVwYL6uVRZKvCu8_o9edYY0ys02zk0wqUeBUOo5ttPvuYR0LvwiIp4OUImtqERlvlX6OyZKlfWtAQa0bWvupNzthRnL3ICfKImstfvvSFzmuUeOKNvO7ojDoiP5CMTKv7n5BDdUur4!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www7.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=7139d923-d7c4-4114-996f-6cd654746e32", "https://www.postoj.sk/128831/pocas-mojho-posobenia-dosiahlo-slovensko-najnizsi-strukturalny-deficit", "https://www.trend.sk/ekonomika/virtualny-uspech-neuspesnej-vlady-velmi-mierny-rozpoctovy-deficit-ma-to-vsak-hacik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:57.970352+00:00"}
{"id": "vr38283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38283", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Nie, to je dezinformácia. Dezinformácia, pretože pán Štefanov aj iní ľudia z ministerstva boli koordinovať tieto veci (prostriedky z EÚ, ktoré mali ísť na nástenkový tender, pozn.) v Bruseli priamo a sa tie peniaze, sa nestratili. Oni boli len dané proste na iné účely, na iné projekty.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia rozhodla , že peniaze, ktoré boli ministerstvom minuté cez nástenkový tender nepreplatí. V Bruseli bol míňanie eurofondov obhajovať aj Igor Štefanov, v tom čase minister. Po návrate tlmočil výsledky vyjednávania tak, že \"tieto prostriedky môže Slovensko využiť v plnej výške na iné účely. Dôjde len k určitej náhrade prostriedkov.\" Iný pohľad na vec mali hnonline.sk , keď napísali: \" Za nástenkový tender zaplatíme všetci - a to aj napriek tomu, že minister výstavby Igor Štefanov z SNS tvrdí niečo iné.\" V správe citujú Denisa Abbota, hovorcu eurokomisára pre regionálnu politiku: \" Slovenská vláda stiahne predchádzajúcu požiadavku ohľadne nástenkového tendra a nahradí ju inými projektmi, financovanie ktorých EÚ môže akceptovať “. Správa uvádza aj jednoduché prirovnanie: \" Za jeden chlieb sme už zaplatili a zjedli ho, ale budeme si musieť kúpiť druhý. Brusel nám však preplatí iba jeden, druhý zostane na účet občanov.\" Je teda pravda, že sa dané prostriedky mohli využiť na niečo iné - je to ale preto, že náklady museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia rozhodla , že peniaze, ktoré boli ministerstvom minuté cez nástenkový tender nepreplatí. V Bruseli bol míňanie eurofondov obhajovať aj Igor Štefanov, v tom čase minister. Po návrate tlmočil výsledky vyjednávania tak, že \"tieto prostriedky môže Slovensko využiť v plnej výške na iné účely. Dôjde len k určitej náhrade prostriedkov.\" Iný pohľad na vec mali hnonline.sk , keď napísali: \" Za nástenkový tender zaplatíme všetci - a to aj napriek tomu, že minister výstavby Igor Štefanov z SNS tvrdí niečo iné.\" V správe citujú Denisa Abbota, hovorcu eurokomisára pre regionálnu politiku: \" Slovenská vláda stiahne predchádzajúcu požiadavku ohľadne nástenkového tendra a nahradí ju inými projektmi, financovanie ktorých EÚ môže akceptovať “. Správa uvádza aj jednoduché prirovnanie: \" Za jeden chlieb sme už zaplatili a zjedli ho, ale budeme si musieť kúpiť druhý. Brusel nám však preplatí iba jeden, druhý zostane na účet občanov.\" Je teda pravda, že sa dané prostriedky mohli využiť na niečo iné - je to ale preto, že náklady museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "tlmočil", "hnonline.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5050556/brusel-nastenkovy-tender-definitivne-nepreplati.html", "http://spravy.pravda.sk/stefanov-vratil-som-sa-z-bruselu-ako-vitaz-tender-je-v-poriadku-pv4-/sk_domace.asp?c=A091007_125338_sk_domace_p23", "http://hnonline.sk/index.php?article[id]=38589580&p=k02000_d&srv1[action]=vote&srv1[answer_id]=703800"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:20.755765+00:00"}
{"id": "vr34215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34215", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezamestnanosť nám postupne klesá.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemožno hovoriť o postupnom klesaní nezamestnanosti. Údaje Eurostat nehovoria žiadnom poklese od začiatku roka. Disponibilná nezamestnanosť resp. evidovaná nezamestnanosť ukazujú mierny pokles 0,2 resp. 0,1 percentuálneho bodu. Výrok o postupnom poklese nezamestnanosti hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK pri overovaní používa údaje Eurostat a taktiež časové rady Inštitútu finančnej politiky. IFP vedie sezónne očistenú evidovanú aj disponibiln nezamestnanosť. Demagog.SK neberie do úvahy štatistiky, ktoré vedie Ústredie práce. Dôvodom sú závažné podozrenia z manipulácie týchto údajov. Existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Viac si prečítate na tu alebo tu . Štvrťročné údaje Eurostat hovoria o náraste 0,3 p.b. počas celého obdobia druhej vlády R. Fica. O nového roka sa nezamestnanosť nehýbala. Štvrťroky 2. štvrťrok 2012 3. štvrťrok 2012 4. štvrťrok 2012 1. štvrťrok 2013 2. štvrťrok 2013 nezamestnanosť 13,9 % 14,0 % 14,3 % 14,2 % 14,2 % Uvádzame tabuľku mesačných údajov o nezamestnanosti - Eurostat , a časové rady evidovanej a disponibilnej nezamestnanosti od IFP. Podľa mesačných údajov databázy Eurostat bola nezamestnanosť v apríli 2012 na úrovni 13,7 %. Podľa posledných údajov Eurostatu za júl 2013 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku hodnotu 14,3 %. Počas druhej vlády R. Fica ide o nárast nezamestnanosti o 6 p. b. Od nového roka 2013 nie je badateľný pokles nezamestnanosti. Evidovaná nezamestnanosť (údaje IFP) ukazuje nárast nezamestnanosti od nástupu vlády R. Fica (apríl 2012 - júl 2013). Od januára 2013 klesla nezamestnanosť len o 0,2 percentuálneho bodu. Disponibilná nezamestnanosť (údaje IFP) poukazuje nárast nezamestnanosti od nástupu vlády R. Fica (apríl 2012 - júl 2013). Od januára 2013 klesla nezamestnanosť len o 0,1 percentuálneho bodu. Údaje evidovanej nezamestnanosti vedené Ústredím práce uvádzame ako doplnkové informácie. Pre podozrenia pre ovplyvňovanie štatistík, neberieme údaje do úvahy. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemožno hovoriť o postupnom klesaní nezamestnanosti. Údaje Eurostat nehovoria žiadnom poklese od začiatku roka. Disponibilná nezamestnanosť resp. evidovaná nezamestnanosť ukazujú mierny pokles 0,2 resp. 0,1 percentuálneho bodu. Výrok o postupnom poklese nezamestnanosti hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK pri overovaní používa údaje Eurostat a taktiež časové rady Inštitútu finančnej politiky. IFP vedie sezónne očistenú evidovanú aj disponibiln nezamestnanosť. Demagog.SK neberie do úvahy štatistiky, ktoré vedie Ústredie práce. Dôvodom sú závažné podozrenia z manipulácie týchto údajov. Existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Viac si prečítate na tu alebo tu . Štvrťročné údaje Eurostat hovoria o náraste 0,3 p.b. počas celého obdobia druhej vlády R. Fica. O nového roka sa nezamestnanosť nehýbala. Štvrťroky 2. štvrťrok 2012 3. štvrťrok 2012 4. štvrťrok 2012 1. štvrťrok 2013 2. štvrťrok 2013 nezamestnanosť 13,9 % 14,0 % 14,3 % 14,2 % 14,2 % Uvádzame tabuľku mesačných údajov o nezamestnanosti - Eurostat , a časové rady evidovanej a disponibilnej nezamestnanosti od IFP. Podľa mesačných údajov databázy Eurostat bola nezamestnanosť v apríli 2012 na úrovni 13,7 %. Podľa posledných údajov Eurostatu za júl 2013 dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku hodnotu 14,3 %. Počas druhej vlády R. Fica ide o nárast nezamestnanosti o 6 p. b. Od nového roka 2013 nie je badateľný pokles nezamestnanosti. Evidovaná nezamestnanosť (údaje IFP) ukazuje nárast nezamestnanosti od nástupu vlády R. Fica (apríl 2012 - júl 2013). Od januára 2013 klesla nezamestnanosť len o 0,2 percentuálneho bodu. Disponibilná nezamestnanosť (údaje IFP) poukazuje nárast nezamestnanosti od nástupu vlády R. Fica (apríl 2012 - júl 2013). Od januára 2013 klesla nezamestnanosť len o 0,1 percentuálneho bodu. Údaje evidovanej nezamestnanosti vedené Ústredím práce uvádzame ako doplnkové informácie. Pre podozrenia pre ovplyvňovanie štatistík, neberieme údaje do úvahy. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "Štvrťročné údaje", "Eurostat", "časové rady", "apríli", "Eurostatu"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/pad-nezamestnanosti-pod-strnast-percent-smrdi.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/09/04/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tipsun30", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30112012-BP/EN/3-30112012-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:55.288039+00:00"}
{"id": "vr33436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33436", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ja sa opieram o renomované právne kancelárie, kde som si dal vypracovať posudky.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V správe zo 7. decembra 2012 Ministerstvo kultúry SR uvádza, že si nechalo o výpovedi zmluvy s konzorciom Tender Media Group Danielom Krajcerom vypracovať dva nezávislé posudky od kancelárií JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. a Mgr. Andrej Gunár. \" Obidva posudky sa v záveroch zhodli na tom, že pri vypovedaní základnej zmluvy nedošlo k naplneniu základného predpokladu platnosti právneho úkonu a z tohto dôvodu je uskutočnenú výpoveď nevyhnutné považovať za neplatný právny úkon ,\" zhŕňa správa. Keďže však tieto posudky nie sú verejne k dispozícii, označujeme tento výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V správe zo 7. decembra 2012 Ministerstvo kultúry SR uvádza, že si nechalo o výpovedi zmluvy s konzorciom Tender Media Group Danielom Krajcerom vypracovať dva nezávislé posudky od kancelárií JUDr. Radomír Bžán, s.r.o. a Mgr. Andrej Gunár. \" Obidva posudky sa v záveroch zhodli na tom, že pri vypovedaní základnej zmluvy nedošlo k naplneniu základného predpokladu platnosti právneho úkonu a z tohto dôvodu je uskutočnenú výpoveď nevyhnutné považovať za neplatný právny úkon ,\" zhŕňa správa. Keďže však tieto posudky nie sú verejne k dispozícii, označujeme tento výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality-36.html?id=339"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:07.474903+00:00"}
{"id": "vr28695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28695", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Hovoríte o koncepcii parkovania. Za 4 roky ste (adresuje to Ftáčnikovi, pozn.) spolu s klubom nedokázali ani len dohodnúť základnú, jednodnú politiku v celom meste s mestskými časťami.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Bratislava doteraz nemá zavedenú ani schválenú záväznú a jednotnú parkovaciu politiku v legislatívne podobe pre celé mesto aj spolu s mestskými časťami. So spoločnou politikou nesúhlasila väčšina mestských častí. Petržalka preto začala riešiť vlastnú parkovaciu politiku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na rokovaní Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR v septembri 2012 boli schválené Základné pravidlá (.pdf) parkovacej politiky. Ide o súbor ôsmich zásad a iných špecifikácii, ktorý predložil na zastupiteľstvo Ftáčnik a tento materiál bol schválený zastupiteľstvom 27. septembra 2012. Materiál hovorí, že ide o základné pravidlá parkovacej politiky hlavného mesta SR Bratislavy, bez časového harmonogramu a bez jednotnej organizácie, ktorú založí hlavné mesto SR Bratislava a mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy. Tento materiál taktiež uvádza, že zóny spoplatnenia určia mestské časti po dohode s mestom. Zároveň zastupiteľstvo mesta Bratislava zobralo na vedomie materiál Dopravná politika parkovania hlavného mesta SR Bratislavy. Všeobecná parkovacia politika politika mala začať platiť od 30. januára 2014. Boli pripravené aj vykonávacie predpisy, no mestský poslanci ich neodobrili koncom januára 2014. Jednotné pravidlá pre mesto a jeho mestské časti neplatia, keďže napríklad Petržalka bude robiť svoju vlastnú parkovaciu politiku, ktorú chcú robiť pretože Mestské zastupiteľstvo neschválilo spoločnú politiku. Z celomestskou parkovacou politikou nesúhlasilo 10 zo 17 mestských častí. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Bratislava doteraz nemá zavedenú ani schválenú záväznú a jednotnú parkovaciu politiku v legislatívne podobe pre celé mesto aj spolu s mestskými časťami. So spoločnou politikou nesúhlasila väčšina mestských častí. Petržalka preto začala riešiť vlastnú parkovaciu politiku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na rokovaní Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR v septembri 2012 boli schválené Základné pravidlá (.pdf) parkovacej politiky. Ide o súbor ôsmich zásad a iných špecifikácii, ktorý predložil na zastupiteľstvo Ftáčnik a tento materiál bol schválený zastupiteľstvom 27. septembra 2012. Materiál hovorí, že ide o základné pravidlá parkovacej politiky hlavného mesta SR Bratislavy, bez časového harmonogramu a bez jednotnej organizácie, ktorú založí hlavné mesto SR Bratislava a mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy. Tento materiál taktiež uvádza, že zóny spoplatnenia určia mestské časti po dohode s mestom. Zároveň zastupiteľstvo mesta Bratislava zobralo na vedomie materiál Dopravná politika parkovania hlavného mesta SR Bratislavy. Všeobecná parkovacia politika politika mala začať platiť od 30. januára 2014. Boli pripravené aj vykonávacie predpisy, no mestský poslanci ich neodobrili koncom januára 2014. Jednotné pravidlá pre mesto a jeho mestské časti neplatia, keďže napríklad Petržalka bude robiť svoju vlastnú parkovaciu politiku, ktorú chcú robiť pretože Mestské zastupiteľstvo neschválilo spoločnú politiku. Z celomestskou parkovacou politikou nesúhlasilo 10 zo 17 mestských častí. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Základné pravidlá", "schválený", "zobralo", "platiť", "neodobrili", "januára", "Petržalka", "vlastnú", "nesúhlasilo"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_12_09_26_27/60_Doprav_polit.pdf", "http://www.bratislava.sk/hlasovanie-c-26/d-11034336/p1=11050087", "http://www.bratislava.sk/hlasovanie-c-27/d-11034335/p1=11050087", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040338&p1=11030561", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-parkovacia-politika/86035-clanok.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040480&p1=11049956#mesg14", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/837971-parkovanie-v-petrzalke-sa-zmeni-bude-stat-peniaze/", "http://autobild.cas.sk/clanok/195839/petrzalka-bude-mat-nove-pravidla-parkovania", "http://www.bakurier.sk/courier/view/parkovanie-parkovacia-politika-medzi-poslancami-opat-nepresla/format:short"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:09.412358+00:00"}
{"id": "vr27879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27879", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ekonomika EÚ je väčšia ako USA, EÚ je väčší obchodný blok ako Čína a USA. Jej HDP je 13 tisíc miliárd eur plus mínus.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal Šefčovič v Téme dňa (17. mája 2014). Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP. Údaje MMF za rok 2013 V euro (USD EÚ 28 13 050 mld. eur (17 400 mld. USD) USA 12 600 mld. eur (16 800 mld. USD) Čína 6 900 mld. eur (9 200 mld. USD) Podľa Eurostat bolo HDP EÚ 28 v roku 2013 na úrovni 13 075 mld. eur a HDP USA na úrovni 12 649 mld. eur. Eurostat údaj o Číne neuvádza. Podobné čísla ako MMF uvádza aj World Economy Index . Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal Šefčovič v Téme dňa (17. mája 2014). Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP. Údaje MMF za rok 2013 V euro (USD EÚ 28 13 050 mld. eur (17 400 mld. USD) USA 12 600 mld. eur (16 800 mld. USD) Čína 6 900 mld. eur (9 200 mld. USD) Podľa Eurostat bolo HDP EÚ 28 v roku 2013 na úrovni 13 075 mld. eur a HDP USA na úrovni 12 649 mld. eur. Eurostat údaj o Číne neuvádza. Podobné čísla ako MMF uvádza aj World Economy Index . Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Téme dňa", "MMF", "Eurostat", "World Economy Index"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/478/sefcovic-smer-sd-vs-hudacky-kdh", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2014/01/weodata/weorept.aspx?sy=2013&ey=2019&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C668%2C914%2C672%2C612%2C946%2C614%2C137%2C311%2C962%2C213%2C674%2C911%2C676%2C193%2C548%2C122%2C556%2C912%2C678%2C313%2C181%2C419%2C867%2C513%2C682%2C316%2C684%2C913%2C273%2C124%2C868%2C339%2C921%2C638%2C948%2C514%2C943%2C218%2C686%2C963%2C688%2C616%2C518%2C223%2C728%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C135%2C321%2C716%2C243%2C456%2C248%2C722%2C469%2C942%2C253%2C718%2C642%2C724%2C643%2C576%2C939%2C936%2C644%2C961%2C819%2C813%2C172%2C199%2C132%2C733%2C646%2C184%2C648%2C524%2C915%2C361%2C134%2C362%2C652%2C364%2C174%2C732%2C328%2C366%2C258%2C734%2C656%2C144%2C654%2C146%2C336%2C463%2C263%2C528%2C268%2C923%2C532%2C738%2C944%2C578%2C176%2C537%2C534%2C742%2C536%2C866%2C429%2C369%2C433%2C744%2C178%2C186%2C436%2C925%2C136%2C869%2C343%2C746%2C158%2C926%2C439%2C466%2C916%2C112%2C664%2C111%2C826%2C298%2C542%2C927%2C967%2C846%2C443%2C299%2C917%2C582%2C544%2C474%2C941%2C754%2C446%2C698%2C666&s=NGDPD&grp=0&a=&pr.x=84&pr.y=17", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30db2094cba810c94fb19421e4050dba7d88.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNbh8Le0?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://www.indexq.org/economy/gdp.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:31.070663+00:00"}
{"id": "vr37396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37396", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak pán poslanec Maďarič opäť takto vyzerá vývoj zisku bankového sektora. Nech divákov neprekvapí, že tieto maximálne hranice tuto hore na úrovni skoro 600 miliónov € to boli práve za vašej vlády. Toto sa práve uskutočnilo za Ficovej vlády, kedy zisk bankového sektora bol ešte vyšší ako je dnes.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opravené dňa 1.3.2011 Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže J. Kollár v relácií poukazuje na konkrétne roky, t.j. 2006 a 2007. Zisky bankového sektora za roky 2006 a 2007 boli naozaj vyššie ako za minulý rok 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opravené dňa 1.3.2011 Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže J. Kollár v relácií poukazuje na konkrétne roky, t.j. 2006 a 2007. Zisky bankového sektora za roky 2006 a 2007 boli naozaj vyššie ako za minulý rok 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:12.332547+00:00"}
{"id": "vr27974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27974", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Veď V4 ako celok je silnejšia jak Francúzsko, Taliansko dohromady.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok I. Gašparovič považujeme za nepravdivý, pretože v žiadnom zo šiestich zvolených indikátorov krajiny V4 ako celok neprevyšujú Francúzsko a Taliansko dohromady.", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Gašparovič považujeme za nepravdivý, pretože v žiadnom zo šiestich zvolených indikátorov krajiny V4 ako celok neprevyšujú Francúzsko a Taliansko dohromady."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "SIPRI", "Wiki", "Wiki", "Wiki", "Wiki"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/national_accounts/introduction", "http://milexdata.sipri.org/files/?file=SIPRI+military+expenditure+database+1988-2013.xlsx", "http://en.wikipedia.org/wiki/Voting_in_the_Council_of_the_European_Union", "http://en.wikipedia.org/wiki/Elections_to_the_European_Parliament", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_%C5%A1t%C3%A1tov_pod%C4%BEa_po%C4%8Dtu_obyvate%C4%BEov", "http://en.wikipedia.org/wiki/International_trade"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:20.552896+00:00"}
{"id": "vr14214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14214", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...v parlamente, kde bol sedem hodinový cirkus s mojim takzvaným odvolávaním a tak ďalej.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na schôdzi NR SR 21. októbra mali poslanci prerokovať návrh na odvolanie ministra školstva Juraja Draxlera. Schôdza sa oficiálne mala začať o 13.00 , samotné hlasovanie sa uskutočnilo 20.40 , čiže naozaj išlo o približne 7-hodinové odvolávanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O návhu na odvolanie ministra a hlasovaní o ňom píše napríklad TA3 a SITA : \" Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neschválili po skoro osemhodinovej diskusii návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády a ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi. Za návrh hlasovalo 35 poslancov zo 110 prítomných, proti návrhu bolo 75 poslancov. Draxler tak ostáva členom vlády a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu aj naďalej. Návrh skupiny poslancov na zvolanie schôdze predložili 15. októbra poslanec za SaS Martin Poliačik spolu s poslancom Martinom Froncom (KDH). Pod spoločný návrh sa podpísalo 33 zákonodarcov za SaS, KDH, OĽaNO a nezaradených poslancov. Draxlerovi vyčítali neschopnosť pri hľadaní riešenia na využitie budovy a areálu Ekoiuventy na Búdkovej ulici v Bratislave .\"", "analysis_paragraphs": ["Na schôdzi NR SR 21. októbra mali poslanci prerokovať návrh na odvolanie ministra školstva Juraja Draxlera. Schôdza sa oficiálne mala začať o 13.00 , samotné hlasovanie sa uskutočnilo 20.40 , čiže naozaj išlo o približne 7-hodinové odvolávanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O návhu na odvolanie ministra a hlasovaní o ňom píše napríklad TA3 a SITA : \" Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neschválili po skoro osemhodinovej diskusii návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády a ministrovi školstva Jurajovi Draxlerovi. Za návrh hlasovalo 35 poslancov zo 110 prítomných, proti návrhu bolo 75 poslancov. Draxler tak ostáva členom vlády a ministrom školstva, vedy, výskumu a športu aj naďalej. Návrh skupiny poslancov na zvolanie schôdze predložili 15. októbra poslanec za SaS Martin Poliačik spolu s poslancom Martinom Froncom (KDH). Pod spoločný návrh sa podpísalo 33 zákonodarcov za SaS, KDH, OĽaNO a nezaradených poslancov. Draxlerovi vyčítali neschopnosť pri hľadaní riešenia na využitie budovy a areálu Ekoiuventy na Búdkovej ulici v Bratislave .\""], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["13.00", "20.40", "TA3 a SITA"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=326#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=1792&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.ta3.com/clanok/1071339/opozicia-neuspela-minister-draxler-zostava-vo-funkcii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:41.637307+00:00"}
{"id": "vr16577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16577", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...som 8 rokov zastupoval Slovenskú republiku na Európskom súde pre ľudské práva.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa životopisu , ktorý je dostupný na portály úradu vlády Slovenskej republiky, pôsobil Robert Fico v rokoch 1994 - 2000 ako agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. V tejto funkcii na Európskom súde pre ľudské práva pôsobil teda 6 rokov, preto jeho výrok považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu , ktorý je dostupný na portály úradu vlády Slovenskej republiky, pôsobil Robert Fico v rokoch 1994 - 2000 ako agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. V tejto funkcii na Európskom súde pre ľudské práva pôsobil teda 6 rokov, preto jeho výrok považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["životopisu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:10.186082+00:00"}
{"id": "vr28464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28464", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rakúsko má dnes dlh 80% a to je krajina, ktorá je naozaj veľmi bohatá, kde životná úroveň je jedna z najvyšších na svete.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rakúsko skutočne patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, keďže nie je pravdou, že by verejný dlh Rakúska bol na úrovni 80 % HDP. V skutočnosti je na úrovni 75 % HDP. Podľa posledných dostupných údajov Eurostat má Rakúsko za prvý štvrťrok 2014 verejný dlh dlh na úrovni 75,1 %. Celkový dlh za rok 2013 bol dlh nižší, a to na úrovni 74,5 % HDP. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Rakúsko sa v roku 2013 umiestnilo na druhom mieste a konkrétne dosiahlo 129% priemeru EÚ. Z hľadiska tejto štatistiky je lepšia životná úroveň z krajín EÚ len v Luxembursku. Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko skutočne patrí medzi krajiny s najvyššou životnou úrovňou. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, keďže nie je pravdou, že by verejný dlh Rakúska bol na úrovni 80 % HDP. V skutočnosti je na úrovni 75 % HDP. Podľa posledných dostupných údajov Eurostat má Rakúsko za prvý štvrťrok 2014 verejný dlh dlh na úrovni 75,1 %. Celkový dlh za rok 2013 bol dlh nižší, a to na úrovni 74,5 % HDP. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Rakúsko sa v roku 2013 umiestnilo na druhom mieste a konkrétne dosiahlo 129% priemeru EÚ. Z hľadiska tejto štatistiky je lepšia životná úroveň z krajín EÚ len v Luxembursku. Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "2013", "banka", "Eurostat", "HDI"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/122010/K-zivotnej-urovni-EU-sme-sa-od-roku-nepriblizili-ani-o-krok", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114", "http://www.google.com/publicdata/explore?ds=bqed7l430i2r6_&ctype=b&strail=false&bcs=d&nselm=s&met_x=indicator_137506&scale_x=lin&ind_x=false&met_y=indicator_103606&scale_y=lin&ind_y=false&idim=country:15503:10303:2403:3803&ifdim=country&tunit=Y&pit=333777600000&hl=en_US&dl=en_US&ind=false&icfg#!ctype=c&strail=false&bcs=d&nselm=s&met_y=indicator_137506&scale_y=lin&ind_y=false&idim=country:15503:10303:2403:3803:1203:18903&ifdim=country&hl=en_US&dl=en_US&ind=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:45.182141+00:00"}
{"id": "vr38620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38620", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Potrebuje určitý čas, aby aj to zadlžovanie, aj tieto dopady, aby sa prejavili. A ja som to spomínal už na tom zdravotníctve. Veď vy veľmi dobre viete a pamätáte sa, to bol druhá Dzurindova vláda veriteľ? Mohli sme diskutovať akokoľvek, ale fakt je ten, že oddlžil všetky nemocnice. Dnes tie nemocnice sú znovu zadlžené.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Program Veriteľ bol spôsob oddlženia zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ a. s.. Štátna spoločnosť so 100% účasťou bola založená Fondom národného majetku SR v roku 2003. Akcionármi spoločnosti boli ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií. Činnosť spoločnosti sa riadila prostredníctvom uznesení vlády. V roku 2006 spoločnosť zanikla UzV č.575/2006. Podľa oficiálnej stránky veritel.sk až do svojej likvidácie oddlžil dlhy v objeme 33,5 mld. Sk. Záväzky zdravotníckych zariadené po dobe splatnosti boli k 31. Decembru 2010 celkovo 285,17 mil. €. Nepodarilo sa nám overiť, či sa spoločnosti Veriteľ podarilo oddĺžiť všetky zdravotnícke zariadenia. Rovnako nie sme v rozumnom časovom rozsahu zistiť, či všetky, alebo niektoré zo zariadení, ktoré boli oddĺžené dnes vykazujú zisk, prípadne stratu.", "analysis_paragraphs": ["Program Veriteľ bol spôsob oddlženia zdravotníckych zariadení prostredníctvom spoločnosti Veriteľ a. s.. Štátna spoločnosť so 100% účasťou bola založená Fondom národného majetku SR v roku 2003. Akcionármi spoločnosti boli ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo financií. Činnosť spoločnosti sa riadila prostredníctvom uznesení vlády. V roku 2006 spoločnosť zanikla UzV č.575/2006. Podľa oficiálnej stránky veritel.sk až do svojej likvidácie oddlžil dlhy v objeme 33,5 mld. Sk. Záväzky zdravotníckych zariadené po dobe splatnosti boli k 31. Decembru 2010 celkovo 285,17 mil. €. Nepodarilo sa nám overiť, či sa spoločnosti Veriteľ podarilo oddĺžiť všetky zdravotnícke zariadenia. Rovnako nie sme v rozumnom časovom rozsahu zistiť, či všetky, alebo niektoré zo zariadení, ktoré boli oddĺžené dnes vykazujú zisk, prípadne stratu."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Veriteľ a. s..", "Záväzky zdravotníckych zariadené"], "url": ["http://www.veritel.sk/articles.php/13", "https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:9wCqIIRELXcJ:www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-132079+z%C3%A1v%C3%A4zky+zdravotn%C3%ADckych+zariaden%C3%AD+po+dobe+splatnosti&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESgYgJOWGnFtVsQvX1ZMgTvtnzfBb2DDRQC6aLaVrO96-1KmdFjIy_yOWmTPHDoDvba5IQadtwTT2hZiv9OPe1M9V8YXanVeIvS5V3fCTXze74jOSorv74s7DSm1Is_DnIrxHgB_&sig=AHIEtbS28B6uTQ9_wJg9RWdCz0VNsjTvsg&pli=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:13.198151+00:00"}
{"id": "vr27783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27783", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Máme ekonomickú migráciu rátanú 200 - 300 tisíc ľudí vonku (Slovensko, pozn.)", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistický úrad - v 3. štvrťroku 2013 z celkového počtu 2344,4 tis. pracujúcich pracovalo v zahraničí do 1 roka 139,5 tis. osôb (6 %). Nevieme však počet Slovákov, ktorí za pracou denne dochádzajú do okolitých krajín (Česka, Rakúska). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad - v 3. štvrťroku 2013 z celkového počtu 2344,4 tis. pracujúcich pracovalo v zahraničí do 1 roka 139,5 tis. osôb (6 %). Nevieme však počet Slovákov, ktorí za pracou denne dochádzajú do okolitých krajín (Česka, Rakúska). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad", "článku", "aktualne.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16714", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/co-priniesla-pracovna-migracia-eu", "http://aktualne.atlas.sk/slovaci-sa-hrnu-do-zahranicia-viac-ludi-tam-naslo-pracu-naposledy-pred-krizou/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:26.289210+00:00"}
{"id": "vr37065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37065", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Už prebehli dve kolá volieb (generálneho prokurátora, pozn.).", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konali sa už dve tajné kolá voľby generálneho prokurátora, tretie by malo byť podľa dohody koaličných strán verejné a malo by sa konať v apríli až v máji 2011.", "analysis_paragraphs": ["Konali sa už dve tajné kolá voľby generálneho prokurátora, tretie by malo byť podľa dohody koaličných strán verejné a malo by sa konať v apríli až v máji 2011."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Konali"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/sdku-ds-a-sas-chcu-verejnu-volbu-pro/262842-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:39.393551+00:00"}
{"id": "vr15021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15021", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "V tej iniciatíve Stop fašizmu sa hovorí, že nemáme hlasovať za návrhy poslancov strany Kotleba Ľudová strana Naše Slovensko. Nevoliť poslancov do parlamentných funkcií, aby v radoch nehľadali podporu pre svoje návrhy.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva Stop fašizmu vyzýva poslancov a poslankyne NR SR k podpísaniu záväzku vyhraniť sa voči poslancom ĽS NS. Iniciatíva požaduje, aby sa poslanci zaviazali, že nepodporia žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Znenie celej výzvy: \"Ja, poslanec / poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky sa verejne zaväzujem k tomu, že Nepodporím žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Nepodporím svojim podpisom žiadny poslanecký návrh ani pozmeňovací návrh iniciovaný poslancami strany Kotleba-ĽSNS. Rovnako nepodporím žiadny návrh, pod ktorým je podpísaný aspoň jeden z poslancov tejto strany. Nebudem rokovat´ s poslancami strany Kotleba-ĽSNS o podpore akýchkoľvek vlastných návrhov alebo žiadať u nich podporu pre akékoľvek návrhy. Nepodporím v rozprave žiadny návrh prednesený poslancom Kotleba-ĽSNS. Ak vystúpim k takémuto návrhu, odmietnem ho z princípu, pretože návrhy z dielne strany postavenej na princípoch neznášanlivosti a spochybňovania demokracie nemôžu byť demokratickými silami akceptované a podporované. Nezúčastním sa žiadneho podujatia ani diskusie v médiách, do ktorej bude pozvaný zástupca Kotleba-ĽSNS alebo bude na nej vystupovat´ (s výnimkou zákonnej povinnosti verejnoprávneho média vo volebnej kampani). Pri každej možnej príležitosti budem upozorňovať na nebezpečenstvá fašizmu a neblahú historickú skúsenosť s ním. Budem šírit´ myšlienky demokracie a tolerancie a brániť demokratické princípy, na ktorých je postavená Slovenská republika.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva Stop fašizmu vyzýva poslancov a poslankyne NR SR k podpísaniu záväzku vyhraniť sa voči poslancom ĽS NS. Iniciatíva požaduje, aby sa poslanci zaviazali, že nepodporia žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Znenie celej výzvy: \"Ja, poslanec / poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky sa verejne zaväzujem k tomu, že Nepodporím žiadneho poslanca strany Kotleba-ĽSNS do žiadnej parlamentnej funkcie ani žiadneho nominanta tejto strany do akejkoľvek volenej funkcie. Nepodporím svojim podpisom žiadny poslanecký návrh ani pozmeňovací návrh iniciovaný poslancami strany Kotleba-ĽSNS. Rovnako nepodporím žiadny návrh, pod ktorým je podpísaný aspoň jeden z poslancov tejto strany. Nebudem rokovat´ s poslancami strany Kotleba-ĽSNS o podpore akýchkoľvek vlastných návrhov alebo žiadať u nich podporu pre akékoľvek návrhy. Nepodporím v rozprave žiadny návrh prednesený poslancom Kotleba-ĽSNS. Ak vystúpim k takémuto návrhu, odmietnem ho z princípu, pretože návrhy z dielne strany postavenej na princípoch neznášanlivosti a spochybňovania demokracie nemôžu byť demokratickými silami akceptované a podporované. Nezúčastním sa žiadneho podujatia ani diskusie v médiách, do ktorej bude pozvaný zástupca Kotleba-ĽSNS alebo bude na nej vystupovat´ (s výnimkou zákonnej povinnosti verejnoprávneho média vo volebnej kampani). Pri každej možnej príležitosti budem upozorňovať na nebezpečenstvá fašizmu a neblahú historickú skúsenosť s ním. Budem šírit´ myšlienky demokracie a tolerancie a brániť demokratické princípy, na ktorých je postavená Slovenská republika.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Stop fašizmu", "záväzku"], "url": ["http://stopfasizmu.sk/", "http://stopfasizmu.sk/vyzva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:40.294275+00:00"}
{"id": "vr30465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30465", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Zvládli sme situáciu tak ako máloktorá iná európska krajina. Veď keď si pozrieme napr. ostrý štrajk vo Francúzsku, ktorý trval 2 týždne. Tzn., tí lekári neboli v nemocniciach 2 týždne. Alebo tento rok v Izraeli. Bolo to v lete, 2 mesiace.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa portálu jta.org štrajk v Izraeli v tomto roku trval od júna do septembra, teda štyri mesiace. Daný štrajk je ťažšie porovnateľný so slovenským v tom, že nemocnice naďalej fungovali, avšak značný počet lekárov z verejných zdravotníckych zariadení začal pracovať v súkromných zariadeniach a poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak nemuselo byť nutne ohrozené. Čo sa týka štrajku vo Francúzsku, ako uvádza sme.sk (30. november 2011) vo Francúzsku, kde sú štrajky populárne, lekári v roku 2002 protestovali za vyššie platy Dňom bez doktorov, do ktorého sa zapojilo asi 75 percent praktických lekárov a mnohí špecialisti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu jta.org štrajk v Izraeli v tomto roku trval od júna do septembra, teda štyri mesiace. Daný štrajk je ťažšie porovnateľný so slovenským v tom, že nemocnice naďalej fungovali, avšak značný počet lekárov z verejných zdravotníckych zariadení začal pracovať v súkromných zariadeniach a poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak nemuselo byť nutne ohrozené. Čo sa týka štrajku vo Francúzsku, ako uvádza sme.sk (30. november 2011) vo Francúzsku, kde sú štrajky populárne, lekári v roku 2002 protestovali za vyššie platy Dňom bez doktorov, do ktorého sa zapojilo asi 75 percent praktických lekárov a mnohí špecialisti."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["jta.org", "sme.sk", "bbc.co.uk", "connexionfrance.com"], "url": ["http://www.jta.org/news/article/2011/09/18/3089437/after-doctors-strike-israelis-take-stock-of-health-care-systems-woes", "http://www.sme.sk/c/6162805/v-zahranici-strajkovali-lekari-aj-niekolko-mesiacov.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/1776719.stm", "http://www.connexionfrance.com/doctors-srike-gps-surgeries-closed-april-8-view-article.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:52.634160+00:00"}
{"id": "vr27383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27383", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pán Kiska tvrdi, že by sme mali uznať Kosovo.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska v médiách viackrát vyjadril názor, že uznanie Kosova zo strany Slovenska by bolo v situácii, keď ho už aj tak uznáva väčšina štátov EÚ, správnym riešením: \" Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu. \" ocenil vznik Kosova v ankete denníka Sme z 13. februára.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska v médiách viackrát vyjadril názor, že uznanie Kosova zo strany Slovenska by bolo v situácii, keď ho už aj tak uznáva väčšina štátov EÚ, správnym riešením: \" Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu. \" ocenil vznik Kosova v ankete denníka Sme z 13. februára."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["ankete", "V politike"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7102612/ste-za-uznanie-kosova-prezidentska-anketa.html", "http://www.ta3.com/clanok/1036802/vysledky-prveho-kola.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:35.803220+00:00"}
{"id": "vr37341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37341", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme v kríze, Ficova vláda nemusela vynaložiť jedno jediné euro na sanáciu slovenských bánk, napriek tomu mali najvyšší rast výdavkov počas krízy.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výdavková expanzia počas krízy (v pomere k HDP) bola na Slovensku (6.5% HDP, pozn.) jedna z najvyšších v EÚ. Len vlády Dánska a Fínska expandovali viac (o 6,7% HDP). Obe krajiny však kríza postihla v dobrej fiškálnej kondícií a v roku 2008 vykázali vysoký fiškálny prebytok (3,4% resp. 4.2% HDP). Keďže z výroku nie je jasné, či Mikloš má na mysli rast výdavkov v rámci SR alebo EÚ hodnotil som výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výdavková expanzia počas krízy (v pomere k HDP) bola na Slovensku (6.5% HDP, pozn.) jedna z najvyšších v EÚ. Len vlády Dánska a Fínska expandovali viac (o 6,7% HDP). Obe krajiny však kríza postihla v dobrej fiškálnej kondícií a v roku 2008 vykázali vysoký fiškálny prebytok (3,4% resp. 4.2% HDP). Keďže z výroku nie je jasné, či Mikloš má na mysli rast výdavkov v rámci SR alebo EÚ hodnotil som výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Výdavková expanzia"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-47585500-slovensko-v-krize-rekordne-minalo-span-class-koment-analyza-span"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:54.808745+00:00"}
{"id": "vr38626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38626", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale viaceré sadzby, treba to povedať veľmi jasne, 30%, to je len pokiaľ ide o výrobu tepla. Pokiaľ ide o 40% hovoríme o dvojstupňovom zdražovaní plynu pre domácnosti, ktoré aj kúria plynom a súčasne aj používajú tento plyn na varenie a na ďalšie činnosti, ktoré sú s tým spojené.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME uvádza navrhované zdraženie plynu od SPP: \"Od 1. júla by mal plyn zdražiť v priemere o 7,9 percenta. Cenu plynu na výrobu tepla navrhujú plynári zvýšiť o 9,9 percenta. Od 1. septembra nárast cien plynu o ďalších 20,8 percenta a v prípade plynu na výrobu tepla požaduje zdraženie o 28,7 percenta.\" Pre domácnosti by mala cena plynu narásť podľa návrhu SPP od 1. júla v priemere o 7,9 % a od 1.septembra o 20,8 %. Spolu je to o 28,7%. Pre výrobcov tepla by mala cena plynu narásť podľa návrhov SPP od 1. júla v priemere o 9,9% a od 1. septembra o 28,7%. Spolu je to o 38,6%. SPP teda navrhuje, aby plyn zdražel v dvoch etapách o 28,7% a plyn na výrobu tepla o 38,6%. Robert Fico v tomto prípade nehovorí správne oblasti, ktorých sa zvýšenie cien týka. Tvrdí, že cena plynu pre domácnosti (ktoré plyn používajú na kúrenie, varenie...) stúpne o 40%. Podľa našich údajov je to o necelých 30%. Na druhej strane hovorí, že pokiaľ ide o výrobu tepla, stúpne cena plynu o 30%. Podľa našich údajov je to o necelých 40%. Napriek tejto mylnej interpretácii hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SME uvádza navrhované zdraženie plynu od SPP: \"Od 1. júla by mal plyn zdražiť v priemere o 7,9 percenta. Cenu plynu na výrobu tepla navrhujú plynári zvýšiť o 9,9 percenta. Od 1. septembra nárast cien plynu o ďalších 20,8 percenta a v prípade plynu na výrobu tepla požaduje zdraženie o 28,7 percenta.\" Pre domácnosti by mala cena plynu narásť podľa návrhu SPP od 1. júla v priemere o 7,9 % a od 1.septembra o 20,8 %. Spolu je to o 28,7%. Pre výrobcov tepla by mala cena plynu narásť podľa návrhov SPP od 1. júla v priemere o 9,9% a od 1. septembra o 28,7%. Spolu je to o 38,6%. SPP teda navrhuje, aby plyn zdražel v dvoch etapách o 28,7% a plyn na výrobu tepla o 38,6%. Robert Fico v tomto prípade nehovorí správne oblasti, ktorých sa zvýšenie cien týka. Tvrdí, že cena plynu pre domácnosti (ktoré plyn používajú na kúrenie, varenie...) stúpne o 40%. Podľa našich údajov je to o necelých 30%. Na druhej strane hovorí, že pokiaľ ide o výrobu tepla, stúpne cena plynu o 30%. Podľa našich údajov je to o necelých 40%. Napriek tejto mylnej interpretácii hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["SME", "narásť", "narásť"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5919808/regulacny-urad-vratil-plynarom-zdrazovanie.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5910843/plynari-ziadaju-rast-cien-o-styridsat-percent.html#ixzz1NfZ0XrHc", "http://ekonomika.sme.sk/c/5910843/plynari-ziadaju-rast-cien-o-styridsat-percent.html#ixzz1NfZ0XrHc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:26.110870+00:00"}
{"id": "44810", "numeric_id": 44810, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44810", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nemajú proste vôbec materiálne zabezpečenie v tých nemocniciach.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte pred vypuknutím pandémie na Slovensku - začiatkom marca 2020 - Slovenská lekárnická komora upozornila na nedostatočné technicko-materiálne vybavenie, chýbajúce ochranné rúška a ochranné obleky v ordináciách všeobecných lekárov. Rúška boli už v tom čase nedostupným tovarom. Distribútora hlásili zdržanie pri dodávkach, prípadne prázdne sklady. Prvé zmluvy Správy štátnych hmotných rezerv týkajúce sa pandémie Covid-19 sa v Centrálnom registri zmlúv objavili 5. marca 2020. SŠHR pre Demagog.SK uviedla, že „do momentu rozšírenia sa nákazy koronavírusom aj v Európe (...) nemala zákonnú povinnosť, ani požiadavku od orgánov krízového riadenia na zabezpečenie rúšok a ostatného zdravotníckeho materiálu, preto začala (...) rokovania s dodávateľmi okamžite po prijatí uznesenia vlády SR zo dňa 27.2.2020.” Keďže strešná lekárska organizácia potvrdila, že lekári nemajú dostatok (nie však žiadne) ochranných pomôcok, hodnotíme tvrdenie Borisa Kollára ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ešte pred vypuknutím pandémie na Slovensku - začiatkom marca 2020 - Slovenská lekárnická komora upozornila na nedostatočné technicko-materiálne vybavenie, chýbajúce ochranné rúška a ochranné obleky v ordináciách všeobecných lekárov. Rúška boli už v tom čase nedostupným tovarom. Distribútora hlásili zdržanie pri dodávkach, prípadne prázdne sklady. Prvé zmluvy Správy štátnych hmotných rezerv týkajúce sa pandémie Covid-19 sa v Centrálnom registri zmlúv objavili 5. marca 2020. SŠHR pre Demagog.SK uviedla, že „do momentu rozšírenia sa nákazy koronavírusom aj v Európe (...) nemala zákonnú povinnosť, ani požiadavku od orgánov krízového riadenia na zabezpečenie rúšok a ostatného zdravotníckeho materiálu, preto začala (...) rokovania s dodávateľmi okamžite po prijatí uznesenia vlády SR zo dňa 27.2.2020.” Keďže strešná lekárska organizácia potvrdila, že lekári nemajú dostatok (nie však žiadne) ochranných pomôcok, hodnotíme tvrdenie Borisa Kollára ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["upozornila", "boli", "hlásili"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/514763-pre-koronavirus-zasadal-krizovy-stab-komora-lekarov-upozornila-na-nedostatok-vybavenia-v-ambulanciach-lekarov", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2101218-slovaci-vykupili-vsetky-ruska-sklady-su-prazdne-a-nove-zasoby-sa-ziskat-nedari", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/543827-slovaci-zbytocne-beahju-za-ruskami-pomoze-len-konkretny-respirator/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:28.492791+00:00"}
{"id": "vr37101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37101", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takto rozparcelovaná generálna prokurátora ešte nikdy nebola (kedy boli generálny prokurátor aj jeho námestníci vybraní koalíciou, pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V médiách sa zmienky o takýchto javoch v minulosti nevyskytujú.", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa zmienky o takýchto javoch v minulosti nevyskytujú."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:01.365484+00:00"}
{"id": "vr31339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31339", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Trestno-právna imunita je v agende KDH napr. 10 rokov.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk hľadal zmienku o trestno-právnej imunite najprv vo volebnom programe KDH z roku 2002 . Nenašli sme nič, čo by poukazovalo na to, že to v agende zahrnuté skutočne bolo. Prvýkrát sa obmedzenie imunity ústavných činiteľov objavilo vo volebnom programe strany v roku 2006 . Program uvádza, že KDH bude presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie . Úplne rovnako a bez zmeny v texte z predchádzajúceho volebného programu sa zúženie imunity spomína vo volebných programoch z roku 2010 (.pdf) aj 2012 (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk hľadal zmienku o trestno-právnej imunite najprv vo volebnom programe KDH z roku 2002 . Nenašli sme nič, čo by poukazovalo na to, že to v agende zahrnuté skutočne bolo. Prvýkrát sa obmedzenie imunity ústavných činiteľov objavilo vo volebnom programe strany v roku 2006 . Program uvádza, že KDH bude presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie . Úplne rovnako a bez zmeny v texte z predchádzajúceho volebného programu sa zúženie imunity spomína vo volebných programoch z roku 2010 (.pdf) aj 2012 (.pdf)."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["2002", "2006", "2010", "2012"], "url": ["http://volby2002.kdh.sk/vprogram.htm", "http://volby2006.kdh.sk/program.php", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/kdh_volebny-program_2010.pdf", "http://www.tasr.sk/files/Volby%202012/Volebn%C3%BD%20program/KDH%20volebny%20program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:39.585543+00:00"}
{"id": "vr30342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30342", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V tomto roku dokonca prvý krát v histórii na hlavu na poistenca išlo menej finančných prostriedkov, ako rok pred tým.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť daný výrok, keďže R. Raši nešpecifikuje o akého poistenca ide(štátneho-súkromného-všetkých) a ani akou metódou výpočtu tieto fin. prostriedky vypočítava.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť daný výrok, keďže R. Raši nešpecifikuje o akého poistenca ide(štátneho-súkromného-všetkých) a ani akou metódou výpočtu tieto fin. prostriedky vypočítava."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:24.919550+00:00"}
{"id": "vr26507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26507", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "...my máme priemernú obložnosť 70 %, vonku je to cez 80 %.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viliam Fisher hovorí pravdu o tom, že využitie lôžok je na Slovensku okolo 70%, obložnosť lôžok nad 80% (až 91%) je len v prvých päť najlepších krajinách v OECD. Priemer OECD je len 75%. Vzhľadom na to, že Fisher sa trafil aspoň do údaju prvých top päť krajín, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viliam Fisher hovorí pravdu o tom, že využitie lôžok je na Slovensku okolo 70%, obložnosť lôžok nad 80% (až 91%) je len v prvých päť najlepších krajinách v OECD. Priemer OECD je len 75%. Vzhľadom na to, že Fisher sa trafil aspoň do údaju prvých top päť krajín, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Strategického rámca", "Denník Pravda:", "Univerzitná nemocnica"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2FSekcie%2FIZP%2Fstrategicky-ramec-starostlivosti-o-zdravie-2013-2030.pdf&ei=pELVUobbBYWWswat8ID4Aw&usg=AFQjCNEEcIP-B-0wUuYMhRulJvk43J1fEA&sig2=qf4xJolFp3ena4yztSAt9Q", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/", "http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1296&Itemid=95"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:49.695611+00:00"}
{"id": "vr33427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33427", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No konzorcium je tvorené týmito firmami (Slovakia Online, Soitrón, nemecká firma Centrum fur Sicherhaltung, Document Logistic, Štúdio 727, pozn.) a ľudia vedia, poznajú ich aj z trhu.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zmluve o dielo (.pdf) podpísanej medzi Tender Media Group a Ministerstvom kultúry SR 11. júna 2010 vystupuje Tender Media Group ako \"líder skupiny poskytovateľov\", medzi ktorých patria aj spoločnosti Veri2, Slovakia Online, STUDIO 727, Document Logistik, Zentrum fur Bucherhaltung a Soitron. Prvé dve vymenované firmy sú dcérskymi spoločnosťami Tender Media Group, ostatné uvádza ako partnerské. Názov spoločnosti Rok založenia Webstránka spoločnosti Tender Media Group 1998 http://www.tendermediagroup.sk/ Veri2 2001 http://www.veri2.sk/ Slovakia Online 1995 http://www.slovakia-online.sk STUDIO 727 2001 http://www.727.sk/ Document Logistik 2007 http://www.doklog.eu/ Zentrum fur Bucherhaltung 1997 http://www.zfb.com/ Soitron 2005 http://www.soitron.sk/ Zdroj roku založenia: Obchodný register SR (okrem Zentrum fur Bucherhaltung, kde je zdrojom ich stránka ). Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zmluve o dielo (.pdf) podpísanej medzi Tender Media Group a Ministerstvom kultúry SR 11. júna 2010 vystupuje Tender Media Group ako \"líder skupiny poskytovateľov\", medzi ktorých patria aj spoločnosti Veri2, Slovakia Online, STUDIO 727, Document Logistik, Zentrum fur Bucherhaltung a Soitron. Prvé dve vymenované firmy sú dcérskymi spoločnosťami Tender Media Group, ostatné uvádza ako partnerské. Názov spoločnosti Rok založenia Webstránka spoločnosti Tender Media Group 1998 http://www.tendermediagroup.sk/ Veri2 2001 http://www.veri2.sk/ Slovakia Online 1995 http://www.slovakia-online.sk STUDIO 727 2001 http://www.727.sk/ Document Logistik 2007 http://www.doklog.eu/ Zentrum fur Bucherhaltung 1997 http://www.zfb.com/ Soitron 2005 http://www.soitron.sk/ Zdroj roku založenia: Obchodný register SR (okrem Zentrum fur Bucherhaltung, kde je zdrojom ich stránka ). Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["zmluve o dielo", "dcérskymi", "http://www.tendermediagroup.sk/", "http://www.veri2.sk/", "http://www.slovakia-online.sk", "http://www.727.sk/", "http://www.doklog.eu/", "http://www.zfb.com/", "http://www.soitron.sk/", "Obchodný register SR", "stránka"], "url": ["http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/49337_dokument.pdf", "http://www.tendermediagroup.sk/Partneri/", "http://www.tendermediagroup.sk/", "http://www.veri2.sk/", "http://www.slovakia-online.sk/", "http://www.727.sk/", "http://www.doklog.eu/", "http://www.zfb.com/", "http://www.soitron.sk/", "https://demagog.sk/vyrok/www.orsr.sk", "http://www.zfb.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:11.096144+00:00"}
{"id": "vr14276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14276", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(...) vláda vypracuje dlhodobú koncepciu dôchodkovej politiky na základe širokej odbornej diskusie (...)", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica uskutočnila niekoľko zmien týkajúcich sa dôchodkového systému na Slovensku. Celkovo sú však tieto zmeny odborníkmi označované za také, ktoré nesmerujú k dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Taktiež minister práce Richter v januári 2016 vyjadril svoj skeptický postoj k fungovaniu štátnych dôchodkov na Slovensku v horizonte 20 rokov. Informácie o zapojení odborníkov do prípravy zmien sú dostupné k poslednej uskutočnenej legislatívnej zmene dôchodkového systému- takzvanej inuitnej novele. Pri ostatných zmenách dôchodkového systému médiá neinformovali o konkrétnom zapájaní odborníčok a odborníkov, preto nemožno hovoriť o širokej odbornej diskusii. Sľub hodnotíme ako nesplnený. V januári 2016 minister práce J. Richter spochybnil dlhodobú možnosť fungovania štátnych dôchodkov, keď reagoval na prognózy zvyšovania počtu dôchodcov na Slovensku a ich rapídny nárast do roku 2060: „ Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý jeden človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku \".", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica uskutočnila niekoľko zmien týkajúcich sa dôchodkového systému na Slovensku. Celkovo sú však tieto zmeny odborníkmi označované za také, ktoré nesmerujú k dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Taktiež minister práce Richter v januári 2016 vyjadril svoj skeptický postoj k fungovaniu štátnych dôchodkov na Slovensku v horizonte 20 rokov. Informácie o zapojení odborníkov do prípravy zmien sú dostupné k poslednej uskutočnenej legislatívnej zmene dôchodkového systému- takzvanej inuitnej novele. Pri ostatných zmenách dôchodkového systému médiá neinformovali o konkrétnom zapájaní odborníčok a odborníkov, preto nemožno hovoriť o širokej odbornej diskusii. Sľub hodnotíme ako nesplnený. V januári 2016 minister práce J. Richter spochybnil dlhodobú možnosť fungovania štátnych dôchodkov, keď reagoval na prognózy zvyšovania počtu dôchodcov na Slovensku a ich rapídny nárast do roku 2060: „ Som presvedčený, že o 20 rokov bude nevyhnutné, aby si každý jeden človek hľadal popri štátnej penzii aj dobrovoľné pripoistenie. Napríklad životnú poistku \"."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["spochybnil", "Ministerstva práce", "máji 2015", "Demagog.SK", "štyroch", "Zvýšenie", "analytikov", "INESS", "Posledná", "oPoisteni.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20071479/richter-spochybnil-statne-dochodky-predtym-tvrdil-nieco-ine.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/legislativne-zmeny/", "http://www.demagog.sk/diskusie/531/tri-roky-vlady-roberta-fica-100-opatreni", "http://www.demagog.sk/diskusie/531/tri-roky-vlady-roberta-fica-100-opatreni", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zmeny-v-druhom-pilieri-prehladne-aj-s-vysvetlivkami", "http://komentare.sme.sk/c/6428688/on-sa-s-nimi-dohodol.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6655106/analytici-zmensit-druhy-pilier-neradia.html", "http://iness.sk/stranka/8327-Rok-vlady-ocami-SMERu-a-INESS.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/legislativne-zmeny/", "http://www.opoisteni.sk/kto-je-kto/rozhovory/anuitna-novela-je-na-svete-pozrite-sa-kto-tvoril-pracovnu-skupinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:35.916483+00:00"}
{"id": "vr38854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38854", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "My sme od začiatku hovorili (KDH pozn.), že ide o euro, že nejde o Grécko, ide o euro, ide o aj slovenskú menu. Vyzývali sme k zodpovednosti a k odmietnutiu populizmu a dokonca sme povedali priamo vtedy ani pravicový ani ľavicový populizmus nám nepomôže, lebo ide o našu menu, ide o záujmy Slovenska a vyzývali sme k tomu, aby Slovensko konalo v súčinnosti v zhode s ostatnými partnerskými štátmi eurozóny,", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyjadrenie v tomto zmysle vieme nájsť napríklad z piateho mája 2010, v interpretácii SITA : \" Pôžička Grécku je podľa opozičného KDH jediným východiskom pred skolabovaním celej menovej únie . \"Je to nevítané, ale nevyhnutné riešenie. Nemáme na výber veľa možností, ale každá ďalšia je horšia,\" povedal na pondelňajšej tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ. Finančná pomoc eurozóny a Medzinárodného menového fondu Grécku má však podľa KDH zmysel iba vtedy, ak Grécko prijme razantné opatrenia a reformy, a ak sa radikálne posilní Pakt stability a rastu, aby sa podobná situácia nezopakovala. ... KDH sa podľa Figeľa diskusii o gréckom problémom nevyhýba, či však návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze strana podporí, sa nevyjadril. Krátko pred voľbami môže totiž podľa neho diskusiu o gréckej pôžičke v parlamente ovládnuť populizmus namiesto rozumných argumentov. \"", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie v tomto zmysle vieme nájsť napríklad z piateho mája 2010, v interpretácii SITA : \" Pôžička Grécku je podľa opozičného KDH jediným východiskom pred skolabovaním celej menovej únie . \"Je to nevítané, ale nevyhnutné riešenie. Nemáme na výber veľa možností, ale každá ďalšia je horšia,\" povedal na pondelňajšej tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ. Finančná pomoc eurozóny a Medzinárodného menového fondu Grécku má však podľa KDH zmysel iba vtedy, ak Grécko prijme razantné opatrenia a reformy, a ak sa radikálne posilní Pakt stability a rastu, aby sa podobná situácia nezopakovala. ... KDH sa podľa Figeľa diskusii o gréckom problémom nevyhýba, či však návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze strana podporí, sa nevyjadril. Krátko pred voľbami môže totiž podľa neho diskusiu o gréckej pôžičke v parlamente ovládnuť populizmus namiesto rozumných argumentov. \""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["v interpretácii SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=91114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:20.344813+00:00"}
{"id": "vr16648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16648", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Takisto politici napríklad teraz nemusia priznávať hnuteľné veci. Nemusia ich špecifikovať. Stačí, keď tam napíšu, že mám auto a občan si nevie skontrolovať, či ten politik má auto za 100-tisíc, za 200-tisíc alebo či je to stará Škodovka za 5-tisíc.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné oznámenie, v ktorom je povinný mimo iné uviesť svoje majetkové pomery. Majetkovými pomermi sa rozumie aj vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. Avšak podľa čl. 7 ods. 9 orgán, ktorému sa podávajú oznámenia nemôže zverejniť také údaje o majetkových pomeroch verejného funkcionára, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní. Tým pádom verejný funkcionár nemusí zverejniť svoje majetkové pomery detailne verejnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ukladá verejnému funkcionárovi povinnosť podať písomné oznámenie, v ktorom je povinný mimo iné uviesť svoje majetkové pomery. Majetkovými pomermi sa rozumie aj vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy. Avšak podľa čl. 7 ods. 9 orgán, ktorému sa podávajú oznámenia nemôže zverejniť také údaje o majetkových pomeroch verejného funkcionára, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní. Tým pádom verejný funkcionár nemusí zverejniť svoje majetkové pomery detailne verejnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Danko", "Poliačik", "neodobril", "predložili", "OĽaNO", "teraz.sk", "vytvorená", "dostupné"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://domov.sme.sk/c/20649326/danko-chce-presadit-prisnejsie-majetkove-priznania-politikov.html", "https://domov.sme.sk/c/20180113/poliacik-poziadal-kluby-o-skupinu-na-sprisnenie-majetkovych-priznani.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/463515/rokovanie-o-zmene-zakona-o-majetkovych-priznaniach-poslancov-stale-neprebehlo/", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-miroslav-beblavy-novela-zakon-konf/282334-clanok.html", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/olano-chce-prisnejsie-majetkove-priznania/", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-miroslav-beblavy-novela-zakon-konf/282334-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/463515/rokovanie-o-zmene-zakona-o-majetkovych-priznaniach-poslancov-stale-neprebehlo/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/zoznam&ViewType=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:57.663821+00:00"}
{"id": "vr32509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32509", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pri plate 1 500 eur je toto zvýšenie (odvodov, pozn.) iba 4 eurá.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z údajov , ktoré vypočítalo Ministerstvo financií SR, vyplýva, že pre hrubý príjem 1 400 eur sa odvody zvýšia o 2,48 eur a pre príjmovú skupinu so mzdou 1 600 eur to bude 4,74 eur. Z toho vieme odvodiť, že pre príjem 1 500 eur budú odvody niekde v strede intervalu 2,46 eur - 4,74 eur. Nakoľko Robert Fico používa toto číslo pre podloženie svojho argumentu, že odvody budú nízke, považujeme tento jeho výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov , ktoré vypočítalo Ministerstvo financií SR, vyplýva, že pre hrubý príjem 1 400 eur sa odvody zvýšia o 2,48 eur a pre príjmovú skupinu so mzdou 1 600 eur to bude 4,74 eur. Z toho vieme odvodiť, že pre príjem 1 500 eur budú odvody niekde v strede intervalu 2,46 eur - 4,74 eur. Nakoľko Robert Fico používa toto číslo pre podloženie svojho argumentu, že odvody budú nízke, považujeme tento jeho výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.investujeme.sk/o-kolko-sa-zvysia-dane-zamestnancov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:30.272060+00:00"}
{"id": "vr28858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28858", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My na rozdiel od vás sme prišli do vlády a začali sme prijímať opatrenia... ...nové zákony o volebnej kampani, nové zákony o politických stranách, ktoré dokonca nie vy, ale nezávislá organizácia Rady Európy ocenila ako veľmi dobre, a preto prestala sledovať Slovenskú republiku, lebo už má dobré zákony v tejto oblasti.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku v oblasti transparentnosti a vo svojej poslednej hodnotiacej správe konštatuje, že sa skončilo tretie kolo hodnotenia Slovenskej republiky. GRECO ocenilo SR hlavne v oblasti týkajúcej sa transparentnosti politických strán či novelizácie zákona o volebnej kampani v roku 2014. Zároveň Slovensko vypadlo zo skupiny monitorovaných krajín GRECO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rovnako bol počas vlády Roberta Fica prijatý Zákon z 29. mája 2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tento zákon však začne platiť až od júla 2015. TASR , 8. októbra 2014: \"Slovensko už nebude v skupine krajín monitorovaných GRECO (Skupiny štátov proti korupcii) za neplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti financovania politických strán. Uviedla to dnes Dana Pohlodová z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra s tým, že SR bola ocenená za veľký pokrok v oblasti volebných zákonov, ktoré boli v máji prijaté v parlamente.\" Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku za nesplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti. GRECO na svojom 65. plenárnom zasadnutí prijalo 10. októbra 2014 správu o hodnotení tretieho kola ako dodatok k Druhej správe (.pdf, s. 3) o plnení odporúčaní SR. \"Aktuálny Dodatok k Druhej správe o plnení odporúčaní Slovenskej republiky hodnotí ďalšie opatrenia, ktoré prijali štátne orgány Slovenskej republiky za účelom zrealizovania odporúčaní Témy II (transparentnosť financovania politických strán).\" \"V Slovenskej republike boli reformy, ktoré sa týkajú Témy II (Transparentnosť financovania politických strán), iniciované už v roku 2011 a ich cieľom bolo prijatie novej legislatívy v tejto oblasti. Po dlhšom a ťažkopádnom procese, vrátane volieb do Národnej rady SR v roku 2012 sa Slovenskej republike aktuálne podarilo zaviesť sčasti nový a sčasti novelizovaný právny rámec na zlepšenie transparentnosti v otázke financovania politických strán, ktorý sa na rozdiel od minulosti nezaoberá len financovaním politických strán, ale aj širšími aspektmi zabezpečovania väčšej transparentnosti financovania volebných kampaní, pričom sa týka tak politických strán ako aj kandidátov vo voľbách. Prijatie zákona o volebnej kampani v roku 2014 predstavuje v tomto ohľade výrazné zlepšenie.\" (.pdf. s. 11) \"GRECO konštatuje, že súčasná úroveň plnenia odporúčaní už viac nie je „celkovo neuspokojivá“ v zmysle Pravidla 31, odseku 8.3 Procesného poriadku a rozhodlo sa naďalej neuplatňovať voči Slovenskej republike Pravidlo 32. Prijatím tohto Dodatku k Druhej správe o plnení odporúčaní sa vo vzťahu k Slovenskej republike končí Tretie kolo hodnotenia.\" (.pdf, s. 11) Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku v oblasti transparentnosti a vo svojej poslednej hodnotiacej správe konštatuje, že sa skončilo tretie kolo hodnotenia Slovenskej republiky. GRECO ocenilo SR hlavne v oblasti týkajúcej sa transparentnosti politických strán či novelizácie zákona o volebnej kampani v roku 2014. Zároveň Slovensko vypadlo zo skupiny monitorovaných krajín GRECO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rovnako bol počas vlády Roberta Fica prijatý Zákon z 29. mája 2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tento zákon však začne platiť až od júla 2015. TASR , 8. októbra 2014: \"Slovensko už nebude v skupine krajín monitorovaných GRECO (Skupiny štátov proti korupcii) za neplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti financovania politických strán. Uviedla to dnes Dana Pohlodová z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra s tým, že SR bola ocenená za veľký pokrok v oblasti volebných zákonov, ktoré boli v máji prijaté v parlamente.\" Organizácia GRECO pri Rade Európy monitorovala Slovenskú republiku za nesplnenie odporúčaní v oblasti transparentnosti. GRECO na svojom 65. plenárnom zasadnutí prijalo 10. októbra 2014 správu o hodnotení tretieho kola ako dodatok k Druhej správe (.pdf, s. 3) o plnení odporúčaní SR. \"Aktuálny Dodatok k Druhej správe o plnení odporúčaní Slovenskej republiky hodnotí ďalšie opatrenia, ktoré prijali štátne orgány Slovenskej republiky za účelom zrealizovania odporúčaní Témy II (transparentnosť financovania politických strán).\" \"V Slovenskej republike boli reformy, ktoré sa týkajú Témy II (Transparentnosť financovania politických strán), iniciované už v roku 2011 a ich cieľom bolo prijatie novej legislatívy v tejto oblasti. Po dlhšom a ťažkopádnom procese, vrátane volieb do Národnej rady SR v roku 2012 sa Slovenskej republike aktuálne podarilo zaviesť sčasti nový a sčasti novelizovaný právny rámec na zlepšenie transparentnosti v otázke financovania politických strán, ktorý sa na rozdiel od minulosti nezaoberá len financovaním politických strán, ale aj širšími aspektmi zabezpečovania väčšej transparentnosti financovania volebných kampaní, pričom sa týka tak politických strán ako aj kandidátov vo voľbách. Prijatie zákona o volebnej kampani v roku 2014 predstavuje v tomto ohľade výrazné zlepšenie.\" (.pdf. s. 11) \"GRECO konštatuje, že súčasná úroveň plnenia odporúčaní už viac nie je „celkovo neuspokojivá“ v zmysle Pravidla 31, odseku 8.3 Procesného poriadku a rozhodlo sa naďalej neuplatňovať voči Slovenskej republike Pravidlo 32. Prijatím tohto Dodatku k Druhej správe o plnení odporúčaní sa vo vzťahu k Slovenskej republike končí Tretie kolo hodnotenia.\" (.pdf, s. 11) Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "TASR", "správe"], "url": ["http://www.epravo.sk/top/zakony/zbierka-zakonov/zakon-o-volebnej-kampani-a-o-zmene-a-doplneni-zakona-c-852005-z-z-o-politickych-stranach-a-politickych-hnutiach-v-zneni-neskorsich-predpisov-695.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/volebne-zakony-grecco-hodnotenie/101168-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round3/GrecoRC3%282014%2923_Second_ADD_Slovakia_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:15.330408+00:00"}
{"id": "48815", "numeric_id": 48815, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48815", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Spravili sme projekt plošného testovania, ktorý nás vyšiel 30.000.000 EUR približne, že sme pretestovali 3,5 milióna ľudí a našli sme 50 000 ľudí, ktorí boli pozitívni a tých sme nechali doma.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže plošné testovanie podľa informácií samotných ministrov z vlády bývalého premiéra Igora Matoviča stálo viac než 100 miliónov eur.\n\nNa jeseň roku 2020 počas začiatkov druhej vlny pandémie COVID-19 sa na Slovensku uskutočnilo trojfázové plošné testovanie obyvateľstva pod názvom operácia Spoločná zodpovednosť. Matovič pravdivo uvádza, že bolo pretestovaných 3,5 milióna ľudí a 50 000 z nich malo pozitívny antigénový test. Táto operácia však nestála 30 miliónov eur. Podľa vyjadrenia ministerstva financií ide až o čiastku 120 miliónov eur. Uvedených 30 miliónov eur na testovanie vynaložil len samotný rezort obrany, ktorý v jednotlivých kolách pomáhal s celkovým zabezpečením testovacích kapacít.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže plošné testovanie podľa informácií samotných ministrov z vlády bývalého premiéra Igora Matoviča stálo viac než 100 miliónov eur.", "Na jeseň roku 2020 počas začiatkov druhej vlny pandémie COVID-19 sa na Slovensku uskutočnilo trojfázové plošné testovanie obyvateľstva pod názvom operácia Spoločná zodpovednosť. Matovič pravdivo uvádza, že bolo pretestovaných 3,5 milióna ľudí a 50 000 z nich malo pozitívny antigénový test. Táto operácia však nestála 30 miliónov eur. Podľa vyjadrenia ministerstva financií ide až o čiastku 120 miliónov eur. Uvedených 30 miliónov eur na testovanie vynaložil len samotný rezort obrany, ktorý v jednotlivých kolách pomáhal s celkovým zabezpečením testovacích kapacít."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["malo", "nestála", "vynaložil"], "url": ["https://www.science.org/doi/10.1126/science.abf9648", "https://e.dennikn.sk/minuta/2292016", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/2271490-nad-vycislil-naklady-na-plosne-testovanie-vydavky-mali-prekrocit-sto-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:51.189263+00:00"}
{"id": "vr27650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27650", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "minulý rok sme doručili 300 miliónov eur vlastnou snahou, kde sme vybrali z rúk a z vrecák tých, ktorí kradnú DPH a dali sme ju do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Petra Kažimíra o zlepšení výberu daní v minulých rokoch bol overený v diskusii Stav slovenskej ekonomiky z 16. februára 2014:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Petra Kažimíra o zlepšení výberu daní v minulých rokoch bol overený v diskusii Stav slovenskej ekonomiky z 16. februára 2014:"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Stav slovenskej ekonomiky", "komentár"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/450/stav-slovenskej-ekonomiky", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:35.782817+00:00"}
{"id": "44714", "numeric_id": 44714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44714", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Koľko ste sľúbili zamestnať Rómov? V akcii Krompáče, lopaty, koľko to bolo?...15 000 Rómov? Vaším jazykom, cigánov. Ste sľúbili, že budú mať krompáče, lopaty, 15 000 cigánov bude robiť. 90 na koľko mesiacov? Na 3 mesiace? Viete, Vaši voliči vedia počítať, 15 000 sľúbiť a 90 zamestnať na pár mesiacov.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval už v roku 2017. Vtedy samotný Marian Kotleba povedal, že vďaka programu “Krompáče a lopaty” sa Banskobystrickému kraju podarilo zamestnať 90 alebo 100 nezamestnaných ľudí. Kotlebov sľub a projekt Krompáče a lopaty ostal nenaplnený a zo sľubovaných 10- až 15-tisíc dlhodobo nezamestnaných v Banskobystrickom kraji ( video od 1:31:31) dostalo prácu iba 93 ľudí a aj to iba dočasne. Malo ísť o časové obdobie približne 5-6 mesiacov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. V predvolebnej debate ešte ako kandidát na župana Kotleba medzi tzv. ozdravné opatrenia v oblasti údržby ciest zaradil využitie „namiesto jedného päťnásobne prelízingovaného buldozéra ... 500, 1000 dlhodobo nezamestnaných ľudí, s krompáčmi, fúrikmi, s lopatami, ktorí túto istú službu pre potrebu samosprávneho kraja budú vykonávať ...“ ( video od 1:10:09). Kotleba taktiež vyhlásil: „A po štyroch rokoch ľudia budú môcť povedať „áno, Kotleba iba táral alebo áno, zamestnal ďalších 10-15 tisíc ľudí na takýchto, niekto to povie pomocných prácach“ ( video od 1:31:31). Kotleba nezmenil postoj ani tesne po voľbách. Ako župan Banskobystrického kraja (BBSK) v roku 2013, prisľúbil aktívne riešenie problému dlhodobo nezamestnaných: „Moja vízia riešenia sú lopaty a krompáče na cestách druhej a tretej triedy namiesto bagrov. Zamestnať x ľudí, ktorí by inú prácu nemali šancu dostať, a nebude to stáť ani korunu.” Konkrétny projekt “Krompáče a lopaty” bol spustený 15. apríla 2014. Pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. platnej od 1. marca 2015, ktorá mala podľa vedenia kraja ďalšie pokračovanie projektu znemožniť, bolo v rámci projektu údržby ciest zamestnaných najprv 74 osôb. Neskoršie informácie už hovoria o 93 osobách. Podľa krajských novín sa v roku 2015 plánovalo rozšírenie projektu zamestnanosti o ďalších minimálne 100 ľudí z viac ako 20 obcí BBSK. Ako v júli 2014 pre portál Teraz.sk povedal bývalý primátor BBSK Vladimír Maňka, „na banskobystrickej správe ciest vytvoril pán Kotleba okolo šesťdesiat pracovných miest, kde pracujú aj Rómovia, aj ľudia, ktorí si nevedeli nájsť zamestnanie, na päť mesiacov.” Reagoval na neho vtedajší hovorca BSSK Miroslav Belička: „Vedenie BBSK je rado, že takýmto spôsobom dokáže aspoň na šesť mesiacov v roku zabezpečiť dlhodobo nezamestnaným prácu.” Podľa portálu Bysticoviny.sk celý projekt „skončil po letnej sezóne a o najatých pracovníkov sa opäť museli postarať obce za štátne peniaze.” Z dostupných zdrojov nie je možné zistiť, ako prebiehalo dopĺňanie personálnych kapacít projektu a na aké časové obdobie boli takýmto spôsobom jednotlivci zamestnaní. Podľa vyššie uvedených informácií ale malo ísť o sezónne práce v rozsahu približne 5-6 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval už v roku 2017. Vtedy samotný Marian Kotleba povedal, že vďaka programu “Krompáče a lopaty” sa Banskobystrickému kraju podarilo zamestnať 90 alebo 100 nezamestnaných ľudí. Kotlebov sľub a projekt Krompáče a lopaty ostal nenaplnený a zo sľubovaných 10- až 15-tisíc dlhodobo nezamestnaných v Banskobystrickom kraji ( video od 1:31:31) dostalo prácu iba 93 ľudí a aj to iba dočasne. Malo ísť o časové obdobie približne 5-6 mesiacov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. V predvolebnej debate ešte ako kandidát na župana Kotleba medzi tzv. ozdravné opatrenia v oblasti údržby ciest zaradil využitie „namiesto jedného päťnásobne prelízingovaného buldozéra ... 500, 1000 dlhodobo nezamestnaných ľudí, s krompáčmi, fúrikmi, s lopatami, ktorí túto istú službu pre potrebu samosprávneho kraja budú vykonávať ...“ ( video od 1:10:09). Kotleba taktiež vyhlásil: „A po štyroch rokoch ľudia budú môcť povedať „áno, Kotleba iba táral alebo áno, zamestnal ďalších 10-15 tisíc ľudí na takýchto, niekto to povie pomocných prácach“ ( video od 1:31:31). Kotleba nezmenil postoj ani tesne po voľbách. Ako župan Banskobystrického kraja (BBSK) v roku 2013, prisľúbil aktívne riešenie problému dlhodobo nezamestnaných: „Moja vízia riešenia sú lopaty a krompáče na cestách druhej a tretej triedy namiesto bagrov. Zamestnať x ľudí, ktorí by inú prácu nemali šancu dostať, a nebude to stáť ani korunu.” Konkrétny projekt “Krompáče a lopaty” bol spustený 15. apríla 2014. Pred prijatím novely Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. platnej od 1. marca 2015, ktorá mala podľa vedenia kraja ďalšie pokračovanie projektu znemožniť, bolo v rámci projektu údržby ciest zamestnaných najprv 74 osôb. Neskoršie informácie už hovoria o 93 osobách. Podľa krajských novín sa v roku 2015 plánovalo rozšírenie projektu zamestnanosti o ďalších minimálne 100 ľudí z viac ako 20 obcí BBSK. Ako v júli 2014 pre portál Teraz.sk povedal bývalý primátor BBSK Vladimír Maňka, „na banskobystrickej správe ciest vytvoril pán Kotleba okolo šesťdesiat pracovných miest, kde pracujú aj Rómovia, aj ľudia, ktorí si nevedeli nájsť zamestnanie, na päť mesiacov.” Reagoval na neho vtedajší hovorca BSSK Miroslav Belička: „Vedenie BBSK je rado, že takýmto spôsobom dokáže aspoň na šesť mesiacov v roku zabezpečiť dlhodobo nezamestnaným prácu.” Podľa portálu Bysticoviny.sk celý projekt „skončil po letnej sezóne a o najatých pracovníkov sa opäť museli postarať obce za štátne peniaze.” Z dostupných zdrojov nie je možné zistiť, ako prebiehalo dopĺňanie personálnych kapacít projektu a na aké časové obdobie boli takýmto spôsobom jednotlivci zamestnaní. Podľa vyššie uvedených informácií ale malo ísť o sezónne práce v rozsahu približne 5-6 mesiacov."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "video", "video", "video", "prisľúbil", "74", "93", "novín", "Teraz.sk", "Reagoval", "Bysticoviny.sk"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr16869/", "https://www.youtube.com/watch?v=KbotWsYETzc&t=1s", "https://www.youtube.com/watch?v=KbotWsYETzc&t=1s", "https://www.youtube.com/watch?v=KbotWsYETzc&t=1s", "https://zivot.pluska.sk/reportaze/krompace-lopaty-kotleba-chce-nimi-opravit-cesty-riesit-nezamestnanost", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/Images/Bystrick%C3%BD%20kraj/bystricky-kraj-november-2014-web.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/2016/Nas_Kraj_februar_2016_web.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2016/02/Bystricky_Kraj_februar.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/kotleba-manka-bbsk-belicka-zamestnanost/92844-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://www.tasr.sk/ots/ots-tlacova-sprava-hovorcu-bbsk-miro/19063-clanok.html", "https://www.bystricoviny.sk/bystricoviny-tv/kotleba-chce-volbach-zrusit-divadlo-studio-tanca-pokracovat-projekte-krompace-lopaty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:13.564499+00:00"}
{"id": "vr35967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35967", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "...pretože tento zákon z pohľadu maďarskej strany je ozaj takým náborom všetkých, ktorí žili v Uhorsku, nie v Maďarsku, čiže každý Uhor si môže prakticky požiadať o občianstvo Maďarskej republiky ak splní ešte niektoré dodatkové povinnosti, ktoré tento zákon tam prináša.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon podľa portálu pravda.sk hovorí, že o občianstvo si môže požiadať človek, ktorý preukáže, že má maďarský pôvod a hovorí maďarsky. Hoci v tomto kontexte nie je označenie Uhor najvýstižnejším , za podmienok, že I. Gašparovič mal na mysli potomkov maďarsky hovoriacich Uhrov je tento výrok pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon podľa portálu pravda.sk hovorí, že o občianstvo si môže požiadať človek, ktorý preukáže, že má maďarský pôvod a hovorí maďarsky. Hoci v tomto kontexte nie je označenie Uhor najvýstižnejším , za podmienok, že I. Gašparovič mal na mysli potomkov maďarsky hovoriacich Uhrov je tento výrok pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/madari-schvalili-dvojake-obcianstvo-d7o-/sk_svet.asp?c=A100526_095924_sk_svet_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:00.593504+00:00"}
{"id": "vr30358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30358", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sulík povedal, že našim návrhom sa platy znížia, ale na konci sa stalo, že platy sa zvýšili o 600 eur. A toto je presne to isté.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "m.tvnoviny.sk (8. november 2011): Poslancom majú radikálne stúpnuť platy. Ministerstvo financií v rozpočte počíta až so sumou 652 eur mesačne. Vzorec, ktorý to umožňuje vymyslel bývalý šéf parlamentu Richard Sulík. SaS ho obhajuje, on sám sa k nemu už ale vyjadriť nechcel. Sulíkov vzorec sa rodil celé týždne. Proti nemu bol nielen Smer, ale dlho sa vzpieralo aj KDH. Napokon sa však koalícia dohodla. Plat poslancov sa tak začal odvíjať od výšky deficitu. Jednoducho povedané, čím väčšia sekera, tým menší plat. Platí to ale aj naopak. Na základe Sulíkovho vzorca klesol poslancom tento rok plat o vyše 100 eur. Keďže sa ale deficit znižuje budúci rok má výrazne stúpnuť. Ministerstvo financií má v rozpočte pripravených až 652 eur mesačne na každého. Ekonomike sa ale nedarí a tak to bude zrejme „len“ približne 350. SITA : S návrhom predsedu parlamentu Richarda Sulíka, podľa ktorého budú mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod vo výške dvojnásobku deficitu, má problém nielen opozícia, ale aj niektorí koaliční zákonodarcovia, najmä z KDH. Tí chcú zníženie platov zákonodarcov o pevné percento. Rovnako sa zníži odstupné pre poslanca z terajších päť platov na tri. Čistý príjem bratislavského poslanca sa podľa návrhu od budúceho roka zníži o 4,6 percenta a mimobratislavského o 3,6 percenta. Za hlavné pozitíva návrhu označil Sulík to, že \"odmrazením\" platov zavádza do nich znovu dynamiku a znížia sa celkové ročné náklady na poslancov z 12,8 na 11,5 milióna eur. Okrem toho podľa neho dostanú poslanci viac voľnosti pri financovaní ich asistenta a kancelárie a nevyžaduje to žiadne ďalšie zmeny. Pozitívom podľa neho bude aj to, že keď poslanci budú múdro rozhodovať, návrh umožňuje mierny nárast poslaneckých príjmov. \"Je to elegantné riešenie,\" myslí si. Ako dodal, nemá problém diskutovať aj o iných riešeniach, väčšina alternatívnych návrhov však neznamená dlhodobé riešenie.\n\nAko vyplýva z daných vyjadrení, R. Sulík skutočne hovoril o znižovaní platov poslancov, ale aj o zvyšovaní v závislosti s vývojom deficitu. Robert Kaliňák tak účelovo vyberá vhodné slová z úst Sulíka a vynecháva do kontextu nehodiace sa.", "analysis_paragraphs": ["m.tvnoviny.sk (8. november 2011): Poslancom majú radikálne stúpnuť platy. Ministerstvo financií v rozpočte počíta až so sumou 652 eur mesačne. Vzorec, ktorý to umožňuje vymyslel bývalý šéf parlamentu Richard Sulík. SaS ho obhajuje, on sám sa k nemu už ale vyjadriť nechcel. Sulíkov vzorec sa rodil celé týždne. Proti nemu bol nielen Smer, ale dlho sa vzpieralo aj KDH. Napokon sa však koalícia dohodla. Plat poslancov sa tak začal odvíjať od výšky deficitu. Jednoducho povedané, čím väčšia sekera, tým menší plat. Platí to ale aj naopak. Na základe Sulíkovho vzorca klesol poslancom tento rok plat o vyše 100 eur. Keďže sa ale deficit znižuje budúci rok má výrazne stúpnuť. Ministerstvo financií má v rozpočte pripravených až 652 eur mesačne na každého. Ekonomike sa ale nedarí a tak to bude zrejme „len“ približne 350. SITA : S návrhom predsedu parlamentu Richarda Sulíka, podľa ktorého budú mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod vo výške dvojnásobku deficitu, má problém nielen opozícia, ale aj niektorí koaliční zákonodarcovia, najmä z KDH. Tí chcú zníženie platov zákonodarcov o pevné percento. Rovnako sa zníži odstupné pre poslanca z terajších päť platov na tri. Čistý príjem bratislavského poslanca sa podľa návrhu od budúceho roka zníži o 4,6 percenta a mimobratislavského o 3,6 percenta. Za hlavné pozitíva návrhu označil Sulík to, že \"odmrazením\" platov zavádza do nich znovu dynamiku a znížia sa celkové ročné náklady na poslancov z 12,8 na 11,5 milióna eur. Okrem toho podľa neho dostanú poslanci viac voľnosti pri financovaní ich asistenta a kancelárie a nevyžaduje to žiadne ďalšie zmeny. Pozitívom podľa neho bude aj to, že keď poslanci budú múdro rozhodovať, návrh umožňuje mierny nárast poslaneckých príjmov. \"Je to elegantné riešenie,\" myslí si. Ako dodal, nemá problém diskutovať aj o iných riešeniach, väčšina alternatívnych návrhov však neznamená dlhodobé riešenie.", "Ako vyplýva z daných vyjadrení, R. Sulík skutočne hovoril o znižovaní platov poslancov, ale aj o zvyšovaní v závislosti s vývojom deficitu. Robert Kaliňák tak účelovo vyberá vhodné slová z úst Sulíka a vynecháva do kontextu nehodiace sa."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["m.tvnoviny.sk", "SITA"], "url": ["http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=612260&comments_page=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/5623453/sulikov-navrh-na-znizovanie-platov-je-chaoticky-tvrdi-burian.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:13.856981+00:00"}
{"id": "vr15646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15646", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... sme dokázali za posledné tri roky znížiť počet mladých ľudí do 25 rokov, ktorí boli v evidencii o polovicu. Viac ako 50%.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najnovšie údaje o vekovej štruktúre evidovaných uchádzačov o zamestnanie pochádzajú z decembra 2016, štatistiky týkajúce sa (ne)zamestnanosti, sú zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny . Richter hovorí o posledných troch rokoch, preto porovnávame aktuálne údaje s údajmi z decembra 2013. V decembri 2016 bolo evidovaných 38 983 uchádzačov, ktorí patrili do vekovej kategórie do 25 rokov. V decembri 2013 bolo v evidencii Ústredia až 72 629 mladých ľudí do 25 rokov. Počet nezamestnaných mladých ľudí sa tak za posledné tri roky znížil o 33 646, nie ale o viac ako polovicu. Pokles predstavuje približne 46 %. Výrok Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK vyžiadal k tomuto výroku vyjadrenie z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ich stanovisko je nasledovné: \" Ide o porovnanie január 2013 – november 2016 = 83 482 – 40 850 = 42 632 = 51,067 % = viac ako 50 %, avšak za necelé 4 roky. Keďže však v relácii minister Richter uviedol tri roky, musíme výrok hodnotiť ako nepravdivý \".", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie údaje o vekovej štruktúre evidovaných uchádzačov o zamestnanie pochádzajú z decembra 2016, štatistiky týkajúce sa (ne)zamestnanosti, sú zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny . Richter hovorí o posledných troch rokoch, preto porovnávame aktuálne údaje s údajmi z decembra 2013. V decembri 2016 bolo evidovaných 38 983 uchádzačov, ktorí patrili do vekovej kategórie do 25 rokov. V decembri 2013 bolo v evidencii Ústredia až 72 629 mladých ľudí do 25 rokov. Počet nezamestnaných mladých ľudí sa tak za posledné tri roky znížil o 33 646, nie ale o viac ako polovicu. Pokles predstavuje približne 46 %. Výrok Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK vyžiadal k tomuto výroku vyjadrenie z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ich stanovisko je nasledovné: \" Ide o porovnanie január 2013 – november 2016 = 83 482 – 40 850 = 42 632 = 51,067 % = viac ako 50 %, avšak za necelé 4 roky. Keďže však v relácii minister Richter uviedol tri roky, musíme výrok hodnotiť ako nepravdivý \"."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:37.467548+00:00"}
{"id": "vr27297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27297", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nikde sme nespolupracovali v župných voľbách (so SMER-SD, pozn.).", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V župných voľbách v novembri 2013 SDKÚ-DS nešlo do žiadnej predvolebnej spolupráce so SMER-SD, teda nevytvorili žiadnu koalíciu.", "analysis_paragraphs": ["V župných voľbách v novembri 2013 SDKÚ-DS nešlo do žiadnej predvolebnej spolupráce so SMER-SD, teda nevytvorili žiadnu koalíciu."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:50.856356+00:00"}
{"id": "vr32166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32166", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja som jasne zadefinoval, pretože bol som požiadaný zadefinovať priority, ktoré neboli ešte zahrnuté v štátnom rozpočte, ktorý sa po 15.auguste dostal do fázy informatívneho schvaľovania, je to aproximatívny rozpočet, v ktorom nie sú obsiahnuté priority jednotlivých rezortov a osobitne priority školstva.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozpočet sa vždy 15. augusta dostáva do fázy informatívneho schvaľovania a 15. októbra sa predkladá na schválenie NR SR. ( rozpocet.sk )\n\nRozpočet naozaj neobsahuje priority rezortov, potvrdzujú to slová štátneho tajomníka rezortu financií Petra Pellegrina zo dňa 15.augusta 2012 na webnoviny.sk:\n\n\"...\"Na základe rokovaní s jednotlivými ministerstvami a kapitolami sme identifikovali priority v objeme až 1,9 mld. eur. Tento rozpočet zatiaľ neobsahuje ani cent z týchto priorít,“ tvrdí Pellegrini...\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rozpočet sa vždy 15. augusta dostáva do fázy informatívneho schvaľovania a 15. októbra sa predkladá na schválenie NR SR. ( rozpocet.sk )", "Rozpočet naozaj neobsahuje priority rezortov, potvrdzujú to slová štátneho tajomníka rezortu financií Petra Pellegrina zo dňa 15.augusta 2012 na webnoviny.sk:", "\"...\"Na základe rokovaní s jednotlivými ministerstvami a kapitolami sme identifikovali priority v objeme až 1,9 mld. eur. Tento rozpočet zatiaľ neobsahuje ani cent z týchto priorít,“ tvrdí Pellegrini...\""], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["rozpocet.sk", "15.augusta 2012"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/oRozpocte/rozhodovanieORozpocte", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rezort-financii-navrhol-rozpocet-s-tro/531698-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:04.093420+00:00"}
{"id": "vr34960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34960", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pravicové strany vyhlásili pred voľbami, že ak budú mať väčšinu zostavia vládu a urobili to.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uvádzame vyjadrenia vtedajších opozičných strán z pred volieb: SDKÚ-DS „Nevystúpime po voľbách v roku 2010 do vlády, v ktorej bude Smer bez ohľadu na persóny,\" vyhlásil ešte v júni 2009 na tlačovej konferencii predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. „Tri roky vlády Róberta Fica a Smeru dokázali, že ide o politiku, ktorú treba nie korigovať, ale zásadne zmeniť,\" dodal Dzurinda. Toto vyhlásenie strana potvrdila 22. mája 2010 na Ústrednej rade SDKÚ-DS v Skalici. Strana zároveň pri tejto príležitosti vyzvala všetky opozičné politické strany, ktoré chcú byť skutočnou alternatívou súčasnej vládnej moci, aby sa jednoznačne vyjadrili, že za žiadnych okolností nepôjdu do vlády s politickými stranami tvoriacimi súčasnú vládnu koalíciu. SaS Kongres strany SaS, ktorý sa konal 13. Marca 2010, stranu zaviazal, že vedenie strany v prípade volebného úspechu definitívne nebude rokovať so stranou premiéra Róberta Fica o vytvorení koalície. „ Kongres politickej strany Sloboda a Solidarita ako jej najvyšší orgán, zaväzuje Republikovú radu neuzavrieť s politickou stranou Smer-SD koaličnú dohodu o spolupráci.“ KDH 24. mája 2010 sa predsedníctvo KDH uznieslo , že strana odmieta akúkoľvek povolebnú spoluprácu so stranou Smer-SD, ktorú do tohto dňa KDH pripúšťalo ako krajné riešenie vo forme širokej vyváženej koalície. KDH tak urobilo najmä potom, ako Jána Fígeľa vyzvala k tomuto činu volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. Tá tak urobila 22. mája počas svojho prejavu v Skalici, kde sa uskutočnila Ústredná rada SDKÚ-DS. Most-Híd 24.mája 2010 odmietol spoluprácu so Smerom aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Dovtedy možnosť povolebnej spolupráce so Smerom strana Most-Híd úplne nevylúčila. „Boli by sme ochotní podpísať aj spoločný opozičný dokument o nespolupracovaní so Smerom,“ dodal Béla Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame vyjadrenia vtedajších opozičných strán z pred volieb: SDKÚ-DS „Nevystúpime po voľbách v roku 2010 do vlády, v ktorej bude Smer bez ohľadu na persóny,\" vyhlásil ešte v júni 2009 na tlačovej konferencii predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. „Tri roky vlády Róberta Fica a Smeru dokázali, že ide o politiku, ktorú treba nie korigovať, ale zásadne zmeniť,\" dodal Dzurinda. Toto vyhlásenie strana potvrdila 22. mája 2010 na Ústrednej rade SDKÚ-DS v Skalici. Strana zároveň pri tejto príležitosti vyzvala všetky opozičné politické strany, ktoré chcú byť skutočnou alternatívou súčasnej vládnej moci, aby sa jednoznačne vyjadrili, že za žiadnych okolností nepôjdu do vlády s politickými stranami tvoriacimi súčasnú vládnu koalíciu. SaS Kongres strany SaS, ktorý sa konal 13. Marca 2010, stranu zaviazal, že vedenie strany v prípade volebného úspechu definitívne nebude rokovať so stranou premiéra Róberta Fica o vytvorení koalície. „ Kongres politickej strany Sloboda a Solidarita ako jej najvyšší orgán, zaväzuje Republikovú radu neuzavrieť s politickou stranou Smer-SD koaličnú dohodu o spolupráci.“ KDH 24. mája 2010 sa predsedníctvo KDH uznieslo , že strana odmieta akúkoľvek povolebnú spoluprácu so stranou Smer-SD, ktorú do tohto dňa KDH pripúšťalo ako krajné riešenie vo forme širokej vyváženej koalície. KDH tak urobilo najmä potom, ako Jána Fígeľa vyzvala k tomuto činu volebná líderka SDKÚ-DS Iveta Radičová. Tá tak urobila 22. mája počas svojho prejavu v Skalici, kde sa uskutočnila Ústredná rada SDKÚ-DS. Most-Híd 24.mája 2010 odmietol spoluprácu so Smerom aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Dovtedy možnosť povolebnej spolupráce so Smerom strana Most-Híd úplne nevylúčila. „Boli by sme ochotní podpísať aj spoločný opozičný dokument o nespolupracovaní so Smerom,“ dodal Béla Bugár."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "potvrdila", "Kongres", "uznieslo", "vyzvala", "odmietol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ist-do-vlady-so-smerom-to-nespravime-vyhlasil-dzurinda-pg8-/sk_domace.asp?c=A090617_140540_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5387555/radicova-vyzvala-figela-zaujat-chlapsky-postoj.html", "http://www.scribd.com/full/28553632?access_key=key-2ojyj81cq4tz5w2jv0ui", "http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/?pg=5", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/figel-by-mal-konecne-zaujat-chlapsky-postoj-k-smeru", "http://www.sme.sk/c/5390069/smer-pripusta-uz-len-csaky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:25.583084+00:00"}
{"id": "vr32951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32951", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán premiér, len na decembrovej schôdzi sme navrhli tri veci, ktoré ste odmietli a teraz napríklad na prvej vláde (rokovaní vlády, pozn.) jeden z tých návrhov ste prijali. A to sú investičné stimuly. My sme navrhli, opozícia, aby stimuly dostávali tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Odmietli ste to  (na decembrovej schôdzi, pozn.) a teraz vaša vláda to schválila v stredu.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "(1) \"Vláda Slovenskej republiky schváli poskytnutie investičnej pomoci žiadateľovi vo forme úľavy na dani z príjmu, ak\n\n„l) vytvorenými novými pracovnými miestami čistý nárast v počte zamestnancov priamo zamestnaných v konkrétnom podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov , pričom celkový čistý nárast pracovných miest nesmie byť menší ako 15 % nových pracovných miest z priemeru za posledných 12 mesiacov, kedy bol investičný zámer doručený na ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, nesmie však byť menší ako 40 zamestnancov; počet zamestnancov znamená počet voľných pracovných jednotiek, a to počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok počas jedného roka, pričom práca na čiastočný úväzok a sezónne práce tvoria podiely ročných pracovných jednotiek; pracovné miesta, ktoré zanikli počas obdobia 12 mesiacov, sa musia odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas toho istého obdobia.\"", "analysis_paragraphs": ["(1) \"Vláda Slovenskej republiky schváli poskytnutie investičnej pomoci žiadateľovi vo forme úľavy na dani z príjmu, ak", "„l) vytvorenými novými pracovnými miestami čistý nárast v počte zamestnancov priamo zamestnaných v konkrétnom podniku v porovnaní s priemerom za posledných 12 mesiacov , pričom celkový čistý nárast pracovných miest nesmie byť menší ako 15 % nových pracovných miest z priemeru za posledných 12 mesiacov, kedy bol investičný zámer doručený na ministerstvo alebo ministerstvo dopravy, ak ide o investičnú pomoc pre oblasť cestovného ruchu, nesmie však byť menší ako 40 zamestnancov; počet zamestnancov znamená počet voľných pracovných jednotiek, a to počet osôb zamestnaných na plný pracovný úväzok počas jedného roka, pričom práca na čiastočný úväzok a sezónne práce tvoria podiely ročných pracovných jednotiek; pracovné miesta, ktoré zanikli počas obdobia 12 mesiacov, sa musia odpočítať od počtu pracovných miest vytvorených počas toho istého obdobia.\""], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "hlasovalo", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=249", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31079", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-151702?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:52.510707+00:00"}
{"id": "vr35183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35183", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Dokonca samo ministerstvo financií predpokladá, že už nebudeme ani plniť mastrichstké kritérium v budúcom období práve kvôli nárastu inflácie. A to spôsbí obrovskú záťaž obyvateľstva. To je holý fakt aj keď tu tvrdili predstavitelia súčasnej vlády, že sa to ľudí vôbec nijako nedotkne. Samozrejme, že sa ich to dotkne...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "ministerstvo nič také neočakáva, v ostatnej makroekonomickej prognóze (pdf) tieto dve veci vôbec nespája.", "analysis_paragraphs": ["ministerstvo nič také neočakáva, v ostatnej makroekonomickej prognóze (pdf) tieto dve veci vôbec nespája."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognóze"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:57.377969+00:00"}
{"id": "vr33289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33289", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V predchádzajúcom období bolo vyrovnávacie obdobie 12 mesiacov. Do dvanástich mesiacov musela tá fabrika vyrovnať akékoľvek podlžnosti z hľadiska konta pracovného času. Tvrdili, že je to krátke obdobie vzhľadom na isté periodicity, ktoré súvisia s krízou. My sme to predĺžili na 30 mesiacov.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože vyrovnávacie obdobie sa v novele zákonníka práce v roku 2013 skutočne predĺžilo z 12 na 30 mesiacov. Z ákon č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 § 87a \"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\" Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas V novele zákonníka práce účinného od 1. januára 2013 ustanovuje § 87 a (pdf.s,35) ods. (2): \"V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože vyrovnávacie obdobie sa v novele zákonníka práce v roku 2013 skutočne predĺžilo z 12 na 30 mesiacov. Z ákon č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 § 87a \"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\" Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas V novele zákonníka práce účinného od 1. januára 2013 ustanovuje § 87 a (pdf.s,35) ods. (2): \"V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov .\""], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["§ 87a", "§ 87"], "url": ["http://www.google.sk/#hl=sk&gs_rn=5&gs_ri=psy-ab&cp=14&gs_id=7&xhr=t&q=257%2F2011+Z.+z.&es_nrs=true&pf=p&output=search&sclient=psy-ab&oq=257/2011+Z.+z.&gs_l=&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.&bvm=bv.43148975,d.Yms&fp=c0e080c4bfeb9bf0&biw=1280&bih=630", "http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:43.467722+00:00"}
{"id": "vr38482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38482", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Išli sme aj aj, ten tohtoročný rozpočet predpokladá úspory vo výške asi 1,7 miliardy eur. Z toho je jedna miliarda úspory a zvyšok 700 miliónov, čiže menej ako polovica, niečo viac ako tretina je práve to zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predkladacej správy k rozpočtu na obdobie rokov 2011-2013 ( .pdf , str. 2) sa predpokladá zníženie deficitu v roku 2011 o 2,5% HDP, teda o 1,75 mld eur. Ako prehľadne ukazuje graf vypracovaný sme.sk , podiel na znížení deficitu má zvýšenie príjmov čiastkou 770 mil. eur a zníženie výdavkov 980 mil. eur. Zvýšenie príjmov sa na znížení deficitu podieľa 44%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa predkladacej správy k rozpočtu na obdobie rokov 2011-2013 ( .pdf , str. 2) sa predpokladá zníženie deficitu v roku 2011 o 2,5% HDP, teda o 1,75 mld eur. Ako prehľadne ukazuje graf vypracovaný sme.sk , podiel na znížení deficitu má zvýšenie príjmov čiastkou 770 mil. eur a zníženie výdavkov 980 mil. eur. Zvýšenie príjmov sa na znížení deficitu podieľa 44%."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "sme.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:29.784942+00:00"}
{"id": "43590", "numeric_id": 43590, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43590", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som v politike 11-ty rok, on 17-ty (Miroslav Beblavý, pozn.).", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tak Richard Sulík ako aj Miroslav Beblavý sa vo verejnom priestore a funkciách blízko politiky pohybujú od roku 2002. Sulík ako poradca ministrov, Beblavý ako štátny tajomník. Do straníckej politiky vstúpili obaja v roku 2009. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Richard Sulík použil na meranie dvojaký meter. Svoje roky v politike počítal od vstupu do straníckej politiky, Beblavého roky v politike počítal od jeho pôsobenia vo funkcii štátneho tajomníka. Richard Sulík bol v rokoch 2002 až 2003 poradcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ - DS). V rokoch 2006 až 2007 radil ministrovi financií Jánovi Počiatkovi (SMER-SD). Koncom roku 2008 Sulík oznámil založenie politickej strany SaS, registrovaná bola vo februári 2009. V roku 2010 získal Sulík vo voľbách poslanecký mandát a do októbra 2011 bol predsedom NRSR. Od roku 2014 do roku 2019 bol poslancom Európskeho parlamentu. V aktívnej politike je dodnes. Miroslav Beblavý bol v rokoch 2002 až 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Členom politickej strany sa stal v roku 2009, keď vstúpil do SDKÚ-DS. Na jej kandidátke sa v rokoch 2010 a 2012 dostal do parlamentu. V roku 2013 zo strany vystúpil . O rok neskôr vstúpil do strany #SIEŤ, za ktorú sa v roku 2016 stal poslancom parlamentu. Po vstupe strany do koalície so Smerom, SNS a MOST-Híd sa členstva vzdal a v parlamente pokračoval ako nezaradený. V apríli 2017 oznámil vznik novej strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2018 sa na stal jej predsedom . Tak Sulík ako aj Beblavý teda v straníckej politike pôsobia 11-ty rok.", "analysis_paragraphs": ["Tak Richard Sulík ako aj Miroslav Beblavý sa vo verejnom priestore a funkciách blízko politiky pohybujú od roku 2002. Sulík ako poradca ministrov, Beblavý ako štátny tajomník. Do straníckej politiky vstúpili obaja v roku 2009. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Richard Sulík použil na meranie dvojaký meter. Svoje roky v politike počítal od vstupu do straníckej politiky, Beblavého roky v politike počítal od jeho pôsobenia vo funkcii štátneho tajomníka. Richard Sulík bol v rokoch 2002 až 2003 poradcom vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ - DS). V rokoch 2006 až 2007 radil ministrovi financií Jánovi Počiatkovi (SMER-SD). Koncom roku 2008 Sulík oznámil založenie politickej strany SaS, registrovaná bola vo februári 2009. V roku 2010 získal Sulík vo voľbách poslanecký mandát a do októbra 2011 bol predsedom NRSR. Od roku 2014 do roku 2019 bol poslancom Európskeho parlamentu. V aktívnej politike je dodnes. Miroslav Beblavý bol v rokoch 2002 až 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Členom politickej strany sa stal v roku 2009, keď vstúpil do SDKÚ-DS. Na jej kandidátke sa v rokoch 2010 a 2012 dostal do parlamentu. V roku 2013 zo strany vystúpil . O rok neskôr vstúpil do strany #SIEŤ, za ktorú sa v roku 2016 stal poslancom parlamentu. Po vstupe strany do koalície so Smerom, SNS a MOST-Híd sa členstva vzdal a v parlamente pokračoval ako nezaradený. V apríli 2017 oznámil vznik novej strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2018 sa na stal jej predsedom . Tak Sulík ako aj Beblavý teda v straníckej politike pôsobia 11-ty rok."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["bol", "oznámil", "bola", "získal", "bol", "bol", "vstúpil", "2010", "2012", "vystúpil", "vstúpil", "2016", "vzdal", "oznámil", "predsedom"], "url": ["https://sulik.sk/wp-content/uploads/2019/02/richard-sulik-zivotopis-slovensky.pdf", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/171436/Zakladam-stranu.html", "http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=153180", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=predseda/informacie&PoslanecID=767&CisObdobia=5", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2019/02/richard-sulik-zivotopis-slovensky.pdf", "https://beblavy.sk", "https://www.facebook.com/beblavy/posts/712598852091463?__tn__=-R", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm", "https://web.archive.org/web/20120414081446/http:/app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=22", "https://www.facebook.com/beblavy/posts/712598852091463?__tn__=-R", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/328518-siet-si-z-banky-pozicala-800-tisic-eur/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html", "https://dennikn.sk/minuta/409538/", "https://dennikn.sk/736823/beblavy-a-mihal-zakladaju-stranu-odmietame-smer-a-budeme-liberalni-konzervativni-aj-socialni/", "https://www.aktuality.sk/clanok/581185/strana-spolu-ma-ustanovujuci-snem-predstavila-noveho-clena/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:44.880326+00:00"}
{"id": "vr32098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32098", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "V tej novele, na ktorej si sa aj ty pán predseda (Pavol Hrušovský, pozn.) podieľal v roku 2001 sa veľmi jasne konštituovalo postavenie a definovalo sa nezávislosť ústavného súdu,", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ústavný zákon č. 90/2001 Z.z., na ktorom sa podieľal aj Pavol Hrušovský presnejšie definoval postavenie a nezávislosť ústavného súdu. Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z (.pdf ) z 23.februára 2001 priniesol najviac zmien v oblasti kompetencií Ústavného súdu. Ústavný zákon posilnil nezávislosť súdnictva najmä prenesením kreačnej právomoci tvorby súdnej moci z vlády a parlamentu na novovytvorenú Súdnu radu a prezidenta SR, teda na politicky nezávislé orgány, ďalším dôležitým krokom bolo predĺženie funkčného obdobia sudcov. Ústavný súd získal nové právomoci, posilnilo sa jeho postavenie. Novela zvýšila počet sudcov Ústavného súdu a predĺžilo ich funkčné obdobie. Ústavný súd (Čl. 125) získal napríklad právomoc pozastaviť účinnosť právnych noriem v prípade, že by porušovali základné práva a slobody alebo by hrozil vznik hospodárskych a iných nenapraviteľných škôd. Má možnosť rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú dodržiavanie práv vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a priznávať finančné odškodnenie. Rozhodnutia Ústavného súdu sa stali záväzné pre všetky orgány verejnej správy, fyzické i právnické osoby, ktorých sa týkajú. Navrhovateľmi boli poslanci NR SR: Pavol Hrušovský (KDH), Ladislav Orosz (SDĽ), Peter Kresák (SOP), Ivan Šimko (SDK) Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ústavný zákon č. 90/2001 Z.z., na ktorom sa podieľal aj Pavol Hrušovský presnejšie definoval postavenie a nezávislosť ústavného súdu. Ústavný zákon č. 90/2001 Z.z (.pdf ) z 23.februára 2001 priniesol najviac zmien v oblasti kompetencií Ústavného súdu. Ústavný zákon posilnil nezávislosť súdnictva najmä prenesením kreačnej právomoci tvorby súdnej moci z vlády a parlamentu na novovytvorenú Súdnu radu a prezidenta SR, teda na politicky nezávislé orgány, ďalším dôležitým krokom bolo predĺženie funkčného obdobia sudcov. Ústavný súd získal nové právomoci, posilnilo sa jeho postavenie. Novela zvýšila počet sudcov Ústavného súdu a predĺžilo ich funkčné obdobie. Ústavný súd (Čl. 125) získal napríklad právomoc pozastaviť účinnosť právnych noriem v prípade, že by porušovali základné práva a slobody alebo by hrozil vznik hospodárskych a iných nenapraviteľných škôd. Má možnosť rozhodovať o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú dodržiavanie práv vyplývajúcich z medzinárodných dohôd a priznávať finančné odškodnenie. Rozhodnutia Ústavného súdu sa stali záväzné pre všetky orgány verejnej správy, fyzické i právnické osoby, ktorých sa týkajú. Navrhovateľmi boli poslanci NR SR: Pavol Hrušovský (KDH), Ladislav Orosz (SDĽ), Peter Kresák (SOP), Ivan Šimko (SDK) Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 90/2001 Z.z", "nezávislosť", "Navrhovateľmi"], "url": ["http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://www.kbdesign.sk/cla/eu_pravo_na_slovensku/original/7%20PostNiektUstOrgPJK.htm", "http://www.ivansimko.sk/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=8&Itemid=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:48.974133+00:00"}
{"id": "vr36594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36594", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "...ministerstvo školstva (za predchádzajúcej vlády – pozn.) doporučovalo učebnice, ktoré boli napísané v Budapešti.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadnu verejne dostupnú a relevantnú informáciu, ktorá by to potvrdzovala.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadnu verejne dostupnú a relevantnú informáciu, ktorá by to potvrdzovala."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:06.184398+00:00"}
{"id": "vr14695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14695", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dnes sa na trhoch požičiava za negatívny úrok (...)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na medzibankových trhoch sa naozaj požičiava za záporný úrok. Medzibanková sadzba Euribor na jeden týždeň je dnes na úrovni -0.268% a ročná sadzba je na úrovni -0.026%. Za záporný úrok si tiež požičiava aj Slovenská republika. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzibanková sadzba Euribor (Euro Interbank Offered Rate) je sadzba, za ktorú sú euro termínové vklady ponúkané jednou bankou inej banke na medzibankovom trhu. Týždenná sadzba Euribor z 1. marca 2016 je -0.268% a ročná sadzba je -0.026%. Slovensko si požičiavalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. V apríli 2015 si štát požičal na finančnom trhu viac ako 200 mil. eur, v rámci čoho predal investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou, uviedla SITA. Spolu s predajom cenných papierov za 54. mil. eur úroková sadzba dosiahla 0,0019% p.a. Naposledy si štát požičal za záporný úrok s priemernou sadzbou -1,009% 15. februára 2016.", "analysis_paragraphs": ["Na medzibankových trhoch sa naozaj požičiava za záporný úrok. Medzibanková sadzba Euribor na jeden týždeň je dnes na úrovni -0.268% a ročná sadzba je na úrovni -0.026%. Za záporný úrok si tiež požičiava aj Slovenská republika. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzibanková sadzba Euribor (Euro Interbank Offered Rate) je sadzba, za ktorú sú euro termínové vklady ponúkané jednou bankou inej banke na medzibankovom trhu. Týždenná sadzba Euribor z 1. marca 2016 je -0.268% a ročná sadzba je -0.026%. Slovensko si požičiavalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. V apríli 2015 si štát požičal na finančnom trhu viac ako 200 mil. eur, v rámci čoho predal investorom dlhopisy so zápornou úrokovou sadzbou, uviedla SITA. Spolu s predajom cenných papierov za 54. mil. eur úroková sadzba dosiahla 0,0019% p.a. Naposledy si štát požičal za záporný úrok s priemernou sadzbou -1,009% 15. februára 2016."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Euribor", "požičal", "požičal"], "url": ["http://www.emmi-benchmarks.eu/euribor-org/euribor-rates.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352544-stat-si-opat-poziciaval-peniaze-za-zaporny-urok/", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5C%C5%A0D%5CV%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D%5CVA%20SD%20226%20M.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:48.315808+00:00"}
{"id": "vr35539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35539", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naviac, žiadna vláda nemala plynovú krízu ako sme my mali...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napr. podľa experta na energetickú bezpečnosť , Karola Hirmana, sa jednalo o najväčšiu krízu od vzniku samostatnej repubilky.", "analysis_paragraphs": ["Napr. podľa experta na energetickú bezpečnosť , Karola Hirmana, sa jednalo o najväčšiu krízu od vzniku samostatnej repubilky."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["experta na energetickú bezpečnosť"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/2010/01/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:31.832504+00:00"}
{"id": "vr36629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36629", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "(Puškárová: Mimochodom pán Spišiak povedal dokonca, že ak by to polícia neorganizovala, mohol byť šofér zadržaný v Turecku a odsúdený na doživotie.) Nesledovala, nie neorganizovala. ...Čo máte napísané má byť nesledovala.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako uvádza SME , Jaroslav Spišiak tvrdil \"Ak by to polícia neorganizovala, mohol by šofér byť zadržaný v Turecku a odsúdený na doživotie.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza SME , Jaroslav Spišiak tvrdil \"Ak by to polícia neorganizovala, mohol by šofér byť zadržaný v Turecku a odsúdený na doživotie.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5701387/policia-sa-akciou-s-heroinovym-kamionom-pysi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:35.402029+00:00"}
{"id": "vr17750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17750", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Policajný prezident (podľa navrhovanej novely, pozn.) nebude vybraný vlastne ministrom, (...) členovia jednotlivej komisie (v prvom kole voľby, pozn.) sú vlastne delegovaní čo sa týka z postu generálnej prokuratúry, čo sa týka rektora akadémie policajného zboru. Ďalej si tam navrhuje policajný prezident svojho nominanta do výberovej komisie. Ďalej budú prítomní aj odborári najväčšieho odborového zväzu polície. (...) kandidát v rámci toho prvého kola, musí presvedčiť komisiu na základe koncepcie, že skutočne má vízie, má stratégie...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka vnútra Denisa Saková v tomto výroku hovorí o navrhovanej novele zákona o Policajnom zbore, ktorú predložil ešte jej predchodca Tomáš Drucker. Komisia, ktorá bude po novom vyberať policajného prezidenta, by mala byť zložená zo 7 členov. Dvoch členov predstaví minister vnútra a po jednom členovi menuje generálny prokurátor, prezident PZ, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie PZ a odborový zväz s najväčším počtom členov z príslušníkov PZ. Taktiež sa v navrhovanej novele zákona spomínajú vedomosti a znalosti, ktorými by mal prezident PZ disponovať. Kandidát na policajného prezidenta musí takisto predložiť komisii koncepciu rozvoja a riadenia PZ. Tvrdenie ministerky sa zhoduje s navrhovanou novelou zákona, a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka vnútra Denisa Saková v tomto výroku hovorí o navrhovanej novele zákona o Policajnom zbore, ktorú predložil ešte jej predchodca Tomáš Drucker. Komisia, ktorá bude po novom vyberať policajného prezidenta, by mala byť zložená zo 7 členov. Dvoch členov predstaví minister vnútra a po jednom členovi menuje generálny prokurátor, prezident PZ, riaditeľ Úradu inšpekčnej služby, rektor Akadémie PZ a odborový zväz s najväčším počtom členov z príslušníkov PZ. Taktiež sa v navrhovanej novele zákona spomínajú vedomosti a znalosti, ktorými by mal prezident PZ disponovať. Kandidát na policajného prezidenta musí takisto predložiť komisii koncepciu rozvoja a riadenia PZ. Tvrdenie ministerky sa zhoduje s navrhovanou novelou zákona, a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["novele", ".docx", "(.docx"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-220", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:12.094452+00:00"}
{"id": "vr29211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29211", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "V roku 2002 do zdravotníctva išlo zhruba 2 miliardy eur, vtedy na koruny, teraz za 10 rokov je to asi 4 miliardy eur.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na internetových stránkach Ministerstva financií SR sa nachádzajú v údaje k štátnym rozpočtom od roku 2003. V rokoch 2003 a 2004 však boli do zdravotníctva vyčlenené v prepočte približne 2 miliardy eur. V posledných rokoch sa rozpočet pre rezort zdravotníctva pohybuje okolo 4 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa rozpočtu pre rok 2005 ( pdf , s. 35) sa v roku 2003 na rezort zdravotníctva vyčlenilo v prepočte približne 2,1 miliárd eur. V roku 2004 to bolo 2,27 miliárd eur. Aj keď ie sú dostupné údaje pre rok 2002, dá sa predpokladať, že suma bola podobná rokom 2003 a 2004. V súčasnej dobe sa v štátnych rozpočtoch na zdravotníctvo vyčleňuje okolo 4 miliárd eur. V roku 2012 (a teda 10 rokov po roku 2002) do tohto odvetvia išlo 4 018 867 472 eur a teda niečo vyše 4 miliárd, v roku 2014 to bolo 4 089 577 930 eur a pre rok 2015 sa odhaduje suma 4 180 468 701 eur ( .pdf , s. 78).", "analysis_paragraphs": ["Na internetových stránkach Ministerstva financií SR sa nachádzajú v údaje k štátnym rozpočtom od roku 2003. V rokoch 2003 a 2004 však boli do zdravotníctva vyčlenené v prepočte približne 2 miliardy eur. V posledných rokoch sa rozpočet pre rezort zdravotníctva pohybuje okolo 4 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa rozpočtu pre rok 2005 ( pdf , s. 35) sa v roku 2003 na rezort zdravotníctva vyčlenilo v prepočte približne 2,1 miliárd eur. V roku 2004 to bolo 2,27 miliárd eur. Aj keď ie sú dostupné údaje pre rok 2002, dá sa predpokladať, že suma bola podobná rokom 2003 a 2004. V súčasnej dobe sa v štátnych rozpočtoch na zdravotníctvo vyčleňuje okolo 4 miliárd eur. V roku 2012 (a teda 10 rokov po roku 2002) do tohto odvetvia išlo 4 018 867 472 eur a teda niečo vyše 4 miliárd, v roku 2014 to bolo 4 089 577 930 eur a pre rok 2015 sa odhaduje suma 4 180 468 701 eur ( .pdf , s. 78)."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3505", "https://demagog.sk/vyrok/www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10084&documentId=13009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:16.766812+00:00"}
{"id": "48731", "numeric_id": 48731, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48731", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo máme teraz kupovať slovenskej armáde nové veci len preto, lebo všetko ste poslali zadarmo na Ukrajinu.", "statement_date": "2022-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Ukrajinu Slovensko posielalo najmä staršiu bojovú techniku, ktorá by bola aj tak v najbližších rokoch vyradená zo služby. Spojenci nám za techniku darovanú Ukrajine poskytujú kvalitnejšiu výzbroj, napríklad tanky Leopard z Nemecka alebo dočasne poskytnutý systém protivzdušnej obrany Patriot . Časť techniky, konkrétne húfnice Zuzana 2, sme Ukrajine predali , neposielali sme ich zadarmo.\n\nV návrhu rozpočtu na rok 2023 sa počíta s výdavkami na obranu vo výške 2,01% HDP (2,5 miliardy eur), čo je v súlade s našim záväzkom voči NATO - členské štáty aliancie sa zaviazali minúť na svoju obranu minimálne 2% HDP. Túto výšku výdavkov Slovensko od vstupu do NATO v roku 2004 prvýkrát dosiahlo až v roku 2020.\n\nSlovensko teda do armády takúto sumu neinvestuje kvôli vojenskej pomoci Ukrajine, ale aj kvôli svojim záväzkom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Na Ukrajinu Slovensko posielalo najmä staršiu bojovú techniku, ktorá by bola aj tak v najbližších rokoch vyradená zo služby. Spojenci nám za techniku darovanú Ukrajine poskytujú kvalitnejšiu výzbroj, napríklad tanky Leopard z Nemecka alebo dočasne poskytnutý systém protivzdušnej obrany Patriot . Časť techniky, konkrétne húfnice Zuzana 2, sme Ukrajine predali , neposielali sme ich zadarmo.", "V návrhu rozpočtu na rok 2023 sa počíta s výdavkami na obranu vo výške 2,01% HDP (2,5 miliardy eur), čo je v súlade s našim záväzkom voči NATO - členské štáty aliancie sa zaviazali minúť na svoju obranu minimálne 2% HDP. Túto výšku výdavkov Slovensko od vstupu do NATO v roku 2004 prvýkrát dosiahlo až v roku 2020.", "Slovensko teda do armády takúto sumu neinvestuje kvôli vojenskej pomoci Ukrajine, ale aj kvôli svojim záväzkom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Leopard", "Patriot", "predali", "návrhu rozpočtu", "záväzkom", "dosiahlo"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/prvy-tank-leopard-od-nemecka-pride-na/674647-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622959-za-s-300-pride-dalsi-americky-patriot-biden-sa-podakoval-slovensku/", "https://domov.sme.sk/c/23022911/slovensko-ma-vyrobit-pre-ukrajinu-16-hufnic-zuzana-2.html", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/rozpocet-pomoci-ludom.pdf", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_67655.htm", "https://www.trend.sk/spravy/obranne-vydavky-tento-rok-pravdepodobne-dosiahnu-prvy-raz-dve-percenta-hdp-povedal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:17.334845+00:00"}
{"id": "vr26828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26828", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...prišli s tým návrhom útočiace skupiny, ktorá by vlastne automaticky priťažovala v rámci toho rozsahu možností dať prísnejší trest.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o tom, že Robert Kaliňák chce navrhnúť zmenu zákona, ktorá by prísnejšie posudzovala útoky v skupinách, priniesla TASR 5. februára 2014: Útok v skupine proti obmedzenému počtu poškodených by mohol byť po novom priťažujúcou okolnosťou. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý takúto možnosť konzultoval s kolegami z prokuratúry. Úvahy sú reakciou na brutálny októbrový útok neonacistov na návštevníkov nitrianskeho baru. \"To, čo je na prípade v Nitre zrejmé, je masívnosť útoku čo do počtu útočníkov,\" povedal Kaliňák na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Ak by teda podľa jeho slov došlo napríklad k útoku trojice či štvorice proti jednotlivcovi, automaticky by bola trestná sadzba v hornej hranici.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, že Robert Kaliňák chce navrhnúť zmenu zákona, ktorá by prísnejšie posudzovala útoky v skupinách, priniesla TASR 5. februára 2014: Útok v skupine proti obmedzenému počtu poškodených by mohol byť po novom priťažujúcou okolnosťou. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý takúto možnosť konzultoval s kolegami z prokuratúry. Úvahy sú reakciou na brutálny októbrový útok neonacistov na návštevníkov nitrianskeho baru. \"To, čo je na prípade v Nitre zrejmé, je masívnosť útoku čo do počtu útočníkov,\" povedal Kaliňák na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Ak by teda podľa jeho slov došlo napríklad k útoku trojice či štvorice proti jednotlivcovi, automaticky by bola trestná sadzba v hornej hranici."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-utok-skupina-neonacisti/72804-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:38.859854+00:00"}
{"id": "vr28380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28380", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dnes sme v situácii, kedy máme tri pracovné skupiny už aj s konkrétnym vedením. Vlado Bilčík vedie pracovnú skupinu pre európske a medzinárodné vzťahy, pán Ľuboš Kortýz z Kremnice vedie pracovnú skupinu pre tvorbu a ochranu krajiny a prírodných zdrojov a Ivan Rončák z Liptova vedie pracovnú skupinu pre boj proti korupcii. A tie ďalšie pracovné skupiny, oblasť ochrany rodiny, sociálnej pomoci, energetiky, verejných financií, hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Radoslav Procházka avizoval vytvorenie pracovných skupín od vzniku strany Sieť. Malo ísť o skupiny pre 10 oblastí verejného priestoru. Tento plán bol spomenutý aj v Stanovách strany. Vladimír Bilčík je tiež spomínaný ako odborník na zahraničnú politiku v strane Sieť. Napriek tomu nie sú žiadne ďalšie správy o tom, že tieto pracovné skupiny už naozaj fungujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka avizoval vytvorenie pracovných skupín od vzniku strany Sieť. Malo ísť o skupiny pre 10 oblastí verejného priestoru. Tento plán bol spomenutý aj v Stanovách strany. Vladimír Bilčík je tiež spomínaný ako odborník na zahraničnú politiku v strane Sieť. Napriek tomu nie sú žiadne ďalšie správy o tom, že tieto pracovné skupiny už naozaj fungujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Procházka", "Stanovách", "Bilčík"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314622-prochazka-predstavil-ludi-z-pripravneho-vyboru-jeho-novej-strany/", "http://www.siet.sk/stanovy", "http://www.siet.sk/clanok?c=gazdette---druhe-cislo&i=55"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:03.802020+00:00"}
{"id": "vr34218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34218", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď moja vláda bola principiálne proti privatizácii. Sprivatizovali sme my niečo v rokoch 2006 - 2010?", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvá vláda Roberta Fica sa skutočne dá nazvať \"principiálne\" proti privatizácii, čo vychádza napríklad z jednoznačného stanoviska v programovom vyhlásení. Avšak, odpoveď na rečnícku otázku, ktorú Fico kladie je kladná - aj počas tejto vlády prebehlo niekoľko privatizačných projektov. Predaná bola napr. prešovská tepláreň. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V programovom vyhlásení (.pdf) prvej Ficovej vlády sa o privatizácii píše nasledovné: \"Vláda SR nebude pokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch. Vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národno-štátnych záujmov strategické. Vláda SR rešpektuje výsledok privatizácie a garantuje nemennosť podmienok v privatizovaných podnikoch, ak sa proces privatizácie uskutočnil v súlade so zákonom. V strategických podnikoch s majetkovou účasťou štátu bude vláda SR dôrazne uplatňovať záujmy štátu.\" 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvá vláda Roberta Fica sa skutočne dá nazvať \"principiálne\" proti privatizácii, čo vychádza napríklad z jednoznačného stanoviska v programovom vyhlásení. Avšak, odpoveď na rečnícku otázku, ktorú Fico kladie je kladná - aj počas tejto vlády prebehlo niekoľko privatizačných projektov. Predaná bola napr. prešovská tepláreň. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V programovom vyhlásení (.pdf) prvej Ficovej vlády sa o privatizácii píše nasledovné: \"Vláda SR nebude pokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch. Vláda určí, ktoré podniky a inštitúcie sú z hľadiska národno-štátnych záujmov strategické. Vláda SR rešpektuje výsledok privatizácie a garantuje nemennosť podmienok v privatizovaných podnikoch, ak sa proces privatizácie uskutočnil v súlade so zákonom. V strategických podnikoch s majetkovou účasťou štátu bude vláda SR dôrazne uplatňovať záujmy štátu.\" 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "SME", "Pravda", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/88801/FNM-nepovazuje-predaj-kotolne-za-skrytu-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:05.089688+00:00"}
{"id": "vr13959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13959", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...poslanec Novotný, ktorý je 13 rokov v parlamente..", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec NR SR Viliam Novotný je súčasťou parlamentu od roku 2002 až po súčasnosť. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec NR SR Viliam Novotný je súčasťou parlamentu od roku 2002 až po súčasnosť. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Viliam Novotný", "2002", "poslancom NR SR", "súčasnosti", "Šanca"], "url": ["http://viliamnovotny.sk/sk/o-mne/", "http://www.ktohybeslovenskom.sk/vpolitike/viliam_novotny/", "http://viliamnovotny.sk/sk/o-mne/", "http://viliamnovotny.blog.sme.sk/", "http://www.sanca.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:28.795745+00:00"}
{"id": "47160", "numeric_id": 47160, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47160", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nefungujú už ani napríklad antigénové testy, veď to bolo vaše ministerstvo, pán minister, ktoré teraz poslalo tým, čo majú tie MOM-ky, mobilné operačné, alebo odberové miesta informáciu, že prosím vás dajte nám informácie, pretože máme katastrofálne údaje o nepresnosti a nespoľahlivosti antigénových testov, ktoré sú tam.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jeden druh testov, ktoré Ministerstvo zdravotníctva kúpilo a dodalo MOM-kám, vykazoval príliš veľkú chybovosť. Neznamená to však, že tieto „antigénové testy (ako také vôbec) nefungujú”. Navyše, tento druh testov je len časťou z balíka antigénových testov, ktorým slovenskí zdravotníci testujú občanov na covid-19. O to viac sa nedá paušálne tvrdiť, že „antigénové testy (ako také vôbec) nefungujú”. Tvrdenie Roberta Fica skresľuje skutočnú funkčnosť a chyby antígénového testovania, hodnotíme ho preto ako zavádzajúce. Ministerstvo zdravotníctva upozornilo 28. marca mobilné odberové miesta, že pri časti antigénových testov, s ktorými pracujú a ktoré rezort nakúpil od firmy SIemens Healthineers, registrujú priveľké množstvo chybových hlásení. Štát má 15 miliónov takýchto testov, ministerstvo ich po týchto hláseniach chcelo skontrolovať. MOM-ky však testujú aj inými testami. Ministerstvo kúpilo aj 20 miliónov testov od firmy SD Biosensor, a tiež testy značky STANDARD COVID-19 Ag FIA. Pri nich web rezortu uvádza , že „ testy sú väčšinou používané na testovanie v zariadeniach”", "analysis_paragraphs": ["Jeden druh testov, ktoré Ministerstvo zdravotníctva kúpilo a dodalo MOM-kám, vykazoval príliš veľkú chybovosť. Neznamená to však, že tieto „antigénové testy (ako také vôbec) nefungujú”. Navyše, tento druh testov je len časťou z balíka antigénových testov, ktorým slovenskí zdravotníci testujú občanov na covid-19. O to viac sa nedá paušálne tvrdiť, že „antigénové testy (ako také vôbec) nefungujú”. Tvrdenie Roberta Fica skresľuje skutočnú funkčnosť a chyby antígénového testovania, hodnotíme ho preto ako zavádzajúce. Ministerstvo zdravotníctva upozornilo 28. marca mobilné odberové miesta, že pri časti antigénových testov, s ktorými pracujú a ktoré rezort nakúpil od firmy SIemens Healthineers, registrujú priveľké množstvo chybových hlásení. Štát má 15 miliónov takýchto testov, ministerstvo ich po týchto hláseniach chcelo skontrolovať. MOM-ky však testujú aj inými testami. Ministerstvo kúpilo aj 20 miliónov testov od firmy SD Biosensor, a tiež testy značky STANDARD COVID-19 Ag FIA. Pri nich web rezortu uvádza , že „ testy sú väčšinou používané na testovanie v zariadeniach”"], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["registrujú", "testujú", "uvádza"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22626136/krajci-siemens-nespolahlive-antigenove-testy-koronavirus.html", "https://dennikn.sk/2297745/z-35-milionov-nakupenych-testov-je-vacsina-uplne-nevhodna-na-samotestovanie-zvysok-caka-na-schvalenie/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-06-03-2021-testy-nove-nakup-pravda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:14.999185+00:00"}
{"id": "vr17060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17060", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Protože to je pán Droba, ktorý je zo SaS-ky, si takto kúpil tiež jeden byt u pána Kočnera...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Roberta Kaliňáka o tom, že si Juraj Droba kúpil byt od podnikateľa Mariána Kočnera, už v minulosti potvrdil aj samotný Droba. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Roberta Kaliňáka o tom, že si Juraj Droba kúpil byt od podnikateľa Mariána Kočnera, už v minulosti potvrdil aj samotný Droba. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["apartmánu", "kamerami", "iné:"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20659773/droba-zavadzal-o-apartmane-od-kocnera.html", "https://www.youtube.com/watch?v=J6sFmJqrnwE", "https://www.aktuality.sk/clanok/527112/volby-do-vuc-2017-sancu-viest-bratislavsku-zupu-maju-len-styria-z-18-tich/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:46.928585+00:00"}
{"id": "vr31287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31287", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pýtame sa, prečo teraz, keď je pozitívny hospodársky rast, má Slovensko najviac nezamestnaných za posledných 8 rokov?", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2012 bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku nezamestnaných 410 000 ľudí. Podľa rovnakých údajov bol vyšší počet nezamestnaných na Slovensku v apríly 2004. Podľa týchto štatistík je teda skutočne v súčasnosti najvyššia nezamestnanosť za takmer 8 rokov.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2012 bolo podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku nezamestnaných 410 000 ľudí. Podľa rovnakých údajov bol vyšší počet nezamestnaných na Slovensku v apríly 2004. Podľa týchto štatistík je teda skutočne v súčasnosti najvyššia nezamestnanosť za takmer 8 rokov."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "údajov", "Podľa", "vedie"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2006.html?page_id=1277", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:02.202259+00:00"}
{"id": "vr36013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36013", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...pravdou je, že my sme do poslednej chvíle a veľmi jasne aj cez médiá dávali najavo, že sme pripravení rokovať, že sme pripravení na určitú mieru politickej dohody. Žiaľ, tá ani len náznak snahy zo strany koalície neprišiel...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jasné výzvy skrz médiá SMER-SD sa neobjavili, ale Radičová skutočne odmietla jednať o kandidátovi Smeru: Trnku nepriamo odmietla s tým, že opozičná strana nebude určovať personálnu politiku vládnucich strán. \"Nám nebude strana Smer robiť koaličnú politiku“ . Výrok priniesli Webnoviny a sme.sk.", "analysis_paragraphs": ["Jasné výzvy skrz médiá SMER-SD sa neobjavili, ale Radičová skutočne odmietla jednať o kandidátovi Smeru: Trnku nepriamo odmietla s tým, že opozičná strana nebude určovať personálnu politiku vládnucich strán. \"Nám nebude strana Smer robiť koaličnú politiku“ . Výrok priniesli Webnoviny a sme.sk."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Výrok priniesli Webnoviny", "sme.sk."], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-smer-nam-nebude-robit-koal/242467-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html#ixzz14hzUYLJ2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:57.724797+00:00"}
{"id": "vr35399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35399", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sankcionovať je možné štátnu a verejnú správu v prípadoch, keď vydávajú informáciu o ktorá, ktorá je pre verejnosť aj potrebná a veľmi závažná a nevydávajú to v štátnom jazyku a v prípade iných a to sa týka každého aj právnickej osoby ak tá informácia, to je jedno či samospráva napríklad cez svojho poslanca alebo, alebo letáčiky alebo tabule, ak tá informácia môže ovplyvniť povedzme život, bezpečnosť, majetok a tak ďalej občanov, tak vždy musí byť aj v štátnom jazyku, ale to je absolútne v poriadku.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa zákona 210/1995 Z. z. o Štátnom jazyku je pokuta uložená až keď po písomnom upozornení nie je odstránený protiprávny stav v určenej lehote alebo sa nevykoná v určenej lehote náprava zistených nedostatkov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 210/1995 Z. z. o Štátnom jazyku je pokuta uložená až keď po písomnom upozornení nie je odstránený protiprávny stav v určenej lehote alebo sa nevykoná v určenej lehote náprava zistených nedostatkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:02.380036+00:00"}
{"id": "42424", "numeric_id": 42424, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42424", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "keď prvýkrát vyšli informácie o jeho (Kiskových, pozn.) daňových podvodoch, tak vtedy povedal o Slovensku, že je mafiánsky štát.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska sa vo svojom prejave zo 14. septembra 2017 v reakcii na únik daňových informácií firmy KTAG, v ktorej je spoluvlastníkom, vyjadril k tomu, že na neho boli týmto spôsobom skúšané mafiánske praktiky. O Kiskových problémoch s daňami médiá informovali niekoľko dní pred tým, 11. septembra 2017. Kiska vo videu taktiež uviedol, že sa v tých dňoch rozhoduje o tom, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Tvrdenie hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nSlovensko priamo označil za mafiánsky štát až v januári 2018, a to v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap : „V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek.” Kiska toto tvrdenie zopakoval opäť o pol roka neskôr na festivale Pohoda.\n\nV prejave zo 14. septembra 2017 sa prezident vyjadril: „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Je neprijateľné, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našej krajiny, proti politikom (...) Ak je možné, že je takýmto spôsobom napadnutá hlava štátu, žiaden človek si na Slovensku nemôže byť istý, že takéto mafiánske praktiky vydierania nebudú použité proti nemu.”", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska sa vo svojom prejave zo 14. septembra 2017 v reakcii na únik daňových informácií firmy KTAG, v ktorej je spoluvlastníkom, vyjadril k tomu, že na neho boli týmto spôsobom skúšané mafiánske praktiky. O Kiskových problémoch s daňami médiá informovali niekoľko dní pred tým, 11. septembra 2017. Kiska vo videu taktiež uviedol, že sa v tých dňoch rozhoduje o tom, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Tvrdenie hodnotíme ako zavádzajúce.", "Slovensko priamo označil za mafiánsky štát až v januári 2018, a to v rozhovore pre maďarský týždenník Vasárnap : „V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek.” Kiska toto tvrdenie zopakoval opäť o pol roka neskôr na festivale Pohoda.", "V prejave zo 14. septembra 2017 sa prezident vyjadril: „V týchto dňoch sa rozhoduje, či Slovensko je alebo nie je mafiánskym štátom. Je neprijateľné, keď sa utajované dokumenty vyťahujú a používajú proti občanom našej krajiny, proti politikom (...) Ak je možné, že je takýmto spôsobom napadnutá hlava štátu, žiaden človek si na Slovensku nemôže byť istý, že takéto mafiánske praktiky vydierania nebudú použité proti nemu.”"], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "médiá", "rozhovore", "Vasárnap", "zopakoval", "prejave"], "url": ["https://www.facebook.com/AndrejKiska/videos/1421808847939889/", "https://dennikn.sk/878001/kisku-vysetrovali-pre-vydavky-na-kampan-jeho-firma-musela-dan-doplatit/?ref=tit", "https://www.aktuality.sk/clanok/552280/prezident-kiska-o-hadke-v-smere/", "https://ujszo.com/vasarnap", "https://www.aktuality.sk/clanok/605066/komentar-petra-bardyho-kiskov-mafiansky-stat/", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/videos/1421808847939889/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:59.103114+00:00"}
{"id": "49930", "numeric_id": 49930, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49930", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Pozrite sa už konečne na Poliakov, ako to dokážu robiť. Takmer polovicu eurofondov dali na samosprávy, ale s jedným rozdielom, že ich eurofondy neriadia ministerstvá, ale riadia to samosprávy, tie vojvodstvá alebo vyššie územné celky.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľský plán čerpania eurofondov počíta s pridelením až 44 % celkových zdrojov vyšším územným celkom, ktoré tieto zdroje následne sami spravujú. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoľsko s cieľom zefektívniť využívanie európskych peňazí vytvorilo v roku 2019 Ministerstvo pre rozvojové fondy a regionálnu politiku. To je okrem iného zodpovedné za riadenie systému implementácie európskych fondov.\n\nVo februári 2023 predstavili Poliaci svoj plán programov politiky súdržnosti v novom programovom období 2021-2027. Podľa neho má ísť až 44% z eurofondov na regionálne projekty, ktoré sú riadené priamo jednotlivými vojvodstvami.\n\nKoncom februára 2024 Európska únia uvoľnila Poľsku 137 miliárd eur. Tie boli zablokované pre problémy s právnym štátom, ktorým krajina čelila počas predchádzajúcej vlády.\n\nZo zablokovaných peňazí vyše 76 miliárd eur tvorili prostriedky pre programové obdobie pre roky 2021-2027. Poľské Ministerstvo pre rozvojové fondy a regionálnu politiku po odmrazení Eurofondov oznámilo , že v zmysle pôvodného plánu takmer polovica z týchto financií pôjde samosprávam.\n\nPoliaci sa dlhodobo zaraďujú medzi najlepšie štáty v čerpaní eurofondov, zatiaľčo Slovensko v tejto oblasti malo problémy.", "analysis_paragraphs": ["Poľský plán čerpania eurofondov počíta s pridelením až 44 % celkových zdrojov vyšším územným celkom, ktoré tieto zdroje následne sami spravujú. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "Poľsko s cieľom zefektívniť využívanie európskych peňazí vytvorilo v roku 2019 Ministerstvo pre rozvojové fondy a regionálnu politiku. To je okrem iného zodpovedné za riadenie systému implementácie európskych fondov.", "Vo februári 2023 predstavili Poliaci svoj plán programov politiky súdržnosti v novom programovom období 2021-2027. Podľa neho má ísť až 44% z eurofondov na regionálne projekty, ktoré sú riadené priamo jednotlivými vojvodstvami.", "Koncom februára 2024 Európska únia uvoľnila Poľsku 137 miliárd eur. Tie boli zablokované pre problémy s právnym štátom, ktorým krajina čelila počas predchádzajúcej vlády.", "Zo zablokovaných peňazí vyše 76 miliárd eur tvorili prostriedky pre programové obdobie pre roky 2021-2027. Poľské Ministerstvo pre rozvojové fondy a regionálnu politiku po odmrazení Eurofondov oznámilo , že v zmysle pôvodného plánu takmer polovica z týchto financií pôjde samosprávam.", "Poliaci sa dlhodobo zaraďujú medzi najlepšie štáty v čerpaní eurofondov, zatiaľčo Slovensko v tejto oblasti malo problémy."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["vytvorilo", "predstavili", "uvoľnila", "oznámilo", "zaraďujú"], "url": ["https://archive.ph/20231224235045/https://www.gov.pl/web/funds-regional-policy/about-us", "https://www.cupt.gov.pl/en/aktualnosc/various/polska-inauguruje-programy-europejskie-na-lata-2021-2027/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_1222", "https://www.gov.pl/web/funds-regional-policy/european-funds-for-poland-unblocked", "https://sita.sk/slovensko-sa-chce-ucit-od-polska-ako-lepsie-cerpat-eurofondy-podla-balika-ide-hlavne-o-tri-dolezite-oblasti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:53.271596+00:00"}
{"id": "vr37648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37648", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Obchvat Čadce 157 dodatkov, navýšená cena až na 265 % pôvodnej ceny.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál eTrend, ktorý ako zdroj uvádza vyvlastnenie.sk zo 6. januára 2011: \"V minulosti niektoré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady aj niekoľkonásobne. Napríklad stavba úseku D1 Ladce - Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 percent. Podobne na obchvate Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny. Na decembrovej schôdzi parlamentu venovanej výstavbe diaľnic to tvrdil exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer- SD).\"", "analysis_paragraphs": ["Portál eTrend, ktorý ako zdroj uvádza vyvlastnenie.sk zo 6. januára 2011: \"V minulosti niektoré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady aj niekoľkonásobne. Napríklad stavba úseku D1 Ladce - Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 percent. Podobne na obchvate Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny. Na decembrovej schôdzi parlamentu venovanej výstavbe diaľnic to tvrdil exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer- SD).\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyvlastnenie.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/dialnice-nadalej-predrazuju-dodatky-k-zmluvam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:47.177707+00:00"}
{"id": "vr29677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29677", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Stali sme sa európskymi rekordérmi v dĺžke zavádzania systému DRG, spravodlivej platby za diagnózu.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o systéme DRG a jeho význame informuje nasledovne:\n\n\" DRG (Diagnoses Related Groups - skupiny súvisiacich diagnóz) je systém, ktorý vyhodnocuje činnosť nemocníc, efektivitu využívania diagnostiky, liečby a svojich služieb. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá DRG systém nemá zavedený. Koncepciu zabezpečenia a zavádzania DRG systému, ktorú vypracoval úrad, schválila vláda SR na svojom zasadaní 6. júla 2011.\n\nDRG je klasifikačný systém. Umožňuje zatriediť prípady hospitalizácií podľa diagnóz + diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi. \"\n\nObčianske združenie Slovenský pacient uvádza na svojej stránke takmer celú históriu systému DRG v súvislosti s jeho zavedením na Slovensku:\n\n\" Prvé konkrétne snahy o implementáciu DRG na Slovensku sa datujú do obdobia rokov 1995 – 1997. V rámci projektu PHARE „Ekonomizácia nemocníc“ sa ministerstvo zdravotníctva, nemocnice a zdravotné poisťovne podieľali na prácach, ktoré sa mali stať súčasťou objektívnejšieho úhradového mechanizmu nemocníc na báze paušálnych platieb za diagnózu .\n\nZavedenie DRG systému sa posunulo o dva roky, fungovať má od 1. januára 2016. \"\n\nSystém DRG teda na Slovensku ešte zavedený nie je. Týždenník Trend začiatkom roku 2014 informoval o už spomínanom presune kompletného zavedenia: \" Podľa pôvodného harmonogramu mala byť pilotná verzia SK-DRG 1.0 pripravená na jar 2012, následne prevádzka DRG na úrovni zberu dát, ako aj vzdelávanie užívateľov systému sa malo začať od januára 2013, úhrady podľa nového systému mali prísť na rad o rok na to. Plán sa však pozdržal a zavedenie DRG sa presunulo na rok 2016. \"\n\nHovorkyňa MZ SR Zuzana Čižmáriková sa pritom pre The Slovak Spectator vyjadrila, že \" skúsenosti z ostatných krajín indikujú, že priemerný čas zavedenia DRG v členských krajinách EÚ je päť rokov. Implementácia systému DRG, ktorý ovplyvnňuje celý sektor zdravotnej starostlivosti, si vyžaduje dôsledné vypracovanie.\"", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o systéme DRG a jeho význame informuje nasledovne:", "\" DRG (Diagnoses Related Groups - skupiny súvisiacich diagnóz) je systém, ktorý vyhodnocuje činnosť nemocníc, efektivitu využívania diagnostiky, liečby a svojich služieb. Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá DRG systém nemá zavedený. Koncepciu zabezpečenia a zavádzania DRG systému, ktorú vypracoval úrad, schválila vláda SR na svojom zasadaní 6. júla 2011.", "DRG je klasifikačný systém. Umožňuje zatriediť prípady hospitalizácií podľa diagnóz + diagnostických a liečebných výkonov do skupín s podobným klinickým priebehom a s podobnými ekonomickými nákladmi. \"", "Občianske združenie Slovenský pacient uvádza na svojej stránke takmer celú históriu systému DRG v súvislosti s jeho zavedením na Slovensku:", "\" Prvé konkrétne snahy o implementáciu DRG na Slovensku sa datujú do obdobia rokov 1995 – 1997. V rámci projektu PHARE „Ekonomizácia nemocníc“ sa ministerstvo zdravotníctva, nemocnice a zdravotné poisťovne podieľali na prácach, ktoré sa mali stať súčasťou objektívnejšieho úhradového mechanizmu nemocníc na báze paušálnych platieb za diagnózu .", "Zavedenie DRG systému sa posunulo o dva roky, fungovať má od 1. januára 2016. \"", "Systém DRG teda na Slovensku ešte zavedený nie je. Týždenník Trend začiatkom roku 2014 informoval o už spomínanom presune kompletného zavedenia: \" Podľa pôvodného harmonogramu mala byť pilotná verzia SK-DRG 1.0 pripravená na jar 2012, následne prevádzka DRG na úrovni zberu dát, ako aj vzdelávanie užívateľov systému sa malo začať od januára 2013, úhrady podľa nového systému mali prísť na rad o rok na to. Plán sa však pozdržal a zavedenie DRG sa presunulo na rok 2016. \"", "Hovorkyňa MZ SR Zuzana Čižmáriková sa pritom pre The Slovak Spectator vyjadrila, že \" skúsenosti z ostatných krajín indikujú, že priemerný čas zavedenia DRG v členských krajinách EÚ je päť rokov. Implementácia systému DRG, ktorý ovplyvnňuje celý sektor zdravotnej starostlivosti, si vyžaduje dôsledné vypracovanie.\""], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["DRG", "históriu", "presune", "Hovorkyňa"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/drg-klasifikacny-system.html?page_id=1102", "http://www.slovenskypacient.sk/predstavujeme-klasifikacny-system-drg/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/do-maja-by-mali-drg-ovladat-lekari-a-sestry.html", "http://spectator.sme.sk/c/20048435/slovakia-is-implementing-drg.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:20.716412+00:00"}
{"id": "vr38953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38953", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Opäť to vyžaduje zmenu tej samotnej zmluvy. (kompromis, pozn.) Lenže keď sa napríklad Ivan Mikloš, teda k tomu postaví tak, tu je zmluva, tam nevieme zmeniť iba čiarku, teda nevieme tam zmeniť ani čiarku, buď berete alebo neberete, naša odpoveď je nebereme.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné Miklošove vyjadrenie sa nám nepodarilo nájsť. Je však možné predpokladať, že bolo takto formulované, keďže samotný návrh zmluvy bol už na summite 21.7. podpísaný premiérkou Radičovou.", "analysis_paragraphs": ["Podobné Miklošove vyjadrenie sa nám nepodarilo nájsť. Je však možné predpokladať, že bolo takto formulované, keďže samotný návrh zmluvy bol už na summite 21.7. podpísaný premiérkou Radičovou."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:17.348352+00:00"}
{"id": "vr34572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34572", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...podarilo sa nám presadiť lepšiu starostlivosť v oblasti mladých rodín.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme aký konkrétny krok bol myslený pod \"lepšou starostlivosťou v oblasti mladých rodín\" .", "analysis_paragraphs": ["Nevieme aký konkrétny krok bol myslený pod \"lepšou starostlivosťou v oblasti mladých rodín\" ."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:51.749278+00:00"}
{"id": "48697", "numeric_id": 48697, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48697", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Anonymná adminovská stránka polície (na FB, pozn.), nepodpísaná.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Facebooková stránka Polície SR pod príspevkami neuvádza meno autora. Polícia ako štátna inštitúcia v príspevkoch vystupuje ako celok, jej oficiálna komunikácia nie je anonymná.\n\nSprávcom facebookovských profilov polície, čiže zodpovednou osobou za zverejnené príspevky, je David Púchovský. Na túto skutočnosť poukazuje aj jeho oficiálny profil na sieti LinkedIn. Táto informácia je verejne dohľadateľná, Krajniakov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa základe doplnenia od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dopĺňame odkaz na rozhovor s policajným prezidentom Štefanom Hamranom v Denníku N z 3. novembra 2022, v ktorom hovorí o viacerých zamestancoch: „ Je ich tam viac, jeden by to nezvládol, aj on má nárok na dovolenku. Sú vystavovaní enormnému tlaku a politicky exponované osoby nemajú problém vysielať výhražné odkazy.\"\n\nKvôli bezpečnosti preto polícia konkrétne mená zamestnancov nezdôrazňuje a nepodpisuje jednotlivé príspevky, informácie o administrátoroch sa však dajú dohľadať a stále sa jedná o oficiálnu komunikáciu inštitúcie.", "analysis_paragraphs": ["Facebooková stránka Polície SR pod príspevkami neuvádza meno autora. Polícia ako štátna inštitúcia v príspevkoch vystupuje ako celok, jej oficiálna komunikácia nie je anonymná.", "Správcom facebookovských profilov polície, čiže zodpovednou osobou za zverejnené príspevky, je David Púchovský. Na túto skutočnosť poukazuje aj jeho oficiálny profil na sieti LinkedIn. Táto informácia je verejne dohľadateľná, Krajniakov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na základe doplnenia od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dopĺňame odkaz na rozhovor s policajným prezidentom Štefanom Hamranom v Denníku N z 3. novembra 2022, v ktorom hovorí o viacerých zamestancoch: „ Je ich tam viac, jeden by to nezvládol, aj on má nárok na dovolenku. Sú vystavovaní enormnému tlaku a politicky exponované osoby nemajú problém vysielať výhražné odkazy.\"", "Kvôli bezpečnosti preto polícia konkrétne mená zamestnancov nezdôrazňuje a nepodpisuje jednotlivé príspevky, informácie o administrátoroch sa však dajú dohľadať a stále sa jedná o oficiálnu komunikáciu inštitúcie."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["príspevkami", "profil", "rozhovor"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/6090859277610910", "https://www.linkedin.com/in/puchovsky/?originalSubdomain=sk", "https://dennikn.sk/3090390/policajny-prezident-hamran-gejovia-to-maju-v-policii-tazsie-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:24.338901+00:00"}
{"id": "vr35126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35126", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...aj to nie je najrenomovanejší, otec kardinál spomenul dvoch minimálne renomovanejších profesora Marsinu, profesora Kučeru...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Objektívne kritérium renomovanosti neexistuje. Nepodal ho ani M. Maďarič na základe čoho by malo byť renomé posudzované. Životopisy p. Marsinu a p. Kučeru si môžete pozrieť tu resp. tu . Na porovnanie uvádzame životopis člena komisie, historika p. Steinhubela .", "analysis_paragraphs": ["Objektívne kritérium renomovanosti neexistuje. Nepodal ho ani M. Maďarič na základe čoho by malo byť renomé posudzované. Životopisy p. Marsinu a p. Kučeru si môžete pozrieť tu resp. tu . Na porovnanie uvádzame životopis člena komisie, historika p. Steinhubela ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "Steinhubela"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59376", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=710", "http://147.213.1.39/index.php?lang=sk&charset=&doc=org-user&user_no=2331&action=projects&do=print"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:56.286258+00:00"}
{"id": "vr15194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15194", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože po prvé, za štyri roky mojej druhej vlády v rokoch 2012-2016 sa nikomu tak nezvyšovali platy, ako učiteľom a toto je fakt, ktorý nikto nespochybňuje.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok už bol na Demagog.SK spracovaný v decembri 2015. Z vtedajšej analýzy vyplýva, že v danom období bol vrámci verejnej správy nárast platov učiteľov percentuálne najvyšší. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už bol na Demagog.SK spracovaný v decembri 2015. Z vtedajšej analýzy vyplýva, že v danom období bol vrámci verejnej správy nárast platov učiteľov percentuálne najvyšší. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "Štatistického úradu SR", "Iniciatíva", "cieľom", "prehlásenie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i2F54CEABC9464EB6B9D47D7B63C86C2B%22)&ui.name=Average%20monthly%20wages%20in%20by%20branches%20%5bpr0205qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en", "https://www.facebook.com/iniciativa.slovenskych.ucitelov/", "http://isu.sk/manualy/vyhlasenie-strajkovej-pohotovosti/", "http://isu.sk/tlacove-spravy/vyhlasenie-isu-k-zvysovaniu-platov-od-1-9-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:04.425029+00:00"}
{"id": "vr16998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16998", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V Čechách je v ich sociálnej poisťovni milión živnostníkov, na Slovensku ich máme necelých 200 tisíc. 5-násobný rozdiel a pritom počet obyvateľov je dvojnásobný rozdiel.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mihál správne uviedol, že počet obyvateľov v Česku je dvojnásobný oproti Slovensku, takisto správne uviedol počet živnostníkov v Českej republike, približne sa tiež zhoduje jeho údaj o počte živnostníkov na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Českej republike, ktorá mala k 30. júnu 2017 spolu 10 588 063 obyvateľov, je podľa Českej správy sociálního zabezpečení k 30. septembru 2017 evidovaných 999 102 samostatne zárobkovo činných osôb - živnostníkov ( .pdf , s. 1), teda skutočne skoro milión osôb. Podľa údajov, ktoré nám poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (na základe čísel evidovaných Sociálnou poisťovňou) bol počet živnostníkov na Slovensku (pričom k 31. decembru 2016 bol počet obyvateľov 5 435 343 ) v októbri 2017 presne 213 811.", "analysis_paragraphs": ["Mihál správne uviedol, že počet obyvateľov v Česku je dvojnásobný oproti Slovensku, takisto správne uviedol počet živnostníkov v Českej republike, približne sa tiež zhoduje jeho údaj o počte živnostníkov na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Českej republike, ktorá mala k 30. júnu 2017 spolu 10 588 063 obyvateľov, je podľa Českej správy sociálního zabezpečení k 30. septembru 2017 evidovaných 999 102 samostatne zárobkovo činných osôb - živnostníkov ( .pdf , s. 1), teda skutočne skoro milión osôb. Podľa údajov, ktoré nám poskytlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (na základe čísel evidovaných Sociálnou poisťovňou) bol počet živnostníkov na Slovensku (pričom k 31. decembru 2016 bol počet obyvateľov 5 435 343 ) v októbri 2017 presne 213 811."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["10 588 063", ".pdf", "5 435 343"], "url": ["https://www.czso.cz/csu/czso/obyvatelstvo_lide", "http://www.cssz.cz/NR/rdonlyres/A52BBBA1-2538-4FDF-AE1A-D66C2BD21295/0/prehled_o_poctu_osvc_dle_ossz_a_kraju_zari_2017.pdf", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22%29&ui.name=Population%20%28absolute%20data%29%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:41.229046+00:00"}
{"id": "48194", "numeric_id": 48194, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48194", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "…majú Nóri zadefinované v prvom článku explicitne, že nemôžu byť dovážané žiadne jadrové zbrane… majú Maďari zadefinované v tejto zmluve, že nebudú uplatňovať jurisdikciu tak, ako sa vzdáva táto vláda, že suverenita Slovenskej republiky na území, či už letiska Sliač alebo Kuchyňa bude absolútne zbavená.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nórska obranná zmluva s USA v prvom článku spomína jadrové zbrane. Píše sa v ňom, že „nič v tejto dohode nemení nórsku politiku týkajúcu sa rozmiestnenia zahraničných síl na nórskom území askladovanie alebo rozmiestnenie jadrových zbraní na nórskom území.” ( pdf , s. 5). Maďarsko sa podľa analýzy sudkyne krajského súdu v Bratislave „nev­zda­lo ju­ris­dik­cie tý­ka­jú­cej sa ná­ro­kov nad rá­mec do­ho­dy NA­TO SO­FA - čl. 15 od­sek 1, v pl­nom roz­sa­hu a v ta­kom zne­ní, ako je ob­sa­hom do­ho­dy SR.” ( pdf , s. 23).\n\nNie je však pravdivé tvrdiť, že Slovensko sa absolútne zbavuje suverenity na letiskách Sliač a Kuchyňa.\n\nČlánok 2, odsek 6 našej obrannej dohody s USA hovorí, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" ( docx , s. 5).\n\nTo znamená, že Slovensko bude môcť určiť, ktoré priestory bude môcť armáda druhej strany používať, čo v tomto výroku spomenuté nie je.\n\nPrvú časť výroku o nórskej a maďarskej dohode môžeme hodnotiť ako pravdivú, druhú časť o suverenite hodnotíme ako zavádzanie.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „K ohrozeniu suverenity odporúčam napríklad renomovaného ústavného právnika J. Drgonca .”", "analysis_paragraphs": ["Nórska obranná zmluva s USA v prvom článku spomína jadrové zbrane. Píše sa v ňom, že „nič v tejto dohode nemení nórsku politiku týkajúcu sa rozmiestnenia zahraničných síl na nórskom území askladovanie alebo rozmiestnenie jadrových zbraní na nórskom území.” ( pdf , s. 5). Maďarsko sa podľa analýzy sudkyne krajského súdu v Bratislave „nev­zda­lo ju­ris­dik­cie tý­ka­jú­cej sa ná­ro­kov nad rá­mec do­ho­dy NA­TO SO­FA - čl. 15 od­sek 1, v pl­nom roz­sa­hu a v ta­kom zne­ní, ako je ob­sa­hom do­ho­dy SR.” ( pdf , s. 23).", "Nie je však pravdivé tvrdiť, že Slovensko sa absolútne zbavuje suverenity na letiskách Sliač a Kuchyňa.", "Článok 2, odsek 6 našej obrannej dohody s USA hovorí, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" ( docx , s. 5).", "To znamená, že Slovensko bude môcť určiť, ktoré priestory bude môcť armáda druhej strany používať, čo v tomto výroku spomenuté nie je.", "Prvú časť výroku o nórskej a maďarskej dohode môžeme hodnotiť ako pravdivú, druhú časť o suverenite hodnotíme ako zavádzanie.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „K ohrozeniu suverenity odporúčam napríklad renomovaného ústavného právnika J. Drgonca .”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["zmluva", "pdf", "analýzy", "pdf", "docx", "J. Drgonca"], "url": ["https://www.regjeringen.no/contentassets/077c7bbef47a4ea4bc756b1703ea9c9d/avtaltetekst-sdca-engelsk.pdf", "https://www.regjeringen.no/contentassets/077c7bbef47a4ea4bc756b1703ea9c9d/avtaltetekst-sdca-engelsk.pdf", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1040-porovnavanie-obrannych-zmluv-s-usa-z-hladiska-zachovania-principov-pravneho-statu", "https://www.state.gov/wp-content/uploads/2019/10/19-821-Hungary-Defense-TIMS-61984-Frank.pdf", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://ereport.sk/video-expert-drgonec-nad-je-ubohy-saso-od-neho-nebude-zavisiet-ci-tu-usa-rozmiestnia-jadrove-zbrane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:26.738136+00:00"}
{"id": "vr15396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15396", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Časť týchto návrhov (40 opatrení od SaS, pozn.) máte v programe (...) zrušenie programu vlastnej činnosti, povinné preškolovanie vodičov, pracovnú zdravotnú službu (...) to je Váš program (predvolebný program SNS, pozn.) a tieto body sú medzi našimi štyridsiatimi.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe porovnania 40 opatrení, ktoré strana Sloboda a solidarita predložila parlamentu, s volebným programom Slovenskej národnej strany môžeme potvrdiť, že tieto body sa v oboch prípadoch zhodujú. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nOpatrenia vo forme návrhov zákonov, ktoré Sulíkova SaS predložila v máji 2016 parlamentu sú súčasťou ekonomického reformného programu Agenda 2020, ktorým sa strana prezentovala pred voľbami 2016. Agenda obsahuje viac ako 150 konkrétnych opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. 40 z nich strana označila za rýchlo zrealizovateľné a nemali by mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrhy boli predložené parlamentu v takzvanom propodnikateľskom balíčku, ktorý podporili opoziční lídri Igor Matovič a Boris Kollár.\n\nSúčasťou balíka je zrušenie povinnosti pre malé a stredné firmy mať Program vlastnej činnosti ( .pdf, str. 3 ) rovnako ako zrušenie povinného preškolovania vodičov ( .pdf, str.4) a pracovnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu (teda pre zmestnancov, ktorí nevykonávajú rizikovú prácu). ( .pdf, str. 4)\n\nRovnaké návrhy môžeme nájst aj vo “Volebnom programe pre silný štát” strany SNS. (. pdf ) Povinnosť preškolovania vodičov, programu vlastnej činnosti a pracovnej zdravotnej služby, označuje SNS za nespravodlivé, demotivačné a nezmyselné daňové opatrenia (. pdf, str. 26 ) a nachádzajú sa v časti “Volebný program pre Ekonomicky zdravý a efektívny štát”. (. pdf, str. 26 )", "analysis_paragraphs": ["Na základe porovnania 40 opatrení, ktoré strana Sloboda a solidarita predložila parlamentu, s volebným programom Slovenskej národnej strany môžeme potvrdiť, že tieto body sa v oboch prípadoch zhodujú. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Opatrenia vo forme návrhov zákonov, ktoré Sulíkova SaS predložila v máji 2016 parlamentu sú súčasťou ekonomického reformného programu Agenda 2020, ktorým sa strana prezentovala pred voľbami 2016. Agenda obsahuje viac ako 150 konkrétnych opatrení pre zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. 40 z nich strana označila za rýchlo zrealizovateľné a nemali by mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Návrhy boli predložené parlamentu v takzvanom propodnikateľskom balíčku, ktorý podporili opoziční lídri Igor Matovič a Boris Kollár.", "Súčasťou balíka je zrušenie povinnosti pre malé a stredné firmy mať Program vlastnej činnosti ( .pdf, str. 3 ) rovnako ako zrušenie povinného preškolovania vodičov ( .pdf, str.4) a pracovnej zdravotnej služby pre I. a II. kategóriu (teda pre zmestnancov, ktorí nevykonávajú rizikovú prácu). ( .pdf, str. 4)", "Rovnaké návrhy môžeme nájst aj vo “Volebnom programe pre silný štát” strany SNS. (. pdf ) Povinnosť preškolovania vodičov, programu vlastnej činnosti a pracovnej zdravotnej služby, označuje SNS za nespravodlivé, demotivačné a nezmyselné daňové opatrenia (. pdf, str. 26 ) a nachádzajú sa v časti “Volebný program pre Ekonomicky zdravý a efektívny štát”. (. pdf, str. 26 )"], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["rýchlo zrealizovateľné", "predložené", ".pdf, str. 3", ".pdf, str.4)", ".pdf, str. 4)", "pdf", "pdf, str. 26", "pdf, str. 26"], "url": ["http://slovenskapolitika.sulik.sk/40-opatreni-na-zlepsenie-podnikatelskeho-prostredia-sas-sulik/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/opozicia-zautocila-na-parlament-navrhmi-40-noviel-maju-zlepsit-podnikatelske-prostredie.html", "http://www.strana-sas.sk/file/4483/Agenda_2020_40_bodov.pdf", "http://www.strana-sas.sk/file/4483/Agenda_2020_40_bodov.pdf", "http://www.strana-sas.sk/file/4483/Agenda_2020_40_bodov.pdf", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:23.931743+00:00"}
{"id": "vr34780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34780", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Existoval pakt rastu a stability, ktorý mal jasne stanovené kritéria. Boli dlhodobo porušované. Boli dlhodobo, a to nie rok, dva, ale dvadsať rokov boli, jednoducho klamalo Grécko.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Eurostatu Grécko nespĺňa, a od roku 1998 (odvtedy sú dostupné dáta Eurostatu) ani jedno z pravidiel Paktu rastu a stability , teda udržanie deficitu verejných financií pod tromi percentami HDP (najviac sa priblížili v roku 2006 s deficitom 3,6 percenta), a dlhu pod 60 percentami HDP (najbližšie k tomu mali v roku 1999 s 94 percentami). Grécko je v Eurozóne od roku 2001. Relevantné staršie dáta (približujúce sa k tým \"dvadsiatim rokom\") sa nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu Grécko nespĺňa, a od roku 1998 (odvtedy sú dostupné dáta Eurostatu) ani jedno z pravidiel Paktu rastu a stability , teda udržanie deficitu verejných financií pod tromi percentami HDP (najviac sa priblížili v roku 2006 s deficitom 3,6 percenta), a dlhu pod 60 percentami HDP (najbližšie k tomu mali v roku 1999 s 94 percentami). Grécko je v Eurozóne od roku 2001. Relevantné staršie dáta (približujúce sa k tým \"dvadsiatim rokom\") sa nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Paktu rastu a stability", "deficitu verejných financií pod tromi percentami HDP", "dlhu pod 60 percentami HDP"], "url": ["http://www.euractiv.com/en/euro/stability-growth-pact/article-133199", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina200&language=en&toolbox=data", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tsieb090&language=en&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:22.977477+00:00"}
{"id": "48707", "numeric_id": 48707, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48707", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tri pozmeňovacie návrhy, okolo ktorých sa bude hlasovať. Cmorej, Kremský a kolegyne Andrejuvová, čo z tohto ste pripravení podporiť? Lebo napríklad Kremský tam jednoznačne ponúka tú otázku zdanenia a tvrdí, že to nejaký kompromis.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že do parlamentu boli predložené 3 pozmeňovacie návrhy o dôchodcovskom zákone a to od poslanca Kremského , poslanca Cmoreja a poslankyne Andrejuvovej .\n\nPozmeňovací návrh poslanca Kremského naozaj navrhuje aby jednorazové vyplatenie dôchodkov “ podliehal dani z prííjmu ” a je pravdou, že poslanec Kremský svoj návrh obhajuje ako kompromis, respektíve ako snahu zachovať možnosť jednorázového výberu daní v zákone.\n\nTento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že do parlamentu boli predložené 3 pozmeňovacie návrhy o dôchodcovskom zákone a to od poslanca Kremského , poslanca Cmoreja a poslankyne Andrejuvovej .", "Pozmeňovací návrh poslanca Kremského naozaj navrhuje aby jednorazové vyplatenie dôchodkov “ podliehal dani z prííjmu ” a je pravdou, že poslanec Kremský svoj návrh obhajuje ako kompromis, respektíve ako snahu zachovať možnosť jednorázového výberu daní v zákone.", "Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Kremského", "Cmoreja", "Andrejuvovej", "podliehal dani z prííjmu", "obhajuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3563", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3558", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3559", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=519731", "https://e.dennikn.sk/3081605/kremsky-vravi-ze-navrhom-na-zdanenie-iba-zachranoval-aby-jednorazovy-vyber-uspor-v-ii-pilieri-ostal-v-zakone/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:21.408024+00:00"}
{"id": "vr17945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17945", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Hospodársky rast na 4%, to je niečo, čo je jeden z najrýchlejších hospodárskych rastov v celej EÚ.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľuboš Blaha v tomto výroku hovorí o ekonomickej prognóze Európskej komisie (EK) pre celú EÚ, ako aj jednotlivé členské krajiny. Analýza z februára 2018 predpokladá, že na Slovensku porastie HDP o 4% v roku 2018, čo je jeden zo šiestich najvyšších hospodárskych rastov v rámci EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľuboš Blaha v tomto výroku hovorí o ekonomickej prognóze Európskej komisie (EK) pre celú EÚ, ako aj jednotlivé členské krajiny. Analýza z februára 2018 predpokladá, že na Slovensku porastie HDP o 4% v roku 2018, čo je jeden zo šiestich najvyšších hospodárskych rastov v rámci EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Eurostatu", "s. 11"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-sk.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8718257/2-07032018-AP-EN.pdf/99862cd5-dba6-49fa-bb2a-aa5395fa8b1b", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/VyrocnaSprava/protected/VSNBS17.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:30.456206+00:00"}
{"id": "vr18104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18104", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak si dobre ešte pamätám čísla, tak na rok 2017 bol plánovaný deficit na úrovni 1,3%. Už je evidentné a zrejmé, že ten deficit bude podstatne nižší.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje Eurostat vo svojej správe Spring Economic Forecast 2018 , za rok 2017 mal byť deficit verejnej správy na úrovni 1,0 %. Rozpočet verejnej správy na rok 2017 uvádzal, že \". .. cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2017 stanovená vo výške 1,29 % HDP, \" teda skoro 1,3 % ako uvádza Robert Fico. Skutočný deficit za rok 2017 by mal byť teda naozaj lepší ako bolo plánované. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje Eurostat vo svojej správe Spring Economic Forecast 2018 , za rok 2017 mal byť deficit verejnej správy na úrovni 1,0 %. Rozpočet verejnej správy na rok 2017 uvádzal, že \". .. cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2017 stanovená vo výške 1,29 % HDP, \" teda skoro 1,3 % ako uvádza Robert Fico. Skutočný deficit za rok 2017 by mal byť teda naozaj lepší ako bolo plánované. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Spring Economic Forecast 2018", "2017"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/files/economy-finance/spring-2018-economic-forecast-slovakia_en", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11223"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:34.480144+00:00"}
{"id": "vr36238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36238", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Tí, ktorí si privyrábali drobnými činnosťami teraz, keď sa rozšírila odvodová povinnosť na ďalšie činnosti, postihneme aj tých ľudí, ktorí si skutočne svojim spôsobom len privyrábali a ja si myslím, že toto asi sme. Toto sme asi nechceli.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denník Hospodárske noviny píše: \"Napriek novej právnej úprave stále existuje možnosť, ako si k predčasnej penzii môžete privyrobiť. \"Poberateľ predčasného starobného dôchodku bude môcť ďalej pracovať na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,“ potvrdzuje Sélešová. Napríklad na základe dohody o vykonaní práce či dohody o pracovnej činnosti. Nezabúdajte však, že roky odpracované na dohodu nijako neprispejú k zvýšeniu vašej normálnej starobnej penzie.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník Hospodárske noviny píše: \"Napriek novej právnej úprave stále existuje možnosť, ako si k predčasnej penzii môžete privyrobiť. \"Poberateľ predčasného starobného dôchodku bude môcť ďalej pracovať na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,“ potvrdzuje Sélešová. Napríklad na základe dohody o vykonaní práce či dohody o pracovnej činnosti. Nezabúdajte však, že roky odpracované na dohodu nijako neprispejú k zvýšeniu vašej normálnej starobnej penzie.\""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/2-48406100-k01000_d-98"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:41.045657+00:00"}
{"id": "vr26581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26581", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Boli by zvýhodnené tieto (sociálne, pozn.) podniky dajme tomu pri verejných obstarávaniach pre zákazky, ktoré vyhlasuje štát a prostredníctvom toho by realizovali tú sociálnu prácu. Dneska Európa cirka 63 miliónov ľudí zamestnáva takýmto spôsobom", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože sociálne hospodárstvo zamestnáva v Európe približne 11 miliónov osôb a nie 63 miliónov ako uvádza minister Richter. Centrum európskych štúdii v Bruseli považuje sociálne podniky v čase, kedy je potrebná konsolidácia verejných financií za vhodný prostriedok na riešenie problémov s nezamestnanosťou. Tento prostriedok by mal byť určený najmä pre skupinu ťažko zamestnávateľných ľudí najmä znevýhodnených, ľudí s nízkou kvalifikáciou a ľudí bez pracovných návykov. Podľa Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov - Iniciatíva pre sociálne podnikanie : \"Sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 11 miliónov osôb, predstavuje teda 6 % celkovej zamestnanosti. Sústreďuje subjekty s osobitným právnym štatútom (družstvá, nadácie, združenia, vzájomné spoločnosti), z ktorých mnohé spĺňajú nižšie uvedené aspekty, a teda by sa mohli pokladať za sociálne podniky, ako aj sociálne podniky vo forme súkromnej spoločnosti alebo tradičnej akciovej spoločnosti.\" \"V štúdii z roku 2009 sa odhaduje podiel aktívneho obyvateľstva zapojeného do sociálneho podnikania na 4,1 % v Belgicku, 7,5 % vo Fínsku, 3,1 % vo Francúzsku, 3,3 % v Taliansku, 5,4 % v Slovinsku a 5,7 % v Spojenom kráľovstve. Približne každý štvrtý podnik založený v Európe je tak údajne sociálnym podnikom. Tento údaj sa zvyšuje na každý tretí podnik v Belgicku, Fínsku a vo Francúzsku. Tieto podniky sú často produktívnejšie a konkurencieschopnejšie, než by sme si mysleli. Vyplýva to z veľmi silnej zaangažovanosti ich zamestnancov a z optimálnych pracovných podmienok, ktoré ponúkajú.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože sociálne hospodárstvo zamestnáva v Európe približne 11 miliónov osôb a nie 63 miliónov ako uvádza minister Richter. Centrum európskych štúdii v Bruseli považuje sociálne podniky v čase, kedy je potrebná konsolidácia verejných financií za vhodný prostriedok na riešenie problémov s nezamestnanosťou. Tento prostriedok by mal byť určený najmä pre skupinu ťažko zamestnávateľných ľudí najmä znevýhodnených, ľudí s nízkou kvalifikáciou a ľudí bez pracovných návykov. Podľa Oznámenia Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov - Iniciatíva pre sociálne podnikanie : \"Sociálne hospodárstvo zamestnáva v EÚ viac ako 11 miliónov osôb, predstavuje teda 6 % celkovej zamestnanosti. Sústreďuje subjekty s osobitným právnym štatútom (družstvá, nadácie, združenia, vzájomné spoločnosti), z ktorých mnohé spĺňajú nižšie uvedené aspekty, a teda by sa mohli pokladať za sociálne podniky, ako aj sociálne podniky vo forme súkromnej spoločnosti alebo tradičnej akciovej spoločnosti.\" \"V štúdii z roku 2009 sa odhaduje podiel aktívneho obyvateľstva zapojeného do sociálneho podnikania na 4,1 % v Belgicku, 7,5 % vo Fínsku, 3,1 % vo Francúzsku, 3,3 % v Taliansku, 5,4 % v Slovinsku a 5,7 % v Spojenom kráľovstve. Približne každý štvrtý podnik založený v Európe je tak údajne sociálnym podnikom. Tento údaj sa zvyšuje na každý tretí podnik v Belgicku, Fínsku a vo Francúzsku. Tieto podniky sú často produktívnejšie a konkurencieschopnejšie, než by sme si mysleli. Vyplýva to z veľmi silnej zaangažovanosti ich zamestnancov a z optimálnych pracovných podmienok, ktoré ponúkajú.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Centrum európskych štúdii v Bruseli", "Iniciatíva pre sociálne podnikanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/287159-druha-sanca-pre-socialne-podniky/", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0682:FIN:SK:DOC"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:36.726229+00:00"}
{"id": "vr32550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32550", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Napríklad v návrhu zákona o dane z príjmu sa idú limitovať takzvané výdavkové paušály na úrovni 420 eur mesačne, ale trebárs zároveň povedať, že zo všetkých živnostníkov, ktorí využívajú paušálne výdavky, iba 17 % sa týka tento limit, lebo všetci ostatní sa zmestia do tých 420 eur.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože naozaj iba 17 % živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, prekročí limit 420 eur mesačne.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože naozaj iba 17 % živnostníkov, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, prekročí limit 420 eur mesačne."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SITA", "Dôvodovej správy", "správy", "strop"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/318/navrh-rozpoctu-a-platy-statnych-zamestnancov/?", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality/pausalne-vydavky-ohranicia-stropom-mesacne/22571", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/D%C3%B4vodova_doc.pdf?instEID=100&attEID=48914&docEID=272014&matEID=5415&langEID=1&tStamp=20120928161838000", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://ekonomika.sme.sk/c/6492434/pausal-pre-zivnostnikov-ma-dostat-strop-co-dalej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:21.888130+00:00"}
{"id": "vr29272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29272", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Jednoducho ten systém (duálneho vzdelávania, pozn.) je nastavený komplexne tak, aby zamestnávatelia naozaj mali to, čo požadovali, jednoducho možnosť ťahať odborné vzdelávanie tak ako je to v tých krajinách, ktoré sú úspešné, na ktoré sa ostatní dnes pozerajú, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Duálne vzdelávanie, teda spolupráca odborných škôl so zamestnávateľmi skutočne funguje v Nemecku, Rakúsku aj Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Duálne vzdelávanie, teda spolupráca odborných škôl so zamestnávateľmi skutočne funguje v Nemecku, Rakúsku aj Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["skutočne", "funguje", "v", "Dánsku"], "url": ["http://www.tvorbansk.sk/files/AnalyzaNSK.pdf", "https://www.wko.at/Content.Node/Service/Bildung-und-Lehre/rb_81_sk.pdf", "http://www.uspesnaskola.sk/odborne-vzdelavanie-transferu-a-implementacia-prvkov-dualneho-vzdelavacieho-systemu/", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2014/529082/IPOL_BRI%282014%29529082_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:34.109916+00:00"}
{"id": "42066", "numeric_id": 42066, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42066", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...kandidujem ako občiansky kandidát, zároveň sa hlásim k tomu, že som členkou Progresívneho Slovenska. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová ohlásila kandidatúru ako občianska kandidátka. Dňa 24. januára odovzdala petičné hárky s viac než 18-tisíc podpismi potrebnými pre jej kandidatúru. Zároveň je však od januára 2018 jednou z podpredsedníčok strany Progresívne Slovensko, ktoré ju ako prezidentskú kandidátku aj podporuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová ohlásila kandidatúru ako občianska kandidátka. Dňa 24. januára odovzdala petičné hárky s viac než 18-tisíc podpismi potrebnými pre jej kandidatúru. Zároveň je však od januára 2018 jednou z podpredsedníčok strany Progresívne Slovensko, ktoré ju ako prezidentskú kandidátku aj podporuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["občianska kandidátka.", "odovzdala petičné hárky", "podpredsedníčok"], "url": ["https://www.sme.sk/os/153671/zuzana-caputova", "https://www.aktuality.sk/clanok/660863/prezidentske-volby-2019-zuzana-caputova-odovzdala-podpisy-potrebne-na-prezidentsku-kandidaturu/", "https://www.progresivne.sk/team/zuzana-caputova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:31.607766+00:00"}
{"id": "vr33827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33827", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "V porovnaní s rokom 2011 a 2012, keď inflácia sa pohybovala niekde okolo 4%, alebo 4,1%, dnes ju tlačíme na 1,9%.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2011 bola ročná priemerná inflácia 3,9% a v roku 2012 bola ročná priemerná inflácia 3,6%. Posledné čísla Štatistického úradu (ŠÚ SR) hovoria o marcovej inflácii na úrovni 1,9%. Výrok hodnotme ako zavádzajúci, pretože uvádzané čísla za roky 2011 a 2012 sú nadnesené.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 bola ročná priemerná inflácia 3,9% a v roku 2012 bola ročná priemerná inflácia 3,6%. Posledné čísla Štatistického úradu (ŠÚ SR) hovoria o marcovej inflácii na úrovni 1,9%. Výrok hodnotme ako zavádzajúci, pretože uvádzané čísla za roky 2011 a 2012 sú nadnesené."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2012", "marcovej"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62738"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:38.101000+00:00"}
{"id": "vr28789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28789", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože pán Lipšic s obrovskou pompou za účasti opozičných poslancov oznámil, že on našiel uzatvorený kruh, lebo nejaká firma niekde v Belize je na tej istej adrese ako je spoločnosť Penta. No ale ukázalo sa, že strelil capa, pretože to bol nejaký Košičan, chlap, ktorý obchodoval s nejakými nehnuteľnosťami a s Pentou to nemalo absolútne nič spoločné.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nevie potvrdiť predmet podnikania Košičana (Jozef Homolya ) vlastniaceho Penta Enterprises Ltd. a ani to, či skutočne nemá táto spoločnosť a vlastník nič spoločné s Pentou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic: \"Vlastník spoločnosti Medical Group SK, ktorá je spojená s tendrom na CT prístroj v piešťanskej nemocnici, sídli na Belize na tej istej adrese ako Penta Enterprises Ltd.\" Pavol Paška, dnes už bývalý predseda NRSR: \"Pred chvíľou spoločnosť Penta deklarovala, že nie je majiteľom firmy Penta Enterprises.\" „Investičná skupina Penta nevyužíva pre svoje podnikateľské aktivity jurisdikciu Belize a nemá v tejto jurisdikcii žiadne spoločnosti. Penta rovnako zásadne odmieta akékoľvek spájanie svojej značky s aktuálnou medializáciou aktivít spoločnosti Medical Group.“ ( Pravda ) Vo vyjadrení Penta Investments sa uvádza: \"1 Mapp Street v Belize City je najfrekventovanejšou belizskou adresou v slovenskom obchodnom registri. Z verejne dostupných údajov je možné zistiť, že zo 148 spoločností v slovenskom obchodnom registri, ktoré majú belizského „vlastníka“ alebo sú priamo belizskými, sídli 61 na adrese 1 Mapp Street.\" Portál dlžník.zoznam.sk uvádza ako majiteľa Penta Enterprises Ltd košického podnikateľa Jozefa Homolyu, ktorý vlastní viacero firiem na Slovensku ako aj na Belize. \"Právni zástupcovia investičnej skupiny Penta zistili, že za spoločnosťou Penta Enterprises Ltd stojí košický \"podnikateľ\" Jozef Homolya , žijúci v Seattle v USA, neskôr v Košiciach,\" priblížila spoločnosť. Zástupcovia Penty v súvislosti s aktivitou poslanca Lipšica, podajú trestné oznámenie.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nevie potvrdiť predmet podnikania Košičana (Jozef Homolya ) vlastniaceho Penta Enterprises Ltd. a ani to, či skutočne nemá táto spoločnosť a vlastník nič spoločné s Pentou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic: \"Vlastník spoločnosti Medical Group SK, ktorá je spojená s tendrom na CT prístroj v piešťanskej nemocnici, sídli na Belize na tej istej adrese ako Penta Enterprises Ltd.\" Pavol Paška, dnes už bývalý predseda NRSR: \"Pred chvíľou spoločnosť Penta deklarovala, že nie je majiteľom firmy Penta Enterprises.\" „Investičná skupina Penta nevyužíva pre svoje podnikateľské aktivity jurisdikciu Belize a nemá v tejto jurisdikcii žiadne spoločnosti. Penta rovnako zásadne odmieta akékoľvek spájanie svojej značky s aktuálnou medializáciou aktivít spoločnosti Medical Group.“ ( Pravda ) Vo vyjadrení Penta Investments sa uvádza: \"1 Mapp Street v Belize City je najfrekventovanejšou belizskou adresou v slovenskom obchodnom registri. Z verejne dostupných údajov je možné zistiť, že zo 148 spoločností v slovenskom obchodnom registri, ktoré majú belizského „vlastníka“ alebo sú priamo belizskými, sídli 61 na adrese 1 Mapp Street.\" Portál dlžník.zoznam.sk uvádza ako majiteľa Penta Enterprises Ltd košického podnikateľa Jozefa Homolyu, ktorý vlastní viacero firiem na Slovensku ako aj na Belize. \"Právni zástupcovia investičnej skupiny Penta zistili, že za spoločnosťou Penta Enterprises Ltd stojí košický \"podnikateľ\" Jozef Homolya , žijúci v Seattle v USA, neskôr v Košiciach,\" priblížila spoločnosť. Zástupcovia Penty v súvislosti s aktivitou poslanca Lipšica, podajú trestné oznámenie."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "vyjadrení", "dlžník.zoznam.sk", "priblížila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335871-lipsic-medical-group-a-penta-enterprises-sidlia-na-belize-v-rovnakej-chalupke/", "http://www.pentainvestments.com/sk/press-release/kruh-sa-uzavrel-daniel-lipsic-klamal-0XGXXx.aspx", "http://dlznik.zoznam.sk/socialna-siet/jozef-homolya-3", "http://www.topky.sk/cl/100371/1439193/Penta-sa-zahrala-na-detektiva--Lipsic-ju-chvali--Financnici-vedia--kto-je-za-CT-firmou-z-Belize-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:13.968987+00:00"}
{"id": "vr34611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34611", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...podobne aj teraz v tých obmenách je aj prvok súťaže, napríklad z Košíc súťažili (o post podpredsedu strany, pozn.) v podstate dvaja...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mária Sabolová aj Ján Dečo boli košickými kandidátmi na post podpredsedu strany KDH.", "analysis_paragraphs": ["Mária Sabolová aj Ján Dečo boli košickými kandidátmi na post podpredsedu strany KDH."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["kandidátmi"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:40.653926+00:00"}
{"id": "48232", "numeric_id": 48232, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48232", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "V roku 2015, 12. 11. návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, konkrétne amerických ozbrojených síl, v rámci tzv. NFIU, ktoré máme vo Vajnoroch, boli to poslanci Smeru, ktorí všetci zdvihli ruku za takéto niečo.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "12. novembra 2015 Národná rada SR schválila návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU (NATO Force Integration Unit). Za návrh hlasovalo 74 poslancov Smeru, žiaden nebol proti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z klubu SMER-SD nehlasovali dvaja poslanci, siedmi neboli prítomní.\n\nNFIU je styčný tím pre integráciu síl NATO, ktorý sa nachádza v blízkosti Vajnor pri Bratislave. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať a koordinovať rýchle nasadenie spojeneckých síl na území Slovenska, podporovať kolektívnu obranu a reakcie-schopnosť NATO. Slúžia tu vojaci z rôznych štátov NATO ako napr. českí, americkí, nemeckí, rumunskí, poľskí či maďarskí.", "analysis_paragraphs": ["12. novembra 2015 Národná rada SR schválila návrh na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky v súvislosti s ich pôsobením v NFIU (NATO Force Integration Unit). Za návrh hlasovalo 74 poslancov Smeru, žiaden nebol proti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z klubu SMER-SD nehlasovali dvaja poslanci, siedmi neboli prítomní.", "NFIU je styčný tím pre integráciu síl NATO, ktorý sa nachádza v blízkosti Vajnor pri Bratislave. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať a koordinovať rýchle nasadenie spojeneckých síl na území Slovenska, podporovať kolektívnu obranu a reakcie-schopnosť NATO. Slúžia tu vojaci z rôznych štátov NATO ako napr. českí, americkí, nemeckí, rumunskí, poľskí či maďarskí."], "analysis_date": "2022-02-24", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "je", "zabezpečovať", "Slúžia"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=36697", "https://www.vajnory.sk/novinky/medzinarodna-jednotka-nfiu-so-sidlom-vo-vajnorskych-kasarnach-ma-noveho-velitela-0#:~:text=Sty%C4%8Dn%C3%BD%20t%C3%ADm%20pre%20integr%C3%A1ciu%20s%C3%ADl%20NATO", "https://www.mosr.sk/50105-sk/tim-pre-integraciu-sil-nato-slovensko-nfiu-svk-posobi-na-slovensku-uz-5-rokov/#:~:text=%C3%9Alohou%20slovenskej%20jednotky%20NFIU%20SVK%20je%20zabezpe%C4%8Dova%C5%A5%20a%20koordinova%C5%A5%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20Slovenska%20r%C3%BDchle%20nasadenie%20spojeneck%C3%BDch%20s%C3%ADl%20a%20podporu%20kolekt%C3%ADvnej%20obrany%20s%20cie%C4%BEom%20zabezpe%C4%8Denia%20po%C5%BEadovanej%20reakcie%2Dschopnosti%20NATO.", "https://www.mosr.sk/50105-sk/tim-pre-integraciu-sil-nato-slovensko-nfiu-svk-posobi-na-slovensku-uz-5-rokov/#:~:text=medzin%C3%A1rodn%C3%BD%20person%C3%A1l%20%E2%80%93%20pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%20OS%20SR%20a%20profesion%C3%A1lni%20vojaci%20z%20%C4%8Ceskej%20republiky%2C%20Nemecka%2C%20Ma%C4%8Farska%2C%20Po%C4%BEska%2C%20Rumunska%2C%20Spojen%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%20americk%C3%BDch%20a%20Spojen%C3%A9ho%20kr%C3%A1%C4%BEovstva%20Ve%C4%BEkej%20Brit%C3%A1nie%20a%20Severn%C3%A9ho%20%C3%8Drska."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:36.395328+00:00"}
{"id": "vr37904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37904", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec v konečnom dôsledku, v dnešnej vládnej koalícii naozaj nie je nikto, kto hlasoval za slovenskú ústavu, alebo dokonca hlasoval za slovenskú zvrchovanosť, ako za základný predpoklad vzniku Slovenskej republiky v tom čase.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:02.642650+00:00"}
{"id": "vr38797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38797", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Môj predchodca (Róbert Fico pozn.) sľúbil ešte pred voľbami 2006 zníženie DPH na potraviny na 10 %", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa vo viacerých médiách v roku 2006 vyjadril, že navrhuje zníženie DPH z potravín na 10%. Viaceré sľuby R. Fica si môžete prečítať napr. v rozhovore pre týždenník Slovo alebo v Hospodárskych novinách (článok je spoplatnený).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa vo viacerých médiách v roku 2006 vyjadril, že navrhuje zníženie DPH z potravín na 10%. Viaceré sľuby R. Fica si môžete prečítať napr. v rozhovore pre týždenník Slovo alebo v Hospodárskych novinách (článok je spoplatnený)."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["vo viacerých médiách", "Slovo", "Hospodárskych novinách"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=33", "http://www.noveslovo.sk/c/14723/Zostavime_socialnodemokraticku_vladu,_financne_skupiny_su_z_nas_nervozne", "http://hnonline.sk/c1-18322810-dane-odvody-investicie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:35.544333+00:00"}
{"id": "vr33410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33410", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nemáme generálneho prokurátora už dva roky.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka skončil vo funkcii dňa 2. februára 2011, čo znamená že funkcia generálneho prokurátora je ku dňu 18. marca 2013 skutočne neobsadená približne dva roky. Generálnu prokuratúru dočasne vedie ako zastupujúci prokurátor Ladislav Tichý , ktorý je vo funkcii prvého námestníka generálneho prokurátora od roku 2005.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka skončil vo funkcii dňa 2. februára 2011, čo znamená že funkcia generálneho prokurátora je ku dňu 18. marca 2013 skutočne neobsadená približne dva roky. Generálnu prokuratúru dočasne vedie ako zastupujúci prokurátor Ladislav Tichý , ktorý je vo funkcii prvého námestníka generálneho prokurátora od roku 2005."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Trnka", "dňa", "vedie", "Tichý"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59605", "http://www.aktuality.sk/clanok/181536/trnka-skoncil-nesetril-tvrdymi-slovami/", "http://www.sme.sk/c/5748018/trnka-konci-mozno-nadobro.html", "http://www.genpro.gov.sk/generalna-prokuratura-sr/zivotopisy-veducich-predstavitelov-generalnej-prokuratury-slovenskej-republiky/prvy-namestnik-generalneho-prokuratora-slovenskej-republiky-21df.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:12.655798+00:00"}
{"id": "vr14275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14275", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda považuje pre rozvoj bývania za kľúčové (...) využiť možnosti získavania finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ na revitalizáciu pod podmienkou spracovania komplexných zónových plánov revitalizovaných území sídiel, pričom využiť európsku iniciatívu JESSICA na zvýšenie úverových finančných zdrojov na revitalizáciu sídlisk...", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva JESSICA a JESSICA II bola počas vlády v rokoch 2012 - 2016 využívaná na revitalizáciu sídlisk, najmä na zateplenie bytových domov. Sľub hodnotíme ako splnený. Európska iniciatíva JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Area) - spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach je iniciatívou Európskej komisie vypracovanou v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy. Hlavným cieľom je zvýšenie investičných možností pre udržateľný rozvoj miest a mestských oblastí prostredníctvom mechanizmov finančného inžinierstva . V rámci iniciatívy JESSICA bolo na zlepšenie energetickej efektívnosti vyčlenených 11,5 milióna eur v roku 2013, z čoho sa podarilo vyčerpať vyše 95% a nevyčerpané finančné prostriedky boli presunuté do roku 2014. Bezúročné úvery boli poskytované vo výške 80 percent z obstarávacej ceny s lehotou splatnosti 15 rokov. V roku 2014 bola vypracovaná nová investičná stratégia JESSICA II (s.8, . pdf ), na ktorú bolo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) vyčlenených 77 044 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva JESSICA a JESSICA II bola počas vlády v rokoch 2012 - 2016 využívaná na revitalizáciu sídlisk, najmä na zateplenie bytových domov. Sľub hodnotíme ako splnený. Európska iniciatíva JESSICA (Joint European Support for Sustainable Investment in City Area) - spoločná európska podpora pre udržateľné investície v mestských oblastiach je iniciatívou Európskej komisie vypracovanou v spolupráci s Európskou investičnou bankou a Rozvojovou bankou Rady Európy. Hlavným cieľom je zvýšenie investičných možností pre udržateľný rozvoj miest a mestských oblastí prostredníctvom mechanizmov finančného inžinierstva . V rámci iniciatívy JESSICA bolo na zlepšenie energetickej efektívnosti vyčlenených 11,5 milióna eur v roku 2013, z čoho sa podarilo vyčerpať vyše 95% a nevyčerpané finančné prostriedky boli presunuté do roku 2014. Bezúročné úvery boli poskytované vo výške 80 percent z obstarávacej ceny s lehotou splatnosti 15 rokov. V roku 2014 bola vypracovaná nová investičná stratégia JESSICA II (s.8, . pdf ), na ktorú bolo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) vyčlenených 77 044 000 eur."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["revitalizáciu", "JESSICA", "inžinierstva", "vyčlenených", "vyčerpať", "poskytované", "pdf"], "url": ["http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=139113", "http://ec.europa.eu/regional_policy/en/funding/special-support-instruments/jessica/#7", "http://ec.europa.eu/regional_policy/archive/funds/2007/jjj/doc/pdf/jessica/25-jessica_slovakia_en.pdf", "http://energia.dennikn.sk/poradime-vam/efektivnost/jessica-pomoze-zateplit-domy-a-znizi-ich-energeticku-narocnost/11140/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/efektivnost/projekt-jessica-z-fondov-na-zateplenie-sa-vycerpalo-vyse-95/12233/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=141423&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=06&date[dm]=11&date[dr]=2014", "http://www.sfrb.sk/sites/default/files/vyrocna_sprava_o_postupe_implementacie_iniciativy_jessica_k_31_3_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:35.592577+00:00"}
{"id": "47288", "numeric_id": 47288, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47288", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Mám personálnu v zmysle disciplinárnej právomoci a návrhovej právomoci voči generálnemu prokurátorovi, ktorý je hlavou pyramídy, ktorá má dozorovať vyšetrovanie, ak je tu akékoľvek podozrenie. Mám personálnu právomoc voči šéfovi SIS-ky, pokiaľ ide o menovanie, odvolávanie, plat, odmeny atď, takže je prirodzené, že sa mám zaujímať, ak sú tu takéto podozrenia.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident na návrh parlamentu. Ten navrhne prezidentovi, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie, ak tento spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora. Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky podľa zákona č. 46/1993 Z.z. Taktiež rozhoduje aj o veciach služobného pomeru.Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident na návrh parlamentu. Ten navrhne prezidentovi, aby odvolal generálneho prokurátora z funkcie, ak tento spáchal čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora. Generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. Riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky podľa zákona č. 46/1993 Z.z. Taktiež rozhoduje aj o veciach služobného pomeru.Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["vymenúva", "riadi", "vymenúva"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:03.342108+00:00"}
{"id": "vr26939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26939", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Už niekoľko rokov hovorím, že odluku cirkvi od štátu treba dokončiť aj na úrovni finančných a majetkových vzťahov. Musí sa to opierať o vzájomnú dohodu a rešpekt špecifickým potrebám predovšetkým malých cirkví.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka tento svoj postoj vyjadril už 1. októbra 2012 v online diskusii denníka Pravda: \"Odluku cirkví od štátu už na inštitucionálnej a ideologickej úrovni máme a treba ju dokončiť aj na úrovni financovania cirkví. Čím skôr tá verejná debata smerujúca k rozhodnutiu začne, tým lepšie aj pre spoločnosť aj pre cirkvi.\" Denník následne uverejnil článok na túto tému. Svoj názor na odluku cirkvi od štátu Procházka tiež zopakoval aj minulý rok, už ako prezidentský kandidát.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka tento svoj postoj vyjadril už 1. októbra 2012 v online diskusii denníka Pravda: \"Odluku cirkví od štátu už na inštitucionálnej a ideologickej úrovni máme a treba ju dokončiť aj na úrovni financovania cirkví. Čím skôr tá verejná debata smerujúca k rozhodnutiu začne, tým lepšie aj pre spoločnosť aj pre cirkvi.\" Denník následne uverejnil článok na túto tému. Svoj názor na odluku cirkvi od štátu Procházka tiež zopakoval aj minulý rok, už ako prezidentský kandidát."], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["online diskusii", "článok", "zopakoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/489-odpovie-poslanec-za-kdh-radoslav-prochazka/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248246-prochazka-som-za-odluku-cirkvi-od-statu-ak-zapytaju-dan-rad-zaplatim/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/prochazka-carnogursky-osusky-chceli-odluku-cirkvi-od-statu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:19.817228+00:00"}
{"id": "vr37397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37397", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Myslím, že pred tromi mesiacmi, keď ste to pán kolega predložili v NR a prišli ste s takou odvodovou sadzbou pre banky, ktorá bola 35-krát vyššia ako vo Švédsku.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD prišla ešte v októbri 2010 s návrhom , ktorý mal byť alternatívou k zvýšeniu DPH na 20%, ktorú presadzovala (a neskôr aj presadila, pozn.) vláda premiérky I. Radičovej. Podľa návrhu Smeru mali banky z časti svojich pasív hradiť štátu nový odvod vo výške 1,35 percenta.\n\nDenník Pravda prišiel ešte v máji v roku 2010 s informáciou, že vo Švédsku už podobná daň existuje. Švédske banky odvádzajú do špeciálneho fondu 0,036 percenta z každej poskytnutej pôžičky. Švédsko tak chce robiť najbližších 15 rokov, kým sa vo fonde nenazbiera aspoň 2,5 percenta ročného výkonu švédskej ekonomiky.\n\nPresne povedané, návrh Smeru (1,35%, pozn.) je 37,5 krát vyšší ako už existujúca daň vo Švédsku.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD prišla ešte v októbri 2010 s návrhom , ktorý mal byť alternatívou k zvýšeniu DPH na 20%, ktorú presadzovala (a neskôr aj presadila, pozn.) vláda premiérky I. Radičovej. Podľa návrhu Smeru mali banky z časti svojich pasív hradiť štátu nový odvod vo výške 1,35 percenta.", "Denník Pravda prišiel ešte v máji v roku 2010 s informáciou, že vo Švédsku už podobná daň existuje. Švédske banky odvádzajú do špeciálneho fondu 0,036 percenta z každej poskytnutej pôžičky. Švédsko tak chce robiť najbližších 15 rokov, kým sa vo fonde nenazbiera aspoň 2,5 percenta ročného výkonu švédskej ekonomiky.", "Presne povedané, návrh Smeru (1,35%, pozn.) je 37,5 krát vyšší ako už existujúca daň vo Švédsku."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["návrhom", "Pravda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5606875/fico-chce-zaviest-novy-odvod-pre-banky.html", "http://spravy.pravda.sk/europa-chce-extra-dan-pre-banky-dza-/sk_ekonomika.asp?c=A100527_161018_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:12.625363+00:00"}
{"id": "vr29265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29265", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "A musím povedať, že Smer odmietol návrh, ktorý som ja osobne predkladal už od leta minulého roku, aby sme po nemeckom vzore legislatívne garantovali rodičom právo na škôlku, pretože ak naozaj chceme zabezpečiť to, že tie kapacity sú dostatočné, tak predsa nemôže byť problém takú legislatívnu garanciu dať.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Miroslav Beblavý v septembri 2014 predkladal návrh zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti ( .rtf ), teda aby deti vo veku od 3 do 6 rokov mali garantované miesto v škôlkach.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Miroslav Beblavý v septembri 2014 predkladal návrh zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti ( .rtf ), teda aby deti vo veku od 3 do 6 rokov mali garantované miesto v škôlkach."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["septembri 2014", ".rtf", "Nemecka", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/cpt&Text=&CisObdobia=6&CPT=1228&FullText=False&TypTlaceID=-1", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D404458&ei=c2TQVNLlH4nlatmHgcAK&usg=AFQjCNGaKYWF03O1jGHM9nEqhBsawG8g-g&sig2=JuyyF5VnBRYwM1TIYIxhGg&bvm=bv.85076809,d.bGQ", "http://aktualne.atlas.sk/do-skolky-od-jedneho-roku-nemecko-motivuje-vratit-sa-do-prace-skor/slovensko/skolstvo/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35033"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:02.309450+00:00"}
{"id": "vr25459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25459", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď ste prvýkrát začínali, bolo to (verejný dlh, pozn.) na úrovni 28%.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ uvádza nesprávnu výšku dlhu v čase keď R. Fico prvýkrát zostavil vládu v roku 2006. Verejný dlh bol v roku 2006 na úrovni 30,5 % HDP. Podľa štvrťročných údajov (2. štvrťrok 2006) vyše 33% HDP. Verejný dlh bol na úrovni 27,9 % HDP, čiže takmer 28 % HDP v roku 2008, teda v druhom roku prvej vlády R. Fica. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ uvádza nesprávnu výšku dlhu v čase keď R. Fico prvýkrát zostavil vládu v roku 2006. Verejný dlh bol v roku 2006 na úrovni 30,5 % HDP. Podľa štvrťročných údajov (2. štvrťrok 2006) vyše 33% HDP. Verejný dlh bol na úrovni 27,9 % HDP, čiže takmer 28 % HDP v roku 2008, teda v druhom roku prvej vlády R. Fica. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225", "http://datamarket.com/data/set/1v1r/government-debt-in-of-gdp-quarterly-data#!display=table&ds=1v1r!1wcp=q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:54.392852+00:00"}
{"id": "vr26796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26796", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Emisnú zmluvu robili ľudia, polícia to potvrdila, mimo ministerstva.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupný informácii, zmluvu o predaji emisií naozaj nevypracovali zamestnanci ministerstva. Potvrdili to samotní zamestnanci Ministerstva životného prostredia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupný informácii, zmluvu o predaji emisií naozaj nevypracovali zamestnanci ministerstva. Potvrdili to samotní zamestnanci Ministerstva životného prostredia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7055439/vysetrovanie-emisii-vladu-klamali-zmluvu-zatajili-no-vypovede-nestacili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:37.223518+00:00"}
{"id": "vr16411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16411", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...som primátorom v meste, kde sa nám takto podarilo pritiahnuť investora.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Primátor Levoče zrejme naráža na plánovaný príchod investora Helske s.r.o , s ktorým sa mesto dohodlo na spolupráci a celkovej investícii 14 miliónov eur do roku 2018. Keďže mesto Levoča už stihlo s investorom podpísať zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výrok o \"pritiahnutí investora\" hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok vyslovil v rozhovore 10.júla 2017. Predpokladáme, že primátor mesta Levoča Milan Majerský naráža na príchod investora, ktorý sa podarilo mestu dohodnúť k júnu 2017. Podľa správy zverejnenej 30. júna na webovom sídle Levoče: \" Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 13. júna 2017 v Levoči schválili poslanci uzatvorenie zmlúv o spolupráci a vstupe nového investora do Hnedej priemyselnej zóny Levoča – Juh. Spoločnosť Helske s.r.o., ktorá sa zameriava na výrobu unikátneho stavebného materiálu s použitím nanotechnológie, plánuje v Levoči vybudovať závod pozostávajúci z dvoch výrobných hál a jednej administratívnej haly so súhrnnou podlahovou plochou 10 042 m2. Pätnásť prítomných poslancov jednohlasne schválilo na zastupiteľstve investičnú dohodu s investorom, nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.Prevádzka bude vybavená modernou stavebno-technologickou výrobnou technológiou, obslužnými, skladovacími a distribučnými kapacitami a vybavenosťou a súvisiacim sociálnym a technickým zázemím pre budúcich pracovníkov. Investor sa zameria na vysoko inovatívnu produkciu priemyselných omietok, povlakov a povrchov na báze biokompozitov s nanoštruktúrovanými zmesami pre nanášanie jednak na stavebné konštrukcie, objekty a systémy v stavebnej činnosti zhotoviteľov stavebných diel a budov, vyrábať však plánuje aj nanoštruktúrne zmesi pre nanášanie na telesá a prvky vykurovacích, vzduchotechnických, chladiacich a rekuperačných jednotiek a rozvodov v technických obslužných systémoch budov a hál. V Levoči by tak malo vzniknúť najmenej 120 pracovných miest . Investor sa zaviazal vybudovať závod v Levoči do konca roka 2018 .\" V miestnej priemyselnej zóne by mal preinvestovať v prvej fáze asi 14 miliónov eur. Správu o príchode investora do Levoče uvádza aj SITA , či Podtatranské noviny . Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola podpísaná a zverejnená na portály digitalnemesto.sk (zmluva č. 23065/2017/OM/63). Pre úplnosť dodávame, že už v roku 2015 sa Milan Majerský ako primátor pokúšal do Hnedej priemyselnej zóny Levoča – Juh pritiahnuť investora BIB – Beton Industry Buildings , ktorá plánovala v Levoči investovať 106 miliónov eur a vytvoriť prácu pre 500 ľudí.Poslanci mestského zastupiteľstva rovnako aj v tomto prípade schválili investičný zámer spoločnosti na svojom zasadnutí 12. októbra 2015. Spoločnosť mala prevádzku spustiť v novembri 2016. Neskôr však vysvitlo, že konateľ spoločnosti bol v minulosti obžalovaný z podvodu. Podľa posledných informácii ohľadom investície (z októbra 2016) sa so stavbou ani nezačalo . Podľa portálu FinStat má firma BIB za rok 2016 tržby a zisk 0 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Primátor Levoče zrejme naráža na plánovaný príchod investora Helske s.r.o , s ktorým sa mesto dohodlo na spolupráci a celkovej investícii 14 miliónov eur do roku 2018. Keďže mesto Levoča už stihlo s investorom podpísať zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, výrok o \"pritiahnutí investora\" hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok vyslovil v rozhovore 10.júla 2017. Predpokladáme, že primátor mesta Levoča Milan Majerský naráža na príchod investora, ktorý sa podarilo mestu dohodnúť k júnu 2017. Podľa správy zverejnenej 30. júna na webovom sídle Levoče: \" Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 13. júna 2017 v Levoči schválili poslanci uzatvorenie zmlúv o spolupráci a vstupe nového investora do Hnedej priemyselnej zóny Levoča – Juh. Spoločnosť Helske s.r.o., ktorá sa zameriava na výrobu unikátneho stavebného materiálu s použitím nanotechnológie, plánuje v Levoči vybudovať závod pozostávajúci z dvoch výrobných hál a jednej administratívnej haly so súhrnnou podlahovou plochou 10 042 m2. Pätnásť prítomných poslancov jednohlasne schválilo na zastupiteľstve investičnú dohodu s investorom, nájomnú zmluvu a zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.Prevádzka bude vybavená modernou stavebno-technologickou výrobnou technológiou, obslužnými, skladovacími a distribučnými kapacitami a vybavenosťou a súvisiacim sociálnym a technickým zázemím pre budúcich pracovníkov. Investor sa zameria na vysoko inovatívnu produkciu priemyselných omietok, povlakov a povrchov na báze biokompozitov s nanoštruktúrovanými zmesami pre nanášanie jednak na stavebné konštrukcie, objekty a systémy v stavebnej činnosti zhotoviteľov stavebných diel a budov, vyrábať však plánuje aj nanoštruktúrne zmesi pre nanášanie na telesá a prvky vykurovacích, vzduchotechnických, chladiacich a rekuperačných jednotiek a rozvodov v technických obslužných systémoch budov a hál. V Levoči by tak malo vzniknúť najmenej 120 pracovných miest . Investor sa zaviazal vybudovať závod v Levoči do konca roka 2018 .\" V miestnej priemyselnej zóne by mal preinvestovať v prvej fáze asi 14 miliónov eur. Správu o príchode investora do Levoče uvádza aj SITA , či Podtatranské noviny . Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bola podpísaná a zverejnená na portály digitalnemesto.sk (zmluva č. 23065/2017/OM/63). Pre úplnosť dodávame, že už v roku 2015 sa Milan Majerský ako primátor pokúšal do Hnedej priemyselnej zóny Levoča – Juh pritiahnuť investora BIB – Beton Industry Buildings , ktorá plánovala v Levoči investovať 106 miliónov eur a vytvoriť prácu pre 500 ľudí.Poslanci mestského zastupiteľstva rovnako aj v tomto prípade schválili investičný zámer spoločnosti na svojom zasadnutí 12. októbra 2015. Spoločnosť mala prevádzku spustiť v novembri 2016. Neskôr však vysvitlo, že konateľ spoločnosti bol v minulosti obžalovaný z podvodu. Podľa posledných informácii ohľadom investície (z októbra 2016) sa so stavbou ani nezačalo . Podľa portálu FinStat má firma BIB za rok 2016 tržby a zisk 0 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "Levoča", "správy", "preinvestovať", "SITA", "Podtatranské noviny", "digitalnemesto.sk", "investora", "zámer", "mala", "obžalovaný", "nezačalo", "FinStat"], "url": ["http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Nejdem-kandidovat-proti-Smeru-prekvapuje-Majersky-ktory-ide-zabojovat-o-kreslo-presovskeho-zupana-za-opoziciu-290049", "http://www.levoca.sk/primator-mesta.phtml?id5=11719", "http://www.levoca.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=130960", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/432563-novy-investor-v-levoci-vytvori-120-pracovnych-miest/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/432563-novy-investor-v-levoci-vytvori-120-pracovnych-miest/", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2017/06/na-spis-mieri-novy-investor/", "https://levoca.digitalnemesto.sk/zverejnovanie/#levoca/ZML/0", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2015/10/popradska-firma-chce-v-levoci-vytvorit-pracu-pre-500-ludi/", "https://www.webnoviny.sk/do-levoce-mieri-investor-pracu-ponukne-stovkam-slovakom/", "http://www.teraz.sk/regiony/do-levoce-chce-prist-novy-investor/160575-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/307727/kauza-supertovaren-na-spisi-chce-stavat-muz-obzalovany-z-podvodu/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/851871-v-levoci-slubovali-500-miest-konatela-firmy-sudia-za-podvod", "https://www.finstat.sk/46522417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:18.595968+00:00"}
{"id": "vr17788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17788", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Zákon o potratoch bol v parlamente predkladaný už mnohokrát, v roku 2008, v roku 2013, nikdy nenašiel veľkú časť poslancov, naposledy ho podporilo okolo 20 poslancov (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrhy zákona o sprísnení alebo obmedzení potratov boli v Národnej rade Slovenskej republiky predkladané už niekoľkokrát, Remišová spomína tri konkrétne návrhy. Žiaden z týchto návrhov neprešiel v NR SR do druhého čítania. V roku 2008 návrh o prísnejšej regulácii potratov podporilo 65 poslancov. V roku 2013 hlasovalo za návrh o zákaze chemických potratov 32 poslancov a v roku 2015 za návrh o zákaze akéhokoľvek potratu 18 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona, ktorým sa mali sprísniť potraty, vzišiel v roku 2008 z dielne vtedajšej opozičnej strany KDH. Jej poslanci chceli presadiť, aby lekár musel ženu podrobnejšie informovať o zdravotných a psychických rizikách interrupcie a poučiť ju napríklad o možnosti dieťa donosiť a dať na adopciu. Návrh 14. mája 2008 neprešiel do ďalšieho čítania. Zo 138 prítomných ho podporilo 65 poslancov, 60 sa hlasovania zdržalo, 12 bolo proti a 1 poslanec nehlasoval. Na návrh poslancov OĽaNO Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka hlasovala NR SR o novelizácii zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva 18. decembra 2013. Návrh týkajúci sa zákazu chemických potratov neprešiel do druhého čítania. Hlasovania sa zúčastnilo 138 hlasujúcich, za návrh hlasovalo 32 poslancov, zdržalo sa 96 a 10 bolo proti. 10. decembra 2015 neprešiel návrh poslancov Štefana Kuffu (OĽaNO), Mariána Kvasničku (nezaradený) a Jozefa Mikloška (KDH) o zmene a doplnení Ústavy SR. Návrh počítal so zákazom akéhokoľvek úmyselného potratu, zákazom eutanázie a asistovanej samovraždy, zákazom všetkých umelých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, zákazom umelého oplodnenia, asistovanej reprodukcie, ale aj registrovaných partnerstiev. Za návrh hlasovalo zo 100 prítomných poslancov 18, hlasovania sa zdržalo 68 z nich, 11 hlasovalo proti a 3 poslanci nehlasovali. Najnovší návrh novely zákona týkajúceho sa potratov predložili poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí chcú sprísniť potratovú politiku. Umelé prerušenie tehotenstva by malo byť podľa návrhu možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrhy zákona o sprísnení alebo obmedzení potratov boli v Národnej rade Slovenskej republiky predkladané už niekoľkokrát, Remišová spomína tri konkrétne návrhy. Žiaden z týchto návrhov neprešiel v NR SR do druhého čítania. V roku 2008 návrh o prísnejšej regulácii potratov podporilo 65 poslancov. V roku 2013 hlasovalo za návrh o zákaze chemických potratov 32 poslancov a v roku 2015 za návrh o zákaze akéhokoľvek potratu 18 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona, ktorým sa mali sprísniť potraty, vzišiel v roku 2008 z dielne vtedajšej opozičnej strany KDH. Jej poslanci chceli presadiť, aby lekár musel ženu podrobnejšie informovať o zdravotných a psychických rizikách interrupcie a poučiť ju napríklad o možnosti dieťa donosiť a dať na adopciu. Návrh 14. mája 2008 neprešiel do ďalšieho čítania. Zo 138 prítomných ho podporilo 65 poslancov, 60 sa hlasovania zdržalo, 12 bolo proti a 1 poslanec nehlasoval. Na návrh poslancov OĽaNO Richarda Vašečku, Eriky Jurinovej a Branislava Škripeka hlasovala NR SR o novelizácii zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva 18. decembra 2013. Návrh týkajúci sa zákazu chemických potratov neprešiel do druhého čítania. Hlasovania sa zúčastnilo 138 hlasujúcich, za návrh hlasovalo 32 poslancov, zdržalo sa 96 a 10 bolo proti. 10. decembra 2015 neprešiel návrh poslancov Štefana Kuffu (OĽaNO), Mariána Kvasničku (nezaradený) a Jozefa Mikloška (KDH) o zmene a doplnení Ústavy SR. Návrh počítal so zákazom akéhokoľvek úmyselného potratu, zákazom eutanázie a asistovanej samovraždy, zákazom všetkých umelých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, zákazom umelého oplodnenia, asistovanej reprodukcie, ale aj registrovaných partnerstiev. Za návrh hlasovalo zo 100 prítomných poslancov 18, hlasovania sa zdržalo 68 z nich, 11 hlasovalo proti a 3 poslanci nehlasovali. Najnovší návrh novely zákona týkajúceho sa potratov predložili poslanci strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, ktorí chcú sprísniť potratovú politiku. Umelé prerušenie tehotenstva by malo byť podľa návrhu možné len v troch prípadoch. Prvým je, ak je ohrozený život matky, druhým, ak žena otehotnela v dôsledku trestného činu. Treťou možnosťou má byť, ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["sprísniť", "neprešiel", "hlasovala", "Návrh", "zákazom", "návrh", "sprísniť"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/3876814/potraty-sa-prisnejsie-regulovat-nebudu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22818", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=33426", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poliacik-tabletka-po-interupcie/68126-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-chcu-v-ustave-sr-zakazat-in/170573-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37067", "http://www.teraz.sk/slovensko/lsns-chceme-sprisnit-potratovu-politiku/321543-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:59.385385+00:00"}
{"id": "vr29398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29398", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Výsledkom je, že Bratislava má dvakrát menej financií, ako Brno napríklad na hlavu a Brno je obyčajné krajské mesto.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Brno patrí v rámci Jihomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava.", "analysis_paragraphs": ["Brno patrí v rámci Jihomoravského kraja medzi obce s rozšírenou pôsobnosťou, zároveň pôsobí ako hlavné krajské mesto. Brno malo za posledných päť rokov v porovnaní s Bratislavou vždy vyšší mestský rozpočet celkovo aj na hlavu. Nejedná sa však o dvojnásobné množstvo financií. V rokoch 2014 a 2015 bol rozpočet Brna vyšší len približne o 10 až 20 %. V predchádzajúcich rokoch bol rozdiel o niečo vyšší, no za posledných päť rokov sa približne o dvojnásobok jednalo len v roku 2012, kedy bol rozpočet na hlavu v Bratislave 535,57 eur a v Brne to bolo o 634,43 eur viac. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v posledných troch rokoch neplatí, že by Brno malo dvojnásobné množstvo financií na hlavu ako Bratislava."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Brno", "obce", "10 675 568", "362 459 788", "10 139 541", "368 747 128", "9 668 664", "246 785 188", "11 061 078", "223 541 234", "10 784 349", "282 067 341", "ECB", "údajov", "údajov"], "url": ["http://www.krajskeurady.cz/krajske-urady", "http://www.statnisprava.cz/rstsp/ciselniky.nsf/i/CZ064", "https://www.brno.cz/fileadmin/user_upload/sprava_mesta/magistrat_mesta_brna/ORF/SR2015/Bilance.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11046938", "https://www.brno.cz/fileadmin/user_upload/sprava_mesta/magistrat_mesta_brna/ORF/SR2014/Bilance.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11039627", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2013/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11036987", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2012/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11035874", "https://www.brno.cz/sprava-mesta/dokumenty-mesta/rozpocet/rozpocet-mesta-brna/schvaleny-rozpocet-mesta-brna-bez-mestskych-casti-na-rok-2011/", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11027512", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/denny-kurzovy-listok-ecb", "http://www.mvcr.cz/clanek/statistiky-pocty-obyvatel-v-obcich.aspx", "http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebLogin.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:33.462117+00:00"}
{"id": "vr29140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29140", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "...vyše tretina detí sa rodí mimo manželstva (v Slovenskej republike, pozn.).", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o počte narodených detí mimo manželstva sme overovali v relácii O5M12 23. februára 2014. Výrok Martina Poliačika o tom, že v roku 2012 sa 35 % detí sa rodilo mimo manželstva sme hodnotili ako pravdivý. Štatistický úrad SR vydal v júni 2014 publikáciu (.pdf, s.12) Vývoj obyvateľstva v SR a krajoch v roku 2013. Každoročne rastie počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2013 bolo mimo manželstva narodených až 37 % detí. Rovnaké čísla za rok 2012 ako Štatistický úrad uvádza aj Eurostat . Výrok hodnotíme ako pravdivý Zdroj: Štatistický úrad SR", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o počte narodených detí mimo manželstva sme overovali v relácii O5M12 23. februára 2014. Výrok Martina Poliačika o tom, že v roku 2012 sa 35 % detí sa rodilo mimo manželstva sme hodnotili ako pravdivý. Štatistický úrad SR vydal v júni 2014 publikáciu (.pdf, s.12) Vývoj obyvateľstva v SR a krajoch v roku 2013. Každoročne rastie počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2013 bolo mimo manželstva narodených až 37 % detí. Rovnaké čísla za rok 2012 ako Štatistický úrad uvádza aj Eurostat . Výrok hodnotíme ako pravdivý Zdroj: Štatistický úrad SR"], "analysis_date": "2015-01-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "publikáciu", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/453/ustavna-ochrana-rodiny", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fslovak.statistics.sk%2FPortalTraffic%2FfileServlet%3FDokument%3Db653d111-8505-46ba-933b-7b2397a33bf3&ei=9EjHVKn1D4rVPKuNgcgE&usg=AFQjCNGyRtsdS6Kobt_vPZlPcw8kSUQCfA&sig2=o2xjEIC9ByZGgur1hm44wQ", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00018&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:27.861917+00:00"}
{"id": "vr33307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33307", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pokladám to za veľmi dôležité aby to tu odznelo. Ku kolegyni Zvolenskej ministerstvo zdravotníctva vydalo veľmi rýchlo ospravedlnenie. Jednoducho, pán Mihál, do parlamentu išlo iné znenie ako bolo prijaté na hospodárskej rade a vo vláde. Je to administratívna chyba, za čo sa pani ministerka ospravedlnila.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informáciu, že ministerka Zvolenská listom požiadala o stiahnutie novely dnes priniesla tlačová agentúra SITA s odvolaním sa na tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva .", "analysis_paragraphs": ["Informáciu, že ministerka Zvolenská listom požiadala o stiahnutie novely dnes priniesla tlačová agentúra SITA s odvolaním sa na tlačové oddelenie ministerstva zdravotníctva ."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tlačovej správe", "Návrh zákona"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/ministerka-zvolenska-pre-chybu-stiahla/639991-clanok.html", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1820:ospravedlnenie-p-ministerke&catid=56:tlaove-spravy&Itemid=62", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4360"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:37.104522+00:00"}
{"id": "vr37288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37288", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja zacitujem iba jedno, čo vlastne dnes vydalo TASR správu a tam je napísané, podľa informácií TASR klamal Sulík úmyselne, aby získal dôvod na Matovičovo vylúčenie. Koaličným partnerom údajne povedal, že ak, citujem: Ak Matovič zahlasuje za návrh Smeru, budem mať konečne dôvod, prečo ho vylúčiť z klubu. Koniec úvodzoviek.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. februára 2011 Tlacová agentúra SR uviedla:", "analysis_paragraphs": ["13. februára 2011 Tlacová agentúra SR uviedla:"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Tlacová agentúra SR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110212TBB00074"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:26.822113+00:00"}
{"id": "vr31400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31400", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V Súdnej rade boli nominovaní len zástupcovia celej koalície (počas obdobia 2006-2010 pozn.). V minulosti bol aj jeden za opozíciu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidáti do Súdnej rady SR sú, podľa zákona 185/2002 Z.z o súdnej rade, navrhovaní a schvaľovaní štyrmi spôsobmi. Buď sú zvolení sudcami, menovaní prezidentom, menovaní vládou alebo zvolení Národnou radou. Jediným orgánom, ktorým môže prejsť aj opozičný kandidát je preto NR SR. V roku 2002 boli za NR SR zvolení Š. Detvai, J. Farkašovský a J. Seman . Juraj Seman bol kandidátom navrhnutým J. Cuperom (HZDS), teda vtedajšou opozičnou stranou. Je teda pravda, že prinajmenšom v roku 2002 bol zvolený aj kandidát opozície. V roku 2007 ( doc ) boli za členov Súdnej rady zvolení Peter Hulla (kandidát M. Mamojku, Smer-SD), Anna Marková (kandidátka V. Mečiara, HZDS-ĽS) a Bohumil Novák (kandidát J. Laššákovej, Smer-SD). D. Lipšic preto hovorí pravdu. Sudcovia sú do Rady volení na 5-ročné funkčné obdobie, teda v období 2006-2010 sa iné voľby neuskutočnili.", "analysis_paragraphs": ["Kandidáti do Súdnej rady SR sú, podľa zákona 185/2002 Z.z o súdnej rade, navrhovaní a schvaľovaní štyrmi spôsobmi. Buď sú zvolení sudcami, menovaní prezidentom, menovaní vládou alebo zvolení Národnou radou. Jediným orgánom, ktorým môže prejsť aj opozičný kandidát je preto NR SR. V roku 2002 boli za NR SR zvolení Š. Detvai, J. Farkašovský a J. Seman . Juraj Seman bol kandidátom navrhnutým J. Cuperom (HZDS), teda vtedajšou opozičnou stranou. Je teda pravda, že prinajmenšom v roku 2002 bol zvolený aj kandidát opozície. V roku 2007 ( doc ) boli za členov Súdnej rady zvolení Peter Hulla (kandidát M. Mamojku, Smer-SD), Anna Marková (kandidátka V. Mečiara, HZDS-ĽS) a Bohumil Novák (kandidát J. Laššákovej, Smer-SD). D. Lipšic preto hovorí pravdu. Sudcovia sú do Rady volení na 5-ročné funkčné obdobie, teda v období 2006-2010 sa iné voľby neuskutočnili."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["185/2002 Z.z", "Š. Detvai, J. Farkašovský", "J. Seman", "doc"], "url": ["http://www.ja-sr.sk/node/660", "http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/060schuz/s060036.htm", "http://www.psp.cz/eknih/1998nr/stenprot/060schuz/s060035.htm", "http:///"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:26.841944+00:00"}
{"id": "vr33450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33450", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Čo paragraf 37 (Zákona o prokuratúre - pozn. demagog.sk), pani poslankyňa? Paragraf 37 hovorí úplne jasne, áno, v odseku 2, že súdy sú povinné poskytnúť súčinnosť aj prokurátorovi a to aj nielen že nazeraním alebo poskytnutím spisu na nazeranie, ale priamo odovzdaním spisu.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože § 37 Zákona o prokuratúre (.pdf) hovorí: \"(1) Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov , a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania.\" \"(2) Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny . \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože § 37 Zákona o prokuratúre (.pdf) hovorí: \"(1) Orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov , a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania.\" \"(2) Na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny . \""], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o prokuratúre"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CEoQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F153-2001-z-z.p-5692.pdf&ei=L4pQUYXBLqbg4QTzw4HQBg&usg=AFQjCNHB_L8jvDFLRSlO31CA9iOzh8Arlg&bvm=bv.44158598,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:05.246029+00:00"}
{"id": "vr27723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27723", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dokonca taký Berlín bol na 50. mieste (v hodnotení HDP miest v rámci EÚ, pozn.). ...sa to ráta cez paritu kúpnej sily.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Využívame databázu Eurostatu o HDP per capita pre regióny EÚ, ktorý sa počíta cez paritu kúpnej sily. Zoradili regióny podľa sledovaného ukazovateľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily podľa nomenklatúry NUTS 2. Zoradením regiónov podľa veľkosti HDP per capita zistíme, že Berlín sa nachádza na 74 priečke. Inými slovami až 73 regiónov je bohatších ako Berlín a nie 50. Podľa tlačovej správy Eurostatu (.pdf, s. 2-3), bol v roku 2011 Bratislavský kraj piatym najbohatším krajom EÚ s HDP na obyvateľa 186 % priemeru EÚ. Podľa tejto správy sa na porovnávanie ekonomickej úrovne regiónov skutočne používa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Pre bližšiu ilustráciu uvádzame graf výšky HDP per capita podľa parity kúpnej sily v regiónoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Využívame databázu Eurostatu o HDP per capita pre regióny EÚ, ktorý sa počíta cez paritu kúpnej sily. Zoradili regióny podľa sledovaného ukazovateľa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily podľa nomenklatúry NUTS 2. Zoradením regiónov podľa veľkosti HDP per capita zistíme, že Berlín sa nachádza na 74 priečke. Inými slovami až 73 regiónov je bohatších ako Berlín a nie 50. Podľa tlačovej správy Eurostatu (.pdf, s. 2-3), bol v roku 2011 Bratislavský kraj piatym najbohatším krajom EÚ s HDP na obyvateľa 186 % priemeru EÚ. Podľa tejto správy sa na porovnávanie ekonomickej úrovne regiónov skutočne používa HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Pre bližšiu ilustráciu uvádzame graf výšky HDP per capita podľa parity kúpnej sily v regiónoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["databázu", "tlačovej správy"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tgs00006&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-27022014-AP/EN/1-27022014-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:48.950769+00:00"}
{"id": "43974", "numeric_id": 43974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43974", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Dnešné (17. októbra 2019, pozn.) rokovanie brannobezpečnostného výboru bolo v utajenom režime.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zasadnutie Brannobezpečnostného výboru Národnej rady 17. októbra 2019 bolo v utajenom režime. Členovia výboru dostali informáciu o tom, ako polícia naložila z nahrávkou rozhovoru medzi Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom, z ktorej o.i. vyplývajú podozrenia z korupčného správania. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zasadnutie Brannobezpečnostného výboru Národnej rady 17. októbra 2019 bolo v utajenom režime. Členovia výboru dostali informáciu o tom, ako polícia naložila z nahrávkou rozhovoru medzi Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom, z ktorej o.i. vyplývajú podozrenia z korupčného správania. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "dostali"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/529569-policia-pri-nahravke-trnku-s-kocnerom-nepochybila-hovori-vybor/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/529569-policia-pri-nahravke-trnku-s-kocnerom-nepochybila-hovori-vybor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:16.079895+00:00"}
{"id": "49882", "numeric_id": 49882, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49882", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Troška ma zaráža postoj, priznám sa, pán predseda KDH, pretože v decembri od váš pán poslanec Stachura hovoril, že on podporuje LOZ. Keď sme mali ťažké rokovania a odborové zväzy lekárov nám hovorili, že vláda neplní ich nejaké požiadavky, ktoré majú a dnes, keď LOZ dosiahol kompromis aj s ministerstvom zdravotníctva, tak KDH je na pomykove, či vôbec za tieto zdravotnícke zákony bude hlasovať.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Národnej rady za stranu KDH Peter Stachura v decembri 2024 kritizoval vládu Roberta Fica v súvislosti s konfliktom medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. V decembri vláda schválila doplnenie definície mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, čím uzákonila povinnosť zdravotníkov poskytovať v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie zdravotnú starostlivosť. Poslanec Stachura reagoval vyjadrením nesúhlasu s prijatím legislatívy, ktorá podľa neho mala zdravotníkov kriminalizovať. Poslanec Stachura začiatkom roka 2025 kritizoval balík zdravotníckych zákonov, ktoré vzišli z dohody medzi vládou a lekárskymi odbormi.\n\nKoncom decembra 2024 vláda SR a Lekárske odborové združenie (LOZ) podpísali zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov, pričom LOZ má zabezpečiť , aby lekári stiahli svoje výpovede. Nemocničným lekárom by sa podľa zmluvy mali zvyšovať platy podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou.\n\nMinisterstvo zdravotníctva predložilo do parlamentu návrhy zákonov, ktoré vyplývajú z dohody s LOZ. Medzi kľúčové zmeny patrí zvyšovanie platov lekárov na úroveň pred konsolidáciou a skrátenie týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny. Parlament schválil zdravotnícky zákon na mimoriadnej schôdzi 5. februára 2025.\n\nPoslanec Národnej rady SR za KDH Peter Stachura vyjadril obavy, že prijatie zákona k dohode s lekárskymi odborármi by mohlo zhoršiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Upozornil na riziká spojené so skrátením týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach a zavedením personálnych normatívov. Podľa neho by tieto opatrenia mohli viesť k nedostatku personálu a ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Národnej rady za stranu KDH Peter Stachura v decembri 2024 kritizoval vládu Roberta Fica v súvislosti s konfliktom medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. V decembri vláda schválila doplnenie definície mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti, čím uzákonila povinnosť zdravotníkov poskytovať v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie zdravotnú starostlivosť. Poslanec Stachura reagoval vyjadrením nesúhlasu s prijatím legislatívy, ktorá podľa neho mala zdravotníkov kriminalizovať. Poslanec Stachura začiatkom roka 2025 kritizoval balík zdravotníckych zákonov, ktoré vzišli z dohody medzi vládou a lekárskymi odbormi.", "Koncom decembra 2024 vláda SR a Lekárske odborové združenie (LOZ) podpísali zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov, pričom LOZ má zabezpečiť , aby lekári stiahli svoje výpovede. Nemocničným lekárom by sa podľa zmluvy mali zvyšovať platy podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou.", "Ministerstvo zdravotníctva predložilo do parlamentu návrhy zákonov, ktoré vyplývajú z dohody s LOZ. Medzi kľúčové zmeny patrí zvyšovanie platov lekárov na úroveň pred konsolidáciou a skrátenie týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny. Parlament schválil zdravotnícky zákon na mimoriadnej schôdzi 5. februára 2025.", "Poslanec Národnej rady SR za KDH Peter Stachura vyjadril obavy, že prijatie zákona k dohode s lekárskymi odborármi by mohlo zhoršiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Upozornil na riziká spojené so skrátením týždenného pracovného času zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach a zavedením personálnych normatívov. Podľa neho by tieto opatrenia mohli viesť k nedostatku personálu a ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "reagoval", "kritizoval", "podpísali", "zabezpečiť", "zvyšovať", "vyplývajú", "patrí", "schválil", "zhoršiť", "riziká", "mohli"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/733459-progresivci-represia-situaciu-v-zdravotnictve-zhorsi-vlada-lekarov-vyhana-do-zahranicia/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=1075251141042485&set=a.127054792528796", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739269-dohoda-s-lekarmi-na-ukor-pacientov-skratenie-pracovneho-casu-moze-zatvorit-oddelenia-tvrdi-kdh/", "https://www.trend.sk/spravy/vyhral-slovensky-pacient-dohoda-odborarmi-je-kompromisom-vyhlasil-minister-sasko#:~:text=Dohoda%20s%20odbor%C3%A1rmi%20je%20kompromisom%2C%20vyhl%C3%A1sil%20minister%20%C5%A0a%C5%A1ko,-Zdroj%3A%20TASR%2FPavel&text=Dohoda%20medzi%20vl%C3%A1dou%20a%20Lek%C3%A1rskym,vyhl%C3%A1sil%20minister%20zdravotn%C3%ADctva%20Kamil%20%C5%A0a%C5%A1ko.", "https://domov.sme.sk/c/23079953/lekari-platy-vlada-dohoda-visolajsky-heger.html", "https://domov.sme.sk/c/23079953/lekari-platy-vlada-dohoda-visolajsky-heger.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/QErFScI/lekari-dostali-co-im-vlada-slubila-prejdu-schvalene-zdravotnicke-zakony-cez-parlament/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10170", "https://www.ta3.com/clanok/979015/kolaps-nemocnic-nehrozi-platy-lekarom-porastu-parlament-schvalil-zdravotnicky-aj-stavebny-zakon", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739269-dohoda-s-lekarmi-na-ukor-pacientov-skratenie-pracovneho-casu-moze-zatvorit-oddelenia-tvrdi-kdh/", "https://hnonline.sk/slovensko/96192131-prijatie-zakona-k-dohode-s-odborarmi-by-mohlo-zhorsit-dostupnost-ustavnej-zdravotnej-starostlivosti-tvrdi-kdh", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739269-dohoda-s-lekarmi-na-ukor-pacientov-skratenie-pracovneho-casu-moze-zatvorit-oddelenia-tvrdi-kdh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:06.578054+00:00"}
{"id": "49489", "numeric_id": 49489, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49489", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "V dobe, keď som sa stretával ja s ministrom zahraničných vecí Lavrovom, tak sa s ním stretával celý demokratický a západný svet. V dobe, keď sa stretol s ním minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, tak sa s ním stretával aj maďarský minister zahraničných vecí, severokórejský a mnohí ďalší z nedemokratického sveta. Chápete ten zásadný rozdiel, že my dnes sa stretávame s niekým, kto je na sankčnom zozname, s predstaviteľom krajiny, ktorá nás označuje za nepriateľa.", "statement_date": "2024-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.\n\nPodľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .\n\nBlanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.\n\nRuská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.\n\nV októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.\n\nS ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.\n\nKorčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.\n\nLavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.\n\nV tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.\n\nS ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.\n\nKorčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.\n\nNa svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.\n\nKorčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.\n\nPrvé porušenia medzinárodného práva na Ukrajine sa zo strany Ruska udiali už v roku 2014, keď Ruská federácia anektovala časť ukrajinského územia.", "analysis_paragraphs": ["Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.", "Podľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .", "Blanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.", "Ruská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.", "V októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.", "S ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.", "Korčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.", "Lavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.", "V tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.", "S ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.", "Korčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.", "Na svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.", "Korčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.", "Prvé porušenia medzinárodného práva na Ukrajine sa zo strany Ruska udiali už v roku 2014, keď Ruská federácia anektovala časť ukrajinského územia."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["stretol", "Informovalo", "vyhlásenia", "Donald Tusk", "Petr Fiala", "stretol", "informovala", "oficiálnom programe ministra", "septembri", "novembri", "stretol", "rokovali", "informovali", "slovenské", "uviedol", "stretol", "Spojených štátov amerických", "britskou", "stretol", "absolvoval", "uviedol", "vyžiadala", "zaradili", "pridala", "udiali"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/03/j-blanar-sa-stretol-so-sefom-ruskej-diplomacie-lavrovom-je-to-zvrat-dlhodobeho-smerovania-slovenska-tvrdi-opozicia/", "https://domov.sme.sk/c/23290133/minister-blanar-sa-pocas-diplomatickeho-fora-v-turecku-stretol-s-lavrovom.html", "https://www.facebook.com/mzv.sk/posts/pfbid041BpDymtcCWATXnmzJnencxr7DtZxANRBFKu48AGNeYeh82AzZg6BNqcju1P8C4El", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/polsky-premier-kritizoval-j-blanara-a-p-szijjartoa-za-stretnutie-so-s-lavrovom/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prahe-sa-o-dva-tyzdne-stretnu-minis/779538-clanok.html", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/", "https://web.archive.org/save/https://tass.com/politics/1754761", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/", "https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1905802/", "https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1918423/", "https://www.reuters.com/world/russias-foreign-minister-thanks-north-korea-supporting-its-war-ukraine-2023-10-18/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-a-lavrov-rokovali-s-ministerkou-za/767869-clanok.html", "http://bit.ly/LavrovMZVru", "http://bit.ly/LavrovMZVsk", "https://mzv.sk/web/sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4658664", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/?activeFrom=08.04.2020&activeTo=24.02.2022&PAGEN_1=5", "https://www.state.gov/secretary-blinkens-meeting-with-russian-foreign-minister-lavrov-2/", "https://www.gov.uk/government/news/osce-ministerial-council-2021-uk-foreign-secretary-liz-truss-met-russian-foreign-minister-sergei-lavrov-in-stockholm", "https://www.trend.sk/spravy/blinken-vyzval-lavrova-ukoncenie-vojny-ukrajine", "https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4191812", "https://www.instagram.com/p/C4EHRfCA7OO/?utm_source=ig_embed&ig_rid=58fe4cb2-b844-4aee-a097-48f957ee01f1", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/desiva-dan-ruska-invazia-na-ukrajinu-v-cislach/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/borrell-potvrdil-ze-putin-a-lavrov-su/614982-clanok.html", "https://www.noviny.sk/zahranicie/666913-rusko-zverejnilo-zoznam-nepriatelskych-krajin-je-na-nom-aj-slovensko", "https://svet.sme.sk/c/20971935/chronologia-anexia-krymu-konflikt-v-azovskom-mori.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:53.329327+00:00"}
{"id": "46270", "numeric_id": 46270, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46270", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "hlasovania súdnej rady ako sú verejné", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o Súdnej rade sú jej hlasovania verejné. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o Súdnej rade sú jej hlasovania verejné. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/185/20200505#paragraf-6.odsek-8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:53.746547+00:00"}
{"id": "49669", "numeric_id": 49669, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49669", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz nechcem tu na nikoho nadávať, ale ja sa stotožňujem so slovami maďarského ministra zahraničných vecí, že Európska komisia sa absolútne na všetko vykašlala a nechala to na nás, aby sme my veci riešili individuálne s Ukrajinou, s Ruskom, s Azerbajdžanom a neviem s kým všetkým, aby sme sem dostali aj plyn, aj ropu.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska únia sa v roku 2022 v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine začala pokúšať o zníženie závislosti od ruských fosílnych palív, avšak udelila výnimku dodávkam tečúcim na Slovensko a Maďarsko cez ropovod Družba kvôli nedostatku alternatívnych ciest. Predstavitelia Európskej únie dlhodobo rokujú s ďalšími krajinami exportujúcimi plyn a ropu, pričom vyjednávajú napríklad dohodu s Azerbajdžanom o zabezpečení dodávok plynu pre krajiny, ktoré sú v súčasnosti závislé na Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Európsku úniu z nedostatočného zabezpečenia energetickej bezpečnosti pre Maďarsko po tom, čo v júni Ukrajina zaradila ruského dodávateľa ropy Lukoil na sankčný zoznam. Výrok premiéra Fica, že Európska únia sa „na všetko vykašlala a nechala to na nás” hodnotíme ako nepravdivý, keďže Európska únia krajinám závislým od ruských fosílnych palív udelila výnimku a rokuje o zabezpečení alternatívnych dodávateľov. Dodávky ropy na Slovensko boli zabezpečené aj po zaradení Lukoilu na ukrajinský sankčný zoznam, čo potvrdila aj hovorkyňa ministerstva hospodárstva.\n\nUkrajina zaradila v júni 2024 na sankčný zoznam ruskú firmu Lukoil, čo však neohrozilo dodávky ruskej ropy pre slovenské rafinérie Slovnaft prichádzajúce cez ropovod Družba. Lukoil je jednou z troch ruských spoločností, ktoré cez ropovod Družba dodávajú Slovensku ropu ( podcast , 00:12:00). Slovenské ministerstvo hospodárstva v súvislosti so vzniknutou situáciou v júli informovalo, že Slovnaft má zabepečené dodávky ruskej ropy od ďalších dodávateľov, ktorí nie sú na sankčnom zozname.\n\nKvôli obavám z nedostatku ropy pre Maďarsko a Slovensko poslali šéfovia slovenskej a maďarskej diplomacie Európskej komisii list, v ktorom ju požiadali o pomoc v negociácii sporu s Ukrajinou. Podľa oboch krajín sa Ukrajina pridaním Lukoilu na sankčný zoznam mala dopustiť porušenia obchodnej dohody s EÚ z roku 2014. Hovorca Európskej komisie Balasz Ujvari v reakcii na list uviedol , že sa Európska únia nechystá zastupovať Maďarsko a Slovensko v negociáciách, keďže podľa jej informácií výpadok dodávok ropy cez ropovod Družba v súčasnosti nehrozí. Viceprezident Európskej komisie pre obchod, Valdis Dombrovskis, zaslal krajinám list, v ktorom ich ubezpečil , že dodávky ropy majú byť naďalej zabezpečené a preto Európska komisia nevidí dôvod pre začatie urgentných konzultácií s Ukrajinou. Dombrovskis v liste uviedol, že podľa informácií získaných od maďarskej spoločnosti MOL má byť ropa v ropovode Družba po prechode hranicami vlastníctvom ďalšej obchodnej spoločnosti a nie sankcionovaného Lukoilu.\n\nMaďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó opakovane kritizoval postup Európskej únie a obvinil Brusel, že Kyjevu nariadil spôsobiť Maďarsku a Slovensku problémy s dodávkami energií. Podľa Szijjártóa Európska komisia nechcela krajinám pomôcť s vyjednávaním s Ukrajinou.\n\nNa konci augusta sa ku sankciám vyjadril poradca ukrajinského prezidenta, Mychajlo Podoľak, ktorý pre stanicu Novosti Live uviedol , že od 1. januára 2025 zastaví Ukrajina tranzit ruskej ropy a plynu cez ropovod Družba. Výrok Podoľaka zamietol ukrajinský Naftogaz s tvrdením, že plánuje dodržať zmluvu a nezastaví tranzit. Podoľak svoje predošlé tvrdenie korigoval a 30.8. 2024 potvrdil , že: „Ukrajina si v plnej miere splnila a bude plniť svoje zmluvné záväzky až do vopred stanoveného dátumu uplynutia platnosti príslušných zmlúv, pretože to ovplyvňuje naše bilaterálne vzťahy s európskymi krajinami.\" Ukrajina sa zaviazala , že bude naďalej plniť povinnosť zmlúv, čiže aj týkajúce sa tranzitu ruskej ropy do Európy cez ropovod Družba.\n\nOd začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine v roku 2022 je hlavným cieľom Európskej únie zníženie závislosti od ruských fosílnych palív. Hlavnými dodávateľmi plynu v rámci krajín EÚ za rok 2023 boli Nórsko a USA. Medzi ďalších partnerov v dodávkach plynu patria severoafrické krajiny, Spojené kráľovstvo a Katar. Európska únia vedie rozhovory o nákupoch plynu aj s Azerbajdžanom . Ropa do Európskej únie v súčasnosti prichádza prevažne z Nórska, USA, Kazachstanu a severoafrických krajín.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia sa v roku 2022 v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajine začala pokúšať o zníženie závislosti od ruských fosílnych palív, avšak udelila výnimku dodávkam tečúcim na Slovensko a Maďarsko cez ropovod Družba kvôli nedostatku alternatívnych ciest. Predstavitelia Európskej únie dlhodobo rokujú s ďalšími krajinami exportujúcimi plyn a ropu, pričom vyjednávajú napríklad dohodu s Azerbajdžanom o zabezpečení dodávok plynu pre krajiny, ktoré sú v súčasnosti závislé na Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil Európsku úniu z nedostatočného zabezpečenia energetickej bezpečnosti pre Maďarsko po tom, čo v júni Ukrajina zaradila ruského dodávateľa ropy Lukoil na sankčný zoznam. Výrok premiéra Fica, že Európska únia sa „na všetko vykašlala a nechala to na nás” hodnotíme ako nepravdivý, keďže Európska únia krajinám závislým od ruských fosílnych palív udelila výnimku a rokuje o zabezpečení alternatívnych dodávateľov. Dodávky ropy na Slovensko boli zabezpečené aj po zaradení Lukoilu na ukrajinský sankčný zoznam, čo potvrdila aj hovorkyňa ministerstva hospodárstva.", "Ukrajina zaradila v júni 2024 na sankčný zoznam ruskú firmu Lukoil, čo však neohrozilo dodávky ruskej ropy pre slovenské rafinérie Slovnaft prichádzajúce cez ropovod Družba. Lukoil je jednou z troch ruských spoločností, ktoré cez ropovod Družba dodávajú Slovensku ropu ( podcast , 00:12:00). Slovenské ministerstvo hospodárstva v súvislosti so vzniknutou situáciou v júli informovalo, že Slovnaft má zabepečené dodávky ruskej ropy od ďalších dodávateľov, ktorí nie sú na sankčnom zozname.", "Kvôli obavám z nedostatku ropy pre Maďarsko a Slovensko poslali šéfovia slovenskej a maďarskej diplomacie Európskej komisii list, v ktorom ju požiadali o pomoc v negociácii sporu s Ukrajinou. Podľa oboch krajín sa Ukrajina pridaním Lukoilu na sankčný zoznam mala dopustiť porušenia obchodnej dohody s EÚ z roku 2014. Hovorca Európskej komisie Balasz Ujvari v reakcii na list uviedol , že sa Európska únia nechystá zastupovať Maďarsko a Slovensko v negociáciách, keďže podľa jej informácií výpadok dodávok ropy cez ropovod Družba v súčasnosti nehrozí. Viceprezident Európskej komisie pre obchod, Valdis Dombrovskis, zaslal krajinám list, v ktorom ich ubezpečil , že dodávky ropy majú byť naďalej zabezpečené a preto Európska komisia nevidí dôvod pre začatie urgentných konzultácií s Ukrajinou. Dombrovskis v liste uviedol, že podľa informácií získaných od maďarskej spoločnosti MOL má byť ropa v ropovode Družba po prechode hranicami vlastníctvom ďalšej obchodnej spoločnosti a nie sankcionovaného Lukoilu.", "Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó opakovane kritizoval postup Európskej únie a obvinil Brusel, že Kyjevu nariadil spôsobiť Maďarsku a Slovensku problémy s dodávkami energií. Podľa Szijjártóa Európska komisia nechcela krajinám pomôcť s vyjednávaním s Ukrajinou.", "Na konci augusta sa ku sankciám vyjadril poradca ukrajinského prezidenta, Mychajlo Podoľak, ktorý pre stanicu Novosti Live uviedol , že od 1. januára 2025 zastaví Ukrajina tranzit ruskej ropy a plynu cez ropovod Družba. Výrok Podoľaka zamietol ukrajinský Naftogaz s tvrdením, že plánuje dodržať zmluvu a nezastaví tranzit. Podoľak svoje predošlé tvrdenie korigoval a 30.8. 2024 potvrdil , že: „Ukrajina si v plnej miere splnila a bude plniť svoje zmluvné záväzky až do vopred stanoveného dátumu uplynutia platnosti príslušných zmlúv, pretože to ovplyvňuje naše bilaterálne vzťahy s európskymi krajinami.\" Ukrajina sa zaviazala , že bude naďalej plniť povinnosť zmlúv, čiže aj týkajúce sa tranzitu ruskej ropy do Európy cez ropovod Družba.", "Od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine v roku 2022 je hlavným cieľom Európskej únie zníženie závislosti od ruských fosílnych palív. Hlavnými dodávateľmi plynu v rámci krajín EÚ za rok 2023 boli Nórsko a USA. Medzi ďalších partnerov v dodávkach plynu patria severoafrické krajiny, Spojené kráľovstvo a Katar. Európska únia vedie rozhovory o nákupoch plynu aj s Azerbajdžanom . Ropa do Európskej únie v súčasnosti prichádza prevažne z Nórska, USA, Kazachstanu a severoafrických krajín."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["výnimku", "vyjednávajú", "Azerbajdžanom", "potvrdila", "zaradila", "podcast", "požiadali", "uviedol", "výpadok", "ubezpečil", "minister", "obvinil", "uviedol", "zamietol", "potvrdil", "zaviazala", "krajín EÚ", "Azerbajdžanom", "Európskej únie", "prichádza"], "url": ["https://www.politico.eu/article/eu-hungary-slovakia-ukraine-oil-sanction-export-import-trade-orban/", "https://www.dw.com/en/how-to-use-ukraines-gas-pipelines-when-russia-deal-ends/a-69640265", "https://www.reuters.com/world/asia-pacific/azerbaijani-president-confident-ukraine-gas-route-talks-2024-09-06/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/ropa-z-ruskeho-lukoilu-uz-na-slovensko-netecie-pre-sankcie-zo-strany-ukrajiny/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/ropa-z-ruskeho-lukoilu-uz-na-slovensko-netecie-pre-sankcie-zo-strany-ukrajiny/", "https://open.spotify.com/episode/195UEYRZRYAHlMUhDGLpVh?si=0949f65515d745e1", "https://www.politico.eu/article/eu-hungary-slovakia-ukraine-oil-sanction-export-import-trade-orban/", "https://www.euractiv.com/section/energy-environment/news/no-threat-to-oil-supply-security-in-hungary-slovakia-eu-commission-says/", "https://www.reuters.com/business/energy/eu-declines-hungarys-request-talks-with-ukraine-over-oil-sanctions-2024-08-23/", "https://www.euractiv.com/section/energy-environment/news/no-threat-to-oil-supply-security-in-hungary-slovakia-eu-commission-says/", "https://www.trend.sk/spravy/ropa-moze-madarska-prudit-len-cez-ukrajinu-ina-cesta-neexistuje-povedal-peter-szijjarto", "https://www.trend.sk/spravy/madarsky-minister-zahranicnych-veci-obvinil-eu-prerusenia-dodavok-ropy-ruska", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-ukrajina-od-ledna-nepusti-ruskou-ropu-do-ropovodu-druzba-258700", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96166688-koniec-ruskej-ropy-na-slovensku-ukrajina-od-januara-stopne-tranzit-cez-druzbu-znie-z-kyjeva", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/923189-tranzit-cez-ropovod-druzba-bude-nadalej-pokracovat-podolak-korigoval-svoje-vyhlasenie", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/923189-tranzit-cez-ropovod-druzba-bude-nadalej-pokracovat-podolak-korigoval-svoje-vyhlasenie", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/eu-gas-supply/", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96153975-europa-rokuje-o-zachovani-tranzitu-plynu-cez-ukrajinu-chce-odvratit-negativne-dosledky-vojny", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20240701-1", "https://www.bruegel.org/analysis/european-union-russia-energy-divorce-state-play"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:01.433683+00:00"}
{"id": "vr33811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33811", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Som kritizovaný predstaviteľmi protivládneho denníka Sme, že nevypisujem voľby a že porušujem ústavu.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Paška pravdivo tvrdí, že denník SME ho opakovane kritizuje. Dôkazom sú aj konkrétne názvy článkov ako: \" Paška nezvládol brífing, ušiel pred otázkou\" alebo...\" Paška pomáha poslancom na vlak v čase, keď majú sedieť v parlamente.\" V komentári zástupcu šéfredaktora Lukáša Filu s názvom \" Paška , heroín a rešpekt\" kritizuje zastieranie problému obžaloby prezidenta nevhodným upozorňovaním na užívanie drog predstaviteľov strany SaS.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška pravdivo tvrdí, že denník SME ho opakovane kritizuje. Dôkazom sú aj konkrétne názvy článkov ako: \" Paška nezvládol brífing, ušiel pred otázkou\" alebo...\" Paška pomáha poslancom na vlak v čase, keď majú sedieť v parlamente.\" V komentári zástupcu šéfredaktora Lukáša Filu s názvom \" Paška , heroín a rešpekt\" kritizuje zastieranie problému obžaloby prezidenta nevhodným upozorňovaním na užívanie drog predstaviteľov strany SaS."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Paška", "Paška", "Paška"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/25976/paska-nezvladol-brifing-usiel-pred-otazkou.html", "http://www.sme.sk/c/6689798/paska-pomaha-poslancom-na-vlak-v-case-ked-maju-sediet-v-parlamente.html#hlin", "http://komentare.sme.sk/c/6731462/paska-heroin-a-respekt.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:02.467942+00:00"}
{"id": "vr14343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14343", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Martin Filko, Inštitút finančnej politiky, v tej prognóze, makroekonomickej prognóze, ktorá je na horizonte až do roku 2019, jasne hovorí o tom, a pán minister to vie, že už v tom roku ´18 a ´19, v tých posledných dvoch rokoch prognózovaného horizontu už bude, práve naopak, sa to zase preklopí opačne, áno, aj vďaka novej kapacite Volkswagenu a Land Roveru.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daný výrok sa odvoláva na údajné vyjadrenie ministra Kažimíra o tom, že domáca spotreba začína čím viac prevažovať nad export, na čo Jozef Kollár reagoval tvrdením, že tieto hodnoty sa zvyknú každé 2 - 3 roky navzájom \"preklápať\". Je pravdou, že Kollárom spomínaná makroekonomická prognóza od M. Filka z Inštitútu finančnej politiky takéto preváženie naznačuje a zároveň do analýzy zahŕňa aj vplyv spustenia výroby vo VW a JLR nad rámec zahraničného dopytu. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daný výrok sa odvoláva na údajné vyjadrenie ministra Kažimíra o tom, že domáca spotreba začína čím viac prevažovať nad export, na čo Jozef Kollár reagoval tvrdením, že tieto hodnoty sa zvyknú každé 2 - 3 roky navzájom \"preklápať\". Je pravdou, že Kollárom spomínaná makroekonomická prognóza od M. Filka z Inštitútu finančnej politiky takéto preváženie naznačuje a zároveň do analýzy zahŕňa aj vplyv spustenia výroby vo VW a JLR nad rámec zahraničného dopytu. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["prognóza", ".", "pdf", ".", "pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14238", "file:///C:/Users/Lujza%20Demuth/Downloads/Prezentacia_MV_feb2016.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14238", "file:///C:/Users/Lujza%20Demuth/Downloads/Prezentacia_MV_feb2016.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14238", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14236"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:20.985570+00:00"}
{"id": "vr31687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31687", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Kampaň (ohľadom reformy dôchodkového systému, pozn.) si robili dôchodkové správcovské spoločnosti sami, za vlastné peniaze. Nijak sa to nedotklo prostriedkov sporiteľov, pretože dôchodkové správcovské spoločnosti na rozdiel od zdravotných poisťovní napríklad majú len presne zákonom stanovený poplatok, nič viac a je úplne jedno, či oni majú náklady omnoho vyššie, sporiteľa sa to nijako nemôže dotknúť. To čo spomínal pán minister bola najlacnejšia vládna kampaň, stála 45 miliónov slovenských korún, ktorá bola informačná a kde sme vysvetľovali ľuďom, ako to má celé pôsobiť, aby sme to nezamieňali s možno trošku aj úmyselne s kampaňou, ktorá bežala a ktorou si získavali klientov.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že prebiehala masívna kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Nepodarilo sa nám zistiť koľko dôchodkové správcovské spoločnosti minuli na kampaň. Na túto kampaň si Slovensko požičalo od Svetovej Banky sumu jedne milión eur (v tom čase 40 miliónov slovenských korún). Ľ. Kaník hovorí o sume 45 miliónov slovenských korún. Hovorí teda o sume o 5 miliónov vyššiu ako bola v skutočnosti. Vzhľadom na to, že tento údaj nijako nezlepšuje pozíciu politika hodnotíme výrok ako pravdivý hoci Ľ. Kaník neuvádza úplne presné čísla. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Inštitút finančnej politiky v analýze Vplyv dôchodkového sporenia na verejné financie a občanov (. pdf , s. 5) z novembra 2004 spomína rozsiahlu kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Táto kampaň bola rozbehnutá v novembri 2004 a pokračovala v rokoch 2005 až 2006. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností 25. júla 2006 informovala o výsledkoch 18 mesačnej kampane, pomocou ktorej dôchodkové správcovské spoločnosti prilákali 1,44 miliónov klientov a suma príspevkov do druhého piliera prevýšila sumu 587,5 miliónov eur (17,7 mld SK). Nepodarilo sa nám zistiť koľko táto kampaň dôchodkových správcovských spoločností stála. Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Konkrétne išlo o kampaň, ktorá ľuďom mala priblížiť čo prinesie reforma jednotlivým vekovým skupinám a ako budú fungovať správcovské spoločnosti. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová Banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že prebiehala masívna kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Nepodarilo sa nám zistiť koľko dôchodkové správcovské spoločnosti minuli na kampaň. Na túto kampaň si Slovensko požičalo od Svetovej Banky sumu jedne milión eur (v tom čase 40 miliónov slovenských korún). Ľ. Kaník hovorí o sume 45 miliónov slovenských korún. Hovorí teda o sume o 5 miliónov vyššiu ako bola v skutočnosti. Vzhľadom na to, že tento údaj nijako nezlepšuje pozíciu politika hodnotíme výrok ako pravdivý hoci Ľ. Kaník neuvádza úplne presné čísla. Nepodarilo sa nám však zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Inštitút finančnej politiky v analýze Vplyv dôchodkového sporenia na verejné financie a občanov (. pdf , s. 5) z novembra 2004 spomína rozsiahlu kampaň dôchodkových správcovských spoločností. Táto kampaň bola rozbehnutá v novembri 2004 a pokračovala v rokoch 2005 až 2006. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností 25. júla 2006 informovala o výsledkoch 18 mesačnej kampane, pomocou ktorej dôchodkové správcovské spoločnosti prilákali 1,44 miliónov klientov a suma príspevkov do druhého piliera prevýšila sumu 587,5 miliónov eur (17,7 mld SK). Nepodarilo sa nám zistiť koľko táto kampaň dôchodkových správcovských spoločností stála. Transparency International Slovensko v roku 2004 informovalo o kampani ktorá bude ľudí presviedčať, aby si sporili na penziu na súkromných účtoch v dôchodkových fondoch. Konkrétne išlo o kampaň, ktorá ľuďom mala priblížiť čo prinesie reforma jednotlivým vekovým skupinám a ako budú fungovať správcovské spoločnosti. Táto kampaň začala na jeseň 2004 a Svetová Banka na túto kampaň požičala Slovensku jeden milión eur, čo predstavovalo 40 miliónov slovenských korún. Nepodarilo sa nám zistiť, či Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny ešte stále túto pôžičku spláca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "informovala", "informovalo"], "url": ["http://www.sulik.sk/files/12/file_7_1.pdf", "http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=43&NewsID=4", "http://backup.transparency.sk/den_tlac/040527_minis.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:19.979929+00:00"}
{"id": "vr34174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34174", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Podstatné je, že aj volebná miestnosť, teda tam, kde sa vykonáva grémium a tak ďalej je súčasťou pléna, pretože sa tam vykonávajú určité akty poslancov a tam som vlastne ja bol a takisto hovorím, že som na tých interpeláciách bol prítomný a aj som ich počúval.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nejednoznačnosť rokovacieho poriadku neumožňuje jednoznačne rozhodnúť či aj volebná miestnosť je alebo nie je súčasťou pléna. Taktiež nie je overiteľné, či minister aj po odchode z rokovacej sály sa nachádzal po celý čas v NR SR a skutočne počúval interpeláciu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa serveru Hlavné správy , pán Kaliňák niekoľko krát odišiel a znovu sa vrátil na zasadanie. Podľa slov R. Kaliňáka sa nachádzal počas celej interpelácie v budove NR SR.\n\nAktuality.sk , 5. septembra 2013:\n\n\"Hlina sa dožadoval prítomnosti člena vlády na základe rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorého musia byť členovia kabinetu počas interpelácií prítomní. Viacerí predstavitelia Smeru-SD argumentovali tým, že sa doslovne nepíše o prítomnosti v sále, ale stačí, ak je minister v parlamente . ... Na Hlinovu stranu sa postavili viacerí opoziční poslanci, ktorí sa snažili predstaviteľov Smeru-SD presvedčiť, že Hlina má pravdu a členovia vlády musia byť zo zákona prítomní v sále \"\n\nRokovací poriadok nie je jednoznačný pri výklade kde prebieha interpelácia. Podľa rokovacieho poriadku interpelácia je prednesená v rámci schôdze národnej rady, pričom odpovede na interpelácie sú zaradené na rozpravu.\n\n§ 130 (1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.\n\n(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.\n\nV § 32 hovorí o \"poriadku v rokovacej sále\" alebo o činoch v \"rokovacej miestnosti\", čo je možné vykladať ako miestnosť kde fakticky rokovanie prebieha. Z rokovacieho poriadku nikde nevyplýva či je volebná miestnosť, kde sa koná grémium súčasťou pléna resp. rokovacej sály NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Nejednoznačnosť rokovacieho poriadku neumožňuje jednoznačne rozhodnúť či aj volebná miestnosť je alebo nie je súčasťou pléna. Taktiež nie je overiteľné, či minister aj po odchode z rokovacej sály sa nachádzal po celý čas v NR SR a skutočne počúval interpeláciu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa serveru Hlavné správy , pán Kaliňák niekoľko krát odišiel a znovu sa vrátil na zasadanie. Podľa slov R. Kaliňáka sa nachádzal počas celej interpelácie v budove NR SR.", "Aktuality.sk , 5. septembra 2013:", "\"Hlina sa dožadoval prítomnosti člena vlády na základe rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorého musia byť členovia kabinetu počas interpelácií prítomní. Viacerí predstavitelia Smeru-SD argumentovali tým, že sa doslovne nepíše o prítomnosti v sále, ale stačí, ak je minister v parlamente . ... Na Hlinovu stranu sa postavili viacerí opoziční poslanci, ktorí sa snažili predstaviteľov Smeru-SD presvedčiť, že Hlina má pravdu a členovia vlády musia byť zo zákona prítomní v sále \"", "Rokovací poriadok nie je jednoznačný pri výklade kde prebieha interpelácia. Podľa rokovacieho poriadku interpelácia je prednesená v rámci schôdze národnej rady, pričom odpovede na interpelácie sú zaradené na rozpravu.", "§ 130 (1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne.", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný.", "V § 32 hovorí o \"poriadku v rokovacej sále\" alebo o činoch v \"rokovacej miestnosti\", čo je možné vykladať ako miestnosť kde fakticky rokovanie prebieha. Z rokovacieho poriadku nikde nevyplýva či je volebná miestnosť, kde sa koná grémium súčasťou pléna resp. rokovacej sály NR SR."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Hlavné správy", "Aktuality.sk", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-a-hlina-zablokoval-snemovnu-r-kalinak-si-ho-nechcel-osobne-vypocut/139068/", "http://www.aktuality.sk/clanok/235804/poslanec-alojz-hlina-dnes-zablokoval-parlament/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:11.879738+00:00"}
{"id": "vr37498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37498", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Posledne Rakúsko. (prijalo bankovú daň, pozn.) Pán Jozef, Jozef Pröll je ľudovec vicekancelár rakúsky a minister financií. Na jeho návrh sa tak udialo.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza stránka finance.sk \"Vicekancelár a minister financií Josef Pröll povedal, že odvody bánk do štátneho rozpočtu majú byť príspevkom k ozdraveniu štátnych financií. Cieľom všetkých vlád v EÚ je nestať sa Gréckom.\" Je možné interpretovať Prölla ako autora bankovej dane.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza stránka finance.sk \"Vicekancelár a minister financií Josef Pröll povedal, že odvody bánk do štátneho rozpočtu majú byť príspevkom k ozdraveniu štátnych financií. Cieľom všetkých vlád v EÚ je nestať sa Gréckom.\" Je možné interpretovať Prölla ako autora bankovej dane."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["finance.sk"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/30853-financie-v-rakusku-budu-platit-banky-dan-ale-termin-jej-zavedenia-nie-je-znamy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:38.924283+00:00"}
{"id": "vr30881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30881", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Kollár považuje za dôkaz to, že mal povedať predseda SDKÚ, že Lipšic je blázon. To nepovedal, povedal, že Lipšic sa musel zblázniť.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na niektoré informácie ktoré zverejnil Lipšic ohľadom spisu Gorila, reagoval Dzurinda takto: \"Keďže Lipšicovi ľudia boli za rok a pol úplne negramotní, tvárili sa, že tu problém nie je, nič nevyšetrili, všetko hádžu na niekoho iného. Lipšic sa úplne zbláznil . \"", "analysis_paragraphs": ["Na niektoré informácie ktoré zverejnil Lipšic ohľadom spisu Gorila, reagoval Dzurinda takto: \"Keďže Lipšicovi ľudia boli za rok a pol úplne negramotní, tvárili sa, že tu problém nie je, nič nevyšetrili, všetko hádžu na niekoho iného. Lipšic sa úplne zbláznil . \""], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["reagoval"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-54470520-lipsic-akcia-gorila-prebehla-dzurinda-lipsic-sa-zblaznil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:27.578566+00:00"}
{"id": "vr28370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28370", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...sme priznali v septembrovej prognóze, že geopolitický konflikt na východ od našich krajín nám zobral aj v tomto roku z potenciálu asi 0,2 HDP a v budúcom roku sme išli z 3 na 2,6.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že IFP v septembrovej makroekonomickej prognóze odhaduje rast v roku 2015 nie na úrovni 3 % HDP, ale na 2,6 % HDP. Zároveň je pravdou, že geopolitický konflikt na Ukrajine zobral 0,2 percentuálneho bodu z ekonomického rastu v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Inštitút finančnej politiky v septembrovej makroekonomickej prognóze uviedol, že globálne trhy boli ovplyvnené rastúcimi rozdielmi v cykle menovej politiky medzi vyspelými ekonomikami a pretrvávajúcim geopolitickým napätím. Je pravdou, že na rok 2015 sa očakáva hospodársky rast na úrovni 2,6 % HDP. Prognóza v júni 2014 hovorila ešte o raste v roku 2015 na úrovni 3,0 HDP (s. 4) IFP ďalej v komentári uvádza, že geopolitický konflikt ukrojil z ekonomického rastu 0,2 až 0,3 percentuálnych bodov (s. 7). Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že IFP v septembrovej makroekonomickej prognóze odhaduje rast v roku 2015 nie na úrovni 3 % HDP, ale na 2,6 % HDP. Zároveň je pravdou, že geopolitický konflikt na Ukrajine zobral 0,2 percentuálneho bodu z ekonomického rastu v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Inštitút finančnej politiky v septembrovej makroekonomickej prognóze uviedol, že globálne trhy boli ovplyvnené rastúcimi rozdielmi v cykle menovej politiky medzi vyspelými ekonomikami a pretrvávajúcim geopolitickým napätím. Je pravdou, že na rok 2015 sa očakáva hospodársky rast na úrovni 2,6 % HDP. Prognóza v júni 2014 hovorila ešte o raste v roku 2015 na úrovni 3,0 HDP (s. 4) IFP ďalej v komentári uvádza, že geopolitický konflikt ukrojil z ekonomického rastu 0,2 až 0,3 percentuálnych bodov (s. 7). Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["prognóze"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9736"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:07.665960+00:00"}
{"id": "vr27016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27016", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme konštatovali, (na zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu 21. februára 2014, pozn.)  že nedošlo k nárastu počtu žiadostí o víza, že sme nezaznamenali zvýšený pohyb migrantov na našich hraniciach s Ukrajinou, ale že pre prípad potreby máme k dispozícii dostatočné kapacity ... (otázka sa týkala situácie na Ukrajine, pozn.)", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bezpečnostnú radu zvoláva predseda vlády a sám jej predsedá. Je pravdou, že 21. februára 2014 bolo zvolané zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Informácia o mimoriadnom zasadnutí k aktuálnej situácii na Ukrajine je aj na stránke Úradu vlády SR . Malo ísť len o ústne informácie. Uznesenie zo zasadnutia však nie je dostupné . Nevieme preto overiť čo účastníci Bezpečnostnej rady konštatovali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostnú radu zvoláva predseda vlády a sám jej predsedá. Je pravdou, že 21. februára 2014 bolo zvolané zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Informácia o mimoriadnom zasadnutí k aktuálnej situácii na Ukrajine je aj na stránke Úradu vlády SR . Malo ísť len o ústne informácie. Uznesenie zo zasadnutia však nie je dostupné . Nevieme preto overiť čo účastníci Bezpečnostnej rady konštatovali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-25", "analysis_sources": {"text": ["zvoláva", "Úradu vlády SR", "dostupné"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/vznikla-bezpecnostna-rada-statu-61201", "http://www.vlada.gov.sk/navrh-programu-59-zasadnutia-br-sr-21-februara-2014-mimoriadne-zasadnutie/", "http://www.vlada.gov.sk/uznesenia-br-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:47.155715+00:00"}
{"id": "vr37143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37143", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A viete čo je zaujímavé? Že aj Ústavný súd v argumentácii nenapáda legitimitu tohto návrhu. To znamená, že nemôžu tvoriť zisk, ale hovorí o tom, že zákonodarca nedostatočne obhájil verejný záujem, pretože pôvodný zákonodarca stanovil tento subjekt, ako komerčný zo ziskom.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kompletné rozhodnutie ÚS (sp. zn. PL. ÚS 3/09) zatiaľ nie je dostupné. K dispozícií máme len Tlačové komuniké k rozhodnutiu. V tomto komuniké nie je nikde napísané, že zákonodarca nedostatočne obhájil verejný záujem. Nález ÚS hovorí: \"1. Ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\" Na druhej strane je pravda, že v ďalších bodoch ÚS nevyhovel podnetom poslancov a v 3. bode uvádza: \"Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie skupiny poslancov, že prostredníctvom § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach sa zásadným spôsobom obmedzilo pôsobenie princípov trhovej ekonomiky vo sfére verejného zdravotného poistenia (odsek 1) a tiež to, že ide o legislatívne opatrenie, ktoré neslúži na ochranu a podporu hospodárskej súťaže (odsek 2). Na druhej strane zdôrazňuje, že princípy vyjadrené v čl. 55 ústavy nemožno chápať absolútne. Ak ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 13/97 v nadväznosti na vtedy platnú úpravu ustanovenú zákonom č. 273/1994 Z. z. uviedol, že \"Zdravotné poistenie... patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej súťaže\", tak tým zároveň vyslovil aj právny názor, že je z ústavného hľadiska akceptovateľná aj taká právna úprava verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorej sa pôsobenie nástrojov trhovej ekonomiky, a teda aj hospodárskej súťaže vylúči, alebo výrazným spôsobom obmedzí. Zavedenie takejto organizácie verejného zdravotného poistenia preto nemožno vylúčiť aj do budúcnosti, o to viac, že sa v takejto podobe uplatňuje vo viacerých štátoch Európskej únie.\"", "analysis_paragraphs": ["Kompletné rozhodnutie ÚS (sp. zn. PL. ÚS 3/09) zatiaľ nie je dostupné. K dispozícií máme len Tlačové komuniké k rozhodnutiu. V tomto komuniké nie je nikde napísané, že zákonodarca nedostatočne obhájil verejný záujem. Nález ÚS hovorí: \"1. Ustanovenie § 15 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\" Na druhej strane je pravda, že v ďalších bodoch ÚS nevyhovel podnetom poslancov a v 3. bode uvádza: \"Ústavný súd nespochybňuje tvrdenie skupiny poslancov, že prostredníctvom § 15 ods. 6 zákona o zdravotných poisťovniach sa zásadným spôsobom obmedzilo pôsobenie princípov trhovej ekonomiky vo sfére verejného zdravotného poistenia (odsek 1) a tiež to, že ide o legislatívne opatrenie, ktoré neslúži na ochranu a podporu hospodárskej súťaže (odsek 2). Na druhej strane zdôrazňuje, že princípy vyjadrené v čl. 55 ústavy nemožno chápať absolútne. Ak ústavný súd v rozhodnutí PL. ÚS 13/97 v nadväznosti na vtedy platnú úpravu ustanovenú zákonom č. 273/1994 Z. z. uviedol, že \"Zdravotné poistenie... patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej súťaže\", tak tým zároveň vyslovil aj právny názor, že je z ústavného hľadiska akceptovateľná aj taká právna úprava verejného zdravotného poistenia, v rámci ktorej sa pôsobenie nástrojov trhovej ekonomiky, a teda aj hospodárskej súťaže vylúči, alebo výrazným spôsobom obmedzí. Zavedenie takejto organizácie verejného zdravotného poistenia preto nemožno vylúčiť aj do budúcnosti, o to viac, že sa v takejto podobe uplatňuje vo viacerých štátoch Európskej únie.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Tlačové komuniké"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:20.018444+00:00"}
{"id": "vr30063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30063", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda pripraví súbor nástrojov na riešenie náhrad za obmedzia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach rešpektovaním podmienok ochrany prírody, ako aj uplatnením programov starostlivosti o chránené územia vo vzťahu k všetkým odvetviam ľudskej činnosti.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica schválila zákony, ktoré napĺňajú jej sľub, týkajúci sa ochrany chránených území a výmeny súkromných pozemkov vlastnených v chránenom území za iné. Sľub hodnotíme ako splnený. Novelu zákona o ochrane prírody bola podpísaná prezidentom v decembri 2013 a rieši okrem iného problematiku kompenzácie za súkromné pozemky, ktoré sa nachádzajú vo vyhlásenom chránenom území. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Spočíva vo výmene pozemkov v chránených územiach od neštátnych vlastníkov za štátne pozemky v územiach s nižšími stupňami ochrany (voľná krajina). Štát dovtedy platil vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica schválila zákony, ktoré napĺňajú jej sľub, týkajúci sa ochrany chránených území a výmeny súkromných pozemkov vlastnených v chránenom území za iné. Sľub hodnotíme ako splnený. Novelu zákona o ochrane prírody bola podpísaná prezidentom v decembri 2013 a rieši okrem iného problematiku kompenzácie za súkromné pozemky, ktoré sa nachádzajú vo vyhlásenom chránenom území. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Spočíva vo výmene pozemkov v chránených územiach od neštátnych vlastníkov za štátne pozemky v územiach s nižšími stupňami ochrany (voľná krajina). Štát dovtedy platil vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "zahŕňa", "Spočíva", "zákon", "platnosť", "stratégia", "obsahuje", "dokument"], "url": ["http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-december-2013/prezident-podpisal-novely-zakona-ochrane-prirody-odpadoch.html", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-september-2013/vlada-schvalila-novelu-zakona-ochrane-prirody-krajiny.html", "http://www.minzp.sk/informacie/tlacovy-servis/tlacove-spravy/zonacia-tanapu-navrh-novely-zakona-ochrane-prirody.html", "http://www.ekoton.sk/vlada-schvalila-aktualizovanu-narodnu-strategiu-ochrany-biodiverzity/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwi0n8ak3MzJAhUBlg4KHQh_BuEQFggeMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F198-2014-z-z.p-35767.pdf&usg=AFQjCNGVakRlQT3ZD3xpXBh2-TuL33e41w&sig2=F5S-Gie_WOc_uzhAY7-dtQ&cad=rja", "http://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/dohovory/biodiverzita/1_vlastny_ap-biod_aug_2014.pdf", "http://www.sme.sk/c/7059976/slovensku-prirodu-ma-pomoct-ochranit-narodna-strategia.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=9&ved=0ahUKEwiS2fXa1szJAhUCdA8KHZxMB1wQFghbMAg&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-161519&usg=AFQjCNHYilYGaQFK9Fv2jucL5UqsNo47kw&sig2=scx5kt23EJblcw-qg39E6Q&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:01.939406+00:00"}
{"id": "vr26284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26284", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sú tu príspevky, ktoré rieši ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktoré hovorí o tom, že chce motivovať predovšetkým zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. ...Budú hľadať a vytvárať pracovné príležitosti nielen pre rómsku časť, ale všeobecne pre tie časti, ktoré sú naozaj na tom najhoršie a to hovoríme práve spojnica medzi Prešovským, Košickým a Bystrickým krajom...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák hovorí o \"najhorších\" krajoch, pričom diskusia bola o dlhodobej nezamestnanosti (viac ako 2 roky). Najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti je práve v KSK, BBSK a PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame teda štatistiky o dlhodobej nezamestnanosti za všetky kraje: Kraj počet dlhodobo nezamestnaných počet ekonomicky aktívnych obyvateľov kraja miera dlhodobej nezamestnanosti BBSK 41 750 321 403 13% PSK 49 792 387 288 12,9% KSK 44 528 357 784 12,4% NSK 25 489 354 696 7,2% ŽSK 19 641 330 640 5,9% TNSK 14 635 302 263 4,8% TTSK 11 801 295 800 4% BSK 6 639 352 407 1,9% Zdroj: Údaje ŠÚ SR za rok 2012 Evidovaná miera nezamestnanosti sa vypočíta ako počet disponibilných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Miera dlhodobej nezamestnanosti sa teda vypočíta ako podiel dlhodobo nezamestnaných k celkovému počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák hovorí o \"najhorších\" krajoch, pričom diskusia bola o dlhodobej nezamestnanosti (viac ako 2 roky). Najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti je práve v KSK, BBSK a PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame teda štatistiky o dlhodobej nezamestnanosti za všetky kraje: Kraj počet dlhodobo nezamestnaných počet ekonomicky aktívnych obyvateľov kraja miera dlhodobej nezamestnanosti BBSK 41 750 321 403 13% PSK 49 792 387 288 12,9% KSK 44 528 357 784 12,4% NSK 25 489 354 696 7,2% ŽSK 19 641 330 640 5,9% TNSK 14 635 302 263 4,8% TTSK 11 801 295 800 4% BSK 6 639 352 407 1,9% Zdroj: Údaje ŠÚ SR za rok 2012 Evidovaná miera nezamestnanosti sa vypočíta ako počet disponibilných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Miera dlhodobej nezamestnanosti sa teda vypočíta ako podiel dlhodobo nezamestnaných k celkovému počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["počet dlhodobo nezamestnaných", "počet ekonomicky aktívnych obyvateľov kraja", "miera"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=80"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:38.387876+00:00"}
{"id": "49962", "numeric_id": 49962, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49962", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď sme prišli na ministerstvo, boli nevyčerpané 2 miliardy eur, premiér za Progresívne Slovensko Ódor sám spomínal, že je ohrozených 800 miliónov eur a ja môžem deklarovať, že to čerpanie za minulé programové obdobie sa nám podarilo vyriešiť tak, že tá strata nebude takmer žiadna a podarilo sa nám peniaze, ktoré nedokázali minúť regióny, čo ma mrzí, ale podarilo sa nám ich zachrániť, napríklad, že sa z toho zaplatila energo pomoc.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 31. októbru 2023 bolo nevyčerpaných ešte 2,7 miliardy eur z eurofondov z programového obdobia 2014-2020 ( .pdf , str. 1). V júni 2023 premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor vyhlásil , že ohrozených je 800 miliónov z eurofondov z obdobia 2014-2020. Koncom septembra 2023 premiér Ódor povedal , že vďaka práci úradníckej vlády hrozí prepadnutie asi 100 miliónov eur. Peniaze z programového obdobia 2014-2020 sa napokon podarilo vyčerpať. Na energetickú pomoc bola z eurofondov využitá asi jedna miliarda eur. Možnosť použiť nevyčerpané eurofondy na energetickú pomoc schválil Europarlament už vo februári 2023, teda počas vlády Eduarda Hegera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtvrtú vládu Roberta Fica vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v stredu 25. októbra 2023. K 31. októbru 2023 bolo podľa údajov ministerstva financií potrebné ešte vyčerpať 2,7 miliardy eur ( .pdf , str. 1). K 30. septembru 2023 bolo ešte nevyčerpaných 4,17 miliardy eur ( .pdf , str. 1). Tieto čísla vychádzajú zo štatistík ministerstva financií a predstavujú výdavky, ktoré bolo ešte potrebné dokladovať Európskej komisii (EK). Čerpanie eurofondov z programového obdobia 2014-2020 bolo možné do konca roku 2023, EK bolo potrebné doložiť oprávnené výdavky do konca apríla 2024.\n\nPoužitie eurofondov na energetickú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur schválil Európsky parlament už vo februári 2023, napokon sa na tento účel využila asi miliarda eur.\n\nPremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor po nástupe do úradu hovoril , že ohrozených je 800 miliónov eur z programového obdobia 2014-2020. Neskôr, koncom septembra 2023, Ódor vyhlásil, že čerpanie eurofondov sa podarilo zrýchliť a prepadnutie hrozí asi 100 miliónom eur z programového obdobia 2014-2020.\n\nEurofondy sa čerpajú na základe dlhodobého plánu výdavkov, ktorý je známy ako viacročný finančný rámec. Ten sa prijíma na obdobie piatich až siedmich rokov. Celkovo malo Slovensko na obdobie rokov 2014 až 2020 vyčlenených 14,5 miliardy eur. O viacročných finančných rámcoch sa rozhoduje demokraticky, musia ho schváliť lídri členských štátov v Rade aj poslanci Európskeho parlamentu. Peniaze z obdobia 2014-2020 bolo možné čerpať do konca roku 2023 na základe pravidla „N+3“, ktoré dovoľovalo čerpať eurofondy aj tri roky po skončení programového obdobia.", "analysis_paragraphs": ["K 31. októbru 2023 bolo nevyčerpaných ešte 2,7 miliardy eur z eurofondov z programového obdobia 2014-2020 ( .pdf , str. 1). V júni 2023 premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor vyhlásil , že ohrozených je 800 miliónov z eurofondov z obdobia 2014-2020. Koncom septembra 2023 premiér Ódor povedal , že vďaka práci úradníckej vlády hrozí prepadnutie asi 100 miliónov eur. Peniaze z programového obdobia 2014-2020 sa napokon podarilo vyčerpať. Na energetickú pomoc bola z eurofondov využitá asi jedna miliarda eur. Možnosť použiť nevyčerpané eurofondy na energetickú pomoc schválil Europarlament už vo februári 2023, teda počas vlády Eduarda Hegera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štvrtú vládu Roberta Fica vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová v stredu 25. októbra 2023. K 31. októbru 2023 bolo podľa údajov ministerstva financií potrebné ešte vyčerpať 2,7 miliardy eur ( .pdf , str. 1). K 30. septembru 2023 bolo ešte nevyčerpaných 4,17 miliardy eur ( .pdf , str. 1). Tieto čísla vychádzajú zo štatistík ministerstva financií a predstavujú výdavky, ktoré bolo ešte potrebné dokladovať Európskej komisii (EK). Čerpanie eurofondov z programového obdobia 2014-2020 bolo možné do konca roku 2023, EK bolo potrebné doložiť oprávnené výdavky do konca apríla 2024.", "Použitie eurofondov na energetickú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur schválil Európsky parlament už vo februári 2023, napokon sa na tento účel využila asi miliarda eur.", "Premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor po nástupe do úradu hovoril , že ohrozených je 800 miliónov eur z programového obdobia 2014-2020. Neskôr, koncom septembra 2023, Ódor vyhlásil, že čerpanie eurofondov sa podarilo zrýchliť a prepadnutie hrozí asi 100 miliónom eur z programového obdobia 2014-2020.", "Eurofondy sa čerpajú na základe dlhodobého plánu výdavkov, ktorý je známy ako viacročný finančný rámec. Ten sa prijíma na obdobie piatich až siedmich rokov. Celkovo malo Slovensko na obdobie rokov 2014 až 2020 vyčlenených 14,5 miliardy eur. O viacročných finančných rámcoch sa rozhoduje demokraticky, musia ho schváliť lídri členských štátov v Rade aj poslanci Európskeho parlamentu. Peniaze z obdobia 2014-2020 bolo možné čerpať do konca roku 2023 na základe pravidla „N+3“, ktoré dovoľovalo čerpať eurofondy aj tri roky po skončení programového obdobia."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyhlásil", "povedal", "podarilo", "využitá", "schválil", "vymenovala", ".pdf", ".pdf", "schválil", "využila", "hovoril", "hrozí", "čerpajú", "vyčlenených", "rozhoduje", "čerpať"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/81/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.10.2023.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/9qa4V6x/premier-odor-hovori-o-sedej-zone-v-eurofondoch-prideme-o-peniaze-exministri-rasi-a-remisova-ukazuju-na-seba-navzajom-podcast/", "https://index.sme.sk/c/23221257/riziko-nevycerpania-starych-eurofondov-kleslo-podla-premiera-na-priblizne-sto-milionov.html", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/hotovo-stare-eurofondy-sa-vycerpali/", "https://spravy.stvr.sk/2024/02/slovensko-nevycerpalo-desiatky-milionov-na-energie-financie-bolo-treba-vyuzit-do-konca-minuleho-roku/", "https://www.sme.sk/minuta/23134145/slovensko-moze-pouzit-eurofondy-na-pomoc-proti-energetickej-krize", "https://www.prezident.sk/article/prezidetka-vymenovala-vladu-roberta-fica/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/81/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.10.2023.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/24/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_30.09.2023.pdf", "https://www.sme.sk/minuta/23134145/slovensko-moze-pouzit-eurofondy-na-pomoc-proti-energetickej-krize", "https://spravy.stvr.sk/2024/02/slovensko-nevycerpalo-desiatky-milionov-na-energie-financie-bolo-treba-vyuzit-do-konca-minuleho-roku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/9qa4V6x/premier-odor-hovori-o-sedej-zone-v-eurofondoch-prideme-o-peniaze-exministri-rasi-a-remisova-ukazuju-na-seba-navzajom-podcast/", "https://index.sme.sk/c/23221257/riziko-nevycerpania-starych-eurofondov-kleslo-podla-premiera-na-priblizne-sto-milionov.html", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/strategia-priority/rozpocet-eu-pre-slovensko_sk#ako-funguje-rozpo%C4%8Det-na-%C3%BArovni-e%C3%BA", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-na-roky-2014-az-2020-k-21-julu-slovensko-cerpalo-na-7451/", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/strategia-priority/rozpocet-eu-pre-slovensko_sk#ako-funguje-rozpo%C4%8Det-na-%C3%BArovni-e%C3%BA", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/2337381-slovensko-ma-do-roku-2023-vycerpat-z-fondov-unie-este-vyse-devat-miliard-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:45.649428+00:00"}
{"id": "vr38771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38771", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "2/3 z tej súčasnej našej nezamestnanosti, to treba ale povedať popravde, sú občania nezamestnateľní na štandardnom trhu práce. Pre tých sú pripravené špeciálne projekty. Či už ide o program revitalizácie krajiny, kde prvých 5 tisíc je zamestnaných, ďalších 3 tisíc v tomto období.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda schválila v apríli 2011 projekty, ktoré majú podporiť zamestnanosť práve dlhodobo nezamestnaných. Program prepájania služieb zamestnanosti s poskytovaním dávok a príspevkov v hmotnej núdzi pre dlhodobo nezamestnaných je momentálne v testovacej fáze v meste Banská Bystrica.", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila v apríli 2011 projekty, ktoré majú podporiť zamestnanosť práve dlhodobo nezamestnaných. Program prepájania služieb zamestnanosti s poskytovaním dávok a príspevkov v hmotnej núdzi pre dlhodobo nezamestnaných je momentálne v testovacej fáze v meste Banská Bystrica."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["apríli 2011"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-schvalila-projekty-na-podporu-za/332756-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:40.239790+00:00"}
{"id": "45786", "numeric_id": 45786, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45786", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "My predsa by sme neboli jediná krajina, ktorá by mala z radov nie prokurátorov generálneho prokurátora, takže my nevytvárame nejaký precedens.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štúdie Open Society Institute z januára 2019 malo 22 z vtedajších 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ pred nástupom do funkcie skúsenosť s prokuratúrou - šiesti nemali. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Open Society Institute z januára 2019 malo 22 z vtedajších 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ pred nástupom do funkcie skúsenosť s prokuratúrou - šiesti nemali. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "malo"], "url": ["https://crjm.org/wp-content/uploads/2020/01/Prosecutors_General-EU-MS-2019.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/45520/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:51.812985+00:00"}
{"id": "vr33220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33220", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Spustili sme z eurofondov modernizáciu opravu zastaralých 40 mostov na cestách prvej triedy.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ neuvádza správny počet mostov, ktoré sa majú modernizovať cez eurofondy. J. Figeľ uvádza staré číslo z marca 2011. Koncom roka 2011 už podľa oficiálneho výstupu Ministerstva dopravy ide o celkovo 45 mostov. Vzhľadom na to, že ako bývalý minister dopravy pod ktorým sa projekty pripravili, by mal vedieť presné čísla, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ neuvádza správny počet mostov, ktoré sa majú modernizovať cez eurofondy. J. Figeľ uvádza staré číslo z marca 2011. Koncom roka 2011 už podľa oficiálneho výstupu Ministerstva dopravy ide o celkovo 45 mostov. Vzhľadom na to, že ako bývalý minister dopravy pod ktorým sa projekty pripravili, by mal vedieť presné čísla, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "správa", "tu", "Program"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ssc-na-opravu-ciest-1-triedy-a-mostov-v/321542-clanok.html", "http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=116728", "http://www.slideshare.net/mindopsk/zoznam-45-mostov-na-rekonstrukciu-podla-okresov", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-140249?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:56.347420+00:00"}
{"id": "vr35503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35503", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď to porovnáme s inými krajinami, kde títo šialený strelci strieľajú až kým nevymíňajú celú muníciu, niekedy niekoľko dní a potom spáchajú samovraždu. Tak to, že tento šialený strelec bol eliminovaný do 25 minút je podľa mojej mienky úspech...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostupné informácie hovoria o zneškodnení strelca po 31 minútach od prvého nahlásenia polícii. 25 minút je čas, za ktorý prišla špeciálna jednotka.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie hovoria o zneškodnení strelca po 31 minútach od prvého nahlásenia polícii. 25 minút je čas, za ktorý prišla špeciálna jednotka."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Dostupné informácie hovoria"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/doprava-a-bezpecnost/clanek.phtml?id=1215112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:38.089232+00:00"}
{"id": "vr32696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32696", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Bolo to v rokoch 2006 až 2010, kedy sám Smer priznal, že doktor Harabin sa do funkcie predsedu Najvyššieho súdu dostal aj na základe politických dohôd.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 sa Mojmír Mamojka , dekan na Fakulte práva Janka Jesenského v Sládkovičove a od roko 2006 aj poslanec NR SR za Smer sa v rozhovore pre denník SME (26. apríla 2010) na otazky týkajúce sa Harabína nasledovne: Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu? „Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort.\"\n\nČiže aj Najvyšší súd sa obsadzuje politicky?\n\n„Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS.\"", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 sa Mojmír Mamojka , dekan na Fakulte práva Janka Jesenského v Sládkovičove a od roko 2006 aj poslanec NR SR za Smer sa v rozhovore pre denník SME (26. apríla 2010) na otazky týkajúce sa Harabína nasledovne: Bolo správne, že sa o pár mesiacov stal predsedom Najvyššieho súdu? „Viete, ako to je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto. Aj keď, pochopiteľne, formálno-právne i reálne nie je Najvyšší súd vyšpecifikovateľný ako klasický rezort.\"", "Čiže aj Najvyšší súd sa obsadzuje politicky?", "„Keďže rezort spravodlivosti patrí HZDS, nedá sa úplne vylúčiť, že oblasť spravodlivosti v tom širšom zmysle, je vnímaná ako sféra patriaca politicky do sféry vplyvu HZDS.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Mojmír Mamojka", "SME"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1427", "http://volby.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:08.465767+00:00"}
{"id": "49528", "numeric_id": 49528, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49528", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja len doplním, že v tomto pán Korčok je minister súčasť vlády, dokonca bol súčasťou našich všetkých vlád aj všetkých, ktoré tu ešte existovali od vzniku Slovenska.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ivan Korčok nebol súčasťou všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako veľvyslanec alebo hovorca. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia pôsobil v rokoch 2002 - 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu a 2015 - 2018 za vlády Roberta Fica. Vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera pôsobil ako minister zahraničných vecí od roku 2020 do roku 2022. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVláda ako vrcholný orgán výkonnej moci sa podľa ústavy skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.\n\nPodľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v čase neprítomnosti ministra zastupuje štátny tajomník . Na základe tohto istého zákona sú poradnými orgánmi vlády splnomocnenci, Legislatívna rada vlády, Hospodárska rada vlády, Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pre rodinu a demografický vývoj a pre vedu, techniku a inovácie. Okrem toho môže byť poradným orgánom vlády jej člen, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe. Na čele poradných orgánov je člen vlády alebo štátny tajomník. Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, sekcie riadi generálny riaditeľ.\n\nIvan Korčok nastúpil na vtedajšie Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) v roku 1992, konkrétne na politickú sekciu - referát pre Spolkovú republiku Nemecko. Od roku 1993 do roku 1996 pracoval ako tretí veľvyslanecký pracovník SR v Nemecku. Po návrate na Slovensko v roku 1996, pracoval do roku 1997 ako hovorca pre MZV a od roku 1997 do roku 1998 bol na MZV poverený riadením Odboru analýz a plánovania. V rokoch 1998 až 1999 pracoval ako prvý tajomník Veľvyslanectva SR vo Švajčiarsku a následne od roku 1999 do roku 2001 pôsobil ako zástupca vedúceho misie SR pri NATO v Bruseli. V rokoch 2001 - 2002 sa stal generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky na MZV. Od roku 2002 pôsobil ako štátny tajomník MZV, až do roku 2005. Okrem toho bol v rokoch 2002 a 2003 vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO a v rokoch 2003 až 2004 bol členom Konventu o budúcnosti EÚ. V roku 2005 Korčok sa stal Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku, kde pôsobil do roku 2009. Následne od roku 2009 pracoval v Bruseli na poste Stáleho predstaviteľa SR pri EÚ ako veľvyslanec do roku 2015. Od roku 2015 do 2018 spôsobil ako štátny tajomník MZV SR. V rokoch 2015 až 2016 bol zároveň splnomocnencom vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a v roku 2016 tzv. „Ministre délégué“, poverený vládou zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ vo vzťahu k inštitúciám EÚ. Pred kandidatúrou na prezidenta pôsobil na pozícii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v USA v rokoch 2018 až 2020 a následne ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rokoch 2020 až 2022.\n\nIvan Korčok bol súčasťou druhej vlády Mikuláša Dzurindu, druhej a tretej vlády Roberta Fica, ako aj vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Nebol členom vlád Vladimíra Mečiara, Ivety Radičovej či Petra Pellegriniho. Pôsobil v rezorte diplomacie od vzniku Slovenskej republiky za všetkých vlád, avšak Pellegriniho tvrdenie, že bol ich súčasťou, je nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Korčok nebol súčasťou všetkých vlád od vzniku Slovenskej republiky. Väčšinu svojej profesionálnej kariéry pôsobil ako veľvyslanec alebo hovorca. Ako štátny tajomník ministerstva zahraničia pôsobil v rokoch 2002 - 2005 za vlády Mikuláša Dzurindu a 2015 - 2018 za vlády Roberta Fica. Vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera pôsobil ako minister zahraničných vecí od roku 2020 do roku 2022. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci sa podľa ústavy skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.", "Podľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v čase neprítomnosti ministra zastupuje štátny tajomník . Na základe tohto istého zákona sú poradnými orgánmi vlády splnomocnenci, Legislatívna rada vlády, Hospodárska rada vlády, Rady vlády pre konkurencieschopnosť a produktivitu, pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, pre rodinu a demografický vývoj a pre vedu, techniku a inovácie. Okrem toho môže byť poradným orgánom vlády jej člen, štátny tajomník, volení a vymenovaní funkcionári orgánov verejnej moci, zamestnanci orgánov štátnej správy, zástupcovia územnej samosprávy, zástupcovia sociálnych partnerov a významní odborníci z teórie a praxe. Na čele poradných orgánov je člen vlády alebo štátny tajomník. Ministerstvo sa člení na sekcie a odbory, sekcie riadi generálny riaditeľ.", "Ivan Korčok nastúpil na vtedajšie Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) v roku 1992, konkrétne na politickú sekciu - referát pre Spolkovú republiku Nemecko. Od roku 1993 do roku 1996 pracoval ako tretí veľvyslanecký pracovník SR v Nemecku. Po návrate na Slovensko v roku 1996, pracoval do roku 1997 ako hovorca pre MZV a od roku 1997 do roku 1998 bol na MZV poverený riadením Odboru analýz a plánovania. V rokoch 1998 až 1999 pracoval ako prvý tajomník Veľvyslanectva SR vo Švajčiarsku a následne od roku 1999 do roku 2001 pôsobil ako zástupca vedúceho misie SR pri NATO v Bruseli. V rokoch 2001 - 2002 sa stal generálnym riaditeľom sekcie medzinárodných organizácií a bezpečnostnej politiky na MZV. Od roku 2002 pôsobil ako štátny tajomník MZV, až do roku 2005. Okrem toho bol v rokoch 2002 a 2003 vedúcim delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO a v rokoch 2003 až 2004 bol členom Konventu o budúcnosti EÚ. V roku 2005 Korčok sa stal Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Nemecku, kde pôsobil do roku 2009. Následne od roku 2009 pracoval v Bruseli na poste Stáleho predstaviteľa SR pri EÚ ako veľvyslanec do roku 2015. Od roku 2015 do 2018 spôsobil ako štátny tajomník MZV SR. V rokoch 2015 až 2016 bol zároveň splnomocnencom vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ a v roku 2016 tzv. „Ministre délégué“, poverený vládou zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ vo vzťahu k inštitúciám EÚ. Pred kandidatúrou na prezidenta pôsobil na pozícii mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v USA v rokoch 2018 až 2020 a následne ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rokoch 2020 až 2022.", "Ivan Korčok bol súčasťou druhej vlády Mikuláša Dzurindu, druhej a tretej vlády Roberta Fica, ako aj vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Nebol členom vlád Vladimíra Mečiara, Ivety Radičovej či Petra Pellegriniho. Pôsobil v rezorte diplomacie od vzniku Slovenskej republiky za všetkých vlád, avšak Pellegriniho tvrdenie, že bol ich súčasťou, je nepravdivé."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["ústavy", "zákona", "tajomník", "zákona", "čele", "generálny", "nastúpil"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-109.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-4.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-2.odsek-6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/#paragraf-5.odsek-2", "https://ivankorcok.sk/zivotopis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:41.207001+00:00"}
{"id": "vr31718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31718", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "pán Mikloš, bývalý minister financií v parlamente povedal 2 vety, s ktorými musím súhlasiť. Prvá veta:\"Bez zvyšovania daní sa nedajú ozdravovať verejné financie.\" A druhá veta:\"Celoplošné riešenia sme my už vyčerpali a táto vláda, teda vláda Róbert Fica už ich nemá k dispozícií.\"", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 skutočne vystúpil s faktickou poznámkou, kde tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Prvú časť výroku Roberta Fica je možné pokladať za pravdivú. Ivan Mikloš však pripomína, že je rozdiel medzi tým, ktoré konkrétne dane sa zvýšia, prípadne či sa zruší rovná daň. Na rokovaní 4.5. 2012 sa poslanec Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Aj druhú časť výroku Roberta Fica teda môžme pokladať za pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 skutočne vystúpil s faktickou poznámkou, kde tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Prvú časť výroku Roberta Fica je možné pokladať za pravdivú. Ivan Mikloš však pripomína, že je rozdiel medzi tým, ktoré konkrétne dane sa zvýšia, prípadne či sa zruší rovná daň. Na rokovaní 4.5. 2012 sa poslanec Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Aj druhú časť výroku Roberta Fica teda môžme pokladať za pravdivú."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "vyjadril"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78884&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78816&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:23.605976+00:00"}
{"id": "vr27528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27528", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme opäť pod kontrolou stabilné ceny energií.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Cena plynu pre domácnosti, ktoré plynom varia a ohrievajú vodu rástla aj za 2. vlády R. Fica. V prípade cien plynu pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria a priemyselných odberateľov možno hovoriť o stagnácii cien. V prípade cien elektrickej energie možno hovoriť o poklese cien za 2. vlády R. Fica. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v prípade domácnosti, ktoré plynom len ohrievajú vodu a varia sa cena aj za 2. vlády R. Fica vzrástla. Eurostat dokumentuje ceny energií vo všetkých krajinách EU každý pol rok. Prvá vláda Roberta Fica trvala od roku 2006 - 2010, vláda Ivety Radičovej trvala trvala od júla 2010 do apríla 2012 a druhá vláda Roberta Fica trvá od apríla 2012 doteraz (resp. do roku 2016). Graf vychádzajúci z údajov Eurostat uvádza ceny plynu za jednotlivé polroky, pre domácnosti a priemyselné podniky . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že aj za 2. vlády R. Fica, rástla cena plynu pre domácnosti, ktoré plynom ohrievajú vodu a varia. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, až 61,5% z obývaných bytov kúri plynom. Pod kategóriu (s. 6) \"byty\" patria nielen byty v bytových domoch, ale aj byty v rodinných domoch. Ceny plynu rástli aj za 1. vlády R. Fica. Vzhľadom na to že máme údaje len od 2. polroka 2007, nevieme posúdiť počiatočnú cenu v čase nástupu 1. vlády R. Fica. Graf vychádzajúci z údajov Eurostat uvádza ceny elektrickej energie za jednotlivé polroky, pre domácnosti a priemyselné podniky . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že cena elektrickej energie v druhom polroku 2013, čiže počas 2. vlády R. Fica klesá pre priemyselné podniky, a klesajúci trend má rovnako aj pre domácnosti. Zdraženie elektrickej energie pre domácnosti však nastalo v aj za 1. vlády R. Fica. Vzhľadom na to že máme údaje len od 2. polroka 2007, nevieme posúdiť počiatočnú cenu v čase nástupu 1. vlády R. Fica. Štatistický úrad SR vedie mimo iného aj štatistiku vývoja cien. Vývoj cien vo výrobnej sfére v januári 2014: \" Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko sa v januári 2014 oproti decembru 2013 znížili o 0,5 % v dôsledku poklesu cien dodávky elektriny, plynu , pary a studeného vzduchu o 1,2 %. Vzrástli ceny ťažby a dobývania o 1 % a dodávky vody, čistenia, odvodu, odpadov a služieb o 0,2 %. Ceny priemyselnej výroby zostali na rovnakej úrovni. ..V januári 2014 v porovnaní s januárom 2013 klesli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh o 2,5 %. Znížili sa ceny dodávky elektriny, plynu , pary a studeného vzduchu o 4,5 % , priemyselnej výroby o 1,4 %, ťažby a dobývania o 0,2 %. Ceny dodávky vody, čistenia, odvodu, odpadov a služieb vzrástli o 2 %. \" Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2014: \" Vo februári v porovnaní s februárom 2013 spotrebiteľské ceny v úhrne klesli o 0,1 % . Znížili sa ceny poštových a telekomunikačných služieb o 1,4 %, v doprave o 1,3 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 1,1 %, rozličných tovarov a služieb o 1 %, za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,9 % . Vzrástli ceny v odboroch vzdelávanie o 5,1 %, alkoholické nápoje a tabak o 2 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 1,5 %, zdravie o 0,9 %, odevy a obuv o 0,8 %, potraviny a nealkoholické nápoje; rekreácia a kultúra zhodne o 0,6 %. \" Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2014 zverejní podľa plánu ŠÚ SR až 14. apríla 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Cena plynu pre domácnosti, ktoré plynom varia a ohrievajú vodu rástla aj za 2. vlády R. Fica. V prípade cien plynu pre domácnosti, ktoré plynom aj kúria a priemyselných odberateľov možno hovoriť o stagnácii cien. V prípade cien elektrickej energie možno hovoriť o poklese cien za 2. vlády R. Fica. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v prípade domácnosti, ktoré plynom len ohrievajú vodu a varia sa cena aj za 2. vlády R. Fica vzrástla. Eurostat dokumentuje ceny energií vo všetkých krajinách EU každý pol rok. Prvá vláda Roberta Fica trvala od roku 2006 - 2010, vláda Ivety Radičovej trvala trvala od júla 2010 do apríla 2012 a druhá vláda Roberta Fica trvá od apríla 2012 doteraz (resp. do roku 2016). Graf vychádzajúci z údajov Eurostat uvádza ceny plynu za jednotlivé polroky, pre domácnosti a priemyselné podniky . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že aj za 2. vlády R. Fica, rástla cena plynu pre domácnosti, ktoré plynom ohrievajú vodu a varia. Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, až 61,5% z obývaných bytov kúri plynom. Pod kategóriu (s. 6) \"byty\" patria nielen byty v bytových domoch, ale aj byty v rodinných domoch. Ceny plynu rástli aj za 1. vlády R. Fica. Vzhľadom na to že máme údaje len od 2. polroka 2007, nevieme posúdiť počiatočnú cenu v čase nástupu 1. vlády R. Fica. Graf vychádzajúci z údajov Eurostat uvádza ceny elektrickej energie za jednotlivé polroky, pre domácnosti a priemyselné podniky . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že cena elektrickej energie v druhom polroku 2013, čiže počas 2. vlády R. Fica klesá pre priemyselné podniky, a klesajúci trend má rovnako aj pre domácnosti. Zdraženie elektrickej energie pre domácnosti však nastalo v aj za 1. vlády R. Fica. Vzhľadom na to že máme údaje len od 2. polroka 2007, nevieme posúdiť počiatočnú cenu v čase nástupu 1. vlády R. Fica. Štatistický úrad SR vedie mimo iného aj štatistiku vývoja cien. Vývoj cien vo výrobnej sfére v januári 2014: \" Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko sa v januári 2014 oproti decembru 2013 znížili o 0,5 % v dôsledku poklesu cien dodávky elektriny, plynu , pary a studeného vzduchu o 1,2 %. Vzrástli ceny ťažby a dobývania o 1 % a dodávky vody, čistenia, odvodu, odpadov a služieb o 0,2 %. Ceny priemyselnej výroby zostali na rovnakej úrovni. ..V januári 2014 v porovnaní s januárom 2013 klesli ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh o 2,5 %. Znížili sa ceny dodávky elektriny, plynu , pary a studeného vzduchu o 4,5 % , priemyselnej výroby o 1,4 %, ťažby a dobývania o 0,2 %. Ceny dodávky vody, čistenia, odvodu, odpadov a služieb vzrástli o 2 %. \" Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2014: \" Vo februári v porovnaní s februárom 2013 spotrebiteľské ceny v úhrne klesli o 0,1 % . Znížili sa ceny poštových a telekomunikačných služieb o 1,4 %, v doprave o 1,3 %, nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu o 1,1 %, rozličných tovarov a služieb o 1 %, za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,9 % . Vzrástli ceny v odboroch vzdelávanie o 5,1 %, alkoholické nápoje a tabak o 2 %, hotely, kaviarne a reštaurácie o 1,5 %, zdravie o 0,9 %, odevy a obuv o 0,8 %, potraviny a nealkoholické nápoje; rekreácia a kultúra zhodne o 0,6 %. \" Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2014 zverejní podľa plánu ŠÚ SR až 14. apríla 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["trvala", "trvala", "trvá", "domácnosti", "priemyselné podniky", "Sčítania", "kategóriu", "domácnosti", "priemyselné podniky", "januári", "februári", "plánu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=65048", "http://portal.statistics.sk/files/byty-sr-krajoch-okresoch-obciach-evv4_1-5.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_204&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_205&lang=en", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/863dccf2-5e84-430c-8a90-9a4c4fed0e6a/!ut/p/b1/hZPZkqo6FIafpR-AJgwyXIZBQCHIHHNjOaBAREQQlKc_9q7eF7tOtZ2rpNb3X6xvrbCExSy5bIfytO3L5rI9f72JtAlkR9E0DgKguQJwFssI2fqct5LZC1i_APDDgeDfvIJCEzgxXFnhQuSA-Df_BvjKwyAIIjdNgZXyc-AInAVQkgAQS9953YK2KLsAKK41Aw60k1ANBAFA4W1ek9iMxdV6fBiNNxpQO1LVeqapkzw68eBfIn3CyT7Sh6g0o5AZuhJ3GrjfTX8xGymXjtiGQMVNgnMkokcYMbzScH0bBkq364l0Sm-EOdzujBK5FUwJmPMzC4ri_LTWO77Vj711PDxm51o9V-VlfIaSbTJcKwzHTUEV0nof3_29EfBLf-_zmvTbfDOW_EHeGf4DvFuB34ZIfusC2U2ds-sXJv-IhTM2ZjEQN1H1vDoTncJqCpE3JQBVzgOYnBvFOEbxfIH6JYfMFgAjEeKkX77qIzKIj3q8OqRhokG9tuhyzy5YUu7qz3Fff4JPleNFSVWkmcSD111g02otymbnjIYZDUHrPbuskfKTGIC-9kcii41spb5L1eKsBV4aR9KS49NxKsn1cjVgsd4y_EG_cT7E0F0VBD5rql_00BU6CqUiJqG2q3L1vDYcbTHPatk7-dni4kuMWPoyj2v7YMxzpS1AnG0Tyew4YbuvJW5VqR4W3ETtVuWQxVlLjWyWbv2k5vhduVn4VBmfc8OKCLqrsItHT5EGTunilZbT2-nj41v0T1vByf8TLQejB2aLmIoTqFLUx0aIYpOP0JaL3AAAN_WQSfko6ZGXnLhIjf-KZto66v8VLSsyEGRZEXlRlWbCl-i9JJuNM5oOLq4qfRK6r6Cwy_waFSeBuBkk1v56php-yCDKTwxVhdVZuIVPJYpFHSrTNBSvH7mzdVg-elVrxmvvwF7f04vXQoT70j0Osu3cGmswMpJfsg2EEqMrdWgs0OWc-aUUeCIhO8zfHLFHhM8FTEFZTMGyX7ZnLSXL6Xo3k3tkbaYJTZS30TaITdpgu78_qG096_C5aUiEbxxgCgkwQMR79RjyDMnhS_q1TpJkWLpSaB4NPOVbZv3xH3JRNzY!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/18d3c2ef-23e8-4f0d-b9e7-b462a048ed22/!ut/p/b1/hZPJkqJKFIafpR7AJpMhgWUyiAwmMiMbAhVBEFDwMvj0bXVULzpulJWrzDjfvzjfyUMlVEwlbTZeiuxx6drs-vlOUOrwuiBJEAMgWQzQDdMjG3lNawH3AvYvAHxzMPg3LxBXBbqPd5prsBCwf_NvgM88dhzHs8IQaCG9BjoDNUCCAAAffeVlDW9Y3gJAsDQO6HgTuKLDMAAzb_MSoiIqrvbLrAx6oapyWo7rxVgis-NtpYA2v4llkKk3Q_f81biHZ3bnL-V4mqahbcPHXe6QubnzTywgtuMO1cPkz8EA8MNO8113RdfRWeUH6SJcixKpeGiCQmKuzsAexWQ7172jdeLMho0MFb9t0zo47pY-zpleLCIsaKL01d8bAT_09z4voZ_mG1HJH-Sd4T_Auy_w0xDJpmtyav_C-G8xl6N8KgZs6lXLTX_WT7d6umT7DACp9Bmo0PL82Cf-2iAPExL1DoASMH7wMF_1iSiJTR7x7hS6gYTlRqvNI2VQyeXQ_JqOzS_wS4Q0i0QBcYgGrztDhdWe5dVBnxTVG537dhmiDuUF64BHY08Jz3a8FtpWLZZXydmGvodMSIfT85Lc2puCy322ok9yD20cY2tXJnhparmVXYsZaoxKP3GlQ5WL172iS8Y6avhtYUdGa6MVe7F5Om42J2WdC_cS-FEWIHWATHZsENxV4jZmrEAcdpcx8qN7rURcmNlBA-nDJTXsWpiWtaJ5CflPxIM_bQU0QmHwd1Je98XHx5fo74YO-f-L9oCnrG1S3wh4Bovfxw4J6qdH1mSoJwgBWLY-MYkiz54K5u3D-it6pbeH_F_RvMADhucFlmZFxDGfoo8s_1rASVVjFwbzbWcUOi4B9CQHFBF79DlPX8mE9zSFkdYJPoUpUzU86N2TIQEF5wkXF2nUk7bH11lUcDBxdi1tnNGwFVJpujSrDJNWxqGTRlLK4-GeY_3szPlslJdmMi-tL-LsKA-PCh1udCMm001YtAyGEBn-SQB8kjWDfufup-25S5_CQt-M19bX3Syz0GqZ_ZGuveRMNoxLzL4He-Ys0jZIWxbHR_Hgqx_UrQmCYDQt5G4mKDDN2OCP3_PCE9I!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/18d3c2ef-23e8-4f0d-b9e7-b462a048ed22/!ut/p/b1/hZPJkqJKFIafpR7AJpMhgWUyiAwmMiMbAhVBEFDwMvj0bXVULzpulJWrzDjfvzjfyUMlVEwlbTZeiuxx6drs-vlOUOrwuiBJEAMgWQzQDdMjG3lNawH3AvYvAHxzMPg3LxBXBbqPd5prsBCwf_NvgM88dhzHs8IQaCG9BjoDNUCCAAAffeVlDW9Y3gJAsDQO6HgTuKLDMAAzb_MSoiIqrvbLrAx6oapyWo7rxVgis-NtpYA2v4llkKk3Q_f81biHZ3bnL-V4mqahbcPHXe6QubnzTywgtuMO1cPkz8EA8MNO8113RdfRWeUH6SJcixKpeGiCQmKuzsAexWQ7172jdeLMho0MFb9t0zo47pY-zpleLCIsaKL01d8bAT_09z4voZ_mG1HJH-Sd4T_Auy_w0xDJpmtyav_C-G8xl6N8KgZs6lXLTX_WT7d6umT7DACp9Bmo0PL82Cf-2iAPExL1DoASMH7wMF_1iSiJTR7x7hS6gYTlRqvNI2VQyeXQ_JqOzS_wS4Q0i0QBcYgGrztDhdWe5dVBnxTVG537dhmiDuUF64BHY08Jz3a8FtpWLZZXydmGvodMSIfT85Lc2puCy322ok9yD20cY2tXJnhparmVXYsZaoxKP3GlQ5WL172iS8Y6avhtYUdGa6MVe7F5Om42J2WdC_cS-FEWIHWATHZsENxV4jZmrEAcdpcx8qN7rURcmNlBA-nDJTXsWpiWtaJ5CflPxIM_bQU0QmHwd1Je98XHx5fo74YO-f-L9oCnrG1S3wh4Bovfxw4J6qdH1mSoJwgBWLY-MYkiz54K5u3D-it6pbeH_F_RvMADhucFlmZFxDGfoo8s_1rASVVjFwbzbWcUOi4B9CQHFBF79DlPX8mE9zSFkdYJPoUpUzU86N2TIQEF5wkXF2nUk7bH11lUcDBxdi1tnNGwFVJpujSrDJNWxqGTRlLK4-GeY_3szPlslJdmMi-tL-LsKA-PCh1udCMm001YtAyGEBn-SQB8kjWDfufup-25S5_CQt-M19bX3Syz0GqZ_ZGuveRMNoxLzL4He-Ys0jZIWxbHR_Hgqx_UrQmCYDQt5G4mKDDN2OCP3_PCE9I!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:00.170077+00:00"}
{"id": "vr36952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36952", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Vieme, že tento týždeň Viktor Orbán vystúpil v európskom parlamente a naozaj tento mediálny zákon bol podrobený ostrej kritike. Kritizuje sa hlavne to, že sa vytvorí určitý nový úrad, ktorý bude cenzúrovať médiá a hlavný problém bol v tom, že na tom úrade sú nominanti vládnej strany Fidesu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V. Orbán čelil 19. januára 2011 v Európskom parlamente kritike zo strany viacerých poslancov. Ako informuje sme.sk , \"predseda frakcie socialistov Martin Schulz vyjadril názor, že mediálny orgán, ktorý má hodnotiť vyváženosť spravodajstva, je zložený z nominantov jedinej strany, čo nie je európskym riešením. V demokracii médiá kontrolujú moc, podľa maďarského zákona to však je naopak, konštatoval ľavicový politik.\" TASR uvádza vyhlásenie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií, podľa ktorej sú členovia tejto rady nominantmi vládneho Fideszu. Európska komisia nezávislosť mediálneho orgánu prešetruje.", "analysis_paragraphs": ["V. Orbán čelil 19. januára 2011 v Európskom parlamente kritike zo strany viacerých poslancov. Ako informuje sme.sk , \"predseda frakcie socialistov Martin Schulz vyjadril názor, že mediálny orgán, ktorý má hodnotiť vyváženosť spravodajstva, je zložený z nominantov jedinej strany, čo nie je európskym riešením. V demokracii médiá kontrolujú moc, podľa maďarského zákona to však je naopak, konštatoval ľavicový politik.\" TASR uvádza vyhlásenie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií, podľa ktorej sú členovia tejto rady nominantmi vládneho Fideszu. Európska komisia nezávislosť mediálneho orgánu prešetruje."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "TASR", "Európska komisia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5728225/viacere-frakcie-europarlamentu-kritizovali-madarsky-medialny-zakon.html", "http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110118TBB00601", "http://www.sme.sk/c/5727050/eurokomisia-kritizovala-madarsky-medialny-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:09.765942+00:00"}
{"id": "vr37051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37051", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A tá rada vôbec nebola priateľsky naklonená Nižňanskému. Veď ho tam neustále mučili z týmu, vracali mu jeho rozpočty a tak ďalej.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada Slovenskej televízie (STV) 21. januára 2009 neschválila ani jednu z dvoch predkladaných verzií rozpočtu na rok 2009. Namiesto toho sa dohodla na uznesení, ktoré ukladá riaditeľovi STV Nižňanskému, aby dopracoval takzvaný pesimistický nulový koncept. Rada STV opäť neschválila krízový variant rozpočtu ani vo februári 2009, ktorý predložil generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Rada STV jednomyseľne neschválila návrh úpravy rozpočtu televízie v septembri 2010. Generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Štefan Nižňanský musel rozpočet prepracovať tak, aby počítal aj s možnosťou, že rezorty kultúry a financií neposkytnú STV kompenzácie. V októbri Rada STV odporučila vedeniu STV dopracovať návrh rozpočtu a programového konceptu v súlade s pripomienkami Dozornej komisie STV a Rady STV do záveru novembra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Rada Slovenskej televízie (STV) 21. januára 2009 neschválila ani jednu z dvoch predkladaných verzií rozpočtu na rok 2009. Namiesto toho sa dohodla na uznesení, ktoré ukladá riaditeľovi STV Nižňanskému, aby dopracoval takzvaný pesimistický nulový koncept. Rada STV opäť neschválila krízový variant rozpočtu ani vo februári 2009, ktorý predložil generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Rada STV jednomyseľne neschválila návrh úpravy rozpočtu televízie v septembri 2010. Generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Štefan Nižňanský musel rozpočet prepracovať tak, aby počítal aj s možnosťou, že rezorty kultúry a financií neposkytnú STV kompenzácie. V októbri Rada STV odporučila vedeniu STV dopracovať návrh rozpočtu a programového konceptu v súlade s pripomienkami Dozornej komisie STV a Rady STV do záveru novembra 2010."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["neschválila", "opäť", "neschválila", "odporučila"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rada-stv-neschvalila-rozpocet-niznansky-musi-prepracovat-nulovy-variant.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rozpocet-stv-opaet-neschvaleny.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-monitoring/rada-stv-vratila-niznanskemu-navrh-na-uspory-v-rozpocte.html", "http://spravy.pravda.sk/niznansky-musi-prerobit-rozpocet-rada-stv-ho-neprijala-pjk-/sk_domace.asp?c=A101027_155639_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:40.881149+00:00"}
{"id": "vr28407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28407", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Veď samosprávny systém existuje na Slovensku už dlho. Miestne samosprávy tu existujú od roku 1990.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že prijatím zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení , bola obnovená miestna samospráva na úrovni obcí v Slovenskej republike. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že prijatím zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení , bola obnovená miestna samospráva na úrovni obcí v Slovenskej republike. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zriadení"], "url": ["http://www.minv.sk/?zakon-snr-c-369-1990-zb-o-obecnom-zriadeni&subor=146606", "http://www.podolinec.eu/struktura-verejnej-spravy-v-srx/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:59.451637+00:00"}
{"id": "vr30658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30658", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "A chcem povedať, že my sme namietali proti tejto  (Anne Bubeníkovej do čela FNM pozn.) aj na základe materiálu, ktorý sme poznali dovtedy ako anonymný materiál a Ivan Mikloš sa postavil alebo SDKÚ sa postavilo za pani Annu Bubeníkovú a Ivan Mikloš povedal, že preberá politickú zodpovednosť za túto nomináciu.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti píše:", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti píše:"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["O gorile, dôvere a o zodpovednosti", "R. Sulík", "J. Miškov"], "url": ["http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=1111", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html", "http://spravy.pravda.sk/lipsic-sa-bude-zaujimat-o-vyjadrenia-sdku-ku-kauze-gorila-do-volieb-1dg-/sk_domace.asp?c=A120115_134907_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:09.038064+00:00"}
{"id": "vr18265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18265", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Pán poslanec Kašper v období (2015, pozn.), keď sa podpisovala zmluva (s EEI, pozn.), za túto zmluvu opakovane hlasoval. Dokonca aj za zmluvu, ktorú sme podpisovali my.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Kašper, ktorý je tiež jedným z kandidátov na post primátora mesta Banská Bystrica, naozaj za návrh zmluvy s EEI, s.r.o zahlasoval - aj v roku 2011, aj 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Kašper, ktorý je tiež jedným z kandidátov na post primátora mesta Banská Bystrica, naozaj za návrh zmluvy s EEI, s.r.o zahlasoval - aj v roku 2011, aj 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2015"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/?id_menu=1570&limited_level=1&stop_menu=1570&module_action__2297__id_zas=9670&module_action__2297__id_type=3", "http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=17823&module_action__2297__id_type=3#m_2297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:28.039550+00:00"}
{"id": "vr17577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17577", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "Máme na ministerstve zdravotníctva inštitút zdravotnej politiky, kde sme opakovane prepočítavali počty chýbajúcich sestier a zvolili sme vhodnú štatistiku metedológiu. Porovnávali sme to so štatistikami OECD. My sme v roku 2016 robili špeciálne zisťovanie počtu sestier (...). Nám podľa údajov, ktorými disponuje Inštitút zdravotnej politiky, chýba 2 300 sestier cca.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút zdravotnej politiky ( IZP ) \" je analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR \". Jeho úlohou je spracovávať a centralizovať údaje o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa prepočtov IZP z jesene 2016 chýba na Slovensku do 2300 zdravotných sestier. Výrok hodnotíme ako pravdivý, musíme však poukázať na to, že údaje o chýbajúcich zdravotných sestrách sa rôznia. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) napríklad tvrdí, že na Slovensku stále chýba viac ako 15 000 sestier a pôrodných asistentiek. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD je Slovensko v počte zdravotných sestier takmer na chvoste rebríčka EÚ. O tisíc obyvateľov sa na Slovensku podľa OECD stará v priemere 5,7 sestier. Nižšiu pozíciu dosiahli Taliansko, Španielsko, Poľsko, Litva a Grécko. V Nórsku na tisíc obyvateľov pripadá 17,3 sestier, priemer OECD je 9 zdravotných sestier na tisíc obyvateľov. Štatistiku zverejnil OECD vo svojej publikácii Health at a Glance 2017 ( .pdf , s. 161). Na nedostatočný počet zdravotných sestier upozornila OECD vo svojej správe z júna 2017: \" Alokácia zdrojov a obzvlášť zdravotníckeho personálu nie je v súlade s potrebami obyvateľstva. Na rozdiel od väčšiny krajín OECD v Slovenskej republike v priebehu posledných 10 rokov počet zdravotných sestier klesal \" ( .pdf ). Andrea Kalavská, ktorá sa stala ministerkou zdravotníctva v marci 2018, tvrdí, že ministerstvo systémovo pracuje na zlepšení pracovných podmienok pre zdravotné sestry: \"Prácu sestier si vysoko vážim, sú dôležitou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a my kontinuálne pracujeme na systémových krokoch, aby sme zatraktívnili podmienky na ich prácu a motivovali ich, aby postupne prichádzali do systému. Problém s chýbajúcimi sestrami však nie je len na Slovensku, ale v celej Európe a my pracujeme na tom, aby sa stav postupne zlepšoval. Aktuálne sa napríklad zaoberáme aj otázkou ich lepšieho platového ohodnotenia.\" Kalavská pred nástupom do funkcie pôsobila ako štátna tajomníčka MZ SR. Ako tajomníčka mala na ministerstve na starosti sekciu zdravia a sekciu farmácie a liekovej politiky. Nedôveru voči novej ministerke vyjadrilo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Jeho šéfka Monika Kavecká Kalavskú \" skritizovala za nedávny proces zrušenia sesterskej špecializácie ošetrovateľská starostlivosť o dospelých \", za ktorý sa zaslúžila práve Kalavská ešte ako štátna tajomníčka.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút zdravotnej politiky ( IZP ) \" je analytickým a poradným útvarom Ministerstva zdravotníctva SR \". Jeho úlohou je spracovávať a centralizovať údaje o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa prepočtov IZP z jesene 2016 chýba na Slovensku do 2300 zdravotných sestier. Výrok hodnotíme ako pravdivý, musíme však poukázať na to, že údaje o chýbajúcich zdravotných sestrách sa rôznia. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) napríklad tvrdí, že na Slovensku stále chýba viac ako 15 000 sestier a pôrodných asistentiek. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD je Slovensko v počte zdravotných sestier takmer na chvoste rebríčka EÚ. O tisíc obyvateľov sa na Slovensku podľa OECD stará v priemere 5,7 sestier. Nižšiu pozíciu dosiahli Taliansko, Španielsko, Poľsko, Litva a Grécko. V Nórsku na tisíc obyvateľov pripadá 17,3 sestier, priemer OECD je 9 zdravotných sestier na tisíc obyvateľov. Štatistiku zverejnil OECD vo svojej publikácii Health at a Glance 2017 ( .pdf , s. 161). Na nedostatočný počet zdravotných sestier upozornila OECD vo svojej správe z júna 2017: \" Alokácia zdrojov a obzvlášť zdravotníckeho personálu nie je v súlade s potrebami obyvateľstva. Na rozdiel od väčšiny krajín OECD v Slovenskej republike v priebehu posledných 10 rokov počet zdravotných sestier klesal \" ( .pdf ). Andrea Kalavská, ktorá sa stala ministerkou zdravotníctva v marci 2018, tvrdí, že ministerstvo systémovo pracuje na zlepšení pracovných podmienok pre zdravotné sestry: \"Prácu sestier si vysoko vážim, sú dôležitou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti a my kontinuálne pracujeme na systémových krokoch, aby sme zatraktívnili podmienky na ich prácu a motivovali ich, aby postupne prichádzali do systému. Problém s chýbajúcimi sestrami však nie je len na Slovensku, ale v celej Európe a my pracujeme na tom, aby sa stav postupne zlepšoval. Aktuálne sa napríklad zaoberáme aj otázkou ich lepšieho platového ohodnotenia.\" Kalavská pred nástupom do funkcie pôsobila ako štátna tajomníčka MZ SR. Ako tajomníčka mala na ministerstve na starosti sekciu zdravia a sekciu farmácie a liekovej politiky. Nedôveru voči novej ministerke vyjadrilo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Jeho šéfka Monika Kavecká Kalavskú \" skritizovala za nedávny proces zrušenia sesterskej špecializácie ošetrovateľská starostlivosť o dospelých \", za ktorý sa zaslúžila práve Kalavská ešte ako štátna tajomníčka."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["IZP", "jesene", "komora", ".pdf", ".pdf", "zlepšení", "tajomníčka", "starosti", "Kalavskú"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?institut-zdravotnej-politiky", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zdravotnictva-pracuje-na-systemovych-krokoch-na-zlepsenie-podmienok-pre-sestry", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/zdravotne-sestry-trvaju-na-tom-ze-ich-chyba-viac-ako-15-tisic.html", "https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/health_glance-2017-en.pdf?expires=1523434777&id=id&accname=guest&checksum=F5992ABBF128716887512E052B61402D", "https://www.oecd.org/policy-briefs/Slovakia-Policy-Brief-Health-SK.pdf", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zdravotnictva-pracuje-na-systemovych-krokoch-na-zlepsenie-podmienok-pre-sestry", "http://www.health.gov.sk/?vedenie", "https://www.aktuality.sk/clanok/574435/z-druckerovho-tiena-vystupuje-kalavska-doteraz-rozhodovala-o-liekoch/", "https://www.aktuality.sk/clanok/574956/novu-ministerku-zdravotnictva-kritizuju-sestry-i-cast-lekarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:10.693880+00:00"}
{"id": "48381", "numeric_id": 48381, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48381", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "To znamená, že ten Patriot systém, ktorý teraz dôjde, ten tu zostane. Áno, a kryjú nás ešte ďalšie tri systémy Patriotu, ktoré sú myslím dva nemecké a jeden holandský. Tzn., že my máme dnes zabezpečenú protivzdušnú obranu.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém protivzdušnej obrany Patriot nám poskytli spojenci v NATO. Aj keď je iba zapožičaný, mal by zostať na našom území, pokiaľ to bude nutné. Štyri batérie tohto systému by mali stačiť na plnohodnotné pokrytie vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpojenci z NATO zapožičali Slovensku systém protivzdušnej obrany Patriot v rámci posilnenia východnej hranice, v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Tri batérie obranného systému Patriot, ktoré sú už na Slovensku, nám dočasne poskytlo Nemecko a Holandsko. V priebehu niekoľkých dní dorazí aj štvrtá batéria od američanov. Všetky batérie by mali byť postupne rozmiestnené tak, aby pokryli územie Slovenska.\n\nPatriot však zatiaľ nie je trvalým riešením obrany slovenského vzdušného priestoru. Mandát misie holandských a nemeckých vojakov, ktorí systémy obsluhujú, je iba polročný. V prevádzke by mali byť od polovice apríla po dobu maximálne šiestich mesiacov. To však podľa ministra Naďa neznamená , že sa zo Slovenska o pol roka stiahne. Patrioty by na Slovensku mali byť podľa dohody tak dlho, ako ich budeme potrebovať. Minister predpokladá , že Patrioty tu budú minimálne na niekoľko rokov.", "analysis_paragraphs": ["Systém protivzdušnej obrany Patriot nám poskytli spojenci v NATO. Aj keď je iba zapožičaný, mal by zostať na našom území, pokiaľ to bude nutné. Štyri batérie tohto systému by mali stačiť na plnohodnotné pokrytie vzdušného priestoru Slovenskej republiky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Spojenci z NATO zapožičali Slovensku systém protivzdušnej obrany Patriot v rámci posilnenia východnej hranice, v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Tri batérie obranného systému Patriot, ktoré sú už na Slovensku, nám dočasne poskytlo Nemecko a Holandsko. V priebehu niekoľkých dní dorazí aj štvrtá batéria od američanov. Všetky batérie by mali byť postupne rozmiestnené tak, aby pokryli územie Slovenska.", "Patriot však zatiaľ nie je trvalým riešením obrany slovenského vzdušného priestoru. Mandát misie holandských a nemeckých vojakov, ktorí systémy obsluhujú, je iba polročný. V prevádzke by mali byť od polovice apríla po dobu maximálne šiestich mesiacov. To však podľa ministra Naďa neznamená , že sa zo Slovenska o pol roka stiahne. Patrioty by na Slovensku mali byť podľa dohody tak dlho, ako ich budeme potrebovať. Minister predpokladá , že Patrioty tu budú minimálne na niekoľko rokov."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["zapožičali", "dorazí", "rozmiestnené", "Mandát", "neznamená", "predpokladá"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2784374/", "https://dennikn.sk/minuta/2806094/", "https://fb.watch/clhDNwU7wC/", "https://slovensko.hnonline.sk/24022436-holandsko-a-nemecko-potvrdili-ze-na-slovensko-vyslu-protiraketove-systemy-patriot", "https://fb.watch/clhDNwU7wC/", "https://www.postoj.sk/103328/s-s-300-sme-urobili-spravnu-vec-moze-pomoct-zachranit-tisicky-zivotov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:54.422292+00:00"}
{"id": "vr13996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13996", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V roku 2004 11 500 ľudí za jeden rok žiadalo o azyl. Viete, koľkí dostali? 15...", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika Ministerstva vnútra uvádza pre rok 2004 dokopy 11 395 žiadostí o azyl na Slovensku, čo sa približuje Bugárovmu údaju 11 500, pričom počet udelených azylov bol presne 15 ako tvrdí aj Bugár. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika Ministerstva vnútra uvádza pre rok 2004 dokopy 11 395 žiadostí o azyl na Slovensku, čo sa približuje Bugárovmu údaju 11 500, pričom počet udelených azylov bol presne 15 ako tvrdí aj Bugár. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Štatistika"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:42.778097+00:00"}
{"id": "vr27240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27240", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja som neprezliekal kabáty, nevstupoval zo strany do strany do inej, ale som jednoducho založil.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014. Milan Kňažko podľa našich informácií ( Aktuálne a Osobnosti ) bol spoluzakladateľom VPN v roku 1989, HZDS-ĽS v roku 1991 a DÚ, ktorá sa v závere svojej pôsobnosti zlúčila s SDKÚ v roku 2000 a v ktorej zastával pozíciu podpredsedu. Je teda pravdou, že Kňažko bol v procese formovania strán vždy v pozícii zakladateľa (transformáciu DÚ na SDKÚ považujeme tiež za “založenie strany”).\n\nKňažko bol od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR, predtým koncom 1989 poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR ako člen VPN . V roku 1993 po odchode z HZDS (ktorej bol členom a v marci 1993 vystúpil ), pôsobil ako nezávislý poslanec. Následne vo voľbách v roku 1994 kandidoval za DÚ (ktorú zakladal a následne bol jej členom) a pôsobil ako poslanec DÚ v NR SR v rokoch 1994-1998. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený na kandidátke SDK, ktorá sa pretransformovala na SDKÚ. V tomto období pôsobil ako minister kultúry SR.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v diskusii SME a Trendu 3. marca 2014. Milan Kňažko podľa našich informácií ( Aktuálne a Osobnosti ) bol spoluzakladateľom VPN v roku 1989, HZDS-ĽS v roku 1991 a DÚ, ktorá sa v závere svojej pôsobnosti zlúčila s SDKÚ v roku 2000 a v ktorej zastával pozíciu podpredsedu. Je teda pravdou, že Kňažko bol v procese formovania strán vždy v pozícii zakladateľa (transformáciu DÚ na SDKÚ považujeme tiež za “založenie strany”).", "Kňažko bol od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR, predtým koncom 1989 poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR ako člen VPN . V roku 1993 po odchode z HZDS (ktorej bol členom a v marci 1993 vystúpil ), pôsobil ako nezávislý poslanec. Následne vo voľbách v roku 1994 kandidoval za DÚ (ktorú zakladal a následne bol jej členom) a pôsobil ako poslanec DÚ v NR SR v rokoch 1994-1998. Vo voľbách v roku 1998 bol zvolený na kandidátke SDK, ktorá sa pretransformovala na SDKÚ. V tomto období pôsobil ako minister kultúry SR."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii SME a Trendu", "Aktuálne", "Osobnosti", "VPN", "HZDS-ĽS", "SDKÚ", "Kňažko", "zhromaždenia", "VPN", "vystúpil", "1994", "kandidoval", "1998", "zvolený"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://aktualne.atlas.sk/zivotopis-milan-knazko/slovensko/politika/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Verejnos%C5%A5_proti_n%C3%A1siliu", "http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDudov%C3%A1_strana_%E2%80%93_Hnutie_za_demokratick%C3%A9_Slovensko", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_a_kres%C5%A5ansk%C3%A1_%C3%BAnia_%E2%80%93_Demokratick%C3%A1_strana", "http://www.knazko.sk/profil/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_Feder%C3%A1lneho_zhroma%C5%BEdenia_v_%C4%8Cesko-Slovensku_v_roku_1990#V.C3.BDsledky_volieb_do_Snemovne_.C4.BEudu_Feder.C3.A1lneho_zhroma.C5.BEdenia", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Verejnos%C5%A5_proti_n%C3%A1siliu", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6799-profil-hzds/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1994", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Demokratick%C3%A1_%C3%BAnia_Slovenska_(1994)", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=177&CisObdobia=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:04.082991+00:00"}
{"id": "vr27076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27076", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Internátne školy (štátne školy pre menšiny, pozn.) nefungujú. Všade, kde boli zavedené, sa od nich odvrátili.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prochádzka správne uvádza, že internátne školy boli problémom v niektorých krajinách, kde sa snažli zaviesť nútené navštevovanie škôl pre vybrané národnostné menšiny a následne boli opustené ako metóda.\n\nTakéto prípady nastali napríklad v Kanade, kde sa premiér Stephen Harper ospravedlnil za to, že vláda nútila 150 000 detí, ktoré patrili k menšine pôvodných obyvateľov Kanady, aby navštevovali internátne školy. Podobné vystúpenie a ospravedlnenie urobil aj premiér Austrálie Kevin Rudd Canberra v roku 2008. V školách dochádzalo k sexuálnemu obťažovaniu, k psychyckému týraniu a bola zanedbávaná starostlivosť. Harper povedal, že systém bol nastavený na predpoklade, že kultúra pôvodných obyvateľov je menejcenná.\n\nNapriek tomu nie sme schopní potvrdiť, že skutočne všade tam, kde skúsili internátne školy pre menšiny ich opustili (pretože nefungujú). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Prochádzka správne uvádza, že internátne školy boli problémom v niektorých krajinách, kde sa snažli zaviesť nútené navštevovanie škôl pre vybrané národnostné menšiny a následne boli opustené ako metóda.", "Takéto prípady nastali napríklad v Kanade, kde sa premiér Stephen Harper ospravedlnil za to, že vláda nútila 150 000 detí, ktoré patrili k menšine pôvodných obyvateľov Kanady, aby navštevovali internátne školy. Podobné vystúpenie a ospravedlnenie urobil aj premiér Austrálie Kevin Rudd Canberra v roku 2008. V školách dochádzalo k sexuálnemu obťažovaniu, k psychyckému týraniu a bola zanedbávaná starostlivosť. Harper povedal, že systém bol nastavený na predpoklade, že kultúra pôvodných obyvateľov je menejcenná.", "Napriek tomu nie sme schopní potvrdiť, že skutočne všade tam, kde skúsili internátne školy pre menšiny ich opustili (pretože nefungujú). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správne", "Stephen Harper", "Kevin Rudd Canberra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6349192/pollak-odmieta-internatne-skoly-navrhuje-celodenne-vzdelavanie.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/7447811.stm", "https://www.whitebison.org/boarding-school-apology/australian-apology.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:45.470558+00:00"}
{"id": "vr33845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33845", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Slovensko si historicky za najnižšie úrokové sadzby požičiava peniaze.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013, Na telo , 7. apríl 2013, O5M12 , 7. apríl 2013). Podľa dostupných údajov na stránke cbonds.com a taktiež vyjadrenia šéfa IMP M. Filka, je pravdou, že sme si vo februári 2013 požičali historicky najvýhodnejšie. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Podľa portálu cbonds.com , Slovensko emitovalo dlhopisy so splatnosťou do roku 2019 a 2023 19. marca 2013. Porovnávaním s dostupnými údajmi z predchádzajúcich rokov sme zistili, že výrok je pravdivý. 19. marca 2013 boli emitované dlhopisy v objeme CHF 175 000 000 so splatnosťou 16. október 2023 a kupónom 2.125%. Podľa prehľadu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutočne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podľa dátumu splatnosti porovnateľné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. Graf portálu Trading Economics poukazuje na znižovanie úrokových sadzieb 10- ročných dlhopisov Slovenskej Republiky a rovnako aj poukazuje na pravdivosť výroku. To že Slovensko malo predať historicky najvýhodnejší dlhodobý dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (čas 1:39:15) 1. marca 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013, Na telo , 7. apríl 2013, O5M12 , 7. apríl 2013). Podľa dostupných údajov na stránke cbonds.com a taktiež vyjadrenia šéfa IMP M. Filka, je pravdou, že sme si vo februári 2013 požičali historicky najvýhodnejšie. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Podľa portálu cbonds.com , Slovensko emitovalo dlhopisy so splatnosťou do roku 2019 a 2023 19. marca 2013. Porovnávaním s dostupnými údajmi z predchádzajúcich rokov sme zistili, že výrok je pravdivý. 19. marca 2013 boli emitované dlhopisy v objeme CHF 175 000 000 so splatnosťou 16. október 2023 a kupónom 2.125%. Podľa prehľadu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutočne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podľa dátumu splatnosti porovnateľné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. Graf portálu Trading Economics poukazuje na znižovanie úrokových sadzieb 10- ročných dlhopisov Slovenskej Republiky a rovnako aj poukazuje na pravdivosť výroku. To že Slovensko malo predať historicky najvýhodnejší dlhodobý dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (čas 1:39:15) 1. marca 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "Na telo", "O5M12", "TASR", "cbonds.com", "cbonds.com", "Graf", "Lampa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/364/vyrocie-vlady-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://www.demagog.sk/diskusie/372/rok-vlady-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-bond-yield", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-4-roky-eurokrizy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:36.602658+00:00"}
{"id": "49470", "numeric_id": 49470, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49470", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vstup ruských vojsk na územie Ukrajiny bolo porušením medzinárodného práva.", "statement_date": "2024-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRuská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk.", "analysis_paragraphs": ["Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ruská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["porušilo", "Čl. 2, ods. 4", "Helsinskom záverečnom akte", "Minských dohodách", "zaviazala", "porušilo"], "url": ["https://unsdg.un.org/latest/announcements/russias-invasion-ukraine-violation-un-charter-un-chief-tells-security-council", "http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Charta_OSN_sk.pdf", "https://www.csce.gov/country/russian-federation/?nation=RU&group=europe#:~:text=Russia%20is%20failing%20repeatedly%20to%20live%20up%20to%20its%20commitments%20of%20the%201975%20Helsinki%20Act%2C%20such%20as%20respecting%20territorial%20integrity%2C%20refraining%20from%20the%20threat%20or%20use%20of%20force%2C%20respecting%20human%20rights%20and%20fundamental%20freedoms%2C%20and%20fulfilling%20obligations%20under%20international%20law.", "https://cepa.org/article/dont-let-russia-fool-you-about-the-minsk-agreements/", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/report/hiding-in-plain-sight/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:42.962779+00:00"}
{"id": "vr30400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30400", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poďme raz verejnosti, ale pravdepodobne na to treba jednu celú reláciu, povedať, akého bakelitového trabanta ste to na ministerstve dopravy vytendrovali na úseku Dubná Skala - Turany. Pretože slovenská verejnosť musí vedieť, že sa ide robiť stavba, kde nebudú vôbec zpevnené brehy. Slovenská verejnosť musí vedieť, že sa bude používať podstatne menej materiálu. Áno, postavíte diaľnicu, na ktorú bude záruka len 5 rokov. Ale potom po nás potopa.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "cauko, tu to neviem overit. ale nasiel som tu zmluvu na centralnom registri. link tu . Problem je v tom, ze vcera sa mi vecer totalne zaviril pocitac, tak teraz pracujem na cudziom. vzdy ked to idem otvorit (.pdf), tak mi vypise, ze nie je platny bitmapovy subor alebo format nie je v sucasnoti podporovany. tak sorry, ak ti to pojde otvorit, tak tam to asi bude. aspon mylim. lebo inde na nete som nic take nenasiel.", "analysis_paragraphs": ["cauko, tu to neviem overit. ale nasiel som tu zmluvu na centralnom registri. link tu . Problem je v tom, ze vcera sa mi vecer totalne zaviril pocitac, tak teraz pracujem na cudziom. vzdy ked to idem otvorit (.pdf), tak mi vypise, ze nie je platny bitmapovy subor alebo format nie je v sucasnoti podporovany. tak sorry, ak ti to pojde otvorit, tak tam to asi bude. aspon mylim. lebo inde na nete som nic take nenasiel."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=310019&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:09.810747+00:00"}
{"id": "vr31168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31168", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Rovnako my hovoríme, že zákon platí pre každého, aj pre pána prezidenta, články 101, 151 Ústavy sú úplne jasné. Je povinnosťou prezidenta vymenovať legitímne zvoleného generálneho prokurátora.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Článok 101 Ústavy SR definuje funkcie prezidenta a jeho voľbu. Článok 151 Ústava SR hovorí, že \"Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon.\" Spôsobe voľby generálneho prokurátora sa venuje článok 102 Ústavy SR : \"Prezident ... t.) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.\" Voľbe generálneho prokurátora sa venuje aj článok 150 Ústavy SR : \" Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže M. Dzurinda uvádza nesprávny článok Ústavy SR a tiež nepresnú citáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Článok 101 Ústavy SR definuje funkcie prezidenta a jeho voľbu. Článok 151 Ústava SR hovorí, že \"Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon.\" Spôsobe voľby generálneho prokurátora sa venuje článok 102 Ústavy SR : \"Prezident ... t.) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.\" Voľbe generálneho prokurátora sa venuje aj článok 150 Ústavy SR : \" Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže M. Dzurinda uvádza nesprávny článok Ústavy SR a tiež nepresnú citáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Ústava SR", "Ústavy SR", "Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:15.411226+00:00"}
{"id": "vr26954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26954", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Môj otec aj moja mama boli ako učitelia členmi komunistickej strany. Nikto z nich nikdy nebol straníckym funkcionárom.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A. Kiska sa narodil do učiteľskej rodiny. Demagog.sk nezistil, či boli obaja rodičia A. Kisku skutočne členmi Komunistickej strany, no je pravdou, že meno Kiska v zozname funkcionárov KSČ a KSS, vytvoreným ÚPN, nefiguruje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["A. Kiska sa narodil do učiteľskej rodiny. Demagog.sk nezistil, či boli obaja rodičia A. Kisku skutočne členmi Komunistickej strany, no je pravdou, že meno Kiska v zozname funkcionárov KSČ a KSS, vytvoreným ÚPN, nefiguruje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["narodil", "zozname"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/andrej-kiska/", "http://www.upn.gov.sk/funkcionari-ksc-kss/vysledky-vyhladavania.php?priezvisko=Kiska&meno=&funkcia=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:17.853399+00:00"}
{"id": "vr31515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31515", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No ale ak sa pozrieme na to čo preberáme, tak ja spomeniem niektoré riziká, o ktorých budeme ďalej hovoriť....Nerozpočtované financovanie strategických zásob ropy, ktoré musíme urobiť do konca roka vo výške 90 mil. €. Na krku máme žaloby vo veci emisnej dane vo výške 70 mil. €. Železnice, tie hospodárili minulý rok so 100 mil. € sekerou.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:31.618555+00:00"}
{"id": "vr27520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27520", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ale to je presne prípad Bakiho Sadikiho, keď ja som bol, ako čelil som na Ústavnoprávnom výbore, aj na Výbore pre brannú bezpečnosť, pán Lipšic už vedel, ako rozhodne dopredu súd, áno, to je zasahovanie do súdnej moci. Tento týždeň, zaujímavé, rozhodol súd, poslal ho na 22 rokov do väzenia.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Borec správne interpretuje opätovné odsúdenie Bakiho Sadikiho na 22-ročný trest odňatia slobody Krajským súdom v Prešove 2. apríla 2014, teda v týždeň konania diskusie. Taktiež správne uvádza, že on ako minister sa týmto prípadom zaoberal na Ústavnoprávnom výbore a na Výbore pre brannú bezpečnosť. Demagog.sk nehodnotí účasť Daniela Lipšica v tejto kauze. Prípad Bakiho Sadikiho sa po dlhšom čase otvoril v septembri 2013, kedy Krajský súd v Prešove rozhodol o potrebe opätovného otvorenia kauzy, pretože v čase vynesenia verdiktu bol menovaný v zahraničí. Zasadnutie Výboru pre brannú bezpečnosť s účasťou ministra spravodlivosti sa uskutočnilo v utorok, 17. septembra. Tomáš Borec sa v rámci neho verejne vyjadril o pochybení príslušného súdu a načrtol možnosť podania dovolania. Podľa informácií tlačových agentúr, \"o postupe súdov v prípade Sadikiho informoval Borec následne aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý podobne ako brannobezpečnostný zasadol z iniciatívy opozičných poslancov.\" 16. decembra 2013 v novootvorenom prípade rozhodol Okresný súd v Prešove tak, že trest pre Sadikiho potvrdil . Rozhodnutie z 2. apríla 2014 bolo rozhodnutím odvolacieho (krajského) súdu, čím odsúdený vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky a rozsudok na 22-ročný trest sa stal právoplatným. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Borec správne interpretuje opätovné odsúdenie Bakiho Sadikiho na 22-ročný trest odňatia slobody Krajským súdom v Prešove 2. apríla 2014, teda v týždeň konania diskusie. Taktiež správne uvádza, že on ako minister sa týmto prípadom zaoberal na Ústavnoprávnom výbore a na Výbore pre brannú bezpečnosť. Demagog.sk nehodnotí účasť Daniela Lipšica v tejto kauze. Prípad Bakiho Sadikiho sa po dlhšom čase otvoril v septembri 2013, kedy Krajský súd v Prešove rozhodol o potrebe opätovného otvorenia kauzy, pretože v čase vynesenia verdiktu bol menovaný v zahraničí. Zasadnutie Výboru pre brannú bezpečnosť s účasťou ministra spravodlivosti sa uskutočnilo v utorok, 17. septembra. Tomáš Borec sa v rámci neho verejne vyjadril o pochybení príslušného súdu a načrtol možnosť podania dovolania. Podľa informácií tlačových agentúr, \"o postupe súdov v prípade Sadikiho informoval Borec následne aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady, ktorý podobne ako brannobezpečnostný zasadol z iniciatívy opozičných poslancov.\" 16. decembra 2013 v novootvorenom prípade rozhodol Okresný súd v Prešove tak, že trest pre Sadikiho potvrdil . Rozhodnutie z 2. apríla 2014 bolo rozhodnutím odvolacieho (krajského) súdu, čím odsúdený vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky a rozsudok na 22-ročný trest sa stal právoplatným. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["odsúdenie", "rozhodol", "účasťou", "potvrdil", "bolo"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/250454/krajsky-sud-v-presove-potvrdil-rozsudok-baki-sadiki-pojde-na-22-rokov-do-vazenia/", "http://www.sme.sk/c/6923861/sadiki-sa-moze-dostat-na-slobodu-sud-mu-zrusil-trest.html", "http://www.sme.sk/c/6937915/sud-pri-sadikim-pochybil-procesne-aj-pravne-tvrdi-borec.html", "http://presov.korzar.sme.sk/c/7041257/bakiho-sadikiho-opat-odsudili-za-drogy-na-22-rokov.html", "http://presov.korzar.sme.sk/c/7157061/baki-sadiki-dostal-opat-22-rokov-odvolanie-nepomohlo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:13.154471+00:00"}
{"id": "vr34135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34135", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme niečo navrhovali v májovom našom návrhu, že tí, ktorí zamestnajú napríklad mladých ľudí, tým treba, povedzme, rok alebo 9 mesiacov odpúšťať napríklad odvody alebo aby platili menšie dane, no a potom minimálne také obdobie budú musieť zamestnať toho istého človeka.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Béla Bugár skutočne zaslal (3. mája 2013) Premiérovi R. Ficovi návrh na zníženie nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár skutočne zaslal (3. mája 2013) Premiérovi R. Ficovi návrh na zníženie nezamestnanosti."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["http://tinyurl.com/ntggbgy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:57.956922+00:00"}
{"id": "vr28916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28916", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ten rozpočet, musím povedať, že čo sa týka deficitu, áno, je najlepší, čo predkladal doteraz minister, to proste ako je pravda, teda aby som ho aj pochválil, hej.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladáme, že Ivan Švejna hovorí o pôsobení ministra Petra Kažimíra. V roku 2013 bol schválený rozpočet na rok 2013 s deficitom 2,94 % HDP, v roku 2014 to bolo 2,64 % HDP a budúci rok má deficit dosiahnuť 2,29 % HDP. Jedná sa o doteraz najnižší plánovaný deficit v rozpočte za ministra Kažimíra, na základe čoho hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladáme, že Ivan Švejna hovorí o pôsobení ministra Petra Kažimíra. V roku 2013 bol schválený rozpočet na rok 2013 s deficitom 2,94 % HDP, v roku 2014 to bolo 2,64 % HDP a budúci rok má deficit dosiahnuť 2,29 % HDP. Jedná sa o doteraz najnižší plánovaný deficit v rozpočte za ministra Kažimíra, na základe čoho hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "2014", "deficit"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/rast-hdp-slovensko-/59429-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-nrsr-ekonomika-rozpocet/67555-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-rozpocet-2015-schvalenie/109071-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:05.344473+00:00"}
{"id": "vr38839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38839", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Len jednu poznámku. Historicky najvyšší deficit malo Slovensko za prvej Dzurindovej vlády, len aby sme hovoril o vláde socanov a iných.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko malo od roku 1995 historický najvyšší deficit štátneho rozpočtu za prvej Dzurindovej vlády v roku 2000 vo výške mínus 12,3 % HDP (viď tabuľka dole, pozn.).\n\nÚdaje sú z Eurostatu (aktualizované k 17. máju 2011, pozn.).\n\nRok\n\nDeficit štátneho rozpočtu v % k HDP\n\n1995\n\nmínus 3,4 % HDP\n\n1996\n\nmínus 9,9 % HDP\n\n1997\n\nmínus 6,3 % HDP\n\n1998\n\nmínus 5,3 % HDP\n\n1999\n\nmínus 7,4 % HDP\n\n2000\n\nmínus 12,3 % HDP\n\n2001\n\nmínus 6,5 % HDP\n\n2002\n\nmínus 8,2 % HDP\n\n2003\n\nmínus 2,8 % HDP\n\n2004\n\nmínus 2,4 % HDP\n\n2005\n\nmínus 2,8 % HDP\n\n2006\n\nmínus 3,2 % HDP\n\n2007\n\nmínus 1,8 % HDP\n\n2008\n\nmínus 2,1 % HDP\n\n2009\n\nmínus 8,0 % HDP\n\n2010\n\nmínus 7,9 % HDP", "analysis_paragraphs": ["Slovensko malo od roku 1995 historický najvyšší deficit štátneho rozpočtu za prvej Dzurindovej vlády v roku 2000 vo výške mínus 12,3 % HDP (viď tabuľka dole, pozn.).", "Údaje sú z Eurostatu (aktualizované k 17. máju 2011, pozn.).", "Rok", "Deficit štátneho rozpočtu v % k HDP", "1995", "mínus 3,4 % HDP", "1996", "mínus 9,9 % HDP", "1997", "mínus 6,3 % HDP", "1998", "mínus 5,3 % HDP", "1999", "mínus 7,4 % HDP", "2000", "mínus 12,3 % HDP", "2001", "mínus 6,5 % HDP", "2002", "mínus 8,2 % HDP", "2003", "mínus 2,8 % HDP", "2004", "mínus 2,4 % HDP", "2005", "mínus 2,8 % HDP", "2006", "mínus 3,2 % HDP", "2007", "mínus 1,8 % HDP", "2008", "mínus 2,1 % HDP", "2009", "mínus 8,0 % HDP", "2010", "mínus 7,9 % HDP"], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:22.830125+00:00"}
{"id": "vr30201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30201", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "No ale tak sa o tom porozprávajme pravdivo. A tá pravda hovorí, že k tomu poklesu došlo rozhodujúcim spôsobom, a preto, že sme zmrazili mzdy vo verejnom sektore.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky MF SR vypracoval správu Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy (.pdf). V danom dokumente sa píše: Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6% . V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3) M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky MF SR vypracoval správu Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy (.pdf). V danom dokumente sa píše: Prognóza nominálnej mzdy zostáva prakticky nezmenená a to v dôsledku pôsobenia protichodných vplyvov. Na jednej strane bude negatívne na mzdy pôsobiť fiškálna reštrikcia a rast zamestnanosti, ktorý ťahá priemernú mzdu smerom nadol, keďže novoprijatí zamestnanci majú spravidla nižšiu mzdu. Na strane druhej vyššia očakávaná inflácia bude z dôvodu indexácie pôsobiť na rast miezd. Kvôli prudkému nárastu zamestnanosti znižujeme „štatistický“ rast nominálnej mzdy o 0,2 p.b., nakoľko novoprijatí zamestnanci budú znižovať mzdový priemer. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne 796 eur, čo je o 27 eur viac ako v roku 2010. V roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom napriek zmrazeniu miezd v štátnej správe. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,6% . V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 2,6% ročne. (str. 3) M. Dzurinda tu zavádza, pretože tvrdí, že k poklesu reálnej mzdy došlo zmrazením platov v štátnej správe. Zmrazenie platov síce analýza spomína, ale v súvislosti s rastom nominálnych miezd. Analýza naopak určuje pokles reálnych miezd ako dôsledok vyššieho rastu inflácie."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7935&documentId=6282"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:01.688871+00:00"}
{"id": "vr27639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27639", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "na konci roka 2011 naozaj sa Slovensko prvýkrát v histórii nebolo schopné financovať.(...)Vtedy bola hotovostná rezerva naozaj necelú miliardu, niečo 600 - 700 miliónov eur.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V mil. eur, (koniec roka)\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\nHotovostná rezerva\n\n664\n\n3 234\n\n3 418", "analysis_paragraphs": ["V mil. eur, (koniec roka)", "2011", "2012", "2013", "Hotovostná rezerva", "664", "3 234", "3 418"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["správa", "znamená", "neuvádza", "SITA", "tu", "Program", "Ministerstva financií"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6168796/stat-zrusil-aukciu-dlhopisov.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/289155-slovensko-sa-vyhne-znizovaniu-platov/", "http://www.ardal.sk/sk/titulna-stranka", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/773761-stat-hospodaril-s-vyse-dvojmiliardovym-deficitom/", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=647", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2013_slovakia_sk.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5428"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:19.027911+00:00"}
{"id": "vr36271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36271", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "...a zaviedli sme  (v roku 2009 zvýšením rodinných prídavkov o 100 korún, pozn.) opätovne, čo predchádzajúca teraz súčasná vládna garnitúra zrušila valorizačný mechanizmus na valorizáciu rodinných prídavkov.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa mi nájsť žiadnu zmienku o tom, že by Dzurindova vláda zrušila valorizačný mechanizmus.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa mi nájsť žiadnu zmienku o tom, že by Dzurindova vláda zrušila valorizačný mechanizmus."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:01.726829+00:00"}
{"id": "vr33157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33157", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Teraz vylúčili ponuky na diaľniciach 3, aby vyhrala proste štvrtá. Tam máte pár desiatok miliónov eur. Však zasiahnite.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola \"cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt.\" Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. \"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“", "analysis_paragraphs": ["Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola \"cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt.\" Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. \"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Váhostav-SK", "uviedol", "Petra Goliáša"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sirokeho-vahostav-ma-dalsiu-dialnicu-troch-lacnejsich-vylucili.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6578829/nds-opat-posudi-najlacnejsiu-ponuku-pre-d1-pri-ruzomberku.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vahostav-moze-dostat-zakazku-na-d1/626598-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:10.039933+00:00"}
{"id": "vr28686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28686", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Nám sa v meste zdvojnásobil počet cyklistov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tejto súvislosti sa objavil na webovom portále cyklokoalícia.sk článok z 30. apríla 2013. Jeho autori prichádzajú so zistením, že po štvrtom sčítaní cyklistov v rade, v BA oproti roku 2012 nastalo približne 52% navýšenie ich množstva oproti predchádzajúcemu období. Sčítanie prebiehalo počas riadnej premávky na predom vyselektovaných lokalitách.", "analysis_paragraphs": ["V tejto súvislosti sa objavil na webovom portále cyklokoalícia.sk článok z 30. apríla 2013. Jeho autori prichádzajú so zistením, že po štvrtom sčítaní cyklistov v rade, v BA oproti roku 2012 nastalo približne 52% navýšenie ich množstva oproti predchádzajúcemu období. Sčítanie prebiehalo počas riadnej premávky na predom vyselektovaných lokalitách."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["článok"], "url": ["http://cyklokoalicia.sk/blog/2013/04/30/bratislava-zaznamenava-boom-cyklistov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:52.114464+00:00"}
{"id": "43367", "numeric_id": 43367, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43367", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...sa stalo to, že nedokázal (Andrej Kiska, pozn.) ani zastúpiť pána Pellegriniho na oslavách v Normandii, keď pán Pellegrini mal dôležité rokovania o plyne v Rusku.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek štylizácii vyjadrenia, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vyjadrenia oboch strán (Andreja Kisku a Petra Pellegriniho) sú do značnej miery protirečivé a dostupné zdroje nepotvrdzujú úplne ani jednu z verzií. Faktom však ostáva, že bývalý prezident Kiska na oslavách Dňa D v Normandii premiéra Pellegriniho nezastúpil. 5. júna 2019 sa v anglickom meste Portsmouth organizovali oslavy tzv. Dňa D, teda začiatku vojenskej operácie, ktorá veľkou mierou prispela k porazeniu nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Na ne boli pozvaní najvyšší predstavitelia viacerých štátov, vrátane slovenského premiéra Petra Pellegriniho, ktorého ešte v daný deň očakávalo aj britské verejnoprávne médium BBC. Zatiaľ čo premiér uprednostnil návštevu Ruska, na oslavách ho zastupoval vicepremiér Richard Raši. Jeho rozhodnutie je podľa jeho vlastných slov (vo videu ) nutné „vnímať len ako kolíziu termínov.“ Rozhodne sa nemalo jednať o narušenie hodnotovej či zahraničnopolitickej orientácie, čo neskôr zdôrazňoval aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Predseda vlády Pellegrini sa v priebehu troch dní stretol s ruským partnerom Dmitrijom Medvedevom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a rovnako vystúpil aj v hlavnom paneli Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. V pláne bol taktiež podpis o spolupráci medzi Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou TVEL pri dodávkach jadrového paliva. Ako informovali HN, témou jednaní partnerov mali byť aj dodávky plynu v súvislosti s dobudovaním plynovodu Nord Stream 2, dodávky ropy či riešenie projektu širokorozchodnej železnice. Pellegrini svoju neúčasť na oslavách argumentoval aj tým, že do Normandie mohol ísť aj prezident Andrej Kiska. Zo strany premiéra sa dočkal kritiky za to, že ako najvyšší predstaviteľ štátu na oslavy vylodenia spojencov pozvánku neprijal. „Ak dobre viem, až do 15. je prezidentom Slovenskej republiky. Nemyslím, že má inú zásadnejšiu zahraničnú návštevu v ten deň na programe,\" povedal Pellegrini o Kiskovi. Svoju cestu do Ruska podobne obhajoval tým, že na takýto typ návštevy sa neposiela zástupca, rovnako nebola možná ani zmena termínu. Reakcia prezidentskej kancelárie nenechala na seba dlho čakať. Ako uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan, jediná pozvánka na oslavy v Normandii bola len v rukách premiéra Petra Pellegriniho. „Predseda vlády sa rozhodol uprednostniť Moskvu, je to jeho slobodné rozhodnutie. Prezident Andrej Kiska verejne a dlho vopred oznámil, že jeho posledná zahraničná cesta bude do Českej republiky. Cesta sa uskutočnila minulý týždeň,“ dodal Krpelan. K téme sa po predstavení novovzniknutej politickej strany Za ľudí vyjadril 17. júna 2019 aj jeho líder a bývalý prezident SR Andrej Kiska s tým, že sa o zmene dozvedel 5-6 dní pred samotnými oslavami: „Ak by som 3-4 mesiace predtým, ako to býva zvykom, dostal oznámenie, že takáto akcia je, išiel by som. Vidieť na tom zákernosť politiky. Pozvanie si vypýtal, aj dostal pán premiér. On si ho vypýtal, lebo vedel, aké osobnosti tam budú, a chcel mať peknú fotku. Potom dostal pozvanie do Ruska a išiel tam. Jeho voľba.“ Kritikou prispelo aj hnutie OĽaNO, konkrétne Jaroslav Naď, analytik v oblasti obrany a bezpečnosti: „Pochybil najmä premiér Pellegrini, ale keď urobil túto chybu, tak ju mal napraviť prezident Andrej Kiska a mal tam byť.“ V konečnom dôsledku tak hodnotíme výrok Erika Tomáša ako pravdivý – vtedy dosluhujúci prezident Kiska skutočne nezastúpil premiéra Pellegriniho na oslavách v Normandii. Otáznymi sú však možnosti jeho zúčastnenia. V každom prípade ostáva faktom to, že uprednostnil možnosť, aby jeho poslednou zahraničnou cestou bola symbolicky návšteva Českej republiky, rovnako ako premiér Pellegrini uprednostnil riešenie ekonomických otázok v Rusku pred účasťou na oslavách Dňa D.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek štylizácii vyjadrenia, hodnotíme výrok ako pravdivý. Vyjadrenia oboch strán (Andreja Kisku a Petra Pellegriniho) sú do značnej miery protirečivé a dostupné zdroje nepotvrdzujú úplne ani jednu z verzií. Faktom však ostáva, že bývalý prezident Kiska na oslavách Dňa D v Normandii premiéra Pellegriniho nezastúpil. 5. júna 2019 sa v anglickom meste Portsmouth organizovali oslavy tzv. Dňa D, teda začiatku vojenskej operácie, ktorá veľkou mierou prispela k porazeniu nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Na ne boli pozvaní najvyšší predstavitelia viacerých štátov, vrátane slovenského premiéra Petra Pellegriniho, ktorého ešte v daný deň očakávalo aj britské verejnoprávne médium BBC. Zatiaľ čo premiér uprednostnil návštevu Ruska, na oslavách ho zastupoval vicepremiér Richard Raši. Jeho rozhodnutie je podľa jeho vlastných slov (vo videu ) nutné „vnímať len ako kolíziu termínov.“ Rozhodne sa nemalo jednať o narušenie hodnotovej či zahraničnopolitickej orientácie, čo neskôr zdôrazňoval aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Predseda vlády Pellegrini sa v priebehu troch dní stretol s ruským partnerom Dmitrijom Medvedevom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom a rovnako vystúpil aj v hlavnom paneli Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra. V pláne bol taktiež podpis o spolupráci medzi Slovenskými elektrárňami a spoločnosťou TVEL pri dodávkach jadrového paliva. Ako informovali HN, témou jednaní partnerov mali byť aj dodávky plynu v súvislosti s dobudovaním plynovodu Nord Stream 2, dodávky ropy či riešenie projektu širokorozchodnej železnice. Pellegrini svoju neúčasť na oslavách argumentoval aj tým, že do Normandie mohol ísť aj prezident Andrej Kiska. Zo strany premiéra sa dočkal kritiky za to, že ako najvyšší predstaviteľ štátu na oslavy vylodenia spojencov pozvánku neprijal. „Ak dobre viem, až do 15. je prezidentom Slovenskej republiky. Nemyslím, že má inú zásadnejšiu zahraničnú návštevu v ten deň na programe,\" povedal Pellegrini o Kiskovi. Svoju cestu do Ruska podobne obhajoval tým, že na takýto typ návštevy sa neposiela zástupca, rovnako nebola možná ani zmena termínu. Reakcia prezidentskej kancelárie nenechala na seba dlho čakať. Ako uviedol hovorca prezidenta Roman Krpelan, jediná pozvánka na oslavy v Normandii bola len v rukách premiéra Petra Pellegriniho. „Predseda vlády sa rozhodol uprednostniť Moskvu, je to jeho slobodné rozhodnutie. Prezident Andrej Kiska verejne a dlho vopred oznámil, že jeho posledná zahraničná cesta bude do Českej republiky. Cesta sa uskutočnila minulý týždeň,“ dodal Krpelan. K téme sa po predstavení novovzniknutej politickej strany Za ľudí vyjadril 17. júna 2019 aj jeho líder a bývalý prezident SR Andrej Kiska s tým, že sa o zmene dozvedel 5-6 dní pred samotnými oslavami: „Ak by som 3-4 mesiace predtým, ako to býva zvykom, dostal oznámenie, že takáto akcia je, išiel by som. Vidieť na tom zákernosť politiky. Pozvanie si vypýtal, aj dostal pán premiér. On si ho vypýtal, lebo vedel, aké osobnosti tam budú, a chcel mať peknú fotku. Potom dostal pozvanie do Ruska a išiel tam. Jeho voľba.“ Kritikou prispelo aj hnutie OĽaNO, konkrétne Jaroslav Naď, analytik v oblasti obrany a bezpečnosti: „Pochybil najmä premiér Pellegrini, ale keď urobil túto chybu, tak ju mal napraviť prezident Andrej Kiska a mal tam byť.“ V konečnom dôsledku tak hodnotíme výrok Erika Tomáša ako pravdivý – vtedy dosluhujúci prezident Kiska skutočne nezastúpil premiéra Pellegriniho na oslavách v Normandii. Otáznymi sú však možnosti jeho zúčastnenia. V každom prípade ostáva faktom to, že uprednostnil možnosť, aby jeho poslednou zahraničnou cestou bola symbolicky návšteva Českej republiky, rovnako ako premiér Pellegrini uprednostnil riešenie ekonomických otázok v Rusku pred účasťou na oslavách Dňa D."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["očakávalo", "videu", "zdôrazňoval", "informovali", "povedal", "dodal", "vyjadril", "prispelo"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1953625-briti-si-myslia-ze-na-oslavy-dna-d-pride-pellegrini-bbc-pise-o-navsteve-slovenskeho-", "https://slovensko.hnonline.sk/1953625-briti-si-myslia-ze-na-oslavy-dna-d-pride-pellegrini-bbc-pise-o-navsteve-slovenskeho-", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/514890-podla-olano-ustavni-cinitelia-pochybili-ked-nesli-do-polska-a-a-na-oslavy-dna-d/", "https://slovensko.hnonline.sk/1953504-pellegrini-sa-stretol-s-medvedevom-chce-sa-zaoberat-aj-navrhom-ruskych-komunistov", "https://slovensko.hnonline.sk/1951941-pellegriniho-kritizuju-ze-uprednostnil-rusko-pred-cestou-na-zapad-on-ukazuje-na-kisku", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/514890-podla-olano-ustavni-cinitelia-pochybili-ked-nesli-do-polska-a-a-na-oslavy-dna-d/", "https://dennikn.sk/minuta/1501969/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/514890-podla-olano-ustavni-cinitelia-pochybili-ked-nesli-do-polska-a-a-na-oslavy-dna-d/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:31.756917+00:00"}
{"id": "vr13821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13821", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale Slovenská republika od roku 2008 vždy z tých najohrozenejších oblastí povyberala rodiny s deťmi, matky s deťmi, ktoré boli ohrozené. Boli na chvíľku na Slovensku a potom sme ich poslali do ich novej krajiny, do Spojených štátov. Robili sme takéto projekty na naše náklady.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorej súčasťou je aj Slovensko, zabezpečuje transfer migrantov a ich prípravu na bežný život v niektorej z krajín, ktoré sú do programu zapojené a majú voľnejšiu migračnú politiku (aj USA). Podľa dostupných informácií , Slovensko je do programu humanitného transferu zapojené od roku 2008 a migranti najčastejšie mieria do Spojených štátov amerických. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ktorej súčasťou je aj Slovensko, zabezpečuje transfer migrantov a ich prípravu na bežný život v niektorej z krajín, ktoré sú do programu zapojené a majú voľnejšiu migračnú politiku (aj USA). Podľa dostupných informácií , Slovensko je do programu humanitného transferu zapojené od roku 2008 a migranti najčastejšie mieria do Spojených štátov amerických. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "iom.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/971517-slovensko-sa-postara-o-stovky-migrantov-z-rakuskeho-tabora/", "http://www.iom.sk/sk/aktivity/presidlovanie-utecencov/uskutocnili-sme-presidlovanie/705-humanitarne-transfery-utecencov-suhrn-za-roky-2013-a-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:16.205077+00:00"}
{"id": "vr38745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38745", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dnes naozaj je verejným tajomstvom, že už aj vaši poslanci, pán poslanec Kaliňák, mali vôľu voliť pána poslanca Čentéša, pána doktora Čentéša, preto radšej ste ich stiahli, aby náhodou ste neutŕžili tú hanbu, že pán Čentéš je zvolený možno aj ústavnou väčšinnou.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V médiách sa neobjavili žiadne správy o tom, že by nejakí poslanci Smeru-SD chceli voliť Čentéša, prípadne, že nebudú voliť Trnku. Žitňanská možno má takéto informácie, tie sa však na verejnosti neobjavili, a preto to ani nemôže byť verejné, ale len akési kuloárové tajomstvo.", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa neobjavili žiadne správy o tom, že by nejakí poslanci Smeru-SD chceli voliť Čentéša, prípadne, že nebudú voliť Trnku. Žitňanská možno má takéto informácie, tie sa však na verejnosti neobjavili, a preto to ani nemôže byť verejné, ale len akési kuloárové tajomstvo."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:45.651116+00:00"}
{"id": "vr14971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14971", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrime si tých 6 rokov politiky zachraňovania (Grécka, pozn.). Nezamestnanosť sa zdvojnásobila, ...", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MMF a Grécko sa dohodlo na pôžičke 110 miliárd eur v máji 2010. Preto sa pozrieme na vývoj nezamestnanosti od tohoto momentu. Podľa mesačných dát o nezamestnanosti ( Eurostat ), od mája 2010 (12,2 %) vzrásta nezamestnanosť dvojnásobne na úroveň z januára 2016 (24,4 %). Je však dôležité podotknúť, že nezamestnanosť výrazne rástla aj pred \"zachraňovaním\" Grécka. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. Pridávame ešte aj vývoj priemernej ročnej nezamestnanosti. Tá podľa Eurostat vzrástla nezamestnanosť od začiatku krízy v roku 2009/2010 približne dvojnásobne. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["MMF a Grécko sa dohodlo na pôžičke 110 miliárd eur v máji 2010. Preto sa pozrieme na vývoj nezamestnanosti od tohoto momentu. Podľa mesačných dát o nezamestnanosti ( Eurostat ), od mája 2010 (12,2 %) vzrásta nezamestnanosť dvojnásobne na úroveň z januára 2016 (24,4 %). Je však dôležité podotknúť, že nezamestnanosť výrazne rástla aj pred \"zachraňovaním\" Grécka. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. Pridávame ešte aj vývoj priemernej ročnej nezamestnanosti. Tá podľa Eurostat vzrástla nezamestnanosť od začiatku krízy v roku 2009/2010 približne dvojnásobne. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://ec.europa.eu/eurostat/data/database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:51.487189+00:00"}
{"id": "49979", "numeric_id": 49979, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49979", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Ja si tiež kladiem otázku, že neviem, či ste to nemali aj v programovom vyhlásení vlády, ja si pamätám, že vybudovať novú kafilériu, nič ste s ním nespravili.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výstavba novej kafilérie nebola avizovaná v programovom vyhlásení vlády ani Igora Matoviča, ani Eduarda Hegera. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nInformácia o výstavbe novej kafilérie nie je uvedená v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča (. pdf , „Vlastný materiál“) ani vlády Eduarda Hegera (. pdf , „Vlastný materiál“).\n\nProgramové vyhlásenie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora si za jeden z cieľov stanovilo efektívne riadenie rizík v pôdohospodárstve. Medzi inými sem počítalo aj manažment škôd, spôsobených „zdravotne a ekonomicky nebezpečnými chorobami, zvlášť prenosnými zo zvierat, respektíve z potravín na človeka, ako aj škodami spôsobenými zverou“ (. pdf , „Vlastný matierál,“ s. 19). O výstavbe kafilérie však vyhlásenie nehovorí. Navyše tento návrh neschválil parlament a Veronika Remišová nebola súčasťou Ódorovej vlády.\n\nV súčasnosti na Slovensku funguje jedna kafiléria, a to v Mojšovej Lúčke pri Žiline.\n\nSlovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) už v roku 2019, v kontexte výskytu afrického moru ošípaných, poukázala na to, že na Slovensku chýba prirodzená konkurencia obdobných prevádzok a neexistuje trhový mechanizmus tvorby cien. Kafiléria tak má monopolné postavenie a môže si dovoliť zdvihnúť ceny o desiatky percent.\n\nPlatí tiež, že v prípade masívnej nákazy nemusia byť kapacity jednej kafilérie dostatočné. V dôsledku slintačky a krívačky dnes žilinská kafiléria pracuje na maxime.\n\nSPPK v roku 2019 apelovala na ministerstvo pôdohospodárstva, aby takýto podnik založilo. Šéfka rezortu Gabriela Matečná sa vyjadrila, že vznik štátnej kafilérie by bol pre štát prínosný.", "analysis_paragraphs": ["Výstavba novej kafilérie nebola avizovaná v programovom vyhlásení vlády ani Igora Matoviča, ani Eduarda Hegera. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Informácia o výstavbe novej kafilérie nie je uvedená v programovom vyhlásení vlády Igora Matoviča (. pdf , „Vlastný materiál“) ani vlády Eduarda Hegera (. pdf , „Vlastný materiál“).", "Programové vyhlásenie úradníckej vlády Ľudovíta Ódora si za jeden z cieľov stanovilo efektívne riadenie rizík v pôdohospodárstve. Medzi inými sem počítalo aj manažment škôd, spôsobených „zdravotne a ekonomicky nebezpečnými chorobami, zvlášť prenosnými zo zvierat, respektíve z potravín na človeka, ako aj škodami spôsobenými zverou“ (. pdf , „Vlastný matierál,“ s. 19). O výstavbe kafilérie však vyhlásenie nehovorí. Navyše tento návrh neschválil parlament a Veronika Remišová nebola súčasťou Ódorovej vlády.", "V súčasnosti na Slovensku funguje jedna kafiléria, a to v Mojšovej Lúčke pri Žiline.", "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) už v roku 2019, v kontexte výskytu afrického moru ošípaných, poukázala na to, že na Slovensku chýba prirodzená konkurencia obdobných prevádzok a neexistuje trhový mechanizmus tvorby cien. Kafiléria tak má monopolné postavenie a môže si dovoliť zdvihnúť ceny o desiatky percent.", "Platí tiež, že v prípade masívnej nákazy nemusia byť kapacity jednej kafilérie dostatočné. V dôsledku slintačky a krívačky dnes žilinská kafiléria pracuje na maxime.", "SPPK v roku 2019 apelovala na ministerstvo pôdohospodárstva, aby takýto podnik založilo. Šéfka rezortu Gabriela Matečná sa vyjadrila, že vznik štátnej kafilérie by bol pre štát prínosný."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "neschválil", "moru", "monopolné", "žilinská"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24756/1?fbclid=IwAR2nNC_JrWIc3-80DFle13vma5lHNkqyO5G6MhPD5VqTq5VcY07n-OtBZro", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25943/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28526/1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671360-hlasovanie-pvv-parlament-odor-vlada-program/", "https://www.mpsr.sk/africky-mor-osipanych-aktualny-vyvoj-situacie-ku-dnu-21-01-2020/424---14648/", "https://www.facebook.com/watch/?v=466855514167846", "https://www.noviny.sk/slovensko/1039616-zilinska-kafileria-aktualne-pracuje-na-maxime-svojej-kapacity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:38.885970+00:00"}
{"id": "vr16224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16224", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Každá vláda Roberta Fica povedala, že chce znížiť počet úradníkov. To mali na papieri. V skutočnosti počet úradníkov rástol.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá, druhá aj tretia vláda Roberta Fica pokladala za jeden zo svojich cieľov znížiť počet zamestnancov v rámci verejnej správy. Podľa dostupných štatistík ale počet zamestnancov verejnej správy naposledy klesol v roku 2012 a od roku 2013 stúpa. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda sľúbila pokračovať v optimalizácii verejnej správy podľa reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa), tak ako bolo na jej začiatku stanovené, do roku 2020. V programovom vyhlásení vlády sa dočítame napríklad, že \"Vláda bude podporovať koncepčnú, systémovú a efektívnu prácu a postupné zavedenie systému strategického plánovania a riadenia vo verejnej správe\" , ďalej \"uskutoční opatrenia na zefektívnenie výkonu ekonomických a podporných činností štátu prostredníctvom unifikácie a optimalizácie procesov\" a \"navrhne opatrenia na skvalitnenie správy majetku štátu využitím centrálnej správy majetku štátu, aby sa štátna a verejná správa mohla koncentrovať na svoju hlavnú činnosť.\" Robert Fico už v roku 2006 sľuboval razantne znížiť počet štátnych úradníkov, kvôli neefektivite a prezamestnanosti. Nutno priznať, že v období prvej Ficovej vlády počet úradníkov naozaj klesal, z 373 245 v roku 2006 až na 350 055 v roku 2010 ( .pdf ,s.4). Počet naďalej klesal až do roku 2012 kedy počet spadol na 338 921. Počas druhej Ficovej vlády do roku 2016 sa zase zvýšil na 407 456. V roku 2014 minister financií Kažimír uviedol , že je nevyhnutné v rámci reformy ESO, aby došlo k prepúšťaniu zamestnancov v štátnej správe. V júni 2016, krátko po zahájení úradu novej vlády, niekoľkým ministerstáv pribudol počet zamestnancov. Ako uvádza aktualne.sk najvýraznejší pohyb bol evidovaný na ministerstve pôdohospodárstva z počtu 559 na 563, rezort financií mal prvý krát v histórii troch štátnych tajomníkov a minsterstvo zdravotníctva či hospodárstva si po voľbách polepšilo každé o ďalšieho jedného štátneho tajomníka. V roku 2015 Hospodárske noviny uviedli, že v počte úradníkov sa Slovensko nachádzalo na druhom mieste po Luxembursku v rámci krajín EU. Na jedného úradníka pripadalo 37 obyvateľov. Podľa projektu cena štátu ( cenastatu.sme.sk ) vidíme ako sa od roku 2012 mení počet zamestnancov vo verejnej správe. V roku 2013 počet poklesol o 2%, od vtedy ale počet každoročne stúpa. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvá, druhá aj tretia vláda Roberta Fica pokladala za jeden zo svojich cieľov znížiť počet zamestnancov v rámci verejnej správy. Podľa dostupných štatistík ale počet zamestnancov verejnej správy naposledy klesol v roku 2012 a od roku 2013 stúpa. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda sľúbila pokračovať v optimalizácii verejnej správy podľa reformy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa), tak ako bolo na jej začiatku stanovené, do roku 2020. V programovom vyhlásení vlády sa dočítame napríklad, že \"Vláda bude podporovať koncepčnú, systémovú a efektívnu prácu a postupné zavedenie systému strategického plánovania a riadenia vo verejnej správe\" , ďalej \"uskutoční opatrenia na zefektívnenie výkonu ekonomických a podporných činností štátu prostredníctvom unifikácie a optimalizácie procesov\" a \"navrhne opatrenia na skvalitnenie správy majetku štátu využitím centrálnej správy majetku štátu, aby sa štátna a verejná správa mohla koncentrovať na svoju hlavnú činnosť.\" Robert Fico už v roku 2006 sľuboval razantne znížiť počet štátnych úradníkov, kvôli neefektivite a prezamestnanosti. Nutno priznať, že v období prvej Ficovej vlády počet úradníkov naozaj klesal, z 373 245 v roku 2006 až na 350 055 v roku 2010 ( .pdf ,s.4). Počet naďalej klesal až do roku 2012 kedy počet spadol na 338 921. Počas druhej Ficovej vlády do roku 2016 sa zase zvýšil na 407 456. V roku 2014 minister financií Kažimír uviedol , že je nevyhnutné v rámci reformy ESO, aby došlo k prepúšťaniu zamestnancov v štátnej správe. V júni 2016, krátko po zahájení úradu novej vlády, niekoľkým ministerstáv pribudol počet zamestnancov. Ako uvádza aktualne.sk najvýraznejší pohyb bol evidovaný na ministerstve pôdohospodárstva z počtu 559 na 563, rezort financií mal prvý krát v histórii troch štátnych tajomníkov a minsterstvo zdravotníctva či hospodárstva si po voľbách polepšilo každé o ďalšieho jedného štátneho tajomníka. V roku 2015 Hospodárske noviny uviedli, že v počte úradníkov sa Slovensko nachádzalo na druhom mieste po Luxembursku v rámci krajín EU. Na jedného úradníka pripadalo 37 obyvateľov. Podľa projektu cena štátu ( cenastatu.sme.sk ) vidíme ako sa od roku 2012 mení počet zamestnancov vo verejnej správe. V roku 2013 počet poklesol o 2%, od vtedy ale počet každoročne stúpa. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "sľúbila", "ESO", "sľuboval", ".pdf", "klesal", "uviedol", "aktualne.sk", "Hospodárske", "cenastatu.sme.sk"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2017/", "http://www.vlada.gov.sk/posilnit-ulohu-statu-a-ochranu-verejneho-zaujmu/", "http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://domov.sme.sk/c/2854194/fico-vlada-razantne-znizi-pocet-statnych-uradnikov.html", "http://www.ihp.sk/analyzy/IHP-Analyza_zamestnanosti_a_odmenovania.pdf", "http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2017/", "https://aktualne.atlas.sk/minister-financii-reforma-eso-vyzaduje-pokles-zamestnancov-verejnej-spravy/slovensko/spolocnost/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/slubovali-menej-uradnikov-setrenie-aka-je-realita-ministerstvach.html", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/569021-v-byrokracii-sme-sa-dostali-k-spicke", "http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:17.413896+00:00"}
{"id": "vr34053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34053", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Štrasburg podľa dohovoru môže, nemôže posudzovať právo na prístup k verejným alebo iným voleným funkciám, ale len právo na spravodlivý proces.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení Petra Wiflinga, ústavného právnika Kresáka, Radoslava Procházku, ako aj Európskeho dohovoru o ľudských právach hodnotíme výrok ako pravdivý. Na súde v Štrasburgu (Európsky súd pre ľudské práva) možno namietať spravodlivosť súdneho procesu, nie právo na prístup k voleným funkciám.", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení Petra Wiflinga, ústavného právnika Kresáka, Radoslava Procházku, ako aj Európskeho dohovoru o ľudských právach hodnotíme výrok ako pravdivý. Na súde v Štrasburgu (Európsky súd pre ľudské práva) možno namietať spravodlivosť súdneho procesu, nie právo na prístup k voleným funkciám."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "SME", ".pdf", "Pravda"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6662807/ak-ustavny-sud-centesa-odpise-strasburg-mu-nepomoze.html", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:43.426361+00:00"}
{"id": "vr37342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37342", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán Németh (štátny tajomník MZV Maďarska, pozn.) povedal minulý týždeň, že Budapešť sa nepohne, pokiaľ Slovensko nezmierni následky ich zákona o udeľovaní dvojitého štátneho občianstva.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako uvádza sme.sk , maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve. Nevyslovil sa, že MR bude čakať na zmiernenie.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza sme.sk , maďarský spolupredseda zmiešanej komisie - štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve. Nevyslovil sa, že MR bude čakať na zmiernenie."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5771583/madarsko-sa-zmluvou-o-obcianstve-zatial-zaoberat-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:30.350137+00:00"}
{"id": "vr30316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30316", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Hovorím ešte raz, po slovensky, pán Kollár. Chcem, aby mali lekári vyššie platy. Toto je plat priemerný Detskej fakultnej nemocnici bez atestácie 1175, priemerná mzda lekárov s atestáciou 1852, priemerná mzda chirurga 1995, priemerná mzda všetkých v nemocnici detskej fakultnej 1640.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa analýzy INEKO z augusta 2011, v ktorej boli zhrnuté údaje z viacerých zdrojov (Štatistický úrad SR, Národné centrum zdravotníckych informácií, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, OECD a iné), predstavovala priemerná mesačná hrubá mzda lekárov v nemocniciach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR (do ktorej spadajú taktiež detské fakultné nemocnice) v prvom štvrťroku 2011 1623 eur ( Analýza - Koľko zarábajú lekári, .pdf, strana 4 ). Tejto sume zhruba zodpovedá aj Ivanom Uhliarikom uvádzaná suma 1640 eur.\n\nPriemerné platy všetkých lekárov sa pohybujú, podľa analýzy INEKO od 1050 do 3200 eur. Štatistický úrad uvádza priemerný hrubý príjem 1240 eur, OECD tvrdí, že je to 1564 eur. Podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia je priemerný plat približne 1500 eur. Rozdiel medzi týmito číslami je kvôli spôsobe výpočtu, číslo Lekárskeho odborového združenia by malo zahrňovať aj platy za nadčasy a príplatky.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy INEKO z augusta 2011, v ktorej boli zhrnuté údaje z viacerých zdrojov (Štatistický úrad SR, Národné centrum zdravotníckych informácií, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, OECD a iné), predstavovala priemerná mesačná hrubá mzda lekárov v nemocniciach v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR (do ktorej spadajú taktiež detské fakultné nemocnice) v prvom štvrťroku 2011 1623 eur ( Analýza - Koľko zarábajú lekári, .pdf, strana 4 ). Tejto sume zhruba zodpovedá aj Ivanom Uhliarikom uvádzaná suma 1640 eur.", "Priemerné platy všetkých lekárov sa pohybujú, podľa analýzy INEKO od 1050 do 3200 eur. Štatistický úrad uvádza priemerný hrubý príjem 1240 eur, OECD tvrdí, že je to 1564 eur. Podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia je priemerný plat približne 1500 eur. Rozdiel medzi týmito číslami je kvôli spôsobe výpočtu, číslo Lekárskeho odborového združenia by malo zahrňovať aj platy za nadčasy a príplatky."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Analýza - Koľko zarábajú lekári, .pdf, strana 4", "Priemerné platy", "http://blog.etrend.sk/martin-filko/2011/09/23/skutocne-zarobky-lekarov/", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/08/10/kolko-zarabaju-lekari/"], "url": ["http://www.ineko.sk/file_download/634", "http://ekonomika.sme.sk/c/6012964/lekari-zarabaju-viac-nez-sa-hovori.html", "http://blog.etrend.sk/martin-filko/2011/09/23/skutocne-zarobky-lekarov/", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/08/10/kolko-zarabaju-lekari/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:30.260431+00:00"}
{"id": "vr18184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18184", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Máme projekt Krásna - domov seniorov", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejne dostupné informácie potvrdzujú, že v mestskej časti Košice - Krásna sa plánoval projekt výstavby komunitného centra, ktoré by obsahovalo aj domov dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V košickej mestskej časti Krásna je naplánované vybudovanie komunitného centra. Starosta mestskej časti opísal toto centrum nasledovne: „ Ide o domov dôchodcov pre dvanásť klientov, bude tam denný stacionár pre seniorov. Čo je podstatné, bude tam zariadenie opatrovateľskej služby, pre tých, ktorí budú potrebovať aj odbornú lekársku starostlivosť. Takisto sa tam bude nachádzať útulok pre matky s deťmi ,“ Rádio Košice ďalej informuje: \" Finančné investície na celú výstavbu projektu, predstavujú sumu okolo dvoch miliónov eur. O celkovej koncepcii centra, teda či pôjde o príspevkovú alebo neziskovú organizáciu, zatiaľ nie je rozhodnuté ,\".", "analysis_paragraphs": ["Verejne dostupné informácie potvrdzujú, že v mestskej časti Košice - Krásna sa plánoval projekt výstavby komunitného centra, ktoré by obsahovalo aj domov dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V košickej mestskej časti Krásna je naplánované vybudovanie komunitného centra. Starosta mestskej časti opísal toto centrum nasledovne: „ Ide o domov dôchodcov pre dvanásť klientov, bude tam denný stacionár pre seniorov. Čo je podstatné, bude tam zariadenie opatrovateľskej služby, pre tých, ktorí budú potrebovať aj odbornú lekársku starostlivosť. Takisto sa tam bude nachádzať útulok pre matky s deťmi ,“ Rádio Košice ďalej informuje: \" Finančné investície na celú výstavbu projektu, predstavujú sumu okolo dvoch miliónov eur. O celkovej koncepcii centra, teda či pôjde o príspevkovú alebo neziskovú organizáciu, zatiaľ nie je rozhodnuté ,\"."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["opísal", "Facebook stránka", "TV Košice"], "url": ["https://www.kosiceonline.sk/v-krasnej-pribudne-nove-komunitne-centrum", "https://www.facebook.com/mestskacastkosicekrasna/posts/komunitn%C3%A9-a-soci%C3%A1lne-centrum-na-mieste-b%C3%BDval%C3%A9ho-miestneho-%C3%BAradu-pl%C3%A1novan%C3%A1-v%C3%BDstav/1956371111287006/", "https://www.tvkosice.sk/video/59e5f5d04526ca39d4d5103a?fbclid=IwAR07hsBKvZjbbhSfeDDcbXWoa16GNGSSUr0OPsymQ5bMnBrr2fdZYghNrW8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:43.878681+00:00"}
{"id": "vr34826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34826", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ako sa máme stretnúť? Áno, priamo zatelefonoval (ohľadom nahrávky,pozn.) na môj mobil...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Samotný telefonát, a teda ani konkrétne slová nedokážeme overiť. Hovorca SMER-SD E. Tomáš existenciu telefonátu poprel slovami: „Robert Fico sa nikdy s Mikulášom Dzurindom o nahrávke nerozprával, ani nemohol, keďže sa o nej dozvedel v sobotu podvečer. Nech si pán Dzurinda nevymýšľa a radšej vysvetlí obsah nahrávky.\"", "analysis_paragraphs": ["Samotný telefonát, a teda ani konkrétne slová nedokážeme overiť. Hovorca SMER-SD E. Tomáš existenciu telefonátu poprel slovami: „Robert Fico sa nikdy s Mikulášom Dzurindom o nahrávke nerozprával, ani nemohol, keďže sa o nej dozvedel v sobotu podvečer. Nech si pán Dzurinda nevymýšľa a radšej vysvetlí obsah nahrávky.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Tomáš"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-predlozime-dokaz-o-dzurindovej-skorumpovanosti-pfl-/sk_domace.asp?c=A101106_183309_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:01.686602+00:00"}
{"id": "vr14861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14861", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Cameron ako šéf konzervatívcov povedal, že chceme zostať v Európskej únii,ale jeho strana nechce zostať v Európskej únii, čo je očividné.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Brexit (Britain exit), alebo vystúpenie Británie z Európskej únie roztrieštilo Konzervatívnu stranu, pričom jej šéf David Cameron sa snaží, aby Veľká Británia v EÚ ostala. Strana je ale skôr rozpoltená než s vyhraneným negatívnym postojom, preto Blahovo vyjadrenie hodnotíme ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Brexit (Britain exit), alebo vystúpenie Británie z Európskej únie roztrieštilo Konzervatívnu stranu, pričom jej šéf David Cameron sa snaží, aby Veľká Británia v EÚ ostala. Strana je ale skôr rozpoltená než s vyhraneným negatívnym postojom, preto Blahovo vyjadrenie hodnotíme ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Brexit", "oficiálnu kampaň", "lídra", "Prieskum", "podporujú", "Boris Johnson,", "Panama Papers", "obrátkach"], "url": ["http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887", "http://www.theguardian.com/politics/2016/feb/24/david-cameron-launches-tory-campaign-to-stay-in-the-eu", "https://www.conservatives.com/OurTeam/David-Cameron", "http://www.theguardian.com/politics/2016/feb/24/david-cameron-launches-tory-campaign-to-stay-in-the-eu", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3456924/At-144-Conservative-MPs-defy-Cameron-vote-leave-EU-including-candidate-London-mayor-Zac-Goldsmith.html", "http://www.theguardian.com/politics/2016/mar/15/cameron-accuses-boris-johnson-of-literally-making-it-up-on-brexit", "http://www.ibtimes.com/will-britain-leave-eu-over-panama-papers-how-david-cameron-may-affect-brexit-vote-2349347", "http://www.theguardian.com/commentisfree/2016/apr/09/brexit-nightmare-remain-camp-denial-cameron-panama-papers"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:09.805457+00:00"}
{"id": "vr16548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16548", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Na účte Nitrianskeho kraja zostalo nevyužitých 33 miliónov eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe Záverečného účtu NSK za rok 2016, zostatok na bežnom účte kraja bol (k 31. 12. 2016) 33 817 995,52 eur ( .pdf , str. 312). Bežný účet je vedený ako významná zložka krátkodobého finančného majetku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stav účtu z roku 2016 je najvyšší za posledné roky. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"eFNCA\"]={},window.datawrapper[\"eFNCA\"].embedDeltas={\"100\":379,\"200\":275,\"300\":249,\"400\":249,\"500\":249,\"600\":223,\"700\":223,\"800\":223,\"900\":223,\"1000\":223},window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-eFNCA\"),window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"eFNCA\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"eFNCA\"==b)window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe Záverečného účtu NSK za rok 2016, zostatok na bežnom účte kraja bol (k 31. 12. 2016) 33 817 995,52 eur ( .pdf , str. 312). Bežný účet je vedený ako významná zložka krátkodobého finančného majetku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stav účtu z roku 2016 je najvyšší za posledné roky. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"eFNCA\"]={},window.datawrapper[\"eFNCA\"].embedDeltas={\"100\":379,\"200\":275,\"300\":249,\"400\":249,\"500\":249,\"600\":223,\"700\":223,\"800\":223,\"900\":223,\"1000\":223},window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-eFNCA\"),window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"eFNCA\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"eFNCA\"==b)window.datawrapper[\"eFNCA\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/29107"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:15.634545+00:00"}
{"id": "vr36701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36701", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Tá krivka napríklad aj v Česku taká bola. Rovnako bola v Česku práve kvôli rýchlej, rýchlemu nástupu zimy, poľadovici a tak ďalej.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je jasné, na akú krivku D. Lipšic poukazuje. Avšak vzhľadom nato, že v druhej polovici roku 2010 na Slovensku zaznamenali najnegativnejší nárast práve údaje týkajúce sa počtu obetí, budeme predpokladať, že ide o túto kategóriu. Štatistika smrteľných dopravných nehôd : Smrteľné dopravné nehody v roku 2009\n\nRok 2010\n\nRok 2009\n\nRozdiel\n\nJanuár\n\n39\n\n78\n\n-39\n\nFebruár\n\n30\n\n52\n\n-22\n\nMarec\n\n48\n\n46\n\n2\n\nApríl\n\n48\n\n61\n\n-13\n\nMáj\n\n51\n\n64\n\n-13\n\nJún\n\n81\n\n79\n\n2\n\nJúl\n\n103\n\n75\n\n28\n\nAugust\n\n67\n\n75\n\n-8\n\nSeptember\n\n75\n\n72\n\n3\n\nOktóber\n\n85\n\n97\n\n-12\n\nNovember\n\n84\n\n65\n\n19\n\n711\n\n764\n\n-53", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, na akú krivku D. Lipšic poukazuje. Avšak vzhľadom nato, že v druhej polovici roku 2010 na Slovensku zaznamenali najnegativnejší nárast práve údaje týkajúce sa počtu obetí, budeme predpokladať, že ide o túto kategóriu. Štatistika smrteľných dopravných nehôd : Smrteľné dopravné nehody v roku 2009", "Rok 2010", "Rok 2009", "Rozdiel", "Január", "39", "78", "-39", "Február", "30", "52", "-22", "Marec", "48", "46", "2", "Apríl", "48", "61", "-13", "Máj", "51", "64", "-13", "Jún", "81", "79", "2", "Júl", "103", "75", "28", "August", "67", "75", "-8", "September", "75", "72", "3", "Október", "85", "97", "-12", "November", "84", "65", "19", "711", "764", "-53"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["smrteľných dopravných nehôd", "Počet smrteľných nehôd v ČR", "sú dôvody v tom"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN", "http://www.policie.cz/clanek/statisticky-prehled-nehodovosti-754871.aspx", "http://spravy.pravda.sk/smrtelnych-nehod-stale-pribuda-dmt-/sk_domace.asp?c=A101130_091918_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:16.058529+00:00"}
{"id": "vr18008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18008", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...máme 83 miliónov teraz na ministerstve pôdohospodárstva a nevieme vyčerpať financie na stavbu cyklotrás lebo každý, kto má práve milimeter pôdy niekde, tak blokuje nie len diaľnice, blokuje aj výstavbu cyklotrasy, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z fondov EÚ je na rozvoj cyklodopravy vyhradených 81, 8 miliónov eur. Výzvu na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) vyhlásilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v decembri 2016. Doteraz (22. júna 2018) MPRV SR v troch kolách podporilo 63 cyklistických projektov z celého Slovenska za 30,7 mil. eur. Ešte v júni 2017 Andrej Danko začal hovoriť cyklotrasách národného významu, ktoré by sa mali stavať pomocou vyvlastňovania cudzích pozemkov. V Rádiu Expres priznal, že s nápadom prišiel kvôli tomu, aby sa minuli eurofondy. Ministerstvo o problémoch pri čerpaní výzvy kvôli vlastníckym vzťahom neinformovalo. Výzva je v súčasnosti stále otvorená. Z dôvodu vyčerpania alokácie resp. nedostatočného dopytu sa dňa 16. júla 2018 plánuje uzavrieť výzva pre vybrané regióny. Ministerstvo teda informovalo o nevyčerpaní dotácie, avšak neuviedlo, že by dôvodom boli spory s pozemkami. O tom informoval iba Andrej Danko. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výzva je zameraná na obnovu a rekonštrukciu už existujúcich a budovanie nových cyklistických komunikácií, výstavbu doplnkovej cyklistickej infraštruktúry a tiež na propagáciu a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Regióny ministerstvu predložili 87 projektov týkajúcich sa cyklotrás, z čoho bolo schválených 63 projektov v objeme 30,680 mil. eur a v celkovej dĺžke 155 kilometrov. Okrem cyklotrás boli predložené aj ďalšie projekty zamerané na cyklistickú infraštruktúru. Celkovo boli schválené projekty v objeme takmer 46,5 mil. eur. Zostatok na výzvu predstavuje 34,7 mil. eur. Z dôvodu vyčerpania alokácie resp. nedostatočného dopytu bude ku dňu 16. júla 2018 uzatvorená výzva pre žiadosti, ktorých miesto realizácie sa nachádza v RIÚS Nitrianskeho kraja, UMR Nitrianskeho kraja a UMR Prešovského kraj. V júni 2017 Andrej Danko prišiel s nápadom cyklotrás národného významu, ktoré by sa mali stavať aj pomocou vyvlastňovania cudzích pozemkov. \" Slovensku chýba národná cyklotrasa, pri ktorej budovaní by sa dala vyvlastňovať i časť územia na území obcí, na území vyšších územných celkov, \" povedal Danko . Zámer zjednodušiť vyvlastňovanie pozemkov podporili všetky 3 vládne strany. Takáto zmena však najprv musí byť ukotvená v zákone. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z fondov EÚ je na rozvoj cyklodopravy vyhradených 81, 8 miliónov eur. Výzvu na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) vyhlásilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v decembri 2016. Doteraz (22. júna 2018) MPRV SR v troch kolách podporilo 63 cyklistických projektov z celého Slovenska za 30,7 mil. eur. Ešte v júni 2017 Andrej Danko začal hovoriť cyklotrasách národného významu, ktoré by sa mali stavať pomocou vyvlastňovania cudzích pozemkov. V Rádiu Expres priznal, že s nápadom prišiel kvôli tomu, aby sa minuli eurofondy. Ministerstvo o problémoch pri čerpaní výzvy kvôli vlastníckym vzťahom neinformovalo. Výzva je v súčasnosti stále otvorená. Z dôvodu vyčerpania alokácie resp. nedostatočného dopytu sa dňa 16. júla 2018 plánuje uzavrieť výzva pre vybrané regióny. Ministerstvo teda informovalo o nevyčerpaní dotácie, avšak neuviedlo, že by dôvodom boli spory s pozemkami. O tom informoval iba Andrej Danko. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výzva je zameraná na obnovu a rekonštrukciu už existujúcich a budovanie nových cyklistických komunikácií, výstavbu doplnkovej cyklistickej infraštruktúry a tiež na propagáciu a zvyšovanie atraktivity cyklistickej dopravy vo verejnosti. Regióny ministerstvu predložili 87 projektov týkajúcich sa cyklotrás, z čoho bolo schválených 63 projektov v objeme 30,680 mil. eur a v celkovej dĺžke 155 kilometrov. Okrem cyklotrás boli predložené aj ďalšie projekty zamerané na cyklistickú infraštruktúru. Celkovo boli schválené projekty v objeme takmer 46,5 mil. eur. Zostatok na výzvu predstavuje 34,7 mil. eur. Z dôvodu vyčerpania alokácie resp. nedostatočného dopytu bude ku dňu 16. júla 2018 uzatvorená výzva pre žiadosti, ktorých miesto realizácie sa nachádza v RIÚS Nitrianskeho kraja, UMR Nitrianskeho kraja a UMR Prešovského kraj. V júni 2017 Andrej Danko prišiel s nápadom cyklotrás národného významu, ktoré by sa mali stavať aj pomocou vyvlastňovania cudzích pozemkov. \" Slovensku chýba národná cyklotrasa, pri ktorej budovaní by sa dala vyvlastňovať i časť územia na území obcí, na území vyšších územných celkov, \" povedal Danko . Zámer zjednodušiť vyvlastňovanie pozemkov podporili všetky 3 vládne strany. Takáto zmena však najprv musí byť ukotvená v zákone. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["rozvoj", "cyklistických", "vyvlastňovania", "Expres", "uzavrieť", "cyklistickú", "Danko", "podporili"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=1124&navID2=1124&sID=67&id=10954", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=52&id=13006", "https://ekonomika.sme.sk/c/20553144/danko-koalicia-odobrila-jednoduchsie-vyvlastnovanie-pre-bicykle.html", "https://www.expres.sk/104096/danko-vyzyva-ludi-ktori-hundru-a-nadavaju-aby-vstupili-do-politiky/", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=1124&navID2=1124&sID=67&id=13015", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=1124&navID2=1124&sID=67&id=13015", "https://dennikn.sk/788810/dankove-vymysly-uz-nie-su-ani-smiesne/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20553144/danko-koalicia-odobrila-jednoduchsie-vyvlastnovanie-pre-bicykle.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:17.246468+00:00"}
{"id": "vr34910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34910", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale veď my ani nechceme, veď sme ani nikdy nepovedali, že nie (ku diskusii o podpore znižovania platov poslancov, pozn.)...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš, riaditeľ komunikácie strany SMER, sa ešte v auguste vyjadril , že „strana nemá problém o tejto téme diskutovať“. Pravdou však je, že napríklad poslankyňa Jana Vaľová zo Smeru­ sa bránila znižovaniu aj tým, že ako Východniarka má väčšie výdavky ako poslanec žijúci pri hlavnom meste. „Tí, čo sú z východu, len tak–tak si vystačia s náhradami. Treba zistiť, kto má aké výdavky a podľa toho im ich preplácať.“ Na druhej strane so znižovaním platov mali problém aj niektorí koaliční poslanci.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš, riaditeľ komunikácie strany SMER, sa ešte v auguste vyjadril , že „strana nemá problém o tejto téme diskutovať“. Pravdou však je, že napríklad poslankyňa Jana Vaľová zo Smeru­ sa bránila znižovaniu aj tým, že ako Východniarka má väčšie výdavky ako poslanec žijúci pri hlavnom meste. „Tí, čo sú z východu, len tak–tak si vystačia s náhradami. Treba zistiť, kto má aké výdavky a podľa toho im ich preplácať.“ Na druhej strane so znižovaním platov mali problém aj niektorí koaliční poslanci."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "bránila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/na-platy-nam-nesiahajte-odkazali-politici-radicovej-fh7-/sk_domace.asp?c=A100812_211705_sk_domace_p09", "http://ekonomika.sme.sk/c/5499736/koalicni-aj-opozicni-poslanci-nechcu-setrit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:40.060012+00:00"}
{"id": "vr13943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13943", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "A povedal som jedno. Vo februári bude prvá mzda, a keď bude niekto mať nižší plat podľa tohto zákona 578, tak z funkcie ministra zdravotníctva odstúpim.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 27.novembra 2015 minister Čislák na brífingu vyhlásil , že odstúpi zo svojej funkcie, pokiaľ sa od januára 2016 nájde zdravotný pracovník, ktorý bude mať nižší plat ako v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý „ Chcem opätovne vyzvať sestry, aby naozaj neverili klamstvám predstaviteľov odborových organizácií, že im mzdy klesnú .. ..V týchto dňoch sú pripravované platové dekréty, ktoré budú platiť od 1. januára 2016. Žiadna sestra, žiadny zdravotnícky pracovník nebude mať mzdu nižšiu, ako je teraz,“ uviedol Čislák.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 27.novembra 2015 minister Čislák na brífingu vyhlásil , že odstúpi zo svojej funkcie, pokiaľ sa od januára 2016 nájde zdravotný pracovník, ktorý bude mať nižší plat ako v súčasnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý „ Chcem opätovne vyzvať sestry, aby naozaj neverili klamstvám predstaviteľov odborových organizácií, že im mzdy klesnú .. ..V týchto dňoch sú pripravované platové dekréty, ktoré budú platiť od 1. januára 2016. Žiadna sestra, žiadny zdravotnícky pracovník nebude mať mzdu nižšiu, ako je teraz,“ uviedol Čislák."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "TASR", "SITA", "Denníka N"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375221-vypoved-podalo-dalsich-382-sestier/", "https://www.istp.sk/clanok/9123/Platy-zdravotnikov-ma-zakon-upravit-vo-vsetkych-nemocniciach", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374952-prvych-dvesto-sestier-dalo-vypoved-v-ziline-nemocnica-je-ohrozena/", "https://dennikn.sk/308083/sestry-davaju-vypovede-pribudli-trnava-aj-kosice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:28.279057+00:00"}
{"id": "vr33988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33988", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Teraz sa to znova pustilo, lenže na ministerstve sociálnych vecí nastavili to tak, že teraz musí samospráva prispieť 20% a 80% sa prepláca až zo Sociálneho fondu.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "József Nagy hovorí o zmene a parametroch financovania \"protipovodňového príspevku\" (Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie alebo Projekt 50j ), ktorý bol zavedený v roku 2010 a v roku 2013 zmenený v Zákone o službách zamestnanosti , prekladateľom bolo Ministerstvo práce.", "analysis_paragraphs": ["József Nagy hovorí o zmene a parametroch financovania \"protipovodňového príspevku\" (Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie alebo Projekt 50j ), ktorý bol zavedený v roku 2010 a v roku 2013 zmenený v Zákone o službách zamestnanosti , prekladateľom bolo Ministerstvo práce."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Projekt 50j", "Zákone o službách zamestnanosti", "Projekt 50j", "hradil", "Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti", "§ 49 ods. 4", "Príspevok"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-373", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5/znenie-20130101", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SESF/Opis_projektu_NP%C2%A750j_SR_bez_BSK.pdf", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151498", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151159", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:00.242367+00:00"}
{"id": "49353", "numeric_id": 49353, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49353", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Pri pánovi Zurianovi, hej, to nebolo len to Bielorusko, ale bolo to presne to vyjadrenie k pánovi Lučanskému o tom, že tam išlo o zabitie.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Branislav Zurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie priznal, že sa schovával v Bielorusku. Taktiež povedal, že stojí za tvrdeniami, že bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský zabitý. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý. Je však dôležité dodať, že oficiálne závery vyšetrovania konštatovali, že Milan Lučanský spáchal samovraždu, na následky ktorej zomrel. Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie.\n\nNový šéf policajnej inšpekcie Zurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie povedal, že sa po odchode zo Slovenska zdržiaval v Poľsku, Nórsku a neskôr aj v Bielorusku, kde bol tamojšími zložkami vypočúvaný v súvislosti s jeho pobytom. ( v čase od 18:50)\n\nZurian pri vypočúvaní tiež spochybnil závery vyšetrovania samovraždy bývalého policajného prezidenta Milan Lučanského. Zurian trvá na svojich tvrdeniach, že bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský zabitý.\n\nVýsledky vyšetrovania samovraždy Milana Lučanského sa však nezhodujú s tvrdeniami Branislava Zuriana. Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského polícia obvinila a vzala do väzby v kauze Judáš. Vo väzbe spáchal samovraždu 29. decembra 2020, keď sa obesil vo svojej cele na teplákovej bunde.\n\nPo Lučanského smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel. Zriadila sa aj poslanecká komisia zložená zo zástupcov koalície aj opozície. Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s všeobecnou informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.\n\nZáver vyšetrovania konštatoval , že Milan Lučanský spáchal samovraždu, na následky ktorej zomrel. Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie.\n\nVyšetrovanie Lučanského smrti síce pred niekoľkými dňami prokuratúra opäť otvorila , nebude však riešiť príčinu smrti. Preskúmavať by sa malo len, či príslušníci ZVJS reagovali dostatočne na stav Lučanského a či prípadne mohli zabrániť tomu, aby si vzal život. Ohľadom príčiny smrti platí záver vyšetrovania, ktoré cudzie zavinenie vylúčilo.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Zurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie priznal, že sa schovával v Bielorusku. Taktiež povedal, že stojí za tvrdeniami, že bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský zabitý. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý. Je však dôležité dodať, že oficiálne závery vyšetrovania konštatovali, že Milan Lučanský spáchal samovraždu, na následky ktorej zomrel. Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie.", "Nový šéf policajnej inšpekcie Zurian na verejnom vypočutí na funkciu šéfa policajnej inšpekcie povedal, že sa po odchode zo Slovenska zdržiaval v Poľsku, Nórsku a neskôr aj v Bielorusku, kde bol tamojšími zložkami vypočúvaný v súvislosti s jeho pobytom. ( v čase od 18:50)", "Zurian pri vypočúvaní tiež spochybnil závery vyšetrovania samovraždy bývalého policajného prezidenta Milan Lučanského. Zurian trvá na svojich tvrdeniach, že bol bývalý policajný prezident Milan Lučanský zabitý.", "Výsledky vyšetrovania samovraždy Milana Lučanského sa však nezhodujú s tvrdeniami Branislava Zuriana. Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského polícia obvinila a vzala do väzby v kauze Judáš. Vo väzbe spáchal samovraždu 29. decembra 2020, keď sa obesil vo svojej cele na teplákovej bunde.", "Po Lučanského smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel. Zriadila sa aj poslanecká komisia zložená zo zástupcov koalície aj opozície. Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s všeobecnou informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.", "Záver vyšetrovania konštatoval , že Milan Lučanský spáchal samovraždu, na následky ktorej zomrel. Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie.", "Vyšetrovanie Lučanského smrti síce pred niekoľkými dňami prokuratúra opäť otvorila , nebude však riešiť príčinu smrti. Preskúmavať by sa malo len, či príslušníci ZVJS reagovali dostatočne na stav Lučanského a či prípadne mohli zabrániť tomu, aby si vzal život. Ohľadom príčiny smrti platí záver vyšetrovania, ktoré cudzie zavinenie vylúčilo."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["v čase", "spochybnil", "obvinila", "samovraždu", "nezistila", "konštatoval", "otvorila"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=U497ir9_HdU", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687065-kandidat-na-sefa-policajnej-inspekcie-zurian-som-presvedceny-ze-lucanskeho-zabili/", "https://dennikn.sk/2174771/v-kauze-judas-sa-uz-ako-istota-pre-mafiu-spomina-aj-sudca-puchovsky/?ref=mwat", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/363540-milan-lucansky-spachal-samovrazdu-cudzie-zavinenie-definitivne-vylucili", "https://www.noviny.sk/slovensko/600878-posledne-zasadnutie-komisie-ktora-preveruje-okolnosti-smrti-milana-lucanskeho-jej-clenovia-zverejnia-zaverecnu-spravu", "https://www.ta3.com/clanok/252273/lucansky-spachal-samovrazdu-prokuratura-v-pripade-jeho-smrti-vylucila-cudzie-zavinenie", "https://domov.sme.sk/c/23240727/vysetrovanie-lucanskeho-smrti-opat-otvorili-nebudu-vsak-riesit-pricinu-smrti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:27.890327+00:00"}
{"id": "vr30500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30500", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pán poslanec Raši, keď bol ministrom, tak mi odovzdával Všeobecnú zdravotnú poisťovňu podľa jeho slov so stratou 50 miliónov eur, ale po audite sa táto strata zvýšila na viac ako 120 miliónov eur.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V 1.polroku 2010, t.j. v období zmeny vlády, sa aktuálna strata VŠZP pohybovala v sumách okolo 50 mil. eur . Celková strata na konci roku 2010 mala byť cca. 70 mil. eur. Audit, ktorý v poisťovni prebehol po nástupe Uhliarika, odhalil viaceré nejasnosti vo vykazovaní ziskov a strát. Už po prvých výsledkoch auditu sa ukázalo, že mínusové čísla budú oveľa vyššie (120 mil. eur). SITA, 20. apríl 2011: \"Najnovší audit ukázal, že bývalé vedenie manipulovalo s účtovníctvom. Nadhodnotilo pohľadávky po lehote splatnosti. Teda dlhy na poistnom, ktoré firmy a ľudia poisťovni nezplatili. Tým malo v rokoch 2007 až 2009 zlepšiť hospodársky výsledok poisťovne minimálne o 50 miliónov eur. Včera o tom informovali za akcionára poisťovne minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH a šéf VšZP Marián Faktor. „Všeobecná si viedla nafúknuté, nereálne účtovníctvo,“ povedal minister. Ak by nedošlo k skresleniu hospodárskeho výsledku, kumulovaná strata v minulom roku by vraj dosiahla nie 70, ale 120 miliónov eur.\" Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2010 uvádza celkovú bilanciu poisťovne za rok 2010 (s.33): Po zaúčtovaní všetkých účtovných operácií týkajúcich sa roku 2010 do výnosov a nákladov VšZP vykázala k 31. 12. 2010 hospodársky výsledok - stratu vo výške -120 230 292 Eur. Minister Uhliarik uvádza správne čísla, avšak z rôznych období. Pôvodná plánovaná strata 50 miliónov mala byť v prvom polroku 2010 (za celý rok 70 mil.), zatiaľ čo strata 120 miliónov je za celý rok 2010. Fakt je, že došlo k navýšeniu straty, nie však tak výraznej v jednom období, ako to vyplýva zo slov ministra. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V 1.polroku 2010, t.j. v období zmeny vlády, sa aktuálna strata VŠZP pohybovala v sumách okolo 50 mil. eur . Celková strata na konci roku 2010 mala byť cca. 70 mil. eur. Audit, ktorý v poisťovni prebehol po nástupe Uhliarika, odhalil viaceré nejasnosti vo vykazovaní ziskov a strát. Už po prvých výsledkoch auditu sa ukázalo, že mínusové čísla budú oveľa vyššie (120 mil. eur). SITA, 20. apríl 2011: \"Najnovší audit ukázal, že bývalé vedenie manipulovalo s účtovníctvom. Nadhodnotilo pohľadávky po lehote splatnosti. Teda dlhy na poistnom, ktoré firmy a ľudia poisťovni nezplatili. Tým malo v rokoch 2007 až 2009 zlepšiť hospodársky výsledok poisťovne minimálne o 50 miliónov eur. Včera o tom informovali za akcionára poisťovne minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH a šéf VšZP Marián Faktor. „Všeobecná si viedla nafúknuté, nereálne účtovníctvo,“ povedal minister. Ak by nedošlo k skresleniu hospodárskeho výsledku, kumulovaná strata v minulom roku by vraj dosiahla nie 70, ale 120 miliónov eur.\" Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2010 uvádza celkovú bilanciu poisťovne za rok 2010 (s.33): Po zaúčtovaní všetkých účtovných operácií týkajúcich sa roku 2010 do výnosov a nákladov VšZP vykázala k 31. 12. 2010 hospodársky výsledok - stratu vo výške -120 230 292 Eur. Minister Uhliarik uvádza správne čísla, avšak z rôznych období. Pôvodná plánovaná strata 50 miliónov mala byť v prvom polroku 2010 (za celý rok 70 mil.), zatiaľ čo strata 120 miliónov je za celý rok 2010. Fakt je, že došlo k navýšeniu straty, nie však tak výraznej v jednom období, ako to vyplýva zo slov ministra. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["50 mil. eur", "auditu", "SITA,", "Výročná správa o hospodárení VŠZP"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5580757/vseobecna-zdravotna-hospodarila-v-polroku-so-stratou-50-milionov-eur.html", "http://www.raabe.sk/clanky/dlh-vszp-moze-byt-viac-ako-120-milionov-eur", "http://www.raabe.sk/clanky/dlh-vszp-moze-byt-viac-ako-120-milionov-eur", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/Vyrocna_sprava_VsZP_2010_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:44.438818+00:00"}
{"id": "vr33553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33553", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Však tá správa (Richterova správa, pozn.) tam je, budeme sa o tej správe baviť alebo o čom sa budeme baviť? Je polovička apríla, ďalšia schôdza začína za dva alebo za tri týždne.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa ministra Richtera o situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie bola do NR SR doručená 28.marca 2013 . Podľa dokumentu je správa v evidencii a mala by byť prerokovaná na najbližšej riadnej schôdzi NR SR , ktorá má podľa harmonogramu začať až 14.mája 2013 . Od času vysielania relácie (7. apríla 2013) sa najbližšia s chôdza teda začína o približne o päť týždňov . Hoci predseda vlády R. Fico správne uvádza, že správa Richtera o situácií na trhu práce je doručená do NR SR, R. Fico je v odhade kedy sa najbližšia schôdza uskutoční veľmi nepresný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Správa ministra Richtera o situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie bola do NR SR doručená 28.marca 2013 . Podľa dokumentu je správa v evidencii a mala by byť prerokovaná na najbližšej riadnej schôdzi NR SR , ktorá má podľa harmonogramu začať až 14.mája 2013 . Od času vysielania relácie (7. apríla 2013) sa najbližšia s chôdza teda začína o približne o päť týždňov . Hoci predseda vlády R. Fico správne uvádza, že správa Richtera o situácií na trhu práce je doručená do NR SR, R. Fico je v odhade kedy sa najbližšia schôdza uskutoční veľmi nepresný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Správa ministra Richtera", "prerokovaná", "harmonogramu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=453", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52522", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Schodze/harmonogram_2013-new.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:09.529317+00:00"}
{"id": "48514", "numeric_id": 48514, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48514", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Igor Matovič sľuboval, že nesiahne na sociálne opatrenia a toto bolo jedno z opatrení, na ktoré okamžite siahol, pretože ten trinásty dôchodok zmenil len na sociálnu dávku, vtedy mali starobní dôchodcovia dostať 460 EUR každý 1 na hlavu a napokon to zmenili na sociálnu dávku, ktorá sa vypláca od 50 do tristo eur, pritom tých tristo eur dostáva iba veľmi malá skupina starobných dôchodcov.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas politickej kampane v relácii V politike Matovič 26. januára 2020 verejne sľúbil „voličom Smeru, voličom SNS, voličom Mostu-Híd, ale aj každému inému”, že nedovolia, aby sa rušili sociálne opatrenia. ( 0:38 ) Sľub o nerušení sociálnych opatrení zopakoval v mene novo vznikajúcej vlády aj Boris Kollár.\n\nPodľa pôvodnej novely zákona o sociálnom poistení, ktorú schválila vláda Petra Pellegriniho 4 dni pred parlamentnými voľbami vo februári 2020, mali „všetci starobní dôchodcovia dostávať trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie.”\n\nNová vláda Igora Matoviča v roku 2020 podobu 13. dôchodku upravila . Výška 13. dôchodku sa po tejto zmene pohybuje v rozmedzí 50 až 300 eur v závislosti od výšky dôchodku, ktorý daný dôchodca poberá. Na sumu 300 eur majú nárok iba dôchodcovia s dôchodkom najviac na úrovni životného minima.\n\nZákon o 13. dôchodku ho definuje ako štátnu sociálnu dávku.\n\nspracovanie: pravda.sk\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Matovič, ani Kollár nepopreli možné zmeny v sociálnych dávkach a prisľúbili iba ich nezrušenie.", "analysis_paragraphs": ["Počas politickej kampane v relácii V politike Matovič 26. januára 2020 verejne sľúbil „voličom Smeru, voličom SNS, voličom Mostu-Híd, ale aj každému inému”, že nedovolia, aby sa rušili sociálne opatrenia. ( 0:38 ) Sľub o nerušení sociálnych opatrení zopakoval v mene novo vznikajúcej vlády aj Boris Kollár.", "Podľa pôvodnej novely zákona o sociálnom poistení, ktorú schválila vláda Petra Pellegriniho 4 dni pred parlamentnými voľbami vo februári 2020, mali „všetci starobní dôchodcovia dostávať trinásty dôchodok v sume 460 eur, čo je priemerná suma starobnej penzie.”", "Nová vláda Igora Matoviča v roku 2020 podobu 13. dôchodku upravila . Výška 13. dôchodku sa po tejto zmene pohybuje v rozmedzí 50 až 300 eur v závislosti od výšky dôchodku, ktorý daný dôchodca poberá. Na sumu 300 eur majú nárok iba dôchodcovia s dôchodkom najviac na úrovni životného minima.", "Zákon o 13. dôchodku ho definuje ako štátnu sociálnu dávku.", "spracovanie: pravda.sk", "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Matovič, ani Kollár nepopreli možné zmeny v sociálnych dávkach a prisľúbili iba ich nezrušenie."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["0:38", "Sľub", "schválila", "mali", "upravila", "pohybuje", "Zákon", "pravda.sk"], "url": ["https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/206723633697590/", "https://www.aktuality.sk/clanok/768907/volby-2020-online/", "https://domov.sme.sk/c/22334335/styri-dni-pred-volbami-presli-trinaste-dochodky-co-sa-dialo-v-parlamente.html", "https://www.webnoviny.sk/vlada-odklepla-smeracke-trinaste-dochodky-aj-vyssie-pridavky-stat-to-bude-stat-stovky-milionov-eur/", "https://index.sme.sk/c/22683421/ustavny-sud-sa-uz-nezaobera-zavedenim-13-dochodku-zakon-sa-zmenil.html", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/kto-dostane-v-decembri-trinasty-dochodok-a-v-akej-vyske/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/625509-vlada-schvalila-skorsie-13-dochodky-kto-ich-dostane-a-kedy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:46.445465+00:00"}
{"id": "48119", "numeric_id": 48119, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48119", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Klimatickú dividendu podporilo už 28 laureátov Nobelovej ceny a ďalších 3500 svetových ekonómov a ekonómok.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Hojsík navrhuje tzv. klimatický šek, priamu platbu všetkým občanom z výnosov predaja emisných kvót. Tento koncept vychádza z návrhu uhlíkovej dividendy, ktorú navrhli ekonómovia v Amerike 17. januára 2019. Návrh podpísalo 3623 ekonómov z rôznych inštitúcii, medzi nimi 28 laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu.", "analysis_paragraphs": ["Martin Hojsík navrhuje tzv. klimatický šek, priamu platbu všetkým občanom z výnosov predaja emisných kvót. Tento koncept vychádza z návrhu uhlíkovej dividendy, ktorú navrhli ekonómovia v Amerike 17. januára 2019. Návrh podpísalo 3623 ekonómov z rôznych inštitúcii, medzi nimi 28 laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["navrhli"], "url": ["https://clcouncil.org/economists-statement/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:05.197332+00:00"}
{"id": "vr35799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35799", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Je to návrh, ktorý z nášho pohľadu je momentálne nie prioritou pre Slovensko, lebo prioritou pre Slovensko je záchrana našej železničnej siete v Lásnej, Carga a k tou dostavba diaľníc. Širokorozchodná trať znamená stratu pracovných miest na prekládke na východnom Slovensku, nie je to priorita Slovenskej republiky. (Robert Fico: Poprvé, je úplne nepravdivé tvrdenie, že širokorozchodná znamená stratu pracovných miest. Naopak, všetky analýzy potvrdzujú, že by tam narástol počet ľudí. Podruhé, širokorozchodná nie je projekt...)", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nevieme overiť toto tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["nevieme overiť toto tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:11.643213+00:00"}
{"id": "vr35741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...z toho (3,8 miliardy eur) 52% na diaľnice, 48% na železnice.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zo sumy 3,8 mld. na celý OP doprava môže ísť 1,1 mld. eur na diaľnice, na železnice je vyčlenených 920 mil. eur (Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry) a 177 mil. eur (Obnova železničných mobilných prostriedkov). V oboch prípadoch suma nepresahuje 30% rozpočtu OP doprava.", "analysis_paragraphs": ["Zo sumy 3,8 mld. na celý OP doprava môže ísť 1,1 mld. eur na diaľnice, na železnice je vyčlenených 920 mil. eur (Modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry) a 177 mil. eur (Obnova železničných mobilných prostriedkov). V oboch prípadoch suma nepresahuje 30% rozpočtu OP doprava."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:06.106071+00:00"}
{"id": "48525", "numeric_id": 48525, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48525", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...(ste) zrušili obedy zadarmo pre 450 000 detí.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sociálne opatrenie tzv. obedy zadarmo presadila vláda Smeru-SD v roku 2018. Príspevky na stravovanie sa týkali všetkých žiakov základných škôl a detí v poslednom ročníku materských škôl.\n\nToto opatrenie zrušila vláda Eduarda Hegera v roku 2021 s tým, že možnosť obedov zadarmo ponechala približne 47-tisíc deťom z chudobnejších rodín.\n\nV roku 2020 sa na základných školách učilo 497-tisíc detí. Ak od tohto čísla odrátame 47-tisíc detí, ktorým bola možnosť obedov zadarmo ponechaná, dostaneme 450-tisíc detí, o ktorých hovorí Tomáš. Obedy zadarmo však mali pôvodne k dispozícii aj predškoláci. Prvákov ZŠ bolo v roku 2020 59-tisíc, je teda možné predpokladať, že o niečo menší bol aj počet predškolákov. Hegerova vláda teda vo výsledku zrušila obedy zadarmo viac ako 450-tisíc žiakom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sociálne opatrenie tzv. obedy zadarmo presadila vláda Smeru-SD v roku 2018. Príspevky na stravovanie sa týkali všetkých žiakov základných škôl a detí v poslednom ročníku materských škôl.", "Toto opatrenie zrušila vláda Eduarda Hegera v roku 2021 s tým, že možnosť obedov zadarmo ponechala približne 47-tisíc deťom z chudobnejších rodín.", "V roku 2020 sa na základných školách učilo 497-tisíc detí. Ak od tohto čísla odrátame 47-tisíc detí, ktorým bola možnosť obedov zadarmo ponechaná, dostaneme 450-tisíc detí, o ktorých hovorí Tomáš. Obedy zadarmo však mali pôvodne k dispozícii aj predškoláci. Prvákov ZŠ bolo v roku 2020 59-tisíc, je teda možné predpokladať, že o niečo menší bol aj počet predškolákov. Hegerova vláda teda vo výsledku zrušila obedy zadarmo viac ako 450-tisíc žiakom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["presadila", "zrušila", "učilo", "bolo"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/parlament-schvalil-obedy-zadarmo-pre-skolakov-navrh-opozicie-tykajuci-sa-penzistov-nepresiel/", "https://www.ta3.com/clanok/204719/obedy-zadarmo-su-vyriesene-rodicia-si-vyberu-medzi-jedlom-a-danovym-bonusom", "https://www.minedu.sk/do-skolskych-lavic-zasadne-692-950-ziakov/", "https://www.minedu.sk/do-skolskych-lavic-zasadne-692-950-ziakov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:11.237203+00:00"}
{"id": "vr31728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31728", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme zanechávali a teraz Slovensko je v popredí v eurozóne z hľadiska hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa v rokoch 2012 a 2011 skutočne umiestňuje čo sa týka hospodárskeho rastu v popredí medzi krajinami eurozóny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka ekonomického rastu 17 krajín eurozóny na rok 2012, ten sa skôr pohybuje v mínusových číslach (-0,3 %), Slovensko a Estónsko sú jediné dve krajiny, v ktorých sa predpokladá najdynamickejší plusový nárast HDP, hoci ide len o 1,2 % . ( Eurostat ) Z hľadiska celej 27-člennej EÚ , ktorej HDP bude podľa prognóz EK tento rok stagnovať sa SR s Estónskom ocitli na 6. mieste najvyššieho rastu HDP, keď vyššie percentá sa očakávajú iba u Poliakov (2,5 %), Litovčanov (2,3 %), Lotyšov (2,1 %), Rumunov (1,6 %) a Bulharov (1,4 %). ( TASR ) Výsledky podľa Eurostatu na rok 2011 ukazujú, že Slovensko dosiahlo s rastom 3,3 % HDP druhý najvyšší ekonomický rast v eurozóne . Vôbec najvyšší ekonomický rast v eurozóne malo v tom čase Estónsko, a to na úrovni 7,5 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa v rokoch 2012 a 2011 skutočne umiestňuje čo sa týka hospodárskeho rastu v popredí medzi krajinami eurozóny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka ekonomického rastu 17 krajín eurozóny na rok 2012, ten sa skôr pohybuje v mínusových číslach (-0,3 %), Slovensko a Estónsko sú jediné dve krajiny, v ktorých sa predpokladá najdynamickejší plusový nárast HDP, hoci ide len o 1,2 % . ( Eurostat ) Z hľadiska celej 27-člennej EÚ , ktorej HDP bude podľa prognóz EK tento rok stagnovať sa SR s Estónskom ocitli na 6. mieste najvyššieho rastu HDP, keď vyššie percentá sa očakávajú iba u Poliakov (2,5 %), Litovčanov (2,3 %), Lotyšov (2,1 %), Rumunov (1,6 %) a Bulharov (1,4 %). ( TASR ) Výsledky podľa Eurostatu na rok 2011 ukazujú, že Slovensko dosiahlo s rastom 3,3 % HDP druhý najvyšší ekonomický rast v eurozóne . Vôbec najvyšší ekonomický rast v eurozóne malo v tom čase Estónsko, a to na úrovni 7,5 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "TASR", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsieb020&language=en", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/118020/Slovensko-bude-mat-podla-prognoz-EK-najvyssi-ekonomicky-rast-v-eurozone", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:23.921050+00:00"}
{"id": "vr25972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25972", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "Za dva roky bolo preinvestovaných do rekonštrukcie (polikliniky v Martine, pozn.) 1,3 milióna eur...", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Záverečné správy ani Informatívna správa o hospodárení zdravotníckych zariadení za 1. polrok 2013 a za rok 2012 neuvádzajú výšku investícii pre polikliniku Martin za posledné dva roky. Záverečná správa uvádza len investície (príloha 7-20, karta 14) pre 4 nemocnice a polikliniku, ktorú má v správe ŽSK. Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Záverečné správy ani Informatívna správa o hospodárení zdravotníckych zariadení za 1. polrok 2013 a za rok 2012 neuvádzajú výšku investícii pre polikliniku Martin za posledné dva roky. Záverečná správa uvádza len investície (príloha 7-20, karta 14) pre 4 nemocnice a polikliniku, ktorú má v správe ŽSK. Demagog.SK hodnotí výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Záverečné správy", "1. polrok 2013", "rok 2012"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-financii/zaverecne-ucty/", "http://www.zask.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-september-2013/14-is-hospodareni-zz-za-1-polrok-2013.pdf", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-21/18-is-hospodareni-zz-zriadovatelskej-posobnosti-zsk-za-rok-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:51.586110+00:00"}
{"id": "vr36015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36015", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, nemyslím si, že som to povedal presne takto. Skôr to bolo v zmysle takom, že a pani premiérka sa tiež takto vyjadrila, že keď by mal byť zvolený opätovne pán Trnka, že ona podá demisiu, tak v tomto (odpovedá na otázku moderátora, ktorý sa pýtal, či v minulosti pán Sulík povedal, že by kvôli voľbe generálneho prokurátora sa mohol vymeniť premiér tejto krajiny, pozn.).", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová možnosť svojej rezignácie pripustila napríklad pre HN a sme.sk : \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú. Je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie...“ . Richard Sulík k tomu dostal otázku v Na telo 31. októbra. Celá výmena prebehla nasledovne:\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Dobre, možno sme v týchto úvahách už príliš ďaleko, ale napriek tomu. Hovorí sa, že Mikulášovi Dzurindovi nevonia veľmi premiérstvo Ivety Radičovej, v prípade, že Iveta Radičová by to postavila principiálne, vy si viete predstaviť aj prípadnú výmenu na poste premiéra?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No tak je tam niekoľko možností, ku ktorým by mohlo dôjsť, ale myslím si, že o tomto má zmysel špekulovať vtedy, až to ona principiálne postaví.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Áno, ale sú nejaké také aspoň z časti takéto úvahy reálne vo vládnej koalícii, hovoríte napríklad aj o týchto možnostiach?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No mám rôzne rozhovory, ale nebudem ich obsah medializovať, vravím Vám sú rôzne možnosti, ktoré môžu nastať, rôzne alternatívy.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Aj výmena premiérky?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No je to jedna z možností, ktorá môže nastať, áno.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Ak by zložila kôly zvoleniu pána Trnku Iveta Radičová funkciu?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No musíme najprv počkať, čo sa naozaj stane 4.novembra budeme hlasovať o generálnom prokurátorovi, keď v prvom kole nebude táto voľba úspešná, bude opravná voľba, tá bud zrejme ešte v ten deň, no a až potom budeme vlastne vedieť, že čo sa stalo. Bol pán Trnka zvolený, nebol, bol niekto iný zvolený atď.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Hmm to je naozaj vysoká hra patriotov. Pán Sulík je podľa Vás Iveta Radičová dobrá premiérka?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No tak každopádne je naša premiérka, ja si myslím, že to čo robí, robí k spokojnosti a jednoducho, viete ono všetko nejde zo dňa na deň a to vidíme aj na strane SaS, že my tiež máme x vecí, ktoré, na ktoré si musíme zvyknúť a jednoducho tie procesy nejak nastaviť a ovládať. Je len 4 mesiace po voľbách, alebo 5, to skrátka je málo na nejaké teraz dôkladné hodnotenie.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Dobre, spýtam sa ešte raz, aby to bolo naozaj jasné a čisté. Vy máte informácie, že Iveta Radičová hoci to nehovorí takto navonok, môže jednoducho postaviť svoju dôveru s voľbou alebo spojiť svoju dôveru s voľbou generálneho prokurátora?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No hovorím Vám, že technicky to možné je, ale je to jej rozhodnutie, čiže toto je otázka na ňu, nie na mňa.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Odhovoríte ju od toho prípadne?\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No je to otázka na ňu, čiže nešpekulujeme o tom ako sa rozhodne pani premiérka.\n\nZlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Je podľa Vás voľba generálneho prokurátora na toľko dôležitá, že by prípadné zvolenie človeka, ktorý nieje v súlade s premierkyním nejakým uhlom pohľadu, mohol navodiť aj pád vlády.\n\nRichard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No aj toto je skôr otázka na premiérku, kde máte ďalšie otázky, keď sa stále točíme okolo otázok, ktoré patria iným.\n\nRadovan SLOBODNÍK, moderátor: Čiže tým vytesňovaním máte na mysli to, že koalícia nerokuje s opozíciou o skutočnom kandidátovi alebo?", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová možnosť svojej rezignácie pripustila napríklad pre HN a sme.sk : \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú. Je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie...“ . Richard Sulík k tomu dostal otázku v Na telo 31. októbra. Celá výmena prebehla nasledovne:", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Dobre, možno sme v týchto úvahách už príliš ďaleko, ale napriek tomu. Hovorí sa, že Mikulášovi Dzurindovi nevonia veľmi premiérstvo Ivety Radičovej, v prípade, že Iveta Radičová by to postavila principiálne, vy si viete predstaviť aj prípadnú výmenu na poste premiéra?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No tak je tam niekoľko možností, ku ktorým by mohlo dôjsť, ale myslím si, že o tomto má zmysel špekulovať vtedy, až to ona principiálne postaví.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Áno, ale sú nejaké také aspoň z časti takéto úvahy reálne vo vládnej koalícii, hovoríte napríklad aj o týchto možnostiach?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No mám rôzne rozhovory, ale nebudem ich obsah medializovať, vravím Vám sú rôzne možnosti, ktoré môžu nastať, rôzne alternatívy.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Aj výmena premiérky?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No je to jedna z možností, ktorá môže nastať, áno.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Ak by zložila kôly zvoleniu pána Trnku Iveta Radičová funkciu?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No musíme najprv počkať, čo sa naozaj stane 4.novembra budeme hlasovať o generálnom prokurátorovi, keď v prvom kole nebude táto voľba úspešná, bude opravná voľba, tá bud zrejme ešte v ten deň, no a až potom budeme vlastne vedieť, že čo sa stalo. Bol pán Trnka zvolený, nebol, bol niekto iný zvolený atď.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Hmm to je naozaj vysoká hra patriotov. Pán Sulík je podľa Vás Iveta Radičová dobrá premiérka?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No tak každopádne je naša premiérka, ja si myslím, že to čo robí, robí k spokojnosti a jednoducho, viete ono všetko nejde zo dňa na deň a to vidíme aj na strane SaS, že my tiež máme x vecí, ktoré, na ktoré si musíme zvyknúť a jednoducho tie procesy nejak nastaviť a ovládať. Je len 4 mesiace po voľbách, alebo 5, to skrátka je málo na nejaké teraz dôkladné hodnotenie.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Dobre, spýtam sa ešte raz, aby to bolo naozaj jasné a čisté. Vy máte informácie, že Iveta Radičová hoci to nehovorí takto navonok, môže jednoducho postaviť svoju dôveru s voľbou alebo spojiť svoju dôveru s voľbou generálneho prokurátora?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No hovorím Vám, že technicky to možné je, ale je to jej rozhodnutie, čiže toto je otázka na ňu, nie na mňa.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Odhovoríte ju od toho prípadne?", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No je to otázka na ňu, čiže nešpekulujeme o tom ako sa rozhodne pani premiérka.", "Zlatica PUŠKÁROVÁ, moderátorka: Je podľa Vás voľba generálneho prokurátora na toľko dôležitá, že by prípadné zvolenie človeka, ktorý nieje v súlade s premierkyním nejakým uhlom pohľadu, mohol navodiť aj pád vlády.", "Richard SULÍK, predseda strany Sloboda a Solidarita: No aj toto je skôr otázka na premiérku, kde máte ďalšie otázky, keď sa stále točíme okolo otázok, ktoré patria iným.", "Radovan SLOBODNÍK, moderátor: Čiže tým vytesňovaním máte na mysli to, že koalícia nerokuje s opozíciou o skutočnom kandidátovi alebo?"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["napríklad pre HN", "a sme.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47682060-radicova-hrozi-kvoli-trnkovi-padom-vlady", "http://www.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:58.442883+00:00"}
{"id": "vr15098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15098", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ja som venoval celý svoj príspevok tomu a potom to isté zopakoval aj pán prezident, že obrovskou úlohou pre celú politickú sféru na Slovensku na najbližšie 4 roky bude obnoviť dôveru v bazálne služby štátu. Že štát tu dokáže pre ľudí niečo urobiť. Povedal som, že to bude vo veľkej miere zodpovednosťou hlavne pána ministra Kaliňáka...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Poliacik skutocne vyjadril to, že pocituje narastajúcu nedôveru v štát a jeho inštitúcie. Podobne sa vyjadril i prezident Andrej Kiska vo svojom vystúpení pred poslancami po schválení programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Andrej Kiska niekolkokrát po volbách vyhlásil, že nasledujúca vláda bude mat za úlohu opätovne vybudovat dôveru ludí v štát . Prezident vyslovil takmer identické myšlienky aj na druhej schôdzi NR SR: \"...dnes to je prudký pokles dôvery v štát u nás, na ktorý upozornujem dlhodobo. Dôvery, že štát a štátna správa sú tu pre ludí a nie naopak. Rastie stále väcšia nedôvera v politiku a politikov a v podstatu fungovania demokratického politického systému.\" Martin Poliacik takisto vyslovil to, že sa objavuje nedôvera v štát a inštitúcie: \"... systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožitelnost, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkcnost verejnej a štátnej správy. A ak má byt toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokracovat v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokracovat únos štátu, odnímanie moci obcanom, oklieštovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diat opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude.\" Poliacik vo svojom vystúpení v rozprave vyzdvihoval aj úlohu ministra vnútra, Roberta Kalináka v tom, aby dôvera ludí v štát mohla byt navrátená. \" Toto sú reálne výzvy, ktoré dnes stoja pred nami všetkými, a toto sú výzvy, pri ktorých ciara medzi koalíciou a opozíciou podla mna neexistuje. Ja súhlasím s tým, co povedal predo mnou Lubo Galko, že verit v zmenu tak starých hrácov, ako sú pán Fico alebo Kalinák, môže byt naivné. Obávam sa ale, že nám v tejto chvíli nic iné neostáva. To sú ludia, ktorí teraz držia moc v rukách. To sú ludia, ktorí majú štyri roky na to, aby sa ten proces rozvratu a únosu štátu zastavil. Nikto iný. My ich pri tom môžme kontrolovat. Pri niektorých veciach môžme pomôct. Pri niektorých veciach môžme poradit. Oni ale držia v rukách moc exekutívy. (...) V programovom vyhlásení vlády je napísané, že je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spolocenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cielom zastavit nárast extrémizmu a extrémizacie parlamentnej politiky. Na úrovni parlamentu je to na nás, ale tá predchádzajúca vec, zastavit nárast extrémizmu, to bude mat v rukách Robert Kalinák. V Kyjeve jedna vec, ktorá zafungovala perfektne, bolo úplné prepustenie policajtov všetkých a nahradenie komplet novou, vybavenou, modernou, vycvicenou políciou. Jeden z najlepších krokov, ktorý sa na Ukrajine spravil v mnohých mestách. A ja nevravím, že máme íst do tohto, ale pomáhat a chránit tieto štyri roky, pán Kalinák, musí zacat byt vymáhanou a reálnou funkciou polície v tomto štáte. Pomáhat, chránit, vyšetrit, odovzdat spravodlivosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Martin Poliacik skutocne vyjadril to, že pocituje narastajúcu nedôveru v štát a jeho inštitúcie. Podobne sa vyjadril i prezident Andrej Kiska vo svojom vystúpení pred poslancami po schválení programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezident Andrej Kiska niekolkokrát po volbách vyhlásil, že nasledujúca vláda bude mat za úlohu opätovne vybudovat dôveru ludí v štát . Prezident vyslovil takmer identické myšlienky aj na druhej schôdzi NR SR: \"...dnes to je prudký pokles dôvery v štát u nás, na ktorý upozornujem dlhodobo. Dôvery, že štát a štátna správa sú tu pre ludí a nie naopak. Rastie stále väcšia nedôvera v politiku a politikov a v podstatu fungovania demokratického politického systému.\" Martin Poliacik takisto vyslovil to, že sa objavuje nedôvera v štát a inštitúcie: \"... systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožitelnost, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkcnost verejnej a štátnej správy. A ak má byt toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokracovat v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokracovat únos štátu, odnímanie moci obcanom, oklieštovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diat opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude.\" Poliacik vo svojom vystúpení v rozprave vyzdvihoval aj úlohu ministra vnútra, Roberta Kalináka v tom, aby dôvera ludí v štát mohla byt navrátená. \" Toto sú reálne výzvy, ktoré dnes stoja pred nami všetkými, a toto sú výzvy, pri ktorých ciara medzi koalíciou a opozíciou podla mna neexistuje. Ja súhlasím s tým, co povedal predo mnou Lubo Galko, že verit v zmenu tak starých hrácov, ako sú pán Fico alebo Kalinák, môže byt naivné. Obávam sa ale, že nám v tejto chvíli nic iné neostáva. To sú ludia, ktorí teraz držia moc v rukách. To sú ludia, ktorí majú štyri roky na to, aby sa ten proces rozvratu a únosu štátu zastavil. Nikto iný. My ich pri tom môžme kontrolovat. Pri niektorých veciach môžme pomôct. Pri niektorých veciach môžme poradit. Oni ale držia v rukách moc exekutívy. (...) V programovom vyhlásení vlády je napísané, že je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spolocenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cielom zastavit nárast extrémizmu a extrémizacie parlamentnej politiky. Na úrovni parlamentu je to na nás, ale tá predchádzajúca vec, zastavit nárast extrémizmu, to bude mat v rukách Robert Kalinák. V Kyjeve jedna vec, ktorá zafungovala perfektne, bolo úplné prepustenie policajtov všetkých a nahradenie komplet novou, vybavenou, modernou, vycvicenou políciou. Jeden z najlepších krokov, ktorý sa na Ukrajine spravil v mnohých mestách. A ja nevravím, že máme íst do tohto, ale pomáhat a chránit tieto štyri roky, pán Kalinák, musí zacat byt vymáhanou a reálnou funkciou polície v tomto štáte. Pomáhat, chránit, vyšetrit, odovzdat spravodlivosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["dôveru ludí v štát", "druhej schôdzi", "vyslovil", "rozprave", ""], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-potrebujeme-zvysit-doveru/188441-clanok.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/2?page=73", "http://tv.nrsr.sk/transcript?id=158017", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=2&PoslanecID=759&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=", "http://tv.nrsr.sk/transcript?id=159316"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:24.074559+00:00"}
{"id": "48451", "numeric_id": 48451, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48451", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Veď to nie je len tak, však tie, však tá Slovnaft akože absolútne poprel akúkoľvek dohodu a bude sa správať podľa trhu.", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič poprel, že by Slovnaft Igorovi Matovičovi sľúbil nezvyšovanie cien pohonných hmôt ( video , zhruba od 3:10-3:30). Slovnaft po Matovičovom vyhlásení o mimoriadnom zdanení jeho ziskov vyhlásil, že bude svoju cenotvorbu uplatňovať na základe trhových princípov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R", "analysis_paragraphs": ["Riaditeľ Slovnaftu Marek Senkovič poprel, že by Slovnaft Igorovi Matovičovi sľúbil nezvyšovanie cien pohonných hmôt ( video , zhruba od 3:10-3:30). Slovnaft po Matovičovom vyhlásení o mimoriadnom zdanení jeho ziskov vyhlásil, že bude svoju cenotvorbu uplatňovať na základe trhových princípov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R"], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["video", "bude"], "url": ["https://video.sme.sk/c/22919520/riaditel-slovnaftu-matovicovi-sme-neslubili-ze-ceny-benzinu-nepojdu-hore.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/627152-den-d-pre-vladnu-koaliciu-matovic-sa-chysta-pretlacit-prorodinny-balik-za-1-3-miliardy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:35.305349+00:00"}
{"id": "vr29962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29962", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Už, myslím, že dvadsaťštyri, alebo koľko z Rakúska týchto migrantov alebo utečencov sú tam (v Gabčíkove, pozn.), zatiaľ všetko je v poriadku.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Robert Kaliňák vyhlásil, že do Gabčíkova príde z rakúskych táborov 24 utečencov pôvodom zo Sýrie. Z tábora v Salzburgu nakoniec do Gabčíkova prišlo 18 utečencov a neskôr ďalších šesť utečencov z tábora Traiskirchen. Ide o žiadateľov o rakúsky azyl, ktorí budú na Slovensku len dočasne a po skončení procesu sa vrátia naspäť do Rakúska. Z kontextu relácie vyplýva, že pojmom \"všetko je v poriadku\" Bugár myslí, že žiadny z utečencov, ktorí do Gabčíkova prišli, napr. nespáchal trestný čin, nepotvrdilo sa zatiaľ bezpečnostné riziko. Keďže neexistujú nijaké protichodné informácie, potvrdzujeme, že z tohto hľadiska je naozaj zatiaľ všetko v poriadku. Výrok sme vyhodnotili ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Minister Robert Kaliňák vyhlásil, že do Gabčíkova príde z rakúskych táborov 24 utečencov pôvodom zo Sýrie. Z tábora v Salzburgu nakoniec do Gabčíkova prišlo 18 utečencov a neskôr ďalších šesť utečencov z tábora Traiskirchen. Ide o žiadateľov o rakúsky azyl, ktorí budú na Slovensku len dočasne a po skončení procesu sa vrátia naspäť do Rakúska. Z kontextu relácie vyplýva, že pojmom \"všetko je v poriadku\" Bugár myslí, že žiadny z utečencov, ktorí do Gabčíkova prišli, napr. nespáchal trestný čin, nepotvrdilo sa zatiaľ bezpečnostné riziko. Keďže neexistujú nijaké protichodné informácie, potvrdzujeme, že z tohto hľadiska je naozaj zatiaľ všetko v poriadku. Výrok sme vyhodnotili ako pravdivý"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["24 utečencov", "18 utečencov", "šesť utečencov"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/utecenecka-kriza-do-gabcikova-dorazili-prvi-imigranti-chorvatsko-uzavrelo-hranice-moze-zasiahnut-aj-armada-912853", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/priamo-z-gabcikova-dorazili-prvi-utecenci-boli-sme-viackrat-v-ohrozeni-zivota-tvrdia-912940", "https://dennikn.sk/243221/do-gabcikova-prisli-prvi-utecenci-z-rakuska-dakuju-slovakom-za-pomoc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:26.649536+00:00"}
{"id": "vr35745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35745", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme pokiaľ ide o DPH, my sme DPH znižovali. My sme zdedili v roku 2006 19% sadzbu DPH na všetko, šli sme dole s DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, išli sme ďalej s DPH dole na učebnice a dokonca sme na 6 % znížili predaj poľnohospodárskych produktov z dvora, išlo o takzvané farmárske výrobky.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda R. Fica znížila od začiatku roku 2008 sadzbu DPH na lieky, knihy, učebnice a zdravotnícke pomôcky z 19 na 10%. DPH na predaj z dvora niektorých poľnohospodárskych produktov sa znížil na 6% v máji 2010.", "analysis_paragraphs": ["Vláda R. Fica znížila od začiatku roku 2008 sadzbu DPH na lieky, knihy, učebnice a zdravotnícke pomôcky z 19 na 10%. DPH na predaj z dvora niektorých poľnohospodárskych produktov sa znížil na 6% v máji 2010."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["od začiatku roku 2008", "predaj z dvora"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=33", "http://ekonomika.sme.sk/c/5285773/gasparovic-podpisal-znizenie-dani-na-predaj-z-dvora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:29.211502+00:00"}
{"id": "vr16021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16021", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vláda okrem brutálneho útoku na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, kvôli úspešnému predsedníctvu, nemala žiadnu aféru a za týmto si jednoducho stojím.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie, že súčasná vláda nie je poznačená žiadnou kauzou sa zdá veľmi zľahčené a bagatelizované. Okrem stále vyšetrovaného prípadu predraženého predsedníctva sú terajší predstavitelia vlády obviňovaní aj z ďalších káuz, pričom niektoré z nich majú aj trestnoprávnu dohru. Z tohto dôvodu výrok označujeme ako nepravdu, nakoľko ide o veľmi subjektívny a zľahčený pohľad na dané udalosti resp. kauzy spomenuté taktiež moderátorom danej diskusie, t. j. napríklad kauza Bašternák, predražené energie, či kauza Čistý deň, ktoré sú verejnosťou vnímané veľmi negatívne a hlavne sú vnímané ako kauzy súčasnej vlády, bez ohľadu na to, do akého časového obdobia siahajú. Prvá kauza, ktorá sa objavila behom novembra 2016 súvisela s predraženými nákupmi zdravotníckeho vybavenia v Nemocnici sv. Michala , ktorá patrí pod rezort Roberta Kaliňáka. Na kauzu, v ktorej mala byť približne polovica nakúpeného vybavenia v rámci tendra predražená, upozornila nadácia Zastavme korupciu. Premiér, hovoriac o brutálnom útoku na predsedníctvo má na mysli výpoveď Zuzany Hlávkovej ohľadom financovania podujatí na Ministerstve zahraničných vecí SR. Tento prípad, známy aj ako kauza EVKA je momentálne vyšetrovaný NAK-ou, či nedošlo k šafáreniu s verejnými peniazmi. „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vykonáva trestné konanie pre možné podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktoré bolo začaté na základe vlastnej iniciatívy orgánov činných v trestnom konaní. V súčasnosti vykonáva najmä výsluchy osôb, no vzhľadom na prebiehajúce konanie nie je v tejto chvíli vhodné informovať o prebiehajúcich a plánovaných úkonoch trestného konania a ich výsledkoch podrobnejšie,“ reagovalo komunikačné oddelenie kancelárie prezidenta Policajného zboru. Jednou z \"najostrejších\" káuz terajšej vlády je nepochybne kauza Bašternák , kvôli ktorej sa minulý rok opozícia snažila odvolať v parlamente nielen ministra vnútra Róberta Kaliňáka a aj samotného premiéra Róberta Fica. Táto kauza vyvolala aj protesty občanov pred obytným komplexom Bonaparte, v jednom z ktorého bytov býva aj premiér a ktorého vlastníkom je spomínaný podnikateľ. Opozícií sa toho času nepodarilo odvolať ani jedného z nich, aj pri opakovanom pokuse. V kauze ide o rôzne daňové podvody , obviňovanie zo spolupráce Róberta Kaliňáka a exministra Jána Počiatka kvôli zneužívaniu právomoci, čo majú dosvedčovať záhadné presuny na osobných bankových účtoch vyššie spomínaných. Ďalšou kauzou, ktorá sa objavila počas terajšej vlády, je kauza Čistý deň . Ide o resocializačné centrum, kde podľa výpovedí dochádzalo k rôznym praktikám násilia a porušovania práv detí. Akreditačná komisia zložená z odborníkov z Ministerstva práce a sociálnych vecí, ako aj z externého prostredia začiatkom tohto roka odporučila odobrať Čistému dňu akreditáciu. Dôvodom sú viaceré porušenia zákona, ktoré zistila. Minister práce Ján Richter zo Smeru-SD sa napriek tomu rozhodol akreditáciu ponechať. Dvaja členovia komisie na protest odstúpili. Riaditeľka centra Zuzana Tománková v minulosti pracovala na Úrade vlády a je spájaná so stranou Smer-SD, informáciu priniesol denník Nový čas , neskôr sa na ňu odvolávali aj opoziční politici. Neposlednou kauzou tejto vlády bola kauza zdražovania energií . Napriek tomu, že Regulačný úrad (ÚRSO) ohlásil od januára tohto roku zníženie priemerných cien plynu o 2,6 percenta a elektriny o 4,3 percenta, mnohé menšie domácnosti s nízkou spotrebou pri pohľade na nové cenníky zistili, že majú platiť viac. Týmto problémom sa zaoberali hlavne opozičné strany, ktoré vyvíjali tlak na okamžitú zmenu a odvolanie predsedu úradu. Ohľadom zvyšovania energií videli priamu zodpovednosť v Smere. Po obrovskej vlne kritiky sa do problému zapojili aj vládne strany a prisľúbili zrušenie týchto faktúr a návrat k cenovému výnosu podobnému z roku 2016. Došlo taktiež k dobrovoľnému odstúpeniu predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka. Tieto udalosti mali za následok, že premiér čelil už druhému pokusu o odvolanie z funkcie v tomto volebnom období. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie, že súčasná vláda nie je poznačená žiadnou kauzou sa zdá veľmi zľahčené a bagatelizované. Okrem stále vyšetrovaného prípadu predraženého predsedníctva sú terajší predstavitelia vlády obviňovaní aj z ďalších káuz, pričom niektoré z nich majú aj trestnoprávnu dohru. Z tohto dôvodu výrok označujeme ako nepravdu, nakoľko ide o veľmi subjektívny a zľahčený pohľad na dané udalosti resp. kauzy spomenuté taktiež moderátorom danej diskusie, t. j. napríklad kauza Bašternák, predražené energie, či kauza Čistý deň, ktoré sú verejnosťou vnímané veľmi negatívne a hlavne sú vnímané ako kauzy súčasnej vlády, bez ohľadu na to, do akého časového obdobia siahajú. Prvá kauza, ktorá sa objavila behom novembra 2016 súvisela s predraženými nákupmi zdravotníckeho vybavenia v Nemocnici sv. Michala , ktorá patrí pod rezort Roberta Kaliňáka. Na kauzu, v ktorej mala byť približne polovica nakúpeného vybavenia v rámci tendra predražená, upozornila nadácia Zastavme korupciu. Premiér, hovoriac o brutálnom útoku na predsedníctvo má na mysli výpoveď Zuzany Hlávkovej ohľadom financovania podujatí na Ministerstve zahraničných vecí SR. Tento prípad, známy aj ako kauza EVKA je momentálne vyšetrovaný NAK-ou, či nedošlo k šafáreniu s verejnými peniazmi. „Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry vykonáva trestné konanie pre možné podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, ktoré bolo začaté na základe vlastnej iniciatívy orgánov činných v trestnom konaní. V súčasnosti vykonáva najmä výsluchy osôb, no vzhľadom na prebiehajúce konanie nie je v tejto chvíli vhodné informovať o prebiehajúcich a plánovaných úkonoch trestného konania a ich výsledkoch podrobnejšie,“ reagovalo komunikačné oddelenie kancelárie prezidenta Policajného zboru. Jednou z \"najostrejších\" káuz terajšej vlády je nepochybne kauza Bašternák , kvôli ktorej sa minulý rok opozícia snažila odvolať v parlamente nielen ministra vnútra Róberta Kaliňáka a aj samotného premiéra Róberta Fica. Táto kauza vyvolala aj protesty občanov pred obytným komplexom Bonaparte, v jednom z ktorého bytov býva aj premiér a ktorého vlastníkom je spomínaný podnikateľ. Opozícií sa toho času nepodarilo odvolať ani jedného z nich, aj pri opakovanom pokuse. V kauze ide o rôzne daňové podvody , obviňovanie zo spolupráce Róberta Kaliňáka a exministra Jána Počiatka kvôli zneužívaniu právomoci, čo majú dosvedčovať záhadné presuny na osobných bankových účtoch vyššie spomínaných. Ďalšou kauzou, ktorá sa objavila počas terajšej vlády, je kauza Čistý deň . Ide o resocializačné centrum, kde podľa výpovedí dochádzalo k rôznym praktikám násilia a porušovania práv detí. Akreditačná komisia zložená z odborníkov z Ministerstva práce a sociálnych vecí, ako aj z externého prostredia začiatkom tohto roka odporučila odobrať Čistému dňu akreditáciu. Dôvodom sú viaceré porušenia zákona, ktoré zistila. Minister práce Ján Richter zo Smeru-SD sa napriek tomu rozhodol akreditáciu ponechať. Dvaja členovia komisie na protest odstúpili. Riaditeľka centra Zuzana Tománková v minulosti pracovala na Úrade vlády a je spájaná so stranou Smer-SD, informáciu priniesol denník Nový čas , neskôr sa na ňu odvolávali aj opoziční politici. Neposlednou kauzou tejto vlády bola kauza zdražovania energií . Napriek tomu, že Regulačný úrad (ÚRSO) ohlásil od januára tohto roku zníženie priemerných cien plynu o 2,6 percenta a elektriny o 4,3 percenta, mnohé menšie domácnosti s nízkou spotrebou pri pohľade na nové cenníky zistili, že majú platiť viac. Týmto problémom sa zaoberali hlavne opozičné strany, ktoré vyvíjali tlak na okamžitú zmenu a odvolanie predsedu úradu. Ohľadom zvyšovania energií videli priamu zodpovednosť v Smere. Po obrovskej vlne kritiky sa do problému zapojili aj vládne strany a prisľúbili zrušenie týchto faktúr a návrat k cenovému výnosu podobnému z roku 2016. Došlo taktiež k dobrovoľnému odstúpeniu predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka. Tieto udalosti mali za následok, že premiér čelil už druhému pokusu o odvolanie z funkcie v tomto volebnom období. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Nemocnici sv. Michala", "výpoveď", "Zuzany Hlávkovej", "EVKA", "reagovalo", "kauza Bašternák", "odvolať", "protesty", "daňové podvody", "účtoch", "Čistý deň", "násilia", "porušovania", "Nový čas", "zdražovania energií", "Regulačný úrad", "ohlásil", "videli", "odstúpeniu", "odvolanie"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nemocnica-sv-michala-nakupovala-podla/229620-clanok.html", "https://transparency.blog.sme.sk/c/439404/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci.html", "https://domov.sme.sk/c/20406065/odhalila-kauzu-slovenskeho-predsednictva-odkial-prisla-zuzana-hlavkova.html", "https://www.cas.sk/clanok/488914/kauza-agentury-evka-podla-beblaveho-ministerstvo-zahranicia-zatajuje-informacie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420767-podujatia-predsednictva-eu-vysetruje-naka/", "https://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405897-poslancov-v-parlamente-caka-odvolavanie-fica/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/401454-pred-bonaparte-bol-dalsi-protest/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kauza-basternak-kalinak-a-pociatek-dostali-peniaze-od-firiem-blizkych-podnikatelovi.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-12/ako-gradovala-kauza-cisty-den.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/374258/svedkyna-vypovedala-o-zneuzivani-dievcat-a-nasili-v-cistom-dni/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405724-tomanova-v-kauze-cisty-den-boli-hrubo-porusene-prava-deti/", "https://www.cas.sk/clanok/521189/zuzana-tomankova-kto-je-zahadna-spoluzakladatelka-cisteho-dna-pozna-mnozstvo-vplyvnych-ludi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/412025/9-faktov-o-kauze-zdrazovania-energii/", "http://www.urso.gov.sk/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417157-fico-pohrozil-regulacnemu-uradu-stale-poplatky-za-elektrinu-a-plyn-sa-nezvysia/", "https://dennikn.sk/675744/olano-do-kauzy-holjencik-taha-fica-cez-syna-sefa-jeho-kancelarie/", "http://www.ta3.com/clanok/1099148/holjencik-po-stretnuti-s-ficom-konci-rezignaciu-chcel-danko-aj-bugar.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099911/opozicia-sa-opat-pokusi-odvolat-fica-dovodom-je-kauza-cien-energii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:43.841517+00:00"}
{"id": "vr16992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16992", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Srbov, Ukrajincov najmä (je medzi zamestnanancami z tretích krajín v SR, pozn.)...", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K októbru 2017 je na Slovensku evidovaných presne 7 618 príslušníkov tretích krajín pracujúcich na našom území. Z celkového počtu 7 618 zamestnancov je 2 360 ukrajinskej národnosti, a 2 628 srbskej národnosti. Treťou najpočetnejšou menšinou sú Vietnamci, ktorých tu pracuje presne 609. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje aj počet zamestnaných občanov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi informačnej karty. V októbri bolo na Slovensku 12 491 takých ľudí. V tejto skupine bolo evidovaných 1 569 Ukrajincov a 8 916 Srbov. Z týchto čísel vyplýva, že Jozef Mihál uviedol pravdivé údaje a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K októbru 2017 je na Slovensku evidovaných presne 7 618 príslušníkov tretích krajín pracujúcich na našom území. Z celkového počtu 7 618 zamestnancov je 2 360 ukrajinskej národnosti, a 2 628 srbskej národnosti. Treťou najpočetnejšou menšinou sú Vietnamci, ktorých tu pracuje presne 609. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR eviduje aj počet zamestnaných občanov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi informačnej karty. V októbri bolo na Slovensku 12 491 takých ľudí. V tejto skupine bolo evidovaných 1 569 Ukrajincov a 8 916 Srbov. Z týchto čísel vyplýva, že Jozef Mihál uviedol pravdivé údaje a výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["7 618", "Jozef Mihál"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2017/cudzinci_1710.xlsx", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=809"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:45.202286+00:00"}
{"id": "vr33882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33882", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Elitná skupina eurozóny, ktorá platí eurom, dosahuje výšku percenta 12% nezamestnaných.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V skutočnosti je nezamestnanosť v eurozóne o 0,1 p.b. vyššia ako uvádza J. Richter. Vzhľadom na malú odchýlku a fakt, že si argumentačne nevylepšuje pozíciu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Na základe štatistík Eurostatu , miera nezamestnanosti v 17 členských krajinách eurozóny bola v marci 2013 na úrovni 12,1% . Ide o posledné aprílové čísla nezamestnanosti: \"The euro area (EA17) seasonally-adjusted unemployment rate3 was 12.1% in March 2013, up from 12.0% in February.\" Podľa informácií českého portálu kurzy.cz : \"Míra registrované nezaměstnanosti v eurozóně v březnu posunula dále svůj historický rekord na 12,1% oproti 12% z předchozích 2 měsíců.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti je nezamestnanosť v eurozóne o 0,1 p.b. vyššia ako uvádza J. Richter. Vzhľadom na malú odchýlku a fakt, že si argumentačne nevylepšuje pozíciu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Na základe štatistík Eurostatu , miera nezamestnanosti v 17 členských krajinách eurozóny bola v marci 2013 na úrovni 12,1% . Ide o posledné aprílové čísla nezamestnanosti: \"The euro area (EA17) seasonally-adjusted unemployment rate3 was 12.1% in March 2013, up from 12.0% in February.\" Podľa informácií českého portálu kurzy.cz : \"Míra registrované nezaměstnanosti v eurozóně v březnu posunula dále svůj historický rekord na 12,1% oproti 12% z předchozích 2 měsíců.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "aprílové", "kurzy.cz"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042013-BP/EN/3-30042013-BP-EN.PDF", "http://zpravy.kurzy.cz/350788-eurozona-nezamestnanost-v-breznu-stoupla-na-novy-rekord-12-1/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:07.885067+00:00"}
{"id": "vr9845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9845", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Začal (grécky premiér Tsipras, pozn.) používať rétoriku, pod ktorou jasne si to môžte preložiť, že opäť chcel hovoriť o nejakom povinnom prerozdeľovaní tých, ktorí vstupujú či už do Grécka, do Španielska alebo do Talianska ...", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécky premiér Alexis Tsipras sa na summite EÚ v Brusseli vyjadril, že Únia by sa do mája budúceho roku mala dohodnúť na dočasnom mechanizme solidarity a teda aj dočasnom prerozdeľovaní migrantov. Výrok premiéra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécky premiér Alexis Tsipras sa na summite EÚ v Brusseli vyjadril, že Únia by sa do mája budúceho roku mala dohodnúť na dočasnom mechanizme solidarity a teda aj dočasnom prerozdeľovaní migrantov. Výrok premiéra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval", "Navrhol"], "url": ["https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/492077-recko-opet-pozaduje-docasne-prerozdelovani-migrantu.html", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2680352-eu-chce-jeste-vice-sjednotit-trh-na-reforme-azyloveho-systemu-se-staty-zatim-neshodly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:42.497163+00:00"}
{"id": "vr34793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34793", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Naviac Slovensko je najchudobnejšia krajina spomedzi krajín eurozóny. Prečo predseda vlády napríklad nerokoval o špeciálnej pozícii Slovenska, z hľadiska toho, že sme najchudobnejšia krajina?", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je spomedzi členov eurozóny najchudobnejšou krajinou, napríklad podľa porovnania výšky HDP na hlavu v kúpnej sile (rok 2008).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je spomedzi členov eurozóny najchudobnejšou krajinou, napríklad podľa porovnania výšky HDP na hlavu v kúpnej sile (rok 2008)."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["porovnania výšky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:20.880658+00:00"}
{"id": "vr29376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29376", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Len som si uvedomil v tejto súvislosti, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko je už veľa rokov na sankčnom zozname Európskej únie a je zákaz ho pozývať do našej krajiny.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia zaviedla sankcie vrátane zákazu cestovania do krajín EÚ voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi prvýkrát v roku 2006. Na obdobie od roku 2008 boli sankcie kvôli snahám o dialóg s Bieloruskom pozastavené, no v roku 2011 bol Lukašenko opäť zaradený na sankčný zoznam EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V apríli roku 2006 sa Rada EÚ zhodla na zavedení reštriktívnych opatrení voči bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi, ktorého okrem iného postihli aj zákazom cestovania do krajín EÚ a tiež zmrazením finančných zdrojov. Toto rozhodnutie Rady EÚ nasledovalo po tom, čo boli porušené medzinárodné volebné štandardy pri prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2006. Tieto sankcie mali byť pravidelne prehodnocované. V roku 2008 boli zákaz vydávania víz i zmrazenie účtov pre Lukašenka a jeho spolupracovníkov zrušené v snahe o lepší dialóg s týmto prezidentom, píše Euractiv . V roku 2011 boli však cestovné obmedzenia aj zmrazenia účtov opäť obnovené po ďalších kontroverzných voľbách a potláčaní opozície. Regulácia Rady EÚ, ktorou bolo zakázané vydávanie víz pre Lukašenka a jeho spolupracovníkov, je záväzná pre všetky členské štáty a stále platí.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia zaviedla sankcie vrátane zákazu cestovania do krajín EÚ voči bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi prvýkrát v roku 2006. Na obdobie od roku 2008 boli sankcie kvôli snahám o dialóg s Bieloruskom pozastavené, no v roku 2011 bol Lukašenko opäť zaradený na sankčný zoznam EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V apríli roku 2006 sa Rada EÚ zhodla na zavedení reštriktívnych opatrení voči bieloruskému prezidentovi Lukašenkovi, ktorého okrem iného postihli aj zákazom cestovania do krajín EÚ a tiež zmrazením finančných zdrojov. Toto rozhodnutie Rady EÚ nasledovalo po tom, čo boli porušené medzinárodné volebné štandardy pri prezidentských voľbách v Bielorusku v roku 2006. Tieto sankcie mali byť pravidelne prehodnocované. V roku 2008 boli zákaz vydávania víz i zmrazenie účtov pre Lukašenka a jeho spolupracovníkov zrušené v snahe o lepší dialóg s týmto prezidentom, píše Euractiv . V roku 2011 boli však cestovné obmedzenia aj zmrazenia účtov opäť obnovené po ďalších kontroverzných voľbách a potláčaní opozície. Regulácia Rady EÚ, ktorou bolo zakázané vydávanie víz pre Lukašenka a jeho spolupracovníkov, je záväzná pre všetky členské štáty a stále platí."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["reštriktívnych opatrení", "zákazom cestovania", "Euractiv", "obnovené"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:101:0005:0010:EN:PDF", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:134:0045:0053:EN:PDF", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/lukasenko-uz-moze-do-eu", "http://www.eubusiness.com/news-eu/belarus-diplomacy.8ef"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:38.738186+00:00"}
{"id": "vr31283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31283", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Váš poradca, ktorého ste si z radov našich najali a dobre ste spravili, lebo aspoň že to bude mať nejakú hlavu a pätu. Váš budúci poradca vyhlásil, že opatrenia sa ľudí dotknú.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o Ľudovítovi Ódorovi, ekonomickom poradcovi predsedníčky vlády a ministra financií. Ľudovít Ódor by mal podľa informácií Hospodárskych novín najnovšie radiť aj strane Smer-SD. Ako však poukázal Matej Hruška vo svojom blogu Mediawatch, HN túto informáciu zveličila a Ľ. Ódor nič takéto nepotvrdil. Slová \" váš budúci poradca \" sa v tomto momente nezakladajú na pravde.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o Ľudovítovi Ódorovi, ekonomickom poradcovi predsedníčky vlády a ministra financií. Ľudovít Ódor by mal podľa informácií Hospodárskych novín najnovšie radiť aj strane Smer-SD. Ako však poukázal Matej Hruška vo svojom blogu Mediawatch, HN túto informáciu zveličila a Ľ. Ódor nič takéto nepotvrdil. Slová \" váš budúci poradca \" sa v tomto momente nezakladajú na pravde."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "Mediawatch,"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-54810710-byvaly-poradca-premierky-radicovej-radi-smeru-sd", "http://medialne.blog.etrend.sk/mediawatch/2012/02/22/hn-je-rozdiel-medzi-radenim-niekomu-a-robenim-poradcu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:52.306404+00:00"}
{"id": "vr14538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14538", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Okolité štáty ako Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom (...), Poľsko, pozastavovali predaj strategických podnikov.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná politika či poľskej vlády naznačuje, že majú tendenciu odmietavého prístupu voči privatizácii. V prípade Maďarska takéto tvrdenie nemožno považovať za jednoznačné, keďže strategickú podporu dostávajú štátne, ako aj súkromné podniky, často na základe podozrivých dohôd. Viaceré zdroje však poukazujú na to, že počas Orbánovej vlády nastalo znárodňovanie strategických majetkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRovnako tak táto strana tvrdí, že chce \" pozastaviť aj plánovanú privatizáciu zdravotníctva , a pohnúť sa skôr smerom k modelu Spojeného kráľovstva. \"\n\nČo sa týka Maďarska , tvrdenie nemožno chápať jednoznačne, ako ho podáva Danko. Denník N v januári 2015 písal o mýtoch o Orbanovej vláde, kde sa sústredil taktiež na problematiku podpory podnikania štátom. Strategickú podporu dostávajú nielen štátne, ale aj súkromné podniky, často aj na základe pochybných dohôd. Ku skupovaniu strategických podielov štátom však naozaj prišlo. V roku 2011 však skúpil štát 20 % podiel v ropnom konglomeráte MOL. Nakupovali sa taktiež podiely od nemeckých investorov E.ON a RWE (. pdf , s.6). Podobné informácie možno nájsť aj v článku Dailystormer z 5. augusta 2015.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná politika či poľskej vlády naznačuje, že majú tendenciu odmietavého prístupu voči privatizácii. V prípade Maďarska takéto tvrdenie nemožno považovať za jednoznačné, keďže strategickú podporu dostávajú štátne, ako aj súkromné podniky, často na základe podozrivých dohôd. Viaceré zdroje však poukazujú na to, že počas Orbánovej vlády nastalo znárodňovanie strategických majetkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rovnako tak táto strana tvrdí, že chce \" pozastaviť aj plánovanú privatizáciu zdravotníctva , a pohnúť sa skôr smerom k modelu Spojeného kráľovstva. \"", "Čo sa týka Maďarska , tvrdenie nemožno chápať jednoznačne, ako ho podáva Danko. Denník N v januári 2015 písal o mýtoch o Orbanovej vláde, kde sa sústredil taktiež na problematiku podpory podnikania štátom. Strategickú podporu dostávajú nielen štátne, ale aj súkromné podniky, často aj na základe pochybných dohôd. Ku skupovaniu strategických podielov štátom však naozaj prišlo. V roku 2011 však skúpil štát 20 % podiel v ropnom konglomeráte MOL. Nakupovali sa taktiež podiely od nemeckých investorov E.ON a RWE (. pdf , s.6). Podobné informácie možno nájsť aj v článku Dailystormer z 5. augusta 2015."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Poľsku", "Reuters", "zdravotníctva", "Maďarska", "pdf", "Dailystormer"], "url": ["http://www.rsm.global/poland/en/news/strategic-companies-under-protection", "http://www.reuters.com/article/privatization-poland-idUSFWN16502Z", "http://www.politico.eu/article/poland-looks-west-on-health-care-revamp-public-hospitals-reform-pis-konstanty-radziwill/", "https://dennikn.sk/19396/staci-par-faktov-orbanov-mytus-sa-zruti/", "http://www.iie.com/publications/pb/pb15-11.pdf", "http://www.dailystormer.com/orban-the-real-threat-is-from-the-heart-of-africa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:30.345637+00:00"}
{"id": "vr37041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37041", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Vy tu hovoríte o nejakých zmenách? Priznám sa, že ja som ani neregistroval, až následne, že nejaká zmena sa udiala. V prípade šéfredaktora. Pokiaľ viem, ostáva v televízii. Pán Šmihula.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Šmihula bol odvolaný z pozície šéfredaktora Redakcie spravodajstva a publicistiky. Podľa informácií Mediálne.sk však z televízie neodchádza, bol mu ponúknutý post vedúceho zahraničného spravodajstva. Slovenská televízia ešte na svojej stránke informácie o personálnom obsadení spravodajstva nezmenila.", "analysis_paragraphs": ["Ján Šmihula bol odvolaný z pozície šéfredaktora Redakcie spravodajstva a publicistiky. Podľa informácií Mediálne.sk však z televízie neodchádza, bol mu ponúknutý post vedúceho zahraničného spravodajstva. Slovenská televízia ešte na svojej stránke informácie o personálnom obsadení spravodajstva nezmenila."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Mediálne.sk", "Slovenská televízia"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/smihulu-v-stv-na-cele-spravodajstva-nahradi-samelova.html", "http://www.stv.sk/spravodajstvo/redakcia/vedenie-redakcie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:43.887060+00:00"}
{"id": "vr29717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29717", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Hanlon bol tunak 2 roky, mal dlhodobejšiu zmluvu, po mojom nástupe alebo ešte pred mojim nástupom sme ho odvolávali", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako už bolo uvedené, Glen Hanlon zastával post trénera slovenskej reprezentácie len niečo vyše jedného roka , i keď jeho kontrakt mal vypršať až v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako už bolo uvedené, Glen Hanlon zastával post trénera slovenskej reprezentácie len niečo vyše jedného roka , i keď jeho kontrakt mal vypršať až v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["niečo vyše jedného roka", "Ján Filc", "Denník Pravda", "Igor Nemeček"], "url": ["http://hokej.pravda.sk/ms-2011/clanok/85641-trener-hanlon-pri-slovenskej-reprezentacii-skoncil/", "http://www.olympic.sk/sportove-aktuality/vykonny-vybor-szlh-odvolal-kanadana-glena-hanlona-z-funkcie-reprezentacneho-trenera", "http://hokej.pravda.sk/ms-2011/clanok/85641-trener-hanlon-pri-slovenskej-reprezentacii-skoncil/", "http://www.hcduklasenica.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=448:igor-nemeek-sa-stal-novym-prezidentom-szh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:14.196151+00:00"}
{"id": "vr28617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28617", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Máme 15 tisíc parkovacích miest bez obchodných centier a rodinných domov, počet aut v evidencii 40 tisíc.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže v prípade oboch jeho častí sme nedokázali nájsť verejne dostupné štatistiky, či informácie obsahujúce dané hodnoty. Podľa štatistík (.xml) Ministerstva vnútra SR k 30. júnu 2014 bolo v okrese Nitra evidovaných 63 177 osobných vozidiel; údaje pre jednotlivé mestá však už daná štatistika neobsahuje. Čo sa týka počtu parkovacích miest, taktiež sa nepodarilo nájsť štatistiky či informácie obsahujúce ich počet v meste Nitra. Rozpočty mesta disponujú iba sumami vynaloženými na ich vytváranie, či údržbu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže v prípade oboch jeho častí sme nedokázali nájsť verejne dostupné štatistiky, či informácie obsahujúce dané hodnoty. Podľa štatistík (.xml) Ministerstva vnútra SR k 30. júnu 2014 bolo v okrese Nitra evidovaných 63 177 osobných vozidiel; údaje pre jednotlivé mestá však už daná štatistika neobsahuje. Čo sa týka počtu parkovacích miest, taktiež sa nepodarilo nájsť štatistiky či informácie obsahujúce ich počet v meste Nitra. Rozpočty mesta disponujú iba sumami vynaloženými na ich vytváranie, či údržbu."], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://www.minv.sk/?celkovy-pocet-evidovanych-vozidiel-v-sr&subor=200288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:10.182436+00:00"}
{"id": "vr31039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31039", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Viem si spomenúť na to, že ste zamietali všetky moje návrhy, od zverejňovania zmlúv a cez vyššiu transparentnosť eurofondov, všetky ste zamietali. Prijali ste veľmi populisticky pred voľbami jeden jediný, ktorý sa ukázal ako nefunkčný, lebo je nefunkčný.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žitňanskej sa podarilo presadiť pozmeňovaciu pripomienku \"k novele zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov, ktorá zabezpečovala transparentné nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov.\"S návrhom opozičnej poslankyne sa stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia.", "analysis_paragraphs": ["Žitňanskej sa podarilo presadiť pozmeňovaciu pripomienku \"k novele zákonov o majetku obcí a o majetku vyšších územných celkov, ktorá zabezpečovala transparentné nakladanie s majetkom obcí a vyšších územných celkov.\"S návrhom opozičnej poslankyne sa stotožnil Ústavnoprávny výbor NR SR a v pléne parlamentu 95 zo 121 prítomných poslancov. Za zmeny tak hlasovala koalícia i opozícia."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["návrhom", "zákone", "vyjadril", "skutočne"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=25064", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3192", "http://ekonomika.sme.sk/c/6259744/prieskum-danova-kriminalita-na-slovensku-rastla.html", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:47.481027+00:00"}
{"id": "vr27115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme prvá krajina ktorá predĺžila partnerskú dohodu.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že Slovenská republika predložila Partnerskú dohodu na posúdenie Európskej komisii ako úplne prvá z členských krajín, hoci bola skutočne medzi prvými deviatimi. Predbehli ju napríklad Poľsko, Portugalsko a Litva. Úrad vlády SR v minulosti informoval, že SR bolo jednou z prvých krajín, ktoré tak urobili. Robert Fico si momentálne skutočnosť neprimerane upravuje a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Partnerská dohoda je základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch. Vláda schálila Partnerskú dohodu na roky 2014-2020 12. februára 2014. Úrad vlády SR informoval o tejto udalosti nasledovne: \"Slovenská republika je jednou z prvých členských krajín EÚ, ktorá uskutočnila sériu náročných rokovaní s Európskou komisiou, úspešne zavŕšila prípravný proces a môže v týchto dňoch predložiť Partnerskú dohodu na proces formálneho schvaľovania.\" Oficiálna stránka Európskej komisie v zozname krajín, ktoré už predložili svoju verziu Dohody na schválenie, pri Slovensku neuvádza dátum, kedy sa tak stalo, no keďže to určite bolo po schválení vládou, teda po 12. februári, je zjavné, že skôr Partnerskú dohodu predložili viaceré krajiny, napríklad Poľsko (10. januára), Portugalsko a Litva (4. februára). Krajiny, ktoré Dohodu ešte nepredložili, sú povinné tak urobiť do 22. apríla. Komisia má potom 3 mesiace na to, aby dohody schválila, a prijaté by mali byť do konca augusta 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že Slovenská republika predložila Partnerskú dohodu na posúdenie Európskej komisii ako úplne prvá z členských krajín, hoci bola skutočne medzi prvými deviatimi. Predbehli ju napríklad Poľsko, Portugalsko a Litva. Úrad vlády SR v minulosti informoval, že SR bolo jednou z prvých krajín, ktoré tak urobili. Robert Fico si momentálne skutočnosť neprimerane upravuje a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Partnerská dohoda je základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch. Vláda schálila Partnerskú dohodu na roky 2014-2020 12. februára 2014. Úrad vlády SR informoval o tejto udalosti nasledovne: \"Slovenská republika je jednou z prvých členských krajín EÚ, ktorá uskutočnila sériu náročných rokovaní s Európskou komisiou, úspešne zavŕšila prípravný proces a môže v týchto dňoch predložiť Partnerskú dohodu na proces formálneho schvaľovania.\" Oficiálna stránka Európskej komisie v zozname krajín, ktoré už predložili svoju verziu Dohody na schválenie, pri Slovensku neuvádza dátum, kedy sa tak stalo, no keďže to určite bolo po schválení vládou, teda po 12. februári, je zjavné, že skôr Partnerskú dohodu predložili viaceré krajiny, napríklad Poľsko (10. januára), Portugalsko a Litva (4. februára). Krajiny, ktoré Dohodu ešte nepredložili, sú povinné tak urobiť do 22. apríla. Komisia má potom 3 mesiace na to, aby dohody schválila, a prijaté by mali byť do konca augusta 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Partnerskú dohodu", "informoval", "stránka"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/dokumenty-partnerska-dohoda/", "http://www.vlada.gov.sk/14327/vlada-schvalila-partnersku-dohodu-na-roky-2014-%E2%80%93-2020/", "http://ec.europa.eu/regional_policy/what/future/index_en.cfm#1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:38.993545+00:00"}
{"id": "vr35147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35147", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...už len včerajšou účasťou ďalšie dve vládne strany SDKÚ, išiel voliť pán Dzurinda, pani Radičová, takisto Most-Híd...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na referende sa zúčastnila premiérka I. Radičová aj minister M. Dzurinda. Vyjadrenia B. Bugára k referendu uvádzame vyššie.", "analysis_paragraphs": ["Na referende sa zúčastnila premiérka I. Radičová aj minister M. Dzurinda. Vyjadrenia B. Bugára k referendu uvádzame vyššie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnila", "juhu", "okresoch"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552829/minuta-po-minute-referendum-bolo-oficialne-neplatne.html", "http://www.volbysr.sk/nrsr2010/graf/kart3_sk.html", "http://www.volbysr.sk/ref2010/graf/kart1_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:54.718210+00:00"}
{"id": "vr38624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38624", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej si zoberme, aké návrhy dala dnes SPP akciová spoločnosť. Nemci a Francúzi, ktorí sprivatizovali za Dzurindovej vlády tento podnik, navrhli zvýšenie cien plynu o 30 až 40%.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA zo dna 26. mája 2011 : \" Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) potvrdil snahu zvýšit cenu zemného plynu pre domácnosti, a to dvakrát v tomto roku. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, od 1. júla chcú plynári zvýšit cenu plynu pre domácnosti v priemere o takmer 8% a od 1. septembra v priemere o necelých 21% . 'Situáciu sme vyhodnocovali priebežne a na základe vývoja klúcových ukazovatelov vstupujúcich do nákupnej ceny plynu, sme podali návrh na zmenu cien plynu pre domácnosti v dvoch krokoch,' uviedol Šebesta.\" \"pre výrobcov tepla od 1. júla o 9,9% a od 1. septembra o 28,7%\" SPP tak navrhuje celkové zvýšenie ceny plynu spolu o 29% pre domácnosti a pre výrobcov tepla o 38,6% .", "analysis_paragraphs": ["SITA zo dna 26. mája 2011 : \" Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) potvrdil snahu zvýšit cenu zemného plynu pre domácnosti, a to dvakrát v tomto roku. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, od 1. júla chcú plynári zvýšit cenu plynu pre domácnosti v priemere o takmer 8% a od 1. septembra v priemere o necelých 21% . 'Situáciu sme vyhodnocovali priebežne a na základe vývoja klúcových ukazovatelov vstupujúcich do nákupnej ceny plynu, sme podali návrh na zmenu cien plynu pre domácnosti v dvoch krokoch,' uviedol Šebesta.\" \"pre výrobcov tepla od 1. júla o 9,9% a od 1. septembra o 28,7%\" SPP tak navrhuje celkové zvýšenie ceny plynu spolu o 29% pre domácnosti a pre výrobcov tepla o 38,6% ."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA zo dna 26. mája 2011", "38,6%"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/26-05-2011/energetika-spp-potvrdil-snahu-zvysit-cenu-plynu-o-8-a-21.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5910843/plynari-ziadaju-rast-cien-o-styridsat-percent.html#ixzz1NfZ0XrHc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:38.065119+00:00"}
{"id": "vr39061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39061", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Bola to vláda (minulá vláda, pozn.), ktorej bol pán poslanec členom, vláda, v ktorej mal Smer pohodlnú väčšinu, ktorá statusové kompetencie v súdnictve upravovala podľa toho, v ktorej funkcii práve doktor Harabin v tom čase bol. Keď bol ministrom spravodlivosti, posilňovali sa ministerské kompetencie. Keď bol predsedom Najvyššieho súdu, vláda navrhla, aby sa posilnili jeho kompetencie.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj \" z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou. \" Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008 ). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.).", "analysis_paragraphs": ["Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj \" z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou. \" Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008 ). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.)."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 517/2008 Z.z.", "zákon č. 757/2004 Z.z.", "zákon č. 385/2000 Z.z.", "TREND, 2. decembra 2008", "TREND, 25. marca 2009", "návrh novely zákona č. 385/2000 Z.z.", "nevyvrátil", "zdroj SME, 10. júna 2009", "stiahnutá"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208578&FileName=zz2008-00517-0208578&Rocnik=2008", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18408&FileName=04-z757&Rocnik=2004", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15470&FileName=00-z385&Rocnik=2000", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stefan-harabin-spravodlivost-som-ja.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-posilnila-najvyssi-sud.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1014", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-posilnila-najvyssi-sud.html", "http://www.sme.sk/c/4883961/smeru-sa-nepozdava-silny-harabin.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:59.652890+00:00"}
{"id": "vr34774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34774", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...hovorí aj súčasná teda maďarská už vláda, že... Maďarsko susedí so sebou samým.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Interpretácia výrokov členov maďarskej vlády o tom, že Maďarsko susedí zo sebou samým sa stáva v podaní ministrov SMER-u politickým šlágrom. Preto znovu dávame do pozornosti čo povedal V.Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín:\n\n„Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.“", "analysis_paragraphs": ["Interpretácia výrokov členov maďarskej vlády o tom, že Maďarsko susedí zo sebou samým sa stáva v podaní ministrov SMER-u politickým šlágrom. Preto znovu dávame do pozornosti čo povedal V.Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín:", "„Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.“"], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["v rozhovore"], "url": ["http://orbanviktor.hu/interju/tullepni_a_diplomaciai_udvariassag_szintjen/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:26.886409+00:00"}
{"id": "vr25983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25983", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Prebytok aký má Nitrianska VÚC nemá ani Kuvajt, a tam ľudia majú lepšiu životnú úroveň.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tomáš Galbavý nemá úplne pravdu už v základnom predpoklade, ktorý uvádza - že Kuvajt má lepšiu životnú úroveň. Podľa ukazovateľa HDI, ktorý meria životnú úroveň je totiž Slovensko (pre regióny údaje nie sú k dispozícii) na tom lepšie ako Kuvajt. Okrem toho si však vybral veľmi nevhodný príklad na komparáciu. Kuvajt je jednou z krajín sveta, ktorá je známa svojimi rozpočtovými prebytkami, pri čom v roku 2013 očakáva prebytok približne 42 mld USD, čo predstavuje približne 24-27 % HDP. Nitranská župa má na druhej strane prebytok približne 6,3 milióna eur, alebo približne 1 % HDP kraja. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ukazovateľu HDI bolo Slovensko pre rok 2012 na 35. mieste, Kuvajt až na 54. mieste. Naopak, podľa ukazovateľu HDP na obyvateľa je Kuvajt vyššie ako Slovensko podľa všetkých rebríčkov, keď mu patrí 8., 15., alebo 17. miesto, kým Slovensko sa pohybuje okolo 40-50. miesta. Podľa údajov NSK kraj v roku 2013 predpokladá prebytok rozpočtu 6,3 milióna eur, v roku 2012 to bolo 4,6 milióna a v roku 2011 7,7 milióna. Podľa dôvodovej správy k rozpočtu na roky 2014-2016 predstavoval HDP 69,10 mld eur v roku 2011, 71,50 mld v roku 2012, a predpoklad na rok 2013 je 73 mld eur. To znamená, že predpokladaný schodok je na úrovni približne 0,6 , 0,9, respektíve 1,1 % HDP kraju. Čo sa týka prebytku rozpočtu Kuvajtu, ten je podľa viacerých správ , ktoré sa nám podarilo nájsť \"obrovský\". V roku 2013 očakáva Kuvajt prebytok 42,4 mld USD, čo predstavuje podľa správy 24-27 % očakávaného HDP na tento rok. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Galbavý nemá úplne pravdu už v základnom predpoklade, ktorý uvádza - že Kuvajt má lepšiu životnú úroveň. Podľa ukazovateľa HDI, ktorý meria životnú úroveň je totiž Slovensko (pre regióny údaje nie sú k dispozícii) na tom lepšie ako Kuvajt. Okrem toho si však vybral veľmi nevhodný príklad na komparáciu. Kuvajt je jednou z krajín sveta, ktorá je známa svojimi rozpočtovými prebytkami, pri čom v roku 2013 očakáva prebytok približne 42 mld USD, čo predstavuje približne 24-27 % HDP. Nitranská župa má na druhej strane prebytok približne 6,3 milióna eur, alebo približne 1 % HDP kraja. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ukazovateľu HDI bolo Slovensko pre rok 2012 na 35. mieste, Kuvajt až na 54. mieste. Naopak, podľa ukazovateľu HDP na obyvateľa je Kuvajt vyššie ako Slovensko podľa všetkých rebríčkov, keď mu patrí 8., 15., alebo 17. miesto, kým Slovensko sa pohybuje okolo 40-50. miesta. Podľa údajov NSK kraj v roku 2013 predpokladá prebytok rozpočtu 6,3 milióna eur, v roku 2012 to bolo 4,6 milióna a v roku 2011 7,7 milióna. Podľa dôvodovej správy k rozpočtu na roky 2014-2016 predstavoval HDP 69,10 mld eur v roku 2011, 71,50 mld v roku 2012, a predpoklad na rok 2013 je 73 mld eur. To znamená, že predpokladaný schodok je na úrovni približne 0,6 , 0,9, respektíve 1,1 % HDP kraju. Čo sa týka prebytku rozpočtu Kuvajtu, ten je podľa viacerých správ , ktoré sa nám podarilo nájsť \"obrovský\". V roku 2013 očakáva Kuvajt prebytok 42,4 mld USD, čo predstavuje podľa správy 24-27 % očakávaného HDP na tento rok. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["HDI", "podľa", "údajov", "dôvodovej správy", "viacerých", "správ", "očakáva"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_Human_Development_Index", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_GDP_(PPP)_per_capita", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/priloha_k_navrhu_rozpoctu_nsk_na_r_2014-2016podla-zakona-rozpoctovej-zodpovednosti.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2014-2016/dovodova_sprava_k_navrhu_rozpoctu_nsk_na_r-2014-2016.pdf", "http://www.reuters.com/article/2013/03/27/kuwait-budget-idUSL5N0CJ1EO20130327", "http://www.tradearabia.com/news/BANK_244724.html", "http://www.arabnews.com/news/468291"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:48.709061+00:00"}
{"id": "vr35726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35726", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nemáte ju (konsolidáciu verejných financií, pozn.) tam náhodou. Máte ju tam práve preto, že i vy ste vedeli, že v zdravotníctve nám chýba, je dlh 200 miliónov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdravotníctvo za minulý rok vykazovalo dlh 193 miliónov EUR.", "analysis_paragraphs": ["Zdravotníctvo za minulý rok vykazovalo dlh 193 miliónov EUR."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["za minulý rok"], "url": ["http://www.sksapa.sk/20100810748/Monitoring-m%25C3%25A9di%25C3%25AD/zdravotnictvo-sa-menej-zadilo-len-naoko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:28.359678+00:00"}
{"id": "vr37516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37516", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Znížil sa počet  ošípaných o 40%.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počty ošípaných v SR (podľa ŠÚ SR): rok 2002: 1 554 000 rok 2003: 1 443 000 rok 2004: 1 149 000 rok 2005: 1 108 000 rok 2006: 1 102 000 rok 2007: 951 000 rok 2008: 749 000 rok 2009: 741 000 Medzi rokmi 2006 a 2009 došlo k poklesu počtu ošípaných o 33%, nie 40%.", "analysis_paragraphs": ["Počty ošípaných v SR (podľa ŠÚ SR): rok 2002: 1 554 000 rok 2003: 1 443 000 rok 2004: 1 149 000 rok 2005: 1 108 000 rok 2006: 1 102 000 rok 2007: 951 000 rok 2008: 749 000 rok 2009: 741 000 Medzi rokmi 2006 a 2009 došlo k poklesu počtu ošípaných o 33%, nie 40%."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Počty ošípaných v SR"], "url": ["http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=124&id_indikator=994"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:42.919810+00:00"}
{"id": "vr31854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31854", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Moderátorka: \"Trvalý euroval oproti tomu pôvodnému sa líši napr. tým, že budeme musieť vložiť už aj hotovosť. Keď berieme do úvahy aj objem našich doterajších záruk, nie je tam riziko vysokého zadlžovania?\" P. Frešo: \"Ja vám to presne vyrátam, 660 miliónov, pozerám čo všetko tam dávame vrámci trvalého eurovalu.\"", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak P. Frešo hovorí o 660 miliónoch eur ako o všetkých peniazoch, ktoré do trvalého Eurovalu dávame, nehovorí pravdu. Sú to peniaze, ktoré sa Slovensko zaviazalo poskytnúť v hotovosti. Moderátorka však spomína aj hotovosť aj záruky. Slovensko sa celkovo (hotovosť+záruky) podieľa na eurovale sumou 5,768 mld. eur. Podľa zmluvy o trvalom Eurovale (ESM) (Článok 8) je počiatočný príspevok v hotovosti vo výške 80 miliárd eur. Zvyšných 620 miliárd je vo forme garancí a kapitálu na požiadanie. Celková výška akcií upísaných Slovenskom v trvalom Eurovale bude predstavovať sumu 5,768 miliard eur (ANNEX II.). Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Tento rok sme poslali prvú splátku vo výške 131,8 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak P. Frešo hovorí o 660 miliónoch eur ako o všetkých peniazoch, ktoré do trvalého Eurovalu dávame, nehovorí pravdu. Sú to peniaze, ktoré sa Slovensko zaviazalo poskytnúť v hotovosti. Moderátorka však spomína aj hotovosť aj záruky. Slovensko sa celkovo (hotovosť+záruky) podieľa na eurovale sumou 5,768 mld. eur. Podľa zmluvy o trvalom Eurovale (ESM) (Článok 8) je počiatočný príspevok v hotovosti vo výške 80 miliárd eur. Zvyšných 620 miliárd je vo forme garancí a kapitálu na požiadanie. Celková výška akcií upísaných Slovenskom v trvalom Eurovale bude predstavovať sumu 5,768 miliard eur (ANNEX II.). Euractiv 25. marca 2011 informoval, že na celkovej 80 miliardovej hotovosti v trvalom Eurovale (ESM) splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 má Slovensko podiel 660 miliónov eur. Tento rok sme poslali prvú splátku vo výške 131,8 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "Euractiv"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/media/582311/05-tesm2.en12.pdf", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/lidri-definitivne-schvalili-trvaly-euroval-016852"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:37.594405+00:00"}
{"id": "vr30636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30636", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ľudia na Slovensku majú jedny z najnižších príjmov v Európe a súčasne čelia najvyššiemu zdražovaniu.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v 3.kvartáli 2011 bola 769 eur. Podľa ostatných dát Eurokomisie z novembra 2011 bolo Slovensko krajinou s piatými najnižšími mzdami v rámci EÚ27.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR v 3.kvartáli 2011 bola 769 eur. Podľa ostatných dát Eurokomisie z novembra 2011 bolo Slovensko krajinou s piatými najnižšími mzdami v rámci EÚ27."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["769", "Eurokomisie"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/8/83/Median_gross_annual_earnings_of_full-time_employees%2C_2006_%281%29_%28EUR%29.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:29.657555+00:00"}
{"id": "vr25451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25451", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vtedajší minister spravodlivosti (Lipšic, pozn.) za KDH v rámci rekodifikácie trestného zákona vypustil tento trestný čin Paragraf 127 alebo 128 z trestného zákona.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V rámci tejto rekodifikácie Trestného zákona s účinnosťou od 1. januára 2006 bol naozaj vypustený § 127 - Porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku dovtedy platného Trestného zákona (.pdf). Trestný zákon rekodifikovala vtedajšia vláda, pričom ministrom spravodlivosti bol Daniel Lipšic. Za prijatie novely Trestného zákona hlasovalo 117 poslancov, 1 hlasoval proti a 21 sa zdržalo. Z klubu Smer-SD za prijatie tohto zákona hlasovalo 24 poslancov (vrátane Roberta Fica), nehlasovali 2 a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. V novom trestnom zákone skutočne pôvodný paragraf 127 nie je, podobnej problematike sa však venujú iné časti zákona. Pri legislatívnom procese na stránkach NRSR sú uvedené aj návrhy poslancov, vrátane druhého návrhu poslanca Abelovského, ktorý bol schválený. Nevieme však určiť, čo bolo podstatou tohto návrhu, rovnako ako nemáme k dispozícii orignálnu podobu vládneho návrhu, preto výrok označujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rámci tejto rekodifikácie Trestného zákona s účinnosťou od 1. januára 2006 bol naozaj vypustený § 127 - Porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku dovtedy platného Trestného zákona (.pdf). Trestný zákon rekodifikovala vtedajšia vláda, pričom ministrom spravodlivosti bol Daniel Lipšic. Za prijatie novely Trestného zákona hlasovalo 117 poslancov, 1 hlasoval proti a 21 sa zdržalo. Z klubu Smer-SD za prijatie tohto zákona hlasovalo 24 poslancov (vrátane Roberta Fica), nehlasovali 2 a 1 poslanec sa zdržal hlasovania. V novom trestnom zákone skutočne pôvodný paragraf 127 nie je, podobnej problematike sa však venujú iné časti zákona. Pri legislatívnom procese na stránkach NRSR sú uvedené aj návrhy poslancov, vrátane druhého návrhu poslanca Abelovského, ktorý bol schválený. Nevieme však určiť, čo bolo podstatou tohto návrhu, rovnako ako nemáme k dispozícii orignálnu podobu vládneho návrhu, preto výrok označujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["rekodifikácie Trestného zákona", "Trestného zákona", "Za prijatie novely Trestného zákona", "procese", "návrhu"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300/znenie-20050702", "http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/actionplan/transposition/slovakia/d4.5-sk.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17557", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=3&Text=&CPT=1061&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17550"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:27.796008+00:00"}
{"id": "vr29030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29030", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ja som zhodou okolností v piatok ukončil rokovania (projekt motivácie zamestnávateľov - kompenzácia 50 az 90 % nákladov na prácu, pozn.) so všetkými relevantnými predstaviteľmi zamestnávateľov, Asociácia zamestnávateľských zväzov, Republiková únia zamestnávateľov, ZMOS, predtým s Konfederáciou odborových zväzov.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Richter sa zúčastnil rokovaní ohľadom predstavenia druhého sociálneho balíčka, ktoré sa skončili v piatok 16.1. 2015.", "analysis_paragraphs": ["J. Richter sa zúčastnil rokovaní ohľadom predstavenia druhého sociálneho balíčka, ktoré sa skončili v piatok 16.1. 2015."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["16.1. 2015."], "url": ["http://http://www.vlada.gov.sk/druhym-socialnym-balickom-chce-vlada-pomoct-mladym-rodinam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:44.944339+00:00"}
{"id": "vr28251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28251", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Aj preto som v rámci pripomienkového konania k návrhu rozpočtu predsedníctva, zaslal oficiálnu pripomienku - požiadavku na vytvorenie rezervy pre Bratislavu.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi vznesenými pripomienkami k rozpočtu výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016 v rámci medzirezortného konania sa nachádza aj pripomienka Milana Kňažka o požiadavkách Hlavného mesta na personálne a kapitálové výdavky súvisiace s úlohou hostiteľského mesta (. docx , s. 19-25). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzi vznesenými pripomienkami k rozpočtu výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016 v rámci medzirezortného konania sa nachádza aj pripomienka Milana Kňažka o požiadavkách Hlavného mesta na personálne a kapitálové výdavky súvisiace s úlohou hostiteľského mesta (. docx , s. 19-25). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Kňažka", "docx"], "url": ["http://www.knazko.sk/blog/preco-ziadam-peniaze-pre-bratislavu/", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CDAQFjAC&url=http%3A%2F%2Fhsr.rokovania.sk%2Fdata%2Fatt%2F145552_subor.docx&ei=gsIyVPHMFaP5ywPJ54C4CA&usg=AFQjCNEsjltLhOwA4z6Wg8eH2erQ5bWr4A&sig2=IX1QK_hj1WFsjJrwie3vpA&bvm=bv.76802529,d.bGQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:38.169474+00:00"}
{"id": "vr15086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15086", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "... máme (SMER-SD, pozn.) v našich radoch 600 starostov, máme v našich radoch tuším 7 alebo 6 šéfov vyšších územných celkov.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miroslav Číž sa nepresne vyjadril v oboch častiach výroku, nakoľko má SMER 847 primátorov a starostov. 6 predsedov vyšších územných celkov je za stranu SMER-SD alebo kandidovali s jej podporou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štatistický úrad SR na svojej stránke uvádza, že počet zvolených starostov a primátorov za SMER-SD vo voľbách do orgánov samosprávy obcí je 847, čo predstavuje 29,11% z celkového počtu starostov a primátorov. Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 bolo zvolených 6 kandidátov zo strany SMER-SD. Kandidáti za SMER zvíťazili v nasledovných samosprávnych krajoch:\n\nŽilinský samosprávny kraj- Juraj Blanár (SMER-SD, SNS, SZ)\n\nTrenčiansky samosprávny kraj- Jaroslav Baška (SMER-SD)\n\nPrešovský samosprávny kraj- Peter Chudík (SMER-SD, Náš kraj, SModS)\n\nKošický samosprávny kraj- Zdenko Trebuľa (Most - Híd, SMK - MKP, Smer – SD) Nitriansky samosprávny kraj- Milan Belica (SMER-SD)\n\nTrnavský samosprávny kraj- Tibor Mikuš (nezávislý, s podporou SNS aj SMER-SD)\n\nV dvoch samosprávnych krajoch boli úpešnejší kandidáti iných politických strán ako SMER-SD:\n\nBratislavský samosprávny kraj- Pavol Frešo (KDH, SZ, SMK-MKP, SDKÚ - DS, SaS, OKS, MOST - HÍD)\n\nBanskobystrický samosprávny kraj- Marian Kotleba (ĽS Naše Slovensko)\n\nSME uvádza nasledujúci graf:", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Číž sa nepresne vyjadril v oboch častiach výroku, nakoľko má SMER 847 primátorov a starostov. 6 predsedov vyšších územných celkov je za stranu SMER-SD alebo kandidovali s jej podporou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štatistický úrad SR na svojej stránke uvádza, že počet zvolených starostov a primátorov za SMER-SD vo voľbách do orgánov samosprávy obcí je 847, čo predstavuje 29,11% z celkového počtu starostov a primátorov. Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 bolo zvolených 6 kandidátov zo strany SMER-SD. Kandidáti za SMER zvíťazili v nasledovných samosprávnych krajoch:", "Žilinský samosprávny kraj- Juraj Blanár (SMER-SD, SNS, SZ)", "Trenčiansky samosprávny kraj- Jaroslav Baška (SMER-SD)", "Prešovský samosprávny kraj- Peter Chudík (SMER-SD, Náš kraj, SModS)", "Košický samosprávny kraj- Zdenko Trebuľa (Most - Híd, SMK - MKP, Smer – SD) Nitriansky samosprávny kraj- Milan Belica (SMER-SD)", "Trnavský samosprávny kraj- Tibor Mikuš (nezávislý, s podporou SNS aj SMER-SD)", "V dvoch samosprávnych krajoch boli úpešnejší kandidáti iných politických strán ako SMER-SD:", "Bratislavský samosprávny kraj- Pavol Frešo (KDH, SZ, SMK-MKP, SDKÚ - DS, SaS, OKS, MOST - HÍD)", "Banskobystrický samosprávny kraj- Marian Kotleba (ĽS Naše Slovensko)", "SME uvádza nasledujúci graf:"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "voľbách", "SME"], "url": ["http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab03.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/osk_def_sk.html", "http://domov.sme.sk/c/7497334/vitazom-volieb-su-nezavisli-pravica-oslabila-smer-nie-grafy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:26.657336+00:00"}
{"id": "48405", "numeric_id": 48405, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48405", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď si to porovnáme iba s vianočným dôchodkom (pozn. pomoc rodinám vo výške 1,3 miliardy eur), s ktorými tu Fico s Pellegrinim oblbovali dôchodcov, tak to, čo pôjde rodinám navyše, je 8× viac, ako Fico dával na ten slávny vianočný dôchodok", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda navrhuje pomôcť rodinám s rastúcou infláciou balíkom za takmer 1,3 miliardy eur. Vianočný príspevok, ktorý vyplácali dôchodcom vlády Smeru mal v roku 2020 rozpočtové krytie na 152,7 milióna eur, teda približne osminu z navrhovaného balíka súčasnej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVlády Smeru koncom roka vyplácali starobným dôchodcom tzv. vianočné príspevky. V roku 2019 na tento účel vláda vyčlenila 61 miliónov eur (s. 24), v roku 2020 152,7 miliónov (s. 25).\n\nPred voľbami v roku 2020 Pellegriniho vláda schválila zmenu vianočných príspevkov na podstatne štedrejšie trináste dôchodky. Vláda Igora Matoviča v októbri výšku trinástych dôchodkov značne okresala .\n\nVláda na výrazný rast cien reagovala balíkom opatrení za takmer 1,3 miliardy eur. Do konca roka plánuje minúť približne 260 miliónov eur, ďalší rok približne miliardu.\n\nV tomto roku ministri predstavili kombináciu jednorazových príspevkov rôznym skupinám obyvateľov a systémových opatrení - najmä zvýšenie prídavkov na deti a daňového bonusu.\n\nV roku 2023 vláda plánuje ďalej navyšovať podporu rodín formou zvýšenia daňového bonusu, prídavkov na deti a podporou voľnočasových aktivít detí.", "analysis_paragraphs": ["Vláda navrhuje pomôcť rodinám s rastúcou infláciou balíkom za takmer 1,3 miliardy eur. Vianočný príspevok, ktorý vyplácali dôchodcom vlády Smeru mal v roku 2020 rozpočtové krytie na 152,7 milióna eur, teda približne osminu z navrhovaného balíka súčasnej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vlády Smeru koncom roka vyplácali starobným dôchodcom tzv. vianočné príspevky. V roku 2019 na tento účel vláda vyčlenila 61 miliónov eur (s. 24), v roku 2020 152,7 miliónov (s. 25).", "Pred voľbami v roku 2020 Pellegriniho vláda schválila zmenu vianočných príspevkov na podstatne štedrejšie trináste dôchodky. Vláda Igora Matoviča v októbri výšku trinástych dôchodkov značne okresala .", "Vláda na výrazný rast cien reagovala balíkom opatrení za takmer 1,3 miliardy eur. Do konca roka plánuje minúť približne 260 miliónov eur, ďalší rok približne miliardu.", "V tomto roku ministri predstavili kombináciu jednorazových príspevkov rôznym skupinám obyvateľov a systémových opatrení - najmä zvýšenie prídavkov na deti a daňového bonusu.", "V roku 2023 vláda plánuje ďalej navyšovať podporu rodín formou zvýšenia daňového bonusu, prídavkov na deti a podporou voľnočasových aktivít detí."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenila", "2020", "schválila", "okresala", "reagovala", "predstavili"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/41/zakonoSRnarok2019.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/90/Zakonostatnomrozpoctenarok2020.pdf", "https://index.sme.sk/c/22334440/parlament-schvalil-pred-volbami-2020-trinasty-dochodok.html", "https://index.sme.sk/c/22515381/schvalili-zmeny-pri-trinastom-dochodku-bude-maximalne-300-eur.html", "https://dennikstandard.sk/196537/za-dva-roky-takmer-13-miliardy-eur-ake-opatrenia-chysta-vlada-na-boj-so-zdrazovanim/#:~:text=Vl%C3%A1da%20chce%20na%20pomoc%20%C4%BEu%C4%8Fom%20so%20zdra%C5%BEovan%C3%ADm%20min%C3%BA%C5%A5%20tento%20rok%20260%20mili%C3%B3nov%20eur%2C", "https://dennikstandard.sk/196537/za-dva-roky-takmer-13-miliardy-eur-ake-opatrenia-chysta-vlada-na-boj-so-zdrazovanim/#:~:text=Vl%C3%A1da%20chce%20na%20pomoc%20%C4%BEu%C4%8Fom%20so%20zdra%C5%BEovan%C3%ADm%20min%C3%BA%C5%A5%20tento%20rok%20260%20mili%C3%B3nov%20eur%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:43.989427+00:00"}
{"id": "vr35590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35590", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ukázalo sa, že vlani bol deficit 8% HDP...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minulý rok bol deficit Slovenska 6,77 %, nie 8%;", "analysis_paragraphs": ["Minulý rok bol deficit Slovenska 6,77 %, nie 8%;"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["deficit Slovenska"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-bol-vyssi-ako-cakala-vlada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:01.921190+00:00"}
{"id": "48399", "numeric_id": 48399, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48399", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nuž, keď bol Robert Fico vo vláde, bol premiérom, tak mal ďaleko vyššiu preferenčnú známosť, ale aj podporu, ako má dnes Heger.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico počas svojich funkčných období (2006-2010 a 2012-2018) nemal v podobných prieskumoch verejnej mienky ďaleko vyššiu podporu ako Eduard Heger. Jeho podpora počas výkonu funkcie premiéra nikdy nebola vyššia o viac ako 12 percentuálnych bodov, v niektorých obdobiach mu dokonca dôverovalo menšie percento ľudí než aktuálne dôveruje Hegerovi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa prieskumu agentúry Focus z prelomu marca a apríla 2022 bol premiér Heger najdôveryhodnejším členom vlády s podporou 33 %. Do roku 2014 prieskumné agentúry zvyčajne v podobných prieskumoch vyzývali opýtaných, aby uviedli jedno meno najdôveryhodnejšieho politika. V decembri roku, kedy sa agentúra Focus pýtala na konkrétnych politikov, Ficovi dôverovalo 38 % opýtaných.\n\nPodľa grafu Denníka N bola Ficova dôvera v takomto type prieskumu najvyššia v októbri 2015, kedy mu dôverovalo 45 % opýtaných ( .pdf ). Odvtedy Ficova podpora postupne klesala, pričom počas celého roka 2017 neprekročila hranicu 30 %. V januári 2018, niekoľko mesiacov pred odstúpením Fica z postu premiéra, mu dôverovalo 29,5 % opýtaných.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico počas svojich funkčných období (2006-2010 a 2012-2018) nemal v podobných prieskumoch verejnej mienky ďaleko vyššiu podporu ako Eduard Heger. Jeho podpora počas výkonu funkcie premiéra nikdy nebola vyššia o viac ako 12 percentuálnych bodov, v niektorých obdobiach mu dokonca dôverovalo menšie percento ľudí než aktuálne dôveruje Hegerovi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa prieskumu agentúry Focus z prelomu marca a apríla 2022 bol premiér Heger najdôveryhodnejším členom vlády s podporou 33 %. Do roku 2014 prieskumné agentúry zvyčajne v podobných prieskumoch vyzývali opýtaných, aby uviedli jedno meno najdôveryhodnejšieho politika. V decembri roku, kedy sa agentúra Focus pýtala na konkrétnych politikov, Ficovi dôverovalo 38 % opýtaných.", "Podľa grafu Denníka N bola Ficova dôvera v takomto type prieskumu najvyššia v októbri 2015, kedy mu dôverovalo 45 % opýtaných ( .pdf ). Odvtedy Ficova podpora postupne klesala, pričom počas celého roka 2017 neprekročila hranicu 30 %. V januári 2018, niekoľko mesiacov pred odstúpením Fica z postu premiéra, mu dôverovalo 29,5 % opýtaných."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vyzývali", "bola", ".pdf", "dôverovalo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624417-z-vlady-ma-u-ludi-najvacsiu-doveru-heger-najhorsie-obstal-matovic/", "https://domov.sme.sk/c/7552052/focus-kiskovi-veri-70-percent-fica-predbehol-aj-bugar.html", "https://dennikn.sk/1024052/kiskova-popularita-opat-stupla-veri-mu-ovela-viac-volicov-nez-lidrom-stran/", "https://www.focus-research.sk/files/196_Dovera%20k%20najvyssim%20ustavnym%20cinitelom_oktober%202015.pdf?msclkid=4706d903c4a911ec8df29e850af7783b", "https://dennikn.sk/1024052/kiskova-popularita-opat-stupla-veri-mu-ovela-viac-volicov-nez-lidrom-stran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:47.952344+00:00"}
{"id": "vr38489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38489", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To bolo po tom (odsadnutie R. Fica z kresla podpredsedu parlamentu, pozn.), čo som sa ho v parlamente opýtal, že odkiaľ zobral na tie jeho hodinky za 20 tisíc eur, ktoré nosí na ruke, lebo nezodpovedajú jeho legitimným príjmom a on sa na to urazil a odsadol si.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka odsadnutia si Fica od Sulíka, situácia bola nasledovná: Robert Fico požiadal o slovo krátko pred avizovanou tajnou voľbou nového generálneho prokurátora. \"To, čo ste včera predviedli nie je žiadna tajná voľba. Je to výsmech ústave SR a výsmech demokracie... Je hrubé porušenie poslaneckého pravidla a princípu tajnej voľby... Národná rada nie je FaxCopy, pán predseda,\" povedal Fico, pričom narážal na bývalú firmu predsedu parlamentu a SaS Richarda Sulíka, ktorej činnosťou bolo okrem iného kopírovanie a fotografovanie materiálov. Reakcia Sulíka \"Pán Fico, to FaxCopy vám možno leží v žalúdku, ale to je zdroj mojich oficiálnych príjmov, z ktorých ja žijem na rozdiel od vás, hej? Potom si môžem dovoliť taký luxus, že veci, ktoré si chcem kúpiť, si kúpim a nemusím si ich nechať darovať od manželky, ktorú podvádzate s milenkou, hodinky za tridsaťtisíc eur, hej? \" zareagoval Sulík na Fica (k dispozícii je aj video, pre ktorého zobrazenie kliknite sem , pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka odsadnutia si Fica od Sulíka, situácia bola nasledovná: Robert Fico požiadal o slovo krátko pred avizovanou tajnou voľbou nového generálneho prokurátora. \"To, čo ste včera predviedli nie je žiadna tajná voľba. Je to výsmech ústave SR a výsmech demokracie... Je hrubé porušenie poslaneckého pravidla a princípu tajnej voľby... Národná rada nie je FaxCopy, pán predseda,\" povedal Fico, pričom narážal na bývalú firmu predsedu parlamentu a SaS Richarda Sulíka, ktorej činnosťou bolo okrem iného kopírovanie a fotografovanie materiálov. Reakcia Sulíka \"Pán Fico, to FaxCopy vám možno leží v žalúdku, ale to je zdroj mojich oficiálnych príjmov, z ktorých ja žijem na rozdiel od vás, hej? Potom si môžem dovoliť taký luxus, že veci, ktoré si chcem kúpiť, si kúpim a nemusím si ich nechať darovať od manželky, ktorú podvádzate s milenkou, hodinky za tridsaťtisíc eur, hej? \" zareagoval Sulík na Fica (k dispozícii je aj video, pre ktorého zobrazenie kliknite sem , pozn.)."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["odsadnutia", "sem"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1226754", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/sulik-v-parlamente-vyhadzoval-na-oci-ficovi-milenku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:29.617703+00:00"}
{"id": "vr37040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37040", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "90 % ľudí sa dohodlo a nedošlo absolútne k žiadnym súdnym konaniam.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Išlo o 97 % ľudí, ktorí sa so štátom dohodli, no nenašli sme informácie o súdnych konaniach.", "analysis_paragraphs": ["Išlo o 97 % ľudí, ktorí sa so štátom dohodli, no nenašli sme informácie o súdnych konaniach."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:00.240658+00:00"}
{"id": "vr29560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29560", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ja by som to doplnil tak, že v iných, v niektorých európskych krajinách, v polovici európskych krajín vlastne minimálna mzda ako inštitút vôbec nie je zavedená...", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu a ďalších zdrojov malo k 1. januáru 2015 spolu 22 krajín EÚ z celkového počtu 28 zavedenú minimálnu mzdu garantovanú štátom. Z toho vyplýva, že vo viac než troch štvrtinách krajín EU minimálna mzda inštitučne existuje. V štátoch, ktoré nie sú v EÚ podľa dostupných údajov taktiež vo väčšine prípadov existuje garantovaná minimálna mzda, chýba však v Nórsku, Islande a Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu a ďalších zdrojov malo k 1. januáru 2015 spolu 22 krajín EÚ z celkového počtu 28 zavedenú minimálnu mzdu garantovanú štátom. Z toho vyplýva, že vo viac než troch štvrtinách krajín EU minimálna mzda inštitučne existuje. V štátoch, ktoré nie sú v EÚ podľa dostupných údajov taktiež vo väčšine prípadov existuje garantovaná minimálna mzda, chýba však v Nórsku, Islande a Švajčiarsku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "ďalších", "zdrojov", "minimálna mzda", "Nemecko", "krajiny", "štáty"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm", "http://www.cato.org/publications/commentary/let-data-speak-truth-behind-minimum-wage-laws", "http://unitedexplanations.org/english/2013/02/04/minimum-wages-in-europe-2013/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics", "http://library.fes.de/pdf-files/id-moe/10558.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Minimum_wage_statistics#Minimum_wage_levels_in_relation_to_average_gross_monthly_earnings", "http://www.reinisfischer.com/minimum-wages-former-soviet-union-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:51.717671+00:00"}
{"id": "43684", "numeric_id": 43684, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43684", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "On (Michal Truban, pozn.) má jeden komfort, on čokoľvek urobí, jeho miluje DenníkN (...) Pán Truban, ešte raz. Vy ako liebling Denníka N, Vy sa môžete 10-krát potknúť, lebo je to to isté prepojenie...", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci niektorí podporovatelia DenníkaN podporili aj vznik (vtedy ešte) občianskeho združenia Progresívne Slovensko, nie je pravdou, že noviny o strane či jej predsedovi Trubanovi neinformujú kriticky. Danko odkazuje na prepojenia medzi podporovateľmi DenníkaN a Trubanovou stranou. Spolumajiteľ Esetu Anton Zajac podporil vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko, zároveň je jedným zo šiestich akcionárov DenníkaN. Pri vzniku združenia stál aj Michal Meško, spoluzakladateľ a CEO kníhkupectva Martinus, ktorý je tiež členom redakčnej rady DenníkaN. Redakčnú nezávislosť zabezpečuje akcionárska zmluva, podľa ktorej investori nemajú žiaden vplyv na obsah. DenníkN viackrát kriticky informoval o Michalovi Trubanovi či Progresívnom Slovensku. Opakovane sa venoval jeho videu spred šiestich rokov, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Priniesol kritický pohľad na Trubanov život pred politikou. Skúmal tiež podozrenia spojené s podnikaním niekdajšieho predsedu strany Ivana Štefunka.", "analysis_paragraphs": ["Hoci niektorí podporovatelia DenníkaN podporili aj vznik (vtedy ešte) občianskeho združenia Progresívne Slovensko, nie je pravdou, že noviny o strane či jej predsedovi Trubanovi neinformujú kriticky. Danko odkazuje na prepojenia medzi podporovateľmi DenníkaN a Trubanovou stranou. Spolumajiteľ Esetu Anton Zajac podporil vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko, zároveň je jedným zo šiestich akcionárov DenníkaN. Pri vzniku združenia stál aj Michal Meško, spoluzakladateľ a CEO kníhkupectva Martinus, ktorý je tiež členom redakčnej rady DenníkaN. Redakčnú nezávislosť zabezpečuje akcionárska zmluva, podľa ktorej investori nemajú žiaden vplyv na obsah. DenníkN viackrát kriticky informoval o Michalovi Trubanovi či Progresívnom Slovensku. Opakovane sa venoval jeho videu spred šiestich rokov, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Priniesol kritický pohľad na Trubanov život pred politikou. Skúmal tiež podozrenia spojené s podnikaním niekdajšieho predsedu strany Ivana Štefunka."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["podporil", "občianskeho", "je", "šiestich", "stál", "spoluzakladateľ a CEO", "členom", "zabezpečuje", "Opakovane", "venoval", "dáva", "Priniesol", "Skúmal"], "url": ["https://plus.sme.sk/c/20403491/anton-zajac-jedina-sanca-pre-slovensko-je-nova-slusna-strana.html", "https://www.truban.sk/progresivne-slovensko-financovanie/", "https://dennikn.sk/1019551/preco-dennik-n-vravi-ze-je-nezavisly-ked-bojuje-proti-mojej-oblubenej-strane-a-fandi-inej-otazky-znepokojeneho-citatela/", "https://dennikn.sk/1435585/newsfilter-prichadza-andrej-kiska-2-0-ma-sa-este-co-ucit/", "https://www.truban.sk/progresivne-slovensko-financovanie/", "https://sk.linkedin.com/in/michalmesko", "https://dennikn.sk/o-denniku-n/", "https://dennikn.sk/o-denniku-n/", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/?ref=in", "https://dennikn.sk/1546297/truban-zo-seba-urobil-lahky-terc/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://dennikn.sk/1555452/trubanov-pribeh-ake-bomby-supy-ma-lider-ps-za-sebou-a-ktore-este-mozu-vybuchnut/?ref=tema", "https://e.dennikn.sk/1388963/stefunko-nezarobil-na-dodavke-eurofondov-pre-univerzity/?dennikn_lock=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:35.832624+00:00"}
{"id": "vr34835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34835", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...Moji poslanci mi hovoria, že pán Fico ich zrazu začal pozývať hrať fotbal. Mne to bratríčkovanie prekáža.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico hovoril v relácii O 5 minút 12 odvysielanej dňa 24. októbra o tom, že by bol rád, keby sa zorganizoval priateľský futbalový zápas medzi poslancami koalície a opozície, aby sa odstránilo napätie v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico hovoril v relácii O 5 minút 12 odvysielanej dňa 24. októbra o tom, že by bol rád, keby sa zorganizoval priateľský futbalový zápas medzi poslancami koalície a opozície, aby sa odstránilo napätie v parlamente."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["relácii"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?id=34772&scroll=74"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:58.296806+00:00"}
{"id": "vr30863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30863", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Polícia bola pri samotnom zhromaždení na Námestí SNP (3. januára 2012 pozn.) neviditeľná, neboli tam žiadne poriadkové sily prítomné.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré fotky a videá z protestu Gorila, ktorý sa uskutočnil 3. februára 2012, potvrdzujú slová D. Lipšica. Na Námestí SNP nie je možné pozorovať policajtov v uniformách, ťažkoodencov, prípadne motorizované jednotky policajného zboru. Tie boli prítomné pri Úrade vlády SR a pri NR SR. Linky odkazujúce na fotky z protestu Gorila: Webnoviny.sk Topky.sk Video: Hnonline.sk", "analysis_paragraphs": ["Viaceré fotky a videá z protestu Gorila, ktorý sa uskutočnil 3. februára 2012, potvrdzujú slová D. Lipšica. Na Námestí SNP nie je možné pozorovať policajtov v uniformách, ťažkoodencov, prípadne motorizované jednotky policajného zboru. Tie boli prítomné pri Úrade vlády SR a pri NR SR. Linky odkazujúce na fotky z protestu Gorila: Webnoviny.sk Topky.sk Video: Hnonline.sk"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny.sk", "Topky.sk", "Hnonline.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/druhy-protest-proti-gorile/467431-fotografia.html", "http://www.topky.sk/gl/130267/1061882/Vysledok-protestu-Gorila-2--Desattisice-ludi--vodne-delo-a-styria-zatknuti-", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54601560-proti-gorile-protestovali-desattisice-slovakov-b-font-color-ff9900-video-font-b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:39.401825+00:00"}
{"id": "vr28180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28180", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tam (na Ukrajine, pozn.) sú úplne iné ceny energií (ako na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico hovorí o cenách plynu pre firmy a priemysel. Porovnanie cien energií (plyn, elektrina) Slovenska alebo EÚ krajín s cenami energií Ukrajiny je však veľmi problematické vzhľadom na rozdielnu metodiku merania a nezistené špecifické čísla pre Ukrajinu. Nevieme teda posúdiť, či ceny energií na Ukrajine a u nás sú výrazne iné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Informácie z apríla 2014 hovoria o zvýšení cien plynu pre priemyselných odberateľov o 30 %. Strop cien od januára 2014 pre priemyselných odberateľov sa pohybovali na úrovni 3113 hrivien teda 280 eur (prepočet kurz z januára) za 1000 m3 plynu. Cena plynu pre priemysel sa teda môže dnes pohybovať kolo 360 eur na 1000 m3 plynu Eurostat uvádza ceny plynu v KW hodinách alebo v Gigajouloch. Rozličné metodiky znemožňujú porovnanie. V roku 2012 boli ceny elektrickej energie na úrovni 686 hrivien, okolo 40 eur (prepočet kurz z augusta 2012) na megawatt hodinu. V tomto prípade nevieme bližšie informácie o kategórii odberateľa, preto opäť nevieme porovnať tieto ceny elektriny pre priemysel s tými slovenských alebo cenami EÚ. Eurostat vedie ceny elektrickej energie pre rozličné skupiny priemyselných odberateľov. Po prepočte na megawatt hodinu (1000 kiliwatt hodín) by sa však cena pohybovala nad 100 eur za megawatt. Lepšie štatistiky na porovnanie sme nezistili ani na Štatistickom úrade Ukrajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o cenách plynu pre firmy a priemysel. Porovnanie cien energií (plyn, elektrina) Slovenska alebo EÚ krajín s cenami energií Ukrajiny je však veľmi problematické vzhľadom na rozdielnu metodiku merania a nezistené špecifické čísla pre Ukrajinu. Nevieme teda posúdiť, či ceny energií na Ukrajine a u nás sú výrazne iné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Informácie z apríla 2014 hovoria o zvýšení cien plynu pre priemyselných odberateľov o 30 %. Strop cien od januára 2014 pre priemyselných odberateľov sa pohybovali na úrovni 3113 hrivien teda 280 eur (prepočet kurz z januára) za 1000 m3 plynu. Cena plynu pre priemysel sa teda môže dnes pohybovať kolo 360 eur na 1000 m3 plynu Eurostat uvádza ceny plynu v KW hodinách alebo v Gigajouloch. Rozličné metodiky znemožňujú porovnanie. V roku 2012 boli ceny elektrickej energie na úrovni 686 hrivien, okolo 40 eur (prepočet kurz z augusta 2012) na megawatt hodinu. V tomto prípade nevieme bližšie informácie o kategórii odberateľa, preto opäť nevieme porovnať tieto ceny elektriny pre priemysel s tými slovenských alebo cenami EÚ. Eurostat vedie ceny elektrickej energie pre rozličné skupiny priemyselných odberateľov. Po prepočte na megawatt hodinu (1000 kiliwatt hodín) by sa však cena pohybovala nad 100 eur za megawatt. Lepšie štatistiky na porovnanie sme nezistili ani na Štatistickom úrade Ukrajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Informácie", "januára", "kurz", "Eurostat", "2012", "kurz", "Eurostat", "úrade"], "url": ["http://www.csmonitor.com/Environment/Energy-Voices/2014/0401/Why-rising-gas-prices-could-boost-Ukraine-energy-security", "https://www.kyivpost.com/content/business/gas-prices-cut-for-industrial-consumers-state-financed-agencies-334492.html?flavour=mobile", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/kurzovy-listok-vybranych-cudzich-mien-voci-eur", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en", "http://www.kyivpost.com/content/business/forecast-wholesale-market-price-of-electricity-in--310397.html", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/kurzovy-listok/kurzovy-listok-vybranych-cudzich-mien-voci-eur", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://ukrstat.org/en/operativ/oper_new_e.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:40.747591+00:00"}
{"id": "42708", "numeric_id": 42708, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42708", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...založil som charitu, ktorá pomáhala deťom s rakovinou (...).", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska spoločne s Igorom Brossmannom založili v roku 2006 neziskovú organizáciu Dobrý anjel. Vo výročnej správe za rok 2006 je Dobrý anjel opísaný ako “humanitárny systém občianskej finančnej pomoci, ktorý pravidelnými mesačnými príspevkami pomáha rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo jedno z detí trpí na rakovinu a sú vo finančnej tiesni” . Podľa údajov na stránke organizácie Dobrý anjel doposiaľ vyzbieral a prerozdelil vyše 40 miliónov eur a pomohol viac než 8000 rodinám. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska spoločne s Igorom Brossmannom založili v roku 2006 neziskovú organizáciu Dobrý anjel. Vo výročnej správe za rok 2006 je Dobrý anjel opísaný ako “humanitárny systém občianskej finančnej pomoci, ktorý pravidelnými mesačnými príspevkami pomáha rodinám s deťmi, kde otec, mama alebo jedno z detí trpí na rakovinu a sú vo finančnej tiesni” . Podľa údajov na stránke organizácie Dobrý anjel doposiaľ vyzbieral a prerozdelil vyše 40 miliónov eur a pomohol viac než 8000 rodinám. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["výročnej", "údajov"], "url": ["https://dobryanjel.sk/wp-content/uploads/2019/01/DOBRYANJEL-vyrocna-sprava-2006.pdf", "https://dobryanjel.sk/pomoc-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:56.405428+00:00"}
{"id": "vr17429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17429", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Drvivá väčšina verejnosti pochybuje, či chytili toho správneho človeka (v prípade vraždy Ernesta Valka, pozn.).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neexistuje žiaden relevantný prieskum ktorý by sa zaoberal touto otázkou. Ernest Valko bol zavraždený 8. novembra 2010 vo svojom dome počas lúpeže. Vyšetrovanie vraždy skončilo v roku 2017, keď boli obvinení dvaja páchatelia. Oficiálna verzia polície je, že Ernest Valko prekazil dvom lupičom ich krádež, čo sa mu stalo osudným. Neexistujú dostupné informácie na základe ktorých by sme mohli overiť aký postoj zastáva verejnosť vo veci usmrtenia Ernesta Valka. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Neexistuje žiaden relevantný prieskum ktorý by sa zaoberal touto otázkou. Ernest Valko bol zavraždený 8. novembra 2010 vo svojom dome počas lúpeže. Vyšetrovanie vraždy skončilo v roku 2017, keď boli obvinení dvaja páchatelia. Oficiálna verzia polície je, že Ernest Valko prekazil dvom lupičom ich krádež, čo sa mu stalo osudným. Neexistujú dostupné informácie na základe ktorých by sme mohli overiť aký postoj zastáva verejnosť vo veci usmrtenia Ernesta Valka. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Valko", "obvinení", "pochybujú", "vyjadrila", "vyjadril"], "url": ["https://osobnost.aktuality.sk/ernest-valko/", "https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/?ref=tit", "https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/?ref=tit", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Sokujuce-slova-manzelky-zavrazdeneho-Ernesta-Valka-Neverim-slo-lupez", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Objasnenie-vrazdy-Ernesta-Valka.-Co-si-o-nom-myslia-odbornici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:18.743601+00:00"}
{"id": "vr28979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28979", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si myslím, že by sme sa mali vrátiť k zákonu o preukazovaní pôvodu majetku napríklad, ale to by bolo potom dôležité upraviť aj cez Ústavu, pretože obyčajný zákon, ako viete, Ústavný súd Slovenskej republiky do určitej miery obmedzil a ten zákon nie je taký silný ako by sme od neho očakávali.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po tom, čo v septembri 2008 Ústavný súd (ÚS) rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku je protiústavný ( SME ), bol v marci 2010 schválený nový zákon o preukazovaní pôvodu a majetku a s ním súvisiaca malá novela Ústavy ( SITA ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUž v roku 2005 Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku až do rozhodnutia s odôvodnením, že jeho ďalšie uplatňovanie by mohlo ohroziť základné práva a slobody v súvislosti s právom na ochranu súkromia a ochranou pred neoprávneným zhromažďovaním údajov ( SITA ). Zákon bol pozastavený až do rozhodnutia ÚS o jeho protiústavnosti v septembri 2008.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, čo v septembri 2008 Ústavný súd (ÚS) rozhodol, že zákon o preukazovaní pôvodu majetku je protiústavný ( SME ), bol v marci 2010 schválený nový zákon o preukazovaní pôvodu a majetku a s ním súvisiaca malá novela Ústavy ( SITA ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Už v roku 2005 Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o preukazovaní pôvodu majetku až do rozhodnutia s odôvodnením, že jeho ďalšie uplatňovanie by mohlo ohroziť základné práva a slobody v súvislosti s právom na ochranu súkromia a ochranou pred neoprávneným zhromažďovaním údajov ( SITA ). Zákon bol pozastavený až do rozhodnutia ÚS o jeho protiústavnosti v septembri 2008."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4058204/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku-je-protiustavny.html", "http://www.topky.sk/cl/10/684813/Schvalili-zakon-o-preukazovani-povodu-majetku", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/148853-ustavny-sud-pozastavil-zakon-o-preukazovani-povodu-majetku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:56.490911+00:00"}
{"id": "vr16962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16962", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...v druhej komore (ruskej dumy, pozn.) vystúpil predseda izraelského parlamentu Edelstein v júni. Juli-Joel Edelstein (...) ktorý bol v gulagoch zavretý ešte v 80. rokoch", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juli - Joel Edelstein je izraelský politik a súčasný predseda Knesetu. Narodil sa v meste Chernivtsi v bývalom Sovietskom zväze, kde za zaoberal výukou hebrejčiny. V roku 1984 bol zatknutý sovietskou tajnou službou KGB. Vo vykonštruovanom súdnom procese bol odsúdený za držanie drog. Strávil tri a pol roka v pracovnom tábore. Po prepustení imigroval do Izraela spolu so svojou rodinou. Juli - Joel Edelstein vystúpil 27. júna 2017 pred ruským parlamentom , kde sa snažil presadiť väčšiu spoluprácu v riešení sýrskeho problému. Na základe týchto zistení hodnotíme výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juli - Joel Edelstein je izraelský politik a súčasný predseda Knesetu. Narodil sa v meste Chernivtsi v bývalom Sovietskom zväze, kde za zaoberal výukou hebrejčiny. V roku 1984 bol zatknutý sovietskou tajnou službou KGB. Vo vykonštruovanom súdnom procese bol odsúdený za držanie drog. Strávil tri a pol roka v pracovnom tábore. Po prepustení imigroval do Izraela spolu so svojou rodinou. Juli - Joel Edelstein vystúpil 27. júna 2017 pred ruským parlamentom , kde sa snažil presadiť väčšiu spoluprácu v riešení sýrskeho problému. Na základe týchto zistení hodnotíme výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["Edelstein", "1984", "parlamentom"], "url": ["https://www.knesset.gov.il/mk/eng/mk_eng.asp?mk_individual_id_t=1", "http://knesset.gov.il/mk/eng/data/mkcveng1.docx", "https://www.timesofisrael.com/in-russia-knesset-speaker-acknowledges-tensions-on-syria-iran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:48.982086+00:00"}
{"id": "vr27481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27481", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "keď sme tvorili Súdnu radu, hlavné, o čo sme sa usilovali, boli dve zásady. Jednak aby boli jedna k jednej, teda pol na pol sudcovia a nesudcovia a aby tí, ktorí nie sú sudcovia, aby boli nejakým pluralitným spôsobom kreovaní, aby teda ich nenominoval jeden orgán, jedna politická strana. Preto sme vtedy zvolili model, že to budú tri najvyššie ústavné orgány, prezident, vláda, parlament.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonný rámec vzniku Súdnej rady definuje Predpis č.90/2001 Z.z.: Ústavný zákon, ktorým sa sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , a Zákon č.185/2002 o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n\n„ Čl. 141a\n\nSúdna rada Slovenskej republiky\n\n(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú\n\na) ôsmi sudcovia , ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,\n\nb) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky ,\n\nc) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky ,\n\nd) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky .\n\n(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.\n\n(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.\n\nRozdelenie členov Súdnej rady na polovicu medzi sudcov a nesudcov nie je pevne stanovenou zásadou (počas existencie Rady sa tento pomer menil , vzhľadom na to, že medzi členmi menovanými ústavnými orgánmi bývali aj sudcovia), no znenie zákona takéto rozdelenie umožňuje.\n\nVýrok preto možno hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákonný rámec vzniku Súdnej rady definuje Predpis č.90/2001 Z.z.: Ústavný zákon, ktorým sa sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov , a Zákon č.185/2002 o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.", "„ Čl. 141a", "Súdna rada Slovenskej republiky", "(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú", "a) ôsmi sudcovia , ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,", "b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky ,", "c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky ,", "d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky .", "(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.", "(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.", "Rozdelenie členov Súdnej rady na polovicu medzi sudcov a nesudcov nie je pevne stanovenou zásadou (počas existencie Rady sa tento pomer menil , vzhľadom na to, že medzi členmi menovanými ústavnými orgánmi bývali aj sudcovia), no znenie zákona takéto rozdelenie umožňuje.", "Výrok preto možno hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Predpis č.90/2001 Z.z.: Ústavný zákon, ktorým sa sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov", "Zákon č.185/2002 o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.", "menil"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-90", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-185/znenie-20020416", "http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/183/sudcovia-v-sudnej-rade-ako-politicki-nominanti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:11.906067+00:00"}
{"id": "vr17823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17823", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, tam nájdete presný graf, je to graf číslo 9, volá sa to Miera náhrady a z toho Vám vyplýva, že ak to pôjde takto ďalej, tak dnes je to približne 52%, z priemerného platu a postupne by ten dôchodok mal rásť. tam máte jednoznačne napísané na strane, prepáčte, na strane myslím, že sedem, naopak, u žien bude počet rokov na dôchodku veľmi mierne klesať. Tak, ako sú nastavené dnes podmienky znamená, že keď pôjdeme ďalej týmto systémom, ženy čím ďalej, tým menej rokov budú si užívať dôchodok. Chlapi, čím ďalej, tým viacej rokov.", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič odkazuje na dokument Kvantifikácia vplyvu opatrení, zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov ( .pdf ), ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo februári 2018. Dokument hodnotí dopady zavedenia dôchodkového veku na 65 rokov z ekonomického a demografického hľadiska. Graf č. 9: Miera náhrady, o ktorom hovorí Igor Matovič, ukazuje, že pri zachovaní súčasnej legislatívy by sa výška dôchodku mala zvyšovať. Mierne sa bude predlžovať počet rokov strávených na dôchodku u mužov, u žien počet rokov bude mierne klesať. Nakoľko Igor Matovič správne interpretoval informácie obsiahnuté v dokumente Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, výrok hodnotíme ako pravdivý. Graf č. 9 takisto prezentuje, aké následky by malo zavedenie hornej hranice dôchodkového veku na výšku dôchodku: \"Opatrenie bude mať vplyv aj na výšku dôchodkových dávok z priebežného piliera, keďže výška priznaného dôchodku priamo závisí od dĺžky pracovnej kariéry, teda presnejšie od obdobia dôchodkového poistenia. Zastropovanie dôchodkového veku zníži výšku budúcich priznávaných dôchodkov (grafy 9 a 10) o približne 7,6% v roku 2066 (pokles o 4,3 p.b. v miere náhrady).\" ( .pdf , s. 9). Z grafu vyplýva, že v roku 2018 sa výška dôchodku pohybuje okolo 52 % priemernej mzdy a na základe súčasnej legislatívy by mala výška dôchodku postupne stúpať, pričom v roku 2079 by mala dosiahnuť takmer 60 % priemernej mzdy. Naopak, ak by sa zaviedla horná hranica dôchodkového veku na 65 rokov, v roku 2079 by sa výška dôchodkov pohybovala na rovnakej úrovni ako v roku 2018. V súvislosti s počtom rokov, ktoré muži a ženy strávia na dôchodku, dokument uvádza: \" Dôchodkový vek je naviazaný na vývoj strednej dĺžky života celej populácie, teda za mužov aj ženy spoločne. Predlžovanie života mužov však bude výraznejšie (vzhľadom na jeho zaostávanie v súčasnosti), čo povedie k miernemu rastu priemerného počtu rokov strávených na dôchodku. Naopak u žien bude počet rokov na dôchodku veľmi mierne klesať \" ( . pdf , s. 7). Takýto vývoj teda opisuje demografický vývoj a aj do budúcnosti by sa pri súčasnej legislatíve mal udržať približne rovnaký priemerný počet rokov strávených v dôchodku u mužov a žien. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič odkazuje na dokument Kvantifikácia vplyvu opatrení, zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov ( .pdf ), ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo februári 2018. Dokument hodnotí dopady zavedenia dôchodkového veku na 65 rokov z ekonomického a demografického hľadiska. Graf č. 9: Miera náhrady, o ktorom hovorí Igor Matovič, ukazuje, že pri zachovaní súčasnej legislatívy by sa výška dôchodku mala zvyšovať. Mierne sa bude predlžovať počet rokov strávených na dôchodku u mužov, u žien počet rokov bude mierne klesať. Nakoľko Igor Matovič správne interpretoval informácie obsiahnuté v dokumente Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, výrok hodnotíme ako pravdivý. Graf č. 9 takisto prezentuje, aké následky by malo zavedenie hornej hranice dôchodkového veku na výšku dôchodku: \"Opatrenie bude mať vplyv aj na výšku dôchodkových dávok z priebežného piliera, keďže výška priznaného dôchodku priamo závisí od dĺžky pracovnej kariéry, teda presnejšie od obdobia dôchodkového poistenia. Zastropovanie dôchodkového veku zníži výšku budúcich priznávaných dôchodkov (grafy 9 a 10) o približne 7,6% v roku 2066 (pokles o 4,3 p.b. v miere náhrady).\" ( .pdf , s. 9). Z grafu vyplýva, že v roku 2018 sa výška dôchodku pohybuje okolo 52 % priemernej mzdy a na základe súčasnej legislatívy by mala výška dôchodku postupne stúpať, pričom v roku 2079 by mala dosiahnuť takmer 60 % priemernej mzdy. Naopak, ak by sa zaviedla horná hranica dôchodkového veku na 65 rokov, v roku 2079 by sa výška dôchodkov pohybovala na rovnakej úrovni ako v roku 2018. V súvislosti s počtom rokov, ktoré muži a ženy strávia na dôchodku, dokument uvádza: \" Dôchodkový vek je naviazaný na vývoj strednej dĺžky života celej populácie, teda za mužov aj ženy spoločne. Predlžovanie života mužov však bude výraznejšie (vzhľadom na jeho zaostávanie v súčasnosti), čo povedie k miernemu rastu priemerného počtu rokov strávených na dôchodku. Naopak u žien bude počet rokov na dôchodku veľmi mierne klesať \" ( . pdf , s. 7). Takýto vývoj teda opisuje demografický vývoj a aj do budúcnosti by sa pri súčasnej legislatíve mal udržať približne rovnaký priemerný počet rokov strávených v dôchodku u mužov a žien. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "."], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/rrz_ko_20180216_strop_dv_65.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/rrz_ko_20180216_strop_dv_65.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/vo_download/rrz_ko_20180216_strop_dv_65.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:52.137592+00:00"}
{"id": "vr17397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17397", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "... v tomto rámci (eurofondy, pozn.) máme 14 miliárd.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celková alokácia všetkých programov na programové obdobie 2014 - 2020 predstavuje sumu 15,493 miliard eur z finančných prostriedkov Európskej únie. Blanárom uvedená suma je celkovou alokáciou všetkých programov bez Programu rozvoja vidieka (13,99 miliard eur), ktorá však bola aj médiami prezentovaná ako celková suma eurofondov. K 31. januáru 2018 sa využilo len 11,49 % z celkovej sumy v rámci prvej polovici programového obdobia. Výrok napriek nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Celková alokácia všetkých programov na programové obdobie 2014 - 2020 predstavuje sumu 15,493 miliard eur z finančných prostriedkov Európskej únie. Blanárom uvedená suma je celkovou alokáciou všetkých programov bez Programu rozvoja vidieka (13,99 miliard eur), ktorá však bola aj médiami prezentovaná ako celková suma eurofondov. K 31. januáru 2018 sa využilo len 11,49 % z celkovej sumy v rámci prvej polovici programového obdobia. Výrok napriek nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Celková", "suma", "médiami"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/cerpanie-penazi-europskej-unie-k-31-januaru/", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-z-penazi-eu-na-roky-2014-2020-sa-vyuzilo-173-mil-eur/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/405401-nove-eurofondy-idu-najviac-na-dialnice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:23.852721+00:00"}
{"id": "vr30516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30516", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Našou ambíciou podľa prípravy rozpočtu bol (deficit rozpočtu pozn.) na 3,8%. Vzhľadom na ekonomickú situáciu, na recesiu, ktorá nastupuje, tak sme museli upraviť tento rozpočet a ten je navrhnutý na 4,6%.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP , v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky) Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne znížiť deficit verejných financií a zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit znižuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013. Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitom, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny. Sme.sk (16. novembra 2011): \"Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície.\" Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP , v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky) Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne znížiť deficit verejných financií a zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit znižuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013. Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitom, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny. Sme.sk (16. novembra 2011): \"Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície.\" Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013", "Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014", "Sme.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6460", "http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:43.026769+00:00"}
{"id": "49398", "numeric_id": 49398, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49398", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným (ako ruským, pozn.), náhradným palivom.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenské elektrárne uzavreli v auguste 2023 dohodu o dodávkach jadrového paliva od americko-kanadskej firmy Westinghouse. Palivo od spoločnosti Westinghouse musí najprv prejsť procesom licencovania, teda schválením jeho použitia ako bezpečného v reaktoroch Slovenských elektrární. Slovenské atómové reaktory VVER 400 vyvinuté v Sovietskom zväze fungovali od ich uvedenia do prevádzky len na palivo vyrobené v Sovietskom zväze a neskôr v Rusku, avšak obdobný typ elektrárne na Ukrajine už začal používať palivo od firmy Westinghouse a schválené bolo aj v Česku . Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože problémom pri prechode na iné ako ruské jadrové palivo nie je nedostatočná transformácia slovenských atómových elektrární na nové palivo, ale potrebný proces pre schválenie novo-vyvinutého paliva pre reaktory VVER 440 ako náhrady za ruské palivo.\n\nOkrem Slovenska majú tieto typy reaktorov aj krajiny ako Česko, Maďarsko, Bulharsko, Fínsko či Ukrajina. Okrem Maďarska za posledný rok a pol podpísali zmluvy na dodávky paliva s Westinghousom všetky tieto krajiny. V súčasnosti dováža palivo ruská firma TVEL, dcérska spoločnosť štátneho koncernu Rosatom. Toto palivo bolo jediným použiteľným pre atómové reaktory sovietskeho typu VVER.\n\nOd začiatku úsilia viacerých krajín diverzifikovať dodávky paliva začala švédska dcérska spoločnosť Westinghouse zrýchlený program implementácie bezpečných dodávok paliva pre reaktory VVER 440. Prezident pre jadrové palivo vo Westinghouse Tarik Choho označil ich palivo za jediné plne západné alternatívne palivo pre typ reaktorov VVER 400.\n\nSlovenské elektrárne takisto podpísali memorandum s francúzskou spoločnosťou Framatome, ktorá sa sústredí na vývoj európskeho dizajnu paliva pre typ reaktorov VVER 440.a", "analysis_paragraphs": ["Slovenské elektrárne uzavreli v auguste 2023 dohodu o dodávkach jadrového paliva od americko-kanadskej firmy Westinghouse. Palivo od spoločnosti Westinghouse musí najprv prejsť procesom licencovania, teda schválením jeho použitia ako bezpečného v reaktoroch Slovenských elektrární. Slovenské atómové reaktory VVER 400 vyvinuté v Sovietskom zväze fungovali od ich uvedenia do prevádzky len na palivo vyrobené v Sovietskom zväze a neskôr v Rusku, avšak obdobný typ elektrárne na Ukrajine už začal používať palivo od firmy Westinghouse a schválené bolo aj v Česku . Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože problémom pri prechode na iné ako ruské jadrové palivo nie je nedostatočná transformácia slovenských atómových elektrární na nové palivo, ale potrebný proces pre schválenie novo-vyvinutého paliva pre reaktory VVER 440 ako náhrady za ruské palivo.", "Okrem Slovenska majú tieto typy reaktorov aj krajiny ako Česko, Maďarsko, Bulharsko, Fínsko či Ukrajina. Okrem Maďarska za posledný rok a pol podpísali zmluvy na dodávky paliva s Westinghousom všetky tieto krajiny. V súčasnosti dováža palivo ruská firma TVEL, dcérska spoločnosť štátneho koncernu Rosatom. Toto palivo bolo jediným použiteľným pre atómové reaktory sovietskeho typu VVER.", "Od začiatku úsilia viacerých krajín diverzifikovať dodávky paliva začala švédska dcérska spoločnosť Westinghouse zrýchlený program implementácie bezpečných dodávok paliva pre reaktory VVER 440. Prezident pre jadrové palivo vo Westinghouse Tarik Choho označil ich palivo za jediné plne západné alternatívne palivo pre typ reaktorov VVER 400.", "Slovenské elektrárne takisto podpísali memorandum s francúzskou spoločnosťou Framatome, ktorá sa sústredí na vývoj európskeho dizajnu paliva pre typ reaktorov VVER 440.a"], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["dohodu", "Palivo", "fungovali", "obdobný", "používať", "Česku", "dodávok", "označil", "", "memorandum"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/politics/news/slovakia-stops-relying-on-russia-for-nuclear-fuel/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/dohoda-slovenske-elektrarne-westinghouse-jadrove-palivo/", "https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/", "https://world-nuclear-news.org/Articles/Westinghouse-VVER-440-fuel-loaded-into-reactor", "https://openiazoch.zoznam.sk/energetika/ide-to-ukrajinci-prvykrat-naviezli-americke-jadrove-palivo-do-rovnakych-reaktorov-ako-mame-na-slovensku/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ceske-jadrove-elektrarne-prechadzaj/704411-clanok.html", "https://world-nuclear-news.org/Articles/Westinghouse-VVER-440-fuel-loaded-into-reactor", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/slovakia-stops-relying-on-russia-for-nuclear-fuel/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/dohoda-slovenske-elektrarne-westinghouse-jadrove-palivo/", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-framatome-memorandum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:18.318504+00:00"}
{"id": "vr38307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38307", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pani premiérka potom povie, dovoľte, \"bolo by prínosné, keby nový maďarský volebný zákon rešpektoval medzinárodné štandardy.\"", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radicovú cituje aj správa TASR, ktorá interpretuje slová Radicovej identicky. Správa hovorí : \"Radicová zdôraznila, že by bolo 'prínosné, keby nový volebný zákon zohladnoval medzinárodné štandardy'.\"", "analysis_paragraphs": ["I. Radicovú cituje aj správa TASR, ktorá interpretuje slová Radicovej identicky. Správa hovorí : \"Radicová zdôraznila, že by bolo 'prínosné, keby nový volebný zákon zohladnoval medzinárodné štandardy'.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Správa hovorí"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-51836290-radicova-martonyimu-na-madarsku-ustavu-budeme-reagovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:27.950483+00:00"}
{"id": "vr28804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28804", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Paška koniec koncov bol šéfom parlamentu od roku 2006 s prestávkou Radičovej vlády.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Pavol Paška bol od roku 2006 predseda Národnej rady SR za SMER-SD, za oboch vlád Roberta Fica. Výnimkou je obdobie vlády Ivety Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pavol Paška bol od roku 2006 predseda Národnej rady SR za SMER-SD, za oboch vlád Roberta Fica. Výnimkou je obdobie vlády Ivety Radičovej."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["predseda", "Paška"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Pa%C5%A1ka", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/336503-pavol-paska-odstupuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:24.998188+00:00"}
{"id": "vr33116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33116", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...lebo vaši diplomati hovorili o tom, že rok a pol tieto jednanie bežali a vy ste pri moci sotva trištvrte roka a že aj vďaka tomu boli úspešné", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk nehodnotí, či boli jednania úspešné aj vďak tomu, ako dlho trvali a aké vlády v tomto období na Slovensku vládli. Overovali sme iba, či naozaj trvali tak dlho, ako tvrdí Pavol Frešo. V médiách sme podobné vyjadrenie slovenského diplomata nenašli. Demagog.sk však dostal stanovisko zo zastúpenia EK v SR ohľadom dĺžky trvania rokovaní o euro rozpočte. Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia zastúpenia Európskej Komisie v SR potvrdila e-mailom, že \" jednania o rozpočte môžu trvať aj takto dlho . Nie je to však z dôvodu nejakej tažkopádnosti, veľkú rolu zohráva fakt, že sa jedná o rozpočet na obdobie nadchádzajúcich 7 rokov s objemom takmer 1000 miliard eur a je potrebné dosiahnuť súhlas všetkých 27 členských štátov. Komisia predložila návrh 7 ročného rozpočtu EU už v roku 2011.\" Výrok predsdu SDKÚ-DS Freša hodonotíme teda ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nehodnotí, či boli jednania úspešné aj vďak tomu, ako dlho trvali a aké vlády v tomto období na Slovensku vládli. Overovali sme iba, či naozaj trvali tak dlho, ako tvrdí Pavol Frešo. V médiách sme podobné vyjadrenie slovenského diplomata nenašli. Demagog.sk však dostal stanovisko zo zastúpenia EK v SR ohľadom dĺžky trvania rokovaní o euro rozpočte. Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia zastúpenia Európskej Komisie v SR potvrdila e-mailom, že \" jednania o rozpočte môžu trvať aj takto dlho . Nie je to však z dôvodu nejakej tažkopádnosti, veľkú rolu zohráva fakt, že sa jedná o rozpočet na obdobie nadchádzajúcich 7 rokov s objemom takmer 1000 miliard eur a je potrebné dosiahnuť súhlas všetkých 27 členských štátov. Komisia predložila návrh 7 ročného rozpočtu EU už v roku 2011.\" Výrok predsdu SDKÚ-DS Freša hodonotíme teda ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:17.677706+00:00"}
{"id": "vr15949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15949", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...napríklad jeho právnik (Michala Kováča ml. pozn.), pán Havlát, začal mať obrovské problémy. Poliali jeho auto benzínom a sledovali ho, odpočúvali, dokonca mu pichli do auta aj drogy", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Havlát sa vyjadril na tému zastrašovania pre denník SME aj pre denník Čas. Pre SME – „ Odpočúvali nás, sledovali , poliali mi auto benzínom a podpálili . Umiestnili mi v aute drogu , vozil som ju mesiace, ani som o tom nevedel.“ V denníku Čas v podstate zopakoval svoje slová – „Od októbra 1995 ma začali sledovať , odpočúvali ma, mal som kopu nepríjemností. Hodili mi do auta drogu . Kdekoľvek by ma zastavili a mohol by som vysvetľovať hocikomu, že nie som drogový díler. Raz mi poliali benzínom auto a zapálili , ale začalo pršať.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Havlát sa vyjadril na tému zastrašovania pre denník SME aj pre denník Čas. Pre SME – „ Odpočúvali nás, sledovali , poliali mi auto benzínom a podpálili . Umiestnili mi v aute drogu , vozil som ju mesiace, ani som o tom nevedel.“ V denníku Čas v podstate zopakoval svoje slová – „Od októbra 1995 ma začali sledovať , odpočúvali ma, mal som kopu nepríjemností. Hodili mi do auta drogu . Kdekoľvek by ma zastavili a mohol by som vysvetľovať hocikomu, že nie som drogový díler. Raz mi poliali benzínom auto a zapálili , ale začalo pršať.“ Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Čas"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7984425/advokat-michala-kovaca-ml-odpocuvali-nas-sledovali-poliali-mi-auto-benzinom-a-podpalili.html#ixzz4as0PcaBe", "https://www.cas.sk/clanok/458776/unos-prezidentovho-syna-je-doteraz-nevyrieseny-advokat-kovaca-ml-prehovoril-po-20-rokoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:58.284504+00:00"}
{"id": "vr33137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33137", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dnes je rast na úrovni 1%. A všade v okolí je okolo nuly.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že všade v okolí je očakávaný ekonomický rast na úrovni okolo nuly. Ekonomický rast Slovenska by síce mal byt podľa januárovej prognózy 1,2% HDP, no z okolitých krajín nemajú rast okolo nuly Rakúsko (okolo 1%) a Poľsko (okolo 2%). Za okolie považujeme krajiny V4 a Rakúsko. Podľa januárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky by ekonomický rast Slovenska v roku 2013 mal byť na úrovni 1,2% HDP . Minister financií teda správne hovorí o raste na úrovni približne 1%. Podľa poslednej prognózy českého Ministerstva financií by mal rast v roku 2013 klesnúť na úroveň 0,1% HDP . \"Rezort vo štvrtok informoval, že za rok 2013 očakáva ekonomický rast iba na úrovni 0,1 %. V októbri predpokladal, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku zväčší o 0,7 %.\" Aj rakúsky ekonomický inštitút znížil odhad rastu rakúskej ekonomiky v roku 2013 na 0,8% HDP . Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v roku 2013 posilní o 1 %. \"Jeden z hlavných rakúskych ekonomických inštitútov IHS znížil prognózu rastu rakúskej ekonomiky pre budúci rok. Podľa odhadu IHS hrubý domáci produkt (HDP) Rakúska posilní v budúcom roku o 0,8 %, pričom v septembrovej prognóze uvádzal rast o 1,3 %. Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v budúcom roku posilní o 1 %.\" V októbri 2012 znížilo Maďarsko odhad ekonomického rastu na 1% HDP v roku 2013. Očakávania Európskej komisie sú však pre rok 2013 na úrovni 0,3% HDP . Poľsko naďalej očakáva ekonomický rast v roku 2013 na úrovni 2,2% HDP . V tabuľke uvádzame najaktuálnejšie údaje pre tieto krajiny, ktoré sú z jesennej ekonomickej prognózy Európskej komisie a prognóz ekonomických agentúr. Rok 2013 Odhad krajiny (%HDP) Odhad EK - jeseň (%HDP) Slovensko 1,2 2,0 Česká republika 0,1 0,8 Rakúsko 0,8 0,9 Poľsko 2,2 1,8 Maďarsko 1,0 0,3 Za ekonomické rasty okolitých krajín na rok 2013 možno považovať pri zohľadnení pesimistickejšieho scenára vývoj v Českej republike a Maďarsku. Odhad ekonomického rastu Rakúska je takmer 1 % HDP. Ekonomický rast Poľska by sa mal podľa prognóz pohybovať na úrovni 2% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že všade v okolí je očakávaný ekonomický rast na úrovni okolo nuly. Ekonomický rast Slovenska by síce mal byt podľa januárovej prognózy 1,2% HDP, no z okolitých krajín nemajú rast okolo nuly Rakúsko (okolo 1%) a Poľsko (okolo 2%). Za okolie považujeme krajiny V4 a Rakúsko. Podľa januárovej prognózy Inštitútu finančnej politiky by ekonomický rast Slovenska v roku 2013 mal byť na úrovni 1,2% HDP . Minister financií teda správne hovorí o raste na úrovni približne 1%. Podľa poslednej prognózy českého Ministerstva financií by mal rast v roku 2013 klesnúť na úroveň 0,1% HDP . \"Rezort vo štvrtok informoval, že za rok 2013 očakáva ekonomický rast iba na úrovni 0,1 %. V októbri predpokladal, že hrubý domáci produkt (HDP) sa v tomto roku zväčší o 0,7 %.\" Aj rakúsky ekonomický inštitút znížil odhad rastu rakúskej ekonomiky v roku 2013 na 0,8% HDP . Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v roku 2013 posilní o 1 %. \"Jeden z hlavných rakúskych ekonomických inštitútov IHS znížil prognózu rastu rakúskej ekonomiky pre budúci rok. Podľa odhadu IHS hrubý domáci produkt (HDP) Rakúska posilní v budúcom roku o 0,8 %, pričom v septembrovej prognóze uvádzal rast o 1,3 %. Ďalší ekonomický inštitút WIFO svoju prognózu pre ekonomiku Rakúska nezmenil a očakáva, že v budúcom roku posilní o 1 %.\" V októbri 2012 znížilo Maďarsko odhad ekonomického rastu na 1% HDP v roku 2013. Očakávania Európskej komisie sú však pre rok 2013 na úrovni 0,3% HDP . Poľsko naďalej očakáva ekonomický rast v roku 2013 na úrovni 2,2% HDP . V tabuľke uvádzame najaktuálnejšie údaje pre tieto krajiny, ktoré sú z jesennej ekonomickej prognózy Európskej komisie a prognóz ekonomických agentúr. Rok 2013 Odhad krajiny (%HDP) Odhad EK - jeseň (%HDP) Slovensko 1,2 2,0 Česká republika 0,1 0,8 Rakúsko 0,8 0,9 Poľsko 2,2 1,8 Maďarsko 1,0 0,3 Za ekonomické rasty okolitých krajín na rok 2013 možno považovať pri zohľadnení pesimistickejšieho scenára vývoj v Českej republike a Maďarsku. Odhad ekonomického rastu Rakúska je takmer 1 % HDP. Ekonomický rast Poľska by sa mal podľa prognóz pohybovať na úrovni 2% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["prognózy", "0,1% HDP", "0,8% HDP", "1% HDP", "0,3% HDP", "2,2% HDP", "Odhad EK"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8821&documentId=9563", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rast-ceskej-ekonomiky-sa-tento-rok-takm/621078-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6644504/rast-rakuska-ma-buduci-rok-spomalit.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/madarsko-rata-v-r-2012-a-2013-s-defic/24442-clanok.html", "http://www.bloomberg.com/news/2013-02-01/hungary-pmi-shows-expansion-as-cabinet-sees-2013-growth.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/polsko-svoju-prognozu-rastu-hdp-nemen/620903-clanok.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-7_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:30.320745+00:00"}
{"id": "vr30468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30468", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Na zabezpečenie tej zdravotnej starostlivosti máme núdzový stav, ktorý je absolútnym precedensom a nemá obdobu pravdepodobne v celej Európe.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Otázne je či M. Kollár považuje za absolútny precedens vyhlásenie núdzového stavu na zabezpečenie priamo zdravotnej starostlivosti alebo v náväznosti na akýkoľvek štrajk, ktorý môže ohroziť chod spoločnosti. V Českej republike sa núdzovým stavom vláda vyhrážala hoci k nemu nedošlo. Vyhlásenie núdzového stavu nie je precedensom v spôsobe ako čeliť štrajkom, ktoré môžu vážnejšie ohroziť chod spoločnosti. Vo svete sú známe prípady z roku 1966 a 1970, kedy britská vláda vyhlásila núdzový stav počas štrajku námorníkov resp. pracovníkov v prístavoch. Nedávnejší prípad, kedy bol vyhlásený núdzový stav sa stal v roku 2010 v Španielsku . Do štrajku vtedy vošli leteckí dispečéri a ohrozili vzdušnú premávku nad územím. Vláda, podobne ako na Slovensku, pohrozila štrajkujúcim trestno-právnymi dôsledkami. Hodnotenie výroku je tak závislé na pochopení výroku M. Kollára. Ak by sa vzťahoval priamo na zdravotnú starostlivosť tak je zrejme pravdivý, keďže informácie, že by vlády čelili núdzovým stavom štrajku lekárov, nemáme. Naopak ak výrok poukazuje na obecnejšiu rovinu, M. Kollár nehovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Otázne je či M. Kollár považuje za absolútny precedens vyhlásenie núdzového stavu na zabezpečenie priamo zdravotnej starostlivosti alebo v náväznosti na akýkoľvek štrajk, ktorý môže ohroziť chod spoločnosti. V Českej republike sa núdzovým stavom vláda vyhrážala hoci k nemu nedošlo. Vyhlásenie núdzového stavu nie je precedensom v spôsobe ako čeliť štrajkom, ktoré môžu vážnejšie ohroziť chod spoločnosti. Vo svete sú známe prípady z roku 1966 a 1970, kedy britská vláda vyhlásila núdzový stav počas štrajku námorníkov resp. pracovníkov v prístavoch. Nedávnejší prípad, kedy bol vyhlásený núdzový stav sa stal v roku 2010 v Španielsku . Do štrajku vtedy vošli leteckí dispečéri a ohrozili vzdušnú premávku nad územím. Vláda, podobne ako na Slovensku, pohrozila štrajkujúcim trestno-právnymi dôsledkami. Hodnotenie výroku je tak závislé na pochopení výroku M. Kollára. Ak by sa vzťahoval priamo na zdravotnú starostlivosť tak je zrejme pravdivý, keďže informácie, že by vlády čelili núdzovým stavom štrajku lekárov, nemáme. Naopak ak výrok poukazuje na obecnejšiu rovinu, M. Kollár nehovorí pravdu."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["vláda vyhrážala", "1966", "1970,", "2010 v Španielsku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6154764/sef-ceskych-odborarov-nudzovym-stavom-strasili-aj-nas.html", "http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/may/23/newsid_2504000/2504227.stm", "http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/july/16/newsid_2504000/2504223.stm", "http://www.guardian.co.uk/world/2010/dec/04/spanish-airport-strike-state-emergency"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:53.561685+00:00"}
{"id": "vr26713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26713", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Taiwan je siedmy najväčší obchodný partner Únie v Ázii.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Eduarda Kukana je z 8. októbra 2013. Podľa údajov Európskej komisie bol Taiwan za rok 2012 skutočne siedmym v poradí z pohľadu celkového obchodu. Začínajúc prvým, najväčšími obchodnými partnermi EÚ v Ázii sú:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Eduarda Kukana je z 8. októbra 2013. Podľa údajov Európskej komisie bol Taiwan za rok 2012 skutočne siedmym v poradí z pohľadu celkového obchodu. Začínajúc prvým, najväčšími obchodnými partnermi EÚ v Ázii sú:"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["údajov Európskej komisie"], "url": ["http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2006/september/tradoc_122530.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:06.789193+00:00"}
{"id": "49633", "numeric_id": 49633, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49633", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ten záväzok tých ministrov úradníckej vlády bolo, že nebudú kandidovať v septembri 2023. Nikomu nemôžte zakázať, aby neskôr pôsobil politicky (pozn. voči kritike, že Ódor išiel do politiky aj keď bol v úradníckej vláde).", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri menovaní úradníckej vlády bolo jednou z podmienok prezidentky, aby menovaní členovia vlády nekandidovali v nastávajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2023. Na voľby do Európskeho parlamentu ani na ďalšie politické pôsobenie členov úradníckej vlády sa táto podmienka nevzťahovala. Výrok Michala Šimečku hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová 7. mája 2023 vo vyhlásení uviedla, že okrem hlavného kritéria výberu členov tzv. úradníckej vlády, ktorým bola odbornosť, boli „výlučne vyberaní ľudia, ktorí nebudú kandidovať v najbližších parlamentných voľbách“.\n\nPredsedom úradníckej vlády sa stal Ľudovít Ódor, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska. V septembrových predčasných parlamentných voľbách Ódor ani iní členovia úradníckej vlády nekandidovali.\n\nVo voľbách do Európskeho parlamentu bol Ódor lídrom kandidátky strany Progresívne Slovensko (PS). Po zvolení za poslanca europarlamentu sa pre RTVS vyjadril : „Pre mňa bolo dôležité vidieť, čo si ľudia myslia, že by sme ako zástupcovia v europarlamente mali presadzovať. Hlasy, ktoré som dostal, sú pre mňa veľkou zodpovednosťou do budúcnosti“.", "analysis_paragraphs": ["Pri menovaní úradníckej vlády bolo jednou z podmienok prezidentky, aby menovaní členovia vlády nekandidovali v nastávajúcich parlamentných voľbách, ktoré sa konali v septembri 2023. Na voľby do Európskeho parlamentu ani na ďalšie politické pôsobenie členov úradníckej vlády sa táto podmienka nevzťahovala. Výrok Michala Šimečku hodnotíme ako pravdivý.", "Prezidentka Zuzana Čaputová 7. mája 2023 vo vyhlásení uviedla, že okrem hlavného kritéria výberu členov tzv. úradníckej vlády, ktorým bola odbornosť, boli „výlučne vyberaní ľudia, ktorí nebudú kandidovať v najbližších parlamentných voľbách“.", "Predsedom úradníckej vlády sa stal Ľudovít Ódor, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska. V septembrových predčasných parlamentných voľbách Ódor ani iní členovia úradníckej vlády nekandidovali.", "Vo voľbách do Európskeho parlamentu bol Ódor lídrom kandidátky strany Progresívne Slovensko (PS). Po zvolení za poslanca europarlamentu sa pre RTVS vyjadril : „Pre mňa bolo dôležité vidieť, čo si ľudia myslia, že by sme ako zástupcovia v europarlamente mali presadzovať. Hlasy, ktoré som dostal, sú pre mňa veľkou zodpovednosťou do budúcnosti“."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "úradníckej", "lídrom", "vyjadril"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenuje-vladu-odbornikov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-sr-zuzana-caputova-vymenov/714295-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/23273103/progresivne-slovensko-odor-eurovolby.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/06/l-odor-pre-rtvs-eurovolby-maju-svoju-dolezitost-som-rad-ze-na-slovensku-sa-da-vyhrat-aj-so-slusnou-kampanou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:51.941287+00:00"}
{"id": "vr29575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29575", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Opozícia sa zhodla, my sme len na jar 2012, po vtedajších parlamentných voľbách, urobili takú širšiu dohodu, podľa ktorej KDH dostalo pozíciu podpredsedu parlamentu, tak isto OĽaNO. Boli rozdelené predsedníctva výborov, 9, pokiaľ si spomínam alebo 8, prepáčte.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po dlhších rokovania medzi opozíciou o obsadzovaní pozícií dvoch podpredsedov parlamentu a 9 predsedov výborov, boli na pozície podpredsedov menovaní poslanci KDH a OĽaNO, MOST-HÍD menoval troch predsedov výborov, KDH a OĽaNO mali každý po dvoch predsedoch výborov. Post predsedu výboru v tom čase zastávali aj poslanci za SDKÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vládnuca strana SMER menovala predsedu parlamentu, dvoch podpredsedov parlamentu a 10 predsedov výborov Národnej rady. Opozícia dostala možnosť výberu 2 podpredsedov parlamentu , nakoniec bol vybraný Ján Figeľ z KDH a Erika Jurinová z OĽaNO.", "analysis_paragraphs": ["Po dlhších rokovania medzi opozíciou o obsadzovaní pozícií dvoch podpredsedov parlamentu a 9 predsedov výborov, boli na pozície podpredsedov menovaní poslanci KDH a OĽaNO, MOST-HÍD menoval troch predsedov výborov, KDH a OĽaNO mali každý po dvoch predsedoch výborov. Post predsedu výboru v tom čase zastávali aj poslanci za SDKÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vládnuca strana SMER menovala predsedu parlamentu, dvoch podpredsedov parlamentu a 10 predsedov výborov Národnej rady. Opozícia dostala možnosť výberu 2 podpredsedov parlamentu , nakoniec bol vybraný Ján Figeľ z KDH a Erika Jurinová z OĽaNO."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["2 podpredsedov parlamentu", "predsedov výborov NR SR", "pôvodného", "Martin Fedor", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=podpredsedovia", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/zoznam", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/vs_nrsr2012.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/galko-vyzyvame-predsedu-nr-sr-aby-zab/125582-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173870-sulik-figel-si-potreboval-upratat-kamarata-do-hospodarskeho-vyboru/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:50.204320+00:00"}
{"id": "vr35038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35038", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme nečakali s problematikou financovania SDKÚ tri dni pred parlamentnými voľbami. Ale akonáhle prišli na stôl informácie o praní špinavých peňazí, tak sme to urobili v januári alebo vo februári to bolo v roku 2010.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné overiť, kedy sa k Smeru dostali informácie o financovaní SDKÚ.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné overiť, kedy sa k Smeru dostali informácie o financovaní SDKÚ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:00.241115+00:00"}
{"id": "50047", "numeric_id": 50047, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50047", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Niektoré veci boli naozaj protiústavné, tá karanténa, povinná karanténa ľudí v tých bola, v tých zariadeniach bola protiústavná.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd vo svojom náleze ( .pdf ) z decembra 2021 rozhodol, že opatrenia o štátnej karanténe boli protiústavné. K rozhodnutiu došlo na základe návrhu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚstavný súd označil za protiústavné ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré medzi opatrenia na predchádzanie ochorení radili aj izoláciu „v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v inom určenom zariadení“ a „karanténne opatrenia“. Ústavný súd konštatoval , že „právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\n\nNaopak izolácia v domácom prostredí nie je podľa ústavného súdu protiústavná. V prípade izolácie mimo domáceho prostredia, ide podľa Ústavného súdu o pozbavenie osobnej slobody, kým v prípade izolácie v domácom prostredí, ktorú zákon explicitne umožňuje, nie.\n\nÚstavní sudcovia nevyhoveli návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach, za tieto služby povinní zaplatiť štátu. Tým, že išlo o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd k záveru, že táto povinnosť bola ústavne udržateľná, keďže právna úprava odstraňovala riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.\n\nV podaní verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová namietala aj neústavnosť tých ustanovení zákona, ktoré umožňujú ministerstvu zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva prijímať “ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas” a ktorými „pri ohrození verejného zdravia nariaďujú opatrenia, ktorými sú izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky“. Tieto ustanovenia sú podľa Ústavného súdu v rozpore s ústavou. Ústavnému súdu prekážala najmä šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení, ktorá „neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe“.\n\nNález Ústavného súdu bol v Zbierke zákonov zverejnený 31.12.2021, týmto dňom stratili protiústavné ustanovenia zákona účinnosť.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd vo svojom náleze ( .pdf ) z decembra 2021 rozhodol, že opatrenia o štátnej karanténe boli protiústavné. K rozhodnutiu došlo na základe návrhu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ústavný súd označil za protiústavné ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré medzi opatrenia na predchádzanie ochorení radili aj izoláciu „v zdravotníckych zariadeniach, prípadne v inom určenom zariadení“ a „karanténne opatrenia“. Ústavný súd konštatoval , že „právny poriadok pre prípad karantény ako pozbavenia osobnej slobody nedostatočne určuje zákonné medze uvedeného základného práva a neposkytuje náležité procesné záruky vyplývajúce z čl. 17 ústavy a čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.", "Naopak izolácia v domácom prostredí nie je podľa ústavného súdu protiústavná. V prípade izolácie mimo domáceho prostredia, ide podľa Ústavného súdu o pozbavenie osobnej slobody, kým v prípade izolácie v domácom prostredí, ktorú zákon explicitne umožňuje, nie.", "Ústavní sudcovia nevyhoveli návrhu ombudsmanky o protiústavnosti ustanovení zákona, na základe ktorých boli tí, čo boli v karanténnych zariadeniach, za tieto služby povinní zaplatiť štátu. Tým, že išlo o úhradu skutočne vzniknutých nákladov, dospel Ústavný súd k záveru, že táto povinnosť bola ústavne udržateľná, keďže právna úprava odstraňovala riziko povinnosti znášať neprimerane vysoké náklady.", "V podaní verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová namietala aj neústavnosť tých ustanovení zákona, ktoré umožňujú ministerstvu zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva prijímať “ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas” a ktorými „pri ohrození verejného zdravia nariaďujú opatrenia, ktorými sú izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky“. Tieto ustanovenia sú podľa Ústavného súdu v rozpore s ústavou. Ústavnému súdu prekážala najmä šírka formulácie oboch napadnutých ustanovení, ktorá „neposkytuje potrebné záruky ochrany jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi do základných práv a slobôd, čím určovanie medzí základných práv a slobôd vyhradené zákonodarnej moci neprípustne prenecháva podzákonnej normotvorbe“.", "Nález Ústavného súdu bol v Zbierke zákonov zverejnený 31.12.2021, týmto dňom stratili protiústavné ustanovenia zákona účinnosť."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "boli", "označil", "konštatoval", "nie je", "nevyhoveli", "bola", "namietala", "umožňujú", "bol"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ac961569-c4a9-4309-b402-be9bcfb826e4/%C4%8D.%207%20-%20PL.%20%C3%9AS%204_2021.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/2641579/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610199-ustavny-sud-okresal-moc-hygienikov-pri-karantene-nemoze-byt-svojvolna/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610199-ustavny-sud-okresal-moc-hygienikov-pri-karantene-nemoze-byt-svojvolna/", "https://dennikn.sk/minuta/2641579/", "https://dennikn.sk/minuta/2641579/", "https://dennikn.sk/minuta/2641579/", "https://dennikn.sk/minuta/2641579/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610199-ustavny-sud-okresal-moc-hygienikov-pri-karantene-nemoze-byt-svojvolna/", "https://spravy.stvr.sk/2022/01/ombudsmanka-rozhodnutie-ustavneho-sudu-sa-netykalo-nosenia-rusok-ani-rezimu-op-otp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:16.516157+00:00"}
{"id": "vr31761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31761", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za jeden rok sa nám podarilo dovoz potravín potlačiť nižšie,teda znížiť o 200 miliónov eur.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Za minulý rok sa podľa údajov ministerstva životného prostredia podarilo skutočne znížiť saldo zahraničného obchodu s potravinami o takmer 200 miliónov. Tento pokles salda bol však výsledkom nárastu exportu potravín a nie zníženia ich importov, tak ako to hovorí Béla Bugár. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon tvrdil , že dovážame \" výsledky práce približne 15 tisíc poľnohospodárskych zamestnancov z Číny, Poľska, Španielska či iných krajín, pričom na Slovensku z našich daní platíme rovnaký počet nezamestnaných! Tejto vláde sa podarilo zlepšiť negatívnu zahraničnú obchodnú bilanciu o viac ako 200 mil. eur.\" Podľa analýzy (.pdf), ktorú ministerstvo poskytlo, bolo saldo zahraničného obchodu s potravinárskymi a poľnohospodárskymi výrobkami za obdobie január až december 2011 pasívne v hodnote 762,3 mil. eur, ale oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku bolo nižšie o 195,5 mil. eur, čo predstavuje pokles o 20,4 %. Toto zníženie zároveň nebolo spôsobená znížením (.pdf) importu potravín (dovoz potravín oproti roku 2010 dokonca vzrástol o 15,5%), ale zvýšením exportu potravín a poľnohospodárskym produktov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za minulý rok sa podľa údajov ministerstva životného prostredia podarilo skutočne znížiť saldo zahraničného obchodu s potravinami o takmer 200 miliónov. Tento pokles salda bol však výsledkom nárastu exportu potravín a nie zníženia ich importov, tak ako to hovorí Béla Bugár. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Zsolt Simon tvrdil , že dovážame \" výsledky práce približne 15 tisíc poľnohospodárskych zamestnancov z Číny, Poľska, Španielska či iných krajín, pričom na Slovensku z našich daní platíme rovnaký počet nezamestnaných! Tejto vláde sa podarilo zlepšiť negatívnu zahraničnú obchodnú bilanciu o viac ako 200 mil. eur.\" Podľa analýzy (.pdf), ktorú ministerstvo poskytlo, bolo saldo zahraničného obchodu s potravinárskymi a poľnohospodárskymi výrobkami za obdobie január až december 2011 pasívne v hodnote 762,3 mil. eur, ale oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roku bolo nižšie o 195,5 mil. eur, čo predstavuje pokles o 20,4 %. Toto zníženie zároveň nebolo spôsobená znížením (.pdf) importu potravín (dovoz potravín oproti roku 2010 dokonca vzrástol o 15,5%), ale zvýšením exportu potravín a poľnohospodárskym produktov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "analýzy", "znížením"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=1&navID2=1&sID=37&id=5504", "http://www.mpsr.sk/download.php?fID=5776", "http://www.mpsr.sk/download.php?fID=5776"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:25.764386+00:00"}
{"id": "vr25837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25837", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Na druhej strane, súkromné školstvo pri počte žiakov 8 tisíc v roku 2005, išlo hore o 4 školy a pokles žiakov bol o tisíc. Ale školy išli o 4 hore", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Chudík uvádza správne počet žiakov na súkromných a cirkevných školách v školskom roku 2005/2006, tých bolo v danom období 7875 navštevujúc 32 škôl. V školskom roku 2013/2014 navštevovalo tieto školy o 1411 žiakov menej, konkrétne 6464. Škôl však nebolo o štyri viac, ale iba o jednu viac ako v školskom roku 2005/2006 a to 33. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík uvádza správne počet žiakov na súkromných a cirkevných školách v školskom roku 2005/2006, tých bolo v danom období 7875 navštevujúc 32 škôl. V školskom roku 2013/2014 navštevovalo tieto školy o 1411 žiakov menej, konkrétne 6464. Škôl však nebolo o štyri viac, ale iba o jednu viac ako v školskom roku 2005/2006 a to 33. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["počet"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/statisticka-rocenka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:26.467799+00:00"}
{"id": "vr26302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26302", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "... bolo jednoznačne oznámené, že na začiatku decembra, to jest medzi 7 a 9 bude ohlásená kandidatúra (na prezidenta SR stranou SMER-SD, pozn.). Ani tento sľub sa nenaplnil.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Milan Kňažka hodnotíme ako zavádzajúci, pretože sa domnievame, že nebolo \"jednoznačne oznámené\", kedy bude ohlásený kandidát na prezidenta za sranu SMER-SD, a hlavne preto, že M. Kňažko dňa 1. decembra tvrdí \"tento sľub sa nenaplnil\", pričom hovorí o dátume, ktorý ešte len nastane (7. až 9. decembra, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Výrok Milan Kňažka hodnotíme ako zavádzajúci, pretože sa domnievame, že nebolo \"jednoznačne oznámené\", kedy bude ohlásený kandidát na prezidenta za sranu SMER-SD, a hlavne preto, že M. Kňažko dňa 1. decembra tvrdí \"tento sľub sa nenaplnil\", pričom hovorí o dátume, ktorý ešte len nastane (7. až 9. decembra, pozn.)."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "27. novembra 2013", "komentári"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/", "http://www.sme.sk/c/7020498/o-vahani-s-ficovou-kandidaturou-na-prezidenta-sa-spekuluje.html#ixzz2mPhfU07X", "http://komentare.sme.sk/c/7023327/nechajte-si-historky.html#ixzz2mQ3dPmnd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:32.264216+00:00"}
{"id": "vr34126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34126", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sme predĺžili aj v parlamente pobyt našich vojakov v Afganistane, ktorí tam fakt robia veľmi záslužnú činnosť a dokonca aj Američania nás vtedy poprosili, aby sme boli trošku zhovievavší a predľžili ich pobyt.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodne mala táto misia slovenských vojakov skončiť už v júny 2013 a to na základe uznesenia NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012. Avšak na základe vyhodnotenia operačných priorít ISAF sa vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe obrátil na predstaviteľov OS SR so žiadosťou o predĺženie času vyslania strážnej jednotky na Kandahárskom letisku. NR SR schválila predĺženie pôsobenia misie slovenských vojakov v Afganistane 14. marca 2013. Vláda SR dokonca zvažuje predĺžiť pobyt vojakov aj po roku 2014, kedy plánuje Afganistan opustiť väčšina jednotiek ISAF. Informáciu o Americkej prosbe o predĺženie pobytu slovenských vojakov sa nájsť nepodarilo, nakoľko išlo pravdepodobne o prosbu v rámci rezortov obrany. Americký veľvyslanec však verejne ocenil činnosť slovenskej misie v Afganistane a vyjadril nádej na ďalšiu spoluprácu.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodne mala táto misia slovenských vojakov skončiť už v júny 2013 a to na základe uznesenia NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012. Avšak na základe vyhodnotenia operačných priorít ISAF sa vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe obrátil na predstaviteľov OS SR so žiadosťou o predĺženie času vyslania strážnej jednotky na Kandahárskom letisku. NR SR schválila predĺženie pôsobenia misie slovenských vojakov v Afganistane 14. marca 2013. Vláda SR dokonca zvažuje predĺžiť pobyt vojakov aj po roku 2014, kedy plánuje Afganistan opustiť väčšina jednotiek ISAF. Informáciu o Americkej prosbe o predĺženie pobytu slovenských vojakov sa nájsť nepodarilo, nakoľko išlo pravdepodobne o prosbu v rámci rezortov obrany. Americký veľvyslanec však verejne ocenil činnosť slovenskej misie v Afganistane a vyjadril nádej na ďalšiu spoluprácu."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["žiadosťou", "schválila", "predĺžiť", "SITA", "návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381302", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31727", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerstvo-obrany-chce-predlzit-man/12032-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6555605/nasi-vojaci-pomozu-americanom-s-vycvikom-afgancov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381302"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:21.279001+00:00"}
{"id": "vr26071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26071", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "... ŽSK zastupiteľstvo, ktoré končilo už 5.novembra, schválilo rozpočet na rok 2014 aj programový rozpočet na ďalšie 3 roky.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Žilinský samosprávny kraj schválil rozpočet pre rok 2014 na zasadnutí Zastupiteľstva ŽSK dňa 5. novembra. Z dokumentu (.pdf) zverejnenom na stránke ŽSK taktiež vyplýva, že ŽSK vypracoval návrh rozpočtu na nasledujúce 3 roky.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Žilinský samosprávny kraj schválil rozpočet pre rok 2014 na zasadnutí Zastupiteľstva ŽSK dňa 5. novembra. Z dokumentu (.pdf) zverejnenom na stránke ŽSK taktiež vyplýva, že ŽSK vypracoval návrh rozpočtu na nasledujúce 3 roky."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-oktober/5/5-navrh-uznesenia-dovodova-sprava-navrh.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:31.143927+00:00"}
{"id": "vr33429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33429", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Digitalizácia bude digitalizovať textové dokumenty, filmové dokumenty, objekty múzeálne, galérijné, takisto digitalizácia znamená, že sa vytvorí portál, to znamená prezentačná vrstva. Vytvárajú sa dátové sklady, čiže digitalizácia je veľmi široký komplex služieb a prác a nakoniec aj tých výstupov.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marek Maďarič správne vymenúva položky, ktorých sa bude týkať digitalizácia umeleckých diel podľa základnej zmluvy s firmou TMG. Táto zmluva sa nachádza v centrálnom registri zmlúv. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Predmet plnenia zmluvy zahŕňa: 3.2.1. spoluprácu s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR ako pamäťovými a fondovými inštitúciami (pod pojmom sa rozumejú najmä organizácie, ktoré vlastnia, spravujú alebo inak zabezpečujú objekty kultúrneho dedičstva v Slovenskej republike - PFI) 3.2.2. ... poskytovanie služieb v oblasti systémovej integrácie ... na architektúru dlhodobého uchovávania a na prezentačnú vrstvu s vyústením do on-line služieb\" 3.2.3. systémové a komplexné riešenie ochrany, záchrany a konverzie predmetov obsahu zo zdrojov PFI ... 3.2.3.1. ... textových objektov rôznych formátov ... 3.2.3.2. 2D objektov, 3D malých objektov, 3D veľkých objektov; ... Pod pojmom 2D objekt sa rozumie napríklad fotografia, rytiny, maľby ... pod pojmom 3D malý objekt sa rozumie hnuteľný priestorový PFI ako napríklad muzeálne artefakty, umelecké diela 3D ako socha, ... 3.2.3.3. ... procesy reštaurovania a konverzie filmového materiálu a filmových objektov ... Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marek Maďarič správne vymenúva položky, ktorých sa bude týkať digitalizácia umeleckých diel podľa základnej zmluvy s firmou TMG. Táto zmluva sa nachádza v centrálnom registri zmlúv. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Predmet plnenia zmluvy zahŕňa: 3.2.1. spoluprácu s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR ako pamäťovými a fondovými inštitúciami (pod pojmom sa rozumejú najmä organizácie, ktoré vlastnia, spravujú alebo inak zabezpečujú objekty kultúrneho dedičstva v Slovenskej republike - PFI) 3.2.2. ... poskytovanie služieb v oblasti systémovej integrácie ... na architektúru dlhodobého uchovávania a na prezentačnú vrstvu s vyústením do on-line služieb\" 3.2.3. systémové a komplexné riešenie ochrany, záchrany a konverzie predmetov obsahu zo zdrojov PFI ... 3.2.3.1. ... textových objektov rôznych formátov ... 3.2.3.2. 2D objektov, 3D malých objektov, 3D veľkých objektov; ... Pod pojmom 2D objekt sa rozumie napríklad fotografia, rytiny, maľby ... pod pojmom 3D malý objekt sa rozumie hnuteľný priestorový PFI ako napríklad muzeálne artefakty, umelecké diela 3D ako socha, ... 3.2.3.3. ... procesy reštaurovania a konverzie filmového materiálu a filmových objektov ... Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["zmluva"], "url": ["http://www.zmluvy.gov.sk/index.php?ID=49336"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:45.445342+00:00"}
{"id": "vr17094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17094", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V prípade, keď to urobil pán Gašparovič, že to nebolo jasne, SaS-ka podala žalobu na prezidenta. Teraz mlčí a obhajuje to isté.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka kauzy okolo nevymenovania zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič oznámil v decembri 2012, že Čentéša do funkcie nevymenuje, iniciovala SaS v januári 2013 obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Návrh podporili aj ďalšie opozičné strany (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a časť OĽaNO). V tajnom hlasovaní bol návrh obžaloby zamietnutý. Kaliňák situáciu prirovnáva ku Kiskovmu rozhodnutiu nevymenovať ústavných sudcov. Je pravdou, že Kiska postupoval podobne ako Gašparovič a žiadna strana naňho nepodala žalobu. To, či sa jedná o taký istý prípad, je však nejednoznačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nJozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora 17. júna 2011. Krátko po voľbe Gašparovič oznámil, že generálneho prokurátora zatiaľ nevymenuje , pretože považuje voľbu za spolitizovanú. Navrhol, že najvhodnejšie by bolo, ak by parlament navrhol nového kandidáta. Rovnako tvrdil, že počká na vyjadrenie Ústavného súdu SR.\n\n24. októbra 201 Ústavný súd SR rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa vymenovaním Čentéša. „ Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade, že tohto kandidáta nevymenuje (...) Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom nesmú byť svojvoľné .\"\n\nV uznesení stanovuje Ústavný súd aj dôvody na nevymenovanie. „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta…\"\n\nGašparovič oznámil 28. decembra 2012 predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že Čentéša definitívne nevymenuje. Čentéš podal na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovo rozhodnutie s odôvodnením, že bolo porušené jeho právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.\n\nStrana SaS podala 17. januára 2013 návrh na obžalobu prezidenta SR za úmyselné porušenie Ústavy SR. V tajnom hlasovaní obžaloba neprešla. Z 90 potrebných hlasov ju podporilo len 45 poslancov.\n\n4. decembra 2014 Ústavný súd SR rozhodol, že Gašparovič (vtedy už bývalý prezident) nevymenovaním Čentéša porušil jeho právo na prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup verejnej služby štátu. Čentéšovi bolo priznané odškodné vo výške 60 000 eur a náhrada za súdne trovy.\n\nPrezident Andrej Kiska prvýkrát odmietol vymenovať ústavných sudcov v júli 2014, kedy nevymenoval piatich zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov, ktorých navrhli poslanci SMERu. Hrozilo tak, že dva z troch miest na Ústavnom súde po skončení funkčného obdobia vtedajších sudcov ostanú neobsadené. Kiska obhajoval svoje rozhodnutie tým, že vybraní kandidáti sa vo svojej doterajšej praxi nevenovali ústavnému právu a ochrane ľudských práv a existujú závažné pochybnosti, či sú schopní zastávať funkciu ústavného sudcu.\n\nVšetci piati neúspešní kandidáti podali sťažnosť na Ústavný súd. V prípade sťažností troch kandidátov (Fulcová, Ďuriš, Sopoliga) Ústavný súd 13. mája 2015 rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Súd Kiskovi prikázal, aby opätovne konal a rozhodol o vymenovaní. Po vyhlásení rozsudku zvyšní dvaja kandidáti (Volkai, Bernát) sťažnosť stiahli.\n\nKiska poukázal na to, že ústny a písomný rozsudok súdu sa nezhodujú, a preto požiadal, aby plénum Ústavného súdu tieto pochybnosti vysvetlilo. Rovnako žiadal, aby súd vysvetlil, prečo v prípade Čentéš uznal prezidentovi právo generálneho prokurátora nevymenovať. Ústavný súd prezidentovu žiadosť odmietol. Podľa súdu sa v prípade nevymenovania generálneho prokurátora a ústavných sudcov jedná o dva rozdielne prípady.\n\n8. decembra 2016 sa Kiska obrátil na Benátsku komisiu , ktorú požiadal o právny názor v súvislosti s vymenovaním ústavných sudcov. Tá nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí SR a odporučila, aby bol rešpektovaný rozsudok Ústavného súdu.\n\n6. decembra 2017 Ústavný súd rozhodol, že Kiska nevymenovaním chýbajúcich sudcov z kandidátov zvolených NR SR opakovane porušil ich ústavné práva. Zároveň prezidentovi prikázal, aby z navrhnutých kandidátov vymenoval troch nových ústavných sudcov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka kauzy okolo nevymenovania zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Po tom, ako prezident Ivan Gašparovič oznámil v decembri 2012, že Čentéša do funkcie nevymenuje, iniciovala SaS v januári 2013 obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Návrh podporili aj ďalšie opozičné strany (SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a časť OĽaNO). V tajnom hlasovaní bol návrh obžaloby zamietnutý. Kaliňák situáciu prirovnáva ku Kiskovmu rozhodnutiu nevymenovať ústavných sudcov. Je pravdou, že Kiska postupoval podobne ako Gašparovič a žiadna strana naňho nepodala žalobu. To, či sa jedná o taký istý prípad, je však nejednoznačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora 17. júna 2011. Krátko po voľbe Gašparovič oznámil, že generálneho prokurátora zatiaľ nevymenuje , pretože považuje voľbu za spolitizovanú. Navrhol, že najvhodnejšie by bolo, ak by parlament navrhol nového kandidáta. Rovnako tvrdil, že počká na vyjadrenie Ústavného súdu SR.", "24. októbra 201 Ústavný súd SR rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa vymenovaním Čentéša. „ Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NR SR na vymenovanie generálneho prokurátora a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade, že tohto kandidáta nevymenuje (...) Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom nesmú byť svojvoľné .\"", "V uznesení stanovuje Ústavný súd aj dôvody na nevymenovanie. „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta…\"", "Gašparovič oznámil 28. decembra 2012 predsedovi NR SR Pavlovi Paškovi, že Čentéša definitívne nevymenuje. Čentéš podal na Ústavný súd sťažnosť na prezidentovo rozhodnutie s odôvodnením, že bolo porušené jeho právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok.", "Strana SaS podala 17. januára 2013 návrh na obžalobu prezidenta SR za úmyselné porušenie Ústavy SR. V tajnom hlasovaní obžaloba neprešla. Z 90 potrebných hlasov ju podporilo len 45 poslancov.", "4. decembra 2014 Ústavný súd SR rozhodol, že Gašparovič (vtedy už bývalý prezident) nevymenovaním Čentéša porušil jeho právo na prístup k voleným a verejným funkciám za rovnakých podmienok, ako aj práva na vstup verejnej služby štátu. Čentéšovi bolo priznané odškodné vo výške 60 000 eur a náhrada za súdne trovy.", "Prezident Andrej Kiska prvýkrát odmietol vymenovať ústavných sudcov v júli 2014, kedy nevymenoval piatich zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov, ktorých navrhli poslanci SMERu. Hrozilo tak, že dva z troch miest na Ústavnom súde po skončení funkčného obdobia vtedajších sudcov ostanú neobsadené. Kiska obhajoval svoje rozhodnutie tým, že vybraní kandidáti sa vo svojej doterajšej praxi nevenovali ústavnému právu a ochrane ľudských práv a existujú závažné pochybnosti, či sú schopní zastávať funkciu ústavného sudcu.", "Všetci piati neúspešní kandidáti podali sťažnosť na Ústavný súd. V prípade sťažností troch kandidátov (Fulcová, Ďuriš, Sopoliga) Ústavný súd 13. mája 2015 rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Súd Kiskovi prikázal, aby opätovne konal a rozhodol o vymenovaní. Po vyhlásení rozsudku zvyšní dvaja kandidáti (Volkai, Bernát) sťažnosť stiahli.", "Kiska poukázal na to, že ústny a písomný rozsudok súdu sa nezhodujú, a preto požiadal, aby plénum Ústavného súdu tieto pochybnosti vysvetlilo. Rovnako žiadal, aby súd vysvetlil, prečo v prípade Čentéš uznal prezidentovi právo generálneho prokurátora nevymenovať. Ústavný súd prezidentovu žiadosť odmietol. Podľa súdu sa v prípade nevymenovania generálneho prokurátora a ústavných sudcov jedná o dva rozdielne prípady.", "8. decembra 2016 sa Kiska obrátil na Benátsku komisiu , ktorú požiadal o právny názor v súvislosti s vymenovaním ústavných sudcov. Tá nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí SR a odporučila, aby bol rešpektovaný rozsudok Ústavného súdu.", "6. decembra 2017 Ústavný súd rozhodol, že Kiska nevymenovaním chýbajúcich sudcov z kandidátov zvolených NR SR opakovane porušil ich ústavné práva. Zároveň prezidentovi prikázal, aby z navrhnutých kandidátov vymenoval troch nových ústavných sudcov."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "hlasovaní", "nevymenuje", "povinný", "obžaloba", "porušil", "nevymenoval", "sťažností", "plénum", "Benátsku komisiu", "Ústavný súd"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/obzaloba-prezident-poslanci-politika-par/39437-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-centes-gasparovic-nr-sr/40046-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170777-centesa-zvolili-za-prokuratora-prezident-avizuje-ze-ho-nevymenuje/", "https://domov.sme.sk/c/6580201/gasparovic-musi-vymenovat-centesa-alebo-vysvetlit-preco-nie.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-centes-gasparovic-nr-sr/40046-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/338430-ustavny-sud-zrusil-rozhodnutie-gasparovica-o-centesovi/", "https://domov.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354999-ustavny-sud-poslal-kiskovi-nalez-vo-veci-nevymenovanych-sudcov/", "https://dennikn.sk/281899/ustavny-sud-kiskovi-budte-spravodlivy-vymenujte-ustavnych-sudcov/", "https://dennikn.sk/701868/kiska-musi-pri-menovani-ustavnych-sudcov-konat-na-tahu-je-ale-ustavny-sud/", "https://domov.sme.sk/c/20712120/ustavny-sud-sa-zastal-sudcov-ktorych-prezident-odmietol-vymenovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:50.956168+00:00"}
{"id": "42791", "numeric_id": 42791, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42791", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Jedným z tých návrhov (talianskej strany Liga severu, pozn.) je napríklad aj prerozdelenie migrantov, ktorí sú v Taliansku, voči čomu, pokiaľ si teda pamätám, v roku 2016 a 2017 práve Boris Kollár natáčal množstvo videí a mal množstvo komentárov.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Liga severu považuje prerozdeľovanie migrantov medzi štátmi EÚ za riešenie, no Boris Kollár povinné kvóty odmieta, k čomu sa vyjadril aj vo svojich videách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Talianska strana Liga severu na čele s Matteom Salvinim vidí ako riešenie migračnej krízy, ktorá značne postihla južné štáty Európy vrátane Talianska, prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ, teda takzvané kvóty. Proti prerozdeľovaniu pomocou kvót sa viackrát aj vo svojich videách vyjadril predseda strany Sme rodina Boris Kollár. Vo videu , ktoré zverejnil na svojom facebookovom profile v septembri 2017, hovorí o kvótach takto: „ ... lebo nám sem chceli nacpať, nasilu nanútiť utečencov“ . V inom videu z mája 2016 povedal toto: „A keď náhodou Slováci niekoho nezoberú, tak Európska únia si za jedného vypýta 250-tisíc eur pokutu“. Strana Borisa Kollára sa stala v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu vo februári 2019 členom hnutia Európa národov a slobody, teda hnutia, ktoré spoluzakladal práve Matteo Salvini. Ten vo videu zverejnenom na Kollárovom facebookovom profile želá „úspech v práci a veľa šťastia Borisovi Kollárovi“ a dodáva, že so Sme rodina budú s určitosťou po 25. máji spolupracovať.", "analysis_paragraphs": ["Strana Liga severu považuje prerozdeľovanie migrantov medzi štátmi EÚ za riešenie, no Boris Kollár povinné kvóty odmieta, k čomu sa vyjadril aj vo svojich videách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Talianska strana Liga severu na čele s Matteom Salvinim vidí ako riešenie migračnej krízy, ktorá značne postihla južné štáty Európy vrátane Talianska, prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé členské štáty EÚ, teda takzvané kvóty. Proti prerozdeľovaniu pomocou kvót sa viackrát aj vo svojich videách vyjadril predseda strany Sme rodina Boris Kollár. Vo videu , ktoré zverejnil na svojom facebookovom profile v septembri 2017, hovorí o kvótach takto: „ ... lebo nám sem chceli nacpať, nasilu nanútiť utečencov“ . V inom videu z mája 2016 povedal toto: „A keď náhodou Slováci niekoho nezoberú, tak Európska únia si za jedného vypýta 250-tisíc eur pokutu“. Strana Borisa Kollára sa stala v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu vo februári 2019 členom hnutia Európa národov a slobody, teda hnutia, ktoré spoluzakladal práve Matteo Salvini. Ten vo videu zverejnenom na Kollárovom facebookovom profile želá „úspech v práci a veľa šťastia Borisovi Kollárovi“ a dodáva, že so Sme rodina budú s určitosťou po 25. máji spolupracovať."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["riešenie", "videu", "videu", "videu"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2018/aug/28/matteo-salvini-viktor-orban-anti-migrant-plan-brussels", "https://www.facebook.com/1464024763918594/videos/1889715671349499/", "https://www.facebook.com/1464024763918594/videos/1608407429480326/", "https://www.facebook.com/1464024763918594/videos/435348173883569/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:35.013237+00:00"}
{"id": "48811", "numeric_id": 48811, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48811", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Že vy sa tu obhajujete nejakou štúdiou, ktorej autorom je sám Marek Krajči.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdiu, ktorú spomína poslanec Tomáš, publikoval jeden z najlepších vedeckých časopisov Science . Publikácia sa zaoberá dopadom antigénového testovania z jesene 2020 na výskyt koronavírusu na Slovensku.\n\nSpoluautorom štúdie je skutočne aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý zastával tento post od marca 2020 do marca 2021. Okrem neho sa na článku podieľali aj infektológ Pavol Jarčuška či iní slovenskí a svetovo uznávaní odborníci.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý, avšak dodávame, že Marek Krajčí nie je jediným autorom spomenutého článku.", "analysis_paragraphs": ["Štúdiu, ktorú spomína poslanec Tomáš, publikoval jeden z najlepších vedeckých časopisov Science . Publikácia sa zaoberá dopadom antigénového testovania z jesene 2020 na výskyt koronavírusu na Slovensku.", "Spoluautorom štúdie je skutočne aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý zastával tento post od marca 2020 do marca 2021. Okrem neho sa na článku podieľali aj infektológ Pavol Jarčuška či iní slovenskí a svetovo uznávaní odborníci.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý, avšak dodávame, že Marek Krajčí nie je jediným autorom spomenutého článku."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Science", "zastával"], "url": ["https://www.science.org/doi/10.1126/science.abf9648", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:55.844111+00:00"}
{"id": "vr32222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32222", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nezamestnanosť bola minulý rok na Slovensku 13,5%. Viete akú mieru nezamestnanosti ste si dali do rozpočtu v roku 2015? 13,2% - pokles miery nezamestnanosti o 0,3%.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár uvádza správne údaje. Podľa Štatistického úradu SR bola miera nezamestnanosti na Slovensku v roku 2011 na úrovni 13,5 % . Pravdou je tiež, že Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 počíta v roku 2015 s nezamestnanosťou na úrovni 13,2 % . Tento údaj je uvádzaný na základe údajov Inštitútu zamestnanosti (VZPS).", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár uvádza správne údaje. Podľa Štatistického úradu SR bola miera nezamestnanosti na Slovensku v roku 2011 na úrovni 13,5 % . Pravdou je tiež, že Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 počíta v roku 2015 s nezamestnanosťou na úrovni 13,2 % . Tento údaj je uvádzaný na základe údajov Inštitútu zamestnanosti (VZPS)."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["13,5 %", "13,2 %"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-142908?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:25.965417+00:00"}
{"id": "vr36761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36761", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Tak koalícia je podpísaná medzi štyrmi stranami a ja si myslím, že tak by to aj malo zostať (reakcie na otázku ohľadom možnej účasti poslancov OKS na koaličnej rade, pozn.).", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná zmluva začína slovami: \" Slovenská demokratická a kresťanská únia - DS, strana Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Most-Híd vychádzajúc z vôle občanov vyjadrenej vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, rozhodnutí vytvoriť spoločnú koaličnú vládu a prevziať tak zodpovednosť za uskutočňovanie správy vecí verejných pre spoločné blaho všetkých občanov Slovenskej republiky...\"", "analysis_paragraphs": ["Koaličná zmluva začína slovami: \" Slovenská demokratická a kresťanská únia - DS, strana Sloboda a Solidarita, Kresťanskodemokratické hnutie a strana Most-Híd vychádzajúc z vôle občanov vyjadrenej vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, rozhodnutí vytvoriť spoločnú koaličnú vládu a prevziať tak zodpovednosť za uskutočňovanie správy vecí verejných pre spoločné blaho všetkých občanov Slovenskej republiky...\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Koaličná zmluva"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5454728/koalicna-zmluva-uplne-znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:02.724504+00:00"}
{"id": "48470", "numeric_id": 48470, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48470", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vznikla matovičovsko kotlebovská koalícia, prejavilo sa to už pri tom spomínanom balíku… prejavilo sa to pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý mal patriť opozícii, ale takto im pomohli, spolu pán Gyimesi s pánom Beluským predkladajú už aj zákon.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za prorodinný alebo protiinflačný balík hlasovali aj poslanci strany ĽSNS, pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by však stačilo aj 66 hlasov poslancov koalície (pri celkovo 130 prítomných poslancov), výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nErik Tomáš naráža na návrh zákona k protiinflačnej pomoci, za ktorým stál Igor Matovič. Podľa denníka Pravda pripúšťa sám Martin Beluský, niekdajší poslanec za stranu Kotlebovci – ĽSNS, že hlasy bývalých kotlebovcov okolo Beluského a Tarabu dopomohli k tomu, že sa návrh vôbec dostal na rokovanie parlamentu. Beluský a Gyimesi (poslanec za OĽANO) spolu predložili návrh zákona, ktorý novelizuje zákon NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Zmena predstavuje sa zakazuje vyvesenie dúhových vlajok či iných symbolov „propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. OĽANO a strana ĽSNS neboli zmluvnými stranami v žiadnej spoločnej koaličnej zmluve, preto o faktickej koalícii hovoriť nemožno.\n\nBývalý predseda NKÚ Karol Mitrík v rozhovore pre TASR uviedol, že postup pri nominácii kandidáta na post predsedu NKÚ je len nepísanou tradíciou a nemá vecné opodstatnenie. Mitrík bol vtedy do voľby na post predsedu NKÚ navrhnutý nezaradeným poslancom, Pavlom Frešom. Predseda vtedajšej jednofarebnej vlády, Robert Fico uložil opozícii podmienku, aby sa v nominácii na post predsedu NKÚ zhodla na jednom kandidátovi. V konečnom dôsledku sa poslanci za KDH, OĽaNO, SaS, Most-Híd a časť odídencov z SDKÚ dohodli na nominácii prokurátora Maroša Žilinku na tento post. Vtedy si Smer-SD však nevybral Žilinku, ktorého spoločne nominovala opozícia, ale práve bývalého riaditeľa SIS Mitríka, ktorého nominoval nezaradený poslanec Pavol Frešo. Čo sa týka hlasovaní o návrhu na post predsedu NKÚ, bol zvolený vo voľbe 75 poslancami NR SR. Prítomných bolo 130 poslancov, čiže na jeho zvolenie postačovalo 66 poslaneckých hlasov, teda nadpolovičnej väčšiny z prítomných. Za Andrassyho, dovtedajšieho podpredsedu úradu hlasovali predovšetkým poslanci za OĽANO a hnutie Sme rodina a „odídenci“ z ĽSNS okolo Beluského. Bez hlasov tejto skupiny nezaradených poslancov by Andrassy získal celkovo práve 66 hlasov, čo by stále postačovalo na jeho zvolenie do úradu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["Za prorodinný alebo protiinflačný balík hlasovali aj poslanci strany ĽSNS, pri voľbe šéfa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) by však stačilo aj 66 hlasov poslancov koalície (pri celkovo 130 prítomných poslancov), výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Erik Tomáš naráža na návrh zákona k protiinflačnej pomoci, za ktorým stál Igor Matovič. Podľa denníka Pravda pripúšťa sám Martin Beluský, niekdajší poslanec za stranu Kotlebovci – ĽSNS, že hlasy bývalých kotlebovcov okolo Beluského a Tarabu dopomohli k tomu, že sa návrh vôbec dostal na rokovanie parlamentu. Beluský a Gyimesi (poslanec za OĽANO) spolu predložili návrh zákona, ktorý novelizuje zákon NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní. Zmena predstavuje sa zakazuje vyvesenie dúhových vlajok či iných symbolov „propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie“. OĽANO a strana ĽSNS neboli zmluvnými stranami v žiadnej spoločnej koaličnej zmluve, preto o faktickej koalícii hovoriť nemožno.", "Bývalý predseda NKÚ Karol Mitrík v rozhovore pre TASR uviedol, že postup pri nominácii kandidáta na post predsedu NKÚ je len nepísanou tradíciou a nemá vecné opodstatnenie. Mitrík bol vtedy do voľby na post predsedu NKÚ navrhnutý nezaradeným poslancom, Pavlom Frešom. Predseda vtedajšej jednofarebnej vlády, Robert Fico uložil opozícii podmienku, aby sa v nominácii na post predsedu NKÚ zhodla na jednom kandidátovi. V konečnom dôsledku sa poslanci za KDH, OĽaNO, SaS, Most-Híd a časť odídencov z SDKÚ dohodli na nominácii prokurátora Maroša Žilinku na tento post. Vtedy si Smer-SD však nevybral Žilinku, ktorého spoločne nominovala opozícia, ale práve bývalého riaditeľa SIS Mitríka, ktorého nominoval nezaradený poslanec Pavol Frešo. Čo sa týka hlasovaní o návrhu na post predsedu NKÚ, bol zvolený vo voľbe 75 poslancami NR SR. Prítomných bolo 130 poslancov, čiže na jeho zvolenie postačovalo 66 poslaneckých hlasov, teda nadpolovičnej väčšiny z prítomných. Za Andrassyho, dovtedajšieho podpredsedu úradu hlasovali predovšetkým poslanci za OĽANO a hnutie Sme rodina a „odídenci“ z ĽSNS okolo Beluského. Bez hlasov tejto skupiny nezaradených poslancov by Andrassy získal celkovo práve 66 hlasov, čo by stále postačovalo na jeho zvolenie do úradu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "návrh", "rozhovore", "nevybral", "voľbe", "hlasovali"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/629280-chvali-sa-kotleba-napadom-matovica-v-hre-je-aj-gyimesi/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=512713", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/mitrik-predstava-ze-predseda-nku-musi-byt-z-opozicie-je-mytus", "https://dennikn.sk/2703481/fico-si-pyta-post-predsedu-nku-ale-uz-nespomina-ako-pred-rokmi-vybabral-s-opoziciou-a-jej-kandidatom-marosom-zilinkom/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48032", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48032"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:29.596353+00:00"}
{"id": "vr17086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17086", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "SaS-ky, ktorá prišla do vlády, prvé čo, zdvihla ceny plynu, to znamená odblokovala hlasovanie o cenách plynu v samotnom, v samotnom valnom zhromaždení, to bola prvá vec, oni sa tým vedia prezentovať, toto sú ich veci a zliberalizovala zákonník práce, aby sa ľudia ľahšie vyhadzovali z práce.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas vlády Ivety Radičovej naozaj došlo k zvýšeniu cien plynu, tento krok však inicioval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a nie ministerstvo hospodárstva, ktoré zodpovedá za energetickú politiku ani vtedajší minister hospodárstva, nominant strany SaS Juraj Miškov. Takisto došlo k liberalizácii zákonníka práce, či bol však prijatý preto, aby sa \"ľudia ľahšie vyhadzovali z práce,\" je otázne. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Ivety Radičovej naozaj došlo k zvýšeniu cien plynu, tento krok však inicioval Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a nie ministerstvo hospodárstva, ktoré zodpovedá za energetickú politiku ani vtedajší minister hospodárstva, nominant strany SaS Juraj Miškov. Takisto došlo k liberalizácii zákonníka práce, či bol však prijatý preto, aby sa \"ľudia ľahšie vyhadzovali z práce,\" je otázne. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["článku", "patrila", ".jpg"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/370301-slovaci-si-priplatia-za-plyn", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/18707-zakonnik-je-liberalny-koho-to-moze-tesit/", "http://i.sme.sk/cdata/7/59/5974337/zakonnikprace-web.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:25.354028+00:00"}
{"id": "vr31310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31310", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A vy ste hovorili, že keď sa dostanete do vlády, tak to (pozn. - spotrebnú daň na pohonné hmoty) znížite. V roku 2006 ste to neurobili, lebo viete, čo by to mohlo znamenať pre štátny rozpočet, aký výpadok.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer nezahrnula do svojho volebného programu zníženie spotrebných daní, radi ho však spomínali. „Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do NR SR,“ vyjadroval sa Robert Fico v máji 2006. Róbertovi Ficovi sa podarilo znížiť spotrebnú daň z nafty až ku koncu volebného obdobia:", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer nezahrnula do svojho volebného programu zníženie spotrebných daní, radi ho však spomínali. „Nová vládna koalícia, ktorá vznikne po voľbách, musí zníženie spotrebnej dane dostať čo najrýchlejšie do NR SR,“ vyjadroval sa Robert Fico v máji 2006. Róbertovi Ficovi sa podarilo znížiť spotrebnú daň z nafty až ku koncu volebného obdobia:"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zníženie spotrebnej dane dostať", "ako kompenzáciu", "vplyvu nižšej spotrebnej dane za naftu na verejné financie"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/sluby-slubuju.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/odsuhlasili-znizenie-spotrebnej-dane-/39106-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/odsuhlasili-znizenie-spotrebnej-dane-/39106-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:45.782740+00:00"}
{"id": "vr33041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33041", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Pani eurokomisárka povedala, že to je zmena, ktorým sa transformácia iba začína v roku 2013.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši reaguje na kritiku, že viaceré veľké projekty v Košiciach meškajú. Obhajuje sa citovaním eurokomisárky, ktorá mala povedať, že tieto projekty sú predovšetkým investíciou do budúcna, transformácia Košíc na hlavné mesto kultúry by sa mala rokom 2013 iba začínať a projekty by mali mať predovšetkým dlhodobý prínos.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši reaguje na kritiku, že viaceré veľké projekty v Košiciach meškajú. Obhajuje sa citovaním eurokomisárky, ktorá mala povedať, že tieto projekty sú predovšetkým investíciou do budúcna, transformácia Košíc na hlavné mesto kultúry by sa mala rokom 2013 iba začínať a projekty by mali mať predovšetkým dlhodobý prínos."], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "TASR"], "url": ["http://style.hnonline.sk/2-59159030-kT1000_d-68", "http://www.topky.sk/cl/8/1335858/Kosice-a-Marseille-preberaju-stafetu-Europskych-hlavnych-miest-kultury"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:33.140349+00:00"}
{"id": "vr26074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26074", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "... ja som mal vlastný účet zverejnený na mojej stránke vaszupan.sk ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Baška má skutočne na svojej stránke vaszupan.sk zverejnené číslo účtu, prostredníctvom ktorého mohli fyzické osoby finančne podporiť jeho kampaň.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Baška má skutočne na svojej stránke vaszupan.sk zverejnené číslo účtu, prostredníctvom ktorého mohli fyzické osoby finančne podporiť jeho kampaň."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["vaszupan.sk"], "url": ["http://vaszupan.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:26.014747+00:00"}
{"id": "vr25642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25642", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Posledné 3-4 mesiace, v podstate všetky indikátory, ktorými môžeme merať ekonomický vývoj, sú pozitívne.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predpokladám, že eurokomisár Šefčovič myslel EU. Hoci som sa dopátral k jednému zdroju Eurostatistics (.pdf, s. 19), nenašiel som tam údaje posledných troch až štyroch mesiacov, a nie úplne rozumiem tým ekonomickým číslam, preto označujem výrok ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladám, že eurokomisár Šefčovič myslel EU. Hoci som sa dopátral k jednému zdroju Eurostatistics (.pdf, s. 19), nenašiel som tam údaje posledných troch až štyroch mesiacov, a nie úplne rozumiem tým ekonomickým číslam, preto označujem výrok ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatistics"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-BJ-13-010/EN/KS-BJ-13-010-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:45.844653+00:00"}
{"id": "vr15518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15518", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Teraz prebehla taká anketa, portál Business Insider robil takú anketu a zistil, že sme druhý najskorumpovanejší štát v EÚ.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Britský Business Insider zverejnil rebríček najskorumpovanejších krajín vo vyvinutých krajinách, rebríček spracovalo The World Economic Forum (WEF), správu o korupcii vydávajú každý rok. Slovensko sa umiestnilo na druhom mieste medzi krajinami OECD, horšie je na tom už iba Mexiko. Ide o krajiny OECD a nie EÚ, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Britský Business Insider zverejnil rebríček najskorumpovanejších krajín vo vyvinutých krajinách, rebríček spracovalo The World Economic Forum (WEF), správu o korupcii vydávajú každý rok. Slovensko sa umiestnilo na druhom mieste medzi krajinami OECD, horšie je na tom už iba Mexiko. Ide o krajiny OECD a nie EÚ, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Business Insider", "OECD", "World Economic Forum", "Global Competitiveness Index", "Global Competitiveness Index", "Corruption Perceptions Index", "Bulharsko"], "url": ["http://uk.businessinsider.com/wef-corruption-index-the-most-corrupt-countries-in-the-oecd-2016-9", "http://svet.sme.sk/c/20291504/spomedzi-vyspelych-statov-je-uz-len-v-mexiku-viac-korupcie-ako-na-slovensku.html", "https://www.weforum.org/about/world-economic-forum", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2015-2016/faqs/", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://www.transparency.org/cpi2015#results-table", "https://euobserver.com/justice/132012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:02.954892+00:00"}
{"id": "49037", "numeric_id": 49037, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49037", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Náš člen predsedníctva Branislav Becík a nitriansky župan, na to (pozn. že príde ukrajinská pšenica na sk trh) už upozorňoval pred niekoľkými mesiacmi, a vtedy dokonca aj mnohí označovali tieto informácie za hoaxy a pod.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Branislav Becík na svojom blogu v júli 2022 vyzýval vládu na výkup slovenskej pšenice z trhu. Podľa toho istého príspevku reaguje na slová lídra strany Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý sa vyjadril, že „štát musí zabezpečiť ochranu (...) slovenských spotrebiteľov pred lacným a menej kvalitným obilím z Ukrajiny\". Becík sa odvoláva aj na nižšiu produkciu pšenice v Nitrianskom kraji za daný rok, jej výkup by podľa neho poľnohospodárom ukázal, že štátu na nich záleží.\n\nPod videom z júla 2022, v ktorom Becík o potenciálnom výskyte ukrajinskej pšenice na slovenskom trhu hovorí, sa objavilo mnoho reakcií a komentárov, ktoré to označovali za nepravdivé, hoax, či šírenie poplašných správ.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Becík na svojom blogu v júli 2022 vyzýval vládu na výkup slovenskej pšenice z trhu. Podľa toho istého príspevku reaguje na slová lídra strany Hlas-SD Petra Pellegriniho, ktorý sa vyjadril, že „štát musí zabezpečiť ochranu (...) slovenských spotrebiteľov pred lacným a menej kvalitným obilím z Ukrajiny\". Becík sa odvoláva aj na nižšiu produkciu pšenice v Nitrianskom kraji za daný rok, jej výkup by podľa neho poľnohospodárom ukázal, že štátu na nich záleží.", "Pod videom z júla 2022, v ktorom Becík o potenciálnom výskyte ukrajinskej pšenice na slovenskom trhu hovorí, sa objavilo mnoho reakcií a komentárov, ktoré to označovali za nepravdivé, hoax, či šírenie poplašných správ."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["vyzýval", "videom"], "url": ["https://branislavbecik.sk/blog/vlada-musi-vykupit-milion-ton-slovenskej-psenice/", "https://www.facebook.com/watch/?v=753230339157786"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:50.842253+00:00"}
{"id": "vr31513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31513", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A ak hovoríme o tom celkovom obraze, tak odchádzajúce vedenie ministerstva financií sa pokúsilo záver svojho fungovania vysielať signály, ktoré bolo podľa mňa namaľované naružovo. Tá posledná správa bol o tom, že deficit by mohol skončiť na úrovni okolo 4,4%.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Hodnotíme, či odchádzajúce vedenie ministerstva odhadovalo deficit na úrovni 4,4%. Nehodnotíme ako reálne je tento deficit naplniteľný a teda či čísla \"maľovalo na ružovo\". To je úsudok P. Kažimíra. Sme.sk (TASR) 15. marca 2012 hovorí o prognóze ministerstva financií „ Na základe novej prognózy by mal deficit verejných financií v tomto roku dosiahnuť 4,4 percenta namiesto pôvodne očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tvrdí rezort financií.“ to znamená, že rezort financií ešte v marci, niekoľko dní po voľbách, hovoril o čísle 4,4%.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Hodnotíme, či odchádzajúce vedenie ministerstva odhadovalo deficit na úrovni 4,4%. Nehodnotíme ako reálne je tento deficit naplniteľný a teda či čísla \"maľovalo na ružovo\". To je úsudok P. Kažimíra. Sme.sk (TASR) 15. marca 2012 hovorí o prognóze ministerstva financií „ Na základe novej prognózy by mal deficit verejných financií v tomto roku dosiahnuť 4,4 percenta namiesto pôvodne očakávaných 4,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), tvrdí rezort financií.“ to znamená, že rezort financií ešte v marci, niekoľko dní po voľbách, hovoril o čísle 4,4%."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["hovorí"], "url": ["http://http://ekonomika.sme.sk/c/6300445/statny-institut-tvrdi-ze-deficit-rozpoctu-klesne-a-rast-ekonomiky-zrychli.html#ixzz1sEXRR9ah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:02.979722+00:00"}
{"id": "vr37670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37670", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Žiaľ, za posledné roky sa nám nezamestnanosť z pôvodných 7% vyšplhala až na súčasných 13 až 14%.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári bola nezamestnanosť podľa Ústredia práce 12,98%. Najnižšie za posledných osem rokov bola nezamestnanosť v auguste 2008, kedy dosiahla hodnotu 7,36%. Tabuľku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk .", "analysis_paragraphs": ["V januári bola nezamestnanosť podľa Ústredia práce 12,98%. Najnižšie za posledných osem rokov bola nezamestnanosť v auguste 2008, kedy dosiahla hodnotu 7,36%. Tabuľku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk ."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["V januári", "pravda.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5775758/nezamestnanych-je-najviac-za-sest-rokov.html", "http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:48.717463+00:00"}
{"id": "vr30254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30254", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V dôsledku toho, že sme mali najvyššiu korupciu,l dokonca vyššiu, ako v časoch Vladimíra Mečiara.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Hodnotenia Transparency International (TI) sa Index vnímania korupcie (CPI) v rokoch 1998-2010, teda počas dvoch vlád M.Dzurindu (1998-2002, 2002-2006), vládu R.Fica (2006-2010) a prvý polrok vlády I.Radičovej. Z týchto údajov je zrejmé, že vnímanie korupcie v tomto období dosiahol vrchol práve počas vlády R.Fica v roku 2008. Upozorňujeme, že korupciu nie je možné adekvátne \"zmerať\", a údaje svedčia, len o spoločenskom názore na mieru korupcie. K dispozícii sú aj údaje z 90.rokov - 1995 (.pdf), 1996 (pdf.) a 1997 (pdf .), SR však v týchto prieskumoch nie je zahrnutá. I.Mikloš dlhodobo v médiách hovorí o najvyššej miere korupcie. Tá sa nedá objektívne merať a možné je hovoriť o miere vnímania korupcie v spoločnosti. Iný index vnímania korupcie každoročne vypracuváva Svetové ekonomické fórum. Správa v období 2009- 2010 napríklad pripisuje Slovensku 127. miesto (zo 133) v kategórii „Favoritism in decisions of government officials“, čo je súčasť Inštitucionálneho piliera hodnotenia, ku ktorému sa v správe píše: „The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape,6 overregulation, corruption, dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development.7.“ Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Hodnotenia Transparency International (TI) sa Index vnímania korupcie (CPI) v rokoch 1998-2010, teda počas dvoch vlád M.Dzurindu (1998-2002, 2002-2006), vládu R.Fica (2006-2010) a prvý polrok vlády I.Radičovej. Z týchto údajov je zrejmé, že vnímanie korupcie v tomto období dosiahol vrchol práve počas vlády R.Fica v roku 2008. Upozorňujeme, že korupciu nie je možné adekvátne \"zmerať\", a údaje svedčia, len o spoločenskom názore na mieru korupcie. K dispozícii sú aj údaje z 90.rokov - 1995 (.pdf), 1996 (pdf.) a 1997 (pdf .), SR však v týchto prieskumoch nie je zahrnutá. I.Mikloš dlhodobo v médiách hovorí o najvyššej miere korupcie. Tá sa nedá objektívne merať a možné je hovoriť o miere vnímania korupcie v spoločnosti. Iný index vnímania korupcie každoročne vypracuváva Svetové ekonomické fórum. Správa v období 2009- 2010 napríklad pripisuje Slovensku 127. miesto (zo 133) v kategórii „Favoritism in decisions of government officials“, čo je súčasť Inštitucionálneho piliera hodnotenia, ku ktorému sa v správe píše: „The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape,6 overregulation, corruption, dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development.7.“ Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Hodnotenia Transparency International", "1995 (.pdf), 1996 (pdf.) a 1997 (pdf", "Správa", "Slovensku 127. miesto"], "url": ["http://www.transparency.sk/vystupy/rebricky/", "http://www.demagog.sk/hladat?q=korupcia", "https://members.weforum.org/pdf/GCR09/GCR20092010fullreport.pdf#page=292", "https://members.weforum.org/pdf/GCR09/GCR20092010fullreport.pdf#page=364"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:47.528123+00:00"}
{"id": "vr35557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35557", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po ďalšie, to šetrenie, o ktorom tak všetci hovoria  a prosím vás a kde to šetrenie prebieha, viete ako sa to robí? Prepustia 5 ľudí z ministerstva a zoberú 10 externistov, tí sa nepreukazujú ako zamestnanci na ministerstve, ale neustále tie peniaze sa toči, ale v čom je opäť principiálny rozdiel medzi vládou, ktorú som riadil a vládou, ktorá tu je.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:25.788115+00:00"}
{"id": "49704", "numeric_id": 49704, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49704", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Vaše ministerstvo, športu a cestovného ruchu, vaše ministerstvo má rozpočet 236 miliónov eur, ako sme to zistili a pozreli sme sa do tých zmlúv, ktoré pouzatváralo do centrálneho registra zmlúv a viete, koľko stojí na prevádzke vaše ministerstvo? 5 % zo všetkých nákladov zhltne len obsluha. Objednali si drahú budovu a náklady okrem miezd na jedného zamestnanca vyše 5.000 eur, 5.000 eur ročne a 3-krát a viac ako iných, v iných, v iných oblastiach verejnej správy, takto hospodári ministerstvo, ktoré ste zriadili.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ministerstvo cestovného ruchu a športu hospodári v roku 2024 s rozpočtom 236 miliónov eur. Ministerstvo cestovného ruchu a športu na svojej webovej stránke uvádza, že náklady na prevádzku a zriadenie predstavujú 5% rozpočtu . Za prenájom priestorov v Bratislave bude nové ministerstvo platiť sumu 99 201,5 eura mesačne. Ministerstvo plánuje mať od 200 do 250 zamestnancov , čo znamená, že ročné náklady na jedno zamestnanecké miesto sa budú pohybovať od 5925 eur, pri počte 200 zamestnancov, až 4761,67 eur, pri počte 250 zamestnancov. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze ako priemer nákladov na zamestnanca v štátnych inštitúciách na základe 23 inštitúcií sídliacich v Bratislave určila sumu 3156 eur ročne a za najlacnejšie náklady na zamestnanecké miesto považuje 1992 eur ročne (. pdf , s. 9). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže ani pri maximálnych nákladoch na zamestnanca nedosahujú tieto náklady trojnásobok priemerných nákladov iných inštitúcií verejnej správy.\n\nRozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu je pre rok 2024 236 miliónov eur. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2024 v decembri 2023 ešte ministerstvo cestovného ruchu a športu neexistovalo, keďže vzniklo k 1. februáru 2024 po schválení novely kompetenčného zákona. V schválenom rozpočte na rok 2024 je v kapitole ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v rámci položky národného programu rozvoja športu na Slovensku 99 151 127 eur (. pdf , s. 19). V kapitole ministerstva dopravy SR na rozvoj cestovného ruchu je suma 45 694 300 eur (. pdf , s. 38). Ministerstvo cestovného ruchu a športu získalo nad rámec týchto zdrojov približne 100 miliónov eur. Prevádzkové a zriaďovacie náklady tvoria v roku 2024 5% rozpočtu ministerstva.\n\nZdroj: MinCRS 2024\n\nMinisterstvo cestovného ruchu a športu si zmluvou zo dňa 14.5. prenajalo budovu „Sklad č. 7“ na Pribinovej 32 v Bratislave. Na základe zmluvy je nájomné 19,94 eur za jeden meter štvorcový mesačne (. pdf , s. 12).\n\nCelkovo si podľa zmluvy ministerstvo prenajalo 4975 m2 kancelárskych priestorov na troch podlažiach tejto budovy (. pdf , s. 4). Pri cene 19,94 eur za meter štvorcový to predstavuje sumu 99 201,5 eura mesačne. Ministerstvo plánuje mať od 200 do 250 zamestnancov . Ak rátame s maximálnou variantou, teda 250 zamestnancov, tak by mesačné náklady na jedného zamestnanca boli úrovni 396,81 eur, čo je ročne 4761,67 eura, teda zhruba 5000 eur, ako uviedol poslanec Hajko. Ak rátame s minimálnou variantou, teda 200 zamestnancov, tak by mesačné náklady na jedného zamestnanca boli 496 eur, čo je ročne 5 925 eur.\n\nÚtvar hodnoty za peniaze porovnal náklady na zamestnanecké miesto (. pdf , s. 9) 23 verejných inštitúcii v Bratislave, pričom priemer určil na 263 eur mesačne, teda 3156 eur ročne. Najmenšie náklady na zamestnanecké miesto mala podľa analýzy ÚHP príspevková organizácia ministerstva zdravotníctva s názvom Zdravé regióny a to na úrovni 166 eur mesačne, teda 1992 eur ročne.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo cestovného ruchu a športu hospodári v roku 2024 s rozpočtom 236 miliónov eur. Ministerstvo cestovného ruchu a športu na svojej webovej stránke uvádza, že náklady na prevádzku a zriadenie predstavujú 5% rozpočtu . Za prenájom priestorov v Bratislave bude nové ministerstvo platiť sumu 99 201,5 eura mesačne. Ministerstvo plánuje mať od 200 do 250 zamestnancov , čo znamená, že ročné náklady na jedno zamestnanecké miesto sa budú pohybovať od 5925 eur, pri počte 200 zamestnancov, až 4761,67 eur, pri počte 250 zamestnancov. Analýza Útvaru hodnoty za peniaze ako priemer nákladov na zamestnanca v štátnych inštitúciách na základe 23 inštitúcií sídliacich v Bratislave určila sumu 3156 eur ročne a za najlacnejšie náklady na zamestnanecké miesto považuje 1992 eur ročne (. pdf , s. 9). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže ani pri maximálnych nákladoch na zamestnanca nedosahujú tieto náklady trojnásobok priemerných nákladov iných inštitúcií verejnej správy.", "Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu je pre rok 2024 236 miliónov eur. Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2024 v decembri 2023 ešte ministerstvo cestovného ruchu a športu neexistovalo, keďže vzniklo k 1. februáru 2024 po schválení novely kompetenčného zákona. V schválenom rozpočte na rok 2024 je v kapitole ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v rámci položky národného programu rozvoja športu na Slovensku 99 151 127 eur (. pdf , s. 19). V kapitole ministerstva dopravy SR na rozvoj cestovného ruchu je suma 45 694 300 eur (. pdf , s. 38). Ministerstvo cestovného ruchu a športu získalo nad rámec týchto zdrojov približne 100 miliónov eur. Prevádzkové a zriaďovacie náklady tvoria v roku 2024 5% rozpočtu ministerstva.", "Zdroj: MinCRS 2024", "Ministerstvo cestovného ruchu a športu si zmluvou zo dňa 14.5. prenajalo budovu „Sklad č. 7“ na Pribinovej 32 v Bratislave. Na základe zmluvy je nájomné 19,94 eur za jeden meter štvorcový mesačne (. pdf , s. 12).", "Celkovo si podľa zmluvy ministerstvo prenajalo 4975 m2 kancelárskych priestorov na troch podlažiach tejto budovy (. pdf , s. 4). Pri cene 19,94 eur za meter štvorcový to predstavuje sumu 99 201,5 eura mesačne. Ministerstvo plánuje mať od 200 do 250 zamestnancov . Ak rátame s maximálnou variantou, teda 250 zamestnancov, tak by mesačné náklady na jedného zamestnanca boli úrovni 396,81 eur, čo je ročne 4761,67 eura, teda zhruba 5000 eur, ako uviedol poslanec Hajko. Ak rátame s minimálnou variantou, teda 200 zamestnancov, tak by mesačné náklady na jedného zamestnanca boli 496 eur, čo je ročne 5 925 eur.", "Útvar hodnoty za peniaze porovnal náklady na zamestnanecké miesto (. pdf , s. 9) 23 verejných inštitúcii v Bratislave, pričom priemer určil na 263 eur mesačne, teda 3156 eur ročne. Najmenšie náklady na zamestnanecké miesto mala podľa analýzy ÚHP príspevková organizácia ministerstva zdravotníctva s názvom Zdravé regióny a to na úrovni 166 eur mesačne, teda 1992 eur ročne."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["hospodári", "5% rozpočtu", "prenájom", "plánuje", "200", "zamestnancov", "pdf", "ministerstva", "rozpočtu", "vzniklo", "pdf", "pdf", "získalo", "tvoria", "MinCRS 2024", "zmluvou", "prenajalo", "„Sklad č. 7“", "pdf", "zmluvy", "pdf", "plánuje", "200", "zamestnancov", "pdf", "analýzy ÚHP", "Zdravé regióny"], "url": ["https://mincrs.sk/financovanie/", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4950036.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/697932-okolo-noveho-rezortu-zostava-vela-otaznikov-kolko-bude-stat-kde-bude-a-kto-ho-povedie-caputovej-veto-ho-nezastavi/", "https://sita.sk/ministerstvo-cestovneho-ruchu-a-sportu-hlada-priestory-zname-su-tiez-podmienky-jeho-fungovania/", "https://www.trend.sk/spravy/ministerstvo-sportu-moze-formovat-dusan-keketi-konci-ako-splnomocnenec", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/hodnota-za-peniaze/hodnotenia-investicnych-projektov/budovy/hodnotenie_prenajom-priestorov-msvvam.pdf", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9581", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=125", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=125", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=537983", "https://mincrs.sk/100-dni-ministerstva/", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4950036.pdf", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/894056-ministerstvo-sportu-bude-uradovat-v-jednej-z-najlukrativnejsich-budov-kolko-nas-to-bude-stat-zatial-nevieme", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/709284-keketiho-ministerstvo-ma-uz-sidlo-vlada-schvalila-prenajom-od-j-t/", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4950036.pdf", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4950036.pdf", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4950036.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/697932-okolo-noveho-rezortu-zostava-vela-otaznikov-kolko-bude-stat-kde-bude-a-kto-ho-povedie-caputovej-veto-ho-nezastavi/", "https://sita.sk/ministerstvo-cestovneho-ruchu-a-sportu-hlada-priestory-zname-su-tiez-podmienky-jeho-fungovania/", "https://www.trend.sk/spravy/ministerstvo-sportu-moze-formovat-dusan-keketi-konci-ako-splnomocnenec", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/hodnota-za-peniaze/hodnotenia-investicnych-projektov/budovy/hodnotenie_prenajom-priestorov-msvvam.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/hodnota-za-peniaze/hodnotenia-investicnych-projektov/budovy/hodnotenie_prenajom-priestorov-msvvam.pdf", "https://www.zdraveregiony.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:56.510346+00:00"}
{"id": "vr18225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18225", "speaker": "Miroslav Benko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-benko", "statement": "Za 12 rokov sme postavili cca. 60 tých nájomných bytov.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2018 bolo dostavaných 68 nových mestských nájomných bytov v Prešove, na ulici Antona Prídavku. Poslednými skolaudovanými stavbami na účely mestského nájomného bývania boli byty na ulici Sabinovskej a Majakovského v rokoch 2004-2006, teda skutočne pred 12 rokmi. Keďže Benko uvádza číslo 60 ako približné, hodnotíme výrok aj napriek miernej odchýlke ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2018 bolo dostavaných 68 nových mestských nájomných bytov v Prešove, na ulici Antona Prídavku. Poslednými skolaudovanými stavbami na účely mestského nájomného bývania boli byty na ulici Sabinovskej a Majakovského v rokoch 2004-2006, teda skutočne pred 12 rokmi. Keďže Benko uvádza číslo 60 ako približné, hodnotíme výrok aj napriek miernej odchýlke ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2018", "Poslednými", "úver"], "url": ["https://www.presov.sk/oznamy/nove-najomne-byty-pre-presovcanov/mid/313763/md0/1/md1/2015/.html", "http://www.socialnypresov.sk/novinky/1869-najomne-byty-o-dalsi-krok-vpred", "https://www.presov.sk/oznamy/nove-najomne-byty-pre-presovcanov/mid/313763/md0/1/md1/2015/.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:35.309750+00:00"}
{"id": "vr32970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32970", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Pani redaktorka, nájdite mi v trestnom zákone skutkovú podstatu politické nominácie. Politické nominácie idú pod korupciu. Skúste mi to vyvrátiť, čo som teraz povedal.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident I. Gašparovič hovorí v súvislosti s kauzou skartovania výpovede poslanca I. Matoviča o údajnej korupcii v parlamente,ktorá je podľa prezidenta jedným z dôvodov nedôveryhodnosti V. Čentéša. Politické nominácie nie sú trestným činom, aj napriek tomu ich je možno považovať za rozporuplné s podmienkami prijatia do štátnej služby,: „ Zákon č. 400/2009 Z. z . (.pdf) stanovuje, že právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.\" Korupciu definuje trestný zákon č. 300/2005 Z.z. (.pdf), § 328 až 336, ako trestný čin pod ktorý podľa spadá: prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia a neoznámenie trestného činu korupcie. Politické nominácie, hoci teoreticky môžu (ale nemusia) byť spojené s korupčným správaním, teda nespadajú pod korupciu a nie sú ani súčasťou trestného zákona.", "analysis_paragraphs": ["Prezident I. Gašparovič hovorí v súvislosti s kauzou skartovania výpovede poslanca I. Matoviča o údajnej korupcii v parlamente,ktorá je podľa prezidenta jedným z dôvodov nedôveryhodnosti V. Čentéša. Politické nominácie nie sú trestným činom, aj napriek tomu ich je možno považovať za rozporuplné s podmienkami prijatia do štátnej služby,: „ Zákon č. 400/2009 Z. z . (.pdf) stanovuje, že právo na prijatie do štátnej služby sa zaručuje rovnako všetkým občanom vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania alebo výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitným predpisom.\" Korupciu definuje trestný zákon č. 300/2005 Z.z. (.pdf), § 328 až 336, ako trestný čin pod ktorý podľa spadá: prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia a neoznámenie trestného činu korupcie. Politické nominácie, hoci teoreticky môžu (ale nemusia) byť spojené s korupčným správaním, teda nespadajú pod korupciu a nie sú ani súčasťou trestného zákona."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["skartovania", "Zákon č. 400/2009 Z. z", "č. 300/2005 Z.z."], "url": ["http://www.sme.sk/c/6000649/matovic-skartovanie-mojej-vypovede-bolo-ludskou-chybou.html", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/400-2009-z-z.p-33174.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F300-2005-z-z.p-8708.pdf&ei=9Ij-UMKMEKOd0QWF4YGADQ&usg=AFQjCNEDsftFhbJH-uUBmvhtIf5gk_amGQ&bvm=bv.41248874,d.d2k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:51.262593+00:00"}
{"id": "vr32192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32192", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Umožnili sme ho s dodatkom (prijatie rozpočtu 2012 pozn.), že sme vyžiadali si 50 miliónov eur ešte na platy lekárov, ktoré proste tam neboli.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum. Podľa medializovaných informácii SMER umožnil toto prijatie práve spomínanými 50 miliónmi do zdravotníctva. Táto rezerva 50 miliónov eur bola nakoniec skutočne využitá na platby lekárom a sestier.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum. Podľa medializovaných informácii SMER umožnil toto prijatie práve spomínanými 50 miliónmi do zdravotníctva. Táto rezerva 50 miliónov eur bola nakoniec skutočne využitá na platby lekárom a sestier."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "absencii", "medializovaných", "skutočne"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6498945/zdravotnictvo-dostane-viac-stat-zaplati-menej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:32.738602+00:00"}
{"id": "49194", "numeric_id": 49194, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49194", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Slovensko sa prepadá vo všetkých rebríčkoch, či už ide o bohatstvo, teda HDP na obyvateľa alebo ide o kvalitu vzdelania alebo ide o zdravotníctvo alebo ide o počet postavených kilometrov diaľnic.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov za rok 2022 má Slovensko tretie najnižšie HDP na obyvateľa v Európskej únii. Horšie na tom bolo iba Grécko a Bulharsko. Pri vstupe do EÚ v roku 2004 bolo Slovensko piata najchudobnejšia krajina z 25 členských štátov. Horšie na tom v tom čase boli Estónsko, Litva, Poľsko a Lotyšsko, ktoré sú dnes vyššie než Slovensko.\n\nV rebríčkoch OECD, ktoré sú zostavované na základe testovania PIAAC a PISA, sa zručnosti a vedomosti mladých ľudí na Slovensku zhoršujú. Zatiaľ čo Slováci starší ako 35 rokov dosahujú v rámci OECD mierne nadpriemerné výsledky, vo vekovej skupine od 15 do 34 rokov ich výsledky klesajú k priemeru OECD a do budúcna sa očakáva pokles pod priemer ( pdf , s. 22).\n\nSlovenské zdravotníctvo výrazne zaostáva v efektívnosti financovania za ďalšími krajinami OECD. Často používaný ukazovateľ merajúci efektivitu zdravotníctva je úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou, v ktorej je Slovensko na konci rebríčka vyspelých krajín (. pdf , s. 41).\n\nV počte postavených kilometrov diaľnic Slovensko zaostáva v rámci celej EÚ ale aj za porovnateľnými krajinami z V4. Zatiaľ čo sa na Slovensku v časovom období od roku 2010 do roku 2019 podarilo postaviť 79 km diaľnic, tak v Česku to bolo 542 km, v Poľsku 819 km a v Maďarsku 246 km.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov za rok 2022 má Slovensko tretie najnižšie HDP na obyvateľa v Európskej únii. Horšie na tom bolo iba Grécko a Bulharsko. Pri vstupe do EÚ v roku 2004 bolo Slovensko piata najchudobnejšia krajina z 25 členských štátov. Horšie na tom v tom čase boli Estónsko, Litva, Poľsko a Lotyšsko, ktoré sú dnes vyššie než Slovensko.", "V rebríčkoch OECD, ktoré sú zostavované na základe testovania PIAAC a PISA, sa zručnosti a vedomosti mladých ľudí na Slovensku zhoršujú. Zatiaľ čo Slováci starší ako 35 rokov dosahujú v rámci OECD mierne nadpriemerné výsledky, vo vekovej skupine od 15 do 34 rokov ich výsledky klesajú k priemeru OECD a do budúcna sa očakáva pokles pod priemer ( pdf , s. 22).", "Slovenské zdravotníctvo výrazne zaostáva v efektívnosti financovania za ďalšími krajinami OECD. Často používaný ukazovateľ merajúci efektivitu zdravotníctva je úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou, v ktorej je Slovensko na konci rebríčka vyspelých krajín (. pdf , s. 41).", "V počte postavených kilometrov diaľnic Slovensko zaostáva v rámci celej EÚ ale aj za porovnateľnými krajinami z V4. Zatiaľ čo sa na Slovensku v časovom období od roku 2010 do roku 2019 podarilo postaviť 79 km diaľnic, tak v Česku to bolo 542 km, v Poľsku 819 km a v Maďarsku 246 km."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["najnižšie", "bolo", "najchudobnejšia", "pdf", "financovania", "pdf", "zaostáva"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=GDP_per_capita,_consumption_per_capita_and_price_level_indices#Relative_volumes_of_GDP_per_capita", "https://sita.sk/slovensko-malo-druhy-najnizsi-hdp-na-obyvatela-tromflo-nas-len-bulharsko-a-dohanalo-grecko/", "https://index.sme.sk/c/1626219/podla-hdp-je-slovensko-v-eu-5-najchudobnejsie.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/25/Reformny-kompas.pdf", "https://ssvpl.sk/je-zdravotna-starostlivost-na-slovensku-kvalitna-a-bezpecna/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/25/Reformny-kompas.pdf", "https://transport.ec.europa.eu/facts-funding/studies-data/eu-transport-figures-statistical-pocketbook/statistical-pocketbook-2022_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:10.897380+00:00"}
{"id": "vr16717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16717", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V porovnaní s inými krajinami, keď spomíname napríklad aj spomíname veľké krajiny ako Francúzsko, Taliansko, tak my verejné financie máme v lepšom stave...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Porovnaním údajov o verejnom dlhu, o dlhu krajiny v prepočte na obyvateľa či deficite štátneho rozpočtu môžeme konštatovať, že Slovensko má verejné financie v lepšom stave ako Francúzsko a Taliansko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Porovnaním údajov o verejnom dlhu, o dlhu krajiny v prepočte na obyvateľa či deficite štátneho rozpočtu môžeme konštatovať, že Slovensko má verejné financie v lepšom stave ako Francúzsko a Taliansko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Eurostatu", "absolútne hodnoty dlhu", "počtom obyvateľov", "deficitu štátneho rozpočtu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=431300", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ei_nagt_q_r2&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ei_nagt_q_r2&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=migr_pop1ctz&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=teina205&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:44.966197+00:00"}
{"id": "vr28063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28063", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po roku 2016 začne na Slovensku klesať aj verejný dlh, ale rovnako bude rásť hospodárstvo. Rovnako bude klesať miera nezamestnanosti. To sú údaje, ktoré nehovorím len ja, ako predseda vlády. To sú údaje, ktoré potvrdzujú aj medzinárodné inštitúcie.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiadna z medzinárodných inštitúcii neprognózuje vývoj dlhu, rastu a nezamestnanosti na Slovensku po roku (ani do roku 2016, s výnimkou Svetovej banky ohladne ekonomického rastu pre rok 2016). Nie je preto pravdou, že by medzinárodné inštitúcie hovorili, že po roku 2016 zacne na Slovensku klesat aj verejný dlh, rást hospodárstvo a klesat miera nezamestnanosti. Ani v prípade ak by Fico mal na mysli \"po roku 2014\", ktorý odhadujú medzinárodné inštitúcie, ani v tom prípade by nemá úplne pravdu, kedže napríklad EK odhaduje nárast dlhu po roku 2014. Jediným zdrojom potvrdzujúci Ficov výrok sú údaje z MF SR, co nemožno považovat \"medzinárodné inštitúcie\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Celkový štátny dlh (General government gross debt): Indikátor definovaný Maastrichtskou zmluvou ako konsolidovaný vládny celkový dlh v nominálnej hodnote v nasledujúcich kategóriach záväzkov( ESA95): mena, depozity, financné deriváty a pôžicky. (skrátená definícia zdroj Eurostat ) Prognóza OECD (máj 2014) uvádza prognózu vývoja verejného dlhu/záväzky (General government gross financial liabilities) ako % HDP podla inej metodológie ako EK (annex table 32). Tieto záväzky majú v roku 2014 z úrovni 59,3% HDP klesnút na 59,1% HDP, no v roku 2015 majú vzrást na 60% HDP. OECD hovorí o raste HDP v rokoch 2014 a 2015 a taktiež poklese nezamestnanosti. OECD však neodhaduje vývoj nezamestnanosti, rastu a dlhu na roky po 2016, ale len do 2015. MMF (apríl 2014) prognózuje vývoj hospodárskeho rastu a nezamestnanosti, opät ale len pre roky 2014 a 2015. V prípade rastu ocakáva rast, v prípade nezamestnanosti ocakáva pokles. Podla prognózy Eurostat (máj 2014), pre roky 2014 a 2015 uvádza, že verejný dlh bude narastat. V roku 2013 bol dlh na úrovni 55,4% HDP, v roku 2014 je prognózovaný na úrovni 56,3% HDP a v roku 2015 na úrovni 2015 na úrovni 57,8% HDP. Nezamestnanost by mal v rokoch 2014 a 2015 klesat. Hospodárstvo by malo podla Európskej komisie rást o tak v roku 2014, ako aj v roku 2015. Ministerstvo financií SR v Programe stability na roku 2014-2017 (s. 22), ktorý bol schválený v apríli 2014, ocakáva ešte nárast dlhu do roku 2015 a postupné klesanie dlhu od roku 2016. Podobne aj rast HDP by mal mal aj po roku 2016 mierme rastúcu tendenciu. Tu však vidíme v tabulke, že inštitúcie ako MMF, OECD, ci Európska komisia neodhadujú údaje na rok 2016 a neskôr. Nezamestnanost má mat po roku 2016 klesajúcu tendenciu. Údaje z Ministerstva financií je teda jediným zdrojom, ktorý výrok R. Fica potvrdzuje. Svetová banka (.pdf) v júnovej prognóze odhaduje v rokoch 2014, 2015, 2016 rastúci trend hospodárskeho rastu (s. 52). Prognóza nezahrna obdobie po 2016. Rozpoctová rada , ktorá hodnotila rozpocet verejnej správy na roky 2014-2016 predpokladá na základe údajov MF SR, že verejný dlh v roku 2015 a 2016 zacne postupne klesat (s. 18). \"Dalšími\", ktorých spomína Fico môžeme považovat napr. agentúru Moody's, ktorá zverejnila pozitívne hodnotenia v októbri 2013, hovorí o stabilizácii dlhu. Ide o posledný rating. \" Rating na úrovni A2, teda v strede investicného pásma, by sa nemal v dohladnom case zmenit. Agentúra svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že do roku 2014 sa ocakáva stabilizácia dlhu Slovenska pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu . Verí tiež vláde, ktorá sa zaviazala zachovat udržatelnost verejných financií.\" Agentúra Fitch vo februári 2014 predpokladala zníženie dlhu v dôsledku prebytku bežného úctu rozpoctu. Neprognózuje na roky po 2016. \"Bilance bežného úctu má letos i príští rok zustat v prebytku, hlavne díky zlepšení prebytku zahranicního obchodu. Zahranicnímu obchodu pomáhají relativne nízké náklady na práci v zemi a lepší výhled celé eurozóny. Prebytek bilance bežného úctu by také mel pomoci snížit vnejší zadlužení zeme.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadna z medzinárodných inštitúcii neprognózuje vývoj dlhu, rastu a nezamestnanosti na Slovensku po roku (ani do roku 2016, s výnimkou Svetovej banky ohladne ekonomického rastu pre rok 2016). Nie je preto pravdou, že by medzinárodné inštitúcie hovorili, že po roku 2016 zacne na Slovensku klesat aj verejný dlh, rást hospodárstvo a klesat miera nezamestnanosti. Ani v prípade ak by Fico mal na mysli \"po roku 2014\", ktorý odhadujú medzinárodné inštitúcie, ani v tom prípade by nemá úplne pravdu, kedže napríklad EK odhaduje nárast dlhu po roku 2014. Jediným zdrojom potvrdzujúci Ficov výrok sú údaje z MF SR, co nemožno považovat \"medzinárodné inštitúcie\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Celkový štátny dlh (General government gross debt): Indikátor definovaný Maastrichtskou zmluvou ako konsolidovaný vládny celkový dlh v nominálnej hodnote v nasledujúcich kategóriach záväzkov( ESA95): mena, depozity, financné deriváty a pôžicky. (skrátená definícia zdroj Eurostat ) Prognóza OECD (máj 2014) uvádza prognózu vývoja verejného dlhu/záväzky (General government gross financial liabilities) ako % HDP podla inej metodológie ako EK (annex table 32). Tieto záväzky majú v roku 2014 z úrovni 59,3% HDP klesnút na 59,1% HDP, no v roku 2015 majú vzrást na 60% HDP. OECD hovorí o raste HDP v rokoch 2014 a 2015 a taktiež poklese nezamestnanosti. OECD však neodhaduje vývoj nezamestnanosti, rastu a dlhu na roky po 2016, ale len do 2015. MMF (apríl 2014) prognózuje vývoj hospodárskeho rastu a nezamestnanosti, opät ale len pre roky 2014 a 2015. V prípade rastu ocakáva rast, v prípade nezamestnanosti ocakáva pokles. Podla prognózy Eurostat (máj 2014), pre roky 2014 a 2015 uvádza, že verejný dlh bude narastat. V roku 2013 bol dlh na úrovni 55,4% HDP, v roku 2014 je prognózovaný na úrovni 56,3% HDP a v roku 2015 na úrovni 2015 na úrovni 57,8% HDP. Nezamestnanost by mal v rokoch 2014 a 2015 klesat. Hospodárstvo by malo podla Európskej komisie rást o tak v roku 2014, ako aj v roku 2015. Ministerstvo financií SR v Programe stability na roku 2014-2017 (s. 22), ktorý bol schválený v apríli 2014, ocakáva ešte nárast dlhu do roku 2015 a postupné klesanie dlhu od roku 2016. Podobne aj rast HDP by mal mal aj po roku 2016 mierme rastúcu tendenciu. Tu však vidíme v tabulke, že inštitúcie ako MMF, OECD, ci Európska komisia neodhadujú údaje na rok 2016 a neskôr. Nezamestnanost má mat po roku 2016 klesajúcu tendenciu. Údaje z Ministerstva financií je teda jediným zdrojom, ktorý výrok R. Fica potvrdzuje. Svetová banka (.pdf) v júnovej prognóze odhaduje v rokoch 2014, 2015, 2016 rastúci trend hospodárskeho rastu (s. 52). Prognóza nezahrna obdobie po 2016. Rozpoctová rada , ktorá hodnotila rozpocet verejnej správy na roky 2014-2016 predpokladá na základe údajov MF SR, že verejný dlh v roku 2015 a 2016 zacne postupne klesat (s. 18). \"Dalšími\", ktorých spomína Fico môžeme považovat napr. agentúru Moody's, ktorá zverejnila pozitívne hodnotenia v októbri 2013, hovorí o stabilizácii dlhu. Ide o posledný rating. \" Rating na úrovni A2, teda v strede investicného pásma, by sa nemal v dohladnom case zmenit. Agentúra svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že do roku 2014 sa ocakáva stabilizácia dlhu Slovenska pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu . Verí tiež vláde, ktorá sa zaviazala zachovat udržatelnost verejných financií.\" Agentúra Fitch vo februári 2014 predpokladala zníženie dlhu v dôsledku prebytku bežného úctu rozpoctu. Neprognózuje na roky po 2016. \"Bilance bežného úctu má letos i príští rok zustat v prebytku, hlavne díky zlepšení prebytku zahranicního obchodu. Zahranicnímu obchodu pomáhají relativne nízké náklady na práci v zemi a lepší výhled celé eurozóny. Prebytek bilance bežného úctu by také mel pomoci snížit vnejší zadlužení zeme.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "OECD", "uvádza", "MMF", "Eurostat", "Ministerstvo financií", "Svetová banka", "Rozpoctová rada", "zverejnila", "Fitch"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSDDE410", "http://www.oecd.org/eco/outlook/slovak-republic-economic-forecast-summary.htm", "http://www.oecd.org/eco/outlook/economicoutlookannextables.htm", "http://www.imf.org/external/Pubs/ft/weo/2014/01/pdf/text.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2014_spring/sk.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=120", "http://www.worldbank.org/content/dam/Worldbank/GEP/GEP2014b/GEP2014b.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/rrz_rozpocet_2013rada_final.pdf", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/Agent%C3%BAra%20moodys%20zlep%C5%A1ia", "http://byznys.ihned.cz/c1-61778160-slovensko-poroste-rychleji-nez-eurozona-uvedla-agentura-fitch-a-potvrdila-zemi-rating-a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:05.570793+00:00"}
{"id": "49673", "numeric_id": 49673, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49673", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môj syn je, musím to povedať, však teraz som obvinený, bol môj syn, je konateľom v agentúre Smer, ktorá spravuje nehnuteľný a hnuteľný majetok Smeru a my žiadame každý rok, ako ktokoľvek iný o tzv. chránené dielne alebo chránené pracovisko, lebo zamestnávame invalidov.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SMER s. r. o., ktorej konateľom je Michal Fico, od roku 2018 získava tzv. „príspevok pre zamestnávateľa“ z prešovského úradu práce. Podľa dohody o poskytnutí príspevku v centrálnom registri zmlúv ide o príspevky na náklady spojené so zamestnaním človeka so zdravotným postihnutím. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAgentúra SMER, s.r.o., ktorej konateľom je Michal Fico, syn Roberta Fica, uzavrela v roku 2024 zmluvu vo výške 9 418,10 eur s prešovským úradom práce. Upozornila na to poslankyňa Holečková. Reagovala tým na vyhlásenie premiéra, že by „odstúpil z funkcie, keby toto (prepojenie rodinných príslušníkov a štátnych dotácií, pozn.) na mňa vytiahol môj politický oponent“ ( 0:15 ).\n\nTento príspevok agentúra získavala každoročne od roku 2018 za rovnakým účelom pre potreby jedného zamestnanca, pričom výška príspevku sa pohybuje v rozsahu 6 252-9 418 eur.\n\nDotácie mali slúžiť ako príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre svojho zamestnanca so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce ( .pdf , s. 1 - 3).\n\nSpoločníkom agentúry je aj strana SMER. Agentúra sa venuje propagácii strany, usporadúvaniu rôznych akcií a obstarávateľskej činnosti.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SMER s. r. o., ktorej konateľom je Michal Fico, od roku 2018 získava tzv. „príspevok pre zamestnávateľa“ z prešovského úradu práce. Podľa dohody o poskytnutí príspevku v centrálnom registri zmlúv ide o príspevky na náklady spojené so zamestnaním človeka so zdravotným postihnutím. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Agentúra SMER, s.r.o., ktorej konateľom je Michal Fico, syn Roberta Fica, uzavrela v roku 2024 zmluvu vo výške 9 418,10 eur s prešovským úradom práce. Upozornila na to poslankyňa Holečková. Reagovala tým na vyhlásenie premiéra, že by „odstúpil z funkcie, keby toto (prepojenie rodinných príslušníkov a štátnych dotácií, pozn.) na mňa vytiahol môj politický oponent“ ( 0:15 ).", "Tento príspevok agentúra získavala každoročne od roku 2018 za rovnakým účelom pre potreby jedného zamestnanca, pričom výška príspevku sa pohybuje v rozsahu 6 252-9 418 eur.", "Dotácie mali slúžiť ako príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska pre svojho zamestnanca so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce ( .pdf , s. 1 - 3).", "Spoločníkom agentúry je aj strana SMER. Agentúra sa venuje propagácii strany, usporadúvaniu rôznych akcií a obstarávateľskej činnosti."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra SMER, s.r.o.,", "uzavrela", "Upozornila", "Reagovala", "0:15", "získavala", ".pdf", "agentúry"], "url": ["https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25829&SID=2&P=1", "https://www.crz.gov.sk/zmluva/9085059/", "https://domov.sme.sk/c/23378026/firma-ktorej-konatelom-je-ficov-syn-dostala-od-statu-desiatky-tisic-upozornuje-kdh.html#:~:text=Hole%C4%8Dkov%C3%A1%20pribl%C3%AD%C5%BEila%2C%20%C5%BEe,slov%20strana%20Smer.", "https://dennikn.sk/minuta/4173312/#:~:text=%E2%80%9EPremi%C3%A9r%20na%20tla%C4%8Dovej%20konferencii%20minul%C3%BD%20t%C3%BD%C5%BEde%C5%88%20verejne%20povedal%2C%20%C5%BEe%20ak%20sa%20nejak%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1tne%20peniaze%20bud%C3%BA%20t%C3%BDka%C5%A5%20firiem%20jeho%20alebo%20jeho%20rodiny%2C%20tak%20odst%C3%BApi%2C%E2%80%9C%20p%C3%AD%C5%A1e%20Hole%C4%8Dkov%C3%A1%20s%C2%A0t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20sa%20preto%20premi%C3%A9ra%20p%C3%BDta%2C%20%C4%8Di%20dodr%C5%BE%C3%AD%20svoje%20slovo%20a%C2%A0skon%C4%8D%C3%AD%20na%20poste%20premi%C3%A9ra.", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/923327-premiera-vyzyvaju-k-odstupeniu-agentura-ktorej-konatelom-je-ficov-syn-tiez-dostava-statne-dotacie", "https://crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Agent%C3%BAra+SMER%2C+s.r.o.&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=66e0a04218534", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4842549.pdf", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25829&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:54.511117+00:00"}
{"id": "vr15977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15977", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pre zvýšenie verejnej kontroly vláda zmení právnu úpravu tak, aby sa výsledky hodnotenia sudcov zverejňovali.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K výročiu prvého roka vládnutia Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo zhrnutie svojich doterajších krokov. V súvislosti s novelou sudcovských zákonov sa okrem iného píše \" Vytvárame profesionálne hodnotiace komisie sudcov, pričom výsledky hodnotenia sudcov budú zverejňované. \" V novele zákona je v súvislosti s hodnotením sudcov skutočne zahrnutá podmienka ich zverejňovania. Zverejniť by sa mali bodové hodnotenia sudcov. Novela zákona bola schválená 10. mája 2017, účinnosť nadobudla 1. júla 2017 (s výnimkou niekoľkých bodov, ktoré budú účinné od 1. januára 2018). Ide o splnený sľub.", "analysis_paragraphs": ["K výročiu prvého roka vládnutia Ministerstvo spravodlivosti SR vydalo zhrnutie svojich doterajších krokov. V súvislosti s novelou sudcovských zákonov sa okrem iného píše \" Vytvárame profesionálne hodnotiace komisie sudcov, pričom výsledky hodnotenia sudcov budú zverejňované. \" V novele zákona je v súvislosti s hodnotením sudcov skutočne zahrnutá podmienka ich zverejňovania. Zverejniť by sa mali bodové hodnotenia sudcov. Novela zákona bola schválená 10. mája 2017, účinnosť nadobudla 1. júla 2017 (s výnimkou niekoľkých bodov, ktoré budú účinné od 1. januára 2018). Ide o splnený sľub."], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zhrnutie", "novele", "schválená", "§ 27", "zákona", "štatistické výkazy", "Úrad splnomocnenca vlády", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "kritike", "SME", "paragrafy"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2183", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2165", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6275", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20010101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20010101.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-sudcovia.aspx", "http://www.minv.sk/?ros_oj", "http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2015/OGP-2015_akcny-plan.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2014/12/metodologia_bodovanie-sudcov.pdf", "http://zasadnutia.sudnarada.gov.sk/data/att/2553.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2015/OGP-2015_uznesenie.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2015/OGP-2015_uznesenie.pdf", "http://www.most-hid.sk/sk/zverejnovanie-hodnotenia-prace-sudcov-umozni-lepsiu-verejnu-kontrolu-justicie", "https://domov.sme.sk/c/7994127/zitnanska-navrhla-zverejnovanie-hodnotenia-prace-sudcov.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/152/20170701.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:12.544137+00:00"}
{"id": "vr35099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35099", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Dobre dva. Napríklad tu napísali, že ušetria v budúcom roku odchodné poslancov. Odchodné poslancov je len vo volebnom roku. Alebo tu majú napísané, že budú mať nižšie náklady po povodniach. To čo sa tento rok výnimočne muselo dať na povodne, rádovo 80 miliónov eur, akože v budúcom roku nebude a to je akože úspora. To sú takéto fiktívne položky.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže v roku 2010 sa skončilo volebné obdobie, z Národnej rady odišlo niektorý poslanci, ktorým sa vyplatilo odchodné . V roku 2011 sa však neočakáva odchod väčšieho počtu poslancov, vláda si tak mohla umelo navýšiť sumu usporených peňazí o peniaze akože usporené na odchodnom. To uznal v relácii aj Ivan Mikloš. SME ďalej ako „sporné“ (na základe kritiky opozície a ekonómov) úsporné opatrenia uvádza Nahradenie financovania samospráv zo štátneho rozpočtu - 89,8 mil eur Efektívnejšie vynakladanie prostriedkov v zdravotníctve - 84,9 mil eur Nižšie náklady na škody po povodniach - 80 mil eur Nižšie predpokladané čerpanie investičných stimulov - 76,4 mil eur", "analysis_paragraphs": ["Keďže v roku 2010 sa skončilo volebné obdobie, z Národnej rady odišlo niektorý poslanci, ktorým sa vyplatilo odchodné . V roku 2011 sa však neočakáva odchod väčšieho počtu poslancov, vláda si tak mohla umelo navýšiť sumu usporených peňazí o peniaze akože usporené na odchodnom. To uznal v relácii aj Ivan Mikloš. SME ďalej ako „sporné“ (na základe kritiky opozície a ekonómov) úsporné opatrenia uvádza Nahradenie financovania samospráv zo štátneho rozpočtu - 89,8 mil eur Efektívnejšie vynakladanie prostriedkov v zdravotníctve - 84,9 mil eur Nižšie náklady na škody po povodniach - 80 mil eur Nižšie predpokladané čerpanie investičných stimulov - 76,4 mil eur"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odchodné", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/nazory/c1-46548800-uspory-ako-sucast-kreativneho-cvicenia", "http://ekonomika.sme.sk/c/5562806/miera-setrenia-vyvolava-pochybnosti.html#ixzz11WLfVaZN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:03.432946+00:00"}
{"id": "vr36473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36473", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "... oni znížili prídavky na deti,...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prídavky na deti: zavádzanie, medzi rokmi 2002 a 2006 sa zmenila štruktúra prídavku na dieťa. Kým od polovice roku 2002 jeho výška závisela od veku dieťaťa (480/590/ 620 SKK), od roku 2005 to bolo (pdf) 540 SKK paušálne.", "analysis_paragraphs": ["Prídavky na deti: zavádzanie, medzi rokmi 2002 a 2006 sa zmenila štruktúra prídavku na dieťa. Kým od polovice roku 2002 jeho výška závisela od veku dieťaťa (480/590/ 620 SKK), od roku 2005 to bolo (pdf) 540 SKK paušálne."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["od polovice roku 2002", "to bolo"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-20616175-pridavky-na-deti-od-1-jula-2002-po-novom", "http://www.upsvar-zv.sk/docs/Pridavok_na_dieta.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:24.422629+00:00"}
{"id": "vr25510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25510", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Mojim návrhom v parlamente prešla ešte 50-miliónová rezerva (na platy lekárov, pozn.), ináč by vám žiadny rozpočet neprešiel ani na rok 2012.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK overoval podobný výrok ministra financií Petra Kažimíra v relácií V politike (2.decembra 2012). Podobne ako vtedy, aj teraz hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nZákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7. decembra 2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii 17 poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD, ktorí znížili kvórum, pričom žiadny z poslancov SMERu nehlasoval za. Proti prijatiu rozpočtu hlasovali všetci prítomní poslanci SMER-SD, SNS a nezaradení poslanci Ďurkovský, Pučík a Belousovová. SMER-SD umožnil prijatie štátneho rozpočtu, pod podmienkou zaradenia rezervy spomínaných 50 miliónov , ktorá mala byť použitá na zvýšené platy lekárov a sestier. Tento pozmeňujúci návrh navrhoval P. Kažimír.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK overoval podobný výrok ministra financií Petra Kažimíra v relácií V politike (2.decembra 2012). Podobne ako vtedy, aj teraz hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7. decembra 2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii 17 poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD, ktorí znížili kvórum, pričom žiadny z poslancov SMERu nehlasoval za. Proti prijatiu rozpočtu hlasovali všetci prítomní poslanci SMER-SD, SNS a nezaradení poslanci Ďurkovský, Pučík a Belousovová. SMER-SD umožnil prijatie štátneho rozpočtu, pod podmienkou zaradenia rezervy spomínaných 50 miliónov , ktorá mala byť použitá na zvýšené platy lekárov a sestier. Tento pozmeňujúci návrh navrhoval P. Kažimír."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "prijatý", "absencii", "umožnil", "50 miliónov", "pozmeňujúci návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/340/platovy-kompromis-a-chybajuce-miliony", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6498945/zdravotnictvo-dostane-viac-stat-zaplati-menej.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=495"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:43.411874+00:00"}
{"id": "vr18164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18164", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "On (Miroslav Lajčák, pozn.), jeho ministerstvo zahraničných veci oficiálne potvrdilo, že Robert Kaliňák a pani Saková oklamali poľskú stranu.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Galko naráža na situáciu, kedy bol prelet štátnej letky poľským územím oficiálne vedený ako pracovná cesta vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Ten však priznal , že na palube lietadla, ktorým bol údajne unesený vietnamský občan, nesedel. Dôvodom takejto informácie podanej poľskej strane malo byť to, že prvú žiadosť z 25. júla 2017 o „prepravu ministra pre vnútornú bezpečnosti Vietnamu\" Poľsko zamietlo. Deň nato bola žiadosť pozmenená na „prepravu ministra vnútra SR s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska\" a tejto žiadosti už vyhovené bolo. V súvislosti s týmito protichodnými tvrdeniami Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom však netvrdí, že Slovenská republika klamala svojim partnerom ale, že podľa oficiálnych dokumentov sa na palube vládneho špeciálu mal nachádzať vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nDokumentmi o zahraničných letoch Ministerstva vnútra sa na podnet Zahraničného výboru NR SR začalo zaoberať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Odpovede ministra Lajčáka boli zverejnené 31. augusta 2018 na oficiálnej facebookovej stránke ministerstva. Na otázku, či bol medzi účastníkmi letu zmieňovaný aj Kaliňák, Lajčák odpovedal, že „v upravenej žiadosti bol uvedený minister vnútra SR.\" Takisto informuje o tom, že „žiadosť o prelet nemusí obsahovať menný zoznam všetkých členov delegácie, uvádza sa len hlavná VIP osoba,\" ktorou bol v tomto prípade Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Galko naráža na situáciu, kedy bol prelet štátnej letky poľským územím oficiálne vedený ako pracovná cesta vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka. Ten však priznal , že na palube lietadla, ktorým bol údajne unesený vietnamský občan, nesedel. Dôvodom takejto informácie podanej poľskej strane malo byť to, že prvú žiadosť z 25. júla 2017 o „prepravu ministra pre vnútornú bezpečnosti Vietnamu\" Poľsko zamietlo. Deň nato bola žiadosť pozmenená na „prepravu ministra vnútra SR s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska\" a tejto žiadosti už vyhovené bolo. V súvislosti s týmito protichodnými tvrdeniami Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vydalo oficiálne stanovisko, v ktorom však netvrdí, že Slovenská republika klamala svojim partnerom ale, že podľa oficiálnych dokumentov sa na palube vládneho špeciálu mal nachádzať vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Dokumentmi o zahraničných letoch Ministerstva vnútra sa na podnet Zahraničného výboru NR SR začalo zaoberať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Odpovede ministra Lajčáka boli zverejnené 31. augusta 2018 na oficiálnej facebookovej stránke ministerstva. Na otázku, či bol medzi účastníkmi letu zmieňovaný aj Kaliňák, Lajčák odpovedal, že „v upravenej žiadosti bol uvedený minister vnútra SR.\" Takisto informuje o tom, že „žiadosť o prelet nemusí obsahovať menný zoznam všetkých členov delegácie, uvádza sa len hlavná VIP osoba,\" ktorou bol v tomto prípade Kaliňák."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "facebookovej stránke"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/614511/poliaci-si-mysleli-ze-v-lietadle-sedi-kalinak-na-utajenom-vybore-to-priznala-sakova/", "https://www.facebook.com/notes/ministerstvo-zahrani%C4%8Dn%C3%BDch-vec%C3%AD-a-eur%C3%B3pskych-z%C3%A1le%C5%BEitost%C3%AD-sr/odpovede-ministra-m-laj%C4%8D%C3%A1ka-poslancom-zahrani%C4%8Dn%C3%A9ho-v%C3%BDboru-nr-sr/1955511821138692/?__tn__=HH-R"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:50.005666+00:00"}
{"id": "vr18210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18210", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Mesto má teraz zmluvu na štyri roky s dodávateľom (na likvidáciu odpadu, pozn.).", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od augusta 2017 je právoplatne za likvidáciu komunálneho odpadu v meste Prešov zodpovedná firma Ozón Hanušovce, a.s., ktorá sa stala víťazom tendra mesta Prešov. Mesto s touto spoločnosťou podpísalo zmluvu na 7 317 384 eur, zmluva je uzatvorená na dobu určitú - 4 roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od augusta 2017 je právoplatne za likvidáciu komunálneho odpadu v meste Prešov zodpovedná firma Ozón Hanušovce, a.s., ktorá sa stala víťazom tendra mesta Prešov. Mesto s touto spoločnosťou podpísalo zmluvu na 7 317 384 eur, zmluva je uzatvorená na dobu určitú - 4 roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["augusta 2017", "zmluvu"], "url": ["https://www.teraz.sk/presovsky-kraj/mesto-presov-podpisalo-zmluvu-na-likvi/271248-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2&fbclid=IwAR3lX_1sxPDV1HxhVv409LR73Jaj2Dg599jJZABmZe-dnk6JGx0e6yYkSZg", "https://egov.presov.sk/Default.aspx?NavigationState=778%3a0%3a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:38.045977+00:00"}
{"id": "45606", "numeric_id": 45606, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45606", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To platí, prepáčte aj teraz, akože čo sa týka tých rodinných obchodov. Aj cez sviatky môžu v tomto prípade pracovať.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákaz predaja počas sviatkov má u nás výnimky. Patria medzi ne čerpacie stanice, lekárne, maloobchod na autobusových a vlakových staniciach či predaj cestovných lístkov. Otvorené môžu byť aj prevádzky, v ktorých pracuje ich majiteľ - a nie jeho zamestnanci. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zákaz predaja počas sviatkov má u nás výnimky. Patria medzi ne čerpacie stanice, lekárne, maloobchod na autobusových a vlakových staniciach či predaj cestovných lístkov. Otvorené môžu byť aj prevádzky, v ktorých pracuje ich majiteľ - a nie jeho zamestnanci. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["môžu"], "url": ["https://www.finance.sk/180060-zatvorene-obchody-v-sr-a-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:06.013805+00:00"}
{"id": "44626", "numeric_id": 44626, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44626", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Každý rok, podporil som to druhýkrát (Deň kroja, pozn.)", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2020 vyšiel v časopise Slovenka rozhovor s Petrom Pellegrinim, ktorý sa niesol v priateľskom a neformálnom duchu. V rovnaký deň sa v centrálnom registri zmlúv objavila zmluva, podľa ktorej Úrad predsedu vlády podporil sumou 25-tisíc eur občianske združenie Slovenka. To zastrešuje aj podujatie Deň kroja. Na prípad upozornila Transparency International. Peter Pellegrini navštívil Deň kroja v septembri 2018 aj 2019 , teda každý rok, odkedy je premiérom. V roku 2019 Dňu kroja pridelil Úrad predsedu vlády dotáciu vo výške 50-tisíc eur . Aktuálne teda podujatie získalo podporu po druhýkrát. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2020 vyšiel v časopise Slovenka rozhovor s Petrom Pellegrinim, ktorý sa niesol v priateľskom a neformálnom duchu. V rovnaký deň sa v centrálnom registri zmlúv objavila zmluva, podľa ktorej Úrad predsedu vlády podporil sumou 25-tisíc eur občianske združenie Slovenka. To zastrešuje aj podujatie Deň kroja. Na prípad upozornila Transparency International. Peter Pellegrini navštívil Deň kroja v septembri 2018 aj 2019 , teda každý rok, odkedy je premiérom. V roku 2019 Dňu kroja pridelil Úrad predsedu vlády dotáciu vo výške 50-tisíc eur . Aktuálne teda podujatie získalo podporu po druhýkrát. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "25-tisíc eur", "upozornila", "2018", "2019", "dotáciu"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/2089231-slovenka-uverejnila-priatelsky-rozhovor-s-pellegrinim-premier-dal-casopisu-desattisice-eur", "https://www.facebook.com/transparencysk/posts/10158150564389456", "https://volby.transparency.sk/parlament2020/2020/02/12/slovenka-propaguje-pellegriniho-on-ju-predtym-stedro-obdaroval/?utm_source=Transparency+newsletter&utm_campaign=eef0b29ff1-EMAIL_CAMPAIGN_2020_02_13&utm_medium=email&utm_term=0_63d692ade5-eef0b29ff1-251723993&ct=t(EMAIL_CAMPAIGN_2020_02_13)&mc_cid=eef0b29ff1&mc_eid=831b108358", "https://www.facebook.com/pellegrini.peter/videos/slovensk%C3%BD-de%C5%88-krojazalo%C5%BEili-sme-trad%C3%ADciu-%C4%8Fakujem-za-ka%C5%BEd%C3%A9ho-jedn%C3%A9ho-%C4%8Do-bol-dnes-/475064286296245/", "https://www.facebook.com/watch/?v=493383134779967", "https://www.crp.gov.sk/na-podporu-projektu-den-kroja-2019/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:23.661792+00:00"}
{"id": "vr38869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38869", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Jednotný výber je dôvod, prečo Slovensko je v daňovej oblasti na 122-hom mieste na svete. Čiže sme na tom veľmi zle. Štátny tajomník Tvarožka hovoril o tom, že my nevyberieme 28 % DPH, iba Gréci sú v tomto horší, nevyberú 30 %,", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko obsadil vlani 122 miesto v rebríčku \"jednoduchosti platenia daní\" od PwC a Svetovej banky. \"Štúdia Paying Taxes 2011 meria jednoduchosť platenia daní tak, že posudzuje administratívne zaťaženie spoločností, spojené s dodržaním príslušných daňových predpisov a vypočítava celkovú daňovú povinnosť spoločností ako percentuálny podiel zo zisku pred zdanením. Podľa štúdie zaplatil typický účastník prieskumu polovicu svojho obchodného zisku na dane, sedem týždňov sa venoval záležitostiam súvisiacim s daňami a dane platil každých 12 dní.\" K výberu daní v Grécku a u nás sme už napísali : Našli sme štúdiu , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ. Analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko obsadil vlani 122 miesto v rebríčku \"jednoduchosti platenia daní\" od PwC a Svetovej banky. \"Štúdia Paying Taxes 2011 meria jednoduchosť platenia daní tak, že posudzuje administratívne zaťaženie spoločností, spojené s dodržaním príslušných daňových predpisov a vypočítava celkovú daňovú povinnosť spoločností ako percentuálny podiel zo zisku pred zdanením. Podľa štúdie zaplatil typický účastník prieskumu polovicu svojho obchodného zisku na dane, sedem týždňov sa venoval záležitostiam súvisiacim s daňami a dane platil každých 12 dní.\" K výberu daní v Grécku a u nás sme už napísali : Našli sme štúdiu , ktorú v roku 2009 vypracovala agentúra Reckon pre EÚ. Analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ, teda legálne aj nelegálne daňové úniky. O metodológii sa píše viac na strane 5. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 až 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH, čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["obsadil vlani 122 miesto", "sme už napísali", "štúdiu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5651062/v-jednoduchosti-platenia-dani-sme-na-122-mieste.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/172/ivan-miklos-vs-jan-pociatek/?ph=3", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:18.609606+00:00"}
{"id": "vr39082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39082", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Trošku samozrejme musím si šťuchnúť v tej oblasti, že už začína viacej koalícia komunikovať v oblasti v tom, že problémom je kríza. Chcem podotknúť, že stále ešte Slovensko má rast vyše 3 % v tomto roku. My sme zažili spravovanie verejných financií v čase poklesu skoro 5 % HDP. Nechcem byť taký ignorant ako niektorí vaši kolegovia v SDKÚ, ktorí vtedy hovorili, že to je nie otázka krízy, to je otázka zlého riadenia, šafárenia ako v krajine. Tomu sa ja neznížim.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3. schôdza NR SR - 2. deň Mikloš, Ivan, 2010.08.04 \" Teda peniaze nechýbali vláde Roberta Fica a kríza neznížila dostupnosť zdrojov, resp. zdroje, ktoré mala vláda k dispozícii, ani o jedno jediné euro, pretože prvého dva a pol roka mala vláda oveľa viac peňazí preto, že ekonomika rekordne rástla, rekordne rástla najmä vďaka reformám, k tomu sa dostanem o chvíľu, ktoré boli urobené predtým. A potom, keď ekonomika sa prepadla od roku 2009, vláda Roberta Fica pokračovala v míňaní, ako keby sa nič nedialo, a to už na úkor raketovo rastúceho dlhu, kedy dlh za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 vzrástol z 28 % na vyše 50 % po započítaní záväzkov z už podpísaných PPP projektov. \" Výrok je jednou z ukážok situácií, kedy predstaviteľ SDKÚ pripisuje schodok verejného rozpočtu zlému hospodáreniu vlády a nie samotnej kríze.", "analysis_paragraphs": ["3. schôdza NR SR - 2. deň Mikloš, Ivan, 2010.08.04 \" Teda peniaze nechýbali vláde Roberta Fica a kríza neznížila dostupnosť zdrojov, resp. zdroje, ktoré mala vláda k dispozícii, ani o jedno jediné euro, pretože prvého dva a pol roka mala vláda oveľa viac peňazí preto, že ekonomika rekordne rástla, rekordne rástla najmä vďaka reformám, k tomu sa dostanem o chvíľu, ktoré boli urobené predtým. A potom, keď ekonomika sa prepadla od roku 2009, vláda Roberta Fica pokračovala v míňaní, ako keby sa nič nedialo, a to už na úkor raketovo rastúceho dlhu, kedy dlh za dva roky medzi rokmi 2008 až 2010 vzrástol z 28 % na vyše 50 % po započítaní záväzkov z už podpísaných PPP projektov. \" Výrok je jednou z ukážok situácií, kedy predstaviteľ SDKÚ pripisuje schodok verejného rozpočtu zlému hospodáreniu vlády a nie samotnej kríze."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:01.090858+00:00"}
{"id": "vr38488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38488", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po prvé pán Fico sám od seba si odsadol od toho miesta, ktoré mu ako podpredsedovi parlamentu patrí, tam hore, kde sedia ostatní podpredsedovia aj ja, tak on sám si odtiaľ odsadol.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuality.sk 20. februára 2011 : \"Čudujem sa ostatným podpredsedom, že sedia vedľa toho človeka. Ja si tam už nikdy nesadnem. Pána, ktorý nemá ani štipku charakteru, ktorý chodí na drogové testy a robí zo seba cirkusanta, naozaj komentovať nebudem,\" vyhlásil pred časom Fico.", "analysis_paragraphs": ["Aktuality.sk 20. februára 2011 : \"Čudujem sa ostatným podpredsedom, že sedia vedľa toho človeka. Ja si tam už nikdy nesadnem. Pána, ktorý nemá ani štipku charakteru, ktorý chodí na drogové testy a robí zo seba cirkusanta, naozaj komentovať nebudem,\" vyhlásil pred časom Fico."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1226754"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:45.587305+00:00"}
{"id": "vr15942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15942", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Michal Kováč mladší dostal diplomatickú imunitu a išiel na ambasádu do Indie, kde potom už pracoval..", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Michal Kováč ml. je veľvyslancom v Tai Pei od augusta 2013, na Slovenskom ekonomickom a kultúrnom úrade, za čo požíva diplomatickú imunitu, nie však na ambasáde v Indii. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Michal Kováč ml. je veľvyslancom v Tai Pei od augusta 2013, na Slovenskom ekonomickom a kultúrnom úrade, za čo požíva diplomatickú imunitu, nie však na ambasáde v Indii. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["veľvyslancom"], "url": ["https://www.mzv.sk/ministerstvo/slovenski_velvyslanci-slovenski_velvyslanci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:51.512362+00:00"}
{"id": "vr25637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25637", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Sú krajiny, ktoré majú ďaleko horšie čerpanie (eurofondov, pozn.)...", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je v čerpaní eurofondov piatou najhoršou krajinou s čerpaním na úrovni 34,7 %. Medzi najhoršie kvarteto členských krajín patria: Rumunsko (14,7%), Bulharsko (26,7%), Malta (29,8%) a Česká republika (29,9%). \"Podľa údajov z januára 2013 si najlepšie v období 2007 - 2013 počínalo Írsko, ktoré zaznamenalo úroveň 60,1 %. Päťdesiatpercentnú hranicu čerpania eurofondov zaznamenalo deväť krajín - Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko. Priemer EÚ pri čerpaní eurofondov zaznamenal úroveň 42,4 % z vyčlenenej sumy 347 miliárd eur,\" uvádza portál euractiv.sk .", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je v čerpaní eurofondov piatou najhoršou krajinou s čerpaním na úrovni 34,7 %. Medzi najhoršie kvarteto členských krajín patria: Rumunsko (14,7%), Bulharsko (26,7%), Malta (29,8%) a Česká republika (29,9%). \"Podľa údajov z januára 2013 si najlepšie v období 2007 - 2013 počínalo Írsko, ktoré zaznamenalo úroveň 60,1 %. Päťdesiatpercentnú hranicu čerpania eurofondov zaznamenalo deväť krajín - Belgicko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a Švédsko. Priemer EÚ pri čerpaní eurofondov zaznamenal úroveň 42,4 % z vyčlenenej sumy 347 miliárd eur,\" uvádza portál euractiv.sk ."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-je-piate-najhorsie-v-cerpani-eurofondov-020976"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:11.545030+00:00"}
{"id": "42472", "numeric_id": 42472, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42472", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...aspoň taký počet, aby bolo schopné plénum (Ústavného súdu,pozn.), čiže 7 sudcov...", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že uznášaniaschopnosť Ústavného súdu definuje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov, ktorých je trinásť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 131 Ústavy Slovenskej republiky sa “ Plénum ústavného súdu uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.” ( pdf , s. 41) Počet sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky definuje čl. 134: “ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.” ( pdf , s. 42). Z toho nám vychádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky je schopný uznášať sa v prítomnosti siedmich sudcov.", "analysis_paragraphs": ["Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že uznášaniaschopnosť Ústavného súdu definuje prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých sudcov, ktorých je trinásť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 131 Ústavy Slovenskej republiky sa “ Plénum ústavného súdu uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.” ( pdf , s. 41) Počet sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky definuje čl. 134: “ Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.” ( pdf , s. 42). Z toho nám vychádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky je schopný uznášať sa v prítomnosti siedmich sudcov."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:56.470589+00:00"}
{"id": "vr29608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29608", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Existoval taký program, ten sa volá Mare Nostrum, ten financovali Taliani po dobu troch rokov a on potom niekedy skončil. A tam Európska únia, Brusel nechal, necháva Taliansko doslova v štichu. Nahradili to programom, ktorý tiež znie pekne, volá sa Triton, ale v Mare Nostrum 900 pohraničiarov strážilo tú hranicu. Teraz bez ohľadu na to, či to je dosť alebo málo, tak v programe Triton to už bolo iba 65.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Program Mare Nostrum a program Triton sú operacné programy talianskej vlády a agentúry Európskej únie Frontex, ktoré majú za úlohu zvýšit bezpecnost pobrežia Stredozemného mora, cez ktoré prúdi každorocne velký pocet utecencov. Na Mare Nostrum sa skutocne podielalo približne 900 osôb, zatial co v Tritone je to len 65. Projekt Mare Nostrum trval od októbra 2013 do 1. novembra 2014, co je výrazne kratšie než uvádza Sulík. Bol financovaný takmer výlucne talianskou vládou, EÚ však prostredníctvom Frontexu prispela ciastkou 1,8 milióna eur. V nedávnej dobe sa navyše rozhodlo o rozšírení Tritonu a navýšení jeho rozpoctu, ku ktorému by malo dôjst od augusta tohto roku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, kedže Sulík tvrdí, že EÚ \"necháva Taliansko v štichu\" a opomína rozhodnutie o rozšírení Tritonu, a chybuje v dlžke trvania Mare Nostrum. Operacný program Mare Nostrum bol projekt , financovaný talianskou vládou s podporou EÚ, ktorý mal za ciel strážit talianske pobrežie so zameraním na nelegálnu migráciu. Projektom Triton bol nahradený v novembri 2014. Náklady na Mare Nostrum sa pohybovali približne vo výške 9 miliónov eur mesacne, pricom EÚ prispela Taliansku celkovou sumou sumou 1,8 mil. eur. Celkové náklady na tento program len za rok 2014 pritom dosiahli sumu 114 miliónov eur. Taktiež bol však podporovaný pomocnými projektmi Frontexu (európska agentúra pre manažment kooperácie v otázke vonkajších hraníc) Hermes a Aeneas.", "analysis_paragraphs": ["Program Mare Nostrum a program Triton sú operacné programy talianskej vlády a agentúry Európskej únie Frontex, ktoré majú za úlohu zvýšit bezpecnost pobrežia Stredozemného mora, cez ktoré prúdi každorocne velký pocet utecencov. Na Mare Nostrum sa skutocne podielalo približne 900 osôb, zatial co v Tritone je to len 65. Projekt Mare Nostrum trval od októbra 2013 do 1. novembra 2014, co je výrazne kratšie než uvádza Sulík. Bol financovaný takmer výlucne talianskou vládou, EÚ však prostredníctvom Frontexu prispela ciastkou 1,8 milióna eur. V nedávnej dobe sa navyše rozhodlo o rozšírení Tritonu a navýšení jeho rozpoctu, ku ktorému by malo dôjst od augusta tohto roku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, kedže Sulík tvrdí, že EÚ \"necháva Taliansko v štichu\" a opomína rozhodnutie o rozšírení Tritonu, a chybuje v dlžke trvania Mare Nostrum. Operacný program Mare Nostrum bol projekt , financovaný talianskou vládou s podporou EÚ, ktorý mal za ciel strážit talianske pobrežie so zameraním na nelegálnu migráciu. Projektom Triton bol nahradený v novembri 2014. Náklady na Mare Nostrum sa pohybovali približne vo výške 9 miliónov eur mesacne, pricom EÚ prispela Taliansku celkovou sumou sumou 1,8 mil. eur. Celkové náklady na tento program len za rok 2014 pritom dosiahli sumu 114 miliónov eur. Taktiež bol však podporovaný pomocnými projektmi Frontexu (európska agentúra pre manažment kooperácie v otázke vonkajších hraníc) Hermes a Aeneas."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["program", "projekt", "podporovaný", "vznikol", "dispozícii", "Triton", "programom", "zapocal", "tvorená", "prispieva", "Frontex", "rozhodla", "rozšírení"], "url": ["https://storify.com/europeansting/italy-s-rescue-operation-mare-nostrum-shuts-down-w", "http://www.cafebabel.co.uk/society/article/from-mare-nostrum-to-triton-what-has-changed-for-migrants.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-566_en.htm", "http://www.ansamed.info/ansamed/en/news/sections/generalnews/2013/10/15/Immigration-Italy-launches-Mare-Nostrum-400-saved_9466386.html", "https://storify.com/europeansting/italy-s-rescue-operation-mare-nostrum-shuts-down-w", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-566_en.htm", "https://www.intermin.fi/download/59733_frontex_operation_Triton_15042015.pdf?449ac99c3151d288", "http://ecre.org/component/content/article/70-weekly-bulletin-articles/855-operation-mare-nostrum-to-end-frontex-triton-operation-will-not-ensure-rescue-at-sea-of-migrants-in-international-waters.html", "https://storify.com/europeansting/italy-s-rescue-operation-mare-nostrum-shuts-down-w", "http://www.cafebabel.co.uk/society/article/from-mare-nostrum-to-triton-what-has-changed-for-migrants.html", "https://www.intermin.fi/download/59733_frontex_operation_Triton_15042015.pdf?449ac99c3151d288", "http://www.ibtimes.co.uk/eu-triple-funding-operation-triton-tackle-mediterranean-migrant-crisis-1498100", "http://www.statewatch.org/news/2015/may/eu-triton.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:41.944007+00:00"}
{"id": "vr38897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38897", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vážne je to, že dnes sme v situácii, kedy vládna koalícia nevie ani prijímať zákony, ani odmietať opozičné návrhy. Aj preto napríklad v parlamente bolo vyradených skoro 50 bodov programu.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Septembrová schôdza parlamentu sa konala v dňoch 6. - 14. septembra 2011. Počas nej bolo na programe prerokovať 97 bodov programu . Z daných bodov sa prerokovalo 64, zvyšných 33 bodov programu bolo presunutých.", "analysis_paragraphs": ["Septembrová schôdza parlamentu sa konala v dňoch 6. - 14. septembra 2011. Počas nej bolo na programe prerokovať 97 bodov programu . Z daných bodov sa prerokovalo 64, zvyšných 33 bodov programu bolo presunutých."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["programu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=258#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:09.414118+00:00"}
{"id": "vr16840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16840", "speaker": "Ján Greššo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-gresso", "statement": "V Nitre sú hotely preťažené zamestnancami, ktorí prichádzajú z iných štátov.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mediálne informácie potvrdzujú, že hotely a ubytovne v Nitre sú veľmi často preplnené, tieto zdroje však nehovoria o tom, či ide o prevažne zahraničných, alebo slovenských zamestnancoch. Výrok Jána Grešša považujeme za neoveriteľný. Problémy s ubytovaním zamestnancov v Nitre súvisia hlavne s príchodom automobilky Jaguar-Land Rover, pričom sa očakáva, že za prácou v automobilke prídu ľudia z iných kútov Slovenska ale aj zo zahraničia. Portál nitra.dnes24.sk informuje, že Nitra sa pripravuje na prílev zahraničných pracovníkov. Adam Suchánek z agentúry Jobliner upozorňuje ,že „Trnava aj Nitra majú síce na prvý pohľad veľa ubytovní, no tie sú momentálne plné. Keď firmy ľudí potrebujú, nemajú tých dochádzajúcich kam ubytovať. Keď nabehne výroba Jaguaru, tento problém bude ešte vypuklejší.“ Suchánek síce potvrdzuje preplnenosť, no nespomína, že ju spôsobujú zahraniční zamestnanci. Naopak, v článku z portálu aktuality.sk sa dočítame, že z dochádzanie za prácou v rámci Slovenska je bežné, preto môžu časť ubytovaných tvoriť aj Slováci. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mediálne informácie potvrdzujú, že hotely a ubytovne v Nitre sú veľmi často preplnené, tieto zdroje však nehovoria o tom, či ide o prevažne zahraničných, alebo slovenských zamestnancoch. Výrok Jána Grešša považujeme za neoveriteľný. Problémy s ubytovaním zamestnancov v Nitre súvisia hlavne s príchodom automobilky Jaguar-Land Rover, pričom sa očakáva, že za prácou v automobilke prídu ľudia z iných kútov Slovenska ale aj zo zahraničia. Portál nitra.dnes24.sk informuje, že Nitra sa pripravuje na prílev zahraničných pracovníkov. Adam Suchánek z agentúry Jobliner upozorňuje ,že „Trnava aj Nitra majú síce na prvý pohľad veľa ubytovní, no tie sú momentálne plné. Keď firmy ľudí potrebujú, nemajú tých dochádzajúcich kam ubytovať. Keď nabehne výroba Jaguaru, tento problém bude ešte vypuklejší.“ Suchánek síce potvrdzuje preplnenosť, no nespomína, že ju spôsobujú zahraniční zamestnanci. Naopak, v článku z portálu aktuality.sk sa dočítame, že z dochádzanie za prácou v rámci Slovenska je bežné, preto môžu časť ubytovaných tvoriť aj Slováci. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["nitra.dnes24.sk", "Jobliner", "aktuality.sk"], "url": ["http://nitra.dnes24.sk/jaguar-land-rover-v-nitre-ludia-maju-obavy-z-prilevu-zahranicnych-pracovnikov-267243", "http://www.mcroyjobliner.com/sk/sk/novinky/nedostatok_ubytovacich_kapacit", "https://www.aktuality.sk/clanok/418673/ubytovna-stahovanie-ci-dochadzanie-ako-na-pracu-v-inom-meste/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:20.668466+00:00"}
{"id": "vr35003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35003", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "50% všetkých zdrojov, ktoré sú v eurofondoch, to je tých približne 11 miliard eur, myslím je strategický referenčný rámec, je zazmluvnených. S tým už nemôžete urobiť nič, zostáva vám ešte ďalších 50%., ale to sú peniaze v jedenástich operačných programoch, počnúc informatizáciou cez všetky oblasti, ktoré pokrývajú európske fondy, po ďalšie zmena v strategickom referenčnom rámci, teda v presunoch peňazí bude vyžadovať opätovné schválenie cez EK...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa materiálu NSRR je naozaj asi 11,5 miliardy eur v tomto referenčnom rámci rozdelenom do 11 operačných programov. Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013 k 31. augustu 2010 je dostupný na http://www.nsrr.sk/cerpanie/ a podľa neho je zazmluvnených 52,20%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa materiálu NSRR je naozaj asi 11,5 miliardy eur v tomto referenčnom rámci rozdelenom do 11 operačných programov. Stav implementácie ŠF podľa OP, priorít a opatrení pre PO 2007-2013 k 31. augustu 2010 je dostupný na http://www.nsrr.sk/cerpanie/ a podľa neho je zazmluvnených 52,20%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["NSRR", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/"], "url": ["http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:17.167394+00:00"}
{"id": "vr14823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14823", "speaker": "Anton Hrnko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-hrnko", "statement": "Viete, ja som v 1994 odišiel z SNS a v 1998 z politiky kvôli tomu, že som sa nevedel stotožniť, ako sa vlastne politická služba národu mení na osobné prospechárstvo a rôzne korupčné aféry.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré zdroje potvrdzujú, že Anton Hrnko v roku 1994 odišiel z SNS (spolu s ďalšími poslancami prejavil nesúhlas so smerovaním strany odchodom zo snemu, zvyšní delegáti potom rozhodli o vylúčení týchto poslancov zo strany), ďalej pôsobil v novozaloženej Nádorno-demokratickej strane a do roku 1997 v Demokratickej únii. Po konci svojho poslaneckého mandátu v roku 1998 odišiel z politiky, opätovne sa potom stal členom SNS v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR píše: \" Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike. \" Pravda informuje takto:\"... na sneme v Žiline schvaľovali program strany. Na znak nesúhlasu Ľudovít Černák s časťou delegátov opustili rokovanie snemu . Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov, ktorí odvolali Černáka z funkcie predsedu strany, vylúčili ho zo strany spolu s podpredsedami Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom. Snem zvolil za nového predsedu SNS Jána Slotu, ktorý povedal, že SNS vyšla zo snemu očistená.\" Skupina okolo spomínaného Černáka potom vytvorila(. pdf ,s. 204) Národno-demokratickú stranu. Neskôr sa po zlúčení s Demokratickou úniou Slovenska premenovala na Demokratickú úniu. \" Dezintegrační tendence uvnitř DU se nejvýrazněji projevily v roce 1997 odchodem dvou poslanců - Antona Hrnka a Rudolfa Filkuse, \" píše politológ Kopeček . Pravda píše: \" Anton Hrnko je jedným zo zakladajúcich členov SNS, no roku 1994 z nej vystúpil. Svoje druhé volebné obdobie v parlamente (1994–1998) strávil v tričku Demokratickej únie. Roku 2014 sa vrátil do politiky, opäť vstúpil so Slovenskej národnej strany, stal sa jej podpredsedom a na kandidátnej listine SNS je na 4. mieste .\"", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zdroje potvrdzujú, že Anton Hrnko v roku 1994 odišiel z SNS (spolu s ďalšími poslancami prejavil nesúhlas so smerovaním strany odchodom zo snemu, zvyšní delegáti potom rozhodli o vylúčení týchto poslancov zo strany), ďalej pôsobil v novozaloženej Nádorno-demokratickej strane a do roku 1997 v Demokratickej únii. Po konci svojho poslaneckého mandátu v roku 1998 odišiel z politiky, opätovne sa potom stal členom SNS v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR píše: \" Renomovaný historik a bývalý poslanec Anton Hrnko sa v septembri 2014 stal opäť členom SNS. Zakladajúci člen SNS rady národniarov opustil v roku 1994 pre svoj nesúhlas so smerovaním strany. K návratu do SNS ho presvedčili, ako sám uviedol, zmeny, ktoré sa v strane v ostatných dvoch rokoch udiali a opätovné smerovanie SNS k dôstojnej vlasteneckej politike. \" Pravda informuje takto:\"... na sneme v Žiline schvaľovali program strany. Na znak nesúhlasu Ľudovít Černák s časťou delegátov opustili rokovanie snemu . Zo 174 delegátov zostalo po odchode skupiny 135 delegátov, ktorí odvolali Černáka z funkcie predsedu strany, vylúčili ho zo strany spolu s podpredsedami Vladimírom Miškovským a Antonom Hrnkom. Snem zvolil za nového predsedu SNS Jána Slotu, ktorý povedal, že SNS vyšla zo snemu očistená.\" Skupina okolo spomínaného Černáka potom vytvorila(. pdf ,s. 204) Národno-demokratickú stranu. Neskôr sa po zlúčení s Demokratickou úniou Slovenska premenovala na Demokratickú úniu. \" Dezintegrační tendence uvnitř DU se nejvýrazněji projevily v roce 1997 odchodem dvou poslanců - Antona Hrnka a Rudolfa Filkuse, \" píše politológ Kopeček . Pravda píše: \" Anton Hrnko je jedným zo zakladajúcich členov SNS, no roku 1994 z nej vystúpil. Svoje druhé volebné obdobie v parlamente (1994–1998) strávil v tričku Demokratickej únie. Roku 2014 sa vrátil do politiky, opäť vstúpil so Slovenskej národnej strany, stal sa jej podpredsedom a na kandidátnej listine SNS je na 4. mieste .\""], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Pravda", "pdf", "zlúčení", "Kopeček"], "url": ["http://www.kosicednes.sk/profil-slovenskej-narodnej-strany-sns/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243283-slovenska-narodna-strana-sns/", "http://www.politologickycasopis.cz/userfiles/file/1997/2/1997-2-14-Koudelka-Soucasna%20slovenska%20politika.pdf", "http://www.sme.sk/c/2105808/po-sneme-demokratickej-unie.html", "http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:22.531528+00:00"}
{"id": "vr17636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17636", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...podľa včerajšej informácie (tlačová konferencia ruského ministra zahraničných vecí, pozn.), že súčasťou vzoriek, ktoré dostali na posúdenie, bola aj ich látka BZ, ktorá je prchavá. Prchavá látka, ktorú disponujú Spojené štáty a Veľká Británia a ktorá nie je smrteľná. Zatiaľ čo Novičok pri použití je smrteľná látka.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal 14. apríla 2018 počas tlačovej besedy, že bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julia neboli v Salisbury otrávení látkou novičok, ale látkou označovanou ako BZ. Zatiaľ čo novičok je vysoko toxický a smrteľný , spôsobuje psychoaktívna látka BZ spomalenie duševnej a fyzickej aktivity a je veľmi nepravdepodobné , že by spôsobila smrť. BZ sa oproti Novičoku v Rusku nevyrábala. Keďže Paška správne citoval vyjadrenie ruského ministra, hodnotíme výrok ako pravdivý, avšak dodávame, že OPCW neskôr tieto informácie vyvrátila, toxín BZ slúžil pri testoch len ako kontrolná látka a nebol prítomný v Salisbury. Útok na Skripaľovcov sa stal 4. marca 2018 v britskom meste Salisbury. Skripaľ sa z útoku zotavuje v nemocnici, jeho dcéru medzičasom prepustili. To, že sa obaja zotavujú, podľa Lavrova znamená, že pri útoku nebola použitá látka Novičok. Okrem toho tvrdí, že z analýz švajčiarskeho laboratória, ktoré pracuje pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), vyplýva, že proti Skripaľovcom bola použitá látka BZ. Podľa Lavrova OPCW túto informáciu zámerne nezverejnila. Lavrov tiež argumentoval tým, že látku BZ vlastnia Spojené štáty a Veľká Británia. Toxín BZ nebol nikdy produkovaný v Rusku. Dostupné zdroje potvrdzujú produkciu BZ v Spojených štátoch v 60. rokoch minulého storočia. Koncom 80. rokoch začali USA tieto zásoby likvidovať. Už predtým Lavrov obvinil Britániu z toho, že prekrútila závery vyšetrovania OPCW. V správe zverejnenej OPCW sa uvádza, že pri útoku bola použitá vysoko čistá substancia. O akú látku išlo a kde bola vyrobená, správa nekonkretizuje. 17. apríla 2018 oznámilo britské ministerstvo životného prostredia, že útok bol vykonaný látkou v kvapalnom skupenstve. Jej stopy na mieste činu a v okolí bude musieť vyčistiť špeciálny tím. OPCW sa neskôr (19. apríla, teda až po odvysielaní relácie) vyjadrila aj k tvrdeniam Sergeja Lavrova. Látka BZ slúžila len ako kontrolná vzorka pri štandardných testoch a nebola súčasťou vzoriek, ktoré priniesol tím priamo z miesta činu v Salisbury: \" The labs were able to confirm the identity of the chemical by applying existing, well-established procedures. There was no other chemical that was identified by the labs. The precursor of BZ that is referred to in the public statements, commonly known as 3Q, was contained in the control sample prepared by the OPCW lab in accordance with the existing quality control procedures. Otherwise it has nothing to do with the samples collected by the OPCW team in Salisbury. \"", "analysis_paragraphs": ["Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal 14. apríla 2018 počas tlačovej besedy, že bývalý dvojitý agent Sergej Skripaľ a jeho dcéra Julia neboli v Salisbury otrávení látkou novičok, ale látkou označovanou ako BZ. Zatiaľ čo novičok je vysoko toxický a smrteľný , spôsobuje psychoaktívna látka BZ spomalenie duševnej a fyzickej aktivity a je veľmi nepravdepodobné , že by spôsobila smrť. BZ sa oproti Novičoku v Rusku nevyrábala. Keďže Paška správne citoval vyjadrenie ruského ministra, hodnotíme výrok ako pravdivý, avšak dodávame, že OPCW neskôr tieto informácie vyvrátila, toxín BZ slúžil pri testoch len ako kontrolná látka a nebol prítomný v Salisbury. Útok na Skripaľovcov sa stal 4. marca 2018 v britskom meste Salisbury. Skripaľ sa z útoku zotavuje v nemocnici, jeho dcéru medzičasom prepustili. To, že sa obaja zotavujú, podľa Lavrova znamená, že pri útoku nebola použitá látka Novičok. Okrem toho tvrdí, že z analýz švajčiarskeho laboratória, ktoré pracuje pre Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), vyplýva, že proti Skripaľovcom bola použitá látka BZ. Podľa Lavrova OPCW túto informáciu zámerne nezverejnila. Lavrov tiež argumentoval tým, že látku BZ vlastnia Spojené štáty a Veľká Británia. Toxín BZ nebol nikdy produkovaný v Rusku. Dostupné zdroje potvrdzujú produkciu BZ v Spojených štátoch v 60. rokoch minulého storočia. Koncom 80. rokoch začali USA tieto zásoby likvidovať. Už predtým Lavrov obvinil Britániu z toho, že prekrútila závery vyšetrovania OPCW. V správe zverejnenej OPCW sa uvádza, že pri útoku bola použitá vysoko čistá substancia. O akú látku išlo a kde bola vyrobená, správa nekonkretizuje. 17. apríla 2018 oznámilo britské ministerstvo životného prostredia, že útok bol vykonaný látkou v kvapalnom skupenstve. Jej stopy na mieste činu a v okolí bude musieť vyčistiť špeciálny tím. OPCW sa neskôr (19. apríla, teda až po odvysielaní relácie) vyjadrila aj k tvrdeniam Sergeja Lavrova. Látka BZ slúžila len ako kontrolná vzorka pri štandardných testoch a nebola súčasťou vzoriek, ktoré priniesol tím priamo z miesta činu v Salisbury: \" The labs were able to confirm the identity of the chemical by applying existing, well-established procedures. There was no other chemical that was identified by the labs. The precursor of BZ that is referred to in the public statements, commonly known as 3Q, was contained in the control sample prepared by the OPCW lab in accordance with the existing quality control procedures. Otherwise it has nothing to do with the samples collected by the OPCW team in Salisbury. \""], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["otrávení", "smrteľný", "nepravdepodobné", "marca", "argumentoval", "zdroje", "prekrútila", "ministerstvo", "OPCW", "OPCW", "smrteľnosti", "najsmrteľnejšie"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/466099-lavrov-uzdravovanie-skripala-a-jeho-dcery-svedci-o-tom-ze-neboli-vystaveni-novicku/", "https://www.ft.com/content/ea4d1700-2619-11e8-b27e-cc62a39d57a0", "https://www.cdc.gov/niosh/ershdb/EmergencyResponseCard_29750015.html", "https://dennikn.sk/1051545/druhy-litvinenko-byvaly-rusky-spion-bojuje-v-britanii-o-zivot/?ref=list", "https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/skripals-skripal-russia-nerve-agent-bz-novichok-poison-salisbury-attack-latest-update-a8304841.html", "https://pubchem.ncbi.nlm.nih.gov/compound/3-Quinuclidinyl_benzilate#section=U-S-Production", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/465990-lavrov-britania-prekrutila-zavery-vysetrovania-opcw-k-skripalovi/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/latka-ktorou-otravili-skripalovcov/319978-clanok.html", "https://www.theguardian.com/uk-news/2018/apr/18/opcw-rejects-russian-claims-of-second-salisbury-nerve-agent", "https://www.theguardian.com/uk-news/2018/apr/18/opcw-rejects-russian-claims-of-second-salisbury-nerve-agent", "https://www.nytimes.com/2018/03/13/world/europe/uk-russia-spy-poisoning.html", "https://www.ft.com/content/ea4d1700-2619-11e8-b27e-cc62a39d57a0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:33.368675+00:00"}
{"id": "vr28346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28346", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Spolu s kolegami sme presadili uznesenie, aby si mesto dalo vypracovať znalecký posudok o situácii na Hlavnej stanici. Z tohto posudku vyplýva, že ak by chcel investor splniť všetko tak, ako sa zaviazal, musel by začať už v lete so stavebnými prácami.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií z rokovaní Mestského zastupiteľstva hodnotíme výrok ako pravdivý. Skutočne sa podarilo presadiť uznesenie, ktoré malo za dôsledok vypracovanie znaleckého posudku. Mestské zastupiteľstvo po prerokovaní materiálu z novembra 2013 žiadalo (pdf, s. 8) primátora mesta Bratislava: \"aby zabezpečil znalecký posudok alebo analýzu, ktoré vyčíslia minimálny čas potrebný na realizáciu vybudovania objektov, ku ktorým sa investor Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zaviazal. Zároveň odporúča investorovi, aby zabezpečil obdobný posudok alebo analýzu a predložil ju na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.\" V dokumente (pdf, s. 8) z Mestského zastupiteľstva sa uvádza výsledok znaleckého posudku: \"Záver posudku o uskutočniteľnosti a tým reálnosti termínu na odovzdanie diela v lehote do 31. decembra 2016 je podmienený začatím realizácie stavebných prác najneskôr v júni 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií z rokovaní Mestského zastupiteľstva hodnotíme výrok ako pravdivý. Skutočne sa podarilo presadiť uznesenie, ktoré malo za dôsledok vypracovanie znaleckého posudku. Mestské zastupiteľstvo po prerokovaní materiálu z novembra 2013 žiadalo (pdf, s. 8) primátora mesta Bratislava: \"aby zabezpečil znalecký posudok alebo analýzu, ktoré vyčíslia minimálny čas potrebný na realizáciu vybudovania objektov, ku ktorým sa investor Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zaviazal. Zároveň odporúča investorovi, aby zabezpečil obdobný posudok alebo analýzu a predložil ju na rokovanie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy.\" V dokumente (pdf, s. 8) z Mestského zastupiteľstva sa uvádza výsledok znaleckého posudku: \"Záver posudku o uskutočniteľnosti a tým reálnosti termínu na odovzdanie diela v lehote do 31. decembra 2016 je podmienený začatím realizácie stavebných prác najneskôr v júni 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "žiadalo", "uvádza"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_11_21/28_Predstanicny_priestor.pdf", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_03_27/01_Plnenie_uzn_MsZ_k_280214.pdf", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_03_06/41_Predstanicne_sprava_marec2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:17.131072+00:00"}
{"id": "vr37329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37329", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A k tomu čo sme urobili. Zmenili sme Zákon o bankách, kde sme pri zmene úroku na hypotéku, banka bude musieť klientovi oznámiť dva mesiace vopred, že mu ide zmeniť úrok, klient bude mať dva mesiace čas, aby si porovnal, aké podmienky mu ponúkajú iné banky, bude môcť vyplatiť svoju hypotéku bez sankčných prirážok a bez poplatkov, tým pádom sa zvýši konkurencia a zvýši sa miera informovanosti.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novele zákona o bankách sa k paragrafu 75, odstavcu 6 na konci pripája veta: \"Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru dôjde pri uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín a) uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, b) vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny. \"", "analysis_paragraphs": ["V novele zákona o bankách sa k paragrafu 75, odstavcu 6 na konci pripája veta: \"Hypotekárnej banke sa zakazuje požadovať od klienta úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením hypotekárneho úveru na podnet klienta, ak k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru dôjde pri uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere; hypotekárna banka je povinná bezodplatne oznámiť klientovi termín a) uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby, b) vykonania zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru a úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru na nasledujúce úrokové obdobie, a to najneskôr dva mesiace pred vykonaním a začatím uplatňovania tejto zmeny. \""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["zákona o bankách"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=350692"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:33.330443+00:00"}
{"id": "vr35494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35494", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Po druhé my sme jasne povedali aj na tlačovej konferencii v Národnej rade, keď sme konštatovali a pán predseda našej strany povedal jasne, že sme za to, aby sa pripravil spoločný návrh, aby naozaj tá, nielen priestupková imunita, aby sa to tak dotiahlo, aby sa nedala táto imunita, teda tento, tento inštitút zneužiť vládnou mocou alebo opačne.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico 10.9. povedal , že je za spoločný návrh ústavného zákona (pripravený by mal byť po stretnutí so sudcami Ústavného súdu).", "analysis_paragraphs": ["Fico 10.9. povedal , že je za spoločný návrh ústavného zákona (pripravený by mal byť po stretnutí so sudcami Ústavného súdu)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Fico 10.9. povedal"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-46365320-fico-chce-o-imunite-spolocny-navrh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:40.874721+00:00"}
{"id": "vr35728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35728", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Že aby som vám to zhrnula, obce, vyššie územné celky majú o 400 miliónov eur menej.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že ministerstvo financií avizovalo výpadok miest, obcí a VÚC 400 miliónov EUR, oficiálne dáta však budú známe až v záverečnom účte za rok 2010.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že ministerstvo financií avizovalo výpadok miest, obcí a VÚC 400 miliónov EUR, oficiálne dáta však budú známe až v záverečnom účte za rok 2010."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ministerstvo financií"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5531330/miklos-ficova-vlada-o-rozpocte-klamala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:07.859535+00:00"}
{"id": "49725", "numeric_id": 49725, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49725", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tu vám napríklad poviem ako prezident Slovenskej republiky, že z týchto 5100 firiem (pozn.: ktoré budú platiť vyššiu daň 24 %) je 5090 zahranične vlastnených firiem, ktoré nám tento zisk poväčšine komplet vyvážajú preč do svojich materských firiem, do Nemecka, do Francúzska, do Španielska, do Rakúska.", "statement_date": "2024-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % sa bude týkať približne 5 400 podnikov, ktoré mali v roku 2023 tržby nad päť miliónov eur. Podľa údajov, ktoré nám poskytol dátový portál FinStat, má zahraničné vlastníctvo približne 45 % týchto spoločností. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2023 na Slovensku pôsobí 6 547 medzinárodných podnikov a 20 972 zahraničných firiem, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v krajine. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat pre Demagog.sk upresnil, že podľa ich údajov ma zahraničné vlastníctvo približne 45 % spoločností, ktoré majú tržby nad 5 miliónov eur v roku 2023.\n\nZvýšenú daň z príjmu 24 % bude platiť viac ako 50 % podnikov s tržbami nad päť miliónov eur, ktoré majú slovenské vlastníctvo.\n\nJe potrebné uviesť, že údaje, z ktorých vychádzame, boli zozbierané na základe dotazníka Štatistického úradu, ktorý vypĺňajú samotné spoločnosti. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat vysvetlil, že zatiaľ čo jeden respondent alebo respondentka môžu „väčšinový podiel zo Slovenska považovať za tuzemské vlastníctvo,“ niekto môže spoločnosť považovať za medzinárodnú, pretože má menšinového zahraničného vlastníka. Do údaju 45 % Finstat zahrnul medzinárodné a zahranične vlastnené firmy.\n\nPodniky, ktoré v roku 2023 presiahli tržby 5 miliónov eur odviedli daň z príjmu vo výške 2,57 miliardy eur, čo tvorilo až 70 % z celkového daňového výnosu. Podľa analýzy FinStat by zvýšením dane z príjmu na 24 % mohol získať približne 368 miliónov eur.\n\nPrezident Pellegrini vo svojom výroku zároveň tvrdí, že väčšinu zdaneného zisku zahraniční vlastníci „vyvážajú preč.” Zahraničné vlastníctvo firmy však automaticky neznamená, že táto firma vyváža zisk do zahraničia. Bližšie údaje v tejto oblasti však nemáme k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["Zvýšená daň z príjmu vo výške 24 % sa bude týkať približne 5 400 podnikov, ktoré mali v roku 2023 tržby nad päť miliónov eur. Podľa údajov, ktoré nám poskytol dátový portál FinStat, má zahraničné vlastníctvo približne 45 % týchto spoločností. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR za rok 2023 na Slovensku pôsobí 6 547 medzinárodných podnikov a 20 972 zahraničných firiem, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v krajine. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat pre Demagog.sk upresnil, že podľa ich údajov ma zahraničné vlastníctvo približne 45 % spoločností, ktoré majú tržby nad 5 miliónov eur v roku 2023.", "Zvýšenú daň z príjmu 24 % bude platiť viac ako 50 % podnikov s tržbami nad päť miliónov eur, ktoré majú slovenské vlastníctvo.", "Je potrebné uviesť, že údaje, z ktorých vychádzame, boli zozbierané na základe dotazníka Štatistického úradu, ktorý vypĺňajú samotné spoločnosti. Analytik Martin Lindák z portálu FinStat vysvetlil, že zatiaľ čo jeden respondent alebo respondentka môžu „väčšinový podiel zo Slovenska považovať za tuzemské vlastníctvo,“ niekto môže spoločnosť považovať za medzinárodnú, pretože má menšinového zahraničného vlastníka. Do údaju 45 % Finstat zahrnul medzinárodné a zahranične vlastnené firmy.", "Podniky, ktoré v roku 2023 presiahli tržby 5 miliónov eur odviedli daň z príjmu vo výške 2,57 miliardy eur, čo tvorilo až 70 % z celkového daňového výnosu. Podľa analýzy FinStat by zvýšením dane z príjmu na 24 % mohol získať približne 368 miliónov eur.", "Prezident Pellegrini vo svojom výroku zároveň tvrdí, že väčšinu zdaneného zisku zahraniční vlastníci „vyvážajú preč.” Zahraničné vlastníctvo firmy však automaticky neznamená, že táto firma vyváža zisk do zahraničia. Bližšie údaje v tejto oblasti však nemáme k dispozícii."], "analysis_date": "2024-10-23", "analysis_sources": {"text": ["týkať", "Štatistického úradu SR", "získať"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/finstat-zvysenie-dani-z-prijmov-sa/827143-clanok.html#:~:text=Zv%C3%BD%C5%A1enie%20dan%C3%AD%20z%20pr%C3%ADjmov%20v%20r%C3%A1mci%20schv%C3%A1len%C3%BDch%20konsolida%C4%8Dn%C3%BDch%20opatren%C3%AD%20sa%20t%C3%BDka%20asi%205400%20ve%C4%BEk%C3%BDch%20podnikov.", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_sk_win2/og3802rr/v_og3802rr_00_00_00_sk", "https://www.teraz.sk/ekonomika/finstat-zvysenie-dani-z-prijmov-sa/827143-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:47.852515+00:00"}
{"id": "43010", "numeric_id": 43010, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43010", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ja som tiež viackrát kritizovala Smer...", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Monika Beňová ako dlhoročná poslankyňa Európskeho parlamentu viackrát kritizovala Smer – SD, ale aj jeho jednotlivých predstaviteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V lete roku 2016 kritizovala Monika Beňová, spolu so svojím kolegom z EP Borisom Zalom strane Smer – SD dokonca navrhovali, aby vedenie strany odstúpilo. Na adresu vedenia strany sa vyjadrila takto: „Ľudia, ktorí sú vo vedení Smeru-SD, by mali ponúkať konkrétne riešenia a nemali by verejnosť desiť vecami, ktoré nevedia o nič oprieť.“ V decembri toho istého roku zase nepriamo kritizovala Kaliňáka, ktorý sa na sneme strany Smer venoval hlavne rómskej problematike. „Nebudem komentovať prejavy mojich kolegov. Mne len vadí, že sme zakopali tému utečencov a zbytočne sme vykopali novú tému – akýsi boj proti Rómom. My nie sme strana, ktorá je tu prvý rok. Sme tretíkrát vo vláde, boli sme sami vo vláde štyri roky a mohli sme urobiť celý rad dobrých opatrení, ktoré by možno túto situáciu riešili a boli by to preventívne opatrenia. Postaviť sa dnes v Prešove na sneme a začať hovoriť o represiách, že ľudskoprávna agenda je len akési klišé, je nepochopenie toho, čo je európska sociálna demokracia.“ V novembri 2016 sa zastala europoslanca Zalu, prišom odsudzovala podnikanie politikov Smeru. „S Borisom Zalom sme nikdy neboli veľkí kamaráti a vždy sme sa viac akceptovali ako rešpektovali. Ale považujem za pomerne trápne zo strany Smeru vyčítať mu plat a dôchodok. Keby sa pozreli na svoje príjmy z politického 'podnikania', tak Boris Zala by ich nedobehol ani keby mu bežali naproti.“ V roku 2016 taktiež kritizovala Kaliňáka v súvislosti s kauzou Bašternák a tvrdila , že „Kaliňák vie sám, že by odstúpiť mal“, no napokon v roku 2017 po rozhovore s Kaliňákom zmenila názor a povedala, že už má na vec iný pohľad.", "analysis_paragraphs": ["Monika Beňová ako dlhoročná poslankyňa Európskeho parlamentu viackrát kritizovala Smer – SD, ale aj jeho jednotlivých predstaviteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V lete roku 2016 kritizovala Monika Beňová, spolu so svojím kolegom z EP Borisom Zalom strane Smer – SD dokonca navrhovali, aby vedenie strany odstúpilo. Na adresu vedenia strany sa vyjadrila takto: „Ľudia, ktorí sú vo vedení Smeru-SD, by mali ponúkať konkrétne riešenia a nemali by verejnosť desiť vecami, ktoré nevedia o nič oprieť.“ V decembri toho istého roku zase nepriamo kritizovala Kaliňáka, ktorý sa na sneme strany Smer venoval hlavne rómskej problematike. „Nebudem komentovať prejavy mojich kolegov. Mne len vadí, že sme zakopali tému utečencov a zbytočne sme vykopali novú tému – akýsi boj proti Rómom. My nie sme strana, ktorá je tu prvý rok. Sme tretíkrát vo vláde, boli sme sami vo vláde štyri roky a mohli sme urobiť celý rad dobrých opatrení, ktoré by možno túto situáciu riešili a boli by to preventívne opatrenia. Postaviť sa dnes v Prešove na sneme a začať hovoriť o represiách, že ľudskoprávna agenda je len akési klišé, je nepochopenie toho, čo je európska sociálna demokracia.“ V novembri 2016 sa zastala europoslanca Zalu, prišom odsudzovala podnikanie politikov Smeru. „S Borisom Zalom sme nikdy neboli veľkí kamaráti a vždy sme sa viac akceptovali ako rešpektovali. Ale považujem za pomerne trápne zo strany Smeru vyčítať mu plat a dôchodok. Keby sa pozreli na svoje príjmy z politického 'podnikania', tak Boris Zala by ich nedobehol ani keby mu bežali naproti.“ V roku 2016 taktiež kritizovala Kaliňáka v súvislosti s kauzou Bašternák a tvrdila , že „Kaliňák vie sám, že by odstúpiť mal“, no napokon v roku 2017 po rozhovore s Kaliňákom zmenila názor a povedala, že už má na vec iný pohľad."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["kritizovala", "kritizovala", "odsudzovala", "tvrdila", "zmenila názor"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/358631/monika-flasikova-benova-vedenie-smeru-by-nemalo-desit-ludi/", "https://dennikn.sk/630327/flasikova-benova-odisla-zo-snemu-za-kalinaka-som-nehlasovala/", "http://www.markiza.sk/spravy/domace/1842626_europoslankyna-flasikova-benova-neodchadza-zo-smeru-nezalozi-ani-stranu", "https://dennikn.sk/493073/flasikova-benova-kalinak-vie-ze-by-mal-odstupit/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1895391_benova-v-kauze-basternak-som-sa-mylila-kalinak-je-dobry-minister"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:01.750032+00:00"}
{"id": "vr37505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37505", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Štátna pomoc, keď ja som preberal rezort minulý, minulý rok, tak na štátnu pomoc bolo vyčlenených 8 miliónov euro.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" Celkový objem výdavkov na rok 2011 pre rezort pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja predstavuje sumu 1 303 853 488 eur.\" Z tejto sumy je 8 miliónov eur určených na štátnu pomoc a národné podpory. Informáciu uvádzajú Roľnícke noviny.", "analysis_paragraphs": ["\" Celkový objem výdavkov na rok 2011 pre rezort pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja predstavuje sumu 1 303 853 488 eur.\" Z tejto sumy je 8 miliónov eur určených na štátnu pomoc a národné podpory. Informáciu uvádzajú Roľnícke noviny."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["8 miliónov eur"], "url": ["http://www.rno.sk/Rozpocet-poznaceny-setrenim__s1309x48704.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:45.228938+00:00"}
{"id": "vr39145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39145", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Je napríklad zaujímavé, že boli sme to my, náš podpredseda Peter Kažimír a bývalý minister financií Janko Počiatek, ktorí sa dohodli s predstaviteľmi pravicovej koalície na prijatí ústavného zákona o dlhovej brzde alebo finančnej stabilite.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Experti koalície aj opozície predstavili návrh ústavného zákona o dlhovej brzde (zákon o rozpočtovej zodpovednosti) 4.októbra 2011. Na zákone pracuje finančný výbor Národnej rady SR, ktorého členmi sú aj P. Kažimír a J. Počiatek zo SMERU-SD. Do konca októbra 2011 prebieha pripomienkové konanie. \"Hovoríme o zákone, ktorý by si zaslúžil podporu všetkých 150 členov parlamentu,\" konštatoval P. Kažimír ( SITA 4. októbra 2011) . Strana SMER-SD bude chcieť ešte diskutovať o \"skrytých dlhoch\" (ktoré by sa mohli napriek dlhovej brzde naďalej zvyšovať napr. v zdravotníctve a pod.) Predseda Smeru Robert Fico pripustil, že o návrhu ústavného zákona o dlhovej brzde sa začne rokovať na decembrovej schôdzi parlamentu. Koncom minulého týždňa v rozhovore pre SME ešte povedal, že to je téma pre novú vládu, keďže návrh zákona ešte nie je v legislatívnom procese. ( SME , 18. októbra 2011) SMER-SD podporí ústavný zákon o dlhovej brzde, ale nepodporí pripravovaný rozpočet na rok 2012. O tom, či sa jedná konkrétne o Jána Počiatka alebo Petra Kažimíra sme nenašli konkrétnu zmienku, vzhľadom na ich špecializáciu v rámci strany Smer na ekonomické témy je to však pravdepodobné. Pre hodnotenie výroku to zároveň nie je relevantné. Faktom zostáva, že strana Smer participovala na dohode o prijatí ústavného zákona o dlhovej brzde.", "analysis_paragraphs": ["Experti koalície aj opozície predstavili návrh ústavného zákona o dlhovej brzde (zákon o rozpočtovej zodpovednosti) 4.októbra 2011. Na zákone pracuje finančný výbor Národnej rady SR, ktorého členmi sú aj P. Kažimír a J. Počiatek zo SMERU-SD. Do konca októbra 2011 prebieha pripomienkové konanie. \"Hovoríme o zákone, ktorý by si zaslúžil podporu všetkých 150 členov parlamentu,\" konštatoval P. Kažimír ( SITA 4. októbra 2011) . Strana SMER-SD bude chcieť ešte diskutovať o \"skrytých dlhoch\" (ktoré by sa mohli napriek dlhovej brzde naďalej zvyšovať napr. v zdravotníctve a pod.) Predseda Smeru Robert Fico pripustil, že o návrhu ústavného zákona o dlhovej brzde sa začne rokovať na decembrovej schôdzi parlamentu. Koncom minulého týždňa v rozhovore pre SME ešte povedal, že to je téma pre novú vládu, keďže návrh zákona ešte nie je v legislatívnom procese. ( SME , 18. októbra 2011) SMER-SD podporí ústavný zákon o dlhovej brzde, ale nepodporí pripravovaný rozpočet na rok 2012. O tom, či sa jedná konkrétne o Jána Počiatka alebo Petra Kažimíra sme nenašli konkrétnu zmienku, vzhľadom na ich špecializáciu v rámci strany Smer na ekonomické témy je to však pravdepodobné. Pre hodnotenie výroku to zároveň nie je relevantné. Faktom zostáva, že strana Smer participovala na dohode o prijatí ústavného zákona o dlhovej brzde."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["dlhovej brzde", "SITA", "SME", "nepodporí"], "url": ["http:", "http://spravy.pravda.sk/experti-koalicie-i-opozicie-za-zhodli-na-navrhu-zakona-o-dlhovej-brzde-1ee-/sk_ekonomika.asp?c=A111004_132156_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/6102815/fico-zmenil-nazor-chce-rokovat-o-dlhovej-brzde.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53254990-smer-podpori-dlhovu-brzdu-no-nie-rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:04.834478+00:00"}
{"id": "vr38175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38175", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na jeseň minulého roku... sa prijímal štátny rozpočet a celý konsolidačný balík, ktorý v sebe bohužiaľ niesol aj zvýšenie daní, zvýšenie DPH, opatrenia v oblasti cien benzínu a nafty, elektrickej energie a podobne.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kompletný balík opatrení v prehľadnej tabuľke si môžte pozrieť na stránke Pravdy . Menované opatrenia boli súčasťou tohto balíčku, hoci v prípade elektrickej energie sa jednalo skôr o obecné opatrenia namierené proti zrušeniu výnimiek v platení tzv. energetických daní či poplatku do Nár. jadrového fondu.", "analysis_paragraphs": ["Kompletný balík opatrení v prehľadnej tabuľke si môžte pozrieť na stránke Pravdy . Menované opatrenia boli súčasťou tohto balíčku, hoci v prípade elektrickej energie sa jednalo skôr o obecné opatrenia namierené proti zrušeniu výnimiek v platení tzv. energetických daní či poplatku do Nár. jadrového fondu."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/na-vladny-balicek-najviac-doplatia-motoristi-f3y-/sk_ekonomika.asp?c=A100908_000325_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:15.524300+00:00"}
{"id": "vr18018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18018", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...postelí v našich univerzitných nemocniciach, tam ich máme 21 tisíc, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Slovensku fungujú 4 univerzitné nemocnice - 3 štátne (Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Univerzitná nemocnica Martin) a jedna cirkevná (Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, Bratislava). Podľa zdravotníckej štatistiky \" Posteľový fond v SR 2016\" Národného centra zdravotníckych informácií \" bolo k 31. 12. 2016 v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti s výnimkou kúpeľov 31 785 postelí. (...) 77,2 % posteľového fondu nachádzalo vo všeobecných nemocniciach, 17,4 % v špecializovaných nemocniciach, 4,3 % v liečebniach a 1,2 % v ostatných zariadeniach ako sú hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti a zariadenia biomedicínskej výskumu\" ( .pdf , s. 7). Presný počet lôžok v univerzitných nemocniciach táto publikácia neobsahuje. Počet lôžok v jednotlivých nemocniciach eviduje podľa dát získaných zo zdravotných poisťovní INEKO . Podľa jeho databázy približný počet lôžok v štátnych univerzitných nemocniciach bol za rok 2016 4 781. Ak zarátame cirkevnú univerzitnú nemocnicu, ich počet sa zvýši na 4 903. V prípade, ak zarátame aj lôžka vo fakultných nemocniciach, ich celkový počet sa zvýši na približne 12 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku fungujú 4 univerzitné nemocnice - 3 štátne (Univerzitná nemocnica Bratislava, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice a Univerzitná nemocnica Martin) a jedna cirkevná (Univerzitná nemocnica s poliklinikou Milosrdní bratia, Bratislava). Podľa zdravotníckej štatistiky \" Posteľový fond v SR 2016\" Národného centra zdravotníckych informácií \" bolo k 31. 12. 2016 v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti s výnimkou kúpeľov 31 785 postelí. (...) 77,2 % posteľového fondu nachádzalo vo všeobecných nemocniciach, 17,4 % v špecializovaných nemocniciach, 4,3 % v liečebniach a 1,2 % v ostatných zariadeniach ako sú hospice, domy ošetrovateľskej starostlivosti a zariadenia biomedicínskej výskumu\" ( .pdf , s. 7). Presný počet lôžok v univerzitných nemocniciach táto publikácia neobsahuje. Počet lôžok v jednotlivých nemocniciach eviduje podľa dát získaných zo zdravotných poisťovní INEKO . Podľa jeho databázy približný počet lôžok v štátnych univerzitných nemocniciach bol za rok 2016 4 781. Ak zarátame cirkevnú univerzitnú nemocnicu, ich počet sa zvýši na 4 903. V prípade, ak zarátame aj lôžka vo fakultných nemocniciach, ich celkový počet sa zvýši na približne 12 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["univerzitné", "cirkevná", ".pdf", "INEKO"], "url": ["http://nemocnice.ineko.sk/search/univerzitna", "http://www.milosrdni.eu/site/bratislava/onas", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2016/zs1749.pdf", "http://nemocnice.ineko.sk/search/univerzitna"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:13.583789+00:00"}
{"id": "vr16120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16120", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico, ako iste vieme, je neustále v politike a pôsobí ako predseda vládnej koalície a ako predseda strany Smer - SD. Tento výrok zaznel 6.4.2009 ako reakcia na domnienky iných politikov, ktorý predpokladali jeho kandidatúru na prezidenta SR. Výrok - sľub, samozrejme, hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico, ako iste vieme, je neustále v politike a pôsobí ako predseda vládnej koalície a ako predseda strany Smer - SD. Tento výrok zaznel 6.4.2009 ako reakcia na domnienky iných politikov, ktorý predpokladali jeho kandidatúru na prezidenta SR. Výrok - sľub, samozrejme, hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "predpokladali", "reagoval", "oznámil", "postúpil", "profil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html", "https://domov.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/230320-premier-do-roku-2014-v-politike-nebudem", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-volby-r-fico-kandidatura/68169-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/stranka/8179-konecne-vysledky-2-kola-prezidentskych-volieb-2014/", "http://www.teraz.sk/slovensko/profil-predsedu-vlady-sr-fica/188424-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:15.271370+00:00"}
{"id": "vr31282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31282", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Banky nám už 2 roky hlásia, že majú rekordne vysoké zisky.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora(.pdf) 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. Podľa NBS stúpol o 101,4% na 503,65 miliónov eur. V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako tretinu a predstavoval 674 mil. eur, čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 %. Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi bol len v roku 2011, nie v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora(.pdf) 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. Podľa NBS stúpol o 101,4% na 503,65 miliónov eur. V roku 2011 podľa údajov Slovenskej Bankovej Asociácie stúpol zisk slovenského bankového sektora o viac ako tretinu a predstavoval 674 mil. eur, čo bolo v medziročnom porovnaní viac o 34 %. Portál sme.sk priniesol graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Ako vidíme rekordný zisk v porovnaní s poslednými 6 rokmi bol len v roku 2011, nie v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["513,9", "503,65", "674", "sme.sk"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Hospodarenie-bank-rok-2010.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PpYINNaD", "http://spravy.pravda.sk/cisty-zisk-slovenskych-bank-vzrastol-vlani-o-viac-ako-tretinu-pbq-/sk_ekonomika.asp?c=A120201_161353_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:52.012469+00:00"}
{"id": "vr38813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38813", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Potom parlamentné zhromaždenie Rady Európy iniciovalo, aby Benátska komisia zaujala stanovisko, nie slovenská diplomacia, parlamentné zhromaždenie Rady Európy a keď Benátska komisia v merite veci skonštatovala, vlastne všetky tie výhrady, ktoré sme mali aj my, nuž tak potom sa nakoniec, keď už v Európe snáď neexistuje nikto, kto by sa k maďarskej ústave kriticky nepostavil, tak sa postavil aj pán Dzurinda a teda povedal, a vyzval Maďarsko, aby korigovalo svoju politiku.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA, 17. mája 2011: Novú maďarskú ústavu sa rozhodla posudzovať okrem iných medzinárodných organizácií aj Benátska komisia , poradný orgán Rady Európy. Rozhodnutie preskúmať maďarskú ústavu zo strany Rady Európy prišlo zrejme skôr. Našiel som k tomu článok už z 26. apríla 2011. No kedy to bolo presne a či to iniciovali aj niektoré štáty sa mi zistiť nepodarilo. Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 , pričom ministerstvo zahraničných vecí v ten istý deň vydalo vyhlásenie , kde sa mimo iného píše: \"Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky.\" Po zaujatí stanoviska Benátskej komisie, ktoré M. Dzurinda privítal , sa ďalej vyjadril : „Správa Benátskej komisie je pre Maďarsko vážnym mementom, aby korigovala svoju politiku. Vo viacerých oblastiach, vrátane vzťahu k svojim susedom,“ kriticky sa mi overiť nepodarilo. Aj keď \"Zvlášť vítame, že v rámci analýzy bodu D ústavy Benátska komisia zdôrazňuje, že maďarské orgány potvrdili, že tomuto bodu nepripisujú exteritoriálnu účinnosť. Toto konštatovanie opäť potvrdzujem, ako sme to už viackrát urobili,\"", "analysis_paragraphs": ["SITA, 17. mája 2011: Novú maďarskú ústavu sa rozhodla posudzovať okrem iných medzinárodných organizácií aj Benátska komisia , poradný orgán Rady Európy. Rozhodnutie preskúmať maďarskú ústavu zo strany Rady Európy prišlo zrejme skôr. Našiel som k tomu článok už z 26. apríla 2011. No kedy to bolo presne a či to iniciovali aj niektoré štáty sa mi zistiť nepodarilo. Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 , pričom ministerstvo zahraničných vecí v ten istý deň vydalo vyhlásenie , kde sa mimo iného píše: \"Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky.\" Po zaujatí stanoviska Benátskej komisie, ktoré M. Dzurinda privítal , sa ďalej vyjadril : „Správa Benátskej komisie je pre Maďarsko vážnym mementom, aby korigovala svoju politiku. Vo viacerých oblastiach, vrátane vzťahu k svojim susedom,“ kriticky sa mi overiť nepodarilo. Aj keď \"Zvlášť vítame, že v rámci analýzy bodu D ústavy Benátska komisia zdôrazňuje, že maďarské orgány potvrdili, že tomuto bodu nepripisujú exteritoriálnu účinnosť. Toto konštatovanie opäť potvrdzujem, ako sme to už viackrát urobili,\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Benátska komisia", "článok", "novú ústavu", "vyhlásenie", "privítal", "vyjadril"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/novu-ustavu-bude-skumat-aj-benatska/351692-clanok.html", "http://www.chinapost.com.tw/international/europe/2011/04/26/300066/Hungary-president.htm", "http://www.webnoviny.sk/svet/madarsky-parlament-bude-dnes-hlasovat/334921-clanok.html", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8F93=2&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_96243F06CD00D58DC1257876004C4E1D", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_918674388A60F8DCC12578B5004A690B", "http://www.sme.sk/c/5948005/dzurinda-vysledky-ma-diplomacia-nie-hysteria-opozicie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:24.445746+00:00"}
{"id": "vr14002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14002", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si pamätám švédskeho premiéra, ktorý hovoril, poďte, všetci ste vítaní. A dnes zatvárajú krajinu a žiadajú od ostatných, že prerozdeľte 50 alebo 70 000 migrantov, ktorých už nevieme prevziať.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Švédsky premiér skutocne prejavoval pozitívny postoj v otázke prijímania utecencov, neskôr v novembri však oznámil obmedzenie ich prijímania, pricom ešte predtým švédski predstavitelia vyjadrili nádej, že utecencov prijmú iné škandinávske krajiny. nepodarilo sa nám však nájst tvrdenie, ktoré by uvádzalo presný pocet utecencov, ktoré by Švédsko chcelo, aby iné krajiny prijali namiesto nich. Švédsky premiér vyzval ostatné európske krajiny k zodpovednejšiemu prístupu, aby bremeno nebolo len na pár krajinách. Nepodarilo sa nám nájst zmienky o konkrétnych poctoch utecencov, ktoré by malo Švédsko žiadat prerozdelit ostatnými krajinami. Kedže Fico pridaním konkrétneho císla zvyšuje silu svojho argumentu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Švédsky premiér vystúpil v septembri na pokojnom zhromaždení s názvom Refugees Welcome s týmito slovami : \" We need to decide right now what kind of Europe we are going to be. My Europe takes in refugees. My Europe doesn't build walls \" Možno teda tvrdit, že úcastou na tomto zhromaždení i svojim pozitívne naladeným príhovorom voci utecencov vyjadril uvítanie pre utecencov. Denník N informuje, že Švédsko donedávna patrilo medzi krajiny najochotnejšie prijímajúce utecencov. To však zmenilo koncom novembra, kedy švédsky premiér vyhlásil , že Švédsko už nie je schopné prijímat dalších utecencov: \" We are adapting Swedish legislation temporarily so that more people choose to seek asylum in other countries ... We need respite,” (...) It pains me that Sweden is no longer capable of receiving asylum seekers at the high level we do today. We simply cannot do any more.” Do Švédska dovtedy prichádzalo približne 10 000 utecencov týždenne a dokonca roka sa odhadoval príchod dokopy 190 000. Priamo vo svojom príhovore, v ktorom oznámil väcšie uzatvorenie krajiny, švédsky premiér nežiadal od iných krajín prerozdelenie utecencov, ktorých Švédsko nevie prevziat.", "analysis_paragraphs": ["Švédsky premiér skutocne prejavoval pozitívny postoj v otázke prijímania utecencov, neskôr v novembri však oznámil obmedzenie ich prijímania, pricom ešte predtým švédski predstavitelia vyjadrili nádej, že utecencov prijmú iné škandinávske krajiny. nepodarilo sa nám však nájst tvrdenie, ktoré by uvádzalo presný pocet utecencov, ktoré by Švédsko chcelo, aby iné krajiny prijali namiesto nich. Švédsky premiér vyzval ostatné európske krajiny k zodpovednejšiemu prístupu, aby bremeno nebolo len na pár krajinách. Nepodarilo sa nám nájst zmienky o konkrétnych poctoch utecencov, ktoré by malo Švédsko žiadat prerozdelit ostatnými krajinami. Kedže Fico pridaním konkrétneho císla zvyšuje silu svojho argumentu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Švédsky premiér vystúpil v septembri na pokojnom zhromaždení s názvom Refugees Welcome s týmito slovami : \" We need to decide right now what kind of Europe we are going to be. My Europe takes in refugees. My Europe doesn't build walls \" Možno teda tvrdit, že úcastou na tomto zhromaždení i svojim pozitívne naladeným príhovorom voci utecencov vyjadril uvítanie pre utecencov. Denník N informuje, že Švédsko donedávna patrilo medzi krajiny najochotnejšie prijímajúce utecencov. To však zmenilo koncom novembra, kedy švédsky premiér vyhlásil , že Švédsko už nie je schopné prijímat dalších utecencov: \" We are adapting Swedish legislation temporarily so that more people choose to seek asylum in other countries ... We need respite,” (...) It pains me that Sweden is no longer capable of receiving asylum seekers at the high level we do today. We simply cannot do any more.” Do Švédska dovtedy prichádzalo približne 10 000 utecencov týždenne a dokonca roka sa odhadoval príchod dokopy 190 000. Priamo vo svojom príhovore, v ktorom oznámil väcšie uzatvorenie krajiny, švédsky premiér nežiadal od iných krajín prerozdelenie utecencov, ktorých Švédsko nevie prevziat."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["slovami", "vyhlásil", "Priamo", "Informácie", "clánku"], "url": ["http://www.thelocal.se/20150906/thousands-to-rally-for-refugees-in-stockholm", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/24/sweden-asylum-seekers-refugees-policy-reversal", "http://www.government.se/articles/2015/11/government-proposes-measures-to-create-respite-for-swedish-refugee-reception/", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/12/refugee-crisis-sweden-introduces-border-checks", "http://www.wsj.com/articles/swedish-pm-urges-eu-nations-to-do-more-for-refugees-1441566502"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:37.842183+00:00"}
{"id": "42240", "numeric_id": 42240, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42240", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Chýbalo mu (Robertovi Ficovi, pozn.) jeden a pol roka. Jeden a pol roka potom potvrdil pán rektor Vozár.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku SME presvedčilo členku Ústavnoprávneho výboru Irén Sárközyovú o dostatočnej dĺžke právnej praxe Roberta Fica potvrdenie rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Libora Vozára. Ten potvrdil, že Robert Fico na univerzite učil počas troch semestrov, od septembra 2000 do januára 2002. Potvrdenie zverejnil na facebooku člen Ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál. Je však nutné dodať, že viacerí poslanci, medzi nimi aj Dostál, tvrdia , že je zjavné, že Fico potrebnú prax nemá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku SME presvedčilo členku Ústavnoprávneho výboru Irén Sárközyovú o dostatočnej dĺžke právnej praxe Roberta Fica potvrdenie rektora Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Libora Vozára. Ten potvrdil, že Robert Fico na univerzite učil počas troch semestrov, od septembra 2000 do januára 2002. Potvrdenie zverejnil na facebooku člen Ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál. Je však nutné dodať, že viacerí poslanci, medzi nimi aj Dostál, tvrdia , že je zjavné, že Fico potrebnú prax nemá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["článku", "zverejnil", "tvrdia"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22048056/vybor-odobril-kandidaturu-fica-na-ustavneho-sudcu-koalicia-je-stale-bez-dohody.html", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10217744878396991&set=pcb.10217744882837102&type=3&theater", "https://slovensko.hnonline.sk/1886991-vybor-rozhodol-o-ficovej-praxi-podmienky-splnil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:12.687805+00:00"}
{"id": "vr16189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16189", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...tak, ako sú znevýhodnení niektorí starodôchodcovia oproti novodôchodcom, to sú tí, ktorí mali vyšší príjem a išli do dôchodku po starom, tak zas naopak, novodôchodcovia, ktorí išli pri nižšom príjme po novom dôchodku, majú dnes dôchodok nižší ako starodôchodcovia, ktorí mali porovnateľne nízky príjem, pretože ten princíp solidarity bol v tom čase po starom vyšší ako po novom.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2004, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka, sa uskutočnila reforma sociálneho poistenia v SR a bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Čo znamená, že tí, ktorí išli do dôchodku po starom, nemali možnosť sporiť si v druhom pilieri, čo môže spôsobovať znevýhodnenie oproti novodôchodcom a naopak. Taktiež princíp solidarity, na ktorom funguje I.dôchodkový pilier bol v čase pred reformou skutočne väčší, pretože Kaníkova reforma do systému I.piliera zaviedla aj prvky zásluhovosti, napr. zrušením obmedzenia na výpočet starobného dôchodku ( .pdf ,s.5). Z tohto dôvodu bol dôchodok starodôchodcov s nižším príjmom vyšší ako je tomu pri novodôchodcoch s nízkym príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Starodôchodcami sa myslia tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Existujú dve kategórie starodôchodcov. Tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 (najstarší), a tí, ktorí išli do dôchodku od 1. októbra 1988 až do konca decembra 2003. Novodôchodcami sa myslia ľudia, čo išli do dôchodku po 1. januári 2004. Dôchodková reforma Ľudovíta Kaníka spustená v roku 2004 zaviedla dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Viac o zmenách, ktoré reforma priniesla hovorí dokument INEKO ( .pdf ) 1. pilier, nazývaný aj priebežný, naďalej spravuje Sociálna poisťovňa a má zachovaný prvok solidarity, pričom každý človek má nárok na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku a odpracovaní minimálneho počtu rokov. Tento pilier zabezpečuje vyplácanie dôchodkov každý mesiac z aktuálne platených odvodov všetkých prispievateľov do systému, žiadne finančné rezervy sa tam netvoria. 2. pilier, nazývaný aj kapitalizačný, má charakter zásluhovosti, ľudia si sporia reálne peniaze z časti povinných odvodov do dôchodkových fondov. Od začiatku dôchodkovej reformy dodnes sú povinné dôchodkové odvody 18 % z vymeriavacieho základu, pričom pre ľudí, ktorí dobrovoľne vstupovali do 2. piliera, sa polovica, čiže 9 % z vymeriavacieho základu, presmerovalo na súkromný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Podľa Sociálnej poisťovne, starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. Najnovšia úprava zákona č. 461/2003 je účinná od 1. januára 2017 zákonom č. 285/2016 Z.z a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z.z, ktorým sa stanovuje dôchodkový vek na rok 2017 a to je 62 rokov a 76 dní. Od začiatku roka 2018 je plánované zvyšovanie dôchodkov starodôchodcom. Tým starodôchodcom, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 by sa mal zvýšiť dôchodok o 25,50 eur. Jedná sa zhruba o 13 tisíc penzistov. Druhá kategória starodôchodcov by si mala v priemere polepšiť o 45 eur mesačne, pričom ide o približne 88 tisíc penzistov. Tento prepočet, sa ale oplatí len ľudom s vyššími zárobkami, pre starodôchodcov s priemernými alebo nižšími mzdami ostáva dôchodok na približne rovnakej úrovni, pretože maximálny priemerný mesačný zárobok na výpočet starobného dôchodku bol obmedzený sumou 4 067 korún (135 €), resp. 3 000 korún (zhruba 100 €). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2004, za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka, sa uskutočnila reforma sociálneho poistenia v SR a bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Čo znamená, že tí, ktorí išli do dôchodku po starom, nemali možnosť sporiť si v druhom pilieri, čo môže spôsobovať znevýhodnenie oproti novodôchodcom a naopak. Taktiež princíp solidarity, na ktorom funguje I.dôchodkový pilier bol v čase pred reformou skutočne väčší, pretože Kaníkova reforma do systému I.piliera zaviedla aj prvky zásluhovosti, napr. zrušením obmedzenia na výpočet starobného dôchodku ( .pdf ,s.5). Z tohto dôvodu bol dôchodok starodôchodcov s nižším príjmom vyšší ako je tomu pri novodôchodcoch s nízkym príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Starodôchodcami sa myslia tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Existujú dve kategórie starodôchodcov. Tí, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 (najstarší), a tí, ktorí išli do dôchodku od 1. októbra 1988 až do konca decembra 2003. Novodôchodcami sa myslia ľudia, čo išli do dôchodku po 1. januári 2004. Dôchodková reforma Ľudovíta Kaníka spustená v roku 2004 zaviedla dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Viac o zmenách, ktoré reforma priniesla hovorí dokument INEKO ( .pdf ) 1. pilier, nazývaný aj priebežný, naďalej spravuje Sociálna poisťovňa a má zachovaný prvok solidarity, pričom každý človek má nárok na dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku a odpracovaní minimálneho počtu rokov. Tento pilier zabezpečuje vyplácanie dôchodkov každý mesiac z aktuálne platených odvodov všetkých prispievateľov do systému, žiadne finančné rezervy sa tam netvoria. 2. pilier, nazývaný aj kapitalizačný, má charakter zásluhovosti, ľudia si sporia reálne peniaze z časti povinných odvodov do dôchodkových fondov. Od začiatku dôchodkovej reformy dodnes sú povinné dôchodkové odvody 18 % z vymeriavacieho základu, pričom pre ľudí, ktorí dobrovoľne vstupovali do 2. piliera, sa polovica, čiže 9 % z vymeriavacieho základu, presmerovalo na súkromný dôchodkový účet vo vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Podľa Sociálnej poisťovne, starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. Najnovšia úprava zákona č. 461/2003 je účinná od 1. januára 2017 zákonom č. 285/2016 Z.z a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 269/2016 Z.z, ktorým sa stanovuje dôchodkový vek na rok 2017 a to je 62 rokov a 76 dní. Od začiatku roka 2018 je plánované zvyšovanie dôchodkov starodôchodcom. Tým starodôchodcom, ktorí išli do dôchodku pred 1. októbrom 1988 by sa mal zvýšiť dôchodok o 25,50 eur. Jedná sa zhruba o 13 tisíc penzistov. Druhá kategória starodôchodcov by si mala v priemere polepšiť o 45 eur mesačne, pričom ide o približne 88 tisíc penzistov. Tento prepočet, sa ale oplatí len ľudom s vyššími zárobkami, pre starodôchodcov s priemernými alebo nižšími mzdami ostáva dôchodok na približne rovnakej úrovni, pretože maximálny priemerný mesačný zárobok na výpočet starobného dôchodku bol obmedzený sumou 4 067 korún (135 €), resp. 3 000 korún (zhruba 100 €). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["reforma", ".pdf", "reforma", ".pdf", "Sociálnej", "zákon", "zákonom", "269/2016", "zvyšovanie", "oplatí"], "url": ["http://dochodky.com/dochodkova-reforma", "http://www.ineko.sk/file_download/623/Zmeny+v+dochodkovom+systeme+SR+2000-2010.pdf", "http://dochodky.com/dochodkova-reforma", "http://www.ineko.sk/file_download/623/Zmeny+v+dochodkovom+systeme+SR+2000-2010.pdf", "http://www.socpoist.sk/starobny-dochodok/1286s", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20150901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/285/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/269/", "https://dennikn.sk/668598/zvysenie-penzii-starodochodcom-vyjde-na-142-milionov-eur/", "https://dennikn.sk/668598/zvysenie-penzii-starodochodcom-vyjde-na-142-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:24.171677+00:00"}
{"id": "vr17413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17413", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...od začiatku, od prvého dňa je súčasťou tohto (vyšetrovacieho, pozn.) tímu aj šéfredaktor Aktualít (aktuality.sk, pozn.).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy na toto tvrdenie hneď zareagoval prostredníctvom statusu na Facebooku. Bárdy píše, že nie je členom vyšetrovacieho tímu v prípade vraždy Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej: \" Neviem teda nijako garantovať objektívnosť a profesionalitu vyšetrovania. Z mojej funkcie šéfredaktora Aktuality.sk to robiť nemôžem a nechcem .\" S políciou komunikuje, ale len ako zástupca redakcie a vydavateľstva, a nie ako čĺen vyšetrovacieho tímu. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy na toto tvrdenie hneď zareagoval prostredníctvom statusu na Facebooku. Bárdy píše, že nie je členom vyšetrovacieho tímu v prípade vraždy Jana Kuciaka a Martiny Kušnírovej: \" Neviem teda nijako garantovať objektívnosť a profesionalitu vyšetrovania. Z mojej funkcie šéfredaktora Aktuality.sk to robiť nemôžem a nechcem .\" S políciou komunikuje, ale len ako zástupca redakcie a vydavateľstva, a nie ako čĺen vyšetrovacieho tímu. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Peter Bárdy"], "url": ["https://www.facebook.com/peter.bardy.5/posts/10213970474209106"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:21.128018+00:00"}
{"id": "42273", "numeric_id": 42273, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42273", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Každý členský štát Európskej únie to tvrdí a Európska únia za tým stojí (anexia Krymu, pozn.).", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska rada od marca 2014 opakovane potvrdila stanovisko, že neuznáva anexiu Krymu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvé rozhodnutie o nesúhlase s anexiou Európska rada odsúhlasila v marci 2014. Zároveň na Rusko uvalila sankcie , ktoré sú stále v platnosti, napriek tomu, že predstavitelia niektorých krajín vrátane Slovenska vyjadrili pochybnosti o ich účinnosti. 27. marca 2014 bola Valným zhromaždením OSN prijatá Rezolúcia č. 68/262 , ktorá uznáva Krym a Sevastopoľ v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda zo 16. marca. Všetkých 28 krajín EÚ hlasovalo za", "analysis_paragraphs": ["Európska rada od marca 2014 opakovane potvrdila stanovisko, že neuznáva anexiu Krymu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Prvé rozhodnutie o nesúhlase s anexiou Európska rada odsúhlasila v marci 2014. Zároveň na Rusko uvalila sankcie , ktoré sú stále v platnosti, napriek tomu, že predstavitelia niektorých krajín vrátane Slovenska vyjadrili pochybnosti o ich účinnosti. 27. marca 2014 bola Valným zhromaždením OSN prijatá Rezolúcia č. 68/262 , ktorá uznáva Krym a Sevastopoľ v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda zo 16. marca. Všetkých 28 krajín EÚ hlasovalo za"], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Prvé rozhodnutie", "sankcie", "vyjadrili pochybnosti", "Rezolúcia č. 68/262", "hlasovalo za"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/141749.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://uk.reuters.com/article/uk-ukraine-crisis-eu-idUKKCN0WG1B4", "http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/68/262", "https://papersmart.unmeetings.org/media2/2498292/voting-record.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:11.629475+00:00"}
{"id": "vr34969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34969", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...kým Maďarsko, Maďarsko, ktoré v ťažkej situácii stúplo o šesť miest...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko stúplo o šesť miest, z 58. miesta na 52. miesto"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:14.619105+00:00"}
{"id": "vr17968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17968", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Ruská federácia dnes kryje vrahov obetí civilného lietadla. Ruská federácia dnes pomáha neoznačeným vojakom na východe Ukrajiny ďalej tam rozrývať lokálne autority a vlastne ničiť územnú celistvosť Ukrajiny.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Malajzijské civilné lietadlo, smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, bolo zostrelené 17. júna 2014 na rusko-ukrajinskej hranici. Pri zostrelení prišlo o život všetkých 289 cestujúcich a členov posádky. Medzinárodný tím vyšetrovateľov dospel 24. mája 2018 k záveru, že raketa Buk, ktorou bolo lietadlo zostrelené, bola z ruskej 53. brigády protivzdušnej obrany so základňou v meste Kursk. Rusko vinu počas celého vyšetrovania odmieta. Druhá časť výroku sa týka vojakov v neoznačených uniformách, ktorí sa v roku 2014 ešte pred anexiou Krymu Ruskom objavili na Krymskom polostrove a neskôr vo februári obsadili dôležité strategické miesta na Kryme. Neoznačení vojaci sa v apríli 2014 zapojili aj do bojov na východe Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin najprv odmietal pripustiť, že neoznačení vojaci sú z Ruska, neskôr avšak priznal že sa jedná o príslušníkov ruských ozbrojených síl. 24. apríla 2018 Rada Európy uznala Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny za územie okupované Ruskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vine Ruska na zostrelení letu MH17, pri ktorom zahynulo 289 ľudí (viac ako polovica boli Holanďania, 44 bolo Malajzijčanov a 28 Austrálčanov), sa hovorí už dlhšie. Ešte v roku 2015 Holandská bezpečnostná rada uviedla, že lietadlo zostrelila raketa zem-vzduch ruskej výroby. V roku 2016 Holandskom vedený Spoločný vyšetrovací tím potvrdil, že lietadlo bolo zasiahnuté raketou vypálenou z mobilného protilietadlového systému Buk, ktorý bol dopravený z Ruska. Po vydaní oficiálneho záveru vyšetrovacieho tímu v máji 2018 holandská a austrálska vláda oznámili, že Rusko v súlade s medzinárodným právom považujú za zodpovedné za zostrelenie a podniknú voči nemu právne kroky. Od Ruska plánujú krajiny požadovať finančnú kompenzáciu pre rodiny obetí. Neskôr sa k Holandsku a Austrálii pridali NATO a EÚ s výzvou, aby Rusko prijalo zodpovednosť a spolupracovalo s vyšetrovateľmi. V súvislosti s prípadom doteraz padlo jedno súdne rozhodnutie na pôde USA. V januári 2018 americký súd vydal verdikt , že vtedajší veliteľ proruských povstalcov v Donbase musí príbuzným 25 obetí vyplatiť odškodné v celkovej výške 400 miliónov dolárov. Rusko podiel na zostrelení lietadla už od začiatku vyšetrovania popiera. Po najnovších zisteniach vyšetrovacieho tímu ruský minister obrany vyhlásil: \" Not a single anti-aircraft missile system from the Russian Federation has ever crossed the Russia-Ukraine border. \" Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že Rusko výsledkom vyšetrovania neverí, keďže narozdiel od Ukrajiny nemalo vo vyšetrovacom tíme svojich zástupcov. Ministerstvo zahraničných vecí SR podporilo postoj EÚ. \" Slovenská republika pripisuje mimoriadnu vážnosť výsledkom vyšetrovania medzinárodného vyšetrovateľského tímu (JIT), ktoré priniesli závery o zodpovednosti za zostrelenie lietadla malajských aerolínií MH-17 nad Ukrajinou 17. júla 2014. Očakávame vyvodenie dôsledkov za tento barbarský čin, pri ktorom prišlo o život 298 ľudí. V tejto súvislosti plne podporujeme vyhlásenie EÚ, ktorá vyzýva Ruskú federáciu, aby plne spolupracovala so všetkým úsilím o vyvodenie zodpovednosti. \" Vojaci v neoznačených uniformách, nazývaní aj zelení mužíci, zabrali vo februári 2014 dôležité budovy, inštitúcie a miesta na krymskom polostrove. Podľa svedkov boli vojaci vybavení ruskými zbraňami a hovorili s ruským akcentom. Napriek tomu Putin tvrdil, že sa jedná o miestnu domobranu , ktorá si podľa neho \" mohla uniformy kúpiť v hocijakom army shope \". Na tlačovej konferencii 17. apríla 2014 vyhlásil, že „ príslušníci ruských ozbrojených síl stáli za chrbtami krymskej domobrany, pretože inak sa referendum jednoducho nedalo uskutočniť otvorene, čestne, dôstojne a ľudia by nedostali možnosť vyjadriť svoj názor, “ čím priznal, že sa jednalo o ruských vojakov. V decembri 2015 Putin priznal i prítomnosť ruskej armády na východe Ukrajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Malajzijské civilné lietadlo, smerujúce z Amsterdamu do Kuala Lumpuru, bolo zostrelené 17. júna 2014 na rusko-ukrajinskej hranici. Pri zostrelení prišlo o život všetkých 289 cestujúcich a členov posádky. Medzinárodný tím vyšetrovateľov dospel 24. mája 2018 k záveru, že raketa Buk, ktorou bolo lietadlo zostrelené, bola z ruskej 53. brigády protivzdušnej obrany so základňou v meste Kursk. Rusko vinu počas celého vyšetrovania odmieta. Druhá časť výroku sa týka vojakov v neoznačených uniformách, ktorí sa v roku 2014 ešte pred anexiou Krymu Ruskom objavili na Krymskom polostrove a neskôr vo februári obsadili dôležité strategické miesta na Kryme. Neoznačení vojaci sa v apríli 2014 zapojili aj do bojov na východe Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin najprv odmietal pripustiť, že neoznačení vojaci sú z Ruska, neskôr avšak priznal že sa jedná o príslušníkov ruských ozbrojených síl. 24. apríla 2018 Rada Európy uznala Doneckú a Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny za územie okupované Ruskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vine Ruska na zostrelení letu MH17, pri ktorom zahynulo 289 ľudí (viac ako polovica boli Holanďania, 44 bolo Malajzijčanov a 28 Austrálčanov), sa hovorí už dlhšie. Ešte v roku 2015 Holandská bezpečnostná rada uviedla, že lietadlo zostrelila raketa zem-vzduch ruskej výroby. V roku 2016 Holandskom vedený Spoločný vyšetrovací tím potvrdil, že lietadlo bolo zasiahnuté raketou vypálenou z mobilného protilietadlového systému Buk, ktorý bol dopravený z Ruska. Po vydaní oficiálneho záveru vyšetrovacieho tímu v máji 2018 holandská a austrálska vláda oznámili, že Rusko v súlade s medzinárodným právom považujú za zodpovedné za zostrelenie a podniknú voči nemu právne kroky. Od Ruska plánujú krajiny požadovať finančnú kompenzáciu pre rodiny obetí. Neskôr sa k Holandsku a Austrálii pridali NATO a EÚ s výzvou, aby Rusko prijalo zodpovednosť a spolupracovalo s vyšetrovateľmi. V súvislosti s prípadom doteraz padlo jedno súdne rozhodnutie na pôde USA. V januári 2018 americký súd vydal verdikt , že vtedajší veliteľ proruských povstalcov v Donbase musí príbuzným 25 obetí vyplatiť odškodné v celkovej výške 400 miliónov dolárov. Rusko podiel na zostrelení lietadla už od začiatku vyšetrovania popiera. Po najnovších zisteniach vyšetrovacieho tímu ruský minister obrany vyhlásil: \" Not a single anti-aircraft missile system from the Russian Federation has ever crossed the Russia-Ukraine border. \" Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina povedal, že Rusko výsledkom vyšetrovania neverí, keďže narozdiel od Ukrajiny nemalo vo vyšetrovacom tíme svojich zástupcov. Ministerstvo zahraničných vecí SR podporilo postoj EÚ. \" Slovenská republika pripisuje mimoriadnu vážnosť výsledkom vyšetrovania medzinárodného vyšetrovateľského tímu (JIT), ktoré priniesli závery o zodpovednosti za zostrelenie lietadla malajských aerolínií MH-17 nad Ukrajinou 17. júla 2014. Očakávame vyvodenie dôsledkov za tento barbarský čin, pri ktorom prišlo o život 298 ľudí. V tejto súvislosti plne podporujeme vyhlásenie EÚ, ktorá vyzýva Ruskú federáciu, aby plne spolupracovala so všetkým úsilím o vyvodenie zodpovednosti. \" Vojaci v neoznačených uniformách, nazývaní aj zelení mužíci, zabrali vo februári 2014 dôležité budovy, inštitúcie a miesta na krymskom polostrove. Podľa svedkov boli vojaci vybavení ruskými zbraňami a hovorili s ruským akcentom. Napriek tomu Putin tvrdil, že sa jedná o miestnu domobranu , ktorá si podľa neho \" mohla uniformy kúpiť v hocijakom army shope \". Na tlačovej konferencii 17. apríla 2014 vyhlásil, že „ príslušníci ruských ozbrojených síl stáli za chrbtami krymskej domobrany, pretože inak sa referendum jednoducho nedalo uskutočniť otvorene, čestne, dôstojne a ľudia by nedostali možnosť vyjadriť svoj názor, “ čím priznal, že sa jednalo o ruských vojakov. V decembri 2015 Putin priznal i prítomnosť ruskej armády na východe Ukrajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["civilné", "ruskej", "Rusko", "obsadili", "východe", "priznal", "okupované", "zostrelila", "raketou", "vyšetrovacieho", "pridali", "verdikt", "minister", "Ministerstvo", "zbraňami", "domobranu", "konferencii", "východe"], "url": ["https://aktualne.centrum.sk/na-rusko-ukrajinskej-hranici-zostrelili-civilne-lietadlo-na-palube-bolo-takmer-300-ludi/zahranicie/europa/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/holandsko-a-australia-obvinili-rusko-zo-/327198-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/putin-odmieta-ze-za-zostrelenim-malaj/327320-clanok.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/rusko-chce-svatek-na-putinovy-narozeniny-den-uctivych-lidi-ma-oslavit-zelene-muzicky-z-krymu_201410041732_mskalicky", "https://zahranicni.eurozpravy.cz/evropa/91263-na-vychode-ukrajiny-radi-zeleni-muzici-rusko-v-podezreni-video/", "https://www.theguardian.com/world/2015/dec/17/vladimir-putin-admits-russian-military-presence-ukraine", "https://hnonline.sk/svet/1734040-rusko-okupuje-cast-ukrajiny-uznala-to-rada-europy", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vysetrovanie-potvrilo-lietadlo-nad-ukrajinou-zostrelila-ruska-raketa.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/tragedia-letu-mh17-vysetrovatelia-maj/219921-clanok.html", "https://dennikn.sk/1134227/uz-je-to-oficialne-eu-nato-australia-aj-holandsko-vinia-rusko-zo-zostrelenia-boeingu-nad-donbasom/?ref=list", "https://dennikn.sk/1134227/uz-je-to-oficialne-eu-nato-australia-aj-holandsko-vinia-rusko-zo-zostrelenia-boeingu-nad-donbasom/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/559895/byvaly-prorusky-velitel-musi-zaplatit-odskodne-za-zostrelenie-lietadla-nad-ukrajinou/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-44252150", "https://www.mzv.sk/aktuality/vsetky_spravy/-/asset_publisher/Rp2fPY0svzsu/content/vyhlasenie-mzvaez-sr-k-oznameniu-o-vysledkoch-vysetrovania-katastrofy-letu-mh-17?p_p_auth=gUeJqmKx", "https://www.bbc.com/news/world-europe-26532154", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/347167-rok-po-zabrati-krymu-rusi-oslavuju-zelenych-muzikov/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/347167-rok-po-zabrati-krymu-rusi-oslavuju-zelenych-muzikov/", "https://www.theguardian.com/world/2015/dec/17/vladimir-putin-admits-russian-military-presence-ukraine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:24.123166+00:00"}
{"id": "48954", "numeric_id": 48954, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48954", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Práve počas vlády Roberta Fica odišlo vyše 100 000 mladých ľudí do zahraničia a snažili sa nájsť uplatnenie tam.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát ministerstva financií z Analýzy odchodov Slovákov do zahraničia z roku 2017 vyplýva, že v období prvej vlády Roberta Fica, ktorá trvala od júla 2006 do júla 2010, zo Slovenska odišlo a nikdy sa nevrátilo 114 179 ľudí. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov. Druhá vláda Roberta Fica trvala od apríla 2012 do marca 2016 a hoci sú v analýze uvedené dáta len po rok 2015, tak už aj podľa dát za roky 2012 až 2015 vieme potvrdiť, že počas vlád Roberta Fica odišlo do zahraničia najmenej 100 000 mladých ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát ministerstva financií z Analýzy odchodov Slovákov do zahraničia z roku 2017 vyplýva, že v období prvej vlády Roberta Fica, ktorá trvala od júla 2006 do júla 2010, zo Slovenska odišlo a nikdy sa nevrátilo 114 179 ľudí. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov. Druhá vláda Roberta Fica trvala od apríla 2012 do marca 2016 a hoci sú v analýze uvedené dáta len po rok 2015, tak už aj podľa dát za roky 2012 až 2015 vieme potvrdiť, že počas vlád Roberta Fica odišlo do zahraničia najmenej 100 000 mladých ľudí."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["dát", "trvala"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/odliv-mozgov-po-slovensky-januar-2017.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/?csrt=2344451757547000617"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:12.348387+00:00"}
{"id": "vr18216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18216", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Po rokoch sme dali spracovať strategický dokument k doprave (MHD, pozn.), tzv. masterplan...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt o dopravnom plánovaní s názvom Stratégia udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov , alebo aj tzv. Masterplan , bol schválený v januári 2017. Jedná sa o \" komplexný dokument dopravného plánovania vrátane cestných stavieb, modernizácie či rozvoja mestskej hromadnej dopravy i všetkých ďalších druhov dopravy v Prešove vrátane vzťahov v rámci regiónu Šariš \". Realizovaný bol od marca 2018 do mája 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Masterplan, ktorý umožní čerpanie eurofondov pre oblasť dopravy, bol podporený v objeme 794 819,51 eur. Mesto na schválenom projekte nesie spoluúčasť 38 740,98 eur. Primátorka Turčanová v súvislosti s dopravným plánovaním povedala, že \" Prešov doteraz nemal spracovaný komplexný dopravný dokument pre oblasť dopravy, ktorý je základným predpokladom pre získanie eurofondov. Za podobný dokument možno považovať Generel dopravy, ktorý bol spracovaný v roku 1998, avšak jeho platnosť skončila už v roku 2008 \" . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projekt o dopravnom plánovaní s názvom Stratégia udržateľného rozvoja dopravy mesta Prešov , alebo aj tzv. Masterplan , bol schválený v januári 2017. Jedná sa o \" komplexný dokument dopravného plánovania vrátane cestných stavieb, modernizácie či rozvoja mestskej hromadnej dopravy i všetkých ďalších druhov dopravy v Prešove vrátane vzťahov v rámci regiónu Šariš \". Realizovaný bol od marca 2018 do mája 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Masterplan, ktorý umožní čerpanie eurofondov pre oblasť dopravy, bol podporený v objeme 794 819,51 eur. Mesto na schválenom projekte nesie spoluúčasť 38 740,98 eur. Primátorka Turčanová v súvislosti s dopravným plánovaním povedala, že \" Prešov doteraz nemal spracovaný komplexný dopravný dokument pre oblasť dopravy, ktorý je základným predpokladom pre získanie eurofondov. Za podobný dokument možno považovať Generel dopravy, ktorý bol spracovaný v roku 1998, avšak jeho platnosť skončila už v roku 2008 \" . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Masterplan", "Primátorka"], "url": ["http://m.imhd.sk/po/doc/sk/16143/Mesto-Presov-dostane-dotaciu-na-dopravny-Masterplan", "http://m.imhd.sk/po/doc/sk/16143/Mesto-Presov-dostane-dotaciu-na-dopravny-Masterplan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:40.160919+00:00"}
{"id": "vr34629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34629", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Smer s veľkým S v opozícii, aj keď podrástol, aj keď je ešte väčší, než bol pred štyrmi rokmi.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto volebnom období má Smer v NR SR 62 poslancov , kým v predošlom volebnom období ich bolo 50 .", "analysis_paragraphs": ["V tomto volebnom období má Smer v NR SR 62 poslancov , kým v predošlom volebnom období ich bolo 50 ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["62 poslancov", "50"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=5#top", "http://sk.wikipedia.org/wiki/SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:41.439340+00:00"}
{"id": "vr29931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29931", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja osobne som to vyhlásil aj do novín, že nie je to (v Malackách, pozn.) ani utečenecký tábor, ani záchytný, ani pobytový, ani azylový tábor...Je to kríza. Keby nastala, máme to pre krízu... veď my sme to robili aj vo Valaškovciach na východe, aj na strede Slovenska, teraz v Malackách.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák 9. septembra navštívil Malacky a na Mestskom zastupiteľstve skutočne vyhlásil, že sa nejedná o utečenecký tábor. Z dostupných informácií sa skutočne konalo cvičenie vo Valaškovciach, a takisto cvičenie pri Nitre. Výrok ministra vnútra preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák 9. septembra navštívil Malacky a na Mestskom zastupiteľstve skutočne vyhlásil, že sa nejedná o utečenecký tábor. Z dostupných informácií sa skutočne konalo cvičenie vo Valaškovciach, a takisto cvičenie pri Nitre. Výrok ministra vnútra preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Malacky.sk", "Nitre", "harmonogramu"], "url": ["http://www.malacky.sk/index.php?page=clanok_cely&id=5962", "http://www.teraz.sk/slovensko/vojaci-migranti-mimoriadne-cvicenie/148441-clanok.html", "http://www.mosr.sk/harmonogram-vojenskych-cviceni-na-uzemi-vojenskych-obvodov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:31.382059+00:00"}
{"id": "vr31516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31516", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je to priebežné plnenie, ale je rekordné (rekordne deficitné pozn.) z hľadiska histórie krajiny. (priebežné plnenie rozpočtu v tomto roku 2012 pozn.)", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tohtoročné priebežné plnenie štátneho rozpočtu je skutočne za sledované obdobie (údaje MF SR sú dostupné od roku 2005) rekordne deficitné. Pre overenie výroku P. Kažimíra sme použili prehľad plnenia štátneho rozpočtu zverejneného na stránke Ministerstva financií SR. Porovnali sme údaje k poslednému marcovému dňu od roku 2005 do roku 2012. V jednotlivých rokoch boli v danom období na štátnych účtoch zaznamenané nasledovné hodnoty (v tis. EUR okrem 2007): 2005 - prebytok 2006 - prebytok 2007 - schodok - 11 889 mil. Sk (31%) 2008 - prebytok 2009 - schodok - 204 646 (20,3%) 2010 - schodok - 983 464 (26,3%) 2011 - schodok - 655 211 (17,2%) 2012 - schodok - 1 155 458 (31,4%) V zátvorke je uvedené naplnenie plánovaného deficitu na daný rok. Výrok teda považujeme za pravdivý, keďže v absolútnych aj relatívnych hodnotách je deficit v stanovenom dni rekordný. Treba však upozorniť, že hodnoty na štátnych účtoch kolíšu každý deň, preto môže dochádzať k zvýšeniu alebo zníženiu daných hodnôt zo dňa na deň.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tohtoročné priebežné plnenie štátneho rozpočtu je skutočne za sledované obdobie (údaje MF SR sú dostupné od roku 2005) rekordne deficitné. Pre overenie výroku P. Kažimíra sme použili prehľad plnenia štátneho rozpočtu zverejneného na stránke Ministerstva financií SR. Porovnali sme údaje k poslednému marcovému dňu od roku 2005 do roku 2012. V jednotlivých rokoch boli v danom období na štátnych účtoch zaznamenané nasledovné hodnoty (v tis. EUR okrem 2007): 2005 - prebytok 2006 - prebytok 2007 - schodok - 11 889 mil. Sk (31%) 2008 - prebytok 2009 - schodok - 204 646 (20,3%) 2010 - schodok - 983 464 (26,3%) 2011 - schodok - 655 211 (17,2%) 2012 - schodok - 1 155 458 (31,4%) V zátvorke je uvedené naplnenie plánovaného deficitu na daný rok. Výrok teda považujeme za pravdivý, keďže v absolútnych aj relatívnych hodnotách je deficit v stanovenom dni rekordný. Treba však upozorniť, že hodnoty na štátnych účtoch kolíšu každý deň, preto môže dochádzať k zvýšeniu alebo zníženiu daných hodnôt zo dňa na deň."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3569"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:13.052880+00:00"}
{"id": "vr31763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31763", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "V piatok zasadala prvýkrát pracovná komisia v parlamente, kde prišlo pokiaľ mám informácie k zhodám jednotlivých zástupcov politických strán pripraviť takýto návrh (o zúžení poslaneckej imunity pozn.)", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR informovala, že sa v piatok 11.mája 2012 uskutoční prvé stretnutie pracovnej skupiny, ktorá má vypracovať zmenu Ústavy a Trestného poriadku potrebnú na zrušenie trestnoprávnej poslaneckej imunity. Keďže na zrušenie trestnoprávnej imunity je potrebná zmena ústavy SR, a tým pádom minimálne 90 poslaneckých hlasov, existuje snaha o vytvorenie spoločného návrhu zákona, na ktorom by sa podieľali všetky parlamentné strany. Pravda.sk uvádza, že na stretnutí pracovnej skupiny mali svoje zastúpenie všetky parlamentné strany a napriek tomu, že na finálnu verziu zákona existuje viacero názorov, atmosféra a postoje boli zatiaľ veľmi konštruktívne a vecné a vyzerá to nádejne . Už budúci týždeň, by podľa záverov rokovaní, mali začať právnici pripravovať konkrétnu podobu zákona. Snahou je zrušiť trestnoprávnu imunitu do začiatku septembra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["TASR informovala, že sa v piatok 11.mája 2012 uskutoční prvé stretnutie pracovnej skupiny, ktorá má vypracovať zmenu Ústavy a Trestného poriadku potrebnú na zrušenie trestnoprávnej poslaneckej imunity. Keďže na zrušenie trestnoprávnej imunity je potrebná zmena ústavy SR, a tým pádom minimálne 90 poslaneckých hlasov, existuje snaha o vytvorenie spoločného návrhu zákona, na ktorom by sa podieľali všetky parlamentné strany. Pravda.sk uvádza, že na stretnutí pracovnej skupiny mali svoje zastúpenie všetky parlamentné strany a napriek tomu, že na finálnu verziu zákona existuje viacero názorov, atmosféra a postoje boli zatiaľ veľmi konštruktívne a vecné a vyzerá to nádejne . Už budúci týždeň, by podľa záverov rokovaní, mali začať právnici pripravovať konkrétnu podobu zákona. Snahou je zrušiť trestnoprávnu imunitu do začiatku septembra. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120510TBA02492", "http://spravy.pravda.sk/zrusenie-imunity-prvy-raz-vyzera-nadejne-fgw-/sk_domace.asp?c=A120513_151011_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:00.341058+00:00"}
{"id": "vr37619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37619", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Paška, no tak napríklad ten odmietavý postoj k pôžičke Grécku možnože zhoršil trochu povesť Slovenska, ale ušetril tejto krajine 800 miliónov eur, zatiaľ čo vy ste súhlasili s hlúposťou, ktorá z Európskej únie došla, to nás stálo oveľa viac peňazí.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza pravda.sk pôžička Grécku skutočne predstavovala 800 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza pravda.sk pôžička Grécku skutočne predstavovala 800 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/pozicka-grecku-moze-vyrazne-zvysit-slovensky-verejny-dlh-pag-/sk_ekonomika.asp?c=A100504_162942_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:14.725740+00:00"}
{"id": "vr27760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27760", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Nitre bola nedávno výstava, ktorá sa nazýva Expo Job alebo Job Expo. Asi naopak. Na tejto výstave bolo ponúkaných 13 000 pracovných miest. 13 000.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že sa v posledných dvoch aprílových dňoch v Nitre konala výstava JobExpo 2014, ktorá ponúkala okolo 13 000 pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že sa v posledných dvoch aprílových dňoch v Nitre konala výstava JobExpo 2014, ktorá ponúkala okolo 13 000 pracovných miest."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["JobExpo", "medializovaných"], "url": ["http://jobexpo.sk/sk/", "http://nitra.dnes24.sk/tohtorocne-jobexpo-lakalo-viac-ako-13-tisic-pracovnych-miest-na-jednom-veltrhu-175131"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:06.259883+00:00"}
{"id": "vr15208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15208", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...neverending story, ak mám použiť tento výraz s Gréckom, pretože to žiada oddlženie a znovu ďalšie a ďalšie finančné podpory.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovorí o aktuálnej situácii Grécka a podľa jeho slov nikdy nekončiacej gréckej kríze. Je pravdou, že Grécko žiada oddlženie a ďalšie finančné podpory. K schváleniu oddlženia došlo v priebehu mája 2016. Grécko zároveň od začiatku krízy niekoľkokrát žiadalo o finančnú podporu či inú formu podpory v prípade neschopnosti Grécka platiť v čas. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o aktuálnej situácii Grécka a podľa jeho slov nikdy nekončiacej gréckej kríze. Je pravdou, že Grécko žiada oddlženie a ďalšie finančné podpory. K schváleniu oddlženia došlo v priebehu mája 2016. Grécko zároveň od začiatku krízy niekoľkokrát žiadalo o finančnú podporu či inú formu podpory v prípade neschopnosti Grécka platiť v čas. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["tretím", "médiá", "platiť", "požiadalo", "oddlženie", "Oddlženie", "žiadal", "súhlasili", "európskych"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/assistance_eu_ms/greek_loan_facility/index_en.htm", "http://www.ta3.com/clanok/1084410/grecko-dostane-z-eurovalu-dalsie-miliardy-eur.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/grecko-urgent-peniaze-mmf/195822-clanok.html", "http://www.reuters.com/article/eurozone-greece-sapin-idUSB5N13R01B", "http://www.reuters.com/article/us-eurozone-greece-debt-idUSKCN0Y817O", "http://www.reuters.com/article/eurozone-greece-idUSL5N18M01I", "https://www.theguardian.com/business/2016/may/23/imf-warns-eu-bailout-greece-debt-relief", "https://www.theguardian.com/business/live/2016/may/24/eurozone-greek-bailout-debt-relief-business-live", "http://www.nytimes.com/2016/05/25/business/international/greece-debt-relief-imf-eurozone-bailout.html?_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:01.476316+00:00"}
{"id": "46718", "numeric_id": 46718, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46718", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jednoducho ten protivietor alebo ten podiel tej britskej mutácie je tak výrazný, že už ani to plošné testovanie nedokázalo zabrať tak efektívne, ako v novembri, že o mínus 58%, ale klesol počet prípadov len o mínus 30 %.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Chýbajú akékoľvek spoľahlivé dáta, ktoré by preukazovali, že za slabším stlačením infekčnosti po skríningovom testovaní v porovnaní s plošnými testovaniami z minulého roka je britská mutácia koronavírusu. Keďže Igor Matovič kauzálne spája dve udalosti, ktorých príčinná súvislosť sa síce ponúka, no nemáme o nej dosť informácií, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné. Porovnanie výsledkov obidvoch celoplošných testovaní V prvom kole celoplošného testovania, ktoré prebiehalo počas víkendu od 30. októbra do 1. novembra 2020, bolo otestovaných 3 625 332 ľudí. Z toho 38 359 malo pozitívny test, čo predstavuje 1.06 % pozitivitu. Druhé kolo celoplošného testovania sa uskutočnilo na ďalší víkend, v dňoch 7. a 8. novembra 2020. Testovania sa zúčastnilo 2 044 855 ľudí, z ktorých 13 509 bolo infekčných. Podiel pozitivity testovaných počas druhého kola bol 0.66 %. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej „pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkaz, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie“. Pre porovnanie s tohtoročným celoplošným testovaním, tzv. skríningom: Prvé kolo skríningu prebiehalo od 18. januára do 26. januára. Do prvého kola sa zapojilo 2.949.017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36.547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta. Následne po prvom kole bola Slovensko rozdelené na 36 lepších a 37 horších okresov. V tých horších, sa zopakovalo druhé kolo testovania v dňoch od 28. januára do 2. februára. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa epidemiologická situácia po skríningu vo väčšine okresov zlepšila. Po predbežných výsledkoch, ktoré prezentoval na tlačovej besede 3. februára, ide o 23.2 % priemernú hrubú redukciu prevalencie (11:48). „Toto je samozrejme oveľa menej ako sme predpokladali, na tom jesennom celoplošnom testovaní sa nám podarilo zraziť infekčnosť až o 58%.“ Ako potenciálny dôvod zníženej redukcie infekčnosti minister uvádza práve novú formu koronavírusu pôvodom z Británie: „Toto sú veľmi závažné informácie, ktoré pravdepodobne hovoria o tom, že tá prevaha nového, oveľa infekčnejšieho kmeňu B117 je vo viacerých regiónoch, kde došlo k tej zníženej redukcii infekčnosti populácie, pravdepodobne oveľa vyššia. Toto bude predmetom toho dodatočného skríningu, ktorý sa momentálne realizuje.“ Porovnanie opatrení V období počas prvých a druhých kôl celoplošného testovania a skríningu platili do veľkej miery podobné zákazy a opatrenia - najmä obmedzenie pohybu, resp. zákaz vychádzania s výnimkami. Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra 2020 platil na celom Slovensku zákaz vychádzania s výnimkami. Zároveň sa od 26. októbra do 27. novembra zatvorili školy okrem detských jaslí, materských škôl a prvého stupňa základných škôl. Následne, vláda predĺžila obmedzenie pohybu na Slovensku až do 8. novembra. Zákaz vychádzania neplatil medzi 1. až 5. hodinou ráno, rovnako pre ľudí s negatívnym testom na ochorenie COVID-19. Od 2. novembra platili nové výnimky. Občan nepotreboval negatívny test na zabezpečenie základných životných potrieb (nákup potravín, drogérie a pod.), alebo cestu do zdravotníckeho zariadenia s cieľom neodkladného lekárskeho vyšetrenia. Od 1. januára 2021 platil na Slovensku zákaz vychádzania , ktorý mal pôvodne platiť do 24. januára. Vláda neskôr predĺžila zákaz vychádzania do 7. Februára. Pri januárovom zákaze vláda zrušila napr. tzv. stretávanie sa s blízkymi, v tzv. bubline. Taktiež mal platiť zákaz cestovania medzi okresmi. Výnimka zo zákazu platila pre cesty do zamestnania, ktoré nemohli byť vykonávané z domu. Rovnako ako počas prvého celoplošného testovania boli povolené s cesty s cieľom zaobstarať si nevyhnutné životné potreby. Podmienka negatívneho testu platila aj pre pobyt v prírode, rovnako ako aj počas minuloročného celoplošného testovania.", "analysis_paragraphs": ["Chýbajú akékoľvek spoľahlivé dáta, ktoré by preukazovali, že za slabším stlačením infekčnosti po skríningovom testovaní v porovnaní s plošnými testovaniami z minulého roka je britská mutácia koronavírusu. Keďže Igor Matovič kauzálne spája dve udalosti, ktorých príčinná súvislosť sa síce ponúka, no nemáme o nej dosť informácií, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné. Porovnanie výsledkov obidvoch celoplošných testovaní V prvom kole celoplošného testovania, ktoré prebiehalo počas víkendu od 30. októbra do 1. novembra 2020, bolo otestovaných 3 625 332 ľudí. Z toho 38 359 malo pozitívny test, čo predstavuje 1.06 % pozitivitu. Druhé kolo celoplošného testovania sa uskutočnilo na ďalší víkend, v dňoch 7. a 8. novembra 2020. Testovania sa zúčastnilo 2 044 855 ľudí, z ktorých 13 509 bolo infekčných. Podiel pozitivity testovaných počas druhého kola bol 0.66 %. Podľa epidemiologičky Alexandry Bražinovej „pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkaz, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie“. Pre porovnanie s tohtoročným celoplošným testovaním, tzv. skríningom: Prvé kolo skríningu prebiehalo od 18. januára do 26. januára. Do prvého kola sa zapojilo 2.949.017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36.547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta. Následne po prvom kole bola Slovensko rozdelené na 36 lepších a 37 horších okresov. V tých horších, sa zopakovalo druhé kolo testovania v dňoch od 28. januára do 2. februára. Podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího sa epidemiologická situácia po skríningu vo väčšine okresov zlepšila. Po predbežných výsledkoch, ktoré prezentoval na tlačovej besede 3. februára, ide o 23.2 % priemernú hrubú redukciu prevalencie (11:48). „Toto je samozrejme oveľa menej ako sme predpokladali, na tom jesennom celoplošnom testovaní sa nám podarilo zraziť infekčnosť až o 58%.“ Ako potenciálny dôvod zníženej redukcie infekčnosti minister uvádza práve novú formu koronavírusu pôvodom z Británie: „Toto sú veľmi závažné informácie, ktoré pravdepodobne hovoria o tom, že tá prevaha nového, oveľa infekčnejšieho kmeňu B117 je vo viacerých regiónoch, kde došlo k tej zníženej redukcii infekčnosti populácie, pravdepodobne oveľa vyššia. Toto bude predmetom toho dodatočného skríningu, ktorý sa momentálne realizuje.“ Porovnanie opatrení V období počas prvých a druhých kôl celoplošného testovania a skríningu platili do veľkej miery podobné zákazy a opatrenia - najmä obmedzenie pohybu, resp. zákaz vychádzania s výnimkami. Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra 2020 platil na celom Slovensku zákaz vychádzania s výnimkami. Zároveň sa od 26. októbra do 27. novembra zatvorili školy okrem detských jaslí, materských škôl a prvého stupňa základných škôl. Následne, vláda predĺžila obmedzenie pohybu na Slovensku až do 8. novembra. Zákaz vychádzania neplatil medzi 1. až 5. hodinou ráno, rovnako pre ľudí s negatívnym testom na ochorenie COVID-19. Od 2. novembra platili nové výnimky. Občan nepotreboval negatívny test na zabezpečenie základných životných potrieb (nákup potravín, drogérie a pod.), alebo cestu do zdravotníckeho zariadenia s cieľom neodkladného lekárskeho vyšetrenia. Od 1. januára 2021 platil na Slovensku zákaz vychádzania , ktorý mal pôvodne platiť do 24. januára. Vláda neskôr predĺžila zákaz vychádzania do 7. Februára. Pri januárovom zákaze vláda zrušila napr. tzv. stretávanie sa s blízkymi, v tzv. bubline. Taktiež mal platiť zákaz cestovania medzi okresmi. Výnimka zo zákazu platila pre cesty do zamestnania, ktoré nemohli byť vykonávané z domu. Rovnako ako počas prvého celoplošného testovania boli povolené s cesty s cieľom zaobstarať si nevyhnutné životné potreby. Podmienka negatívneho testu platila aj pre pobyt v prírode, rovnako ako aj počas minuloročného celoplošného testovania."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["pozitívnych", "Pozitívny", "rozdelené", "tlačovej besede", "soboty", "predĺžila", "zákaz vychádzania", "predĺžila"], "url": ["https://www.facebook.com/alexandra.brazinova/posts/10224708650883586", "https://www.vlada.gov.sk/premier-z-29-mil-ludi-malo-pocas-skriningu-pozitivny-test-124-percenta/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=zakaz-vychadzania-potrva-do-7-februara-zacina-celoplosny-skrining-bez-negativneho-testu-nebude-mozne-ist-do-prace", "https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/videos/1324901707880034", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-22-10-2020-opatrenia", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-28-10-2020-opatrenia-vlada", "https://www.health.gov.sk/Clanok?od-januara-vlada-zaviedla-prisnejsi-zakaz-vychadzania-zuzila-okruh-vynimiek", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-20-01-2021-testovanie-skriningove"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:59.794670+00:00"}
{"id": "46818", "numeric_id": 46818, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46818", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bolo to presne v júli, pani ministerka ste sa obrátili na svojich ministrov alebo členov vlády, a v júli ste dostali odpoveď, vy ste sa ich pýtali, povedzte nám, že čo sú ohrozené peniaze vo fondoch, ktoré sa nevyčerpajú? Kde vidíte možnosť na realokácie? A napíšte mi to, a nikto nič nenapísal, naopak, všetci ministri pýtali ešte viac peňazí, tak potom sa pýtam, kde je do čerta ten problém s tým čerpaním fondov za predchádzajúcich vlád, keď ani jeden minister nepovedal, že má nejaké ohrozené peniaze? Ani jeden minister nepovedal, že niečo sa dá dať do nejakého iného fondu a dokonca každý z nich tieto zdroje aj pýtal.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "To, že ministri sa nechcú vzdať eurofondov, ktoré patria pod ich rezorty, nie je dôkaz, že úrady problémy s čerpaním peňazí. Tie naopak Slovensko objektívne má. Keďže Robert Fico spája dve nutne nesúvisiace veci a vyvoláva tak dojem, ktorý kriví realitu, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Tak ako v prvej vlne pandémie, aj v druhej vlne sa vicepremiérka počas leta obrátila na kolegov ministrov, aby našli vo svojich rezortných eurofondových výzvach nečerpané peniaze, ktoré by štát mohol použiť na boj s koronavírusom. „Oni majú pod sebou riadiace orgány, majú väčší alebo menší balík peňazí, ktorý implementujú. Mám od nich listy. Všetci na otázku, koľko peňazí môžu presunúť na boj proti covidu, odpovedali: Nemáme peniaze, nedáme peniaze,\" uviedla Remišová. Slovensko má však objektívny problém čerpať eurofondy, ktorý sa prejavuje rôzne v tom-ktorom „koši” peňazí. K marcu 2020, teda obdobiu striedania Ficovej vlády, štát za šesť rokov vyčerpal iba 30 percent prostriedkov - a ostával mu čas do roku 2023.", "analysis_paragraphs": ["To, že ministri sa nechcú vzdať eurofondov, ktoré patria pod ich rezorty, nie je dôkaz, že úrady problémy s čerpaním peňazí. Tie naopak Slovensko objektívne má. Keďže Robert Fico spája dve nutne nesúvisiace veci a vyvoláva tak dojem, ktorý kriví realitu, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Tak ako v prvej vlne pandémie, aj v druhej vlne sa vicepremiérka počas leta obrátila na kolegov ministrov, aby našli vo svojich rezortných eurofondových výzvach nečerpané peniaze, ktoré by štát mohol použiť na boj s koronavírusom. „Oni majú pod sebou riadiace orgány, majú väčší alebo menší balík peňazí, ktorý implementujú. Mám od nich listy. Všetci na otázku, koľko peňazí môžu presunúť na boj proti covidu, odpovedali: Nemáme peniaze, nedáme peniaze,\" uviedla Remišová. Slovensko má však objektívny problém čerpať eurofondy, ktorý sa prejavuje rôzne v tom-ktorom „koši” peňazí. K marcu 2020, teda obdobiu striedania Ficovej vlády, štát za šesť rokov vyčerpal iba 30 percent prostriedkov - a ostával mu čas do roku 2023."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["druhej", "leta", "našli", "uviedla", "má"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22593016/prepadnuta-miliarda-eurofondy-spor-nicholsonova-remisova.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/863836/remisova-fakt-ze-ziadna-miliarda-z-eurofondov-neprepadla-potvrdzuje-aj-europska-komisia/", "https://index.sme.sk/c/22593016/prepadnuta-miliarda-eurofondy-spor-nicholsonova-remisova.html", "https://index.sme.sk/c/22593016/prepadnuta-miliarda-eurofondy-spor-nicholsonova-remisova.html", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/eurofondy-zacinaju-odznova-ako-ich-slovensko-cerpalo-doteraz-infografika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:39.981854+00:00"}
{"id": "vr26645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26645", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Janukovyčov režim, proste napríklad s jeho synom Olexandrom, ktorý patrí k veľkým oligarchom a ktorý vyhráva 85% tendrov vo verejných obstarávaniach...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Oleksandr Janukovyc patrí medzi najbohatších Ukrajincov a možno ho zaradit k velkým oligarchom. Podla Forbes, spolu Achmetov (najbohatší Ukrajinec), Ivanyushchenko a Oleksandr Janukovyc vyhrali v posledných rokoch drvivú väcšinu tendrov. Podla analýzy Forbes, ani iných zdrojov nedokážeme zistit kolko percent tendrov samotný Oleksandr Janukovyc v poslednej dobe vyhral a v akej to bolo oblasti. Výrok hodnotíme ako neoveritelný. Taras Kuzio (28. marca 2013) cituje výsledky Forbes. Uvádza je Oleksandr Janukovic spolu s Achmetovov (priaznencom prezidenta Janukovyca) a Yuriya Ivanyushchenka vyhrali drvivú väcšinu tendrov za posledné roky. \"In 2012 the tender process was investigated by Forbes Ukraine magazine, which said it was be a morass of corruption. Three Donetsk loyalists -- Akhmetov, Yuriy Ivanyushchenko and Oleksandr Yanukovych (president's son) -- received the vast majority of last year's tenders. \" Forbes , analyzoval verejné obstarávanie na Ukrajine v roku 2012. Oznacil Oleksandra Janukovyca za šampióna vo verejnom obstarávaní. Sumy, ktoré vyhrávajú Janukovycovi blízki sú znacné. Forbes uvádza príklad tendrov v uholnom priemysle. Práce uhlie je jedným z hlavných predmetov záujmu Donbass Center for Finance and Calculation , ktoré kontroluje Oleksandr Janukovyc. Firmy spriaznené Oleksandrovi Janukovycovi získali v tendroch približne 800 mil. USD. Demagog.SK nevie kolko percent tendrov celkovo vyhráva Oleksandr Janukovic a jemu spriaznené firmy. Vzhladom na extrémne vysoký nárast majetku za posledné tri roky, to nebude pravdepodobne malý podiel. Oleksandr Janukovyc, povolaním zubár, je významným oligarchom Ukrajiny a jeho zbohatnutie sa spája s politickou funkciou jeho otca Viktora. Pôsobí predovšetkým v Rozvojovej banke. Pocas obdobia, v ktorom je Viktor Janukovyc prezidentom, jeho syn nadobudol znacné majetky . Spája sa s vedením tzv. Rodiny - skupiny bohatých podporovatelov Janukovycovej vlády. Jeho majetok sa pohybuje na úrovni 500 mil. USD, a je druhým najbohatším Ukrajincom z Donecku. Zaujímavý je rast jeho príjmov. Ešte v apríli 2013 bol jeho majetok podla Forbes len 190 mil. USD. V marci 2012 len 99 mil. USD. Za tri roky mal jeho majetok vzrást o 7200% . Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Oleksandr Janukovyc patrí medzi najbohatších Ukrajincov a možno ho zaradit k velkým oligarchom. Podla Forbes, spolu Achmetov (najbohatší Ukrajinec), Ivanyushchenko a Oleksandr Janukovyc vyhrali v posledných rokoch drvivú väcšinu tendrov. Podla analýzy Forbes, ani iných zdrojov nedokážeme zistit kolko percent tendrov samotný Oleksandr Janukovyc v poslednej dobe vyhral a v akej to bolo oblasti. Výrok hodnotíme ako neoveritelný. Taras Kuzio (28. marca 2013) cituje výsledky Forbes. Uvádza je Oleksandr Janukovic spolu s Achmetovov (priaznencom prezidenta Janukovyca) a Yuriya Ivanyushchenka vyhrali drvivú väcšinu tendrov za posledné roky. \"In 2012 the tender process was investigated by Forbes Ukraine magazine, which said it was be a morass of corruption. Three Donetsk loyalists -- Akhmetov, Yuriy Ivanyushchenko and Oleksandr Yanukovych (president's son) -- received the vast majority of last year's tenders. \" Forbes , analyzoval verejné obstarávanie na Ukrajine v roku 2012. Oznacil Oleksandra Janukovyca za šampióna vo verejnom obstarávaní. Sumy, ktoré vyhrávajú Janukovycovi blízki sú znacné. Forbes uvádza príklad tendrov v uholnom priemysle. Práce uhlie je jedným z hlavných predmetov záujmu Donbass Center for Finance and Calculation , ktoré kontroluje Oleksandr Janukovyc. Firmy spriaznené Oleksandrovi Janukovycovi získali v tendroch približne 800 mil. USD. Demagog.SK nevie kolko percent tendrov celkovo vyhráva Oleksandr Janukovic a jemu spriaznené firmy. Vzhladom na extrémne vysoký nárast majetku za posledné tri roky, to nebude pravdepodobne malý podiel. Oleksandr Janukovyc, povolaním zubár, je významným oligarchom Ukrajiny a jeho zbohatnutie sa spája s politickou funkciou jeho otca Viktora. Pôsobí predovšetkým v Rozvojovej banke. Pocas obdobia, v ktorom je Viktor Janukovyc prezidentom, jeho syn nadobudol znacné majetky . Spája sa s vedením tzv. Rodiny - skupiny bohatých podporovatelov Janukovycovej vlády. Jeho majetok sa pohybuje na úrovni 500 mil. USD, a je druhým najbohatším Ukrajincom z Donecku. Zaujímavý je rast jeho príjmov. Ešte v apríli 2013 bol jeho majetok podla Forbes len 190 mil. USD. V marci 2012 len 99 mil. USD. Za tri roky mal jeho majetok vzrást o 7200% . Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["cituje", "Forbes", "Donbass", "nadobudol", "majetky", "Rodiny", "skupiny", "99", "7200%"], "url": ["http://www.upi.com/Top_News/Analysis/Outside-View/2013/03/28/Washington-consultants-and-opaque-Ukrainian-government-tenders/UPI-46501364444220/", "http://antac.org.ua/en/2013/12/who-made-alexander-yanukovich-the-public-procurement-champion/", "http://yanukovich.info/oleksandr-yanukovych-assets/", "http://www.kyivpost.com/content/business/forbes-ukraine-firms-with-ties-to-yanukovychs-son-get-10-million-in-coal-plants-at-no-charge-from-state-315422.html", "http://yanukovich.info/oleksandr-yanukovych-assets/", "http://www.osw.waw.pl/en/publikacje/analyses/2013-06-26/presidential-family-ukraine-developing-its-business-base", "http://www.osw.waw.pl/en/publikacje/analyses/2013-06-26/presidential-family-ukraine-developing-its-business-base", "http://antac.org.ua/en/2013/12/who-made-alexander-yanukovich-the-public-procurement-champion/", "http://yanukovich.info/oleksandr-yanukovych-assets/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:29.218950+00:00"}
{"id": "49526", "numeric_id": 49526, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49526", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dzurinda vás ešte aj vyzval, aby ste odobrali premiérovi zahraničnopolitické právomoci.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda vyzval prezidentku a jej nástupcu, aby odobrali poverenie predsedovi vlády zastupovať Slovensko v Európskej rade a na iných medzinárodných fórach. Hoci vyzval Ivana Korčoka aj osobne, všeobecne výzvu adresoval aj Petrovi Pellegrinimu. Podľa Dzurindu by aj Pellegrini na medzinárodnej úrovni „narobil menej škôd“ ako Robert Fico. Zastupovanie Slovenska je navyše ústavnou právomocou prezidentky či prezidenta. Predseda vlády je vykonávaním tejto kompetencie poverený. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nMikuláš Dzurinda vo facebookovom príspevku 20. marca 2024 avizoval občiansku petíciu, ktorou chcú požiadať súčasnú „prezidentku Čaputovú, ale aj jej nástupcu, aby odobrali Robertovi Ficovi a jeho vláde poverenie, ktoré predchádzajúci prezidenti odovzdali minulým vládam - a to je dojednávať medzinárodné zmluvy a reprezentovať Slovensko na summitoch Európskej únie a iných medzinárodných fórach“.\n\nOsobne túto výzvu adresoval aj jednému z potenciálnych nástupcov prezidentky, Ivanovi Korčokovi, vo volebnej centrále po prvom kole prezidentských volieb.\n\nV diskusii Analýzy Na hrane 26. marca túto výzvu viac konkretizoval. Tvrdí, že „ak bude Robert Fico robiť hanbu a komplikovať rokovania Európskych rád, nič nebráni tomu hlave štátu, aby sa na tie rady nanominovala ona alebo on - pani prezidentka alebo pán prezident“. Dzurinda sa na margo pôsobenia Roberta Fica popri Viktorovi Orbánovi na medzinárodnej úrovni vyjadril, že „nič dobrého pre Slovensko z toho neplynie“ a „je treba hľadať aktívne riešenia, ako povedzme - ak nevieme prinášať prospech, tak aspoň minimalizujme škody“. Post zástupcu Slovenska na medzinárodnej úrovni by mal podľa Dzurindu zastávať „príčetný človek, ktorý bude hľadať dostredivé riešenia a nie hádzať väčšine polená pod nohami za každú cenu aj v takých jasných veciach, čo ja viem, sankcie proti kremeľskému režimu, tak si myslím že by to prosto bolo na prospech Slovensku aj európskej komunite“. Na otázku, či si by bol za, ak by to mal byť aj Peter Pellegrini, odpovedal že aj „Pellegrini by bol normálnejší a menej by narobil škôd ako Robert Fico“ ( 3:00 ).\n\nZastupovanie Slovenska a dojednávanie medzinárodných zmlúv je právomoc prezidentky alebo prezidenta vyplývajúca z článku 102 Ústavy SR. Predseda vlády zastupuje Slovensko na samitoch Európskej rady a iných medzinárodných fórach na základe poverenia prezidentom.\n\nIvan Korčok iniciatívu Dzurindu odmieta. „Nech na ne [samity Európskej rady] chodí predseda vlády,“ povedal v diskusii u Braňa Závodského 2. apríla ( 38:30 ).", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda vyzval prezidentku a jej nástupcu, aby odobrali poverenie predsedovi vlády zastupovať Slovensko v Európskej rade a na iných medzinárodných fórach. Hoci vyzval Ivana Korčoka aj osobne, všeobecne výzvu adresoval aj Petrovi Pellegrinimu. Podľa Dzurindu by aj Pellegrini na medzinárodnej úrovni „narobil menej škôd“ ako Robert Fico. Zastupovanie Slovenska je navyše ústavnou právomocou prezidentky či prezidenta. Predseda vlády je vykonávaním tejto kompetencie poverený. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Mikuláš Dzurinda vo facebookovom príspevku 20. marca 2024 avizoval občiansku petíciu, ktorou chcú požiadať súčasnú „prezidentku Čaputovú, ale aj jej nástupcu, aby odobrali Robertovi Ficovi a jeho vláde poverenie, ktoré predchádzajúci prezidenti odovzdali minulým vládam - a to je dojednávať medzinárodné zmluvy a reprezentovať Slovensko na summitoch Európskej únie a iných medzinárodných fórach“.", "Osobne túto výzvu adresoval aj jednému z potenciálnych nástupcov prezidentky, Ivanovi Korčokovi, vo volebnej centrále po prvom kole prezidentských volieb.", "V diskusii Analýzy Na hrane 26. marca túto výzvu viac konkretizoval. Tvrdí, že „ak bude Robert Fico robiť hanbu a komplikovať rokovania Európskych rád, nič nebráni tomu hlave štátu, aby sa na tie rady nanominovala ona alebo on - pani prezidentka alebo pán prezident“. Dzurinda sa na margo pôsobenia Roberta Fica popri Viktorovi Orbánovi na medzinárodnej úrovni vyjadril, že „nič dobrého pre Slovensko z toho neplynie“ a „je treba hľadať aktívne riešenia, ako povedzme - ak nevieme prinášať prospech, tak aspoň minimalizujme škody“. Post zástupcu Slovenska na medzinárodnej úrovni by mal podľa Dzurindu zastávať „príčetný človek, ktorý bude hľadať dostredivé riešenia a nie hádzať väčšine polená pod nohami za každú cenu aj v takých jasných veciach, čo ja viem, sankcie proti kremeľskému režimu, tak si myslím že by to prosto bolo na prospech Slovensku aj európskej komunite“. Na otázku, či si by bol za, ak by to mal byť aj Peter Pellegrini, odpovedal že aj „Pellegrini by bol normálnejší a menej by narobil škôd ako Robert Fico“ ( 3:00 ).", "Zastupovanie Slovenska a dojednávanie medzinárodných zmlúv je právomoc prezidentky alebo prezidenta vyplývajúca z článku 102 Ústavy SR. Predseda vlády zastupuje Slovensko na samitoch Európskej rady a iných medzinárodných fórach na základe poverenia prezidentom.", "Ivan Korčok iniciatívu Dzurindu odmieta. „Nech na ne [samity Európskej rady] chodí predseda vlády,“ povedal v diskusii u Braňa Závodského 2. apríla ( 38:30 )."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["príspevku", "výzvu", "diskusii", "3:00", "článku 102", "rady", "38:30"], "url": ["https://www.facebook.com/reel/413353418050909", "https://videoportal.joj.sk/analyzy-na-hrane/epizoda/121335-analyzy-na-hrane-dzurinda-i-simko?fbclid=IwAR0i_R9ZDlrOGbPE_K9HNCh5xQ9EOYgXYqvo8VT68jSd45Rtf4dBGHAiSxc_aem_ASARTuzL2Q5QX6ee093SKA4X47LSuVdb2m6e7vskgzoTcIugKINeW6mf8i7YMVyOJmWXsfwClb7_pcNJa9GdHj2A", "https://videoportal.joj.sk/analyzy-na-hrane/epizoda/121335-analyzy-na-hrane-dzurinda-i-simko?fbclid=IwAR0i_R9ZDlrOGbPE_K9HNCh5xQ9EOYgXYqvo8VT68jSd45Rtf4dBGHAiSxc_aem_ASARTuzL2Q5QX6ee093SKA4X47LSuVdb2m6e7vskgzoTcIugKINeW6mf8i7YMVyOJmWXsfwClb7_pcNJa9GdHj2A", "https://videoportal.joj.sk/analyzy-na-hrane/epizoda/121335-analyzy-na-hrane-dzurinda-i-simko?fbclid=IwAR0i_R9ZDlrOGbPE_K9HNCh5xQ9EOYgXYqvo8VT68jSd45Rtf4dBGHAiSxc_aem_ASARTuzL2Q5QX6ee093SKA4X47LSuVdb2m6e7vskgzoTcIugKINeW6mf8i7YMVyOJmWXsfwClb7_pcNJa9GdHj2A", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-102.odsek-1.pismeno-a", "https://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/members/", "https://www.youtube.com/watch?v=HBkl56X4BaA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:40.631333+00:00"}
{"id": "vr29980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29980", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Mnohé návrhy a ich dopady, o ktorých sa momentálne diskutuje, bude možné zrealizovať a až v strednom alebo dlhom období. Kým je potrebné riešiť aj tieto kroky, v prvom rade je potrebné sa postarať o státisice utečencov, ktorí už dnes sú v Európe.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okamžité opatrenia predstavujú strojnásobenie kapacity a zdrojov slúžiacich na spoločné operácie agentúry Frontex (Triton, Poseidon) v rokoch 2015 a 2016 . Návrh na relokáciu v núdzových situáciách hromadných prílevov bude následne vypracovaný do konca roka 2015. Dôležitú úlohú má zohrať práca v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP/CDSP) v Stredozemí na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi.\n\nAko veľkú výzvu pre EÚ identifikovala EK takisto kolektívnu migračnú politiku v rámci členských štátov, ktorá zaostáva. Komisia vypracovala štyri piliere pre efektívnejšiu koordináciu migrácie, kde zaradila oblasti: zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, riadenie hraníc – záchrana ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, ochranná povinnosť Európy - silná spoločná azylová politika a nová politika v oblasti legálnej migrácie.\n\nPrvý akčný plán bol prijatý 27. mája 2015. 9. septembra navrhla EK nový balíček opatrení:\n\nPríčiny súčasnej utečeneckej krízy v Európe sú komplexné a vyžadujú dlhodobé úsilie a pomoc od EÚ. Ukončenie vojny v Sýrii by predstavovalo obrovský rozdiel, keďže Sýrčania predstavujú najväčšiu skupinu spomedzi migrantov. Významným faktorom su tiež nepokoje v Iraku a Lýbii, umocnené činnosťou rôznych teroristických organizácii, ako napríklad Islamský štát. EÚ ako významný globálny politický aktér podporuje diplomatické iniciatívy, ktorých cieľom je nájsť politické riešenia od začiatku konfliktov v Sýrii a Iraku. Bol zriadený v hodnote takmer 40 miliónov EUR na posilnenie konzistentnosti a rozsahu reakcie EÚ na krízu v Sýrii na regionálnej úrovni, ktorý reaguje na potreby Sýrčanov v Sýrii, sýrskych utečencov v susedných krajinách a komunitách a miestnych samospráv v hostiteľských krajinách. V septembri boli spustené už prvé dva projekty v hodnote 17,5 milióna EUR, vďaka ktorým sa 240 000 sýrskych utečencov v Turecku poskytne školské vzdelávanie a potravinová bezpečnosť. Turecku , ktoré je hostiteľskou krajinou pre najvyšší počet sýrskych utečencov vo svete, dostane v období rokov 2014-2016, uvoľní EÚ v rámci pomoci približne 245 miliónov EUR. EK v roku 2015 vyčlenila v reakcii na krízu v Iraku viac ako 65 miliónov EUR na humanitárnu pomoc. Taktiež aktívne podporuje dialóg medzi líbyjskými stranami pod vedením OSN s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie, keďže sa Líbya stala hlavným hraničným priechodom subsaharských Afričanov do Európy (najmä do Talianska).\n\nEurópska komisia ďalej dokončuje celoregionálny program podpory na ochranu a citlivé riadenie migrácie na západnom Balkáne, ktorý bude zameraný na tri oblasti: identifikáciu migrantov, výmenu informácií na vnútroregionálnej a medziregionálnej úrovni a mechanizmy na umožnenie návratu. Vytvorením európskeho trustového fondu pre Afriku vo výške 1,8 miliardy EUR sa chce zamerať na riešenie krízy v regiónoch Sahelu, Čadského jazera, Afrického rohu a severnej Afriky, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k hospodárskemu rozvoju, bezpečnosti a riadeniu migrácie.\n\n22. septembra 2015 sa EÚ dohodla na presídlení 120.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, Maďarska, Talianska a ďalších členských štátov. Práve tu bola viditeľná neprítomnosť jednoty v rámci spoločnej migračnej stratégie členských štátov, keď proti kvótam hlasovali okrem Poľska všetky krajiny V4 a Rumunsko. Najskôr bude prerozdelených 66000 migrantov, pričom zvyšok bude rozdelený o rok neskôr.\n\nPremiér Fico prehlásil , že na Slovensku kvóty nebudú implementované, pokiaľ bude zastávať svoju funkciu a plánuje napadnúť spoločné rozhodnutie EÚ pred Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu.\n\nVyjadrenia, ako napríklad maďarského premiéra Orbána, o tom, že Maďarsko nechce veľký počet moslimov vo svojej krajine a tom, že svojím konaním ( plot z ostnatého drôtu na maďarsko-srbskej a maďarsko- chorvátskej hranici) chráni európske kultúrne dedičstvo a kresťanstvo, ďalej vyostrujú komplikovanú situáciu, šíria strach medzi obyvateľstvom, prispievajú k nárastu nacionalizmu, rasizmu a xenofóbie, pričom degradujú pozíciu EÚ ako normatívnej sily a svetového vzoru pre ľudské práva. Tým pádom je pre EÚ takisto veľkou výzvou popasovať sa aj s týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré vznikajú priamo vo vnútri jej hraníc a môžu prispievať k šíreniu nedemokratických sentimentov.", "analysis_paragraphs": ["Okamžité opatrenia predstavujú strojnásobenie kapacity a zdrojov slúžiacich na spoločné operácie agentúry Frontex (Triton, Poseidon) v rokoch 2015 a 2016 . Návrh na relokáciu v núdzových situáciách hromadných prílevov bude následne vypracovaný do konca roka 2015. Dôležitú úlohú má zohrať práca v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP/CDSP) v Stredozemí na rozbíjanie sietí obchodníkov s ľuďmi a boj proti prevádzačstvu v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi.", "Ako veľkú výzvu pre EÚ identifikovala EK takisto kolektívnu migračnú politiku v rámci členských štátov, ktorá zaostáva. Komisia vypracovala štyri piliere pre efektívnejšiu koordináciu migrácie, kde zaradila oblasti: zníženie podnetov na nelegálnu migráciu, riadenie hraníc – záchrana ľudských životov a zabezpečenie vonkajších hraníc, ochranná povinnosť Európy - silná spoločná azylová politika a nová politika v oblasti legálnej migrácie.", "Prvý akčný plán bol prijatý 27. mája 2015. 9. septembra navrhla EK nový balíček opatrení:", "Príčiny súčasnej utečeneckej krízy v Európe sú komplexné a vyžadujú dlhodobé úsilie a pomoc od EÚ. Ukončenie vojny v Sýrii by predstavovalo obrovský rozdiel, keďže Sýrčania predstavujú najväčšiu skupinu spomedzi migrantov. Významným faktorom su tiež nepokoje v Iraku a Lýbii, umocnené činnosťou rôznych teroristických organizácii, ako napríklad Islamský štát. EÚ ako významný globálny politický aktér podporuje diplomatické iniciatívy, ktorých cieľom je nájsť politické riešenia od začiatku konfliktov v Sýrii a Iraku. Bol zriadený v hodnote takmer 40 miliónov EUR na posilnenie konzistentnosti a rozsahu reakcie EÚ na krízu v Sýrii na regionálnej úrovni, ktorý reaguje na potreby Sýrčanov v Sýrii, sýrskych utečencov v susedných krajinách a komunitách a miestnych samospráv v hostiteľských krajinách. V septembri boli spustené už prvé dva projekty v hodnote 17,5 milióna EUR, vďaka ktorým sa 240 000 sýrskych utečencov v Turecku poskytne školské vzdelávanie a potravinová bezpečnosť. Turecku , ktoré je hostiteľskou krajinou pre najvyšší počet sýrskych utečencov vo svete, dostane v období rokov 2014-2016, uvoľní EÚ v rámci pomoci približne 245 miliónov EUR. EK v roku 2015 vyčlenila v reakcii na krízu v Iraku viac ako 65 miliónov EUR na humanitárnu pomoc. Taktiež aktívne podporuje dialóg medzi líbyjskými stranami pod vedením OSN s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie, keďže sa Líbya stala hlavným hraničným priechodom subsaharských Afričanov do Európy (najmä do Talianska).", "Európska komisia ďalej dokončuje celoregionálny program podpory na ochranu a citlivé riadenie migrácie na západnom Balkáne, ktorý bude zameraný na tri oblasti: identifikáciu migrantov, výmenu informácií na vnútroregionálnej a medziregionálnej úrovni a mechanizmy na umožnenie návratu. Vytvorením európskeho trustového fondu pre Afriku vo výške 1,8 miliardy EUR sa chce zamerať na riešenie krízy v regiónoch Sahelu, Čadského jazera, Afrického rohu a severnej Afriky, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k hospodárskemu rozvoju, bezpečnosti a riadeniu migrácie.", "22. septembra 2015 sa EÚ dohodla na presídlení 120.000 utečencov, ktorí sa nachádzajú na území Grécka, Maďarska, Talianska a ďalších členských štátov. Práve tu bola viditeľná neprítomnosť jednoty v rámci spoločnej migračnej stratégie členských štátov, keď proti kvótam hlasovali okrem Poľska všetky krajiny V4 a Rumunsko. Najskôr bude prerozdelených 66000 migrantov, pričom zvyšok bude rozdelený o rok neskôr.", "Premiér Fico prehlásil , že na Slovensku kvóty nebudú implementované, pokiaľ bude zastávať svoju funkciu a plánuje napadnúť spoločné rozhodnutie EÚ pred Súdnym dvorom EÚ v Luxemburgu.", "Vyjadrenia, ako napríklad maďarského premiéra Orbána, o tom, že Maďarsko nechce veľký počet moslimov vo svojej krajine a tom, že svojím konaním ( plot z ostnatého drôtu na maďarsko-srbskej a maďarsko- chorvátskej hranici) chráni európske kultúrne dedičstvo a kresťanstvo, ďalej vyostrujú komplikovanú situáciu, šíria strach medzi obyvateľstvom, prispievajú k nárastu nacionalizmu, rasizmu a xenofóbie, pričom degradujú pozíciu EÚ ako normatívnej sily a svetového vzoru pre ľudské práva. Tým pádom je pre EÚ takisto veľkou výzvou popasovať sa aj s týmito negatívnymi vplyvmi, ktoré vznikajú priamo vo vnútri jej hraníc a môžu prispievať k šíreniu nedemokratických sentimentov."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["UNHCR", "očakáva", "európska migračná agenda", "Okamžité opatrenia", "prijatý", "navrhla", "dohodla", "proti", "prehlásil", "nechce", "plot", "chorvátskej", "chráni"], "url": ["http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php", "http://www.bbc.com/news/world-europe-33992563", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-4956_sk.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/summary_european_agenda_on_migration_sk.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5039_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5597_sk.htm", "http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/09/22/442556078/european-union-approves-quota-system-to-relocate-120-000-refugees", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/22/eu-governments-divisive-quotas-deal-share-120000-refugees", "http://uk.reuters.com/article/2015/09/23/uk-europe-migrants-slovakia-idUKKCN0RN13M20150923", "http://www.nytimes.com/2015/09/04/world/europe/hungarian-leader-rebuked-for-saying-muslim-migrants-must-be-blocked-to-keep-europe-christian.html?_r=0", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/hungary/11680840/Hungary-orders-100-mile-Serbia-border-fence-to-keep-out-migrants.html", "http://news.yahoo.com/hungary-completes-barbed-wire-barrier-croatia-border-ministry-090536814.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/hungary/11841822/Hungary-Migration-crisis-is-Germanys-problem-not-ours.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:20.334889+00:00"}
{"id": "48615", "numeric_id": 48615, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48615", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Tá nervozita už sa prejavuje aj tým, že tým, že tá nedôvera vo vládu je taká veľká, skoro 85 %. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kamenický svojím vyjadrením odkazuje na pravidelné prieskumy verejnej mienky, zaoberajúce sa mierou dôvery v jednotlivých politikov, resp. vládnu koalíciu. Z výroku nie je úplne jasné, o presne ktorom prieskume Kamenický pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Keďže ale viacero prieskumov naznačuje, že nedôvera vo vládu sa pohybuje okolo 80 %, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nZ prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý prebehol v júni a júli 2022, vyplýva, že vláde skôr nedôveruje 80 % občanov ( .pdf , s. 2).\n\nDôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu z apríla 2022, dosiahla dôvera občanov, že vláda robí to, čo je prospešné pre spoločnosť, len 13 %.\n\nPrieskum agentúry Focus z apríla 2022 meral dôveru občanov v jednotlivých členov vlády. V ňom najväčšiu dôveru dosiahol premiér Eduard Heger, ktorému dôveruje 33 % opýtaných. Naopak, najhoršie v prieskume obstál minister financií Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 88 % respondentov.", "analysis_paragraphs": ["Kamenický svojím vyjadrením odkazuje na pravidelné prieskumy verejnej mienky, zaoberajúce sa mierou dôvery v jednotlivých politikov, resp. vládnu koalíciu. Z výroku nie je úplne jasné, o presne ktorom prieskume Kamenický pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Keďže ale viacero prieskumov naznačuje, že nedôvera vo vládu sa pohybuje okolo 80 %, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý prebehol v júni a júli 2022, vyplýva, že vláde skôr nedôveruje 80 % občanov ( .pdf , s. 2).", "Dôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu z apríla 2022, dosiahla dôvera občanov, že vláda robí to, čo je prospešné pre spoločnosť, len 13 %.", "Prieskum agentúry Focus z apríla 2022 meral dôveru občanov v jednotlivých členov vlády. V ňom najväčšiu dôveru dosiahol premiér Eduard Heger, ktorému dôveruje 33 % opýtaných. Naopak, najhoršie v prieskume obstál minister financií Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 88 % respondentov."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prieskumu", "Focus"], "url": ["https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=83466", "https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624417-z-vlady-ma-u-ludi-najvacsiu-doveru-heger-najhorsie-obstal-matovic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:45.872961+00:00"}
{"id": "vr30667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30667", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Každopádne kroky, ktoré urobila pani Bubeníková v tejto konkrétnej veci môžu toto podozrenie zosilniť (podozrenie spolupráce Bubeníkovej s Pentou, pozn.). Pretože na jednej strane Fond národného majetku poskytol súhlas s Due diligence pre spomínaný holding a na druhej strane o nejaký čas nesúhlasila pani Bubeníková s poskytnutím akcionárskej zmluvy tomuto holdingu a dá sa to vykladať aj ako povedzme nepriateľský krok vôči tomuto hodlingu, keďže tam bol predchádzajúci súhlas s Due diligence, čiže s hľbkovým auditom.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:", "analysis_paragraphs": ["Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova na list A. Bubeníkovej uvádza v rámci obvinenia č.1 (str. 2) nasledujúce:"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Reakcia ministra hospodárstva SR J. Miškova", "interpretuje"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/77869378/Reakcia-na-list-Anny-Bubenikovej", "http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=1111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:05.980162+00:00"}
{"id": "vr14038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14038", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To je, to sú krajiny (strednej a východnej Európy, pozn.), ktorým Jacques Chirac kedysi v tom neslávne známom výroku odkázal, že by mali radšej mlčať.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK už v relácii o 5 minút 12 dňa 27. septembra 2015 overil podobný výrok. Je pravdou, že \" východoeurópske krajiny premeškali svoju príležitosť mlčať \" poznamenal bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac v reakcii na podporu trinástich krajín východnej Európy (vrátane krajín V4), ktoré sa vyjadrili súhlasným listom podporujúci zámer USA uskutočniť intervenciu v Iraku (2003), zosadiť a ozbrojiť S. Husseina. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Chirac kritizoval podporu vojenského zásahu zo strany týchto krajín, pričom uviedol, že \" sa prirýchlo pridali na stranu Spojených štátov .\" Ich správanie označil za nezodpovedné voči zvyšku EÚ, keďže nečakali na diskusiu o spoločnom stanovisku. Francúzsko a Nemecko boli proti zásahu a zdôraznili potrebu spoločnej pozície prijatej Bezpečnostnou radou OSN.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK už v relácii o 5 minút 12 dňa 27. septembra 2015 overil podobný výrok. Je pravdou, že \" východoeurópske krajiny premeškali svoju príležitosť mlčať \" poznamenal bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac v reakcii na podporu trinástich krajín východnej Európy (vrátane krajín V4), ktoré sa vyjadrili súhlasným listom podporujúci zámer USA uskutočniť intervenciu v Iraku (2003), zosadiť a ozbrojiť S. Husseina. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Chirac kritizoval podporu vojenského zásahu zo strany týchto krajín, pričom uviedol, že \" sa prirýchlo pridali na stranu Spojených štátov .\" Ich správanie označil za nezodpovedné voči zvyšku EÚ, keďže nečakali na diskusiu o spoločnom stanovisku. Francúzsko a Nemecko boli proti zásahu a zdôraznili potrebu spoločnej pozície prijatej Bezpečnostnou radou OSN."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "poznamenal", "kritizoval", "boli"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/546/opozicia-o-uteceneckej-krize", "http://edition.cnn.com/2003/WORLD/europe/02/18/sprj.irq.chirac/", "http://edition.cnn.com/2003/WORLD/europe/02/18/sprj.irq.chirac/", "http://www.theguardian.com/world/2003/jan/22/germany.france"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:32.740341+00:00"}
{"id": "50023", "numeric_id": 50023, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50023", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Tie výzvy boli spustené za jednofarebnej vlády Smeru.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výzva na čerpanie eurofondov, ktorá umožňovala financovanie výstavby penziónov a ďalších zariadení v rámci rozvoja vidieka, bola vyhlásená v roku 2015 počas jednofarebnej vlády strany Smer – SD.\n\nV roku 2015 bola v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programové obdobie 2014 – 2020 vyhlásená „Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka“, ktorej predmetom bolo financovanie činností zameraných na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, agroturistiky, poskytovanie služieb pre deti, seniorov a osoby so zníženou schopnosťou pohybu\n\nVýzva bola vyhlásená v júni 2015. V danom čase vykonávala výkonnú moc jednofarebná vláda strany Smer – sociálna demokracia pod vedením predsedu vlády Roberta Fica, ktorá bola pri moci od roku 2012 do roku 2016. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v tom období riadil Ľubomír Jahnátek.\n\nZ uvedenej výzvy boli financované aj viaceré projekty, ktoré sú v súčasnosti predmetom medializovaných podozrení z netransparentného využívania eurofondov. Išlo najmä o dotácie určené na výstavbu penziónov, rekreačných zariadení, reštaurácií či voľnočasových areálov v rámci podpory vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky.\n\nAko vyplýva zo zistení portálu 360°, Nadácie Zastavme korupciu a Denníka N, viaceré z týchto zariadení - hoci boli financované z verejných zdrojov a sú povinné zabezpečiť verejnú prístupnosť počas celej doby udržateľnosti - túto podmienku údajne nenapĺňajú. V niektorých prípadoch má ísť objekty, ktoré slúžia ako súkromné nehnuteľnosti, bez možnosti využitia verejnosťou, čím údajne dochádza k podozreniu z porušenia účelu výzvy.\n\nMedzi medializované prípady patrí napríklad Vila Amonra v Limbachu, ktorá získala dotáciu vo výške takmer 200-tisíc eur, alebo Vidiecky dom v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde bola schválená dotácia vo výške viac ako 550-tisíc eur len deň pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Ďalšie projekty sú spájané s osobami napojenými na kauzu Dobytkár .", "analysis_paragraphs": ["Výzva na čerpanie eurofondov, ktorá umožňovala financovanie výstavby penziónov a ďalších zariadení v rámci rozvoja vidieka, bola vyhlásená v roku 2015 počas jednofarebnej vlády strany Smer – SD.", "V roku 2015 bola v rámci Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programové obdobie 2014 – 2020 vyhlásená „Výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka“, ktorej predmetom bolo financovanie činností zameraných na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, agroturistiky, poskytovanie služieb pre deti, seniorov a osoby so zníženou schopnosťou pohybu", "Výzva bola vyhlásená v júni 2015. V danom čase vykonávala výkonnú moc jednofarebná vláda strany Smer – sociálna demokracia pod vedením predsedu vlády Roberta Fica, ktorá bola pri moci od roku 2012 do roku 2016. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v tom období riadil Ľubomír Jahnátek.", "Z uvedenej výzvy boli financované aj viaceré projekty, ktoré sú v súčasnosti predmetom medializovaných podozrení z netransparentného využívania eurofondov. Išlo najmä o dotácie určené na výstavbu penziónov, rekreačných zariadení, reštaurácií či voľnočasových areálov v rámci podpory vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky.", "Ako vyplýva zo zistení portálu 360°, Nadácie Zastavme korupciu a Denníka N, viaceré z týchto zariadení - hoci boli financované z verejných zdrojov a sú povinné zabezpečiť verejnú prístupnosť počas celej doby udržateľnosti - túto podmienku údajne nenapĺňajú. V niektorých prípadoch má ísť objekty, ktoré slúžia ako súkromné nehnuteľnosti, bez možnosti využitia verejnosťou, čím údajne dochádza k podozreniu z porušenia účelu výzvy.", "Medzi medializované prípady patrí napríklad Vila Amonra v Limbachu, ktorá získala dotáciu vo výške takmer 200-tisíc eur, alebo Vidiecky dom v Nitrianskych Hrnčiarovciach, kde bola schválená dotácia vo výške viac ako 550-tisíc eur len deň pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Ďalšie projekty sú spájané s osobami napojenými na kauzu Dobytkár ."], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásená", "vyhlásená", "vláda", "podozrení", "Vila Amonra", "Vidiecky dom", "Dobytkár"], "url": ["https://www.apa.sk/podopatrenie-6-4-podpora-na-investicie-do-vytvarania-a-rozvoja-nepolnohospodarskych-cinnosti", "https://www.apa.sk/podopatrenie-6-4-podpora-na-investicie-do-vytvarania-a-rozvoja-nepolnohospodarskych-cinnosti", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://youtu.be/Ozb6m3rOdUA?si=b86VfjSvuot-e4BU&t=69", "https://youtu.be/Ozb6m3rOdUA?si=b86VfjSvuot-e4BU&t=69", "https://dennikn.sk/4605682/hacienda-za-statisice-z-eurofondov-je-len-pre-vyvolenych-neubytovali-ma-blizko-k-nej-ma-bodor-video/", "https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/dobytkar-2-nadacia-odhalila-schemu-milionovych-agrodotacii-rovnake-osoby-datumy-aj-prepojenie-na-funkcionarku-ppa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:28.750545+00:00"}
{"id": "vr36638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36638", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A druhá vec je samozrejme, že to auto samo o sebe bolo nebezpečné. Na prvej tlačovej konferencii ešte tvrdil prezident Spišiak, že celé auto bolo upravené na to, aby takúto látku mohol prepravovať. Keď sme mu dokázali, že to bol obyčajný kamión už tvrdil zase niečo iné.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na prvej tlačovej konferencii Spišiak tvrdil:", "analysis_paragraphs": ["Na prvej tlačovej konferencii Spišiak tvrdil:"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Na prvej tlačovej konferencii", "Na druhej"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/168243_fiasko-policajnej-akcie", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168269_o-zmarenej-policajnej-akcii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:32.113897+00:00"}
{"id": "vr28833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28833", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže v stredu (v čase príhovoru prezidenta, pozn.) je rokovanie vlády, dokonca som ho musel viesť ja. Ja som ešte pred vládou mal bezpečnostnú radu spolu s kolegami a výbor.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Kiska mal v NR SR prejav 26. novembra 2014 pár minút po deviatej hodiny ráno. Na stránke svojho rezortu nemá Kaliňák rozpis denných aktivít. Kaliňák sa s najvyššou pravdepodobnosťou zúčastnil jedného z troch výborov, ktoré sa konali od 11:20 do 13:20. Na týchto výboroch sa prerokovávala novela zákona o verejnom obstarávaní. Táto agenta patrí do agendy Kaliňáka. Taktiež sa konala aj Bezpečnostná rada SR, ktorá sa konala približne v čase príhovoru prezidenta Kisku o 9:30. Predseda vlády Fico viedol rokovanie vlády, ktoré začalo o 10:00, len pár minút, lebo podľa programu mal už o 10:30 plánovanú účasť na sneme Konfederácie odborových zväzov. Keďže minister financií sedel v sále počas prejavu prezidenta, Kaliňák ako podpredseda vlády viedol rokovanie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska mal v NR SR prejav 26. novembra 2014 pár minút po deviatej hodiny ráno. Na stránke svojho rezortu nemá Kaliňák rozpis denných aktivít. Kaliňák sa s najvyššou pravdepodobnosťou zúčastnil jedného z troch výborov, ktoré sa konali od 11:20 do 13:20. Na týchto výboroch sa prerokovávala novela zákona o verejnom obstarávaní. Táto agenta patrí do agendy Kaliňáka. Taktiež sa konala aj Bezpečnostná rada SR, ktorá sa konala približne v čase príhovoru prezidenta Kisku o 9:30. Predseda vlády Fico viedol rokovanie vlády, ktoré začalo o 10:00, len pár minút, lebo podľa programu mal už o 10:30 plánovanú účasť na sneme Konfederácie odborových zväzov. Keďže minister financií sedel v sále počas prejavu prezidenta, Kaliňák ako podpredseda vlády viedol rokovanie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["prejav", "stránke", "zúčastnil", "konala", "konala", "sedel"], "url": ["https://www.prezident.sk/?vystupenie-prezidenta-andreja-kisku-pred-poslancami-narodnej-rady-26-11-2014", "http://www.minv.sk/?minister-vnutra-Robert-Kalinak", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=vybory/schodze&ViewID=NRVyb.Timetable&DatumOd=2014-11-26&DatumDo=2014-11-26%2023:59:59&CisObdobia=6&ShowCriteria=False", "http://www.vlada.gov.sk/navrh-programu-71-zasadnutia-br-sr-26-novembra-2014/", "http://www.vlada.gov.sk/pracovny-program-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-v-stredu-26-novembra-2014/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/opozicia-je-poburena-vlada-neunuvala-prist-kiskov-prejav.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:21.057314+00:00"}
{"id": "vr36098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36098", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Stala sa v minulosti chyba, mrzí nás to, ale stala sa z dôvodov, ktoré sme x krát vysvetlili. Vznikla nová strana, nemala si od koho požičať. Banky nepožičiavali. Prijala pôžičku, ja mám tu jediný papier dne so sebou, ktorú, ktorý sme ukazovali všetkým médiám, ktorú poctivo splatila, vrátila potvrdené Národnou bankou Slovenska. Navyše sa k téme vyjadril generálny prokurátor veľmi jasne. Nebude hovoriť o praní špinavých peňazí, to môžu urobiť politici alebo chlapi v krčme, ale on takéto niečo nepozná a nebude sa tým zaoberať. To sú krčmové reči.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opravené 4. júna 2010 po upozornení čitateľmi.\n\n2. februára 2010 sa Dobroslav Trnka ku kauze konkrétne vyjadril : \"Viem, že je to veľmi pekné, keď sa povie pranie špinavých peňazí, mafia, ukradol, neukradol. Lenže viete, to sa môže povedať buď v krčme, alebo možno na politickej scéne, alebo možno v parlamente sa takto môžu osočovať, ale ja to nemôžem povedať, ani napísať svojmu podriadenému.\"", "analysis_paragraphs": ["Opravené 4. júna 2010 po upozornení čitateľmi.", "2. februára 2010 sa Dobroslav Trnka ku kauze konkrétne vyjadril : \"Viem, že je to veľmi pekné, keď sa povie pranie špinavých peňazí, mafia, ukradol, neukradol. Lenže viete, to sa môže povedať buď v krčme, alebo možno na politickej scéne, alebo možno v parlamente sa takto môžu osočovať, ale ja to nemôžem povedať, ani napísať svojmu podriadenému.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://televizia.joj.sk/tv-archiv/noviny/02-02-2010.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:22.877751+00:00"}
{"id": "vr16119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16119", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mám to (daňové doklady Matovičovej firmy, pozn.) od konkrétneho človeka, ktorého identitu presne poviem v okamihu, keď sa táto vec vyšetrí.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predvolebné obdobie môžeme charakterizovať ako súboj politických strán o voličského hlasy pomocou rôznych prostriedkov. Jeden z týchto prostriedkov použil aj Fico keď na tlačovej besede 5. februára 2016 verejne obvinil Matoviča z daňových podvodov. Svoje obvinenie podložil dokumentmi, ktoré údajne získal od človeka, ktorého verejnosti predstaví po vyriešení prípadu. Meno osoby, ktorá Ficovi tieto dokumenty poskytla do dnešného dňa nebolo zverejnené a preto vzniká podozrenie do akej miery využil premiér svoje postavenie pre politickú kampaň. Sľub nebol rok naplnený a preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predvolebné obdobie môžeme charakterizovať ako súboj politických strán o voličského hlasy pomocou rôznych prostriedkov. Jeden z týchto prostriedkov použil aj Fico keď na tlačovej besede 5. februára 2016 verejne obvinil Matoviča z daňových podvodov. Svoje obvinenie podložil dokumentmi, ktoré údajne získal od človeka, ktorého verejnosti predstaví po vyriešení prípadu. Meno osoby, ktorá Ficovi tieto dokumenty poskytla do dnešného dňa nebolo zverejnené a preto vzniká podozrenie do akej miery využil premiér svoje postavenie pre politickú kampaň. Sľub nebol rok naplnený a preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["tlačovku", "dôkaz", "Matovič", "vyjadril", "relácií", "Fico", "odovzdal", "ukončená", "informáciami"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/313185/fico-obvinil-matovica-vraj-prepral-122-milionov-cez-bieleho-kona/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-igor-matovic-danovy-podvodnik/180298-clanok.html", "https://www.postoj.sk/10522/rober-fico-igor-matovic-je-danovy-podvodnik", "https://dennikn.sk/363332/fico-matovic-danovy-podvodnik-vyuziva-biele-kone/", "http://www.ta3.com/clanok/1078242/predvolebny-suboj-o-volica.html", "http://www.ta3.com/clanok/1078239/fico-predstavil-povolebne-alternativy-zdroj-informacii-na-matovica-neprezradil.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/383524-matovic-odovzdal-uctovnictvo-svojej-zivnosti-vysetrovatelovi/", "https://domov.sme.sk/c/20507322/stihanie-v-pripade-matovicovho-uctovnictva-zastavili-skutok-je-premlcany.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kauza-matovicovho-uctovnictva-ma-svoju-dohru-vysetrovatel-pozna-vinnika.html?utm_source=Pluska-2014&utm_medium=zaujalonas&utm_campaign=vb2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:14.974791+00:00"}
{"id": "vr36109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36109", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď som ja prišiel do rezortu vnútra, tak som povedal základné posolstvo, polícia má rozviazané ruky. Nebudú žiadne kauzy, ktoré budú zametané pod koberec, lebo sa týkajú vplyvných ľudí a podľa mojej mienky o to dnes ide aj pri voľbe generálneho prokurátora...", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic to predniesol v rozhovore pre Pravdu : \"Polícia musí mať v boji proti korupcii rozviazané ruky a istotu, že ak aj pôjde do citlivých káuz, ktoré sa budú týkať politikov z ktorejkoľvek politickej strany, že nebude tendencia zamiesť ich pod koberec, ale práve naopak, polícia bude postupovať zákonne a bude mať aj podporu ministra vnútra.\"", "analysis_paragraphs": ["Lipšic to predniesol v rozhovore pre Pravdu : \"Polícia musí mať v boji proti korupcii rozviazané ruky a istotu, že ak aj pôjde do citlivých káuz, ktoré sa budú týkať politikov z ktorejkoľvek politickej strany, že nebude tendencia zamiesť ich pod koberec, ale práve naopak, polícia bude postupovať zákonne a bude mať aj podporu ministra vnútra.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravdu"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/687895/lipsic-policia-musi-mat-v-boji-proti-korupcii-rozviazane-ruky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:39.195852+00:00"}
{"id": "vr26772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26772", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Výberové konania a vôbec otvorené výberové konania tak ako sú dnes, boli nastavené predchádzajúcou vládou a ja som povedal, že nech pokračujú kľudne ďalej.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla Ústavy SR , siedma hlava, Cl. 145, ods.2: ' 'Za sudcu môže byt vymenovaný obcan Slovenskej republiky, ktorý je volitelný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Dalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkcný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon .'' Stránka Ministerstva spravodlivosti SR o pravidlách výberových konaní na súdoch uvádza: - v prípade sudcov ''Výberové konanie na funkciu sudcu upravuje zákon c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 483/2011 Z. z.'' - v prípade predsedov súdov ' ' Výberové konanie na funkciu predsedu súdu upravuje zákon c. 757/2004 Z. z. o súdoch a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 475/2011 Z. z.'' - v prípade vyšších súdnych úradníkov ''Výberové konanie na funkciu vyššieho súdneho úradníka upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 150/2011 Z. z.'' Tieto zákony boli prijaté vládami Mikuláša Dzurindu ( 2000 - ministrom spravodlivosti bol Ján Carnogurský, 2004 - ministerkou spravodlivosti bola Lucia Žitnanská). Vyhlášky prijala vláda Ivety Radicovej ( 2011 - ministerkou spravodlivosti bola znova Lucia Žitnanská). Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podla Ústavy SR , siedma hlava, Cl. 145, ods.2: ' 'Za sudcu môže byt vymenovaný obcan Slovenskej republiky, ktorý je volitelný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Dalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkcný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon .'' Stránka Ministerstva spravodlivosti SR o pravidlách výberových konaní na súdoch uvádza: - v prípade sudcov ''Výberové konanie na funkciu sudcu upravuje zákon c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 483/2011 Z. z.'' - v prípade predsedov súdov ' ' Výberové konanie na funkciu predsedu súdu upravuje zákon c. 757/2004 Z. z. o súdoch a Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 475/2011 Z. z.'' - v prípade vyšších súdnych úradníkov ''Výberové konanie na funkciu vyššieho súdneho úradníka upravuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky c. 150/2011 Z. z.'' Tieto zákony boli prijaté vládami Mikuláša Dzurindu ( 2000 - ministrom spravodlivosti bol Ján Carnogurský, 2004 - ministerkou spravodlivosti bola Lucia Žitnanská). Vyhlášky prijala vláda Ivety Radicovej ( 2011 - ministerkou spravodlivosti bola znova Lucia Žitnanská). Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "pravidlách", "sudcov", "predsedov súdov", "vyšších súdnych úradníkov", "2000", "2004", "2011"], "url": ["http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/8583/siedma-hlava.html", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Pravidla-vyberovych-konani/Pravidla-vyberovych-konani-uvod.aspx", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Pravidla-vyberovych-konani/Pravidla-vyberovych-konani-na-sudcov.aspx", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Pravidla-vyberovych-konani/Pravidla-vyberovych-konani-na-predsedov-sudov.aspx", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Vyberove-konania-na-sudoch/Pravidla-vyberovych-konani/Pravidla-vyberovych-konani-na-vyssich-sudnych-uradnikov.aspx", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:52.697514+00:00"}
{"id": "vr37251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37251", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Martin Fecko ako jediný z tých štyroch (Obyčajných ľudí, pozn.) hlasoval proti. Dvaja sa zdržali, Igor Matovič hlasoval za.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hlasovaní o návrhu poslancov Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča o novele zákona o štátnom občianstve hlasovali Obyčajní ľudia takto:", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o návrhu poslancov Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča o novele zákona o štátnom občianstve hlasovali Obyčajní ľudia takto:"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28093"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:51.796143+00:00"}
{"id": "vr35052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35052", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nebolo to tak, keď Ficova vláda znížila DPH na lieky a na knihy, tak ceny neklesli, len štát prišiel o peniaze a stúpli zisky obchodníkov. Ak dovolíte, čo to znamená, napríklad tie zmeny spotrebných daní. Tak na jednu fľašu piva, to napríklad znamená 4 centy. Na jednu krabičku cigariet to znamená 9 centov. Červená nafta sa týka len poľnohospodárov a tam je problém, že s tou červenou naftou sa často špekulovalo. Boli veľké náklady na kontrolu a jednoducho treba odstrániť túto deformáciu. Ďalšie LPG a ďalšie musíme nevyhnutne upraviť z dôvodov európskych smerníc, európskej legislatívy.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "podľa údajov štatistického úradu , ceny v zdravotníctve po znížení sadzby DPH v roku 2007 klesli. O znížení cien píšu tiež Hospodárske noviny .", "analysis_paragraphs": ["podľa údajov štatistického úradu , ceny v zdravotníctve po znížení sadzby DPH v roku 2007 klesli. O znížení cien píšu tiež Hospodárske noviny ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov štatistického úradu", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://hnonline.sk/c1-45137790-zvysenie-dph-na-lieky-a-knihy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:09.340779+00:00"}
{"id": "43234", "numeric_id": 43234, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43234", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...sovietski a potom aj ruskí predstavitelia sa ospravedlnili Čechom a Slovákom za túto aktivitu (okupácia v roku 1968, pozn.)...", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj keď je pravdou, že traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Michail Gorbačov, ktorý stál na čele už neexistujúceho Sovietskeho zväzu v rokoch 1985 až do jeho zániku v roku 1991, sa k okupácii Československa v roku 1968 vyjadril už v roku 1989, kedy povedal, že reakcia sovietskeho vedenia na vývoj v Československu v roku 1968 \"nebola úplne adekvátna\". Neskôr v roku 2006 označil likvidáciu československého \"socializmu s ľudskou tvárou\" v roku 1968 za chybu. Boris Jeľcin, prezident Ruskej federácie v rokoch 1991 – 1999, sa taktiež k okupácii v roku 1968 vyjadril , pričom kládol dôraz na to, že Rusko s týmto aktom nemá nič spoločné, keďže išlo o akciu ZSSR. \"Tento vpád odsudzujeme ako agresiu, ako útok na zvrchovaný, samostatný štát, ako vmiešavanie do jeho vnútorných záležitostí. Nové demokratické Rusko nenesie za túto akciu žiadnu zodpovednosť. Je za ňu zodpovedné bývalé vedenie ZSSR (Sovietsky zväz, pozn.) a KSSS (sovietska komunistická strana, pozn.) .“ V roku 1993 Jeľcin spolu so slovenským prezidentom Michalom Kováčom podpísal zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci, ktorá okrem iného odsúdila „antihumánnu podstatu totality, želajúc si definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území“. Súčasný prezident Ruskej federácie Vladimir Putin počas návštevy Prahy v roku 2006 prezentoval svoj pohľad na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 týmito slovami: \"Musím vám povedať celkom otvorene, že samozrejme nenesieme žiadnu právnu zodpovednosť, ale mravná zodpovednosť tu je.\" Ani jeden z týchto predstaviteľov ZSSR či Ruskej federácie sa však priamo za udalosti, ktoré sa udiali v roku 1968 neospravedlnil, aj keď je pravdou, že sa od nej jasne dištancovali. Túto nepravdivú rétoriku mylne prezentovali aj niektoré médiá, medzi inými britská BBC, ktorá vo svojom článku z roku 2015 napísala: „Ministerstvo zahraničných vecí SR … poukázalo na to, že Rusko sa v minulosti oficiálne ospravedlnilo za inváziu a následnú okupáciu.“ Naopak, Radio Praha počas spomínanej Putinovej návštevy Prahy v roku 2006 upozornilo na to, že Putin síce označil okupáciu za tragédiu, avšak, ako nesprávne konštatovali viaceré české médiá, neospravedlnil sa. „ Niekoľko českých novín dnes ráno tvrdilo, že pán Putin sa ‘ospravedlnil’ za sovietsku inváziu v roku 1968. Nezašiel ale tak ďaleko - v opise udalostí z roku 1968 použil termín ‘tragédia’. Poukázal tiež na návštevu svojho predchodcu Borisa Jeľcina v Prahe v roku 1993 a na Jeľcinov opis udalostí z roku 1968 ako akt agresie.\"", "analysis_paragraphs": ["Aj keď je pravdou, že traja predstavitelia Sovietskeho zväzu resp. Ruskej federácie sa od invázie do Československa v roku 1968 dištancovali, nikdy sa Čechom a Slovákom za tieto udalosti priamo neospravedlnili. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Michail Gorbačov, ktorý stál na čele už neexistujúceho Sovietskeho zväzu v rokoch 1985 až do jeho zániku v roku 1991, sa k okupácii Československa v roku 1968 vyjadril už v roku 1989, kedy povedal, že reakcia sovietskeho vedenia na vývoj v Československu v roku 1968 \"nebola úplne adekvátna\". Neskôr v roku 2006 označil likvidáciu československého \"socializmu s ľudskou tvárou\" v roku 1968 za chybu. Boris Jeľcin, prezident Ruskej federácie v rokoch 1991 – 1999, sa taktiež k okupácii v roku 1968 vyjadril , pričom kládol dôraz na to, že Rusko s týmto aktom nemá nič spoločné, keďže išlo o akciu ZSSR. \"Tento vpád odsudzujeme ako agresiu, ako útok na zvrchovaný, samostatný štát, ako vmiešavanie do jeho vnútorných záležitostí. Nové demokratické Rusko nenesie za túto akciu žiadnu zodpovednosť. Je za ňu zodpovedné bývalé vedenie ZSSR (Sovietsky zväz, pozn.) a KSSS (sovietska komunistická strana, pozn.) .“ V roku 1993 Jeľcin spolu so slovenským prezidentom Michalom Kováčom podpísal zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci, ktorá okrem iného odsúdila „antihumánnu podstatu totality, želajúc si definitívne skoncovať s totalitnou minulosťou, ktorá sa prejavila aj v pošliapaní zásad medzinárodného práva v roku 1968 a ďalšom neospravedlniteľnom zotrvaní sovietskych vojsk na československom území“. Súčasný prezident Ruskej federácie Vladimir Putin počas návštevy Prahy v roku 2006 prezentoval svoj pohľad na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 týmito slovami: \"Musím vám povedať celkom otvorene, že samozrejme nenesieme žiadnu právnu zodpovednosť, ale mravná zodpovednosť tu je.\" Ani jeden z týchto predstaviteľov ZSSR či Ruskej federácie sa však priamo za udalosti, ktoré sa udiali v roku 1968 neospravedlnil, aj keď je pravdou, že sa od nej jasne dištancovali. Túto nepravdivú rétoriku mylne prezentovali aj niektoré médiá, medzi inými britská BBC, ktorá vo svojom článku z roku 2015 napísala: „Ministerstvo zahraničných vecí SR … poukázalo na to, že Rusko sa v minulosti oficiálne ospravedlnilo za inváziu a následnú okupáciu.“ Naopak, Radio Praha počas spomínanej Putinovej návštevy Prahy v roku 2006 upozornilo na to, že Putin síce označil okupáciu za tragédiu, avšak, ako nesprávne konštatovali viaceré české médiá, neospravedlnil sa. „ Niekoľko českých novín dnes ráno tvrdilo, že pán Putin sa ‘ospravedlnil’ za sovietsku inváziu v roku 1968. Nezašiel ale tak ďaleko - v opise udalostí z roku 1968 použil termín ‘tragédia’. Poukázal tiež na návštevu svojho predchodcu Borisa Jeľcina v Prahe v roku 1993 a na Jeľcinov opis udalostí z roku 1968 ako akt agresie.\""], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadril", "podpísal", "prezentoval", "článku", "upozornilo"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/1066542-ceskoslovensko-by-malo-byt-za-invaziu-z-roku-1968-vdacne-tvrdi-web-ruskeho-ministerstva-obrany", "https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/putin-v-praze-priznal-ruskou-odpovednost-za-srpen-1968.A060301_185802_zahranicni_miz", "https://dennikn.sk/148707/rusi-nam-uz-prepac-za-rok-1968-povedali-teraz-to-beru-spat/", "https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/putin-v-praze-priznal-ruskou-odpovednost-za-srpen-1968.A060301_185802_zahranicni_miz", "https://www.bbc.com/news/world-europe-32959054", "https://www.radio.cz/en/section/curraffrs/putin-russia-bears-moral-responsibility-for-1968-soviet-invasion"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:04.869775+00:00"}
{"id": "vr27134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27134", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V decembri som mal moznosť absolvovať dlhy rozhovor s bývalým gen. načelníkom štábu Wesley Clarkom.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka sa skutočne stretol začiatkom decembra s výsluhovým generálom armády Spojených štátov a vojsk NATO Wesleym Clark om. Jediný dostupný zdroj pochádza z oficiálneho facebookového profilu , kde pri zdieľanej fotografii Procházku a Clarka informuje o stretnutí a takisto uvádza, že medzi nimi prebehol rozhovor o viacerých témach. Vzhľadom na obrazový dôkaz hodnotíme výrok ako pravdivý. To, či rozhovor bol dlhý/krátky vzhľadom na subjektívnosť kategórie nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka sa skutočne stretol začiatkom decembra s výsluhovým generálom armády Spojených štátov a vojsk NATO Wesleym Clark om. Jediný dostupný zdroj pochádza z oficiálneho facebookového profilu , kde pri zdieľanej fotografii Procházku a Clarka informuje o stretnutí a takisto uvádza, že medzi nimi prebehol rozhovor o viacerých témach. Vzhľadom na obrazový dôkaz hodnotíme výrok ako pravdivý. To, či rozhovor bol dlhý/krátky vzhľadom na subjektívnosť kategórie nehodnotíme."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Wesleym Clark", "profilu"], "url": ["http://www.biography.com/people/wesley-clark-10103240", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=173518966180541&set=a.140747366124368.1073741828.140125769519861&type=1&permPage=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:32.839660+00:00"}
{"id": "vr17082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17082", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "...rástol pomerne aj výber daní (v období 2011-2016, pozn.), ale keď sa pozrieme, že či sme dobehli tu úroveň už len v Českej republike, tak sme ju nedobiehali...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat predstavovali príjmy z daní v roku 2011 na Slovensku 11,431 milióna eur (16,2 % HDP), v roku 2016 bol tento príjem na úrovni 14,577 miliónov eur (18 % HDP). Za sledované obdobie tak došlo k nárastu daňových príjmov o 27,5 %. Aj napriek pomerne výraznému nárastu predstavujú daňové príjmy na Slovensku v roku 2016 18 % HDP, kým v susednom Česku je tento podiel 19,9 % HDP. Daňové príjmy v Česku už v roku 2011 predstavovali väčší podiel HDP (18,9 %), než aký je súčasný stav na Slovensku, a preto hodnotíme výrok Jozefa Rajtára ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat predstavovali príjmy z daní v roku 2011 na Slovensku 11,431 milióna eur (16,2 % HDP), v roku 2016 bol tento príjem na úrovni 14,577 miliónov eur (18 % HDP). Za sledované obdobie tak došlo k nárastu daňových príjmov o 27,5 %. Aj napriek pomerne výraznému nárastu predstavujú daňové príjmy na Slovensku v roku 2016 18 % HDP, kým v susednom Česku je tento podiel 19,9 % HDP. Daňové príjmy v Česku už v roku 2011 predstavovali väčší podiel HDP (18,9 %), než aký je súčasný stav na Slovensku, a preto hodnotíme výrok Jozefa Rajtára ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10a_taxag&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:24.753832+00:00"}
{"id": "vr17308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17308", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...v roku 2016 ten plat zamestnanca bol, minimálne ak počítame, 344 eur, v roku 2017, alebo teda porovnávame február, 397 eur, so všetkým, to znamená ročne o 630 eur dostane viac.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čistý príjem zamestnanca s minimálnou mzdou sa pri neuplatnení odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie vyšplhal v roku 2016 na 344,31 eur. V roku 2017 dosiahla minimálna mzda bez uplatnenia odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie výšku 365,36 eur. Suma 397,35 eur predstavuje čistú minimálnu mzdu od 1. januára 2018. Čistá mzda u zamestnanca, ktorý si neuplatňoval odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a ani si ju uplatňovať nebude, sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2016 mesačne zvýšila o 53,04 eur. Ročne si teda prilepší o 636,48 eur. Napriek tomu, že podpredseda NR SR porovnával minimálnu mzdu z roku 2016 a 2018 a nie roky 2016 a 2017, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Čistý príjem zamestnanca s minimálnou mzdou sa pri neuplatnení odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie vyšplhal v roku 2016 na 344,31 eur. V roku 2017 dosiahla minimálna mzda bez uplatnenia odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie výšku 365,36 eur. Suma 397,35 eur predstavuje čistú minimálnu mzdu od 1. januára 2018. Čistá mzda u zamestnanca, ktorý si neuplatňoval odpočítateľnú položku na zdravotné poistenie a ani si ju uplatňovať nebude, sa v roku 2018 v porovnaní s rokom 2016 mesačne zvýšila o 53,04 eur. Ročne si teda prilepší o 636,48 eur. Napriek tomu, že podpredseda NR SR porovnával minimálnu mzdu z roku 2016 a 2018 a nie roky 2016 a 2017, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["344,31", "397,35"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2884/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/minimalna-mzda-od-2017.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3372/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/minimalna-mzda-2018.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:44.298375+00:00"}
{"id": "vr36727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36727", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pán redaktor, veď nás čaká rok, v ktorom znižujeme deficit o 2,5%, o 1,7 miliardy eur.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "podľa informácií ministerstva financií deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 dosiahol výšku 4, 44 miliardy eur. Plánovaný deficit rozpočtu na rok 2011 je 3, 81 miliardy eur. Jedná sa preto o znižovanie deficitu o 63 miliónov eur. Cieľom je zníženie deficitu verejných financií z približne 7,8 % HDP na 4,9 % HDP, teda zníženie o 2,9 percentného bodu.", "analysis_paragraphs": ["podľa informácií ministerstva financií deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 dosiahol výšku 4, 44 miliardy eur. Plánovaný deficit rozpočtu na rok 2011 je 3, 81 miliardy eur. Jedná sa preto o znižovanie deficitu o 63 miliónov eur. Cieľom je zníženie deficitu verejných financií z približne 7,8 % HDP na 4,9 % HDP, teda zníženie o 2,9 percentného bodu."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva", "2011", "približne"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=446", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7814", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:06.078242+00:00"}
{"id": "vr36538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36538", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...dlhová služba z dlžieb, z dlhov, ktoré už tu robila vláda Mikuláša Dzurinda dobieha na výplatu veľkých dávok práve v tomto období a na výplatu veľkých úverov, takže nie je možné počítať s expanziou verejných zdrojov.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mečiar v tomto prípade zavádza. Má síce pravdu v tom, že v nasledujúcich rokoch bude dobiehať splatnosť dlhopisov emitovaných pred desiatimi rokmi. Bohužiaľ nemáme presné informácie o výške a splatnosti jednotlivých dlhopisov vydávaných za vlády Mečiara pre číselné porovnanie, istý obraz ale dáva vládny materiál \" Vývoj štátneho dlhu od roku 1993 \" (.doc). Expanzia verejných zdrojov ale nemá až tak veľa spoločného s dobiehaním samotným, ako s tým, aby to dobiehanie bolo rovnomerné. Expanzia je ďalej obmedzená napríklad aj situáciou v Grécku.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar v tomto prípade zavádza. Má síce pravdu v tom, že v nasledujúcich rokoch bude dobiehať splatnosť dlhopisov emitovaných pred desiatimi rokmi. Bohužiaľ nemáme presné informácie o výške a splatnosti jednotlivých dlhopisov vydávaných za vlády Mečiara pre číselné porovnanie, istý obraz ale dáva vládny materiál \" Vývoj štátneho dlhu od roku 1993 \" (.doc). Expanzia verejných zdrojov ale nemá až tak veľa spoločného s dobiehaním samotným, ako s tým, aby to dobiehanie bolo rovnomerné. Expanzia je ďalej obmedzená napríklad aj situáciou v Grécku."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["splatnosť dlhopisov", "emitovaných", "Vývoj štátneho dlhu od roku 1993"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5C%C5%A0D%5CPortf%C3%B3lio%20%C5%A0D%5CSDXTOTAL.htm", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5C%C5%A0D%5CPortf%C3%B3lio%20%C5%A0D%5CObchodovate%C4%BEn%C3%A9%20emisie%20vydan%C3%A9%20v%20zahrani%C4%8D%C3%AD.htm", "http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=1&ved=0CAYQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2Fappl%2Fmaterial.nsf%2F0%2F51E82FDB248849FCC1256DD3003552FE%2F%24FILE%2Fpr%25C3%25ADloha%2520%25C4%258D.6-strat..rtf&ei=jbPFS7TDCuWWOMPZ7OUM&usg=AFQjCNEn0XK3GEITYbWJgopn8BODKhgzsA&sig2=avlnyjRefZj_hjkZnwI0oQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:42.561548+00:00"}
{"id": "vr36220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36220", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Češi dnes hovoria, že treba byť 35 rokov platiť do systému...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění stanovuje v §29 počet rokov, ktoré treba odpracovať, aby poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok v rozpätí od 25 do 35 rokov, pričom pre 25 rokov platí, že poistenec musel dosiahnuť dôchodkový vek pred rokom 2010, pre 35 rokov platí, že poistenec dosiahne dôchodkový vek po roku 2018.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění stanovuje v §29 počet rokov, ktoré treba odpracovať, aby poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok v rozpätí od 25 do 35 rokov, pričom pre 25 rokov platí, že poistenec musel dosiahnuť dôchodkový vek pred rokom 2010, pre 35 rokov platí, že poistenec dosiahne dôchodkový vek po roku 2018."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["§29"], "url": ["http://www.podnikatel.cz/zakony/zakon-c-155-1995-sb-o-duchodovem-pojisteni/cast-ctvrta-hlava-prvni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:14.647782+00:00"}
{"id": "vr34574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34574", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A je faktom, a teraz na to odpoviem, je faktom, dnes platné pravidlá na voľbu mediálnych rád, na voľbu riaditeľov verejnoprávnych médií, boli zavedené v roku 2003 za Dzurindovej vlády.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 16/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskej televízii upravuje postavenie a voľby mediálnych rád.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 16/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskej televízii upravuje postavenie a voľby mediálnych rád."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["upravuje"], "url": ["http://www.stv.sk/chillout_items/5/2/4/524424_e99220.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:31.508815+00:00"}
{"id": "vr30864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30864", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ale následne, keď hlavne pred NR SR nešlo o pokojné zhromaždenie, ale skupina nie tých protestujúcich, ale výtržníkov, futbalových chuligánov začala provokovať stret, zranili niekoľkých policajtov, tak áno,.....Tá bola použitá, ale s minimálnymi následkami (sila pozn.)", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V podstatných veciach sa opisy priebehu protestu zo strany polície, organizátorov a médií zhodujú. Demonštrácia na Námestí SNP bola pokojná . Následne po presune protestujúcich na Námestie Slobody pred Úrad vlády sa začala situácia pomaly vyostrovať. Organizátori na požiadanie polície protest ukončili a okolo 18.00 sa protestujúci začali rozchádzať. Potrebu zasiahnuť si vyžiadala až situácia pred NR SR, kde sa okolo 19.00 hod. nachádzala už len časť demonštrantov, medzi nimi údajne aj rôzne skupiny extrémistov. Krátko pred 20.00 hod sa pred NRSR nachádzali najmä najradikálnejší demonštranti. Polícia protestujúcich vyzývala aby sa rozišli . Účastníci zhromaždenia však neuposlúchli, naopak situácia sa zhoršovala v dôsledku stupňujúcej agresivity účastníkov zhromaždenia. Po tom čo tieto osoby začali hádzať do ťažkoodencov rôzne predmety (kartóny vajec, dlažobné kocky, sklené fľaše), polícia opäť vyzvala osoby, aby sa rozišli a poučila ich, že v prípade neuposlúchnutia budú použité donucovacie prostriedky. Počas týchto útokov boli zranení 3 policajti. Vzhľadom na to, že osoby začali útočiť a poškodzovať vodnú striekačku, polícia pristúpila následne k jej použitiu.", "analysis_paragraphs": ["V podstatných veciach sa opisy priebehu protestu zo strany polície, organizátorov a médií zhodujú. Demonštrácia na Námestí SNP bola pokojná . Následne po presune protestujúcich na Námestie Slobody pred Úrad vlády sa začala situácia pomaly vyostrovať. Organizátori na požiadanie polície protest ukončili a okolo 18.00 sa protestujúci začali rozchádzať. Potrebu zasiahnuť si vyžiadala až situácia pred NR SR, kde sa okolo 19.00 hod. nachádzala už len časť demonštrantov, medzi nimi údajne aj rôzne skupiny extrémistov. Krátko pred 20.00 hod sa pred NRSR nachádzali najmä najradikálnejší demonštranti. Polícia protestujúcich vyzývala aby sa rozišli . Účastníci zhromaždenia však neuposlúchli, naopak situácia sa zhoršovala v dôsledku stupňujúcej agresivity účastníkov zhromaždenia. Po tom čo tieto osoby začali hádzať do ťažkoodencov rôzne predmety (kartóny vajec, dlažobné kocky, sklené fľaše), polícia opäť vyzvala osoby, aby sa rozišli a poučila ich, že v prípade neuposlúchnutia budú použité donucovacie prostriedky. Počas týchto útokov boli zranení 3 policajti. Vzhľadom na to, že osoby začali útočiť a poškodzovať vodnú striekačku, polícia pristúpila následne k jej použitiu."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["bola pokojná", "vyzývala aby sa rozišli"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120204TBB01192", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120204TBB01192"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:28.585257+00:00"}
{"id": "23459", "numeric_id": 23459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23459", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "„…nemôžete povedať, že my počas tých 4 rokov akýmkoľvek spôsobom sme prijali ľubovoľnú kritiku z Európy alebo odkiaľkoľvek inokadiaľ, že sme porušovali demokratické pravidlá, (…).“", "statement_date": "2019-01-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák hovorí o období, kedy bola strana Smer-SD sama vo vláde, teda v rokoch 2012 až 2016. Za tento čas Európska komisia žalovala Slovensko napríklad v otázke diskriminácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím či začala konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák hovorí o období, kedy bola strana Smer-SD sama vo vláde, teda v rokoch 2012 až 2016. Za tento čas Európska komisia žalovala Slovensko napríklad v otázke diskriminácie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím či začala konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-01-28", "analysis_sources": {"text": ["podala", "2015", "prístup"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-476_sk.htm", "https://www.webnoviny.sk/pristup-k-romskym-detom-sa-moze-zmenit-veri-ombudsmanka/", "https://dennikn.sk/381423/fico-chysta-migrantov-plot-kritizuju-ho-osobnosti-aj-eurosocialisti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:53.658903+00:00"}
{"id": "43220", "numeric_id": 43220, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43220", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tá účasť bola vyššia, hoci stále sme na chvoste krajín Európskej únie, ale faktom je, že sme teda poskočili v rámci účasti myslím, že historické maximum na slovenské pomery.", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volieb do Európskeho parlamentu sa na Slovensku v roku 2019 zúčastnilo viac občanov ako vo všetkých doterajších eurovoľbách, no Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ ostáva v účasti na poslednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Účasť slovenských voličov v tohtoročných voľbách do EP bola podľa údajov Štatistického úradu 22,74 % , čo je najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V prvých eurovoľbách, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko, v roku 2004 prišlo voliť 16,96 % voličov, vo voľbách v roku 2009 to bolo 19,64 % a v roku 2014 sa na eurovoľbách zúčastnilo 13,05 % oprávnených voličov. Účasť občanov tak oproti minulému roku vzrástla, avšak Slovensko sa opäť medzi krajinami EÚ v účasti vo voľbách umiestnilo na poslednom mieste, pričom na prvom mieste bolo Belgicko s priemernou účasťou 88,47 %. Priemerná účasť v krajinách EÚ bola 50,97 %.", "analysis_paragraphs": ["Volieb do Európskeho parlamentu sa na Slovensku v roku 2019 zúčastnilo viac občanov ako vo všetkých doterajších eurovoľbách, no Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ ostáva v účasti na poslednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Účasť slovenských voličov v tohtoročných voľbách do EP bola podľa údajov Štatistického úradu 22,74 % , čo je najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V prvých eurovoľbách, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko, v roku 2004 prišlo voliť 16,96 % voličov, vo voľbách v roku 2009 to bolo 19,64 % a v roku 2014 sa na eurovoľbách zúčastnilo 13,05 % oprávnených voličov. Účasť občanov tak oproti minulému roku vzrástla, avšak Slovensko sa opäť medzi krajinami EÚ v účasti vo voľbách umiestnilo na poslednom mieste, pričom na prvom mieste bolo Belgicko s priemernou účasťou 88,47 %. Priemerná účasť v krajinách EÚ bola 50,97 %."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["22,74 %", "16,96 %", "19,64 %", "13,05 %", "umiestnilo"], "url": ["http://www.volbysr.sk/sk/data01.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2004/ep2004s/obvod/results/tab1.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab108c7.html?lang=sk", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka1_sk.html", "https://vysledky-volby.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:04.857397+00:00"}
{"id": "vr39086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39086", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Beriete obciam a mestám 240 miliónov eur na budúci rok.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena vo financovaní miest a obcí, ktorá bude platná od budúceho roku, spočíva v tom, že kým doteraz samosprávy získavali 93,8% daní z príjmu fyzických osôb, od nového roku to bude 12,97% výnosu všetkých daní, teda mix daní. Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste tvrdí, že je systém nastavený tak, aby v roku 2012 získali mestá a obce o 3% viac financií ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu, že sa jedná o ťažko predvídateľný vývoj, sa zdá, že zúčastnení súhlasia s Miklošovým tvrdením, že v roku 2012 budú ich príjmy predstavovať nárast o 3% voči predchádzajúcemu roku. To, s čím však majú problém je fakt, že ak by sa systém nezmenil, ich príjem by bol ešte vyšší - o 240 miliónov tak ako vo svojom výroku tvrdí Peter Kažimír. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v určitom slova zmysle sa dá tvrdiť, že ministerstvo financií berie samosprávam 240 miliónov EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zmena vo financovaní miest a obcí, ktorá bude platná od budúceho roku, spočíva v tom, že kým doteraz samosprávy získavali 93,8% daní z príjmu fyzických osôb, od nového roku to bude 12,97% výnosu všetkých daní, teda mix daní. Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste tvrdí, že je systém nastavený tak, aby v roku 2012 získali mestá a obce o 3% viac financií ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu, že sa jedná o ťažko predvídateľný vývoj, sa zdá, že zúčastnení súhlasia s Miklošovým tvrdením, že v roku 2012 budú ich príjmy predstavovať nárast o 3% voči predchádzajúcemu roku. To, s čím však majú problém je fakt, že ak by sa systém nezmenil, ich príjem by bol ešte vyšší - o 240 miliónov tak ako vo svojom výroku tvrdí Peter Kažimír. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v určitom slova zmysle sa dá tvrdiť, že ministerstvo financií berie samosprávam 240 miliónov EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Zmena", "súhlasia", "problém"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=507", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/mesta-biju-poplach.html", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1110060356&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:25.288763+00:00"}
{"id": "vr28385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28385", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Zákon o obecnom zriadení a ďalšie predpisy predpokladajú, zhromaždenie obyvateľov obce, je možné uskutočniť aj odvolanie starostu alebo primátora, vo veľkých mestách zatiaľ nemáme s tým skúsenosť, myslím veľkých krajských mestách, ale v mnohých obciach aj mestách už sa to podarilo.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona č. 369/1990 Zb. (§ 11a) o obecnom zriadení obsahuje aj úpravu miestneho referenda a ustanovuje 90-dňovú lehotu na jeho uskutočnenie, ak sa rozhoduje okrem iných v otázke odvolania starostu. Viacerým obciam sa takto podarilo v referende skutočne odvolať svojho starostu. Preto uvedený výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č. 369/1990 Zb. (§ 11a) o obecnom zriadení obsahuje aj úpravu miestneho referenda a ustanovuje 90-dňovú lehotu na jeho uskutočnenie, ak sa rozhoduje okrem iných v otázke odvolania starostu. Viacerým obciam sa takto podarilo v referende skutočne odvolať svojho starostu. Preto uvedený výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Referendum", "Kysucký Lieskovec", "Gregorovce", "Šoporni", "Jablonovom", "Vištuku", "Fige", "Ruská", "Veľký Šariš", "Tornaľa"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-369", "http://www.konzervativizmus.sk/article.php?5045", "http://kysuce.sme.sk/c/6920973/v-kysuckom-lieskovci-bude-opat-na-pretrase-starosta-v-obci-zvolali-verejne-zhromazdenie.html", "http://presov.korzar.sme.sk/c/6294068/referendum-v-gregoroviach-je-neplatne.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/za-zmarene-referendum-v-soporni-zrejme/744736-clanok.html", "http://zilina.sme.sk/c/4867536/dalsie-uspesne-referendum-jablonove-odvolalo-starostu-za-smer.html", "http://www.sme.sk/c/4846947/starostu-vistuka-odvolali-v-referende.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155991-takmer-tridsat-starostov-uz-dovladlo/", "http://michalovce.korzar.sme.sk/c/6615553/v-ruskej-hlasovali-za-odvolanie-starostu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/drab-neprisiel-o-stolicku-primatora-v/476908-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://www.pluska.sk/slovensko/v-tornali-odvolali-viceprimatora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:04.885621+00:00"}
{"id": "vr14974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14974", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Fico povedal, že budeme monitorovať všetkých moslimov...", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico skutočne v televízii TA3 povedal, že štát monitoruje každého jedného moslima. Hoci Robert Fico hovoril v prítomnom čase \"monitorujeme\" a Sulík uvádza, že Fico hovoril v budúcom čase \"budeme monitorovať\", výrok hodnotíme ako pravdivý. Televízia TA3 píše na svojich webových stránkach nasledovné: \" Bezpečnostné zložky podľa Fica v súčasnosti monitorujú \"každého jedného moslima, čo sa nachádza na území SR\", pričom, ako dodal, vo väčšine prípadov ide o legálnych obyvateľov. Vyhlásil to v nedeľňajšej diskusii v relácii V politike na televízii TA3. \" V relácií TA3 doslovne povedal: „ Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska. Sú to zväčša ľudia, ktorí sú tu legálne. “ Premiér Fico bol za takýto výrok kritizovaný aj v zahraničí, píše SME : \"Wall Street Journal okrem výsledkov volieb spomína aj vyhlásenia Roberta Fica po novembrových útokoch v Paríži, kritiku, ktorú si za ne vyslúžil od predstaviteľov Európskej Únie. Pozastavuje sa nad výrokom Fica, že “každý moslim musí byť monitorovaný” . Aktuality.sk , 16. novembra 2015: \" Fico trvá na tom, že ak existuje potreba niekoho v súlade so zákonom monitorovať, tak sa to robiť bude. „Ak máme na území ľudí, ktorí sa tu legálne pohybujú, je našou povinnosťou zistiť, či majú nejaké prepojenia alebo nie,“ dodal predseda vlády.. .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico skutočne v televízii TA3 povedal, že štát monitoruje každého jedného moslima. Hoci Robert Fico hovoril v prítomnom čase \"monitorujeme\" a Sulík uvádza, že Fico hovoril v budúcom čase \"budeme monitorovať\", výrok hodnotíme ako pravdivý. Televízia TA3 píše na svojich webových stránkach nasledovné: \" Bezpečnostné zložky podľa Fica v súčasnosti monitorujú \"každého jedného moslima, čo sa nachádza na území SR\", pričom, ako dodal, vo väčšine prípadov ide o legálnych obyvateľov. Vyhlásil to v nedeľňajšej diskusii v relácii V politike na televízii TA3. \" V relácií TA3 doslovne povedal: „ Monitorujeme každého jedného moslima na území Slovenska. Sú to zväčša ľudia, ktorí sú tu legálne. “ Premiér Fico bol za takýto výrok kritizovaný aj v zahraničí, píše SME : \"Wall Street Journal okrem výsledkov volieb spomína aj vyhlásenia Roberta Fica po novembrových útokoch v Paríži, kritiku, ktorú si za ne vyslúžil od predstaviteľov Európskej Únie. Pozastavuje sa nad výrokom Fica, že “každý moslim musí byť monitorovaný” . Aktuality.sk , 16. novembra 2015: \" Fico trvá na tom, že ak existuje potreba niekoho v súlade so zákonom monitorovať, tak sa to robiť bude. „Ak máme na území ľudí, ktorí sa tu legálne pohybujú, je našou povinnosťou zistiť, či majú nejaké prepojenia alebo nie,“ dodal predseda vlády.. .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "TA3", "SME", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1072893/islamsku-nadaciu-sokoval-premier-ked-z-moslimov-zijucich-na-slovensku-urobil-hrozbu.html", "http://www.ta3.com/clanok/1072856/bezpecnost-slovenska.html", "http://svet.sme.sk/c/20110860/zahranicne-media-fico-skoncil-extremisti-sokovali.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/308295/mame-zacat-nosit-zeleny-polmesiac-moslimov-poburili-ficove-slova-o-ich-kontrole/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:52.422459+00:00"}
{"id": "vr32194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32194", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ste ohlásili (Čaplovič, pozn.) vo štvrtok, ten 1,2 násobok priemernej mzdy, tak ten vyžaduje, aby každý rok vrátane budúceho vzrástla tá mzda aspoň o 7%", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanec Beblavý odkazuje na vyjadrenie ministra Čaploviča , že chce, aby platy učiteľov dosiahli za štyri roky aspoň 1,2 násobok priemernej mesačnej mzdy v SR.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Beblavý odkazuje na vyjadrenie ministra Čaploviča , že chce, aby platy učiteľov dosiahli za štyri roky aspoň 1,2 násobok priemernej mesačnej mzdy v SR."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["ministra Čaploviča", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-57476770-caplovic-pridat-ucitelom-nebude-lahke", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:33.092873+00:00"}
{"id": "vr14116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14116", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My máme v trestnom zákone napísané, že kto voličovi sľúbi, aby volil určitým spôsobom a za to mu sľúbi odmenu, tak sa dopúšťa korupcie.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z trestného zákona vyplýva, že v prípade, ak niekto ponúkne voličovi odmenu za určitý spôsob voľby, jedná sa o korupciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. §336a trestného zákona sa zaoberá volebnou korupciou. Za volebnú korupciu sa považuje ponuka či prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť určitým dohodnutým spôsobom, prípadne, že nebude voliť vôbec alebo sa na voľbách, referende či ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky nezúčastní. Trestné je však aj prijímanie úplatku. Bežné konanie, ktoré je súčasťou volebnej kampane - rozdávanie rôznych premetov s logom politickej strany (perá, tričká), volebnou korupciou nie je. Volebná korupcia je adresná, vzťahuje sa na konkrétneho voliča.", "analysis_paragraphs": ["Z trestného zákona vyplýva, že v prípade, ak niekto ponúkne voličovi odmenu za určitý spôsob voľby, jedná sa o korupciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. §336a trestného zákona sa zaoberá volebnou korupciou. Za volebnú korupciu sa považuje ponuka či prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť určitým dohodnutým spôsobom, prípadne, že nebude voliť vôbec alebo sa na voľbách, referende či ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky nezúčastní. Trestné je však aj prijímanie úplatku. Bežné konanie, ktoré je súčasťou volebnej kampane - rozdávanie rôznych premetov s logom politickej strany (perá, tričká), volebnou korupciou nie je. Volebná korupcia je adresná, vzťahuje sa na konkrétneho voliča."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["§336a trestného zákona", "Volebná korupcia"], "url": ["http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/data/files/2356_8619.pdf", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/volebna-korupcia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:14.108508+00:00"}
{"id": "vr34877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34877", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Že stojí to na vode, vôbec naša snaha o protikorupčný boj. No, pozrite sa, ak už niečo kritizujete a kritizujete napríklad možné pochybenie, tak prečo ste nekonali v prípade vašej nominantky, v prípade vašej ministerky Tomanovej? Po, dá sa povedať, po pol roku teraz sa ozval váš predseda a povedal, že to bola chyba. Ale vtedy, keď to podpisovali, vôbec sa neozvali.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť podobné vyjadrenie Roberta Fica na adresu sociálnych podnikov.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť podobné vyjadrenie Roberta Fica na adresu sociálnych podnikov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:47.806924+00:00"}
{"id": "vr33193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33193", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Váš pán Sulík s Kočnerom sa rozprávali o tom, že sú tam poslanci podplácaní.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Madej hovorí o kauze SaSanka, ktorá sa objavila na verejnosti v období voľby generálneho prokurátora. Vo zverejnenom videu rozhovoru medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá: \"300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente.\" M. Kočner:\"Za hlas?\" R. Sulík: \"Mhm.\"", "analysis_paragraphs": ["Róbert Madej hovorí o kauze SaSanka, ktorá sa objavila na verejnosti v období voľby generálneho prokurátora. Vo zverejnenom videu rozhovoru medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom okrem iného odpovedá R.Sulík aj na otázku, koľko stojí hlasovanie za generálneho prokurátora. R. Sulík odpovedá: \"300 tis. eur taká suma chodila včera po parlamente.\" M. Kočner:\"Za hlas?\" R. Sulík: \"Mhm.\""], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["videu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/201975/video-sasanky-zaplavilo-internet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:01.628560+00:00"}
{"id": "vr14218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14218", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Koniec koncov ministerstvo financií nás, ako ministerstvo školstva, minulý rok dofinancovalo rádovo v desiatkach miliónov eur.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 7.10. bolo rozpočtovým opatrením číslo 292 dofinancované Ministerstvo školstva sumou 63 miliónov eur, z toho 53 mil bolo zo zdrojov EÚ. Ďalších 9,5 mil eur ministerstvo obdržalo z nevyčerpaných zdrojov Ministerstva zdravotníctva na základe RO 293 , taktiež z eurofondov. Ministerstva školstva sa dotklo veľké množstvo rozpočtových opatrení. Veľkou zmenou prechádzali aj výdavky, v niektorých prípadoch sa tiež menili o milióny eur. Konečná suma pre rok 2015 zatiaľ nie je verejne dostupná, je však pravdou, že došlo k dofinancovaniu vo výške desiatok miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 7.10. bolo rozpočtovým opatrením číslo 292 dofinancované Ministerstvo školstva sumou 63 miliónov eur, z toho 53 mil bolo zo zdrojov EÚ. Ďalších 9,5 mil eur ministerstvo obdržalo z nevyčerpaných zdrojov Ministerstva zdravotníctva na základe RO 293 , taktiež z eurofondov. Ministerstva školstva sa dotklo veľké množstvo rozpočtových opatrení. Veľkou zmenou prechádzali aj výdavky, v niektorých prípadoch sa tiež menili o milióny eur. Konečná suma pre rok 2015 zatiaľ nie je verejne dostupná, je však pravdou, že došlo k dofinancovaniu vo výške desiatok miliónov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtovým opatrením číslo 292", "RO 293", "2014", "2015"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/prehladRozpoctovychOpatreni/2015/filtruj?page=2&pageSize=50", "http://www.rozpocet.sk/app/pdfFile?pdfFileName=/docs/ro/2015_20_293.pdf", "https://www.minedu.sk/rozpocet-kapitoly-msvvas-sr-na-rok-2014/", "https://www.minedu.sk/rozpocet-kapitoly-msvvas-sr-na-rok-2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:48.710958+00:00"}
{"id": "vr33011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33011", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Zaviedli najvyššie firemné dane nad úroveň Česka, Maďarska, Poľska...", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po zvýšení sadzby dane z príjmov fyzických osôb z 19 na 23% od 1.1.2013 sa Slovensko naozaj stalo krajinou s najvyššími firemnými daňami spomedzi spomínaných krajín.\n\nPodobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (9. decembra 2012).\n\nV tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 a portálu KPMG , je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 v Česku, Maďarsku a Poľsku nasledovná:\n\nPortál KPMG však uvádza, že daň z príjmu právnických osôb je v Maďarsku na úrovni 19%. V Maďarsku je od roku 2013 dokonca progresivita, čo znamená, že právnické osoby s príjmom pod 2,5 mil. USD, platia daň z príjmu na úrovni 10%. Táto progresivita bude zavedená od 1. januára 2013. Podľa portálu v roku 2012 platilo, že v tomto roku Maďarsko má 19% daň z príjmu právnických osôb. V ostatných okolitých krajinách bola podľa portálu KPMG rovnaká úroveň tejto dane, tak ako uvádza Eurostat. Žiadna z okolitých krajín okrem Maďarska a Slovenska neplánuje v roku 2013 upravovať výšku dane z príjmu právnických osôb.", "analysis_paragraphs": ["Po zvýšení sadzby dane z príjmov fyzických osôb z 19 na 23% od 1.1.2013 sa Slovensko naozaj stalo krajinou s najvyššími firemnými daňami spomedzi spomínaných krajín.", "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (9. decembra 2012).", "V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 a portálu KPMG , je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 v Česku, Maďarsku a Poľsku nasledovná:", "Portál KPMG však uvádza, že daň z príjmu právnických osôb je v Maďarsku na úrovni 19%. V Maďarsku je od roku 2013 dokonca progresivita, čo znamená, že právnické osoby s príjmom pod 2,5 mil. USD, platia daň z príjmu na úrovni 10%. Táto progresivita bude zavedená od 1. januára 2013. Podľa portálu v roku 2012 platilo, že v tomto roku Maďarsko má 19% daň z príjmu právnických osôb. V ostatných okolitých krajinách bola podľa portálu KPMG rovnaká úroveň tejto dane, tak ako uvádza Eurostat. Žiadna z okolitých krajín okrem Maďarska a Slovenska neplánuje v roku 2013 upravovať výšku dane z príjmu právnických osôb."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["firemnými", "Na telo", "Daňové trendy", "KPMG", "KPMG"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/3-2012/04_biatec12-3_durinova.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/343/situacia-na-slovensku-a-v-europe", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:24.291857+00:00"}
{"id": "vr27112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27112", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Dnes ak sa nemýlim Slovensko prispieva 700 miliónmi EUR do Európskeho stabilizačného mechanizmu.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek menšej odchýlke od presnej sumy hodnotíme výrok Pavla Hrušovského ako pravdivý. O Európskom stabilizačnom mechanizme (Euroval 2 či aj ESM) je i vďaka jeho kontroverzii dostupné množstvo informácií a vyjadrení (napr. Investujeme a Sulik ). Na oficiálnej stránk e ESM, v podsekcii Právne dokumenty je špecifikovaný podiel Slovenska na ESM, ako subjekte s podielmi členských štátov na úrovni 5 768 mld. eur predstavujúcich 0,8240 % z celkového úhrnu podielov ( tu , Annex I/II). Z čoho časť je tvorená ako ,,vklad na požiadanie\" a druhá časť ,,hotovost\" - táto predstavuje v prípade Slovenska 659 mil. eur ( Financie ),, čo je po zaokrúhlení skutočne približne 700 miliónov Povinnosť uhradiť tento podiel je rozložená do intervalu 5 rokov, s právom na urýchlenie splácania a prispievateľom je taktiež v procese splácania poskytnutá do istej miery svovôľa na konkrétny priebeh splácania. Avšak splatnosť prvej splátky bola určená do doby 15 dní od vstupu zmluvy do jej platnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Napriek menšej odchýlke od presnej sumy hodnotíme výrok Pavla Hrušovského ako pravdivý. O Európskom stabilizačnom mechanizme (Euroval 2 či aj ESM) je i vďaka jeho kontroverzii dostupné množstvo informácií a vyjadrení (napr. Investujeme a Sulik ). Na oficiálnej stránk e ESM, v podsekcii Právne dokumenty je špecifikovaný podiel Slovenska na ESM, ako subjekte s podielmi členských štátov na úrovni 5 768 mld. eur predstavujúcich 0,8240 % z celkového úhrnu podielov ( tu , Annex I/II). Z čoho časť je tvorená ako ,,vklad na požiadanie\" a druhá časť ,,hotovost\" - táto predstavuje v prípade Slovenska 659 mil. eur ( Financie ),, čo je po zaokrúhlení skutočne približne 700 miliónov Povinnosť uhradiť tento podiel je rozložená do intervalu 5 rokov, s právom na urýchlenie splácania a prispievateľom je taktiež v procese splácania poskytnutá do istej miery svovôľa na konkrétny priebeh splácania. Avšak splatnosť prvej splátky bola určená do doby 15 dní od vstupu zmluvy do jej platnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Investujeme", "Sulik", "oficiálnej stránk", "Právne dokumenty", "tu", "Financie"], "url": ["http://www.investujeme.sk/euroval-europsky-stabilizacny-mechanizmus-vo-faktoch/", "http://europskaunia.sulik.sk/euroval/co-je-to-trvaly-euroval-2/", "http://esm.europa.eu/", "http://esm.europa.eu/about/legal-documents/index.htm", "http://esm.europa.eu/pdf/esm_treaty_en.pdf", "http://www.finance.sk/spravy/finance/51414--smer-sd-kritizuje-povinnost-platit-prispevok-do-esm-v-hotovosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:37.965078+00:00"}
{"id": "vr34678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34678", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "takže  my keby sme nezintegrovali 7 politických subjektov ako bola SDĽ, SDA, STRED, SOP, HZD a ďalšie politické strany, tak dnes vám na vašu otázku odpoviem takto, áno však predsa je tam Sociálna demokratická strana Slovenska", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra SITA píše: „ Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Robert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil. “ Siedmou stranou mala byť strana HZD, ktorá sa doposiaľ nestala súčasťou SMER-SD. Webnoviny z 15.8. 2010 v tejto súvisloti uvádzajú: „ Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára. HZD sa teda nezintegruje so Smerom-SD. “", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA píše: „ Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Robert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil. “ Siedmou stranou mala byť strana HZD, ktorá sa doposiaľ nestala súčasťou SMER-SD. Webnoviny z 15.8. 2010 v tejto súvisloti uvádzajú: „ Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára. HZD sa teda nezintegruje so Smerom-SD. “"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra SITA", "Webnoviny"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=1147995", "http://www.webnoviny.sk/politika/strana-hzd-sa-zrejme-so-smerom-sd-nezlu/200973-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:26.784170+00:00"}
{"id": "vr38891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38891", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Slovenská národná strana samozrejme rozšírila tie dôvody (k odvolaniu premiérky na minulotýždňovej schôdzy, pozn.) aj o neschopnosť zabezpečiť národno-štátne záujmy, predovšetkým v súvislosti s tým, čo sa deje v Maďarskej republike. Vieme, že tam bolo prijaté a proximované dvojaké občianstvo, navyše bola prijatá ústava a teraz už najnovšie dokonca aj je reálne zavedenie volebného práva.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Slota v minulosti kritizoval Ivetu Radičovú za ústupky maďarskej vláde v súvislosti s maďarským dvojitým občianstvom. Výhrady zopakoval pri minulotýždňovom odvolávaní premierky Radičovej: SITA 13.9.2011: \" Radičová podľa Slotu absolútne nemá na to, aby bola premiérkou. Slota jej vyčíta veci, ktoré zanedbáva pri obranyschopnosti štátu , tie veci, ktoré zanedbáva pri takých dôležitých obvineniach ako trebárs vzniesla SNS, pri rokovaniach s maďarskou stranou pri dvojakom občianstve , a ďalšie a ďalšie kauzy. „Toto je to obrovské nebezpečie, že ona v podstate je len hovorkyňou tých ostatných, možno podstatne silnejších osôb, ktoré sú v tej vláde a z toho dôvodu by tam táto pani nemala čo robiť,“ dodal.\"", "analysis_paragraphs": ["Ján Slota v minulosti kritizoval Ivetu Radičovú za ústupky maďarskej vláde v súvislosti s maďarským dvojitým občianstvom. Výhrady zopakoval pri minulotýždňovom odvolávaní premierky Radičovej: SITA 13.9.2011: \" Radičová podľa Slotu absolútne nemá na to, aby bola premiérkou. Slota jej vyčíta veci, ktoré zanedbáva pri obranyschopnosti štátu , tie veci, ktoré zanedbáva pri takých dôležitých obvineniach ako trebárs vzniesla SNS, pri rokovaniach s maďarskou stranou pri dvojakom občianstve , a ďalšie a ďalšie kauzy. „Toto je to obrovské nebezpečie, že ona v podstate je len hovorkyňou tých ostatných, možno podstatne silnejších osôb, ktoré sú v tej vláde a z toho dôvodu by tam táto pani nemala čo robiť,“ dodal.\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["minulosti", "SITA", "rozhodli", "Slotu", "Dôvodom"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1227065", "http://m.webnoviny.sk/politika/iveta-radicova-sa-podla-slotu-klepe-o/402747-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6047033/zahranicni-madari-dostanu-pravo-volit-rozhodol-fidesz.html", "http://www.24hod.sk/iveta-radicova-sa-podla-slotu-klepe-o-funkciu-cl173294.html", "http://www.24hod.sk/iveta-radicova-sa-podla-slotu-klepe-o-funkciu-cl173294.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:13.477798+00:00"}
{"id": "vr13973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13973", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska rada povedala veľmi jasne, že povinné kvóty nezavádza. Hovorím teraz o premiéroch a hlavách štátov. A rovnako rozhodla o tom, že štáty sa budú správať k migračnej kríze na základe dobrovoľnosti. Toto je najvyššie rozhodnutie v Európskej únii. A keďže sa nevedeli dohodnúť a dosiahnuť konsenzus medzi hlavami štátov, medzi premiérmi, tak nás obišli a dali toto rozhodnutie na úroveň ministrov vnútra, kde sa hlasovalo na základe väčšinového hlasovania.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavy clenských štátov EÚ sa na júnovom summite dohodli len na dobrovolnom prerozdelení 40 000 utecencov, nedohodli sa na povinných kvótach. Tie potom schválili na septembrovom zasadnutí ministri clenských štátov- hlasovaním v Rade EÚ. Treba však, že nie je možné urcit, ci je to Rada EÚ alebo Európska rada, komu prislúcha v EÚ \"najvyššie rozhodnutie\", neexistuje o tom zhoda, avšak toto nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Premiér mal pravdepodobne na mysli rokovanie hláv štátov (Európska rada) z 26.6.2015 o systéme prerozdelenia dokopy 60 000 utecencov. Relokácia mala prebiehat podla dohody, dosiahnutej na tomto stretnutí, na výlucne dobrovolnej báze.", "analysis_paragraphs": ["Hlavy clenských štátov EÚ sa na júnovom summite dohodli len na dobrovolnom prerozdelení 40 000 utecencov, nedohodli sa na povinných kvótach. Tie potom schválili na septembrovom zasadnutí ministri clenských štátov- hlasovaním v Rade EÚ. Treba však, že nie je možné urcit, ci je to Rada EÚ alebo Európska rada, komu prislúcha v EÚ \"najvyššie rozhodnutie\", neexistuje o tom zhoda, avšak toto nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Premiér mal pravdepodobne na mysli rokovanie hláv štátov (Európska rada) z 26.6.2015 o systéme prerozdelenia dokopy 60 000 utecencov. Relokácia mala prebiehat podla dohody, dosiahnutej na tomto stretnutí, na výlucne dobrovolnej báze."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["26.6.2015", "Závery", "vyjadril", "2015/1523", "23.9.2015", "povinné prerozdelenie", "Európska rada", "inšitúciou", "Rada Európskej Únie", "49"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/06/26-euco-conclusions/", "http://www.theguardian.com/world/2015/jun/26/eu-leaders-hash-out-voluntary-system-to-address-mediterranean-migrant-crisis", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1523&from=EN", "http://www.teraz.sk/zahranicie/obama-merkelova-staty-eu-prerozdelenie/156942-clanok.html", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-council/index_sk.htm", "http://bookshop.europa.eu/sk/eur-pska-rada-pbQC3111406/;pgid=Iq1Ekni0.1lSR0OOK4MycO9B000029-ura3I;sid=UKvsVX-LZ87sVinu1XBy8h2uHcjyJ91ILPs=?CatalogCategoryID=w6IKABstcG8AAAEjRocY4e5K", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_sk.htm", "https://global.oup.com/academic/product/eu-law-9780198714927?cc=sk&lang=en&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:47.512460+00:00"}
{"id": "48725", "numeric_id": 48725, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48725", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Na financovanie potrebujeme DRG, a to sa nedá spraviť zo dňa na deň, ale bol to ten záväzok od 1. januára 23 spustiť na nečisto DRG a 24 načisto, pričom prvýkrát v histórii za 13 rokov budú zverejnené relatívne váhy, ktoré presne hovoria o tom, ktorá nemocnica koľko míňa na nejaký úkon a dá sa to medzi tými nemocnicami porovnávať.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "DRG (z angličtiny - Diagnoses Related Groups) je systém klasifikácie pacientov vzhľadom na ich nároky na využívanie zdrojov, inými slovami, vzhľadom na nákladovosť ich ošetrenia. Preto poslankyňa Bittó Cigániková hovorí, že na financovanie nemocníc je potrebné poznať koľko a ako nákladných pacientov nemocnice ošetrujú.\n\nPodľa analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) z augusta je Slovensko jedinou krajinou v EÚ, ktorá nemá funkčne zavedený DRG systém.\n\nV najnovších návrhoch ministerstva zdravotníctva sa nachádzajú informácie o plnom spustenie DRG systému od 1. 1. 2024. O pilotnom spustení od 1. 1. 2023 hovorilo ministerstvo ešte v máji tohto roku. V októbri minister zdravotníctva potvrdil , že by sa takýto pilotný projekt mal spustiť vo ôsmich nemocniciach a pokiaľ sa osvedčí, plne začne fungovať od 2024.\n\nMinisterstvo zdravotníctva tiež spomína potrebu zavedenia lepšieho výpočtu a zvýšenia miery komunikácie ohľadom “relatívnych váh”, o ktorých hovorí aj poslankyňa Cigániková. Ministerstvo pripúšťa , že nevie ako boli relatívne váhy počítané v minulosti a že od začiatku je tento výpočet bez zmeny . Aj keď relatívne váhy jednotlivých DRG sú každoročne uvedené v katalógu prípadových paušálov ÚDZS, poslankyňa Cigániková pravdepodobne narážala nie len na relatívne váhy ako sú určené centrálne zdravotníckou autoritou (a sú zverejňované) ale na samotnú metodiku ich vypočítavania, ktorá môže byť, ako uvádza ministerstvo , na základe dát z nemocníc transparentnejšia a jasnejšia ako v minulosti.", "analysis_paragraphs": ["DRG (z angličtiny - Diagnoses Related Groups) je systém klasifikácie pacientov vzhľadom na ich nároky na využívanie zdrojov, inými slovami, vzhľadom na nákladovosť ich ošetrenia. Preto poslankyňa Bittó Cigániková hovorí, že na financovanie nemocníc je potrebné poznať koľko a ako nákladných pacientov nemocnice ošetrujú.", "Podľa analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) z augusta je Slovensko jedinou krajinou v EÚ, ktorá nemá funkčne zavedený DRG systém.", "V najnovších návrhoch ministerstva zdravotníctva sa nachádzajú informácie o plnom spustenie DRG systému od 1. 1. 2024. O pilotnom spustení od 1. 1. 2023 hovorilo ministerstvo ešte v máji tohto roku. V októbri minister zdravotníctva potvrdil , že by sa takýto pilotný projekt mal spustiť vo ôsmich nemocniciach a pokiaľ sa osvedčí, plne začne fungovať od 2024.", "Ministerstvo zdravotníctva tiež spomína potrebu zavedenia lepšieho výpočtu a zvýšenia miery komunikácie ohľadom “relatívnych váh”, o ktorých hovorí aj poslankyňa Cigániková. Ministerstvo pripúšťa , že nevie ako boli relatívne váhy počítané v minulosti a že od začiatku je tento výpočet bez zmeny . Aj keď relatívne váhy jednotlivých DRG sú každoročne uvedené v katalógu prípadových paušálov ÚDZS, poslankyňa Cigániková pravdepodobne narážala nie len na relatívne váhy ako sú určené centrálne zdravotníckou autoritou (a sú zverejňované) ale na samotnú metodiku ich vypočítavania, ktorá môže byť, ako uvádza ministerstvo , na základe dát z nemocníc transparentnejšia a jasnejšia ako v minulosti."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["DRG", "analýzy", "návrhoch", "hovorilo", "potvrdil", "spomína", "pripúšťa", "bez zmeny", "katalógu prípadových paušálov", "uvádza ministerstvo"], "url": ["https://www.cksdrg.sk/sk/news/ine/35", "https://www.udzs-sk.sk/documents/14214/21944/Koncepcia_DRG_systemu.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=500797", "https://www.teraz.sk/slovensko/mz-sr-system-drg-sa-ma-pilotne-spusti/633746-clanok.html", "https://www.info.sk/sprava/219494/prezidentka-prislub-vlady-o-splneni-poziadaviek-loz-by-mohol-upokojit-situaciu/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?rezort-stabilizacia-platy-zdravotnici", "https://www.health.gov.sk/Clanok?DRG-blog-januar", "https://drg.uzis.cz/res/file/konference-drg-restart-2021/03-cervenova.pdf", "https://www.cksdrg.sk/sk/documents/medicinska-oblast", "https://www.teraz.sk/spravy/mz-kvalita-dat-k-drg-systemu-je-nejas/648973-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:15.393383+00:00"}
{"id": "vr17855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17855", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... oni tam (vo výzve za reformu Ústavného súdu, pozn.) navrhujú, aby sa to nastavilo, že tretina pôjde na štyri roky, tretina na osem, tretina na dvanásť rokov a tým pádom sa zabezpečí, že odteraz sa už ten Ústavný súd bude pravidelne obmieňať (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh nových pravidiel pre výber ústavných sudcov podpísalo 38 právnických osobností Slovenska. Signatári vo výzve predstavili niekoľko konkrétnych návrhov, medzi ktorými patrí napríklad zavedenie hornej vekovej hranice pre výkon ústavného sudcu alebo zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidátov na ústavného sudcu. Dôležitým návrhom je aj zavedenie štvorročných volebných cyklov. Z 9 nových ústavných sudcov by 3 mali štvorročný mandát, 3 osemročný a ďalší 3 dvanásťročný mandát. O rozdelení mandátov by rozhodlo jednoduché žrebovanie. Ten sudca, ktorý si vyžrebuje štvor- alebo osemročné funkčné obdobie by mohol o funkciu ústavného sudcu uchádzať znovu. Cieľom tohto návrhu je obmedziť politický vplyv jednej vládnej koalície na zloženie Ústavného súdu SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh nových pravidiel pre výber ústavných sudcov podpísalo 38 právnických osobností Slovenska. Signatári vo výzve predstavili niekoľko konkrétnych návrhov, medzi ktorými patrí napríklad zavedenie hornej vekovej hranice pre výkon ústavného sudcu alebo zvýšenie kvóra potrebného na zvolenie kandidátov na ústavného sudcu. Dôležitým návrhom je aj zavedenie štvorročných volebných cyklov. Z 9 nových ústavných sudcov by 3 mali štvorročný mandát, 3 osemročný a ďalší 3 dvanásťročný mandát. O rozdelení mandátov by rozhodlo jednoduché žrebovanie. Ten sudca, ktorý si vyžrebuje štvor- alebo osemročné funkčné obdobie by mohol o funkciu ústavného sudcu uchádzať znovu. Cieľom tohto návrhu je obmedziť politický vplyv jednej vládnej koalície na zloženie Ústavného súdu SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo"], "url": ["https://dennikn.sk/1129811/renomovani-pravnici-necakali-na-politikov-navrhuju-zmenu-vyberu-ustavnych-sudcov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:42.592350+00:00"}
{"id": "vr17902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17902", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...ja som sa práve vo štvrtok vrátil z oficiálnej návštevy zo Sýrie. (...) kde sme sa v rámci návštevy Libanonu a Sýrie stretli s prezidentom Libanonu. (...) Takisto s ministrom obrany Libanonu, ale čo je dôležitejšie o tej Sýrii, tak boli to stretnutia s predsedom sýrskeho parlamentu, s ministrom zahraničných vecí Sýrskej republiky. A s veľkým muftim, najväčším moslimským duchovným vodcom v Sýrii (...).", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Cestou do zahraničia ospravedlnil predseda K-ĽSNS Marian Kotleba svoju neúčasť na súdnom pojednávaní 6. júna 2018 s poslancom Národnej rady SR za K-ĽSNS Stanislavom Mizíkom. Následne svoju neúčasť v relácii V politike na TA3 vysvetlil s tým, že v tom čase bol na \"plánovanej oficiálnej návšteve Sýrie a Libanonu\". Na stránkach Národnej rady SR nie sú uvedené žiadne oficiálne zahraničné cesty medzi poslancami strany K-ĽSNS, taktiež sme nenašli žiadnu zmienku o tejto ceste na oficiálnej webovej stránke strany ani v domácich alebo zahraničných médiách. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo februári 2018 sa Ján Mora, podpredseda K-ĽSNS a poslanec NR SR zúčastnili návštevy libanonskej vlády. Okrem Jána Moru tvorili delegáciu aj Andrej Medvecký, predseda krajského Žilinského klubu a Udo Voigt, nemecký europoslanec. Cieľom návštevy bolo podľa K-ĽSNS: \" získanie cenných zahraničných kontaktov, ale aj zistenie reálnych informácií o pomeroch na Blízkom východe.\" Delegácia sa stretla s libanonským ministrom obrany Yacoub Riad Sarrafom, vrchným veliteľom libanonských ozbrojených síl Josephom Aonom, miestnymi zástupcami juholibanonskej obce Qana a vysokopostavenými zástupcami UNIFIL v južnom Libanone. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Cestou do zahraničia ospravedlnil predseda K-ĽSNS Marian Kotleba svoju neúčasť na súdnom pojednávaní 6. júna 2018 s poslancom Národnej rady SR za K-ĽSNS Stanislavom Mizíkom. Následne svoju neúčasť v relácii V politike na TA3 vysvetlil s tým, že v tom čase bol na \"plánovanej oficiálnej návšteve Sýrie a Libanonu\". Na stránkach Národnej rady SR nie sú uvedené žiadne oficiálne zahraničné cesty medzi poslancami strany K-ĽSNS, taktiež sme nenašli žiadnu zmienku o tejto ceste na oficiálnej webovej stránke strany ani v domácich alebo zahraničných médiách. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo februári 2018 sa Ján Mora, podpredseda K-ĽSNS a poslanec NR SR zúčastnili návštevy libanonskej vlády. Okrem Jána Moru tvorili delegáciu aj Andrej Medvecký, predseda krajského Žilinského klubu a Udo Voigt, nemecký europoslanec. Cieľom návštevy bolo podľa K-ĽSNS: \" získanie cenných zahraničných kontaktov, ale aj zistenie reálnych informácií o pomeroch na Blízkom východe.\" Delegácia sa stretla s libanonským ministrom obrany Yacoub Riad Sarrafom, vrchným veliteľom libanonských ozbrojených síl Josephom Aonom, miestnymi zástupcami juholibanonskej obce Qana a vysokopostavenými zástupcami UNIFIL v južnom Libanone. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["ospravedlnil", "poslancami", "návštevy", "delegáciu", "Cieľom"], "url": ["https://www.noviny.sk/krimi/342234-kotleba-na-pojednavanie-s-poslancom-lsns-mizikom-neprisiel-obzalovaneho-caka-dalsie-pojednavanie", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zpc&PoslanecID=980&CisObdobia=7", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/reportaze-z-akcii/delegacia-ls-nase-slovensko-na-oficialnej-navsteve-libanonskej-vlady/", "https://activitesnation.wordpress.com/2018/02/28/une-delegation-de-lapf-sest-rendue-au-liban/", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/reportaze-z-akcii/delegacia-ls-nase-slovensko-na-oficialnej-navsteve-libanonskej-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:37.535213+00:00"}
{"id": "vr18038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18038", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Dnes máme najnižšiu dôveru zo všetkých členských krajín EÚ, každý druhý človek nedôveruje polícii. Tá dôvera je nižšia ako v Albánsku.", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum štatistického úradu EÚ (EUROSTAT), vo svojom poslednom meraní z marca 2018 ukazuje, že na Slovensku polícii nedôveruje až 55,1% obyvateľov a iba 38% opýtaných dôveruje tejto inštitúcii. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia a je o 12 percentuálnych bodov nižšia než v Albánsku, ktoré je prieskume štyri priečky pred Slovenskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nIba 38% opýtaných dôveruje na Slovensku polícii. Naopak až 55% opýtaných jej nedôveruje. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia. Priemerne v rámci EÚ dôveruje polícii 73%. V rámci krajín V4 má po Slovensku najhoršie čísla Poľsko (53%) . V Česku dôveruje polícii 67% a v Maďarsku 66% respondentov.\n\nVýrok poslankyne Remišovej platí aj v porovnaní s uvedeným Albánskom. 50% albánskych respondentov uviedlo, že svojej polícii verí. Naopak 48% opýtaných polícii nedôveruje. Slovenská republika sa v oboch týchto ukazovateľoch umiestnila najhoršie.\n\nif(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"rWrMv\"]={},window.datawrapper[\"rWrMv\"].embedDeltas={\"100\":639,\"200\":561,\"300\":517,\"400\":517,\"500\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-rWrMv\"),window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"rWrMv\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"rWrMv\"==b)window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Prieskum štatistického úradu EÚ (EUROSTAT), vo svojom poslednom meraní z marca 2018 ukazuje, že na Slovensku polícii nedôveruje až 55,1% obyvateľov a iba 38% opýtaných dôveruje tejto inštitúcii. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia a je o 12 percentuálnych bodov nižšia než v Albánsku, ktoré je prieskume štyri priečky pred Slovenskom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Iba 38% opýtaných dôveruje na Slovensku polícii. Naopak až 55% opýtaných jej nedôveruje. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je dôvera v políciu na Slovensku najnižšia. Priemerne v rámci EÚ dôveruje polícii 73%. V rámci krajín V4 má po Slovensku najhoršie čísla Poľsko (53%) . V Česku dôveruje polícii 67% a v Maďarsku 66% respondentov.", "Výrok poslankyne Remišovej platí aj v porovnaní s uvedeným Albánskom. 50% albánskych respondentov uviedlo, že svojej polícii verí. Naopak 48% opýtaných polícii nedôveruje. Slovenská republika sa v oboch týchto ukazovateľoch umiestnila najhoršie.", "if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"rWrMv\"]={},window.datawrapper[\"rWrMv\"].embedDeltas={\"100\":639,\"200\":561,\"300\":517,\"400\":517,\"500\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-rWrMv\"),window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"rWrMv\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"rWrMv\"==b)window.datawrapper[\"rWrMv\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/barChart//themeKy/18/groupKy/88/countries/SK/periodStart/032018/periodEnd/032018"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:10.216875+00:00"}
{"id": "vr30475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30475", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Máte pravdu, z pozície riaditeľa bratislavskej nemocnice som sa zúčastňoval pravidelne rokovaní s odborármi, so zástupcami zamestnancov. V bratislavskej nemocnici pôsobí 9 odborových organizácií. Tie rokovania boli mimoriadne dlhé, vždy náročné a vždy sa skončili kompromisom.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zdroj: SITA | 07.04.06 V roku 2006 pôsobilo, teda pred tým ako sa stal Richard Raši ministrom zdravotníctva, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave osem odborových združení. \"...Ostatné odbory však odmietajú riadiť sa kolektívnou zmluvou, keďže podľa nich pri FNsP pôsobí osem odborových organizácií a vedenie nemocnice podpísalo zmluvu iba s jednou z nich...\" R. Raši sa stal riaditeľom FNsP v Bratislave 8. marca 2008 . Na post ministra zdravotníctva následne nastúpil 3.júna 2008 . O rokovaniach R. Rašiho s odborármi FNsP Bratislava nehovoria žiadne zdroje. Nedokážeme preto overiť ako sa skončili tieto jednania.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj: SITA | 07.04.06 V roku 2006 pôsobilo, teda pred tým ako sa stal Richard Raši ministrom zdravotníctva, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave osem odborových združení. \"...Ostatné odbory však odmietajú riadiť sa kolektívnou zmluvou, keďže podľa nich pri FNsP pôsobí osem odborových organizácií a vedenie nemocnice podpísalo zmluvu iba s jednou z nich...\" R. Raši sa stal riaditeľom FNsP v Bratislave 8. marca 2008 . Na post ministra zdravotníctva následne nastúpil 3.júna 2008 . O rokovaniach R. Rašiho s odborármi FNsP Bratislava nehovoria žiadne zdroje. Nedokážeme preto overiť ako sa skončili tieto jednania."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA | 07.04.06", "8. marca 2008", "3.júna 2008"], "url": ["http://www.velkaepocha.sk/20060407304/Najviac-strajkujucich-je-v-petrzalskej-nemocnici.html", "http://www.zdravie.sk/sz/content/683-30608/novym-riaditelom-fnsp-v-bratislave-je-oddnes-richard-rasi.html", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59467"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:49.946536+00:00"}
{"id": "vr28276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28276", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ale čo sa týka napríklad pána Čima, bol vymenovaný vlastne parlamentom (za člena Súdnej rady, pozn.) pred koncom svojho funkčného obdobia, až na obdobie funkčnosti alebo teda až na obdobie, keď už prišla nová vláda, áno?", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Dušan Čimo bol zvolený za člena súdnej rady ešte v poslednom mesiaci vlády Ivety Radičovej, teda pred koncom funkčného obdobia. Jeho funkčné obdobie začalo 23. mája 2012, teda viac ako mesiac po nástupe druhej vlády R. Fica (a teda aj funkčného obdobia členov parlamentu). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Dušan Čimo bol zvolený za člena súdnej rady ešte v poslednom mesiaci vlády Ivety Radičovej, teda pred koncom funkčného obdobia. Jeho funkčné obdobie začalo 23. mája 2012, teda viac ako mesiac po nástupe druhej vlády R. Fica (a teda aj funkčného obdobia členov parlamentu). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["sudca", "iniciatívy", "obdobia", "nastúpil", "NR SR"], "url": ["http://otvorenesudy.sk/decrees/search?court=Krajsk%C3%BD+s%C3%BAd+Trnava&legislations%5B%5D=99%2F1963%2F146&natures%5B%5D=Zru%C5%A1uj%C3%BAce", "http://www.sme.sk/c/5014738/sudca-cimo-o-stave-justicie-uz-nebolo-mozne-mlcat.html", "http://www.sudnarada.gov.sk/ii-volebne-obdobie/", "http://www.sudnarada.gov.sk/iii-volebne-obdobie/", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/files/383_oznamenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:23.999120+00:00"}
{"id": "vr39039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39039", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pán prezident práve v piatok podpísal dva zákony, zásadné zákony liekovej reformy, ktoré vlastne prinesú do zdravotníctva viac peňazí, ktoré prinesú budúci rok 100 až150 miliónov eur, ktoré ušetríme na liekoch a proti tejto reforme naozaj zásadne aj protestovali farmaceutické spoločnosti.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase schvaľovania nových zákonov upravujúcich liekovú politiku, zástupcovia farmaceutických asociácií farmaceutického priemyslu na Slovensku (Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL), Asociácia generických výrobcov (Genas) a Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) jednoznačne nesúhlasili s reformami v liekovej politike. Svoje nesúhlasné stanovisko vyjadrili v tlačovej správe z 9. Júna 2011 , ktorá bola reakciou na tlačovú správu MZ SR „ Koalícia schválila reformu liekovej politiky.“\n\nJedným z argumentov farmaceutických spoločností proti schváleniu nového zákona o rozsahu bolo tvrdenie, že pri schvaľovaní tohto zákona sa obišiel štandardný legislatívny proces pri tvorbe zákonov, resp. že návrh nového zákona, ktorý bol predložený vláde na rokovanie, nebol vôbec pripomienkovaný v rámci pripomienkového konania.\n\nĎalším argumentom proti novelizácii liekovej politiky bola nevhodnosť opatrenia generickej preskripcie, teda predpisovanie účinnej látky namiesto konkrétneho názvu lieku. ADL 3. júna 2011 vyjadrila svoje stanovisko k tomuto opatreniu v tlačovej správe , ktorou reagovala na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva zo dňa 30. mája 2011. Farmaceutické spoločnosti predpokladajú, že opatrenie podľa ktorého, bude lekár raz mesačne informovaný o tom, ktorý liek pacient užíva, prinesie zmätok a neprehladnosť. ADL vo svoje správe tvrdí, že žiadna z našich susedných krajín doposiaľ nezaviedla povinnú generickú preskripciu.\n\nPodľa informácií SITA farmaceutické spoločnosti ďalej upozorňujú, že z pripravovaných zmien nebudú profitovať pacienti, a že novozavedené opatrenie môžu mať negatívny dopad aj na dostupnosť liekov, keďže sa domnievajú, že v dôsledku nižšej ceny liekov sa môže posilniť vývoz našich liekov do zahraničia. Okrem subjektov slovenského farmaceutického priemyslu, výhrady k zmenám v liekovej politike na Slovensku vyjadrili aj subjekty zo zahraničia . Podľa informácií SITA, veľvyslanci siedmich štátov Európskej únie požiadali v júni 2011 premiérku Ivetu Radičovú listom o zmeny v zákone o liekoch a zákone o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Išlo o veľvyslancov krajín, na území ktorých pôsobia silné farmaceutické spoločnosti- Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Veľká Británia a USA.", "analysis_paragraphs": ["V čase schvaľovania nových zákonov upravujúcich liekovú politiku, zástupcovia farmaceutických asociácií farmaceutického priemyslu na Slovensku (Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL), Asociácia generických výrobcov (Genas) a Slovenská asociácia farmaceutických spoločností orientovaných na výskum a vývoj (SAFS) jednoznačne nesúhlasili s reformami v liekovej politike. Svoje nesúhlasné stanovisko vyjadrili v tlačovej správe z 9. Júna 2011 , ktorá bola reakciou na tlačovú správu MZ SR „ Koalícia schválila reformu liekovej politiky.“", "Jedným z argumentov farmaceutických spoločností proti schváleniu nového zákona o rozsahu bolo tvrdenie, že pri schvaľovaní tohto zákona sa obišiel štandardný legislatívny proces pri tvorbe zákonov, resp. že návrh nového zákona, ktorý bol predložený vláde na rokovanie, nebol vôbec pripomienkovaný v rámci pripomienkového konania.", "Ďalším argumentom proti novelizácii liekovej politiky bola nevhodnosť opatrenia generickej preskripcie, teda predpisovanie účinnej látky namiesto konkrétneho názvu lieku. ADL 3. júna 2011 vyjadrila svoje stanovisko k tomuto opatreniu v tlačovej správe , ktorou reagovala na vyjadrenie ministerstva zdravotníctva zo dňa 30. mája 2011. Farmaceutické spoločnosti predpokladajú, že opatrenie podľa ktorého, bude lekár raz mesačne informovaný o tom, ktorý liek pacient užíva, prinesie zmätok a neprehladnosť. ADL vo svoje správe tvrdí, že žiadna z našich susedných krajín doposiaľ nezaviedla povinnú generickú preskripciu.", "Podľa informácií SITA farmaceutické spoločnosti ďalej upozorňujú, že z pripravovaných zmien nebudú profitovať pacienti, a že novozavedené opatrenie môžu mať negatívny dopad aj na dostupnosť liekov, keďže sa domnievajú, že v dôsledku nižšej ceny liekov sa môže posilniť vývoz našich liekov do zahraničia. Okrem subjektov slovenského farmaceutického priemyslu, výhrady k zmenám v liekovej politike na Slovensku vyjadrili aj subjekty zo zahraničia . Podľa informácií SITA, veľvyslanci siedmich štátov Európskej únie požiadali v júni 2011 premiérku Ivetu Radičovú listom o zmeny v zákone o liekoch a zákone o rozsahu a podmienkach úhrady liekov. Išlo o veľvyslancov krajín, na území ktorých pôsobia silné farmaceutické spoločnosti- Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Veľká Británia a USA."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe z 9. Júna 2011", "tlačovej správe", "SITA", "aj subjekty zo zahraničia"], "url": ["http://www.adl.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=47", "http://www.adl.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=71", "http://www.zdravie.sk/sz/content/683-45801/podla-uhliarika-sa-farmafirmy-len-boja-o-svoje-zisky.html", "http://www.zdravie.sk/sz/content/683-45801/podla-uhliarika-sa-farmafirmy-len-boja-o-svoje-zisky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:40.287643+00:00"}
{"id": "vr14979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14979", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Gréci majú viac diaľnic na obyvateľa ako napríklad Nemecko", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa poslednej publikácie European Road Federation , European Road Statistics - 2013 (údaje z konca roku 2010, s. 16) je v Grécku 1 191 kilometrov diaľnic (motorways) a v Nemecku 12 819 kilometrov diaľnic. Grécko má približne 11 miliónov obyvateľov a Nemecko približne 81,5 miliónov obyvateľov. Na jeden milión obyvateľov má Grécko 108 kilometrov diaľnic. Nemecko má na jeden milión obyvateľov približne 157 kilometrov diaľnic. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Iné webové stránky uvádzajú pre Grécko a Nemecko podobné (len mierne vyššie) údaje o dĺžke diaľnic. Aj podľa nich by platilo, že Nemecko má na počet obyvateľov viac kilometrov diaľníc ako Grécko. Potvrdzujú to aj údaje na Wikipédii . Sulík sa mohol zmýliť v spomínanej krajine- nie Grécko ale Portugalsko má viac kilometrov diaľnic na počet obyvateľov ako Nemecko. Financial Times píše: \" According to some estimates, 25 per cent of the EU’s so-called regional funds in Portugal has been invested in roads, heavily contributing to a ridiculous situation where the country has 60 per cent more kilometres of motorway per inhabitant than Germany. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej publikácie European Road Federation , European Road Statistics - 2013 (údaje z konca roku 2010, s. 16) je v Grécku 1 191 kilometrov diaľnic (motorways) a v Nemecku 12 819 kilometrov diaľnic. Grécko má približne 11 miliónov obyvateľov a Nemecko približne 81,5 miliónov obyvateľov. Na jeden milión obyvateľov má Grécko 108 kilometrov diaľnic. Nemecko má na jeden milión obyvateľov približne 157 kilometrov diaľnic. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Iné webové stránky uvádzajú pre Grécko a Nemecko podobné (len mierne vyššie) údaje o dĺžke diaľnic. Aj podľa nich by platilo, že Nemecko má na počet obyvateľov viac kilometrov diaľníc ako Grécko. Potvrdzujú to aj údaje na Wikipédii . Sulík sa mohol zmýliť v spomínanej krajine- nie Grécko ale Portugalsko má viac kilometrov diaľnic na počet obyvateľov ako Nemecko. Financial Times píše: \" According to some estimates, 25 per cent of the EU’s so-called regional funds in Portugal has been invested in roads, heavily contributing to a ridiculous situation where the country has 60 per cent more kilometres of motorway per inhabitant than Germany. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-23", "analysis_sources": {"text": ["European Road Federation", "European Road Statistics", "Grécko", "Nemecko", "Grécko", "Nemecko", "Wikipédii", "Portugalsko", "Financial Times"], "url": ["http://www.erf.be/", "http://www.erf.be/images/Statistics/WEBSTATS-2013-ERF.pdf", "https://en.wikipedia.org/wiki/Greece", "https://en.wikipedia.org/wiki/Germany", "http://greek-motorway.net/", "http://www.german-way.com/travel-and-tourism/driving-in-europe/driving/autobahn/", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_length_of_expressways", "http://openeuropeblog.blogspot.sk/2013/08/the-eu-budget-is-disaster-that-cannot.html", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/59949c24-0a3a-11e3-9cec-00144feabdc0.html#axzz46e89h2ZB"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:22.044049+00:00"}
{"id": "vr26113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26113", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Pán Bauer zabudol, že sme sa stali členmi EÚ a v európskej legislatíve sú tri roky na to (zmluvy s dodávateľmi, pozn.), aby sme mohli reklamovať.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, či skutočne existuje podobný predpis v rámci EÚ. V rámci Európskeho práva existovala od roku 1988 smernica 89/106, ktorá sa zaoberala stavebnými materiálmi. Táto smernica bola nahradená nariadením 305/2011. Ani jeden z týchto dvoch právnych predpisov však nijako naupravuje záručné lehoty, o ktorých hovorí Zdenko Trebuľa. Nevieme však v tomto okamihu vylúčiť existenciu podobného predpisu, preto výrok označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, či skutočne existuje podobný predpis v rámci EÚ. V rámci Európskeho práva existovala od roku 1988 smernica 89/106, ktorá sa zaoberala stavebnými materiálmi. Táto smernica bola nahradená nariadením 305/2011. Ani jeden z týchto dvoch právnych predpisov však nijako naupravuje záručné lehoty, o ktorých hovorí Zdenko Trebuľa. Nevieme však v tomto okamihu vylúčiť existenciu podobného predpisu, preto výrok označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["smernica", "smernica", "nariadením"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Construction_Products_Directive", "http://www.tuv.com/en/corporate/business_customers/construction_real_estate/building_materials/manufacturer_certification_en1090/manufacturer_certification_en1090.html?null", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:088:0005:0043:EN:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:19.381813+00:00"}
{"id": "vr36161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36161", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...jazdecká socha kráľa Svätopluka, jej umiestneniu predchádzalo vedecké sympózium, odborné posudky.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o údajnom sympóziu, ani odborné posudky sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o údajnom sympóziu, ani odborné posudky sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:23.887119+00:00"}
{"id": "48959", "numeric_id": 48959, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48959", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Náš verejný dlh bol päťdesiat percent. Verejný dlh momentálne na úrovni okolo 60 % a majú problém s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Veď oni majú predložiť, pán moderátor, na rok 2024 vyrovnaný rozpočet.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úroveň verejného dlhu sa počas vlád Smeru pohybovala okolo 50 % HDP. V rokoch 2020 a 2021 sa dlh zvýšil, v roku 2021 bol nad 60 %, to je o 10% viac než stanovuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNárast bol spôsobený predovšetkým pandémiou koronavírusu, ktorá zvýšila deficit verejných financií. Pandémia spôsobila výpadok príjmov, ktoré boli najmä v podobe daní z príjmov a spotrebných daní, a zvýšenie výdavkov štátu.\n\nÚstavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit verejného dlhu vo výške 50% HDP. Po zvýšení dlhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla : „Je dôležité, aby popri dočasných faktoroch znižujúcich dlh vláda svojimi opatreniami konsolidovala verejné financie a tým aktívne prispela k poklesu podielu dlhu na HDP v súlade s druhým sankčným pásmom dlhovej brzdy.“\n\nNa základe programového vyhlásenia (str. 56) súčasnej vlády je cieľom dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia do roku 2024, za predpokladu, že po kríze sa svetová ekonomika zotaví.", "analysis_paragraphs": ["Úroveň verejného dlhu sa počas vlád Smeru pohybovala okolo 50 % HDP. V rokoch 2020 a 2021 sa dlh zvýšil, v roku 2021 bol nad 60 %, to je o 10% viac než stanovuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nárast bol spôsobený predovšetkým pandémiou koronavírusu, ktorá zvýšila deficit verejných financií. Pandémia spôsobila výpadok príjmov, ktoré boli najmä v podobe daní z príjmov a spotrebných daní, a zvýšenie výdavkov štátu.", "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit verejného dlhu vo výške 50% HDP. Po zvýšení dlhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla : „Je dôležité, aby popri dočasných faktoroch znižujúcich dlh vláda svojimi opatreniami konsolidovala verejné financie a tým aktívne prispela k poklesu podielu dlhu na HDP v súlade s druhým sankčným pásmom dlhovej brzdy.“", "Na základe programového vyhlásenia (str. 56) súčasnej vlády je cieľom dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia do roku 2024, za predpokladu, že po kríze sa svetová ekonomika zotaví."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["pohybovala", "spôsobený", "stanovuje", "uviedla", "základe", "programového vyhlásenia"], "url": ["https://infogram.com/vyvoj-verejneho-dlhu-na-slovensku-1h7v4pwyq31v86k", "https://www.slsp.sk/sk/aktuality/2021/4/27/pandemia-zvysila-verejny-dlh", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/", "https://sita.sk/vofinanciach/safarenie-vlady-sa-odzrkadlilo-na-stave-verejnych-financii-z-hladiska-udrzatelnosti-sme-sa-presunuli-do-pasma-vysokeho-rizika/", "https://sita.sk/vofinanciach/vlada-sa-nevzdava-ciela-vyrovnaneho-rozpoctu-v-hre-je-aj-navrat-k-rovnej-dani/", "https://www.vlada.gov.sk/share/uvsr/pvvsr_2020-2024.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:13.200455+00:00"}
{"id": "vr33828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33828", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tie prvé čísla boli okolo 6 tisíc mladých ľudí, ktorí využili a samozrejme sú to investičné stimuly. (pozn.projekty vlády na podporu mladých ľudí do 29 rokov)", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných zverejnených informácii Ministerstva práce z marca 2013 sa doteraz cez projekty na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých do 29 rokov zamestnalo 4739 ľudí a 2201 pracovných miest je v procese zazmluvnenia, ktorý trvá približne mesiac. Vláda taktiež schválila investičné stimuly v rozsahu 121,19 mil. eur pre vybraných 10 podnikateľských subjektov vo forme daňových úľav: SCP Mondi, Samsung, Marelli, Bekaert, Delta Electronics, Continental Automotive Systems, Muhlbauer, Ekoltech, Fagor a ZKW Slovakia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných zverejnených informácii Ministerstva práce z marca 2013 sa doteraz cez projekty na podporu vytvárania pracovných miest pre mladých do 29 rokov zamestnalo 4739 ľudí a 2201 pracovných miest je v procese zazmluvnenia, ktorý trvá približne mesiac. Vláda taktiež schválila investičné stimuly v rozsahu 121,19 mil. eur pre vybraných 10 podnikateľských subjektov vo forme daňových úľav: SCP Mondi, Samsung, Marelli, Bekaert, Delta Electronics, Continental Automotive Systems, Muhlbauer, Ekoltech, Fagor a ZKW Slovakia."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva", "schválila", "stimuly"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/nezamestnanost-nadalej-postupne-klesa.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/660", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Vlada-schvalila-investicne-stimuly-pre10-vybranych-firiem?l=1&i=48247&p=174"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:03.295651+00:00"}
{"id": "vr32975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32975", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "ja nie som v pozícii premiéra, ani ministra, ktorí sú menovaní a ktorí sú zodpovední Národnej rade a na hodinu otázok, keď si ich Národná rada a poslanci pozvú, musia prísť. Mne Ústava hovorí, že môžem vystúpiť v Národnej rade. Ale mňa nemôžu poslanci predvolávať na nejaké výsluchy.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čl. 80 Ústavy SR: \" (1) Poslanec môže interpelovat vládu Slovenskej republiky, clena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostat odpoved do 30 dní.\n\n(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojit s hlasovaním o dôvere.\"", "analysis_paragraphs": ["Čl. 80 Ústavy SR: \" (1) Poslanec môže interpelovat vládu Slovenskej republiky, clena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostat odpoved do 30 dní.", "(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno spojit s hlasovaním o dôvere.\""], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR", "Čl. 80", "NRSR"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/www.zbierka.sk/sk/predpisy/460-1992-zb.p-2044.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:46.416348+00:00"}
{"id": "vr29225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29225", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...za vlády Ivety Radičovej sa vytvorilo na Slovensku 47 000 pracovných miest...", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda pod vedením vtedajšej premiérky Ivety Radičovej vládla od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je rozdiel medzi priemerným počtom zamestnaných osôb v štvrťroku pred nástupom Radičovej vlády a priemerným počtom na konci tejto vlády 47 690 . Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda pod vedením vtedajšej premiérky Ivety Radičovej vládla od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky je rozdiel medzi priemerným počtom zamestnaných osôb v štvrťroku pred nástupom Radičovej vlády a priemerným počtom na konci tejto vlády 47 690 . Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:31.467659+00:00"}
{"id": "49990", "numeric_id": 49990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49990", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Nehovoriac už o tom, ako míňa na ministerstve obrany pán Kaliňák, na také veci, ako podujatia, PR. To je štvrť miliardy, kde jedna položka na podujatia, na propagáciu a na takéto akcie.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Michal Šimečka vo tvrdí, že Ministerstvo obrany SR míňa až „štvrť miliardy“ eur na podujatia a PR. Takéto údaje sme nenašli v dostupných verejných dátach alebo v rozpočte ministerstva obrany. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný.\n\nVerejnú kritiku vyvolali výdavky ministerstva obrany na oslavy 80. výročia SNP, ktoré stáli približne 2,7 milióna eur. Tieto oslavy boli označené za najdrahšie v histórii a pozornosť pútali najmä zmluvy na rôzne vystúpenia – napríklad kúzelník s honorárom 12-tisíc eur alebo plieskač bičov za 9-tisíc eur. Na tieto informácie poukázal exminister Jaroslav Naď.\n\nPodľa vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera však nešlo o jedného umelca, ktorý mal plieskať bičom, ale bolo ich dokopy jedenásť na dva dni. Podľa tajomníka bol honorár pre jedného umelca v sume 250 eur.\n\nVäčšina výdavkov Ministerstva obrany v poslednom období smeruje do nákupu vojenskej techniky. Rezort nakúpil napríklad vrtuľníky Black Hawk za 150 miliónov eur, lietadlá Bombardier Global 5000 za takmer 46 miliónov eur či izraelský protivzdušný systém Barak za 554 miliónov eur. V štádiu rokovania je aj zmluva na nákladné vozidlá Tatra v hodnote 700 miliónov eur, húfnice BIA za 100 miliónov, tanky za 2 miliardy a ďalšie technológie. Podľa portálu Aktuality.sk môže celková suma výdavkov na modernizáciu armády dosiahnuť až štyri miliardy eur.\n\nPrezident Peter Pellegrini po stretnutí s predstaviteľmi politických strán o obrane upozornil vládu, aby viac preukázala plány, ktoré chce realizovať v aktuálnom volebnom období a aké nákupy v rezorte obrany ešte plánuje realizovať (od 14:01 ).\n\nŠimečkova formulácia však neodkazuje na výdavky na výzbroj ako celok, ale na PR, propagáciu a podujatia. Neexistuje verejne dostupný dokument alebo jedna rozpočtová položka, ktorá by takéto výdavky vo výške štvrť miliardy eur potvrdzovala.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šimečka vo tvrdí, že Ministerstvo obrany SR míňa až „štvrť miliardy“ eur na podujatia a PR. Takéto údaje sme nenašli v dostupných verejných dátach alebo v rozpočte ministerstva obrany. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný.", "Verejnú kritiku vyvolali výdavky ministerstva obrany na oslavy 80. výročia SNP, ktoré stáli približne 2,7 milióna eur. Tieto oslavy boli označené za najdrahšie v histórii a pozornosť pútali najmä zmluvy na rôzne vystúpenia – napríklad kúzelník s honorárom 12-tisíc eur alebo plieskač bičov za 9-tisíc eur. Na tieto informácie poukázal exminister Jaroslav Naď.", "Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva obrany Igora Melichera však nešlo o jedného umelca, ktorý mal plieskať bičom, ale bolo ich dokopy jedenásť na dva dni. Podľa tajomníka bol honorár pre jedného umelca v sume 250 eur.", "Väčšina výdavkov Ministerstva obrany v poslednom období smeruje do nákupu vojenskej techniky. Rezort nakúpil napríklad vrtuľníky Black Hawk za 150 miliónov eur, lietadlá Bombardier Global 5000 za takmer 46 miliónov eur či izraelský protivzdušný systém Barak za 554 miliónov eur. V štádiu rokovania je aj zmluva na nákladné vozidlá Tatra v hodnote 700 miliónov eur, húfnice BIA za 100 miliónov, tanky za 2 miliardy a ďalšie technológie. Podľa portálu Aktuality.sk môže celková suma výdavkov na modernizáciu armády dosiahnuť až štyri miliardy eur.", "Prezident Peter Pellegrini po stretnutí s predstaviteľmi politických strán o obrane upozornil vládu, aby viac preukázala plány, ktoré chce realizovať v aktuálnom volebnom období a aké nákupy v rezorte obrany ešte plánuje realizovať (od 14:01 ).", "Šimečkova formulácia však neodkazuje na výdavky na výzbroj ako celok, ale na PR, propagáciu a podujatia. Neexistuje verejne dostupný dokument alebo jedna rozpočtová položka, ktorá by takéto výdavky vo výške štvrť miliardy eur potvrdzovala."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["stáli", "honorárom", "vyjadrenia", "nakúpil", "protivzdušný", "Aktuality.sk", "14:01"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716092-najdrahsie-oslavy-snp-v-historii-vlada-vyclenila-rekordnu-sumu-v-banskej-bystrici-budu-f-16-aj-ohnostroj/", "https://sita.sk/nad-poukazal-na-dalsi-premrsteny-honorar-pre-umelca-na-oslavach-snp-melicher-obvinenia-odmieta-fotovideo/", "https://sita.sk/nad-poukazal-na-dalsi-premrsteny-honorar-pre-umelca-na-oslavach-snp-melicher-obvinenia-odmieta-fotovideo/", "https://spravy.stvr.sk/2024/12/ministerstvo-obrany-uzavrelo-zmluvu-na-12-vrtulnikov-black-hawk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/9kTvEl4/astronomicky-ucet-za-novu-armadu-takto-mina-miliardy-minister-kalinak/", "https://www.aktuality.sk/clanok/9kTvEl4/astronomicky-ucet-za-novu-armadu-takto-mina-miliardy-minister-kalinak/", "https://www.youtube.com/live/KVG9JKx_0VA?feature=shared&t=841"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:36.298510+00:00"}
{"id": "vr29680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29680", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vládna strana nedávno oznámila rozhodnutie podporiť regióny s vysokou nezamestnanosťou. A že aj ďalšie politické strany označujú regionálne rozdiely za svoju prioritu.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpora regiónov s vysokou nezamestnanosťou je súčasťou druhého sociálneho balíčka vládnucej strany Smer. Z ďalších strán označili otázku rozvoja regiónov a znižovania rozdielov v zamestnanosti za kľúčovú napríklad Most-Híd , Sieť či Skok . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podpora regiónov s vysokou nezamestnanosťou je súčasťou druhého sociálneho balíčka vládnucej strany Smer. Z ďalších strán označili otázku rozvoja regiónov a znižovania rozdielov v zamestnanosti za kľúčovú napríklad Most-Híd , Sieť či Skok . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["sociálneho balíčka", "Most-Híd", "Sieť", "Skok", "článku", "navrhla", "navrhol"], "url": ["https://dennikn.sk/140950/ako-vyzera-ficov-socialny-balicek-zoznam-15-opatreni/", "http://obcianskavizia.sk/sk/most-hid-klucovym-pre-zamestnavanie-romov-su-potreby-regionu?target=vision2016", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/156034/Siet-navrhuje-novy-model-podpory-investicii-v-regionoch", "http://www.hlavnespravy.sk/skok-predstavil-program-pre-vychodne-slovensko/618246", "https://dennikn.sk/140950/ako-vyzera-ficov-socialny-balicek-zoznam-15-opatreni/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/156034/Siet-navrhuje-novy-model-podpory-investicii-v-regionoch", "http://www.hlavnespravy.sk/skok-predstavil-program-pre-vychodne-slovensko/618246"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:21.683428+00:00"}
{"id": "vr15193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15193", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán minister prišiel, ponúkol človeka z onkologického ústavu (na pozíciu štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva, pozn.). Nikto to nenamietal, bol automaticky akceptovaný.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister zdravotníctva Tomáš Drucker navrhol 6. apríla 2016 za štátneho tajomníka Stanislava Špánika, lekára Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, prednostu Internej-onkologickej kliniky a hlavného odborníka MZ SR pre klinickú onkológiu. Vláda SR 13. apríla 2016 schválila a vymenovala spolu so Špánikom aj Andreu Kalavskú ako štátnu tajomníčku ministerstva zdravotníctva. O Špánikovej odbornosti je Drucker presvedčený : \" Pre mňa ako ministra zdravotníctva je pacient na prvom mieste. Profesor Špánik a docentka Kalavská sú uznávanými autoritami a som presvedčený, že významnou mierou prispejú k navráteniu dôvery pacientov v naše zdravotníctvo a takisto k profesionálnemu a korektnému dialógu so všetkými stavovskými organizáciami a pracovníkmi v sektore zdravotníctva \". O procese schválenia Špánika do funkcie, ani o tom, ako ho vnímajú ostatné politické strany alebo zdravotnícke združenia, tím Demagog.SK nenašiel žiadne dostupné informácie, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Minister zdravotníctva Tomáš Drucker navrhol 6. apríla 2016 za štátneho tajomníka Stanislava Špánika, lekára Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, prednostu Internej-onkologickej kliniky a hlavného odborníka MZ SR pre klinickú onkológiu. Vláda SR 13. apríla 2016 schválila a vymenovala spolu so Špánikom aj Andreu Kalavskú ako štátnu tajomníčku ministerstva zdravotníctva. O Špánikovej odbornosti je Drucker presvedčený : \" Pre mňa ako ministra zdravotníctva je pacient na prvom mieste. Profesor Špánik a docentka Kalavská sú uznávanými autoritami a som presvedčený, že významnou mierou prispejú k navráteniu dôvery pacientov v naše zdravotníctvo a takisto k profesionálnemu a korektnému dialógu so všetkými stavovskými organizáciami a pracovníkmi v sektore zdravotníctva \". O procese schválenia Špánika do funkcie, ani o tom, ako ho vnímajú ostatné politické strany alebo zdravotnícke združenia, tím Demagog.SK nenašiel žiadne dostupné informácie, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "lekára", "schválila", "vymenovala", "presvedčený"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/327614/druhym-najsilnejsim-muzom-na-ministerstve-zdravotnictva-by-mohol-byt-lekar-spanik/", "http://konferencia2015.medius.sk/?program&gid=46", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-15477?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://domov.sme.sk/c/20137522/zdravotnictvo-bude-mat-po-novom-dvoch-statnych-tajomnikov.html", "http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/ministerstvo-zdravotnictva-ma-dvoch-statnych-tajomnikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:04.145619+00:00"}
{"id": "vr13922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13922", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...a vždycky sme v minulých rokoch dvíhali platy učiteľov a pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školstva, dvojnásobne ako to bol priemer národného hospodárstva.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už v minulosti overovali. O posledných štyroch rokoch možno povedať, že priemerný nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve (6,9%) bol skutočne viac ako dvakrát väčší ako nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2,78%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už v minulosti overovali. O posledných štyroch rokoch možno povedať, že priemerný nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve (6,9%) bol skutočne viac ako dvakrát väčší ako nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve (2,78%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["údaj", "rozpočtu"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:55.551867+00:00"}
{"id": "vr34720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34720", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú rovnaký názor (koaličné strany vo vláde Ivety Radičovej, pozn.) na zastavenie verejných investícií, ako sú diaľnice? Majú.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výstavba diaľnic sa nezastavila, podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je naďalej vo výstavbe viac ako 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.", "analysis_paragraphs": ["Výstavba diaľnic sa nezastavila, podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je naďalej vo výstavbe viac ako 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Národnej diaľničnej spoločnosti"], "url": ["http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe/30496s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:16.202440+00:00"}
{"id": "vr14717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14717", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca aj Transparency International, nie my, povedal, že Slovensko stúpa na rebríčku, pokiaľ ide o boj proti korupcii.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe výsledkov Transparency International ohľadne Indexu vnímanej korupcie (CPI) sa Slovensko za posledné roky posunulo o niekoľko bodov nahor. CPI Slovenska, ktoré bolo za rok 2015 na 51/100, je doposiaľ najvyššie za posledných 10 rokov. Fico však tvrdí, že hodnotenie Slovenska sa zlepšilo, pokiaľ ide o boj proti korupcii (nie vnímanie), a ten napríklad GRECO hodnotil naopak negatívne. Boju proti korupcii sa Transparency International Slovensko taktiež venovalo v osobitnom článku, kde kritizuje nedostatočné opatrenia v boji proti korupcii.Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Corruption Perception Index ( CPI ), alebo Index vnímanej korupcie \" sa vzťahuje na vnímanie stupňa korupcie práve podnikateľmi a analytikmi danej krajiny, pričom je hodnotený na škále od sto (vysoko čistý) do nula (vysoko korupčný) .\" Vyššie uvedené dáta naznačujú, že od roku 2011 má CPI výhradne stúpajúcu tendenciu. Od úrovne v roku 2008 sa však odlišuje iba o jeden bod. Podobný výrok týkajúci sa korupcie, avšak v súvislosti s hodnotením Skupinou štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO), Demagog.SK overoval už v máji 2015 v súvislosti s odpočtom 2. vlády R. Fica, ktorý pri príležitosti troch rokov uverejnil Úrad vlády SR. Z poslednej správy GRECO z roku 2015 vyplýva, že \" Slovenská republika uspokojivo realizovala alebo riešila uspokojivým spôsobom iba jedno zo šestnástich navrhovaných riešení zahrnutých v Štvrtom kole hodnotiacej správy (Fourth Round Evaluation Report). Zo zvyšných návrhov bolo desať realizovaných čiastočne a 5 návrhov nebolo realizovaných vôbec. \" ( .pdf , s. 12). Ku konkrétnemu zlepšeniu či zhoršeniu v oblasti korupcie na Slovensku sa daná správa nevyjadrila. Analytický článok TI Slovensko poradie za rok 2015 mierne upravil a spätne aplikoval aj na rok 2014, nejedná sa však o oficiálny rebríček a celkovo Slovensko má stúpajúce tendenciu aj pri upravenej metodológii. Rozhodnutie TIS bolo odôvodnené nasledovne: \" Oproti roku 2014 vypadlo z indexu 8 krajín, väčšina z nich z prvej päťdesiatky. Ide o malé karibské štáty ako Bahamy, Barbados či Dominica, ktoré v novom indexe nefigurujú kvôli nespoľahlivosti zdrojov dát pre prieskum. Tým pádom sme minuloročné poradie prepočítali na rovnakú bázu nanovo .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe výsledkov Transparency International ohľadne Indexu vnímanej korupcie (CPI) sa Slovensko za posledné roky posunulo o niekoľko bodov nahor. CPI Slovenska, ktoré bolo za rok 2015 na 51/100, je doposiaľ najvyššie za posledných 10 rokov. Fico však tvrdí, že hodnotenie Slovenska sa zlepšilo, pokiaľ ide o boj proti korupcii (nie vnímanie), a ten napríklad GRECO hodnotil naopak negatívne. Boju proti korupcii sa Transparency International Slovensko taktiež venovalo v osobitnom článku, kde kritizuje nedostatočné opatrenia v boji proti korupcii.Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Corruption Perception Index ( CPI ), alebo Index vnímanej korupcie \" sa vzťahuje na vnímanie stupňa korupcie práve podnikateľmi a analytikmi danej krajiny, pričom je hodnotený na škále od sto (vysoko čistý) do nula (vysoko korupčný) .\" Vyššie uvedené dáta naznačujú, že od roku 2011 má CPI výhradne stúpajúcu tendenciu. Od úrovne v roku 2008 sa však odlišuje iba o jeden bod. Podobný výrok týkajúci sa korupcie, avšak v súvislosti s hodnotením Skupinou štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO), Demagog.SK overoval už v máji 2015 v súvislosti s odpočtom 2. vlády R. Fica, ktorý pri príležitosti troch rokov uverejnil Úrad vlády SR. Z poslednej správy GRECO z roku 2015 vyplýva, že \" Slovenská republika uspokojivo realizovala alebo riešila uspokojivým spôsobom iba jedno zo šestnástich navrhovaných riešení zahrnutých v Štvrtom kole hodnotiacej správy (Fourth Round Evaluation Report). Zo zvyšných návrhov bolo desať realizovaných čiastočne a 5 návrhov nebolo realizovaných vôbec. \" ( .pdf , s. 12). Ku konkrétnemu zlepšeniu či zhoršeniu v oblasti korupcie na Slovensku sa daná správa nevyjadrila. Analytický článok TI Slovensko poradie za rok 2015 mierne upravil a spätne aplikoval aj na rok 2014, nejedná sa však o oficiálny rebríček a celkovo Slovensko má stúpajúce tendenciu aj pri upravenej metodológii. Rozhodnutie TIS bolo odôvodnené nasledovne: \" Oproti roku 2014 vypadlo z indexu 8 krajín, väčšina z nich z prvej päťdesiatky. Ide o malé karibské štáty ako Bahamy, Barbados či Dominica, ktoré v novom indexe nefigurujú kvôli nespoľahlivosti zdrojov dát pre prieskum. Tým pádom sme minuloročné poradie prepočítali na rovnakú bázu nanovo .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["venovalo", "CPI", "dáta", "výrok", ".pdf", "upravil"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/slovensko-kleslo-v-indexe-korupcie-o-dve-miesta/", "http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2006", "http://www.transparency.org/country/#SVK_DataResearch_SurveysIndices", "http://www.demagog.sk/hladat?q=korupcie", "https://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round4/RC4/GrecoRC4(2015)7_SlovakRepublic_EN.pdf", "http://www.transparency.sk/sk/slovensko-kleslo-v-indexe-korupcie-o-dve-miesta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:42.301028+00:00"}
{"id": "vr16194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16194", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...to bol ďalší náš návrh (Zvyšovanie minimálnej mzdy vo verejnom sektore pozn.), ktorý teda neprešiel bohužiaľ", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá ráta so zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore predložili nezaradení poslanci NR SR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Jozef Mihál a Oto Žarnay. Tento navrhovaný zákon však bol prerokovaný a zamietnutý už v prvom čítaní na 14. schôdzi, dňa 6.4. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa predkladateľov štát dnes zabúda asi na 144-tisíc ľudí. Beblavý poukázal na tabuľkové platy, podľa ktorých sú platení sociálni pracovníci, opatrovatelia, kuchárky v školách, školníci, knihovníčky, ale aj ekonómovia vo verejnom sektore. Minimálny plat zamestnanca verejnej správy podľa tabuliek dosahuje 292 eur, pričom súčasnú minimálnu mzdu- 435 eur, väčšine zamestnancov dorovnávajú rôznymi príplatkami. “Štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce,“ povedal Beblavý. Podľa Mihála zvýšenie odmeňovania by spôsobil tlak na rast miezd u súkromných zamestnávateľov. “ Keby štát nastavil latku odmeňovania svojich zamestnancov vyššie, aj súkromní zamestnávatelia by boli tlačení k tomu, aby zvýšili platy svojim zamestnancom,” dodal. Mihál tak podporuje zvyšovanie minimálnej mzdy, ale len za určitých podmienok. „Po prvé, že sa bude zvyšovať minimálna mzda aj vo verejnom sektore, aby sa na nich nezabúdalo. Po druhé, bol by som veľmi rád, keby k zvyšovaniu čistej minimálnej mzdy prispel štát tým, že sa konečne po štyroch rokoch zvýši nezdaniteľné minimum pri výpočte dane a že sa pozrieme aj na odvodové výhody, alebo dnes už nevýhody pri zdravotnom poistení,“ dodal Mihál. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá ráta so zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore predložili nezaradení poslanci NR SR Miroslav Beblavý, Viera Dubačová, Katarína Macháčková, Simona Petrík, Zuzana Zimenová a Jozef Mihál a Oto Žarnay. Tento navrhovaný zákon však bol prerokovaný a zamietnutý už v prvom čítaní na 14. schôdzi, dňa 6.4. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa predkladateľov štát dnes zabúda asi na 144-tisíc ľudí. Beblavý poukázal na tabuľkové platy, podľa ktorých sú platení sociálni pracovníci, opatrovatelia, kuchárky v školách, školníci, knihovníčky, ale aj ekonómovia vo verejnom sektore. Minimálny plat zamestnanca verejnej správy podľa tabuliek dosahuje 292 eur, pričom súčasnú minimálnu mzdu- 435 eur, väčšine zamestnancov dorovnávajú rôznymi príplatkami. “Štát dnes pri veľkej skupine vlastných zamestnancov nedodržiava Zákonník práce,“ povedal Beblavý. Podľa Mihála zvýšenie odmeňovania by spôsobil tlak na rast miezd u súkromných zamestnávateľov. “ Keby štát nastavil latku odmeňovania svojich zamestnancov vyššie, aj súkromní zamestnávatelia by boli tlačení k tomu, aby zvýšili platy svojim zamestnancom,” dodal. Mihál tak podporuje zvyšovanie minimálnej mzdy, ale len za určitých podmienok. „Po prvé, že sa bude zvyšovať minimálna mzda aj vo verejnom sektore, aby sa na nich nezabúdalo. Po druhé, bol by som veľmi rád, keby k zvyšovaniu čistej minimálnej mzdy prispel štát tým, že sa konečne po štyroch rokoch zvýši nezdaniteľné minimum pri výpočte dane a že sa pozrieme aj na odvodové výhody, alebo dnes už nevýhody pri zdravotnom poistení,“ dodal Mihál. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Beblavý", "Mihál"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6299", "https://www.webnoviny.sk/stat-nedodrziava-vlastnu-minimalnu-mzdu-nezaradeni-poslanci-ziadaju-vyssie-mzdy-vo-verejnej-sprave/", "https://dennikn.sk/minuta/743002/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:08.963417+00:00"}
{"id": "45384", "numeric_id": 45384, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45384", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Za včerajší deň (2. mája 2020, pozn.) bol 1 nakazený, že 1 z neviem koľko 1000, vyše 1000 testov. Po druhé, veľké veľké predajne aj s omnoho viac zákazníkmi v skoršej fáze, keď to ešte bolo nebezpečné, tak neevidujú žiadnu nakazenú predavačku alebo predavača. Tieto zahraničné reťazce ako je Tesco alebo Billa, neboli nikdy zavreté, čiže keby tie predajne boli riziko, tak tam máme aspoň nejakých nakazených.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deň pred reláciou - t.j. v sobotu , 2. mája 2020 - testy preukázali jedného pozitívneho pacienta z 1450 skúmaných vzoriek. Tesco, Lidl, Kaufland aj Billa pre Demagog.SK potvrdili, že k dátmu vysielania relácie nemali zamestnanca s pozitívnym testom na covid-19. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Deň pred reláciou - t.j. v sobotu , 2. mája 2020 - testy preukázali jedného pozitívneho pacienta z 1450 skúmaných vzoriek. Tesco, Lidl, Kaufland aj Billa pre Demagog.SK potvrdili, že k dátmu vysielania relácie nemali zamestnanca s pozitívnym testom na covid-19. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["sobotu", "Demagog.SK"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-03-05-2020-vysledky", "https://www.facebook.com/Demagog.SK/?__tn__=K-R&eid=ARDBAUdxqckQfW-Fou7uh31c1yumrYzGVD947OnmbHkcgGanyzA1XcVuSBoX2U3ji77lzNrBVYM-Mzsp&fref=mentions&__xts__%5B0%5D=68.ARAiZ01t3lYhBt62fNoedcyq96_ernMgp3YlRguZdcvQf6moak9lmv8EvbHMgYiOFEV0PyUTNAZ_13A42o13LICt1EIV74P6_orIZ5To35Os9CZHaK3ELdBN5hkjyhmBGRh9ETdl7htI4xfH3VnHlT7cCiMd_yQvtBidRWjAYDmQpNEij67AgaupDbBmyj5lwRJZrVJYqlYO-uHUBlwruRshzAGt5uXvlE3Hb9IgKLfHiLpHLW6Lk0LTuskozQ6IjHTSviitrOB1ak9CADALg1t1OGX6RbECRJ_7Axsifma5fgC8H3RwNkJNzCsPqrj-wa07o3NUzf-YMhsUQyJR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:37.696276+00:00"}
{"id": "vr30668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30668", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Tu išiel predávať zahraničný akcionár 49 % akcií v SPP, ktoré sprivatizoval v roku 2001, sprivatizovala ich vláda Mikuláša Dzurindu, pani Bubeníková bola vtedy vo fonde, pripravovala tuto privatizačnú zmluvu, to znamená, že ide o balík akcií, ktoré predala zahraničný akcionár inému zahraničnému akcionárovi.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahraničný akcionár (EON a Gaz de France rostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) vlastniaci 49 % akcií SPP mal záujem predať časť svojich akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ministerstvo malo podľa slov ministra Miškova vypracovať analýzu týkajúce sa tohoto plánovaného predaja. Právna analýza nie je k dispozícii. K dispozícií je však stanovisko MH SR na obvinenia p. Bubeníkovej.", "analysis_paragraphs": ["Zahraničný akcionár (EON a Gaz de France rostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) vlastniaci 49 % akcií SPP mal záujem predať časť svojich akcií českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ministerstvo malo podľa slov ministra Miškova vypracovať analýzu týkajúce sa tohoto plánovaného predaja. Právna analýza nie je k dispozícii. K dispozícií je však stanovisko MH SR na obvinenia p. Bubeníkovej."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko MH SR", "Bubeníková"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/77869378/Reakcia-na-list-Anny-Bubenikovej", "https://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7941&documentId=6297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:06.318988+00:00"}
{"id": "vr34097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34097", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "V štatúte mám veľké investície nad jednu miliardu eur, čiže to je tam moja kompetencia, po odsúhlasení vládou aj niektoré investície nižšieho rozsahu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Úradu vlády SR špecifikuje kompetencie podpredsedu vlády SR pre investície takto: Kompetencie podpredsedu vlády SR pre investície: - koordinuje veľké investičné projekty, ktorých predpokladané investičné náklady prevyšujú sumu 1 miliarda eur a ktoré sa realizujú štátom alebo so spoluúčasťou štátu, s výnimkou projektov spolufinancovaných z fondov EÚ, - koordinuje veľké investičné projekty, ktorých predpokladané investičné náklady sú nižšie ako 1 miliarda eur a ktoré sa realizujú štátom alebo so spoluúčasťou štátu na základe rozhodnutia vlády, s výnimkou projektov spolufinancovaných z fondov EÚ,", "analysis_paragraphs": ["Portál Úradu vlády SR špecifikuje kompetencie podpredsedu vlády SR pre investície takto: Kompetencie podpredsedu vlády SR pre investície: - koordinuje veľké investičné projekty, ktorých predpokladané investičné náklady prevyšujú sumu 1 miliarda eur a ktoré sa realizujú štátom alebo so spoluúčasťou štátu, s výnimkou projektov spolufinancovaných z fondov EÚ, - koordinuje veľké investičné projekty, ktorých predpokladané investičné náklady sú nižšie ako 1 miliarda eur a ktoré sa realizujú štátom alebo so spoluúčasťou štátu na základe rozhodnutia vlády, s výnimkou projektov spolufinancovaných z fondov EÚ,"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Portál"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/lubomir-vazny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:32.479046+00:00"}
{"id": "vr37259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37259", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite medzi Igorom Matovičom a tými jeho tromi kolegami, tam je veľký rozdiel, tí traja kolegovia, oni reálne aj spolupracovali na zákonoch. Martin Fecko sa výraznou mierou podieľal na novele z dielne Zsolta Simona, kde išlo o pozemkový fond.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Fecko predložil k novele zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku pozmeňujúci návrh, ktorý si môžete pozrieť tu (.pdf)", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Fecko predložil k novele zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku pozmeňujúci návrh, ktorý si môžete pozrieť tu (.pdf)"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1126"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:47.909074+00:00"}
{"id": "vr13904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13904", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...protiteroristického komanda Lynx, ktoré v tejto chvíli číta 106 mužov (...) v tejto chvíli je celé Lynx komando lokalizované v Bratislave.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Lynx komando patrí pod Ministerstvo vnútra SR, jeho oficiálny názov je Útvar osobitného určenia Prezídia policajného zboru, dostupné informácie o ňom však uvádzajú len lokalizáciu komanda v Bratislave, no neuvádzajú počet mužov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Lynx komando patrí pod Ministerstvo vnútra SR, jeho oficiálny názov je Útvar osobitného určenia Prezídia policajného zboru, dostupné informácie o ňom však uvádzajú len lokalizáciu komanda v Bratislave, no neuvádzajú počet mužov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Útvar osobitného určenia", "dostupné", "informácie"], "url": ["http://www.minv.sk/?utvar-osobitneho-urcenia-prezidia-policajneho-zboru", "http://www.specialunits.sk/en/utvar-osobitneho-urcenia-prezidia-policajneho-zboru/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/cvicenie-elitnych-jednotiek-utocnici-obsadili-skolu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:26.219263+00:00"}
{"id": "vr29997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29997", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Predstavte si úplne opačný koniec, v malej Ázii na Arabskom polostrove, krajiny, to znamená Saudská Arábia, Omán, Spojené arabské emiráty a koniec koncov aj Turecko, všetky majú presne tento istý podiel občanov pod 7%, veľmi mladé.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešo naráža na svoj predchádzajúci výrok, teda na podiel ľudí starších ako 65 rokov. Podľa údajov zo Svetovej banky podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácií má Saudská Arábia a Omán trojpercentný, Spojené arabské emiráty jednopercentný avšak Turecko až sedempercentný. Vzhľadom na dôraz, ktorý Frešo kladie na to, že všetky tieto krajiny majú v tejto kategórii menej ako sedem percent výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z dát Svetovej banky vyplýva, že podiel občanov starších ako 65 rokov na celkovej populácii je v Ománe a Saudskej Arábii 3%, iba 1% v Spojených arabských emirátoch a v Turecku 7%. Podľa strednej predikcie OSN pre rok 2015 má Omán a Saudská Arábia tento podiel tiež 3%, Spojené arabské emiráty iba 0,5% a Turecko má 7,7%. Ide teda naozaj o krajiny s veľmi mladou populáciou.", "analysis_paragraphs": ["Frešo naráža na svoj predchádzajúci výrok, teda na podiel ľudí starších ako 65 rokov. Podľa údajov zo Svetovej banky podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácií má Saudská Arábia a Omán trojpercentný, Spojené arabské emiráty jednopercentný avšak Turecko až sedempercentný. Vzhľadom na dôraz, ktorý Frešo kladie na to, že všetky tieto krajiny majú v tejto kategórii menej ako sedem percent výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z dát Svetovej banky vyplýva, že podiel občanov starších ako 65 rokov na celkovej populácii je v Ománe a Saudskej Arábii 3%, iba 1% v Spojených arabských emirátoch a v Turecku 7%. Podľa strednej predikcie OSN pre rok 2015 má Omán a Saudská Arábia tento podiel tiež 3%, Spojené arabské emiráty iba 0,5% a Turecko má 7,7%. Ide teda naozaj o krajiny s veľmi mladou populáciou."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej", "OSN"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/SP.POP.65UP.TO.ZS", "http://data.un.org/Data.aspx?q=65&d=PopDiv&f=variableID%3a34"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:19.356797+00:00"}
{"id": "vr25958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25958", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Dnes sa otvára výstavba Svrčinovec – Skalité na D3, za našej vlády sa postavil obchvat na R3 v Trstennej.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Blanár správne uvádza, že začiatok výstavby úseku Svrčinovec - Skalité na D3 podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je jún 2013.", "analysis_paragraphs": ["J. Blanár správne uvádza, že začiatok výstavby úseku Svrčinovec - Skalité na D3 podľa Národnej diaľničnej spoločnosti je jún 2013."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Národnej diaľničnej spoločnosti", "obchvatu R3 v Trstenej"], "url": ["http://www.ndsas.sk/useky-svrcinovec---skalite--pravy-pas/44223s272c", "http://www.ndsas.sk/useky-trstena--obchvat--1-2-profil/44224s304c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:53.833545+00:00"}
{"id": "vr33574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33574", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale však táto vláda dala v tej ťažkej hospodárskej situácii na rok 2013 68 miliónov eur do platov učiteľov a pedagogických a nepedagogických zamestnancov a ďalších 35 miliónov eur v tomto rozpočte má na vykrytie kreditov. To sú peniaze, ktoré idú do školstva na 7 rokov pre učiteľov. To sú takiste platy, takýmto spôsobom si učitelia vylepšujú situáciu.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "MInisterstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa po minuloročných štrajkoch učiteľov zaviazalo navýšiť prostriedky na navýšenie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Koncom januára 2013 podľa slovenských médii na účty škôl dorazili prvé prostriedky na toto navýšenie: \"Ide o prvú časť z balíka takmer 18,4 milióna eur určeného na platy týchto zamestnancov škôl. Vláda minulý rok schválila päťpercentné zvýšenie miezd zamestnancov školstva, ktoré si vyžiadalo 68 miliónov eur.\" Učitelia si môžu svojim ďalším vzdelávaním v štátom schválených inštitúciách (.pdf) prilepšiť k svojmu platu. Súčasná podoba zákona (.pdf) im tieto príplatky prisudzuje na sedem rokov. \" Pedagogickému zamestnancovi a odbornému za mestnancovi možno priznať podľa odseku 2 najviac 30 kreditov za sedem rokov na účely vyplácania kreditové ho príplatku podľa osobitného predpisu.58)\" Minister školstva sa pre slovenské médiá vyjadril, že tento rok ide na túto rozpočtovú kapitolu ministerstva 35 mil. euro. Ide však stále iba o vyjadrenie ministra Čaploviča. Tímu demagog.sk sa nepodarilo túto informáciu overiť z iného nezávislého zdroja, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["MInisterstvo školstva na čele s Dušanom Čaplovičom sa po minuloročných štrajkoch učiteľov zaviazalo navýšiť prostriedky na navýšenie platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov škôl. Koncom januára 2013 podľa slovenských médii na účty škôl dorazili prvé prostriedky na toto navýšenie: \"Ide o prvú časť z balíka takmer 18,4 milióna eur určeného na platy týchto zamestnancov škôl. Vláda minulý rok schválila päťpercentné zvýšenie miezd zamestnancov školstva, ktoré si vyžiadalo 68 miliónov eur.\" Učitelia si môžu svojim ďalším vzdelávaním v štátom schválených inštitúciách (.pdf) prilepšiť k svojmu platu. Súčasná podoba zákona (.pdf) im tieto príplatky prisudzuje na sedem rokov. \" Pedagogickému zamestnancovi a odbornému za mestnancovi možno priznať podľa odseku 2 najviac 30 kreditov za sedem rokov na účely vyplácania kreditové ho príplatku podľa osobitného predpisu.58)\" Minister školstva sa pre slovenské médiá vyjadril, že tento rok ide na túto rozpočtovú kapitolu ministerstva 35 mil. euro. Ide však stále iba o vyjadrenie ministra Čaploviča. Tímu demagog.sk sa nepodarilo túto informáciu overiť z iného nezávislého zdroja, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["médii", "vzdelávaním", "inštitúciách", "zákona", "médiá"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/minister-kazimir-uvolni-miliony-na/620043-clanok.html", "https://www.iedu.sk/vyucovanie_a_studium/kontinualnevzdelavaniepedagogov/Stranky/default.aspx", "http://www.minedu.sk/data/USERDATA/KONTI_VZDEL/ZPAPKV-21072011.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/317-2009-z-z.p-33092.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/minister-skolstva-chce-zmenit-kreditov/659138-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:52.606450+00:00"}
{"id": "vr33024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33024", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Tento zákon o investičných stimuloch, je schválený vládou a začneme o ňom rokovať v parlamente.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na rokovaní Vlády SR dňa 9. januára 2013 bol ministrom hospodárstva predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vláda na tomto zasadnutí predložený návrh schválila. Návrh zákona je v prvom čítaní a zaradený v programe 14. schôdze NR SR .", "analysis_paragraphs": ["Na rokovaní Vlády SR dňa 9. januára 2013 bol ministrom hospodárstva predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vláda na tomto zasadnutí predložený návrh schválila. Návrh zákona je v prvom čítaní a zaradený v programe 14. schôdze NR SR ."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["rokovaní Vlády SR", "prvom čítaní", "programe 14. schôdze NR SR"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21980", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=357", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=282#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:35.339689+00:00"}
{"id": "vr14653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14653", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "S Danielom Lipšicom sme od júna minulého roka navrhovali toto riešenie (pomoc nárazníkovým zónam a Turecku, pozn.) (...)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič svoje stanovisko voči utečeneckej kríze skutočne formuloval spolu s Lipšicom na tlačovej besede v júni roku 2015, v ktorej vyzývali predsedu parlamentu, Petra Pellegriniho, k zvolaniu stretnutia všetkých parlamentných strán k vytvoreniu stanoviska na tému utečencov. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Matovič svoj postoj k riešeniu utečeneckej krízy formuloval na tlačovej besede v júni 2015 , ktorej cieľom bolo vyzvať parlamentné strany k zaujatiu stanoviska voči prebiehajúcej utečeneckej kríze - k Matovičovej výzve sa pripojil i líder strany NOVA Daniel Lipšic. V súvislosti s utečeneckou krízou v Európe sa Matovič vyjadril proti povinným kvótam a namiesto toho zdôrazňoval finančnú pomoc nárazníkovým štátom - ako príklad uviedol i Turecko. Lipšic ďalej navrhoval vytvorenie bezpečnostnej zóny v severnej Afrike, ktorej by Európa poskytovala určitú mieru bezpečnosti a ktorou by sa obmedzil prísun podľa neho \"ekonomických migrantov\" do Európy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Matovič svoje stanovisko voči utečeneckej kríze skutočne formuloval spolu s Lipšicom na tlačovej besede v júni roku 2015, v ktorej vyzývali predsedu parlamentu, Petra Pellegriniho, k zvolaniu stretnutia všetkých parlamentných strán k vytvoreniu stanoviska na tému utečencov. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Matovič svoj postoj k riešeniu utečeneckej krízy formuloval na tlačovej besede v júni 2015 , ktorej cieľom bolo vyzvať parlamentné strany k zaujatiu stanoviska voči prebiehajúcej utečeneckej kríze - k Matovičovej výzve sa pripojil i líder strany NOVA Daniel Lipšic. V súvislosti s utečeneckou krízou v Európe sa Matovič vyjadril proti povinným kvótam a namiesto toho zdôrazňoval finančnú pomoc nárazníkovým štátom - ako príklad uviedol i Turecko. Lipšic ďalej navrhoval vytvorenie bezpečnostnej zóny v severnej Afrike, ktorej by Európa poskytovala určitú mieru bezpečnosti a ktorou by sa obmedzil prísun podľa neho \"ekonomických migrantov\" do Európy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["v júni 2015", "Matovič"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359282-opozicia-kvoty-pre-utecencov-odmieta-spolocne-riesenie-nema/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/lipsic-a-matovic-o-demonstracii-a-utecencoch/5338/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:59.081834+00:00"}
{"id": "vr29816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29816", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..aj vysoká predstaviteľka Európskej únie pre vonkajšie vzťahy informovala, že medzinárodné spoločenstvo dnes vynakladá obrovské úsilie, aby sme ako keby postavili nového partnera v Líbyi.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vysoká predstaviteľka Európskej Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini sa vo svojom vyhlásení v apríli 2015 vyjadrila, že podporuje vytvorenie politického dialógu v Lýbii a vytvorenie národne jednotnej vlády. Jej vlastné snahy o ustanovenie jednotnej vlády, ktorá by mala podporu väčšiny občanov, dokazujú viaceré jej stretnutia, napríklad stretnutie s tamojším ministrom zahraničia. Takisto v mene EÚ vyjadrila podporu snahám OSN o uzmierenie strán konfliktu v Lýbii.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vysoká predstaviteľka Európskej Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogherini sa vo svojom vyhlásení v apríli 2015 vyjadrila, že podporuje vytvorenie politického dialógu v Lýbii a vytvorenie národne jednotnej vlády. Jej vlastné snahy o ustanovenie jednotnej vlády, ktorá by mala podporu väčšiny občanov, dokazujú viaceré jej stretnutia, napríklad stretnutie s tamojším ministrom zahraničia. Takisto v mene EÚ vyjadrila podporu snahám OSN o uzmierenie strán konfliktu v Lýbii.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["v apríli 2015", "stretnutie", "podporu"], "url": ["http://eeas.europa.eu/statements-eeas/2015/150410_02_en.htm", "http://www.paneuropeannetworks.com/government/mogherini-meets-libyan-foreign-minister/", "http://sputniknews.com/europe/20150511/1022002120.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:50.318525+00:00"}
{"id": "48903", "numeric_id": 48903, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48903", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nikto v histórii Rusko neporazil.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rusko bolo v dejinách porazené hneď niekoľkokrát. Medzi najvýznamnejšie porážky nedávnej histórie možno zaradiť podpis separátneho mieru v prvej svetovej vojne, prehranú Rusko-japonskú vojnu či Krymskú vojnu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMedzi najvýznamnejšie porážky Ruska z pohľadu súčasnosti môžeme zaradiť:\n\nKrymská vojna v 19. storočí bola vojnou medzi Ruskom a koalíciou Osmanov, Británie a Francúzska. Vo vojne išlo o kontrolu nad Krymským polostrovom a prístupom k Čiernemu moru. Rusko sa nakoniec vzdalo a podpísalo Parížsku mierovú dohodu, čím stratilo kontrolu nad Čiernym morom aj polostrovom Krym.\n\nRusko-japonská vojna , ktorá sa odohrávala v rokoch 1904 až 1905. Aj v tejto vojne Rusko nakoniec prehralo a ako dôsledok muselo Japonsku odovzdať časť svojho územia. V dôsledku potupnej porážky vypukla v Rusku revolúcia, ktorá ho pretransformovala z autokracie na konštitučnú monarchiu.\n\nV prvej svetovej vojne bolo Rusko pôvodne úspešné, ale napokon utrpelo viacero významných porážok. V dôsledku revolúcie prišlo k pádu monarchie, čo znamenalo, že sa krajina potrebovala vysporiadať s vnútornými problémami. Rusko so svojimi nepriateľmi podpísalo tzv. Brestlitovský separátny mier , ktorým sa Rusko vzdalo území Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny.\n\nÚzemie Fínska sa Rusko v roku 1939 pokúsilo získať späť v takzvanej Zimnej vojne . Rusko bolo rozhodnuté dobiť celé územie Fínska do dvoch týždňov. To sa ale bránilo dlhšie, ako sa čakalo a hoci nakoniec stratilo časť svojho územia, svoju nezávislosť si udržalo. Aj keď technicky Rusko túto vojnu neprehralo, kvôli násobne väčším stratám a nesplneným cieľom sa len ťažko mohlo považovať za víťaza. De facto porážku neskôr uznal aj Prvý tajomník Komunistickej strany Nikita Chruščov.\n\nV roku 1979 Sovietsky zväz začal inváziu do Afganistanu, ktorá viedla k dlhoročnej a neúspešnej vojne, ktorá oslabila Sovietsky zväz a prispela k jeho pádu.\n\nAndreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala.", "analysis_paragraphs": ["Rusko bolo v dejinách porazené hneď niekoľkokrát. Medzi najvýznamnejšie porážky nedávnej histórie možno zaradiť podpis separátneho mieru v prvej svetovej vojne, prehranú Rusko-japonskú vojnu či Krymskú vojnu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Medzi najvýznamnejšie porážky Ruska z pohľadu súčasnosti môžeme zaradiť:", "Krymská vojna v 19. storočí bola vojnou medzi Ruskom a koalíciou Osmanov, Británie a Francúzska. Vo vojne išlo o kontrolu nad Krymským polostrovom a prístupom k Čiernemu moru. Rusko sa nakoniec vzdalo a podpísalo Parížsku mierovú dohodu, čím stratilo kontrolu nad Čiernym morom aj polostrovom Krym.", "Rusko-japonská vojna , ktorá sa odohrávala v rokoch 1904 až 1905. Aj v tejto vojne Rusko nakoniec prehralo a ako dôsledok muselo Japonsku odovzdať časť svojho územia. V dôsledku potupnej porážky vypukla v Rusku revolúcia, ktorá ho pretransformovala z autokracie na konštitučnú monarchiu.", "V prvej svetovej vojne bolo Rusko pôvodne úspešné, ale napokon utrpelo viacero významných porážok. V dôsledku revolúcie prišlo k pádu monarchie, čo znamenalo, že sa krajina potrebovala vysporiadať s vnútornými problémami. Rusko so svojimi nepriateľmi podpísalo tzv. Brestlitovský separátny mier , ktorým sa Rusko vzdalo území Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny.", "Územie Fínska sa Rusko v roku 1939 pokúsilo získať späť v takzvanej Zimnej vojne . Rusko bolo rozhodnuté dobiť celé územie Fínska do dvoch týždňov. To sa ale bránilo dlhšie, ako sa čakalo a hoci nakoniec stratilo časť svojho územia, svoju nezávislosť si udržalo. Aj keď technicky Rusko túto vojnu neprehralo, kvôli násobne väčším stratám a nesplneným cieľom sa len ťažko mohlo považovať za víťaza. De facto porážku neskôr uznal aj Prvý tajomník Komunistickej strany Nikita Chruščov.", "V roku 1979 Sovietsky zväz začal inváziu do Afganistanu, ktorá viedla k dlhoročnej a neúspešnej vojne, ktorá oslabila Sovietsky zväz a prispela k jeho pádu.", "Andreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["Krymská vojna", "Rusko-japonská vojna", "pretransformovala", "Brestlitovský separátny mier", "Zimnej vojne", "uznal", "inváziu"], "url": ["https://encyklopedia.sme.sk/c/1133980/krymska-vojna.html", "https://encyklopedia.sme.sk/c/1256831/rusko-japonska-vojna.html", "https://www.britannica.com/event/Russo-Japanese-War", "https://www.teraz.sk/kultura/brestlitovsky-mier-nemecko-rusko-vojna/39043-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-80-rokmi-napadol-sovietsky-zvaz-f/432935-clanok.html", "https://www.rferl.org/a/finlands-winter-war-with-the-soviet-union/30280490.html", "https://historylab.dennikn.sk/studena-vojna/preco-bola-invazia-zssr-do-afganistanu-neuspesna/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:31.068372+00:00"}
{"id": "49232", "numeric_id": 49232, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49232", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pani kolegyňa, my sme napríklad počas mojej vlády ako V4 premiéri sa dohodli na vytvorení určitého fondu, z ktorého sme financovali dokonca líbyjskú pobrežnú stráž. Nakúpili sme im lode, vyškolili sme ich a neviem, čo to bol náš prínos, aby už ani z Líbye neprešli na to more, ale aby zostali vo vnútrozemí u nich.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiéri krajín V4 sa v decembri 2017 dohodli na finančnej podpore pre Líbyu určenej najmä na ochranu hraníc. Táto pomoc , vo výške 35 miliónov eur, vznikla po dohode s Európskou komisiou a Slovensko do nej v roku 2018 prispelo sumou zhruba deväť miliónov eur.\n\nPeter Pellegrini sa stal premiérom 22. marca 2018. K vládnemu návrhu tejto pomoci prebiehalo do 15. februára 2018 pripomienkové konanie. Neskôr mala o navrhu zasadať vláda, nie je však jasné, kedy sa tak udialo. 26. februára a 7. marca 2018 sa konali posledné tri rokovania vlády Roberta Fica, na ktorých sa však táto téma nepreberala. Ak o materiáli vláda rokovala, muselo sa to udiať po výmene premiérov.\n\nV roku 2018 počas vlády Petra Pellegriniho Slovensko uhradilo do Núdzového zvereneckeho fond Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike 8,75 milóna eur (. pdf ). Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Premiéri krajín V4 sa v decembri 2017 dohodli na finančnej podpore pre Líbyu určenej najmä na ochranu hraníc. Táto pomoc , vo výške 35 miliónov eur, vznikla po dohode s Európskou komisiou a Slovensko do nej v roku 2018 prispelo sumou zhruba deväť miliónov eur.", "Peter Pellegrini sa stal premiérom 22. marca 2018. K vládnemu návrhu tejto pomoci prebiehalo do 15. februára 2018 pripomienkové konanie. Neskôr mala o navrhu zasadať vláda, nie je však jasné, kedy sa tak udialo. 26. februára a 7. marca 2018 sa konali posledné tri rokovania vlády Roberta Fica, na ktorých sa však táto téma nepreberala. Ak o materiáli vláda rokovala, muselo sa to udiať po výmene premiérov.", "V roku 2018 počas vlády Petra Pellegriniho Slovensko uhradilo do Núdzového zvereneckeho fond Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike 8,75 milóna eur (. pdf ). Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["podpore", "pomoc", "premiérom", "prebiehalo", "tri", "pdf"], "url": ["https://spectator.sme.sk/c/20721325/v4-countries-agreed-on-aid-for-libya.html", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/premieri-v4-predstavia-pred-summitom-eu-projekt-pre-libyu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenoval-za-premiera-p/315226-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/69?fbclid=IwAR3ymNM-4wopmy_nCppf-LvDUChaa5O75TckzmEUqQy_agJaS6dmL_oFDMc", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation?page=38", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3776655/009%20Preh%C4%BEad%20uhraden%C3%BDch%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20pr%C3%ADspevkov%20SR%20do%20medzin%C3%A1rodn%C3%BDch%20organiz%C3%A1ci%C3%AD%20prostredn%C3%ADctvom%20kapitoly%20MZVaEZ%20SR%20v%20roku%202018/6eaa33e9-6f7c-429a-b86b-27c3b6e6b20a?fbclid=IwAR2vmdKCrl26hlezNJGefdGgtZsnE29HGN6a7xdSY3DLhUdkdJrNjicpI20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:00.259758+00:00"}
{"id": "45138", "numeric_id": 45138, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45138", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Buď teda ideme sprísňovať opatrenia a sprísnime ich trebárs iba voči dôchodcom, zavedieme zákaz vychádzania dôchodcov. Takých krajín je niekoľko desiatok po svete, ktoré toto zaviedli.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagóg.SK vyrešeršoval 6 krajín, ktoré dôchodcom pre koronavírus zakázali vychádzať z domu. S ohľadom na jazykovú bariéru a obmedzené zdroje informácií v „ svetových jazykoch” však nevieme spoľahlivo vylúčiť, že ich je viac (desiatky). Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Srbská vláda zakázala vychádzať z domu ľuďom v mestách nad 65 rokov, na vidieku ľuďom nad 70 rokov. Seniori tam mohli nakupovať v určených hodinách. V Turecku a Bosne a Hercegovine platí úplný zákaz vychádzania pre ľudí nad 65 rokov. V Gruzínsku môžu ľudia nad 70 rokov ísť len na nákup potravín, liekov a do zdravotníckych zariadení. Vo švajčiarskom kantone Uri môžu seniori ísť von iba vo vymedzenom čase. Izrael navrhoval v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - zákaz opúšťať príbytok mužom nad 70 rokov a ženám nad 65 rokov. Starší ľudia patria medzi skupiny najviac ohrozené koronavírusom. Mnoho štátov preto odporúča seniorom ostať doma, prípadne vychádzať len v nutných prípadoch. Igor Matovič - oslovený portálom Demagóg.SK cez tlačové oddelenie Úradu vlády - na email so žiadosťou o poskytnutie dôkazu pre svojej tvrdenie, nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Demagóg.SK vyrešeršoval 6 krajín, ktoré dôchodcom pre koronavírus zakázali vychádzať z domu. S ohľadom na jazykovú bariéru a obmedzené zdroje informácií v „ svetových jazykoch” však nevieme spoľahlivo vylúčiť, že ich je viac (desiatky). Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Srbská vláda zakázala vychádzať z domu ľuďom v mestách nad 65 rokov, na vidieku ľuďom nad 70 rokov. Seniori tam mohli nakupovať v určených hodinách. V Turecku a Bosne a Hercegovine platí úplný zákaz vychádzania pre ľudí nad 65 rokov. V Gruzínsku môžu ľudia nad 70 rokov ísť len na nákup potravín, liekov a do zdravotníckych zariadení. Vo švajčiarskom kantone Uri môžu seniori ísť von iba vo vymedzenom čase. Izrael navrhoval v čase relácie - t.j. 4. apríla 2020 - zákaz opúšťať príbytok mužom nad 70 rokov a ženám nad 65 rokov. Starší ľudia patria medzi skupiny najviac ohrozené koronavírusom. Mnoho štátov preto odporúča seniorom ostať doma, prípadne vychádzať len v nutných prípadoch. Igor Matovič - oslovený portálom Demagóg.SK cez tlačové oddelenie Úradu vlády - na email so žiadosťou o poskytnutie dôkazu pre svojej tvrdenie, nereagoval."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Srbská", "Turecku", "Bosne a Hercegovine", "Gruzínsku", "Uri", "Izrael", "ohrozené", "odporúča"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-serbia/serbia-imposes-night-curfew-orders-elderly-indoors-idUSKBN2143XR", "https://www.bangkokpost.com/world/1891895/turkey-mayor-urges-lockdown-for-istanbul", "https://www.hrw.org/news/2020/04/02/bosnia-and-herzegovinas-coronavirus-curbs-children-and-older-people-are-ill", "https://eurasianet.org/dashboard-coronavirus-in-eurasia-march-31-april-5", "https://www.dpa-international.com/topic/swiss-region-imposes-coronavirus-curfew-frisky-senior-urn%3Anewsml%3Adpa.com%3A20090101%3A200319-99-401069", "https://www.timesofisrael.com/israel-may-order-just-elderly-to-stay-at-home-instead-of-full-lockdown-report/", "https://dennikn.sk/1792054/koho-ohrozuje-kronavirus-kde-ziju-ludia-65-a-kde-s-chorobami-srdca-grafy-a-mapy/", "https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-elderly-insight/coronavirus-spreads-fear-isolation-death-to-elderly-worldwide-idUSKBN2172N8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:45.336401+00:00"}
{"id": "vr16735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16735", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...dnes sme najzadlženejší (vo V4, pozn.), je to okolo 6 160 eur na hlavu...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýza spoločnosti Allianz pripravená na základe údajov z roku 2016 potvrdzuje, že obyvateľ Slovenska má najvyšší dlh zo všetkých obyvateľov krajín V4. Dlh na jedného obyvateľa predstavuje 6 160 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Analýza spoločnosti Allianz pripravená na základe údajov z roku 2016 potvrdzuje, že obyvateľ Slovenska má najvyšší dlh zo všetkých obyvateľov krajín V4. Dlh na jedného obyvateľa predstavuje 6 160 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk", ".pdf", "dát", ".pdf", ".pdf", "dosahovalo"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20659883/ake-dlhy-a-majetok-maju-slovaci-v-porovnani-s-cechmi-ci-madarmi.html", "https://www.allianz.com/v_1506419659000/media/economic_research/publications/specials/en/AGWR_17_english.pdf", "https://www.allianz.com/en/economic_research/research_data/interactive-wealth-map/", "https://www.tatrabanka.sk/att/5394675/tb_mesacnik_feb2017.pdf", "https://www.tatrabanka.sk/att/5394675/tb_mesacnik_feb2017.pdf", "https://data.oecd.org/hha/household-debt.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:37.367094+00:00"}
{"id": "vr27512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27512", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Táto voľba je jednoznačne voľbou strany Smer, pretože tí, čo prešli, tí dostali hlasy strany Smer.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci voľba kandidátov na ústavných sudcov prebehla v parlamente tajným hlasovaním, denník SME z 3.4. 2014 uvádza, že to boli poslanci Smeru, ktorí zvolili piatich kandidátov na ústavných sudcov, vzhľadom na to, že mali v parlamente väčšinu (79 z 132 prítomných poslancov). Zvolení boli títo kandidáti: Jana Baricová , sudkyňa Najvyššieho súdu - 78 hlasov Ján Bernát , sudca Krajského súdu v Nitre - 78 hlasov Miroslav Duriš , notár - 77 hlasov Eva Fulcová , predsedníčka Okresného súdu Bratislava I - 79 hlasov Imrich Volkai , predseda Krajského súdu v Košiciach - 84 hlasov Napriek väčšine v parlamente sa podarilo zvoliť len päť zo šiestich kandidátov na nových ústavných sudcov, z ktorých má prezident vybrať troch. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci voľba kandidátov na ústavných sudcov prebehla v parlamente tajným hlasovaním, denník SME z 3.4. 2014 uvádza, že to boli poslanci Smeru, ktorí zvolili piatich kandidátov na ústavných sudcov, vzhľadom na to, že mali v parlamente väčšinu (79 z 132 prítomných poslancov). Zvolení boli títo kandidáti: Jana Baricová , sudkyňa Najvyššieho súdu - 78 hlasov Ján Bernát , sudca Krajského súdu v Nitre - 78 hlasov Miroslav Duriš , notár - 77 hlasov Eva Fulcová , predsedníčka Okresného súdu Bratislava I - 79 hlasov Imrich Volkai , predseda Krajského súdu v Košiciach - 84 hlasov Napriek väčšine v parlamente sa podarilo zvoliť len päť zo šiestich kandidátov na nových ústavných sudcov, z ktorých má prezident vybrať troch. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["voľba", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=945&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.sme.sk/c/7158945/smer-zvolil-piatich-svojskych-kandidatov-na-ustavnych-sudcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:57.805127+00:00"}
{"id": "vr27670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27670", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Prečo sme mali v NR SR televízne štáby z Japonska? Lebo aj Japonci si uvedomovali, že sa rozhodovalo o budúcnosti eura, o budúcnosti eurozóny.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V deň hlasovania o navýšení eurovalu (11. októbra 2011) sledovalo dianie v NR SR viacero novinárov zo zahraničia, dokonca aj z Japonska. Toru Tamakawa (z japonského denníka The Asahi Shimbun, pozn.) pre denník SME povedal: \"Je mi ľúto, ale Japonci nepoznajú Slovákov. Teraz však hrajú dôležitú úlohu v plánoch eurozóny.\" Denník SME okrem toho uvádza, že na hlasovaní boli tri japonské televízie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V deň hlasovania o navýšení eurovalu (11. októbra 2011) sledovalo dianie v NR SR viacero novinárov zo zahraničia, dokonca aj z Japonska. Toru Tamakawa (z japonského denníka The Asahi Shimbun, pozn.) pre denník SME povedal: \"Je mi ľúto, ale Japonci nepoznajú Slovákov. Teraz však hrajú dôležitú úlohu v plánoch eurozóny.\" Denník SME okrem toho uvádza, že na hlasovaní boli tri japonské televízie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6092563/na-slovenske-hlasovanie-caka-europa-aj-japonsko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:29.807175+00:00"}
{"id": "vr35430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35430", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...keď stavala socha Majstra Husa taká diskusia 30 rokov tam trvalo nedovolili ju postaviť, lebo boli katolíci proti protestantom v Čechách, bola diskusia...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K protestom proti soche Jána Husa sa nám detaily nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["K protestom proti soche Jána Husa sa nám detaily nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:57.126233+00:00"}
{"id": "vr26743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26743", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Ja si spomínam na Sobotné dialógy 16. marca 2013, kde na konkrétnu otázku, či považuje Slovensko za právny štát, odpovedal nie.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME priniesol správu , podľa ktorej Robert Fico v Sobotných dialógoch dňa 16.3.2013 skutočne odpovedal na otázku, či je Slovensko právnym štátom jednoznačne \"Nie\".", "analysis_paragraphs": ["Denník SME priniesol správu , podľa ktorej Robert Fico v Sobotných dialógoch dňa 16.3.2013 skutočne odpovedal na otázku, či je Slovensko právnym štátom jednoznačne \"Nie\"."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["správu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6740680/fico-slovensko-nie-je-pravny-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:56.634930+00:00"}
{"id": "vr36108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36108", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To, o čo ide naozaj, je politizácia prokuratúry... Niečo, čo tu naozaj historicky nebolo, pretože aj minulá voľba generálneho prokurátora bola... tiež s hlasmi opozície.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za generálneho prokurátora museli hlasovať aj opozičný poslanci vzhľadom na to, že koalícia v zložení SDKÚ, SMK, KDH a ANO disponovala 78 hlasmi .", "analysis_paragraphs": ["Za generálneho prokurátora museli hlasovať aj opozičný poslanci vzhľadom na to, že koalícia v zložení SDKÚ, SMK, KDH a ANO disponovala 78 hlasmi ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["disponovala 78 hlasmi"], "url": ["http://www.tasr.sk/270.axd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:38.838255+00:00"}
{"id": "vr16542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16542", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že za vlády, ktorej súčasťou je aj strana Most-Híd bola prijatá legislatíva na zvyšovanie dôchodkov staro-penzistom.Oproti každoročnému zvyšovaniu dôchodkov sa výraznejšie navýšenie bude týkať približne 100- tisíc penzistov, ktorí z celkového počtu 1 050 335 starobných dôchodcov ( údaj je platný k 31.júlu 2017 zo socpoist ), tvoria necelých 11 %. Preto tvrdenie, že Most-Híd presadil všeobecné výrazné zvýšenie dôchodkov možno považovať za zavádzajúce, pretože zvýšenie sa nedotkne plošne všetkých penzistov. Strana Most-Híd v Občianskej vízii 2016, ktorá predstavuje program a víziu na volebné obdobie 2016-2020, označuje tzv. prvý pilier dôchodkového systému vzhľadom na demografický vývoj za dlhodobo neudržateľný. Preto stabilitu dôchodkového systému chcú zabezpečiť kombináciou troch pilierov, pričom v programe trvajú na posilnení druhého piliera ( výška odvodov má byť opätovne zvýšená zo štyri na deväť % hrubej mzdy). V prvom pilieri podporujú inštitút minimálnych dôchodkov a súhlasia s tým, aby sa odvody do Rezervného fondu solidarity ( predstavujú 4,75 %z hrubej mzdy) reálne započítavali do dôchodkového poistenia, čo by pre dôchodcov sporiacich v druhom pilieri znamenalo nárok na vyšší dôchodok z prvého piliera( . pdf , s.25,26). Počas pôsobenia tejto vlády sa zmien v oblasti dôchodkov dotkol zákon č. 97/2017 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z., týkajúci sa dôchodkového sporenia. Právnou úpravou, ktorá vstúpi v platnosť 1. februára 2018 sa umožní vyplácanie starobného, alebo predčasného starobného dôchodku po splnení podmienky, že súčet súm dôchodkových dávok je vyšší ako referenčná suma. Referenčnou sumou bude označovaný priemerný mesačný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne, na ktorý mali poistenci nárok po 31. decembri 2003. Podľa článku z denníka Pravda , sa táto zmena legislatívy sa výrazne dotkne penzistov, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004 a zároveň ich suma penzie by presahovala referenčnú sumu. Individuálne budú prepočítané dôchodky staro-dôchodcom, ktorých výška penzie bola určovaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení do 31. decembra 2003. Individuálne prepočítanie sa teda bude dotýkať približne 88- tisíc dôchodcov, ktorým by sa dôchodky mali v priemere zvýšiť o 45 eur. Druhú skupinu predstavujú dôchodcovia, ktorým bol určený dôchodok pred 1. októbrom 1988. Početnosť tejto druhej skupiny sa v budúcom roku odhaduje približne na 13- tisíc dôchodcov, ktorým sa dôchodok zvýši o pevnú sumu, predstavujúcu 25,50 eura. Celkovo tak po zmene legislatívy štát prepočíta penzie viac ako 100- tisíc dôchodcom, ktorí si následne polepšia. Podľa programov jednotlivých strán súčasnej vládnej troj koalície, o zvýšenie penzií po vstupe do vlády sa zaviazali strany Most-Híd, vo svojej Občianskej vízii 2016 a SMER -SD, ktorý ako jednu z priorít vládneho programu v období rokov 2016-2020 sa rozhodol presadzovať zvyšovanie životnej úrovne ľudí a to o.i. aj rastom príjmov pre dôchodcov.\n\nStrana Most-Híd ďalej vo výroku tvrdí, že zmenou legislatívy príde k výraznému zvýšeniu penzií.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za vlády, ktorej súčasťou je aj strana Most-Híd bola prijatá legislatíva na zvyšovanie dôchodkov staro-penzistom.Oproti každoročnému zvyšovaniu dôchodkov sa výraznejšie navýšenie bude týkať približne 100- tisíc penzistov, ktorí z celkového počtu 1 050 335 starobných dôchodcov ( údaj je platný k 31.júlu 2017 zo socpoist ), tvoria necelých 11 %. Preto tvrdenie, že Most-Híd presadil všeobecné výrazné zvýšenie dôchodkov možno považovať za zavádzajúce, pretože zvýšenie sa nedotkne plošne všetkých penzistov. Strana Most-Híd v Občianskej vízii 2016, ktorá predstavuje program a víziu na volebné obdobie 2016-2020, označuje tzv. prvý pilier dôchodkového systému vzhľadom na demografický vývoj za dlhodobo neudržateľný. Preto stabilitu dôchodkového systému chcú zabezpečiť kombináciou troch pilierov, pričom v programe trvajú na posilnení druhého piliera ( výška odvodov má byť opätovne zvýšená zo štyri na deväť % hrubej mzdy). V prvom pilieri podporujú inštitút minimálnych dôchodkov a súhlasia s tým, aby sa odvody do Rezervného fondu solidarity ( predstavujú 4,75 %z hrubej mzdy) reálne započítavali do dôchodkového poistenia, čo by pre dôchodcov sporiacich v druhom pilieri znamenalo nárok na vyšší dôchodok z prvého piliera( . pdf , s.25,26). Počas pôsobenia tejto vlády sa zmien v oblasti dôchodkov dotkol zákon č. 97/2017 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z., týkajúci sa dôchodkového sporenia. Právnou úpravou, ktorá vstúpi v platnosť 1. februára 2018 sa umožní vyplácanie starobného, alebo predčasného starobného dôchodku po splnení podmienky, že súčet súm dôchodkových dávok je vyšší ako referenčná suma. Referenčnou sumou bude označovaný priemerný mesačný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne, na ktorý mali poistenci nárok po 31. decembri 2003. Podľa článku z denníka Pravda , sa táto zmena legislatívy sa výrazne dotkne penzistov, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004 a zároveň ich suma penzie by presahovala referenčnú sumu. Individuálne budú prepočítané dôchodky staro-dôchodcom, ktorých výška penzie bola určovaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení do 31. decembra 2003. Individuálne prepočítanie sa teda bude dotýkať približne 88- tisíc dôchodcov, ktorým by sa dôchodky mali v priemere zvýšiť o 45 eur. Druhú skupinu predstavujú dôchodcovia, ktorým bol určený dôchodok pred 1. októbrom 1988. Početnosť tejto druhej skupiny sa v budúcom roku odhaduje približne na 13- tisíc dôchodcov, ktorým sa dôchodok zvýši o pevnú sumu, predstavujúcu 25,50 eura. Celkovo tak po zmene legislatívy štát prepočíta penzie viac ako 100- tisíc dôchodcom, ktorí si následne polepšia. Podľa programov jednotlivých strán súčasnej vládnej troj koalície, o zvýšenie penzií po vstupe do vlády sa zaviazali strany Most-Híd, vo svojej Občianskej vízii 2016 a SMER -SD, ktorý ako jednu z priorít vládneho programu v období rokov 2016-2020 sa rozhodol presadzovať zvyšovanie životnej úrovne ľudí a to o.i. aj rastom príjmov pre dôchodcov.", "Strana Most-Híd ďalej vo výroku tvrdí, že zmenou legislatívy príde k výraznému zvýšeniu penzií."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["socpoist", ".", "pdf", "97/2017", "Pravda", "SMER"], "url": ["http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s", "https://demagog.sk/vyrok/DUDA?S, TomA!A!, AnikA3 DUSA?K, Zsolt GA?L, et al. MOST-HA?D OBÄ?IANSKA VA?ZIA 2016. 2016.- pdf, s.25-26", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "https://www.mpsvr.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/na-stiahnutie/zmeny-od-1-februara-2018.html", "https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/423171-dochodky-2018-vyssie-penzie-a-opat-neskorsi-odchod-do-dochodku/", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:11.413667+00:00"}
{"id": "vr36970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36970", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...dnes nám nedávno v Košariskách ukradli sochu Milana Rastislava Štefánika alebo jeho bustu.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z priečelia Slovenského národného múzea - Múzea M.R. Štefánika v Košariskách skutočne ukradli neznámi páchatelia bronzovú bustu M.R. Štefánika. Píše o tom napr. SITA (na Dnes.sk ) aj TASR (na Topky.sk ).", "analysis_paragraphs": ["Z priečelia Slovenského národného múzea - Múzea M.R. Štefánika v Košariskách skutočne ukradli neznámi páchatelia bronzovú bustu M.R. Štefánika. Píše o tom napr. SITA (na Dnes.sk ) aj TASR (na Topky.sk )."], "analysis_date": "2011-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Dnes.sk", "Topky.sk"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/regiony/693175/v-kosariskach-ukradli-bronzovu-bustu-stefanika", "http://www.topky.sk/cl/10/787468/Z-priecelia-rodneho-domu-ukradli-bustu-Stefanika-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:03.311463+00:00"}
{"id": "vr26065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26065", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pre mňa je potešujúce ako krajského predsedu strany Smer-SD, že opäť sme si posilnili zastúpenie našich poslancov v krajskom zastupiteľstve (ŽSK, pozn.), v tomto prípade o 3 poslancov, to znamená, zo 16 sme zvýšili počet na 19 ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako môžeme v tabuľke vidieť v predchádzajúcom zastupiteľstve po voľbách v roku 2009 mali poslanci za SMER-SD o 3 mandáty menej. Inými slovami, výsledok volieb do VÚC polepšil strane SMER-SD o tri mandáty. Je tiež pravdou, že každé voľby SMER-SD v ŽSK posilňuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet mandátov, ktoré získala strana SMER-SD v Žilinskom samosprávnom kraji je nasledovný: Volebný rok Počet mandátov 2001 0 2005 15 spolu s ANO,HZD,SNS,SMER. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 8 2009 21 spolu s HZDS. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 16 2013 19 Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako môžeme v tabuľke vidieť v predchádzajúcom zastupiteľstve po voľbách v roku 2009 mali poslanci za SMER-SD o 3 mandáty menej. Inými slovami, výsledok volieb do VÚC polepšil strane SMER-SD o tri mandáty. Je tiež pravdou, že každé voľby SMER-SD v ŽSK posilňuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet mandátov, ktoré získala strana SMER-SD v Žilinskom samosprávnom kraji je nasledovný: Volebný rok Počet mandátov 2001 0 2005 15 spolu s ANO,HZD,SNS,SMER. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 8 2009 21 spolu s HZDS. Len zvolení poslanci SMER-SD spolu 16 2013 19 Zdroj: Štatistický úrad SR Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["2001", "2005", "2009", "16", "2013", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/zilina/10zil.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/results/tab9.jsp?kraj=5", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab8.jsp?lang=sk&kraj=5", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009#.C5.BDilinsk.C3.BD_kraj", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:29.558836+00:00"}
{"id": "vr28598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28598", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Za toto obdobie sme otvorili 5 tried (tried v škôlkach, pozn.).", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktualizovaného rozpočtu na rok 2014 (.pdf, s. 69) je skutočne pravda, že počas obdobia 2010-2014 bolo otvorených päť nových tried v materských škôlkach. Dve triedy boli otvorené v roku 2011 a dve triedy v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktualizovaného rozpočtu na rok 2014 (.pdf, s. 69) je skutočne pravda, že počas obdobia 2010-2014 bolo otvorených päť nových tried v materských škôlkach. Dve triedy boli otvorené v roku 2011 a dve triedy v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/3_aktualiz%C3%A1cia_vyhodnotenie%20plnenia%20rozpo%C4%8Dtu%20za%20I_%20polrok%20a%20monitorovacia%20spr%C3%A1va_TEXT.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:04.773150+00:00"}
{"id": "44422", "numeric_id": 44422, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44422", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Bol vyšetrený X-krát napr. Bašternák s políciou. Výsledok bol aký? V úvodzovkách všetko je v poriadku. Prišiel tam pán Lučanský (do pozície policajného prezidenta, pozn.), Bašternák sedí (vo väzení, pozn.)", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Polícia síce Ladislava Bašternáka dlho nevyšetrovala, no prokuratúra jeho prípad uzavrela – a podala obžalobu na súd – ešte pred nástupom Milana Lučanského do funkcie. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako zavádzajúce. Polícia preverovala Ladislava Bašternáka už v roku 2014. Podnet jej poslal Kriminálny úrad finančnej správy. Mal podozrenie z krátenia dane. Vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová však oznámenie daniarov odmietla . Trestné stíhanie v tejto veci otvorila polícia až v apríli 2016 po tom, čo Denník N a Trend upozornili na nedostatky vo vyšetrovaní. V marci 2017 polícia Bašternáka obvinila z neodvedenia dane a poistného. Začiatkom roku 2018 si uplatnil účinnú ľútosť a dlžnú daň doplatil. Obžalobe sa tým však nevyhol, prokurátor ju predsa podal – v marci 2018. Milan Lučanský nastúpil do funkcie prezidenta Policajného zboru 1. júna 2018 – teda tri mesiace po tom, čo prokuratúra podala obžalobu na Bašternáka. V novembri 2019 Okresný súd Bratislava II odsúdil Bašternáka na päť rokov väzenia a dočasný zákaz podnikania. Krajský súd tento verdikt v marci 2019 potvrdil .", "analysis_paragraphs": ["Polícia síce Ladislava Bašternáka dlho nevyšetrovala, no prokuratúra jeho prípad uzavrela – a podala obžalobu na súd – ešte pred nástupom Milana Lučanského do funkcie. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako zavádzajúce. Polícia preverovala Ladislava Bašternáka už v roku 2014. Podnet jej poslal Kriminálny úrad finančnej správy. Mal podozrenie z krátenia dane. Vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová však oznámenie daniarov odmietla . Trestné stíhanie v tejto veci otvorila polícia až v apríli 2016 po tom, čo Denník N a Trend upozornili na nedostatky vo vyšetrovaní. V marci 2017 polícia Bašternáka obvinila z neodvedenia dane a poistného. Začiatkom roku 2018 si uplatnil účinnú ľútosť a dlžnú daň doplatil. Obžalobe sa tým však nevyhol, prokurátor ju predsa podal – v marci 2018. Milan Lučanský nastúpil do funkcie prezidenta Policajného zboru 1. júna 2018 – teda tri mesiace po tom, čo prokuratúra podala obžalobu na Bašternáka. V novembri 2019 Okresný súd Bratislava II odsúdil Bašternáka na päť rokov väzenia a dočasný zákaz podnikania. Krajský súd tento verdikt v marci 2019 potvrdil ."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "otvorila", "upozornili", "obvinila", "uplatnil", "podal", "nastúpil", "odsúdil", "potvrdil"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/naka-vysetrovanie-basternak/192580-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://dennikn.sk/709931/basternaka-obvinili-z-danovych-podvodov/", "https://slovensko.hnonline.sk/1689875-basternak-si-mal-uplatnit-ucinnu-lutost-a-statu-zaplatit-dva-miliony", "https://www.aktuality.sk/clanok/576907/ucinna-lutost-nepomohla-prokurator-podal-obzalobu-na-basternaka/", "https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru", "https://slovensko.hnonline.sk/1837952-je-rozhodnute-sud-posiela-basternaka-na-pat-rokov-do-vazenia", "https://domov.sme.sk/c/22074591/krajsky-sud-pritvrdil-trest-pre-basternaka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:22.349129+00:00"}
{"id": "vr34789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34789", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň chcem pripomenúť, že máme ústavný zákon o vzťahu medzi Národnou radou a vládou, čo sa týka dôležitých otázok Európskej únie z roku 2004, chcem pripomenúť, že za tento zákon, ktorý jasne hovorí, že vláda v dôležitých veciach má rokovať s parlamentom, hlasovala aj vtedajšia opozícia, medzi nimi aj predseda vlády, vtedajší poslanec Róbert Fico.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU (.pdf) z roku 2004 síce nedefinuje \"dôležité veci\", ukladá ale vláde povinnosť predložiť \"Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie\" , pričom NRSR \"môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie\" a platí, že ak NRSR \"schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie\" . Za stanovených podmienok sa môže člen vlády od takéhoto stanoviska odkloniť, musí o tom NRSR bezodkladne informovať. Zákon bol v roku 2004 prijatý 104 hlasmi z vtedy prítomných 133 poslancov, za hlasoval aj Róbert Fico. Proti hlasovali len Ján Drgonec a Jozef Banáš.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU (.pdf) z roku 2004 síce nedefinuje \"dôležité veci\", ukladá ale vláde povinnosť predložiť \"Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie\" , pričom NRSR \"môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie\" a platí, že ak NRSR \"schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie\" . Za stanovených podmienok sa môže člen vlády od takéhoto stanoviska odkloniť, musí o tom NRSR bezodkladne informovať. Zákon bol v roku 2004 prijatý 104 hlasmi z vtedy prítomných 133 poslancov, za hlasoval aj Róbert Fico. Proti hlasovali len Ján Drgonec a Jozef Banáš."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU", "prijatý"], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18039&FileName=04-z397&Rocnik=2004", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=15379"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:53.638114+00:00"}
{"id": "vr26677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26677", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Prišiel rok 1994, dostal som ponuku stať sa prednostom Okresného úradu v Rimavskej Sobote, tam bola podmienka vstupu do HZD. Pokiaľ by som nebol vstúpil do HZDS, tak v tom prípade bol by som stratil aj funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Profil Jozefa Šimka v denníku SME skutočne uvádza, že pôsobil ako prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote v rokoch 1994 - 1998. O podmienkach jeho vymenovania do tejto funkcie však nie sú k dispozícii detailné informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili toto jeho tvrdenie. Viaceré komentáre o vývoji politického diania na Slovensku však uvádzajú, že stranícke nominácie sú v regionálnej politike skutočne bežnou a nepostihnuteľnou záležitosťou. Dá sa preto predpokladať, že vstup do politickej strany bol pre verejného činiteľa výhodou, hlavne v období vlády HZDS, ktorá, podľa vyjadrenia politológa Juraja Marušiaka \" postavená výlučne na klientelisticko-personalistických vzťahoch a jej jediným cieľom bolo ovládnutie štátu bez toho, že by sa usilovala čo i len v náznakoch formulovať jasnejší program a ideové východiská \" a \" záujmy tejto strany určoval osobný prospech jej predstaviteľov a ako bola zameraná na účasť na privatizácii a prerozdelení štátneho majetku. \" Sám Jozef Šimko potvrdil , že do politických strán vstupoval pre osobný kariérny postup.", "analysis_paragraphs": ["Profil Jozefa Šimka v denníku SME skutočne uvádza, že pôsobil ako prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote v rokoch 1994 - 1998. O podmienkach jeho vymenovania do tejto funkcie však nie sú k dispozícii detailné informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili toto jeho tvrdenie. Viaceré komentáre o vývoji politického diania na Slovensku však uvádzajú, že stranícke nominácie sú v regionálnej politike skutočne bežnou a nepostihnuteľnou záležitosťou. Dá sa preto predpokladať, že vstup do politickej strany bol pre verejného činiteľa výhodou, hlavne v období vlády HZDS, ktorá, podľa vyjadrenia politológa Juraja Marušiaka \" postavená výlučne na klientelisticko-personalistických vzťahoch a jej jediným cieľom bolo ovládnutie štátu bez toho, že by sa usilovala čo i len v náznakoch formulovať jasnejší program a ideové východiská \" a \" záujmy tejto strany určoval osobný prospech jej predstaviteľov a ako bola zameraná na účasť na privatizácii a prerozdelení štátneho majetku. \" Sám Jozef Šimko potvrdil , že do politických strán vstupoval pre osobný kariérny postup."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Profil", "Viaceré", "komentáre", "nepostihnuteľnou", "vyjadrenia", "potvrdil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5038363/jozef-simko-sns-hzd-kandidat-na-zupana-v-banskobystrickom-kraji.html", "http://www.sme.sk/c/6953909/stranicke-nominacie-boli-su-a-budu-hovoria-politici.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/bieda-stranickych-nominacii-2.html", "http://www.sme.sk/c/6953902/policia-vysetrila-stranicke-nominacie-tak-ze-su-v-poriadku.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305069-hzds-s-meciarom-vstalo-i-padlo/", "http://www.sme.sk/c/7074854/kandidat-na-prezidenta-simko-gasparovic-je-osobnost.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:31.402624+00:00"}
{"id": "vr32813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32813", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Každá priamo riadená organizácia v mojom rezorte, okrem toho spolku Slovenského speváckeho spolku učiteľov v Trenčianskych Tepliciach, je naviazaná na národne projekty v rámci eurofondov. Akonáhle by som ju zrušil, tak všetky peniaze, ktoré cez ňu išli a išli to na školy, išli to na ďalšie zariadenia, by som musel vrátiť v štátnom rozpočte.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za \"priamo riadené organizácie\" v rezorte školstva môžeme považovať rozpočtové a príspevkové organizácie. Rozpočtové organizácie: Príspevkové organizácie: Krajské školské úrady Centrum vedecko-technických informácií SR Metodicko-pedagogické centrum Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov Ústav informácií a prognóz školstva Národný ústav celoživotného vzdelávania Štátny inštitút odborného vzdelávania IUVENTA Národné športové centrum Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie Štátny pedagogický ústav Antidopingová agentúra SR Medzinárodné laserové centrum Slovenská pedagogická knižnica Agentúra na podporu výskumu a vývoja Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ Štátna školská inšpekcia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Cez národné projekty v rámci operačného programu Vzdelávanie čerpajú eurofondy nasledujúce z nich: Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, Štátny pedagogický ústav, Štátna školská inšpekcia, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Ústav informácií a prognóz školstva a IUVENTA. Cez národné projekty v rámci operačného programu Výskum a vývoj čerpajú eurofondy nasledujúce z nich: Centrum vedecko-technických informácií SR. Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ je sprostredkovateľským orgánom pre eurofondy. Nie je teda pravda, že všetky organizácie okrem Domovu Speváckeho zboru slovenských učiteľov sú naviazané na národné projekty v rámci eurofondov. Z príspevkových organizácii eurofondy nečerpajú Národný ústav celoživotného vzdelávania , Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie ani Antidopingová agentúra SR . Z rozpočtových organizácii nie sú na národné projekty naviazané ani Medzinárodné laserové centrum , Agentúra na podporu výskumu a vývoja , Slovenská pedagogická knižnica , alebo Národné športové centrum . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za \"priamo riadené organizácie\" v rezorte školstva môžeme považovať rozpočtové a príspevkové organizácie. Rozpočtové organizácie: Príspevkové organizácie: Krajské školské úrady Centrum vedecko-technických informácií SR Metodicko-pedagogické centrum Domov Speváckeho zboru slovenských učiteľov Ústav informácií a prognóz školstva Národný ústav celoživotného vzdelávania Štátny inštitút odborného vzdelávania IUVENTA Národné športové centrum Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie Štátny pedagogický ústav Antidopingová agentúra SR Medzinárodné laserové centrum Slovenská pedagogická knižnica Agentúra na podporu výskumu a vývoja Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ Štátna školská inšpekcia Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania Cez národné projekty v rámci operačného programu Vzdelávanie čerpajú eurofondy nasledujúce z nich: Metodicko-pedagogické centrum, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, Štátny pedagogický ústav, Štátna školská inšpekcia, Štátny inštitút odborného vzdelávania, Ústav informácií a prognóz školstva a IUVENTA. Cez národné projekty v rámci operačného programu Výskum a vývoj čerpajú eurofondy nasledujúce z nich: Centrum vedecko-technických informácií SR. Agentúra MŠVVŠ SR pre štrukturálne fondy EÚ je sprostredkovateľským orgánom pre eurofondy. Nie je teda pravda, že všetky organizácie okrem Domovu Speváckeho zboru slovenských učiteľov sú naviazané na národné projekty v rámci eurofondov. Z príspevkových organizácii eurofondy nečerpajú Národný ústav celoživotného vzdelávania , Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie ani Antidopingová agentúra SR . Z rozpočtových organizácii nie sú na národné projekty naviazané ani Medzinárodné laserové centrum , Agentúra na podporu výskumu a vývoja , Slovenská pedagogická knižnica , alebo Národné športové centrum . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtové", "príspevkové", "národné projekty v rámci operačného programu Vzdelávanie", "národné projekty v rámci operačného programu Výskum a vývoj", "sprostredkovateľským"], "url": ["https://www.iedu.sk/institucie_a_skoly/ministerstvo/rozpoctove_organizacie_rezortu/Stranky/default.aspx", "https://www.iedu.sk/institucie_a_skoly/ministerstvo/prispevkove_organizacie_rezortu/Stranky/default.aspx", "http://www.minedu.sk/1460-sk/narodne-projekty/", "http://www.minedu.sk/1616-sk/narodne-projekty/", "http://www.minedu.sk/1544-sk/casto-kladene-otazky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:23.310425+00:00"}
{"id": "vr30977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30977", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Najdôležitejším indikátorom toho, či sa to vláde darí, alebo nie, bude vývoj v oblasti tvorby nových pracovných príležitostí. SDKÚ-DS to dokázala. Vďaka reformám presadených dvomi vládami Mikuláša Dzurindu klesla medzi rokmi 2001 až 2008 na Slovensku nezamestnanosť z 19,3 na 9,6 percenta.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ - 1.kvartáli 2001 dosahovala nezamestnanosť 19,7%. V poslednom štvrťroku 2008 - 8,7%. Štatistika ÚPSVaR uvádza, že začiatkom 2001 mala SR mieru nezamestnanosti na úrovni 19,79% a koncom 2008 to bolo 8,396%. Údaje Eutostat-u sa zhodujú s číslami, ktoré sú použité vo Volebnom programe SDKÚ. V januári 2001 bola podľa OECD na Slovensku 19,3%-tná miera nezamestnanosti. Tá klesala a v januári 2009 dosiahla úroveň 9,6%. Nezamestnanosť ŠÚ (štvrťročná v %) 1.kvartál 2.kvartál 3.kvartál 4.kvartál 2001 19,7 19,2 19 18,7 2002 19,4 18,6 18,2 17,9 2003 18,4 17 17 17,4 2004 19,3 18,5 17,5 17,1 2005 17,5 16,2 15,6 15,3 2006 14,9 13,5 12,8 12 2007 11,5 11.1 11,2 10,3 2008 10,5 10,1 9 8,7 Nezamestnanosť ÚPSVaR (mesačná v %) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. 2001 19,79 19,68 19,22 18,26 17,49 17,79 17,79 17,79 17,39 17,32 17,72 18,63 2002 19,69 19,52 19,12 18,07 17,67 17,62 17.61 17,21 16,61 16,44 16,75 17,45 2003 17,71 17,07 16,48 15,44 14,81 14,6 14,49 14,31 13,87 13,75 14,19 15,56 2004 16,6 16,51 16,01 15.25 14,47 13.91 13,65 13,24 13,14 12,72 12,58 13,07 2005 13,39 13,08 12,71 11,87 11,33 11,09 11,03 10,88 11,2 10,93 10,86 11,36 2006 11,82 11,66 11,42 11,04 10,56 10,36 10,2 9,85 9,75 9,27 9,12 9,4 2007 9,45 9,2 8,89 8,5 8,33 8,33 8,3 8,19 8,3 7,92 7,76 7,99 2008 8,06 7,84 7,59 7,38 7,44 7,42 7,47 7,36 7,54 7,51 7,8 8,39 Nezamestnanosť OECD/ Eurostat (mesačná v %) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. 2001 19,3 19,2 19,2 19,4 19,3 19,4 19,3 19,3 19,3 19,4 19,3 19,1 2002 19 18,9 18,8 18,8 18,8 18,8 18,7 18,6 18,5 18,5 18,4 18,3 2003 18,1 17,9 17,6 17,4 17,2 17,2 17,3 17,5 17,4 17,5 17,8 18,3 2004 18,6 18,8 18,8 18,9 18,7 18,4 18 17,8 17,8 17,7 17,6 17,4 2005 17,2 17 16,8 16,6 16,4 16,2 16 15,8 16,1 15,9 15,6 15,3 2006 14,9 14,5 14,2 113,9 13,6 13,3 13,1 12,9 12,8 12,6 12,4 12 2007 11,6 11,3 11,1 11,2 11,2 11,3 11,4 11.4 11,2 10,9 10,6 10,5 2008 10,3 10,2 10,2 10,1 10 9,7 9,3 9 8,8 8,8 8,9 9,1 Január 2009 - 9,6% Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ - 1.kvartáli 2001 dosahovala nezamestnanosť 19,7%. V poslednom štvrťroku 2008 - 8,7%. Štatistika ÚPSVaR uvádza, že začiatkom 2001 mala SR mieru nezamestnanosti na úrovni 19,79% a koncom 2008 to bolo 8,396%. Údaje Eutostat-u sa zhodujú s číslami, ktoré sú použité vo Volebnom programe SDKÚ. V januári 2001 bola podľa OECD na Slovensku 19,3%-tná miera nezamestnanosti. Tá klesala a v januári 2009 dosiahla úroveň 9,6%. Nezamestnanosť ŠÚ (štvrťročná v %) 1.kvartál 2.kvartál 3.kvartál 4.kvartál 2001 19,7 19,2 19 18,7 2002 19,4 18,6 18,2 17,9 2003 18,4 17 17 17,4 2004 19,3 18,5 17,5 17,1 2005 17,5 16,2 15,6 15,3 2006 14,9 13,5 12,8 12 2007 11,5 11.1 11,2 10,3 2008 10,5 10,1 9 8,7 Nezamestnanosť ÚPSVaR (mesačná v %) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. 2001 19,79 19,68 19,22 18,26 17,49 17,79 17,79 17,79 17,39 17,32 17,72 18,63 2002 19,69 19,52 19,12 18,07 17,67 17,62 17.61 17,21 16,61 16,44 16,75 17,45 2003 17,71 17,07 16,48 15,44 14,81 14,6 14,49 14,31 13,87 13,75 14,19 15,56 2004 16,6 16,51 16,01 15.25 14,47 13.91 13,65 13,24 13,14 12,72 12,58 13,07 2005 13,39 13,08 12,71 11,87 11,33 11,09 11,03 10,88 11,2 10,93 10,86 11,36 2006 11,82 11,66 11,42 11,04 10,56 10,36 10,2 9,85 9,75 9,27 9,12 9,4 2007 9,45 9,2 8,89 8,5 8,33 8,33 8,3 8,19 8,3 7,92 7,76 7,99 2008 8,06 7,84 7,59 7,38 7,44 7,42 7,47 7,36 7,54 7,51 7,8 8,39 Nezamestnanosť OECD/ Eurostat (mesačná v %) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept. okt. nov. dec. 2001 19,3 19,2 19,2 19,4 19,3 19,4 19,3 19,3 19,3 19,4 19,3 19,1 2002 19 18,9 18,8 18,8 18,8 18,8 18,7 18,6 18,5 18,5 18,4 18,3 2003 18,1 17,9 17,6 17,4 17,2 17,2 17,3 17,5 17,4 17,5 17,8 18,3 2004 18,6 18,8 18,8 18,9 18,7 18,4 18 17,8 17,8 17,7 17,6 17,4 2005 17,2 17 16,8 16,6 16,4 16,2 16 15,8 16,1 15,9 15,6 15,3 2006 14,9 14,5 14,2 113,9 13,6 13,3 13,1 12,9 12,8 12,6 12,4 12 2007 11,6 11,3 11,1 11,2 11,2 11,3 11,4 11.4 11,2 10,9 10,6 10,5 2008 10,3 10,2 10,2 10,1 10 9,7 9,3 9 8,8 8,8 8,9 9,1 Január 2009 - 9,6% Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ", "ÚPSVaR", "Eurostat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/main_tables"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:01.163444+00:00"}
{"id": "vr35068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35068", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...bývalá vláda, bývalé ministerstvo financií, bývalé vedenie ministerstva financií vôbec nepripravilo východiská štátneho rozpočtu, aj keď to zákon prikazuje, tak ten čas, ktorý bol potrebný na to, aby sme prišli s rozpočtom, ktorý bude znamenať naozaj ozdravenie verejných financií, bol krátky a bolo to pomerne náročné...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny záverečný účet bol predložený až dva dni po parlamentných voľbách 2010 dňa 14.06.2010, čo bolo síce v medziach zákona (keďže štátny záverečný účet má byť zo zákona zverejnený najneskôr do 30.06.), ale napr. v rokoch 2005 a 2003 bol štátny záverečný účet predložený už v apríli.", "analysis_paragraphs": ["Štátny záverečný účet bol predložený až dva dni po parlamentných voľbách 2010 dňa 14.06.2010, čo bolo síce v medziach zákona (keďže štátny záverečný účet má byť zo zákona zverejnený najneskôr do 30.06.), ale napr. v rokoch 2005 a 2003 bol štátny záverečný účet predložený už v apríli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["účet"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:10.871481+00:00"}
{"id": "49895", "numeric_id": 49895, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49895", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Práve siedmeho v piatok, keď boli ďalšie tie protesty, vyšla informácia priamo hovorkyne už von der Leyenovej, čiže Európskej komisie, kde priamo Európska komisia hovorila o tom, že neevidujú žiadne nejaké kroky, ktoré by Slovenská republika robila na to, aby sme vystúpili z Európskej únie, ba práve naopak, že sa zúčastňujeme na všetkých, všetkých aktivitách, ktoré sú v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie povedala , že Európska komisia nezaznamenala žiadne náznaky toho, že Slovensko by plánovalo vystúpiť z Európskej únie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nHovorkyňa predsedníčky EK Paula Pinhová pre TASR dodala , že EK a slovenské orgány spolupracujú v celom spektre záležitostí a že medzi Ursulou von der Leyen a Robertom Ficom prebieha konštruktívna diskusia a sú v pravidelnom kontakte.\n\nDiskusia o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ vznikla po vyjadrení podpredsedu NR SR Tibora Gašpara, ktorý v januári vyhlásil , že EÚ a NATO sa vyvíjajú v čase a v krajnom prípade je potrebné byť pripravený aj na vystúpenie z nich.\n\nSpráva TASR s vyjadrením hlavnej hovorkyne predsedníčky EK bola vydaná 7. februára pred 12. hodinou. V piatok 7. februára sa konali protesty vo viac ako 30 mestách po celom Slovensku pod názvom Slovensko je Európa, ktoré organizovala iniciatíva Mier Ukrajine. Celkovo sa protestov podľa organizátorov zúčastnilo 100 000 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Hovorkyňa predsedníčky Európskej komisie povedala , že Európska komisia nezaznamenala žiadne náznaky toho, že Slovensko by plánovalo vystúpiť z Európskej únie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Hovorkyňa predsedníčky EK Paula Pinhová pre TASR dodala , že EK a slovenské orgány spolupracujú v celom spektre záležitostí a že medzi Ursulou von der Leyen a Robertom Ficom prebieha konštruktívna diskusia a sú v pravidelnom kontakte.", "Diskusia o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ vznikla po vyjadrení podpredsedu NR SR Tibora Gašpara, ktorý v januári vyhlásil , že EÚ a NATO sa vyvíjajú v čase a v krajnom prípade je potrebné byť pripravený aj na vystúpenie z nich.", "Správa TASR s vyjadrením hlavnej hovorkyne predsedníčky EK bola vydaná 7. februára pred 12. hodinou. V piatok 7. februára sa konali protesty vo viac ako 30 mestách po celom Slovensku pod názvom Slovensko je Európa, ktoré organizovala iniciatíva Mier Ukrajine. Celkovo sa protestov podľa organizátorov zúčastnilo 100 000 ľudí."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "dodala", "vznikla", "vyhlásil", "vydaná", "konali", "zúčastnilo"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/europska-komisia-neevidujeme-ziadne-n/855076-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/europska-komisia-neevidujeme-ziadne-n/855076-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/europska-komisia-neevidujeme-ziadne-n/855076-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/976265/gaspar-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato-strana-hlas-to-odmieta-reagoval-aj-prezident", "https://www.teraz.sk/slovensko/europska-komisia-neevidujeme-ziadne-n/855076-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/950877-ludia-protestovali-proti-ficovej-vlade-po-celom-slovensku-v-bratislave-sa-ich-zislo-vyse-40-tisic", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/950877-ludia-protestovali-proti-ficovej-vlade-po-celom-slovensku-v-bratislave-sa-ich-zislo-vyse-40-tisic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:59.923070+00:00"}
{"id": "vr35963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35963", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale chcem povedať, že ktokoľvek prichádza s témou trestu smrti ako s politickou témou, nehovorí pravdu, pretože v Európe nie je možné zaviesť trest smrti.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Každá zmluvná strana európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho protokolov 6 a 13 musí zrušiť a nemôže znovu zaviesť trest smrti. Protokol 6 podpísali všetky členské štáty Rady Európy, Rusko to zatiaľ neratifikovalo (ale má moratórium na popravy), protokol 13 zatiaľ nepodpísal Azerbajdžan a Rusko, neratifikovali zatiaľ Aerménsko, Lotyšsko a Poľsko.", "analysis_paragraphs": ["Každá zmluvná strana európskeho dohovoru o ľudských právach a jeho protokolov 6 a 13 musí zrušiť a nemôže znovu zaviesť trest smrti. Protokol 6 podpísali všetky členské štáty Rady Európy, Rusko to zatiaľ neratifikovalo (ale má moratórium na popravy), protokol 13 zatiaľ nepodpísal Azerbajdžan a Rusko, neratifikovali zatiaľ Aerménsko, Lotyšsko a Poľsko."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Protokol", "protokol"], "url": ["http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ChercheSig.asp?NT=114&CM=8&DF=22/05/2010&CL=ENG", "http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ChercheSig.asp?NT=187&CM=8&DF=22/05/2010&CL=ENG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:20.503529+00:00"}
{"id": "47304", "numeric_id": 47304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47304", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "... keď premiér navrhol toto stretnutie (SIS, pozn.), prijala som pozvanie, ale ako hovorím, veľmi ma mrzí, že stretnutie síce utajené nebolo, jeho obsah bol v režime tajné, a napriek tomu tie informácie unikli.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na kontroverznom stretnutí funkcionárov v SIS bola aj prezidentka Zuzana Čaputová. Konalo sa v utajenom režime, časť informácii sa však neskôr objavila v parlamente aj na internete. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Tvrdenie sa týka stretnutia desiatich vysoko postavených funkcionárov v budove SIS, ktoré sa konalo 17. mája. Inicioval ho premiér Eduard Heger. Podľa Denníka N „ v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč nominovaný do funkcie stranou Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.” Podľa novín „ z odpovede ministra vnútra vyplýva, že rokovanie bolo vedené pod stupňom utajenia ´Dôverné´”. Eduard Heger viackrát povedal , že na stretnutí preberali utajované informácie. Informácie, o ktorých mali predstavitelia diskutovať, prečítal neskôr Boris Kollár poslancom v parlamente počas neverejného zasadnutia. Dodal, že informácie boli takmer rovnaké ako tie, o ktorých sa diskutovalo na stretnutí v SIS. Podľa správy majú existovať univerzálni svedkovia, ktorí na objednávku usvedčujú druhých. To by spochybňovalo spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčia proti nominantom (nielen) bývalej vlády. Koncom mája začal kolovať internetom dokument, ktorý sa šíril ako utajená správa SIS. Má sa pritom jednať o ten istý dokument, ktorý bol určený pre poslancov parlamentu. Národný bezpečnostný úrad povedal , že ak by išlo o autentický dokument, „takáto informácia je určená iba pre oprávnené osoby a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. \" Podľa Denníka N tým nepriamo potvrdil jeho autenticitu.", "analysis_paragraphs": ["Na kontroverznom stretnutí funkcionárov v SIS bola aj prezidentka Zuzana Čaputová. Konalo sa v utajenom režime, časť informácii sa však neskôr objavila v parlamente aj na internete. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Tvrdenie sa týka stretnutia desiatich vysoko postavených funkcionárov v budove SIS, ktoré sa konalo 17. mája. Inicioval ho premiér Eduard Heger. Podľa Denníka N „ v špeciálnej miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať, bol nový riaditeľ SIS Michal Aláč nominovaný do funkcie stranou Sme rodina, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.” Podľa novín „ z odpovede ministra vnútra vyplýva, že rokovanie bolo vedené pod stupňom utajenia ´Dôverné´”. Eduard Heger viackrát povedal , že na stretnutí preberali utajované informácie. Informácie, o ktorých mali predstavitelia diskutovať, prečítal neskôr Boris Kollár poslancom v parlamente počas neverejného zasadnutia. Dodal, že informácie boli takmer rovnaké ako tie, o ktorých sa diskutovalo na stretnutí v SIS. Podľa správy majú existovať univerzálni svedkovia, ktorí na objednávku usvedčujú druhých. To by spochybňovalo spolupracujúcich obvinených, ktorí svedčia proti nominantom (nielen) bývalej vlády. Koncom mája začal kolovať internetom dokument, ktorý sa šíril ako utajená správa SIS. Má sa pritom jednať o ten istý dokument, ktorý bol určený pre poslancov parlamentu. Národný bezpečnostný úrad povedal , že ak by išlo o autentický dokument, „takáto informácia je určená iba pre oprávnené osoby a vzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o ochrane utajovaných skutočností. \" Podľa Denníka N tým nepriamo potvrdil jeho autenticitu."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["stretnutia", "Inicioval", "Denníka N", "novín", "povedal", "prečítal", "správy", "začal", "povedal", "potvrdil"], "url": ["https://dennikn.sk/2397674/v-sis-prebehla-tajna-schodzka-najmocnejsich-v-state-hovorili-o-vysetrovani-velkych-kauz/?ref=list", "https://www.vlada.gov.sk//stanovisko-predsedu-vlady-sr-eduarda-hegera/", "https://dennikn.sk/2397674/v-sis-prebehla-tajna-schodzka-najmocnejsich-v-state-hovorili-o-vysetrovani-velkych-kauz/?ref=list", "https://dennikn.sk/2397674/v-sis-prebehla-tajna-schodzka-najmocnejsich-v-state-hovorili-o-vysetrovani-velkych-kauz/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/588935-heger-stretnutie-v-sis-nebolo-tajne-obsah-je-utajeny/", "https://slovensko.hnonline.sk/2370121-kollar-o-obsahu-spravy-sis-budem-rad-ak-sa-taketo-nieco-nepotvrdi", "https://dennikn.sk/2410334/tajna-sprava-sis-pre-poslancov-uz-koluje-po-internete/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/2410334/tajna-sprava-sis-pre-poslancov-uz-koluje-po-internete/?ref=tit1", "https://www.facebook.com/narodnybezpecnostnyurad/posts/318766566492728", "https://dennikn.sk/2410334/tajna-sprava-sis-pre-poslancov-uz-koluje-po-internete/?ref=tit1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:59.864203+00:00"}
{"id": "vr18134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18134", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes sa odchádza do dôchodku vo veku 62 rokov a neviem koľko 100 dní. (...) Ak necháme tento automat, ktorý sme nastavili veľmi správne na priemerný vek dožitia, tak sa nám stane, že v nejakom období budú ľudia chodiť do dôchodku v 68-ke, v 69. Dnešní tridsiatnici, ten, kto má dnes 30 rokov a keby takto sa ďalej zvyšoval vek pri odchode do dôchodku, by išiel do dôchodku, keby mal 68 rokov", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôchodkový vek sa v súčasnosti určuje podľa vývinu strednej dĺžky dožitia bez maximálneho stropu. Na rok 2018 bol dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a 139 dní. Hoci presný vek odchodu do dôchodku sa nedá vypočítať na viac ako rok dopredu, pri súčasnom vývine strednej dĺžky života by súčasní tridsiatnici mohli odísť do dôchodku vo veku 66 až 68 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2019 by sa malo do dôchodku odchádzať vo veku 62 rokov a 201 dní. Je to teda o ďalších 62 dní viac oproti úrovni stanovenej na budúci rok. Tempo rastu penzijného veku je také ostré, že už do ďalších dvoch rokov by žiadatelia o starobnú dávku mohli byť minimálne 63-roční. A ak by sa ďalej dvíhal podľa súčasných pravidiel, dnešní štyridsiatnici by na odpočinok mohli pomýšľať až niekedy v 65-ke. Napríklad pre ženy s dvoma deťmi to znamená oddialenie o celé desaťročie oproti stavu platnému do roku 2004. Odborári , ktorí sú nespokojní so súčasným nastavením určovania dôchodkového veku, upozornili, že súčasní tridsiatnici by do dôchodku mohli ísť pravdepodobne až vo veku 68 rokov. V júli 2018 odštartovali petíciu, aby sa vek odchodu do dôchodku zastropoval. Hospodárske noviny vo svojom článku z 4. októbra 2017 upozornili na to, že dôchodkový vek súčasných tridsiatnikov sa nedá vypočítať presne, keďže na jeho vypočítanie \"je potrebný vždy čerstvý údaj o priemernej dĺžke dožitia, ktorú zverejňuje Štatistický úrad.\" Dá sa ale predpokladať, že by do dôchodku mohli ísť zhruba v 66. roku života. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dôchodkový vek sa v súčasnosti určuje podľa vývinu strednej dĺžky dožitia bez maximálneho stropu. Na rok 2018 bol dôchodkový vek stanovený na 62 rokov a 139 dní. Hoci presný vek odchodu do dôchodku sa nedá vypočítať na viac ako rok dopredu, pri súčasnom vývine strednej dĺžky života by súčasní tridsiatnici mohli odísť do dôchodku vo veku 66 až 68 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2019 by sa malo do dôchodku odchádzať vo veku 62 rokov a 201 dní. Je to teda o ďalších 62 dní viac oproti úrovni stanovenej na budúci rok. Tempo rastu penzijného veku je také ostré, že už do ďalších dvoch rokov by žiadatelia o starobnú dávku mohli byť minimálne 63-roční. A ak by sa ďalej dvíhal podľa súčasných pravidiel, dnešní štyridsiatnici by na odpočinok mohli pomýšľať až niekedy v 65-ke. Napríklad pre ženy s dvoma deťmi to znamená oddialenie o celé desaťročie oproti stavu platnému do roku 2004. Odborári , ktorí sú nespokojní so súčasným nastavením určovania dôchodkového veku, upozornili, že súčasní tridsiatnici by do dôchodku mohli ísť pravdepodobne až vo veku 68 rokov. V júli 2018 odštartovali petíciu, aby sa vek odchodu do dôchodku zastropoval. Hospodárske noviny vo svojom článku z 4. októbra 2017 upozornili na to, že dôchodkový vek súčasných tridsiatnikov sa nedá vypočítať presne, keďže na jeho vypočítanie \"je potrebný vždy čerstvý údaj o priemernej dĺžke dožitia, ktorú zverejňuje Štatistický úrad.\" Dá sa ale predpokladať, že by do dôchodku mohli ísť zhruba v 66. roku života. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["dĺžky", "2019", "Odborári", "súčasných"], "url": ["https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-/1286s#dochodkovy-vek", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/451705-rok-2019-oddiali-penziu-o-dalsich-62-dni/", "https://dennikn.sk/minuta/1222894/", "https://focus.hnonline.sk/ekonomika/clanok/1038043-da-sa-povedat-kedy-pojdu-do-dochodku-dnesni-tridsiatnici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:54.160040+00:00"}
{"id": "vr32958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32958", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol prijatý liberálny Zákonník práce za pani Radičovej? Bol. Stúpala nezamestnanosť? No stúpala.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Za vlády Ivety Radičovej bol skutočne prijatý liberálny Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2012. V roku 2012 podľa údajov Štatistického úradu SR (1 - 3. štvrťrok 2012) zároveň rástla aj nezamestnanosť. Demagog.sk nehodnotí, či nezamestnanosť rástla práve pre prijatie Mihálovho Zákonníka práce. Mihálov zákonník práce bol prijatý v r. 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 a v r. 2012 (údaje sú k dispozícii iba za 1 - 3. štvrťrok) sa nezamestnanosť podľa Štatistického úradu SR zvyšovala: \"Nezamestnanosť druhý štvrťrok po sebe medziročne rástla. Oproti 1. štvrťroku 2011 sa zvýšila o 8,1 tis. (o 2,2 %) na 380,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,2 p. b. na 14,1 %. U žien vzrástla o 0,5 p. b. na 14,4 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (1. štvrťrok 2012 oproti 4. štvrťroku 2011) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 1,7 % na 368,9 tis. osôb.\" \"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa z 2,2 % v 1. štvrťroku zrýchlilo na 4,2 % v 2. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 2. štvrťroku 2011 vzrástol o 14,8 tis. na 368 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,4 p. b. na 13,6 %. U žien vzrástla o 1,1 p. b. na 14 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok oproti 1. štvrťroku) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 3,4 tis. (o 0,9 %) na 374,9 tis. osôb.\" \"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch tohto roka postupne zrýchľovalo až na 4,7 % v 3. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 3. štvrťroku 2011 vzrástol o 16,7 tis. na 371,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,5 p. b. na 13,7 %. U žien vzrástla o 1,2 p. b. na 14,5 % a u mužov klesla o 0,1 p. b. na 13 %. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok oproti 2. štvrťroku) vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 2,6 tis. (o 0,7 %) na 376,3 tis. osôb.\" Podľa denníka SME (.jpg) priniesol vtedajší Zákonník práce tieto zmeny:\n\nO liberálnosti Zákonníka práce informuje denník Pravda :\n\n\"Nový Zákonník práce, ktorý je účinný od začiatku septembra, patrí podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií k desiatim najliberálnejším v rámci krajín OECD.\"\n\nOd 1. januára 2013 platí novela Zákonníka práce z dielne ministra Richtera.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Za vlády Ivety Radičovej bol skutočne prijatý liberálny Zákonník práce s účinnosťou od 1. januára 2012. V roku 2012 podľa údajov Štatistického úradu SR (1 - 3. štvrťrok 2012) zároveň rástla aj nezamestnanosť. Demagog.sk nehodnotí, či nezamestnanosť rástla práve pre prijatie Mihálovho Zákonníka práce. Mihálov zákonník práce bol prijatý v r. 2011 s účinnosťou od 1. januára 2012 a v r. 2012 (údaje sú k dispozícii iba za 1 - 3. štvrťrok) sa nezamestnanosť podľa Štatistického úradu SR zvyšovala: \"Nezamestnanosť druhý štvrťrok po sebe medziročne rástla. Oproti 1. štvrťroku 2011 sa zvýšila o 8,1 tis. (o 2,2 %) na 380,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,2 p. b. na 14,1 %. U žien vzrástla o 0,5 p. b. na 14,4 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,8 %. V medzikvartálnom porovnaní (1. štvrťrok 2012 oproti 4. štvrťroku 2011) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 1,7 % na 368,9 tis. osôb.\" \"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa z 2,2 % v 1. štvrťroku zrýchlilo na 4,2 % v 2. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 2. štvrťroku 2011 vzrástol o 14,8 tis. na 368 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,4 p. b. na 13,6 %. U žien vzrástla o 1,1 p. b. na 14 % a u mužov klesla o 0,2 p. b. na 13,3 %. V medzikvartálnom porovnaní (2. štvrťrok oproti 1. štvrťroku) klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 3,4 tis. (o 0,9 %) na 374,9 tis. osôb.\" \"Tempo medziročného rastu nezamestnanosti sa v jednotlivých štvrťrokoch tohto roka postupne zrýchľovalo až na 4,7 % v 3. štvrťroku. Počet nezamestnaných v absolútnom vyjadrení oproti 3. štvrťroku 2011 vzrástol o 16,7 tis. na 371,3 tis. osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,5 p. b. na 13,7 %. U žien vzrástla o 1,2 p. b. na 14,5 % a u mužov klesla o 0,1 p. b. na 13 %. V medzikvartálnom porovnaní (3. štvrťrok oproti 2. štvrťroku) vzrástla sezónne očistená nezamestnanosť o 2,6 tis. (o 0,7 %) na 376,3 tis. osôb.\" Podľa denníka SME (.jpg) priniesol vtedajší Zákonník práce tieto zmeny:", "O liberálnosti Zákonníka práce informuje denník Pravda :", "\"Nový Zákonník práce, ktorý je účinný od začiatku septembra, patrí podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií k desiatim najliberálnejším v rámci krajín OECD.\"", "Od 1. januára 2013 platí novela Zákonníka práce z dielne ministra Richtera."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosti", "nezamestnaných", "nezamestnaných", "SME", "Pravda", "novela"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48192", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52800", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=56736", "http://i.sme.sk/cdata/7/59/5974337/zakonnikprace-web.jpg", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/18707-zakonnik-je-liberalny-koho-to-moze-tesit/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6579955/schvalili-zakonnik-prace-pozrite-si-10-hlavnych-zmien.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:54.015999+00:00"}
{"id": "vr38185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38185", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Nasľubovali pred voľbami množstvo vecí a spomeňme si, že jedna zo základných agend, napríklad SDKÚ pred voľbami bolo, že treba znížiť dane, nie zvyšovať dane, že treba predĺžiť podporu vyplácania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov a podobné opatrenia ...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V programe sa explicitne neuvádza znižovanie daní ale len, že náročné ciele chcú dosiahnuť bez ďalšieho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov nie je obsiahnuté v predvolebnom programe SDKÚ-DS. V tejto súvislosti uvádzajú len zámer kombinovať prácu a dávky pre dlhodobo nezamestnaných a zlepšenie poradenských služieb pre nezamestnaných. Podľa portálu aktuálne.sk však SDKÚ-DS v roku 2009 navrhovalo predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov. V januári 2009 tiež SDKÚ hovorila o potrebe znížiť rovnú daň na 16% , za obdobie \"pred voľbami\" to ale už nepovažujeme.", "analysis_paragraphs": ["V programe sa explicitne neuvádza znižovanie daní ale len, že náročné ciele chcú dosiahnuť bez ďalšieho zvyšovania daňového a odvodového zaťaženia. Predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov nie je obsiahnuté v predvolebnom programe SDKÚ-DS. V tejto súvislosti uvádzajú len zámer kombinovať prácu a dávky pre dlhodobo nezamestnaných a zlepšenie poradenských služieb pre nezamestnaných. Podľa portálu aktuálne.sk však SDKÚ-DS v roku 2009 navrhovalo predĺženie vyplácania podpory v nezamestnanosti zo 6 na 12 mesiacov. V januári 2009 tiež SDKÚ hovorila o potrebe znížiť rovnú daň na 16% , za obdobie \"pred voľbami\" to ale už nepovažujeme."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["programe", "aktuálne.sk", "o potrebe znížiť rovnú daň na 16%"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/volebny-program-sdku-ds", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1186534", "http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_110129_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:15.811807+00:00"}
{"id": "vr33161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33161", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Zobrali ste im invalidný dôchodok. My sme jej potom na základe rozhodnutia ústavného súdu museli za miliardu korún vrátiť tieto dôchodky.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil žiadny relevatný zdroj, ktorý by uvádzal aké boli náklady na vrátenie invalidných dôchodkov. Odhady o objeme prostriedkov vyčlenených na tento účel sa rozchádzajú. Marcela Eckerová z kancelácie verejného ochrancu práv v článku uverejnenom v denníku SME, 10. júna 2009 vysvetľuje, kto má právo na vrátenie invalidného dôchodku: \" Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 sa vzťahuje na prípady, keď pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003 posudzovala Sociálna poisťovňa trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2004. A na jej základe bol invalidný dôchodok znížený alebo odňatý. Rovnako sa uvedené vzťahuje na poberateľov invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorým pri kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia, no Sociálna poisťovňa im napriek tomu po 1. januári 2004 prehodnotila trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že takéto prehodnocovanie invalidity bolo protizákonné a Sociálna poisťovňa je povinná znížené respektíve odňaté invalidné dôchodky vrátiť .\" V dokumente \"Prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení a dôchodkovom sporení prijatých od júla 2006 do 31. decembra 2008\" (. rtf ) sa píše: \"...novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 10. 2006 bola riešená situácia poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol invalidný dôchodok odňatý, prípadne jeho suma znížená podľa protiústavného ustanovenia. Následne na to Sociálna poisťovňa postupne prehodnotila a prinavracia invalidné dôchodky tým invalidným dôchodcom, ktorým boli nespravodlivo odňaté.\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatila sa nám zistiť nepodarilo. V článku portálu SME (7. septembra 2006) sa ako predpokladaná čiastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Rovnakú sumu uvádzal aj denník Pravda (29. júla 2006). O mesiac neskôr denník Pravda (31. augusta 2006) informoval, že by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhať až na 2, 6 miliardy korún. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil žiadny relevatný zdroj, ktorý by uvádzal aké boli náklady na vrátenie invalidných dôchodkov. Odhady o objeme prostriedkov vyčlenených na tento účel sa rozchádzajú. Marcela Eckerová z kancelácie verejného ochrancu práv v článku uverejnenom v denníku SME, 10. júna 2009 vysvetľuje, kto má právo na vrátenie invalidného dôchodku: \" Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006 sa vzťahuje na prípady, keď pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej pred 1. januárom 2004 s lehotou jej uskutočnenia po 31. decembri 2003 posudzovala Sociálna poisťovňa trvanie invalidity na nárok na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť až 1. januára 2004. A na jej základe bol invalidný dôchodok znížený alebo odňatý. Rovnako sa uvedené vzťahuje na poberateľov invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorým pri kontrolnej lekárskej prehliadke vykonanej pred 1. januárom 2004 nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia, no Sociálna poisťovňa im napriek tomu po 1. januári 2004 prehodnotila trvanie invalidity podľa zákona o sociálnom poistení. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že takéto prehodnocovanie invalidity bolo protizákonné a Sociálna poisťovňa je povinná znížené respektíve odňaté invalidné dôchodky vrátiť .\" V dokumente \"Prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení a dôchodkovom sporení prijatých od júla 2006 do 31. decembra 2008\" (. rtf ) sa píše: \"...novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 10. 2006 bola riešená situácia poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol invalidný dôchodok odňatý, prípadne jeho suma znížená podľa protiústavného ustanovenia. Následne na to Sociálna poisťovňa postupne prehodnotila a prinavracia invalidné dôchodky tým invalidným dôchodcom, ktorým boli nespravodlivo odňaté.\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatila sa nám zistiť nepodarilo. V článku portálu SME (7. septembra 2006) sa ako predpokladaná čiastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Rovnakú sumu uvádzal aj denník Pravda (29. júla 2006). O mesiac neskôr denník Pravda (31. augusta 2006) informoval, že by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhať až na 2, 6 miliardy korún. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Eckerová", "rtf", "SME", "uvádzal", "Pravda"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/kategorie-sa-rataju", "http://www.demagog.sk/Preh%C4%BEad%20najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%ADch%20legislat%C3%ADvnych%20zmien%20%20v%20soci%C3%A1lnom%20poisten%C3%AD%20a%20d%C3%B4chodkovom%20sporen%C3%AD%20%20prijat%C3%BDch%20od%20j%C3%BAla%202006%20do%2031.%20decembra%202008", "http://www.sme.sk/c/2885375/stat-doplati-invalidnym-dochodcom-penzie-o-ktore-prisli.html#ixzz1CUuSXbsd", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/182596-invalidom-peniaze-vratia-nevedno-kedy/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24672-stat-vrati-invalidom-vsetky-penzie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:12.067940+00:00"}
{"id": "vr39105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39105", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Predseda parlamentu voľakedy Jozef Migaš vyslovoval nedôveru vlastnému premiérovi, ale nebolo ich dosť, teraz sa to udialo opačne.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME:", "analysis_paragraphs": ["SME:"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["SME:", "NoveSlovo", "4 poslanci"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3601769/zmeny-na-postoch-ustavnych-cinitelov-za-ostatnych-10-rokov.html", "http://www.noveslovo.sk/printClanok.php?c=21158", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=2766"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:19.825820+00:00"}
{"id": "43823", "numeric_id": 43823, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43823", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "O tom ako prebiehal proces s Bystríkom Janíkom, každý na Slovensku vie. Ale dve poznámky musím povedať, že on bol oslobodený práve mojím senátom. Potom krajský súd vyslovil určitý právny názor a ja na rozdiel od ancikrista Hlinu mám čisté svedomie.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil. A tiež, prípad mu neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo. Štefan Harabin však opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „ Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „ Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN.", "analysis_paragraphs": ["Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil. A tiež, prípad mu neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo. Štefan Harabin však opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „ Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „ Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["píše", "rozpovedala", "zhrnutia", "ÚPN", "stálo na", "uvádza", "spomínal"], "url": ["https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://www.harabin-2019.sk/najcastejsie-medialne-lzi-o-harabinovi-a-upozornenie-pre-ich-siritelov/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:12.458183+00:00"}
{"id": "vr14019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14019", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Sami sa dve strany vylúčili zo spolupráce s nami. To vnímame, akože tí veľmi dôrazne, to znamená jedna strana, ktorej zástupca tu bol, pán Sulík a potom čosi, čo teda ani nepovažujem za stranu, lebo neviem, či to je strana, koalícia, hnutie, neviem proste, čo to je, to proste na čom čele je pán Matovič. Tak tí takisto povedali, že s nami spolupracovať nebudú.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Richarda Sulíka hodnotíme výrok ako pravdivý. Koalícia OĽaNO-NOVA a strana Sloboda a Solidarita definovali svoje priority a odmietli spoluprácu so stranou SMER-SD na akejkoľvek úrovni. \"Dámy a páni, keď vznikala koalácia OĽaNO-NOvA, sme jednoznačne povedali, že so SMER-om do vlády nepôjdeme,\" povedal Daniel Lipšic po podpísaní Deklarácie zodpovednosti za Slovensko. (vo videu od 2:16) Richard Sulík a strana SaS posiela svojim pravicovým partnerom Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko, kde by sa pravicové strany zaviazali, aby vytvorili spoločnú pravicovú vládu. K deklarácii sa ešte nevyjadrili strany Sieť, KDH a MOST-HÍD.", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení Daniela Lipšica, Igora Matoviča a Richarda Sulíka hodnotíme výrok ako pravdivý. Koalícia OĽaNO-NOVA a strana Sloboda a Solidarita definovali svoje priority a odmietli spoluprácu so stranou SMER-SD na akejkoľvek úrovni. \"Dámy a páni, keď vznikala koalácia OĽaNO-NOvA, sme jednoznačne povedali, že so SMER-om do vlády nepôjdeme,\" povedal Daniel Lipšic po podpísaní Deklarácie zodpovednosti za Slovensko. (vo videu od 2:16) Richard Sulík a strana SaS posiela svojim pravicovým partnerom Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko, kde by sa pravicové strany zaviazali, aby vytvorili spoločnú pravicovú vládu. K deklarácii sa ešte nevyjadrili strany Sieť, KDH a MOST-HÍD."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["odmietli", "videu", "posiela"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8023092/nie-smeru-hovoria-sas-a-olano-nova-ostatni-hovoria-po-svojom.html", "https://www.youtube.com/watch?v=mTTzyw2wWg4", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:36.441023+00:00"}
{"id": "vr36673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36673", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja viem, že náš problém podnikateľského sektoru je dnes v tom, že zisková marža prevažne väčšiny subjektov (malé a stredné podniky) je asi 2 alebo 4%.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z dostupného grafu zverejnenom portálom etrend.sk vyplýva, že zisková marža v sektoroch stavebníctva, služieb, priemyslu a obchodu v roku 2010 sa pohybovala medzi 2-8%. Neuvádza sa však o aké veľké podniky sa jedná.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupného grafu zverejnenom portálom etrend.sk vyplýva, že zisková marža v sektoroch stavebníctva, služieb, priemyslu a obchodu v roku 2010 sa pohybovala medzi 2-8%. Neuvádza sa však o aké veľké podniky sa jedná."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-26/ziskova-marza-v-nefinancnych-podnikoch-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:51.879197+00:00"}
{"id": "vr32081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32081", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "O eurovale, o ESM, o trvalom eurovale sa rozhodlo minulý rok. Na texte, ktorý sa schvaľoval v parlamente, Smer vôbec neparticipoval, to znamená vyrokoval ho minister financií, podpísala ho premiérka Radičová, schválila ho vláda minulá, to znamená nebola to naša účasť, za našej účasti, ale bol to záväzok Slovenskej republiky, urobila to predchádzajúca vláda,", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúry SITA a TASR potvrdzujú, že prijatie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, resp. trvalého eurovalu bolo odsúhlasené predchádzajúcou vládou vo februári 2012. Až po schválení majetkovej účasti Slovenska na ňom, ktoré bolo pôvodne naplánované na apríl musí Slovenská republika pristúpiť k úhrade peňažných prostriedkov do EMS.", "analysis_paragraphs": ["Agentúry SITA a TASR potvrdzujú, že prijatie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, resp. trvalého eurovalu bolo odsúhlasené predchádzajúcou vládou vo februári 2012. Až po schválení majetkovej účasti Slovenska na ňom, ktoré bolo pôvodne naplánované na apríl musí Slovenská republika pristúpiť k úhrade peňažných prostriedkov do EMS."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-suhlasi-s-novym-eurovalom-slovensko-da-659-milionov-pek-/sk_ekonomika.asp?c=A120201_131231_sk_ekonomika_p01", "http://finweb.hnonline.sk/c1-54580570-vlada-schvalila-trvaly-euroval-od-polovice-roka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:51.239873+00:00"}
{"id": "vr29192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29192", "speaker": "Janka Debrecéniová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-debreceniova", "statement": "...nie je treba zabúdať, že žijeme v krajine, kde podľa výskumov viac ako 50% ľudí nepozná žiadneho gaya alebo lesbu.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK našiel dva výskumy zaoberajúce sa problematikou spolužitia s inak sexuálne orientovanou osobou vo svojom okolí. Podľa výskumu z roku 2002 nepoznalo takúto osobu viac ako 50 % opýtaných, podľa výskumu z roku 2006 to bolo takmer 50 % opýtaných. Keďže novší údaj uvádza menej ako 50 %, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Je však nutné dodať, že sa jedná o prieskumy staršieho dáta (2002 a 2006), ktoré už dnes nemusia zodpovedať skutočnosti. Aktuálnejšie údaje sme však nezískali. Článok (.pdf, s. 445) Postavenie sexuálnych menšín vydaný v roku 2002 položil respondentom otázku \" Poznáte osobne niekoho, o kom viete, že je homosexuál alebo lesbička?\". Vo všetkých opýtaných skupinách odpovedajú záporne vo viac ako 50 percentách. Zdroj: Postavenie sexuálnych menšín Slovenský inštitút mládeže v roku 2006 uskutočnil prieskum (.pdf, s. 4) pre kampaň Každý iný - všetci rovný. Jednou z otázok v prieskume bola aj otázka, či opytovaní poznajú niekoho s inou sexuálnou orientáciou. \" Pri tejto otázke takmer polovica respondentov uviedla, že nevedia, či v ich okolí je nejaký gay alebo lesbička .\"", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK našiel dva výskumy zaoberajúce sa problematikou spolužitia s inak sexuálne orientovanou osobou vo svojom okolí. Podľa výskumu z roku 2002 nepoznalo takúto osobu viac ako 50 % opýtaných, podľa výskumu z roku 2006 to bolo takmer 50 % opýtaných. Keďže novší údaj uvádza menej ako 50 %, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Je však nutné dodať, že sa jedná o prieskumy staršieho dáta (2002 a 2006), ktoré už dnes nemusia zodpovedať skutočnosti. Aktuálnejšie údaje sme však nezískali. Článok (.pdf, s. 445) Postavenie sexuálnych menšín vydaný v roku 2002 položil respondentom otázku \" Poznáte osobne niekoho, o kom viete, že je homosexuál alebo lesbička?\". Vo všetkých opýtaných skupinách odpovedajú záporne vo viac ako 50 percentách. Zdroj: Postavenie sexuálnych menšín Slovenský inštitút mládeže v roku 2006 uskutočnil prieskum (.pdf, s. 4) pre kampaň Každý iný - všetci rovný. Jednou z otázok v prieskume bola aj otázka, či opytovaní poznajú niekoho s inou sexuálnou orientáciou. \" Pri tejto otázke takmer polovica respondentov uviedla, že nevedia, či v ich okolí je nejaký gay alebo lesbička .\""], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Článok", "prieskum"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Farchiv.aspekt.sk%2Fdownload%2Feu_sex_mensiny.pdf&ei=s2fZVOvAHsjbPcPqgcAP&usg=AFQjCNGnV9l8Fi4xyuK5N5nHDIAJ6w95ag&sig2=6VqZ4RrhxnNuIg8QiCyGlw&bvm=bv.85464276,d.ZWU", "http://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/spravy/davm010/vyskum_kivr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:48.814820+00:00"}
{"id": "vr38299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38299", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Podľa mňa každý človek maďarskej národnosti na Slovensku by skončil veľmi nešťastný v momente, kedy by opustil hospodárske prostredie Slovenskej republiky a musel by fungovať podľa pravidieľ hospodárskeho prostredia v Maďarsku. Zrazu by platil zásadne vyššie dane, mal by oveľa horšie podnikateľské prostredie.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci je v Maďarsku od januára zavedená rovná daň na úrovni 16%, v prípade príjmov osôb sa ale aplikuje \"superhrubá mzda\" , čo znamená daňové zaťaženie vo výške 20.32 % . Iná situácia je v oblasti firemných daní, kde nastalo zníženie korporátnej dane z 19% na 10% pre firmy s obratom do 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur). Pri vyšších obratoch sa používa sadzba 19%. Keďže nevieme presne povedať čo všetko sa dá započítať do podnikateľského prostredia a informácie hovoria, že sa niektoré veci zlepšili a iné zhoršili, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Hoci je v Maďarsku od januára zavedená rovná daň na úrovni 16%, v prípade príjmov osôb sa ale aplikuje \"superhrubá mzda\" , čo znamená daňové zaťaženie vo výške 20.32 % . Iná situácia je v oblasti firemných daní, kde nastalo zníženie korporátnej dane z 19% na 10% pre firmy s obratom do 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur). Pri vyšších obratoch sa používa sadzba 19%. Keďže nevieme presne povedať čo všetko sa dá započítať do podnikateľského prostredia a informácie hovoria, že sa niektoré veci zlepšili a iné zhoršili, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["daňové zaťaženie vo výške 20.32 %"], "url": ["http://stayinhungary.com/foreigninvestments/2011_tax_bill.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:26.304742+00:00"}
{"id": "vr16236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16236", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...rovnako ako všetci kandidáti SaS, aj ja sa po zvolení a prevzatí mandátu vzdávam poslaneckého kresla v NR SR i v MsZ Banská Bystrica, aby som sa mohol výkonu funkcie venovať naplno a bez konfliktu záujmov,", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže k voľbám do VÚC ešte nedošlo a zatiaľ nevieme, či bude Klus zvolený a či sa vzdá po prípadnom zvolení mandátu poslanca v NRSR a MsZ Banská Bystrica, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Voľby do vyšších územných celkov sa mali uskutočniť najneskôr v sobotu 4.novembra 2017. Keďže došlo k zmene zákona zrušením druhého kola volieb, termín volieb by sa mal presunúť na neskoršiu novembrovú sobotu. Poslanci schválili novelu zákona ktorá ruší druhé kolo volieb 2. februára 2017. Zrušenie druhého kola volieb jej navrhovatelia odôvodnili tým, že voliči sú motivovaní zúčastniť sa na prvom kole volieb a na druhom kole býva účasť veľmi nízka, pričom sa naň vynakladajú značné finančné prostriedky. Prezident Kiska tento zákon vetoval s odôvodnením, že takáto zmena v roku konania volieb je za účelom vyššej účasti a úspor skresľujúca a neúplná. Prezident zdôraznil, že slabý záujem je aj problémom prvého kola volieb a navrhol NRSR aby zákon neprijala ako celok. Poslanci však prelomili prezidentovo veto 21. marca a novelu zákona prijali. Novozvolení predsedovia krajov a poslanci musia byť známi do 23. novembra. Predseda SAS Sulík 31. marca 2017 oficiálne predstavil troch poslancov zo strany SAS kandidujúcich do volieb do VÚC. Medzi nimi je Martin Klus uchádzajúci sa o post predsedu v banskobystrickom kraji (BBSK), Renáta Kaščáková za trenčiansky kraj a Juraj Droba, ktorý sa bude uchádzať o post v bratislavskom kraji. Martin Klus získal 15. novembra 2014 ako nezávislý kandidát v komunálnych voľbách 1 737 preferenčných hlasov a stal sa tak poslancom v mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici (. pd f ; s.3). Za poslanca do NRSR bol zvolený 5.marca 2016, pričom získal 21 513 preferenčných hlasov. Sulík do Klusa v kandidatúre za predsedu BBSK vkladá najväčšie nádeje spomedzi všetkých troch kandidátov SAS a tvrdí, že Klus má podporu dvoch najväčších opozičných strán a to SAS a OĽANO- NOVA a o podpore ďalších strán sa stále rokuje. Na adresu Klusa ďalej poznamenal: \" Ideme robiť všetko preto, aby bol Martin Klus ten kandidát, ktorý má najviac hlasov. \" Klus zdôraznil, že mu záleží na podpore banskobystrického kraja a mieni v práci preň vynaložiť maximálne úsilie. V prípade, že bude zvolený, plánuje urobiť personálny a finančný audit a prijať opatrenia, ktoré budú viesť k vyššej transparentnosti. BBSK podľa Klusa nutne potrebuje rozvoj, investície a turizmus. „ Náš kraj musí začať opäť fungovať ,“ vyhlásil. V BBSK doteraz oficiálne oznámili svoju kandidatúru na post predsedu kraja šiesti kandidáti. Medzi nimi je Martin Klus, vyštudovaný právnik Martin Juhaniak, predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni, banskobystrický mestský poslanec Igor Kašper, majiteľ rodinnej firmy Ján Lunter a generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Súčasný predseda kraja Kotleba zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne neoznámil. Podľa prieskumu agentúry AKO z konca februára, na ktorej sa zúčastnilo tisíc opýtaných, v BBSK jednoznačne vedie Marian Kotleba, ktorého by podporilo 21,6 % opýtaných. Za ním nasleduje Stanislav Mičev s 14 % opýtaných voličov. Martina Klusa podporilo vyše 10 % opýtaných a Jána Luntera približne 9 %. Veľké percento však predstavujú nerozhodnutí voliči, ktorých je viac než preferencie Kotlebu a to až 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže k voľbám do VÚC ešte nedošlo a zatiaľ nevieme, či bude Klus zvolený a či sa vzdá po prípadnom zvolení mandátu poslanca v NRSR a MsZ Banská Bystrica, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Voľby do vyšších územných celkov sa mali uskutočniť najneskôr v sobotu 4.novembra 2017. Keďže došlo k zmene zákona zrušením druhého kola volieb, termín volieb by sa mal presunúť na neskoršiu novembrovú sobotu. Poslanci schválili novelu zákona ktorá ruší druhé kolo volieb 2. februára 2017. Zrušenie druhého kola volieb jej navrhovatelia odôvodnili tým, že voliči sú motivovaní zúčastniť sa na prvom kole volieb a na druhom kole býva účasť veľmi nízka, pričom sa naň vynakladajú značné finančné prostriedky. Prezident Kiska tento zákon vetoval s odôvodnením, že takáto zmena v roku konania volieb je za účelom vyššej účasti a úspor skresľujúca a neúplná. Prezident zdôraznil, že slabý záujem je aj problémom prvého kola volieb a navrhol NRSR aby zákon neprijala ako celok. Poslanci však prelomili prezidentovo veto 21. marca a novelu zákona prijali. Novozvolení predsedovia krajov a poslanci musia byť známi do 23. novembra. Predseda SAS Sulík 31. marca 2017 oficiálne predstavil troch poslancov zo strany SAS kandidujúcich do volieb do VÚC. Medzi nimi je Martin Klus uchádzajúci sa o post predsedu v banskobystrickom kraji (BBSK), Renáta Kaščáková za trenčiansky kraj a Juraj Droba, ktorý sa bude uchádzať o post v bratislavskom kraji. Martin Klus získal 15. novembra 2014 ako nezávislý kandidát v komunálnych voľbách 1 737 preferenčných hlasov a stal sa tak poslancom v mestskom zastupiteľstve v Banskej Bystrici (. pd f ; s.3). Za poslanca do NRSR bol zvolený 5.marca 2016, pričom získal 21 513 preferenčných hlasov. Sulík do Klusa v kandidatúre za predsedu BBSK vkladá najväčšie nádeje spomedzi všetkých troch kandidátov SAS a tvrdí, že Klus má podporu dvoch najväčších opozičných strán a to SAS a OĽANO- NOVA a o podpore ďalších strán sa stále rokuje. Na adresu Klusa ďalej poznamenal: \" Ideme robiť všetko preto, aby bol Martin Klus ten kandidát, ktorý má najviac hlasov. \" Klus zdôraznil, že mu záleží na podpore banskobystrického kraja a mieni v práci preň vynaložiť maximálne úsilie. V prípade, že bude zvolený, plánuje urobiť personálny a finančný audit a prijať opatrenia, ktoré budú viesť k vyššej transparentnosti. BBSK podľa Klusa nutne potrebuje rozvoj, investície a turizmus. „ Náš kraj musí začať opäť fungovať ,“ vyhlásil. V BBSK doteraz oficiálne oznámili svoju kandidatúru na post predsedu kraja šiesti kandidáti. Medzi nimi je Martin Klus, vyštudovaný právnik Martin Juhaniak, predseda Strany moderného Slovenska Milan Urbáni, banskobystrický mestský poslanec Igor Kašper, majiteľ rodinnej firmy Ján Lunter a generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev. Súčasný predseda kraja Kotleba zatiaľ svoju kandidatúru oficiálne neoznámil. Podľa prieskumu agentúry AKO z konca februára, na ktorej sa zúčastnilo tisíc opýtaných, v BBSK jednoznačne vedie Marian Kotleba, ktorého by podporilo 21,6 % opýtaných. Za ním nasleduje Stanislav Mičev s 14 % opýtaných voličov. Martina Klusa podporilo vyše 10 % opýtaných a Jána Luntera približne 9 %. Veľké percento však predstavujú nerozhodnutí voliči, ktorých je viac než preferencie Kotlebu a to až 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Voľby", "Zrušenie", "Kiska", "prelomili", "Sulík", "pd", "f", "21 513", "Sulík", "šiesti", "prieskumu"], "url": ["http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Toto-je-termin-volieb-Novych-zastupitelov-do-VUC-si-budeme-volit-v-novembri-Ak-poslanci-neurobia-iba-jedno-kolo-283122", "https://www.webnoviny.sk/parlament-schvalil-zmeny-volby-do-vuc-budu-jednokolove/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/420953-slovensky-prezident-vetoval-zmeny-vo-volbach-do-vuc/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/jednokolove-volby-do-vuc-zmena-zakona-zostane-bez-kiskovho-podpisu.html", "http://sulik.sk/kandidati-sas-pre-volby-vuc/", "http://www.banskabystrica.eu/download_file_f.php?id=526731", "http://www.banskabystrica.eu/download_file_f.php?id=526731", "https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385796-pozrite-si-mena-150-poslancov-ktori-budu-sediet-v-parlamente/", "https://www.aktuality.sk/clanok/428892/klus-droba-a-kascakova-potvrdili-kandidaturu-na-predsedov-vuc/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/regiony/proti-kotlebovi-zbiehaju-kandidati-kreslo-sefa-vuc-zabojuje-aj-ivan-saktor.html", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/PRIESKUM-Jednoznacnym-favoritom-v-Banskobystrickom-kraji-je-Kotleba-287654"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:29.653670+00:00"}
{"id": "vr29334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29334", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nejako sme zabudli, že v roku 2006, keď sme nastúpili, tak sme takto vytrhli finančnej skupine Penta spred zubov bratislavské letisko Schwechat, bratislavské letisko, prepáčte, Štefánika s tým, že toto letisko dnes rozvíjame vlastnými silami.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Mikuláša Dzurindu skutočne plánovala privatizáciu bratislavského letiska, ktoré však následne vláda Roberta Fica zastavila. Hlavný záujemca o privatizáciu bolo konzorcium členom ktorého bola aj finančná skupina Penta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2005 bol zverejnený shortlist záujemcov o letiská v Bratislave a Košiciach. Jedným z najdôležitejších kandidátov bolo konzorcium TwoOne, ktorého súčasťou bolo aj viedenské letisko Swechat. Konzorcium TwoOne (Letisko Viedeň, Raifffeisen Zentralbank, private equity skupina Penta ) taktiež získalo aj najlepšie vyhodnotenie komisie. V septembri 2006 vláda vyhlásila odstúpenie od zmluvy o privatizácii s konzorciom TwoOne z dôvodu nesplnenia privatizačných podmienok. V januári 2008 vláda uviedla, že sa rozhodli naďalej rozvíjať bratislavské letisko bez privatizácie. Posledné správy pochádzajú z roku 2014, kedy sa zastavili prípravy na jeho dlhodobý prenájom súkromnému prevádzkovateľovi. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Mikuláša Dzurindu skutočne plánovala privatizáciu bratislavského letiska, ktoré však následne vláda Roberta Fica zastavila. Hlavný záujemca o privatizáciu bolo konzorcium členom ktorého bola aj finančná skupina Penta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2005 bol zverejnený shortlist záujemcov o letiská v Bratislave a Košiciach. Jedným z najdôležitejších kandidátov bolo konzorcium TwoOne, ktorého súčasťou bolo aj viedenské letisko Swechat. Konzorcium TwoOne (Letisko Viedeň, Raifffeisen Zentralbank, private equity skupina Penta ) taktiež získalo aj najlepšie vyhodnotenie komisie. V septembri 2006 vláda vyhlásila odstúpenie od zmluvy o privatizácii s konzorciom TwoOne z dôvodu nesplnenia privatizačných podmienok. V januári 2008 vláda uviedla, že sa rozhodli naďalej rozvíjať bratislavské letisko bez privatizácie. Posledné správy pochádzajú z roku 2014, kedy sa zastavili prípravy na jeho dlhodobý prenájom súkromnému prevádzkovateľovi. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["shortlist", "Konzorcium TwoOne", "odstúpenie", "januári 2008", "Posledné správy"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/privatizacia-bratislavskeho-letiska-ma-strategicky-vyznam-pre-jeho-dalsi-rozvoj.html?page_id=3052", "http://www.pentainvestments.com/sk/press-release/konzorcium-twoone-predlozili-najlepsiu-ponuku-pre-pozitivny-8X3WVZ.aspx", "http://www.bts.aero/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/historia/", "http://www.strana-smer.sk/528/vlada-rozhodla-o-rozvoji-bratislavskeho-letiska-bez-privatizacie", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310689-bratislavske-letisko-zrejme-zostane-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:47.635676+00:00"}
{"id": "vr27447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27447", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som od samého začiatku hovoril, že došlo k porušeniu medzinárodného práva (ruské vojská na Kryme, pozn.).", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014, aj V politike na TA3 9. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže R. Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014, aj V politike na TA3 9. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže R. Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "V politike", "Agentúra TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-ukrajine-doslo-k-poruseniu-medzina/75900-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:19.356854+00:00"}
{"id": "vr36532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36532", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Myslím to tak, svedčia o tom napríklad medzinárodné porovnania, ktoré hovoria, tu je renomovaná inštitúcia, ktorá sa volá Transparency International, ktorá zhŕňa všetky nezávislé pozorovania a merania o korupcii, ktoré ukazujú, že za vlády pána Mečiara, to sú tieto červené stĺpce hore, bola na Slovensku veľmi vysoká korupcia. Za vlády Mikuláša Dzurindu korupcia klesala, to sú tie modré stĺpčeky. A za vlády Róberta Fica dosahuje v posledných rokoch ešte vyššiu úroveň ako to bolo v deväťdesiatych rokoch...", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K hodnoteniu TI : Mikloš správne uvádza, že ide o súhrn hodnotení, nejde však o priame meranie „veľkosti“ korupcie, ale o jej vnímanie. Pre porovnanie hodnôt pomôže nasledujúci obrázok od TI:\n\nZdroj: Transparency.sk Čo sa týka deväťdesiatych rokov, k dispozícii sú ešte rebríčky z rokov 1995 (.pdf), 1996 (.pdf) a 1997 (.pdf), v ktorých sa Slovensko nenachádza. Ako píše TI na svojich stránkach: Podľa aktuálneho (2009) svetovo najcitovanejšieho rebríčka korupcie, Indexu vnímania korupcie od Transparency International, kleslo Slovensku skóre najviac v histórii merania od roku 1998, a to z úrovne 5,0 na úroveň 4,5 . Medziročne si pohoršilo aj v poradí krajín: spadlo z 52-53. na 56-60. miesto . Slovensko sa tento rok zaradilo medzi 9 krajín s najhorším poklesom v skóre. Hodnotených bolo 180 štátov sveta. Vo vnímaní korupcie sa tak podľa skóre indexu vrátilo Slovensko štyri roky dozadu. Mikloš nemá pravdu v tom, že úroveň vnímania korupcie je vyššia, ako tomu bolo v deväťdesiatych rokoch, napríklad už len preto, že pre väčšinu tohto obdobia údaje nemáme. (Mikloš operoval s grafmi uvedenými tiež v tomto článku , kde tiež porovnanie začína až rokom 1998, červené stĺpce znamenajú nárast vnímania korupcie).", "analysis_paragraphs": ["K hodnoteniu TI : Mikloš správne uvádza, že ide o súhrn hodnotení, nejde však o priame meranie „veľkosti“ korupcie, ale o jej vnímanie. Pre porovnanie hodnôt pomôže nasledujúci obrázok od TI:", "Zdroj: Transparency.sk Čo sa týka deväťdesiatych rokov, k dispozícii sú ešte rebríčky z rokov 1995 (.pdf), 1996 (.pdf) a 1997 (.pdf), v ktorých sa Slovensko nenachádza. Ako píše TI na svojich stránkach: Podľa aktuálneho (2009) svetovo najcitovanejšieho rebríčka korupcie, Indexu vnímania korupcie od Transparency International, kleslo Slovensku skóre najviac v histórii merania od roku 1998, a to z úrovne 5,0 na úroveň 4,5 . Medziročne si pohoršilo aj v poradí krajín: spadlo z 52-53. na 56-60. miesto . Slovensko sa tento rok zaradilo medzi 9 krajín s najhorším poklesom v skóre. Hodnotených bolo 180 štátov sveta. Vo vnímaní korupcie sa tak podľa skóre indexu vrátilo Slovensko štyri roky dozadu. Mikloš nemá pravdu v tom, že úroveň vnímania korupcie je vyššia, ako tomu bolo v deväťdesiatych rokoch, napríklad už len preto, že pre väčšinu tohto obdobia údaje nemáme. (Mikloš operoval s grafmi uvedenými tiež v tomto článku , kde tiež porovnanie začína až rokom 1998, červené stĺpce znamenajú nárast vnímania korupcie)."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["hodnoteniu TI", "1995", "1996", "1997", "Indexu vnímania korupcie", "kleslo Slovensku skóre", "v tomto článku"], "url": ["http://transparency.sk/vystupy/rebricky/", "http://transparency.org/content/download/2915/18031/file/cpi1995.pdf", "http://transparency.org/content/download/2914/18028/file/cpi1996.pdf", "http://transparency.org/content/download/2913/18025/file/cpi1997.pdf", "http://transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2009", "http://backup.transparency.sk/aktuality/CPI09tlacsprava.pdf_20091117", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/dr-fico-and-mr-robert"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:46.696670+00:00"}
{"id": "vr29777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29777", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "ale podľa nálad, ktoré vidíme aj medzi ministrami financií, už tu nie je záujem sa s Gréckom hrať", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministri financií eurozóny ukoncili vo štvrtok 25.6 rokovania o otázke Grécka bez dohody, kedže medzi Gréckom a dalšími clenmi eurozóny panovali velké rozdiely v otázke riešenia problémov v ekonomike. Dalšie stretnutie Euroskupiny bolo preto naplánované na sobotu 27. júna. Ministri financií eurozóny však nepredlžili v sobotu záchranný program pre Grécko, co podla denníka SME potvrdil predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.", "analysis_paragraphs": ["Ministri financií eurozóny ukoncili vo štvrtok 25.6 rokovania o otázke Grécka bez dohody, kedže medzi Gréckom a dalšími clenmi eurozóny panovali velké rozdiely v otázke riešenia problémov v ekonomike. Dalšie stretnutie Euroskupiny bolo preto naplánované na sobotu 27. júna. Ministri financií eurozóny však nepredlžili v sobotu záchranný program pre Grécko, co podla denníka SME potvrdil predseda Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7883675/euroskupina-odmietla-predlzit-grecku-zachranny-program.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:32.493950+00:00"}
{"id": "vr26139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26139", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Keď sme nastupovali v r. 2001, tak tu bola nezamestnanosť druhá najväčšia na Slovensku, hneď za Košickým krajom. Dokonca my sme boli, Prešovský kraj bol dokonca pred nami.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Milan Belica použil aj v diskusii pred prvým kolom volieb do VÚC. V roku 2001 bola podľa Štatistického úradu nezamestnanosť Nitrianskeho kraja 23,1 %, kým nezamestnanosť Prešovského kraja bola 22,7 %. Košický kraj bol na tom horšie, s nezamestnanosťou 24,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Milan Belica použil aj v diskusii pred prvým kolom volieb do VÚC. V roku 2001 bola podľa Štatistického úradu nezamestnanosť Nitrianskeho kraja 23,1 %, kým nezamestnanosť Prešovského kraja bola 22,7 %. Košický kraj bol na tom horšie, s nezamestnanosťou 24,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["použil", "nezamestnanosť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/414/volby-do-vuc-nitra", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:04.633996+00:00"}
{"id": "vr17001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17001", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... sa odbory, ktoré zastupujú zamestnancov vo verejnej správe, dohodli s premiérom na zvýšení miezd o 4,8%", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová 20. novembra 2017 informovala TASR o dohode na Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa medzi KOZ SR a vládou pre rok 2018. Podľa zmluvy vzrastú mzdy zamestnancov štátnej a verejnej správy od 1. januára 2018 o 4,8 %. Valorizácia platov sa nedotkne pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl. Napriek tomu, že Mihál nespomína túto skutočnosť, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová 20. novembra 2017 informovala TASR o dohode na Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa medzi KOZ SR a vládou pre rok 2018. Podľa zmluvy vzrastú mzdy zamestnancov štátnej a verejnej správy od 1. januára 2018 o 4,8 %. Valorizácia platov sa nedotkne pedagogických a odborných zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov vysokých škôl. Napriek tomu, že Mihál nespomína túto skutočnosť, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ludom-v-statnej-a-verejnej-sluzbe-od/293415-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:41.567233+00:00"}
{"id": "vr34947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34947", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...za dva mesiace svojimi vyhláseniami voči eurovalu na úkor alebo voči komisárom na európskej komisie alebo voči gréckej pôžičke narobil teda Slovensku statočne zle.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rovnako neoveriteľné je ktorými vyjadreniami R. Sulík mal Slovensku \"narobiť zle\" a v akej miere.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako neoveriteľné je ktorými vyjadreniami R. Sulík mal Slovensku \"narobiť zle\" a v akej miere."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:56.073958+00:00"}
{"id": "vr32138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32138", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že viete pán predseda, že sa nám podarilo predať veľmi dobre dlhopisy na rozdiel od iných krajín. Máme zabezpečene financovanie štátu bez problémov do konca roka.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica naznačuje, že Slovensku sa podarilo predať štátne dlhopisy za veľmi výhodných podmienok, zatiaľ čo \"iným krajinám\" (zrejme eurozóny) sa ich predať buď nepodarilo, alebo za veľmi zlých podmienok. Tento výrok je značne nejednoznačný, nakoľko nie je jasné, aké sú to \"dobré\" a \"zlé\" podmienky, následne potom s kým sa chceme porovnávať. Výrok teda celkovo označujeme za neoveriteľný. Je pravdou, že Slovensko tento rok, narozdiel od vlaňajška , nemalo problém predávať dlhopisy: Úroková sadzba pri dlhodobých 13-ročných dlhopisoch dosiahla priemernú hodnotu 4,2583 % p.a., 5 ročné dlhopisy Slovensko predávalo s úrokovou sadzbou 2,6024 % p.a. Agentúra APA 2. mája 2012 informovala ohľadom úrokových mier za ktoré si európske krajiny požičiava. Slovensko nie je v správe spomenuté. \" Úroky rakúskych 10-ročných štátnych dlhopisov sa dnes dostali na najnižšiu úroveň v tomto roku, a to na 2,677 %. ...V najlepšej situácii zostáva Nemecko s úrokovou mierou 1,664 %. Nemecké úroky neprekročili tento rok úroveň 1,9 % ani raz. Fínsko je za ním na druhej pozícii s úrokovou sadzbou 2,065 %. \" Pri posudzovaní o nakoľko \"dobrý obchod\" sa jedná výsledok závisí najmä od toho, s kým sa chceme porovnávať. V porovnaní napríklad so Španielskom naozaj vychádza Slovensko pozitívne. Španielsko totiž tento rok predalo napríklad 10 ročné dlhopisy s prirážkou až 7,09% . Naproti tomu, výnosy z nemeckých 10 ročných bondov dosiahli iba 1,42% . Porovnanie s Nemeckom tak vychádza výrazne v náš neprospech. Keďže nie je jednoznačne jasné, s kým premiér Fico Slovensko chcel porovnávať, jeho výrok považujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica naznačuje, že Slovensku sa podarilo predať štátne dlhopisy za veľmi výhodných podmienok, zatiaľ čo \"iným krajinám\" (zrejme eurozóny) sa ich predať buď nepodarilo, alebo za veľmi zlých podmienok. Tento výrok je značne nejednoznačný, nakoľko nie je jasné, aké sú to \"dobré\" a \"zlé\" podmienky, následne potom s kým sa chceme porovnávať. Výrok teda celkovo označujeme za neoveriteľný. Je pravdou, že Slovensko tento rok, narozdiel od vlaňajška , nemalo problém predávať dlhopisy: Úroková sadzba pri dlhodobých 13-ročných dlhopisoch dosiahla priemernú hodnotu 4,2583 % p.a., 5 ročné dlhopisy Slovensko predávalo s úrokovou sadzbou 2,6024 % p.a. Agentúra APA 2. mája 2012 informovala ohľadom úrokových mier za ktoré si európske krajiny požičiava. Slovensko nie je v správe spomenuté. \" Úroky rakúskych 10-ročných štátnych dlhopisov sa dnes dostali na najnižšiu úroveň v tomto roku, a to na 2,677 %. ...V najlepšej situácii zostáva Nemecko s úrokovou mierou 1,664 %. Nemecké úroky neprekročili tento rok úroveň 1,9 % ani raz. Fínsko je za ním na druhej pozícii s úrokovou sadzbou 2,065 %. \" Pri posudzovaní o nakoľko \"dobrý obchod\" sa jedná výsledok závisí najmä od toho, s kým sa chceme porovnávať. V porovnaní napríklad so Španielskom naozaj vychádza Slovensko pozitívne. Španielsko totiž tento rok predalo napríklad 10 ročné dlhopisy s prirážkou až 7,09% . Naproti tomu, výnosy z nemeckých 10 ročných bondov dosiahli iba 1,42% . Porovnanie s Nemeckom tak vychádza výrazne v náš neprospech. Keďže nie je jednoznačne jasné, s kým premiér Fico Slovensko chcel porovnávať, jeho výrok považujeme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["vlaňajška", "Úroková sadzba", "APA", "7,09%", "1,42%"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-v-pondelnajsej-aukcii-nepredalo-ziadne-dlhopisy-po1-/sk_ekonomika.asp?c=A111114_125820_sk_ekonomika_p61", "http://ekonomika.sme.sk/c/6413285/stat-predal-v-aukcii-dlhopisy-za-317-milionov-eur.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/financie-nemci-si-poziciavaju-peniaze-na-financnych-trhoch-najlacnejsie", "http://ekonomika.sme.sk/c/6464455/prirazka-na-spanielske-dlhopisy-dosiahla-novy-rekord.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6522463/nemecko-predalo-dlhopisy-za-361-miliardy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:40.290957+00:00"}
{"id": "vr36264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36264", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na druhej strane musíme povedať, že vláda minie viacej v roku 2011 ako v roku 2010 a to preukázateľne potvrdil aj náš bývalý minister financií pán Počiatek.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka:"], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["V rozpočte na budúci rok"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB4QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D347527&rct=j&q=%22zakladne%20vydavky%20na%20chod%20statu%22&ei=aKcGTebMOo-38gPljvw2&usg=AFQjCNGE5kJMAlhXkoWjUmt3NoiaZ_I5gQ&sig2=BII"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:05.451353+00:00"}
{"id": "vr31190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31190", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Váš predseda Robert Fico povedal veľmi jasne, že vrátite zákonník práce tam, kde bol pred zásadnou zmenou, ktorú sme urobili my.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA/Webnoviny na tému zákonníka práce a jeho zmien počas vlády Ivety Radičovej uvádza: \" Fico sa zároveň zaviazal, že ak bude mať Smer-SD v budúcnosti v parlamente dostatočnú silu, zmení Zákonník práce tak, ako to urobil v roku 2008, aby bol \"normálny, európsky \".", "analysis_paragraphs": ["SITA/Webnoviny na tému zákonníka práce a jeho zmien počas vlády Ivety Radičovej uvádza: \" Fico sa zároveň zaviazal, že ak bude mať Smer-SD v budúcnosti v parlamente dostatočnú silu, zmení Zákonník práce tak, ako to urobil v roku 2008, aby bol \"normálny, európsky \"."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SITA/Webnoviny"], "url": ["http://www.24hod.sk/fico-zakonnik-prace-ma-chranit-zamestnanca-cl167420.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:57.130538+00:00"}
{"id": "vr35595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35595", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Na tom sme sa zhodli napríklad aj s Medzinárodným menovým fondom, že toto je ten objem, ktorý vyhovuje týmto kritériám a ďalšia vec, ktorá bola dôležitá je, že sme sa zhodli na tom, že väčšia časť tej sumy, po ktorú treba ozdraviť verejné financie, by sa mala udiať na strane zníženia výdavkov, teda úspory vo výdavkoch a menšia časť by sa mala udiať na strane zvýšenia príjmov.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MMF vo svojej ostatnej správe o Slovensku píše: For 2011, an adjustment package of about 2 1/2 percent of GDP would be appropriate.", "analysis_paragraphs": ["MMF vo svojej ostatnej správe o Slovensku píše: For 2011, an adjustment package of about 2 1/2 percent of GDP would be appropriate."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vo svojej ostatnej správe o Slovensku"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/ms/2010/071910.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:42.471222+00:00"}
{"id": "vr34281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34281", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To rieši špeciálna prokuratúra (financovanie strán, pozn.).", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "financovanie politických strán rieši špeciálna prokuratúra- v prípade SDKÚ od apríla , v prípade Smeru minimálne od augusta (na tlačovke Fico hovoril, že si nejaké informácie overovali na Úrade boja proti korupcii a Špeciálnej prokuratúre). Pres špeciálnou oba prípady riešila generálna prokuratúra.", "analysis_paragraphs": ["financovanie politických strán rieši špeciálna prokuratúra- v prípade SDKÚ od apríla , v prípade Smeru minimálne od augusta (na tlačovke Fico hovoril, že si nejaké informácie overovali na Úrade boja proti korupcii a Špeciálnej prokuratúre). Pres špeciálnou oba prípady riešila generálna prokuratúra."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["od apríla", "od augusta"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5374663/sdku-uz-riesi-specialna-prokuratura.html", "http://www.strana-smer.sk/303/1793/smer-sd-ma-dokaz-ze-dennik-sme-klamal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:35.658556+00:00"}
{"id": "49074", "numeric_id": 49074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49074", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ukrajina už aj predtým mala ambície, však tam bol v 2014 mala, mala byť tým asociovaným členom alebo tá dohoda, ktorá nakoniec nebola.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej bola podpísaná v roku 2014 a v plnú platnosť vstúpila v roku 2017. Legitímne ju ratifikovali členské štáty EÚ rovnako ako Ukrajina a tak je táto dohoda právne záväznou skutočnosťou.\n\nProces jej tvorby a prijatia bol komplikovaný a trval od roku 2007. V roku 2013 jej finálnu podobu odmietol podpísať vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, čo vyvolalo vlnu protestov v hlavnom meste nazývanú aj Euromaidan . Situáciu ukončil útek prezidenta Janukovyča z krajiny a nové voľby, po ktorých došlo k podpisu dohody. Ukrajina má naďalej záujem stať sa plnohodnotným členom EÚ a v júni 2022 jej bol priznaný štatút kandidáta .", "analysis_paragraphs": ["Dohoda o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej bola podpísaná v roku 2014 a v plnú platnosť vstúpila v roku 2017. Legitímne ju ratifikovali členské štáty EÚ rovnako ako Ukrajina a tak je táto dohoda právne záväznou skutočnosťou.", "Proces jej tvorby a prijatia bol komplikovaný a trval od roku 2007. V roku 2013 jej finálnu podobu odmietol podpísať vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč, čo vyvolalo vlnu protestov v hlavnom meste nazývanú aj Euromaidan . Situáciu ukončil útek prezidenta Janukovyča z krajiny a nové voľby, po ktorých došlo k podpisu dohody. Ukrajina má naďalej záujem stať sa plnohodnotným členom EÚ a v júni 2022 jej bol priznaný štatút kandidáta ."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Dohoda o pridružení", "vstúpila", "členské", "Ukrajina", "dohoda", "bol", "Euromaidan", "kandidáta"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:22014A0529(01)", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX%3A22014A0529%2801%29", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:22017X0725(01)", "https://www.kmu.gov.ua/en/yevropejska-integraciya/ugoda-pro-asociacyu", "https://www.eeas.europa.eu/sites/default/files/071215_eu-ukraine_association_agreement.pdf", "https://mfa.gov.ua/en/about-ukraine/european-integration/eu-ukraine-association-agreement", "https://www.opensocietyfoundations.org/explainers/understanding-ukraines-euromaidan-protests", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/enlargement/ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:44.978253+00:00"}
{"id": "vr33661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33661", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Priprevených je 22 investičných projektov, väčšina na východe a strede krajiny.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda na svojom rokovaní v januári 2013 schválila a predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci. NR SR tento zákon (.rtf) 19. 3. 2013 schválila. Počas rokovaní o tomto zákone sa jeho iniciátor, minister Malatinský, niekoľko krát vyjadril , že jeho podstatou je umožniť nové investičné projekty s cieľom budovania nových pracovných miest. Pri rozprave k druhému čítaniu tohto zákona v Národnej rade vyhlásil , že má v úmysle predložiť vláde na schválenie 22 projektov investičnej pomoci - \"z toho ide 20 do stredoslovenského a východoslovenského regiónu, kde vysoká miera nezamestnanosti presahuje 150 % priemeru Slovenska.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda na svojom rokovaní v januári 2013 schválila a predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci. NR SR tento zákon (.rtf) 19. 3. 2013 schválila. Počas rokovaní o tomto zákone sa jeho iniciátor, minister Malatinský, niekoľko krát vyjadril , že jeho podstatou je umožniť nové investičné projekty s cieľom budovania nových pracovných miest. Pri rozprave k druhému čítaniu tohto zákona v Národnej rade vyhlásil , že má v úmysle predložiť vláde na schválenie 22 projektov investičnej pomoci - \"z toho ide 20 do stredoslovenského a východoslovenského regiónu, kde vysoká miera nezamestnanosti presahuje 150 % priemeru Slovenska.\""], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["rokovaní", "NR SR", "zákon", "vyjadril", "rozprave", "vyhlásil"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21980", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=357", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381950", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/255385-nove-pracovne-miesta-budu-pri-ziskani-investicnej-pomoci-podmienkou/", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59536190-malatinsky-chce-vlade-predlozit-projekty-investicnej-pomoci", "http://www.teraz.sk/ekonomika/malatinsky-investicie-slovensko-nezamest/40722-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:13.883378+00:00"}
{"id": "48989", "numeric_id": 48989, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48989", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Opakovane sme žiadali Národnú radu o rokovanie, pokiaľ ide o MiG-29, ale toto rokovanie nám bolo znemožnené, pretože schôdza nebola otvorená.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD žiadal o rokovanie ohľadom darovaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu niekoľkokrát, avšak v jednom prípade poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze, v druhom parlament nebol uznášaniaschopný. Rokovanie sa tak neuskutočnilo.\n\nPrvýkrát, začiatkom februára 2023, poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze. Ešte predtým Boris Kollár poslancov požiadal, aby sa rokovanie o darovaní stíhačiek MiG-29 odložilo, nakoľko Jaroslav Naď sa nemohol rokovaní zúčastniť .\n\nDruhé rokovanie sa malo uskutočniť 28. februára 2023 a malo byť spojené s rokovaním o termíne predčasných volieb. Tentokrát sa rokovanie neuskutočnilo, pretože parlament nebol uznášania schopný.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD žiadal o rokovanie ohľadom darovaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu niekoľkokrát, avšak v jednom prípade poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze, v druhom parlament nebol uznášaniaschopný. Rokovanie sa tak neuskutočnilo.", "Prvýkrát, začiatkom februára 2023, poslanci neschválili program mimoriadnej schôdze. Ešte predtým Boris Kollár poslancov požiadal, aby sa rokovanie o darovaní stíhačiek MiG-29 odložilo, nakoľko Jaroslav Naď sa nemohol rokovaní zúčastniť .", "Druhé rokovanie sa malo uskutočniť 28. februára 2023 a malo byť spojené s rokovaním o termíne predčasných volieb. Tentokrát sa rokovanie neuskutočnilo, pretože parlament nebol uznášania schopný."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["zúčastniť", "uznášania schopný."], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/02/mimoriadnu-parlamentnu-schodzu-k-stihackam-mig-29-neotvorili/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/658569-poslancov-caka-este-stvrty-pokus-ak-schodzu-neotvoria-aj-druhu-schodzu-presunie-kollar-na-marec/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:04.844316+00:00"}
{"id": "47897", "numeric_id": 47897, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47897", "speaker": "Viera Leščáková", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-lescakova", "statement": "Nie všetky vakcíny sú v experimentálnom štádiu. Všetci snáď vieme, že že vakcína myslím, že Pfizer BioNTech už je schválená ako riadna vakcína, nie je to experimentálna vakcína, čiže je na dlhodobé používanie.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vakcína od firmy Pfizer/BioNTech je od augusta 2021 schválená na riadne používanie pre ľudí nad 16 rokov zatiaľ len v USA. Spĺňa tým pádom prísne bezpečnostné podmienky stanovené FDA, ktorá reguluje schvaľovanie liekov v USA. Podľa niektorých odborníkov tak už nie je argument o „experimentálnych“ vakcínach relevantný. V EÚ je vakcína zatiaľ schválená Európskou liekovou agentúrou podmienečne, rovnako ako ostatné používané vakcíny ( Moderna , AstraZeneca , Jensen ). Pri podmienečnom schválení sa doba pre schválené používanie vakcíny stanovuje vždy na jeden rok a po roku sa môže obnoviť. Pokiaľ je však stále schválená podmienečne, je to len na ďalší rok. Až po dodaní dát a štandardnom schválení by bola vakcína určená na dlhodobé používanie. Po prvom schválení by tomu tak bolo na 5 rokov, po obnovení schválenia na dobu neurčitú.", "analysis_paragraphs": ["Vakcína od firmy Pfizer/BioNTech je od augusta 2021 schválená na riadne používanie pre ľudí nad 16 rokov zatiaľ len v USA. Spĺňa tým pádom prísne bezpečnostné podmienky stanovené FDA, ktorá reguluje schvaľovanie liekov v USA. Podľa niektorých odborníkov tak už nie je argument o „experimentálnych“ vakcínach relevantný. V EÚ je vakcína zatiaľ schválená Európskou liekovou agentúrou podmienečne, rovnako ako ostatné používané vakcíny ( Moderna , AstraZeneca , Jensen ). Pri podmienečnom schválení sa doba pre schválené používanie vakcíny stanovuje vždy na jeden rok a po roku sa môže obnoviť. Pokiaľ je však stále schválená podmienečne, je to len na ďalší rok. Až po dodaní dát a štandardnom schválení by bola vakcína určená na dlhodobé používanie. Po prvom schválení by tomu tak bolo na 5 rokov, po obnovení schválenia na dobu neurčitú."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["len", "Spĺňa", "niektorých", "schválená", "Moderna", "AstraZeneca", "Jensen", "stanovuje"], "url": ["https://www.fda.gov/news-events/press-announcements/fda-approves-first-covid-19-vaccine", "https://www.aktuality.sk/clanok/457gfpv/koronavirus-argument-o-experimentalnej-vakcine-uz-nie-je-tema-reaguje-vedec-cekan-na-milnik-pocas-pandemie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/457gfpv/koronavirus-argument-o-experimentalnej-vakcine-uz-nie-je-tema-reaguje-vedec-cekan-na-milnik-pocas-pandemie/", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/comirnaty", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/spikevax", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/vaxzevria-previously-covid-19-vaccine-astrazeneca", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/covid-19-vaccine-janssen", "https://www.ema.europa.eu/en/human-regulatory/marketing-authorisation/conditional-marketing-authorisation"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:24.936303+00:00"}
{"id": "48790", "numeric_id": 48790, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48790", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Len za minulý rok sme prešli zo závislosti (na ruskom plyne, pozn.), no my stopercentnej…", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci v roku 2020 tvoril import ruskej ropy 100 % slovenských zdrojov, čo Slovensko zaradilo na prvú priečku z krajín Európskej únie, závislosť Slovenska na ruskom plyne bola 85 %, nie 100%, ako tvrdí Heger.\n\nzdroj: denník E\n\nzdroj: denník E V máji 2022 podpísala SPP dohodu o dodávaní plynu s Nórskom. Nórsko začalo dodávať plyn v júni tohto roku s tým, že dodávky sú naplánované do konca roka 2023. Týmto krokom znížilo Slovensko svoju závislosť približne o tretinu .\n\nHovorkyňa úradu vlády v reakcii pre Demagog.sk uznala túto informáciu ako chybnú a v mene premiéra Eduarda Hegera sa za ňu ospravedlnila.", "analysis_paragraphs": ["Hoci v roku 2020 tvoril import ruskej ropy 100 % slovenských zdrojov, čo Slovensko zaradilo na prvú priečku z krajín Európskej únie, závislosť Slovenska na ruskom plyne bola 85 %, nie 100%, ako tvrdí Heger.", "zdroj: denník E", "zdroj: denník E V máji 2022 podpísala SPP dohodu o dodávaní plynu s Nórskom. Nórsko začalo dodávať plyn v júni tohto roku s tým, že dodávky sú naplánované do konca roka 2023. Týmto krokom znížilo Slovensko svoju závislosť približne o tretinu .", "Hovorkyňa úradu vlády v reakcii pre Demagog.sk uznala túto informáciu ako chybnú a v mene premiéra Eduarda Hegera sa za ňu ospravedlnila."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["ropy", "denník E", "denník E", "o tretinu"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/", "https://e.dennikn.sk/2869889/slovensko-znizi-zavislost-od-ruskeho-plynu-no-nie-o-dve-tretiny-ale-zatial-o-jednu-novi-dodavatelia-su-norsko-a-rozne-krajiny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:01.157457+00:00"}
{"id": "vr27994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27994", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Snáď kde mu absolútne nevyšlo a ja som mu vrátil všetkých 6 zákonov, to boli zákony týkajúce sa reformy zdravotníctva, kde ozaj vtedy došlo k takej situácii, že z pacienta sa začal robiť klient ako sme vtedy hovorili.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na oficiálnych stránkach prezidenta Ivana Gašparoviča nachádzame zoznam zákonov vrátených na opätovné prerokovanie NR SR. Ivan Gašparovič pravdivo uvádza, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu vrátil presne šesť zákonov týkajúcich sa reformy zdravotníctva. Časť výroku o tom, že tieto zákony robia z pacienta klienta klasifikujeme ako politický názor a nehodnotíme faktickú správnosť.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnych stránkach prezidenta Ivana Gašparoviča nachádzame zoznam zákonov vrátených na opätovné prerokovanie NR SR. Ivan Gašparovič pravdivo uvádza, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu vrátil presne šesť zákonov týkajúcich sa reformy zdravotníctva. Časť výroku o tom, že tieto zákony robia z pacienta klienta klasifikujeme ako politický názor a nehodnotíme faktickú správnosť."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zoznam"], "url": ["http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:18.941069+00:00"}
{"id": "vr31906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31906", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja si pamätám, keď som mal zásadný reformný zákon v oblasti cestnej premávky, ktorý priniesol zásadné zníženie nehodovosti a najmä úmrtnosti na cestách, sme mali 24 pozmeňovacích návrhov, ktoré boli postupne zapracovávané do zákona.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Kaliňák hovorí o zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2009. Podobný Kaliňákov výrok sme overovali 18. marca 2012 v relácii V politike. Vtedy Kaliňák hovoril o 27 pozmeňujúcich návrhoch zo strany opozície, teraz hovorí o 24. Tak ako predtým, aj teraz hodnotíme výrok ako nepravdivý. Pri prijímaní zákona sa hlasovalo o deviatich pozmeňujúcich návrhoch poslancov. Z troch koaličných návrhov boli prijaté dva. Zo šiestich opozičných bol prijatý len jeden - konkrétne návrh M. Pada z SDKÚ - DS. Po prijatí zákona došlo k niekoľkým novelizáciám, torých bolo do dnešnej doby 2012 8 . Aj v prípade, ak by všetky tieto novely boli výsledkom opozičných návrhov, stále by sa ich počet nedostal na číslo 24.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák hovorí o zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2009. Podobný Kaliňákov výrok sme overovali 18. marca 2012 v relácii V politike. Vtedy Kaliňák hovoril o 27 pozmeňujúcich návrhoch zo strany opozície, teraz hovorí o 24. Tak ako predtým, aj teraz hodnotíme výrok ako nepravdivý. Pri prijímaní zákona sa hlasovalo o deviatich pozmeňujúcich návrhoch poslancov. Z troch koaličných návrhov boli prijaté dva. Zo šiestich opozičných bol prijatý len jeden - konkrétne návrh M. Pada z SDKÚ - DS. Po prijatí zákona došlo k niekoľkým novelizáciám, torých bolo do dnešnej doby 2012 8 . Aj v prípade, ak by všetky tieto novely boli výsledkom opozičných návrhov, stále by sa ich počet nedostal na číslo 24."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 8/2009", "18. marca 2012", "deviatich", "prijatý", "8", "Polície SR"], "url": ["http://www.skp.sk/pokus/pdf/Cestny_zakon.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/267/?ph=2", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fvyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CisSchodze=29&ShowCisloSchodze=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24211", "http://www.bozpo.sk/public/legis/doprava/09_008%20novela/novela.htm", "http://www.minv.sk/?policia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:30.299241+00:00"}
{"id": "vr30322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30322", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Vláda deklarovala, že 120 000 pacientom budú vrátené doplatky, ktoré platili za lieky a bolo ich vrátených necelých 5 000", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "MZ SR , 22. júla 2011, informovalo: \"Od 1.apríla 2011 platia limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a ZŤP. Pre dôchodcov je limit na lieky za štvrťrok 45 eur, pre ZŤP 30 eur. Zdravotné poisťovne im preplatky automaticky vrátia. Prvé peniaze by mali prísť ľuďom koncom leta. Odhadujeme, že sa to dotkne asi 120 000 ľudí. Novela zákona 581/2004.\"", "analysis_paragraphs": ["MZ SR , 22. júla 2011, informovalo: \"Od 1.apríla 2011 platia limity na doplatky za lieky pre dôchodcov a ZŤP. Pre dôchodcov je limit na lieky za štvrťrok 45 eur, pre ZŤP 30 eur. Zdravotné poisťovne im preplatky automaticky vrátia. Prvé peniaze by mali prísť ľuďom koncom leta. Odhadujeme, že sa to dotkne asi 120 000 ľudí. Novela zákona 581/2004.\""], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["MZ SR", "Dôvera", "Pravda.sk", "sme.sk", "aktualne.sk", "vráti"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=ivan-uhliarik-rok-zachrany-systemu-pred-kolapsom", "http://www.dovera.sk/sk/press-room/tlacove-spravy/archiv-2011/pacienti-dostanu-preplatky-za-lieky.html", "http://spravy.pravda.sk/doplatky-za-lieky-dostane-menej-ludi-dvk-/sk_domace.asp?c=A110927_095341_sk_domace_p58", "http://ekonomika.sme.sk/c/6084571/preplatky-za-lieky-uz-idu-na-ucty.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1242845", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/peniaze-a-zdravotnictvo/poistovne-vratia-odkazanym-105-tisic-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:13.643916+00:00"}
{"id": "vr30821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30821", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Druhá vec. Zvolal som zasadnutie ústavnoprávneho výboru, na ktorom som proti veľkému odporu Smeru presadil uznesenie, ktorým sme odporučili pánovi prezidentovi republiky, aby zbavil mlčanlivosti riaditeľa SIS. Na druhý deň bol riaditeľ SIS mlčanlivosti zbavený.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "TA3, TASR (23. január 2012): \" Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi, aby zbavil mlčanlivosti riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Karola Mitríka (nominant SDKÚ-DS) v súvislosti s kauzou Gorila. Tento návrh prešiel napriek nesúhlasu opozičných členov výboru.\"\n\naktualne.sk (25. januára): \" Šéf SIS Karol Mitrík môže pred políciou prehovoriť o akcii Gorila. Mlčanlivosti ho v stredu zbavil prezident Ivan Gašparovič. Aktuálne.sk o tom informoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač.\"\n\nAko vyplýva z daných skutočností, 23. januára odporučil ústavnoprávny výbor NR SR prezidentovi zbavenie mlčanlivosti riaditeľa SIS, čomu prezident nakoniec aj vyhovel. Či tieto zasadnutia zvolal Procházka a či ich pretlačil napriek odporu SMERu sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["TA3, TASR (23. január 2012): \" Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi, aby zbavil mlčanlivosti riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Karola Mitríka (nominant SDKÚ-DS) v súvislosti s kauzou Gorila. Tento návrh prešiel napriek nesúhlasu opozičných členov výboru.\"", "aktualne.sk (25. januára): \" Šéf SIS Karol Mitrík môže pred políciou prehovoriť o akcii Gorila. Mlčanlivosti ho v stredu zbavil prezident Ivan Gašparovič. Aktuálne.sk o tom informoval hovorca hlavy štátu Marek Trubač.\"", "Ako vyplýva z daných skutočností, 23. januára odporučil ústavnoprávny výbor NR SR prezidentovi zbavenie mlčanlivosti riaditeľa SIS, čomu prezident nakoniec aj vyhovel. Či tieto zasadnutia zvolal Procházka a či ich pretlačil napriek odporu SMERu sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["TA3, TASR", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/8158/ustavnopravny-vybor-odporucil-prezidentovi-aby-zbavil-karola-mitrika-mlcanlivosti.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252458"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:37.253742+00:00"}
{"id": "49008", "numeric_id": 49008, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49008", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dnes na Slovensku je, každý štvrtý človek na Slovensku je ohrozený chudobou.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka z februára 2023, je na Slovensku ohrozených chudobou okolo 662 tisíc ľudí. To by znamenalo, že chudoba ohrozuje asi 12 percent populácie, a teda každého ôsmeho človeka.\n\nPodľa prieskumu EU SILC z roku 2021, ktorý odráža príjmy z roku 2020, bolo v roku 2020 chudobou ohrozených 12,3 % populácie. Hranicou rizika bol príjem 424 eur mesačne (pre domácnosť s 1 človekom).\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo vyjadrení pre portál Demagóg.SK zdôraznilo, že „hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”\n\nPodľa dát z roku 2020 bolo ohrozených 11% domácnosti a takmer 14% celkovej populácie. V roku 2020 predstavovala hranica rizika chudoby pre jednotlivca príjem vo výške 435 eur mesačne.\n\nAnalýza Štatistického úradu EU SILC pre rok 2022, ktorá by poskytla nestranné údaje o chudobe a sociálnom vylúčení v čase po začatí ruskej invázie a náraste cien, zatiaľ dostupná nie je. Podľa kalendára publikácií Štatistického úradu by čísla za minulý rok mali byť dostupné koncom mája 2023.\n\nDemagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu.\n\nTvrdenie Petra Pellegriniho preto nateraz hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka z februára 2023, je na Slovensku ohrozených chudobou okolo 662 tisíc ľudí. To by znamenalo, že chudoba ohrozuje asi 12 percent populácie, a teda každého ôsmeho človeka.", "Podľa prieskumu EU SILC z roku 2021, ktorý odráža príjmy z roku 2020, bolo v roku 2020 chudobou ohrozených 12,3 % populácie. Hranicou rizika bol príjem 424 eur mesačne (pre domácnosť s 1 človekom).", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vo vyjadrení pre portál Demagóg.SK zdôraznilo, že „hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”", "Podľa dát z roku 2020 bolo ohrozených 11% domácnosti a takmer 14% celkovej populácie. V roku 2020 predstavovala hranica rizika chudoby pre jednotlivca príjem vo výške 435 eur mesačne.", "Analýza Štatistického úradu EU SILC pre rok 2022, ktorá by poskytla nestranné údaje o chudobe a sociálnom vylúčení v čase po začatí ruskej invázie a náraste cien, zatiaľ dostupná nie je. Podľa kalendára publikácií Štatistického úradu by čísla za minulý rok mali byť dostupné koncom mája 2023.", "Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu.", "Tvrdenie Petra Pellegriniho preto nateraz hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["je", "ohrozených", "bolo", "takmer", "predstavovala"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/krajniak-slubuje-adresnu-pomoc-pre-ludi-ohrozenych-chudobou", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/657706-prispevok-na-byvanie-alebo-zmeny-v-socialnom-systeme-experti-radia-ako-znizit-chudobu/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/ILC_PEPS11N/default/table?lang=en&category=livcon.ilc.ilc_pe.ilc_peps", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/405b6bfa-aa43-4422-829c-e2d26a3db217/!ut/p/z1/tVJNc5swFPwtPXCE94QEyL3JnowhjTu1G9dGl47A2Kg2yAHF1P8-cieHpNOkySE66Gv2vd3VCiSsQbbqpHfKatOqgzvnMv45TzI-HhOBOPsywYxm6XwsFoSREFbPAfzr4gqzW_FturhmBFkE8vX6HyBBlq092hpyU_Sq9vu9r9utr_bWQzfpk7Znt96rg9t4eOoru396wTAq4mKrfKUY9RkLQ5-Ho9Kvwk0YK7opQpJcWI6l3kD-JvTqf7YvrvCFIdDVyz-QyVSkLLlB5DfTCDORLhejOaUo6CPglR6505C8qCElsDrpaoBla7rGJfX9nRZThGuQumiCoWwCDAjnMWcYkyhiCRlhfMk-7GaT2c71Vba-hGJg_dfzw_pNbK6X_nV3J4UL27S2-m1h_YFpOzrRFpQ76V21rbqqC-4795tra4_9Zw89HIYh2BmzO1RBaRoP_1VSm97JfI6EY7NsOD37--3sijKZcxsV50F8egAoiIst/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:59.211828+00:00"}
{"id": "vr37892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37892", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pri Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu je deväť žiadostí, alebo deväť podaní, ktoré majú veľkú šancu uspieť preto, lebo už precedentný prípad bol rozhodnutý v Poľsku a tá pokuta už či za morálnu alebo hmotnú ujmu bola veľmi vysoká. Ide o milióny korún, alebo desiatky tisíc eur.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Sme k februáru 2010 evidoval Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 60 sťažovateľov z celého Slovenska. Celkovo bolo podaných deväť sťažností týkajúcich sa regulovaného nájomného. Podľa denníka Pravda ESĽP Poľsku odporúčal, aby reguláciu nájomného zrušilo a dostupné bývanie riešilo s podporou z verejných zdrojov. V prípade Hutten-Czapska proti Poľsku, v ktorom súd rozhodol o porušení majetkových práv, zaručených článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, sťažovateľky – vlastníčky domu, na ktorý sa vzťahoval systém regulovaného nájomného v Poľsku. Súd sťažovateľke priznal €30 000 náhradu za morálnu ujmu a €22 500 ako náhradu za náklady, ktoré sťažovateľka vynaložila v súdnom pojednávaní. Jedná sa teda spolu o €52 500, čo je 1,58 mil. Sk, teda rádovo síce ide o desiatky tisíc eur, ale nie o milióny korún.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Sme k februáru 2010 evidoval Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 60 sťažovateľov z celého Slovenska. Celkovo bolo podaných deväť sťažností týkajúcich sa regulovaného nájomného. Podľa denníka Pravda ESĽP Poľsku odporúčal, aby reguláciu nájomného zrušilo a dostupné bývanie riešilo s podporou z verejných zdrojov. V prípade Hutten-Czapska proti Poľsku, v ktorom súd rozhodol o porušení majetkových práv, zaručených článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, sťažovateľky – vlastníčky domu, na ktorý sa vzťahoval systém regulovaného nájomného v Poľsku. Súd sťažovateľke priznal €30 000 náhradu za morálnu ujmu a €22 500 ako náhradu za náklady, ktoré sťažovateľka vynaložila v súdnom pojednávaní. Jedná sa teda spolu o €52 500, čo je 1,58 mil. Sk, teda rádovo síce ide o desiatky tisíc eur, ale nie o milióny korún."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "Pravda", "Hutten-Czapska"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5224782/europsky-sud-oznamil-vlade-staznosti-na-regulovane-najomne.html", "http://nazory.pravda.sk/plati-zakon-pre-vsetkych-rovnako-aj-na-slovensku-fb2-/sk-nana.asp?c=A110310_090711_sk-nana_p09", "http://www.vse-lee.cz/files/useruploads/hutten-czapska_pl-rase-rozsudek.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:04.805054+00:00"}
{"id": "vr16597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16597", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...máme zhruba o 1 500 akútnych lôžok viacej, ako dosahuje povedzme Česká republika na počet obyvateľov...", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko má podľa posledných údajov OECD na 1 milión obyvateľov približne o 500 až 700 akútnych lôžok viac ako Česká republika. Zhodne s výrokom Tomáša Druckera je počet akútnych lôžok na počet obyvateľov na Slovensku skutočne vyšší ako v susednej Českej republike. Na druhej strane však minister poskytuje nesprávny číselný údaj, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má podľa posledných údajov OECD na 1 milión obyvateľov približne o 500 až 700 akútnych lôžok viac ako Česká republika. Zhodne s výrokom Tomáša Druckera je počet akútnych lôžok na počet obyvateľov na Slovensku skutočne vyšší ako v susednej Českej republike. Na druhej strane však minister poskytuje nesprávny číselný údaj, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "5 426 252", ".pdf", "10 542 942", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://data.oecd.org/healtheqt/hospital-beds.htm", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b58191a5-ee6e-40bb-a6fb-214ec648ee4f/!ut/p/z1/rZPNcpswFIWfJQsvQRcQCHeHSYyxsRvjEmxtMkCFoTY_AQU3b1-ReqbTaQPuTLVhQOe7urrngCjaI1pGXX6MeF6V0Vm8H6jxvCWuOZspFsDM08BdrnabhT1XnUBH4e8Cc-M_gPvFenT8JVYA64iK7fnuUbWm2LHv_c9zsW2r5s4zVADlyg8IhnjHuPK2Yy0w8QBMz9HBtRaBP91qGljaO_-rvdmTCi7Z-Mpqu3VWCr7y8MGy4DZ-oMGb-AEBHZ7_E6KIJiWveYYOVdxGmdSeJpCXadUUwsWuZFJbN1H3NoGuZfwknrFuKlMl0iXGDCZhiGMpMtJYUhXMEgObjOG0L1sn-Vd0uEkdjuWEDk857M8bMXKsBh3LGh00IyAjFYSZS0SP5yr--WNYZayZR0QblrKGNfJrIz5nnNefJjCBy-Uit1w40PI8aeXelL9BWdVytP9DjA5ioOTDgSoEhV3OLigoe5vPaPePfi2gv0seF_IlKWSQiUlAI8TEKp4auqb1rarN2l6LVuuIZ1IfKLS_qbZA828vL9QSwaxKzr6LC_7PZNZF8L4KU3uTTv5DuuZ6rB-L53uPhdbd3Q-i828X/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2016/zs1749.pdf", "https://www.czso.cz/documents/10180/45964076/1300701701.xlsx/fd39d62a-f301-4522-bf4a-204e3aefbe40?version=1.0", "http://www.uzis.cz/system/files/NZIS_REPORT_c_E4_luzkovy_fond2015.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/Sekcie/IZP/BioMedPark.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:09.307920+00:00"}
{"id": "vr34601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34601", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Súťaž patrí k politike a na sneme bola súťaž. 10 ľudí kandidovalo  na 6 miest, čo považujem aj za korektné a potrebné svojim spôsobom.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli.", "analysis_paragraphs": ["Kandidátov na post podpredsedu KDH bolo 10. Okrem 6 úspešných kandidátov, ktorých navrhla Rada KDH - Daniel Lipšic, Július Brocka, Jana Žitňanská, Ivan Uhliarik, Pavol Abrhan a Ján Hudacký, sa o post uchádzali aj Mária Sobolová, Ján Dečo, Ferdinand Turinič a Ladislav Štefanec, ktorý vo voľbe neuspeli."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Kandidátov"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:40.064039+00:00"}
{"id": "vr31414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31414", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Čo sa týka tých daňových únikov, máte veľkú pravdu, lebo tie štúdie, ktorými disponuje Európska komisia, hovoria, že v prípade Slovenska dochádza k daňovým únikom od 2,2 až do 3,5 miliardy eur ročne.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K dispozícii máme štúdiu vypracovanú R. Murphym (pdf) pre Skupinu sociálnych-demokratov (PASD) v Európskom parlamente vypracovanú 10. februára 2012. Štúdia meria veľkosť šedej ekonomiky (podrobnejšie definovanej na s. 9-10). To zahŕňa najmä vyhýbanie sa platenia daní z príjmu, DPH, sociálnych a zdravotných odvodov, minimálnej mzdy a pod. V tabuľke na s. 10-11 je uvedená strata na daniach, ktoré sú neuhradené kvôli šedej ekonomike. Pre Slovensko je uvedená hodnota 3,44 mld. eur. Suma sedí približne s tým, čo hovorí M. Šefčovič aj keď ku zdrojom z EK sme sa nedostali. Z EK sa nám podarilo vyhľadať len štúdiu , ktorá hovorí o sume neuhradenej len v súvislosti z únikov z DPH (tzv. VAT gap), čo je zlomok z celkových únikov. Pre zaujímavosť táto hodnota pre Slovensko bola v roku 2006 na úrovni 1,3 mld. eur. (s.9)", "analysis_paragraphs": ["K dispozícii máme štúdiu vypracovanú R. Murphym (pdf) pre Skupinu sociálnych-demokratov (PASD) v Európskom parlamente vypracovanú 10. februára 2012. Štúdia meria veľkosť šedej ekonomiky (podrobnejšie definovanej na s. 9-10). To zahŕňa najmä vyhýbanie sa platenia daní z príjmu, DPH, sociálnych a zdravotných odvodov, minimálnej mzdy a pod. V tabuľke na s. 10-11 je uvedená strata na daniach, ktoré sú neuhradené kvôli šedej ekonomike. Pre Slovensko je uvedená hodnota 3,44 mld. eur. Suma sedí približne s tým, čo hovorí M. Šefčovič aj keď ku zdrojom z EK sme sa nedostali. Z EK sa nám podarilo vyhľadať len štúdiu , ktorá hovorí o sume neuhradenej len v súvislosti z únikov z DPH (tzv. VAT gap), čo je zlomok z celkových únikov. Pre zaujímavosť táto hodnota pre Slovensko bola v roku 2006 na úrovni 1,3 mld. eur. (s.9)"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["R. Murphym", "EK", "štúdiu"], "url": ["http://www.socialistsanddemocrats.eu/gpes/media3/documents/3842_EN_richard_murphy_eu_tax_gap_en_120229.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/tax_cooperation/reports/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:24.623730+00:00"}
{"id": "vr38983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38983", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "... a zdupľoval to Trichet, guvernér Európskej centrálnej banky, keď úplne jednoznačne povedal musí to ostať na dobrovoľnej báze, lebo v opačnom prípade to trhy vyhodnotia ako novú úverovú udalosť a okamžite pošlú Grécko do bankrotu.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Guvernér ECB Trichet sa skutočne opakovane vyjadril , že účasť súkromného sektoru na znášaní nákladov spojených s prípadným defaultom Grécka musí byť dobrovoľná . Táto téma bola predmetom sporu medzi ECB a Nemeckom a Francúzskom, pri čom tie požadovali účasť súkromného sektoru .", "analysis_paragraphs": ["Guvernér ECB Trichet sa skutočne opakovane vyjadril , že účasť súkromného sektoru na znášaní nákladov spojených s prípadným defaultom Grécka musí byť dobrovoľná . Táto téma bola predmetom sporu medzi ECB a Nemeckom a Francúzskom, pri čom tie požadovali účasť súkromného sektoru ."], "analysis_date": "2011-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Trichet sa skutočne opakovane vyjadril", "musí byť dobrovoľná", "účasť súkromného sektoru"], "url": ["http://www.bloomberg.com/news/2011-06-09/trichet-rejects-ecb-participation-in-greece-bailout.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/8648320/ECBs-Jean-Claude-Trichet-stands-firm-on-protecting-private-sector-in-Greek-debt-solution.html#disqus_thread", "http://euobserver.com/19/31489"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:49.504724+00:00"}
{"id": "vr29485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29485", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ekonomická a finančná podpora regiónov, miest a obcí v rámci 12 výjazdových rokovaní vlády SR.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas funkčného obdobia 2012 - 2016 sa uskutočnilo 12 výjazdových rokovaní vlády, pričom každé z nich bolo investične alebo ekonomicky smerované na región alebo dominantnú oblasť výroby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V rámci tejto ekonomickej a finančnej podpory regiónov na výjazdových rokovaniach vláda prerozdelila približne 155,153 mil. eur. Sme vo svojom článku ale naznačuje , že finančnú pomoc SMER mieri na spriaznené podniky, čo strana odmieta . Komentáre a analýzy .", "analysis_paragraphs": ["Počas funkčného obdobia 2012 - 2016 sa uskutočnilo 12 výjazdových rokovaní vlády, pričom každé z nich bolo investične alebo ekonomicky smerované na región alebo dominantnú oblasť výroby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V rámci tejto ekonomickej a finančnej podpory regiónov na výjazdových rokovaniach vláda prerozdelila približne 155,153 mil. eur. Sme vo svojom článku ale naznačuje , že finančnú pomoc SMER mieri na spriaznené podniky, čo strana odmieta . Komentáre a analýzy ."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["článku", "naznačuje", "odmieta", "Komentáre", "analýzy", "Poltár", "Nové Sady", "Michalovce", "Gabčíkovo", "Krásne", "Košice", "Handlová", "Horné", "Žilina", "Ubľa", "Banská Bystrica", "Trenčín"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7669030/fico-rozdava-svojim-podnikatelom-tisice-aj-miliony.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7674825/ad-fico-rozdava-tisice-az-miliony-svojim-podnikatelom.html", "http://www.strana-smer.sk/7741/podnikatelovi-m-filovi-som-nedal-jedine-euro-dennik-sme-klame", "http://www.alfa-slovensko.sk/wp-content/uploads/2015/04/v%C3%BDjazdov%C3%A9-rokovania.pdf", "https://dennikn.sk/blog/vyjazdove-rokovania-vlady-rozdelovanie-penazi-spriaznenym-vagne-sluby-analyza/", "http://www.vlada.gov.sk/vyjazdove-10-rokovanie-vlady-v-poltari-tlacova-konferencia/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/652", "http://michalovce.korzar.sme.sk/c/6554216/sluby-z-vyjazdovych-rokovani-ostali-vacsinou-len-na-papieri.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12931?prefixFile=u_", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252163-vlada-rozdavala-na-kysuciach-obnovia-tam-nemocnicu-i-stadion/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6955721/vlada-rozdavala-v-kosiciach-miliony-na-povodne-vedu-i-skoly.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295584-vlada-posle-z-rezervy-23-miliona-eur-do-trencianskeho-kraja/", "http://trnava.sme.sk/c/7125215/vlada-rozdavala-z-rezervy-na-vyjazde-v-hornych-oresanoch.html", "http://www.zask.sk/sk/aktuality/aktuality/vlada-vyclenila-zilinsky-kraj-viac-ako-10-milionov-eur.html", "http://www.noviny.sk/c/ekonomika/vlada-rokovala-v-ubli-severovychod-dostane-cez-dva-miliony-eur", "http://bbonline.sk/vlada-vyclenila-pre-bystricu-a-prilahle-okresy-18-milionov-eur/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/349873-vlada-do-trencianskeho-kraja-rozdala-13-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:10.282368+00:00"}
{"id": "vr37907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37907", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale faktom najviac zostáva, viete, ešte aj keď predseda parlamentu vyhlási, že teda on sa vrátil z nemeckého exilu v roku 90, ale už sa teší až si kúpi domček a bude bývať na pláži v Austrálii.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík o presťahovaní sa do Austrálie hovoril s denníkom Korzár , ktorý jeho slová interpretoval: \"Tesne predtým, než pôjde do dôchodku, si v Austrálii kúpi domček a zostane žiť u protinožcov. Ako tvrdí, je tam príjemné podnebie, pokoj a žiadni politici.\"", "analysis_paragraphs": ["Sulík o presťahovaní sa do Austrálie hovoril s denníkom Korzár , ktorý jeho slová interpretoval: \"Tesne predtým, než pôjde do dôchodku, si v Austrálii kúpi domček a zostane žiť u protinožcov. Ako tvrdí, je tam príjemné podnebie, pokoj a žiadni politici.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["s denníkom Korzár"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5779582/sulik-kto-sa-druhykrat-ozeni-rozvod-si-nezasluzil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:01.303162+00:00"}
{"id": "vr30444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30444", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Povedal, že zverejní informácie o prepojení politika a denníka Pravda. Povedal to na výbore, povedal to na tlačovej konferencii a ešte v ten deň ako to povedal, tie informácie do médií prišli.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priame informácie zachytávajúce Galkove tvrdenie o tom, že by podobné odhalenie priniesol sa nám získať nepodarilo. Podobné skutočnosti sa však spomínajú v denníka HN z dňa 24. novembra 2011: \" V lete na internete písal (Galko, pozn.) , že raz zverejní informácie o prepojení Pravdy s opozíciou. Naznačoval to aj po vypuknutí škandálu s odpočúvaním troch novinárov Pravdy .\" Informáciu o tom, či to povedal na tlačovej konferencii ako aj na výbore, sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Priame informácie zachytávajúce Galkove tvrdenie o tom, že by podobné odhalenie priniesol sa nám získať nepodarilo. Podobné skutočnosti sa však spomínajú v denníka HN z dňa 24. novembra 2011: \" V lete na internete písal (Galko, pozn.) , že raz zverejní informácie o prepojení Pravdy s opozíciou. Naznačoval to aj po vypuknutí škandálu s odpočúvaním troch novinárov Pravdy .\" Informáciu o tom, či to povedal na tlačovej konferencii ako aj na výbore, sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["denníka HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53805750-kalinak-na-galka-podavam-trestne-oznamenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:58.635514+00:00"}
{"id": "48376", "numeric_id": 48376, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48376", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V oficiálnych komunikačných prostriedkoch, v televízii, v novinách alebo portáloch, ktoré sú jasne pod cenzúrou Kremľa, sa už ukazuje a nie teraz, keď sme odovzdali S-300, už predtým, že ako by mala vyzerať potom neskôr tá Európa, no ale Slovensko tam nie je už na nej, na tej mape už tam nie je.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na portáli Pravda.ru vyšiel článok, ktorý je súčasťou ruskej propagandy a píše o „Veľkej Haliči“, nedá sa však na jeho základe usudzovať, že Rusko sa snaží o Európu, v ktorej by Slovensko neexistovalo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPlány o budúcej Európe, ktoré Kollár spomína, sú obsahom článku na portáli Pravda.ru. Autor píše o pripojení veľkej časti východného Slovenska do nového štátu, tomu dáva názov „Veľká Halič“. Článok je zaradený v sekcii “Názory - Spätná väzba čitateľov”, autorom je údajne Tihomir Zorić, politológ z Univerzity v Sarajeve. Jeho identitu však nie je možné potvrdiť. Denník N tvrdí , že ide zrejme o ukradnutú identitu.\n\nWebová stránka pravda.ru je podľa viacerých zdrojov ( BBC , Guardian ) súčasťou pro-kremeľskej propagandy. Bola založená Vadimom Gorsheninom, ktorý pracoval pre bývalého ruského prezidenta Dmytriho Medvedeva a v roku 2017 bol predsedom monitorovacieho výboru v Moskve.\n\nPravda uverejnila článok, v ktorom navrhuje vytvorenie nového štátu. Ten by mal vzniknúť po tom, čo sa východná Ukrajina spojí s Ruskom. Nový štát sa má podľa mapy, rozprestierať na územiach západnej Ukrajiny, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Hlavným mestom má byť Ľvov.\n\nZorić odôvodňuje prekreslenie slovenských hraníc niekoľkými argumentami, ako napríklad, že Slovenská republika sa často zamieňa so Slovinskom a je „zrejme najpriemernejšou Európskou krajinou“. Zdôrazňuje polarizáciu slovenskej spoločnosti a rozdiely medzi západným hlavným mestom a východom, ktoré majú málo spoločné. Zorić tvrdí, že pripojenie východnej časti Slovenska by zjednotilo veľkú časť Rusínov, ktorí na území žijú a chcú byť zjednotení v jednej krajine. Južné Slovensko si podľa neho želá byť zjednotené s Maďarskom a Západné Slovensko sa chce spojiť s Českom.\n\nPodľa stránky Pravda.ru autor článku, Tihomir Zorić, vyštudoval politológiu na Univerzite v Sarajeve a v popise má uvedené, že bol v každom demokratickom štáte vo východnej Európe. O autorovi článku sa však nedajú dohľadať žiadne ďalšie informácie.", "analysis_paragraphs": ["Na portáli Pravda.ru vyšiel článok, ktorý je súčasťou ruskej propagandy a píše o „Veľkej Haliči“, nedá sa však na jeho základe usudzovať, že Rusko sa snaží o Európu, v ktorej by Slovensko neexistovalo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Plány o budúcej Európe, ktoré Kollár spomína, sú obsahom článku na portáli Pravda.ru. Autor píše o pripojení veľkej časti východného Slovenska do nového štátu, tomu dáva názov „Veľká Halič“. Článok je zaradený v sekcii “Názory - Spätná väzba čitateľov”, autorom je údajne Tihomir Zorić, politológ z Univerzity v Sarajeve. Jeho identitu však nie je možné potvrdiť. Denník N tvrdí , že ide zrejme o ukradnutú identitu.", "Webová stránka pravda.ru je podľa viacerých zdrojov ( BBC , Guardian ) súčasťou pro-kremeľskej propagandy. Bola založená Vadimom Gorsheninom, ktorý pracoval pre bývalého ruského prezidenta Dmytriho Medvedeva a v roku 2017 bol predsedom monitorovacieho výboru v Moskve.", "Pravda uverejnila článok, v ktorom navrhuje vytvorenie nového štátu. Ten by mal vzniknúť po tom, čo sa východná Ukrajina spojí s Ruskom. Nový štát sa má podľa mapy, rozprestierať na územiach západnej Ukrajiny, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Moldavska. Hlavným mestom má byť Ľvov.", "Zorić odôvodňuje prekreslenie slovenských hraníc niekoľkými argumentami, ako napríklad, že Slovenská republika sa často zamieňa so Slovinskom a je „zrejme najpriemernejšou Európskou krajinou“. Zdôrazňuje polarizáciu slovenskej spoločnosti a rozdiely medzi západným hlavným mestom a východom, ktoré majú málo spoločné. Zorić tvrdí, že pripojenie východnej časti Slovenska by zjednotilo veľkú časť Rusínov, ktorí na území žijú a chcú byť zjednotení v jednej krajine. Južné Slovensko si podľa neho želá byť zjednotené s Maďarskom a Západné Slovensko sa chce spojiť s Českom.", "Podľa stránky Pravda.ru autor článku, Tihomir Zorić, vyštudoval politológiu na Univerzite v Sarajeve a v popise má uvedené, že bol v každom demokratickom štáte vo východnej Európe. O autorovi článku sa však nedajú dohľadať žiadne ďalšie informácie."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["článku", "tvrdí", "BBC", "Guardian", "pracoval", "bol", "navrhuje", "má", "mestom", "zamieňa", "zjednotilo", "Podľa"], "url": ["https://english.pravda.ru/opinion/150821-eastern_europe_map_ukraine/?fbclid=IwAR0cy5BlZSFjMeZ3kFSoQtsgZBvmfhuSQ9WdeD-1wPLaKE9YtcQ_XtEIeuM#:~:text=With%20its%20capital%20city%20of%20Lviv", "https://dennikn.sk/2799527/slovensko-vymazane-z-map-alebo-predstavy-fiktivneho-politologa-zorica-o-deleni-ukrajiny/#:~:text=Zrejme%20teda%20Rusko%20s%C2%A0pomocou%20ukradnutej%20identity%20sonduje%20reakcie%20na%20tr%C3%BAfal%C3%A9%20predstavy%2C", "https://www.bbc.com/news/magazine-37695529#:~:text=Pravda.ru%2C%20a%20pro%2DKremlin%20website", "https://www.theguardian.com/politics/2012/aug/22/conservative-friends-russia-under-fire#:~:text=pro%2DKremlin%20website%20pravda.ru", "https://www.theguardian.com/politics/2012/aug/22/conservative-friends-russia-under-fire#:~:text=led%20by%20Vadim%20Gorshenin%2C%20a%20member%20of%20prime%20minister%20Dmitry%20Medvedev%27s%20electoral%20team.", "https://www.theguardian.com/world/2017/mar/20/russia-murder-space-agency-roscosmos#:~:text=Vadim%20Gorshenin%2C%20the%20head%20of%20the%20Public%20Observation%20Commission%20of%20Moscow", "https://dennikn.sk/2799527/slovensko-vymazane-z-map-alebo-predstavy-fiktivneho-politologa-zorica-o-deleni-ukrajiny/#:~:text=%C4%8Do%20v%C3%BDchodn%C3%A1%20Ukrajina%20v%C4%8D%C3%ADtane%20Kyjiva%20vytvor%C3%AD%20konfeder%C3%A1ciu%20s%C2%A0Ruskom.%20Samozrejme%2C%20a%C5%BE%20po%20vojne%2C%20ktor%C3%BA%20Rusko%20vyhr%C3%A1.", "https://english.pravda.ru/opinion/150821-eastern_europe_map_ukraine/", "https://english.pravda.ru/opinion/150821-eastern_europe_map_ukraine/?fbclid=IwAR0cy5BlZSFjMeZ3kFSoQtsgZBvmfhuSQ9WdeD-1wPLaKE9YtcQ_XtEIeuM#:~:text=With%20its%20capital%20city%20of%20Lviv", "https://english.pravda.ru/opinion/150821-eastern_europe_map_ukraine/#:~:text=When%20the%20Slovak%20Republic%20is%20not%20being%20confused%20with%20Slovenia%2C%20it%20is%20stereotyped%20as%20perhaps%20Europe%E2%80%99s%20most%20mediocre%20country", "https://english.pravda.ru/opinion/150821-eastern_europe_map_ukraine/#:~:text=Among%20those%20who%20dwell%20in%20the%20eastern%20realms%20is%20the%20indomitable%20minority%20of%20Rusyns%2C%20for%20whom%20Greater%20Halychia%20would%20finally%20unite%20them%20all%20in%20one%20country", "https://english.pravda.ru/author/tihomir_zoric/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:52.689705+00:00"}
{"id": "46013", "numeric_id": 46013, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46013", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...zamestnávateľom, ktorí chceli zrušenie všetkých príplatkov, zrušenie stupňov minimálnej mzdy a zachovanie 580 ja som presadil, že dvíhajú sa príplatky o 7 %. Nočné, nedele, sviatky, pohotovosť. Dvíhajú sa stupne minimálnej mzdy o 43 eur a ešte aj minimálna mzda sa nedvíha, že na polovicu medzi 656, čo chceli odbory a 580, čo chceli zamestnávatelia, ale výrazne vyššie smerom k stanovisku odborov.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príplatok za prácu cez sobotu stúpne z 1,67 eura na 1,79 eur, príplatok za prácu v nedeľu stúpne o 25 centov a príplatok na nočnú prácu o 10 centov. Vo všetkých prípadoch ide o zvýšenie o cca 7 percent. Úrovne minimálnej mzdy sa zvyšujú o 43 eur. Zamestnávatelia požadovali pre rok 2021 zachovanie minimálnej mzdy vo výške 580 eur, odborári žiadali 656 eur. Krajniak oznámil, že výška minimálnej mzdy bude nakoniec 623 eur - čo je o málo bližšie k požiadavkám odborárov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Príplatok za prácu cez sobotu stúpne z 1,67 eura na 1,79 eur, príplatok za prácu v nedeľu stúpne o 25 centov a príplatok na nočnú prácu o 10 centov. Vo všetkých prípadoch ide o zvýšenie o cca 7 percent. Úrovne minimálnej mzdy sa zvyšujú o 43 eur. Zamestnávatelia požadovali pre rok 2021 zachovanie minimálnej mzdy vo výške 580 eur, odborári žiadali 656 eur. Krajniak oznámil, že výška minimálnej mzdy bude nakoniec 623 eur - čo je o málo bližšie k požiadavkám odborárov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["stúpne", "zvyšujú", "požadovali", "bude"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/minimalna-mzda-sa-zvysi-na-623-eur-a-stupnu-aj-priplatky-navrh-presiel-matovicovou-vladou/", "https://www.webnoviny.sk/minimalna-mzda-sa-zvysi-na-623-eur-a-stupnu-aj-priplatky-navrh-presiel-matovicovou-vladou/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2172961-minimalna-mzda-po-novom-v-hre-su-az-styri-zasadne-zmeny", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-1-1-2021"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:32.503925+00:00"}
{"id": "vr34734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34734", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Zachováva si svoju tvár, aj na rokovania vlády, kde bol hosťom, vždy povedal veľmi tvrdé kritické pripomienky často", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "čo Trnka uviedol na rokovaní vlády nevieme.", "analysis_paragraphs": ["čo Trnka uviedol na rokovaní vlády nevieme."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:08.917031+00:00"}
{"id": "50139", "numeric_id": 50139, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50139", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ale SNS hovorí, že ak 40-tisíc eur vyfakturuje živnostník, nemôže si myslieť, že všetko je jeho, ale napriek tomu mu ostáva takmer 33-tisíc eur.", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre overenie výroku sme vypočítali čistý príjem ľudí so živnosťou za rok 2026 podľa pôvodných aj nových pravidiel vyplývajúcich z tretieho balíka konsolidačných opatrení schválených 24. septembra 2025. Novovzniknutým aj dlhšie pôsobiacim živnostníkom a živnostníčkam s ročným príjmom 40 000 eur by po zaplatení odvodov a 15 % dane zostal čistý príjem nad 33 000 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV príkladoch sme sa pozreli na čisté príjmy zo živnosti v dvoch alternatívach: podľa pravidiel pred 24. septembrom 2024 a po, kedy sme brali v úvahu nové pravidlá schválené v rámci konsolidácie verejných financií. Výpočty sme spracovali v spolupráci s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.\n\nČisté príjmy v roku 2026 bez konsolidácie\n\nPríklad A: Novozniknutá živnostníčka s daňovými prázdninami\n\nŽivnostníčka založila živnosť 1. januára 2025 a v roku 2026 dosiahla príjem 40-tisíc eur. V prvom roku podnikania neplatila sociálne odvody. V roku 2026 začala platiť minimálne sociálne odvody od 7. mesiaca po podaní prvého daňového priznania. Prvú platbu zaplatila do 8. 8. 2026, išlo teda o päť platieb v celkovej výške 1 262,95. Na zdravotných odvodoch zaplatila 1 364,55 eur.\n\nPríklad B: Živnostníčka bez daňových prázdnin\n\nKeďže živnostníčka nie je novou podnikateľkou, nemá odvodové prázdniny, sociálne odvody platila celý rok. Od januára do júla 2026 platila sociálne odvody ako v roku 2025, vo výške 237,02 eur mesačne. Od augusta do decembra 2026 platila sociálne odvody vo výške 252,59 eur. Na zdravotných odvodoch zaplatila celkovo 2 922,09 eur.\n\nČisté príjmy v roku 2026 po konsolidácii\n\nPríklad C: Novovzniknutý živnostník - obrat nad 9 144 eur\n\nŽivnostník založil živnosť 1. januára 2025 a v roku 2026 dosiahol príjem 40-tisíc eur. Je povinný platiť sociálne odvody od 7. mesiaca, teda po podaní prvého daňového priznania po tom, čo začal podnikať. Novozačínajúci podnikatelia a podnikateľky majú zároveň nižšie sociálne odvody.\n\nPodľa nových pravidiel sa odvody do sociálnej poisťovne líšia podľa dosiahnutého príjmu. Ak podnikateľ v predošlom roku 2025 dosiahol obrat presahujúci 9 144 eur, platí vyššie odvody v mesačnej výške 303,11 eur. Od augusta do decembra zaplatil na sociálnych odvodoch 1 515,55 eur. Jeho zdravotné odvody dosiahli celkovú výšku 1 448,37 eur.\n\nPríklad D: Novovzniknutý živnostník - obrat do 9 144 eur\n\nŽivnostnik vznikol 1.januára 2025 a v roku 2026 dosiaholpríjem 40-tisíc eur. Je povinný platiť sociálne odvody od 7. mesiaca, teda po podaní prvého daňového priznania po tom, čo začal podnikať. Novozačínajúci podnikatelia a podnikateľky majú zároveň nižšie sociálne odvody.\n\nPodľa nových pravidiel sa odvody do sociálnej poisťovne líšia podľa dosiahnutého príjmu. Ak podnikateľ v predošlom roku 2025 dosiahol obrat nižší než 9 144 eur, platí odvody v mesačnej výške 131,34 eur. Od augusta do decembra zaplatil na sociálnych odvodoch 656,70 eur.. Jeho zdravotné odvody dosiahli celkovú výšku 1 448,37 eur.\n\nPríklad E: Živnostník bez daňových prázdnin\n\nKeďže živnostník už nemá odvodové prázdniny, sociálne odvody platil celý rok. Prvých sedem mesiacov 2026 platil rovnaké odvody ako v roku 2025 - v minimálnej výške 237,02 eur. Od augusta do decembra 2026 platil sociálne odvody v mesačnej výške 303,11 eur. Celkovo na sociálnych odvodoch v roku 2026 zaplatil 3 174,69 eur.Zdravotné odvody dosiahli výšku 1 448,37 eur.", "analysis_paragraphs": ["Pre overenie výroku sme vypočítali čistý príjem ľudí so živnosťou za rok 2026 podľa pôvodných aj nových pravidiel vyplývajúcich z tretieho balíka konsolidačných opatrení schválených 24. septembra 2025. Novovzniknutým aj dlhšie pôsobiacim živnostníkom a živnostníčkam s ročným príjmom 40 000 eur by po zaplatení odvodov a 15 % dane zostal čistý príjem nad 33 000 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V príkladoch sme sa pozreli na čisté príjmy zo živnosti v dvoch alternatívach: podľa pravidiel pred 24. septembrom 2024 a po, kedy sme brali v úvahu nové pravidlá schválené v rámci konsolidácie verejných financií. Výpočty sme spracovali v spolupráci s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.", "Čisté príjmy v roku 2026 bez konsolidácie", "Príklad A: Novozniknutá živnostníčka s daňovými prázdninami", "Živnostníčka založila živnosť 1. januára 2025 a v roku 2026 dosiahla príjem 40-tisíc eur. V prvom roku podnikania neplatila sociálne odvody. V roku 2026 začala platiť minimálne sociálne odvody od 7. mesiaca po podaní prvého daňového priznania. Prvú platbu zaplatila do 8. 8. 2026, išlo teda o päť platieb v celkovej výške 1 262,95. Na zdravotných odvodoch zaplatila 1 364,55 eur.", "Príklad B: Živnostníčka bez daňových prázdnin", "Keďže živnostníčka nie je novou podnikateľkou, nemá odvodové prázdniny, sociálne odvody platila celý rok. Od januára do júla 2026 platila sociálne odvody ako v roku 2025, vo výške 237,02 eur mesačne. Od augusta do decembra 2026 platila sociálne odvody vo výške 252,59 eur. Na zdravotných odvodoch zaplatila celkovo 2 922,09 eur.", "Čisté príjmy v roku 2026 po konsolidácii", "Príklad C: Novovzniknutý živnostník - obrat nad 9 144 eur", "Živnostník založil živnosť 1. januára 2025 a v roku 2026 dosiahol príjem 40-tisíc eur. Je povinný platiť sociálne odvody od 7. mesiaca, teda po podaní prvého daňového priznania po tom, čo začal podnikať. Novozačínajúci podnikatelia a podnikateľky majú zároveň nižšie sociálne odvody.", "Podľa nových pravidiel sa odvody do sociálnej poisťovne líšia podľa dosiahnutého príjmu. Ak podnikateľ v predošlom roku 2025 dosiahol obrat presahujúci 9 144 eur, platí vyššie odvody v mesačnej výške 303,11 eur. Od augusta do decembra zaplatil na sociálnych odvodoch 1 515,55 eur. Jeho zdravotné odvody dosiahli celkovú výšku 1 448,37 eur.", "Príklad D: Novovzniknutý živnostník - obrat do 9 144 eur", "Živnostnik vznikol 1.januára 2025 a v roku 2026 dosiaholpríjem 40-tisíc eur. Je povinný platiť sociálne odvody od 7. mesiaca, teda po podaní prvého daňového priznania po tom, čo začal podnikať. Novozačínajúci podnikatelia a podnikateľky majú zároveň nižšie sociálne odvody.", "Podľa nových pravidiel sa odvody do sociálnej poisťovne líšia podľa dosiahnutého príjmu. Ak podnikateľ v predošlom roku 2025 dosiahol obrat nižší než 9 144 eur, platí odvody v mesačnej výške 131,34 eur. Od augusta do decembra zaplatil na sociálnych odvodoch 656,70 eur.. Jeho zdravotné odvody dosiahli celkovú výšku 1 448,37 eur.", "Príklad E: Živnostník bez daňových prázdnin", "Keďže živnostník už nemá odvodové prázdniny, sociálne odvody platil celý rok. Prvých sedem mesiacov 2026 platil rovnaké odvody ako v roku 2025 - v minimálnej výške 237,02 eur. Od augusta do decembra 2026 platil sociálne odvody v mesačnej výške 303,11 eur. Celkovo na sociálnych odvodoch v roku 2026 zaplatil 3 174,69 eur.Zdravotné odvody dosiahli výšku 1 448,37 eur."], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["schválených", "začala", "platiť"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=56960", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/odvody-szco-po-konsolidacii-dopady-v-2026#:~:text=Odvody%20do%20SP%20teda%20za%C4%8Dal%20za%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAci%20podnikate%C4%BE%20plati%C5%A5%20najsk%C3%B4r%20a%C5%BE%20po%20podan%C3%AD%20prv%C3%A9ho%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20priznania", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/odvody-szco-po-konsolidacii-dopady-v-2026#:~:text=Odvody%20do%20SP%20teda%20za%C4%8Dal%20za%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAci%20podnikate%C4%BE%20plati%C5%A5%20najsk%C3%B4r%20a%C5%BE%20po%20podan%C3%AD%20prv%C3%A9ho%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20priznania."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:21.790996+00:00"}
{"id": "vr13873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13873", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "..v Rakúsku a v Nemecku sa hovorí stále viacej o tom, že to bude nejaký dočasný azyl (pre utečencov prijatých na základe kvót, pozn.).", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Rakúsku aj Nemecku v poslednej dobe prebiehala debata o sprísnení azylovej politiky v dôsledku enormného množstva migrantov, ktorí do týchto krajín prichádzajú.", "analysis_paragraphs": ["V Rakúsku aj Nemecku v poslednej dobe prebiehala debata o sprísnení azylovej politiky v dôsledku enormného množstva migrantov, ktorí do týchto krajín prichádzajú."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["azylovej politiky", "tzv. dočasný azyl", "trojročný pobyt", "pohraničné centrá", "mučenie a prenasledovanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/372619-rakusko-kvoli-uteceneckej-krize-sprisni-azylove-podmienky/", "http://www.sme.sk/c/8058158/rakusko-sprisni-azylove-predpisy-utecencom-poskytne-docasny-azyl.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/372619-rakusko-kvoli-uteceneckej-krize-sprisni-azylove-podmienky/", "http://www.ta3.com/clanok/1072297/nemecko-ma-novu-azylovu-politiku-na-hraniciach-vzniknu-tranzitne-zony.html", "http://http://www.sme.sk/c/8056755/azylova-politika-nemecka-preukazy-pre-utecencov-a-pohranicne-hliadky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:13.561016+00:00"}
{"id": "vr37023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37023", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Však preto ste ho aj rýchlo vymenili, pán Maďarič (bývalého riaditeľa STV Hrehu lebo nebol \"koaličným\", pozn).", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Chronológia niektorých udalosti ohľadom odvolávania R. Hrehu z postu generálneho riaditeľa STV, ako s nimi prišlo mediálne.sk: 15. novembra 2007 sa objavila informácia , že generálny riaditeľ STV R. Hreha môže čeliť hrozbe odvolania. Rada STV totiž niekoľkokrát konštatovala, že verejnoprávna televízia neplní jej uznesenia a porušuje zákony o STV a o vysielaní a retransmisii. Zo zákona o Slovenskej televízii (.pdf) totiž vyplýva, že Rada STV môže rokovať o odvolaní generálneho riaditeľa v prípade, ak svojím uznesením najmenej dvakrát za polroka konštatuje, že si STV neplní zákonné povinnosti. 22.novembra R. Hreha vyhlásil , že súčasnú situáciu v Rade STV vníma ako \"účelovo napätú\" , avšak svojho odvolania sa neobáva. \"Súčasnú situáciu skôr vnímam ako určitú formu vyvíjania tlaku na moju osobu,\" informoval. 11.decembra Rada STV odvolala R. Hrehu z postu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. R. Hreha tak vo funkcii generálneho riaditeľa vydržal presne jeden rok od svojho zvolenia. \"Osobne som sa nestretol s politickými tlakmi,\" oznámil po svojom odvolaní . \"Netvrdím, že niekde v pozadí nemohli byť aj nejaké takéto vplyvy,\" avšak zdôraznil, že nijaký politik ho v poslednom období nijako neatakoval, neovplyvňoval, ani sa mu nevyhrážal. Personálne zloženie Rady STV (.pdf) k 31. 12. 2007 : Bohumír Bobocký (predseda) – Smer-SD Ingrid Fašiangová - Jenö Görföl – opozičná strana - Jan Greššo (2.podpredseda) - Karina Habšudová - Pavol Holeštiak - SNS Lucia Jurgová - Martin Kakoš - HZDS Jozsef Kiss - Miroslav Kollár - Ivan Kralik – Smer-SD Naďa Lazarová - HZDS Miriam Letašiová - HZDS Peter Malec (1. podpredseda) – opozičná strana Ladislav Straka – Smer-SD Za menom nasleduje strana, ktorá člena nominovala . Pri ostatných členoch sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť ich politickú afiliáciu, ktorá by mohla svedčiť o prípadne politickej motivácii výmeny riaditeľa.", "analysis_paragraphs": ["Chronológia niektorých udalosti ohľadom odvolávania R. Hrehu z postu generálneho riaditeľa STV, ako s nimi prišlo mediálne.sk: 15. novembra 2007 sa objavila informácia , že generálny riaditeľ STV R. Hreha môže čeliť hrozbe odvolania. Rada STV totiž niekoľkokrát konštatovala, že verejnoprávna televízia neplní jej uznesenia a porušuje zákony o STV a o vysielaní a retransmisii. Zo zákona o Slovenskej televízii (.pdf) totiž vyplýva, že Rada STV môže rokovať o odvolaní generálneho riaditeľa v prípade, ak svojím uznesením najmenej dvakrát za polroka konštatuje, že si STV neplní zákonné povinnosti. 22.novembra R. Hreha vyhlásil , že súčasnú situáciu v Rade STV vníma ako \"účelovo napätú\" , avšak svojho odvolania sa neobáva. \"Súčasnú situáciu skôr vnímam ako určitú formu vyvíjania tlaku na moju osobu,\" informoval. 11.decembra Rada STV odvolala R. Hrehu z postu generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. R. Hreha tak vo funkcii generálneho riaditeľa vydržal presne jeden rok od svojho zvolenia. \"Osobne som sa nestretol s politickými tlakmi,\" oznámil po svojom odvolaní . \"Netvrdím, že niekde v pozadí nemohli byť aj nejaké takéto vplyvy,\" avšak zdôraznil, že nijaký politik ho v poslednom období nijako neatakoval, neovplyvňoval, ani sa mu nevyhrážal. Personálne zloženie Rady STV (.pdf) k 31. 12. 2007 : Bohumír Bobocký (predseda) – Smer-SD Ingrid Fašiangová - Jenö Görföl – opozičná strana - Jan Greššo (2.podpredseda) - Karina Habšudová - Pavol Holeštiak - SNS Lucia Jurgová - Martin Kakoš - HZDS Jozsef Kiss - Miroslav Kollár - Ivan Kralik – Smer-SD Naďa Lazarová - HZDS Miriam Letašiová - HZDS Peter Malec (1. podpredseda) – opozičná strana Ladislav Straka – Smer-SD Za menom nasleduje strana, ktorá člena nominovala . Pri ostatných členoch sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť ich politickú afiliáciu, ktorá by mohla svedčiť o prípadne politickej motivácii výmeny riaditeľa."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["informácia", "zákona o Slovenskej televízii", "vyhlásil", "odvolala", "oznámil po svojom odvolaní", "Personálne zloženie Rady STV", "strana, ktorá člena nominovala"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/hreha-celi-hrozbe-odvolania.html", "http://www.stv.sk/chillout_items/5/2/4/524456_25a6c2.pdf", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/hreha-sa-svojho-odvolania-neobava.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/-b-odvolali-hrehu-b--vydrzal-presne-rok.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/hreha-ocakaval-hlasovanie-o-odvolani-uz-dlhsie.html", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/6/4/164246_a8b96a.pdf", "http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2110&Itemid=89"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:50.250581+00:00"}
{"id": "vr27809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27809", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "V programe SMERu vidíme maličkú zmienku, že TTIP podporia, ak podporí export.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebný program strany SMER-SD (.pdf) do volieb do Európskeho parlamentu 2014 uvádza na strane 6 ako jednu zo svojich konkrétnych priorít v novom Európskom parlamente: \" P odpora voľného obchodu s USA a ďalšími štátmi v prospech slovenského exportu \". Inak sa o TTIP (Transatlantické partnerstvo pre obchod a investície) či TAFTA (Transatlantická zóna voľného obchodu) explicitne nezmieňuje. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Volebný program strany SMER-SD (.pdf) do volieb do Európskeho parlamentu 2014 uvádza na strane 6 ako jednu zo svojich konkrétnych priorít v novom Európskom parlamente: \" P odpora voľného obchodu s USA a ďalšími štátmi v prospech slovenského exportu \". Inak sa o TTIP (Transatlantické partnerstvo pre obchod a investície) či TAFTA (Transatlantická zóna voľného obchodu) explicitne nezmieňuje. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["program strany SMER-SD"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/smer-sd_volebny_program_ep_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:55.808391+00:00"}
{"id": "vr35776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35776", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po voľbách po tom, čo ste nachytali nejakých voličov, ste im povedali, že zabudnite, je po voľbách a nič nebude a tie najpodstatnejšie veci, na ktorých stáli programy vašich politických strán, sa vôbec neobjavujú v programovým tézach. SDKÚ napríklad hovorila, že chce stopercentnú materskú dovolenku, alebo že chce na rok predĺžiť materskú dovolenku, ďalšie strany som teraz spomenovával, všetko toto jednoducho vypadlo. Voliča nalákali, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Teraz tam jednoducho nič nie je.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štyri vyššie uvedené návrhy sa v programových tézach síce nevyskytujú, s materskou ale Fico nemá jednoznačne pravdu. Tézy totiž o nej hovoria: „Predĺžime materskú dovolenku a zvýšime materský príspevok v závislosti od možností verejných financií a reformy odvodov.“ Rovnako sa nedá ani úplne povedať, že by sa nič z hlavných volebných programových bodov do téz nedostalo: SDKÚ ako svoje priority deklarovala udržateľnosť verejných financií, zlepšenie podnikateľského prostredia, odstránenie bariér zamestnanosti, dôraz na rast vzdelania a boj proti korupcií. (pdf, s. 7) V úvode programu SaS sa píše: \"V každom prípade začneme ako prvé presadzovať naše predstavy komplexnej reformy odvodov a sociálneho systému, známe aj ako Odvodový bonus.\" KDH a Most neidentifikovali svoje priority takýmto spôsobom. Minimálne pri SDKÚ a SaS sa programové priority, teda to, na čom ich programy \"stáli\" do programových téz vládnej koalície dostali.", "analysis_paragraphs": ["Štyri vyššie uvedené návrhy sa v programových tézach síce nevyskytujú, s materskou ale Fico nemá jednoznačne pravdu. Tézy totiž o nej hovoria: „Predĺžime materskú dovolenku a zvýšime materský príspevok v závislosti od možností verejných financií a reformy odvodov.“ Rovnako sa nedá ani úplne povedať, že by sa nič z hlavných volebných programových bodov do téz nedostalo: SDKÚ ako svoje priority deklarovala udržateľnosť verejných financií, zlepšenie podnikateľského prostredia, odstránenie bariér zamestnanosti, dôraz na rast vzdelania a boj proti korupcií. (pdf, s. 7) V úvode programu SaS sa píše: \"V každom prípade začneme ako prvé presadzovať naše predstavy komplexnej reformy odvodov a sociálneho systému, známe aj ako Odvodový bonus.\" KDH a Most neidentifikovali svoje priority takýmto spôsobom. Minimálne pri SDKÚ a SaS sa programové priority, teda to, na čom ich programy \"stáli\" do programových téz vládnej koalície dostali."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["tézach", "programu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5436193/programove-tezy-pravice-kompletny-dokument.html", "http://120napadov.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:07.379545+00:00"}
{"id": "vr38969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38969", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A preto trošku sa čudujem, ale, ale na to som nedostal odpoveď od žiadneho z vás, že aj ty si sám povedal dobre, sme sa rozhodli, že Grécku sme nedali. Súhlasím. Lebo nebudeme rozdávať peniaze. Zároveň si povedal, ale, že dobre sme sa rozhodli, alebo dobré rozhodnutie bolo, že Íri dostali, lebo tí to aspoň vedeli využiť.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, či R. Sulík povedal, že dobré rozhodnutie bolo, že Íri dostali (peniaze z eurovalu, pozn.), lebo tí to aspoň vedeli využiť alebo výrok s podobným obsahom sme nenašli. Aspoň nie v minulosti. Avšak ako reakciu na slová B.Bugára priamo v relácií Na telo R. Sulík uviedol, že \"to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre,...\" Z daného výroku z diskusie sa dá vyvodzovať záver, že niečo v podobnom duchu R. Sulík povedal aj v predchádzajúcom období, samotný záznam takéhoto výroku sme však nenašli.", "analysis_paragraphs": ["To, či R. Sulík povedal, že dobré rozhodnutie bolo, že Íri dostali (peniaze z eurovalu, pozn.), lebo tí to aspoň vedeli využiť alebo výrok s podobným obsahom sme nenašli. Aspoň nie v minulosti. Avšak ako reakciu na slová B.Bugára priamo v relácií Na telo R. Sulík uviedol, že \"to Írsko, Portugalsko, že dostali peniaze fajn, to bolo dobre,...\" Z daného výroku z diskusie sa dá vyvodzovať záver, že niečo v podobnom duchu R. Sulík povedal aj v predchádzajúcom období, samotný záznam takéhoto výroku sme však nenašli."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:54.974442+00:00"}
{"id": "vr36712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36712", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Totiž tam ešte treba aj povedať, že to zvýšenie (DPH) nie je na trvalo, ale je tam zabudované automatické zníženie na 19%, keď sa dosiahne deficit 3%.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:13.449816+00:00"}
{"id": "vr36032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36032", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tak na túto pracovnú skupinu dvakrát prišla Lucia Žitňanská, ktorá tam bola za SDKÚ s prázdnymi rukami...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Webnoviny zastupovala SDKÚ Lucia Žitňanská.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Webnoviny zastupovala SDKÚ Lucia Žitňanská."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-nerespektuje-zakony-tvrdi-zaja/238993-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:59.114053+00:00"}
{"id": "vr30854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30854", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda SMERu-sociálna demokracia postavila 141 km diaľnic a pripravila výstavbu 105 km nových úsekov cez PPP projekty.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica v skutočnosti zahájila výstavbu (resp. jej plánovanie) na spomínaných 105 km diaľnic cez PPP projekty na severnej D1, avšak financovanie týchto projektov nebolo dovedené do konca, preto tvrdenie o \"pripravení výstavby\" nie je úplne pravdivé. Ako Demagog.SK už v minulosti uviedol, podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo približne 116 km. Ak by sme zarátali aj úsek odovzdaný 28. októbra 2011 R1 \"Pr1bina\" (45,9 km) potom by sme už mierne prekročili deklarované číslo.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica v skutočnosti zahájila výstavbu (resp. jej plánovanie) na spomínaných 105 km diaľnic cez PPP projekty na severnej D1, avšak financovanie týchto projektov nebolo dovedené do konca, preto tvrdenie o \"pripravení výstavby\" nie je úplne pravdivé. Ako Demagog.SK už v minulosti uviedol, podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo približne 116 km. Ak by sme zarátali aj úsek odovzdaný 28. októbra 2011 R1 \"Pr1bina\" (45,9 km) potom by sme už mierne prekročili deklarované číslo."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["skutočnosti", "ndsas.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/stopnutie-ppp-dialnic-vyjde-novu-vladu-vyse-92-milionov-pim-/sk_ekonomika.asp?c=A100616_065813_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:31.210660+00:00"}
{"id": "vr16532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16532", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po vypocitani miery zadlzenosti Bratislavskeho samospravneho kraja v rokoch 2009 a 2017 pouzitim rovnice celkovy dlh= bankove uvery a vypomoci + dlhodobe zavazky- uvery od SFRB/ bezne prijmy predchadzajuceho roka, porovnanim tejto hodnoty s nezavislymi analyzami ako napr. Novotna, Chomjakova (2017) alebo 'Hodnotenie financneho zdravia' na stranke hospodarenieobci.sk, a naslednym porovnanim s Fresovym tvrdenim, je na mieste tvrdit, ze sa v tomto pripade jedna o zavadzanie nakolko v roku 2009 sa jednalo o hodnotu 20.3%, nie 46,09% ako tvrdi Freso a niekolko clankov na stranke Bratislavskeho samospravneho kraja. Da sa preto usudit, ze za tvrdenim stoji zamer vylepsit image hospodarenia Fresovho uradu.", "analysis_paragraphs": ["Po vypocitani miery zadlzenosti Bratislavskeho samospravneho kraja v rokoch 2009 a 2017 pouzitim rovnice celkovy dlh= bankove uvery a vypomoci + dlhodobe zavazky- uvery od SFRB/ bezne prijmy predchadzajuceho roka, porovnanim tejto hodnoty s nezavislymi analyzami ako napr. Novotna, Chomjakova (2017) alebo 'Hodnotenie financneho zdravia' na stranke hospodarenieobci.sk, a naslednym porovnanim s Fresovym tvrdenim, je na mieste tvrdit, ze sa v tomto pripade jedna o zavadzanie nakolko v roku 2009 sa jednalo o hodnotu 20.3%, nie 46,09% ako tvrdi Freso a niekolko clankov na stranke Bratislavskeho samospravneho kraja. Da sa preto usudit, ze za tvrdenim stoji zamer vylepsit image hospodarenia Fresovho uradu."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:14.309699+00:00"}
{"id": "vr35696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sa zastaví projekt, ktorý bol pripravený. On je zastavený v podstate. Ak sa projekt zastaví, kde len stavebné práce majú hodnotu 72 miliard korún, to sú všetko cudzie peniaze z vonku, pani premiérka nepozná odpoveď, ako stavať diaľnicu medzi Dubnou Skalou a Košice. Jednoducho nepozná.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "72 mld. predstavujú náklady na Ficom uvádzaný projekt- prvý PPP balík (päť úsekov medzi Martinom a Prešovom), zrušenie ktorého oznámil pár dní pred reláciou Ján Figeľ. Rovnaké náklady by mal mať napríklad aj tretí balík (teda na výstavbu úsekov Hričovské podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala, privádzač Lietavská Lúčka – Žilina).", "analysis_paragraphs": ["72 mld. predstavujú náklady na Ficom uvádzaný projekt- prvý PPP balík (päť úsekov medzi Martinom a Prešovom), zrušenie ktorého oznámil pár dní pred reláciou Ján Figeľ. Rovnaké náklady by mal mať napríklad aj tretí balík (teda na výstavbu úsekov Hričovské podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala, privádzač Lietavská Lúčka – Žilina)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zrušenie ktorého oznámil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:17.225011+00:00"}
{"id": "vr13979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13979", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...povinné kvóty sme odmietli, dokonca odmietli sme to dvakrát v parlamente.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR informovala, že prvýkrát odmietli poslanci NR SR zavedenie povinných kvót na prerozdelenie utečencov v hlasovaní 24. júna, kedy proti hlasovalo 125 poslancov. Druhýkrát sa hlasovalo 17. septembra, kedy odmietnutie kvót svojim hlasom podporilo 115 poslancov, informuje SITA . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["TASR informovala, že prvýkrát odmietli poslanci NR SR zavedenie povinných kvót na prerozdelenie utečencov v hlasovaní 24. júna, kedy proti hlasovalo 125 poslancov. Druhýkrát sa hlasovalo 17. septembra, kedy odmietnutie kvót svojim hlasom podporilo 115 poslancov, informuje SITA . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "125", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-kvoty-utecenci-nie/142430-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35989", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367919-parlament-schvalil-uznesenie-k-migrantom-odmietol-kvoty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:43.783531+00:00"}
{"id": "vr16871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16871", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Priamu podporu regionálnych výrobcov doslova zakazuje súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní a my ako strana (ĽSNS, pozn.) sme predložili do parlamentu novelu  zákona o verejnom obstarávaní (...) naša novela neprešla ...", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) od štyroch poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko bol do NR SR doručený 18. augusta 2017. Dňa 19. septembra 2017 bol tento návrh v rámci 19. schôdze parlamentu zamietnutý. Súčasné znenie ZVO je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Znenie zákona prikazuje rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi verejného obstarávania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné: (2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. (3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. (4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná. Dokument Princípy verejného obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie podrobnejšie špecifikuje rozpory s princípmi zákona. Princíp nediskriminácie sa uplatňuje hlavne z dôvodu zamedzenia subjektívneho hodnotenia a diskriminácie teritoriálne vzdialených či zahraničných záujemcov ( .pdf , s. 1). V rámci 19. schôdze NR SR so začiatkom 5. septembra 2017 boli predložené dva návrhy na novelu ZVO. Jeden od poslancov strany MOST-Híd Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála, druhý od poslancov strany ĽSNS Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Martina Beluského. Prvý návrh bol schválený 14. septembra 2017 a vstupuje v účinnosť 1. novembra 2017. Hlavnou časťou druhého návrhu bolo vloženie §34a, ktorý mal (vrátane nadpisu) znieť nasledovne: „§34a Pôvod na území Slovenskej republiky Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže požadovať, aby bol uchádzač alebo záujemca občanom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou, ktorej konečnými vlastníkmi sú výlučne alebo prevažne občania Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.“ ( .rtf , s. 2). Tento návrh bol 19. septembra 2017 zamietnutý . Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) od štyroch poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko bol do NR SR doručený 18. augusta 2017. Dňa 19. septembra 2017 bol tento návrh v rámci 19. schôdze parlamentu zamietnutý. Súčasné znenie ZVO je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Znenie zákona prikazuje rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi verejného obstarávania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné: (2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. (3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. (4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná. Dokument Princípy verejného obstarávania Úradu pre verejné obstarávanie podrobnejšie špecifikuje rozpory s princípmi zákona. Princíp nediskriminácie sa uplatňuje hlavne z dôvodu zamedzenia subjektívneho hodnotenia a diskriminácie teritoriálne vzdialených či zahraničných záujemcov ( .pdf , s. 1). V rámci 19. schôdze NR SR so začiatkom 5. septembra 2017 boli predložené dva návrhy na novelu ZVO. Jeden od poslancov strany MOST-Híd Petra Antala, Bélu Bugára a Gábora Gála, druhý od poslancov strany ĽSNS Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Milana Uhríka a Martina Beluského. Prvý návrh bol schválený 14. septembra 2017 a vstupuje v účinnosť 1. novembra 2017. Hlavnou časťou druhého návrhu bolo vloženie §34a, ktorý mal (vrátane nadpisu) znieť nasledovne: „§34a Pôvod na území Slovenskej republiky Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže požadovať, aby bol uchádzač alebo záujemca občanom Slovenskej republiky alebo právnickou osobou, ktorej konečnými vlastníkmi sú výlučne alebo prevažne občania Slovenskej republiky alebo právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.“ ( .rtf , s. 2). Tento návrh bol 19. septembra 2017 zamietnutý . Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["343/2015 Z. z.", ".pdf", "schválený", ".rtf", "zamietnutý"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418.html", "https://www.uvo.gov.sk/extdoc/871/Princ%C3%ADpy%20verejn%C3%A9ho%20obstar%C3%A1vania", "http://www.vo-portal.sk/schvalene-zmeny-zakona-od-01-11-2017/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=442017", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39173"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:11.056068+00:00"}
{"id": "vr26959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26959", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nehanbím sa za žiadnu prácu, ktorú som po skončení vysokoškolského štúdia vykonával. Pôsobil som ako podnikový právnik v rôznych organizáciách, ak chcete spomeniem Stavoprojekt Nitra, Jednota Nitra a ešte predtým Investičná výstavba energetiky Slovenska. Všade vo funkcii podnikový právnik.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa dostupných informácii pracoval Pavol Hrušovský v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika od roku 1978 do roku 1990. Hoci nevieme s určitosťou potvrdiť či pracoval v Stavprojekt Nitra a Investičná výstavba energetiky Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa dostupných informácii pracoval Pavol Hrušovský v rôznych hospodárskych organizáciách vo funkcii právnika od roku 1978 do roku 1990. Hoci nevieme s určitosťou potvrdiť či pracoval v Stavprojekt Nitra a Investičná výstavba energetiky Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "SITA", "Aktuálne.sk", "prezidenta"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Hru%C5%A1ovsk%C3%BD", "http://www.sme.sk/c/660564/zivotopis-pavol-hrusovsky-kdh.html", "http://osobnost.aktuality.sk/pavol-hrusovsky/", "http://volbapravice.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:13.133088+00:00"}
{"id": "vr37936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37936", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Kým my, v prípade Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov sme prijali tie maximálne možné záväzky, ktoré postupne napĺňame, tak maďarská strana prijala minimálne záväzky a aj s ich napĺňaním má problém.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov stanovuje v článku 2. bod 2. toto: \"2. Vo vzťahu ku každému jazyku, ktorý sa uvedie pri ratifikácii, prijatí alebo schválení podľa článku 3, sa každá zmluvná strana zaväzuje uplatňovať minimálne 35 odsekov alebo písmen vybratých z ustanovení časti III tejto charty, pričom najmenej tri musia byť vybraté z článkov 8 a 12 a po jednom z článkov 9, 10, 11 a 13.\" Záväzky jednotlivých krajín sú uverejnené tu . Slovenská republika sa vo svojej ratifikácií v roku 2001 zaviazala dodržiavať Chartu pri rôznych jazykoch rôzne. Pri maďarskom jazyku sa zaviazala dodržiavať až 53 odsekov. To však nie je maximum, ktoré Charta definuje. Maďarská republika sa zaviazala napĺňať 46 odsekov, teda vyššiu ako minimálnu hranicu. Či má MR s napĺňaním odsekov problém, nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov stanovuje v článku 2. bod 2. toto: \"2. Vo vzťahu ku každému jazyku, ktorý sa uvedie pri ratifikácii, prijatí alebo schválení podľa článku 3, sa každá zmluvná strana zaväzuje uplatňovať minimálne 35 odsekov alebo písmen vybratých z ustanovení časti III tejto charty, pričom najmenej tri musia byť vybraté z článkov 8 a 12 a po jednom z článkov 9, 10, 11 a 13.\" Záväzky jednotlivých krajín sú uverejnené tu . Slovenská republika sa vo svojej ratifikácií v roku 2001 zaviazala dodržiavať Chartu pri rôznych jazykoch rôzne. Pri maďarskom jazyku sa zaviazala dodržiavať až 53 odsekov. To však nie je maximum, ktoré Charta definuje. Maďarská republika sa zaviazala napĺňať 46 odsekov, teda vyššiu ako minimálnu hranicu. Či má MR s napĺňaním odsekov problém, nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov", "tu"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/?1217", "http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ListeDeclarations.asp?NT=148&CM=8&DF=23/01/05&CL=ENG&VL=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:54.792036+00:00"}
{"id": "vr28010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28010", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pred troma rokmi by bol najlepší a historický a rekordný (výsledok v nehodovosti na cestách na Slovensku, pozn.)...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Ministerstva vnútra, bol rok 2011 (PowerPoint) s najnižšou nehodovosťou na Slovensku, ak však porovnáme výsledky nehodovosti aj s rokmi 2012 a 2013, tak zistíme, že nehodovosť dosiahla nové minimá. Ministerstvo uviedlo, že za rok 2011 došlo k 14 991 nehodám (resp. 15 001 podľa ofic. štatistiky za rok 2011 ), pričom tento počet predstavuje najnižší počet nehôd v histórii Slovenska. Podľa tejto štatistiky bol počet usmrtených na úrovni 324. V roku 2012 bol počet nehôd nižší a to na úrovni 13 945, pričom počet usmrtených bol na úrovni 296. V roku 2013 bol počet nehôd na úrovni 13 586, teda ešte nižší ako v roku 2012 a 2011. Počet usmrtených v roku 2013 bol na úrovni 223. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Ministerstva vnútra, bol rok 2011 (PowerPoint) s najnižšou nehodovosťou na Slovensku, ak však porovnáme výsledky nehodovosti aj s rokmi 2012 a 2013, tak zistíme, že nehodovosť dosiahla nové minimá. Ministerstvo uviedlo, že za rok 2011 došlo k 14 991 nehodám (resp. 15 001 podľa ofic. štatistiky za rok 2011 ), pričom tento počet predstavuje najnižší počet nehôd v histórii Slovenska. Podľa tejto štatistiky bol počet usmrtených na úrovni 324. V roku 2012 bol počet nehôd nižší a to na úrovni 13 945, pričom počet usmrtených bol na úrovni 296. V roku 2013 bol počet nehôd na úrovni 13 586, teda ešte nižší ako v roku 2012 a 2011. Počet usmrtených v roku 2013 bol na úrovni 223. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["2011", "najnižšou nehodovosťou", "2011", "počet nehôd", "2012", "2013"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/ilustracne/statistika_prezentacie/Historicke%20minima%20dopravnej%20nehodovosti%20v%20rok%202011.ppt", "http://drahovsky.blog.sme.sk/c/257666/Je-realne-znizit-pocet-dopravnych-nehod-o-5-tisic.html", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/statistiky_dn_tlacovka_januar_2011/tabulka%20-%20Rok%202011.pdf", "http://www.minv.sk/?41&sprava=historicke-minima-dopravnej-nehodovosti-v-roku-2011", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/ine_2012/Rok%202012%20def.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/2013/Definit%20statistika%20DN%20za%202013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:39.589783+00:00"}
{"id": "vr16558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16558", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme jeden z najvyšších hospodárskych rastov, Slovensko a Česká republika patria ku krajinám EÚ, ktoré majú tak vysoký hospodársky rast, že tvoria s ďalšími pár krajinami ťahúňa ekonomiky v Európe a dnes každý konštatuje, že keby región V4 tak dobre neťahal, ako ťahá v posledných dvoch, troch rokoch, tak celá eurozóna a celá EÚ by mala problém s hospodárskym rastom.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výška nárastu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorým zvykneme vyjadrovať hospodársky rast štátu, je v prípade Slovenska i v Českej republiky skutočne nadpriemerná (v porovnaní s priemerom Európskej únie a eurozóny). Priemerný nárast HDP v krajinách Európskej únie bol za druhý kvartál 2017 2,2 % a v krajinách eurozóny 2,3 %, pričom Slovenská republika dosiahla 3,1 % a Česká republika 4,5 %. Napriek rýchlemu rastu však dosahujú podpriemernú hodnotu celkového reálneho HDP. Podľa údajov (US dollars/capita) OECD z roku 2016 predstavuje slovenské HDP 30 619, české HDP 35 127,4 a priemerné v EÚ 39 632,3. Výrok Roberta Fica preto považujeme za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Výška nárastu hrubého domáceho produktu (HDP), ktorým zvykneme vyjadrovať hospodársky rast štátu, je v prípade Slovenska i v Českej republiky skutočne nadpriemerná (v porovnaní s priemerom Európskej únie a eurozóny). Priemerný nárast HDP v krajinách Európskej únie bol za druhý kvartál 2017 2,2 % a v krajinách eurozóny 2,3 %, pričom Slovenská republika dosiahla 3,1 % a Česká republika 4,5 %. Napriek rýchlemu rastu však dosahujú podpriemernú hodnotu celkového reálneho HDP. Podľa údajov (US dollars/capita) OECD z roku 2016 predstavuje slovenské HDP 30 619, české HDP 35 127,4 a priemerné v EÚ 39 632,3. Výrok Roberta Fica preto považujeme za zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "rast", "indikátoru", "HDP", ".pdf", "OECD", "článku", "článku", ".pdf", "Článok", "textu", "14. februára 2016", "13. marca 2016", "26. novembra 2016", "júla 2015"], "url": ["https://data.oecd.org/gdp/gross-domestic-product-gdp.htm#indicator-chart", "http://www.investopedia.com/terms/e/economicgrowth.asp", "https://www.britannica.com/topic/economic-growth", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3922", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8134589/2-16082017-AP-EN.pdf/dc908a55-fc6d-42d8-ac25-d20c44fc40aa", "https://data.oecd.org/gdp/gross-domestic-product-gdp.htm#indicator-chart", "http://visegradinsight.eu/the-visegrad-group-in-the-eu-the-future-of-prosperity/", "http://visegradinsight.eu/the-visegrad-group-in-the-eu-the-future-of-prosperity/", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8134589/2-16082017-AP-EN.pdf/dc908a55-fc6d-42d8-ac25-d20c44fc40aa", "http://www.investopedia.com/articles/investing/041515/germany-carrying-european-economy.asp", "http://financialobserver.eu/poland/the-visegrad-group-countries-are-closer-politically-than-economically/", "http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia", "http://www.demagog.sk/diskusie/578/povolebna-situacia-a-zostavovanie-koalicie", "http://www.demagog.sk/diskusie/613/fico-v-sobotnych-dialogoch/?ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/539/globsec-2015-dynamic-visegrad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:17.456993+00:00"}
{"id": "vr36851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36851", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak som si prečítal stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia, tak KDH sa postavilo za svojho ministra, tak teraz si celkom neviem dobre predstaviť, že by premiérka išla proti záujmu jedného z koaličných partnerov.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovisko o tom, že KDH stojí za Uhliarikom uviedol najskôr len sám Uhliarik. Oficiálne stanovisko ku kauze Pfizer je na webovej stránke KDH zverejnené od 16. januára 2010, pričom sa v ňom píše, že všetko prebehlo transparentne.", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko o tom, že KDH stojí za Uhliarikom uviedol najskôr len sám Uhliarik. Oficiálne stanovisko ku kauze Pfizer je na webovej stránke KDH zverejnené od 16. januára 2010, pričom sa v ňom píše, že všetko prebehlo transparentne."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Uhliarik.", "Oficiálne stanovisko"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5721547/vynimkou-pre-pfizer-sa-usetril-milion-eur-tvrdi-uhliarik.html", "http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/clanok-765.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:37.534864+00:00"}
{"id": "vr31909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31909", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(R. Kaliňák: Opozícii sa nepáči ani len to, že chceme zaradiť poslancov do vyššej kategórie platenia daní.) Radoslav Procházka: Ktorej opozícii? Mňa sa na to pýtal redaktor z Pravdy, povedal som, že s tým nemám problém. Potom som sa dočítal v Pravde, že opozícia je proti tomu.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyjadrenie Radoslava Procházku ohľadne vyššieho zdanenia politikov sa nám v článkoch denníku Pravda nepodarilo nájsť. Na túto tému sa však za KDH vyjadril Július Brocka. V článku z 25. mája 2012, portál pravda.sk uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie Radoslava Procházku ohľadne vyššieho zdanenia politikov sa nám v článkoch denníku Pravda nepodarilo nájsť. Na túto tému sa však za KDH vyjadril Július Brocka. V článku z 25. mája 2012, portál pravda.sk uvádza:"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vyssie-dane-politikov-to-moze-byt-problem-fi2-/sk_domace.asp?c=A120525_094518_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:30.889841+00:00"}
{"id": "vr38327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38327", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo ste stiahli v piatok Čentéša? Stiahli ste ho preto lebo vám zavadzal pri realizácii tohto kontrolného mechanizmu a pán doktor Čentéš sa priznal v priamom prenose. Doktor Čentéš v piatok povedal: Vzdávam sa tejto  kandidatúry preto lebo nechcem byť volený v prostredí korupcie a podozrenia z kupovania poslancov.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia Sulíka mu Čentéš ústne oznámil dôvody, prečo odstupuje z kandidatúry: \"Táto voľba je pod takými podozreniami z údajného podplácania a z údajného vydierania poslancov, navyše prebieha to vyšetrovanie, on s takouto voľbou nechce byť spájaný.\" Avšak to, že by šlo o vedomé stiahnutie Čentéša z voľby nebolo možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia Sulíka mu Čentéš ústne oznámil dôvody, prečo odstupuje z kandidatúry: \"Táto voľba je pod takými podozreniami z údajného podplácania a z údajného vydierania poslancov, navyše prebieha to vyšetrovanie, on s takouto voľbou nechce byť spájaný.\" Avšak to, že by šlo o vedomé stiahnutie Čentéša z voľby nebolo možné overiť."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/20582/centes-odstupil-z-volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:21.966332+00:00"}
{"id": "49646", "numeric_id": 49646, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49646", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Antisemitské poznámky mali aj čurillovci a tiež sa ich zastávate.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák odkazuje na úsek nahrávky, ktorý zachytáva konverzáciu vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. V nahrávke sa vyšetrovatelia bavia o názve plánovanej akcie pod názvom Kaifáš, ktorý poslanci strany Smer-SD v minulosti hodnotili ako antisemitskú. V prípade názvu policajnej akcie ide však o frazeologizmus, ktorý bolo použitý v rámci série biblických názvov vyšetrovaní. Nie sú dostupné informácie, ktoré by naznačovali, že vyšetrovatelia Ján Čurilla, Pavol Ďurka a František Vojtuša v minulosti urobili antisemitské vyhlásenia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNahrávka, na ktorú odkazuje Robert Kaliňák, zachytáva rozhovor vyšetrovateľov NAKA – Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Františka Vojtuša. Počas rozhovoru vyšetrovatelia spomínajú názov pripravovanej akcie súvisiacej s podozreniami voči Marekovi Parovi, ktorý zastupoval Mariana Kočnera a policajného exprezidenta a súčasného poslanca Tibora Gašpara. Názov akcie niesol názov “ Kaifáš ”. Meno biblickej postavy veľkňaza Kaifáša policajti prevzali z prirovnania „od Annáša ku Kaifášovi“, ktoré sa používa na označenie človeka, ktorý behá od jedného úradu k druhému, len aby niečo vybavil. Držia sa tak série biblických názvov, ktorú rozbehli akciou Boží mlyn, pokračovali názvami Očistec, Judáš, Mýtnik alebo Farizej.\n\nPredseda strany Smer a súčasný predseda vlády Robert Fico označil vyšetrovateľov NAKA za antisemitov práve kvôli názvu Kaifáš (čas 46:01). Marek Para považuje názov Kaifáš za znevažujúci voči jeho osobe, pretože ako je uvedené v Biblii , išlo o veľkňaza židovského pôvodu, ktorý sa podieľal na odsúdení Ježiša na smrť.\n\nMarek Para zároveň zvolený názov spája s jeho výpoveďou u Jána Čurillu, kde podľa jeho slov o svojom židovskom pôvode hovoril. Tvrdí, že predtým, než bol vzatý do väzby v súvislosti s obvinením zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, vypovedal u Jána Čurillu ako potenciálne poškodený o telefonáte, v ktorom ho nemenovaná osoba urážala za židovský pôvod. Podľa Paru bol pri jeho výpovedi aj vyšetrovateľ Pavol Ďurka, ktorého označuje za autora názvov policajných akcií vrátane akcie “Kaifáš,” pretože práve Ďurka bol podľa Parových slov “na rôznych festivaloch, v prítomnosti médií a v prítomností Lipšica oslavovaný za to, že je kreatívny pri vymýšlaní názvov týchto káuz.”\n\nNa názov akcie odkazuje pravdepodobne aj Robert Kaliňák v tomto výroku. Za antisemitov spomínaných vyšetrovateľov neskôr označil aj súčasný poslanec Smer-SD Ľuboš Blaha.\n\nNahrávky v kauze “čurillovci” strana Smer-SD v minulosti zverejňovala prostredníctvom verejnej projekcie v Národnej rade, pričom v tom čase nahrávky nemali k dispozícii ani obhajcovia obvinených vyšetrovateľov. Niektoré pasáže nahrávky boli na tlačovej besede strany dokonca úmyselne odvysielané v rozpore so skutočnosťou, a na manipuláciu s nimi upozorňovali viaceré nezávislé médiá.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák odkazuje na úsek nahrávky, ktorý zachytáva konverzáciu vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu. V nahrávke sa vyšetrovatelia bavia o názve plánovanej akcie pod názvom Kaifáš, ktorý poslanci strany Smer-SD v minulosti hodnotili ako antisemitskú. V prípade názvu policajnej akcie ide však o frazeologizmus, ktorý bolo použitý v rámci série biblických názvov vyšetrovaní. Nie sú dostupné informácie, ktoré by naznačovali, že vyšetrovatelia Ján Čurilla, Pavol Ďurka a František Vojtuša v minulosti urobili antisemitské vyhlásenia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Nahrávka, na ktorú odkazuje Robert Kaliňák, zachytáva rozhovor vyšetrovateľov NAKA – Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Františka Vojtuša. Počas rozhovoru vyšetrovatelia spomínajú názov pripravovanej akcie súvisiacej s podozreniami voči Marekovi Parovi, ktorý zastupoval Mariana Kočnera a policajného exprezidenta a súčasného poslanca Tibora Gašpara. Názov akcie niesol názov “ Kaifáš ”. Meno biblickej postavy veľkňaza Kaifáša policajti prevzali z prirovnania „od Annáša ku Kaifášovi“, ktoré sa používa na označenie človeka, ktorý behá od jedného úradu k druhému, len aby niečo vybavil. Držia sa tak série biblických názvov, ktorú rozbehli akciou Boží mlyn, pokračovali názvami Očistec, Judáš, Mýtnik alebo Farizej.", "Predseda strany Smer a súčasný predseda vlády Robert Fico označil vyšetrovateľov NAKA za antisemitov práve kvôli názvu Kaifáš (čas 46:01). Marek Para považuje názov Kaifáš za znevažujúci voči jeho osobe, pretože ako je uvedené v Biblii , išlo o veľkňaza židovského pôvodu, ktorý sa podieľal na odsúdení Ježiša na smrť.", "Marek Para zároveň zvolený názov spája s jeho výpoveďou u Jána Čurillu, kde podľa jeho slov o svojom židovskom pôvode hovoril. Tvrdí, že predtým, než bol vzatý do väzby v súvislosti s obvinením zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, vypovedal u Jána Čurillu ako potenciálne poškodený o telefonáte, v ktorom ho nemenovaná osoba urážala za židovský pôvod. Podľa Paru bol pri jeho výpovedi aj vyšetrovateľ Pavol Ďurka, ktorého označuje za autora názvov policajných akcií vrátane akcie “Kaifáš,” pretože práve Ďurka bol podľa Parových slov “na rôznych festivaloch, v prítomnosti médií a v prítomností Lipšica oslavovaný za to, že je kreatívny pri vymýšlaní názvov týchto káuz.”", "Na názov akcie odkazuje pravdepodobne aj Robert Kaliňák v tomto výroku. Za antisemitov spomínaných vyšetrovateľov neskôr označil aj súčasný poslanec Smer-SD Ľuboš Blaha.", "Nahrávky v kauze “čurillovci” strana Smer-SD v minulosti zverejňovala prostredníctvom verejnej projekcie v Národnej rade, pričom v tom čase nahrávky nemali k dispozícii ani obhajcovia obvinených vyšetrovateľov. Niektoré pasáže nahrávky boli na tlačovej besede strany dokonca úmyselne odvysielané v rozpore so skutočnosťou, a na manipuláciu s nimi upozorňovali viaceré nezávislé médiá."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["názov", "Kaifáš", "prevzali", "série", "označil", "uvedené v Biblii", "vzatý", "Parových slov", "označil", "zverejňovala", "v rozpore", "upozorňovali"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/8Ax2Bto/inspekcia-pouzila-vo-vojne-v-policii-nespravny-prepis-odposluchu-policajtov-obvinila-aj-za-to-co-nepovedali/#:~:text=%E2%80%9EU%C5%BE%20m%C3%A1me%20n%C3%A1zov,necel%C3%BD%20rok%20nesk%C3%B4r.", "https://www.aktuality.sk/clanok/2UkNJGL/akcia-kaifas-prokurator-podal-obzalobu-na-advokata-mareka-paru/", "https://www.aktuality.sk/clanok/i6P8mD9/akcia-kaifas-na-advokata-paru-maju-svedkov-threemu-a-knihu-navstev-policajneho-prezidia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/570636-bozie-mlyny-ocistec-judas-policia-nemilosrdne-ako-starozakonny-boh/", "https://youtu.be/WEzUJC6lY48?si=1jLxwoj-ozJemGsM&t=2761", "https://biblia.sk/citanie/ssv/mt/26", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702735-najvyssi-sud-vzal-advokata-paru-v-roku-2022-do-vazby-protipravne-skonstatoval-us/", "https://youtu.be/WEzUJC6lY48?si=49WWqofH1BLfXfIf&t=2888", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=8&PoslanecID=885&ShowTopItems=True#:~:text=Dneska%20to%20potvrdili%20dokonca%20aj%20%C4%8Durillovci%20v%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%20nahr%C3%A1vkach%2C%20kde%20sa%20uk%C3%A1zalo%2C%20%C5%BEe%20s%C3%BA%20to%20nielen%20gauneri%2C%20ale%20e%C5%A1te%20aj%20antisemiti.", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/tlacove-spravy/post/verejna-projekcia-novych-nahravok-priamo-z-kinosaly-narodnej-rady-slovenskej-republiky", "https://dennikn.sk/3301476/fica-prichytili-pri-zmanipulovani-tretej-nahravky-curillovcov-vrazili-ste-si-noz-do-brucha-nerozumiem-reagoval/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8Ax2Bto/inspekcia-pouzila-vo-vojne-v-policii-nespravny-prepis-odposluchu-policajtov-obvinila-aj-za-to-co-nepovedali/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:06.189505+00:00"}
{"id": "vr31273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31273", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Progresivita je aj v ČR. Pravicová vláda v ČR opúšťa rovnú daň a zvyšuje dane.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico hovorí o dani z príjmu. Minister financií ČR M. Kalousek pri snahe o šetrenie navrhuje ako jedno z opatrení zvýšenie dane z príjmu z 15 % na 16 %, ale taktiež progresívne zdanenie. Pri príjme nad 100 tisíc českých korún mesačne by mala byť daň z príjmu na úrovni 31 %. Inými slovami v prípade presadenia tohto opatrenia by išlo o zrušenie rovnej dane z príjmu a zavedenie progresivity. ČSSD navrhuje dokonca progresívnu daň 38 % pre ľudí zarábajúcich nad 1,2 milióna korún a taktiež zvýšiť daň z príjmu pre podniky z 19 % na 21 %. Evidentné je, že ČR zatiaľ rovnú daň neopúšťa ako tvrdí R. Fico. Všetko je zatiaľ len v rovine úvah maximálne návrhov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico hovorí o dani z príjmu. Minister financií ČR M. Kalousek pri snahe o šetrenie navrhuje ako jedno z opatrení zvýšenie dane z príjmu z 15 % na 16 %, ale taktiež progresívne zdanenie. Pri príjme nad 100 tisíc českých korún mesačne by mala byť daň z príjmu na úrovni 31 %. Inými slovami v prípade presadenia tohto opatrenia by išlo o zrušenie rovnej dane z príjmu a zavedenie progresivity. ČSSD navrhuje dokonca progresívnu daň 38 % pre ľudí zarábajúcich nad 1,2 milióna korún a taktiež zvýšiť daň z príjmu pre podniky z 19 % na 21 %. Evidentné je, že ČR zatiaľ rovnú daň neopúšťa ako tvrdí R. Fico. Všetko je zatiaľ len v rovine úvah maximálne návrhov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zvýšenie", "navrhuje"], "url": ["http://ekonomika.idnes.cz/prehledne-kde-se-vas-stat-chysta-pripravit-o-penize-fxr-/ekonomika.aspx?c=A120228_142734_ekonomika_spi", "http://ekonomika.idnes.cz/cssd-chce-dan-pro-bohate-38-procent-pro-firmy-21-procent-pcy-/ekonomika.aspx?c=A100120_190652_ekonomika_spi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:55.267446+00:00"}
{"id": "vr35841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35841", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Mala naštartovanú ekonomiku, veď vy ste v roku 2006, pán Fico...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je vyššie uvedené podľa rastu HDP, Robert Fico prevzal naštartovanú ekonomiku.", "analysis_paragraphs": ["Ako je vyššie uvedené podľa rastu HDP, Robert Fico prevzal naštartovanú ekonomiku."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:54.388092+00:00"}
{"id": "vr30789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30789", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som veľmi jasne podal trestné oznámenie, napr. v prípade privatizácie SPP.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2007 NR SR uznesením požiadala vládu SR (v tom čase bol premiérom R.Fico) o predloženie správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.. V oficiálnom dokumente - Správa o procese privatizácie SPP (.rtf) sa uvádza, že (str.12) Úrad špeciálneho prokurátora v Bratislave začal trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona 7. apríla 2003. Trestné stíhanie však bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru SR z 21. februára 2006, a to z dôvodu, že nový Trestný zákon už trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku nepozná. Skutočnosť, že toto trestné oznámenie podal R.Fico uvádza na svojom blogu I.Mikloš, ktorý sa vyjadruje k tvrdeniam R. Fica vo vzťahu k privatizácii SPP. \" V rokoch 2003 – 2005 bolo vo veci privatizácie SPP vedené trestné stíhanie na základe podnetu podaného R. Ficom .\" Celý článok I. Mikloša si môžete prečítať TU .", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2007 NR SR uznesením požiadala vládu SR (v tom čase bol premiérom R.Fico) o predloženie správy o priebehu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a. s.. V oficiálnom dokumente - Správa o procese privatizácie SPP (.rtf) sa uvádza, že (str.12) Úrad špeciálneho prokurátora v Bratislave začal trestné stíhanie pre trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona 7. apríla 2003. Trestné stíhanie však bolo zastavené uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru SR z 21. februára 2006, a to z dôvodu, že nový Trestný zákon už trestný čin porušovania záväzných pravidiel hospodárskeho styku nepozná. Skutočnosť, že toto trestné oznámenie podal R.Fico uvádza na svojom blogu I.Mikloš, ktorý sa vyjadruje k tvrdeniam R. Fica vo vzťahu k privatizácii SPP. \" V rokoch 2003 – 2005 bolo vo veci privatizácie SPP vedené trestné stíhanie na základe podnetu podaného R. Ficom .\" Celý článok I. Mikloša si môžete prečítať TU ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Správa o procese privatizácie SPP", "(.rtf)", "TU"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja", "http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=256"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:44.207152+00:00"}
{"id": "48145", "numeric_id": 48145, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48145", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Táto zmluva musí získať 76, podľa ústavy, teda 76, väčšinu poslancov Národnej rady.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady, teda minimálne 76 poslaneckých hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov Národnej rady, teda minimálne 76 poslaneckých hlasov."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:55.691575+00:00"}
{"id": "vr31935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31935", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Toto je parciálny problém preto, lebo my riešime to, že 87% všetkých živnostníkov platí odvody z minima.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Richter správne uvádza, že 87% všetkých živnostníkov platí minimálne odvody resp. odvody z minima. Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poisťovňu priniesol informáciu, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov, z toho minimálne odvody 87 percent z nich. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Richter správne uvádza, že 87% všetkých živnostníkov platí minimálne odvody resp. odvody z minima. Denník SME 29. mája 2012 odvolávajúc sa na Sociálnu Poisťovňu priniesol informáciu, že odvody si dnes platí 249­-tisíc živnostníkov, z toho minimálne odvody 87 percent z nich. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6396500/zivnostnici-zaplatia-viac-na-odvodoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:24.882442+00:00"}
{"id": "vr31901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31901", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To, čo ste povedali k prvému pilieru (dôchodkového systému, pozn.), veľmi pekne ďakujem za to, že ste to povedali, pretože ak by ste to naozaj čítali, tak je neudržateľný prvý aj druhý pilier v kope, ten dôchodkový systém ako celý je neudržateľný a Rada solidarity a rozvoja, nie my, nie vláda Slovenskej republiky, ale zamestnávatelia, mimovládne organizácie, cirkvi, odbory, všetci jasne povedali, že ten systém je nastavený zle a ja naozaj som veľmi prekvapený, že si to nechcete pozrieť a nechcete si pred tou pravdou otvoriť oči, že ten systém je naozaj pomerne nafúknutá bublina.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa našich zistení súčasný dôchodkový systém pokladá za neudržateľný Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Konfederácia odborových zväzov SR, experti z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, INESS a INEKO či expert zo spoločnosti Alianz - Slovensko d. s. s. Stanovisko Rady solidarity a rozvoja , v ktorej sú zastúpené skupiny o ktorých hovorí Robert Kaliňák zastáva rovnaké stanovisko. Výrok je preto pravdivý. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie , že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný. Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné.", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich zistení súčasný dôchodkový systém pokladá za neudržateľný Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR, Konfederácia odborových zväzov SR, experti z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, INESS a INEKO či expert zo spoločnosti Alianz - Slovensko d. s. s. Stanovisko Rady solidarity a rozvoja , v ktorej sú zastúpené skupiny o ktorých hovorí Robert Kaliňák zastáva rovnaké stanovisko. Výrok je preto pravdivý. Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka uviedol v relácii Komentáre na STV 2 zo dňa 30. mája 2012 k téme dôchodkového systému podľa webovej stránky asociácie , že je treba hľadať riešenia na to, aby bol tento systém do budúcna udržateľný. Podľa agentúry SITA (Pravda.sk) sa rovnako Konfederácia odborových zväzov SR vyjadrila, že ochudobňovanie priebežne financovaného verejného systému dôchodkového zabezpečenia odvodmi do súkromných fondov je neudržateľné."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Rady solidarity a rozvoja", "webovej stránky asociácie", "SITA", "reformnavlada.sk", "webovej stránke"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3885/rada-solidarity-rozvoja-planuje-ozdravovanie-verejnych-financii", "http://www.azzz.sk/", "http://spravy.pravda.sk/druhy-pilier-zhltne-vela-penazi-odborom-sa-zda-ze-je-to-neudrzatelne-1ga-/sk_ekonomika.asp?c=A110201_151938_sk_ekonomika_p01", "http://www.reformnavlada.sk/socialny-system.html", "http://www.ineko.sk/clanky/kalkulacka-financnej-stability-penzijneho-systemu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:29.324264+00:00"}
{"id": "vr35957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35957", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Slovenskom pozemkovom fonde sme dovolili opozícii, aby bola v pozemkovej rade.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza na stránkach Slovenského pozemkového fondu , za fakt, že v Rade SPF sedia aj zástupcovia opozície, môže zákon č. 285/2008, ktorý zmenil pôvodný zákon z roku 1991. Tento zákon predkladala parlamentu vláda. Hovorí sa v ňom, že: \"členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza na stránkach Slovenského pozemkového fondu , za fakt, že v Rade SPF sedia aj zástupcovia opozície, môže zákon č. 285/2008, ktorý zmenil pôvodný zákon z roku 1991. Tento zákon predkladala parlamentu vláda. Hovorí sa v ňom, že: \"členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stránkach Slovenského pozemkového fondu"], "url": ["http://www.pozfond.sk/web_main/vseobecne_informacie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:19.361847+00:00"}
{"id": "vr36985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36985", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pretože Ústavný súd, ktorý, ktorého výrok rešpektujeme a nevítame, ako slovenská vláda súčasná, nevítame ho, potvrdil v otázke zdravotných poisťovní ten zvrátený stav, kedy bez akéhokoľvek podnikateľského rizika, bez akéhokoľvek podnikateľského rizika patrí majiteľom súkromných zdravotných poisťovní zisk z peňazí ľudí...", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V otázke podnikatelského rizika zdravotných poistovní zastáva opacný názor napríklad Združenie zdravotných poistovní, ktoré vo svojom dokumente \"Trendy v zdravotnom poistení a financovanie zdravotníctva\" ( .doc ) uvádza nasledujúce argumenty: \" Z dravotná poistovna nesie viacero podnikatelských rizík. Jednak existuje slobodná volba poistovne (ak sa poistenci odhlásia, tak poistovna skrachuje – je to presne tak, ako ked na ambulanciu prestanú chodit pacienti – taká ambulancia musí zaniknút). Dalej - výber poistného nie je niecím automatickým (o výber poistného sa treba usilovat a výber nie je nikdy 100%). A nevhodným nákupom zdravotnej starostlivosti (zaobstaraním služieb) pre poistencov, môže vzniknút v poistovni deficit a platobná neschopnost a v konecnom dôsledku krach. Na tomto mieste treba pripomenút ustanovenie § 14 ods.1 zákona 581 (o zdravotnom poistení): 'Zdravotná poistovna je povinná po celý cas svojej cinnosti zabezpecovat platobnú schopnost; platobnou schopnostou zdravotnej poistovne sa rozumie schopnost trvale zabezpecovat vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv'. Možnost tvorby zisku a jeho použitia je totiž nevyhnutnostou zabezpecovania platobnej schopnosti, garanciou plnenia záväzkov voci poistencom a garanciou plnenia záväzkov voci poskytovatelom. Pri nemožnosti tvorby zisku a jeho použitia stráca zabezpecovanie platobnej schopnosti opodstatnenie. Co v skutocnosti znamená platobná neschopnost zdravotnej poistovne vedia najlepšie poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z nedávnych období. Okrem toho, existujú presné zákonné ustanovenia, co musí zdravotná poistovna splnit, aby vôbec zisk mohla vytvorit.\" I ked názory na rozsah rizika sa môžu rôznit, nie je pravda, že zdravotné poistovne nenesú žiadne podnikatelské riziko. Dátum zverejnenia analýzy: 31.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V otázke podnikatelského rizika zdravotných poistovní zastáva opacný názor napríklad Združenie zdravotných poistovní, ktoré vo svojom dokumente \"Trendy v zdravotnom poistení a financovanie zdravotníctva\" ( .doc ) uvádza nasledujúce argumenty: \" Z dravotná poistovna nesie viacero podnikatelských rizík. Jednak existuje slobodná volba poistovne (ak sa poistenci odhlásia, tak poistovna skrachuje – je to presne tak, ako ked na ambulanciu prestanú chodit pacienti – taká ambulancia musí zaniknút). Dalej - výber poistného nie je niecím automatickým (o výber poistného sa treba usilovat a výber nie je nikdy 100%). A nevhodným nákupom zdravotnej starostlivosti (zaobstaraním služieb) pre poistencov, môže vzniknút v poistovni deficit a platobná neschopnost a v konecnom dôsledku krach. Na tomto mieste treba pripomenút ustanovenie § 14 ods.1 zákona 581 (o zdravotnom poistení): 'Zdravotná poistovna je povinná po celý cas svojej cinnosti zabezpecovat platobnú schopnost; platobnou schopnostou zdravotnej poistovne sa rozumie schopnost trvale zabezpecovat vlastnými zdrojmi úhradu záväzkov vyplývajúcich z potvrdených prihlášok na verejné zdravotné poistenie a uzatvorených zmlúv'. Možnost tvorby zisku a jeho použitia je totiž nevyhnutnostou zabezpecovania platobnej schopnosti, garanciou plnenia záväzkov voci poistencom a garanciou plnenia záväzkov voci poskytovatelom. Pri nemožnosti tvorby zisku a jeho použitia stráca zabezpecovanie platobnej schopnosti opodstatnenie. Co v skutocnosti znamená platobná neschopnost zdravotnej poistovne vedia najlepšie poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z nedávnych období. Okrem toho, existujú presné zákonné ustanovenia, co musí zdravotná poistovna splnit, aby vôbec zisk mohla vytvorit.\" I ked názory na rozsah rizika sa môžu rôznit, nie je pravda, že zdravotné poistovne nenesú žiadne podnikatelské riziko. Dátum zverejnenia analýzy: 31.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [".doc"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=7&ved=0CE0QFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.zzp-sr.sk%2Fimg%2Fweb%2Fcontent%2F2809eFINANCIE.doc&ei=_TFHTY-tO4PJswaamZDVDg&usg=AFQjCNFamqeSiF-P58eeAKXssEeAEGL1rQ&sig2=ooWLkUTxUqs7T0rko2wBxg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:09.957578+00:00"}
{"id": "48833", "numeric_id": 48833, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48833", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Že som nešiel dole za novinármi a nezačal som okiadzať svojich koaličných partnerov. Nerozprával som na jedného, že je idiot alebo neviem, na druhého, že psychiatrický pacient.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Boris Kollár v minulosti označil koaličného partnera za „farizeja“ či zľahčoval úroveň vzdelania ministerky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKollár svojim výrokom poukazuje na ostatných koaličných partnerov, najmä Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Tí sa v minulosti viackrát vyjadrili o koaličných partneroch spôsobom, aký vo výroku opisuje. Kollár sa však v minulosti rovnako dopustil používania invektív voči svojim koaličným partnerom. Poslanca Juraja Šeligu zo strany Za ľudí pomenoval nasledovne: „Niečo tak odporne farizejské ako je pán podpredseda Šeliga som v politike ešte nestretol. Tento morálny etalón, ktorý zo seba dostal, to je niečo úžasné.\" Okrem toho, že citát vyvracia jeho výrok z televíznej diskusie, Kollár sa takto dopustil aj ad hominem útoku.\n\nĎalším príkladom podobného Kollárovho správania je jeho výrok, v ktorom označil koaličnú kolegyňu Remišovú nasledovne: „Mrzí ma, keď sa k právnemu systému vyjadruje politička, ktorá má vyštudované bábkoherectvo.“ V tomto výroku spochybňuje legitimitu Remišovej vyjadrovať sa k právnickým témam kvôli jej vzdelaniu v odbore bábkoherectvo. V skutočnosti však dosiahla ďalšie tri stupne vzdelania, okrem iného aj na CERIS v Bruseli či prestížnej francúzskej univerzite Sorbonne.\n\nV rovine duševných chorôb sa Kollár vyjadril (01:02 min) o konflikte strán OĽaNO a SaS takto: „Tento konflikt vyvolali títo dvaja a oni ho musia aj urovnať. Túto psychiatriu treba ukončiť buď tak alebo onak.“\n\nAj v statuse na Facebooku podrobil svojich partnerov kritike. V príspevku z 9. júla 2021, ktorý už medzičasom nie je dostupný, o strane SaS napísal , že ich „vždy zaujíma len záujem a blaho podnikateľov, na ľudí kašlú. Vôbec sa nedivím ich reakcii. Kedy oni už len stáli na strane ľudí?“ SaS vtedy nechcela podporiť zmenu Ústavy umožňujúcu referendum o skrátení volebného obdobia.\n\nVzhľadom k uvedeným príkladom hodnotíme výrok Borisa Kollára ako nepravdivý. Aj on sa dopustil útokov na svojich koaličných partnerov, ktorých dehonestoval kvôli dosiahnutému vzdelaniu či ich označil za „farizejov“.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár v minulosti označil koaličného partnera za „farizeja“ či zľahčoval úroveň vzdelania ministerky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Kollár svojim výrokom poukazuje na ostatných koaličných partnerov, najmä Igora Matoviča a Richarda Sulíka. Tí sa v minulosti viackrát vyjadrili o koaličných partneroch spôsobom, aký vo výroku opisuje. Kollár sa však v minulosti rovnako dopustil používania invektív voči svojim koaličným partnerom. Poslanca Juraja Šeligu zo strany Za ľudí pomenoval nasledovne: „Niečo tak odporne farizejské ako je pán podpredseda Šeliga som v politike ešte nestretol. Tento morálny etalón, ktorý zo seba dostal, to je niečo úžasné.\" Okrem toho, že citát vyvracia jeho výrok z televíznej diskusie, Kollár sa takto dopustil aj ad hominem útoku.", "Ďalším príkladom podobného Kollárovho správania je jeho výrok, v ktorom označil koaličnú kolegyňu Remišovú nasledovne: „Mrzí ma, keď sa k právnemu systému vyjadruje politička, ktorá má vyštudované bábkoherectvo.“ V tomto výroku spochybňuje legitimitu Remišovej vyjadrovať sa k právnickým témam kvôli jej vzdelaniu v odbore bábkoherectvo. V skutočnosti však dosiahla ďalšie tri stupne vzdelania, okrem iného aj na CERIS v Bruseli či prestížnej francúzskej univerzite Sorbonne.", "V rovine duševných chorôb sa Kollár vyjadril (01:02 min) o konflikte strán OĽaNO a SaS takto: „Tento konflikt vyvolali títo dvaja a oni ho musia aj urovnať. Túto psychiatriu treba ukončiť buď tak alebo onak.“", "Aj v statuse na Facebooku podrobil svojich partnerov kritike. V príspevku z 9. júla 2021, ktorý už medzičasom nie je dostupný, o strane SaS napísal , že ich „vždy zaujíma len záujem a blaho podnikateľov, na ľudí kašlú. Vôbec sa nedivím ich reakcii. Kedy oni už len stáli na strane ľudí?“ SaS vtedy nechcela podporiť zmenu Ústavy umožňujúcu referendum o skrátení volebného obdobia.", "Vzhľadom k uvedeným príkladom hodnotíme výrok Borisa Kollára ako nepravdivý. Aj on sa dopustil útokov na svojich koaličných partnerov, ktorých dehonestoval kvôli dosiahnutému vzdelaniu či ich označil za „farizejov“."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["pomenoval", "označil", "dosiahla", "CERIS", "vyjadril", "príspevku", "napísal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/804965/online-parlament-ide-odvolavat-kollara-navrh-mozu-podporit-aj-koalicni-poslanci/", "https://dennikn.sk/minuta/2525538/", "https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2020/06/CV-REMISOVA-Veronika-SK-2020-3-converted.pdf", "https://www.ceris.be/", "https://www.youtube.com/watch?v=PgXOz8hjVUY", "https://www.facebook.com/BorisKollarOfficial/posts/2982916922029363", "https://dennikn.sk/minuta/2462902/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:05.321086+00:00"}
{"id": "43079", "numeric_id": 43079, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43079", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "...príkladom sú prídavky na deti pre slovenské opatrovateľky v Rakúsku, ktoré chcela rakúska vláda indexovať. Znovu je to Európska komisia, ktorá tlačí na Rakúsko, aby legislatívu zmenilo.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúsko schválilo indexáciu prídavkov na deti cudzincov 24. októbra 2018. Európska komisia (EK) sa kontroverznému zákonu venuje a poukazuje na jeho nesúlad s legislatívou EÚ od jeho prijatia v októbri 2018 až do súčasnosti, kedy na Rakúsko apeluje už aj Rumunsko na čele predsedníctva Rady EÚ. Rakúsku hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Šimečkov výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje vo svojom článku SME , k novému zákonu sa okamžite po jeho prijatí v októbri 2018 vyjadril aj hovorca EK Christian Wigand, ktorý vyjadril záujem o následné preskúmanie jeho zlučiteľnosti s právom EÚ. Dodal, že indexácia nie je v EÚ dovolená. Kontroverzný zákon nadobudol účinnosť začiatkom roku 2019 – 24. januára 2019 exekutíva EÚ reagovala oznámením začatia právneho konania voči Rakúsku kvôli neplneniu povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Základným stanoviskom EK je, že legislatíva EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľuje znižovanie peňažných dávok len preto, že má dotknutá osoba trvalé bydlisko v inom členskom štáte. „ V Európskej únii neexistujú žiadni druhoradí pracovníci, ani žiadne druhoradé deti, “ upozornila vo svojom vyjadrení, ktoré ponúkol vo svojom článku portál euractiv.sk , eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová.", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko schválilo indexáciu prídavkov na deti cudzincov 24. októbra 2018. Európska komisia (EK) sa kontroverznému zákonu venuje a poukazuje na jeho nesúlad s legislatívou EÚ od jeho prijatia v októbri 2018 až do súčasnosti, kedy na Rakúsko apeluje už aj Rumunsko na čele predsedníctva Rady EÚ. Rakúsku hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ. Šimečkov výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje vo svojom článku SME , k novému zákonu sa okamžite po jeho prijatí v októbri 2018 vyjadril aj hovorca EK Christian Wigand, ktorý vyjadril záujem o následné preskúmanie jeho zlučiteľnosti s právom EÚ. Dodal, že indexácia nie je v EÚ dovolená. Kontroverzný zákon nadobudol účinnosť začiatkom roku 2019 – 24. januára 2019 exekutíva EÚ reagovala oznámením začatia právneho konania voči Rakúsku kvôli neplneniu povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ. Základným stanoviskom EK je, že legislatíva EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia nepovoľuje znižovanie peňažných dávok len preto, že má dotknutá osoba trvalé bydlisko v inom členskom štáte. „ V Európskej únii neexistujú žiadni druhoradí pracovníci, ani žiadne druhoradé deti, “ upozornila vo svojom vyjadrení, ktoré ponúkol vo svojom článku portál euractiv.sk , eurokomisárka pre sociálne záležitosti Marianne Thyssenová."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "euractiv.sk"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20945789/rakusko-schvalilo-obmedzenie-pridavkov-na-deti-cudzincov.html", "https://euractiv.sk/section/socialna-politika/news/druhorade-deti-unia-nepozna-komisia-zacala-pravne-konanie-voci-rakusku-pre-osekavanie-pridavkov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:17.306648+00:00"}
{"id": "vr16168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16168", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...my tu predsa máme v našom zákonníku práce tých 6 stupňov náročnosti pracovných miest...", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šesť stupňov náročnosti práce je obsiahnutých v zákone č. 311/2001 Z.z známom aj ako Zákonník práce. Prostredníctvom nich sa určujú sadzby minimálnych mzdových nárokov, na základe ktorých zamestnávatelia odmeňujú svojich zamestnancov ak to nie je inak dohodnuté v kolektívnej zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Šesť stupňov náročnosti práce je obsiahnutých v zákone č. 311/2001 Z.z známom aj ako Zákonník práce. Prostredníctvom nich sa určujú sadzby minimálnych mzdových nárokov, na základe ktorých zamestnávatelia odmeňujú svojich zamestnancov ak to nie je inak dohodnuté v kolektívnej zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "zákona", ".pdf", "sadzby"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20150901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20150901.html", "https://www.employment.gov.sk/files/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/zakonnik-prace/priloha-c-1.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalne-mzdove-naroky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:07.258409+00:00"}
{"id": "vr16547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16547", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "Prečo v celej veci mlčí aj vedenie Trenčianskeho samosprávneho kraja (...) Mlčky sa prizerá na to šialené zaobchádzanie so životným prostredím i ľuďmi v tomto kraji a ani len nepripomienkovalo konanie o vplyvoch na životné prostredie.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Renáty Kaščákovej pochádza z blogu a týka sa dopadov rozširovania ťažby v 12. ťažobnom poli DP Nováky. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) nepripomienkoval návrh Hornonitrianskych baní Prievidza vo veci vplyvu na životné prostredie. Hoci o miere negatívnych dopadov na životné prostredie ide o spornú a nedoriešenú otázku, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKrajský koncept ochrany životného prostredia má v TSK na starosti Odbor investícií, životného prostredia a vnútornej prevádzky, konkrétne Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania . K jeho hlavným kompetenciám patrí vydávanie stanovísk k zámerom, podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie a stanovísk k operačným programom v rámci medzirezortného pripomienkovania.\n\nKaščáková naráža na povolenie ťažby uhoľných zásob v 12. ťažobnom poli v ťažobnom úseku Nováky, dotknutými územiami sú pritom obce Nováky, Koš, Opatovce nad Nitrou (okres: Prievidza). TSK nemal vo veci vplyvu ťažby na životné prostredie pripomienky. V záverečnom stanovisku (. pdf , s. 19) je uvedená jediná pripomienka TSK a tá sa týka zásahov do krajinnej štruktúry v podobe prekládok vodných tokov Nitra a Handlovka, železničnej trate a iných sietí. TSK so zámerom súhlasí, problém vidí len v územnoplánovacej dokumentácii.\n\nZámer HBP o rozšírení ťažby naopak ostro kritizovali Kúpele Bojnice a.s. spolu so Spoločenstvom vlastníkov súkromného lesa a pasienkov, ktoré sa obávajú ohrozenia a poškodenia liečivých termálnych prameňov. Bojnické kúpele sa v svojich pripomienkach k zámeru (. pdf , s. 20) odvolávajú na posudok znalca v oblasti životného prostredia, geológie, vodného a odpadového hospodárstva Doc. Ing. Michala Bartku, Csc., z roku 2011 a takisto na geologickú štúdiu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGUDŠ) o negatívnych dopadoch rozšírenia ťažby. Na záver správy o rozhodnutí Ministerstvo vyvracia tvrdenie Bojnických kúpeľov o hrozbe pre termálnu pramene. Tvrdí, že žiaden z citovaných zdrojov, ani výsledky geologických, hydrogeologických či ložiskových prác nepotvrdili interpretáciu prieniku termálnych vôd do banských vôd ani do banských priestorov (. pdf , s. 38).\n\nKúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov so sídlom v Opatovciach nad Nitrou a jeden obyvateľ podali proti rozhodnutiu ministerstva rozklad . Tvrdia totiž, že neprebehla dostatočná diskusia na odbornej úrovni a hrozia tiež prievaly: \" ...rozširujúca ťažba smerom k územiu kúpeľov zväčšuje depresie v Novákoch a presmerovanie vôd pritekajúcich do bojnickej vysokej kryhy, čo môže spôsobiť náhly prieval termálnych liečivých vôd do banských chodieb, čím nezvratne poškodí zdroje liečivých vôd.\"\n\nRozkladová komisia rozhodla , že je potrebné znova posúdiť vplyv na životné prostredie, keďže sa odbor ministerstva životného prostredia \"n ezaoberal podrobným preskúmaním a vyhodnotením vecných námietok uvedených v podaných rozkladoch, nakoľko zistil také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť .\"\n\nAj zástupcovia mimovládnych organizácii vyzvali ministra Sólymosa, aby bolo zámerom štátu skôr utlmiť ako prehlbovať ťažbu, zdôrazňujú najmä negatívne dôsledky na zdravie ľudí a upozorňujú aj na stanoviská Európskej komisie. Tá sa vyjadrila, že: „ Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie. “ ( .pdf , s. 20)", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Renáty Kaščákovej pochádza z blogu a týka sa dopadov rozširovania ťažby v 12. ťažobnom poli DP Nováky. Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) nepripomienkoval návrh Hornonitrianskych baní Prievidza vo veci vplyvu na životné prostredie. Hoci o miere negatívnych dopadov na životné prostredie ide o spornú a nedoriešenú otázku, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Krajský koncept ochrany životného prostredia má v TSK na starosti Odbor investícií, životného prostredia a vnútornej prevádzky, konkrétne Oddelenie investícií, životného prostredia a územného plánovania . K jeho hlavným kompetenciám patrí vydávanie stanovísk k zámerom, podliehajúcim posúdeniu vplyvov na životné prostredie a stanovísk k operačným programom v rámci medzirezortného pripomienkovania.", "Kaščáková naráža na povolenie ťažby uhoľných zásob v 12. ťažobnom poli v ťažobnom úseku Nováky, dotknutými územiami sú pritom obce Nováky, Koš, Opatovce nad Nitrou (okres: Prievidza). TSK nemal vo veci vplyvu ťažby na životné prostredie pripomienky. V záverečnom stanovisku (. pdf , s. 19) je uvedená jediná pripomienka TSK a tá sa týka zásahov do krajinnej štruktúry v podobe prekládok vodných tokov Nitra a Handlovka, železničnej trate a iných sietí. TSK so zámerom súhlasí, problém vidí len v územnoplánovacej dokumentácii.", "Zámer HBP o rozšírení ťažby naopak ostro kritizovali Kúpele Bojnice a.s. spolu so Spoločenstvom vlastníkov súkromného lesa a pasienkov, ktoré sa obávajú ohrozenia a poškodenia liečivých termálnych prameňov. Bojnické kúpele sa v svojich pripomienkach k zámeru (. pdf , s. 20) odvolávajú na posudok znalca v oblasti životného prostredia, geológie, vodného a odpadového hospodárstva Doc. Ing. Michala Bartku, Csc., z roku 2011 a takisto na geologickú štúdiu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGUDŠ) o negatívnych dopadoch rozšírenia ťažby. Na záver správy o rozhodnutí Ministerstvo vyvracia tvrdenie Bojnických kúpeľov o hrozbe pre termálnu pramene. Tvrdí, že žiaden z citovaných zdrojov, ani výsledky geologických, hydrogeologických či ložiskových prác nepotvrdili interpretáciu prieniku termálnych vôd do banských vôd ani do banských priestorov (. pdf , s. 38).", "Kúpele Bojnice, Spoločenstvo vlastníkov súkromného lesa a pasienkov so sídlom v Opatovciach nad Nitrou a jeden obyvateľ podali proti rozhodnutiu ministerstva rozklad . Tvrdia totiž, že neprebehla dostatočná diskusia na odbornej úrovni a hrozia tiež prievaly: \" ...rozširujúca ťažba smerom k územiu kúpeľov zväčšuje depresie v Novákoch a presmerovanie vôd pritekajúcich do bojnickej vysokej kryhy, čo môže spôsobiť náhly prieval termálnych liečivých vôd do banských chodieb, čím nezvratne poškodí zdroje liečivých vôd.\"", "Rozkladová komisia rozhodla , že je potrebné znova posúdiť vplyv na životné prostredie, keďže sa odbor ministerstva životného prostredia \"n ezaoberal podrobným preskúmaním a vyhodnotením vecných námietok uvedených v podaných rozkladoch, nakoľko zistil také procesné pochybenie, v dôsledku ktorého je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť .\"", "Aj zástupcovia mimovládnych organizácii vyzvali ministra Sólymosa, aby bolo zámerom štátu skôr utlmiť ako prehlbovať ťažbu, zdôrazňujú najmä negatívne dôsledky na zdravie ľudí a upozorňujú aj na stanoviská Európskej komisie. Tá sa vyjadrila, že: „ Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie. “ ( .pdf , s. 20)"], "analysis_date": "2017-08-27", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "TSK", "konkrétne", ".", "povolenie", "pdf", "kritizovali", "pdf", "pdf", "rozklad", "rozhodla", "vyzvali", ".pdf"], "url": ["https://kascakova.blog.sme.sk/c/448940/kraska-vedla-netvora.html", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/urad-tsk/organizacna-struktura-uradu-tsk/odbor-investicii-zivotneho-prostredia-a-vnutornej-prevadzky.html?page_id=132870", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/urad-tsk/organizacna-struktura-uradu-tsk/odbor-investicii-zivotneho-prostredia-a-vnutornej-prevadzky/oddelenie-investicii-zivotneho-prostredia-a-uzemneho-planovania.html?page_id=132894", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/urad-tsk/organizacna-struktura-uradu-tsk/odbor-investicii-zivotneho-prostredia-a-vnutornej-prevadzky/oddelenie-investicii-zivotneho-prostredia-a-uzemneho-planovania.html?page_id=132894", "https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/exploatacia-uhlia-v-12-tazobnom-poli-dp-novaky-i-", "https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/259073", "http://www.teraz.sk/slovensko/o-zamere-tazby-v-12-tazobnom-poli/263947-clanok.html", "https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/259073", "https://www.enviroportal.sk/eia/dokument/259073", "https://myprievidza.sme.sk/c/20557418/kupele-bojnice-varuju-tazba-moze-poskodit-zdroj-liecivej-vody.html?ref=av-center", "https://www3.teraz.sk/ekonomika/komisia-planovanu-tazbu-pri-novako/270278-clanok.html", "http://cepa.priateliazeme.sk/nas-archiv/spravy/1235-stanovisko-mvo-vo-veci-tazby-uhlia-v-12-tazobnom-poli-v-novakoch#_edn4", "http://ec.europa.eu/environment/eir/pdf/report_sk_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:15.312687+00:00"}
{"id": "vr15106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15106", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dve tretiny voličov nevolili stranu Smer, ok odmietli vládu Roberta Fica, ale zástupcovia, ktorí boli zvolení dvoma tretinami voličov, neboli schopní zostaviť vládu.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrokom s podobnou tematikou sme sa už viackrát venovali, dokonca aj v tejto debate Denníka N sa Daniel Lipšic vyjadril: \" Dve tretiny ľudí vo voľbách povedalo, že nechceme, aby tu vládol Robert Fico,\" , čo sme hodnotili ako pravdu. Nami zozbierané informácie ukazujú, že Žitňanskej výrok je pravdivý. Na základe výsledkov parlamentných volieb z 5. marca 2016 získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, z čoho vyplýva, že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Keďže strana SMER-SD mala v osobe Roberta Fica jasného kandidáta na post premiéra, voličské hlasy odovzdané pre stranu hodnotíme ako vyjadrenie podpory vláde Roberta Fica. Napriek tomu, že zvyšný počet mandátov, dve tretiny plus jeden, by jasne znamenal zisk ústavnej väčšiny, nebola možnosť zostaviť väčšinovú vládu. Všetci lídri parlamentných politických strán odmietli rokovať s Kotlebom, čím zostávalo na vznik vlády 87 mandátov. Neskôr odmietli národniari na čele s Dankom vstup do koalície SaS-OĽaNO-NOVA-SNS-Most-Híd-Sme rodina-Sieť, keď Danko vylúčil spoluprácu s OĽaNO-NOVA, so stranou Borisa Kollára a s kotlebovcami. Bez SNS by dané strany mali len 72 mandátov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrokom s podobnou tematikou sme sa už viackrát venovali, dokonca aj v tejto debate Denníka N sa Daniel Lipšic vyjadril: \" Dve tretiny ľudí vo voľbách povedalo, že nechceme, aby tu vládol Robert Fico,\" , čo sme hodnotili ako pravdu. Nami zozbierané informácie ukazujú, že Žitňanskej výrok je pravdivý. Na základe výsledkov parlamentných volieb z 5. marca 2016 získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, z čoho vyplýva, že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Keďže strana SMER-SD mala v osobe Roberta Fica jasného kandidáta na post premiéra, voličské hlasy odovzdané pre stranu hodnotíme ako vyjadrenie podpory vláde Roberta Fica. Napriek tomu, že zvyšný počet mandátov, dve tretiny plus jeden, by jasne znamenal zisk ústavnej väčšiny, nebola možnosť zostaviť väčšinovú vládu. Všetci lídri parlamentných politických strán odmietli rokovať s Kotlebom, čím zostávalo na vznik vlády 87 mandátov. Neskôr odmietli národniari na čele s Dankom vstup do koalície SaS-OĽaNO-NOVA-SNS-Most-Híd-Sme rodina-Sieť, keď Danko vylúčil spoluprácu s OĽaNO-NOVA, so stranou Borisa Kollára a s kotlebovcami. Bez SNS by dané strany mali len 72 mandátov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "Všetci", "vylúčil"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/321092/sns-po-sneme-ak-nezlozi-vladu-smer-nedokaze-to-ani-sulik/", "http://www.aktuality.sk/clanok/321092/sns-po-sneme-ak-nezlozi-vladu-smer-nedokaze-to-ani-sulik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:27.391667+00:00"}
{"id": "vr36257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36257", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme odovzdali 147 kilometrov diaľnic za štyri roky a ďalších 90 kilometrov diaľnic, ktoré sú rozostavané.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme už v minulosti uviedli , na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km . Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150 km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85 km.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už v minulosti uviedli , na základe informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78 km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km . Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150 km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85 km."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["uviedli"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/10/jan-figel-vs-robert-fico-o-5-minut-12-4-10-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:41.900440+00:00"}
{"id": "vr17210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17210", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale ona (štatistika kriminality, pozn.) sa nerobí podľa etnického (princípu, pozn.).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistika kriminality v Slovenskej republike sa uvádza v kategóriách podľa druhu kriminality, podľa názvu trestného činu a podľa štátnej príslušnosti. Ministerstvo vnútra SR taktiež zverejňuje mapy spáchaných trestných činov podľa policajných okresov. Etnický pôvod páchateľa trestného činu sa v daných štatistikách neuvádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistika kriminality v Slovenskej republike sa uvádza v kategóriách podľa druhu kriminality, podľa názvu trestného činu a podľa štátnej príslušnosti. Ministerstvo vnútra SR taktiež zverejňuje mapy spáchaných trestných činov podľa policajných okresov. Etnický pôvod páchateľa trestného činu sa v daných štatistikách neuvádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Štatistika", "mapy", "článku", "365/2004 Z. z."], "url": ["https://www.minv.sk/?Statistika_kriminality_v_SR_za_rok_2017", "https://www.minv.sk/?Mapy_TC_v_SR_2017", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20141201.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/365/20160102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:59.075968+00:00"}
{"id": "vr30918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30918", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme sa dostali k nemu v máji 2010 (k spisu Gorila pozn.) od takého celkom neštandardného zdroja.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík fakt, že kompromitujúci materiál vlastnil už pred rokmi, potvrdil viackrát. \"Ako som sa dozvedel o Gorile? Na jar 2010 ma oslovil Daniel Krajcer s informáciou, že jeho známy nám vie poskytnúť materiál, ktorý hovorí o korupcii obrovského rozsahu. Súhlasil som, a tak sme sa (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, jeho známy a ja) krátko nato stretli s človekom, ktorý sa predstavil ako bývalý vysoko postavený zamestnanec SIS.\"", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík fakt, že kompromitujúci materiál vlastnil už pred rokmi, potvrdil viackrát. \"Ako som sa dozvedel o Gorile? Na jar 2010 ma oslovil Daniel Krajcer s informáciou, že jeho známy nám vie poskytnúť materiál, ktorý hovorí o korupcii obrovského rozsahu. Súhlasil som, a tak sme sa (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, jeho známy a ja) krátko nato stretli s človekom, ktorý sa predstavil ako bývalý vysoko postavený zamestnanec SIS.\""], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["dozvedel", "dostal", "prítomnosti"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html", "http://www.sme.sk/c/6200787/nicholson-nukali-mi-miliony-ak-na-gorilu-zabudnem.html", "http://www.sme.sk/c/6243291/sulikovi-sprostredkoval-gorilu-pavlik-z-99-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:42.137534+00:00"}
{"id": "vr33349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33349", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ako niečo také, že bolo viacero kandidátov na predsedu nejakej strany a vlastne takýmto spôsobom sa vlastne udiala (po voľbách 2012, pozn.) poriadna súťaž pred očami verejnosti. Prvýkrát v histórii strán vrámci Slovenska.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak neberieme do úvahy 16. marca konajúcu sa voľbu predsedu SaS, kde súperia dvaja kandidáti na predsednícky post, a ani súťaž na predsedu strany KDH, ktorá sa udiala v roku 1991, ešte pred samostatnosťou Slovenska, tak voľba predsedu strany, v ktorej súťažili viacerí kandidáti sa udiala v roku 2010 v SNS a v roku 2007 v SMK a KDH, a taktiež v roku 1996, opäť v KDH. Nie je preto pravdou, že súťaž, ktorá prebehla v SDKÚ-DS v roku 2012, bola jedinou súťažou s viacerými kandidátmi na predsedu strany v histórii Slovenska. SDKÚ-DS: Prebehla v máji 2012 súťaž na predsedu strany, v ktorej mal súčasný predseda strany dvoch konkurentov L. Žitňanskú a V. Novotného. V novembri 2000 bol ako zakladateľ zvolený M. Dzurinda za predsedu SDKÚ. Predsedom zostal M. Dzurinda až do roku 2012. KDH : Posledný snem strany KDH v júni 2012, kde sa volil jej predseda, potvrdil v jej čele Jána Figeľa. Ten nemal v priamom súboji protikandidáta. Aj na sneme v roku 2009, kedy J. Figeľ nahradil po deväťročnom pôsobení na predsedníckej stoličke P. Hrušovského, neprebehla súťaž. V júni 2007 prebehla súťaž, keď Vladimír Palko kandidoval na predsedu KDH, snem však v tajnej voľbe potvrdil Pavla Hrušovského. Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom KDH J. Čarnogurský. V roku 1996 však kandidoval na podst predsedu strany M. Dzurinda, ktorý však neuspel a J. Čarnogurský zostal predsedom strany. V roku 1991 prebehla v KDH súťaž na post predsedu strany, vyzývateľom J. Čarnogurského bol J. Klepáč. Most-Híd: Na prvom sneme v júli 2009 bol zvolený za predsedu B. Bugár, ktorý bol jediný kandidát. Strana Most-Híd v septembri minulého roka síce nevolila kompletné predsedníctvo, delegáti však na tomto stretnutí predsa len niektorých členov tohto orgánu strany volili. SaS: V poslednej dobe sa skloňuje najmä snem strany SaS, ktorý sa uskutoční 16. marca 2013. Jeho hlavnou témou je voľba predsedu. O stoličku sa pobijú Richard Sulík s Josefom Kollárom. Tento snem nie je pre média prístupný. Podľa agentúry SITA, strana SaS mala svoj kongres 28. apríla 2012. Na kongrese delegáti strany vyjadrili dôveru R. Sulíkovi. Na ustanovujúcom kongrese v marci 2009 bol zvolený zakladateľ strany R. Sulík za predsedu strany. SNS : Takisto strana SNS si volila svojho predsedu v októbri 2012. Jediným kandidátom na post predsedu bol A. Danko. V roku 2010 však bola súťaž o post predsedu strany v SNS medzi J. Slotom a Annou Belousovovou a A. Švantnerom. Túto súťaž vyhral J. Slota. SMK: Súťaž v marci roku 2007 na post predsedu SMK, na ktorej sa zúčastnili P. Csáky a B. Bugár vyhral P. Csáky. Csáky Bugárovi ponúkol funkciu čestného predsedu, ten odmietol. V júni 2009 B. Bugár a ďalší poslanci opustili SMK a založili novú stranu. SMER-SD: Stranu SMER-SD založil súčasný predseda strany R. Fico, doposiaľ nemal vyzývateľa o predsednícky post. Snem strany SMER, ktorý volil svojho predsedu v roku 2010 v Ružomberku, bol prístupný pre médiá. Robert Fico nemal proti sebe žiadneho kandidáta, na stoličkách podpredsedov sa zmenilo jediné meno. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak neberieme do úvahy 16. marca konajúcu sa voľbu predsedu SaS, kde súperia dvaja kandidáti na predsednícky post, a ani súťaž na predsedu strany KDH, ktorá sa udiala v roku 1991, ešte pred samostatnosťou Slovenska, tak voľba predsedu strany, v ktorej súťažili viacerí kandidáti sa udiala v roku 2010 v SNS a v roku 2007 v SMK a KDH, a taktiež v roku 1996, opäť v KDH. Nie je preto pravdou, že súťaž, ktorá prebehla v SDKÚ-DS v roku 2012, bola jedinou súťažou s viacerými kandidátmi na predsedu strany v histórii Slovenska. SDKÚ-DS: Prebehla v máji 2012 súťaž na predsedu strany, v ktorej mal súčasný predseda strany dvoch konkurentov L. Žitňanskú a V. Novotného. V novembri 2000 bol ako zakladateľ zvolený M. Dzurinda za predsedu SDKÚ. Predsedom zostal M. Dzurinda až do roku 2012. KDH : Posledný snem strany KDH v júni 2012, kde sa volil jej predseda, potvrdil v jej čele Jána Figeľa. Ten nemal v priamom súboji protikandidáta. Aj na sneme v roku 2009, kedy J. Figeľ nahradil po deväťročnom pôsobení na predsedníckej stoličke P. Hrušovského, neprebehla súťaž. V júni 2007 prebehla súťaž, keď Vladimír Palko kandidoval na predsedu KDH, snem však v tajnej voľbe potvrdil Pavla Hrušovského. Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom KDH J. Čarnogurský. V roku 1996 však kandidoval na podst predsedu strany M. Dzurinda, ktorý však neuspel a J. Čarnogurský zostal predsedom strany. V roku 1991 prebehla v KDH súťaž na post predsedu strany, vyzývateľom J. Čarnogurského bol J. Klepáč. Most-Híd: Na prvom sneme v júli 2009 bol zvolený za predsedu B. Bugár, ktorý bol jediný kandidát. Strana Most-Híd v septembri minulého roka síce nevolila kompletné predsedníctvo, delegáti však na tomto stretnutí predsa len niektorých členov tohto orgánu strany volili. SaS: V poslednej dobe sa skloňuje najmä snem strany SaS, ktorý sa uskutoční 16. marca 2013. Jeho hlavnou témou je voľba predsedu. O stoličku sa pobijú Richard Sulík s Josefom Kollárom. Tento snem nie je pre média prístupný. Podľa agentúry SITA, strana SaS mala svoj kongres 28. apríla 2012. Na kongrese delegáti strany vyjadrili dôveru R. Sulíkovi. Na ustanovujúcom kongrese v marci 2009 bol zvolený zakladateľ strany R. Sulík za predsedu strany. SNS : Takisto strana SNS si volila svojho predsedu v októbri 2012. Jediným kandidátom na post predsedu bol A. Danko. V roku 2010 však bola súťaž o post predsedu strany v SNS medzi J. Slotom a Annou Belousovovou a A. Švantnerom. Túto súťaž vyhral J. Slota. SMK: Súťaž v marci roku 2007 na post predsedu SMK, na ktorej sa zúčastnili P. Csáky a B. Bugár vyhral P. Csáky. Csáky Bugárovi ponúkol funkciu čestného predsedu, ten odmietol. V júni 2009 B. Bugár a ďalší poslanci opustili SMK a založili novú stranu. SMER-SD: Stranu SMER-SD založil súčasný predseda strany R. Fico, doposiaľ nemal vyzývateľa o predsednícky post. Snem strany SMER, ktorý volil svojho predsedu v roku 2010 v Ružomberku, bol prístupný pre médiá. Robert Fico nemal proti sebe žiadneho kandidáta, na stoličkách podpredsedov sa zmenilo jediné meno. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["súťaž", "zakladateľ", "KDH", "snem", "nahradil", "kandidoval", "kandidoval", "súťaž", "zvolený", "stretnutí", "snem", "SaS", "SNS", "SNS", "súťaž", "Súťaž", "opustili", "SMER-SD", "zmenilo"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/p-freso-ideme-cestou-navratu-do-prve/8917-clanok.html", "http://www.cas.sk/clanok/219106/dzurinda-konci-ako-predseda-sdku-takato-bola-jeho-politicka-cesta.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6657-chronologia-snemov-kdh/", "http://www.ta3.com/clanok/1001311/ruzombersky-snem-opatovne-zvolil-jana-figela-za-predsedu-kdh.html", "http://www.kdms.sk/node/255", "http://www.sme.sk/c/3082514/palko-bude-kandidovat-na-post-predsedu-kdh.html", "http://www.sietovka.sk/archiv/simecka/rfe_10961.html", "http://www.sme.sk/c/6392756/daniel-lipsic-vystupuje-z-kdh.html", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prvy-snem-strany-most-hid-bude-v-samorine.html", "http://www.ta3.com/clanok/1006365/tb-vedenia-strany-most-hid-po-ukonceni-snemu.html", "http://www.sme.sk/c/6730338/sulik-uz-nebude-viac-kandidovat-ak-v-sas-vyhra-kollar.html", "http://www.cas.sk/clanok/222520/padlo-rozhodnutie-sulik-zostava-na-cele-sas.html", "http://www.sme.sk/c/3898596/slovenska-narodna-strana-profil.html", "http://www.sns.sk/aktuality/snem-sns-novym-predsedom-sns-sa-stal-andrej-danko/", "http://www.sme.sk/c/5564966/slota-zostava-predsedom-sns-belousovova-vo-vedeni-nie-je.html", "http://www.sme.sk/c/4878961/bugar-zaklada-novu-stranu.html", "http://www.sme.sk/c/4878961/bugar-zaklada-novu-stranu.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia", "http://aktualne.atlas.sk/online-zo-snemu-smeru-sd-v-ruzomberku/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:25.816259+00:00"}
{"id": "48459", "numeric_id": 48459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48459", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Hlasmi fašistov prešli kandidáti na NKÚ. Pán predseda Andrássy. Ja som zvedavý, ako sa on teda teší z toho, že je zvolený hlasmi fašistov, lebo bez nich by zvolený nebol, aj podpredseda NKÚ boli zvolení hlasmi fašistov.", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. mája 2022 poslanci NR SR zvolili nového predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Novým predsedom NKÚ sa stal Ľubomír Andrassy a podpredsedom Jozef Ivančo.\n\nPredseda a podpredseda NKÚ sú volení nadpolovičnou väčšinou všetkých prítomných poslancov.\n\nZo 130 prítomných poslancov za Andrassyho hlasovalo 75 — takmer celý poslanecký klub OĽaNO a Sme rodina. Za kandidatúru Andrassyho hlasovalo aj 15 nezaradených poslancov. Desiati z nich sú bývalí členovia poslaneckého klubu ĽSNS. Koaličné strany SaS a Za ľudí návrh nepodporili.\n\nZ uvedeného vyplýva, že bez desiatich hlasov bývalých členov poslaneckého klubu ĽSNS by sa Andrassy novým šéfom NKÚ nestal.\n\nZa podpredsedu NKÚ poslanci zvolili Jozefa Ivanča. Zo 130 prítomných poslancov ho podporilo 68 zákonodarcov. Za jeho kandidatúru hlasovali aj dvaja bývalí členovia klubu ĽSNS.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["25. mája 2022 poslanci NR SR zvolili nového predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Novým predsedom NKÚ sa stal Ľubomír Andrassy a podpredsedom Jozef Ivančo.", "Predseda a podpredseda NKÚ sú volení nadpolovičnou väčšinou všetkých prítomných poslancov.", "Zo 130 prítomných poslancov za Andrassyho hlasovalo 75 — takmer celý poslanecký klub OĽaNO a Sme rodina. Za kandidatúru Andrassyho hlasovalo aj 15 nezaradených poslancov. Desiati z nich sú bývalí členovia poslaneckého klubu ĽSNS. Koaličné strany SaS a Za ľudí návrh nepodporili.", "Z uvedeného vyplýva, že bez desiatich hlasov bývalých členov poslaneckého klubu ĽSNS by sa Andrassy novým šéfom NKÚ nestal.", "Za podpredsedu NKÚ poslanci zvolili Jozefa Ivanča. Zo 130 prítomných poslancov ho podporilo 68 zákonodarcov. Za jeho kandidatúru hlasovali aj dvaja bývalí členovia klubu ĽSNS.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "hlasovalo", "podporilo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/628028-koalicia-nema-dohodu-na-detskom-komisarovi-ani-sefovi-nku-volit-ich-maju-dnes-vecer/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48032", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48037"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:32.038467+00:00"}
{"id": "vr32921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32921", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Já chci připomenout, že od začátku 90. let po celou dobu rostl například počet lidí ve státním aparátu a rostly mzdové náklady. Moje vláda byla první, která je omezila o 8 % a zrušila desítky tisíc pracovních míst, které nebyly potřeba ve veřejném sektoru a přesunuly jsme je fakticky do sektoru soukromého prostě na trh práce.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme jako pravdivý. Pokud počítáme poměr exportu k celkovému HDP České republiky, tak jde o 74% z celkového součtu, což by se dalo pokládat za téměř 80% jak tvrdí Petr Nečas a jak informují i například Finance.cz . Na základě dat Českého statistického úřadu o exportu z České republiky a jejího celkového HDP jsme došli (počítáno poměrem exportu na HDP) k číslu 74% za rok 2011. Za rok 2012 ještě nebyly zveřejněny ani celkové hodnoty českého exportu, ani celkového HDP.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme jako pravdivý. Pokud počítáme poměr exportu k celkovému HDP České republiky, tak jde o 74% z celkového součtu, což by se dalo pokládat za téměř 80% jak tvrdí Petr Nečas a jak informují i například Finance.cz . Na základě dat Českého statistického úřadu o exportu z České republiky a jejího celkového HDP jsme došli (počítáno poměrem exportu na HDP) k číslu 74% za rok 2011. Za rok 2012 ještě nebyly zveřejněny ani celkové hodnoty českého exportu, ani celkového HDP."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Finance.cz", "dat", "HDP"], "url": ["http://www.finance.cz/zpravy/finance/345913-vlada-projedna-exportni-strategii-cr-na-roky-2012-az-2020/", "http://apl.czso.cz/pll/stazo/STAZO.STAZO", "http://www2.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/cr:_makroekonomicke_udaje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:28.650977+00:00"}
{"id": "vr18089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18089", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Fico svojho času hovoril, že z čísiel sa ľudia nenajedia, rast HDP to je len akési číslo.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico ako premiér v roku 2012 povedal nasledovné: \" Ľudia sa z čísel nenajedia, takže vláda bude musieť budúci rok byť podstatne agresívnejšia, pokiaľ ide o cenovú politiku, najmä vo vzťahu k potravinám a vo vzťahu k energiám, “ Výrok vyslovil po rokovaní vlády, na ktorom sa schvaľovala správa o makroekonomickom vývoji Slovenska, kde sa spomínala aj úroveň HDP, najmä v súvislosti s deficitom verejných financií vyjadrenom v percentách HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico ako premiér v roku 2012 povedal nasledovné: \" Ľudia sa z čísel nenajedia, takže vláda bude musieť budúci rok byť podstatne agresívnejšia, pokiaľ ide o cenovú politiku, najmä vo vzťahu k potravinám a vo vzťahu k energiám, “ Výrok vyslovil po rokovaní vlády, na ktorom sa schvaľovala správa o makroekonomickom vývoji Slovenska, kde sa spomínala aj úroveň HDP, najmä v súvislosti s deficitom verejných financií vyjadrenom v percentách HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["2012"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/6643422/fico-chce-byt-pri-cenach-potravin-a-energii-agresivnejsi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:05.780944+00:00"}
{"id": "vr29114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29114", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Máme tu veľmi zlé štatistiky, takmer 50 percent rozvodov na počet sobášov ročne...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.SK 1. mája 2014. Podľa Kataríny Neveďalovej bola na Slovensku rozvodovosť na úrovni 50 %. Výrok sme hodnotili ako nepravdivý. Peter Kremský hovorí, že takmer 50 % sobášov za rozvádza. V skutočnosti ide o 42,9 %, teda okolo 43 %. Kremský nekorektne zaokrúhľuje toto číslo na takmer 50 %. Rozvodovosť takmer 50 % bola v rokoch 2006 (49 %), 2009 (48,1 %) alebo v roku 2010 (47,3 %). Za posledných 11 rokov je priemerná rozvodovosť na úrovni 44,2 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.SK 1. mája 2014. Podľa Kataríny Neveďalovej bola na Slovensku rozvodovosť na úrovni 50 %. Výrok sme hodnotili ako nepravdivý. Peter Kremský hovorí, že takmer 50 % sobášov za rozvádza. V skutočnosti ide o 42,9 %, teda okolo 43 %. Kremský nekorektne zaokrúhľuje toto číslo na takmer 50 %. Rozvodovosť takmer 50 % bola v rokoch 2006 (49 %), 2009 (48,1 %) alebo v roku 2010 (47,3 %). Za posledných 11 rokov je priemerná rozvodovosť na úrovni 44,2 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Neveďalovej", "publikáciu"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/154/katarina-nevedalova/?oblast=22", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fslovak.statistics.sk%2FPortalTraffic%2FfileServlet%3FDokument%3Db653d111-8505-46ba-933b-7b2397a33bf3&ei=9EjHVKn1D4rVPKuNgcgE&usg=AFQjCNGyRtsdS6Kobt_vPZlPcw8kSUQCfA&sig2=o2xjEIC9ByZGgur1hm44wQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:33.378600+00:00"}
{"id": "vr37489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37489", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V januári, iba v januári to bolo 12 z 18. To sú dve tretiny.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak predpokladáme, že mal na mysli nárast výdavkov štvorčlennej rodiny o 18 eur a z toho nárast vplyvu balíčka o 12 eur, tak hovoril pravdu. Takéto údaje s rozdielom niekoľkých centov, uvádzajú v interpretácii vládnej správy aj Hospodárske noviny .", "analysis_paragraphs": ["Ak predpokladáme, že mal na mysli nárast výdavkov štvorčlennej rodiny o 18 eur a z toho nárast vplyvu balíčka o 12 eur, tak hovoril pravdu. Takéto údaje s rozdielom niekoľkých centov, uvádzajú v interpretácii vládnej správy aj Hospodárske noviny ."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:38.563424+00:00"}
{"id": "vr14561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14561", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Kolegovia, ktorí chceli spraviť zmenu vo vedení (strany SDKÚ, pozn.), nemali dostatok hlasov, a naviac tak chceli spraviť, keď sme skončili tretí v eurovoľbách (…) a predbehli všetkých, ktorí tu so mnou stoja (v štúdiu - OĽaNO, SaS, SMK, pozn.).", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých SDKÚ-DS obsadila tretie miesto, sa v strane udiali personálne zmeny, keď odišlo niekoľko členov, no na mimoriadnom sneme v septembri 2014 sa zúčastneným nepodarilo predsedu Pavla Freša odvolať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informovali Hospodárske noviny 19.06.2014, vnútorné problémy SDKÚ-DS nastali v období, ktoré nasledovalo po voľbách do Europarlamentu z 24. mája 2014. Ćlenovia SDKÚ-DS žiadali od predsedu strany Pavla Freša personálne zmeny, kvôli kritike na Frešovu osobu, o ktorých sa hlasovalo na mimoriadnom sneme. Vo vedení SDKÚ-DS skončil jeden z podpredsedov Jozef Mikuš. Snem sa konal v septembri 2014 a Pavol Frešo po ňom zostal vo svojej funkcii . Jeho odporcom sa ho v Senici odvolať nepodarilo, keď za odvolanie Freša hlasovalo 160 delegátov, 48 bolo proti a dva hlasy boli neplatné. Proti Frešovi však hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov. Stranícky súd, ktorý posudzoval výklad stanov, rozhodol, že pre odvolanie sa berú do úvahy pozvaní delegáti. Agentúra TASR informovala, že z podpredsedníckej stoličky v strane odišiel v novembri 2014 aj Martin Fedor. Druhý podpredseda Ivan Štefanec stranu opustil v januári 2015. Výsledky Štatistického úradu SR potvrdzujú, že SDKÚ skončila vo voľbách do Európskeho parlamentu 2014 na treťom mieste s dvomi obsadenými europoslaneckými kreslami. OĽaNO, SaS, SMK skončili za ňou so zhodným počtom jeden poslanec/poslankyňa.\n\nOficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2014\n\nPolitická strana\n\nPočet platných hlasov\n\nPodiel platných hlasov v %\n\nPočet mandátov\n\nSMER – sociálna demokracia\n\n135 089\n\n24,09\n\n4\n\nKresťanskodemo­kratické hnutie\n\n74 108\n\n13,21\n\n2\n\nSlovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana\n\n43 467\n\n7,75\n\n2\n\nOBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti\n\n41 829\n\n7,46\n\n1\n\nNOVA, Konzervatívni demokrati Slovenska, Občianska konzervatívna stra­na\n\n38 316\n\n6,83\n\n1\n\nSloboda a Solidarita\n\n37 376\n\n6,66\n\n1\n\nStrana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja\n\n36 629\n\n6,53\n\n1\n\nMOST – HÍD\n\n32 708\n\n5,83\n\n1", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách do Európskeho parlamentu, v ktorých SDKÚ-DS obsadila tretie miesto, sa v strane udiali personálne zmeny, keď odišlo niekoľko členov, no na mimoriadnom sneme v septembri 2014 sa zúčastneným nepodarilo predsedu Pavla Freša odvolať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informovali Hospodárske noviny 19.06.2014, vnútorné problémy SDKÚ-DS nastali v období, ktoré nasledovalo po voľbách do Europarlamentu z 24. mája 2014. Ćlenovia SDKÚ-DS žiadali od predsedu strany Pavla Freša personálne zmeny, kvôli kritike na Frešovu osobu, o ktorých sa hlasovalo na mimoriadnom sneme. Vo vedení SDKÚ-DS skončil jeden z podpredsedov Jozef Mikuš. Snem sa konal v septembri 2014 a Pavol Frešo po ňom zostal vo svojej funkcii . Jeho odporcom sa ho v Senici odvolať nepodarilo, keď za odvolanie Freša hlasovalo 160 delegátov, 48 bolo proti a dva hlasy boli neplatné. Proti Frešovi však hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných delegátov. Stranícky súd, ktorý posudzoval výklad stanov, rozhodol, že pre odvolanie sa berú do úvahy pozvaní delegáti. Agentúra TASR informovala, že z podpredsedníckej stoličky v strane odišiel v novembri 2014 aj Martin Fedor. Druhý podpredseda Ivan Štefanec stranu opustil v januári 2015. Výsledky Štatistického úradu SR potvrdzujú, že SDKÚ skončila vo voľbách do Európskeho parlamentu 2014 na treťom mieste s dvomi obsadenými europoslaneckými kreslami. OĽaNO, SaS, SMK skončili za ňou so zhodným počtom jeden poslanec/poslankyňa.", "Oficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu 2014", "Politická strana", "Počet platných hlasov", "Podiel platných hlasov v %", "Počet mandátov", "SMER – sociálna demokracia", "135 089", "24,09", "4", "Kresťanskodemo­kratické hnutie", "74 108", "13,21", "2", "Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana", "43 467", "7,75", "2", "OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti", "41 829", "7,46", "1", "NOVA, Konzervatívni demokrati Slovenska, Občianska konzervatívna stra­na", "38 316", "6,83", "1", "Sloboda a Solidarita", "37 376", "6,66", "1", "Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja", "36 629", "6,53", "1", "MOST – HÍD", "32 708", "5,83", "1"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["informovali", "funkcii", "TASR", "Druhý podpredseda", "Výsledky", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/506281-kriza-v-sdku-fresovi-sa-rozpada-vedenie-strany", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/871641-freso-ostava-sefom-sdku-podpredsedovia-sa-vzdali-funkcii/", "http://snn.sk/teraz_sk_106913/", "https://dennikn.sk/minuta/185781/", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka4_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:25.738181+00:00"}
{"id": "vr27550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27550", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "60% absolventov vysokých škôl v EÚ sú ženy, tie sa nám nedostanú práve z tohto dôvodu, že sú istým spôsobom podceňované, kvôli tomu, že môžu sa stať potenciálne matkami, nedostanú tie lepšie pracovné miesta ...", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel žien absolvujúcich vysoké školy sa v posledných rokoch skutočne blíži k hranici 60%. Podľa údajov Eurostatu tvorili ženy približne 59% absolventov vysokých škôl v roku 2011 aj v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel žien absolvujúcich vysoké školy sa v posledných rokoch skutočne blíži k hranici 60%. Podľa údajov Eurostatu tvorili ženy približne 59% absolventov vysokých škôl v roku 2011 aj v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:53.699540+00:00"}
{"id": "vr25508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25508", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pred voľbami v roku 2010 ste tvrdili, že znížite daň (DPH, pozn.) na 16%, čo ste urobili? Zvýšili ste daň z pridanej hodnoty.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pred voľbami v roku 2010 netvrdilo SDKÚ-DS alebo iné vtedy opozičné strany, že chcú znížiť sadzbu DPH na 16 %. V roku 2009 zazneli návrhy zo strany Mikloša a Sulíka o znížení DPH na 16 %. V roku 2010 však svoje návrhy neopakovali a nemali ich ani vo volebných programoch. Strana SaS vo volebnom programe uvádzala, že chce zjednotiť sadzby DPH na úroveň 18 %. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je pravdou, že vláda I. Radičovej po nástupe zvýšila sadzbu DPH na 20 %, no vyjadrenia pravicových strán na zníženie DPH na úroveň 16 % zaznievali ešte pred volebným rokom 2010. Ivan Mikloš a SDKÚ-DS sa začiatkom roka 2009 vyjadrovali pre zníženie daní a zavedenie rovnej dane na úrovni 16 % ako opatrenie proti kríze. Predseda SaS, Richard Sulík , deklaroval svoj zámer znížiť DPH na 16 % spolu so znížením odvodov a daní z príjmu. Tieto vyjadrenia pochádzajú z roku 2008. Samotné predvolebné programy 2010 SDKÚ-DS ( pdf. ), Most-Híd a ani KDH ( pdf. ) sa znižovania sadzby DPH nedotýkali. O zavedení jednotnej sadzby DPH, avšak vo výške 18 % pre obe sadzby dane DPH hovorila strana SaS ( pdf. s. 16). Po nástupe do úradu schválila vláda Ivety Radičovej zvýšenie DPH z 19 na 20%, pri zachovaní zníženej sadzby DPH na knihy, lieky a zdravotné pomôcky a zároveň zrušení šesťpercentnej sadzby dane na predaj poľnohospodárskych produktov. Vláda nastavila zvýšenú daň len dočasne a to do okamihu, kedy stlačí verejný dlh pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Zvýšenie DPH označili ako \" Ficovu daň \", ktorého vláda \" nesie zodpovednosť za to, že Slovensko bude podľa odhadov hospodáriť tento rok s deficitom takmer osem percent z výkonu ekonomiky, hoci schodok by mal byť podľa medzinárodných pravidiel do troch percent hrubého domáceho produktu\" . Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pred voľbami v roku 2010 netvrdilo SDKÚ-DS alebo iné vtedy opozičné strany, že chcú znížiť sadzbu DPH na 16 %. V roku 2009 zazneli návrhy zo strany Mikloša a Sulíka o znížení DPH na 16 %. V roku 2010 však svoje návrhy neopakovali a nemali ich ani vo volebných programoch. Strana SaS vo volebnom programe uvádzala, že chce zjednotiť sadzby DPH na úroveň 18 %. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je pravdou, že vláda I. Radičovej po nástupe zvýšila sadzbu DPH na 20 %, no vyjadrenia pravicových strán na zníženie DPH na úroveň 16 % zaznievali ešte pred volebným rokom 2010. Ivan Mikloš a SDKÚ-DS sa začiatkom roka 2009 vyjadrovali pre zníženie daní a zavedenie rovnej dane na úrovni 16 % ako opatrenie proti kríze. Predseda SaS, Richard Sulík , deklaroval svoj zámer znížiť DPH na 16 % spolu so znížením odvodov a daní z príjmu. Tieto vyjadrenia pochádzajú z roku 2008. Samotné predvolebné programy 2010 SDKÚ-DS ( pdf. ), Most-Híd a ani KDH ( pdf. ) sa znižovania sadzby DPH nedotýkali. O zavedení jednotnej sadzby DPH, avšak vo výške 18 % pre obe sadzby dane DPH hovorila strana SaS ( pdf. s. 16). Po nástupe do úradu schválila vláda Ivety Radičovej zvýšenie DPH z 19 na 20%, pri zachovaní zníženej sadzby DPH na knihy, lieky a zdravotné pomôcky a zároveň zrušení šesťpercentnej sadzby dane na predaj poľnohospodárskych produktov. Vláda nastavila zvýšenú daň len dočasne a to do okamihu, kedy stlačí verejný dlh pod tri percentá hrubého domáceho produktu. Zvýšenie DPH označili ako \" Ficovu daň \", ktorého vláda \" nesie zodpovednosť za to, že Slovensko bude podľa odhadov hospodáriť tento rok s deficitom takmer osem percent z výkonu ekonomiky, hoci schodok by mal byť podľa medzinárodných pravidiel do troch percent hrubého domáceho produktu\" . Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Mikloš", "Sulík", "pdf.", "Most-Híd", "pdf.", "pdf.", "zvýšenie", "Ficovu daň"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/190087-sdku-navrhuje-kvoli-krize-znizit-dane/", "http://blog.etrend.sk/richard-sulik/2008/11/23/16-odvody-16-dan-z-prijmu-a-16-dph/", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/625/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/228", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/kdh_volebny-program_2010.pdf", "http://www.strana-sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/poslanci-schvalili-od-januara-20-percentnu-dph.html", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/ficova-dan-dostala-zelenu-docasne-403580"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:42.777681+00:00"}
{"id": "vr28334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28334", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "85 exekútorov takto dostalo podporu (pre podporu zamestnávania mladých, pozn.).", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili počet 85-tich exekútorov, ktorí dostali finančnú podporu pre zamestnávanie mladých ľudí, okrem tých, ktoré priamo pochádzajú od ministra Richtera. Podľa zistených informácii finančný príspevok na vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí dostal napríklad exekútorský úrad vedený Rudolfom Krutým . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil iné informácie, ktoré by potvrdili počet 85-tich exekútorov, ktorí dostali finančnú podporu pre zamestnávanie mladých ľudí, okrem tých, ktoré priamo pochádzajú od ministra Richtera. Podľa zistených informácii finančný príspevok na vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí dostal napríklad exekútorský úrad vedený Rudolfom Krutým . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Krutým"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1500783&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:12.536701+00:00"}
{"id": "vr37612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37612", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale našťastie tam, kde sú rozumní politici, ktorí nepoškodzujú svoje záujmy, alebo záujmy svojich krajín, svojej krajiny a ľudí, tak tam je aj štátne vlastníctvo, sú tam aj štátne monopoly, sú tam aj platení štátni manažéri a všetko funguje.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Paškovo tvrdenie o \"rozumných politikoch\" je hodnotový súd a tie nehodnotíme. Existujú však krajiny, ako napr. Francúzsko, kde štát vlastní štátne monopoly.\n\nV Ekonomicko-informačnom materiály (pdf.), ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí SR sa okrem iného píše:\n\n\"Energetická politika Francúzska\n\nFrancúzsko disponuje relatívne malými zdrojmi surovín na výrobu energie. Napriek tomu je dnes schopné zabezpečiť 75 % svojich energetických potrieb vďaka výrobe elektriny v jadrových elektrárniach, ktoré sú rozmiestnené po celom Francúzsku. Energetický priemysel vo Francúzsku tvorí 2,5 % z HDP a zamestnáva 230 000 osôb čo je 1 % z aktívnej populácie. Správcom elektrickej energie je štátna spoločnosť Electricité de France (EDF) . EDF je prvou svetovou spoločnosťou vo výrobe elektrickej energie. Direktívou EÚ dnes stratilo EDF svoj monopol na predaj elektrickej energie vo Francúzsku.\"", "analysis_paragraphs": ["Paškovo tvrdenie o \"rozumných politikoch\" je hodnotový súd a tie nehodnotíme. Existujú však krajiny, ako napr. Francúzsko, kde štát vlastní štátne monopoly.", "V Ekonomicko-informačnom materiály (pdf.), ktorý vypracovalo ministerstvo zahraničných vecí SR sa okrem iného píše:", "\"Energetická politika Francúzska", "Francúzsko disponuje relatívne malými zdrojmi surovín na výrobu energie. Napriek tomu je dnes schopné zabezpečiť 75 % svojich energetických potrieb vďaka výrobe elektriny v jadrových elektrárniach, ktoré sú rozmiestnené po celom Francúzsku. Energetický priemysel vo Francúzsku tvorí 2,5 % z HDP a zamestnáva 230 000 osôb čo je 1 % z aktívnej populácie. Správcom elektrickej energie je štátna spoločnosť Electricité de France (EDF) . EDF je prvou svetovou spoločnosťou vo výrobe elektrickej energie. Direktívou EÚ dnes stratilo EDF svoj monopol na predaj elektrickej energie vo Francúzsku.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Ekonomicko-informačnom materiály"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_B2A6A9C3B5E8496AC125783A0054F4CE_SK/$File/Francuzsko_ZIT_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:18.516821+00:00"}
{"id": "49171", "numeric_id": 49171, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49171", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Áno, to je vysoká suma a pozrite sa, ako som kritizoval tie Rázsochy, však ja som prvý kritizoval tie Rázsochy a tvrdil som od začiatku, že to nie sú schopní urobiť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda o postavení nemocnice Rázsochy rozhodla v júli 2022 a stanovila rozpočet vo výške 281 miliónov eur. Kollár v júni 2022 toto rozhodnutie kritizoval . Slovensko na túto nemocnicu podľa Kollára nemá dostatočné finančné prostriedky a preferoval by kúpu nemocnice Bory. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKollár aj tento rok voľbu financovania nemocnice Rázsochy namiesto nemocnice Bory kritizuje a z veľkej časti za pochybenie viní Hegera. Okrem Kollára Rázsochy kritizujú aj politici zo strán Hlas-SD či SaS .", "analysis_paragraphs": ["Vláda o postavení nemocnice Rázsochy rozhodla v júli 2022 a stanovila rozpočet vo výške 281 miliónov eur. Kollár v júni 2022 toto rozhodnutie kritizoval . Slovensko na túto nemocnicu podľa Kollára nemá dostatočné finančné prostriedky a preferoval by kúpu nemocnice Bory. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Kollár aj tento rok voľbu financovania nemocnice Rázsochy namiesto nemocnice Bory kritizuje a z veľkej časti za pochybenie viní Hegera. Okrem Kollára Rázsochy kritizujú aj politici zo strán Hlas-SD či SaS ."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["281", "kritizoval", "kritizuje", "Hlas-SD", "SaS"], "url": ["https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/narodna-univerzitna-nemocnica-raszochy/", "https://www.cas.sk/clanok/2691203/na-razsochy-peniaze-nemame-kollar-vsak-nestraca-nadej-na-kupu-nemocnice-bory-ma-jasny-nazor/", "https://www.teraz.sk/slovensko/niektorych-politikov-rozhodnutie-k-raz/718715-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/niektorych-politikov-rozhodnutie-k-raz/718715-clanok.html", "https://www.tasrtv.sk/live/21656?search_relacia=live&video_name=x8kladuciganikova02052023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:15.696946+00:00"}
{"id": "45465", "numeric_id": 45465, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45465", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Je tam (pri štátnej karanténe, pozn.) hneď niekoľko problémov. Po prvé ľudia, ako máme možnosť vidieť, čakajú veľmi dlho na hraniciach. Po ďalšie, došli kapacity ubytovacích zariadení, kapacitne sa to nezvláda, ale to, čo je najväčší problém štátnej karantény je, že tam slabá izolácia ľudí, ktorí sú nakazení a ktorí nie sú nakazení", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zavedenie a prevádzku povinnej štátnej karantény pri návrate na Slovensko zo zahraničia sprevádzalo dlhé čakanie na hraniciach, (v rôznych časoch) obmedzené kapacity zariadení a nezvládnutá izolácia cudzích ľudí. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Čakanie Najmä zo začiatku sa stávalo , že občania snažiaci sa o vstup do krajiny museli čakať hodiny na hraniciach, kým im štát zabezpečil presun do karanténneho zariadenia. Demagóg.SK sa na aktuálnu situáciu na hraniciach (k času relácie - t.j. 10.5.2020) pýtal Ministerstva vnútra, email však zostal bez odpovede. Kapacity „Štátne karantény boli naozaj preplnené a preto tím expertov už týždne pracoval na smart riešení (aplikácii pre inteligentnú domácu karanténu),” uviedol štyri dni po relácií - t.j. 14.5.2020 - minister zdravotníctva Marek Krajčí. Na preplnené karanténne zariadenia upozorňovalo zahraničných Slovákov v jednom momente SMS-kou aj Ministerstvo zahraničných vecí. Podľa premiéra Igora Matoviča mal štát k 10. máju k dispozícii 10-tisíc karanténnych miest, využitých bolo iba 4-tisíc. Demagóg.SK sa na presné čísla a potvrdenie pýtal aj Ministerstva vnútra, email však zostal bez odpovede. Pochybné podmienky DenníkN upozornil na skúsenosti ľudí v štátnej karanténe. Mnohí sa sťažovali na to, že sú na izbách ubytovaní s cudzími ľuďmi, čím štát zvyšuje riziko ich nákazy.", "analysis_paragraphs": ["Zavedenie a prevádzku povinnej štátnej karantény pri návrate na Slovensko zo zahraničia sprevádzalo dlhé čakanie na hraniciach, (v rôznych časoch) obmedzené kapacity zariadení a nezvládnutá izolácia cudzích ľudí. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Čakanie Najmä zo začiatku sa stávalo , že občania snažiaci sa o vstup do krajiny museli čakať hodiny na hraniciach, kým im štát zabezpečil presun do karanténneho zariadenia. Demagóg.SK sa na aktuálnu situáciu na hraniciach (k času relácie - t.j. 10.5.2020) pýtal Ministerstva vnútra, email však zostal bez odpovede. Kapacity „Štátne karantény boli naozaj preplnené a preto tím expertov už týždne pracoval na smart riešení (aplikácii pre inteligentnú domácu karanténu),” uviedol štyri dni po relácií - t.j. 14.5.2020 - minister zdravotníctva Marek Krajčí. Na preplnené karanténne zariadenia upozorňovalo zahraničných Slovákov v jednom momente SMS-kou aj Ministerstvo zahraničných vecí. Podľa premiéra Igora Matoviča mal štát k 10. máju k dispozícii 10-tisíc karanténnych miest, využitých bolo iba 4-tisíc. Demagóg.SK sa na presné čísla a potvrdenie pýtal aj Ministerstva vnútra, email však zostal bez odpovede. Pochybné podmienky DenníkN upozornil na skúsenosti ľudí v štátnej karanténe. Mnohí sa sťažovali na to, že sú na izbách ubytovaní s cudzími ľuďmi, čím štát zvyšuje riziko ich nákazy."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["stávalo", "čakať", "uviedol", "upozorňovalo", "10. máju", "upozornil"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/1994268_opatrovatelky-cakali-dlhe-hodiny-na-hraniciach-nedostali-jest-ani-pit", "https://www.cas.sk/clanok/975368/milanova-laska-robi-opatrovatelku-v-rakusku-odluceni-boli-6-tyzdnov-s-manzelkou-isiel-dobrovolne-do-statnej-karanteny/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-14-05-2020-aplikacia", "https://fontech.startitup.sk/spravy/slovakom-chodi-dalsia-varovna-sms-kapacity-statnej-karanteny-su-plne/", "https://domov.sme.sk/c/22401292/matovic-o-zivote-bez-ruska-az-ked-bude-viac-dni-po-sebe-0-nakazenych.html", "https://dennikn.sk/1881803/pre-zle-podmienky-v-statnej-karantene-sa-niektori-boja-vratit-na-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:39.381683+00:00"}
{"id": "vr16197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16197", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vláda jednomyseľne odsúhlasila, že chceme prejsť zo systému viacerých zdravotných poisťovní na systém jednej. Je to politické rozhodnutie vlády SR, v praxi to znamená, že by mali z trhu odísť súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union ZP-", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2012 Fico avizoval veľkú zmenu v oblasti zdravotníctva, ktorou malo byť vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Vládny pokus hovoril o troch najvhodnejších postupoch jej vytvorenia a projektom na vytvorenie poveril bývalú ministerku zdravotníctva Zvolenskú. Zámer zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia namiesto pluralitného mal začať plynúť od roku 2014. Od návrhu vlády do dnešného dňa sa v tejto oblasti nič nezmenilo, na Slovensku máme aj naďalej systém viacerých poisťovní a preto môžeme ten sľub Fica zhodnotiť ako nesplnený. Premiér Fico koncom júna 2012 pripustil, že štát bude musieť vyriešiť situáciu so súkromnými zdravotnými poisťovňami a ako vhodné riešenie videl vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. V tomto pláne pokračoval a poveril ministerku Zvolenskú vypracovaním rámcového návrhu na vytvorenie jednej poisťovne. Podľa Zvolenskej je základným dôvodom tohto konania vládne presvedčenie, že jedna zdravotná poisťovňa dokáže stabilizovať tok všetkých peňazí v zdravotníctve. \"Všetky peniaze, ktoré do poisťovne prídu, sa vrátia k pacientovi vo forme kvalitnej zdravotnej starostlivosti,\" uviedla. Svoj negatívny postoj k tomu kroku prezentovalo združenie, ktoré zastrešuje súkromné poisťovne. Prezidentka združenia Kafková povedala: \"Združenie zdravotných poisťovní SR považuje vyhlásenia o vysporiadaní sa so súkromnými zdravotnými poisťovňami a o urýchlenom smerovaní k jednej štátnej zdravotnej poisťovni za neuvážené a za vysoko populistické,\" Podľa nej bolo hlavným cieľom Fica odvrátenie pozornosti od dôležitých problémov v zdravotníctve, medzi ktoré v tej dobe patrilo pozastavenie účinnosti zákona o mzdách zdravotných sestier. K tomuto rozhodnutiu sa vyjadrili aj zainteresované strany - poisťovne . Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nechcela komentovať vyjadrenia Fica a zdôraznila, že sa bude riadiť platnými zákonmi. Súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá patrí spomedzi súkromných medzi najväčšie bola zhovorčivejšia. Podľa jej názoru sa potvrdilo, že téma jednej poisťovne,s ktorou narábala vláda, nemala opodstatnenie a podporu odborníkov. „Slúžila len na odpútavanie pozornosti od káuz, netransparentnosti a bezuzdného plytvania v zdravotníctve, či už to bol nákup CT prístroja, alebo zákazky na stravovanie a upratovanie nemocníc a ďalšie,“ uviedla poisťovňa. Druhá súkromná poisťovňa Union, ktorej hrozilo vyvlastnenie, zastávala názor, že viac poisťovní dopomáha pri zvyšovaní konkurenciu na trhu zdravotného poistenia a služieb. \"Zdravotníctvo dnes čelí oveľa vážnejším problémom, ako je otázka jednej zdravotnej poisťovne. Dúfame preto, že namiesto straty času neustálym „oprašovaním“ témy o unitarizácii by sme ho mohli využiť na diskusiu o tom, čo kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku skutočne zlepší,\" dodala poisťovňa. Po rokovaní vlády v júli 2012 premiér Fico avizoval rozhodnutie vlády o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Najlepším riešením pre vytvorenie takéhoto systému by podľa Fica bola dohoda o odkúpení: „Ja uprednostňujem model dohody s predstaviteľmi spoločností Dôvera a Union, či to je najreálnejší variant v tomto okamihu neviem povedať, rokovania začnú potom, ako pani ministerka predloží materiál do vlády,“ uviedol Fico. Ak by sa nepodaril tento model dohody za druhú variantu považoval dohodu o vyvlastnení za primeranú náhradu, ktorú označil za bežný inštitút. Zároveň pripustil, že štát v tej dobe nemal peniaze na kúpu a preto by sa musel zbaviť niektorých aktív. Chcel ich predávať na burze, ale žiadne z nich nekonkretizoval. Tvrdil, že by sa nejednalo o privatizáciu ako za vlád Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) či Vladimíra Mečiara (HZDS). „Chceme normálny predaj akcií, ak k tomu dôjde cez burzu, toto je cesta, kde nikto nemôže obviniť vládu z ničoho, pretože to je trh, ktorý v nejakom okamihu vygeneruje cenu,“ potvrdil. Podľa Fica vláda pracuje s množstvom argumentov, pre ktoré verí, že jej rozhodnutie v tejto veci je správne. Pripomenul, že slovenské zdravotníctvo trpí na jednej strane podfinancovaním, a na druhej strane zdravotné poisťovne vytvárajú zisk. Jeho kabinet sa už v minulej dobe snažil o obmedzenie tvorby zisku, ale Ústavný súd SR poukázal, že to nie je správna cesta. Vytvorením jednej poisťovne by sa predbehlo takýmto problémom. Jedným z dvoch akcionárov súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera je finančná skupina Penta , ktorá zaregistrovala schválenie zámeru pre vytvorenie jednej poisťovne, ale podotkla, že okrem informácií zverejnených v médiach nemá žiadne bližšie informácie. „ Berieme tento zámer na vedomie, podrobnosti, ako ho chce vláda realizovať, nepoznáme,\" povedal hovorca skupiny Martin Danko. A ďalej doplnil, že: „Naďalej platí, že v sektore verejného zdravotného poistenia chceme pôsobiť dlhodobo. Žiadne rokovania s predstaviteľmi vlády k uvedenému zámeru neprebehli.\" Po kritike na tento vládny zámer vydalo ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke päť hlavných faktov pre vznik jednej zdravotnej poisťovne. Ministerstvo sa týmto krokom snažilo o vysvetlenie a obhájenie svojho konania. Zvolenská len potvrdila ambíciu vlády, keď vyhlásila, že ministerstvo sa bude snažiť vytvoriť systém jednej poisťovne k 1. januáru 2014 . „ Ak sa nepodarí dospieť k dohode, vidíme cestu vyvlastnenia. Dávame si dôraz na formu dohody k 1. 1. 2014. V prípade, že táto dohoda nebude dovtedy uzavretá, následne by sme začali kroky ohľadne vyvlastnenia a rátame, že najneskôr do polroka 2014 bude tak či onak plne funkčný unitárny systém,\" uviedla. Prechod zo systému viacerých poisťovní na jednu podľa Zvolenskej nemal ma žiadny dopad na občanov. V máji roku 2014, teda pár mesiacov po avizovanom spustení tohto projektu naďalej na Slovensku pôsobili súkromné poisťovne. Fico sa však nevzdával a vyhlásil, že tento projekt ešte nie je stratený. Ako uviedol: „ My najskôr musíme získať zdroje z prevodu štátnych aktív do súkromného sektoru, ktoré nepotrebujeme a tieto zdroje potom použijeme na realizáciu tohto významného projektu.\" Celý projekt bol zastavený pre chýbajúce peniaze, keďže ministerstvo financií chcelo na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia použiť zdroje z predaja akcií spoločnosti Slovak Telekom , ktoré sa však ukázali ako dôležité prostriedky pri znižovaní dlhu. Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že je schopné v projekte pokračovať hneď ako bude zabezpečené finančné krytie. Zámer Fica o získanie zisku zo súkromných poisťovní a vytvorenie jednej štátnej poisťovne zostal nesplnený aj v jeho druhom vládnom období. Prvým pokus prišiel v roku 2006 kedy bolo súčasťou predvolebnej agendy zakázanie zisku súkromných poisťovní. Neskôr k tomu pridal aj myšlienku vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, ktorá viedla k súdnym sporom s vlastníkmi poisťovní a k nesplneniu jeho sľubu. V rozhovore pre Aktuálne.sk pripustil, že zo zavedením jednej zdravotnej poisťovne je koniec a ďalšiu snahu na pokračovaní tohto projektu prenechával budúcej vláde. „Jedna zdravotná poisťovňa by pravdepodobne bola cesta, len zasa stojím pred úlohou vyvlastniť zdravotné poisťovne a vyplatiť ich. Do akej miery by verejnosť bola pripravená akceptovať vyvlastnenie zdravotných poisťovní a vyplácanie peňazí do rúk nejakých súkromných firiem, ktoré dnes vlastnia tieto súkromné zdravotné poisťovne. Toto považujem za veľkú výzvu pre novú vládu.“ uviedol v rozhovore Fico. V súčasnosti vieme, že má opäť možnosť splniť svoj sľub z pozície vládnej strany a uvidíme, či sľub opäť nezostane len sľubom. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 Fico avizoval veľkú zmenu v oblasti zdravotníctva, ktorou malo byť vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Vládny pokus hovoril o troch najvhodnejších postupoch jej vytvorenia a projektom na vytvorenie poveril bývalú ministerku zdravotníctva Zvolenskú. Zámer zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia namiesto pluralitného mal začať plynúť od roku 2014. Od návrhu vlády do dnešného dňa sa v tejto oblasti nič nezmenilo, na Slovensku máme aj naďalej systém viacerých poisťovní a preto môžeme ten sľub Fica zhodnotiť ako nesplnený. Premiér Fico koncom júna 2012 pripustil, že štát bude musieť vyriešiť situáciu so súkromnými zdravotnými poisťovňami a ako vhodné riešenie videl vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. V tomto pláne pokračoval a poveril ministerku Zvolenskú vypracovaním rámcového návrhu na vytvorenie jednej poisťovne. Podľa Zvolenskej je základným dôvodom tohto konania vládne presvedčenie, že jedna zdravotná poisťovňa dokáže stabilizovať tok všetkých peňazí v zdravotníctve. \"Všetky peniaze, ktoré do poisťovne prídu, sa vrátia k pacientovi vo forme kvalitnej zdravotnej starostlivosti,\" uviedla. Svoj negatívny postoj k tomu kroku prezentovalo združenie, ktoré zastrešuje súkromné poisťovne. Prezidentka združenia Kafková povedala: \"Združenie zdravotných poisťovní SR považuje vyhlásenia o vysporiadaní sa so súkromnými zdravotnými poisťovňami a o urýchlenom smerovaní k jednej štátnej zdravotnej poisťovni za neuvážené a za vysoko populistické,\" Podľa nej bolo hlavným cieľom Fica odvrátenie pozornosti od dôležitých problémov v zdravotníctve, medzi ktoré v tej dobe patrilo pozastavenie účinnosti zákona o mzdách zdravotných sestier. K tomuto rozhodnutiu sa vyjadrili aj zainteresované strany - poisťovne . Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa nechcela komentovať vyjadrenia Fica a zdôraznila, že sa bude riadiť platnými zákonmi. Súkromná poisťovňa Dôvera, ktorá patrí spomedzi súkromných medzi najväčšie bola zhovorčivejšia. Podľa jej názoru sa potvrdilo, že téma jednej poisťovne,s ktorou narábala vláda, nemala opodstatnenie a podporu odborníkov. „Slúžila len na odpútavanie pozornosti od káuz, netransparentnosti a bezuzdného plytvania v zdravotníctve, či už to bol nákup CT prístroja, alebo zákazky na stravovanie a upratovanie nemocníc a ďalšie,“ uviedla poisťovňa. Druhá súkromná poisťovňa Union, ktorej hrozilo vyvlastnenie, zastávala názor, že viac poisťovní dopomáha pri zvyšovaní konkurenciu na trhu zdravotného poistenia a služieb. \"Zdravotníctvo dnes čelí oveľa vážnejším problémom, ako je otázka jednej zdravotnej poisťovne. Dúfame preto, že namiesto straty času neustálym „oprašovaním“ témy o unitarizácii by sme ho mohli využiť na diskusiu o tom, čo kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku skutočne zlepší,\" dodala poisťovňa. Po rokovaní vlády v júli 2012 premiér Fico avizoval rozhodnutie vlády o vytvorení jednej zdravotnej poisťovne. Najlepším riešením pre vytvorenie takéhoto systému by podľa Fica bola dohoda o odkúpení: „Ja uprednostňujem model dohody s predstaviteľmi spoločností Dôvera a Union, či to je najreálnejší variant v tomto okamihu neviem povedať, rokovania začnú potom, ako pani ministerka predloží materiál do vlády,“ uviedol Fico. Ak by sa nepodaril tento model dohody za druhú variantu považoval dohodu o vyvlastnení za primeranú náhradu, ktorú označil za bežný inštitút. Zároveň pripustil, že štát v tej dobe nemal peniaze na kúpu a preto by sa musel zbaviť niektorých aktív. Chcel ich predávať na burze, ale žiadne z nich nekonkretizoval. Tvrdil, že by sa nejednalo o privatizáciu ako za vlád Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) či Vladimíra Mečiara (HZDS). „Chceme normálny predaj akcií, ak k tomu dôjde cez burzu, toto je cesta, kde nikto nemôže obviniť vládu z ničoho, pretože to je trh, ktorý v nejakom okamihu vygeneruje cenu,“ potvrdil. Podľa Fica vláda pracuje s množstvom argumentov, pre ktoré verí, že jej rozhodnutie v tejto veci je správne. Pripomenul, že slovenské zdravotníctvo trpí na jednej strane podfinancovaním, a na druhej strane zdravotné poisťovne vytvárajú zisk. Jeho kabinet sa už v minulej dobe snažil o obmedzenie tvorby zisku, ale Ústavný súd SR poukázal, že to nie je správna cesta. Vytvorením jednej poisťovne by sa predbehlo takýmto problémom. Jedným z dvoch akcionárov súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera je finančná skupina Penta , ktorá zaregistrovala schválenie zámeru pre vytvorenie jednej poisťovne, ale podotkla, že okrem informácií zverejnených v médiach nemá žiadne bližšie informácie. „ Berieme tento zámer na vedomie, podrobnosti, ako ho chce vláda realizovať, nepoznáme,\" povedal hovorca skupiny Martin Danko. A ďalej doplnil, že: „Naďalej platí, že v sektore verejného zdravotného poistenia chceme pôsobiť dlhodobo. Žiadne rokovania s predstaviteľmi vlády k uvedenému zámeru neprebehli.\" Po kritike na tento vládny zámer vydalo ministerstvo zdravotníctva na svojej stránke päť hlavných faktov pre vznik jednej zdravotnej poisťovne. Ministerstvo sa týmto krokom snažilo o vysvetlenie a obhájenie svojho konania. Zvolenská len potvrdila ambíciu vlády, keď vyhlásila, že ministerstvo sa bude snažiť vytvoriť systém jednej poisťovne k 1. januáru 2014 . „ Ak sa nepodarí dospieť k dohode, vidíme cestu vyvlastnenia. Dávame si dôraz na formu dohody k 1. 1. 2014. V prípade, že táto dohoda nebude dovtedy uzavretá, následne by sme začali kroky ohľadne vyvlastnenia a rátame, že najneskôr do polroka 2014 bude tak či onak plne funkčný unitárny systém,\" uviedla. Prechod zo systému viacerých poisťovní na jednu podľa Zvolenskej nemal ma žiadny dopad na občanov. V máji roku 2014, teda pár mesiacov po avizovanom spustení tohto projektu naďalej na Slovensku pôsobili súkromné poisťovne. Fico sa však nevzdával a vyhlásil, že tento projekt ešte nie je stratený. Ako uviedol: „ My najskôr musíme získať zdroje z prevodu štátnych aktív do súkromného sektoru, ktoré nepotrebujeme a tieto zdroje potom použijeme na realizáciu tohto významného projektu.\" Celý projekt bol zastavený pre chýbajúce peniaze, keďže ministerstvo financií chcelo na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia použiť zdroje z predaja akcií spoločnosti Slovak Telekom , ktoré sa však ukázali ako dôležité prostriedky pri znižovaní dlhu. Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že je schopné v projekte pokračovať hneď ako bude zabezpečené finančné krytie. Zámer Fica o získanie zisku zo súkromných poisťovní a vytvorenie jednej štátnej poisťovne zostal nesplnený aj v jeho druhom vládnom období. Prvým pokus prišiel v roku 2006 kedy bolo súčasťou predvolebnej agendy zakázanie zisku súkromných poisťovní. Neskôr k tomu pridal aj myšlienku vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, ktorá viedla k súdnym sporom s vlastníkmi poisťovní a k nesplneniu jeho sľubu. V rozhovore pre Aktuálne.sk pripustil, že zo zavedením jednej zdravotnej poisťovne je koniec a ďalšiu snahu na pokračovaní tohto projektu prenechával budúcej vláde. „Jedna zdravotná poisťovňa by pravdepodobne bola cesta, len zasa stojím pred úlohou vyvlastniť zdravotné poisťovne a vyplatiť ich. Do akej miery by verejnosť bola pripravená akceptovať vyvlastnenie zdravotných poisťovní a vyplácanie peňazí do rúk nejakých súkromných firiem, ktoré dnes vlastnia tieto súkromné zdravotné poisťovne. Toto považujem za veľkú výzvu pre novú vládu.“ uviedol v rozhovore Fico. V súčasnosti vieme, že má opäť možnosť splniť svoj sľub z pozície vládnej strany a uvidíme, či sľub opäť nezostane len sľubom. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["júna", "Zvolenskú", "poisťovne", "rozhodnutie", "Penta", "faktov", "2014", "projektu", "Aktuálne.sk"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/209503/zdravotna-poistovna-moze-byt-len-jedna-pripustil-fico/", "https://aktualne.atlas.sk/fico-poveril-zvolensku-vypracovat-material-pre-vznik-jednej-poistovne/slovensko/zdravotnictvo/", "https://dennikn.sk/160029/premier-fico-priznal-ze-jedna-poistovna-nebude/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247475-fico-jedna-zdravotna-poistovna-by-mohla-fungovat-od-roku-2014/", "https://www.aktuality.sk/clanok/211004/bude-len-jedna-zdravotna-poistovna-odsuhlasil-to-vladny-kabinet/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?pat-faktov-o-jednej-zdravotnej-poistovni", "https://www.aktuality.sk/clanok/214868/zvolenska-jedna-zdravotna-poistovna-uz-od-roku-2014/", "https://www.aktuality.sk/clanok/253356/projekt-jednej-zdravotnej-poistovne-vobec-nie-je-mrtvy-hovori-premier-fico/", "https://aktualne.atlas.sk/robert-fico-nebudem-sa-plazit-po-kolenach-dokazem-prezit-vo-vysokom-standarde-ako-pravnik/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:31.904291+00:00"}
{"id": "vr25871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25871", "speaker": "Jaroslav Džunko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-dzunko", "statement": "Mzdový fond učiteľov sa tuneluje, príkladom toho je známa stredná škola, ktorú uvádza p.p. Žarnai, každý mesiac sa 500 eur posielalo na účet neznámej osoby.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidát Džunko hovorí pravdepodobne o prípade učiteľa Ota Žarnaya zo strednej Obchodnej akadémie Polárnej v Košiciach, ktorý bol prepustený niekoľko týždňov po tom, čo verejne upozornil na to, že škola mesačne netransparentným spôsobom platí za externé právne služby istej právničke 450-550€ mesačne. Je teda známe, komu sa posielalo spomínaných cca 500 euro, rovnako nie je úplne jasné, čo myslí Jaroslav Džunko pod \"mzdovým fondom učiteľov\". Výrok však napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, pretože jeho odkaz zodpovedá skutočnosti. O príbehu Ota Žarnaya informovali viaceré Slovenské médiá. Žarnay bol prepustený po tom, čo informoval radu školy o neadekvátnom a predraženom využívaní externého právnika, ktorému musela škola platiť mesačný paušál. Po týchto informáciach bol prepustený z organizačných dôvodov. Na tomto odkaze si môžete pozrieť zmluvy, ktoré podpísala škola s externým právnikom. PLUSKA : ,,Príbeh nebojácneho pedagóga zaujal mnohých Slovákov. Podporu mu vyjadrili napríklad aj podpisom petície proti jeho prepusteniu. V stredu mu istá nezisková organizácia darovala aj tisíc eur. Pedagóg so špecializáciou na slovenský jazyk sa ozval po tom, čo ako predseda rady školy zistil, že vedenie platilo košickej právničke mesačný paušál od 450 do 550 eur. Po tom, čo škole vytkol takéto hospodárenie, ho po 17 rokoch práce prepustili. S ním aj ďalšieho učiteľa, ktorý sa ho ako jediný zastal. Prepustenie škola zdôvodnila organizačnými dôvodmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kandidát Džunko hovorí pravdepodobne o prípade učiteľa Ota Žarnaya zo strednej Obchodnej akadémie Polárnej v Košiciach, ktorý bol prepustený niekoľko týždňov po tom, čo verejne upozornil na to, že škola mesačne netransparentným spôsobom platí za externé právne služby istej právničke 450-550€ mesačne. Je teda známe, komu sa posielalo spomínaných cca 500 euro, rovnako nie je úplne jasné, čo myslí Jaroslav Džunko pod \"mzdovým fondom učiteľov\". Výrok však napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, pretože jeho odkaz zodpovedá skutočnosti. O príbehu Ota Žarnaya informovali viaceré Slovenské médiá. Žarnay bol prepustený po tom, čo informoval radu školy o neadekvátnom a predraženom využívaní externého právnika, ktorému musela škola platiť mesačný paušál. Po týchto informáciach bol prepustený z organizačných dôvodov. Na tomto odkaze si môžete pozrieť zmluvy, ktoré podpísala škola s externým právnikom. PLUSKA : ,,Príbeh nebojácneho pedagóga zaujal mnohých Slovákov. Podporu mu vyjadrili napríklad aj podpisom petície proti jeho prepusteniu. V stredu mu istá nezisková organizácia darovala aj tisíc eur. Pedagóg so špecializáciou na slovenský jazyk sa ozval po tom, čo ako predseda rady školy zistil, že vedenie platilo košickej právničke mesačný paušál od 450 do 550 eur. Po tom, čo škole vytkol takéto hospodárenie, ho po 17 rokoch práce prepustili. S ním aj ďalšieho učiteľa, ktorý sa ho ako jediný zastal. Prepustenie škola zdôvodnila organizačnými dôvodmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Ota Žarnaya", "tomto", "PLUSKA"], "url": ["http://janmacek.blog.sme.sk/c/330283/Biela-vrana-v-skolstve.html", "http://www.gjh.sk/~crmoman/OA_Polarna_Kosice/pravne_sluzby_Rudohradska/", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/kosicky-ucitel-oto-zarnay-ktoreho-prepustili-za-kritiku-hospodarenia-skoly-nevzdava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:16.885260+00:00"}
{"id": "vr29888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29888", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ona (EÚ, pozn.) dokonca ani nehovorí o tom, že to je negatívne, že tí utečenci sem prúdia. Ona hovorí jediné popri tej, tom obale, ktorý tam dala, lepšia kontrola hraníc, nové postavenie agentúry FRONTEX, čo je agentúra zodpovedná za ochranu vonkajších hraníc a mnoho ďalších skvelých nápadov...", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe Európskej komisie Migrácia a azyl , vydanej v roku 2014, sa spomína azylová politika, a okrem iného aj jej problémy či spôsoby riešenia. V dokumente sa skutočne spomínajú skutočnosti, o ktorých hovorí minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne aj agenda EK z roku 2015 nehovorí o utečencoch a migrácii celkovo negatívne, považuje za problematické však spôsoby vstupu z ohľadom na ich bezpečnosť pre utečencov a migrantov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V správe Európskej komisie Migrácia a azyl , vydanej v roku 2014, sa spomína azylová politika, a okrem iného aj jej problémy či spôsoby riešenia. V dokumente sa skutočne spomínajú skutočnosti, o ktorých hovorí minister vnútra Robert Kaliňák. Podobne aj agenda EK z roku 2015 nehovorí o utečencoch a migrácii celkovo negatívne, považuje za problematické však spôsoby vstupu z ohľadom na ich bezpečnosť pre utečencov a migrantov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Migrácia a azyl", "Migrácia a azyl", ".pdf,", "zdôrazňuje", "návrhy"], "url": ["http://europa.eu/pol/pdf/flipbook/sk/migration_sk.pdf", "http://europa.eu/pol/pdf/flipbook/sk/migration_sk.pdf", "http://europa.eu/pol/pdf/flipbook/sk/migration_sk.pdf", "http://www.portfolio.hu/en/economy/ec_president_juncker_legal_migration_must_be_organised.30191.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34193568"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:40.255179+00:00"}
{"id": "vr28928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28928", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...ostatní malí musia sa skladať po 480, respektíve 960 euro (na daňové úľavy pre iné firmy, pozn.)", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna hovorí o daňovej licencii, ktorú budú od roku 2015 platiť firmy vo výške 480, 960 alebo 2280 eur v závislosti na tom, či platia DPH a veľkosti obratu. Licenciu vo výške 480 a 960 eur budú platiť podnikatelia s výškou obratu do 500 tisíc eur a teda malí podnikatelia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daňovú licenciu schválila Ficova vláda v roku 2013, prvé licencie za rok 2014 budú firmy odvádzať od marca (respekt. od júna) 2015. Výška licencie pre jednotlivé subjekty bude nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna hovorí o daňovej licencii, ktorú budú od roku 2015 platiť firmy vo výške 480, 960 alebo 2280 eur v závislosti na tom, či platia DPH a veľkosti obratu. Licenciu vo výške 480 a 960 eur budú platiť podnikatelia s výškou obratu do 500 tisíc eur a teda malí podnikatelia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daňovú licenciu schválila Ficova vláda v roku 2013, prvé licencie za rok 2014 budú firmy odvádzať od marca (respekt. od júna) 2015. Výška licencie pre jednotlivé subjekty bude nasledovná:"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "licencie", "odvádzať", "úniku", "inicioval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/301278-poslanci-schvalili-zavedenie-danovych-licencii/", "http://www.etrend.sk/podnikanie/danova-licencia-v-roku-2015-na-koho-sa-nevztahuje-a-ako-sa-jej-vyhnut.html", "http://www.atsolutions.sk/blog/danove-licencie-krok-za-krokom/", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/dan-prijmu/danove-licencie-podnikatelov-vsetko-danovych-licenciach/33668", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/312899-danove-licencie-posunula-opozicia-na-ustavny-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:19.452941+00:00"}
{"id": "vr27135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď bola invázia do Iraku, tak ste patrili medzi tých politikov (Bárdos, SMK, pozn.), ktorí podporovali Američanov. Ja som stiahol vojakov z Iraku.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že za prvej vlády R. Fica boli v roku 2007 slovenskí vojaci stiahnutí z Iraku. Je tiež pravdou, že návrh na vyslanie vojakov do Iraku v roku 2003 by neprešiel bez podpory vtedajšej koalície ANO, KDH, SMK a SDKÚ-DS a taktiež časti SMER-SD. Tento návrh však nepodporil vyslanie vojakov Bárdos (nebol prítomný), na ktorého Fico reaguje (dokonca ani Hrušovský). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Naše vojenské jednotky boli do Iraku prvýkrát poslané v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, tento návrh bol schválený NR SR 19. júna 2003. Gyula Bárdos totiž na tomto hlasovaní prítomný nebol, podobne ako R. Fico, takže nemohol podporiť nárvh, ktorým boli do Iraku vyslaní slovenskí vojaci. Za tento návrh hlasovali aj 5 poslanci SMER-SD, všetci poslanci SDKÚ-DS, 12 poslanci HZDS, 5 poslancov KDH (Hrušovský sa zdržal hlasovania), 10 poslanci ANO, 9 poslancov Klubu nezávislých poslancov. Poslanci KSS hlasovali proti. Podobne možno hodnotiť aj rozhodnutie NR SR o ukončení našej misie v Iraku. V danom hlasovaní totiž Bárdos (Hrušovský nebol prítomný) hlasoval za stiahnutie vojakov z Iraku. K stiahnutiu našich vojakov z Iraku došlo za prvej vlády Roberta Fica 25. februára 2007, jednalo sa o takmer 100-člennú jednotku ženistov. V Iraku však aj naďalej pôsobili dvaja velitelia z operácie Iracká sloboda, ktorí boli definitívne stiahnutí rozhodnutím parlamentu 11. decembra 2007. Viac článok denníka SME . Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že za prvej vlády R. Fica boli v roku 2007 slovenskí vojaci stiahnutí z Iraku. Je tiež pravdou, že návrh na vyslanie vojakov do Iraku v roku 2003 by neprešiel bez podpory vtedajšej koalície ANO, KDH, SMK a SDKÚ-DS a taktiež časti SMER-SD. Tento návrh však nepodporil vyslanie vojakov Bárdos (nebol prítomný), na ktorého Fico reaguje (dokonca ani Hrušovský). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Naše vojenské jednotky boli do Iraku prvýkrát poslané v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, tento návrh bol schválený NR SR 19. júna 2003. Gyula Bárdos totiž na tomto hlasovaní prítomný nebol, podobne ako R. Fico, takže nemohol podporiť nárvh, ktorým boli do Iraku vyslaní slovenskí vojaci. Za tento návrh hlasovali aj 5 poslanci SMER-SD, všetci poslanci SDKÚ-DS, 12 poslanci HZDS, 5 poslancov KDH (Hrušovský sa zdržal hlasovania), 10 poslanci ANO, 9 poslancov Klubu nezávislých poslancov. Poslanci KSS hlasovali proti. Podobne možno hodnotiť aj rozhodnutie NR SR o ukončení našej misie v Iraku. V danom hlasovaní totiž Bárdos (Hrušovský nebol prítomný) hlasoval za stiahnutie vojakov z Iraku. K stiahnutiu našich vojakov z Iraku došlo za prvej vlády Roberta Fica 25. februára 2007, jednalo sa o takmer 100-člennú jednotku ženistov. V Iraku však aj naďalej pôsobili dvaja velitelia z operácie Iracká sloboda, ktorí boli definitívne stiahnutí rozhodnutím parlamentu 11. decembra 2007. Viac článok denníka SME . Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "hlasovaní", "hlasovaní", "stiahnutiu", "rozhodnutím", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=276", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=12071", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22224", "http://hn.hnonline.sk/fico-stiahnutim-vojakov-z-iraku-vlada-splnila-slub-volicom-225642", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=482", "http://www.sme.sk/c/3632126/parlament-stiahol-vojakov-z-iraku-viac-ich-posle-do-kosova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:33.237344+00:00"}
{"id": "vr25847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25847", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V konkurencii európskych regiónov, poslednom európskom rebríčku, je Východné Slovensko až na 240 mieste z 273 vrátane Chorvátska.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poslednom vyhodnotení konkurencieschopnosti európskych regiónov z roku 2013 sa Východné Slovensko umiestnilo najhoršie zo štyroch slovenských regiónov, konkrétne na 240 mieste (celkové hodnotenie regiónov str. 147). Celkový počet hodnotených regiónov je však 262 a nie 273, ako hovorí Rudolf Bauer. Tento rozdiel však nehraje žiadnu rolu, Východné Slovensko sa navyše nachádza ešte bližšie k úplnému chvostu, čo iba podrtuje argument Rudolfa Bauera.", "analysis_paragraphs": ["V poslednom vyhodnotení konkurencieschopnosti európskych regiónov z roku 2013 sa Východné Slovensko umiestnilo najhoršie zo štyroch slovenských regiónov, konkrétne na 240 mieste (celkové hodnotenie regiónov str. 147). Celkový počet hodnotených regiónov je však 262 a nie 273, ako hovorí Rudolf Bauer. Tento rozdiel však nehraje žiadnu rolu, Východné Slovensko sa navyše nachádza ešte bližšie k úplnému chvostu, čo iba podrtuje argument Rudolfa Bauera."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhodnotení"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/6th_report/rci_2013_report_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:22.836381+00:00"}
{"id": "46181", "numeric_id": 46181, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46181", "speaker": "Andrea Letanovská", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-letanovska", "statement": "sa vláda rozhodla, že prispeje tým najslabším, budú trináste dôchodky, dokonca v porovnaní s minulým rokom to bude 200 percentný nárast. Takisto je pripravený balíček opatrení v hodnote 500.000.000 EUR, kde sa budú tí najslabší podporovať, to sú tehotenská dávka od štvrtého mesiaca tehotenstva pre budúcu matku, je to dvojnásobný odvodový bonus pre pracujúcich rodičov atď", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na 13. dôchodky má ísť raz toľko peňazí ako štát vyplatil na vianočných príspevkoch vlani. Vlada pripravila sociálny balíček pre zraniteľné skupiny vo výške 500 miliónov eur. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako ešte pravdivé. 13. dôchodky Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente. Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. Minulý rok štát vyplatil dôchodcom 154,3 milióna eur na vianočných príspevkoch, tento rok má ísť na trináste dôchodky 307,5 miliónov eur - teda asi dvojnásobok. Ministerstvo tento rozdiel interpretovalo ako 201-percentný nárast, čo prebrala aj Letanovská. Sociálny balíček Vláda tiež predstavila sociálny balíček za 500 miliónov eur. Jeho súčasťou má - okrem 13. dôchodkov - byť aj tehotenská dávka vo výške 200 eur od 4. mesiaca a dvojnásobný daňový bonus na deti od 7 do 15 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Na 13. dôchodky má ísť raz toľko peňazí ako štát vyplatil na vianočných príspevkoch vlani. Vlada pripravila sociálny balíček pre zraniteľné skupiny vo výške 500 miliónov eur. Tvrdenie Andrey Letanovskej hodnotíme ako ešte pravdivé. 13. dôchodky Vláda Igora Matoviča schválila na návrh ministra práce zmeny v tzv. 13. dôchodkoch. Nové pravidlá musia ešte prejsť v parlamente. Podľa starých pravidiel prijatých predošlou koalíciou tesne pred voľbami mali penzisti dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi však nerátal. Matovičova vláda sumu 460 eur mení. Výšku 13. dôchodku navi a zala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. Minulý rok štát vyplatil dôchodcom 154,3 milióna eur na vianočných príspevkoch, tento rok má ísť na trináste dôchodky 307,5 miliónov eur - teda asi dvojnásobok. Ministerstvo tento rozdiel interpretovalo ako 201-percentný nárast, čo prebrala aj Letanovská. Sociálny balíček Vláda tiež predstavila sociálny balíček za 500 miliónov eur. Jeho súčasťou má - okrem 13. dôchodkov - byť aj tehotenská dávka vo výške 200 eur od 4. mesiaca a dvojnásobný daňový bonus na deti od 7 do 15 rokov."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "mali", "malo", "a", "154,3 milióna eur", "307,5 miliónov eur", "predstavila"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25176/1", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://demagog.sk/vyrok/45726/", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22164894/vacsina-dochodcov-dostane-v-decembri-dvojnasobny-vianocny-prispevok.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/dochodcovia-dostanu-13-dochodok-tento-rok.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/budujeme-socialny-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:16.146106+00:00"}
{"id": "vr38730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38730", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad aj v Českej republike vtedy, keď dochádzalo k zníženiu plynu ceny plynu v Českej republike, u nás k nemu nedochádza.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Českej republike od 2. kvartálu roku 2009 došlo niekoľkokrát k zníženiu ceny plynu. V porovnaní s rokom 2008 sa cena plynu znížila o 11% . U nás sa v tomto období síce o možnosti zníženia cien hovorilo , ako termín zníženia bol očakávaný 1. september 2009. Nakoniec však k zníženiu cien v roku 2009 nedošlo . K miernemu poklesu cien plynu došlo od 1. januára 2010.", "analysis_paragraphs": ["V Českej republike od 2. kvartálu roku 2009 došlo niekoľkokrát k zníženiu ceny plynu. V porovnaní s rokom 2008 sa cena plynu znížila o 11% . U nás sa v tomto období síce o možnosti zníženia cien hovorilo , ako termín zníženia bol očakávaný 1. september 2009. Nakoniec však k zníženiu cien v roku 2009 nedošlo . K miernemu poklesu cien plynu došlo od 1. januára 2010."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["niekoľkokrát", "11%", "hovorilo", "termín", "nedošlo", "poklesu"], "url": ["http://byznys.ihned.cz/c1-37276810-plyn-vyrazne-zlevni-u-rwe-o-6-procent-e-on-dokonce-o-9-procent", "http://www.novinky.cz/ekonomika/177485-rwe-opet-zlevnuje-plyn-dalsi-snizeni-cen-uz-ale-neocekava.html", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/28-05-2009/ceny-zemneho-plynu-a-elektriny-by-mohli-klesnut.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4880810/fico-znizenie-cien-plynu-je-realne-nebude-vsak-asi-vyrazne.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1189274", "http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/ceny-energii-od-roku-2010-znizili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:51.474450+00:00"}
{"id": "vr28664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28664", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V sume eur je to 16 miliónov, ktoré v súčasnosti dáva mesto na MHD, plus ďalšie milióny eur, kvôli tomu, pretože sa predpokladá, že MHD by naozaj pritiahla viacej cestujúcich.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi Dopravným podnikom a Mestom Košice bola uzavretá zmluva o výkonoch mestskej hromadnej dopravy vo verejnom záujme vykonávanej električkami, trolejbusmi a autobusmi v Košiciach na obdobie 2009-2023, v rámci ktorej prispelo Mesto Košice v rokoch 2013 a 2014 na bežné výdavky Dopravného podniku v sume 16 020 000 EUR. (. pdf , s. 35) Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzi Dopravným podnikom a Mestom Košice bola uzavretá zmluva o výkonoch mestskej hromadnej dopravy vo verejnom záujme vykonávanej električkami, trolejbusmi a autobusmi v Košiciach na obdobie 2009-2023, v rámci ktorej prispelo Mesto Košice v rokoch 2013 a 2014 na bežné výdavky Dopravného podniku v sume 16 020 000 EUR. (. pdf , s. 35) Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["prispelo", "pdf"], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/ke/doc/sk/13079/Mesto-schvalilo-rozpocet-na-rok-2014.html", "http://www.dpmk.sk/sites/default/files/images/stories/vyrocne-spravy/vyrocna_sprava_2013_2-3_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:58.437191+00:00"}
{"id": "vr27987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27987", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na Európsky súd to maďarská strana dala, ale prehrala. (hovorí o návrhu Maďarska na zrušenie zápisu chráneného zemepisného označenia \"Vinohradnícka oblasť Tokaj\" s označením Slovenska ako krajiny pôvodu, pozn.)", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. novembra 2012 hovorí: \" Všeobecný súd zamietol žalobu Maďarska podanú proti zápisu označenia \"Vinohradnícka Oblasť Tokaj\" pre Slovensko v databáze E-Bacchus (elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín)\".", "analysis_paragraphs": ["Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 8. novembra 2012 hovorí: \" Všeobecný súd zamietol žalobu Maďarska podanú proti zápisu označenia \"Vinohradnícka Oblasť Tokaj\" pre Slovensko v databáze E-Bacchus (elektronický register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín)\"."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Rozsudok", "TU"], "url": ["http://www.scribd.com/fullscreen/112546614?access_key=key-tl6nxbsuf4uhrkoaxnb&allow_share=true&escape=false&view_mode=scroll", "http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=132102&mode=req&pageIndex=1&dir=&occ=first&part=1&text=&doclang=SK&cid=156821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:22.948227+00:00"}
{"id": "vr14408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14408", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zaujímavé je, že v štátoch Európskej únie od 2 do 5%, len v Nemecku 8% (výdavkov na zdravotníctvo, pozn.) sa dáva na nešpecifikované platby. U nás za tých posledných 10 rokov, to znamená, že dá sa povedať za vlády pána Fica, to narástlo na 32%. To znamená, že 32% zdrojov, to je 1,7 miliardy eur...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP, Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP, Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "HDP", "Eurostat", "uvádza"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1", "http://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/400030/kam-miznu-miliardy-eur-urcene-na-zdravotnictvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:03.419222+00:00"}
{"id": "vr31154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31154", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Využitie marihuany na medicínske účely je povolené v Českej republike, Švajčiarsku, Rakúsku, Izraeli, Fínsku, Čine, Kanade a v 22 štátoch USA a ďalších sedem chráni svojich občanov pred federálnym zákonom.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Využívanie marihuany na medicínske účely je dovolené v týchto krajinách:\n\nPresné informácie o Číne sa nám nepodarilo nájsť. V USA je legálna len v 16-tich štátoch.", "analysis_paragraphs": ["Využívanie marihuany na medicínske účely je dovolené v týchto krajinách:", "Presné informácie o Číne sa nám nepodarilo nájsť. V USA je legálna len v 16-tich štátoch."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Kanada", "Rakúsko", "Izrael", "Česká republika", "Švajčiarsko", "Fínsko", "USA"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/czech/korespondent/126.shtml", "http://zpravy.ihned.cz/svet-evropa/c1-25943800-rakousko-legalizovalo-marihuanu-pro-lekarske-ucely", "http://m.ihned.cz/c4-10070930-52846500-700000_d-lecba-marihuanou-ano-ale-dovezenou-z-ciziny-rika-ministerstvo-zdravotnictvi", "http://dekriminalizacia.sk/presskit.pdf", "http://www.cannabis-med.org/index.php?tpl=page&id=236&lng=en#Switzerland", "http://www.cannabis-med.org/index.php?tpl=page&id=236&lng=en#Switzerland", "http://medicalmarijuana.procon.org/view.resource.php?resourceID=000881"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:22.667073+00:00"}
{"id": "vr31550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31550", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak ste si všimli, kto je štátnym tajomníkom pána Glváča? Štátnym tajomníkom pána Glváča je náš bývalý veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátnym tajomníkom ministra obrany je Ing. Miloš Koterec. Ministerstvo obrany SR zatiaľ neuvádza jeho štruktúrovaný životopis avšak uvádza ho naozaj ako človeka z prostredia blízkeho rezortu: Do funkcie prichádza z diplomatického prostredia, pričom prostredie rezortu obrany mu nie je neznáme. V minulosti totiž pôsobil ako veľvyslanec pri NATO. To sa zhoduje i s informáciami na stránke Osobnosti.sk a stránke Smeru-SD , ktoré uvádzajú:\n\nfebruár - aug. 2003 Misia SR pri NATO, charge d´ affaires a.i., vedúci misie\n\nmarec 2001 Misia SR pri NATO v Bruseli, radca, zástupca veľvyslanca\n\nokt. 2000 - marec 2001 Ministerstvo zahraničných vecí SR, riaditeľ Odboru OBSE, odzbrojenia a RE\n\nsep. 1999 - okt. 2000 Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor OBSE, odzbrojenia a RE, vedúci Oddelenia pre kontrolu zbrojenia\n\njúl 1998 - august 1999 Stála misia SR pri OSN, New York, prvý tajomník misie - politicko- bezpečnostné a odzbrojovacie otázky, výkonný zástupca vedúceho misie\n\nsept. 1995 - júl 1998 Stála misia SR pri OSN, New York, druhý tajomník misie - politicko- bezpečnostné a odzbrojovacie otázky\n\njúl 1993 - sept. 1995 Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor OSN a iných medzinárodných organizácií, referent / vedúci Oddelenia OSN\n\naugust 1989 - júl 1993 Slovenská technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky, odborný asistent.", "analysis_paragraphs": ["Štátnym tajomníkom ministra obrany je Ing. Miloš Koterec. Ministerstvo obrany SR zatiaľ neuvádza jeho štruktúrovaný životopis avšak uvádza ho naozaj ako človeka z prostredia blízkeho rezortu: Do funkcie prichádza z diplomatického prostredia, pričom prostredie rezortu obrany mu nie je neznáme. V minulosti totiž pôsobil ako veľvyslanec pri NATO. To sa zhoduje i s informáciami na stránke Osobnosti.sk a stránke Smeru-SD , ktoré uvádzajú:", "február - aug. 2003 Misia SR pri NATO, charge d´ affaires a.i., vedúci misie", "marec 2001 Misia SR pri NATO v Bruseli, radca, zástupca veľvyslanca", "okt. 2000 - marec 2001 Ministerstvo zahraničných vecí SR, riaditeľ Odboru OBSE, odzbrojenia a RE", "sep. 1999 - okt. 2000 Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor OBSE, odzbrojenia a RE, vedúci Oddelenia pre kontrolu zbrojenia", "júl 1998 - august 1999 Stála misia SR pri OSN, New York, prvý tajomník misie - politicko- bezpečnostné a odzbrojovacie otázky, výkonný zástupca vedúceho misie", "sept. 1995 - júl 1998 Stála misia SR pri OSN, New York, druhý tajomník misie - politicko- bezpečnostné a odzbrojovacie otázky", "júl 1993 - sept. 1995 Ministerstvo zahraničných vecí SR, Odbor OSN a iných medzinárodných organizácií, referent / vedúci Oddelenia OSN", "august 1989 - júl 1993 Slovenská technická univerzita, Fakulta elektrotechniky a informatiky, odborný asistent."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo obrany SR", "Osobnosti.sk", "Smeru-SD"], "url": ["http://www.mosr.sk/statnym-tajomnikom-ministerstva-obrany-sr-sa-stal-milos-koterec/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=266", "http://www.strana-smer.sk/897/ing-milos-koterec"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:54.361151+00:00"}
{"id": "vr36582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36582", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Slovensko za rok 2009 vykázalo najväčší nárast prílevu zahraničných investícií v rámci východnej Európy podľa hodnotení Pricewaterhouse Coopers...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počiatek hovorí o správe PWC Foreign Direct Investment In Central and Eastern Europe (.pdf), ktorá okrem iného konštatuje: \"Slovakia is unique amongst the countries we analysed as FDI (primae zahraničné investície, pozn.) rose by 55% in 2009. This rise was driven by an announced US$2.3 billion real estate investment by TriGranit. This single investment accounted for more than 40% of total Slovakian FDI inflows in 2009.\" \"Slovensko je jedinečné medzi krajanami, ktoré sme analyzovali, keďže FDI (primae zahraničné investície, pozn.) narástli o 55% v roku 2009. Tento nárast bol poháňaný oznámenou realitnou investíciou 2,3 milárd USD spoločnosti TriGranit. Sama táto investícia predstavovala viac ako 40% všetkých FDI v roku 2009.\" V porovnaní s ostatnými krajinami Počiatek hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Počiatek hovorí o správe PWC Foreign Direct Investment In Central and Eastern Europe (.pdf), ktorá okrem iného konštatuje: \"Slovakia is unique amongst the countries we analysed as FDI (primae zahraničné investície, pozn.) rose by 55% in 2009. This rise was driven by an announced US$2.3 billion real estate investment by TriGranit. This single investment accounted for more than 40% of total Slovakian FDI inflows in 2009.\" \"Slovensko je jedinečné medzi krajanami, ktoré sme analyzovali, keďže FDI (primae zahraničné investície, pozn.) narástli o 55% v roku 2009. Tento nárast bol poháňaný oznámenou realitnou investíciou 2,3 milárd USD spoločnosti TriGranit. Sama táto investícia predstavovala viac ako 40% všetkých FDI v roku 2009.\" V porovnaní s ostatnými krajinami Počiatek hovorí pravdu."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["Foreign Direct Investment In Central and Eastern Europe"], "url": ["http://www.pwc.com/en_CZ/cz/tiskove-zpravy-2010/fdi-in-cee-final-report-march10.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:08.294862+00:00"}
{"id": "50109", "numeric_id": 50109, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50109", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je ruská ekonomika považovaná za silnejšiu ako nemecká, hoci pred niekoľkými rokmi to bolo opačne.", "statement_date": "2025-07-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemecká ekonomika je väčšia než ruská - v absolútnych číslach, aj v prepočte na jedného obyvateľa a to napriek tomu, že Rusko je oveľa väčšia krajina. Rusko navyše zaostáva za Nemeckom nielen vo veľkosti, ale aj kvalite ekonomiky. Zatiaľ čo Nemecko má ekonomiku vysoko rozvinutú a sústredenú na inovácie a služby, ruská ekonomika stojí najmä na vývoze nerastných surovín. Ekonomický rozdiel je citeľný aj pre bežných obyvateľov – kým priemerná mzda v Rusku je okolo 940 eur, v Nemecku je to viac ako 4,5-tisíc. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPremiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video (archivované tu ) z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku. Vo videu kritizoval západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.\n\nOkrem iného premiér vo videu povedal, že ruská ekonomika je silnejšia než nemecká: „Chápem, že obrovské územie je Ruska a jeho nerastné bohatstvo láka. Chápem, že Západu by vyhovovalo politicky a ekonomicky oslabené Rusko, na ktoré by sa ľahko privatizovalo a porciovalo. Táto stratégia však nevychádza a nech za všetko hovorí údaj, že dnes je ruská ekonomika považovaná za silnejšiu ako nemecká, hoci pred niekoľkými rokmi to bolo opačne,“ povedal Fico vo videu (v čase od 3:40 ).\n\nNie je jasné, z akých údajov Fico vychádza, pretože väčšina relevantných dát tvrdí presný opak – že nemecká ekonomika je väčšia, silnejšia a vyspelejšia.\n\nJedným z hlavných ukazovateľov sily ekonomiky je výška HDP. Podľa dát Svetovej banky má v súčasných cenách HDP Nemecka hodnotu vyše 4,66 biliónov USD, zatiaľ čo ruské HDP dosahuje len 2,17 biliónov USD. Nemecká ekonomika je treťou najväčšou na svete po USA a Číne. Rusko je, napriek svojej veľkosti, až na 11. priečke.\n\nO čosi silnejšia je ruská ekonomika v celkovom vyjadrení podľa parity kúpnej sily (PPP). Nemecké HDP podľa parity kúpnej sily predstavuje niečo vyše 6 biliónov USD, ruské približne 6,92 biliónov USD. Ekonóm VÚB banky Michal Lehuta banky vo svojom statuse upozorňuje, že výpočty parity kúpnej sily vďaka nižším cenám a väčšiemu množstvu pracujúcich v Rusku nemusia byť v tomto prípade spoľahlivé.\n\nNedá sa navyše hovoriť o „dnešnom vývoji“, keďže tento stav platí už od roku 2021, teda v čase pred Ruskou inváziou na Ukrajinu a spustením aktuálnych balíkov sankcií. Ak by sme vo veľkosti ekonomiky hľadeli len na tento údaj, tak podľa rovnakej logiky by napríklad Slovensko ekonomicky predbehli krajiny ako Pobrežie Slonoviny, Omán alebo Demokratická republika Kongo.\n\nRuská federácia je podstatne väčšia ako Nemecko, má viac ako 144 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Nemecko má 84,5 miliónov. Rozlohou je Rusko navyše takmer 48-krát väčšie. Pri porovnávaní krajín sa preto omnoho častejšie pozerá na údaje na obyvateľa, ktoré lepšie vyjadrujú kvalitu ekonomiky. Pri pohľade na tieto štatistiky Nemecko jasne dominuje.\n\nV porovnaní na hlavu predstavuje nemecké HDP vyše 55-tisíc USD, zatiaľ čo ruské len vyše 14-tisíc USD. Pre porovnanie, Slovensko má niečo viac ako 26-tisíc na hlavu.\n\nAj v prepočte na paritu kúpnej sily Rusko výrazne zaostáva. Podľa PPP predstavuje nemecké HDP 72-tisíc USD na obyvateľa, kým ruské len 47-tisíc.\n\nV Rusku je nízka životná úroveň, ekonomika je postavená na nerastných surovinách\n\nPriemerná mzda v Nemecku za rok 2024 predstavuje viac ako 4,5-tisíc eur mesačne, v Rusku to bolo 89-tisíc rubľov , čo v prepočte predstavuje len niečo viac ako 940 eur .\n\nMinimálna mzda v Rusku pre tento rok je 22 440 , čo je v prepočte približne 236 eur, v Nemecku to podľa Eurostatu bol takmer desaťnásobok – až 2161 eur .\n\nRuská centrálna banka navyše musela stanoviť veľmi vysokú základnú úrokovú sadzu – v súčasnosti až 18 %. To v praxi znamená, že požičiavanie peňazí je drahé pre banky, firmy aj bežných ľudí, čo brzdí úvery, investície a spotrebu a spomaľuje ekonomický rast. Ruská centrálna banka k tomuto kroku pristúpila, aby udržala stabilitu rubľa, ktorá sa po zavedení sankcií zo strany EÚ otriasala . Mierne zníženie na 18 % oznámila ruská banka len pred pár dňami – 25. júla 2025. Predtým táto sadzba dosahovala 20 % a do mája 2025 dokonca až 21 %.\n\nPre porovnanie, Európska centrálna banka, ktorá určuje úrokové sadzby pre všetky krajiny eurozóny vrátane Nemecka, znížila v júni 2025 úrokovú sadzbu na 2 %. ECB navyše svoje úrokové sadzby konštantne znižuje takmer dva roky, zatiaľ čo ruská centrálna banka ich dlhodobo drží na rekordných číslach.\n\nV júni bola v Rusku inflácia 9,4 % , v Nemecku to boli len 2 % . Guvernérka ruskej centrálnej banky pred mesiacom vo svojom príhovore varovala pred turbulentnými časmi pre ruskú ekonomiku.\n\nOkrem čisto ekonomických ukazovateľov Nemecko predbieha Rusko aj v ukazovateľoch, ktoré hovoria o kvalite života. Najčastejšie používaným je Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý hodnotí úroveň rozvoja krajiny na základe troch hlavných oblastí: očakávanej dĺžky života, úrovne vzdelania a životnej úrovne a HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Vyjadruje sa hodnotou od 0 do 1, pričom vyššia hodnota znamená vyšší ľudský rozvoj. Nemecko sa v poslednom rebríčku tohto indexu umiestnilo na 5. mieste, zatiaľ čo Rusko skončilo na 63. mieste a predbehli ho krajiny ako Kazachstan, Kostarika či Srbsko.\n\nV rebríčku Global Innovation Index, ktorý skúma, ako dobre krajiny podporujú nové nápady, vynálezy a ich využitie v praxi, sa Nemecko v roku 2024 umiestnilo na 9. mieste, Rusko skončilo 59. ( s. 19 ).\n\nNemecko je taktiež omnoho významnejšou krajinou aj pre slovenskú ekonomiku. V roku 2024 tam smerovalo až 21 % nášho exportu, kým do Ruska iba 0,21 %.\n\nCelkovo Nemecko predstavuje tretiu najväčšiu exportnú krajinu na svete. Nemecká ekonomika exportuje najmä motorové vozidlá a diely, ako aj chemické výrobky. Sektor služieb sa podieľa na hrubom domácom produkte až 70 %.\n\nRusko je vo veľkej miere závislé od svojho energetického priemyslu najmä ropy, zemného plynu, uhlia a ocele. Príjmy zo zahraničného predaja energetických komodít významne prispievajú do federálneho rozpočtu Ruska, keďže nerastné produkty tvoria viac ako 60 % celkového vývozu.", "analysis_paragraphs": ["Nemecká ekonomika je väčšia než ruská - v absolútnych číslach, aj v prepočte na jedného obyvateľa a to napriek tomu, že Rusko je oveľa väčšia krajina. Rusko navyše zaostáva za Nemeckom nielen vo veľkosti, ale aj kvalite ekonomiky. Zatiaľ čo Nemecko má ekonomiku vysoko rozvinutú a sústredenú na inovácie a služby, ruská ekonomika stojí najmä na vývoze nerastných surovín. Ekonomický rozdiel je citeľný aj pre bežných obyvateľov – kým priemerná mzda v Rusku je okolo 940 eur, v Nemecku je to viac ako 4,5-tisíc. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Premiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video (archivované tu ) z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku. Vo videu kritizoval západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.", "Okrem iného premiér vo videu povedal, že ruská ekonomika je silnejšia než nemecká: „Chápem, že obrovské územie je Ruska a jeho nerastné bohatstvo láka. Chápem, že Západu by vyhovovalo politicky a ekonomicky oslabené Rusko, na ktoré by sa ľahko privatizovalo a porciovalo. Táto stratégia však nevychádza a nech za všetko hovorí údaj, že dnes je ruská ekonomika považovaná za silnejšiu ako nemecká, hoci pred niekoľkými rokmi to bolo opačne,“ povedal Fico vo videu (v čase od 3:40 ).", "Nie je jasné, z akých údajov Fico vychádza, pretože väčšina relevantných dát tvrdí presný opak – že nemecká ekonomika je väčšia, silnejšia a vyspelejšia.", "Jedným z hlavných ukazovateľov sily ekonomiky je výška HDP. Podľa dát Svetovej banky má v súčasných cenách HDP Nemecka hodnotu vyše 4,66 biliónov USD, zatiaľ čo ruské HDP dosahuje len 2,17 biliónov USD. Nemecká ekonomika je treťou najväčšou na svete po USA a Číne. Rusko je, napriek svojej veľkosti, až na 11. priečke.", "O čosi silnejšia je ruská ekonomika v celkovom vyjadrení podľa parity kúpnej sily (PPP). Nemecké HDP podľa parity kúpnej sily predstavuje niečo vyše 6 biliónov USD, ruské približne 6,92 biliónov USD. Ekonóm VÚB banky Michal Lehuta banky vo svojom statuse upozorňuje, že výpočty parity kúpnej sily vďaka nižším cenám a väčšiemu množstvu pracujúcich v Rusku nemusia byť v tomto prípade spoľahlivé.", "Nedá sa navyše hovoriť o „dnešnom vývoji“, keďže tento stav platí už od roku 2021, teda v čase pred Ruskou inváziou na Ukrajinu a spustením aktuálnych balíkov sankcií. Ak by sme vo veľkosti ekonomiky hľadeli len na tento údaj, tak podľa rovnakej logiky by napríklad Slovensko ekonomicky predbehli krajiny ako Pobrežie Slonoviny, Omán alebo Demokratická republika Kongo.", "Ruská federácia je podstatne väčšia ako Nemecko, má viac ako 144 miliónov obyvateľov, zatiaľ čo Nemecko má 84,5 miliónov. Rozlohou je Rusko navyše takmer 48-krát väčšie. Pri porovnávaní krajín sa preto omnoho častejšie pozerá na údaje na obyvateľa, ktoré lepšie vyjadrujú kvalitu ekonomiky. Pri pohľade na tieto štatistiky Nemecko jasne dominuje.", "V porovnaní na hlavu predstavuje nemecké HDP vyše 55-tisíc USD, zatiaľ čo ruské len vyše 14-tisíc USD. Pre porovnanie, Slovensko má niečo viac ako 26-tisíc na hlavu.", "Aj v prepočte na paritu kúpnej sily Rusko výrazne zaostáva. Podľa PPP predstavuje nemecké HDP 72-tisíc USD na obyvateľa, kým ruské len 47-tisíc.", "V Rusku je nízka životná úroveň, ekonomika je postavená na nerastných surovinách", "Priemerná mzda v Nemecku za rok 2024 predstavuje viac ako 4,5-tisíc eur mesačne, v Rusku to bolo 89-tisíc rubľov , čo v prepočte predstavuje len niečo viac ako 940 eur .", "Minimálna mzda v Rusku pre tento rok je 22 440 , čo je v prepočte približne 236 eur, v Nemecku to podľa Eurostatu bol takmer desaťnásobok – až 2161 eur .", "Ruská centrálna banka navyše musela stanoviť veľmi vysokú základnú úrokovú sadzu – v súčasnosti až 18 %. To v praxi znamená, že požičiavanie peňazí je drahé pre banky, firmy aj bežných ľudí, čo brzdí úvery, investície a spotrebu a spomaľuje ekonomický rast. Ruská centrálna banka k tomuto kroku pristúpila, aby udržala stabilitu rubľa, ktorá sa po zavedení sankcií zo strany EÚ otriasala . Mierne zníženie na 18 % oznámila ruská banka len pred pár dňami – 25. júla 2025. Predtým táto sadzba dosahovala 20 % a do mája 2025 dokonca až 21 %.", "Pre porovnanie, Európska centrálna banka, ktorá určuje úrokové sadzby pre všetky krajiny eurozóny vrátane Nemecka, znížila v júni 2025 úrokovú sadzbu na 2 %. ECB navyše svoje úrokové sadzby konštantne znižuje takmer dva roky, zatiaľ čo ruská centrálna banka ich dlhodobo drží na rekordných číslach.", "V júni bola v Rusku inflácia 9,4 % , v Nemecku to boli len 2 % . Guvernérka ruskej centrálnej banky pred mesiacom vo svojom príhovore varovala pred turbulentnými časmi pre ruskú ekonomiku.", "Okrem čisto ekonomických ukazovateľov Nemecko predbieha Rusko aj v ukazovateľoch, ktoré hovoria o kvalite života. Najčastejšie používaným je Index ľudského rozvoja (HDI), ktorý hodnotí úroveň rozvoja krajiny na základe troch hlavných oblastí: očakávanej dĺžky života, úrovne vzdelania a životnej úrovne a HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Vyjadruje sa hodnotou od 0 do 1, pričom vyššia hodnota znamená vyšší ľudský rozvoj. Nemecko sa v poslednom rebríčku tohto indexu umiestnilo na 5. mieste, zatiaľ čo Rusko skončilo na 63. mieste a predbehli ho krajiny ako Kazachstan, Kostarika či Srbsko.", "V rebríčku Global Innovation Index, ktorý skúma, ako dobre krajiny podporujú nové nápady, vynálezy a ich využitie v praxi, sa Nemecko v roku 2024 umiestnilo na 9. mieste, Rusko skončilo 59. ( s. 19 ).", "Nemecko je taktiež omnoho významnejšou krajinou aj pre slovenskú ekonomiku. V roku 2024 tam smerovalo až 21 % nášho exportu, kým do Ruska iba 0,21 %.", "Celkovo Nemecko predstavuje tretiu najväčšiu exportnú krajinu na svete. Nemecká ekonomika exportuje najmä motorové vozidlá a diely, ako aj chemické výrobky. Sektor služieb sa podieľa na hrubom domácom produkte až 70 %.", "Rusko je vo veľkej miere závislé od svojho energetického priemyslu najmä ropy, zemného plynu, uhlia a ocele. Príjmy zo zahraničného predaja energetických komodít významne prispievajú do federálneho rozpočtu Ruska, keďže nerastné produkty tvoria viac ako 60 % celkového vývozu."], "analysis_date": "2025-07-31", "analysis_sources": {"text": ["video", "tu", "3:40", "je", "silnejšia", "statuse", "predbehli", "väčšia", "Rozlohou", "predstavuje", "Podľa PPP", "4,5-tisíc eur", "89-tisíc rubľov", "940 eur", "22 440", "Eurostatu", "2161 eur", "spomaľuje", "otriasala", "zníženie", "dosahovala", "znížila", "drží", "9,4 %", "2 %", "varovala", "umiestnilo", "s. 19", "smerovalo", "Nemecká ekonomika", "závislé"], "url": ["https://www.facebook.com/robertficosk/videos/1292324389265828", "https://mvau.lt/media/ae1a1a4f-16bd-403f-9c52-79278cebc9da", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/1292324389265828", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.CD?most_recent_value_desc=true", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.PP.CD?locations=RU-DE-&most_recent_value_desc=false", "https://www.facebook.com/share/1an2mg2swT/", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.PP.CD", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.POP.TOTL?locations=DE-RU", "https://data.worldbank.org/indicator/AG.SRF.TOTL.K2?locations=DE-RU", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.CD?locations=DE-RU-SK", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.PCAP.PP.CD?locations=DE-RU", "https://tradingeconomics.com/germany/wages", "https://www.audit-it.ru/inform/zarplata/index.php?id_region=27", "https://www.google.com/search?q=89069%2C3+tub+to+eur&sca_esv=e948bafec9f39f8c&sxsrf=AE3TifPL_ykyBoZ0xGhOC2Gzb6fyObExuQ%3A1753775500061&ei=jH2IaKuDA8Ps7_UP1fOGoQU&ved=0ahUKEwir-cjtyuGOAxVD9rsIHdW5IVQQ4dUDCBA&uact=5&oq=89069%2C3+tub+to+eur&gs_lp=Egxnd3Mtd2l6LXNlcnAiEjg5MDY5LDMgdHViIHRvIGV1cjIFEAAY7wUyBRAAGO8FMgUQABjvBTIFEAAY7wVIhRFQsQFY1g9wAXgAkAEAmAHsA6AB-wyqAQgwLjEwLjQtMbgBA8gBAPgBAZgCDKACug3CAgkQABiwAxgIGB7CAgQQIxgnwgIIEAAYgAQYogTCAgQQIRgVmAMAiAYBkAYBkgcIMS4xMC40LTGgB7IbsgcIMC4xMC40LTG4B7QNwgcGMC4xLjExyAcv&sclient=gws-wiz-serp", "https://tass.com/economy/1894881", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/earn_mw_cur/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/earn_mw_cur/default/table?lang=en", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock", "https://demagog.sk/vyrok/49469", "https://www.reuters.com/markets/europe/russian-central-bank-slashes-key-rate-by-200-bps-biggest-cut-since-may-2022-2025-07-25/", "https://tradingeconomics.com/russia/interest-rate", "https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb/", "https://tradingeconomics.com/russia/interest-rate", "https://tradingeconomics.com/russia/inflation-cpi", "https://tradingeconomics.com/germany/inflation-cpi", "https://www.reuters.com/business/finance/russian-central-bank-governor-says-inflation-is-slowing-faster-than-expected-2025-07-02/", "https://hdr.undp.org/data-center/country-insights#/ranks", "https://www.wipo.int/web-publications/global-innovation-index-2024/assets/67729/2000%20Global%20Innovation%20Index%202024_WEB3lite.pdf", "https://tradingeconomics.com/slovakia/exports-by-country", "https://kpmg.com/de/en/home/insights/overview/economic-key-facts-germany.html", "https://www.statista.com/topics/7835/economy-of-russia/#topicOverview"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:01.822775+00:00"}
{"id": "vr27436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27436", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má dnes jeden z najnižších dlhov z krajín eurozóny, a EÚ.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kým Slovensko má skutočne 4. najnižší verejný dlh v eurozóne (zo 17 krajín, Lotyšsko nie je zahrnuté, pretože prijalo euro až 1. januára 2014, pozn.), ale až 11. najnižší v rámci EÚ. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Vychádzajúc zo štvrťročných údajov Eurostat, malo Slovensku v 3. štvrťroku roku 2013 štvrtý najnižší verejný dlh spomedzi všetkých krajín eurozóny a 11. najnižší verejný dlh spomedzi krajín EÚ . Podľa údajov za 3. štvrťrok 2013, má Slovensko 11. najnižší dlh v EÚ. Podľa údajov Eurostat za rok 2012, bol dlh Slovenska 9. najnižší v EÚ a 3. najnižší v eurozóne (nižší dlh malo Estónsko a Luxembursko). Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kým Slovensko má skutočne 4. najnižší verejný dlh v eurozóne (zo 17 krajín, Lotyšsko nie je zahrnuté, pretože prijalo euro až 1. januára 2014, pozn.), ale až 11. najnižší v rámci EÚ. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Vychádzajúc zo štvrťročných údajov Eurostat, malo Slovensku v 3. štvrťroku roku 2013 štvrtý najnižší verejný dlh spomedzi všetkých krajín eurozóny a 11. najnižší verejný dlh spomedzi krajín EÚ . Podľa údajov za 3. štvrťrok 2013, má Slovensko 11. najnižší dlh v EÚ. Podľa údajov Eurostat za rok 2012, bol dlh Slovenska 9. najnižší v EÚ a 3. najnižší v eurozóne (nižší dlh malo Estónsko a Luxembursko). Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_q_ggdebt&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina225&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:22.243048+00:00"}
{"id": "vr33637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33637", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Do vyhlásenia tej súťaže (v obci Plachtince, pozn.) nenapísal, že ide o 130 miliónov eur, nenapísal, že ide obstarávať pre ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo pôdohospodárstva, 25-26 obstarávateľov..", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vo vyhlásení obstarávania sa spomenuté údaje neudávali. Až v Oznámení o výsledkoch VO sú uvedené všetky ministerstvá a ostatní obstarávatelia, ktorých spomína Igor Matovič a taktiež predpokladaná cena služieb. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania , ktoré bolo do Vestníka verejného obstarávania zaslané 10. septembra 2012 sa píše: \"Predpokladaná hodnota bez DPH: Hodnota: ,0000 EUR\" Kapitola verejný obstarávateľ podľa oznámenia o vyhlásení súťaže: \"ODDIEL I: VEREJNÝ OBSTARÁVATEĽ I.1)NÁZOV, ADRESY A KONTAKTNÉ MIESTO (MIESTA) Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o. Vnútroštátne identifikačné číslo (ak je to známe) : 46792104 Horné Plachtince 75, 991 24 Horné Plachtince Slovenská republika. (...) I.2)DRUH VEREJNÉHO OBSTARÁVATEĽA Druh verejného obstarávateľa: Iné (uveďte) verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona (...) I.4)Zadanie zákazky v mene iných verejných obstarávateľov Verejný obstarávateľ nakupuje v mene iných verejných obstarávateľov : Áno . (ak áno, ďalšie informácie o týchto verejných obstarávateľoch možno uviesť v prílohe A) Príloha A.IV): ADRESY INÉHO VEREJNÉHO OBSTARÁVATEĽA, V MENE KTORÉHO VEREJNÝ OBSTARÁVATEĽ NAKUPUJE Úradný názov: Bude uvedené v súťažných podkladoch . Vnútroštátne identifikačné číslo (ak je známe): Bude uvedené v súťažných podkladoch. Poštová adresa: Bude uvedené v súťažných podkladoch. PSČ: Bude uvedené v súťažných podkladoch. Mesto/Obec: Bude uvedené v súťažných podkladoch. Štát: Slovenská republika\" \"Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Predmetom zákazky je komplexné zabezpečenie plnení týkajúcich sa publicity a informovanosti, najmä pre projekty financované/spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a z iných verejných rozpočtov.\" \"Celkové množstvo alebo rozsah V závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky ide o nadlimitnú zákazku. \" Všetky menované informácie (cena a obstarávatelia) sa objavili až v Oznámení o výsledku verejného obstarávania zo dňa 6. apríla 2013. Zoznam 25 subjektov, ktoré obstarávali prostredníctvom Centrálneho obstarávateľa (podľa Oznámenia o výsledku verejného obstarávania ): 1.Ministerstvo financií Slovenskej republiky 2.TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. 3.Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 4.Slovenská konsolidačná a.s. 5.Centrum vedecko-technických informácií SR 6.Univerzita Komenského v Bratislave 7.Národná agentura pre rozvoj malého a stredného podnikania 8.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 9.Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 10.Slovenská technická univerzita v Bratislave 11.Národné športové centrum 12.Slovenská akadémia vied 13.DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska 14.Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 15.LESY Slovenskej republiky, š.p. 16.Združenie miest a obcí Slovenska 17.Tlačová agentúra Slovenskej republiky 18.Divadlo Nová scéna 19.Slovenský paralympijský výbor 20.Prešovský samosprávny kraj 21.Slovenská agentúra pre cestovný ruch 22.Mesto Trenčín 23.Mesto Nitra 24.Mesto Prešov 25.Mesto Partizánske Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo vyhlásení obstarávania sa spomenuté údaje neudávali. Až v Oznámení o výsledkoch VO sú uvedené všetky ministerstvá a ostatní obstarávatelia, ktorých spomína Igor Matovič a taktiež predpokladaná cena služieb. V Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania , ktoré bolo do Vestníka verejného obstarávania zaslané 10. septembra 2012 sa píše: \"Predpokladaná hodnota bez DPH: Hodnota: ,0000 EUR\" Kapitola verejný obstarávateľ podľa oznámenia o vyhlásení súťaže: \"ODDIEL I: VEREJNÝ OBSTARÁVATEĽ I.1)NÁZOV, ADRESY A KONTAKTNÉ MIESTO (MIESTA) Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o. Vnútroštátne identifikačné číslo (ak je to známe) : 46792104 Horné Plachtince 75, 991 24 Horné Plachtince Slovenská republika. (...) I.2)DRUH VEREJNÉHO OBSTARÁVATEĽA Druh verejného obstarávateľa: Iné (uveďte) verejný obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. f) zákona (...) I.4)Zadanie zákazky v mene iných verejných obstarávateľov Verejný obstarávateľ nakupuje v mene iných verejných obstarávateľov : Áno . (ak áno, ďalšie informácie o týchto verejných obstarávateľoch možno uviesť v prílohe A) Príloha A.IV): ADRESY INÉHO VEREJNÉHO OBSTARÁVATEĽA, V MENE KTORÉHO VEREJNÝ OBSTARÁVATEĽ NAKUPUJE Úradný názov: Bude uvedené v súťažných podkladoch . Vnútroštátne identifikačné číslo (ak je známe): Bude uvedené v súťažných podkladoch. Poštová adresa: Bude uvedené v súťažných podkladoch. PSČ: Bude uvedené v súťažných podkladoch. Mesto/Obec: Bude uvedené v súťažných podkladoch. Štát: Slovenská republika\" \"Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Predmetom zákazky je komplexné zabezpečenie plnení týkajúcich sa publicity a informovanosti, najmä pre projekty financované/spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a z iných verejných rozpočtov.\" \"Celkové množstvo alebo rozsah V závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky ide o nadlimitnú zákazku. \" Všetky menované informácie (cena a obstarávatelia) sa objavili až v Oznámení o výsledku verejného obstarávania zo dňa 6. apríla 2013. Zoznam 25 subjektov, ktoré obstarávali prostredníctvom Centrálneho obstarávateľa (podľa Oznámenia o výsledku verejného obstarávania ): 1.Ministerstvo financií Slovenskej republiky 2.TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s. 3.Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 4.Slovenská konsolidačná a.s. 5.Centrum vedecko-technických informácií SR 6.Univerzita Komenského v Bratislave 7.Národná agentura pre rozvoj malého a stredného podnikania 8.Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 9.Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 10.Slovenská technická univerzita v Bratislave 11.Národné športové centrum 12.Slovenská akadémia vied 13.DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska 14.Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 15.LESY Slovenskej republiky, š.p. 16.Združenie miest a obcí Slovenska 17.Tlačová agentúra Slovenskej republiky 18.Divadlo Nová scéna 19.Slovenský paralympijský výbor 20.Prešovský samosprávny kraj 21.Slovenská agentúra pre cestovný ruch 22.Mesto Trenčín 23.Mesto Nitra 24.Mesto Prešov 25.Mesto Partizánske Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Oznámení o výsledkoch VO", "Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania", "Oznámení o výsledku verejného obstarávania", "Oznámenia o výsledku verejného obstarávania"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:19.047646+00:00"}
{"id": "vr16432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16432", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...(v spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., pozn.) má majoritný podiel župa, a práve na základe správy župana, ktorý je zároveň aj šéfom predstavenstva letiska, sa letisko dostalo do likvidácie.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viskupič obvinil TTSK, majoritného akcionára spoločnosti vlastniacej piešťanské letisko, za zlyhanie v jeho vedení. TTSK má síce majoritný podiel v spoločnosti (a predseda TTSK, Mikuš, je predsedom predstavenstva), ale nenašli sme jednoznačné informácie podporujúce tvrdenie Viskupiča. Podľa dostupných informácii k problémom letiska prispeli aj nominanti štátu a mesto Piešťany, ktorý sú menšinovými akcionármi. Akcionári sa navzájom obviňujú, ale dôkazy, ktoré by hovorili o tom, či zlyhalo vedenie letiska alebo sú za tým napríklad objektívne podmienky v leteckej doprave, nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Aktuálny predseda TTSK, Tibor Mikuš, je skutočne od júna 2014 predsedom predstavenstva Letiska Piešťany, a. s. Spoločnosť pritom koná prostredníctvom spoločného podpisu minimálne dvoch členov predstavenstva. Akcionármi spoločnosti sú TTSK (59,31 %), mesto Piešťany (20,04 %) a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (20,65 %). \" Majorita TTSK vznikla vložením letiskovej infraštruktúry do akciovej spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a ďalej kapitalizáciou pohľadávky vo výške 1,6 milióna eur, \" informuje TASR. Viktor Stromček sa za ministerstvo vyjadril, že: \" My so svojimi dvadsiatimi percentami nemáme absolútne žiadny vplyv na chod tejto spoločnosti. \". Podľa neho majú od roku 2012 vo svojej kompetencii všetky majetkové úkony štatutárne orgány Letiska Piešťany, a. s. Letisko sa dostalo do rúk TTSK a mesta Piešťany bezodplatným prevodom zo strany štátu, pričom letisko malo od počiatku problém so ziskovosťou. Už dlhšie obdobie vykazuje stratu 30 tis. eur za mesiac. Predseda dozornej rady, Remo Cicutto, vidí problém v konkurencií – letiska v Bratislave a Schwechate. Situáciu v minulosti sanoval práve TTSK, keď mu poskytoval pôžičky. Svoju pohľadávku pritom kapitalizoval, čím znížil dlh letiska: \" Majetok letiska je vyčíslený na 22 miliónov eur, dlh je vo výške 1,8 milióna eur. Z toho 600.000 eur je dlh predstavenstvu a dozornej rade na nevyplatených odmenách, 620.000 eur je záväzok za daň z nehnuteľnosti mestu Piešťany od roku 2010. Letisko dlhuje aj členovi dozornej rady Petrovi Sopkovi, ktorý mu od minulého roka požičal viackrát ako fyzická osoba spolu viac ako 300.000 eur. Prima banke dlhuje 200.000 eur, zamestnancom a ďalším spoločnostiam, medzi nimi aj Advokátskej kancelárii JUDr. Sopko & JUDr. Floriš & JUDr. Spál za právne služby, spolu viac ako 100.000 eur.\" TTSK obviňuje mesto Piešťany z nezákonného blokovania majetku letiska, uplatňujúc si záložné právo za nezaplatenú daň z nehnuteľností. Piešťanský týždeň sa vo svojom článku vyjadril , že \" ...zablokovanie majetku spoločnosti menšinovým akcionárom je veľmi negatívny signál pre akéhokoľvek potenciálneho investora. \". Na to, aby piešťanské letisko bolo ekonomicky sebestačné, je potrebné, aby jeho bránami ročne prešlo okolo stotisíc cestujúcich. Je však potrebné aj pristúpenie nejakého strategického partnera, píše piešťanský týždeň. Riaditeľ spoločnosti Anius, ktorá sa stará o servis lietadiel v Piešťanoch, Michal Toma tvrdí , že manažment urobil niektoré zlé rozhodnutia: „ Už druhý rok sme museli v letnej sezóne odmietať chartrové lety z dôvodu konania letných festivalov, pričom letisko sa prenajímalo pod cenu prevádzkových nákladov. (...) Hoci festivaly zaberú predĺžený víkend, letisko je pre ne zatvorené oveľa dlhšie. \" Toma ďalej spomína, že letisko nebolo v prevádzke päť týždňov: „ Ak niekto hovorí, že cestovné kancelárie nemajú záujem o letisko, tak ho mať ani nemôžu, keďže je počas ich hlavnej sezóny zatvorené. “ Tiež nevidí konkurenciu v iných letiskách, pretože vraj piešťanské letisko \"priťahuje\" inú klientelu – spomína nemeckých kúpeľných hostí. O situáciu okolo piešťanského letiska sa zaujímali aj poslanci NR SR, okrem Viskupiča, najmä Boris Kollár: \" A doposiaľ ani ich piešťanský predvolebný míting s názvom „poslanecký prieskum“ nemá žiadne ukončenie. A už vôbec nemá vyhodnotenie v duchu, či sa letiskovej spoločnosti nedarí z dôvodu objektívnych príčin a zlej situácie v leteckej doprave, alebo je to, ako poslanci hlásali spolu s obomi piešťanskými viceprimátormi, z dôvodu zlého súčasného manažmentu akciovky. \" TTSK navrhoval, aby bola spoločnosť zlikvidovaná. Viskupič sa domnieva , že TTSK to chce z toho dôvodu, že ho má \"niekto\" záujem sprivatizovať: \" Ja som hovoril o scenári, že nejaký finančný žralok alebo finančná skupina má záujem cez scenár likvidácie sprivatizovať Letisko Piešťany podľa starého HZDS manuálu z deväťdesiatych rokov. Zatiaľ tomu všetko nasvedčuje. \". Treba ešte dodať, že veriteľom je napríklad aj trnavský podnikateľ Vladimír Póor a trnavský právnik Peter Sopko. K problematike sa vyjadrovali aj poslanci SaS, Ivan a Kaščáková, ktorí vyzývajú, aby ministerstvo konalo: „ Práve štátni nominanti si začali súdnou cestou uplatňovať svoje pohľadávky. Tými pohľadávkami sú ich odmeny, ktoré majú dostať za výkon práce členov predstavenstva spoločnosti Letisko Piešťany a.s. Odmeny, aj vďaka ktorým sa dnes letisko ocitá v situácii hroziaceho konkurzu. “. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Viskupič obvinil TTSK, majoritného akcionára spoločnosti vlastniacej piešťanské letisko, za zlyhanie v jeho vedení. TTSK má síce majoritný podiel v spoločnosti (a predseda TTSK, Mikuš, je predsedom predstavenstva), ale nenašli sme jednoznačné informácie podporujúce tvrdenie Viskupiča. Podľa dostupných informácii k problémom letiska prispeli aj nominanti štátu a mesto Piešťany, ktorý sú menšinovými akcionármi. Akcionári sa navzájom obviňujú, ale dôkazy, ktoré by hovorili o tom, či zlyhalo vedenie letiska alebo sú za tým napríklad objektívne podmienky v leteckej doprave, nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Aktuálny predseda TTSK, Tibor Mikuš, je skutočne od júna 2014 predsedom predstavenstva Letiska Piešťany, a. s. Spoločnosť pritom koná prostredníctvom spoločného podpisu minimálne dvoch členov predstavenstva. Akcionármi spoločnosti sú TTSK (59,31 %), mesto Piešťany (20,04 %) a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (20,65 %). \" Majorita TTSK vznikla vložením letiskovej infraštruktúry do akciovej spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a ďalej kapitalizáciou pohľadávky vo výške 1,6 milióna eur, \" informuje TASR. Viktor Stromček sa za ministerstvo vyjadril, že: \" My so svojimi dvadsiatimi percentami nemáme absolútne žiadny vplyv na chod tejto spoločnosti. \". Podľa neho majú od roku 2012 vo svojej kompetencii všetky majetkové úkony štatutárne orgány Letiska Piešťany, a. s. Letisko sa dostalo do rúk TTSK a mesta Piešťany bezodplatným prevodom zo strany štátu, pričom letisko malo od počiatku problém so ziskovosťou. Už dlhšie obdobie vykazuje stratu 30 tis. eur za mesiac. Predseda dozornej rady, Remo Cicutto, vidí problém v konkurencií – letiska v Bratislave a Schwechate. Situáciu v minulosti sanoval práve TTSK, keď mu poskytoval pôžičky. Svoju pohľadávku pritom kapitalizoval, čím znížil dlh letiska: \" Majetok letiska je vyčíslený na 22 miliónov eur, dlh je vo výške 1,8 milióna eur. Z toho 600.000 eur je dlh predstavenstvu a dozornej rade na nevyplatených odmenách, 620.000 eur je záväzok za daň z nehnuteľnosti mestu Piešťany od roku 2010. Letisko dlhuje aj členovi dozornej rady Petrovi Sopkovi, ktorý mu od minulého roka požičal viackrát ako fyzická osoba spolu viac ako 300.000 eur. Prima banke dlhuje 200.000 eur, zamestnancom a ďalším spoločnostiam, medzi nimi aj Advokátskej kancelárii JUDr. Sopko & JUDr. Floriš & JUDr. Spál za právne služby, spolu viac ako 100.000 eur.\" TTSK obviňuje mesto Piešťany z nezákonného blokovania majetku letiska, uplatňujúc si záložné právo za nezaplatenú daň z nehnuteľností. Piešťanský týždeň sa vo svojom článku vyjadril , že \" ...zablokovanie majetku spoločnosti menšinovým akcionárom je veľmi negatívny signál pre akéhokoľvek potenciálneho investora. \". Na to, aby piešťanské letisko bolo ekonomicky sebestačné, je potrebné, aby jeho bránami ročne prešlo okolo stotisíc cestujúcich. Je však potrebné aj pristúpenie nejakého strategického partnera, píše piešťanský týždeň. Riaditeľ spoločnosti Anius, ktorá sa stará o servis lietadiel v Piešťanoch, Michal Toma tvrdí , že manažment urobil niektoré zlé rozhodnutia: „ Už druhý rok sme museli v letnej sezóne odmietať chartrové lety z dôvodu konania letných festivalov, pričom letisko sa prenajímalo pod cenu prevádzkových nákladov. (...) Hoci festivaly zaberú predĺžený víkend, letisko je pre ne zatvorené oveľa dlhšie. \" Toma ďalej spomína, že letisko nebolo v prevádzke päť týždňov: „ Ak niekto hovorí, že cestovné kancelárie nemajú záujem o letisko, tak ho mať ani nemôžu, keďže je počas ich hlavnej sezóny zatvorené. “ Tiež nevidí konkurenciu v iných letiskách, pretože vraj piešťanské letisko \"priťahuje\" inú klientelu – spomína nemeckých kúpeľných hostí. O situáciu okolo piešťanského letiska sa zaujímali aj poslanci NR SR, okrem Viskupiča, najmä Boris Kollár: \" A doposiaľ ani ich piešťanský predvolebný míting s názvom „poslanecký prieskum“ nemá žiadne ukončenie. A už vôbec nemá vyhodnotenie v duchu, či sa letiskovej spoločnosti nedarí z dôvodu objektívnych príčin a zlej situácie v leteckej doprave, alebo je to, ako poslanci hlásali spolu s obomi piešťanskými viceprimátormi, z dôvodu zlého súčasného manažmentu akciovky. \" TTSK navrhoval, aby bola spoločnosť zlikvidovaná. Viskupič sa domnieva , že TTSK to chce z toho dôvodu, že ho má \"niekto\" záujem sprivatizovať: \" Ja som hovoril o scenári, že nejaký finančný žralok alebo finančná skupina má záujem cez scenár likvidácie sprivatizovať Letisko Piešťany podľa starého HZDS manuálu z deväťdesiatych rokov. Zatiaľ tomu všetko nasvedčuje. \". Treba ešte dodať, že veriteľom je napríklad aj trnavský podnikateľ Vladimír Póor a trnavský právnik Peter Sopko. K problematike sa vyjadrovali aj poslanci SaS, Ivan a Kaščáková, ktorí vyzývajú, aby ministerstvo konalo: „ Práve štátni nominanti si začali súdnou cestou uplatňovať svoje pohľadávky. Tými pohľadávkami sú ich odmeny, ktoré majú dostať za výkon práce členov predstavenstva spoločnosti Letisko Piešťany a.s. Odmeny, aj vďaka ktorým sa dnes letisko ocitá v situácii hroziaceho konkurzu. “. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "Výrok", "predsedom", "Akcionármi", "informuje", "Stromček", "Letisko", "stratu", "pohľadávku", "obviňuje", "vyjadril", "piešťanské letisko", "tvrdí", "zaujímali", "domnieva", "napríklad", "vyjadrovali"], "url": ["http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Viskupic-vystupil-z-tiena-a-spustil-Nikto-nevie-ublizit-Dankovi-ako-Danko-Dankovi-A-takto-to-vraj-bolo-s-Vandakom-naozaj-287878", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Viskupic-vystupil-z-tiena-a-spustil-Nikto-nevie-ublizit-Dankovi-ako-Danko-Dankovi-A-takto-to-vraj-bolo-s-Vandakom-naozaj-287878", "https://www.finstat.sk/36266906/obchodny_register", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425185-krachujuce-letisko-v-piestanoch-muselo-vyplatit-odmenu/", "http://www.teraz.sk/regiony/j-staffa-trnavsky-kraj-letisko-podpo/229725-clanok.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/regiony/piestanske-letisko-lieta-problemoch-jeden-prepraveny-clovek-kralovska-odmena-manazmentu.html", "https://piestanytv.sk/len-dohoda-tamajku-s-mikusom-moze-zachranit-letisko/", "https://nasadoprava.sk/kraj-navrhne-likvidaciu-letiska-piestany-sa-budu-branit/", "http://www.teraz.sk/regiony/j-staffa-trnavsky-kraj-letisko-podpo/229725-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425185-krachujuce-letisko-v-piestanoch-muselo-vyplatit-odmenu/", "http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/piestany/aktualne/privatna-investicia-do-piestanskeho-letiska-nepride-27275/", "http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/piestany/aktualne/o-letisko-prejavili-zaujem-traja-investori-27554/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/410126-regionalne-letiska-jedno-krachuje-inemu-sa-dari/", "http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/piestany/aktualne/o-letisko-prejavili-zaujem-traja-investori-27554/", "http://www.pnky.sk/aktuality/letisko-piestany-navstivili-kvoli-prieskumu-situacie-poslanci-narodnej-rady/", "https://www.aktuality.sk/clanok/394529/prave-sa-rozhoduje-o-osude-piestanskeho-letiska/", "http://www.sas.sk/ministerstvo-dopravy-nesmie-strkat-hlavu-do-piesku-ocakavame-riesenia/5442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:31.708490+00:00"}
{"id": "vr14115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...zníženie DPH o 10% na základné potraviny, čo je obrovský projekt, mimoriadne náročný finančne na štátny rozpočet, toto zníženie nás stálo v štátnom rozpočte 77 miliónov eur.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemožno s istotou povedať, aká bude finálna suma. Momentálne ide o odhad v rámci vládneho materiálu pre rok 2016. Zníženie DPH o 10% na vybrané potraviny, vstúpilo do platnosti 1. januára 2016. Zoznam potravín so zníženou DPH o 10% nájdete tu . Zníženie DPH o 10% na základné potraviny by si malo odhadom vyžiadať 77 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Prezident zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak minulý rok v septembri povedal, že od 1.januára 2016 budú znížené ceny potravín, ktoré sú v zákone o 8,33%, \" pretože 10 - percentná DPH sa podľa metodiky výpočtu premietne na konečnej cene výrobku o 8,33 percenta.\" ( dennikn.sk) Zníženie DPH by malo ušetriť peniaze všetkým Slovákom. Ak si napríklad nakúpime 10 vybraných základných potravín, ktoré stoja 60 eur , od januára by tento nákup mal zlacnieť o 5 eur. Ako by mal pokles DPH ovplyvniť ceny vybraných potravín v obchodoch si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemožno s istotou povedať, aká bude finálna suma. Momentálne ide o odhad v rámci vládneho materiálu pre rok 2016. Zníženie DPH o 10% na vybrané potraviny, vstúpilo do platnosti 1. januára 2016. Zoznam potravín so zníženou DPH o 10% nájdete tu . Zníženie DPH o 10% na základné potraviny by si malo odhadom vyžiadať 77 miliónov eur zo štátneho rozpočtu. Prezident zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak minulý rok v septembri povedal, že od 1.januára 2016 budú znížené ceny potravín, ktoré sú v zákone o 8,33%, \" pretože 10 - percentná DPH sa podľa metodiky výpočtu premietne na konečnej cene výrobku o 8,33 percenta.\" ( dennikn.sk) Zníženie DPH by malo ušetriť peniaze všetkým Slovákom. Ak si napríklad nakúpime 10 vybraných základných potravín, ktoré stoja 60 eur , od januára by tento nákup mal zlacnieť o 5 eur. Ako by mal pokles DPH ovplyvniť ceny vybraných potravín v obchodoch si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "77 miliónov eur", "dennikn.sk)", "zlacnieť", "tu"], "url": ["http://www.etrend.sk/financie/dualne-ceny-niektorych-potravin-maju-zabrzdit-spekulantov.html", "http://www.vlada.gov.sk/dph-na-vybrane-potraviny-bude-o-10-nizsia/", "https://dennikn.sk/255020/smer-ukazal-potraviny-s-nizsou-dph-sustredil-sa-najma-na-maso/", "http://www.etrend.sk/financie/dualne-ceny-niektorych-potravin-maju-zabrzdit-spekulantov.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/369330-zlacnie-vyse-sto-potravin-parlament-znizil-dph/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:04.827608+00:00"}
{"id": "vr25497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25497", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Opäť zdroj Štatistický úrad, ktorý avizoval v druhom štvrťroku pokles ziskovosti firiem o 12%.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister financií uvádza pokles ziskovosti firiem o 12 %, pričom len finančné korporácie (banky, poisťovne, správcovské spoločnosti) zaznamenali v 2. štvrťroku 2013 pokles ziskovosti o 12,8 %. Ziskovosť nefinančných korporácií (podnikateľské subjekty okrem peňažníctva a poisťovníctva) poklesla v 2. štvrťroku 2013 len o 8,2 %. Ziskovosť finančných a nefinančných inštitúcií spolu, klesla v 2. štvrťroku 2013 o 8,8 %. P. Kažimír účelovo hovorí o ziskovosti firiem, pričom jeho údaj sedí na ziskovosť finančných inštitúcií. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. V správe Štatistického úradu Slovenskej republiky z 4. septembra 2013 sa uvádza: “V 2. štvrťroku sa znížil zisk nefinančných a finančných korporácií medziročne o 8,8 % na 2 900,9 mil. Eur. Vývoj ovplyvnil pokles zisku v nefinančných korporáciách o 8,2 % na 2 504,9 mil. Eur a vo finančných korporáciách o 12,8 % na 396 mil. Eur. Na zhoršení hospodárenia finančných korporácií sa podieľali poisťovacie korporácie a penzijné fondy pri poklese zisku o 49,8 % na 47,4 mil. Eur a ostatní finanční sprostredkovatelia pri poklese o 53,1 % na 24,2 mil. Eur. Zisk finančných inštitúcií vzrástol o 5,3 % na 324,4 mil. Eur.” Definícia nefinančných a finančných korporácií ( ŠÚ SR ): \" Nefinančné korporácie sú podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri vyvíjajúce aktivitu s cieľom dosiahnutia zisku vo všetkých oblastiach činnosti, okrem peňažníctva a poisťovníctva. Patria sem tiež príspevkové organizácie, ktoré svoje výdavky kryjú z viac ako 50 % tržbami. Nezahŕňajú údaje za podniky, ktoré nemajú charakter korporácie (domácnosti, živnostníci, slobodné povolania a farmári). Finančné korporácie sú subjekty, ktoré sa zaoberajú hlavne finančným sprostredkovaním a pomocnými finančnými činnosťami. Sektor finančných korporácií zahrnuje Národnú banku Slovenska, komerčné banky, subjekty zaoberajúce sa finančným lízingom, zmenárne, správcovské spoločnosti, komerčné poisťovne, podielové fondy atď. \" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister financií uvádza pokles ziskovosti firiem o 12 %, pričom len finančné korporácie (banky, poisťovne, správcovské spoločnosti) zaznamenali v 2. štvrťroku 2013 pokles ziskovosti o 12,8 %. Ziskovosť nefinančných korporácií (podnikateľské subjekty okrem peňažníctva a poisťovníctva) poklesla v 2. štvrťroku 2013 len o 8,2 %. Ziskovosť finančných a nefinančných inštitúcií spolu, klesla v 2. štvrťroku 2013 o 8,8 %. P. Kažimír účelovo hovorí o ziskovosti firiem, pričom jeho údaj sedí na ziskovosť finančných inštitúcií. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. V správe Štatistického úradu Slovenskej republiky z 4. septembra 2013 sa uvádza: “V 2. štvrťroku sa znížil zisk nefinančných a finančných korporácií medziročne o 8,8 % na 2 900,9 mil. Eur. Vývoj ovplyvnil pokles zisku v nefinančných korporáciách o 8,2 % na 2 504,9 mil. Eur a vo finančných korporáciách o 12,8 % na 396 mil. Eur. Na zhoršení hospodárenia finančných korporácií sa podieľali poisťovacie korporácie a penzijné fondy pri poklese zisku o 49,8 % na 47,4 mil. Eur a ostatní finanční sprostredkovatelia pri poklese o 53,1 % na 24,2 mil. Eur. Zisk finančných inštitúcií vzrástol o 5,3 % na 324,4 mil. Eur.” Definícia nefinančných a finančných korporácií ( ŠÚ SR ): \" Nefinančné korporácie sú podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri vyvíjajúce aktivitu s cieľom dosiahnutia zisku vo všetkých oblastiach činnosti, okrem peňažníctva a poisťovníctva. Patria sem tiež príspevkové organizácie, ktoré svoje výdavky kryjú z viac ako 50 % tržbami. Nezahŕňajú údaje za podniky, ktoré nemajú charakter korporácie (domácnosti, živnostníci, slobodné povolania a farmári). Finančné korporácie sú subjekty, ktoré sa zaoberajú hlavne finančným sprostredkovaním a pomocnými finančnými činnosťami. Sektor finančných korporácií zahrnuje Národnú banku Slovenska, komerčné banky, subjekty zaoberajúce sa finančným lízingom, zmenárne, správcovské spoločnosti, komerčné poisťovne, podielové fondy atď. \" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["správe", "ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72332", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=88"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:45.687741+00:00"}
{"id": "vr38865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38865", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme zmenu v paušálnych nákladoch urobili za cenu zníženia sociálneho odvodu zo 16 na 13 %. Áno, ak sa vrátim, pôvodný návrh bol taký, že sme nechceli meniť paušálne náklady, ale sociálny odvod sme navrhovali vo výške 16 %.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "netusim o com toci, socialny odvod pre koho???13% maju dohodari, ale ti predtym soc odvody neplatili, cize im ho nemohli ani \"znizit\". ci o niecom inom to je?", "analysis_paragraphs": ["netusim o com toci, socialny odvod pre koho???13% maju dohodari, ale ti predtym soc odvody neplatili, cize im ho nemohli ani \"znizit\". ci o niecom inom to je?"], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:20.099421+00:00"}
{"id": "vr18143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18143", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď sa pozrieme späť, čo hovoril pán predseda pred pár rokmi, keď bol v opozícii, tak hovoril to isté, a dokonca nabádal, že musíme zvrhnúť vládu a musíme tam, musíme uchopiť moc a tieto veci...", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár má pravdepodobne na mysli výrok Roberta Fica ešte z októbra 2003, keď sa na adresu vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu vyjadril: „Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR, by mal odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám. Jeho treba deložovať. A my urobíme všetko preto, všetko preto, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie...\" Aj keď Fico nepoužil priamo výraz zvrhnúť , ale pojem deložovať , ktorého interpretácia môže byť aj v zmysle deportovať (násilne vysťahovať- deportovanie z politických príčin ), vyjadrenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé, keďže už v júni 2003 Fico inicioval referendum na vypísanie predčasných volieb.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár má pravdepodobne na mysli výrok Roberta Fica ešte z októbra 2003, keď sa na adresu vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu vyjadril: „Je zbytočné opakovať, že predseda vlády SR, by mal odstúpiť. On nikdy neodstúpi sám. Jeho treba deložovať. A my urobíme všetko preto, všetko preto, aby tento proces nastal čo najrýchlejšie...\" Aj keď Fico nepoužil priamo výraz zvrhnúť , ale pojem deložovať , ktorého interpretácia môže byť aj v zmysle deportovať (násilne vysťahovať- deportovanie z politických príčin ), vyjadrenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé, keďže už v júni 2003 Fico inicioval referendum na vypísanie predčasných volieb."], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "deložovať", "referendum", "predčasných", "podporu", "čase", "obhajoval", "Účasť"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=MJldjes6lgg", "http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=deportova%C5%A5", "https://www.aktuality.sk/clanok/570702/fico-utoci-opoziciu-kedysi-zvolal-predcasne-volby-sam/", "https://www.sme.sk/c/1005127/fico-chce-predcasne-volby.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/144746-smer-podpisal-peticiu-za-predcasne-volby/", "https://domov.sme.sk/c/1217025/rok-v-parlamente-bol-pre-kss-obrovskou-politickou-skolou.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/570702/fico-utoci-opoziciu-kedysi-zvolal-predcasne-volby-sam/", "https://www.aktuality.sk/clanok/570702/fico-utoci-opoziciu-kedysi-zvolal-predcasne-volby-sam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:51.190167+00:00"}
{"id": "vr32091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32091", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Do 15 dní po ratifikácii, po podpise prezidentom aj súvisiaceho zákona, o ktorom sa bude rokovať budúci týždeň budeme musieť zaplatiť prvých 131 miliónov eur, ktoré sú pripravené v štátnych finančných aktívach a potom v októbri ďalších 131 miliónov a ďalšie tri roky až do tých 660.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "wwwwwwwwwwwwwwfffffffffffffffffeeeeeeeeeecccccew", "analysis_paragraphs": ["wwwwwwwwwwwwwwfffffffffffffffffeeeeeeeeeecccccew"], "analysis_date": "2012-08-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:02.484315+00:00"}
{"id": "vr14235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14235", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Táto vláda ... Je schopná teroristický, protiteroristický balíček pána Kaliňáka..predložiť v skrátenom legislatívnom konaní, za dva dni ho pretlačiť cez Národnú radu..", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poliačik hovorí o protiteroristickom balíčku, ktorý bol schválený krátko po novembrových útokoch v Paríži. Balíček upravoval niektoré zákony a Ústavu a mal za cieľ zvýšiť bezpečnosť v kontexte možných teroristických útokov. Rokovania NR SR o protiteroristickom balíčku ale prebiehali 4 dni (1.,2.,3. a 8. decembra) a nie dva dni, ako uvádza Poliačik, preto výrok musíme hodnotiť ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poliačik hovorí o protiteroristickom balíčku, ktorý bol schválený krátko po novembrových útokoch v Paríži. Balíček upravoval niektoré zákony a Ústavu a mal za cieľ zvýšiť bezpečnosť v kontexte možných teroristických útokov. Rokovania NR SR o protiteroristickom balíčku ale prebiehali 4 dni (1.,2.,3. a 8. decembra) a nie dva dni, ako uvádza Poliačik, preto výrok musíme hodnotiť ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["skrátenom legislatívnom procese", "novely", "vetoval", "8.decembra", "skrátený", "SME", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5804", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5806", "http://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-prelomil-veto-prezidenta/172639-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37029", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36985", "http://domov.sme.sk/c/8099258/protiteroristicky-balicek-schvalil-smer-sam-aj-s-chybami.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/305840/sucasna-vlada-vyuzila-23-skratenych-legislativnych-konani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:42.736674+00:00"}
{"id": "vr30429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30429", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Po 6 mesiacoch musí byť občan vyrozumený. Samozrejme, že budú výnimky, pretože nemôžeme každému teroristovi, nemôžeme každému príslušníkovi cudzích tajných služieb povedať, že bol odpočúvaný. Pretože to by naozaj ohrozovalo bezpečnosť štátu ako takého, nás. Ale občanom, na ktorých bolo toto ITP alebo odpočúvanie teda rozhodnuté, že sa nasadzuje, tak do 6 mesiacov bude mať možnosť, teda každý štátny orgán bude povinný mu to oznámiť do tých 6 mesiacov.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Znenie novely, o ktorej hovorí M. Fedor zatiaľ nie je zverejnené, nemôžeme preto výrok overiť. Zhŕňame len doplňujúce informácie M. Fedora, ktoré uviedol pre niektoré médiá. Pravda.sk (23. november 2011): Fedor tiež navrhuje rozšíriť práva občanov, ktorých by štátne orgány odpočúvali. Do pol roka by im to mali oznámiť. \"Upovedomení o svojom odpočúvaní by neboli len v tom prípade, keby tak rozhodol sudca,\" spresnil Fedor. SITA (24. november 2011): Novela zákona na ochranu pred odpočúvaním, na ktorej SDKÚ pracuje od júna, by mala posilniť aj práva občanov, proti ktorým bolo odpočúvanie nasadené. Podľa Fedora každý orgán, ktorý môže používať odpočúvanie, by mal mať povinnosť do šiestich mesiacov informovať občana, že bolo proti nemu použité odpočúvanie. To umožní občanom, ktorí sa nemajú ako dozvedieť, že boli odpočúvaní, aby sa mohli obrátiť na súd, aby preskúmal opodstatnenosť ich odpočúvania. Bude platiť aj výnimka. Tá však musí byť schválená súdom a preskúmateľná branno-bezpečnostným výborom.", "analysis_paragraphs": ["Znenie novely, o ktorej hovorí M. Fedor zatiaľ nie je zverejnené, nemôžeme preto výrok overiť. Zhŕňame len doplňujúce informácie M. Fedora, ktoré uviedol pre niektoré médiá. Pravda.sk (23. november 2011): Fedor tiež navrhuje rozšíriť práva občanov, ktorých by štátne orgány odpočúvali. Do pol roka by im to mali oznámiť. \"Upovedomení o svojom odpočúvaní by neboli len v tom prípade, keby tak rozhodol sudca,\" spresnil Fedor. SITA (24. november 2011): Novela zákona na ochranu pred odpočúvaním, na ktorej SDKÚ pracuje od júna, by mala posilniť aj práva občanov, proti ktorým bolo odpočúvanie nasadené. Podľa Fedora každý orgán, ktorý môže používať odpočúvanie, by mal mať povinnosť do šiestich mesiacov informovať občana, že bolo proti nemu použité odpočúvanie. To umožní občanom, ktorí sa nemajú ako dozvedieť, že boli odpočúvaní, aby sa mohli obrátiť na súd, aby preskúmal opodstatnenosť ich odpočúvania. Bude platiť aj výnimka. Tá však musí byť schválená súdom a preskúmateľná branno-bezpečnostným výborom."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kontrola-odpocuvania-je-slaba-treba-prijat-novy-zakon-pfu-/sk_domace.asp?c=A111123_101847_sk_domace_p29", "http://spravy.pravda.sk/sdku-odpocuvanie-by-mali-kontrolovat-dvaja-poslanci-f9q-/sk_domace.asp?c=A111124_152909_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:19.351885+00:00"}
{"id": "vr33399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33399", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, ja som sa už aj verejne vyjadril aj pre média, že obidve podmienky (porazeného kandidáta na predsedu J. Kollára, pozn.) považujem za zmysluplné...", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS po kongrese strany, ktorý ho v sobotu zvolil do funkcie, verejne vyhlásil , že mnohé body programu J. Kollára akceptuje a na podmienkach ďalšej spolupráce sa plánujú dohodnúť.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS po kongrese strany, ktorý ho v sobotu zvolil do funkcie, verejne vyhlásil , že mnohé body programu J. Kollára akceptuje a na podmienkach ďalšej spolupráce sa plánujú dohodnúť."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "TASR", "podmienky"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=ogeBycJANKc", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59517080-sulik-zostava-sefom-sas-kollara-porazil-o-trinast-hlasov", "http://www.sme.sk/c/6736226/sulik-zostava-sefom-sas-kollar-ma-podmienky-spoluprace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:15.396801+00:00"}
{"id": "vr16267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16267", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Zákon presne hovorí o koľko musí (minimálne, pozn.) rásť minimálna mzda, ak sa nedohodnú zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia odborov.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o minimálnej mzde obsahuje ustanovenie, kde sa uvádza, o koľko najmenej musí minimálna mzda rásť ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o minimálnej mzde obsahuje ustanovenie, kde sa uvádza, o koľko najmenej musí minimálna mzda rásť ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20130101#paragraf-8.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:09.327317+00:00"}
{"id": "vr35989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35989", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Máme najvyšší nárast nezamestnanosti z krajín OECD. To je takmer 200 tisíc ľudí, ktorí prišli o prácu...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistiky hovoria pri porovnávaní marcových údajov o medziročnom náraste nezamestnanosti na Slovensku o 3,5 percenta, z 10,6 na 14,1. Z krajín OECD (ktoré dodali údaje) sa jedná o najväčší nárast.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky hovoria pri porovnávaní marcových údajov o medziročnom náraste nezamestnanosti na Slovensku o 3,5 percenta, z 10,6 na 14,1. Z krajín OECD (ktoré dodali údaje) sa jedná o najväčší nárast."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:10.439797+00:00"}
{"id": "48796", "numeric_id": 48796, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48796", "speaker": "Petr Fiala", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-fiala", "statement": "Ale to je ropa, tie sankcie platia na ropu dovážanú po mori a naviac toto nie sú iba európske sankcie a to je mimoriadne dôležité, to sú sankcie, na ktorých sa dohodli ďalšie krajiny vrátane sedmičky, čo vlastne ten ich účinok znásobí, ale my sme prijali, myslím, že deväť balíčkov sankcií, ktoré sú myslím, že veľmi dobre cielené a v podstate nemajú v histórii obdoby a Rusko zasahujú a zasiahnu a môže hovoriť ruská propaganda, čo chce.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska rada v júni 2022 prijala šiesty balík sankcií , ktorým sa okrem iného zakázal nákup, dovoz alebo presun ropy a určitých ropných výrobkov prepravovaných po mori z Ruska do EÚ. Obmedzenie platí od 5. decembra 2022 pre ropu a od 5. februára 2023 začne platiť aj pre rafinované ropné výrobky.\n\nNa sankciách na ruskú ropu a ropné produkty sa Európska únia dohodla aj s krajinami G7.\n\nKu dnešnému dňu bolo prijatých celkom deväť balíčkov sankcií, pričom posledný bol prijatý 16. decembra 2022.\n\nSankcie Západu a Európskej únie majú negatívny efekt na ruskú ekonomiku aj napriek tomu, že Rusko nezverejňuje všetky ekonomické ukazatele, alebo sú oprávnené dôvody na ich spochybňovanie. Pokles je evidentný v mnohých oblastiach ekonomiky s výnimkou exportu komodít, kde má Rusko vyššie príjmy kvôli stúpajúcim cenám.\n\nPodľa analýzy Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je rok 2022 pre ruské hospodárstvo nepriaznivý . Očakáva sa, že hrubý domáci produkt Ruska (HDP) do konca roka 2022 klesne o najmenej 3,4 % v tom najlepšom prípade a o 4,5 % v tom najhoršom prípade. Ruské hospodárstvo bude ďalej upadať aj v roku 2023. Podľa prognóz má jeho HDP medziročne klesnúť o 2,3 % v tom najlepšom prípade a o 5,6 % v tom najhoršom prípade.", "analysis_paragraphs": ["Európska rada v júni 2022 prijala šiesty balík sankcií , ktorým sa okrem iného zakázal nákup, dovoz alebo presun ropy a určitých ropných výrobkov prepravovaných po mori z Ruska do EÚ. Obmedzenie platí od 5. decembra 2022 pre ropu a od 5. februára 2023 začne platiť aj pre rafinované ropné výrobky.", "Na sankciách na ruskú ropu a ropné produkty sa Európska únia dohodla aj s krajinami G7.", "Ku dnešnému dňu bolo prijatých celkom deväť balíčkov sankcií, pričom posledný bol prijatý 16. decembra 2022.", "Sankcie Západu a Európskej únie majú negatívny efekt na ruskú ekonomiku aj napriek tomu, že Rusko nezverejňuje všetky ekonomické ukazatele, alebo sú oprávnené dôvody na ich spochybňovanie. Pokles je evidentný v mnohých oblastiach ekonomiky s výnimkou exportu komodít, kde má Rusko vyššie príjmy kvôli stúpajúcim cenám.", "Podľa analýzy Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu (MMF) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je rok 2022 pre ruské hospodárstvo nepriaznivý . Očakáva sa, že hrubý domáci produkt Ruska (HDP) do konca roka 2022 klesne o najmenej 3,4 % v tom najlepšom prípade a o 4,5 % v tom najhoršom prípade. Ruské hospodárstvo bude ďalej upadať aj v roku 2023. Podľa prognóz má jeho HDP medziročne klesnúť o 2,3 % v tom najlepšom prípade a o 5,6 % v tom najhoršom prípade."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["šiesty balík sankcií", "dohodla", "posledný", "negatívny", "nezverejňuje", "nepriaznivý"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/06/03/russia-s-aggression-against-ukraine-eu-adopts-sixth-package-of-sanctions/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3038981", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/12/16/russia-s-war-of-aggression-against-ukraine-eu-adopts-9th-package-of-economic-and-individual-sanctions/", "https://demagog.sk/vyrok/48619", "https://www.gisreportsonline.com/r/russia-economy-war/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:57.026078+00:00"}
{"id": "vr32111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32111", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Prijali sme zákon o sociálnom poistení, ktorý predefinoval od budúceho roka postavenie živnostníkov. Dobre, tak sa poďme baviť v čom sa im pohoršilo? No veď im sa polepšilo aj na základe dohody s nimi, pretože konečne títo ľudia, ak ukončia svoju živnostenskú aktivitu, budú mať nárok na normálny dôchodok, na ktorý doposiaľ nemali a uchádzali sa potom na úrade práce o dávku hmotnej núdze.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prijatá vládou Robert Fica 10. augusta 2012 bola schválená po niekoľkotýždňových rokovaniach so zástupcami živnostníkov. Predseda Slovenskej živnostníckej komory Vojtech Gottschall sa na margo týchto rokovaní vyjadril ( TA3 , SITA, 12. júna 2012): \"Veci, ktoré boli dohodnuté, vychádzali z reálnej skutočnosti, podmienok, ktoré boli na začiatku našich rokovaní navrhnuté a ktoré boli dnešným dňom vyrokované.\" Tento zákon zvyšuje vymeriavací základ na výpočet odvodu pre živnostníkov zo 44,2% na 50% priemernej mzdy na Slovensku. Minister práce Ján Richter predpokladá , že vďaka tejto zmene už samostatne zárobkovo činné osoby už nebudú odkázané v dôchodkovom veku na sociálne dávky. To či sú v súčastnosti živnostníci po ukončení živnostenskej aktivity skutočne odkázaní na sociálne dávky sa nám nepodarilo zistiť. Neexistuje žiadna štatistika, ktorá by hovorila o dôchodkoch živnostníkov odvádzajúcich z minimálneho základu. Nedokážeme preto overiť koľko percent živnostníkov má resp. v najbližších rokoch bude mať dôchodok vo výške životného minima. Prezident Slovenského živnostenského zväzu na tému zvyšovania odvodov pre týždenník PLUS 7 dní 13. septembra 2011 povedal : \" Ak si živnostník platí odvody z minima a pôjde do dôchodku, či už starobného ale aj do invalidného, je z neho človek odkázaný na spoločnosť. Nevidím to ako pozitívum. Ale nemôžem považovať za riešenie to, že ak niekto má nízke príjmy, tak ho ešte potrestám tým, že mu zvýšim odvody. Vyzerá to tak, ako by sme chceli potrestať občanov s nízkym príjmom.\" Je potrebné dodať, že každí živnostník si môže zabezpečiť v budúcnosti vyšší dôchodok využitím možnosti dobrovoľného dôchodkového poistenia. Inými slovami pripoistiť sa a tak posielať do Sociálnej poisťovne vyššie odvody. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prijatá vládou Robert Fica 10. augusta 2012 bola schválená po niekoľkotýždňových rokovaniach so zástupcami živnostníkov. Predseda Slovenskej živnostníckej komory Vojtech Gottschall sa na margo týchto rokovaní vyjadril ( TA3 , SITA, 12. júna 2012): \"Veci, ktoré boli dohodnuté, vychádzali z reálnej skutočnosti, podmienok, ktoré boli na začiatku našich rokovaní navrhnuté a ktoré boli dnešným dňom vyrokované.\" Tento zákon zvyšuje vymeriavací základ na výpočet odvodu pre živnostníkov zo 44,2% na 50% priemernej mzdy na Slovensku. Minister práce Ján Richter predpokladá , že vďaka tejto zmene už samostatne zárobkovo činné osoby už nebudú odkázané v dôchodkovom veku na sociálne dávky. To či sú v súčastnosti živnostníci po ukončení živnostenskej aktivity skutočne odkázaní na sociálne dávky sa nám nepodarilo zistiť. Neexistuje žiadna štatistika, ktorá by hovorila o dôchodkoch živnostníkov odvádzajúcich z minimálneho základu. Nedokážeme preto overiť koľko percent živnostníkov má resp. v najbližších rokoch bude mať dôchodok vo výške životného minima. Prezident Slovenského živnostenského zväzu na tému zvyšovania odvodov pre týždenník PLUS 7 dní 13. septembra 2011 povedal : \" Ak si živnostník platí odvody z minima a pôjde do dôchodku, či už starobného ale aj do invalidného, je z neho človek odkázaný na spoločnosť. Nevidím to ako pozitívum. Ale nemôžem považovať za riešenie to, že ak niekto má nízke príjmy, tak ho ešte potrestám tým, že mu zvýšim odvody. Vyzerá to tak, ako by sme chceli potrestať občanov s nízkym príjmom.\" Je potrebné dodať, že každí živnostník si môže zabezpečiť v budúcnosti vyšší dôchodok využitím možnosti dobrovoľného dôchodkového poistenia. Inými slovami pripoistiť sa a tak posielať do Sociálnej poisťovne vyššie odvody. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "TA3", ", SITA,", "predpokladá", "povedal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4102", "http://www.ta3.com/clanok/1000801/pausalne-vydavky-sa-ohranicia-stropom-420-eur-mesacne.html", "http://www.ta3.com/clanok/1000801/pausalne-vydavky-sa-ohranicia-stropom-420-eur-mesacne.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6487816/zivnostnici-zistuju-co-maju-platit-do-socialnej-poistovne.html", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/rozhovor-prezidenta-C8i9EmE1rika-pre-tFD9EdennEDk-plus-7dnED-na-tE9mu-odvodov.148.php?p=10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:06.818279+00:00"}
{"id": "vr32944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32944", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikto z vás, nikto z vás nehlasoval, pán predseda, ani za Ústavu Slovenskej republiky, ani za deklaráciu...", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že poslanci MKDH ako aj KDH v spomínaných hlasovaniach nehlasovali za prijatie spomínaných dokumentov.\n\nPodľa stenografického zápisu rokovania Slovenskej národnej rady zo dňa 17.7.1992 bolo o návrhu Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky hlasované verejne (str. 7).\n\n(pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)\n\nVtedajší predstavitelia Maďarského kresťansko-demokratického hnutia nepodporili návrh Deklarácie, čo pred hlasovaním uviedol v rozprave predseda Pál Csáky (str. 24 - 26).\n\nProti hlasovali i poslanci za vtedajšieho Kresťansko-demokratického hnutia, dôvody uviedol Ján Čarnogurský (str. 29- 36).\n\nDeklarácia bola schvaľovaná vyvolaním poslanca a jeho následným výrokom hlasujem/nehlasujem za deklaráciu alebo zdržujem sa hlasovania. Podrobný priebeh hlasovania je zaznamenaný na str. 50 - 86. Deklarácia bola schválená 113 hlasmi zo 147 prítomných poslancov pričom 10 poslancov sa zdržalo a 24 bolo proti.\n\nV prípade hlasovania o vládnom návrhu Ústavy Slovenskej republiky 31.8 a 19.9. 1992 bola podľa stenografickej správy situácia nasledovná:\n\nNávrh bol schválený 114 hlasmi z 134 prítomných poslancov pričom 16 hlasov bolo proti návrhu a 4 poslanci sa zdržali hlasovania (str. 332). I v tomto prípade sa Maďarské kresťansko- demokratické hnutie nevyjadrilo za návrh Ústavy.\n\nPoslanec Bugár ako i terajší predstavitelia opozície pôsobiaci v Slovenskej národnej rade v roku 1992, na ktorých je poukazované, sa skutočne nevyslovili za návrh Deklarácie o zvrchovanosti ani za vládny návrh Ústavy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že poslanci MKDH ako aj KDH v spomínaných hlasovaniach nehlasovali za prijatie spomínaných dokumentov.", "Podľa stenografického zápisu rokovania Slovenskej národnej rady zo dňa 17.7.1992 bolo o návrhu Deklarácie zvrchovanosti Slovenskej republiky hlasované verejne (str. 7).", "(pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)", "Vtedajší predstavitelia Maďarského kresťansko-demokratického hnutia nepodporili návrh Deklarácie, čo pred hlasovaním uviedol v rozprave predseda Pál Csáky (str. 24 - 26).", "Proti hlasovali i poslanci za vtedajšieho Kresťansko-demokratického hnutia, dôvody uviedol Ján Čarnogurský (str. 29- 36).", "Deklarácia bola schvaľovaná vyvolaním poslanca a jeho následným výrokom hlasujem/nehlasujem za deklaráciu alebo zdržujem sa hlasovania. Podrobný priebeh hlasovania je zaznamenaný na str. 50 - 86. Deklarácia bola schválená 113 hlasmi zo 147 prítomných poslancov pričom 10 poslancov sa zdržalo a 24 bolo proti.", "V prípade hlasovania o vládnom návrhu Ústavy Slovenskej republiky 31.8 a 19.9. 1992 bola podľa stenografickej správy situácia nasledovná:", "Návrh bol schválený 114 hlasmi z 134 prítomných poslancov pričom 16 hlasov bolo proti návrhu a 4 poslanci sa zdržali hlasovania (str. 332). I v tomto prípade sa Maďarské kresťansko- demokratické hnutie nevyjadrilo za návrh Ústavy.", "Poslanec Bugár ako i terajší predstavitelia opozície pôsobiaci v Slovenskej národnej rade v roku 1992, na ktorých je poukazované, sa skutočne nevyslovili za návrh Deklarácie o zvrchovanosti ani za vládny návrh Ústavy."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["stenografického zápisu", "bola schválená", "stenografickej správy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=12489&fileName=zazn.pdf&ext=pdf", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=12491&fileName=zazn.pdf&ext=pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:56.189481+00:00"}
{"id": "vr35361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35361", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, čo sa týka pána Švejnu, určite to problém nie je. Jednak on nemohol o tom vedieť...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ivan Švejna tvrdí , že „v čase podpisu zmluvy som nemal o tejto skutočnosti vedomosť“. Toto jeho tvrdenie je ale pochopiteľne pre nás neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna tvrdí , že „v čase podpisu zmluvy som nemal o tejto skutočnosti vedomosť“. Toto jeho tvrdenie je ale pochopiteľne pre nás neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tvrdí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:08.471805+00:00"}
{"id": "42238", "numeric_id": 42238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42238", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... v roku 2009 výzva Päť viet, kde 105 sudcov sa postavilo proti vám (Štefanovi Harabinovi, pozn.)...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výzvu a petíciu Päť viet skutočne v roku 2009 podpísalo 105 sudcov nespokojných so stavom justície pod vedením Štefana Harabina. Táto skupina sudcov sa takto rozhodla pomenovať problémy v súdnictve a upozorniť na atmosféru strachu v justícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa denníka SME sa sudcom „nepáči atmosféra strachu”, ktorú šíril Štefan Harabin . “Nejde len o disciplinárne konania, ale aj nesystémové zmeny rozvrhov práce, ktorými sa potiera špecializácia sudcov. Väčšinou tých, čo pomery kritizujú.“\n\nSudcovia sa síce snažili vyvolať širšiu spoločenskú diskusiu o danej problematike, vtedajší premiér Robert Fico bol však toho názoru, že sudcovia si problémy majú vyriešiť sami. O tom, či je kritika oprávnená, mala podľa Fica rozhodnúť zástupkyňa sudcu Harabina na poste ministra spravodlivosti) spolu so sudcom Harabinom. Fico navyše upozornil, že je potreba odlíšiť oprávnenú kritiku pomerov v súdnictve od toho, že niekto sa môže snažiť zakryť svoju (ne)schopnosť, respektíve sudcovské výkony.", "analysis_paragraphs": ["Výzvu a petíciu Päť viet skutočne v roku 2009 podpísalo 105 sudcov nespokojných so stavom justície pod vedením Štefana Harabina. Táto skupina sudcov sa takto rozhodla pomenovať problémy v súdnictve a upozorniť na atmosféru strachu v justícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa denníka SME sa sudcom „nepáči atmosféra strachu”, ktorú šíril Štefan Harabin . “Nejde len o disciplinárne konania, ale aj nesystémové zmeny rozvrhov práce, ktorými sa potiera špecializácia sudcov. Väčšinou tých, čo pomery kritizujú.“", "Sudcovia sa síce snažili vyvolať širšiu spoločenskú diskusiu o danej problematike, vtedajší premiér Robert Fico bol však toho názoru, že sudcovia si problémy majú vyriešiť sami. O tom, či je kritika oprávnená, mala podľa Fica rozhodnúť zástupkyňa sudcu Harabina na poste ministra spravodlivosti) spolu so sudcom Harabinom. Fico navyše upozornil, že je potreba odlíšiť oprávnenú kritiku pomerov v súdnictve od toho, že niekto sa môže snažiť zakryť svoju (ne)schopnosť, respektíve sudcovské výkony."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["problémy", "atmosféru", "SME"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5042431/sudcovia-prelomili-strach.html", "https://domov.sme.sk/c/5046844/fico-vidi-v-piatich-vetach-politiku.html", "https://domov.sme.sk/c/5042431/sudcovia-prelomili-strach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:19.586862+00:00"}
{"id": "vr33517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33517", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja neviem prečo by som mal hovoriť o Slovensku, že ide zlou cestou, keď to bude jedna z mála krajín v Európe, ktorá bude mať pozitívny hospodársky rast.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok premiéra R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže ani v roku 2012, 2013 ani 2014 nie je pravdou, že by väčšina krajín Európy nezaznamenala pozitívny hospodársky rast, tak ako to tvrdí premiér Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže ani v roku 2012, 2013 ani 2014 nie je pravdou, že by väčšina krajín Európy nezaznamenala pozitívny hospodársky rast, tak ako to tvrdí premiér Robert Fico."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostatu", "2014"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:48.181522+00:00"}
{"id": "vr32543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32543", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Pozmeňovacie návrhy som predložil a my, opozícia, sme ich predložili desiatky, ale čo je najpodstatnejšie, ani jeden pozmeňovací návrh opozície ste nepodporili.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý, pretože opozícia predložila 31 pozmeňujúcich návrhov a vládny SMER nepodporil ani jeden z nich.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý, pretože opozícia predložila 31 pozmeňujúcich návrhov a vládny SMER nepodporil ani jeden z nich."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["stránky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=186&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:19.947339+00:00"}
{"id": "vr16627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16627", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...podobné ustanovenia z tej pôvodnej koaličnej zmluvy, kde je napísané, že za každú politickú stranu nominanti, ktorí sú nominovaní, sa zodpovedá tá strana a premiér môže konať až na základe súhlasu tej politickej strany, ktorá nominovala tohto člena vlády do tejto pozície. Takže nájdete to aj v pôvodnej koaličnej zmluve.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodná koaličná zmluva, ktorú podpísali štyria predsedovia koaličných strán v marci 2016 pri vzniku vlády skutočne v Článku III., ods. 10 ( .pdf s. 9) podmieňuje odvolanie ministra premiérom súhlasom strany, ktorá ministra nominovala. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodná koaličná zmluva, ktorú podpísali štyria predsedovia koaličných strán v marci 2016 pri vzniku vlády skutočne v Článku III., ods. 10 ( .pdf s. 9) podmieňuje odvolanie ministra premiérom súhlasom strany, ktorá ministra nominovala. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "zmluva", "dovetok", "odvolal", "zmluvy"], "url": ["http://ipravda.sk/upload/koalicna_dohoda.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/520316/v-com-sa-zmenil-text-koalicnej-zmluvy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/520316/v-com-sa-zmenil-text-koalicnej-zmluvy/", "https://dennikn.sk/853208/plavcan-konci-fico-poziadal-danka-aby-mu-navrhol-ministra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/520316/v-com-sa-zmenil-text-koalicnej-zmluvy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:26.716226+00:00"}
{"id": "vr18117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18117", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "..vy ste rozprávali na Dzurindu, že no tak toto je hanba, že sa ten, kto bol premiér, vráti do poslaneckej ľavice..Pán Fico povedal v roku 2009, nepovažujem za správne, aby človek, ktorý mal k dispozícii vládnu moc, potom sa vrátil do parlamentu a vykrikoval z ľavice, ako dnes vykrikuje pán Dzurinda", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe diskusie z roku 2009 na TA3 hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako pravdivý. Robert Fico v nej reagoval na Mikuláša Dzurindu, ktorý pôsobil ako predseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1998-2006, a z ktorého sa po voľbách 2006, kedy vládu tvorili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS, stal opozičný poslanec NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Na základe diskusie z roku 2009 na TA3 hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako pravdivý. Robert Fico v nej reagoval na Mikuláša Dzurindu, ktorý pôsobil ako predseda vlády Slovenskej republiky v rokoch 1998-2006, a z ktorého sa po voľbách 2006, kedy vládu tvorili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS, stal opozičný poslanec NR SR."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["vládu", "dispozícii", "zvolení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166823-robert-fico-je-stvrtym-podpredsedom-parlamentu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166823-robert-fico-je-stvrtym-podpredsedom-parlamentu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:01.398284+00:00"}
{"id": "vr30800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30800", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pomohli sme im pri schválení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci hlasovania NRSR o zákone o rozpočtovej zodpovednosti z 8. decembra 2011 všetci poslanci Smer-u, okrem jedného (Róbert Madej), zahlasovali za prijatie tohto zákona. Zo 147 prítomných hlasovalo za jeho prijatie 146 poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU .", "analysis_paragraphs": ["V rámci hlasovania NRSR o zákone o rozpočtovej zodpovednosti z 8. decembra 2011 všetci poslanci Smer-u, okrem jedného (Róbert Madej), zahlasovali za prijatie tohto zákona. Zo 147 prítomných hlasovalo za jeho prijatie 146 poslancov. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["TU"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:46.155941+00:00"}
{"id": "42552", "numeric_id": 42552, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42552", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...NATO ho má, OBSE ho má (komunikačný kanál s Ruskom, na rozdiel od EÚ pozn.)...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od anexie Krymu v roku 2014 a vzniku konfliktu na východnej Ukrajine boli mechanizmy spolupráce a dialóg s EÚ pozastavené . Európska únia na Rusko uvalila sankcie, ktoré každoročne obnovuje a tiež prerušila konanie pravidelných bilaterálnych summitov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spolupráca NATO a Ruska bola v roku 2014 prerušená v reakcii na ruskú vojenskú intervenciu na Ukrajine. Napriek tomu politické aj vojenské komunikačné kanály ostali funkčné . V Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je Ruská federácia členom . Riadiacim orgánom OBSE je Ministerská rada , ktorá sa schádza každý rok v krajine aktuálne predsedajúcej Organizácii, pričom tieto stretnutia od roku 2014 neboli prerušené.", "analysis_paragraphs": ["Od anexie Krymu v roku 2014 a vzniku konfliktu na východnej Ukrajine boli mechanizmy spolupráce a dialóg s EÚ pozastavené . Európska únia na Rusko uvalila sankcie, ktoré každoročne obnovuje a tiež prerušila konanie pravidelných bilaterálnych summitov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spolupráca NATO a Ruska bola v roku 2014 prerušená v reakcii na ruskú vojenskú intervenciu na Ukrajine. Napriek tomu politické aj vojenské komunikačné kanály ostali funkčné . V Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je Ruská federácia členom . Riadiacim orgánom OBSE je Ministerská rada , ktorá sa schádza každý rok v krajine aktuálne predsedajúcej Organizácii, pričom tieto stretnutia od roku 2014 neboli prerušené."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["pozastavené", "prerušila", "funkčné", "členom", "Ministerská rada"], "url": ["https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/35939/european-union-and-russian-federation_en", "http://www.europarl.europa.eu/factsheets/cs/sheet/177/russia", "https://www.nato.int/cps/ra/natohq/topics_50090.htm", "https://www.osce.org/participating-states", "https://www.osce.org/ministerial-councils"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:51.975483+00:00"}
{"id": "vr26431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26431", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Pán premiér povedal, že no tak v žiadnom prípade sa nemôže stať, len aby sa nestalo, že aby bol Maďar predsedom v trnavskej VÚC-ke.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál trnava.sme.sk citoval slová Roberta Fica, ktoré vyhlásil v Trnave nasledovne: „Ak nám Most-Híd a SMK odkazujú, že sa spájajú v týchto voľbách, aby si zvolili v Trnave, v slovenskom meste, maďarského župana, ja odpovedám: Spojme sa Slováci v slovenských stranách a zvoľme Tibora Mikuša.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Gyula Bárdos interpretuje slová predsedu vlády správne. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál trnava.sme.sk citoval slová Roberta Fica, ktoré vyhlásil v Trnave nasledovne: „Ak nám Most-Híd a SMK odkazujú, že sa spájajú v týchto voľbách, aby si zvolili v Trnave, v slovenskom meste, maďarského župana, ja odpovedám: Spojme sa Slováci v slovenských stranách a zvoľme Tibora Mikuša.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Gyula Bárdos interpretuje slová predsedu vlády správne. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["trnava.sme.sk"], "url": ["http://trnava.sme.sk/c/7011503/fico-vyzyval-trnavcanov-aby-v-slovenskom-meste-nemali-madarskeho-zupana.html#ixzz2ngcVk7rm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:06.461033+00:00"}
{"id": "vr26275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26275", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A tu si dovolím možno začať citátom splnomocnenca, ktorý vystúpil v parlamente na túto tému a sám povedal: \"ja si uvedomujem, že dnešný zákon nevyrieši rómsku problematiku bez toho, aby. A to bez toho, aby, toho je strašne veľa. To je od toho, aby sme poskytovali primerané vzdelanie deťom z tohto prostredia, aby sme nevyrábali ďalších nezamestnaných a aby sme robili dobrú terénnu prácu.\"", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská síce úplne presne necituje z vystúpenia P. Polláka , splnomocnenca pre vlády pre rómske komunity, počas rozpravy o zákona v hmotnej núdzi, avšak korektne uvádza podstatu vyjadrenia P. Polláka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pollák vo svojom vystúpení 24. októbra 2013 vyhlásil: \"Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. O čakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení , ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská síce úplne presne necituje z vystúpenia P. Polláka , splnomocnenca pre vlády pre rómske komunity, počas rozpravy o zákona v hmotnej núdzi, avšak korektne uvádza podstatu vyjadrenia P. Polláka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pollák vo svojom vystúpení 24. októbra 2013 vyhlásil: \"Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. O čakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení , ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["splnomocnenca", "vystúpení"], "url": ["http://www.minv.sk/?peter-pollak-splnomocnenec-vlady-sr-pre-romske-komunity", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=111846&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:41.288200+00:00"}
{"id": "vr34194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34194", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak ako prepáčte, aby sa volebné prieskumy dva alebo tri dni pred voľbami mýlili o 30 % alebo o 12 % bodov napríklad v prípade niektorých politických strán, tie tri dni pred voľbami.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade percentuálnej odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov Demagog.SK zistil sedem prípadov, ktoré by zodpovedali cca 30% odchýlke medzi oficiálnymi výsledkami a poslednými prieskumami tri dni pred voľbami. Na druhej strane odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov vyjadrené v percentuálnych bodoch však boli oveľa nižšie ako uvádza Kaliňák. Inými slovami, v prípade odchýlky v p. b. stojí ministrova argumentácia na vode, v prípade rozdielu v percentách nastali sedemkrát prípady ako spomína minister. Vzhľadom na faktickú chybu o údajnej chybe predvolebných prieskumov, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nR. Kaliňák hovorí o parlamentných voľbách. Demagog.SK analyzoval dve posledné parlamentné voľby. V roku 2006 ešte platil zákaz zverejňovať prieskumy 7 dní pred voľbami. Do úvahy preto berieme len voľby v roku 2012 a 2010. Do úvahy taktiež berieme len prieskumy zverejnené tri a menej dní pred voľbami, tak ako uvádza R. Kaliňák.\n\nV tabuľkách uvádzame výsledky predvolebných výskumov 3 dni pred voľbami v rokoch 2012, 2010.\n\nVýsledky posledných predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami 2012: MVK , WakeUp , eCall . Oficiálne výsledky volieb.\n\nTabuľka č.1: Voľby 2012\n\nMaximálny rozdiel medzi skutočnými výsledkami volieb a poslednými predvolebnými prieskumami bol 6,2 percentuálneho bodu , (strana SMER-SD). V prípade KDH, OĽaNO a SMK išlo o približne 30 percentný rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami tri dni pred voľbami.\n\nVýsledky predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami: Polis , MVK , Focus .\n\nTabuľka č.2: Voľby 2010\n\nNajväčší rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami bol 5,69 percentuálnych bodu (strana SMER-SD). V prípade KDH, HZDS, SMK a Most-Híd bolo možno hovoriť o cca 30% rozdiele medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumom tri dni pred voľbami.", "analysis_paragraphs": ["V prípade percentuálnej odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov Demagog.SK zistil sedem prípadov, ktoré by zodpovedali cca 30% odchýlke medzi oficiálnymi výsledkami a poslednými prieskumami tri dni pred voľbami. Na druhej strane odchýlky predvolebných prieskumov tri dni pred voľbami a oficiálnych výsledkov vyjadrené v percentuálnych bodoch však boli oveľa nižšie ako uvádza Kaliňák. Inými slovami, v prípade odchýlky v p. b. stojí ministrova argumentácia na vode, v prípade rozdielu v percentách nastali sedemkrát prípady ako spomína minister. Vzhľadom na faktickú chybu o údajnej chybe predvolebných prieskumov, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "R. Kaliňák hovorí o parlamentných voľbách. Demagog.SK analyzoval dve posledné parlamentné voľby. V roku 2006 ešte platil zákaz zverejňovať prieskumy 7 dní pred voľbami. Do úvahy preto berieme len voľby v roku 2012 a 2010. Do úvahy taktiež berieme len prieskumy zverejnené tri a menej dní pred voľbami, tak ako uvádza R. Kaliňák.", "V tabuľkách uvádzame výsledky predvolebných výskumov 3 dni pred voľbami v rokoch 2012, 2010.", "Výsledky posledných predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami 2012: MVK , WakeUp , eCall . Oficiálne výsledky volieb.", "Tabuľka č.1: Voľby 2012", "Maximálny rozdiel medzi skutočnými výsledkami volieb a poslednými predvolebnými prieskumami bol 6,2 percentuálneho bodu , (strana SMER-SD). V prípade KDH, OĽaNO a SMK išlo o približne 30 percentný rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami tri dni pred voľbami.", "Výsledky predvolebných prieskumov 3 dni pred voľbami: Polis , MVK , Focus .", "Tabuľka č.2: Voľby 2010", "Najväčší rozdiel medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumami bol 5,69 percentuálnych bodu (strana SMER-SD). V prípade KDH, HZDS, SMK a Most-Híd bolo možno hovoriť o cca 30% rozdiele medzi oficiálnymi výsledkami a prieskumom tri dni pred voľbami."], "analysis_date": "2013-09-10", "analysis_sources": {"text": ["MVK", "WakeUp", "eCall", "výsledky", "Polis", "MVK", "Focus"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/10979/prieskum-mvk-smer-by-ziskal-40-sns-a-99-mimo-nr-sr.html", "http://www.noviny.sk/volby-2012-preferencie/09-03-2012/predvolebny-prieskum-agentury-wakeup-marec-2012.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-parlamente-by-bolo-sest-stran-uva/476396-clanok.html", "http://volby.sme.sk/c/6295738/vysledky-volieb-2012-ako-hlasovali-ludia-vo-vasej-obci.html", "http://volby.sme.sk/c/5418299/prieskum-posiela-fica-do-opozicie-a-meciara-do-zabudnutia.html", "http://www.sme.sk/c/5418971/prieskum-mvk-do-parlamentu-by-sa-dostalo-osem-stran.html", "http://volby.sme.sk/c/5416618/voda-ubrala-smeru-vedie-opozicia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:24.372312+00:00"}
{"id": "vr31022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31022", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Tento trend začal v roku 2005, to je v tom stanovisku zapísané, čiže bol to výsledok súdneho managementu a toho, že vyšší súdni úradníci v rokoch 2002 až 2004 do justície.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič a L. Žiťňanská. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič a L. Žiťňanská. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná:"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["stanoviska"], "url": ["https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:50.494675+00:00"}
{"id": "vr30595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30595", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "LOZ nie je súčasťou odborov na tripartite.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tripartita v rámci Hospodárskej a sociálnej rady SR predstavuje sociálne partnerstvo vlády, združení zamestnávateľov a odborárskych zväzov. Forma daného partnerstva sa upravovala niekoľkokrát, naposledy v roku 2007 prostredníctvom zákona č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) .", "analysis_paragraphs": ["Tripartita v rámci Hospodárskej a sociálnej rady SR predstavuje sociálne partnerstvo vlády, združení zamestnávateľov a odborárskych zväzov. Forma daného partnerstva sa upravovala niekoľkokrát, naposledy v roku 2007 prostredníctvom zákona č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite) ."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite)", "zdroj, .pdf", "nie je členom KOZ SR"], "url": ["http://www.zakon.r3.sk/zbierka-zakonov-ciastky/4057-zakon-o-trojstrannych-konzultaciach-na-celostatnej-urovni-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-zakon-o-tripartite-c-1032007-zz", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/1074_zoznam-clenov-hsr-sr.pdf", "http://www.kozsr.sk/?page=odborove_zvazy/odborove_zvazy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:25.633056+00:00"}
{"id": "vr28957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28957", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zaujímavé je, že možnože si pamätáte, v roku 2010 na konci mojej prvej vlády, sme urobili tri tlačové konferencie a sme zložili Mikuláša Dzurindu kvôli schránkovým firmám a financovaniu SDKÚ.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odstúpeniu Mikuláša Dzurindu z kandidátky SDKÚ-DS predchádzala séria obvinení spojených s financovaním strany. O nejasnostiach vo financovaní SDKÚ-DS a jej predchodkyne SDK informoval Fico na troch tlačových konferenciách. Odstup Dzurindu bol s Ficom spájaný aj médiami, ako ukazuje napríklad článok sme.sk s názvom Dzurinda pod tlakom Fica skončil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvá tlačovka sa uskutočnila 22. januára 2010, druhá 27. januára a posledná 1. februára. Podľa článku portálu tyzden.sk na nich Fico \" postupne otvoril financovanie SDKÚ, predaj straníckej budovy na Medenej ulici a hotela Fórum počas Dzurindovej vlády, spolu so schémou schránkových firiem... \" Dzurinda ohlásil, že v parlamentných voľbách 2010 nebude kandidovať 1. februára. Podľa správy SITA \" dôvod Dzurindovho kroku súvisí so sériou podozrení, ktoré priniesol premiér Robert Fico a dotýkajú sa staršieho financovania SDKÚ-DS. \" Dzurinda obvinenia poprel a vyšetrovanie financovania strany bolo v októbri 2010 generálnou prokuratúrou zastavené (zdroj: HN online). Pranie špinavých peňazí nebolo potvrdené. Porušenie zákona nepotvrdilo ani prešetrovanie predaja hotela Fórum ktoré bolo zastavené v januári 2011 (zdroj: SITA). Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odstúpeniu Mikuláša Dzurindu z kandidátky SDKÚ-DS predchádzala séria obvinení spojených s financovaním strany. O nejasnostiach vo financovaní SDKÚ-DS a jej predchodkyne SDK informoval Fico na troch tlačových konferenciách. Odstup Dzurindu bol s Ficom spájaný aj médiami, ako ukazuje napríklad článok sme.sk s názvom Dzurinda pod tlakom Fica skončil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvá tlačovka sa uskutočnila 22. januára 2010, druhá 27. januára a posledná 1. februára. Podľa článku portálu tyzden.sk na nich Fico \" postupne otvoril financovanie SDKÚ, predaj straníckej budovy na Medenej ulici a hotela Fórum počas Dzurindovej vlády, spolu so schémou schránkových firiem... \" Dzurinda ohlásil, že v parlamentných voľbách 2010 nebude kandidovať 1. februára. Podľa správy SITA \" dôvod Dzurindovho kroku súvisí so sériou podozrení, ktoré priniesol premiér Robert Fico a dotýkajú sa staršieho financovania SDKÚ-DS. \" Dzurinda obvinenia poprel a vyšetrovanie financovania strany bolo v októbri 2010 generálnou prokuratúrou zastavené (zdroj: HN online). Pranie špinavých peňazí nebolo potvrdené. Porušenie zákona nepotvrdilo ani prešetrovanie predaja hotela Fórum ktoré bolo zastavené v januári 2011 (zdroj: SITA). Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["článok", "článku", "správy", "zastavené", "zastavené"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5220143/dzurinda-pod-tlakom-fica-skoncil.html", "http://www.tyzden.sk/casopis/2010/6/modra-je-smutna.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/opozicia-musi-sucasnej-vlade-vytvorit-alternativu", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/financovanie-sdku-pojde-zrejme-do-stratena-420776", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168991-santa-dovodom-pre-zastavenie-vysetrovania-je-1500-stranovy-spis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:57.615797+00:00"}
{"id": "vr31614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31614", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Do 30. apríla lekárne, distribútori, nemocnice, nakupujú liek povedzme za 100 eur. Od 1. mája, keďže je sviatok tak od 2. mája, budú tento istý liek nakupovať za druhú najlacnejšiu cenu v európskej únii...Podľa spotreby liekov sa odhaduje tá úspora z liekovej reformy od 41 po 49 miliónov eur.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa podniknutých krokov ministerstva zdravotníctva by distribútori liekov a tým pádom aj lekárne a nemocnice, od mája 2012 mali nakupovať lieky za druhú najnižšiu cenu v rámci EÚ. Taktiež úspory z tohto opatrenia sa podľa MZ SR odhadujú na 44 mil. eur.\n\nSchválením Zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, bolo prijaté referencovanie cien liekov na Slovensku na druhú najnižšiu úroveň v rámci Európskej únie. Podľa tlačovej správy MZ SR z decembra 2011, nové ceny liekov mali platiť od 1. apríla 2012. Referencovanie cien sa však do daného termínu neuskutočnilo.\n\nOd mája 2012 však už distribútori budú nakupovať lieky za druhú najnižšiu cenu v rámci EÚ, za už upravené ceny tak od nich od mája budú lieky nakupovať aj lekárne a nemocnice. Lekárne však lieky s nižšími cenami budú predávať až od júna 2012. ***\n\nČo sa týka financií, ktoré sa touto zmenou ušetria, pri návrhu zavedenia tohto opatrenia v roku 2010 sa podľa MZ SR úsporný efekt tohto opatrenia odhadoval na cca 75 miliónov eur ročne. V marci 2012, v rámci analýzy (.pdf) MZ SR uvádza, že sa ráta s úsporou 44 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že podľa podniknutých krokov ministerstva zdravotníctva by distribútori liekov a tým pádom aj lekárne a nemocnice, od mája 2012 mali nakupovať lieky za druhú najnižšiu cenu v rámci EÚ. Taktiež úspory z tohto opatrenia sa podľa MZ SR odhadujú na 44 mil. eur.", "Schválením Zákona č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, bolo prijaté referencovanie cien liekov na Slovensku na druhú najnižšiu úroveň v rámci Európskej únie. Podľa tlačovej správy MZ SR z decembra 2011, nové ceny liekov mali platiť od 1. apríla 2012. Referencovanie cien sa však do daného termínu neuskutočnilo.", "Od mája 2012 však už distribútori budú nakupovať lieky za druhú najnižšiu cenu v rámci EÚ, za už upravené ceny tak od nich od mája budú lieky nakupovať aj lekárne a nemocnice. Lekárne však lieky s nižšími cenami budú predávať až od júna 2012. ***", "Čo sa týka financií, ktoré sa touto zmenou ušetria, pri návrhu zavedenia tohto opatrenia v roku 2010 sa podľa MZ SR úsporný efekt tohto opatrenia odhadoval na cca 75 miliónov eur ročne. V marci 2012, v rámci analýzy (.pdf) MZ SR uvádza, že sa ráta s úsporou 44 mil. eur."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["MZ SR", "MZ SR", "analýzy"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?referencovanie-cien-liekov-prinesie-usporu-75-milionov-eur", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-130223?prefixFile=m", "http://www.lekom.sk/upload/zdravotny_vybor/Stanovisko_MZSR_zakon62_1332931187.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:40.557561+00:00"}
{"id": "vr15799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15799", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda dokončí výstavbu Múzea holokaustu v Seredi ako inštitúcie s potenciálom vzdelávania a výchovy proti všetkým formám neznášanlivosti, násilia a extrémizmu.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na mieste bývalého koncentračného tábora v Seredi v januári 2016 otvorili Múzeum holokaustu. Celý areál tábora nie je návštevnákom sprístupnený, v prvej etape rekonštrukcie boli dokončené dve z piatich budov barakov. Momentálne nie je známy plán dokončenia výstavby. Sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Na mieste bývalého koncentračného tábora v Seredi v januári 2016 otvorili Múzeum holokaustu. Celý areál tábora nie je návštevnákom sprístupnený, v prvej etape rekonštrukcie boli dokončené dve z piatich budov barakov. Momentálne nie je známy plán dokončenia výstavby. Sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-02-14", "analysis_sources": {"text": ["koncentračného tábora", "zrekonštruovaný", "Momentálne", "webovej", "národnú kultúrnu pamiatku", "zaoberal"], "url": ["http://edah.sk/zidia/snm---muzeum-holokaustu-sered/", "http://www.teraz.sk/regiony/sered-muzeum-holokaust-/142904-clanok.html", "https://cestovanie.aktuality.sk/clanok/20030/v-seredi-v-niekdajsom-koncentracnom-tabore-otvorili-muzeum-holokaustu/", "http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=mhol_mzk_snm", "http://edah.sk/zidia/snm---muzeum-holokaustu-sered/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/kto-nabalil-muzeu-holokaustu-osarpana-budova-seredi-vyvolava-otazniky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:02.720946+00:00"}
{"id": "vr37257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37257", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Koncom decembra sa uskutočnilo plenárne zhromaždenie Benátskej komisie, už sme ju dnes spomínali a prijalo závery a odporúčania vo vzťahu k európskym štandardnom nezávislosti aj čo sa týka sudcov aj čo sa týka prokurátorov. Veci, ktoré sú obsiahnuté v tých záveroch a odporúčaniach sú v návrhu ministerky spravodlivosti, ktoré predložila do pripomienkového konania.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správa Benátskej komisie má 20 strán, Žitňanskej návrh novely zákona o prokuratúre má tiež pekný rozsah a nie som schopná tieto dve veci porovnať ešte s ohľadom na to, že nemám právne vzdelanie.", "analysis_paragraphs": ["Správa Benátskej komisie má 20 strán, Žitňanskej návrh novely zákona o prokuratúre má tiež pekný rozsah a nie som schopná tieto dve veci porovnať ešte s ohľadom na to, že nemám právne vzdelanie."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "návrh"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Dokumenty/2011/D_2011_01.pdf", "http://admin.pravnarevue.sk/vladny-navrh-zakona-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-prokurature"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:54.074856+00:00"}
{"id": "vr34839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34839", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...kým v roku 1997, 8 do jesene sa písalo o Slovensku veľmi nepekne, najbritkejšie sa vyjadrila bývalá ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktorá nás označila za čiernu dieru Európy...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmienku o výroku Madeleine Albright o tom, že Slovensko je čierna diera Európy potvrdzuje aj vtedajšia ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová pre TASR . Albright doslova uviedla: „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,...“", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o výroku Madeleine Albright o tom, že Slovensko je čierna diera Európy potvrdzuje aj vtedajšia ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová pre TASR . Albright doslova uviedla: „Momentálne je na mape Európy čierna diera, ktorá sa volá Slovensko,...“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "doslova"], "url": ["http://www.tasr.sk/10/8900.axd?k=20100929TBB00782", "http://www.sme.sk/c/4093993/volby-1998-neodviali-meciara-daleko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:59.324660+00:00"}
{"id": "vr32467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32467", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Úroveň príjmov občanov Slovenskej republiky je, že viac ako 60% nedosahuje ani priemernú mzdu.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegrini správne uvádza, že viac ako 60% pracujúcich nedosahuje ani priemernú mzdu v hospodárstve SR. Podobný výrok sme overovali v relácií ( Na telo , 7.októbra 2012) Za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (. pdf ), ktorá bola vydaná Štatistickým úradom SR v júni 2012. Je pravdou, že viac ako 60 % zamestnancov v SR zarába menej, ako je priemerná mzda. Podľa spomenutej analýzy, hrubú mesačnú mzdu od 200 do 850 eur zarába 68,8 % zamestnancov. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov. \"Rozdiel medzi priemernou hrubou mesačnou mzdou (855 Eur) a mediánom miezd (670 Eur) predstavoval 185 Eur... V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegrini správne uvádza, že viac ako 60% pracujúcich nedosahuje ani priemernú mzdu v hospodárstve SR. Podobný výrok sme overovali v relácií ( Na telo , 7.októbra 2012) Za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe analýzy Štruktúra miezd v SR 2011 (. pdf ), ktorá bola vydaná Štatistickým úradom SR v júni 2012. Je pravdou, že viac ako 60 % zamestnancov v SR zarába menej, ako je priemerná mzda. Podľa spomenutej analýzy, hrubú mesačnú mzdu od 200 do 850 eur zarába 68,8 % zamestnancov. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov. \"Rozdiel medzi priemernou hrubou mesačnou mzdou (855 Eur) a mediánom miezd (670 Eur) predstavoval 185 Eur... V mzdovom pásme do 850 Eur bolo 68,7 % zamestnancov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Na", "telo", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/318/navrh-rozpoctu-a-platy-statnych-zamestnancov", "http://www.demagog.sk/diskusie/318/navrh-rozpoctu-a-platy-statnych-zamestnancov", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:37.091498+00:00"}
{"id": "vr37336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37336", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ešte máme v čerstvej pamäti, ako fungovala koalícia v zložení Slota, Mečiar a Fico a vieme veľmi dobre, že boli to, boli to časy, boli to doby, kedy častokrát koaličná rada bola tvorená týmito troma pánmi.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Koaličnú radu budú tvoriť predsedovia strán Smer-SD, SNS a ĽS- HZDS Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar. Na žiadosť ktorejkoľvek strany sa môže uskutočniť rokovanie rozšírenej Koaličnej rady za účasti troch zástupcov každého subjektu\" uviedla TASR 2. júla 2006.", "analysis_paragraphs": ["\"Koaličnú radu budú tvoriť predsedovia strán Smer-SD, SNS a ĽS- HZDS Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar. Na žiadosť ktorejkoľvek strany sa môže uskutočniť rokovanie rozšírenej Koaličnej rady za účasti troch zástupcov každého subjektu\" uviedla TASR 2. júla 2006."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/koalicnu-radu-bude-tvorit-fico-slota-a-meciar-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:29.645551+00:00"}
{"id": "vr15491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15491", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Počet ľudí, ktorí pracujú v zahraničí, je z roka na rok vyšší.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nejestvujú presné počty občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí, o približnom čísle vypovedajú informácie od zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Disponujeme pritom s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Počet vysťahovaných od 2011 každým rokom rastie, výrok Mihála preto hodnotíme ako pravdivý. Počet Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia sa, ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, zvyšuje: \"Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900.\" ( TASR ) Citovaný článok sa odvoláva na analýzu Statistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 (.pdf, s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (...) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (...) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obuvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)... \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej rozpracováva problematiku odchodu talentovaných mladých ľudí do zahraničia. PAS tvrdí, že každý rok sa počet odchádzajúcich zvyšuje: \"Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie.\" ( .pdf s. 9) O problematike informovala napríklad aj Pravda : \"Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia.\" Podobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \"...čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nejestvujú presné počty občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí, o približnom čísle vypovedajú informácie od zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Disponujeme pritom s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Počet vysťahovaných od 2011 každým rokom rastie, výrok Mihála preto hodnotíme ako pravdivý. Počet Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia sa, ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, zvyšuje: \"Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900.\" ( TASR ) Citovaný článok sa odvoláva na analýzu Statistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 (.pdf, s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (...) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (...) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obuvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)... \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej rozpracováva problematiku odchodu talentovaných mladých ľudí do zahraničia. PAS tvrdí, že každý rok sa počet odchádzajúcich zvyšuje: \"Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie.\" ( .pdf s. 9) O problematike informovala napríklad aj Pravda : \"Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia.\" Podobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \"...čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015", ".pdf", "Pravda", "uvádza"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/10802/Pocet-Slovakov-pracujucich-v-zahranici-stupa-najviac-ich-je-v-Rakusku", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380/Hlavne_trendy_populaneho_vyvoja_v_SR_2015.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306478-rocne-odide-do-cudziny-30-e2-80-93tisic-mladych/", "http://euractiv.sk/clanky/podnikanie-a-praca/slovensko-si-nemoze-dovolit-stracat-ludsky-kapital-023552/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:06.448246+00:00"}
{"id": "49383", "numeric_id": 49383, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49383", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Faktom je, že Európska únia vo svojej správe o dodržiavaní právneho štátu v Maďarsku skonštatovala, že dodržiavanie právneho štátu a stav justície je v takom zlom stave, že nevedia zagarantovať, že eurofondy nie sú rozkrádané, a to bolo legálnou bázou, na základe ktorej boli zadržané Európskej únie.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarsku sú postupne pozastavované čerpania z rôznych fondov EÚ. Európsky parlament prijal v júni 2023 Uznesenie o porušovaní zásad právneho štátu a základných práv v Maďarsku a zmrazení finančných prostriedkov EÚ ( pdf . s.1-2).\n\nUznesenie hovorí o niekoľkoročnom zhoršovaní sa právneho štátu v Maďarsku v dôsledku systematických krokov tamojšej vlády. Maďarská vláda prijímala zákony prostredníctvom mimoriadnych dekrétov pod zámienkou rôznych výnimočných okolností v období viac ako 3 roky. V rokoch 2017-2021 bolo zistených celkovo 1993 nezrovnalostí, podvodných aj nepodvodných, v súvislosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami a fondami na rozvoj poľnohospodárstva. Kritizovaný je aj nerovné možnosti prístupu k finančným prostriedkom EÚ pre jednotlivcov, spoločnosti, miestne aj regionálne orgány a potrebu zabezpečiť nezávislý súdny dohľad.\n\nKritizované boli aj diskriminačné praktiky voči spoločnostiam v niektorých odvetviach, politicky motivované obchodné praktiky, ktoré poskytujú nespravodlivé výhody, netrasparentné a zmanipulované postupy verejného obstarávania, obohacovanie ľudí napojených na vládu z eurofondov v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Ďalej sú požadované primerané kontrolné a auditórske opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ.\n\nPorušovanie zásad právneho štátu hodnotí napríklad aj Freedom House .\n\nVýrok Tomáša Valášeka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarsku sú postupne pozastavované čerpania z rôznych fondov EÚ. Európsky parlament prijal v júni 2023 Uznesenie o porušovaní zásad právneho štátu a základných práv v Maďarsku a zmrazení finančných prostriedkov EÚ ( pdf . s.1-2).", "Uznesenie hovorí o niekoľkoročnom zhoršovaní sa právneho štátu v Maďarsku v dôsledku systematických krokov tamojšej vlády. Maďarská vláda prijímala zákony prostredníctvom mimoriadnych dekrétov pod zámienkou rôznych výnimočných okolností v období viac ako 3 roky. V rokoch 2017-2021 bolo zistených celkovo 1993 nezrovnalostí, podvodných aj nepodvodných, v súvislosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami a fondami na rozvoj poľnohospodárstva. Kritizovaný je aj nerovné možnosti prístupu k finančným prostriedkom EÚ pre jednotlivcov, spoločnosti, miestne aj regionálne orgány a potrebu zabezpečiť nezávislý súdny dohľad.", "Kritizované boli aj diskriminačné praktiky voči spoločnostiam v niektorých odvetviach, politicky motivované obchodné praktiky, ktoré poskytujú nespravodlivé výhody, netrasparentné a zmanipulované postupy verejného obstarávania, obohacovanie ľudí napojených na vládu z eurofondov v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Ďalej sú požadované primerané kontrolné a auditórske opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ.", "Porušovanie zásad právneho štátu hodnotí napríklad aj Freedom House .", "Výrok Tomáša Valášeka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-12-20", "analysis_sources": {"text": ["pozastavované čerpania", "pdf", "Uznesenie", "Freedom House"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/madarsko-uz-s-eurofondmi-nerata/", "https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/printficheglobal.pdf?id=744449&l=en", "https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/printficheglobal.pdf?id=744449&l=en", "https://freedomhouse.org/country/hungary/freedom-world/2023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:19.527484+00:00"}
{"id": "vr26805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26805", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy už hovoríte, že až od augusta máte nejakú politickú zodpovednosť, hoci vymenovaní ako minister ste boli skôr.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa oficiálnych stránok prezidenta SR došlo k vymenovaniu vládneho kabinetu Ivety Radičovej, mimo iných i Jána Fígeľa za podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, dňa 9.7. 2010 . NRSR schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vládneho kabinetu 10.8. 2010 . Podľa Ústavy SR je vláda za výkon svojej funkcie zodpovedná NRSR. Na základe toho usudzujeme, že tvrdenie o politickej zodpovednosti počínajúcej dátumom vymenovania do funkcie je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych stránok prezidenta SR došlo k vymenovaniu vládneho kabinetu Ivety Radičovej, mimo iných i Jána Fígeľa za podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, dňa 9.7. 2010 . NRSR schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vládneho kabinetu 10.8. 2010 . Podľa Ústavy SR je vláda za výkon svojej funkcie zodpovedná NRSR. Na základe toho usudzujeme, že tvrdenie o politickej zodpovednosti počínajúcej dátumom vymenovania do funkcie je zavádzajúce."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["9.7. 2010", "10.8. 2010", "Ústavy"], "url": ["http://www.prezident.sk/?vlada-sr", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=6578", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:26.098950+00:00"}
{"id": "vr26428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26428", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "KDH vtedy vydalo vyhlásenie ešte v decembri 1992, čiže pred samotným dňom osamostatnenia SR, že teda už nie sme za obnovenie Československej republiky, ale budeme robiť takú politiku, aby sa SR stala, aby získala stoličku a hviezdičku v EÚ, čo sa stalo.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov sa nám výrok nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov sa nám výrok nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:05.434350+00:00"}
{"id": "vr16981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16981", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...máme zákon o znevýhodnených okresoch už vyše roka... sledujem to, že ak podľa tohto zákona donedávna sme mali na Slovensku 12 takýchto znevýhodnených okresov, čiže okresov s vysokou nezamestnanosťou, dnes je tých okresov už 15, čiže pribudli nám ďalšie 3. Napríklad námatkom spomeniem Bardejov alebo Medzilaborce.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 336/2015 Z. z. má platnosť od 3. decembra 2015. Podľa zoznamu najmenej rozvinutých okresov zverejneného na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2017 pribudli do tohto zoznamu tri okresy: Gelnica, Bardejov a Medzilaborce. Do spomenutého zoznamu je momentálne zapísaných 15 okresov. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 336/2015 Z. z. má platnosť od 3. decembra 2015. Podľa zoznamu najmenej rozvinutých okresov zverejneného na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2017 pribudli do tohto zoznamu tri okresy: Gelnica, Bardejov a Medzilaborce. Do spomenutého zoznamu je momentálne zapísaných 15 okresov. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["č. 336/2015 Z. z.", "zoznamu", "č. 336/2015 Z. z"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov.html?page_id=561733", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:48.017401+00:00"}
{"id": "vr17337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17337", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Smer-sociálna demokracia je najúspešnejší politický projekt na Slovensku, pretože ešte tu nikto zatiaľ nevyhral štyri parlamentné voľby za sebou (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER - sociálna demokracia je jedinou politickou stranou, ktorá od samostatnosti Slovenska vyhrala štyri parlamentné voľby za sebou a to v rokoch 2006 , 2010 , 2012 a 2016 . To isté je možné tvrdiť aj o Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré taktiež vyhralo štyri voľby do slovenskej Národnej rady, v rokoch 1992 , 1994 , 1998 a 2002 , pričom v roku 1992 sa jednalo o voľby počas existencie federatívnej republik y Česka a Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER - sociálna demokracia je jedinou politickou stranou, ktorá od samostatnosti Slovenska vyhrala štyri parlamentné voľby za sebou a to v rokoch 2006 , 2010 , 2012 a 2016 . To isté je možné tvrdiť aj o Hnutí za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré taktiež vyhralo štyri voľby do slovenskej Národnej rady, v rokoch 1992 , 1994 , 1998 a 2002 , pričom v roku 1992 sa jednalo o voľby počas existencie federatívnej republik y Česka a Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "2012", "2016", "1992", "1994", "1998", "2002", "republik", "y"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/php92.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1994/slov/volby21.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab2.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/slov/tab/tab3.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/143/19891228.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/143/19891228.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:33.489991+00:00"}
{"id": "vr14849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14849", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...) čo spomínal aj ukrajinský pán prezident Porošenko, ktorý povedal, že je to len fakultatívne, nezáväzné referendum(v Holandsku, pozn.)...", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza agentúra Reuters či KyivPost , prezident Porošenko deň po uskutočnenom referende o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou sa snažil marginalizovať význam referenda aj napriek prehláseniu, že ho berie na vedomie. Taktiež je pravdou, že šlo o fakultatívne referendum, pričom v tomto prípade výsledok referenda nie je záväzný . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza agentúra Reuters či KyivPost , prezident Porošenko deň po uskutočnenom referende o asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou sa snažil marginalizovať význam referenda aj napriek prehláseniu, že ho berie na vedomie. Taktiež je pravdou, že šlo o fakultatívne referendum, pričom v tomto prípade výsledok referenda nie je záväzný . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "KyivPost", "nie je", "záväzný", "tu", "Fakultatívne", "môžu", "petícia", "brať do úvahy"], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-netherlands-eu-poroshenko-idUSKCN0X40CX", "http://www.kyivpost.com/article/content/ukraine-politics/poroshenko-dutch-referendum-exclusively-of-consultative-character-411509.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35976086", "http://www.reuters.com/article/us-dutch-ukraine-vote-idUSKCN0UN0HR20160109", "http://uatoday.tv/politics/poroshenko-dutch-vote-not-strategic-obstacle-on-ukraine-s-way-to-europe-626046.html", "http://hnporadna.hnonline.sk/slovensko-a-svet/7305-vo-svete-byva-casto-referendum-oznacovane-ako-plebiscit", "http://opil.ouplaw.com/view/10.1093/law:epil/9780199231690/law-9780199231690-e1088", "http://www.burgercomite-eu.nl/referendum-associatieverdrag-eu-met-oekraine/", "http://www.theguardian.com/commentisfree/2016/apr/08/dutch-referendum-europe-ukraine-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:12.667465+00:00"}
{"id": "vr35575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35575", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak určite navrhovať to budeme, máme to v programovom vyhláseniu vlády a už na tom robíme.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (s.24) je aj kapitola venovaná politike národnostných menšín. Programové vyhlásenie hovorí aj o priorite pripraviť návrh zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (s.24) je aj kapitola venovaná politike národnostných menšín. Programové vyhlásenie hovorí aj o priorite pripraviť návrh zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:19.972829+00:00"}
{"id": "vr37874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37874", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Legislatívny plán vlády tento zákon (o jazykoch menšín, pozn.) fakticky určil nieže na tento rok, ale dá sa povedať, že trošku aj meškáme... približne mesiac.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011 (.pdf) sa zmena zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín určila na január 2011. V Dôvode predloženia návrhu zákon sa tiež píše: \"Programové vyhlásenie vlády SR časť 3.1. Ochrana a podpora ľudských práv - Vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín.\" Návrh podpredsedu vlády Chmela bol vládou schválený 2. marca 2011 . TASR informuje, že 30. marca 2011 začala v NR SR diskusia o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín.", "analysis_paragraphs": ["V Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011 (.pdf) sa zmena zákona, ktorým sa mení a doplna zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín určila na január 2011. V Dôvode predloženia návrhu zákon sa tiež píše: \"Programové vyhlásenie vlády SR časť 3.1. Ochrana a podpora ľudských práv - Vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín.\" Návrh podpredsedu vlády Chmela bol vládou schválený 2. marca 2011 . TASR informuje, že 30. marca 2011 začala v NR SR diskusia o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2011", "bol vládou schválený 2. marca 2011", "TASR"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/7016.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19316", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=50971"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:10.998982+00:00"}
{"id": "48287", "numeric_id": 48287, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48287", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Tí Rusi tam robia genocídu obyvateľov.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú k dispozícii nezávislo overiteľné dôkazy, na základe ktorých by sa situácia na Ukrajine dala označiť za genocídu. Útoky na civilné ciele spĺňajú definíciu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, pri genocíde je však dôležitý aj zámer. Zatiaľ je príliš skoro, aby sa jednoznačne vyjadrili medzinárodné organizácie pôsobiace na Ukrajine a aby sa nezávislo overili informácie z centra diania. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný.\n\nObvinenie, že Rusi páchajú na Ukrajine genocídu, vyslovil v prejave z 10. marca 2022 po bombardovaní nemocnice Volodymyr Zelenský. Starosta Mariupolu Vadim Boychenko rovnako označil bombardovanie mesta za genocídu. Poľský premiér Andzrej Duda na tlačovej konferencii spolu s viceprezidentkou USA Kamalou Harris povedal : „Je zrejmé, že Rusi na Ukrajine páchajú vojnové zločiny.” Dodal, že podľa neho invázia „má znaky genocídy - jej cieľom je zničenie národa.”\n\nGenocídu definuje Dohovor OSN o genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”. Nie je dôležitý len rozsah činu, ale posudzuje a preukazuje sa aj úmysel. Udalosťami v 20. storočí, ktoré sú označované ako genocída , sú masaker Arméncov Otomanmi v roku 1915, holokaust Židov, Rómov a iných skupínpočas druhej svetovej vojny, a vraždenie Tutsiov v Rwande v 90-tych rokoch. Medzinárodný trestný tribunál pre Juhosláviu za genocídu v Srebrenici v roku 1995 odsúdil Radovana Karadžiča. Odborníci tak označujú aj Holodomor , veľký umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v 30-tych rokoch.\n\nZ genocídy v Kosove v roku 1999 bol obvinený Slobodan Miloševič, proces však bol ukončený Miloševičovou smrťou v roku 2006. Tribunál odsúdil jeho spolupracovníkov (vicepremiéra Nikolu Šainoviča, armádneho generála Nebojšu Pavkoviča a šéfa polície Sretena Lukiča) za zločiny proti ľudskosti v Kosove na 22 rokov väzenia, nie však za zločin genocídy.\n\nProkurátor Medzinárodného trestného tribunálu Karim A. A. Khan otvoril 28. februára vyšetrovanie páchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. 38 krajín podalo podnet (.pdf) na údajné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, tribunál sa preto bude zaoberať aj týmto obvinením.\n\nBombardovanie civilistov a nemocníc či škôl na Ukrajine má znaky vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, zatiaľ však nie sú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať zámer „úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.\n\nRuský diktátor Putin uverejnil v júni 2021 esej , v ktorej popiera existenciu samostatného a nezávislého ukrajinského národa, náznaky takéhoto úmyslu teda existujú. V prejave pred uznaním separatistických republík, ktoré predchádzalo napadnutiu Ukrajiny, z 21. februára povedal : „Modernú Ukrajinu vytvorilo Rusko, presnejšie povedané bolševické, komunistické Rusko. Tento proces začal po revolúcii v roku 1917, Lenin a jeho spoločníci to urobili veľmi drsným spôsobom: oddelili, odsekli časť historicky ruskej krajiny.”\n\nOSN pravidelne informuje o civilných obetiach na Ukrajine, nemá však k dispozícii nezávisle overiteľné údaje z obliehaných miest . Momentálne preto nie je možné dostať sa k nezávislým informáciam overených z niekoľkých zdrojov z týchto miest.\n\nVyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Svetoví lídri demokratických krajín verejne odsúdili konanie Ruska, ktorým sú porušované medzinárodné práva. Útok na Mariupoľ označili viacerí svetoví lídri za spĺňajúci charakteristické znaky genocídy.”", "analysis_paragraphs": ["Nie sú k dispozícii nezávislo overiteľné dôkazy, na základe ktorých by sa situácia na Ukrajine dala označiť za genocídu. Útoky na civilné ciele spĺňajú definíciu zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, pri genocíde je však dôležitý aj zámer. Zatiaľ je príliš skoro, aby sa jednoznačne vyjadrili medzinárodné organizácie pôsobiace na Ukrajine a aby sa nezávislo overili informácie z centra diania. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný.", "Obvinenie, že Rusi páchajú na Ukrajine genocídu, vyslovil v prejave z 10. marca 2022 po bombardovaní nemocnice Volodymyr Zelenský. Starosta Mariupolu Vadim Boychenko rovnako označil bombardovanie mesta za genocídu. Poľský premiér Andzrej Duda na tlačovej konferencii spolu s viceprezidentkou USA Kamalou Harris povedal : „Je zrejmé, že Rusi na Ukrajine páchajú vojnové zločiny.” Dodal, že podľa neho invázia „má znaky genocídy - jej cieľom je zničenie národa.”", "Genocídu definuje Dohovor OSN o genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”. Nie je dôležitý len rozsah činu, ale posudzuje a preukazuje sa aj úmysel. Udalosťami v 20. storočí, ktoré sú označované ako genocída , sú masaker Arméncov Otomanmi v roku 1915, holokaust Židov, Rómov a iných skupínpočas druhej svetovej vojny, a vraždenie Tutsiov v Rwande v 90-tych rokoch. Medzinárodný trestný tribunál pre Juhosláviu za genocídu v Srebrenici v roku 1995 odsúdil Radovana Karadžiča. Odborníci tak označujú aj Holodomor , veľký umelo vyvolaný hladomor na Ukrajine v 30-tych rokoch.", "Z genocídy v Kosove v roku 1999 bol obvinený Slobodan Miloševič, proces však bol ukončený Miloševičovou smrťou v roku 2006. Tribunál odsúdil jeho spolupracovníkov (vicepremiéra Nikolu Šainoviča, armádneho generála Nebojšu Pavkoviča a šéfa polície Sretena Lukiča) za zločiny proti ľudskosti v Kosove na 22 rokov väzenia, nie však za zločin genocídy.", "Prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu Karim A. A. Khan otvoril 28. februára vyšetrovanie páchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine. 38 krajín podalo podnet (.pdf) na údajné vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu, tribunál sa preto bude zaoberať aj týmto obvinením.", "Bombardovanie civilistov a nemocníc či škôl na Ukrajine má znaky vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, zatiaľ však nie sú dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preukázať zámer „úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.", "Ruský diktátor Putin uverejnil v júni 2021 esej , v ktorej popiera existenciu samostatného a nezávislého ukrajinského národa, náznaky takéhoto úmyslu teda existujú. V prejave pred uznaním separatistických republík, ktoré predchádzalo napadnutiu Ukrajiny, z 21. februára povedal : „Modernú Ukrajinu vytvorilo Rusko, presnejšie povedané bolševické, komunistické Rusko. Tento proces začal po revolúcii v roku 1917, Lenin a jeho spoločníci to urobili veľmi drsným spôsobom: oddelili, odsekli časť historicky ruskej krajiny.”", "OSN pravidelne informuje o civilných obetiach na Ukrajine, nemá však k dispozícii nezávisle overiteľné údaje z obliehaných miest . Momentálne preto nie je možné dostať sa k nezávislým informáciam overených z niekoľkých zdrojov z týchto miest.", "Vyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Svetoví lídri demokratických krajín verejne odsúdili konanie Ruska, ktorým sú porušované medzinárodné práva. Útok na Mariupoľ označili viacerí svetoví lídri za spĺňajúci charakteristické znaky genocídy.”"], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "označil", "povedal", "definuje", "podpísalo", "genocída", "odsúdil", "Holodomor", "obvinený", "odsúdil", "otvoril", "podnet", "esej", "povedal", "obliehaných miest"], "url": ["https://www.independent.co.uk/tv/news/zelensky-russia-hospital-bombing-ukraine-b2032681.html", "https://www.youtube.com/watch?v=AbTwyb1gcPo", "https://apnews.com/article/russia-ukraine-harris-embraces-calls-for-war-crimes-probe-792555553cca39ef9e1b4f1e7f8cebe6", "https://www.un.org/en/genocideprevention/genocide.shtml", "https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-1&chapter=4&clang=_en", "https://www.britannica.com/topic/genocide", "https://www.bbc.com/news/uk-57090123", "https://cla.umn.edu/chgs/holocaust-genocide-education/resource-guides/holodomor", "https://www.icty.org/x/cases/slobodan_milosevic/cis/en/cis_milosevic_slobodan_en.pdf", "https://www.icty.org/en/press/five-senior-serb-officials-convicted-kosovo-crimes-one-acquitted", "https://www.icc-cpi.int/Pages/item.aspx?name=20220228-prosecutor-statement-ukraine", "https://www.icc-cpi.int/itemsDocuments/ukraine/State-Party-Referral.pdf", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/66181", "https://www.poynter.org/fact-checking/2022/was-ukraine-part-of-russia/", "https://reliefweb.int/report/ukraine/ukraine-civilian-casualties-2400-13-march-2022-enruuk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:18.189785+00:00"}
{"id": "vr18161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18161", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Monika Beňová, 33 rokov kamarátka (s Marianom Kočnerom, pozn.), hlási sa ešte dnes k nemu. Robert Fico, kamarát, si s ním tyká. Robert Kaliňák pred 18 rokmi na dovolenke si s ním potykal.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K blízkemu kontaktu s Mariánom Kočnerom sa vyjadrili viacerí politici aj známe osobnosti, vrátane Moniky Beňovej. Čo sa týka Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, tykanie s nimi pre médiá potvrdil sám Kočner. Fico ani Kaliňák vzťah s Kočnerom nekomentovali. Keďže nie sú známe vyjadrenia oboch strán a nevieme posúdiť, či sa pri spomenutých osobách naozaj jedná o kamarátstvo, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Monika Beňová v nedávnom rozhovore pre Denník N potvrdila, že s Kočnerom sa pozná dlhé roky. „Poznám ho 33 rokov, bol spolužiakom môjho už nebohého prvého manžela z univerzity, a tak som sa s ním a jeho ženou zoznámila. “ Z jej vyjadrenia však nevyplýva, či medzi ňou a Kočnerom pretrvávalo kamarátstvo. V rozhovore sa taktiež vyjadrila k rôznym otázkam z minulosti, no rovnako zdôraznila, že „už dlhší čas som sa s ním nevidela a nerozprávala.“ O známosti s Robertom Ficom pre týždenník PLUS 7 DNI Kočner v júni 2017 povedal : „S pánom Ficom sme si potykali, keď po založení Smeru mali jeho členovia pracovné stretnutie v Šport Hoteli na Donovaloch, ktorého som spolumajiteľ.“ Pre PLUS 7 DNÍ ozrejmil Marián Kočner takisto, ako sa mal zoznámiť s Robertom Kaliňákom: „S pánom Kaliňákom a Počiatkom som sa zoznámil na dovolenke, nie spoločnej, asi pred sedemnástimi rokmi a tam sme si potykali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K blízkemu kontaktu s Mariánom Kočnerom sa vyjadrili viacerí politici aj známe osobnosti, vrátane Moniky Beňovej. Čo sa týka Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, tykanie s nimi pre médiá potvrdil sám Kočner. Fico ani Kaliňák vzťah s Kočnerom nekomentovali. Keďže nie sú známe vyjadrenia oboch strán a nevieme posúdiť, či sa pri spomenutých osobách naozaj jedná o kamarátstvo, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Monika Beňová v nedávnom rozhovore pre Denník N potvrdila, že s Kočnerom sa pozná dlhé roky. „Poznám ho 33 rokov, bol spolužiakom môjho už nebohého prvého manžela z univerzity, a tak som sa s ním a jeho ženou zoznámila. “ Z jej vyjadrenia však nevyplýva, či medzi ňou a Kočnerom pretrvávalo kamarátstvo. V rozhovore sa taktiež vyjadrila k rôznym otázkam z minulosti, no rovnako zdôraznila, že „už dlhší čas som sa s ním nevidela a nerozprávala.“ O známosti s Robertom Ficom pre týždenník PLUS 7 DNI Kočner v júni 2017 povedal : „S pánom Ficom sme si potykali, keď po založení Smeru mali jeho členovia pracovné stretnutie v Šport Hoteli na Donovaloch, ktorého som spolumajiteľ.“ Pre PLUS 7 DNÍ ozrejmil Marián Kočner takisto, ako sa mal zoznámiť s Robertom Kaliňákom: „S pánom Kaliňákom a Počiatkom som sa zoznámil na dovolenke, nie spoločnej, asi pred sedemnástimi rokmi a tam sme si potykali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "povedal", "zoznámiť"], "url": ["https://dennikn.sk/1250792/benova-kocner-sa-poznal-s-kazdym-mna-o-pomoc-nikdy-neziadal/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/tyka-takmer-kazdym-kto-su-ozajstni-priatelia-mariana-kocnera", "https://plus7dni.pluska.sk/ludia/necakane-uprimny-kocner-pre-plus-7-dni-som-danovy-podvodnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:49.160331+00:00"}
{"id": "vr29998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29998", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "V roku 1964 v Nemecku sa narodilo 1,4 milióna detí, minulý rok presne 700 tisíc, to znamená polovica.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci takzvaného povojnového \"baby-boomu\" v Nemecku sa v roku 1964 narodilo skoro 1,4 milióna detí. Nemecký štatistický úrad informuje o počte 714 966 novonarodených detí pre rok 2014. Frešo teda uvádza približne rovnaké počty pre spomínané roky. Najnižší počet novonarodených detí bol v Nemecku zaznamenaný v roku 2011 a to približne 663 000. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rámci takzvaného povojnového \"baby-boomu\" v Nemecku sa v roku 1964 narodilo skoro 1,4 milióna detí. Nemecký štatistický úrad informuje o počte 714 966 novonarodených detí pre rok 2014. Frešo teda uvádza približne rovnaké počty pre spomínané roky. Najnižší počet novonarodených detí bol v Nemecku zaznamenaný v roku 2011 a to približne 663 000. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["1964", "štatistický úrad"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2012/sep/21/germany-birthrate-low-falling", "http://www.reuters.com/article/2015/08/21/europe-migrants-germany-population-idUSL5N10W32220150821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:19.690503+00:00"}
{"id": "vr15498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15498", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "V roku 2006, keď sa pán Kaliňák stal ministrom vnúta a pán Robert Fico prvýkrát predsedom vlády, sme v rebríčku korupcie boli na 49 mieste na svete (...). V dnešnom roku sme 50., o jedno miesto sme sa zhoršili. Poľsko, náš severný sused (...) bolo na 60. mieste, bolo 11 miest za nami, keď pán Kaliňák prvýkrát uvidel úrad vlády zvnútra, dnes je tridsiate.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý každoročne vypracováva Transparency International, bola Slovenská republika v roku 2006 na 49.mieste , presne ako to opísal Miroslav Beblavý. Rovnako sa nemýli ani v tom, že v najnovšom rebríčku si Slovensko pohoršilo o jedno miesto. Jemne zaváhal pri informácii o Poľsku, ktoré sa v roku 2006 umiestnilo na 61.priečke a nie na 60. V najnovšej štatistike je Poľsko skutočne na 30.mieste . Pri indexe CPI je dôležité si uvedomovať metodiku získavania dát, ktorá je založená na údajoch z predchádzajúcich dvoch rokov a tiež to, že v roku 2011 došlo k metodickým zmenám. Z toho dôvodu samotná organizácia nedoporučuje porovnávať výsledky pred a po roku 2011. Hodnotíme len vo výroku uvedené dosiahnuté umiestnenia, preto to hodnotíme ako pravdu.\n\nKonkrétne pre rok 2006 boli údaje získavané medzi rokmi 2005-2006 , čo bolo obdobie, v ktorom na čele vlády stál väčšinu času Mikuláš Dzurinda.\n\nJe nutné poznamenať, že: „ Kvôli zásadným zmenám v konštrukcii indexu nie sú výsledky porovnateľné s doterajšími výsledkami indexu z pred roka 2011 .“ Výsledky CPI z roku 2006 a 2015 tak nie je celkom možné porovnávať. V nasledujúcich grafoch je možné pozorovať umiestnenie jednotlivých štátov Vyšehradskej štvorky podľa CPI pred rokom 2011 a po ňom, ako by to malo byť správne pri porovnávaní rozdelené. Uvádzame dosiahnutú pozíciu, nie bodový zisk. Poradie je zostavené na základe bodového zisku od 0 po 100, kde získanie viac bodov znamená lepšie fungujúci systém. Corruption Perception Index ( CPI ), alebo Index vnímanej korupcie \" sa vzťahuje na vnímanie stupňa korupcie práve podnikateľmi a analytikmi danej krajiny, pričom je hodnotený na škále od sto (vysoko čistý) do nula (vysoko korupčný) .\"\n\nTejto téme sa už Demagog.SK v minulosti venoval, napríklad pri Ficovom výroku o zlepšení Slovenska v boji proti korupcii alebo vo výrokoch SMER: Tri roky vlády R. Fica z mája 2015.", "analysis_paragraphs": ["Podľa indexu vnímania korupcie (CPI), ktorý každoročne vypracováva Transparency International, bola Slovenská republika v roku 2006 na 49.mieste , presne ako to opísal Miroslav Beblavý. Rovnako sa nemýli ani v tom, že v najnovšom rebríčku si Slovensko pohoršilo o jedno miesto. Jemne zaváhal pri informácii o Poľsku, ktoré sa v roku 2006 umiestnilo na 61.priečke a nie na 60. V najnovšej štatistike je Poľsko skutočne na 30.mieste . Pri indexe CPI je dôležité si uvedomovať metodiku získavania dát, ktorá je založená na údajoch z predchádzajúcich dvoch rokov a tiež to, že v roku 2011 došlo k metodickým zmenám. Z toho dôvodu samotná organizácia nedoporučuje porovnávať výsledky pred a po roku 2011. Hodnotíme len vo výroku uvedené dosiahnuté umiestnenia, preto to hodnotíme ako pravdu.", "Konkrétne pre rok 2006 boli údaje získavané medzi rokmi 2005-2006 , čo bolo obdobie, v ktorom na čele vlády stál väčšinu času Mikuláš Dzurinda.", "Je nutné poznamenať, že: „ Kvôli zásadným zmenám v konštrukcii indexu nie sú výsledky porovnateľné s doterajšími výsledkami indexu z pred roka 2011 .“ Výsledky CPI z roku 2006 a 2015 tak nie je celkom možné porovnávať. V nasledujúcich grafoch je možné pozorovať umiestnenie jednotlivých štátov Vyšehradskej štvorky podľa CPI pred rokom 2011 a po ňom, ako by to malo byť správne pri porovnávaní rozdelené. Uvádzame dosiahnutú pozíciu, nie bodový zisk. Poradie je zostavené na základe bodového zisku od 0 po 100, kde získanie viac bodov znamená lepšie fungujúci systém. Corruption Perception Index ( CPI ), alebo Index vnímanej korupcie \" sa vzťahuje na vnímanie stupňa korupcie práve podnikateľmi a analytikmi danej krajiny, pričom je hodnotený na škále od sto (vysoko čistý) do nula (vysoko korupčný) .\"", "Tejto téme sa už Demagog.SK v minulosti venoval, napríklad pri Ficovom výroku o zlepšení Slovenska v boji proti korupcii alebo vo výrokoch SMER: Tri roky vlády R. Fica z mája 2015."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["49.mieste", "najnovšom", "61.priečke", "30.mieste", "2005-2006", "vlády", "zmenám", "grafoch", "CPI", "výroku", "výrokoch"], "url": ["http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2006", "https://www.transparency.org/cpi2015/#results-table", "http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2006", "https://www.transparency.org/cpi2015/#results-table", "http://www.transparency.org/files/content/tool/2006_CPI_LongMethodology_EN.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/#cpi", "http://www.transparency.org/research/cpi/overview", "http://www.transparency.org/research/cpi/cpi_2006", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=3=1", "http://www.demagog.sk/politici/215/smer-tri-roky-vlady-r-fica/?oblast=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:08.363831+00:00"}
{"id": "vr33151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33151", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Trikrát som vás žiadal, aby ste nám ukázali, kde zoženiete 1,8 miliardy eur. Ani raz ste neboli schopní odpovedať. Lebo ste vedeli, že jediná cesta, iná ako sme ponúkli my, je zdražovanie.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v minulotýždňovej relácii V Politike . Robert Fico nehovorí pravdu. TASR informuje, že len KDH predložilo vláde SR návrhy opatrení v piatich oblastiach (napríklad opatrenia na zefektívnenie výberu daní, optimalizácia v oblasti rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, obmedzenie sociálnych dávok pre bohatých, zefektívnenie nákupov tovarov a služieb ministerstvami a štátnou správou). Fakt, že tieto opatrenia by do štátneho rozpočtu priniesli 1,7 miliardy €, nespochybnil ani premiér Fico - ten kritizoval iba prvé z nich (obmedzenie daňových únikov) kvôli jeho údajnej nereálnosti. Podľa Slovenského rozhlasu i Ministerstvo financií odhadlo , že lepším výberom DPH by sa dala ušetriť ročne až 1 mld. €. Ďalej SDKÚ predložila návrh konsolidačných opatrení v objeme 50 mil. €, strana SaS pripravila legislatívny návrh, zaoberajúci sa dávkami v hmotnej núdzi a zameraný proti ich zneužívaniu, i návrh na zníženie počtu poslancov NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v minulotýždňovej relácii V Politike . Robert Fico nehovorí pravdu. TASR informuje, že len KDH predložilo vláde SR návrhy opatrení v piatich oblastiach (napríklad opatrenia na zefektívnenie výberu daní, optimalizácia v oblasti rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, obmedzenie sociálnych dávok pre bohatých, zefektívnenie nákupov tovarov a služieb ministerstvami a štátnou správou). Fakt, že tieto opatrenia by do štátneho rozpočtu priniesli 1,7 miliardy €, nespochybnil ani premiér Fico - ten kritizoval iba prvé z nich (obmedzenie daňových únikov) kvôli jeho údajnej nereálnosti. Podľa Slovenského rozhlasu i Ministerstvo financií odhadlo , že lepším výberom DPH by sa dala ušetriť ročne až 1 mld. €. Ďalej SDKÚ predložila návrh konsolidačných opatrení v objeme 50 mil. €, strana SaS pripravila legislatívny návrh, zaoberajúci sa dávkami v hmotnej núdzi a zameraný proti ich zneužívaniu, i návrh na zníženie počtu poslancov NR SR."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["V Politike", "TASR", "Slovenského rozhlasu", "odhadlo", "SDKÚ", "SaS", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-figel-opatreniami-ktore-navrhujem/11023-clanok.html?stock=GOOG", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.poistenie.sk/lepsi-vyber-dani-moze-zarobit-miliardu-eliminuju-sa-podvody", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174426-navrh-sas-nepresiel-pocet-poslancov-v-parlamente-sa-neznizi/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:25.275124+00:00"}
{"id": "vr35804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35804", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca sme znížili aj spotrebnú daň, hoci tento záväzok vo vládnom programe vôbec nebol.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "znížila sa spotrebná daň na naftu začiatkom tohto roku.", "analysis_paragraphs": ["znížila sa spotrebná daň na naftu začiatkom tohto roku."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["znížila"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/odsuhlasili-znizenie-spotrebnej-dane-/39106-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:58.946997+00:00"}
{"id": "49957", "numeric_id": 49957, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49957", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Čerpanie eurofondov, (...) opravte ma, pán Raši, je to na úrovni 3,5 %, teraz je to čerpanie alebo 5,5 %.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je v poradí 16 členskou krajinou EÚ, ktorej Európska komisia 18. júla 2022 schválila Partnerskú dohodu na programové obdobie 2021 - 2027. Vďaka tejto dohode bude môcť SR do roku 2027 čerpať prostriedky vyčlenené Európskou úniou v celkovej výške 12,79 miliardy eur. Z tohto objemu peňazí pre Program Slovensko boli k 28. februáru 2025 vyčerpané prostriedky vo výške 684,17 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 5,43 % ( .pdf , s. 1).\n\nNajväčšia časť tohto balíka peňazí, 4,2 miliardy eur, by mala smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska. Oblasť s druhým najvyšším objemom európskych peňazí je oblasť sociálnej starostlivosti a vzdelávania, do ktorých Slovensko vďaka eurofondom bude môcť investovať až 3,3 miliardy eur. Investície do dopravy, ktoré zahŕňajú budovanie a opravu ciest a železničných tratí, v novom období tvoria 2 miliardy eur. Takmer 1,9 miliardy eur by malo v novom programovom období smerovať na vedu, výskum a podporu inovácií.\n\nŠpecifickým nástrojom Európskej únie je Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý má pomôcť riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne problémy regiónov najviac zasiahnutých prechodom na uhlíkobo neutrálnu ekonomiku. Na Slovensku bude z tohto fondu môcť čerpať región horná Nitra spolu s Košickým a Banskobystrickým krajom.\n\nV programovom období 2021 - 2027 boli pre Slovenskú republiku vyčlenené prostriedky EÚ v celkovej výške 12,79 miliardy eur. Z celkového záväzku pre Program Slovensko boli k 28. februáru 2025 podľa správy Ministerstva financií vyčerpané prostriedky vo výške 684,17 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 5,43% ( .pdf , s. 1).\n\nV porovnaní s otatnými členskými štátmi Európskej únie, Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najpomalším čerpaním eurofondov, pričom dlhodobo zaostáva aj za ostatnými členmi Vyšehradskej štvorky. Na konci predchádzajúceho programového obdobia 2014-2020 bolo Slovensko druhé najpomalšie v čerpaní európskych zdrojov. V porovnaní s ďalšími krajinami V4 malo Slovensko ku koncu roka 2024 najpomalšie čerpanie eurofondov z programového obdobia 2021-2027. Najúspešnejšie bolo v čerpaní Česko , ktoré bolo nad priemerom EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je v poradí 16 členskou krajinou EÚ, ktorej Európska komisia 18. júla 2022 schválila Partnerskú dohodu na programové obdobie 2021 - 2027. Vďaka tejto dohode bude môcť SR do roku 2027 čerpať prostriedky vyčlenené Európskou úniou v celkovej výške 12,79 miliardy eur. Z tohto objemu peňazí pre Program Slovensko boli k 28. februáru 2025 vyčerpané prostriedky vo výške 684,17 milióna eur, čo predstavuje čerpanie na úrovni 5,43 % ( .pdf , s. 1).", "Najväčšia časť tohto balíka peňazí, 4,2 miliardy eur, by mala smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska. Oblasť s druhým najvyšším objemom európskych peňazí je oblasť sociálnej starostlivosti a vzdelávania, do ktorých Slovensko vďaka eurofondom bude môcť investovať až 3,3 miliardy eur. Investície do dopravy, ktoré zahŕňajú budovanie a opravu ciest a železničných tratí, v novom období tvoria 2 miliardy eur. Takmer 1,9 miliardy eur by malo v novom programovom období smerovať na vedu, výskum a podporu inovácií.", "Špecifickým nástrojom Európskej únie je Fond na spravodlivú transformáciu, ktorý má pomôcť riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne problémy regiónov najviac zasiahnutých prechodom na uhlíkobo neutrálnu ekonomiku. Na Slovensku bude z tohto fondu môcť čerpať región horná Nitra spolu s Košickým a Banskobystrickým krajom.", "V programovom období 2021 - 2027 boli pre Slovenskú republiku vyčlenené prostriedky EÚ v celkovej výške 12,79 miliardy eur. Z celkového záväzku pre Program Slovensko boli k 28. februáru 2025 podľa správy Ministerstva financií vyčerpané prostriedky vo výške 684,17 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 5,43% ( .pdf , s. 1).", "V porovnaní s otatnými členskými štátmi Európskej únie, Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najpomalším čerpaním eurofondov, pričom dlhodobo zaostáva aj za ostatnými členmi Vyšehradskej štvorky. Na konci predchádzajúceho programového obdobia 2014-2020 bolo Slovensko druhé najpomalšie v čerpaní európskych zdrojov. V porovnaní s ďalšími krajinami V4 malo Slovensko ku koncu roka 2024 najpomalšie čerpanie eurofondov z programového obdobia 2021-2027. Najúspešnejšie bolo v čerpaní Česko , ktoré bolo nad priemerom EÚ."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["schválila", ".pdf", "smerovať", "objemom", "zahŕňajú", "smerovať", "pomôcť", "čerpať", ".pdf", "najpomalším", "najpomalšie", "porovnaní", "Česko"], "url": ["https://eurofondy.gov.sk/fondy-eu/zakladne-informacie/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/16/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_28.02.2025.pdf", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/16/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_28.02.2025.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/49935", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/druhy-najpomalsi-v-eu-ako-slovensko-cerpa-eurofondy/", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/cohesion_overview/21-27", "https://demagog.sk/vyrok/49935"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:44.205736+00:00"}
{"id": "vr36772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36772", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale všimnite si, že všetky dôležité veci sa dejú, dejú tam. Je to dramatické. Trvá to (koaličná rada, pozn.) do dlhých nočných hodín.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlhé nočné rokovanie súčasnej koalície nie sú výnimkou. Koaličné rokovania pri zostavovaní programu sa konali aj po polnoci , na začiatkoch sa končilo aj o tretej ráno . Nočné rokovanie prebehlo napríklad aj v septembri alebo v decembri .", "analysis_paragraphs": ["Dlhé nočné rokovanie súčasnej koalície nie sú výnimkou. Koaličné rokovania pri zostavovaní programu sa konali aj po polnoci , na začiatkoch sa končilo aj o tretej ráno . Nočné rokovanie prebehlo napríklad aj v septembri alebo v decembri ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["sa konali aj po polnoci", "aj o tretej ráno", "aj v septembri", "v decembri"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/koalicne-strany-rokovali-aj-po-polnoci-kazda-prisla-s-pripomienkami-1gp-/sk_domace.asp?c=A100726_203221_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/5482337/koalicna-rada-rokovala-do-noci.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/161772_tb-po-rokovani-koalicnej-rady", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/167304_tb-zaznam-z-rokovania-koalicie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:57.334387+00:00"}
{"id": "vr28635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28635", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "Je absurdné, že Nitra ako krajské mesto nie je v prvej futbalovej lige.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravda, že FC Nitra prvú ligu nehrá, ale existujú aj iné krajské mestá bez prvoligového mužstva.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravda, že FC Nitra prvú ligu nehrá, ale existujú aj iné krajské mestá bez prvoligového mužstva."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["2013/14", "pred"], "url": ["http://www.worldfootball.net/all_matches/svk-super-liga-2013-2014/", "http://www.worldfootball.net/all_matches/svk-corgon-liga-2012-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:08.484573+00:00"}
{"id": "vr29652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29652", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Napríklad dvakrát som predkladal zákon o rodinnom podnikaní.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o rodinnom podnikaní bol predložený spolu dvakrát . Tento zákon k dnešnému dňu nebol prijatý ani v jednej z podôb. Na základe dostupných informácií považujeme tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o rodinnom podnikaní bol predložený spolu dvakrát . Tento zákon k dnešnému dňu nebol prijatý ani v jednej z podôb. Na základe dostupných informácií považujeme tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["dvakrát", "Prvýkrát", "29.10.2013", "Druhýkrát", "Bilancia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=rodinn%C3%A9%20podnikanie&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4421", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33097", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5466", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35857"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:31.024977+00:00"}
{"id": "vr27224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27224", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "NKÚ je doteraz neobsadený, nebol prijatý doteraz návrh opozície. Existujú personálne prepojenia na iné inštitúcie ako Generálna prokuratúra a Najvyšší súd.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát, išlo pritom o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutí až dvakrát (Krnáč, Klimeš).\n\nNKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský, ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi.\n\nPosledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie.\n\nPodmienkou Smeru na podporu kandidáta opozície na pozíciu predsedu NKÚ je to, že sa na ňom musia zhodnúť všetky opozičné strany, pričom Smer očakáva , že za neho budú hlasovať všetci opoziční poslanci.\n\nPre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ:Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 .\n\nDátum schôdze\n\nKandidát\n\nPočet hlas.lístkov\n\nNeplatných\n\nZa\n\nProti\n\nZdržalo sa\n\nPočet potrebných hlasov\n\n26.7.2012\n\nKamil Krnáč\n\n146\n\n9\n\n53\n\n33\n\n51\n\n74\n\n18.9.2012\n\nKamil Krnáč\n\n148\n\n9\n\n63\n\n49\n\n27\n\n75\n\n11.12.2012\n\nVladimír Klimeš\n\n136\n\n6\n\n59\n\n31\n\n40\n\n69\n\n14.3.2013\n\nVladimír Klimeš\n\n124\n\n28\n\n39\n\n40\n\n17\n\n63\n\nGenerálny prokurátor SR Jaromír Čižnár bol zvolený 18. júna 2013 Národnou radou SR. Je pravdou, že Čižnár je Ficovým spolužiakom a priateľom. Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe , v ktorej ale hlasovali iba poslanci Smeru, pričom získal 82 hlasov. Hlasovali teda zaňho všetci poslanci prítomní na rokovaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠéfam Najvyššie súdu je Harabin , ktorý má väzby na stranu HZDS, stanu bývalého koaličného partnera SMER-SD, ktorý vo vláde po parlamentných voľbách v roku 2006 zastával funkciu ministra spravodlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát, išlo pritom o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutí až dvakrát (Krnáč, Klimeš).", "NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský, ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi.", "Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie.", "Podmienkou Smeru na podporu kandidáta opozície na pozíciu predsedu NKÚ je to, že sa na ňom musia zhodnúť všetky opozičné strany, pričom Smer očakáva , že za neho budú hlasovať všetci opoziční poslanci.", "Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ:Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 .", "Dátum schôdze", "Kandidát", "Počet hlas.lístkov", "Neplatných", "Za", "Proti", "Zdržalo sa", "Počet potrebných hlasov", "26.7.2012", "Kamil Krnáč", "146", "9", "53", "33", "51", "74", "18.9.2012", "Kamil Krnáč", "148", "9", "63", "49", "27", "75", "11.12.2012", "Vladimír Klimeš", "136", "6", "59", "31", "40", "69", "14.3.2013", "Vladimír Klimeš", "124", "28", "39", "40", "17", "63", "Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár bol zvolený 18. júna 2013 Národnou radou SR. Je pravdou, že Čižnár je Ficovým spolužiakom a priateľom. Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe , v ktorej ale hlasovali iba poslanci Smeru, pričom získal 82 hlasov. Hlasovali teda zaňho všetci poslanci prítomní na rokovaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Šéfam Najvyššie súdu je Harabin , ktorý má väzby na stranu HZDS, stanu bývalého koaličného partnera SMER-SD, ktorý vo vláde po parlamentných voľbách v roku 2006 zastával funkciu ministra spravodlivosti."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["vedie", "uplynulo", "uskutočnila", "Podmienkou", "očakáva", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14.3.2013", "spolužiakom", "tajnej voľbe", "Harabin"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/en/predseda-nku-sr", "http://www.sme.sk/c/7120914/volba-predsedu-nku-v-marci-nebude-paskovi-sa-nepaci-kandidat.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/pavol-paska-vypisal-sieste-volby-s/683412-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-noveho-sefa-nema-krnaca-posl/16969-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/zvolili-novych-podpredsedov-najvyssie/729756-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ciznar-bude-dobrym-riesenim-pre-prokuraturu-tvrdi-fico-556630", "http://www.sme.sk/c/6839992/smer-sam-zvolil-ciznara-za-generalneho-prokuratora.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_Harabin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:11.505646+00:00"}
{"id": "46011", "numeric_id": 46011, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46011", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Nielen v prvom stupni ako je napríklad operátor výroby 623 eur, ale predavačka 739, zdravotná sestra 855 eur je minimálna mzda. Slovensko bude stále na čele v priemere minimálnej mzdy v pomere k priemernej mzde. Pozrite sa, kde sú Nemci: 37 %, my máme 57 %.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur - to je 57 percent priemernej mzdy roku 2019. Zmení sa tiež spôsob zvyšovanie minimálnej mzdy pre rôzne stupne náročnosti práce. Každoročne ju bude môcť určovať rezort práce oznámením. Operátor výroby tak najmenej zarobi 623 eur, predavačka 739 eur a zdravotná sestra 855 eur. Nemecko má pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde v závislosti od porovnávaných dát/rokov na úrovni 37 až 29 percent. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur - to je 57 percent priemernej mzdy roku 2019. Zmení sa tiež spôsob zvyšovanie minimálnej mzdy pre rôzne stupne náročnosti práce. Každoročne ju bude môcť určovať rezort práce oznámením. Operátor výroby tak najmenej zarobi 623 eur, predavačka 739 eur a zdravotná sestra 855 eur. Nemecko má pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde v závislosti od porovnávaných dát/rokov na úrovni 37 až 29 percent. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "priemernej", "zvyšovanie", "zarobi", "minimálnej", "priemernej"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minimalna-mzda-stupne-623-eur.html", "https://tradingeconomics.com/slovakia/wages", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minimalna-mzda-stupne-623-eur.html", "https://www.minimalnamzda.sk/narocnosti.php", "https://countryeconomy.com/national-minimum-wage/germany", "https://tradingeconomics.com/germany/wages"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:32.196591+00:00"}
{"id": "vr30562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30562", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tá interpretácia, že SKDÚ nechce referendum, lebo nie je dosť času, je absolútne neúplná, pretože to bol len dodatočný argument, nie ten podstatný. Ten podstatný argument je ten, že si myslíme, že v takýchto vážnych veciach politici musia na seba zobrať zodpovednosť a musia rozhodnúť. A nemôžu prenášať tu zodpovednosť rozhodovať na ľudí takýchto veciach, najmä ak ide o krízový stav.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia Mikuláša Dzurind u pre TASR z 6.12.2011: \" Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia Mikuláša Dzurind u pre TASR z 6.12.2011: \" Nie je čas na referendá, na to, aby sa politici zbavovali svojej zodpovednosti. Naopak, je čas, aby sme boli schopní plne niesť našu zodpovednosť za takéto rozhodnutia.\""], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Mikuláša Dzurind"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20111206TBB03087"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:25.819535+00:00"}
{"id": "42053", "numeric_id": 42053, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42053", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...nič by mi nebránilo ako prezidentke dať dokopy odborníkov a prispieť k tvorbe a k zmene, aby tieto orgány mohli fungovať napríklad menej pod politickým vplyvom. Myslím políciu, prokuratúru a súdy.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa politológa Maxa Steuera, takáto právomoc prezidenta je sčasti vec interpretácie, avšak z legislatívneho hľadiska nič nebráni tomu, aby prezident zriadil takúto odbornú komisiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia experta “taká odborná komisia by nemala priame rozhodovacie právomoci, ale mohla by napríklad prezidentovi/ke radiť, v ktorých prípadoch uplatniť právo veta na legislatívu alebo kedy si vyžiadať informácie (v podstate tak, ako to vo viacerých oblastiach podľa mediálne známych informácií funguje pri súčasnom prezidentovi). Z politologického hľadiska autorita prezidenta/ky ako hlavy štátu môže dať expertným stanoviskám, ktoré komunikuje, väčšiu váhu, takže aj z tohto hľadiska sa dá hovoriť o istej \"tvorbe a zmene\" (minimálne verejnej mienky, ktorá potom rozhoduje o svojich zástupcoch).” V spomínaných oblastiach, teda v prípade justičných orgánov, prezident má aj ústavné právomoci - menovanie sudcov všeobecných súdov aj Ústavného súdu S,, členov a členky Súdnej rady SR a generálneho prokurátora. Súčasný prezident Andrej Kiska si zriadil práve s súvislosti s výberom ústavných sudcov resp. na hodnotenie nominantov na sudcov ÚS SR poradný výbor v roku 2014.", "analysis_paragraphs": ["Podľa politológa Maxa Steuera, takáto právomoc prezidenta je sčasti vec interpretácie, avšak z legislatívneho hľadiska nič nebráni tomu, aby prezident zriadil takúto odbornú komisiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia experta “taká odborná komisia by nemala priame rozhodovacie právomoci, ale mohla by napríklad prezidentovi/ke radiť, v ktorých prípadoch uplatniť právo veta na legislatívu alebo kedy si vyžiadať informácie (v podstate tak, ako to vo viacerých oblastiach podľa mediálne známych informácií funguje pri súčasnom prezidentovi). Z politologického hľadiska autorita prezidenta/ky ako hlavy štátu môže dať expertným stanoviskám, ktoré komunikuje, väčšiu váhu, takže aj z tohto hľadiska sa dá hovoriť o istej \"tvorbe a zmene\" (minimálne verejnej mienky, ktorá potom rozhoduje o svojich zástupcoch).” V spomínaných oblastiach, teda v prípade justičných orgánov, prezident má aj ústavné právomoci - menovanie sudcov všeobecných súdov aj Ústavného súdu S,, členov a členky Súdnej rady SR a generálneho prokurátora. Súčasný prezident Andrej Kiska si zriadil práve s súvislosti s výberom ústavných sudcov resp. na hodnotenie nominantov na sudcov ÚS SR poradný výbor v roku 2014."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["ústavné", "zriadil"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-102.odsek-1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321996-kiskov-vybor-prijal-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:29.691426+00:00"}
{"id": "vr29248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29248", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No a teraz Gréci na jednej strane hovoria, že poďme zostrihať dlhy a na druhej strane, že ideme dávať zadarmo ľuďom elektrinu a bývanie.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa volebného programu strany Syriza chcela strana skutočne poskytnúť elektrinu zadarmo pre 300 000 domácností žijúcich pod hranicou chudoby, a v oblasti bývania plánovala poskytovať príspevky, ktoré majú za cieľ znížiť nájom v 30 000 bytov, nie dávať bývanie zadarmo. Tieto vyhlásenia Syrizy však pochádzajú zo septembra 2014. Súčasné plány gréckej vlády, ktorej je Syriza súčasťou, sa v sociálnej politike podľa dostupných informácií zatiaľ nevenujú týmto oblastiam. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa volebného programu strany Syriza chcela strana skutočne poskytnúť elektrinu zadarmo pre 300 000 domácností žijúcich pod hranicou chudoby, a v oblasti bývania plánovala poskytovať príspevky, ktoré majú za cieľ znížiť nájom v 30 000 bytov, nie dávať bývanie zadarmo. Tieto vyhlásenia Syrizy však pochádzajú zo septembra 2014. Súčasné plány gréckej vlády, ktorej je Syriza súčasťou, sa v sociálnej politike podľa dostupných informácií zatiaľ nevenujú týmto oblastiam. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["volebného programu strany Syriza", "plánovala", "vyhlásení", "elektrinu"], "url": ["http://www.syriza.gr/article/id/59907/SYRIZA---THE-THESSALONIKI-PROGRAMME.html#.VOt_K_mG__s", "http://www.bbc.com/news/world-europe-31003070", "http://www.syriza.gr/article/id/59907/SYRIZA---THE-THESSALONIKI-PROGRAMME.html#.VOykx_mG9XZ", "http://www.bbc.com/news/world-europe-31003070"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:04.224853+00:00"}
{"id": "vr13929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13929", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Sme v koalícii diablov, ako to nazval Islamský štát...", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 29. novembra 2015 TASR uviedla pre portál teraz.sk Gálov výraz \"koalícia diablov\", ktorý použil v diskusnej relácii O 5 minút 12.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 29. novembra 2015 TASR uviedla pre portál teraz.sk Gálov výraz \"koalícia diablov\", ktorý použil v diskusnej relácii O 5 minút 12."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/poslanca-gal-protiteroristicky-balik/168533-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:10.029009+00:00"}
{"id": "vr32598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32598", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ja mám za sebou naozaj 5 rokov poctivého štúdia filozofie a takisto kresťanskej filozofie aj svoju diplomovú prácu som robil z kresťanskej etiky.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Martin Poliačik študoval v rokoch 1999 – 2006 na Trnavskej univerzite, Dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie. Magisterský titul získal obhajobou diplomovej práce s názvom Relativizácia v etike - situačná etika. Jej hlavnou témou je problém kresťanskej lásky v situačnej etike podľa Američana Josepha Fletchera.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Martin Poliačik študoval v rokoch 1999 – 2006 na Trnavskej univerzite, Dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie. Magisterský titul získal obhajobou diplomovej práce s názvom Relativizácia v etike - situačná etika. Jej hlavnou témou je problém kresťanskej lásky v situačnej etike podľa Američana Josepha Fletchera."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Martin Poliačik", "Relativizácia v etike - situačná etika."], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59630", "http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3144.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:10.389669+00:00"}
{"id": "vr29523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29523", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vytvorili sme lepšie podmienky pre malých a mladých farmárov, aby mohli začať podnikať v poľnohospodárstve (štartovací kapitál a možnosť získať štátnu pôdu do prenájmu).", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR v roku 2014 začala realizovať podporu podnikania mladých a malých poľnohospodárov prostredníctvom dotácie a pridelenia pôdy. Tým, ktorí spĺňajú podmienky definície mladý alebo malý poľnohospodár štát prednostne prenajme pôdu a títo môžu požiadať o nenávratný finančný príspevok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Mladý poľnohospodár (. pdf , s. 1) je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu ako sústavnú a samostatnú činnosť pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, ktorý je hlavným zdrojom jeho príjmu. Nemá viac ako 40 rokov, má zodpovedajúce profesijné zručnosti a schopnosti a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako jeho jediný a najvyšší predstaviteľ. Malý poľnohospodár je samostatne hospodáriaci roľník podnikajúci v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorý dosahuje stanovenú výšku hodnoty štandardného výstupu. \" Prístup poľnohospodárov k pôde upravuje nariadenie vlády č. 416/2014 (. pdf ) a zákon (. pdf ) 363/2014. Zb. Oba sú účinné od 1. januára 2015. Podľa tohto doplňujúceho zákona prenajme pozemkový fond pozemky prednostne mladému alebo malému poľnohospodárovi (odst, 9, s. 1). Tento hospodár však zároveň nesmie dať tieto pozemky do podnájmu (ods. 11, s. 1). Výška podpory pre mladého poľnohospodára má dosahovať 50 tisíc eur v dvoch splátkach po dobu 5 rokov, pričom 70 % dostane poľnohospodár po podpise zmluvy o poskytnutí NFP a zvyšných 30 % po realizácii podnikateľského plánu. Výška podpory pre malého poľnohospodára dosahuje 15-tisíc eur v dvoch splátkach počas 5 rokov, pričom 50 % sa vyplatí po podpise zmluvy o poskytnutí NFP a zvyšných 50 % po realizácii podnikateľského plánu. Finančné dotácie budú vyplácané z eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR v roku 2014 začala realizovať podporu podnikania mladých a malých poľnohospodárov prostredníctvom dotácie a pridelenia pôdy. Tým, ktorí spĺňajú podmienky definície mladý alebo malý poľnohospodár štát prednostne prenajme pôdu a títo môžu požiadať o nenávratný finančný príspevok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Mladý poľnohospodár (. pdf , s. 1) je samostatne hospodáriaci roľník, ktorý vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu ako sústavnú a samostatnú činnosť pod vlastným menom, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, ktorý je hlavným zdrojom jeho príjmu. Nemá viac ako 40 rokov, má zodpovedajúce profesijné zručnosti a schopnosti a prvýkrát zakladá poľnohospodársky podnik ako jeho jediný a najvyšší predstaviteľ. Malý poľnohospodár je samostatne hospodáriaci roľník podnikajúci v poľnohospodárskej prvovýrobe, ktorý dosahuje stanovenú výšku hodnoty štandardného výstupu. \" Prístup poľnohospodárov k pôde upravuje nariadenie vlády č. 416/2014 (. pdf ) a zákon (. pdf ) 363/2014. Zb. Oba sú účinné od 1. januára 2015. Podľa tohto doplňujúceho zákona prenajme pozemkový fond pozemky prednostne mladému alebo malému poľnohospodárovi (odst, 9, s. 1). Tento hospodár však zároveň nesmie dať tieto pozemky do podnájmu (ods. 11, s. 1). Výška podpory pre mladého poľnohospodára má dosahovať 50 tisíc eur v dvoch splátkach po dobu 5 rokov, pričom 70 % dostane poľnohospodár po podpise zmluvy o poskytnutí NFP a zvyšných 30 % po realizácii podnikateľského plánu. Výška podpory pre malého poľnohospodára dosahuje 15-tisíc eur v dvoch splátkach počas 5 rokov, pričom 50 % sa vyplatí po podpise zmluvy o poskytnutí NFP a zvyšných 50 % po realizácii podnikateľského plánu. Finančné dotácie budú vyplácané z eurofondov."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "pdf", "pdf", "pdf", "mladého", "malého"], "url": ["http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/velke-farmy-pridu-o-podu-dostanu-ju-mladi-631186", "http://www.mpsr.sk/sk/download.php?fID=8957", "https://demagog.sk/vyrok/www.zbierka.sk/sk/predpisy/416-2014-z-z.p-35998.pdf", "http://www.najpravo.sk/cms/cmsLink.php?ID=12551", "http://www.eurofondy.net/segmenty/mlady-farmar/", "http://www.eurofondy.net/segmenty/maly-farmar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:04.284452+00:00"}
{"id": "vr30095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30095", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Preto je aj proti slovenským záujmom napríklad projekt Nord Stream 2. Máme v tejto veci úplne rovnaký názor s predsedom vlády a dohodli sme sa, že hľadáme podporu u iných partnerov a členských krajín.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajiny Vyšehradskej štvorky i Ukrajina sa zhodujú s odmietavou pozíciou voči projektu Nord Stream 2, ktorú zdieľajú aj Kiska a Fico. Viaceré rokovania o vzájomnej podpore spoločných krokov, ktoré jeho realizácii majú zabrániť, už prebehli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po informácii o podpise zmluvy o Nord Stream 2 sa zdvihla vlna kritiky zo štátov strednej Európy, ktoré by príslušný plynovod v prípade realizácie projektu obišiel. Hoci Európska komisia ho priamo neodmieta , slovenský premiér Fico ho dokonca označil za \"zradu\". V podobnom duchu sa vyslovil i ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, a to aj po rokovaní priamo s Ficom. Kriticky sa o plynovode vyjadril aj český premiér Bohuslav Sobotka. Poľsko z projektu tiež nie je nadšené , podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu ignoruje poľské záujmy. Na prvom spoločnom stretnutí sa Kiska a Duda zhodli v nesúhlasnom stanovisku voči Nord Stream 2.", "analysis_paragraphs": ["Krajiny Vyšehradskej štvorky i Ukrajina sa zhodujú s odmietavou pozíciou voči projektu Nord Stream 2, ktorú zdieľajú aj Kiska a Fico. Viaceré rokovania o vzájomnej podpore spoločných krokov, ktoré jeho realizácii majú zabrániť, už prebehli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po informácii o podpise zmluvy o Nord Stream 2 sa zdvihla vlna kritiky zo štátov strednej Európy, ktoré by príslušný plynovod v prípade realizácie projektu obišiel. Hoci Európska komisia ho priamo neodmieta , slovenský premiér Fico ho dokonca označil za \"zradu\". V podobnom duchu sa vyslovil i ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk, a to aj po rokovaní priamo s Ficom. Kriticky sa o plynovode vyjadril aj český premiér Bohuslav Sobotka. Poľsko z projektu tiež nie je nadšené , podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu ignoruje poľské záujmy. Na prvom spoločnom stretnutí sa Kiska a Duda zhodli v nesúhlasnom stanovisku voči Nord Stream 2."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "neodmieta", "označil", "vyslovil", "vyjadril", "nie je nadšené", "zhodli"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/366580-gazprom-a-zapadne-firmy-podpisali-dohodu-o-nord-stream-2/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1585272-evropska-komise-rozsireni-nord-streamu-musi-dostat-evropskym-pravidlum", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/fico-povazuje-nord-stream-2-za-zradu-024209", "http://www.arcaconsulting.sk/premieri-ukrajiny-a-slovenska-odsudzuju-projekt-ruskeho-plynovodu", "http://www.investicniweb.cz/zpravy-z-trhu/2015/9/13/sobotka-zkritizoval-plan-rozsirit-plynovod-nord-stream/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-09-08/nord-stream-2-pipeline-expansion-hurts-eu-unity-poland-says", "http://www.aktuality.sk/clanok/305344/prezidenti-polska-a-sr-vyslovili-nie-plynovodu-nord-stream-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:52.878398+00:00"}
{"id": "46129", "numeric_id": 46129, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46129", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "ale je tam jasne vidieť také to ohýbanie toho zákona (o prokuratúre - pozn.), aby naozaj človek, ktorý možno už bol dopredu vybraným, len to možno nechce koalícia dopredu povedať, sa tým generálnym prokurátorom môže stať, veď spomeňme si napr. ten paragraf, ktorý hovorí o tom, že ktorý hovorí o tej bezúhonnosti kandidáta na generálneho prokurátora, ktorý zmenili tak, aby generálnym prokurátorom sa mohol stať aj človek, ktorý bol odsúdený za neúmyselný trestný čin, ktorý napríklad spáchal pán Daniel Lipšic", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tak ako doteraz, tak aj po novom sa generálnym prokurátorom bude môcť stať len človek, ktorý o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Táto podmienka sa nezmenila. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako nepravdivé. Koalícia OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS zmenila zákon a rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu kandidovať na generálneho prokurátora a ktorí môžu navrhovať kandidátov. Priamo do zákona o voľbe zároveň pridala vetu, že šéfom prokuratúry sa môže stať len niekto bezúhonný - a teda niekto, kto o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Tá istá podmienka však platila aj doteraz. Zákon, ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, síce o jeho bezúhonnosti nehovoril. Generálnym prokurátorom sa však mohol stať len prokurátor - a na nich zákonodarca (rovnakú) podmienku bezúhonnosti už kladie . Keďže koalícia otvorila prístup k funkcii šéfa prokuratúry aj pre iné právnické povolania, bolo potrebné upraviť vztiahnuť podmienku bezúhonnosti aj na nich. Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňal aj za doterajších pravidiel.", "analysis_paragraphs": ["Tak ako doteraz, tak aj po novom sa generálnym prokurátorom bude môcť stať len človek, ktorý o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Táto podmienka sa nezmenila. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako nepravdivé. Koalícia OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a SaS zmenila zákon a rozšírila okruh ľudí, ktorí môžu kandidovať na generálneho prokurátora a ktorí môžu navrhovať kandidátov. Priamo do zákona o voľbe zároveň pridala vetu, že šéfom prokuratúry sa môže stať len niekto bezúhonný - a teda niekto, kto o.i. nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Tá istá podmienka však platila aj doteraz. Zákon, ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, síce o jeho bezúhonnosti nehovoril. Generálnym prokurátorom sa však mohol stať len prokurátor - a na nich zákonodarca (rovnakú) podmienku bezúhonnosti už kladie . Keďže koalícia otvorila prístup k funkcii šéfa prokuratúry aj pre iné právnické povolania, bolo potrebné upraviť vztiahnuť podmienku bezúhonnosti aj na nich. Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňal aj za doterajších pravidiel."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["rozšírila", "pridala", "kladie", "koalícia", "označil", "uviedol", "odsúdený", "prečin"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20200908.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20200908.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20200101#paragraf-6.odsek-5", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826", "https://slovensko.hnonline.sk/2141233-sulik-o-volbe-generalneho-prokuratora-lipsic-je-jedno-z-tych-kvalitnych-mien", "https://slovensko.hnonline.sk/2149524-lipsic-o-kandidature-za-generalneho-prokuratora-nad-zakulisnymi-tahmi-nepremyslam", "https://dennikn.sk/888227/daniel-lipsic-dostal-za-vlanajsiu-dopravnu-nehodu-podmienecny-trojrocny-trest/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:25.113172+00:00"}
{"id": "vr27660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27660", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď si pozriete viaceré rezolúcie Európskeho paramentu, tak tam nájdete volanie po tom, aby čo najviac eurokomisárov prešlo eurovoľbami.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie M. Ševčoviča považujeme s ohľadom na tlačovú správu zo zasadania EP, ktoré sa konalo dňa 13. marca 2014 za pravdivé. Poslanci EP sa na prehlásení, aby čo najvyššie množstvo eurokomisárov zároveň uspelo v európskych voľbách, zhodli s ohľadom na dosiahnutie vyššej miery demokratickej legitimity Európskej komisie.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie M. Ševčoviča považujeme s ohľadom na tlačovú správu zo zasadania EP, ktoré sa konalo dňa 13. marca 2014 za pravdivé. Poslanci EP sa na prehlásení, aby čo najvyššie množstvo eurokomisárov zároveň uspelo v európskych voľbách, zhodli s ohľadom na dosiahnutie vyššej miery demokratickej legitimity Európskej komisie."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["tlačová správa"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20140307IPR38419/html/As-many-Commissioners-as-possible-should-be-chosen-among-MEPs-says-Parliament"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:32.692769+00:00"}
{"id": "49506", "numeric_id": 49506, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49506", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Keď hovoríte, že už nedodávame ani náboj, no a čo to bolo od októbra minulého roku, keď Slovenská republika, to znamená so súhlasom vlády Slovenskej republiky, je vyvezených za 500 miliónov vojenskej techniky. Ešte raz to chcem zopakovať, hovoríte ani náboj, ale s vašimi pečiatkami, so súhlasom vlády Slovenskej republiky naďalej vyvážate zbrane. ", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pred voľbami sa koaliční lídri na čele s Robertom Ficom vyjadrovali k dodávkam zbraní skôr odmietavo. Po voľbách však vládna koalícia vyhlásila, že komerčným dodávkam zbraní na Ukrajinu brániť nebude. Slovenské zbrojovky tak naďalej pokračujú v dodávkach zbraní na Ukrajinu. Údaj ohľadom vyvezenej vojenskej techniky v hodnote 500 miliónov sa nám overiť nepodarilo. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPredstavitelia súčasnej vládnej koalície pred voľbami avizovali kritický postoj k posielaniu zbraní na Ukrajinu. Robert Fico na sneme Smeru-SD v novembri 2022 oznámil svoj zámer ukončiť vojenskú pomoc a prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .\n\nPredseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. V relácii Na hrane ešte v marci 2022 povedal , že Slovensko nesmie dodávať zbrane na Ukrajinu. Aj na priamu otázku tesne pred voľbami odpovedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, tie však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj . Výrobu ďalších 16 húfnic následne financovali Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.\n\nPredseda strany Hlas-SD bol vo svojich vyjadreniach zo všetkých koaličných lídrov najmiernejší. Peter Pellegrini sa pred voľbami vyjadroval , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože už toho veľa nemá. Na druhú stranu označil Ruskú agresiu na Ukrajine za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporoval komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu,“ povedal predseda strany Hlas.\n\nPred voľbami Pellegrini nevylučoval ani vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov Slovenskej republiky. „Je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť, aj humanitárne aj technicky, pokiaľ máme k tomu ešte nejaké zdroje a vieme posilniť obranyschopnosť tejto krajiny,“ povedal Pellegrini na tlačovej konferencii vo februári 2023. Pellegrini taktiež vyzval na väčšiu empatiu pri debatách o vojenskej pomoci nášmu susedovi. „Tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti výzbroje našej armády alebo dodania zbraní.“ (v čase od 4:28 ).\n\nPo voľbách sa postoj koalície najviac priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu, aj keď predseda SNS Andrej Danko trval na stanovisku, že okrem vojenskej pomoci by zastavil aj súkromné objednávky vojenskej techniky. Róbert Fico však svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.\n\nTieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.\n\nFico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.\n\n„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.\n\nZa toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.", "analysis_paragraphs": ["Pred voľbami sa koaliční lídri na čele s Robertom Ficom vyjadrovali k dodávkam zbraní skôr odmietavo. Po voľbách však vládna koalícia vyhlásila, že komerčným dodávkam zbraní na Ukrajinu brániť nebude. Slovenské zbrojovky tak naďalej pokračujú v dodávkach zbraní na Ukrajinu. Údaj ohľadom vyvezenej vojenskej techniky v hodnote 500 miliónov sa nám overiť nepodarilo. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Predstavitelia súčasnej vládnej koalície pred voľbami avizovali kritický postoj k posielaniu zbraní na Ukrajinu. Robert Fico na sneme Smeru-SD v novembri 2022 oznámil svoj zámer ukončiť vojenskú pomoc a prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .", "Predseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. V relácii Na hrane ešte v marci 2022 povedal , že Slovensko nesmie dodávať zbrane na Ukrajinu. Aj na priamu otázku tesne pred voľbami odpovedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, tie však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj . Výrobu ďalších 16 húfnic následne financovali Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.", "Predseda strany Hlas-SD bol vo svojich vyjadreniach zo všetkých koaličných lídrov najmiernejší. Peter Pellegrini sa pred voľbami vyjadroval , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože už toho veľa nemá. Na druhú stranu označil Ruskú agresiu na Ukrajine za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporoval komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu,“ povedal predseda strany Hlas.", "Pred voľbami Pellegrini nevylučoval ani vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov Slovenskej republiky. „Je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť, aj humanitárne aj technicky, pokiaľ máme k tomu ešte nejaké zdroje a vieme posilniť obranyschopnosť tejto krajiny,“ povedal Pellegrini na tlačovej konferencii vo februári 2023. Pellegrini taktiež vyzval na väčšiu empatiu pri debatách o vojenskej pomoci nášmu susedovi. „Tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti výzbroje našej armády alebo dodania zbraní.“ (v čase od 4:28 ).", "Po voľbách sa postoj koalície najviac priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu, aj keď predseda SNS Andrej Danko trval na stanovisku, že okrem vojenskej pomoci by zastavil aj súkromné objednávky vojenskej techniky. Róbert Fico však svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.", "Tieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.", "Fico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.", "„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.", "Za toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "viackrát", "zopakoval", "povedal", "odpovedal", "komerčný predaj", "vyčlenili", "vyjadroval", "4:28", "trval", "upresnil", "oznámil", "záveroch", "dokumente", "schválený", "kritizoval"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/w1PQrMT/fico-na-sneme-predstavil-plany-smeru-vyhrat-volby-zrusit-dohodu-s-usa-a-ukrajine-uz-nedat-ani-naboj/", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/robert-fico-smer-rozhovor-ukrajina-slovensko-volby_2308211607_epo", "https://www.postoj.sk/127634/ani-naboj-ukrajine-vyhlasuje-fico-no-vojna-je-sanca-pre-nase-zbrojarstvo", "https://sita.sk/danko-chce-nechat-cely-konflikt-na-rusov-a-ukrajincov-suhlasi-s-orbanom-a-zbrane-by-im-neposielal/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/a-danko-ak-mi-narod-da-doveru-budem-zanho-bojovat-ako-orban-za-madarov-rozhovor/", "https://www.mosr.sk/51566-sk/kontrakt-na-hufnice-zuzana-2-pre-ukrajinu-je-podpisany/", "https://www.trend.sk/spravy/slovensku-ma-vyrobit-pre-ukrajinu-16-hufnic-zuzana-2", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-je-prilezitostou-pre-slovensky-zbrojarsky-priemysel-tvrdi-pellegrini-a-suhlasi-s-nim-aj-kollar/", "https://youtu.be/s4pVX6JiFow?si=s9aMrJJB0tie7ZI1&t=268", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685679-zastavenie-dodavok-zbrani-na-ukrajinu-danko-nepocital-s-prepustanim-a-medzinarodnymi-zmluvami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687452-fico-vlada-nebude-branit-podnikom-vo-vyrobe-a-dodavkach-zbrani/", "https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-vojenska-pomoc-ukrajine-od-fir/752496-clanok.html", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/3653549/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/865095-andrej-danko-sa-pustil-do-fica-za-jeho-hlasovanie-na-summite-eu-skritizoval-aj-ministrov-hlasu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:46.454110+00:00"}
{"id": "vr34154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34154", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Požičiavame si peniaze na trhoch za 1,5 %. historicky dokážeme najlepšie umiestňovať na finančných trhoch naše produkty.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko si v júni 2013 požičalo za dokonca nižší úrok ako hovorí predseda vlády. V máji 2013 si však Slovensko požičalo za 1,5% úrok. Ide o najlepšie predané dlhopisy v histórii Slovenska. MF (18. júna 2013): \"Slovensku sa úspešne podarilo predať dlhopisy na japonskom trhu. Slovensko tak prvýkrát v histórii predalo dlhopisy v Japonsku spolu za 29,8 mld. jenov. Väčšina dlhopisov v sume 25,8 mld. JPY je so splatnosťou tri roky a zvyšných 4,2 mld. JPY majú splatnosť 5 rokov. Kratšia splatnosť mala kupón na úrovni 0,72 % p.a. a dlhšia splatnosť 0,99 % p.a .\" MF (18. júna 2013): \"Pri dlhopisoch s desaťročnou splatnosťou celkový dopyt presiahol 272 mil. eur. ARDAL prijal dopyt na úrovni 112 mil. eur. Väčšina z toho smerovala k domácim investorom. Požadovaný priemerný úrok bol 2,49 % p.a. a priemerná akceptovaná priemerná úroková sadzba dosiahla 2,45 % p.a. V pondelňajších aukciách tiež Slovensko predalo bondy splatné v januári 2017 v hodnote 101 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol až 235 mil. eur. Požadovaný úrok v priemere 1,19 % p.a., akceptovaný priemerný úrok napokon dosiahol 1,12 % p.a. \" TASR (23. mája): \"Slovensko dnes na trhu získalo 1 miliardu eur, a to prostredníctvom predaja novej emisie 5,5-ročných štátnych dlhopisov. Informoval o tom Juraj Pekár z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkový dopyt pritom dosiahol 2,81 miliardy eur. Dlhopisy vydáva agentúra k 28. máju tohto roka, splatné sú 28. novembra 2018. Úrokový výnos je stanovený ako pevný na úrovni 1,5 % ročne .\" TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa portálu cbonds, sa úrok pohyboval na úrovni 3% . Dlhopisy predané v máji a júni majú nižší úrok, preto je zrejmé, že sú najlacnejšie v histórii. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Podľa prehľadu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutočne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podľa dátumu splatnosti porovnateľné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko si v júni 2013 požičalo za dokonca nižší úrok ako hovorí predseda vlády. V máji 2013 si však Slovensko požičalo za 1,5% úrok. Ide o najlepšie predané dlhopisy v histórii Slovenska. MF (18. júna 2013): \"Slovensku sa úspešne podarilo predať dlhopisy na japonskom trhu. Slovensko tak prvýkrát v histórii predalo dlhopisy v Japonsku spolu za 29,8 mld. jenov. Väčšina dlhopisov v sume 25,8 mld. JPY je so splatnosťou tri roky a zvyšných 4,2 mld. JPY majú splatnosť 5 rokov. Kratšia splatnosť mala kupón na úrovni 0,72 % p.a. a dlhšia splatnosť 0,99 % p.a .\" MF (18. júna 2013): \"Pri dlhopisoch s desaťročnou splatnosťou celkový dopyt presiahol 272 mil. eur. ARDAL prijal dopyt na úrovni 112 mil. eur. Väčšina z toho smerovala k domácim investorom. Požadovaný priemerný úrok bol 2,49 % p.a. a priemerná akceptovaná priemerná úroková sadzba dosiahla 2,45 % p.a. V pondelňajších aukciách tiež Slovensko predalo bondy splatné v januári 2017 v hodnote 101 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol až 235 mil. eur. Požadovaný úrok v priemere 1,19 % p.a., akceptovaný priemerný úrok napokon dosiahol 1,12 % p.a. \" TASR (23. mája): \"Slovensko dnes na trhu získalo 1 miliardu eur, a to prostredníctvom predaja novej emisie 5,5-ročných štátnych dlhopisov. Informoval o tom Juraj Pekár z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkový dopyt pritom dosiahol 2,81 miliardy eur. Dlhopisy vydáva agentúra k 28. máju tohto roka, splatné sú 28. novembra 2018. Úrokový výnos je stanovený ako pevný na úrovni 1,5 % ročne .\" TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa portálu cbonds, sa úrok pohyboval na úrovni 3% . Dlhopisy predané v máji a júni majú nižší úrok, preto je zrejmé, že sú najlacnejšie v histórii. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Podľa prehľadu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutočne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podľa dátumu splatnosti porovnateľné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["MF", "MF", "TASR", "TASR", "cbonds.com"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=624", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=625", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59932730-slovensko-si-na-trhu-pozicalo-miliardu-eur", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:17.834170+00:00"}
{"id": "vr16549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16549", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "Kým v (trenčianskom, pozn.) kraji turizmus napriek veľkým výdajom stagnuje, v meste, ktoré vediem ako primátor, sledované ukazovatele rastú.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci ukazovatele rozvoja cestovného ruchu v Trenčianskych Tepliciach (Škultéty je v tomto meste primátorom od roku 2006) kontinuálne rastú, a Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) skutočne pre rok 2017 vyčlenil enormne veľké finančné prostriedky na podporu turizmu, turizmus v kraji nestagnuje. Štefan Škultéty v príspevku na svojom blogu zo dňa 16. augusta 2017 rozoberá, podľa jeho slov, \"katastrofálnu\" situáciu cestovného ruchu v TSK: \"Medziročne klesá počet lôžok, spomedzi všetkých krajov máme najnižší počet hotelov, počet lôžok v hoteloch i počet prenocovaní. Trenčiansky kraj sa na celoslovenskom počte návštevníkov podieľa iba 6,5%, čo je cca. polovica priemerného slovenského kraja.\" Ako podklad pre použité údaje mu slúžil Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja TSK na roky 2013-2023 . Fakt, že sa v programe nachádzajú štyri roky staré dáta, predstavuje prvý problém Škultétyho argumentácie. K aktuálnym údajom sa dostaneme nižšie. V prvom rade je potrebné pozrieť sa na rozpočet schválený Trenčianskym samosprávnym krajom pre cestovný ruch ( .pdf , s. 89 – 90): Pre rok 2017 však nastali zmeny v rozpočte a konečný rozpočet pre podprogram cestovný ruch je na úrovni 7 681 903, 00 eur ( .pdf , s 29 – 30). Pre porovnanie, aktuálny rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v oblasti cestovného ruchu na roky 2017-2019 je 1 000 250,00 eur ( .pdf , s. 12), Žilinského (ŽSK) 45 000,00 ( .doc , s. 66) a Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) 1 105 950,00 eur ( .pdf , s. 4). Pre BBSK je uvedená suma v programe pre regionálny rozvoj a cestovný ruch. Ostatné samosprávne kraje majú zostavené programy rozpočtu inak a cestovný ruch tam samostatne nefiguruje. Je zavádzajúce tvrdiť, že spomínané \"sledované ukazovatele\" rozvoja cestovného ruchu (počet hotelov, počet lôžok v hoteloch a počet prenocovaní) v TSK majú stagnujúci charakter. Po prvé, počet ubytovacích zariadení pomerne významne narástol z 234 v roku 2014 na 288 v roku 2015. Nasledujúce roky priniesli mierny pokles (287 v roku 2016, 282 v júni 2017 ). Po druhé, počet lôžok v ubytovacích zariadeniach v TSK od roku 2014 kontinuálne stúpal: v roku 2014 bolo v kraji k dispozícii 13 291 lôžok, o rok neskôr 14 981, a v roku 2016 15 259 lôžok. Rok 2017 však zatiaľ priniesol výrazný pokles na 13 955 lôžok. Tretí a azda najdôležitejší ukazovateľ, počet prenocovaní , rastie nepretržite už od roku 2011. V roku 2014 sa jednalo o 987 153 prenocovaní, o rok neskôr o 1 108 518, a v roku 2016 o 1 274 486 prenocovaní. Trenčianske Teplice na rok 2017 vyčlenili na turizmus zo svojho rozpočtu 25 000 eur. ( .pdf , s. 13) To je oproti roku 2016 (7 000 eur) viac ako 4-krát vyššia čiastka. ( .pdf , s. 14) Pre porovnanie, v Bojniciach, druhom kúpeľnom meste kraja, bolo na cestovný ruch v roku 2017 vyčlenených len 1 450 eur. ( .pdf , s. 13) Väčšina z ukazovateľov stavu cestovného ruchu v meste kontinuálne rastie. Jediný pokles je zaznamenaný v rámci počtu prenocovaní návštevníkov: z 319 032 v roku 2014 sa znížil na 317 234 v roku 2015. Toto číslo však v roku 2016 opäť vyskočilo na 377 569 prenocovaní. Škultéty na margo prenocovania návštevníkov kraja v príspevku poznamenal, že \" l en samotné Trenčianske Teplice vytvárajú takmer tretinu prenocovaní v celom TSK (32%). Po Tepliciach nasleduje druhé kúpeľné mesto v kraji – Bojnice (vyše 24%) .\" Nie je korektné porovnávať kúpeľné mestá s ostatnými, keďže kúpeľné mestá z povahy veci pritiahnu viac turistov ako iné mestá v regióne. Treba tiež dodať, že ak sa zvyšujú financie na cestovný ruch pre TSK, prospech z toho budú z povahy veci mať aj samotné Trenčianske Teplice. Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci ukazovatele rozvoja cestovného ruchu v Trenčianskych Tepliciach (Škultéty je v tomto meste primátorom od roku 2006) kontinuálne rastú, a Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) skutočne pre rok 2017 vyčlenil enormne veľké finančné prostriedky na podporu turizmu, turizmus v kraji nestagnuje. Štefan Škultéty v príspevku na svojom blogu zo dňa 16. augusta 2017 rozoberá, podľa jeho slov, \"katastrofálnu\" situáciu cestovného ruchu v TSK: \"Medziročne klesá počet lôžok, spomedzi všetkých krajov máme najnižší počet hotelov, počet lôžok v hoteloch i počet prenocovaní. Trenčiansky kraj sa na celoslovenskom počte návštevníkov podieľa iba 6,5%, čo je cca. polovica priemerného slovenského kraja.\" Ako podklad pre použité údaje mu slúžil Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja TSK na roky 2013-2023 . Fakt, že sa v programe nachádzajú štyri roky staré dáta, predstavuje prvý problém Škultétyho argumentácie. K aktuálnym údajom sa dostaneme nižšie. V prvom rade je potrebné pozrieť sa na rozpočet schválený Trenčianskym samosprávnym krajom pre cestovný ruch ( .pdf , s. 89 – 90): Pre rok 2017 však nastali zmeny v rozpočte a konečný rozpočet pre podprogram cestovný ruch je na úrovni 7 681 903, 00 eur ( .pdf , s 29 – 30). Pre porovnanie, aktuálny rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v oblasti cestovného ruchu na roky 2017-2019 je 1 000 250,00 eur ( .pdf , s. 12), Žilinského (ŽSK) 45 000,00 ( .doc , s. 66) a Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) 1 105 950,00 eur ( .pdf , s. 4). Pre BBSK je uvedená suma v programe pre regionálny rozvoj a cestovný ruch. Ostatné samosprávne kraje majú zostavené programy rozpočtu inak a cestovný ruch tam samostatne nefiguruje. Je zavádzajúce tvrdiť, že spomínané \"sledované ukazovatele\" rozvoja cestovného ruchu (počet hotelov, počet lôžok v hoteloch a počet prenocovaní) v TSK majú stagnujúci charakter. Po prvé, počet ubytovacích zariadení pomerne významne narástol z 234 v roku 2014 na 288 v roku 2015. Nasledujúce roky priniesli mierny pokles (287 v roku 2016, 282 v júni 2017 ). Po druhé, počet lôžok v ubytovacích zariadeniach v TSK od roku 2014 kontinuálne stúpal: v roku 2014 bolo v kraji k dispozícii 13 291 lôžok, o rok neskôr 14 981, a v roku 2016 15 259 lôžok. Rok 2017 však zatiaľ priniesol výrazný pokles na 13 955 lôžok. Tretí a azda najdôležitejší ukazovateľ, počet prenocovaní , rastie nepretržite už od roku 2011. V roku 2014 sa jednalo o 987 153 prenocovaní, o rok neskôr o 1 108 518, a v roku 2016 o 1 274 486 prenocovaní. Trenčianske Teplice na rok 2017 vyčlenili na turizmus zo svojho rozpočtu 25 000 eur. ( .pdf , s. 13) To je oproti roku 2016 (7 000 eur) viac ako 4-krát vyššia čiastka. ( .pdf , s. 14) Pre porovnanie, v Bojniciach, druhom kúpeľnom meste kraja, bolo na cestovný ruch v roku 2017 vyčlenených len 1 450 eur. ( .pdf , s. 13) Väčšina z ukazovateľov stavu cestovného ruchu v meste kontinuálne rastie. Jediný pokles je zaznamenaný v rámci počtu prenocovaní návštevníkov: z 319 032 v roku 2014 sa znížil na 317 234 v roku 2015. Toto číslo však v roku 2016 opäť vyskočilo na 377 569 prenocovaní. Škultéty na margo prenocovania návštevníkov kraja v príspevku poznamenal, že \" l en samotné Trenčianske Teplice vytvárajú takmer tretinu prenocovaní v celom TSK (32%). Po Tepliciach nasleduje druhé kúpeľné mesto v kraji – Bojnice (vyše 24%) .\" Nie je korektné porovnávať kúpeľné mestá s ostatnými, keďže kúpeľné mestá z povahy veci pritiahnu viac turistov ako iné mestá v regióne. Treba tiež dodať, že ak sa zvyšujú financie na cestovný ruch pre TSK, prospech z toho budú z povahy veci mať aj samotné Trenčianske Teplice. Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-28", "analysis_sources": {"text": ["príspevku", "Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja TSK na roky 2013-2023", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".doc", ".pdf", "počet ubytovacích zariadení", "júni 2017", "počet lôžok v ubytovacích zariadeniach", "počet prenocovaní", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "ukazovateľov"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/chceme-kraj-ktory-bude-turisticky-atraktivnejsi/", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/PHSR%20FINAL.pdf", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/Rozpo%C4%8Det%20TSK%202017-2019.pdf", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZR%20TSK%202017.pdf", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10064626", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/2016/rozpocet/navrh-rozpoctu/2017/2017-navrh-rozpoctu.doc", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Rozpo%C4%8Det/Schv%C3%A1len%C3%BD%20rozpocet_BBSK_na_roky_2017_2019.pdf", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i144DC9DB84EC4A0AB4FF32F935CD1B98%22)&ui.name=Kapacita%20a%C2%A0v%C3%BDkony%20ubytovac%C3%ADch%20zariaden%C3%AD%20%5bcr3001rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html#", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/8f330744-5f77-4df0-95b4-d4d8ecac0837/!ut/p/z1/rVTbdqIwFP2WPvgIOUAwYd4QLWip9YaXvHQBgjLKpZBq-_cTp86scWzBWWvyBMne57LPThBDS8Qy_5BsfJ7kmb8X_yvWfh6TPu10FBOA6F3oD7zu2J4aCmBAi0sAHU560J-ZI3sywAKgIyaO76cj1TSwbXUnT_fi2FLp1G2rAMqZXwOo49vtM9-yTQcTF4C6tg590_EmxljTwNR-8ufu6KM8m8wU6A-HU29Ox9rTSD_z4Ytlwm38mgLZhTwPliX4-qyrz4faqIev9LsC1OV3f-lXA6jje-Tv_LbjUQHogG0broI77dv6r0lQx3e0Br6jXep37b85YoiFGS_4Fq3yoPK3UrVrQfEa7JOdHyZRCw5VxHfvf-7QWHiDYCzpMSESXscgGXqApTVe0yj0Q6AaOcUtwmSNVjehF00XhdXbbHHK1-Dkphis6bKxSzU_GXaTXQeIbfZ58PEymFmg0Q1iZRRHZVTKr6XY3nJefGtBC47Ho1xx8ZBUPAkr-TSVz0jbvOJoeQVGKyEo-VLQBxUtDkl0RF6Wl6koZ_qP83Lg1EsSpPIxTGWQFZWSNlYVTA1VE9-nUtXy0XoUpRY-30pJFudoeVNsQU2-v7wwUzgzz3j0Jhr8r9YsUu_3Sqn2Lu0mvfiR64G-SZ-7brQw7-5-AC_y1h0!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i144DC9DB84EC4A0AB4FF32F935CD1B98%22)&ui.name=Kapacita%20a%C2%A0v%C3%BDkony%20ubytovac%C3%ADch%20zariaden%C3%AD%20%5bcr3001rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html#", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i144DC9DB84EC4A0AB4FF32F935CD1B98%22)&ui.name=Kapacita%20a%C2%A0v%C3%BDkony%20ubytovac%C3%ADch%20zariaden%C3%AD%20%5bcr3001rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html#", "http://www.teplice.sk/download_file_f.php?id=833476", "http://www.teplice.sk/download_file_f.php?id=833477", "http://www.bojnice.sk/download_file_f.php?id=780877", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i11037C7E28C74C4BBF70E4E3D44F6449%22)&ui.name=Kapacita%20a%20v%C3%BDkony%20ubytovac%C3%ADch%20zariaden%C3%AD%20vo%20vybran%C3%BDch%20mest%C3%A1ch%20%5bcr1003rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:21.946448+00:00"}
{"id": "vr31342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31342", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, že ČR ide zaviesť veľmi výraznú mieru progresivity.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok R.Fica sme overovali minulý týždeň ( O 5 minút 12, 4.marca 2012). R. Fico hovorí o progresívnom zdanení príjmu. Minister financií ČR M. Kalousek pri snahe o šetrenie navrhuje ako jedno z opatrení zvýšenie dane z príjmu z 15 % na 16 % a taktiež progresívne zdanenie. Pri príjme nad 100 tisíc českých korún mesačne by mala byť daň z príjmu na úrovni 31 %. Inými slovami v prípade presadenia tohto opatrenia by išlo o zrušenie rovnej dane z príjmu a zavedenie progresivity. ČSSD navrhuje dokonca progresívnu daň 38 % pre ľudí zarábajúcich nad 1,2 milióna korún a taktiež zvýšiť daň z príjmu pre podniky z 19 % na 21 %. Evidentné je, že ČR zatiaľ rovnú daň neopúšťa ako tvrdí R. Fico. Všetko je zatiaľ len v rovine úvah maximálne návrhov. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok R.Fica sme overovali minulý týždeň ( O 5 minút 12, 4.marca 2012). R. Fico hovorí o progresívnom zdanení príjmu. Minister financií ČR M. Kalousek pri snahe o šetrenie navrhuje ako jedno z opatrení zvýšenie dane z príjmu z 15 % na 16 % a taktiež progresívne zdanenie. Pri príjme nad 100 tisíc českých korún mesačne by mala byť daň z príjmu na úrovni 31 %. Inými slovami v prípade presadenia tohto opatrenia by išlo o zrušenie rovnej dane z príjmu a zavedenie progresivity. ČSSD navrhuje dokonca progresívnu daň 38 % pre ľudí zarábajúcich nad 1,2 milióna korún a taktiež zvýšiť daň z príjmu pre podniky z 19 % na 21 %. Evidentné je, že ČR zatiaľ rovnú daň neopúšťa ako tvrdí R. Fico. Všetko je zatiaľ len v rovine úvah maximálne návrhov. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["overovali"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/262/okruhly-stol-predsedov-parlamentnych-stran/?politik=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:40.500967+00:00"}
{"id": "48466", "numeric_id": 48466, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48466", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Summitu lídrov vždy predchádza rokovanie rezortných ministrov a zodpovedných ministrov, ktorí pripravujú pozície jednotlivých štátov na to záverečné rokovanie.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Podľa pravidiel organizácie summitov eurozóny sa na prípravných rokovaniach podieľa aj prípravná Euroskupina zložená z ministrov členských štátov. Prípravné práce na summit eurozóny zabezpečuje predseda summitu eurozóny, spolupracuje pritom s predsedom Komisie, a to na základe práce Euroskupiny (.pdf, str.7), neformálneho orgánu tvoreného z ministrov členských štátov EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Podľa pravidiel organizácie summitov eurozóny sa na prípravných rokovaniach podieľa aj prípravná Euroskupina zložená z ministrov členských štátov. Prípravné práce na summit eurozóny zabezpečuje predseda summitu eurozóny, spolupracuje pritom s predsedom Komisie, a to na základe práce Euroskupiny (.pdf, str.7), neformálneho orgánu tvoreného z ministrov členských štátov EÚ."], "analysis_date": "2022-06-14", "analysis_sources": {"text": ["Prípravné práce"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/media/20370/qc3013400skc_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:28.413680+00:00"}
{"id": "vr34164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34164", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vláda pána Roberta Fica to zrušila (program revitalizácie krajiny, pozn.), potom znovu to spustila, ale problém bol v tom, že spustila v pozmenenej forme, obce nemajú záujem.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmenené parametre príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami sú účinné od 1. mája 2013, čiže do vysielania relácie (30. júna 2013) účinné dva mesiace. Demagog.sk nezistil žiadne vyjadrenia obcí, o postoji k zmenenému zákonu a parametrom príspevku.", "analysis_paragraphs": ["Zmenené parametre príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami sú účinné od 1. mája 2013, čiže do vysielania relácie (30. júna 2013) účinné dva mesiace. Demagog.sk nezistil žiadne vyjadrenia obcí, o postoji k zmenenému zákonu a parametrom príspevku."], "analysis_date": "2013-07-02", "analysis_sources": {"text": ["Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti", "§ 49 ods. 4"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151498", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151159"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:14.641787+00:00"}
{"id": "vr29086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29086", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "...biskupská konferencia rozdala po kostoloch niečo podobné ako referendum, petíciu proti registrovanému partnerstvu. Dve tretiny farárov z tých kostolov poslali biskupskej konferencii túto petíciu späť, že to neprislúcha miestnym duchovným, aby vystupovali voči akejkoľvek inej minorite a tá petícia mala skutočne minimálny účinok a politici ju vôbec nevzali na vedomie.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "České médiá v júni 2001 informovali o petícii proti prijatiu zákona o registrovaných partnerstvách, ktorá sa konala vo farnostiach v ČR. K petícii Národného centra pre rodinu vyzvala Česká biskupská konferencia. Podľa Mons. Vojtěcha Cikrla, ktorý pre médiá poskytol rozhovor , petícia vyjadrovala stanovisko cirkvi voči vtedy navrhovanému zákonu o registrovaných partnerstvách. Okrem prezentovania stanoviska cirkvi a podpory rodine bolo podľa biskupa úlohou petície aj rozvíriť diskusiu o zákone. Zákon o registrovaných partnerstvách bol napokon v ČR schválený v roku 2006.\n\nGay Iniciativa na svojom portály uvádza, že petícia sa za začínala prvými akciami už v máji 1999 a podľa Gay Iniciativy \"[M] nozí z věřících petici odmítli podepsat, mnoho kněží jí odmítlo v kostele vůbec předložit \". Demagog.SK nezistil, približné číslo alebo iný relevantný odhad koľko kňazov vrátilo petíciu proti prijatiu zákona o registrovanom partnerstve párov rovnakého pohlavia, ktorá bola spustená naplno v polovici roka 2001 . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["České médiá v júni 2001 informovali o petícii proti prijatiu zákona o registrovaných partnerstvách, ktorá sa konala vo farnostiach v ČR. K petícii Národného centra pre rodinu vyzvala Česká biskupská konferencia. Podľa Mons. Vojtěcha Cikrla, ktorý pre médiá poskytol rozhovor , petícia vyjadrovala stanovisko cirkvi voči vtedy navrhovanému zákonu o registrovaných partnerstvách. Okrem prezentovania stanoviska cirkvi a podpory rodine bolo podľa biskupa úlohou petície aj rozvíriť diskusiu o zákone. Zákon o registrovaných partnerstvách bol napokon v ČR schválený v roku 2006.", "Gay Iniciativa na svojom portály uvádza, že petícia sa za začínala prvými akciami už v máji 1999 a podľa Gay Iniciativy \"[M] nozí z věřících petici odmítli podepsat, mnoho kněží jí odmítlo v kostele vůbec předložit \". Demagog.SK nezistil, približné číslo alebo iný relevantný odhad koľko kňazov vrátilo petíciu proti prijatiu zákona o registrovanom partnerstve párov rovnakého pohlavia, ktorá bola spustená naplno v polovici roka 2001 . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["médiá", "petícii", "vyzvala", "rozhovor", "Zákon", "Gay Iniciativa", "2001"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/knezi-se-brani-partnerstvi-homosexualu-f03-/domaci.aspx?c=A010626_173617_brno_zpravy_dmk", "http://tisk.cirkev.cz/z-domova/petice-proti-prijeti-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-osob-stejneho-pohlavi/", "http://www.biskupstvi.cz/2001-06-26-petice-proti-prijeti-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-osob-stejneho-pohlavi", "http://www.katolik.cz/texty/view.asp?cis=1", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115", "http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://zpravy.idnes.cz/cirkev-chysta-petici-proti-registrovanemu-partnerstvi-p2f-/domaci.aspx?c=A010522_111028_brno_zpravy_dmk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:38.522518+00:00"}
{"id": "vr37735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37735", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A ešte jedna vec, viete veľmi dobre, že časť našich bánk je vlastnená matkami, ktoré sú v Rakúsku. Rakúsko už túto daň zaviedlo, teraz nejdem riešiť v akej sadzbe, ale je pravda tá, že dividendy, ktoré odchádzajú zo Slovenska do Rakúska sú tam v rámci celého hospodárenia tej matky zaťažené práve takouto daňou. (bankovou daňou, pozn.)", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. januára roku 2011 musia špeciálnu daň platiť aj banky v Rakúsku . Rakúske banky tak po novom odvádzajú do rozpočtu 0,055 %, resp. 0,85% z časti pasív. Tlačová agentúra TASR prišla ešte vo februári roku 2010 s informáciou, že Rakúsky vicekancelár a minister financií sa vyjadril, že odvody bánk do štátneho rozpočtu majú byť príspevkom k ozdraveniu štátnych financií.", "analysis_paragraphs": ["Od 1. januára roku 2011 musia špeciálnu daň platiť aj banky v Rakúsku . Rakúske banky tak po novom odvádzajú do rozpočtu 0,055 %, resp. 0,85% z časti pasív. Tlačová agentúra TASR prišla ešte vo februári roku 2010 s informáciou, že Rakúsky vicekancelár a minister financií sa vyjadril, že odvody bánk do štátneho rozpočtu majú byť príspevkom k ozdraveniu štátnych financií."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Rakúsku", "odvádzajú", "TASR"], "url": ["http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php", "http://ekonomika.sme.sk/c/5778734/zdanenie-bank-sa-uz-chysta.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/30853-financie-v-rakusku-budu-platit-banky-dan-ale-termin-jej-zavedenia-nie-je-znamy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:52.602395+00:00"}
{"id": "vr37694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37694", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Na jeseň parlamentná väčšina doslova prevalcovala v parlamente novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní, v ktorom ste oslabili jeden dôležitý inštitút kolektívneho vyjednávania, ktorý bol na Slovensku uplatňovaný.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon c. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov môžete nájst tu . Náplnou novely je upravenie jediného znenia pôvodného zákona, ktoré po novom znie takto:\n\nV § 7 odsek 1 znie:\n\n\"(1) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (dalej len 'ministerstvo') môže ustanovit právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupna je záväzná aj pre zamestnávatela, ktorý nie je clenom organizácie zamestnávatelov, ktorá túto zmluvu uzavrela, len ak tento zamestnávatel s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupna súhlasí.\"\n\nPredkladatelmi tohto návrhu zákona sú poslanci L. Kaník, L. Jurcík, A. Pridal, L. Solymos a S. Janiš. Z nového znenia zákona je zjavné, že kolektívna zmluva vyššieho stupna je pri zamestnávateloch, ktorý nie sú clenmi organizácie zamestnávatelov po novom podmienená ich súhlasom. To znamená, že je to oslabenie inštitútu kol. zmluvy v neprospech zamestnancov a odborov v takejto firme, ak predtým takýto súhlas potrebný nebol.\n\n\" Prevalcovanie \" je hodnotový súd B.Ondruša, ktoré nehodnotíme, ale dokladáme hlasovania ako postupoval zákon v parlamente.\n\nHlasovania o tomto návrhu zákona:\n\n20. októbra 2010 - Prvé cítanie. Hlasovanie o návrhu poslankyne V. Tomanovej , nepokracovat v rokovaní o návrhu zákona.\n\nZa: 67 poslancov\n\nProti: 78 poslancov\n\n20. októbra 2010 - Prvé cítanie. Hlasovanie o návrhu poslanca B. Ondruša , vrátit návrh zákona na dopracovanie.\n\nZa: 66 poslancov\n\nProti: 79 poslancov\n\nZa: 64 poslancov\n\nProti: 77 poslancov\n\n14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 1 a 2 .\n\nZa: 79 poslancov\n\nProti: 59 poslancov\n\n14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 3 a 4 .\n\nZa: 79 poslancov\n\nProti: 57 poslancov\n\n14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 5 a 6 .\n\nZa: 2 poslanci\n\nProti: 134 poslancov\n\n14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pristúpení k tretiemu cítaniu ihned .\n\nZa: 79 poslancov\n\nProti: 38 poslancov\n\n14. decembra 2010 – Tretie cítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku .\n\nZa: 79 poslancov\n\nProti: 60 poslancov", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona, ktorým sa mení a doplna zákon c. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov môžete nájst tu . Náplnou novely je upravenie jediného znenia pôvodného zákona, ktoré po novom znie takto:", "V § 7 odsek 1 znie:", "\"(1) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (dalej len 'ministerstvo') môže ustanovit právnym predpisom, že kolektívna zmluva vyššieho stupna je záväzná aj pre zamestnávatela, ktorý nie je clenom organizácie zamestnávatelov, ktorá túto zmluvu uzavrela, len ak tento zamestnávatel s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupna súhlasí.\"", "Predkladatelmi tohto návrhu zákona sú poslanci L. Kaník, L. Jurcík, A. Pridal, L. Solymos a S. Janiš. Z nového znenia zákona je zjavné, že kolektívna zmluva vyššieho stupna je pri zamestnávateloch, ktorý nie sú clenmi organizácie zamestnávatelov po novom podmienená ich súhlasom. To znamená, že je to oslabenie inštitútu kol. zmluvy v neprospech zamestnancov a odborov v takejto firme, ak predtým takýto súhlas potrebný nebol.", "\" Prevalcovanie \" je hodnotový súd B.Ondruša, ktoré nehodnotíme, ale dokladáme hlasovania ako postupoval zákon v parlamente.", "Hlasovania o tomto návrhu zákona:", "20. októbra 2010 - Prvé cítanie. Hlasovanie o návrhu poslankyne V. Tomanovej , nepokracovat v rokovaní o návrhu zákona.", "Za: 67 poslancov", "Proti: 78 poslancov", "20. októbra 2010 - Prvé cítanie. Hlasovanie o návrhu poslanca B. Ondruša , vrátit návrh zákona na dopracovanie.", "Za: 66 poslancov", "Proti: 79 poslancov", "Za: 64 poslancov", "Proti: 77 poslancov", "14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 1 a 2 .", "Za: 79 poslancov", "Proti: 59 poslancov", "14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 3 a 4 .", "Za: 79 poslancov", "Proti: 57 poslancov", "14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 5 a 6 .", "Za: 2 poslanci", "Proti: 134 poslancov", "14. decembra 2010 – Druhé cítanie. Hlasovanie o pristúpení k tretiemu cítaniu ihned .", "Za: 79 poslancov", "Proti: 38 poslancov", "14. decembra 2010 – Tretie cítanie. Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku .", "Za: 79 poslancov", "Proti: 60 poslancov"], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "o návrhu poslankyne V. Tomanovej", "o návrhu poslanca B. Ondruša", "o návrhu poslanca B. Ondruša", "o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 1 a 2", "o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 3 a 4", "o pozmenujúcich návrhoch zo spolocnej správy výborov - body 5 a 6", "Hlasovanie o pristúpení k tretiemu cítaniu ihned", "Hlasovanie o návrhu zákona ako o celku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=87", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27357", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27358", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27852", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27853", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27854", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27855", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27856", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27857"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:54.646815+00:00"}
{"id": "vr28513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28513", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Propagácia mesta stojí 140 tisíc eur ročne", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozpočte na rok 2014 v kapitole Podporná činnosť (.pdf, s. 34) je vyčlenených na propagáciu, reklamu a inzerciu celkovo 140 700 eur. V roku 2013 sa na túto činnosť vyčlenilo okolo 160 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte na rok 2014 v kapitole Podporná činnosť (.pdf, s. 34) je vyčlenených na propagáciu, reklamu a inzerciu celkovo 140 700 eur. V roku 2013 sa na túto činnosť vyčlenilo okolo 160 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20131217124600.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:33.928230+00:00"}
{"id": "42329", "numeric_id": 42329, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42329", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Medzitým ešte vyšiel prieskum AKO, deň predtým ako bol zverejnený prieskum Focusu, kde vlastne som sa dotiahla na pána Mistríka s rozdielom 1,1%.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V mesiaci február 2019 boli vykonané prieskumy agentúry Focus aj AKO, pričom agentúra AKO zverejnila výsledok 12. februára 2019 a agentúra Focus o deň neskôr, 13. februára 2019. Agentúra AKO zaznamenala rozdiel medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou 1,1 percentuálneho bodu, na základe čoho výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa podnet politického hnutia OĽaNO vykonala agentúra Focus prieskum verejnej mienky k prezidentským voľbám v dňoch 7.-12.februára 2019 na vzorke 1002 respondentov. Z prieskumu vyšlo, že najvyššie percento opýtaných (20,1 %) by volilo Maroša Šefčoviča, druhý by skončil Robert Mistrík s 17,1 % a Zuzanu Čaputovú by volilo 14,4 %.\n\nDruhý prieskum vykonala agentúra AKO v dňoch 8.-12.februára na vzorke 1000 respondentov. Z prieskumu vyšlo, že prvý by taktiež skončil Maroš Šefčovič s 18,2 %, za ním by nasledoval Robert Mistrík s podporou 15,8 % opýtaných a Zuzana Čaputová s 14,7 %. Rozdiel medzi Mistríkom a Čaputovou bol teda 1,1 percentuálneho bodu.\n\nPodľa predchádzajúcich prieskumov preferencie Zuzany Čaputovej vzrástli. Z prieskumu agentúry Focus vykonaného v januári 2019 vyšlo, že Zuzanu Čaputovú by za prezidentku volilo 9 % opýtaných. Prví skončili Robert Mistrík a Maroš Šefčovič, pričom obidvaja kandidáti získali v prieskume rovnako 16,5 %. Rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Robert Mistríkom bol teda 7,5 percentuálnych bodov.", "analysis_paragraphs": ["V mesiaci február 2019 boli vykonané prieskumy agentúry Focus aj AKO, pričom agentúra AKO zverejnila výsledok 12. februára 2019 a agentúra Focus o deň neskôr, 13. februára 2019. Agentúra AKO zaznamenala rozdiel medzi Robertom Mistríkom a Zuzanou Čaputovou 1,1 percentuálneho bodu, na základe čoho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na podnet politického hnutia OĽaNO vykonala agentúra Focus prieskum verejnej mienky k prezidentským voľbám v dňoch 7.-12.februára 2019 na vzorke 1002 respondentov. Z prieskumu vyšlo, že najvyššie percento opýtaných (20,1 %) by volilo Maroša Šefčoviča, druhý by skončil Robert Mistrík s 17,1 % a Zuzanu Čaputovú by volilo 14,4 %.", "Druhý prieskum vykonala agentúra AKO v dňoch 8.-12.februára na vzorke 1000 respondentov. Z prieskumu vyšlo, že prvý by taktiež skončil Maroš Šefčovič s 18,2 %, za ním by nasledoval Robert Mistrík s podporou 15,8 % opýtaných a Zuzana Čaputová s 14,7 %. Rozdiel medzi Mistríkom a Čaputovou bol teda 1,1 percentuálneho bodu.", "Podľa predchádzajúcich prieskumov preferencie Zuzany Čaputovej vzrástli. Z prieskumu agentúry Focus vykonaného v januári 2019 vyšlo, že Zuzanu Čaputovú by za prezidentku volilo 9 % opýtaných. Prví skončili Robert Mistrík a Maroš Šefčovič, pričom obidvaja kandidáti získali v prieskume rovnako 16,5 %. Rozdiel medzi Zuzanou Čaputovou a Robert Mistríkom bol teda 7,5 percentuálnych bodov."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Focus", "AKO", "prieskumu"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/n242_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_febru%C3%A1r_2019.pdf", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2019/02/prezident012019ako.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/n241_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_januar_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:08.224187+00:00"}
{"id": "49960", "numeric_id": 49960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49960", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Prvýkrát v histórii sa stalo, že 19 %, 2,4 miliardy eur ide do regiónov a rozhodujú si o tom sami a naozaj žiaden ministerský úradník, ani nikto iný nemôže povedať, čo urobiť máte alebo nie, to je tá pozitívna vec.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom vyčlenilo 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkovej sumy eurofondov. Schválenie regionálnych projektov je však naďalej závislé na pravidlách výziev, ktoré určuje a vyhlasuje štát. Projekty, ktoré môžu regióny navrhovať, sú tiež limitované cieľmi európskej a národnej politiky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV júli 2023, počas vlády Eduarda Hegera, schválilo ministerstvo regionálneho rozvoja reformu eurofondov. V rámci nového programového obdobia 2021 - 2027 zaviedlo Integrované územné investície (IÚI), prostredníctvom ktorých môžu regióny samostatne rozhodnúť , na aké projekty tieto prostriedky využijú. O týchto investíciách rozhodujú vo všetkých krajoch Rady partnerstva, v ktorej sa nachádzajú všetci regionálni aktéri, ktorí sa prostredníctvom tohto orgánu majú možnosť vyjadriť k výberu projektov. V mestských oblastiach o projektoch rozhodujú Kooperačné rady.\n\nZ Programu Slovensko pôvodne vyčlenilo ministerstvo regionálneho rozvoja na IÚI 2,1 miliardy eur ( .pdf , s. 79), úradnícka vláda túto sumu v roku 2023 zvýšila na 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkových 13 miliárd eur poskytnutých v Programe Slovensko ( .pdf , s. 6).\n\nO IÚI rozhodujú Rady partnerstva prostredníctvom Integrovanej územnej stratégie (IÚS), ktorá predstavuje 7-ročný investičný plán pre daný región. Finančnú podporu z fondov EÚ dostanú iba projekty zapísané v IÚS. Mestá na rovnaký účel vytvárajú Integrovanú územnú stratégiu udržateľného mestského rozvoja (. pdf , str. 8).\n\nTieto investičné plány regiónov však podliehajú európskym a národným usmerneniam. Hlavnými prioritami EÚ na obdobie 2021 - 2027 sú digitalizácia vedy a výskumu a zelená transformácia. Záleží aj na investičných prioritách stanovených v Programe Slovensko. Podľa portálu EURACTIV program obsahuje takmer sto investičných priorít s vlastným rozpočtom, ale iba 37 opatrení na investície, o ktorých môžu rozhodovať regióny.\n\nŠtát obmedzuje rozhodovaciu právomoc regiónov aj tým, že si ponechal vyhlasovanie výziev. To v praxi znamená , že pred schválením projektov musia územia počkať na vyhlásenie výzvy, ktorá určí podmienky dotácie. Až po nej môžu schváliť projekty, na ktorých sa regionálni aktéri v rámci Rady zhodli. Môže sa stať , že projekty vybrané v Radách nebudú spĺňať podmienky vyhlásených výziev.\n\nNový systém eurofondov kritizuje aj Európska komisia. Požiadavku vyhlasovať výzvy označila za „administratívnu záťaž,“ ktorá zvyšuje zložitosť systému.\n\nNapriek kritike z analýzy portálu EURACTIV vyplýva, že podľa samospráv systém integrovaných investícií čerpanie eurofondov zefektívnil. Regionálni aktéri vyzdvihujú skutočnosť, že vďaka Radám, ktoré projektové zámery musia schváliť, majú istotu, že na vybrané projekty dostanú finančnú podporu. Samosprávy však naďalej kritizujú nízky objem peňazí, ktoré im štát zveril. V roku 2021 konštatovali , že vzhľadom na nízky objem pridelených peňazí, o ktorých budú môcť rozhodovať samostatne, sa ich rozhodovacia právomoc neposilnila. Poukázali na to, že investičné potreby v regiónoch sú výrazne vyššie. Podľa 25 správ, v ktorých mestá a kraje vypracovali konkrétne projektové zámery, ktorých celková suma predstavovala 33 miliárd eur.\n\nPodľa februárových údajov sa za prvé štyri roky programového obdobia 2021 - 2027 podarilo zazmluvniť 35 projektov v hodnote 133 miliónov eur, teda zhruba 5,5 % z celkovej sumy, ktorú ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom v rámci IÚI vyčlenilo.\n\nVšetky peniaze alokované na IÚI sú čerpané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Peniaze z Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu zostávajú v správe štátu.\n\nSamosprávy stále môžu na získanie eurofondov využívať aj dopytové výzvy vyhlasovené ministerstvami.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom vyčlenilo 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkovej sumy eurofondov. Schválenie regionálnych projektov je však naďalej závislé na pravidlách výziev, ktoré určuje a vyhlasuje štát. Projekty, ktoré môžu regióny navrhovať, sú tiež limitované cieľmi európskej a národnej politiky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V júli 2023, počas vlády Eduarda Hegera, schválilo ministerstvo regionálneho rozvoja reformu eurofondov. V rámci nového programového obdobia 2021 - 2027 zaviedlo Integrované územné investície (IÚI), prostredníctvom ktorých môžu regióny samostatne rozhodnúť , na aké projekty tieto prostriedky využijú. O týchto investíciách rozhodujú vo všetkých krajoch Rady partnerstva, v ktorej sa nachádzajú všetci regionálni aktéri, ktorí sa prostredníctvom tohto orgánu majú možnosť vyjadriť k výberu projektov. V mestských oblastiach o projektoch rozhodujú Kooperačné rady.", "Z Programu Slovensko pôvodne vyčlenilo ministerstvo regionálneho rozvoja na IÚI 2,1 miliardy eur ( .pdf , s. 79), úradnícka vláda túto sumu v roku 2023 zvýšila na 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkových 13 miliárd eur poskytnutých v Programe Slovensko ( .pdf , s. 6).", "O IÚI rozhodujú Rady partnerstva prostredníctvom Integrovanej územnej stratégie (IÚS), ktorá predstavuje 7-ročný investičný plán pre daný región. Finančnú podporu z fondov EÚ dostanú iba projekty zapísané v IÚS. Mestá na rovnaký účel vytvárajú Integrovanú územnú stratégiu udržateľného mestského rozvoja (. pdf , str. 8).", "Tieto investičné plány regiónov však podliehajú európskym a národným usmerneniam. Hlavnými prioritami EÚ na obdobie 2021 - 2027 sú digitalizácia vedy a výskumu a zelená transformácia. Záleží aj na investičných prioritách stanovených v Programe Slovensko. Podľa portálu EURACTIV program obsahuje takmer sto investičných priorít s vlastným rozpočtom, ale iba 37 opatrení na investície, o ktorých môžu rozhodovať regióny.", "Štát obmedzuje rozhodovaciu právomoc regiónov aj tým, že si ponechal vyhlasovanie výziev. To v praxi znamená , že pred schválením projektov musia územia počkať na vyhlásenie výzvy, ktorá určí podmienky dotácie. Až po nej môžu schváliť projekty, na ktorých sa regionálni aktéri v rámci Rady zhodli. Môže sa stať , že projekty vybrané v Radách nebudú spĺňať podmienky vyhlásených výziev.", "Nový systém eurofondov kritizuje aj Európska komisia. Požiadavku vyhlasovať výzvy označila za „administratívnu záťaž,“ ktorá zvyšuje zložitosť systému.", "Napriek kritike z analýzy portálu EURACTIV vyplýva, že podľa samospráv systém integrovaných investícií čerpanie eurofondov zefektívnil. Regionálni aktéri vyzdvihujú skutočnosť, že vďaka Radám, ktoré projektové zámery musia schváliť, majú istotu, že na vybrané projekty dostanú finančnú podporu. Samosprávy však naďalej kritizujú nízky objem peňazí, ktoré im štát zveril. V roku 2021 konštatovali , že vzhľadom na nízky objem pridelených peňazí, o ktorých budú môcť rozhodovať samostatne, sa ich rozhodovacia právomoc neposilnila. Poukázali na to, že investičné potreby v regiónoch sú výrazne vyššie. Podľa 25 správ, v ktorých mestá a kraje vypracovali konkrétne projektové zámery, ktorých celková suma predstavovala 33 miliárd eur.", "Podľa februárových údajov sa za prvé štyri roky programového obdobia 2021 - 2027 podarilo zazmluvniť 35 projektov v hodnote 133 miliónov eur, teda zhruba 5,5 % z celkovej sumy, ktorú ministerstvo regionálneho rozvoja regiónom v rámci IÚI vyčlenilo.", "Všetky peniaze alokované na IÚI sú čerpané z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Peniaze z Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu zostávajú v správe štátu.", "Samosprávy stále môžu na získanie eurofondov využívať aj dopytové výzvy vyhlasovené ministerstvami."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["schválilo", "rozhodnúť", "rozhodujú", "vyjadriť", ".pdf", "zvýšila", ".pdf", "Integrovanej územnej stratégie", "pdf", "podliehajú", "prioritami", "obsahuje", "vyhlasovanie", "znamená", "stať", "kritizuje", "analýzy", "kritizujú", "konštatovali", "podarilo", "čerpané", "využívať"], "url": ["https://www.partnerskadohoda.gov.sk/nastroje-pre-integrovane-uzemne-investicie-su-schvalene-regiony-po-prvy-raz-priamo-rozhodnu-o-vyse-2-miliardach-z-eurofondov/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Hlavn%C3%A1%20zmena%20spo%C4%8D%C3%ADva%20v%20tom%2C%20%C5%BEe%20%C4%8Das%C5%A5%20eurofondov%20%C5%A1t%C3%A1t%20odovzdal%20regi%C3%B3nom%2C%20ktor%C3%A9%20slobodne%20prostredn%C3%ADctvom%20takzvan%C3%BDch%20Integrovan%C3%BDch%20%C3%BAzemn%C3%BDch%20invest%C3%ADci%C3%AD%20(Inetgrated%20Territorial%20Investments%2C%20ITI)%20rozhoduj%C3%BA%2C%20na%20ak%C3%A9%20projekty%20peniaze%20vyu%C5%BEij%C3%BA.", "https://mirri.gov.sk/aktuality/cko/mirri-sr-nastroje-pre-integrovane-uzemne-investicie-su-schvalene-regiony-po-prvy-raz-priamo-rozhodnu-o-vyse-2-miliardach-z-eurofondov/#:~:text=O%20integrovan%C3%BDch%20%C3%BAzemn%C3%BDch%20invest%C3%ADci%C3%A1ch%20rozhoduj%C3%BA%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20%C3%B4smich%20krajoch%20Rady%20partnerstva", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Na%20%C3%BArovni%20krajov%20je%20to%20Rada%20partnerstva%2C%20v%C2%A0mestsk%C3%BDch%20oblastiach%20Koopera%C4%8Dn%C3%A1%20rada.", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2023/11/Partnerska-dohoda-SR-na-roky-2021-%E2%80%93-2027.pdf#page=80", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Z%20celkovej%2012%2C6,ruk%C3%A1ch%20nechal%20%C5%A1t%C3%A1t.", "https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2024/07/Priloha-c.3_Prezentacia_Komisia-PO5_21.5.2024.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/samospravy-ziadaju-na-projekty-ovela-viac-eurofondov-ako-navrhuje-remisova/#:~:text=V%20novom%20programovom,zap%C3%ADsan%C3%A9%20v%20strat%C3%A9gii.", "https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2020/01/Jednotn%C3%BD-metodick%C3%BD_ramec_pre_pr%C3%ADpravu_I%C3%9AS_I%C3%9AI_finalna-verzia_28072022_pdf-1.pdf#page=8", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Najsk%C3%B4r%20treba%20poveda%C5%A5,z%C2%A0vlastn%C3%BDch%20r%C3%BAk.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=V%20tomto%20obdob%C3%AD%20ide%20hlavn%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5%20pe%C5%88az%C3%AD%20z%20Koh%C3%A9znej%20politiky%20do%20zelen%C3%BDch%20projektov%20a%20digitaliz%C3%A1cie%20a%20vedy%20a%20v%C3%BDskumu.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Podobne%20je%20to,len%2037%20opatren%C3%AD.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/nepripravene-projekty-a-zbytocne-vyzvy-preco-regionalne-eurofondy-viaznu-aj-ked-mali-odbrzdit-cerpanie/#:~:text=No%20e%C5%A1te%20viac%20im%20prek%C3%A1%C5%BEa%2C%20%C5%BEe%20aj%20v%20region%C3%A1lnych%20eurofondoch%20%C5%A1t%C3%A1t%20ponechal%20ministerstv%C3%A1m%20vyhlasovanie%20v%C3%BDziev", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Predt%C3%BDm%20schv%C3%A1len%C3%ADm%20projektu%20ale%20musia%20%C3%BAzemia%20najsk%C3%B4r%20po%C4%8Dka%C5%A5%2C%20k%C3%BDm%20pre%20dan%C3%BA%20oblas%C5%A5%20ministerstvo%20vyhl%C3%A1si%20v%C3%BDzvu%2C%20ktor%C3%A1%20ur%C4%8D%C3%AD%20podmienky%20dot%C3%A1cie.%20Rady%20n%C3%A1sledne%20m%C3%B4%C5%BEu%20schv%C3%A1li%C5%A5%20projektov%C3%A9%20z%C3%A1mery%2C%20ktor%C3%A9%20v%C2%A0predo%C5%A1l%C3%BDch%20procesoch%20pre%C5%A1li%20v%C3%BDberov%C3%BDm%20sitom.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/nepripravene-projekty-a-zbytocne-vyzvy-preco-regionalne-eurofondy-viaznu-aj-ked-mali-odbrzdit-cerpanie/#:~:text=No%20e%C5%A1te%20viac,s%C2%A0hotov%C3%BDm%20projektom.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/tazkopadny-a-neprehladny-eurokomisia-hodnoti-system-regionalnych-eurofondov-na-slovensku/#:~:text=Samospr%C3%A1vy%20tento%20syst%C3%A9m,p%C3%AD%C5%A1e%20v%C2%A0liste.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/novy-system-eurofondov-v-regionoch-koniec-suplikovych-projektov-viac-istoty-ale-stale-malo-penazi/#:~:text=V%C2%A0odpovediach%20sa%20ale%20ve%C4%BEmi%20%C4%8Dasto%20opakuje%20slovo%20istota.%20Samospr%C3%A1vy%20si%20pochva%C4%BEuj%C3%BA%2C%20%C5%BEe%20nedoch%C3%A1dza%20k%20%E2%80%9E%C5%A1upl%C3%ADkov%C3%BDm%20projektom%E2%80%9C%2C%20preto%C5%BEe%20odteraz%20u%C5%BE%20investuj%C3%BA%20peniaze%20iba%20do%20projektov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C2%A0rad%C3%A1ch%20dostali%20zelen%C3%BA.%20Vedia%2C%20%C5%BEe%20v%C4%8Faka%20dohode%20v%C2%A0%C3%BAzem%C3%AD%20na%20ne%20ur%C4%8Dite%20dostan%C3%BA%20finan%C4%8Dn%C3%BA%20podporu", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/novy-system-eurofondov-v-regionoch-koniec-suplikovych-projektov-viac-istoty-ale-stale-malo-penazi/#:~:text=V%20regi%C3%B3noch%20maj%C3%BA,2%2C4%20miliardy%20eur.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/samospravy-ziadaju-na-projekty-ovela-viac-eurofondov-ako-navrhuje-remisova/#:~:text=V%C2%A0reakci%C3%A1ch%20pre%20port%C3%A1l%20EURACTIV%20Slovensku%20v%C5%A1etky%20%C5%BEupy%20ocenili%2C%20%C5%BEe%20sa%20v%C2%A0novom%20programovom%20obdob%C3%AD%20aspo%C5%88%20%C4%8Diasto%C4%8Dne%20up%C3%BA%C5%A1%C5%A5a%20od%20dopytov%C3%BDch%20v%C3%BDziev.%20Vzh%C4%BEadom%20na%20pridelen%C3%A9%20peniaze%20sa%20ale%20pod%C4%BEa%20nich%20rozhodovacie%20pr%C3%A1vomoci%20regi%C3%B3nov%20oproti%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20ve%C4%BEmi%20neposilnia.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/nepripravene-projekty-a-zbytocne-vyzvy-preco-regionalne-eurofondy-viaznu-aj-ked-mali-odbrzdit-cerpanie/#:~:text=%C5%A0t%C3%A1t%20z%C2%A012%2C6,u%C5%BE%20mohli%20st%C3%BApnu%C5%A5.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Slovensko%20pre%20ITI%20vy%C4%8Dlenilo%20v%C3%BDlu%C4%8Dne%20peniaze%20z%C2%A0Eur%C3%B3pskeho%20fondu%20region%C3%A1lneho%20rozvoja%20(EFRR).%20Eur%C3%B3psky%20soci%C3%A1lny%20fond%20(ESF)%20a%C2%A0Koh%C3%A9zny%20fond%20(KF)%20si%20%C5%A1t%C3%A1t%20nechal%20vo%20svojej%20spr%C3%A1ve.", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ked-rozhoduju-regiony-otazky-a-odpovede-o-najvacsej-eurofondovej-reforme/#:~:text=Pre%20samospr%C3%A1vy%20alebo%20ostatn%C3%BDch%20%C5%BEiadate%C4%BEov%20ale%20nejde%20o%20jedin%C3%A9%20peniaze%20na%20rozvoj.%20Tak%20ako%20boli%20zvyknut%C3%AD%20v%20minulosti%2C%20st%C3%A1le%20m%C3%B4%C5%BEu%20%C5%BEiada%C5%A5%20o%20eurofondy%20v%20%C5%A1tandardn%C3%BDch%20dopytov%C3%BDch%20v%C3%BDzvach%2C%20ktor%C3%A9%20vyhlasuj%C3%BA%20ministerstv%C3%A1."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:45.151537+00:00"}
{"id": "vr38008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38008", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "To bola naša priorita, naše podmienky boli dve. (v súvislosti s pôžičkou z Eurovalu pre Portugalsko, pozn.) Účasť privátneho sektora, teda banky, aby platili tiež a to je ten bankrot krajiny a druhá podmienka bola zmena distribučného kľúča, pretože starý, ktorý dohodla bývalá vláda bol nespravodlivý a nelogický, čiže tieto podmienky boli splnené.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiaden mediálny alebo iný výstup hovoriaci o splnení týchto podmienok v súvislosti s pôžickou Portugalsku sa nám nájst nepodarilo.O financnej pomoci pre Portugalsko z Eurovalu rokovali ministri financií v Budapešti v piatok 8. apríla 2011. Zmena distribucného klúca prebehla pred stretnutím ministrov v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011: \"Clenské štáty sa tiež zhodli, že zmenia 'klúc ', podla ktorého sa rozpocítavajú príspevky clenských štátov eurozóny. Doteraz ich výška závisela z polovice od výšky HDP a z polovice od poctu obyvatelov jednotlivých krajín, nanovo sa bude príspevok zo 75 percent odvíjat od výšky národného dôchodku, z 12,5 percenta od hrubého domáceho produktu a z 12,5 percenta bude závisiet od poctu obyvatelov. Slovensko kvôli zmene klúca ušetrí znacné financné prostriedky. Podla ministra financií Ivana Mikloša Slováci takto ušetria približne 1,17 miliardy eur. Mikloš si však myslí, že eurozóna mohla íst v zmene vypocítavania jednotlivých príspevkov ešte dalej. 'V klúci by vôbec nemal byt pocet obyvatelov. Pocet obyvatelov je výrazne zlý a nespravodlivý pre všetky chudobnejšie krajiny. Je to rovnaká situácia ako by ste chceli od chudobného cloveka, aby zaplatil dan z príjmu 40 percent, pricom bohatý by zaplatil desat percent z príjmu. Takáto situácia je absurdná ,' povedal Mikloš po skoncení rokovaní ministrov financií eurozóny.\" Co sa týka väcšej úcasti privátneho sektora, clánok pravda.sk z 25. marca 2011: \"Radicová verí, že predstavitelov SaS sa podarí presvedcit aj o dostatocnom angažovaní privátneho sektora. 'Co sa týka ešte prísnejšej dikcie úcasti bankového sektora, je to na diskusii. Podla môjho názoru tá dikcia je úplne jasná,' povedala s tým, že posudzovanie privátneho sektora bude zohrávat významnejšiu rolu aj podla dalších opatrení, ktoré schválili lídri Európskej únie .\"", "analysis_paragraphs": ["Žiaden mediálny alebo iný výstup hovoriaci o splnení týchto podmienok v súvislosti s pôžickou Portugalsku sa nám nájst nepodarilo.O financnej pomoci pre Portugalsko z Eurovalu rokovali ministri financií v Budapešti v piatok 8. apríla 2011. Zmena distribucného klúca prebehla pred stretnutím ministrov v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011: \"Clenské štáty sa tiež zhodli, že zmenia 'klúc ', podla ktorého sa rozpocítavajú príspevky clenských štátov eurozóny. Doteraz ich výška závisela z polovice od výšky HDP a z polovice od poctu obyvatelov jednotlivých krajín, nanovo sa bude príspevok zo 75 percent odvíjat od výšky národného dôchodku, z 12,5 percenta od hrubého domáceho produktu a z 12,5 percenta bude závisiet od poctu obyvatelov. Slovensko kvôli zmene klúca ušetrí znacné financné prostriedky. Podla ministra financií Ivana Mikloša Slováci takto ušetria približne 1,17 miliardy eur. Mikloš si však myslí, že eurozóna mohla íst v zmene vypocítavania jednotlivých príspevkov ešte dalej. 'V klúci by vôbec nemal byt pocet obyvatelov. Pocet obyvatelov je výrazne zlý a nespravodlivý pre všetky chudobnejšie krajiny. Je to rovnaká situácia ako by ste chceli od chudobného cloveka, aby zaplatil dan z príjmu 40 percent, pricom bohatý by zaplatil desat percent z príjmu. Takáto situácia je absurdná ,' povedal Mikloš po skoncení rokovaní ministrov financií eurozóny.\" Co sa týka väcšej úcasti privátneho sektora, clánok pravda.sk z 25. marca 2011: \"Radicová verí, že predstavitelov SaS sa podarí presvedcit aj o dostatocnom angažovaní privátneho sektora. 'Co sa týka ešte prísnejšej dikcie úcasti bankového sektora, je to na diskusii. Podla môjho názoru tá dikcia je úplne jasná,' povedala s tým, že posudzovanie privátneho sektora bude zohrávat významnejšiu rolu aj podla dalších opatrení, ktoré schválili lídri Európskej únie .\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/do-noveho-eurovalu-da-slovensko-aj-hotovost-ma-byt-mensia-pmt-/sk_ekonomika.asp?c=A110321_192859_sk_ekonomika_p01&utm_source=InterStore.sk&utm_medium=page&utm_campaign=spravy#ixzz1JFpsyAdc", "http://spravy.pravda.sk/radicova-veri-ze-vznik-noveho-valu-napokon-podpori-aj-sas-pmk-/sk_ekonomika.asp?c=A110325_123543_sk_ekonomika_p01#ixzz1JFuPTelt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:38.347271+00:00"}
{"id": "49522", "numeric_id": 49522, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49522", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tam bol pán Naď, ktorý povedal, že tí, ktorí chodia na protesty, sú opice.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novembri 2020, v reakcii na protivládne protesty počas lockdownu, sa Jaroslav Naď v komentári na sociálnych sieťach vyjadril : „Ja normálnych ľudí demonštrovať nevidím. Iba opice, bitkárov a extrémistov.” Dodatočne vysvetľoval, že mal na mysli tých demonštrantov, ktorí vyliezli na bránu Úradu vlády, avšak jeho komentár je možné interpretovať aj spôsobom, akým to robí Peter Pellegrini. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n17. novembra 2020 sa napriek vyhlásenému núdzovému stavu konali protesty proti vláde Igora Matoviča vo mestách Slovenska, vrátane niekoľkých protestov v Bratislave. Protestov sa zúčastnili tisícky ľudí. Pred budovou Úradu vlády sa zhromaždili futbaloví ultras fanúšikovia a niektorí z nich vyliezli na bránu Úradu vlády a lomcovali ňou. Polícia následne vytvorila koridor medzi protestujúcimi a Úradom vlády.\n\nVtedajší minister obrany Jaroslav Naď zo strany OĽaNO v komentári na sociálnej sieti Facebook napísal (. jpg ): „Ja normálnych ľudí demonštrovať nevidím. Iba opice, bitkárov a extrémistov.”\n\nPre Denník N sa k tomuto výroku vyjadril:\n\n„Pri komunikácii o opiciach som hovoril o tých jedincoch, ktorí sa vešali po plote úradu vlády ako opice. V niektorej z komunikácií na Facebooku som to aj explicitne napísal, dokonca opakovane. V žiadnom prípade som nemyslel, že všetci ľudia sú opice, a ak to niekto tvrdí, tak zámerne klame.“\n\n25. júla 2021 sa Jaroslav Naď na svojom Facebooku vyjadril , že si za svojím vyjadrením stojí, zdôraznil však, že myslel ľudí na plote Úradu vlády: „Tí, ktorí sa vtedy vešali po plote Úradu vlády a ničili tak historickú pamiatku, tí sú pre mňa stále opicami, lebo normálny človek toto nedokáže.”", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2020, v reakcii na protivládne protesty počas lockdownu, sa Jaroslav Naď v komentári na sociálnych sieťach vyjadril : „Ja normálnych ľudí demonštrovať nevidím. Iba opice, bitkárov a extrémistov.” Dodatočne vysvetľoval, že mal na mysli tých demonštrantov, ktorí vyliezli na bránu Úradu vlády, avšak jeho komentár je možné interpretovať aj spôsobom, akým to robí Peter Pellegrini. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "17. novembra 2020 sa napriek vyhlásenému núdzovému stavu konali protesty proti vláde Igora Matoviča vo mestách Slovenska, vrátane niekoľkých protestov v Bratislave. Protestov sa zúčastnili tisícky ľudí. Pred budovou Úradu vlády sa zhromaždili futbaloví ultras fanúšikovia a niektorí z nich vyliezli na bránu Úradu vlády a lomcovali ňou. Polícia následne vytvorila koridor medzi protestujúcimi a Úradom vlády.", "Vtedajší minister obrany Jaroslav Naď zo strany OĽaNO v komentári na sociálnej sieti Facebook napísal (. jpg ): „Ja normálnych ľudí demonštrovať nevidím. Iba opice, bitkárov a extrémistov.”", "Pre Denník N sa k tomuto výroku vyjadril:", "„Pri komunikácii o opiciach som hovoril o tých jedincoch, ktorí sa vešali po plote úradu vlády ako opice. V niektorej z komunikácií na Facebooku som to aj explicitne napísal, dokonca opakovane. V žiadnom prípade som nemyslel, že všetci ľudia sú opice, a ak to niekto tvrdí, tak zámerne klame.“", "25. júla 2021 sa Jaroslav Naď na svojom Facebooku vyjadril , že si za svojím vyjadrením stojí, zdôraznil však, že myslel ľudí na plote Úradu vlády: „Tí, ktorí sa vtedy vešali po plote Úradu vlády a ničili tak historickú pamiatku, tí sú pre mňa stále opicami, lebo normálny človek toto nedokáže.”"], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "protesty", "vyliezli", "lomcovali", "koridor", "napísal", "jpg", "Denník N", "vyjadril"], "url": ["https://dennikn.sk/2148102/opice-bitkari-psychopati-nad-svojimi-vyrokmi-ponukol-municiu-kritikom-vlady/", "https://www.teraz.sk/slovensko/sledujeme-protesty-na-slovensku/508408-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/protivladny-protest-eskaluje-demonstranti-utocia-policiu", "https://www.youtube.com/watch?v=YpQiPTmXoO0&ab_channel=Denn%C3%ADkN", "https://www3.teraz.sk/usercontent/photos/d/0/3/3-d03bd4166085e8b5d8319944164990c538af52e5.jpg", "https://dennikn.sk/2148102/opice-bitkari-psychopati-nad-svojimi-vyrokmi-ponukol-municiu-kritikom-vlady/", "https://img.projektn.sk/wp-static/2020/11/Nad-vyrok.jpg?w=600&h=574&fit=crop&fm=jpg&q=85", "https://dennikn.sk/2148102/opice-bitkari-psychopati-nad-svojimi-vyrokmi-ponukol-municiu-kritikom-vlady/", "https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/943444349548654?ref=embed_post"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:45.631403+00:00"}
{"id": "vr32408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32408", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Výdavky (štátneho rozpočtu, pozn.) minuloročné klesli oproti roku 2010.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec nešpecifikuje aké výdavky mali byť v roku 2011 nižšie oproti predchádzajúcemu roku. Ak vychádzame zo štátnych rozpočtov na roky 2010 a 2011 tak celkové výdavky štátneho rozpočtu boli v roku 2011 o takmer 650 miliónov eur vyššie ako tomu bolo v roku 2010.\n\nVýdavky štátneho rozpočtu v roku 2010 činia sumu: 16 276 746 951 eur .\n\nVýdavky štátneho rozpočtu v roku 2011 činia sumu: 16 925 557 812 eur. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu za rok 2011 boli podľa MF SR 15 278 042 000 eur\n\nSkutočné výdavky štátneho rozpočtu v roku 2011 boli oproti roku 2010 nižšie o takmer 1mld eur.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec nešpecifikuje aké výdavky mali byť v roku 2011 nižšie oproti predchádzajúcemu roku. Ak vychádzame zo štátnych rozpočtov na roky 2010 a 2011 tak celkové výdavky štátneho rozpočtu boli v roku 2011 o takmer 650 miliónov eur vyššie ako tomu bolo v roku 2010.", "Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2010 činia sumu: 16 276 746 951 eur .", "Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2011 činia sumu: 16 925 557 812 eur. Skutočné výdavky štátneho rozpočtu za rok 2011 boli podľa MF SR 15 278 042 000 eur", "Skutočné výdavky štátneho rozpočtu v roku 2011 boli oproti roku 2010 nižšie o takmer 1mld eur."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2010", "Výdavky štátneho rozpočtu v roku 2011", "MF SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/dynamic/Download.aspx?DocID=333311", "http://sk.scribd.com/doc/44892997/Bilancia-prijmov-a-v%C3%BDdavkov-%C5%A1tatneho-rozpo%C4%8Dtu-na-rok-2011", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8322&documentId=8444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:51.743984+00:00"}
{"id": "50110", "numeric_id": 50110, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50110", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podstatne nebezpečnejší je však pre svetový mier vývoj udalostí na Ukrajine. Tu ale nebola organizovaná žiadna spoločná výzva desiatok krajín na okamžité zastavenie vojny a mier.", "statement_date": "2025-07-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPremiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku (archivované tu ). Vo videu kritizoval Západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.\n\nOkrem iného premiér vo videu obvinil medzinárodné spoločenstvo a najmä Európsku úniu z toho, že v otázke mieru na Ukrajine nie sú dostatočne aktívni: „Podstatne nebezpečnejší je však pre svetový mier vývoj udalostí na Ukrajine. Tu ale nebola organizovaná žiadna spoločná výzva desiatok krajín na okamžité zastavenie vojny a mier. Keď som o niečo podobné žiadal nedávno na Európskej rade, nepochodil som. Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie. Moje názory na vojnu na Ukrajine sú dostatočne známe,“ povedal Fico vo videu (v čase od 1:48 ).\n\nFico tento výrok povedal v súvislosti s tým, že sa Slovensko pripojilo k ďalším 25 krajinám a Európskej komisii, ktoré vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili nehumánne zabíjanie civilistov a pokračujúce zadržiavanie rukojemníkov.\n\nSpoločné vyhlásenie odsudzuje aj odopieranie humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu zo strany Izraela. Súčasný spôsob distribúcie pomoci je podľa signatárov vyhlásenia nebezpečný, destabilizujúci a zbavuje Palestínčanov ľudskej dôstojnosti.\n\nPremiér tvrdí, že neexistuje podobná spoločná výzva na zastavenie bojov na Ukrajine, to však nie je pravda. Po mierovom riešení konfliktu volalo medzinárodné spoločenstvo opakovane, dlhodobo a konzistentne, a to priamo na najvyššom fóre – Valnom zhromaždení OSN.\n\nReakcia medzinárodného spoločenstva\n\nV reakcii na ruskú agresiu bolo 28. februára 2022 zvolané 11. mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, na ktorom bola následne 2. marca prijatá rezolúcia. Už niekoľko dní po ruskej invázii tak drvivá väčšina krajín vyzvala na zastavenie bojov. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, proti bolo iba 5 vrátane agresora Ruska. Zvyšné krajiny sa zdržali.\n\nText vyzýval k okamžitému mierovému riešeniu konfliktu prostredníctvom politického dialógu, rokovaní, mediácie a iných mierových prostriedkov a vyzýval strany, aby dodržiavali Minské dohody.\n\nRezolúcia taktiež obsahovala výzvu Ruskej federácii, aby okamžite ukončila inváziu na Ukrajinu a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z tejto susednej krajiny.\n\nPodobné výzvy sa opakovali aj v nasledujúcich rokoch najmä na výročie invázie, kedy bolo mimoriadne zasadnutie opätovne otvorené.\n\nGenerálny tajomník OSN António Guterres navrhol v apríli 2022 dočasné prímerie medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami počas Veľkonočných sviatkov s cieľom „otvoriť sériu humanitárnych koridorov a vytvoriť potrebné podmienky pre bezpečný odchod všetkých civilistov, ktorí chcú opustiť oblasti konfrontácie“.\n\nVýzvu generálneho tajomníka na prímerie, ktoré sa malo uskutočniť od 21. do 25. apríla 2022, podporila aj Európska únia. Ukrajinská strana s návrhom Guterresa súhlasila, tento plán sa však nikdy nezrealizoval, pretože podľa slov Zelenského ho Rusko odmietlo .\n\nAj v roku 2023 Valné zhromaždenie volalo po okamžitom ukončení bojov. Prijatá rezolúcia zdôrazňovala potrebu čo najskôr dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine v súlade so zásadami Charty OSN a vyzývala členské štáty a medzinárodné organizácie, aby zdvojnásobili podporu diplomatických snáh o dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Rezolúciu podporilo 141 krajín, proti bolo 7 a 32 sa zdržalo.\n\nRezolúcia tiež potvrdila podporu suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc.\n\nAj v roku 2025 Valné zhromaždenie OSN opätovne vyzvalo na rešpektovanie suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Volalo aj po potrebe zabezpečiť zodpovednosť za zločiny spáchané podľa medzinárodného práva prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej a medzinárodnej úrovni“.\n\nRezolúcia vyzývala aj k deeskalácii, skorému ukončeniu nepriateľských akcií a mierovému riešeniu vojny proti Ukrajine v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom. Vojnu podľa nej charakterizuje obrovské ničenie a ľudské utrpenie, vrátane civilného obyvateľstva.\n\nText opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu ukončiť vojnu v tomto roku a zdvojnásobiť diplomatické úsilie s cieľom znížiť riziko ďalšej eskalácie a dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.\n\nCelkovo bolo ohľadom ruskej invázie na pôde Valného zhromaždenia OSN dodnes prijatých osem rezolúcií, ktoré volali po mierovom riešení, pričom všetky boli schválené veľkou väčšinou členských štátov.\n\nVýzva na zastavenie bojov na Ukrajine zaznievala aj z ďalších medzinárodných fór.\n\nAfrická mierová misia\n\nV júni 2023 sa delegácia siedmich afrických lídrov vydala na dvojdňovú mierovú misiu do Kyjeva a Petrohradu s cieľom sprostredkovať mier v rusko-ukrajinskej vojne a ochrániť africké záujmy v oblasti dodávok obilia, palív a hnojív, ktoré konflikt narušil.\n\nIch návrh sa zameriaval na deeskaláciu, obnovenie diplomacie a zabezpečenie bezpečných exportných ciest. Hoci misia nemala žiadny hmatateľný vplyv na vývoj konfliktu, bola historicky významná ako prvý pokus o mediáciu, ktorý viedli africkí lídri na inom než ich vlastnom kontinente.\n\nMisia bola kritizovaná za to, že nemala skutočný vplyv ani na Rusko, ani na Ukrajinu, bola zle načasovaná a pôsobila skôr ako symbolická.\n\nRokovania v Dánsku\n\nNa konci júna 2023 sa v Kodani konalo stretnutie na vysokej úrovni, na ktorom sa zišli zástupcovia viacerých krajín G7, EÚ a krajín globálneho Juhu, aby diskutovali o základoch globálnej mierovej iniciatívy.\n\nStretnutie malo neformálny charakter a neviedlo k prijatiu spoločného komuniké, vytvorilo však základ pre následné mierové konzultácie v Džidde, na Malte a pre plánovaný globálny mierový summit vo Švajčiarsku.\n\nHlavným cieľom bolo dosiahnuť medzinárodný konsenzus ohľadom princípov mieru, ako ich načrtol prezident Zelenskyj vo svojom mierovom pláne z októbra 2022.\n\nZelenského 10-bodový mierový plán je návrhom Ukrajiny na spravodlivé a trvalo udržateľné ukončenie vojny s Ruskom. Hlavnými bodmi sú obnova územnej celistvosti Ukrajiny, dodržiavanie medzinárodného práva a riešenie širších humanitárnych, ekonomických, jadrových a environmentálne dôsledkov vojny. Plán spája okamžité bezpečnostné potreby ako je ochrana jadrových zariadení, ochrana dodávok potravín a energie a prepustenie väzňov s dlhodobými opatreniami, ako je stíhanie vojnových zločinov, náprava ekologických škôd a zavedenie záruk na prevenciu budúcej agresie.\n\nNapriek silnej podpore zo strany západných spojencov Ukrajiny, ktorí obhajovali 10-bodový plán ako zásadný a podstatný plán na dosiahnutie mieru, ho Rusko odmietlo s tvrdením, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré získalo silou.\n\nSamit v Džidde\n\nZačiatkom augusta 2023 usporiadala Saudská Arábia v meste Džidda dvojdňovú mierovú iniciatívu, na ktorej sa zišli predstavitelia národnej bezpečnosti z viac ako 40 krajín, vrátane Číny, Indie, USA a viacerých krajín globálneho juhu. Rusko však pozvané nebolo.\n\nCieľom stretnutia bolo dosiahnuť konsenzus ohľadom 10-bodového mierového plánu Ukrajiny, s osobitným dôrazom na ukrajinskú suverenitu, stiahnutie ruských vojsk a obnovenie územnej celistvosti. Účastníci sa dohodli na vytvorení pracovných skupín a technickej skupiny veľvyslancov, ktoré majú vypracovať podrobnosti pred navrhovaným samitom. Hoci opäť nebola vydaná žiadna spoločná deklarácia, účastníci sa zhodli na pokračovaní rokovaní o mieri.\n\nMalta\n\nNa konci októbra 2023 sa na Malte konalo tretie kolo mierových rokovaní podporovaných Ukrajinou, na ktorom sa zišlo 66 zástupcov krajín z celého sveta, vrátane Európy, Ázie, Latinskej Ameriky, arabského sveta a Afriky. Rusko opäť nebolo pozvané.\n\nTieto rokovania sa zamerali na päť kľúčových pilierov 10-bodovej mierovej formuly prezidenta Zelenského.\n\nNapriek absencii formálnej spoločnej deklarácie stretnutie potvrdilo rastúcu globálnu podporu mierových princípov. Účastníci diskutovali o položení základov pre budúci globálny mierový summit na úrovni hláv štátov, ktorý by formálne potvrdil tieto princípy.\n\nČínsko - brazílsky plán\n\nV máji 2024 Brazília a Čína predstavili šesťbodovú mierovú iniciatívu pre politické vyriešenie ukrajinskej krízy, ktorá zahŕňala neeskaláciu konfliktu, priame rokovania, humanitárnu pomoc, ochranu jadrovej bezpečnosti a podporu stability globálneho obchodu. Plán prezentovali na pôde OSN v septembri 2024, no Ukrajina ho odmietla ako „deštruktívny“.\n\nO rok neskôr, v máji 2025 obe krajiny vydali nové spoločné vyhlásenie, v ktorom privítali Putinov návrh na obnovenie rokovaní a Zelenského otvorenosť k dialógu, zdôraznili, že priama diskusia je jedinou cestou k ukončeniu konfliktu, a nadviazali tak na svoju predchádzajúcu iniciatívu i na septembrové spustenie platformy „Group of Friends for Peace“ zameranej na zapojenie krajín globálneho juhu.\n\nŠvajčiarsky mierový samit\n\nV polovici júna 2024 sa vo Švajčiarsku v rezorte Bürgenstock konal samit o mieri na Ukrajine, na ktorom sa zišli zástupcovia z približne 92 krajín a 8 medzinárodných organizácií, vrátane 57 hláv štátov alebo vlád, aby hľadali cesty k spravodlivému a trvalému mieru založenému na Charte OSN a 10-bodovej mierovej formule Ukrajiny.\n\nHoci Rusko ani tentoraz pozvané nebolo, na samite bolo prijaté spoločné komuniké, v ktorom sa okrem iného požaduje zabezpečenie ukrajinskej kontroly nad jadrovými zariadeniami, odmietnutie jadrových hrozieb, ochrany námorného obchodu a vývozu potravín prostredníctvom civilnej prístavnej infraštruktúry a bezpodmienečné prepustenie vojnových zajatcov a deportovaných ukrajinských detí.\n\nČína sa samitu nezúčastnila a viaceré krajiny ako napríklad Brazília, India, Saudská Arábia a Južná Afrika sa podpisu komuniké zdržali.\n\nRokovania v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa\n\nV februári 2025 sa v saudskoarabskom Rijáde konali stretnutia na vysokej úrovni, na ktorom delegáti USA a Ruska viedli diskusie zamerané na vytvorenie rámca na ukončenie vojny na Ukrajine. Na stretnutie neboli pozvaní ani Ukrajina, ani európski partneri.\n\nSpojené štáty a Rusko sa dohodli na viacerých bodoch v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktami, energetickej infraštruktúry či zabezpečenia plavby v Čiernom mori. Prísľub, že Spojené štáty a Rusko budú naďalej pracovať na dosiahnutí trvalého a dlhodobého mieru, však hmatateľný posun v konflikte nepriniesol.\n\nS podobnými závermi sa skončili aj rokovania americkej a ukrajinskej delegácie v marci 2025, ktoré sa taktiež stretli v Saudskej Arábii.\n\nKoalícia ochotných\n\n10. mája 2025 sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy stretol v Kyjeve s lídrami Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Poľska.\n\nPredstavitelia krajín vydali spoločnú výzvu po bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí a požadovali, aby Rusko do pondelka 12. mája zastavilo všetky pozemné, vzdušné a námorné nepriateľské akcie, inak bude čeliť „masívnym“ sankciám a eskalácii vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu. Ukrajina tento návrh podporila, považujúc ho za nevyhnutný predpoklad pre mierové rokovania.\n\nRusko však ultimátum odmietlo , navrhlo však, aby sa uskutočnili priame rokovania s Kyjevom. Návšteva, ktorá bola súčasťou iniciatívy „koalície ochotných“, zdôraznila európsku solidaritu a ústrednú úlohu Kyjeva pri formovaní akéhokoľvek prímeria alebo budúcich mierových rokovaní.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico kritizoval medzinárodné spoločenstvo za chýbajúcu mierovú iniciatívu vo vojne na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 Valné zhromaždenie OSN aj ďalšie medzinárodné fóra opakovane volali po mieri a organizovali iniciatívy vyzývajúce na okamžité zastavenie bojov. Medzi najvýraznejšie patria opakované rezolúcie OSN, africká mierová misia, rokovania v Kodani, Džidde a na Malte, čínsko-brazílsky mierový plán, švajčiarsky mierový samit, diskusie v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa či májová iniciatíva „koalície ochotných“. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Premiér Robert Fico v nedeľu 27. júla 2025 publikoval ďalšie video z jeho pravidelnej série Čo sa nezmestilo na tlačovku (archivované tu ). Vo videu kritizoval Západ, opozíciu aj médiá a vyjadroval sa ku konfliktom v Gaze a na Ukrajine.", "Okrem iného premiér vo videu obvinil medzinárodné spoločenstvo a najmä Európsku úniu z toho, že v otázke mieru na Ukrajine nie sú dostatočne aktívni: „Podstatne nebezpečnejší je však pre svetový mier vývoj udalostí na Ukrajine. Tu ale nebola organizovaná žiadna spoločná výzva desiatok krajín na okamžité zastavenie vojny a mier. Keď som o niečo podobné žiadal nedávno na Európskej rade, nepochodil som. Nuž, nie je zabíjanie ako zabíjanie. Moje názory na vojnu na Ukrajine sú dostatočne známe,“ povedal Fico vo videu (v čase od 1:48 ).", "Fico tento výrok povedal v súvislosti s tým, že sa Slovensko pripojilo k ďalším 25 krajinám a Európskej komisii, ktoré vyzvali na okamžité ukončenie vojny v Pásme Gazy a odsúdili nehumánne zabíjanie civilistov a pokračujúce zadržiavanie rukojemníkov.", "Spoločné vyhlásenie odsudzuje aj odopieranie humanitárnej pomoci civilnému obyvateľstvu zo strany Izraela. Súčasný spôsob distribúcie pomoci je podľa signatárov vyhlásenia nebezpečný, destabilizujúci a zbavuje Palestínčanov ľudskej dôstojnosti.", "Premiér tvrdí, že neexistuje podobná spoločná výzva na zastavenie bojov na Ukrajine, to však nie je pravda. Po mierovom riešení konfliktu volalo medzinárodné spoločenstvo opakovane, dlhodobo a konzistentne, a to priamo na najvyššom fóre – Valnom zhromaždení OSN.", "Reakcia medzinárodného spoločenstva", "V reakcii na ruskú agresiu bolo 28. februára 2022 zvolané 11. mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, na ktorom bola následne 2. marca prijatá rezolúcia. Už niekoľko dní po ruskej invázii tak drvivá väčšina krajín vyzvala na zastavenie bojov. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, proti bolo iba 5 vrátane agresora Ruska. Zvyšné krajiny sa zdržali.", "Text vyzýval k okamžitému mierovému riešeniu konfliktu prostredníctvom politického dialógu, rokovaní, mediácie a iných mierových prostriedkov a vyzýval strany, aby dodržiavali Minské dohody.", "Rezolúcia taktiež obsahovala výzvu Ruskej federácii, aby okamžite ukončila inváziu na Ukrajinu a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z tejto susednej krajiny.", "Podobné výzvy sa opakovali aj v nasledujúcich rokoch najmä na výročie invázie, kedy bolo mimoriadne zasadnutie opätovne otvorené.", "Generálny tajomník OSN António Guterres navrhol v apríli 2022 dočasné prímerie medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami počas Veľkonočných sviatkov s cieľom „otvoriť sériu humanitárnych koridorov a vytvoriť potrebné podmienky pre bezpečný odchod všetkých civilistov, ktorí chcú opustiť oblasti konfrontácie“.", "Výzvu generálneho tajomníka na prímerie, ktoré sa malo uskutočniť od 21. do 25. apríla 2022, podporila aj Európska únia. Ukrajinská strana s návrhom Guterresa súhlasila, tento plán sa však nikdy nezrealizoval, pretože podľa slov Zelenského ho Rusko odmietlo .", "Aj v roku 2023 Valné zhromaždenie volalo po okamžitom ukončení bojov. Prijatá rezolúcia zdôrazňovala potrebu čo najskôr dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine v súlade so zásadami Charty OSN a vyzývala členské štáty a medzinárodné organizácie, aby zdvojnásobili podporu diplomatických snáh o dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Rezolúciu podporilo 141 krajín, proti bolo 7 a 32 sa zdržalo.", "Rezolúcia tiež potvrdila podporu suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc.", "Aj v roku 2025 Valné zhromaždenie OSN opätovne vyzvalo na rešpektovanie suverenity, nezávislosti, jednoty a územnej celistvosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. Volalo aj po potrebe zabezpečiť zodpovednosť za zločiny spáchané podľa medzinárodného práva prostredníctvom „spravodlivého a nezávislého vyšetrovania a stíhania na národnej a medzinárodnej úrovni“.", "Rezolúcia vyzývala aj k deeskalácii, skorému ukončeniu nepriateľských akcií a mierovému riešeniu vojny proti Ukrajine v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom. Vojnu podľa nej charakterizuje obrovské ničenie a ľudské utrpenie, vrátane civilného obyvateľstva.", "Text opätovne zdôrazňuje naliehavú potrebu ukončiť vojnu v tomto roku a zdvojnásobiť diplomatické úsilie s cieľom znížiť riziko ďalšej eskalácie a dosiahnuť komplexný, spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine.", "Celkovo bolo ohľadom ruskej invázie na pôde Valného zhromaždenia OSN dodnes prijatých osem rezolúcií, ktoré volali po mierovom riešení, pričom všetky boli schválené veľkou väčšinou členských štátov.", "Výzva na zastavenie bojov na Ukrajine zaznievala aj z ďalších medzinárodných fór.", "Africká mierová misia", "V júni 2023 sa delegácia siedmich afrických lídrov vydala na dvojdňovú mierovú misiu do Kyjeva a Petrohradu s cieľom sprostredkovať mier v rusko-ukrajinskej vojne a ochrániť africké záujmy v oblasti dodávok obilia, palív a hnojív, ktoré konflikt narušil.", "Ich návrh sa zameriaval na deeskaláciu, obnovenie diplomacie a zabezpečenie bezpečných exportných ciest. Hoci misia nemala žiadny hmatateľný vplyv na vývoj konfliktu, bola historicky významná ako prvý pokus o mediáciu, ktorý viedli africkí lídri na inom než ich vlastnom kontinente.", "Misia bola kritizovaná za to, že nemala skutočný vplyv ani na Rusko, ani na Ukrajinu, bola zle načasovaná a pôsobila skôr ako symbolická.", "Rokovania v Dánsku", "Na konci júna 2023 sa v Kodani konalo stretnutie na vysokej úrovni, na ktorom sa zišli zástupcovia viacerých krajín G7, EÚ a krajín globálneho Juhu, aby diskutovali o základoch globálnej mierovej iniciatívy.", "Stretnutie malo neformálny charakter a neviedlo k prijatiu spoločného komuniké, vytvorilo však základ pre následné mierové konzultácie v Džidde, na Malte a pre plánovaný globálny mierový summit vo Švajčiarsku.", "Hlavným cieľom bolo dosiahnuť medzinárodný konsenzus ohľadom princípov mieru, ako ich načrtol prezident Zelenskyj vo svojom mierovom pláne z októbra 2022.", "Zelenského 10-bodový mierový plán je návrhom Ukrajiny na spravodlivé a trvalo udržateľné ukončenie vojny s Ruskom. Hlavnými bodmi sú obnova územnej celistvosti Ukrajiny, dodržiavanie medzinárodného práva a riešenie širších humanitárnych, ekonomických, jadrových a environmentálne dôsledkov vojny. Plán spája okamžité bezpečnostné potreby ako je ochrana jadrových zariadení, ochrana dodávok potravín a energie a prepustenie väzňov s dlhodobými opatreniami, ako je stíhanie vojnových zločinov, náprava ekologických škôd a zavedenie záruk na prevenciu budúcej agresie.", "Napriek silnej podpore zo strany západných spojencov Ukrajiny, ktorí obhajovali 10-bodový plán ako zásadný a podstatný plán na dosiahnutie mieru, ho Rusko odmietlo s tvrdením, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré získalo silou.", "Samit v Džidde", "Začiatkom augusta 2023 usporiadala Saudská Arábia v meste Džidda dvojdňovú mierovú iniciatívu, na ktorej sa zišli predstavitelia národnej bezpečnosti z viac ako 40 krajín, vrátane Číny, Indie, USA a viacerých krajín globálneho juhu. Rusko však pozvané nebolo.", "Cieľom stretnutia bolo dosiahnuť konsenzus ohľadom 10-bodového mierového plánu Ukrajiny, s osobitným dôrazom na ukrajinskú suverenitu, stiahnutie ruských vojsk a obnovenie územnej celistvosti. Účastníci sa dohodli na vytvorení pracovných skupín a technickej skupiny veľvyslancov, ktoré majú vypracovať podrobnosti pred navrhovaným samitom. Hoci opäť nebola vydaná žiadna spoločná deklarácia, účastníci sa zhodli na pokračovaní rokovaní o mieri.", "Malta", "Na konci októbra 2023 sa na Malte konalo tretie kolo mierových rokovaní podporovaných Ukrajinou, na ktorom sa zišlo 66 zástupcov krajín z celého sveta, vrátane Európy, Ázie, Latinskej Ameriky, arabského sveta a Afriky. Rusko opäť nebolo pozvané.", "Tieto rokovania sa zamerali na päť kľúčových pilierov 10-bodovej mierovej formuly prezidenta Zelenského.", "Napriek absencii formálnej spoločnej deklarácie stretnutie potvrdilo rastúcu globálnu podporu mierových princípov. Účastníci diskutovali o položení základov pre budúci globálny mierový summit na úrovni hláv štátov, ktorý by formálne potvrdil tieto princípy.", "Čínsko - brazílsky plán", "V máji 2024 Brazília a Čína predstavili šesťbodovú mierovú iniciatívu pre politické vyriešenie ukrajinskej krízy, ktorá zahŕňala neeskaláciu konfliktu, priame rokovania, humanitárnu pomoc, ochranu jadrovej bezpečnosti a podporu stability globálneho obchodu. Plán prezentovali na pôde OSN v septembri 2024, no Ukrajina ho odmietla ako „deštruktívny“.", "O rok neskôr, v máji 2025 obe krajiny vydali nové spoločné vyhlásenie, v ktorom privítali Putinov návrh na obnovenie rokovaní a Zelenského otvorenosť k dialógu, zdôraznili, že priama diskusia je jedinou cestou k ukončeniu konfliktu, a nadviazali tak na svoju predchádzajúcu iniciatívu i na septembrové spustenie platformy „Group of Friends for Peace“ zameranej na zapojenie krajín globálneho juhu.", "Švajčiarsky mierový samit", "V polovici júna 2024 sa vo Švajčiarsku v rezorte Bürgenstock konal samit o mieri na Ukrajine, na ktorom sa zišli zástupcovia z približne 92 krajín a 8 medzinárodných organizácií, vrátane 57 hláv štátov alebo vlád, aby hľadali cesty k spravodlivému a trvalému mieru založenému na Charte OSN a 10-bodovej mierovej formule Ukrajiny.", "Hoci Rusko ani tentoraz pozvané nebolo, na samite bolo prijaté spoločné komuniké, v ktorom sa okrem iného požaduje zabezpečenie ukrajinskej kontroly nad jadrovými zariadeniami, odmietnutie jadrových hrozieb, ochrany námorného obchodu a vývozu potravín prostredníctvom civilnej prístavnej infraštruktúry a bezpodmienečné prepustenie vojnových zajatcov a deportovaných ukrajinských detí.", "Čína sa samitu nezúčastnila a viaceré krajiny ako napríklad Brazília, India, Saudská Arábia a Južná Afrika sa podpisu komuniké zdržali.", "Rokovania v Saudskej Arábii po nástupe Trumpa", "V februári 2025 sa v saudskoarabskom Rijáde konali stretnutia na vysokej úrovni, na ktorom delegáti USA a Ruska viedli diskusie zamerané na vytvorenie rámca na ukončenie vojny na Ukrajine. Na stretnutie neboli pozvaní ani Ukrajina, ani európski partneri.", "Spojené štáty a Rusko sa dohodli na viacerých bodoch v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi produktami, energetickej infraštruktúry či zabezpečenia plavby v Čiernom mori. Prísľub, že Spojené štáty a Rusko budú naďalej pracovať na dosiahnutí trvalého a dlhodobého mieru, však hmatateľný posun v konflikte nepriniesol.", "S podobnými závermi sa skončili aj rokovania americkej a ukrajinskej delegácie v marci 2025, ktoré sa taktiež stretli v Saudskej Arábii.", "Koalícia ochotných", "10. mája 2025 sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy stretol v Kyjeve s lídrami Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Poľska.", "Predstavitelia krajín vydali spoločnú výzvu po bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí a požadovali, aby Rusko do pondelka 12. mája zastavilo všetky pozemné, vzdušné a námorné nepriateľské akcie, inak bude čeliť „masívnym“ sankciám a eskalácii vojenskej podpory Západu pre Ukrajinu. Ukrajina tento návrh podporila, považujúc ho za nevyhnutný predpoklad pre mierové rokovania.", "Rusko však ultimátum odmietlo , navrhlo však, aby sa uskutočnili priame rokovania s Kyjevom. Návšteva, ktorá bola súčasťou iniciatívy „koalície ochotných“, zdôraznila európsku solidaritu a ústrednú úlohu Kyjeva pri formovaní akéhokoľvek prímeria alebo budúcich mierových rokovaní."], "analysis_date": "2025-08-14", "analysis_sources": {"text": ["video", "tu", "1:48", "pripojilo", "vyzvali", "Spoločné vyhlásenie", "vyzvala", "Text", "navrhol", "podporila", "odmietlo", "volalo", "rezolúcia", "Rezolúcia", "vyzvalo", "Rezolúcia", "prijatých", "vydala", "ochrániť", "nemala", "kritizovaná", "konalo", "mierovom pláne", "návrhom", "Napriek", "silnej", "podpore", "odmietlo", "usporiadala", "dosiahnuť", "konalo", "zamerali", "predstavili", "prezentovali", "vydali", "konal", "nezúčastnila", "konali", "dohodli", "závermi", "stretli", "stretol", "výzvu", "odmietlo", "bola"], "url": ["https://www.facebook.com/robertficosk/videos/1292324389265828", "https://mvau.lt/media/ae1a1a4f-16bd-403f-9c52-79278cebc9da", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/1292324389265828", "https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=55378433", "https://enrsi.stvr.sk/articles/news/409788/slovakia-joins-international-call-to-end-war-in-gaza", "https://www.gov.uk/government/news/joint-statement-on-the-occupied-palestinian-territories", "https://press.un.org/en/2022/ga12407.doc.htm", "https://docs.un.org/en/A/ES-11/L.1", "https://news.un.org/en/story/2022/04/1116412", "https://www.pravda.com.ua/rus/news/2022/04/21/7341255/", "https://www.aljazeera.com/news/2022/4/22/zelenskyy-says-russia-rejected-easter-truce", "https://news.un.org/en/story/2023/02/1133847", "https://docs.un.org/en/A/ES-11/L.7", "https://docs.un.org/en/A/ES-11/L.7", "https://press.un.org/en/2025/sc16053.doc.htm?utm", "https://docs.un.org/en/A/ES-11/L.10", "https://digitallibrary.un.org/search?f1=author&as=1&sf=title&so=a&rm=&m1=e&p1=UN.+General+Assembly+%2811th+emergency+special+sess.+%3A+2022%29&ln=en", "https://www.reuters.com/world/europe/african-leaders-propose-confidence-building-measure-russia-ukraine-document-2023-06-15/", "https://www.lemonde.fr/en/international/article/2023/06/17/putin-meets-with-african-leaders-in-russia-to-discuss-ukraine-peace-plan_6033161_4.html", "https://www.bbc.com/news/world-africa-65951350", "https://www.aljazeera.com/features/2023/6/22/ego-trip-african-peace-mission-criticised-in-south-africa", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-peace-summit-talks-make-progress-long-way-go-officials-2023-06-26/", "https://www.president.gov.ua/en/news/ukrayina-zavzhdi-bula-liderom-mirotvorchih-zusil-yaksho-rosi-79141", "https://www.aljazeera.com/news/2022/12/28/what-is-zelenskyys-10-point-peace-plan", "https://en.interfax.com.ua/news/general/890123.html", "https://bidenwhitehouse.archives.gov/briefing-room/speeches-remarks/2023/09/21/remarks-by-president-biden-and-president-volodymyr-zelenskyy-of-ukraine-after-expanded-bilateral-meeting/", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/opinions_218845.htm", "https://www.aljazeera.com/news/2022/12/28/what-is-zelenskyys-10-point-peace-plan", "http://reuters.com/world/ukraine-expects-difficult-successful-talks-saudi-arabia-2023-08-05", "https://www.france24.com/en/live-news/20230805-saudi-dives-into-ukraine-peace-push-with-jeddah-talks", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-holds-peace-formula-talks-malta-russia-absent-2023-10-28/", "https://www.euronews.com/2023/10/29/malta-hosts-two-day-ukraine-peace-formula-talks", "https://www.gov.br/planalto/en/latest-news/2024/05/brazil-and-china-present-joint-proposal-for-peace-negotiations-with-the-participation-of-russia-and-ukraine", "https://www.lemonde.fr/en/international/article/2024/09/26/ukraine-rejects-china-brazil-calls-to-freeze-conflict-during-un-meeting_6727324_4.html", "https://english.www.gov.cn/news/202505/14/content_WS6823ff0ac6d0868f4e8f2897.html", "https://www.rferl.org/a/ukraine-swiss-peace-summit-/32994896.html", "https://www.aljazeera.com/news/2024/6/17/ukraine-peace-summit-why-some-countries-refused-to-sign-the-plan", "https://www.aljazeera.com/news/2025/3/24/us-russia-talks-on-ukraine-war-whats-on-the-table-in-saudi-arabia", "https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/2025/03/outcomes-of-the-united-states-and-russia-expert-groups-on-the-black-sea/", "https://www.whitehouse.gov/briefings-statements/2025/03/outcomes-of-the-united-states-and-ukraine-expert-groups-on-the-black-sea/", "https://www.aljazeera.com/news/2025/3/23/three-killed-in-russian-attacks-on-kyiv-before-peace-talks-in-saudi-arabia", "https://www.lemonde.fr/en/international/article/2025/05/10/ukraine-emmanuel-macron-friedrich-merz-keir-starmer-and-donald-tusk-travel-together-to-kyiv-for-the-coalition-of-volunteers-summit_6741109_4.html", "https://www.euronews.com/2025/05/10/european-leaders-arrive-in-ukraine-to-push-for-30-day-ceasefire", "https://www.theguardian.com/world/2025/may/11/ukraine-war-briefing-putin-rejects-ceasefire-starmer-says-only-russia-blocking-peace", "https://www.theguardian.com/world/2025/may/11/ukraine-war-briefing-putin-rejects-ceasefire-starmer-says-only-russia-blocking-peace"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:02.059270+00:00"}
{"id": "vr31395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31395", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Po tom, čo Ústavný súd zrušil Špecializovaný trestný súd, ktorý je základným prvkom boja proti korupcii, sme práve po spoločných konzultáciách pripravili návrh, ktorý vlastne dokázal tento súd obnoviť a dodnes funguje.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME uvádza chronológiu vzniku a zrušenia Špecializovaného súdu:", "analysis_paragraphs": ["Denník SME uvádza chronológiu vzniku a zrušenia Špecializovaného súdu:"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "návrhom", "Článok", "pomýlili"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4851429/specialny-sud-zrusili-mafia-oslavuje.html", "http://www.sme.sk/c/4860975/specialny-sud-bude-pokracovat-zmeni-meno.html", "http://www.sme.sk/c/4896308/o-sude-rozhodli-bez-tricka-spolu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/138855/meciarovci-sa-pri-hlasovani-pomylili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:25.620225+00:00"}
{"id": "45400", "numeric_id": 45400, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45400", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja si pamätám, my sme v 2016 zostavili prekvapivo dobrý výsledok, mali sme v prieskumoch niekde okolo 5 a vo výsledku 12 a hneď potom sme skočili v prieskumoch až až nejakých 15 - 16.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné predvolebné prieskumy namerali strane SaS vo februári 2016 5,5% (Focus), 3,4% (MVK), 5,2% (Polis) a 6,7 % ( AKO ). V marcových voľbách 2016 získala SaS 315 558 hlasov - a teda 12,1%. Tesne voľbách namerali prieskumy strane 16,2% (AKO) 12,5 % a 13 % (Focus). Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Posledné predvolebné prieskumy namerali strane SaS vo februári 2016 5,5% (Focus), 3,4% (MVK), 5,2% (Polis) a 6,7 % ( AKO ). V marcových voľbách 2016 získala SaS 315 558 hlasov - a teda 12,1%. Tesne voľbách namerali prieskumy strane 16,2% (AKO) 12,5 % a 13 % (Focus). Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["namerali", "AKO", "získala", "namerali"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/prieskumy?agentura=focus&rok=2016", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2016/03/Median_porovnanie_predvolebnych_prieskumov-1.png", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://docs.google.com/document/d/1fZneo8j5IcLmFCROHC3b4sC57ZxEYV_a_2GUvZPI9AE/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:23.255942+00:00"}
{"id": "vr30363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30363", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, k tomu rozbitiu vlády. My sme boli vydieraní. Mne ešte deň pred hlasovaním esemeskou prisľúbila (I. Radičová pozn.), že nespojí hlasovania. Potom to spojila.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácii , ktoré boli zverejnené neskôr, je skutočne pravdou, že Iveta Radičová ešte v deň hlasovania, v ktorom nakoniec hlasovanie o eurovale bolo spojené s dôverou vláde, napísala Richardovi Sulíkovi sms, v ktorej písala, že hlasovanie nebude spojené. Oficiálne bola správa o spojení oboch hlasovaní verejnosti oznámená 11. októbra 2011, teda v deň hlasovania ( SITA, ČTK ). Hodnotenie výroku bolo zmenené 29.5.2013 a jeho pravdivostná hodnota upravená z \"neoveriteľné\" na \"pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii , ktoré boli zverejnené neskôr, je skutočne pravdou, že Iveta Radičová ešte v deň hlasovania, v ktorom nakoniec hlasovanie o eurovale bolo spojené s dôverou vláde, napísala Richardovi Sulíkovi sms, v ktorej písala, že hlasovanie nebude spojené. Oficiálne bola správa o spojení oboch hlasovaní verejnosti oznámená 11. októbra 2011, teda v deň hlasovania ( SITA, ČTK ). Hodnotenie výroku bolo zmenené 29.5.2013 a jeho pravdivostná hodnota upravená z \"neoveriteľné\" na \"pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "SITA, ČTK"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6779472/radicova-den-pred-padom-vlady-hlasovanie-spajat-nechcela-ukazala-sulikova-sms.html", "http://www.ta3.com/clanok/1557/radicova-spoji-hlasovanie-o-eurovale-s-doverou-vlade.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:18.313284+00:00"}
{"id": "vr14288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14288", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) pretransformuje súčasný Grantový systém ministerstva kultúry na verejnú inštitúciu, ktorej príjmy, určené na podporu slovenskej kultúry, budú zákonom zabezpečené aj výnosmi z hazardných hier a lotérií.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme sľub ako splnený. Od januára 2015 sa prostriedky pre Fond na podporu umenia získavajú z výnosov hazardných hier. Návrh zákona bol 12. septembra 2014 schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Ide o", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme sľub ako splnený. Od januára 2015 sa prostriedky pre Fond na podporu umenia získavajú z výnosov hazardných hier. Návrh zákona bol 12. septembra 2014 schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Ide o"], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Ministerstvo kultúry", "miliónov", "stránky"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/legdoc/115/", "http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/fond-na-podporu-umenia-12a.html", "http://kultura.pravda.sk/na-citanie/clanok/328982-granty-ma-pridelovat-nezavisla-institucia/", "http://www.fpu.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:33.855253+00:00"}
{"id": "vr30418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30418", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Pán poslanec, ale ta zmienka o tej zdravotníckej reforme nebola ako korektná, lebo my sme robili zdravotnícke reformy z toho dôvodu, že od 1. 1. 2008 za vašej vlády ste dostali zdravotníctvo do nulovej, oddlžili ste všetky zdravotnícke zariadenia. Potom čo sme nastúpili, Všeobecná zdravotná poisťovňa mesačne 8 miliónov eur stratu.", "statement_date": "2011-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "- hej, nepochopil som co som tu mal spravit. a uz vobec nechapem, co tam povedal preboha on!! sorry.. tak ked tak nieco aspon posielam:", "analysis_paragraphs": ["- hej, nepochopil som co som tu mal spravit. a uz vobec nechapem, co tam povedal preboha on!! sorry.. tak ked tak nieco aspon posielam:"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Článok", "tu", "tu", "tu", "materiálu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=218499", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132079?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=6764", "http://www.i-health.sk/sk/statistiky/vyvoj-dlhu-v-zdravotnictve-v-rokoch-2005-2007.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132078?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:10.358863+00:00"}
{"id": "vr27293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27293", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...opakovane pre SME povie (A. Kiska, pozn.), že je za registrované partnerstvo.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ohľadom postoja A. Kisku za registrované partnerstvá informoval denník SME viackrát. Kiska tento postoj viackrát vyjadril aj v iných médiách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok o vyjadrení A. Kisku k registrovaným partnerstvám sme overovali už v minulosti. ( 23.februára 2014 ; 9.marca 2014 ; 12.marca 2014 ). Pre anketu Topiek 23. januára na otázku či je za registrované partnerstvá uviedol: \"Manželstvo je pre mňa vzťah medzi mužom a ženou. Som však za takú legislatívnu úpravu, ktorá by párom rovnakého pohlavia zjednodušila ich spoločné spolunažívanie, napr.: možnosť nahliadnuť do lekárskych záznamov partnera, zjednodušenie dedenia a pod.\" Podobne aj v debate na Paneurópskej vysokej škole v októbri 2013 mal Kiska uviesť, že podporuje registrované partnerstvá. Následne o jeho slovách v tejto debate informoval denník SME . Pre denník sa vyjadril za podporu partnerstiev podľa informácii Demagog.SK v ankete denníka SME 7. februára 2014 \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy, domnievam sa však, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania.\" Toto isté vyjadrenie sa objavili s súvislosti s Kiskom aj 24. februára 2014 v denníku SME . \"Kiska už skôr pre SME povedal, že manželstvo je preňho zväzkom muža a ženy, no zároveň by si „ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, mali mať možnosť usporiadať niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ohľadom postoja A. Kisku za registrované partnerstvá informoval denník SME viackrát. Kiska tento postoj viackrát vyjadril aj v iných médiách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok o vyjadrení A. Kisku k registrovaným partnerstvám sme overovali už v minulosti. ( 23.februára 2014 ; 9.marca 2014 ; 12.marca 2014 ). Pre anketu Topiek 23. januára na otázku či je za registrované partnerstvá uviedol: \"Manželstvo je pre mňa vzťah medzi mužom a ženou. Som však za takú legislatívnu úpravu, ktorá by párom rovnakého pohlavia zjednodušila ich spoločné spolunažívanie, napr.: možnosť nahliadnuť do lekárskych záznamov partnera, zjednodušenie dedenia a pod.\" Podobne aj v debate na Paneurópskej vysokej škole v októbri 2013 mal Kiska uviesť, že podporuje registrované partnerstvá. Následne o jeho slovách v tejto debate informoval denník SME . Pre denník sa vyjadril za podporu partnerstiev podľa informácii Demagog.SK v ankete denníka SME 7. februára 2014 \"Manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy, domnievam sa však, že dospelí ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, by mali mať možnosť usporiadať si niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania.\" Toto isté vyjadrenie sa objavili s súvislosti s Kiskom aj 24. februára 2014 v denníku SME . \"Kiska už skôr pre SME povedal, že manželstvo je preňho zväzkom muža a ženy, no zároveň by si „ľudia rovnakého pohlavia, ktorí spolu žijú, mali mať možnosť usporiadať niektoré praktické a právne aspekty svojho spolunažívania“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["23.februára 2014", "9.marca 2014", "12.marca 2014", "anketu", "debate", "SME", "SME", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/453/ustavna-ochrana-rodiny", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://www.topky.sk/cl/1000738/1375566/Prezidentski-kandidati-zodpovedaju-otazky-na-telo--Aky-mame-vztah-k-homosexualom-", "http://www.sme.sk/c/6965921/kiska-by-britskej-kralovnej-ukazal-romske-osady.html", "http://www.sme.sk/c/6965921/kiska-by-britskej-kralovnej-ukazal-romske-osady.html", "http://www.sme.sk/c/7095163/ste-za-registrovane-partnerstva-homosexualov-prezidentska-anketa.html", "http://www.sme.sk/c/7114220/opozicia-chce-chranit-manzelstvo-v-ustave-po-svojom-odmietla-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:54.962717+00:00"}
{"id": "43548", "numeric_id": 43548, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43548", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Naposledy som sa s ním (s Marianom Kočnerom, pozn.) videl a rozprával 4. decembra 2010. To bude o chvíľku deväť rokov. Ja som toho človeka 9 rokov nevidel. 9 rokov som s ním nič neriešil.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010. Priznal to v roku 2012 po tom, čo sa na webe objavil videozáznam z ich raňajok. Podľa uniknutej SMS komunikácie, ktorú predseda SAS nespochybnil , si s Kočnerom vymenili správu ešte 5.12.2010. Richard Sulík pre portál Demagóg.SK 26. septembra 2019 uviedol: „Prehlasujem na moju česť, že s Mariánom Kočnerom som sa naposledy osobne stretol v decembri 2010. Keď vyšla von sasanka (to bolo v januári 2012), mal som s ním krátku SMS výmenu ohľadne jeho súhlasu zverejniť našu vzájomnú komunikáciu z decembra 2010. Túto SMS komunikáciu som pripravený dať k dispozícii.\" Napriek čestnému vyhláseniu Richarda Sulíka nie je podľa nás možné spoľahlivo potvrdiť ani vylúčiť, že Mariána Kočnera „9 rokov nevidel\", alebo s ním „nič neriešil\" (nič iné než priznanú SMS výmenu z januára 2012). Výrok preto v jeho faktickom jadre hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010. Priznal to v roku 2012 po tom, čo sa na webe objavil videozáznam z ich raňajok. Podľa uniknutej SMS komunikácie, ktorú predseda SAS nespochybnil , si s Kočnerom vymenili správu ešte 5.12.2010. Richard Sulík pre portál Demagóg.SK 26. septembra 2019 uviedol: „Prehlasujem na moju česť, že s Mariánom Kočnerom som sa naposledy osobne stretol v decembri 2010. Keď vyšla von sasanka (to bolo v januári 2012), mal som s ním krátku SMS výmenu ohľadne jeho súhlasu zverejniť našu vzájomnú komunikáciu z decembra 2010. Túto SMS komunikáciu som pripravený dať k dispozícii.\" Napriek čestnému vyhláseniu Richarda Sulíka nie je podľa nás možné spoľahlivo potvrdiť ani vylúčiť, že Mariána Kočnera „9 rokov nevidel\", alebo s ním „nič neriešil\" (nič iné než priznanú SMS výmenu z januára 2012). Výrok preto v jeho faktickom jadre hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["stretával", "Priznal", "objavil", "nespochybnil", "vymenili"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/466400-sulik-sa-radil-s-kocnerom-o-jeho-ludoch", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173133-sulik-potvrdil-ze-si-esemeskoval-s-kocnerom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:07.837896+00:00"}
{"id": "vr34821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34821", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Je to starý rozhovor, ktorý už aj počuli občania Slovenskej republiky. Neviem, ktoré rádio to bolo alebo ktorá televízia, ale niektoré veci si pamätám, niektoré si nepamätám. To čo si pamätám je, že som tieto nahrávky už v éteri počul. Mohlo to byť 10, 11 rokov?", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto: „Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK. “", "analysis_paragraphs": ["V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto: „Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK. “"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ČTK"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/830712/VIDEO-Fico-Dzurinda-prikryval-velky-biznis-usvedcuje-ho-nahravka-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:48.956478+00:00"}
{"id": "vr17075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17075", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na to navyše kompletne padla daňová správa, kedy odišlo nie dva, ani štyri ani desať miliónov, ale stovky miliónov vtedy po padnutej daňovej správe, čo bola Vaša zodpovednosť (vlády Radičovej, pozn.)...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kauza , ktorú Rober Kaliňák spomína, siaha ešte späť do roku 2011, kedy bola vo vláde pod vedením Ivety Radičovej aj strana SaS. Prípad sa týkal podozrivého prenájmu budovy pre košické daňové úrady od firmy Nitra Invest okresného predsedu SDKÚ-DS Ondreja Ščurku. Vtedajším riaditeľom Daňového riaditeľstva SR bol Miroslav Mikulčík, ktorý na výzvy Ivety Radičovej odstúpil z funkcie. 1. januára 2012 došlo ku kolapsu daňovej správy, čím mala štátu vzniknúť škoda v hodnote 6 208 000 eur. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže podľa zatiaľ dostupných infomácií štát neprišiel o stovky miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Kauza , ktorú Rober Kaliňák spomína, siaha ešte späť do roku 2011, kedy bola vo vláde pod vedením Ivety Radičovej aj strana SaS. Prípad sa týkal podozrivého prenájmu budovy pre košické daňové úrady od firmy Nitra Invest okresného predsedu SDKÚ-DS Ondreja Ščurku. Vtedajším riaditeľom Daňového riaditeľstva SR bol Miroslav Mikulčík, ktorý na výzvy Ivety Radičovej odstúpil z funkcie. 1. januára 2012 došlo ku kolapsu daňovej správy, čím mala štátu vzniknúť škoda v hodnote 6 208 000 eur. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže podľa zatiaľ dostupných infomácií štát neprišiel o stovky miliónov eur."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Kauza", "kolapsu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/185859/miroslav-mikulcik-odstupil-z-funkcie/", "https://www.ta3.com/clanok/1084018/byvaly-sef-daniarov-sa-pre-kolaps-systemu-postavil-pred-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:47.967973+00:00"}
{"id": "vr16681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16681", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "A na druhej strane korekcie boli vždy. To nie je záležitosť tejto výzvy. Korekcie boli aj v minulosti. Majú to všetky krajiny Európskej únie.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia zriadila za účelom zvýšenia účinnosti boja proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ, v roku 1999 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zistení porušenia, pri čerpaní finančných zdrojov z EÚ, vydá OLAF odporúčanie, respektíve korekciu Komisii na vrátenie financií do rozpočtu EÚ. Výrok Lubyovej hodnotíme ako pravdivý, pretože korekcie ohľadom eurofondov sa v členských krajinách využívajú.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia zriadila za účelom zvýšenia účinnosti boja proti podvodom s finančnými prostriedkami EÚ, v roku 1999 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF). Pri zistení porušenia, pri čerpaní finančných zdrojov z EÚ, vydá OLAF odporúčanie, respektíve korekciu Komisii na vrátenie financií do rozpočtu EÚ. Výrok Lubyovej hodnotíme ako pravdivý, pretože korekcie ohľadom eurofondov sa v členských krajinách využívajú."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["úlohou", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "zistili", "korekcií"], "url": ["http://www.olaf.vlada.gov.sk/olaf/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj_48CIqNLWAhWEAxoKHQ58DfMQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fregional_policy%2Fsources%2Fdocoffic%2Fcocof%2F2013%2Fcocof_13_9527_annexe_sk.pdf&usg=AOvVaw1WOeuakeQdwclu-6_wTPF9", "http://www.economy.gov.sk/uploads/files/GaBgsaV1.pdf", "http://www.economy.gov.sk/uploads/files/GaBgsaV1.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/olaf-pri-cerpani-eurofondov-zistili-v/262790-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/821122-korekcie-eurofondov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:52.543692+00:00"}
{"id": "vr39164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39164", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja mu pripomeniem len, aký bol deficit, keď si odovzdával vládu, pán predseda? Osem percent.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat : Deficit SR v poslednom celom roku, v ktorom hospodárila vláda R. Fica t.j. 2009 bol vo výške 8% HDP. V roku 2010 kedy už pol roka hospodárila nová vláda dosiahol úroveň 7,7%. Ako relevantný pre hodnotenie posudzujeme rok 2009, aj keď s minimálnym zaokrúhlením by bol správny aj rok 2010.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat : Deficit SR v poslednom celom roku, v ktorom hospodárila vláda R. Fica t.j. 2009 bol vo výške 8% HDP. V roku 2010 kedy už pol roka hospodárila nová vláda dosiahol úroveň 7,7%. Ako relevantný pre hodnotenie posudzujeme rok 2009, aj keď s minimálnym zaokrúhlením by bol správny aj rok 2010."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:05.785657+00:00"}
{"id": "vr27455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27455", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Zamestnanosť sa znížila...", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Kiska bližšie nekonkretizoval svoje tvrdenie o znižovaní zamestnanosti. V niektorých prípadoch by skutočne mohlo platiť, že \"zamestnanosť sa znížila\", avšak jedná sa o časovo a zdrojovo limitované obdobia, v poslednom roku na pokles zamestnanosti podľa Štatistického úradu o údaji počte zamestnaných medzi 2. a 3. kvartálom, následne však zamestnanosť vzrástla vo 4. kvartály. Pokiaľ porovnávame medziročné údaje za posledné dva roky alebo miery zamestnanosti medzi kvartálmi podľa Eurostatu, nemožno hovoriť o poklese zamestnanosti, práve naopak o miernom náraste. Pokiaľ by Andrej Kiska povedal, že sa odvoláva na odhad EK, jeho výrok by bol pravdivý, v tomto prípade sa však nejedná o konečný údaj, preto ho nemôžeme brať do úvahy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAk porovnáme zamestnanosť za rok 2013 s rokom 2012, možno konštatovať minimálny nárast, a teda tiež opačný trend o akom hovorí A. Kiska. Podľa Štatistického úradu SR, ktorý má údaje aj za 4. štvrťrok 2013, zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní so 4. štvrťrokom 2012, narástla o takmer 14 tisíc zamestnaných, čo predstavovalo nárast 0,7 percentuálneho bodu.\n\nČísla ŠÚ SR a Eurostat ( miera a počet zamestnaných ) uvádzame v tabuľkách nižšie:\n\nEurostat má zatiaľ najaktuálnejšie údaje len za 3. štvrťrok 2013. Podľa týchto údajov zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní 3. štvrťroku 2013 a 3. štvrťroku 2012, klesla o 0,1 percentuálneho bodu, čo predstavovalo úbytok približne 8 tisíc zamestnaných.\n\nJe možné, že Kiska uvádza odhad zamestnanosti podľa Európskej komisie ( Winter forecast ) z februára 2014, ktorý (s. 97) hovorí o percentuálnom medziročnom poklese v roku 2013 na úrovni 0,8. Ide však len o odhad (s. 165 - \"Data for 2013, 2014 and 2015 are forecasts\") nie konečné čísla. Preto výrok hodnotíme podľa konečných čísel ŠÚ SR ako zavázajúci.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska bližšie nekonkretizoval svoje tvrdenie o znižovaní zamestnanosti. V niektorých prípadoch by skutočne mohlo platiť, že \"zamestnanosť sa znížila\", avšak jedná sa o časovo a zdrojovo limitované obdobia, v poslednom roku na pokles zamestnanosti podľa Štatistického úradu o údaji počte zamestnaných medzi 2. a 3. kvartálom, následne však zamestnanosť vzrástla vo 4. kvartály. Pokiaľ porovnávame medziročné údaje za posledné dva roky alebo miery zamestnanosti medzi kvartálmi podľa Eurostatu, nemožno hovoriť o poklese zamestnanosti, práve naopak o miernom náraste. Pokiaľ by Andrej Kiska povedal, že sa odvoláva na odhad EK, jeho výrok by bol pravdivý, v tomto prípade sa však nejedná o konečný údaj, preto ho nemôžeme brať do úvahy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ak porovnáme zamestnanosť za rok 2013 s rokom 2012, možno konštatovať minimálny nárast, a teda tiež opačný trend o akom hovorí A. Kiska. Podľa Štatistického úradu SR, ktorý má údaje aj za 4. štvrťrok 2013, zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní so 4. štvrťrokom 2012, narástla o takmer 14 tisíc zamestnaných, čo predstavovalo nárast 0,7 percentuálneho bodu.", "Čísla ŠÚ SR a Eurostat ( miera a počet zamestnaných ) uvádzame v tabuľkách nižšie:", "Eurostat má zatiaľ najaktuálnejšie údaje len za 3. štvrťrok 2013. Podľa týchto údajov zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní 3. štvrťroku 2013 a 3. štvrťroku 2012, klesla o 0,1 percentuálneho bodu, čo predstavovalo úbytok približne 8 tisíc zamestnaných.", "Je možné, že Kiska uvádza odhad zamestnanosti podľa Európskej komisie ( Winter forecast ) z februára 2014, ktorý (s. 97) hovorí o percentuálnom medziročnom poklese v roku 2013 na úrovni 0,8. Ide však len o odhad (s. 165 - \"Data for 2013, 2014 and 2015 are forecasts\") nie konečné čísla. Preto výrok hodnotíme podľa konečných čísel ŠÚ SR ako zavázajúci."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "miera", "počet zamestnaných", "Winter forecast"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_ergan&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_egan&lang=en", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:15.735971+00:00"}
{"id": "vr16207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16207", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska komisia hovorí, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je najmenšie riziko prepadnutia do chudoby.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík každoročne aktualizovaných Európskou komisiou sa Slovensko v roku 2015 nachádzalo na 11. mieste v tabuľke o riziku prepadnutia chudoby celkovo z 33. krajín. Európsky priemer sa pohybuje okolo 23% pričom na Slovensku je podľa odhadu v hrozbe prepadnutia do chudoby je 18,4% slovenskej populácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia každoročne spracováva dáta o príjmoch a životných podmienkach občanov jednotlivých členských štátov EÚ, na základe ktorých vytvorí štatistiku na webe Eurostat . Jednou zo zložiek je aj tabuľka poskytujúca údaje o rizike chudoby a sociálnom vylúčení podľa rôznych kritérií, akými sú napríklad pohlavie, vek, stupeň urbanizácie, dosiahnutý level vzdelania či typ domácnosti a iné. Ak sa pozrieme na tabuľku, môžeme vidieť, že Slovensko sa nachádza približne v strede tabuľky, do ktorej je zahrnutých 33 európskych krajín. zdroj: Eurostat Za rok 2015 bolo na Slovensku zaevidovaných 18,4% populácie s rizikom prepadnutia do chudoby alebo sociálneho vylúčenia. V porovnaní napríklad s rokom 2007, kedy tento údaj predstavoval 21,4%, tak môžeme pozorovať klesajúci trend. V roku 2015 bola krajina s najvyšším percentom populácie smerujúcej k chudobe Bulharsko so 41,3%. Naopak, krajina, ktorej sa najlepšie darí udržať sa nad hranicou rizika chudoby je za rok 2015 Island s 13%. Oproti krajinám akou je Bulharsko sa pohybujeme na výrazne lepších priečkach, aj keď napríklad susedná Česká republika sa nachádza na druhom mieste hneď po Islande. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík každoročne aktualizovaných Európskou komisiou sa Slovensko v roku 2015 nachádzalo na 11. mieste v tabuľke o riziku prepadnutia chudoby celkovo z 33. krajín. Európsky priemer sa pohybuje okolo 23% pričom na Slovensku je podľa odhadu v hrozbe prepadnutia do chudoby je 18,4% slovenskej populácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia každoročne spracováva dáta o príjmoch a životných podmienkach občanov jednotlivých členských štátov EÚ, na základe ktorých vytvorí štatistiku na webe Eurostat . Jednou zo zložiek je aj tabuľka poskytujúca údaje o rizike chudoby a sociálnom vylúčení podľa rôznych kritérií, akými sú napríklad pohlavie, vek, stupeň urbanizácie, dosiahnutý level vzdelania či typ domácnosti a iné. Ak sa pozrieme na tabuľku, môžeme vidieť, že Slovensko sa nachádza približne v strede tabuľky, do ktorej je zahrnutých 33 európskych krajín. zdroj: Eurostat Za rok 2015 bolo na Slovensku zaevidovaných 18,4% populácie s rizikom prepadnutia do chudoby alebo sociálneho vylúčenia. V porovnaní napríklad s rokom 2007, kedy tento údaj predstavoval 21,4%, tak môžeme pozorovať klesajúci trend. V roku 2015 bola krajina s najvyšším percentom populácie smerujúcej k chudobe Bulharsko so 41,3%. Naopak, krajina, ktorej sa najlepšie darí udržať sa nad hranicou rizika chudoby je za rok 2015 Island s 13%. Oproti krajinám akou je Bulharsko sa pohybujeme na výrazne lepších priečkach, aj keď napríklad susedná Česká republika sa nachádza na druhom mieste hneď po Islande. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/income-and-living-conditions/data/database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:19.017980+00:00"}
{"id": "vr31692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31692", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A teraz poviem o učebniciach. Áno, chýba nám ešte 90 učebníc. Je to dlhodobý deficit rokov 2008-2011.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácie o chýbajúcom počte učebníc sa rôznia, v októbri 2011 uvádza SME, že školám chýba ešte 60 titulov, v decembri agentúra SITA hovorí o 25 učebniciach. Žiadny zdroj nehovorí o 90 učebniciach.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o chýbajúcom počte učebníc sa rôznia, v októbri 2011 uvádza SME, že školám chýba ešte 60 titulov, v decembri agentúra SITA hovorí o 25 učebniciach. Žiadny zdroj nehovorí o 90 učebniciach."], "analysis_date": "2012-05-01", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6091602/rodicia-platia-za-ucebnice.html#ixzz1tXiyoat8", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/nove-ucebnice-maju-iba-prvaci-a-druh/442572-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:21.471882+00:00"}
{"id": "vr13938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13938", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Ak by sme splnili požiadavky, ktoré časom pribúdali, napríklad aj koeficient za odpracované roky, ktorý, mimochodom, určoval alebo žiadal, aby za odpracované roky, respektíve za ošetrovateľskú prax boli zarátané aj roky, keď sú, keď sú sestry na materskej dovolenke, na rodičovskej dovolenke alebo keď sú PN-ky alebo vojenská základná služba, tak to by znamenalo celkové navýšenie v budúcom roku na 200 miliónov eur.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné tvrdenie Čisláka sa už objavilo v médiách 25. novembra 2015. Nepodarilo sa nám síce dohľadať, koľko by stálo splnenie požiadavok sestier, ale určitú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve. Keďže nevieme navýšenie v danej sume potvrdiť ani vyvrátiť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Minister Čislák už predtým hovoril o čiastke 200 miliónov eur v prípade, že by chcel vyhovieť sestrám. Nepodarilo sa nám dohľadať, koľko by skutočne stálo splnenie požiadavok sestier, ale nejakú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve: \" Ak by sa mali súčasne zvyšovať mzdy lekárov, realizovať požiadavky sestier (v plnej miere) a implementovať OOP [odvodová odpočítateľná položka, pozn.] so zvýšením minimálnej mzdy, mohlo by to znamenať výpadok zdrojov v zdravotníctve v súhrnnej výške okolo 266 mil. eur (výpadok kvôli OOP plus potreba financovania vyšších miezd lekárov a sestier). Ak by sa navyše zvýšila mzdová hladina u časti zamestnancov prostredníctvom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, mohol by súhrnný dopad všetkých týchto vplyvov dosiahnuť až sumu do 272 mil. eur. \" Sestry už dlhodobo žiadajú od ministra zdravotníctva riešenie ich platových podmienok. Počas celého programového obdobia súčasnej vlády sa snažia dohodnúť na legislatívnom rámci ich požiadaviek s ministerstvom. Vláda Ivety Radičovej sa snažila riešiť situáciu zdravotníckych pracovníkov, preto bol predložený v roku 2012 návrh zákona ešte pred predčasnými voľbami. Ustanovenia tohto zákona mali platiť pre všetky sestry a pôrodné asistentky, zákon mal zohľadňovať roky praxe a taktiež sa zvýšili koeficienty, pomocou ktorých sa vypočíta minimálna výška mzdy. Zákon bol však v roku 2012 pozastavený a o rok neskôr zrušený . Nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že protiústavnou skutočnosťou v tomto zákone bolo obmedzenie vlastníckeho práva zásahom do podnikateľskej činnosti súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nález Ústavného súdu taktiež uznal, že zvýšenie platov nebolo finančne kryté, no nepovažuje to za protiústavnú skutočnosť. Sestry odvtedy žiadajú, aby ich platy sa dorovnával i rýchlejšie v porovnaní k priemernej mzde v hospodárstve s tým súvisia vyššie koeficienty upravujúce ich výplaty, žiadajú ďalej, aby navýšenie (úprava) základnej zložky mzdy sa netýkalo len sestier a pôrodných asistentiek v zdravotníckych zariadeniach ktoré patria pod MZ SR, ale aby všetky zariadenia boli povinné navýšiť základnú zložku mzdy. Chcú, aby pro odmeňovaní sa zohľadňovali roky praxe (po každom trojročnom intervale navýšenie o minimálne 0,03 násobok priemernej mzdy), a aby sa do rokov praxe započítavala aj doba rodičovskej dovolenky a vojenskej služby. (Zdroj: SITA ) Lekárski odborári podporujú protest sestier, ktoré začali podávať hromadné výpovede (ako prvé podali výpovede sestry vo fakultnej nemocnici v Žiline a v Prešove). Senior analytik Health Policy Institute-u, Tomáš Szalay nemyslí, že s hromadnými výpoveďmi dosiahnu sestry splnenie svojich požiadavkov: \" Záver tejto akcie bude, že viacero sestier výpovede stiahne. Nemocnica nemá náhradu zo dňa na deň, sestra nemá kam ísť. \" (Zdroj: TASR )", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie Čisláka sa už objavilo v médiách 25. novembra 2015. Nepodarilo sa nám síce dohľadať, koľko by stálo splnenie požiadavok sestier, ale určitú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve. Keďže nevieme navýšenie v danej sume potvrdiť ani vyvrátiť, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Minister Čislák už predtým hovoril o čiastke 200 miliónov eur v prípade, že by chcel vyhovieť sestrám. Nepodarilo sa nám dohľadať, koľko by skutočne stálo splnenie požiadavok sestier, ale nejakú predstavu o potrebných financiách môžeme získať z analýzy Health Policy Institute zo septembra roku 2014, ktorá sa zaoberá s mzdovým vývojom v zdravotníctve: \" Ak by sa mali súčasne zvyšovať mzdy lekárov, realizovať požiadavky sestier (v plnej miere) a implementovať OOP [odvodová odpočítateľná položka, pozn.] so zvýšením minimálnej mzdy, mohlo by to znamenať výpadok zdrojov v zdravotníctve v súhrnnej výške okolo 266 mil. eur (výpadok kvôli OOP plus potreba financovania vyšších miezd lekárov a sestier). Ak by sa navyše zvýšila mzdová hladina u časti zamestnancov prostredníctvom kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, mohol by súhrnný dopad všetkých týchto vplyvov dosiahnuť až sumu do 272 mil. eur. \" Sestry už dlhodobo žiadajú od ministra zdravotníctva riešenie ich platových podmienok. Počas celého programového obdobia súčasnej vlády sa snažia dohodnúť na legislatívnom rámci ich požiadaviek s ministerstvom. Vláda Ivety Radičovej sa snažila riešiť situáciu zdravotníckych pracovníkov, preto bol predložený v roku 2012 návrh zákona ešte pred predčasnými voľbami. Ustanovenia tohto zákona mali platiť pre všetky sestry a pôrodné asistentky, zákon mal zohľadňovať roky praxe a taktiež sa zvýšili koeficienty, pomocou ktorých sa vypočíta minimálna výška mzdy. Zákon bol však v roku 2012 pozastavený a o rok neskôr zrušený . Nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek uvádza, že protiústavnou skutočnosťou v tomto zákone bolo obmedzenie vlastníckeho práva zásahom do podnikateľskej činnosti súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nález Ústavného súdu taktiež uznal, že zvýšenie platov nebolo finančne kryté, no nepovažuje to za protiústavnú skutočnosť. Sestry odvtedy žiadajú, aby ich platy sa dorovnával i rýchlejšie v porovnaní k priemernej mzde v hospodárstve s tým súvisia vyššie koeficienty upravujúce ich výplaty, žiadajú ďalej, aby navýšenie (úprava) základnej zložky mzdy sa netýkalo len sestier a pôrodných asistentiek v zdravotníckych zariadeniach ktoré patria pod MZ SR, ale aby všetky zariadenia boli povinné navýšiť základnú zložku mzdy. Chcú, aby pro odmeňovaní sa zohľadňovali roky praxe (po každom trojročnom intervale navýšenie o minimálne 0,03 násobok priemernej mzdy), a aby sa do rokov praxe započítavala aj doba rodičovskej dovolenky a vojenskej služby. (Zdroj: SITA ) Lekárski odborári podporujú protest sestier, ktoré začali podávať hromadné výpovede (ako prvé podali výpovede sestry vo fakultnej nemocnici v Žiline a v Prešove). Senior analytik Health Policy Institute-u, Tomáš Szalay nemyslí, že s hromadnými výpoveďmi dosiahnu sestry splnenie svojich požiadavkov: \" Záver tejto akcie bude, že viacero sestier výpovede stiahne. Nemocnica nemá náhradu zo dňa na deň, sestra nemá kam ísť. \" (Zdroj: TASR )"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "hovoril", "analýzy", "pozastavený", "zrušený", "dorovnával", "zohľadňovali roky praxe", "SITA", "hromadné výpovede", "TASR"], "url": ["http://www.hpi.sk/2014/09/mzdy-v-zdravotnictve-2015-vyvoj-a-dopady/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/cislak-zvysenie-platov-sestier-by-stalo-stat-200-milionov-eur-980563", "http://www.hpi.sk/2014/09/mzdy-v-zdravotnictve-2015-vyvoj-a-dopady/", "http://www.hhpartners.eu/ckeditor/kcfinder/userfiles/files/clanky/Pozastavenie%20u%CC%81c%CC%8Cinnosti%20za%CC%81kona%20o%20minima%CC%81lnych%20mzdovy%CC%81ch%20na%CC%81rokoch%20sestier%20final%20verzia%20%28kubala,%20volcko%29.pdf?PHPSESSID=1eeed40007e2ac790b3562f4f7bb18d6", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172", "http://ekonomika.sme.sk/c/7331449/sestry-a-porodne-asistentky-chcu-vyssie-zakladne-mzdy.html", "http://ozsapa.sk/clnk.php?clanokid=74", "http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-z-titulky/sestry-kritizuju-navrh-zakona-o-odmenovani-zdravotnickych-pracovnikov.htm", "http://ozsapa.sk/clnk.php?clanokid=81", "https://www.istp.sk/clanok/9584/Sestry-spustili-akciu-hromadnych-vypovedi-v-Ziline-ich-podalo-200"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:53.699485+00:00"}
{"id": "vr34058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34058", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Z limitu v roku 2011, z ktorého sme mali vyčerpať 1,8 miliardy eur, bola vyčerpaná 0. To vychádza z ITMS, to znamená Informačný systém eurofondov, ktorý je monitorovaný, kontrolovaný aj Európskou komisiou, aj nami. jediné, čo bolo z toho limitu vyčerpané, boli platy euroúradníkov 2,1 milióna eur. Ale z ostatných ďalších 10 operačných programov bola vyčerpaná 0.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "ITMS je centrálny informačný systém , ktorý slúži na evidenciu, následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontroly a auditu ŠF a KF\". Oprávnenými používateľmi tohto systému sú žiadatelia o nenávratný finančný príspevok. Prístup do tohto systému teda z našej strany nebol možný. Správa Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.1.2012 uvádza čerpanie záväzku na rok 2011 na úrovni 3,44% z celkovej sumy záväzku 2,11 mld. eur. Ide teda o sumu 72 miliónov eur. Celkovo až 8 operačných programov malo čerpanie na úrovni 0%. V správe Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.12.2011 sa neuvádza plnenie záväzku za rok 2011 ale len za rok 2010 až 2008.", "analysis_paragraphs": ["ITMS je centrálny informačný systém , ktorý slúži na evidenciu, následné spracovávanie, export a monitoring dát o programovaní, projektovom a finančnom riadení, kontroly a auditu ŠF a KF\". Oprávnenými používateľmi tohto systému sú žiadatelia o nenávratný finančný príspevok. Prístup do tohto systému teda z našej strany nebol možný. Správa Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.1.2012 uvádza čerpanie záväzku na rok 2011 na úrovni 3,44% z celkovej sumy záväzku 2,11 mld. eur. Ide teda o sumu 72 miliónov eur. Celkovo až 8 operačných programov malo čerpanie na úrovni 0%. V správe Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.12.2011 sa neuvádza plnenie záväzku za rok 2011 ale len za rok 2010 až 2008."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["centrálny informačný systém", "31.1.2012", "31.12.2011"], "url": ["http://www.nsrr.sk/en/faq/ostatne/?id=167", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8770&documentId=9320", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8771&documentId=9325"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:17.395531+00:00"}
{"id": "vr31002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31002", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme k 1.1. (2012 pozn.)menili 102 daňových úradov na 9 daňových úradov.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dôsledku reformy daňovej a colnej správy vznikla k 1. januáru 2012 finančná správa. Výsledkom je aj tranformácia 102 daňových úradov na 9 daňových úradov , z ktorých 8 bude v sídle vyšších územných celkov a deviaty bude Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Je potrebné dodať, že pôvodné daňové úrady úplne nezanikli, zmenila sa len ich funkcia a väčšina slúži ako kontaktné miesto. Plnohodnotné funkcie ostali len 9 spomenutým daňovým úradom.", "analysis_paragraphs": ["V dôsledku reformy daňovej a colnej správy vznikla k 1. januáru 2012 finančná správa. Výsledkom je aj tranformácia 102 daňových úradov na 9 daňových úradov , z ktorých 8 bude v sídle vyšších územných celkov a deviaty bude Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Je potrebné dodať, že pôvodné daňové úrady úplne nezanikli, zmenila sa len ich funkcia a väčšina slúži ako kontaktné miesto. Plnohodnotné funkcie ostali len 9 spomenutým daňovým úradom."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["9 daňových úradov"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/213676/miklos-na-danovych-uradoch-vzniknu-klientske-zony-ktore-pozname-z-bank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:56.395865+00:00"}
{"id": "vr32348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32348", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... je nevyhnutné rokovať a hľadať v rámci vecí, ktoré sme si zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, to znamená deficit do 3% HDP pre budúcich rok.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016 (. pdf ) sa v kapitole Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj (s. 15), píše:\" Konsolidacia verejnych financii je zakladnym predpokladom pre udrzatelny rozvoj Slovenska, a to nielen v obdobi neistoty na financnych trhoch. Primarnym cielom v tejto oblasti musi byt znizenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP v roku 2013.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády na roky 2012 - 2016 (. pdf ) sa v kapitole Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj (s. 15), píše:\" Konsolidacia verejnych financii je zakladnym predpokladom pre udrzatelny rozvoj Slovenska, a to nielen v obdobi neistoty na financnych trhoch. Primarnym cielom v tejto oblasti musi byt znizenie deficitu verejnych financii pod 3 % HDP v roku 2013.\""], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:01.174229+00:00"}
{"id": "vr36245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36245", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "...napríklad od 1.1.2008 sme pomohli invalidom v tom, že by bolo bývalo zrušené, keby sme neboli zasiahli a doba vlastne prekvalifikovávanie dôchodku, respektíve priznávanie invalidného dôchodku končilo dňom dovŕšenia dôchodkového veku a priznaním starobného alebo predčasného starobného dôchodku.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viac informácií o takejto zmene sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Viac informácií o takejto zmene sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:11.130610+00:00"}
{"id": "vr27997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27997", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "A jeden, je niekoľko foriem výkladu zákona a jeden, jedna forma výkladu zákona sa menuje autorský výklad. A jeden z tých autorov Ústavy som aj ja. Aj ja mám právo povedať, ako to znenie budem vykladať v zákone.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že Ivana Gašparoviča možno považovať za spoluautora návrhu ústavy, ktorý bol schválený 1.9.1992. Tiež autorský (resp. autentický) výklad je skutočne jednou z druhov výkladu zákona podľa subjektov. Ivan Gašparovič však zavádza, že s využitím autorského výkladu má právo povedať, ako bude sám vykladať znenie istej svojej právomoci a podľa nej ju vykonávať. Autentický výklad je totiž záväzný iba vtedy, ak ho uplatňuje štátny orgán, ktorý predpis vydal (v našom prípade národná rada formou napr. legálnych definícií v zákonoch) nie osoba, ktorá sa podieľala na tvorbe jeho textu. Okrem tejto formy výkladu sa môžu uplatňovať len metódy výkladu aplikačnými orgánmi, t.j. súdmi, v prípade ústavy iba Ústavným súdom SR. Prístup I. Gašparoviča je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádzajú Malová a Láštic, návrh slovenskej ústavy bol prijatý vládou SR koncom júla 1992 a následne bol predložený do parlamentu. Tento návrh bol výsledkom vládnej (nie parlamentnej) komisie pod vedením Milana Čiča. Jej členmi boli okrem Čiča V. Mečiar, I. Gašparovič, J. Moravčík, I. Sečanský (všetci HZDS), Ľ. Fogaš (SDĽ) a A. Hrnko (SNS) (k dispozícii je aj výpoveď ďalšieho člena komisie, Ľ. Fogaša). I. Gašparovič sa teda skutočne s istým nadhľadom (keďže formálne je autorom ústavy parlament, ktorý ju prijal) môže považovať za jedného z tvorcov textu, ktorý sa stal ústavou. Pokiaľ ide o výklad (syn. interpretáciu) práva, podľa subjektov (t.j. toho, kto zákon interpretuje) sa rozlišuje viacero druhov výkladu (pozri napr. Ottová, E.: Teória práva. Šamorín, Heuréka, 2010, s. 259-261 a obdobné učebnice teórie práva). Jedným z nich je aj autorský (resp. autentický) výklad, ktorý podáva \"štátny orgán, ktorý právnu normu vydal\" (Ottová 2010: 259). Už z tohto je teda zrejmé, že autorský výklad nemôže podať I.Gašparovič, lebo sám nereprezentuje demokraticky zvolenú väčšinu v zákonodarnom orgáne. Navyše, prinajmenšom rovnako dôležitá než existencia druhov výkladu je aj právna záväznosť každého z nich. Autentický výklad je záväzný iba vtedy, ak je súčasťou prijatého textu zákona (napr. formou legálnych definícií). Nie je teda záväzný výklad, ktorý odznie napr. v parlamentnej rozprave alebo v dôvodovej správe k zákonu. Charakteristiky autentického výkladu možno sumarizovať nasledovne: \"Autentický výklad je výklad normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vydal. Má rozmanité formy a podľa toho, v akej forme sa podáva, možno spoľahlivo zistiť, či je alebo nie je právne záväzný. Autentickým výkladom zákonov sú napríklad dôvodové správy, ale bez právnej záväznosti. Zaužívanou formou autentického výkladu sú legálne definície - rámec autentického výkladu je zachovaný, ak tieto tzv. normy o normách vydal orgán, ktorý prijal nielen integrujúcu, ale aj interpretovanú normu.\" Pochybnosť prístupu I. Gašparoviča sa znásobuje tým, že prezident nehovorí o výklade obyčajného zákona, ale predpisu, ktorý stojí na čele hierarchie právnych predpisov SR, t.j. ústavy. Podľa čl. 128 ústavy, \" Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. (...) Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.\" Jediným orgánom, ktorý môže vykladať ústavu, je podľa ústavy samotnej ústavný súd. Fakt, že si Ivan Gašparovič ako súčasť výkonnej moci privlastňuje právomoc vykladať si svoje právomoci z titulu toho, že je jedným zo spoluautorov textu ústavy, je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, pretože túto právomoc má iba sčasti zákonodarná moc (zahrnutím definícií do textu ústavy) a sčasti súdna moc (ústavný súd pri výklade ústavy). Problém je vhodne zhrnutý v nasledovnom citáte: \" Nemožno zľahčovať oprávnenie uskutočňovať výklad práva kýmkoľvek. Môžu tak robiť nielen štátne orgány, ale aj laici, i tí, ktorým to vyplýva z ich povolania. Na druhej strane však všeobecnú, respektíve individuálnu záväznosť nadobúdajú výsledky výkladu len subjektov štátnych orgánov. V závislosti od toho, kto je subjektom výkladu práva, poznáme napríklad legálny výklad. Je všeobecne právne záväzný a zaoberá sa ním štátny orgán, ktorému ústava zverila právomoc podávať všeobecne záväzný výklad zákonov a ostatných právnych predpisov.\"", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že Ivana Gašparoviča možno považovať za spoluautora návrhu ústavy, ktorý bol schválený 1.9.1992. Tiež autorský (resp. autentický) výklad je skutočne jednou z druhov výkladu zákona podľa subjektov. Ivan Gašparovič však zavádza, že s využitím autorského výkladu má právo povedať, ako bude sám vykladať znenie istej svojej právomoci a podľa nej ju vykonávať. Autentický výklad je totiž záväzný iba vtedy, ak ho uplatňuje štátny orgán, ktorý predpis vydal (v našom prípade národná rada formou napr. legálnych definícií v zákonoch) nie osoba, ktorá sa podieľala na tvorbe jeho textu. Okrem tejto formy výkladu sa môžu uplatňovať len metódy výkladu aplikačnými orgánmi, t.j. súdmi, v prípade ústavy iba Ústavným súdom SR. Prístup I. Gašparoviča je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádzajú Malová a Láštic, návrh slovenskej ústavy bol prijatý vládou SR koncom júla 1992 a následne bol predložený do parlamentu. Tento návrh bol výsledkom vládnej (nie parlamentnej) komisie pod vedením Milana Čiča. Jej členmi boli okrem Čiča V. Mečiar, I. Gašparovič, J. Moravčík, I. Sečanský (všetci HZDS), Ľ. Fogaš (SDĽ) a A. Hrnko (SNS) (k dispozícii je aj výpoveď ďalšieho člena komisie, Ľ. Fogaša). I. Gašparovič sa teda skutočne s istým nadhľadom (keďže formálne je autorom ústavy parlament, ktorý ju prijal) môže považovať za jedného z tvorcov textu, ktorý sa stal ústavou. Pokiaľ ide o výklad (syn. interpretáciu) práva, podľa subjektov (t.j. toho, kto zákon interpretuje) sa rozlišuje viacero druhov výkladu (pozri napr. Ottová, E.: Teória práva. Šamorín, Heuréka, 2010, s. 259-261 a obdobné učebnice teórie práva). Jedným z nich je aj autorský (resp. autentický) výklad, ktorý podáva \"štátny orgán, ktorý právnu normu vydal\" (Ottová 2010: 259). Už z tohto je teda zrejmé, že autorský výklad nemôže podať I.Gašparovič, lebo sám nereprezentuje demokraticky zvolenú väčšinu v zákonodarnom orgáne. Navyše, prinajmenšom rovnako dôležitá než existencia druhov výkladu je aj právna záväznosť každého z nich. Autentický výklad je záväzný iba vtedy, ak je súčasťou prijatého textu zákona (napr. formou legálnych definícií). Nie je teda záväzný výklad, ktorý odznie napr. v parlamentnej rozprave alebo v dôvodovej správe k zákonu. Charakteristiky autentického výkladu možno sumarizovať nasledovne: \"Autentický výklad je výklad normy tým štátnym orgánom, ktorý ju vydal. Má rozmanité formy a podľa toho, v akej forme sa podáva, možno spoľahlivo zistiť, či je alebo nie je právne záväzný. Autentickým výkladom zákonov sú napríklad dôvodové správy, ale bez právnej záväznosti. Zaužívanou formou autentického výkladu sú legálne definície - rámec autentického výkladu je zachovaný, ak tieto tzv. normy o normách vydal orgán, ktorý prijal nielen integrujúcu, ale aj interpretovanú normu.\" Pochybnosť prístupu I. Gašparoviča sa znásobuje tým, že prezident nehovorí o výklade obyčajného zákona, ale predpisu, ktorý stojí na čele hierarchie právnych predpisov SR, t.j. ústavy. Podľa čl. 128 ústavy, \" Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. (...) Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.\" Jediným orgánom, ktorý môže vykladať ústavu, je podľa ústavy samotnej ústavný súd. Fakt, že si Ivan Gašparovič ako súčasť výkonnej moci privlastňuje právomoc vykladať si svoje právomoci z titulu toho, že je jedným zo spoluautorov textu ústavy, je v rozpore s princípom deľby moci v demokratickom právnom štáte, pretože túto právomoc má iba sčasti zákonodarná moc (zahrnutím definícií do textu ústavy) a sčasti súdna moc (ústavný súd pri výklade ústavy). Problém je vhodne zhrnutý v nasledovnom citáte: \" Nemožno zľahčovať oprávnenie uskutočňovať výklad práva kýmkoľvek. Môžu tak robiť nielen štátne orgány, ale aj laici, i tí, ktorým to vyplýva z ich povolania. Na druhej strane však všeobecnú, respektíve individuálnu záväznosť nadobúdajú výsledky výkladu len subjektov štátnych orgánov. V závislosti od toho, kto je subjektom výkladu práva, poznáme napríklad legálny výklad. Je všeobecne právne záväzný a zaoberá sa ním štátny orgán, ktorému ústava zverila právomoc podávať všeobecne záväzný výklad zákonov a ostatných právnych predpisov.\""], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["uvádzajú", "boli", "výpoveď", "sumarizovať", "zhrnutý"], "url": ["https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/kpol/publikacie/2001_slovakconstitution.pdf", "http://www.hrnko.sk/2011/04/22/pozadie-vzniku-ustavy-sr/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247861-tvorcovia-ustavy-zvadzali-suboj-s-casom/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-November/dolezity-vyklad-prava.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-November/dolezity-vyklad-prava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:19.686640+00:00"}
{"id": "vr15971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15971", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...(vláda, pozn.) vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa vysokoškolských učiteľov od 1.9.2016 a následne počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila v priemere o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji 2016 vláda predložila novelu zákona zo 7. novembra 2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá následne nadobudla účinnosť 1.9.2016. Novelu predložil minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Na základe tejto novely malo dôjsť k zvýšeniu platovej tarify vysokoškolských učiteľov priemerne o 6 percent od 1: septembra 2016 a následne každoročne od 1. januára 2018. Vládny sľub považujeme za splnený.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2016 vláda predložila novelu zákona zo 7. novembra 2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá následne nadobudla účinnosť 1.9.2016. Novelu predložil minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Na základe tejto novely malo dôjsť k zvýšeniu platovej tarify vysokoškolských učiteľov priemerne o 6 percent od 1: septembra 2016 a následne každoročne od 1. januára 2018. Vládny sľub považujeme za splnený."], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "zákona", "dva", "Zákon"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/217/20160901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/217/20160901.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:52.313721+00:00"}
{"id": "43956", "numeric_id": 43956, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43956", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "..Mariánom Kočnerom, ktorý tu pravdepodobne riadil bývalého generálneho prokurátora, ktorý bol voči nemu absolútne v submisívnom postavení.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z nahrávky rozhovoru medzi Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom z leta 2014 vyplývajú silné podozrenia, že Marián Kočner ovplyvňoval trestné konania a Dobroslav Trnka mu v tom pomáhal. Kočner na nej vtedajšieho generálneho prokurátora vypočúva, správa sa k nemu vulgárne a vyhráža sa mu zabitím. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Galko hovorí o nahrávke z leta 2014 medzi vtedy generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom. Nahrávku zverejnil DenníkN v októbri 2019. Kočner na nahrávke „vyšetruje ” Trnku a pýta sa ho, ako presne a prečo spolu s Trnkovými kamarátmi vydierali Jaroslava Haščáka, keď od neho žiadali peniaze za zvukovú nahrávku „Gorily”. Kočner po Trnkovi kričí, opakovane mu nadáva, varuje ho, že ho „ zabijú” a že si to odnesie aj jeho syn. Pripomína mu tiež, že peniaze za kauzy, kde Kočner vraj niečo „ ustál”, má Trnka uložené u neho a vždy, keď Trnka peniaze potreboval, Kočner mu ich dal. „Nie, ty si nezobral nikdy nič. Ak sa niekto odmenil a ešte raz, nebol to ani Rehák, nebol to ani Majský, všetky peniaze, ktoré skončili u mňa, ty si nikdy nechcel vedieť, koľko a za čo, a povedal si, že ich mám držať ja,” hovorí na nahrávke Trnkovi Kočner. Vtedajší generálny prokurátor na nahrávke vysvetľuje , ako manipuloval s „ Kočnerovým” zvukovým záznamom, ktorý pre neho schovával; ako ho ukladal u maďarského notára a ako s ním chceli vydierať Jaroslava Haščáka. Kočner Trnkovi hovorí , že Trnka vraj vie, že Haščák je „ človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom.” Trnka sa pred Kočnerom bráni - namiesto toho, aby nahrávku a informácie o nej poskytol polícii a nechal ju aj Kočnera preveriť. Podľa DenníkaN si nechala polícia k nahrávke vypracovať znalecký posudok, ktorý hovorí , že hlasy na nej skutočne patria Trnkovi a Kočnerovi.", "analysis_paragraphs": ["Z nahrávky rozhovoru medzi Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom z leta 2014 vyplývajú silné podozrenia, že Marián Kočner ovplyvňoval trestné konania a Dobroslav Trnka mu v tom pomáhal. Kočner na nej vtedajšieho generálneho prokurátora vypočúva, správa sa k nemu vulgárne a vyhráža sa mu zabitím. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Galko hovorí o nahrávke z leta 2014 medzi vtedy generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Mariánom Kočnerom. Nahrávku zverejnil DenníkN v októbri 2019. Kočner na nahrávke „vyšetruje ” Trnku a pýta sa ho, ako presne a prečo spolu s Trnkovými kamarátmi vydierali Jaroslava Haščáka, keď od neho žiadali peniaze za zvukovú nahrávku „Gorily”. Kočner po Trnkovi kričí, opakovane mu nadáva, varuje ho, že ho „ zabijú” a že si to odnesie aj jeho syn. Pripomína mu tiež, že peniaze za kauzy, kde Kočner vraj niečo „ ustál”, má Trnka uložené u neho a vždy, keď Trnka peniaze potreboval, Kočner mu ich dal. „Nie, ty si nezobral nikdy nič. Ak sa niekto odmenil a ešte raz, nebol to ani Rehák, nebol to ani Majský, všetky peniaze, ktoré skončili u mňa, ty si nikdy nechcel vedieť, koľko a za čo, a povedal si, že ich mám držať ja,” hovorí na nahrávke Trnkovi Kočner. Vtedajší generálny prokurátor na nahrávke vysvetľuje , ako manipuloval s „ Kočnerovým” zvukovým záznamom, ktorý pre neho schovával; ako ho ukladal u maďarského notára a ako s ním chceli vydierať Jaroslava Haščáka. Kočner Trnkovi hovorí , že Trnka vraj vie, že Haščák je „ človek, ktorý okrem iného pomáhal, do p..e, a kupoval poslancov, keď si sa mal stať generálnym prokurátorom.” Trnka sa pred Kočnerom bráni - namiesto toho, aby nahrávku a informácie o nej poskytol polícii a nechal ju aj Kočnera preveriť. Podľa DenníkaN si nechala polícia k nahrávke vypracovať znalecký posudok, ktorý hovorí , že hlasy na nej skutočne patria Trnkovi a Kočnerovi."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "„vyšetruje", "„", "Pripomína", "„", "hovorí", "vysvetľuje", "„", "hovorí", "„", "hovorí"], "url": ["https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616851/najsilnejsie-momenty-nahravky-kocner-trnka-video-s-titulkami/", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:14.948093+00:00"}
{"id": "44946", "numeric_id": 44946, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44946", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Tú umelú pľúcnu ventiláciu robí prístroj, ktorý obsluhuje špecialista odborník. Sú to pracovníci z jednotky intenzívnej starostlivosti, z anestéziologických resuscitačných oddelení a aj na počet obyvateľov máme tých ventilátorov aktívnych viac, ako Taliansko", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa infektológa Petra Sabaka je optimálne, ak pľúcnu ventiláciu obsluhujú anestéziológovia. V krajinách, kde je počet pacientov s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 veľa, však ventiláciu po zaškolení obsluhujú aj iní skúsení špecialisti. Podľa Ministerstva zdravotníctva malo Slovensko pred nákupom nových ventilácií 450 kusov takých, ktoré sú použiteľné pre pacientov s koronavírusom. Ďalšiu stovku majú nakúpiť Štátne hmotné rezervy. Na Slovensku tak máme resp. budeme mať približne 1 ventiláciu na 9818 obyvateľov. Taliansko má spolu 5000 pľúcných ventilácií - a teda 1 ventiláciu na cca 12-tisíc obyvateľov. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa infektológa Petra Sabaka je optimálne, ak pľúcnu ventiláciu obsluhujú anestéziológovia. V krajinách, kde je počet pacientov s ťažkým priebehom ochorenia Covid-19 veľa, však ventiláciu po zaškolení obsluhujú aj iní skúsení špecialisti. Podľa Ministerstva zdravotníctva malo Slovensko pred nákupom nových ventilácií 450 kusov takých, ktoré sú použiteľné pre pacientov s koronavírusom. Ďalšiu stovku majú nakúpiť Štátne hmotné rezervy. Na Slovensku tak máme resp. budeme mať približne 1 ventiláciu na 9818 obyvateľov. Taliansko má spolu 5000 pľúcných ventilácií - a teda 1 ventiláciu na cca 12-tisíc obyvateľov. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["obsluhujú", "obsluhujú", "sú", "majú", "má"], "url": ["https://dennikn.sk/1812448/ked-plucna-ventilacia-rozhoduje-o-zivote-a-smrti-ako-pracuje-a-ako-je-mozne-ze-ich-mame-malo/", "https://dennikn.sk/1812448/ked-plucna-ventilacia-rozhoduje-o-zivote-a-smrti-ako-pracuje-a-ako-je-mozne-ze-ich-mame-malo/", "https://dennikn.sk/1812448/ked-plucna-ventilacia-rozhoduje-o-zivote-a-smrti-ako-pracuje-a-ako-je-mozne-ze-ich-mame-malo/", "https://dennikn.sk/1805562/analyza-o-koronaviruse-v-nemocnici-skonci-az-25-tisic-ludi-ak-sa-neobmedzime-este-viac/?ref=tit1", "https://meduza.io/en/feature/2020/03/21/the-ventilator-problem"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:57.333144+00:00"}
{"id": "vr30627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30627", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol to Ivan Mikloš, terajší minister financií, ktorý úplne surovo po roku 2009, po neuveriteľne ťažkom roku prišiel s návrhom na začiatku roku 2010, lebo sa blížili voľby, že ideme znižovať dane.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok R. Fica sme už v minulosti overovali . Na jednej strane podľa agentúry TASR 27.3.2010: Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní. \"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane,\" uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš. Na druhej strane podľa agentúry SITA 1.2.2009: Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane. Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12.... \"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať,\" dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou. Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok R. Fica sme už v minulosti overovali . Na jednej strane podľa agentúry TASR 27.3.2010: Podľa podpredsedu SDKÚ-DS nebude kvôli nezodpovednej politike súčasnej vlády v najbližších štyroch rokoch priestor na znižovanie daní. \"Bolo to možné ešte v roku 2006, v súčasnosti však bude neľahkou výzvou otočiť aktuálny nepriaznivý ekonomický vývoj, zastaviť zadlžovanie a zároveň nezvyšovať dane,\" uviedol na dnešnej programovej konferencii opozičnej SDKÚ-DS jej podpredseda Ivan Mikloš. Na druhej strane podľa agentúry SITA 1.2.2009: Mikloš: Keď chce Fico zastaviť prepúšťanie, musí znížiť dane. Opozícia nemá výhrady voči opatreniam, ktoré robí koalícia na riešenie hospodárskej krízy, považuje ich však za nedostatočné. V diskusnej relácii STV O päť minút 12.... \"Navrhovali sme kroky, zníženie daní, odvodov, vláda s nami odmietala komunikovať,\" dodal. Opozícii sa napríklad nepáči zriaďovanie sociálnych podnikov, ktoré sú podľa Mikloša neefektívne a považuje ich za škodlivé, keďže môžu byť spojené s korupciou. Ivan Mikloš o pláne znižovať dane hovoril naposledy v roku 2009. V roku 2010 naopak tento úmysel vylúčil. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "agentúry TASR", "agentúry SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/198/?ph=2", "http://hnonline.sk/c1-41934360-miklos-dane-sa-znizovat-nebudu-kvoli-ficovi", "http://spravy.pravda.sk/miklos-ked-chce-fico-zastavit-prepustanie-musi-znizit-dane-poz-/sk_domace.asp?c=A090201_144433_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:17.143509+00:00"}
{"id": "vr15802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15802", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podrobné štatistiky vedené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, zverejnené na ich stránke dokazujú toto tvrdenie, dlhodobo nezamestnaných (občan, t. j. osoba, ktorá bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) v minulom roku naozaj ubudlo, v decembri roku 2015 bolo vedených 172 908 takýchto osôb, pričom údaje za december 2016 už vykazujú cifru 137 332, čo činí rozdiel presne 35 576 osôb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. V rozmedzí od decembra 2015 až december 2016 sa každý mesiac znižoval počet dlhodobo nezamestnaných v priemere o 2 964, 58 osôb. Najväčší úbytok počtu nezamestnaných osôb bol v mesiaci marec - apríl 2016, kedy sa počet takto evidovaných osôb znížil o 5 094 ľudí. Naopak, najmenší zaznamenaný úbytok dlhodobo nezamestnaných predstavuje mesiac júl - august, kedy sa zamestnalo iba 208 osôb. Uvedený číselný údaj Jána Richtera, 38 tisíc je jemne nadnesený, no nemožno ho považovať za účelové zavádzanie, nakoľko na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa nad štatistickými údajmi píše nasledovné: „ z dôvodu prechodu na nový informačný systém služieb zamestnanosti sú zverejnené štatistiky predbežné\", preto je možné, že minister práce ešte v tú dobu nedisponoval kompletnými informáciami, z dôvodu prechodu na nový IS. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podrobné štatistiky vedené Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, zverejnené na ich stránke dokazujú toto tvrdenie, dlhodobo nezamestnaných (občan, t. j. osoba, ktorá bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) v minulom roku naozaj ubudlo, v decembri roku 2015 bolo vedených 172 908 takýchto osôb, pričom údaje za december 2016 už vykazujú cifru 137 332, čo činí rozdiel presne 35 576 osôb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. V rozmedzí od decembra 2015 až december 2016 sa každý mesiac znižoval počet dlhodobo nezamestnaných v priemere o 2 964, 58 osôb. Najväčší úbytok počtu nezamestnaných osôb bol v mesiaci marec - apríl 2016, kedy sa počet takto evidovaných osôb znížil o 5 094 ľudí. Naopak, najmenší zaznamenaný úbytok dlhodobo nezamestnaných predstavuje mesiac júl - august, kedy sa zamestnalo iba 208 osôb. Uvedený číselný údaj Jána Richtera, 38 tisíc je jemne nadnesený, no nemožno ho považovať za účelové zavádzanie, nakoľko na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa nad štatistickými údajmi píše nasledovné: „ z dôvodu prechodu na nový informačný systém služieb zamestnanosti sú zverejnené štatistiky predbežné\", preto je možné, že minister práce ešte v tú dobu nedisponoval kompletnými informáciami, z dôvodu prechodu na nový IS. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-16", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "dlhodobo nezamestnaných"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.socpoist.sk/slovnik-pojmov/11s?prm1=605"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:03.730098+00:00"}
{"id": "48300", "numeric_id": 48300, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48300", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "(Andrej Danko, pozn.) zabránil veľakrát schváleniu strategických dokumentov, bezpečnostnej stratégie, zmluvy s Američanmi.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S Bezpečnostnou stratégiou mala Dankova SNS problém opakovane. Tento strategický dokument vláda schválila v roku 2017, vtedajší predseda brannobezpečnostného výboru Anton Hrnko (SNS) však povedal, že jeho strana má k dokumentu výhrady. Problémom malo byť označenie Ruska ako bezpečnostnej hrozby pre Slovensko. Podobné komplikácie sprevádzali aj prijatie Obrannej stratégie SR. Oba dokumenty nakoniec schválila až súčasná parlamentná zostava v roku 2021.\n\nV roku 2019, keď prebiehala diskusia o obrannej dohode s USA, sa vtedajší predseda NR SR Andrej Danko aj s ostatnými predstaviteľmi SNS postavili proti takejto spolupráci. USA ponúkali Slovensku 105 miliónov eur, podmienkou však bolo podpísanie obrannej zmluvy. Danko povedal , že Slovensko má dostatok svojich financií a v prípade prijatia pomoci SNS odíde z vládnej koalície. Ministerstvo obrany vedené nominantom SNS nakoniec spoluprácu s USA odmietlo.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["S Bezpečnostnou stratégiou mala Dankova SNS problém opakovane. Tento strategický dokument vláda schválila v roku 2017, vtedajší predseda brannobezpečnostného výboru Anton Hrnko (SNS) však povedal, že jeho strana má k dokumentu výhrady. Problémom malo byť označenie Ruska ako bezpečnostnej hrozby pre Slovensko. Podobné komplikácie sprevádzali aj prijatie Obrannej stratégie SR. Oba dokumenty nakoniec schválila až súčasná parlamentná zostava v roku 2021.", "V roku 2019, keď prebiehala diskusia o obrannej dohode s USA, sa vtedajší predseda NR SR Andrej Danko aj s ostatnými predstaviteľmi SNS postavili proti takejto spolupráci. USA ponúkali Slovensku 105 miliónov eur, podmienkou však bolo podpísanie obrannej zmluvy. Danko povedal , že Slovensko má dostatok svojich financií a v prípade prijatia pomoci SNS odíde z vládnej koalície. Ministerstvo obrany vedené nominantom SNS nakoniec spoluprácu s USA odmietlo.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["mala", "dokumenty", "schválila", "postavili proti", "povedal"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-schvalil-po-16-rokoch-novu-b/523602-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/8049_obranna-strategia-sr-2021.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-schvalil-po-16-rokoch-novu-b/523602-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22075719/danko-v-suvislosti-s-usa-uviedol-podla-ministerstva-viacero-nepresnosti.html", "https://dennikn.sk/minuta/1406008/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:16.165149+00:00"}
{"id": "vr14949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14949", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Už sme od pána Fica počuli, že vyrovnaný rozpočet do roku 2018.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii strany SMER-SD 15. februára bol predstavený ako jeden z cieľov vyrovnaný rozpočet, ktorý by mohol byť dosiahnutý už v roku 2018 vďaka lepšiemu výberu daní a odvodov. Vtedy ho vyslovil minister financií, Peter Kažimír. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže možnosť vyrovnaného štátneho rozpočtu do roku 2018 spomenul aj Fico v diskusných reláciach a plánovaný nulový deficit figuruje aj v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2016-2018. Fico sa v 35. minúte predvolebnej diskusie na TA3, V politike vyjadril, že v roku 2018 môže dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. \"V roku 2018 môže byť na Slovensku po prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet,“ \"Po zapracovaní tejto novej prognózy do fiškálneho rámca rokov 2017 a 2018 máme vyrovnaný rozpočet v roku 2018, bez dodatočných potrebných opatrení, ale aj bez krytia vládnych priorít, ktoré vzídu z ďalších parlamentných volieb,\" avizoval na konferencii Peter Kažimír. Druhej vlády Roberta Fica sa podarilo dostať deficit verejných financií pod tri percentá, hodnotil Demagog.SK . Ďalšie zníženie deficitu a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu figuruje aj v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2016-2018 \" Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP \" (hlavná kniha, s.2 ) Za rok 2015 vybral štát na daniach o 489 miliónov € viac oproti odhadom. V roku 2016 by malo dôjsť k zvýšeniu príjmov o 410 miliónov €, v roku 2017 o 369 miliónov a v roku 2018 o 444 miliónov €. \"Ak budú výsledky dobré ako sú, môžme garantovať v rokoch 2016 - 2020, že budú reálne mzdy rásť, tvrdí Fico. Chceme vytvárať nové pracovné miesta, cieľ je vytvoriť 100-tisíc nových pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod desať percent, čo je predkrízová úroveň z rokov 2007 a 2008,\" prehlásil na konferencii Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii strany SMER-SD 15. februára bol predstavený ako jeden z cieľov vyrovnaný rozpočet, ktorý by mohol byť dosiahnutý už v roku 2018 vďaka lepšiemu výberu daní a odvodov. Vtedy ho vyslovil minister financií, Peter Kažimír. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže možnosť vyrovnaného štátneho rozpočtu do roku 2018 spomenul aj Fico v diskusných reláciach a plánovaný nulový deficit figuruje aj v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2016-2018. Fico sa v 35. minúte predvolebnej diskusie na TA3, V politike vyjadril, že v roku 2018 môže dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet. \"V roku 2018 môže byť na Slovensku po prvýkrát v histórii vyrovnaný rozpočet,“ \"Po zapracovaní tejto novej prognózy do fiškálneho rámca rokov 2017 a 2018 máme vyrovnaný rozpočet v roku 2018, bez dodatočných potrebných opatrení, ale aj bez krytia vládnych priorít, ktoré vzídu z ďalších parlamentných volieb,\" avizoval na konferencii Peter Kažimír. Druhej vlády Roberta Fica sa podarilo dostať deficit verejných financií pod tri percentá, hodnotil Demagog.SK . Ďalšie zníženie deficitu a dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu figuruje aj v schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2016-2018 \" Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP \" (hlavná kniha, s.2 ) Za rok 2015 vybral štát na daniach o 489 miliónov € viac oproti odhadom. V roku 2016 by malo dôjsť k zvýšeniu príjmov o 410 miliónov €, v roku 2017 o 369 miliónov a v roku 2018 o 444 miliónov €. \"Ak budú výsledky dobré ako sú, môžme garantovať v rokoch 2016 - 2020, že budú reálne mzdy rásť, tvrdí Fico. Chceme vytvárať nové pracovné miesta, cieľ je vytvoriť 100-tisíc nových pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod desať percent, čo je predkrízová úroveň z rokov 2007 a 2008,\" prehlásil na konferencii Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "konferencii", "Demagog.SK", "rozpočte verejnej správy", "konferencii"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1079105/buducnost-slovenska.html", "http://strana-smer.sk/p-kazimir-dobre-danove-prijmy-umoznuju-vyrovnany-rozpocet-v-roku-2018", "http://www.demagog.sk/diskusie/541", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa/530991-video-fico-slubuje-100-tisic-pracovnych-miest-kazimir-vyrovnany-rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:58.281135+00:00"}
{"id": "48696", "numeric_id": 48696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48696", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Oni jednotlivé diecézy tam majú nejakú tú subjektivitu, aspoň takto som to ja zachytil, kde sa majú právo vyjadrovať.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v rámci vnútornej štruktúry majú diecézni biskupi (akým je aj arcibiskup Orosch) a diecézy autonómiu v mnohých vnútorných organizačných otázkach cirkvi, ako napríklad v oblastiach vzdelávania, misie, vnútorných súdnych sporov. V konfesnom práve majú diecézy vlastnú kanonickú právnu subjektivitu, zatiaľ čo konferencia biskupov nie je hierarchicky nadriadený orgán biskupom, ale iba akési spoločné zhromaždenie biskupov (Jiří Rajmund Tretera, Záboj Horák, Konfesní právo, Praha, Leges, 2015, s. 134-141). Aj v kódexe kánonického práva (2. Kapitola, 2. Článok) sa uvádza, že diecéznemu biskupovi prislúcha v jemu zverenej diecéze všetka riadna, vlastná a bezprostredná moc.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v rámci vnútornej štruktúry majú diecézni biskupi (akým je aj arcibiskup Orosch) a diecézy autonómiu v mnohých vnútorných organizačných otázkach cirkvi, ako napríklad v oblastiach vzdelávania, misie, vnútorných súdnych sporov. V konfesnom práve majú diecézy vlastnú kanonickú právnu subjektivitu, zatiaľ čo konferencia biskupov nie je hierarchicky nadriadený orgán biskupom, ale iba akési spoločné zhromaždenie biskupov (Jiří Rajmund Tretera, Záboj Horák, Konfesní právo, Praha, Leges, 2015, s. 134-141). Aj v kódexe kánonického práva (2. Kapitola, 2. Článok) sa uvádza, že diecéznemu biskupovi prislúcha v jemu zverenej diecéze všetka riadna, vlastná a bezprostredná moc."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["napríklad", "kódexe kánonického práva"], "url": ["https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/kodex-kanonickeho-prava", "https://www.kbs.sk/pdf/CIC/02_CIC_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:24.090272+00:00"}
{"id": "vr30212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30212", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "No a veď stále pozitívny, ale klesá. (rast HDP, pozn.) Veď aj my udržíme pozitívny, ale menší, ako sme sa nádejali. Ty si nečítal ani noviny, ani nevieš, že prezident Sarkozy predstúpil pred národ a povedal, že tiež musia znižovať odhad hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sarkozy sa 27. októbra 2011 vyjadril , že odhad ekonomického rastu na tento rok zostáva vo výške 1,75%. Budúci rok sa však zníži z 1,75% na 1%.", "analysis_paragraphs": ["Sarkozy sa 27. októbra 2011 vyjadril , že odhad ekonomického rastu na tento rok zostáva vo výške 1,75%. Budúci rok sa však zníži z 1,75% na 1%."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.abc12.com/story/15894281/france-revises-down-its-growth-forecast-for-2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:59.491867+00:00"}
{"id": "vr16901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16901", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...máme najvyššiu nezamestnanosť (v Prešovskom samosprávnom kraji, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zo septembra 2017 je miera evidovanej nezamestnanosti v Prešovskom samosprávnom kraji na úrovni 10,32 % druhou najvyššou na Slovensku. Najviac nezamestnaných je v Košickom samosprávnom kraji, a to 10,48 % ( .xls , tab. 1). Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) zo septembra 2017 je miera evidovanej nezamestnanosti v Prešovskom samosprávnom kraji na úrovni 10,32 % druhou najvyššou na Slovensku. Najviac nezamestnaných je v Košickom samosprávnom kraji, a to 10,48 % ( .xls , tab. 1). Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-30", "analysis_sources": {"text": [".xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/sep_2017.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:39.613997+00:00"}
{"id": "43294", "numeric_id": 43294, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43294", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Na Ukrajine Porošenko legitimizoval Banderovcov. Minulý rok im priznali sociálne dávky a náhradu výsluhových dôchodkov a myslím si, že Banderovci, každý kto pozná históriu, sú ľudia, ktorí v histórii ublížili a spolupracovali s Nemcami a napáchali obrovské krvavé činy.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2018 bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon, ktorý priznáva status vojnových veteránov aj príslušníkom rôznych nacionalistických organizácii, ktoré sa v priebehu 20. storočia podieľali na ozbrojenom boji za nezávislosť Ukrajiny. Nový zákon sa týka aj Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ľudovo nazývanej aj Banderovci. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa sociálne výhody vojnových veteránov priznávali iba tým bojovníkom UPA, ktorí sa zúčastnili bojov proti nemeckým nacistom na okupovanom území Ukrajiny, pričom nespáchali vojnové zločiny a boli rehabilitovaní. Sociálne dávky, dôchodky a iné výhody pre vojnových veteránov určuje Zákon o postavení vojnových veteránov. Stepan Bandera je na Ukrajine dodnes kontroverznou postavou dejín, český historik Jiří Plachý upozorňuje na to, že v Česku a na Slovensku bol obraz banderovcov ovplyvnený komunistickou propagandou. Banderovci spolupracovali s Nemcami pri útoku na Sovietsky zväz, neskôr sa obrátili proti nim a bojovali tiež proti Sovietom a Poliakom, Volyňský masaker poľského obyvateľstva je ich najznámejším vojnovým zločinom.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2018 bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon, ktorý priznáva status vojnových veteránov aj príslušníkom rôznych nacionalistických organizácii, ktoré sa v priebehu 20. storočia podieľali na ozbrojenom boji za nezávislosť Ukrajiny. Nový zákon sa týka aj Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ľudovo nazývanej aj Banderovci. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy sa sociálne výhody vojnových veteránov priznávali iba tým bojovníkom UPA, ktorí sa zúčastnili bojov proti nemeckým nacistom na okupovanom území Ukrajiny, pričom nespáchali vojnové zločiny a boli rehabilitovaní. Sociálne dávky, dôchodky a iné výhody pre vojnových veteránov určuje Zákon o postavení vojnových veteránov. Stepan Bandera je na Ukrajine dodnes kontroverznou postavou dejín, český historik Jiří Plachý upozorňuje na to, že v Česku a na Slovensku bol obraz banderovcov ovplyvnený komunistickou propagandou. Banderovci spolupracovali s Nemcami pri útoku na Sovietsky zväz, neskôr sa obrátili proti nim a bojovali tiež proti Sovietom a Poliakom, Volyňský masaker poľského obyvateľstva je ich najznámejším vojnovým zločinom."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "priznávali", "Zákon", "upozorňuje", "spolupracovali"], "url": ["https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2688647-porosenko-podepsal-kontroverzni-zakon-z-banderovcu-dela-valecne-veterany?fbclid=IwAR23VuJaLeKtxdR1TCe55lQ0uO9rsMuUneVXI9gCaonPLpZbtOHm9VR5yoQ", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2688647-porosenko-podepsal-kontroverzni-zakon-z-banderovcu-dela-valecne-veterany?fbclid=IwAR23VuJaLeKtxdR1TCe55lQ0uO9rsMuUneVXI9gCaonPLpZbtOHm9VR5yoQ", "https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/en/3551-12", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/1019709-krize-krisi-odkaz-bandery-propaganda-znovu-vede-nad-fakty-rika-historik", "https://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/rusko-a-okoli/zlociny-banderovcu-jsou-sovetsky-mytus_453890.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:59.790351+00:00"}
{"id": "vr38952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38952", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... a čo chýba Národnej strane je to, čo sa stalo v Írsku, že vláda seriózne ponúkla občanom Írska to, že za nich hypotéky, ktoré nevládzu splatiť vo výške 6 miliárd euro sanuje.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Írska vláda zatiaľ len zvažuje návrh popredného Írskeho ekonóma Morgana Kellyho, podľa ktorého by odpustenie splátok hypoték insolventných občanov Írska v hodnote šesť miliárd eur mohlo byť jedným z vhodných riešení, ako prispieť k rýchlejšiemu zotaveniu írskej ekonomiky. Nenašli sme informácie o tom, že by už k takémuto kroku došlo.", "analysis_paragraphs": ["Írska vláda zatiaľ len zvažuje návrh popredného Írskeho ekonóma Morgana Kellyho, podľa ktorého by odpustenie splátok hypoték insolventných občanov Írska v hodnote šesť miliárd eur mohlo byť jedným z vhodných riešení, ako prispieť k rýchlejšiemu zotaveniu írskej ekonomiky. Nenašli sme informácie o tom, že by už k takémuto kroku došlo."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Írska vláda"], "url": ["http://www.akcie.sk/spravodajstvo/11035/ekonomika/irsko-mozno-odpusti-obcanom-hypoteky-az-za-sest-miliard-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:59.268506+00:00"}
{"id": "vr15483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15483", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "V tomto roku sa ambulantným lekárom zvyšovali odmeny aj od zdravotných poisťovní aj z titulu, že poplatky zanikli.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdravotníctvo samo o sebe, a najmä platy lekárov, sú na Slovensku horúcou témou. Minuloročný zákon o zrušení povinných poplatkov prinútil lekárov žiadať od poisťovní navýšenie príspevkov a kapitačných platieb. Otázka poplatkov ani príspevkov ešte nie je vyriešená, ale informácie od zdravotných poisťovní Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera potvrdzujú, že úhrady lekárom sa zvýšili. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlat lekára sa skladá z dvoch zložiek. Prvou je kapitačná platba , ktorú dostávajú ambulancie podľa počtu svojich pacientov. Jej výška zohľadňuje vek pacientov a líši sa v závislosti od poisťovne. Druhá časť mzdy sa odvíja od práce, ktorú lekár reálne vykoná. Ovplyvňujúcim faktorom je teda počet pacientov, druh vyšetrenia, aj množstvo preventívnych prehliadok.\n\nZrušenie poplatkov zaviedla novela zákona z marca 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V tejto novele sa konkrétne uvádza: “ Súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas (...) Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca. ”\n\nPo schválení tejto novely lekári hromadne vypovedali zmluvy s poisťovňou Dôvera, stalo sa to v máji 2015. Dôvodom výpovedí 4000 lekárov bolo práve zrušenie poplatkov, medzi inými aj zrušenie doplatku za prednostné vyšetrenie. Lekári sa preto obrátili na tri slovenské poisťovne so žiadosťou o zvýšenie platieb o 20-30 %. Dôvera im ponúkla zvýšenie o požadovanú sumu, nie však hneď, ale v priebehu troch rokov. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VZP) mieru požadovaného zvýšenia poplatkov spochybnila s tým, že zvýšenie príspevkov o 20 až 30 % sa rovná 66 až 99 miliónom, ktoré podľa toho potom mali pacienti zaplatiť za rok za prednostné vyšetrenie pred zrušením doplatkov. Skutočné odhady však predpokladali, že lekári na týchto poplatkoch ročne vybrali v porovnaní len 20 miliónov eur, čo by zodpovedalo zvýšeniu o približne 7 % zo strany poisťovní.\n\nNa stránke poisťovne Dôvera sa uvádza, že poisťovňa zvýšila v posledných troch rokoch platby za preventívnu prehliadku o štyri eurá a že v apríli 2016 celoplošne zvýšila platby za svojich poistencov o 5 %. Na webovej stránke VZP sú dohladateľné zápisnice z rokovaní so zástupcami poskytovateľov, je tu dohladateľná aj dohoda so združením Zdravita, ktorá združuje súkromnývh lekárov. V dohode (.pdf) sa VZP a Zdravita zhodli na kumulatívnom 16 % navýšení celkových úhrad za zdravotnú starostlivosť k 1. aprílu 2016 v porovnaní s obdobím pred 1. júlom 2015. Podobné navýšenie (.pdf) bolo ponúknuté aj Asociácii nemocníc Slovenska , aj Slovenskej lekárskej komore , s ktorými má VZP zmluvný vzťah. Dohodu sme medzi tými združeniami a VZP nenašli.\n\nOtázka zrušených poplatkov ešte nie je uzavretá, Drucker sa v samotnej nedeľnej diskusnej relácii nechal počuť: „ Chcem sa téme venovať a určiť pravidlá, v akom rozsahu sú poplatky povolené “.\n\nV septembri sa minister vyjadril , že uvažuje o znovuzavedení poplatkov. Nie síce za prednostné vyšetrenia, ale za prijatie pacienta po pracovnej dobe alebo vo vymedzených časoch počas pracovnej doby.", "analysis_paragraphs": ["Zdravotníctvo samo o sebe, a najmä platy lekárov, sú na Slovensku horúcou témou. Minuloročný zákon o zrušení povinných poplatkov prinútil lekárov žiadať od poisťovní navýšenie príspevkov a kapitačných platieb. Otázka poplatkov ani príspevkov ešte nie je vyriešená, ale informácie od zdravotných poisťovní Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera potvrdzujú, že úhrady lekárom sa zvýšili. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý.", "Plat lekára sa skladá z dvoch zložiek. Prvou je kapitačná platba , ktorú dostávajú ambulancie podľa počtu svojich pacientov. Jej výška zohľadňuje vek pacientov a líši sa v závislosti od poisťovne. Druhá časť mzdy sa odvíja od práce, ktorú lekár reálne vykoná. Ovplyvňujúcim faktorom je teda počet pacientov, druh vyšetrenia, aj množstvo preventívnych prehliadok.", "Zrušenie poplatkov zaviedla novela zákona z marca 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V tejto novele sa konkrétne uvádza: “ Súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie poistenca na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas (...) Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu nesmie požadovať od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.Poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca. ”", "Po schválení tejto novely lekári hromadne vypovedali zmluvy s poisťovňou Dôvera, stalo sa to v máji 2015. Dôvodom výpovedí 4000 lekárov bolo práve zrušenie poplatkov, medzi inými aj zrušenie doplatku za prednostné vyšetrenie. Lekári sa preto obrátili na tri slovenské poisťovne so žiadosťou o zvýšenie platieb o 20-30 %. Dôvera im ponúkla zvýšenie o požadovanú sumu, nie však hneď, ale v priebehu troch rokov. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VZP) mieru požadovaného zvýšenia poplatkov spochybnila s tým, že zvýšenie príspevkov o 20 až 30 % sa rovná 66 až 99 miliónom, ktoré podľa toho potom mali pacienti zaplatiť za rok za prednostné vyšetrenie pred zrušením doplatkov. Skutočné odhady však predpokladali, že lekári na týchto poplatkoch ročne vybrali v porovnaní len 20 miliónov eur, čo by zodpovedalo zvýšeniu o približne 7 % zo strany poisťovní.", "Na stránke poisťovne Dôvera sa uvádza, že poisťovňa zvýšila v posledných troch rokoch platby za preventívnu prehliadku o štyri eurá a že v apríli 2016 celoplošne zvýšila platby za svojich poistencov o 5 %. Na webovej stránke VZP sú dohladateľné zápisnice z rokovaní so zástupcami poskytovateľov, je tu dohladateľná aj dohoda so združením Zdravita, ktorá združuje súkromnývh lekárov. V dohode (.pdf) sa VZP a Zdravita zhodli na kumulatívnom 16 % navýšení celkových úhrad za zdravotnú starostlivosť k 1. aprílu 2016 v porovnaní s obdobím pred 1. júlom 2015. Podobné navýšenie (.pdf) bolo ponúknuté aj Asociácii nemocníc Slovenska , aj Slovenskej lekárskej komore , s ktorými má VZP zmluvný vzťah. Dohodu sme medzi tými združeniami a VZP nenašli.", "Otázka zrušených poplatkov ešte nie je uzavretá, Drucker sa v samotnej nedeľnej diskusnej relácii nechal počuť: „ Chcem sa téme venovať a určiť pravidlá, v akom rozsahu sú poplatky povolené “.", "V septembri sa minister vyjadril , že uvažuje o znovuzavedení poplatkov. Nie síce za prednostné vyšetrenia, ale za prijatie pacienta po pracovnej dobe alebo vo vymedzených časoch počas pracovnej doby."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Plat lekára", "kapitačná platba", "577/2004 Z.z.", "novely", "vypovedali", "spochybnila", "Dôvera", "VZP", "dohode", "navýšenie", "Asociácii nemocníc Slovenska", "Slovenskej lekárskej komore", "Drucker", "vyjadril"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/su-lekari-skutocne-odkazani-na-uplatky-5-otazok-a-odpovedi-o-financovani-doktorov.html", "http://data.juls.savba.sk/std/kapita%C4%8Dn%C3%A1%20platba", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/58748/1/2", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/83837/1/2", "https://dennikn.sk/143164/takmer-4000-lekarov-vypovedalo-zmluvy-dovere-na-dohodu-maju-tri-mesiace/", "http://www.teraz.sk/zdravie/sukromni-lekari-vypovedali-zmluvy-zdr/135306-clanok.html", "http://www.dovera.sk/lekar/tema-hodnotenie-a-platby", "https://www.vszp.sk/poskytovatelia/zmluvne-vztahy/rokovania-vszp-so-zastupcami-poskytovatelov/", "https://www.vszp.sk/files/poskytovatelia/dohoda-zdravita.pdf", "https://www.vszp.sk/files/zmluvy/zapisy/zapis-ans-18-6-2015.pdf", "https://www.vszp.sk/poskytovatelia/zmluvne-vztahy/rokovania-vszp-so-zastupcami-poskytovatelov/", "https://www.vszp.sk/files/zmluvy/zapisy/zapis-slk-16_6_2015.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407410-drucker-mame-kvalitnych-zdravotnikov-aj-starostlivost/", "http://zapsk.sk/vyjadrenie-zvazu-ambulantnych-poskytovatelov-k-navrhu-ministra-zdravotnictva-o-zavedeni-poplatkov-za-termin-u-lekara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:09.617808+00:00"}
{"id": "vr26028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26028", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Som veľmi rada, že vláda SR do toho ďalšieho viacročného finančného rámca zaradila aj veľké dopravné infraštruktúrne projekty. … Začne sa konečne stavať D4 nultý obchvat a R7.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Operačný program doprava na roky 2014-2020 ešte nie je schválený. Flašíková-Beňová nešpecifikuje, ktorá vláda mala tieto projekty do viacročného rámca zaradiť. Projekty R7 a D4 boli zaradené do Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014 už v máji 2011, teda v čase pôsobenia vlády I. Radičovej. V aktualizovanom dokumente vládou R. Fica sa tieto cesty nachádzajú tiež. Nový program na obdobie od roku 2014 ešte nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že vláda SR zaradila tieto projekty do viacročného programu. Dokument Analýza dopravy v BSK, ktorá bola na programe vlády 6. novembra 2013 uvádza v sekcii PPP projekty, projekty D4 a R7: \"V rámci zlepšenia dopravnej obsluhy regiónu sa počíta s vybudovaním diaľnice D4 na úseku Jarovce – Stupava, tzv. nultého obchvatu hlavného mesta Bratislavy. S projektom diaľnice D4 v úseku Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji – križovatka Rača sa v súčasnosti uvažuje ako s kandidátom na financovanie prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Okrem nej sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R7 z diaľničnej križovatky D1 v Bratislave v smere na Dunajskú Stredu. V súčasnosti sa analyzuje možnosť realizácie úsekov Bratislava Prievoz – Bratislava Ketelec, Bratislava Ketelec – Dunajská Lužná a Dunajská Lužná – Holice formou verejno-súkromného partnerstva.\" V dokumente z mája 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej bol schválený Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014. Už v tomto dokumente sa počítalo so stavbou D4 a cesty R7. \"Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest Dokument bol schválený uznesením vlády SR č.162/2001. Definuje hierarchiu cestných koridorov podľa medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu. K pôvodnému rozsahu siete boli v ďalších rokoch uzneseniami vlády SR doplnené ešte diaľnica D4 a rýchlostné cesty R7 a R8, okrem toho bolo definované aj predĺženie ťahu R1. ...K prioritným úsekom na začatie výstavby v období do roku 2014 patria aj najdôležitejšie úseky rýchlostnej cesty R7 a diaľnice D4, ktoré by mali odľahčiť najviac preťažené cesty v oblasti hlavného mesta Bratislava. Nízky stupeň doterajšej pripravenosti však umožní začať výstavbu až v roku 2014. Iba pri jednom z úsekov R7 je možné začatie stavebných prác v závere roku 2013 – v prípade hladkého výkupu pozemkov. R7 Bratislava, Prievoz – Bratislava, Ketelec. Šesťkilometrový úvodný úsek rýchlostnej cesty by mal eliminovať každodenné dopravné zápchy na vstupe do Bratislavy v smere od Dunajskej Stredy. ...Zatraktívnenie železničného spojenia však preťaženosť cesty I/63 na vstupe do metropoly od Dunajskej Lužnej iba zmierni. Vyrieši ho až nová dopravná radiála Bratislavy, ktorá vznikne predĺžením rýchlostnej cesty R7 – pôvodne plánovanej iba po hranice mesta a križovatku s D4 – až po Bajkalskú ulicu a križovatku s D1.\" ...R7 Bratislava – Dunajská Lužná. Zhruba 7-kilometrový úsek R7 odľahčí najviac preťažený úsek cesty I/63 mimo hraníc hlavného mesta a vytvorí dlho očakávaný obchvat obcí Rovinka a Dunajská Lužná. ...R7 Dunajská Lužná - Holice. Nadväzujúci 18-kilometrový úsek priblíži rýchlostnú cestu R7 až takmer k Dunajskej Strede.\" Aktualizovaný dokument Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 z decembra 2012, teda z obdobia vlády R. Fica tiež uvádza projekty ciest R7 a D4. \"Termíny začatia výstavby úsekov R2 Mýtna – Lovinobaňa v dĺžke 10,1 km (1/2 profil), R4 Kapušany – Lipníky v dĺžke 6 km, R7 Dunajská Lužná – Holice (1/2 profil) v dĺžke 17,5 km, D4 Bratislava ... ...Po roku 2014 sa uvažuje v predloženom harmonograme aj so začatím výstavby úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat a dvoch úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz a R7 Bratislava – Dunajská Lužná. ...D4 Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji sever (dĺžka úseku 23,200 km). Územie, ktorým prechádza diaľnica D4, je na hranici katastrálneho územia Bratislavy, v trase nultého okruhu mesta Bratislavy. Záverečné stanovisko MŽP SR z procesu posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie (proces EIA) pre diaľnicu D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever bolo vydané dňa 28.9.2012. Dňa 7.2.2012 bolo vydané záverečné stanovisko pre úsek Ivanka sever – Rača.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Operačný program doprava na roky 2014-2020 ešte nie je schválený. Flašíková-Beňová nešpecifikuje, ktorá vláda mala tieto projekty do viacročného rámca zaradiť. Projekty R7 a D4 boli zaradené do Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014 už v máji 2011, teda v čase pôsobenia vlády I. Radičovej. V aktualizovanom dokumente vládou R. Fica sa tieto cesty nachádzajú tiež. Nový program na obdobie od roku 2014 ešte nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, pretože je pravdou, že vláda SR zaradila tieto projekty do viacročného programu. Dokument Analýza dopravy v BSK, ktorá bola na programe vlády 6. novembra 2013 uvádza v sekcii PPP projekty, projekty D4 a R7: \"V rámci zlepšenia dopravnej obsluhy regiónu sa počíta s vybudovaním diaľnice D4 na úseku Jarovce – Stupava, tzv. nultého obchvatu hlavného mesta Bratislavy. S projektom diaľnice D4 v úseku Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji – križovatka Rača sa v súčasnosti uvažuje ako s kandidátom na financovanie prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva. Okrem nej sa plánuje výstavba rýchlostnej cesty R7 z diaľničnej križovatky D1 v Bratislave v smere na Dunajskú Stredu. V súčasnosti sa analyzuje možnosť realizácie úsekov Bratislava Prievoz – Bratislava Ketelec, Bratislava Ketelec – Dunajská Lužná a Dunajská Lužná – Holice formou verejno-súkromného partnerstva.\" V dokumente z mája 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej bol schválený Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014. Už v tomto dokumente sa počítalo so stavbou D4 a cesty R7. \"Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest Dokument bol schválený uznesením vlády SR č.162/2001. Definuje hierarchiu cestných koridorov podľa medzinárodného, celoštátneho a nadregionálneho významu. K pôvodnému rozsahu siete boli v ďalších rokoch uzneseniami vlády SR doplnené ešte diaľnica D4 a rýchlostné cesty R7 a R8, okrem toho bolo definované aj predĺženie ťahu R1. ...K prioritným úsekom na začatie výstavby v období do roku 2014 patria aj najdôležitejšie úseky rýchlostnej cesty R7 a diaľnice D4, ktoré by mali odľahčiť najviac preťažené cesty v oblasti hlavného mesta Bratislava. Nízky stupeň doterajšej pripravenosti však umožní začať výstavbu až v roku 2014. Iba pri jednom z úsekov R7 je možné začatie stavebných prác v závere roku 2013 – v prípade hladkého výkupu pozemkov. R7 Bratislava, Prievoz – Bratislava, Ketelec. Šesťkilometrový úvodný úsek rýchlostnej cesty by mal eliminovať každodenné dopravné zápchy na vstupe do Bratislavy v smere od Dunajskej Stredy. ...Zatraktívnenie železničného spojenia však preťaženosť cesty I/63 na vstupe do metropoly od Dunajskej Lužnej iba zmierni. Vyrieši ho až nová dopravná radiála Bratislavy, ktorá vznikne predĺžením rýchlostnej cesty R7 – pôvodne plánovanej iba po hranice mesta a križovatku s D4 – až po Bajkalskú ulicu a križovatku s D1.\" ...R7 Bratislava – Dunajská Lužná. Zhruba 7-kilometrový úsek R7 odľahčí najviac preťažený úsek cesty I/63 mimo hraníc hlavného mesta a vytvorí dlho očakávaný obchvat obcí Rovinka a Dunajská Lužná. ...R7 Dunajská Lužná - Holice. Nadväzujúci 18-kilometrový úsek priblíži rýchlostnú cestu R7 až takmer k Dunajskej Strede.\" Aktualizovaný dokument Programu pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014 z decembra 2012, teda z obdobia vlády R. Fica tiež uvádza projekty ciest R7 a D4. \"Termíny začatia výstavby úsekov R2 Mýtna – Lovinobaňa v dĺžke 10,1 km (1/2 profil), R4 Kapušany – Lipníky v dĺžke 6 km, R7 Dunajská Lužná – Holice (1/2 profil) v dĺžke 17,5 km, D4 Bratislava ... ...Po roku 2014 sa uvažuje v predloženom harmonograme aj so začatím výstavby úseku rýchlostnej cesty R4 Prešov – severný obchvat a dvoch úsekov rýchlostnej cesty R7 Bratislava, Ketelec – Bratislava, Prievoz a R7 Bratislava – Dunajská Lužná. ...D4 Bratislava Jarovce – Ivanka pri Dunaji sever (dĺžka úseku 23,200 km). Územie, ktorým prechádza diaľnica D4, je na hranici katastrálneho územia Bratislavy, v trase nultého okruhu mesta Bratislavy. Záverečné stanovisko MŽP SR z procesu posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie (proces EIA) pre diaľnicu D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever bolo vydané dňa 28.9.2012. Dňa 7.2.2012 bolo vydané záverečné stanovisko pre úsek Ivanka sever – Rača.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["program", "program", "Analýza", "dokumente", "dokument"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=144866", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=116101", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160332?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135438?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-151623?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:38.092590+00:00"}
{"id": "vr33017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33017", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "List, ktorý prišiel do parlamentu od vašich bývalých kolegov AZZ a RUZ, teda od zamestnávateľov, že nesúhlasia s touto verziou (Zákonníka práce, pozn.).", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O liste od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Republikovej únie zamestnávateľov (RUZ) sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie.", "analysis_paragraphs": ["O liste od Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Republikovej únie zamestnávateľov (RUZ) sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["média", "vyhláseniach", "dokumente"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ruz-varuje-novy-zakonnik-prace-vyt/17322-clanok.html", "http://www.ruzsr.sk/sk/media.html?article=1057", "http://hsr.rokovania.sk/rokovania-hospodarskej-a-socialnej-rady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:38.849151+00:00"}
{"id": "vr35874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35874", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Niektoré signály aj zo strany organizátorov sú skôr ako vyjadrením uspokojenia, možnože aj takého relatívneho, že to nebolo horšie. Ale už samotné takéto podujatia vyvolávajú často konflikty a práve aj kvôli budúcnosti, aj kvôli ostatným skúsenostiam naša polícia potrebuje byť možno aktívnejšia a lepšie pripravená, konať preventívne. Pripomeniem aj iné akcie. Napríklad v Šarišských Michaľanoch. Pri futbalových zápasoch, pri návšteve čínskeho prezidenta. Je tu množstvo lekcií aspoň za posledné štyri roky, ktoré hovoria o tom čo treba zlepšiť v konaní, alebo v pripravenosti.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Organizátori proti zabezpečeniu akcie nemali, ako uvádzame vyššie, podstatné námietky. Ešte raz slová Schlessinger (ktorá by určite nemala dôvod políciu chváliť za niečo, čo by v skutočnosti nespravila): \"Chcela by som vyzdvihnúť prácu slovenskej polície, štátnej aj mestskej, ktorá nás tu koordinovala a spolupracovala s nami na veľmi vysokej profesionálnej úrovni,\".", "analysis_paragraphs": ["Organizátori proti zabezpečeniu akcie nemali, ako uvádzame vyššie, podstatné námietky. Ešte raz slová Schlessinger (ktorá by určite nemala dôvod políciu chváliť za niečo, čo by v skutočnosti nespravila): \"Chcela by som vyzdvihnúť prácu slovenskej polície, štátnej aj mestskej, ktorá nás tu koordinovala a spolupracovala s nami na veľmi vysokej profesionálnej úrovni,\"."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Schlessinger"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-43731030-policia-spravila-maximum-tvrdi-organizatorka-duhovy-pride"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:40.861699+00:00"}
{"id": "vr31759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď hovoríme o číslach, dobre viete, že v roku 2009 bola svetová hospodárska kríza najväčšia v histórii od 30-tych rokov a my sme vám odovzdali na konci roku krajinu s priemerným deficitom s priemerným dlhom a s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica o tom, že krajinu odovzdávali vláde Ivety Radičovej s najvyšším hospodárskym rastom v EU sme v minulosti už niekoľkokrát overovali ( Na Telo , 26. októbra 2011). Robert Fico tento výrok napriek tomu zopakoval aj tento krát a to hneď v dvoch reláciách. Aj v tomto prípade výrok hodnotíme ako nepravdivý. R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu. V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 % , (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín. Aj časť výroku o priemernom deficite a dlhu v rámci EU sme už overovali v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo , 26. októbra 2011. Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší . V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%. V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%. Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR. V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR. V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR. Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010 bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica o tom, že krajinu odovzdávali vláde Ivety Radičovej s najvyšším hospodárskym rastom v EU sme v minulosti už niekoľkokrát overovali ( Na Telo , 26. októbra 2011). Robert Fico tento výrok napriek tomu zopakoval aj tento krát a to hneď v dvoch reláciách. Aj v tomto prípade výrok hodnotíme ako nepravdivý. R. Fico sa nepoučil a opäť v prípade hospodárskeho rastu nehovorí pravdu. V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fica odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 % , (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín. Aj časť výroku o priemernom deficite a dlhu v rámci EU sme už overovali v minulosti. Výrok o priemernom deficite sme overovali v Na Telo , 26. októbra 2011. Deficit SR bol za rok 2009 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,7%. V oboch rokoch bol však priemerný deficit EÚ nižší . V roku 2009 bol priemerný deficit krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 6,9 % HDP. To znamená, že R. Fico si prispôsobil deficit o 1,1%. Eurozóna mala deficit dokonca ešte nižší a to na úrovni 6,4%. V roku 2010 bol priemerný deficit krajín EÚ 6,6%. To je opäť nižší deficit ako náš o 1,1%. Deficit krajín eurozóny dosiahol v roku 2010 úroveň 6,3%. Z daných údajov vyplýva, že výrok R. Fica je nepravdivý, pretože či už v roku 2009 alebo 2010 bol deficit SR vyšší o 1,1% ako bol deficit krajín EÚ. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. V oboch prípadoch bol priemerný dlh krajín Európskej únie podstatne vyšší ako dlh SR. V roku 2009 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 74,8 % HDP. Dlh SR bol za rok 2009 35,5 % HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39,3 % HDP vyšší ako dlh SR. V roku 2010 bol priemerný dlh krajín EÚ (27 krajín) na úrovni 80 % HDP. V roku 2010 bol dlh SR na úrovni 41% HDP. To znamená, že priemerný dlh krajín Európskej únie bol o 39 % HDP vyšší ako dlh SR. Z oficiálnych údajov je zrejmé, že tak v roku 2009 ako aj v roku 2010 bol dlh SR v priemere o 39 % nižší ako bol priemer Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo", "hospodársky rast", "Na Telo", "Deficit", "Dlh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/198/?ph=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-07012011-BP/EN/2-07012011-BP-EN.PDF", "http://www.demagog.sk/diskusie/198/?ph=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:05.301556+00:00"}
{"id": "vr30109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30109", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No je to zoznam potravín, ktoré sa najčastejšie alebo často vyskytujú v tom spotrebnom koši a myslím si, že ak povieme, že tam patrí mlieko, všetky druhy mlieka, patrí tam chlieb. Keď sa pozrieme na tú špecifikáciu chleba, tak naozaj je tam obrovské množstvo druhov chleba. Patrí tam maslo. Patrí tam všetko mäso. Je to bravčoviny, je to...Čerstvé mäso. Je to hydina...A ešte dodám, sú tam sladkovodné ryby", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotlivé položky zoznamu potravín, na ktoré bude znížená DPH a ktoré zároveň vymenúva premiér Fico, sa skutočne zhodujú s položkami, ktoré majú v spotrebnom koši Slovenska časté zastúpenie a patria aj medzi najčastejšie kupované potraviny. Treba však upresniť, že v zozname je síce uvedené mlieko, no nesmie to byť mlieko, ktoré je zahusťované alebo sladené. Výrok však celkovo hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jednotlivé položky zoznamu potravín, na ktoré bude znížená DPH a ktoré zároveň vymenúva premiér Fico, sa skutočne zhodujú s položkami, ktoré majú v spotrebnom koši Slovenska časté zastúpenie a patria aj medzi najčastejšie kupované potraviny. Treba však upresniť, že v zozname je síce uvedené mlieko, no nesmie to byť mlieko, ktoré je zahusťované alebo sladené. Výrok však celkovo hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "noviny.sk", "Denník N", "Štatistický úrad"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/spomedzi-cerstvych-potravin-sa-v-sr-n/22081-clanok.html", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/toaletny-papier-muka-ci-pivo", "https://dennikn.sk/255020/smer-ukazal-potraviny-s-nizsou-dph-sustredil-sa-najma-na-maso/", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=81712.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:14.760963+00:00"}
{"id": "47188", "numeric_id": 47188, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47188", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme prišli s návrhom, a to je veľmi dôležitá informácia pre verejnosť, a podporíme to v Národnej rade, že nemôže lekár niesť zodpovednosť za vakcínu, ktorú nakúpi štát.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer začiatkom marca navrhla , aby zodpovednosť za použitie neregistrovanej vakcíny neniesol lekár ale štát. „Len čo štát kúpi vakcínu, preberá zodpovednosť za to, že s nejakou mierou informácií ju v dobrej viere kúpil, aby pomohla ľuďom,\" uviedol, vtedy Robert Fico. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.fico", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer začiatkom marca navrhla , aby zodpovednosť za použitie neregistrovanej vakcíny neniesol lekár ale štát. „Len čo štát kúpi vakcínu, preberá zodpovednosť za to, že s nejakou mierou informácií ju v dobrej viere kúpil, aby pomohla ľuďom,\" uviedol, vtedy Robert Fico. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.fico"], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["navrhla"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/ak-vakcinu-nakupil-stat-ma-nu-niest-zodpovednost-on-nie-lekar-tvrdi-smer-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:08.067900+00:00"}
{"id": "vr16521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16521", "speaker": "Jozef Uhler", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-uhler", "statement": "Podielové dane sa prideľujú na základe sčítania obyvateľstva, nie na základe trvalého pobytu", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri prideľovaní výnosu z daní vyšším územným celkom, ktoré spomína Uhler, sa berú do úvahy ukazovatele odvodené od počtu ľudí s trvalým pobytom v kraji. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O rozdelení výnosu dane vyšším územným celkom hovorí Nariadenie vlády o rozdeľovaní dane z príjmov územnej samospráve vo svojom treťom paragrafe nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Pri prideľovaní výnosu z daní vyšším územným celkom, ktoré spomína Uhler, sa berú do úvahy ukazovatele odvodené od počtu ľudí s trvalým pobytom v kraji. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O rozdelení výnosu dane vyšším územným celkom hovorí Nariadenie vlády o rozdeľovaní dane z príjmov územnej samospráve vo svojom treťom paragrafe nasledovne:"], "analysis_date": "2017-08-21", "analysis_sources": {"text": ["Nariadenie vlády"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/668/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:20.306168+00:00"}
{"id": "vr32691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32691", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Smer použil svoju hrubú silu, ktorou v parlamente disponuje na to, aby nám zatvoril ústa a aby tú rozpravu obštruoval. (rozprava o stave súdnictva a odvolávaní T. Boreca pozn.)", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mimoriadna schôdza NRSR o odvolaní ministra spravodlivosti Tomáša Boreca sa odkladá na 20. 11. 2012. NRSR nebola uznášaniaschopná bolo prítomných len 69 poslancov a potrebných je aspoň 76. Zo SMERU bolo neprítomných až 71 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadna schôdza NRSR o odvolaní ministra spravodlivosti Tomáša Boreca sa odkladá na 20. 11. 2012. NRSR nebola uznášaniaschopná bolo prítomných len 69 poslancov a potrebných je aspoň 76. Zo SMERU bolo neprítomných až 71 poslancov."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:51.647702+00:00"}
{"id": "vr15745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15745", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "... ku cirkvám sa dnes na Slovensku hlási drvivá väčšina obyvateľstva, je to niečo nad 70 %...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov o sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 (.xls) sa ku cirkvám hlási približne 75,5 % obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov 5 397 036 sa ku registrovaným cirkvám na Slovensku hlási 4 076 897 obyvateľov, čiže 75,5 %. Ku iným než registrovaným cirkvám sa hlási 23 340 obyvateľov (0,4 %). K ateistom sa hlási 725 362 (13,4 %) obyvateľov a nezistených je 571 437 (10,6 %) obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov o sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 (.xls) sa ku cirkvám hlási približne 75,5 % obyvateľov. Z celkového počtu obyvateľov 5 397 036 sa ku registrovaným cirkvám na Slovensku hlási 4 076 897 obyvateľov, čiže 75,5 %. Ku iným než registrovaným cirkvám sa hlási 23 340 obyvateľov (0,4 %). K ateistom sa hlási 725 362 (13,4 %) obyvateľov a nezistených je 571 437 (10,6 %) obyvateľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["sčítaní obyvateľov, domov a bytov z roku 2011"], "url": ["https://census2011.statistics.sk/SR/TAB.%20159%20Obyvate%BEstvo%20pod%BEa%20vekov%FDch%20skup%EDn,%20pohlavia%20a%20n%E1bo%9Eensk%E9ho%20vyznania.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:25.169226+00:00"}
{"id": "vr26738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26738", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Každý piaty sudca je dnes v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v relácii V politike 15. decembra 2013. Vtedy Hrušovský tvrdil, že každý štvrtý sudca je v príbuzenskom vzťahu. Oceňujeme, že tentokrát už Hrušovský správne uvádza, že podľa Transparency International, je každý piaty sudca v príbuzenskom vzťahu. To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk (Transparency International Slovensko). Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov, ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v relácii V politike 15. decembra 2013. Vtedy Hrušovský tvrdil, že každý štvrtý sudca je v príbuzenskom vzťahu. Oceňujeme, že tentokrát už Hrušovský správne uvádza, že podľa Transparency International, je každý piaty sudca v príbuzenskom vzťahu. To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk (Transparency International Slovensko). Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov, ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "otvorenesudy.sk", "blogu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://otvorenesudy.sk/", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:00.468986+00:00"}
{"id": "48897", "numeric_id": 48897, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48897", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Doteraz, keď ho (pozn. Žilinku) vyzýval verejne Robert Fico alebo ktokoľvek podobný, aby riešil veci týkajúce sa údajného poškodenia ruských hrobov, čo sa ukázalo, že to bol čistý hoax a nezmysel, alebo keď sa rozhodol, že bude vstupovať do zahraničnopolitických kompetencií vlády a písať 35 nezmyselných pripomienok k zmluve o obrannej dohode s USA, tak čakal som, že bude veľmi aktívny aj v tomto prípade, keď sa spochybňuje ústavnosť na Slovensku, ale zatiaľ teda mlčí, tak som zvedavý, či s niečím príde.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poverený minister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencií vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa začal zaoberať fámami o hroziacej mobilizácií, ktoré šíril aj poslanec Ľuboš Blaha. Žilinka sa v minulosti zaoberal hoaxom o zničenom cintoríne v Ladomírovej, ku obrannej dohode s USA podala Generálna prokuratúra 35 pripomienok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nHoax o poškodených vojnových hroboch v Ladomírovej začal šíriť cez facebook ruského veľvyslanectva Igor Bratčikov.\n\nGenerálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na sociálnej sieti, kde uviedol, že chce preveriť, či nedošlo k trestnému činu hanobenia miesta posledného odpočinku. O vyšetrení hovoril aj po vyjadrení Ministerstva obrany, Ministerstva zahraničných vecí, a polície o tom, že informácia je súčasťou hybridnej vojny.\n\nInformácie o tom, že by k prešetreniu vyzýval Robert Fico, sa tímu Demagog.sk nepodarilo dohľadať.\n\nGenerálna prokuratúra podala 35 pripomienok k zmluve o obrannej dohode s USA. O dohode chcel Žilinka hovoriť aj v parlamente, poslanci mu to nedovolili. V svojej reči poslancom plánoval navrhnúť, aby za dohodu nehlasovali.", "analysis_paragraphs": ["Poverený minister obrany Jaroslav Naď na tlačovej konferencií vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby sa začal zaoberať fámami o hroziacej mobilizácií, ktoré šíril aj poslanec Ľuboš Blaha. Žilinka sa v minulosti zaoberal hoaxom o zničenom cintoríne v Ladomírovej, ku obrannej dohode s USA podala Generálna prokuratúra 35 pripomienok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Hoax o poškodených vojnových hroboch v Ladomírovej začal šíriť cez facebook ruského veľvyslanectva Igor Bratčikov.", "Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na sociálnej sieti, kde uviedol, že chce preveriť, či nedošlo k trestnému činu hanobenia miesta posledného odpočinku. O vyšetrení hovoril aj po vyjadrení Ministerstva obrany, Ministerstva zahraničných vecí, a polície o tom, že informácia je súčasťou hybridnej vojny.", "Informácie o tom, že by k prešetreniu vyzýval Robert Fico, sa tímu Demagog.sk nepodarilo dohľadať.", "Generálna prokuratúra podala 35 pripomienok k zmluve o obrannej dohode s USA. O dohode chcel Žilinka hovoriť aj v parlamente, poslanci mu to nedovolili. V svojej reči poslancom plánoval navrhnúť, aby za dohodu nehlasovali."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["", "vyzval", "fámami", "začal", "reagoval", "hybridnej", "podala", "chcel", "reči"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3176422/", "https://dennikn.sk/minuta/3234054/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/policia-a-rezort-obrany-upozornuje-na-hoax-o-planovanej-vojenskej-mobilizacii/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/281487-velvyslanec-siri-nepravdu-o-zniceni-hrobov-v-ladomirovej-rusmi-zasiaty-hoax-rastie-ako-fazulka-varuje-policia", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=pfbid02aVkkmQ3M5riP3Ce5TuFDu2RtgvqimvaGdrF5w4RdexP1rRiLgQcPiJsRdH53tzmCl&id=104581384898700", "https://dennikn.sk/3016011/zilinka-stale-trva-na-statuse-o-znicenych-hroboch-vojnoveho-cintorina-a-chce-patrat-co-sa-tam-stalo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/612375-generalna-prokuratura-odmieta-navrh-obrannej-dohody-s-usa-podala-35-zasadnych-pripomienok/", "https://dennikn.sk/2711753/zilinka-chcel-recnit-v-parlamente-dohodu-s-usa-porovnava-s-okupacnou-zmluvou-1968-stat-by-vraj-stratil-kontrolu-nad-castou-uzemia/", "https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=2992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:29.258987+00:00"}
{"id": "50140", "numeric_id": 50140, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50140", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Dlh tejto krajiny vytvoril Robert Fico za 12 rokov, pretože bol na úrovni 50 % v roku 2020. Áno, Igor Matovič to potlačil na 57 %, ale gro dlhu vytvoril Robert Fico a tak, ako vytvoril dlh, tak ho vytvára aj teraz, aj zadlžuje krajinu.", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvá vláda Roberta Fica, ktorá vládla od júla 2006, zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 35 % HDP za rok 2005. Za rok 2019 bol štátny dlh Slovenska vo výške 48 % HDP. V tomto období okrem vlády Roberta Fica vládla aj vláda pod vedením Ivety Radičovej, počas ktorej štátny dlh takisto rástol . Od marca 2020 vládla vláda Igora Matoviča. V roku 2020 dosiahol dlh verejnej správy 58,4 % HDP. Neskôr za rok 2021 vystúpil na 60,2 % HDP. Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal štátny dlh za rok 2025 dosiahnuťi 61,8 % HDP. Hoci podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera došlo k najväčšiemu zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, štátny dlh Slovenska rástol postupne počas vlád všetkých premiérov od roku 2006, nielen počas pôsobenia Roberta Fica. Prvá vláda Roberta Fica už zdedila dlh na úrovni 35 % HDP. Tvrdenie, že štátny dlh Slovenska vytvoril vylúčne Robert Fico, preto hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nV roku 2000, odkedy vládol Mikuláš Dzurinda, bol dlh verejnej správy alebo štátny dlh na Slovensku na úrovni 50,6 %. V roku 2001 stúpol na 51,4 %. Potom začal postupne klesať , v roku 2002 na 45,60%, v roku 2003 na 43,6 % HDP, v roku 2004 na 42 % HDP a v roku 2005 na 35 % HDP. V tomto období bola prvá a druhá vláda Mikuláša Dzurindu až do júla 2006. Mikuláš Dzurinda odovzdal novému premiérovi Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom, ktorý patril medzi najnižšie v Európskej únii a bol výrazne pod priemerom Európskej únie, ktorý v tej dobe bol viac ako 60 percent.\n\nPrvá vláda Roberta Fica nastúpila v júli 2006 a vládla do júla 2010. V roku 2006 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 31,5 % HDP, v roku 2007 klesla na 30,4 % HDP, rovnako potom klesla aj v roku 2008 a to na 28,6 % HPD. V roku 2009 stúpla na 36,4 % HDP. Za rok 2010 deficit Slovenska dosiahol 40,7 % HDP. Ekonomickí analytici citovaní Hospodárskymi novinami uviedli, že prvá vláda Roberta Fica nevyužila dobré ekonomické roky 2006-2008, po ktorých Slovensko postihla hospodárska kríza zodpovedná za zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 2006 do roku 2010 štátny dlh narástol o 9,2 % HDP.\n\nOd júla 2010 vládu Roberta Fica vystriedala Iveta Radičová. Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 deficit vzrástol na 43,3 % HDP. Za rok 2012 sa dlh verejných financií skokovo zvýšil na 51,7 % HDP.\n\nOd apríla 2012 Robert Fico vládol ako premiér až do marca 2016. V roku 2013 sa zvýšil na 54,6 % HDP, v roku 2014 mierne klesol na 53,40 % HDP a v roku 2015 bol na úrovni 51,6 % HDP. Tieto roky sú charakteristické najmä rozšírením sociálnych balíčkov.\n\nOd marca 2016 do marca 2018 vládla tretia vláda Roberta Fica, ktorého na poste premiéra do roku 2020 vystriedal Peter Pellegrini. V roku 2016 deficit bol na úrovni 52,1 % HDP, v roku 2017 bola na približne rovnakej úrovni 51,4 % HDP, v roku 2018 klesol na 49,3 % HDP. V roku 2019 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 48 % HDP. Od roku 2012 do roku 2020 štátny dlh narástol o 8,1 %.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť za najlepší indikátor vývoja verejných financií považuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý berie do úvahy aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu do budúcna. Z hľadiska ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2018 a 2019 výrazné zhoršenie udržateľnosti. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v relácii Na telo v septembri 2025 uviedol, že: „Všetky vlády za posledné tri či štyri volebného obdobia nejakým spôsobom prispeli ku zhoršovaniu udržateľnosti verejných financií. To úplne najhoršie zhoršenie bolo v pred pred minulom volebnom období, čiže to boli vlády Ficove a Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, kedy došlo naozaj k veľmi výraznému zhoršeniu udržateľnosti, najmä cez vážne zmeny v dôchodkovom systéme” (v čase od 00:01:43-00:02:15 ).\n\nOd marca 2020 do mája 2023 vládla na Slovensku vláda vedená Igorom Matovičom, ktorého neskôr vystriedal Eduard Heger. V roku 2020 sa dlh zvýšil na 58,4 % HDP, v roku 2021 na 60,2 % HDP. V roku 2022 štátny dlh Slovenska dosiahol 57,7 % HDP.\n\nOd októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa dát z Fiškálnej databázy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť narástol dlh verejných financií za obdobie od roku 2023 do 2024 z 55,6 % HDP na 59,3 % HDP. Pre rok 2025 zatiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uverejnila len odhadovaný štátny dlh na úrovni 61,8 %. Pokiaľ by sme brali do úvahy aj odhadovanú úroveň dlhu na konci roka 2025, tak počas obdobia vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica v rokoch 2024 a 2025 narástol štátny dlh o 6,2 % HDP.\n\nHrubý a čistý dlh vyjadrený ako % HDP. Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "analysis_paragraphs": ["Prvá vláda Roberta Fica, ktorá vládla od júla 2006, zdedila po svojich predchodcoch dlh verejnej správy na úrovni 35 % HDP za rok 2005. Za rok 2019 bol štátny dlh Slovenska vo výške 48 % HDP. V tomto období okrem vlády Roberta Fica vládla aj vláda pod vedením Ivety Radičovej, počas ktorej štátny dlh takisto rástol . Od marca 2020 vládla vláda Igora Matoviča. V roku 2020 dosiahol dlh verejnej správy 58,4 % HDP. Neskôr za rok 2021 vystúpil na 60,2 % HDP. Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mal štátny dlh za rok 2025 dosiahnuťi 61,8 % HDP. Hoci podľa člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera došlo k najväčšiemu zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií počas vlád Roberta Fica a Petra Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, štátny dlh Slovenska rástol postupne počas vlád všetkých premiérov od roku 2006, nielen počas pôsobenia Roberta Fica. Prvá vláda Roberta Fica už zdedila dlh na úrovni 35 % HDP. Tvrdenie, že štátny dlh Slovenska vytvoril vylúčne Robert Fico, preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "V roku 2000, odkedy vládol Mikuláš Dzurinda, bol dlh verejnej správy alebo štátny dlh na Slovensku na úrovni 50,6 %. V roku 2001 stúpol na 51,4 %. Potom začal postupne klesať , v roku 2002 na 45,60%, v roku 2003 na 43,6 % HDP, v roku 2004 na 42 % HDP a v roku 2005 na 35 % HDP. V tomto období bola prvá a druhá vláda Mikuláša Dzurindu až do júla 2006. Mikuláš Dzurinda odovzdal novému premiérovi Robertovi Ficovi ekonomiku s verejným dlhom, ktorý patril medzi najnižšie v Európskej únii a bol výrazne pod priemerom Európskej únie, ktorý v tej dobe bol viac ako 60 percent.", "Prvá vláda Roberta Fica nastúpila v júli 2006 a vládla do júla 2010. V roku 2006 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 31,5 % HDP, v roku 2007 klesla na 30,4 % HDP, rovnako potom klesla aj v roku 2008 a to na 28,6 % HPD. V roku 2009 stúpla na 36,4 % HDP. Za rok 2010 deficit Slovenska dosiahol 40,7 % HDP. Ekonomickí analytici citovaní Hospodárskymi novinami uviedli, že prvá vláda Roberta Fica nevyužila dobré ekonomické roky 2006-2008, po ktorých Slovensko postihla hospodárska kríza zodpovedná za zhoršenie životnej úrovne obyvateľstva. Od roku 2006 do roku 2010 štátny dlh narástol o 9,2 % HDP.", "Od júla 2010 vládu Roberta Fica vystriedala Iveta Radičová. Počas vlády Ivety Radičovej v roku 2011 deficit vzrástol na 43,3 % HDP. Za rok 2012 sa dlh verejných financií skokovo zvýšil na 51,7 % HDP.", "Od apríla 2012 Robert Fico vládol ako premiér až do marca 2016. V roku 2013 sa zvýšil na 54,6 % HDP, v roku 2014 mierne klesol na 53,40 % HDP a v roku 2015 bol na úrovni 51,6 % HDP. Tieto roky sú charakteristické najmä rozšírením sociálnych balíčkov.", "Od marca 2016 do marca 2018 vládla tretia vláda Roberta Fica, ktorého na poste premiéra do roku 2020 vystriedal Peter Pellegrini. V roku 2016 deficit bol na úrovni 52,1 % HDP, v roku 2017 bola na približne rovnakej úrovni 51,4 % HDP, v roku 2018 klesol na 49,3 % HDP. V roku 2019 bola zadlženosť Slovenska na úrovni 48 % HDP. Od roku 2012 do roku 2020 štátny dlh narástol o 8,1 %.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť za najlepší indikátor vývoja verejných financií považuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, ktorý berie do úvahy aktuálnu úroveň deficitu, ale aj očakávaný vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu do budúcna. Z hľadiska ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2018 a 2019 výrazné zhoršenie udržateľnosti. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v relácii Na telo v septembri 2025 uviedol, že: „Všetky vlády za posledné tri či štyri volebného obdobia nejakým spôsobom prispeli ku zhoršovaniu udržateľnosti verejných financií. To úplne najhoršie zhoršenie bolo v pred pred minulom volebnom období, čiže to boli vlády Ficove a Pellegriniho v rokoch 2015 až 2019, kedy došlo naozaj k veľmi výraznému zhoršeniu udržateľnosti, najmä cez vážne zmeny v dôchodkovom systéme” (v čase od 00:01:43-00:02:15 ).", "Od marca 2020 do mája 2023 vládla na Slovensku vláda vedená Igorom Matovičom, ktorého neskôr vystriedal Eduard Heger. V roku 2020 sa dlh zvýšil na 58,4 % HDP, v roku 2021 na 60,2 % HDP. V roku 2022 štátny dlh Slovenska dosiahol 57,7 % HDP.", "Od októbra 2023 na Slovensku vládne štvrtá vláda premiéra Roberta Fica. V roku 2023 bol štátny dlh na úrovni 55,6 % HDP. Podľa dát z Fiškálnej databázy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť narástol dlh verejných financií za obdobie od roku 2023 do 2024 z 55,6 % HDP na 59,3 % HDP. Pre rok 2025 zatiaľ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uverejnila len odhadovaný štátny dlh na úrovni 61,8 %. Pokiaľ by sme brali do úvahy aj odhadovanú úroveň dlhu na konci roka 2025, tak počas obdobia vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica v rokoch 2024 a 2025 narástol štátny dlh o 6,2 % HDP.", "Hrubý a čistý dlh vyjadrený ako % HDP. Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["zdedila", "rástol", "vládla", "vystúpil", "vládne", "mal", "bol", "klesať", "odovzdal", "bol", "nastúpila", "bola", "stúpla", "dosiahol", "nevyužila", "vystriedala", "vzrástol", "zvýšil", "zvýšil", "charakteristické", "vládla", "vystriedal", "bol", "bola", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "nastalo", "00:01:43-00:02:15", "vládla", "zvýšil", "dosiahol", "vládne", "narástol", "uverejnila", "narástol", "", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "url": ["https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://domov.sme.sk/t/9456/vlada-roberta-fica", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://domov.sme.sk/c/2791823/dzurinda-odovzdava-ficovi-dlh-500-miliard.html", "https://domov.sme.sk/c/2791823/dzurinda-odovzdava-ficovi-dlh-500-miliard.html#:~:text=Dlh%20Slovenska%20je%20v%C3%BDrazne%20pod%20priemerom%20Eur%C3%B3pskej%20%C3%BAnie%2C%20ktor%C3%BD%20je%20viac%20ako%2060%20percent.", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/375335-robert-fico-i-krizu-neporazil", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.aktuality.sk/clanok/565837/po-ficovi-zostanu-len-socialne-balicky-ktore-ekonomike-nepomahaju/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw", "https://www.youtube.com/watch?v=wGczqx8LVis&t=88s", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://domov.sme.sk/t/9456/vlada-roberta-fica", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/?utm_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:53.251208+00:00"}
{"id": "vr28255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28255", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "No ani jeden z 11-tich vládou prerokovaných materiálov k príprave predsedníctva, ktoré už dnes počítajú s nákladmi vo výške 70 mil. eur, nehovorí o investíciách do ciest či verejných priestranstiev v Bratislave.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prípravu slovenského predsedníctva v Rade EÚ odštartovalo uznesenie vlády SR číslo 392/2012, ktoré určilo základné východiská predsedníctva a aktuálne priority. Odvtedy bol schválený celý rad materiálov. V čase tohto tvrdenia Milana Kňažka bolo podľa oficiálnych stránok Ministerstva zahraničia prijatých presne 11 materiálov k príprave predsedníctva. K dnešnému dňu je to 12 materiálov spolu s Rozpočtom výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade EÚ prijatým na 123. schôdzi vlády dňa 17.9.2014. V žiadnom zo spomínaných 11 dokumentov sa ale nehovorí o konkrétnej sume potrebnej na prípravu predsedníctva z dôvodu existencie množstva faktorov, ktoré podľa slov ministerstva zahraničných vecí môžu výslednú hodnotu korigovať. MZV hovorí o tom, že zodpovedne bude vedieť určiť potrebnú sumu až neskôr, výdavky na prípravu počas roku 2015 sa však odhadujú na 15,6 milióna eur. Objavujú sa len dohady. ktoré sa pohybujú medzi 50 a 80 mil.eur. Milan Kňažko pravdivo tvrdí, že ani v jednom z prerokovaných materiálov nie je zmienka o investíciach v Bratislave. O Bratislave sa hovorí napríklad v Návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie ako o \" najvhodnejšej lokalite \" kde sa na organizáciu predsedníckym podujatí berú do úvahy viaceré objekty. Úloha Bratislavy sa zohľadňuje až v najnovšom dokumente prijatom 17.9.2014, to znamená až po tomto konkrétnom vyjadrení Milana Kňažka.", "analysis_paragraphs": ["Prípravu slovenského predsedníctva v Rade EÚ odštartovalo uznesenie vlády SR číslo 392/2012, ktoré určilo základné východiská predsedníctva a aktuálne priority. Odvtedy bol schválený celý rad materiálov. V čase tohto tvrdenia Milana Kňažka bolo podľa oficiálnych stránok Ministerstva zahraničia prijatých presne 11 materiálov k príprave predsedníctva. K dnešnému dňu je to 12 materiálov spolu s Rozpočtom výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade EÚ prijatým na 123. schôdzi vlády dňa 17.9.2014. V žiadnom zo spomínaných 11 dokumentov sa ale nehovorí o konkrétnej sume potrebnej na prípravu predsedníctva z dôvodu existencie množstva faktorov, ktoré podľa slov ministerstva zahraničných vecí môžu výslednú hodnotu korigovať. MZV hovorí o tom, že zodpovedne bude vedieť určiť potrebnú sumu až neskôr, výdavky na prípravu počas roku 2015 sa však odhadujú na 15,6 milióna eur. Objavujú sa len dohady. ktoré sa pohybujú medzi 50 a 80 mil.eur. Milan Kňažko pravdivo tvrdí, že ani v jednom z prerokovaných materiálov nie je zmienka o investíciach v Bratislave. O Bratislave sa hovorí napríklad v Návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie ako o \" najvhodnejšej lokalite \" kde sa na organizáciu predsedníckym podujatí berú do úvahy viaceré objekty. Úloha Bratislavy sa zohľadňuje až v najnovšom dokumente prijatom 17.9.2014, to znamená až po tomto konkrétnom vyjadrení Milana Kňažka."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie", "prijatých", "prijatým", "slov", "MZV", "odhadujú", "pohybujú", "Návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie", "dokumente"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21286", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-slovenske_predsednictvo_v_rade_eu", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167280?prefixFile=m_", "http://http://www.sme.sk/c/6755341/podla-lajcaka-nas-bude-predsednictvo-v-unii-stat-50-az-80-milionov.html", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-casto_kladene_otazky_k_priprave_predsednictva_sr_v_rade_eu", "https://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_825513B5EFC45016C1257D0700421459", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/330187-vlada-sa-pripravuje-na-predsednictvo-eu-uradnikom-zaplatime-kurzy-i-byvanie/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-156628?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167280?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:25.788287+00:00"}
{"id": "vr31231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31231", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tam 1,5 milióna sporiteľov (v druhom pilieri na Slovensku pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo k 31.12.2011 v druhom dôchodkovom pilieri zapojených 1 450 705 spotrebiteľov .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo k 31.12.2011 v druhom dôchodkovom pilieri zapojených 1 450 705 spotrebiteľov ."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/statistiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:02.195348+00:00"}
{"id": "vr16707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16707", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...dlh by v budúcom roku mal ísť pod 50%...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognózy Ministerstva financií SR odhadujú pokles hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 49,9% HDP v roku 2018. Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo financií vydalo v roku 2015 dokument Program stability Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018 (.pdf, s. 28), v rámci ktorého si zaumienilo za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov znížiť verejný dlh až k hranici 50 % HDP v roku 2018.\n\nDlhodobý vývoj štátneho dlhu monitoruje Ministerstvo financií v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2017 až 2020 (.pdf, s. 34). Hrubý dlh verejnej správy by sa mal podľa odhadov dostať v roku 2018 na úroveň 49,9 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy v absolútnom vyjadrení predstavuje 42 miliardy eur v roku 2017, podľa prognózy by sa mal navýšiť na 43,7 miliardy v roku 2018.", "analysis_paragraphs": ["Prognózy Ministerstva financií SR odhadujú pokles hrubého dlhu verejnej správy na úroveň 49,9% HDP v roku 2018. Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo financií vydalo v roku 2015 dokument Program stability Slovenskej republiky na roky 2015 až 2018 (.pdf, s. 28), v rámci ktorého si zaumienilo za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov znížiť verejný dlh až k hranici 50 % HDP v roku 2018.", "Dlhodobý vývoj štátneho dlhu monitoruje Ministerstvo financií v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2017 až 2020 (.pdf, s. 34). Hrubý dlh verejnej správy by sa mal podľa odhadov dostať v roku 2018 na úroveň 49,9 % HDP. Hrubý dlh verejnej správy v absolútnom vyjadrení predstavuje 42 miliardy eur v roku 2017, podľa prognózy by sa mal navýšiť na 43,7 miliardy v roku 2018."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Program", "Programe"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-184830", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwju3ruNuuPWAhUnSJoKHUirDZgQFghLMAc&url=https%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Finfo%2Fsites%2Finfo%2Ffiles%2F2017-european-semester-stability-programme-slovakia-sk.pdf&usg=AOvVaw2fy90WHI8BSdI-GKINVodk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:30.328244+00:00"}
{"id": "vr32046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32046", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ako veď naša ekonomika prežíva a lepšie sa jej darilo práve preto, že 80% hrubého domáceho produktu tvorí export. Z toho ďalších 80% export do krajín, o ktorých hovoríme (krajiny EÚ, pozn.)", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec referuje približné čísla, ktoré zodpovedajú realite, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa našich výpočtov bol na základe údajov ŠÚ SR podiel exportu na HDP v roku 2011 na úrovni 81,68 % ( celkový vývoz / HDP ). Najnovší komentár Inštitútu finančnej politiky (.pdf) z 15. júna 2012 rovnako potvrdzuje, že rastu HDP pomáha najmä čistý export. Väčšina exportu zo SR mieri do krajín EÚ ako uvádza tabuľka ( spracovaná podľa ŠÚ SR ):", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec referuje približné čísla, ktoré zodpovedajú realite, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa našich výpočtov bol na základe údajov ŠÚ SR podiel exportu na HDP v roku 2011 na úrovni 81,68 % ( celkový vývoz / HDP ). Najnovší komentár Inštitútu finančnej politiky (.pdf) z 15. júna 2012 rovnako potvrdzuje, že rastu HDP pomáha najmä čistý export. Väčšina exportu zo SR mieri do krajín EÚ ako uvádza tabuľka ( spracovaná podľa ŠÚ SR ):"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["celkový vývoz", "HDP", "komentár Inštitútu finančnej politiky", "ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35590", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8234&documentId=7356", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=194"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:59.297093+00:00"}
{"id": "vr30274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30274", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čiže, ak dnes plače pán Kažimír nad tým, áno, je to tak, že v tomto roku predpokladáme, že poklesnú reálne mzdy o 0,8%. Ale je to len v dôsledku toho, že sme museli šetriť vo verejnom sektore, kde poklesnú platy o 5%, ale v súktromnom sektore nedôjde k poklesu reálnych miezd.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšia Prognóza (.pdf) Inštitútu finančnej politiky zo 4.novembra 2011: Mzdy by mali rásť pomalšie ako sa predpokladalo v augustovej prognóze. Očakávaný rast mzdy sa v roku 2012 znížil, napriek tomu by mal byť mierne vyšší ako v roku 2011. Na samotný vývoj miezd bude v roku 2012 pôsobiť viacero protichodných faktorov. Vyššia inflácia v roku 2011 bude z dôvodu indexácie pôsobiť na zvyšovanie rastu miezd. Fiškálna reštrikcia, ktorá v roku 2011 znižovala platy v štátnej správe by mala byť oveľa miernejšia, keďže sa očakáva zmrazenie platov úradníkov a rast platov učiteľov. Mzdy v rámci verejnej správy by tak mali v roku 2012 nominálne mierne narásť. Na nižší rast miezd bude pôsobiť predovšetkým faktor neistoty ohľadom budúceho vývoja, ktorý môže výrazne ovplyvniť vyjednávania ohľadom valorizácie miezd na rok 2012. Preto predpokladáme v súkromnej sfére rovnaké tempo rastu, napriek vyššej tohtoročnej inflácii. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne v roku 2012 hodnotu 820 eur, čo by malo byť o 27,2 eur viac ako v roku 2011. Od roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,8% z dôvodu mzdových úspor vo verejnej správe (reálna mzda v súkromnom sektore sa zvýši aj v roku 2011, zatiaľ čo reálna mzda poklesne vo verejnej správe takmer o 5% ). V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 1,3% ročne. Naopak inflácia by mala prehĺbiť pokles kúpyschopnosti osobám zamestnaných vo verejnej správe a štátnych podnikoch. Reálna mzda vo verejnej správe by mala byť počas celého prognózovaného obdobia záporná. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najnovšia Prognóza (.pdf) Inštitútu finančnej politiky zo 4.novembra 2011: Mzdy by mali rásť pomalšie ako sa predpokladalo v augustovej prognóze. Očakávaný rast mzdy sa v roku 2012 znížil, napriek tomu by mal byť mierne vyšší ako v roku 2011. Na samotný vývoj miezd bude v roku 2012 pôsobiť viacero protichodných faktorov. Vyššia inflácia v roku 2011 bude z dôvodu indexácie pôsobiť na zvyšovanie rastu miezd. Fiškálna reštrikcia, ktorá v roku 2011 znižovala platy v štátnej správe by mala byť oveľa miernejšia, keďže sa očakáva zmrazenie platov úradníkov a rast platov učiteľov. Mzdy v rámci verejnej správy by tak mali v roku 2012 nominálne mierne narásť. Na nižší rast miezd bude pôsobiť predovšetkým faktor neistoty ohľadom budúceho vývoja, ktorý môže výrazne ovplyvniť vyjednávania ohľadom valorizácie miezd na rok 2012. Preto predpokladáme v súkromnej sfére rovnaké tempo rastu, napriek vyššej tohtoročnej inflácii. Priemerná hodnota nominálnej mzdy v tomto roku tak dosiahne v roku 2012 hodnotu 820 eur, čo by malo byť o 27,2 eur viac ako v roku 2011. Od roku 2012 by sa nominálna mzda mala zvyšovať rýchlejším tempom. Vzhľadom na vyššiu infláciu by mala v roku 2011 reálna mzda klesnúť o 0,8% z dôvodu mzdových úspor vo verejnej správe (reálna mzda v súkromnom sektore sa zvýši aj v roku 2011, zatiaľ čo reálna mzda poklesne vo verejnej správe takmer o 5% ). V nasledujúcich rokoch by však už mala rásť v priemere o 1,3% ročne. Naopak inflácia by mala prehĺbiť pokles kúpyschopnosti osobám zamestnaných vo verejnej správe a štátnych podnikoch. Reálna mzda vo verejnej správe by mala byť počas celého prognózovaného obdobia záporná. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza (.pdf)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/komentar_MV_november2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:41.544484+00:00"}
{"id": "50130", "numeric_id": 50130, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50130", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Najhorší moment našich verejných financií bol, keď pán minister bol ešte v prvej vláde ministrom, tzn. 2018 - 19, to nehovorím ja, to hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že to bol moment, keď sa najviac zhoršila udržateľnosť našich verejných financií.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií v roku 2019. Aj keď Ladislav Kamenický nebol ministrom financií po celý tento rok, opatrenia, ktoré najviac prispeli k zhoršeniu udržateľnosti verejných financií, boli prijaté práve za jeho ministrovania. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri 2024 konštatovala , že najvýraznejšie zhoršenie začalo v roku 2018 a pokračovalo v roku 2019, keď sa verejné financie výrazne odchýlili smerovania k vyrovnanému rozpočtu.\n\nLadislav Kamenický nastúpil do úradu ministra financií v máji 2019. Do apríla 2019 viedol ministerstvo Peter Kažimír a následne bol jeho riadením poverený na necelý mesiac Peter Pellegrini. Práve v roku 2019 prišlo podľa RRZ k najvýraznejšiemu zhoršeniu udržateľnosti financií.\n\n„Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019, kedy sa okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky prejavili najmä opatrenia výrazne oslabujúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému,“ píše sa v komentári RRZ z novembra 2024.\n\nV roku 2018 bola udržateľnosť verejných financií v strednom pásme rizika na úrovni 1,6 % , v roku 2019 sa prepadla na úroveň 4,9 %.\n\nRozpočtová rada konštatuje , že okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky mohlo za zhoršenie verejných financií odstránenie automatu pre vek odchodu do dôchodku, zvýšenie minimálnych dôchodkov a zavedenie 13. dôchodku tesne pred voľbami. Všetky tieto opatrenia boli schválené v čase, keď bol ministrom Ladislav Kamenický.\n\nCelkovo najhorší bol stav verejných financií podľa RRZ v roku 2011, kedy sa ukazovateľ udržateľnosti nachádzal na úrovni 7 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prišlo k najväčšiemu medziročnému zhoršeniu udržateľnosti verejných financií v roku 2019. Aj keď Ladislav Kamenický nebol ministrom financií po celý tento rok, opatrenia, ktoré najviac prispeli k zhoršeniu udržateľnosti verejných financií, boli prijaté práve za jeho ministrovania. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v novembri 2024 konštatovala , že najvýraznejšie zhoršenie začalo v roku 2018 a pokračovalo v roku 2019, keď sa verejné financie výrazne odchýlili smerovania k vyrovnanému rozpočtu.", "Ladislav Kamenický nastúpil do úradu ministra financií v máji 2019. Do apríla 2019 viedol ministerstvo Peter Kažimír a následne bol jeho riadením poverený na necelý mesiac Peter Pellegrini. Práve v roku 2019 prišlo podľa RRZ k najvýraznejšiemu zhoršeniu udržateľnosti financií.", "„Najväčšie medziročné zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti nastalo v roku 2019, kedy sa okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky prejavili najmä opatrenia výrazne oslabujúce finančnú udržateľnosť dôchodkového systému,“ píše sa v komentári RRZ z novembra 2024.", "V roku 2018 bola udržateľnosť verejných financií v strednom pásme rizika na úrovni 1,6 % , v roku 2019 sa prepadla na úroveň 4,9 %.", "Rozpočtová rada konštatuje , že okrem nedisciplinovanej rozpočtovej politiky mohlo za zhoršenie verejných financií odstránenie automatu pre vek odchodu do dôchodku, zvýšenie minimálnych dôchodkov a zavedenie 13. dôchodku tesne pred voľbami. Všetky tieto opatrenia boli schválené v čase, keď bol ministrom Ladislav Kamenický.", "Celkovo najhorší bol stav verejných financií podľa RRZ v roku 2011, kedy sa ukazovateľ udržateľnosti nachádzal na úrovni 7 % HDP."], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["konštatovala", "nastúpil", "píše", "1,6 %", "4,9 %.", "konštatuje", "odstránenie automatu", "zvýšenie minimálnych dôchodkov", "zavedenie 13. dôchodku", "7 % HDP."], "url": ["https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw", "https://index.sme.sk/c/22094435/novym-ministrom-financii-sa-stane-kamenicky-vystrieda-kazimira.html", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw#:~:text=Najv%C3%BDraznej%C5%A1ie%20zhor%C5%A1enie%20za%C4%8Dalo%20od%20roku%202018%2C%20kedy%20RRZ%20aj%20MF%20SR%20skon%C5%A1tatovali%2C%20%C5%BEe%20v%C2%A0rokoch%202018%20a%202019%20sa%20verejn%C3%A9%20financie%20v%C3%BDrazne%20odch%C3%BDlili%20od%20trajekt%C3%B3rie%20smeruj%C3%BAcej%20k%20vyrovnan%C3%A9mu%20rozpo%C4%8Dtu%2C%20vr%C3%A1tane%20v%C3%BDraznej%20odch%C3%BDlky%20v%20samotn%C3%BDch%20v%C3%BDdavkoch.", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/?fbclid=IwY2xjawGW7ZNleHRuA2FlbQIxMAABHb_GV0QciJ0bxLgWngBXtcxJv5LIy8qMHzoG0ABH9i-lrTWRn28-BGk3bA_aem_GDung91a1cQ3-o2IIBAhKw", "https://index.sme.sk/c/22208747/urcovanie-dochodkoveho-veku-na-zaklade-automatu-zrusia.html", "https://e.dennikn.sk/1621756/minimalny-dochodok-podla-danka-platit-socialne-odvody-sa-uz-nevyplati/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-schvalili-zavedenie-13/448500-clanok.html", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:56.056437+00:00"}
{"id": "vr38589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38589", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My potrebujeme vedieť, aký má sporiteľ vzťah k riziku, aké má vedomosti, informácie, na základe čoho sa rozhoduje, či chápe jednotlivé investičné nástroje. No a bohužiaľ prieskumy hovoria o tom, že tá, tá informovanosť je u nás veľmi nízka.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky prieskumu agentúry Focus potvrdzujú Kažimírove slová. K dispozícii nemáme samotný prieskum, ale o jeho výsledkoch informovala SITA . Okrem iného z nich vyplýva to, že veľa ľudí si nevybralo správny fond vzhľadom k tomu, aký má vzťah k riziku a mnoho sporiteľov dokonca ani nevie, v akom fonde si sporia na svoj dôchodok. \"Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny sporiteľov (60%) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. Podľa prieskumu je každý piaty sporiteľ na Slovensku presvedčený o tom, že na dôchodok si sporí v konzervatívnom fonde. Vykazovaný podiel vysoko prevyšuje reálny počet klientov dôchodkových správcovských spoločností, ktorí si na svoj dôchodok sporia v konzervatívnych fondoch. Ten sa dlhodobo pohybuje okolo 5%. Naopak, len tretina sporiteľov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutočnosti (približne 60%). Bezmála pätina sporiteľov (18%) v prieskume nevedelo uviesť typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí.\"", "analysis_paragraphs": ["Výsledky prieskumu agentúry Focus potvrdzujú Kažimírove slová. K dispozícii nemáme samotný prieskum, ale o jeho výsledkoch informovala SITA . Okrem iného z nich vyplýva to, že veľa ľudí si nevybralo správny fond vzhľadom k tomu, aký má vzťah k riziku a mnoho sporiteľov dokonca ani nevie, v akom fonde si sporia na svoj dôchodok. \"Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny sporiteľov (60%) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. Podľa prieskumu je každý piaty sporiteľ na Slovensku presvedčený o tom, že na dôchodok si sporí v konzervatívnom fonde. Vykazovaný podiel vysoko prevyšuje reálny počet klientov dôchodkových správcovských spoločností, ktorí si na svoj dôchodok sporia v konzervatívnych fondoch. Ten sa dlhodobo pohybuje okolo 5%. Naopak, len tretina sporiteľov uviedla, že si sporí v rastovom fonde – podstatne menej, ako je tomu v skutočnosti (približne 60%). Bezmála pätina sporiteľov (18%) v prieskume nevedelo uviesť typ dôchodkového fondu, v ktorom si sporí.\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:36.374123+00:00"}
{"id": "vr27476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27476", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Robert Fico povedal, buď bude všetko alebo nebude nič, keď v prvom kole ustúpil od previerok, ale naďalej na nich trvá.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zmeny Ústavy, ktorý bol prerokovaný v parlamente a prešiel do druhého čítania, neobsahoval článok o zavedení previerok sudcovskej spôsobilosti, ktorý sa nachádzal v pôvodnom návrhu pripravenom Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády: „ Čl. 154d (1) Podmienka sudcovskej spôsobilosti sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014. O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Súdna rada Slovenskej republiky je povinná rozhodnúť uznesením najneskôr do 31. decembra 2015.(...)\" Podľa oficiálnej stránky strany Smer-SD , premiér Robert Fico na už tlačovej konferencii z 26 februára 2014 uviedol \"Vládny Smer-SD je pripravený ustúpiť pri niektorých navrhovaných zmenách v justícii, ale na bezpečnostných previerkach pre všetkých súčasných sudcov trvá .\" V súvislosti s inými legislatívnymi zmenami, na ktorých by sa mala dohodnúť opozícia s koalíciou, zároveň uviedol \"Ak sa dohodneme, bude všetko, ak sa nedohodneme, nebude nič\" Toto vyjadrenie však nebolo len v súvislosti s previerkami ale i s postom predsedu súdnej rady či uzatváraním manželstva. 23. marca 2014 predseda parlamentu zopakoval záujem Smeru-SD na previerkach všetkých sudcov vyhlásením \" Musíme preveriť všetkých sudcov, ale všetkých. Tu je náš postoj – Smeru-SD - veľmi jasný. Aj ústavných sudcov, všetkých sudcov, aj dozadu\" Podľa slov Roberta Fica je potrebná previerka sudcov, ktorá by preverila ich schopnosti a zároveň by bolo možné takto dostať niektorých ľudí zo súdnictva. 25.marca, teda po tom, ako návrh prešiel do druhého čítania, NRSR na svojej stránke uverejnila správu TASR, ktorá uvádza: \"Z novely nateraz vypadli aj Smerom-SD presadzované bezpečnostné previerky všetkých sudcov vykonávané Národným bezpečnostným úradom, ktoré opozícia kritizovala. Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) však tvrdí, že sudcovia by mali prejsť istou formou kontroly či preverenia a ak sa nejaká podoba zisťovania spôsobilosti sudcov do návrhu v druhom čítaní nedostane, Smer-SD za konečnú novelu nezahlasuje .\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zmeny Ústavy, ktorý bol prerokovaný v parlamente a prešiel do druhého čítania, neobsahoval článok o zavedení previerok sudcovskej spôsobilosti, ktorý sa nachádzal v pôvodnom návrhu pripravenom Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády: „ Čl. 154d (1) Podmienka sudcovskej spôsobilosti sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014. O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Súdna rada Slovenskej republiky je povinná rozhodnúť uznesením najneskôr do 31. decembra 2015.(...)\" Podľa oficiálnej stránky strany Smer-SD , premiér Robert Fico na už tlačovej konferencii z 26 februára 2014 uviedol \"Vládny Smer-SD je pripravený ustúpiť pri niektorých navrhovaných zmenách v justícii, ale na bezpečnostných previerkach pre všetkých súčasných sudcov trvá .\" V súvislosti s inými legislatívnymi zmenami, na ktorých by sa mala dohodnúť opozícia s koalíciou, zároveň uviedol \"Ak sa dohodneme, bude všetko, ak sa nedohodneme, nebude nič\" Toto vyjadrenie však nebolo len v súvislosti s previerkami ale i s postom predsedu súdnej rady či uzatváraním manželstva. 23. marca 2014 predseda parlamentu zopakoval záujem Smeru-SD na previerkach všetkých sudcov vyhlásením \" Musíme preveriť všetkých sudcov, ale všetkých. Tu je náš postoj – Smeru-SD - veľmi jasný. Aj ústavných sudcov, všetkých sudcov, aj dozadu\" Podľa slov Roberta Fica je potrebná previerka sudcov, ktorá by preverila ich schopnosti a zároveň by bolo možné takto dostať niektorých ľudí zo súdnictva. 25.marca, teda po tom, ako návrh prešiel do druhého čítania, NRSR na svojej stránke uverejnila správu TASR, ktorá uvádza: \"Z novely nateraz vypadli aj Smerom-SD presadzované bezpečnostné previerky všetkých sudcov vykonávané Národným bezpečnostným úradom, ktoré opozícia kritizovala. Predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) však tvrdí, že sudcovia by mali prejsť istou formou kontroly či preverenia a ak sa nejaká podoba zisťovania spôsobilosti sudcov do návrhu v druhom čítaní nedostane, Smer-SD za konečnú novelu nezahlasuje .\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "pôvodnom návrhu", "Smer-SD", "predseda parlamentu", "Roberta Fica", "správu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.strana-smer.sk/6763/premier-pri-zmenach-v-justicii-ponukame-kompromisy-previerky-sudcov-chceme", "http://www.teraz.sk/slovensko/kdh-zhoda-smer-sudcovia-previerky/78562-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/804841-previerkami-treba-podla-fica-dostat-ludi-zo-sudnictva/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:10.301942+00:00"}
{"id": "vr33762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33762", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Celé toto, ako ste si nevážili Ústavný súd, myslím si, že skomentoval pán Procházka 5. januára 2013, citujem: \"to bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície.\" Citujem pani Radičovú, expremiérku z 5.2.2011: \" v mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať fraškou.\"", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Procházka sa takto vyjadril 5. januára 2013 v Sobotných dialógoch Rádia Slovensko (prepis newtonmedia.sk): Branislav DOBŠINSKÝ, moderátor: \"Teraz to vrátim tú otázku späť, späť na, na Vašu pôdu. Teda k tomu ako k tým ôsmym stranám s tých deviatich, ktorým, kde pojednáva Ivan Gašparovič o Jozefovi Čentéšovi a to je voľba. Vy ste mali v rukách moc a volili ste spôsobom, že menili ste zákon a menili ste tajnú voľbu na verejnú voľbu, fotila sa voľba, čiarkovalo sa, krížkovalo sa, ukazovali sa mobilné telefóny s fotkami, premiérka dávala demisie a nedávala demisie. To bolo čo?\" Radoslav PROCHÁZKA, poslanec NR SR: \"No to bol veľmi, to bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície.\" Iveta Radičová v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Napriek tomu, že poslanec Madej podobne ako prezident Gašparovič necituje expremiérkine slová celkom presne, jeho výrok označujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Procházka sa takto vyjadril 5. januára 2013 v Sobotných dialógoch Rádia Slovensko (prepis newtonmedia.sk): Branislav DOBŠINSKÝ, moderátor: \"Teraz to vrátim tú otázku späť, späť na, na Vašu pôdu. Teda k tomu ako k tým ôsmym stranám s tých deviatich, ktorým, kde pojednáva Ivan Gašparovič o Jozefovi Čentéšovi a to je voľba. Vy ste mali v rukách moc a volili ste spôsobom, že menili ste zákon a menili ste tajnú voľbu na verejnú voľbu, fotila sa voľba, čiarkovalo sa, krížkovalo sa, ukazovali sa mobilné telefóny s fotkami, premiérka dávala demisie a nedávala demisie. To bolo čo?\" Radoslav PROCHÁZKA, poslanec NR SR: \"No to bol veľmi, to bola podľa mňa akože jedna z najčiernejších hodín bývalej vládnej koalície.\" Iveta Radičová v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Napriek tomu, že poslanec Madej podobne ako prezident Gašparovič necituje expremiérkine slová celkom presne, jeho výrok označujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Sobotných dialógoch", "prezident"], "url": ["http://moje.hnonline.sk/node/12709", "http://www.aktuality.sk/clanok/181683/sulikov-napad-odvolat-fica-nema-podporu-radicovej/", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:50.730063+00:00"}
{"id": "vr28229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28229", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Možno keď postavím otázku, kedy mala opozícia dvoch podpredsedov Národnej rady? Nikdy.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii Na telo 14. apríla 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii Na telo 14. apríla 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v doterajšej histórii NR SR zastávala opozícia dva posty podpredsedov NR SR iba v súčasnom volebnom období, za 2. vlády R. Fica."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "podpredsedov", "koalícii", "Hort", "Bugár", "Rusko", "Veteška", "Belousovová", "Hort", "Veteška", "Číž", "Podpredsedovia", "Fico", "Podpredsedovia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/374/?politik=24&ph=1", "http://www.history.sav.sk/zatkuliak/zatkuliak-prehlad.pdf", "http://www.parties-and-elections.eu/slovakia1.html", "http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/18/zivotopis:true/category:predsednictvo", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/183", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Rusko", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59064", "http://www.demagog.sk/politici/42/milan-hort", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=606", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=496", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/hort-bugar-a-hrusovsky-su-podpredsedovia-parlamentu.html", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=podpredsedovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:33.160316+00:00"}
{"id": "vr37625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37625", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je treba vidieť, že predseda je dnes nenahraditeľný, neodvolateľný, pretože nie je tam ani správna rada, ktorá by mala vyriešiť túto reguláciu, pretože on je teda v dvojjedinej postave, teda pán predseda ( predseda ÚRSO, pozn.).", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Organizacnú štruktúru (.pdf) ÚRSO tvorí: predseda, podpredseda a rada pre reguláciu. Podla § 7 ods. (1) zákona 276/2001 Z. z. o regulácii v sietových odvetviach a v znení zákona 107/2007 Z. z. : \"Na cele úradu je predseda, ktorého na návrh Rady pre reguláciu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (dalej len 'vláda').\" Rada pre reguláciu má šest clenov. Clenstvo v Rade je verejná funkcia a clenov menuje Prezident SR na podnet NR SR (traja clenovia) na podnet vlády (traja clenovia). Súcasných clenov Rady si môžete pozriet tu. Rada je uznášaniaschopná ak sú prítomní aspon štyria clenovia. Predseda úradu je aj predsedom Rady. Všetci clenovia Rady boli do funkcie nominovaní pocas vlády R. Fica, z tohto dôvodu zrejme hovorí Z. Simon, že je súcasný predseda J. Holjencík neodvolatelný. V takomto prípade však stále môžeme špekulovat len o de facto neodvolatelnosti, nie o de iure neodvolatelnosti. Podla zákona predseda úradu odvolatelný je.", "analysis_paragraphs": ["Organizacnú štruktúru (.pdf) ÚRSO tvorí: predseda, podpredseda a rada pre reguláciu. Podla § 7 ods. (1) zákona 276/2001 Z. z. o regulácii v sietových odvetviach a v znení zákona 107/2007 Z. z. : \"Na cele úradu je predseda, ktorého na návrh Rady pre reguláciu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (dalej len 'vláda').\" Rada pre reguláciu má šest clenov. Clenstvo v Rade je verejná funkcia a clenov menuje Prezident SR na podnet NR SR (traja clenovia) na podnet vlády (traja clenovia). Súcasných clenov Rady si môžete pozriet tu. Rada je uznášaniaschopná ak sú prítomní aspon štyria clenovia. Predseda úradu je aj predsedom Rady. Všetci clenovia Rady boli do funkcie nominovaní pocas vlády R. Fica, z tohto dôvodu zrejme hovorí Z. Simon, že je súcasný predseda J. Holjencík neodvolatelný. V takomto prípade však stále môžeme špekulovat len o de facto neodvolatelnosti, nie o de iure neodvolatelnosti. Podla zákona predseda úradu odvolatelný je."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Organizacnú štruktúru", "zákona", "107/2007 Z. z.", "tu."], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/urad/OrgStruktura_01-08-2010.pdf", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_107-2007_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sk/rpr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:45.950278+00:00"}
{"id": "vr16688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16688", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...to 6-percentné navýšenie (učiteľských platov, pozn.), o ktorom hovoríte, je multiplikované každý jeden rok. Čiže tam dochádza celkovo potom k 26-percentnému navýšeniu...", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia v programovom vyhlásení garantovala navýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % od septembra 2016 a následne od januára 2018 každoročne, teda aj v roku 2019 a 2020. Podľa programu sú tak naplánované štyri navýšenia do roku 2020, tie kumulatívne predstavujú navýšenie približne o 26 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládna koalícia v programovom vyhlásení sľúbila (.pdf, s. 32) \" (vláda, pozn.) vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov; \" Platy učiteľov boli skutočne navýšené od septembra 2016 nariadením z 20. júla 2016. Nástupný plat v pracovnej triedy jedna tarify deväť tak predstavoval 650,50 eur. Peter Plavčan , vtedajší minister školstva, sľúbil ďalšie navýšenie platov v regionálnom školstve od septembra 2017. Vládna koalícia ponúkla školským odborom balík zvyšovania platov, ktorý sa dotýkal obdobia od 1. septembra 2017 do 1. januára 2020. Za tento návrh očakávala vláda podpísanie memoranda o sociálnom zmieri, ktorý školskí odborári odmietli podpísať, pretože sa nechceli vzdať svojho ústavného práva každoročne kolektívne vyjednávať o možnosti dohodnúť lepšie pracovné a platové podmienky. Kvôli odmietavému postoju odborárov vláda nebude aplikovať celý balík, avšak keď sa bude postupovať podľa vyhlásenia, ku kumulatívnemu navýšeniu o 26 % by malo dôjsť (september 2016, január 2018, január 2019 a január 2020). V septembri 2017 k navýšeniu došlo. Keď vláda dodrží sľub z programového vyhlásenia, platy učiteľov budú navýšené ešte trikrát za súčasné volebné obdobie (január 2018, 2019 a 2020). Celkovo by tak mohlo dôjsť k viac ako 26 %-nému navýšeniu od 2016.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia v programovom vyhlásení garantovala navýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % od septembra 2016 a následne od januára 2018 každoročne, teda aj v roku 2019 a 2020. Podľa programu sú tak naplánované štyri navýšenia do roku 2020, tie kumulatívne predstavujú navýšenie približne o 26 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládna koalícia v programovom vyhlásení sľúbila (.pdf, s. 32) \" (vláda, pozn.) vykoná legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov; \" Platy učiteľov boli skutočne navýšené od septembra 2016 nariadením z 20. júla 2016. Nástupný plat v pracovnej triedy jedna tarify deväť tak predstavoval 650,50 eur. Peter Plavčan , vtedajší minister školstva, sľúbil ďalšie navýšenie platov v regionálnom školstve od septembra 2017. Vládna koalícia ponúkla školským odborom balík zvyšovania platov, ktorý sa dotýkal obdobia od 1. septembra 2017 do 1. januára 2020. Za tento návrh očakávala vláda podpísanie memoranda o sociálnom zmieri, ktorý školskí odborári odmietli podpísať, pretože sa nechceli vzdať svojho ústavného práva každoročne kolektívne vyjednávať o možnosti dohodnúť lepšie pracovné a platové podmienky. Kvôli odmietavému postoju odborárov vláda nebude aplikovať celý balík, avšak keď sa bude postupovať podľa vyhlásenia, ku kumulatívnemu navýšeniu o 26 % by malo dôjsť (september 2016, január 2018, január 2019 a január 2020). V septembri 2017 k navýšeniu došlo. Keď vláda dodrží sľub z programového vyhlásenia, platy učiteľov budú navýšené ešte trikrát za súčasné volebné obdobie (január 2018, 2019 a 2020). Celkovo by tak mohlo dôjsť k viac ako 26 %-nému navýšeniu od 2016."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "septembra 2016", "Peter Plavčan", "návrh", "septembri 2017"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/10219.pdf", "https://www.minedu.sk/p-plavcan-platy-ucitelov-zvysime-aj-tento-september-tak-ako-som-slubil/", "http://www.ta3.com/clanok/1111863/odbory-podla-fica-odmietli-historicke-zvysenie-platov-pre-ucitelov.html", "https://www.minedu.sk/data/att/12033.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:48.614053+00:00"}
{"id": "vr16354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16354", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Bezpečnostná rada štátu neriešila nikdy SIS. SIS bola na rokovaní bezpečnostnej rady iba podľa potreby prizývaná. Nebol členom bezpečnostnej rady riaditeľa Slovenskej informačnej služby.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V štatúte Bezpečnostnej rady štátu je definované, že je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády SR. Najstaršie uznesenie z Bezpečnostnej rady SR pochádza z roku 2011. Najstarší záznam z rokovania je zo septembra 2002. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný , nakoľko archív Bezpečnostnej rady SR nesiaha do 90. rokov. V súvislosti so spravodajskými agentúra sa dozvedáme len toľko, že Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje (článok 5, bod č. 1, str. 2) okrem iných aj výbor pre koordináciu spravodajských služieb. Medzi hlavnými úlohami Bezpečnostnej rady je, že pri organizačnej a technicko-administratívnej činnosti zabezpečuje úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady a sekretariátu výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb. A taktiež zabezpečuje (článok 3, bod č. 5, c), str. 7) vyrozumenie členov bezpečnostnej rady, členov výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb a pracovníkov kancelárie v prípade ich zvolania. Prezidentove právomoci sú nasledovné: navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel, vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh, predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu. Výbor (paragraf 10) pre koordináciu spravodajských služieb vymedzuje, že \" pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov sa a) podieľa sa na koordinácii spravodajských služieb, b) prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade v súvislosti s plnením úloh na úseku koordinácie spravodajských služieb, c) vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na koordináciu spravodajských služieb, d) posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na koordináciu spravodajských služieb, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade. (2) Predsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je predseda Bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je podpredseda. 3) Členom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je a) minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, b) minister obrany Slovenskej republiky, c) minister vnútra Slovenskej republiky, d) riaditeľ Slovenskej informačnej služby, e) riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, f) riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, g) prezident Policajného zboru, h) riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.\" Z tohto vyplýva, že šéf SIS bol členom Výboru, ktorý Bezpečnostná rada zastrešuje. No tento zákon je v platnosti až od roku 2004 . Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V štatúte Bezpečnostnej rady štátu je definované, že je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády SR. Najstaršie uznesenie z Bezpečnostnej rady SR pochádza z roku 2011. Najstarší záznam z rokovania je zo septembra 2002. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný , nakoľko archív Bezpečnostnej rady SR nesiaha do 90. rokov. V súvislosti so spravodajskými agentúra sa dozvedáme len toľko, že Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje (článok 5, bod č. 1, str. 2) okrem iných aj výbor pre koordináciu spravodajských služieb. Medzi hlavnými úlohami Bezpečnostnej rady je, že pri organizačnej a technicko-administratívnej činnosti zabezpečuje úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady a sekretariátu výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb. A taktiež zabezpečuje (článok 3, bod č. 5, c), str. 7) vyrozumenie členov bezpečnostnej rady, členov výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb a pracovníkov kancelárie v prípade ich zvolania. Prezidentove právomoci sú nasledovné: navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel, vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh, predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu. Výbor (paragraf 10) pre koordináciu spravodajských služieb vymedzuje, že \" pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov sa a) podieľa sa na koordinácii spravodajských služieb, b) prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade v súvislosti s plnením úloh na úseku koordinácie spravodajských služieb, c) vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na koordináciu spravodajských služieb, d) posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na koordináciu spravodajských služieb, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade. (2) Predsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je predseda Bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je podpredseda. 3) Členom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je a) minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, b) minister obrany Slovenskej republiky, c) minister vnútra Slovenskej republiky, d) riaditeľ Slovenskej informačnej služby, e) riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, f) riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, g) prezident Policajného zboru, h) riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.\" Z tohto vyplýva, že šéf SIS bol členom Výboru, ktorý Bezpečnostná rada zastrešuje. No tento zákon je v platnosti až od roku 2004 . Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["zriaďuje", "zabezpečuje", "právomoci", "Výbor", "2004"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6371_statut-a-ulohy.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6371_statut-a-ulohy.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/bezpecnostna-rada-sr/", "http://www.sis.gov.sk/files/zakony/zakon_110_2004.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-110/casove-verzie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:24.795565+00:00"}
{"id": "vr34123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34123", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Fakt je ten, že napríklad za rok 2009 sa vyčerpalo 491 miliónov, za rok 2010 1 miliarda eur...", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo financií SR ani portál o čerpaní eurofondov nevedú štatistiku o čerpaní eurofondov z programovacieho obdobia 2007-2013 staršie ako jún 2010. Výrok preto nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií SR ani portál o čerpaní eurofondov nevedú štatistiku o čerpaní eurofondov z programovacieho obdobia 2007-2013 staršie ako jún 2010. Výrok preto nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2013-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "čerpaní eurofondov"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=91", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/clanky-a-komentare/newscbm_232636/20/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:27.899489+00:00"}
{"id": "vr29586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29586", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pavol Hrušovský dvakrát viedol najvyššiu inštitúciu z hľadiska ústavnosti a zákonnosti v našej krajine a to je parlament.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský viedol Národnú Radu ako predseda dvakrát . Výrok Jána Figeľa preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský viedol Národnú Radu ako predseda dvakrát . Výrok Jána Figeľa preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["dvakrát", "2002", "2006", "roku 2011", "predčasné voľby"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "http://www.sme.sk/c/696750/novym-predsedom-nr-sr-je-pavol-hrusovsky.html", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243576-predcasne-volby-budu-10-marca-2012-dohodli-sa-lidri-stran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:47.315367+00:00"}
{"id": "vr15328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15328", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...v tej migračnej kríze, veď čo aj náš premiér volal aby jednoducho sa Komisia stretávala, aby reagovala pružnejšie.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K výroku Mareka Maďariča sme nenašli žiadne relevantné informácie.", "analysis_paragraphs": ["K výroku Mareka Maďariča sme nenašli žiadne relevantné informácie."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["žaloba", "zmenila", "Pravda", "Hospodárske noviny", "Denník N"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8091281/slovensko-podalo-zalobu-pre-rozhodnutie-o-povinnych-kvotach.html", "http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/ostra-kritika-fica-z-europy-slovensky-premier-nemilosti-kvoli-islamu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367102-fico-kvotam-hovorim-nie-nechcem-niest-zodpovednost-za-teroristicky-utok/", "http://dennik.hnonline.sk/svet/572531-fico-po-summite-kvoty-sa-neriesili-zhodli-sme-sa-vsak-ze-musime-zabranit-dalsiemu-prilevu-migrantov", "https://dennikn.sk/311624/preco-sa-fico-zrazu-hneva-rusov-stve-proti-nim-celu-uniu-aj-peniaze-hovori-analytik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:40.122492+00:00"}
{"id": "vr17812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17812", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Potvrdila to prokuratúra, potvrdila to prokuratúra a polícia (že Igor Matovič podvádzal na daniach, pozn.), skrývate sa iba za premlčanosť trestného činu", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tomto výroku Erik Tomáš odkazuje na premlčanosť údajných trestných činov Igora Matoviča. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou Igora Matoviča overoval Demagog.sk už niekoľko výrokov Roberta Fica aj samotného Igora Matoviča . Daňové aktivity Igora Matoviča skúmali daňové úrady už v roku 2011, neskôr sa k vyšetrovaniu vrátili v roku 2016. V apríli 2017 bol prípad uzavretý , nakoľko skutok je premlčaný. Keďže rozsudok o tom, či Igor Matovič spáchal trestný čin alebo nie nepadol, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Erik Tomáš odkazuje na premlčanosť údajných trestných činov Igora Matoviča. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou Igora Matoviča overoval Demagog.sk už niekoľko výrokov Roberta Fica aj samotného Igora Matoviča . Daňové aktivity Igora Matoviča skúmali daňové úrady už v roku 2011, neskôr sa k vyšetrovaniu vrátili v roku 2016. V apríli 2017 bol prípad uzavretý , nakoľko skutok je premlčaný. Keďže rozsudok o tom, či Igor Matovič spáchal trestný čin alebo nie nepadol, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Fica", "Matoviča", "skúmali", "uzavretý", "hovorcu", "uznesenia", "Matovič"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/708/strana-smer-sd-meni-strategiu", "http://www.demagog.sk/politici/13/igor-matovic", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Kauza-Matovicovho-uctovnictva-ma-svoju-dohru-Vysetrovatel-pozna-vinnika", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447541-matovic-podla-policie-kratil-dane/?utm_source=pravda&utm_medium=hp-box-najcitanejsie&utm_campaign=shp_rightbox", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Kauza-Matovicovho-uctovnictva-ma-svoju-dohru-Vysetrovatel-pozna-vinnika", "https://domov.sme.sk/c/20507322/stihanie-v-pripade-matovicovho-uctovnictva-zastavili-skutok-je-premlcany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:54.992984+00:00"}
{"id": "vr26254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26254", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Moderátor: \" Povedzte možno nejaké základné pravidlo, ktoré by malo platiť, aby čerpanie eurofondov bolo efektívnejšie\". Tibor Mikuš: \"... mať zásobník investícií, čo my máme v kraji vytvorené ...\"", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zverejnených údajov možno konštatovať, že Trnavský samosprávny kraj má pripravené projekty v zásobníku projektov k viacerým operačným programom.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zverejnených údajov možno konštatovať, že Trnavský samosprávny kraj má pripravené projekty v zásobníku projektov k viacerým operačným programom."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Konkrétny otvorený zásobník projektov škôl, školských zariadení a ich zriaďovateľov Trnavského samosprávneho kraja", "Otvorený zásobník projektov Akčný plán – stratégia rozvoja vidieka na území Trnavského samosprávneho kraja", "Zásobník projektov v oblasti kultúry Obce na území TTSK", "Strategického plánu rozvoja verejnej osobnej dopravy SR do roku 2020"], "url": ["https://www.trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/dokumenty/2012/05/otvorenyzasobnikprojektovskoly.pdf", "https://www.trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/dokumenty/2012/05/zasobnikprojektovobce.pdf", "https://www.trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/dokumenty/2012/05/zasobnikprojektovkulturyobce.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fdopinfra%2Fprogram%2FDokumenty%2FSPRVOD2020.pdf&ei=Wh2TUpujMoiO4ATV1YCADg&usg=AFQjCNHCVxK4O8U-OdMTOzwe8HgbxbohZw&sig2=tQWpjf2jfnL-adJpdhABpg&bvm=bv.56988011,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:42.194045+00:00"}
{"id": "vr31665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31665", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Nie je náhoda, že tak často sa objavuje v programovom vyhlásení vlády slovo nezamestnanosť. Je to poukázanie na realitu, ktorá tu je a tá je 13,69 %.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny je za mesiac marec 2012 nezamestnanosť skutočne vo výške 13,69%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny je za mesiac marec 2012 nezamestnanosť skutočne vo výške 13,69%."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce", "13,2%", "Eurostat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:25.003665+00:00"}
{"id": "48421", "numeric_id": 48421, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48421", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Samozrejme, pán minister Krajniak nedávno oznámil zvyšovanie životného minima, čo je veľmi dobré, pretože to má potom následky na zvyšovanie rôznych dávok, vrátane dávky v hmotnej núdzi.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Krajniak oznámil začiatkom apríla, že životné minimum sa zvýši od júla o 15 eur. Momentálna výška životného minima je 218 eur, po zvýšení tak dosiahne hodnotu 233 eur. Životné minimum sa zvyšuje každoročne v júli, tento rok je však jeho navýšenie kvôli rastu cenovej hladiny výrazne vyššie - minulý rok sa napríklad minimum zvýšilo iba o 3 eurá.\n\nNa výšku životného minima je viazaná aj výška viacerých sociálnych dávok. Konkrétne sa výška životného minima prejaví , napríklad, na výške prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, a ako spomína Zuzana Čaputová, aj na výške dávky v hmotnej núdzi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister Krajniak oznámil začiatkom apríla, že životné minimum sa zvýši od júla o 15 eur. Momentálna výška životného minima je 218 eur, po zvýšení tak dosiahne hodnotu 233 eur. Životné minimum sa zvyšuje každoročne v júli, tento rok je však jeho navýšenie kvôli rastu cenovej hladiny výrazne vyššie - minulý rok sa napríklad minimum zvýšilo iba o 3 eurá.", "Na výšku životného minima je viazaná aj výška viacerých sociálnych dávok. Konkrétne sa výška životného minima prejaví , napríklad, na výške prídavku na dieťa, rodičovského príspevku, a ako spomína Zuzana Čaputová, aj na výške dávky v hmotnej núdzi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "je", "zvýšilo", "prejaví"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/233391/zivotne-minimum-na-slovensku-od-jula-vzrastie-hovori-krajniak", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/?msclkid=223b2a18cfa211ecada770833d33398c", "https://www.webnoviny.sk/zivotne-minimum-ma-od-jula-stupnut-zvysi-to-socialne-prispevky-a-znizi-dane/", "https://uzitocna.pravda.sk/peniaze/clanok/593030-zivotne-minimum-bude-vyssie-a-s-nim-aj-viacere-davky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:43.173648+00:00"}
{"id": "vr37587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37587", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Dnes už sme až na 6. mieste. (rast HDP v rámci EÚ, pozn.)", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžeme teda v porovnaní ešte klesnúť. V kontexte Paškovho výroku, že je rast horší ako bol v čase odovzdania vlády R. Fica hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžeme teda v porovnaní ešte klesnúť. V kontexte Paškovho výroku, že je rast horší ako bol v čase odovzdania vlády R. Fica hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03032011-BP/EN/2-03032011-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:22.454331+00:00"}
{"id": "vr28662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28662", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sme v rebríčku na 19. mieste (z hľadiska transparentnosti).", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Košice sú skutočne podľa rebríčka Transparency International z roku 2014 19. najtransparentnejším mestom na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Košice sú skutočne podľa rebríčka Transparency International z roku 2014 19. najtransparentnejším mestom na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Košice", "rebríčka"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/najtransparentnejsim-slovenskym-mestom-je-martin/", "http://www.transparency.sk/sk/najtransparentnejsim-slovenskym-mestom-je-martin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:57.930241+00:00"}
{"id": "vr29325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29325", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Krajský súd v Bratislave v pondelok definitívne rozhodol, že táto zmluva o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo je neplatná od samého začiatku, čo nám umožňuje ako štátu teraz podať žalobu na taliansku spoločnosť Enel a žiadať od Enelu naspäť 350 miliónov eur, ktoré ako tržby si vzal za osem rokov prevádzkovania tejto Vodnej elektrárne Gabčíkovo.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Časť výroku Roberta Fica o rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v otázke prevádzkovania Vodnej elektrárne Gabčíkovo možno považovať za pravdivú. Fico však opomína, že nájomcom VEG nebola spoločnosť Enel, ale Slovenské elektrárne, z ktorých Enel vlastní len 66 %. Zvyšných 34 % je vo vlastníctve štátu. Ako sme už uviedli v predchádzajúcich výrokoch, z dostupných údajov nie je možné zistiť, aký zisk z VEG za obdobie prenájmu Enel či SE získali. Tržba VEG boli delené medzi vlastníka, Vodohospodársku výstavbu, ktorá mala nárok na 65 %, a SE ako prevádzkovateľovi prislúchalo 35 %. Taktiež treba brať do úvahy, že Slovenské elektrárne sa môžu voči rozhodnutiu Krajského súdu ešte odvolať, tento výsledok tak nemusí byť definitívny. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. Krajský súd v Bratislave v otázke Zmluvy o prevádzke VEG (Vodnej elektrárne Gabčíkovo) vo svojom rozhodnutí vyhlásil túto zmluvu ako neplatnú. SE avizovali, že sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať : \"Nadväzne na rozhodnutie bratislavského krajského súdu o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo Slovenské elektrárne oznamujú, že využijú mimoriadne opravné prostriedky ihneď po oficiálnom doručení rozhodnutia súdu a jeho zdôvodnení\" Na základe vyhlásenia Ministra životného prostredia SR Petra Žiga budú mať účastníci sporu vďaka vyhláseniu zmluvy ako neplatnej nárok na vrátenie nákladov, ktoré vznikli pri jej plnení. Avšak, podľa Zmluvy o odškodnení (. pdf , 2006, s. 6) nemá podľa článku 3.4.2 Fond národného majetku povinnosť odškodniť Slovenské elektrárne, a.s. (SE) v prípade, že Vodohospodárska výstavba odstúpi od Zmluvy v prípade nenapraveného hrubého porušenia zmluvných podmienok SE. Zmluva sa nevyjadruje k otázke kompenzácie v prípade uznania zmluvy za neplatnú. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Časť výroku Roberta Fica o rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave v otázke prevádzkovania Vodnej elektrárne Gabčíkovo možno považovať za pravdivú. Fico však opomína, že nájomcom VEG nebola spoločnosť Enel, ale Slovenské elektrárne, z ktorých Enel vlastní len 66 %. Zvyšných 34 % je vo vlastníctve štátu. Ako sme už uviedli v predchádzajúcich výrokoch, z dostupných údajov nie je možné zistiť, aký zisk z VEG za obdobie prenájmu Enel či SE získali. Tržba VEG boli delené medzi vlastníka, Vodohospodársku výstavbu, ktorá mala nárok na 65 %, a SE ako prevádzkovateľovi prislúchalo 35 %. Taktiež treba brať do úvahy, že Slovenské elektrárne sa môžu voči rozhodnutiu Krajského súdu ešte odvolať, tento výsledok tak nemusí byť definitívny. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. Krajský súd v Bratislave v otázke Zmluvy o prevádzke VEG (Vodnej elektrárne Gabčíkovo) vo svojom rozhodnutí vyhlásil túto zmluvu ako neplatnú. SE avizovali, že sa plánujú proti rozhodnutiu odvolať : \"Nadväzne na rozhodnutie bratislavského krajského súdu o neplatnosti zmluvy o prevádzke vodnej elektrárne Gabčíkovo Slovenské elektrárne oznamujú, že využijú mimoriadne opravné prostriedky ihneď po oficiálnom doručení rozhodnutia súdu a jeho zdôvodnení\" Na základe vyhlásenia Ministra životného prostredia SR Petra Žiga budú mať účastníci sporu vďaka vyhláseniu zmluvy ako neplatnej nárok na vrátenie nákladov, ktoré vznikli pri jej plnení. Avšak, podľa Zmluvy o odškodnení (. pdf , 2006, s. 6) nemá podľa článku 3.4.2 Fond národného majetku povinnosť odškodniť Slovenské elektrárne, a.s. (SE) v prípade, že Vodohospodárska výstavba odstúpi od Zmluvy v prípade nenapraveného hrubého porušenia zmluvných podmienok SE. Zmluva sa nevyjadruje k otázke kompenzácie v prípade uznania zmluvy za neplatnú. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["vlastní", "rozhodnutí", "odvolať", "vyhlásenia", "pdf"], "url": ["http://www.seas.sk/historia-energetiky", "http://www.sita.sk/sk/blog/2015/03/energetika-stat-definitivne-prevzal-vodnu-elektraren-gabcikovo/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vodna-eklektraren-gabcikovo-trzby-ziga/125013-clanok.html", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cusersu104664documentsenel2015digitalvegzmluva-o-odskodnenizmluva-o-odskodneni.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:36.472830+00:00"}
{"id": "vr14835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14835", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) strana Sieť, aj strana Most-Híd podpísali memorandum s iniciatívou A dosť, kde sa zaviazali k tomu, že zvýšia platy učiteľov na 80% priemeru platu človeka s vysokoškolským vzdelaním, kde dnes sme tesne pod 50 alebo tesne nad, neviem teraz presne povedať, okolo 50-tky. A zvýšiť financie na vzdelávanie o 150 miliónov ročne, až kým nedosiahneme pomer voči HDP taký, aký majú ostatné európske krajiny.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum iniciatívy A dosť skutočne podpísali aj lídri strán Sieť a Most-Híd. Memorandum obsahuje záväzok na zvýšenie financií na vzdelávanie o 150 miliónov ročne, až kým sa nedosiahne pomer voči HDP ako majú ostatné európske krajiny. Podľa memoranda je žiadané, aby výška platov učiteľov dosiahla 80 % priemeru platu človeka s vysokoškolským vzdelaním, podľa dát OECD pre rok 2015 je to na Slovensku 57 %, a pre rok 2014 len 43 % čo v priemere zodpovedá Poliačikovmu tvrdeniu, že sa jedná približne o 50 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum iniciatívy A dosť skutočne podpísali aj lídri strán Sieť a Most-Híd. Memorandum obsahuje záväzok na zvýšenie financií na vzdelávanie o 150 miliónov ročne, až kým sa nedosiahne pomer voči HDP ako majú ostatné európske krajiny. Podľa memoranda je žiadané, aby výška platov učiteľov dosiahla 80 % priemeru platu človeka s vysokoškolským vzdelaním, podľa dát OECD pre rok 2015 je to na Slovensku 57 %, a pre rok 2014 len 43 % čo v priemere zodpovedá Poliačikovmu tvrdeniu, že sa jedná približne o 50 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum", "A dosť", "politických strán", "deväť záväzkov", "Memorandum", "OECD", "OECD", "roku 2014"], "url": ["http://kampanadost.sk/s-boledovic-podpisy-politikov-pod-memorandom-su-milnikom-kampane-a-dost/", "http://kampanadost.sk/kto-sme/", "http://kampanadost.sk/memorandum-za-lepsie-vzdelavanie-buducnost-slovenska-podpisalo-11-politickych-lidrov/", "http://kampanadost.sk/s-boledovic-podpisy-politikov-pod-memorandom-su-milnikom-kampane-a-dost/", "http://kampanadost.sk/s-boledovic-podpisy-politikov-pod-memorandom-su-milnikom-kampane-a-dost/", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/slovak-republic_eag-2015-78-en#page2", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/slovak-republic_eag-2015-78-en#page2", "https://www.oecd.org/edu/Slovak%20Republic-EAG2014-Country-Note.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:19.797695+00:00"}
{"id": "45938", "numeric_id": 45938, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45938", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme už x-krát povedali, že tie peniaze (šeky na 1488 eur, pozn.), ktoré sme dali rodinám, ktoré majú postihnuté deti a sú naozaj odkázané na sociálnu pomoc, me dali ako výsledok zbierky. Ľudia sa pozbierali a my sme pomohli ľuďom a rodinám.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana Mariána Kotlebu opakovane tvrdí, že suma 1488 eur na darovaných šekoch nebola cieleným narábaním s nacistickými symbolmi, ale (náhodným) výsledkom zbierky. Dôkaz o tom však chýba, polícia ani prokuratúra tomu aj s ohľadom na históriu mnohých členov strany neveria. Členovia a podporovatelia ĽSNS oslavovali 14. marca 2017 výročie založenia Slovenského štátu. Počas programu predseda strany Marian Kotleba rozdal trom viacdetným rodinám šeky so sumou 1488 eur. Číslo 14 odkazuje v nacistickej symbolike na 14 slov Davida Laneho - predstaviteľa americkeho hnutia presadzujúceho nadradenosť bielej rasy. Čislovky 88 predstavujú v tejto symbolike ôsme písmeno v abecede - H - a skratku Heil Hitler. Strana použitie súm na znak týchto symbolov opakovane odmietla. Uviedla , že na dar vo výške 4464 eur rozdelený na tri časti po 1488 eur sa „v rámci charitatívnej zbierky poskladali poslanci, poslaneckí asistenti a krajskí a okresní predsedovia ĽS Naše Slovensko.\" Polícia ani prokuratúra tomuto vysvetleniu neverí , čísla nepovažuje za náhodné. Kotleba preto stojí pred súdom za sympatie k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Strana Mariána Kotlebu opakovane tvrdí, že suma 1488 eur na darovaných šekoch nebola cieleným narábaním s nacistickými symbolmi, ale (náhodným) výsledkom zbierky. Dôkaz o tom však chýba, polícia ani prokuratúra tomu aj s ohľadom na históriu mnohých členov strany neveria. Členovia a podporovatelia ĽSNS oslavovali 14. marca 2017 výročie založenia Slovenského štátu. Počas programu predseda strany Marian Kotleba rozdal trom viacdetným rodinám šeky so sumou 1488 eur. Číslo 14 odkazuje v nacistickej symbolike na 14 slov Davida Laneho - predstaviteľa americkeho hnutia presadzujúceho nadradenosť bielej rasy. Čislovky 88 predstavujú v tejto symbolike ôsme písmeno v abecede - H - a skratku Heil Hitler. Strana použitie súm na znak týchto symbolov opakovane odmietla. Uviedla , že na dar vo výške 4464 eur rozdelený na tri časti po 1488 eur sa „v rámci charitatívnej zbierky poskladali poslanci, poslaneckí asistenti a krajskí a okresní predsedovia ĽS Naše Slovensko.\" Polícia ani prokuratúra tomuto vysvetleniu neverí , čísla nepovažuje za náhodné. Kotleba preto stojí pred súdom za sympatie k hnutiam potláčajúcim základné práva a slobody. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["oslavovali", "rozdal", "odkazuje", "predstavujú", "Uviedla", "neverí", "stojí"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/709155/kotleba-ludova-strana-nase-slovensko-1488/", "https://dennikn.sk/blog/709155/kotleba-ludova-strana-nase-slovensko-1488/", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/930209-kolko-nacistickeho-marketingu-este-kotlebovi-prejde", "https://domov.sme.sk/c/22446002/utorkove-pojednavanie-s-kotlebom-nebude-sudu-sa-nevratil-spis.html", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/930209-kolko-nacistickeho-marketingu-este-kotlebovi-prejde", "https://dennikn.sk/1786357/kotleba-to-daval-na-mizika-na-sude-o-seku-so-sumou-1488-vela-nehovori-vypovedat-odmietol/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1786357/kotleba-to-daval-na-mizika-na-sude-o-seku-so-sumou-1488-vela-nehovori-vypovedat-odmietol/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:37.022176+00:00"}
{"id": "vr34852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34852", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...že to bol konflikt záujmov sme nepovedali iba my ako predstavitelia Smer-sociálnej demokracie alebo ostatných strán v opozícii, ale to povedala aj vaša pani premiérka, pani Radičová, ktorá povedala, že to považuje za konflikt záujmov...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka Radičová uviedla v spoločnom vyhlásení s Richardom Sulíkom, že sa jedná o konflikt záujmov a etický konflikt, ale zároveň dodala, že nedošlo k porušeniu zákona a zároveň boli zmluvy už vypovedané.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka Radičová uviedla v spoločnom vyhlásení s Richardom Sulíkom, že sa jedná o konflikt záujmov a etický konflikt, ale zároveň dodala, že nedošlo k porušeniu zákona a zároveň boli zmluvy už vypovedané."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/22497/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-ku-kauze-hayek-consulting.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:50.644827+00:00"}
{"id": "vr33775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33775", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Tam nikde v zákonnej novele nie je napísané a práve aj pán docent Drgonec povedal to, že tie bangalorské princípy majú byť aplikované v ojedinelých prípadoch. A vaša novela sa bude vzťahovať na ďalšie všetky prípady, kde budú namietnutí všetci sudcovia Ústavného súdu.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný právnik docent Drgonec vystupuje priamo v relácii O 5 minúť 12 na STV z 5. mája 2013, kde hovorí: \"Bangalorské princípy sú presne o pravidlách, za ktorých výnimočne a ojedinele môžu o veci rozhodovať sudcovia, ktorí sú vylúčení, ktorí sú inak vylúčení, lebo nikto iný rozhodovať nemôže.\" Druhá časť výroku je pravdivá, pretože podľa novely v prípade, že nebude môcť rozhodnúť iný senát Ústavného súdu, môže rozhodovať senát v pôvodnom zložení, teda aj sudcovia ktorí boli namietaní a vylúčení. 30. apríla 2013 bol parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní schválený vládny zákon , ktorý mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovne: \"Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada .\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústavný právnik docent Drgonec vystupuje priamo v relácii O 5 minúť 12 na STV z 5. mája 2013, kde hovorí: \"Bangalorské princípy sú presne o pravidlách, za ktorých výnimočne a ojedinele môžu o veci rozhodovať sudcovia, ktorí sú vylúčení, ktorí sú inak vylúčení, lebo nikto iný rozhodovať nemôže.\" Druhá časť výroku je pravdivá, pretože podľa novely v prípade, že nebude môcť rozhodnúť iný senát Ústavného súdu, môže rozhodovať senát v pôvodnom zložení, teda aj sudcovia ktorí boli namietaní a vylúčení. 30. apríla 2013 bol parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní schválený vládny zákon , ktorý mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky nasledovne: \"Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada .\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minúť 12", "zákon"], "url": ["http://www1.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?date=2013-05-05&id=53301&playerType=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:48.240272+00:00"}
{"id": "vr32753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32753", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môj otec bol robotník vo fabrike a moja mama bola predavačka v obchode.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu, ktorý sme našli na stránke osobnosti. cz sa Robert Fico narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. \" Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu, ktorý sme našli na stránke osobnosti. cz sa Robert Fico narodil a vyrastal v robotníckej rodine v Topoľčanoch. \" Otec, Ľudovít Fico, pracoval ako robotník na vysokozdvižnom vozíku a matka, Emília Ficová, pracovala ako predavačka obuvi.\""], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["osobnosti."], "url": ["http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:09.707284+00:00"}
{"id": "vr25624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25624", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pamätám si, že to nevyhnutné referendum (o vstupu Slovenska do Europskej únie, pozn.) podporovalo celé politické spektrum.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška má pravdu, že celé politické spektrum podporovalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Dokazuje to hlasovanie NRSR z 21. januára 2003, kedy zo 147 zúčastnených všetci hlasovali za. Jednalo sa o návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie (tlač 133). Referendum neskôr vyhlásil prezident a uskutočnilo sa 16.-17. mája 2003.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška má pravdu, že celé politické spektrum podporovalo referendum o vstupe Slovenska do EÚ. Dokazuje to hlasovanie NRSR z 21. januára 2003, kedy zo 147 zúčastnených všetci hlasovali za. Jednalo sa o návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie (tlač 133). Referendum neskôr vyhlásil prezident a uskutočnilo sa 16.-17. mája 2003."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=11492"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:36.648864+00:00"}
{"id": "vr32993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32993", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Čo sa týka toho odchodu tých ľudí a tu sme sa, myslím, že dosť vzácne, zhodli aj s dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, keď sme jasne pomenovali, pre koho je výhodný a mal by ostať a pre koho výhodný nie je.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok ministra Richtera hodnotíme ako nepravdivý, pretože sme po dlhom hľadaní dospeli k záveru, že žiadna takáto dohoda medzi vládou SR a DSS, ktorá by navyše presne definovala pre koho tzv. II. pilier je, a pre koho nie je výhodný, neexistuje. Tento fakt ilustuje aj vyjadrenie Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, vydané po tento televíznej debate, v ktorom tvrdenia ministra Richtera vyslovene odmieta:\n\n\"Asociácia dôchodkových správcovských spoločností reaguje na vyhlásenia súčasného aj bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny k informáciám o druhom pilieri... Akúkoľvek paušalizáciu pri porovnávaní výhodnosti dvoch pilierov podľa veku alebo výšky príjmu preto považujeme za nenáležitú a nesprávnu.\"\n\nPodobné \"odporúčania\" sa síce objavovali v médiách, avšak vznikali na báze nezávislej od ministerstva a DSS. Ďalej je nutné si uvedomiť, že výnosy vo fondoch sú vysoko ovplyvniteľné rozhodnutiami vlády, kedže je toto sporenie prísne regulované.I keď sa akutuálne sa javí, že pre nižšie príjmové skupiny je doplnkové sporenie pomerne nevýhodné v ohľade na odvedenú čiastku, je otázne ako sa situácia bude vvýjať v prostredí iných legislatívnych podmienok fungovania týchto fondov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Richtera hodnotíme ako nepravdivý, pretože sme po dlhom hľadaní dospeli k záveru, že žiadna takáto dohoda medzi vládou SR a DSS, ktorá by navyše presne definovala pre koho tzv. II. pilier je, a pre koho nie je výhodný, neexistuje. Tento fakt ilustuje aj vyjadrenie Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, vydané po tento televíznej debate, v ktorom tvrdenia ministra Richtera vyslovene odmieta:", "\"Asociácia dôchodkových správcovských spoločností reaguje na vyhlásenia súčasného aj bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny k informáciám o druhom pilieri... Akúkoľvek paušalizáciu pri porovnávaní výhodnosti dvoch pilierov podľa veku alebo výšky príjmu preto považujeme za nenáležitú a nesprávnu.\"", "Podobné \"odporúčania\" sa síce objavovali v médiách, avšak vznikali na báze nezávislej od ministerstva a DSS. Ďalej je nutné si uvedomiť, že výnosy vo fondoch sú vysoko ovplyvniteľné rozhodnutiami vlády, kedže je toto sporenie prísne regulované.I keď sa akutuálne sa javí, že pre nižšie príjmové skupiny je doplnkové sporenie pomerne nevýhodné v ohľade na odvedenú čiastku, je otázne ako sa situácia bude vvýjať v prostredí iných legislatívnych podmienok fungovania týchto fondov."], "analysis_date": "2013-01-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie", "objavovali"], "url": ["http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=43&NewsID=46", "http://ekonomika.sme.sk/c/6524961/druhy-pilier-sa-opat-otvoril-s-malym-platom-sa-oplati-odist.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:44.519741+00:00"}
{"id": "vr33802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33802", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Materská škola je považovaná za školské zariadenie. Tá je platená z podielových daní obce, čiže je tam samospráva alebo teda mestská samospráva, ktorá o týchto veciach rozhoduje.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavel Ondek síce správne uvádza, že materské školy sú financované z podielových daní obce, resp. samosprávy a v minulosti boli vedené ako školské zariadenia. Od roku 2008 sú však materské školy zaradené do sústavy škôl čo je pre ich fungovanie rozhodujúce. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Materské školy boli do roku 2008 považované za školské zariadenia a vzťahoval sa na ne Zákon 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach (.pdf) z roku 1993, novelizovaný 1. januára 2004. 1. septembra 2008 však do platnosti vstúpil Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (.pdf), teda tzv. školský zákon, ktorý materské školy zaraďuje do sústavy škôl spolu so základnými či strednými školami. Zákon rozlišuje medzi sústavou škôl a medzi školskými zariadeniami. § 27 (2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola , b) základná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) konzervatórium, f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, g) základná umelecká škola, h) jazyková škola. Zákon definuje čo sú školské zariadenia: § 112 (1) Sústavu školských zariadení tvoria a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, b) špeciálne výchovné zariadenia, c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, d) školské účelové zariadenia. § 113 Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú: a) školský klub detí, b) centrum voľného času, c) školský internát, d) školské hospodárstvo, e) stredisko odbornej praxe Pavel Ondek má podľa stránky ministerstva financií pravdu v tvrdení, že materské školy sú platené z podielových daní obce: \"Z podielových daní obcí a VÚC sú financované: materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC od 1. 1. 2005; materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov od 1. 1. 2007.\" Zo štátneho rozpočtu SR sú v rámci kapitoly Ministerstva vnútra financované len: \"materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja (do 1. 1. 2013 – KŠÚ).\" Právomoci samosprávy upravuje Zákon č. 596/2003 Z. z. (.pdf) o štátnej správe v školstve a školskej samospráve: § 6 (2) Obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete a) základné umelecké školy, b) materské školy, c) školské kluby detí, d) centrá voľného času, e) zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských škôl, f) jazykové školy pri základných školách, g) strediská služieb škole, h) školské internáty. (24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, internátu alebo centra voľného času. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavel Ondek síce správne uvádza, že materské školy sú financované z podielových daní obce, resp. samosprávy a v minulosti boli vedené ako školské zariadenia. Od roku 2008 sú však materské školy zaradené do sústavy škôl čo je pre ich fungovanie rozhodujúce. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Materské školy boli do roku 2008 považované za školské zariadenia a vzťahoval sa na ne Zákon 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach (.pdf) z roku 1993, novelizovaný 1. januára 2004. 1. septembra 2008 však do platnosti vstúpil Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (.pdf), teda tzv. školský zákon, ktorý materské školy zaraďuje do sústavy škôl spolu so základnými či strednými školami. Zákon rozlišuje medzi sústavou škôl a medzi školskými zariadeniami. § 27 (2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl: a) materská škola , b) základná škola, c) gymnázium, d) stredná odborná škola, e) konzervatórium, f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, g) základná umelecká škola, h) jazyková škola. Zákon definuje čo sú školské zariadenia: § 112 (1) Sústavu školských zariadení tvoria a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia, b) špeciálne výchovné zariadenia, c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, d) školské účelové zariadenia. § 113 Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú: a) školský klub detí, b) centrum voľného času, c) školský internát, d) školské hospodárstvo, e) stredisko odbornej praxe Pavel Ondek má podľa stránky ministerstva financií pravdu v tvrdení, že materské školy sú platené z podielových daní obce: \"Z podielových daní obcí a VÚC sú financované: materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a VÚC od 1. 1. 2005; materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkevných a súkromných zriaďovateľov od 1. 1. 2007.\" Zo štátneho rozpočtu SR sú v rámci kapitoly Ministerstva vnútra financované len: \"materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v zriaďovateľskej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja (do 1. 1. 2013 – KŠÚ).\" Právomoci samosprávy upravuje Zákon č. 596/2003 Z. z. (.pdf) o štátnej správe v školstve a školskej samospráve: § 6 (2) Obec pri výkone samosprávy zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením podľa siete a) základné umelecké školy, b) materské školy, c) školské kluby detí, d) centrá voľného času, e) zariadenia školského stravovania pre žiakov základných škôl a pre deti materských škôl, f) jazykové školy pri základných školách, g) strediská služieb škole, h) školské internáty. (24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, internátu alebo centra voľného času. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach", "Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní", "stránky ministerstva financií", "Zákon č. 596/2003 Z. z."], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/279-1993-z-z.p-2665.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/4593.pdf", "http://www.minedu.sk/financovanie/", "http://www.minedu.sk/data/att/4605.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:44.375550+00:00"}
{"id": "vr15920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15920", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...došlo k tomu, že vláda schválila text amnestie, ale ako sa stalo, uložilo ministrovi spravodlivosti a mne zabezpečiť publikáciu, ministerstvo vydalo iný text, ako vláda schválila, preto išlo o akt, neplatný akt a preto potom bolo vydané rozhodnutie vlády v takom znení, ako bolo prijaté, to, čo označujú za druhú amnestiu a čo je vlastne jediná amnestia.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Verziu Vladimíra Mečiara, že ministerstvo spravodlivosti vydalo iný text, ako vláda schválila a to bol dôvod prečo bol text amnestie v júli roku 1998 doplnený, resp. zmenený sa nám nepodarilo potvrdiť z nijakých verejne dostupných zdrojov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara boli schválené 3. marca 1998, bezprostredne po tom, čo prezidentovi Michalovi Kováčovi vypršal mandát, keďže parlament v tom čase nedokázal zvoliť nového prezidenta (Fungovala nepriama voľba). Časť prezidentských právomocí prešla na Vladimíra Mečiara ako predsedu vlády, ktorý hneď na druhý deň schválil prvý text amnestií. Po viacerých upozorneniach zo strany právnikov sa Mečiar rozhodol pôvodný text pozmeniť. Urobil tak, napokon 7.júla 1998. Najdôležitejšou bola zmena v pôvodnom článku VI: \" Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997.\" V amnestii z júla bola veta upravená na: \" Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.\" Po Mečiarovom páde v septembri 1998 sa predsedom vlády a zastupujúcim prezidentom stal Mikuláš Dzurinda, ktorý sa amnestie pokúsil zrušiť rozhodnutím predsedu vlády, čo bolo napadnuté na ústavnom súde. Ten uz­ne­se­ním sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28.júna 1999 rozhodol, že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Viacerí právnici dnes konštatujú , že toto rozhodnutie signalizuje, že amnestie možno zrušiť iba zmenou ústavy resp. formou ústavného zákona. Pridŕžajúc sa daného uznesenia Ústavného súdu SR, nie je možné akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie prezidenta (resp. osoby, ktorej prináležia dané právomoci). Rozhodnutie o amnestii už raz uverejnené v zbierke zákonov, nie je možné označiť za neplatné. Zbierka zákonov SR obsahuje dve rozhodnutia o amnestii iniciované Vladimírom Mečiarom, nie je teda možné hovoriť o jednej jedinej amnestii, ako to hovoril Vladimír Mečiar v danej debate. Navyše podľa dostupných zdrojov nemáme ani informáciu o tom, že by bol Mečiar publikáciou poverený, ako uvádza. Podľa programu zasadnutia sa tejto otázke vláda nevenovala. Ešte zvýrazňujeme logickú chybu Mečiara, keď tvrdí, že na jednej bol zodpovedný za publikáciu on a minister spravodlivosti a na strane druhej pri publikácii došlo k chybe, ktorú druhou amnestiou \"musel\" napraviť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Verziu Vladimíra Mečiara, že ministerstvo spravodlivosti vydalo iný text, ako vláda schválila a to bol dôvod prečo bol text amnestie v júli roku 1998 doplnený, resp. zmenený sa nám nepodarilo potvrdiť z nijakých verejne dostupných zdrojov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Amnestie vtedajšieho predsedu vlády Vladimíra Mečiara boli schválené 3. marca 1998, bezprostredne po tom, čo prezidentovi Michalovi Kováčovi vypršal mandát, keďže parlament v tom čase nedokázal zvoliť nového prezidenta (Fungovala nepriama voľba). Časť prezidentských právomocí prešla na Vladimíra Mečiara ako predsedu vlády, ktorý hneď na druhý deň schválil prvý text amnestií. Po viacerých upozorneniach zo strany právnikov sa Mečiar rozhodol pôvodný text pozmeniť. Urobil tak, napokon 7.júla 1998. Najdôležitejšou bola zmena v pôvodnom článku VI: \" Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997.\" V amnestii z júla bola veta upravená na: \" Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.\" Po Mečiarovom páde v septembri 1998 sa predsedom vlády a zastupujúcim prezidentom stal Mikuláš Dzurinda, ktorý sa amnestie pokúsil zrušiť rozhodnutím predsedu vlády, čo bolo napadnuté na ústavnom súde. Ten uz­ne­se­ním sp. zn. I. ÚS 30/99 z 28.júna 1999 rozhodol, že právom prezidenta je amnestie udeliť, avšak prezident nemá právo akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie o amnestii, ktoré už bolo zverejnené v Zbierke zákonov. Viacerí právnici dnes konštatujú , že toto rozhodnutie signalizuje, že amnestie možno zrušiť iba zmenou ústavy resp. formou ústavného zákona. Pridŕžajúc sa daného uznesenia Ústavného súdu SR, nie je možné akýmkoľvek spôsobom meniť rozhodnutie prezidenta (resp. osoby, ktorej prináležia dané právomoci). Rozhodnutie o amnestii už raz uverejnené v zbierke zákonov, nie je možné označiť za neplatné. Zbierka zákonov SR obsahuje dve rozhodnutia o amnestii iniciované Vladimírom Mečiarom, nie je teda možné hovoriť o jednej jedinej amnestii, ako to hovoril Vladimír Mečiar v danej debate. Navyše podľa dostupných zdrojov nemáme ani informáciu o tom, že by bol Mečiar publikáciou poverený, ako uvádza. Podľa programu zasadnutia sa tejto otázke vláda nevenovala. Ešte zvýrazňujeme logickú chybu Mečiara, keď tvrdí, že na jednej bol zodpovedný za publikáciu on a minister spravodlivosti a na strane druhej pri publikácii došlo k chybe, ktorú druhou amnestiou \"musel\" napraviť. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["text", "článku", "rozhodnutím", "uz­ne­se­ním", "konštatujú", "zdrojov", "programu"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/46483/1/2", "http://meciaroveamnestie.sk/amnestie/", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/47160/1/2", "http://sk.vlex.com/vid/-58314988", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a532-meciarove-amnestie-a-pandorina-skrinka", "http://www.vlada.gov.sk/vlada/zasadnutia/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada/zasadnutia/1998/sk_komunike19980303_156.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:02.453627+00:00"}
{"id": "vr31066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31066", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Podľa odborných odhadov tvorí rómska menšina 8% populácie Slovenska a jej podiel sa bude zvyšovať na 10% v roku 2030.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O veľkosti rómskej populácie existujú okrem \"oficiálnych\" údajov aj odhady, ktoré sa pohybujú v rôznych rozmedziach od 280-400 tisíc, teda 5-8% populácie SR. Úrad Splnomocnenca úradu vlády SR pre rómske komunity uvádza odhad 380 tisíc rómov, necelých 6% populácie (v pomere k súčasnému počtu obyvateľstva k 30.9.2011).", "analysis_paragraphs": ["O veľkosti rómskej populácie existujú okrem \"oficiálnych\" údajov aj odhady, ktoré sa pohybujú v rôznych rozmedziach od 280-400 tisíc, teda 5-8% populácie SR. Úrad Splnomocnenca úradu vlády SR pre rómske komunity uvádza odhad 380 tisíc rómov, necelých 6% populácie (v pomere k súčasnému počtu obyvateľstva k 30.9.2011)."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["380", "počtu", "TN.sk", "Odhad Infostatu z roku 2002"], "url": ["http://www.romovia.vlada.gov.sk/3548/fakty-o-romoch.php", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5654", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/v-roku-2030-bude-na-slovensku-10-romov.html", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2025rom.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:42.663279+00:00"}
{"id": "vr16990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16990", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, živnostníkov, o 5000 viac evidovaných prostredníctvom Sociálnej poisťovne (za 10 mesiacov tohto roka, pozn.).", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje o zamestnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministerstva práce, aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na údaje poisťovne, podľa ktorých Sociálna poisťovňa v januári 2017 evidovala 209 564 SZČO, v októbri 2017 ich bolo 213 811, za 10 mesiacov tohto roka teda pribudlo 4 247 nových SZČO. Číslo uvedené ministrom Richterom v diskusii (5000) je od skutočného údaju väčšie o viac ako 17 % (tolerancia 5 %), výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o zamestnanosti eviduje Sociálna poisťovňa. Demagog.SK požiadal o vyjadrenie komunikačný odbor ministerstva práce, aj poisťovňu. Ministerstvo odkazuje na údaje poisťovne, podľa ktorých Sociálna poisťovňa v januári 2017 evidovala 209 564 SZČO, v októbri 2017 ich bolo 213 811, za 10 mesiacov tohto roka teda pribudlo 4 247 nových SZČO. Číslo uvedené ministrom Richterom v diskusii (5000) je od skutočného údaju väčšie o viac ako 17 % (tolerancia 5 %), výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:44.847165+00:00"}
{"id": "vr31724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31724", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za vlády v roku 2006 - 2010 jednotlivé ministerstvá dostali pokyn a znižovali počet úradníkov.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 dostali ministerstvá skutočne pokyn \"zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol do 31. decembra 2007.\" Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz počet zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách od roku 2006 až po koniec roku 2007 dokonca mierne stúpol. Počet všetkých zamestnancov vo verejnej správe podľa rovnakej analýzy klesol od roku 2006-2010 o necelé 3%.", "analysis_paragraphs": ["Na základe uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 dostali ministerstvá skutočne pokyn \"zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol do 31. decembra 2007.\" Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz počet zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a príspevkových organizáciách od roku 2006 až po koniec roku 2007 dokonca mierne stúpol. Počet všetkých zamestnancov vo verejnej správe podľa rovnakej analýzy klesol od roku 2006-2010 o necelé 3%."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "Podľa", "analýzy"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5471?prefixFile=u_", "http://www.cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2010/eur", "http://www.cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2010/eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:12.379151+00:00"}
{"id": "vr28656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28656", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "V tomto mesiaci budeme odovzdávať nájomné byty na Severnej ulici, kde bude zhruba štyri desiatky nájomných bytov pre najmä mladé rodiny.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Severnej ulici v Banskej Bystrici sa skutočne budujú nájomné byty pre mladé rodiny. Podľa medializovaných informácii z mája 2014 sa jedná o presne 30 bytových jednotiek. Iné informácie z októbra 2013 hovoria o 30-32 bytových jednotiek. Peter Gogola hovorí vyššie číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na Severnej ulici v Banskej Bystrici sa skutočne budujú nájomné byty pre mladé rodiny. Podľa medializovaných informácii z mája 2014 sa jedná o presne 30 bytových jednotiek. Iné informácie z októbra 2013 hovoria o 30-32 bytových jednotiek. Peter Gogola hovorí vyššie číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["presne", "informácie"], "url": ["http://www.bystricoviny.sk/spravy/v-bystrici-vyrastu-najomne-byty-pre-mlade-rodiny-vieme-kde/", "http://magazin.reality.sme.sk/c/6987550/z-byvalej-budovy-sav-v-banskej-bystrici-ma-byt-do-roka-bytovka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:01.931319+00:00"}
{"id": "vr39111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39111", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pred niekoľkými týždňami bola vyslovená nedôvera slovinskej vláde a slovinský premiér chodí na tieto summity. Môj kolega slovinský minister financií už bol na dvoch euroskupinách, pretože takisto ako u nás vláda do volieb, ktoré budú mať teraz niekedy koncom novembra alebo začiatkom decembra, proste dosluhuje a riadi krajinu.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 20. septembra 2011: \"Slovinský parlament v utorok nevyslovil dôveru menšinovej vláde premiéra Boruta Pahora. V 90-člennom parlamente hlasovalo 56 poslancov proti vláde, čím spôsobili jej pád.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 20. septembra 2011: \"Slovinský parlament v utorok nevyslovil dôveru menšinovej vláde premiéra Boruta Pahora. V 90-člennom parlamente hlasovalo 56 poslancov proti vláde, čím spôsobili jej pád.\""], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "zúčastnil", "zúčastnil"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/slovinska-vlada-neprezila-hlasovanie-o-dovere.html", "http://tvnewsroom.consilium.europa.eu/video/shotlist/roundtable18/", "http://www.kpv.gov.si/nc/en/press_centre/news/article/225/5643/?cHash=3b5e95917a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:21.174485+00:00"}
{"id": "vr26685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26685", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Okolo 730, 740 tisíc ľudí (žije na úrovní chudoby, pozn.) a bohužiaľ už sú na úrovni chudoby aj ľudia, ktorí sú zamestnaní, pretože tí, ktorí dostávajú mesačne 360 - 365 eur, z toho žiť sa nedá.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ sa počet ľudí na hranici chudoby pohybuje na úrovni 715 tis. osôb a mesačný príjem na hranici chudoby predstavuje 346 eur. Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Na základe tejto štatistiky z roku 2012 (najnovšie údaje), bolo ohrozených rizikom chudoby 13,2 % obyvateľov Slovenska , čo je približne 715 000 osôb . V prípade jednočlennej domácnosti, predstavuje hranicu rizika chudoby mesačný príjem 346 eur (. pdf , s. 2). Podobné čísla ako EU SILC, uvádza za rok 2012 aj Eurostat . Ten hovorí o 716 tis. osôb Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ sa počet ľudí na hranici chudoby pohybuje na úrovni 715 tis. osôb a mesačný príjem na hranici chudoby predstavuje 346 eur. Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu. Na základe tejto štatistiky z roku 2012 (najnovšie údaje), bolo ohrozených rizikom chudoby 13,2 % obyvateľov Slovenska , čo je približne 715 000 osôb . V prípade jednočlennej domácnosti, predstavuje hranicu rizika chudoby mesačný príjem 346 eur (. pdf , s. 2). Podobné čísla ako EU SILC, uvádza za rok 2012 aj Eurostat . Ten hovorí o 716 tis. osôb Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["EU SILC", "pdf", "Eurostat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/dod-2013/eu-silc.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Onas/aktuality/EU%20SILC%202012.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do;jsessionid=9ea7d07e30d6f99476329e3e42c7bc15a2007e77edf6.e34OaN8Pc3mMc40Lc3aMaNyTb3qOe0#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:11.914968+00:00"}
{"id": "vr35058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35058", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme nikdy netvrdili a nestrašili, že po vstupe do eurozóny na Slovensku výrazne stúpnu ceny...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ neavizovala zvýšovanie cien pred prijatím eura. (nenašli sme žiadny podobný záznam. Ak také niekto má, radi hodnotenie zmeníme).", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ neavizovala zvýšovanie cien pred prijatím eura. (nenašli sme žiadny podobný záznam. Ak také niekto má, radi hodnotenie zmeníme)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:10.877228+00:00"}
{"id": "vr28668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28668", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Presadil som zmenu v zákone, že jedine ľudia môžu rozhodnúť o tom, čo sa bude v ich meste robiť.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Raši 3. júna 2014 presadil pozmeňujúci návrh ( TASR ) o tom, že ťažba uránu bude pri Košiciach možná len pokiaľ to v referende schvália všetci občania mesta, nie len občania dotknutých mestských častí. Plénum tento pozmeňovací návrh prijalo. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Raši 3. júna 2014 presadil pozmeňujúci návrh ( TASR ) o tom, že ťažba uránu bude pri Košiciach možná len pokiaľ to v referende schvália všetci občania mesta, nie len občania dotknutých mestských častí. Plénum tento pozmeňovací návrh prijalo. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/tazba-uran-kosice-refendum-nrsr-rasi-zig/86639-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:59.390112+00:00"}
{"id": "vr33835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33835", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ-DS spolu s Mostom - Hídom je jediná opozičná strana, ktorá sa nejakým spôsobom nerozpadáva a nerozkladala, ani odtiaľ neodchádzali jednotlivci.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SDKÚ-DS sa skutočne od volieb v roku 2012 ani nerozpadla, ani z nej neodišli žiadni poslanci. Podobne neboli medializované žiadne rozkoly z prostredia strany, za ktoré sa nedá počítať ani voľba predsedu strany.", "analysis_paragraphs": ["Strana SDKÚ-DS sa skutočne od volieb v roku 2012 ani nerozpadla, ani z nej neodišli žiadni poslanci. Podobne neboli medializované žiadne rozkoly z prostredia strany, za ktoré sa nedá počítať ani voľba predsedu strany."], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["voľba", "prípad", "odchod", "odchod"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/novym-predsedom-sdku-sa-stal-pavol-freso.html", "http://www.sme.sk/c/6705861/prochazka-odisiel-z-kdh-pravica-sa-musi-triestit-aby-sa-mohla-zjednotit.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/z-sas-odchadza-pat-poslancov-a-75-clenov.html", "http://www.sme.sk/c/6582333/hlina-odchadza-z-klubu-obycajnych-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:39.193319+00:00"}
{"id": "vr27161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27161", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...aký je žalostný stav súdnej moci na Slovensku a takto sa vyjadruje aj 70% občanov SR.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrušovský naráža na dôveryhodnosť justície. Podobný výrok hovoril aj v diskusii o súdnictve 2. februára 2014. V apríli 2013 si dala VIA IURIS (s. 6) vypracovať prieskum dôvery justície. Z prieskumu agentúry Focus ukázal, že súdnictvo má dôveru len u 24 percent opýtaných. Justícii nedôveruje až 69% opýtaných. Teda takmer 70%. Podľa posledného meranie Eurobarometer (november 2013), je miera dôvery v súdnictvo 25%. 66% opýtaných vyjadrili nedôveru v súdnictvo na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer (.pdf, november 2013) na tému \"Spravodlivosť v Európskej únií\" je úroveň nedôvery občanov SR v justíciu na úrovni 66%(odpoveď na otázku: \"Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust to justice system in Slovakia?\" - s. 14). Nedôveru v súdnictvo malo Slovensko vôbec najhoršiu spolu s Českom (72%) a Slovinskom (73%). Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský naráža na dôveryhodnosť justície. Podobný výrok hovoril aj v diskusii o súdnictve 2. februára 2014. V apríli 2013 si dala VIA IURIS (s. 6) vypracovať prieskum dôvery justície. Z prieskumu agentúry Focus ukázal, že súdnictvo má dôveru len u 24 percent opýtaných. Justícii nedôveruje až 69% opýtaných. Teda takmer 70%. Podľa posledného meranie Eurobarometer (november 2013), je miera dôvery v súdnictvo 25%. 66% opýtaných vyjadrili nedôveru v súdnictvo na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa výsledkov prieskumu Eurobarometer (.pdf, november 2013) na tému \"Spravodlivosť v Európskej únií\" je úroveň nedôvery občanov SR v justíciu na úrovni 66%(odpoveď na otázku: \"Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust to justice system in Slovakia?\" - s. 14). Nedôveru v súdnictvo malo Slovensko vôbec najhoršiu spolu s Českom (72%) a Slovinskom (73%). Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "VIA IURIS", "Eurobarometer"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie", "http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/postoje-verejnosti-k-sudnictvu.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_385_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:23.529712+00:00"}
{"id": "45489", "numeric_id": 45489, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45489", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Bolo prijatých 19 zákonov, ktoré reálne pomáhajú ľuďom. Bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Pripravuje sa ďalší balík ekonomickej pomoci.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. 30. apríla 2020 parlament schválil programové vyhlásenie vlády. Poslanci tiež rokujú o nových ekonomických opatreniach - napríklad zabezpečení likvidity malých, stredných a veľkých podnikov. Vláda tiež chystá pomoc firmám s preplatením nájmov. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. 30. apríla 2020 parlament schválil programové vyhlásenie vlády. Poslanci tiež rokujú o nových ekonomických opatreniach - napríklad zabezpečení likvidity malých, stredných a veľkých podnikov. Vláda tiež chystá pomoc firmám s preplatením nájmov. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "schválil", "zabezpečení likvidity", "chystá"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7783", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2146333-zistenie-hn-spor-matovica-a-sulika-ma-rozuzlenie-stat-uhradi-polovicu-najmov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:39.605873+00:00"}
{"id": "48887", "numeric_id": 48887, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48887", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Čiže jediný, kto predstavil akékoľvek nejaký nejaké body, alebo teda návrhy na mierové rokovania bol Volodymyr Zelensky, ktorý predstavil ten desaťbodový plán, že Rusko na to nereaguje, Rusko nereaguje na žiadne mierové výzvy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil v novembri 2022 10-bodový plán. Kremeľ tento návrh odmietol s požiadavkou zahrnutia štyroch anektovaných regiónov pod Ruskú federáciu.\n\nV prvých mesiacoch vojny prebiehali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, informácie o nich sú však sprostredkované a nikam neviedli.\n\nTímy zložené z vyjednávačov z oboch krajín hľadali mierový kompromis počas niekoľkých kôl vyjednávaní. Výsledkom týchto rokovaní bol podľa Financial Times a The Washington Post aj 15-bodový mierový plán .\n\nHlavný vyjednávač za Ukrajinu Mykhailo Podoljak však poprel , že by takýto plán existoval, s tým, že publikovaný návrh predstavuje len ruské podmienky mieru a nie dohodu oboch strán. Uviedol, že obe strany predstavili predbežné návrhy.\n\nVysporiadanie územných otázok je najzásadnejšou témou mierových rokovaní. Ukrajina sa odmieta vzdať svojich území, ktoré Ruská federácia okupuje výmenou za mier. Rusko naopak hovorí , že mierový plán musí počítať s oblasťami, ktoré boli v nelegálnom referende pripojené k Rusku. Mierová dohoda je tak pre protichodnosť týchto pozícii v nedohľadne.\n\nOkrem bilaterálnych vyjednávaní sa zrodilo ešte niekoľko mierových plánov. Svoj vlastný mierový návrh predstavil napríklad mexický prezident Andres Manuel Lopez Obrador alebo bývalý minister zahraničia Spojených štátov Henry Kissinger , neobsahovali však konkrétne návrhy.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil v novembri 2022 10-bodový plán. Kremeľ tento návrh odmietol s požiadavkou zahrnutia štyroch anektovaných regiónov pod Ruskú federáciu.", "V prvých mesiacoch vojny prebiehali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou, informácie o nich sú však sprostredkované a nikam neviedli.", "Tímy zložené z vyjednávačov z oboch krajín hľadali mierový kompromis počas niekoľkých kôl vyjednávaní. Výsledkom týchto rokovaní bol podľa Financial Times a The Washington Post aj 15-bodový mierový plán .", "Hlavný vyjednávač za Ukrajinu Mykhailo Podoljak však poprel , že by takýto plán existoval, s tým, že publikovaný návrh predstavuje len ruské podmienky mieru a nie dohodu oboch strán. Uviedol, že obe strany predstavili predbežné návrhy.", "Vysporiadanie územných otázok je najzásadnejšou témou mierových rokovaní. Ukrajina sa odmieta vzdať svojich území, ktoré Ruská federácia okupuje výmenou za mier. Rusko naopak hovorí , že mierový plán musí počítať s oblasťami, ktoré boli v nelegálnom referende pripojené k Rusku. Mierová dohoda je tak pre protichodnosť týchto pozícii v nedohľadne.", "Okrem bilaterálnych vyjednávaní sa zrodilo ešte niekoľko mierových plánov. Svoj vlastný mierový návrh predstavil napríklad mexický prezident Andres Manuel Lopez Obrador alebo bývalý minister zahraničia Spojených štátov Henry Kissinger , neobsahovali však konkrétne návrhy."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "odmietol", "prebiehali", "plán", "poprel", "odmieta", "hovorí", "nelegálnom referende", "Andres Manuel Lopez Obrador", "Henry Kissinger"], "url": ["https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/399570-ako-dosiahnut-mier-zelenskeho-plan-pozostava-z-tychto-10-bodov", "https://www.reuters.com/world/europe/kremlin-says-any-ukraine-peace-plan-must-include-annexed-regions-2022-12-28/", "https://www.abc.net.au/news/2022-02-28/ukraine-russia-peace-talks-belarus-border/100869782", "https://news.sky.com/story/ukraine-war-reports-15-point-peace-deal-being-seriously-discussed-as-putin-says-hes-ready-to-talk-12567460", "https://abcnews.go.com/International/ukraines-lead-negotiator-talks-russia-months/story?id=83626948", "https://www.rferl.org/a/ukraine-china-peace-plan-russia-peace/32277478.html", "https://www.reuters.com/world/europe/kremlin-says-any-ukraine-peace-plan-must-include-annexed-regions-2022-12-28/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2022/09/28/ukraine-declaration-by-the-high-representative-on-behalf-of-the-european-union-on-the-illegal-sham-referenda-by-russia-in-the-donetsk-kherson-luhansk-and-zaporizhzhia-regions/", "https://www.reuters.com/world/mexican-president-previews-ukraine-peace-plan-after-criticizing-un-2022-09-12/", "https://www.spectator.co.uk/article/the-push-for-peace/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:31.931254+00:00"}
{"id": "vr34581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34581", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Vy predsa viete, že v prípade zrušenia koncesionárskych poplatkov a ich nahradenia platbami zo štátneho rozpočtu je potrebné rokovať a získať súhlas Európskej komisie, to znamená, ide o takzvanú notifikáciu štátnej pomoci. Ta trvá niekoľko mesiacov, to znamená, že najbližší možný  termín je naozaj 1.1.2012. A preto ja hovorím, tento ideový návrh je začiatok reformy a celý budúci rok je priestor na diskusiu o obsahu.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Komisia : \"The Commission is competent for control on State aid. Public broadcasting can be defined as a service of general interest, but its funding by state resources in general remains State aid. This means that while Member States are competent for the definition and choice of funding of the public service, the Commission retains a duty to check for abusive practices and absence of overcompensation.\" V článku 25 Communication from the Commission on the application of State aid rules to public service broadcasting sa ďalej uvádza: \"State aid to public broadcasters must be examined by the Commission in order to determine whether or not it can be found compatible with the common market.\" Aj keď nie je možné určiť presnú dĺžku trvania schvaľovania štátnej pomoci, napríklad v prípade TV France to trvalo tiež pár mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Komisia : \"The Commission is competent for control on State aid. Public broadcasting can be defined as a service of general interest, but its funding by state resources in general remains State aid. This means that while Member States are competent for the definition and choice of funding of the public service, the Commission retains a duty to check for abusive practices and absence of overcompensation.\" V článku 25 Communication from the Commission on the application of State aid rules to public service broadcasting sa ďalej uvádza: \"State aid to public broadcasters must be examined by the Commission in order to determine whether or not it can be found compatible with the common market.\" Aj keď nie je možné určiť presnú dĺžku trvania schvaľovania štátnej pomoci, napríklad v prípade TV France to trvalo tiež pár mesiacov."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Ako uvádza Komisia", "Communication from the Commission on the application of State aid rules to public service broadcasting", "v prípade TV France"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/01/1429&format=HTML&aged=1&language=EN&guiLanguage=en", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2001:320:0005:0011:EN:PDF", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1264&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:33.015949+00:00"}
{"id": "46814", "numeric_id": 46814, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46814", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Predchádzajúca vláda za 7 rokov čerpania (eurofondov, pozn.) vyčerpala necelých 29 %, tzn., že ostalo nám obrovské bremeno na krku. A my za 9 mesiacov, my za 9 mesiacov sme zvýšili čerpanie o 12 %, to znamená, že o 2 miliardy, len za 9 mesiacov.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet európskych štrukturálnych a investičných fondov predstavoval pre Slovensko na obdobie 2014 až 2020 15,34 miliardy eur. K 21. marcu 2020 sme vyčerpali 4,88 miliardy eur, čo je 31,79 percenta z celkovej alokácie. K 31. decembru 2020 bolo na Slovensku z celkového balíčka vyčerpaných 6,86 miliardy eur, čo je 44,71 percenta. V priebehu deviatich mesiacov sa Slovensku podarilo zvýšiť úroveň čerpania eurofondov o 12,92 percenta z celkovej alokovanej sumy. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet európskych štrukturálnych a investičných fondov predstavoval pre Slovensko na obdobie 2014 až 2020 15,34 miliardy eur. K 21. marcu 2020 sme vyčerpali 4,88 miliardy eur, čo je 31,79 percenta z celkovej alokácie. K 31. decembru 2020 bolo na Slovensku z celkového balíčka vyčerpaných 6,86 miliardy eur, čo je 44,71 percenta. V priebehu deviatich mesiacov sa Slovensku podarilo zvýšiť úroveň čerpania eurofondov o 12,92 percenta z celkovej alokovanej sumy. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["predstavoval"], "url": ["https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2021/01/Implement%C3%A1cia-ESIF_31.12.2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:39.488451+00:00"}
{"id": "vr29304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29304", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "V Taliansku napríklad ho majú, ide o 0,8%, v Španielsku 0,7% zo základu dane (systém financovania cirkví, pozn.). Čiže to je dôležité, že nie z daní, ale zo základu dane a v Taliansku napríklad 88% ľudí dáva na cirkev, 10% dáva na štátne organizácie a iba 2% na nevládne.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Mikloška hodnotíme ako pravdivý, pretože talianske zákony umožňujú daňovým poplatníkom poukázať 0,8 % zo základu dane z príjmu cirkevným organizáciám alebo štátu. V Španielsku je možné rovnako venovať 0,7% zo základu z dane z príjmu. Podľa informácií talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo za rok 2014 pre cirkev poukázaných 86,68 % z prostriedkov venovaných na základe výpočtu základu dane z príjmu. Taliansky zákon číslo 222 platný od roku 1985 označovaný ako \" otto per mille \" je možné poukázať 0,8% zo základu dane z príjmu náboženskej organizácii alebo štátu za účelom financovania spoločenských a humanitárnych aktivít ( pdf ., s.1). Na druhej strane, španielske zákony umožňujú na základe rozhodnutia daňovým poplatníkom venovať 0,7 % zo základu dane z príjmu ( pdf . s. 77). Na základe štatistických údajov talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo rozdelenie dotácií na základe dane z príjmu za rok 2014 nasledovné: dotácie pre štát: 13,35 % dotácie pre cirkevné organizácie spolu: 86,65 % Na základe uvedených informácií hodnotíme výrok Jozefa Mikloška ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Mikloška hodnotíme ako pravdivý, pretože talianske zákony umožňujú daňovým poplatníkom poukázať 0,8 % zo základu dane z príjmu cirkevným organizáciám alebo štátu. V Španielsku je možné rovnako venovať 0,7% zo základu z dane z príjmu. Podľa informácií talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo za rok 2014 pre cirkev poukázaných 86,68 % z prostriedkov venovaných na základe výpočtu základu dane z príjmu. Taliansky zákon číslo 222 platný od roku 1985 označovaný ako \" otto per mille \" je možné poukázať 0,8% zo základu dane z príjmu náboženskej organizácii alebo štátu za účelom financovania spoločenských a humanitárnych aktivít ( pdf ., s.1). Na druhej strane, španielske zákony umožňujú na základe rozhodnutia daňovým poplatníkom venovať 0,7 % zo základu dane z príjmu ( pdf . s. 77). Na základe štatistických údajov talianskeho Ministerstva hospodárstva a financií bolo rozdelenie dotácií na základe dane z príjmu za rok 2014 nasledovné: dotácie pre štát: 13,35 % dotácie pre cirkevné organizácie spolu: 86,65 % Na základe uvedených informácií hodnotíme výrok Jozefa Mikloška ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "dotácií"], "url": ["http://www.governo.it/Presidenza/DICA/2_CONCERTAZIONE_AMMINISTRATIVA_MONITORAGGIO/Servizio_2/ottoxmille/istanze_2014/decreto_segr_gen_parametri_ottoxmille_2014.pdf", "http://revistaselectronicas.ujaen.es/index.php/TAHRJ/article/view/1404/1192", "http://www1.finanze.gov.it/stat_8xMille/index.php?req_anno=2010&req_classe=01&req_pag=1&req_screen=1001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:54.197015+00:00"}
{"id": "vr26166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26166", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "My sme začali v roku 2009 s organizovaním centier odborného vzdelávania. Prvé centrum odborného vzdelávania v inom kraji vzniklo v roku 2011.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Košický samosprávny kraj(KSK) zriadil ako prvý na Slovensku centrum odborného vzdelávania (COV) v Spišskej Novej Vsi v septembri 2009. Podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania boli prvé centrum odborného vzdelávania mimo KSK skutočne založené až v roku 2011 - bolo to centrá v Nitrianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji.", "analysis_paragraphs": ["Košický samosprávny kraj(KSK) zriadil ako prvý na Slovensku centrum odborného vzdelávania (COV) v Spišskej Novej Vsi v septembri 2009. Podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania boli prvé centrum odborného vzdelávania mimo KSK skutočne založené až v roku 2011 - bolo to centrá v Nitrianskom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["centrum odborného vzdelávania", "dokumentu"], "url": ["http://www.spisskanovaves.eu/index.php?id=18&type=98&tx_ttnews%5Btt_news%5D=5128", "http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Aktivity_SK_v_oblasti_OVP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:04.276932+00:00"}
{"id": "vr26080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26080", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme dokonca išli aj ďalej, kde napríklad ŽSK poskytuje bezplatné právne poradenstvo pre všetkých užívateľov kraja bez ohľadu na ich status a je to rovnako aj poradenstvo v sociálnej oblasti, aby vedeli, že aká služba im prináleží ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ŽSK skutočne poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti občianskeho práva, rodinného alebo pracovného práva. Na stránke ŽSK nájdu občania informácie o konkrétnych termínoch poskytovania právneho poradenstva. Informácie o poskytovaní bezplatného právneho poradenstva priniesli aj internetové portály zilinadnes.sk alebo zdruhejstrany.sk . Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ŽSK skutočne poskytuje bezplatné právne poradenstvo v oblasti občianskeho práva, rodinného alebo pracovného práva. Na stránke ŽSK nájdu občania informácie o konkrétnych termínoch poskytovania právneho poradenstva. Informácie o poskytovaní bezplatného právneho poradenstva priniesli aj internetové portály zilinadnes.sk alebo zdruhejstrany.sk . Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zilinadnes.sk", "zdruhejstrany.sk"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/bezplatna-pravna-poradna/", "http://www.zilinadnes.sk/k2/zilinsky-samospravny-kraj-bezplatne-pravne-poradenstvo-pre-obcanov", "http://zdruhejstrany.sk/oslavy-desiateho-vyrocia-zavrsil-zupny-den/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:27.869819+00:00"}
{"id": "vr26458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26458", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jeden z kandidátov na prezidenta už dnes otvorene a bez akýchkoľvek dôvodov hovorí o strane SMER-SD ako o strane extrémistov.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico poukazuje na slová Milana Kňažka, ktorý sa verejne vyjadril v tom zmysle, že o niektorých členoch SMER-SD možno hovoriť ako o extrémistoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník SME (29. novembra 2013) uverejnil článok, v súvislosti s oznámením kandidatúry Milana Kňažka, v ktorom sa okrem iného píše: \"Bývalý minister kultúry označil Smer za stranu extrémistov.\" V tomto duchu sa vyjadril Kňažko v rozhovore pre denník SME (29. novembra 2013): \" Aj komunizmus je extrémizmus a myslím, že väčšina Smerákov sú stále komunisti, že to so vzťahom so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné. A dokonca si myslím, že tam ( V BBSK Kotleba proti Maňkovi, pozn.) stál extrémista proti extrémistovi, až tak ďaleko by som išiel.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico poukazuje na slová Milana Kňažka, ktorý sa verejne vyjadril v tom zmysle, že o niektorých členoch SMER-SD možno hovoriť ako o extrémistoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník SME (29. novembra 2013) uverejnil článok, v súvislosti s oznámením kandidatúry Milana Kňažka, v ktorom sa okrem iného píše: \"Bývalý minister kultúry označil Smer za stranu extrémistov.\" V tomto duchu sa vyjadril Kňažko v rozhovore pre denník SME (29. novembra 2013): \" Aj komunizmus je extrémizmus a myslím, že väčšina Smerákov sú stále komunisti, že to so vzťahom so sociálnou demokraciou nemá nič spoločné. A dokonca si myslím, že tam ( V BBSK Kotleba proti Maňkovi, pozn.) stál extrémista proti extrémistovi, až tak ďaleko by som išiel.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7022523/knazko-opat-oznamil-kandidaturu-na-prezidenta-tentokrat-oficialne.html", "http://www.sme.sk/c/7023216/knazko-fico-je-komunista-takze-aj-extremista.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:00.419942+00:00"}
{"id": "vr16916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16916", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...o Jurajovi Blanárovi, ktorý naozaj v ťažkej situácii tú Žilinu a Žilinský kraj dostal do naozaj veľmi dobrých ekonomických čísel, (...).", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár bol predsedom Žilinského samosprávneho kraja tri volebné obdobia od 2005 do 2017. Vo všeobecnosti je možné povedať, že hospodárenie kraja je v lepšom stave v roku 2017, ako to bolo v prvých rokoch predsedovania Blanára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Juraj Blanár sa stal predsedom Žilinského samosprávneho kraja v roku 2005 , kedy porazil vtedajšieho predsedu Jozefa Tarčáka s 51,4 %. Blanár svoju funkciu obhájil vo voľbách v roku 2009 aj 2013. V roku 2009 Blanár vyhral hneď v prvom kole volieb, podporilo ho 63,2 % voličov. Priebeh volieb bol podobný aj v roku 2013 , kedy Blanára v prvom kole volilo 54 % voličov, čiže nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. Pred voľbami v roku 2017 bol zmenený systém volieb predsedov VÚC z dojkolového väčšinového na jednokolové. Vo voľbách 4. novembra 2017 Blanár získal 29,8 % hlasov, pričom víťazka volieb Erika Jurinová získala podporu 43,7 % voličov. V Žilinskom samosprávnom kraji tak ako v celej krajine došlo k výraznému ekonomickému rozvoju (rast HDP, klesajúca nezamestnanosť), avšak vplyv predsedov samosprávnych krajov na výkon ekonomiky nie je výrazný. Predsedovia samosprávnych krajov, naopak, sú zodpovední za efektívne hospodárenie kraja. Pri overovovaní Kaliňákovho výroku tak budeme sledovať hospodárenie a ekonomické zdravie kraja. Hospodárenie VÚC a ich finančné zdravie hodnotí portál INEKO . Údaje zbiera už od roku 2006. V roku 2006 mal kraj dlhodobé záväzky vo výške 21,4 mil. eur. Hodnota dlhodobých záväzkov má klesajúci trend, v roku 2016 tieto záväzky činili len 216 313 eur. Kraj mal v roku 2006 prebytkové hospodárenie, no v nasledujúcom období 2008-2010 bolo hospodárenie deficitné. Od roku 2009 začalo INEKO hodnotiť celkové finančné zdravie kraja na základe celkového dlhu, dlhovej služby, bilancie bežného účtu, záväzkov po lehote splatnosti k príjmom a záväzkov po lehote splatnosti dlhšie ako 60 dní. V roku 2009 vyslúžilo hospodárenie Žilinského samosprávneho kraja hodnotenie 4 (maximálne skóre je 6). V rokoch 2010 a 2011 bolo finančné zdravie hodnotené ako dostatočné (skóre 3,6 z 6). Dlh kraja v tomto období bol okolo 38 %. V roku 2012 došlo k výraznému poklesu dlhu kraja, a to skoro o desať percentuálnych bodov (na 29,4 %) a kraj bol opäť hodnotený ako v dobrom finančnom stave (skóre 4,2). Odvtedy sa kraj nachádza v dobrom finančnom stave (v roku 2016 dosiahol skóre 4,8 a dlh predstavuje 28,5 %). Žilinský kraj sa tak delí o druhé miesto v rebríčku najlepšie hospodáriacich krajov s Trenčianskym krajom. Najlepšie dopadol Nitriansky kraj. (Zdroj: INEKO ) Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár bol predsedom Žilinského samosprávneho kraja tri volebné obdobia od 2005 do 2017. Vo všeobecnosti je možné povedať, že hospodárenie kraja je v lepšom stave v roku 2017, ako to bolo v prvých rokoch predsedovania Blanára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Juraj Blanár sa stal predsedom Žilinského samosprávneho kraja v roku 2005 , kedy porazil vtedajšieho predsedu Jozefa Tarčáka s 51,4 %. Blanár svoju funkciu obhájil vo voľbách v roku 2009 aj 2013. V roku 2009 Blanár vyhral hneď v prvom kole volieb, podporilo ho 63,2 % voličov. Priebeh volieb bol podobný aj v roku 2013 , kedy Blanára v prvom kole volilo 54 % voličov, čiže nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. Pred voľbami v roku 2017 bol zmenený systém volieb predsedov VÚC z dojkolového väčšinového na jednokolové. Vo voľbách 4. novembra 2017 Blanár získal 29,8 % hlasov, pričom víťazka volieb Erika Jurinová získala podporu 43,7 % voličov. V Žilinskom samosprávnom kraji tak ako v celej krajine došlo k výraznému ekonomickému rozvoju (rast HDP, klesajúca nezamestnanosť), avšak vplyv predsedov samosprávnych krajov na výkon ekonomiky nie je výrazný. Predsedovia samosprávnych krajov, naopak, sú zodpovední za efektívne hospodárenie kraja. Pri overovovaní Kaliňákovho výroku tak budeme sledovať hospodárenie a ekonomické zdravie kraja. Hospodárenie VÚC a ich finančné zdravie hodnotí portál INEKO . Údaje zbiera už od roku 2006. V roku 2006 mal kraj dlhodobé záväzky vo výške 21,4 mil. eur. Hodnota dlhodobých záväzkov má klesajúci trend, v roku 2016 tieto záväzky činili len 216 313 eur. Kraj mal v roku 2006 prebytkové hospodárenie, no v nasledujúcom období 2008-2010 bolo hospodárenie deficitné. Od roku 2009 začalo INEKO hodnotiť celkové finančné zdravie kraja na základe celkového dlhu, dlhovej služby, bilancie bežného účtu, záväzkov po lehote splatnosti k príjmom a záväzkov po lehote splatnosti dlhšie ako 60 dní. V roku 2009 vyslúžilo hospodárenie Žilinského samosprávneho kraja hodnotenie 4 (maximálne skóre je 6). V rokoch 2010 a 2011 bolo finančné zdravie hodnotené ako dostatočné (skóre 3,6 z 6). Dlh kraja v tomto období bol okolo 38 %. V roku 2012 došlo k výraznému poklesu dlhu kraja, a to skoro o desať percentuálnych bodov (na 29,4 %) a kraj bol opäť hodnotený ako v dobrom finančnom stave (skóre 4,2). Odvtedy sa kraj nachádza v dobrom finančnom stave (v roku 2016 dosiahol skóre 4,8 a dlh predstavuje 28,5 %). Žilinský kraj sa tak delí o druhé miesto v rebríčku najlepšie hospodáriacich krajov s Trenčianskym krajom. Najlepšie dopadol Nitriansky kraj. (Zdroj: INEKO ) Dátum zverejnenia analýzy: 08.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2009", "2013", "novembra 2017", "INEKO", "Žilinský kraj", "INEKO"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab8.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab5.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html", "https://www.volbysr.sk/sk/data02.html", "http://www.ineko.sk/clanky/ineko-spusta-portal-o-hospodareni-obci-a-vuc", "http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9005&y=2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:00.728145+00:00"}
{"id": "vr32991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32991", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Vlastne od apríla tohto roku platia nové pravidlá, ktoré som pripravil a uviedol do života vlastne až po mojom odstúpení, keď sa to tak vezme. Boli zavedené nové indexové fondy. Viete aké sú výsledky v indexových fondoch? Najúspešnejší indexový fond v tejto republike zhodnotil sporiteľom počas minulého roka, počas roku 2012, ich prostriedky o 22%. Ak mal niekto 10-tisíc eur, má dnes 12-tisíc eur.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Indexové fondy vznikli 1. apríla 2012 na základe novely zákona (pdf.) o starobnom dôchodkovom sporení. Novelu zákona pripravilo ministerstvo sociálnych vecí pod vedením Jozefa Mihála (SaS).", "analysis_paragraphs": ["Indexové fondy vznikli 1. apríla 2012 na základe novely zákona (pdf.) o starobnom dôchodkovom sporení. Novelu zákona pripravilo ministerstvo sociálnych vecí pod vedením Jozefa Mihála (SaS)."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["novely", "pripravilo", "TASR", "Najvyššie", "ADSS"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z0432004.PDF", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172699-seniori-v-socialnych-zariadeniach-sa-boja-co-pride-po-1-januari/", "http://www.hlavnespravy.sk/socialne-najvyssie-zhodnotenia-ponukaju-zatial-indexove-fondy/55946/", "http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-dochodkovym-sporenim/aktualna-hodnota-dochodkovej-jednotky-a-cista-hodnota-majetku-v-dochodkovom-fonde/vyvoj-aktualnej-hodnoty-dss", "http://ekonomika.sme.sk/c/6655086/vynosy-v-druhom-pilieri-rast-cien-velmi-nepredbehli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:43.833032+00:00"}
{"id": "vr26694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26694", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Skúste žiť z 240 eur mesačne a ešte tomuto človeku aj zvýšte DPH. Touto cestou ja nikdy nepôjdem", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Líder strany SMER-SD Robert Fico už niekoľkokrát deklaroval , že nepôjde cestou zvyšovania DPH. V programovom zameraní strany SMER - SD na rok 2012 - 2016, konkrétne na strane deväť nájdeme: Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Podľa agentúry SITA (Webnoviny.sk) Robert Fico nechce zvyšovať DPH, pretože by to zasiahlo ľudí s nízkym a stredným platom. Premiér Robert Fico naopak tvrdí, že ak vláda bude hospodáriť tak, ako si naplánovala v rozpočte, DPH bude od roku 2015 nižšia. „ Ak sa naplní zákon, že deficit bude nižší ako tri percentá, DPH pôjde, samozrejme, dole na 19 percent,“ Je pravdou, že v zákone je uvedené, že sadzba DPH na úrovni 20% prestane platiť (a vráti sa na pôvodnú hodnotu 19%) ak deficit klesne pod 3% HDP. Sporným bodom je vyjadrenie o 240 € mesačne. Podľa nariadenia Slovenskej republiky z 12. októbra 2011,bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2012 na 327,20 € za mesiac. Možnosť poberať 240 € bolo možné len v prípade poberania sociálnych dávok. Podľa správy (.pdf) sociálnej situácie na Slovensku z roku 2012, konkrétne 3.kapitoly pojednávajúcej o sociálnej ochrane a štátnej sociálnej podpore, nevieme presne určiť počet a typ sociálnych dávok ktoré by predstavovali práve sumu 240 €, no nepopierame danú možnosť. Výrok teda označujeme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Líder strany SMER-SD Robert Fico už niekoľkokrát deklaroval , že nepôjde cestou zvyšovania DPH. V programovom zameraní strany SMER - SD na rok 2012 - 2016, konkrétne na strane deväť nájdeme: Vláda odmieta zdaňovanie spotreby ako jediný zdroj zvyšovania príjmov verejného rozpočtu na dosiahnutie cieľa znižovania deficitu. Podľa agentúry SITA (Webnoviny.sk) Robert Fico nechce zvyšovať DPH, pretože by to zasiahlo ľudí s nízkym a stredným platom. Premiér Robert Fico naopak tvrdí, že ak vláda bude hospodáriť tak, ako si naplánovala v rozpočte, DPH bude od roku 2015 nižšia. „ Ak sa naplní zákon, že deficit bude nižší ako tri percentá, DPH pôjde, samozrejme, dole na 19 percent,“ Je pravdou, že v zákone je uvedené, že sadzba DPH na úrovni 20% prestane platiť (a vráti sa na pôvodnú hodnotu 19%) ak deficit klesne pod 3% HDP. Sporným bodom je vyjadrenie o 240 € mesačne. Podľa nariadenia Slovenskej republiky z 12. októbra 2011,bola ustanovená suma minimálnej mzdy na rok 2012 na 327,20 € za mesiac. Možnosť poberať 240 € bolo možné len v prípade poberania sociálnych dávok. Podľa správy (.pdf) sociálnej situácie na Slovensku z roku 2012, konkrétne 3.kapitoly pojednávajúcej o sociálnej ochrane a štátnej sociálnej podpore, nevieme presne určiť počet a typ sociálnych dávok ktoré by predstavovali práve sumu 240 €, no nepopierame danú možnosť. Výrok teda označujeme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval", "SMER", "SITA", "DPH", "DPH", "minimálnej", "správy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6995607/premier-fico-slubil-nizsie-dane.html", "http://www.strana-smer.sk/3261/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-roky-2012-2016", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/fico-nechce-zvysovat-dph-ale-zvysi/472956-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6995607/premier-fico-slubil-nizsie-dane.html#ixzz2rhRhp3JE", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zvysenie-dph-na-20-je-mensie-zlo-tv/223266-clanok.html", "http://www.epi.sk/440/Minimalna-mzda-v-roku-2012-_36506.aspx", "http://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/sprava-socialnej-situacii-obyvatelstva-slovenskej-republiky-za-rok-2012-revidovana.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:20.690946+00:00"}
{"id": "vr16849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16849", "speaker": "Anton Martvoň", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-martvon", "statement": "...nepodporuje sa žiadny šport v župe, nepodporujú sa dobrovoľní hasiči (...).", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žilinský samosprávny kraj podporuje športové aktivity v kraji, potvrdzuje to napríklad rozpočet na obdobie 2016 a 2017 pre Odbor školstva a športu , v rámci ktorej majú ísť financie pre Župnú kalokagatiu, či na Majstrovstvá SŠ v zjazdovom lyžovaní ( .pdf , s. 86; .pdf , s. 90). Je pravda, že v rozpočtoch nie je zmienka o dobrovoľných hasičoch, ani o podpore konkrétneho športového klubu, ale o podpore dobrovoľného hasičstva v kraji svedčí niekoľko mediálnych informácií. V roku 2015 dostali rôzne dobrovoľné hasičské zbory hasičské vozidlá od ministerstva vnútra, počas týchto slávností predseda Blanár hovoril aj o publikácii , ktorú pripravila župa a má sa venovať histórii dobrovoľného hasičstva v kraji. Župa v roku 2017 pripravila aj súťaž pre dobrovoľných hasičov, Hasičský župný pohár . Tieto fakty potvrdzujú, že istá podpora športu a dobrovoľných hasičov v Žilinskom kraji je, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Žilinský samosprávny kraj podporuje športové aktivity v kraji, potvrdzuje to napríklad rozpočet na obdobie 2016 a 2017 pre Odbor školstva a športu , v rámci ktorej majú ísť financie pre Župnú kalokagatiu, či na Majstrovstvá SŠ v zjazdovom lyžovaní ( .pdf , s. 86; .pdf , s. 90). Je pravda, že v rozpočtoch nie je zmienka o dobrovoľných hasičoch, ani o podpore konkrétneho športového klubu, ale o podpore dobrovoľného hasičstva v kraji svedčí niekoľko mediálnych informácií. V roku 2015 dostali rôzne dobrovoľné hasičské zbory hasičské vozidlá od ministerstva vnútra, počas týchto slávností predseda Blanár hovoril aj o publikácii , ktorú pripravila župa a má sa venovať histórii dobrovoľného hasičstva v kraji. Župa v roku 2017 pripravila aj súťaž pre dobrovoľných hasičov, Hasičský župný pohár . Tieto fakty potvrdzujú, že istá podpora športu a dobrovoľných hasičov v Žilinskom kraji je, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Odbor školstva a športu", ".pdf", ".pdf", "publikácii", "Hasičský župný pohár"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/", "http://www.zask.sk/files/odbory/financie/2016/rozpocet/navrh-rozpoctu/2016-navrh-rozpoctu.doc", "http://www.zask.sk/files/odbory/financie/2016/rozpocet/navrh-rozpoctu/2017/2017-navrh-rozpoctu.doc", "http://www.zask.sk/sk/aktuality/aktuality/v-zilinskej-zupe-odovzdali-47-hasicskych-vozidiel.html", "http://zilina.aktualitky.sk/2017/05/18/hasicsky-zupny-pohar-zacal-pisat-historiu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:17.571744+00:00"}
{"id": "vr34958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34958", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Vy si zaujmete alebo kúpite 6 tisíc alebo 5800 ľudí v okrskových referendových komisiách a ešte dokonca vyhlásite, že ich tam máte preto, lebo oni sú tí, ktorí vedia ovplyvniť sčítavanie hlasov a výsledky referenda.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sulík presne povedal: „ lebo tí vedia sčítanie ovplyvniť“. Nepovedal, že dokážu ovplyvniť výsledky referenda. Do úvahy tiež berieme, že neskôr vysvetlil , že toto slovo použil vo význame dohliadať na dobrý priebeh hlasovania a zabrániť manipuláciám.", "analysis_paragraphs": ["Sulík presne povedal: „ lebo tí vedia sčítanie ovplyvniť“. Nepovedal, že dokážu ovplyvniť výsledky referenda. Do úvahy tiež berieme, že neskôr vysvetlil , že toto slovo použil vo význame dohliadať na dobrý priebeh hlasovania a zabrániť manipuláciám."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vysvetlil"], "url": ["http://www.aktuality.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:56.746439+00:00"}
{"id": "vr27510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27510", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Jednoznačne zákon hovorí, že aké sú kritéria výberu a akým spôsobom kandidáti (na ústavných sudcov, pozn.) majú byť vyberaní.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kritéria vymenovania ústavných sudcov jasne definuje Ústava Slovenskej republiky a zákon o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Čl. 134 ods. 3 Ústavy SR jasne stanovuje kritéria výberu sudcu ústavného súdu: \"Čl. 134 (3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu...\" Každý kandidát, ktorý spĺňa ústavou kladené požiadavky sa môže uchádzať o funkciu ústavného sudcu. Čo sa týka procesu výberu, v podmienkach SR navrhuje NR SR prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov a ten z týchto kandidátov menuje polovicu. Kandidátov prerokúva a odporúča Národnej rade na základe zákona (§59) o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor NR SR. Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podľa zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov podať Národnej rade poslanci, vláda, predseda ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, záujmové organizácie právnikov ako aj vedecké inštitúcie.", "analysis_paragraphs": ["Kritéria vymenovania ústavných sudcov jasne definuje Ústava Slovenskej republiky a zákon o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Čl. 134 ods. 3 Ústavy SR jasne stanovuje kritéria výberu sudcu ústavného súdu: \"Čl. 134 (3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu...\" Každý kandidát, ktorý spĺňa ústavou kladené požiadavky sa môže uchádzať o funkciu ústavného sudcu. Čo sa týka procesu výberu, v podmienkach SR navrhuje NR SR prezidentovi dvojnásobný počet kandidátov a ten z týchto kandidátov menuje polovicu. Kandidátov prerokúva a odporúča Národnej rade na základe zákona (§59) o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ústavnoprávny výbor NR SR. Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podľa zákona o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov podať Národnej rade poslanci, vláda, predseda ústavného súdu, predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, záujmové organizácie právnikov ako aj vedecké inštitúcie."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "zákon", "Ústavy", "zákona", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4691254&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=12114&pa=13669", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1996-350#f5500196", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4691254&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=12114&pa=13669"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:12.784329+00:00"}
{"id": "vr37866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37866", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No ale hovoríme o 130 miliardách korún, ktoré sa pohybujú v slovenskom zdravotníctve.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "UDZS.sk : \"Podľa poslednej Správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou spravodlivosťou o stave vykonania verejného zdravotného poistenia 2009 (.pdf) dosiahli zdroje v zdravotníctve plynúce z verejného zdravotného poistenia čiastku 3,342 mld. eur. (100,6 mld. Sk). Správa za rok 2010 zatiaľ nie je dostupná.\"", "analysis_paragraphs": ["UDZS.sk : \"Podľa poslednej Správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou spravodlivosťou o stave vykonania verejného zdravotného poistenia 2009 (.pdf) dosiahli zdroje v zdravotníctve plynúce z verejného zdravotného poistenia čiastku 3,342 mld. eur. (100,6 mld. Sk). Správa za rok 2010 zatiaľ nie je dostupná.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["UDZS.sk"], "url": ["http://www.udzs.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik_2010/Sprava_o_VZP_za_rok_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:59.567613+00:00"}
{"id": "vr38754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38754", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To bol advokát, to nebol sudca, ten čo bol na tej fotke teraz uverejnený. To bol advokát na dôchodku. To nebol sudca.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pluska.sk 16.6.2011: \"Šokujúco pôsobia zábery, na ktorých bývalý advokát Tibor Péchy s modrými slúchadlami na hlave mieri maketou samopalu na námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého či na sudcov Najvyššieho súdu Juraja Semana a Štefana Michálika.\"", "analysis_paragraphs": ["Pluska.sk 16.6.2011: \"Šokujúco pôsobia zábery, na ktorých bývalý advokát Tibor Péchy s modrými slúchadlami na hlave mieri maketou samopalu na námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého či na sudcov Najvyššieho súdu Juraja Semana a Štefana Michálika.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Pluska.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/skandal-sudcovia-parodovali-harmana.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:44.727621+00:00"}
{"id": "vr37776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37776", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...výbor ministrov Rady Európy prerokoval hodnotiacu správu Maďarska k uplatňovaniu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Správa hodnotí ako si Maďarsko plní záväzky vyplývajúce z tejto charty a výbor ministrov prijal konkrétne odporúčania na nápravu zisteného stavu. V správe sa okrem iného konštatuje, že Maďarsko prijalo taký prístup, pre ktorý bude ťažké zachrániť menšinové jazyky pred zásadným úpadkom. Toto je podstata pani redaktorka a to nehovorí Jano Slota ani SNS. To hovorí výbor ministrov Rady Európy.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa Rady Európy (.pdf) z 10. Marca 2010 je výsledkom monitoringu nezávislých expertov zameriavajúceho sa na aplikáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku. Vo štvrtej kapitole dokumentu je v desiatich článkoch uvedený súhrnný nález odbornej komisie vzťahujúci sa na podporu a ochranu regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku. Z tejto kapitoly Slota citoval čl. J (presnejšie jeho časť), a dezinterpretoval tak celkový obsah tohto nálezu. Odstavec J konštatuje: The Committee of Experts observers, in particular regarding measures under Articles 8, 9 and 10 of the Charter that Hungarian authorities adopt an approach that will make it difficult to preserve minority languages from substantial decline. In particular, they tend to rely too much on the initiative of the minority language users instead of systematically taking proactive measures. (Voľný preklad: Odborná komisia pozoruje, že obzvlásť v prípade článkov 8, 9 a 10 Charty maďarské úrady prijímajú prístup, ktorý sťaží zachovanie menšinových jazykov pred zásadným úpadkom. Maďarské orgány majú sklon spoliehať sa až príliš na podnety zo strany užívateľov menšinového jazyka namiesto toho, aby systematicky prijímali proaktívne opatrenia.) Článok 8 sa týka oblasti vzdelávania, 9 súdnictva a 10 správnych orgánov a verejnej služby. Uvedením, že \"v správe sa okrem iného konštatuje...\" obišiel napríklad čl. A štvrtej kapitoly (str. 27), v ktorom sa píše: \"The Committee of Experts recognises the value of the unique system of minority self-government, which is in principle beneficial to the protection and promotion of minority languages.\" (Voľný preklad: Odborná komisia oceňuje nastavený systém menšinovej samosprávy, ktorý je v zásade prospešný pre ochranu a podporu menšinových jazykov.)", "analysis_paragraphs": ["Správa Rady Európy (.pdf) z 10. Marca 2010 je výsledkom monitoringu nezávislých expertov zameriavajúceho sa na aplikáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku. Vo štvrtej kapitole dokumentu je v desiatich článkoch uvedený súhrnný nález odbornej komisie vzťahujúci sa na podporu a ochranu regionálnych alebo menšinových jazykov v Maďarsku. Z tejto kapitoly Slota citoval čl. J (presnejšie jeho časť), a dezinterpretoval tak celkový obsah tohto nálezu. Odstavec J konštatuje: The Committee of Experts observers, in particular regarding measures under Articles 8, 9 and 10 of the Charter that Hungarian authorities adopt an approach that will make it difficult to preserve minority languages from substantial decline. In particular, they tend to rely too much on the initiative of the minority language users instead of systematically taking proactive measures. (Voľný preklad: Odborná komisia pozoruje, že obzvlásť v prípade článkov 8, 9 a 10 Charty maďarské úrady prijímajú prístup, ktorý sťaží zachovanie menšinových jazykov pred zásadným úpadkom. Maďarské orgány majú sklon spoliehať sa až príliš na podnety zo strany užívateľov menšinového jazyka namiesto toho, aby systematicky prijímali proaktívne opatrenia.) Článok 8 sa týka oblasti vzdelávania, 9 súdnictva a 10 správnych orgánov a verejnej služby. Uvedením, že \"v správe sa okrem iného konštatuje...\" obišiel napríklad čl. A štvrtej kapitoly (str. 27), v ktorom sa píše: \"The Committee of Experts recognises the value of the unique system of minority self-government, which is in principle beneficial to the protection and promotion of minority languages.\" (Voľný preklad: Odborná komisia oceňuje nastavený systém menšinovej samosprávy, ktorý je v zásade prospešný pre ochranu a podporu menšinových jazykov.)"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Správa Rady Európy", "Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov"], "url": ["http://www.coe.int/t/dg4/education/minlang/Report/EvaluationReports/HungaryECRML4_en.pdf", "http://www.radaeuropy.sk/?1217"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:36.813946+00:00"}
{"id": "vr14367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14367", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pravdou je, že najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku malo v roku 2008, tesne pred vypuknutím krízy a bola niekde na úrovni pod 9 percentami.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny uvádzajú k decembru 2008 údaj o nezamestnanosti 8,39 %, podľa Eurostatu bola nezamestnanosť na Slovensku v 4. kvartáli 2008 v miere 8,6 %. Tieto údaje skutočne hovoria o nezamestnanosti pod 9 %, preto výrok hodnotme ako pravdivý. Podobný výrok Demagog.SK overoval u premiéra Fica v relácii V politike 10. januára 2016 . V 4. kvartáli roku 2008 bola nezamestnanosť na Slovensku 8,6 %, čiže skutočne tesne pod 9 percentami. Tiež sme uvádzali nasledujúci graf, ukazujúci vývoj nezamestnanosti na Slovensku: Podľa údajov zo Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti skutočne historicky najnižšia v roku 2008, kedy priemerná nezamestnanosť vykazovala 9,6 %, pričom v štvrtom kvartáli toho istého roku išlo dokonca 8,7 %. Rovnaký údaj uvádza i Eurostat . Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza k decembru 2008 hodnoty nezamestnanosti v podiele 8,39 % . Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny uvádzajú k decembru 2008 údaj o nezamestnanosti 8,39 %, podľa Eurostatu bola nezamestnanosť na Slovensku v 4. kvartáli 2008 v miere 8,6 %. Tieto údaje skutočne hovoria o nezamestnanosti pod 9 %, preto výrok hodnotme ako pravdivý. Podobný výrok Demagog.SK overoval u premiéra Fica v relácii V politike 10. januára 2016 . V 4. kvartáli roku 2008 bola nezamestnanosť na Slovensku 8,6 %, čiže skutočne tesne pod 9 percentami. Tiež sme uvádzali nasledujúci graf, ukazujúci vývoj nezamestnanosti na Slovensku: Podľa údajov zo Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti skutočne historicky najnižšia v roku 2008, kedy priemerná nezamestnanosť vykazovala 9,6 %, pričom v štvrtom kvartáli toho istého roku išlo dokonca 8,7 %. Rovnaký údaj uvádza i Eurostat . Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza k decembru 2008 hodnoty nezamestnanosti v podiele 8,39 % . Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["10. januára 2016", "Štatistického úradu", "Eurostat", "8,39 %"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/predsedovia-stran-o-volbach-politike-v-roku-2016-a-bezpecnosti", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=12552.html", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec450", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:10.087109+00:00"}
{"id": "vr28525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28525", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "Odvolávať (riaditeľa a zástupcov riaditeľa, pozn.) môže len rada školy (základné školy, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže odvolávať a vymenúvať riaditeľa a zástupcov riaditeľa školy má podľa § 3 ods. jeden zákona č. 596/2003 Z. z . o štátnej správe v školstve a školskej samospráve právo zriaďovateľ, nie rada školy ako tvrdí Igor Choma. Návrh rady školy je záväzný len v prípade návrhu na vymenovanie.\n\nTakáto situácia môže nastať v nasledujúcich prípadoch:\n\n\"§ 3\n\n(1) Riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „zriaďovateľ“).\n\n(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon v odseku 12 neustanovuje inak.\n\na) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu,9) c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,10) alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].\n\n(8) Zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj a) na návrh rady školy [§ 24 ods. 5 písm. c)], b) ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu,11) c) na návrh ministra školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak budú zistené závažné nedostatky [§ 14 ods. 6 písm. j) a l)]; riaditeľa strednej zdravotníckej školy na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže odvolávať a vymenúvať riaditeľa a zástupcov riaditeľa školy má podľa § 3 ods. jeden zákona č. 596/2003 Z. z . o štátnej správe v školstve a školskej samospráve právo zriaďovateľ, nie rada školy ako tvrdí Igor Choma. Návrh rady školy je záväzný len v prípade návrhu na vymenovanie.", "Takáto situácia môže nastať v nasledujúcich prípadoch:", "\"§ 3", "(1) Riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len „zriaďovateľ“).", "(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon v odseku 12 neustanovuje inak.", "a) ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, b) za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu,9) c) za závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,10) alebo d) ak sa zrušuje škola alebo školské zariadenie, e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].", "(8) Zriaďovateľ môže odvolať riaditeľa aj a) na návrh rady školy [§ 24 ods. 5 písm. c)], b) ak neabsolvuje funkčné vzdelávanie alebo funkčné inovačné vzdelávanie v lehote podľa osobitného predpisu,11) c) na návrh ministra školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak budú zistené závažné nedostatky [§ 14 ods. 6 písm. j) a l)]; riaditeľa strednej zdravotníckej školy na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["č.", "596/2003 Z. z"], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Zákon%20č.%20596_2003%20Z.z.%20o%20štátnej%20správe%20a%20samospráve.pdf", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Zákon%20č.%20596_2003%20Z.z.%20o%20štátnej%20správe%20a%20samospráve.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:31.699012+00:00"}
{"id": "44783", "numeric_id": 44783, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44783", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "… strana Marine Le Pen, ktorú navyše vyšetrujú s podvodmi...", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sedem predstaviteľov niekdajšej strany Marine Le Penovej Front national (dnes Rassemblement National) stálo v novembri 2019 pred súdom pre podozrenia z podvodu. Počas volieb v roku 2012 mali byť zodpovední za systém čierneho financovania strany. Medzi obvinených patrí aj aktuálny poslanec európskeho parlamentu Jean-François Jalkh. Samotnej Le Penovej v máji 2019 súd nariadil , aby zaplatila 300 000 eur Európskemu parlamentu za zneužitie verejných peňazí na zamestnávanie asistentov. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Sedem predstaviteľov niekdajšej strany Marine Le Penovej Front national (dnes Rassemblement National) stálo v novembri 2019 pred súdom pre podozrenia z podvodu. Počas volieb v roku 2012 mali byť zodpovední za systém čierneho financovania strany. Medzi obvinených patrí aj aktuálny poslanec európskeho parlamentu Jean-François Jalkh. Samotnej Le Penovej v máji 2019 súd nariadil , aby zaplatila 300 000 eur Európskemu parlamentu za zneužitie verejných peňazí na zamestnávanie asistentov. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["stálo", "aktuálny", "nariadil"], "url": ["https://www.nau.ch/politik/international/fruhere-front-national-in-wahlkampfkosten-affare-vor-gericht-65609247", "https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/124770/JEAN-FRANCOIS_JALKH/home", "https://www.ft.com/content/3d583aca-73c1-11e8-b6ad-3823e4384287"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:12.479808+00:00"}
{"id": "vr14470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14470", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V skutočnosti my máme tu strašne veľa chudobných ľudí. Tu žije 600 tisíc ľudí na hranici chudoby", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu Podľa EU SILC (. pdf ,s.45) žije na Slovensku 12,6% ľudí pod hranicou chudoby (682 731 ľudí). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC je hranica chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu Podľa EU SILC (. pdf ,s.45) žije na Slovensku 12,6% ľudí pod hranicou chudoby (682 731 ľudí). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["EU SILC", "pdf", "Pravde", "Eurostat", "Slovensko"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/!ut/p/b1/hZDJkqJAFEW_pT_AIpkElimpyEwyCbkxGBUUUJHx69vq6G11v9V9EXdxz6EIFVGkTcbqkryrrk3u3z_ZnrGgirsdDQEQeARULUBY8SQacIA6UZGfLQLqNLjfI_e1VTLBlDeMZchhw1wbMVPCzsO99uKkuXst7KAnIF6Xe8raj-E6eX1pmQ4PBvRe4s1y0_yMs0c1j9pzJZTPp2GqVaLLWJIQ7hrI3dne1tuYblfHBjQRaaURwtyj4frM-BHrAIfwVkg7vHWhdpuy4ipjRF7lKklQr2AV7H99oOIPFPjhIPgfs0aRy71LP3pCLe5m1MELgqjketiRKF0Pm4tS3TQvgXa8aWetlbe8LcjTnPN8EMRknx81wtI4HFLrpHVLZN8yrawVM8fTzoqGzEFzA3mGLgLFFvqCp_EAqzGbHC7iDNo-rtsiPXC_Pu7Jn6myAo-cYAAgGgoPVHgMXAmzLIDs38I_UONPQfgRVmcon4oAd_bq5aGut9WtwTT7_glYaGcBP3S8QAisoAGmRSyzthwahapXe5OP1NWszdWzDCcP3WAH5dOLHIZveVXafE1Z8wW-aEYUthxDc6LEsJ9MhX72lFCnToc9uhJG4eJNE4K7n53ywGXLLlIDlDL6cHhLGTcQWrSj9fLm912L4c5bWppYaTJfw-nEFxjm5mrf5NbL7cLRZesSTZdyPB_cdoKjVvWulJQwEcceLOv77bClkjvimRuD1_VkTRp58GFtZF29leDzek-YZ63k_caAd5CHJUamooCFso5dU1CPZjT40XOasRF_A5Ms6q0!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/!ut/p/b1/hZDJkqJAFEW_pT_AIpkElimpyEwyCbkxGBUUUJHx69vq6G11v9V9EXdxz6EIFVGkTcbqkryrrk3u3z_ZnrGgirsdDQEQeARULUBY8SQacIA6UZGfLQLqNLjfI_e1VTLBlDeMZchhw1wbMVPCzsO99uKkuXst7KAnIF6Xe8raj-E6eX1pmQ4PBvRe4s1y0_yMs0c1j9pzJZTPp2GqVaLLWJIQ7hrI3dne1tuYblfHBjQRaaURwtyj4frM-BHrAIfwVkg7vHWhdpuy4ipjRF7lKklQr2AV7H99oOIPFPjhIPgfs0aRy71LP3pCLe5m1MELgqjketiRKF0Pm4tS3TQvgXa8aWetlbe8LcjTnPN8EMRknx81wtI4HFLrpHVLZN8yrawVM8fTzoqGzEFzA3mGLgLFFvqCp_EAqzGbHC7iDNo-rtsiPXC_Pu7Jn6myAo-cYAAgGgoPVHgMXAmzLIDs38I_UONPQfgRVmcon4oAd_bq5aGut9WtwTT7_glYaGcBP3S8QAisoAGmRSyzthwahapXe5OP1NWszdWzDCcP3WAH5dOLHIZveVXafE1Z8wW-aEYUthxDc6LEsJ9MhX72lFCnToc9uhJG4eJNE4K7n53ywGXLLlIDlDL6cHhLGTcQWrSj9fLm912L4c5bWppYaTJfw-nEFxjm5mrf5NbL7cLRZesSTZdyPB_cdoKjVvWulJQwEcceLOv77bClkjvimRuD1_VkTRp58GFtZF29leDzek-YZ63k_caAd5CHJUamooCFso5dU1CPZjT40XOasRF_A5Ms6q0!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/355862-riziko-chudoby-vlani-hrozilo-660-tisicom-ludi/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:At-risk-of-poverty_rate_and_at-risk-of-poverty_threshold_(for_a_single_person),_2013_and_2014.png", "http://www.euractiv.com/section/social-europe-jobs/news/eurostat-one-out-of-four-eu-citizens-at-risk-of-poverty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:46.745476+00:00"}
{"id": "vr29640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29640", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja dokonca chcem pokračovať ďalej v takzvanom košickom procese, kde sme zorganizovali v Košiciach konferenciu za účasti separatistov, Ukrajincov v spolupráci s Nemeckou sociálnou demokraciou.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Konferencia v Košiciach, konajúca sa v dňoch 5-6. júna 2015, bola zameraná na úlohu občianskeho dialógu na ceste k mieru na Ukrajine. Stretnutie za účasti slovenských, nemeckých, ruských a ukrajinských vedcov, politológov a občianskych aktivistov prebehlo pod záštitou premiéra Roberta Fica. Ten na konferencii podľa vlastných slov spolupracoval aj s Sociálnodemokratickou stranou Nemecka. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadnu informáciu potvrdzujúcu prítomnosť ukrajinských separatistov. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Konferencia v Košiciach, konajúca sa v dňoch 5-6. júna 2015, bola zameraná na úlohu občianskeho dialógu na ceste k mieru na Ukrajine. Stretnutie za účasti slovenských, nemeckých, ruských a ukrajinských vedcov, politológov a občianskych aktivistov prebehlo pod záštitou premiéra Roberta Fica. Ten na konferencii podľa vlastných slov spolupracoval aj s Sociálnodemokratickou stranou Nemecka. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadnu informáciu potvrdzujúcu prítomnosť ukrajinských separatistov. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["Konferencia", "Stretnutie", "spolupracoval", "článku", "vyjadrenia", "článku"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kosicka-konferencia-ma-podporit-mier-na-ukrajine-676107", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/347889-kosice-hostia-konferenciu-podporujucu-mier-na-ukrajine/", "http://www.teraz.sk/slovensko/robert-fico-ukrajina-vojna-zbrane-sumit/120435-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kosicka-konferencia-ma-podporit-mier-na-ukrajine-676107", "http://www.teraz.sk/slovensko/robert-fico-ukrajina-vojna-zbrane-sumit/120435-clanok.html", "http://nasenovinky.sk/article/28112/medzinarodna-konferencia-v-kosiciach-ma-podporit-mier-na-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:35.765981+00:00"}
{"id": "vr38605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38605", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Keď hovoríte o 20 novelách, stačí si pozrieť, kedy tieto novely historicky boli prijímané. Ja tu mám pred sebou taký zoznam tých noviel. Viac ako polovica týchto noviel bola prijatá za Ficovej vlády.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov si viete prečítať tu . V článku III tohto návrhu sú uvedené zmeny tohto návrhu: \"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 439/2004 Z. z., zákonom č. 721/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 310/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 677/2006 Z. z., zákonom č. 209/2007 Z. z., zákonom č. 519/2007 Z. z., zákonom č. 555/2007 Z. z., zákonom č. 659/2007 Z. z., zákonom č. 62/2008 Z. z., zákonom č. 434/2008 Z. z., zákonom č. 449/2008 Z. z., zákonom č. 137/2009 Z. z., zákonom č. 572/2009 Z. z., zákonom č. 105/2010 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákonom č. 543/2010 Z. z. a týmto zákonom.\" Z týchto 19 zmien bolo 13 z nich počas Vlády Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 (vlády Roberta Fica). viac ako polovica týchto noviel teda bola prijatá za vlády Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov si viete prečítať tu . V článku III tohto návrhu sú uvedené zmeny tohto návrhu: \"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 439/2004 Z. z., zákonom č. 721/2004 Z. z., zákonom č. 747/2004 Z. z., zákonom č. 310/2006 Z. z., zákonom č. 644/2006 Z. z., zákonom č. 677/2006 Z. z., zákonom č. 209/2007 Z. z., zákonom č. 519/2007 Z. z., zákonom č. 555/2007 Z. z., zákonom č. 659/2007 Z. z., zákonom č. 62/2008 Z. z., zákonom č. 434/2008 Z. z., zákonom č. 449/2008 Z. z., zákonom č. 137/2009 Z. z., zákonom č. 572/2009 Z. z., zákonom č. 105/2010 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 355/2010 Z. z., zákonom č. 543/2010 Z. z. a týmto zákonom.\" Z týchto 19 zmien bolo 13 z nich počas Vlády Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010 (vlády Roberta Fica). viac ako polovica týchto noviel teda bola prijatá za vlády Roberta Fica."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3723"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:15.400353+00:00"}
{"id": "vr38575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38575", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Valorizáciu (dôchodkov vojakov systémom, ktorý majú policajti, pozn.) nie, vy ste to neupravili. My sme to upravili tento rok, takže rozprávate úplne hlúposti.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmeny vo valorizácii dôchodkov vojakov a policajtov parlament schválil v decembri 2010. Ako informuje sme.sk: \"Po novom sa budú valorizovať výsluhové dôchodky vojakov rovnako ako policajtom, teda podľa inflácie a rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Doteraz sa bývalým vojakom zvyšovali výsluhové dôchodky tak, že valorizovali o rovnaké percento, ako rástla priemerná mzda v rezorte obrany. Vojenským výsluhovým dôchodcom tak rástli ich dôchodky rýchlejšie, ako napríklad policajtom, alebo hasičom.\" Detail zmien si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Zmeny vo valorizácii dôchodkov vojakov a policajtov parlament schválil v decembri 2010. Ako informuje sme.sk: \"Po novom sa budú valorizovať výsluhové dôchodky vojakov rovnako ako policajtom, teda podľa inflácie a rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Doteraz sa bývalým vojakom zvyšovali výsluhové dôchodky tak, že valorizovali o rovnaké percento, ako rástla priemerná mzda v rezorte obrany. Vojenským výsluhovým dôchodcom tak rástli ich dôchodky rýchlejšie, ako napríklad policajtom, alebo hasičom.\" Detail zmien si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5668539/vojakom-a-policajtom-sa-budu-dochodky-zvysovat-rovnako.html", "http://www.asociaciapolicajtov.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=163&Itemid=163"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:24.725380+00:00"}
{"id": "vr37780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37780", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Nikde v ústave nie je povedané a nie je pridané k prokuratúre slovíčko nezávislý.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) v súvislosti s Generálnou prokuratúrou neuvádza. \"Prokuratúra Slovenskej republiky Čl. 149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Čl. 150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Čl. 151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) v súvislosti s Generálnou prokuratúrou neuvádza. \"Prokuratúra Slovenskej republiky Čl. 149 Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Čl. 150 Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Čl. 151 Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústave Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:32.107273+00:00"}
{"id": "49589", "numeric_id": 49589, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49589", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "To je presne koncept flexibilnej solidarity, s ktorým prišiel Robert Fico, keď sme predsedali Európskej únii.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Princíp flexibilnej solidarity predstavilo slovenské predsedníctvo za vlády Roberta Fica už v roku 2016. Tento návrh bol vo veľkej miere podobný tomu, ktorý nedávno definitívne schválili ministri EÚ. Výrok Erika Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrincíp tzv. flexibilnej solidarity, predstavilo Slovensko počas svojho predsedníctva Rady Európskej únie v druhej polovici roka 2016 za vlády Roberta Fica. Flexibilná solidarita v zmysle, ktorý predstavil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák mala znamenať, že každý štát prispeje k riešeniu migračnej krízy podľa svojich možností.\n\nČlenské štáty Európskej únie (EÚ) tak mali mať možnosť si vybrať akým spôsobom vyjadria svoju solidaritu v kontexte migračnej krízy. Podľa návrhu nemusel členský štát prijať migrantov na základe povinných kvót, ale mohol pomôcť alternatívnymi spôsobmi, napríklad prispieť finančnými, či materiálnymi kapacitami na ochranu vonkajšej hranice EÚ.\n\nNávrh slovenského predsedníctva bol ostatnými európskymi predstaviteľmi nakoniec odmietnutý , no pakt o migrácii a azyle EÚ, prijatý Radou EÚ 14. mája 2024, obsahuje podobný návrh na revíziu politiky. Na základe novej dohody budú mať štáty na výber medzi tromi prístupmi k migrácii – prijať istý počet migrantov; zaplatiť približne 20-tisíc eur na každého neprijatého migranta alebo poskytnúť materiálnu alebo finančnú pomoc štátom postihnutým migračnou krízou. Slovensko túto dohodu počas hlasovania členských štátov EÚ nepodporilo , no návrh prešiel podporou kvalifikovanej väčšiny.\n\nPredstavitelia strany Smer ale nový pakt kritizujú , aj napriek tomu, že sa do veľkej miery podobá na ich návrh o migračnej politike z roku 2016 a zohľadňuje takmer všetky predchádzajúce námietky.\n\nMinister zahraničných vecí Juraj Blanár sa vyjadril, že Slovensko je proti povinnému prerozdeleniu migrantov aj proti povinnému finančnému, či materiálnemu príspevku.\n\nPremiér Robert Fico tvrdí, že sa nejedná o tú solidaritu, ktorú navrhli počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ a prirovnal ju k skoršej myšlienke zavedenia kvót na povinné prerozdeľovanie migrantov medzi členské krajiny.\n\nVýrok , že s flexibilnou solidaritou prišel Smer v roku 2016, vyslovil v minulosti aj podpredseda Smeru Juraj Blanár. Tento výrok sme vtedy tiež označili za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Princíp flexibilnej solidarity predstavilo slovenské predsedníctvo za vlády Roberta Fica už v roku 2016. Tento návrh bol vo veľkej miere podobný tomu, ktorý nedávno definitívne schválili ministri EÚ. Výrok Erika Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Princíp tzv. flexibilnej solidarity, predstavilo Slovensko počas svojho predsedníctva Rady Európskej únie v druhej polovici roka 2016 za vlády Roberta Fica. Flexibilná solidarita v zmysle, ktorý predstavil vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák mala znamenať, že každý štát prispeje k riešeniu migračnej krízy podľa svojich možností.", "Členské štáty Európskej únie (EÚ) tak mali mať možnosť si vybrať akým spôsobom vyjadria svoju solidaritu v kontexte migračnej krízy. Podľa návrhu nemusel členský štát prijať migrantov na základe povinných kvót, ale mohol pomôcť alternatívnymi spôsobmi, napríklad prispieť finančnými, či materiálnymi kapacitami na ochranu vonkajšej hranice EÚ.", "Návrh slovenského predsedníctva bol ostatnými európskymi predstaviteľmi nakoniec odmietnutý , no pakt o migrácii a azyle EÚ, prijatý Radou EÚ 14. mája 2024, obsahuje podobný návrh na revíziu politiky. Na základe novej dohody budú mať štáty na výber medzi tromi prístupmi k migrácii – prijať istý počet migrantov; zaplatiť približne 20-tisíc eur na každého neprijatého migranta alebo poskytnúť materiálnu alebo finančnú pomoc štátom postihnutým migračnou krízou. Slovensko túto dohodu počas hlasovania členských štátov EÚ nepodporilo , no návrh prešiel podporou kvalifikovanej väčšiny.", "Predstavitelia strany Smer ale nový pakt kritizujú , aj napriek tomu, že sa do veľkej miery podobá na ich návrh o migračnej politike z roku 2016 a zohľadňuje takmer všetky predchádzajúce námietky.", "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa vyjadril, že Slovensko je proti povinnému prerozdeleniu migrantov aj proti povinnému finančnému, či materiálnemu príspevku.", "Premiér Robert Fico tvrdí, že sa nejedná o tú solidaritu, ktorú navrhli počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ a prirovnal ju k skoršej myšlienke zavedenia kvót na povinné prerozdeľovanie migrantov medzi členské krajiny.", "Výrok , že s flexibilnou solidaritou prišel Smer v roku 2016, vyslovil v minulosti aj podpredseda Smeru Juraj Blanár. Tento výrok sme vtedy tiež označili za pravdivý."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "nemusel", "bol", "odmietnutý", "prijatý", "na výber", "nepodporilo", "prešiel", "kritizujú", "", "podobá", "zohľadňuje", "Juraj Blanár", "Robert Fico", "Výrok", "podpredseda"], "url": ["https://www.minv.sk/?predsednictvo-eu-mv&sprava=riesenie-migracnej-krizy-mozno-dosiahnut-viacerymi-sposobmi", "https://dennikn.sk/3933856/novu-migracnu-politiku-eu-kritizuje-slovenska-vlada-aj-europoslanci/#:~:text=Slovensk%C3%A1%20vl%C3%A1da%20vz%C3%A1p%C3%A4t%C3%AD,krajine%20odmietneme%20prija%C5%A5.", "https://dennikn.sk/789867/ako-sa-zo-stredoeuropciny-preklada-flexibilna-solidarita/", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/maltske-predsednictvo-hodilo-flexibilnu-solidaritu-kosa-lutuje-cesko/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2024/05/14/the-council-adopts-the-eu-s-pact-on-migration-and-asylum/", "https://dennikn.sk/3933856/novu-migracnu-politiku-eu-kritizuje-slovenska-vlada-aj-europoslanci/#:~:text=Od%20stredy%20existuj%C3%BA,postihne%20migra%C4%8Dn%C3%A1%20kr%C3%ADza.", "https://www.vlada.gov.sk/fico-po-zruseni-prava-veta-v-eu-by-sa-nas-velke-staty-nepytali-na-nase-zaujmy/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2024/02/08/asylum-and-migration-reform-eu-member-states-representatives-green-light-deal-with-european-parliament/", "https://dennikn.sk/3933856/novu-migracnu-politiku-eu-kritizuje-slovenska-vlada-aj-europoslanci/#:~:text=Slovensk%C3%A1%20vl%C3%A1da%20vz%C3%A1p%C3%A4t%C3%AD,krajine%20odmietneme%20prija%C5%A5.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/linksdossier/migracny-pakt-bez-emocii-co-hovoria-nove-pravidla/#:~:text=Na%20druhej%20strane%20krajiny%20ako%20Slovensko%2C%20Ma%C4%8Farsko%20a%20Po%C4%BEsko%20kritizuj%C3%BA%20aj%20kone%C4%8Dn%C3%BA%20podobu%20paktu%2C%20hoci%20im%20vyhovel%20takmer%20vo%20v%C5%A1etkom%2C%20%C4%8Do%20%C5%BEiadali.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/706425-slovenska-vlada-migracny-pakt-kritizuje-kto-ho-nedodrzi-moze-celit-pokutam/#:~:text=Do%20nemalej%20miery,prij%C3%ADma%C5%A5%20ute%C4%8Dencov.", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/linksdossier/migracny-pakt-bez-emocii-co-hovoria-nove-pravidla/#:~:text=Na%20druhej%20strane%20krajiny%20ako%20Slovensko%2C%20Ma%C4%8Farsko%20a%20Po%C4%BEsko%20kritizuj%C3%BA%20aj%20kone%C4%8Dn%C3%BA%20podobu%20paktu%2C%20hoci%20im%20vyhovel%20takmer%20vo%20v%C5%A1etkom%2C%20%C4%8Do%20%C5%BEiadali.", "https://dennikn.sk/3933856/novu-migracnu-politiku-eu-kritizuje-slovenska-vlada-aj-europoslanci/#:~:text=Slovensk%C3%A1%20vl%C3%A1da%20vz%C3%A1p%C3%A4t%C3%AD,krajine%20odmietneme%20prija%C5%A5.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/706775-fico-navstivil-rezort-diplomacie-odmietol-novy-migracny-pakt-eu/", "https://novy.demagog.sk/vyrok/49391", "https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:24.066228+00:00"}
{"id": "vr25", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tento pakt, o ktorom hovoríme, o tomto Marakéši, už bol dávno dohodnutý, dva roky na to bolo, aby sme naše stanoviská a naše výhrady dali. Ten pakt je hotový. Ten pakt sa dal, ešte v júni, keď tam bol pán minister, keď to riešil, tak dovtedy sa dávali tie naše pripomienky, nesúhlasné stanoviská alebo čokoľvek, nejaké výhrady tlmočiť, dnes, my tam už neideme nič tlmočiť, (...).", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vytvorení dokumentu OSN sa začalo hovoriť v roku 2016 a v júni roku 2018 sa text Globálneho paktu o migrácii finalizoval. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 sa krajiny na valnom zhromaždení OSN rozhodli , že nadväzujúc na prijatú Newyorskú deklaráciu o utečencoch a migrantoch vytvoria dokument pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Neskôr, v apríli roku 2017 sa začalo s tvorbou tohto dokumentu. V júni 2018 sa finalizoval jeho text a 10-11 decembra 2018 sa uskutoční medzinárodná konferencia, na ktorej sa Globálny pakt OSN o migrácii bude slávnostne prijatý. Na základe dostupných informácií sa konferencia v Marakéši na plenárnych schôdzach a dialógoch bude zaoberať ilustrovaním a dokazovaní na konkrétnych príkladoch dôležitosť podpory prijatia a implementácie Globálneho paktu o migrácii. Avšak zmeny alebo doplnenia tohto dokumentu v oficiálnom programe plánované nie sú, kedže sa jedná už len o oficiálne prijatie tohto dokumentu. Minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý 29. novembra 2018 podal demisiu po tom, ako parlament odmietol podporiť globálny pakt, presadzoval, aby sa Slovensko konferencie v Marakéši zúčastnilo a vyjadrilo na nej svoje výhrady . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O vytvorení dokumentu OSN sa začalo hovoriť v roku 2016 a v júni roku 2018 sa text Globálneho paktu o migrácii finalizoval. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 sa krajiny na valnom zhromaždení OSN rozhodli , že nadväzujúc na prijatú Newyorskú deklaráciu o utečencoch a migrantoch vytvoria dokument pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu. Neskôr, v apríli roku 2017 sa začalo s tvorbou tohto dokumentu. V júni 2018 sa finalizoval jeho text a 10-11 decembra 2018 sa uskutoční medzinárodná konferencia, na ktorej sa Globálny pakt OSN o migrácii bude slávnostne prijatý. Na základe dostupných informácií sa konferencia v Marakéši na plenárnych schôdzach a dialógoch bude zaoberať ilustrovaním a dokazovaní na konkrétnych príkladoch dôležitosť podpory prijatia a implementácie Globálneho paktu o migrácii. Avšak zmeny alebo doplnenia tohto dokumentu v oficiálnom programe plánované nie sú, kedže sa jedná už len o oficiálne prijatie tohto dokumentu. Minister zahraničia Miroslav Lajčák, ktorý 29. novembra 2018 podal demisiu po tom, ako parlament odmietol podporiť globálny pakt, presadzoval, aby sa Slovensko konferencie v Marakéši zúčastnilo a vyjadrilo na nej svoje výhrady . Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["rozhodli", "dostupných", "oficiálnom programe", "demisiu", "výhrady"], "url": ["https://refugeesmigrants.un.org/migration-compact", "http://sdg.iisd.org/events/intergovernmental-conference-to-adopt-a-global-compact-for-safe-orderly-and-regular-migration/", "http://www.un.org/en/conf/migration/assets/pdf/Practical-guide-to-attendees.pdf", "https://dennikn.sk/1310505/cestu-do-marrakesa-nezakazali-on-caka-na-rozhodnutie-vlady/?ref=list", "https://slovensko.hnonline.sk/1846313-lajcak-vysvetloval-poslancom-pakt-o-migracii-nie-je-to-biblia-neobsahuje-prikazania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:53.182121+00:00"}
{"id": "vr35186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35186", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To bolo 20. októbra, posledný deň, kedy bolo možné menovať po tom, čo tri týždne pracovná skupina bezvýsledne sa snažila nejakého kandidáta nájsť, tak Béla Bugár navrhol, že dobre, budeme my súhlasiť s kandidátom pánom Hrivnákom, čo ale Mikuláš Dzurinda odmietol pre mňa z nepochopiteľných dôvodov toto na tom stretnutí 20. októbra odmietol, preto sme následne podporili pani Miššíkovú.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár sa k tomu sám mediálne vyjadril a podľa HN súhlasí so Sulíkom: Bugár povedal, že spolu s SaS boli ochotní urobiť všetko pre dohodu. \"Dokonca sme boli ochotní podporiť kandidáta z klubu SDKÚ. Nebolo to akceptované.“ Podľa informácií HN ním bol riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák. Dzurinda svoj postoj nevysvetlil.", "analysis_paragraphs": ["Bugár sa k tomu sám mediálne vyjadril a podľa HN súhlasí so Sulíkom: Bugár povedal, že spolu s SaS boli ochotní urobiť všetko pre dohodu. \"Dokonca sme boli ochotní podporiť kandidáta z klubu SDKÚ. Nebolo to akceptované.“ Podľa informácií HN ním bol riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák. Dzurinda svoj postoj nevysvetlil."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podľa HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47372670-trnka-spojil-sdku-a-smer-koalicia-je-v-krize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:04.013928+00:00"}
{"id": "vr32235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32235", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "V tejto chvíli musíme vyhodnotiť, že áno, tieto dve vlny boli riadne naplnené a prišlo k navýšeniu platov lekárov o u neatestovaných o viac ako 30 %, u atestovaných o viac ako 23 %, čo v priemere je zhruba 1546 u neatestovaného lekára priemerný celý príjem a u atestovaného lekára okolo 2400 eur.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zvyšovanie platov lekárov prebehlo v tomto roku v dvoch vlnách, a to v januári a v júni. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva sa po týchto dvoch vlnách zvýšil plat \"lekára v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR zvýšil o tretinu pôvodnej mzdy, čo predstavuje nárast o takmer 360 €. Atestovaní lekári si polepšili v priemere o 23 %, čo predstavuje až o 450 € viac ako pred prvým zvýšením miezd, ku ktorému došlo 1. januára 2012. „Priemerný plat neatestovaného lekára je v súčasnosti 1 546 €, atestovaný si mesačne zarobí v priemere 2 410 €.\" Výrok na základe vyššie uvedeného hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zvyšovanie platov lekárov prebehlo v tomto roku v dvoch vlnách, a to v januári a v júni. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva sa po týchto dvoch vlnách zvýšil plat \"lekára v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR zvýšil o tretinu pôvodnej mzdy, čo predstavuje nárast o takmer 360 €. Atestovaní lekári si polepšili v priemere o 23 %, čo predstavuje až o 450 € viac ako pred prvým zvýšením miezd, ku ktorému došlo 1. januára 2012. „Priemerný plat neatestovaného lekára je v súčasnosti 1 546 €, atestovaný si mesačne zarobí v priemere 2 410 €.\" Výrok na základe vyššie uvedeného hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?na-zvysenie-miezd-lekarov-nema-stat-dostatok-financii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:23.608986+00:00"}
{"id": "48931", "numeric_id": 48931, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48931", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "A zároveň nedôverujeme štátu, nedôverujeme politikom, nedôverujeme politike ako takej. A tu naozaj sme skoro najhorší v Európskej únii.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát z Eurobarometra zo zimy 2022/2023 je na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie nízka dôvera voči slovenským politickým inštitúciám. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenským politickým stranám dôveruje len 11% Slovákov, zatiaľ čo priemerná dôvera v Európskej únie voči národným politickým stranám je 21% ( pdf , str. 29).\n\nSúdnictvu v SR dôveruje 33% Slovákov, priemerná dôvera súdom v Európskej únii je 54% ( pdf , str. 30).\n\nRegionálnym a miestnym samosprávam na Slovensku dôveruje 50 % Slovákov, čo je o 6 % menej ako priemer Európskej únie ( pdf , str. 33).\n\nDôvera Slovákov voči vláde aj parlamentu je na úrovni 14 %, priemerná dôvera občanov Európskej únie voči svojej vláde je 32 % a voči svojmu národnému parlamentu 33 % ( pdf , str. 35-36).", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát z Eurobarometra zo zimy 2022/2023 je na Slovensku v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie nízka dôvera voči slovenským politickým inštitúciám. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenským politickým stranám dôveruje len 11% Slovákov, zatiaľ čo priemerná dôvera v Európskej únie voči národným politickým stranám je 21% ( pdf , str. 29).", "Súdnictvu v SR dôveruje 33% Slovákov, priemerná dôvera súdom v Európskej únii je 54% ( pdf , str. 30).", "Regionálnym a miestnym samosprávam na Slovensku dôveruje 50 % Slovákov, čo je o 6 % menej ako priemer Európskej únie ( pdf , str. 33).", "Dôvera Slovákov voči vláde aj parlamentu je na úrovni 14 %, priemerná dôvera občanov Európskej únie voči svojej vláde je 32 % a voči svojmu národnému parlamentu 33 % ( pdf , str. 35-36)."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2872", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=86115", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=86115", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=86115", "https://europa.eu/eurobarometer/api/deliverable/download/file?deliverableId=86115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:22.321927+00:00"}
{"id": "42670", "numeric_id": 42670, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42670", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pani Čaputová stala koncipientkou tak vtedy boli veľmi jasné pravidlá a (...) tie pravidla platia nezmenené už od toho obdobia. Tie pravidlá hovorili, že keď ste koncipientom nemôžete mať žiadnu inú súbežnú  činnosť a ona pár dní potom, čo sa stala koncipientkou a začala pracovať ako koncipientka v advokátskej kancelárii, ktorá si myslím bola trochu vzdialenejšia z Pezinka, tak si požiadala o živnosť (...) a túto skutočnosť neoznámila Slovenskej advokátskej komory.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šefčovič má pravdu v tom, že Čaputová mala aktívnu živnosť a v rovnakom období vykonávala koncipientsku prax, čo neoznámila Slovenskej advokátskej komore. Pravidlá zlučiteľnosti koncipientskej praxe sa od daného obdobia (2005) menili, v roku 2013 sa pridalo ustanovenie o tom, že o zlučiteľnosti rozhoduje komora. Ustanovenie Zákona o advokácii nevylučujú možnosť inej súbežnej činnosti za určitých podmienok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa stanoviska Slovenskej advokátskej komory Čaputová vykonávala koncipientsku prax medzi rokmi 2005 až 2010 takto: „Od 15.08.2005 do 31.08.2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, (1 rok 11 mesiacov 7 dní). Od 1.9.2007 do 31.1.2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej, (1 rok 5 mesiacov) a od 14.03.2009 do 31.1.2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o. (10 mesiacov a 18 dní).“ Živnosť Zuzany Čaputovej vznikla podľa výpisu zo živnostenského registra 22.8.2005, teda len pár dní po začatí koncipientskej praxe. Zákonom stanovené pravidlá, ktoré riešia súbežnú činnosť s výkonom koncipientskej praxe sa zmenili v roku 2013. V súčasnosti Zákon č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) hovorí: „(1) Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto", "analysis_paragraphs": ["Šefčovič má pravdu v tom, že Čaputová mala aktívnu živnosť a v rovnakom období vykonávala koncipientsku prax, čo neoznámila Slovenskej advokátskej komore. Pravidlá zlučiteľnosti koncipientskej praxe sa od daného obdobia (2005) menili, v roku 2013 sa pridalo ustanovenie o tom, že o zlučiteľnosti rozhoduje komora. Ustanovenie Zákona o advokácii nevylučujú možnosť inej súbežnej činnosti za určitých podmienok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa stanoviska Slovenskej advokátskej komory Čaputová vykonávala koncipientsku prax medzi rokmi 2005 až 2010 takto: „Od 15.08.2005 do 31.08.2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, (1 rok 11 mesiacov 7 dní). Od 1.9.2007 do 31.1.2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej, (1 rok 5 mesiacov) a od 14.03.2009 do 31.1.2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o. (10 mesiacov a 18 dní).“ Živnosť Zuzany Čaputovej vznikla podľa výpisu zo živnostenského registra 22.8.2005, teda len pár dní po začatí koncipientskej praxe. Zákonom stanovené pravidlá, ktoré riešia súbežnú činnosť s výkonom koncipientskej praxe sa zmenili v roku 2013. V súčasnosti Zákon č. 586/2003 §62 ods. 1 písm. d) hovorí: „(1) Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú zapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto"], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["stanoviska", "výpisu", "Zákon č. 586/2003", "§62 ods. 1 písm. d)", "článok"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display", "http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=U", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20050701.html", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:44.427197+00:00"}
{"id": "vr38331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38331", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď bola tajná voľba generálneho prokurátora, tak bola vždy tajná  aj v  minulosti  aj v decembri sme išli voliť tajne a nikoho nenapadlo, že by sa malo voliť verejne.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "generálny prokurátor od do spôsob voľby JUDr. Vojtech BACHO 28. 8. 1990 9. 11. 1994 ? Doc. JUDr. Ľudovít HUDEK, CSc. 16. 11. 1994 13. 12. 1994 ?* JUDr. Michal VAĽO, CSc. 31. 1. 1995 31. 1. 1999 ? JUDr. Milan HANZEL, CSc. 1. 2. 1999 31. 1. 2004 tajná JUDr. Dobroslav TRNKA 1. 2. 2004 2. 2. 2011 tajná *Pri zisťovaní spôsobu voľby Ľ. Hudeka sa nám podarilo nájsť zmienku v komentári M. Leška , kde píše: \" Po dlhej parlamentnej noci, v novembri 1994, sa Ľudovít Hudek stal generálnym prokurátorom, hoci prokurátorom nikdy nebol.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["generálny prokurátor od do spôsob voľby JUDr. Vojtech BACHO 28. 8. 1990 9. 11. 1994 ? Doc. JUDr. Ľudovít HUDEK, CSc. 16. 11. 1994 13. 12. 1994 ?* JUDr. Michal VAĽO, CSc. 31. 1. 1995 31. 1. 1999 ? JUDr. Milan HANZEL, CSc. 1. 2. 1999 31. 1. 2004 tajná JUDr. Dobroslav TRNKA 1. 2. 2004 2. 2. 2011 tajná *Pri zisťovaní spôsobu voľby Ľ. Hudeka sa nám podarilo nájsť zmienku v komentári M. Leška , kde píše: \" Po dlhej parlamentnej noci, v novembri 1994, sa Ľudovít Hudek stal generálnym prokurátorom, hoci prokurátorom nikdy nebol.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["generálny prokurátor", "tajná", "tajná", "M. Leška"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/historicky-prehlad-generalnych-prokuratorov-slovenskej-republiky-od-roku-1990-7951/46591s", "http://www.psp.cz/cgi-bin/ascii/eknih/1998nr/stenprot/008schuz/s008017.htm", "http://volby.sme.sk/c/1203158/generalnym-prokuratorom-bude-trnka.html", "http://www.sme.sk/c/2110813/preco-je-ludovit-hudek-prvy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:23.298093+00:00"}
{"id": "vr14761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14761", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme odkúpili Transpetrol naspäť do rúk štátu, získali sme matku SPP, teraz Gabčíkovo a ďalšie veci.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prakticky identický výrok zaznel v predvolebnej debate z 28. februára 2016 .", "analysis_paragraphs": ["Prakticky identický výrok zaznel v predvolebnej debate z 28. februára 2016 ."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["28. februára 2016", "rezervný plyn", "Pravda", "odkúpila", "schválený", "rozhodol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet/?ph=1&politik=21", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/stat-ovladne-matku-spp-ziska-spat-kontrolu-nad-cenami/11207/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292011-fico-ceny-plynu-garantujeme/", "http://ekonomika.sme.sk/c/4370032/jahnatek-kupa-transpetrolu-nebude-mat-vplyv-na-rozpocet.html", "http://www.etrend.sk/firmy/slovensko-zaplatilo-za-49-akcii-transpetrolu.html", "http://www.sita.sk/sk/blog/2015/03/energetika-stat-definitivne-prevzal-vodnu-elektraren-gabcikovo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:32.147698+00:00"}
{"id": "43954", "numeric_id": 43954, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43954", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "(Robert Fico, pozn.) pána Bödöra mladšieho predstavoval aj štátnym predstaviteľom Slovenskej republiky ako svojho bezpečnostného poradcu.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácií nie je známe, že by Robert Fico mal predstavovať Norberta Bödöra ako svojho bezpečnostného poradcu. Demagog.SK to nepotvrdil ani expremiér. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Norbert Bödör je synom nitrianskeho podnikateľa a majiteľa SBS Bonul Miroslava Bödöra, ktorému sa podľa denníka SME výrazne darilo v štátnych zákazkách počas vlády Smeru. Bödörovci sú tiež vzdialená rodina s exprezidentom Policajného zboru Tiborom Gašparom. Podľa záznamu , ktorý polícia spracovala na základe zaistenej a rozšifrovanej komunikácie Mariána Kočnera cez Threemu, „ Norbert Bödör viackrát zabezpečoval pre Mariana Kočnera lustrácie v policajných evidenciách.” Záznam tiež opisuje , ako sa mal Kočner snažiť cez Bödöra získať informácie o vražde Jána Kuciaka. Mali sa rozprávať aj o „zabezpečovaní personálnych záležitostí” na polícii pre Kočnerove potreby. „Je zrejmé, že Kočner koná spoločne s Norbertom Bödörom v prospech politickej strany Smer,” hodnotí komunikáciu polícia. Keď chcela polícia Bödöra zadržat v súvislosti s podozreniami týkajúcimi sa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (údajne sa mohol podieľať na sledovaní novinárov), prihlásil sa na nej sám. Prokurátor zrušil príkaz na jeho zadržanie polhodinu potom, ako ho sám vydal. Bödör označil podozrenia zo sledovania novinárov za „úplný nezmysel”, o vražde Kuciaka vraj „nevie(m) nič.” Priznal , že Kočnera pozná 10 rokov. Spájanie Bonulu či seba so stranou Smer odmieta . Z verejne dostupných informácií nie je známe, že by Robert Fico predstavoval Norberta Bödöra ako svojho bezpečnostného poradcu. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že „túto informáciu má(m) od ľudí, ktorým bol ( Bödör) takto predstavený. Demagóg.SK požiadal expremiér Fica, aby sa k tomu vyjadril - email zostal bez odpovede. Výrok Gábora Grendela preto považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácií nie je známe, že by Robert Fico mal predstavovať Norberta Bödöra ako svojho bezpečnostného poradcu. Demagog.SK to nepotvrdil ani expremiér. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Norbert Bödör je synom nitrianskeho podnikateľa a majiteľa SBS Bonul Miroslava Bödöra, ktorému sa podľa denníka SME výrazne darilo v štátnych zákazkách počas vlády Smeru. Bödörovci sú tiež vzdialená rodina s exprezidentom Policajného zboru Tiborom Gašparom. Podľa záznamu , ktorý polícia spracovala na základe zaistenej a rozšifrovanej komunikácie Mariána Kočnera cez Threemu, „ Norbert Bödör viackrát zabezpečoval pre Mariana Kočnera lustrácie v policajných evidenciách.” Záznam tiež opisuje , ako sa mal Kočner snažiť cez Bödöra získať informácie o vražde Jána Kuciaka. Mali sa rozprávať aj o „zabezpečovaní personálnych záležitostí” na polícii pre Kočnerove potreby. „Je zrejmé, že Kočner koná spoločne s Norbertom Bödörom v prospech politickej strany Smer,” hodnotí komunikáciu polícia. Keď chcela polícia Bödöra zadržat v súvislosti s podozreniami týkajúcimi sa vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej (údajne sa mohol podieľať na sledovaní novinárov), prihlásil sa na nej sám. Prokurátor zrušil príkaz na jeho zadržanie polhodinu potom, ako ho sám vydal. Bödör označil podozrenia zo sledovania novinárov za „úplný nezmysel”, o vražde Kuciaka vraj „nevie(m) nič.” Priznal , že Kočnera pozná 10 rokov. Spájanie Bonulu či seba so stranou Smer odmieta . Z verejne dostupných informácií nie je známe, že by Robert Fico predstavoval Norberta Bödöra ako svojho bezpečnostného poradcu. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že „túto informáciu má(m) od ľudí, ktorým bol ( Bödör) takto predstavený. Demagóg.SK požiadal expremiér Fica, aby sa k tomu vyjadril - email zostal bez odpovede. Výrok Gábora Grendela preto považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["majiteľa", "podľa", "sú", "záznamu", "opisuje", "Mali", "hodnotí", "prihlásil", "zrušil", "označil", "Priznal", "odmieta"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=6124&SID=9&P=0", "https://domov.sme.sk/c/22184623/bodor-fico-bonul-kuciak-policia-prehliadka-kocner.html", "https://domov.sme.sk/c/22184623/bodor-fico-bonul-kuciak-policia-prehliadka-kocner.html", "https://dennikn.sk/1540710/policia-kocner-a-bodor-mali-policajtov-a-prokuraturu-na-povel-boli-verni-ficovi-a-chceli-udrzat-smer-pri-moci/", "https://dennikn.sk/1540710/policia-kocner-a-bodor-mali-policajtov-a-prokuraturu-na-povel-boli-verni-ficovi-a-chceli-udrzat-smer-pri-moci/", "https://dennikn.sk/1540710/policia-kocner-a-bodor-mali-policajtov-a-prokuraturu-na-povel-boli-verni-ficovi-a-chceli-udrzat-smer-pri-moci/", "https://dennikn.sk/1540710/policia-kocner-a-bodor-mali-policajtov-a-prokuraturu-na-povel-boli-verni-ficovi-a-chceli-udrzat-smer-pri-moci/", "https://dennikn.sk/1324613/naka-isla-v-pripade-kuciakovej-vrazdy-zadrzat-bodora-ale-dozvedel-sa-to-a-prisiel-sam/?ref=tit1", "https://domov.sme.sk/c/22184623/bodor-fico-bonul-kuciak-policia-prehliadka-kocner.html", "https://dennikn.sk/1324691/norbert-bodor-o-vrazde-kuciaka-toto-uz-je-za-ciarou-pre-mna-ludsky/", "https://domov.sme.sk/c/22109690/norbert-bodor-s-kocnerom-sme-sa-bavili-o-sukromi-aj-politike.html", "https://domov.sme.sk/c/22109690/norbert-bodor-s-kocnerom-sme-sa-bavili-o-sukromi-aj-politike.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:18.572612+00:00"}
{"id": "vr28126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28126", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ročne nás vysoké školstvo stojí viac ako pol miliardy eur. To nie je malá suma, s ktorou, samozrejme, vysoké školy hospodária veľmi samosprávne.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že náklady na vysoké školstvo sú ročne vyššie než 500 miliónov eur, v skutočnosti dokonca dosahujú hodnotu bezmála 700 miliónov eur, čo je určitá odchýlka od Pellegrinim poskytnutého údaju. Minister sa však nemýli v tvrdení o vysokej miere autonómie slovenskej vysokoškolskej samosprávy. Ako uvádza projekt Cena štátu, výdavky na vysoké školy dosiahnu v roku 2014 podľa schváleného rozpočtu 689 538 000 eur. Rovnaké číslo nájdeme aj v oficiálnom dokumente rozpočtu verejnej správy (príloha 1, str. 24) a v prehľadnej tabuľke . Tézu o vysokej miere samosprávnosti vysokého školstva na Slovensku dokazujú viaceré výskumy, napríklad analýza Zuzany Dančíkovej z INEKO, ktorá prichádza k nasledovnému záveru (str. 23): \"Riadenie vysokých škôl je do veľkej miery decentralizované od štátu, kritériá financovania štátom sú však témou pre samostatnú analýzu. Veľkú mieru nezávislosti majú aj fakulty, čo im umožňuje flexibilne sa rozvíjať.\" Podobne aj štúdia (.pdf) Svetovej banky ukazuje, že pre Slovensko je charakteristický vysoký stupeň autonómie rozhodovania akademickej obce. Podľa Zákona (.pdf) o vysokých školách (§ 5) je verejná vysoká škola \"verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom\". Hoci štruktúra akademických orgánov je predpísaná zákonom, tieto inštitúcie môžu vydávať vlastné vnútorné predpisy, väčšinou bez nutnosti ich schválenia ministerstvom školstva, a teda stupeň ich samostatnosti je vysoký. Presnejšie, do samosprávnej pôsobnosti vysokých škôl podľa § 6 ods. 1 Zákona patrí: \"a) vnútorná organizácia, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní, c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov, d) organizácia štúdia, e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole, h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu \"docent\" a \"profesor\" (§ 76), i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom, l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len \"školné\") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že náklady na vysoké školstvo sú ročne vyššie než 500 miliónov eur, v skutočnosti dokonca dosahujú hodnotu bezmála 700 miliónov eur, čo je určitá odchýlka od Pellegrinim poskytnutého údaju. Minister sa však nemýli v tvrdení o vysokej miere autonómie slovenskej vysokoškolskej samosprávy. Ako uvádza projekt Cena štátu, výdavky na vysoké školy dosiahnu v roku 2014 podľa schváleného rozpočtu 689 538 000 eur. Rovnaké číslo nájdeme aj v oficiálnom dokumente rozpočtu verejnej správy (príloha 1, str. 24) a v prehľadnej tabuľke . Tézu o vysokej miere samosprávnosti vysokého školstva na Slovensku dokazujú viaceré výskumy, napríklad analýza Zuzany Dančíkovej z INEKO, ktorá prichádza k nasledovnému záveru (str. 23): \"Riadenie vysokých škôl je do veľkej miery decentralizované od štátu, kritériá financovania štátom sú však témou pre samostatnú analýzu. Veľkú mieru nezávislosti majú aj fakulty, čo im umožňuje flexibilne sa rozvíjať.\" Podobne aj štúdia (.pdf) Svetovej banky ukazuje, že pre Slovensko je charakteristický vysoký stupeň autonómie rozhodovania akademickej obce. Podľa Zákona (.pdf) o vysokých školách (§ 5) je verejná vysoká škola \"verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom\". Hoci štruktúra akademických orgánov je predpísaná zákonom, tieto inštitúcie môžu vydávať vlastné vnútorné predpisy, väčšinou bez nutnosti ich schválenia ministerstvom školstva, a teda stupeň ich samostatnosti je vysoký. Presnejšie, do samosprávnej pôsobnosti vysokých škôl podľa § 6 ods. 1 Zákona patrí: \"a) vnútorná organizácia, b) určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní, c) utváranie a uskutočňovanie študijných programov, d) organizácia štúdia, e) rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov, f) určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, g) uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole, h) udeľovanie vedecko-pedagogického titulu \"docent\" a \"profesor\" (§ 76), i) spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, j) voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy, k) hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom, l) určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len \"školné\") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.\""], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "nájdeme", "tabuľke", "analýza", "štúdia", "Zákona"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/ucet/Eur/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521", "http://cenastatu.sme.sk/km-osv-vs/2014/Eur/", "http://www.ineko.sk/clanky/publikacie", "http://siteresources.worldbank.org/EXTHDOFFICE/Resources/5485726-1239047988859/University-Governance-and-Management-FINAL-Revised-2-Feb-2010.pdf", "https://www.portalvs.sk/files/files/zakon_131_2002.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:43.722846+00:00"}
{"id": "vr29234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29234", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v prípade povedzme Iraku sme stiahli našich vojakov z Iraku a povedali sme, že táto vojenská akcia nie je v súlade s medzinárodným právom...", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný Ficov výrok overoval demagog.SK už viackrát. Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako bol predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. Rovnako bolo stiahnutie jednotiek aj jedným z predvolebných prísľubov strany Smer-SD, ktorá použitie vojenskej sily v Iraku označila za \" porušenie medzinárodného práva \". V roku 2007, po tom čo sa Fico stal premiérom, boli jednotky z Iraku skutočne stiahnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný Ficov výrok overoval demagog.SK už viackrát. Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako bol predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. Rovnako bolo stiahnutie jednotiek aj jedným z predvolebných prísľubov strany Smer-SD, ktorá použitie vojenskej sily v Iraku označila za \" porušenie medzinárodného práva \". V roku 2007, po tom čo sa Fico stal premiérom, boli jednotky z Iraku skutočne stiahnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "overoval", "vyhlásil", "označila", "roku", "stiahnutiu", "rozhodnutím"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/45545/jozef-kollar/?oblast=4&ph=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150731-ak-bude-smer-vladnut-vojaci-z-iraku-sa-vratia-tvrdi-fico/", "http://www.strana-smer.sk/380/smer-socialna-demokracia-po-vstupe-do-novej-vlady-okamzite-rozhodne-o-stiahnuti-slovenskej", "http://www.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html", "http://hn.hnonline.sk/fico-stiahnutim-vojakov-z-iraku-vlada-splnila-slub-volicom-225642", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=482"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:31.742439+00:00"}
{"id": "vr17255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17255", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...my sme v 90. rokoch zákonom umožnili to, že môžu vzniknúť osemročné gymnáziá. Školy sa na to nejako nastavili a nominant SNS, v roku 2008, do školského zákona zaviedol túto 5% kvótu. Jej účinnosť však posunul až po voľbách, (...) následne sa posúvala na rok 2011, 2013, 2015 a teraz, (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Legálne boli vytvorené osemročné gymnázia v roku 1990 v novele zákona č. 24/1984 Z.z. o sústave základných a stredných škôl ( tzv. školský zákon ). Tento zákon vošiel do platnosti 1. júna 1990. V roku 2008 vtedajší minister školstva Ján Mikolaj za stranu SNS v novom školskom zákone č. 245/2008 Z.z. zaviedol 5 % kvótu na počet žiakov na osemročných gymnáziách. Táto zmena však mala nadobudnúť platnosť až po trojročnom prechodnom období, presne do začiatku školského roku 2011/ 2012 teda až po voľbách v roku 2010. V roku 2011 však bola účinnosť odložená o ďalšie tri roky, do šk. roku 2014/ 2015. To isté sa zopakovalo znovu v roku 2014, kedy účinnosť bola posunutá o ďalšie dva roky, do šk. roku 2016/ 2017. Posledná zmena v účinnosti nastala v roku 2015, kedy sa presunula na šk. r. 2018/ 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Presný popis gymnázia s osemročným štúdiom, podľa novely zákona 29/1984 Z.z. je nasledovná: „ § 15 Gymnázium (1) Gymnázium je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách. Ďalej pripravuje aj na výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach. Gymnázium má najmenej štyri a najviac osem ročníkov. (2) Prvý až štvrtý ročník osemročného gymnázia sa môže zriadiť aj pri základnej škole.\" Nový školský zákon č. 245/2008 Z.z. , zaviedol kvóty pre počet žiakov z populačného ročníka, ktorí môžu navštevovať osemročné gymnáziá: „ Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom.” V prechodných ustanoveniach bola účinnosť týchto kvót presunutá o tri roky neskôr, teda od šk.r. 2011/ 2012. Odvtedy sa kvóty odkladali už trikrát: Novela zákona k 1. marcu 2011 posunula účinnosť od šk.r. 2014/15, ktorá bola prijatá 1. februára 2011 Novela zákona k 1. januáru 2014 posunula účinnosť od šk.r. 2016/17, ktorá bola prijatá 4. decembra 2013 Novela zákona k 1. septembru 2015 posunula účinnosť od šk.r. 2018/19, ktorá bola prijatá 30. júna 2015. Je nutné dodať, že roky, ktoré uvádzala poslankyňa Remišová, sú roky kedy novely zákona resp. odklady boli schválené NR SR. K týmto zmenám došlo vždy v tom roku, kedy už úrady mali podľa zákona konať a vypisovať prvé triedy osemročných gymnázií už podľa novej kvóty. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Legálne boli vytvorené osemročné gymnázia v roku 1990 v novele zákona č. 24/1984 Z.z. o sústave základných a stredných škôl ( tzv. školský zákon ). Tento zákon vošiel do platnosti 1. júna 1990. V roku 2008 vtedajší minister školstva Ján Mikolaj za stranu SNS v novom školskom zákone č. 245/2008 Z.z. zaviedol 5 % kvótu na počet žiakov na osemročných gymnáziách. Táto zmena však mala nadobudnúť platnosť až po trojročnom prechodnom období, presne do začiatku školského roku 2011/ 2012 teda až po voľbách v roku 2010. V roku 2011 však bola účinnosť odložená o ďalšie tri roky, do šk. roku 2014/ 2015. To isté sa zopakovalo znovu v roku 2014, kedy účinnosť bola posunutá o ďalšie dva roky, do šk. roku 2016/ 2017. Posledná zmena v účinnosti nastala v roku 2015, kedy sa presunula na šk. r. 2018/ 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Presný popis gymnázia s osemročným štúdiom, podľa novely zákona 29/1984 Z.z. je nasledovná: „ § 15 Gymnázium (1) Gymnázium je všeobecnovzdelávacia vnútorne diferencovaná škola, ktorá pripravuje predovšetkým na štúdium na vysokých školách. Ďalej pripravuje aj na výkon niektorých činností v správe, kultúre a v ďalších oblastiach. Gymnázium má najmenej štyri a najviac osem ročníkov. (2) Prvý až štvrtý ročník osemročného gymnázia sa môže zriadiť aj pri základnej škole.\" Nový školský zákon č. 245/2008 Z.z. , zaviedol kvóty pre počet žiakov z populačného ročníka, ktorí môžu navštevovať osemročné gymnáziá: „ Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne o návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie do 15. septembra tak, aby počet žiakov do týchto tried neprekročil 5 % z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Návrh prerokuje s príslušným zriaďovateľom.” V prechodných ustanoveniach bola účinnosť týchto kvót presunutá o tri roky neskôr, teda od šk.r. 2011/ 2012. Odvtedy sa kvóty odkladali už trikrát: Novela zákona k 1. marcu 2011 posunula účinnosť od šk.r. 2014/15, ktorá bola prijatá 1. februára 2011 Novela zákona k 1. januáru 2014 posunula účinnosť od šk.r. 2016/17, ktorá bola prijatá 4. decembra 2013 Novela zákona k 1. septembru 2015 posunula účinnosť od šk.r. 2018/19, ktorá bola prijatá 30. júna 2015. Je nutné dodať, že roky, ktoré uvádzala poslankyňa Remišová, sú roky kedy novely zákona resp. odklady boli schválené NR SR. K týmto zmenám došlo vždy v tom roku, kedy už úrady mali podľa zákona konať a vypisovať prvé triedy osemročných gymnázií už podľa novej kvóty. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novom", "zákone", "platnosť", "odložená", "posunutá", "zmena", "29/1984 Z.z.", "245/2008 Z.z.", "Novela", "Novela", "Novela"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1984/29/19900601.html#paragraf-15", "https://domov.sme.sk/c/3889767/reforma-skolstva-presla.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20080901.html#paragraf-64.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901.html#paragraf-161.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20110301.html#paragraf-161.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20140101.html#paragraf-161.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20150901.html#paragraf-161.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1984/29/19900601.html#paragraf-15", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20080901.html#paragraf-64.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/37/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/464/20140101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/188/vyhlasene_znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:55.543995+00:00"}
{"id": "vr35717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35717", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prevzali ste krajinu, kedy začala klesať nezamestnanosť z 15,1 na 14,4%. To sú oficiálne údaje Štatistického úradu.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického úradu , nezamestnanosť v 2. kvartáli oproti prvému klesla z 15,1 na 14,4%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického úradu , nezamestnanosť v 2. kvartáli oproti prvému klesla z 15,1 na 14,4%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Podľa štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=26997"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:10.402566+00:00"}
{"id": "vr15352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15352", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Od Lisabonskej zmluvy, ktorú sme podpísali (...) nás môžu prehlasovať a dokonca Európska komisia môže rozhodnúť, alebo pán Juncker môže rozhodnúť o tom, že toto je otázka, ktorou sa Únia bude zaoberať.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"V súlade so všeobecnými politickými zásadami stanovenými predsedom Komisie stanoví svoje priority a každý rok prijíma svoj pracovný program.\"\n\n\"Komisia môže na základe návrhu predsedu prerokovať akúkoľvek otázku, ktorá nie je na programe zasadnutia alebo ku ktorej boli potrebné pracovné podklady dodané oneskorene. Komisia môže väčšinou hlasov rozhodnúť o tom, že bod v programe zasadnutia neprerokuje.\"", "analysis_paragraphs": ["\"V súlade so všeobecnými politickými zásadami stanovenými predsedom Komisie stanoví svoje priority a každý rok prijíma svoj pracovný program.\"", "\"Komisia môže na základe návrhu predsedu prerokovať akúkoľvek otázku, ktorá nie je na programe zasadnutia alebo ku ktorej boli potrebné pracovné podklady dodané oneskorene. Komisia môže väčšinou hlasov rozhodnúť o tom, že bod v programe zasadnutia neprerokuje.\""], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská zmluva", "rozhoduje", "Lisabonská zmluva", "rokovací poriadok Európskej komisie", "Lisabonská zmluva"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/20150201PVL00004/Legislative-powers", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32000Q3614", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:32.423477+00:00"}
{"id": "42779", "numeric_id": 42779, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42779", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán Imrecze, 300 miliónov škoda pre rozpočet Európskej únie podľa OLAF-u, podľa organizácie, ktorá stráži korupciu v Európskej únii, kvôli teda colným podvodom.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič výrokom naráža na veľké colné úniky v Európskej únii v rokoch 2013 až 2016. František Imrecze stál na čele Finančnej správy SR od mája 2012 do septembra 2018 a teda niesol zodpovednosť za jej činnosť aj v tomto období. Ako informuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo svojej každoročnej správe z roku 2017 ( .doc , s. 26-27), v Európskej únii zistil za spomínané obdobie colné podvody v hodnote až 3,2 miliardy eur. Na Slovenskú republiku pripadá strata vo výške viac ako 300 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stratu až 1,9 miliardy eur spôsobil tovar vo Veľkej Británii, zvyšok strát z celkovej sumy je rozdelený medzi členské štáty EÚ ako Francúzsko, Malta, Česká republika a Slovensko, pri ktorých suma prekročila 300 miliónov eur. Tak ako uvádza aj správa OLAF-u, išlo o podhodnotenie cien tovarov prichádzajúcich z Číny. Jednalo sa hlavne o obuv a textilné produkty, ktoré boli dopravené do priestoru EÚ cez prístav v Hamburgu. Preclené však boli v iných členských štátoch EÚ, kde podvodníci mohli úspešnejšie klamať o falošných nízkych hodnotách výrobkov, ktoré dovážali. Tento proces umožňovalo zneužitie colného postupu č. 42, teda mechanizmu, ktorý dovozcovi tovaru dovoľuje zaplatiť clo aj v inom členskom štáte EÚ, do ktorého bude tovar prevezený. Podvod spočíval v tom, že títo dovozcovia zmizli a DPH nebola nikdy zaplatená. Imrecze po prevalení colných únikov spochybnil metodiku ( .doc , s. 26) výpočtu priemerných cien textilu, s ktorou prišiel OLAF. Metodika bola totiž stanovená na prelome rokov 2014 a 2015, no bola aplikovaná aj na predchádzajúce dva roky. Imrecze pripomenul , že v správe OLAF-om vyčíslená hodnota na úrovni asi 300 miliónov predstavuje asi 160 miliónov eur za rok 2013, 120 miliónov eur za rok 2014 a jednotky miliónov eur za roky 2015, 2016 a 2017. „My nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi, pretože to by bol dvojnásobný pranier: prehrávame lokálne súdne spory preto, lebo nevieme dokázať hodnotu tovaru, a zároveň máme Európskej komisii platiť peniaze za to, že OLAF si nejakou svojou metódou stanovil minimálne hodnoty tovaru.” Imrecze 19. septembra 2018 oznámil svoju rezignáciu na funkciu prezidenta Finančnej správy SR s odôvodnením, že finančná správa má byť zaťahovaná do politického boja, no on politikom nie je.", "analysis_paragraphs": ["Matovič výrokom naráža na veľké colné úniky v Európskej únii v rokoch 2013 až 2016. František Imrecze stál na čele Finančnej správy SR od mája 2012 do septembra 2018 a teda niesol zodpovednosť za jej činnosť aj v tomto období. Ako informuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo svojej každoročnej správe z roku 2017 ( .doc , s. 26-27), v Európskej únii zistil za spomínané obdobie colné podvody v hodnote až 3,2 miliardy eur. Na Slovenskú republiku pripadá strata vo výške viac ako 300 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stratu až 1,9 miliardy eur spôsobil tovar vo Veľkej Británii, zvyšok strát z celkovej sumy je rozdelený medzi členské štáty EÚ ako Francúzsko, Malta, Česká republika a Slovensko, pri ktorých suma prekročila 300 miliónov eur. Tak ako uvádza aj správa OLAF-u, išlo o podhodnotenie cien tovarov prichádzajúcich z Číny. Jednalo sa hlavne o obuv a textilné produkty, ktoré boli dopravené do priestoru EÚ cez prístav v Hamburgu. Preclené však boli v iných členských štátoch EÚ, kde podvodníci mohli úspešnejšie klamať o falošných nízkych hodnotách výrobkov, ktoré dovážali. Tento proces umožňovalo zneužitie colného postupu č. 42, teda mechanizmu, ktorý dovozcovi tovaru dovoľuje zaplatiť clo aj v inom členskom štáte EÚ, do ktorého bude tovar prevezený. Podvod spočíval v tom, že títo dovozcovia zmizli a DPH nebola nikdy zaplatená. Imrecze po prevalení colných únikov spochybnil metodiku ( .doc , s. 26) výpočtu priemerných cien textilu, s ktorou prišiel OLAF. Metodika bola totiž stanovená na prelome rokov 2014 a 2015, no bola aplikovaná aj na predchádzajúce dva roky. Imrecze pripomenul , že v správe OLAF-om vyčíslená hodnota na úrovni asi 300 miliónov predstavuje asi 160 miliónov eur za rok 2013, 120 miliónov eur za rok 2014 a jednotky miliónov eur za roky 2015, 2016 a 2017. „My nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi, pretože to by bol dvojnásobný pranier: prehrávame lokálne súdne spory preto, lebo nevieme dokázať hodnotu tovaru, a zároveň máme Európskej komisii platiť peniaze za to, že OLAF si nejakou svojou metódou stanovil minimálne hodnoty tovaru.” Imrecze 19. septembra 2018 oznámil svoju rezignáciu na funkciu prezidenta Finančnej správy SR s odôvodnením, že finančná správa má byť zaťahovaná do politického boja, no on politikom nie je."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": [".doc", "spochybnil", ".doc", "pripomenul", "rezignáciu"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/files/8025_olaf_report_2017_en.pdf", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-si-s-olafom-vysvetluje-mozne-colne-podvody/", "https://www.minedu.sk/data/files/8025_olaf_report_2017_en.pdf", "https://slovensko.hnonline.sk/1806688-je-to-absolutny-nezmysel-reaguje-imrecze-na-colne-podvody-kazimir-ziada-aby-vystupil-na-parlamentnom-vybore", "https://dennikn.sk/1235760/sef-financnej-spravy-imrecze-konci-rezignuje-po-kauze-colnych-podvodov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:38.891008+00:00"}
{"id": "vr34088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34088", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Máme 2,5 roka vlečúca sa kauza generálneho prokurátora nevymenovania. Slovensko po 2,5 rokoch potrebuje generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR, skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR, skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/generalna-prokuratura-sr/historicky-prehlad-generalnych-prokuratorov-slovenskej-republiky-od-roku-1990-1f0f.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:35.867220+00:00"}
{"id": "48098", "numeric_id": 48098, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48098", "speaker": "Irena Biháriová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/irena-bihariova", "statement": "Na aktuálnej schôdzi sme predložili návrh odvodovej úľavy, ktorý by pomohol mladým brigádnikom či seniorom a seniorkám. Priniesli sme tiež návrh zákona o reťazových materských, ktorým sme navrhli odstrániť súčasné znevýhodnenia vo vymeriavaní materskej ženám, ktoré otehotneli počas rodičovskej dovolenky. Na dnešnú schôdzu sme preto priniesli vylepšenia aj pre inštitúcie, tentokrát z oblasti kultúry, konkr. pre Múzeum SNP. Áno, tušíte správne, ani jeden z vymenovaných návrhov nebol prijatý.", "statement_date": "2022-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Progresívne Slovensko podáva do parlamentu návrhy zákonov prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška – bývalého člena strany Za ľudí . Výrok hovorí o návrhoch zákonov predložených 1. októbra, o ktorých parlament rokoval 26. októbra 2021. Ani jeden z týchto návrhov nebol úspešný.\n\nNávrh zákona o sociálnom poistení mal zmeniť sumu oslobodenú od odvodov pri práci na dohodu z 200 € na 0,65-násobok priemernej mzdy. Zároveň upravoval kritériá pre príjmy žiakov a študentov pre pomoc v hmotnej núdzi.\n\nCieľom návrhu zákona o reťazových materských bolo upraviť výpočet výšky tehotenského, prípadne materského žien, ktoré už tieto príspevky poberajú vzhľadom na predchádzajúce tehotenstvo a súčasné materstvo tak, aby ostal rovnaký ako predchádzajúci. Návrh upravuje výpočet pre podnikateľky a zamestnankyne verejného a súkromného sektora.\n\nNávrh zákona o múzeách a galériách upravuje Múzeu SNP jeho status na neziskovú organizáciu a zaraďuje ho do správy nielen Ministerstva kultúry, ale aj Ministerstva obrany SR.\n\nVzhľadom na obsah návrhov zákonov a výsledky hlasovaní hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko podáva do parlamentu návrhy zákonov prostredníctvom poslanca Tomáša Valáška – bývalého člena strany Za ľudí . Výrok hovorí o návrhoch zákonov predložených 1. októbra, o ktorých parlament rokoval 26. októbra 2021. Ani jeden z týchto návrhov nebol úspešný.", "Návrh zákona o sociálnom poistení mal zmeniť sumu oslobodenú od odvodov pri práci na dohodu z 200 € na 0,65-násobok priemernej mzdy. Zároveň upravoval kritériá pre príjmy žiakov a študentov pre pomoc v hmotnej núdzi.", "Cieľom návrhu zákona o reťazových materských bolo upraviť výpočet výšky tehotenského, prípadne materského žien, ktoré už tieto príspevky poberajú vzhľadom na predchádzajúce tehotenstvo a súčasné materstvo tak, aby ostal rovnaký ako predchádzajúci. Návrh upravuje výpočet pre podnikateľky a zamestnankyne verejného a súkromného sektora.", "Návrh zákona o múzeách a galériách upravuje Múzeu SNP jeho status na neziskovú organizáciu a zaraďuje ho do správy nielen Ministerstva kultúry, ale aj Ministerstva obrany SR.", "Vzhľadom na obsah návrhov zákonov a výsledky hlasovaní hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Valáška", "Za ľudí", "Návrh", "materských", "SNP"], "url": ["https://www.progresivne.sk/o-nas/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1075", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8422", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8424", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8425"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:10.383438+00:00"}
{"id": "46836", "numeric_id": 46836, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46836", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Lipšic zastupoval aj vraha Ernesta Valka, ktorý bol jeho najlepší kamarát. Pán Lipšic bol intímny priateľ pani Zsuzsovej, ktorá dnes je tam, kde je.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Doteraz nie je jasné a právoplatne uzavreté, kto zabil Ernesta Valka. Človek, ktorého zastupoval Daniel Lipšic, bol jeden z lupičov, no za vraha označil svojho spolupáchateľa. Údajnú komunikáciu s Alenou Zsuzsovou Daniel Lipšic poprel, označil ju za diskreditačnú kampaň. Keďže nie je zrejmé a z verejnćh zdrojov zistiteľné, či Lipšic zastupoval vraha Ernesta Valka a či komunikoval so Zsuzsovou, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné. Zastupovanie vraha Ernesta Valka Advokáta Ernesta Valka zavraždili v roku 2010. Zvrat vo vyšetrovaní nastal v roku 2017, kedy sa k lúpeži vo Valkovom dome priznal Jaroslav Klinka . Za vraha označil ďalšieho z lupičov. Ako podmienku svojej výpovede však žiadal , aby ho zastupoval Daniel Lipšic. Ten o Valkovi na Facebooku napísal, že to bol jeho učiteľ, priateľ a kolega, a preto chce prispieť k objasneniu jeho vraždy. V roku 2019 podpísal Klinka dohodu o vine a treste za lúpež vo Valkovom dome, v prípade vraždy vystupoval ako svedok. Súd túto dohodu zrušil, nakoniec mu vymeral osemročný trest vo väzení. Muža, ktorého Klinka a ďalší spoluoznačil za vraha polícia obvinila , ten vška vinu odmieta. Prípad však stále nie je uzavretý. Komunikácia s Alenou Zsuzsovou Údajná komunikácia medzi Danielom Lipšicom a Alenou Zsuzsovou mala prebehnúť v roku 2012. Lipšic tvrdí , že komunikácia je vymyslená a ide o diskreditačnú kampaň. Uviedol tiež, že v danom čase sa mu mal niekto viackrát nabúrať do jeho účtu na Facebooku. Zsuzsová, ktorá je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Lipšica ako advokáta rodiny Kuciakovcov pred súdom namietla . Tvrdila, že sa poznajú.", "analysis_paragraphs": ["Doteraz nie je jasné a právoplatne uzavreté, kto zabil Ernesta Valka. Človek, ktorého zastupoval Daniel Lipšic, bol jeden z lupičov, no za vraha označil svojho spolupáchateľa. Údajnú komunikáciu s Alenou Zsuzsovou Daniel Lipšic poprel, označil ju za diskreditačnú kampaň. Keďže nie je zrejmé a z verejnćh zdrojov zistiteľné, či Lipšic zastupoval vraha Ernesta Valka a či komunikoval so Zsuzsovou, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné. Zastupovanie vraha Ernesta Valka Advokáta Ernesta Valka zavraždili v roku 2010. Zvrat vo vyšetrovaní nastal v roku 2017, kedy sa k lúpeži vo Valkovom dome priznal Jaroslav Klinka . Za vraha označil ďalšieho z lupičov. Ako podmienku svojej výpovede však žiadal , aby ho zastupoval Daniel Lipšic. Ten o Valkovi na Facebooku napísal, že to bol jeho učiteľ, priateľ a kolega, a preto chce prispieť k objasneniu jeho vraždy. V roku 2019 podpísal Klinka dohodu o vine a treste za lúpež vo Valkovom dome, v prípade vraždy vystupoval ako svedok. Súd túto dohodu zrušil, nakoniec mu vymeral osemročný trest vo väzení. Muža, ktorého Klinka a ďalší spoluoznačil za vraha polícia obvinila , ten vška vinu odmieta. Prípad však stále nie je uzavretý. Komunikácia s Alenou Zsuzsovou Údajná komunikácia medzi Danielom Lipšicom a Alenou Zsuzsovou mala prebehnúť v roku 2012. Lipšic tvrdí , že komunikácia je vymyslená a ide o diskreditačnú kampaň. Uviedol tiež, že v danom čase sa mu mal niekto viackrát nabúrať do jeho účtu na Facebooku. Zsuzsová, ktorá je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Lipšica ako advokáta rodiny Kuciakovcov pred súdom namietla . Tvrdila, že sa poznajú."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "Klinka", "žiadal", "podpísal", "vymeral", "obvinila", "prebehnúť", "tvrdí", "namietla"], "url": ["https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/540857-ud-rozhoduje-o-jaroslavovi-klinkovi-obvinenom-z-lupeze-v-dome-ernesta-valka/", "https://dennikn.sk/906383/svedka-vrazdy-ernesta-valka-zastupuje-daniel-lipsic-svedok-si-ho-vyziadal-valkova-rodina-suhlasila/", "https://www.noviny.sk/krimi/445030-jaroslav-klinka-priznal-sa-k-lupezi-v-dome-pravnika-ernesta-valka", "https://slovensko.hnonline.sk/2081822-v-pripade-vrazdy-ernesta-valka-padol-osemrocny-trest-klinku-odsudili-za-lupez", "https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/", "https://www.topky.sk/cl/1002009/1743549/FOTO-Intimna-komunikacia-Lipsica-a-Zsuzsovej--Je-to-diskreditacna-kampan--pachatel-bol-sofistikovany", "https://slovensko.hnonline.sk/1887989-lipsic-o-komunikacii-so-zsuzsovou-je-vymyslena-viem-z-ktorych-miest-tato-kampan-isla", "https://slovensko.hnonline.sk/2071394-zsuzsova-chce-vylucit-lipsica-z-pojednavania-tvrdi-ze-sa-osobne-poznaju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:37.320030+00:00"}
{"id": "vr17939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17939", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...nám rastie doba dožitia (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Klus v tomto výroku hovorí o predlžovaní doby dožitia, teda strednej dĺžky života na Slovensku. Podľa dát Eurostatu bola v roku 2016 na Slovensku na úrovni 73,8 rokov pre mužov, zatiaľ čo pre ženy to bolo 80,7 rokov ( .htm ).", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus v tomto výroku hovorí o predlžovaní doby dožitia, teda strednej dĺžky života na Slovensku. Podľa dát Eurostatu bola v roku 2016 na Slovensku na úrovni 73,8 rokov pre mužov, zatiaľ čo pre ženy to bolo 80,7 rokov ( .htm )."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": [".htm", "nej"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/population-demography-migration-projections/deaths-life-expectancy-data", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.IN?locations=SK&name_desc=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:28.006999+00:00"}
{"id": "vr16338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16338", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ústavný súd povedal a to jasne, ja už som to deklaroval v médiách, pozrite sa a čítal som uznesenie Ústavného súdu, ktoré povedalo, štvrtá otázka byť nemôže. Je protiústavná.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe rozhodnutia Ústavného súdu z 21. mája 1997 je 4. otázka referenda z roku 1997, v ktorej sa mali voliči vyjadriť či súhlasia s priamou voľbou prezidenta SR, nie protiústavná, ale bez (želaných) právnych účinkov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ide o referendum z roku 1997, ktoré dávalo občanom možnosť zodpovedať tri otázky: 1. Ste za vstup Slovenska do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? Následne bola k referendu pridaná štvrtá otázka, ktorú si občania vyžiadali petíciou: Súhlasíte, aby prezidenta volili občania, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Toto referendum však bolo zmarené vtedajšou Mečiarovou vládou, keď minister vnútra, Gustáv Krejčí, štvrtú otázku do referenda napokon nezahrnul. Krejčí tým, podľa jeho slov , vykonával to, na čom sa uzniesla vtedajšia vláda. Skupina poslancov na čele s Ivanom Šimkom sa obrátili na Ústavný súd. Ten v svojom rozhodnutí ( . pdf , str. 29) uviedol, že \"...v referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda. Ústava však neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii navrhnutej zmeny ústavy...\" Avšak to, že občania nemôžu priamo prostredníctvom referenda meniť ústavu, nebráni tomu, aby bola takáto otázka položená. \"Ústava výslovne nevylučuje možnosť prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení takého referenda, v ktorom občania odpovedia na otázku, či sú za alebo sú proti zmene niektorého článku ústavy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe rozhodnutia Ústavného súdu z 21. mája 1997 je 4. otázka referenda z roku 1997, v ktorej sa mali voliči vyjadriť či súhlasia s priamou voľbou prezidenta SR, nie protiústavná, ale bez (želaných) právnych účinkov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ide o referendum z roku 1997, ktoré dávalo občanom možnosť zodpovedať tri otázky: 1. Ste za vstup Slovenska do NATO? 2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR? 3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR? Následne bola k referendu pridaná štvrtá otázka, ktorú si občania vyžiadali petíciou: Súhlasíte, aby prezidenta volili občania, podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? Toto referendum však bolo zmarené vtedajšou Mečiarovou vládou, keď minister vnútra, Gustáv Krejčí, štvrtú otázku do referenda napokon nezahrnul. Krejčí tým, podľa jeho slov , vykonával to, na čom sa uzniesla vtedajšia vláda. Skupina poslancov na čele s Ivanom Šimkom sa obrátili na Ústavný súd. Ten v svojom rozhodnutí ( . pdf , str. 29) uviedol, že \"...v referende nemožno priamo na základe výsledku hlasovania zmeniť ústavu. Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda. Ústava však neobsahuje ustanovenie umožňujúce občanom, aby hlasovali priamo o formulácii navrhnutej zmeny ústavy...\" Avšak to, že občania nemôžu priamo prostredníctvom referenda meniť ústavu, nebráni tomu, aby bola takáto otázka položená. \"Ústava výslovne nevylučuje možnosť prijatia uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení takého referenda, v ktorom občania odpovedia na otázku, či sú za alebo sú proti zmene niektorého článku ústavy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["referendum", "slov", ".", "pdf"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/152034-zmarene-referendum", "https://korzar.sme.sk/c/4628665/krajci-priznal-zodpovednost-za-zmarene-referendum.html#axzz4jsGlObL1https://korzar.sme.sk/c/4628665/krajci-priznal-zodpovednost-za-zmarene-referendum.html#axzz4jsGlObL1", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/1d3ae5c8-6797-45d5-893b-2578df654dfd/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20odmietnut%C3%AD%20I.%20%C3%9AS%2022_00.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6927da16-70f3-441f-90ad-149abeb82c28/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20II.%20%C3%9AS%2031_97.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:55.362368+00:00"}
{"id": "vr34536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34536", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Existuje, nielen existuje, ale platí uznesenie vlády o výmenách v Národnej agentúre o zmene Národnej agentúry", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaliční lídri sa 11. októbra dohodli , že poslanci NR SR zaviažu Najvyšší kontrolný úrad skontrolovať činnosť v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania.\n\nUznesenie vlády , o ktorom hovorí Radičová vzniklo 29. septembra a hovorí :\n\nVláda\n\n\"A. žiada ministra hospodárstva a výstavby\n\nA.1. odvolať všetkých zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v Zbore zástupcov, Správnej rade a Dozornej rade Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej len „Agentúra“) s účinnosťou od vymenovania nových zástupcov ihneď\n\nA.2. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry ... výmenu všetkých členov orgánov Agentúry bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry\n\nA.3. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry... výmenu všetkých riaditeľov sekcií a riaditeľov odborov Agentúry bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry\n\nA.4. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry... výmenu všetkých členov orgánov Fondu Fondov, s. r. o. bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry\n\nA.5. predložiť na rokovanie vlády správu o aktuálnej situácii v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania obsahujúcu informácie o uskutočnených personálnych výmenách, vykonaných a prebiehajúcich kontrolách, prebiehajúcich trestno-právnych konaniach a iných závažných skutočnostiach do 15. októbra 2010\n\nA.6. predložiť na rokovanie vlády návrh na zrušenie Agentúry vrátane procesu likvidácie jednotlivých fondov do 15. októbra 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Koaliční lídri sa 11. októbra dohodli , že poslanci NR SR zaviažu Najvyšší kontrolný úrad skontrolovať činnosť v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania.", "Uznesenie vlády , o ktorom hovorí Radičová vzniklo 29. septembra a hovorí :", "Vláda", "\"A. žiada ministra hospodárstva a výstavby", "A.1. odvolať všetkých zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v Zbore zástupcov, Správnej rade a Dozornej rade Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (ďalej len „Agentúra“) s účinnosťou od vymenovania nových zástupcov ihneď", "A.2. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry ... výmenu všetkých členov orgánov Agentúry bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry", "A.3. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry... výmenu všetkých riaditeľov sekcií a riaditeľov odborov Agentúry bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry", "A.4. zabezpečiť prostredníctvom zástupcov Ministerstva hospodárstva a výstavby SR v orgánoch Agentúry... výmenu všetkých členov orgánov Fondu Fondov, s. r. o. bezodkladne v súlade s lehotami stanov Agentúry", "A.5. predložiť na rokovanie vlády správu o aktuálnej situácii v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania obsahujúcu informácie o uskutočnených personálnych výmenách, vykonaných a prebiehajúcich kontrolách, prebiehajúcich trestno-právnych konaniach a iných závažných skutočnostiach do 15. októbra 2010", "A.6. predložiť na rokovanie vlády návrh na zrušenie Agentúry vrátane procesu likvidácie jednotlivých fondov do 15. októbra 2010.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "Uznesenie vlády"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-47299320-chronologia-problemovej-agentury", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11110?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:37.184117+00:00"}
{"id": "vr14525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14525", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Výrazne viacej získal vo voľbách (posledný prezident, pozn.), ako hociktorá politická strana.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič tvrdí, že Andrejovi Kiskovi dalo hlas viac voličov než akejkoľvek politickej strane v parlamentných voľbách. Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky možno tvrdiť, že Andrej Kiska získal v druhom kole prezidentských volieb o 170 tisíc hlasov ako bol najvyšší výsledok politickej strany vo voľbách do NR SR v histórii Slovenska (SMER-SD v roku 2012). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 1994 získalo HZDS 1 005 488 hlasov. v roku 1998 získalo HZDS 907 103 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Matovič tvrdí, že Andrejovi Kiskovi dalo hlas viac voličov než akejkoľvek politickej strane v parlamentných voľbách. Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky možno tvrdiť, že Andrej Kiska získal v druhom kole prezidentských volieb o 170 tisíc hlasov ako bol najvyšší výsledok politickej strany vo voľbách do NR SR v histórii Slovenska (SMER-SD v roku 2012). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 1994 získalo HZDS 1 005 488 hlasov. v roku 1998 získalo HZDS 907 103 hlasov."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["1994", "1998", "2002", "voľbách", "voľbách", "voľbách", "získal", "zvíťazil"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/603375/hzds-je-aj-po-vyroci-garantom-zaostavania.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab2.jsp.htm", "http://domov.sme.sk/c/671737/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-2002.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/stranka/8170-vysledky-1-kola-prezidentskych-volieb-podla-obci/", "http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:31.864896+00:00"}
{"id": "vr25613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25613", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Vy (Zsolt Simon, pozn.) bez problému vyrobil teraz na programe Rozvoja vidieka, veď tam v infraštruktúre chýbalo 170 miliónov a vy ste to zadlžili o ďalších 20 miliónov. Urobili ste niekoľko desiatok miliónovú sekeru, keď ste predbiehal programy, zaraďoval ste nie tie programy, ktoré majú ísť, čiže hrozí Vám pokuta ďalších 40 miliónov.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadnu relevantnú zmienku o zvýšenej zadĺženosti v programe Rozvoja vidieka a ani o hroziacej pokute za nesprávne zaradené resp. predbiehané programy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadnu relevantnú zmienku o zvýšenej zadĺženosti v programe Rozvoja vidieka a ani o hroziacej pokute za nesprávne zaradené resp. predbiehané programy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["informoval"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&id=4928"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:16.964965+00:00"}
{"id": "49647", "numeric_id": 49647, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49647", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je pravda, že v opozícii sa nám nedostávalo pozvaní do relácie (pozn. počas vlády Matoviča, Hegera a úradníckej vlády).", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zástupcovia a zástupkyne strany Smer-SD, vrátane Roberta Kaliňáka, boli počas svojho pôsobenia v opozícií pravidelnými hosťami a hostkami v politických reláciách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nStrana Smer-SD bola v opozícií od volieb v roku 2020 do inaugurácie svojej štvrtej vlády v roku 2023. V danej dobe boli jej politici pozvaní do viacerých relácií. Samotný Robert Kaliňák sa zúčastnil debát v najsledovanejšej politickej relácii Na telo 15. novembra 2020 , 6. februára 2022 , 12. júna 2022 , 5. februára 2023 a 28. mája 2023 . Vystúpil tiež napríklad v reláciách Na hrane , Braňo Závodský Naživo , Rozhovory ZKH , V politike či v debate v rámci Ide o pravdu .\n\nPredseda Robert Fico bol v roku 2022 druhým najväčším rečníkom v politických reláciách (údaje z účastí v reláciách Na telo, O 5 minút 12, Na hrane, V politike, Sobotné dialógy a Braňo Závodský Naživo).\n\nNajviac účastí v debatách mal za Smer-SD Juraj Blanár, ktorý bol s dvadsiatimi návštevami ôsmy najčastejší participant celkovo. Robert Fico odmietol pred voľbami v roku 2023 účasť v relácii Na telo aj v rozhovore v Rádiu Expres.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia a zástupkyne strany Smer-SD, vrátane Roberta Kaliňáka, boli počas svojho pôsobenia v opozícií pravidelnými hosťami a hostkami v politických reláciách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Strana Smer-SD bola v opozícií od volieb v roku 2020 do inaugurácie svojej štvrtej vlády v roku 2023. V danej dobe boli jej politici pozvaní do viacerých relácií. Samotný Robert Kaliňák sa zúčastnil debát v najsledovanejšej politickej relácii Na telo 15. novembra 2020 , 6. februára 2022 , 12. júna 2022 , 5. februára 2023 a 28. mája 2023 . Vystúpil tiež napríklad v reláciách Na hrane , Braňo Závodský Naživo , Rozhovory ZKH , V politike či v debate v rámci Ide o pravdu .", "Predseda Robert Fico bol v roku 2022 druhým najväčším rečníkom v politických reláciách (údaje z účastí v reláciách Na telo, O 5 minút 12, Na hrane, V politike, Sobotné dialógy a Braňo Závodský Naživo).", "Najviac účastí v debatách mal za Smer-SD Juraj Blanár, ktorý bol s dvadsiatimi návštevami ôsmy najčastejší participant celkovo. Robert Fico odmietol pred voľbami v roku 2023 účasť v relácii Na telo aj v rozhovore v Rádiu Expres."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["volieb v roku 2020", "najsledovanejšej politickej relácii", "15. novembra 2020", "6. februára 2022", "12. júna 2022", "5. februára 2023", "28. mája 2023", "Na hrane", "Braňo Závodský Naživo", "Rozhovory ZKH", "V politike", "Ide o pravdu", "bol", "bol", "odmietol"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/544209-analyza-vzostupy-a-pady-smeru/#:~:text=Smer%20sa%20po%20dvan%C3%A1stich%20rokoch%20vl%C3%A1dnutia%20s%C2%A0kr%C3%A1tkou%20prest%C3%A1vkou%20op%C3%A4%C5%A5%20vracia%20do%20opoz%C3%ADcie.", "https://standard.sk/358054/relacie-s-politikmi-rataju-divakov-v-statisicoch-najsledovanejsie-je-na-telo#:~:text=Najsledovanej%C5%A1ou%20rel%C3%A1ciou%20tohto%20typu%20v%C2%A0obidvoch%20k%C4%BE%C3%BA%C4%8Dov%C3%BDch%20cie%C4%BEovk%C3%A1ch%20je%20markiz%C3%A1cke%20Na%20telo%20s%20moder%C3%A1torom%20Michalom%20Kova%C4%8Di%C4%8Dom.", "https://strategie.hnonline.sk/news/media/2247798-vikendove-politicke-diskusie-matovic-kolikova-ci-kalinak-o-zatykani-aj-uvolnovani-opatreni#:~:text=Hos%C5%A5ami%20Na%20telo%20bud%C3%BA%20v%20nede%C4%BEu%2015.%20novembra%20mimoriadne%20a%C5%BE%20traja%20hostia.%20V%20prvej%20%C4%8Dasti%20rel%C3%A1cie%20bude%20na%20ot%C3%A1zky%20moder%C3%A1tora%20Michala%20Kova%C4%8Di%C4%8Da%20odpoveda%C5%A5%20exminister%20vn%C3%BAtra%20a%20b%C3%BDval%C3%BD%20podpredseda%20Smeru%2DSD%20Robert%20Kali%C5%88%C3%A1k.", "https://www.facebook.com/rkalinak/posts/v-dne%C5%A1nej-rel%C3%A1cii-na-telo-som-sa-sna%C5%BEil-z-j-%C5%A1eligu-vydolova%C5%A5-odpove%C4%8F-na-ot%C3%A1zku-a/312597907559827/?locale=ms_MY", "https://www.facebook.com/watch/?v=415778423764832", "https://www.markiza.sk/clanok/554268-na-telo#:~:text=Aj%20o%20t%C3%BDchto%20t%C3%A9mach%20sa%20bude%20moder%C3%A1tor%20Michal%20Kova%C4%8Di%C4%8D%20u%C5%BE%20t%C3%BAto%20nede%C4%BEu%20v%20rel%C3%A1cii%20Na%20telo%20rozpr%C3%A1va%C5%A5%20s%20podpredsedom%20Za%20%C4%BEud%C3%AD%20Jurajom%20%C5%A0eligom%20a%20%C4%8Dlenom%20predsedn%C3%ADctva%20Smeru%2DSD%20Robertom%20Kali%C5%88%C3%A1kom.%0A%0ASledujte%20Na%20telo%20s%20Michalom%20Kova%C4%8Di%C4%8Dom%20%2D%20v%20nede%C4%BEu%2C%205.%20febru%C3%A1ra%2C%20o%2013.00!", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/735856-j-nad-v-na-telo-dostali-sme-spravodajsku-informaciu-o-snahe-manipulovat-volby-v-prospech-ruska#:~:text=Hos%C5%A5ami%20Na%20telo%20boli%20%C4%8Dlen%20predsedn%C3%ADctva%20Smer%2DSSD%20Robert%20Kali%C5%88%C3%A1k%20a%C2%A0podpredseda%20Demokratov%20Jaroslav%20Na%C4%8F.", "https://videoportal.joj.sk/na-hrane/epizoda/112927-na-hrane-krupa-i-kalinak", "https://www.youtube.com/watch?v=WUwcN4rR5mo", "https://video.sme.sk/c/22530981/rozhovory-zhk-robert-kalinak-a-norbert-bodor-video.html", "https://www.youtube.com/watch?v=x5yCJqLSOp8", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/665459-kalinak-v-ide-o-pravdu-fico-je-titan-ja-som-si-chcel-od-politiky-oddychnut-neda-sa/", "https://slovakia-online.sk/najvacsimi-recnikmi-minulorocnych-politickych-diskusii-boli-milan-krajniak-a-robert-fico/#:~:text=V%C2%A0jeho%20p%C3%A4t%C3%A1ch%20sa%20dr%C5%BEal%20predseda%20strany%20Smer%2DSD%20Robert%20Fico%20s%C2%A0priemern%C3%BDm%20%C4%8Dasom%2025%20min%C3%BAt%20a%C2%A011%20sek%C3%BAnd.", "https://slovakia-online.sk/wp-content/uploads/2023/02/Politici_casovy-priestor-1024x1005.png", "https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/682756-smer-odmietol-ucast-v-predvolebnej-diskusii-najsledovanejsej-televizie/#:~:text=Pod%C4%BEa%20prieskumov%20najsilnej%C5%A1ia,ozn%C3%A1mil%20vo%20vysielan%C3%AD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:06.558490+00:00"}
{"id": "vr28484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28484", "speaker": "Martin Žáčik", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-zacik", "statement": "Čo sa vlastne dialo s tým auditom, ktorý pán primátor, terajší, operoval s tým pred volebným obdobím svojím. Nestalo sa nič, boli na to aj výzvy v rámci mesta, mestských organizácií a audit sa neudial. Udial sa, ale nezverejnil sa.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Audit mesta Trenčín bol vykonaný hneď po nástupe Richarda Rybníčka do svojej funkcie primátora mesta Trenčín. Rybníček dal vypracovať tri audity, aby zistil, v akom stave sa mesto nachádza. Dva z nich, ekonomický a procesný, radnica zverejnila na internete, výsledky právneho auditu zverejnené neboli. Výrok Martina Žáčika hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vo svojom výroku vzťahuje prípad jedného z troch auditov na celú situáciu ohľadom sľúbených a vykonaných auditov. Richard Rybníček sa stal primátorom mesta Trenčín v decembri 2010 a vo svojej predvolebnej kampani dal sľub , že ako primátor dá vypracovať audity, aby zistil v akom stave je radnica. Radnica dala vypracovať ekonomický, procesný a právny audit. Personálne a procesné poradenstvo za osemtisíc eur si Rybníček objednal v bratislavskej spoločnosti 6Wizards. Právny audit pre Trenčín vypracovala spoločnosť Garant Partner legal a ekonomický audit urobila firma APX z Považskej Bystrice. Aj za tieto služby mesto zaplatilo po osemtisíc eur. Dňa 4. apríla 2011 boli na stránke mesta Trenčín zverejnené výsledky auditov. Zverejnený bol na stráne len ekonomický a procesný audit. Právny audit Rybníček odmietol zverejniť, pretože obsahuje citlivé údaje a ich zverejnenie by mohlo poškodiť mesto. Okrem iného boli v audite naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov, uviedol Rybníček. Trenčianska mimovládna organizácia Centrum environmentálnych aktivít žiadala na základe zákona o prístupe k informáciám zverejniť tiež právny audit a po odmietnutí zo strany mesta sa obrátili na súd. Krajský súd zrušil rozhodnutie mesta Trenčín nezverejniť výsledky právneho auditu. Primátor mesta Trenčín reagoval na túto právu vyhlásením, že sa odvolá na Najvyšší súd. „Sú tam niektoré informácie, ktoré by mohli naznačiť stranám, s ktorými sa súdime, spôsob, ako budeme postupovať. Keby som to teraz celé zverejnil, neviem zaručiť ochranu mesta a potom sa pýtam, aký to má zmysel,“ zdôvodnil Rybníček svoj postoj. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Audit mesta Trenčín bol vykonaný hneď po nástupe Richarda Rybníčka do svojej funkcie primátora mesta Trenčín. Rybníček dal vypracovať tri audity, aby zistil, v akom stave sa mesto nachádza. Dva z nich, ekonomický a procesný, radnica zverejnila na internete, výsledky právneho auditu zverejnené neboli. Výrok Martina Žáčika hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vo svojom výroku vzťahuje prípad jedného z troch auditov na celú situáciu ohľadom sľúbených a vykonaných auditov. Richard Rybníček sa stal primátorom mesta Trenčín v decembri 2010 a vo svojej predvolebnej kampani dal sľub , že ako primátor dá vypracovať audity, aby zistil v akom stave je radnica. Radnica dala vypracovať ekonomický, procesný a právny audit. Personálne a procesné poradenstvo za osemtisíc eur si Rybníček objednal v bratislavskej spoločnosti 6Wizards. Právny audit pre Trenčín vypracovala spoločnosť Garant Partner legal a ekonomický audit urobila firma APX z Považskej Bystrice. Aj za tieto služby mesto zaplatilo po osemtisíc eur. Dňa 4. apríla 2011 boli na stránke mesta Trenčín zverejnené výsledky auditov. Zverejnený bol na stráne len ekonomický a procesný audit. Právny audit Rybníček odmietol zverejniť, pretože obsahuje citlivé údaje a ich zverejnenie by mohlo poškodiť mesto. Okrem iného boli v audite naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov, uviedol Rybníček. Trenčianska mimovládna organizácia Centrum environmentálnych aktivít žiadala na základe zákona o prístupe k informáciám zverejniť tiež právny audit a po odmietnutí zo strany mesta sa obrátili na súd. Krajský súd zrušil rozhodnutie mesta Trenčín nezverejniť výsledky právneho auditu. Primátor mesta Trenčín reagoval na túto právu vyhlásením, že sa odvolá na Najvyšší súd. „Sú tam niektoré informácie, ktoré by mohli naznačiť stranám, s ktorými sa súdime, spôsob, ako budeme postupovať. Keby som to teraz celé zverejnil, neviem zaručiť ochranu mesta a potom sa pýtam, aký to má zmysel,“ zdôvodnil Rybníček svoj postoj. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["sľub", "objednal", "zverejnené", "ekonomický", "procesný", "Právny", "organizácia", "Krajský", "Najvyšší", "Rybníček"], "url": ["http://www.metoo.sk/myvideo/play/1eeb9f4c5aa17e97be5df8f51deabd5c", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/210491-rybnicek-dal-zakazky-znamym-bez-verejnej-sutaze/", "http://www.trencin.sk/65033", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000169608/Z%E1vere%E8n%E1%20spr%E1va%20Mesto%20Tren%E8%EDn%20-%20marec%202011.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000169640/Z%E1vere%E8n%E1%20spr%E1va%20pre%20procesn%FD%20audit.pdf", "http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html", "http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html", "http://www.scribd.com/doc/226923218/Pravny-audit-Mesta-Tren%C4%8Din-Rozsudok-KS-2014", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/315570-trencin-prehral-spor-s-aktivistami-obrati-sa-na-najvyssi-sud/", "http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/sudne-tahanice-audit-mesta-trencin-co-taji-primator-rybnicek.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:44.214112+00:00"}
{"id": "vr35736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35736", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stavebné práce vychádzajú na túto diaľnicu na úroveň okolo 2,4 miliardy eur. Hovorme teda o 72 miliardách slovenských korún.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opäť už zmieňované : 72 mld. predstavujú náklady na Ficom uvádzaný projekt- prvý PPP balík (päť úsekov medzi Martinom a Prešovom), zrušenie ktorého oznámil pár dní pred reláciou Ján Figeľ. Rovnaké náklady by mal mať napríklad aj tretí balík (teda na výstavbu úsekov Hričovské podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala, privádzač Lietavská Lúčka – Žilina).", "analysis_paragraphs": ["Opäť už zmieňované : 72 mld. predstavujú náklady na Ficom uvádzaný projekt- prvý PPP balík (päť úsekov medzi Martinom a Prešovom), zrušenie ktorého oznámil pár dní pred reláciou Ján Figeľ. Rovnaké náklady by mal mať napríklad aj tretí balík (teda na výstavbu úsekov Hričovské podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Višňové - Dubná Skala, privádzač Lietavská Lúčka – Žilina)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zmieňované", "zrušenie ktorého oznámil"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/#ekonomika", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:28.947237+00:00"}
{"id": "vr27848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27848", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "...keby mohli vytvoriť politickú skupinu. Politickú frakciu. A tú môžu vytvoriť, keď majú teda 27 europoslancov, povedzme, že toľko budú mať. Ale musia byť zo 7 štátov. Vtedy iba sa môže vytvoriť frakcia.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Eduard Kukan neuvádza aktuálne a presné údaje o vytváraní politických frakcií (skupín) v Európskom parlamente. V skutočnosti na vytvorenie frakcie stačí 25 poslankýň alebo poslancov. Kukan má však pravdu v tom, že títo musia pochádzať z aspoň štvrtiny, čiže zo siedmich z celkového počtu 28 členských štátov EÚ. Toto ustanovenie je súčasťou článku 30 odsek 2 Rokovacieho poriadku EP. Upozorňujeme, že na viacerých portáloch, napr. Euractiv.sk alebo stránke europskyparlament.sk sú uvedené staré, neaktuálne údaje o potrebe 1/5 členských štátov a 19 poslancov na vytvorenie frakcie.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Kukan neuvádza aktuálne a presné údaje o vytváraní politických frakcií (skupín) v Európskom parlamente. V skutočnosti na vytvorenie frakcie stačí 25 poslankýň alebo poslancov. Kukan má však pravdu v tom, že títo musia pochádzať z aspoň štvrtiny, čiže zo siedmich z celkového počtu 28 členských štátov EÚ. Toto ustanovenie je súčasťou článku 30 odsek 2 Rokovacieho poriadku EP. Upozorňujeme, že na viacerých portáloch, napr. Euractiv.sk alebo stránke europskyparlament.sk sú uvedené staré, neaktuálne údaje o potrebe 1/5 členských štátov a 19 poslancov na vytvorenie frakcie."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["stačí", "článku", "poriadku", "Euractiv.sk", "europskyparlament.sk"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/europsky-parlament-eurovolby/84311-clanok.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140310+RULE-030+DOC+XML+V0//SK&language=SK&navigationBar=YES", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140310+TOC+DOC+XML+V0//SK&language=SK", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/zoznam_liniek/europske-politicke-strany-akteri-ci-diskusne-kluby-000266", "http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/frakcie_vybory_delegacie.html;jsessionid=D4EC4549BE690B74D7723FC677C504A8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:47.818198+00:00"}
{"id": "vr14004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14004", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...na vlaky sa nám prihlásilo 850 000 ľudí a stúpol nám počet platiacich cestujúcich.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rok po spustení programu bezplatného cestovania pre určité skupiny ľudí ZSSK vo svojom systéme eviduje takmer 850 000 registrovaných cestujúcich. Železnice avizovali aj nárast počtu platiacich cestujúcich. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa hovorkyne ZSSK: \" Na začiatku novembra 2015 eviduje ZSSK v systéme bezplatnej prepravy registrovaných 847 404 ľudí (...). V novembri po pripočítaní oprávnených registrácií, ktorých platnosť už vypršala, sa dosiahlo viac ako 996-tisíc registrácií. \" V polovici novembra, pri príležitosti jedného roku od zavedenia systému bezplatného cestovania, denník Pravda priniesol nasledujúcu analýzu: \" Bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov za rok do vlakov prilákalo o 21 percent viac cestujúcich. Z diaľkových autobusov zároveň od zavedenia daného opatrenia ubudlo 17 percent cestujúcich a časť ľudí vymenila prímestské autobusy za vlaky. Bezplatná vlaková doprava berie cestujúcich z autobusov. Kým prímestské autobusy prišli od jej zavedenia o tri percentá cestujúcich, diaľkové až o 17 percent. Mesačne tak z prímestských autobusov odišlo 395-tisíc cestujúcich, z diaľkových 185-tisíc cestujúcich. Napriek tomu k hromadnému rušeniu liniek nedochádza a autobusová doprava zostáva najvyužívanejším spôsobom hromadného cestovania .\" Naviac, Ministerstvo dopravy \" dodáva, že nárast cestujúcich zaznamenalo aj zo strany platiacich zákazníkov, ktorí vlakom dochádzajú do práce .\" Na margo bezpletného cestovania sa však objavila aj kritika : \" Ficov sociálny balíček naplnil vlaky, kvalita cestovania však klesá. Niektorí Slováci presedlali na prvú triedu. \" Šéf ZSSK dodáva, že \" v čase špičky to (nárast cestujúcich, pozn.) niekedy znamená nižší komfort, keďže je menej voľných miest na sedenie. Napriek tomu platiacich cestujúcich neubudlo. \" To či malo zavedenie bezplatného cestovania vlakmi pre sociálne slabšie skupiny pozitívny efekt na dopravu je relatívne a diskutabilné. Avšak vzhľadom na to, že autobusovej doprave tento program významne neuškodila, no zároveň dal možnosť cestovania aj ľuďom, ktorí by si inak diaľkovú prepravu finančne dovoliť nemohli, tento výrok môžeme uzavrieť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rok po spustení programu bezplatného cestovania pre určité skupiny ľudí ZSSK vo svojom systéme eviduje takmer 850 000 registrovaných cestujúcich. Železnice avizovali aj nárast počtu platiacich cestujúcich. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa hovorkyne ZSSK: \" Na začiatku novembra 2015 eviduje ZSSK v systéme bezplatnej prepravy registrovaných 847 404 ľudí (...). V novembri po pripočítaní oprávnených registrácií, ktorých platnosť už vypršala, sa dosiahlo viac ako 996-tisíc registrácií. \" V polovici novembra, pri príležitosti jedného roku od zavedenia systému bezplatného cestovania, denník Pravda priniesol nasledujúcu analýzu: \" Bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov za rok do vlakov prilákalo o 21 percent viac cestujúcich. Z diaľkových autobusov zároveň od zavedenia daného opatrenia ubudlo 17 percent cestujúcich a časť ľudí vymenila prímestské autobusy za vlaky. Bezplatná vlaková doprava berie cestujúcich z autobusov. Kým prímestské autobusy prišli od jej zavedenia o tri percentá cestujúcich, diaľkové až o 17 percent. Mesačne tak z prímestských autobusov odišlo 395-tisíc cestujúcich, z diaľkových 185-tisíc cestujúcich. Napriek tomu k hromadnému rušeniu liniek nedochádza a autobusová doprava zostáva najvyužívanejším spôsobom hromadného cestovania .\" Naviac, Ministerstvo dopravy \" dodáva, že nárast cestujúcich zaznamenalo aj zo strany platiacich zákazníkov, ktorí vlakom dochádzajú do práce .\" Na margo bezpletného cestovania sa však objavila aj kritika : \" Ficov sociálny balíček naplnil vlaky, kvalita cestovania však klesá. Niektorí Slováci presedlali na prvú triedu. \" Šéf ZSSK dodáva, že \" v čase špičky to (nárast cestujúcich, pozn.) niekedy znamená nižší komfort, keďže je menej voľných miest na sedenie. Napriek tomu platiacich cestujúcich neubudlo. \" To či malo zavedenie bezplatného cestovania vlakmi pre sociálne slabšie skupiny pozitívny efekt na dopravu je relatívne a diskutabilné. Avšak vzhľadom na to, že autobusovej doprave tento program významne neuškodila, no zároveň dal možnosť cestovania aj ľuďom, ktorí by si inak diaľkovú prepravu finančne dovoliť nemohli, tento výrok môžeme uzavrieť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["eviduje", "Pravda", "kritika", "Šéf ZSSK"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374160-vlaky-zadarmo-za-rok-oslovili-milion-slovakov/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374160-vlaky-zadarmo-za-rok-oslovili-milion-slovakov/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vlaky-zadarmo-netesia-kazdeho-930080", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-47/viac-dochodcov-vozime-na-vylety.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:38.466687+00:00"}
{"id": "vr36470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36470", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Je problém nezamestnanosť, to je pravda, som veľmi rád, že v týchto týždňoch sa podarilo zastabilizovať...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stabilizácia nezamestnanosti: pravda, posledný kvartál 2009 mala podľa ŠÚ dosahovať výšku 13,9 percenta (predtým 12,5 a 11,3), ostatné čísla hovoria o trinástich percentách.", "analysis_paragraphs": ["Stabilizácia nezamestnanosti: pravda, posledný kvartál 2009 mala podľa ŠÚ dosahovať výšku 13,9 percenta (predtým 12,5 a 11,3), ostatné čísla hovoria o trinástich percentách."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["ostatné čísla"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/c3-42625550-kP0000_d-nezamestnanost-prekrocila-ocakavania-pozitivne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:31.672469+00:00"}
{"id": "vr38239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38239", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Generálny prokurátor Trnka sedem rokov dával do Národnej rady správu o činnosti generálnej prokuratúry. SDKÚ, ani pani Radičová, ani raz takéto niečo nespochybnili, to je prvá vec.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám dohľadať žiadny prípad, kedy by SDKÚ alebo I. Radičová spochybňovali činnosť generálnej prokuratúry.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám dohľadať žiadny prípad, kedy by SDKÚ alebo I. Radičová spochybňovali činnosť generálnej prokuratúry."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:41.343025+00:00"}
{"id": "49211", "numeric_id": 49211, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49211", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Zahraničné návštevy vozí (pozn. prezidentka Čaputová) do Teplárne, namiesto toho, aby ukazovala historické pamiatky na Slovensku, že im ukazuje ubytovňu pre Ukrajincov, namiesto krás prírodných Slovenska, alebo že uprednostňuje záujmy komunity LGBT, pred záujmami bežných občanov, pred problémami v zdravotníctve?", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezidentka Čaputová niektoré svoje zahraničné návštevy síce zobrala uctiť si obete teroristického útoku na Zámockej, holandský kráľovský pár pritom navštívil aj Tepláreň, avšak zároveň navštívili aj historické pamiatky a prírodné krásy. Problémy v zdravotníctve prezidentka počas svojho mandátu často akcentovala a apelovala na politikov, aby zhoršujúcu sa situáciu riešili. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZuzana Čaputová počas svojho pôsobenia prijala mnohé zahraničné návštevy vrátane prezidentov krajín Európskej únie a zo sveta. Medzi nedávnymi návštevami bola aj trojdňová návšteva holandského kráľovského páru v marci 2023. Navštívili podnik Tepláreň, kde sa stretli s rodinnými príslušníkmi a priateľmi zosnulých a vyjadrili solidaritu s LGBTI+ komunitou. Kráľovskému páru však prezidentka ukázala aj kostol v Spišskej sobote . Holandský kráľovský park večeral v Slovenskej filharmónií.\n\nObete tragického teroristického útoku na Zámockej si prišli uctiť aj prezident Islandu, keď bol na Slovensku koncom októbra 2022, aj novozvolený prezident ČR Peter Pavel na svojej prvej zahraničnej ceste, ktorá zamierila práve na Slovensko. Prezident Pavel si však rovnako uctil aj pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, či preukázal úctu zakladateľom 1. ČSR položením vencov na pamätníky T. G. Masaryka a M. R. Štefánika.\n\nKeď bol na návšteve estónsky prezident Alar Karis koncom marca 2023, prezidentka ho zobrala na Spišský hrad. Unikátnu historickú pamiatku navštívil ako prvá hlava štátu po 19 rokoch.\n\nJe ale pravdou, že s prvou dámou Spojených štátov Jill Biden navštívila aj krízové centrum pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny, nakoľko cesta prvej dámy bola práve o poďakovaní sa Slovákom za pomoc a podporu Ukrajiny. Téma Ukrajiny dominovala aj návšteve nemeckého prezidenta Frank-Waltera Steinmeiera, ktorý sa stretol s predstaviteľmi občianskych organizácií, ktoré pomáhajú Ukrajincom.\n\nPrírodné krásy prezidentka ukázala dnes už bývalému prezidentovi ČR Milošovi Zemanovi na jeho poslednej návšteve, keď spolu navštívili Štrbské pleso a Tatry. Do Tatranského národného parku vzala aj už spomínaný holandský kráľovský pár. Predstavila im aj projekt ochrany biodiverzity pri rieke Belá v Podbanskom.\n\nPrezidentka sa však zasadzuje za široké spektrum tém a zdravotníctvo patrilo medzi jej témy počas celého mandátu. Problémy spomínala v správe o stave republiky v roku 2021 aj 2022, kedy vrcholil spor o zvyšovanie platov v zdravotníctve. Už rok predtým brala navýšenie finančných prostriedkov v sektore za legitímne a poukázala na odliv do zahraničia, nedostatok záujmu o prácu v sektore, vysoký vek mnohých lekárov a ako to všetko zhoršila pandémia. V tomto kontexte prízvukovala najmä vyčerpanosť a traumy z obdobia covidu, ktorými si prešli mnohí lekári a iní pracovníci v zdravotníctve. Ešte jasnejšie podporila platové požiadavky v roku 2022, práve aj pre spomínaný nedostatok kvalifikovaného personálu a hrozbu hromadného odchodu súčasných zamestnancov. Lekárov v tej dobe aj navštívila v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Tému komunikuje aj mimo kríz a tento rok si v apríli pripomenula Európsky deň práv pacientov, aby upozornila na dôležitosť zdravia a právo na zdravotnú starostlivosť. Nie je teda zrejmé, že by sa inej téme venovala na úkor zdravotníctva.\n\nZ uvedených príkladov aktivít prezidentky, či už pri zahraničných návštevách alebo pri presadzovaní záujmov rôznych častí spoločnosti je vidno, že sa jedno s druhým nevylučuje. Prezidentka zobrala tú istú návštevu aj na Zámockú aj do historickej pamiatky, aj ku prírodným krásam. A tak ako sa zasadzuje za práva LGBTI+ komunity, akcentuje dlhodobo aj potrebné riešenie krízy v zdravotníctve. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Čaputová niektoré svoje zahraničné návštevy síce zobrala uctiť si obete teroristického útoku na Zámockej, holandský kráľovský pár pritom navštívil aj Tepláreň, avšak zároveň navštívili aj historické pamiatky a prírodné krásy. Problémy v zdravotníctve prezidentka počas svojho mandátu často akcentovala a apelovala na politikov, aby zhoršujúcu sa situáciu riešili. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Zuzana Čaputová počas svojho pôsobenia prijala mnohé zahraničné návštevy vrátane prezidentov krajín Európskej únie a zo sveta. Medzi nedávnymi návštevami bola aj trojdňová návšteva holandského kráľovského páru v marci 2023. Navštívili podnik Tepláreň, kde sa stretli s rodinnými príslušníkmi a priateľmi zosnulých a vyjadrili solidaritu s LGBTI+ komunitou. Kráľovskému páru však prezidentka ukázala aj kostol v Spišskej sobote . Holandský kráľovský park večeral v Slovenskej filharmónií.", "Obete tragického teroristického útoku na Zámockej si prišli uctiť aj prezident Islandu, keď bol na Slovensku koncom októbra 2022, aj novozvolený prezident ČR Peter Pavel na svojej prvej zahraničnej ceste, ktorá zamierila práve na Slovensko. Prezident Pavel si však rovnako uctil aj pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, či preukázal úctu zakladateľom 1. ČSR položením vencov na pamätníky T. G. Masaryka a M. R. Štefánika.", "Keď bol na návšteve estónsky prezident Alar Karis koncom marca 2023, prezidentka ho zobrala na Spišský hrad. Unikátnu historickú pamiatku navštívil ako prvá hlava štátu po 19 rokoch.", "Je ale pravdou, že s prvou dámou Spojených štátov Jill Biden navštívila aj krízové centrum pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny, nakoľko cesta prvej dámy bola práve o poďakovaní sa Slovákom za pomoc a podporu Ukrajiny. Téma Ukrajiny dominovala aj návšteve nemeckého prezidenta Frank-Waltera Steinmeiera, ktorý sa stretol s predstaviteľmi občianskych organizácií, ktoré pomáhajú Ukrajincom.", "Prírodné krásy prezidentka ukázala dnes už bývalému prezidentovi ČR Milošovi Zemanovi na jeho poslednej návšteve, keď spolu navštívili Štrbské pleso a Tatry. Do Tatranského národného parku vzala aj už spomínaný holandský kráľovský pár. Predstavila im aj projekt ochrany biodiverzity pri rieke Belá v Podbanskom.", "Prezidentka sa však zasadzuje za široké spektrum tém a zdravotníctvo patrilo medzi jej témy počas celého mandátu. Problémy spomínala v správe o stave republiky v roku 2021 aj 2022, kedy vrcholil spor o zvyšovanie platov v zdravotníctve. Už rok predtým brala navýšenie finančných prostriedkov v sektore za legitímne a poukázala na odliv do zahraničia, nedostatok záujmu o prácu v sektore, vysoký vek mnohých lekárov a ako to všetko zhoršila pandémia. V tomto kontexte prízvukovala najmä vyčerpanosť a traumy z obdobia covidu, ktorými si prešli mnohí lekári a iní pracovníci v zdravotníctve. Ešte jasnejšie podporila platové požiadavky v roku 2022, práve aj pre spomínaný nedostatok kvalifikovaného personálu a hrozbu hromadného odchodu súčasných zamestnancov. Lekárov v tej dobe aj navštívila v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Tému komunikuje aj mimo kríz a tento rok si v apríli pripomenula Európsky deň práv pacientov, aby upozornila na dôležitosť zdravia a právo na zdravotnú starostlivosť. Nie je teda zrejmé, že by sa inej téme venovala na úkor zdravotníctva.", "Z uvedených príkladov aktivít prezidentky, či už pri zahraničných návštevách alebo pri presadzovaní záujmov rôznych častí spoločnosti je vidno, že sa jedno s druhým nevylučuje. Prezidentka zobrala tú istú návštevu aj na Zámockú aj do historickej pamiatky, aj ku prírodným krásam. A tak ako sa zasadzuje za práva LGBTI+ komunity, akcentuje dlhodobo aj potrebné riešenie krízy v zdravotníctve. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["stretli", "kostol v Spišskej sobote", "večeral", "teroristického útoku", "bol", "zamierila", "preukázal", "zobrala", "navštívila", "dominovala", "ukázala", "vzala", "Predstavila", "spomínala", "vrcholil", "poukázala", "prízvukovala", "podporila", "navštívila", "pripomenula"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/pTSRXaU/prezidentka-privita-na-slovensku-holandsky-kralovsky-par/", "https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/11466-holandsky-kralovsky-par-v-kostole-v-spisskej-sobote", "https://www.prezident.sk/article/holandsky-kralovsky-par-pricestoval-na-navstevu-slovenska/", "https://www.teraz.sk/slovensko/tragicku-strelbu-v-bratislave-prekvali/667778-clanok.html", "https://www.prezident.sk/article/island-je-pre-slovensko-inspiraciou-v-energetike-aj-v-oblasti-ludskych-prav/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/666723-novy-cesky-prezident-petr-pavel-pricestoval-na-slovensko", "https://www.noviny.sk/slovensko/765709-cesky-prezident-petr-pavel-na-slovensku-pocas-nabiteho-programu-sa-stretne-s-hegerom-aj-kollarom", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-si-s-alarom-karisom-prezrela-spissky-hrad/", "https://hnonline.sk/slovensko/27694843-prva-dama-usa-jill-bidenova-pricestovala-na-slovensko-stretne-sa-s-prezidentkou-aj-ukrajinkami", "https://www.noviny.sk/slovensko/678342-zuzana-caputova-a-nemecky-prezident-steinmeier-sa-zhodli-ze-ukrajine-treba-pomahat-humanitarne-aj-vojensky", "https://spis.korzar.sme.sk/c/23128912/cesky-prezident-zeman-sa-na-rozluckovej-navsteve-v-tatrach-stretol-so-zuzanou-caputovou.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/obrazom-takto-prebiehala-navsteva-hol/699809-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/pTSRXaU/prezidentka-privita-na-slovensku-holandsky-kralovsky-par/", "https://www.teraz.sk/slovensko/komora-sestier-caputova-poukazala-na/579839-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/23081778/zuzana-caputova-sprava-o-stave-republiky-online.html", "https://www.trend.sk/spravy/prezidentka-dala-pravdu-zdravotnikom-ich-rezortu-treba-naliat-viac-penazi", "https://www.aktuality.sk/clanok/smfhskc/prezidentka-suhlasi-so-zvysenim-financii-pre-zdravotnictvo/", "https://sita.sk/prezidentka-poklada-poziadavky-zdravotnikov-na-zvysovanie-miezd-za-velmi-opodstatnene/", "https://sita.sk/vzdravotnictve/prezidentka-caputova-navstivila-lekarov-v-rooseveltovej-nemocnici-ich-poziadavky-povazuje-za-legitimne-foto/", "https://www.linkedin.com/posts/zuzana-caputova_zuzanacaputova-prezidentka-zdravotnictvo-activity-7054073947146866688-bn5e/?trk=public_profile_like_view"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:05.159246+00:00"}
{"id": "vr32911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32911", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Volební zákony musí být schváleny oběma komorami Parlamentu České republiky. Tam není možné, aby Poslanecká sněmovna a její většina přehlasovaly Senát.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dle článku 40 Ústavy České republiky musí být zákon o volbách schválen oběma komorami Parlamentu České republiky. Na rozdíl od běžných zákonů zde tedy Poslanecká sněmovna nemůže Senát přehlasovat.", "analysis_paragraphs": ["Dle článku 40 Ústavy České republiky musí být zákon o volbách schválen oběma komorami Parlamentu České republiky. Na rozdíl od běžných zákonů zde tedy Poslanecká sněmovna nemůže Senát přehlasovat."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy České republiky"], "url": ["http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:00.282398+00:00"}
{"id": "vr28778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28778", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, v roku 2006-10, teraz poviem jednu dôležitú vec, sme v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied a s ďalšími pripravili prognózu vývoja Slovenska na nasledujúcich 20-30 rokov.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030 vznikla na podnet 1. Ficovej vlády. Na 580-stranovom materiáli pracovalo 160 odborníkov približne tri a pol roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030 vznikla na podnet 1. Ficovej vlády. Na 580-stranovom materiáli pracovalo 160 odborníkov približne tri a pol roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Projekt", "dokumente", "publikáci"], "url": ["http://http://www.sme.sk/c/5287558/slovenska-akademia-vied-odmietla-prepojenie-na-smer.html", "http://http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf", "http://http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:29.650914+00:00"}
{"id": "vr14457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14457", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme presadili dokonca na európskej pôde, ja som navrhoval v roku 2012 osobne a aj to prešlo, v rámci Európskej ľudovej strany, do programu najväčšej európskej frakcie a to je dôležité, nedeľu pre všetkých ako bod do programu. Ono to prešlo, ale len samozrejme s podporou veľkých strán, teda hlavne z Nemecka, Španielska, Talianska, ale to bol náš návrh, ja som ho predkladal...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarili sa nám nájsť informácie, či je pravda, že Ján Figeľ osobne inicioval a presadzoval myšlienku voľných nedieľ v rámci Európskej ľudovej strany (EPP). Je pravdou, že táto frakcia má vo svojej platforme spomenutý význam voľnej nedele. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarili sa nám nájsť informácie, či je pravda, že Ján Figeľ osobne inicioval a presadzoval myšlienku voľných nedieľ v rámci Európskej ľudovej strany (EPP). Je pravdou, že táto frakcia má vo svojej platforme spomenutý význam voľnej nedele. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["SME", "najväčšou frakciou", "platformu pre stranu", "platforma", "obmedzenie práce v nedeľu", "Podpísali", "vystúpili", "obhajobe", "neprešla", "Cesta pre Slovensko", "zdroj"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6017233/nedelne-nakupy-ma-riesit-europsky-parlament.html", "http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/en/election-results-2009.html", "http://www.epp.eu/files/uploads/2015/09/Platform2012_EN1.pdf", "http://www.epp.eu/files/uploads/2015/09/Platform2012_EN1.pdf", "http://www.cesi.org/work-free-sundays-and-decent-work/", "http://www.europeansundayalliance.eu/site/euelections2014thepledge", "http://euractiv.sk/potravinarstvo/volne-nedele-idu-do-parlamentu-022604/", "http://euractiv.sk/potravinarstvo/nedela-bez-obchodov-sa-bude-riesit-na-jesen-022687/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/334848-poslancov-v-piatok-caka-obcianstvo-dane-i-predmanzelske-zmluvy/", "http://kdh.sk/wp-content/uploads/2015/02/Cesta-pre-Slovensko-program-KDH.pdf", "http://kdh.sk/wp-content/uploads/2015/02/Cesta-pre-Slovensko-program-KDH.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:48.864510+00:00"}
{"id": "vr32460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32460", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "... 16 krajín ho už schválilo (euroval pred tým, ako o ňom v októbri 2011 hlasovalo Slovensko, pozn.).", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. októbra 2011 Slovensko po opätovnom hlasovaní podporilo dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Poslednými krajinami, ktoré za zmeny hlasovali boli Malta - 11. 10. 2011, Holandsko - 6. 10. 2011 a Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["13. októbra 2011 Slovensko po opätovnom hlasovaní podporilo dodatok k rámcovej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF). Poslednými krajinami, ktoré za zmeny hlasovali boli Malta - 11. 10. 2011, Holandsko - 6. 10. 2011 a Slovensko."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaní", "Malta", "Holandsko"], "url": ["http://www.24hod.sk/slovensko-ako-posledna-krajina-schvalilo-zmeny-v-eurovale-cl175842.html", "http://news.monstersandcritics.com/business/news/article_1667801.php/Malta-s-parliament-set-to-give-go-ahead-to-eurozone-bailout-fund", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/61b3d318-f00e-11e0-bc9d-00144feab49a.html#axzz29Ml8rqO0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:41.412070+00:00"}
{"id": "vr25488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25488", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "V 2006 začalo klesať (výber DPH, pozn.), aby sme boli jasní.  Za prvej Ficovej vlády začal výrazný pokles efektívnosti výberu DPH a skutočne až od druhej polovice 2011 sa stabilizuje.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec reaguje na grafické znázornenie výberu DPH, vypracované IFP. Správne uvádza, že v roku 2006 možno registrovať prvý pokles a od druhej polovice 2011 sa situácia stabilizovala. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (ďalej IFP) úspešnosť výberu daní medzi rokmi 2005 - 2006 stagnovala. Až v roku 2006 poklesla o 0,3 p.b. Úspešnosť výberu DPH pokračovala v klesajúcom trende až do roku 2011 keby dosiahla svojho dna. Podľa IFP sa úspešnosť výberu daní stabilizuje od druhej polovice 2011 \"Po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje. V roku 2013 bude pravdepodobne už o niečo lepšia ako dno dosiahnuté v roku 2012. Vyššiu úspešnosť výberu indikuje najmä výnos DPH podľa daňových priznaní za prvý polrok 2013 \" Úspešnosť výberu DPH, IFP: Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec reaguje na grafické znázornenie výberu DPH, vypracované IFP. Správne uvádza, že v roku 2006 možno registrovať prvý pokles a od druhej polovice 2011 sa situácia stabilizovala. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (ďalej IFP) úspešnosť výberu daní medzi rokmi 2005 - 2006 stagnovala. Až v roku 2006 poklesla o 0,3 p.b. Úspešnosť výberu DPH pokračovala v klesajúcom trende až do roku 2011 keby dosiahla svojho dna. Podľa IFP sa úspešnosť výberu daní stabilizuje od druhej polovice 2011 \"Po viacročnom poklese sa úspešnosť výberu DPH od druhej polovice 2011 postupne stabilizuje. V roku 2013 bude pravdepodobne už o niečo lepšia ako dno dosiahnuté v roku 2012. Vyššiu úspešnosť výberu indikuje najmä výnos DPH podľa daňových priznaní za prvý polrok 2013 \" Úspešnosť výberu DPH, IFP: Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:49.154290+00:00"}
{"id": "vr30044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30044", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...môžeme aj si ping-pongovať, pretože aj pán minister keď bol v opozícii, tak navrhoval, navrhoval zníženie sadzby z tých 20 na 19, ale keď to mohol urobiť ako v koalícii alebo teda vo vláde, keďže koalícia nie je, tak to neurobil.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD ako opozičná strana v roku 2011 navrhoval zníženie dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 19 percent. V súčasnosti už ako vládnuca strana SMER-SD prehodnotila svoj postoj a neplánuje takéto zníženie DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2011 predložila vtedajšia opozičná strana SMER-SD, ktorej členom je súčasný minister Kažimír, návrh do NR SR na zníženie DPH z 20 percent na 19 percent, informuje TASR , oficiálny portál strany SMER-SD i samotný Kažimír v rozhovore pre aktuality.sk .", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD ako opozičná strana v roku 2011 navrhoval zníženie dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 19 percent. V súčasnosti už ako vládnuca strana SMER-SD prehodnotila svoj postoj a neplánuje takéto zníženie DPH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2011 predložila vtedajšia opozičná strana SMER-SD, ktorej členom je súčasný minister Kažimír, návrh do NR SR na zníženie DPH z 20 percent na 19 percent, informuje TASR , oficiálny portál strany SMER-SD i samotný Kažimír v rozhovore pre aktuality.sk ."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "portál", "aktuality.sk", "SITA", "SITA", "Denník N"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/49325-smer-sd-opat-predklada-navrh-na-osobitne-zdanenie-bank-znizit-chce-dph/", "http://www.strana-smer.sk/2192/tienova-vlada-strany-smer-sd-rokovala-o-dolezitych-temach-znizenie-dph-zavedenie-bankovej-dane", "http://www.aktuality.sk/clanok/183613/kazimir-chceme-19-dph-na-potraviny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/294508-kazimir-dph-sa-moze-vratit-na-19-percent-v-roku-2015/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7248370/fico-neplanuje-znizovat-dph-z-20-na-19-percent.html", "https://dennikn.sk/141101/fico-presadil-hlinov-navrh-na-zlacnenie-niektorych-potravin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:11.876472+00:00"}
{"id": "vr37652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37652", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme v minulom období proste pripravili inštitúcie na to, aby také niečo mohlo vzniknúť, nám sa podarilo presadiť zákon o vytvorení novej daňovej, po novom finančnej správy.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2009 schválili poslanci zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ktorý priniesol zmenu do organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva. Ako sa uvádza v predkladacej správe , podľa dovtedy platného zákona boli daňovými orgánmi Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady vrátane Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Nový zákon zrušil pracoviská Daňového riaditeľstva, zriadil osem daňových úradov v sídle kraja a Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Cieľom zrušenia bolo zrýchlenie riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu a správe daní. Zákon vychádzal z Koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov (.doc) z mája 2008, ktorej cieľom bolo zefektívnenie colnej a daňovej správy \" v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní, cla a poistných odvodov.\" Reforma bola plánovaná v dvoch fázach pod názvom UNITAS I. a UNITAS II. Viac si môžete prečítať napríklad tu a tu .", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2009 schválili poslanci zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, ktorý priniesol zmenu do organizačnej štruktúry daňového riaditeľstva. Ako sa uvádza v predkladacej správe , podľa dovtedy platného zákona boli daňovými orgánmi Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady vrátane Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty. Nový zákon zrušil pracoviská Daňového riaditeľstva, zriadil osem daňových úradov v sídle kraja a Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Cieľom zrušenia bolo zrýchlenie riadiacich a rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra k výkonu a správe daní. Zákon vychádzal z Koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov (.doc) z mája 2008, ktorej cieľom bolo zefektívnenie colnej a daňovej správy \" v zmysle zníženia vlastných nákladov, účinnejšia z pohľadu výberu štátnych príjmov a zároveň proklientsky orientovaná s cieľom zjednodušenia procesov a odstránenia nadbytočnej byrokracie a záťaže na strane povinného subjektu, no predovšetkým pripravená na prevzatie úlohy miesta zjednoteného výberu daní, cla a poistných odvodov.\" Reforma bola plánovaná v dvoch fázach pod názvom UNITAS I. a UNITAS II. Viac si môžete prečítať napríklad tu a tu ."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "predkladacej správe", "Koncepcie", "tu", "tu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209309&FileName=zz2009-00479-0209309&Rocnik=2009", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=332424", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6689", "http://ekonomika.sme.sk/c/4916911/stat-pripravil-zakony-pre-zjednotenie-vyberu-dani-cla-a-odvodov.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/28766-nrsr-poslanci-schvalili-reformu-danovej-spravy-realitou-ma-byt-od-roku-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:05.743142+00:00"}
{"id": "vr33149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33149", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nikde tak dramaticky nestúpla nezamestnanosť ako práve tu na Slovensku.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa miery nezamestnanosti v Európskej únie, ktorú uvádza Eurostat , bol rozdiel medzi rokmi 2011, kedy na Slovensku vládla vláda premiérky Ivety Radičovej a rokom 2012, v ktorom bol predsedom vlády Robert Fico, 0,4 percent. bodu. Oveľa \"dramatickejšie\" stúpala nezamestnanosť v 5 ďalších štátoch - Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a na Cypre. Nasledujúca tabuľka zobrazuje rozdiel v miere nezamestnanosti medzi týmito dvoma rokmi v krajinách EÚ podľa eurostatu (v prípade krajín, kde zatiaľ nie je dostupné konečné číslo za rok 2012 sme použili údaj za 3. kvartál roku 2012)", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa miery nezamestnanosti v Európskej únie, ktorú uvádza Eurostat , bol rozdiel medzi rokmi 2011, kedy na Slovensku vládla vláda premiérky Ivety Radičovej a rokom 2012, v ktorom bol predsedom vlády Robert Fico, 0,4 percent. bodu. Oveľa \"dramatickejšie\" stúpala nezamestnanosť v 5 ďalších štátoch - Grécku, Španielsku, Taliansku, Portugalsku a na Cypre. Nasledujúca tabuľka zobrazuje rozdiel v miere nezamestnanosti medzi týmito dvoma rokmi v krajinách EÚ podľa eurostatu (v prípade krajín, kde zatiaľ nie je dostupné konečné číslo za rok 2012 sme použili údaj za 3. kvartál roku 2012)"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "eurostatu", "údaj"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun30&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:08.208735+00:00"}
{"id": "vr27428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27428", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Voľba predsedu Najvyššieho súdu je výslovnou záležitosťou Súdnej rady.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa už overeného výroku Roberta Fica z relácie V politike, ktorá sa uskutočnila 2. februára 2014, je tento výrok pravdivý:", "analysis_paragraphs": ["Podľa už overeného výroku Roberta Fica z relácie V politike, ktorá sa uskutočnila 2. februára 2014, je tento výrok pravdivý:"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["overeného výroku", "Ústava Slovenskej republiky", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie/?politik=21&ph=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/files/73_rokovaci-poriadok-srsr-uplne-znenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:08.573355+00:00"}
{"id": "vr37509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37509", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Posledné štatistické údaje hovoria o tom, že Slovensko sa prepadlo v raste na 6-te miesto v Európskej únii.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistiky Eurostatu za posledný štvťrok 2010 hovoria o tom, že Slovensko je na treťom mieste z Únie čo sa rastu HDP týka v porovnaní s tretím kvartálom 2010, na štvrtom mieste je pri porovnaní s posledným štvrťrokom 2009. V prehľade nie sú zahrnuté ešte všetky krajiny.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky Eurostatu za posledný štvťrok 2010 hovoria o tom, že Slovensko je na treťom mieste z Únie čo sa rastu HDP týka v porovnaní s tretím kvartálom 2010, na štvrtom mieste je pri porovnaní s posledným štvrťrokom 2009. V prehľade nie sú zahrnuté ešte všetky krajiny."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=0&pcode=teina011&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:39.830707+00:00"}
{"id": "vr25564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25564", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Rozpočet cyklotrasy Zvolen – Sliač bol na viac ako 1,2 milióna naprojektovaný.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Manka neuvádza správne sumu projektu, jeho 1,2 milióna nadsadzujú oficiálnu obstarávaciu cenu o vyše 200 tisíc EUR a medializovanú sumu, ktorú banskobystrický kraj projektu schválil, dokonca zdvojnásobuje. Výrok je teda nepravdivý. Podla Registra investícií, ktorý je prílohou k rozpoctu BBSK na rok 2013 bola obstarávacia cena projektu naplánovaná na sumu 998 tisíc eur. Zastupitelstvo BBSK schválilo uznesením 519/2013 poskytnutie dotácie na daný projekt vo výške 633 tisíc eur. Jozef Mikuš hlasoval skutocne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliac, ktoré je formálne stavebníkom projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Manka neuvádza správne sumu projektu, jeho 1,2 milióna nadsadzujú oficiálnu obstarávaciu cenu o vyše 200 tisíc EUR a medializovanú sumu, ktorú banskobystrický kraj projektu schválil, dokonca zdvojnásobuje. Výrok je teda nepravdivý. Podla Registra investícií, ktorý je prílohou k rozpoctu BBSK na rok 2013 bola obstarávacia cena projektu naplánovaná na sumu 998 tisíc eur. Zastupitelstvo BBSK schválilo uznesením 519/2013 poskytnutie dotácie na daný projekt vo výške 633 tisíc eur. Jozef Mikuš hlasoval skutocne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliac, ktoré je formálne stavebníkom projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Registra", "rozpoctu", "519/2013", "hlasoval"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/register-investicii/06-navrh-rozpoctu-2013-2015.pdf", "http://www.vucbb.sk/portal/samosprava/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/search/open_ressug.php?app=zm&resolution_id=728&suggestion_id=608&n_resolution=519&n_sitting=23&year=2013&rt_php_sid_of_bbsk=782k89s579ltj7no04hdmvsc62", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/search/list_votings_topic_right.php?n_topic=12&topic_id=613&app=zm&topic_sub_topic=12&rt_php_sid_of_bbsk=782k89s579ltj7no04hdmvsc62"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:33.430236+00:00"}
{"id": "49766", "numeric_id": 49766, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49766", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sme dnes jediní, ktorí majú k dispozícii lietadlo (F16, pozn.), ktoré vie identifikovať na veľkú vzdialenosť aj malý letiaci objekt, ako je dron a tým pádom úspešne s ním bojovať.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radar stíhačiek F-16 Block 70 dokáže lepšie detekovať aj malé letiace objekty na väčšie vzdialenosti . Slovenská republika je dnes jedinou európskou krajinou, ktorá má k dispozícii stíhačky F-16C Block 70, okrem Slovenska vlastní tento typ stíhačiek aj ázijský štát Bahrajn. Keďže Robert Kaliňák hovorí v kontexte členských štátov NATO, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa Slovensko prileteli prvé dve stíhačky v júli 2024, celkovo sme objednali 12 kusov jednomiestnych (F-16C) a dva kusy dvojmiestnych (F-16D) lietadiel. Tretia by mala prísť do konca roka 2024, ďalších päť v roku 2025. Zvyšné štyri by mali byť dodané v prvej polovici roka 2026.\n\nNákup v roku 2018 schválila vláda strán Smer-SD, SNS a Most-Híd, premiérom bol Peter Pellegrini. Zmluvu vo výške viac ako 1,6 miliardy eur podpísal so spoločnosťou Lockheed Martin vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS). Súčasťou kontraktu je tiež výcvik leteckého personálu.\n\nBahrajn prevzal prvú stíhačku tohto typu v roku 2023, celkovo si objednal 16 kusov. Okrem Bahrajnu a Slovenska si tento typ stíhačiek objednali aj Bulharsko, Tchaj-wan, Maroko a Jordánsko.\n\nStíhačka F-16 Block 70 má vylepšený palubný radar, ktorý umožňuje lepšiu detekciu objektov, ako napríklad nepriateľské lietadlá so zlepšeným výkonom na väčšie vzdialenosti a proti malým cieľom. Pokročilý radar APG-83 poskytuje tiež lepšiu flexibilitu a rýchlejšie zacielenie.\n\nBlock 70 je najnovším modelom stíhačiek F-16, ktoré sú jedným z najrozšírenejších typov bojových lietadiel.", "analysis_paragraphs": ["Radar stíhačiek F-16 Block 70 dokáže lepšie detekovať aj malé letiace objekty na väčšie vzdialenosti . Slovenská republika je dnes jedinou európskou krajinou, ktorá má k dispozícii stíhačky F-16C Block 70, okrem Slovenska vlastní tento typ stíhačiek aj ázijský štát Bahrajn. Keďže Robert Kaliňák hovorí v kontexte členských štátov NATO, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na Slovensko prileteli prvé dve stíhačky v júli 2024, celkovo sme objednali 12 kusov jednomiestnych (F-16C) a dva kusy dvojmiestnych (F-16D) lietadiel. Tretia by mala prísť do konca roka 2024, ďalších päť v roku 2025. Zvyšné štyri by mali byť dodané v prvej polovici roka 2026.", "Nákup v roku 2018 schválila vláda strán Smer-SD, SNS a Most-Híd, premiérom bol Peter Pellegrini. Zmluvu vo výške viac ako 1,6 miliardy eur podpísal so spoločnosťou Lockheed Martin vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS). Súčasťou kontraktu je tiež výcvik leteckého personálu.", "Bahrajn prevzal prvú stíhačku tohto typu v roku 2023, celkovo si objednal 16 kusov. Okrem Bahrajnu a Slovenska si tento typ stíhačiek objednali aj Bulharsko, Tchaj-wan, Maroko a Jordánsko.", "Stíhačka F-16 Block 70 má vylepšený palubný radar, ktorý umožňuje lepšiu detekciu objektov, ako napríklad nepriateľské lietadlá so zlepšeným výkonom na väčšie vzdialenosti a proti malým cieľom. Pokročilý radar APG-83 poskytuje tiež lepšiu flexibilitu a rýchlejšie zacielenie.", "Block 70 je najnovším modelom stíhačiek F-16, ktoré sú jedným z najrozšírenejších typov bojových lietadiel."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["dokáže", "vzdialenosti", "prileteli", "objednali", "prísť", "schválila", "podpísal", "prevzal", "objednali", "umožňuje", "poskytuje", "je", "sú"], "url": ["https://theaviationist.com/2024/07/26/slovak-air-force-f-16-block-70-jets/#:~:text=The%20first%20two,against%20small%20targets", "https://www.twz.com/taiwans-f-16s-cleared-to-receive-irst-targeting-systems#:~:text=This%20gives%20those%20jets%20the%20ability%20to%20detect%20and%20track%20targets%20at%20greater%20ranges%20and%20with%20higher%20fidelity%20than%20older%20F%2D16s%20and%20other%20fighters%20in%20service%20on%20the%20island%20still%20using%20mechanically%2Dscanned%20radars.", "https://domov.sme.sk/c/23360315/f-16-block-70-kuchyna-slovensko.html", "https://www.futurearmy.sk/2024/07/23/prve-dve-stihacky-f-16-su-na-slovensku-co-dalej/", "https://domov.sme.sk/c/23360315/f-16-block-70-kuchyna-slovensko.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/ministri-odobrili-podpis-zmluv-na-naku/366728-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/ministri-odobrili-podpis-zmluv-na-naku/366728-clanok.html#:~:text=Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%A9%20dokumenty%20v%20stredu%20sl%C3%A1vnostne%20podp%C3%ADsali%20minister%20obrany%20Peter%20Gajdo%C5%A1%20(SNS)%20a%20viceprezidentka%20spolo%C4%8Dnosti%20Lockheed%20Martin%20Ana%20Wugofski.", "https://breakingdefense.com/2023/03/lockheed-martin-delivers-first-f-16-block-70-fighter-jet-to-bahrain/", "https://theaviationist.com/2024/07/26/slovak-air-force-f-16-block-70-jets/", "https://theaviationist.com/2024/07/26/slovak-air-force-f-16-block-70-jets/#:~:text=The%20radar%20excels%20in%20fast%20target%20detection%20and%20tracking%2C%20with%20improved%20performance%20against%20small%20targets.", "https://www.lockheedmartin.com/en-us/products/f-16.html", "https://domov.sme.sk/c/23360368/f16-stihacky-zakladne-udaje.html#:~:text=14%20viac%C3%BA%C4%8Delov%C3%BDch%20bojov%C3%BDch%20lietadiel%20F%2D16%20najnov%C5%A1ej%20verzie%20Block%2070", "https://domov.sme.sk/c/23360368/f16-stihacky-zakladne-udaje.html#:~:text=patr%C3%AD%20F%2D16%20k%20najroz%C5%A1%C3%ADrenej%C5%A1%C3%ADm%20lietadl%C3%A1m%20na%20svete%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:36.597892+00:00"}
{"id": "vr18462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18462", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prijali sme európsky zákonník práce. Zvýšili sme príplatky za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu. (...) Zrušili sme rovnú daň.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod európskym zákonníkom práce má Robert Fico na mysli pravdepodobne tzv. Európsky sociálny pilier , ktorý lídri členských štátov EÚ podpísali v novembri 2017. Takisto je pravdou, že sa novelizovaním zákonníka práce sa zvýšili príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. Podľa novely zákona č. 595/2003 sa v roku 2013 zrušila rovná daň. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky sociálny pilier predstavila Európska komisia v apríli 2017. Dokument zahŕňa 20 princípov a práv v troch hlavných oblastiach: prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a podpora sociálnej ochrany a inklúzie. Prijatý bol v novembri 2017. \" Tento sociálny pilier je dôležitý preto, že v ňom sú niektoré práva zopakované, teda tie, ktoré sú už garantované európskou legislatívou, ale sú tam aj niektoré práva, ktoré nie sú garantované a do budúcnosti budú musieť prejsť legislatívnou ochranou, \" uviedol Fico po skončení samitu, na ktorom bol dokument podpísaný. Zákonník práce bol novelizovaný v marci 2018, táto novela je účinná je od mája 2018. Príplatky, ktoré Fico spomína, zasiahli najmä odvetvia , kde je nočná práca, prípadne práca cez víkend nevyhnutná, ako napríklad zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, sklárstvo či dopravu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pod európskym zákonníkom práce má Robert Fico na mysli pravdepodobne tzv. Európsky sociálny pilier , ktorý lídri členských štátov EÚ podpísali v novembri 2017. Takisto je pravdou, že sa novelizovaním zákonníka práce sa zvýšili príplatky za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu. Podľa novely zákona č. 595/2003 sa v roku 2013 zrušila rovná daň. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky sociálny pilier predstavila Európska komisia v apríli 2017. Dokument zahŕňa 20 princípov a práv v troch hlavných oblastiach: prístup na trh práce, spravodlivé pracovné podmienky a podpora sociálnej ochrany a inklúzie. Prijatý bol v novembri 2017. \" Tento sociálny pilier je dôležitý preto, že v ňom sú niektoré práva zopakované, teda tie, ktoré sú už garantované európskou legislatívou, ale sú tam aj niektoré práva, ktoré nie sú garantované a do budúcnosti budú musieť prejsť legislatívnou ochranou, \" uviedol Fico po skončení samitu, na ktorom bol dokument podpísaný. Zákonník práce bol novelizovaný v marci 2018, táto novela je účinná je od mája 2018. Príplatky, ktoré Fico spomína, zasiahli najmä odvetvia , kde je nočná práca, prípadne práca cez víkend nevyhnutná, ako napríklad zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, sklárstvo či dopravu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Európsky sociálny pilier", "novelizovaním", "novely", "Dokument", "odvetvia"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/fico-europsky-socialny-pilier-je-inspira/293016-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/63/20180501.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/395/20130101.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/fico-europsky-socialny-pilier-je-inspira/293016-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/priplatky-zasiahnu-odvetvia-kde-je-no/322556-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:43.471346+00:00"}
{"id": "vr25516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25516", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pozrite si augustové čísla vývoja štátneho rozpočtu, máme medziročne nižší deficit o trištvrte miliardy eur, výdavky skoro o 900 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ak berieme do úvahy augustové čísla (k 31. augustu 2012 a 2013), ide o medziročný pokles výdavkov o približne 900 mil. eur a deficit nižší o 750 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet k 31. augustu 2013 dosiahol prijmi 6 973,9 mil. eur, pričom výdavky boli vo výške 8 890,5 mil. eur a teda deficit dosiahol - 1 916,6 mil. eur. Rozpočet k 31. augustu 2012 dosiahol prijmi 7 104,8 mil. eur a výdavky rozpočtu boli vo výške 9 780,3 mil. eur a deficit štátneho rozpočtu bol - 2 675,5 mil. eur. Z týchto údajov vyplýva, že medziročný rozdiel výdavkov (koniec augusta 2012 a augusta 2013) ja na úrovni 889,8 mil. eur. Medziročne ide o pokles výdavkov na úrovni približne 900 mil. eur. Medziročný deficit (koniec augusta 2012 a augusta 2013) bol nižší o 758,9 mil. eur. Čo predstavuje medziročný pokles o približne 750 mil. eur, teda trištvrte miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ak berieme do úvahy augustové čísla (k 31. augustu 2012 a 2013), ide o medziročný pokles výdavkov o približne 900 mil. eur a deficit nižší o 750 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet k 31. augustu 2013 dosiahol prijmi 6 973,9 mil. eur, pričom výdavky boli vo výške 8 890,5 mil. eur a teda deficit dosiahol - 1 916,6 mil. eur. Rozpočet k 31. augustu 2012 dosiahol prijmi 7 104,8 mil. eur a výdavky rozpočtu boli vo výške 9 780,3 mil. eur a deficit štátneho rozpočtu bol - 2 675,5 mil. eur. Z týchto údajov vyplýva, že medziročný rozdiel výdavkov (koniec augusta 2012 a augusta 2013) ja na úrovni 889,8 mil. eur. Medziročne ide o pokles výdavkov na úrovni približne 900 mil. eur. Medziročný deficit (koniec augusta 2012 a augusta 2013) bol nižší o 758,9 mil. eur. Čo predstavuje medziročný pokles o približne 750 mil. eur, teda trištvrte miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet", "Rozpočet"], "url": ["https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9064", "https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8243"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:39.321130+00:00"}
{"id": "vr31105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31105", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vlani bol počet matiek mladších ako 14 rokov najvyšší za posledných desať rokov", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správy Štatistického úradu ohľadne demografických procesov na Slovensku (sobášnosť, rozvodovosť, pôrodnosť, potratovosť, úmrtnosť a migrácia) sa za určitý rok uverejňujú až v nasledujúcom roku. To znamená, že údaje ohľadne roku 2011 Štatistický úrad ešte neuverejnil. Čo sa týka poslednej štatistiky pôrodnosti a plodnosti, za rok 2010 bol počet živonarodených detí do veku matky 14 rokov 45. Podľa čísiel Infostatu bol rovnaký počet v roku 1996, viac to bolo v roku 1992.", "analysis_paragraphs": ["Správy Štatistického úradu ohľadne demografických procesov na Slovensku (sobášnosť, rozvodovosť, pôrodnosť, potratovosť, úmrtnosť a migrácia) sa za určitý rok uverejňujú až v nasledujúcom roku. To znamená, že údaje ohľadne roku 2011 Štatistický úrad ešte neuverejnil. Čo sa týka poslednej štatistiky pôrodnosti a plodnosti, za rok 2010 bol počet živonarodených detí do veku matky 14 rokov 45. Podľa čísiel Infostatu bol rovnaký počet v roku 1996, viac to bolo v roku 1992."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["pôrodnosti", "Podľa čísiel Infostatu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/KE/gender2011/1-demografia-28-29.pdf", "http://www.infostat.sk/slovakpopin/data/fertility.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:31.485202+00:00"}
{"id": "46323", "numeric_id": 46323, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46323", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po druhé to, čo už naozaj prebehlo, to je pomoc pre tú nepravidelnú autobusovú dopravu.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom septembra spustili Ministerstvo hospodárstva dotačnú schému, ktorou poskytuje štátnu pomoc autodopravcom zasiahnutým koronavírusom. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom septembra spustili Ministerstvo hospodárstva dotačnú schému, ktorou poskytuje štátnu pomoc autodopravcom zasiahnutým koronavírusom. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["poskytuje"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22483030/sukromni-autobusovi-dopravcovia-dostanu-statnu-pomoc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:08.001882+00:00"}
{"id": "vr36367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36367", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Vyjadrenie vtedajšieho podpredsedu HZDS pána Urbániho predsa bolo úplne jednoznačné, bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV, konkrétne povedal, že HZDS by malo patriť spravodajstvo. Vy s plnou vážnosťou chcete kritizovať túto koalíciu zo zámeru ovládnuť?", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pán Urbáni v interview pre denník SME okrem iného odpovedal: Chcete teda opäť politicky riadiť STV? Nie, od toho to má ďaleko. Sme za zvýšenie jej profesionality. Aby robila to, čo má robiť. Správy v poslednom období boli kvalitou, obsahom i šírkou informovanosti horšie ako v komerčných televíziách. Mňa ako občana neuspokojovali. A STV musí plniť aj výchovnú funkciu. To všetko vymizlo. Ak tam dáte svojich ľudí, logicky to bude riadené politicky. Nie. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo. Že za toho človeka budeme garantovať, že bude profesionálne na výške a bude robiť to spravodajstvo také, aké vo verejnoprávnej televízii má byť.", "analysis_paragraphs": ["Pán Urbáni v interview pre denník SME okrem iného odpovedal: Chcete teda opäť politicky riadiť STV? Nie, od toho to má ďaleko. Sme za zvýšenie jej profesionality. Aby robila to, čo má robiť. Správy v poslednom období boli kvalitou, obsahom i šírkou informovanosti horšie ako v komerčných televíziách. Mňa ako občana neuspokojovali. A STV musí plniť aj výchovnú funkciu. To všetko vymizlo. Ak tam dáte svojich ľudí, logicky to bude riadené politicky. Nie. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo. Že za toho človeka budeme garantovať, že bude profesionálne na výške a bude robiť to spravodajstvo také, aké vo verejnoprávnej televízii má byť."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["pre denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3074730/milan-urbani-meciar-bol-hlupy-a-dnes-to-uz-vie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:38.362255+00:00"}
{"id": "vr34472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34472", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...zmenili sme zákon o hazardných hrách...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o hazardných hrách bol prerokúvaní na siedmej schôdzi a v druhom čítaní zaň hlasovalo 77 poslancov. Zmena a aj hlasovanie o zmene tohto zákona sú dostupné na stránke NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o hazardných hrách bol prerokúvaní na siedmej schôdzi a v druhom čítaní zaň hlasovalo 77 poslancov. Zmena a aj hlasovanie o zmene tohto zákona sú dostupné na stránke NRSR."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27277"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:47.796308+00:00"}
{"id": "vr15750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15750", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jeden slovenský europoslanec v prepočte na počet obyvateľov reprezentuje 417 404 obyvateľov. Čo sa týka Nemecka, jeden europoslanec z tejto krajiny zastupuje v prepočte až 855 854 nemeckých obyvateľov. V Európskej komisii je Slovensko zastúpené – tak ako každá iná členská krajina EÚ – jedným eurokomisárom, rovnako ako Nemecko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrepočet počtu obyvateľov na jedného poslanca vychádza z oficiálnych údajov veľkosti populácie jednotlivých krajín a veľkosti ich zastúpenia v Európskom parlamente. Podľa oficiálnych údajov Európskej komisie malo Nemecko k 1. januáru 2016 odhadovaný počet 82 162 000 obyvateľov. Slovensko malo v tom istom čase podľa rovnakého zdroja 5 426 252 obyvateľov. V Európskom parlamente je Nemecko zastúpene 96 poslancami , zatiaľ čo Slovensko reprezentujú 13 poslanci .\n\nSlovenským komisárom je podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič . Nemecko má v EK zastúpenie v osobe Günthera Oettingera , komisára pre rozpočet a ľudské zdroje.", "analysis_paragraphs": ["Jeden slovenský europoslanec v prepočte na počet obyvateľov reprezentuje 417 404 obyvateľov. Čo sa týka Nemecka, jeden europoslanec z tejto krajiny zastupuje v prepočte až 855 854 nemeckých obyvateľov. V Európskej komisii je Slovensko zastúpené – tak ako každá iná členská krajina EÚ – jedným eurokomisárom, rovnako ako Nemecko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prepočet počtu obyvateľov na jedného poslanca vychádza z oficiálnych údajov veľkosti populácie jednotlivých krajín a veľkosti ich zastúpenia v Európskom parlamente. Podľa oficiálnych údajov Európskej komisie malo Nemecko k 1. januáru 2016 odhadovaný počet 82 162 000 obyvateľov. Slovensko malo v tom istom čase podľa rovnakého zdroja 5 426 252 obyvateľov. V Európskom parlamente je Nemecko zastúpene 96 poslancami , zatiaľ čo Slovensko reprezentujú 13 poslanci .", "Slovenským komisárom je podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič . Nemecko má v EK zastúpenie v osobe Günthera Oettingera , komisára pre rozpočet a ľudské zdroje."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Nemecko", "Slovensko", "96 poslancami", "13 poslanci", "Maroš Šefčovič", "Günthera Oettingera"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=DE", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=SK", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/sefcovic_sk", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/oettinger_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:10.697172+00:00"}
{"id": "vr36803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36803", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Mám krátky citát z listu, ktorý mi napísal vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe pán Knut Vollebaek. On v mojom úrade bol pred niekoľkými mesiacmi. Diskutovali sme zákon o štátnom jazyku, diskutovali sme o zákone o dvojakom občianstve. Mám prvé písomné stanovisko, ktoré jednoznačne hovorí v prospech prístupu, ktorý sme zvolili tým, že odmietneme kompletne odmietneme účinky zákona Maďarskej republiky.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemáme k dispozícii list K. Vollebaecka, ale obsah sa zhoduje s jeho verejnými vyhláseniami. Vollebaekov názor je vyjadrený vo viacerých médiách. Podľa TASR : \" Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek si myslí, že udeľovanie občianstva na základe iného princípu ako miesta bydliska je pôvodom pre politické napätie medzi štátmi. \"Keď sa chce jurisdikcia aplikovať na občanov na inom princípe, než akým je bydlisko, nesie to potenciál napätia. Varoval som štáty pred udeľovaním občianstva na etnickom, národnostnom, jazykovom alebo kulturálnom základe a upozornil som ich na konzekvencie po udelení takéhoto občianstva,\" povedal to Vollebaek po stretnutí s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, ktoré sa dnes uskutočnilo v holandskom Haagu k téme prijatia zákona Budapešťou o prideľovaní občianstva Maďarom žijúcim v zahraničí.\"", "analysis_paragraphs": ["Nemáme k dispozícii list K. Vollebaecka, ale obsah sa zhoduje s jeho verejnými vyhláseniami. Vollebaekov názor je vyjadrený vo viacerých médiách. Podľa TASR : \" Vysoký komisár OBSE Knut Vollebaek si myslí, že udeľovanie občianstva na základe iného princípu ako miesta bydliska je pôvodom pre politické napätie medzi štátmi. \"Keď sa chce jurisdikcia aplikovať na občanov na inom princípe, než akým je bydlisko, nesie to potenciál napätia. Varoval som štáty pred udeľovaním občianstva na etnickom, národnostnom, jazykovom alebo kulturálnom základe a upozornil som ich na konzekvencie po udelení takéhoto občianstva,\" povedal to Vollebaek po stretnutí s ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, ktoré sa dnes uskutočnilo v holandskom Haagu k téme prijatia zákona Budapešťou o prideľovaní občianstva Maďarom žijúcim v zahraničí.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "navštívil"], "url": ["http://www.slovacivosvete.sk/338/sprava-tasr.php?sprava=334264", "http://www.mzv.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_EN&OpenDocument=Y&LANG=EN&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=3&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_033E537C9959F1EEC12577AE00257B49"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:59.417625+00:00"}
{"id": "vr37187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37187", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V prvom čítaní Obyčajní ľudia ani pán Matovič nehlasovali proti, hlasovali za. Ten zákon je ten istý. Ani nevystúpili a nepovedali, že dobre, my to pustíme do druhého čítania, ale chceme mať rokovania o zmenách.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve na 8. schôdzi NR SR dňa 5. novembra 2010 hlasoval poslanec Igor Matovič za. Rovnako hlasovali aj ďalší traja poslanci zo združenia Obyčajní ľudia.\n\n\" Na februárovej schôdzi predložíme pozmeňujúci zákon ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve, \" povedal Igor Matovič až o mesiac a pol 24. januára 2011. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, Obyčajní ľudia podľa Matoviča koaličnú novelu zákona o štátnom občianstve nepodporia.\n\nMatovič sa 2. februára 2011 vyjadril, že podporí novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer.\n\nPo vyjadreniach, že pozmeňujúci návrh nakoniec nepredloží sa 8. februára 2011 Matovič vyjadril , že ho predloží vďaka poslancom Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.\n\nV samotnej rozprave po hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve v novembri 2010 sa nikto z Obyčajných ľudí k návrhu novely zákona nevyjadril negatívne.", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve na 8. schôdzi NR SR dňa 5. novembra 2010 hlasoval poslanec Igor Matovič za. Rovnako hlasovali aj ďalší traja poslanci zo združenia Obyčajní ľudia.", "\" Na februárovej schôdzi predložíme pozmeňujúci zákon ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve, \" povedal Igor Matovič až o mesiac a pol 24. januára 2011. Ak by tento pozmeňujúci návrh neprešiel, Obyčajní ľudia podľa Matoviča koaličnú novelu zákona o štátnom občianstve nepodporia.", "Matovič sa 2. februára 2011 vyjadril, že podporí novelu zákona o štátnom občianstve, ktorú do parlamentu predložili poslanci za Smer.", "Po vyjadreniach, že pozmeňujúci návrh nakoniec nepredloží sa 8. februára 2011 Matovič vyjadril , že ho predloží vďaka poslancom Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.", "V samotnej rozprave po hlasovaní o doplnení zákona o štátnom občianstve v novembri 2010 sa nikto z Obyčajných ľudí k návrhu novely zákona nevyjadril negatívne."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "povedal", "podporí", "vyjadril", "rozprave"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27478", "http://spravy.pravda.sk/matovic-chce-zmeny-v-novele-zakona-o-obcianstve-inak-pojde-proti-koalicii-1qh-/sk_domace.asp?c=A110124_131018_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/matovic-podpori-novelu-smeru-d21-/sk_domace.asp?c=A110202_201956_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/5758300/matovic-vdaka-smeru-predlozi-navrh-o-statnom-obcianstve.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:08.897617+00:00"}
{"id": "vr37976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37976", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Po prvé, môže niekoho zamestnať takzvane na živnosť. Aké tam má náklady nepriame so zamestnancom? No žiadne? Nemusí mu platiť ani obedy, ani dovolenku, nemusí myslieť na žiadne odstupné, skrátka nič. A takýto zamestnanec na živnosť nemá absolútne žiadnu ochranu, ani tú najmenšiu. Nič.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výhody a nevýhody práce na živnosť porovnal v roku 2007 (v tejto oblasti v Ondrušom uvádzaných parametroch sa odvtedy nič podstatné nezmenilo) napríklad web uspesne-podnikanie : \"Dlhodobo však tieto nižšie odvody živnostníka môžu znamenať aj nevýhodu – ak živnostník ochorie, dostane zo sociálnej poisťovne trikrát nižšie nemocenské, než keby bol zamestnancom. Nízke odvody sa potom odrazia aj na dôchodku. Ak platíte nižšie odvody do sociálnej poisťovne než zamestnanec, budete dostávať nižší dôchodok, resp. si menej sporíte do 2. piliera. A niektorí živnostníci (napríklad slobodní umelci) nemusia platiť do sociálnej poisťovne žiadne odvody. V prípade zamestnanca odvádza za neho do poisťovní ďalšie odvody zamestnávateľ. V prípade 20.000-cového platu sú náklady zamestnávateľa asi o tretinu vyššie. Ako zamestnancovi zvykne firma k platu pridávať rôzne zamestnanecké výhody – mobil, služobné auto, notebook a pod. V prípade práce na živnosť sa v mnohých prípadoch bude od vás očakávať, že si tieto prostriedky zabezpečíte sami. Ako živnostník nemáte právny nárok dovolenku, stravné lístky, príplatky za prácu nadčas a v noci. To všetko závisí len na dohode (zmluve) medzi vami a vašim obchodným partnerom. Ako živnostník ručíte sa všetky svoje záväzky (napríklad spôsobenú škodu z nedbanlivosti) celým svojim majetkom – ste pripravený na toto riziko? Ako zamestnanec by ste náhradu škody hradili len do výšky trojnásobku priemerného zárobku. Pri práci na živnosť nemáte takú právnu ochranu ako pri zamestnaneckom pomere – nemáte pracovnú dobu „od-do“, nie ste chránený výpovednou lehotou, nemáte tak veľkú ochranu pred neprimeranými pracovnými podmienkami.\"", "analysis_paragraphs": ["Výhody a nevýhody práce na živnosť porovnal v roku 2007 (v tejto oblasti v Ondrušom uvádzaných parametroch sa odvtedy nič podstatné nezmenilo) napríklad web uspesne-podnikanie : \"Dlhodobo však tieto nižšie odvody živnostníka môžu znamenať aj nevýhodu – ak živnostník ochorie, dostane zo sociálnej poisťovne trikrát nižšie nemocenské, než keby bol zamestnancom. Nízke odvody sa potom odrazia aj na dôchodku. Ak platíte nižšie odvody do sociálnej poisťovne než zamestnanec, budete dostávať nižší dôchodok, resp. si menej sporíte do 2. piliera. A niektorí živnostníci (napríklad slobodní umelci) nemusia platiť do sociálnej poisťovne žiadne odvody. V prípade zamestnanca odvádza za neho do poisťovní ďalšie odvody zamestnávateľ. V prípade 20.000-cového platu sú náklady zamestnávateľa asi o tretinu vyššie. Ako zamestnancovi zvykne firma k platu pridávať rôzne zamestnanecké výhody – mobil, služobné auto, notebook a pod. V prípade práce na živnosť sa v mnohých prípadoch bude od vás očakávať, že si tieto prostriedky zabezpečíte sami. Ako živnostník nemáte právny nárok dovolenku, stravné lístky, príplatky za prácu nadčas a v noci. To všetko závisí len na dohode (zmluve) medzi vami a vašim obchodným partnerom. Ako živnostník ručíte sa všetky svoje záväzky (napríklad spôsobenú škodu z nedbanlivosti) celým svojim majetkom – ste pripravený na toto riziko? Ako zamestnanec by ste náhradu škody hradili len do výšky trojnásobku priemerného zárobku. Pri práci na živnosť nemáte takú právnu ochranu ako pri zamestnaneckom pomere – nemáte pracovnú dobu „od-do“, nie ste chránený výpovednou lehotou, nemáte tak veľkú ochranu pred neprimeranými pracovnými podmienkami.\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["web uspesne-podnikanie"], "url": ["http://www.uspesne-podnikanie.sk/preco-je-dobre-byt-zivnostnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:42.581789+00:00"}
{"id": "vr37790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37790", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Súčasťou týchto zmien, áno, sú aj verejné výberové konania narozdiel od súčasného stavu, kde v zásade v konečnom dôsledku len jedna osoba, a to generálny prokurátor, môže rozhodnúť o tom kto bude prokurátorom a kto nie.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný stav menovania prokurátorov upravuje zákon č. 154/2001 Z. z. Ten v § 8, ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.\" Podľa Vládneho návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. a tiež 154/2001 Z.z. (uvádzame niektoré vybrané úseky z návrhu):", "analysis_paragraphs": ["Súčasný stav menovania prokurátorov upravuje zákon č. 154/2001 Z. z. Ten v § 8, ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.\" Podľa Vládneho návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. a tiež 154/2001 Z.z. (uvádzame niektoré vybrané úseky z návrhu):"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["č. 154/2001 Z. z.", "Vládneho návrhu zákona"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15731&FileName=01-z154&Rocnik=2001", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:29.193247+00:00"}
{"id": "vr38478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38478", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Toho sme nemali ako zvoliť, lebo ten odstúpil. (v tajnej voľbe koaličného prokurátora, pozn.)", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidát koalície na generálneho prokurátora Čentéš sa kandidatúry vzdal pred voľbou, 13. mája 2011. Voľba sa konala 17. mája 2011.", "analysis_paragraphs": ["Kandidát koalície na generálneho prokurátora Čentéš sa kandidatúry vzdal pred voľbou, 13. mája 2011. Voľba sa konala 17. mája 2011."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Čentéš"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:48.732135+00:00"}
{"id": "vr18156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18156", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "V roku 2006, keď nastúpila vláda Smeru prvýkrát, tak zadĺženosť domácností bola 8,8 miliardy eur. Dneska je 34,1, viac, na štvornásobok išla zadĺženosť slovenských domácností počas vlád Smeru...", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2006 patrila Slovenská republika medzi krajiny s najmenšou mierou zadĺženosti domácnosti v rámci krajín Európskej únie. Najnovšie štatistiky uvádzajú, že Slovensko je najrýchlejšie rastúcou krajinou v strednej a východnej Európe, čo sa týka zadĺženosti domácnosti. Podľa štatistík Eurostatu a Európskej centrálnej banky zadĺženosť slovenských domácností stúpala každým rokom, a to aj počas obdobia vlády Ivety Radičovej ( .pdf , s. 40). Zatiaľ čo v roku 2006 bola zadĺženosť domácností skutočne na úrovni 8,8 mld. eur, v roku 2017 sa vyšplhala na 32,3 mld. eur. Kvôli odchýlke hodnotíme výrok ako nepravdivý. Štatistika Eurostat uvádza dlh domácností v percentách z hrubého disponibilného príjmu domácnosti (gross disposable income). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené prerátané hodnoty v mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 patrila Slovenská republika medzi krajiny s najmenšou mierou zadĺženosti domácnosti v rámci krajín Európskej únie. Najnovšie štatistiky uvádzajú, že Slovensko je najrýchlejšie rastúcou krajinou v strednej a východnej Európe, čo sa týka zadĺženosti domácnosti. Podľa štatistík Eurostatu a Európskej centrálnej banky zadĺženosť slovenských domácností stúpala každým rokom, a to aj počas obdobia vlády Ivety Radičovej ( .pdf , s. 40). Zatiaľ čo v roku 2006 bola zadĺženosť domácností skutočne na úrovni 8,8 mld. eur, v roku 2017 sa vyšplhala na 32,3 mld. eur. Kvôli odchýlke hodnotíme výrok ako nepravdivý. Štatistika Eurostat uvádza dlh domácností v percentách z hrubého disponibilného príjmu domácnosti (gross disposable income). V nasledujúcej tabuľke sú uvedené prerátané hodnoty v mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["zadĺženosti", "zadĺženosti", ".pdf"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/452806-slovaci-maju-najviac-dlhov/", "https://enrsi.rtvs.sk/articles/topical-issue/149144/slovak-households-have-highest-debt-in-central-europe", "http://jks.euin.org/sites/default/files/jks_2017_01_034-043_Fabova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:37.056988+00:00"}
{"id": "vr32096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32096", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ten postoj KDH (nehlasovať za Ústavu SR, pozn.) bol vtedy spojený s obavami o štýl a spôsob vládnutia, ktoré tu vtedajšia politická garnitúra na Slovensku reprezentovala.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže poslanci KDH, ktorí hlasovali proti Deklarácií tak urobili v obavách o ďalší vývoj zvrchovaného Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže poslanci KDH, ktorí hlasovali proti Deklarácií tak urobili v obavách o ďalší vývoj zvrchovaného Slovenska."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "podotkol", "Politologická revue 3/2005", "TASR", "(", "Politologická revue 3/2005"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120903TBA00778", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70", "http://revue.kpol.ff.ucm.sk/archiv/2005/3/majerova.pdf", "http://www.martintv.sk/aktualne-spravy/slovensko/ustava-slovenskej-republiky-ma-20-rokov", "http://revue.kpol.ff.ucm.sk/archiv/2005/3/majerova.pdf", "http://revue.kpol.ff.ucm.sk/archiv/2005/3/majerova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:48.437793+00:00"}
{"id": "vr18133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zákon získal v prvom čítaní ústavnú väčšinu bez SaS (dôchodkový strop, pozn.). (...) Aj v prípade Mostu-Híd hovoria, že nie celkom sú stotožnení s predstavou, že pôjdeme na 64 rokov a preto dali voľné hlasovanie a ak si pamätám, niekoľko hlasovalo za tento návrh, iní sa buď zdržali hlasovania alebo hlasovali úplne inak.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji 2018 strana Smer-SD predstavila návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku, ktorý by určoval vek do dôchodku na 64 rokov. Prvé hlasovanie prebehlo 18. septembra 2018, kedy návrh získal 93 hlasov zo 145 prítomných poslancov. Za návrh hlasovali poslanci za strany Smer-SD, SNS, KĽSNS, hnutie Sme rodina a niektorí poslanci z klubu Most-Híd. Proti návrhu hlasovali všetci poslanci strany SaS. Výrok na základe informácií o hlasovaní NR SR hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2018 strana Smer-SD predstavila návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku, ktorý by určoval vek do dôchodku na 64 rokov. Prvé hlasovanie prebehlo 18. septembra 2018, kedy návrh získal 93 hlasov zo 145 prítomných poslancov. Za návrh hlasovali poslanci za strany Smer-SD, SNS, KĽSNS, hnutie Sme rodina a niektorí poslanci z klubu Most-Híd. Proti návrhu hlasovali všetci poslanci strany SaS. Výrok na základe informácií o hlasovaní NR SR hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["hlasovanie", "júnovej", "Most-Híd"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40622", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti%2Fudalost&MasterID=54752", "https://ekonomika.sme.sk/c/20834384/most-hid-smer-sns-odchod-do-dochodku-strop.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:53.826930+00:00"}
{"id": "48388", "numeric_id": 48388, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48388", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Európska únia vyčlenila 1,5 miliardy na to, aby sa preplácala vojenská pomoc, preto je to dobrá správa pre slovenských občanov a daňových poplatníkov, že gro tej výzbroje, ktorú sme dali na Ukrajinu, bude preplatené.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Európska únia 13. apríla 2022 schválila navýšenie rozpočtu na podporu členských štátov v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine na 1,5 miliardy eur. Je však zatiaľ v jednaní, čo všetko z výzbroje darovanej na Ukrajinu bude preplatené, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nEurópska rada schválila navýšenie rozpočtu Európskeho mierového nástroja o 500 miliónov eur, čím sa pôvodný rozpočet navýšil na 1,5 miliardy, ako uvádza Korčok. Tento rozpočet je v súčasnosti určený na podporu členských štátov EÚ v dodávkach vybavenia a materiálu ukrajinským ozbrojeným silám, vrátane vojenského vybavenia smrtiacej sily na obranné účely.\n\nRozpočet ďalej zahŕňa napríklad financovanie osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a paliva.\n\nSlovensko doposiaľ pomohlo Ukrajine vojenským materiálom v hodnote 62 miliónov eur a dodaním protivzdušného systému obrany S-300. Rokovania s EÚ o refundácii tejto pomoci potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď. Keďže sa však zatiaľ jedná o neukončené rokovania, výrok označujeme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia 13. apríla 2022 schválila navýšenie rozpočtu na podporu členských štátov v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine na 1,5 miliardy eur. Je však zatiaľ v jednaní, čo všetko z výzbroje darovanej na Ukrajinu bude preplatené, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Európska rada schválila navýšenie rozpočtu Európskeho mierového nástroja o 500 miliónov eur, čím sa pôvodný rozpočet navýšil na 1,5 miliardy, ako uvádza Korčok. Tento rozpočet je v súčasnosti určený na podporu členských štátov EÚ v dodávkach vybavenia a materiálu ukrajinským ozbrojeným silám, vrátane vojenského vybavenia smrtiacej sily na obranné účely.", "Rozpočet ďalej zahŕňa napríklad financovanie osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a paliva.", "Slovensko doposiaľ pomohlo Ukrajine vojenským materiálom v hodnote 62 miliónov eur a dodaním protivzdušného systému obrany S-300. Rokovania s EÚ o refundácii tejto pomoci potvrdil aj minister obrany Jaroslav Naď. Keďže sa však zatiaľ jedná o neukončené rokovania, výrok označujeme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválila", "pomohlo", "potvrdil"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/04/13/eu-support-to-ukraine-council-agrees-on-third-tranche-of-support-under-the-european-peace-facility-for-total-1-5-billion/?fbclid=IwAR2ssSjxOb6Qy8-ajfVZtULpDE4BuQ8NGRrYRHyECTvqDK1SmetpsXSlBfo", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/04/13/eu-support-to-ukraine-council-agrees-on-third-tranche-of-support-under-the-european-peace-facility-for-total-1-5-billion/?fbclid=IwAR2ssSjxOb6Qy8-ajfVZtULpDE4BuQ8NGRrYRHyECTvqDK1SmetpsXSlBfo", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022042500000429", "https://www.sme.sk/minuta/22893657/slovensko-s-eu-intenzivne-rokuje-o-nahrade-za-material-darovany-ukrajine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:50.410239+00:00"}
{"id": "vr33663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33663", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Druhýkrát v tomto roku klesajú ceny elektriny pre domácnosti, rast cien klesol na 1,9%.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že medziročná miera inflácie ( Eurostat ) bola v marci 2013 na úrovni 1,9%. Oproti januáru, či februáru 2013 ide o pokles. SMER-SD však nesprávne uvádza, že ceny elektriny mali klesnúť druhýkrát v tomto roku. V skutočnosti klesli v januári 2013 o 0,2% a vo februári a marci zostala cena elektriny nezmenená, čiže na úrovni mesiaca január. V tomto roku tak klesla cena elektriny pre domácnosti len raz. V priebehu apríla bolo zverejnené oznámenie, že cena elektriny klesne opäť od mája. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý. Mesiac október 2012 november 2012 december 2012 január 2013 február 2013 marec 2013 HICP index 3,9 3,5 3,4 2,5 2,2 1,9 Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2013 : Index spotrebiteľských cien sa v marci oproti februáru v domácnostiach zamestnancov zvýšil o 0,1 % a v domácnostiach dôchodcov nezmenil. Index spotrebiteľských cien v marci medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 1,9 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného ná­jomníkmi; vodného; stočného; elektriny ; plynu; tepelnej energie. Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2013 : Index spotrebiteľských cien sa vo februári oproti januáru v domácnostiach zamestnancov a v domácnostiach dôchodcov nezmenil. Index spotrebiteľských cien vo februári medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 2,2 % . V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi, imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov, vodného, stočného, iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie, elektriny , plynu, tepelnej energie. Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien v januári 2013 : Klesli ceny elektriny o 0,2 % a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1 %. Index spotrebiteľských cien sa v januári 2013 oproti decembru 2012 zvýšil v domácnostiach za­mestnancov o 0,6 % a v domácnostiach dôchodcov o 0,7 %. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 2,4 %. TASR priniesla 15.4.2013 správu, v ktorej oznamovala zníženie cien elektriny od mája 2013: \" Koncová cena elektriny sa zníži všetkým odberateľom v SR o približne 3 %. Umožnilo to rozhodnutie Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) .\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že medziročná miera inflácie ( Eurostat ) bola v marci 2013 na úrovni 1,9%. Oproti januáru, či februáru 2013 ide o pokles. SMER-SD však nesprávne uvádza, že ceny elektriny mali klesnúť druhýkrát v tomto roku. V skutočnosti klesli v januári 2013 o 0,2% a vo februári a marci zostala cena elektriny nezmenená, čiže na úrovni mesiaca január. V tomto roku tak klesla cena elektriny pre domácnosti len raz. V priebehu apríla bolo zverejnené oznámenie, že cena elektriny klesne opäť od mája. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý. Mesiac október 2012 november 2012 december 2012 január 2013 február 2013 marec 2013 HICP index 3,9 3,5 3,4 2,5 2,2 1,9 Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2013 : Index spotrebiteľských cien sa v marci oproti februáru v domácnostiach zamestnancov zvýšil o 0,1 % a v domácnostiach dôchodcov nezmenil. Index spotrebiteľských cien v marci medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 1,9 %. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného ná­jomníkmi; vodného; stočného; elektriny ; plynu; tepelnej energie. Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2013 : Index spotrebiteľských cien sa vo februári oproti januáru v domácnostiach zamestnancov a v domácnostiach dôchodcov nezmenil. Index spotrebiteľských cien vo februári medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 2,2 % . V odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá na úrovni predchádzajúceho mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi, imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov, vodného, stočného, iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie, elektriny , plynu, tepelnej energie. Správa ŠÚ SR - Vývoj spotrebiteľských cien v januári 2013 : Klesli ceny elektriny o 0,2 % a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1 %. Index spotrebiteľských cien sa v januári 2013 oproti decembru 2012 zvýšil v domácnostiach za­mestnancov o 0,6 % a v domácnostiach dôchodcov o 0,7 %. Index spotrebiteľských cien v januári medziročne vzrástol za domácnosti zamestnancov a za domácnosti dôchodcov zhodne o 2,4 %. TASR priniesla 15.4.2013 správu, v ktorej oznamovala zníženie cien elektriny od mája 2013: \" Koncová cena elektriny sa zníži všetkým odberateľom v SR o približne 3 %. Umožnilo to rozhodnutie Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) .\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Vývoj spotrebiteľských cien v marci 2013", "Vývoj spotrebiteľských cien vo februári 2013", "Vývoj spotrebiteľských cien v januári 2013", "TASR"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=65027", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=63290", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60868", "http://www.topky.sk/cl/1000680/1346503/Elektrina-zlacnie--Pozrite-sa--o-kolko-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:14.608559+00:00"}
{"id": "vr37400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37400", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Odmietame, aby sa predávali takým spôsobom napríklad ako sa predali slovenské elektrárne. Úplne pod cenu, keď bola otázka možnosti odkúpenia, tak zrazu tá cena bola dvojnásobná, za akú sme ich predali.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tvrdenie, aká vysoká bola cena, ktorú Enel ponúkol Ficovej vláde za opätovné odkúpenie Slovenských elektrární. O konečnej cene pôvodného predaja Enelu viedla vláda R. Fica s Enelom spor, avšak následne sa zmluvné strany dohodli, že žiadna z nich nebude nič doplácať.\n\nDenník Pravda prináša nasledujúcu chronológiu:\n\napríl 2006 – R. Fico: \"Dzurindova vláda predala 66 percent akcií Slovenských elektrární talianskemu Enelu za 839 miliónov eur (31,4 miliardy korún).\"\n\nPritom Enel chcel od vlády naspäť 8,9 miliardy korún.\n\noktóber 2009 – \"Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena pri uzavretí vo výške 839 miliónov eur je konečná. Žiadna zo zmluvných strán nie je povinná uhradiť druhej strane dodatočnú platbu ako úpravu kúpnej ceny.“ – Uvádza to najnovší návrh o skončení privatizácie elektrární, ktorý predkladá minister hospodárstva Ľ. Jahnátek na rokovanie vlády", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tvrdenie, aká vysoká bola cena, ktorú Enel ponúkol Ficovej vláde za opätovné odkúpenie Slovenských elektrární. O konečnej cene pôvodného predaja Enelu viedla vláda R. Fica s Enelom spor, avšak následne sa zmluvné strany dohodli, že žiadna z nich nebude nič doplácať.", "Denník Pravda prináša nasledujúcu chronológiu:", "apríl 2006 – R. Fico: \"Dzurindova vláda predala 66 percent akcií Slovenských elektrární talianskemu Enelu za 839 miliónov eur (31,4 miliardy korún).\"", "Pritom Enel chcel od vlády naspäť 8,9 miliardy korún.", "október 2009 – \"Zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena pri uzavretí vo výške 839 miliónov eur je konečná. Žiadna zo zmluvných strán nie je povinná uhradiť druhej strane dodatočnú platbu ako úpravu kúpnej ceny.“ – Uvádza to najnovší návrh o skončení privatizácie elektrární, ktorý predkladá minister hospodárstva Ľ. Jahnátek na rokovanie vlády"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ficova-vlada-dzurindov-predaj-elektrarni-bol-dobry-f8u-/sk_ekonomika.asp?c=A091003_103028_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:13.550084+00:00"}
{"id": "vr30814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30814", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tá hlavná os konfliktu za ostatné dva roky bola práve medzi Kresťansko-demokratickým hnutím nielen, ale aj, ktoré získalo to najvyššie bodové ohodnotenie a úplne na opačnom pole je Smer.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Prochádzka má na mysli rebríček boja proti korupcií zhotovený Transparency International Slovensko v júli 2011. Podľa danej štúdie najlepšie vyšlo z parlamentných strán KDH a na opačnom konci posledné medzi parlamentnými stranami bola strana SMER.\n\nRebríček sa zostavoval na základe snáh jednotlivých poslancov pri príjmaní protikorupčných žákonov a zvyšovania transparentnosti.", "analysis_paragraphs": ["R. Prochádzka má na mysli rebríček boja proti korupcií zhotovený Transparency International Slovensko v júli 2011. Podľa danej štúdie najlepšie vyšlo z parlamentných strán KDH a na opačnom konci posledné medzi parlamentnými stranami bola strana SMER.", "Rebríček sa zostavoval na základe snáh jednotlivých poslancov pri príjmaní protikorupčných žákonov a zvyšovania transparentnosti."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko"], "url": ["http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:38.831099+00:00"}
{"id": "vr31440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31440", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zároveň sme znížili výdavky štátu o cca 10%.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf , s.7) sa píše o pláne znižovať základné výdavky štátu ako aj znižovanie miezd vo verejnom sektore.", "analysis_paragraphs": ["V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf , s.7) sa píše o pláne znižovať základné výdavky štátu ako aj znižovanie miezd vo verejnom sektore."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "tlačovej správy", "tlačovej správy", "7,8 %"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/rozpocet.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=485", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/Bilancia%20februar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:18.153581+00:00"}
{"id": "vr33608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33608", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Od januára tohto roku prevzali obvodné úrady, ktoré spadajú pod ministerstvo vnútra, školské úrady a stavebné úrady.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci prvej fázy programu ESO, ktorý štartoval 1. januára 2013 k takémuto kroku naozaj došlo. \"K 1. januáru 2013 dôjde k zrušeniu 64 štátnych úradov. Pôsobnosť krajských školských úradov; krajských stavebných úradov; územných vojenských správ prejde na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti MV SR.\"", "analysis_paragraphs": ["V rámci prvej fázy programu ESO, ktorý štartoval 1. januára 2013 k takémuto kroku naozaj došlo. \"K 1. januáru 2013 dôjde k zrušeniu 64 štátnych úradov. Pôsobnosť krajských školských úradov; krajských stavebných úradov; územných vojenských správ prejde na existujúce obvodné úrady v sídle kraja v pôsobnosti MV SR.\""], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2013", "345/2012", "515/2003"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-ramci-programu-eso-sa-zacalo-s-opatreniami-v-miestnej-statnej-sprave", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-345", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-515"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:24.581693+00:00"}
{"id": "vr14720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14720", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Biele vrany, máme tri na kandidátke (OĽaNO-NOVA, pozn.)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na kandidátnej listine strany OĽaNO sa skutočne nachádzajú traja držitelia Bielej vrany: Alan Suchánek ocenený v roku 2015 , Oto Žarnay ocenený v roku 2013 a Ján Mičovský ocenený v roku 2010 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Biela vrana je podľa vlastnej definície \" ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu .\" Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na kandidátnej listine strany OĽaNO sa skutočne nachádzajú traja držitelia Bielej vrany: Alan Suchánek ocenený v roku 2015 , Oto Žarnay ocenený v roku 2013 a Ján Mičovský ocenený v roku 2010 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Biela vrana je podľa vlastnej definície \" ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu .\" Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej listine", "2015", "2013", "2010", "definície"], "url": ["https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://bielavrana.sk/oceneni2015.php", "http://bielavrana.sk/oceneni2013.php", "http://bielavrana.sk/oceneni2010.php", "http://bielavrana.sk/ocenenie.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:43.390969+00:00"}
{"id": "vr31802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31802", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Dnes už sa môžme nádejať omnoho viac ako včera, že to prežijeme. Že to medzinárodný finančný systém zvládne. Včera som si všimol výrok nemeckého ministra financií Wolfganga Schoebleho ale aj nemeckej banky Duetsche Bank, ktorá je veľmi zaangažovaná napríklad v Grécku, a tie výroky boli prvý krát v tom slova zmysle, že bude to najhoršie pre Grécko, pre nás to dobré nebude, ale vieme si s tým poradiť.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký minister financií sa vyjadril v podobnom duchu ako to interpretuje M. Dzurinda. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 11. mája 2012 Euobserver.com píše: \" Nemecký minister financií Wolfgang Schauble povedal, že eurozóna by prežila, ak by ju Grécko opustilo, pretože štruktúry jednotnej meny sú robustnejšie ako pred dvomi rokmi.\"", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister financií sa vyjadril v podobnom duchu ako to interpretuje M. Dzurinda. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 11. mája 2012 Euobserver.com píše: \" Nemecký minister financií Wolfgang Schauble povedal, že eurozóna by prežila, ak by ju Grécko opustilo, pretože štruktúry jednotnej meny sú robustnejšie ako pred dvomi rokmi.\""], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Euobserver.com"], "url": ["http://euobserver.com/19/116232"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:53.152046+00:00"}
{"id": "vr33352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33352", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je historicky najvyššia nezamestnanosť v Českej republike...", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013). Podobný výrok overovali aj českí kolegovia z Demagog.cz ( Otázky Václava Moravce , 17. február).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013). Podobný výrok overovali aj českí kolegovia z Demagog.cz ( Otázky Václava Moravce , 17. február)."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Otázky Václava Moravce", "novej metódy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://demagog.cz/diskusie/113", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/lednova-nezamestnanost-stoupla-na-osm-procent/899201"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:26.566676+00:00"}
{"id": "vr28834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28834", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Dovoľte mi v prvom rade poďakovať, myslím, že osobitne pánovi Hlinovi, lebo ak sa nemýlim, on začal organizovať tie zhromaždenia, ostatní sa potom k nemu pridali, ktorí tam boli na tribúne.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý protest, v súvislosti s kauzou v zdravotníctve, skutočne organizoval poslanec Alojz Hlina. V nasledujúcich protestoch 14., 17., 25., a 28. novembra 2014 sa k nemu pridali aj Richard Sulík, Igor Matovič a Daniel Lipšic. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvý protest súvisiaci s kauzou nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici zorganizoval poslanec Hlina 11. novembra v Košiciach pred domom predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý zo svojej funkcie neskôr odstúpil . Ďalší protest sa odohral v piatok 14. novembra 2014. Na pódiu už stáli okrem organizátora Hlinu aj Matovič, Lipšic a Sulík. Následne na deň 25. výročia Nežnej revolúcie 17. novembra sa uskutočnil už v poradí druhý bratislavský protest . 25. novembra Hlina spoločne s Danielom Lipšicom, Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom zorganizoval tretí protest v Bratislave a 28. novembra zorganizovali tretí protest opäť v Košiciach .", "analysis_paragraphs": ["Prvý protest, v súvislosti s kauzou v zdravotníctve, skutočne organizoval poslanec Alojz Hlina. V nasledujúcich protestoch 14., 17., 25., a 28. novembra 2014 sa k nemu pridali aj Richard Sulík, Igor Matovič a Daniel Lipšic. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvý protest súvisiaci s kauzou nákupu predraženého CT prístroja v piešťanskej nemocnici zorganizoval poslanec Hlina 11. novembra v Košiciach pred domom predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý zo svojej funkcie neskôr odstúpil . Ďalší protest sa odohral v piatok 14. novembra 2014. Na pódiu už stáli okrem organizátora Hlinu aj Matovič, Lipšic a Sulík. Následne na deň 25. výročia Nežnej revolúcie 17. novembra sa uskutočnil už v poradí druhý bratislavský protest . 25. novembra Hlina spoločne s Danielom Lipšicom, Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom zorganizoval tretí protest v Bratislave a 28. novembra zorganizovali tretí protest opäť v Košiciach ."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["protest", "kauzou", "odstúpil", "protest", "protest", "Bratislave", "Košiciach"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/7488584/pred-paskovu-rezidenciu-prisli-na-ct-protest-stovky-ludi.html", "http://www.omediach.com/tv/item/5361-po-kauze-na-ktoru-upozornili-redaktorky-sme-a-markizy-konci-zvolenska-aj-zmajkovicova", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/paska-oznamil-ze-konci", "http://projektn.sk/2878/v-bratislave-krical-dav-paskovi-aby-odstupil/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1438541/Dalsia-demonstracia--Slovaci-na-nohach-v-Bratislave--Paska-padol--opozicia-ma-novy-terc-", "http://www.sme.sk/c/7513694/proti-korupcii-protestovalo-niekolko-tisic-ludi-prisli-aj-srholec-a-handzus.html?ref=njct", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337866-v-kosiciach-pokracoval-protest-proti-korupcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:16.263393+00:00"}
{"id": "vr36195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36195", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Veď to je, pozrite sa, Berény, podpredseda SMK tvrdil, že za každú cenu musia sa dostať teda Strana maďarskej koalície do slovenskej vlády. Za každú cenu.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:57.223209+00:00"}
{"id": "48317", "numeric_id": 48317, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48317", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V podstate sa kúpi len veža z FVPU z Dubnice nad Váhom a nič iné, tzn. to, čo bolo na rozdiel od Vydry, že kde malo pracovať 16 slovenských podnikov (pozn. porovnanie Patrie a Vydry v otázke toho, ako veľmi sa budú podieľať slovenské firmy).", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na výrobe transportéru Vydra, ktoré plánovala zaobstarať predošlá vláda, sa mali slovenské firmy podieľať predovšetkým dodaním zbraňovej veže z Novej Dubnice a zmontovaním vozidiel. Zapojenie 16 slovenských podnikov do zaobstarania transportérov bolo iba predpokladom vyplývajúcim z analýz, nešlo o existujúcu dohodu. Podľa fínskej vlády sa na výrobe transportérov Patria AMVXP, ktoré súčasné ministerstvo obrany Slovenskej republiky vybralo na základe verejnej súťaže sa má Slovensko podieľať minimálne zo 40 %. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV roku 2018 plánovalo Ministerstvo obrany SR pod vedením SNS nakúpiť 81 kusov obrnených vozidiel s názvom Vydra. Vozidlo vzniklo ako prototyp na základe technickej dohody medzi slovenským a fínskym ministerstvom obrany.\n\nTieto transportéry mali byť súčasťou ťažkej mechanizovanej brigády, ktorej zriadenie od Slovenska požaduje NATO. Obstaranie vozidiel je tiež súčasťou Dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl SR. Minister obrany Peter Gajdoš v roku 2018 uviedol , že nákup vozidiel môže podporiť domáci obranný priemysel, pretože podľa vtedajších analýz sa na ich výrobe mohlo podieľať aj 16 slovenských firiem, išlo však iba o predpoklady.\n\nNa výrobe vozidiel sa mali slovenské firmy podieľať predovšetkým dodaním zbraňovej veže z Novej Dubnice a zmontovaním vozidiel, napríklad v strojárňach Way Industries v Krupine. Na výrobe fínskeho konceptu transportéra sa tradične podieľa taktiež Švédsko, Česko, Izrael a Taliansko. Nákup obrnených transportérov predošlej vláde neprešiel kvôli problémom s transparentnosťou.\n\nSúčasná vláda na zaobstaranie obrnených vozidiel vyhlásila novú verejnú súťaž. Jedným z kritérií ministerstva obrany SR bolo aj zapojenie slovenského priemyslu. Tender vyhrala fínska ponuka vozidiel Patria AMVXP. Do súťaže sa okrem Fínska zapojilo Česko, Rumunsko, Španielsko a USA. Fínske vozidlo spĺňa viacero špecifických požiadaviek, ktoré boli zapracované ešte počas spolupráce s predchádzajúcim vedením ministerstva obrany. Fínska vláda tvrdí , že minimálne 40 % vozidla Patria sa bude vyrábať na Slovensku.\n\nV prvej fáze chce ministerstvo obrany zaobstarať 76 transportérov za viac ako 300 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Na výrobe transportéru Vydra, ktoré plánovala zaobstarať predošlá vláda, sa mali slovenské firmy podieľať predovšetkým dodaním zbraňovej veže z Novej Dubnice a zmontovaním vozidiel. Zapojenie 16 slovenských podnikov do zaobstarania transportérov bolo iba predpokladom vyplývajúcim z analýz, nešlo o existujúcu dohodu. Podľa fínskej vlády sa na výrobe transportérov Patria AMVXP, ktoré súčasné ministerstvo obrany Slovenskej republiky vybralo na základe verejnej súťaže sa má Slovensko podieľať minimálne zo 40 %. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "V roku 2018 plánovalo Ministerstvo obrany SR pod vedením SNS nakúpiť 81 kusov obrnených vozidiel s názvom Vydra. Vozidlo vzniklo ako prototyp na základe technickej dohody medzi slovenským a fínskym ministerstvom obrany.", "Tieto transportéry mali byť súčasťou ťažkej mechanizovanej brigády, ktorej zriadenie od Slovenska požaduje NATO. Obstaranie vozidiel je tiež súčasťou Dlhodobého plánu rozvoja ozbrojených síl SR. Minister obrany Peter Gajdoš v roku 2018 uviedol , že nákup vozidiel môže podporiť domáci obranný priemysel, pretože podľa vtedajších analýz sa na ich výrobe mohlo podieľať aj 16 slovenských firiem, išlo však iba o predpoklady.", "Na výrobe vozidiel sa mali slovenské firmy podieľať predovšetkým dodaním zbraňovej veže z Novej Dubnice a zmontovaním vozidiel, napríklad v strojárňach Way Industries v Krupine. Na výrobe fínskeho konceptu transportéra sa tradične podieľa taktiež Švédsko, Česko, Izrael a Taliansko. Nákup obrnených transportérov predošlej vláde neprešiel kvôli problémom s transparentnosťou.", "Súčasná vláda na zaobstaranie obrnených vozidiel vyhlásila novú verejnú súťaž. Jedným z kritérií ministerstva obrany SR bolo aj zapojenie slovenského priemyslu. Tender vyhrala fínska ponuka vozidiel Patria AMVXP. Do súťaže sa okrem Fínska zapojilo Česko, Rumunsko, Španielsko a USA. Fínske vozidlo spĺňa viacero špecifických požiadaviek, ktoré boli zapracované ešte počas spolupráce s predchádzajúcim vedením ministerstva obrany. Fínska vláda tvrdí , že minimálne 40 % vozidla Patria sa bude vyrábať na Slovensku.", "V prvej fáze chce ministerstvo obrany zaobstarať 76 transportérov za viac ako 300 miliónov eur."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["podieľať", "bolo", "Podľa", "plánovalo", "vzniklo", "mali", "je", "uviedol", "mali", "Novej Dubnice", "neprešiel", "problémom", "bolo", "tvrdí", "chce"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1266479/problem-transporterov-za-400-milionov-so-silnym-pancierom-sa-vydra-utopi/#:~:text=Slov%C3%A1ci%20re%C3%A1lne%20dodaj%C3%BA%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20zbra%C5%88ov%C3%BA%20ve%C5%BEu%20a%C2%A0postaraj%C3%BA%20sa%20o%C2%A0zmontovanie%20vozidiel%20v%C2%A0dom%C3%A1cich%20firm%C3%A1ch%2C%20medzi%20ktor%C3%A9%20maj%C3%BA%20patri%C5%A5%20napr%C3%ADklad%20stroj%C3%A1rne%20Way%20Industries%20v%C2%A0Krupine%2C", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/488596-projekt-obrnenych-transporterov-8x8-je-dokonceny/#:~:text=Gajdo%C5%A1%20uviedol%2C%20%C5%BEe,doplnil%20%C5%A1%C3%A9f%20rezortu.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/620768-nad-dal-prednost-finom-vlade-navrhnem-kupit-transportery-patria/#:~:text=F%C3%ADnska%20vl%C3%A1da%20deklaruje%2C%20%C5%BEe%20aspo%C5%88%2040%C2%A0percent%20vozidla%20sa%20bude%20vyr%C3%A1ba%C5%A5%20na%20Slovensku.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/488596-projekt-obrnenych-transporterov-8x8-je-dokonceny/", "https://e.dennikn.sk/1119509/v-com-nam-sns-pri-transporteroch-nepovedala-pravdu-cast-druha/?ref=inc#:~:text=podp%C3%ADsalo%20slovensk%C3%A9%20a%C2%A0f%C3%ADnske%20ministerstvo%20obrany.%20Ide%20o%C2%A0takzvan%C3%BA%20technick%C3%BA%20dohodu%20na%20v%C3%BDvoj%20prototypu%20vozidla", "https://domov.sme.sk/c/22291388/armadne-projekty-pockaju-na-novu-vladu-nepresiel-ani-nakup-transporterov-vydra.html#:~:text=obstaran%C3%ADm%20vozidiel%20po%C4%8D%C3%ADtali%20aj%20strategick%C3%A9%20dokumenty%20ministerstva%2C%20napr%C3%ADklad%20Dlhodob%C3%BD%20pl%C3%A1n%20rozvoja%20Ozbrojen%C3%BDch%20s%C3%ADl%20Slovenskej%20republiky.%20Transport%C3%A9ry%20mali%20by%C5%A5%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20%C5%A5a%C5%BEkej%20mechanizovanej%20brig%C3%A1dy%2C%20ktorej%20zriadenie%20od%20Slovenska%20po%C5%BEaduje%20Severoatlantick%C3%A1%20aliancia%20(NATO).", "https://domov.sme.sk/c/22291388/armadne-projekty-pockaju-na-novu-vladu-nepresiel-ani-nakup-transporterov-vydra.html#:~:text=S%20obstaran%C3%ADm%20vozidiel%20po%C4%8D%C3%ADtali%20aj%20strategick%C3%A9%20dokumenty%20ministerstva%2C%20napr%C3%ADklad%20Dlhodob%C3%BD%20pl%C3%A1n%20rozvoja%20Ozbrojen%C3%BDch%20s%C3%ADl%20Slovenskej%20republiky.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/488596-projekt-obrnenych-transporterov-8x8-je-dokonceny/#:~:text=Gajdo%C5%A1%20uviedol%2C%20%C5%BEe,doplnil%20%C5%A1%C3%A9f%20rezortu.", "https://e.dennikn.sk/1266479/problem-transporterov-za-400-milionov-so-silnym-pancierom-sa-vydra-utopi/#:~:text=Slov%C3%A1ci%20re%C3%A1lne%20dodaj%C3%BA%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20zbra%C5%88ov%C3%BA%20ve%C5%BEu%20a%C2%A0postaraj%C3%BA%20sa%20o%C2%A0zmontovanie%20vozidiel%20v%C2%A0dom%C3%A1cich%20firm%C3%A1ch%2C%20medzi%20ktor%C3%A9%20maj%C3%BA%20patri%C5%A5%20napr%C3%ADklad%20stroj%C3%A1rne%20Way%20Industries%20v%C2%A0Krupine%2C", "https://e.dennikn.sk/1119509/v-com-nam-sns-pri-transporteroch-nepovedala-pravdu-cast-druha/?ref=inc#:~:text=T%C3%BAto%20verziu%20potvrdzuje%20aj%20f%C3%ADnska%20Patria.%20Oprie%C5%A5%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20o%C2%A0skuto%C4%8Dnos%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20Slovensko%20na%20prototyp%20f%C3%ADnskeho%20vozidla%20dodalo%20vlastn%C3%BA%20zbra%C5%88ov%C3%BA%20ve%C5%BEu%20Turra%2030%20z%C2%A0Novej%20Dubnice%2C%20ktor%C3%BA%20museli%20technici%20integrova%C5%A5%20do%20vozidla.", "https://domov.sme.sk/c/22291388/armadne-projekty-pockaju-na-novu-vladu-nepresiel-ani-nakup-transporterov-vydra.html", "https://e.dennikn.sk/1119509/v-com-nam-sns-pri-transporteroch-nepovedala-pravdu-cast-druha/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/2667526/nakup-transporterov-nad-dostal-menej-ponuk-nez-dufal-prekvapenim-je-vozidlo-piranha/#:~:text=%E2%80%9EVozidlo%20Boxer%20n%C3%A1m%20pon%C3%BAkli%20len%20formou%20prist%C3%BApenia%20ku%20kontraktu%2C%20ktor%C3%BD%20maj%C3%BA%20jeho%20v%C3%BDrobcovia%20s%C2%A0nemeck%C3%BDmi%20ozbrojen%C3%BDmi%20silami.%20Bolo%20by%20to%20v%C5%A1ak%20bez%20zapojenia%20slovensk%C3%A9ho%20priemyslu%20a%C2%A0za%20v%C3%BDrazne%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20ceny%2C%E2%80%9C%20dod%C3%A1va%20Na%C4%8F.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/620768-nad-dal-prednost-finom-vlade-navrhnem-kupit-transportery-patria/#:~:text=F%C3%ADnska%20vl%C3%A1da%20deklaruje%2C%20%C5%BEe%20aspo%C5%88%2040%C2%A0percent%20vozidla%20sa%20bude%20vyr%C3%A1ba%C5%A5%20na%20Slovensku.", "https://e.dennikn.sk/2667526/nakup-transporterov-nad-dostal-menej-ponuk-nez-dufal-prekvapenim-je-vozidlo-piranha/#:~:text=Najsk%C3%B4r%20chce%20Na%C4%8F%20so%20svojimi%20%C4%BEu%C4%8Fmi%20vybra%C5%A5%20dod%C3%A1vate%C4%BEa%2076%20kolesov%C3%BDch%20transport%C3%A9rov%20za%20vy%C5%A1e%20300%20mili%C3%B3nov%20eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:09.675712+00:00"}
{"id": "47449", "numeric_id": 47449, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47449", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...bol to Robert Fico, ktorý teatrálne trhal faktúry, pritom on prevzal stratovú matku SPP, ktorá následných 7 rokov robila ročne 100 000 000 straty na úkor všetkých daňovníkov.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za vlád Roberta Fica a Smeru - teda v rokoch 2014 až 2019/2020 - po tom, čo štát získal 100 percentný podiel v SPP, spravila firma prevádzkové straty súhrnne eur vo výške viac ako 460 miliónov. Nebolo to však „ročne 100 miliónov” eur „následných 7 rokov”, ako to tvrdil Richard Sulík. V minulosti sa vyjadroval presnejšie, keď hovoril o stratách „okolo 100 miliónov eur ročne vo väčšine rokov.\" Toto jeho najnovšie tvrdenie preto hodnotíme ako už nepravdivé. V januári 2017 Robert Fico kritizoval vysoké poplatky za elektrinu a plyn. Na znak nesúhlasu vzal do ruky faktúru a pred kamerami ju roztrhal so slovami: „Prosím, urobte s nimi toto.“ Vtedajší predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík krátko následne odstúpil z funkcie. V roku 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, štát odkúpil 49-percentný podiel od spoločnosti EPH a stal sa tak jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Spolu s kúpou Slovensko prevzalo celý dlh vygenerovaný v SPP, ktorý po prevzatí predstavoval 120 miliónov eur. SPP vykazovala stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z dcérskych spoločností. Bez týchto ziskov je firma od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2019 výška týchto strát spolu na úrovni 468 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií (dividend) bol SPP v prevádzkovom zisku 6,6 milióna eur (s.6). Ziskové hospodárenie v roku 2020 chválil aj minister hospodárstva Sulík. Spolu teda SPP za sedem rokov (2014 až 2020) vyrobil prevádzkové straty vo výške 461 miliónov eur. Priemerná strata za toto obdobie je teda 66 miliónov eur. Podľa prepočtov Denníka N spravil SPP straty v stomiliónových výškach SPP v rokoch 2014, 2015 a 2018 a 2019 (Finstat).", "analysis_paragraphs": ["Za vlád Roberta Fica a Smeru - teda v rokoch 2014 až 2019/2020 - po tom, čo štát získal 100 percentný podiel v SPP, spravila firma prevádzkové straty súhrnne eur vo výške viac ako 460 miliónov. Nebolo to však „ročne 100 miliónov” eur „následných 7 rokov”, ako to tvrdil Richard Sulík. V minulosti sa vyjadroval presnejšie, keď hovoril o stratách „okolo 100 miliónov eur ročne vo väčšine rokov.\" Toto jeho najnovšie tvrdenie preto hodnotíme ako už nepravdivé. V januári 2017 Robert Fico kritizoval vysoké poplatky za elektrinu a plyn. Na znak nesúhlasu vzal do ruky faktúru a pred kamerami ju roztrhal so slovami: „Prosím, urobte s nimi toto.“ Vtedajší predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík krátko následne odstúpil z funkcie. V roku 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, štát odkúpil 49-percentný podiel od spoločnosti EPH a stal sa tak jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Spolu s kúpou Slovensko prevzalo celý dlh vygenerovaný v SPP, ktorý po prevzatí predstavoval 120 miliónov eur. SPP vykazovala stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z dcérskych spoločností. Bez týchto ziskov je firma od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2019 výška týchto strát spolu na úrovni 468 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2020 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií (dividend) bol SPP v prevádzkovom zisku 6,6 milióna eur (s.6). Ziskové hospodárenie v roku 2020 chválil aj minister hospodárstva Sulík. Spolu teda SPP za sedem rokov (2014 až 2020) vyrobil prevádzkové straty vo výške 461 miliónov eur. Priemerná strata za toto obdobie je teda 66 miliónov eur. Podľa prepočtov Denníka N spravil SPP straty v stomiliónových výškach SPP v rokoch 2014, 2015 a 2018 a 2019 (Finstat)."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["vyjadroval", "kritizoval", "odstúpil", "odkúpil", "vykazovala", "vďaka", "je", "bola", "vyplýva", "chválil", "Denníka"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/spp-preklopil-prevadzkovy-hospodarsky/543208-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/664533/fico-ukazal-ako-roztrhat-fakturu-opakuje-ze-vyssie-ceny-za-energie-neplatia/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20448957/holjencik-sa-vraj-odstupil-pre-vysoke-ceny-elektriny.html", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/stat-definitivne-ovladol-spp/", "https://www.finstat.sk/35815256", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://e.dennikn.sk/1987034/ficov-spp-prerobil-dalsich-100-milionov-sulikovci-uz-vahaju-ci-ho-predat/", "https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/7616643", "https://www.teraz.sk/ekonomika/spp-preklopil-prevadzkovy-hospodarsky/543208-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:12.383010+00:00"}
{"id": "vr17031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17031", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...akreditačná agentúra, (...), ktorá by mala urobiť poradok v kvalite hodnotenia vysokých škôl, ktorá bude budúci rok urobená, vykreovaná, máme na to v rozpočte okolo 800 miliónov eur rezervovaných, (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva SR plánuje zriadiť verejnoprávnu inštitúciu pod názvom Slovenská akreditačná agentúra. Rozpočet ministerstva na rok 2018 oproti rozpočtu roku 2017 počíta so zvýšenými výdavkami na program Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl aj kvôli zriadeniu agentúry, ktorej kompetencie sa budú týkať hodnotenia vysokých škôl. Plánované výdavky súvisiace so zriadením agentúry obsahuje sprievodná dokumentácia k návrhu zmeny zákona o vysokých školách, v ktorej je uvedená suma 900 tis. eur aj s rezervami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Kapitola Ministerstva školstva na rok 2018 bude mať k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36 mld. eur. Výdavky rezortu oproti roku 2017 stúpli. Oproti roku 2017 je rozpočet o 116 mil. eur vyšší, čo súvisí aj s plánovaným zriadením Slovenskej akreditačnej agentúry ( .pdf , s. 71). Údajných 800 miliónov je 59 % celého rozpočtu rezortu školstva, športu, vedy a výskumu. Táto suma je zjavne nereálna. 800 miliónov eur je približne 5-násobok rozpočtu celého Žilinského kraja za rok 2017, či približná suma slovenských výdajov na obranu v roku 2014. Podľa návrhu zmeny zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý je momentálne v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania sa uvádza, že \"náklady odhadujeme na 860 000 eur, po vytvorení rezervy na nečakané výdavky a podobne zaokrúhlene 900 tis. eur. V nákladoch sa nepočíta s prípravnou fázou samotného procesu hodnotenia, jej vykrytie sa predpokladá v rámci kalkulovanej rezervy\" ( .doc , s. 4) . Akreditačná agentúra preberie kompetencie 21-člennej Akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády SR ( .pdf , s. 1) a jej úlohou je sledovanie a posudzovanie kvality vysokých škôl. Schvaľuje tiež vysokoškolské študijné programy a vypracuváva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. V apríli predložil bývalý minister školstva Peter Plavčan zákon o vzniku novej Slovenskej akreditačnej agentúry. Úmysel agentúru zriadiť môžeme nájsť v tzv. Učiacom sa Slovensku. Nájdeme v nej aj úmysel využiť ju pre lepšiu štandardizáciu hodnotenia kvality vysokých škôl ( .pdf , s. 172-3). Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva SR plánuje zriadiť verejnoprávnu inštitúciu pod názvom Slovenská akreditačná agentúra. Rozpočet ministerstva na rok 2018 oproti rozpočtu roku 2017 počíta so zvýšenými výdavkami na program Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl aj kvôli zriadeniu agentúry, ktorej kompetencie sa budú týkať hodnotenia vysokých škôl. Plánované výdavky súvisiace so zriadením agentúry obsahuje sprievodná dokumentácia k návrhu zmeny zákona o vysokých školách, v ktorej je uvedená suma 900 tis. eur aj s rezervami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Kapitola Ministerstva školstva na rok 2018 bude mať k dispozícii celkové výdavky v sume 1,36 mld. eur. Výdavky rezortu oproti roku 2017 stúpli. Oproti roku 2017 je rozpočet o 116 mil. eur vyšší, čo súvisí aj s plánovaným zriadením Slovenskej akreditačnej agentúry ( .pdf , s. 71). Údajných 800 miliónov je 59 % celého rozpočtu rezortu školstva, športu, vedy a výskumu. Táto suma je zjavne nereálna. 800 miliónov eur je približne 5-násobok rozpočtu celého Žilinského kraja za rok 2017, či približná suma slovenských výdajov na obranu v roku 2014. Podľa návrhu zmeny zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý je momentálne v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania sa uvádza, že \"náklady odhadujeme na 860 000 eur, po vytvorení rezervy na nečakané výdavky a podobne zaokrúhlene 900 tis. eur. V nákladoch sa nepočíta s prípravnou fázou samotného procesu hodnotenia, jej vykrytie sa predpokladá v rámci kalkulovanej rezervy\" ( .doc , s. 4) . Akreditačná agentúra preberie kompetencie 21-člennej Akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády SR ( .pdf , s. 1) a jej úlohou je sledovanie a posudzovanie kvality vysokých škôl. Schvaľuje tiež vysokoškolské študijné programy a vypracuváva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. V apríli predložil bývalý minister školstva Peter Plavčan zákon o vzniku novej Slovenskej akreditačnej agentúry. Úmysel agentúru zriadiť môžeme nájsť v tzv. Učiacom sa Slovensku. Nájdeme v nej aj úmysel využiť ju pre lepšiu štandardizáciu hodnotenia kvality vysokých škôl ( .pdf , s. 172-3). Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["sprievodná", ".pdf", "rozpočtu", "na obranu", "návrhu", ".doc", ".pdf", "Schvaľuje", "odporúčania", "Plavčan", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/155", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.zask.sk/files/odbory/financie/2017/4-ur/4-ur-17.doc", "https://slovaksecurity.org/aktualne/obranny-rozpocet-na-rok-2017/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/155", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1959032&_processDetail_WAR_portletsel_file=07a_financne_VS.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "http://www.akredkom.sk/legislativa/Statut_novy_2014.pdf", "https://www.ucn.sk/vysoke-skoly/akreditacna-komisia-schvalila-novy-studijny-program-paneuropskej-vysokej-skoly-medzinarodne-vztahy-a-diplomacia-s-moznostou-studia-v-anglickom-jazyku", "http://www.akredkom.sk/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425583-preriedi-vysoke-skoly-nova-agentura/", "https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:45.986883+00:00"}
{"id": "vr14583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14583", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Z Klubu 500 nie je v tomto štátnom systéme (duálne vzdelávanie, pozn.) jediný zamestnávateľ.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Klub 500 je, podľa vlastných slov, \" neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Klub vznikol s cieľom chrániť záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov ako doma, tak na pôde európskych inštitúcií. (...) Medzi hlavné činnosti Klubu patrí obhajovanie rozvojových, zamestnávateľských a obchodných záujmov slovenských súkromných podnikateľov pri rokovaniach so zastupiteľským zborom NR SR, vládou SR, politickými stranami a ďalšími národnými a nadnárodnými inštitúciami. Predstavitelia Klubu 500 sa aktívne zúčastňujú na tvorbe právnych noriem a koncepčných materiálov z oblasti hospodárskej a priemyselnej politiky. \"", "analysis_paragraphs": ["Klub 500 je, podľa vlastných slov, \" neziskové občianske združenie založené v roku 2002 slovenskými vlastníkmi a spoluvlastníkmi spoločností zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov. Klub vznikol s cieľom chrániť záujmy slovenských podnikateľov a zamestnávateľov ako doma, tak na pôde európskych inštitúcií. (...) Medzi hlavné činnosti Klubu patrí obhajovanie rozvojových, zamestnávateľských a obchodných záujmov slovenských súkromných podnikateľov pri rokovaniach so zastupiteľským zborom NR SR, vládou SR, politickými stranami a ďalšími národnými a nadnárodnými inštitúciami. Predstavitelia Klubu 500 sa aktívne zúčastňujú na tvorbe právnych noriem a koncepčných materiálov z oblasti hospodárskej a priemyselnej politiky. \""], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Klub 500", "zoznam", "kritiku", "spoluprácu"], "url": ["http://www.klub500.sk/o-nas/", "http://www.rsov.sk/dokumenty/system_dualneho_vzdelavania/sumar_ziadosti_ziakov_2015_05_14.xlsx", "http://www.klub500.sk/en/o-dualne-vzdelavanie-maju-najvacsi-zaujem-strojari/", "http://www.klub500.sk/en/poslanci-schvalili-navrh-zakona-o-odbornom-vzdelavani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:01.964435+00:00"}
{"id": "vr36880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36880", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja považujem za nečestné ísť na kandidátku strany (SaS, pozn.), ktorá je za legalizovanie marihuany.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo volebnom programe SaS (.pdf) pre parlamentné voľby 2010 sa okrem iného píše: \"Držba a pestovanie marihuany je v súčasnosti na rozdiel od držby tabaku a alkoholu trestným činom podobne ako pri kokaíne, heroíne a iných omamných a psychotropných látkach, napriek tomu, že sa vo viacerých prípadoch nejedná o spoločensky nebezpečné konanie. Držbou alebo pestovaním marihuany sa tak najmä mladý dospelý človek, alebo človek, ktorý marihuanu využíva na liečebné účely, môže vystaviť traumatizujúcemu trestnému stíhaniu a môže byť odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. SaS preto navrhuje: - Nebrániť dovozu, výrobe a predaju liečiv (na lekársky predpis) na báze účinnej látky z marihuany, ak sa využívajú v iných krajinách EÚ. - Držbu a pestovanie marihuany dospelou osobou v rozsahu na vlastné účely legalizovať, rovnako ako požitie marihuany alebo jej podanie inej dospelej osobe v súkromí, alebo v súkromí iného s jeho súhlasom. - Akýkoľvek predaj a inú zárobkovú činnosť popri ďalších skutkových podstatách i naďalej považovať za trestný čin. - Sprísniť trestnoprávny postih pri vedomom opakovanom porušení a pri akomkoľvek predaji. Čiastočnou dekriminalizáciou marihuany zabránime zhoršovaniu spoločenského uplatnenia ľudí tým, že budú mať záznam v registri trestov za činnosť, ktorá nie je spoločensky nebezpečná. Taktiež nechceme brániť využívaniu liečiv založených na účinnej látke marihuany na základe lekárskeho predpisu, ak môžu človeku pomôcť pri liečbe ochorení.\" V programe sa nehovorí o celkovej legalizácii marihuany, ako by mohlo z výroku A. Belousovej vyplývať, ale predovšetkým o čiastočnej dekriminalizácii.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SaS (.pdf) pre parlamentné voľby 2010 sa okrem iného píše: \"Držba a pestovanie marihuany je v súčasnosti na rozdiel od držby tabaku a alkoholu trestným činom podobne ako pri kokaíne, heroíne a iných omamných a psychotropných látkach, napriek tomu, že sa vo viacerých prípadoch nejedná o spoločensky nebezpečné konanie. Držbou alebo pestovaním marihuany sa tak najmä mladý dospelý človek, alebo človek, ktorý marihuanu využíva na liečebné účely, môže vystaviť traumatizujúcemu trestnému stíhaniu a môže byť odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. SaS preto navrhuje: - Nebrániť dovozu, výrobe a predaju liečiv (na lekársky predpis) na báze účinnej látky z marihuany, ak sa využívajú v iných krajinách EÚ. - Držbu a pestovanie marihuany dospelou osobou v rozsahu na vlastné účely legalizovať, rovnako ako požitie marihuany alebo jej podanie inej dospelej osobe v súkromí, alebo v súkromí iného s jeho súhlasom. - Akýkoľvek predaj a inú zárobkovú činnosť popri ďalších skutkových podstatách i naďalej považovať za trestný čin. - Sprísniť trestnoprávny postih pri vedomom opakovanom porušení a pri akomkoľvek predaji. Čiastočnou dekriminalizáciou marihuany zabránime zhoršovaniu spoločenského uplatnenia ľudí tým, že budú mať záznam v registri trestov za činnosť, ktorá nie je spoločensky nebezpečná. Taktiež nechceme brániť využívaniu liečiv založených na účinnej látke marihuany na základe lekárskeho predpisu, ak môžu človeku pomôcť pri liečbe ochorení.\" V programe sa nehovorí o celkovej legalizácii marihuany, ako by mohlo z výroku A. Belousovej vyplývať, ale predovšetkým o čiastočnej dekriminalizácii."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe SaS"], "url": ["http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:28.970800+00:00"}
{"id": "vr34093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34093", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Došla tu aj určitá výtka z úrovne Európskej komisie v tom, že je lepšie, keď budete mať centrálny koordinačný orgán, nezávislý od riadiacich orgánov.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O požiadavke Európskej komisie na nezávislý centrálny koordinačný orgán, nezávislý od riadacich orgánov a schopný poskytnúť externé hodnotenie projektov sme našli zmienku iba v inej správe , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie Ľubomíra Vážneho. Keďže nevieme existenciu takejto \"výtky\" dostatočne doložiť, ani vylúčiť, výrok považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O požiadavke Európskej komisie na nezávislý centrálny koordinačný orgán, nezávislý od riadacich orgánov a schopný poskytnúť externé hodnotenie projektov sme našli zmienku iba v inej správe , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie Ľubomíra Vážneho. Keďže nevieme existenciu takejto \"výtky\" dostatočne doložiť, ani vylúčiť, výrok považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://www.sita.sk/sk/blog/2013/02/eurofondy-vazny-sa-venuje-najma-priprave-novych-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:31.515399+00:00"}
{"id": "vr31416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31416", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na druhej strane je škoda, že odchádzajúca vláda neurobila vlastný odpočet.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa nám dostupných zdrojov nemáme informácie o tom, že by si vláda Ivety Radičovej alebo jednotliví ministri robili odpočet. Urobili si ho však jednotlivé koaličné strany:", "analysis_paragraphs": ["Podľa nám dostupných zdrojov nemáme informácie o tom, že by si vláda Ivety Radičovej alebo jednotliví ministri robili odpočet. Urobili si ho však jednotlivé koaličné strany:"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ-DS", "SaS", "Most-Híd"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/content/view/pracovne-miesta-splnene", "http://www.strana-sas.sk/sas-plni-sluby-a-drzi-slovo/608", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/267"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:07.896289+00:00"}
{"id": "vr28992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28992", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme dokázali vybrať v roku 2014 aj s veľmi účinnou spoluprácou Generálnej prokuratúry, Finančnej správy a ďalších zložiek a zastaviť na daňových únikoch stovky miliónov eur.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa IFP, výber daňových príjmov celkom v rokoch 2013 a 2014 sa oproti plánu sa navýšil o 1,031 mld. eur. Ako však aj IFP uvádza, nedá sa minimálne v položke daní z príjmov PO (+ 471 mil. eur oba roky) hovoriť len o vplyve boja proti únikom, ale skôr o viacerých iných faktoroch (rast ekonomiky, ziskovosti firiem, lepšieho zúčtovania dane v podaných daňových priznaniach, zmeny v zákone o dani z príjmov a pod.). Platí však, že sú to stovky miliónov eur pre zlepšený výber daní. Podľa Informácie o plnení Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2014 (bod 2), ktorá vychádza z Návrhu rozpočtového plánu na rok 2015, ktorý vláda schválila v októbri 2014, uvádza a spája boj s daňovými únikmi s bojom na únikoch DPH a hovorí zvýšení úspešnosti výberu daní o 514 miliónov eur v roku 2014: \"Pokračuje implementácia opatrení na zlepšenie výberu daní, ktoré možno pozorovať najmä pri DPH. Nepriaznivý vývoj úspešnosti výberu DPH sa podarilo zvrátiť v roku 2013 a ďalšie zlepšenie možno pozorovať aj v roku 2014. Efektívna daňová sadzba stúpa už sedem štvrťrokov po sebe a dosiahla úroveň roka 2009. Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roka 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur (0,3 % HDP) v 2013 a 514 mil. eur (0,7 % HDP) v 2014.\" Spolu ide o celkovo 755 miliónov eur v rokoch 2013 a 2014. Rovnaký text uvádza aj už spomenutý Návrh (.pdf, s. 26) rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2015: \"Prioritou vlády SR v oblasti daní naďalej ostáva boj proti daňovým únikom na DPH, pridáva sa aj potieranie únikov na DPPO. Opatrenia na boj proti únikom na DPH prijaté od konca roka 2012 pomohli zvrátiť dlhoročný nepriaznivý vývoj. Úspešnosť výberu DPH stúpa už sedem po sebe nasledujúcich štvrťrokov a dosiahla úroveň roka 2009. Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roka 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur (0,3 % HDP) v 2013 a 514 mil. eur (0,7% HDP) v 2014 .\" V prípade, ak by sme uvažovali len o rozdiele medzi rozpočtovanými daňovými príjmami a príjmami aktuálnymi podľa poslednej septembrovej prognózy IFP (s. 8), je pravda, že oproti rozpočtu verejnej správy 2014-2016 sa vybralo na daniach (celkovo) v roku 2013 o 463 miliónov eur viac a v roku 2014 o 568 miliónov eur viac. Spolu sa teda oproti plánu vybralo 1,031 o viac ako miliardu eur viac. V praxi však nepôjde o viac ako jednu miliardu eur len kvôli zlepšenému výberu daní z dôvodu boja proti daňovým únikom. Ako píše Inštitút finančnej politiky (s. 4-5) v septembrovej prognóze, je boj proti daňovým únikom len jeden z faktorov lepšie výberu daní (rast ekonomiky, ziskovosti firiem, lepšieho zúčtovania dane v podaných daňových priznaniach, zmeny v zákone o dani z príjmov a pod.) Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa IFP, výber daňových príjmov celkom v rokoch 2013 a 2014 sa oproti plánu sa navýšil o 1,031 mld. eur. Ako však aj IFP uvádza, nedá sa minimálne v položke daní z príjmov PO (+ 471 mil. eur oba roky) hovoriť len o vplyve boja proti únikom, ale skôr o viacerých iných faktoroch (rast ekonomiky, ziskovosti firiem, lepšieho zúčtovania dane v podaných daňových priznaniach, zmeny v zákone o dani z príjmov a pod.). Platí však, že sú to stovky miliónov eur pre zlepšený výber daní. Podľa Informácie o plnení Národného programu reforiem Slovenskej republiky 2014 (bod 2), ktorá vychádza z Návrhu rozpočtového plánu na rok 2015, ktorý vláda schválila v októbri 2014, uvádza a spája boj s daňovými únikmi s bojom na únikoch DPH a hovorí zvýšení úspešnosti výberu daní o 514 miliónov eur v roku 2014: \"Pokračuje implementácia opatrení na zlepšenie výberu daní, ktoré možno pozorovať najmä pri DPH. Nepriaznivý vývoj úspešnosti výberu DPH sa podarilo zvrátiť v roku 2013 a ďalšie zlepšenie možno pozorovať aj v roku 2014. Efektívna daňová sadzba stúpa už sedem štvrťrokov po sebe a dosiahla úroveň roka 2009. Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roka 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur (0,3 % HDP) v 2013 a 514 mil. eur (0,7 % HDP) v 2014.\" Spolu ide o celkovo 755 miliónov eur v rokoch 2013 a 2014. Rovnaký text uvádza aj už spomenutý Návrh (.pdf, s. 26) rozpočtového plánu Slovenskej republiky na rok 2015: \"Prioritou vlády SR v oblasti daní naďalej ostáva boj proti daňovým únikom na DPH, pridáva sa aj potieranie únikov na DPPO. Opatrenia na boj proti únikom na DPH prijaté od konca roka 2012 pomohli zvrátiť dlhoročný nepriaznivý vývoj. Úspešnosť výberu DPH stúpa už sedem po sebe nasledujúcich štvrťrokov a dosiahla úroveň roka 2009. Vyššia úspešnosť výberu DPH oproti úrovni z roka 2012 znamená dodatočné príjmy na úrovni 241 mil. eur (0,3 % HDP) v 2013 a 514 mil. eur (0,7% HDP) v 2014 .\" V prípade, ak by sme uvažovali len o rozdiele medzi rozpočtovanými daňovými príjmami a príjmami aktuálnymi podľa poslednej septembrovej prognózy IFP (s. 8), je pravda, že oproti rozpočtu verejnej správy 2014-2016 sa vybralo na daniach (celkovo) v roku 2013 o 463 miliónov eur viac a v roku 2014 o 568 miliónov eur viac. Spolu sa teda oproti plánu vybralo 1,031 o viac ako miliardu eur viac. V praxi však nepôjde o viac ako jednu miliardu eur len kvôli zlepšenému výberu daní z dôvodu boja proti daňovým únikom. Ako píše Inštitút finančnej politiky (s. 4-5) v septembrovej prognóze, je boj proti daňovým únikom len jeden z faktorov lepšie výberu daní (rast ekonomiky, ziskovosti firiem, lepšieho zúčtovania dane v podaných daňových priznaniach, zmeny v zákone o dani z príjmov a pod.) Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Informácie", "Návrh", "IFP"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-169234?prefixFile=m_", "file:///C:/Users/U%C5%BEivatel/Downloads/DBP_2014_20141015%20FINAL_v2.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:53.620321+00:00"}
{"id": "vr30705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30705", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tu sa nezhodneme a okrem toho tam boli ďalšie problémy, ktoré vyšetruje aj policajný zbor,  o 500 miliónov eur posunuté čísla z večera do rána tak, aby to vyzeralo porovnateľné.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Figeľ hovorí o prípade , keď bola na ministerstve dopravy tesne pred voľbami zvýšená cena diaľníc. Figeľ tvrdí, že toto zvýšenie prebehlo pomocou použitia nepresnej analýzy budúcej znehodnotenia peňazí (inflácie), keď splátky počítali s infláciou na úrovni 6%, pričom Ministerstvo financií počíta iba s polovičnou infláciou. Splátky za stavbu diaľníc súkromnej spoločnosti sa tak mali zvýšiť až o 500 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ hovorí o prípade , keď bola na ministerstve dopravy tesne pred voľbami zvýšená cena diaľníc. Figeľ tvrdí, že toto zvýšenie prebehlo pomocou použitia nepresnej analýzy budúcej znehodnotenia peňazí (inflácie), keď splátky počítali s infláciou na úrovni 6%, pričom Ministerstvo financií počíta iba s polovičnou infláciou. Splátky za stavbu diaľníc súkromnej spoločnosti sa tak mali zvýšiť až o 500 miliónov."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "prípade"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48256770-figel-podal-trestne-oznamenie-pre-predrazene-dialnice", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/figel-prvy-balik-ppp-bol-predrazeny-o-500-milonov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:00.871726+00:00"}
{"id": "vr29237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29237", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Len hovorím, že my musíme sa pripraviť na to a tu by som chcel sa otočiť na pána premiéra, že predsa máme bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, ktorá bola naposledy, myslím, že v roku 2005 ako aktualizovaná a od tej doby nie.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuálna Bezpečnostná stratégia SR (.pdf) bola schválená NR SR 27. septembra 2005. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aktuálna Bezpečnostná stratégia SR (.pdf) bola schválená NR SR 27. septembra 2005. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Bezpečnostná stratégia SR"], "url": ["http://www.mosr.sk/data/files/833.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:06.857257+00:00"}
{"id": "vr28586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28586", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Obaja bývalí primátori ma doporučili (ako nástupcu, pozn.), či už to bol pán Bošnák a teraz dosluhujúci pán Dutko.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na tlačovej konferencii, na ktorej Ján Žitňanský ohlásil svoju kandidatúru ho podporili tak Štefan Bošňák, ako aj úradujúci primátor Trnavy Vladimír Butko, ktorý bol tiež prítomný na konferencii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Trnava-live.sk , 18. septembra 2014: \" Svojho kandidáta podporili aj dvaja primátori za KDH, bývalý Štefan Bošnák a súčasný Vladimír Butko. Ako sa zhodli, Žitňanský je skúsený a zodpovedný človek, ktorý má dlhoročné skúsenosti z pôsobenia v zastupiteľstve aj mestskej rade.\" Kandidáta na primátora mesta Trnava Jána Žitňanského podporila široká koalícia zložená z KDH, SDKÚ-DS, Nova,OĽaNO, SaS a Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na tlačovej konferencii, na ktorej Ján Žitňanský ohlásil svoju kandidatúru ho podporili tak Štefan Bošňák, ako aj úradujúci primátor Trnavy Vladimír Butko, ktorý bol tiež prítomný na konferencii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Trnava-live.sk , 18. septembra 2014: \" Svojho kandidáta podporili aj dvaja primátori za KDH, bývalý Štefan Bošnák a súčasný Vladimír Butko. Ako sa zhodli, Žitňanský je skúsený a zodpovedný človek, ktorý má dlhoročné skúsenosti z pôsobenia v zastupiteľstve aj mestskej rade.\" Kandidáta na primátora mesta Trnava Jána Žitňanského podporila široká koalícia zložená z KDH, SDKÚ-DS, Nova,OĽaNO, SaS a Most-Híd. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["podporili", "primátor", "Trnava-live.sk"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=V3l4qzcG7iQ", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/ing-vladimir-butko", "http://www.trnava-live.sk/2014/09/18/ako-prvy-predstavil-svoj-volebny-program-pravicovy-kandidat-jan-zitnansky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:14.045507+00:00"}
{"id": "vr31968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31968", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemerná daň z príjmu právnických osôb v Nemecku je 30 %.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký systém zdanenia je progresívny , keďže sa na obyvateľstvo aplikuje rozdielna daňová sadzba v závislosti na výške ich príjmu. Tieto sadzby sa pohybujú v rozmedzí 14-45 %. Daň z príjmu právnických osôb sa v Nemecku pohybuje v rozmedzí 30 - 33 %.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký systém zdanenia je progresívny , keďže sa na obyvateľstvo aplikuje rozdielna daňová sadzba v závislosti na výške ich príjmu. Tieto sadzby sa pohybujú v rozmedzí 14-45 %. Daň z príjmu právnických osôb sa v Nemecku pohybuje v rozmedzí 30 - 33 %."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["progresívny", "pohybuje"], "url": ["http://www.worldwide-tax.com/germany/germany_tax.asp", "http://www.worldwide-tax.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:14.985225+00:00"}
{"id": "vr31948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31948", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja už som to spomínal, že v roku 2011 mali historický zisk viac ako 670 miliónov eur (banky na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných údajov vyplýva, že slovenské banky dosiahli v roku 2011 najvyšší zisk za uplynulých 6 rokov, co pravdepodobne znamená, že sa jedná o historicky najvyšší nominálny zisk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cistý zisk slovenského bankového sektora dosiahol v minulom roku 674 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2010 ide o nárast o viac ako 34 %. Zisk bánk bol však vo velkej miere tvorený jednorazovými príjmami. Informuje SITA 2. februára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných údajov vyplýva, že slovenské banky dosiahli v roku 2011 najvyšší zisk za uplynulých 6 rokov, co pravdepodobne znamená, že sa jedná o historicky najvyšší nominálny zisk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cistý zisk slovenského bankového sektora dosiahol v minulom roku 674 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2010 ide o nárast o viac ako 34 %. Zisk bánk bol však vo velkej miere tvorený jednorazovými príjmami. Informuje SITA 2. februára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "sme.sk"], "url": ["http://www.finance.sk/limerik/5322-zisk-slovenskych-bank-vzrastol-v-roku-2011-o-viac-ako-tretinu-/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:22.169005+00:00"}
{"id": "48312", "numeric_id": 48312, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48312", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Dnes sa pšenica pohybuje okolo, ak sa nemýlim 400 EUR za tonu na svetových trhoch. Slovensko má dosť pšenice, aj minister Vlčan, za čo ho chválim verejne, vydal pokyn, ak to takto môžem zjednodušene povedať, aby sa sialo ešte viac teraz na jar, rovnako aj produkty, rastliny, z ktorých sa dá robiť olej.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ceny pšenice skutočne dosahujú rekordné hodnoty, avšak z verejne dostupných zdrojov nie je známe, že by minister poľnohospodárstva vydal pokyn na zvýšenú sejbu obilnín a olejnatých plodín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nCena pšenice sa od začiatku vojny na Ukrajine naozaj vyšplhala na 400 eur za tonu. Ide o 14-ročné maximum . Ukrajina a Rusko patria k najväčším exportérom pšenice, vojnový konflikt ako aj sankcie voči Rusku sa teda podpísali na rekordnom zdražení poľnohospodárskych komodít.\n\nNa rokovaní krízového štábu ministerstva pôdohospodárstva zástupcovia agropotravinárskych samospráv potvrdili, že v súčasnosti je zabezpečené zásobovanie potravín, Slovensko ma dostatok zásob a že sú schopní navýšiť objem kapacít, ak by to bolo potrebné.\n\nOd ukrajinskej a ruskej pšenice sú závislé hlavne africké krajiny a štáty na Blízkom Východe. Slovensko produkuje dostatok. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová uviedla , že „Slovensko je sebestačné v poľnohospodárskych komoditách, čo sa týka aj obilnín, aj olejnín na vyše 200 percent“.\n\nJuraj Šeliga nám k tomuto výroku 29. 3. poskytol stanovisko: „Táto informácia bola komunikovaná na rokovaní vlády a na rokovaní s poľnohospodármi.“ Z rokovaní s poľnohospodármi sme však nenašli verejne dostupné záznamy, výrok preto nechávame ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ceny pšenice skutočne dosahujú rekordné hodnoty, avšak z verejne dostupných zdrojov nie je známe, že by minister poľnohospodárstva vydal pokyn na zvýšenú sejbu obilnín a olejnatých plodín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Cena pšenice sa od začiatku vojny na Ukrajine naozaj vyšplhala na 400 eur za tonu. Ide o 14-ročné maximum . Ukrajina a Rusko patria k najväčším exportérom pšenice, vojnový konflikt ako aj sankcie voči Rusku sa teda podpísali na rekordnom zdražení poľnohospodárskych komodít.", "Na rokovaní krízového štábu ministerstva pôdohospodárstva zástupcovia agropotravinárskych samospráv potvrdili, že v súčasnosti je zabezpečené zásobovanie potravín, Slovensko ma dostatok zásob a že sú schopní navýšiť objem kapacít, ak by to bolo potrebné.", "Od ukrajinskej a ruskej pšenice sú závislé hlavne africké krajiny a štáty na Blízkom Východe. Slovensko produkuje dostatok. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jana Venhartová uviedla , že „Slovensko je sebestačné v poľnohospodárskych komoditách, čo sa týka aj obilnín, aj olejnín na vyše 200 percent“.", "Juraj Šeliga nám k tomuto výroku 29. 3. poskytol stanovisko: „Táto informácia bola komunikovaná na rokovaní vlády a na rokovaní s poľnohospodármi.“ Z rokovaní s poľnohospodármi sme však nenašli verejne dostupné záznamy, výrok preto nechávame ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["pšenice", "maximum", "rokovaní", "uviedla"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/agro-vojna-ukrajine-zrejme-sposobi-nedostatok-psenice-svetovom-trhu", "https://e.dennikn.sk/2756562/graf-dna-vojna-vyhnala-cenu-psenice-na-14-rocne-maximum-chlieb-pojde-hore-aj-na-slovensku/", "https://mpsr.sk/zasobovanie-potravinami-na-slovensku-je-plynule/52---17532/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/03/vojna-na-ukrajine-sposobi-aj-zvysenie-cien-potravin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:14.161644+00:00"}
{"id": "vr28035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28035", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ústavný súd v každom demokratickom štáte je pokladaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu, za najvyššiu inštitúciu.", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že v každom demokratickom štáte je Ústavný súd považovaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu, keďže vo viacerých demokratických štátoch sa jednoducho nenachádzajú. Ústavný súd tak logicky nie je v každom demokratickom štáte najvyššou inštitúciou (USA, VB, Švédsko, Fínsko). Andrej Kiska síce oprávnene poukazuje na význam a kľúčovú rolu ústavného súdu v politickom systéme Slovenska (ako aj ostatných členských štátov V4 a väčšiny európskych demokracií), jeho interpretácia pozície ústavného súdu v každom demokratickom štáte však nezodpovedá skutočnosti, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že v každom demokratickom štáte je Ústavný súd považovaný za najvyššiu ústavnú inštitúciu, keďže vo viacerých demokratických štátoch sa jednoducho nenachádzajú. Ústavný súd tak logicky nie je v každom demokratickom štáte najvyššou inštitúciou (USA, VB, Švédsko, Fínsko). Andrej Kiska síce oprávnene poukazuje na význam a kľúčovú rolu ústavného súdu v politickom systéme Slovenska (ako aj ostatných členských štátov V4 a väčšiny európskych demokracií), jeho interpretácia pozície ústavného súdu v každom demokratickom štáte však nezodpovedá skutočnosti, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["dominuje", "model", "Najvyššieho súdu", "dôvodu", "sústrediť", "názory", "Švédsko", "Lindblom", "Fínsko", "Komisia", "článku", "bŕzd"], "url": ["http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=963757", "http://www.britannica.com/EBchecked/topic/134322/constitutional-law/22082/Judicial-review-in-the-United-States", "http://www.supremecourt.gov/about/briefoverview.aspx", "http://supremecourt.uk/about/significance-to-the-uk.html", "http://supremecourt.uk/about/role-of-the-supreme-court.html", "http://www.theguardian.com/law/guardian-law-blog/2012/nov/28/supreme-court-constitutional-welsh-byelaws", "http://www.hogstadomstolen.se/Funktioner/English/The-Swedish-courts/", "http://www.scandinavianlaw.se/pdf/39-15.pdf", "http://ec.europa.eu/civiljustice/legal_order/legal_order_fin_en.htm", "http://web.eduskunta.fi/Resource.phx/parliament/committees/constitutional.htx?lng=en", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://federali.st/10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:35.253597+00:00"}
{"id": "vr37207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37207", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Maďarsko má povedzme celoštátnu radu menšín, napríklad aj slovenská menšina má tam svoj, dá sa povedať takýto autonómny orgán, no tam vzhľadom na početnosť, tak samozrejme sú určité možnosti v dedinách, kde ich počet je, povedzme Slovákov v Maďarsku, tam je to možné.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V Maďarsku existuje orgán Celoštátna slovenská samospráva (CSS,pozn.) v rámci menšinových samospráv. Predsedom je Ján Fuzik. Najvyšším orgánom je Valné zhromaždenie skladajúce sa z 39 členov. CSS je partnerom vládnych orgáno v, parlamentných výborov, politických strán i historických cirkví . Tlačovým orgánom CSS je týždenník Ľudové noviny a v rámci jej štruktúr pôsobí aj Výskumný ústav Slovákov v Békešskej Čabe a amatérske divadlo Vertigo. V súčasnosti po ostatných voľbách pôsobí v Maďarsku 119 miestnych slovenských samospráv. Existenciu celoštátnej rady menšín, v ktorej má CSS zastúpenie sa nám nepodarilo potvrdiť.", "analysis_paragraphs": ["V Maďarsku existuje orgán Celoštátna slovenská samospráva (CSS,pozn.) v rámci menšinových samospráv. Predsedom je Ján Fuzik. Najvyšším orgánom je Valné zhromaždenie skladajúce sa z 39 členov. CSS je partnerom vládnych orgáno v, parlamentných výborov, politických strán i historických cirkví . Tlačovým orgánom CSS je týždenník Ľudové noviny a v rámci jej štruktúr pôsobí aj Výskumný ústav Slovákov v Békešskej Čabe a amatérske divadlo Vertigo. V súčasnosti po ostatných voľbách pôsobí v Maďarsku 119 miestnych slovenských samospráv. Existenciu celoštátnej rady menšín, v ktorej má CSS zastúpenie sa nám nepodarilo potvrdiť."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Celoštátna slovenská samospráva (CSS,pozn.)", "Valné zhromaždenie", "je partnerom vládnych orgáno", ""], "url": ["http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110126TBB00636", "http://oszo.slovaci.hu/sk/valne.html", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta-staty_podla_abecedy&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/karta_statov.nsf/%28vw_ByID%29/ID_8F49395C1210B60FC125707A0041FC68#bookKultVyAKr", "http://www.slovacivosvete.sk/565/maarsko-rumunsko-srbsk-slovensk-cestopis.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:02.420034+00:00"}
{"id": "vr28609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28609", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Sme v dobrej kondícii skutočne ako mesto, sme na 2. mieste z krajských miest, nám väčšina úverov odpadne v 2016.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Dvonč má pravdepodobne na mysli umiestnenie Nitry v hodnotení finančného zdravia inštitútu INEKO. Tento prieskum hospodárenia slovenských miest zaradil Nitru v poslednom hodnotení v roku 2013 na druhú priečku v rebríčku krajských miest. Zároveň Záverečný účet mesta Nitra za rok 2013 uvádza, že mesto Nitra spláca 8 nesplatených úverov, z čoho 5 úverov má splatnosť na konci roku 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Prehľadu o stave a vývoji dlhu mesta Nitry k 31.12.2013 zo Záverečného účtu mesta Nitra za rok 2013 (. pdf , s. 137) mesto Nitra spláca 15 úverov okrej úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré majú dlhšiu dobu splatnosti. Sedem z týchto úverov ale bolo k 31.12.2013 splatených. Zo zvyšných ôsmych majú iba 3 úvery splatnosť po roku 2016. Pri zachovaní súčasného stavu zadlženia je teda pravdou, že Nitre odpadne väčšina úverov v roku 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Dvonč má pravdepodobne na mysli umiestnenie Nitry v hodnotení finančného zdravia inštitútu INEKO. Tento prieskum hospodárenia slovenských miest zaradil Nitru v poslednom hodnotení v roku 2013 na druhú priečku v rebríčku krajských miest. Zároveň Záverečný účet mesta Nitra za rok 2013 uvádza, že mesto Nitra spláca 8 nesplatených úverov, z čoho 5 úverov má splatnosť na konci roku 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Prehľadu o stave a vývoji dlhu mesta Nitry k 31.12.2013 zo Záverečného účtu mesta Nitra za rok 2013 (. pdf , s. 137) mesto Nitra spláca 15 úverov okrej úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktoré majú dlhšiu dobu splatnosti. Sedem z týchto úverov ale bolo k 31.12.2013 splatených. Zo zvyšných ôsmych majú iba 3 úvery splatnosť po roku 2016. Pri zachovaní súčasného stavu zadlženia je teda pravdou, že Nitre odpadne väčšina úverov v roku 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.nitra.sk/e107_files/files/Navrh_zaverecneho_uctu_Mesta_Nitry_pre_rok_2013.pdf?t=1415659014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:05.467383+00:00"}
{"id": "vr37002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37002", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A ukáže sa čo je to chyba v tom prípade, lebo si uvedomte, že dnes máme 123 úsekov diaľnic naplánovaných so stavebnými povoleniami, kde existujú takéto pozemky, ktoré nie sú vyvlastnené. Ak ste teda takí puristi som zvedavý, či pán minister Figeľ zruší stavebné povolenia na týchto 123 kilometroch, lebo tam smerovala opatrenia vláda Roberta Fica, aby sme mohli stavať.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Exminister dopravy sa síce 27. januára 2011 pre TASR vyjadril: \"Rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu SR, myslím si však, že bez uplatnenia tohto zákona by nebolo možné postaviť 140 km diaľnic a rýchlostných ciest a nechať súčasnej vláde rozostavaných 80 km a tiež nechať súčasnej vláde stavebné povolenia na nezačatých stavbách v rozsahu 123 km diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda zastavila výstavbu diaľnic a na základe podnetu súčasných koaličných poslancov bude musieť zastaviť aj prípravu diaľnic a rýchlostných ciest, alebo bude musieť pripraviť novelu zákona, ktorá bude odobrená Ústavným súdom SR a zároveň zrýchli procesy stavebného konania.\" Nepodarilo sa nám však dohľadať nejaký iným zdroj, ktorý by toto tvrdenie potvrdil.", "analysis_paragraphs": ["Exminister dopravy sa síce 27. januára 2011 pre TASR vyjadril: \"Rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu SR, myslím si však, že bez uplatnenia tohto zákona by nebolo možné postaviť 140 km diaľnic a rýchlostných ciest a nechať súčasnej vláde rozostavaných 80 km a tiež nechať súčasnej vláde stavebné povolenia na nezačatých stavbách v rozsahu 123 km diaľnic a rýchlostných ciest. Vláda zastavila výstavbu diaľnic a na základe podnetu súčasných koaličných poslancov bude musieť zastaviť aj prípravu diaľnic a rýchlostných ciest, alebo bude musieť pripraviť novelu zákona, ktorá bude odobrená Ústavným súdom SR a zároveň zrýchli procesy stavebného konania.\" Nepodarilo sa nám však dohľadať nejaký iným zdroj, ktorý by toto tvrdenie potvrdil."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:55.314070+00:00"}
{"id": "vr38333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38333", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ústava Slovenskej republiky nehovorí nič o spôsobe, akým sa má voliť kandidát na generálneho prokurátora.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky (.pdf), ôsma hlava, čl. 150: \"Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Ohľadom GP sa v Ústave SR spomína len vyššie uvedené veta, teda nič o spôsobe voľby GP sa v Ústave nepíše.", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky (.pdf), ôsma hlava, čl. 150: \"Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.\" Ohľadom GP sa v Ústave SR spomína len vyššie uvedené veta, teda nič o spôsobe voľby GP sa v Ústave nepíše."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:17.718838+00:00"}
{"id": "vr37188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37188", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "24-tého septembra v roku 2003 bola pravicová vláda a pán Bugár sedel ako podpredseda parlamentu v parlamente. Hlasovalo sa o zákone o sociálnom poistení a tento zákon o sociálnom poistení bol tak isto programovou prioritou vtedajšej pravicovej vlády.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jeden z hlavných cieľov vlády v období 2002 - 2006 je dôchodková reforma.", "analysis_paragraphs": ["Jeden z hlavných cieľov vlády v období 2002 - 2006 je dôchodková reforma."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["cieľov"], "url": ["http://www.kozsr.sk/page_sk/archiv/vyhodnotenie_programoveho_vyhlasenia_vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:58.360497+00:00"}
{"id": "vr38206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38206", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My si myslíme, že vzhľadom na ziskovosť bankového sektora plus aj údaje zverejnené Národnou bankou za prvý kvartál jasne naznačujú, že ešte aj medziročná ziskovosť, medzi rokom 2011 a 2010 stúpa, čiže nielen že stúpol zisk bánk medzi rokmi 2010 a 2009 o viac ako 100 % zdá sa, že podobný scenár, možno že nie až v takej sume nás čaká aj medziročne v tomto roku, ...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Slovenskej bankovej asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora 513,9 mil. eur, v roku 2009 250, 1 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. V prvom kvartáli 2011 dosiahol zisk bánk v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 50%. Informácie od NBS, ktoré by toto tvrdenie potvrdili alebo vyvrátili sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Slovenskej bankovej asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora 513,9 mil. eur, v roku 2009 250, 1 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%. V prvom kvartáli 2011 dosiahol zisk bánk v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 50%. Informácie od NBS, ktoré by toto tvrdenie potvrdili alebo vyvrátili sme nenašli."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej bankovej asociácie", "2011"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Hospodarenie-bank-rok-2010.pdf", "http://www.finance.sk/spravy/finance/55106--zisk-bankoveho-sektora-vzrastol-za-prve-tri-mesiace-medzirocne-o-polovicu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:49.544408+00:00"}
{"id": "45062", "numeric_id": 45062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45062", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na ministerstve hospodárstva je krízový štáb toho samotného ministerstva. Zo zákona to síce vediem ja, ale potom je tam niečo ako výkonný človek a to chcem zveriť Jane Kiššovej, ktorá je momentálne moja poradkyňa, je to naša dlhoročná poslankyňa bývalá... Viem, že aj iné ministerstvá majú svoje vlastné krízové štáby.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zriadenie krízových štábov prikazuje ministerstvám Zákon o riadení štátu v krízových situáciách. Spadajú pod príslušného ministra. Podľa Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva je krízový štáb „stálym poradným orgánom ministra”. Nemá formu organizačného útvaru, je neformálny. Jana Kiššová - niekdajšia členka , podpredsedníčka a poslankyňa SaS - má byť poradkyňou Richarda Sulíka pre krízové opatrenia. Krízové štáby majú zriadené aj iné ministerstvá, nielen Ministerstvo hospodárstva. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zriadenie krízových štábov prikazuje ministerstvám Zákon o riadení štátu v krízových situáciách. Spadajú pod príslušného ministra. Podľa Organizačného poriadku Ministerstva hospodárstva je krízový štáb „stálym poradným orgánom ministra”. Nemá formu organizačného útvaru, je neformálny. Jana Kiššová - niekdajšia členka , podpredsedníčka a poslankyňa SaS - má byť poradkyňou Richarda Sulíka pre krízové opatrenia. Krízové štáby majú zriadené aj iné ministerstvá, nielen Ministerstvo hospodárstva. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["prikazuje", "Spadajú", "poriadku", "členka", "má", "majú"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "https://www.mhsr.sk/uploads/files/mENjRRGY.pdf", "https://www.janakissova.sk/?nav=mojzivotopis", "https://e.dennikn.sk/1815775/sulikovi-bude-radit-jana-kissova-stat-by-mal-dnes-prestat-otravovat-podnikatelov-s-administrativou-a-nezmyselnymi-kontrolami/", "https://www.minzp.sk/files/skody-a-havarie/krizove-riadenie/Zoznam.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:50.378991+00:00"}
{"id": "45487", "numeric_id": 45487, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45487", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "A ja si myslím, že o tom pán Šeliga, ako kto zvládal krízu koronavírusu, rozhodli tiež voliči v tomto prieskume asi pred dvoma týždňami, kde jasne povedali, že vláda Petra Pellegriniho, resp. Peter Pellegrini, oveľa lepšie zvláda koronakrízu ako Igor Matovič.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra Focus medzi 15. a 17. aprílom zisťovala, kto podľa občanov lepšie zvláda(l) boj s koronavírusom. Igor Matovič je vo funkcii premiéra od 21. marca 2020. Prieskum zverejnila televízia Markíza v relácii Na telo z 26. apríla. 37,6% respondentov uviedlo, že koronakrízu zvládal lepšie expremiér Peter Pellegrini. 21,6% respondentov odpovedalo, že krízu zvláda lepšie súčasný premiér Igor Matovič a 32% si myslí, že ju obaja zvládali rovnako. Tvrdenie Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Focus medzi 15. a 17. aprílom zisťovala, kto podľa občanov lepšie zvláda(l) boj s koronavírusom. Igor Matovič je vo funkcii premiéra od 21. marca 2020. Prieskum zverejnila televízia Markíza v relácii Na telo z 26. apríla. 37,6% respondentov uviedlo, že koronakrízu zvládal lepšie expremiér Peter Pellegrini. 21,6% respondentov odpovedalo, že krízu zvláda lepšie súčasný premiér Igor Matovič a 32% si myslí, že ju obaja zvládali rovnako. Tvrdenie Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/19JAC88bJnRYdU467dUYGwNrWBm8raFANYVC91b7H3UE/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:17.604163+00:00"}
{"id": "vr35029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35029", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ide o úsek pod tzv. Hiadeľským sedlom, ktorý je veľmi dobre pripravený, ale to je úsek, ktorý skôr ako v roku 2014 sa nedá začať stavať z hľadiska určitých náročných prác, ktoré sú tam.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny dôkaz o tom, že by táto trasa bola „veľmi dobre pripravená“.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny dôkaz o tom, že by táto trasa bola „veľmi dobre pripravená“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:12.051202+00:00"}
{"id": "vr38733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38733", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme vo východiskách rozpočtu na budúci rok sme pripravili taký sumár možností, ktoré sú na strane zníženia výdavkov, ale aj na strane zvýšenia príjmov a jedna z možností je rast spotrebných daní, ale len u alkoholu, teda u piva a vína.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navrhované východiská rozpočtu na rok 2012 sú zverejnené na stránke MF . Podľa nich by mal schodok rozpočtu verejnej správy klesnúť z úrovne takmer 8% na 4,1% ( str. 3 ). Zvyšujú sa príjmy štátneho rozpočtu, znižujú výdavky.", "analysis_paragraphs": ["Navrhované východiská rozpočtu na rok 2012 sú zverejnené na stránke MF . Podľa nich by mal schodok rozpočtu verejnej správy klesnúť z úrovne takmer 8% na 4,1% ( str. 3 ). Zvyšujú sa príjmy štátneho rozpočtu, znižujú výdavky."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["stránke MF", "str. 3", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7930", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7930&documentId=6266", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7930&documentId=6268"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:43.584693+00:00"}
{"id": "vr38033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38033", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My máme základný problém s euroval dvojkou s platbou v hotovosti a hlavne v tej časti kapitál na zavolanie. Tam máme vlastne zhodu. Viete, tam z toho trčí pre Slovensko platba v hotovosti až vo výške 5,1 miliardy eur. A keď uplynie ten dočasný kľúč slávny, ktorý vybojoval alebo vyrokoval Mikloš, tak to bude dokonca 6,1 miliardy.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Záverov EK z 24.-25. marca 2011 (.pdf) má podiel Slovenska na tzv. Európskom stabilizačnom mechanizme dosiahnuť 0,824% z celkovej sumy 700 mld. Eur. To vychádza 5,768 mld. Eur celkovo, z čoho hotovosť bude prinajmenšom 659,2 mil. Eur. Znížený príspevok pre krajiny s menším HDP na obyvateľa ako 75% priemeru EÚ, je platný len po obdobie 12 rokov od vstupu do eurozóny ( t.j. rok 2021 pre Slovensko). Neskôr sa tento príspevok navýši. V záveroch komisie je uvedený aj kľúč, ktorým je vypočítaný dočasný znížený príspevok. Vyššiu sumu nedokážeme prepočítať. SME hovorí o 6,9 mld. Eur. P. Kažimír necituje presnú sumu hotovosti, jedná sa o výrazne nižšiu sumu. Zvyšné zdroje môžu byť financované inou ako hotovostnou formou (dlhopisy, štátne záruky atď).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Záverov EK z 24.-25. marca 2011 (.pdf) má podiel Slovenska na tzv. Európskom stabilizačnom mechanizme dosiahnuť 0,824% z celkovej sumy 700 mld. Eur. To vychádza 5,768 mld. Eur celkovo, z čoho hotovosť bude prinajmenšom 659,2 mil. Eur. Znížený príspevok pre krajiny s menším HDP na obyvateľa ako 75% priemeru EÚ, je platný len po obdobie 12 rokov od vstupu do eurozóny ( t.j. rok 2021 pre Slovensko). Neskôr sa tento príspevok navýši. V záveroch komisie je uvedený aj kľúč, ktorým je vypočítaný dočasný znížený príspevok. Vyššiu sumu nedokážeme prepočítať. SME hovorí o 6,9 mld. Eur. P. Kažimír necituje presnú sumu hotovosti, jedná sa o výrazne nižšiu sumu. Zvyšné zdroje môžu byť financované inou ako hotovostnou formou (dlhopisy, štátne záruky atď)."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Záverov EK z 24.-25. marca 2011", "SME", ""], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5818576/na-euroval-prispejeme-menej-ako-bolo-v-plane.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5822443/vklad-do-noveho-eurovalu-sa-ma-splacat-dlhsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:07.873543+00:00"}
{"id": "vr14067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14067", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Pre vašu informáciu, toľko snáď môžem povedať, že nebolo to pravdou, že my sme súperili s Poľskom o to, aby prišla automobilka na Slovensko. Našim hlavným súperom v závere bolo Mexiko. A bojovali sme medzi Slovenskom a Mexikom.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií je pravdou, že okrem Slovenska uvažovalo vedenie firmy Jaguar Land Rover aj o Mexiku a iných krajinách. Nie je však známa informácia, že sme v poslednom kole súperili iba s Mexikom, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií je pravdou, že okrem Slovenska uvažovalo vedenie firmy Jaguar Land Rover aj o Mexiku a iných krajinách. Nie je však známa informácia, že sme v poslednom kole súperili iba s Mexikom, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["uvažovalo"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1020357-jaguar-mieri-na-slovensko-jeho-prichod-specatili-zmluvou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:26.078711+00:00"}
{"id": "vr38340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38340", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... lebo vo veci (nezaradenia návrhov Smeru na schôdzu parlamentu, pozn.) rozhodovala Národná rada hlasovaním. Keď pán predseda oznámil, že nesúhlasí s tým, aby boli tieto body zaradené, vystúpil predseda poslaneckého klubu Smer, ktorý žiadal o tom hlasovať a o tom sme hlasovali.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do programu 18. schôdze NR SR sa nedostali tri návrhy Smeru-SD o štátnom občianstve, bankovej dani a vrátení DPH na úroveň 19 percent. Tieto body vyradil predseda parlamentu, pretože ich Národná rada SR odmietla už na predchádzajúcej schôdzi ( občianstvo , DPH , banky ). Pravda.sk píše: \"Podľa rokovacieho poriadku možno novelu alebo nový zákon v tej istej veci predložiť po jeho neschválení zákonodarným zborom najskôr po uplynutí šiestich mesiacov. Predstavitelia Smeru síce svoje návrh pozmenili, ale podľa Sulíka ide stále o to isté. Líder parlamentu z rovnakého dôvodu vyradil aj návrh Igora Matoviča (nezávislý), ktorým tak ako na minulej schôdzi novelizoval zákon o štátnom občianstve podobne ako Smer.\" P. Paška skutočne navrhol hlasovanie o opätovnom zaradení zmienených troch zákonov a zákona navrhovaného Matovičom, ktoré aj prebehlo.", "analysis_paragraphs": ["Do programu 18. schôdze NR SR sa nedostali tri návrhy Smeru-SD o štátnom občianstve, bankovej dani a vrátení DPH na úroveň 19 percent. Tieto body vyradil predseda parlamentu, pretože ich Národná rada SR odmietla už na predchádzajúcej schôdzi ( občianstvo , DPH , banky ). Pravda.sk píše: \"Podľa rokovacieho poriadku možno novelu alebo nový zákon v tej istej veci predložiť po jeho neschválení zákonodarným zborom najskôr po uplynutí šiestich mesiacov. Predstavitelia Smeru síce svoje návrh pozmenili, ale podľa Sulíka ide stále o to isté. Líder parlamentu z rovnakého dôvodu vyradil aj návrh Igora Matoviča (nezávislý), ktorým tak ako na minulej schôdzi novelizoval zákon o štátnom občianstve podobne ako Smer.\" P. Paška skutočne navrhol hlasovanie o opätovnom zaradení zmienených troch zákonov a zákona navrhovaného Matovičom, ktoré aj prebehlo."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["nedostali", "občianstvo", "DPH", "banky", "navrhol"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Do%20jej%20programu%20sa%20nedostali%20tri%20n%C3%A1vrhy%20Smeru-SD%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnom%20ob%C4%8Dianstve,%20bankovej%20dani%20a%20vr%C3%A1ten%C3%AD%20DPH%20na%20%C3%BArove%C5%88%2019%20percent.%20Tieto%20body%20vyradil%20predseda%20parlamentu,%20preto%C5%BEe%20ich%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20rada%20SR%20odmietla%20u%C5%BE%20na%20predch%C3%A1dzaj%C3%BAcej%20sch%C3%B4dzi.", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=289", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=271", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=272", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28408"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:23.452374+00:00"}
{"id": "vr29408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29408", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Proste to je projekt za 70 miliónov eur (bratislavský Starý most, pozn.)...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe Zmluvy o diele (.pdf, s.3), bola cena projektu rekonštrukcie Starého mosta stanovená na 70 580 170 eur. Výstavbu zabezpečuje spoločnosť Eurovia CS. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe Zmluvy o diele (.pdf, s.3), bola cena projektu rekonštrukcie Starého mosta stanovená na 70 580 170 eur. Výstavbu zabezpečuje spoločnosť Eurovia CS. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy o diele"], "url": ["http://www.bratislava.sk/register/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700026&id_dokumenty=23137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:39.688286+00:00"}
{"id": "vr14694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14694", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tibor Hlavatý, ktorý kandiduje s nami, vyhral súťaž, ktorú organizovala Unipharma, vyhodnotil, že máme najlepší zdravotnícky program.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overoval i 26. februára 2016. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016-2020 spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Matovič mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overoval i 26. februára 2016. Na konferencii s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016-2020 spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO — NOVA. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Matovič mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "Tibor Hlavatý", "Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020", "Tibor Hlavatý", "program"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=hlavat%C3%BD", "http://www.tiborhlavaty.sk/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo", "http://www.tiborhlavaty.sk/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:47.995484+00:00"}
{"id": "vr33331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33331", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Celkovo bolo identifikovaných viac ako 100 výrobkov (s nálezom konského mäsa, pozn.).", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil koľko je identifikovaných výrobkov s nálezom konského mäsa. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil koľko je identifikovaných výrobkov s nálezom konského mäsa. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-03-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:32.501310+00:00"}
{"id": "vr26758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26758", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dnes už je v podstate vo verejnom obstarávaní model takzvaného elektronického súdneho spisu...", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z tlačovej správy Ministerstva spravodlivosti je zrejmé, že boli podpísané zmluvy zo siedmimi dodávateľmi, ktoré sú výsledkom procesu, v ktorom sa sformoval finálny návrh spôsobu elektronizácie justície. Z tlačovej správy je však zrejmé, že verejné obstarávanie už prebehlo a zmluvy sú už podpísané. Výrok R. Fica o tom, že prebieha výberové obstarávanie na tzv. elektronický spis preto hodnotíme ako ako nepravdivý. Tlačová správa Ministerstva spravodlivosti 12. októbra 2013 uvádza: \" Jednotlivé projekty eJustice sa budú realizovať na základe zmlúv, ktoré MS SR podpísalo so siedmimi dodávateľmi. Ide o výsledok náročnej prípravy v oblasti verejného obstarávania a zabezpečovania finančného krytia projektov , ktoré budú z prevažnej väčšiny financované zo zdrojov Európskej únie, ale napríklad aj z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu. P odpísané zmluvy sú výsledkom otvoreného procesu, v ktorom na základe odborných riešení navrhnutých viacerými spoločnosťami bol vytvorený finálny návrh spôsobu elektronizácie justície . Ministerstvo zdôraznilo, že nezakladajú žiadnemu z uvedených siedmich dodávateľov nárok na dodávanie služieb či technológii, ale sú základom pre možnosť súťažiť o dodávku čiastkových projektov. ... Jedným z prvých projektov obstarávaných v rámci podpísaných zmlúv bude Rozvoj a technologická inovácia súdno-trestnej a súdno-civilnej agendy MS SR, ktorej podstatná časť je zameraná na vytvorenie systému elektronického súdneho spisu . V záujme posilnenia transparentnosti a predchádzania prípadným chybám v procese verejného obstarávania MS SR podalo Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) z vlastného podnetu žiadosť o vykonanie kontroly postupu verejného obstarávania. Výsledok kontroly potvrdil správnosť a zákonnosť použitého postupu súťažného dialógu ako aj celého procesu kontrolovaného verejného obstarávania .\" Demagog.SK nezistil informáciu, že by sa mal proces dostať späť do fázy verejného obstarávania. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z tlačovej správy Ministerstva spravodlivosti je zrejmé, že boli podpísané zmluvy zo siedmimi dodávateľmi, ktoré sú výsledkom procesu, v ktorom sa sformoval finálny návrh spôsobu elektronizácie justície. Z tlačovej správy je však zrejmé, že verejné obstarávanie už prebehlo a zmluvy sú už podpísané. Výrok R. Fica o tom, že prebieha výberové obstarávanie na tzv. elektronický spis preto hodnotíme ako ako nepravdivý. Tlačová správa Ministerstva spravodlivosti 12. októbra 2013 uvádza: \" Jednotlivé projekty eJustice sa budú realizovať na základe zmlúv, ktoré MS SR podpísalo so siedmimi dodávateľmi. Ide o výsledok náročnej prípravy v oblasti verejného obstarávania a zabezpečovania finančného krytia projektov , ktoré budú z prevažnej väčšiny financované zo zdrojov Európskej únie, ale napríklad aj z prostriedkov Švajčiarskeho finančného mechanizmu. P odpísané zmluvy sú výsledkom otvoreného procesu, v ktorom na základe odborných riešení navrhnutých viacerými spoločnosťami bol vytvorený finálny návrh spôsobu elektronizácie justície . Ministerstvo zdôraznilo, že nezakladajú žiadnemu z uvedených siedmich dodávateľov nárok na dodávanie služieb či technológii, ale sú základom pre možnosť súťažiť o dodávku čiastkových projektov. ... Jedným z prvých projektov obstarávaných v rámci podpísaných zmlúv bude Rozvoj a technologická inovácia súdno-trestnej a súdno-civilnej agendy MS SR, ktorej podstatná časť je zameraná na vytvorenie systému elektronického súdneho spisu . V záujme posilnenia transparentnosti a predchádzania prípadným chybám v procese verejného obstarávania MS SR podalo Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) z vlastného podnetu žiadosť o vykonanie kontroly postupu verejného obstarávania. Výsledok kontroly potvrdil správnosť a zákonnosť použitého postupu súťažného dialógu ako aj celého procesu kontrolovaného verejného obstarávania .\" Demagog.SK nezistil informáciu, že by sa mal proces dostať späť do fázy verejného obstarávania. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://www.najpravo.sk/clanky/ucastnici-konania-si-sudny-spis-pozru-doma-v-obyvacke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:55.186760+00:00"}
{"id": "vr28405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28405", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Tu je rok porevolučný 91, keď bolo sčítanie obyvateľstva, bolo nás najviac 567-tisíc a teraz sme tu, 458-tisíc Maďarov na Slovensku.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko J. Berényi uvádza korektné údaje zo sčítania obyvateľstva. Sčítanie ľudu, domov a bytov z roku 1991 bolo posledným československým sčítaním, ako aj posledným sčítaním v 20. storočí. Portál infostat potvrdzuje, že v roku 1991 žilo na území Slovenskej republiky spolu 567 296 občanom maďarskej národnosti. Sčítanie obyvateľstva sa zvyčajne uskutočňuje každých 10 rokov. Posledným sčítane bolo uskutočnené v roku 2011, ktoré potvrdzuje, že počet obyvateľov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku sa znížil na počet 458 467. Údaje o sčítaní obyvateľstva zverejnil Štatistický úrad SR . Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko J. Berényi uvádza korektné údaje zo sčítania obyvateľstva. Sčítanie ľudu, domov a bytov z roku 1991 bolo posledným československým sčítaním, ako aj posledným sčítaním v 20. storočí. Portál infostat potvrdzuje, že v roku 1991 žilo na území Slovenskej republiky spolu 567 296 občanom maďarskej národnosti. Sčítanie obyvateľstva sa zvyčajne uskutočňuje každých 10 rokov. Posledným sčítane bolo uskutočnené v roku 2011, ktoré potvrdzuje, že počet obyvateľov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku sa znížil na počet 458 467. Údaje o sčítaní obyvateľstva zverejnil Štatistický úrad SR . Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["infostat", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://sodb.infostat.sk/sodb/sk/1991/format.htm", "http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:58.862198+00:00"}
{"id": "49224", "numeric_id": 49224, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49224", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Takže len aby sme si pripomenuli Ďuricu. Potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk mu bude osudný, kto sa nám postaví okúsi pach smrti, stavajme šibenice. To hovoril váš Ďurica.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová, ktoré cituje Jaroslav Naď, pochádzajú z textu ultrapravicovej extrémistickej kapely Biely odpor, v ktorej Ondrej Ďurica pôsobil ako frontman. Spomínané slová je možné počuť v piesni „Hriechom proti rase“ v čase od 1:10.\n\nĎurica sa k svojmu pôsobeniu v kapele priznáva , aj keď hovorí, že je to pre neho ukončená kapitola. V roku 2018 súd rozhodol , že ho novinári môžu nazývať neonacistom, aj kvôli jeho pôsobeniu v tejto kapele. Podľa súdu sa Ďurica od svojej minulosti v kapele Biely odpor nikdy nedištancoval .\n\nKapela Biely odpor bola ultrapravicová skupina často spájaná s extrémizmom a Ďurica v nej pôsobil v rokoch 1996 až 1998. Z textov tejto skupiny cítiť silný odkaz na neonacistické symboly, rasizmus, xenofóbiu a homofóbiu.", "analysis_paragraphs": ["Slová, ktoré cituje Jaroslav Naď, pochádzajú z textu ultrapravicovej extrémistickej kapely Biely odpor, v ktorej Ondrej Ďurica pôsobil ako frontman. Spomínané slová je možné počuť v piesni „Hriechom proti rase“ v čase od 1:10.", "Ďurica sa k svojmu pôsobeniu v kapele priznáva , aj keď hovorí, že je to pre neho ukončená kapitola. V roku 2018 súd rozhodol , že ho novinári môžu nazývať neonacistom, aj kvôli jeho pôsobeniu v tejto kapele. Podľa súdu sa Ďurica od svojej minulosti v kapele Biely odpor nikdy nedištancoval .", "Kapela Biely odpor bola ultrapravicová skupina často spájaná s extrémizmom a Ďurica v nej pôsobil v rokoch 1996 až 1998. Z textov tejto skupiny cítiť silný odkaz na neonacistické symboly, rasizmus, xenofóbiu a homofóbiu."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["priznáva", "rozhodol", "nedištancoval", "bola", "cítiť"], "url": ["https://dennikn.sk/3534650/uhrikov-tazky-tyzden-malo-ludi-na-mitingu-koncert-neonacistu-duricu-a-odhalenie-ze-bol-mladeznikom-v-sdku/", "https://domov.sme.sk/c/20790667/novinari-podla-sudu-mozu-duricu-oznacit-za-neonacistu.html", "https://dennikn.sk/3534650/uhrikov-tazky-tyzden-malo-ludi-na-mitingu-koncert-neonacistu-duricu-a-odhalenie-ze-bol-mladeznikom-v-sdku/", "https://dennikn.sk/minuta/1911726/", "https://www.aktuality.sk/clanok/744119/hovorcom-lsns-sa-stal-neonacisticky-spevak-ondrej-durica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:03.323882+00:00"}
{"id": "vr31301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31301", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Je to zavádzanie, lebo 13-14. platy si zachovali (Gréci pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "A.Danko opakovane uvádza nesprávne informácie. (Ne)zachovanie 13. a 14. platov, ako uvádza p.Danko, sme overovali už v relácii O 5 minút 12 z 5.februára 2012. Opäť musíme konštatovať zavádzajúci charakter jeho tvrdení. K škrtom 13. a 14. platov v Grécku už došlo.", "analysis_paragraphs": ["A.Danko opakovane uvádza nesprávne informácie. (Ne)zachovanie 13. a 14. platov, ako uvádza p.Danko, sme overovali už v relácii O 5 minút 12 z 5.februára 2012. Opäť musíme konštatovať zavádzajúci charakter jeho tvrdení. K škrtom 13. a 14. platov v Grécku už došlo."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["tu."], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=Dopl%C5%88me+euroval+o+600+mili%C3%B3nov+euro%2C+ale+nikto+im+u%C5%BE+nepovie%2C+%C5%BEe+v+Gr%C3%A9cku+maj%C3%BA+13.%2C+14.+plat."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:39.592146+00:00"}
{"id": "vr13769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13769", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... prvá vláda Roberta Fica zaviedla takzvanú školskú reformu obsahovú, ktorá nebola vôbec pripravená, neboli učebnice...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok označujeme za pravdivý a to práve pre kritiku niektorých požiadavkov rozsiahlej reformy, s ktorou súvisí i neskorá redistribúcia novo schválených učebníc do jednotlivých škôl. O tom svedčí i Správa o stave školstva, predložená ministerstvom zo septembra 2013 (1.1.4 Zabezpečenie vzdelávania učebnicami, bod 30.). Mieru pripravenosti ako takú nehodnotíme. Obsahová reforma školstva na Slovensku pochádza z mája 2008 a to z pera Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré v tom čase riadil Ján Mikolaj za funkčného obdobia prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 -2010. Spomínaná obsahová reforma je legislatívne definovaná v zákone číslo 245/2008 Zbierky zákonov o výchove a vzdelávaní. Tento zákon mal nahradiť zastaraný zákon z roku 1984.", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme za pravdivý a to práve pre kritiku niektorých požiadavkov rozsiahlej reformy, s ktorou súvisí i neskorá redistribúcia novo schválených učebníc do jednotlivých škôl. O tom svedčí i Správa o stave školstva, predložená ministerstvom zo septembra 2013 (1.1.4 Zabezpečenie vzdelávania učebnicami, bod 30.). Mieru pripravenosti ako takú nehodnotíme. Obsahová reforma školstva na Slovensku pochádza z mája 2008 a to z pera Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktoré v tom čase riadil Ján Mikolaj za funkčného obdobia prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 -2010. Spomínaná obsahová reforma je legislatívne definovaná v zákone číslo 245/2008 Zbierky zákonov o výchove a vzdelávaní. Tento zákon mal nahradiť zastaraný zákon z roku 1984."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "245/2008", "„", "učebnicová politika“", "učebnice", "opozície", "mimovládnych organizácií", "učiteľov"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf", "http://http//www.noveskolstvo.sk/article.php?290", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?290", "http://www.sme.sk/c/4089143/szigeti-madarska-ucebnica-vlastivedy-je-nebezpecna.html", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/PKvs/z245_2008.pdf", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?290", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?315"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:27.588236+00:00"}
{"id": "vr35672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35672", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A hlavne dovoľte mi pani redaktorka zdôrazniť, že viete kadečo sa začalo šíriť a mňa to mrzí. To nebol rasisticky motivovaný akt, to nebola rómska rodina. Na túto rodinu, ktorá tam bývala 3 roky neboli vyslovené žiadne sťažnosti ani na políciu, ani na miestny úrad. Boli to bohužiaľ chudobní ľudia, ktorí nemajú prácu a ktorí boli, žili z podpory v nezamestnanosti...", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné je to, či polícia alebo miestny úrad zaznamenali na rodinu nejaké sťažnosti počas ostatných troch rokov.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné je to, či polícia alebo miestny úrad zaznamenali na rodinu nejaké sťažnosti počas ostatných troch rokov."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:27.543325+00:00"}
{"id": "46165", "numeric_id": 46165, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46165", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Neriešila to (vláda, pozn.), prvé dni (po zverejnení videa - pozn.) to absolútne neriešila (úmrtie Jozefa Chovanca, pozn.)", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister zahraničných vecí krátko po zverejnení videa uviedol, že slovenská diplomacia okamžite podnikla kroky smerom k belgickej strane. Premiér informoval, že hneď po zverejnení volal svojej belgickej kolegyni. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta. Do väčšiny slovenských médií sa dostalo o deň neskôr. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane. Igor Matovič 2. septembra informoval , že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. „ Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu. Ľuboš Blaha v reakcii na žiadosť o vyjadrenie ako dôkaz o.i. uviedol vyjadrenie hovorcu rezortu zahraničných vecí, ktorý 20. augusta povedal, že „ vzhľadom na negatívnu reakciu verejnosti a v súvislosti so zverejnením videa sme belgické orgány požiadali, aby vyšetreniu prípadu venovali maximálnu pozornosť.\" Toto vyjadrenie však potvrdzuje, že podpredseda Smeru nehovoril pravdu, keď tvrdil, že „prvé dni” to vláda neriešila. Blaha napriek tomu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „až na tlak a tlačovú konferenciu strany SMER-SD reagovalo MZV vyhlásením hovorcu. Vláda začala situáciu aktívne riešiť len niekoľko dní po zverejnení videa a po tlaku zo strany SMER-SD a jeho predstaviteľov.”", "analysis_paragraphs": ["Minister zahraničných vecí krátko po zverejnení videa uviedol, že slovenská diplomacia okamžite podnikla kroky smerom k belgickej strane. Premiér informoval, že hneď po zverejnení volal svojej belgickej kolegyni. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivé. Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta. Do väčšiny slovenských médií sa dostalo o deň neskôr. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok verejne odsúdil Chovancovu smrť 21. augusta, a uviedol, že slovenská diplomacia podniká kroky voči belgickej strane. Igor Matovič 2. septembra informoval , že hneď po zverejnení videa kontaktoval belgickú premiérku Sophie Wilmes. „ Žiadal som ubezpečenie, aby bola zabezpečená úplná nezávislosť vyšetrovania.” Matovič zverejnil aj písomné stanovisko premiérky, ktorá ho uistila, že bolo začaté dôkladné prešetrenie prípadu. Ľuboš Blaha v reakcii na žiadosť o vyjadrenie ako dôkaz o.i. uviedol vyjadrenie hovorcu rezortu zahraničných vecí, ktorý 20. augusta povedal, že „ vzhľadom na negatívnu reakciu verejnosti a v súvislosti so zverejnením videa sme belgické orgány požiadali, aby vyšetreniu prípadu venovali maximálnu pozornosť.\" Toto vyjadrenie však potvrdzuje, že podpredseda Smeru nehovoril pravdu, keď tvrdil, že „prvé dni” to vláda neriešila. Blaha napriek tomu vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že „až na tlak a tlačovú konferenciu strany SMER-SD reagovalo MZV vyhlásením hovorcu. Vláda začala situáciu aktívne riešiť len niekoľko dní po zverejnení videa a po tlaku zo strany SMER-SD a jeho predstaviteľov.”"], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené", "odsúdil", "informoval", "vyjadrenie"], "url": ["https://www.rtl.be/info/regions/hainaut/un-passager-decede-a-l-aeroport-de-charleroi-apres-une-arrestation-violente-des-policiers-rient-dansent-et-font-le-salut-nazi-photo-et-video--1238568.aspx", "https://www.facebook.com/ivan.korcok/posts/3917191098298132", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=10220315472409410&set=a.10216351837281009", "https://www.noviny.sk/slovensko/550024-slovaka-ktoreho-pred-dvoma-rokmi-v-belgicku-vyviedli-z-lietadla-mal-zomriet-po-zasahu-policie-sedeli-mu-na-hrudi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:19.535487+00:00"}
{"id": "50111", "numeric_id": 50111, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50111", "speaker": "Peter Kotlár", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kotlar", "statement": "Naša analýza preukázala, že je prekročená (pozn.: hladina DNA vo vakcínach).", "statement_date": "2025-09-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kotlár publikoval v máji 2025 štúdiu, ktorá podľa jeho slov dokázala, že mRNA vakcíny obsahujú zvýšené množstvo DNA. Odborníci však uvádzajú, že tieto tvrdenia stoja na nekvalitnej metodike a nesprávnej interpretácii výsledkov. Nezávislá analýza SAV, regulátori aj výrobcovia potvrdzujú, že množstvo DNA vo vakcínach je pod povolenými limitmi. To, že štúdia nikdy netvrdila prekročenie limitov DNA, potvrdil aj jeden zo spoluautorov štúdie Richard Fleming. Výrok Petra Kotlára preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPeter Kotlár svoju analýzu publikoval 13. mája 2025 a spolu s ním sa na nej podieľali aj česká molekulárna biologička Soňa Peková a americký doktor Richard M. Fleming.\n\nPráve na vyjadrenie druhého spoluautora Kotlár vo výroku reaguje. Fleming na sociálnej sieti X totiž napísal , že štúdia, pod ktorou boli podpísaní, nedokázala vyššie množstvo DNA než je povolený limit: „Náš výskum nikdy netvrdil, že úrovne (DNA vo vakcínach, pozn.) sú vyššie ako súčasné akceptované úrovne. Ale nežijeme v roku 1990. Žijeme o 35 rokov neskôr, kedy je lepšie známe, že DNA a RNA mimo buniek sú prionogénne,“ uviedol Fleming.\n\nKotlárove tvrdenia vyvrátila SAV\n\nFleming tak len potvrdil konštatovanie Slovenskej akadémie vied (SAV).\n\nKoncom apríla 2025 požiadal minister zdravotníctva Kamil Šaško Slovenskú akadémiu vied o testovanie vzoriek vakcín proti covidu-19. Urobil tak v reakcii na vyjadrenia Kotlára o zvýšených množstvách DNA v očkovacej látke.\n\nSAV po vykonaní analýzy 21. augusta 2025 v stanovisku uviedla , že mRNA vakcíny obsahujú len nepatrné množstvá zvyškovej DNA, hlboko pod povolenými limitmi. Ide o veľmi krátke, nekódujúce fragmenty pochádzajúce z DNA použitej pri výrobe mRNA.\n\nSAV zároveň uvádza, že tvrdenia o „vysokom množstve DNA“ vychádzajú z technicky chybných postupov alebo nesprávnej interpretácie výsledkov a sú zavádzajúce.\n\nNásledne bola 1. septembra 2025 analýza SAV zverejnená v časopise Research Square vo forme tzv. preprintu, teda článku pred formálnym recenzovaním.\n\n„Výsledky našich analýz využívajúcich štyri ortogonálne prístupy jasne dokazujú, že množstvo reziduálnej DNA vo všetkých analyzovaných šaržiach vakcín je pod schválenými limitmi, vo veľmi nízkych množstvách v porovnaní s mRNA, a je rozložené na malé fragmenty, ktoré pochádzajú z DNA templátu použitého na transkripciu mRNA počas výroby vakcíny,“ konštatujú autori.\n\nPodľa Virológa Borisa Klempu z Biomedicínskeho centra SAV ani jedna z vykonaných analýz neukázala prekročenie stanoveného limitu. SAV zároveň skúmala aj formu prítomnej DNA, pričom pozorovali iba malé, fragmentované úseky.\n\nKlempa vysvetľuje , že malé zvyškové množstvá DNA sú na základe určeného limitu do istej miery očakávané. Samotná existencia fragmentov DNA však neznamená riziko integrácie do ľudského genómu. „Niekoľko miliárd ľudí na Zemi je zaočkovaných mRNA vakcínou a doteraz nebol zachytený jediný prípad, že by bolo potvrdené, že má niekto integrovanú DNA alebo mRNA z tejto vakcíny do genómu,“ tvrdí Klempa. Silva Pastoreková, spoluautorka štúdie a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje , že v ľudskom tele sa nachádza cudzorodá DNA napríklad z vírusov, o ktorých ani nemusíme vedieť. „Ale zatiaľ neboli pozorované žiadne prejavy integrácie DNA do ľudského genómu,” vysvetlila v rozhovore pre Denník N .\n\nKlempa zdôraznil , že tvrdenia Petra Kotlára a Soni Pekovej o „nadmernom množstve DNA“ v mRNA vakcínach stoja predovšetkým na chybnom prepočte. Hodnoty, ktoré zmerali, podľa Klempu nie sú zásadne odlišné od údajov SAV, problém však vznikol tým, že výsledky uvádzali ako počet kópií DNA na mililiter a neprepočítali ich na nanogramy na dávku. Po korektnom prepočte sú namerané množstvá pod regulačným limitom 10 nanogramov na dávku. Klempa zároveň upozorňuje, že v ich analýze bolo metodicky podhodnotené množstvo RNA, čo vytvorilo mylný dojem, že DNA je „viac“.\n\nŠtúdiu Pekovej pre denník SME komentovali aj molekulárny biológ Filip Držík a biochemik Peter Holub. Odborníci zhodne konštatovali, že štúdia nepreukazuje nadmerné množstvo DNA vo vakcíne a nie je správne interpretovaná. Podľa nich pri správnom prepočte vychádza, že množstvo DNA vo vakcínach je hlboko pod stanoveným limitom.\n\nAutori štúdie uvádzajú ako najvyššie namerané množstvo v niektorých šaržách 10 9 kópii DNA na militer, čo zodpovedá látkovému množstvu 1,66 fmol. Neupresňujú, aké veľké fragmenty DNA vo vakcínach našli. Hornou hranicou je však prítomnosť celého plazmidu, ktorého molová hmotnosť je 4826074 g/mol, keďže jeho genetická sekvencia je známa. Hmotnosť 10 9 kópii DNA je teda najviac 8,01 ng. Keďže vakcína sa pred podaním najprv riedi 5-násobne a jedna dávka pozostáva z 0,3 ml, na jednu dávku pripadá 0,48 ng DNA.\n\nProblématická je aj interpretácia potenciálnych rizík. Kotlár a Peková tvrdia, že DNA vo vakcínach môže „transfekovať ľudskú jadrovú DNA“ a viesť k jej trvalej zmene. Odborníci to však odmietajú. Držík vysvetľuje, že aj keby sa v očkovacích látkach nachádzali nejaké fragmenty DNA, ľudské telo má účinné mechanizmy, ako sa ich zbaviť: „Ľudské telo má mechanizmy, ako takéto cudzie fragmenty rozoznávať a zbaviť sa ich.“\n\nMnožstvo DNA pod povoleným limitom konštatujú výrobcovia aj regulátori\n\nDemagog.sk oslovil spoločnosť Pfizer ohľadom prítomnosti DNA vo vakcíne Comirnaty. Tlačový odbor spoločnosti Pfizer 25. marca 2025 potvrdil, že vo vakcíne sa môže nachádzať tzv. zvyšková DNA. „Na výrobu mRNA pre spike proteín vo vakcíne sa používa plazmidová DNA ako tzv. východiskový materiál,“ uvádza spoločnosť. Pfizer dodáva, že prítomnosť DNA neprekračuje legislatívou povolené množstvo: „Ako sa vyžaduje pri všetkých vakcínach, množstvo reziduálnej DNA vo vakcíne Pfizer-BioNTech proti covidu-19 je v rámci povolených regulačných limitov,“ uvádza Pfizer.\n\nAmerický Národný inštitút pre výskum genómu objasňuje, že v mRNA vakcíne môžu ostať nepatrné zvyšky DNA. Tie sú však silne degradované a nefunkčné.\n\nZuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje , že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami.\n\nLimit zvyškovej DNA, ktorý povoľujú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Správa potravín a liečiv (FDA), EMA a iné regulačné úrady na jednu dávku vakcíny, je 10 nanogramov (t.j. jedna miliardtina gramu, prípadne 0,000000001 gramu).\n\nAustrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration, ktorá sa venovala vyvráteniu nepravdivých informácií o kontaminácii vakcín DNA v októbri 2024, upozornila na nedostatky viacerých štúdií, ktoré ukazovali vyššie úrovne DNA, než uvádzalo oficiálne zloženie vakcín.\n\nEurópska lieková agentúra pre austrálsku tlačovú agentúru AAP uviedla , že v mRNA vakcíne ostávajú veľmi malé množstvá zvyškových fragmentov DNA. Zatiaľ však nevideli dôkaz o nežiaducich účinkoch mRNA vakcín, ktoré by boli spôsobené práve zvyškovou DNA, alebo o tom, že sa táto DNA zakomponovala do DNA očkovaných ľudí.\n\nAmerická FDA sa pre portál fact-checkingový portál SciCheck vyjadrila, že nemá k dispozícii dôkazy pre tvrdenie, že minimálne množstvá zvyškovej DNA v mRNA vakcínach spôsobujú rakovinu alebo zmeny genetického kódu. Aktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.\n\nAké je pozadie autorov\n\nKotlár publikoval svoju analýzu v časopise Journal of Angiology & Vascular Surgery, ktorý je vedený na Beallovej listine potenciálnych predátorských vydavateľov. Takíto vydavatelia sú charakteristickí tým, že za poplatok, v krátkom čase zverejnia štúdiu, ktorú im autor zašle a to bez toho, aby preverili jej kvalitu, odbornosť či pravdivosť. „Títo predátorskí vydavatelia sú nečestní a netransparentní. Ich cieľom je oklamať výskumníkov, najmä tých, ktorí nemajú skúsenosti s vedeckou komunikáciou,“ uvádza autor zoznamu Jeffrey Beall.\n\nPochybnú povesť majú aj spoluautori štúdie. Richard Fleming bol v minulosti odsúdený za dva podvody. V roku 2009 sa Fleming priznal , že sa dopustil podvodu v zdravotníctve, bol odsúdený na päť rokov probácie so šesťmesačným domácim väzením s povinnosťou uhradiť náhradu škody vo výške 107 244,24 USD.\n\nNásledne ho americký úrad FDA v roku 2018 vylúčil na 10 rokov z činností súvisiacich s liekmi, teda nesmel poskytovať služby firmám so schválenými alebo podanými žiadosťami o lieky. Flemingove podania, ktorými chcel rozhodnutie zvrátiť úrad zamietol.\n\nSoňa Peková sa počas pandémie stala známou tvárou dezinfoscény. V roku 2020 predpovedala , že do Vianoc ochorenie covid-19 zmizne, alebo tvrdila, že vírus je umelo vytvorený.\n\nPo začatí ruskej invázie na Ukrajinu Peková zase prehlásila , že Rusko na Ukrajine bombardovalo biologické laboratóriá, v ktorých mali USA podporovať výskum patogénov nebezpečných infekcií.\n\nV minulosti tvrdila aj, že Ježiš Kristus bol Slovan, že žijeme v 3D ilúzii alebo že svet ovládajú reptiliáni a drakoniáni.\n\nPeková má blízko k ukrajinskej ezoterickej sekte AllatRa a spolupracuje aj s jej dcérskym projektom Tvorivá spoločnosť. Sekta okrem iného hlása, že v roku 2036 nastane koniec sveta a ako svoj cieľ uvádza vytvoriť „tvorivú spoločnosť“, ktorá má ľudstvo zachrániť pred „sebazničením“.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kotlár publikoval v máji 2025 štúdiu, ktorá podľa jeho slov dokázala, že mRNA vakcíny obsahujú zvýšené množstvo DNA. Odborníci však uvádzajú, že tieto tvrdenia stoja na nekvalitnej metodike a nesprávnej interpretácii výsledkov. Nezávislá analýza SAV, regulátori aj výrobcovia potvrdzujú, že množstvo DNA vo vakcínach je pod povolenými limitmi. To, že štúdia nikdy netvrdila prekročenie limitov DNA, potvrdil aj jeden zo spoluautorov štúdie Richard Fleming. Výrok Petra Kotlára preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Peter Kotlár svoju analýzu publikoval 13. mája 2025 a spolu s ním sa na nej podieľali aj česká molekulárna biologička Soňa Peková a americký doktor Richard M. Fleming.", "Práve na vyjadrenie druhého spoluautora Kotlár vo výroku reaguje. Fleming na sociálnej sieti X totiž napísal , že štúdia, pod ktorou boli podpísaní, nedokázala vyššie množstvo DNA než je povolený limit: „Náš výskum nikdy netvrdil, že úrovne (DNA vo vakcínach, pozn.) sú vyššie ako súčasné akceptované úrovne. Ale nežijeme v roku 1990. Žijeme o 35 rokov neskôr, kedy je lepšie známe, že DNA a RNA mimo buniek sú prionogénne,“ uviedol Fleming.", "Kotlárove tvrdenia vyvrátila SAV", "Fleming tak len potvrdil konštatovanie Slovenskej akadémie vied (SAV).", "Koncom apríla 2025 požiadal minister zdravotníctva Kamil Šaško Slovenskú akadémiu vied o testovanie vzoriek vakcín proti covidu-19. Urobil tak v reakcii na vyjadrenia Kotlára o zvýšených množstvách DNA v očkovacej látke.", "SAV po vykonaní analýzy 21. augusta 2025 v stanovisku uviedla , že mRNA vakcíny obsahujú len nepatrné množstvá zvyškovej DNA, hlboko pod povolenými limitmi. Ide o veľmi krátke, nekódujúce fragmenty pochádzajúce z DNA použitej pri výrobe mRNA.", "SAV zároveň uvádza, že tvrdenia o „vysokom množstve DNA“ vychádzajú z technicky chybných postupov alebo nesprávnej interpretácie výsledkov a sú zavádzajúce.", "Následne bola 1. septembra 2025 analýza SAV zverejnená v časopise Research Square vo forme tzv. preprintu, teda článku pred formálnym recenzovaním.", "„Výsledky našich analýz využívajúcich štyri ortogonálne prístupy jasne dokazujú, že množstvo reziduálnej DNA vo všetkých analyzovaných šaržiach vakcín je pod schválenými limitmi, vo veľmi nízkych množstvách v porovnaní s mRNA, a je rozložené na malé fragmenty, ktoré pochádzajú z DNA templátu použitého na transkripciu mRNA počas výroby vakcíny,“ konštatujú autori.", "Podľa Virológa Borisa Klempu z Biomedicínskeho centra SAV ani jedna z vykonaných analýz neukázala prekročenie stanoveného limitu. SAV zároveň skúmala aj formu prítomnej DNA, pričom pozorovali iba malé, fragmentované úseky.", "Klempa vysvetľuje , že malé zvyškové množstvá DNA sú na základe určeného limitu do istej miery očakávané. Samotná existencia fragmentov DNA však neznamená riziko integrácie do ľudského genómu. „Niekoľko miliárd ľudí na Zemi je zaočkovaných mRNA vakcínou a doteraz nebol zachytený jediný prípad, že by bolo potvrdené, že má niekto integrovanú DNA alebo mRNA z tejto vakcíny do genómu,“ tvrdí Klempa. Silva Pastoreková, spoluautorka štúdie a riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV vysvetľuje , že v ľudskom tele sa nachádza cudzorodá DNA napríklad z vírusov, o ktorých ani nemusíme vedieť. „Ale zatiaľ neboli pozorované žiadne prejavy integrácie DNA do ľudského genómu,” vysvetlila v rozhovore pre Denník N .", "Klempa zdôraznil , že tvrdenia Petra Kotlára a Soni Pekovej o „nadmernom množstve DNA“ v mRNA vakcínach stoja predovšetkým na chybnom prepočte. Hodnoty, ktoré zmerali, podľa Klempu nie sú zásadne odlišné od údajov SAV, problém však vznikol tým, že výsledky uvádzali ako počet kópií DNA na mililiter a neprepočítali ich na nanogramy na dávku. Po korektnom prepočte sú namerané množstvá pod regulačným limitom 10 nanogramov na dávku. Klempa zároveň upozorňuje, že v ich analýze bolo metodicky podhodnotené množstvo RNA, čo vytvorilo mylný dojem, že DNA je „viac“.", "Štúdiu Pekovej pre denník SME komentovali aj molekulárny biológ Filip Držík a biochemik Peter Holub. Odborníci zhodne konštatovali, že štúdia nepreukazuje nadmerné množstvo DNA vo vakcíne a nie je správne interpretovaná. Podľa nich pri správnom prepočte vychádza, že množstvo DNA vo vakcínach je hlboko pod stanoveným limitom.", "Autori štúdie uvádzajú ako najvyššie namerané množstvo v niektorých šaržách 10 9 kópii DNA na militer, čo zodpovedá látkovému množstvu 1,66 fmol. Neupresňujú, aké veľké fragmenty DNA vo vakcínach našli. Hornou hranicou je však prítomnosť celého plazmidu, ktorého molová hmotnosť je 4826074 g/mol, keďže jeho genetická sekvencia je známa. Hmotnosť 10 9 kópii DNA je teda najviac 8,01 ng. Keďže vakcína sa pred podaním najprv riedi 5-násobne a jedna dávka pozostáva z 0,3 ml, na jednu dávku pripadá 0,48 ng DNA.", "Problématická je aj interpretácia potenciálnych rizík. Kotlár a Peková tvrdia, že DNA vo vakcínach môže „transfekovať ľudskú jadrovú DNA“ a viesť k jej trvalej zmene. Odborníci to však odmietajú. Držík vysvetľuje, že aj keby sa v očkovacích látkach nachádzali nejaké fragmenty DNA, ľudské telo má účinné mechanizmy, ako sa ich zbaviť: „Ľudské telo má mechanizmy, ako takéto cudzie fragmenty rozoznávať a zbaviť sa ich.“", "Množstvo DNA pod povoleným limitom konštatujú výrobcovia aj regulátori", "Demagog.sk oslovil spoločnosť Pfizer ohľadom prítomnosti DNA vo vakcíne Comirnaty. Tlačový odbor spoločnosti Pfizer 25. marca 2025 potvrdil, že vo vakcíne sa môže nachádzať tzv. zvyšková DNA. „Na výrobu mRNA pre spike proteín vo vakcíne sa používa plazmidová DNA ako tzv. východiskový materiál,“ uvádza spoločnosť. Pfizer dodáva, že prítomnosť DNA neprekračuje legislatívou povolené množstvo: „Ako sa vyžaduje pri všetkých vakcínach, množstvo reziduálnej DNA vo vakcíne Pfizer-BioNTech proti covidu-19 je v rámci povolených regulačných limitov,“ uvádza Pfizer.", "Americký Národný inštitút pre výskum genómu objasňuje, že v mRNA vakcíne môžu ostať nepatrné zvyšky DNA. Tie sú však silne degradované a nefunkčné.", "Zuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje , že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami.", "Limit zvyškovej DNA, ktorý povoľujú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Správa potravín a liečiv (FDA), EMA a iné regulačné úrady na jednu dávku vakcíny, je 10 nanogramov (t.j. jedna miliardtina gramu, prípadne 0,000000001 gramu).", "Austrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration, ktorá sa venovala vyvráteniu nepravdivých informácií o kontaminácii vakcín DNA v októbri 2024, upozornila na nedostatky viacerých štúdií, ktoré ukazovali vyššie úrovne DNA, než uvádzalo oficiálne zloženie vakcín.", "Európska lieková agentúra pre austrálsku tlačovú agentúru AAP uviedla , že v mRNA vakcíne ostávajú veľmi malé množstvá zvyškových fragmentov DNA. Zatiaľ však nevideli dôkaz o nežiaducich účinkoch mRNA vakcín, ktoré by boli spôsobené práve zvyškovou DNA, alebo o tom, že sa táto DNA zakomponovala do DNA očkovaných ľudí.", "Americká FDA sa pre portál fact-checkingový portál SciCheck vyjadrila, že nemá k dispozícii dôkazy pre tvrdenie, že minimálne množstvá zvyškovej DNA v mRNA vakcínach spôsobujú rakovinu alebo zmeny genetického kódu. Aktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.", "Aké je pozadie autorov", "Kotlár publikoval svoju analýzu v časopise Journal of Angiology & Vascular Surgery, ktorý je vedený na Beallovej listine potenciálnych predátorských vydavateľov. Takíto vydavatelia sú charakteristickí tým, že za poplatok, v krátkom čase zverejnia štúdiu, ktorú im autor zašle a to bez toho, aby preverili jej kvalitu, odbornosť či pravdivosť. „Títo predátorskí vydavatelia sú nečestní a netransparentní. Ich cieľom je oklamať výskumníkov, najmä tých, ktorí nemajú skúsenosti s vedeckou komunikáciou,“ uvádza autor zoznamu Jeffrey Beall.", "Pochybnú povesť majú aj spoluautori štúdie. Richard Fleming bol v minulosti odsúdený za dva podvody. V roku 2009 sa Fleming priznal , že sa dopustil podvodu v zdravotníctve, bol odsúdený na päť rokov probácie so šesťmesačným domácim väzením s povinnosťou uhradiť náhradu škody vo výške 107 244,24 USD.", "Následne ho americký úrad FDA v roku 2018 vylúčil na 10 rokov z činností súvisiacich s liekmi, teda nesmel poskytovať služby firmám so schválenými alebo podanými žiadosťami o lieky. Flemingove podania, ktorými chcel rozhodnutie zvrátiť úrad zamietol.", "Soňa Peková sa počas pandémie stala známou tvárou dezinfoscény. V roku 2020 predpovedala , že do Vianoc ochorenie covid-19 zmizne, alebo tvrdila, že vírus je umelo vytvorený.", "Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu Peková zase prehlásila , že Rusko na Ukrajine bombardovalo biologické laboratóriá, v ktorých mali USA podporovať výskum patogénov nebezpečných infekcií.", "V minulosti tvrdila aj, že Ježiš Kristus bol Slovan, že žijeme v 3D ilúzii alebo že svet ovládajú reptiliáni a drakoniáni.", "Peková má blízko k ukrajinskej ezoterickej sekte AllatRa a spolupracuje aj s jej dcérskym projektom Tvorivá spoločnosť. Sekta okrem iného hlása, že v roku 2036 nastane koniec sveta a ako svoj cieľ uvádza vytvoriť „tvorivú spoločnosť“, ktorá má ľudstvo zachrániť pred „sebazničením“."], "analysis_date": "2025-09-09", "analysis_sources": {"text": ["analýzu", "napísal", "požiadal", "uviedla", "zverejnená", "neukázala", "vysvetľuje", "vysvetľuje", "Denník N", "zdôraznil", "", "komentovali", "genetická sekvencia", "Problématická", "ostať", "vysvetľuje", "zvyškovej", "10 nanogramov", "vyvráteniu", "uviedla", "SciCheck", "článok", "Japonskej vakcinologickej spoločnosti", "Vaccine", "Beallovej", "charakteristickí", "uvádza", "priznal", "odsúdený", "vylúčil", "stala", "predpovedala", "prehlásila", "Ježiš Kristus", "3D ilúzii", "reptiliáni", "blízko"], "url": ["https://archive.ph/6myHM", "https://mvau.lt/media/83cb52a5-1e09-493b-b2d7-2a7c459714e9", "https://www.aktuality.sk/clanok/cw82ovq/minister-kamil-sasko-poziadal-sav-o-testovanie-vzoriek-vakcin-proti-covid-19/", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12996", "https://www.researchsquare.com/article/rs-7340318/v1", "https://www.aktuality.sk/clanok/bUffnMc/virolog-sav-klempa-peter-kotlar-a-sona-pekova-zistili-to-iste-co-my-spravili-chybu-v-prepoctoch/", "https://www.aktuality.sk/clanok/bUffnMc/virolog-sav-klempa-peter-kotlar-a-sona-pekova-zistili-to-iste-co-my-spravili-chybu-v-prepoctoch/", "https://dennikn.sk/4829140/spoluautorka-studie-sav-profesorka-pastorekova-vedci-su-skromni-a-pokorni-to-u-pana-kotlara-nevidime/#:~:text=M%C3%A1me%20okolo%20seba,do%20%C4%BEudsk%C3%A9ho%20gen%C3%B3mu.", "https://dennikn.sk/4829140/spoluautorka-studie-sav-profesorka-pastorekova-vedci-su-skromni-a-pokorni-to-u-pana-kotlara-nevidime/", "https://www.aktuality.sk/clanok/bUffnMc/virolog-sav-klempa-peter-kotlar-a-sona-pekova-zistili-to-iste-co-my-spravili-chybu-v-prepoctoch/", "https://www.aktuality.sk/clanok/bUffnMc/virolog-sav-klempa-peter-kotlar-a-sona-pekova-zistili-to-iste-co-my-spravili-chybu-v-prepoctoch/?utm_source=chatgpt.com", "https://domov.sme.sk/c/23465610/pekovej-analyza-nic-nedokazala-bat-sa-netreba-ani-keby-mala-pravdu.html", "https://www.ncbi.nlm.nih.gov/nuccore/OR134577.1", "https://domov.sme.sk/c/23465610/pekovej-analyza-nic-nedokazala-bat-sa-netreba-ani-keby-mala-pravdu.html", "https://www.globalvaccinedatanetwork.org/news/plasmid-gate_debunking_the_DNA_contamination_claims_in_mRNA_vaccines", "https://dennikn.sk/4526856/vedec-vravi-ze-pekovej-analyza-nedokazuje-vysoky-obsah-dna-v-mrna-vakcinach-ako-tvrdi-kotlar/", "https://www.tga.gov.au/news/media-releases/addressing-misinformation-about-excessive-dna-mrna-vaccines#:~:text=The%20quality%20limits%20ensure%20that%20there%20is%20less%20than%2010%20ng%20present%20per%20dose%20%2D%20or%20less%20than%20ten%20billionths%20of%20a%20gram%20in%20each%20dose.%20These%20limits%20are%20used%20by%20the%20TGA%2C%20the%20World%20Health%20Organization%2C%20the%20United%20States%20Food%20and%20Drug%20Administration%20and%20other%20international%20regulatory%20agencies.", "https://dennikn.sk/4526856/vedec-vravi-ze-pekovej-analyza-nedokazuje-vysoky-obsah-dna-v-mrna-vakcinach-ako-tvrdi-kotlar/#:~:text=Norma%20stanovuje%2C%20%C5%BEe%20limit%20pre%20zvy%C5%A1kov%C3%BA%20DNA%20v%C2%A0mRNA%20vakc%C3%ADnach%20je%2010%20miliardtin%20gramu%2C%20%C4%8Do%20je%2010%20nanogramov.", "https://www.tga.gov.au/news/media-releases/addressing-misinformation-about-excessive-dna-mrna-vaccines", "https://www.aap.com.au/factcheck/senate-hearing-used-to-propel-vaccine-dna-fears/#:~:text=%22The%20DNA%20template,EMA%20spokesperson%20added.", "https://www.factcheck.org/2023/10/scicheck-covid-19-vaccines-have-not-been-shown-to-alter-dna-cause-cancer/#:~:text=A%20spokesperson%20from,person%E2%80%99s%20genetic%20code.%E2%80%9D", "https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0264410X25003196", "https://www.jsvac.jp/", "https://www.sciencedirect.com/journal/vaccine", "https://beallslist.net/", "https://fsport.uniba.sk/sluzby/kniznica-ftvs-uk/predatorske-casopisy/#:~:text=Z%C3%81KLADN%C3%81%20CHARAKTERISTIKA,Access%20%E2%80%94%20za%20poplatok.", "https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC7237319/#:~:text=.%20These%20predatory%20publishers%20are%20dishonest%20and%20lack%20transparency.%20They%20aim%20to%20dupe%20researchers%2C%20especially%20those%20inexperienced%20in%20scholarly%20communication.%E2%80%9D", "https://www.federalregister.gov/documents/2023/02/28/2023-04003/richard-m-fleming-denial-of-hearing-on-application-for-termination-of-debarment#:~:text=On%20April%2024,November%2028%2C%202018.", "https://archive.ph/18ogc", "https://www.federalregister.gov/documents/2023/02/28/2023-04003/richard-m-fleming-denial-of-hearing-on-application-for-termination-of-debarment#:~:text=On%20April%2024,November%2028%2C%202018.", "https://infosecurity.sk/zahranicne/sona-pekova-preslavila-sa-dezinformaciami-o-covid-19-v-sucasnosti-ma-blizko-k-ezoterickej-sekte/", "https://manipulatori.cz/podle-pekove-byl-jezis-slovan/", "https://infosecurity.sk/dezinfo/biologicke-zbrane-na-ukrajine-dezinformacny-narativ-ma-svoje-ciele/", "https://manipulatori.cz/podle-pekove-byl-jezis-slovan/", "https://infosecurity.sk/zahranicne/sona-pekova-preslavila-sa-dezinformaciami-o-covid-19-v-sucasnosti-ma-blizko-k-ezoterickej-sekte/", "https://manipulatori.cz/sona-pekova-a-reptiliani/", "https://infosecurity.sk/zahranicne/sona-pekova-preslavila-sa-dezinformaciami-o-covid-19-v-sucasnosti-ma-blizko-k-ezoterickej-sekte/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:02.413398+00:00"}
{"id": "vr26563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26563", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Moderátor: \"Počkajte, nebolo to tak aj doteraz, že dostal automaticky dávku v hmotnej núdzi?\" Richter: \"Nedostal. Nemá na to zákonný nárok. Môže, nemusí.\"", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v paragrafe 9 s názvom \"uplatnenie zákonných nárokov\", ods. 1 uvádza :", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v paragrafe 9 s názvom \"uplatnenie zákonných nárokov\", ods. 1 uvádza :"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "uvádza"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:37.981280+00:00"}
{"id": "vr18359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18359", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...mesto intenzívne investuje do mestskej polície. Policajti majú nové autá, nové kamery, dokonca na uniforme majú kamery, ktoré snímajú záznamy.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V posledných rokoch dostala mestská polícia na území hlavného mesta SR Bratislavy niekoľko nových vozidiel. Ako je to uvedené aj na stránke polície: \"Naposledy bol hromadne vozový park obnovený v roku 2009 a to nákupom 11 vozidiel KIA, pričom až do roku 2016 vozidlá mestskej polície obnovované neboli.\" V novembri 2016 dostala mestská polícia päť vozidiel vybavených po vzore štátnej polície aj signalizačným zariadením. Ďalšie štyri nové vozidlá so svetelnou a zvukovou signalizáciou odovzdal primátor mesta Nesrovnal mestskej polícii 14. decembra 2017. Koncom októbra 2018 dal primátor Nesrovnal polícii do užívania ďalšie štyri vozidlá na hybridný pohon. Mestskí policajti dostali takisto aj nové letné a zimné uniformy. Podľa záverečného účtu Bratislavy pre rok 2017 v meste pribudlo 10 kamier a 6 kamier prešlo rekonštrukciou ( .pdf , s. 64). Na implementáciu a podporu kamerového systému sa minulo v roku 2017 celkovo 136 tisíc eur. V septembri 2018 dostala bratislavská mestská polícia na tri mesiace špeciálne kamery, ktoré jej príslušníci majú pripnuté na uniformách alebo umiestnené na okuliaroch. Kamery bezplatne zapožičala súkromná firma. Testovacia doba by podľa informácií mala uplynúť v decembri 2018. Mesto Bratislava sa až potom rozhodne, či ich zakúpi. Hoci je časť o novom vozovom parku a bezpečnostných kamerách pravdivá, odevné kamery zatiaľ nie sú investíciou mesta. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V nasledujúcej tabuľke uvádzame výšku kapitálových (investičných) výdavkov mesta Bratislava na verejný poriadok a bezpečnosť pre roky 2014-2017. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V posledných rokoch dostala mestská polícia na území hlavného mesta SR Bratislavy niekoľko nových vozidiel. Ako je to uvedené aj na stránke polície: \"Naposledy bol hromadne vozový park obnovený v roku 2009 a to nákupom 11 vozidiel KIA, pričom až do roku 2016 vozidlá mestskej polície obnovované neboli.\" V novembri 2016 dostala mestská polícia päť vozidiel vybavených po vzore štátnej polície aj signalizačným zariadením. Ďalšie štyri nové vozidlá so svetelnou a zvukovou signalizáciou odovzdal primátor mesta Nesrovnal mestskej polícii 14. decembra 2017. Koncom októbra 2018 dal primátor Nesrovnal polícii do užívania ďalšie štyri vozidlá na hybridný pohon. Mestskí policajti dostali takisto aj nové letné a zimné uniformy. Podľa záverečného účtu Bratislavy pre rok 2017 v meste pribudlo 10 kamier a 6 kamier prešlo rekonštrukciou ( .pdf , s. 64). Na implementáciu a podporu kamerového systému sa minulo v roku 2017 celkovo 136 tisíc eur. V septembri 2018 dostala bratislavská mestská polícia na tri mesiace špeciálne kamery, ktoré jej príslušníci majú pripnuté na uniformách alebo umiestnené na okuliaroch. Kamery bezplatne zapožičala súkromná firma. Testovacia doba by podľa informácií mala uplynúť v decembri 2018. Mesto Bratislava sa až potom rozhodne, či ich zakúpi. Hoci je časť o novom vozovom parku a bezpečnostných kamerách pravdivá, odevné kamery zatiaľ nie sú investíciou mesta. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V nasledujúcej tabuľke uvádzame výšku kapitálových (investičných) výdavkov mesta Bratislava na verejný poriadok a bezpečnosť pre roky 2014-2017. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["uvedené", "novembri", "odovzdal", "Koncom", "dostali", ".pdf", "zapožičala"], "url": ["http://mestskapolicia.bratislava.sk/nove-motorove-vozidla-pre-mestsku-policiu/d-2477/p1=1013", "https://bratislava.sme.sk/c/20379690/bratislavski-policajti-dostali-prvych-pat-aut-s-najmodernejsim-vybavenim.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/policia/47695-foto-mestska-policia-ma-dalsie-nove-auta", "https://www.bratislavskenoviny.sk/aktuality/bratislava/51770-mestska-policia-dostala-dnes-dalsie-nove-vozidla-s-hybridnym-pohonom", "http://mestskapolicia.bratislava.sk/nove-vozidla-a-uniformy/d-2253", "https://bratislava.sk/sk/uradna-tabula/Filter/Detail?NoticeboardId=MAG00B07IN18%230&RecordId=2516", "https://www.teraz.sk/regiony/bratislavska-mestska-policia-bude-tri/349853-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:01.706040+00:00"}
{"id": "vr17503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17503", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...médiá ako keby zabúdali vždy povedať to, že tie protesty, ktoré tu dnes máme, tak boli už aj väčšie v histórii, nedávnej histórii Slovenskej republiky, v roku 2015 bol národný pochod za život v Bratislave, kde omnoho viac ľudí manifestovalo za ochranu života nenarodených detí, za sprísnenie potratovej politiky a podobné veci.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marián Kotleba vo svojom výroku tvrdí, že v septembri 2015 sa II. Národného pochodu za život zúčastnilo viac ľudí ako na súčasných protestoch Postavme sa za slušné Slovensko. Ako uvádza web Pochodu za život, tejto udalosti sa odhadom zúčastnilo 70 000 – 85 000 ľudí, avšak tento pochod sa uskutočnil v daný deň iba v Bratislave, ktorá sa tak stala spádovým miestom pre účastníkov z celého Slovenska. Súčasné protesty , v rámci ktorých ľudia žiadali vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej za účasti medzinárodných vyšetrovateľov a novú, dôveryhodnú vládu, sa uskutočňovali vo viacerých slovenských a zahraničných mestách. Najväčšie protesty boli 9. marca 2018, kedy sa zapojilo takmer 50 slovenských miest a mnoho zahraničných metropol a zúčastnilo sa ho dokopy okolo 120- tisíc ľudí. V Bratislave to bolo okolo 60- tisíc, čo je síce menej, ako bolo priamo v Bratislave protestujúcich na pochode za život v roku 2015, avšak pri protestoch v marci 2018 sa zhromaždenia uskutočňovali vo viacerých mestách na rozdiel od roku 2015, kedy bol jediný pochod v Bratislave. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba vo svojom výroku tvrdí, že v septembri 2015 sa II. Národného pochodu za život zúčastnilo viac ľudí ako na súčasných protestoch Postavme sa za slušné Slovensko. Ako uvádza web Pochodu za život, tejto udalosti sa odhadom zúčastnilo 70 000 – 85 000 ľudí, avšak tento pochod sa uskutočnil v daný deň iba v Bratislave, ktorá sa tak stala spádovým miestom pre účastníkov z celého Slovenska. Súčasné protesty , v rámci ktorých ľudia žiadali vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej za účasti medzinárodných vyšetrovateľov a novú, dôveryhodnú vládu, sa uskutočňovali vo viacerých slovenských a zahraničných mestách. Najväčšie protesty boli 9. marca 2018, kedy sa zapojilo takmer 50 slovenských miest a mnoho zahraničných metropol a zúčastnilo sa ho dokopy okolo 120- tisíc ľudí. V Bratislave to bolo okolo 60- tisíc, čo je síce menej, ako bolo priamo v Bratislave protestujúcich na pochode za život v roku 2015, avšak pri protestoch v marci 2018 sa zhromaždenia uskutočňovali vo viacerých mestách na rozdiel od roku 2015, kedy bol jediný pochod v Bratislave. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["web", "protesty", "uskutočnil", "Podľa", "Košiciach", "protestov"], "url": ["http://pochodzazivot.sk/2016/06/02/vyuctovanie-nakladov-narodneho-pochodu-za-zivot/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460630-na-slovensku-sa-uskutocnia-zhromazdenia-na-pamiatku-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej/", "http://pochodzazivot.sk/2016/06/02/vyuctovanie-nakladov-narodneho-pochodu-za-zivot/", "http://pochodzazivot.sk/misia-a-posolstvo/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/6943837/na-pochode-za-zivot-v-kosiciach-ziadali-zmenu-zakonov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/571169/online-protesty-po-vrazde-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:02.516131+00:00"}
{"id": "vr36379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36379", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemyselná výroba v Európskej únii klesla na úroveň deväťdesiatych rokov. Máme 24 miliónov nezamestnaných ľudí. Čo je ale najhoršie, mnohé štáty prekročili už 100% verejného zadĺženia a prudko stúplo zadĺženie celej Európskej únie na 80%.", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:36.141602+00:00"}
{"id": "vr16111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16111", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Škótsko predsa nechcelo vystúpiť z EÚ, čo je pravda, lebo väčšina obyvateľov Škótska, myslím, že dokonca 60%, bola proti vystúpeniu, na rozdiel od Angličanov alebo Walesanov.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referenda o Brexite sa zúčastnilo 72 % percent voličov. Hlavnou baštou odchodu Veľkej Británie z Európskej únii bolo severné Anglicko a Wales. Naopak, Škótsko, Severné Írsko či Londýn volili skôr zotrvanie v Únii. Škóti volili v pomere 62 ku 38 v prospech zotrvania. Len niekoľko hodín po zverejnení výsledkov škótska premiérka Nicola Sturgeonová oznámila, že Škótsko začne chystať legislatívne kroky k usporiadaniu referenda o odtrhnutí sa od Británie. Výrok Ľuboša Blahu, tak môžeme hodnotiť ako pravdivý. „Je nepredstaviteľné, aby britská vláda ďalšie referendum o nezávislosti zablokovala, \" myslí si premiérka, ktorá vyhlásila, že urobí všetko preto, aby Škótsko ostalo súčasťou EÚ. Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová plánuje vyhlásiť druhé referendum o nezávislosti Škótska. Konať by sa podľa nej malo v období od jesene 2018 do jari 2019. Škótsky parlament totiž odhlasoval jej plán na druhé referendum minulý utorok.", "analysis_paragraphs": ["Referenda o Brexite sa zúčastnilo 72 % percent voličov. Hlavnou baštou odchodu Veľkej Británie z Európskej únii bolo severné Anglicko a Wales. Naopak, Škótsko, Severné Írsko či Londýn volili skôr zotrvanie v Únii. Škóti volili v pomere 62 ku 38 v prospech zotrvania. Len niekoľko hodín po zverejnení výsledkov škótska premiérka Nicola Sturgeonová oznámila, že Škótsko začne chystať legislatívne kroky k usporiadaniu referenda o odtrhnutí sa od Británie. Výrok Ľuboša Blahu, tak môžeme hodnotiť ako pravdivý. „Je nepredstaviteľné, aby britská vláda ďalšie referendum o nezávislosti zablokovala, \" myslí si premiérka, ktorá vyhlásila, že urobí všetko preto, aby Škótsko ostalo súčasťou EÚ. Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová plánuje vyhlásiť druhé referendum o nezávislosti Škótska. Konať by sa podľa nej malo v období od jesene 2018 do jari 2019. Škótsky parlament totiž odhlasoval jej plán na druhé referendum minulý utorok."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Brexite", "brexit"], "url": ["https://dennikn.sk/495648/konecne-vysledky-briti-sokovali-svet-aj-trhy-odchadzaju-eu/", "http://hnonline.sk/svet/936665-britania-sturgeonova-oficialne-poziada-mayovu-o-druhe-skotske-referendum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:41.275641+00:00"}
{"id": "vr37308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37308", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Zrušili sme výmenné lístky u lekárov... sme stanovili strop na hranicu platby za lieky u sociálne postihnutých skupín občanov.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje denník Pravda : \"Výmenné lístky od všeobecného lekára k špecialistovi sa od 1. apríla 2011 stanú minulosťou.\" Pravda tiež hovorí o limite na lieky pre dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ktorý začne platiť tiež od apríla 2011.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje denník Pravda : \"Výmenné lístky od všeobecného lekára k špecialistovi sa od 1. apríla 2011 stanú minulosťou.\" Pravda tiež hovorí o limite na lieky pre dôchodcov a zdravotne postihnutých občanov, ktorý začne platiť tiež od apríla 2011."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Pravda"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/vymenne-listky-koncia-06k-/sk-pstat.asp?c=A110214_101518_sk-pstat_p59", "http://peniaze.pravda.sk/limity-na-lieky-budu-platit-od-aprila-ds5-/sk-pstat.asp?c=A110214_100220_sk-pstat_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:38.722237+00:00"}
{"id": "vr28303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28303", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Nám výrazne poklesol počet živnostníkov. Pred dvoma rokmi sme mali na Slovensku 250 000 živnostníkov, ktorí platili odvody do Sociálnej poisťovne a dnes ich je okolo 200 000, možno aj menej.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK zistil údaje o počte živnostníkov vedených Štatistickým úradom. Mihál však hovorí o počte živnostníkov, ktorí platia odvody do Sociálnej poisťovne. Demagog.SK takýmito údajmi nedisponuje. Tieto údaje sme si vyžiadali. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov Štatistického úradu SR (s. 11) sa počet živnostníkov (SZČO) pohyboval v roku 2012 na úrovni takmer 360-tisíc, v roku 2013 na úrovni 353 tisíc a stav k mesiacu júl 2014 je 334 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK zistil údaje o počte živnostníkov vedených Štatistickým úradom. Mihál však hovorí o počte živnostníkov, ktorí platia odvody do Sociálnej poisťovne. Demagog.SK takýmito údajmi nedisponuje. Tieto údaje sme si vyžiadali. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov Štatistického úradu SR (s. 11) sa počet živnostníkov (SZČO) pohyboval v roku 2012 na úrovni takmer 360-tisíc, v roku 2013 na úrovni 353 tisíc a stav k mesiacu júl 2014 je 334 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.susr.sk/wps/portal/e0e516fb-065f-47c3-b28f-d71195869e0a/!ut/p/b1/hZLZcrIwFICfpQ9gOexwyaIshrAlKLlx3KqoKFV-FJ7-x469aDu15yqZfN_kbBzjphw7zptiM6-L03F-uN-ZMotVTzNN3gBQZRs8n9qxk-o8SNADeQ_AL2HAV1_DyRA8YkRO4ku9Lz_8J8DdN-I4TlGWgZMJI_BE3gFMKYCsPnzLMVxJRQAacmTwDJcmeiyKYIhP_eTTf_LB3c9Q9EjPDXjwRijKoiHh7eGn_wT44od9Vf2zZYBJYnHIw3f_J_Ctf7YJnorUWPNMMTQFbsJNQZqlOziH43Z_aldWlNnTK2mrsMMG1g85b1lb3F6OAdl3IRlRfmzVIVqW_xKT-ZhueEwSlOoeH9gYQ0dvpFtMCBm3KcY4IEuo7ZQPEA4w3VFTrpZ7v1iXlT8_-uXaHOQHpixOyW18wPqyaG9Do_mn7Zr45eXnbL8n_8duTTj2gTyb7gfwbP3-aiD7a8OeA0ThsHsq11x62XN5j6q_VjQWOPKYVlt53b5LdnDlU5vyeFgj2NFrACLBZBThmuHg7Ht9CTfcpYARvV7uLCbRKkuoaZjEOAsrzudYsShfr8vyFV55QVMVSeAlTRfE_sxlu1xF9sm7jobprLo0aaGd0XFSY-w6turIyMoTt5yxsbTWR1krs24StyUJi9F4MGl9iQXGZpv4sPSEzDEvF4n4irmas5Jawfac5R118iJizumtzLeUjKVU0uo3XmIRllvFrai4mi-bORvMqAaKlYSOtt-SpBq0dZq0EK01-x1JLfIBPLs4Cu6mWqzruqrf9Vy6li5BcGAre6vQrNwfjiuSQypbXRPU2sWtPL2x71tWlfQjGqQkw0Szp53x8h8cscui/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:22.238917+00:00"}
{"id": "vr26152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26152", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Máme v správe 2040 km ciest.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nitriansky samosprávny kraj má podľa Slovenskej správy ciest spolu 2040 km ciest II. a III. triedy.", "analysis_paragraphs": ["Nitriansky samosprávny kraj má podľa Slovenskej správy ciest spolu 2040 km ciest II. a III. triedy."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["spolu"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=578"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:05.206264+00:00"}
{"id": "44771", "numeric_id": 44771, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44771", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Predsedníctvo strany Za ľudí rozhodlo, že vstupujeme do týchto (koaličných, pozn.) rokovaní.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "5. marca 2020 sa stretlo predsedníctvo strany Za ľudí, aby sa rozprávali o tom, či strana vstúpi do koalície s OĽaNO, Sme rodina a SaS. Po stretnutí predseda strany Andrej Kiska oznámil , že sa jednomyseľne zhodli na začatí koaličných rokovaní. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["5. marca 2020 sa stretlo predsedníctvo strany Za ľudí, aby sa rozprávali o tom, či strana vstúpi do koalície s OĽaNO, Sme rodina a SaS. Po stretnutí predseda strany Andrej Kiska oznámil , že sa jednomyseľne zhodli na začatí koaličných rokovaní. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["stretlo", "oznámil"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1786114/", "https://domov.sme.sk/c/22351166/za-ludi-vstupi-do-rokovani-o-vladnej-koalicii-s-olano-sme-rodina-a-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:10.648239+00:00"}
{"id": "44720", "numeric_id": 44720, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44720", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My toho človeka (Mariana Kočnera, pozn) poznáme iba z médií, aj pani Zsuzsovú.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti neexistujú žiadne verejné informácie, ktoré by s určitosťou potvrdili alebo vyvrátili pravdivosť Kotlebovho tvrdenia, že straníci ĽSNS nepoznajú Mariana Kočnera ani Alenu Zsuzsovú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok súvisí s informáciami zverejnenými v šifrovanej komunikácii z aplikácie Threema zo dňa 10. marca 2019. Marian Kočner mal podľa nich napísať Alene Zsuzsovej, že strana ĽSNS podporí Ficovu vládu. Malo ísť o protislužbu za to, že Najvyšší súd nerozhodol označiť stranu za fašistickú. V Kočnerovej komunikácii sa taktiež spomína plánované stretnutie s Jánom Cuperom, ktorý kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2016 za ĽSNS a podľa Kočnera bol Kotlebovým “najbližším poradcom”. Cuper sa do parlamentu nedostal, no určitý čas pôsobil ako asistent poslanca ĽSNS Juraja Kolesára. Podľa vyjadrenia ĽSNS sa ich cesty rozišli a ďalej s Cuperom nespolupracovali. Strana tiež tvrdí, že nemala žiadnu vedomosť o komunikácii Cupera s Kočnerom. Podpredseda strany Martin Beluský vyhlásil , že nikto z vedenia strany nikdy nekomunikoval s pánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti neexistujú žiadne verejné informácie, ktoré by s určitosťou potvrdili alebo vyvrátili pravdivosť Kotlebovho tvrdenia, že straníci ĽSNS nepoznajú Mariana Kočnera ani Alenu Zsuzsovú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok súvisí s informáciami zverejnenými v šifrovanej komunikácii z aplikácie Threema zo dňa 10. marca 2019. Marian Kočner mal podľa nich napísať Alene Zsuzsovej, že strana ĽSNS podporí Ficovu vládu. Malo ísť o protislužbu za to, že Najvyšší súd nerozhodol označiť stranu za fašistickú. V Kočnerovej komunikácii sa taktiež spomína plánované stretnutie s Jánom Cuperom, ktorý kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2016 za ĽSNS a podľa Kočnera bol Kotlebovým “najbližším poradcom”. Cuper sa do parlamentu nedostal, no určitý čas pôsobil ako asistent poslanca ĽSNS Juraja Kolesára. Podľa vyjadrenia ĽSNS sa ich cesty rozišli a ďalej s Cuperom nespolupracovali. Strana tiež tvrdí, že nemala žiadnu vedomosť o komunikácii Cupera s Kočnerom. Podpredseda strany Martin Beluský vyhlásil , že nikto z vedenia strany nikdy nekomunikoval s pánom Kočnerom."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["informáciami", "komunikácii", "vyjadrenia", "vyhlásil"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1991906-este-je-tu-kotleba-podrzi-vladu-kocner-chcel-vybavit-ze-lsns-nezrusia-za-to-mali-podporit-ficovu-vladu", "https://dennikn.sk/1556203/kocner-v-threeme-kotleba-vladu-podrzi-dlzi-mi-to-dostat-sa-k-nemu-chcel-cez-cupera-a-lexu/", "https://slovensko.hnonline.sk/1995713-kotleba-odmieta-ze-by-cuper-strane-spomenul-meno-kocnera-s-jeho-sluzbami-neboli-spokojni", "https://www.aktuality.sk/clanok/716469/kocnerova-threema-kotleba-mal-podrzat-vladu-za-to-ze-ich-nezrusia-v-senate-bola-aj-sudkyna-nora-allforjan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:14.489824+00:00"}
{"id": "49566", "numeric_id": 49566, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49566", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Treba jasne povedať, že ten druhý pilier má rôzne fondy, má rastový, vyvážený a tzv. konzervatívny a tie konzervatívne fondy, čo sú ľudia tesne v preddôchodkom veku, ja neviem, 5, 10 rokov, tak majú extrémne nízke výnosy. Sú síce bezpečné, ale hlboko sú pod úrovňou inflácie.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci starobného dôchodkového sporenia majú sporitelia možnosť investovať do garantovaných alebo negarantovaných fondov. Medzi garantované fondy sa radí konzervatívny fond, ktorý je z pohľadu rizikovosti investícií najbezpečnejší a zároveň má najnižšie výnosy. Na druhej strane, negarantované fondy, kam sa radí napríklad dynamický alebo vyvážený fond, predstavujú vyššiu mieru rizka a zároveň vyššiu výnosnosť, než konzervatívne fondy. Výnosnosť garantovaných fondov bola koncom mája v priemere na úrovni 1,44 %, čo je pod úrovňou inflácie, ktorá v marci dosiahla úroveň 2,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nStarobné dôchodkové poistenie známe ako II. pilier je súčasťou slovenského dôchodkového systému. Ponúka možnosť zhodnocovania financií bez ďalších nákladov pre sporiaceho. Sporiteľom investovné príspevky v dôchodkových fondoch spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Spolu s I. pilierom majú zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe a príjem pozostalým v prípade jeho úmrtia.\n\nKaždá DSS spravuje povinne jeden garantovaný (dlhopisový) fond a jeden negarantovaný (indexový, akciový, zmiešaný).\n\nTento systém umožňuje aj voľbu medzi tromi typmi fondov: konzervatívnym, vyváženým a dynamickým.\n\nKonzervatívny fond predstavuje garantovaný, dlhopisový fond. Je najmenej rizikový, s vysokým podielom investícií do dlhopisov. Je vhodný pre tých, ktorí majú do dôchodku 7 rokov alebo menej, keďže jeho cieľom je zachovávať hodnotu peňazí na účte pred dôchodkom. Výnosnosť konzervatívnych fondov je zároveň najnižšia. Priemerná výnosnosť garantovaných fondov bola na konci marca 2024 na úrovni 1,44 %, kým hodnota inflácie dosiahla úroveň 2,3 %. Výnosnosť garantovaných fondov je tak pod úrovňou inflácie.\n\nPre tých, ktorí preferujú vyššiu mieru rizika, sú k dispozícii aj negarantované fondy, napríklad vyvážený (zmiešaný) a dynamický fond.\n\nVyvážený fond investuje do dlhopisov aj akcií, pričom dynamický fond je najrizikovejší, ale súčasne s najväčším potenciálom zhodnotenia. S týmito fondmi prichádza väčšia variabilita a potenciálne vyššie zhodnotenie, avšak aj vyššie riziko straty.", "analysis_paragraphs": ["V rámci starobného dôchodkového sporenia majú sporitelia možnosť investovať do garantovaných alebo negarantovaných fondov. Medzi garantované fondy sa radí konzervatívny fond, ktorý je z pohľadu rizikovosti investícií najbezpečnejší a zároveň má najnižšie výnosy. Na druhej strane, negarantované fondy, kam sa radí napríklad dynamický alebo vyvážený fond, predstavujú vyššiu mieru rizka a zároveň vyššiu výnosnosť, než konzervatívne fondy. Výnosnosť garantovaných fondov bola koncom mája v priemere na úrovni 1,44 %, čo je pod úrovňou inflácie, ktorá v marci dosiahla úroveň 2,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Starobné dôchodkové poistenie známe ako II. pilier je súčasťou slovenského dôchodkového systému. Ponúka možnosť zhodnocovania financií bez ďalších nákladov pre sporiaceho. Sporiteľom investovné príspevky v dôchodkových fondoch spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Spolu s I. pilierom majú zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe a príjem pozostalým v prípade jeho úmrtia.", "Každá DSS spravuje povinne jeden garantovaný (dlhopisový) fond a jeden negarantovaný (indexový, akciový, zmiešaný).", "Tento systém umožňuje aj voľbu medzi tromi typmi fondov: konzervatívnym, vyváženým a dynamickým.", "Konzervatívny fond predstavuje garantovaný, dlhopisový fond. Je najmenej rizikový, s vysokým podielom investícií do dlhopisov. Je vhodný pre tých, ktorí majú do dôchodku 7 rokov alebo menej, keďže jeho cieľom je zachovávať hodnotu peňazí na účte pred dôchodkom. Výnosnosť konzervatívnych fondov je zároveň najnižšia. Priemerná výnosnosť garantovaných fondov bola na konci marca 2024 na úrovni 1,44 %, kým hodnota inflácie dosiahla úroveň 2,3 %. Výnosnosť garantovaných fondov je tak pod úrovňou inflácie.", "Pre tých, ktorí preferujú vyššiu mieru rizika, sú k dispozícii aj negarantované fondy, napríklad vyvážený (zmiešaný) a dynamický fond.", "Vyvážený fond investuje do dlhopisov aj akcií, pričom dynamický fond je najrizikovejší, ale súčasne s najväčším potenciálom zhodnotenia. S týmito fondmi prichádza väčšia variabilita a potenciálne vyššie zhodnotenie, avšak aj vyššie riziko straty."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["súčasťou", "povinne", "tromi", "predstavuje", "dôchodku", "výnosnosť", "inflácie", "vyvážený", "dynamický", "investuje"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "https://www.adss.sk/dochodkovy-system#dochodkove-fondy", "https://openiazoch.zoznam.sk/dochodkove-sporenie/dochodkove-fondy#label4", "https://www.nn.sk/zivotne-poistenie/financne-fondy/prehlad-fondov/nn-konzervativny-fond.html", "https://openiazoch.zoznam.sk/dochodkove-sporenie/dochodkove-fondy#label4", "https://adss.m7.sk/storage/adss_24_03_29.pdf", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6abaeb96-278d-4e22-995d-d66c512e77eb/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-WjapvUWGOVHYARFIBcnLYFWaFPb2IpPb-p4cUYRD-aSZGZ3v91sMMcrzHNRpzuhU5WLg7mvuf84o8Og2-0wgO6YwHB0czcd9K6d_sLDy6-AYDq_guE9u-3PR24HXA_z0_wHzDGPc13oBK9VVIkEVXuU5lsk9toCc1BlZtzUuURVUYr6aEFdSb03uy8iIaPQRw4NNsiVjoPC0Nugje_HXseRlMqolS_idIPXZ6GXv-Vt48APi4Hh8w9Ir88GLh0DBOO-B0M2WMzDGSHAyCfghMbaeKA_euhQvKxT2eBF3r7MAd_9MeIA8Oi3Vkzt6dPzM2emG5Vr-arx6j_KMXOcctKb7EwCoZNWWuHVWVSTIY0yu4kzG2waUCCUBq7jhr5HSCvM8ogERriUW1nK0n4pzXdOtC6qSwssaJrG3im1O0g7VpkF31ESVZngX5G4yBZZQI5ov51cEZdHR_I2lkt28Q5bTUor/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.nn.sk/zivotne-poistenie/financne-fondy/prehlad-fondov/nn-vyvazeny-fond.html", "https://www.nn.sk/zivotne-poistenie/financne-fondy/prehlad-fondov/nn-dynamicky-fond.html", "https://openiazoch.zoznam.sk/dochodkove-sporenie/dochodkove-fondy#label4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:28.600017+00:00"}
{"id": "vr26639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26639", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Viete, že sa začali rozpadávať kluby a že v tom čase (2002 - 2006, pozn.) myslím, vláda mala oporu len v 56 poslancoch.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koalíciu vo volebnom období 2002 - 2006 tvorili štyri strany: SDKÚ - DS, SMK, KDH a ANO. Z týchto klubov odišlo počas rokov 2002 - 2006 12 poslancov . Vládna koalícia začínala s počtom poslancov 78. Ak berieme do úvahy, že poslanci, ktorý odišli z klubov tvoriacich vládnu koalíciu, prestali podporovať vládu, tá mala podporu 66 poslancov, teda o 10 viac, ako tvrdí prezident. To, že poslanci odišli z danej strany, však neznamená, že prestali podporovať vládnu koalíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koalíciu vo volebnom období 2002 - 2006 tvorili štyri strany: SDKÚ - DS, SMK, KDH a ANO. Z týchto klubov odišlo počas rokov 2002 - 2006 12 poslancov . Vládna koalícia začínala s počtom poslancov 78. Ak berieme do úvahy, že poslanci, ktorý odišli z klubov tvoriacich vládnu koalíciu, prestali podporovať vládu, tá mala podporu 66 poslancov, teda o 10 viac, ako tvrdí prezident. To, že poslanci odišli z danej strany, však neznamená, že prestali podporovať vládnu koalíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["štyri", "12 poslancov"], "url": ["http://www.imghosting.cz/images/51Z_znam_na_cel_obrazovk.jpg", "http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:21.622011+00:00"}
{"id": "vr15110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15110", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Világi písal komentár deň pred alebo pár dní pred zostavením vlády ten svoj komentár v HN-kach, že sa musia štandardné strany dať dokopy a bolo by fajn, keby vytvorili vládu...", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic sa nemýlil v informácii, že Oszkár Világi v Hospodárskych novinách vyzýval štandardné strany, aby sa spojili. Jeho článok je z 11. marca, takže po voľbách a pár dní pred zostavením vlády, preto hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Oszkár Világi v komentári , v ktorom sa vyjadroval k výsledkom parlamentných volieb 2016, vtedy napísal: \"Sme na rázcestí. Ak nechceme, aby Slovensko padlo do chaosu, každá zo štandardných strán musí vystúpiť zo svojej krabičky a zobrať na seba zodpovednosť za riešenie, ktoré zaručí Slovensku ekonomický rast, reformy v zdravotníctve a školstve, ďalej systémové riešenie sociálnych problémov a dôstojné európske predsedníctvo. Zodpovednosť voči Slovensku musí nútiť štandardné politické strany, aby prekročili svoj tieň.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic sa nemýlil v informácii, že Oszkár Világi v Hospodárskych novinách vyzýval štandardné strany, aby sa spojili. Jeho článok je z 11. marca, takže po voľbách a pár dní pred zostavením vlády, preto hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Oszkár Világi v komentári , v ktorom sa vyjadroval k výsledkom parlamentných volieb 2016, vtedy napísal: \"Sme na rázcestí. Ak nechceme, aby Slovensko padlo do chaosu, každá zo štandardných strán musí vystúpiť zo svojej krabičky a zobrať na seba zodpovednosť za riešenie, ktoré zaručí Slovensku ekonomický rast, reformy v zdravotníctve a školstve, ďalej systémové riešenie sociálnych problémov a dôstojné európske predsedníctvo. Zodpovednosť voči Slovensku musí nútiť štandardné politické strany, aby prekročili svoj tieň.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["komentári"], "url": ["http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise/593679-mal-by-vyhrat-program-a-nie-len-cisla"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:20.889604+00:00"}
{"id": "vr37672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37672", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo on v podstate označil živnostníkov z tohto pohľadu za parazitujúcich na zamestnancov, ako inými slovami sa to, ako to je trošku akože pritiahnuté za vlasy alebo trošku expresívne vyjadrené, ale áno povedal, títo doplácajú na tamtých.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kažimír sám priznáva expresívnost svojej interpretácie Miklošovho výroku. Ako informuje SITA : \" Jedným z dôkazov zlého nastavenia súcasného systému je podla Ivana Mikloša aj skutocnost, že napríklad v roku 2009 zaplatila v priemere jedna samostatne zárobkovo cinná osoba (SZCO) na daniach a odvodoch 1700 eur, kým zamestnanec štátu odviedol až 5200 eur. Zamestnanci platia viac ako zamestnávatelia. 'Dá sa predpokladat, že dodnes sa táto disproporcia ešte zväcšila,' upozornuje Mikloš. Zámerom ministerstva financií je preto zmenit systém tak, aby už pre zamestnávatelov nebolo výhodné tlacit zamestnancov k práci prostredníctvom živnosti.\" Napriek konštatovaniu nepomeru platieb do systému zamestnancov a živnostníkov neoznacil tento stav ako doplácanie živnostníkov na zamestnancov. Záznam tlacovej konferencie si môžete vypocut tu . Ani neexpresívna cast Kažimírovho výroku tak nie je pravdivá.", "analysis_paragraphs": ["Kažimír sám priznáva expresívnost svojej interpretácie Miklošovho výroku. Ako informuje SITA : \" Jedným z dôkazov zlého nastavenia súcasného systému je podla Ivana Mikloša aj skutocnost, že napríklad v roku 2009 zaplatila v priemere jedna samostatne zárobkovo cinná osoba (SZCO) na daniach a odvodoch 1700 eur, kým zamestnanec štátu odviedol až 5200 eur. Zamestnanci platia viac ako zamestnávatelia. 'Dá sa predpokladat, že dodnes sa táto disproporcia ešte zväcšila,' upozornuje Mikloš. Zámerom ministerstva financií je preto zmenit systém tak, aby už pre zamestnávatelov nebolo výhodné tlacit zamestnancov k práci prostredníctvom živnosti.\" Napriek konštatovaniu nepomeru platieb do systému zamestnancov a živnostníkov neoznacil tento stav ako doplácanie živnostníkov na zamestnancov. Záznam tlacovej konferencie si môžete vypocut tu . Ani neexpresívna cast Kažimírovho výroku tak nie je pravdivá."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/stat-vezme-zivnostnikom-viac-penaz/314542-clanok.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/172466_tb-sdku-ds-o-strasparetneni-financnych-tokov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:59.860304+00:00"}
{"id": "vr29547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29547", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Dočkali sa toho, že hneď ako prvé opatrenie, ktoré vytiahla vláda Roberta Fica, bolo masívne zvyšovanie daní, zrušenie rovnej dane, bolo zvyšovanie odvodov...", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedným z prvých opatrení Ficovej vlády skutočne bolo zrušenie rovnej dane a s tým súvisiace zvýšenie niektorých daní. Odvody zamestnancov a zamestnávateľov sa síce udržujú na rovnakej úrovni, došlo však k zvýšeniu odvodov samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Keďže Mihál nešpecifikoval ktoré odvody má na mysli, ani neuviedol, že by sa mali zvyšovať všetky odvody, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Zrušenie rovnej dane dane z príjmu, ktoré bolo zavedené súčasnou vládou, vstúpilo do platnosti k 1. januáru 2013. Podľa článku denníka Pravda sa jednalo o jedno z prvých opatrení vyhlásených v marci 2012. Pred prijatím tohto opatrenia bola daň z príjmu 19 %, po novom ľudia s príjmom nad 2 750 eur mesačne platili 25 % daň. Od januára 2013 sa postupne zvyšujú minimálne aj maximálne odvody pre živnostníkov a mení sa aj koeficient výpočtu odvodov. V súčasnej dobe je minimálna výška odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne 194,25 eur, v minulom roku to bolo 189,77 eur a v roku 2012 to bolo 160,4 eur mesačne. Koeficient výpočtu sa znižuje, čo vedie k zvyšovaniu podielu odvodov. Odvody zamestnancov však ostali od roku 2012 rovnaké na úrovni 13,4 % a nemenili sa ani odvody zamestnávateľov, ktoré ostali na úrovni 35,2 %. Odvody zamestnancov a zamestnávateľov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne sú tak v roku 2015 rovnaké ako boli v roku 2012 . Jozef Mihál vo výroku hovorí o situácii podnikateľov a živnostníkov, za rozhodujúce preto môžme považovať zvyšovanie odvodov SZČO. Celý výrok znie nasledovne: \" Podnikatelia ako takí zneisteli, pretože nevedeli, čo môžu čakať, áno, a dočkali sa čoho? Dočkali sa toho, že hneď ako prvé opatrenie, ktoré vytiahla vláda Roberta Fica, bolo masívne zvyšovanie daní, zrušenie rovnej dane, bolo zvyšovanie odvodov, bol útok na živnostníkov doslova, bol útok na dohodárov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jedným z prvých opatrení Ficovej vlády skutočne bolo zrušenie rovnej dane a s tým súvisiace zvýšenie niektorých daní. Odvody zamestnancov a zamestnávateľov sa síce udržujú na rovnakej úrovni, došlo však k zvýšeniu odvodov samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Keďže Mihál nešpecifikoval ktoré odvody má na mysli, ani neuviedol, že by sa mali zvyšovať všetky odvody, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Zrušenie rovnej dane dane z príjmu, ktoré bolo zavedené súčasnou vládou, vstúpilo do platnosti k 1. januáru 2013. Podľa článku denníka Pravda sa jednalo o jedno z prvých opatrení vyhlásených v marci 2012. Pred prijatím tohto opatrenia bola daň z príjmu 19 %, po novom ľudia s príjmom nad 2 750 eur mesačne platili 25 % daň. Od januára 2013 sa postupne zvyšujú minimálne aj maximálne odvody pre živnostníkov a mení sa aj koeficient výpočtu odvodov. V súčasnej dobe je minimálna výška odvodov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne 194,25 eur, v minulom roku to bolo 189,77 eur a v roku 2012 to bolo 160,4 eur mesačne. Koeficient výpočtu sa znižuje, čo vedie k zvyšovaniu podielu odvodov. Odvody zamestnancov však ostali od roku 2012 rovnaké na úrovni 13,4 % a nemenili sa ani odvody zamestnávateľov, ktoré ostali na úrovni 35,2 %. Odvody zamestnancov a zamestnávateľov do zdravotnej a Sociálnej poisťovne sú tak v roku 2015 rovnaké ako boli v roku 2012 . Jozef Mihál vo výroku hovorí o situácii podnikateľov a živnostníkov, za rozhodujúce preto môžme považovať zvyšovanie odvodov SZČO. Celý výrok znie nasledovne: \" Podnikatelia ako takí zneisteli, pretože nevedeli, čo môžu čakať, áno, a dočkali sa čoho? Dočkali sa toho, že hneď ako prvé opatrenie, ktoré vytiahla vláda Roberta Fica, bolo masívne zvyšovanie daní, zrušenie rovnej dane, bolo zvyšovanie odvodov, bol útok na živnostníkov doslova, bol útok na dohodárov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "živnostníkov", "minimálna", "2015", "2012"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199489-rovna-dan-sa-zrusi-zaciatkom-roka-2013/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6410697/dohodli-zvysenie-minimalnych-odvodov-pre-zivnostnikov.html", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1570/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-2015.xhtml", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1846/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-zamestnanca-zamestnavatela-2015.xhtml", "https://www.epi.sk/odvod/Odvody-od-1-1-2012-a-od-1-2-2012.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:53.746566+00:00"}
{"id": "vr38323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38323", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán predseda  počas týždňa predstavil niekoľko možných riešení, ktoré koalícia údajne má použiť pri tajnej voľbe. Jedna z prvých bola, že poslanci si vynesú  hlasovacie lístky a hlasovať nebudú, druhá zahnú hlasovací lístok na to, aby sme sa identifikovali, že sú to hlasovacie lístky, ktoré odovzdali poslanci  koalície a nakoniec tretia konštrukcia je tá, o ktorej  pán predseda teraz hovorí -   jeden prečiarkol horizontálne, jeden vertikálne ...", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vyjadrení Fica v súvislosti s voľbou GP sa okrem iného píše: \"A opakujem - ak zajtra dôjde k zmareniu voľby, ak zajtra 79 poslancov národnej rady vynesie lístky z hlasovacej miestnosti, budeme to považovať za ďalšie doneba volajúce klamstvo Ivety Radičovej, ktoré zaradíme do celého radu jej predchádzajúcich klamstiev.\" Fico desať minút pred tajnou voľbou GP hovoril o tom, ako bude táto voľba vyzerať, respektíve k akým riešeniam sa vládna koalícia môže uchýliť. Mimo iného spomenul aj prelomenie končeka hlasovacieho lístka (uvádza tak krátko po prvej minúte vo videu, pre ktorého zobrazenie kliknite sem , pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Vo vyjadrení Fica v súvislosti s voľbou GP sa okrem iného píše: \"A opakujem - ak zajtra dôjde k zmareniu voľby, ak zajtra 79 poslancov národnej rady vynesie lístky z hlasovacej miestnosti, budeme to považovať za ďalšie doneba volajúce klamstvo Ivety Radičovej, ktoré zaradíme do celého radu jej predchádzajúcich klamstiev.\" Fico desať minút pred tajnou voľbou GP hovoril o tom, ako bude táto voľba vyzerať, respektíve k akým riešeniam sa vládna koalícia môže uchýliť. Mimo iného spomenul aj prelomenie končeka hlasovacieho lístka (uvádza tak krátko po prvej minúte vo videu, pre ktorého zobrazenie kliknite sem , pozn.)."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení Fica", "sem"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/2295/vladna-koalicia-chce-podvodom-zmarit-tajnu-volbu-generalneho-prokuratora", "http://tv.sme.sk/v/20625/fico-volba-nebude-tajna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:20.666046+00:00"}
{"id": "vr30258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30258", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Warren Buffett alebo boháči vo Francúzsku, Taliansku a v Nemecku, ktorí sami v týchto časoch vyzývajú k tomu, aby boli zdanení.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok P. Kažimíra je pravdivý , kedže tretí najbohatší muž sveta, Warren Buffett , naozaj vyzval Kongres Spojených štátov amerických na zvýšenie daní ako aj zrušenie danových výhod pre najbohatších ludí Ameriky. Buffett argumentuje nespravodlivo nastaveným danovým systémom. Nespravodlivost vidí najmä v tom, že kým on minulý rok zaplatil dan 6 938 744 USD, co je len 17,4% z jeho zdanitelného príjmu, percentuálne vyjadrenie zaplatenej dane dvadsiatich zamestnancov jeho kancelárie sa pohybuje v rozmedzí 33-44%.\n\nAko uvádza zahranicný zdroj guardian.co.uk , zámožní ludia Európy nasledujú kroky amerického bilionára Buffetta a vyzývajú vlády svojich štátov na zvýšenie daní pre najbohatších ludí. Príkladom môže byt skupina 50-tich bohatých ludí v Nemecku, nazývajúci sa - Vermögende für eine Vermögensabgabe (Bohatí za dan z kapitálu), ktorí apelujú na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby zvýšila dane pre majetných ludí. Dieter Lehmkuhl , vedúci predstavitel nemeckej skupiny tvrdí: „Merkelovej by som povedal, že správnou reakciou na súcasné financné problémy Nemecka a verejného zadlženia nie sú škrty, ktoré disproporcne zasiahnu chudobných, ale vyššie zdanenie bohatých.“ Obdobná situácia je aj vo Francúzsku . Šestnást vrcholných predstavitelov podnikov, bánk, manažérov ako aj další najbohatší Francúzi podpísali petíciu, v rámci ktorej vyzývajú vládu na vytvorenie „špeciálneho príspevku\", ktorý budú musiet majetní Francúzi odvádzat do štátnej pokladnice (petíciu podpísal napr. šéf banky Société Générale, šéf reklamnej spolocnosti Publicis ci prezident leteckej spolocnosti Air France, rovnako aj dedicka spolocnosti L'Oreal Liliane Bettencourtová, šéf ropného koncernu Totalu Christophe de Margerie.)\n\nNajbohatší Taliani rovnako podporujú túto iniciatívu. Prezident talianskej automobilky Ferrari, Luca di Montezemolo , považuje za správne platit vyššie dane, kedže aj viac zarába. Di Montezemolo dokonca v otvorenom liste, ktorý zverejnil na stránke denníka La Repubblica, vyzval talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, aby odstúpil a zároven predložil svoj vlastný pätbodový plán reforiem. Jednou z reforiem by malo byt aj zavedenie vyšších daní pre najbohatších Talianov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Kažimíra je pravdivý , kedže tretí najbohatší muž sveta, Warren Buffett , naozaj vyzval Kongres Spojených štátov amerických na zvýšenie daní ako aj zrušenie danových výhod pre najbohatších ludí Ameriky. Buffett argumentuje nespravodlivo nastaveným danovým systémom. Nespravodlivost vidí najmä v tom, že kým on minulý rok zaplatil dan 6 938 744 USD, co je len 17,4% z jeho zdanitelného príjmu, percentuálne vyjadrenie zaplatenej dane dvadsiatich zamestnancov jeho kancelárie sa pohybuje v rozmedzí 33-44%.", "Ako uvádza zahranicný zdroj guardian.co.uk , zámožní ludia Európy nasledujú kroky amerického bilionára Buffetta a vyzývajú vlády svojich štátov na zvýšenie daní pre najbohatších ludí. Príkladom môže byt skupina 50-tich bohatých ludí v Nemecku, nazývajúci sa - Vermögende für eine Vermögensabgabe (Bohatí za dan z kapitálu), ktorí apelujú na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby zvýšila dane pre majetných ludí. Dieter Lehmkuhl , vedúci predstavitel nemeckej skupiny tvrdí: „Merkelovej by som povedal, že správnou reakciou na súcasné financné problémy Nemecka a verejného zadlženia nie sú škrty, ktoré disproporcne zasiahnu chudobných, ale vyššie zdanenie bohatých.“ Obdobná situácia je aj vo Francúzsku . Šestnást vrcholných predstavitelov podnikov, bánk, manažérov ako aj další najbohatší Francúzi podpísali petíciu, v rámci ktorej vyzývajú vládu na vytvorenie „špeciálneho príspevku\", ktorý budú musiet majetní Francúzi odvádzat do štátnej pokladnice (petíciu podpísal napr. šéf banky Société Générale, šéf reklamnej spolocnosti Publicis ci prezident leteckej spolocnosti Air France, rovnako aj dedicka spolocnosti L'Oreal Liliane Bettencourtová, šéf ropného koncernu Totalu Christophe de Margerie.)", "Najbohatší Taliani rovnako podporujú túto iniciatívu. Prezident talianskej automobilky Ferrari, Luca di Montezemolo , považuje za správne platit vyššie dane, kedže aj viac zarába. Di Montezemolo dokonca v otvorenom liste, ktorý zverejnil na stránke denníka La Repubblica, vyzval talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, aby odstúpil a zároven predložil svoj vlastný pätbodový plán reforiem. Jednou z reforiem by malo byt aj zavedenie vyšších daní pre najbohatších Talianov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Warren Buffett", "guardian.co.uk", "Vermögende für eine Vermögensabgabe", "Dieter Lehmkuhl", "Francúzsku", "Luca di Montezemolo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/miliardar-buffett-vyzyva-kongres-rozmaznavate-bohatych-zvyste-nam-dane-14o-/sk_ekonomika.asp?c=A110815_123902_sk_ekonomika_p01", "http://www.guardian.co.uk/world/2011/aug/29/tax-us-more-say-wealthy-europeans", "http://www.appell-vermoegensabgabe.de/index.php5?show=appell", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/ekonomika-v-eu/clanek.phtml?id=1241231", "http://finweb.hnonline.sk/c1-52649680-francuzski-bohaci-chcu-platit-vyssie-dane", "http://hnonline.sk/c1-53453970-prezident-automobilky-ferrari-vyzval-berlusconiho-na-odstupenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:10.483854+00:00"}
{"id": "49138", "numeric_id": 49138, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49138", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Najhorší stav verejných financií podľa Európskej únie sme získali po vláde Petra Pellegriniho a vašej vláde.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Asistentka Jaroslava Naďa Martina Kakaščíková odkázala v odpovedi pre Demagóg.sk na graf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť _ nie EÚ –,, ktorý ukazuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Z grafu však vyplýva, že Slovensko už v histórii malo väčšie riziko udržateňosti verejných financií, ako po vláde Petra Pellegriniho a Roberta Fica, a to hoci je pri konci ich vlády ťažké očistiť čísla o efekt pandemickej krízy. Tvrdenie Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako už nepravdivé.\n\nDlhodobá udržateľnosť verejných financií dosiahla v roku 2018 a v roku 2019 stredné riziko. Vo februári 2020, teda tesne pred zmenou vlády, dosiahla pásmo vysokého rizika s hodnotou 5,2 % HDP. Nesedí však, že by sa jednalo o najhorší stav verejných financií, v roku 2011 bol tento ukazateľ až na úrovni 7 % HDP.\n\nV pásme vysokého rizika a na vyšších hodnotách sa udržuje aj v decembri 2021, 2022 a v máji 2023, kedy bola pri moci vláda Eduarda Hegera vrátane Jaroslava Naďa. V októbri 2021 to dokonca vyzeralo, že indikátor udržateľnosti prekračuje 6 percent HDP.\n\nZdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť\n\nEurópsky semester EK z februára 2020 sa odvoláva na zistenia z roku 2019, uvádza niektoré riziká pre zdravie verejných financií do budúcnosti, ale rovnako konštatuje, že deficit rozpočtu v roku 2019 klesol a tiež očakáva, že v roku 2020 klesne pomer dlhu k HDP ( .pdf , s.15). Výhľad verejných financií tak pre rok 2020, keď sa zmenilo zloženie vlády, nebol pesimistický.\n\nV roku 2020 však prišla pandémia koronavírusu spojená s masívnym spomalením ekonomiky a nutnej štátnej podpory pre podniky a domácnosti. V tomto ohľade sa stav verejných financií zhoršil, to však už nezahŕňa obdobie vlády Petra Pellegriniho.\n\nJaroslav Naď odkázal Demagog.SK v doplňujúcom vyjadrení na indikátor udržateľnosti , ktorý zverejňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.", "analysis_paragraphs": ["Asistentka Jaroslava Naďa Martina Kakaščíková odkázala v odpovedi pre Demagóg.sk na graf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť _ nie EÚ –,, ktorý ukazuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Z grafu však vyplýva, že Slovensko už v histórii malo väčšie riziko udržateňosti verejných financií, ako po vláde Petra Pellegriniho a Roberta Fica, a to hoci je pri konci ich vlády ťažké očistiť čísla o efekt pandemickej krízy. Tvrdenie Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako už nepravdivé.", "Dlhodobá udržateľnosť verejných financií dosiahla v roku 2018 a v roku 2019 stredné riziko. Vo februári 2020, teda tesne pred zmenou vlády, dosiahla pásmo vysokého rizika s hodnotou 5,2 % HDP. Nesedí však, že by sa jednalo o najhorší stav verejných financií, v roku 2011 bol tento ukazateľ až na úrovni 7 % HDP.", "V pásme vysokého rizika a na vyšších hodnotách sa udržuje aj v decembri 2021, 2022 a v máji 2023, kedy bola pri moci vláda Eduarda Hegera vrátane Jaroslava Naďa. V októbri 2021 to dokonca vyzeralo, že indikátor udržateľnosti prekračuje 6 percent HDP.", "Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "Európsky semester EK z februára 2020 sa odvoláva na zistenia z roku 2019, uvádza niektoré riziká pre zdravie verejných financií do budúcnosti, ale rovnako konštatuje, že deficit rozpočtu v roku 2019 klesol a tiež očakáva, že v roku 2020 klesne pomer dlhu k HDP ( .pdf , s.15). Výhľad verejných financií tak pre rok 2020, keď sa zmenilo zloženie vlády, nebol pesimistický.", "V roku 2020 však prišla pandémia koronavírusu spojená s masívnym spomalením ekonomiky a nutnej štátnej podpory pre podniky a domácnosti. V tomto ohľade sa stav verejných financií zhoršil, to však už nezahŕňa obdobie vlády Petra Pellegriniho.", "Jaroslav Naď odkázal Demagog.SK v doplňujúcom vyjadrení na indikátor udržateľnosti , ktorý zverejňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["grafu", "októbri 2021", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "odvoláva", ".pdf", "indikátor udržateľnosti"], "url": ["https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://www.rrz.sk/ako-sme-si-znicili-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020SC0524", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52020SC0524", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:23.140268+00:00"}
{"id": "43960", "numeric_id": 43960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43960", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Určite je tam (v kauze Gorila, pozn.) veľa trestných činov, ktoré možno už boli premlčané.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalí vyšetrovatelia kauzy uviedli v rozhovoroch pre médiá viacero podozrení z trestných činov vyplývajúcich zo spisu Gorila, ktoré však označili za premlčané. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Bývalý šéf vyšetrovateľov tímu Gorila v rozhovore pre DenníkN povedal : „ Minimálne v jednom prípade sme v Gorile preukázali, že jedna podozrivá osoba vykonala pri jednej privatizácii také kroky v prospech toho, kto privatizoval, že keby to nebolo premlčané, išlo by o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.” Gajdoš tiež povedal , že pri vyšetrovaní privatizácie viaceré inštitúcie nearchivovali veci, ktoré archivovať mali: „ Ak by sme aj dokázali pochybenie pri archivovaní, takéto delikty sú už dávno premlčané.” Gajdošov nasledovník na čele tímu Lukáš Kyselica v októbri 2019 uviedol , že „ stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.” Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku.", "analysis_paragraphs": ["Bývalí vyšetrovatelia kauzy uviedli v rozhovoroch pre médiá viacero podozrení z trestných činov vyplývajúcich zo spisu Gorila, ktoré však označili za premlčané. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Bývalý šéf vyšetrovateľov tímu Gorila v rozhovore pre DenníkN povedal : „ Minimálne v jednom prípade sme v Gorile preukázali, že jedna podozrivá osoba vykonala pri jednej privatizácii také kroky v prospech toho, kto privatizoval, že keby to nebolo premlčané, išlo by o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku.” Gajdoš tiež povedal , že pri vyšetrovaní privatizácie viaceré inštitúcie nearchivovali veci, ktoré archivovať mali: „ Ak by sme aj dokázali pochybenie pri archivovaní, takéto delikty sú už dávno premlčané.” Gajdošov nasledovník na čele tímu Lukáš Kyselica v októbri 2019 uviedol , že „ stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.” Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "skonštatovali", "dostali", "označil", "povedal", "povedal", "uviedol", "upravuje"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1980095_kyselica-ku-kauze-gorila-stale-su-tam-trestne-ciny-ktore-nie-su-premlcane", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:13.973963+00:00"}
{"id": "vr25745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25745", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "PN desať dní budú mať (dlhodobo nezamestnaní, ktorých zamestná zamestnávateľ a nebude za nich platiť odvody, pozn.) platenú, prostredníctvom zamestnávateľa.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA 16. októbra 2013:", "analysis_paragraphs": ["SITA 16. októbra 2013:"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SME", "uvádza"], "url": ["http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/Parlament-zvyhodnil-zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych.htm", "http://ekonomika.sme.sk/c/6933946/pre-koho-maju-platit-nulove-odvody-a-kto-dostane-odvodovy-uver.html", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2013/10/20/zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych-a-odvody-na-socialne-a-zdravotne-poistenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:48.955633+00:00"}
{"id": "49313", "numeric_id": 49313, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49313", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A tým sme znížili podvody pri neplatení DPH alebo tzv. daňovú medzeru pri DPH z 18,5 % na 12,1 %.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová medzera v roku 2019, v čase, keď sa Matovič stal premiérom, bola na úrovni 18,5 %. Podľa posledných dostupných dát bola daňová medzera v roku 2021, teda v čase keď bol Matovič ministrom financií, na úrovni 12,1 %.\n\nV roku 2022, keď Matovič prezentoval zníženie daňovej medzery zo 16,8 % na 12,1 %, uviedol , že toto zlepšenie výberu DPH podľa ministra prinieslo do štátneho rozpočtu, navyše, 360 miliónov eur.\n\nPrezident Finančnej správy Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. Finančná správa na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012.", "analysis_paragraphs": ["Daňová medzera v roku 2019, v čase, keď sa Matovič stal premiérom, bola na úrovni 18,5 %. Podľa posledných dostupných dát bola daňová medzera v roku 2021, teda v čase keď bol Matovič ministrom financií, na úrovni 12,1 %.", "V roku 2022, keď Matovič prezentoval zníženie daňovej medzery zo 16,8 % na 12,1 %, uviedol , že toto zlepšenie výberu DPH podľa ministra prinieslo do štátneho rozpočtu, navyše, 360 miliónov eur.", "Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka na margo zníženia daňovej medzery uviedol , že k zlepšeniu dochádza bez zmeny legislatívy, pomocou častejších bezhotovostných platieb a používaním e-kasy. Finančná správa na svojom webovom sídle zároveň píše o „zavedených desiatkach opatrení z akčných plánov boja proti daňovým podvodom (napr. daňová kobra, Kontrolný výkaz DPH či obmedzenie platieb v hotovosti),“ ktoré pomáhajú pri výbere daní a znižovaniu daňovej medzery už od roku 2012."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["bola", "uviedol", "na margo zníženia daňovej medzery uviedol", "webovom sídle"], "url": ["https://opendata.financnasprava.sk/opendata/category/148-dan-z-pridanej-hodnoty", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzera-vo-vybere-dph-vlani-medzirocne/625410-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/medzera-vo-vybere-dph-vlani-medzirocne/625410-clanok.html", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/ekasa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:39.320634+00:00"}
{"id": "vr27330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27330", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "S výnimkou Maďarska nie je registrovaná a uznávaná ani v ostatných krajinách V4.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "DAME TO AKO NEPRAVDU, KEDZE V MADARSKU SA TO MEDZICASOM ZMENILO ?? Scientologická cirkev sa spravidla angažuje ako nezisková organizácia, napriek tomu, že nie je vo väčšine krajín riadne registrovaná (resp. o registráciu zatiaľ ani nepožiadali, pozn.). K tomuto sa otvorene hlási na svojich internetových stránkach . Podľa ich vlastného zdroja (z roku 2007) sú oficiálne registrovaní vo viacerých krajinách, napr. aj v Maďarsku (str. 3) a v iných krajinách zatiaľ nepožiadali o registráciu, napr. Slovensko, Česko, Poľsko (str. 19). S platnosťou novo schválenej legislatívy v Maďarsku od roku 2012 sme zistili, že boli v jej rámci zavedené nové podmienky, upravujúce klasifikáciu cirkví. Novým prvkom v legislatíve je, že štatút cirkvi môže byť udelený až po schválení na hlasovaní parlamentu. Zmienené uznanie Scientologická organizácia po uvedení legislatívy neobdržala, a teda rozhodnutie o jej uznaní ako cirkvi z roku 1991 bolo zvrátené. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["DAME TO AKO NEPRAVDU, KEDZE V MADARSKU SA TO MEDZICASOM ZMENILO ?? Scientologická cirkev sa spravidla angažuje ako nezisková organizácia, napriek tomu, že nie je vo väčšine krajín riadne registrovaná (resp. o registráciu zatiaľ ani nepožiadali, pozn.). K tomuto sa otvorene hlási na svojich internetových stránkach . Podľa ich vlastného zdroja (z roku 2007) sú oficiálne registrovaní vo viacerých krajinách, napr. aj v Maďarsku (str. 3) a v iných krajinách zatiaľ nepožiadali o registráciu, napr. Slovensko, Česko, Poľsko (str. 19). S platnosťou novo schválenej legislatívy v Maďarsku od roku 2012 sme zistili, že boli v jej rámci zavedené nové podmienky, upravujúce klasifikáciu cirkví. Novým prvkom v legislatíve je, že štatút cirkvi môže byť udelený až po schválení na hlasovaní parlamentu. Zmienené uznanie Scientologická organizácia po uvedení legislatívy neobdržala, a teda rozhodnutie o jej uznaní ako cirkvi z roku 1991 bolo zvrátené. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "zdroja", "legislatívy", "uznaní"], "url": ["http://www.scientologie.cz/tisk/index.php?display=page&ID=5&version=CZ&PHPSESSID=fms28s5b6oef7jj97462bs1ka0", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://hungarianspectrum.wordpress.com/2011/08/14/the-new-law-on-churches-and-the-church-of-scientology/", "http://www.scientologie.cz/tisk/index.php?display=page&ID=5&version=CZ&PHPSESSID=fms28s5b6oef7jj97462bs1ka0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:03.762566+00:00"}
{"id": "vr33348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33348", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Kompletne sme (SDKÚ-SD, pozn.) po voľbách vymenili vedenie.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok predsedu SDKÚ hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19.mája 2012 sa na kongrese strany SDKÚ-DS vo Zvolene, sa na predsednícku a podpredsednícke stoličky posadili nový ľudia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu SDKÚ hodnotíme ako pravdivý. Dňa 19.mája 2012 sa na kongrese strany SDKÚ-DS vo Zvolene, sa na predsednícku a podpredsednícke stoličky posadili nový ľudia."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "potvrdili"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/p-freso-ideme-cestou-navratu-do-prve/8917-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168373-v-nasej-strane-nevladne-bic-tvrdi-predseda-sdku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:25.450965+00:00"}
{"id": "vr29656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29656", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Tak jednak čo sa týka daní z právnických osôb, tam veľmi dobre viete, že keď sa zdvihla táto daň a vlastne minulý rok sa znížila akurát o ten jeden percentuálny bod, hneď bolo, už pri tom zdvíhaní bolo jasne povedané, že ak sa zlepší situácia v rámci verejných financií, táto daň bude klesať postupne, čo sa stalo teda minulý rok.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Neexistuje dostupná informácia o tom, že by zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb na začiatku roku 2013 bolo mienené ako prechodné riešenie. Vyjadrenie o možnom znižovaní dane je známe až po prvom znižovaní na konci roku 2013, keď premiér Fico pripustil možnosť poklesu jej sadzby na hodnotu až 20% v prípade priaznivého vývoja ekonomickej a finančnej situácie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla zo 45 % na 25%. V roku 2004 sa pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 % na základe daňovej reformy druhej Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Od roku 2004 po 2012 sa daňové zisky zdaňovali sadzbou 19% . Na začiatku roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na hodnotu 23 %, a pri fyzických osobách bola zavedená progresívna daň, čím bola zrušená rovná daň. Štát mal úpravou daní navyše získať 366 miliónov eur. V júni toho istého roku R. Fico vyhlásil, že dane sa ďalej meniť nebudú napriek námietkam opozičného SDKÚ, ktoré trvalo na 19-percentnej rovnej dani z príjmov právnických osôb: \" Vôbec nerátame s tým, že by sme mali znižovať alebo zvyšovať dane. Zostávame na tej istej úrovni ako teraz. \" ( TASR )\n\nOd 1. januára 2014 bola daň z príjmu právnických osôb znížená z 23 na 22 %, teda na jej súčasnú hodnotu. Fico v decembri 2013 avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia. Podľa neho , pokiaľ sa bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, existuje možnosť poklesu sadzby na hodnotu 21 až 20 %.\n\nPodľa svojich nedávnych vyhlásení ( apríl 2015 ) Fico žiadne zmeny v rámci daňových sadzieb pre právnické osoby nepredpokladá.", "analysis_paragraphs": ["Neexistuje dostupná informácia o tom, že by zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb na začiatku roku 2013 bolo mienené ako prechodné riešenie. Vyjadrenie o možnom znižovaní dane je známe až po prvom znižovaní na konci roku 2013, keď premiér Fico pripustil možnosť poklesu jej sadzby na hodnotu až 20% v prípade priaznivého vývoja ekonomickej a finančnej situácie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla zo 45 % na 25%. V roku 2004 sa pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 % na základe daňovej reformy druhej Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Od roku 2004 po 2012 sa daňové zisky zdaňovali sadzbou 19% . Na začiatku roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na hodnotu 23 %, a pri fyzických osobách bola zavedená progresívna daň, čím bola zrušená rovná daň. Štát mal úpravou daní navyše získať 366 miliónov eur. V júni toho istého roku R. Fico vyhlásil, že dane sa ďalej meniť nebudú napriek námietkam opozičného SDKÚ, ktoré trvalo na 19-percentnej rovnej dani z príjmov právnických osôb: \" Vôbec nerátame s tým, že by sme mali znižovať alebo zvyšovať dane. Zostávame na tej istej úrovni ako teraz. \" ( TASR )", "Od 1. januára 2014 bola daň z príjmu právnických osôb znížená z 23 na 22 %, teda na jej súčasnú hodnotu. Fico v decembri 2013 avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia. Podľa neho , pokiaľ sa bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, existuje možnosť poklesu sadzby na hodnotu 21 až 20 %.", "Podľa svojich nedávnych vyhlásení ( apríl 2015 ) Fico žiadne zmeny v rámci daňových sadzieb pre právnické osoby nepredpokladá."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["klesla", "získať", "TASR", "neho", "apríl 2015"], "url": ["http://www.investujeme.sk/prehlad-danovych-zmien-od-roku-1993-progresivna-dan-sa-nevracia-stale-tu-bola/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/200132-stat-zvysi-firmam-dan-z-prijmu-na-23-percent/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6849655/fico-dane-uz-nebudeme-zvysovat-ani-znizovat.html", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/fico-chcel-znizit-dane-do-volieb-to-uz-nestihne-742541"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:26.412767+00:00"}
{"id": "vr32313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32313", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, koľko je na Slovensku ľudí, percentuálne, ktorí zarábajú viac ako 1100 eur , je to iba 11 alebo 12%.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) nevieme presne určiť koľko ľudí zamestnaných na Slovensku zarába nad 1100 eur. Analýza ŠÚ SR uvádza interval od 1000,01 - 1200 eur, ktorú zarábalo 7,6 percenta zamestnancov na Slovensku. V tomto intervale sa nachádza aj mzda 1100 eur. Na overenie výroku však postačuje ak overíme počet zamestnancov na Slovensku, ktorí zarábali mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac eur. Mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac zarábalo 13,9 % zamestnancov na Slovensku. R. Fico nehovorí pravdu, keďže už len v intervale 1200,01 do 2300 a viac eur sa nachádzalo o takmer 2 p.b. viac zamestnancov na Slovensku. Je teda zrejmé, že v prípade ak by sme do tohoto intervalu vedeli započítať aj zamestnancov zarabajúcich od 1100 - 1200 eur percentuálny rozdiel oproti tomu čo tvrdí R. Fico by bol ešte väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nehovorí pravdu, ak za smerodajné údaje budeme brať platy zamestnancov, a nie iných foriem pracovného pomeru. Podľa analýzy Štruktúry miezd v SR v roku 2011 (s. 1) nevieme presne určiť koľko ľudí zamestnaných na Slovensku zarába nad 1100 eur. Analýza ŠÚ SR uvádza interval od 1000,01 - 1200 eur, ktorú zarábalo 7,6 percenta zamestnancov na Slovensku. V tomto intervale sa nachádza aj mzda 1100 eur. Na overenie výroku však postačuje ak overíme počet zamestnancov na Slovensku, ktorí zarábali mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac eur. Mzdu v intervale od 1200,01 do 2300 a viac zarábalo 13,9 % zamestnancov na Slovensku. R. Fico nehovorí pravdu, keďže už len v intervale 1200,01 do 2300 a viac eur sa nachádzalo o takmer 2 p.b. viac zamestnancov na Slovensku. Je teda zrejmé, že v prípade ak by sme do tohoto intervalu vedeli započítať aj zamestnancov zarabajúcich od 1100 - 1200 eur percentuálny rozdiel oproti tomu čo tvrdí R. Fico by bol ešte väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:50.150401+00:00"}
{"id": "vr30024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30024", "speaker": "Proti-imigrantská pozícia .", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/proti-imigrantska-pozicia", "statement": "Bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali ani jedného utečenca.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fakt, že bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali žiadnych utečencov zo Sýrie a Iraku sa objavuje v médiách často a tieto krajiny sú za svoj prístup kritizované . Argument preto hodnotíme ako pravdivý. Bohaté krajiny zálivu naozaj neakceptujú sýrskych utečencov - a to najmä z dôvodu, že pri migrácii sýrskych občanov do týchto krajín musia utečenci požiadať o víza , ktoré sa za súčasnej situácie udeľujú veľmi zriedka. Regionálny reprezentant Zálivu v OSN povedal : \"V Saudskej Arábii je približne 500 000 Sýrčanov, avšak pôvod väčšiny z nich nie je známy. Taktiež nie je známe, či prišli do Saudskej Arábie v priebehu občianskej vojny. Ich status je \"arabskí bratia a sestry v tiesni\"...\" Pre sýrskych utečencov je preto Európa oveľa prijateľnejšia voľba ako arabské krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fakt, že bohaté krajiny Perzského zálivu neprijali žiadnych utečencov zo Sýrie a Iraku sa objavuje v médiách často a tieto krajiny sú za svoj prístup kritizované . Argument preto hodnotíme ako pravdivý. Bohaté krajiny zálivu naozaj neakceptujú sýrskych utečencov - a to najmä z dôvodu, že pri migrácii sýrskych občanov do týchto krajín musia utečenci požiadať o víza , ktoré sa za súčasnej situácie udeľujú veľmi zriedka. Regionálny reprezentant Zálivu v OSN povedal : \"V Saudskej Arábii je približne 500 000 Sýrčanov, avšak pôvod väčšiny z nich nie je známy. Taktiež nie je známe, či prišli do Saudskej Arábie v priebehu občianskej vojny. Ich status je \"arabskí bratia a sestry v tiesni\"...\" Pre sýrskych utečencov je preto Európa oveľa prijateľnejšia voľba ako arabské krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 04.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-04", "analysis_sources": {"text": ["kritizované", "víza", "povedal", "voľba"], "url": ["https://www.youtube.com/attribution_link?a=8gsOSOZDb6U&u=%2Fwatch%3Fv%3DRvOnXh3NN9w%26feature%3Dshare", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2015/09/04/the-arab-worlds-wealthiest-nations-are-doing-next-to-nothing-for-syrias-refugees/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-09-04/syria-s-refugees-feel-more-welcome-in-europe-than-in-the-gulf", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-34132308"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:24.356169+00:00"}
{"id": "vr18076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18076", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Maďarsko nie je jediná krajina, voči ktorej sa spustil tento proces podľa článku VII., Poľsko, je už v tom procese, takže v januári tohto roku sme odhlasovali rezolúciu, kedy sme požiadali Európsku komisiu o spustenie článku VII., takže Maďarsko nie je výnimočné.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky parlament neodhlasoval rezolúciu ohľadom Poľska, ktorá sa týka článku 7 Zmluvy o Európskej únii, v januári. Najskôr odsúhlasil uznesenie v novembri 2017 a následne v marci 2018 podporil v tejto veci Európsku komisiu. Výrok napriek časovej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka Poľska, Európsky parlament (EP) už v novembri 2017 začal podnikať formálne kroky na spustenie prvej etapy postupu podľa článku č. 7 europskych zmlúv , čo znamenalo požiadanie Európskej komisie o spustenie spomínaného článku. Podľa uznesenia EP poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť pokračovala v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Následne 20. decembra minulého roka Európska komisia aktivovala tento článok , ktorý by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. V marci 2018 Európsky parlament odhlasoval podporu krokov Európskej komisie voči Poľsku. Čo sa týka Maďarska, Európsky parlament na možnosť aktivácie článku 7 upozornil v rámci výboru EP pre občianske slobody v júni 2018, ktorý týmto apeloval na Radu EÚ, aby konala. Návrh, ktorý výbor predložil, neskôr europarlament schválil v septembri 2018. Podľa spomínaného článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, je samotné konanie podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po spustení článku 7 voči Maďarsku Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, Komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európsky parlament neodhlasoval rezolúciu ohľadom Poľska, ktorá sa týka článku 7 Zmluvy o Európskej únii, v januári. Najskôr odsúhlasil uznesenie v novembri 2017 a následne v marci 2018 podporil v tejto veci Európsku komisiu. Výrok napriek časovej nepresnosti hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka Poľska, Európsky parlament (EP) už v novembri 2017 začal podnikať formálne kroky na spustenie prvej etapy postupu podľa článku č. 7 europskych zmlúv , čo znamenalo požiadanie Európskej komisie o spustenie spomínaného článku. Podľa uznesenia EP poľská vláda pod taktovkou strany Právo a spravodlivosť pokračovala v spochybňovaní zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Následne 20. decembra minulého roka Európska komisia aktivovala tento článok , ktorý by mohol viesť k sankciám Európskej únie proti Poľsku. Komisia zdôraznila, že aj napriek jej opakovanému úsiliu, ktoré bolo už takmer dva roky zamerané na poľské orgány v rámci konštruktívneho dialógu o stave právneho štátu, dospela k záverom, že existuje riziko závažného porušenia zásad právneho štátu v Poľsku. V marci 2018 Európsky parlament odhlasoval podporu krokov Európskej komisie voči Poľsku. Čo sa týka Maďarska, Európsky parlament na možnosť aktivácie článku 7 upozornil v rámci výboru EP pre občianske slobody v júni 2018, ktorý týmto apeloval na Radu EÚ, aby konala. Návrh, ktorý výbor predložil, neskôr europarlament schválil v septembri 2018. Podľa spomínaného článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, je samotné konanie podľa predpisov EÚ rozdelené do niekoľkých fáz. Po spustení článku 7 voči Maďarsku Komisia zároveň vydala doplnkové (štvrté) odporúčanie týkajúce sa právneho štátu, v ktorom jasne stanovila kroky, ktoré môžu poľské orgány prijať na nápravu súčasnej situácie. Ak poľské orgány vykonajú odporúčané opatrenia, Komisia je po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom a Radou EÚ pripravená prehodnotiť svoj odôvodnený návrh. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["kroky", "článku č. 7 europskych zmlúv", "článok", "odhlasoval", "júni", "septembri", "spustení"], "url": ["http://http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20171110IPR87824/rule-of-law-and-democracy-in-poland-at-risk-parliament-ready-for-next-steps", "http://https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:2bf140bf-a3f8-4ab2-b506-fd71826e6da6.0011.02/DOC_1&format=PDF", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-5367_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180226IPR98615/rule-of-law-in-poland-parliament-supports-eu-action", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180625IPR06503/rule-of-law-in-hungary-parliament-should-ask-council-to-act-say-committee-meps", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180906IPR12104/rule-of-law-in-hungary-parliament-calls-on-the-eu-to-act", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20180906IPR12104/rule-of-law-in-hungary-parliament-calls-on-the-eu-to-act"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:26.738469+00:00"}
{"id": "vr28316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28316", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My keď sme prijali tú ponuku Európskej únie, musíme garantovať, že mladý človek, absolvent, ktorý je evidovaný na úrade práce minimálne štyri mesiace, mal by dostať ponuku práce, rekvalifikácie alebo samozrejme ďalšieho vzdelávania.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Richter hovorí o ponuke (.pdf) Rady EÚ, ktorá odporučila členským štátom program Záruka pre mladých , \"ktorý má zabezpečiť, aby mladí ľudia do 25 rokov dostali v lehote štyroch mesiacov od skončenia formálneho vzdelania pracovnú ponuku „dobrej kvality, alebo ponuku ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže\". Je pravdou, že Slovensko toto odporúčanie prijalo formou (.rtf) \"Národného plánu implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike\". Prijaté rezortné opatrenia sa budú realizovať v dvoch fázach: 1. Prevenčná fáza - v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu. 2. Nápravná fáza - v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. (viď Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR (.rtf)) Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter hovorí o ponuke (.pdf) Rady EÚ, ktorá odporučila členským štátom program Záruka pre mladých , \"ktorý má zabezpečiť, aby mladí ľudia do 25 rokov dostali v lehote štyroch mesiacov od skončenia formálneho vzdelania pracovnú ponuku „dobrej kvality, alebo ponuku ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže\". Je pravdou, že Slovensko toto odporúčanie prijalo formou (.rtf) \"Národného plánu implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike\". Prijaté rezortné opatrenia sa budú realizovať v dvoch fázach: 1. Prevenčná fáza - v rezorte školstva, vedy, výskumu a športu. 2. Nápravná fáza - v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. (viď Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR (.rtf)) Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["ponuke", "odporučila", "Záruka pre mladých", "formou", "Informácia o situácii mladých ľudí na trhu práce v SR"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/csr2014_slovakia_sk.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32013H0426(01)&from=SK", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1079&langId=sk", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-162248", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-162249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:50.589967+00:00"}
{"id": "vr38881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38881", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napriek tomu, že bolo leto (2011 pozn.), stúpala nezamestnanosť, to sa nikdy nestáva.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miera evidovanej nezamestnanosti podľa štatistiky ÚPSVaR v lete stúpala. V júli stúpla na 13,15% v porovnaní s júnom (12,98%) a májom (12,84%). Údaj za august zatiaľ nie je dostupný. Nie je však pravdou, že sa to nikdy nestáva. Posledným rokom, kedy nezamestnanosť stúpala v identických mesiacoch je rok 2009 .", "analysis_paragraphs": ["Miera evidovanej nezamestnanosti podľa štatistiky ÚPSVaR v lete stúpala. V júli stúpla na 13,15% v porovnaní s júnom (12,98%) a májom (12,84%). Údaj za august zatiaľ nie je dostupný. Nie je však pravdou, že sa to nikdy nestáva. Posledným rokom, kedy nezamestnanosť stúpala v identických mesiacoch je rok 2009 ."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "2009"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:50.976564+00:00"}
{"id": "vr29671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29671", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vďaka obom vládam po roku 2010 sú dnes pod kontrolou verejné financie. Určite aj vďaka prezieravej správnej dohode politikov naprieč celým spektrom na ústavnom zákone o dlhovej brzde.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ku ktorému referuje Kiska ako k zákonu o dlhovej brzde, bol prijatý počas vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Za zákon sa v poslednom hlasovaní vyslovilo 146 zo 147 prítomných poslancov. Podobne širokú podporu zákon získal aj v prvom a druhom čítaní. V tom čase bolo v parlamente šesť poslaneckých klubov, ktoré všetky hlasovali za prijatie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ku ktorému referuje Kiska ako k zákonu o dlhovej brzde, bol prijatý počas vlády Ivety Radičovej v decembri 2011. Za zákon sa v poslednom hlasovaní vyslovilo 146 zo 147 prítomných poslancov. Podobne širokú podporu zákon získal aj v prvom a druhom čítaní. V tom čase bolo v parlamente šesť poslaneckých klubov, ktoré všetky hlasovali za prijatie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "hlasovaní", "prvom", "druhom", "deficit", "Pakt", "53,6 %", "pdf", "označila"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29520", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29603", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://www.europskaunia.sk/pakt_stability_a_rastu", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-debt-to-gdp", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-2226_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:24.777179+00:00"}
{"id": "48804", "numeric_id": 48804, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48804", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som mal za cieľ presadiť 200 EUR na dieťa, urobiť zo Slovenska najviac prorodinný štát v celej Európe. To sa mi podarilo.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič pracuje s veľmi diskutovaným a komplikovaným termínom o najviac “prorodinnom štáte” v celej Európe, podobne sa vyjadril aj minister Krajniak, ktorý povedal rovnaké tvrdenie v úvode roka. Existuje však široké spektrum štátnych politík, podľa ktorých sa dá určovať prorodinné nastavenie štátu, príspevok na dieťa je len jedna z nich.\n\nNapríklad UNICEF zaraďuje medzi faktory aj dĺžku platenej rodičovskej dovolenky (kde sa Slovensko pravidelne umiestňuje v top 5), či dostupnosť a kvalitu predškolských zariadení. Eurostat meria predovšetkým koľko percent zo sociálnych dávok je minutých na dávky pre rodiny. Iné štatistiky merajú rodinné benefity ako podiel z HDP .\n\nAko príklad sa dajú použiť severské krajiny, ktoré dlhodobo dávajú najvyššie percentá HDP na rodinné politiky, avšak prídavok na deti je u nich nižší ako 200€. V Dánsku to je napríklad pri deťoch do dvoch rokov okolo 150€ na mesiac a zvyšujúcim vekom sa táto suma znižuje, vo Švédsku to je okolo 112€ na každé dieťa.\n\nHoci je pravda, že 200€ na dieťa je na pomery Európy nadpriemerná suma, mnohé krajiny v Európe majú príspevky na dieťa vyššie ako 200€, napríklad Luxembursko dáva 285,41€ na dieťa alebo Nemecko , kde je to od 1. 1. 2023 už 250 € na dieťa. V oboch prípadoch nie je táto suma na rozdiel od Slovenska podmienená príjmom rodiča. Zároveň je ale potrebné pri takýchto údajoch brať do úvahy faktory ako sila ekonomiky, priemerné platy alebo HDP a preto je náročné porovnávať sumy v čistých číslach, ako to nepriamo robí Igor Matovič.\n\nVäčšina komparatívnych dát na portáloch ako Eurostat alebo vo vedeckých výskumoch siahajú zatiaľ len do roku 2020, maximálne 2021. Zvýšenie bonusu na dieťa bolo presadené až v roku 2022 a jeho výsledky uvidíme až o nejakú dobu. Je preto obtiažne vyhodnotiť pravdivosť či nepravdivosť Matovičovho výroku.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič pracuje s veľmi diskutovaným a komplikovaným termínom o najviac “prorodinnom štáte” v celej Európe, podobne sa vyjadril aj minister Krajniak, ktorý povedal rovnaké tvrdenie v úvode roka. Existuje však široké spektrum štátnych politík, podľa ktorých sa dá určovať prorodinné nastavenie štátu, príspevok na dieťa je len jedna z nich.", "Napríklad UNICEF zaraďuje medzi faktory aj dĺžku platenej rodičovskej dovolenky (kde sa Slovensko pravidelne umiestňuje v top 5), či dostupnosť a kvalitu predškolských zariadení. Eurostat meria predovšetkým koľko percent zo sociálnych dávok je minutých na dávky pre rodiny. Iné štatistiky merajú rodinné benefity ako podiel z HDP .", "Ako príklad sa dajú použiť severské krajiny, ktoré dlhodobo dávajú najvyššie percentá HDP na rodinné politiky, avšak prídavok na deti je u nich nižší ako 200€. V Dánsku to je napríklad pri deťoch do dvoch rokov okolo 150€ na mesiac a zvyšujúcim vekom sa táto suma znižuje, vo Švédsku to je okolo 112€ na každé dieťa.", "Hoci je pravda, že 200€ na dieťa je na pomery Európy nadpriemerná suma, mnohé krajiny v Európe majú príspevky na dieťa vyššie ako 200€, napríklad Luxembursko dáva 285,41€ na dieťa alebo Nemecko , kde je to od 1. 1. 2023 už 250 € na dieťa. V oboch prípadoch nie je táto suma na rozdiel od Slovenska podmienená príjmom rodiča. Zároveň je ale potrebné pri takýchto údajoch brať do úvahy faktory ako sila ekonomiky, priemerné platy alebo HDP a preto je náročné porovnávať sumy v čistých číslach, ako to nepriamo robí Igor Matovič.", "Väčšina komparatívnych dát na portáloch ako Eurostat alebo vo vedeckých výskumoch siahajú zatiaľ len do roku 2020, maximálne 2021. Zvýšenie bonusu na dieťa bolo presadené až v roku 2022 a jeho výsledky uvidíme až o nejakú dobu. Je preto obtiažne vyhodnotiť pravdivosť či nepravdivosť Matovičovho výroku."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["rovnaké tvrdenie", "UNICEF zaraďuje", "Eurostat meria", "podiel z HDP", "dlhodobo dávajú", "Dánsku", "Švédsku", "Luxembursko", "Nemecko"], "url": ["https://www.teraz.sk/import/krajniakvlani-sr-prijala-historicky-naj/684465-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253BsImport", "https://www.unicef.org/press-releases/sweden-norway-iceland-and-estonia-rank-highest-family-friendly-policies-oecd-and-eu", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/edn-20200601-1?language=sk", "https://www.comparethemarket.com.au/home-loans/features/best-countries-for-parents/", "https://data.oecd.org/socialexp/family-benefits-public-spending.htm", "https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1107&intPageId=4485&langId=en", "https://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1130&langId=en&intPageId=4804#:~:text=Child%20allowance%20is%20SEK%201%2C250,child%20is%2016%20years%20old.", "https://guichet.public.lu/en/citoyens/famille/parents/allocation-naissance/allocations-familiales.html", "https://www.finanztip.de/kindergeld/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:03.938022+00:00"}
{"id": "vr31795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31795", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Chce ísť (súčasná vláda, pozn.) podporou veľkých investícií a veľkých aktivít, vyplýva to aj z programového vyhlásenia vlády, ktoré nám predložili...Chcú výstavbu diaľníc prostredníctvom PPP projektov, teda partnerských projektov dostavať komplex Rásochy, na ktoré malo ísť 500 miliónov.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, obidve skutočnosti, ktoré uvádza Zs. Simon sú pravdivé. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP. s. 24 : Využije overené formy výstavby dialnic formou PPP projektov.\" Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali , že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. A ktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH. Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME : \"Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, obidve skutočnosti, ktoré uvádza Zs. Simon sú pravdivé. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa nachádza aj zámer výstavby diaľnic pomocou PPP. s. 24 : Využije overené formy výstavby dialnic formou PPP projektov.\" Webnoviny (SITA) včera (13. mája 2012) napísali , že Ministerstvo zdravotníctva stojí za dostavbou nemocničného komplexu Rázsochy v Bratislave. A ktualne.sk informovalo 27.11.2009 o audite, ktorý uvádza Ministerstvo zdravotníctva v materiáli o návrhu riešenia dostavby nemocnice a ktorý odhadoval, že dobudovanie Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy bude stáť 480 miliónov eur bez DPH. Sumu, ktorú uvádza Z.Simon, spomína opozícia, SME : \"Slovenské zdravotníctvo sa nachádza v ťažkej finančnej situácii, v nemocniciach máme obrovský modernizačný dlh, investície tam chýbajú ako soľ. V tejto chvíli chce Ficova vláda vyhodiť z okna 500 miliónov eur,“ povedal poslanec za SDKÚ Viliam Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["(.pdf)", "napísali", "ktualne.sk", "SME"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/?day=2012-04-01&art_datum_od=2012-05-11&art_datum_do=2012-05-11", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/razsochy-naplnia-vrecka-sponzorov-smer/498246-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/audit-dobudovanie-razsoch-ma-stat-pol-miliardy-eur/slovensko/spolocnost/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6373880/ministerstvo-brani-dostavbu-nemocnice-razsochy.html#ixzz1upmV2AAO"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:27.522742+00:00"}
{"id": "49477", "numeric_id": 49477, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49477", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Aj keď z titulu ústavy veľký manévrovací priestor prezident nemá. Ak kandidát (na šéfa SIS, pozn.) navrhnutý predsedom vlády zodpovedá všetkým požiadavkám zákonným na jeho vymenovanie, prezident v tom plní skôr úlohu tak, ako hovorí ústava alebo zákony, vymenúva na návrh predsedu vlády.", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zákona o SIS riaditeľa tajnej služby vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády. Názory odborníkov na otaźku, či je prezident povinný kandidáta automaticky, pokiaľ spĺňa zákonné podmienky, alebo má prezident možnosť skúmať aj nedostatky v kvalifikácii , sa líšia. Definitívnu odpoveď však v tomto prípade môže dať len Ústavný súd SR. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.\n\nBývalý šéf Ústavného súdu (ÚS) Ján Mazák sa v relácii Na telo plus vyjadril , že ide skôr o povinnosť prezidenta rozhodnúť sa, či je uchádzač vhodne navrhnutý a nie o vymenovávaciu povinnosť. Ak prezident zistí nedostatky v kvalifikácii, má podľa Mazáka právo odmietnuť kandidáta.\n\nSudca ÚS Ladislav Orosz konštatuje , že menovanie šéfa tajnej služby upravuje len zákon o SIS a ústava túto právomoc nedefinuje. V takejto situácii je podľa Orosza potrebné hľadať odpoveď na otázku, aké má prezidentka možnosti v ústavných zvyklostiach odvádzaných aj od judikatúry ÚS.\n\nOrosz odkazuje na uznesenie ÚS, ktoré sa týka nevymenovania Jozefa Čentéša. V roku 2011 bol Čentéš zvolený za generálneho prokurátora. Po takmer piatich mesiacoch, keď ho vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietal vymenovať, podal Čentéš ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva a bolo mu priznané finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur.\n\nÚS vtedy rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa návrhom na vymenovanie nového generálneho prokurátora a ak bol kandidát zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS ďalej konštatoval, že nevymenovať kandidáta môže prezident len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta.\n\nNa rozdiel od Generálnej prokuratúry však Slovenská informačná služba nie je zriadená na základe ústavy. Je preto na otaźne, či sa na ňu vzťahuje povinnosť prezidentky zabezepečovať riadny chod ústavných orgánov.\n\nVedúcy Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer konštatuje , že je možné nájsť argumenty pre obe možnosti.\n\nSituácia, keď prezident odmietol vymenovať kandidáta na šéfa SIS, sa u nás odohrala v deväťdesiatych rokoch. Michal Kováč vtedy nevyhovel návrhu vtedajšej vládnej koalície a odmietol do tejto funkcie vymenovať Ivana Lexu. Lexa sa napokon na post dostal až po zmene zákona.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o SIS riaditeľa tajnej služby vymenúva a odvoláva prezident na návrh vlády. Názory odborníkov na otaźku, či je prezident povinný kandidáta automaticky, pokiaľ spĺňa zákonné podmienky, alebo má prezident možnosť skúmať aj nedostatky v kvalifikácii , sa líšia. Definitívnu odpoveď však v tomto prípade môže dať len Ústavný súd SR. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.", "Bývalý šéf Ústavného súdu (ÚS) Ján Mazák sa v relácii Na telo plus vyjadril , že ide skôr o povinnosť prezidenta rozhodnúť sa, či je uchádzač vhodne navrhnutý a nie o vymenovávaciu povinnosť. Ak prezident zistí nedostatky v kvalifikácii, má podľa Mazáka právo odmietnuť kandidáta.", "Sudca ÚS Ladislav Orosz konštatuje , že menovanie šéfa tajnej služby upravuje len zákon o SIS a ústava túto právomoc nedefinuje. V takejto situácii je podľa Orosza potrebné hľadať odpoveď na otázku, aké má prezidentka možnosti v ústavných zvyklostiach odvádzaných aj od judikatúry ÚS.", "Orosz odkazuje na uznesenie ÚS, ktoré sa týka nevymenovania Jozefa Čentéša. V roku 2011 bol Čentéš zvolený za generálneho prokurátora. Po takmer piatich mesiacoch, keď ho vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietal vymenovať, podal Čentéš ústavnú sťažnosť. Ústavný súd v októbri 2013 rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove základné práva a bolo mu priznané finančné odškodnenie vo výške 60-tisíc eur.", "ÚS vtedy rozhodol, že prezident je povinný zaoberať sa návrhom na vymenovanie nového generálneho prokurátora a ak bol kandidát zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NR SR, že tohto kandidáta nevymenuje. ÚS ďalej konštatoval, že nevymenovať kandidáta môže prezident len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta.", "Na rozdiel od Generálnej prokuratúry však Slovenská informačná služba nie je zriadená na základe ústavy. Je preto na otaźne, či sa na ňu vzťahuje povinnosť prezidentky zabezepečovať riadny chod ústavných orgánov.", "Vedúcy Katedry ústavného práva Trnavskej univerzity Marek Káčer konštatuje , že je možné nájsť argumenty pre obe možnosti.", "Situácia, keď prezident odmietol vymenovať kandidáta na šéfa SIS, sa u nás odohrala v deväťdesiatych rokoch. Michal Kováč vtedy nevyhovel návrhu vtedajšej vládnej koalície a odmietol do tejto funkcie vymenovať Ivana Lexu. Lexa sa napokon na post dostal až po zmene zákona."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona o Slovenskej informačnej službe", "vyjadril", "konštatuje", "nie je", "konštatuje", "nevyhovel"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-46", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/881560-j-mazak-novy-sef-sis-prezidentka-ma-povinnost-rozhodnut-nie-vymenovat-ho-na-telo-plus", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/700512-volba-sefa-sis-ako-mocensky-boj-pripad-gaspara-ilustruje-aj-kauza-centes-skoncit-sa-to-moze-aj-ustavnou-staznostou/", "https://domov.sme.sk/c/23282374/sis-gaspar-riaditel-prezidentka.html", "https://domov.sme.sk/c/23282374/sis-gaspar-riaditel-prezidentka.html", "https://dennikn.sk/572447/zomrel-michal-kovac-muz-ktory-sa-nezlakol-meciara-a-jeho-moci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:55.979355+00:00"}
{"id": "vr36455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36455", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": ". Z európskych fondov môžeme teraz čerpať financie na stavbu diaľnic a v tom, v čom sa rozlišujeme naozaj môžem tu prehlásiť, tá stavba diaľnic vtedy bola zastavená...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V otázkach financovania z eurofondov má Radičová, ako je uvedené vyššie pri Maďaričovi, pravdu.", "analysis_paragraphs": ["V otázkach financovania z eurofondov má Radičová, ako je uvedené vyššie pri Maďaričovi, pravdu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:30.907338+00:00"}
{"id": "vr27405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27405", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Najbližší priateľ a svedok na svadbe (Igor Brossman, pozn.) povedal, že Kiska zneužil charitu.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Duel Kiska vs Fico , 22. marca 2014). Denník Pravda p riniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale \"absolútne nevhodného\" kandidáta a uviedol: ,,My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu\".\n\nĎalšie informácie priniesol týždeník Trend, ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane.\"\n\nPodľa správy T ASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe.\n\nIgor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: \"V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Duel Kiska vs Fico , 22. marca 2014). Denník Pravda p riniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale \"absolútne nevhodného\" kandidáta a uviedol: ,,My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu\".", "Ďalšie informácie priniesol týždeník Trend, ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane.\"", "Podľa správy T ASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe.", "Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: \"V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková.\""], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Duel Kiska vs Fico", "Pravda p", "Trend,", "správy T"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/310959-brossmann-kiska-je-absolutne-nevhodny-kandidat/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kiska-brossmann-preco-sa-rozisli-dvaja-anjeli.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/spoluzakladatel-dobreho-anjela-kiska-brutalne-porusil-dohodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:30.617456+00:00"}
{"id": "vr35872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35872", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No tak rozhodli sa oni, že ten pochod neuskutočnia. (Puškárová, moderátorka: Ale z obavy pred extrémistami a podľa všetkého teda ste ich možno nedokázali až tak stopercentne chrániť)", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa slov hlavnej organizátorky pochodu Romany Schlessinger: \"Polícia nám to (zrušiť pochod mestom, pozn.) odporučila z dôvodu bezpečnosti.\" Pluska k tomu ďalej píše: \"Organizátori sa podľa jej slov rozhodli, že nepôjdu pôvodne plánovanou trasou cez Staré Mesto, pretože asi hodinu po začatí pochodu získali informáciu, že v meste je veľa roztrúsených ľudí, ktorí mali záujem pochod nejakým spôsobom narušiť. \"Preto sme sa rozhodli, že si spravíme Pride z Hviezdoslavovho námestia na Tyršovo nábrežie, ktorý prebehol, trval pol hodiny až 40 minút a bol skvelý,\" zdôraznila organizátorka.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa slov hlavnej organizátorky pochodu Romany Schlessinger: \"Polícia nám to (zrušiť pochod mestom, pozn.) odporučila z dôvodu bezpečnosti.\" Pluska k tomu ďalej píše: \"Organizátori sa podľa jej slov rozhodli, že nepôjdu pôvodne plánovanou trasou cez Staré Mesto, pretože asi hodinu po začatí pochodu získali informáciu, že v meste je veľa roztrúsených ľudí, ktorí mali záujem pochod nejakým spôsobom narušiť. \"Preto sme sa rozhodli, že si spravíme Pride z Hviezdoslavovho námestia na Tyršovo nábrežie, ktorý prebehol, trval pol hodiny až 40 minút a bol skvelý,\" zdôraznila organizátorka.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Podľa"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/bratislavu-obsadili-homosexuali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:14.900151+00:00"}
{"id": "vr30622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30622", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vláda znižuje napr. platby štátu za svojich poistencov. Optimálne je, keby to bolo 5%. My sme sa blížili k tej hranici, bolo to 4,9% v rokoch 2006-2010. Teraz v roku 2011 to bolo iba 4,3% myslím a plán na rok je 4,04 alebo presne 4%.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: \" Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % .\" ... \" Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. \" Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti. R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 % , čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie. Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: \" Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % .\" ... \" Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. \" Poslanci NR SR neschválili pozmeňujúci návrh, ktorý predložil Alojz Přidal z poslaneckého klubu KDH. Tento návrh bol predložený v rámci novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Za hlasovali všetci prítomní poslanci poslaneckého klubu SMER-SD, traja poslanci SNS a R. Púčik, väčšina poslancom koaličných strán sa zdržala alebo hlasovala proti. R. Fico tvrdí, že platba štátu za svojich poistencov dosahovala v rokoch 2006-2010 4,9 % , čo nie je pravda, keďže túto výšku dosiahla len v roku 2009. Priemerná platba štátu za svojho poistenca bola v období vlády (počítame celé roky) R. Fica na úrovni 4, 58 %. Túto časť výroku hodnotíme ako zavádzanie. Pravdou je, že v roku 2011 je sadzba resp. platba štátu za svojho poistenca na úrovni 4,32 % a v nasledujúcom roku 2012 dosiahne výšku 4 %. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["v relácií o 5 minút 12", "SITA", "neschválili", "hlasovali"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53896110-poslanci-nezvysili-odvod-za-poistencov-statu-nehlasovalo-zan-ani-kdh", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:21.846188+00:00"}
{"id": "vr25597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25597", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Za mňa bola najvyššia vtedy boli maximálna možná hranica pokút bolo 1 milión korún.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už počas úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva počas vlády I. Radičovej (posledné 4 mesiace úradu) bola možná maximálna pokuta vo výške 2 mil. eur. Počas pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva za 2. Dzurindovej vlády bola maximálna pokuta vo výške jedného milióna korún. Vzhľadom na to, že Z. Simon hovorí v korunách, má na mysli obdobie jeho pôsobenia počas 2. vlády M. Dzurindu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Už od novembra 2011, teda v čase pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva (4 mesiace pred predčasnými voľbami) bola účinná novela zákona o potravinách, ktorá upravovala výšku pokuty na úrovni aj na úrovni 100 tisíc eur. Ide o odsek 3 a 4 § 28. Najvyššia hranica bola dokonca 2 mil. eur (odsek 6 § 28). V čase pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva počas 2. Dzurindovej vlády bol maximálna výška pokuty 1 milión korún. Novela zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách bola prijatá vo februári 2013, s účinnosťou od 1. apríla 2013. Táto novela zvyšovala postihy až na úroveň maximálne 5 miliónov eur. Vládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). \"Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami,\" zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Už počas úradovania Z. Simona na poste ministra pôdohospodárstva počas vlády I. Radičovej (posledné 4 mesiace úradu) bola možná maximálna pokuta vo výške 2 mil. eur. Počas pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva za 2. Dzurindovej vlády bola maximálna pokuta vo výške jedného milióna korún. Vzhľadom na to, že Z. Simon hovorí v korunách, má na mysli obdobie jeho pôsobenia počas 2. vlády M. Dzurindu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Už od novembra 2011, teda v čase pôsobenia Z. Simona ako ministra pôdohospodárstva (4 mesiace pred predčasnými voľbami) bola účinná novela zákona o potravinách, ktorá upravovala výšku pokuty na úrovni aj na úrovni 100 tisíc eur. Ide o odsek 3 a 4 § 28. Najvyššia hranica bola dokonca 2 mil. eur (odsek 6 § 28). V čase pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva počas 2. Dzurindovej vlády bol maximálna výška pokuty 1 milión korún. Novela zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách bola prijatá vo februári 2013, s účinnosťou od 1. apríla 2013. Táto novela zvyšovala postihy až na úroveň maximálne 5 miliónov eur. Vládny návrh zákona kritizovala aj RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov). \"Hroziace následky ukladania takýchto pokút môžu byť až katastrofálne. Pokuta vo výške 1 milión eur je prakticky likvidačná pre väčšinu maloobchodných predajní v SR, pretože výšku týchto pokút je orgán kontroly povinný zo zákona uložiť každému prevádzkovateľovi maloobchodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o právnickú osobu – obchodný reťazec, alebo o fyzickú osobu (FO) – malého podnikateľa obvykle s 1 až 2 zamestnancami,\" zdôvodnili v materiáli zamestnávatelia. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["pokuty", "zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách", "kritizovala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3049472/trikrat-a-dost-v-potravinarstve-neuspelo.html", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/ruz-navrhuje-vratit-pokuty-v-zakone-o-potravinach-do-stavu-pred-1-aprilom-2013/146191/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:24.138824+00:00"}
{"id": "vr25959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25959", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Čo sa týka cestovného ruchu tak ŽSK je absolútne top po Bratislave.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2012 bol ŽSK druhým najlepším krajom čo sa týka celkového počtu návštevníkov za Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Nové údaje z 1. štvrťroka 2013 dávajú ŽSK dokonca na prvé miesto pred BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov ŠÚ SR (. pdf ) z roku 2012 bol Žilinský samosprávny kraj s 20 % krajom s druhým najvyšším podielom celkového počtu ubytovaných návštevníkov SR. S podielom 24,9 % bol úspešnejší už len BSK. \"Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2012 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 756 621 návštevníkov a tretí rok po sebe zaznamenávajú prírastok ubytovaných návštevníkov. Viac ako tretinu tvoria zahraniční návštevníci. Zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20 % z celkového počtu návštevníkov Slovenskej republiky, čo je druhý najvyšší podiel po Bratislavskom kraji s 24,9 %. Ďalšími v poradí sú kraje Prešovský s podielom 17,6 % a Banskobystrický s 10,6 %.\" Ak by sme brali ako indikátor počet prenocovaní tak ŽSK by bol úplne najlepší zo všetkých krajov. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Najnovšie čísla za obdobie 1. štvrťroka 2013 sú priaznivejšie pre ŽSK, ktorý bol v tomto období skutočne najnavštevovanejší spomedzi krajov. Slová Juraja Blanára potvrdzuje ŠÚ SR (. pdf ) \"[...] v Žilinskom kraji ubytovali 219 401 návštevníkov, čo predstavuje najvyšší 25,6 % podiel z ubytovaných návštevníkov v SR. Na druhom mieste bol Bratislavský kraj s podielom 22,6 % [...]\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2012 bol ŽSK druhým najlepším krajom čo sa týka celkového počtu návštevníkov za Bratislavským samosprávnym krajom (BSK). Nové údaje z 1. štvrťroka 2013 dávajú ŽSK dokonca na prvé miesto pred BSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov ŠÚ SR (. pdf ) z roku 2012 bol Žilinský samosprávny kraj s 20 % krajom s druhým najvyšším podielom celkového počtu ubytovaných návštevníkov SR. S podielom 24,9 % bol úspešnejší už len BSK. \"Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2012 zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 756 621 návštevníkov a tretí rok po sebe zaznamenávajú prírastok ubytovaných návštevníkov. Viac ako tretinu tvoria zahraniční návštevníci. Zariadenia cestovného ruchu v Žilinskom kraji ubytovali 20 % z celkového počtu návštevníkov Slovenskej republiky, čo je druhý najvyšší podiel po Bratislavskom kraji s 24,9 %. Ďalšími v poradí sú kraje Prešovský s podielom 17,6 % a Banskobystrický s 10,6 %.\" Ak by sme brali ako indikátor počet prenocovaní tak ŽSK by bol úplne najlepší zo všetkých krajov. Zdroj: regionálna štatistika ŠÚ SR Najnovšie čísla za obdobie 1. štvrťroka 2013 sú priaznivejšie pre ŽSK, ktorý bol v tomto období skutočne najnavštevovanejší spomedzi krajov. Slová Juraja Blanára potvrdzuje ŠÚ SR (. pdf ) \"[...] v Žilinskom kraji ubytovali 219 401 návštevníkov, čo predstavuje najvyšší 25,6 % podiel z ubytovaných návštevníkov v SR. Na druhom mieste bol Bratislavský kraj s podielom 22,6 % [...]\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "štatistika", "pdf"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/ZA/cestovny-ruch-v-zilinskom-kraji-v-roku-2012.pdf", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/ZA/cestovny-ruch-v-zilinskom-kraji-v-1-stvrtroku-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:54.103703+00:00"}
{"id": "45708", "numeric_id": 45708, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45708", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Verejný dlh sa vždy meria ku veľkosti HDP. Všade na svete to tak je.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný dlh v pomere HDP je štandardným ukazovateľom zadlženia krajín. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé. Podľa definície OECD je verejný dlh „súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov, ktoré vznikli v dôsledku financovania rozpočtových schodkov verejného sektora”. Môže byť vyjadrený aj v množstve peňazí, ktoré štát dlží - to je tzv. nominálny dlh. Štandardnejšie je však jeho vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Vzhľadom na rôznu veľkosť svetových ekonomík je tak o.i. ľahšie porovnávať jednotlivé krajiny medzi sebou. Tento spôsob vyjadrenia dlhu zohľadňuje aj Európska únia pri prístupových rokovaniach štátov. Podľa Paktu stability a rastu by verejný dlh členskej krajiny nemal presiahnuť 60%. Vyjadrenie verejného dlhu v pomere k HDP používa aj OECD , Európska centrálna banka, CIA či Medzinárodný menový fond .", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh v pomere HDP je štandardným ukazovateľom zadlženia krajín. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako pravdivé. Podľa definície OECD je verejný dlh „súhrn záväzkov verejného sektora z minulých rokov, ktoré vznikli v dôsledku financovania rozpočtových schodkov verejného sektora”. Môže byť vyjadrený aj v množstve peňazí, ktoré štát dlží - to je tzv. nominálny dlh. Štandardnejšie je však jeho vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Vzhľadom na rôznu veľkosť svetových ekonomík je tak o.i. ľahšie porovnávať jednotlivé krajiny medzi sebou. Tento spôsob vyjadrenia dlhu zohľadňuje aj Európska únia pri prístupových rokovaniach štátov. Podľa Paktu stability a rastu by verejný dlh členskej krajiny nemal presiahnuť 60%. Vyjadrenie verejného dlhu v pomere k HDP používa aj OECD , Európska centrálna banka, CIA či Medzinárodný menový fond ."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["definície", "nominálny", "zohľadňuje", "presiahnuť", "OECD", "Európska", "CIA", "fond"], "url": ["http://economicworld.eu/financie/verejny-dlh", "https://www.google.com/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&ctype=l&met_y=gd_mio_eur#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=gd_mio_eur&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country:sk&ifdim=country_group&hl=sk&dl=sk&ind=false", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/orga/escb/html/convergence-criteria.en.html", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/linksdossier/pakt-stability-a-rastu/", "https://data.oecd.org/gga/general-government-debt.htm", "https://sdw.ecb.europa.eu/home.do?chart=t1.11", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/227rank.html", "https://www.imf.org/external/datamapper/GG_DEBT_GDP@GDD/SWE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:57.933588+00:00"}
{"id": "vr39060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39060", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keďže tá rámcová zmluva sa riadi právom VB, tak sú tam rôzne technické možnosti akejsi výnimky. To je ale opäť tá účtovnícka perspektíva, kedy sa pozeráme na takú vec cez prizmu nejakej excelovskej tabuľky. O to tu nejde či existujú technické možnosti ako sa zbaviť svojho záväzku. Ide tu o európsku perspektívu SR, či bude vnímané ako dôveryhodný partner, s ktorým sa dajú robiť dohody a dá sa na tie dohody spoľahnúť.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:35.002379+00:00"}
{"id": "vr36137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36137", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Toto boli pravidlá (tajná voľba, pozn.) ktoré sme zaviedli pred 20. rokmi a my ich musíme dodržiavať. Bez ohľadu na to všetci politológovia sa vyjadrili s tým, že toto je zásadný problém.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Agentúra SITA uvádza: „Politológ považuje avizovanú zmenu rokovacieho poriadku za nešťastný ústup demokracii totalitným spôsobom. Nepáči sa mu, že koalícia mení vyššie demokratické princípy len preto, že sa sama nevie dohodnúť. Tajné hlasovanie v prípadoch, ako je voľba prokurátora, podľa neho má svoje opodstatnenie. Kritizuje aj zablokovanie voľby, ktoré koalícia plánuje na utorok. \"Keď sa robí obštrukcia vo vlastnej koalícii, je to trápne, keďže normálne sa robia obštrukcie voči opozícii,\" poznamenal Kusý s tým, že je to už druhý raz, čo táto koalícia robí obštrukcie vo vnútri.“ Iné mediálne vyjadrenie politológa v tomto duchu sa nám vyhľadať nepodarilo. Mimo tento fakt, je Kaliňákove tvrdenie zavádzajúce aj preto, lebo ovytvára z politológov homogénnu skupinu ľudí s identickým názorom na problematiku. Napríklad autori tohoto webu sú politológovia a v zmene spôsobu voľby zásadný problém vo vzťahu k ústave a demokratickému zriadeniu spoločnosti nevidia. Zmena spôsobu hlasovania z tajného na verejné je Ústavou definovaným priestorom, v ktorom môže legitímne oscilovať. Robert Kaliňák by mal byť špecifický v adresnosti vyjadrení politológov.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA uvádza: „Politológ považuje avizovanú zmenu rokovacieho poriadku za nešťastný ústup demokracii totalitným spôsobom. Nepáči sa mu, že koalícia mení vyššie demokratické princípy len preto, že sa sama nevie dohodnúť. Tajné hlasovanie v prípadoch, ako je voľba prokurátora, podľa neho má svoje opodstatnenie. Kritizuje aj zablokovanie voľby, ktoré koalícia plánuje na utorok. \"Keď sa robí obštrukcia vo vlastnej koalícii, je to trápne, keďže normálne sa robia obštrukcie voči opozícii,\" poznamenal Kusý s tým, že je to už druhý raz, čo táto koalícia robí obštrukcie vo vnútri.“ Iné mediálne vyjadrenie politológa v tomto duchu sa nám vyhľadať nepodarilo. Mimo tento fakt, je Kaliňákove tvrdenie zavádzajúce aj preto, lebo ovytvára z politológov homogénnu skupinu ľudí s identickým názorom na problematiku. Napríklad autori tohoto webu sú politológovia a v zmene spôsobu voľby zásadný problém vo vzťahu k ústave a demokratickému zriadeniu spoločnosti nevidia. Zmena spôsobu hlasovania z tajného na verejné je Ústavou definovaným priestorom, v ktorom môže legitímne oscilovať. Robert Kaliňák by mal byť špecifický v adresnosti vyjadrení politológov."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/koalicia-v-utorok-zablokuje-volbu-gene/262842-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:28.668152+00:00"}
{"id": "vr14627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14627", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...rok 2015 bol v cestovnom ruchu historicky najlepší pre Slovensko...", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ŠÚ SR zatiaľ nemá zverejnené odvetvové štatistiky pre cestovný ruch za rok 2015. Nie je tak zatiaľ možné presne porovnať počet návštevníkov, ciest, priemerný počet prenocovaní a celkový výkon zariadení oproti predchádzajúcim rokom, čiastkové výsledky však ukazujú, že skutočne došlo k historickému zvýšeniu. Čisto z hľadiska návštevnosti však došlo podľa EK za január až október 2015 k nárastu o 16 %. 2015 ako najlepší hodnotil aj Zväz cestovného ruchu a ďalšie organizácie pôsobiace v odvetví. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["ŠÚ SR zatiaľ nemá zverejnené odvetvové štatistiky pre cestovný ruch za rok 2015. Nie je tak zatiaľ možné presne porovnať počet návštevníkov, ciest, priemerný počet prenocovaní a celkový výkon zariadení oproti predchádzajúcim rokom, čiastkové výsledky však ukazujú, že skutočne došlo k historickému zvýšeniu. Čisto z hľadiska návštevnosti však došlo podľa EK za január až október 2015 k nárastu o 16 %. 2015 ako najlepší hodnotil aj Zväz cestovného ruchu a ďalšie organizácie pôsobiace v odvetví. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["cestovný ruch", "podľa EK", "ZCRSR", "Slovenskej agentúry", "hodnotí"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&cpstarget=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1SemnNKczxMLQSAbrqe-K2fYFp7zDLo_|H4sIAAAAAAAAAAMAAAAAAAAAAAA_&cps-portlet=8BF18D3F4BF799274CE22265E78C4028&wsrp-navigationalState=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1Semt2oaWY7sBSVnEMFllT8QcT03Wpc_%7cH4sIAAAAAAAAAG3MWwoCIQBG4a2EG8h%2bLyiYoJnbEEEDYaYZ1Jd23wV6m%2bfD%2bcyee15Pz7zWKylt7Et%2bpce2lNqJTU1B%2bBjkjXKAMwoF6bkEnFM8Ok%2fN%2bfdbc8S0ksbMs34hLSFEBPNSqw8kXeAaKjJ4aHq%2fhENobH0S%2b09v6StpWasAAAA%3d&wsrp-urlType=render&backURL=&wsrp-windowState=wsrp:normal", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/rok-2015-bol-najlepsi-pre-cestovny-ruch-na-slovensku", "http://www.zcrsr.sk/tlacova-sprava-zo-6-valneho-zhromazdenia-zcr-sr-02-02-2016/", "http://www.zcrsr.sk/slovensky-cestovny-ruch-vo-vynikajucej-kondicii/", "http://www.zcrsr.sk/ts-tatranci-hodnotia-rok-2015-excelentne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:04.293051+00:00"}
{"id": "vr26151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26151", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Máme okolo 500 km ciest, áno, do ktorých treba investovať. Sám ste povedal 250 km ciest, 250 km ciest, pozor, sme opravili.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke Slovenskej správy ciest sú k dispozícii iba informácie o stave ciest do roku 2009 . Novšie materiály správa ciest poskytuje na požiadanie (momentálne očakávame odpoveď na našu žiadosť). Číslo 250 km opravených ciest spomínajú obaja kandidáti, Tomáš Galbavý v súvislosťou s rokmi 2006-2013. Podľa informácii správy ciest bolo v roku 2009 bolo 80 km ciest II. triedy vedených ako \"nevyhovujúcich\" a 25 km ako \"havarijných\" (čo predstavuje kategóriu ešte horšiu ako \"nevyhovujúce\"). Z ciest III. triedy bolo vedených ako \"nevyhovujúce\" 397 km, 4 km boli v havarijnom stave. Po spočítaní týchto čísel nám vychádza, že v roku 2009 bolo približne 504 km ciest vedených ako nevyhovujúcich, alebo havarijných. Toto číslo je prakticky totožne s tým, ktoré uvádza Milan Belica. Keďže však zatiaľ nemáme k dispozícii aktuálne údaje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Slovenskej správy ciest sú k dispozícii iba informácie o stave ciest do roku 2009 . Novšie materiály správa ciest poskytuje na požiadanie (momentálne očakávame odpoveď na našu žiadosť). Číslo 250 km opravených ciest spomínajú obaja kandidáti, Tomáš Galbavý v súvislosťou s rokmi 2006-2013. Podľa informácii správy ciest bolo v roku 2009 bolo 80 km ciest II. triedy vedených ako \"nevyhovujúcich\" a 25 km ako \"havarijných\" (čo predstavuje kategóriu ešte horšiu ako \"nevyhovujúce\"). Z ciest III. triedy bolo vedených ako \"nevyhovujúce\" 397 km, 4 km boli v havarijnom stave. Po spočítaní týchto čísel nám vychádza, že v roku 2009 bolo približne 504 km ciest vedených ako nevyhovujúcich, alebo havarijných. Toto číslo je prakticky totožne s tým, ktoré uvádza Milan Belica. Keďže však zatiaľ nemáme k dispozícii aktuálne údaje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "2009"], "url": ["http://www.cdb.sk/sk/Hospodarenie-s-vozovkami/Dokumenty.alej", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/system-hospodarenia/hlapre_2009-podrobny.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:11.692202+00:00"}
{"id": "44624", "numeric_id": 44624, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44624", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Rast HDP, všetci v okolí rastú rýchlejšie.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Eurostatu ( .pdf , s.3) bol medziročný rast HDP v roku 2019 na Slovensku 1,9 %. V Česku dosahoval rast 1,7 %, Maďarsku 4,6 %, Poľsku 3,5 % a Rakúsku 1 %. Rast HDP Ukrajiny v treťom kvartáli 2019 predstavoval 4,2 %. Z našich susedov tak rýchlejšie rastie len Poľsko, Ukrajina a Maďarsko. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Eurostatu ( .pdf , s.3) bol medziročný rast HDP v roku 2019 na Slovensku 1,9 %. V Česku dosahoval rast 1,7 %, Maďarsku 4,6 %, Poľsku 3,5 % a Rakúsku 1 %. Rast HDP Ukrajiny v treťom kvartáli 2019 predstavoval 4,2 %. Z našich susedov tak rýchlejšie rastie len Poľsko, Ukrajina a Maďarsko. Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Ukrajiny"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10159400/2-14022020-AP-EN.pdf/f9d9764c-bd84-e8f9-90b1-24b12ecee7a4", "https://www.kyivpost.com/ukraine-politics/growth-of-ukraines-gdp-slows-down-to-4-2-in-q3-2019.html?cn-reloaded=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:23.096806+00:00"}
{"id": "vr37782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37782", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Slovíčko nezávislý, to máme pred súdmi, máme to dokonca sformulované pri ombudsmanovi, ale nie pri prokuratúre a dokonca v tomto zmysle sa už raz vyjadril aj Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) vyskytuje pri Verejnom ochrancovi práv (ombudsmanovi), pri Ústavnom súde SR a pri Najvyššom kontrolnom úrade SR: Čl. 60 \"(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s ...\" Čl. 124 \" Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\" Čl. 151a \"(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.\" Čo sa týka nálezu Ústavného súdu, Lucia Žitňanská mala pravdepodobne na mysli Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 (.pdf) v ktorom sa uvádza: \"Ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre n i e s ú v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 149 a 151 Ústavy Slovenskej republiky , len pokiaľ ide o použité slová v texte „ nezávislý “ (§ 2 ods. 1), „nezávisle od iných orgánov“ (§ 2 ods. 2) a „nezávislosť“ (§ 5 ods. 2) v texte zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovo nezávislý sa v Ústave Slovenskej republiky (.pdf) vyskytuje pri Verejnom ochrancovi práv (ombudsmanovi), pri Ústavnom súde SR a pri Najvyššom kontrolnom úrade SR: Čl. 60 \"(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s ...\" Čl. 124 \" Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\" Čl. 151a \"(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.\" Čo sa týka nálezu Ústavného súdu, Lucia Žitňanská mala pravdepodobne na mysli Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998 (.pdf) v ktorom sa uvádza: \"Ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre n i e s ú v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 149 a 151 Ústavy Slovenskej republiky , len pokiaľ ide o použité slová v texte „ nezávislý “ (§ 2 ods. 1), „nezávisle od iných orgánov“ (§ 2 ods. 2) a „nezávislosť“ (§ 5 ods. 2) v texte zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/1996 Z. z.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústave Slovenskej republiky", "Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 1998"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=14333&FileName=98-z078&Rocnik=1998&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:32.803498+00:00"}
{"id": "vr28434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28434", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... (Sefčovič, pozn.) mal byť komisárom pre dopravu a vesmírne záležitosti alebo skrátime to na vesmír. ...muselo dôjsť k určitým rošádam, ale v tomto prípade opäť v prospech nášho kandidáta, pretože bude jedným z podpredsedov Európskej komisie a bude zodpovedať prakticky za najvýznamnejšiu oblasť Európskej komisie a to je za energetiku. Naviac mu zostane v portfóliu aj koordinácia dopravy, teda to čo mal robiť predtým.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič skutočne mal pôvodne zastávať pozíciu komisára pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír. Dnes však už figuruje v novom zložení ako podpredseda EK pre energetiku, ktorú možno podobne ako dopravu a vesmír považovať za veľmi významné pozície. Šefčovič by však mal podľa dostupných informácií taktiež dozerať na koordináciu dopravy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič skutočne mal pôvodne zastávať pozíciu komisára pre dopravu, mobilitu a politiku pre vesmír. Dnes však už figuruje v novom zložení ako podpredseda EK pre energetiku, ktorú možno podobne ako dopravu a vesmír považovať za veľmi významné pozície. Šefčovič by však mal podľa dostupných informácií taktiež dozerať na koordináciu dopravy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["pozíciu", "zložení", "informácií", "rezignovala", "určil", "vyjadrenie"], "url": ["http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-ziskalo-v-novej-komisii-dopravu-mobilitu-a-vesmir-022860", "http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/structure/index_en.htm", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/sefcovic-by-mohol-byt-podpredsedom-komisie-pre-energeticku-uniu-022985", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sefcovic-prisiel-o-vesmir-a-caka-ho-novy-vysluch-usiel-sa-mu-podpredseda.html", "http://www.energypost.eu/team-juncker-eu-unveils-new-energy-commissioners/", "http://online.wsj.com/articles/european-lawmakers-reject-former-slovenian-prime-minister-as-eu-energy-chief-1412791464"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:55.096454+00:00"}
{"id": "vr26550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26550", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Je to (finančná náročnosť zákona o hmotnej núdze, pozn.) spolu 15 miliónov s tým, že cirka 8 miliónov pôjde na koordinátorov, to znamená na tých cirka 840 ľudí, ktorí budú zabezpečovať organizáciu a 7 miliónov sú tie náklady s tým súvisiace.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V právnej úprave zákona o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1. januára 2014 sa uvádza, že celkový predpokladaný rozpočet novely zákona je 15 miliónov EUR (14 918 805,57). Z tejto sumy je na mzdy zamestnancov úradov práce je vyčlenených 8 miliónov eur. Na ochranné pomôcky (pracovné rukavice, vesty a pod.) a pracovné pomôcky, prípadne úrazové poistenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi je vyčlenených takmer 7 milonov EUR (6 839 214 EUR).\n\nV správe agentúry SITA z 20. októbra 2013 sa uvádza, že obciam má pomáhať viac ako 800 koordinátorov.", "analysis_paragraphs": ["V právnej úprave zákona o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1. januára 2014 sa uvádza, že celkový predpokladaný rozpočet novely zákona je 15 miliónov EUR (14 918 805,57). Z tejto sumy je na mzdy zamestnancov úradov práce je vyčlenených 8 miliónov eur. Na ochranné pomôcky (pracovné rukavice, vesty a pod.) a pracovné pomôcky, prípadne úrazové poistenie poberateľov dávky v hmotnej núdzi je vyčlenených takmer 7 milonov EUR (6 839 214 EUR).", "V správe agentúry SITA z 20. októbra 2013 sa uvádza, že obciam má pomáhať viac ako 800 koordinátorov."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["úprave", "SITA"], "url": ["http://www.google.hu/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&frm=1&source=web&cd=3&cad=rja&ved=0CD0QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.zmos.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D435440&ei=DDHdUvPPEY-BhAeSl4GoDQ&usg=AFQjCNHCMaXBnCPTv0EuHrIFri94PSPiQg", "http://romovia.sme.sk/c/6976674/obce-sa-boja-noveho-zakona-o-socialnych-davkach-ministerstvo-slubuje-pomoc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:41.824045+00:00"}
{"id": "vr27776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27776", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Portugalsko využilo inštitút reason opinion 227 krát a Slovensko 3+1 krát.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Viskupič má na mysli tzv. odôvodnené stanoviská (reasoned opinions), ktoré môžu národné parlamenty podávať vo vzťahu k prijímanej európskej legislatíve. Je síce pravdou, že NR SR využila túto možnosť štyrikrát (resp. trikrát) od jej zavedenia prostredníctvom Lisabonskej zmluvy (LZ), avšak portugalský parlament poskytol týchto stanovísk 227 len v roku 2012, celkový počet ním podaných stanovísk je až 518. Navyše, ak započítavame len odôvodnené stanoviská riadiace sa príslušnými ustanoveniami LZ, portugalský parlament ich za celé obdobie existencie tohto inštitútu poskytol iba tri. Výrok J. Viskupiča je nepresný pri uplatnení hociktorého z dvoch prístupov pre počítanie stanovísk, preto ho hodnotíme ako nepravdivý. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k LZ. V článku 6 Protokolu 2 sa zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje volebný líder OĽaNO: \"Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.\" Podľa databázy odôvodnených stanovísk využila NR SR túto možnosť naozaj v štyroch prípadoch. V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament figurujú pri Slovensku tri \"reasoned opinion\". Presne v tejto istej tabuľke figuruje aj číslo 227 v súvislosti s portugalským parlamentom, avšak vzťahuje sa iba na rok 2012, pričom zahŕňa všetky pripomienky zaslané touto inštitúciou (reasoned opinions + contributions) , nielen tie, ktoré spĺňajú podmienky článku 6 protokolu 2 (rozdiel je vysvetlený napr. v tabuľke stanovísk za rok 2014). Navyše, pre získanie celkového čísla pre Portugalsko je k tomuto údaju nutné pripočítať 106 stanovísk za rok 2010, 184 za 2011 a jedno za 2013, čím dostávame súhrnné číslo 518. Databáza odôvodnených stanovísk, ktorá eviduje iba tie, spĺňajúce podmienky stanovené príslušným článkom LZ, zasa eviduje pre portugalský parlament (Assembleia da República) iba 3 odôvodnené stanoviská, čo je menej než pri NR SR. Údaj, ktorý uvádza J. Viskupič, teda nemožno považovať za správny ani ak zohľadníme všetky stanoviská, ani ak započítavame iba odôvodnené stanoviská podľa článku 6 Protokolu 2 LZ.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Viskupič má na mysli tzv. odôvodnené stanoviská (reasoned opinions), ktoré môžu národné parlamenty podávať vo vzťahu k prijímanej európskej legislatíve. Je síce pravdou, že NR SR využila túto možnosť štyrikrát (resp. trikrát) od jej zavedenia prostredníctvom Lisabonskej zmluvy (LZ), avšak portugalský parlament poskytol týchto stanovísk 227 len v roku 2012, celkový počet ním podaných stanovísk je až 518. Navyše, ak započítavame len odôvodnené stanoviská riadiace sa príslušnými ustanoveniami LZ, portugalský parlament ich za celé obdobie existencie tohto inštitútu poskytol iba tri. Výrok J. Viskupiča je nepresný pri uplatnení hociktorého z dvoch prístupov pre počítanie stanovísk, preto ho hodnotíme ako nepravdivý. Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k LZ. V článku 6 Protokolu 2 sa zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje volebný líder OĽaNO: \"Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami.\" Podľa databázy odôvodnených stanovísk využila NR SR túto možnosť naozaj v štyroch prípadoch. V tabuľke , ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament figurujú pri Slovensku tri \"reasoned opinion\". Presne v tejto istej tabuľke figuruje aj číslo 227 v súvislosti s portugalským parlamentom, avšak vzťahuje sa iba na rok 2012, pričom zahŕňa všetky pripomienky zaslané touto inštitúciou (reasoned opinions + contributions) , nielen tie, ktoré spĺňajú podmienky článku 6 protokolu 2 (rozdiel je vysvetlený napr. v tabuľke stanovísk za rok 2014). Navyše, pre získanie celkového čísla pre Portugalsko je k tomuto údaju nutné pripočítať 106 stanovísk za rok 2010, 184 za 2011 a jedno za 2013, čím dostávame súhrnné číslo 518. Databáza odôvodnených stanovísk, ktorá eviduje iba tie, spĺňajúce podmienky stanovené príslušným článkom LZ, zasa eviduje pre portugalský parlament (Assembleia da República) iba 3 odôvodnené stanoviská, čo je menej než pri NR SR. Údaj, ktorý uvádza J. Viskupič, teda nemožno považovať za správny ani ak zohľadníme všetky stanoviská, ani ak započítavame iba odôvodnené stanoviská podľa článku 6 Protokolu 2 LZ."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Protokoly", "databázy", "tabuľke", "tabuľke", "Databáza"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2007.306.01.0001.01.SLK#C_2007306SK.01014701", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/search.do#_e=dHlwZT1BTEwmZmFjZXRlZD10cnVlJnN0YXJ0PTAmcm93cz0xMCZ0ZXh0PSZzbGFuZz0mZG9jdW1lbnRDb2RlPSZkb2N1bWVudFllYXI9MCZkb2N1bWVudE51bWJlcj0mX2RlYWRMaW5lUHJlc2VudD1mYWxzZSZmcm9tRGF0ZT0mdG9EYXRlPSZzY3J1dGlueUNoYW1iZXI9SU5JVF8xMDgmc2NydXRpbnlTdGF0dXM9Jl9yZWFzb25lZE9waW5pb249ZmFsc2UmcmVhc29uZWRPcGluaW9uPXRydWUmX2VjUmVwbGllcz1mYWxzZSZfaW1wb3J0YW50SW5mbz1mYWxzZSZfYWRvcHRlZExlZ2lzbGF0aW9uPWZhbHNl&_rnd=29730864428", "http://www.publications.parliament.uk/pa/ld201314/ldselect/ldeucom/151/15116.htm", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/epdoc.do", "http://www.ipex.eu/IPEXL-WEB/search.do#_e=dHlwZT1BTEwmZmFjZXRlZD10cnVlJnN0YXJ0PTAmcm93cz0xMCZ0ZXh0PSZzbGFuZz0mZG9jdW1lbnRDb2RlPSZkb2N1bWVudFllYXI9MCZkb2N1bWVudE51bWJlcj0mX2RlYWRMaW5lUHJlc2VudD1mYWxzZSZmcm9tRGF0ZT0mdG9EYXRlPSZzY3J1dGlueUNoYW1iZXI9SU5JVF8xMDUmc2NydXRpbnlTdGF0dXM9Jl9yZWFzb25lZE9waW5pb249ZmFsc2UmcmVhc29uZWRPcGluaW9uPXRydWUmX2VjUmVwbGllcz1mYWxzZSZfaW1wb3J0YW50SW5mbz1mYWxzZSZfYWRvcHRlZExlZ2lzbGF0aW9uPWZhbHNl&_rnd=798062521081"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:04.318590+00:00"}
{"id": "vr28223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28223", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď nastúpila vláda pani Radičovej, tak vláda Ivety Radičovej vymenila troch predstaviteľov v Súdnej rade. Títo predstavitelia sa obrátili na Ústavný súd a Ústavný súd konštatoval, že ten, kto nominuje do Súdnej rady, či to je napríklad vláda, parlament alebo je to prezident, môže prijať rozhodnutie o zmene týchto ľudí. Stalo sa to hneď potom, ako nastúpil pán prezident. Pán prezident tiež vymenil myslím troch členov Súdnej rady, hovorím teraz o pánovi prezidentovi Kiskovi.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I. Radičovej v januári 2011 skutočne odvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Rovnako je pravdou, že súčasný slovenský prezident A. Kiska odvolal troch členov Súdnej rady (Mária Bujňáková, Gabriela Šimonová a Eduard Barány - sám odstúpil), ktorých do funkcie menoval bývalý prezident I. Gašparovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku 141a ods. 1. Ústavy SR (.pdf): \"Súdna rada pozostáva z 18-tich členov. Na čele Súdnej rady je predseda, ktorý je súčasne predsedom Najvyššieho súdu. Zvyšnými 17-timi členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.\" SITA , 19. januára 2011: \"Vláda Ivety Radičovej odvolala Richarda Molnára, Daniela Hudáka a Viliama Dohňanského z funkcie členov Súdnej rady pred uplynutím ich päťročného funkčného obdobia. Títo traja členovia boli menovaní ešte vládou Roberta Fica v rokoch 2007 a 2009. Za nových členov vláda Radičovej vymenovala Ľudmilu Babjakovú, Jozefa Vozára a Alexandra Bröstla.\" TASR , 7. februára 2011: \"Sudcovia Richard Molnár, Viliam Dohňanský a Daniel Hudák tvrdia, že ich odvolanie vládou z rady pred skončením ich funkčného obdobia je protiústavné. ... Môžem potvrdiť, že takáto sťažnosť bola dnes podaná, \" uviedol právny zástupca sťažovateľov Bohumil Novák. Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby ÚS SR odložil vykonateľnosť uznesenia vlády SR, ktorá 19. januára tohto roku odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade.\" Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" TASR , 18. júna 2014: \"Súčasný slovenský prezident Andrej Kiska taktiež odvolal troch členov Súdnej rady, Máriu Bujňákovú, Gabrielu Šimonovú a Eduarda Barányho, ktorí boli menovaní I. Gašparovičom. Za nových členov boli vymenovaní Ján Kľučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda I. Radičovej v januári 2011 skutočne odvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Rovnako je pravdou, že súčasný slovenský prezident A. Kiska odvolal troch členov Súdnej rady (Mária Bujňáková, Gabriela Šimonová a Eduard Barány - sám odstúpil), ktorých do funkcie menoval bývalý prezident I. Gašparovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku 141a ods. 1. Ústavy SR (.pdf): \"Súdna rada pozostáva z 18-tich členov. Na čele Súdnej rady je predseda, ktorý je súčasne predsedom Najvyššieho súdu. Zvyšnými 17-timi členmi sú a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky, d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.\" SITA , 19. januára 2011: \"Vláda Ivety Radičovej odvolala Richarda Molnára, Daniela Hudáka a Viliama Dohňanského z funkcie členov Súdnej rady pred uplynutím ich päťročného funkčného obdobia. Títo traja členovia boli menovaní ešte vládou Roberta Fica v rokoch 2007 a 2009. Za nových členov vláda Radičovej vymenovala Ľudmilu Babjakovú, Jozefa Vozára a Alexandra Bröstla.\" TASR , 7. februára 2011: \"Sudcovia Richard Molnár, Viliam Dohňanský a Daniel Hudák tvrdia, že ich odvolanie vládou z rady pred skončením ich funkčného obdobia je protiústavné. ... Môžem potvrdiť, že takáto sťažnosť bola dnes podaná, \" uviedol právny zástupca sťažovateľov Bohumil Novák. Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby ÚS SR odložil vykonateľnosť uznesenia vlády SR, ktorá 19. januára tohto roku odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade.\" Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" TASR , 18. júna 2014: \"Súčasný slovenský prezident Andrej Kiska taktiež odvolal troch členov Súdnej rady, Máriu Bujňákovú, Gabrielu Šimonovú a Eduarda Barányho, ktorí boli menovaní I. Gašparovičom. Za nových členov boli vymenovaní Ján Kľučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "SITA", "TASR", "Uznesenie", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2014.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://www.sme.sk/c/5756477/traja-sudcovia-tvrdia-ze-ich-odvolanie-vladou-bolo-protiustavne.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/97_11s.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-odvolanie-sudna-rada-clenovia/88561-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:31.599433+00:00"}
{"id": "vr35372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35372", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď pani ministerka Tomanová, jej štátna tajomníčka, to znamená, že vtedy, keď obidvaja alebo obidve teda boli na ministerstve, podpísali pre seba zmluvy, dve zmluvy na 130 tisíc eur. Toto je konflikt záujmov.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Exministerka práce Viera Tomanová SMER-SD a bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková SMER-SD zarábali na projektoch financovaných aj z eurofondov. Tomanová ešte ako ministerka podpísala príkaznú zmluvu so svojím podriadeným, šéfom Centra vzdelávania Ivanom Bernátkom. Za prácu na projekte Centrum sociálneho dialógu mala dostať takmer 60 tisíc eur. Jej štátna tajomníčka Kršíková mala na tom istom projekte zarobiť viac ako 77 tisíc eur. Za hodinovú prácu mali dostávať 37,5 eura. Zmluva, ktorú obe uzatvorili v máji tohto roka, mala trvať až do roku 2013, stihli si vyplatiť vyše 4700 eur.", "analysis_paragraphs": ["Exministerka práce Viera Tomanová SMER-SD a bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková SMER-SD zarábali na projektoch financovaných aj z eurofondov. Tomanová ešte ako ministerka podpísala príkaznú zmluvu so svojím podriadeným, šéfom Centra vzdelávania Ivanom Bernátkom. Za prácu na projekte Centrum sociálneho dialógu mala dostať takmer 60 tisíc eur. Jej štátna tajomníčka Kršíková mala na tom istom projekte zarobiť viac ako 77 tisíc eur. Za hodinovú prácu mali dostávať 37,5 eura. Zmluva, ktorú obe uzatvorili v máji tohto roka, mala trvať až do roku 2013, stihli si vyplatiť vyše 4700 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zarábali"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5537259/tomanova-si-privyrabala-na-projektoch-z-eurofondov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:15.138518+00:00"}
{"id": "vr26310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26310", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "... pretože si musíme povedať na rovinu, že dnes sú niektorí poberatelia sociálnych dávok ohodnotení, keď to musím tak povedať, možno aj dvojnásobne oproti ľuďom, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, čiže tento sociálny systém je dnes úplne zlý.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2013 je 337,7 eur, v čistom to predstavuje sumu 290,7 eur . Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 581,4 eur. Základnou \"sociálnou\" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2013: 60,50 eur pre jednotlivca, 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 eur pre dvojicu, 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Ku DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok: - príspevok na bývanie - podmienkou je vlastníctvo alebo nájom bytu alebo rodinného domu: 55,80 eur mesačne pre jednotlivca 89,20 eur mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb. - aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC - 63,07 eur - príspevok na dieťa, ak dodržiava školskú dochádzku - 17,20 eur - príspevok pre tehotnú ženu (ak je plnoletá a chodí pravidelne na prehliadky) - 13,50 eur - príspevok pre rodiča dieťaťa do jedného roka (ak chodí pravidelne na pediatrické prehliadky) - 13,50 eur - príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 eur Príklady rôznych situácii a čo najvyššej kombinácie sociálnych dávok: 1. jednotlivec bez detí, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 181,37 eur 2. dvojica bez detí, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 324,54 eur 3. dvojica s dvomi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevky na dieťa 441,34 eur 4. dvojica s piatimi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, žena je tehotná aj má dieťa do jedného roka 540,64 eur 5. jednotlivec s piatimi deťmi, z toho jedno do jedného roka, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 425,97 eur Sociálne dávky nedosahujú dvojnásobok minimálnej mzdy. Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR , zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem - dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Rovnicu, či sú vyššie sociálne dávky, alebo dvojnásobok minimálnej mzdy, teda neovplyvňujú. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Mariana Kotlebu hodnotíme ako nepravdivý, keďže neexistuje podľa zákona prípad, v ktorom by človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi dostával dvojnásobok minimálnej mzdy. Minimálna mzda na Slovensku od 1. januára 2013 je 337,7 eur, v čistom to predstavuje sumu 290,7 eur . Jej dvojnásobok v čistom by bol teda 581,4 eur. Základnou \"sociálnou\" dávkou na Slovensku je dávka v hmotnej núdzi (DvHM). Nárok na túto dávku má občan, ak jeho príjem nedosahuje životné minimum (198,09 eur mesačne pre jednu osobu, 138,19 eur mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) a zároveň ak si svojím majetkom nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Výška dávky mesačne podľa úpravy zákona platnej do 31. 12. 2013: 60,50 eur pre jednotlivca, 115,10 eur pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 eur pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 eur pre dvojicu, 157,60 eur pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 eur pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Ku DvHM prináležia aj ďalšie dávky, na ktoré však nie je automatický nárok: - príspevok na bývanie - podmienkou je vlastníctvo alebo nájom bytu alebo rodinného domu: 55,80 eur mesačne pre jednotlivca 89,20 eur mesačne, ak je viac spoločne posudzovaných osôb. - aktivačný príspevok, ktorý sa poskytuje zamestnanej osobe alebo osobe v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ak sa osoba aktívne pripravuje na zamestnanie (t.j. vykonáva rekvalifikačné kurzy zadané MPSVaR) alebo je zamestnaná a študuje popri práci, alebo osoba vykonáva rôzne “pracovné služby” v prospech obce, teda príspevok funguje ako kvázi odmena za vykonanú prácu pre obec či VÚC - 63,07 eur - príspevok na dieťa, ak dodržiava školskú dochádzku - 17,20 eur - príspevok pre tehotnú ženu (ak je plnoletá a chodí pravidelne na prehliadky) - 13,50 eur - príspevok pre rodiča dieťaťa do jedného roka (ak chodí pravidelne na pediatrické prehliadky) - 13,50 eur - príspevok na zdravotnú starostlivosť - 2 eur Príklady rôznych situácii a čo najvyššej kombinácie sociálnych dávok: 1. jednotlivec bez detí, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 181,37 eur 2. dvojica bez detí, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 324,54 eur 3. dvojica s dvomi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť a príspevky na dieťa 441,34 eur 4. dvojica s piatimi deťmi, obaja poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, žena je tehotná aj má dieťa do jedného roka 540,64 eur 5. jednotlivec s piatimi deťmi, z toho jedno do jedného roka, poberajúci aktivačný príspevok aj príspevok na bývanie, príspevok na zdravotnú starostlivosť 425,97 eur Sociálne dávky nedosahujú dvojnásobok minimálnej mzdy. Štátne sociálne dávky, ako ich definuje ÚPSVaR , zahŕňajú napríklad prídavky na deti či príplatky k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, alebo aj rodičovský príspevok, tieto sa však priznávajú bez ohľadu na status prijímateľa dávky v hmotnej núdzi či príjem - dostáva ich aj zamestnanec s minimálnou či akoukoľvek inou mzdou. Rovnicu, či sú vyššie sociálne dávky, alebo dvojnásobok minimálnej mzdy, teda neovplyvňujú. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Minimálna mzda", "čistom", "dávka v hmotnej núdzi", "životné minimum", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703", "http://openiazoch.zoznam.sk/kalkulacky/vypocet-cistej-mzdy", "http://www.upsvar.sk/bs/socialne-veci-a-rodina/oddelenie-pomoci-v-hmotnej-nudzi/davka-v-hmotnej-nudzi-a-prispevky-k-davke.html?page_id=295243", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prehlad-statnych-socialnych-davok.html?page_id=149429"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:33.295345+00:00"}
{"id": "vr36433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36433", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "...my do tej doby, do tohto momentu, kým tlačový zákon nebol zle odsúhlasený v slovenskom parlamente, my sme do tej doby neboli ochotní ani hovoriť o tom ako budeme ako sa, ako sa budeme správať v prípade Lisabonskej zmluvy, takže netreba, netreba spájať tieto veci...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tlačový zákon sa od svojho pôvodného návrhu zmenil. Otázne však je nakoľko, a na koho tlak. Koncom júna 2007 ministerstvo zverejnilo prvú verziu tlačového zákona. Do konca roka sa ku nemu podľa slov ministerstva vyjadrilo v 194 pripomienkach 23 inštitúcií, z ktorých akceptoval 72. Zákon sa dostal do parlamentu do prvého čítania 12.2.2008. Vyvolal búrlivú diskusiu v spoločnosti, ostré protesty v novinárskej obci , občianskej spoločnosti, odsúdený bol zahraničnými pozorovateľmi (medzi nimi aj OBSE ) a v neposlednej rade opozíciou . V rámci druhého čítania, ktoré sa uskutočnilo v apríli, boli prijaté niektoré pozmeňovacie návrhy takmer výlučne z dielne vlády. 9. apríla bola tiež schválená definitívna verzia tlačového zákona . Hlasovanie o Lisabonskej zmluve prebehlo deň na to, 10. apríla. SMK v deň hlasovania avizovala, že napriek opozičnej obštrukcii zmluvu podporí . SMK sa však už v januári vyjadrilo, že pre tlačový zákon Lisabonskú zmluvu nepodporí. Csáky nehovorí pravdu, ak tvrdí, že sa o hlasovaní o Lisabonskej zmluve pred schválením tlačového zákona SMK nevyjadrovalo. Vyjadrovalo a odmietalo hlasovať.", "analysis_paragraphs": ["Tlačový zákon sa od svojho pôvodného návrhu zmenil. Otázne však je nakoľko, a na koho tlak. Koncom júna 2007 ministerstvo zverejnilo prvú verziu tlačového zákona. Do konca roka sa ku nemu podľa slov ministerstva vyjadrilo v 194 pripomienkach 23 inštitúcií, z ktorých akceptoval 72. Zákon sa dostal do parlamentu do prvého čítania 12.2.2008. Vyvolal búrlivú diskusiu v spoločnosti, ostré protesty v novinárskej obci , občianskej spoločnosti, odsúdený bol zahraničnými pozorovateľmi (medzi nimi aj OBSE ) a v neposlednej rade opozíciou . V rámci druhého čítania, ktoré sa uskutočnilo v apríli, boli prijaté niektoré pozmeňovacie návrhy takmer výlučne z dielne vlády. 9. apríla bola tiež schválená definitívna verzia tlačového zákona . Hlasovanie o Lisabonskej zmluve prebehlo deň na to, 10. apríla. SMK v deň hlasovania avizovala, že napriek opozičnej obštrukcii zmluvu podporí . SMK sa však už v januári vyjadrilo, že pre tlačový zákon Lisabonskú zmluvu nepodporí. Csáky nehovorí pravdu, ak tvrdí, že sa o hlasovaní o Lisabonskej zmluve pred schválením tlačového zákona SMK nevyjadrovalo. Vyjadrovalo a odmietalo hlasovať."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["prvú verziu", "vyjadrilo", "novinárskej obci", "zahraničnými pozorovateľmi", "OBSE", "opozíciou", "niektoré", "pozmeňovacie", "tlačového zákona", "podporí", "odmietalo"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-clanky/tlacovy-zakon-spoznal-internet.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-tlacovy-zakon-v-parlamente-buduci-rok.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/novy-tlacovy-zakon-robi-zo-slobody-prejavu-fiktivne-pravo-tvrdi-syndikat-novinarov.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/tlacovy-zakon-obmedzuje-slobodu-prejavu-tvrdi-freedom-house.html", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/novy-tlacovy-zakon-moze-ohrozit-slobodu-medii-tvrdi-si-obse.html", "http://www.sme.sk/c/3700428/opozicia-ziada-stiahnut-tlacovy-zakon-a-lisabonsku-zmluvu.html", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22692", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22693", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=526&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/187157/smk-hodila-dzurindu-cez-palubu-lisabonsku-zmluvu-podporia", "http://www.sme.sk/c/3701373/opozicia-hrozi-lisabonskou-zmluvou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:37.400593+00:00"}
{"id": "vr16073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16073", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Európska komisia má 33 tisíc zamestnancov na 28 komisariátov.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia po mnohých transformáciach, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídli v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia po mnohých transformáciach, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídli v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["HR", "Európska", "Berlaymont", "Komisári"], "url": ["http://ec.europa.eu/civil_service/docs/hr_key_figures_en.pdf", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-parliament_en", "http://www.brussels.info/european-commission/", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:33.401271+00:00"}
{"id": "vr38103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38103", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "My sme odovzdali ministrovi financií taký veľký katalóg, rozsiahly katalóg, ktorý sme nazvali Balíček 5+1.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky OKS 21. marca 2011 odovzdali predstavitelia OKS ministrovi financií Ivanovi Miklošovi Balíček 5+1 . Podľa autorov balíček predstavuje \"najreálnejšiu cestu k zdravým verejným financiám a hospodárskemu rozvoju Slovenska.\" Celý obsah balíčka nájdete tu (pdf.).", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky OKS 21. marca 2011 odovzdali predstavitelia OKS ministrovi financií Ivanovi Miklošovi Balíček 5+1 . Podľa autorov balíček predstavuje \"najreálnejšiu cestu k zdravým verejným financiám a hospodárskemu rozvoju Slovenska.\" Celý obsah balíčka nájdete tu (pdf.)."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["OKS", "tu"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1400", "http://www.oks.sk/upload/doc/OKS_5+1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:13.800424+00:00"}
{"id": "vr25838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25838", "speaker": "Jozef  Mihalčin", "speaker_party": "SĽS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihalcin", "statement": "Poplatky pre občanov, seniorov je v niektorých seniorských zariadeniach je viac ako 500 eur.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Seniorské zariadenia alebo domovy sociálnych služieb sa riadia nariadením PSK z roku 2012. Od januára 2013 sa poplatky zvýšili, no podľa dostupných zdrojov išlo o navýšenie na hranicu 400 eur (špecializované zariadenia). Nie je teda pravdou, že v niektorých seniorských domovoch k kompetencii PSK sú poplatky viac ako 500 eur. J. Mihalčin značne hyperbolizuje poplatky, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Presne určené cenníky pre konkrétne domovy sociálnych služieb nie sú dostupné. Od 1. januára 2013 sa však cenník služieb v zariadeniach pre seniorov v Prešovskom kraji podriaďuje novému Všeobecnému záväznému nariadeniu PSK č. 28/2012 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb, určení sumy úhrady, spôsobe jej určenia a platenia v zariadeniach sociálnych služieb a v krízových strediskách v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja v znení VZN č. 30/2012. Ceny za služby sa odvíjajú od stavu jednotlivých pacientov, od pobytovej formy, či veľkosti obytnej miestnosti. Denníka Pravda (5. júna 2012) sa odvoláva na nariadenie PSK, pričom sa ceny od januára 2013 pre seniorov v domovoch sociálnych služieb pohybujú na úrovni od 200 do 400 eur. \"Prešovská župa tiež posunula zvyšovanie až na prvý január 2013. Ak sa zákon o sociálnych službách dovtedy nezmení, klienti by platili o 70 až 100 percent viac. V zariadeniach pre seniorov by mesačný poplatok stúpol zo 190 na 322 eur, v špecializovanom zariadení zo 199 až na 398 eur. \" Podľa denníka SME (14. decembra 2012) sa poplatky za domovy sociálnych služieb zvýšili o 10%, pričom v priemere išlo o nárast o 20 eur. To znamená že počiatočné poplatky boli približne 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Seniorské zariadenia alebo domovy sociálnych služieb sa riadia nariadením PSK z roku 2012. Od januára 2013 sa poplatky zvýšili, no podľa dostupných zdrojov išlo o navýšenie na hranicu 400 eur (špecializované zariadenia). Nie je teda pravdou, že v niektorých seniorských domovoch k kompetencii PSK sú poplatky viac ako 500 eur. J. Mihalčin značne hyperbolizuje poplatky, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Presne určené cenníky pre konkrétne domovy sociálnych služieb nie sú dostupné. Od 1. januára 2013 sa však cenník služieb v zariadeniach pre seniorov v Prešovskom kraji podriaďuje novému Všeobecnému záväznému nariadeniu PSK č. 28/2012 o podmienkach poskytovania sociálnych služieb, určení sumy úhrady, spôsobe jej určenia a platenia v zariadeniach sociálnych služieb a v krízových strediskách v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja v znení VZN č. 30/2012. Ceny za služby sa odvíjajú od stavu jednotlivých pacientov, od pobytovej formy, či veľkosti obytnej miestnosti. Denníka Pravda (5. júna 2012) sa odvoláva na nariadenie PSK, pričom sa ceny od januára 2013 pre seniorov v domovoch sociálnych služieb pohybujú na úrovni od 200 do 400 eur. \"Prešovská župa tiež posunula zvyšovanie až na prvý január 2013. Ak sa zákon o sociálnych službách dovtedy nezmení, klienti by platili o 70 až 100 percent viac. V zariadeniach pre seniorov by mesačný poplatok stúpol zo 190 na 322 eur, v špecializovanom zariadení zo 199 až na 398 eur. \" Podľa denníka SME (14. decembra 2012) sa poplatky za domovy sociálnych služieb zvýšili o 10%, pričom v priemere išlo o nárast o 20 eur. To znamená že počiatočné poplatky boli približne 200 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["nariadeniu", "Pravda", "SME"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/legislativa/vseobecne-zavazne-nariadenia/vzn-c-28-2012.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174641-domovy-zvysuju-poplatky-seniori-odchadzaju-prec/", "http://presov.korzar.sme.sk/c/6637378/presovska-zupa-zvysila-poplatky-za-socialne-sluzby-o-desat-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:26.672763+00:00"}
{"id": "vr33675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33675", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšili sme transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný keďže efekty novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pasujú predstavitelia SMER-SD za zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania, ešte nemožno hodnotiť - časť novely nadobudla účinnosť 18. februára 2013, daľšie časti 1. júla 2013 a 1 januára 2014. Opozícia novelu ostro kritizovala. R. Kaliňák predstavil verejnosti novelu zákona o verejnom obstarávaní 30. júla 2012. Samotné pripomienkové konanie prebiehalo dva týždne, pretože novela bola predložená na skrátené pripomienkové konanie od 3. septembra do 14. septembra 2012. Dôvodom skráteného pripomienkového konania bola naliehavá potreba z dôvodu zníženia výdavkov verejného rozpočtu. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola ostro kritizovaná opozíciou. Prvú časť novely zákona o verejnom obstarávaní schválila NR SR už vo februári 2013, schválená časť novely zákona o verejnom obstarávaní mala nadobudla účinnosť 18. februára 2013. Opozičný poslanci túto novelu ostro kritizovali. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola schválená 19. marca 2013. Spolu prešlo až 80 pozmeňovacích návrhov, niekoľko bolo aj opozičných. Most-Híd sa vyjadril , že zákon nespĺňa kritéria transparentnosti. Niektoré časti novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúdajú účinnosť už v 1. júla 2013, ďalšie časti až od 1. januára 2013. K dnešnému dňu tak nie je možné vyhodnotiť skutočný efekt novely na transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania. INESS sa k údajemu zvýšeniu transparentnosti a efektivity verejného obstarávania vyjadril: \" Posledné správy hovoria o modifikovaní zmlúv na internete, a v rezorte školstva dokonca o ich sťahovaní z internetu. Ani medializovaný prípad Horné Plachtince, za ktorým stojí Ministerstvo vnútra, nenaznačuje, žeby sa v tejto oblasti udial významný posun.\" Transparency international Slovensko vo svojej analýze porovnalo efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania v polrokoch roka 2012. V druhom polroku oproti prvému polroku (vláda I. Radičovej do marca) 2012 klesol priemerný počet súťažiacich a taktiež klesla aj cenová úspora. Inými slovami, transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania skôr poklesla v 2. polroku 2012, kedy vládla 2. vláda R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný keďže efekty novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú pasujú predstavitelia SMER-SD za zákon, ktorý má zvýšiť transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania, ešte nemožno hodnotiť - časť novely nadobudla účinnosť 18. februára 2013, daľšie časti 1. júla 2013 a 1 januára 2014. Opozícia novelu ostro kritizovala. R. Kaliňák predstavil verejnosti novelu zákona o verejnom obstarávaní 30. júla 2012. Samotné pripomienkové konanie prebiehalo dva týždne, pretože novela bola predložená na skrátené pripomienkové konanie od 3. septembra do 14. septembra 2012. Dôvodom skráteného pripomienkového konania bola naliehavá potreba z dôvodu zníženia výdavkov verejného rozpočtu. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola ostro kritizovaná opozíciou. Prvú časť novely zákona o verejnom obstarávaní schválila NR SR už vo februári 2013, schválená časť novely zákona o verejnom obstarávaní mala nadobudla účinnosť 18. februára 2013. Opozičný poslanci túto novelu ostro kritizovali. Novela zákona o verejnom obstarávaní bola schválená 19. marca 2013. Spolu prešlo až 80 pozmeňovacích návrhov, niekoľko bolo aj opozičných. Most-Híd sa vyjadril , že zákon nespĺňa kritéria transparentnosti. Niektoré časti novela zákona o verejnom obstarávaní nadobúdajú účinnosť už v 1. júla 2013, ďalšie časti až od 1. januára 2013. K dnešnému dňu tak nie je možné vyhodnotiť skutočný efekt novely na transparentnosť a efektivitu verejného obstarávania. INESS sa k údajemu zvýšeniu transparentnosti a efektivity verejného obstarávania vyjadril: \" Posledné správy hovoria o modifikovaní zmlúv na internete, a v rezorte školstva dokonca o ich sťahovaní z internetu. Ani medializovaný prípad Horné Plachtince, za ktorým stojí Ministerstvo vnútra, nenaznačuje, žeby sa v tejto oblasti udial významný posun.\" Transparency international Slovensko vo svojej analýze porovnalo efektívnosť a transparentnosť verejného obstarávania v polrokoch roka 2012. V druhom polroku oproti prvému polroku (vláda I. Radičovej do marca) 2012 klesol priemerný počet súťažiacich a taktiež klesla aj cenová úspora. Inými slovami, transparentnosť a efektívnosť verejného obstarávania skôr poklesla v 2. polroku 2012, kedy vládla 2. vláda R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["skráteného", "TA3", "kritizovaná", "schválila", "schválená", "vyjadril", "INESS", "analýze"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1", "http://www.ta3.com/clanok/1006101/kalinakova-novela-o-verejnom-obstaravani-narazila.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257567-obstaravatelom-sa-otvori-cesta-nakupovat-ako-chcu-tvrdi-beblavy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/258923-obstaravat-sa-bude-po-novom-opoziciou-kritizovana-novela-presla/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31763", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257567-obstaravatelom-sa-otvori-cesta-nakupovat-ako-chcu-tvrdi-beblavy/", "http://www.iness.sk/stranka/8327-Rok-vlady-ocami-SMERu-a-INESS.html", "http://www.transparency.sk/sk/transparency-e-aukcie-zachovat-nestrannost-uvo-posilnit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:12.557073+00:00"}
{"id": "vr32945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32945", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme síce nehlasovali za Ústavu kvôli tomu, že nám všetky návrhy boli odmietnuté. Podali sme asi dohromady 80 návrhov, ani jeden neprešiel, kvôli tomu sme nehlasovali.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je možné fyzicky spočítať všetky návrhy a pripomienky, keďže tie boli predkladané nielen na schôdzi samotnej, ale aj v rámci rokovania výborov, z ktorých nie je verejne dostupná presná dokumentácia. Prijaté však boli dva pozmeňujúce návrhy Bauerovej z Maďarsko kresťansko - demokratického hnutia a Spolužitia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, bol prejednávaný a schválený na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady v dňoch 31.8 a 1.9. 1992, z ktorej je dostupná presná stenografická správa . Na tomto zasadaní boli skutočne členmi Maďarského kresťansko - demokratického hnutia a hnutia Spolužitie predkladané návrhy na zmenu znenia Ústavy, ktoré vo väčšine prípadov neboli prijaté. Výnimkou sú však napríklad 2 návrhy poslankyne Bauerovej, ktoré boli priiaté, i keď v rámci hlasovania o spoločnej správe výborov (str. 258 pdf dokumentu).\n\n\"Ďalšie návrhy dávala pani Bauerová - vynechať odsek 3 z článku 34. To sa už realizovalo. Vyňať pozmeňujúci návrh číslo 33 zo spoločného hlasovania - realizovalo sa.\"\n\nPoslankyňa E. Bauerova k vyňatiu návrhu číslo 33 povedala (s. 113):\n\n\"Neprijať pozmeňujúci návrh číslo 33 z tlače 24a, najmä preto, lebo zbytočne vzbudzuje nedôveru k menšinám.\"\n\nPoslanec Ernö Rózsa k návrhu vyňať odsek 3 z článku 34, ktorý navrhovala aj Bauer, povedal (s. 37):\n\n\"V návrhu uvedený odsek 3 článku 34 vytvára ústavne možnosti na negovanie práv uvedených v týchto článkoch a stáva sa zárodkom nedorozumenia, vytvára ovzdušie nedôvery a zbytočného napätia. Navrhujem preto odsek 3 článku 34 vynechať.\"\n\nStanovisko Pála Csákyho, ktoré bližšie prezentuje a osvetľuje dôvody MKDH k nehlasovaniu z návrh Ústavy je dostupné na stranách 26 - 33, a stanovisko Arpáda Duka - Zólyomyiho prezentujúce postoj hnutia Spolužitie na stranách 5 - 7. Neprijatie pozmeňujúcich návrhov, opravujúce národnostne menšiny, bolo prezentované ako ako dôvod nehlasovania za Ústavu SR.\n\n(pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné fyzicky spočítať všetky návrhy a pripomienky, keďže tie boli predkladané nielen na schôdzi samotnej, ale aj v rámci rokovania výborov, z ktorých nie je verejne dostupná presná dokumentácia. Prijaté však boli dva pozmeňujúce návrhy Bauerovej z Maďarsko kresťansko - demokratického hnutia a Spolužitia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky, bol prejednávaný a schválený na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady v dňoch 31.8 a 1.9. 1992, z ktorej je dostupná presná stenografická správa . Na tomto zasadaní boli skutočne členmi Maďarského kresťansko - demokratického hnutia a hnutia Spolužitie predkladané návrhy na zmenu znenia Ústavy, ktoré vo väčšine prípadov neboli prijaté. Výnimkou sú však napríklad 2 návrhy poslankyne Bauerovej, ktoré boli priiaté, i keď v rámci hlasovania o spoločnej správe výborov (str. 258 pdf dokumentu).", "\"Ďalšie návrhy dávala pani Bauerová - vynechať odsek 3 z článku 34. To sa už realizovalo. Vyňať pozmeňujúci návrh číslo 33 zo spoločného hlasovania - realizovalo sa.\"", "Poslankyňa E. Bauerova k vyňatiu návrhu číslo 33 povedala (s. 113):", "\"Neprijať pozmeňujúci návrh číslo 33 z tlače 24a, najmä preto, lebo zbytočne vzbudzuje nedôveru k menšinám.\"", "Poslanec Ernö Rózsa k návrhu vyňať odsek 3 z článku 34, ktorý navrhovala aj Bauer, povedal (s. 37):", "\"V návrhu uvedený odsek 3 článku 34 vytvára ústavne možnosti na negovanie práv uvedených v týchto článkoch a stáva sa zárodkom nedorozumenia, vytvára ovzdušie nedôvery a zbytočného napätia. Navrhujem preto odsek 3 článku 34 vynechať.\"", "Stanovisko Pála Csákyho, ktoré bližšie prezentuje a osvetľuje dôvody MKDH k nehlasovaniu z návrh Ústavy je dostupné na stranách 26 - 33, a stanovisko Arpáda Duka - Zólyomyiho prezentujúce postoj hnutia Spolužitie na stranách 5 - 7. Neprijatie pozmeňujúcich návrhov, opravujúce národnostne menšiny, bolo prezentované ako ako dôvod nehlasovania za Ústavu SR.", "(pozn. uvedené strany sú určené pre zobrazený pdf dokument, nie číslovanie v samotnom prepise schôdze)"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["stenografická správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=71567&Type=DocVar&DocVarID=12491&DocID=285997"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:56.556736+00:00"}
{"id": "vr28774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28774", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Počas prvej vlády 2006-2010 poslal preč, ak som dobre rátal, 11 ministrov.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali napríklad 22. januára 2012 v O5M12 . Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri a 3 nominanti SMER-SD", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali napríklad 22. januára 2012 v O5M12 . Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri a 3 nominanti SMER-SD"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "11 ministrov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/231/mikulas-dzurinda-pavol-abrhan-robert-kalinak", "http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:34.366331+00:00"}
{"id": "vr25666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25666", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minulý rok, keď nám vypadlo 700 miliónov na príjmoch rozpočtu, ktorý ste robili vy.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012) a Na telo (10. februára 2013):", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012) a Na telo (10. februára 2013):"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Na telo", "Prognóza december", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/344/statny-rozpocet-na-rok-2013", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:07.728776+00:00"}
{"id": "vr29670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29670", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Počet ľudí bez práce sa znižuje.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu SR sa počet aj podiel ľudí bez práce skutočne znižuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a Štatistického úradu SR sa počet aj podiel ľudí bez práce skutočne znižuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:24.455970+00:00"}
{"id": "vr35567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35567", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pani Mišíkovú sme oslovili my, ostatní partneri, teda aj KDH aj SaS sa pripojili, no a  výsledok je taký, že máme jedného kandidáta alebo teda pani Mišíkovú, ktorá má 51 hlasov, teda predpokladáme a zatiaľ SDKÚ sa nerozhodlo, koho podporí a či vôbec teda sa bude snažiť o to, aby bol spoločný kandidát.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS. Špeciálnu zmienku o oslovení zo strany Most-Híd sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS. Špeciálnu zmienku o oslovení zo strany Most-Híd sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Mišíkovú", "navrhlo"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1218755", "http://www.skg.sk/sk/detail-28-61119.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:23.280236+00:00"}
{"id": "vr27636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27636", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Napríklad obce a mestá skončili za minulý rok s prebytkami.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestá a obce naozaj hospodárili v roku 2013 s prebytkom 121 miliónov eur. Informovala o tom agentúra TASR : \"Rozpočtové hospodárenie samospráv v spoločnej európskej metodike ESA 95 skončilo v roku 2013 s prebytkom 121,7 milióna eur, čo takmer zodpovedá výške plánovaného prebytku v sume 136,1 milióna eur. Na rokovaní Predsedníctva a Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Žiline o tom informoval predseda ZMOS Jozef Dvonč.\"", "analysis_paragraphs": ["Mestá a obce naozaj hospodárili v roku 2013 s prebytkom 121 miliónov eur. Informovala o tom agentúra TASR : \"Rozpočtové hospodárenie samospráv v spoločnej európskej metodike ESA 95 skončilo v roku 2013 s prebytkom 121,7 milióna eur, čo takmer zodpovedá výške plánovaného prebytku v sume 136,1 milióna eur. Na rokovaní Predsedníctva a Rady Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) v Žiline o tom informoval predseda ZMOS Jozef Dvonč.\""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/zmos-samospravy-hospodarenie-2013/80683-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:38.302519+00:00"}
{"id": "vr15091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15091", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "A keď vám to ukážem na príklade školstva, ja som začal rozprávať o potrebe orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa v roku 2010.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dôležitú časť politickej agendy Martina Poliačika tvorí školstvo, potrebné zmeny v školstve, postavenie učiteľov a potreby žiakov, študentov. Martin Poliačik je zástancom aj alternatívnych systémov a metód vzdelávania, v parlamente je ( a bol) členom Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport, rok pôsobil aj na Súkormnej základnej škole s materskou školou Montessori v Bratislave. Na jeho súčasnej webstránke prezentuje myšlienku potreby zmien vo fungovaní škôl a celého vzdelávacieho procesu: \" Priority vo vzdelávaní sa posunuli. Deti a študenti už nie sú odkázaní na učiteľa ako jediný zdroj informácií, majú nepreberné množstvo spôsobov, ako sa k novým vedomostiam dostať – vďaka internetu majú celý svet na špičkách svojich prstov. Ako však informácie triediť? Ako overovať, či sú pravdivé? Ako si vytvoriť názor, ak si jednotlivé zdroje informácií navzájom protirečia? A prečo majú vôbec chcieť niečo vedieť? Na tieto otázky by mal učiteľ vedieť v prvom rade odpovedať. Má byť fakľou, ktorá v deťoch zapáli túžbu poznávať svet okolo seba a dať im nástroje, ako to robiť.\" Po prehľadaní vystúpení a faktických poznámok Martina Poliačika v parlamente počas vlády Ivety Radičovej a hlavne jeho príspevky z roku 2010, nepodarili sa nám nájsť vyjadrenia, v kotrých by bolo doslova uvedená \" potreba orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa .\" Je ale pravda, že k novelám zákonov a k návrhom týkajúcich sa vzdelávania vystupoval, a bojoval za väčšiu slobodu pre učiteľov a školy:", "analysis_paragraphs": ["Dôležitú časť politickej agendy Martina Poliačika tvorí školstvo, potrebné zmeny v školstve, postavenie učiteľov a potreby žiakov, študentov. Martin Poliačik je zástancom aj alternatívnych systémov a metód vzdelávania, v parlamente je ( a bol) členom Výboru pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport, rok pôsobil aj na Súkormnej základnej škole s materskou školou Montessori v Bratislave. Na jeho súčasnej webstránke prezentuje myšlienku potreby zmien vo fungovaní škôl a celého vzdelávacieho procesu: \" Priority vo vzdelávaní sa posunuli. Deti a študenti už nie sú odkázaní na učiteľa ako jediný zdroj informácií, majú nepreberné množstvo spôsobov, ako sa k novým vedomostiam dostať – vďaka internetu majú celý svet na špičkách svojich prstov. Ako však informácie triediť? Ako overovať, či sú pravdivé? Ako si vytvoriť názor, ak si jednotlivé zdroje informácií navzájom protirečia? A prečo majú vôbec chcieť niečo vedieť? Na tieto otázky by mal učiteľ vedieť v prvom rade odpovedať. Má byť fakľou, ktorá v deťoch zapáli túžbu poznávať svet okolo seba a dať im nástroje, ako to robiť.\" Po prehľadaní vystúpení a faktických poznámok Martina Poliačika v parlamente počas vlády Ivety Radičovej a hlavne jeho príspevky z roku 2010, nepodarili sa nám nájsť vyjadrenia, v kotrých by bolo doslova uvedená \" potreba orientácie vzdelávania na potreby dieťaťa .\" Je ale pravda, že k novelám zákonov a k návrhom týkajúcich sa vzdelávania vystupoval, a bojoval za väčšiu slobodu pre učiteľov a školy:"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "webstránke", "24. schôdzi", "28. schôdzi", "vyjadrenie", "blogových príspevkov", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.eurovolby2014.sk/kandidati-na-europoslancov/martin-poliacik-zivotopis/", "http://www.poliacik.sk/#activity-box", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=473", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=575", "http://domov.sme.sk/c/5601525/poliacik-z-sas-madari-by-sa-mali-slovencinu-ucit-ako-cudzi-jazyk.html", "http://poliacik.blog.sme.sk/c/225486/Sloboda-a-zodpovednost-nemozu-existovat-jedna-bez-druhej.html", "http://domov.sme.sk/c/5322268/sns-mame-privela-slobody-treba-ju-nahradit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:49.590547+00:00"}
{"id": "vr36250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36250", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Ja nikdy nezabudnem slová pána ministra Portugalska a podpredsedu vlády, ktorý mi povedal, uchránili sme sa pred finančnou lobby a radšej sme zvýšili dôchodky, aby sme boli išli do takéhoto rizika.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať informácie o tom, či portugalský minister a podpredseda vlády Viere Tomanovej takéto niečo povedal, ale pravda je, že Viera Tomanová ako ministerka absolvovala v apríli roku 2007 trojdňovú pracovnú návštevu Portugalska, takže sa tento rozhovor mohol uskutočniť.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať informácie o tom, či portugalský minister a podpredseda vlády Viere Tomanovej takéto niečo povedal, ale pravda je, že Viera Tomanová ako ministerka absolvovala v apríli roku 2007 trojdňovú pracovnú návštevu Portugalska, takže sa tento rozhovor mohol uskutočniť."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["absolvovala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3297456/tomanova-si-poslala-auto-na-kraj-europy-video.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:06.813423+00:00"}
{"id": "45618", "numeric_id": 45618, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45618", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Oni priemerne boli zvyknutí vzhľadom na ten informačný systém, ktorý tam majú a informačné systémy, spracovávať 1300 žiadostí denne. Dnes sú už schopní spracovať 7000 žiadostí denne.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Milan Krajniak uvádzal tieto údaje viackrát. Z verejných zdrojov nie sú spoľahlivo overiteľné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich pre Demagóg.SK priamo nepotvrdilo. Uviedlo, že „ide o interné údaje Ústredia práce, o ktorých bol informovaný minister.” Keďže sme pre tvrdenie Milana Krajniaka nenašli dôkaz z aspoň jedného ďalšieho zdroja, hodnotíme ho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Milan Krajniak uvádzal tieto údaje viackrát. Z verejných zdrojov nie sú spoľahlivo overiteľné. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich pre Demagóg.SK priamo nepotvrdilo. Uviedlo, že „ide o interné údaje Ústredia práce, o ktorých bol informovaný minister.” Keďže sme pre tvrdenie Milana Krajniaka nenašli dôkaz z aspoň jedného ďalšieho zdroja, hodnotíme ho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádzal"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/1885215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:01.861222+00:00"}
{"id": "vr29883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29883", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V Tunisku napríklad v roku 2014 je podpísané partnerstvo mobility a už tam existuje tábor pre viac ako 18 000 utečencov, na základe ktorého by sa dalo budovať ďalšie partnerstvo.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Partnerstvo mobility bolo v roku 2014 medzi EÚ a Tuniskom skutočne podpísané. Je taktiež pravdou, že v Tunisku sa stále nachádza tábor s kapacitou 18 000 utečencov. Ten vznikol ešte pred podpísaním tejto dohody existoval tábor so spomínanou kapacitou, no oficiálne bol uzatvorený, aj keď dnes na jeho mieste stále prebýva niekoľko utečencov. Vzhľadom na to, že Poliačik vo výroku nereferuje k súčasnému fungovaniu tábora, len k jeho existencii, hodnotíme výrok ako pravdivý. 3. marca 2014 bolo medzi Tuniskom a EÚ podpísané partnerstvo mobility , ktoré hovorí o spoločnom riadení migračných vĺn, ktoré prúdia z Tuniska do Európy. Ide najmä o zjednodušenie vízových procedúr. Podľa vyhlásenia, EÚ pomôže Tunisku so zriadením fungujúceho azylového systému na ochranu utečencov.", "analysis_paragraphs": ["Partnerstvo mobility bolo v roku 2014 medzi EÚ a Tuniskom skutočne podpísané. Je taktiež pravdou, že v Tunisku sa stále nachádza tábor s kapacitou 18 000 utečencov. Ten vznikol ešte pred podpísaním tejto dohody existoval tábor so spomínanou kapacitou, no oficiálne bol uzatvorený, aj keď dnes na jeho mieste stále prebýva niekoľko utečencov. Vzhľadom na to, že Poliačik vo výroku nereferuje k súčasnému fungovaniu tábora, len k jeho existencii, hodnotíme výrok ako pravdivý. 3. marca 2014 bolo medzi Tuniskom a EÚ podpísané partnerstvo mobility , ktoré hovorí o spoločnom riadení migračných vĺn, ktoré prúdia z Tuniska do Európy. Ide najmä o zjednodušenie vízových procedúr. Podľa vyhlásenia, EÚ pomôže Tunisku so zriadením fungujúceho azylového systému na ochranu utečencov."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["partnerstvo mobility", "dostupných informácii", "Viaceré", "stále", "migrationpolicy.org"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-208_en.htm", "http://www.aljazeera.com/news/middleeast/2014/11/refugees-left-behind-tunisias-desert-2014111092139463992.html", "http://www.allincluded.nl/posts/choucha-refugee-camp-closed/", "https://voiceofchoucha.wordpress.com/", "http://www.migrationpolicy.org/article/revolution-and-political-transition-tunisia-migration-game-changer"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:03.548622+00:00"}
{"id": "vr36824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36824", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na to, aby mohli ľudí informovať, zrejme ma slúžiť aj v tej novele aj to, že sa im uvoľnia ruky čo sa týka marketingových nákladov, pretože minulá vláda im zviazala. Dala im limity na marketingové výdavky. Určite ste si všetci všimli, že tých reklám na DSS ako ubudlo aj v elektronických médiách.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonom č. 677/2006 Z. z. boli zavedené obmedzenia na výdavky na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov. Konkrétne, zavedenie obmedzenia výdavkov DSS súvisiacich s uzatváraním zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (na jednu zmluvu max. 6% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva; pre rok 2007 je to max. 1 036 Sk) a výdavkov na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov (max. 1000-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tieto výdavky vynaložili; pre rok 2007 je to max. 17,274 mil. Sk), uvádza dokument INEKO ( .doc ): Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení - charakteristiky opatrení, strana 24.", "analysis_paragraphs": ["Zákonom č. 677/2006 Z. z. boli zavedené obmedzenia na výdavky na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov. Konkrétne, zavedenie obmedzenia výdavkov DSS súvisiacich s uzatváraním zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (na jednu zmluvu max. 6% priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva; pre rok 2007 je to max. 1 036 Sk) a výdavkov na propagáciu a reklamu dôchodkových fondov (max. 1000-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa tieto výdavky vynaložili; pre rok 2007 je to max. 17,274 mil. Sk), uvádza dokument INEKO ( .doc ): Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení - charakteristiky opatrení, strana 24."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákonom č. 677/2006 Z. z.", ".doc"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19818&FileName=06-z677&Rocnik=2006", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=5&ved=0CDkQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F207%2FHESOcharakteristiky3-4Q06-web.doc&ei=2nw1TcfCIdD4sgaD8qmGCg&usg=AFQjCNHWYJfhwRnygk6lCWVjGmYdxJ2uyQ&sig2=qFWr8NAevofVlyexkAAW4A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:00.640249+00:00"}
{"id": "48252", "numeric_id": 48252, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48252", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "…pretože to vylúčili dokonca aj ukrajinský minister obrany a náčelník Generálneho štábu, štábu, že nevidia tam momentálne útočné zoskupenia, ktoré by mali bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kmec sa vo výroku odvoláva na vyjadrenie ukrajinského ministra obrany Alexeja Reznikova z januára 2022. Ten vtedy skutočne povedal, že nevidí ruské útočné zoskupenia, ktoré by išli bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu. Zároveň však nevylúčil, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Jeho neskoršie vyjadrenia z februára 2022 sú už omoho kritickejšie. Ukrajinský generálny poručík Valerij Zalužnyj hovorí, že situáciu na hraniciach monitorujú a v prípade útoku sú pripravení krajinu brániť. Keďže Kmec nepoužil aktuálne, ale staršie stanoviská ukrajinských predstaviteľov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nMinister obrany Alexej Reznikov ešte v januári 2022 podľa portálu Politico zľahčoval riziko rozsiahlej ruskej invázie. Ruské ozbrojené sily podľa neho nevytvorili úderné skupiny, ktoré by naznačovali, že sú pripravené okamžite začať ofenzívu. Reznikov dodal, že existujú rizikové scenáre, ktoré sa možno naplnia v budúcnosti. Pre dané časové obdobie, teda január 2022 však hrozbu nepokladal za reálnu.\n\nV januárovom rozhovore pre Sky News generálny poručík Valerij Zalužnyj povedal, že Ukrajinu budú pred Ruskom brániť do poslednej kvapky krvi. Poznamenal, že aktivity ruských síl v blízkosti hraníc monitorujú, ale z bezpečnostných dôvodov nechcel hovoriť o detailoch. Zároveň vyzval ľudí k pokoju. Ukrajinská armáda je vo vojne už 8 rokov od anexie Krymu a súčasná situácia podľa neho nie je novinkou.\n\nVyhlásenia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády zo soboty, 12. februára , sú oproti januárovým kritickejšie. Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva obrany uviedli , že ukrajinská armáda je pripravená odolať nepriateľovi, ktorému nedovolí obsadiť Kyjev, Odesu, Charkov, ani žiadne iné ukrajinské mesto. Ukrajinská spravodajská služba i armáda uvádzajú, že majú situáciu na hraniciach pod kontrolou a že Kyjev koordinuje ďalšie kroky so svojimi spojencami.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kmec sa vo výroku odvoláva na vyjadrenie ukrajinského ministra obrany Alexeja Reznikova z januára 2022. Ten vtedy skutočne povedal, že nevidí ruské útočné zoskupenia, ktoré by išli bezprostredne zaútočiť na Ukrajinu. Zároveň však nevylúčil, že v budúcnosti sa situácia môže zmeniť. Jeho neskoršie vyjadrenia z februára 2022 sú už omoho kritickejšie. Ukrajinský generálny poručík Valerij Zalužnyj hovorí, že situáciu na hraniciach monitorujú a v prípade útoku sú pripravení krajinu brániť. Keďže Kmec nepoužil aktuálne, ale staršie stanoviská ukrajinských predstaviteľov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Minister obrany Alexej Reznikov ešte v januári 2022 podľa portálu Politico zľahčoval riziko rozsiahlej ruskej invázie. Ruské ozbrojené sily podľa neho nevytvorili úderné skupiny, ktoré by naznačovali, že sú pripravené okamžite začať ofenzívu. Reznikov dodal, že existujú rizikové scenáre, ktoré sa možno naplnia v budúcnosti. Pre dané časové obdobie, teda január 2022 však hrozbu nepokladal za reálnu.", "V januárovom rozhovore pre Sky News generálny poručík Valerij Zalužnyj povedal, že Ukrajinu budú pred Ruskom brániť do poslednej kvapky krvi. Poznamenal, že aktivity ruských síl v blízkosti hraníc monitorujú, ale z bezpečnostných dôvodov nechcel hovoriť o detailoch. Zároveň vyzval ľudí k pokoju. Ukrajinská armáda je vo vojne už 8 rokov od anexie Krymu a súčasná situácia podľa neho nie je novinkou.", "Vyhlásenia ministra obrany a náčelníka generálneho štábu ukrajinskej armády zo soboty, 12. februára , sú oproti januárovým kritickejšie. Vo vyhlásení ukrajinského ministerstva obrany uviedli , že ukrajinská armáda je pripravená odolať nepriateľovi, ktorému nedovolí obsadiť Kyjev, Odesu, Charkov, ani žiadne iné ukrajinské mesto. Ukrajinská spravodajská služba i armáda uvádzajú, že majú situáciu na hraniciach pod kontrolou a že Kyjev koordinuje ďalšie kroky so svojimi spojencami."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Minister obrany", "Reznikov", "Sky News", "12. februára", "uviedli"], "url": ["https://www.politico.eu/article/russia-accuses-washington-of-fueling-ukraine-tensions-amid-us-troop-deployment/", "https://nypost.com/2022/01/25/ukraine-no-reason-to-panic-as-russia-invasion-fears-grow/", "https://news.sky.com/story/ukraine-we-will-defend-ourselves-against-russia-until-the-last-drop-of-blood-says-countrys-army-chief-12513397", "https://www.kmu.gov.ua/en/news/zayava-ministra-oboroni-ukrayini-ta-golovnokomanduvacha", "https://www.teraz.sk/spravy/tisice-ludi-sa-zisli-v-centre-kyjeva/611561-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:30.820101+00:00"}
{"id": "48461", "numeric_id": 48461, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48461", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Ja som v strane Smer nikdy nebol členom, to vám môžem povedať.", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Šutaj-Eštok bol podľa svojich vlastných slov členom mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru, zhruba od roku 2008. V roku 2015 sa stal jej podpredsedom. V tej dobe bol Šutaj-Eštok už vysokopostaveným úradníkom na ministerstve školstva.\n\nV roku 2016 kandidoval na 137. mieste kandidátky Smeru v parlamentných voľbách. Po nástupe Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa stal v roku 2018 vedúcim úradu vlády. V roku 2020 už kandidoval z 10. miesta. V rozhovore pre Pravdu z roku 2020 sa o Smere vyjadruje ako o “nás”.\n\nZ dostupných informácií však nevieme jeho tvrdenie o členstve v strane vyvrátiť ani potvrdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nDnes je Šutaj Eštok generálnym manažérom a zakladajúcim členom strany Hlas - SD.", "analysis_paragraphs": ["Šutaj-Eštok bol podľa svojich vlastných slov členom mladých sociálnych demokratov, mládežníckej organizácie Smeru, zhruba od roku 2008. V roku 2015 sa stal jej podpredsedom. V tej dobe bol Šutaj-Eštok už vysokopostaveným úradníkom na ministerstve školstva.", "V roku 2016 kandidoval na 137. mieste kandidátky Smeru v parlamentných voľbách. Po nástupe Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa stal v roku 2018 vedúcim úradu vlády. V roku 2020 už kandidoval z 10. miesta. V rozhovore pre Pravdu z roku 2020 sa o Smere vyjadruje ako o “nás”.", "Z dostupných informácií však nevieme jeho tvrdenie o členstve v strane vyvrátiť ani potvrdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Dnes je Šutaj Eštok generálnym manažérom a zakladajúcim členom strany Hlas - SD."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["bol", "stal", "kandidoval", "stal", "kandidoval", "rozhovore", "generálnym manažérom", "zakladajúcim členom"], "url": ["https://dennikn.sk/59605/mladi-socialisti-si-statom-rozumeju/", "https://dennikn.sk/59605/mladi-socialisti-si-statom-rozumeju/", "https://dennikn.sk/313876/kandidatna-listina-smeru-parlamentne-volby-2016/#:~:text=%20Kandid%C3%A1tna%20listina%20Smeru%20pre%20parlamentn%C3%A9%20vo%C4%BEby%202016,Dunaji%206%20Peter%20%C5%BDiga%2C%20minister%2C%20Ko%C5%A1ice%20More%20", "https://www.vlada.gov.sk/mgr-matus-sutaj-estok/", "https://dennikn.sk/1681530/kandidatna-listina-strany-smer-pre-parlamentne-volby-2020/", "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/539417-sutaj-estok-smer-sa-z-chyb-musi-poucit-a-pokracovat-v-praci-pre-ludi/", "https://strana-hlas.sk/o-nas/predsednictvo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562582-ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-pellegriniho-stranu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:32.670771+00:00"}
{"id": "vr28532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28532", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "Ak sme mali na začiatku 16 škôl a z toho tri boli v relatívne dobrých číslach. Dnes máme 13 škôl a deväť škôl je už v čiernych číslach.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog. SK nezistili informácie o hospodárení škôl . Choma však neuvádza presne číslo základných škôl a základných škôl s materskými školami. Stránka mesta uvádza celkovo 15 škôl a len 3. novembra 2014 schválený rozpočet na rok 2015 uvádza počet 14 a to aj nasledujúce roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Stránka mesta Žilina uvádza celkovo 9 základných škôl (resp. 10, no jedno elokované pracovisko jednej ZŠ - nepočítame) a 6 základných škôl spolu s materskými školami. Spolu teda 15 základných škôl. V roku 2013 bolo ešte celkovo 18 základných škôl a základných škôl spolu s materskými školami. Potvrdzuje to aj záverečný účet mesta za rok 2013 (.pdf, s. 100) 3. novembra 2014 poslanci mesta Žilina schválili rozpočet na rok 2015 (.pdf, s. 97). V ňom sa uvádza plán počtu základných škôl na rok 2015 na číslo 14. Podľa rozpočtu na rok 2014 (.pdf, 97) bol počet škôl v roku 2014 plánovaný na počet 17, v roku 2015 celkovo 16 a s roku 2017 počet 14 škôl. O zrušení škôl informoval v auguste 2014 hovorca mesta Žilina (všetky tieto zmeny sú zohľadnené na stránke mesta), pričom tieto zámery boli známe už v roku 2013 : \"Mesto Žilina v rámci racionalizácie zrušilo Základnú školu s materskou školou Zádubnie a od 1. septembra 2014 to bude iba MŠ Zádubnie. Zo ZŠ Gaštanová a ZŠ s MŠ Na stanicu 27 bude od 1. septembra 2014 ZŠ s MŠ Gaštanová a ZŠ Hollého bude v novom školskom roku pripojená k ZŠ Do Stošky 8, Žilina-Bánová,“ uviedol Čorba.\" Mesto v dokumentoch o rozpočtoch mestských organizácii neuvádza údaje pre jednotlivé školské zariadenia samostatne. Komisia školstva a mládeže v Žiline uvádza len zápisnice zo stretnutí, ktoré neuvádzajú potrebné informácie. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ide o agregované údaje za celé SR. INEKO neuvádza celkové hospodárenie, ale len celkové finančné zdroje, ktorými školy disponujú v školskom roku. Taktiež ani na stránkach škôl sa takéto dokumenty nenachádzajú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog. SK nezistili informácie o hospodárení škôl . Choma však neuvádza presne číslo základných škôl a základných škôl s materskými školami. Stránka mesta uvádza celkovo 15 škôl a len 3. novembra 2014 schválený rozpočet na rok 2015 uvádza počet 14 a to aj nasledujúce roky 2016 a 2017. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Stránka mesta Žilina uvádza celkovo 9 základných škôl (resp. 10, no jedno elokované pracovisko jednej ZŠ - nepočítame) a 6 základných škôl spolu s materskými školami. Spolu teda 15 základných škôl. V roku 2013 bolo ešte celkovo 18 základných škôl a základných škôl spolu s materskými školami. Potvrdzuje to aj záverečný účet mesta za rok 2013 (.pdf, s. 100) 3. novembra 2014 poslanci mesta Žilina schválili rozpočet na rok 2015 (.pdf, s. 97). V ňom sa uvádza plán počtu základných škôl na rok 2015 na číslo 14. Podľa rozpočtu na rok 2014 (.pdf, 97) bol počet škôl v roku 2014 plánovaný na počet 17, v roku 2015 celkovo 16 a s roku 2017 počet 14 škôl. O zrušení škôl informoval v auguste 2014 hovorca mesta Žilina (všetky tieto zmeny sú zohľadnené na stránke mesta), pričom tieto zámery boli známe už v roku 2013 : \"Mesto Žilina v rámci racionalizácie zrušilo Základnú školu s materskou školou Zádubnie a od 1. septembra 2014 to bude iba MŠ Zádubnie. Zo ZŠ Gaštanová a ZŠ s MŠ Na stanicu 27 bude od 1. septembra 2014 ZŠ s MŠ Gaštanová a ZŠ Hollého bude v novom školskom roku pripojená k ZŠ Do Stošky 8, Žilina-Bánová,“ uviedol Čorba.\" Mesto v dokumentoch o rozpočtoch mestských organizácii neuvádza údaje pre jednotlivé školské zariadenia samostatne. Komisia školstva a mládeže v Žiline uvádza len zápisnice zo stretnutí, ktoré neuvádzajú potrebné informácie. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ide o agregované údaje za celé SR. INEKO neuvádza celkové hospodárenie, ale len celkové finančné zdroje, ktorými školy disponujú v školskom roku. Taktiež ani na stránkach škôl sa takéto dokumenty nenachádzajú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["škôl", "základných škôl", "základných škôl spolu s materskými školami.", "18", "účet", "2015", "2014", "informoval", "2013", "Komisia", "správu", "INEKO"], "url": ["http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012", "http://www.zilina.sk/zoznam-zakladnych-skol/", "http://www.zilina.sk/zakladne-skoly-s-materskymi-skolami/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/257455-v-ziline-zrusia-menej-skol-ako-bolo-v-plane-zatial/", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029094124.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20131217124600.pdf", "http://skolskyservis.teraz.sk/skoly-sr/skolstvo-zilina-racionalizovala-skol/12446-clanok.html", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/zilina-planuje-rusit-skoly", "http://www.zilina.sk/komisia-skolstva-mladeze-a-sportu/", "https://www.minedu.sk/data/att/6466.pdf", "http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:27.437586+00:00"}
{"id": "vr37216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37216", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Dokonca aj Nemci boli v takej pozícii, aj Francúzi (vládnutia veľkej koalície, pozn.).", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemecko (NSR) malo veľkú koalíciu v rokoch 1923, 1928–1930, 1966–1969, 2005–2009 zväčša medzi Kresťanskými demokratmi CDU (spolu s Bavorskou CSU) a Sociálnymi demokratmi (SPD). Vo Francúzsku sa žiadna podobná dlhodobá a často opakovaná veľká koalícia medzi konzervatívcami a socialistami ako v Nemecku alebo Rakúsku nevytvorila, De Gaullova vláda z roku 1958 mohla takúto koalíciu pripomínať, ale tá sa rozpadla po novej ústave. Porovnávanie s Francúzskom však sťažuje aj ten fakt, že vo Francúzsku funguje prezidentský systém. Aj keď by teda mohol byť prezident z inej strany ako väčšina v parlamente, stále sa jedná o niečo iné (nazýva sa to spolužitie - kohabitácia ), ako o veľkú koalíciu.", "analysis_paragraphs": ["Nemecko (NSR) malo veľkú koalíciu v rokoch 1923, 1928–1930, 1966–1969, 2005–2009 zväčša medzi Kresťanskými demokratmi CDU (spolu s Bavorskou CSU) a Sociálnymi demokratmi (SPD). Vo Francúzsku sa žiadna podobná dlhodobá a často opakovaná veľká koalícia medzi konzervatívcami a socialistami ako v Nemecku alebo Rakúsku nevytvorila, De Gaullova vláda z roku 1958 mohla takúto koalíciu pripomínať, ale tá sa rozpadla po novej ústave. Porovnávanie s Francúzskom však sťažuje aj ten fakt, že vo Francúzsku funguje prezidentský systém. Aj keď by teda mohol byť prezident z inej strany ako väčšina v parlamente, stále sa jedná o niečo iné (nazýva sa to spolužitie - kohabitácia ), ako o veľkú koalíciu."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["kohabitácia"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Cohabitation_(government)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:58.778957+00:00"}
{"id": "44448", "numeric_id": 44448, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44448", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme zdedili ministerstvo, kde neboli pripravené projekty, preto napr. pán minister (Érsek, pozn.) hovoril, že rok 2018-19 bol hlavne teda 2018, o príprave projektov. A fakt, môžem povedať, že rozostaval Slovensko.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Arpád Érsek bol menovaný ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nominant strany MOST - HÍD v auguste 2016. Za obdobie jeho pôsobenia na čele ministerstva dopravy bolo na Slovensku odštartovaných viacero veľkých stavebných projektov, medzi ktoré patria napríklad D1 západný obchvat Prešova, R2 rýchlostná cesta Kriváň - Lovinobaňa či R4 Prešov - severný obchvat. Érsek zároveň v roku 2018 nechal pripraviť projekty pre 170 kilometrov diaľnic. Ešte v roku 2017 analytik INEKO Ján Kovalčík tvrdil , že „ je len minimum projektov, ktoré sú reálne pripravené“ . Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Arpád Érsek bol menovaný ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako nominant strany MOST - HÍD v auguste 2016. Za obdobie jeho pôsobenia na čele ministerstva dopravy bolo na Slovensku odštartovaných viacero veľkých stavebných projektov, medzi ktoré patria napríklad D1 západný obchvat Prešova, R2 rýchlostná cesta Kriváň - Lovinobaňa či R4 Prešov - severný obchvat. Érsek zároveň v roku 2018 nechal pripraviť projekty pre 170 kilometrov diaľnic. Ešte v roku 2017 analytik INEKO Ján Kovalčík tvrdil , že „ je len minimum projektov, ktoré sú reálne pripravené“ . Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["D1", "R2", "R4", "projekty", "tvrdil"], "url": ["https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/r2-mytna-lovinobana-tomasovce", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/r4-presov-severny-obchvat-i-etapa", "https://e.dennikn.sk/1148082/ersek-objednava-projekty-pre-170-kilometrov-dialnic-znova-protezuje-tie-kde-ma-volicov/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ersek-bez-uvolnenia-dlhovej-brzdy-nem/258002-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:36.275027+00:00"}
{"id": "vr33177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33177", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Vaša vláda z 80% tieto peniaze (na konsolidáciu verejných financií - pozn. demagog.sk) berie ľuďom.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Frešo tvrdí, že na rozdiel od predošlej vlády, vláda SMERu-SD konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, a to až na úrovni 80%. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože súčasná vláda, tak ako predošlá, síce konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, no príjmová časť tvorí 64% z plánovanej konsolidovanej sumy. Podľa analytického pohľadu (.pdf,s.4) na rozpočet vypracovaného Inštitútom finančnej politiky je potrebných 2,2 mld. eur na konsolidáciu v roku 2013. Príjmové opatrenia sú vo výške 1,8 mld. eur a konsolidácia na strane verejných výdavkov je v hodnote 1 mld. eur. Príjmová časť tak tvorí 64% plánovanej konsolidácie. Podrobnejšie o tom hovorí spomínaný pohľad (.pdf,s.5) na rozpočet vypracovaný Inštitútom finančnej politiky. \"Rozpočet verejnej správy v roku 2013 obsahuje príjmové opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. eur. Ide napríklad o zmeny v zákone o sociálnom poistení, zmeny v zákone o dani z príjmov (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23%, zavedenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25%), rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie dočasného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. V rámci nedaňových príjmov sa očakáva najmä jednorazový príjem z digitálnej dividendy a príjmy z nového systému financovania núdzových zásob ropy. Na strane výdavkov ide o konsolidačné opatrenia v celkovej výške 1,0 mld. eur, ktoré spočívajú najmä v úsporách osobných a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu a úsporách výdavkov samosprávy. Zároveň tu došlo aj k vytvoreniu dvoch druhov rezerv. Prvá rezerva slúži na krytie prípadných výpadkov spojených s otvorením druhého piliera, čo súvisí s neistotou ohľadom počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú prestúpiť výlučne do priebežného dôchodkového piliera a jeho rozloženia medzi rokmi 2012 a 2013. Druhá rezerva slúži na pokrytie prípadných rizík zo zhoršenia makroekonomického vývoja.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo tvrdí, že na rozdiel od predošlej vlády, vláda SMERu-SD konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, a to až na úrovni 80%. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože súčasná vláda, tak ako predošlá, síce konsoliduje predovšetkým na strane príjmov, no príjmová časť tvorí 64% z plánovanej konsolidovanej sumy. Podľa analytického pohľadu (.pdf,s.4) na rozpočet vypracovaného Inštitútom finančnej politiky je potrebných 2,2 mld. eur na konsolidáciu v roku 2013. Príjmové opatrenia sú vo výške 1,8 mld. eur a konsolidácia na strane verejných výdavkov je v hodnote 1 mld. eur. Príjmová časť tak tvorí 64% plánovanej konsolidácie. Podrobnejšie o tom hovorí spomínaný pohľad (.pdf,s.5) na rozpočet vypracovaný Inštitútom finančnej politiky. \"Rozpočet verejnej správy v roku 2013 obsahuje príjmové opatrenia v celkovej výške 1,8 mld. eur. Ide napríklad o zmeny v zákone o sociálnom poistení, zmeny v zákone o dani z príjmov (zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 23%, zavedenie druhej sadzby dane z príjmov fyzických osôb vo výške 25%), rozšírenie osobitného odvodu v bankovom sektore a zavedenie dočasného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. V rámci nedaňových príjmov sa očakáva najmä jednorazový príjem z digitálnej dividendy a príjmy z nového systému financovania núdzových zásob ropy. Na strane výdavkov ide o konsolidačné opatrenia v celkovej výške 1,0 mld. eur, ktoré spočívajú najmä v úsporách osobných a prevádzkových výdavkov štátneho rozpočtu a úsporách výdavkov samosprávy. Zároveň tu došlo aj k vytvoreniu dvoch druhov rezerv. Prvá rezerva slúži na krytie prípadných výpadkov spojených s otvorením druhého piliera, čo súvisí s neistotou ohľadom počtu ľudí, ktorí sa rozhodnú prestúpiť výlučne do priebežného dôchodkového piliera a jeho rozloženia medzi rokmi 2012 a 2013. Druhá rezerva slúži na pokrytie prípadných rizík zo zhoršenia makroekonomického vývoja.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["analytického pohľadu", "pohľad"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8330&documentId=8519", "http://www.demagog.sk/diskusie/203/ivan-miklos-vs-peter-kazimir"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:20.685301+00:00"}
{"id": "vr27423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27423", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Samotné zamestnávateľské zväzy povedali, že Zákonník práce nemal žiadny vplyv na zamestnanosť alebo nezamestnanosť.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra TASR informovala o prieskume spoločnosti Ade.co, podľa ktorej zamestnávatelia hodnotia dopady Zákonníka práce negatívne. Nejedná sa o vyjadrenie zamestnávateľských zväzov, tie sa však ku Zákonníku práce vyjadrovali kriticky už pred jeho prijatím a aj deň po prijatí. Výrok Roberta Fica považujeme za nepravdivý.\n\nPodobný výrok o vyjadreniach zamestnávateľských zväzov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti. Celkovo už štyrikrát predstavitelia Smeru nesprávne opakovali, že zástupcovia zamestnávateľov sa vyjadrili, že novela Zákonníka práce nemá vplyv na zamestnanosť( O5M12 , 26. mája 2013, O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012).\n\nZamestnávateľské zväzy vyjadrili nesúhlas so zákonníkom práce. RUZ (republiková únia zamestnávateľov) vo svojom oficiálnom vyhlásení hovorí, že od novely zákonníka práce: “Nie je možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti…\"\n\nEtrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012):\n\n\"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období.\" To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za \"bezprecedentný útok na pracovný trh\".\n\nRTVS , (26. októbra 2012):\n\n\"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“\n\nPrezident RÚZ Marián Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku, môže dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.\n\nNovela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra TASR informovala o prieskume spoločnosti Ade.co, podľa ktorej zamestnávatelia hodnotia dopady Zákonníka práce negatívne. Nejedná sa o vyjadrenie zamestnávateľských zväzov, tie sa však ku Zákonníku práce vyjadrovali kriticky už pred jeho prijatím a aj deň po prijatí. Výrok Roberta Fica považujeme za nepravdivý.", "Podobný výrok o vyjadreniach zamestnávateľských zväzov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti. Celkovo už štyrikrát predstavitelia Smeru nesprávne opakovali, že zástupcovia zamestnávateľov sa vyjadrili, že novela Zákonníka práce nemá vplyv na zamestnanosť( O5M12 , 26. mája 2013, O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012).", "Zamestnávateľské zväzy vyjadrili nesúhlas so zákonníkom práce. RUZ (republiková únia zamestnávateľov) vo svojom oficiálnom vyhlásení hovorí, že od novely zákonníka práce: “Nie je možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti…\"", "Etrend.sk o názore Republikovej únie zamestnávateľov na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012):", "\"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období.\" To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za \"bezprecedentný útok na pracovný trh\".", "RTVS , (26. októbra 2012):", "\"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje.“", "Prezident RÚZ Marián Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku, môže dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku.", "Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra TASR", "O5M12", "O5M12", "O5M12", "O5M12", "vyhlásení", "Etrend.sk", "RTVS", "35 až 50", "schválená"], "url": ["http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1356179/Zmeny-v-Zakonniku-prace-maju-negativny-dopad", "http://www.demagog.sk/diskusie/387/diskusia-o-nezamestnanosti-a-dalsich-aktualnych-temach", "http://www.demagog.sk/diskusie/350/nezamestnanost-a-vyber-dani-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/326/zakonnik-prace-generalny-prokurator", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=14&cad=rja&ved=0CE0QFjADOAo&url=http%3A%2F%2Fhsr.rokovania.sk%2Fdata%2Fatt%2F136266_subor.doc&ei=vyL4UN_hPI_c4QSgi4DoCw&usg=AFQjCNFq4GsPTbKpCcG0ktix3B8artAz_g&sig2=k8npf32gHOcs6OYyDu5kXg&bvm=bv.41018144,d.bGE", "http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/kanik-krmi-barana.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/-Zakonnik-prace-sa-od-januara-zmeni?l=1&i=49602&p=78", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/novy-zakonnik-prace-moze-pripravi/525231-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30977"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:24.356447+00:00"}
{"id": "vr29885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29885", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A čo sa týka táborov v Afrike, povedzte mi, koľko Sýrčanov uteká z Afriky? Lebo teraz je problém so Sýrčanmi. Tí, ktorých chceme, sú Sýrčania. Koľkí konkrétne utekajú z Afriky? Ani jeden.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák vo výroku referuje k Sýrijským utečencom, ktorí do Európy prichádzajú z Afriky, takzvanou stredomorskou trasou. Podľa dát dostupných z agentúry Frontex utieklo len v roku 2014 centrálnou stredomorskou cestou (migranti sa nalodia v prístavoch v Líbyi či Egypte a preplavia sa na talianske pobrežie alebo Maltu) 39 651 sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: Frontex", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák vo výroku referuje k Sýrijským utečencom, ktorí do Európy prichádzajú z Afriky, takzvanou stredomorskou trasou. Podľa dát dostupných z agentúry Frontex utieklo len v roku 2014 centrálnou stredomorskou cestou (migranti sa nalodia v prístavoch v Líbyi či Egypte a preplavia sa na talianske pobrežie alebo Maltu) 39 651 sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: Frontex"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Frontex", "Frontex", "Frontex", "prišlo", "", "prišlo"], "url": ["http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:39.296321+00:00"}
{"id": "vr35233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35233", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pani doktorka Mišíková získala podporu 51 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "E.Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS.", "analysis_paragraphs": ["E.Mišíkovú navrhlo 51 poslancov za KDH, Most-Híd a SaS."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["E.Mišíkovú", "navrhlo"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1218755", "http://www.skg.sk/sk/detail-28-61119.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:43.767758+00:00"}
{"id": "vr33094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33094", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď prišiel Smer do vlády v roku 2006, nechal na čele úradu (NKÚ, pozn.) pravicového nominanta, pravicových nominantov za SMK a SDKÚ v tom čase a nechali sme ich celé obdobie.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Róberta Kaliňáka je pravdivý. Po voľbách v roku 2006, kedy sa dostala strana Smer do vlády, sa obsadenie predsedu a podpredsedu Úradu verejného obstarávania nezmenilo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Róberta Kaliňáka je pravdivý. Po voľbách v roku 2006, kedy sa dostala strana Smer do vlády, sa obsadenie predsedu a podpredsedu Úradu verejného obstarávania nezmenilo."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Predsedom", "obdobie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165614-angyal-zatial-zostava-na-cele-uvo/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166796-bela-angyal-konci-sefom-uvo-sa-stal-roman-sipos/http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166796-bela-angyal-konci-sefom-uvo-sa-stal-roman-sipos/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:23.744414+00:00"}
{"id": "vr25895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25895", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Nám odbúda v kraji ročne 1500 až 1700 žiakov. ... desať rokov si to spočítajte, to je nejakých 16 000 detí.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kedže v kompetencii VÚC je zriaďovanie stredných škôl, predpokladáme, že Vladimír Maňka hovoril o úbytku žiakov na stredných školách. Podľa našich výpočtov ubúdalo v posledných rokoch v BBSK približne 1300 až 1800 žiakov. Na základe nižšie uvedenej tabuľky sme vypočítali, že v posledných rokoch ubúdalo na stredných školách v priemere 1558,5 žiakov za rok. Toto číslo je v zásade v súlade s intervalom, ktorý uvádza Vladimír Maňka. Podľa Štatistickej ročenky školstva , ktorú vydáva Ústav informácií a prognóz školstva, boli počty žiakov na stredných odborných školách a gymnáziách v BBSK v posledných rokoch nasledujúce: Rok SOŠ Gymnáziá Spolu Rozdiel 2009 19 009 8 613 27622 2010 17 925 8 161 26086 -1536 2011 16 803 7 484 24287 -1799 2012 15 760 6 959 22719 -1568 2013 15 007 6 381 21388 -1331 (údaje sú vždy k 15. septembru daného roka, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kedže v kompetencii VÚC je zriaďovanie stredných škôl, predpokladáme, že Vladimír Maňka hovoril o úbytku žiakov na stredných školách. Podľa našich výpočtov ubúdalo v posledných rokoch v BBSK približne 1300 až 1800 žiakov. Na základe nižšie uvedenej tabuľky sme vypočítali, že v posledných rokoch ubúdalo na stredných školách v priemere 1558,5 žiakov za rok. Toto číslo je v zásade v súlade s intervalom, ktorý uvádza Vladimír Maňka. Podľa Štatistickej ročenky školstva , ktorú vydáva Ústav informácií a prognóz školstva, boli počty žiakov na stredných odborných školách a gymnáziách v BBSK v posledných rokoch nasledujúce: Rok SOŠ Gymnáziá Spolu Rozdiel 2009 19 009 8 613 27622 2010 17 925 8 161 26086 -1536 2011 16 803 7 484 24287 -1799 2012 15 760 6 959 22719 -1568 2013 15 007 6 381 21388 -1331 (údaje sú vždy k 15. septembru daného roka, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Štatistickej ročenky školstva"], "url": ["http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---zakladne-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:12.400480+00:00"}
{"id": "vr14296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14296", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My (strana SNS, pozn.) sa už v niektorých prieskumoch hýbeme okolo 8-9, dokonca bol jeden prieskum, kde sme sa dotkli 10 (...).", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov zverejnených Agentúrou gcore.sk sa volebné preferencie strany SNS približujú spomínaným 10 % (9,9 %), pričom Agentúra sociálnych analýz prišla 18.1.2016 s výsledkom 8,4 %. Na základe týchto údajov hodnotíme Dankov výrok ako pravdivý. Danko svojím výrokom reagoval na otázku moderátorky, či ho prekvapil výsledok SNS podľa posledného prieskumu pre RTVS - SNS by podľa neho získala 10,7% hlasov. Podľa Agentúry sociálnych analýz (ASA) by strana SNS získala 8,4 % preferenčných hlasov. Prieskum bol uskutočnený na vzorke 1 046 respondentov vo veku 18 a viac rokov v dňoch 5.- 12. januára 2016. Z prieskumov Agentúry gcore.sk (Graphics Core), z 29. januára 2016 vyplýva, že strana SNS by na základe volebných preferencií vzorky 1037 oslovených respondentov získala 9,9 %. Prieskum Agentúry FOCUS pre RTVS z 23. januára naznačuje, že SNS by získala 7,2 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov zverejnených Agentúrou gcore.sk sa volebné preferencie strany SNS približujú spomínaným 10 % (9,9 %), pričom Agentúra sociálnych analýz prišla 18.1.2016 s výsledkom 8,4 %. Na základe týchto údajov hodnotíme Dankov výrok ako pravdivý. Danko svojím výrokom reagoval na otázku moderátorky, či ho prekvapil výsledok SNS podľa posledného prieskumu pre RTVS - SNS by podľa neho získala 10,7% hlasov. Podľa Agentúry sociálnych analýz (ASA) by strana SNS získala 8,4 % preferenčných hlasov. Prieskum bol uskutočnený na vzorke 1 046 respondentov vo veku 18 a viac rokov v dňoch 5.- 12. januára 2016. Z prieskumov Agentúry gcore.sk (Graphics Core), z 29. januára 2016 vyplýva, že strana SNS by na základe volebných preferencií vzorky 1037 oslovených respondentov získala 9,9 %. Prieskum Agentúry FOCUS pre RTVS z 23. januára naznačuje, že SNS by získala 7,2 %. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "Agentúry sociálnych analýz (ASA)", "gcore.sk", "Agentúry FOCUS"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby2016-median/179371-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1030852-najnovsi-prieskum-do-parlamentu-by-isla-aj-sdku-ds/", "http://www.gcore.sk/prieskum_januar_2016.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/200_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_janu%C3%A1r%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:30.736539+00:00"}
{"id": "47557", "numeric_id": 47557, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47557", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Sme asi na desiatich percentách toho peaku pri druhej vlne (v počte pacientov v nemocniciach, pozn.)...", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov NZCI bolo na Slovensku najviac hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 1. marca 2021. Nemocničnú starostlivosť potrebovalo 3 836 ľudí. V čase relácie, t.j. 24. septembra 2021, bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 397 pacientov s ochorením COVID-19, čo predstavuje asi 10,35 % z vrcholu druhej vlny. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme preto ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov NZCI bolo na Slovensku najviac hospitalizovaných pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19 1. marca 2021. Nemocničnú starostlivosť potrebovalo 3 836 ľudí. V čase relácie, t.j. 24. septembra 2021, bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 397 pacientov s ochorením COVID-19, čo predstavuje asi 10,35 % z vrcholu druhej vlny. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme preto ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "3 836", "397"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiZmVhNjM2ZmQtMDQ2NS00NDBjLWJkMjItYjNkZTZiNzY4NzQyIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiZmVhNjM2ZmQtMDQ2NS00NDBjLWJkMjItYjNkZTZiNzY4NzQyIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:44.039020+00:00"}
{"id": "vr16620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16620", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...a samozrejme to hovorí aj o tom, že prečo napríklad tieto CT MRI vyšetrenia sú také u nás drahé v porovnaní s inými krajinami alebo boli, pretože vlastne ten bodovník je taký starý...", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International , \"...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej\". V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť \"...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní\" . Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 19.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že CT a MRI vyšetrenia sú na Slovensku najdrahšie (v rámci krajín V4), ale nenašli sme údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili, že je to v dôsledku starého bodovníka. Jeden zdroj uvádza, že neodborným prebratím bodovníka v 90. rokoch došlo aj k deformácii cien. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný. Tento tzv. bodovník vznikol adaptáciou nemeckého katalógu zdravotných výkonov 1. apríla 1993, pričom podľa Prof. MUDr. Gustáva Kováča, Csc., MBA zostali ponechané i pôvodné nemecké bodové sadzby bez stanovenia slovenskej hodnoty bodu. V dokumente ( .pdf , s. 2) „Monitoring médii 11. júl 2017“ Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb sa ďalej uvádza, že po štúdiách bol v septembri 1997 katalóg zdravotných výkonov adaptovaný na slovenské pomery, pričom ale nemecké definície výkonov i bodové sadzby (v rámci proporcií) zostali zachované, hodnota bodu však bola pozmenená na 27 halierov. Profesor Kováč ďalej v texte spomína, že odvtedy žiadna rozsiahla štúdia nebola publikovaná a uskutočnené zásahy do zoznamu neboli dostatočne odborné. Ako dôsledok toho uvádza i deformáciu cien a dvojnásobná cena CT vyšetrení na Slovensku v porovnaní s Nemeckom. Marek Krajčí vo výroku spomína cenu vyšetrení CT (výpočetná tomografia) a MRI (magnetická rezonancia). Ak by sme chceli porovnať cenu jedného vyšetrenia CT / MRI v rámci krajín V4, Slovensko je krajinou s jednoznačne najvyššou cenou týchto vyšetrení. Podľa Transparency International , \"...zatiaľ čo slovenský poskytovateľ dostane od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za MR sken hlavy 160 eur, české pracovisko dostane od najväčšej poisťovne VZP približne 120 eur, maďarské iba okolo 50 eur. Za CT sken hlavy dostane slovenské zariadenie približne 80 eur, poľské polovicu, Česi a Maďari platia ešte menej\". V článku označujú za najväčšieho poskytovateľa služieb MR firmu Dr. Magent, pričom jej väčšinovým spoluvlastníkom je spoločnosť Pro Diagnostic Group. Zisk skupiny v roku 2013 tvoril tretinu všetkých tržieb. Analytik inštitútu INEKO, Dušan Zachar, však v správe označil maržu firmy Pro Diagnostic Group za výnimočnú a naznačil možnosť \"...zneužívania postavenia diagnostických služieb, ako aj nákupcov týchto služieb, teda poisťovní\" . Podľa mediweb.hnonline.sk znižuje k 1. júlu 2017 Všeobecná zdravotná poisťovňa ceny bodu pri MRI a CT vyšetreniach. Poskytovatelia týchto služieb tak dostanú sumu nižšiu o 25% pri CT, pri MRI to bude úprava cien v rozpätí od 10 do 20 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 19.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-19", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Transparency International", "správe", "mediweb.hnonline.sk"], "url": ["http://www.sozzass.sk/userfiles/10_monitoring_medii/2017/3Q/2017-07-11%20Monitoring%20m%C3%A9di%C3%AD.pdf", "http://transparency.sk/sk/cetecko-je-u-nas-isty-a-velmi-vyhodny-biznis/", "http://transparency.sk/sk/cetecko-je-u-nas-isty-a-velmi-vyhodny-biznis/", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/statna-poistovna-znizuje-ceny-poskytovatelom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:02.067368+00:00"}
{"id": "vr34864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34864", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ale tu sa bavíme len o trestnoprávnej imunite, kde na druhej strane vám poviem, že pokiaľ by bol poslanec Národnej rady stíhaný za trestný čin, nič ho to nezachráni, jednoducho pôjde návrh do Národnej rady a Národná rada vydala súhlas na trestné stíhanie.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy SR (5. hlava 1.oddiel čl. 78) poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať , ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy SR (5. hlava 1.oddiel čl. 78) poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať , ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:49.726248+00:00"}
{"id": "vr29489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29489", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V realizácii je výber koncesionára na obchvat Bratislavy D4 a s ním súvisiacu rýchlostnú cestu R7 v celkovej dĺžke približne 59 km.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cieľom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je vybudovanie južnej časti obchvatu Bratislavy a južnej siete rýchlostných ciest medzi západným a východným Slovenskom. Podľa štúdie (. pdf ) uskutočniteľnosti má mať projekt celkovú dĺžku 59,1 km a jeho výstavba by mala trvať štyri roky. Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Cieľom výstavby diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 je vybudovanie južnej časti obchvatu Bratislavy a južnej siete rýchlostných ciest medzi západným a východným Slovenskom. Podľa štúdie (. pdf ) uskutočniteľnosti má mať projekt celkovú dĺžku 59,1 km a jeho výstavba by mala trvať štyri roky. Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["výstavby", "pdf", "Koncesia"], "url": ["http://www.obchvatbratislavy.sk/sk/o-projekte", "http://www.obchvatbratislavy.sk/uploads/files/ppp-d4r7-feasibility-study-103.pdf", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/284220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:11.588901+00:00"}
{"id": "vr35860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35860", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "trvám na tom, že tie diaľnice zastavené neboli. Že bola jedna časť úseku zakonzervovaná a stavba išla ďalej, kým sa zaplatili dlhy z predchádzajúcej vlády. My totiž dlhy nerobíme a tá časť privatizácie, o ktorej toľko rozprávate, časť bola práve daná na to, aby sa splatili veľké dlhy tejto krajiny.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "rozoberané vyššie", "analysis_paragraphs": ["rozoberané vyššie"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:48.299561+00:00"}
{"id": "vr33325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33325", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Bohužiaľ nedostali sme sa k projektom, ktoré robíme, pre mladých ľudí do 29 rokov. Veľmi dobre sa vyvíjajú, máme tu 4 tisíc podpísaných dohôd, to znamená, že vlastne 4 tisíc nových mladých ľudí má šancu nastúpiť.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sme overovali pred týždňom .", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera sme overovali pred týždňom ."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["týždňom", "článok", "projektoch"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/360/politicke-problemy-uplynuleho-tyzdna/?ph=2&politik=96", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59386010-richterov-projekt-zamestnal-iba-12-ludi", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/narodny-projekt-xx-podpora-zamestnavania-nezamestnanych-v-samosprave.html?page_id=234468"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:30.993243+00:00"}
{"id": "vr37571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37571", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Tento návrh zákona nie je problémový len v tom, že znižuje kvórum účelovo. To je technická záležitosť. Kľudne môžme hovoriť o 50% ako je to v Poľsku napríklad...", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Poľsku platí 20% kvórum na používanie jazyka menšín v úradnom styku a na dvojjazyčné označovanie obcí.", "analysis_paragraphs": ["V Poľsku platí 20% kvórum na používanie jazyka menšín v úradnom styku a na dvojjazyčné označovanie obcí."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Poľsku"], "url": ["http://www.rjp.pan.pl/images/stories/pliki/broszury/jp_slowacki.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:29.358050+00:00"}
{"id": "vr18279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18279", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "V Banskej Bystrici sa v posledných 15 rokoch nepostavili prakticky žiadne dostupné nájomné byty.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj keď je otázne, čo považovať za \"dostupný\" byt, nie je pravda, že by sa za posledných 15 rokov, teda v rozmedzí rokov 2003 až 2018 v Bystrici nepostavili pod taktovkou mesta nové nájomné byty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2006 sa dokončila výstavba 40 nájomných bytov. A v roku 2009 ich pribudlo ďalších 16. Mesto tiež investovalo vyše 2,6 milióna do dokončenia 30 bytov v roku 2015. Tie však boli eventuálne odpredané ( .pdf , s. 10; viď ostatné výroky z diskusie). Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj keď je otázne, čo považovať za \"dostupný\" byt, nie je pravda, že by sa za posledných 15 rokov, teda v rozmedzí rokov 2003 až 2018 v Bystrici nepostavili pod taktovkou mesta nové nájomné byty. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2006 sa dokončila výstavba 40 nájomných bytov. A v roku 2009 ich pribudlo ďalších 16. Mesto tiež investovalo vyše 2,6 milióna do dokončenia 30 bytov v roku 2015. Tie však boli eventuálne odpredané ( .pdf , s. 10; viď ostatné výroky z diskusie). Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2009", "30 bytov", ".pdf"], "url": ["https://reality.etrend.sk/byvanie/v-banskej-bystrici-odovzdali-40-najomnych-bytov.html", "http://www.banskabystrica.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=4693", "https://bbonline.sk/na-severnej-v-novembri-dokoncia-30-najomnych-bytov/", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:43.454349+00:00"}
{"id": "vr14991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14991", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Lenže v tej vašej iniciatívy z toho fašizmu, alebo ako to nazývajte, je napísané, že nemôžete hlasovať za žiadnu iniciatívu alebo za žiadny návrh zákona, ktorý podporia poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V texte výzvy Stop fašizmu sa spomína záväzok nepodpísať sa pod návrhy iniciované poslancami Kotleba ĽSNS a nepodporiť žiadny návrh, pod ktorým by bol poslanec zo spomínanej strany podpísaný. Avšak výzva sa nevzťahuje na návrhy, ktoré len podporia (nenavrhnú a nepodpíšu sa pod návrh) poslanci Kotleba ĽSNS, čiže neplatí všeobecne, že poslanci nemôžu hlasovať za žiadny návrh zákona, ktorý by podporili poslanci strany ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V texte výzvy Stop fašizmu sa spomína záväzok nepodpísať sa pod návrhy iniciované poslancami Kotleba ĽSNS a nepodporiť žiadny návrh, pod ktorým by bol poslanec zo spomínanej strany podpísaný. Avšak výzva sa nevzťahuje na návrhy, ktoré len podporia (nenavrhnú a nepodpíšu sa pod návrh) poslanci Kotleba ĽSNS, čiže neplatí všeobecne, že poslanci nemôžu hlasovať za žiadny návrh zákona, ktorý by podporili poslanci strany ĽSNS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Stop fašizmu"], "url": ["http://stopfasizmu.sk/vyzva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:49.992289+00:00"}
{"id": "vr35248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35248", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "To nie je naťahovanie, to je principiálna otázka, dokonca však veľmi dobre viete, že mnohí členovia vlády sú vlastne im spočíva mandát poslanca, oni boli zvolení ako poslanci a znovu opakujem, toto je najpodstatnejšie, pretože výnimku môže dostať jedine vládne zahraničné delegácie, zdravotnícka služba rýchla, policajti keď robia nejaký zásah, respektíve požiarne vozidlá, keď zachraňujú životy občanov Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona z 3. decembra 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 (2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú aj ďalšie vozidlá, ktoré D. Čaplovič nemenuje napr. aj vozidlá Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, NKÚ, NBÚ, GP SR, pri preprave ich predsedov resp. generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona z 3. decembra 2008 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40 (2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú aj ďalšie vozidlá, ktoré D. Čaplovič nemenuje napr. aj vozidlá Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, NKÚ, NBÚ, GP SR, pri preprave ich predsedov resp. generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["o cestnej premávke"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:37.317198+00:00"}
{"id": "vr16971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16971", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... pretože je to väčší výsledok a najväčší výsledok, aký SNS vo VÚC-kárskych voľbách mala", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dp volieb do orgánov VÚC v roku 2005 už SNS a Pravá SNS išli v koalíciách. SNS v rámci koalície KDH, ĽS-HZDS, SDKÚ, SNS, SMER-SD získala až 34 kresiel ()8,25 % podpora z celkového počtu 412. Koalícia HZD, SNS, SMER-SD získala 27 mandátov (6,55 %), koalícia HZD, KDH, SF, SNS, SMER-SD získala 21 kresiel (5,09 %) a koalícia ANO, HZD, SNS, SMER- SD získala 15 poslaneckých mandátov (3,64 %).\n\nVoľby 2009 priniesli pre poslancov kandidujúcich za SNS 6 kresiel z celkového počtu 408 (1,47 %). V koalícií s inými stranami (HZD,SNS) získala SNS 3 mandáty (0,73 %) a 10 mandáto v v koalícii HZD, ĽS-HZDS,SNS,SMER-SD (2,45 %).\n\nVo voľbách v roku 2013 získala strana zo 408 poslaneckých kresiel 5 mandátov (1,22 %).\n\nV voľbách v roku 2017 získala strana 9 mandátov (2,16 %), v niektorých krajoch SNS bola súčasťou koalície SMER-SD, Most-Híd a SNS. Táto koalícia získala 17 mandátov (4,08 %).\n\nPorovnanie volebného výsledku kandidátov, ktorí sa uchádzali len s podporou SNS, skutoče potvrdzuje, že SNS má za sebou z tohto hľadiska najlepšie VÚC voľby (nehodnotíme pritom výsledky kandidátov SNS na posty predsedov).", "analysis_paragraphs": ["Dp volieb do orgánov VÚC v roku 2005 už SNS a Pravá SNS išli v koalíciách. SNS v rámci koalície KDH, ĽS-HZDS, SDKÚ, SNS, SMER-SD získala až 34 kresiel ()8,25 % podpora z celkového počtu 412. Koalícia HZD, SNS, SMER-SD získala 27 mandátov (6,55 %), koalícia HZD, KDH, SF, SNS, SMER-SD získala 21 kresiel (5,09 %) a koalícia ANO, HZD, SNS, SMER- SD získala 15 poslaneckých mandátov (3,64 %).", "Voľby 2009 priniesli pre poslancov kandidujúcich za SNS 6 kresiel z celkového počtu 408 (1,47 %). V koalícií s inými stranami (HZD,SNS) získala SNS 3 mandáty (0,73 %) a 10 mandáto v v koalícii HZD, ĽS-HZDS,SNS,SMER-SD (2,45 %).", "Vo voľbách v roku 2013 získala strana zo 408 poslaneckých kresiel 5 mandátov (1,22 %).", "V voľbách v roku 2017 získala strana 9 mandátov (2,16 %), v niektorých krajoch SNS bola súčasťou koalície SMER-SD, Most-Híd a SNS. Táto koalícia získala 17 mandátov (4,08 %).", "Porovnanie volebného výsledku kandidátov, ktorí sa uchádzali len s podporou SNS, skutoče potvrdzuje, že SNS má za sebou z tohto hľadiska najlepšie VÚC voľby (nehodnotíme pritom výsledky kandidátov SNS na posty predsedov)."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["prvých župných volieb", "rozpor,", "3", "2", "34", "27", "21", "15", "", "3 mandáty", "10 mandáto", "5 mandátov", "2017"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/320/20010823", "https://www.sme.sk/c/3898596/slovenska-narodna-strana-profil.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab2.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab2.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:45.834323+00:00"}
{"id": "vr36222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36222", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...keď súhlasil s tým (J. Čentéš), že prvým námestníkom na generálnej prokuratúre bude kandidát Hídu-Most pán Szabó a druhým námestníkom bude kandidát KDH pán Lauko a že vymení všetkých riaditeľov odborov.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícií nie je žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov.", "analysis_paragraphs": ["K dispozícií nie je žiadne vyjadrenie J. Čentéša, kde by komentoval alebo vyjadril súhlas s možnými spolupracovníkmi na poste námestníkov."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:15.273328+00:00"}
{"id": "vr25484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25484", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hlavne sa teším z toho, že sa nám podarilo po 10 rokoch obrátiť trend (zlého výberu DPH, pozn.). Od roku 2005 nám o 20% prepadla úspešnosť hlavne výberu dane z pridanej hodnoty.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Kažimír správne uvádza prepad úspešnosti výberu DPH od roku 2005 o 20 %. Nesprávne však uvádza, že trend klesajúceho výberu DPH sa obrátil po desiatich rokoch. Podľa IFP išlo o sedem ročný trend. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa komentáru IFP zo septembra 2013 úspešnosť výberu DPH prepadla z úrovne 15,4 v roku 2005 na 12,4 v roku 2012. Ide o čo je približne pokles o 19%. Kažimír teda správne uvádza, že od roku 2005 do roku 2012 klesla úspešnosť výberu DPH o 20 %. Na druhej strane, nie je pravdou, že až desať rokov je trend negatívneho výberu DPH. Úspešnosť výberu DPH klesá od roku 2006 čo je sedem rokov a nie desať ako uvádza minister financií. Ak by sme brali do úvahy rok aj 2013, stále od roku 2006 ide o negatívny trend trvajúci osem rokov. Zdroj: IFP Štúdia Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza medzera vo výbere DPH ako podiel teoretického výnosu z DPH a nevybraného objemu DPH. V roku 2002 bol podiel únikov DPH na teoretickom výnose z DPH 28 % zatiaľ čo o desať rokov v roku 2011 to bolo už 37%. Ide o nárast o 9 p.b. čo predstavujem nárast o 32 %. O dlhodobom negatívnom trende výberu DPH možno hovoriť až od roku 2006. Ide teda o šesť rokov a nie desať ako uvádza Kažimír. Zdroj: Európska komisia Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír správne uvádza prepad úspešnosti výberu DPH od roku 2005 o 20 %. Nesprávne však uvádza, že trend klesajúceho výberu DPH sa obrátil po desiatich rokoch. Podľa IFP išlo o sedem ročný trend. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa komentáru IFP zo septembra 2013 úspešnosť výberu DPH prepadla z úrovne 15,4 v roku 2005 na 12,4 v roku 2012. Ide o čo je približne pokles o 19%. Kažimír teda správne uvádza, že od roku 2005 do roku 2012 klesla úspešnosť výberu DPH o 20 %. Na druhej strane, nie je pravdou, že až desať rokov je trend negatívneho výberu DPH. Úspešnosť výberu DPH klesá od roku 2006 čo je sedem rokov a nie desať ako uvádza minister financií. Ak by sme brali do úvahy rok aj 2013, stále od roku 2006 ide o negatívny trend trvajúci osem rokov. Zdroj: IFP Štúdia Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza medzera vo výbere DPH ako podiel teoretického výnosu z DPH a nevybraného objemu DPH. V roku 2002 bol podiel únikov DPH na teoretickom výnose z DPH 28 % zatiaľ čo o desať rokov v roku 2011 to bolo už 37%. Ide o nárast o 9 p.b. čo predstavujem nárast o 32 %. O dlhodobom negatívnom trende výberu DPH možno hovoriť až od roku 2006. Ide teda o šesť rokov a nie desať ako uvádza Kažimír. Zdroj: Európska komisia Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "IFP", ".pdf", "Európska komisia"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:47.828670+00:00"}
{"id": "vr36049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36049", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A čo sa týka toho nehorázneho plytvania, ktoré tu pán Mikloš stále vyťahuje. Sami konštatujú v materiáloch, že nárast deficitu bol spôsobený globálnou krízou, pretože vypadli daňové príjmy a navyše iné subjekty verejnej správy hospodárili zle.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí \"hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov.\" O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí. Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010. Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: \"Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur.\"", "analysis_paragraphs": ["V analýze Inštitútu finančnej politiky sú uvedené faktory, ktoré mali vplyv na zvýšenie štátneho deficitu v roku 2009. Medzi hlavné negatívne faktory patrí \"hotovostný deficit štátneho rozpočtu, pokles prostriedkov z refinančného systému Štátnej pokladnice použitých na krytie dlhu a nárast zadlženia obcí a vyšších územných celkov.\" O globálnej kríze sa v tomto dokumente nehovorí. Ďalší materiál, ktorý by mohol mať Počiatek na mysli je Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka zo dňa 30.08.2010. Tá mierne mení očakávanú výšku deficitu na tento rok z 5,5% HDP na 7,8% HDP, nehovorí však o výpadku príjmov ako o hlavnej príčine odchýlky, ale hovorí o ňom ako o jednom z viacerých faktorov. Správa konštatuje, že: \"Časť prekročenia deficitu je spôsobená objektívne – ťažko predvídateľnými skutočnosťami. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená aj zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Konkrétne dôvody sú uvedené nižšie: A. V rozpočte sa predpokladalo vyrovnané hospodárenie miest, obcí a VÚC. Tento predpoklad bol pri tvorbe rozpočtu jednoznačne nereálny. V tomto roku je vysoký výpadok príjmov všetkých samospráv, mestá a obce majú navyše volebný rok. Vysoký deficit dosiahli samosprávy aj v roku 2009. Pri predpoklade, že hospodárenie samospráv skončí tento rok s rovnakým výsledkom ako vlani, v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy to spôsobí nárast deficitu o 404 mil. Eur. B. Predchádzajúca vláda urobila v štátnom rozpočte na rok 2010 niektoré triky, ktoré do verejných financií nepatria. Vláda napríklad „zabudla“ v rozpočte počítať s tým že v roku 2010 sa budú čerpať zdroje prenesené z roku 2009. Pri tvorbe rozpočtu bolo pritom zrejmé, že toto čerpanie výrazne zvýši deficit. Podľa dnešných predpokladov to bude až o 394 mil. Eur. S využitím niektorých zdrojov sa pritom explicitne počítalo napríklad na posilnenie výdavkov ministerstva dopravy alebo na splátku návratnej finančnej výpomoci mestu Žilina. C. Rozpočet verejných financií počítal so zavedením príplatku k cene elektriny na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení a s príjmami na úrovni 16,6 mil. Eur. Takýto príplatok však vláda „zabudla“ zaviesť. D. Podobne sa v rozpočte počítalo s príjmami z predaja emisií CO2 v objeme 66 mil. Eur, nijaké aktivity smerujúce k predaju však vláda neurobila. E. Predchádzajúca vláda železničným spoločnostiam požičiavala obrovské zdroje, tieto pôžičky však „zabudla“ započítať do deficitu. V roku 2009 to bolo 235,9 mil. Eur. Železničné spoločnosti pritom vytvárali opakované nekryté straty za výkony vo verejnom záujme, ktorých rozpočtom nekrytá výška za tento a dva predchádzajúce roky predstavuje 256 mil. Eur. F. Predchádzajúca vláda sa pred voľbami rozhodla zvýšiť rodičovský príspevok, v rozpočte však nevyčlenila na tento účel dostatočné výdavky. V rozpočte takto vznikne v tomto roku diera na úrovni približne 60 mil. Eur. G. Viaceré rezorty mali pri nástupe novej vlády neuhradené faktúry po lehote splatnosti, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. Ide napríklad o platby pre znalcov, advokátov, ale dokonca aj za energie na ministerstve spravodlivosti vo výške 21 mil. Eur. H. Májové a júnové povodne si tiež vyžiadajú významné zvýšenie výdavkov nad rozpočtovanú úroveň. Hoci celkové škody bude možné vyčísliť až koncom roku, predpokladá sa, že tohtoročný deficit sa kvôli povodniam zvýši o 100 mil. Eur.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu finančnej politiky", "Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2010 a predikcia vývoja do konca roka"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7627&documentId=4315", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-124134?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:52.183886+00:00"}
{"id": "vr31859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31859", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Napríklad aj minulý a tento rok sú zmrazené platy štátnych úradníkov. Na budúci rok to bude jedno z mojich prvých rozhodnutí bolo, že takisto východiska rozpočtu sme dokonca znížili mzdovú obálku pre úrady štátnej správy o 5 % a bežné tovary a služby o 10%.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko obe jeho faktické časti zodpovedajú dostupným informáciám. Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010. Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: \"... vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012.\" *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko obe jeho faktické časti zodpovedajú dostupným informáciám. Platy štátnych zamestnancov (s výnimkou pedagogických) sú momentálne zmrazené na úrovni roku 2011 a na tejto úrovni majú zostať aj počas najbližších dvoch rokoch, podľa Prílohy č. 2 Východisk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014. Podľa informácii Konfederácii odborových združení, sa platy štátnym zamestnancom naposledy zvyšovali v roku 2010. Čo sa týka znižovania objemu miezd spomínaných v druhej časti výroku, agentúra SITA priniesla v apríli 2012 správu o tom, že: \"... vládny kabinet Roberta Fica vymyslel spôsob, ako motivovať jednotlivé rozpočtové kapitoly k zvýšeniu efektívnosti vynakladania výdavkov štátneho rozpočtu a pri napĺňaní cieľov reformy štátnej správy. Urobiť to chce plošným viazaním prostriedkov na tovary a služby v objeme 10 % a prostriedkov na mzdy vo výške 5 % z úrovne roka 2012.\" *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 8. januára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Prílohy č. 2", "informácii", "SITA"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7930&documentId=6268", "http://aktualne.atlas.sk/koz-statni-a-verejni-zamestnanci-si-zvysenie-platov-o-10-percent-zasluzia/ekonomika/financie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6357351/vlada-chce-motivovat-rezorty-viazanim-prostriedkov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:38.923917+00:00"}
{"id": "vr37757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37757", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V súvislosti s protipovodňovým programom už bolo vytvorených niekoľko tisíc pracovných príležitostí.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V clánku sme.sk z augusta 2010 sa v súvislosti s prácami na protipovodnových opatreniach píše: \"Predpokladáme, že bude vytvorených asi pättisíc pracovných miest, “ hovorí Devanová, hovorkyna ministerstva práce. Další clánok na s24.sk z marca 2011 uvádza: \" Drobné vodné toky a odvodnovacie systémy na Slovensku tento rok caká údržba, ktorá má zabezpecit prevenciu pred povodnami a dat prácu až 1 200 ludom. Vyplýva to z materiálu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu [2. 3. 2011] schválila vláda. ... Podla predpokladov rezortu vdaka údržbe vznikne v období od 1. apríla do 30. septembra tohto roku 1 100 až 1 200 sezónnych pracovných príležitostí ... \" V dalšom clánku sme.sk z 10. marca 2011 sa uvádza: \" 'Vytvorenie vodozádržných prvkov a realizácia revitalizacných opatrení si vyžiada vytvorenie minimálne 2500 pracovných príležitostí v roku 2011 sezónneho a prechodného charakteru vrátane rozšírenia existujúcich odborných kapacít,' uvádza sa v návrhu prvého realizacného projektu. \" (Pod projektom sa myslí Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR).", "analysis_paragraphs": ["V clánku sme.sk z augusta 2010 sa v súvislosti s prácami na protipovodnových opatreniach píše: \"Predpokladáme, že bude vytvorených asi pättisíc pracovných miest, “ hovorí Devanová, hovorkyna ministerstva práce. Další clánok na s24.sk z marca 2011 uvádza: \" Drobné vodné toky a odvodnovacie systémy na Slovensku tento rok caká údržba, ktorá má zabezpecit prevenciu pred povodnami a dat prácu až 1 200 ludom. Vyplýva to z materiálu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorý v stredu [2. 3. 2011] schválila vláda. ... Podla predpokladov rezortu vdaka údržbe vznikne v období od 1. apríla do 30. septembra tohto roku 1 100 až 1 200 sezónnych pracovných príležitostí ... \" V dalšom clánku sme.sk z 10. marca 2011 sa uvádza: \" 'Vytvorenie vodozádržných prvkov a realizácia revitalizacných opatrení si vyžiada vytvorenie minimálne 2500 pracovných príležitostí v roku 2011 sezónneho a prechodného charakteru vrátane rozšírenia existujúcich odborných kapacít,' uvádza sa v návrhu prvého realizacného projektu. \" (Pod projektom sa myslí Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR)."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5510632/odstranovat-nasledky-povodni-by-mali-nezamestnani.html#ixzz1HEg7cKqj", "http://ekonomika.sme.sk/c/5801826/realizacia-protipovodnovych-opatreni-vytvori-2500-pracovnych-miest.html#ixzz1HEk18Sif"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:37.685396+00:00"}
{"id": "vr33102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33102", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Súčasné vedenie je pripravené minúť takmer 5 miliónov eur na vlastnú propagáciu.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka správne uvádza sumu, ktorú sa štátna spoločnosť chystá minúť na reklamné služby, informuje v druhej polovici januára denník SME . Na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie je tento tender opísaný: \"Informácie o rámcovej dohode Rámcová dohoda s jediným uchádzačom Trvanie rámcovej dohody v mesiacoch Hodnota: 24 Predpokladaná celková hodnota nákupov na celé obdobie trvania rámcovej dohody Hodnota 4 760 000 ,0000 EUR Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Poskytovanie reklamných a marketingových služieb pre spoločnosť TIPOS.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka správne uvádza sumu, ktorú sa štátna spoločnosť chystá minúť na reklamné služby, informuje v druhej polovici januára denník SME . Na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie je tento tender opísaný: \"Informácie o rámcovej dohode Rámcová dohoda s jediným uchádzačom Trvanie rámcovej dohody v mesiacoch Hodnota: 24 Predpokladaná celková hodnota nákupov na celé obdobie trvania rámcovej dohody Hodnota 4 760 000 ,0000 EUR Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Poskytovanie reklamných a marketingových služieb pre spoločnosť TIPOS.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-05", "analysis_sources": {"text": ["SME", "stránkach"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6674074/tipos-ma-podozrivy-reklamny-tender-chce-rozhadzovat-miliony.html", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/189459"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:19.754836+00:00"}
{"id": "vr38518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38518", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Deklarácie sú právne nevýznamné.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Akú právnu silu majú deklarácie, nevieme posúdiť.", "analysis_paragraphs": ["Akú právnu silu majú deklarácie, nevieme posúdiť."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:36.248174+00:00"}
{"id": "vr14028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14028", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...je správne, že to bolo prijaté v skrátenom konaní (takzvaný protiteroristický balíček, pozn.).", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Balíček tzv. protiteroristických opatrení bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese. Právnou a politickou otázkou, či bolo využitie skráteného konania správne, sa nezaoberáme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Protiteroristický balíček bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese a bol súčasťou novely trestného zákona schválenej 9. decembra 2015. Podľa informácií denníka SME z 9. decembra 2015 bude schválenie protiteroristických opatrení v praxi znamenať posilnenie tajných služieb, taktiež sa predĺži obdobie, počas ktorého môže polícia zadržiavať osobu podozrivú z terorizmu, a to zo 48 na 96 hodín. Novela zákona upravuje právomoci polície a tajných služieb aj pri výkonoch, akými sú prehľadávanie áut, či autobusov, vypínanie \"nevhodných\" webov, presadzovanie prísnejších trestov, zvýši sa ochrana svedkov a taktiež kompetencie tajných služieb v súčinnosti opatrení stanovených zákonom. Portál HNonline taktiež informuje o schválenom protiteroristickom balíčku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Balíček tzv. protiteroristických opatrení bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese. Právnou a politickou otázkou, či bolo využitie skráteného konania správne, sa nezaoberáme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Protiteroristický balíček bol naozaj schválený v skrátenom legislatívnom procese a bol súčasťou novely trestného zákona schválenej 9. decembra 2015. Podľa informácií denníka SME z 9. decembra 2015 bude schválenie protiteroristických opatrení v praxi znamenať posilnenie tajných služieb, taktiež sa predĺži obdobie, počas ktorého môže polícia zadržiavať osobu podozrivú z terorizmu, a to zo 48 na 96 hodín. Novela zákona upravuje právomoci polície a tajných služieb aj pri výkonoch, akými sú prehľadávanie áut, či autobusov, vypínanie \"nevhodných\" webov, presadzovanie prísnejších trestov, zvýši sa ochrana svedkov a taktiež kompetencie tajných služieb v súčinnosti opatrení stanovených zákonom. Portál HNonline taktiež informuje o schválenom protiteroristickom balíčku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["skrátenom legislatívnom procese", "novely trestného zákona", "SME", "HNonline"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/slk", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5806", "http://domov.sme.sk/c/8099258/protiteroristicky-balicek-schvalil-smer-sam-aj-s-chybami.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/parlamentom-presiel-protiteroristicky-balicek-1002880"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:33.085393+00:00"}
{"id": "vr37063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37063", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Moderátor: \"Pán predseda výboru, porušuje Richard Sulík zákon, ak by túto voľbu nevypísal?\" Zákon (o voľbe GP pozn.) neukladá lehotu.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR ani Ústava SR sa o lehote nezmieňuje.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR ani Ústava SR sa o lehote nezmieňuje."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 350/1996 Z. z.", "Ústava SR"], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:38.817180+00:00"}
{"id": "50053", "numeric_id": 50053, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50053", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Lebo sme iniciovali toto hlasovanie (o padnemickej dohode, pozn.).", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie po vypuknutí pandémie covidu-19 začali spolupracovať na príprave medzinárodnej dohody, ktorá by zlepšila prevenciu a pripravenosť v prípade budúcich pandémií. Schváleniu dohody predchádzalo hlasovanie, ktoré vyvolala delegácia Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico uviedol , že vláda inštruovala národnú delegáciu aby na zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve v máji 2025 požadovala hlasovanie o dohode. Slovensko sa zdržalo hlasovania, no dohoda bola napriek tomu formálne prijatá 20. mája 2025. V prospech dohody hlasovalo 124 štátov.\n\nS nápadom vytvoriť medzinárodnú zmluvu, ktorá by uľahčila prevenciu a kooperáciu pri ďalšej globálnej pandémii, prišli bývalý predseda Európskej rady Charles Michel a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedros Adhan Ghebreyesus. Vyjednávanie o globálnej pandemickej dohode bolo iniciované spoločným rozhodnutím členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.\n\nPandemická dohoda zapríčinila rozkol vo vládnej koalícii. Koaličná strana Smer sa vo svojom vyjadrení vymedzila voči pandemickej dohode, keďže podľa nich okliešťuje suverenitu krajiny. Naopak minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominant strany Hlas, dohodu podporil a uviedol, že nikomu neberie slobodu v rozhodovaní. Rovnaký postoj vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. Obaja politici sa zhodli , že odmietnutie dohody zo strany Slovenskej republiky je nezodpovedné. Slovenská akadémia vied vydala 19. mája k dohode stanovisko, v ktorom upozornila , že: „ignorovanie mnohokrát overených vedeckých faktov a postupov, nerešpektovanie logického myslenia, podporovanie nezmyselných dezinformačných tvrdení a narušenie medzinárodnej vedeckej a odbornej spolupráce povedie k ohrozeniu zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.”\n\nDohoda mala byť pôvodne prijatá na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve takzvaným globálnym súhlasom. Predseda vlády Robert Fico však pred začiatkom zasadnutia avizoval , že slovenská delegácia bude žiadať , aby sa o dohode hlasovalo. Slovensko nakoniec vyvolalo hlasovanie o zmluve , no hlasovania sa zdržalo . Za prijatie zmluvy hlasovalo 124 krajín. Žiadna krajina nehlasovala proti zmluve, jedenásť krajín sa zdržalo hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Členské krajiny Svetovej zdravotníckej organizácie po vypuknutí pandémie covidu-19 začali spolupracovať na príprave medzinárodnej dohody, ktorá by zlepšila prevenciu a pripravenosť v prípade budúcich pandémií. Schváleniu dohody predchádzalo hlasovanie, ktoré vyvolala delegácia Slovenskej republiky. Predseda vlády Robert Fico uviedol , že vláda inštruovala národnú delegáciu aby na zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve v máji 2025 požadovala hlasovanie o dohode. Slovensko sa zdržalo hlasovania, no dohoda bola napriek tomu formálne prijatá 20. mája 2025. V prospech dohody hlasovalo 124 štátov.", "S nápadom vytvoriť medzinárodnú zmluvu, ktorá by uľahčila prevenciu a kooperáciu pri ďalšej globálnej pandémii, prišli bývalý predseda Európskej rady Charles Michel a generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedros Adhan Ghebreyesus. Vyjednávanie o globálnej pandemickej dohode bolo iniciované spoločným rozhodnutím členských štátov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.", "Pandemická dohoda zapríčinila rozkol vo vládnej koalícii. Koaličná strana Smer sa vo svojom vyjadrení vymedzila voči pandemickej dohode, keďže podľa nich okliešťuje suverenitu krajiny. Naopak minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominant strany Hlas, dohodu podporil a uviedol, že nikomu neberie slobodu v rozhodovaní. Rovnaký postoj vyjadril aj prezident Peter Pellegrini. Obaja politici sa zhodli , že odmietnutie dohody zo strany Slovenskej republiky je nezodpovedné. Slovenská akadémia vied vydala 19. mája k dohode stanovisko, v ktorom upozornila , že: „ignorovanie mnohokrát overených vedeckých faktov a postupov, nerešpektovanie logického myslenia, podporovanie nezmyselných dezinformačných tvrdení a narušenie medzinárodnej vedeckej a odbornej spolupráce povedie k ohrozeniu zdravia obyvateľov Slovenskej republiky.”", "Dohoda mala byť pôvodne prijatá na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve takzvaným globálnym súhlasom. Predseda vlády Robert Fico však pred začiatkom zasadnutia avizoval , že slovenská delegácia bude žiadať , aby sa o dohode hlasovalo. Slovensko nakoniec vyvolalo hlasovanie o zmluve , no hlasovania sa zdržalo . Za prijatie zmluvy hlasovalo 124 krajín. Žiadna krajina nehlasovala proti zmluve, jedenásť krajín sa zdržalo hlasovania."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["spolupracovať", "vyvolala", "uviedol", "zdržalo", "prijatá", "hlasovalo", "vytvoriť", "prišli", "iniciované", "zlepšiť", "zvýšiť", "vymedzila", "podporil", "zhodli", "vydala", "upozornila", "prijatá", "avizoval", "žiadať", "vyvolalo", "zmluve", "zdržalo", "nehlasovala", "zdržalo"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/towards-an-international-treaty-on-pandemics/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/world-health-organization-members-vote-favour-global-pandemic-agreement-2025-05-19/#:~:text=One%20hundred%20twenty%2Dfour%20countries%20voted%20in%20favour%2C%20after%20Slovakia%20called%20for%20a%20vote%20on%20Monday%2C%20as%20its%20COVID%2D19%20vaccine%20sceptic%20prime%20minister%20demanded%20that%20his%20country%20challenge%20the%20adoption%20of%20the%20agreement.", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/slovakia-challenge-adoption-critical-global-pandemic-agreement-2025-05-19/#:~:text=%22I%20reiterated%20that%20the%20Slovak%20delegation%20is%20bound%20by%20the%20Slovak%20government%27s%20instructions%20to%20demand%20a%20vote%20on%20the%20pandemic%20treaty%2C%22%20the%20statement%20said%2C%20adding%20that%20if%20the%20vote%20takes%20place%2C%20the%20delegation%20was%20instructed%20to%20oppose%20the%20treaty.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/", "https://hnonline.sk/svet/96212867-staty-who-prijali-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-hlasovania-zdrzalo", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html#:~:text=Pod%C4%BEa%20neho%20dohoda%20neobmedzuje%20zvrchovanos%C5%A5%20krajiny%20a%20nikomu%20neberie%20slobodu%20v%20rozhodovan%C3%AD%2C%20ako%20bude%20postupova%C5%A5%20v%20pr%C3%ADpade%20pand%C3%A9mie.", "https://www.aktuality.sk/clanok/qU8UtAq/premier-fico-na-poslednu-chvilu-otocil-slovensko-pandemicku-dohodu-neodmietlo-co-to-znamena-a-co-bude-nasledovat/", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/koalicny-smer-sd-odmieta-navrh-pandem/879182-clanok.html#:~:text=Premi%C3%A9r%20Robert%20Fico%20(Smer%2DSD)%20u%C5%BE%20v%20sobotu%20(17.%205.)%20avizoval%2C%20%C5%BEe%20Slovensko%20nepl%C3%A1nuje%20na%20zasadnut%C3%AD%20Svetov%C3%A9ho%20zdravotn%C3%ADckeho%20zhroma%C5%BEdenia%20vo%20%C5%A1vaj%C4%8Diarskej%20%C5%BDeneve%20dohodu%20podpori%C5%A5.%20Z%C3%A1rove%C5%88%20chce%20na%20%C5%88om%20%C5%BEiada%C5%A5%2C%20aby%20sa%20dohoda%20neprij%C3%ADmala%20tzv.%20glob%C3%A1lnym%20s%C3%BAhlasom%2C%20ale%20aby%20sa%20o%20nej%20hlasovalo.", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/slovakia-challenge-adoption-critical-global-pandemic-agreement-2025-05-19/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752552-schvalili-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-zdrzalo-nebolo-jedine-aj-polsko-iran-ci-izrael/", "https://www.ta3.com/clanok/995019/staty-who-prijali-pandemicku-dohodu-slovensko-sa-hlasovania-zdrzalo", "https://www.teraz.sk/kaleidoskop/who-formalne-prijala-dohodu-o-prevencii/879447-clanok.html", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/landmark-global-pandemic-agreement-adopted-by-world-health-organization-members-2025-05-20/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/968847-hlasovanie-o-pandemickej-dohode-okrem-slovenska-sa-zdrzalo-aj-tychto-10-krajin-vratane-polska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:19.773690+00:00"}
{"id": "vr15555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15555", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Povedali sme (SMER pred voľbami, pozn.), že budeme riešiť problematiku regionálnych rozdielov, zaviedli sme zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD riešil regionálne rozdiely v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD riešil regionálne rozdiely v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["druhého sociálneho balíka", "zákon", "spomínala", "dokumente", "Programové zameranie SMER", "druhom sociálnom balíčku", "Zákon č. 336/2015", "stanovuje", "kritizoval", "hodnotí", "absolvovala", "Reálne výsledky", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://strana-smer.sk/smer-sd-ciel-ucasti-vo-vlade-sr-2016-2020-0", "http://strana-smer.sk/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-roky-2010-2014", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/programove_zameranie_2010_-_2014.doc", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-336", "http://www.teraz.sk/slovensko/skok-navrh-zakona-o-podpore-najmenej/148263-clanok.html", "http://www.tyzden.sk/casopis/272/eurofondy-a-regionalne-rozdiely/", "http://www.teraz.sk/regiony/vlada-vyjazdove-rokovanie/213604-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/367777/co-priniesli-vyjazdove-rokovania-vlady-ludom-v-hladovych-dolinach/", "http://www.aktuality.sk/clanok/367777/co-priniesli-vyjazdove-rokovania-vlady-ludom-v-hladovych-dolinach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:48.122743+00:00"}
{"id": "vr15008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15008", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... tým 350 tisíc Slovákom žijúcim v zahraničí ...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fakt, koľko Slovákov žije (pracuje alebo študuje) v zahraničí, používajú politici v politických debatách, ale aj v parlamentných rozpravách veľmi často -a s obľubou. Demagog.SK preto už niekoľkokrát podobné tvrdenie hodnotil, argumentovali s tým predsedovia strán aj v predvolebných diskusiach. Denník SME priniesol správu o prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), z ktorej vyplýva, že približne 300 000 ľudí v zahraničí pracuje, ďalších 30 000 študuje. Aliancia upozonila aj na štatistiky zdravotných poisťovní , z ktorých vyplýva, že od roku 2009 každoročne odchádza do zahraničia približne 30 000 mladých ľudí (tzn. do 30 rokov). Keďže nie sú to presné údaje, ide o odhady, hodnotíme výrok Martina Klusa ako pravdivý. Počet Slovákov v zahraničí bol témou aj pri odhadovaní výsledkov do parlamentných volieb, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) vtedy odhadoval to číslo na 200-tisíc až do 300-tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Fakt, koľko Slovákov žije (pracuje alebo študuje) v zahraničí, používajú politici v politických debatách, ale aj v parlamentných rozpravách veľmi často -a s obľubou. Demagog.SK preto už niekoľkokrát podobné tvrdenie hodnotil, argumentovali s tým predsedovia strán aj v predvolebných diskusiach. Denník SME priniesol správu o prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), z ktorej vyplýva, že približne 300 000 ľudí v zahraničí pracuje, ďalších 30 000 študuje. Aliancia upozonila aj na štatistiky zdravotných poisťovní , z ktorých vyplýva, že od roku 2009 každoročne odchádza do zahraničia približne 30 000 mladých ľudí (tzn. do 30 rokov). Keďže nie sú to presné údaje, ide o odhady, hodnotíme výrok Martina Klusa ako pravdivý. Počet Slovákov v zahraničí bol témou aj pri odhadovaní výsledkov do parlamentných volieb, predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) vtedy odhadoval to číslo na 200-tisíc až do 300-tisíc."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "Denník SME", "zdravotných poisťovní", "výsledkov", "odhadoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://ekonomika.sme.sk/c/20065870/v-zahranici-pracuju-statisice-slovakov-malo-z-nich-sa-chce-vratit.html", "http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila", "http://www.etrend.sk/ekonomika/mnohi-slovaci-v-zahranici-uz-volili-z-letargie-ich-prebudila-aplikacia-it-nadsencov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/311316/300-tisic-slovakov-v-zahranici-moze-ovplyvnit-vysledok-volieb-maju-na-to-uz-len-par-dni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:42.987028+00:00"}
{"id": "vr27548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27548", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Táto správa (Zuber, pozn.) zašla príliš ďaleko. ... ale táto správa hovorila o tom, že materstvo je hendikepom ženy, že ženy, ktoré sa rozhodnú pre materstvo, tak je to niečo čo im bráni v ich profesionálnom rozvoji. A toto nemohli proste prijať ani kolegovia, ktorí za normálnych okolností nie sú nejakí ani dokonca z kresťansko-demokratickej frakcie aj z frakcie Európskej ľudovej strany, proti tomu hlasovali česká ODS alebo britskí konzervatívci ...", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská síce doslovne necituje Správu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012, avšak jej parafrázovanie je v súlade s obsahom Správy. Navyše za najpodstatnejší fakt pre argument A. Záborskej považujeme to, že proti Správe naozaj hlasovali poslanci ODS a britskí konzervatívci, tak ako to uvádza poslankyňa. Správa portugalskej europoslankyne Ines Cristiny Zuber vznikla ako pravidelná správa o rovnosti mužov a žien v Európskej únii, konkrétne za rok 2012. Rozhodujúce hlasovanie o nej sa uskutočnilo 11. marca 2014. Protokol z hlasovania na str. 86-87 uvádza konečný výsledok 289 hlasov za a 298 proti, čo zodpovedá informáciám z médií. Z prehľadu hlasovaní vyplýva, že drvivá väčšina poslankýň a poslancov zo skupiny ECR (Európski konzervatívci a reformisti), kam patria poslanci českej ODS aj britskí konzervatívci , hlasovali proti. V Správe sa síce nepíše priamo o \"hendikepe\" a \"profesionálnom rozvoji\", tak ako uvádza A. Záborská, avšak píše sa v nej o \"prekážke zamestnanosti\" a \"kariérnych vyhliadok žien\". Toto možno hodnotiť ako prijateľné parafrázovanie. Citácia zo Správy (str. 9), na ktoré zrejme poukazovala A. Záborská: \" keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok viac ako šesť miliónov žien v Európe tvrdí, že pre rodinné povinnosti nemôžu pracovať na plný pracovný čas ; keďže táto úloha opatrovateľky je často prekážkou zamestnanosti a kariérnych vyhliadok žien \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská síce doslovne necituje Správu o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2012, avšak jej parafrázovanie je v súlade s obsahom Správy. Navyše za najpodstatnejší fakt pre argument A. Záborskej považujeme to, že proti Správe naozaj hlasovali poslanci ODS a britskí konzervatívci, tak ako to uvádza poslankyňa. Správa portugalskej europoslankyne Ines Cristiny Zuber vznikla ako pravidelná správa o rovnosti mužov a žien v Európskej únii, konkrétne za rok 2012. Rozhodujúce hlasovanie o nej sa uskutočnilo 11. marca 2014. Protokol z hlasovania na str. 86-87 uvádza konečný výsledok 289 hlasov za a 298 proti, čo zodpovedá informáciám z médií. Z prehľadu hlasovaní vyplýva, že drvivá väčšina poslankýň a poslancov zo skupiny ECR (Európski konzervatívci a reformisti), kam patria poslanci českej ODS aj britskí konzervatívci , hlasovali proti. V Správe sa síce nepíše priamo o \"hendikepe\" a \"profesionálnom rozvoji\", tak ako uvádza A. Záborská, avšak píše sa v nej o \"prekážke zamestnanosti\" a \"kariérnych vyhliadok žien\". Toto možno hodnotiť ako prijateľné parafrázovanie. Citácia zo Správy (str. 9), na ktoré zrejme poukazovala A. Záborská: \" keďže podľa Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok viac ako šesť miliónov žien v Európe tvrdí, že pre rodinné povinnosti nemôžu pracovať na plný pracovný čas ; keďže táto úloha opatrovateľky je často prekážkou zamestnanosti a kariérnych vyhliadok žien \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "uskutočnilo", "Protokol", "informáciám", "českej ODS", "britskí konzervatívci"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bREPORT%2bA7-2014-0073%2b0%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2013/2156%28INI%29", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20140311%2bRES-RCV%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/europarlament-odmietol-spravu-o-rodovej-rovnosti-022166", "http://www.ods.cz/nasi-lide/europoslanci", "http://www.conservatives.com/People/Members_of_the_European_Parliament.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:53.221849+00:00"}
{"id": "46009", "numeric_id": 46009, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46009", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Keď ste vy boli prvý rok vo vláde zdvihli ste minimálnu mzdu o 11 eur. Dneska nie je ekonomická kríza? Najväčšia od druhej svetovej vojny a napriek tomu dvíham minimálnu mzdu o 43 eur.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur. Oproti roku 2020 tak stúpne o 43 eur. Keď bol Ján Richter prvýkrát ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stúpla v prvom roku jeho úradovania minimálna mzda z 327 na 338 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 na 623 eur. Oproti roku 2020 tak stúpne o 43 eur. Keď bol Ján Richter prvýkrát ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, stúpla v prvom roku jeho úradovania minimálna mzda z 327 na 338 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "schválila", "stúpne", "stúpla"], "url": ["https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2020/06/08/covid-19-to-plunge-global-economy-into-worst-recession-since-world-war-ii", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minimalna-mzda-stupne-623-eur.html", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/minimalna-mzda-2020-tabulka", "https://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:31.899074+00:00"}
{"id": "vr31279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31279", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Poďme na tie stimuly, pán predseda, aj my to máme v programe, lebo tie skúsenosti napríklad teraz so Samsungom, žiada 28 miliónov, lebo ináč odíde.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Program strany Most-Híd obsahuje nasledujúcu pasáž: \"Podporu podnikania sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Zaviesť vzdelávacie a ekonomické stimuly pre malé a stredné domáce podniky, ktoré sa vďaka svojej flexibilite najrýchlejšie prispôsobia zmeneným podmienkam a sú zdrojom tvorby nových pracovných miest v regiónoch.\" 23. februára Pravda uverejnila správu podľa ktorej skutočne spoločnosť Samsung žiada od vlády investičnú pomoc vo výške 28 mil. eur vo forma úľavy na daniach, určenú na modernizáciu svojho závodu v Galante. Hovorca prezidenta SR, M. Trubač sa po stretnutí s predstaviteľmi Samsungu vyjadril, že \"v žiadnom prípade nepadlo ani slovo o tom, že Samsung chce odísť zo Slovenska. Práve naopak, Samsung na Slovensku sústredil svoje logistické centrum a má záujem o túto investíciu, ale žiada investičný stimul.\" V rozpore s týmto tvrdením sa vyjadrila Radičová, podľa ktorej v jednaniach so Samsungom o ďalších investičných stimuloch padla aj možnosť odchodu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako neoveriteľný. Samsung skutočne žiada dodáciu a možnosť jeho odchodu je aj podľa premiérky v hre. O tom, ako prebiehajú jednania však informácie nemáme. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Program strany Most-Híd obsahuje nasledujúcu pasáž: \"Podporu podnikania sústrediť na malé a stredné podniky, ktoré tvoria chrbtovú kosť ekonomiky. Zaviesť vzdelávacie a ekonomické stimuly pre malé a stredné domáce podniky, ktoré sa vďaka svojej flexibilite najrýchlejšie prispôsobia zmeneným podmienkam a sú zdrojom tvorby nových pracovných miest v regiónoch.\" 23. februára Pravda uverejnila správu podľa ktorej skutočne spoločnosť Samsung žiada od vlády investičnú pomoc vo výške 28 mil. eur vo forma úľavy na daniach, určenú na modernizáciu svojho závodu v Galante. Hovorca prezidenta SR, M. Trubač sa po stretnutí s predstaviteľmi Samsungu vyjadril, že \"v žiadnom prípade nepadlo ani slovo o tom, že Samsung chce odísť zo Slovenska. Práve naopak, Samsung na Slovensku sústredil svoje logistické centrum a má záujem o túto investíciu, ale žiada investičný stimul.\" V rozpore s týmto tvrdením sa vyjadrila Radičová, podľa ktorej v jednaniach so Samsungom o ďalších investičných stimuloch padla aj možnosť odchodu. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako neoveriteľný. Samsung skutočne žiada dodáciu a možnosť jeho odchodu je aj podľa premiérky v hre. O tom, ako prebiehajú jednania však informácie nemáme. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Program", "správu", "vyjadrila"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/tema/program-strany", "http://spravy.pravda.sk/samsung-neplanuje-odchod-zo-slovenska-odkazala-firma-cez-gasparovica-126-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_191134_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/6270630/samsung-sa-vyhrazal-vlada-mu-brzdi-pomoc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:51.325243+00:00"}
{"id": "49166", "numeric_id": 49166, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49166", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My sme schválili inflačnú pomoc 100 eur pre tých, ktorí ju ešte nedostali, sú to ľudia v hmotnej núdzi a môžu o túto pomoc požiadať, nie je automatická, musia o ňu požiadať na úradoch práce, sociálnych vecí do 30. júla, takže tí, ktorí sú v hmotnej núdzi, ešte dostanú 100 eur, keď o to požiadajú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "23 Z. z. o jednorazovom poskytnutí príspevku v hodnote 100 eur. Nárok naň majú nízkopríjmové domácnosti, ktoré v roku 2022 nedostali inú formu inflačnej pomoci od štátu. Občania, ktorí majú nárok na 100-eurový príspevok, oň musia požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Žiadateľ musí mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nesmie mať neuhradené pohľadávky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a nemôže byť voči nemu vedený súdny výkon rozhodnutia. Žiadosť o jednorazový inflačný príspevok je možné podať od 1.mája 2023 do 31. júla 2023.\n\nCieľom tohto nariadenia je poskytnutie finančnej pomoci okolo 50 000 Slovákom aby zvládli zdražovanie spôsobené infláciou. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny upresnilo, že pomoc je pre domácnosti, ktorých mesačný príjem za posledných 6 mesiacov bol najviac na úrovni 1,81-násobku životného minima. Poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo strany Sme rodina priblížil, že sa to týka najmä ľudí s príjmom medzi hranicou hmotnej núdze a hranicou chudoby.", "analysis_paragraphs": ["23 Z. z. o jednorazovom poskytnutí príspevku v hodnote 100 eur. Nárok naň majú nízkopríjmové domácnosti, ktoré v roku 2022 nedostali inú formu inflačnej pomoci od štátu. Občania, ktorí majú nárok na 100-eurový príspevok, oň musia požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Žiadateľ musí mať vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nesmie mať neuhradené pohľadávky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a nemôže byť voči nemu vedený súdny výkon rozhodnutia. Žiadosť o jednorazový inflačný príspevok je možné podať od 1.mája 2023 do 31. júla 2023.", "Cieľom tohto nariadenia je poskytnutie finančnej pomoci okolo 50 000 Slovákom aby zvládli zdražovanie spôsobené infláciou. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny upresnilo, že pomoc je pre domácnosti, ktorých mesačný príjem za posledných 6 mesiacov bol najviac na úrovni 1,81-násobku životného minima. Poverený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zo strany Sme rodina priblížil, že sa to týka najmä ľudí s príjmom medzi hranicou hmotnej núdze a hranicou chudoby."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["23 Z. z.", "Nárok", "vysporiadané", "poskytnutie", "minister"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/155/20230501.html", "https://index.sme.sk/c/23152905/ludia-ktori-nedostali-inflacnu-pomoc-maju-narok-na-100-eurovy-prispevok.html", "https://www.upsvr.gov.sk/social-affairs-and-family/socialne-veci/inflacna-dotacia-v-sume-100-eur-od-maja-2023.html?page_id=1264911", "https://www.startitup.sk/az-50-000-slovakov-dostane-po-100-eur-maj-bude-cas-rozdavania-mnozstvo-prispevkov-porastie/", "https://www.noviny.sk/ekonomika/785536-vybrane-nizkoprijmove-domacnosti-dostanu-jednorazovu-dotaciu-100-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:20.118314+00:00"}
{"id": "vr35521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35521", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takýto podvod nebol nikdy spáchaný ako bol. Počkajte. Takýto podvod nebol nikdy spáchaný pokiaľ ide o predreferendovú kampaň.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je úplne zrejmé ako predseda Smeru definuje predreferendovú kampaň (vzhľadom k tejto skutočnosti výrok nehodnotíme), ale v súvislosti s referendom bol v minulosti „spáchaný“ väčší podvod. V roku 1997 poverilo HZDS podporované SNS prezidenta vypísaním referenda s otázkami či sú či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. V predreferendom období sa tiež konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč sa rozhodol spojiť tieto otázky do jedného referenda, ale vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a vyškrtol otázku vtedajšej opozície. Nakoniec sa referendum konalo 23. - 24. mája 1997 a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe a Ústredná komisia pre referendum zkonštatovala, že referendum bolo zmarené. Neskôr vtedajší premiér Vladimír Mečiar dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľal na zmarení.", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne zrejmé ako predseda Smeru definuje predreferendovú kampaň (vzhľadom k tejto skutočnosti výrok nehodnotíme), ale v súvislosti s referendom bol v minulosti „spáchaný“ väčší podvod. V roku 1997 poverilo HZDS podporované SNS prezidenta vypísaním referenda s otázkami či sú či sú ľudia za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. V predreferendom období sa tiež konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu. Prezident Michal Kováč sa rozhodol spojiť tieto otázky do jedného referenda, ale vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a vyškrtol otázku vtedajšej opozície. Nakoniec sa referendum konalo 23. - 24. mája 1997 a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe a Ústredná komisia pre referendum zkonštatovala, že referendum bolo zmarené. Neskôr vtedajší premiér Vladimír Mečiar dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľal na zmarení."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["V roku 1997"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2196652/referenda-na-slovensku.html#ixzz1068v1STZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:22.695680+00:00"}
{"id": "vr30058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30058", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A ak hovoríme, pán poslanec nepozná krajinu, no tak stačí ísť do Rajky a do Maďarska, ďakujem, stačí ísť tam a tam je na mlieko nižšia sadzba DPH (než je štandardná sadzba DPH v Maďarsku, pozn.).", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bežná sadzba DPH v Maďarsku (.pdf, s.3) je 27 %. DPH na lieky je 5 % a na vybrané potraviny 18 %. Mlieko a vybrané mliečne výrobky sú zaradené (.pdf, s.2) medzi tieto potraviny, a v tomto roku sa uvažovalo o znížení ich DPH až na úroveň 5 %. Nakoľko sadzba na mlieko je v Maďarsku skutočne nižšia než bežná sadzba DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bežná sadzba DPH v Maďarsku (.pdf, s.3) je 27 %. DPH na lieky je 5 % a na vybrané potraviny 18 %. Mlieko a vybrané mliečne výrobky sú zaradené (.pdf, s.2) medzi tieto potraviny, a v tomto roku sa uvažovalo o znížení ich DPH až na úroveň 5 %. Nakoľko sadzba na mlieko je v Maďarsku skutočne nižšia než bežná sadzba DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Maďarsku", "zaradené", "správ", "mohla"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://en.nav.gov.hu/data/cms294590/VAT_obligations_for_foreigner_marketer_at_markets_and_fairs_in_Hungary.pdf", "http://www.customstoday.com.pk/hungary-to-decrease-5-vat-on-milk-products-in-2015-4/", "http://www.trademagazin.hu/en/hirek-es-cikkek/piaci-hirek/afacsokkentest-surget-a-tej-termektanacs.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:00.914629+00:00"}
{"id": "vr26101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26101", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Na tejto škole sa pán riaditeľ rozhodol mimo pána Žarnaya rozviazať pracovný pomer dohodov z orgnaizačno-právnych dôvodov s ďalšími štyrmi pracovníkmi, takže dokopy 5 pracovníkov zo školy dokopy odchádzalo.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdenko Trebuľa nie je úplne stopercentný, keď počet prepustených na spomínanej škole je podľa medializovaných informácii v skutočnosti sedem a nie päť. Výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože Trebuľa si realitu nemení spôsobom, ktorý by mu pomáhal. Portál TASR o situácií na obchodnej akadémií v článku uvádza: \" Troch učiteľov a jedného nepedagogického zamestnanca prepustil riaditeľ už v marci, keďže po zmene prerozdeľovania peňazí od Košického samosprávneho kraja (KSK) škola dostala menej peňazí na mzdy. „Po prijímacom konaní v máji 2013 bol počet zapísaných žiakov pre školský rok 2013/2014 nižší než naše očakávania, a tak bolo nevyhnutné vykonať ďalšie organizačné zmeny, ktoré viedli k zrušeniu dvoch pracovných miest stredoškolských učiteľov a jedného pracovného miesta nepedagogického zamestnanca , “ uviedol Ivan.\" Napriek tomu že Trebuľa uvádza prepustenie piatich zamestnancov školy (v skutočnosti ich bolo sedem), túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú, pretože jej odkaz zodpovedá skutočnosti, keďže rozprával o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdenko Trebuľa nie je úplne stopercentný, keď počet prepustených na spomínanej škole je podľa medializovaných informácii v skutočnosti sedem a nie päť. Výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože Trebuľa si realitu nemení spôsobom, ktorý by mu pomáhal. Portál TASR o situácií na obchodnej akadémií v článku uvádza: \" Troch učiteľov a jedného nepedagogického zamestnanca prepustil riaditeľ už v marci, keďže po zmene prerozdeľovania peňazí od Košického samosprávneho kraja (KSK) škola dostala menej peňazí na mzdy. „Po prijímacom konaní v máji 2013 bol počet zapísaných žiakov pre školský rok 2013/2014 nižší než naše očakávania, a tak bolo nevyhnutné vykonať ďalšie organizačné zmeny, ktoré viedli k zrušeniu dvoch pracovných miest stredoškolských učiteľov a jedného pracovného miesta nepedagogického zamestnanca , “ uviedol Ivan.\" Napriek tomu že Trebuľa uvádza prepustenie piatich zamestnancov školy (v skutočnosti ich bolo sedem), túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú, pretože jej odkaz zodpovedá skutočnosti, keďže rozprával o dôvodoch ukončenia pracovného pomeru učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/riaditel-oa-kosice-prepustenie-ucitel/3736-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:21.237974+00:00"}
{"id": "vr31870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31870", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Priemer európskej \"27\" (priamej dane z príjmov právnických osôb, pozn.) dnes, pán Štefanec, je 23,5 %, čiže my stále pod priemerom sadzby.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb je podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf), s. 29, v roku 2012 vo výške 23,5%. V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Priemerná sadzba dane z príjmov právnických osôb je podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf), s. 29, v roku 2012 vo výške 23,5%. V Slovenskej republike platia právnické osoby nižšiu daň ako je priemer EÚ. Sadzba dane z príjmov právnických osôb a sadzba dane z príjmov fyzických osôb je podľa Zákona o dani z príjmov v súčasnosti na Slovensku vo výške 19% a po novom by mala byť výška dane 23%. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v Európskej Únii", "Zákona o dani z príjmov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6136170"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:34.925737+00:00"}
{"id": "vr16248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16248", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...porovnanie minimálnej mzdy. Na Slovensku je to 435 euro, Slovinsko 804. Keď si zobereme produktivitu práce Slovensko má 82 % produktivity EÚ, Nemeck 106 % a Slovinsko len 81 %.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Eurostatu o výške minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie je minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 skutočne 435 EUR. V Slovinsku je minimálna mzda tento rok vo výške 804, 96 EUR. Eurostat vedie taktiež štatistiky produktivity práce, najnovšie z roku 2015. Produktivita na Slovensku v tom čase dosahovala 83,2 % produktivity Európskej únie, v Slovinsku to bolo 81,5 % a v Nemecku 105,9 %. Aj napriek malej nepresnosti výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Eurostatu o výške minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie je minimálna mzda na Slovensku v roku 2017 skutočne 435 EUR. V Slovinsku je minimálna mzda tento rok vo výške 804, 96 EUR. Eurostat vedie taktiež štatistiky produktivity práce, najnovšie z roku 2015. Produktivita na Slovensku v tom čase dosahovala 83,2 % produktivity Európskej únie, v Slovinsku to bolo 81,5 % a v Nemecku 105,9 %. Aj napriek malej nepresnosti výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat", "Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:10.255125+00:00"}
{"id": "vr29599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29599", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže považujem tento návrh za aj pokrytecký, poslednú vetu, ktorú poviem, hlavne v spojení s neprijatím Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru. Tam povedali politické elity západných štátov, že sa obávajú migrácie bulharských a rumunských Rómov do Európy a neprijali ich kvôli tomu do Schengenu, napriek tomu, že aj Bulharsko a Rumunsko plnia všetky kritériá na prijatie do schengenského priestoru a teda aby mohli využívať slobodu pohybu.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože blokovanie vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru niektorými krajinami Európskej Únie sa nezakladalo vyslovene na problematike rómskych imigrantov z týchto krajín. Medzi ďalšie faktory patrili napríklad nedostatky v rámci ich právnych systémov, korupcia, organizovaný zločin, ktoré však taktiež prispievali k nárastu nelegálnej imigrácie (nielen Rómov) do krajín Schengenského priestoru. Ako pokrytecké pritom Kaliňák označuje rozhodnutie o kvótach na imigrantov z južných členských štátov, ktorí by mali byť rozdelení do krajín Únie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože blokovanie vstupu Bulharska a Rumunska do Schengenského priestoru niektorými krajinami Európskej Únie sa nezakladalo vyslovene na problematike rómskych imigrantov z týchto krajín. Medzi ďalšie faktory patrili napríklad nedostatky v rámci ich právnych systémov, korupcia, organizovaný zločin, ktoré však taktiež prispievali k nárastu nelegálnej imigrácie (nielen Rómov) do krajín Schengenského priestoru. Ako pokrytecké pritom Kaliňák označuje rozhodnutie o kvótach na imigrantov z južných členských štátov, ktorí by mali byť rozdelení do krajín Únie."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Kooperačným a verifikačným mechanizmom", "nesúvisiace veci", "nespĺňajú kritéria", "", "Spiegel", "", "nárast kriminality", "vyjadril obavy", "vysťahovaných", "nemožnosti integrácie", "Francúzsku", "marci 2015", "Schengenské acquis"], "url": ["http://ec.europa.eu/cvm/progress_reports_en.htm", "http://www.euractiv.com/sections/justice-home-affairs/romania-mixes-germany-france-berlin-still-ready-discuss-schengen", "http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2013/03/romania-and-eu", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html)", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/western-europe-fearful-of-roma-immigrants-from-romania-and-bulgaria-a-884760.html)", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2290480/Romanian-migrants-blamed-rise-crime-German-town-Duisburg.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/francuzsko-schengen-bulharsko-rumunsko/59764-clanok.html", "http://www.errc.org/article/violent-unfair-unlawful-and-shameful-france-evicted-close-to-3-romani-settlements-per-week-in-2014/4351", "http://www.bbc.com/news/world-europe-24273380", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/10358319/The-Roma-invasion-of-Paris...-next-stop-Britain.html", "http://www.focus-fen.net/news/2015/03/10/365648/germany-open-to-schengen-talks-with-bulgaria-romania.html", "http://www.minv.sk/?a-z-index&sprava=schengenske-acquis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:45.238163+00:00"}
{"id": "48912", "numeric_id": 48912, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48912", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Vojenskí experti hovorili pred rokom, že Ukrajina sa nemá šancu ubrániť, že v priebehu niekoľkých dní maximálne týždňov. Padne, áno, vyzeralo to tak a nestalo sa tak.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku vojny sa mnohí komentátori zhodli v tom, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu je naplánovaná na rýchly postup. Predpokladalo sa, že Ukrajina bude dobitá pomerne bez boja. Tvrdili, že Ukrajina sa nachádza v ťažkej pozícii. Nemá dostatok zbraní ani mužov na svoju obranu. Začiatkom roka 2022 uvádzali viaceré médiá porovnania oficiálnych informácii o ruskej a ukrajinskej armáde, z ktorých Ukrajina vychádzala ako niekoľkonásobne slabšia v rôznych jednotkách.\n\nKeď sa v prvých mesiacoch vojny hovorilo o najpravdepodobnejsich scenároch ukončenia vojny, experti uvádzali, že týmito sú buď absolútne obsadenie Ukrajiny alebo porazenie ukrajinských vojsk a nastolenie bábkovej vlády .\n\nRuská vojna na Ukrajine dodnes ukončená nebola .", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku vojny sa mnohí komentátori zhodli v tom, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu je naplánovaná na rýchly postup. Predpokladalo sa, že Ukrajina bude dobitá pomerne bez boja. Tvrdili, že Ukrajina sa nachádza v ťažkej pozícii. Nemá dostatok zbraní ani mužov na svoju obranu. Začiatkom roka 2022 uvádzali viaceré médiá porovnania oficiálnych informácii o ruskej a ukrajinskej armáde, z ktorých Ukrajina vychádzala ako niekoľkonásobne slabšia v rôznych jednotkách.", "Keď sa v prvých mesiacoch vojny hovorilo o najpravdepodobnejsich scenároch ukončenia vojny, experti uvádzali, že týmito sú buď absolútne obsadenie Ukrajiny alebo porazenie ukrajinských vojsk a nastolenie bábkovej vlády .", "Ruská vojna na Ukrajine dodnes ukončená nebola ."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["boja.", "obranu.", "médiá", "vlády", "nebola"], "url": ["https://news.sky.com/story/ukraine-russia-crisis-what-will-happen-if-vladimir-putin-chooses-all-out-war-12548722", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60492860", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/russia-ukraine-military-size-comparison-b2015701.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/t2XEe3X/experti-pre-cnn-nacrtli-5-scenarov-ktore-mozu-ovplyvnit-vojnu-na-ukrajine/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:27.948879+00:00"}
{"id": "vr29359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29359", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Je to naozaj vážny problém, pretože na Slovensku mnohé strany fungujú jednoducho ako business model. Sú to strany, ktoré nemajú žiadnych členov, teda respektíve strana, ktorá má povedzme štyroch členov, kde stanovy má predseda postavené tak, že je prakticky neodvolateľný, pretože ho musí odvolať väčšina členov strany, z toho jeden člen je jeho bratranec. Táto strana je v parlamente, táto strana má príspevok zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Juraj Miškov vo svojom výroku naráža na stranu Igora Matoviča OĽaNO. Táto strana by však bola jedinou podobnou stranou s nárokom na štátnu podporu. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Miškov vo svojom výroku naráža na stranu Igora Matoviča OĽaNO. Táto strana by však bola jedinou podobnou stranou s nárokom na štátnu podporu. Preto tento výrok nepovažujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["zaregistrovaná", "listine", "OĽaNO", "bratrancom", "zákona", "Demagog.s", "pdf", "2012", "2013"], "url": ["http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=201471", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/KL05.htm", "http://obycajniludia.sk/o-nas/", "http://www.tyzden.sk/casopis/2012/7/matovicova-volba.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85", "http://www.demagog.sk/diskusie/281/igor-matovic-pavol-freso/#6394", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2013/OLaNO.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2012/OLaNO.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2013/OLaNO.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:40.900690+00:00"}
{"id": "vr26162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26162", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Už je rozpočet schválený na budúci rok a na ďalšie 3 roky je strednodobý rozpočet rovnako schválený.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strednodobý rozpočet na obdobie rokov 2014-2016 je v skutočne už v Nitrianskom kraji schválený, rovnako ako rozpočet na nasledujúci rok.", "analysis_paragraphs": ["Strednodobý rozpočet na obdobie rokov 2014-2016 je v skutočne už v Nitrianskom kraji schválený, rovnako ako rozpočet na nasledujúci rok."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:09.022515+00:00"}
{"id": "vr16105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16105", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...už dnes tu máme inštitúciu (OLAF pozn.), ktorá sa má starať o tie veci, ktoré má dnes riešiť generálny prokurátor, akurát že tá inštitúcia nemala žiadne kompetencie.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) bol zriadený 28. apríla 1998 rozhodnutím ( .pdf ) Komisie EÚ. Jeho úlohou je vyšetrovanie podvodov, korupcie a iných priestupkov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. V jeho kompetencii sú len podvody týkajúce sa rozpočtu EÚ a korupcia zahŕňajúca zamestnancov EÚ. Problémom je, že vyšetrovanie je len administratívne, OLAF nemá mandát na trestné stíhanie, preto štátom dáva odporúčania, no nič nezaväzuje členské štáty nasledovať ich. Toto by mal zmeniť generálny prokurátor . Má mať v kompetencii vyšetrovanie a žalobu podvodov, týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narozdiel od OLAF-u však má kombinovať európske a vnútroštátne prostriedky presadzovania práva s cieľom spoločného a efektívneho prístupu k boju s podvodom v rámci EÚ. Návrh na vytvorenie funkcie generálneho prokurátora predstavila aliancia šestnástich štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom, medzi nimi aj Slovenská republika. Prvý krát sa myšlienky na spoločného prokurátora objavili už v roku 2009. Cieľom je zabrániť podvodom, ktoré úniu, podľa navrhovateľov, stoja takmer 900 miliónov eur každý rok. Návrh sa, ale nestretol so sympatiami napr. v Holandsku alebo Taliansku. Krajiny sa obávajú straty suverenity, keďže prokurátor bude mť moc operovať priamo v danej krajine. Táto funkcia môže byť vytvorená na základe Lisabonskej zmluvy z roku 2007 jednohlasným rozhodnutím Rady po súhlase Európskeho parlamentu spomedzi radov členov organizácie Eurojust , ktorej úlohou je koordinácia a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach vyšetrovania a trestného stíhania, nie len pokiaľ ide o financie EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európsky úrad pre boj proti podvodom ( OLAF ) bol zriadený 28. apríla 1998 rozhodnutím ( .pdf ) Komisie EÚ. Jeho úlohou je vyšetrovanie podvodov, korupcie a iných priestupkov, ktoré majú vplyv na finančné záujmy EÚ. V jeho kompetencii sú len podvody týkajúce sa rozpočtu EÚ a korupcia zahŕňajúca zamestnancov EÚ. Problémom je, že vyšetrovanie je len administratívne, OLAF nemá mandát na trestné stíhanie, preto štátom dáva odporúčania, no nič nezaväzuje členské štáty nasledovať ich. Toto by mal zmeniť generálny prokurátor . Má mať v kompetencii vyšetrovanie a žalobu podvodov, týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, narozdiel od OLAF-u však má kombinovať európske a vnútroštátne prostriedky presadzovania práva s cieľom spoločného a efektívneho prístupu k boju s podvodom v rámci EÚ. Návrh na vytvorenie funkcie generálneho prokurátora predstavila aliancia šestnástich štátov na čele s Nemeckom a Francúzskom, medzi nimi aj Slovenská republika. Prvý krát sa myšlienky na spoločného prokurátora objavili už v roku 2009. Cieľom je zabrániť podvodom, ktoré úniu, podľa navrhovateľov, stoja takmer 900 miliónov eur každý rok. Návrh sa, ale nestretol so sympatiami napr. v Holandsku alebo Taliansku. Krajiny sa obávajú straty suverenity, keďže prokurátor bude mť moc operovať priamo v danej krajine. Táto funkcia môže byť vytvorená na základe Lisabonskej zmluvy z roku 2007 jednohlasným rozhodnutím Rady po súhlase Európskeho parlamentu spomedzi radov členov organizácie Eurojust , ktorej úlohou je koordinácia a zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi vo veciach vyšetrovania a trestného stíhania, nie len pokiaľ ide o financie EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["presadiť", "úrad", "OLAF", ".pdf", "úlohou", "prokurátor", "Návrh", "Lisabonskej zmluvy", "Eurojust"], "url": ["http://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/opinion/we-urgently-need-a-european-public-prosecutor-s-office/", "http://www.olaf.vlada.gov.sk/olaf/", "http://ec.europa.eu/anti-fraud//home_en", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31999D0352&from=EN", "http://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/mission_en", "http://ec.europa.eu/justice/criminal/judicial-cooperation/public-prosecutor/index_en.htm", "http://www.euractiv.com/section/future-eu/news/16-states-to-create-eu-prosecutors-office/", "http://www.lisbon-treaty.org/wcm/the-lisbon-treaty/treaty-on-the-functioning-of-the-european-union-and-comments/part-3-union-policies-and-internal-actions/title-v-area-of-freedom-security-and-justice/chapter-4-judicial-cooperation-in-criminal-matters/354-article-86.html", "http://www.eurojust.europa.eu/about/background/Pages/mission-tasks.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:14.455796+00:00"}
{"id": "vr25849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25849", "speaker": "Vladimír Gürtler", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-gurtler", "statement": "Program náš je jasný, žiadne reči – zavedenie paralelnej meny – Košický dukát a modrá ekonomika.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Program strany 7 statočných a samotného Vladimíra Gürtlera má v skutočnosti viac bodov, tém a celkovo \"rečí\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pri pohľade na web strany 7 statočných vieme nájsť odkza na program strany, ktorý má dve strany, obsahuje 7 bodov prvej strane a ďalšie 3 písmená a text s malým písmemo na strane druhej. Niektoré z týchto bodov a tém spomína aj hovorca strany Ladislav Miko pre TASR . Patrí medzi nich napríklad boj proti bratislavskému centralizmu, nezdanenie prvých 700 eur platu, presun ministerstviev do regiónov, obmedzenie počtu funkcií politikov na dve. Samotný Gürtler v správe SITA uvádza ako svoj program \"ekonomický rozvoj košického kraja, zníženie nezamestnanosti a dôsledné riešenie otázky neprispôsobivých občanov.\" Následne správa uvádza košický dukát ako hlavný nástroj riešenia týchto problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Program strany 7 statočných a samotného Vladimíra Gürtlera má v skutočnosti viac bodov, tém a celkovo \"rečí\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pri pohľade na web strany 7 statočných vieme nájsť odkza na program strany, ktorý má dve strany, obsahuje 7 bodov prvej strane a ďalšie 3 písmená a text s malým písmemo na strane druhej. Niektoré z týchto bodov a tém spomína aj hovorca strany Ladislav Miko pre TASR . Patrí medzi nich napríklad boj proti bratislavskému centralizmu, nezdanenie prvých 700 eur platu, presun ministerstviev do regiónov, obmedzenie počtu funkcií politikov na dve. Samotný Gürtler v správe SITA uvádza ako svoj program \"ekonomický rozvoj košického kraja, zníženie nezamestnanosti a dôsledné riešenie otázky neprispôsobivých občanov.\" Následne správa uvádza košický dukát ako hlavný nástroj riešenia týchto problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["web", "TASR", "SITA"], "url": ["http://7statocnych.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/strana-7-statocnych-program-clenovia/49372-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/gurtler-je-kandidatom-7-statocnych-n/730741-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:40.798100+00:00"}
{"id": "vr16802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16802", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...cesty prvej triedy v niektorých okresoch sú v oveľa horšom stave, ako cesty druhej a tretej triedy. Napríklad v (v okrese, pozn.) Dunajskej Strede (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy( .pdf , s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu Slovenskej správy ciest Prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy (stav ciest k júnu 2017) sa nachádza na území TTSK skoro 268 km cesty I. triedy, z toho 13,1% úseku je označené za havarijný. Najviac havarijných a nevyhovujúcich úsekov ciest I. triedy( .pdf , s. 12) je v okrese Skalica (49,66%), Senica (47,59%) a Dunajská Streda (38,09%). V niektorých okresoch Berényiho tvrdenie platí (napríklad spomenutý okres Dunajská Streda alebo Trnava), avšak nie je až taký veľký rozdiel v pomere nevyhovujúcich alebo havarijných úsekov k celkovej siete ciest I. alebo II. a III. triedy. V niektorých okresoch, naopak, jeho tvrdenie vôbec neplatí. Je to napríklad okres Piešťany či Galanta. Berényiho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", ".pdf", ".pdf", "písal"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "https://myzahorie.sme.sk/c/20641861/kraj-obnovil-desiatky-kilometrov-ciest-za-viac-ako-23-milionov-eur.html#ixzz4weSfiR54"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:27.500928+00:00"}
{"id": "vr16302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16302", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...pán Uhrík, lebo vy ste doposiaľ stále nepredložili, aká je alternatíva tej Európskej únii.", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kvôli názorovým nezhodám a rozdielnym víziám o budúcnosti Slovenska či Európy sa s Kotlebom a jeho prívržencami rozišla aj Slovenska Pospolitosť. Kým SP vyznáva myšlienku projektu Intermarium a geopolitiku medzimoria maršála Jozefa Pilsudského, prívrženci ĽSNS majú silné proruské cítenie.\n\nJedinou parlamentnou stranou, ktorá predložila komplexný program reformy EÚ, bola práve strana Klusa, SaS. Dokument nesie názov Manifest slovenského eurorealizmu.", "analysis_paragraphs": ["Kvôli názorovým nezhodám a rozdielnym víziám o budúcnosti Slovenska či Európy sa s Kotlebom a jeho prívržencami rozišla aj Slovenska Pospolitosť. Kým SP vyznáva myšlienku projektu Intermarium a geopolitiku medzimoria maršála Jozefa Pilsudského, prívrženci ĽSNS majú silné proruské cítenie.", "Jedinou parlamentnou stranou, ktorá predložila komplexný program reformy EÚ, bola práve strana Klusa, SaS. Dokument nesie názov Manifest slovenského eurorealizmu."], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["politickom programe", "spustila", "harmonogram", "Denník N", "napísali", "SP", "Intermarium", "Dokument"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-contentuploads201501volebny-program-2016-pdf/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/zaciname-so-zberom-podpisov-pod-peticie-za-referendum-o-vystupeni-z-eu-a-o-vystupeni-z-nato/", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/harmonogram-zberu-peticii/", "https://dennikn.sk/blog/o-co-vsetko-by-sme-prisli-ak-by-slovensko-vystupilo-z-europskej-unie/", "http://www.topky.sk/cl/10/1556537/Ako-by-hlasovalo-Slovensko-v-pripade-referenda-o-vystupeni-z-EU--Vysledky-vas-mozno-prekvapia", "https://pospolitost.wordpress.com/2016/07/07/sp-na-konferencii-v-kyjeve-intermarium/", "http://www.newslettereuropean.eu/intermarium-vital-security-alternative-eastern-europe/", "http://www.strana-sas.sk/manifest-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:04.193680+00:00"}
{"id": "vr18000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18000", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nepodarilo sa minulý rok dostať čitateľne do štátneho rozpočtu podporu zelenej nafty, ale je tam 30 miliónov podpory.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o zelenej nafte - lacnejšia nafta pre farmárov produkujúcich nedostatkovejšie suroviny ako ovocie, zeleninu, či živočíšnu výrobu. Sľub podporiť slovenských poľnohospodárov 30 miliónmi eur dal koncom januára 2018 vtedajší premiér Robert Fico, čo neskôr potvrdil aj minister financií Peter Kažimír: \"Potvrdzujem, že uvoľníme v najbližších dňoch 30 mil. eur pre kapitolu pôdohospodárstva.\" Ministerka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná túto finančnú podporu odôvodnila slovami : \"Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít, a tým aj zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti našich producentov potravín, a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín na pultoch obchodov.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o zelenej nafte - lacnejšia nafta pre farmárov produkujúcich nedostatkovejšie suroviny ako ovocie, zeleninu, či živočíšnu výrobu. Sľub podporiť slovenských poľnohospodárov 30 miliónmi eur dal koncom januára 2018 vtedajší premiér Robert Fico, čo neskôr potvrdil aj minister financií Peter Kažimír: \"Potvrdzujem, že uvoľníme v najbližších dňoch 30 mil. eur pre kapitolu pôdohospodárstva.\" Ministerka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná túto finančnú podporu odôvodnila slovami : \"Sledujeme tým udržanie prvovýroby na Slovensku, zníženie vývozu kľúčových komodít, a tým aj zníženie salda zahraničného obchodu. Pomôžeme konkurencieschopnosti našich producentov potravín, a tiež očakávame vyšší podiel domácich potravín na pultoch obchodov.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["nafte", "Sľub", "potvrdil", "slovami"], "url": ["https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html", "https://sluby.sme.sk/slub/504/podpora-polnohospodarom", "https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20750549/ekologia-polnohospodarstvo-zelena-nafta-dotacia-vlada-podpora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:30.892551+00:00"}
{"id": "vr38446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38446", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ústava veľmi jasne pomenuváva, akým spôsobom môže byť rozpustený parlament a kto má kompetenciu. Má ju pán prezident republiky.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR (.pdf) určuje právomoci prezidenta a podmienky rozpustenia NR SR v článku 102 ods. 1.e): Prezident : ... e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového´stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR (.pdf) určuje právomoci prezidenta a podmienky rozpustenia NR SR v článku 102 ods. 1.e): Prezident : ... e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového´stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,"], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://vlada.gov.sk/data/files/1086.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:54.188865+00:00"}
{"id": "vr15266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15266", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...viac ako 50% exportu, importu (Veľkej Británie, pozn. ) ide práve z Európskej únie", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Import Veľkej Británie z krajín EÚ už dlhodobo (2000- 2015) predstavuje 54 %, teda skutočne viac ako 50 %. Export Veľkej Británie do krajín Európskej únie predstavoval v roku 2015 47 %, nie viac ako 50 % ako tvrdí Klus. V apríli 2015 to bolo napríklad len 45,1 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSkutočnosť, že export Veľkej Británie do krajín EÚ je nižší ako 50 % potvrdzuje napríklad aj Národný archív Veľkej Británie: \" ...the proportion of UK exports destined for the EU falling from 54.8% in 1999 to 44.6% in 2014. \"", "analysis_paragraphs": ["Import Veľkej Británie z krajín EÚ už dlhodobo (2000- 2015) predstavuje 54 %, teda skutočne viac ako 50 %. Export Veľkej Británie do krajín Európskej únie predstavoval v roku 2015 47 %, nie viac ako 50 % ako tvrdí Klus. V apríli 2015 to bolo napríklad len 45,1 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Skutočnosť, že export Veľkej Británie do krajín EÚ je nižší ako 50 % potvrdzuje napríklad aj Národný archív Veľkej Británie: \" ...the proportion of UK exports destined for the EU falling from 54.8% in 1999 to 44.6% in 2014. \""], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Import", "2015", "apríli 2015", "Národný archív"], "url": ["https://www.theguardian.com/business/2016/may/10/uk-trade-deficit-hits-new-record-of-24bn-pounds-eu-referendum-brexit", "https://www.theguardian.com/business/2016/may/10/uk-trade-deficit-hits-new-record-of-24bn-pounds-eu-referendum-brexit", "http://www.telegraph.co.uk/finance/economics/11661581/Trade-deficit-shrinkage-set-to-boost-UK-growth.html", "http://webarchive.nationalarchives.gov.uk/20160105160709/http://www.ons.gov.uk/ons/rel/international-transactions/outward-foreign-affiliates-statistics/how-important-is-the-european-union-to-uk-trade-and-investment-/sty-eu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:34.980544+00:00"}
{"id": "49672", "numeric_id": 49672, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49672", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď Európska komisia konštatovala, keď sme my preberali vládu v roku 2023, že preberáme vládu s najhoršími verejnými financiami v Európskej únii.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia pravidelne zverejňuje analýzu udržateľnosti finacnií členských štátov. Analýza pre rok 2023 konštatovala najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDebt Sustainability Monitor ( DSM ) je pravidelná správa vydávaná Európskou komisiou (EK), ktorá hodnotí udržateľnosť verejného dlhu členských štátov EÚ v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Správa používa ukazovatele S1 a S2, ktoré merajú potrebné fiškálne úpravy na stabilizáciu verejného dlhu v pomere k HDP.\n\nUkazovateľ S1 „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu o 15 rokov bola 60% HDP“.\n\nUkazovateľ S2 indikuje „o koľko sa musí trvale zmeniť štrukturálne primárne saldo (v % HDP), aby súčasná hodnota budúcich štrukturálnych primárnych sáld pokryla dnešnú úroveň dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť nerastúcu úroveň dlhu“.\n\nČlenské štáty sa považujú za vysoko rizikové, ak je na dlhodobú stabilizáciu dlhu potrebná celková úprava aspoň o 6 percentuálnych bodov HDP ( .pdf , s. 60). Slovensku podľa analýzy EK pre rok 2023 chýba k udržateľnosti 9,9 % HDP, teda približne 12 miliárd eur, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín EÚ.\n\nAnalýza EK tak poukázala na najhoršiu dlhodobú udržateľnosť financií Slovenska spomedzi krajín EÚ. Podobne krajiny , ktoré potrebujú dlh konsolidovať na úrovni viac než 6 % HDP a ich dlhodobá udržateľnosť dlhu je považovaná ako vysoko riziková sú tiež Malta, Luxembursko, Bulharsko a Slovinsko.\n\nIndikátor S2 dlhodobej udržateľnosti dlhu. Zdroj: Európska komisia .\n\nPrehľad celkových klasifikácií dlhodobého rizika, S2 a S1. Zdroj: Európska komisia .\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) používa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti GAP , ktorý „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP“. Podľa správy RRZ ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v roku 2023 dosiahol 6,2 % HDP.\n\nPodľa správy RRZ boli v roku 2023 schválené opatrenia, ktoré celkovo zhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,6 % HDP (bez zmien v druhom pilieri). Medzi ne patria napr. opatrenia v školstve, ktoré prispeli k zhoršeniu o 0,5 % HDP, no dlhodobo môžu pozitívne ovplyvniť ekonomický rast. Zdravotníctvo zhoršilo ukazovateľ o 0,3 % HDP a ďalšie výdavky pridali 0,1 % HDP. V dôchodkovom systéme sa vplyv negatívnych zmien vyšplhal na 0,2 % HDP, najmä kvôli zvýšeniu minimálnych dôchodkov a invalidných dôchodkov. Naopak, zníženie sadzby do druhého piliera zlepšilo ukazovateľ o 0,4 % HDP. Schválený balíček opatrení v decembri 2023 prispel k zlepšeniu o 0,3 % HDP, vďaka zvýšeniu daní z tabaku, zavedení minimálnej dane pre právnické osoby a rozšíreniu odvodov.\n\nZlý stav verejných financií preto podľa RRZ vyžaduje skorú konsolidáciu. RRZ v správe „hodnotí veľmi negatívne, že vláda nezačala od roku 2024 s trvalou konsolidáciou verejných financií a že výdavkové limity neboli v roku 2024 schválené Národnou radou SR. Nezosúladenie rozpočtu s platnými výdavkovými limitmi znamená porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Slovensku tak naďalej v praxi chýba efektívny nástroj na ozdravenie verejných financií.“", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia pravidelne zverejňuje analýzu udržateľnosti finacnií členských štátov. Analýza pre rok 2023 konštatovala najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií spomedzi všetkých krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Debt Sustainability Monitor ( DSM ) je pravidelná správa vydávaná Európskou komisiou (EK), ktorá hodnotí udržateľnosť verejného dlhu členských štátov EÚ v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Správa používa ukazovatele S1 a S2, ktoré merajú potrebné fiškálne úpravy na stabilizáciu verejného dlhu v pomere k HDP.", "Ukazovateľ S1 „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu o 15 rokov bola 60% HDP“.", "Ukazovateľ S2 indikuje „o koľko sa musí trvale zmeniť štrukturálne primárne saldo (v % HDP), aby súčasná hodnota budúcich štrukturálnych primárnych sáld pokryla dnešnú úroveň dlhu. Na rozdiel od S1, indikátor S2 berie do úvahy projekcie súvisiace so starnutím populácie v nekonečnom horizonte, pričom požadovaná zmena salda má zabezpečiť nerastúcu úroveň dlhu“.", "Členské štáty sa považujú za vysoko rizikové, ak je na dlhodobú stabilizáciu dlhu potrebná celková úprava aspoň o 6 percentuálnych bodov HDP ( .pdf , s. 60). Slovensku podľa analýzy EK pre rok 2023 chýba k udržateľnosti 9,9 % HDP, teda približne 12 miliárd eur, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých krajín EÚ.", "Analýza EK tak poukázala na najhoršiu dlhodobú udržateľnosť financií Slovenska spomedzi krajín EÚ. Podobne krajiny , ktoré potrebujú dlh konsolidovať na úrovni viac než 6 % HDP a ich dlhodobá udržateľnosť dlhu je považovaná ako vysoko riziková sú tiež Malta, Luxembursko, Bulharsko a Slovinsko.", "Indikátor S2 dlhodobej udržateľnosti dlhu. Zdroj: Európska komisia .", "Prehľad celkových klasifikácií dlhodobého rizika, S2 a S1. Zdroj: Európska komisia .", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) používa ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti GAP , ktorý „predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP“. Podľa správy RRZ ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v roku 2023 dosiahol 6,2 % HDP.", "Podľa správy RRZ boli v roku 2023 schválené opatrenia, ktoré celkovo zhoršili dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,6 % HDP (bez zmien v druhom pilieri). Medzi ne patria napr. opatrenia v školstve, ktoré prispeli k zhoršeniu o 0,5 % HDP, no dlhodobo môžu pozitívne ovplyvniť ekonomický rast. Zdravotníctvo zhoršilo ukazovateľ o 0,3 % HDP a ďalšie výdavky pridali 0,1 % HDP. V dôchodkovom systéme sa vplyv negatívnych zmien vyšplhal na 0,2 % HDP, najmä kvôli zvýšeniu minimálnych dôchodkov a invalidných dôchodkov. Naopak, zníženie sadzby do druhého piliera zlepšilo ukazovateľ o 0,4 % HDP. Schválený balíček opatrení v decembri 2023 prispel k zlepšeniu o 0,3 % HDP, vďaka zvýšeniu daní z tabaku, zavedení minimálnej dane pre právnické osoby a rozšíreniu odvodov.", "Zlý stav verejných financií preto podľa RRZ vyžaduje skorú konsolidáciu. RRZ v správe „hodnotí veľmi negatívne, že vláda nezačala od roku 2024 s trvalou konsolidáciou verejných financií a že výdavkové limity neboli v roku 2024 schválené Národnou radou SR. Nezosúladenie rozpočtu s platnými výdavkovými limitmi znamená porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Slovensku tak naďalej v praxi chýba efektívny nástroj na ozdravenie verejných financií.“"], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["DSM", "S1", "indikuje", ".pdf", "chýba", "Analýza", "najhoršiu", "krajiny", "", "Európska komisia", "", "Európska komisia", "GAP", "správy"], "url": ["https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/publik/prednaska_meranie_konsolidacie_vo_verejnych_financiach.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/publik/prednaska_meranie_konsolidacie_vo_verejnych_financiach.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/705077-musime-uz-naozaj-zacat-ozdravovat-stav-verejnych-financii-na-slovensku-je-opat-najhorsi-v-eu/", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2023-april-2024/#_ftn3", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/e3a23fba-1402-4cc9-b571-7473b5e7842a_en?filename=ip271_en.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/publik/prednaska_meranie_konsolidacie_vo_verejnych_financiach.pdf", "https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2023-april-2024/#_ftn3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:02.399949+00:00"}
{"id": "43552", "numeric_id": 43552, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43552", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... Jozef Rajtár prispel k tomu, že Marián Kočner je tam, kde je. I keď tie dôvody boli jeho zabásnutia boli súviseli najmä s Televíziou Markíza a so zmenkami.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marián Kočner je väzobne stíhaný práve - a nie najmä - pre kauzu zmenky. Jozef Rajtár na neho podal viacero trestných oznámení - no v iných kauzách. K tomu, že Kočner sedí vo väzbe, Rajtár teda neprispel. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marián Kočner je väzobne stíhaný v kauze „zmenky”. Trestné oznámenie na neho podala Televízia Markíza. Najvyšší súd ho do väzby poslal v júni 2018, pretože sa obával , že bude ako obvinený pokračovať v trestnej činnosti. Dôvody Kočnerovho „zabásnutia” teda súviseli len - a nie „najmä” - s kauzou zmeniek. V apríli 2019 rozšíril súd jeho väzbu aj na útekovú. Kočner sa pre zmenky medzičasom postavil pred súd. Poslanec SAS Jozef Rajtár podal v júni 2017 na Mariána Kočnera trestné oznámenie pre podozrenie z krátenia daní pri prevode bytov v komplexe Five Star Residence. V októbri 2018 polícia Kočnera obvinila . Ďalšie trestné oznámenie podal Rajtár v marci 2018 - pre podozrenie , že ekonomické trestné činy pri sporných prevodoch vykonala organizovaná skupina. Rajtár v októbri 2018 pre aktuality.sk povedal , že až do zadržania Kočnera mal policajnú ochranu. Pridelili mu ju v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním sa.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kočner je väzobne stíhaný práve - a nie najmä - pre kauzu zmenky. Jozef Rajtár na neho podal viacero trestných oznámení - no v iných kauzách. K tomu, že Kočner sedí vo väzbe, Rajtár teda neprispel. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marián Kočner je väzobne stíhaný v kauze „zmenky”. Trestné oznámenie na neho podala Televízia Markíza. Najvyšší súd ho do väzby poslal v júni 2018, pretože sa obával , že bude ako obvinený pokračovať v trestnej činnosti. Dôvody Kočnerovho „zabásnutia” teda súviseli len - a nie „najmä” - s kauzou zmeniek. V apríli 2019 rozšíril súd jeho väzbu aj na útekovú. Kočner sa pre zmenky medzičasom postavil pred súd. Poslanec SAS Jozef Rajtár podal v júni 2017 na Mariána Kočnera trestné oznámenie pre podozrenie z krátenia daní pri prevode bytov v komplexe Five Star Residence. V októbri 2018 polícia Kočnera obvinila . Ďalšie trestné oznámenie podal Rajtár v marci 2018 - pre podozrenie , že ekonomické trestné činy pri sporných prevodoch vykonala organizovaná skupina. Rajtár v októbri 2018 pre aktuality.sk povedal , že až do zadržania Kočnera mal policajnú ochranu. Pridelili mu ju v súvislosti s nebezpečným vyhrážaním sa."], "analysis_date": "2019-09-25", "analysis_sources": {"text": ["kauze", "obával", "rozšíril", "postavil", "podal", "obvinila", "podozrenie", "povedal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22152433/sud-od-kocnera-zatial-neobdrzal-stiahnutie-ziadosti-o-prepustenie.html", "https://domov.sme.sk/c/20859707/foto-mariana-kocnera-poslal-najvyssi-sud-do-vazby.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zamietnutie-rozsirenej-vazby-pre-kocnera-zrusil-najvyssi-sud.html", "https://domov.sme.sk/c/22207741/foto-vypoved-mariana-kocnera-pred-sudom-v-kauze-zmenky.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/499211/rajtar-podal-trestne-oznamenie-na-kocnera/", "https://domov.sme.sk/c/20940123/kocnera-obvinili-za-prevody-bytov-vo-five-star-residence.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1713556-kocner-a-basternak-mohli-konat-ako-organizovana-zlocinecka-skupina-tvrdi-rajtar", "https://www.aktuality.sk/clanok/630460/rajtar-policia-mi-povedala-ze-sa-ma-kocner-snazil-dat-zabit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:52.241283+00:00"}
{"id": "49440", "numeric_id": 49440, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49440", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Pán Blanár, minister zahraničných vecí, ktorý v čase, keď bombardovali Buču, tak kávičkoval napríklad s ruským veľvyslancom.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár sa v marci 2022 stretol s ruským veľvyslancom v Bratislave. V tomto čase prebiehal v meste Buča jeden z najväčších masakrov na Ukrajine, v ktorom prišlo o život približne 450 civilistov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV marci 2022 sa na ukrajinskom území v meste Buča odohral masaker . Ruskí vojaci začali okupáciu mesta 3. marca 2022, v apríli 2022 sa z Buče stiahli. Ukrajinské ozbrojené sily získali kontrolu nad mestom 2. apríla 2022, ruská armáda mesto okupovala minimálne do 31. marca 2022. Predstavitelia mesta uviedli , že počas mesačnej okupácie ruskí vojaci zavraždili najmenej 458 civilistov. Konanie ruských vojakov odsúdila okrem ukrajinskej vlády aj Európska únia a OSN. Krátko po tom, čo informácie o masakri vyšli najavo, 7. apríla, bolo Rusko vylúčené z Rady OSN pre ľudské práva. Za jeho vylúčenie hlasovalo 93 štátov, proti bolo 24 a a 58 krajín sa zdržalo hlasovania.\n\n16. marca 2022 sa Robert Fico a Juraj Blanár stretli v Bratislave na rokovaní s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Fico v príspevku na Facebooku uviedol, že cieľom rokovania bolo informovanie sa o rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár sa v marci 2022 stretol s ruským veľvyslancom v Bratislave. V tomto čase prebiehal v meste Buča jeden z najväčších masakrov na Ukrajine, v ktorom prišlo o život približne 450 civilistov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V marci 2022 sa na ukrajinskom území v meste Buča odohral masaker . Ruskí vojaci začali okupáciu mesta 3. marca 2022, v apríli 2022 sa z Buče stiahli. Ukrajinské ozbrojené sily získali kontrolu nad mestom 2. apríla 2022, ruská armáda mesto okupovala minimálne do 31. marca 2022. Predstavitelia mesta uviedli , že počas mesačnej okupácie ruskí vojaci zavraždili najmenej 458 civilistov. Konanie ruských vojakov odsúdila okrem ukrajinskej vlády aj Európska únia a OSN. Krátko po tom, čo informácie o masakri vyšli najavo, 7. apríla, bolo Rusko vylúčené z Rady OSN pre ľudské práva. Za jeho vylúčenie hlasovalo 93 štátov, proti bolo 24 a a 58 krajín sa zdržalo hlasovania.", "16. marca 2022 sa Robert Fico a Juraj Blanár stretli v Bratislave na rokovaní s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom. Fico v príspevku na Facebooku uviedol, že cieľom rokovania bolo informovanie sa o rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["masaker", "začali", "získali", "okupovala", "uviedli", "Európska únia", "vylúčené", "stretli"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/622262-mesto-buca-po-vrazdach-civilistov-oznacuju-ukrajinci-za-novu-srebrenicu/", "https://www.nytimes.com/interactive/2022/12/21/world/europe/bucha-ukraine-massacre-victims.html", "https://www.businessinsider.com/timeline-disproves-russia-claims-that-bucha-massacre-is-ukraine-hoax-2022-4", "https://edmo.eu/2022/04/06/fact-checking-russian-disinformation-about-buchas-massacre-part-2/", "https://www.washingtonpost.com/world/2022/08/08/ukraine-bucha-bodies/#:~:text=officials%20in%20Bucha%20said%20Monday%20that%20they%20had%20reached%20what%20may%20be%20the%20closest%20they%20will%20get%20to%20a%20final%20accounting%20of%20victims%20of%20the%20murderous%20rampage%20by%20Russian%20troops%20that%20set%20off%20worldwide%20outrage%20over%20alleged%20atrocities%3A%20458%20bodies", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/europa-reaguje-na-masaker-v-buci-dalsimi-sankciami-a-stopkou-ruskemu-uhliu/", "https://sita.sk/rusko-vylucili-z-rady-osn-pre-ludske-prava-az-58-krajin-sa-zdrzalo-hlasovania/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=521011359383169&set=a.401309868019986&type=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:41.393882+00:00"}
{"id": "vr35446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35446", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...čiže ministerstvo alebo nejaká štátna agentúra, ale v skutočnosti to boli ich rôzni partneri, boli s nimi majetkovo prepojení alebo v iných prípadoch postupovali spoločne a spolu realizovali nejaké verejné zákazky.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci o spriatelení, resp. partneroch hovorí aj denník SME na svojom portáli tu alebo tu , táto časť kauzy je zatiaľ len v polohe domnienky, nie potvrdenej informácie tak ako ju prezentuje B. Ondruš.", "analysis_paragraphs": ["Hoci o spriatelení, resp. partneroch hovorí aj denník SME na svojom portáli tu alebo tu , táto časť kauzy je zatiaľ len v polohe domnienky, nie potvrdenej informácie tak ako ju prezentuje B. Ondruš."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5555740/chren-mal-priatelov-aj-v-druhej-sutazi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5547700/chren-a-svejna-sutazili-u-pociatka-na-istotu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:54.570443+00:00"}
{"id": "vr25782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25782", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... odvody idú zase o 5 eur na budúci rok hore (pre živnostníkov, pozn.). Tí, čo platia minimálne odvody alebo tí, čo ich platia vyššie, tak dokonca o 18% v prepočte budú živnostníci platiť vyššie odvody.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál podnikajte.sk prichádza s informáciou, že od 1. januára 2014 sa budú odvody naozaj zvyšovať v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu. Koeficient pre výpočet odvodov sa zníži z pôvodných 1,9 na 1,6 a minimálna výška odvodov, ktoré musí živnostník platiť do zdravotnej a sociálnej poisťovne, sa zmení na 189,77 eura oproti súčasnej výške 185,29 eura. Tvrdenie Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivé. Jozef Mihál na svojom blogu ( etrend.sk ) informuje o novele zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2014, ktorá sa momentálne nachádza v druhom čítaní. Na oficiálnej stránke MPSVR SR ani ÚPSVaR sa zatiaľ nevyskytuje informácia o zvyšovaní odvodov pre živnostníkov v roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál podnikajte.sk prichádza s informáciou, že od 1. januára 2014 sa budú odvody naozaj zvyšovať v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu. Koeficient pre výpočet odvodov sa zníži z pôvodných 1,9 na 1,6 a minimálna výška odvodov, ktoré musí živnostník platiť do zdravotnej a sociálnej poisťovne, sa zmení na 189,77 eura oproti súčasnej výške 185,29 eura. Tvrdenie Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivé. Jozef Mihál na svojom blogu ( etrend.sk ) informuje o novele zákona o sociálnom poistení účinnej od 1. januára 2014, ktorá sa momentálne nachádza v druhom čítaní. Na oficiálnej stránke MPSVR SR ani ÚPSVaR sa zatiaľ nevyskytuje informácia o zvyšovaní odvodov pre živnostníkov v roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["podnikajte.sk", "etrend.sk"], "url": ["http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1062/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-1-1-2014.xhtml", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2013/09/23/odvody-na-socialne-poistenie-od-1-1-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:40.535248+00:00"}
{"id": "vr14643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14643", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...teraz boli v uvodzovkách predané nemocnice v Trnave a Dunajskej Strede a tam vládnu samozrejme vaši, Smeráci.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemocnica v Trnave v roku 2014 predala časť pozemkov. V roku 2014 vyšla správa o tom, že Trnavský samosprávny kraj chystá predaj akcií svojich nemocníc v Dunajskej Strede a Galante vo verejnej obchodnej súťaži ( SITA ). V roku 2015 ich odkúpila spoločnosť Svet zdravia finančnej skupiny Penta. Zmluvu podpísal predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Ten kandidoval na tento post ako nezávislý s podporou Smeru ale aj napríklad SNS. Predaj nemocníc museli schváliť poslanci kraja. Medzi nimi je 12 poslancov Smeru zo 40 (30 %). Vzťah medzi vedením kraja a predajom nemocníc nehodnotíme. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nemocnica v Trnave v roku 2014 predala časť pozemkov. V roku 2014 vyšla správa o tom, že Trnavský samosprávny kraj chystá predaj akcií svojich nemocníc v Dunajskej Strede a Galante vo verejnej obchodnej súťaži ( SITA ). V roku 2015 ich odkúpila spoločnosť Svet zdravia finančnej skupiny Penta. Zmluvu podpísal predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Ten kandidoval na tento post ako nezávislý s podporou Smeru ale aj napríklad SNS. Predaj nemocníc museli schváliť poslanci kraja. Medzi nimi je 12 poslancov Smeru zo 40 (30 %). Vzťah medzi vedením kraja a predajom nemocníc nehodnotíme. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["predala", "SITA", "odkúpila", "podpísal", "kandidoval", "schváliť", "porazil", "Poslancov", "10 poslancov", "primátor", "kandidoval", "obvode"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/578728-nemocnica-v-trnave-predala-pozemky-sporne", "http://www.netky.sk/clanok/tsk-preda-akcie-nemocnic-v-dunajskej-strede-a-galante-ziska-ich-kmotrik", "http://svetzdravia.com/aktuality/a216_svet-zdravia-sa-rozsiruje-o-nemocnice-v-galante-a-v-dunajskej-strede", "http://www.trnavskyhlas.sk/c/15849-mikus-predaj-nemocnic-podpisal-vyja%20dri-sa-protimonopolny-urad.htm", "https://stary.trnava-vuc.sk/sk/otvorena-samosprava/predseda/vystupenia-v-mediach/tibor-mikus-dostane-vo-volbach-do-vuc-podporu", "http://www.trnavskyhlas.sk/c/15589-poslanci-kraja-budu-mimoriadne-zasadat-caka-ich-rozhodovanie-o-nemocniciach.htm", "http://www.teraz.sk/komunalne-volby/trnava-brocka/106347-clanok.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab09.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab09.html", "http://www.dunstreda.sk/primator", "http://www.dunstreda.sk/dh/content/v%C3%BDsledky-komun%C3%A1lnych-volieb-2014", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab05.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:02.186430+00:00"}
{"id": "vr14872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14872", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Máme 10% nezamestnanosť (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšie štatistiky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za mesiac január a február roku 2016 potvrdzujú, že nezamestnanosť na Slovensku sa pohybuje okolo spomínaných 10 %, preto hodnotíme daný výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie štatistiky z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za mesiac január a február roku 2016 potvrdzujú, že nezamestnanosť na Slovensku sa pohybuje okolo spomínaných 10 %, preto hodnotíme daný výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "januári 2016", "februári 2016"], "url": ["http://www.upsvar.sk/", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/v-januari-evidovana-nezamestnanost-klesla-na-1039.html?page_id=585686", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/evidovana-februarova-nezamestnanost-1009-je-najnizsia-za-ostatnych-7-rokov.html?page_id=592409"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:17.847731+00:00"}
{"id": "vr14291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14291", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda nastaví nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že (...)postupne presadí model financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka, finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálni počty žiakov do gymnázií.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kombinácia modelu financovania na žiaka a modelu financovania na triedu nebola doposial uzákonená, prekážkou mali byt nekompletné analýzy. Takisto sa nakoniec neuskutocnila zmena pri prijímaní žiakov do gymnázií. Slub preto hodnotíme ako nesplnený. Zákon c. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bol niekolkokrát pozmenený novelami , v poslednej dobe hlavne v súvislosti s duálnym vzdelávaním ci príspevkami na kurzy pohybových aktivít. Ministri školstva za Ficovej vlády sa postupne pokúšali o vypracovanie plánu na prechod na kombináciu normatívneho financovania na triedu s normatívnym financovaním na žiaka, avšak narazili na nekompletné analýzy - tie mali byt dokonca dôvodom na pozdržanie celej reformy. \"Pri nastavení nového financovania je problémom podla Draxlera to, že rezort potrebuje zlepšit svoju analytickú prácu, aby vedel presne odhadnút, co vyvolajú legislatívne zmeny priamo v teréne.\"", "analysis_paragraphs": ["Kombinácia modelu financovania na žiaka a modelu financovania na triedu nebola doposial uzákonená, prekážkou mali byt nekompletné analýzy. Takisto sa nakoniec neuskutocnila zmena pri prijímaní žiakov do gymnázií. Slub preto hodnotíme ako nesplnený. Zákon c. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení bol niekolkokrát pozmenený novelami , v poslednej dobe hlavne v súvislosti s duálnym vzdelávaním ci príspevkami na kurzy pohybových aktivít. Ministri školstva za Ficovej vlády sa postupne pokúšali o vypracovanie plánu na prechod na kombináciu normatívneho financovania na triedu s normatívnym financovaním na žiaka, avšak narazili na nekompletné analýzy - tie mali byt dokonca dôvodom na pozdržanie celej reformy. \"Pri nastavení nového financovania je problémom podla Draxlera to, že rezort potrebuje zlepšit svoju analytickú prácu, aby vedel presne odhadnút, co vyvolajú legislatívne zmeny priamo v teréne.\""], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["novelami", "nekompletné analýzy", "Atlas.sk", "plán", "návrhu", "zrušené"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597/info", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332191-reforma-skolstva-meska-rezort-nema-analyzy/", "http://aktualne.atlas.sk/viac-ziakov-viac-penazi-take-financovanie-skol-by-sa-uz-malo-zmenit/slovensko/skolstvo/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/caplovic-ide-skrtat-gymnazia-pocitia-to-tisice-ziakov-502088", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301457-novela-skolskeho-zakona-zavadza-sa-minimum-ziakov-v-triede/", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/sito-na-gymnazia-nebude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:46.039714+00:00"}
{"id": "48225", "numeric_id": 48225, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48225", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ako viete, naša vláda vlastne zaviedla trinásty dôchodok, aby ochránila dôchodcov. Preto teda mali vyplatený novembri trinásty dôchodok, ktorým prispieva práve aj na elimináciu nárastu týchto cien.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ešte v roku 2020 vláda SMERu a SNS, spolu s ĽSNS a Sme rodina schválila zavedenie trinásteho dôchodku 4 dni pred parlamentnými voľbami v plnej výške, čo kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).\n\nVláda Igora Matoviča následne znovu schválila vyplácanie trinásteho dôchodku, ale už s iným spôsobom výpočtu a s inou výškou.\n\nZámerom zavedenia trinásteho dôchodku však nebola ochrana dôchodcov pred zvyšujúcou sa infláciou, nakoľko v roku 2020 bola inflácia na úrovni 1,9% ( pdf ) a jej výrazný nárast v nasledujúcom období nepredpokladala ani Národná banka Slovenska (NBS). ( pdf , s. 25 ; xlsx )\n\nKeďže bol dôvod zavedenia trinástych dôchodkov iný, ako tvrdí premiér Heger, aj keď trináste dôchodky môžu seniorom pomôcť so zvládaním zdražovania, hodnotíme výrok ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Ešte v roku 2020 vláda SMERu a SNS, spolu s ĽSNS a Sme rodina schválila zavedenie trinásteho dôchodku 4 dni pred parlamentnými voľbami v plnej výške, čo kritizovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).", "Vláda Igora Matoviča následne znovu schválila vyplácanie trinásteho dôchodku, ale už s iným spôsobom výpočtu a s inou výškou.", "Zámerom zavedenia trinásteho dôchodku však nebola ochrana dôchodcov pred zvyšujúcou sa infláciou, nakoľko v roku 2020 bola inflácia na úrovni 1,9% ( pdf ) a jej výrazný nárast v nasledujúcom období nepredpokladala ani Národná banka Slovenska (NBS). ( pdf , s. 25 ; xlsx )", "Keďže bol dôvod zavedenia trinástych dôchodkov iný, ako tvrdí premiér Heger, aj keď trináste dôchodky môžu seniorom pomôcť so zvládaním zdražovania, hodnotíme výrok ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "kritizovala", "následne", "schválila", "výpočtu", "pdf", "pdf", "xlsx"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1772082/smer-sns-kotlebovci-a-kollar-schvalili-styri-dni-pred-volbami-13-dochodok/", "https://www.rrz.sk/hangover-vo-verejnych-financiach/", "https://e.dennikn.sk/1794276/prezidentka-podpise-trinasty-dochodok-zakon-vsak-posiela-na-ustavny-sud/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/dochodcovia-dostanu-13-dochodok-tento-rok.html", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://crz.gov.sk/data/att/2847252.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2020/protected/P4Q-2020.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/ekonomicky_menovy_vyvoj/2021/protected/emv_jar-2021_pred.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:34.104398+00:00"}
{"id": "vr17559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17559", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Každý členský štát má povinnosť skontrolovať minimálne 5% žiadateľov. Slovenská republika kontroluje 10% žiadateľov. To sú kontroly takzvané kontroly na mieste. Pomedzi to sa robia kontroly administratívne. Tých robí Pôdohospodárska platobná agentúra 100%.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že každý členský štát Európskej únie je povinný skontrolovať aspoň 5% žiadateľov o agrodotácie. Presný údaj o tom, koľko žiadateľov o dotácie je kontrolovaných na Slovensku nie je dostupný ani na stránkach Ministerstva pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka ani na stránke Slovenskej pôdohospodárskej agentúry (PPA). PPA uvádza , že každá žiadosť prechádza niekoľko stupňovou administratívnou kontrolou, no tento fakt nie je možné jednoznačne overiť. Vzhľadom k tomu, že vo výroku sa nachádzajú aj nedohľadateľné fakty, označujeme ho ako neoveriteľný.\n\nUrobiť kontrolu tisíciek príjemcov európskych platieb naraz na mieste nie je podľa riaditeľky odboru rizikovej analýzy, L. Vágnerovej, možné. Pri takzvaných priamych podporách by napríklad muselo byť skontrolovaných až 16 tisíc žiadateľov. Európska komisia požaduje, aby takýmto spôsobom kontroly bolo overených minimálne 5 percent príjemcov priamych podpôr. Na takúto kontrolu nesmie byť väčšina žiadateľov (75-80 %) vybraných náhodne. Ich výber je uskutočnený na základe predchádzajúcej rizikovej analýzy. Riziková vzorka bola spočiatku vyberaná odhadom expertov, a teda na základe subjektívneho odhadu expertných pracovníkov agentúry, čo sa neskôr ukázalo ako nedostatočne efektívne z hľadiska splnenia požiadaviek Európskej komisie. Táto metóda bola preto neskôr nahradená viacrozmernou štatistickou analýzou dát.\n\nKontroly žiadateľov priamych platieb sa uskutočňujú na základe pravidiel krížového plnenia, ktoré sú platné od 1. januára 2009. Jedná sa o súbor požiadaviek a noriem životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, verejného zdravie a zdravia zvierat a rastlín, a tiež dobrých životných podmienok pre chované zvieratá.\n\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uvádza , že žiadatelia o priame platby musia plniť všeobecné podmienky oprávnenosti a tak isto aj konkrétne podmienky na jednotlivé platby. Na Slovensku vykonáva kontrolu podmienok krížového plnenia PPA a ňou poverené organizácie ako Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Porušenie podmienok môže viesť ku kráteniu priamych platieb vo výške 3% až 5% pričom opakované nedodržiavanie podmienok môže viesť až k 15% kráteniu.\n\nPodľa PPA sú na overenie podmienok oprávnenosti a overenia pravidiel krížového plnenia na žiadostiach vykonávané niekoľko stupňové administratívne kontroly.\n\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na svojej stránke nemá zverejnené informácie o počte žiadateľov o agrodotácie za rok 2017 a ani o počte vykonaných kontrol. Či Slovenská republika kontroluje 10% žiadateľov preto nemožno overiť.\n\nWebová stránka Slovenskej pôdohospodárskej agentúry ponúka možnosť vyhľadať si konkrétnu podanú žiadosť v prípade, že záujemca o túto informáciu pozná konkrétne údaje. Otvorené štatistické údaje sa na stránke nenachádzajú.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že každý členský štát Európskej únie je povinný skontrolovať aspoň 5% žiadateľov o agrodotácie. Presný údaj o tom, koľko žiadateľov o dotácie je kontrolovaných na Slovensku nie je dostupný ani na stránkach Ministerstva pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka ani na stránke Slovenskej pôdohospodárskej agentúry (PPA). PPA uvádza , že každá žiadosť prechádza niekoľko stupňovou administratívnou kontrolou, no tento fakt nie je možné jednoznačne overiť. Vzhľadom k tomu, že vo výroku sa nachádzajú aj nedohľadateľné fakty, označujeme ho ako neoveriteľný.", "Urobiť kontrolu tisíciek príjemcov európskych platieb naraz na mieste nie je podľa riaditeľky odboru rizikovej analýzy, L. Vágnerovej, možné. Pri takzvaných priamych podporách by napríklad muselo byť skontrolovaných až 16 tisíc žiadateľov. Európska komisia požaduje, aby takýmto spôsobom kontroly bolo overených minimálne 5 percent príjemcov priamych podpôr. Na takúto kontrolu nesmie byť väčšina žiadateľov (75-80 %) vybraných náhodne. Ich výber je uskutočnený na základe predchádzajúcej rizikovej analýzy. Riziková vzorka bola spočiatku vyberaná odhadom expertov, a teda na základe subjektívneho odhadu expertných pracovníkov agentúry, čo sa neskôr ukázalo ako nedostatočne efektívne z hľadiska splnenia požiadaviek Európskej komisie. Táto metóda bola preto neskôr nahradená viacrozmernou štatistickou analýzou dát.", "Kontroly žiadateľov priamych platieb sa uskutočňujú na základe pravidiel krížového plnenia, ktoré sú platné od 1. januára 2009. Jedná sa o súbor požiadaviek a noriem životného prostredia, zmeny klímy, dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, verejného zdravie a zdravia zvierat a rastlín, a tiež dobrých životných podmienok pre chované zvieratá.", "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uvádza , že žiadatelia o priame platby musia plniť všeobecné podmienky oprávnenosti a tak isto aj konkrétne podmienky na jednotlivé platby. Na Slovensku vykonáva kontrolu podmienok krížového plnenia PPA a ňou poverené organizácie ako Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky a Štátna veterinárna a potravinová správa SR. Porušenie podmienok môže viesť ku kráteniu priamych platieb vo výške 3% až 5% pričom opakované nedodržiavanie podmienok môže viesť až k 15% kráteniu.", "Podľa PPA sú na overenie podmienok oprávnenosti a overenia pravidiel krížového plnenia na žiadostiach vykonávané niekoľko stupňové administratívne kontroly.", "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na svojej stránke nemá zverejnené informácie o počte žiadateľov o agrodotácie za rok 2017 a ani o počte vykonaných kontrol. Či Slovenská republika kontroluje 10% žiadateľov preto nemožno overiť.", "Webová stránka Slovenskej pôdohospodárskej agentúry ponúka možnosť vyhľadať si konkrétnu podanú žiadosť v prípade, že záujemca o túto informáciu pozná konkrétne údaje. Otvorené štatistické údaje sa na stránke nenachádzajú."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "takúto", "pravidiel", "uvádza", "stránke", "stránka"], "url": ["http://www.apa.sk/ziadosti-o-priame-podpory", "https://www.sas.com/sk_sk/customers/local/analytika-pomaha-podohospodarskej-platobnej-agenture.html", "http://archiv.sppk.sk/index.php?start&pl=141", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=47&sID=43&navID2=339", "http://www.mpsr.sk//index.php?navID=126&year=2017&ofs1=0", "http://www.apa.sk/ziadosti-o-priame-podpory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:52.445508+00:00"}
{"id": "vr15397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15397", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Náš program  (predvolebný program SNS, pozn.) bol skôr ako Váš program (predvolebný program SaS, pozn.).", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, kto v straníckych pracovných skupinách mal skôr pripravené návrhy do volebného preogramu, Demagog.SK nemôže a nevie rozhodnúť. Keď preto berieme do úvahy len to, kedy boli programy týchto strán verejne predstavené, tak tlačová konferencia SaS k volebnému programu sa konala skôr. SaS vystúpila s volebným programom 17. októbra 2015, snem SNS, na ktorom bol odsúhlasený volebný program sa konal 28. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O tom, kto v straníckych pracovných skupinách mal skôr pripravené návrhy do volebného preogramu, Demagog.SK nemôže a nevie rozhodnúť. Keď preto berieme do úvahy len to, kedy boli programy týchto strán verejne predstavené, tak tlačová konferencia SaS k volebnému programu sa konala skôr. SaS vystúpila s volebným programom 17. októbra 2015, snem SNS, na ktorom bol odsúhlasený volebný program sa konal 28. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "tlačovej besedy", "volebnom programe", "Tlačová konferencia", "programe"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1073581/sns-schvalila-na-sneme-volebny-program.html", "http://www.ta3.com/clanok/1073585/tb-po-sneme-strany-sns.html", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/volebny-program-sas-video/", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:24.239013+00:00"}
{"id": "vr34109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34109", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "V januári tohto roku sme identifikovali problém v objeme vyše 650 miliónov eura. V podstate tento problém predriešil predseda vlády s predsedom komisie Barrosom, kde došlo k dohode, že aj EK toto považuje za vážny problém a poskytnú určitú flexibilitu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem vyjadrení Ľubomíra Vážneho či Roberta Fica sa nám nepodarilo nájsť relevantnejšie informácie o problémových eurofondoch, je však pravdou, že takto boli \"identifikované\", tak ako tvrdí Ľubomír Vážny. Okrem toho podpredseda vlády približne správne interpretuje výsledky stretnutia premiéra s predsedom EK J.M. Barossom. Výrok preto označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Okrem vyjadrení Ľubomíra Vážneho či Roberta Fica sa nám nepodarilo nájsť relevantnejšie informácie o problémových eurofondoch, je však pravdou, že takto boli \"identifikované\", tak ako tvrdí Ľubomír Vážny. Okrem toho podpredseda vlády približne správne interpretuje výsledky stretnutia premiéra s predsedom EK J.M. Barossom. Výrok preto označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Čerpania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31. 01. 2013", "ohrozených eurofondoch", "SITA", "TASR", "rokovanie"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8833", "http://ekonomika.sme.sk/c/6693717/vazny-chce-pre-eurofondy-rychlo-schvalit-zmeny-v-tendroch.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/do-konca-roka-treba-z-eurofondov-minut/672542-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-eurofondy-barroso/42561-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-eurofondy-barroso/42561-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:30.135017+00:00"}
{"id": "vr25786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25786", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... pri študentoch, ktorí robia na dohody o brigádnickej práci študentov, aj keď nechápem, prečo študenti do 18 rokov platia vyššie odvody ako študenti nad 18 rokov ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre študentov starších a mladších ako 18 rokov skutočne platia rozdielne pravidlá pre odvádzanie odvodov. Rozdiel nespočíva v rozdielnej sadzbe odvodov, tá je v obidvoch prípadoch 7% zo mzdy. Iná je výška nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). V istých prípadoch teda môže študent do 18 rokov zaplatiť na odvodoch viac ako študent do 26 rokov, napriek tomu, že ich hrubá mzda je rovnaká. Podľa pravidiel platných od 1.januára 2013 (denník SME ): \" Ak má študent menej ako 18 rokov a príjem na brigádnicku dohodu do 66 eur, neplatí z nej odvody. Študenti do 26 rokov neplatia odvody z dohody do 155 eur. Ak budú mať príjem aj z ďalšej dohody, budú platiť odvody od prvého zarobeného eura. U zamestnávateľa, u ktorého si uplatnia sumu, z ktorej sa nebudú platiť odvody, podpíšu čestné vyhlásenie. Výška odvodov, ktorú zaplatia študenti z dohôd, je sedem percent z hrubej mzdy .\" Príklad: Študent do 18 rokov pracuje na dohodu u jedného zamestnávateľa a uplatňuje si NČZD. Za mesiac je jeho hrubá mzda 155 eur. Čistá mzda bude potom 148,77 eur, pričom náklady zamestnávateľa (cena práce, pozn.) bude 175,96 eur. Študent do 26 rokov pracuje na dohodu u jedného zamestnávateľa a uplatňuje si NČZD. Za mesiac je jeho hrubá mzda 155 eur. Čistá mzda bude potom 155 eur, pričom náklady zamestnávateľa (cena práce, pozn.) bude 156,62 eur. Pri výpočte sme použili daňovú kalkulačku pre študentov . Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre študentov starších a mladších ako 18 rokov skutočne platia rozdielne pravidlá pre odvádzanie odvodov. Rozdiel nespočíva v rozdielnej sadzbe odvodov, tá je v obidvoch prípadoch 7% zo mzdy. Iná je výška nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD). V istých prípadoch teda môže študent do 18 rokov zaplatiť na odvodoch viac ako študent do 26 rokov, napriek tomu, že ich hrubá mzda je rovnaká. Podľa pravidiel platných od 1.januára 2013 (denník SME ): \" Ak má študent menej ako 18 rokov a príjem na brigádnicku dohodu do 66 eur, neplatí z nej odvody. Študenti do 26 rokov neplatia odvody z dohody do 155 eur. Ak budú mať príjem aj z ďalšej dohody, budú platiť odvody od prvého zarobeného eura. U zamestnávateľa, u ktorého si uplatnia sumu, z ktorej sa nebudú platiť odvody, podpíšu čestné vyhlásenie. Výška odvodov, ktorú zaplatia študenti z dohôd, je sedem percent z hrubej mzdy .\" Príklad: Študent do 18 rokov pracuje na dohodu u jedného zamestnávateľa a uplatňuje si NČZD. Za mesiac je jeho hrubá mzda 155 eur. Čistá mzda bude potom 148,77 eur, pričom náklady zamestnávateľa (cena práce, pozn.) bude 175,96 eur. Študent do 26 rokov pracuje na dohodu u jedného zamestnávateľa a uplatňuje si NČZD. Za mesiac je jeho hrubá mzda 155 eur. Čistá mzda bude potom 155 eur, pričom náklady zamestnávateľa (cena práce, pozn.) bude 156,62 eur. Pri výpočte sme použili daňovú kalkulačku pre študentov . Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["SME", "daňovú kalkulačku pre študentov"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6652916/vyssie-dane-a-odvody-uz-platia-pozrite-si-hlavne-zmeny.html#ixzz2iOkU2nF0", "http://www.danovakalkulacka.sk/sk/Studenti-pre-rok-2013.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:35.796793+00:00"}
{"id": "45883", "numeric_id": 45883, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45883", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Momentálne sa pripravuje nariadenie, pretože to nebolo, nebolo to v súlade s uznesením vlády, ktoré bolo platné, tak, aby mal prezident policajného zboru prideleného vodiča z úradu na ochranu (ústavných činiteľov, pozn.) ...", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov po voľbách 2020 rozhodol , že šéf polície Milan Lučanský viac nebude mať k dispozícii šoféra/ochrankára. Úrad spadá pod Ministerstvo vnútra. Tlačový odbor Ministerstva pre portál Demagóg.SK 17. júna potvrdil, že rezort „ pripravuje legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je nahradenie predchádzajúcich uznesení vlády SR, ktoré doposiaľ upravovali predmetnú problematiku novými opatreniami a zároveň jednoznačné vymedzenie úloh Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MVSR tak, aby boli v súlade s potrebami efektívneho zabezpečenia plnenia úloh vo všetkých sférach pôsobenia úradu a zabezpečiť aktuálnosť a prehľadnosť v súlade s aplikačnou praxou.” Demagóg.SK si od rezortu vyžiadal aj uznesenie vlády, na ktoré sa minister odvolával a ktoré má byť základom pre predmetné nariadenie. Odpoveď však neprišla. Keďže nemáme k dispozícii uznesenie vlády a nevieme tak zistiť, či tvrdenie Romana Mikulca sedí, hodnotíme ho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov po voľbách 2020 rozhodol , že šéf polície Milan Lučanský viac nebude mať k dispozícii šoféra/ochrankára. Úrad spadá pod Ministerstvo vnútra. Tlačový odbor Ministerstva pre portál Demagóg.SK 17. júna potvrdil, že rezort „ pripravuje legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je nahradenie predchádzajúcich uznesení vlády SR, ktoré doposiaľ upravovali predmetnú problematiku novými opatreniami a zároveň jednoznačné vymedzenie úloh Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MVSR tak, aby boli v súlade s potrebami efektívneho zabezpečenia plnenia úloh vo všetkých sférach pôsobenia úradu a zabezpečiť aktuálnosť a prehľadnosť v súlade s aplikačnou praxou.” Demagóg.SK si od rezortu vyžiadal aj uznesenie vlády, na ktoré sa minister odvolával a ktoré má byť základom pre predmetné nariadenie. Odpoveď však neprišla. Keďže nemáme k dispozícii uznesenie vlády a nevieme tak zistiť, či tvrdenie Romana Mikulca sedí, hodnotíme ho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "spadá"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/977754/necakane-zmeny-pre-policajneho-prezidenta-lucanskeho-po-nastupe-novej-vlady-preco-prisiel-o-statnu-ochranku/", "https://www.minv.sk/?ochrana-ustavnych-cinitelov-a-diplomatickych-misii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:39.459434+00:00"}
{"id": "vr35526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35526", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale jazdí (Sulík, pozn.) na 500-kovom Mercedese...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že Richard Sulík používa \"500-kový Mercedes\" . Richard Sulík sa už dávnejšie v rozhovore pre Webnoviny vyjadril, že používa Mercedes 500 L, ktorý asi trojnásobne prevyšuje čiastku 40 tisíc eur. Podľa neho ale nemalo zmysel začať s obmenou súčasného vozového parku, keďže súčasný vozový park je ešte pomerne nový, navyše muselo by sa znovu minúť 40 tisíc eur na nové auto. Pravda je ale aj taká, že súčasný vozový park bol zakúpený ešte počas vlády Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico má pravdu, keď tvrdí, že Richard Sulík používa \"500-kový Mercedes\" . Richard Sulík sa už dávnejšie v rozhovore pre Webnoviny vyjadril, že používa Mercedes 500 L, ktorý asi trojnásobne prevyšuje čiastku 40 tisíc eur. Podľa neho ale nemalo zmysel začať s obmenou súčasného vozového parku, keďže súčasný vozový park je ešte pomerne nový, navyše muselo by sa znovu minúť 40 tisíc eur na nové auto. Pravda je ale aj taká, že súčasný vozový park bol zakúpený ešte počas vlády Roberta Fica."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "zakúpený"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/rozhovory/sulik-iveta-vie-povedat-nazor-zvys/186766-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/stat-kupuje-nove-auta-ujde-sa-aj-cicovi-dh7-/sk_domace.asp?c=A080514_103022_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:33.711979+00:00"}
{"id": "vr39112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39112", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ešte možno doplním jednu krajinu, v Belgicku boli voľby vtedy, keď u nás, v júni 2010. Doteraz nezostavili vládu a dosluhujúci premiér chodí na summity.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v Belgicku padla v apríli 2010. Odvtedy nová vláda v Belgicku zostavená nie je. Premiér Belgicka Yves Leterme sa summitov zúčastňuje. Participoval napríklad na summite východného partnerstva vo Varšave, ktoré sa konalo 29. septembra 2011.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v Belgicku padla v apríli 2010. Odvtedy nová vláda v Belgicku zostavená nie je. Premiér Belgicka Yves Leterme sa summitov zúčastňuje. Participoval napríklad na summite východného partnerstva vo Varšave, ktoré sa konalo 29. septembra 2011."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["padla", "zostavená", "Participoval"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/162101/belgicko-kral-prijal-rezignaciu-vlada-padla/", "http://articles.boston.com/2011-10-14/news/30280112_1_french-speaking-parties-impasse-partial-closure", "http://tvnewsroom.consilium.europa.eu/video/shotlist/roundtable15/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:02.608294+00:00"}
{"id": "vr38742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38742", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vrátim sa presne na vašu odpoveď, len chcem dopovedať v tom, že práve toto sú problémy, ktoré ľudí zaujímajú. To, že proste Slovensko sa zadlžilo z 5 tisíc na 5700 euro na hlavu.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh na jedného obyvateľa za rok 2010 bol 5326,2 eur. V roku 2011 hodnota dlhu na jedného obyvateľa stúpla na 5941,5 eur. Robert Kaliňák, zhodne ako minulý týždeň v relácii O5M12 Robert Fico, neuvádza presné čísla, ale trend, ktorý chce vystihnúť je správny.", "analysis_paragraphs": ["Dlh na jedného obyvateľa za rok 2010 bol 5326,2 eur. V roku 2011 hodnota dlhu na jedného obyvateľa stúpla na 5941,5 eur. Robert Kaliňák, zhodne ako minulý týždeň v relácii O5M12 Robert Fico, neuvádza presné čísla, ale trend, ktorý chce vystihnúť je správny."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["roku 2011", "O5M12"], "url": ["http://www.cenastatu.sk/kd-mz/2011/Eur", "http://www.demagog.sk/diskusie/170/robert-fico-vs-pavol-abrhan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:43.818553+00:00"}
{"id": "49386", "numeric_id": 49386, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49386", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Veď zoberte si príklad Švédska. Švédsko bolo najotvorenejšie z hľadiska migračnej politiky a multikulturálnej politiky. Čo sa tam dnes deje? Sú tam gangy, ktoré medzi sebou bojujú, ale v septembri bolo 9 mŕtvych pri prestrelkách na verejných priestranstvách, vrátane civilistov.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švédsko priznalo, že má v súčasnosti problém s vojnou gangov , ktoré bojujú o vplyv nad obchodom s drogami. V septembri si vyčíňanie drogových gangov vyžiadalo 11 obetí, ide prevažne o bombové útoky alebo streľbu . Na vojnu gangov tak častokrát doplácajú aj náhodný okoloidúci. V ruku 2022 si streľby vyžiadali 60 obetí na životoch. Tento rok sa odhaduje, že by počet obetí mal byť pravdepodobne rovnaký alebo o niečo málo vyšší. Gangy vo Švédsku často verbujú na vykonanie takýchto útokov miestnych tínedžerov zo sociálne znevýhodnených prisťahovaleckých štvrtí.\n\nKomentátori, ktorí sledujú situáciu vo Švédsku, tvrdia, že má ísť o vplyv nezvládnutej a neriadenej migrácie do krajiny. Vo Švédsku sú okolo 20% obyvateľov prisťahovalci. V roku 2016 Švédsko bolo jednou z najotvorenejších krajín, prijalo do krajiny viac ľudí zo zahraničia ako ktorákoľvek iná krajina. ( 1:56 ) Súčasný švédsky premiér Ulf Kristersson viní z nárastu násilia práve migračnú politiku predchádzajúcej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Švédsko priznalo, že má v súčasnosti problém s vojnou gangov , ktoré bojujú o vplyv nad obchodom s drogami. V septembri si vyčíňanie drogových gangov vyžiadalo 11 obetí, ide prevažne o bombové útoky alebo streľbu . Na vojnu gangov tak častokrát doplácajú aj náhodný okoloidúci. V ruku 2022 si streľby vyžiadali 60 obetí na životoch. Tento rok sa odhaduje, že by počet obetí mal byť pravdepodobne rovnaký alebo o niečo málo vyšší. Gangy vo Švédsku často verbujú na vykonanie takýchto útokov miestnych tínedžerov zo sociálne znevýhodnených prisťahovaleckých štvrtí.", "Komentátori, ktorí sledujú situáciu vo Švédsku, tvrdia, že má ísť o vplyv nezvládnutej a neriadenej migrácie do krajiny. Vo Švédsku sú okolo 20% obyvateľov prisťahovalci. V roku 2016 Švédsko bolo jednou z najotvorenejších krajín, prijalo do krajiny viac ľudí zo zahraničia ako ktorákoľvek iná krajina. ( 1:56 ) Súčasný švédsky premiér Ulf Kristersson viní z nárastu násilia práve migračnú politiku predchádzajúcej vlády."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["gangov", "streľbu", "obetí", "verbujú", "tínedžerov", "1:56", "násilia"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/HK5LS7H/vojna-gangov-vo-svedsku-si-vyziadala-tri-zivoty-pri-viacerych-incidentoch/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/683125-najsmrtelnejsi-mesiac-za-roky-vo-vojne-drogovych-gangov-vo-svedsku-zomrelo-11-ludi/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/svedsko-armada-pomoze-policii-v-s/744148-clanok.html", "https://dennikn.sk/3609010/na-vrazdy-si-najimaju-aj-tinedzerov-nasilie-gangov-vo-svedsku-neustava-premier-slubuje-deportacie/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/vo-svedsku-sa-navzajom-zabijaju-tinedzeri-vojna-medzi-drogovymi-dilermi-graduje/", "https://www.ta3.com/relacia/903505/vojna-gangov-vo-svedsku-si-vyziadala-niekolko-obeti-co-stoji-za-rastucim-nasilim", "https://svet.sme.sk/c/23226524/vo-svedsku-sa-odohrava-vojna-gangov-hlavni-akteri-su-pritom-v-zahranici.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:20.438960+00:00"}
{"id": "48409", "numeric_id": 48409, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48409", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slovensko bohužiaľ nemá na to, aby sme sa dokázali len tak odpojiť z týždňa na týždeň, zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac od ruských energií.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou závislosťou od ropy z Ruska a ťažko by teraz hľadalo alternatívy. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka, Slovensko nie je schopné sa rýchlo prispôsobiť na spracovanie ľahšej ropy, pretože v Slovnafte sa spracováva ťažká ropa a celá transformácia by trvala aj niekoľko rokov. Slovensko bude žiadať o výnimku po uvalení embarga na ruskú ropu. V podobnej situácií sa Slovensko nachádza aj v prípade plynu. Náhle odpojenie by mohlo spôsobiť vážne problémy, závislosť by sa mala podľa odborníkov znižovať postupne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou závislosťou od ropy z Ruska a ťažko by teraz hľadalo alternatívy. Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka, Slovensko nie je schopné sa rýchlo prispôsobiť na spracovanie ľahšej ropy, pretože v Slovnafte sa spracováva ťažká ropa a celá transformácia by trvala aj niekoľko rokov. Slovensko bude žiadať o výnimku po uvalení embarga na ruskú ropu. V podobnej situácií sa Slovensko nachádza aj v prípade plynu. Náhle odpojenie by mohlo spôsobiť vážne problémy, závislosť by sa mala podľa odborníkov znižovať postupne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["najvyššou", "nie je", "nachádza"], "url": ["https://euractiv.sk/section/energetika/snews/slovensko-a-madarsko-mozno-ziskaju-vynimku-z-embarga-na-rusku-ropu/", "https://www.sme.sk/minuta/22900050/slovensko-by-po-uvaleni-embarga-na-rusku-ropu-potrebovalo-vynimku-tvrdi-sulik", "https://www.teraz.sk/ekonomika/sr-je-uplne-zavisla-od-ruskeho-plynu/618978-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:45.212980+00:00"}
{"id": "vr36290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36290", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Celý operačný program. Hovorme celé čísla. Celý strategický referenčný rámec má jedenásť operačných programov a cez 11 miliárd eur. Cirka. Hovoríme o 11 miliardách eur pre všetko ale. Pre všetky oblasti. Čiže máme 330 miliárd slovenských korún na všetko. Nehovorím o diaľniciach, hovorím o celom Slovensku. Školy, oprava škôl, ďalšie a ďalšie veci. Je to rozdelené do jedenástich operačných programov. Ak si zoberieme operačný program doprava, tie finančné prostriedky, ktoré sú tam, sú úplne zanedbateľné.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko má z eurofondov vyčlenených 11,237 mld eur. V roku 2010 sa táto suma navýšila o 138 miliónov eur. Ako uviedol denník Pravda \"75 percent z celkovej sumy sa má prerozdeliť do štyroch hlavných programov - Doprava, Životné prostredie, Regionálny operačný program a Znalostná ekonomika.\" Na operačný program Doprava je vyhradených (.pdf) 3,2 mld eur (28% z celkových prostriedkov), a v roku 2006 bolo priamo na prioritnú os Cestná infraštruktúra - Diaľnice vyhradených 972 miliónov eur (8,65% z celkových prostriedkov). 28% všetkých vyhradených prostriedkov na operačný program Doprava nie je zanedbateľná čiastka.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má z eurofondov vyčlenených 11,237 mld eur. V roku 2010 sa táto suma navýšila o 138 miliónov eur. Ako uviedol denník Pravda \"75 percent z celkovej sumy sa má prerozdeliť do štyroch hlavných programov - Doprava, Životné prostredie, Regionálny operačný program a Znalostná ekonomika.\" Na operačný program Doprava je vyhradených (.pdf) 3,2 mld eur (28% z celkových prostriedkov), a v roku 2006 bolo priamo na prioritnú os Cestná infraštruktúra - Diaľnice vyhradených 972 miliónov eur (8,65% z celkových prostriedkov). 28% všetkých vyhradených prostriedkov na operačný program Doprava nie je zanedbateľná čiastka."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenených", "138 miliónov", "vyhradených (.pdf)"], "url": ["http://www.24hod.sk/vlada-ma-dnes-rozhodnut-kam-pojde-11-miliard-eur-z-eurofondov-cl13938.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CBcQFjAA&url=http%3A%2F%2Fspravy.pravda.sk%2Fslovensko-dostane-z-eurofondov-navyse-138-milionov-eur-pp5-%2Fsk_ekonomika.asp%3Fc%3DA100419_124811_sk_ekonomika_p01&ei=eQwRTZiGCYSj8QPn8sWGBw&usg=AFQjCNF4ESLNJ0SAIk3jgec6uSVrKYVwNg&sig2=ayOiAjiB2B8TPOc2c1fPkw", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/Dokumenty/OPD/OPD.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:44.283686+00:00"}
{"id": "vr17978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17978", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...je veľmi ťažké sa informovať o priebehu vyšetrovania, pretože (ako premiér, pozn.) nemám právo, aby som mohol vstúpiť vôbec do celého procesu. Dokonca neviem, nemôžem vedieť ani detaily samotné, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomoci premiéra upravuje Ústava SR. Predseda vlády reprezentuje výkonnú moc a bližšie jeho funkciu špecifikuje druhý oddiel šiestej hlavy ústavy, ktorý nespomína právomoc premiéra o informovanosti v procese vyšetrovania. Vyšetrovanie trestných činov bližšie upravuje Trestný poriadok, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní sú policajt a prokurátor. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Právomoci premiéra upravuje Ústava SR. Predseda vlády reprezentuje výkonnú moc a bližšie jeho funkciu špecifikuje druhý oddiel šiestej hlavy ústavy, ktorý nespomína právomoc premiéra o informovanosti v procese vyšetrovania. Vyšetrovanie trestných činov bližšie upravuje Trestný poriadok, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní sú policajt a prokurátor. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "Trestný"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#predpis.hlava-siesta", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:21.027377+00:00"}
{"id": "vr28725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28725", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ako minister kultúry som dom, ktorý predal vtedajší magistrát nejakému významenému developerovi, kde sídlilo divadlo Astorka - tá sa ocitla na ulici. Nebyť mňa, tak sú na ulici, divadlo Astorka neexistuje.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo kultury, pod vedenim Milana Knažka, prenajalo v roku 2002 divadlu Astorka alternatívne priestory. Pôvodná budova divadla bola predaná mestom investorovi IPR Slovakia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo kultury, pod vedenim Milana Knažka, prenajalo v roku 2002 divadlu Astorka alternatívne priestory. Pôvodná budova divadla bola predaná mestom investorovi IPR Slovakia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.stoka.sk/Proti%20Guglu/akt2005/nekrology/nekrtexty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:44.773581+00:00"}
{"id": "vr36877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36877", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Rokujeme o tom, možno, že k tomu nejakým spôsobom dospejeme, že k niektorým koaličným rokovaniam bude niekto z nás prizvaný, pretože bývajú prizývaní proste niekedy experti.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná rada ako spoločný orgán vytvorený koaličnými partnermi sa skladá z troch zástupcov každej zmluvnej strany. O priamej účasti expertov na koaličnej rade, ktorá je súčasťou koaličnej dohody nie je zmienky, avšak experti môžu byť prizvaní, ale len v zmysle vypracovania alebo posúdenia, či preskúmania návrhov ako to bolo v prípade ozdravného balíka a následne je to prerokúvané na koaličnej rade bez priamej participácie expertov.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada ako spoločný orgán vytvorený koaličnými partnermi sa skladá z troch zástupcov každej zmluvnej strany. O priamej účasti expertov na koaličnej rade, ktorá je súčasťou koaličnej dohody nie je zmienky, avšak experti môžu byť prizvaní, ale len v zmysle vypracovania alebo posúdenia, či preskúmania návrhov ako to bolo v prípade ozdravného balíka a následne je to prerokúvané na koaličnej rade bez priamej participácie expertov."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Koaličná rada", "ozdravného balíka"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/696421/radicova-koalicna-rada-sa-na-konsolidacnom-baliku-dohodne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:28.040072+00:00"}
{"id": "vr37379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37379", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak hovorím, ak hovorím o raste korupcie, tak nehovorím o svojich subjektívnych pocitoch, hovorím o medzinárodných rebríčkoch, ako je napríklad rebríček Svetovej banky, alebo ako je napríklad rebríček Svetového ekonomického fóra, kde sa Slovensko umiestnilo počas vlády Roberta Fica v korupcii na 133 mieste zo 135 hodnotených krajín.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Global Competitiveness Report Svetového ekonomického fóra, ktorá hodnotí situáciu v krajinách za roky 2009-2010 sa Slovensko v kategórii Favoritism in decisions of government officials ocitlo na 127. mieste zo 133 štátov. V správe z roku 2008-2009 sa v tej istej kategórii Slovensko nachádzalo na 116. mieste z 134 hodnotených štátov. Údaje za ďalšie roky nie sú dostupné. Zmienená kategória je súčasťou hodnotenia inštitúcií, ktoré správa definuje takto: \"The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape, overregulation, corruption , dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development...\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Global Competitiveness Report Svetového ekonomického fóra, ktorá hodnotí situáciu v krajinách za roky 2009-2010 sa Slovensko v kategórii Favoritism in decisions of government officials ocitlo na 127. mieste zo 133 štátov. V správe z roku 2008-2009 sa v tej istej kategórii Slovensko nachádzalo na 116. mieste z 134 hodnotených štátov. Údaje za ďalšie roky nie sú dostupné. Zmienená kategória je súčasťou hodnotenia inštitúcií, ktoré správa definuje takto: \"The role of institutions goes beyond the legal framework. Government attitudes toward markets and freedoms, and the efficiency of its operations, are also very important: excessive bureaucracy and red tape, overregulation, corruption , dishonesty in dealing with public contracts, lack of transparency and trustworthiness, and the political dependence of the judicial system impose significant economic costs to businesses and slow the process of economic development...\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["roky 2009-2010", "2008-2009", "nie sú dostupné."], "url": ["https://members.weforum.org/pdf/GCR09/GCR20092010fullreport.pdf#page=292", "http://gcr.weforum.org/gcr08/", "http://schwabfound.weforum.org/en/initiatives/gcp/Global%20Competitiveness%20Report/PastReports/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:18.636315+00:00"}
{"id": "vr27729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27729", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán predseda Fico prišiel za mnou vo februári s tým, že vedia podporiť náš návrh (ochranu rodiny, pozn.), ktorý už mal podporu alebo podpisy 40 poslancov a zároveň očakávajú podporu pri zmenách v justícii...", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2014 Robert Fico skutočne predložil takýto návrh na výmenu Jánovi Figeľovi. V tom čase bol návrh ústavného zákona zákona z dielne KDH podpísaný 40 poslancami. TASR , 24. február 2014 \"Fico v nedeľu ponúkol, že popri definícii rodiny a manželstva, by sa spoločným návrhom mohli do ústavy dostať aj zmeny týkajúce sa justície, ktoré predstavil Smer-SD. ... Pod spoločný opozičný návrh sa podpísalo všetkých 13 poslancov KDH, 9 z celkovo 14 poslancov klubu OĽaNO, 9 z 13 poslancov strany Most-Híd, 6 z 8 poslancov za SDKÚ-DS a traja nezaradení opoziční poslanci. \" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2014 Robert Fico skutočne predložil takýto návrh na výmenu Jánovi Figeľovi. V tom čase bol návrh ústavného zákona zákona z dielne KDH podpísaný 40 poslancami. TASR , 24. február 2014 \"Fico v nedeľu ponúkol, že popri definícii rodiny a manželstva, by sa spoločným návrhom mohli do ústavy dostať aj zmeny týkajúce sa justície, ktoré predstavil Smer-SD. ... Pod spoločný opozičný návrh sa podpísalo všetkých 13 poslancov KDH, 9 z celkovo 14 poslancov klubu OĽaNO, 9 z 13 poslancov strany Most-Híd, 6 z 8 poslancov za SDKÚ-DS a traja nezaradení opoziční poslanci. \" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/opozicia-zmena-ustava-navrh/75018-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:16.294420+00:00"}
{"id": "vr31257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31257", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu sekera 800 mil. €, ktorá bola urobená v roku 2011 a začiatkom roku 2012 na deficite.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "posledných"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html", "http://spravy.pravda.sk/miklos-je-optimista-dodatocne-skrty-vraj-nebudu-fui-/sk_ekonomika.asp?c=A120306_132058_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:57.007195+00:00"}
{"id": "vr32107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32107", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Aj preto, že nebola prijatá európska ústava - ja to považujem za vtedajšiu chybu. Samozrejme legitímne rozhodnutie na základe referend v Holandsku a vo Francúzsku.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že európska ústava nebola prijatá, kvôli odmietnutiu Francúzska a Holandska v referende. Zmluva o Ústave pre Európu známa aj ako Európska ústava bola podpísaná predstaviteľmi EÚ 29. októbra 2004 v Ríme. Aby však nadobudla účinnosť, musela by byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi EÚ. 29. mája 2005 ju v referende odmietli občania Francúzska a 1. júna 2005 aj Holanďania. Po neúspechu európskej ústavy bola vypracovaná nová zmluva s podobnými cieľmi, ktorá už nie je ústavou, ale reformnou zmluvou Európskej únie. Bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone, preto nesie názov Lisabonská zmluva . Táto zmluva bola úspešne ratifikovaná a účinnosť nadobudla 1. decembra 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že európska ústava nebola prijatá, kvôli odmietnutiu Francúzska a Holandska v referende. Zmluva o Ústave pre Európu známa aj ako Európska ústava bola podpísaná predstaviteľmi EÚ 29. októbra 2004 v Ríme. Aby však nadobudla účinnosť, musela by byť ratifikovaná všetkými členskými štátmi EÚ. 29. mája 2005 ju v referende odmietli občania Francúzska a 1. júna 2005 aj Holanďania. Po neúspechu európskej ústavy bola vypracovaná nová zmluva s podobnými cieľmi, ktorá už nie je ústavou, ale reformnou zmluvou Európskej únie. Bola podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone, preto nesie názov Lisabonská zmluva . Táto zmluva bola úspešne ratifikovaná a účinnosť nadobudla 1. decembra 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva o Ústave pre Európu", "Lisabonská zmluva"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/historia_europskej_unie", "http://europa.eu/about-eu/basic-information/decision-making/treaties/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:45.358473+00:00"}
{"id": "vr31962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31962", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "... ďalšia položka, ktorú som chcel povedať je napríklad úspora na redukcii zlúčení možno aj naozaj zastavení činností niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých na Slovensku je vyše 1000, podľa RÚZ, nie podľa nás sa dá ušetriť na takomto opatrení okolo 300 miliónov eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čo s týka počtu rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, podarilo sa nám nájsť číslo 810 , ktoré uvádza práve Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ( TASR ) ešte z roku 2011 . RÚZ vypracovala analýzu o zefektívnení spravovania týchto organizácií čo by mohlo priniesť štátu ročnú úsporu prostriedkov v objeme viac ako 300 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Čo s týka počtu rozpočtových a príspevkových organizácií štátu, podarilo sa nám nájsť číslo 810 , ktoré uvádza práve Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) ( TASR ) ešte z roku 2011 . RÚZ vypracovala analýzu o zefektívnení spravovania týchto organizácií čo by mohlo priniesť štátu ročnú úsporu prostriedkov v objeme viac ako 300 mil. eur."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "300 mil. eur."], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/ruz-stat-da-na-prispevkove-organizacie-miliardu-rocne/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5775961/ruz-stat-by-mal-sprivatizovat-niektore-podriadene-organizacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:19.472163+00:00"}
{"id": "vr34019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34019", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Meno doktora Čižnára sa spomínalo pred rokom dávno pred tým, než sa pán Madej obrátil na Radu prokurátorov...", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To či sa meno Jaroslava Čižnára v súvislosti s generálnym prokurátorom skutočne spomínalo už pred návrhom Rady prokurátorov v januári 2013, sa nám nepodarilo zistiť. Išlo pravdepodobne o kuloárne informácie na výboroch NR SR alebo v samotnom pléne NR SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jaroslava Čižnára opakovane odporučila Rada prokurátorov ako najvhodnejšieho kandidáta na pozíciu generálneho prokurátora SR, prvýkrát tomu bolo 14. januára 2013. Lucia Žitňanská 13. júna 2013 vyhlásila, že meno Čižnára ako kandidáta na GP sa objavili skôr ako ho Rada prokurátorov odporučila na tento post. TASR , 13. júna 2013: \"O tom, že po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora bude kandidátom Smeru-SD na tento post práve Jaromír Čižnár, sa podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej hovorilo v parlamente už dávno. \"Ešte predtým, ako jeho meno na požiadanie Smeru odobrila Rada prokurátorov,\" vyhlásila v reakcii na informácie, že nominantom Smeru-SD bude šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár.\" V minulosti, za prvej Ficovej vlády sa J. Čižnár spomínal v súvislosti v funkciou riaditeľa SIS a ministra spravodlivosti . Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["To či sa meno Jaroslava Čižnára v súvislosti s generálnym prokurátorom skutočne spomínalo už pred návrhom Rady prokurátorov v januári 2013, sa nám nepodarilo zistiť. Išlo pravdepodobne o kuloárne informácie na výboroch NR SR alebo v samotnom pléne NR SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jaroslava Čižnára opakovane odporučila Rada prokurátorov ako najvhodnejšieho kandidáta na pozíciu generálneho prokurátora SR, prvýkrát tomu bolo 14. januára 2013. Lucia Žitňanská 13. júna 2013 vyhlásila, že meno Čižnára ako kandidáta na GP sa objavili skôr ako ho Rada prokurátorov odporučila na tento post. TASR , 13. júna 2013: \"O tom, že po nevymenovaní Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora bude kandidátom Smeru-SD na tento post práve Jaromír Čižnár, sa podľa predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej hovorilo v parlamente už dávno. \"Ešte predtým, ako jeho meno na požiadanie Smeru odobrila Rada prokurátorov,\" vyhlásila v reakcii na informácie, že nominantom Smeru-SD bude šéf Krajskej prokuratúry v Bratislave Jaromír Čižnár.\" V minulosti, za prvej Ficovej vlády sa J. Čižnár spomínal v súvislosti v funkciou riaditeľa SIS a ministra spravodlivosti . Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Rada prokurátorov", "prvýkrát", "TASR", "SIS", "ministra spravodlivosti"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6835047/ciznar-sa-stal-kandidatom-smeru-na-sefa-prokuratorov.html", "http://www.ta3.com/clanok/1013073/rada-prokuratorov-odporucila-smeru-ciznara-na-post-gp.html", "http://www.prestavka.sk/2-53454/L-ZITNANSKA:-O-tom--ze-premier-chce-J--Ciznara--sa-v-NRSR-hovorilo-uz-davno.xml", "http://www.aktuality.sk/clanok/221349/fico-moznu-kandidaturu-ciznara-na-sefa-gp-nekomentuje/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283727-kandidatom-smeru-sa-stal-jaromir-ciznar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:50.364180+00:00"}
{"id": "vr17765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17765", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Máme tu pána Harabina, ktorému súd teraz priznal odškodné 150 tisíc eur (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR, vyhral súdny spor s Generálnou prokuratúrou vo veci sporného telefonátu s Bakim Sadikim (odsúdeným za pašovanie drog). 10. apríla 2018 mu Okresný súd Bratislava I prisúdil odškodné vo výške 150-tisíc eur. Hoci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže prokuratúra sa voči rozhodnutiu chce odvolať, hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže súd skutočne odškodné v tejto výške priznal. Spor Štefana Harabina s Generálnou prokuratúrou trvá už od roku 2008, kedy vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil novinárom existenciu prepisu hovoru medzi Harabinom a predstaviteľom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. Harabin v tom čase pôsobil ako minister spravodlivosti za stranu HZDS a opozícia žiadala jeho odvolanie kvôli priateľským vzťahom so Sadikim. Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic totiž upozornil na prepis telefonátu z roku 1994 medzi Sadikim a Harabinom, ktorý sa niesol v priateľskom duchu. Harabin telefonát poprel a tvrdil, že sa pozná len so Sadikiho manželkou. Dobroslav Trnka existenciu tohto prepisu potvrdil médiám. Harabin podal voči Generálne prokuratúre žalobu, pričom pôvodne žiadal odškodné 300-tisíc eur. V roku 2012 mu Okresný súd Bratislava I prisúdil polovicu odškodného, s čím nesúhlasil Krajský súd. Prípad sa tak vrátil na nižší súd, ktorý opätovne potvrdil rozsudok a 150-tisícové odškodné. Prokuratúra sa proti rozhodnutiu odvolala. Na Krajskom súde sa medzitým vymenil senát a ten potvrdil, že svojím konaním prokuratúra spôsobila Harabinovi ujmu. Prokuratúra následne podala mimoriadne dovolanie a Najvyšší súd vrátil prípad opäť na Okresný súd v Bratislave. Pre TASR uviedol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak, že \" Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150.000 eur. Rozsudok nie je právoplatný \". Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin, sudca Najvyššieho súdu SR, vyhral súdny spor s Generálnou prokuratúrou vo veci sporného telefonátu s Bakim Sadikim (odsúdeným za pašovanie drog). 10. apríla 2018 mu Okresný súd Bratislava I prisúdil odškodné vo výške 150-tisíc eur. Hoci rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, keďže prokuratúra sa voči rozhodnutiu chce odvolať, hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže súd skutočne odškodné v tejto výške priznal. Spor Štefana Harabina s Generálnou prokuratúrou trvá už od roku 2008, kedy vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka potvrdil novinárom existenciu prepisu hovoru medzi Harabinom a predstaviteľom albánskej drogovej mafie Bakim Sadikim. Harabin v tom čase pôsobil ako minister spravodlivosti za stranu HZDS a opozícia žiadala jeho odvolanie kvôli priateľským vzťahom so Sadikim. Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic totiž upozornil na prepis telefonátu z roku 1994 medzi Sadikim a Harabinom, ktorý sa niesol v priateľskom duchu. Harabin telefonát poprel a tvrdil, že sa pozná len so Sadikiho manželkou. Dobroslav Trnka existenciu tohto prepisu potvrdil médiám. Harabin podal voči Generálne prokuratúre žalobu, pričom pôvodne žiadal odškodné 300-tisíc eur. V roku 2012 mu Okresný súd Bratislava I prisúdil polovicu odškodného, s čím nesúhlasil Krajský súd. Prípad sa tak vrátil na nižší súd, ktorý opätovne potvrdil rozsudok a 150-tisícové odškodné. Prokuratúra sa proti rozhodnutiu odvolala. Na Krajskom súde sa medzitým vymenil senát a ten potvrdil, že svojím konaním prokuratúra spôsobila Harabinovi ujmu. Prokuratúra následne podala mimoriadne dovolanie a Najvyšší súd vrátil prípad opäť na Okresný súd v Bratislave. Pre TASR uviedol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak, že \" Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 rozhodol tak, že žalobcovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150.000 eur. Rozsudok nie je právoplatný \". Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["odškodné", "odvolanie", "telefonátu", "odškodné", "mimoriadne dovolanie", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sudy-s-harabin-opat-vysudil-od-prokuratu/319363-clanok.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/46135-zacali-rokovat-o-odvolani-ministra-s-harabina", "https://www.sme.sk/c/3969045/harabin-zapiera-kamarata.html", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=list", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=list", "http://www.teraz.sk/slovensko/sudy-s-harabin-opat-vysudil-od-prokuratu/319363-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:04.426931+00:00"}
{"id": "vr31477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31477", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Štát šetril a ušetril na sebe zhruba tých 10 % výdavkov.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf , s.7) sa píše o pláne znižovať základné výdavky štátu ako aj znižovanie miezd vo verejnom sektore.", "analysis_paragraphs": ["V Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf , s.7) sa píše o pláne znižovať základné výdavky štátu ako aj znižovanie miezd vo verejnom sektore."], "analysis_date": "2012-03-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "tlačovej správy", "tlačovej správy", "7,8 %"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/rozpocet.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=485", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/Bilancia%20februar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:10.969835+00:00"}
{"id": "vr35941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35941", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikto nám neveril, pokiaľ išlo i euro, tvrdili, že to nie sme schopní zvládnuť, Slovensko to podľa môjho názoru zvládlo excelentne, a dnes je Slovensko vnímané ako štát, ktorý zaviedol euro najhľadšie a najtichšie, spomedzi všetkých štátov bez nejakých významných dopadov na životnú úroveň.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Možno nám niekto neveril pri zavádzaní eura, určite to ale neboli všetci- napríklad taká Komisia, ktorá postup zavádzania hodnotila, nám vo svojich hodnotiacich správach vyjadrovala podporu a hodnotila náš postup pozitívne.", "analysis_paragraphs": ["Možno nám niekto neveril pri zavádzaní eura, určite to ale neboli všetci- napríklad taká Komisia, ktorá postup zavádzania hodnotila, nám vo svojich hodnotiacich správach vyjadrovala podporu a hodnotila náš postup pozitívne."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["hodnotiacich", "správach", "vyjadrovala"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/euro/article12963_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/euro/article13510_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/euro/article16489_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:26.273691+00:00"}
{"id": "vr29504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29504", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Reguláciou reexportu liekov sme zabránili situácii, ktorá nastala počas bývalej vlády, kedy chýbali onkologické lieky aj pre deti a štátna nemocnica práve s týmito liekmi obchodovala. Týmto praktikám sme legislatívne zamedzili.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nedostatok onkologických liekov vo viacerých nemocniciach na Slovensku bol medializovaný v januári 2012 a je tiež známy prípad obchodovania s onkologickými liekmi, ktoré mala vykonávať Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove v júni toho istého roku. Nie je však známa situácia, kedy by nemocnica obchodovala s onkologickými liekmi a súčasne by ich neposkytla svojim pacientom. Nový zákon z roku 2013 však rovnako nezabránil neevidovanému obchodovaniu s liekmi, keď sa vo februári 2015 vyskytol nedostatok očkovacích vakcín. Pre manipulujúce spojenie nedostatku onkologických liekov s obchodovaním nemocnice a tiež preto, že nový zákon predaju liečiv do zahraničia nezamedzil, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nLegislatívna úprava zákona o liekoch č. 362/2011 nastala novelizáciou č. 459/2012 s účinnosťou od 2. januára 2013. Podľa článku na portáli epravo.sk sa novelou spresnili pravidlá monitorovania a schvaľovania vývozu liekov, zaviedli sa opatrenia proti falšovaniu liekov a definoval sa pojem farmaceutické spoločnosti v súvislosti s pravidlami v oblasti reklamy a distribúcie liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv tak nadobudol väčšie právomoci, aj keď už od roku 2011 bol v zákone o liekoch sformulovaný § 19a, ods. 5, podľa ktorého Štátny ústav pre kontrolu liečiv „nepovolí vývoz humánneho lieku, ak je humánny liek nedostatkový v Slovenskej republike a vývoz humánneho lieku by ohrozil jeho dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.“ (zákon č. 362/2011 ) Z uvedeného vyplýva, že Štátny ústav mohol reexportu nedostakových liekov zabrániť ešte pred novelizáciou zákona o liekoch.\n\nAj napriek novému zákonu sa na začiatku roka 2015 opäť objavil problém s dostupnosťou liekov, v tomto prípade očkovacích vakcín. Trend 11. februára informoval:\n\n\" Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ tvrdí, že ak nie je problém na strane farmafirmy, je pravdepodobné, že sa vakcína vyviezla. „Pokiaľ vám výrobca deklaruje, že doviezol na Slovensko dostatočné množstvo a ono niekde zo Slovenska zmizlo, tak je to jednoznačne reexport,“ uviedol. Potvrdzuje, že jeho kolegovia mali problém s dostupnosťou vakcíny, on osobne zaznamenal ťažkosti pri jej objednávaní pred mesiacom.\n\nDistribučné spoločnosti majú povinnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nahlasovať, aké lieky chcú vyviezť, ich množstvo a do ktorej krajiny. Ústav môže vývoz zakázať. Najčastejšie sa lieky zo Slovenska vyvážajú do Českej republiky , Nemecka, Dánska a Holandska .\"\n\nPodľa článku agentúry SITA z júna 2012 nemocnica J. A. Reimana v Prešove nakupovala onkologické lieky za účelom ich ďalšieho predaja distribútorom Medicopharm a Roncor. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská vyjadrila \"silné obavy z toho, že (lieky, pozn. demagog.sk) boli použité na reexport,“ s tým, že ak by sa lieky opätovne predávali napríklad v Nemecku, distribučná spoločnosť by za ne získala až štvornásobne viac ako na Slovensku. V rovnakom období hlásilo nedostatok onkologických liekov viacero nemocníc na Slovensku (NsP L. Mikuláš, FNsP F. D. Roosevelta v B. Bystrici, Univerzitná nemocnica v Bratislave).\n\nPodľa monitoringu médií Slovenskej lekárskej komory bol v týchto prípadoch príčinou výpadok liekov na trhu, spôsobený dočasným zastavením ich výroby, resp. platobná neschopnosť niektorých nemocníc. Ďalšie zdroje ( pravda , HN ) uvádzajú ako dôvod zmenu financovania, ktorá nastala v roku 2010. Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by ako príčinu nedostatku onkologických liekov uvádzal obchodovanie nemocnice s týmito liekmi.", "analysis_paragraphs": ["Nedostatok onkologických liekov vo viacerých nemocniciach na Slovensku bol medializovaný v januári 2012 a je tiež známy prípad obchodovania s onkologickými liekmi, ktoré mala vykonávať Fakultná nemocnica J. A. Reimana v Prešove v júni toho istého roku. Nie je však známa situácia, kedy by nemocnica obchodovala s onkologickými liekmi a súčasne by ich neposkytla svojim pacientom. Nový zákon z roku 2013 však rovnako nezabránil neevidovanému obchodovaniu s liekmi, keď sa vo februári 2015 vyskytol nedostatok očkovacích vakcín. Pre manipulujúce spojenie nedostatku onkologických liekov s obchodovaním nemocnice a tiež preto, že nový zákon predaju liečiv do zahraničia nezamedzil, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Legislatívna úprava zákona o liekoch č. 362/2011 nastala novelizáciou č. 459/2012 s účinnosťou od 2. januára 2013. Podľa článku na portáli epravo.sk sa novelou spresnili pravidlá monitorovania a schvaľovania vývozu liekov, zaviedli sa opatrenia proti falšovaniu liekov a definoval sa pojem farmaceutické spoločnosti v súvislosti s pravidlami v oblasti reklamy a distribúcie liekov. Štátny ústav pre kontrolu liečiv tak nadobudol väčšie právomoci, aj keď už od roku 2011 bol v zákone o liekoch sformulovaný § 19a, ods. 5, podľa ktorého Štátny ústav pre kontrolu liečiv „nepovolí vývoz humánneho lieku, ak je humánny liek nedostatkový v Slovenskej republike a vývoz humánneho lieku by ohrozil jeho dostupnosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike.“ (zákon č. 362/2011 ) Z uvedeného vyplýva, že Štátny ústav mohol reexportu nedostakových liekov zabrániť ešte pred novelizáciou zákona o liekoch.", "Aj napriek novému zákonu sa na začiatku roka 2015 opäť objavil problém s dostupnosťou liekov, v tomto prípade očkovacích vakcín. Trend 11. februára informoval:", "\" Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ tvrdí, že ak nie je problém na strane farmafirmy, je pravdepodobné, že sa vakcína vyviezla. „Pokiaľ vám výrobca deklaruje, že doviezol na Slovensko dostatočné množstvo a ono niekde zo Slovenska zmizlo, tak je to jednoznačne reexport,“ uviedol. Potvrdzuje, že jeho kolegovia mali problém s dostupnosťou vakcíny, on osobne zaznamenal ťažkosti pri jej objednávaní pred mesiacom.", "Distribučné spoločnosti majú povinnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv nahlasovať, aké lieky chcú vyviezť, ich množstvo a do ktorej krajiny. Ústav môže vývoz zakázať. Najčastejšie sa lieky zo Slovenska vyvážajú do Českej republiky , Nemecka, Dánska a Holandska .\"", "Podľa článku agentúry SITA z júna 2012 nemocnica J. A. Reimana v Prešove nakupovala onkologické lieky za účelom ich ďalšieho predaja distribútorom Medicopharm a Roncor. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská vyjadrila \"silné obavy z toho, že (lieky, pozn. demagog.sk) boli použité na reexport,“ s tým, že ak by sa lieky opätovne predávali napríklad v Nemecku, distribučná spoločnosť by za ne získala až štvornásobne viac ako na Slovensku. V rovnakom období hlásilo nedostatok onkologických liekov viacero nemocníc na Slovensku (NsP L. Mikuláš, FNsP F. D. Roosevelta v B. Bystrici, Univerzitná nemocnica v Bratislave).", "Podľa monitoringu médií Slovenskej lekárskej komory bol v týchto prípadoch príčinou výpadok liekov na trhu, spôsobený dočasným zastavením ich výroby, resp. platobná neschopnosť niektorých nemocníc. Ďalšie zdroje ( pravda , HN ) uvádzajú ako dôvod zmenu financovania, ktorá nastala v roku 2010. Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by ako príčinu nedostatku onkologických liekov uvádzal obchodovanie nemocnice s týmito liekmi."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["459/2012", "článku", "č. 362/2011", "Trend", "článku", "monitoringu", "pravda", "HN"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-459", "http://www.epravo.sk/top/clanky/hlavne-zmeny-v-liekovej-politike-2013-148.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-362#f7008214", "http://www.etrend.sk/ekonomika/zmizli-vakciny-zrejme-za-hranice.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/511256-onkologicke-lieky-chybali-presovska-nemocnica-ich-predavala/", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1510", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172993-na-slovensku-udajne-chyba-liecba-pre-onkologickych-pacientov/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/lieky-na-rakovinu-miznu-chori-jazdia-stovky-kilometrov-482326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:45.425294+00:00"}
{"id": "vr36362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36362", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Preto keď som sa ja stal ministrom, tak situácia bola taká, že napríklad výber koncesionárskych poplatkov bol niekde na úrovni 50 %. Mali sme už skoro viac ako 50 % neplatičov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vládna dôvodová správa z roku 2007 uvádza: Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných priemerne 1 320 000 domácností (priemerný evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku). Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia poplatku oslobodených 22 643 platiteľov a platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 227 000. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať, že po zohľadnení \"duplicitných domácností\" t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť ), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov . To predstavuje cca 32%. Aj v ďalšom dokumente na MKCR uvádza počet neplatičov vo výške cca 30%.", "analysis_paragraphs": ["Vládna dôvodová správa z roku 2007 uvádza: Podľa aktuálnej evidencie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, ktorú na základe zmluvného vzťahu vedie Slovenská pošta, a.s., je evidovaných priemerne 1 320 000 domácností (priemerný evidovaný počet platiteľov koncesionárskeho poplatku). Z uvedeného počtu evidovaných domácností/platiteľov je od platenia poplatku oslobodených 22 643 platiteľov a platiteľov s polovičnou sadzbou poplatku (dôchodcovia) je cca 227 000. Vychádzajúc z údajov ŠÚ SR možno predpokladať, že po zohľadnení \"duplicitných domácností\" t.j. domácností viažucich sa k fyzickým osobám, ktoré vlastnia viacero bytov, domov alebo rekreačných chát (jedna fyzická osoba platí len za jednu domácnosť ), je okruh neplatičov cca 425 000 domácností/platiteľov . To predstavuje cca 32%. Aj v ďalšom dokumente na MKCR uvádza počet neplatičov vo výške cca 30%."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["dôvodová správa", "dokumente"], "url": ["http://195.49.188.152/appl/material.nsf/0/F041BB6466FB628CC12576650050F365/$FILE/Zdroj.html", "http://www.culture.gov.sk/uploads/sS/EZ/sSEZmvKX95Pfd3uB2DHJcw/vlastnymat.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:42.192490+00:00"}
{"id": "47905", "numeric_id": 47905, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47905", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "...a keď boli sedem mesiacov zatvorené školy, pani Leščáková, súhlasím s tým, čo ste povedali. Prví na svete sme boli takí takí, že sme takto dlho zatvorené školy.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mieru „zatvorenosti škôl” vyhodnocovala Agentúra OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Vzala pri tom do úvahy aj lokálne a čiastočné zatvárania škôl, ktoré komplikujú vyhodnotenie tejto oblasti. Dáta UNESCO spracoval Denník N do prehľadného porovnania, z ktorého Z vyplynulo, že Slovensko nemalo v rámci EÚ najdlhšie zatvorené školy. Dlhšie mali školy zatvorené v Českej republike a v Rumunsku. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mieru „zatvorenosti škôl” vyhodnocovala Agentúra OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Vzala pri tom do úvahy aj lokálne a čiastočné zatvárania škôl, ktoré komplikujú vyhodnotenie tejto oblasti. Dáta UNESCO spracoval Denník N do prehľadného porovnania, z ktorého Z vyplynulo, že Slovensko nemalo v rámci EÚ najdlhšie zatvorené školy. Dlhšie mali školy zatvorené v Českej republike a v Rumunsku. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhodnocovala", "spracoval"], "url": ["https://en.unesco.org/news/unesco-figures-show-two-thirds-academic-year-lost-average-worldwide-due-covid-19-school", "https://dennikn.sk/2254421/len-dve-krajiny-v-eu-mali-skoly-uplne-ci-ciastocne-zatvorene-dlhsie-ako-slovensko-porovnanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:18.395184+00:00"}
{"id": "vr25611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25611", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "S druhého piliera, z nevýhodnenej oblasti to je Orava, Kysuce, Liptov majú dostať nemalé peniaze asi 200 miliónov.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe správ z Európskej komisie sme zistili, že časť rozpočtu 2. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je určených aj financovanie rozvoja menej rozvinutých regiónov v Európskej únii. Nepodarilo sa nám ale zistiť výšku dotácii z druhého piliera pre nevýhodné oblasti na Slovensku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe správ z Európskej komisie sme zistili, že časť rozpočtu 2. piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ je určených aj financovanie rozvoja menej rozvinutých regiónov v Európskej únii. Nepodarilo sa nám ale zistiť výšku dotácii z druhého piliera pre nevýhodné oblasti na Slovensku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["správ"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-864_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:16.479413+00:00"}
{"id": "vr15513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15513", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Začali sme byť svedkami, ako sa zneužíval ten inštitút, že nebol obmedzený rokovací čas, na čítanie rozličných nepodstatných vecí dokonca všelijakých zoznamov a iných vecí, ktoré nemali nič spoločné s prerokovaným bodom.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vystúpenie poslancov v rozprave starý rokovací poriadok časovo neobmedzoval. Na návrh koaličných poslancov sa zavádza nový rokovací poriadok , ktorý už takýto časový limit obsahuje. Nemožno povedať, že by poslanci zneužívali neobmedzený čas na rozpravu, väčšinou sa k prerokovaným bodom veľa nediskutuje. Najvypätejšie sú situácie pri odvolávaniach, kedy aj príspevky v rozprave sú ladené emotívnejšie. Pri odvolávaní Roberta Fica v roku 2013 sa skutočne stalo, že opoziční poslanci čítali spis Gorila. V roku 2015 vystupoval Daniel Lipšic k vtedy prerokovaným protiteroristickým zákonom a vo svojej štvorhodinovej rozprave čítal znenie novely zákona. V súčasnom volebnom období sme ešte neboli svedkami takýchto prípadov. Na základe obsahu vystúpení v rozprave v tomto volebnom období nemôžeme povedať, že poslanci čítali zoznamy alebo mali vôbec nesúvisiace príspevky s prerokovaným bodom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rokovací poriadok zatiaľ neobmedzoval čas poslancom na vystúpenia v rozprave. Do rozpravy sa mohol každý poslanec prihlásiť dvakrát (písomne aj ústne). Nový rokovací poriadok ktorý bol schválený na poslednej schôdzi, má za cieľ skultivovať parlament a zefektívniť prácu poslancov aj s tým, že sa v ňom zaviedol časový limit na príspevky v rozprave. Kažý poslanec môže rečniť dvadsať minút, keď vystupuje za poslanecký klub, tak má k dispozícii tridsať minút. Zachovala sa možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne, vtedy poslanci dostanú ešte desať minút. Zatiaľ sa v tomto volebnom období nevyskytol prípad nočného rokovania , ako to bolo v roku 2013 pri odvolávaní premiéra Fica. Dlho do rána sa debatovalo o privatizácií SPP. Po svojom vystúpení Fico vyzval členov vlády a poslancov Smeru, aby až do hlasovania odišli a nenechali sa urážať opozíciou. Následne si do miestnosti Igor Matovič priniesol maketu Fica, čo v skorých ranných hodinách vyvolalo menšiu roztržku medzi Matovičom, Jozefom Viskupičom a poslancami Smeru. Opozícia aj napriek odchodu niektorých poslancov pokračovala v rokovaní a dostala sa aj k čítaniu Gorily. Schôdza bola prerušená až pred siedmou hodinou. Ďalšie \"čítanie zoznamu\" má na konte bývalý poslanec Daniel Lipšic, ktorý v rozprave o tzv. protiteroristickom balíčku kritizoval aj to, že ani jeden z kompetentných ministrov v sále prítomný nebol. Lipšic v procedurálnych návrhoch požadoval, aby niekto z nich do sály prišiel. Vo svojej rozprave sa potom venoval čítaniu znenia novely Trestného zákona: \" Štyri hodiny preto rečnil počas rozpravy k protiteroristickým zákonom, aby tak blokoval parlament. Lipšic celý čas čítal znenie novely Trestného zákona, ktorú predložil do parlamentu vládny Smer. Obštrukciou chcel opozičný poslanec dosiahnuť, aby do sály prišiel za vládu kompetentný minister, teda buď minister spravodlivosti, vnútra alebo obrany. Zákony namiesto nich popoludní obhajoval minister školstva Juraj Draxler. Lipšic argumentoval, že ak to Smer myslí s protiteroristickou legislatívou vážne, mal by pri prerokúvaní týchto zákonov sedieť kompetentný minister, inak ide iba o populizmus a marketing vládnej strany .\" Aj Alojz Hlina využil v parlamente neobyčajné spôsoby, ako upozorniť na problémy. V roku 2013 sa mala riešiť Správa o činnosti SIS na neverejnom zasadnutí. Rozprava bola zrušená, parlament to odhlasoval na návrh predsedu Pašku. Hlina obsadil rečnícky pult, aby takto blokoval parlament, a aby sa dožadoval rozpravy. Do sály priniesli aj druhý rečnícky pult, ten potom obsadil Richard Vašečka (OĽaNO). Zatiaľ najdlhšie odvolávanie sa konalo v novembri 2014. Opozícia vtedy odvolávala Fica kvôli prípadu predraženého nákupu piešťanského CT . \" Išlo o historicky prvé víkendové nočné zasadnutie parlamentu. Doteraz parlament výnimočne rokoval počas víkendu, ale len jeden deň a nie v noci. Teraz poslanci rokovali od soboty od 18:30, s výnimkou jednej polhodinovej prestávky, celý víkend až do pondelka do 19:38. Dĺžka rokovania 49 hodín je rekordom v akomkoľvek odvolávaní člena vlády. \" Obštrukcie typu blokovanie práce parlamentu sa odohrávajú väčšinou pri mimoriadnych schôdzach, odvolávaniach. V takýchto situáciach potom prídu na rad nočné rokovania, kedy je efektívnym nástrojom dlhé vystupovanie prítomných poslancov, aby prerokovanie bodu nemohlo byť prerušené, ale aby nemuseli byť všetci do rozpravy prihlásení poslanci prítomní v sále. V súčasnom volebnom období nočné rokovania sa ešte nekonali, ale je pravdou, že pár bizarných situácií sa odohrávalo v parlamente. Jedným zo zaujímavých rokovaní bolo rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 6.-7.júla 2016. Na tomto rokovaní mala opozícia záujem vyjadriť nedôveru R. Kaliňákovi a rovnako aj R. Ficovi. V rokovacej miestnosti bol dostatok poslancov, ale väčšina sa odmietala prezentovať a tak chôdza nemohla byť otvorená. Nezvyčajný bol postup podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej , ktorá otvorila schôdzu na základe konštatovania, že v sále sa nachádza dostatok poslancov, ktorí sa pritom odmietali prezentovať. Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nakoniec však rokovanie ukončil a poslanci aj novinári boli nútení odísť z rokovacej miestnosti. Priebeh odvolávaní Roberta Kaliňáka bol búrlivý, schôdza v júni napríklad bola prerušená na dobu neurčitú a bola ukončená až v septembri.", "analysis_paragraphs": ["Vystúpenie poslancov v rozprave starý rokovací poriadok časovo neobmedzoval. Na návrh koaličných poslancov sa zavádza nový rokovací poriadok , ktorý už takýto časový limit obsahuje. Nemožno povedať, že by poslanci zneužívali neobmedzený čas na rozpravu, väčšinou sa k prerokovaným bodom veľa nediskutuje. Najvypätejšie sú situácie pri odvolávaniach, kedy aj príspevky v rozprave sú ladené emotívnejšie. Pri odvolávaní Roberta Fica v roku 2013 sa skutočne stalo, že opoziční poslanci čítali spis Gorila. V roku 2015 vystupoval Daniel Lipšic k vtedy prerokovaným protiteroristickým zákonom a vo svojej štvorhodinovej rozprave čítal znenie novely zákona. V súčasnom volebnom období sme ešte neboli svedkami takýchto prípadov. Na základe obsahu vystúpení v rozprave v tomto volebnom období nemôžeme povedať, že poslanci čítali zoznamy alebo mali vôbec nesúvisiace príspevky s prerokovaným bodom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rokovací poriadok zatiaľ neobmedzoval čas poslancom na vystúpenia v rozprave. Do rozpravy sa mohol každý poslanec prihlásiť dvakrát (písomne aj ústne). Nový rokovací poriadok ktorý bol schválený na poslednej schôdzi, má za cieľ skultivovať parlament a zefektívniť prácu poslancov aj s tým, že sa v ňom zaviedol časový limit na príspevky v rozprave. Kažý poslanec môže rečniť dvadsať minút, keď vystupuje za poslanecký klub, tak má k dispozícii tridsať minút. Zachovala sa možnosť prihlásiť sa do rozpravy aj ústne, vtedy poslanci dostanú ešte desať minút. Zatiaľ sa v tomto volebnom období nevyskytol prípad nočného rokovania , ako to bolo v roku 2013 pri odvolávaní premiéra Fica. Dlho do rána sa debatovalo o privatizácií SPP. Po svojom vystúpení Fico vyzval členov vlády a poslancov Smeru, aby až do hlasovania odišli a nenechali sa urážať opozíciou. Následne si do miestnosti Igor Matovič priniesol maketu Fica, čo v skorých ranných hodinách vyvolalo menšiu roztržku medzi Matovičom, Jozefom Viskupičom a poslancami Smeru. Opozícia aj napriek odchodu niektorých poslancov pokračovala v rokovaní a dostala sa aj k čítaniu Gorily. Schôdza bola prerušená až pred siedmou hodinou. Ďalšie \"čítanie zoznamu\" má na konte bývalý poslanec Daniel Lipšic, ktorý v rozprave o tzv. protiteroristickom balíčku kritizoval aj to, že ani jeden z kompetentných ministrov v sále prítomný nebol. Lipšic v procedurálnych návrhoch požadoval, aby niekto z nich do sály prišiel. Vo svojej rozprave sa potom venoval čítaniu znenia novely Trestného zákona: \" Štyri hodiny preto rečnil počas rozpravy k protiteroristickým zákonom, aby tak blokoval parlament. Lipšic celý čas čítal znenie novely Trestného zákona, ktorú predložil do parlamentu vládny Smer. Obštrukciou chcel opozičný poslanec dosiahnuť, aby do sály prišiel za vládu kompetentný minister, teda buď minister spravodlivosti, vnútra alebo obrany. Zákony namiesto nich popoludní obhajoval minister školstva Juraj Draxler. Lipšic argumentoval, že ak to Smer myslí s protiteroristickou legislatívou vážne, mal by pri prerokúvaní týchto zákonov sedieť kompetentný minister, inak ide iba o populizmus a marketing vládnej strany .\" Aj Alojz Hlina využil v parlamente neobyčajné spôsoby, ako upozorniť na problémy. V roku 2013 sa mala riešiť Správa o činnosti SIS na neverejnom zasadnutí. Rozprava bola zrušená, parlament to odhlasoval na návrh predsedu Pašku. Hlina obsadil rečnícky pult, aby takto blokoval parlament, a aby sa dožadoval rozpravy. Do sály priniesli aj druhý rečnícky pult, ten potom obsadil Richard Vašečka (OĽaNO). Zatiaľ najdlhšie odvolávanie sa konalo v novembri 2014. Opozícia vtedy odvolávala Fica kvôli prípadu predraženého nákupu piešťanského CT . \" Išlo o historicky prvé víkendové nočné zasadnutie parlamentu. Doteraz parlament výnimočne rokoval počas víkendu, ale len jeden deň a nie v noci. Teraz poslanci rokovali od soboty od 18:30, s výnimkou jednej polhodinovej prestávky, celý víkend až do pondelka do 19:38. Dĺžka rokovania 49 hodín je rekordom v akomkoľvek odvolávaní člena vlády. \" Obštrukcie typu blokovanie práce parlamentu sa odohrávajú väčšinou pri mimoriadnych schôdzach, odvolávaniach. V takýchto situáciach potom prídu na rad nočné rokovania, kedy je efektívnym nástrojom dlhé vystupovanie prítomných poslancov, aby prerokovanie bodu nemohlo byť prerušené, ale aby nemuseli byť všetci do rozpravy prihlásení poslanci prítomní v sále. V súčasnom volebnom období nočné rokovania sa ešte nekonali, ale je pravdou, že pár bizarných situácií sa odohrávalo v parlamente. Jedným zo zaujímavých rokovaní bolo rokovanie, ktoré sa uskutočnilo 6.-7.júla 2016. Na tomto rokovaní mala opozícia záujem vyjadriť nedôveru R. Kaliňákovi a rovnako aj R. Ficovi. V rokovacej miestnosti bol dostatok poslancov, ale väčšina sa odmietala prezentovať a tak chôdza nemohla byť otvorená. Nezvyčajný bol postup podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej , ktorá otvorila schôdzu na základe konštatovania, že v sále sa nachádza dostatok poslancov, ktorí sa pritom odmietali prezentovať. Podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar nakoniec však rokovanie ukončil a poslanci aj novinári boli nútení odísť z rokovacej miestnosti. Priebeh odvolávaní Roberta Kaliňáka bol búrlivý, schôdza v júni napríklad bola prerušená na dobu neurčitú a bola ukončená až v septembri."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["nový rokovací poriadok", "Roberta Fica", "Daniel Lipšic", "Nový rokovací poriadok", "prípad nočného rokovania", "protiteroristickom balíčku", "Alojz Hlina", "piešťanského CT", "tomto rokovaní", "Ďuriš Nicholsonovej", "prerušená"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428899", "http://domov.sme.sk/c/6937846/poslanci-rokovali-az-do-rana-viskupic-vini-z-napadnutia-troch-poslancov-smeru.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/protiteroristicky-balik-lipsic-obstrukci/170293-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409073-poslanci-hlasuju-o-rokovacom-poriadku-v-nr-sr-budu-dlhsie/", "http://domov.sme.sk/c/6937846/poslanci-rokovali-az-do-rana-viskupic-vini-z-napadnutia-troch-poslancov-smeru.html", "http://domov.sme.sk/c/8097679/viskupic-pustil-v-parlamente-elan-matovic-sedel-v-tricku-minuta-po-minute.html", "http://domov.sme.sk/c/7038252/hlina-a-vasecka-blokuju-parlament-chcu-rozpravu-k-tajnym-sluzbam.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/507442-trojdnove-odvolavanie-fico-vydrzal-paska-sa-mu-vyhol", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1833105_v-parlamente-bolo-rusno-nechybali-pokriky-a-buchanie-do-stola-prehlad-dna", "https://dennikn.sk/506626/koalicia-urobila-chybu-pustila-vedeniu-schodze-nicholsonovu-parlamente-bol-chaos/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397755-vlada-nesuhlasi-s-vyslovenim-nedovery-kalinakovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:01.437951+00:00"}
{"id": "vr32653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32653", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Aktivačné práce, tam zavádzajú v návrhu v inom zákone, ale ono to súvisí, to je zákon o hmotnej núdzi, je v druhom čítaní, že minimálne 10 a maximálne 20 odpracovaných hodín.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelou zákona sa plánuje zmeniť rozsah hodín aktivačných prác, kedy sa stanovuje spodná hranica 10 hodín. Maximálna hranica 20 hodín sa nemení. Ľ. Kaník hovorí pravdu.\n\nVlády návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi (.doc) sa momentálne nachádza v 2. čítaní . Zákon mení rozsah hodín, počas ktorých môže občan pracovať za aktivačný príspevok. Novelizácia zákona o hmotnej núdzi stanovuje spodnú hranicu 10 hodín.\n\n§ 12, odsek 4, písmeno c.)\n\n\"...v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne ; nárok na aktivačný príspevok vzniká, ak dohoda o vykonávaní menších obecných služieb obsahuje najmä miesto vykonávania a druh vykonávania menších obecných služieb.\"\n\nZákon, ktorý je momentálne v platnosti uvádza, že aktivačné práce sa môžu robiť v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. Inými slovami, v stále platnom zákone nie je definovaná spodná hranica.", "analysis_paragraphs": ["Novelou zákona sa plánuje zmeniť rozsah hodín aktivačných prác, kedy sa stanovuje spodná hranica 10 hodín. Maximálna hranica 20 hodín sa nemení. Ľ. Kaník hovorí pravdu.", "Vlády návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi (.doc) sa momentálne nachádza v 2. čítaní . Zákon mení rozsah hodín, počas ktorých môže občan pracovať za aktivačný príspevok. Novelizácia zákona o hmotnej núdzi stanovuje spodnú hranicu 10 hodín.", "§ 12, odsek 4, písmeno c.)", "\"...v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne ; nárok na aktivačný príspevok vzniká, ak dohoda o vykonávaní menších obecných služieb obsahuje najmä miesto vykonávania a druh vykonávania menších obecných služieb.\"", "Zákon, ktorý je momentálne v platnosti uvádza, že aktivačné práce sa môžu robiť v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. Inými slovami, v stále platnom zákone nie je definovaná spodná hranica."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Vlády návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi", "2. čítaní", "rozsahu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=371658", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30931", "http://www.upsvarza.sk/index.php?name=aptp-aktivacia-52"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:05.936860+00:00"}
{"id": "vr33155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33155", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Predošlá vláda tieto peniaze z drvivej väčšiny urobila tým, že šetrila sama na sebe.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Frešo hovorí o konsolidácii verejných financií, pričom tvrdí, že predošlá vláda Ivety Radičovej konsolidovala predovšetkým na strane výdavkov. Podobný výrok o šetrení minulej vlády sme v minulosti už overovali v relácií V politike (6. novembra 2011). Vtedy tvrdil opak, teda že predchádzajúca vláda konsolidovala prevažne na strane príimov, Peter Kžimír, ktorému sme dali za pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo hovorí o konsolidácii verejných financií, pričom tvrdí, že predošlá vláda Ivety Radičovej konsolidovala predovšetkým na strane výdavkov. Podobný výrok o šetrení minulej vlády sme v minulosti už overovali v relácií V politike (6. novembra 2011). Vtedy tvrdil opak, teda že predchádzajúca vláda konsolidovala prevažne na strane príimov, Peter Kžimír, ktorému sme dali za pravdu."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "správe", "rozpočtu", "2011", "2010", "upravený", "Štátny záverečný účet za rok 2011", "analytického pohľadu", "pohľad"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/203/ivan-miklos-vs-peter-kazimir", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198137-deficit-statneho-rozpoctu-je-stale-o-tretinu-nizsi-ako-vlani/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8328&documentId=8509", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Z%C3%A1kon%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnom%20rozpo%C4%8Dte%20na%20rok%202011%20-%20schv%C3%A1len%C3%BD%20NR%20SR/pr%C3%ADloha%20%C4%8D.%201.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3866", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/novela%20z%C3%A1kona%20o%20%C5%A0R/material.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CD4QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D366389&ei=FVQdUbegBcfYsgag14Bo&usg=AFQjCNEXv5_vutPI3nU5wYbNhIq1dxtYHQ&bvm=bv.42452523,d.Yms", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8330&documentId=8519", "http://www.demagog.sk/diskusie/203/ivan-miklos-vs-peter-kazimir"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:25.630697+00:00"}
{"id": "vr14610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14610", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ceny sú stabilné, hlavne v oblasti energií.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "POdobný výrok sme overovali v debate SRo 27. februára 2016. Poľa CPI indexu cien (spotrebný kôš) ceny počas 2. vlády Roberta Fica ocilovali v intervali (-0,2, 0,2), čo možno považovať za ceny stabilné. Príčinou sú hlavne klesajúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie . Možno povedať, že aj ceny energií, boli počas obdobia druhej Ficovej vlády stabilné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["POdobný výrok sme overovali v debate SRo 27. februára 2016. Poľa CPI indexu cien (spotrebný kôš) ceny počas 2. vlády Roberta Fica ocilovali v intervali (-0,2, 0,2), čo možno považovať za ceny stabilné. Príčinou sú hlavne klesajúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie . Možno povedať, že aj ceny energií, boli počas obdobia druhej Ficovej vlády stabilné. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SRo", "CPI", "ceny ropy, plynu", "elektrickej energie", "nadmernej ťažbe", "čierne uhlie", "finance.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/573/predvolebna-debata-sro-danko-sns-fico-smer-sd-prochazka-siet", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1486&m_sso=3&m_so=16&ic=46", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/508251-ceny-na-slovensku-klesli-tahaju-ich-ropa-a-plyn", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160529/Cena-elektriny-klesa-na-historicke-minimum-CEZ-cakaju-tazke-casy", "http://www.aktuality.sk/clanok/316146/ropa-ceny-ropy-opat-klesaju-americka-wti-sa-obchoduje-pod-31-usd-za-barel/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160529/Cena-elektriny-klesa-na-historicke-minimum-CEZ-cakaju-tazke-casy", "http://www.finance.sk/spravy/finance/35273-co-znamena-casto-sklonovany-pojem-inflacia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:10.641420+00:00"}
{"id": "vr14831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14831", "speaker": "Anton Hrnko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-hrnko", "statement": "Viete koľko hrubého národného dôchodku Nemecko dostane do štátneho rozpočtu? 67%. (..) A u nás je to okolo 30%.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrnko hovorí o HND - hrubom národnom dôchodku. Eurostat tradične hovorí o verejných príjmoch ako % HDP, nie HND. Hrnkove číslo však vieme veľmi jednoducho overiť ako pomer verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku. Presné číslo pomeru verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku je tak v prípade Slovenska 38,5 % a v prípade Nemecka na úrovni 42,4 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Eurostat (government revenue) boli verejné príjmy Slovenska v roku 2013 (posledný údaj) na úrovni 27,9 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 1223,1 mld eur. Podľa databázy Európskej komisie bol hrubý národný dôchodok (Gross national income) v roku 2013 na úrovni 72,5 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 2882 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hrnko hovorí o HND - hrubom národnom dôchodku. Eurostat tradične hovorí o verejných príjmoch ako % HDP, nie HND. Hrnkove číslo však vieme veľmi jednoducho overiť ako pomer verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku. Presné číslo pomeru verejných príjmov na hrubom národnom dôchodku je tak v prípade Slovenska 38,5 % a v prípade Nemecka na úrovni 42,4 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Eurostat (government revenue) boli verejné príjmy Slovenska v roku 2013 (posledný údaj) na úrovni 27,9 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 1223,1 mld eur. Podľa databázy Európskej komisie bol hrubý národný dôchodok (Gross national income) v roku 2013 na úrovni 72,5 mld. eur. V prípade Nemecka to bolo 2882 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "databázy"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00021&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/data/database?p_auth=WfruLc75&p_p_id=estatsearchportlet_WAR_estatsearchportlet&p_p_lifecycle=1&p_p_state=maximized&p_p_mode=view&_estatsearchportlet_WAR_estatsearchportlet_action=search&text=government+revenue", "http://ec.europa.eu/economy_finance/ameco/user/serie/ResultSerie.cfm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:18.680549+00:00"}
{"id": "vr33817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33817", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán predseda, tak vy, ktorí ste zlomili všetko, fotografovali ste, menili ste počas procesu voľby, potom vy ste si vyrobili nejakú pečiatku, dodnes to rieši generálna prokuratúra. Kde to ste mali, že vy pečiatkujete, označujete volebné lístky.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška síce právne uvádza, že počas voľby GP sa fotili hlasovacie lístky, menil Rokovací poriadok a predseda NR SR R. Sulík pečiatkoval hlasovacie lístky, no nesprávne uvádza, že by toto pečiatkovanie, fotografovanie alebo zmenu procesu voľby mala dodnes riešiť generálna prokuratúra. Poslanci SaS fotili vlastné hlasovacie lístky počas voľby Generálneho prokurátora. Informoval o tom okrem iného server Aktuality.sk . Výrok o fotení hlasovacích lístkov sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 ,17. februára 2013 a O 5 minút 12, 5. mája 2013. Pri prvých dvoch neúspešných voľbách generálneho prokurátora koncom roku 2010 pristúpili vtedy koaličné strany ku kontrolným mechanizmom, ktoré mali dokázať, že hlasujú za dohodnutého kandidáta. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Predseda SaS Richard Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" Vtedajšia vládna koalícia prijala 17. mája 2011 novelu zákona o Rokovacom poriadku (vrátený prezidentom SR), ktorá umožnila verejnú voľbu. Túto novelu zákona prijala vtedajšia vládna koalícia po dvoch neúspešných voľbách GP. Viac o priebehu voľby GP si môžete prečítať v téme voľba GP a nevymenovanie Čentáša. Richard Sulík si pri príležitosti opakovanej voľby v decembri 2010 dal vyrobiť špeciálnu pečiatku, ktorou označoval hlasovacie lístky. Pravda , 8. decembra 2010: \"Predseda parlamentu Richard Sulík si povedal, že \"istota je guľomet\" a dal vyrobiť špeciálnu pečiatku. ...Bolo na nej napísané – tajná voľba generálneho prokurátora, Národná rada 7. 12. 2010. Pečiatku ani na chvíľu nepustil z rúk a opečiatkoval ňou 150 hlasovacích lístkov a tri náhradné.\" Ústavný súd neriešil a ani nerieši Sulíkovú pečiatku. Ústavný súd (podanie D. Trnku) riešil voľbu 2. a 7. decembra 2010 a fotenie hlasovacích lístkov, pričom konštatoval, že 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania. Generálna prokuratúra vyšetruje voľbu GP z mája 2011 tzv. Radičovej kód , podľa ktorého mali poslanci označovať hlasovacie lístky podľa vopred dohodnutého kľúča. Sulíkové pečiatkovanie sa udialo 7. decembra 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška síce právne uvádza, že počas voľby GP sa fotili hlasovacie lístky, menil Rokovací poriadok a predseda NR SR R. Sulík pečiatkoval hlasovacie lístky, no nesprávne uvádza, že by toto pečiatkovanie, fotografovanie alebo zmenu procesu voľby mala dodnes riešiť generálna prokuratúra. Poslanci SaS fotili vlastné hlasovacie lístky počas voľby Generálneho prokurátora. Informoval o tom okrem iného server Aktuality.sk . Výrok o fotení hlasovacích lístkov sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 ,17. februára 2013 a O 5 minút 12, 5. mája 2013. Pri prvých dvoch neúspešných voľbách generálneho prokurátora koncom roku 2010 pristúpili vtedy koaličné strany ku kontrolným mechanizmom, ktoré mali dokázať, že hlasujú za dohodnutého kandidáta. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. Predseda SaS Richard Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" Vtedajšia vládna koalícia prijala 17. mája 2011 novelu zákona o Rokovacom poriadku (vrátený prezidentom SR), ktorá umožnila verejnú voľbu. Túto novelu zákona prijala vtedajšia vládna koalícia po dvoch neúspešných voľbách GP. Viac o priebehu voľby GP si môžete prečítať v téme voľba GP a nevymenovanie Čentáša. Richard Sulík si pri príležitosti opakovanej voľby v decembri 2010 dal vyrobiť špeciálnu pečiatku, ktorou označoval hlasovacie lístky. Pravda , 8. decembra 2010: \"Predseda parlamentu Richard Sulík si povedal, že \"istota je guľomet\" a dal vyrobiť špeciálnu pečiatku. ...Bolo na nej napísané – tajná voľba generálneho prokurátora, Národná rada 7. 12. 2010. Pečiatku ani na chvíľu nepustil z rúk a opečiatkoval ňou 150 hlasovacích lístkov a tri náhradné.\" Ústavný súd neriešil a ani nerieši Sulíkovú pečiatku. Ústavný súd (podanie D. Trnku) riešil voľbu 2. a 7. decembra 2010 a fotenie hlasovacích lístkov, pričom konštatoval, že 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania. Generálna prokuratúra vyšetruje voľbu GP z mája 2011 tzv. Radičovej kód , podľa ktorého mali poslanci označovať hlasovacie lístky podľa vopred dohodnutého kľúča. Sulíkové pečiatkovanie sa udialo 7. decembra 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "O 5 minút 12", "O 5 minút", "neúspešných", "pripustili", "vyjadril", "prijala", "novelu", "voľba GP a nevymenovanie Čentáša.", "Pravda", "Radičovej kód", "označovať", "pečiatkovanie"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/175645/nr-sr-poslanci-za-sas-tentoraz-fotili-fotoaparatmi/", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/382/zmeny-v-zakone-o-organizacii-ustavneho-sudu", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa", "http://www.sme.sk/c/5664147/fotenie-hlasovacich-listkov-skonci-na-ustavnom-sude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168611-sulik-si-listok-v-tajnej-volbe-odfoti-znovu/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=331", "http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168687-sulik-sa-poistil-aj-peciatkou/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/278439-ministri-prisli-vypovedat-o-volbe-generalneho-prokuratora/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/278552-padnu-v-kauze-radicovej-kodu-coskoro-obvinenia/", "http://hnonline.sk/c1-48499150-sulik-sa-poistil-peciatkoval-listky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:41.925010+00:00"}
{"id": "vr14453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14453", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) nám chýba základná zdravotná sieť štátnych zariadení, kde bude každý ošetrený (...) Potom nám chýba kontrola nákupu liekov. To znamená vecí, ktoré sa externe kupujú, farmaceutických spoločností. Potom samozrejme kontrola výkonov v zdravotných poisťovniach.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Andreja Danka budeme overovať s pomocou analýzy (.pdf) Health Policy Institute (HPI), v ktorej hodnotili splnenie sľubov vlády, a vyhodnocovali programy kandidujúcich politických strán. Predseda SNS poukazoval na veci, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády a vláda ich nesplnila, alebo splnila iba čiastočne, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. O obchodovaní s liekmi dokument (.pdf) od HPI hovorí nasledujúce: \" Nešpecifikované \"pretrvávajúce problémy trhu s liekmi“ sa napriek štyrom rokom vládnutia nepodarilo vyriešiť – najviac skloňovaným problémom je dnes reexport liekov. (...) Problémom, ktorý treba riešiť, je nedostupnosť liekov (v dôsledku reexportu). Reexport totiž nie je problém, ak bude zabezpečená dostupnosť liekov pre pacientov. (...) [Opatrenie, ktoré by mohli pomôcť sú] Dôsledné uplatňovanie a vymáhanie dnes platnej legislatívy (podľa odhadov väčšina reexportu prebehne v rozpore so zákonom, bez splnenia ohlasovacej povinnosti voči ŠÚKL, čo znemožňuje včasný zásah). Zlepšenie sledovania cesty lieku a zákaz predaja liekov z lekárne inému distribútorovi, než ktorý liek do lekárne dodal. (...) Stanovenie ultimatívnej zodpovednosti za dostupnosť liekov – mala by to byť zdravotná poisťovňa, ktorá zodpovedá za zabezpečenie potrieb svojich poistencov. \" (zdroj: HPI (.pdf), s:12, 16) Z toho vyplýva, že nejaký legislatívny rámec kontroly už bol pripravený, ale existuje ešte mnoho opatrení, ktoré by mohli skutočne zlepšiť situáciu s liekmi. Kontrolu výkonov zdravotných poisťovní by mohla znamenať práve zavedenie klasifikačného systému DRG, ktorého zavedenie resp. spustenie sa stále odkladá (tvrdenie o DRG na Slovensku overoval už Demagog.sk v novembri 2015). Nie je úplne jasné, čo myslí Andrej Danko pod sieťou zariadení, kde každý môže byť ošetrený. Ak to teda interpretujeme ako sieť urgentných príjmov, ktorú sa vláda zaviazala vybudovať, potom je pravda, že takú ešte na Slovensku nemáme. Demagog.sk sa problematike urgentných príjmov už venoval.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Andreja Danka budeme overovať s pomocou analýzy (.pdf) Health Policy Institute (HPI), v ktorej hodnotili splnenie sľubov vlády, a vyhodnocovali programy kandidujúcich politických strán. Predseda SNS poukazoval na veci, ktoré boli v programovom vyhlásení vlády a vláda ich nesplnila, alebo splnila iba čiastočne, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. O obchodovaní s liekmi dokument (.pdf) od HPI hovorí nasledujúce: \" Nešpecifikované \"pretrvávajúce problémy trhu s liekmi“ sa napriek štyrom rokom vládnutia nepodarilo vyriešiť – najviac skloňovaným problémom je dnes reexport liekov. (...) Problémom, ktorý treba riešiť, je nedostupnosť liekov (v dôsledku reexportu). Reexport totiž nie je problém, ak bude zabezpečená dostupnosť liekov pre pacientov. (...) [Opatrenie, ktoré by mohli pomôcť sú] Dôsledné uplatňovanie a vymáhanie dnes platnej legislatívy (podľa odhadov väčšina reexportu prebehne v rozpore so zákonom, bez splnenia ohlasovacej povinnosti voči ŠÚKL, čo znemožňuje včasný zásah). Zlepšenie sledovania cesty lieku a zákaz predaja liekov z lekárne inému distribútorovi, než ktorý liek do lekárne dodal. (...) Stanovenie ultimatívnej zodpovednosti za dostupnosť liekov – mala by to byť zdravotná poisťovňa, ktorá zodpovedá za zabezpečenie potrieb svojich poistencov. \" (zdroj: HPI (.pdf), s:12, 16) Z toho vyplýva, že nejaký legislatívny rámec kontroly už bol pripravený, ale existuje ešte mnoho opatrení, ktoré by mohli skutočne zlepšiť situáciu s liekmi. Kontrolu výkonov zdravotných poisťovní by mohla znamenať práve zavedenie klasifikačného systému DRG, ktorého zavedenie resp. spustenie sa stále odkladá (tvrdenie o DRG na Slovensku overoval už Demagog.sk v novembri 2015). Nie je úplne jasné, čo myslí Andrej Danko pod sieťou zariadení, kde každý môže byť ošetrený. Ak to teda interpretujeme ako sieť urgentných príjmov, ktorú sa vláda zaviazala vybudovať, potom je pravda, že takú ešte na Slovensku nemáme. Demagog.sk sa problematike urgentných príjmov už venoval."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "dokument", "HPI", "Demagog.sk", "Demagog.sk"], "url": ["http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/557/cislak-vs-novotny-o-rozpocte-ministerstva-zdravotnictva/?ph=4&politik=210", "http://www.demagog.sk/diskusie/541/sluby-2-ficovej-vlady/?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:54.702047+00:00"}
{"id": "vr31092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31092", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A keď hovoríme o zlepencoch, tak prvá vláda Mikuláša Dzurindu, v nej bolo 9 strána...", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa skladala z vládnych strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. SDK pritom tvorilo päť politických subjektov. Boli to Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Vláda sa teda skladala z 8 alebo 9 strán, záleží na interpretácii či posudzujem SDK ako samostatný subjekt alebo koalíciu 5 strán. Pravda je, že SDK sa ešte pred voľbami, kvôli novému zákonu transformovala na politickú stranu. Z deviatich subjektov by sa skladala ak by sme SDK posudzovali ako samostatný subjekt, potom by sme však nemohli hovoriť o 5 stranách, z ktorých sa skladala.", "analysis_paragraphs": ["Prvá vláda Mikuláša Dzurindu sa skladala z vládnych strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. SDK pritom tvorilo päť politických subjektov. Boli to Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Vláda sa teda skladala z 8 alebo 9 strán, záleží na interpretácii či posudzujem SDK ako samostatný subjekt alebo koalíciu 5 strán. Pravda je, že SDK sa ešte pred voľbami, kvôli novému zákonu transformovala na politickú stranu. Z deviatich subjektov by sa skladala ak by sme SDK posudzovali ako samostatný subjekt, potom by sme však nemohli hovoriť o 5 stranách, z ktorých sa skladala."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "SDK", "transformovala"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/660379/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-1998.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Mikul%C3%A1%C5%A1_Dzurinda", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_koal%C3%ADcia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:51.280833+00:00"}
{"id": "vr27118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27118", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "Máme tu čoraz viac prehlbujúcu sa krízu a biedu a to treba zastaviť.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera populácie ohrozenej chudobou na Slovensku je približne rovnaká, aká bola pred desiatimi rokmi, avšak je skutočne pravda, že od vypuknutia krízy v roku 2008 neprestajne rástla. Na základe tejto informácie považujeme výrok za pravdivý. Podľa Eurostatu je vývoj miery populácie ohrozenej chudoby nasledovný: Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miera populácie ohrozenej chudobou na Slovensku je približne rovnaká, aká bola pred desiatimi rokmi, avšak je skutočne pravda, že od vypuknutia krízy v roku 2008 neprestajne rástla. Na základe tejto informácie považujeme výrok za pravdivý. Podľa Eurostatu je vývoj miery populácie ohrozenej chudoby nasledovný: Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_li02&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:52.108084+00:00"}
{"id": "vr25814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25814", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Dostali sme 5 nemocníc.. Jednu sme dali mestu Levoča. Jedna ostala naša v Starej Ľubovni a patrí medzi najlepšie nemocnice svojho druhu na Slovensku. Ďalšie tri vo Svidníku, vo Vranove a Humennom...", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "PSK naozaj dostalo päť nemocníc - vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Humennom, Starej Ľubovni a v Levoči. Levočskú nemocnicu dalo PSK mestu Levoča za symbolické euro, pričom Levoča prebrala záväzky za nemocnicu. Nemocnica v Starej Ľubovni bola vyhodnotená pacientmi poisťovne Dôvera ako 5. najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemocnica v Starej Ľubovni je jednou z najlepších všeobecných nemocníc na Slovensku podľa hodnotenia poisťovne Dôvera z roku 2012. V tomto hodnotení sa umiestnila nemocnica v Starej Ľubovni na 5. mieste. Podľa iného hodnotenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa v hodnotení z októbra 2013 umiestnila nemocnica v Starej Ľubovni až na 28. mieste z celkového počtu 81 zdravotníckych zariadení. V minulom roku bola ešte v tomto hodnotení 18. pozícií. Hodnotenia Dôvery ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli robená na základe dotazníkov. Ide teda o názor pacientov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["PSK naozaj dostalo päť nemocníc - vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Humennom, Starej Ľubovni a v Levoči. Levočskú nemocnicu dalo PSK mestu Levoča za symbolické euro, pričom Levoča prebrala záväzky za nemocnicu. Nemocnica v Starej Ľubovni bola vyhodnotená pacientmi poisťovne Dôvera ako 5. najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemocnica v Starej Ľubovni je jednou z najlepších všeobecných nemocníc na Slovensku podľa hodnotenia poisťovne Dôvera z roku 2012. V tomto hodnotení sa umiestnila nemocnica v Starej Ľubovni na 5. mieste. Podľa iného hodnotenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa v hodnotení z októbra 2013 umiestnila nemocnica v Starej Ľubovni až na 28. mieste z celkového počtu 81 zdravotníckych zariadení. V minulom roku bola ešte v tomto hodnotení 18. pozícií. Hodnotenia Dôvery ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli robená na základe dotazníkov. Ide teda o názor pacientov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["PSK", "Dôvera", "Všeobecnej zdravotnej poisťovne"], "url": ["http://www.poistovne.sk/21471-sk/nemocnicu-v-levoci-asi-prevezme-mesto-aj-so-zavazkami.php", "http://www.dovera.sk/hodnotenie/2012/celkove-hodnotenie", "http://lubovna.korzar.sme.sk/c/6968432/lubovnianska-nemocnica-si-v-hodnoteni-pacientov-pohorsila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:31.648081+00:00"}
{"id": "vr13790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13790", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...keď váš vlastný materiál povie, že na to, aby sme mali tu (..) deti v škôlkach, ktoré potrebujeme, chýba 24 500 miest...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 3. decembra 2014 sa uskutočnila 137. schôdza vlády SR, kde v rámci návrhu programu rokovania bola schválená aj Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť. Podľa Analýzy v materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo schválenej Analýzy vyplýva , že počet materských škôl v období rokov 1993 – 2013 klesol z 3 482 na 2 870 (s.4). Pokles možno sledovať medziročne, a to aj napriek zvyšujúcemu sa nárastu počtu detí. Osobitne stojí za pozornosť pokles počtu materských škôl v rokoch 2010 – 2012 o to viac, že ide o pokles materských škôl zriadených obcou, kým v tom istom čase rástol počet cirkevných a súkromných materských škôl. Na druhej strane, počet nevybavených žiadostí sa postupne, od roku 2007 do roku 2013, zvýšil deväť násobne, a to z 1 074 na 9 682. Najviac nevybavených žiadostí je v Bratislavskom kraji (až 48, 4 % zo všetkých nevybavených žiadostí v SR) a v Žilinskom kraji. Nasleduje Trnavský, Košický, Prešovský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický kraj . V materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. (s.1).", "analysis_paragraphs": ["Dňa 3. decembra 2014 sa uskutočnila 137. schôdza vlády SR, kde v rámci návrhu programu rokovania bola schválená aj Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť. Podľa Analýzy v materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo schválenej Analýzy vyplýva , že počet materských škôl v období rokov 1993 – 2013 klesol z 3 482 na 2 870 (s.4). Pokles možno sledovať medziročne, a to aj napriek zvyšujúcemu sa nárastu počtu detí. Osobitne stojí za pozornosť pokles počtu materských škôl v rokoch 2010 – 2012 o to viac, že ide o pokles materských škôl zriadených obcou, kým v tom istom čase rástol počet cirkevných a súkromných materských škôl. Na druhej strane, počet nevybavených žiadostí sa postupne, od roku 2007 do roku 2013, zvýšil deväť násobne, a to z 1 074 na 9 682. Najviac nevybavených žiadostí je v Bratislavskom kraji (až 48, 4 % zo všetkých nevybavených žiadostí v SR) a v Žilinskom kraji. Nasleduje Trnavský, Košický, Prešovský, Trenčiansky, Nitriansky a Banskobystrický kraj . V materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. (s.1)."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["3. decembra 2014", "Analýzy", "vyplýva"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24095", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-169409?prefixFile=m_", "http://www.isamosprava.sk/clanok-8-1393/TS_Rozsirovanie_kapacit_materskych_skol_sa_stane_realitou_.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:20.696602+00:00"}
{"id": "vr31717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31717", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vy (Smer, pozn.) ste mali konkrétne reakcie na naše debaty pred voľbami, počas volebnej kampane, napríklad v oblasti zdravotníctva 5 % za poistencov štátu bude, v programe to už nie je. Mali ste konkrétne postoje nielen v oblasti dopravy, ale aj v niektorých ďalších hospodárskych záležitostiach, dnes to tam nie je.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas volebnej kampane predstavitelia Smeru skutočne hovorili o zvýšení platieb za poistencov štátu, nejednalo sa však o spomenutie konkrétneho údaja 5 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V novembri 2011 sa konala tlačová beseda strany Smer. Ako uvádza SITA , R. Fico sa na nej vyjadril, že \" Smer garantuje okamžité zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zvýšenie platieb za poistencov štátu , permanentný sociálny dialóg za účasti všetkých subjektov zainteresovaných v zdravotníctve a otvorenie otázky prijatia ústavného zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní.\" Iné, konkrétnejšie, vyjadrenia R. Fica, alebo iného predstaviteľa strany Smer o výške sadzby poistného sa nám nepodarilo nájsť. Strana Smer neuvádza výšku sadzby poistného pre poistencov štátu ani v svojom programovom zameraní (.doc) strany na roky 2012 - 2016, ani v Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012. V druhej časti výroku o konkrétnych postojoch Smeru v oblasti dopravy a ďalších hospodárskych záležitostiach Ján Figeľ nie je dosť konkrétny na to, aby sme vedeli usúdiť o čom hovorí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas volebnej kampane predstavitelia Smeru skutočne hovorili o zvýšení platieb za poistencov štátu, nejednalo sa však o spomenutie konkrétneho údaja 5 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V novembri 2011 sa konala tlačová beseda strany Smer. Ako uvádza SITA , R. Fico sa na nej vyjadril, že \" Smer garantuje okamžité zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, zvýšenie platieb za poistencov štátu , permanentný sociálny dialóg za účasti všetkých subjektov zainteresovaných v zdravotníctve a otvorenie otázky prijatia ústavného zákona o zákaze zisku zdravotných poisťovní.\" Iné, konkrétnejšie, vyjadrenia R. Fica, alebo iného predstaviteľa strany Smer o výške sadzby poistného sa nám nepodarilo nájsť. Strana Smer neuvádza výšku sadzby poistného pre poistencov štátu ani v svojom programovom zameraní (.doc) strany na roky 2012 - 2016, ani v Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012. V druhej časti výroku o konkrétnych postojoch Smeru v oblasti dopravy a ďalších hospodárskych záležitostiach Ján Figeľ nie je dosť konkrétny na to, aby sme vedeli usúdiť o čom hovorí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "programovom zameraní", "Programovom vyhlásení vlády SR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/ficov-smer-neslubuje-lekarom-vyssie/434251-clanok.html", "http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143508?prefixFile=m"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:23.298299+00:00"}
{"id": "48949", "numeric_id": 48949, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48949", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Odhlasovali valorizáciu dôchodkov. Potom zistili, že vlastne to dôchodcom zoberie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament presadil novelu, ktorej cieľom bolo pomôct dôchodcom pri valorizácii dôchodkov počas inflácie. V aktuálne schválenej podobe by zákon pridal dôchodcom menej, než by dostali, keby zákon upravený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nParlament v polovici februára schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predložili nezaradení poslanci strany Hlas-SD. Nový spôsob valorizácie dôchodkov bol v NR SR schválený 139 zo 141 prítomných poslancov.\n\nNávrh zákona pritom neprešiel pripomienkovým konaním a neobsahoval doložku vplyvov na verejné financie, čo skritizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.\n\nZámerom zákona bolo presnejšie zohľadniť infláciu pri valorizácii dôchodkov, v aktuálne prijatej podobe by ale v skutočnosti dôchodcov o časť peňazí obral. Ak by sa nič nemenilo, dôchodky by sa v roku 2024 zvýšili o 13 percent, podľa novej valorizácie sa zvýšia len o 11,6 percenta.\n\nProblémom je, že parlament predĺžil obdobie, za ktoré sa má rátať priemerná inflácia, o ktorú sa zvyšujú dôchodky. V čase, keď má inflácia klesať, to ale znižuje sumu, o ktorú by mali dôchodky stúpať.\n\nMartin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje , že vďaka schválenej novele dostanú dôchodcovia na penziách až o 100 miliónov eur menej.", "analysis_paragraphs": ["Parlament presadil novelu, ktorej cieľom bolo pomôct dôchodcom pri valorizácii dôchodkov počas inflácie. V aktuálne schválenej podobe by zákon pridal dôchodcom menej, než by dostali, keby zákon upravený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Parlament v polovici februára schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predložili nezaradení poslanci strany Hlas-SD. Nový spôsob valorizácie dôchodkov bol v NR SR schválený 139 zo 141 prítomných poslancov.", "Návrh zákona pritom neprešiel pripomienkovým konaním a neobsahoval doložku vplyvov na verejné financie, čo skritizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.", "Zámerom zákona bolo presnejšie zohľadniť infláciu pri valorizácii dôchodkov, v aktuálne prijatej podobe by ale v skutočnosti dôchodcov o časť peňazí obral. Ak by sa nič nemenilo, dôchodky by sa v roku 2024 zvýšili o 13 percent, podľa novej valorizácie sa zvýšia len o 11,6 percenta.", "Problémom je, že parlament predĺžil obdobie, za ktoré sa má rátať priemerná inflácia, o ktorú sa zvyšujú dôchodky. V čase, keď má inflácia klesať, to ale znižuje sumu, o ktorú by mali dôchodky stúpať.", "Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje , že vďaka schválenej novele dostanú dôchodcovia na penziách až o 100 miliónov eur menej."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "skritizovala", "zvýšili", "Problémom", "odhaduje"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/02/pri-vysokej-inflacii-sa-budu-dochodky-valorizovat-viackrat-do-roka/", "https://www.rrz.sk/nove-pravidla-valorizacie-prichadzaju-zrejme-neskoro-zlepsia-tak-ochranu-dochodkov-pred-buducimi-inflacnymi-sokmi/", "https://e.dennikn.sk/3250607/poslanci-pokazili-dochodky-keby-neurobili-nic-v-januari-2024-by-boli-vyssie/", "https://e.dennikn.sk/3250607/poslanci-pokazili-dochodky-keby-neurobili-nic-v-januari-2024-by-boli-vyssie/", "https://e.dennikn.sk/3248521/poslanci-chceli-dochodcom-pridat-nakoniec-na-nich-stat-usetri-hovori-suster-z-rozpoctovej-rady-podcast/?ref=list&_ga=2.42700837.1871237487.1676881137-1564207673.1664270283"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:15.870439+00:00"}
{"id": "vr16696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16696", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Ten testovací systém (národné testovanie piatakov, pozn.) sa vyvíja postupne, on začal v roku 2013, tá metodológia sa zlepšuje cez tie pilotné testy, rastie tá vzorka. Minulý rok sme to prvýkrát urobili na celej populácii.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Testovanie 5 je celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníkov, ktoré bolo zahájené v školskom roku 2012/2013 (vtedy ešte na vybraných školách). Minulý školský rok 2016/2017 bolo prvýkrát realizované na celej populácii. Podľa údajov z jednotlivých rokov, počet zúčastnených žiakov každoročne stúpa (1887 žiakov v 2012, 45 299 žiakov v 2016). Výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý. Ministerka školstva Martina Lubyová v výroku spomína Testovanie 5 , teda celoslovenské testovanie žiakov piateho ročníka ZŠ. Podľa Petra Goliáša z INEKO sú celonárodné testy \"...jednou z najdôležitejších zmien v školstve za posledné roky, pretože priniesli aspoň čiastočné údaje o kvalite a výkone škôl\" a Testovanie 5 \"... je kľúčovým predpokladom pre zistenie pridanej hodnoty zo slovenského jazyka a matematiky na druhom stupni základných škôl, čo je zase dôležitý indikátor kvality, ktorú tieto školy prinášajú za verejné zdroje\". Testovanie 5 bolo skutočne prvýkrát zahájené v školskom roku 2012/2013. Jeho cieľom bolo podľa tlačovej správy ( .pdf , s. 1) \"... overiť testovacie nástroje z matematiky a vyučovacích jazykov (slovenského jazyka a literatúra a maďarského jazyka a literatúry).\" V správe ministerstva z novembra 2016, zverejnenej pred Testovaním 5-2016, uvádza Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), že: \" ...po prvýkrát budú do testovania zapojení aj žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorých je v piatom ročníku okolo 3 400, s výnimkou žiakov s mentálnym postihnutím\". V školskom roku 2016/2017 sa teda skutočne prvýkrát uskutočnilo na celej populácii detí. Vzorka žiakov, zúčastnených na Testovaní 5, skutočne rastie. Nárast je zobrazený v grafe nižšie, použité údaje sú zverejnené v tlačových správach Testovania 5 z konkrétnych rokov. Okrem Testovania 5 sa každoročne vykonáva i celoslovenské Testovanie 9 (žiaci 9. ročníka). NÚCEM z poverenia ministerstva školstva realizuje aj medzinárodné merania výsledkov ako je OECD PISA, TALIS a pod. Môžeme zmieniť kauzu zo začiatku septembra 2017, kedy na základe informácií z ministerstva školstva: „Na zabezpečenie celoplošného testovania žiakov 5. ročníka základných škôl Testovanie 5-2017 neboli alokované finančné prostriedky v schválenom rozpočte na rok 2017. Vzhľadom na celkové rozpočtové zdroje ministerstva preto zatiaľ nevieme toto testovanie pre aktuálny rok zabezpečiť\" (z článku týždenníka TREND). Rozhodnutie o zastavení testovania Petra Plavčana mohlo byť zmenené novým vedením ministerstva. Podľa agentúrnej správy TASR sa ministerka Martina Lubyová pri vymenovávaní do funkcie vyjadrila, že sa \"... pokúsi zabezpečiť, aby sa tento rok predsa len uskutočnilo testovanie piatakov z matematiky a slovenského jazyka.\" Podľa aktuálnych správ zverejnených na portáli NÚCEM sa bude Testovanie 5 nakoniec skutočne konať 22. novembra 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Testovanie 5 je celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníkov, ktoré bolo zahájené v školskom roku 2012/2013 (vtedy ešte na vybraných školách). Minulý školský rok 2016/2017 bolo prvýkrát realizované na celej populácii. Podľa údajov z jednotlivých rokov, počet zúčastnených žiakov každoročne stúpa (1887 žiakov v 2012, 45 299 žiakov v 2016). Výrok ministerky školstva Martiny Lubyovej hodnotíme ako pravdivý. Ministerka školstva Martina Lubyová v výroku spomína Testovanie 5 , teda celoslovenské testovanie žiakov piateho ročníka ZŠ. Podľa Petra Goliáša z INEKO sú celonárodné testy \"...jednou z najdôležitejších zmien v školstve za posledné roky, pretože priniesli aspoň čiastočné údaje o kvalite a výkone škôl\" a Testovanie 5 \"... je kľúčovým predpokladom pre zistenie pridanej hodnoty zo slovenského jazyka a matematiky na druhom stupni základných škôl, čo je zase dôležitý indikátor kvality, ktorú tieto školy prinášajú za verejné zdroje\". Testovanie 5 bolo skutočne prvýkrát zahájené v školskom roku 2012/2013. Jeho cieľom bolo podľa tlačovej správy ( .pdf , s. 1) \"... overiť testovacie nástroje z matematiky a vyučovacích jazykov (slovenského jazyka a literatúra a maďarského jazyka a literatúry).\" V správe ministerstva z novembra 2016, zverejnenej pred Testovaním 5-2016, uvádza Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), že: \" ...po prvýkrát budú do testovania zapojení aj žiaci so zdravotným znevýhodnením, ktorých je v piatom ročníku okolo 3 400, s výnimkou žiakov s mentálnym postihnutím\". V školskom roku 2016/2017 sa teda skutočne prvýkrát uskutočnilo na celej populácii detí. Vzorka žiakov, zúčastnených na Testovaní 5, skutočne rastie. Nárast je zobrazený v grafe nižšie, použité údaje sú zverejnené v tlačových správach Testovania 5 z konkrétnych rokov. Okrem Testovania 5 sa každoročne vykonáva i celoslovenské Testovanie 9 (žiaci 9. ročníka). NÚCEM z poverenia ministerstva školstva realizuje aj medzinárodné merania výsledkov ako je OECD PISA, TALIS a pod. Môžeme zmieniť kauzu zo začiatku septembra 2017, kedy na základe informácií z ministerstva školstva: „Na zabezpečenie celoplošného testovania žiakov 5. ročníka základných škôl Testovanie 5-2017 neboli alokované finančné prostriedky v schválenom rozpočte na rok 2017. Vzhľadom na celkové rozpočtové zdroje ministerstva preto zatiaľ nevieme toto testovanie pre aktuálny rok zabezpečiť\" (z článku týždenníka TREND). Rozhodnutie o zastavení testovania Petra Plavčana mohlo byť zmenené novým vedením ministerstva. Podľa agentúrnej správy TASR sa ministerka Martina Lubyová pri vymenovávaní do funkcie vyjadrila, že sa \"... pokúsi zabezpečiť, aby sa tento rok predsa len uskutočnilo testovanie piatakov z matematiky a slovenského jazyka.\" Podľa aktuálnych správ zverejnených na portáli NÚCEM sa bude Testovanie 5 nakoniec skutočne konať 22. novembra 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Testovanie 5", "Petra Goliáša", ".pdf", "správe", "tlačových správach", "medzinárodné merania", "článku", "správy", "správ"], "url": ["http://www.nucem.sk/sk/testovanie_5", "https://www.etrend.sk/ekonomika/testovanie-piatakov-tento-rok-nebude-plavcan-nevyclenil-peniaze.html", "http://www.nucem.sk/documents//46/tlacova_sprava_t5_2012/Spr%C3%A1va_z_pilotn%C3%A9hoTestovania_5-2012.pdf", "https://www.minedu.sk/piatakov-caka-v-stredu-celoplosne-testovanie-5-2016/", "http://www.nucem.sk/sk/testovanie_5#854,o889", "http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania", "https://www.etrend.sk/ekonomika/testovanie-piatakov-tento-rok-nebude-plavcan-nevyclenil-peniaze.html", "https://eduworld.sk/cd/tasr/3926/mlubyova-pokusim-sa-ziskat-prostriedky-na-celonarodne-testovanie-piatakov", "http://www.nucem.sk/sk/testovanie_5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:29.974070+00:00"}
{"id": "44114", "numeric_id": 44114, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44114", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ale už nepovie Kotleba, že 60 miliónov ročne musíš platiť za ochranu vzdušného priestoru, ak by si nemal letku.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ročné náklady na „externú” ochranu vzdušného priestoru rozlohou väčšej oblasti, než je Slovensko, podľa dostupných údajov nedosahujú 50 miliónov eur. Výrok Andreja Danka preto - opakovane - hodnotíme ako nepravdivý. Vlastné stíhacie letectvo nemajú napríklad Pobaltské krajiny. Estónsku, Litve a Lotyšsku pomáhajú zabezpečiť vzdušný priestor ich spojenci v NATO. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze za to „ ročne prispievajú všetky tri krajiny v súčte cca 11 - 12 mil. € (ktoré sú postupne zvyšované). ( PDF , str.3) S takouto ochranou vzdušného priestoru súvisia aj náklady na zabezpečenie prítomnosti jednotiek NATO počas trvania operácie. Od bežnej dennej činnosti po úpravu infraštruktúry podľa typu leteckej techniky. Tieto náklady sa podľa ÚHP pohybujú vo výške 12 - 20 miliónov eur. Pre porovnanie: rozloha Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko) je asi 3-krát väčšia než rozloha Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Ročné náklady na „externú” ochranu vzdušného priestoru rozlohou väčšej oblasti, než je Slovensko, podľa dostupných údajov nedosahujú 50 miliónov eur. Výrok Andreja Danka preto - opakovane - hodnotíme ako nepravdivý. Vlastné stíhacie letectvo nemajú napríklad Pobaltské krajiny. Estónsku, Litve a Lotyšsku pomáhajú zabezpečiť vzdušný priestor ich spojenci v NATO. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze za to „ ročne prispievajú všetky tri krajiny v súčte cca 11 - 12 mil. € (ktoré sú postupne zvyšované). ( PDF , str.3) S takouto ochranou vzdušného priestoru súvisia aj náklady na zabezpečenie prítomnosti jednotiek NATO počas trvania operácie. Od bežnej dennej činnosti po úpravu infraštruktúry podľa typu leteckej techniky. Tieto náklady sa podľa ÚHP pohybujú vo výške 12 - 20 miliónov eur. Pre porovnanie: rozloha Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko) je asi 3-krát väčšia než rozloha Slovenska."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["opakovane", "PDF"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/43667/", "https://www.finance.gov.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Hodnotenie-nakupu-viacucelovych-taktickych-lietadiel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:00.809215+00:00"}
{"id": "vr35159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35159", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "K tomu znižovaniu kvóra, alebo vy sa na to odvolávate, že je tu to pravidlo 50%. No nielen ja, aj viacero politológov si myslí, že je nezmyselne vysoké toto pravidlo.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík nemenuje, ktorí politológovia podporujú zníženie 50% hranice. Nepodarilo sa nám vyhľadať politológov, ktorí takýto krok podporujú.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík nemenuje, ktorí politológovia podporujú zníženie 50% hranice. Nepodarilo sa nám vyhľadať politológov, ktorí takýto krok podporujú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:51.222830+00:00"}
{"id": "vr35508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35508", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ani my sme ich nemali. Tie hlásenia boli naozaj rôzne. Nevedeli sme koľko je tam páchateľov. Či sú dvaja, či sú traja. Boli rôzne hlásenia od ľudí. My sme ešte do 14. hodiny preverovali, že tam je splupáchateľ ďalší. Preverovalo sa, že utiekol, na akom aute, mali sme ŠPZ. Čiže bolo treba tieto veci preveriť.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:39.584198+00:00"}
{"id": "49388", "numeric_id": 49388, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49388", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Tie návrhy, ten balík (migračný pakt, pozn.) na stole ponúka 3 možnosti. To je, ponúka možnosť presídlenia migrantov k nám, ten ponúka možnosť finančnej pomoci, ten ponúka možnosť technickej pomoci a takže ponúka nie žiadne povinné prijímanie migrantov.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po dlhých vyjednávaniach dospela Rada EÚ k dohode na novom migračnom pakte. Systém povinných kvót v ňom vystriedal princíp solidarity, pri ktorom majú krajiny na výber z možností – buď sa budú podieľať na relokácii, alebo budú podporovať túto relokáciu finančne. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZačiatkom júna schválili ministri vnútra EÚ svoju pozíciu k migračnému paktu. Nová dohoda na pôde EÚ by tak mala nahradiť princíp kvót novým princípom povinnej solidarity , kedy majú krajiny na výber z možností pri riešení migrácie – buď sa budú podieľať na relokácii alebo budú podporovať túto relokáciu finančne.\n\nPakt EÚ o migrácii a azyle obsahuje takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý sa zameriava na premiestňovanie alebo sponzorovanie návratov. V rámci sponzorovania návratu členské štáty poskytnú inému členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt. V rámci takejto solidarity by mali štáty platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať.\n\nNa stránke Európskej komisie je jasne definované, že v rámci solidarity nový pakt umožňuje flexibilitu pre členské štáty, a to v bodoch:\n\npremiestňovanie novoprichádzajúcich osôb\n\nokamžitá operačná podpora\n\ndlhodobejšia podpora budovania kapacít v oblasti konaní o azyle\n\nprijímanie nových osôb alebo návratové operácie\n\npomoc pri reagovaní na osobitné migračné trendy ovplyvňujúce členské štáty prostredníctvom spolupráce s krajinami mimo EÚ", "analysis_paragraphs": ["Po dlhých vyjednávaniach dospela Rada EÚ k dohode na novom migračnom pakte. Systém povinných kvót v ňom vystriedal princíp solidarity, pri ktorom majú krajiny na výber z možností – buď sa budú podieľať na relokácii, alebo budú podporovať túto relokáciu finančne. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.", "Začiatkom júna schválili ministri vnútra EÚ svoju pozíciu k migračnému paktu. Nová dohoda na pôde EÚ by tak mala nahradiť princíp kvót novým princípom povinnej solidarity , kedy majú krajiny na výber z možností pri riešení migrácie – buď sa budú podieľať na relokácii alebo budú podporovať túto relokáciu finančne.", "Pakt EÚ o migrácii a azyle obsahuje takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý sa zameriava na premiestňovanie alebo sponzorovanie návratov. V rámci sponzorovania návratu členské štáty poskytnú inému členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt. V rámci takejto solidarity by mali štáty platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať.", "Na stránke Európskej komisie je jasne definované, že v rámci solidarity nový pakt umožňuje flexibilitu pre členské štáty, a to v bodoch:", "premiestňovanie novoprichádzajúcich osôb", "okamžitá operačná podpora", "dlhodobejšia podpora budovania kapacít v oblasti konaní o azyle", "prijímanie nových osôb alebo návratové operácie", "pomoc pri reagovaní na osobitné migračné trendy ovplyvňujúce členské štáty prostredníctvom spolupráce s krajinami mimo EÚ"], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "princípom povinnej solidarity", "Pakt EÚ o migrácii a azyle", "platiť", "Európskej komisie"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/06/08/migration-policy-council-reaches-agreement-on-key-asylum-and-migration-laws/", "https://dennikn.sk/3415679/staty-eu-schvalili-prelomovu-dohodu-migranti-slovensko-sa-zdrzalo/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020DC0609", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/promoting-our-european-way-life/new-pact-migration-and-asylum_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:20.999413+00:00"}
{"id": "vr29075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29075", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Pritom rodina je podľa všetkých možných prieskumov najvyššou hodnotou obyvateľov Slovenska...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výskum európskych hodnôt v rokoch 1991, 1999, 2008 skutočne poukázal na fakt, že rodina je považovaná Slovákmi za najvyššiu hodnotu. Toto tvrdenie podporuje i štúdia INFOSTAT-u z roku 2005 ( .pdf , s. 5), v ktorej sa tvrdí, že \"95,3 % Slovákov si myslí, že na to, aby dieťa bolo šťastné, potrebuje domov, v ktorom sú obaja rodičia (európsky priemer je 85,4 %). Rodina v slovenskej spoločnosti teda predstavuje jednu z najdôležitejších, ak nie práve najdôležitejšiu hodnotu.\" Demagog.SK nezistil aktuálne výskumy a prieskumy o hodnotách obyvateľov Slovenska. Dlhodobý trend relevantných prieskumov však potvrdzuje, že rodina je najvyššou hodnotu obyvateľov Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výskum európskych hodnôt je najstarším porovnávacím výskumom hodnotových orientácií v Európe, ktorý skúma kontinuitu či zmeny v hodnotách najdôležitejších oblastí ľudského života (práca, rodina, priatelia a známi, voľný čas, politika a náboženstvo). Prieskum sa realizuje každých deväť rokov. Garantom prieskumu je sociologický ústav SAV. Výberová vzorka: 2700 adries, vrátených 1525 dotazníkov; platných 1509 dotazníkov, návratnosť: 56,48% Podľa prieskumov v rokoch 1991, 1999, 2008 za veľmi dôležitú oblasť života považuje väčšina ľudí práve rodinu (Podiel tých, čo označili danú oblasť za „veľmi dôležitú“ v %) Prieskum EUROBAROMETER sa zameriaval na otázku, čo robí Slováka v živote šťastným, pričom rodina ako hodnota sa v prieskume neobjavila. Pre úplnosť uvádzame prieskum agentúry FOCUS (.pdf) zo septembra 2014, ktorá sa pýtala 1043 respondentov na vtedy aktuálne štyri referendové otázky. Referenda sa plánovalo zúčastniť 46 % respondentov, 29 % respondentov nad účasťou váha a približne 25 % respondentov sa referenda nechcelo zúčastniť. Respondenti, ktorí odpovedali uviedli väčšinovo podporili referendové otázky. Výsledky výskumu agentúry FOCUS o ochrane rodiny: Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výskum európskych hodnôt v rokoch 1991, 1999, 2008 skutočne poukázal na fakt, že rodina je považovaná Slovákmi za najvyššiu hodnotu. Toto tvrdenie podporuje i štúdia INFOSTAT-u z roku 2005 ( .pdf , s. 5), v ktorej sa tvrdí, že \"95,3 % Slovákov si myslí, že na to, aby dieťa bolo šťastné, potrebuje domov, v ktorom sú obaja rodičia (európsky priemer je 85,4 %). Rodina v slovenskej spoločnosti teda predstavuje jednu z najdôležitejších, ak nie práve najdôležitejšiu hodnotu.\" Demagog.SK nezistil aktuálne výskumy a prieskumy o hodnotách obyvateľov Slovenska. Dlhodobý trend relevantných prieskumov však potvrdzuje, že rodina je najvyššou hodnotu obyvateľov Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výskum európskych hodnôt je najstarším porovnávacím výskumom hodnotových orientácií v Európe, ktorý skúma kontinuitu či zmeny v hodnotách najdôležitejších oblastí ľudského života (práca, rodina, priatelia a známi, voľný čas, politika a náboženstvo). Prieskum sa realizuje každých deväť rokov. Garantom prieskumu je sociologický ústav SAV. Výberová vzorka: 2700 adries, vrátených 1525 dotazníkov; platných 1509 dotazníkov, návratnosť: 56,48% Podľa prieskumov v rokoch 1991, 1999, 2008 za veľmi dôležitú oblasť života považuje väčšina ľudí práve rodinu (Podiel tých, čo označili danú oblasť za „veľmi dôležitú“ v %) Prieskum EUROBAROMETER sa zameriaval na otázku, čo robí Slováka v živote šťastným, pričom rodina ako hodnota sa v prieskume neobjavila. Pre úplnosť uvádzame prieskum agentúry FOCUS (.pdf) zo septembra 2014, ktorá sa pýtala 1043 respondentov na vtedy aktuálne štyri referendové otázky. Referenda sa plánovalo zúčastniť 46 % respondentov, 29 % respondentov nad účasťou váha a približne 25 % respondentov sa referenda nechcelo zúčastniť. Respondenti, ktorí odpovedali uviedli väčšinovo podporili referendové otázky. Výsledky výskumu agentúry FOCUS o ochrane rodiny: Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prieskumov", "EUROBAROMETER", "prieskum", "FOCUS"], "url": ["http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rodina2004.pdf", "http://sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1180_attach_evs_2008_podklady.doc", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/142395/Zdravie-peniaze-a-laska-Najvyznamnejsie-zivotne-hodnoty-Slovakov", "http://www.sme.sk/c/7403573/prieskum-referendum-o-rodine-ma-podporu-ale-neistu-ucast.html", "http://www.focus-research.sk/files/179_Tlacova%20sprava_referendove%20otazky%20o%20ochrane%20rodiny.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:41.325363+00:00"}
{"id": "vr31338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31338", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme to videli u tejto vlády pani Radičovej, keď si vláda dala do programu (programového vyhlásenia pozn.) obrovské množstvo ústavných zákonov a pritom nemala žiadne dohody ani žiadnu väčšinu.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov, či sa jedná o obrovské množstvo ako tvrdí pán Fico nevieme posúdiť. Jedná sa o tieto návrhy: 1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov ; 2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998; 3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh; 4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava); 5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera; 6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona\n\nPravdou je, že takéto návrhy v programovom vyhlásení existovali. Posledné tvrdenie Róberta Fica o ústavnej väčšine je tiež pravdivé. Vláda Ivety Radičovej mala 79 poslancov, čo na ústavnú väčšinu (90 poslancov) nestačí. Ústavné zákony nebolo možné presadiť bez dohody s R. Ficom.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov, či sa jedná o obrovské množstvo ako tvrdí pán Fico nevieme posúdiť. Jedná sa o tieto návrhy: 1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov ; 2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998; 3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh; 4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava); 5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera; 6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona", "Pravdou je, že takéto návrhy v programovom vyhlásení existovali. Posledné tvrdenie Róberta Fica o ústavnej väčšine je tiež pravdivé. Vláda Ivety Radičovej mala 79 poslancov, čo na ústavnú väčšinu (90 poslancov) nestačí. Ústavné zákony nebolo možné presadiť bez dohody s R. Ficom."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014"], "url": ["http://www.tasr.sk/files/Urad%20vlady/Programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:03.813647+00:00"}
{"id": "vr32805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32805", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Navýšilo sa akože imaginárne, pretože sa čachrovalo s počtom učiteľov, na rok 2012 o 5 000 učiteľov bolo napočítaných menej.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa súhrnných tabuliek UIPŠ ( 2011/2012 (.zip), 2010/2011 (.zip), kde sa uvádza počet učiteľov aj za rok 2011/2012 môžme zistiť, že medziročne nastali zmeny počtov učiteľov, nevieme však potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie ministra, že sa s počtami \"čachrovalo\".", "analysis_paragraphs": ["Podľa súhrnných tabuliek UIPŠ ( 2011/2012 (.zip), 2010/2011 (.zip), kde sa uvádza počet učiteľov aj za rok 2011/2012 môžme zistiť, že medziročne nastali zmeny počtov učiteľov, nevieme však potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie ministra, že sa s počtami \"čachrovalo\"."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["2011/2012", "2010/2011"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/ROCENKA/SUH/suh2011.zip", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/ROCENKA/SUH/suh2010.zip"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:14.288242+00:00"}
{"id": "43066", "numeric_id": 43066, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43066", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "V utorok (7. mája 2019, pozn.) vyšiel prieskum, v ktorom mali Kotlebovci takmer 14 percent.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra AKO zverejnila 7. mája prieskum vykonaný v dňoch 29. apríla - 6. mája 2019 na vzorke 1000 respondentov. Strana ĽSNS v ňom získala 13,9 %, čím môžeme potvrdiť pravdivosť výroku. V prieskume sa na prvom mieste umiestnila strana SMER-SD so ziskom 19,1 %, za ňou nasledovala strana ĽSNS s 13,9 % a na treťom mieste skončila Koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia s 13,7 %. Zdroj: SME.sk / agentúra AKO", "analysis_paragraphs": ["Agentúra AKO zverejnila 7. mája prieskum vykonaný v dňoch 29. apríla - 6. mája 2019 na vzorke 1000 respondentov. Strana ĽSNS v ňom získala 13,9 %, čím môžeme potvrdiť pravdivosť výroku. V prieskume sa na prvom mieste umiestnila strana SMER-SD so ziskom 19,1 %, za ňou nasledovala strana ĽSNS s 13,9 % a na treťom mieste skončila Koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia s 13,7 %. Zdroj: SME.sk / agentúra AKO"], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["prieskume", "SME.sk"], "url": ["https://ako.sk/wp-content/uploads/2019/05/AKO_VOLEBNE_PREFERENCIE_MAJ_2019.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22115287/prieskum-ako-za-maj-2019.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:16.730552+00:00"}
{"id": "vr37590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37590", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A ak sa pozrieme na zúfalý, dramatický nárast cien a zistíme, že Európska únia priemerne podľa Eurostatu v januári klesla o 0,4 %.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzimesačný pokles (dec-jan) cien v EÚ bol 0,7% na rozdiel od Slovenska (2,1% rast).", "analysis_paragraphs": ["Medzimesačný pokles (dec-jan) cien v EÚ bol 0,7% na rozdiel od Slovenska (2,1% rast)."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:23.452046+00:00"}
{"id": "vr13944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13944", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "(...) ak sa rozprávame o zdravotníckych pracovníkoch v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v gescii ministerstva zdravotníctva, ktorých je 18 000 a na zvýšenie ich miezd ide 10 miliónov eur a pre zdravotnícke zariadenia, ktoré sú pod VÚC-kou, pod mestom alebo súkromné, ide 45 miliónov eur podľa tohto zákona, my tu napočítavame iba minimálnu výšku základnej mzdy.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon, ktorý upravuje platy zdravotníckych pracovníkov, bol schválený v NR SR 25. novembra 2015. Na základe tohto zákona by malo dôjsť k zmene minimálnej výšky základnej mzdy približne 18 000 zamestnancov štátnych nemocníc, čo bude predstavovať čiastku približne 10 miliónov. Zvyšných 45 miliónov vyčlenených na zmeny minimálnej výšky základnej mzdy pôjde na mzdy zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach patriacich pod VÚC, mestá či do súkromných zariadení. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ministrom uvedené peňažné čiastky určené na mzdy zdravotníckych pracovníkov potvrdzuje aj TASR : \" V štátnych nemocniciach by išlo na platy 18.000 zamestnancov, ktoré sú v súčasnosti vyššie v porovnaní s ostatnými, asi desať miliónov eur a na platy 20.000 zdravotníkov v ostatných nemocniciach zvyšných 45 miliónov eur.\" Vládny návrh zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý upravuje mzdy zdravotníckych pracovníkov, bol schválený na schôdzi parlamentu 25. novembra 2015. V dôvodovej správe (.rtf) tohto zákona je v bode 13 uvedené zavedenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre zdravotníckych pracovníkov: \" Navrhuje sa minimálna výška základnej zložky mzdy v závislosti od vykonávaných činností pre vymedzený okruh zdravotníckych pracovníkov podľa § 27 zákona o poskytovateľoch .\" V znení zákona (.rtf) paragrafy 80 aa až aw potom presne určujú minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre jednotlivé zdravotnícke profesie pomocou priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Doložka sociálnych vplyvov k tomuto zákonu uvádza celkové počty pracovníkov, ktorých táto zmena zákona ovplyvní: \" Úprava sa dotýka cca 38 050 zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v jednotlivých zdravotníckych povolaniach nasledovne: farmaceut (322), sestra (21140), pôrodná asistentka (1201), zdravotnícky laborant (1812), farmaceutický laborant (398), technik pre zdravotnícke pomôcky (18), fyzioterapeut (1139), zdravotnícky záchranár (1779), verejný zdravotník (84), zdravotnícky asistent (1779), rádiologický technik (972), dentálna hygienička (8), asistent výživy (275), masér (386), sanitár (4848), zubný asistent (3), zubný technik (867), ortopedický technik (216), logopéd (35), psychológ (248), laboratórny diagnostik (438), liečebný pedagóg (30), fyzik (48) .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon, ktorý upravuje platy zdravotníckych pracovníkov, bol schválený v NR SR 25. novembra 2015. Na základe tohto zákona by malo dôjsť k zmene minimálnej výšky základnej mzdy približne 18 000 zamestnancov štátnych nemocníc, čo bude predstavovať čiastku približne 10 miliónov. Zvyšných 45 miliónov vyčlenených na zmeny minimálnej výšky základnej mzdy pôjde na mzdy zdravotníckych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach patriacich pod VÚC, mestá či do súkromných zariadení. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ministrom uvedené peňažné čiastky určené na mzdy zdravotníckych pracovníkov potvrdzuje aj TASR : \" V štátnych nemocniciach by išlo na platy 18.000 zamestnancov, ktoré sú v súčasnosti vyššie v porovnaní s ostatnými, asi desať miliónov eur a na platy 20.000 zdravotníkov v ostatných nemocniciach zvyšných 45 miliónov eur.\" Vládny návrh zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý upravuje mzdy zdravotníckych pracovníkov, bol schválený na schôdzi parlamentu 25. novembra 2015. V dôvodovej správe (.rtf) tohto zákona je v bode 13 uvedené zavedenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre zdravotníckych pracovníkov: \" Navrhuje sa minimálna výška základnej zložky mzdy v závislosti od vykonávaných činností pre vymedzený okruh zdravotníckych pracovníkov podľa § 27 zákona o poskytovateľoch .\" V znení zákona (.rtf) paragrafy 80 aa až aw potom presne určujú minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre jednotlivé zdravotnícke profesie pomocou priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR. Doložka sociálnych vplyvov k tomuto zákonu uvádza celkové počty pracovníkov, ktorých táto zmena zákona ovplyvní: \" Úprava sa dotýka cca 38 050 zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v jednotlivých zdravotníckych povolaniach nasledovne: farmaceut (322), sestra (21140), pôrodná asistentka (1201), zdravotnícky laborant (1812), farmaceutický laborant (398), technik pre zdravotnícke pomôcky (18), fyzioterapeut (1139), zdravotnícky záchranár (1779), verejný zdravotník (84), zdravotnícky asistent (1779), rádiologický technik (972), dentálna hygienička (8), asistent výživy (275), masér (386), sanitár (4848), zubný asistent (3), zubný technik (867), ortopedický technik (216), logopéd (35), psychológ (248), laboratórny diagnostik (438), liečebný pedagóg (30), fyzik (48) .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "578/2004", "dôvodovej správe", "znení zákona", "Doložka sociálnych vplyvov"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/8083333/zdravotnici-si-polepsia-dotkne-sa-tisicok-pracovnikov.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5727", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419609", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419608", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5727"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:28.613986+00:00"}
{"id": "vr14056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14056", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "...(príchod automobilky Jaguár, pozn.)  je to jedna z najväčších investícií v rámci Európy za posledné obdobie.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Jaguár pred dvoma rokmi uskutočnila vo Veľkej Británii väčšiu investíciu. Iné väčšie investície v Európe sa však podľa všetkého v poslednom období neuskutočnili, preto sa tá na Slovensku zaraďuje skutočne medzi jednu z najväčších. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 11. decembra 2015 automobilová spoločnosť Jaguar Land- Rover podpísala so slovenskou vládou investičnú zmluvu. Jaguar Land - Rover otvára na Slovensku prvú prevádzku v rámci pevninskej Európy. Ide o celkovú investíciu v hodnote 1,1 miliardy britských libier (približne 1,4 miliardy eur). Automobilová spoločnosť od začiatku zamestná 2800 ľudí. Prvé autá by mali byť vyrobené v roku 2018 (150 000 vozidiel). Premiér Fico pri tejto príležitosti povedal, že sa jedná o najväčšiu investíciu v Európe za posledných 7 rokov. Podobný výrok vyhlásil Stromček aj predtým, než bola investícia istá: \" Stromček pripomenul, že ide o najväčšiu investíciu v histórii Slovenska a zároveň najväčší obchodný prípad v Európskej únii (EÚ) za posledných sedem rokov . \" Podoben sa vyskytli aj vyhlásenia vlády : \" V Zrkadlovej sále Úradu vlády SR dnes podpísali investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover, ktorá postaví svoj závod v Nitre. Ide o najväčšiu investíciu automobilky mimo Britských ostrovov a o najväčšiu investíciu v Európe za ostatných sedem rokov .\" Prechádzajúce investície Jaguáru boli vo Veľkej Británii, Indii a Číne. V roku 2013 sa uskutočnila investícia Jaguáru vo Veľkej Británii v hodnote 1,5 miliárd libier, čo je viac ako aktuálna investícia na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Firma Jaguár pred dvoma rokmi uskutočnila vo Veľkej Británii väčšiu investíciu. Iné väčšie investície v Európe sa však podľa všetkého v poslednom období neuskutočnili, preto sa tá na Slovensku zaraďuje skutočne medzi jednu z najväčších. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 11. decembra 2015 automobilová spoločnosť Jaguar Land- Rover podpísala so slovenskou vládou investičnú zmluvu. Jaguar Land - Rover otvára na Slovensku prvú prevádzku v rámci pevninskej Európy. Ide o celkovú investíciu v hodnote 1,1 miliardy britských libier (približne 1,4 miliardy eur). Automobilová spoločnosť od začiatku zamestná 2800 ľudí. Prvé autá by mali byť vyrobené v roku 2018 (150 000 vozidiel). Premiér Fico pri tejto príležitosti povedal, že sa jedná o najväčšiu investíciu v Európe za posledných 7 rokov. Podobný výrok vyhlásil Stromček aj predtým, než bola investícia istá: \" Stromček pripomenul, že ide o najväčšiu investíciu v histórii Slovenska a zároveň najväčší obchodný prípad v Európskej únii (EÚ) za posledných sedem rokov . \" Podoben sa vyskytli aj vyhlásenia vlády : \" V Zrkadlovej sále Úradu vlády SR dnes podpísali investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover, ktorá postaví svoj závod v Nitre. Ide o najväčšiu investíciu automobilky mimo Britských ostrovov a o najväčšiu investíciu v Európe za ostatných sedem rokov .\" Prechádzajúce investície Jaguáru boli vo Veľkej Británii, Indii a Číne. V roku 2013 sa uskutočnila investícia Jaguáru vo Veľkej Británii v hodnote 1,5 miliárd libier, čo je viac ako aktuálna investícia na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["11. decembra 2015", "vyhlásil", "vlády", "Prechádzajúce", "2013", "investícia"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000673/1498053/Tak-ako--Bude-nakoniec-investicia-Jaguar-Land-Rover--alebo-nebude--", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-podpis-zmluvy-s-jaguar-land-rover-je-obrovsky-uspech-pre-slovensko/", "http://diepresse.com/home/wirtschaft/international/4885713/Jaguar-Land-Rover-baut-in-Slowakei", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/11a51a8a-1947-11e3-83b9-00144feab7de.html#axzz3uTUBNW17", "http://www.bbc.com/news/business-24028275"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:29.030210+00:00"}
{"id": "48400", "numeric_id": 48400, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48400", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "On (pozn. minister obrany) zohnal za 3,5 miliardy eur zbraňových systémov, ktoré chránia Slovensko, Slovenskú republiku, to sú tie Patrioty. (...) On to zohnal de facto zadarmo pre Slovenskú republiku.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko chránia štyri batérie systému protivzdušnej obrany Patriot z USA, Holandska a Nemecka. Hodnota jednej batérie je približne jedna miliarda eur. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa Slovensku poskytli spojenci zbrane za štyri miliardy eur.\n\nSpojeneckí vojaci, ktorí Patrioty obsluhujú, majú od svojich vlád mandát na pol roka. Patrioty by však na Slovensku mali ostať tak dlho, ako to bude potrebné, podľa Naďa to bude niekoľko rokov. Spojenci Patrioty Slovensku požičali zadarmo.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko chránia štyri batérie systému protivzdušnej obrany Patriot z USA, Holandska a Nemecka. Hodnota jednej batérie je približne jedna miliarda eur. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa Slovensku poskytli spojenci zbrane za štyri miliardy eur.", "Spojeneckí vojaci, ktorí Patrioty obsluhujú, majú od svojich vlád mandát na pol roka. Patrioty by však na Slovensku mali ostať tak dlho, ako to bude potrebné, podľa Naďa to bude niekoľko rokov. Spojenci Patrioty Slovensku požičali zadarmo.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["chránia", "Hodnota", "poskytli", "majú", "bude", "požičali"], "url": ["https://www.facebook.com/ozbrojenesily/posts/401025075171074", "https://www.cnbc.com/2018/11/19/russia-lures-buyers-as-s-400-missile-system-costs-less-than-us-models.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/621724-na-slovensko-pridu-zbrane-spojencov-v-hodnote-4-miliard-eur/", "https://slovensko.hnonline.sk/24022436-holandsko-a-nemecko-potvrdili-ze-na-slovensko-vyslu-protiraketove-systemy-patriot", "https://www.postoj.sk/103328/s-s-300-sme-urobili-spravnu-vec-moze-pomoct-zachranit-tisicky-zivotov", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/145419-nemecko-chce-na-slovensko-presunut-raketove-systemy-patriot"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:48.293406+00:00"}
{"id": "vr38085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38085", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "V Ústave Maďarska je vyslovene zakomponované, že nesie zodpovednosť, citujem \" za osud zahraničných Maďarov\" a čo je podstatné \"bude podporovať ich snahy po uplatňovanie kolektívnych práv\".", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zmienku o kolektívnych právach sme v novej ústave nenašli. Jej článok D vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\") Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o kolektívnych právach sme v novej ústave nenašli. Jej článok D vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\") Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:19.959998+00:00"}
{"id": "vr25873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25873", "speaker": "Ivan Kuhn", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-kuhn", "statement": "Vedúci odboru školstva samosprávneho kraja, ktorí to riaditeľom odporučil je na svojej funkcii, riaditeľ je na svojej funkcii a učiteľ, ktorý poukázal na neefektívne vynakladanie prostriedkov prišiel o zamestnanie (jedná sa o kauzu na obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach, pozn.).", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O príbehu Ota Žarnaya informovali viaceré Slovenské médiá. Žarnay bol prepustený po tom, čo informoval radu školy o neadekvátnom a predraženom využívaní externého právnika, ktorému musela škola platiť mesačný paušál. Po týchto informáciach bol prepustený z organizačných dôvodov.", "analysis_paragraphs": ["O príbehu Ota Žarnaya informovali viaceré Slovenské médiá. Žarnay bol prepustený po tom, čo informoval radu školy o neadekvátnom a predraženom využívaní externého právnika, ktorému musela škola platiť mesačný paušál. Po týchto informáciach bol prepustený z organizačných dôvodov."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Ota Žarnaya", "tomto", "KS", "K", "poste riaditeľa", "oficiálna stránka"], "url": ["http://janmacek.blog.sme.sk/c/330283/Biela-vrana-v-skolstve.html", "http://www.gjh.sk/~crmoman/OA_Polarna_Kosice/pravne_sluzby_Rudohradska/", "http://web.vucke.sk/sk/samosprava/urad/organizacna-struktura/osk.html", "http://web.vucke.sk/sk/samosprava/urad/organizacna-struktura/osk.html", "http://www.hlavnespravy.sk/prepusteny-ucitel-z-kosic-a-jeho-kolegovia-bojuju-za-odvolanie-riaditela/136208/", "http://www.polarka.sk/vedenie-skoly-a-pedagogovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:17.556753+00:00"}
{"id": "49948", "numeric_id": 49948, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49948", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Ja osobne som presvedčený o tom, že to Rusko napadlo tú Ukrajinu.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská armáda zahájila vojenskú plnoformátovú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, vojna pretrvávaja dodnes. Ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už od roku 2014, keď ruské vojenské sily anektovali Krym a podporili separatistov na Donbase. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUž koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. 21. februára 2022, teda tri dni pred začiatkom ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu, Putin uviedol , že Rusko uznalo separatistické oblasti Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. V ranných hodinách, v televíznom prejave, ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. V prejave Vladimir Putin povedal aj to, že cieľom je „denacifikácia a demilitarizácia“ Ukrajiny. Rusko v prvých hodinách zaútočilo na Ukrajinu z viacerých smerov: z východu, z Krymu aj z Bieloruska.\n\nAko napadnutý štát mala Ukrajina na základe článku 51 Charty OSN právo brániť sa samostatne alebo o pomoc požiadať iné štáty ( .pdf , str. 29). Viacero západných politikov konanie Ruska odsúdilo. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg slovne odsúdil „ľahkovážny a ničím nevyprovokovaný útok\" Ruska na Ukrajinu. Americký prezident Joe Biden povedal , že \"svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť\" za jeho útok na Ukrajinu.\n\nMedzinárodné spoločenstvo tiež reagovalo na ruskú inváziu. Na Valnom zhromaždení OSN v marci 2022 141 krajín odsúdilo ruskú agresiu na Ukrajine.\n\nKonflikt medzi Ruskom a Ukrajinou však trvá už od roku 2014, keď ruské vojenské sily anektovali Krym a podporili separatistov na Donbase. 27. februára 2014 obsadili neoznačené ruské jednotky sídlo regionálneho parlamentu a vlády na Kryme, čo neskôr Rusko oficiálne priznalo. Neskôr, dňa 18. marca 2014 Rusko na základe referenda , ktoré však nebolo uznané medzinárodným spoločenstvom, anektovalo Krym. Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu 68/262 , ktorá označila anexiu Krymu za neplatnú. V marci 2014 separatisti na východe Ukrajiny, podporovaní Ruskom, vyhlásili Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, čo viedlo k rozhodnutiu Ukrajiny potlačiť tieto separatistické hnutia. Tieto udalosti prerástli do ozbrojeného konfliktu na Donbase.", "analysis_paragraphs": ["Ruská armáda zahájila vojenskú plnoformátovú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022, vojna pretrvávaja dodnes. Ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá už od roku 2014, keď ruské vojenské sily anektovali Krym a podporili separatistov na Donbase. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Už koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. 21. februára 2022, teda tri dni pred začiatkom ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu, Putin uviedol , že Rusko uznalo separatistické oblasti Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. V ranných hodinách, v televíznom prejave, ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok špeciálnej vojenskej operácie vo východnej časti Ukrajiny. V prejave Vladimir Putin povedal aj to, že cieľom je „denacifikácia a demilitarizácia“ Ukrajiny. Rusko v prvých hodinách zaútočilo na Ukrajinu z viacerých smerov: z východu, z Krymu aj z Bieloruska.", "Ako napadnutý štát mala Ukrajina na základe článku 51 Charty OSN právo brániť sa samostatne alebo o pomoc požiadať iné štáty ( .pdf , str. 29). Viacero západných politikov konanie Ruska odsúdilo. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg slovne odsúdil „ľahkovážny a ničím nevyprovokovaný útok\" Ruska na Ukrajinu. Americký prezident Joe Biden povedal , že \"svet voči Rusku vyvodí zodpovednosť\" za jeho útok na Ukrajinu.", "Medzinárodné spoločenstvo tiež reagovalo na ruskú inváziu. Na Valnom zhromaždení OSN v marci 2022 141 krajín odsúdilo ruskú agresiu na Ukrajine.", "Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou však trvá už od roku 2014, keď ruské vojenské sily anektovali Krym a podporili separatistov na Donbase. 27. februára 2014 obsadili neoznačené ruské jednotky sídlo regionálneho parlamentu a vlády na Kryme, čo neskôr Rusko oficiálne priznalo. Neskôr, dňa 18. marca 2014 Rusko na základe referenda , ktoré však nebolo uznané medzinárodným spoločenstvom, anektovalo Krym. Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciu 68/262 , ktorá označila anexiu Krymu za neplatnú. V marci 2014 separatisti na východe Ukrajiny, podporovaní Ruskom, vyhlásili Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, čo viedlo k rozhodnutiu Ukrajiny potlačiť tieto separatistické hnutia. Tieto udalosti prerástli do ozbrojeného konfliktu na Donbase."], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["zahájila", "trvá", "uviedol", "uznalo", "zahájilo", "oznámil", "povedal", "zaútočilo", ".pdf", "odsúdil", "povedal", "odsúdilo", "referenda", "nebolo", "rezolúciu 68/262", "vyhlásili"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/p1chpjs/ruska-invazia-na-ukrajinu-foto/", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-osm-krvavych-let-rusky-pribeh-o-ukrajinske-genocide-zije-dodnes-192748", "https://www.teraz.sk/najnovsie/putin-sa-rozhodol-okamzite-uznat-suver/613682-clanok.html", "https://video.sme.sk/c/22847152/prehlad-toto-co-povedal-putin-o-ukrajine-zostrih.html", "https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "https://www.teraz.sk/utok-na-ukrajinu/putin-oznamil-vojensku-operaciu-vo-v/614271-clanok.html", "https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617983-online-rusko-utoci-na-ukrajinu/", "https://osn.cz/wp-content/uploads/2022/07/Charta-OSN-2019.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/228752/svet-sa-stal-inym-takto-vyzeral-24-februar-2022-minutu-po-minute", "https://www.ta3.com/clanok/228752/svet-sa-stal-inym-takto-vyzeral-24-februar-2022-minutu-po-minute", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/un-general-assembly-demands-russian-federation-withdraw-all-military-forces-territory-ukraine_und_en", "https://hnonline.sk/svet/1779819-pripojenie-krymu-k-rusku-nebola-anexia-ale-vysledok-demokratickeho-referenda-vyhlasil-putin", "https://news.un.org/en/story/2014/03/464812", "https://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/a_res_68_262.pdf", "https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:47.220296+00:00"}
{"id": "44528", "numeric_id": 44528, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44528", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Oni (PS/Spolu, pozn.) od nás vedia od 15. 9. sme buchli po stole a povedali sme nebudú adopcie detí homosexuálmi, nebudú registrované partnerstvá, nebude uvoľnená drogová politika, ľuďom nebudeme brať sociálne výhody a nebudeme meniť politiku v prípade nelegálnej migrácie a povedal som presne dôvod, aby tým Fico nestrašil v kampani a nezneužíval to proti nám.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič 15. septembra na tlačovke pred komplexom Bonaparte predstavil „Plán ako poraziť mafiu”. Súčasťou tohto plánu boli aj podmienky na vstup do vládnej koalície (11:00 - 13:20). Deklaroval, že nevstúpi do vlády, ktorá bude „strašiť ľudí” , že budú prijaté registrované partnerstvá, ktorá vytýči cestu na adopciu detí homosexuálmi, či bude presadzovať uvoľnenú drogovú politiku. Taktiež odmietol vstup do vlády, ktorá by sa dopredu ľuďom vyhrážala, že im zoberie „súčasné sociálne výhody” a chcela by meniť súčasný prístup Slovenska k nelegálnej migrácii. Vzápätí dodal, že ak opozičné strany budú „ strašiť”, Robert Fico to využije v kampani. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič 15. septembra na tlačovke pred komplexom Bonaparte predstavil „Plán ako poraziť mafiu”. Súčasťou tohto plánu boli aj podmienky na vstup do vládnej koalície (11:00 - 13:20). Deklaroval, že nevstúpi do vlády, ktorá bude „strašiť ľudí” , že budú prijaté registrované partnerstvá, ktorá vytýči cestu na adopciu detí homosexuálmi, či bude presadzovať uvoľnenú drogovú politiku. Taktiež odmietol vstup do vlády, ktorá by sa dopredu ľuďom vyhrážala, že im zoberie „súčasné sociálne výhody” a chcela by meniť súčasný prístup Slovenska k nelegálnej migrácii. Vzápätí dodal, že ak opozičné strany budú „ strašiť”, Robert Fico to využije v kampani. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovke"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Cz7u2a2JvrI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:30.663593+00:00"}
{"id": "vr27716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27716", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Realita je taká, že nie vyše 70, ale vyše 80% predpisov sa preberá tých, ktoré prichádzajú z Bruselu.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["clánok na blogu", "The Myth of Europe’s “Democratic Deficit”", "faktoid", "publikácii", "zhrnul", "štúdii", "uviedla"], "url": ["http://demagogcz.blog.ihned.cz/?p=06b100_d&article[id]=62154210", "http://www.princeton.edu/~amoravcs/library/myth_european.pdf", "http://www.macmillandictionary.com/thesaurus/british/factoid", "http://www.notre-europe.eu/media/euandlegislation-bertoncini-ne-jdi-may14.pdf?pdf=ok", "http://www.jcm.org.uk/blog/2009/06/what-percentage-of-laws-come-from-the-eu/", "http://www.parliament.uk/briefing-papers/RP10-62.pdf", "http://www.sme.sk/c/7177444/socialisti-by-mohli-prvy-raz-v-europarlamente-vyhrat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:18.656661+00:00"}
{"id": "49541", "numeric_id": 49541, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49541", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ústavný súd napokon potvrdil, že to nebolo v rozpore s ústavou. (Zrušenie špeciálnej prokuratúry, pozn.)", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústavný súd začiatkom marca rozhodol o pozastavení účinnosti časti novely Trestných kódexov. Súd pozastavil časti, ktoré sa týkali zníženia trestných sadzieb. Avšak časti návrhu, ktorá žiadala pozastavenie zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, nevyhovel. Toto rozhodnutie však neznamená, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo v rozpore s Ústavou, pretože o otázke súladu novely s ústavou budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nÚrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zanikol 20. marca 2024 v dôsledku schválenia novely Trestného zákona , ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári 2024.\n\nOpozícia od predloženia návrhu novely Trestného zákona zmeny ostro kritizovala a podporila aj rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa po podpise zákona obrátila na Ústavný súd (ÚS). Opozičný poslanci podali vlastné návrhy na ÚS, v ktorých namietali zrušenie ÚŠP ako aj zmeny v trestných kódexoch.\n\nÚstavný súd spojil návrhy prezidentky a opozície na spoločné konanie a následne o návrhu expresene rozhodol . V uznesení ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, ktorá sa najmä týkala trestných sadzieb a zároveň prijal návrhy na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Časti, ktorá sa týkala pozastavenia účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel .\n\nUznesenie ale nekonštatuje, či zrušenie ÚŠP je alebo nie je v rozpore s Ústavou, pretože o prípadnej protiústavnosti novely budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať .\n\nÚstavný právnik Marek Káčer sa pre Pravdu vyjadril, že v prípade, ak by ÚS dospel k záveru, že zrušenie ÚŠP bolo protiústavné, mohla by sa obnoviť jeho činnosť.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd začiatkom marca rozhodol o pozastavení účinnosti časti novely Trestných kódexov. Súd pozastavil časti, ktoré sa týkali zníženia trestných sadzieb. Avšak časti návrhu, ktorá žiadala pozastavenie zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, nevyhovel. Toto rozhodnutie však neznamená, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo v rozpore s Ústavou, pretože o otázke súladu novely s ústavou budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zanikol 20. marca 2024 v dôsledku schválenia novely Trestného zákona , ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári 2024.", "Opozícia od predloženia návrhu novely Trestného zákona zmeny ostro kritizovala a podporila aj rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa po podpise zákona obrátila na Ústavný súd (ÚS). Opozičný poslanci podali vlastné návrhy na ÚS, v ktorých namietali zrušenie ÚŠP ako aj zmeny v trestných kódexoch.", "Ústavný súd spojil návrhy prezidentky a opozície na spoločné konanie a následne o návrhu expresene rozhodol . V uznesení ÚS pozastavil účinnosť časti novely trestných kódexov, ktorá sa najmä týkala trestných sadzieb a zároveň prijal návrhy na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Časti, ktorá sa týkala pozastavenia účinnosti zrušenia ÚŠP, súd nevyhovel .", "Uznesenie ale nekonštatuje, či zrušenie ÚŠP je alebo nie je v rozpore s Ústavou, pretože o prípadnej protiústavnosti novely budú ústavní sudcovia ešte len rozhodovať .", "Ústavný právnik Marek Káčer sa pre Pravdu vyjadril, že v prípade, ak by ÚS dospel k záveru, že zrušenie ÚŠP bolo protiústavné, mohla by sa obnoviť jeho činnosť."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["zanikol", "Trestného zákona", "podporila", "návrhy", "spojil", "rozhodol", "uznesení", "pozastavil", "nevyhovel", "rozhodovať", "Pravdu"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/urad-specialnej-prokuratury-od-stred/782468-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/40/", "https://www.teraz.sk/slovensko/kolikova-napadnut-trestny-zakon-n/775115-clanok.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96132087-opozicia-sa-pre-novelu-trestneho-zakona-obratila-na-ustavny-sud", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/ustavny-sud-spojil-tri-podania-k-novele-trestneho-zakona-na-spolocne-konanie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701345-kolikova-k-rozhodnutiu-ustavneho-sudu-je-to-vitazny-okamih/", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2024/41/ZZ_2024_41_20240311.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/us-sr-potvrdil-ze-pozastavil-ucinno/778011-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/urad-specialnej-prokuratury-od-stred/782468-clanok.html", "https://dennikn.sk/3857849/ustavny-sud-nepovedal-posledne-slovo-pri-specialnej-prokurature-a-odkazal-politikom-ze-sa-nenecha-obchadzat-otazky-a-odpovede/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701428-koniec-usp-nie-je-definitivny-sud-moze-rozhodnut-ze-vznikne-znova-tvrdi-ustavny-pravnik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:38.992004+00:00"}
{"id": "vr37760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37760", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Súčasná vláda čo jedine dokázala ešte urobiť, aj ďalšiu vec, ktorú sme mali v rámci uznesenia a hlavne v rámci taktiky zvyšovania úrovne finančného vzdelávania a všeobecnej finančnej osvety, tak zrušili náš návrh na materiál technické zabezpečenie systému ochrany spotrebiteľa na finančnom trhu, ako aj zavedenie finančnej akadémie, pretože úloha kvôli neaktuálnosti.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje : \"A.55. - v úlohe B.2 uznesenia vlády SR c. 734 zo 14.10.2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií – v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpecovat plnenie úloh z akcných plánov, uvedených v prílohe Implementacnej správy 2009 – v opatrení 'Zvýšenie úrovne financného vzdelávania a všeobecnej financnej osvety' úlohu 2 – Predložit na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpecenia systému ochrany spotrebitela na financnom trhu a úlohu 3 – Vytvorenie akadémie financného vzdelávania. \" Odôvodnenie K uzn. vlády c. 734, úlohe B.2 - rok 2009: \"Pripájame sa k odôvodneniu Ministerstva financií SR, ktoré navrhuje úlohu zrušit z dôvodu neaktuálnosti .\" Podobný výrok od Kažimíra sme overovali tu .", "analysis_paragraphs": ["Na základe uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje : \"A.55. - v úlohe B.2 uznesenia vlády SR c. 734 zo 14.10.2009 pre podpredsedu vlády a ministra financií – v spolupráci so spolugestormi opatrení zabezpecovat plnenie úloh z akcných plánov, uvedených v prílohe Implementacnej správy 2009 – v opatrení 'Zvýšenie úrovne financného vzdelávania a všeobecnej financnej osvety' úlohu 2 – Predložit na rokovanie vlády návrh materiálno-technického zabezpecenia systému ochrany spotrebitela na financnom trhu a úlohu 3 – Vytvorenie akadémie financného vzdelávania. \" Odôvodnenie K uzn. vlády c. 734, úlohe B.2 - rok 2009: \"Pripájame sa k odôvodneniu Ministerstva financií SR, ktoré navrhuje úlohu zrušit z dôvodu neaktuálnosti .\" Podobný výrok od Kažimíra sme overovali tu ."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia c. 98/2011 vláda zrušuje", "Odôvodnenie", "tu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11486?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-128522?prefixFile=m_", "http://www.demagog.sk/diskusie/112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:38.592590+00:00"}
{"id": "vr35194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35194", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To jednoducho nie je pravda, toto nie je pravda. Ja som nikomu nič neprikazoval... Ale napríklad v tom druhom kole zďaleka nie všetci si to fotili. Tam si to fotili ja neviem, možno že tretina alebo polovica. Skutočne tí, ktorí, ktorí zvážia za vhodné si to takto zdokumentovať pre seba, tak jednoducho tí to spravia...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rovnako sa nám nepodarilo overiť, aký veľký bol počet poslancov, ktorí si v druhom kole odfotili svoje hlasovacie lístky.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako sa nám nepodarilo overiť, aký veľký bol počet poslancov, ktorí si v druhom kole odfotili svoje hlasovacie lístky."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:54.768254+00:00"}
{"id": "vr27313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27313", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Jednak aj to, že v tom momente, keď boli ohlásení aj iní kandidáti vstúpili do ringu, tak jeho preferencie začali klesať.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Preferencie kandidáta Pavla Hrušovského na post prezidenta SR skutočne po ohlásení ďalších kandidátov začali rapídne klesať. Ešte v októbri 2013 podľa agentúry FOCUS, ktorá uskutočnila prieskum verejnej mienky, P. Hrušovský mal približne 17,9% potenciálnych voličov, zatiaľ čo v novembri , kedy bola známa aj kandidatúra Milana Kňažka, získal P. Hrušovský dôveru asi 15,6% voličov. V januári , keď už boli známi všetci kandidáti, mal preferencie už len 8,2%.", "analysis_paragraphs": ["Preferencie kandidáta Pavla Hrušovského na post prezidenta SR skutočne po ohlásení ďalších kandidátov začali rapídne klesať. Ešte v októbri 2013 podľa agentúry FOCUS, ktorá uskutočnila prieskum verejnej mienky, P. Hrušovský mal približne 17,9% potenciálnych voličov, zatiaľ čo v novembri , kedy bola známa aj kandidatúra Milana Kňažka, získal P. Hrušovský dôveru asi 15,6% voličov. V januári , keď už boli známi všetci kandidáti, mal preferencie už len 8,2%."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["októbri", "novembri", "januári"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/162_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_oktober_2013.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/166_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_november_2013.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/170_Tlacova%20sprava_Prezident_pre%20RTVS_januar%202014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:49.681471+00:00"}
{"id": "vr28602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28602", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "My financujeme našu kampaň prostredníctvom transparentného účtu.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ja pravdou, že Peter Bročka má zriadený transparentný účet. Prvé finančné zdroje na účet prišli 1. októbra 2014. Výrok hodnotíme ako pravda. Demagog.Sk zároveň nehodnotí, či Bročka všetky zdroje na kampaň čerpá z len transparentného účtu.", "analysis_paragraphs": ["Ja pravdou, že Peter Bročka má zriadený transparentný účet. Prvé finančné zdroje na účet prišli 1. októbra 2014. Výrok hodnotíme ako pravda. Demagog.Sk zároveň nehodnotí, či Bročka všetky zdroje na kampaň čerpá z len transparentného účtu."], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["transparentný"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5060777711"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:12.218665+00:00"}
{"id": "vr35432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35432", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Industria Tue to je listina, ktorá bola písané pápežom Jánom VIII. Svätoplukovi, kde ho uvádza ako panovníka...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pápež použil podľa Steinhubela titul comes – tento titul nemá slovenský ekvivalent, prekladá sa ako komes.", "analysis_paragraphs": ["Pápež použil podľa Steinhubela titul comes – tento titul nemá slovenský ekvivalent, prekladá sa ako komes."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["použil", "comes"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/posudok_02_Steinhubel.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/Comes"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:57.688276+00:00"}
{"id": "vr28069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28069", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...sa nám za približne 2 mesiace od prvých krokov toho úsilia podaril preferenčný náskok vládnej strany skresať asi o 10% a mňa vždy na tých prieskumoch zaujíma jediné číslo a to je ten rozdiel medzi vládnou stranou a Sieťou.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka uvažuje o rozdiele v preferenciách medzi stranou SIEŤ stranou SMER-SD za približne dva mesiace. Uvádzame preto prieskumy od apríla do júna 2014. Je skutočne pravdou, že aprílový prieskum Polisu nameral rozdiel v preferenciách SMER-SD a SIEŤ 26,9 p.b. Júnový aktuálny prieskum Focusu už nameral rozdiel v preferenciách na úrovni 16,4 p.b. Ide teda o pokles rozdielu o 10 p.b. Neberieme do úvahy iné metodiky oboch agentúr. Procházka hovorí o percentách, výrok však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka uvažuje o rozdiele v preferenciách medzi stranou SIEŤ stranou SMER-SD za približne dva mesiace. Uvádzame preto prieskumy od apríla do júna 2014. Je skutočne pravdou, že aprílový prieskum Polisu nameral rozdiel v preferenciách SMER-SD a SIEŤ 26,9 p.b. Júnový aktuálny prieskum Focusu už nameral rozdiel v preferenciách na úrovni 16,4 p.b. Ide teda o pokles rozdielu o 10 p.b. Neberieme do úvahy iné metodiky oboch agentúr. Procházka hovorí o percentách, výrok však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Polis", "Polis", "Prieskum Polis", "Prieskum Focus", "Prieskum Polis", "Prieskum Focus", "SME"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prochazka-rastie-berie-hlasy-matovicovi-smer-pada-620086", "http://www.ta3.com/clanok/1037813/prieskum-smer-sd-by-ziskal-78-mandatov.html", "http://www.sme.sk/c/7193442/prieskum-polis-prochazkova-strana-je-druha-berie-hlasy-ostatnym.html", "http://www.sme.sk/c/7248300/focus-smer-dalej-pada-berie-mu-aj-siet-je-najnizsie-za-styri-roky.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/prochazka-kradne-volicov-najma-matovicovi-a-smeru.html", "http://www.sita.sk/sk/blog/2014/06/focus-dalsi-prieskum-potvrdzuje-pokles-smeru-a-rast-siete/", "http://www.sme.sk/c/7160178/neznama-agentura-veri-prochazkovej-strane-bola-za-smerom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:01.821330+00:00"}
{"id": "45112", "numeric_id": 45112, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45112", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ministerstvo zdravotníctva medzičasom rokuje o uzavretí teda nákupu zo zahraničia. Nejakých približne 200 ventilácií.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. O rokovaniach so zahraničným dodávateľom neinformujú tlačové správy ani web ministerstva. Demagóg.SK sa pokúšal informáciu overiť priamo na rezorte - email však zostal bez odpovede. Keďže tvrdenie z verejných zdrojov overiť nemožno a ministerstvo na otázky nereagovalo, hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla 2020 zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií s firmou Chirana. O rokovaniach so zahraničným dodávateľom neinformujú tlačové správy ani web ministerstva. Demagóg.SK sa pokúšal informáciu overiť priamo na rezorte - email však zostal bez odpovede. Keďže tvrdenie z verejných zdrojov overiť nemožno a ministerstvo na otázky nereagovalo, hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "neinformujú", "web"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "https://www.health.gov.sk/Clanky?tlacove-spravy", "https://www.health.gov.sk/Clanky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:47.046728+00:00"}
{"id": "vr17805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17805", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Robert Fico hovoril 80 miliárd (náklady dôchodkového stropu 65 rokov, pozn.) ...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý premiér Robert Fico predkladá na júnové rokovanie vlády SR návrh na ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Vyčíslenie nákladov na takúto zmenu sa rôznilo. Kým Fico na tlačovej konferencii zo 4. mája 2018 hovoril o nákladoch vo výške 70 miliárd eur (od 09:00), na konferencii z 24. mája 2018 Fico hovoril už o 80 miliardách eur (od 10:00). Keďže podľa novšej informácie sú predpokladané náklady dôchodkového stropu vyčíslené na 80 miliárd eur, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalý premiér Robert Fico predkladá na júnové rokovanie vlády SR návrh na ústavné zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Vyčíslenie nákladov na takúto zmenu sa rôznilo. Kým Fico na tlačovej konferencii zo 4. mája 2018 hovoril o nákladoch vo výške 70 miliárd eur (od 09:00), na konferencii z 24. mája 2018 Fico hovoril už o 80 miliardách eur (od 10:00). Keďže podľa novšej informácie sú predpokladané náklady dôchodkového stropu vyčíslené na 80 miliárd eur, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "70", "80"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468459-fico-pripustil-ustavne-zakotvenie-hranice-odchodu-do-dochodku-na-65-rokov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468459-fico-pripustil-ustavne-zakotvenie-hranice-odchodu-do-dochodku-na-65-rokov/", "https://video.noviny.sk/tlacove-konferencie/338812-nazivo-tlacova-beseda-strany-smer-sd-na-temu-predlozenie-navrhu-ustavneho-zakona-o-zastropovani-veku-odchodu-do-dochodku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:22.198071+00:00"}
{"id": "vr28302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28302", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Miera disponibilnej nezamestnanosti je veľmi výrazne ovplyvňovaná tým, akým spôsobom pristupujú na úrade práce k tým evidovaným nezamestnaným. A je to trošku falošné, pretože potom v tých štatistikách nie sú tí ľudia, ktorí sú povedzme na aktivačných prácach, na absolventskej praxi, na rôznych vzdelávacích kurzoch a podobne. To znamená, či sú to nejaké verejnoprospešné práce v obciach alebo absolventská prax, rôzne kurzy a tak ďalej.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmenou metodiky výpočtu v roku 2013 sa uchádzači o zamestnanie spomenutý Jozefom Mihálom prestali premietať do údajov o nezamestnanosti,preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zmenou metodiky výpočtu v roku 2013 sa uchádzači o zamestnanie spomenutý Jozefom Mihálom prestali premietať do údajov o nezamestnanosti,preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["metodiky", "2013", "premietať"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/1549/Nezamestnanost-stagnuje-statistike-pomohla-len-zmena-metodiky", "http://ekonomika.sme.sk/c/6876860/udaje-o-nezamestnanosti-klesli-pomohla-zmena-vypoctu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6884952/normalnu-pracu-nemaju-no-zo-statistik-o-nezamestnanych-vypadli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:21.905653+00:00"}
{"id": "vr37799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37799", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Tak ako navrhujem zložiť a vytvárať disciplinárne komisie pre prokurátorov, tak je to presne to isté zloženie, ktoré dnes roky máme pri disciplinárnych senátoch na sudcoch, kde sa tým dokonca zaoberal v tom čase na návrh generálneho prokurátora trnku aj Ústavný súd a povedal, že tak ako dnes fungujú disciplinárne senáty pre sudcov, je to úplne legitímne a v súlade s Ústavou.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úprava zloženia a vytvárania disciplinárnych komisií je uvedená vo vládnom návrhu zákona v bodoch 51 a 52. Konkrétne hovorí, že \"jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti\" (§ 192 ods. 2). Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v § 119, ods. 10, hovorí, že \"disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, jeden člen z kandidátov navrhnutých národnou radou a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom, pričom aspoň dvaja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4.\" Model zloženia disciplinárnych komisií pri sudcoch aj prokurátoroch je teda rovnaký. Rozhodnutie Ústavného súdu o súlade fungovania disciplinárnych senátov pre sudcov s Ústavou SR sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Úprava zloženia a vytvárania disciplinárnych komisií je uvedená vo vládnom návrhu zákona v bodoch 51 a 52. Konkrétne hovorí, že \"jeden člen disciplinárnej komisie je vymenúvaný z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov, jeden člen z kandidátov navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom spravodlivosti\" (§ 192 ods. 2). Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v § 119, ods. 10, hovorí, že \"disciplinárny senát prvého stupňa je trojčlenný; jeden člen disciplinárneho senátu je zvolený z kandidátov navrhnutých sudcovskou radou, jeden člen z kandidátov navrhnutých národnou radou a jeden člen z kandidátov navrhnutých ministrom, pričom aspoň dvaja členovia senátu musia byť sudcovia podľa odseku 4.\" Model zloženia disciplinárnych komisií pri sudcoch aj prokurátoroch je teda rovnaký. Rozhodnutie Ústavného súdu o súlade fungovania disciplinárnych senátov pre sudcov s Ústavou SR sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["vládnom návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:25.868551+00:00"}
{"id": "vr36737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36737", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vy poznáte aj vyjadrenie pána premiéra Orbána, že pokiaľ to naozaj nesúladí s hodnotami Európskej únie, tak je pripravený tento zákon zmeniť.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Známe je Orbánove vyjadrenie v ktorom uviedol, že , ak EÚ povie, že maďarský mediálny zákon treba zmeniť, vláda to bude akceptovať a riadiť sa tým. \" Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry \" povedal Orbán zahraničným novinárom.", "analysis_paragraphs": ["Známe je Orbánove vyjadrenie v ktorom uviedol, že , ak EÚ povie, že maďarský mediálny zákon treba zmeniť, vláda to bude akceptovať a riadiť sa tým. \" Sme súčasťou EÚ, platia tam pravidlá hry \" povedal Orbán zahraničným novinárom."], "analysis_date": "2011-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Známe je Orbánove vyjadrenie v ktorom uviedol, že"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/orban-je-presvedceny-ze-medialny-z/279463-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:07.770900+00:00"}
{"id": "vr16693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16693", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "...nechceme momentálne naviazať to navyšovanie vekového automatu napríklad na infláciu. Ja viem, že vekový automat je ročne asi 8 miliónov", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V diskusii navrhuje Gröhling zmenu systému financovania platov učiteľov na základe vekového automatu. Tarifný plat učiteľa (bez príplatkov, nadčasov či odmien) je daný na základe dvoch údajov. Prvým je platová trieda a druhým je započítaná prax. Hodnotu takzvaného vekového automatu však nie je možné na základe verejne dostupných údajov vyhodnotiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V diskusii navrhuje Gröhling zmenu systému financovania platov učiteľov na základe vekového automatu. Tarifný plat učiteľa (bez príplatkov, nadčasov či odmien) je daný na základe dvoch údajov. Prvým je platová trieda a druhým je započítaná prax. Hodnotu takzvaného vekového automatu však nie je možné na základe verejne dostupných údajov vyhodnotiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 553/2003", ".pdf", "(.pdf, s. 2)"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20150101.html", "https://www.minedu.sk/data/att/12033.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:50.152551+00:00"}
{"id": "vr28155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28155", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...cez územie Slovenska preteká štyrmi obrovskými rúrami plyn nielen na Slovensko, ale potom aj ďalej na západ. Uvedomme si, že plynovod, ktorý cez Slovensko ide, má kapacitu takmer 100 miliárd metrov kubických. My ho dnes využívame v kapacite okolo 60-65 miliárd metrov kubických, čo prináša pre Slovensko obrovské peniaze", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii, je kapacita rozvodovej siete Eustream viac ako 90 mld. m3, pričom rozvodová sieť sa skladá zo štyroch až piatich potrubí. V roku 2013 sa cez rozvodovú sieť SPP prepravilo takmer 60 mld. m3 plynu. Čistý zisk z prepravy bol 320 mil. eur, pričom keďže Slovensko má 51 % podiel, teoreticky mu prináleží 160 mil. eur za rok 2013. Fico celkovú kapacitu potrubí, ako aj objem prepraveného plynu v roku 2013 veľmi štedro zaokrúhľuje, no zostáva v tolerancii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii, je kapacita rozvodovej siete Eustream viac ako 90 mld. m3, pričom rozvodová sieť sa skladá zo štyroch až piatich potrubí. V roku 2013 sa cez rozvodovú sieť SPP prepravilo takmer 60 mld. m3 plynu. Čistý zisk z prepravy bol 320 mil. eur, pričom keďže Slovensko má 51 % podiel, teoreticky mu prináleží 160 mil. eur za rok 2013. Fico celkovú kapacitu potrubí, ako aj objem prepraveného plynu v roku 2013 veľmi štedro zaokrúhľuje, no zostáva v tolerancii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "TASR", "Oficiálna stránka SPP", "vykázal roku 2013"], "url": ["http://www.eustream.sk/sk_stiahnut-subor/vyrocna-sprava-2013", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eustream-hospodarenie-zisk/90107-clanok.html", "http://www.spp.sk/sk/male-podnikanie-a-organizacie/plyn/pre-male-podnikanie-a-organizacie/o-zemnom-plyne/zakladne-informacie/preprava-a-distribucia-plynu/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/eustream-prepravil-minuly-rok-takmer-60-miliard-m3-plynu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:44.523641+00:00"}
{"id": "vr31810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31810", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nie náhodou prezidenti, ktorí vyjadrili pripravenosť ísť na Ukrajinu, boli prezidenti susedných krajín. Litva, Poľsko, Slovensko, Moldavsko.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA sa na summit na Jalte skutočne chystali prezidenti Slovenska a Poľska, obaja prezidenti sa vyjadrovali o podpore vzájomného dialógu. Ivan Gašparovič hovoril o šanci v pokročení otázok o európskej integrácii, Bronislaw Komorowski sa vyjadroval o potrebe nátlaku. Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite rovnako potvrdila záujem o účasť na jaltskom summite, ktorá vyjadrila potrebu dodržiavania ľudských práv a európskej integrácie Ukrajiny. Začiatkom mája potvrdil svoju účasť i moldavský prezident Nicolae Timofti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA sa na summit na Jalte skutočne chystali prezidenti Slovenska a Poľska, obaja prezidenti sa vyjadrovali o podpore vzájomného dialógu. Ivan Gašparovič hovoril o šanci v pokročení otázok o európskej integrácii, Bronislaw Komorowski sa vyjadroval o potrebe nátlaku. Prezidentka Litvy Dalia Grybauskaite rovnako potvrdila záujem o účasť na jaltskom summite, ktorá vyjadrila potrebu dodržiavania ľudských práv a európskej integrácie Ukrajiny. Začiatkom mája potvrdil svoju účasť i moldavský prezident Nicolae Timofti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["agentúry SITA", "účasť", "účasť"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6365673/prezidenti-v4-maju-rozdielne-nazory-na-summit-na-jalte.html", "http://un.ua/eng/article/389635.html", "http://www.ukrainebusiness.com.ua/news/5655.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:49.159350+00:00"}
{"id": "vr29924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29924", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...ten proces (riešenia utečeneckej krízy, pozn.), za ktorý hlasovala aj pani Flašíková v europarlamente... tak nejaký počet ľudí na základe kvót, aj na základe jej hlasovaní budeme musieť prijať. Ak sa to nezmení na základe rozhodnutia Rady Európy zajtra", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlasovania v Európskom parlamente, ktoré môže mať poslanec Poliačik na mysli, boli dve. Zatiaľ čo v prvom z nich, v ktorom sa hlasovalo konkrétne o zavedení kvót sa slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová zdržala hlasovania, v druhom, v ktorom sa hlasovalo o opatreniach ako celku, a ktorých súčasťou bol aj návrh zavedenia kvót, hlasovala za. Poliačik má pravdu v tom, že o týchto opatreniach následne rokovala aj rada EÚ, nie Rada Európy, pričom neboli prijaté. Výrok ako celok vzhľadom na konečné hlasovanie poslankyne Flašíkovej Beňovej hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Európskeho parlamentu na hlasovaní zo dňa 9. 9. 2015 o dočasných opatreniach v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(legislatívne uznesenie) poslankyňa Monika Beňová sa zdržala hlasovania v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, kde sa kvóty spomínajú. Väčšina členov Európskeho parlamentu však návrh podporila a tak sa návrh do končeného znenia dostal. Podľa TASR , Monika Beňová v druhom hlasovaní zo dňa 10.9.2015 hlasovala za prijatie uznesenia v Európskom parlamente v tzv. nelegislatívnom uznesení o migrácii a utečencoch v Európe. Išlo o uznesenie, v ktorom bolo navrhnutých niekoľko rôznych postupov pri riešení problémov s migráciou. Pri konkrétnom paragrafe 6, ktorý navrhuje možnosť zavedenia stáleho mechanizmu prerozdelenia žiadateľov o azyl (kvóty) hlasovali proti 11 z 13 poslancov vrátane Flašíkovej a hlasovania sa zdržali dvaja poslanci. Celkový výsledok hlasovania o uznesení bol podľa oficiálnych stránok Európskeho parlamentu 432 hlasov za prijatie návrhu, 142 proti a 57 sa zdržalo hlasovania. Výsledkom je, že Európsky parlament je pripravený pracovať na návrhoch zákonov, ktoré by vytvorili záväzný mechanizmus prerozdelenia žiadateľov o azyl. Podľa TASR Ide o prerozdelenie 160 000 osôb medzi členské krajiny EÚ. Slovensko by z tohto počtu malo prijať 2287 osôb. Napriek výsledku hlasovania, budú mať rozhodujúce slovo samotné členské štáty Únie v rámci hlasovania Rady EÚ(nie Rada Európy ako povedal Martin Poliačik). Ministri vnútra o navrhovanom rozdelení rokovali 14. 9. 2015, a na zavedení kvót sa nezhodli . Keďže sa jedná o nelegislatívne uznesenie, Európsky parlament ním môže vyjadriť svoj postoj k danej téme no výsledok nie je záväzný. Hlavné slovo majú štáty Únie. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hlasovania v Európskom parlamente, ktoré môže mať poslanec Poliačik na mysli, boli dve. Zatiaľ čo v prvom z nich, v ktorom sa hlasovalo konkrétne o zavedení kvót sa slovenská europoslankyňa Monika Flašíková Beňová zdržala hlasovania, v druhom, v ktorom sa hlasovalo o opatreniach ako celku, a ktorých súčasťou bol aj návrh zavedenia kvót, hlasovala za. Poliačik má pravdu v tom, že o týchto opatreniach následne rokovala aj rada EÚ, nie Rada Európy, pričom neboli prijaté. Výrok ako celok vzhľadom na konečné hlasovanie poslankyne Flašíkovej Beňovej hodnotíme ako pravdivý. Podľa stránok Európskeho parlamentu na hlasovaní zo dňa 9. 9. 2015 o dočasných opatreniach v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka(legislatívne uznesenie) poslankyňa Monika Beňová sa zdržala hlasovania v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, kde sa kvóty spomínajú. Väčšina členov Európskeho parlamentu však návrh podporila a tak sa návrh do končeného znenia dostal. Podľa TASR , Monika Beňová v druhom hlasovaní zo dňa 10.9.2015 hlasovala za prijatie uznesenia v Európskom parlamente v tzv. nelegislatívnom uznesení o migrácii a utečencoch v Európe. Išlo o uznesenie, v ktorom bolo navrhnutých niekoľko rôznych postupov pri riešení problémov s migráciou. Pri konkrétnom paragrafe 6, ktorý navrhuje možnosť zavedenia stáleho mechanizmu prerozdelenia žiadateľov o azyl (kvóty) hlasovali proti 11 z 13 poslancov vrátane Flašíkovej a hlasovania sa zdržali dvaja poslanci. Celkový výsledok hlasovania o uznesení bol podľa oficiálnych stránok Európskeho parlamentu 432 hlasov za prijatie návrhu, 142 proti a 57 sa zdržalo hlasovania. Výsledkom je, že Európsky parlament je pripravený pracovať na návrhoch zákonov, ktoré by vytvorili záväzný mechanizmus prerozdelenia žiadateľov o azyl. Podľa TASR Ide o prerozdelenie 160 000 osôb medzi členské krajiny EÚ. Slovensko by z tohto počtu malo prijať 2287 osôb. Napriek výsledku hlasovania, budú mať rozhodujúce slovo samotné členské štáty Únie v rámci hlasovania Rady EÚ(nie Rada Európy ako povedal Martin Poliačik). Ministri vnútra o navrhovanom rozdelení rokovali 14. 9. 2015, a na zavedení kvót sa nezhodli . Keďže sa jedná o nelegislatívne uznesenie, Európsky parlament ním môže vyjadriť svoj postoj k danej téme no výsledok nie je záväzný. Hlavné slovo majú štáty Únie. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["hlasovala", "Európskeho parlamentu", "Beňová", "TASR", "Európskeho parlamentu", "TASR", "nezhodli"], "url": ["http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/ako-hlasovali-slovenski-europoslanci-o-utecencoch-024214?utm_campaign=traqli&utm_source=traqli&utm_medium=traqli&source=traqli", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=20150909&secondRef=TOC&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+PV+20150909+RES-RCV+DOC+PDF+V0//SK&language=SK", "http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanci-zo-sr-hlasovali-proti-povin/155164-clanok.html", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20150903IPR91516/html/Migra%C4%8Dn%C3%A1-a-ute%C4%8Deneck%C3%A1-kr%C3%ADza-Poslanci-reaguj%C3%BA-na-nov%C3%A9-n%C3%A1vrhy-Komisie", "http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanci-podpora-juncker-kvoty/154957-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8001498/ministri-vnutra-eu-neprijali-dohodu-o-prerozdelovani-utecencov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:35.505291+00:00"}
{"id": "vr28462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28462", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...stále vieme doviezť cez reverzný tok na Slovensko až trojnásobok objemu plynu, ktorý reálne na Slovensku potrebujeme.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 14. septembra v relácii O5M12 .\n\nJe pravdou, že Slovensko má ďalšie dva prístupové body cez ktoré vie doviesť plyn na naše územie. Konkrétne sa jedná o rakúsky Baumgarten a český Lanžhot. Podľa dostupných informácií, ich kapacita sa môže pohybovať na úrovni do 19 mld. m3 plynu ročne. V roku 2013 bola spotreba plynu na úrovni 5,3 mld. m3 plynu, v roku 2014 ju MH SR očakáva na úrovni 6 mld. m3. Išlo by teda o približne trojnásobok spotreby. Od 16. septembra 2014 by táto kapacita mohla dokonca presiahnuť 30 mld. m3 plynu ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTASR , 4 marca 2014:\n\n\"Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča má Slovensko zabezpečenú infraštruktúru cez zrealizované projekty. Plyn by sme v krajnom prípade dostali týmito cestami: V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete boli vykonané technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko s kapacitou 36 mil. m3 denne. 24. októbra 2010 bolo v Baumgartene oficiálne sprevádzkované technické zariadenie, ktoré umožňuje využitie reverzného toku plynu v rámci prepravných sietí. Uvedený projekt získal finančné prostriedky z EÚ a kapacita prepojenia je 17 mil. m3 denne. \"\n\nSITA , 6. augusta 2014:\n\n\"Český prepravca plynu, spoločnosť Net4Gas, zvýši kapacitu svojej hraničnej preberacej stanice Lanžhot pre reverzný tok plynu na Slovensko o takmer 5 miliónov metrov kubických denne na úroveň 75 miliónov. ...Vyššie dodávky plynu začnú na Slovensko prúdiť od 16. septembra. V stredu o tom informovala spoločnosť Net4Gas.\"\n\nPodľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.\n\nPodľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 14. septembra v relácii O5M12 .", "Je pravdou, že Slovensko má ďalšie dva prístupové body cez ktoré vie doviesť plyn na naše územie. Konkrétne sa jedná o rakúsky Baumgarten a český Lanžhot. Podľa dostupných informácií, ich kapacita sa môže pohybovať na úrovni do 19 mld. m3 plynu ročne. V roku 2013 bola spotreba plynu na úrovni 5,3 mld. m3 plynu, v roku 2014 ju MH SR očakáva na úrovni 6 mld. m3. Išlo by teda o približne trojnásobok spotreby. Od 16. septembra 2014 by táto kapacita mohla dokonca presiahnuť 30 mld. m3 plynu ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "TASR , 4 marca 2014:", "\"Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča má Slovensko zabezpečenú infraštruktúru cez zrealizované projekty. Plyn by sme v krajnom prípade dostali týmito cestami: V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete boli vykonané technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko s kapacitou 36 mil. m3 denne. 24. októbra 2010 bolo v Baumgartene oficiálne sprevádzkované technické zariadenie, ktoré umožňuje využitie reverzného toku plynu v rámci prepravných sietí. Uvedený projekt získal finančné prostriedky z EÚ a kapacita prepojenia je 17 mil. m3 denne. \"", "SITA , 6. augusta 2014:", "\"Český prepravca plynu, spoločnosť Net4Gas, zvýši kapacitu svojej hraničnej preberacej stanice Lanžhot pre reverzný tok plynu na Slovensko o takmer 5 miliónov metrov kubických denne na úroveň 75 miliónov. ...Vyššie dodávky plynu začnú na Slovensko prúdiť od 16. septembra. V stredu o tom informovala spoločnosť Net4Gas.\"", "Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.", "Podľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "TASR", "SITA", "plánu", "International Energy Agency", "Výročnej", "plánu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5barticle%5d=zatvorene-kohutiky-nebudu-nudzovemu-stavu-sa-vieme-vyhnut", "http://slovakaid.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/853031-cesky-prepravca-plynu-zvysi-reverzny-tok-na-slovensko/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpreventivny-akcny-plan--zemny-plyn-%2F141048s&ei=VioXVL_DEvSh7AbF94HoDw&usg=AFQjCNGMcAdgMULQFwQTMCnT7VeQN2Fb5w&sig2=SCy7u8pjBBzZbQvevbuYrg&bvm=bv.75097201,d.ZGU", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpreventivny-akcny-plan--zemny-plyn-%2F141048s&ei=VioXVL_DEvSh7AbF94HoDw&usg=AFQjCNGMcAdgMULQFwQTMCnT7VeQN2Fb5w&sig2=SCy7u8pjBBzZbQvevbuYrg&bvm=bv.75097201,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:44.824456+00:00"}
{"id": "vr34103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34103", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vlastníctvo je ústavou garantované, respektíve patrí k základnej listine ľudských práv.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Listina základných práv a slobôd v článku 11 uvádza: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Listina základných práv a slobôd v článku 11 uvádza: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb; zákon môže ďalej ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. (3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Listina základných práv a slobôd"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/listina-zakladnych-prav-a-slobod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:20.106766+00:00"}
{"id": "vr16029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16029", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V dobrej viere som im (K-ĽSNS pozn.) podporil tri zákony...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predkladané návrhy zákonov klubu ĽSNS Matovičova strana OĽaNO - NOVA v prevažnej miere nepodporila, resp. pri hlasovaniach nebola ani prítomná. Igor Matovič podporil len jeden návrh novely zákona z dielne Kotlebovej ĽSNS týkajúceho sa daní z príjmov. Jeho tvrdenie o tom, že podporil tri návrhy zákonov, ktoré predložila ĽSNS preto hodnotíme ako nepravdivé. Z celkových 15 predložených návrhov zákona klubu ĽSNS išlo o 3 návrhy ústavného zákona, zvyšok predstavujú novely o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štyri návrhy sú stále v otvorenom rokovaní. V siedmych prípadoch, kedy sa hlasovalo o návrhoch zákonov predložených stranou ĽSNS bol klub OĽaNO-NOVA spolu s Igorom Matovičom neprítomný. V jednom prípade návrhov zo strany ĽSNS hlasoval Igor Matovič kladne. Jednalo sa o návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, hlasovalo sa však o tom, či bude návrh posunutý do druhého čítania. V tomto hlasovaní Igor Matovič spolu s Marekom Krajčím ako jediní z klubu OĽaNO-NOVA hlasovali za. Dvakrát počas hlasovania o návrhoch zákona z dielne ĽSNS sa Igor Matovič hlasovania zdržal. Prvýkrát sa jednalo o návrh Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského o novele zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý bol do NR SR doručený 13. januára 2017. V druhom prípade sa jednalo o návrh Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej týkajúci sa novelizácie zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Igor Matovič sa ako jediný z klubu OĽaNO-NOVA zdržal hlasovania o tomto návrhu, hoci viacero jeho spolustraníkov hlasovalo za (medzi nimi napríklad Ján Budaj, Miroslav Sopko, Erika Jurinová). Raz sa stalo, že Igor Matovič za návrh nehlasoval. Konkrétne išlo o hlasovanie, či má byť návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva prerokovávaný v II. čítaní. Tento návrh neprešiel. Počas hlasovania týkajúceho sa návrhu na zmeny zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby zo septembra 2016 hlasovali proti takmer všetci členovia klubu OĽaNO-NOVA spolu s Igorom Matovičom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predkladané návrhy zákonov klubu ĽSNS Matovičova strana OĽaNO - NOVA v prevažnej miere nepodporila, resp. pri hlasovaniach nebola ani prítomná. Igor Matovič podporil len jeden návrh novely zákona z dielne Kotlebovej ĽSNS týkajúceho sa daní z príjmov. Jeho tvrdenie o tom, že podporil tri návrhy zákonov, ktoré predložila ĽSNS preto hodnotíme ako nepravdivé. Z celkových 15 predložených návrhov zákona klubu ĽSNS išlo o 3 návrhy ústavného zákona, zvyšok predstavujú novely o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štyri návrhy sú stále v otvorenom rokovaní. V siedmych prípadoch, kedy sa hlasovalo o návrhoch zákonov predložených stranou ĽSNS bol klub OĽaNO-NOVA spolu s Igorom Matovičom neprítomný. V jednom prípade návrhov zo strany ĽSNS hlasoval Igor Matovič kladne. Jednalo sa o návrh na novelu zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, hlasovalo sa však o tom, či bude návrh posunutý do druhého čítania. V tomto hlasovaní Igor Matovič spolu s Marekom Krajčím ako jediní z klubu OĽaNO-NOVA hlasovali za. Dvakrát počas hlasovania o návrhoch zákona z dielne ĽSNS sa Igor Matovič hlasovania zdržal. Prvýkrát sa jednalo o návrh Mariana Kotlebu, Milana Uhríka a Martina Beluského o novele zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, ktorý bol do NR SR doručený 13. januára 2017. V druhom prípade sa jednalo o návrh Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Jána Kecskésa, Natálie Grausovej a Jany Nehézovej týkajúci sa novelizácie zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Igor Matovič sa ako jediný z klubu OĽaNO-NOVA zdržal hlasovania o tomto návrhu, hoci viacero jeho spolustraníkov hlasovalo za (medzi nimi napríklad Ján Budaj, Miroslav Sopko, Erika Jurinová). Raz sa stalo, že Igor Matovič za návrh nehlasoval. Konkrétne išlo o hlasovanie, či má byť návrh novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva prerokovávaný v II. čítaní. Tento návrh neprešiel. Počas hlasovania týkajúceho sa návrhu na zmeny zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby zo septembra 2016 hlasovali proti takmer všetci členovia klubu OĽaNO-NOVA spolu s Igorom Matovičom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhy", "návrh", "návrh", "hlasovalo", "návrh", "návrh", "hlasovania", "hlasovania", "návrhu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=944&CisObdobia=7", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38313", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=369", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38313", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=370", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=371", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38323", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37898", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=269"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:45.972650+00:00"}
{"id": "48389", "numeric_id": 48389, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48389", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Potvrdzujem, že ukrajinská strana záujem (o slovenské húfnice Zuzana, pozn.) má, ministerstvo obrany o tom rokuje.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister obrany Jaroslav Naď už 10. apríla 2022 informoval o prebiehajúcich rokovaniach s Ukrajinou ohľadom predaja slovenských húfnic Zuzana , výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 25. apríla Naď potvrdil , že rokovania sú vo finálnej fáze.", "analysis_paragraphs": ["Minister obrany Jaroslav Naď už 10. apríla 2022 informoval o prebiehajúcich rokovaniach s Ukrajinou ohľadom predaja slovenských húfnic Zuzana , výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 25. apríla Naď potvrdil , že rokovania sú vo finálnej fáze."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "", "slovenských húfnic Zuzana", "potvrdil"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/slovensko-rokuje-s-ukrajinou-o-predaji-hufnic-zuzana-nad-podporuje-odovzdanie-mig-29-nasim-susedom/", "https://e.dennikn.sk/2817006/videli-sme-strielat-jedinu-tazku-zbran-made-in-slovakia-ak-zuzanu-nepredaju-ani-po-putinovej-agresii-bude-to-hanba/#:~:text=Zuzanu%20spom%C3%ADnaj%C3%BA%20politici,v%C2%A0utorok%20Na%C4%8F.", "https://e.dennikn.sk/2817006/videli-sme-strielat-jedinu-tazku-zbran-made-in-slovakia-ak-zuzanu-nepredaju-ani-po-putinovej-agresii-bude-to-hanba/#:~:text=Zuzanu%20spom%C3%ADnaj%C3%BA%20politici,v%C2%A0utorok%20Na%C4%8F.", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rokovanie-o-nakupe-slovenskych-hufnic-zuzana-ukrajinou-je-vo-finalnej-faze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:50.797761+00:00"}
{"id": "vr28329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28329", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "A celkovo máme nevyčerpaných 5 miliárd eur (z eurofondov, pozn.) a máme na to čas do konca roka.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Mihál má síce pravdu, že SR nevyčerpalo ešte z eurofondov cca 5 miliárd eur, avšak nie je pravdou, že tak môže urobiť do konca tohto roka (teda 2014), ale do roku 2015. Avšak podľa aktuálnych informácií, Európska komisia pozastavila SR čerpanie finančných prostriedkov vo väčšine operačných programov (k dnešnému dňu ide o 5 operačných programov). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa správy agentúry SITA mala Slovenská republika v programovom období 2007-2013 záväzok čerpať približne 11, 619 mld. eur z eurofondov, a to do konca roka 2015. Využitie týchto finančných prostriedkov je k 30. júnu 2014 vyčíslené v hodnote 6,452 mld. eur , čo tvorí 55,53 %. Z uvedeného vyplýva, že SR má ešte k dispozícií približne 5,167 mld. eur do konca roka 2015. TASR , 20. augusta 2014: Zo správy o čerpaní eurofondov za 1. polrok 2014, ktorú na svojom dnešnom zasadnutí schválil vládny kabinet vyplýva, že Slovensku sa k 30. júnu tohto roka podarilo vyčerpať približne 6,4 miliardy eur z fondov EÚ z viac ako 11 miliárd eur určených na končiace sa programové obdobie 2007 až 2013. Správa však zároveň konštatuje, že \"Európska komisia (EK) pozastavila Slovensku čerpanie eurofondov vo väčšine operačných programov tohto obdobia. Z 11 programov mu stopla platby v deviatich, bez prerušenia fungujú len operačné programy zamerané na životné prostredie a zamestnanosť.\" EurActiv , 25. septembra 2014: Rezort financií ako orgán auditu malo na základe akčného plánu dohodnutého s Európskou komisiou vykonať kontroly a nápravy pri pochybných vyplácaniach eurofondov, kvôli ktorým Brusel zablokoval platby. „ Z rokovaní a súvisiacich predbežných záverov vyplýva, že vykonané nápravné opatrenia, ktoré ministerstvo prijalo, sú dostatočné, pričom Komisia akceptovala výsledky a prístup orgánu auditu pri plnení akčného plánu ,“ uviedol 24. septembra 2014 tlačový odbor rezortu financií. Komisia podľa MF na základe prezentovaných výsledkov a vlastných overení odblokuje štyri z deviatich zablokovaných operačných programov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál má síce pravdu, že SR nevyčerpalo ešte z eurofondov cca 5 miliárd eur, avšak nie je pravdou, že tak môže urobiť do konca tohto roka (teda 2014), ale do roku 2015. Avšak podľa aktuálnych informácií, Európska komisia pozastavila SR čerpanie finančných prostriedkov vo väčšine operačných programov (k dnešnému dňu ide o 5 operačných programov). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa správy agentúry SITA mala Slovenská republika v programovom období 2007-2013 záväzok čerpať približne 11, 619 mld. eur z eurofondov, a to do konca roka 2015. Využitie týchto finančných prostriedkov je k 30. júnu 2014 vyčíslené v hodnote 6,452 mld. eur , čo tvorí 55,53 %. Z uvedeného vyplýva, že SR má ešte k dispozícií približne 5,167 mld. eur do konca roka 2015. TASR , 20. augusta 2014: Zo správy o čerpaní eurofondov za 1. polrok 2014, ktorú na svojom dnešnom zasadnutí schválil vládny kabinet vyplýva, že Slovensku sa k 30. júnu tohto roka podarilo vyčerpať približne 6,4 miliardy eur z fondov EÚ z viac ako 11 miliárd eur určených na končiace sa programové obdobie 2007 až 2013. Správa však zároveň konštatuje, že \"Európska komisia (EK) pozastavila Slovensku čerpanie eurofondov vo väčšine operačných programov tohto obdobia. Z 11 programov mu stopla platby v deviatich, bez prerušenia fungujú len operačné programy zamerané na životné prostredie a zamestnanosť.\" EurActiv , 25. septembra 2014: Rezort financií ako orgán auditu malo na základe akčného plánu dohodnutého s Európskou komisiou vykonať kontroly a nápravy pri pochybných vyplácaniach eurofondov, kvôli ktorým Brusel zablokoval platby. „ Z rokovaní a súvisiacich predbežných záverov vyplýva, že vykonané nápravné opatrenia, ktoré ministerstvo prijalo, sú dostatočné, pričom Komisia akceptovala výsledky a prístup orgánu auditu pri plnení akčného plánu ,“ uviedol 24. septembra 2014 tlačový odbor rezortu financií. Komisia podľa MF na základe prezentovaných výsledkov a vlastných overení odblokuje štyri z deviatich zablokovaných operačných programov. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "EurActiv"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324754-slovensko-musi-za-rok-a-pol-minut-5-miliard-z-eurofondov/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eurofondy-kazimir/95215-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/komisia-uvolnila-slovensku-cast-zastavenych-eurofondov-022904"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:51.117265+00:00"}
{"id": "vr26158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26158", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "V Európe každá jedna krajina, dokonca mnohé župy idú týmto spôsobom (zriaďovaním špeciálnej organizácie pre nákup a distribúcie energie, pozn.).", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť informácie o tom, či skutočne vo všetkých európskych krajinách, prípadne aj v ich samosprávnych celkoch, existujú spoločnosti pre nákup a distribúciu energie, tak ako v Nitrianskom kraji. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť informácie o tom, či skutočne vo všetkých európskych krajinách, prípadne aj v ich samosprávnych celkoch, existujú spoločnosti pre nákup a distribúciu energie, tak ako v Nitrianskom kraji. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:07.752012+00:00"}
{"id": "49768", "numeric_id": 49768, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49768", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Poľsko nechce dať lietajúce MiG-y 29 na Ukrajinu, pretože Ukrajina ich žiada, pretože povedali, že dokiaľ nedôjdu 35-ky, tak nemôže.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľsko podmienilo zaslanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine dodaním už objednaných amerických stíhačiek F-35. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Nedávno však poľský prezident pripustil aj možnosť, že by Poľsko odovzdalo MiGy ešte pred dodaním amerických stíhačiek pod podmienkou garancie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru spojencami NATO.\n\nPoľsko v marci 2023 patrilo spoločne so Slovenskom medzi prvé krajiny, ktoré poslali sovietske stíhačky MiG-29 na Ukrajinu, v rámci vojenskej pomoci proti ruskej agresii. Poľsko vtedy odovzdalo štyri stíhačky, Slovensko ich darovalo 13. Neskôr Poľsko presunulo na Ukrajinu ďalších 10 MiG z vlastnej výzbroje.\n\nNapriek týmto transferom a faktu, že na Ukrajinu už začiatkom augusta 2024 dorazili aj prvé stíhačky F-16, požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský poľskú vládu o zaslanie ďalších MiG-ov 29 na doplnenie obrany Ukrajinského vzdušného priestoru. Na rozdiel od stíhačiek F-16 americkej produkcie totiž pri sovietskych MiG-och nie sú potrebné časovo náročné zaškoľovania pilotov či príprava infraštruktúry, keďže tieto stíhačky sú stabilnou súčasťou ukrajinskej výzbroje.\n\nPoľský minister obrany Kosiniak-Kamysz sa však vyjadril , že Poľsko nemôže tieto stíhačky Ukrajine poslať, pokým nebudú Poľsku doručené stíhačky F-35. Podľa ministra totiž Poľsko potrebuje svoje MiG-y 29 na obranu vlastného vzdušného priestoru. Prvé objednané stíhačky F-35 by mali byť Poľsku dodané v roku 2026.\n\nV utorok 29. októbra 2024, teda dva dni po televíznej diskusii, v ktorej výrok odznel, pripustil poľský prezident, že Poľsko je pripravené MiGy na Ukrajinu poslať aj pred príchodom stíhačiek F-35. Podmienkou však je, že spojenci NATO garantujú bezpečnosť poľského vzdušného priestoru.", "analysis_paragraphs": ["Poľsko podmienilo zaslanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine dodaním už objednaných amerických stíhačiek F-35. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Nedávno však poľský prezident pripustil aj možnosť, že by Poľsko odovzdalo MiGy ešte pred dodaním amerických stíhačiek pod podmienkou garancie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru spojencami NATO.", "Poľsko v marci 2023 patrilo spoločne so Slovenskom medzi prvé krajiny, ktoré poslali sovietske stíhačky MiG-29 na Ukrajinu, v rámci vojenskej pomoci proti ruskej agresii. Poľsko vtedy odovzdalo štyri stíhačky, Slovensko ich darovalo 13. Neskôr Poľsko presunulo na Ukrajinu ďalších 10 MiG z vlastnej výzbroje.", "Napriek týmto transferom a faktu, že na Ukrajinu už začiatkom augusta 2024 dorazili aj prvé stíhačky F-16, požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský poľskú vládu o zaslanie ďalších MiG-ov 29 na doplnenie obrany Ukrajinského vzdušného priestoru. Na rozdiel od stíhačiek F-16 americkej produkcie totiž pri sovietskych MiG-och nie sú potrebné časovo náročné zaškoľovania pilotov či príprava infraštruktúry, keďže tieto stíhačky sú stabilnou súčasťou ukrajinskej výzbroje.", "Poľský minister obrany Kosiniak-Kamysz sa však vyjadril , že Poľsko nemôže tieto stíhačky Ukrajine poslať, pokým nebudú Poľsku doručené stíhačky F-35. Podľa ministra totiž Poľsko potrebuje svoje MiG-y 29 na obranu vlastného vzdušného priestoru. Prvé objednané stíhačky F-35 by mali byť Poľsku dodané v roku 2026.", "V utorok 29. októbra 2024, teda dva dni po televíznej diskusii, v ktorej výrok odznel, pripustil poľský prezident, že Poľsko je pripravené MiGy na Ukrajinu poslať aj pred príchodom stíhačiek F-35. Podmienkou však je, že spojenci NATO garantujú bezpečnosť poľského vzdušného priestoru."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["patrilo", "dorazili", "požiadal", "zaškoľovania", "vyjadril", "dodané", "pripustil"], "url": ["https://www.euronews.com/2023/03/17/poland-the-first-nato-country-sending-mig-29-jets-to-ukraine", "https://svet.sme.sk/c/23366474/ukrajinskych-f-16-je-zatial-malo-co-zatial-dokazu-na-fronte.html", "https://kyivindependent.com/poland-can-only-provide-mig-fighter-jets-to-ukraine-when-it-receives-modern-f-35s-polish-defense-minister-says/", "https://militarywatchmagazine.com/article/four-fighters-ukraine-mig29m-f16-f18-gripen", "https://www.politico.eu/article/poland-needs-f-35s-before-dispatching-mig-29s-to-ukraine-says-minister/", "https://notesfrompoland.com/2024/08/28/lockheed-unveils-first-polish-f-35-husarz/", "https://euromaidanpress.com/2024/10/29/poland-ready-to-transfer-remaining-mig-29s-to-ukraine-if-allies-guarantee-the-security-of-airspace-duda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:59.400407+00:00"}
{"id": "vr35489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35489", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pani redaktorka, to je politická záležitosť. Nikde vo svete, keď koalícia predkladá programové vyhlásenie vlády, opozícia nikdy zaňho nehlasuje. To je vždy. To je politická dohoda. Takto to funguje všade vo svete.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:44.836088+00:00"}
{"id": "vr26960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26960", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nie, lebo vedeli, že u mňa s týmto nepochodia. (Odpoveď na otázku: \"Chodili za vami predstavitelia najväčších finančných skupín (napríklad Penta, J&T, Grafobal) s ponukami? Stretávali ste sa niekým z nich?\")", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Meno Pavla Hrušovského často skloňované v kauze Gorila , v ktorom sa uvádza, že údajne zinkasoval spolu s Mikulášom Dzurindom od spoločnosti Siemens 200 mil. Slovenských korún. To či za P. Hrušovským predstavitelia Penta, J&T, Grafobalu chodili a či sa stretávali Demagog.SK nezistil. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Meno Pavla Hrušovského často skloňované v kauze Gorila , v ktorom sa uvádza, že údajne zinkasoval spolu s Mikulášom Dzurindom od spoločnosti Siemens 200 mil. Slovenských korún. To či za P. Hrušovským predstavitelia Penta, J&T, Grafobalu chodili a či sa stretávali Demagog.SK nezistil. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Gorila"], "url": ["http://gorilaslovakia.wikidot.com/pavol-hrusovsky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:13.338459+00:00"}
{"id": "vr16691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16691", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "...toto je už stanovené v zákone v paragrafe 29, kde nemôžete zrušiť nejakú malotriedku, kde v dosahu šiestich kilometrov nemáte školu....", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Branislav Gröhling hovorí o § 29 zákona o výchove a vzdelávaní, ľudovo nazývaného aj \"školský zákon.\" Tento paragraf spomínaného zákona naozaj ustanovuje vo výroku spomínané opatrenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Gröhling hovorí o § 29 zákona o výchove a vzdelávaní, ľudovo nazývaného aj \"školský zákon.\" Tento paragraf spomínaného zákona naozaj ustanovuje vo výroku spomínané opatrenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["ustanovuje"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/?ucinnost=02.10.2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:49.530855+00:00"}
{"id": "vr34689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34689", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja si pamätám aj to ako pani Radičová tri dni pred parlamentnými voľbami mi takto do tváre povedala v Slovenskej televízii \"nebudeme nič privatizovať, nebudú sa zvyšovať dane\".", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že I. Radičová pred voľbami a rovnako aj krátko po voľbách deklarovala snahu neprivatizovať a nezvyšovať dane.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že I. Radičová pred voľbami a rovnako aj krátko po voľbách deklarovala snahu neprivatizovať a nezvyšovať dane."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["deklarovala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5435387/nebude-vatikanska-zmluva-ani-dekriminalizacia-marihuany.html#ixzz15MQcpCBl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:24.256010+00:00"}
{"id": "vr28455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28455", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ruský plyn predstavuje asi tretinu všetkého plynu, ktorý sa spotrebuváva v priestore európskeho.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dovoz ruského plynu do Európy skutočne predstavuje približne tretinu celkového množstva plynu, ktorý sa v Európe spotrebuváva, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa oficiálneho dokumentu CIEP (.pdf, Clingendael International Energy Programme) spotreba plynu v Európe v roku 2013 dosiahla 541 miliárd metrov kubických (Bcm), z ktorých 161,5 miliárd metrov kubických, teda približne 30 % pochádzalo práve z Ruska (Gasprom)\n\nNasledujúca mapa nám ukazuje dovoz plynu do Európy v roku 2012.\n\nTo, že Rusko je už dlhé roky kľúčovým dodávateľom zemného plynu do Európy potvrdzuje taktiež oficiálny dokument Európskej komisie z roku 2014 s názvom European energy strategy (.pdf, 44), podľa ktorého dovoz plynu z Ruska predstavuje 32 % z celkového dovozu plynu do EÚ, za ním nasleduje druhý najväčší dodávateľ Nórsko (31 %) a Alžírsko so 14 percentami.\n\nV súvislosti s rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou význam Ruska ako významného partnera na európskom trhu s plynom sa stáva úplne zrejmým. Počas posledného pol storočia je Ruská federácia zásadným dodávateľom energií do EÚ. Zemný plyn má nesmierny význam v energetických vzťahoch medzi EÚ a Ruskou federáciou, keďže hlavným dôvodom je vysoká miera závislosti členských štátov EÚ na dodávkach ruského plynu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dovoz ruského plynu do Európy skutočne predstavuje približne tretinu celkového množstva plynu, ktorý sa v Európe spotrebuváva, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa oficiálneho dokumentu CIEP (.pdf, Clingendael International Energy Programme) spotreba plynu v Európe v roku 2013 dosiahla 541 miliárd metrov kubických (Bcm), z ktorých 161,5 miliárd metrov kubických, teda približne 30 % pochádzalo práve z Ruska (Gasprom)", "Nasledujúca mapa nám ukazuje dovoz plynu do Európy v roku 2012.", "To, že Rusko je už dlhé roky kľúčovým dodávateľom zemného plynu do Európy potvrdzuje taktiež oficiálny dokument Európskej komisie z roku 2014 s názvom European energy strategy (.pdf, 44), podľa ktorého dovoz plynu z Ruska predstavuje 32 % z celkového dovozu plynu do EÚ, za ním nasleduje druhý najväčší dodávateľ Nórsko (31 %) a Alžírsko so 14 percentami.", "V súvislosti s rastúcim dopytom a klesajúcou ponukou význam Ruska ako významného partnera na európskom trhu s plynom sa stáva úplne zrejmým. Počas posledného pol storočia je Ruská federácia zásadným dodávateľom energií do EÚ. Zemný plyn má nesmierny význam v energetických vzťahoch medzi EÚ a Ruskou federáciou, keďže hlavným dôvodom je vysoká miera závislosti členských štátov EÚ na dodávkach ruského plynu."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["CIEP", "European energy strategy"], "url": ["http://www.clingendaelenergy.com/files.cfm?event=files.download&ui=9C1DEEC1-5254-00CF-FD03186604989704", "http://ec.europa.eu/energy/doc/20140528_energy_security_study.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:48.689360+00:00"}
{"id": "vr27800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27800", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Vo Veľkej Británii majú princíp,  ak chce predkladateľ zákona navrhnúť nový zákon, musí navrhnúť zrušenie dvoch iných zákonov ktoré existujú.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Oravec mal na mysli princíp One-in, Two-out (OITO). Tento je záväzkom britskej vlády, podľa ktorého majú nové prijaté regulácie ušetriť podnikateľom výdavky tak, aby ušetrili dve libry, za každú libru, ktorú musia vďaka novej regulácii zaplatiť. Tento princíp teda neznamená rušenie existujúcich zákonov, ale znižovanie nákladov podnikateľov spojených s byrokratickou záťažou. Výsledky OITO sú vyčíslené v librách a nie v počte existujúcich zákonov, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na webovej stránke britskej vlády sa o OITO píše: \"Keď z prijatia novej regulácie vyplývajú výdavky pre podnikateľov, úrady musia upraviť alebo odstrániť existujúcu reguláciu tak, aby podnikateľom ušetrili 2 libry za každú libru, ktorú musia podľa novej regulácie zaplatiť navyše. \" (vlastný preklad, pozn.) V manuáli (str. 40) britského Ministerstva podnikania, inovácií a zručností sa uvádzajú podrobnejšie informácie o OITO. Zároveň sme overovali aj to, či existujú formálne pravidlá, ktoré by prikazovali zrušiť dva zákony pri predkladaní nového zákona. Prezreli sme viacero internetových aj tlačených zdrojov zaoberajúcich sa legislatívnym procesom vo Veľkej Británii (napr. tu , tu a tu , z knižných publikácií napr. L. A. Rovná: Kdo vládne Británii, Praha: SLON, s. 138-140; V. Dvořáková: Základní modely demokratických systémů, Phaha: Oeconomica 2008, s. 110-111). Ani jeden z týchto zdrojov nespomína, že by pre návrh jedného zákona bolo potrebné navrhnúť zrušenie dvoch ďalších, nevraviac o rôznych typoch návrhov zákonov, ktoré môžu byť predložené (vládne, parlamentné, individuálne, hybridné...). Zjednodušene povedané, legislatívny proces sa skladá z troch čítaní, ku ktorým dochádza v oboch komorách (Horná a Dolná snemovňa), pričom obe komory musia s návrhom súhlasiť (existujú výnimky). Je pravda, že minimálne vládne návrhy zákonov za štandardných okolností musia prejsť posúdením Výboru pre parlamentné záležitosti a legislatívu, ktorý zhodnocuje okrem iného aj skutočnosť, či je zákon potrebný (resp. či jeho ciele nie je možné dosiahnuť bez legislatívnej zmeny). Podobné mechanizmy majú potenciál zabrániť legislatívnej smršti, avšak Ján Oravec ich nespomína. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec mal na mysli princíp One-in, Two-out (OITO). Tento je záväzkom britskej vlády, podľa ktorého majú nové prijaté regulácie ušetriť podnikateľom výdavky tak, aby ušetrili dve libry, za každú libru, ktorú musia vďaka novej regulácii zaplatiť. Tento princíp teda neznamená rušenie existujúcich zákonov, ale znižovanie nákladov podnikateľov spojených s byrokratickou záťažou. Výsledky OITO sú vyčíslené v librách a nie v počte existujúcich zákonov, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na webovej stránke britskej vlády sa o OITO píše: \"Keď z prijatia novej regulácie vyplývajú výdavky pre podnikateľov, úrady musia upraviť alebo odstrániť existujúcu reguláciu tak, aby podnikateľom ušetrili 2 libry za každú libru, ktorú musia podľa novej regulácie zaplatiť navyše. \" (vlastný preklad, pozn.) V manuáli (str. 40) britského Ministerstva podnikania, inovácií a zručností sa uvádzajú podrobnejšie informácie o OITO. Zároveň sme overovali aj to, či existujú formálne pravidlá, ktoré by prikazovali zrušiť dva zákony pri predkladaní nového zákona. Prezreli sme viacero internetových aj tlačených zdrojov zaoberajúcich sa legislatívnym procesom vo Veľkej Británii (napr. tu , tu a tu , z knižných publikácií napr. L. A. Rovná: Kdo vládne Británii, Praha: SLON, s. 138-140; V. Dvořáková: Základní modely demokratických systémů, Phaha: Oeconomica 2008, s. 110-111). Ani jeden z týchto zdrojov nespomína, že by pre návrh jedného zákona bolo potrebné navrhnúť zrušenie dvoch ďalších, nevraviac o rôznych typoch návrhov zákonov, ktoré môžu byť predložené (vládne, parlamentné, individuálne, hybridné...). Zjednodušene povedané, legislatívny proces sa skladá z troch čítaní, ku ktorým dochádza v oboch komorách (Horná a Dolná snemovňa), pričom obe komory musia s návrhom súhlasiť (existujú výnimky). Je pravda, že minimálne vládne návrhy zákonov za štandardných okolností musia prejsť posúdením Výboru pre parlamentné záležitosti a legislatívu, ktorý zhodnocuje okrem iného aj skutočnosť, či je zákon potrebný (resp. či jeho ciele nie je možné dosiahnuť bez legislatívnej zmeny). Podobné mechanizmy majú potenciál zabrániť legislatívnej smršti, avšak Ján Oravec ich nespomína. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "manuáli", "tu", "tu", "tu", "posúdením"], "url": ["https://www.gov.uk/government/collections/one-in-two-out-statement-of-new-regulation", "https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/211981/bis-13-1038-better-regulation-framework-manual-guidance-for-officials.pdf#page=40", "http://www.historylearningsite.co.uk/how_laws_are_made_in_great_brita.htm", "https://www.gov.uk/legislative-process-taking-a-bill-through-parliament", "http://www.out-law.com/page-7622", "https://www.gov.uk/legislative-process-taking-a-bill-through-parliament"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:59.117280+00:00"}
{"id": "vr17847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17847", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...na generálnej prokuratúre vzniká nový odbor, ktorý bude, ktorý bude preverovať trestné činy policajtov, (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správy o vzniku nového odboru na Generálnej prokuratúre SR, ktorý by mal vyšetrovať trestné činy policajtov, sa objavili v médiách v marci 2017. V súčasnosti túto úlohu plní Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR. Po novom by časť policajnej inšpekcie, ktorá sa venuje trestnej činnosti policajtov a príslušníkov ďalších ozbrojených zložiek, mala prejsť pod Generálnu prokuratúru . Policajná inšpekcia viackrát čelila kritike za prílišnú závislosť od ministerstva vnútra. Jej činnosť kritizovala opozícia aj bývalá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Generálnu prokuratúru chce do vyšetrovania policajtov zapojiť aj strana MOST-HÍD. Návrh bol v marci 2017 v príprave, v súčasnosti o ňom nie sú zverejnené žiadne nové informácie. Demagog.SK momentálne čaká na vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR. Nateraz preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Správy o vzniku nového odboru na Generálnej prokuratúre SR, ktorý by mal vyšetrovať trestné činy policajtov, sa objavili v médiách v marci 2017. V súčasnosti túto úlohu plní Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR. Po novom by časť policajnej inšpekcie, ktorá sa venuje trestnej činnosti policajtov a príslušníkov ďalších ozbrojených zložiek, mala prejsť pod Generálnu prokuratúru . Policajná inšpekcia viackrát čelila kritike za prílišnú závislosť od ministerstva vnútra. Jej činnosť kritizovala opozícia aj bývalá verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Generálnu prokuratúru chce do vyšetrovania policajtov zapojiť aj strana MOST-HÍD. Návrh bol v marci 2017 v príprave, v súčasnosti o ňom nie sú zverejnené žiadne nové informácie. Demagog.SK momentálne čaká na vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR. Nateraz preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["odboru", "Sekcia", "prokuratúru"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/424108/trestne-ciny-policajtov-by-mohli-vysetrovat-prokuratori-na-novom-utvare/", "https://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/424449-policajtov-uz-nebudu-vysetrovat-policajti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:46.124955+00:00"}
{"id": "46149", "numeric_id": 46149, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46149", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "na tie rúška v školách, poviem iba slová profesora doktora Tomáša Zimu, doktora vied, ktorý je rektorom na Univerzite Karlovej, ktorý sám povedal, že rúška na školách sú absolútny nezmysel.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zima si myslí, že rúška v škole sú nezmysel resp. nepotrebné. Rúška ako také však považuje za užitočné pri prevencii. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako ešte pravdivé. Rektor Karlovej univerzity a lekár Tomáš Zima v augustovom rozhovore pre denník Mladá fronta DNES uviedol, že „roušky ve školách jsou nesmysl. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost”. Reagoval tak na plány českého ministra zdravotníctva, ktorý chcel zaviesť povinnosť nosiť rúška v spoločných priestoroch škôl, nie však v samotných triedach. O dva dni svoje rozhodnutie odvolal , nosenie rúška v školách nateraz zrušil. V inej časti rozhovoru Zima povedal, že „ roušky by měly být povinné v kritických infrastrukturách, kterými určitě nejsou školy. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost.” Portálu info.cz Zima pár dní predtým povedal , že „predstava, že tu budeme na veky vekov nosiť rúška mi príde trochu scestná, pretože tu sú aj iné vírusy, kvôli ktorým sme rúška nenosili.” V júli však uviedol , že „pozitivem je, že věřím, že až přijdou plískanice na podzim a lidé budou mít rýmu, budou nosit roušky, budou se chovat ohleduplně, více lidí bude dbát na běžnou hygienu, jako je mytí rukou. Tím eliminujeme nejvíce rizika…” V marci 2020 sa zasa pre Český rozhlas vyjadril , že „ono jsme se někdy usmívali tomu, že třeba v Asii řada lidí prostě ty roušky nosí, právě třeba v období chřipkové epidemie, což u nás jaksi zvykem nebylo. Ty roušky, pokud je někdo nemocen, nebo naopak, někdo pracuje a je vystaven kontaktu s větším množstvím lidí, tak jsou jednoznačné. Jinak na takové to plošné nošení roušek se názory odborníků i WHO trochu liší, ale já říkám, že ta rouška je určitým jaksi signálem, že ten člověk myslí více na to, že může tu infekci šířit..” Zima patrí k lekárom, ktorí sa kriticky vyjadrovali k - podľa neho pomalému - uvoľňovaniu obmedzení súvisiacich s koronavírusom.", "analysis_paragraphs": ["Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zima si myslí, že rúška v škole sú nezmysel resp. nepotrebné. Rúška ako také však považuje za užitočné pri prevencii. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako ešte pravdivé. Rektor Karlovej univerzity a lekár Tomáš Zima v augustovom rozhovore pre denník Mladá fronta DNES uviedol, že „roušky ve školách jsou nesmysl. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost”. Reagoval tak na plány českého ministra zdravotníctva, ktorý chcel zaviesť povinnosť nosiť rúška v spoločných priestoroch škôl, nie však v samotných triedach. O dva dni svoje rozhodnutie odvolal , nosenie rúška v školách nateraz zrušil. V inej časti rozhovoru Zima povedal, že „ roušky by měly být povinné v kritických infrastrukturách, kterými určitě nejsou školy. Jestli si někdo během dne má sedmkrát nasadit roušku, tak je to hloupost.” Portálu info.cz Zima pár dní predtým povedal , že „predstava, že tu budeme na veky vekov nosiť rúška mi príde trochu scestná, pretože tu sú aj iné vírusy, kvôli ktorým sme rúška nenosili.” V júli však uviedol , že „pozitivem je, že věřím, že až přijdou plískanice na podzim a lidé budou mít rýmu, budou nosit roušky, budou se chovat ohleduplně, více lidí bude dbát na běžnou hygienu, jako je mytí rukou. Tím eliminujeme nejvíce rizika…” V marci 2020 sa zasa pre Český rozhlas vyjadril , že „ono jsme se někdy usmívali tomu, že třeba v Asii řada lidí prostě ty roušky nosí, právě třeba v období chřipkové epidemie, což u nás jaksi zvykem nebylo. Ty roušky, pokud je někdo nemocen, nebo naopak, někdo pracuje a je vystaven kontaktu s větším množstvím lidí, tak jsou jednoznačné. Jinak na takové to plošné nošení roušek se názory odborníků i WHO trochu liší, ale já říkám, že ta rouška je určitým jaksi signálem, že ten člověk myslí více na to, že může tu infekci šířit..” Zima patrí k lekárom, ktorí sa kriticky vyjadrovali k - podľa neho pomalému - uvoľňovaniu obmedzení súvisiacich s koronavírusom."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["lekár", "rozhovore", "chcel", "odvolal", "povedal", "uviedol", "vyjadril", "vyjadrovali"], "url": ["https://www.tomaszima.cz/zivotopis/", "https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/tomas-zima-koronavirus-ockovani-vyvoj-byznys-rousky.A200819_195000_domaci_mama", "https://echo24.cz/a/SdQeE/zaci-rousky-nasadi-sundaji-a-zase-nasadi-v-opatrenich-pro-skoly-vladne-chaos", "https://www.e15.cz/koronahelpdesk-e15/adam-vojtech-rousky-nebudou-povinne-ve-skolach-ani-v-obchodech-1372586", "https://www.info.cz/podcasty/interview/predstava-ze-budeme-na-veky-veku-nosit-rousky-je-scestna-ten-vir-neni-smrtici-rika-zima", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3131843-rousky-temer-konci-snad-po-nich-lide-zase-sahnou-az-dostanou-rymu-doufaji-politici-i", "https://dvojka.rozhlas.cz/prepis-jak-vidi-tomas-zima-5-srpna-2020-8267436", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3131843-rousky-temer-konci-snad-po-nich-lide-zase-sahnou-az-dostanou-rymu-doufaji-politici-i"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:22.480644+00:00"}
{"id": "45074", "numeric_id": 45074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45074", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Väčšina tejto sociálnej pomoci, ktorú sme dnes predstavili, aby mohla byť rýchlo distribuovaná medzi ľudí, bude distribuovaná na základe čestných vyhlásení, tzn. my nebudeme teraz 3 mesiace skúmať, či mal naozaj človek pokles obratu taký alebo taký, my sa do veľkej miery spoľahneme na čestné vyhlásenie, že teda mám problém, mám takýto pokles obratu a my mu pošleme peniaze. Samozrejme, aby to nebolo zneužívané, spätne po dobehnutí krízy bude vykonaná finančná kontrola, či ten človek nepodvádzal a chcel by som varovať prípadných podvodníkov, ktorí je absolútne minimum, ale chcem ich varovať, že v čase takýchto mimoriadnych situácií sú trestné sadzby za mnohé trestné činy zdvojnásobené.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon síce zdvojnásobuje sadzby za niektoré trestné činy, ak sú spáchané za krízovej situácie - akou je aj núdzový stav. Ten však v čase relácie - t.j. 29. marca 2020 - neplatil pre celé Slovensko, ale len pre zdravotnícke zariadenia a domovy sociálnych služieb. Tvrdenie Milana Krajniaka o dvojnásobných trestných sadzbách za trestné činy súvisiace s ekonomickou a sociálnou pomocou štátu, navodzuje dojem, akoby sa týkali už dnešnej situácie - čo tak nie je. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Zákon síce zdvojnásobuje sadzby za niektoré trestné činy, ak sú spáchané za krízovej situácie - akou je aj núdzový stav. Ten však v čase relácie - t.j. 29. marca 2020 - neplatil pre celé Slovensko, ale len pre zdravotnícke zariadenia a domovy sociálnych služieb. Tvrdenie Milana Krajniaka o dvojnásobných trestných sadzbách za trestné činy súvisiace s ekonomickou a sociálnou pomocou štátu, navodzuje dojem, akoby sa týkali už dnešnej situácie - čo tak nie je. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "poskytne", "bude", "zaplatí", "sú", "zákona", "podľa", "podľa", "platil", "bol", "zariadenia", "zohľadňuje"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-6.pismeno-c", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-6.pismeno-c", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-vyhlasila-od-stvrtka-na-celom-uzemi-sr-mimoriadnu-situaciu/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-vyhlasila-pre-statne-nemocnice-nudzovy-stav/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22366546/vlada-vyhlasila-nudzovy-stav-pre-zariadenia-socialnych-sluzieb.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-225.odsek-6.pismeno-c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:46.187767+00:00"}
{"id": "vr14140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14140", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnes vidíme masové demonštrácie v Poľsku, že demonštrujú ľudia, že vládna moc chce určovať, kto bude šéfom verejnoprávnej televízie.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zákona, ktorý nová vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) presadila vo štvrtok aj v Senáte, majú dňom nadobudnutia platnosti novelizácie zaniknúť mandáty členov doterajšieho vedenia a dozorných rád TVP a Poľského rozhlasu. Nových členov vedenia verejnoprávnych médií má vymenovať minister štátnej pokladnice, a teda vláda. Nasledovali rozsiahle protesty proti tomuto rozhodnutiu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona, ktorý nová vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) presadila vo štvrtok aj v Senáte, majú dňom nadobudnutia platnosti novelizácie zaniknúť mandáty členov doterajšieho vedenia a dozorných rád TVP a Poľského rozhlasu. Nových členov vedenia verejnoprávnych médií má vymenovať minister štátnej pokladnice, a teda vláda. Nasledovali rozsiahle protesty proti tomuto rozhodnutiu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "konal", "BBC"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/protest-proti-medialnemu-zakonu-polsku-odstupili-riaditelia-verejnopravnej-televizie.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/379413-tisice-poliakov-demonstrovali-za-demokraciu-a-slobodu-medii/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35272542"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:07.795889+00:00"}
{"id": "vr38117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38117", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som sa snažil ešte ako minister spravodlivosti, potom v opozícii, v súčasnosti tiež, aby poslanci mali imunitu len na činnosť, ktorá sa týka ich vykonávania mandátu, teda na výroky a hlasovanie v parlamente. Ale na všetko ostatné, na všetky iné aktivity, ktoré nijako nesúvisia s poslaneckou činnosťou, by poslanci mali mať rovnaké postavenie ako ktokoľvek iný. A hovorím to v opozícii keď som bol, hovorím to, keď som bol predtým ministrom spravodlivosti, hovorím to teraz.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Lipšic sa v roku 2004 pokúsil obmedziť imunitu poslancov iba na výroky , ktoré odznejú v parlamente. D. Lipšic (neúspešne) predkladal návrh na zúženie imunity aj z opozície. O zrušení priestupkovej imunity sa píše aj v programovom vyhlásení vlády SR (.pdf) \"Vláda SR preto navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších ústavných činiteľov vrátane sudcov. Imunita poslancov Národnej rady SR sa bude vzťahovať iba na výroky poslancov na pôde Národnej rady SR. Všetci ústavní činitelia vrátane sudcov tak budú mať rovnaké postavenie a ochranu. Vláda SR navrhne úplné zrušenie priestupkovej imunity.\"", "analysis_paragraphs": ["D. Lipšic sa v roku 2004 pokúsil obmedziť imunitu poslancov iba na výroky , ktoré odznejú v parlamente. D. Lipšic (neúspešne) predkladal návrh na zúženie imunity aj z opozície. O zrušení priestupkovej imunity sa píše aj v programovom vyhlásení vlády SR (.pdf) \"Vláda SR preto navrhne zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších ústavných činiteľov vrátane sudcov. Imunita poslancov Národnej rady SR sa bude vzťahovať iba na výroky poslancov na pôde Národnej rady SR. Všetci ústavní činitelia vrátane sudcov tak budú mať rovnaké postavenie a ochranu. Vláda SR navrhne úplné zrušenie priestupkovej imunity.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2004 pokúsil obmedziť imunitu poslancov iba na výroky", "D. Lipšic (neúspešne) predkladal návrh", "programovom vyhlásení vlády SR"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-22786505-imunitu-cakaju-iba-kozmeticke-zmeny", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=239902", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:11.697486+00:00"}
{"id": "vr36777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36777", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme počas povedzme prvej Dzurindovej vlády pôsobili ako, ako vyslovene most medzi dvoma krajinami a v prípade toho Zákona o zahraničných Maďaroch sme boli tí, ktorí sme robili, alebo, že sme si zobrali na seba úlohu mediátora, aj sa nám to podarilo.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SMK skutočne hrala určitú úlohu pri prijímaní Zákona o zahraničných Maďaroch. Jednoznačné zmienky potvrdzujúce ich špecifickú úlohu mediátora vo vyjednávaní zmluvy (ktorá bola úspešné uzatvorená) medzi SR a MR sa vyhľadať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["SMK skutočne hrala určitú úlohu pri prijímaní Zákona o zahraničných Maďaroch. Jednoznačné zmienky potvrdzujúce ich špecifickú úlohu mediátora vo vyjednávaní zmluvy (ktorá bola úspešné uzatvorená) medzi SR a MR sa vyhľadať nepodarilo."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["úlohu", "zmluvy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/229081/slovenska-strana-zmenila-text-dohody-s-madarskom.html", "http://www.sme.sk/c/1201394/schvalili-dohodu-s-madarskom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:56.117795+00:00"}
{"id": "vr27748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27748", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "OECD, o ktorej prognóze dnes hovoríme, na konci roka očakáva 13,9 (mieru nezamestnanosti, pozn.).", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Májová prognóza OECD hovorí, že na konci tohto roka očakáva nezamestnanosť na úrovni 13,9% a v roku 2015 na úrovni 13,2%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Májová prognóza OECD hovorí, že na konci tohto roka očakáva nezamestnanosť na úrovni 13,9% a v roku 2015 na úrovni 13,2%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/eco/outlook/slovak-republic-economic-forecast-summary.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:24.230388+00:00"}
{"id": "vr15316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15316", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...to je šialene výhodné (zostať súčasťou vnútorného trhu EÚ, pozn.) a keď nebudú chcieť platiť clá (Veľká Británia, pozn.) a tak ďalej, no tak potom budú za to platiť tým, že budú prispievať do rozpočtu Európskej únie...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky vnútorný trh poskytuje výhody pre štáty, ktoré do EÚ nevstúpili, no na základe zmlúv majú prístup k menším clám alebo voľnému pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Preto hodnotíme výrok Františka Šebeja ako pravdivý. Európska únia funguje na viacerých stupňoch. Tými je zóna voľného obchodu, colná únia, hospodárska únia, menová únia a nakoniec politická únia. Európska zóna voľného obchodu poskytuje výhody v dodržiavaní štyroch slobôd: pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu. No zóna voľného obchodu poskytuje odstránenie ciel, ich spoločný sadzobník je základom colnej únie. Európsky hospodársky priestor, ktorého súčasťou je Nórsko a Island, ktoré vďaka špeciálnym dohodám prispievajú do rozpočtu EU. Výhody vnútorného trhu EÚ spočívajú v slobode podnikania a pohybu všetkých osôb v rámci EÚ. Spotrebitelia majú taktiež väčší výber tovarov pri nákupoch, a menšej záťaže spôsobenej byrokraciou. Výhody sú taktiež v biznise, vzdelaní a sociálnej ochrane. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európsky vnútorný trh poskytuje výhody pre štáty, ktoré do EÚ nevstúpili, no na základe zmlúv majú prístup k menším clám alebo voľnému pohybu tovaru, služieb, osôb a kapitálu. Preto hodnotíme výrok Františka Šebeja ako pravdivý. Európska únia funguje na viacerých stupňoch. Tými je zóna voľného obchodu, colná únia, hospodárska únia, menová únia a nakoniec politická únia. Európska zóna voľného obchodu poskytuje výhody v dodržiavaní štyroch slobôd: pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu. No zóna voľného obchodu poskytuje odstránenie ciel, ich spoločný sadzobník je základom colnej únie. Európsky hospodársky priestor, ktorého súčasťou je Nórsko a Island, ktoré vďaka špeciálnym dohodám prispievajú do rozpočtu EU. Výhody vnútorného trhu EÚ spočívajú v slobode podnikania a pohybu všetkých osôb v rámci EÚ. Spotrebitelia majú taktiež väčší výber tovarov pri nákupoch, a menšej záťaže spôsobenej byrokraciou. Výhody sú taktiež v biznise, vzdelaní a sociálnej ochrane. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Európska zóna voľného obchodu", "Výhody"], "url": ["http://www.efta.int/about-efta/european-free-trade-association", "http://ec.europa.eu/internal_market/publications/docs/citizens_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:01.382903+00:00"}
{"id": "vr27747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27747", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To je to číslo, čo ste spomínali pri nástupe vlády vašej alebo skončení Radičovej vlády, 13,6 a dnešný stav podľa Štatistického úradu, ktorý je vyšší.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ uvádza výberové zisťovanie, ktoré robí ŠÚ SR. Sú dostupné štvrťročné údaje do 4. štvrťroku 2013. Vláda Ivety Radičovej de facto vládla do apríla 2012, kým sa nesformovala 2. vláda R. Fica. Ak teda porovnávame 2. štvrťrok 2012 a nezamestnanosť 13,6% a 4. štvrťrok 2013 s nezamestnanosťou 14,2%, je pravdou, že pri takomto porovnaní je nezamestnanosť oproti 2. štvrťroku 2012 vyššia. Štatistiky o nezamestnanosti za 1. štvrťrok 2014 sa zverejnia až 4. júna 2014. Uvádzame pre doplnenie informácie aj mesačné štatistiky Eurostat , Ústredia práce a prepočtov IFP . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Figeľ uvádza výberové zisťovanie, ktoré robí ŠÚ SR. Sú dostupné štvrťročné údaje do 4. štvrťroku 2013. Vláda Ivety Radičovej de facto vládla do apríla 2012, kým sa nesformovala 2. vláda R. Fica. Ak teda porovnávame 2. štvrťrok 2012 a nezamestnanosť 13,6% a 4. štvrťrok 2013 s nezamestnanosťou 14,2%, je pravdou, že pri takomto porovnaní je nezamestnanosť oproti 2. štvrťroku 2012 vyššia. Štatistiky o nezamestnanosti za 1. štvrťrok 2014 sa zverejnia až 4. júna 2014. Uvádzame pre doplnenie informácie aj mesačné štatistiky Eurostat , Ústredia práce a prepočtov IFP . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["zverejnia", "Eurostat", "Ústredia práce", "IFP"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/Prve-Zverejnenie-Kalendar/!ut/p/b1/jZBLDoJAEETPwgmmgOG3bFAGDEEGGEQ2hoUxGAEXxvMLhK1o7yp5L1Vp1rCaNUP77m7tqxuH9jHnxr6QlLJIqgqiMkLEpi6QKgWU9gScJwBfjrD40old39cJbprvEZeUifzAdXBr9TeA2Q-LzCCPi2CXH6f-MjDcIrENQF_9QFDEnQRwE2EhpkjlnjRNkPnf_o2CH_6JNQuytWABNl6URmN_Zc9eKVXjzknTPpDJcCo!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X0FRUVFTTFZWMEdWMkYwSTMxRzBOVVUwMDM3/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-02052014-AP/EN/3-02052014-AP-EN.PDF", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:50.866028+00:00"}
{"id": "vr26131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26131", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Pozrite sa, my sme tento krok (vstup strategického partnera, pozn.) urobili v Nemocnici Skalica. Presne tento krok, ktorý je kritizovaný.", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vstup strategického partnera do skalickej nemocnice nastal v roku 2010. Grafobal Group sa vtedy stal jej väčšinovým akcionárom. Portál zahorie.sme.sk píše, že \"Skalická nemocnica patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského kraja, jej majoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group.\" Väčšinový akcionár v posledných rokoch viackrát zvyšoval základne imanie spoločnosti (nemocnice, pozn.), napríklad prostredníctvom upísania nových akcií, čím však klesol podiel mesta v nemocnici . O navýšení základného imania sa píše aj v dokumentoch priložených k 25. riadnemu zasadnutiu Zastupiteľstva TTSK (konkrétne k 14. bodu programu, pozn.). V nich Ivan Kmotrík, predseda predstavenstva Grafobal Group a.s., žiada o súhlas s navýšením základného imania FNsP Skalica a.s. zo strany spoločnosti Grafobal Group a.s. Zastupiteľstvo TTSK schválilo Uznesením č. 739/2013/25 zvýšenia základného imania na základe ponuky uvedenej v spomínanej prílohe. Je pravdou, že tento vstup strategického partnera do nemocníc v správe Trenčianskeho samosprávneho kraja bol kritizovaný . Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vstup strategického partnera do skalickej nemocnice nastal v roku 2010. Grafobal Group sa vtedy stal jej väčšinovým akcionárom. Portál zahorie.sme.sk píše, že \"Skalická nemocnica patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského kraja, jej majoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group.\" Väčšinový akcionár v posledných rokoch viackrát zvyšoval základne imanie spoločnosti (nemocnice, pozn.), napríklad prostredníctvom upísania nových akcií, čím však klesol podiel mesta v nemocnici . O navýšení základného imania sa píše aj v dokumentoch priložených k 25. riadnemu zasadnutiu Zastupiteľstva TTSK (konkrétne k 14. bodu programu, pozn.). V nich Ivan Kmotrík, predseda predstavenstva Grafobal Group a.s., žiada o súhlas s navýšením základného imania FNsP Skalica a.s. zo strany spoločnosti Grafobal Group a.s. Zastupiteľstvo TTSK schválilo Uznesením č. 739/2013/25 zvýšenia základného imania na základe ponuky uvedenej v spomínanej prílohe. Je pravdou, že tento vstup strategického partnera do nemocníc v správe Trenčianskeho samosprávneho kraja bol kritizovaný . Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["zahorie.sme.sk", "klesol podiel mesta v nemocnici", "25.", "riadnemu zasadnutiu Zastupiteľstva TTSK", "kritizovaný"], "url": ["http://zahorie.sme.sk/c/6539804/nemocnicu-vynovili-za-viac-ako-14-milionov-eur.html", "http://zahorie.sme.sk/c/6928898/mesto-nemocnicu-straca-zdravotna-starostlivost-v-regione-zostava.html", "http://www.trnava-vuc.sk/sk/otvorena-samosprava/zastupitelstvo/zasadania", "http://www.trnava-vuc.sk/sk/otvorena-samosprava/zastupitelstvo/zasadania", "http://www.hlavnespravy.sk/volby-vuc-t-mikus-nemocnice-neprivatizujeme-hladame-strategickeho-partnera/147581/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:12.713467+00:00"}
{"id": "vr39045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39045", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Každá jedna neodkladná akútna starostlivosť je zaplatená nad rámec nejakého limitu. A toto je treba si uvedomiť, že žiadne ohrozenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov nedôjde.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál pravda.sk , 6. októbra 2011 uviedol: \" Nemocniciam sa znížili limity na zákroky, že v niektorých prípadoch musia lekári posielať až tretinu pacientov domov bez ošetrenia. \"", "analysis_paragraphs": ["Portál pravda.sk , 6. októbra 2011 uviedol: \" Nemocniciam sa znížili limity na zákroky, že v niektorých prípadoch musia lekári posielať až tretinu pacientov domov bez ošetrenia. \""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/nemocnice-uz-posielaju-pacientov-domov-fce-/sk_domace.asp?c=A111006_193527_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:36.475303+00:00"}
{"id": "vr15168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15168", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sýria bola jedna z dvoch najrozvinutejších alebo z troch krajín v rámci Blízkeho východu, keď zoberieme arabské krajiny. Teda Jordánsko, Libanon, Sýria.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že Sýria bola do začiatku občianskej vojny rozvinutou krajinou, avšak vo svojom regióne sa nachádzalo v danej dobe (pred začiatkom občianskej vojny) viac rozvinutých krajín ako je spomenuté vo výroku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. HDI - Human Development Index je index rozvinutosti ktorý obsahuje porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania,priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný každoročne Organizáciou Spojených národov (OSN). Vyspelá krajina je taká krajina, ktorá má vysoké HDP na hlavu, rozvinutú energetiku, strojársky a chemický priemysel. Má nízky podiel ťažby nerastných surovín. Prevažuje spracovateľský priemysel a je rozvíjaná veda a technika. Je pravdou, že Sýria patrila pred začiatkom občianskej vojny (2011) k rozvinutým krajinám - v rebríčku HDI z roku 2011 (.pdf, str.126) (na základe dát z roku 2010) sa Sýria umiestnila na 119. mieste s hodnotou 0,632. Okolité arabské krajiny v rámci regiónu potom nasledovne: Libanon - 71. (0,739), Jordánsko 95. (0,698). Lepšie však dopadla Saudská Arábia - 56. miesto s indexom 0,770 a Irán - 88. miesto s ixdexom 0.707. V rámci arabských krajín tak Sýria nepatrila medzi dve alebo tri najrozvinutejšie krajiny. Rebríček z roku 2015 ( .pdf ,str.8.) sa Sýria nachádza na 134. mieste, Libanon 67., Jordánsko 80., Irak 121., Irán 69. a Saudská Arábia 39. mieste. Grafy o tom ako občianska vojna zničila Sýriu priniesol Denník N . Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Sýria bola do začiatku občianskej vojny rozvinutou krajinou, avšak vo svojom regióne sa nachádzalo v danej dobe (pred začiatkom občianskej vojny) viac rozvinutých krajín ako je spomenuté vo výroku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. HDI - Human Development Index je index rozvinutosti ktorý obsahuje porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania,priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný každoročne Organizáciou Spojených národov (OSN). Vyspelá krajina je taká krajina, ktorá má vysoké HDP na hlavu, rozvinutú energetiku, strojársky a chemický priemysel. Má nízky podiel ťažby nerastných surovín. Prevažuje spracovateľský priemysel a je rozvíjaná veda a technika. Je pravdou, že Sýria patrila pred začiatkom občianskej vojny (2011) k rozvinutým krajinám - v rebríčku HDI z roku 2011 (.pdf, str.126) (na základe dát z roku 2010) sa Sýria umiestnila na 119. mieste s hodnotou 0,632. Okolité arabské krajiny v rámci regiónu potom nasledovne: Libanon - 71. (0,739), Jordánsko 95. (0,698). Lepšie však dopadla Saudská Arábia - 56. miesto s indexom 0,770 a Irán - 88. miesto s ixdexom 0.707. V rámci arabských krajín tak Sýria nepatrila medzi dve alebo tri najrozvinutejšie krajiny. Rebríček z roku 2015 ( .pdf ,str.8.) sa Sýria nachádza na 134. mieste, Libanon 67., Jordánsko 80., Irak 121., Irán 69. a Saudská Arábia 39. mieste. Grafy o tom ako občianska vojna zničila Sýriu priniesol Denník N . Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["v rebríčku HDI z roku 2011", ".pdf", "Denník N"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiu5L36svDMAhXjFJoKHdv1BbwQFggjMAE&url=http%3A%2F%2Fhdr.undp.org%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Freports%2F271%2Fhdr_2011_en_complete.pdf&usg=AFQjCNHci3cpJhFMKVClqfjXmzYN8Ir7Pw&sig2=snR5vb360XjRlEHM4Vq5gw", "http://hdr.undp.org/sites/default/files/hdr_2015_statistical_annex.pdf", "https://dennikn.sk/368841/pat-grafov-ktore-ukazuju-sa-zmenil-zivot-syrii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:10.177957+00:00"}
{"id": "vr16526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16526", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov, ktoré zverejnila Bratislavská župa bol dlh v roku 2009 na úrovni 44.56 %, celková hodnota úverov v danom roku bola na úrovni 26 416 651.31 €. V januári 2017 dlh dosahoval 28.64 % a v apríli klesol na 28.06 %. Pravdivosť údajov čiastočne podporuje úroveň dlhu z roku 2016, ktorá je znázornená v tabuľke. Aj napriek tomu, že v porovnaní s výrokom Pavla Freša ide o malé nepresnosti, verejný dlh Bratislavského samosprávneho kraja v porovnaní s rokom 2009 skutočne klesol a rozdiely medzi údajmi nemajú väčší význam. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Nasledujúca tabuľka znázorňuje vývoj dlhu Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2013 do roku 2016. Použili sme údaje zo záverečných účtov BSK. Absolútna hodnota dlhu v € % podiel 2013 38 778 593,15 34.17 2014 37 082 649,13 32.68 2015 39 664 131,19 33.24 2016 37 066 635,73 29.67 Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov, ktoré zverejnila Bratislavská župa bol dlh v roku 2009 na úrovni 44.56 %, celková hodnota úverov v danom roku bola na úrovni 26 416 651.31 €. V januári 2017 dlh dosahoval 28.64 % a v apríli klesol na 28.06 %. Pravdivosť údajov čiastočne podporuje úroveň dlhu z roku 2016, ktorá je znázornená v tabuľke. Aj napriek tomu, že v porovnaní s výrokom Pavla Freša ide o malé nepresnosti, verejný dlh Bratislavského samosprávneho kraja v porovnaní s rokom 2009 skutočne klesol a rozdiely medzi údajmi nemajú väčší význam. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Nasledujúca tabuľka znázorňuje vývoj dlhu Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2013 do roku 2016. Použili sme údaje zo záverečných účtov BSK. Absolútna hodnota dlhu v € % podiel 2013 38 778 593,15 34.17 2014 37 082 649,13 32.68 2015 39 664 131,19 33.24 2016 37 066 635,73 29.67 Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavská župa", "záverečných účtov"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/dlh-zupy-od-januara-klesol-o-1-3-miliona-eur-678025.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-722301.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:12.943653+00:00"}
{"id": "vr28994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28994", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pri študentoch, no tak najprv ste v prvom roku zhoršili pomery pre zamestnávanie študentov na brigády z hľadiska nákladov na odvody, teraz sa to vylepšuje.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2013 sa zhoršili pomery pre zamestnávanie študentov na brigádu z hľadiska nákladov na odvody, ale znižovanie odvodov umožňuje študentom zarobiť na brigáde o niečo väčšiu sumu ako to bolo v rokoch 2013, resp. 2014. Od 1. januára 2014 sa zmenila výška odvodového zaťaženia brigád. Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov vo veku od 18 do 26 rokov, ktorí nezarobia viac ako 159 EUR mesačne, budú oslobodení od platenia odvodov. Táto suma je v porovnaní s rokom 2013 vyššia o 4 EUR. Ak brigádujúci študent zarobí viac ako 159 EUR, musí zo sumy, nad túto hranicu odvádzať sociálne odvody vo výške 29,8% z čiastky nad 159 EUR. Pre študentov do 18 rokov sa hranica posunula o 2 EUR na sumu 68 EUR. Od roku 2015 sa v otázke platenia odvodov prestane rozlišovať medzi brigádnikmi do 18 rokov – stredoškolákmi a brigádnikmi do 26 rokov vysokoškolákmi. Hranica pre uplatnenie výnimky z platenia odvodov je podľa novely zákona pre obe skupiny rovnaká, a to vo výške 200 eur. To znamená, že ak študent zarobí 200 eur a menej nie je z tejto sumy povinný platiť odvody do sociálnej poisťovne. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2013 sa zhoršili pomery pre zamestnávanie študentov na brigádu z hľadiska nákladov na odvody, ale znižovanie odvodov umožňuje študentom zarobiť na brigáde o niečo väčšiu sumu ako to bolo v rokoch 2013, resp. 2014. Od 1. januára 2014 sa zmenila výška odvodového zaťaženia brigád. Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov vo veku od 18 do 26 rokov, ktorí nezarobia viac ako 159 EUR mesačne, budú oslobodení od platenia odvodov. Táto suma je v porovnaní s rokom 2013 vyššia o 4 EUR. Ak brigádujúci študent zarobí viac ako 159 EUR, musí zo sumy, nad túto hranicu odvádzať sociálne odvody vo výške 29,8% z čiastky nad 159 EUR. Pre študentov do 18 rokov sa hranica posunula o 2 EUR na sumu 68 EUR. Od roku 2015 sa v otázke platenia odvodov prestane rozlišovať medzi brigádnikmi do 18 rokov – stredoškolákmi a brigádnikmi do 26 rokov vysokoškolákmi. Hranica pre uplatnenie výnimky z platenia odvodov je podľa novely zákona pre obe skupiny rovnaká, a to vo výške 200 eur. To znamená, že ak študent zarobí 200 eur a menej nie je z tejto sumy povinný platiť odvody do sociálnej poisťovne. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["výška"], "url": ["http://www.brigada.sk/spravodajstvo/dane-a-odvody-brigadnika-v-roku-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:22.910950+00:00"}
{"id": "vr37958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37958", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Je tiež priestor, chceme otvorene hovoriť, čo nám vadí a prečo nám to vadí, ale nemôže byť odpoveďou ignorancia typu ani neprídeme na stretnutie, lebo my budeme v septembri pripravovať ústavu a v tej ústave sa dodnes alebo sú návrhy, ktoré hovoria dokonca o druhej komore, pretože existuje a vy to viete pán predseda návrh, aby maďarský parlament mal druhú komoru, kde by mohlo byť využité aj pasívne volebné právo maďarských občanov, ktorí žijú mimo Maďarskej republiky.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrh ústavy, ktorý predkladajú Fidesz a KDNP ( pdf ) nešpecifikuje volebný systém ani zloženie parlamentu. Pracovný materiál z októbra 2010 o princípoch pre tvorbu novej ústavy ( pdf) počíta s variantou jednokomorového aj dvojkomorového parlamentu (strana 2). Podobu parlamentu má, podobne ako právo účastniť sa volieb, určiť až zákon. Hnutie Jobbik však na tento návrh reaguje obhajobou zastúpenia zahraničných Maďarov v jednej z komôr parlamentu (tamtiež, strana 8).", "analysis_paragraphs": ["Návrh ústavy, ktorý predkladajú Fidesz a KDNP ( pdf ) nešpecifikuje volebný systém ani zloženie parlamentu. Pracovný materiál z októbra 2010 o princípoch pre tvorbu novej ústavy ( pdf) počíta s variantou jednokomorového aj dvojkomorového parlamentu (strana 2). Podobu parlamentu má, podobne ako právo účastniť sa volieb, určiť až zákon. Hnutie Jobbik však na tento návrh reaguje obhajobou zastúpenia zahraničných Maďarov v jednej z komôr parlamentu (tamtiež, strana 8)."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf)"], "url": ["http://www.szegedkurir.hu/docs/data/Alk_terv_2011_9219.pdf", "http://www.parlament.hu/biz/aeb/resz/munkaanyag.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:49.088004+00:00"}
{"id": "46623", "numeric_id": 46623, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46623", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Áno, podarilo sa vám vyriešiť tú skrivodlivosť, ktorú nám sa nie, už nepodarilo ani mne ako predsedovi vlády, ja som to už nestihol, pre matky s deťmi, ktoré sa narodili v ročníkoch 57-63, aby mali úľavu odchodu do dôchodku.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci vládnej koalície schválili v novembri 2020 zmenu, podľa ktorej štát bude aj ženám ročníkov 1957 až 1963 pri nároku na odchod na penziu správne zohľadňovať počet vychovaných detí. Za každé sa im odpočíta pol roka, do výšky 18 mesiacov. Zmena sa týka asi 140-tisíca žien. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci vládnej koalície schválili v novembri 2020 zmenu, podľa ktorej štát bude aj ženám ročníkov 1957 až 1963 pri nároku na odchod na penziu správne zohľadňovať počet vychovaných detí. Za každé sa im odpočíta pol roka, do výšky 18 mesiacov. Zmena sa týka asi 140-tisíca žien. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "odpočíta", "týka"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/563782-zenam-rocnikov-1957-1963-sa-uz-zohladni-vychova-dietata-pri-dochodku/", "https://e.dennikn.sk/1969133/niektore-zeny-pojdu-do-dochodku-skor-budu-vsak-mat-nizsie-penzie/", "https://www.trend.sk/spravy/pri-dochodkovom-strope-zien-rocnikov-1957-1963-maju-uskutocnit-zmeny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:55.951060+00:00"}
{"id": "vr31799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31799", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Mzdy poklesli (v Grécku, pozn.) o 25 % za ostatné dva roky.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reálne mzdy pred zdanením sa podľa štúdie OECD citovanej v athensnews.gr (27. apríla 2012) v minulom roku v Grécku znížili o 25,3%. M. Lajčák hovorí pravdu, hoci stačilo povedať, že sa znížili za jeden, nie dva roky.", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy pred zdanením sa podľa štúdie OECD citovanej v athensnews.gr (27. apríla 2012) v minulom roku v Grécku znížili o 25,3%. M. Lajčák hovorí pravdu, hoci stačilo povedať, že sa znížili za jeden, nie dva roky."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["athensnews.gr"], "url": ["http://www.athensnews.gr/issue/13493/55214"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:52.207995+00:00"}
{"id": "42816", "numeric_id": 42816, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42816", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...ak sa pozrieme na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý teda tiež svojim konaním skôr avizuje odklon od tej euroatlantickej politiky...", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Programového vyhlásenia vlády je záujmom Slovenska „ jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky ” ( .pdf , s. 3) . Andrej Danko, jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, viacerými činmi aj výrokmi prejavil náklonnosť k Ruskej federácii, avšak takisto zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ a NATO pokladá za dôležité. Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísal aj spoločné prehlásenie , v ktorom je ako strategický záujem Slovenska deklarované “ jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii ”. Andrej Danko síce kritizoval niektoré postupy krajín EÚ/NATO pri riešení medzinárodných konfliktov (hlavne sankcie voči Rusku a vyhostenie ruských diplomatov po otrávení Sergeja Skripaľa) a na svojom konte má aj niekoľko vyjadrení o dôležitosti všeslovanskej vzájomnosti a neštandardných návštev Ruskej federácie, za ktoré bol opakovane kritizovaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, avšak na oficiálnej úrovni sa Danko stále hlási k proeurópskemu a proatlantickému smerovaniu Slovenska, čo potvrdzuje vyššie uvedené prehlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Danko opakovane kritizuje sankcie EÚ voči Ruskej federácii, ktoré boli v roku 2014 uvalené kvôli nelegálnej anexii Krymského polostrova a destabilizácii východnej Ukrajiny a boli opakovane predĺžené členskými štátmi EÚ. Ich ukončenie je podmienené implementáciou záväzkov z Minských dohôd. Počas svojej poslednej zahraničnej cesty do Moskvy vo februári 2019 vyjadril presvedčenie, že sankcie sa čoskoro skončia. Predsedovi ruskej Štátnej dumy Viačeslavovi Volodinovi a ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi sa ospravedlnil , že kvôli sankciám nemôže v Bratislave usporiadať euroázijský summit parlamentných predsedov a v jeho rámci privítať na návšteve Volodina, čo je jeho dlhodobo deklarovaným cieľom. Prekážkou je, že Volodin sa nachádza na sankčnom zozname , a vstup do EÚ má od roku 2014 zakázaný. Napriek tejto skutočnosti sa s ním Danko opakovane stretáva a označuje ho za svojho priateľa. Túto zahraničnú cestu minister zahraničia Miroslav Lajčák označil za neštandardnú, pretože v rozpore s bežným postupom nebola dohodnutá zastupiteľským úradom SR a ministerstvo sa o nej dozvedelo dva dni vopred. V októbri 2018 sa vyjadril , že sankcie voči Rusku sú zbytočné a na svojej facebookovej stránke zdieľal spoločnú fotku s predsedom Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý figuruje aj na sankčnom zozname EÚ. Aj toto jeho konanie následne kritizoval minister zahraničia Lajčák ako spochybnenie zahranično-politického ukotvenia Slovenska. Počas návštevy Moskvy v júni 2018 Danko tvrdil , že „sankcie nie sú a nikdy nebudú riešením. Riešením je len otvorený dialóg, priateľstvo, láska a porozumenie.\" Pri príležitosti zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade v októbri 2017 sa k sankciám vyjadril nasledovne: „ Ja verím, že sankcie do budúcna pominú a že sa znova rozhýbe obchod“. Ďalej povedal , že „slovanská vzájomnosť a potreba spolupráce v ekonomickej oblasti je nutná.\" Počas ďalšej zo svojich oficiálnych návštev Ruska Andrej Danko v novembri 2017 vystúpil s príhovorom v Štátnej dume, v ktorom vyzdvihoval všeslovanskú vzájomnosť. Myšlienky spolupráce slovanských národov datujúce sa do obdobia národného obrodenia v 19. storočí podľa Danka predstavujú pevné základy, na ktorých staviame aj dnes. Avizoval vznik spoločnej komisie NR SR a Štátnej dumy, ktorá by mala za úlohu prehlbovanie hospodárskych vzťahov. Rusko označil za jedného z najdôležitejších obchodných partnerov SR a tvrdil, že „ bez silného Ruska nie je možný svetový mier...a [Rusko] je pilierom svetovej bezpečnosti. “ Prejav ukončil vetou: „ V našej vízii budúcnosti Slovenska – v rámci Európy má Ruská federácia nezastupiteľnú úlohu.“ (zdroj: prepis prejavu A. Danka na webe SNS). Podľa Ministerstva zahraničia „ vystúpenie v ruskej Štátnej dume nebolo zahrnuté v programe návštevy delegácie predsedu Národnej rady v procese jej prípravy, a ani nebolo vopred s ministerstvom konzultované. “ Niekoľko týždňov pred týmto príhovorom Andrej Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísali spoločné prehlásenie , podľa ktorého členstvo SR v EÚ a NATO „ predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity, “ a vyhlásili, že „ budú dbať o jasnú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska .“ Myšlienku, že „ bez silného Ruska nie je možný svetový mier “, Danko v Moskve zopakoval ako rečník na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu v júni 2018, pričom ani tento príhovor vopred nekonzultoval s ministerstvom. Andrej Danko obhajoval aj rozhodnutie Slovenska nevyhostiť ruských diplomatov po prípade otrávenia bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Na svojej tlačovej besede zo dňa 18. apríla 2018 k vzťahu s Ruskom povedal: “ Slovenská národná strana ctí všetkých partnerov v rámci NATO, v rámci Európskej únie, ale je proti akýmkoľvek atakom a pošpiňovaniu Ruskej federácie. (...) Bolo to veľmi náročné, ale som veľmi rád, že sme nevyhostili ruských veľvyslancov a čas nám dá za pravdu, že to bolo dobré rozhodnutie. ” Na tej istej tlačovej besede Danko kritizoval premiéra Pellegriniho za to, že schválil vtedajšie útoky amerických, britských a francúzskych jednotiek v Sýrii. O niekoľko dní neskôr, 22. apríla 2018 , v relácii V politike k nezhode s premiérom ohľadom zahraničnej politiky povedal: “ Myslím si, že aj predseda vlády vysvetlil svoj postoj. Dohodli sme sa, že ak by to boli do budúcna veci, ktoré sú principiálne a ešte raz chcem povedať, pre nás je dôležité byť členmi Európskej únie, sme členmi NATO, plníme si všetky povinnosti, ale odmietame byť nejakí, odpustite mi za slovo, poskoci. My sme národ, ktorý roky žil v podruží iných národov. Sme hrdí na svoj štát. Plníme si všetky povinnosti. Všetky do jedného vzorovo. Nie vždy je k nám pristupované ako bolo napríklad pri Liekovej agentúre sme dostali takú po nose, že jednoducho sme si ju nezaslúžili. Ale nech nikto nepochybuje o tom, že jednoducho v Európskej únii a NATO sme členským plnohodnotným štátom .”", "analysis_paragraphs": ["Podľa Programového vyhlásenia vlády je záujmom Slovenska „ jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky ” ( .pdf , s. 3) . Andrej Danko, jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, viacerými činmi aj výrokmi prejavil náklonnosť k Ruskej federácii, avšak takisto zdôraznil, že členstvo Slovenska v EÚ a NATO pokladá za dôležité. Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísal aj spoločné prehlásenie , v ktorom je ako strategický záujem Slovenska deklarované “ jednoznačné pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii ”. Andrej Danko síce kritizoval niektoré postupy krajín EÚ/NATO pri riešení medzinárodných konfliktov (hlavne sankcie voči Rusku a vyhostenie ruských diplomatov po otrávení Sergeja Skripaľa) a na svojom konte má aj niekoľko vyjadrení o dôležitosti všeslovanskej vzájomnosti a neštandardných návštev Ruskej federácie, za ktoré bol opakovane kritizovaný ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom, avšak na oficiálnej úrovni sa Danko stále hlási k proeurópskemu a proatlantickému smerovaniu Slovenska, čo potvrdzuje vyššie uvedené prehlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Danko opakovane kritizuje sankcie EÚ voči Ruskej federácii, ktoré boli v roku 2014 uvalené kvôli nelegálnej anexii Krymského polostrova a destabilizácii východnej Ukrajiny a boli opakovane predĺžené členskými štátmi EÚ. Ich ukončenie je podmienené implementáciou záväzkov z Minských dohôd. Počas svojej poslednej zahraničnej cesty do Moskvy vo februári 2019 vyjadril presvedčenie, že sankcie sa čoskoro skončia. Predsedovi ruskej Štátnej dumy Viačeslavovi Volodinovi a ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi sa ospravedlnil , že kvôli sankciám nemôže v Bratislave usporiadať euroázijský summit parlamentných predsedov a v jeho rámci privítať na návšteve Volodina, čo je jeho dlhodobo deklarovaným cieľom. Prekážkou je, že Volodin sa nachádza na sankčnom zozname , a vstup do EÚ má od roku 2014 zakázaný. Napriek tejto skutočnosti sa s ním Danko opakovane stretáva a označuje ho za svojho priateľa. Túto zahraničnú cestu minister zahraničia Miroslav Lajčák označil za neštandardnú, pretože v rozpore s bežným postupom nebola dohodnutá zastupiteľským úradom SR a ministerstvo sa o nej dozvedelo dva dni vopred. V októbri 2018 sa vyjadril , že sankcie voči Rusku sú zbytočné a na svojej facebookovej stránke zdieľal spoločnú fotku s predsedom Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý figuruje aj na sankčnom zozname EÚ. Aj toto jeho konanie následne kritizoval minister zahraničia Lajčák ako spochybnenie zahranično-politického ukotvenia Slovenska. Počas návštevy Moskvy v júni 2018 Danko tvrdil , že „sankcie nie sú a nikdy nebudú riešením. Riešením je len otvorený dialóg, priateľstvo, láska a porozumenie.\" Pri príležitosti zasadnutia Medziparlamentnej únie v Petrohrade v októbri 2017 sa k sankciám vyjadril nasledovne: „ Ja verím, že sankcie do budúcna pominú a že sa znova rozhýbe obchod“. Ďalej povedal , že „slovanská vzájomnosť a potreba spolupráce v ekonomickej oblasti je nutná.\" Počas ďalšej zo svojich oficiálnych návštev Ruska Andrej Danko v novembri 2017 vystúpil s príhovorom v Štátnej dume, v ktorom vyzdvihoval všeslovanskú vzájomnosť. Myšlienky spolupráce slovanských národov datujúce sa do obdobia národného obrodenia v 19. storočí podľa Danka predstavujú pevné základy, na ktorých staviame aj dnes. Avizoval vznik spoločnej komisie NR SR a Štátnej dumy, ktorá by mala za úlohu prehlbovanie hospodárskych vzťahov. Rusko označil za jedného z najdôležitejších obchodných partnerov SR a tvrdil, že „ bez silného Ruska nie je možný svetový mier...a [Rusko] je pilierom svetovej bezpečnosti. “ Prejav ukončil vetou: „ V našej vízii budúcnosti Slovenska – v rámci Európy má Ruská federácia nezastupiteľnú úlohu.“ (zdroj: prepis prejavu A. Danka na webe SNS). Podľa Ministerstva zahraničia „ vystúpenie v ruskej Štátnej dume nebolo zahrnuté v programe návštevy delegácie predsedu Národnej rady v procese jej prípravy, a ani nebolo vopred s ministerstvom konzultované. “ Niekoľko týždňov pred týmto príhovorom Andrej Danko spolu s prezidentom Kiskom a premiérom Ficom podpísali spoločné prehlásenie , podľa ktorého členstvo SR v EÚ a NATO „ predstavuje základný rámec bezpečnosti, stability a prosperity, “ a vyhlásili, že „ budú dbať o jasnú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie Slovenskej republiky a spoločne prijatých rozhodnutí v rámci Európskej únie a NATO. A to navonok v zahraničí, aj dovnútra voči občanom Slovenska .“ Myšlienku, že „ bez silného Ruska nie je možný svetový mier “, Danko v Moskve zopakoval ako rečník na Medzinárodnom fóre pre rozvoj parlamentarizmu v júni 2018, pričom ani tento príhovor vopred nekonzultoval s ministerstvom. Andrej Danko obhajoval aj rozhodnutie Slovenska nevyhostiť ruských diplomatov po prípade otrávenia bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Na svojej tlačovej besede zo dňa 18. apríla 2018 k vzťahu s Ruskom povedal: “ Slovenská národná strana ctí všetkých partnerov v rámci NATO, v rámci Európskej únie, ale je proti akýmkoľvek atakom a pošpiňovaniu Ruskej federácie. (...) Bolo to veľmi náročné, ale som veľmi rád, že sme nevyhostili ruských veľvyslancov a čas nám dá za pravdu, že to bolo dobré rozhodnutie. ” Na tej istej tlačovej besede Danko kritizoval premiéra Pellegriniho za to, že schválil vtedajšie útoky amerických, britských a francúzskych jednotiek v Sýrii. O niekoľko dní neskôr, 22. apríla 2018 , v relácii V politike k nezhode s premiérom ohľadom zahraničnej politiky povedal: “ Myslím si, že aj predseda vlády vysvetlil svoj postoj. Dohodli sme sa, že ak by to boli do budúcna veci, ktoré sú principiálne a ešte raz chcem povedať, pre nás je dôležité byť členmi Európskej únie, sme členmi NATO, plníme si všetky povinnosti, ale odmietame byť nejakí, odpustite mi za slovo, poskoci. My sme národ, ktorý roky žil v podruží iných národov. Sme hrdí na svoj štát. Plníme si všetky povinnosti. Všetky do jedného vzorovo. Nie vždy je k nám pristupované ako bolo napríklad pri Liekovej agentúre sme dostali takú po nose, že jednoducho sme si ju nezaslúžili. Ale nech nikto nepochybuje o tom, že jednoducho v Európskej únii a NATO sme členským plnohodnotným štátom .”"], "analysis_date": "2019-04-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prehlásenie", "predĺžené", "podmienené", "ospravedlnil", "sankčnom zozname", "opakovane stretáva", "označil", "vyjadril", "kritizoval", "tvrdil", "vyjadril", "povedal", "vyzdvihoval", "prepis", "Podľa", "prehlásenie", "zopakoval", "nevyhostiť", "tlačovej besede", "22. apríla 2018"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/12485/Programov%C3%A9+vyhl%C3%A1senie+vl%C3%A1dy.pdf", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-predsedu-narodnej-rady-a-predsedu-vlady-k-eu-a-nato/", "https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_restrictive_measures_in_response_to_crisis_in_ukraine_en_0.pdf", "https://europa.eu/newsroom/highlights/special-coverage/eu-sanctions-against-russia-over-ukraine-crisis_en", "https://www.aktuality.sk/clanok/667155/danko-sa-v-rusku-ospravedlnil-lavrovovi-i-sefovi-dumy-za-uvalene-sankcie/", "https://www.consilium.europa.eu/media/21988/17022015-russia-sanctions-table-persons-and-entities.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/andrej-danko-sa-v-rusku-stretol-so-sef/378332-clanok.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1955709_podla-lajcaka-bola-navsteva-danka-v-rusku-pomerne-nestandardna", "https://www.facebook.com/andrej.danko.7169/posts/474390369740016", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/lajcak-so-statusmi-a-selfie-andreja-danka-nemozem-suhlasit/", "https://svet.sme.sk/c/20841880/bez-silneho-ruska-nie-je-mozny-mier-vyhlasil-danko-v-moskve.html#ixzz5lHavnK8F", "https://hnonline.sk/svet/1045320-danko-verim-ze-sankcie-do-buducna-pominu-slovensko-zanedbalo-voci-rusku-vela", "https://hnonline.sk/svet/1045320-danko-verim-ze-sankcie-do-buducna-pominu-slovensko-zanedbalo-voci-rusku-vela", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54471", "https://www.sns.sk/sme-slovania-mame-blizky-jazyk-kulturu-a-musime-mat-zaujem-viest-vzdy-uprimny-a-otvoreny-dialog/", "https://dennikn.sk/943043/kiska-v-europarlamente-kritizoval-rusku-propagandu-danko-hovoril-v-ruskej-dume-o-budovani-slovanskeho-sveta/", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-predsedu-narodnej-rady-a-predsedu-vlady-k-eu-a-nato/", "https://svet.sme.sk/c/20841880/bez-silneho-ruska-nie-je-mozny-mier-vyhlasil-danko-v-moskve.html", "https://tv.hnonline.sk/politika/1719099-danko-obhajoval-preco-slovensko-nevyhostilo-ruskych-diplomatov", "https://www.ta3.com/clanok/1126195/tb-strany-sns-o-aktualnej-politickej-situacii-na-slovensku.html", "https://www.ta3.com/clanok/1126468/politicky-vyvoj-podla-sns-stav-policie-a-dovera-verejnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:32.476667+00:00"}
{"id": "47563", "numeric_id": 47563, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47563", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Čakáme ešte možno na to rozbehnutie sa u všeobecných lekárov, máme ich 700, aktívne očkuje 418. Vrátili sa z dovoleniek, ten systém sa rozbieha. Tam bolo zaočkovaných prvou, druhou dávkou viac ako 16 000 ľudí.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Všeobecní lekári majú možnosť očkovať v ambulanciách od 23. júna. DenníkN 14. júla informoval , že záujem očkovať prejavilo 504 všeobecných lekárov. Ministerstvo zdravotníctva 2. septembra vyhlásilo , že očkovať chce napokon 634 lekárov. K tomuto dátumu rezort uzavrel 463 zmlúv a 374 lekárov už vo svojich ambulanciách reálne očkovalo. Koľko lekárov očkovalo k dňu vysielanie relácie resp. k dátumu okolo, t.j. k 26. septembra, nie je z verejných údajov známe. Rovnako nie je známe, koľko pacientov zaočkovali. Ministerstvo zdravotníctva nereagovalo na žiadosť o poskytnutie presnejších resp. doplňujúcich údajov. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Všeobecní lekári majú možnosť očkovať v ambulanciách od 23. júna. DenníkN 14. júla informoval , že záujem očkovať prejavilo 504 všeobecných lekárov. Ministerstvo zdravotníctva 2. septembra vyhlásilo , že očkovať chce napokon 634 lekárov. K tomuto dátumu rezort uzavrel 463 zmlúv a 374 lekárov už vo svojich ambulanciách reálne očkovalo. Koľko lekárov očkovalo k dňu vysielanie relácie resp. k dátumu okolo, t.j. k 26. septembra, nie je z verejných údajov známe. Rovnako nie je známe, koľko pacientov zaočkovali. Ministerstvo zdravotníctva nereagovalo na žiadosť o poskytnutie presnejších resp. doplňujúcich údajov. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["majú", "informoval", "vyhlásilo", "uzavrel"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-ockovanie-ambulacia-lekar", "https://dennikn.sk/2467945/kde-vas-zaockuje-vseobecny-lekar-pozrite-si-mapu/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ockovanie-lekari-vseobecni", "https://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ockovanie-lekari-vseobecni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:45.016874+00:00"}
{"id": "vr28206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28206", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem povedať k Iraku. Ja som bol predseda zahraničného výboru. V roku 2003 som odmietol podporiť rozhodnutie vlády Mikuláša Dzurindu, aj celý poslanecký klub KDH.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ján Figeľ bol v roku 2003 predsedom Zahraničného výboru NR SR a v hlasovaní o vyslaní jednotiek do Iraku nehlasoval za návrh vlády Mikuláša Dzurindu. Figeľ nehlasoval proti návrhu, ale hlasovania sa zdržal. Návrh na vyslanie jednotiek nebol odmietnutý celým poslaneckým klubom KDH. Dvaja poslanci KDH hlasovali za návrh. Nie je teda pravdou, že celý poslanecký klub KDH bol proti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V rokoch 2002 až 2004 zastával Ján Figeľ okrem úradu poslanca NR SR a člena Výboru NR SR pre európsku integráciu aj úrad predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR. Na 7. schôdzi NR SR 6. februára 2003 schválila NR SR návrh vlády Mikuláša Dzurindu na vyslanie ozbrojených jednotiek do Iraku. Z 141 prítomných hlasovalo v záverečnom hlasovaní za návrh 81 poslancov, proti 54. Ján Figeľ nehlasoval proti, ale zdržal sa hlasovania. Dvaja členovia klubu KDH hlasovali za vyslanie jednotiek do Iraku. Celé poslanecké kluby SDKÚ, SMK-MKP a ANO hlasovali jednohlasne za návrh. Z poslaneckého klubu KDH z celkového počtu poslancov hlasovali 12 proti, ale dvaja poslanci hlasovali za návrh. Ján Figeľ sa ako jediný zo svojho poslaneckého klubu, ako aj celej koalície hlasovania zdržal. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ján Figeľ bol v roku 2003 predsedom Zahraničného výboru NR SR a v hlasovaní o vyslaní jednotiek do Iraku nehlasoval za návrh vlády Mikuláša Dzurindu. Figeľ nehlasoval proti návrhu, ale hlasovania sa zdržal. Návrh na vyslanie jednotiek nebol odmietnutý celým poslaneckým klubom KDH. Dvaja poslanci KDH hlasovali za návrh. Nie je teda pravdou, že celý poslanecký klub KDH bol proti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V rokoch 2002 až 2004 zastával Ján Figeľ okrem úradu poslanca NR SR a člena Výboru NR SR pre európsku integráciu aj úrad predsedu Zahraničného výboru Národnej rady SR. Na 7. schôdzi NR SR 6. februára 2003 schválila NR SR návrh vlády Mikuláša Dzurindu na vyslanie ozbrojených jednotiek do Iraku. Z 141 prítomných hlasovalo v záverečnom hlasovaní za návrh 81 poslancov, proti 54. Ján Figeľ nehlasoval proti, ale zdržal sa hlasovania. Dvaja členovia klubu KDH hlasovali za vyslanie jednotiek do Iraku. Celé poslanecké kluby SDKÚ, SMK-MKP a ANO hlasovali jednohlasne za návrh. Z poslaneckého klubu KDH z celkového počtu poslancov hlasovali 12 proti, ale dvaja poslanci hlasovali za návrh. Ján Figeľ sa ako jediný zo svojho poslaneckého klubu, ako aj celej koalície hlasovania zdržal. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Figeľ", "návrh", "hlasovaní"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/jan-figel/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=144", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=11504"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:46.795677+00:00"}
{"id": "49287", "numeric_id": 49287, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49287", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Aspoň to nezrušíte (Robert Fico, pozn.), tak ako ste zrušili ten automaticky pokles DPHčky.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 sa po dohode koaličných strán vo vláde Ivety Radičovej zvýšila sadzba DPH z 19 na 20 percent ako jedno z opatrení na konsolidáciu verejných financií. Zvýšená sadzba mala platiť iba dočasne, pokým by deficit verejných financií na Slovensku neklesol pod tri percentá HDP. Automatickému poklesu sadzby zabránila vláda Roberta Fica, ktorá argumentovala tým, že pokles sadzby dane by nepriniesol želaný pokles cien. Peniaze z navýšenej sadzby sa rozhodli využiť na vládne priority.\n\nVýrok hodnotíme vzhľadom na okolnosti zvýšenia sadzby DPH ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 sa po dohode koaličných strán vo vláde Ivety Radičovej zvýšila sadzba DPH z 19 na 20 percent ako jedno z opatrení na konsolidáciu verejných financií. Zvýšená sadzba mala platiť iba dočasne, pokým by deficit verejných financií na Slovensku neklesol pod tri percentá HDP. Automatickému poklesu sadzby zabránila vláda Roberta Fica, ktorá argumentovala tým, že pokles sadzby dane by nepriniesol želaný pokles cien. Peniaze z navýšenej sadzby sa rozhodli využiť na vládne priority.", "Výrok hodnotíme vzhľadom na okolnosti zvýšenia sadzby DPH ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zvýšila", "vláda", "pokles", "rozhodli"], "url": ["https://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/sadzba-dane-z-pridanej-hodnoty-zostava-na-20-percent-spravodajstvo-1-2015.htm", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287839-fico-dph-zostane-20-percentna-dane-uz-vlada-menit-nebude/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/dph-znizenie-ceny-vplyv-analytici/81508-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/50850/poslanci-schvalili-zachovanie-20-sadzby-dph"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:48.744964+00:00"}
{"id": "vr37530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37530", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne sa stavia iba úsek medzi Zvolenom a Nitrou, ktorý sme my pripravili. Je to veľmi úspešný PPP projekt, ktorý bude odovzdaný v auguste tohto roku.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa stavia viac ako len úsek R1 medzi Zvolenom a Tekovskými Nemcami (pričom tento PPP projekt pripravila predchádzajúca vláda). NDS uvádza, že sa práce na tejto stavbe skončia v prípade dvoch úsekov v septembri, v prípade jedného v júli tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti sa stavia viac ako len úsek R1 medzi Zvolenom a Tekovskými Nemcami (pričom tento PPP projekt pripravila predchádzajúca vláda). NDS uvádza, že sa práce na tejto stavbe skončia v prípade dvoch úsekov v septembri, v prípade jedného v júli tohto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti", "dvoch", "úsekov", "v prípade jedného"], "url": ["http://www.ndsas.sk/mapa/12389s", "http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=51", "http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=105", "http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s?ids=12329&idc=12329&prm1=2&prm2=52"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:40.100432+00:00"}
{"id": "47899", "numeric_id": 47899, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47899", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Za 13 rokov najväčšia inflácia a vy im zvýšite dôchodok o 1,3 %, tak vám záleží na dôchodcoch.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad SR informoval, že rast cien v októbri 2021 dosiahol najvyššiu hodnotu za posledných 13 rokov. Je pravda, že inflácia v súčasnosti dosahuje hodnotu 5,1%, čo je najviac od roku 2008. Dôchodky by sa mali skutočne v roku 2022 zvyšovať o 1,3%, na základe tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorá vďaka pandémií klesla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR informoval, že rast cien v októbri 2021 dosiahol najvyššiu hodnotu za posledných 13 rokov. Je pravda, že inflácia v súčasnosti dosahuje hodnotu 5,1%, čo je najviac od roku 2008. Dôchodky by sa mali skutočne v roku 2022 zvyšovať o 1,3%, na základe tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorá vďaka pandémií klesla. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "roku 2022 zvyšovať", "základe"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/045bb5a1-029c-4881-b2ef-b8a927052d02/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiG9_pFwjFFbYvACFhLc3HSUqCWfkA7Rf69qePFA4gHc3nJzO5m9y0IWIEoZJtuZZOWhdyrdygGb3PqMdvWOKI9MdAbPy1n7uhRd3wLgp8ANls8oPfCn53F2NTQtEBc57-CABEXTdXsICyjWu5InZG02BCZNT1Ul_KYKzdtkZC6Osr23MO2TppMTSUfRZbUCOrDmJiMaSTSkw2JmBzqFC19jXonX8XpGsKb0MFvebs4eOFwVHzxBRk53DXpBJFNHAs97vqL4dwwkBvfgCsayzqDUPmgF31oFII2TU7gF9129rD8Y0wXYQwijfL-Kc772KeMokEpM3VzOLAMo-s9fT8cBFfllEWTfDSw-o921D_6cTqabpV92ew66RJWN1Gr3M-ZcSbZ5t6eESdgNb_7BKQu8Ew!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22763588/dochodky-sa-maju-vyraznejsie-zvysit-az-o-dva-roky.html", "https://spravy.rtvs.sk/2021/09/valorizacia-dochodkov-je-tercom-kritiky-opozicie-i-jednoty-dochodcov-slovenska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:25.256511+00:00"}
{"id": "vr32382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32382", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "V konkurencieschopnosti sme klesli na tretie miesto od konca. Za nami je už len Grécko a Rumunsko.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Podľa organizácie The World Economy Forum , ktorá zostavila Globálnu správu o konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report 2012-2013) , je skutočne Slovensko z krajín Európskej únie 3. od konca. V prezentovanom rebríčku sa zo 144 krajím umiestnilo na 71. mieste a horšie z krajín EU skončilo už len Grécko 78.miesto a Rumunsko 96. miesto.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Podľa organizácie The World Economy Forum , ktorá zostavila Globálnu správu o konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Report 2012-2013) , je skutočne Slovensko z krajín Európskej únie 3. od konca. V prezentovanom rebríčku sa zo 144 krajím umiestnilo na 71. mieste a horšie z krajín EU skončilo už len Grécko 78.miesto a Rumunsko 96. miesto."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["The World Economy Forum", "(Global Competitiveness Report 2012-2013)"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/CSI/2012-13/GCR_Rankings_2012-13.pdf", "http://www.weforum.org/issues/global-competitiveness"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:56.669501+00:00"}
{"id": "vr36988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36988", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Koalícia nám dala prísľúb, že naše body dostane do programového vyhlásenia vlády, áno, do programového vyhlásenia vlády pri najbližšej aktualizácii. Hneď na druhý deň v podstate tento prísľub zo strany koalície bol dementovaný, lebo vlastne nie je to možné aktualizovať.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR a SITA uviedli k dohode Sulíka a Matovica 2. augusta 2010: \"Obycajní ludia podpisom dohody so SaS dosiahli, že podporu pre svoje návrhy budú hladat v koalícii. Matovic tvrdí, že dali SaS aj záväzok, že do konca roka Obycajní ludia nevytvoria samostatnú stranu.\" Ten príslub je taký, že aspon raz do roka by mala byt tá aktualizácia ,\" povedal po podpísaní dohody medzi stranou Sloboda a Solidarita a obcianskym hnutím Obycajní ludia Igor Matovic, poslanec parlamentu za SaS a predstavitel Obycajných ludí.\" R. Sulík na túto tému povedal: \"To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri najbližšej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento príslub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s obcianskym hnutím Obycajní ludia, ktorú sa, bohužial, nepodarilo naplnit.\" HN uvádzajú: \"I. Radicová tvrdí, že vládny program sa pri vyhodnocovaní bude dat doplnit. 'Toto je príležitost na to, aby jednotlivé politické strany dávali návrhy, co ešte považujú za velmi dôležité.'\" Jediná strana, ktorá odmietal budúcu aktualizáciu programu je KDH. Tí, ktorí Matovicovi príslub dali, ho nijako nedementovali.", "analysis_paragraphs": ["TASR a SITA uviedli k dohode Sulíka a Matovica 2. augusta 2010: \"Obycajní ludia podpisom dohody so SaS dosiahli, že podporu pre svoje návrhy budú hladat v koalícii. Matovic tvrdí, že dali SaS aj záväzok, že do konca roka Obycajní ludia nevytvoria samostatnú stranu.\" Ten príslub je taký, že aspon raz do roka by mala byt tá aktualizácia ,\" povedal po podpísaní dohody medzi stranou Sloboda a Solidarita a obcianskym hnutím Obycajní ludia Igor Matovic, poslanec parlamentu za SaS a predstavitel Obycajných ludí.\" R. Sulík na túto tému povedal: \"To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri najbližšej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento príslub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s obcianskym hnutím Obycajní ludia, ktorú sa, bohužial, nepodarilo naplnit.\" HN uvádzajú: \"I. Radicová tvrdí, že vládny program sa pri vyhodnocovaní bude dat doplnit. 'Toto je príležitost na to, aby jednotlivé politické strany dávali návrhy, co ešte považujú za velmi dôležité.'\" Jediná strana, ktorá odmietal budúcu aktualizáciu programu je KDH. Tí, ktorí Matovicovi príslub dali, ho nijako nedementovali."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["TASR a SITA", "HN"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-restartoval-vztahy-matovicom.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45401890-sulik-ma-obycajnych-ludi-vlada-vacsinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:57.060642+00:00"}
{"id": "47513", "numeric_id": 47513, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47513", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...z hľadiska očkovania sme na chvoste krajín Európskej únii", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko bolo k dňu vysielania relácie (t.j. k 3. októbru 2021) v rebríčku zaočkovanosti na predposlednom mieste v rámci krajín EÚ. Aspoň jednou dávkou je u nás zaočkovaných 45% obyvateľov, oboma dávkami len 41%. Horšie je na tom len Chorvátsko so 44 % obyvateľmi zaočkovanými aspoň jednou dávkou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bolo k dňu vysielania relácie (t.j. k 3. októbru 2021) v rebríčku zaočkovanosti na predposlednom mieste v rámci krajín EÚ. Aspoň jednou dávkou je u nás zaočkovaných 45% obyvateľov, oboma dávkami len 41%. Horšie je na tom len Chorvátsko so 44 % obyvateľmi zaočkovanými aspoň jednou dávkou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé"], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rebríčku zaočkovanosti"], "url": ["https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=SVK~BEL~HRV~CYP~CZE~DNK~EST~European+Union~FIN~FRA~GRC~HUN~LVA~LIE~LTU~LUX~ITA~MLT~NLD~NOR~POL~SVN~ESP~SWE~AUT~BGR~DEU~IRL"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:47.508714+00:00"}
{"id": "47108", "numeric_id": 47108, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47108", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "(To nemôže byť o tom), že najsilnejšia strana, ktorá získala 25 %, teraz dostane naložené od strany, ktorá získala 6 % (SaS, pozn.).", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamentných voľbách 2020 získalo hnutie OĽANO 25,02 percenta a strana SaS 6,22 percenta. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V parlamentných voľbách 2020 získalo hnutie OĽANO 25,02 percenta a strana SaS 6,22 percenta. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:16.357463+00:00"}
{"id": "vr27357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27357", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My si dnes požičiavame na medzinárodných trhoch alebo vieme uložiť dlhopisy medzinárodných trhoch, za najlepšie podmienky v histórii.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zdrojov Slovensko skutočne predáva dlhopisy za historicky najnižšie úroky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská republika vo februári 2014 predala dlhopisy v hodnote 281 miliónov eur, pričom za 5-ročné dlhopisy štát inkasoval 142 mil. eur a za 10-ročné 139 mil. eur. Ako uvádza aj Ministerstvo financií, Slovensku sa podarilo požičať si uvedené čiastky s jedným z najnižších úrokov v histórií, a to 1,1909% pri 5-ročných a 2,4644% pri 10-ročných dlhopisoch. V marci boli úrok na úrovni 2,5820%. Trading economics uvádza ako historicky najlacnejší predaný 10 ročný dlhopis v novembri 2012 s úrokovou mierou 2,54%. februárový dlhopis bol teda ešte výhodnejší. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zdrojov Slovensko skutočne predáva dlhopisy za historicky najnižšie úroky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská republika vo februári 2014 predala dlhopisy v hodnote 281 miliónov eur, pričom za 5-ročné dlhopisy štát inkasoval 142 mil. eur a za 10-ročné 139 mil. eur. Ako uvádza aj Ministerstvo financií, Slovensku sa podarilo požičať si uvedené čiastky s jedným z najnižších úrokov v histórií, a to 1,1909% pri 5-ročných a 2,4644% pri 10-ročných dlhopisoch. V marci boli úrok na úrovni 2,5820%. Trading economics uvádza ako historicky najlacnejší predaný 10 ročný dlhopis v novembri 2012 s úrokovou mierou 2,54%. februárový dlhopis bol teda ešte výhodnejší. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["predala", "marci", "Trading economics", "ARDAL", "uviedla"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=38&id=671", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/Portf%C3%B3lio%20%C5%A0D/vysledkysd2014.htm", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-bond-yield", "http://www.ardal.sk/sk/titulna-stranka", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:40.197183+00:00"}
{"id": "vr27841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27841", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "...oproti pôvodnej čiastke, s ktorou sa počítalo vo viacročnej finančnej perspektíve, teda v rozpočte na roky 2014 až 2020, nám navýšili čiastku.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensku získa na roky 2014-2020 viac prostriedkov nielen oproti programovaciemu obdobie 207-2013, ale aj oproti pôvodnému plánu, keď došlo k vyrokovaniu lepších podmienok na priame platby alebo napríklad dodatočné zdroje na odstávku jadrových elektrárni. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Je pravdou, že Slovensko oproti pôvodnému plánu na rok 2014-2020 dokázalo vyrokovať zdroje naviac. Išlo zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby. TASR , 8. februára 2013: \"Slovensku sa podarilo cez pozmeňujúci návrh presadiť v oblasti poľnohospodárskej politiky zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby. Pokiaľ pôvodný návrh predpokladal výšku na úrovni 15 percent, po dvojdňovom summite sa tento objem zvýšil na 25 percent, a to pre tie krajiny, ktorých priame platby sú pod 90 percentami priemeru EÚ.\" Taktiež už na tom istom summite bolo potvrdené, že na roky 2014-2020 ide pre Slovensko o prostriedky na odstávku jadrových elektrárni navyše, celkovo o 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensku získa na roky 2014-2020 viac prostriedkov nielen oproti programovaciemu obdobie 207-2013, ale aj oproti pôvodnému plánu, keď došlo k vyrokovaniu lepších podmienok na priame platby alebo napríklad dodatočné zdroje na odstávku jadrových elektrárni. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Je pravdou, že Slovensko oproti pôvodnému plánu na rok 2014-2020 dokázalo vyrokovať zdroje naviac. Išlo zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby. TASR , 8. februára 2013: \"Slovensku sa podarilo cez pozmeňujúci návrh presadiť v oblasti poľnohospodárskej politiky zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby. Pokiaľ pôvodný návrh predpokladal výšku na úrovni 15 percent, po dvojdňovom summite sa tento objem zvýšil na 25 percent, a to pre tie krajiny, ktorých priame platby sú pod 90 percentami priemeru EÚ.\" Taktiež už na tom istom summite bolo potvrdené, že na roky 2014-2020 ide pre Slovensko o prostriedky na odstávku jadrových elektrárni navyše, celkovo o 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme", "TASR", "summite", "odstávku"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/unia-ma-novy-rozpocet-slovensko-z-neho-vytazi-538972", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/unia-ma-novy-rozpocet-slovensko-z-neho-vytazi-538972", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-eu-atomky-rozpocet-financie/65093-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:51.966081+00:00"}
{"id": "vr35280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35280", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme nezastavili veľké investície (ohľadom výstavby diaľníc, pozn.). My sme urobili jednu vec. Tie investície, ktoré robila vaša vláda, pán Fico, tak tie boli minimálne o jednu tretinu predražené.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme uviedli v prípade Roberta Fica, veľké investície neboli úplne zastavené: Figeľ odobril výstavbu R4 ;Národná diaľničná spoločnosť chce po voľbách stavať 3 rýchlostné cesty, na ktoré vypísala verejné obstarávania ; dostavba 3. bloku JEMO taktiež nebola zastavená, pokračuje.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme uviedli v prípade Roberta Fica, veľké investície neboli úplne zastavené: Figeľ odobril výstavbu R4 ;Národná diaľničná spoločnosť chce po voľbách stavať 3 rýchlostné cesty, na ktoré vypísala verejné obstarávania ; dostavba 3. bloku JEMO taktiež nebola zastavená, pokračuje."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["výstavbu", "stavať", "dostavba"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45396440-kosicka-r4-bude-figel-ju-odobril", "http://www.ndsas.sk/investicny-usek/12331s", "http://www.energia.sk/clanok/jadrova/treti-blok-v-mochovciach-ma-odo-dnes-tlakovu-nadobu/0706/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:30.059134+00:00"}
{"id": "43825", "numeric_id": 43825, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43825", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "A ja som vyhral na tom milión korún, pretože denník SME klamal o mne a ja som vyhral (o kauze odsúdenia kňaza Bystríka Janíka, pozn.).", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štefan Harabin v roku 2009 skutočne vyhral súdny spor s vydavateľstvom denníka Sme. Vydavateľ mu musel vyplatiť odškodné 33 194 eur. V roku 2011 však Ústavný súd skonštatoval , že výška odškodného bola neprimeraná a vec vrátil na Krajský súd. Ten napriek nálezu zostal pri pôvodnej sume 33-tisíc eur. V apríli 2016 Ústavný súd o prípade rozhodoval znova. „ Rozsudok od počiatku trpí argumentačným deficitom pri posudzovaní následkov zásahu do práva na ochranu osobnosti pre fyzickú osobu, ktorá je osobou verejného záujmu a ktorá musí akceptovať väčšiu mieru kritiky ako iní občania,” uviedli ústavní sudcovia v rozhodnutí. Keďže tvrdenie Štefana Harabina opomína skutočnosti, ktoré sú pre hodnotenie pripadu podstatné a nehovorí celú pravdu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin v roku 2009 skutočne vyhral súdny spor s vydavateľstvom denníka Sme. Vydavateľ mu musel vyplatiť odškodné 33 194 eur. V roku 2011 však Ústavný súd skonštatoval , že výška odškodného bola neprimeraná a vec vrátil na Krajský súd. Ten napriek nálezu zostal pri pôvodnej sume 33-tisíc eur. V apríli 2016 Ústavný súd o prípade rozhodoval znova. „ Rozsudok od počiatku trpí argumentačným deficitom pri posudzovaní následkov zásahu do práva na ochranu osobnosti pre fyzickú osobu, ktorá je osobou verejného záujmu a ktorá musí akceptovať väčšiu mieru kritiky ako iní občania,” uviedli ústavní sudcovia v rozhodnutí. Keďže tvrdenie Štefana Harabina opomína skutočnosti, ktoré sú pre hodnotenie pripadu podstatné a nehovorí celú pravdu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["vyhral", "skonštatoval", "uviedli", "opomína"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161108-harabin-vysudil-od-petit-press-vyse-33-tisic-eur/", "https://medialne.etrend.sk/tlac/sme-chce-naspat-odskodne-od-harabina-sud-opakovane-porusil-prava-dennika.html", "https://medialne.etrend.sk/tlac/sme-chce-naspat-odskodne-od-harabina-sud-opakovane-porusil-prava-dennika.html", "https://medialne.etrend.sk/tlac/sme-chce-naspat-odskodne-od-harabina-sud-opakovane-porusil-prava-dennika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:12.813743+00:00"}
{"id": "vr31224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31224", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zmeníme zlé rozhodnutie dožívajúcej vlády, ktorým budúce mamičky stratili od januára tohto roka možnosť získať, prípadne zvýšiť si materskú dávku dobrovoľným pripoistením.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako zhŕňa napríklad SITA , k takýmto zmenám došlo k februáru 2012: \"Od začiatku februára tohto roka už nebude možné, aby si budúce mamičky zvýšili materskú dávku platením výlučne dobrovoľného nemocenského poistenia. Ak majú záujem byť aj po 1. februári dobrovoľne nemocensky poistené, musia sa popri nemocenskom poistení dobrovoľne poistiť aj dôchodkovo a v nezamestnanosti. Výnimkou budú tie osoby, ktoré sa poistili pred 1. februárom 2012 a k tomuto dátumu neboli dobrovoľne nemocensky poistené aspoň 270 dní. V tomto prípade dobrovoľné nemocenské poistenie nezanikne k 1. februáru, ale až vtedy, keď poistená osoba získa 270 dní dobrovoľného poistenia. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament schválil koncom minulého roka. \"", "analysis_paragraphs": ["Ako zhŕňa napríklad SITA , k takýmto zmenám došlo k februáru 2012: \"Od začiatku februára tohto roka už nebude možné, aby si budúce mamičky zvýšili materskú dávku platením výlučne dobrovoľného nemocenského poistenia. Ak majú záujem byť aj po 1. februári dobrovoľne nemocensky poistené, musia sa popri nemocenskom poistení dobrovoľne poistiť aj dôchodkovo a v nezamestnanosti. Výnimkou budú tie osoby, ktoré sa poistili pred 1. februárom 2012 a k tomuto dátumu neboli dobrovoľne nemocensky poistené aspoň 270 dní. V tomto prípade dobrovoľné nemocenské poistenie nezanikne k 1. februáru, ale až vtedy, keď poistená osoba získa 270 dní dobrovoľného poistenia. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom poistení, ktorú parlament schválil koncom minulého roka. \""], "analysis_date": "2012-03-03", "analysis_sources": {"text": ["zhŕňa napríklad SITA"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/odvody-poistovne/od-zaciatku-februara-meni-dobrovolne-socialne-poistenie80540/19720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:58.656392+00:00"}
{"id": "vr13791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13791", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... predseda vlády si urobí tlačovku s vami v škôlke o tom, že dá 5 miliónov eur (pre materské školy, pozn.)...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico na tlačovej konferencii 22. októbra v Rovinke hovoril o opatrení z druhého vládneho sociálneho balíčka, ktoré má zabezpečiť rozširovanie kapacít materských škôl. Uviedol, že pre toto opatrenie bolo vydelených päť miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová konferencia, o ktorej hovorí Beblavý, sa uskutočnila 22. októbra 2015 v materskej škole v Rovinke. Išlo o spoločný brífing R. Fica a J. Draxlera, kde oznámili ďalšie opatrenie z druhého vládneho balíčka pre ľudí - rozširovanie kapacít materských škôl. Ide o dotáciu ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorou vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt... (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.)\"", "analysis_paragraphs": ["R. Fico na tlačovej konferencii 22. októbra v Rovinke hovoril o opatrení z druhého vládneho sociálneho balíčka, ktoré má zabezpečiť rozširovanie kapacít materských škôl. Uviedol, že pre toto opatrenie bolo vydelených päť miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová konferencia, o ktorej hovorí Beblavý, sa uskutočnila 22. októbra 2015 v materskej škole v Rovinke. Išlo o spoločný brífing R. Fica a J. Draxlera, kde oznámili ďalšie opatrenie z druhého vládneho balíčka pre ľudí - rozširovanie kapacít materských škôl. Ide o dotáciu ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorou vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt... (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.)\""], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["brífing", "uviedol"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/podpora-statu-skolky-triedy/162222-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:53.310928+00:00"}
{"id": "vr36750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "KDH nehlasovalo za Ústavu SR.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálna stránka KDH potvrdzuje túto informáciu: \"V politickej oblasti rada prijala stanovisko, aby KDH presadzovalo prijatie tzv. dočasnej ústavy SR, aby sa k dohodnutému termínu zániku ČSFR 1. 1. 1993 pripravila kvalitná. HZDS, SNS a SDĽ sa však dohodli inak a 1. septembra bola nimi hlasovaním podľa mien prijatá v SNR Ústava Slovenskej republiky. Poslanci KDH hlasovali nie proti princípu prijatia ústavy, ale proti tomuto konkrétnemu návrhu a následne zverejnili svoje hlavné výhrady proti jednotlivým ustanoveniam.\"", "analysis_paragraphs": ["Oficiálna stránka KDH potvrdzuje túto informáciu: \"V politickej oblasti rada prijala stanovisko, aby KDH presadzovalo prijatie tzv. dočasnej ústavy SR, aby sa k dohodnutému termínu zániku ČSFR 1. 1. 1993 pripravila kvalitná. HZDS, SNS a SDĽ sa však dohodli inak a 1. septembra bola nimi hlasovaním podľa mien prijatá v SNR Ústava Slovenskej republiky. Poslanci KDH hlasovali nie proti princípu prijatia ústavy, ale proti tomuto konkrétnemu návrhu a následne zverejnili svoje hlavné výhrady proti jednotlivým ustanoveniam.\""], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["KDH"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/article.php?historia::1992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:05.476786+00:00"}
{"id": "vr36204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky tieto naše úvahy boli odmietnuté a vládna koalícia sa rozhodla, že chce mať vlastného generálneho prokurátora, že chce mať vlastných námestníkov na generálnej prokuratúre. Dokonca chcú vymeniť aj riaditeľov odborov na generálnej prokuratúre.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili.", "analysis_paragraphs": ["Vôľu vymeniť námestníkov a riaditeľov odborov na GP SR sme z úst zástupcov koaličných strán nezachytili."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:21.485816+00:00"}
{"id": "vr33743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33743", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dokonca v roku 2010 bol 7,7. Keď bolo 8% deficitu, keď ste vyrobili plus o 5 miliárd väčšiu sekeru to ej tých 8%, tak vtedy neboli šarvátky. Vy ste to nevedeli urobiť. Preto sme sa dostali do situácie, že dnes musíme zachraňovať to, že dvakrát po sebe raz osem a potom 7,7 deficit. To znamená za dva roky ste urobili sekeru 10 miliárd eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, že verejný dlh počas prvej vlády Roberta Fica stúpol o 10,2 miliardy eur povedal jeho minister Ján Počiatek pre SITU : \"Za vlády Roberta Fica stúpol hrubý dlh o 10,2 mld. eur . To čo plánujú oni v programe stability, a to je ešte najoptimistickejší scenár, zadlžia Slovensko o 12,5 mld. eur, konštatoval Počiatek.\"", "analysis_paragraphs": ["To, že verejný dlh počas prvej vlády Roberta Fica stúpol o 10,2 miliardy eur povedal jeho minister Ján Počiatek pre SITU : \"Za vlády Roberta Fica stúpol hrubý dlh o 10,2 mld. eur . To čo plánujú oni v programe stability, a to je ešte najoptimistickejší scenár, zadlžia Slovensko o 12,5 mld. eur, konštatoval Počiatek.\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["SITU", "Trend"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/radicovej-vlada-nevie-setrit-tvrdi-pociatek.html", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:05.861109+00:00"}
{"id": "vr33731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33731", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Rok 2012 je naozaj historické navýšenie dlhu o 8,8% na 52,1. Čiže hodnota za rok 2012 je 52,1%HDP. Taká je výška hodnoty dlhu. Z toho, to je 7,3 miliardy eur. Navýšilo sa nám to o 7,3 miliardy eur. Z toho najväčším príspevkom bol štátny deficit vo výške 3,8 miliardy eur. Čo je vyše polovica z toho celého nárastu.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír správne uvádza výšku a nárast dlhu v roku 2012. Denník SME ako aj Eurostat potvrdzujú jeho výrok o navýšení dlhu o 8,8% na 52,1%, čo predstavovalo 7,3 miliardy eur. Vládny dlh sa navýšil o 4,35%, teda 3,72 miliardy eur vo štvrtom kvartáli 2012, čo predstavovalo viac ako polovicu z celkového nárastu štátneho deficitu.", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír správne uvádza výšku a nárast dlhu v roku 2012. Denník SME ako aj Eurostat potvrdzujú jeho výrok o navýšení dlhu o 8,8% na 52,1%, čo predstavovalo 7,3 miliardy eur. Vládny dlh sa navýšil o 4,35%, teda 3,72 miliardy eur vo štvrtom kvartáli 2012, čo predstavovalo viac ako polovicu z celkového nárastu štátneho deficitu."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Eurostat"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6776619/verejny-dlh-vlani-dosiahol-521-percenta-kazimir-musi-vysvetlovat.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina230&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:01.384942+00:00"}
{"id": "49184", "numeric_id": 49184, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49184", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Po ďalšie, zlá životná situácia ľudí, pretože po Bulharsku teda nielen najhorší v postoji k NATO, ale po Bulharsku sme najchudobnejšou krajinou Európskej únie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovšieho prieskumu by v prípade referenda 58 % Slovákov hlasovalo za zotrvanie Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO). V Bulharsku súhlasil s členstvom v NATO rovnaký počet ľudí, a tak sa ocitli na rovnakej pozícií na konci prieskumu think-tanku GLOBSEC. Iné prieskumy však zaradili Slovensko na lepšie priečky v podpore NATO. Eurostat najnovšie umiestnil Slovensko na predposlednú priečku medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie (EÚ), hoci vládni analytici metodiku Eurostatu rozporujú. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajnovší prieskum think-tanku GLOBSEC skúmal, ako by volili obyvatelia ôsmich krajín strednej a východnej Európy, ak by sa uskutočnilo referendum o zotrvaní ich krajiny v NATO v roku 2023. 58 % Slovákov odpovedalo, že by hlasovali v prospech členstva Slovenska v NATO a rovnaké množstvo ľudí odpovedalo aj v Bulharsku. Obe krajiny sa tak umiestnili na chvoste prieskumu ( pdf. , s.28).\n\nPodľa iných zdrojov dôvera v NATO dopadá inak.\n\nPodľa Pew Research Centre vnímalo NATO pozitívne 51 % respondentov na Slovensku. Za Slovenskom sa umiestnilo Francúzsko a Španielsko so 49 %, Maďarsko so 48 % a Bulharsko so 42 %. Tento prieskum sa uskutočnil v roku 2020.\n\nOficiálna NATO štatistika z roku 2022 ukázala, že NATO priaznivo vníma 40 % Slovákov, čo značilo predposledné miesto pred Gréckom. Bulharsko sa ocitlo piate od konca s 46% priaznivou mienkou obyvateľstva (. pdf , s.14).\n\nSlovensko za druhú najchudobnejšiu krajinu EÚ označil Eurostat vo svojej najnovšej štatistike za rok 2022. Vychádza pritom z ukazovateľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily.\n\nTúto metodiku rozporujú analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa nich je sporná, pretože medzi krajinami sa odlišuje zber dát na výpočet parity kúpnej sily. Analytici IFP preferujú výpočet podľa porovnania životnej úrovne, v ktorej sa Slovensko za rok 2021 umiestnilo až ako ôsma najchudobnejšia krajina EÚ.\n\nPortál Finsider upozorňuje aj na úskalia metodiky Eurostatu pri výpočte cenovej hladiny, od ktorej sa odvíja následný výpočet parity kúpnej sily. Najmä pri menších krajinách, akou je aj Slovensko, sa vypočítava na základe cien v hlavnom meste a nie naprieč krajinou, čo môže skresľovať konečné hodnoty.\n\nKeďže sa však Pellegrini odvolal na existujúcu štatistiku Eurostatu a prieskum GLOBSEC-u, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšieho prieskumu by v prípade referenda 58 % Slovákov hlasovalo za zotrvanie Slovenska v Severoatlantickej aliancii (NATO). V Bulharsku súhlasil s členstvom v NATO rovnaký počet ľudí, a tak sa ocitli na rovnakej pozícií na konci prieskumu think-tanku GLOBSEC. Iné prieskumy však zaradili Slovensko na lepšie priečky v podpore NATO. Eurostat najnovšie umiestnil Slovensko na predposlednú priečku medzi najchudobnejšie krajiny Európskej únie (EÚ), hoci vládni analytici metodiku Eurostatu rozporujú. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Najnovší prieskum think-tanku GLOBSEC skúmal, ako by volili obyvatelia ôsmich krajín strednej a východnej Európy, ak by sa uskutočnilo referendum o zotrvaní ich krajiny v NATO v roku 2023. 58 % Slovákov odpovedalo, že by hlasovali v prospech členstva Slovenska v NATO a rovnaké množstvo ľudí odpovedalo aj v Bulharsku. Obe krajiny sa tak umiestnili na chvoste prieskumu ( pdf. , s.28).", "Podľa iných zdrojov dôvera v NATO dopadá inak.", "Podľa Pew Research Centre vnímalo NATO pozitívne 51 % respondentov na Slovensku. Za Slovenskom sa umiestnilo Francúzsko a Španielsko so 49 %, Maďarsko so 48 % a Bulharsko so 42 %. Tento prieskum sa uskutočnil v roku 2020.", "Oficiálna NATO štatistika z roku 2022 ukázala, že NATO priaznivo vníma 40 % Slovákov, čo značilo predposledné miesto pred Gréckom. Bulharsko sa ocitlo piate od konca s 46% priaznivou mienkou obyvateľstva (. pdf , s.14).", "Slovensko za druhú najchudobnejšiu krajinu EÚ označil Eurostat vo svojej najnovšej štatistike za rok 2022. Vychádza pritom z ukazovateľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa v parite kúpnej sily.", "Túto metodiku rozporujú analytici z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa nich je sporná, pretože medzi krajinami sa odlišuje zber dát na výpočet parity kúpnej sily. Analytici IFP preferujú výpočet podľa porovnania životnej úrovne, v ktorej sa Slovensko za rok 2021 umiestnilo až ako ôsma najchudobnejšia krajina EÚ.", "Portál Finsider upozorňuje aj na úskalia metodiky Eurostatu pri výpočte cenovej hladiny, od ktorej sa odvíja následný výpočet parity kúpnej sily. Najmä pri menších krajinách, akou je aj Slovensko, sa vypočítava na základe cien v hlavnom meste a nie naprieč krajinou, čo môže skresľovať konečné hodnoty.", "Keďže sa však Pellegrini odvolal na existujúcu štatistiku Eurostatu a prieskum GLOBSEC-u, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "vnímalo", "pdf", "Eurostat", "rozporujú", "upozorňuje"], "url": ["https://www.globsec.org/sites/default/files/2023-05/GLOBSEC%20TRENDS%202023.pdf", "https://www.pewresearch.org/global/2020/02/09/nato-seen-favorably-across-member-states/", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2023/3/pdf/230320-annual_tracker_report.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20230323-1", "https://www.trend.sk/ekonomika/eurostat-oznacil-druhu-najchudobnejsiu-krajinu-slovensko-vladni-analytici-nesuhlasia", "https://www.finsider.sk/analyzy/slovensko-mozno-nie-druhe-najchudobnejsie-v-eu-ale-aj-tak-vyrazne-zaostava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:13.893315+00:00"}
{"id": "vr31175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31175", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vtedy sme reagovali na naozaj závažné informácie, ktoré sa objavili o financovaní strany Smer-SD, dokonca sme podávali aj trestné oznámenie, keďže ho iní neiniciovali.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa SITA na nejasné financovanie Smeru upozornili médiá necelý mesiac pred parlamentnými voľbami 2010. \" Sponzori si podľa nich pred voľbami v roku 2002 pomocou darov zabezpečovali vplyv v strane a nárokovali si aj na štátne zákazky.\" S trana KDH preto podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v prípade nejasného financovania vládneho Smeru. SITA ďalej uvádza , že KDH doručila podnet na generálnu prokuratúru a ako svedkov navrhli vypočuť premiéra Roberta Fica, Fedora Flašíka, ex-poslanca Smeru Bohumila Hanzela a šéfa Úradu vlády SR Igora Federiča.", "analysis_paragraphs": ["Podľa SITA na nejasné financovanie Smeru upozornili médiá necelý mesiac pred parlamentnými voľbami 2010. \" Sponzori si podľa nich pred voľbami v roku 2002 pomocou darov zabezpečovali vplyv v strane a nárokovali si aj na štátne zákazky.\" S trana KDH preto podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v prípade nejasného financovania vládneho Smeru. SITA ďalej uvádza , že KDH doručila podnet na generálnu prokuratúru a ako svedkov navrhli vypočuť premiéra Roberta Fica, Fedora Flašíka, ex-poslanca Smeru Bohumila Hanzela a šéfa Úradu vlády SR Igora Federiča."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "uvádza", "potvrdil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-podalo-trestne-oznamenie-pre-nejasne-financovanie-smeru-plh-/sk_domace.asp?c=A100520_102851_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/kdh-podalo-trestne-oznamenie-pre-nejasne-financovanie-smeru-plh-/sk_domace.asp?c=A100520_102851_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/cesko-rozdielne-hodnoti-volbu-parlamentu-nad-dunajom-pde-/sk_svet.asp?c=A100613_102107_sk_svet_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:56.164007+00:00"}
{"id": "vr37864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37864", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Kresťanskodemokratické hnutie nepovažuje privatizáciu ako cieľ, ale ako prostriedok na riešenie zlej situácie, ktorá momentálne aj v teplárenských spoločnostiach existuje a Kresťanskodemokratické hnutie súhlasilo len za podmienky, že výnos z predaja teplárenských spoločností bude použitý na riešenie problémov v zdravotníctve.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi najdôležitejšie témy na rokovaní Rady KDH v Čadci, ktoré sa konalo 26. marca 2011, patrilo najmä zdravotníctvo. KDH bude žiadať aby celý výnos z predaja teplární išiel do zdravotníctva. \"Rada KDH podporuje kroky ministra a vlády, ktoré smerujú k zvýšeniu transparentnosti a hospodárnosti v celom rezorte, napríklad v oblasti liekovej politiky a cenotvorby. A v tejto línii sa niesla aj diskusia o privatizácii teplární, o ktorých diskutovala a predbežne politicky rozhodla vláda v zmysle stopercentnej privatizácie šiestich teplární na Slovensku. KDH bude žiadať, aby výnos z tohto predaja poslúžil na oddlženie a transformáciu zdravotníckych zariadení. Je to veľmi dôležitá podpora celého procesu ozdravovania v tomto sektore,\" informoval predseda strany J. Figeľ.", "analysis_paragraphs": ["Medzi najdôležitejšie témy na rokovaní Rady KDH v Čadci, ktoré sa konalo 26. marca 2011, patrilo najmä zdravotníctvo. KDH bude žiadať aby celý výnos z predaja teplární išiel do zdravotníctva. \"Rada KDH podporuje kroky ministra a vlády, ktoré smerujú k zvýšeniu transparentnosti a hospodárnosti v celom rezorte, napríklad v oblasti liekovej politiky a cenotvorby. A v tejto línii sa niesla aj diskusia o privatizácii teplární, o ktorých diskutovala a predbežne politicky rozhodla vláda v zmysle stopercentnej privatizácie šiestich teplární na Slovensku. KDH bude žiadať, aby výnos z tohto predaja poslúžil na oddlženie a transformáciu zdravotníckych zariadení. Je to veľmi dôležitá podpora celého procesu ozdravovania v tomto sektore,\" informoval predseda strany J. Figeľ."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["konalo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/figel-kdh-bude-ziadat-aby-vynos-z-teplarni-isiel-do-zdravotnictva-py3-/sk_domace.asp?c=A110326_205853_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:13.925765+00:00"}
{"id": "vr31304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31304", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je treba porovnávať, ak mám teda dobrú pamäť, tak si dovolím povedať, v rokoch 2006 - 2010, keď bol Smer vo vláde, sme ani raz nezvyšovali spotrebné dane na pohonné hmoty. Ani raz.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Za Ficovej vlády sa spotrebné dane pohonných hmôt nezvyšovali a dokonca 20. januára 2010 NR SR schválila zákon , prostredníctvom ktorého sa znížila daň z nafty z 481,31 eura/1 000 l na 368 eur/1000 l. Napriek tomu, že vláda spotrebnú daň formálne nezvyšovala, tá sa v skutočnosti zvyšovala spolu s tým, ako posilňovala slovenská koruna voči euru a práve nečinnosť vlády prispela k tomu, že cena pohonných hmôt na Slovenska v porovnaní s inými európskymi krajinami rástla, podobne ako rástol rozdiel od minimálnej požadovanej úrovni dane podľa EU, čo bola pred vstupom do vlády jedna z hlavných kritík Smeru predchádzajúcej koalície. Denník SME v tomto ohľade cituje správu INEKO: Podľa celosvetového rebríčka cien pohonných hmôt spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit boli ceny benzínu na Slovensku v roku 2006 25. najvyššie a ceny nafty 8. najvyššie zo 171 krajín. Do roku 2008 sme si pohoršili, ceny benzínu boli 15. najvyššie a ceny nafty 2. najvyššie zo 174 krajín. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko síce jeho vláda skutočne nezvýšila spotrebné dane formálne, tie sa však zvyšovali automaticky a vláda proti tomu nezakročila. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za Ficovej vlády sa spotrebné dane pohonných hmôt nezvyšovali a dokonca 20. januára 2010 NR SR schválila zákon , prostredníctvom ktorého sa znížila daň z nafty z 481,31 eura/1 000 l na 368 eur/1000 l. Napriek tomu, že vláda spotrebnú daň formálne nezvyšovala, tá sa v skutočnosti zvyšovala spolu s tým, ako posilňovala slovenská koruna voči euru a práve nečinnosť vlády prispela k tomu, že cena pohonných hmôt na Slovenska v porovnaní s inými európskymi krajinami rástla, podobne ako rástol rozdiel od minimálnej požadovanej úrovni dane podľa EU, čo bola pred vstupom do vlády jedna z hlavných kritík Smeru predchádzajúcej koalície. Denník SME v tomto ohľade cituje správu INEKO: Podľa celosvetového rebríčka cien pohonných hmôt spoločnosti Deutsche Gesellschaft für Technische Zusammenarbeit boli ceny benzínu na Slovensku v roku 2006 25. najvyššie a ceny nafty 8. najvyššie zo 171 krajín. Do roku 2008 sme si pohoršili, ceny benzínu boli 15. najvyššie a ceny nafty 2. najvyššie zo 174 krajín. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko síce jeho vláda skutočne nezvýšila spotrebné dane formálne, tie sa však zvyšovali automaticky a vláda proti tomu nezakročila. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "skutočnosti", "cituje"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209477&FileName=zz2010-00030-0209477&Rocnik=2010", "http://komentare.sme.sk/c/5187525/navyse-za-dzurindu-najvyssie-za-fica.html", "http://natankuj.sme.sk/c/5187898/spotrebne-dane-sa-zvysili-aj-za-ficovej-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:39.958830+00:00"}
{"id": "vr26621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26621", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "My robíme všetko pre to, aby naši ľudia informácie mali, na našej webovej stránke môjho ministerstva si nájdu odporúčania, odporúčame aj my všetkým, aby sa zaregistrovali.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí sú odporúčania a aj možnosť dobrovoľnej registrácie. Na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nachádza sekcia, ktorá sa týka odporúčaných krajín . Ministerstvo zahraničných vecí SR uvádza odporúčania do krajín: Thajsko a mesta Bankok, Južný Sudán či Ukrajina. Hneď po vstupe do sekcie cestovanie a konzulárne info nachádza výzva na dobrovoľnú registráciu pred cestovaním . Ide o register osôb tzv. systém pomoci slovenským občanom v prípade núdze pri cestách do zahraničia. Registrácia prebieha pomocou formulára. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí sú odporúčania a aj možnosť dobrovoľnej registrácie. Na stránke Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa nachádza sekcia, ktorá sa týka odporúčaných krajín . Ministerstvo zahraničných vecí SR uvádza odporúčania do krajín: Thajsko a mesta Bankok, Južný Sudán či Ukrajina. Hneď po vstupe do sekcie cestovanie a konzulárne info nachádza výzva na dobrovoľnú registráciu pred cestovaním . Ide o register osôb tzv. systém pomoci slovenským občanom v prípade núdze pri cestách do zahraničia. Registrácia prebieha pomocou formulára. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["odporúčaných krajín", "registráciu pred cestovaním"], "url": ["http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/oznamy_a_upozornenia_pred_cestovanim", "http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/prehlad_cestovanie_a_konzularne_info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:24.217615+00:00"}
{"id": "vr17256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17256", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...okresné úrady, ktoré patria pod ministerstvo vnútra, vydali rozhodnutia, čím zrušili diskriminačne neférovo a nespravodlivo, zrušili niektoré gymnáziá a problém bol najmä v Bratislavskom kraji. Ale už teraz je táto situácia protizákonná lebo napriek tomu, že ich okresné úrady znížili, tak nechali viac ako 10% hranicu (kritérium zrušenia, pozn.) týchto gymnázií, (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedla agentúra TASR , 17. januára 2018 Okresný úrad v Bratislave vydal rozhodnutie týkajúce sa otvorenia prvých ročníkov na osemročných gymnáziách, na základe ktorého až päť zo šiestich cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave nebude môcť od školského roku 2017/2018 otvoriť prvú triedu. Gymnáziám týmto krokom hrozí zánik, avšak reálne ich nikto nezrušil. Pravdou je aj to, že rozhodnutie Okresného úradu bolo protizákonné, keďže v tom sa hovorí, že sa má počet tried a počet žiakov prvého ročníka pre všetky osemročné gymnázií znížiť na hranicu 5 %. Táto hranica sa rozhodnutím znížila, avšak bola vyššia ako 10 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely školského zákona sa má počet tried a počet žiakov prvého ročníka pre všetky osemročné gymnázií znížiť na hranicu 5 %. Najväčší problém to znamená práve pre Bratislavský samosprávny kraj, keďže v ňom v súčasnosti na takýchto školách študuje až 19 % študentov. Rozhodnutie, ktoré vydal okresný úrad v Bratislave sa však týka iba cirkevných gymnázií a z celkového počtu šesť prvú triedu v novom školskom roku 2017/ 2018 bude môcť otvoriť už iba jednu. Keďže ide o vec, ktorá spadá do rezortu dvoch ministerstiev, malo by ísť o ich vzájomný konsenzus. Minister vnútra Robert Kaliňák sa vyjadril, že so samotným prijatím kvót nesúhlasí, avšak 10 % hranicu považuje za lepšiu alternatívu. Ďalej pre agentúru TASR uviedol: \"V prípade päťpercentného limitu, ktorý dnes v zákone platí, by súkromné ani cirkevné gymnáziá nemali ani jednu triedu. Rovnako by boli ohrozené špecifické gymnáziá. Preto sme hľadali riešenia. Postupovali sme najmä z pohľadu záujmu detí o dané školy.\" Podľa jeho slov by mal v Bratislave platiť odlišný limit na kvóty, nakoľko v hlavnom meste študujú aj deti, ktoré z mesta nepochádzajú. V ostatných krajoch Slovenska podľa ministra s kvótami problém mať nebudú, keďže súčasnosti ju napĺňajú na 5 - 7 %. V súčasnosti ministerstvo školstva nemá kompetencie na to, aby prideľovalo počty tried pre osemročné gymnáziá. Tie majú podľa legislatívy ( .pdf , s.30) školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR. Do procesu sa môže zapojiť až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedla agentúra TASR , 17. januára 2018 Okresný úrad v Bratislave vydal rozhodnutie týkajúce sa otvorenia prvých ročníkov na osemročných gymnáziách, na základe ktorého až päť zo šiestich cirkevných osemročných gymnázií v Bratislave nebude môcť od školského roku 2017/2018 otvoriť prvú triedu. Gymnáziám týmto krokom hrozí zánik, avšak reálne ich nikto nezrušil. Pravdou je aj to, že rozhodnutie Okresného úradu bolo protizákonné, keďže v tom sa hovorí, že sa má počet tried a počet žiakov prvého ročníka pre všetky osemročné gymnázií znížiť na hranicu 5 %. Táto hranica sa rozhodnutím znížila, avšak bola vyššia ako 10 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely školského zákona sa má počet tried a počet žiakov prvého ročníka pre všetky osemročné gymnázií znížiť na hranicu 5 %. Najväčší problém to znamená práve pre Bratislavský samosprávny kraj, keďže v ňom v súčasnosti na takýchto školách študuje až 19 % študentov. Rozhodnutie, ktoré vydal okresný úrad v Bratislave sa však týka iba cirkevných gymnázií a z celkového počtu šesť prvú triedu v novom školskom roku 2017/ 2018 bude môcť otvoriť už iba jednu. Keďže ide o vec, ktorá spadá do rezortu dvoch ministerstiev, malo by ísť o ich vzájomný konsenzus. Minister vnútra Robert Kaliňák sa vyjadril, že so samotným prijatím kvót nesúhlasí, avšak 10 % hranicu považuje za lepšiu alternatívu. Ďalej pre agentúru TASR uviedol: \"V prípade päťpercentného limitu, ktorý dnes v zákone platí, by súkromné ani cirkevné gymnáziá nemali ani jednu triedu. Rovnako by boli ohrozené špecifické gymnáziá. Preto sme hľadali riešenia. Postupovali sme najmä z pohľadu záujmu detí o dané školy.\" Podľa jeho slov by mal v Bratislave platiť odlišný limit na kvóty, nakoľko v hlavnom meste študujú aj deti, ktoré z mesta nepochádzajú. V ostatných krajoch Slovenska podľa ministra s kvótami problém mať nebudú, keďže súčasnosti ju napĺňajú na 5 - 7 %. V súčasnosti ministerstvo školstva nemá kompetencie na to, aby prideľovalo počty tried pre osemročné gymnáziá. Tie majú podľa legislatívy ( .pdf , s.30) školské odbory okresných úradov, ktoré sú zaradené pod Ministerstvom vnútra SR. Do procesu sa môže zapojiť až ako odvolací orgán v rámci správneho konania druhého stupňa. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "školského zákona", "TASR", ".pdf"], "url": ["https://teraz.adit.sk/slovensko/olano-bratislavske-cirkevne-gymnazia-neb/303329-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901", "https://domov.sme.sk/c/20745064/osemrocne-gymnazia-skolstvo-kvoty-beblavy-lubyova-zitnanska.html", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_nove_zamky/vnutorna_organizacia_uradu/SMERNICA_vnutOrgObU.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:50.366636+00:00"}
{"id": "vr33586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33586", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pán poslanec, legisvakačnú dobu som dal, neprijal som to, že to musí platiť od 1. septembra toho roku, kedy sa zákon prijal. Bude to platiť (prijímanie na gymnáziá podľa priemeru na ZŠ - pozn.) až od 1. septembra 2014, čiže pre ôsmakov terajších a deviatakov v budúcom roku, aby nepodliezali už teraz latku.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra školstva Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko skutočne predmetné úpravy novely školského zákona nadobúdajú účinnosť až od 1. septembra 2014. Podľa 21. bodu článku IX §62 odsek 1 zákona 324/2012 (.rtf), ktorý dopĺňa zákon č. 184/2009 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave: \"1. Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) nemá priemerný prospech z povinných vyučovacích predmetov určených rámcovým učebným plánom pre druhý stupeň základných škôl, okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním, na konci druhého polroku ôsmeho ročníka a na konci prvého polroku deviateho ročníka horší ako 2,0.\" V článku X tohto zákona sa tiež uvádza, že body 21 až 23 článku IX nadobúdajú platnosť až 1.9.2014: \"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013 okrem ... čl. IX dvadsiateho prvého až dvadsiateho tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra školstva Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko skutočne predmetné úpravy novely školského zákona nadobúdajú účinnosť až od 1. septembra 2014. Podľa 21. bodu článku IX §62 odsek 1 zákona 324/2012 (.rtf), ktorý dopĺňa zákon č. 184/2009 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave: \"1. Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa tieto podmienky: a) nemá priemerný prospech z povinných vyučovacích predmetov určených rámcovým učebným plánom pre druhý stupeň základných škôl, okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním, na konci druhého polroku ôsmeho ročníka a na konci prvého polroku deviateho ročníka horší ako 2,0.\" V článku X tohto zákona sa tiež uvádza, že body 21 až 23 článku IX nadobúdajú platnosť až 1.9.2014: \"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2013 okrem ... čl. IX dvadsiateho prvého až dvadsiateho tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["324/2012"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=371485"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:29.718996+00:00"}
{"id": "46301", "numeric_id": 46301, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46301", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som definitívne splnil svoj sľub a k 30. 9. som doručil pánovi predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi moje rozhodnutie o vzdaní sa tejto funkcie.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini sa k 30. septembru 2020 vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady. O tom, že z postu ku koncu mesiaca odíde, informoval ešte v polovici septembra. Po dohode s predsedom Národnej rady Borisom Kollárom bude napokon svoje úlohy podpredsedu vykonávať do 19. októbra. Pellegriniho odchod súvisí s jeho odchodom zo Smeru a založením novej strany HLAS. „Vnímam to ako prejav politickej kultúry, keďže naša nová strana HLAS - sociálna demokracia zatiaľ neprešla parlamentnými voľbami,” uviedol Pellegrini na svojom facebooku . Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini sa k 30. septembru 2020 vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady. O tom, že z postu ku koncu mesiaca odíde, informoval ešte v polovici septembra. Po dohode s predsedom Národnej rady Borisom Kollárom bude napokon svoje úlohy podpredsedu vykonávať do 19. októbra. Pellegriniho odchod súvisí s jeho odchodom zo Smeru a založením novej strany HLAS. „Vnímam to ako prejav politickej kultúry, keďže naša nová strana HLAS - sociálna demokracia zatiaľ neprešla parlamentnými voľbami,” uviedol Pellegrini na svojom facebooku . Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedu", "postu", "facebooku"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2220401-pellegrini-sa-vzdal-funkcie-podpredsedu-parlamentu", "https://domov.sme.sk/c/22489321/peter-pellegrini-sa-vzda-funkcie-podpredsedu-parlamentu.html", "https://www.facebook.com/pellegrini.peter/posts/1756363607864369"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:10.565547+00:00"}
{"id": "vr27462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27462", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...tam (v Rakúsku, pozn.) je predsa koalícia dvoch strán.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strany súčasnej koalície SPÖ a ÖVP spolu vo voľbách v roku 2013 do národného parlamentu 208 kresiel. Ide teda skutočne o dvojkoalíciu ako uvádza Kiska. 16. decembra 2013 členovia novej vlády zložili prísahu. SPÖ a ÖVP majú výraznú väčšinu aj vo federálnom parlamente. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strany súčasnej koalície SPÖ a ÖVP spolu vo voľbách v roku 2013 do národného parlamentu 208 kresiel. Ide teda skutočne o dvojkoalíciu ako uvádza Kiska. 16. decembra 2013 členovia novej vlády zložili prísahu. SPÖ a ÖVP majú výraznú väčšinu aj vo federálnom parlamente. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Strany", "koalície", "voľbách", "zložili", "väčšinu"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusky-prezident-vlada-poverenie/60702-clanok.html", "http://derstandard.at/1353206553163/Sparpaket-Prammer-sagt-Verkleinerung-des-Nationalrats-ab", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_2013", "http://www.webnoviny.sk/svet/rakuska-vlada-zlozila-prisahu-fayma/768866-clanok.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Federal_Council_of_Austria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:10.225396+00:00"}
{"id": "vr32143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32143", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stokrát som Vás požiadal dôjdite s týmto (konkrétnymi spôsobmi, akými konsolidovať verejné financie, pozn.) vy a povedzte ako inak by ste to robili doteraz. Doteraz ste nič podobné neukázali.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico zrejme naráža na svoju júnovú výzvu opozícii, aby predložila svoje návrhy konsolidačných opatrení. Vtedy po spoločnom rokovaní s lídrami opozičných strán vyhlásil , že na návrhy sa nechce pozerať ideologicky, a dobré návrhy podporí i klub SMERu-SD. Od doby výzvy sme nenašli žiadny predložený opozičný zákon, ktorý by riešil problém konsolidácie verejných financií a nenašli sme informácie o žiadnych iných konkrétnych opozičných návrhoch. Výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico zrejme naráža na svoju júnovú výzvu opozícii, aby predložila svoje návrhy konsolidačných opatrení. Vtedy po spoločnom rokovaní s lídrami opozičných strán vyhlásil , že na návrhy sa nechce pozerať ideologicky, a dobré návrhy podporí i klub SMERu-SD. Od doby výzvy sme nenašli žiadny predložený opozičný zákon, ktorý by riešil problém konsolidácie verejných financií a nenašli sme informácie o žiadnych iných konkrétnych opozičných návrhoch. Výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "vyhlásil", "podporí"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://spravy.pravda.sk/niektore-opozicne-navrhy-na-konsolidaciu-mozu-podla-fica-prejst-pxn-/sk_ekonomika.asp?c=A120614_145333_sk_ekonomika_p01", "http://video.sita.sk/videoservis/nr-sr-niektore-opozicne-navrhy-su-priechodne-tvrdi-fico/28238-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:41.522892+00:00"}
{"id": "vr35206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35206", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Tak sa prosím vás pozrite, ako na tom sú tieto krajiny. Oveľa, oveľa horšie, ako je Slovensko. A keď sa tu často krát skloňuje na akej ceste Slovensko je, tak určite nie je na gréckej ceste...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "porovnávať Írsko, pobaltské krajiny a Slovensko dohromady prinesie zavádzanie: kým totiž Írsko na tom v tomto roku bude podstatne horšie ako Slovensko (tohtoročný deficit až na úrovni 32% HDP), Estónsko na tom nie je horšie ako Slovensko. Deficit verejných financií tejto pobaltskej krajiny bol za prvých šesť mesiacov tohto roka 4,2 mld. estónskych korún (EEK), čo je podľa prepočtu agentúry Reuters 1,95 % odhadovaného hrubého domáceho produktu krajiny. Estónska vláda očakáva za celý rok 2010 deficit na úrovni 1,3% HDP. Koncom septembra Estónska centrálna banka zverejnila prognózu , že ekonomika krajiny sa na budúci rok zväčší o 4,2%. Napríklad Litovský deficit by v tomto roku mal byť nižší ako ten Slovenský.", "analysis_paragraphs": ["porovnávať Írsko, pobaltské krajiny a Slovensko dohromady prinesie zavádzanie: kým totiž Írsko na tom v tomto roku bude podstatne horšie ako Slovensko (tohtoročný deficit až na úrovni 32% HDP), Estónsko na tom nie je horšie ako Slovensko. Deficit verejných financií tejto pobaltskej krajiny bol za prvých šesť mesiacov tohto roka 4,2 mld. estónskych korún (EEK), čo je podľa prepočtu agentúry Reuters 1,95 % odhadovaného hrubého domáceho produktu krajiny. Estónska vláda očakáva za celý rok 2010 deficit na úrovni 1,3% HDP. Koncom septembra Estónska centrálna banka zverejnila prognózu , že ekonomika krajiny sa na budúci rok zväčší o 4,2%. Napríklad Litovský deficit by v tomto roku mal byť nižší ako ten Slovenský."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["deficit", "Estónsko", "prognózu", "Litovský"], "url": ["http://www.cnbc.com/id/39432372", "http://ekonomika.sme.sk/c/5561640/deficit-estonska-je-za-polrok-na-urovni-195-percenta-hdp.html#ixzz11Qd3XXb4", "http://ekonomika.sme.sk/c/5570986/estonska-centralna-banka-zlepsila-prognozu-rastu.html", "http://www.xe.com/news/2010-10-01%2009:56:00.0/1433457.htm?c=1&t="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:05.296260+00:00"}
{"id": "49995", "numeric_id": 49995, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49995", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Zdvihli sme platy učiteľov.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ministerstva školstva vláda Slovenskej republiky schválila Zámer zvýšenia platov do roku 2026. Platy učiteľov porastú od septembra 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda vo februári 2025 schválila zámer zvýšiť platy pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň v regionálnom školstve o 7 % od 1. septembra 2025. Od 1. januára 2026 plánuje zvýšiť platy o ďalších 7 % s tým, že tarifné mzdy od 1. januára 2026 vzrastú o 5 % a zároveň sa zavedie nový nadtarifný systém odmeňovania, ktorý zvýši platy učiteľov v priemere o ďalšie 2 %. Tento nový systém bude viazaný na kvalitu výkonu.\n\nZvyšovanie sa týka aj vysokoškolských učiteľov a výskumných a vývojových pracovníkov, ktorí od 1. septembra 2025 dostanú 7 % navýšenie a od 1. januára 2026 ďalších 7 %. Porastú tiež platy nepedagogických zamestnancov škôl, pričom ich tarifné mzdy sa zvýšia o 7 % od 1. septembra 2025 a o ďalších 7 % od 1. januára 2026.\n\nZačínajúci pedagogický zamestnanec v druhom stupni vzdelania na základnej a strednej škole by mal mať o 81 eur viac, ak má druhú atestáciu a dlhodobú prax, jeho plat bude vyšší približne o 130 eur.\n\nAnalytická organizácia Centrum vzdelávacích analýz upozornila , že zvýšenie platov sa bude líšiť na základe regiónov, pretože v niektorých sa zruší alebo zníži regionálny príplatok, ktorý sa odvíjal od nákladov na život v danej oblasti. Prvýkrát bol tento kompenzačný príspevok vyplatený v roku 2024.\n\nBývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva a súčasný analytik združenia Centrum vzdelávacích analýz Rehúš odhadol , že kvôli zrušeniu regionálnych príplatkov učitelia v Žiline prídu v priemere o 1,5 %, teda o 28 eur, napriek zvýšeniu platov. Avšak jednorázová odmena vo výške 800 eur pre všetkých zamestnancov a zamestnankyne štátnej a verejnej správy zvýši ich mesačný príjem v priemere o 39 eur za každý mesiac v roku 2025. Učiteľom v Žiline sa tak mesačný plat oproti minulému roku zvýši priemerne o dve percentá.\n\nZvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov na všetkých stupňoch vzdelávania bude stáť približne 389 miliónov eur.\n\nOdborový zväz pracovníkov školstva a vedy pôvodne žiadal zvýšenie platov od 1. septembra 2025 o desať percent, napokon sa s vládou dohodol na 7-percentnom zvýšení.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ministerstva školstva vláda Slovenskej republiky schválila Zámer zvýšenia platov do roku 2026. Platy učiteľov porastú od septembra 2025. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda vo februári 2025 schválila zámer zvýšiť platy pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň v regionálnom školstve o 7 % od 1. septembra 2025. Od 1. januára 2026 plánuje zvýšiť platy o ďalších 7 % s tým, že tarifné mzdy od 1. januára 2026 vzrastú o 5 % a zároveň sa zavedie nový nadtarifný systém odmeňovania, ktorý zvýši platy učiteľov v priemere o ďalšie 2 %. Tento nový systém bude viazaný na kvalitu výkonu.", "Zvyšovanie sa týka aj vysokoškolských učiteľov a výskumných a vývojových pracovníkov, ktorí od 1. septembra 2025 dostanú 7 % navýšenie a od 1. januára 2026 ďalších 7 %. Porastú tiež platy nepedagogických zamestnancov škôl, pričom ich tarifné mzdy sa zvýšia o 7 % od 1. septembra 2025 a o ďalších 7 % od 1. januára 2026.", "Začínajúci pedagogický zamestnanec v druhom stupni vzdelania na základnej a strednej škole by mal mať o 81 eur viac, ak má druhú atestáciu a dlhodobú prax, jeho plat bude vyšší približne o 130 eur.", "Analytická organizácia Centrum vzdelávacích analýz upozornila , že zvýšenie platov sa bude líšiť na základe regiónov, pretože v niektorých sa zruší alebo zníži regionálny príplatok, ktorý sa odvíjal od nákladov na život v danej oblasti. Prvýkrát bol tento kompenzačný príspevok vyplatený v roku 2024.", "Bývalý riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva a súčasný analytik združenia Centrum vzdelávacích analýz Rehúš odhadol , že kvôli zrušeniu regionálnych príplatkov učitelia v Žiline prídu v priemere o 1,5 %, teda o 28 eur, napriek zvýšeniu platov. Avšak jednorázová odmena vo výške 800 eur pre všetkých zamestnancov a zamestnankyne štátnej a verejnej správy zvýši ich mesačný príjem v priemere o 39 eur za každý mesiac v roku 2025. Učiteľom v Žiline sa tak mesačný plat oproti minulému roku zvýši priemerne o dve percentá.", "Zvýšenie platov pedagogických a odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov na všetkých stupňoch vzdelávania bude stáť približne 389 miliónov eur.", "Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy pôvodne žiadal zvýšenie platov od 1. septembra 2025 o desať percent, napokon sa s vládou dohodol na 7-percentnom zvýšení."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválila", "viazaný", "týka", "mať", "upozornila", "zruší", "odhadol", "stáť", "žiadal"], "url": ["https://www.minedu.sk/vlada-schvalila-zamer-zvysenia-platov-ucitelov/?utm_source", "https://www.minedu.sk/vlada-schvalila-zamer-zvysenia-platov-ucitelov/?utm_source", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/952952-platy-ucitelov-stupnu-dvakrat-po-sebe-zaviest-sa-ma-aj-novy-sposob-odmenovania#:~:text=Nad%20r%C3%A1mec%20plo%C5%A1n%C3%A9ho%20navy%C5%A1ovania%20platov%20pedag%C3%B3gov%20sa%20m%C3%A1%20zavies%C5%A5%20aj%20nov%C3%A1%20formy%20nadtarifn%C3%A9ho%20odme%C5%88ovania%20zamestnancov%20v%20z%C3%A1vislosti%20od%20ich%20kvality%20a%20v%C3%BDkonu", "https://www.minedu.sk/vlada-schvalila-zamer-zvysenia-platov-ucitelov/?utm_source#:~:text=Zvy%C5%A1ovanie%20sa%20t%C3%BDka%20aj%20vysoko%C5%A1kolsk%C3%BDch%20u%C4%8Dite%C4%BEov%20a%20v%C3%BDskumn%C3%BDch%20a%20v%C3%BDvojov%C3%BDch%20pracovn%C3%ADkov", "https://www.aktuality.sk/clanok/KJJR2Ch/budu-mat-vsetci-priplatky-a-vyssie-mzdy-nie-je-to-iste-v-skolach-funguju-dve-skupiny-zamestnancov/#:~:text=V%20pr%C3%ADpade%20nav%C3%BD%C5%A1enia%20platov%20od%20septembra%20tohto%20roka%20by%20mal%20ma%C5%A5%20za%C4%8D%C3%ADnaj%C3%BAci%20pedagogick%C3%BD%20zamestnanec%20v%20druhom%20stupni%20vzdelania%20na%20z%C3%A1kladnej%20a%20strednej%20%C5%A1kole%20o%2081%20eur%20viac.%20V%20pr%C3%ADpade%2C%20%C5%BEe%20m%C3%A1%20druh%C3%BA%20atest%C3%A1ciu%20a%20dlhodob%C3%BA%20prax%2C%20plat%20by%20mal%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20o%20pribli%C5%BEne%20130%20eur.", "https://domov.sme.sk/c/23455908/zvysia-im-platy-no-skrtaju-regionalne-priplatky-o-kolko-si-ucitelia-tento-rok-polepsia.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/951388-vaecsina-ucitelov-pride-o-regionalny-priplatok-dostanu-ho-iba-v-troch-okresoch-no-aj-im-sa-znizi#:~:text=Region%C3%A1lne%20pr%C3%ADspevky%20dost%C3%A1vali%20u%C4%8Ditelia%20pod%C4%BEa%20toho%2C%20ak%C3%BD%20n%C3%A1kladn%C3%BD%20je%20%C5%BEivot%20v%20danej%20oblasti%20Slovenska.", "https://domov.sme.sk/c/23455908/zvysia-im-platy-no-skrtaju-regionalne-priplatky-o-kolko-si-ucitelia-tento-rok-polepsia.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/952952-platy-ucitelov-stupnu-dvakrat-po-sebe-zaviest-sa-ma-aj-novy-sposob-odmenovania#:~:text=%E2%80%9EZv%C3%BD%C5%A1enie%20tarifn%C3%BDch%20a,389%20mili%C3%B3nov%20eur%2C", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/952952-platy-ucitelov-stupnu-dvakrat-po-sebe-zaviest-sa-ma-aj-novy-sposob-odmenovania#:~:text=%C5%A0kolsk%C3%AD%20odbor%C3%A1ri%20prvotne%20%C5%BEiadali%20nav%C3%BD%C5%A1enie%20platov%20zamestnancov%20v%20%C5%A1kolstve%20od%20septembra%202025%20o%20desa%C5%A5%20percent%2C%20napokon%20s%C3%BAhlasili%20so%20sedempercentn%C3%BDm%20nav%C3%BD%C5%A1en%C3%ADm.%20Z%C3%A1stupcovia%20samospr%C3%A1v%20kritizovali%2C%20%C5%BEe%20nemaj%C3%BA%20peniaze%20na%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20platy%20ani%20odmeny%20v%20%C5%A1kolstve%20pre%20zamestnancov%20v%20origin%C3%A1lnych%20kompetenci%C3%A1ch."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:13.351941+00:00"}
{"id": "vr36081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36081", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bývalá vládna garnitúra nevládla ani celkom slušne, pretože mala permanentný obraz trvalého nepriateľa... inokedy rád kapucínov...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V júni 2009 sa objavila kauza, v ktorej mali policajti pochybným spôsobom obviniť kapucínsky kláštor zo zneužívania mladistvých . Jedná sa však o kauzu polície. Neexistuje priame prepojenie na vládu v rovine podobnej ostatným prípadom, rovnako sme nedohľadali žiadne vyhlásenie bývalej vlády na túto tému.", "analysis_paragraphs": ["V júni 2009 sa objavila kauza, v ktorej mali policajti pochybným spôsobom obviniť kapucínsky kláštor zo zneužívania mladistvých . Jedná sa však o kauzu polície. Neexistuje priame prepojenie na vládu v rovine podobnej ostatným prípadom, rovnako sme nedohľadali žiadne vyhlásenie bývalej vlády na túto tému."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["mladistvých"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/policajny-chaos-u-frantiskanov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:44.273498+00:00"}
{"id": "48828", "numeric_id": 48828, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48828", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS úplne jednoznačne a Sme rodina tiež, ale teda hovorím za SaS povedala, my podporíme voľby, predčasné voľby v septembri bez akýchkoľvek ďalších podmienok.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík po dlhšej dobe váhania nakoniec pripustil predčasné voľby ako možný scenár vývoja politickej situácie. Predtým, počas decembra 2022, pred aj po páde vlády však opakovane vylúčil, že by SaS predčasné voľby podporovala. Definitívne sa k nim prihlásil až v druhej polovici januára, keď sa ukázalo, že nová 76-ka nemá ani dostatočnú podporu medzi poslancami Sme rodina či OĽaNO, a vyhlásil, že ich po dohode klubu strana SaS podporí bez ďalších podmienok. Napriek tomu, že vyjadrenia ohľadom predčasných volieb strany SaSs ako aj samotného Richarda Sulíka sa v priebehu času menili, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.\n\nStrana SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho podali začiatkom decembra návrh na odvolanie vlády. 8. decembra 2022 Sulík pri odôvodňovaní návrhu na vyjadrenie nedôvery vláde povedal , že voľby nedávajú zmysel kvôli termínom a že si vie predstaviť, že by vláde po zmysluplnej rekonštrukcii bola znovu vyjadrená dôvera v NR SR. O päť dní neskôr Sulík v relácií Téma dňa v Ta3 ozrejmil: „Predčasné voľby však nie sú v našom záujme. Nechceme návrat Roberta Fica. (...) Ak budú predčasné voľby, tak sa zase predčasne vráti.\"\n\nZ troch možných scenárov, ktoré Sulík identifikoval ako rekonštrukciu vlády, vládu odborníkov a predčasné voľby, bol ochotný podporiť len prvé dva. Na tlačovej konferencii (3:20) po odvolaní vlády 15. decembra znovu potvrdil, že predčasné voľby nechce, pretože „by znamenali skorší návrat Roberta Fica. Toto je to, čo nechceme. Preto predčasné voľby aspoň v tomto momente podporovať nebudeme.“\n\n16. decembra sľúbil podporu tzv. vláde „Heger 2“ v rozhovore pre Startitup (9:05): „Poďme sa snažiť o rekonštrukciu vlády, lebo tam vie vzniknúť 76-ka. My sme pripravení dodať hlasy na to, aby vznikla. My sme pripravení pomôcť vzniku vlády Heger II.“\n\nO niekoľko dní neskôr však už Sulík priznal , že v poslaneckom klube SaS o novej 76-tke nepanuje zhoda a nebude pokračovať vo vyjednávaniach o tomto scenári.\n\nStrana SaS definitívne odmietla diskusiu o novej 76-ke aj v decembri 2023 keď bolo jasné, poslanci Sme rodina či niektorí poslanci OĽaNO nie sú ochotní priložiť svoje podpisy pod novú vládu Eduarda Hegera. V stanovisku strana SaS uviedla , že „nemá s Eduardom Hegerom momentálne o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani hnutie Sme rodina. Aj z toho dôvodu podporuje ako kompromisné riešenie predčasné voľby v septembri.“\n\nPo stretnutí lídrov bývalej koalície, 18. januára 2023, potvrdil (5:26) Richard Sulík, že „sa po dôkladnej diskusii na klube rozhodli podporiť predčasné voľby v septembri.“", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík po dlhšej dobe váhania nakoniec pripustil predčasné voľby ako možný scenár vývoja politickej situácie. Predtým, počas decembra 2022, pred aj po páde vlády však opakovane vylúčil, že by SaS predčasné voľby podporovala. Definitívne sa k nim prihlásil až v druhej polovici januára, keď sa ukázalo, že nová 76-ka nemá ani dostatočnú podporu medzi poslancami Sme rodina či OĽaNO, a vyhlásil, že ich po dohode klubu strana SaS podporí bez ďalších podmienok. Napriek tomu, že vyjadrenia ohľadom predčasných volieb strany SaSs ako aj samotného Richarda Sulíka sa v priebehu času menili, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "Strana SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho podali začiatkom decembra návrh na odvolanie vlády. 8. decembra 2022 Sulík pri odôvodňovaní návrhu na vyjadrenie nedôvery vláde povedal , že voľby nedávajú zmysel kvôli termínom a že si vie predstaviť, že by vláde po zmysluplnej rekonštrukcii bola znovu vyjadrená dôvera v NR SR. O päť dní neskôr Sulík v relácií Téma dňa v Ta3 ozrejmil: „Predčasné voľby však nie sú v našom záujme. Nechceme návrat Roberta Fica. (...) Ak budú predčasné voľby, tak sa zase predčasne vráti.\"", "Z troch možných scenárov, ktoré Sulík identifikoval ako rekonštrukciu vlády, vládu odborníkov a predčasné voľby, bol ochotný podporiť len prvé dva. Na tlačovej konferencii (3:20) po odvolaní vlády 15. decembra znovu potvrdil, že predčasné voľby nechce, pretože „by znamenali skorší návrat Roberta Fica. Toto je to, čo nechceme. Preto predčasné voľby aspoň v tomto momente podporovať nebudeme.“", "16. decembra sľúbil podporu tzv. vláde „Heger 2“ v rozhovore pre Startitup (9:05): „Poďme sa snažiť o rekonštrukciu vlády, lebo tam vie vzniknúť 76-ka. My sme pripravení dodať hlasy na to, aby vznikla. My sme pripravení pomôcť vzniku vlády Heger II.“", "O niekoľko dní neskôr však už Sulík priznal , že v poslaneckom klube SaS o novej 76-tke nepanuje zhoda a nebude pokračovať vo vyjednávaniach o tomto scenári.", "Strana SaS definitívne odmietla diskusiu o novej 76-ke aj v decembri 2023 keď bolo jasné, poslanci Sme rodina či niektorí poslanci OĽaNO nie sú ochotní priložiť svoje podpisy pod novú vládu Eduarda Hegera. V stanovisku strana SaS uviedla , že „nemá s Eduardom Hegerom momentálne o čom rokovať, keďže novú väčšinu nie sú ochotní podporiť ani všetci poslanci OĽaNO a ani hnutie Sme rodina. Aj z toho dôvodu podporuje ako kompromisné riešenie predčasné voľby v septembri.“", "Po stretnutí lídrov bývalej koalície, 18. januára 2023, potvrdil (5:26) Richard Sulík, že „sa po dôkladnej diskusii na klube rozhodli podporiť predčasné voľby v septembri.“"], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["podali", "povedal", "relácií", "konferencii", "rozhovore", "priznal", "odmietla", "uviedla", "potvrdil", ""], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/252842/sas-podava-navrh-na-vyslovenie-nedovery-hegerovej-vlade-tvrdi-ze-nedokaze-riesit-problemy-udi", "https://www.ta3.com/clanok/253508/sulik-si-po-pade-vlady-vie-predstavit-jej-rekonstrukciu-a-pokracovanie", "https://www.ta3.com/clanok/253939/predcasne-voby-nie-su-v-nasom-zaujme-nechceme-navrat-roberta-fica-povedal-sulik/2", "https://www.youtube.com/watch?v=3QAcTWc2Qno", "https://www.youtube.com/watch?v=nn_45CDZqM4", "https://video.sme.sk/c/23100597/sulik-76-tku-som-hegerovi-ponukol-no-nasi-poslanci-nesuhlasili-tak-som-to-uzavrel.html", "https://www.teraz.sk/import/sas-hladanie-novej-76ky-je-strata-cas/687832-nahlad.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/UnIyGOj/sas-poslala-odkaz-premierovi-hegerovi-nemame-o-com-rokovat/", "https://www.youtube.com/watch?v=pG5uKuuh9Fk", "https://www.webnoviny.sk/sulik-chce-predcasne-volby-v-septembri-termin-je-ferovy-voci-obcanom-aj-krajine-a-dava-nadej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:49.333141+00:00"}
{"id": "49484", "numeric_id": 49484, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49484", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ani jedno euro som neinvestoval do kampane. Ľudia na Slovensku nevidia ani jeden môj billboard. Nevidia v schránkach žiadne časopisy drahé.", "statement_date": "2024-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Financovanie politických kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov monitoruje Transparency International Slovensko (TIS) . TIS neeviduje žiadne výdavky spojené s prezidentskou kampaňou, ktoré by Igor Matovič zverejnil, preto nie je možné podľa verejne dostupných dát overiť pravdivosť tohto výroku.\n\nZákon o volebnej kampani uvádza, že prezidentský kandidát je povinný si pre účely financovania svojej kampane založiť osobitný transparentný účet ( zákon č. 181/2014 §5 (5) ). Podľa rovnakého zákona je kandidát povinný na tomto účte zverejňovať všetky platobné transakcie spojené s výdavkami na jeho prezidentskú kampaň. Podľa databázy TIS si Igor Matovič dodnes (11. marec 2024) žiaden transparentný účet, z ktorého by svoju prezidentskú kampaň finacoval, nezaložil. TIS zároveň vo svojej databáze neeviduje žiadne výdavky na politickú reklamu na sociálnych sieťach platformy Meta, Google Ads a Google Display & Video 360. K dátumu poslednej aktualizácie vyššie spomenutej databázy (4. marec 2024) Igor Matovič nezverejnil žiaden výdavok súvislosti s prezidentskou kampaňou. Pravdivosť výroku teda nie je možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Financovanie politických kampaní jednotlivých prezidentských kandidátov monitoruje Transparency International Slovensko (TIS) . TIS neeviduje žiadne výdavky spojené s prezidentskou kampaňou, ktoré by Igor Matovič zverejnil, preto nie je možné podľa verejne dostupných dát overiť pravdivosť tohto výroku.", "Zákon o volebnej kampani uvádza, že prezidentský kandidát je povinný si pre účely financovania svojej kampane založiť osobitný transparentný účet ( zákon č. 181/2014 §5 (5) ). Podľa rovnakého zákona je kandidát povinný na tomto účte zverejňovať všetky platobné transakcie spojené s výdavkami na jeho prezidentskú kampaň. Podľa databázy TIS si Igor Matovič dodnes (11. marec 2024) žiaden transparentný účet, z ktorého by svoju prezidentskú kampaň finacoval, nezaložil. TIS zároveň vo svojej databáze neeviduje žiadne výdavky na politickú reklamu na sociálnych sieťach platformy Meta, Google Ads a Google Display & Video 360. K dátumu poslednej aktualizácie vyššie spomenutej databázy (4. marec 2024) Igor Matovič nezverejnil žiaden výdavok súvislosti s prezidentskou kampaňou. Pravdivosť výroku teda nie je možné overiť."], "analysis_date": "2024-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko (TIS)", "zákon č. 181/2014 §5 (5)", "zverejňovať", "databázy", "databáze"], "url": ["https://volby.transparency.sk/prezident2024/kandidati/Igor.Matovi%C4%8D", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181#:~:text=(6)%20%C3%9Adaje,svojom%20webovom%20s%C3%ADdle.", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181#:~:text=%C3%9Adaje%20na%20osobitnom%20%C3%BA%C4%8Dte%20pod%C4%BEa%20odseku%205,ktor%C3%A9%20ju%20zverejn%C3%AD%20na%20svojom%20webovom%20s%C3%ADdle.", "https://volby.transparency.sk/prezident2024/kandidati/Igor.Matovi%C4%8D#:~:text=Neevidujeme%20transparentn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det%20kandid%C3%A1ta", "https://volby.transparency.sk/prezident2024/kandidati/Igor.Matovi%C4%8D#:~:text=Neevidujeme%20transparentn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det%20kandid%C3%A1ta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:51.997699+00:00"}
{"id": "vr37006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37006", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď prišla vláda Roberta Fica Ústavný súd rozhodol, že vláda Mikuláša Dzurindu a špeciálne rezort, ktorý viedla Iveta Radičová, protiústavne odňala invalidom baníckym dôchodky. Bolo to vo výške 2 miliardy a my sme ich museli nahrádzať a radi sme to urobili.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sa píše v dokumente \"Prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení a dôchodkovom sporení prijatých od júla 2006 do 31. decembra 2008\" ( .rtf ), \"novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 10. 2006 bola riešená situácia poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol invalidný dôchodok odňatý, prípadne jeho suma znížená podľa protiústavného ustanovenia. Následne na to Sociálna poisťovňa postupne prehodnotila a prinavracia invalidné dôchodky tým invalidným dôchodcom, ktorým boli nespravodlivo odňaté.\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatila sa nám zistiť nepodarilo. V článku portálu sme.sk sa ako predpokladaná čiastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podľa pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhať až na 2, 6 miliardy korún.", "analysis_paragraphs": ["Ako sa píše v dokumente \"Prehľad najvýznamnejších legislatívnych zmien v sociálnom poistení a dôchodkovom sporení prijatých od júla 2006 do 31. decembra 2008\" ( .rtf ), \"novelou zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 10. 2006 bola riešená situácia poberateľov invalidného dôchodku, ktorým bol invalidný dôchodok odňatý, prípadne jeho suma znížená podľa protiústavného ustanovenia. Následne na to Sociálna poisťovňa postupne prehodnotila a prinavracia invalidné dôchodky tým invalidným dôchodcom, ktorým boli nespravodlivo odňaté.\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatila sa nám zistiť nepodarilo. V článku portálu sme.sk sa ako predpokladaná čiastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podľa pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhať až na 2, 6 miliardy korún."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "sme.sk", "pravda.sk"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Preh%C4%BEad%20najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%ADch%20legislat%C3%ADvnych%20zmien%20%20v%20soci%C3%A1lnom%20poisten%C3%AD%20a%20d%C3%B4chodkovom%20sporen%C3%AD%20%20prijat%C3%BDch%20od%20j%C3%BAla%202006%20do%2031.%20decembra%202008", "http://www.sme.sk/c/2885375/stat-doplati-invalidnym-dochodcom-penzie-o-ktore-prisli.html#ixzz1CUuSXbsd", "http://peniaze.pravda.sk/stat-vrati-invalidom-vsetky-penzie-d6q-/sk_dochodky.asp?c=A060831_054010_sk_dochodky_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:56.607342+00:00"}
{"id": "42255", "numeric_id": 42255, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42255", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme museli riešiť v prvej Dzurindovej vláde fakticky to, že banky dávali za 24% úroky, lebo samozrejme tá privatizácia á la Mečiar ich zničila ...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako uvádza výročná správa Slovenskej sporiteľne pre rok 1999, počas Mečiarovej vlády sa stav slovenských bánk zhoršil natoľko, že vláda Mikuláša Dzurindu musela začať s procesom reštrukturalizácie. “ Uplynulý rok bol pre bankový sektor rokom začiatku ozdravovacieho procesu. Dlhoročným neriešením problémov bankového sektora sa stav úverového portfólia finančná výkonnosť hlavne štátom vlastnených bánk zhoršila natoľko, že problémom sa začala zaoberať vláda SR “ ( .pdf , s. 4). Na začiatku Dzurindovej vlady (rok 1998) boli úrokové sadzby skutočne vysoké, avšak mieru 24 % dosiahli hlavne krátkodobé úvery , ako vyplýva z databázy Národnej banky Slovenska ( .xls ). Iné typy úverov (dlhodobé do 5 rokov a nad 5 rokov) mali nižšiu úrokovú sadzbu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa štatistiky NBS o poskytnutých úveroch a ich úrokových mierach (tabuľka “Poskytnuté úvery a ich úrokové miery - stavy“) dosiahli v roku 1998 úrok 24 % niektoré produkty pri krátkodobých úveroch domácnostiam. Celkovo úvery obyvateľstvu mali v roku 1998 úrok len okolo 7-8%. Úvery firmám boli niekde na úrovni 14-20%.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza výročná správa Slovenskej sporiteľne pre rok 1999, počas Mečiarovej vlády sa stav slovenských bánk zhoršil natoľko, že vláda Mikuláša Dzurindu musela začať s procesom reštrukturalizácie. “ Uplynulý rok bol pre bankový sektor rokom začiatku ozdravovacieho procesu. Dlhoročným neriešením problémov bankového sektora sa stav úverového portfólia finančná výkonnosť hlavne štátom vlastnených bánk zhoršila natoľko, že problémom sa začala zaoberať vláda SR “ ( .pdf , s. 4). Na začiatku Dzurindovej vlady (rok 1998) boli úrokové sadzby skutočne vysoké, avšak mieru 24 % dosiahli hlavne krátkodobé úvery , ako vyplýva z databázy Národnej banky Slovenska ( .xls ). Iné typy úverov (dlhodobé do 5 rokov a nad 5 rokov) mali nižšiu úrokovú sadzbu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa štatistiky NBS o poskytnutých úveroch a ich úrokových mierach (tabuľka “Poskytnuté úvery a ich úrokové miery - stavy“) dosiahli v roku 1998 úrok 24 % niektoré produkty pri krátkodobých úveroch domácnostiam. Celkovo úvery obyvateľstvu mali v roku 1998 úrok len okolo 7-8%. Úvery firmám boli niekde na úrovni 14-20%."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".xls", "NBS"], "url": ["https://www.slsp.sk/content/dam/sk/slsp/www_slsp_sk/documents/financne-ukazovatele/slspsks_99.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/PUM/07-01-1998.XLS", "https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-institucie/banky/statisticke-udaje-penaznych-financnych-institucii/uvery"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:14.980401+00:00"}
{"id": "vr28164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28164", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...vieme dostať z Českej republiky a z Rakúska toľko plynu, že to je trojnásobne viac ako potrebujeme na domácu spotrebu Slovenska. Slovensko potrebuje plus mínus 5,5-6 miliárd metrov kubických plynu ročne pre domácnosti ako aj pre podnikateľský sektor a keďže sme schopní doručiť na Slovensko 15-16 miliárd metrov kubických, tak je to trojnásobne to, čo potrebujeme.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko potrebuje na svoju spotrebu plyn v približnom objeme aký uvádza R. Fico. Demagog.SK však nezistil kapacitu reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu. Nepodarilo sa nám však zistiť celkový kapacitu reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska na Slovensko. O dokončení reverzu z Česka a Rakúska informoval Eustream 30. novembra 2011, no neuvádza o akú kapacitu ide. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko potrebuje na svoju spotrebu plyn v približnom objeme aký uvádza R. Fico. Demagog.SK však nezistil kapacitu reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu. Nepodarilo sa nám však zistiť celkový kapacitu reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska na Slovensko. O dokončení reverzu z Česka a Rakúska informoval Eustream 30. novembra 2011, no neuvádza o akú kapacitu ide. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["International Energy Agency", "Výročnej", "Eustream"], "url": ["http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/projekt-reverzneho-toku-plynu-je-dokonceny/10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:34.275477+00:00"}
{"id": "vr39088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39088", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Počúvame, že chcú zobrať mestám a obciam 250 miliónov eur (v rozpočte na rok 2012 pozn.)", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena vo financovaní miest a obcí, ktorá bude platná od budúceho roku, spočíva v tom, že kým doteraz samosprávy získavali 93,8% daní z príjmu fyzických osôb, od nového roku to bude 12,97% výnosu všetkých daní, teda mix daní. Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste tvrdí, že je systém nastavený tak, aby v roku 2012 získali mestá a obce o 3% viac financií ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu, že sa jedná o ťažko predvídateľný vývoj, sa zdá, že zúčastnení súhlasia s Miklošovým tvrdením, že v roku 2012 budú ich príjmy predstavovať nárast o 3% voči predchádzajúcemu roku. To, s čím však majú problém je fakt, že ak by sa systém nezmenil, ich príjem by bol ešte vyšší - o 250 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Zmena vo financovaní miest a obcí, ktorá bude platná od budúceho roku, spočíva v tom, že kým doteraz samosprávy získavali 93,8% daní z príjmu fyzických osôb, od nového roku to bude 12,97% výnosu všetkých daní, teda mix daní. Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste tvrdí, že je systém nastavený tak, aby v roku 2012 získali mestá a obce o 3% viac financií ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu, že sa jedná o ťažko predvídateľný vývoj, sa zdá, že zúčastnení súhlasia s Miklošovým tvrdením, že v roku 2012 budú ich príjmy predstavovať nárast o 3% voči predchádzajúcemu roku. To, s čím však majú problém je fakt, že ak by sa systém nezmenil, ich príjem by bol ešte vyšší - o 250 miliónov."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Zmena", "súhlasia", "problém"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=507", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/mesta-biju-poplach.html", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1110060356&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:25.876709+00:00"}
{"id": "vr30003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30003", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Ruskí novinári pred dvoma dňami, vaši kolegovia de facto, prišli na chorvátsko-maďarskú hranicu a smiali sa do očí maďarským kolegom, že keby sme vedeli, že takto funguje schengenská hranica, že môže ísť kto chce a kam chce, tak by sme nečakali tri mesiace na víza na vstup do EÚ.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť žiadne zdroje, ktoré by informovali o opísanej situácii. Nakoľko nemôžeme výrok potvrdiť ani vyvrátiť, hodnotíme ho ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť žiadne zdroje, ktoré by informovali o opísanej situácii. Nakoľko nemôžeme výrok potvrdiť ani vyvrátiť, hodnotíme ho ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:15.023159+00:00"}
{"id": "vr16218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16218", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu vysoká produktivita práce.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných štatistík Eurostat Slovensko dosiahlo v roku 2015 produktivitu 83,2%. Oproti krajine s najvyššou produktivitou z krajín EÚ (Írsko; 185,9%) Slovensko nemôžeme radiť medzi krajiny s vysokou produktivitou práce. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. Podľa Štatistického úradu EÚ za rok 2015 Slovensko dosiahlo produktivitu 83,2% za hodinu. Najnižšiu produktivitu dosiahlo Bulharsko - 44,2% a najvyššiu Írsko s 185,9%. Podľa týchto čísiel sa Slovensko nachádza skôr niekde v strede, na rozdiel od krajín ako sú Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko či práve Írsko, ktorých produktivita je nad 100%. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných štatistík Eurostat Slovensko dosiahlo v roku 2015 produktivitu 83,2%. Oproti krajine s najvyššou produktivitou z krajín EÚ (Írsko; 185,9%) Slovensko nemôžeme radiť medzi krajiny s vysokou produktivitou práce. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Produktivita práce vyjadruje objem vyprodukovaných hodnôt pripadajúci na jednotku spotrebovanej práce za určité obdobie (rok, mesiac, deň, hodinu) podľa toho, v akom období túto produktivitu zisťujeme. Podľa Štatistického úradu EÚ za rok 2015 Slovensko dosiahlo produktivitu 83,2% za hodinu. Najnižšiu produktivitu dosiahlo Bulharsko - 44,2% a najvyššiu Írsko s 185,9%. Podľa týchto čísiel sa Slovensko nachádza skôr niekde v strede, na rozdiel od krajín ako sú Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko či práve Írsko, ktorých produktivita je nad 100%. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tesem160&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:15.808552+00:00"}
{"id": "vr33441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33441", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Tá firma od októbra 2010 disponovala touto výpoveďou, trvalo jej 2 roky, kým zistila, že tá výpoveď asi nie je celkom v súlade z jej pohľadu s procesnými, alebo formálnymi náležitosťami. Nie. Oni čakali na vás.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daniel Krajcer ešte počas diskusie priznal, že tento výrok nie je pravdivý:", "analysis_paragraphs": ["Daniel Krajcer ešte počas diskusie priznal, že tento výrok nie je pravdivý:"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:45.988971+00:00"}
{"id": "49771", "numeric_id": 49771, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49771", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Tam potom prvom (atentáte na Trumpa, pozn.), keď bol aj postrelený, tak sa hneď zriadil výbor v Kongrese USA, ktorý bol aj opozícia, aj vládne strany, kde sa proste išlo hneď jadro toho, čo sa stalo.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V USA sa pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami udiali dva pokusy o atentát na republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Po prvom atentáte boli v oboch komorách Kongresu zriadené pracovné skupiny zložené zo zástupcov oboch strán, ktoré mali preskúmať nedostatky vedúce k atentátu. Z oboch vyšetrovaní boli publikované verejné správy a závery z vyšetrovania zverejnili aj ďalšie inštitúcie. Výrok Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvý atentát na Trumpa sa odohral 13. júla v Pensylvánii na jeho predvolebnom mítingu. Bývalý prezident bol atentátnikom zasiahnutý do pravého ucha, jeden účastník zhromaždenia bol zabitý a ďalší dvaja kriticky zranení.\n\nKrátko po samotno incident bolo zahájené vyšetrovanie senátnym Výborom pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti (HSGAC) spolu s trvalým podvýborom pre vyšetrovania s cieľom odhaliť bezpečnostné nedostatky, ktoré viedli k pokusu o atentát ( .pdf, s. 3 ).\n\nNa vyšetrovaní sa spoločne zúčastňovali zástupcovia Republikánov aj Demokratov.\n\nVýbor si vyžiadali viaceré dokumenty a informácie od rôznych agentúr vrátane Tajnej služby Spojených štátov (USSS), FBI, Ministerstva vnútornej bezpečnosti, okresných prokurátorov a polície ( .pdf, s. 3-5 ).\n\nRiaditeľ tajnej služby Ronald Rowe a zástupca riaditeľa FBI Paul Abbate sa zúčastnili viacerých verejných aj neverejných vypočutí. Predstavitelia výboru navštívil aj miesto zhromaždenia v meste Butler v štáte Pensylvánia, kde spolu s miestnymi zložkami preskúmali budovu, z ktorej útočník strieľal, a uskutočnili rozhovory s miestnou políciou a ostreľovačmi, ktorí zabezpečovali stretnutie ( .pdf, s. 4 ).\n\nSenátny výbor pri vyšetrovaní odhalil , že pred streľbou na predvolebnom zhromaždení nastali zlyhania na takmer každej úrovni vrátane plánovania, komunikácie, bezpečnosti a prideľovania zdrojov.\n\nVyšetrovatelia zistili , že medzi tajnou službou a ďalšími bezpečnostnými zložkami neexistovala jasná hierarchia velenia a žiadny plán na pokrytie budovy, na ktorej sa strelec nachádzal.\n\nZ vyšetrovania taktiež vyplynulo , že tajná služba dostala varovanie o človeku na streche zhruba dve minúty predtým, ako spustil paľbu smerom na Trumpa. Zhruba 22 sekúnd predtým, ako vystrelil, miestny dôstojník vysielačkou upozornil na ozbrojeného jednotlivca na streche, ale táto informácia sa nedostala ku kľúčovým zamestnancom tajnej služby.\n\nSenátori vypracovali pre Tajnú službu viaceré odporučenia napríklad, aby pred každým chráneným podujatím lepšie definovala úlohy a povinnosti vrátane určenia jediného človeka. Okrem toho členovia výboru odporučili agentúre, aby úplne prepracovala komunikačné operácie na podobných podujatiach a zlepšila aj zdieľanie spravodajských informácií.\n\nAj druhá komora amerického parlamentu odhlasovala vytvorenie pracovnej skupiny na vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní počas atentátu. Legislatívu, ktorou bola vyšetrovacia skupina zriadená, schválili členovia Snemovne reprezentantov jednohlasne. Tento panel pozostáva z 13 členov a zastúpenie v nej majú členovia z oboch politický strán.\n\nPanel na základe vlastného vyšetrovania vydala predbežnú správu. V nej členovia okrem iného konštatujú, že podľa získaných dôkazov sa udalostiam z 13. júla dalo zabrániť.\n\nZačatie vyšetrovania oznámil aj Úrad generálneho inšpektora amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti. Úrad chce preveriť postup americkej tajnej služby v spojitosti s bezpečnosťou Donalda Trumpa.\n\nVlastnú internú správu o vyšetrovaní incidentu zverejnila aj Tajná služba USA.\n\nV kontraste k priebehu vyšetrovania v USA má slovenská verejnosť aj po vyše piatich mesiacoch stále minimum informácii ohľadom atentátu na premiéra Fica. Generálna prokuratúra na kauzu naďalej uplatňuje informačné embargo.\n\nVlastné vyšetrovanie vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Zaoberá sa postupom premiérovej ochranky pri zásahu na námestí v Handlovej. Zároveň preveruje, ako sa pár hodín po udalosti dostalo na verejnosť video s Cintulovými vyjadreniami krátko po zadržaní.\n\nPremiér Fico oznámil , že vo vyšetrovaní je zapojená aj tajná služba SIS. Jeho vyjadrenie neskôr podporil aj minister Šutaj Eštok po zasadnutí vlády v utorok 15. októbra, ktorý povedal, že si správu „objednal“ samotný premiér Neskôr minister poslal stanovisko, v ktorom svoje pôvodné vyjadrenie korigoval. Vyjadrenie poprela aj tajná služba.\n\nViaceré opozičné strany už vyslovili obavu, že cieľom očakávanej správy SIS je kompromitácia ich predstaviteľov.", "analysis_paragraphs": ["V USA sa pred nastávajúcimi prezidentskými voľbami udiali dva pokusy o atentát na republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Po prvom atentáte boli v oboch komorách Kongresu zriadené pracovné skupiny zložené zo zástupcov oboch strán, ktoré mali preskúmať nedostatky vedúce k atentátu. Z oboch vyšetrovaní boli publikované verejné správy a závery z vyšetrovania zverejnili aj ďalšie inštitúcie. Výrok Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivý.", "Prvý atentát na Trumpa sa odohral 13. júla v Pensylvánii na jeho predvolebnom mítingu. Bývalý prezident bol atentátnikom zasiahnutý do pravého ucha, jeden účastník zhromaždenia bol zabitý a ďalší dvaja kriticky zranení.", "Krátko po samotno incident bolo zahájené vyšetrovanie senátnym Výborom pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti (HSGAC) spolu s trvalým podvýborom pre vyšetrovania s cieľom odhaliť bezpečnostné nedostatky, ktoré viedli k pokusu o atentát ( .pdf, s. 3 ).", "Na vyšetrovaní sa spoločne zúčastňovali zástupcovia Republikánov aj Demokratov.", "Výbor si vyžiadali viaceré dokumenty a informácie od rôznych agentúr vrátane Tajnej služby Spojených štátov (USSS), FBI, Ministerstva vnútornej bezpečnosti, okresných prokurátorov a polície ( .pdf, s. 3-5 ).", "Riaditeľ tajnej služby Ronald Rowe a zástupca riaditeľa FBI Paul Abbate sa zúčastnili viacerých verejných aj neverejných vypočutí. Predstavitelia výboru navštívil aj miesto zhromaždenia v meste Butler v štáte Pensylvánia, kde spolu s miestnymi zložkami preskúmali budovu, z ktorej útočník strieľal, a uskutočnili rozhovory s miestnou políciou a ostreľovačmi, ktorí zabezpečovali stretnutie ( .pdf, s. 4 ).", "Senátny výbor pri vyšetrovaní odhalil , že pred streľbou na predvolebnom zhromaždení nastali zlyhania na takmer každej úrovni vrátane plánovania, komunikácie, bezpečnosti a prideľovania zdrojov.", "Vyšetrovatelia zistili , že medzi tajnou službou a ďalšími bezpečnostnými zložkami neexistovala jasná hierarchia velenia a žiadny plán na pokrytie budovy, na ktorej sa strelec nachádzal.", "Z vyšetrovania taktiež vyplynulo , že tajná služba dostala varovanie o človeku na streche zhruba dve minúty predtým, ako spustil paľbu smerom na Trumpa. Zhruba 22 sekúnd predtým, ako vystrelil, miestny dôstojník vysielačkou upozornil na ozbrojeného jednotlivca na streche, ale táto informácia sa nedostala ku kľúčovým zamestnancom tajnej služby.", "Senátori vypracovali pre Tajnú službu viaceré odporučenia napríklad, aby pred každým chráneným podujatím lepšie definovala úlohy a povinnosti vrátane určenia jediného človeka. Okrem toho členovia výboru odporučili agentúre, aby úplne prepracovala komunikačné operácie na podobných podujatiach a zlepšila aj zdieľanie spravodajských informácií.", "Aj druhá komora amerického parlamentu odhlasovala vytvorenie pracovnej skupiny na vyšetrenie bezpečnostných zlyhaní počas atentátu. Legislatívu, ktorou bola vyšetrovacia skupina zriadená, schválili členovia Snemovne reprezentantov jednohlasne. Tento panel pozostáva z 13 členov a zastúpenie v nej majú členovia z oboch politický strán.", "Panel na základe vlastného vyšetrovania vydala predbežnú správu. V nej členovia okrem iného konštatujú, že podľa získaných dôkazov sa udalostiam z 13. júla dalo zabrániť.", "Začatie vyšetrovania oznámil aj Úrad generálneho inšpektora amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti. Úrad chce preveriť postup americkej tajnej služby v spojitosti s bezpečnosťou Donalda Trumpa.", "Vlastnú internú správu o vyšetrovaní incidentu zverejnila aj Tajná služba USA.", "V kontraste k priebehu vyšetrovania v USA má slovenská verejnosť aj po vyše piatich mesiacoch stále minimum informácii ohľadom atentátu na premiéra Fica. Generálna prokuratúra na kauzu naďalej uplatňuje informačné embargo.", "Vlastné vyšetrovanie vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Zaoberá sa postupom premiérovej ochranky pri zásahu na námestí v Handlovej. Zároveň preveruje, ako sa pár hodín po udalosti dostalo na verejnosť video s Cintulovými vyjadreniami krátko po zadržaní.", "Premiér Fico oznámil , že vo vyšetrovaní je zapojená aj tajná služba SIS. Jeho vyjadrenie neskôr podporil aj minister Šutaj Eštok po zasadnutí vlády v utorok 15. októbra, ktorý povedal, že si správu „objednal“ samotný premiér Neskôr minister poslal stanovisko, v ktorom svoje pôvodné vyjadrenie korigoval. Vyjadrenie poprela aj tajná služba.", "Viaceré opozičné strany už vyslovili obavu, že cieľom očakávanej správy SIS je kompromitácia ich predstaviteľov."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["odohral", ".pdf, s. 3", "zúčastňovali", ".pdf, s. 3-5", ".pdf, s. 4", "odhalil", "zistili", "vyplynulo", "vypracovali", "odhlasovala", "vydala", "oznámil", "zverejnila", "uplatňuje", "Zaoberá", "oznámil", "vyslovili"], "url": ["https://www.cbsnews.com/news/trump-shot-rally-assassination-attempt/", "https://www.hsgac.senate.gov/wp-content/uploads/USSS-HSGAC-Interim-Report.pdf", "https://www.nbcnews.com/politics/donald-trump/bipartisan-report-trump-shooting-secret-service-failures-tech-rcna172433", "https://www.hsgac.senate.gov/wp-content/uploads/USSS-HSGAC-Interim-Report.pdf", "https://www.hsgac.senate.gov/wp-content/uploads/USSS-HSGAC-Interim-Report.pdf", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725083-tajne-sluzby-zlyhali-a-to-viackrat-atentatu-na-trumpa-sa-dalo-predist-skonstatoval-vybor/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725083-tajne-sluzby-zlyhali-a-to-viackrat-atentatu-na-trumpa-sa-dalo-predist-skonstatoval-vybor/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725083-tajne-sluzby-zlyhali-a-to-viackrat-atentatu-na-trumpa-sa-dalo-predist-skonstatoval-vybor/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725083-tajne-sluzby-zlyhali-a-to-viackrat-atentatu-na-trumpa-sa-dalo-predist-skonstatoval-vybor/", "https://www.pbs.org/newshour/politics/house-votes-to-form-bipartisan-task-force-to-investigate-security-lapses-in-trump-rally-shooting", "https://www.nbcnews.com/politics/donald-trump/bipartisan-report-trump-shooting-secret-service-failures-tech-rcna172433", "https://www.trend.sk/spravy/americky-rezort-vnutornej-bezpecnosti-spustil-vysetrovanie-utoku-donalda-trumpa", "https://www.nbcnews.com/investigations/police-roof-trump-shooter-butler-rally-never-spoke-secret-service-rcna172007", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:32.003297+00:00"}
{"id": "49172", "numeric_id": 49172, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49172", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď bol už štát zavretý, keď bol kurzarbeit, jediné ministerstvo skoro naplno čerpalo eurofondy bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase covidovej krízy prišlo Ministerstvo práce so systémom Kurzarbeit, ktorý mal Slovákom garantovať zamestnanosť aj v prípade, že ich zamestnávateľ dočasne nebude potrebovať. Na program boli presunuté aj eurofondy, čo Slovensku výrazne pomohlo v tom aby nám tieto prostriedky neprepadli, keďže Slovenská republika má dlhodobý problém s čerpaním európskych peňazí. Najlepšie v čerpaní je, aj vďaka uvoľneniu podmienok od Európskej únie, práve Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo zákon pre udržanie zamestnanosti v čase krízy s názvom Kurzarbeit . Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť k 1. marcu 2022. Ide o skrátenú pracovnú dobu, kde sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú alebo sú nútení akceptovať redukciu pracovného času a nižšiu výšku vyplatenej mzdy. Štát tu má svoju rolu v podobe pokrývania časti mzdy dotknutých zamestnancov s cieľom zachovania pracovných miest.\n\nNa Kurzarbeit mohla Slovenská republika použiť aj peniaze z eurofondov. Čo sa týka ich čerpania, podľa údajov, ktorými disponuje Ministerstvo financií bolo na konci apríla najúspešnejšie v čerpaní práve Ministerstvo práce, ktorému sa podarilo využiť až 83 % zdrojov. Zvyšných 17 % však stále predstavuje nevyčerpanú sumu v hodnote približne pol miliardy eur.\n\nSlovensko v čerpaní eurofondov paradoxne pomohlo krízy a promtná reakcia Európskej únie. EÚ pre závažnosť situácie výnimočne uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov, aby ich členské štáty čo najrýchlejšie využili na boj s pandémiou. Rezorty napokon na boj s Covidom z operačných programoch uvolnili 1,1 miliardy eur, ktoré mali pôvodne smerovať na reformy a rozvoj Slovenska a zmenšovanie regionálnych rozdielov.\n\nMožnosť čerpania eurofondov na krízové účely sa zopakovala aj v čase prílevu utečencov z Ukrajiny a pri energetickej kríze. Slovensko si v Bruseli vyrokovalo, možnosť využiť eurofondy na úhradu energií pre zraniteľné domácnosti. Komisia na energie umožnila použiť až 1,45 miliardy eur. Na pomoc utečencom sa presmerovalo ďalších 315 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["V čase covidovej krízy prišlo Ministerstvo práce so systémom Kurzarbeit, ktorý mal Slovákom garantovať zamestnanosť aj v prípade, že ich zamestnávateľ dočasne nebude potrebovať. Na program boli presunuté aj eurofondy, čo Slovensku výrazne pomohlo v tom aby nám tieto prostriedky neprepadli, keďže Slovenská republika má dlhodobý problém s čerpaním európskych peňazí. Najlepšie v čerpaní je, aj vďaka uvoľneniu podmienok od Európskej únie, práve Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovalo zákon pre udržanie zamestnanosti v čase krízy s názvom Kurzarbeit . Zákon o podpore v čase skrátenej práce nadobudol účinnosť k 1. marcu 2022. Ide o skrátenú pracovnú dobu, kde sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodnú alebo sú nútení akceptovať redukciu pracovného času a nižšiu výšku vyplatenej mzdy. Štát tu má svoju rolu v podobe pokrývania časti mzdy dotknutých zamestnancov s cieľom zachovania pracovných miest.", "Na Kurzarbeit mohla Slovenská republika použiť aj peniaze z eurofondov. Čo sa týka ich čerpania, podľa údajov, ktorými disponuje Ministerstvo financií bolo na konci apríla najúspešnejšie v čerpaní práve Ministerstvo práce, ktorému sa podarilo využiť až 83 % zdrojov. Zvyšných 17 % však stále predstavuje nevyčerpanú sumu v hodnote približne pol miliardy eur.", "Slovensko v čerpaní eurofondov paradoxne pomohlo krízy a promtná reakcia Európskej únie. EÚ pre závažnosť situácie výnimočne uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov, aby ich členské štáty čo najrýchlejšie využili na boj s pandémiou. Rezorty napokon na boj s Covidom z operačných programoch uvolnili 1,1 miliardy eur, ktoré mali pôvodne smerovať na reformy a rozvoj Slovenska a zmenšovanie regionálnych rozdielov.", "Možnosť čerpania eurofondov na krízové účely sa zopakovala aj v čase prílevu utečencov z Ukrajiny a pri energetickej kríze. Slovensko si v Bruseli vyrokovalo, možnosť využiť eurofondy na úhradu energií pre zraniteľné domácnosti. Komisia na energie umožnila použiť až 1,45 miliardy eur. Na pomoc utečencom sa presmerovalo ďalších 315 miliónov eur."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Kurzarbeit", "redukciu", "najúspešnejšie", "uvoľnila", "krízové účely"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/kurzarbeit-od-dnesneho-dna-aj-slovensku.html", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/kurzarbeit-od-1-3-2022-na-slovensku-podmienky-priklady", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668852-znovu-strasia-prepadnutim-miliardy-z-eurofondov-vlada-roky-nic-nerobila-aby-tento-stav-napravila-odkazuju-odbornici/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-eurofondy-pomohli-slovensku-pocas-pandemie/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-vlada-vypocitala-800-milionov-ktore-maju-slovensku-prepadnut-v-eurofondoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:16.062621+00:00"}
{"id": "vr33725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33725", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To znamená, že z nášho listu je jednoznačne napísané pre vyššie príjmové skupiny obmedziť časť sociálnych dávok, priemer, píšeme tam v zátvorke prídavky na deti a tak ďalej.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia (konkrétne Most-Híd) skutočne navrhovala obmedzenie časti sociálnych dávok pre vyššie príjmové skupiny, resp. akceptovala ich vo forme ako boli navrhované vládou Roberta Fica. Potvrdzuje to aj článok na internetovom portáli strany SMER: \"Najkonštruktívnejšie sa k výzve na predloženie vlastných návrhov podľa premiéra postavili Most-Híd a SDKÚ-DS, ich opatrenia by však štátu priniesli spolu len 180 miliónov eur. Most-Híd navrhoval okrem iného uskutočniť audit verejných výdavkov štátnej a verejnej správy, obmedziť maximálnu sumu dávky v nezamestnanosti na úroveň priemernej mzdy či obmedzenie výdavkov na štátnych zamestnancov.\" V dokumente (pdf.) vypracovanom stranou Most-Híd analyzuje balíček vládou navrhovaných opatrení a zároveň ponúka možné alternatívy:\n\n\"Existuje ďalší priestor na úspory v oblasti sociálnch dávok, napríklad podpora rodín ( rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku ), dávky v nezamestnanosti (znížiť maximálnu hranicu dávky v nezamestnanosti.)\"\n\nBod z balíčka konsolidačných opatrení navrhovaných vládou je označený ako návrh, s ktorým by Most-Híd vedel súhlasiť ( v závislosti od jeho konkrétnej podoby) :\n\n\"Obmedzenie prídavkov na deti a daňového bonusu pre ľudí s príjmom nad istou hodnotou (800 eur?)\"", "analysis_paragraphs": ["Opozícia (konkrétne Most-Híd) skutočne navrhovala obmedzenie časti sociálnych dávok pre vyššie príjmové skupiny, resp. akceptovala ich vo forme ako boli navrhované vládou Roberta Fica. Potvrdzuje to aj článok na internetovom portáli strany SMER: \"Najkonštruktívnejšie sa k výzve na predloženie vlastných návrhov podľa premiéra postavili Most-Híd a SDKÚ-DS, ich opatrenia by však štátu priniesli spolu len 180 miliónov eur. Most-Híd navrhoval okrem iného uskutočniť audit verejných výdavkov štátnej a verejnej správy, obmedziť maximálnu sumu dávky v nezamestnanosti na úroveň priemernej mzdy či obmedzenie výdavkov na štátnych zamestnancov.\" V dokumente (pdf.) vypracovanom stranou Most-Híd analyzuje balíček vládou navrhovaných opatrení a zároveň ponúka možné alternatívy:", "\"Existuje ďalší priestor na úspory v oblasti sociálnch dávok, napríklad podpora rodín ( rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príplatok k príspevku ), dávky v nezamestnanosti (znížiť maximálnu hranicu dávky v nezamestnanosti.)\"", "Bod z balíčka konsolidačných opatrení navrhovaných vládou je označený ako návrh, s ktorým by Most-Híd vedel súhlasiť ( v závislosti od jeho konkrétnej podoby) :", "\"Obmedzenie prídavkov na deti a daňového bonusu pre ľudí s príjmom nad istou hodnotou (800 eur?)\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["článok", "dokumente"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3961/opozicia-nevie-ako-riesit-konsolidaciu-verejnych-financii", "http://www.most-hid.sk/sk/webfm_send/293"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:00.616169+00:00"}
{"id": "vr30698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30698", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne sa stavebné práce na diaľniciach vykonávajú iba na úseku, kde je Studenec, Jablonové, Janovce, to je úsek 9 km a asi 4,5 km ten polprofil, ako povedal pán predseda.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z dostupných informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti tak status v realizácií majú nasledovné úseky:"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Košice - Milhosť", "Jablonov - Studenec (druhý profil)", "Jánovce - Jablonov", "Dubná Skala - Turany", "Fričovce - Svinia", "bol položený", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12329&prm1=1&prm2=69", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12328&prm1=1&prm2=176", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:32.963166+00:00"}
{"id": "vr16967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16967", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "....nech pán Káčer a jeho GLOBSEC dajú ruky preč od prezbrojovania armády, lebo sú tu roky organizácie, ktoré sú napojené na rôznych výrobcov zbraní...", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko spomína slovenský inštitút GLOBSEC , ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prezidentom organizácie je Róbert Vass, čestným predsedom predstavenstva je Rastislav Káčer . GLOBSEC organizuje konferencie Tatra Summit a a GLOBSEC Bratislava Forum, ktorých exkluzívnym partnerom je už viac než 10 rokov britská firma BAE Systems , 3. najväčšia zbrojárska firma na svete a generálnym partnerom je americká zbrojárska firma Lockheed Martin , ktorá tiež patrí medzi najväčšie zbrojovky na svete. Môžeme teda povedať, že organizácia GLOBSEC má určité napojenie na zbojárske firmy, avšak nemáme k dispozícii žiadne informácie o tom, že by sa táto organizácia nejakým spôsobom podieľala sa na procese prezbrojovania armády, tak ako to naznačuje Andrej Danko (\" nech ...dajú ruky preč od prezbrojovania \"). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Je nutné dodať, že GLOBSEC podporu týchto spoločností nijako netají. Koniec koncov, napojenie na relevantných globálnych partnerov v oblasti bezpečnosti a tvorenie dialógu medzi štátnym a privátnym sektorom je cieľom organizácie . GLOBSEC disponuje so širokou sieťou partnerských organizácií, na stránke spoločnosti je v zozname partnerov 124 subjektov. Jedným z partnerov GLOBSEC je aj Ministerstvo obrany SR (MO), ktorému v súčasnosti šéfuje nominant Dankovej strany Peter Gajdoš . Okrem vyššie spomenutých, partnermi sú aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, NATO, Európska komisia aj rôzne médiá. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko spomína slovenský inštitút GLOBSEC , ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prezidentom organizácie je Róbert Vass, čestným predsedom predstavenstva je Rastislav Káčer . GLOBSEC organizuje konferencie Tatra Summit a a GLOBSEC Bratislava Forum, ktorých exkluzívnym partnerom je už viac než 10 rokov britská firma BAE Systems , 3. najväčšia zbrojárska firma na svete a generálnym partnerom je americká zbrojárska firma Lockheed Martin , ktorá tiež patrí medzi najväčšie zbrojovky na svete. Môžeme teda povedať, že organizácia GLOBSEC má určité napojenie na zbojárske firmy, avšak nemáme k dispozícii žiadne informácie o tom, že by sa táto organizácia nejakým spôsobom podieľala sa na procese prezbrojovania armády, tak ako to naznačuje Andrej Danko (\" nech ...dajú ruky preč od prezbrojovania \"). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Je nutné dodať, že GLOBSEC podporu týchto spoločností nijako netají. Koniec koncov, napojenie na relevantných globálnych partnerov v oblasti bezpečnosti a tvorenie dialógu medzi štátnym a privátnym sektorom je cieľom organizácie . GLOBSEC disponuje so širokou sieťou partnerských organizácií, na stránke spoločnosti je v zozname partnerov 124 subjektov. Jedným z partnerov GLOBSEC je aj Ministerstvo obrany SR (MO), ktorému v súčasnosti šéfuje nominant Dankovej strany Peter Gajdoš . Okrem vyššie spomenutých, partnermi sú aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, NATO, Európska komisia aj rôzne médiá. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["GLOBSEC", "Káčer", "partnerom", "BAE Systems", "Lockheed Martin", "cieľom organizácie", "124", "Gajdoš"], "url": ["https://www.globsec.org/about/", "https://www.globsec.org/about/people", "https://www.globsec.org/projects/globsec2017/partners", "http://www.baesystems.com/en/our-company/about-us", "https://www.lockheedmartin.com/us.html", "https://www.globsec.org/about/", "https://www.globsec.org/partners/", "http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/profil-ministra-obrany-gajdosa/188453-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:50.523574+00:00"}
{"id": "vr14838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14838", "speaker": "Vladimír Crmoman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-crmoman", "statement": "Robili sme niekoľko aktivít (Iniciatíva slovenských učiteľov, pozn.). Napríklad spomeniem učiteľskú kvapku krvi, kde učitelia išli darovať krv, aby poukázali na to, že zdravotný stav školstva nie je v poriadku(...) učiteľský štrajk, ktorý trval 6 týždňov. Vláda Roberta Fica nám odkázala, že do 5. marca pre nás nemôže nič urobiť (...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) zorganizovala viacero aktivít, kde sa snažila poukázať na stav slovenského školstva. V novembri 2015 sa napríklad konal Zraz dlhých nosov . Následne sa konala učiteľská kvapka krvi , taktiež v novembri a v decembri sa konal Babysitting day . Štrajková pohotovosť bola zahájená 11. januára 2016 a prerušená bola 15. februára. Zasahovala tak do šiestich kalendárnych týždňov. Následne v štrajku pokračovali vysoké školy. Taktiež je pravdou, že predstavitelia vlády vyhlásili , že vzhľadom na blížiace sa voľby nevedia už na požiadavky učiteľov reagovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér Fico sa k štrajku v januári vyjadril : „ Moje dve vlády zvýšili platy učiteľom o takmer 50 percent, legislatívny proces je uzavretý a viac pre nich do piateho marca urobiť nemôžeme .“ Podobné vyhlásenie Fico zopakoval aj začiatkom februára. Minister školstva Draxler uviedol , že pred voľbami vie Ministerstvo pripraviť legislatívne podklady, nie je však už možné prijať legislatívu. Taktiež prisľúbil, že v prípade ak bude ministrom aj po voľbách, bude novela pripravená do 100 dní. Hlavnými požiadavkami učiteľov bolo podľa TASR : \" zvýšiť tarifné platy všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od tohto roka o 140 eur a o 90 eur od začiatku roka 2017. Zároveň požadujú, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorou by sa opäť zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií a zrušila ich sedemročná obmedzená platnosť. Chcú tiež, aby sa zvýšili rozpočty ministerstiev školstva a vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva slovenských učiteľov (ISU) zorganizovala viacero aktivít, kde sa snažila poukázať na stav slovenského školstva. V novembri 2015 sa napríklad konal Zraz dlhých nosov . Následne sa konala učiteľská kvapka krvi , taktiež v novembri a v decembri sa konal Babysitting day . Štrajková pohotovosť bola zahájená 11. januára 2016 a prerušená bola 15. februára. Zasahovala tak do šiestich kalendárnych týždňov. Následne v štrajku pokračovali vysoké školy. Taktiež je pravdou, že predstavitelia vlády vyhlásili , že vzhľadom na blížiace sa voľby nevedia už na požiadavky učiteľov reagovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér Fico sa k štrajku v januári vyjadril : „ Moje dve vlády zvýšili platy učiteľom o takmer 50 percent, legislatívny proces je uzavretý a viac pre nich do piateho marca urobiť nemôžeme .“ Podobné vyhlásenie Fico zopakoval aj začiatkom februára. Minister školstva Draxler uviedol , že pred voľbami vie Ministerstvo pripraviť legislatívne podklady, nie je však už možné prijať legislatívu. Taktiež prisľúbil, že v prípade ak bude ministrom aj po voľbách, bude novela pripravená do 100 dní. Hlavnými požiadavkami učiteľov bolo podľa TASR : \" zvýšiť tarifné platy všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od tohto roka o 140 eur a o 90 eur od začiatku roka 2017. Zároveň požadujú, aby vláda prijala novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorou by sa opäť zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií a zrušila ich sedemročná obmedzená platnosť. Chcú tiež, aby sa zvýšili rozpočty ministerstiev školstva a vnútra na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Zraz dlhých nosov", "učiteľská kvapka krvi", "Babysitting day", "zahájená", "prerušená", "pokračovali", "vyhlásili", "vyjadril", "zopakoval", "uviedol", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373001-ucitelia-viac-nechcu-mat-dlhe-nosy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374381-nie-sme-tu-iba-pre-plat-ale-pre-cele-skolstvo-hovoria-ucitelia/", "http://http//spravy.pravda.sk/domace/clanok/376553-stovky-skol-protestuju-maju-dnes-babysitting-day/", "http://www.ucn.sk/skoly/vsetko-okolo-strajku-a-ake-rizika-moze-priniest", "http://www.teraz.sk/slovensko/ucitelia-strajk-koniec-prerusenie/180890-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1077910/ostry-strajk-ucitelov-konci-stafetu-preberaju-vysoke-skoly.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/509155-ficov-odkaz-k-strajku-ucitelov-do-5-marca-pre-vas-viac-urobit-nemozeme-video", "http://www.aktuality.sk/clanok/312366/vlada-do-volieb-ucitelom-nic-neda-idu-do-casovo-neobmedzeneho-strajku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382200-fico-vyzval-ucitelov-aby-sa-vratili-do-skol/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380744-vlada-neustupila-ucitelom-hrozi-strajk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/ucitelia-strajk-koniec-prerusenie/180890-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:15.112792+00:00"}
{"id": "vr26427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26427", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "... tam išlo o hlasovanie o uznesení Národnej rady o zvrchovanosti, čo bolo čisto politický akt, dokonca ani nie právny a tam išlo o to, aby nová SR neišla po dráhe, ktorú vytýčil Vladimír Mečiar ... (Reakcia na slová moderátora: \"ste v roku 1992 zahlasovali proti zvrchovanosti Slovenska\", pozn.)", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Čarnogurský má pravdu v tom, že sa pri hlasovaní o uznesení Národnej rady o zvrchovanosti sa jednalo o politický akt. Zároveň sa však jedná aj o právny akt - výsledok hlasovania sa totiž stal zákonom a bol publikovaný v Zbierke zákonov. Je síce pravdou, že spomínané uznesenie bolo vyjadrením politických cieľov, avšak tvrdenie Jána Čarnogurského, že toto uznesenie nie je právnym aktom považujeme za zavádzajúce. Ak aj uznáme, že išlo o \"politické rozhodnutie\" (čo možno hodnotiť len subjektívne, pozn.), nemožno tvrdiť, že nešlo o právny akt. Právny akt je právne významné konanie, najmä právne rozhodnutie. Uznesenie SNR nepochybne je právnym aktom. Diplomová práca Mgr. Hamříka z UPJŠ v Košiciach definuje individuálny právny akt ako \" výsledok činnosti a prejav vôle kompetentného orgánu verejnej moci, ktorý je v súlade s právom .\" V podobnom zmysle sa vyjadruje aj otvorená filozofická encyklopédia UK v Bratislave. 17. júla 1992 bola uznesením SNR prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR, zo 147 prítomných za hlasovalo 113 (poslanci za HZDS, SNS, SDĽ) proti bolo 24 poslancov za KDH a Spolužitie, hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Uznesenie SNR bolo vyhlásené v zbierke zákonov SR ako predpis č. p1/c84/1992 ZB. ( čiastka č.84). Keďže uznesenie bolo vyhlásené v zbierke zákonov SR jednoznačne môžeme hovoriť o právnom akte. Uznesenie bolo prijaté demokraticky zvolenou SNR a nič na tom nemení fakt, že obsahom uznesenia boli politické ciele. Už v roku 1992 po prijatí deklarácie sa J. Čarnogurský vyjadroval k neopodstatnenosti tejto deklarácie, ktorá podľa neho neprináša nič nové a len deklaruje veci, ktoré sú už deklarované a prijaté v ústave. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský má pravdu v tom, že sa pri hlasovaní o uznesení Národnej rady o zvrchovanosti sa jednalo o politický akt. Zároveň sa však jedná aj o právny akt - výsledok hlasovania sa totiž stal zákonom a bol publikovaný v Zbierke zákonov. Je síce pravdou, že spomínané uznesenie bolo vyjadrením politických cieľov, avšak tvrdenie Jána Čarnogurského, že toto uznesenie nie je právnym aktom považujeme za zavádzajúce. Ak aj uznáme, že išlo o \"politické rozhodnutie\" (čo možno hodnotiť len subjektívne, pozn.), nemožno tvrdiť, že nešlo o právny akt. Právny akt je právne významné konanie, najmä právne rozhodnutie. Uznesenie SNR nepochybne je právnym aktom. Diplomová práca Mgr. Hamříka z UPJŠ v Košiciach definuje individuálny právny akt ako \" výsledok činnosti a prejav vôle kompetentného orgánu verejnej moci, ktorý je v súlade s právom .\" V podobnom zmysle sa vyjadruje aj otvorená filozofická encyklopédia UK v Bratislave. 17. júla 1992 bola uznesením SNR prijatá Deklarácia o zvrchovanosti SR, zo 147 prítomných za hlasovalo 113 (poslanci za HZDS, SNS, SDĽ) proti bolo 24 poslancov za KDH a Spolužitie, hlasovania sa zdržalo 10 poslancov. Uznesenie SNR bolo vyhlásené v zbierke zákonov SR ako predpis č. p1/c84/1992 ZB. ( čiastka č.84). Keďže uznesenie bolo vyhlásené v zbierke zákonov SR jednoznačne môžeme hovoriť o právnom akte. Uznesenie bolo prijaté demokraticky zvolenou SNR a nič na tom nemení fakt, že obsahom uznesenia boli politické ciele. Už v roku 1992 po prijatí deklarácie sa J. Čarnogurský vyjadroval k neopodstatnenosti tejto deklarácie, ktorá podľa neho neprináša nič nové a len deklaruje veci, ktoré sú už deklarované a prijaté v ústave. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["práca", "vyjadruje", "prijatá", "bolo", "predpis", "vyjadroval"], "url": ["http://www.upjs.sk/public/media/5351/Pr%C3%A1vne%20skuto%C4%8Dnosti%20-%20Martin%20Ham%C5%99ik.pdf", "http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvu/ukon_pravny.html", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=&q=Deklar%C3%A1cia+o+zvrchovanosti&_filter_cas_schvaleny_od=&_filter_cas_schvaleny_do=&_filter_cas_ucinny_od=&_filter_cas_ucinny_do=&_filter_cas_aktualizovany_od=&_filter_cas_aktualizovany_do=&_filter_cas_zruseny_od=&_filter_cas_zruseny_do=&_filter_term%5B0%5D=&_filter_term%5B1%5D=&_filter_term%5B2%5D=&_filter_term%5B3%5D=", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-c84-p1", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:05.110036+00:00"}
{"id": "vr28437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28437", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme vianočný príspevok zaviedli ešte počas prvej vlády, bolo predmetom veľkej kritiky. Ale ani opozícia, keď nastúpila do vlády pani Radičová, nemala odvahu ju zrušiť.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už minulosti ( O5M12 , 14. septembra 2014) Vianočný príspevok bol naozaj zavedený počas prvej Ficovej vlády v roku 2006. Opozícia tento krok kritizovala, no vláda I. Radičovej vlády tento zákon nezrušila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vianočný príspevok pre dôchodcov bol schválený parlamentom 24. októbra 2006 počas prvej Ficovej vlády. Opozícia bola kritická voči tomuto návrhu. Opozičný poslanci označili príspevok za sociálne nespravodlivý a diskriminačný. Mihál , ktorý sa neskôr stal ministrom práce, sa vyjadril, že príspevky sú nesystémové. Vláda Ivety Radičovej vianočné príspevky nezrušila, len upravila jeho parametre - dôchodcom z nižším dôchodkom vyplatila viac, a naopak, dôchodcom s vyšším dôchodkom menej. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už minulosti ( O5M12 , 14. septembra 2014) Vianočný príspevok bol naozaj zavedený počas prvej Ficovej vlády v roku 2006. Opozícia tento krok kritizovala, no vláda I. Radičovej vlády tento zákon nezrušila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vianočný príspevok pre dôchodcov bol schválený parlamentom 24. októbra 2006 počas prvej Ficovej vlády. Opozícia bola kritická voči tomuto návrhu. Opozičný poslanci označili príspevok za sociálne nespravodlivý a diskriminačný. Mihál , ktorý sa neskôr stal ministrom práce, sa vyjadril, že príspevky sú nesystémové. Vláda Ivety Radičovej vianočné príspevky nezrušila, len upravila jeho parametre - dôchodcom z nižším dôchodkom vyplatila viac, a naopak, dôchodcom s vyšším dôchodkom menej. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Vianočný príspevok", "Opozícia", "Mihál", "Radičovej"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24674-opozicii-sa-nepaci-vianocny-prispevok/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/21005-cim-vyssi-dochodok-tym-nizsi-vianocny-prispevok/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=11&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAAOAo&url=http%3A%2F%2Fhn.hnonline.sk%2Fradicova-urobi-vianoce-ako-fico-411227&ei=FEAYVKDeLcOGOPzTgNgD&usg=AFQjCNFEQBrqz3Qs-GCcFzS0X2qqIb6kEg&sig2=GY_1xzr8nhFcR2cCdinX_w"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:50.066706+00:00"}
{"id": "47982", "numeric_id": 47982, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47982", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "No museli sme sa dohodnúť na kompromise a ten kompromis je 300 EUR pre tých, ktorí sú troma dávkami a ešte sa do konca roka vedia zaočkovať treťou dávkou a tí, čo sú dvoma alebo pôjdu na prvú, tak pre týchto 200 EUR.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka jednorazovej finančnej pomoci v hodnote 300 alebo 200 eur pre ľudí 60+, ktorí sa prihlásia na očkovanie do 31. decembra 2021 a sa zaočkujú do 15 januára 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý . Pôvodný plán , s ktorým prišiel Igor Matovič, spočíval v tom, že ľudia vo veku 60+ by dostali poukážku v hodnote 500 eur, ktorú by sa dalo použiť v hoteloch, reštauráciách, službách, kultúre a športe. Navrh však nepodporila koaličná SaS, ktorá počas rokovaní na koaličnej rade predložila namiesto poukážky vydávať ľuďom 150 eur v hotovosti. Pri tom SaS návrh nevetovala a šefka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala , že jej strana nebude považovať za porušenie koaličnej zmluvy, keď poukazy prejdú vďaka opozičným poslancom. Výsledkom ďalších rokovaní sa stal navrch o 300 (alebo 200) eur v hotovosti, ktorý podporila aj SaS. Anna Zemanová uviedla v rozhovore pre Denník N , že zo strany SaS „to bol výrazný ústupok“ a kompromis. Michal Šípoš však uvádza nesprávnu informáciu. Senior nemusí absolvovať očkovanie do konca decembra, ale musí sa prihlásiť na očkovanie do 31. decembra a dostať dávku do 15. januára 2022 (toto sa netyká vakcíny Johnson, človek musí sa zaočkovať do 31. decembra 2021 + preočkovanie do 1. marca 2022).", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka jednorazovej finančnej pomoci v hodnote 300 alebo 200 eur pre ľudí 60+, ktorí sa prihlásia na očkovanie do 31. decembra 2021 a sa zaočkujú do 15 januára 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý . Pôvodný plán , s ktorým prišiel Igor Matovič, spočíval v tom, že ľudia vo veku 60+ by dostali poukážku v hodnote 500 eur, ktorú by sa dalo použiť v hoteloch, reštauráciách, službách, kultúre a športe. Navrh však nepodporila koaličná SaS, ktorá počas rokovaní na koaličnej rade predložila namiesto poukážky vydávať ľuďom 150 eur v hotovosti. Pri tom SaS návrh nevetovala a šefka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová povedala , že jej strana nebude považovať za porušenie koaličnej zmluvy, keď poukazy prejdú vďaka opozičným poslancom. Výsledkom ďalších rokovaní sa stal navrch o 300 (alebo 200) eur v hotovosti, ktorý podporila aj SaS. Anna Zemanová uviedla v rozhovore pre Denník N , že zo strany SaS „to bol výrazný ústupok“ a kompromis. Michal Šípoš však uvádza nesprávnu informáciu. Senior nemusí absolvovať očkovanie do konca decembra, ale musí sa prihlásiť na očkovanie do 31. decembra a dostať dávku do 15. januára 2022 (toto sa netyká vakcíny Johnson, človek musí sa zaočkovať do 31. decembra 2021 + preočkovanie do 1. marca 2022)."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodný plán", "povedala", "Denník N", "nemusí"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pomoc-500-mil-najviac-zasiahnute-sektory-aj-seniorov.html", "https://dennikn.sk/2630942/koalicia-sa-dohodla-ze-sa-nedohodne-500-eurove-poukazy-mozu-prejst-s-pomocou-opozicie/", "https://dennikn.sk/2640513/zemanova-zo-sas-300-eur-za-ockovanie-sa-mi-nechce-obhajovat-z-nasej-strany-to-bol-ustupok/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/az-300-eur-zaockovanych-seniorov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:19.601562+00:00"}
{"id": "vr26468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26468", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vyšli v Hospodárskych novinách štatistiky a náš klub bol vyhodnotený ako najaktívnejší vo všetkých parametroch, v ktorých vyhodnocovali.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK zistil až dve hodnotenia aktivity poslancov. Obe hovoria o tom, že poslanecký klub OĽaNO, je najaktívnejší zo všetkých klubov v NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK zistil až dve hodnotenia aktivity poslancov. Obe hovoria o tom, že poslanecký klub OĽaNO, je najaktívnejší zo všetkých klubov v NR SR."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.SK", "Aktuality.SK"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/v-parlamente-je-najaktivnejsia-jurinova-prevysuje-kolegov-600021", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=viete-ako-poslanci-pracovali-pozrite-si-prehlad-aktivity-poslancov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:56.048345+00:00"}
{"id": "vr32482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32482", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sa rozhodlo, že k 1. januáru 2013 bude pripravená právna úprava, ktorá zagarantuje vznik spoločného európskeho bankového dohľadu, aby nám niektoré banky neutekali.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Závery zo summitu Európskej rady, 18. a 19. októbra 2012 (.pdf), skutočne hovoria o tom, že 1. januára 2013 sa musí schváliť právny rámec SSM (Single Supervisory Mechanism), vo voľnom preklade: Jednotný dozorný mechanizmus. \"...the European Council invites the legislators to proceed with work on the legislative proposals on the Single Supervisory Mechanism (SSM) as a matter of priority, with the objective of agreeing on the legislative framework by 1 January 2013...\"\n\n\"...The SSM will be based on the highest standards for bank supervision and the ECB will be able, in a differentiated way, to carry out direct supervision. It will also be in a position to use the effective powers conferred on it by the legislation as soon as it comes into force.\"\n\nSSM bude skutočne slúžiť na priamy dohľad bánk a bude môcť používať efektívnu moc, ktorá mu bude právne daná. Tento jednotný dozorný mechanizmus by bol otvorený nielen krajinám Eurozóny, ale aj ostatným členom EÚ. Európska centrálna banka, by teda bola zodpovedná za dohľad nad všetkými bankami v eurozóne. Národný dohľad (Národné banky?) by pokračovali vo svojej úlohe každodenného dozoru a príprave a implementácií rozhodnutí ECB.", "analysis_paragraphs": ["Závery zo summitu Európskej rady, 18. a 19. októbra 2012 (.pdf), skutočne hovoria o tom, že 1. januára 2013 sa musí schváliť právny rámec SSM (Single Supervisory Mechanism), vo voľnom preklade: Jednotný dozorný mechanizmus. \"...the European Council invites the legislators to proceed with work on the legislative proposals on the Single Supervisory Mechanism (SSM) as a matter of priority, with the objective of agreeing on the legislative framework by 1 January 2013...\"", "\"...The SSM will be based on the highest standards for bank supervision and the ECB will be able, in a differentiated way, to carry out direct supervision. It will also be in a position to use the effective powers conferred on it by the legislation as soon as it comes into force.\"", "SSM bude skutočne slúžiť na priamy dohľad bánk a bude môcť používať efektívnu moc, ktorá mu bude právne daná. Tento jednotný dozorný mechanizmus by bol otvorený nielen krajinám Eurozóny, ale aj ostatným členom EÚ. Európska centrálna banka, by teda bola zodpovedná za dohľad nad všetkými bankami v eurozóne. Národný dohľad (Národné banky?) by pokračovali vo svojej úlohe každodenného dozoru a príprave a implementácií rozhodnutí ECB."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Závery zo summitu Európskej rady, 18. a 19. októbra 2012", "SSM"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/132986.pdf", "http://www.european-council.europa.eu/council-meetings/glossary#S"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:35.179130+00:00"}
{"id": "vr35615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35615", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Taktiež Slovensko si bolo schopné požičiavať prostriedky na medzinárodných finančných trhoch za bezkonkurenčne najlepších podmienok v porovnaní s bývalými vládami.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Č o sa týka možností požičiavania si, úrokové sadzby na vládne dlhopisy má podľa údajov Európskej centrálnej banky až 11 krajín EU nižšie sadzby ako Slovensko, ktoré ich má v súčasnosti na úrovni 3,73%. Nejedná sa ani o historicky najlepšie výsledky, hodnoty pod štyrmi percentami sme dosahovali aj po takmer celý rok 2005.", "analysis_paragraphs": ["Č o sa týka možností požičiavania si, úrokové sadzby na vládne dlhopisy má podľa údajov Európskej centrálnej banky až 11 krajín EU nižšie sadzby ako Slovensko, ktoré ich má v súčasnosti na úrovni 3,73%. Nejedná sa ani o historicky najlepšie výsledky, hodnoty pod štyrmi percentami sme dosahovali aj po takmer celý rok 2005."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Európskej centrálnej banky", "sme dosahovali"], "url": ["http://www.ecb.int/stats/money/long/html/index.en.html", "http://sdw.ecb.europa.eu/browse.do?node=SEARCHRESULTS&sk=IRS.M.BE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.DE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.IE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.GR.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.ES.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.FR.L.L40.CI.0000.EUR.N."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:40.556638+00:00"}
{"id": "vr17930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17930", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...s tými daňový podvodmi, ktoré nakoniec (Andrej Kiska, pozn.) priznal.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Kiska priznal, že jeho firma KTAG urobila chyby pri výpočte dane z príjmu a pri vratkách DPH. Firma v plnej výške vzniknuté rozdiely po kontrole zaplatila, podľa polície teda nešlo o trestný čin. Keďže firma KTAG (a ani Andrej Kiska) nedeklarovala, že by išlo o úmysel, nemožno hovoriť, že šlo o daňový podvod, keďže pojem daňový podvod označuje podľa našich zákonov úmyselný čin spojený s DPH. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na základe anonymného podnetu na prokuratúru bolo preverované účtovníctvo Kiskovej firmy KTAG za roky 2013 a 2014. Následne bol zaslaný anonymný podnet aj redakciám slovenských novín. Zistenia prešetrovania opisuje denník Pravda nasledovne: \" Finančná správa prišla nielen na to, že jeho firma KTAG sa pri výdavkoch na Kiskovu propagáciu pokúsila štát pripraviť o daň z príjmu, ale najnovšie sa ukázalo, že išlo aj o podvod pri vratkách dane z pridanej hodnoty . V uniknutých záveroch daniarov je aj priznanie firmy KTAG. Tá uviedla, že „faktúry, z ktorých bolo neoprávnene uplatnené odpočítanie dane, boli nesprávne zatriedené do nároku na odpočet dane. Predmetné doklady boli omylom predložené účtovníčke a zaúčtované spoločnosti KTAG, ktoré evidentne tam nepatria, čo bolo spôsobené neúmyselne“. \" Aktuality.sk píšu o výsledkoch preverovania polície aj o reakcii Andreja Kisku:\" Polícia v oboch prípadoch skonštatovala, že nejde o trestný čin, lebo firma všetky dane dodatočne a v plnej výške zaplatila. Prezident Andrej Kiska na kauzu reagoval tvrdením, že nemal vedomosti o chybách pri účtovaní nákladov. \" Kiska zverejnil aj informáciu o prešetrovaní ďalšieho podozrenia z podvodu na daniach: \" Vyšetrujú ma v ďalšom prípade. Vláde prekážam a toto je dôsledok“, portál TREND.sk informuje, že po tom, čo anonym zverejnil protokol z dávnejšej daňovej kontroly v jeho firme KTAG, prišli do firmy opäť daňoví kontrolóri. Tentoraz idú preverovať rok 2013.(...)Moje meno malo byť zneužité pri lákaní peňazí. Je to absolútny výmysel, žiaľ, pri aktuálnom zneužívaní informácií sa môže objaviť aj anonym s informáciou, že som vyšetrovaný v tomto prípade. Preto to radšej hovorím sám dopredu, \". Pojem daňový podvod sa však podľa daňovej poradkyne, ktorú citujú Aktuality.sk , vzťahuje len na jeden trestný čin: \" Naše zákony poznajú pojem daňový podvod. Označuje však jeden jediný prípad. „Musí ísť o úmysel a vždy v spojení s DPH. Ak daňovník kráti daň alebo ju nezaplatí, potom pácha iný druh trestného činu,“ hovorí daňová poradkyňa Alica Orda-Oravcová.\" Trestný zákon (zákon č. 300/2005 , § 277a) hovorí nasledovné: \" Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. \" Andrej Kiska ani firma KTAG neuviedli, že by sa nesprávneho odpočtu DPH dopustili úmyselne, preto de iure nie je možné hovoriť o daňovom podvode. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska priznal, že jeho firma KTAG urobila chyby pri výpočte dane z príjmu a pri vratkách DPH. Firma v plnej výške vzniknuté rozdiely po kontrole zaplatila, podľa polície teda nešlo o trestný čin. Keďže firma KTAG (a ani Andrej Kiska) nedeklarovala, že by išlo o úmysel, nemožno hovoriť, že šlo o daňový podvod, keďže pojem daňový podvod označuje podľa našich zákonov úmyselný čin spojený s DPH. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na základe anonymného podnetu na prokuratúru bolo preverované účtovníctvo Kiskovej firmy KTAG za roky 2013 a 2014. Následne bol zaslaný anonymný podnet aj redakciám slovenských novín. Zistenia prešetrovania opisuje denník Pravda nasledovne: \" Finančná správa prišla nielen na to, že jeho firma KTAG sa pri výdavkoch na Kiskovu propagáciu pokúsila štát pripraviť o daň z príjmu, ale najnovšie sa ukázalo, že išlo aj o podvod pri vratkách dane z pridanej hodnoty . V uniknutých záveroch daniarov je aj priznanie firmy KTAG. Tá uviedla, že „faktúry, z ktorých bolo neoprávnene uplatnené odpočítanie dane, boli nesprávne zatriedené do nároku na odpočet dane. Predmetné doklady boli omylom predložené účtovníčke a zaúčtované spoločnosti KTAG, ktoré evidentne tam nepatria, čo bolo spôsobené neúmyselne“. \" Aktuality.sk píšu o výsledkoch preverovania polície aj o reakcii Andreja Kisku:\" Polícia v oboch prípadoch skonštatovala, že nejde o trestný čin, lebo firma všetky dane dodatočne a v plnej výške zaplatila. Prezident Andrej Kiska na kauzu reagoval tvrdením, že nemal vedomosti o chybách pri účtovaní nákladov. \" Kiska zverejnil aj informáciu o prešetrovaní ďalšieho podozrenia z podvodu na daniach: \" Vyšetrujú ma v ďalšom prípade. Vláde prekážam a toto je dôsledok“, portál TREND.sk informuje, že po tom, čo anonym zverejnil protokol z dávnejšej daňovej kontroly v jeho firme KTAG, prišli do firmy opäť daňoví kontrolóri. Tentoraz idú preverovať rok 2013.(...)Moje meno malo byť zneužité pri lákaní peňazí. Je to absolútny výmysel, žiaľ, pri aktuálnom zneužívaní informácií sa môže objaviť aj anonym s informáciou, že som vyšetrovaný v tomto prípade. Preto to radšej hovorím sám dopredu, \". Pojem daňový podvod sa však podľa daňovej poradkyne, ktorú citujú Aktuality.sk , vzťahuje len na jeden trestný čin: \" Naše zákony poznajú pojem daňový podvod. Označuje však jeden jediný prípad. „Musí ísť o úmysel a vždy v spojení s DPH. Ak daňovník kráti daň alebo ju nezaplatí, potom pácha iný druh trestného činu,“ hovorí daňová poradkyňa Alica Orda-Oravcová.\" Trestný zákon (zákon č. 300/2005 , § 277a) hovorí nasledovné: \" Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. \" Andrej Kiska ani firma KTAG neuviedli, že by sa nesprávneho odpočtu DPH dopustili úmyselne, preto de iure nie je možné hovoriť o daňovom podvode. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["podnetu", "Aktuality.sk", "zverejnil", "Aktuality.sk", "300/2005"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442195-anonym-pokracuje-v-zverejnovani-dokumentov-z-danovych-kontrol-v-kiskovej-firme/", "https://www.aktuality.sk/clanok/527570/video-urobila-kiskova-firma-danovy-podvod-alebo-nie/", "https://www.webnoviny.sk/prezident-kiska-priznal-ze-ho-vysetruju-v-dalsom-danovom-pripade/", "https://www.aktuality.sk/clanok/527570/video-urobila-kiskova-firma-danovy-podvod-alebo-nie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:32.790908+00:00"}
{"id": "vr38", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som nikdy nepodnikal s pozemkami, nikdy som nebol developer, nikdy som v tomto smere nepodnikal.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa životopisu prezidenta Kisku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke prezidenta SR súčasný prezident \"Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.\" Na základe dostupných informácií však nemôžme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie prezidenta, že nikdy s pozemkami nepodnikal a ani nebol developer. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu prezidenta Kisku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke prezidenta SR súčasný prezident \"Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.\" Na základe dostupných informácií však nemôžme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie prezidenta, že nikdy s pozemkami nepodnikal a ani nebol developer. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zverejnený"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/zivotopis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:52.628518+00:00"}
{"id": "45700", "numeric_id": 45700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45700", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "My sme odchádzali z vlády v marci tohto roka a deficit HDP alebo verejný dlh bol na úrovni štyridsiatich ôsmich percent. Nemecko roky fungovalo s prebytkami a dostalo sa na prebytok, resp. na verejný dlh na úrovni šesťdesiatich percent. Tzn. boli sme lepší ako Nemci a naozaj v týchto chvíľach je nutné pumpovať peniaze do ekonomiky. Urobila to už aj táto vláda a za 1 deň si požičala 4 miliardy EUR a zvýšila ten náš dlh na úroveň 60 % a pôjdeme ešte vyššie. Aj Nemci tu robia. Oni pôjdu zo 60 na 75 %", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 bol verejný dlh Slovenska 48% HDP, v Nemecku to bolo 59,8% HDP. Nemecko dosiahlo vlani rozpočtový prebytok 13,5 miliardy eur. Za posledných päť rokov vytvorili Nemci prebytok trikrát. Navyše, Nemci od roku 2016 svoj nominálny dlh znižujú , kým ten slovenský rastie - klesá „ len” v pomere k HDP, pretože rastie ekonomika. Slovensko si 6. mája požičalo 4 miliardy eur predajom štátnych dlhopisov. Chce ním financovať opatrenia spojené s koronavírusom. Štátny dlh tak môže prekonať úroveň 60% HDP. Nemecko kvôli pandémii predpokladá nárast dlhu na úroveň 75,25% HDP. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 bol verejný dlh Slovenska 48% HDP, v Nemecku to bolo 59,8% HDP. Nemecko dosiahlo vlani rozpočtový prebytok 13,5 miliardy eur. Za posledných päť rokov vytvorili Nemci prebytok trikrát. Navyše, Nemci od roku 2016 svoj nominálny dlh znižujú , kým ten slovenský rastie - klesá „ len” v pomere k HDP, pretože rastie ekonomika. Slovensko si 6. mája požičalo 4 miliardy eur predajom štátnych dlhopisov. Chce ním financovať opatrenia spojené s koronavírusom. Štátny dlh tak môže prekonať úroveň 60% HDP. Nemecko kvôli pandémii predpokladá nárast dlhu na úroveň 75,25% HDP. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bolo", "dosiahlo", "vytvorili", "znižujú", "rastie", "požičalo", "prekonať", "nárast"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/89497ed1-2d75-465b-9085-dace4b33c614/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAojfZ0wCu4yl28AeXDmDFUJuPgApxf31F00tmGpMeqoukmd23u3pPOMZ7HFdJX5wSWdRVclH3Q-x8C2nAZjODA8yWBILFl83Kn9-bXmTj3VsAW60_Q_DIv3rrhWWAZeP4Nn-LYxxnlWxkjg912iU56s6oqJ5QcpYaqEPdlspNXwnUNW3SXzXoOyHPameu5VJxNJB5pDayHDtFLjAbHZNMWCkhmWNYY_kmK4748CH0birvGAfeWRz-8Oce9y26BGBLz4aA-9HaDQkBTqae45V_Q2CSH_-G3HIwleEVwMMw3Cy3W_C25j0ExPBgFUVK0pkAPDr4oFLQd20aFO_6Qgw4qsbeXvDmH5vkA17guEhLfchKHXTKKBBKmWVarmMTMk5t8f35OeZqtOpKiheJ9_9jtpSO2T7MH07KfiLzsXSN9x-l8iolTFFb8SRa0eo_WvXfcimb7pMGGgzDoJ_q-nQRelaXGvyNktedivYWiZsyKhm5FgU6r_2fsxXydkza6XXgd3e_AAD-R2E!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://tradingeconomics.com/germany/government-debt-to-gdp", "https://www.dw.com/en/germany-posts-record-breaking-budget-surplus/a-51991140", "https://www.dw.com/en/germany-posts-record-breaking-budget-surplus/a-51991140", "https://tradingeconomics.com/germany/government-debt", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/89497ed1-2d75-465b-9085-dace4b33c614/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAojfZ0wCu4yl28AeXDmDFUJuPgApxf31F00tmGpMeqoukmd23u3pPOMZ7HFdJX5wSWdRVclH3Q-x8C2nAZjODA8yWBILFl83Kn9-bXmTj3VsAW60_Q_DIv3rrhWWAZeP4Nn-LYxxnlWxkjg912iU56s6oqJ5QcpYaqEPdlspNXwnUNW3SXzXoOyHPameu5VJxNJB5pDayHDtFLjAbHZNMWCkhmWNYY_kmK4748CH0birvGAfeWRz-8Oce9y26BGBLz4aA-9HaDQkBTqae45V_Q2CSH_-G3HIwleEVwMMw3Cy3W_C25j0ExPBgFUVK0pkAPDr4oFLQd20aFO_6Qgw4qsbeXvDmH5vkA17guEhLfchKHXTKKBBKmWVarmMTMk5t8f35OeZqtOpKiheJ9_9jtpSO2T7MH07KfiLzsXSN9x-l8iolTFFb8SRa0eo_WvXfcimb7pMGGgzDoJ_q-nQRelaXGvyNktedivYWiZsyKhm5FgU6r_2fsxXydkza6XXgd3e_AAD-R2E!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://ekonomika.sme.sk/c/22406825/slovenska-ekonomika-zaznamena-najvyraznejsi-pokles-v-historii.html", "https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-germany-deficit/germany-sees-debt-ratio-rising-to-75-25-of-gdp-this-year-idUSKCN2241EW"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:56.804183+00:00"}
{"id": "vr26706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26706", "speaker": "Monika Smolková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-smolkova", "statement": "V EÚ v súčasnosti žije viac ako 6 miliónov Rómov, v celej Európe sa ich počet odhaduje na 10 až 12 miliónov. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom rómskej populácie v Európe a na základe mojich vedomostí na Slovensku aktuálne žije viac ako 350 tisíc Rómov, ktorí tvoria 6,5 % z celkového počtu obyvateľov krajiny. Najväčšia koncentrácia rómskeho etnika je na východe Slovenska (viac ako 60 % z ich celkového počtu) a najväčší podiel má Košický (31 %) a Prešovský kraj (29,3 %), odkiaľ priamo pochádzam.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri používaní štatistík o počte Rómov narážame na problém, že reálny stav nie je nikdy zhodný s počtom ľudí, ktorí sa k rómskej menšine priznávajú v oficiálnych sčítaniach ľudu. Napríklad na Slovensku žije podľa sčítania ľudu z roku 2011 oficiálne 105 tisíc Rómov, ich odhadovaný počet sa však pohybuje na úrovni 400 až 600 tisíc. Výrok M. Smolkovej hodnotíme ako pravdivý pretože údaje, ktoré uvádza sa zhodujú s dostupnými zdrojmi alebo nie sú od nich zásadne odlišné. Údaje o koncentrácií rómskeho etnika na východnom Slovensku sa nám nepodarilo overiť. Počet Rómov v Európe sa naozaj odhaduje na 10-12 miliónov, z toho 6 miliónov v EÚ, podľa viacerých zdrojov ( EuroInfo , EurActiv , Pravda ). Portál romovia.sme.sk uvádza odhady Rómov pre jednotlivé európske krajiny, podľa tohto zdroja má Slovensko jeden z najvyšších podielov Rómov k celkovému obyvateľstvu, konkrétne 9,17%. Takýto údaj uvádza aj EurActiv. Podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít celkový počet Rómov na Slovensku tvorí 7,45 %. Údaj 6,5%, ktorý uvádza M. Smolková tak korešponduje len s tými najnižšími odhadmi počtu Rómov žijúcich na Slovensku. Posledné údaje M. Smolkovej o koncentrácií rómskeho etnika (východné Slovensko 60 %, Košický kraj 31 % a Prešovský kraj 29,3%) sa nám nepodarilo overiť. Informácie o percentuálnom podiele Rómov v obciach Slovenska prináša Atlas rómskych komunít, avšak z neho nemožno vyčítať absolútny počet Rómov žijúcich v jednotlivých krajoch a teda ani ich koncentráciu. Vyplýva z neho však to, že najviac obcí s najväčším percentuálnym podielom Rómov je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. ZDROJ: Atlas rómskych komunít (Obrázok v plnom rozlíšení)", "analysis_paragraphs": ["Pri používaní štatistík o počte Rómov narážame na problém, že reálny stav nie je nikdy zhodný s počtom ľudí, ktorí sa k rómskej menšine priznávajú v oficiálnych sčítaniach ľudu. Napríklad na Slovensku žije podľa sčítania ľudu z roku 2011 oficiálne 105 tisíc Rómov, ich odhadovaný počet sa však pohybuje na úrovni 400 až 600 tisíc. Výrok M. Smolkovej hodnotíme ako pravdivý pretože údaje, ktoré uvádza sa zhodujú s dostupnými zdrojmi alebo nie sú od nich zásadne odlišné. Údaje o koncentrácií rómskeho etnika na východnom Slovensku sa nám nepodarilo overiť. Počet Rómov v Európe sa naozaj odhaduje na 10-12 miliónov, z toho 6 miliónov v EÚ, podľa viacerých zdrojov ( EuroInfo , EurActiv , Pravda ). Portál romovia.sme.sk uvádza odhady Rómov pre jednotlivé európske krajiny, podľa tohto zdroja má Slovensko jeden z najvyšších podielov Rómov k celkovému obyvateľstvu, konkrétne 9,17%. Takýto údaj uvádza aj EurActiv. Podľa výsledkov Atlasu rómskych komunít celkový počet Rómov na Slovensku tvorí 7,45 %. Údaj 6,5%, ktorý uvádza M. Smolková tak korešponduje len s tými najnižšími odhadmi počtu Rómov žijúcich na Slovensku. Posledné údaje M. Smolkovej o koncentrácií rómskeho etnika (východné Slovensko 60 %, Košický kraj 31 % a Prešovský kraj 29,3%) sa nám nepodarilo overiť. Informácie o percentuálnom podiele Rómov v obciach Slovenska prináša Atlas rómskych komunít, avšak z neho nemožno vyčítať absolútny počet Rómov žijúcich v jednotlivých krajoch a teda ani ich koncentráciu. Vyplýva z neho však to, že najviac obcí s najväčším percentuálnym podielom Rómov je v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. ZDROJ: Atlas rómskych komunít (Obrázok v plnom rozlíšení)"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["EuroInfo", "EurActiv", "Pravda", "romovia.sme.sk", "Atlasu rómskych komunít", "Atlas rómskych komunít"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/romska-strategia-000296", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166210-romov-na-slovensku-pribudne-nestanu-sa-vsak-vaecsinou/", "http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html", "http://www.minv.sk/?atlas_2013", "http://www.minv.sk/?atlas_2013&subor=180024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:04.747424+00:00"}
{"id": "48304", "numeric_id": 48304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48304", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Ešte som ho (Andreja Danka, pozn.) asi nepočul použiť jeden pravdivý výrok v akejkoľvek relácii. ", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister obrany v tomto výroku preháňa. Demagog.sk overil spolu 272 Dankových výrokov, z toho 147 bolo pravdivých, 88 nepravdivých a 37 zavádzajúcich. Podľa tejto štatistiky teda Danko hovoril pravdu vo viac ako polovici prípadov (54%). Je pravdou, že tento výsledok ho radí ku menej pravdovravným politikom, neplatí však, že v reláciách hovorí len nepravdy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Ako minister uviedol, pána Danka “nepočul” použiť jeden pravdivý výrok - tu minister hovoril o reláciách, ktoré mal možnosť sledovať. A samozrejme, ide o politické vyhlásenie a zaujatie postoja.”", "analysis_paragraphs": ["Minister obrany v tomto výroku preháňa. Demagog.sk overil spolu 272 Dankových výrokov, z toho 147 bolo pravdivých, 88 nepravdivých a 37 zavádzajúcich. Podľa tejto štatistiky teda Danko hovoril pravdu vo viac ako polovici prípadov (54%). Je pravdou, že tento výsledok ho radí ku menej pravdovravným politikom, neplatí však, že v reláciách hovorí len nepravdy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vyjadrenie hovorkyne ministerstva obrany Martiny Kovaľ Kakaščíkovej zo 16. 3. 2022: „Ako minister uviedol, pána Danka “nepočul” použiť jeden pravdivý výrok - tu minister hovoril o reláciách, ktoré mal možnosť sledovať. A samozrejme, ide o politické vyhlásenie a zaujatie postoja.”"], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["overil", "radí"], "url": ["https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "https://www.aktuality.sk/clanok/l5dyxkr/najviac-klamu-a-zavadzaju-kotleba-fico-a-kollar-ukazala-analyza-pravdivosti-vyrokov-politikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:33.486885+00:00"}
{"id": "48369", "numeric_id": 48369, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48369", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A plus si uvedomme, čo urobila Európska únia? Európska únia pri návšteve Bidena šéfka komisie s ním urobila dohodu, že v roku 2022 budú Spojené štáty dodávať plus 15 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu a každý ďalší rok po 50 miliard.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "EÚ sa snaží znížiť závislosť od ruského plynu a do roka 2030 sa úplne zbaviť tejto závislosti prostredníctvom dohody s USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nEurópska únia sa po vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine snaží znížiť energetickú závislosť na ruských surovinách. Jednou z ciest, ako túto závislosť zníži je dovážať skvapalnený plyn z USA. EU a USA uzavreli dohodu o dovoze 15 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu do konca tohto roku. Zbaviť závislosti sa EÚ pokúsi do roku 2030, do tej doby sa s USA dohodli na dovoze 50 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu každý rok.", "analysis_paragraphs": ["EÚ sa snaží znížiť závislosť od ruského plynu a do roka 2030 sa úplne zbaviť tejto závislosti prostredníctvom dohody s USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Európska únia sa po vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine snaží znížiť energetickú závislosť na ruských surovinách. Jednou z ciest, ako túto závislosť zníži je dovážať skvapalnený plyn z USA. EU a USA uzavreli dohodu o dovoze 15 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu do konca tohto roku. Zbaviť závislosti sa EÚ pokúsi do roku 2030, do tej doby sa s USA dohodli na dovoze 50 miliárd metrov kubických skvapalneného plynu každý rok."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["uzavreli dohodu", "dohodli na dovoze"], "url": ["https://www.theguardian.com/us-news/2022/mar/25/biden-and-eu-agree-landmark-gas-deal-to-break-kremlin-hold", "https://www.cnbc.com/2022/03/25/eu-strikes-gas-deal-with-the-us-as-it-seeks-to-cut-its-reliance-on-russia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:56.843209+00:00"}
{"id": "vr15461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15461", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Opatrovateľský príspevok, tí rodičia, ktorí sa rozhodnú opatrovať svoje postihnuté dieťa, iba 12 rokov sa im ráta (...), aj keď budú opatrovať svoje dieťa 30 rokov, sa im ráta do dôchodku.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedným z cieľov poslancov z klubu OĽaNO-Nova je aj zlepšenie sociálneho systému. Príkladom legislatívnej iniciatívy klubu v tomto smere je aj návrh o sociálnom poistení , ktorý bol prerokovaný 21. septembra 2016. Igor Matovič v tomto výroku zdôvodňuje tento návrh, ktorý potom nebol posunutý do druhého čítania. Cieľom návrhu (.rtf) bolo zmeniť súčasné nastavenie, kedy \" osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu (je, pozn.) povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti venuje aj omnoho dlhšie časové obdobie .\" Informácie poskytnuté Sociálnou poisťovňou potvrdzujú tento stav, výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Poberateľ opatrovateľského príspevku môže byť v Sociálnej poisťovni prihlásený na dôchodkové poistenie (poistné za neho platí štát) v rozsahu najviac 12 rokov, ak má trvalý pobyt na území Slovenska, nie je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nemá priznaný predčasný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a podal prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu poberania opatrovateľského príspevku. Dôchodkové poistenie osobe, ktorá poberá opatrovateľský príspevok, zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie alebo dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, \" povedal Ing. Peter Višváder, riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne ešte 7. apríla 2014. Rovnako sa to dnes (3. októbra 2016) píše na oficiálnych stránkach Sociálnej poisťovne: \" Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia. \" 13. júna 2016 sa však aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nechalo počuť, že chce zmeniť tento stav a spomenulo novelu zákona. \" Návrh obsahuje odstránenie doterajšej hranice 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté osoby. \" Momentálne je novela v pripomienkovom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Jedným z cieľov poslancov z klubu OĽaNO-Nova je aj zlepšenie sociálneho systému. Príkladom legislatívnej iniciatívy klubu v tomto smere je aj návrh o sociálnom poistení , ktorý bol prerokovaný 21. septembra 2016. Igor Matovič v tomto výroku zdôvodňuje tento návrh, ktorý potom nebol posunutý do druhého čítania. Cieľom návrhu (.rtf) bolo zmeniť súčasné nastavenie, kedy \" osoba starajúca sa o ťažko zdravotne postihnutú osobu (je, pozn.) povinne dôchodkovo poistená najviac na obdobie 12 rokov, hoci sa tejto činnosti venuje aj omnoho dlhšie časové obdobie .\" Informácie poskytnuté Sociálnou poisťovňou potvrdzujú tento stav, výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Poberateľ opatrovateľského príspevku môže byť v Sociálnej poisťovni prihlásený na dôchodkové poistenie (poistné za neho platí štát) v rozsahu najviac 12 rokov, ak má trvalý pobyt na území Slovenska, nie je dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, nemá priznaný predčasný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a podal prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu poberania opatrovateľského príspevku. Dôchodkové poistenie osobe, ktorá poberá opatrovateľský príspevok, zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie alebo dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, \" povedal Ing. Peter Višváder, riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne ešte 7. apríla 2014. Rovnako sa to dnes (3. októbra 2016) píše na oficiálnych stránkach Sociálnej poisťovne: \" Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osobe, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie, zaniká dňom skončenia poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, najneskôr dňom získania 12 rokov povinného dôchodkového poistenia. \" 13. júna 2016 sa však aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nechalo počuť, že chce zmeniť tento stav a spomenulo novelu zákona. \" Návrh obsahuje odstránenie doterajšej hranice 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie za fyzické osoby, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté osoby. \" Momentálne je novela v pripomienkovom konaní."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["sociálnom poistení", "návrhu", "príspevku", "poistenie", "Návrh", "pripomienkovom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6016", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428862", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/313768-mozem-poziadat-o-dochodok-az-buduci-rok/", "http://www.socpoist.sk/matka---opatrovatel---asistent/55166s", "http://ekonomika.sme.sk/c/20189345/richter-konecne-ustupil-zdravotne-postihnuti-mozu-prijimat-dary.html#ixzz4M33F62Hf", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zmeny-tzp-su-pripomienkovom-konani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:15.874946+00:00"}
{"id": "vr14201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14201", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Tu sa od roku 2007 nakúpilo didaktických pomôcok za 160 miliónov eur. 400 miliónov, čo v starej mene je 14 miliárd korún, odkiaľ to vôbec zobrali.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "400 miliónov eur, ktoré Iniciatíva slovenských učiteľov požaduje na nákup didaktických pomôcok by v prepočte (400M* 30.126 SKK) na bývalú menu činilo približne 12.05 miliárd slovenských korún, nie 14 miliárd. Na stránkach Ministerstva školstva či inej štátnej inštitúcia sa súhrný rozpočet vynaložený výhradne na didaktické pomôcky (za akékoľvek obdobie) nenachádza, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jednou z troch hlavných požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov je, aby vláda \" navýšila rozpočty MŠVVaŠ a MV na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami, a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu. \" Očakávajú, že toto navýšenie by malo \" vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. \" V kontexte vhodnosti či dostatočnej vybavenosti škôl učebnými pomôckami zástupcovia Iniciatívy slovenských učiteľov na vyjadrenie o 160 miliónoch eur reagovali nasledovne: \" Za dve vlády Smeru sa čerpalo zhruba 10 miliárd eur z prostriedkov pomoci EÚ. V tomto kontexte a pri skutočnom poznaní toho, v akom stave máme väčšinu škôl, ktorých vybavenie didaktickými pomôckami pochádza ešte z dôb ČSSR, alebo v lepšom prípade zo sponzorských darov rodičov, sa nám uvedená suma nezdá veľmi závratná. \" K predchádzajúcim nákupom učebných pomôcok sa pristupovalo aj značne ne-ekonomicky, napríklad v prípade nákupu bez súťaže či nákupu predražených didaktických programov. Na nedostatok finančných zdrojov v súvislosti s nákupom didaktických pomôcok upozornil v minulom roku aj Najvyšší kontrolný úrad SR: \" Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu nepočíta s dostatkom peňazí na regionálne školstvo. Nedostatok zdrojov je najmä v oblasti nákupu učebných pomôcok a moderných didaktických pomôcok. Upozornil na to na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["400 miliónov eur, ktoré Iniciatíva slovenských učiteľov požaduje na nákup didaktických pomôcok by v prepočte (400M* 30.126 SKK) na bývalú menu činilo približne 12.05 miliárd slovenských korún, nie 14 miliárd. Na stránkach Ministerstva školstva či inej štátnej inštitúcia sa súhrný rozpočet vynaložený výhradne na didaktické pomôcky (za akékoľvek obdobie) nenachádza, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jednou z troch hlavných požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov je, aby vláda \" navýšila rozpočty MŠVVaŠ a MV na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami, a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu. \" Očakávajú, že toto navýšenie by malo \" vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami. \" V kontexte vhodnosti či dostatočnej vybavenosti škôl učebnými pomôckami zástupcovia Iniciatívy slovenských učiteľov na vyjadrenie o 160 miliónoch eur reagovali nasledovne: \" Za dve vlády Smeru sa čerpalo zhruba 10 miliárd eur z prostriedkov pomoci EÚ. V tomto kontexte a pri skutočnom poznaní toho, v akom stave máme väčšinu škôl, ktorých vybavenie didaktickými pomôckami pochádza ešte z dôb ČSSR, alebo v lepšom prípade zo sponzorských darov rodičov, sa nám uvedená suma nezdá veľmi závratná. \" K predchádzajúcim nákupom učebných pomôcok sa pristupovalo aj značne ne-ekonomicky, napríklad v prípade nákupu bez súťaže či nákupu predražených didaktických programov. Na nedostatok finančných zdrojov v súvislosti s nákupom didaktických pomôcok upozornil v minulom roku aj Najvyšší kontrolný úrad SR: \" Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu nepočíta s dostatkom peňazí na regionálne školstvo. Nedostatok zdrojov je najmä v oblasti nákupu učebných pomôcok a moderných didaktických pomôcok. Upozornil na to na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Karol Mitrík. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["požiadaviek", "navýšenie", "súťaže", "predražených", "nedostatok"], "url": ["http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373001-ucitelia-viac-nechcu-mat-dlhe-nosy/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/caplovic-minul-bez-sutaze-525-tisic-eur-a-porusil-zakon.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/caplovic-kupuje-predrazene-didakticke-pomocky-az-do-vycerpania.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/8075890/nku-rozpocet-nepocita-s-dostatkom-penazi-na-regionalne-skolstvo.html#ixzz3xgtPbNhW"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:41.059762+00:00"}
{"id": "vr32025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32025", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pán kolega, samozrejme, bankrot štátu je tu v histórii, viackrát sa odskúšal napríklad v Argentíne. Viete k čomu to viedlo v Argentíne?The Economist práve písal o tom, aké tragické následky to malo v Argentíne a hovoril, že sa nedá ani predstaviť, ani porovnať s tým, aké by to malo následky v rámci Európskej únie, ktoré je s gréckou ekonomikou oveľa viac prepojená ako bola argentínska s akoukoľvek latinskoamerickou alebo s inou ekonomikou.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "L. Blaha sa správne odvoláva na clánok v The Economiste, ktorý hovorí, že odchod Grécka z euro-zóny by mal vážnejšie dopady ako odchod Argentíny v roku 2002 z menovej rady. L. Blaha pravdepodobne cituje clánok What Argentina tells us about Greece z 16. februára 2012, publikovaný v The Economist. Tento clánok sa odvoláva na dvoch Mária Blejera and Guillerma Ortiza, guvernéra Centrálnej banky Argentína resp. Mexika. Títo odborníci skutocne tvrdia, že Argentínsky odchod z menovej rady v roku 2002 mal vážne dopady, no odchod Grécka z euro zóny by bol horší. Ako hlavný dôvod uvádzajú, že Argentína ostala pri svojej mene pricom Grécko by po odchode z eurozóny muselo opustit aj euro a prejst spät na drachmu. Problém pri prechode na drachmu by bol ten, že \"drachmatizáciou\" pôžiciek a dlhov by síce získali dlžníci no stratili by sporitelia, co by viedlo k vážnym sociálnym otrasom.Okrem toho v case krízy by len velmi málo investorov dôverovalo tejto mene a presvedcenie investorov investovat do drachmy by bola nedosiahnutelná úloha. Dalším dôvodom je, že Grécko má velké množstvo záväzkov a opustením euro zóny by sa mohla spusti vlna dalších bankrotov. \"Many Argentinian contracts had continued to be denominated in pesos, since the currency board did not eliminate the local currency. These contracts, at least, could be honoured. But Greece would have to deal with the complete universe of covenants since every contract would need redenomination. A sea of bankruptcies would follow...The end of Argentina's currency board was harrowing. It led to endless violations of contracts that left an enduring stain on the investment environment. But reintroducing an abandoned currency is even more difficult. Argentina never stopped using the peso, but Greece discarded the drachma. To generate confidence in the drachma in the midst of a crisis would be very challenging. Convincing potential investors to commit to projects denominated in a reintroduced currency is an almost unachievable task. ... If Greece abandons the euro the “drachmatisation” of loans and deposits— and the exchange-rate movements that would follow—would benefit bank debtors and harm depositors, leading to further social turmoil.\" Ekonómovia však poukazujú, že Grécko má istú výhodu proti Argentíne. Výhodou je, že Grécko má medzinárodný inštitucionálny rámec, ktorý dokáže napomôct fiskálnej stabilite bez nutnosti devalvácie. \"They go on to argue that Greece has something Argentina did not: an international institutional framework that can help it regain fiscal and external balance without the need of devaluation.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["L. Blaha sa správne odvoláva na clánok v The Economiste, ktorý hovorí, že odchod Grécka z euro-zóny by mal vážnejšie dopady ako odchod Argentíny v roku 2002 z menovej rady. L. Blaha pravdepodobne cituje clánok What Argentina tells us about Greece z 16. februára 2012, publikovaný v The Economist. Tento clánok sa odvoláva na dvoch Mária Blejera and Guillerma Ortiza, guvernéra Centrálnej banky Argentína resp. Mexika. Títo odborníci skutocne tvrdia, že Argentínsky odchod z menovej rady v roku 2002 mal vážne dopady, no odchod Grécka z euro zóny by bol horší. Ako hlavný dôvod uvádzajú, že Argentína ostala pri svojej mene pricom Grécko by po odchode z eurozóny muselo opustit aj euro a prejst spät na drachmu. Problém pri prechode na drachmu by bol ten, že \"drachmatizáciou\" pôžiciek a dlhov by síce získali dlžníci no stratili by sporitelia, co by viedlo k vážnym sociálnym otrasom.Okrem toho v case krízy by len velmi málo investorov dôverovalo tejto mene a presvedcenie investorov investovat do drachmy by bola nedosiahnutelná úloha. Dalším dôvodom je, že Grécko má velké množstvo záväzkov a opustením euro zóny by sa mohla spusti vlna dalších bankrotov. \"Many Argentinian contracts had continued to be denominated in pesos, since the currency board did not eliminate the local currency. These contracts, at least, could be honoured. But Greece would have to deal with the complete universe of covenants since every contract would need redenomination. A sea of bankruptcies would follow...The end of Argentina's currency board was harrowing. It led to endless violations of contracts that left an enduring stain on the investment environment. But reintroducing an abandoned currency is even more difficult. Argentina never stopped using the peso, but Greece discarded the drachma. To generate confidence in the drachma in the midst of a crisis would be very challenging. Convincing potential investors to commit to projects denominated in a reintroduced currency is an almost unachievable task. ... If Greece abandons the euro the “drachmatisation” of loans and deposits— and the exchange-rate movements that would follow—would benefit bank debtors and harm depositors, leading to further social turmoil.\" Ekonómovia však poukazujú, že Grécko má istú výhodu proti Argentíne. Výhodou je, že Grécko má medzinárodný inštitucionálny rámec, ktorý dokáže napomôct fiskálnej stabilite bez nutnosti devalvácie. \"They go on to argue that Greece has something Argentina did not: an international institutional framework that can help it regain fiscal and external balance without the need of devaluation.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["clánok"], "url": ["http://www.economist.com/blogs/freeexchange/2012/02/greece-and-euro"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:05.536441+00:00"}
{"id": "vr33704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33704", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale veď my už dnes patríme k najmenším štátom z hľadiska malosti verejných financií. To sa volá parameter podielu, miera prerozdeľovania.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že minister financnií Peter Kažimír nekonkretizuje, aké porovnanie má na mysli, z výsledku porovnania 27 krajín EU vyplýva, že hovorí pravdu. Mieru prerozdeľovania berieme ako podiel výdavkov štátu na hrubom domácom produkte. V tomto ukazovateli nás predčia iba niektoré krajiny pobaltského regiónu, Rumunsko a Bulharsko. Aktuálne údaje pochádzajú zo stránok Eurostatu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že minister financnií Peter Kažimír nekonkretizuje, aké porovnanie má na mysli, z výsledku porovnania 27 krajín EU vyplýva, že hovorí pravdu. Mieru prerozdeľovania berieme ako podiel výdavkov štátu na hrubom domácom produkte. V tomto ukazovateli nás predčia iba niektoré krajiny pobaltského regiónu, Rumunsko a Bulharsko. Aktuálne údaje pochádzajú zo stránok Eurostatu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["stránok"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/mapToolClosed.do?tab=map&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00023&toolbox=types"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:08.450530+00:00"}
{"id": "vr26993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26993", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Na druhej strane, za našej vlády sa diskutuje o týchto témach (registrované partnerstvá, pozn.), aj výbor na to existuje, čo ste vy, keď ste boli vo vláde, nepresadili.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Témou diskusie, aj kontextom, v ktorom tento výrok zaznel, sú registrované partnerstvá, nie práva homosexuálov (predchádzajúca veta ministra Maďariča: \"Naopak, o konzistentnosti Smeru v tomto svedčí to, že napriek tomu, že sme druhýkrát vo vláde, tak napríklad žiadny zákon o registrovanom partnerstve, hoci sme to mohli silou urobiť, nebol.\" ) Hoci skutočne existuje výbor, ktorý sa zaoberá právami a diskrimináciou LGBTI osôb, nie je pravdou, že by sa v ňom diskutovalo o zmenách legislatívy týkajúcich sa registrovaných partnerstiev. Marek Maďarič pravdepodobne poukazuje na Výbor pre práva LGBTI osôb, ktorý vláda schválila 3. októbra 2012, a ktorého štatút bol schválený 17. októbra 2012. Výbor je stálym odborným orgánom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť . Predsedom výboru je minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant strany Smer), pričom úlohy sekretariátu výboru plní práve toto ministerstvo. Výdavky spojené s plnením úloh sa uhrádzajú z rozpočtových prostriedkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti. Téme registrovaných partnerstiev sa však minister Borec pri vzniku výboru vyhol : \"Tak ďaleko by som v tejto chvíli nešiel. Máme nejaké legislatívne limity, ktoré ustanovuje aj programové vyhlásenie vlády.“ Pri inej príležitosti sa Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadril , že sa nepripravujú \" absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa týkali registrovaných partnerstiev. \" Počas doterajších troch zasadnutí Výboru (14. marec 2013, 27. máj 2013, 3. september 2013) sa téma registrovaných partnerstiev nepreberala. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Témou diskusie, aj kontextom, v ktorom tento výrok zaznel, sú registrované partnerstvá, nie práva homosexuálov (predchádzajúca veta ministra Maďariča: \"Naopak, o konzistentnosti Smeru v tomto svedčí to, že napriek tomu, že sme druhýkrát vo vláde, tak napríklad žiadny zákon o registrovanom partnerstve, hoci sme to mohli silou urobiť, nebol.\" ) Hoci skutočne existuje výbor, ktorý sa zaoberá právami a diskrimináciou LGBTI osôb, nie je pravdou, že by sa v ňom diskutovalo o zmenách legislatívy týkajúcich sa registrovaných partnerstiev. Marek Maďarič pravdepodobne poukazuje na Výbor pre práva LGBTI osôb, ktorý vláda schválila 3. októbra 2012, a ktorého štatút bol schválený 17. októbra 2012. Výbor je stálym odborným orgánom Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť . Predsedom výboru je minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant strany Smer), pričom úlohy sekretariátu výboru plní práve toto ministerstvo. Výdavky spojené s plnením úloh sa uhrádzajú z rozpočtových prostriedkov kapitoly Ministerstva spravodlivosti. Téme registrovaných partnerstiev sa však minister Borec pri vzniku výboru vyhol : \"Tak ďaleko by som v tejto chvíli nešiel. Máme nejaké legislatívne limity, ktoré ustanovuje aj programové vyhlásenie vlády.“ Pri inej príležitosti sa Ján Richter, minister práce, sociálnych vecí a rodiny vyjadril , že sa nepripravujú \" absolútne žiadne zmeny zákonov, ktoré by sa týkali registrovaných partnerstiev. \" Počas doterajších troch zasadnutí Výboru (14. marec 2013, 27. máj 2013, 3. september 2013) sa téma registrovaných partnerstiev nepreberala. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "štatút", "Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť", "vyhol", "vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6554883/vlada-schvalila-vybor-pre-prava-lgbti-ludi.html", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Vybor%20pre%20prava%20LGTBI%20osob/Uvod.aspx", "http://www.radavladylp.gov.sk/", "http://aktualne.atlas.sk/lgbt-ludia-maju-vlastny-vladny-vybor-ma-pomoct-riesit-ich-situaciu/slovensko/politika/", "http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-registrovane-partnerstva-nie-su-pre-smer-sd-prioritou-pripusta-j-richter/6616/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:05.641248+00:00"}
{"id": "vr35624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35624", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2002 sme nemali žiadny dôvod zháňať akékoľvek finančné prostriedky, pretože boli sme v opozícii a za výsledok v opozícii sme dostali veľkú sumu peňazí zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V nahrávke sa o žiadnom roku nehovorí . V nahrávke sa hovorí o tom, že by sa mala pre účely volebnej kampane vytvoriť paralelná finančná štruktúra.", "analysis_paragraphs": ["V nahrávke sa o žiadnom roku nehovorí . V nahrávke sa hovorí o tom, že by sa mala pre účely volebnej kampane vytvoriť paralelná finančná štruktúra."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["roku nehovorí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:14.243771+00:00"}
{"id": "vr16899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16899", "speaker": "Karol Pataky", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-pataky", "statement": "...minulý rok sme dostali (mesto Královský Chlmec, pozn.) 198 500 eur na rekonštrukciu škôlky, spravili sme ju zo 107 tisíc eur. Ostatné sme poslali naspäť štátu.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zmluvy k rekonštrukcii škôlky v Kráľovskom Chlmci mala byť samospráve tohoto mesta na uvedený účel poskytnutá zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny suma 569 810 eur. Výrok Karola Patakyho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zmluvy k rekonštrukcii škôlky v Kráľovskom Chlmci mala byť samospráve tohoto mesta na uvedený účel poskytnutá zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny suma 569 810 eur. Výrok Karola Patakyho preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": ["nachádza", ".pdf", ".pdf", "naplánovaný", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.kralovskychlmec.sk/ms-ul-kossutha.phtml?id_menu=32414&limited_level=1&stop_menu=32414", "http://www.crp.gov.sk/data/att/60082.pdf", "http://www.crp.gov.sk/data/att/60082.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/nadstavba-rekonstrukcia-a-rozsirenie-kapacity-materskej-skoly-kralovsky-chlmec/?den=2017-08-01&den_od=2017-09-25&den_do=2017-09-25", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/862978/profil/6333/Predmet/408801/guid/att_4a9db47baa769c379e676e1239ff2718/id/1282917", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/891591/profil/6333/Predmet/407883/guid/att_186055524bb26338b0e6cd8020fbec61/id/1336332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:56.924050+00:00"}
{"id": "vr35510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35510", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a naše analýzy potvrdzovali, že účasť (na referende, pozn.) bude niekde na úrovni okolo 15, 20%...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme aká je analýza strany Smer. Na stránke SMERU nie je zverejnená žiadna analýza, ktorá by potvrdzovala toto tvrdenie. Pravdou je, že už od začiatku vyhlásenia referenda sa hovorilo o nízkom záujme verejnosti zúčastniť sa ho. Toto tvrdenie podporuje aj odhad agentúry FOCUS , ktorý bol zverejnený 13. septembra. Na základe prieskumu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 31.8.-7.9.2010, agentúra odhadovala účasť pod 20%.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme aká je analýza strany Smer. Na stránke SMERU nie je zverejnená žiadna analýza, ktorá by potvrdzovala toto tvrdenie. Pravdou je, že už od začiatku vyhlásenia referenda sa hovorilo o nízkom záujme verejnosti zúčastniť sa ho. Toto tvrdenie podporuje aj odhad agentúry FOCUS , ktorý bol zverejnený 13. septembra. Na základe prieskumu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 31.8.-7.9.2010, agentúra odhadovala účasť pod 20%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "odhad agentúry FOCUS"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/", "http://www.focus-research.sk/files/124_Referendum%202010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:21.883599+00:00"}
{"id": "vr28433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28433", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som bol začiatkom 90. rokov členom mládežníckej štruktúry (mládež EPP, pozn.)...", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mladež EPP vznikla v roku 1997 spojením (ročenka YEPP, .pdf)organizácií European Young Christian Democrats (EYCD) and Democrat Youth Community of Europe (DEMYC). Radoslav Procházka teda mohol byť členom začiatkom 90. rokov, kedy mal 20 rokov. Hodnotenie výroku sme zmenili 21. 10. z \"Nepravda\" na \"Pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mladež EPP vznikla v roku 1997 spojením (ročenka YEPP, .pdf)organizácií European Young Christian Democrats (EYCD) and Democrat Youth Community of Europe (DEMYC). Radoslav Procházka teda mohol byť členom začiatkom 90. rokov, kedy mal 20 rokov. Hodnotenie výroku sme zmenili 21. 10. z \"Nepravda\" na \"Pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Mladež EPP", "spojením", "mal"], "url": ["http://youthepp.eu/about", "http://youthepp.eu/sites/default/files/library/YEPP_15yr_AnniversaryBook_II-singlepage.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/www.rado2014.sk/zivotopis.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:54.937316+00:00"}
{"id": "vr29151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29151", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "A keby ste v 60. rokoch robil takúto diskusiu o homosexualite v západných krajinách, tak by ani neprichádzali do podoby nejaké registrované partnerstva, homosexuality, alebo dokonca boli trestnými činmi.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že vo viacerých západných štátov bola homosexualita legalizovaná až po roku 1970. V niekoľkých ďalších k tomuto došlo v priebehu šesťdesiatych rokov minulého storočia. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť zmienku o snahe legalizovania partnerstiev rovnakého pohlavia z tohto obdobia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že vo viacerých západných štátov bola homosexualita legalizovaná až po roku 1970. V niekoľkých ďalších k tomuto došlo v priebehu šesťdesiatych rokov minulého storočia. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť zmienku o snahe legalizovania partnerstiev rovnakého pohlavia z tohto obdobia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["zrušil", "došlo", "pdf"], "url": ["http://www.nytimes.com/2003/06/27/us/supreme-court-homosexual-rights-justices-6-3-legalize-gay-sexual-conduct.html", "http://www.stonewall.org.uk/at_home/history_of_lesbian_gay_and_bisexual_equality/default.asp", "http://www.albany.edu/rockefeller/rock_images/faculty/asal/legality%20of%20homosexual%20acts%20for%20review.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:24.449725+00:00"}
{"id": "vr15143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15143", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... pána predsedu Európskej komisie Junckera, ktorý sa už dávno vyjadril, že pokiaľ ide do tuhého, musíte klamať.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jean-Claude Juncker sa naozaj v minulosti vyjadril, že keď \" ide do tuhého, musíte klamať \" ako uvádza britský denník Telegraph. Počas najväčšej krízy eurozóny bol Juncker opísaný tiež ako \" majster lží \", keď zorganizoval stretnutie ministrov financií ohľadom ponechania jednotnej meny v Grécku a neskôr sa pokúsil existenciu takéhoto mítingu poprieť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Juncker v roku 2011 priznal počas debaty v Bruseli, že v minulosti musel novinárom niekoľkokrát klamať: \" I am for secret, dark debates,\" he quipped. He recalled an instance where journalists asked him if there would be a meeting in Paris the following weekend. \"I said no. I had to lie. I am a Christian Democrat, a Catholic, so when it becomes serious we have to lie. The same applies to economic and monetary policy in the Union, I am very serious about it. If you are pre-indicating policy decisions, you are feeding speculations on the financial markets,\" he explained. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jean-Claude Juncker sa naozaj v minulosti vyjadril, že keď \" ide do tuhého, musíte klamať \" ako uvádza britský denník Telegraph. Počas najväčšej krízy eurozóny bol Juncker opísaný tiež ako \" majster lží \", keď zorganizoval stretnutie ministrov financií ohľadom ponechania jednotnej meny v Grécku a neskôr sa pokúsil existenciu takéhoto mítingu poprieť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Juncker v roku 2011 priznal počas debaty v Bruseli, že v minulosti musel novinárom niekoľkokrát klamať: \" I am for secret, dark debates,\" he quipped. He recalled an instance where journalists asked him if there would be a meeting in Paris the following weekend. \"I said no. I had to lie. I am a Christian Democrat, a Catholic, so when it becomes serious we have to lie. The same applies to economic and monetary policy in the Union, I am very serious about it. If you are pre-indicating policy decisions, you are feeding speculations on the financial markets,\" he explained. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "priznal"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/10874230/Jean-Claude-Juncker-profile-When-it-becomes-serious-you-have-to-lie.html", "https://euobserver.com/eu-elections/124789"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:17.152541+00:00"}
{"id": "vr32561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32561", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ten, kto zarobí 500, 600, 700 eur mesačne, tak tomu idete zobrať 708 eur za rok, to znamená 60 eur mesačne, lebo mu rušíte jeho úľavu na manželku, ktorá je pri deťoch", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Paragrafové znenie reformy daňových príspevkov hovorí:\n\nNa účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu,63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) a súčasne b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)“.\n\nDaňová úľava na manželku teda nie je j zrušená úplne a zároveň, nie sú tímu Demagog.sk nepodarilo nájsť oficiálne štatistiky, ktoré by tvrdenie pána Brocku potvrdzovali. Na základe toho je výrok hodnotený ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Paragrafové znenie reformy daňových príspevkov hovorí:", "Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu,63a) žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie63b) alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie63c) a súčasne b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky64) a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie.125)“.", "Daňová úľava na manželku teda nie je j zrušená úplne a zároveň, nie sú tímu Demagog.sk nepodarilo nájsť oficiálne štatistiky, ktoré by tvrdenie pána Brocku potvrdzovali. Na základe toho je výrok hodnotený ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Paragrafové znenie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149164?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:47.106021+00:00"}
{"id": "vr27092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27092", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžem povedať úplne jasne, že som nesúhlasil s vojenskými aktivitami v Iraku a že som ako predseda vlády dal stiahnuť vojakov z Iraku naspäť na Slovensko.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako bol predseda vlády, že stiahne jednotky z Iraku. V roku 2007, po tom čo sa Fico stal priemiérom, boli jednotky z Iraku skutočne stiahnuté.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako bol predseda vlády, že stiahne jednotky z Iraku. V roku 2007, po tom čo sa Fico stal priemiérom, boli jednotky z Iraku skutočne stiahnuté."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "roku"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150731-ak-bude-smer-vladnut-vojaci-z-iraku-sa-vratia-tvrdi-fico/", "http://www.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:44.335193+00:00"}
{"id": "vr38945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38945", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Premiérka Iveta Radičová odchádzala do Bruselu bez mandátu Národnej rady Slovenskej republiky. Bol som osobne prítomný na zasadnutí výboru pre európske záležitosti, kde žiadne uznesenie schválené nebolo.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia , pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia , pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/06/22/radicovej-vlada-schvalila-navysenie-eurovalu-a-vznik-noveho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:53.859814+00:00"}
{"id": "vr32567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32567", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ale veď to každý deň si môžete prečítať v dennej tlači, ja som v parlamente, keď sme rokovali v septembri, tak som otvoril ráno v septembri Hospodárske noviny a zacitoval som majiteľov, manažérov, riaditeľov firiem, ktorí oznamovali- my ideme prepustiť 50 alebo 100 alebo 207 ľudí. O mesiac sme rokovali neskôr, tak som otvoril znovu a ja mám zoznam, už ten zoznam je na celú jednu stranu a to sú tisíce ľudí, ktorých prepustia skôr ako bude platiť.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý, pretože zamestnanci aby sa vyhli nákladnejšiemu prepúšťaniu, budú prepúšťať ešte tento rok. Nepodarilo sa nám získať presný zoznam z Hospodárskych novín, avšak dostupný je zoznam, ktorý prináša portál €konato .", "analysis_paragraphs": ["Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý, pretože zamestnanci aby sa vyhli nákladnejšiemu prepúšťaniu, budú prepúšťať ešte tento rok. Nepodarilo sa nám získať presný zoznam z Hospodárskych novín, avšak dostupný je zoznam, ktorý prináša portál €konato ."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["€konato", "správu", "správu", "TASR", "aktuálne.sk"], "url": ["http://ekonato.tvnoviny.sk/clanok/sekcia/pracuj-a-zarabaj/hromadne-prepustania-smutny-hit-zaveru-roka-2012.html", "http://hnonline.sk/c1-57826470-firma-prepusti-ludi-aby-unikla-zakonniku", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/125679/Firma-sa-vopred-prisposobuje-novemu-Zakonniku-prace-prepusta-ludi", "http://ekonato.tvnoviny.sk/clanok/sekcia/pracuj-a-zarabaj/specatene-novy-zakonnik-prace-je-na-svete.html", "http://aktualne.atlas.sk/novy-zakonnik-prace-je-uz-isty-firmy-aj-opozicia-varuju-ze-sa-bude-prepustat/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:14.776238+00:00"}
{"id": "vr35014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35014", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...lebo v júli keď sme hodnotili v pol čase a v pol roku tieto fondy (eurofondy), tak boli čerpané na 11,5%.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odborníka na eurofondy Jána Rudolfa program na výstavbu diaľnic, železníc a regionálnych ciest doposiaľ vyčerpal prostriedky z eurofondov na 11,26% .", "analysis_paragraphs": ["Podľa odborníka na eurofondy Jána Rudolfa program na výstavbu diaľnic, železníc a regionálnych ciest doposiaľ vyčerpal prostriedky z eurofondov na 11,26% ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["11,26%"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=13&prm1=0&prm2=14&prm3=20462&pt=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:14.530923+00:00"}
{"id": "vr36030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36030", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ak sa uskutoční okrúhly stôl. Podmienili sme to potom základným právom na slobodu prejavu a to je tlačový zákon.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Požiadavku SDKÚ o uskutočnenie okrúhleho stola ohľadom tlačového zákona sa nepodarilo dohľadať", "analysis_paragraphs": ["Požiadavku SDKÚ o uskutočnenie okrúhleho stola ohľadom tlačového zákona sa nepodarilo dohľadať"], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:06.578859+00:00"}
{"id": "vr17373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17373", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...tento dohovor ratifikovalo Poľsko, čo je asi najkresťanskejšia krajina Európy v tejto chvíli, keď vychádzame zo štatistík.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poľsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) 27. apríla 2015. Podľa údajov Pew Research Center je Poľsko až siedma krajina v rámci Európy, s 94,3 % obyvateľmi hlásiacim sa ku kresťanstvu. Ide o údaje z roku 2010, na prvom mieste v rebríčku je Vatikán. Z krajín Európskej únie je na prvom mieste Rumunsko s 99,5 %. Tieto demografické údaje sa nezbierajú veľmi často, preto musíme pracovať s osem rokov starými údajmi. Pew Research Center ponúka aj predikcie vývoja počtu kresťanov a podľa nich sa má Poľsko do roka 2020 prepadnúť ešte hlbšie v rebríčku, na ôsmu pozíciu s 92,5 % obyvateľov hlásiacich sa ku kresťanstvu. Je pravdou, že Poľsko patrí medzi prvých 10 krajín s najväčším počtom kresťanov, avšak podľa dostupných štatistík nie je najkresťanskejšou krajinou Európy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. zdroj: Pew Research Center Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poľsko ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) 27. apríla 2015. Podľa údajov Pew Research Center je Poľsko až siedma krajina v rámci Európy, s 94,3 % obyvateľmi hlásiacim sa ku kresťanstvu. Ide o údaje z roku 2010, na prvom mieste v rebríčku je Vatikán. Z krajín Európskej únie je na prvom mieste Rumunsko s 99,5 %. Tieto demografické údaje sa nezbierajú veľmi často, preto musíme pracovať s osem rokov starými údajmi. Pew Research Center ponúka aj predikcie vývoja počtu kresťanov a podľa nich sa má Poľsko do roka 2020 prepadnúť ešte hlbšie v rebríčku, na ôsmu pozíciu s 92,5 % obyvateľov hlásiacich sa ku kresťanstvu. Je pravdou, že Poľsko patrí medzi prvých 10 krajín s najväčším počtom kresťanov, avšak podľa dostupných štatistík nie je najkresťanskejšou krajinou Európy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. zdroj: Pew Research Center Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["ratifikovalo", "údajov", "predikcie", "prvých", "Pew Research Center"], "url": ["https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?p_auth=0Wvi3EYq", "http://www.pewforum.org/2015/04/02/religious-projection-table/2010/percent/Europe/", "http://www.pewforum.org/2015/04/02/religious-projection-table/2020/percent/Europe/", "http://www.pewforum.org/2011/12/19/global-christianity-regions/#europe", "http://www.pewforum.org/2011/12/19/global-christianity-regions/#europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:25.152156+00:00"}
{"id": "vr26104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26104", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Škola (na ktorej pôsobil učiteľ Žarnay, pozn.) nevyplácala osobné príplatky, ani za suplovanie.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy TASR , riaditeľ školy (na ktorej pôsobil učiteľ Žarnay, pozn.) vydal interný predpis: \"Na základe predpisu musia učitelia zastupovať neprítomného kolegu, ale keď zastupujú v predmete, na ktorý nemajú kvalifikáciu, táto hodina sa im neráta ako práca nadčas, ale ako pedagogický dozor nad žiakmi. V žiadosti učitelia uvádzajú, že pedagogickí zamestnanci by podľa zákona mali za hodinu práce nadčas dostať k platu 30 percent hodinovej sadzby funkčného platu, alebo náhradné voľno.\" Táto informácia však nie je postačujúca pre overenie celého tvrdenia Rudolfa Bauera a jeho výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR , riaditeľ školy (na ktorej pôsobil učiteľ Žarnay, pozn.) vydal interný predpis: \"Na základe predpisu musia učitelia zastupovať neprítomného kolegu, ale keď zastupujú v predmete, na ktorý nemajú kvalifikáciu, táto hodina sa im neráta ako práca nadčas, ale ako pedagogický dozor nad žiakmi. V žiadosti učitelia uvádzajú, že pedagogickí zamestnanci by podľa zákona mali za hodinu práce nadčas dostať k platu 30 percent hodinovej sadzby funkčného platu, alebo náhradné voľno.\" Táto informácia však nie je postačujúca pre overenie celého tvrdenia Rudolfa Bauera a jeho výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/prepusteny-ucitel-z-kosic-a-jeho-kolegovia-bojuju-za-odvolanie-riaditela/136208/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:22.121605+00:00"}
{"id": "vr17025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17025", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...že samotnému OECD trvá 2,5 roka, kým si spracujú výsledok nejakého testu (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Lubyová vo svojom výroku hovorí o vyhodnocovaní výsledkov medzinárodného testovania PISA (Programme for International Student Assessment), ktoré organizuje Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Testovanie skúma výsledky vzdelávania pätnástrocných žiakov v oblasti matematickej, citatelskej a prírodovednej gramotnosti (od roku 2003 sú súcastou testovania aj doplnkové oblasti financná gramotnost a oblast riešenia problémov). Výskum prebieha v trojrocných intervaloch. Výsledky vyhodnocuje OECD až po ukoncení testovania vo všetkých zúcastnených krajinách. Je pravdou, že niektoré detailnejšie výsledky a analýzy sa objavia až 2,5 roka po prebehnutí testovania, avšak súhrnné výsledky sú prístupné spravidla už nasledujúci rok. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Slovensko sa testovania PISA zúcastnilo prvýkrát v roku 2003. Hlavnou oblastou testovania bola matematická gramotnost. Na našom území prebiehalo testovanie od 7. do 15. apríla a zapojilo sa don 281 škôl. Medzinárodné výsledky boli zverejnené 7. decembra 2004 v publikácii Learning for Tomorrow's World. First Results from PISA 2003 ( .pdf ). Výsledky štúdie na národnej úrovni boli zverejnené v publikáciách vydaných Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) PISA SK 2003. Národná správa ( .pdf ) a PISA SK 2003. Matematická gramotnost ( .pdf ), ktoré boli takisto zverejnené v roku 2004. V roku 2006 sa testovanie PISA na Slovensku uskutocnilo v marci a bolo don zapojených 189 škôl. Hlavnou oblastou hodnotenia štúdie bola prírodovedná gramotnost. OECD zverejnil medzinárodné výsledky dna 4. decembra 2007 v správe PISA 2006: Science Competencies for Tomorrow’s World , kto rá vyšla v dvoch zväzkoch. Krátko nato bola publikovaná aj Národná správa OECD PISA SK 2006 ( .pdf ). Po tretíkrát sa uskutocnilo testovanie PISA na Slovensku v marci 2009. Štúdie sa zúcastnilo 189 škôl na Slovensku. Hlavnou skúmanou oblastou bola citatelská gramotnost. Výsledky na medzinárodnej úrovni boli uverejnené 7. decembra 2010 v šestzväzkovej správe . Výsledky Slovenska boli zhrnuté v Národnej správe z roku 2010 ( .pdf ). V roku 2012 sa do meranie PISA, ktoré na Slovensku prebehlo 16. - 27. apríla, zapojilo 231 škôl. Hlavnou sledovanou oblastou bola, tak ako v roku 2003, matematická gramotnost. Cast žiakov bola zapojená aj do testovania financnej gramotnosti. Medzinárodné výsledky publikovala OECD 3. decembra 2013 vo viacerých správach. Klúcové výsledky boli uverejnené v správe PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ). NÚCEM vydal Národnú správu v roku 2015 ( .pdf ), ale ministerstvo školstva s Inštitútom vzdelávacej politiky zverejnilo výsledky Slovenska v kocke už v marci 2014 ( .pdf ). Najnovšie testovanie PISA sa na Slovensku uskutocnilo v apríli 2015 na 292 školách. Hlavnou sledovanou oblastou bola prírodovedná gramotnost. Prvé výsledky medzinárodnej úrovne zverejnila OECD v štyroch zväzkoch dna 6. decembra 2016. Národná správa pre Slovensko bola publikovaná v septembri 2017 ( .pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lubyová vo svojom výroku hovorí o vyhodnocovaní výsledkov medzinárodného testovania PISA (Programme for International Student Assessment), ktoré organizuje Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Testovanie skúma výsledky vzdelávania pätnástrocných žiakov v oblasti matematickej, citatelskej a prírodovednej gramotnosti (od roku 2003 sú súcastou testovania aj doplnkové oblasti financná gramotnost a oblast riešenia problémov). Výskum prebieha v trojrocných intervaloch. Výsledky vyhodnocuje OECD až po ukoncení testovania vo všetkých zúcastnených krajinách. Je pravdou, že niektoré detailnejšie výsledky a analýzy sa objavia až 2,5 roka po prebehnutí testovania, avšak súhrnné výsledky sú prístupné spravidla už nasledujúci rok. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Slovensko sa testovania PISA zúcastnilo prvýkrát v roku 2003. Hlavnou oblastou testovania bola matematická gramotnost. Na našom území prebiehalo testovanie od 7. do 15. apríla a zapojilo sa don 281 škôl. Medzinárodné výsledky boli zverejnené 7. decembra 2004 v publikácii Learning for Tomorrow's World. First Results from PISA 2003 ( .pdf ). Výsledky štúdie na národnej úrovni boli zverejnené v publikáciách vydaných Národným ústavom certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) PISA SK 2003. Národná správa ( .pdf ) a PISA SK 2003. Matematická gramotnost ( .pdf ), ktoré boli takisto zverejnené v roku 2004. V roku 2006 sa testovanie PISA na Slovensku uskutocnilo v marci a bolo don zapojených 189 škôl. Hlavnou oblastou hodnotenia štúdie bola prírodovedná gramotnost. OECD zverejnil medzinárodné výsledky dna 4. decembra 2007 v správe PISA 2006: Science Competencies for Tomorrow’s World , kto rá vyšla v dvoch zväzkoch. Krátko nato bola publikovaná aj Národná správa OECD PISA SK 2006 ( .pdf ). Po tretíkrát sa uskutocnilo testovanie PISA na Slovensku v marci 2009. Štúdie sa zúcastnilo 189 škôl na Slovensku. Hlavnou skúmanou oblastou bola citatelská gramotnost. Výsledky na medzinárodnej úrovni boli uverejnené 7. decembra 2010 v šestzväzkovej správe . Výsledky Slovenska boli zhrnuté v Národnej správe z roku 2010 ( .pdf ). V roku 2012 sa do meranie PISA, ktoré na Slovensku prebehlo 16. - 27. apríla, zapojilo 231 škôl. Hlavnou sledovanou oblastou bola, tak ako v roku 2003, matematická gramotnost. Cast žiakov bola zapojená aj do testovania financnej gramotnosti. Medzinárodné výsledky publikovala OECD 3. decembra 2013 vo viacerých správach. Klúcové výsledky boli uverejnené v správe PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ). NÚCEM vydal Národnú správu v roku 2015 ( .pdf ), ale ministerstvo školstva s Inštitútom vzdelávacej politiky zverejnilo výsledky Slovenska v kocke už v marci 2014 ( .pdf ). Najnovšie testovanie PISA sa na Slovensku uskutocnilo v apríli 2015 na 292 školách. Hlavnou sledovanou oblastou bola prírodovedná gramotnost. Prvé výsledky medzinárodnej úrovne zverejnila OECD v štyroch zväzkoch dna 6. decembra 2016. Národná správa pre Slovensko bola publikovaná v septembri 2017 ( .pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "správe", ".pdf", "správe", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "zverejnila", ".pdf"], "url": ["http://www.oecd.org/education/school/programmeforinternationalstudentassessmentpisa/34002216.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2003.pdf", "https://www.iuventa.sk/files/documents/7_vyskummladeze/spravy/davm009/pisa_mat_gram_sprava.pdf", "http://www.oecd.org/edu/school/programmeforinternationalstudentassessmentpisa/pisa2006results.htm", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2006.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/pisaproducts/pisa2009keyfindings.htm", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2009.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.etest.sk/data/att/551.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/6077.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/publications/", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:35.502437+00:00"}
{"id": "vr27825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27825", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Priestor EÚ, kde 75 % zdrojov do NATO ide z Ameriky a 25 percent z Únie…", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Direct contributions to budgets managed by NATO are made by members in accordance with an agreed cost-sharing formula based on relative Gross National Income. These contributions represent a very small percentage of each member’s overall defence budget, and finance the expenditures of NATO’s integrated structures.", "analysis_paragraphs": ["Direct contributions to budgets managed by NATO are made by members in accordance with an agreed cost-sharing formula based on relative Gross National Income. These contributions represent a very small percentage of each member’s overall defence budget, and finance the expenditures of NATO’s integrated structures."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke", "The Telegraph", "Defense One"], "url": ["http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_67655.htm", "http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/defence/8862810/Europes-free-ride-on-the-back-of-Nato-is-over.html", "http://www.defenseone.com/ideas/2013/10/will-us-rebalance-its-contribution-nato/72281/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:53.736090+00:00"}
{"id": "vr37525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37525", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme dali (Cargu, pozn.) pôžičku preto, lebo sme povedali, že ľudia v Cargu nemôžu za to, že poklesli výkony. Za to môže svetová kríza.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy (.pdf) z roku 2009 prijala spoločnosť ZSSK Cargo štátnu finančnú výpomoc vo výške 165,97 milióna EUR na riešenie jeho finančných problémov. O návratnej finančnej výpomoci sa rozhodlo uznesením vlády č. 173 zo 4. marca 2009. Medziročný pokles výkonov dosiahol v roku 2008 9,4%, ako informuje SITA , väčšina z tohto poklesu vznikla v novembri a decembri 2008. Podľa článku portálu hnonline.sk z júna 2009 \" Od polroka (roku 2008, pozn.) sa však začali postupne prejavovať dôsledky globálnej krízy a ZSSK Cargo ich pocítila u nás medzi prvými – naplno už v poslednom kvartáli vlaňajšieho roka. Úbytok množstva prepravovaného tovaru začal stláčať výkony a výnosy o desiatky percent a trend pokračoval aj v prvých mesiacoch tohto roka. V januári zaznamenala ZSSK Cargo stratu 12,381 mil. eur (373 mil. Sk), prevádzkové výnosy boli medziročne nižšie o 38,4 percenta. Z toho výnosy z prepravy klesli o 48,2 percenta na 18,124 mil. eur (546 mil. Sk). Objem prepravy v januári dosiahol 2,1 mil. ton, čo bolo o 46,2 percenta menej ako v rovnakom období rok predtým . (...) V prvom štvrťroku (2009, pozn) firma predpokladá stratu takmer 32 miliónov eur, keď v rovnakom období vlaňajška už vykazovala zisk 28 mil. Sk (929,43 tis. eur). Prevádzkové výnosy v prvom kvartáli by mali medziročne klesnúť o 34,8 percenta, z toho výnosy z prepravy majú byť nižšie takmer o 40 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy (.pdf) z roku 2009 prijala spoločnosť ZSSK Cargo štátnu finančnú výpomoc vo výške 165,97 milióna EUR na riešenie jeho finančných problémov. O návratnej finančnej výpomoci sa rozhodlo uznesením vlády č. 173 zo 4. marca 2009. Medziročný pokles výkonov dosiahol v roku 2008 9,4%, ako informuje SITA , väčšina z tohto poklesu vznikla v novembri a decembri 2008. Podľa článku portálu hnonline.sk z júna 2009 \" Od polroka (roku 2008, pozn.) sa však začali postupne prejavovať dôsledky globálnej krízy a ZSSK Cargo ich pocítila u nás medzi prvými – naplno už v poslednom kvartáli vlaňajšieho roka. Úbytok množstva prepravovaného tovaru začal stláčať výkony a výnosy o desiatky percent a trend pokračoval aj v prvých mesiacoch tohto roka. V januári zaznamenala ZSSK Cargo stratu 12,381 mil. eur (373 mil. Sk), prevádzkové výnosy boli medziročne nižšie o 38,4 percenta. Z toho výnosy z prepravy klesli o 48,2 percenta na 18,124 mil. eur (546 mil. Sk). Objem prepravy v januári dosiahol 2,1 mil. ton, čo bolo o 46,2 percenta menej ako v rovnakom období rok predtým . (...) V prvom štvrťroku (2009, pozn) firma predpokladá stratu takmer 32 miliónov eur, keď v rovnakom období vlaňajška už vykazovala zisk 28 mil. Sk (929,43 tis. eur). Prevádzkové výnosy v prvom kvartáli by mali medziročne klesnúť o 34,8 percenta, z toho výnosy z prepravy majú byť nižšie takmer o 40 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "rozhodlo", "pokles", "SITA", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2009.pdf", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/182&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2008.pdf", "http://spravy.pravda.sk/brusel-presetruje-opravnenost-statneho-uveru-pre-cargo-pku-/sk_ekonomika.asp?c=A100224_132914_sk_ekonomika_p01", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-37320320-zssk-cargo-z-vlanajsieho-zisku-do-tohtorocnej-straty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:38.378211+00:00"}
{"id": "vr27067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27067", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Triangel a Quatro vytvorili tisíce pracovných miest na zelenej lúke…", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj v minulosti V politike 15. decembra 2013 . Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Tieto informácie však nevieme neutrálne overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj v minulosti V politike 15. decembra 2013 . Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Tieto informácie však nevieme neutrálne overiť."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["V politike 15. decembra 2013", "webovej"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://andrejkiska.sk/index.php/moj-pribeh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:48.666756+00:00"}
{"id": "vr18153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18153", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vieme dobre, že pán Galko je vysoko podozrivý z toho, že nechal odpočúvať svojich ľudí na ministerstve obrany, radových občanov, novinárov a je podozrivý z toho, že chcel nechať odpočúvať aj mňa, ako hovorcu opozičnej strany.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Erika Tomáša je reakciou na kauzu odpočúvania civilistov z roku 2011, po ktorej bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta. Jedným z odpočúvaných mal byť aj hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš. Napriek tomu, že minister obrany Ľubomír Galko bol odvolaný z funkcie, nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Jeho odvolania bolo odôvodnené tým, že ako minister obrany bol zodpovedný za príslušné orgány a ich jednotlivé činnosti. Keďže kauza je stále v procese a nie je možné získať oficiálne informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Erika Tomáša je reakciou na kauzu odpočúvania civilistov z roku 2011, po ktorej bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Vojenského obranného spravodajstva (VOS) Pavol Brychta. Jedným z odpočúvaných mal byť aj hovorca strany Smer-SD Erik Tomáš. Napriek tomu, že minister obrany Ľubomír Galko bol odvolaný z funkcie, nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Jeho odvolania bolo odôvodnené tým, že ako minister obrany bol zodpovedný za príslušné orgány a ich jednotlivé činnosti. Keďže kauza je stále v procese a nie je možné získať oficiálne informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["odpočúvaných", "obvinený", "zoznam", "obžalovaných", "spis", "zastavené"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/453958-v-kauze-odpocuvania-sa-objavilo-dalsie-meno-erik-tomas", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429569-kontrola-odpocuvania-sa-zasekla-na-galkovi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://domov.sme.sk/c/6172926/galkovi-tajni-sa-zaujimali-o-hovorcu-smeru.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:52.977816+00:00"}
{"id": "vr15290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15290", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Ladislav Bašternák vyšetrovaný v tej firme BL-202, (...) sa tam ukončilo po 8 mesiacoch vyšetrovanie, bola tam kontrola predtým z Finančnej správy, tá (...) sa ukončila.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skúmat sa mal možný podvod s DPH vo výške približne dva milióny eur, pricom kvôli rozsahu to mala rovno vyšetrovat Národná kriminálna agentúra - NAKA. Vyšetrovanie trvalo osem mesiacov, no nebolo zacaté stíhanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bašternák bol kriminalistami z financnej správy vyšetrovaný už pred tri a pol rokom a ich zistenia napokon skoncili v rukách policajných vyšetrovatelov. Tí napriek podozreniam z podvodu nezacali trestné stíhanie. Trend píše: \"Bonaparte nie je jediný Bašternákov projekt. S realitami obchodovala aj jeho firma BL – 202, ktorá vznikla vo februári 2012. Už nasledujúci mesiac – v marci, si uplatnila voci štátu nadmerný odpocet za takmer dva milióny eur. Údajný nárok na takzvanú vratku DPH jej mal vzniknút tak, že za necelých 12 miliónov eur kúpila sedem bytov od eserocky Rent and Wash... L. Bašternák už vo firme BL- 202 nefiguruje. V marci 2013 ho vystriedal Boris Duroška z Myjavy a od marca 2014 je konatelom aj spolocníkom firmy obcan Rumunska. \" Prvý policajný vyšetrovatel ktorý sa venoval kauze o podvodoch DPH na východnom Slovensku uvádza: \" Ked som sa vrátil zo špeciálnej prokuratúry, zavolal si ma šéf expozitúry NaKA v Košiciach Jozef Hrušovský, že akú zápisnicu som doniesol, lebo volal Martin Krcmárik ako šéf financnej polície. Jemu zase volal clovek z Úradu špeciálnej prokuratúry, že sú tam nejakí politici. Zopakoval som, že Chovanec oznacil Kubánka ako návodcu a Kopcíka ako nejakého spolupáchatela. On povedal, že je to v poriadku .\" Vyšetrovanie malo podla Denníka N naozaj trvat osem mesiacov. ' Vyšetrovatelka prípad preverovala osem mesiacov a napriek vážnym podozreniam až doteraz vôbec nezacala stíhanie. To sa teraz zmenilo. „Týmto vás upovedomujem, že 13. apríla 2016 bolo vyšetrovatelom NAKA zacaté stíhanie vo veci zlocinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpoctu DPH spolocnostou BL 202 v roku 2012,“ napísala policajtka a pozvala redaktorov na další výsluch.' Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Skúmat sa mal možný podvod s DPH vo výške približne dva milióny eur, pricom kvôli rozsahu to mala rovno vyšetrovat Národná kriminálna agentúra - NAKA. Vyšetrovanie trvalo osem mesiacov, no nebolo zacaté stíhanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bašternák bol kriminalistami z financnej správy vyšetrovaný už pred tri a pol rokom a ich zistenia napokon skoncili v rukách policajných vyšetrovatelov. Tí napriek podozreniam z podvodu nezacali trestné stíhanie. Trend píše: \"Bonaparte nie je jediný Bašternákov projekt. S realitami obchodovala aj jeho firma BL – 202, ktorá vznikla vo februári 2012. Už nasledujúci mesiac – v marci, si uplatnila voci štátu nadmerný odpocet za takmer dva milióny eur. Údajný nárok na takzvanú vratku DPH jej mal vzniknút tak, že za necelých 12 miliónov eur kúpila sedem bytov od eserocky Rent and Wash... L. Bašternák už vo firme BL- 202 nefiguruje. V marci 2013 ho vystriedal Boris Duroška z Myjavy a od marca 2014 je konatelom aj spolocníkom firmy obcan Rumunska. \" Prvý policajný vyšetrovatel ktorý sa venoval kauze o podvodoch DPH na východnom Slovensku uvádza: \" Ked som sa vrátil zo špeciálnej prokuratúry, zavolal si ma šéf expozitúry NaKA v Košiciach Jozef Hrušovský, že akú zápisnicu som doniesol, lebo volal Martin Krcmárik ako šéf financnej polície. Jemu zase volal clovek z Úradu špeciálnej prokuratúry, že sú tam nejakí politici. Zopakoval som, že Chovanec oznacil Kubánka ako návodcu a Kopcíka ako nejakého spolupáchatela. On povedal, že je to v poriadku .\" Vyšetrovanie malo podla Denníka N naozaj trvat osem mesiacov. ' Vyšetrovatelka prípad preverovala osem mesiacov a napriek vážnym podozreniam až doteraz vôbec nezacala stíhanie. To sa teraz zmenilo. „Týmto vás upovedomujem, že 13. apríla 2016 bolo vyšetrovatelom NAKA zacaté stíhanie vo veci zlocinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpoctu DPH spolocnostou BL 202 v roku 2012,“ napísala policajtka a pozvala redaktorov na další výsluch.' Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["vyšetrovaný", "Trend", "vyšetrovatel", "Denníka N"], "url": ["https://dennikn.sk/408193/zitnanska-basternaka-treba-znovu-vysetrit-kalinakovi-mlci/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://dennikn.sk/416707/vysetrovatel-popisal-nemohol-vysetrovat-spicky-smeru/", "https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/?ref=tit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:46.677229+00:00"}
{"id": "vr34730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34730", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovenská vláda ide tento zákon likvidovať, ruší ho ...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o štátnom občianstve, ktorý predložili vládne strany SDKÚ–DS, SaS a Most-Híd sa nachádza momentálne v druhom čítaní. Po schválení zruší Ficov zákon o dvojitom občianstve, ktorý znamenal stratu Slovenského občianstva pri nadobudnutí iného. ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o štátnom občianstve, ktorý predložili vládne strany SDKÚ–DS, SaS a Most-Híd sa nachádza momentálne v druhom čítaní. Po schválení zruší Ficov zákon o dvojitom občianstve, ktorý znamenal stratu Slovenského občianstva pri nadobudnutí iného. ( SITA )"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/novela-zakona-o-statnom-obcianstve-v-druhom-citani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:13.252652+00:00"}
{"id": "49722", "numeric_id": 49722, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49722", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Výsledkom je, že dnes máme totálny nedostatok zdravotných sestier v našich nemocniciach a značná časť je už vo veku, kedy môže rozmýšľať buď o odchode do riadneho alebo aj do predčasného dôchodku.", "statement_date": "2024-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Situácia so zdravotnými sestrami je na Slovensku alarmujúca a v priebehu posledných rokov skutočne pozorujeme ich nedostatok. Na tento stav upozorňujú viaceré inštitúcie vrátane rezortu zdravotníctva, OECD, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či Národnej banky.\n\nSlovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) hovorí, že v zdravotníctve chýba vyše 14-tisíc sestier. Okrem toho sa až 50 % z ich aktuálneho počtu nachádza vo veku nad 50 rokov, a až 20 % sestier už dosiahlo vek 59 rokov. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje , že slovenskému zdravotníctvu do optimálneho stavu chýba vyše 14-tisíc sestier.\n\nKomora okrem toho zdôrazňuje , že zo súčasného počtu sa okolo 50 % (približne 19-tisíc) sestier nachádza vo veku nad 50 rokov a až 20 % (približne 8-tisíc) sestier z celkového množstva už dosiahlo vek 59 rokov. Podľa SKSaPA nám hrozí, že do roku 2030 prídeme o 20 % všetkých zdravotných sestier kvôli ich nástupu do dôchodku.\n\nPodľa údajov NCZI sa v roku 2014 nachádzalo nad vekovou hranicou 60 rokov iba približne 2-tisíc zdravotných sestier, v roku 2022 túto hranicu prekročilo až 4-tisíc pracujúcich sestier.\n\nKomora taktiež upozorňuje , že v roku 2024 bolo u nás registrovaných menej ako 300 nových sestier a zároveň, že v zahraničí pracuje viac ako 1 700 slovenských sestier.\n\nPodľa údajov OECD na Slovensku pracuje na tisíc obyvateľov len 3,7 lekára ( .pdf s. 2) a 5,7 zdravotnej sestry ( .pdf s. 2). Európsky priemer pritom predstavuje 4,1 lekára a až 8,4 sestry.\n\nRezort zdravotníctva odhaduje deficit sestier na 4-tisíc.\n\nPodľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v období rokov 2009 – 2022 na Slovensku pozorujeme mierne klesavý trend v počte zdravotných sestier. Kým v roku 2009 pracovalo v systéme zdravotnej starostlivosti 32 708 sestier, v roku 2022 to bolo o 1 798 sestier menej. Naopak rastie množstvo sestier v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.\n\nNa závažnosť problému poukazuje aj projekcia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá upozorňuje, že pokiaľ sa nevykonajú zmeny, v roku 2050 budeme mať za predpokladu zachovania aktuálnych požiadaviek o 12-tisíc zdravotných sestier menej než v súčasnosti.\n\nPodľa zhodnotenia Národnej banky Slovenska bude postupný úbytok zdravotných sestier v budúcich rokoch iba prehlbovať problémy v zdravotnej starostlivosti na Slovensku ( .pdf , s. 32).", "analysis_paragraphs": ["Situácia so zdravotnými sestrami je na Slovensku alarmujúca a v priebehu posledných rokov skutočne pozorujeme ich nedostatok. Na tento stav upozorňujú viaceré inštitúcie vrátane rezortu zdravotníctva, OECD, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť či Národnej banky.", "Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) hovorí, že v zdravotníctve chýba vyše 14-tisíc sestier. Okrem toho sa až 50 % z ich aktuálneho počtu nachádza vo veku nad 50 rokov, a až 20 % sestier už dosiahlo vek 59 rokov. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek dlhodobo upozorňuje , že slovenskému zdravotníctvu do optimálneho stavu chýba vyše 14-tisíc sestier.", "Komora okrem toho zdôrazňuje , že zo súčasného počtu sa okolo 50 % (približne 19-tisíc) sestier nachádza vo veku nad 50 rokov a až 20 % (približne 8-tisíc) sestier z celkového množstva už dosiahlo vek 59 rokov. Podľa SKSaPA nám hrozí, že do roku 2030 prídeme o 20 % všetkých zdravotných sestier kvôli ich nástupu do dôchodku.", "Podľa údajov NCZI sa v roku 2014 nachádzalo nad vekovou hranicou 60 rokov iba približne 2-tisíc zdravotných sestier, v roku 2022 túto hranicu prekročilo až 4-tisíc pracujúcich sestier.", "Komora taktiež upozorňuje , že v roku 2024 bolo u nás registrovaných menej ako 300 nových sestier a zároveň, že v zahraničí pracuje viac ako 1 700 slovenských sestier.", "Podľa údajov OECD na Slovensku pracuje na tisíc obyvateľov len 3,7 lekára ( .pdf s. 2) a 5,7 zdravotnej sestry ( .pdf s. 2). Európsky priemer pritom predstavuje 4,1 lekára a až 8,4 sestry.", "Rezort zdravotníctva odhaduje deficit sestier na 4-tisíc.", "Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v období rokov 2009 – 2022 na Slovensku pozorujeme mierne klesavý trend v počte zdravotných sestier. Kým v roku 2009 pracovalo v systéme zdravotnej starostlivosti 32 708 sestier, v roku 2022 to bolo o 1 798 sestier menej. Naopak rastie množstvo sestier v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.", "Na závažnosť problému poukazuje aj projekcia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tá upozorňuje, že pokiaľ sa nevykonajú zmeny, v roku 2050 budeme mať za predpokladu zachovania aktuálnych požiadaviek o 12-tisíc zdravotných sestier menej než v súčasnosti.", "Podľa zhodnotenia Národnej banky Slovenska bude postupný úbytok zdravotných sestier v budúcich rokoch iba prehlbovať problémy v zdravotnej starostlivosti na Slovensku ( .pdf , s. 32)."], "analysis_date": "2024-10-18", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobo", "upozorňuje", "zdôrazňuje", "nachádzalo", "upozorňuje", ".pdf", ".pdf", "predstavuje", "odhaduje", "pozorujeme", "rastie", "projekcia", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22679768/na-slovensku-chyba-14-tisic-sestier-najcastejsie-odchadzaju-do-ceska.html", "https://www.sksapa.sk/aktuality/sestry-a-porodne-asistentky-sa-odmetaju-stat-vazalmi-konsolidacie", "https://www.sksapa.sk/aktuality/mame-stale-menej-a-menej-sestier-konsolidaciou-sa-tento-stav-rapidne-zhorsi", "https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pracovnici-v-zdravotnictve-Slovenskej-republiky-v-roku-2022.aspx", "https://www.sksapa.sk/aktuality/mame-stale-menej-a-menej-sestier-konsolidaciou-sa-tento-stav-rapidne-zhorsi", "https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/9f24c36f-en.pdf?expires=1728920637&id=id&accname=guest&checksum=E0A0646FBA1D0ACD13499DDB06ED8B35", "https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/ab29de44-en.pdf?expires=1728920733&id=id&accname=guest&checksum=B658FA1180C59AEA407FCA40E4077385", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695652-sestricky-chybaju-zdravotne-sestry-nedostatok-nemocnice-personal/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695652-sestricky-chybaju-zdravotne-sestry-nedostatok-nemocnice-personal/", "https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pracovnici-v-zdravotnictve-Slovenskej-republiky-v-roku-2022.aspx", "https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pracovnici-v-zdravotnictve-Slovenskej-republiky-v-roku-2022.aspx", "https://www.rrz.sk/aky-velky-bude-problem-s-lekarmi-a-sestrami-v-starnucej-krajine/#:~:text=Simul%C3%A1cia%20ukazuje%20trajekt%C3%B3riu,o%20asi%2010%25.", "https://nbs.sk/dokument/4161ea81-c375-47e8-ad74-3e656b039a49/stiahnut/?force=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:46.783400+00:00"}
{"id": "vr27875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27875", "speaker": "Sergej Chelemendik", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/sergej-chelemendik", "statement": "Agendou radikálnych strán v Anglicku a Francúzsku je vystúpenie z EÚ.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S. Chelemendík naráža na euroskeptické strany UK Independence Party (UKIP) vo Velkej Británii s lídrom NIgelom Faragom a National Front (Front national - FN) vo Francúzsku s líderkou Jean-Marie Le Pen. Obe politické strany vyhlasujú názory proti EÚ a vyhlásili záujem výstupu z EÚ. UKIP na vystúpenie z EÚ vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke : \"The EU isn't our future; it's shrinking as a World player. The UK is already the World's 6th largest economy and a top 10 manufacturer. Outside the EU, our economy could grow faster, creating more jobs.\" Podobne aj BBC informuje o tom co alebo kto je UKIP nasledovne: \"The UK Independence Party currently have 12 members of the European Parliament. They use their positions to campaign for British withdrawal from the EU.\" Podobne rýchlo a jednoznacne nájdeme vyhlásenia National Frontu k otázke vystúpenia z EÚ a eurozóny. Agentúra AP informuje: \"The National Front, which also wants to unravel the European Union and withdraw France from the euro currency , hopes to win up to 20 of France's 74 European Parliament seats in the Sunday, May 25 vote.\" Reuters o postojom FN k EÚ uvádza: \"Opinion polls suggest Le Pen’s anti-immigration FN party, which advocates withdrawing from the European Union and ditching the euro currency , will win the most votes in France for the first time in a nationwide election.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["S. Chelemendík naráža na euroskeptické strany UK Independence Party (UKIP) vo Velkej Británii s lídrom NIgelom Faragom a National Front (Front national - FN) vo Francúzsku s líderkou Jean-Marie Le Pen. Obe politické strany vyhlasujú názory proti EÚ a vyhlásili záujem výstupu z EÚ. UKIP na vystúpenie z EÚ vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke : \"The EU isn't our future; it's shrinking as a World player. The UK is already the World's 6th largest economy and a top 10 manufacturer. Outside the EU, our economy could grow faster, creating more jobs.\" Podobne aj BBC informuje o tom co alebo kto je UKIP nasledovne: \"The UK Independence Party currently have 12 members of the European Parliament. They use their positions to campaign for British withdrawal from the EU.\" Podobne rýchlo a jednoznacne nájdeme vyhlásenia National Frontu k otázke vystúpenia z EÚ a eurozóny. Agentúra AP informuje: \"The National Front, which also wants to unravel the European Union and withdraw France from the euro currency , hopes to win up to 20 of France's 74 European Parliament seats in the Sunday, May 25 vote.\" Reuters o postojom FN k EÚ uvádza: \"Opinion polls suggest Le Pen’s anti-immigration FN party, which advocates withdrawing from the European Union and ditching the euro currency , will win the most votes in France for the first time in a nationwide election.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["UK Independence Party", "National Front", "UKIP", "stránke", "BBC", "National Frontu", "AP", "Reuters"], "url": ["http://www.ukip.org/", "http://www.ft.com/cms/s/0/41b2d944-db7d-11e3-b112-00144feabdc0.html#axzz328sx8GLP", "http://en.wikipedia.org/wiki/United_Kingdom_Independence_Party", "http://www.ukip.org/lp_pledge_to_us", "http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/find_out/guides/european_union/newsid_4223000/4223507.stm", "http://en.wikipedia.org/wiki/National_Front_(France)", "http://news.yahoo.com/frances-far-rise-ahead-eu-vote-080214711.html", "http://www.euronews.com/newswires/2495094-frances-le-pen-eurosceptics-to-block-eu-us-trade-pact/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:43.464658+00:00"}
{"id": "vr27560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27560", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...som upozorňoval na to, že namiesto tlačových vyhlásení alebo interview bolo treba, aby prebehli priame rokovania, ktoré od decembra neprebiehali, žiaden kontakt, žiadna komunikácia medzi Ukrajinou a Slovenskom neprebiehala, a práve preto som požiadal ministra energetiky Prodana, aby pricestoval čo najskôr na Slovensko a dohodli sme sa, že v utorok bude tu jednak vo Veľkých Kapušanoch a jednak v Bratislave a chceme, aby sme mali vlastne rokovania trojstranné, SR, Ukrajina, Európska komisia.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že minister Lajčák upozorňoval na fakt, že o reverznom toku plynu neprebiehali politické rokovania od vypuknutia nepokojov na Ukrajine, no z dostupných zdrojov nie je možné overiť, či takéto rokovania medzi politickými predstaviteľmi skutočne neprebiehali. Podľa správy agentúry TASR \"V diskusii s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a Prodanom Lajčák zdôraznil, že od decembra neprebiehali na túto tému politické rokovania, ale namiesto toho odznelo z Ukrajiny viacero nekorektných vyjadrení, ktoré vytvárali nesprávny obraz o slovenskej pozícii. \"Mal som niekoľko rozhovorov, v ktorých som uvádzal situáciu na pravú mieru, pokiaľ ide o postoj Slovenska k reverznému toku plynu,\" dodal.\" V tej istej správe sa uvádza, že \"V tejto súvislosti sa v SR 15. apríla uskutoční trilaterálne stretnutie s ukrajinskou stranou a Európskou komisiou (EK). Toto expertné rokovanie sa bude týkať technických a právnych aspektov spolupráce pri príprave spätného chodu plynu. Lajčák zároveň pozval na pracovné rokovanie do Bratislavy ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana . Uskutočniť by sa malo v priebehu budúceho týždňa.\" Nie je však pravdou, že neprebiehal vôbec žiadny kontakt medzi Slovenskom a Ukrajinou. V marci 2014 bola uverejnená správa o stretnutí zástupcov ukrajinskej spoločnosti Ukrtransgaz a slovenskej firmy Eustream s predstaviteľmi Európskej komisie ohľadom technických detailov reverzného toku plynu na Ukrajinu, ktoré sa udialo 25. marca v Bruseli. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister Lajčák upozorňoval na fakt, že o reverznom toku plynu neprebiehali politické rokovania od vypuknutia nepokojov na Ukrajine, no z dostupných zdrojov nie je možné overiť, či takéto rokovania medzi politickými predstaviteľmi skutočne neprebiehali. Podľa správy agentúry TASR \"V diskusii s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a Prodanom Lajčák zdôraznil, že od decembra neprebiehali na túto tému politické rokovania, ale namiesto toho odznelo z Ukrajiny viacero nekorektných vyjadrení, ktoré vytvárali nesprávny obraz o slovenskej pozícii. \"Mal som niekoľko rozhovorov, v ktorých som uvádzal situáciu na pravú mieru, pokiaľ ide o postoj Slovenska k reverznému toku plynu,\" dodal.\" V tej istej správe sa uvádza, že \"V tejto súvislosti sa v SR 15. apríla uskutoční trilaterálne stretnutie s ukrajinskou stranou a Európskou komisiou (EK). Toto expertné rokovanie sa bude týkať technických a právnych aspektov spolupráce pri príprave spätného chodu plynu. Lajčák zároveň pozval na pracovné rokovanie do Bratislavy ukrajinského ministra energetiky Jurija Prodana . Uskutočniť by sa malo v priebehu budúceho týždňa.\" Nie je však pravdou, že neprebiehal vôbec žiadny kontakt medzi Slovenskom a Ukrajinou. V marci 2014 bola uverejnená správa o stretnutí zástupcov ukrajinskej spoločnosti Ukrtransgaz a slovenskej firmy Eustream s predstaviteľmi Európskej komisie ohľadom technických detailov reverzného toku plynu na Ukrajinu, ktoré sa udialo 25. marca v Bruseli. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["správy", "správa", "stretnutí"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/m-lajcak-ukrajina-plyn-reverz/80830-clanok.html", "http://m.teraz.sk/ekonomika/ukrajina-slovensko-plyn-eu/79040-clanok.html", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1083-ukrajinci-a-slovaci-rokovali-v-bruseli-o-dodavkach-plynu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:51.034661+00:00"}
{"id": "vr29655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29655", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Dediny, vidiek sa vyľudňuje...", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Trend vývoja počtu obyvateľov na vidieku je opačný, než spomína poslanec KDH Ján Hudacký. K presunu z vidieckych oblastí dochádza na východe Slovenska z dôvodu nezamestnanosti, táto skutočnosť však neodráža celoslovenský trend. Posledné údaje hovoria o tom, že ľudia sa z miest viac sťahujú do menších miest či obcí vo vidieckom prostredí. Výrok ako celok kvôli nepresnému zovšeobecňovaniu hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Trend vývoja počtu obyvateľov na vidieku je opačný, než spomína poslanec KDH Ján Hudacký. K presunu z vidieckych oblastí dochádza na východe Slovenska z dôvodu nezamestnanosti, táto skutočnosť však neodráža celoslovenský trend. Posledné údaje hovoria o tom, že ľudia sa z miest viac sťahujú do menších miest či obcí vo vidieckom prostredí. Výrok ako celok kvôli nepresnému zovšeobecňovaniu hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["sčítania", "sťahujú", "vyľudňuje"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-ma-5-4-miliona-obyvatelov.html", "http://www.sme.sk/c/7067849/doba-satelitov-sa-este-nekonci-mesta-sa-vyludnuju.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vychod-sa-vyludnuje-pozrite-sa-ako-sa-stahuju-slovaci-migracna-mapa-675490"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:53.736302+00:00"}
{"id": "vr31412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31412", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Pôjde o takú permanentnú finančnú bariéru (pozn. - trvalý euroval), ktorá bude chrániť celú eurozónu a bude vystavaný vo výške, ktorá skutočne budí rešpekt aj u finančných trhov, to znamená, momentálne je dohoda na 500 miliardách eur, predpokladá sa, že aj tie financie, ktoré zostali v tom dočasnom eurovale, by sa mohli pridať k tomuto trvalému eurovalu, čiže sa budeme pohybovať vo výške okolo 750 miliard.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná hodnota trvalého eurovalu je 500 mld. eur. Objavili sa však aj špekulácie o navýšení na 750 mld. eur. S touto myšlienkou prišiel šéf holandského rezortu financií, ktorý sa vyjadril, že pochybuje o schopnosti Grécka realizovať program založený na novej núdzovej pomoci. Je za to, aby sa dočasný euroval, čiže Európsky fond finančnej stability (EFSF) zlúčil s trvalým Európskym mechanizmom pre stabilitu. \"Sme ochotní spojiť tieto dva fondy, aby sme dosiahli kapacitu 750 mld. eur,\" konštatoval Jan Kees de Jager.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná hodnota trvalého eurovalu je 500 mld. eur. Objavili sa však aj špekulácie o navýšení na 750 mld. eur. S touto myšlienkou prišiel šéf holandského rezortu financií, ktorý sa vyjadril, že pochybuje o schopnosti Grécka realizovať program založený na novej núdzovej pomoci. Je za to, aby sa dočasný euroval, čiže Európsky fond finančnej stability (EFSF) zlúčil s trvalým Európskym mechanizmom pre stabilitu. \"Sme ochotní spojiť tieto dva fondy, aby sme dosiahli kapacitu 750 mld. eur,\" konštatoval Jan Kees de Jager."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["eurovalu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6270614/nemecko-odmieta-zvacsenie-kapacity-trvaleho-eurovalu.html#ixzz1ph4epaiz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:24.008451+00:00"}
{"id": "vr31998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31998", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Vo Francúzsku máte 73% sadzbu budete mať po Hollandovi. V Británii máte 50% sadzbu.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku BBC Francois Hollande naozaj povedal, ze che zaviest 75% sadzbu na dan z príjmu pre tých, ktorých príjem je nad 1 mil. Eur, \" pretože nie je možné, aby niekto mal takýto veľký príjem.\" Takáto daň sa bude podľa článku Accountancy live týkať asi 0,01% Francúzov. Podľa článku BBC platí vo Veľkej Británii 50% sadzba na daň z príjmu \"za každú libru nad príjem 150 000 GBP.\" Ľuboš Blaha uvádza daňové sadzby, ktoré platia pre najvyššie príjmové skupiny obyvateľstva, pri čom plánovanú sadzbu pre Francúzsko uvádza o dve percentá nižšiu. Jeho výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože v oboch krajinách skutočne existuje (alebo bude existovať) daná sadzba.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku BBC Francois Hollande naozaj povedal, ze che zaviest 75% sadzbu na dan z príjmu pre tých, ktorých príjem je nad 1 mil. Eur, \" pretože nie je možné, aby niekto mal takýto veľký príjem.\" Takáto daň sa bude podľa článku Accountancy live týkať asi 0,01% Francúzov. Podľa článku BBC platí vo Veľkej Británii 50% sadzba na daň z príjmu \"za každú libru nad príjem 150 000 GBP.\" Ľuboš Blaha uvádza daňové sadzby, ktoré platia pre najvyššie príjmové skupiny obyvateľstva, pri čom plánovanú sadzbu pre Francúzsko uvádza o dve percentá nižšiu. Jeho výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, pretože v oboch krajinách skutočne existuje (alebo bude existovať) daná sadzba."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["BBC", "článku", "článku"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-17189739", "http://www.accountancylive.com/croner/jsp/Editorial.do?channelId=-601050&contentId=2145487&Failed_Reason=Invalid+timestamp,+engine+has+been+restarted&Failed_Page=%2fjsp%2fEditorial.do&BV_UseBVCookie=No", "http://www.bbc.co.uk/news/business-14810323"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:10.188299+00:00"}
{"id": "vr26398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26398", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "... v tých materiáloch, analýzach, či už je to PISA alebo Education at a Glance, oni často krát prídu s tým, čo nám chýba. Napríklad, keď ste hovorili o tej čitateľskej gramotnosti, tak napísali, že zlé učíme metakognitívne stratégie, že to chýba na školách. Úplne jasne.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V záverečnej správe PISA 2012 sa pri čitateľskej gramotnosti spomína nasledujúce: \" Zastúpenie žiakov na najvyšších vedomostných úrovniach má mierne klesajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Celkovo sa v tejto skupine žiakov nachádza 16,5 % žiakov 4-ročných gymnázií a 13,5 % žiakov 8-ročných gymnáziíí a približne 1 % žiakov SOU s maturitou a ZŠ. Najvyšší pokles pri zaradení žiakov v najvyšších referenčných úrovniach sme zaznamenali medzi žiakmi 8-ročných gymnázií (8,4 %). Jediný nárast (o 3 %) v tejto top skupine zaznamenali žiaci 4-ročných gymnázií .\" Podľa PISA 2009 Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s podpriemerným výsledkom pri aplikovaní metakognitívnych stratégií - stratégie pochopenia a zapamätania informácií a stratégie sumarizácie informácii. Publikácia zároveň uvádza, že rozvoj týchto stratégií by mohol mať pozitívny vplyv na výsledok v rámci čitateľskej gramotnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V záverečnej správe PISA 2012 sa pri čitateľskej gramotnosti spomína nasledujúce: \" Zastúpenie žiakov na najvyšších vedomostných úrovniach má mierne klesajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim cyklom. Celkovo sa v tejto skupine žiakov nachádza 16,5 % žiakov 4-ročných gymnázií a 13,5 % žiakov 8-ročných gymnáziíí a približne 1 % žiakov SOU s maturitou a ZŠ. Najvyšší pokles pri zaradení žiakov v najvyšších referenčných úrovniach sme zaznamenali medzi žiakmi 8-ročných gymnázií (8,4 %). Jediný nárast (o 3 %) v tejto top skupine zaznamenali žiaci 4-ročných gymnázií .\" Podľa PISA 2009 Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s podpriemerným výsledkom pri aplikovaní metakognitívnych stratégií - stratégie pochopenia a zapamätania informácií a stratégie sumarizácie informácii. Publikácia zároveň uvádza, že rozvoj týchto stratégií by mohol mať pozitívny vplyv na výsledok v rámci čitateľskej gramotnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "2009"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/PISA_2012.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:11.216147+00:00"}
{"id": "vr37521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37521", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A pán minister potvrdí, že odhad pri stavbe rozpočtu rast reálnych miezd bol nulový, teraz si ho trošku vylepšili, ale Národná banka stále hovorí o poklese reálnych miezd.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok a hodnotenie doplnené 2.3.2011. Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok a hodnotenie doplnené 2.3.2011. Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Výboru pre makroekonomické prognózy", "materiál"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:43.236535+00:00"}
{"id": "vr26973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26973", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "...veď v Európskom parlamente nedávno boli Estrela, dokument, ktorým sa snažili európski poslanci, u nás nevolení, hlasovali za to aj smerácki poslanci,", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Estrela report , ktorého autorkou je portugalská europoslankyňa Edite Estrela, je dokument venujúci sa sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam. Okrem iného vyzýva štáty k zavedeniu povinnej sexuálnej výchovy na základných a stredných školách, zabezpečeniu práva na dostupnú antikoncepciu a potrat, snahu o prevenciu pohlavne prenosných chorôb, záväzok členských štátov financovať potraty v rámci rozvojovej pomoci a zahraničnej politike.", "analysis_paragraphs": ["Estrela report , ktorého autorkou je portugalská europoslankyňa Edite Estrela, je dokument venujúci sa sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a súvisiacim právam. Okrem iného vyzýva štáty k zavedeniu povinnej sexuálnej výchovy na základných a stredných školách, zabezpečeniu práva na dostupnú antikoncepciu a potrat, snahu o prevenciu pohlavne prenosných chorôb, záväzok členských štátov financovať potraty v rámci rozvojovej pomoci a zahraničnej politike."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Estrela report", "alternatívnym návrhom"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2F%2FEP%2F%2FTEXT+REPORT+A7-2013-0426+0+DOC+XML+V0%2F%2FEN", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+AMD+A7-2013-0426+002-002+DOC+PDF+V0//SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:11.783954+00:00"}
{"id": "vr28728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28728", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Dopravný podnik z pôvodného dlhu 20, 5 milióna je na 41,8. Bratislavská vodárenská spoločnosť z 30 miliónov na 79.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dlh DPB, a.s. k 31. 12. 2013 predstavoval sumu 44 028 416 eur.", "analysis_paragraphs": ["Dlh DPB, a.s. k 31. 12. 2013 predstavoval sumu 44 028 416 eur."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Dlh", "spoločnosti"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.bvsas.sk/files/24_bvs_rocna_sprava_2013_low.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:10.420811+00:00"}
{"id": "49369", "numeric_id": 49369, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49369", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Za zavedenie rodičovského dôchodku sme my ako jediná strana nehlasovali.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o schvaľovaní nového znenia Zákona o sociálnom poistení, ktorý určil, za akých okolností bude vyplácaný rodičovský bonus. Poslanci SaS túto zmenu nepodporili, podobne však za návrh väčšinovo nehlasovali ani poslanci Smeru-SD, či nezaradení poslanci z rôznych strán. Strana SaS však jednohlasne podporila predchádzajúcu zmenu ústavy, ktorá rodičovský bonus do ústavy zakotvila. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNárodná rada schválila v októbri minulého roka novelu zákona o sociálnom poistení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vďaka tejto novele mohli seniori v dôchodkovom veku od svojich detí dostávať rodičovský dôchodok.\n\nNárodná rada návrh schválila hlasmi 73 zo 133 prítomných poslancov. Takmer celý klub SaS hlasoval proti návrhu, s výnimkou Martina Klusa, ktorý bol neprítomný. Zákon však väčšinovo nepodporili ani poslanecký klub strany Smer, kde za zákon hlasovali iba dvaja poslanci. Za návrh nehlasovali ani nezaradení poslanci strany Hlas, nezaradení poslanci hnutia Republika, ktorí kandidovali na kandidátke ĽSNS či nezaradení poslanci, ktorí po odchode z koalície vstúpili do hnutia Progresívne Slovenska či strany Spolu.\n\nSchválenie konkrétneho návrhu predchádzalo zakotvenie princípu rodičovského dôchodku do Ústavy v decembri 2020. Hnutie Sme rodina vtedy k novele ústavy, ktorá riešila súdnu reformu, pozmeňujúcim návrhom pridala viaceré nesúvisiace zmeny v dôchodkoch , medzi nimi aj rodičovský bonus.\n\nTúto zmenu podporili všetky strany vtedajšej koalície vrátane strany SaS, ktorá za tento pozmenujúci návrh hlasovala jednohlasne.\n\nPráve zakotvenie rodičovského bonusu do ústavy uvádza minister práce Erik Tomáš ako dôvod zmien v oblasti darovania 2 % dane.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o schvaľovaní nového znenia Zákona o sociálnom poistení, ktorý určil, za akých okolností bude vyplácaný rodičovský bonus. Poslanci SaS túto zmenu nepodporili, podobne však za návrh väčšinovo nehlasovali ani poslanci Smeru-SD, či nezaradení poslanci z rôznych strán. Strana SaS však jednohlasne podporila predchádzajúcu zmenu ústavy, ktorá rodičovský bonus do ústavy zakotvila. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Národná rada schválila v októbri minulého roka novelu zákona o sociálnom poistení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Vďaka tejto novele mohli seniori v dôchodkovom veku od svojich detí dostávať rodičovský dôchodok.", "Národná rada návrh schválila hlasmi 73 zo 133 prítomných poslancov. Takmer celý klub SaS hlasoval proti návrhu, s výnimkou Martina Klusa, ktorý bol neprítomný. Zákon však väčšinovo nepodporili ani poslanecký klub strany Smer, kde za zákon hlasovali iba dvaja poslanci. Za návrh nehlasovali ani nezaradení poslanci strany Hlas, nezaradení poslanci hnutia Republika, ktorí kandidovali na kandidátke ĽSNS či nezaradení poslanci, ktorí po odchode z koalície vstúpili do hnutia Progresívne Slovenska či strany Spolu.", "Schválenie konkrétneho návrhu predchádzalo zakotvenie princípu rodičovského dôchodku do Ústavy v decembri 2020. Hnutie Sme rodina vtedy k novele ústavy, ktorá riešila súdnu reformu, pozmeňujúcim návrhom pridala viaceré nesúvisiace zmeny v dôchodkoch , medzi nimi aj rodičovský bonus.", "Túto zmenu podporili všetky strany vtedajšej koalície vrátane strany SaS, ktorá za tento pozmenujúci návrh hlasovala jednohlasne.", "Práve zakotvenie rodičovského bonusu do ústavy uvádza minister práce Erik Tomáš ako dôvod zmien v oblasti darovania 2 % dane."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválila", "pridala", "zmeny v dôchodkoch", "hlasovala", "uvádza"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/nrsr-schvalila-novelu-seniori-budu-m/665184-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48606", "https://e.dennikn.sk/2177575/krajniak-dostal-do-ustavy-rodicovsky-bonus-aj-princip-ze-materska-nema-znizovat-dochodok-rusi-sa-tiez-dochodkovy-strop/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=488513", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=45125", "https://www.ta3.com/clanok/909551/zmeny-vo-vyplacani-rodicovskeho-dochodku-usetrene-peniaze-maju-ist-na-trinaste-dochodky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:36.699958+00:00"}
{"id": "vr26462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26462", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Patrím k posledným dvom aktívnym politikov, ktorý hlasovali za deklaráciu zvrchovanosti Slovenska a Ústavu SR v roku 1992.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. SDĽ hlasovala za obidva dokumenty, Robert Fico bol prítomný na rokovaniach. Demagog.sk nemá prístup k oficiálny výstupom hlasovaní, či k nahrávke z hlasovania. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Druhým ešte dnes aktívnym politikom, ktorý za Ústavu hlasoval je I. Gašparovič. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi (. pdf ) SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi (. pdf ). Podľa prezenčných listín bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Portál Aktuality.sk uvádza, že R. Fico ako poslanec, prvýkrát zvolený do SNR za SDĽ hlasoval za deklaráciu. P. Paška daroval R. Ficovi pri príležitosti 20. výročia samostatnosti videonahrávku z hlasovania, na ktorej hlasoval za deklaráciu. Demagog.sk nemá prístup k tejto nahrávke. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádzal, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Podľa denníka Pravda sa \" ústava 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci. \" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. SDĽ hlasovala za obidva dokumenty, Robert Fico bol prítomný na rokovaniach. Demagog.sk nemá prístup k oficiálny výstupom hlasovaní, či k nahrávke z hlasovania. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Druhým ešte dnes aktívnym politikom, ktorý za Ústavu hlasoval je I. Gašparovič. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi (. pdf ) SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi (. pdf ). Podľa prezenčných listín bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Portál Aktuality.sk uvádza, že R. Fico ako poslanec, prvýkrát zvolený do SNR za SDĽ hlasoval za deklaráciu. P. Paška daroval R. Ficovi pri príležitosti 20. výročia samostatnosti videonahrávku z hlasovania, na ktorej hlasoval za deklaráciu. Demagog.sk nemá prístup k tejto nahrávke. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádzal, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Podľa denníka Pravda sa \" ústava 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci. \" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-19", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:20.828033+00:00"}
{"id": "48825", "numeric_id": 48825, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48825", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Sme rodina sa opakovane a jasne vyjadrili, že nedajú hlasy na 76, ktorá by vládla do februára budúceho roku. Takto isto sa vyjadril poslanec Gyimesi, poslanec Valášek a poslanec Matovič to dokonca podmienil odstupom ministra Hirmana.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci klubu Sme rodina, Gyimesi, Matovič a Valášek skutočne neponúkli svoje podpisy pod novú parlamentnú väčšinu,, ktorú sa snažil zložiť premiér v demisii Eduard Heger, alebo svoj podpis podmienili predčasnými voľbami.\n\nSme rodina cez niekoľkých predstaviteľov opakovane komunikovala , že po páde vlády budú za predčasné voľby. Podpisy pod takzvanú „novú 76ku” - čiže pre vládu s nadpolovičnou väčšinou v parlamente - boli ochotní dodať iba pri dohode na predčasných voľbách . V prípade zloženia vlády, by túto vládu podporili len do predčasných volieb , nie do termínu riadnych volieb.\n\nSvoj podpis pod návrh o vybudovanie novej väčšiny nedodal ani poslanec OĽaNO Gyorgy Gyimesi, ktorý chcel pred tým počuť mená ministrov takejto vlády. Zároveň povedal, že podľa jeho názoru „nová 76ka do februára 2024 nebude”.\n\nRovnaký postoj zaujal aj nezaradený poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek.\n\nAj predseda OĽaNO Igor Matovič v statuse na sociálnej sieti napísal , že si nevie predstaviť vládu, v ktorej by zotrval minister hospodárstva Karol Hirman. Podpisy, ktoré zbieral Eduard Heger, však neboli pod konkrétne zloženie vlády. Igor Matovič medzitým povedal, že chce dať podpis ako posledný .", "analysis_paragraphs": ["Poslanci klubu Sme rodina, Gyimesi, Matovič a Valášek skutočne neponúkli svoje podpisy pod novú parlamentnú väčšinu,, ktorú sa snažil zložiť premiér v demisii Eduard Heger, alebo svoj podpis podmienili predčasnými voľbami.", "Sme rodina cez niekoľkých predstaviteľov opakovane komunikovala , že po páde vlády budú za predčasné voľby. Podpisy pod takzvanú „novú 76ku” - čiže pre vládu s nadpolovičnou väčšinou v parlamente - boli ochotní dodať iba pri dohode na predčasných voľbách . V prípade zloženia vlády, by túto vládu podporili len do predčasných volieb , nie do termínu riadnych volieb.", "Svoj podpis pod návrh o vybudovanie novej väčšiny nedodal ani poslanec OĽaNO Gyorgy Gyimesi, ktorý chcel pred tým počuť mená ministrov takejto vlády. Zároveň povedal, že podľa jeho názoru „nová 76ka do februára 2024 nebude”.", "Rovnaký postoj zaujal aj nezaradený poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek.", "Aj predseda OĽaNO Igor Matovič v statuse na sociálnej sieti napísal , že si nevie predstaviť vládu, v ktorej by zotrval minister hospodárstva Karol Hirman. Podpisy, ktoré zbieral Eduard Heger, však neboli pod konkrétne zloženie vlády. Igor Matovič medzitým povedal, že chce dať podpis ako posledný ."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["predstaviteľov", "komunikovala", "dohode na predčasných voľbách", "do predčasných volieb", "nedodal ani poslanec", "postoj zaujal", "napísal", "podpis ako posledný"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3164049", "https://dennikn.sk/minuta/3186996/", "https://dennikn.sk/minuta/3189162", "https://www.aktuality.sk/clanok/Aeky10M/krajniak-po-dohode-o-predcasnych-volbach-je-sme-rodina-ochotna-podrzat-vladu-do-ich-terminu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/653673-gyimesi-novu-76-nepodpori-heger-a-matovic-vidia-svet-aj-olano-inak-predcasne-volby-su-realitou/", "https://www.sme.sk/minuta/23110061/valasek-uprednostnuje-predcasne-volby-pred-pokracovanim-vlady", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/415161-matovic-nepodpori-vladu-ak-v-nej-bude-hirman-minister-hospodarstva-vracia-uder", "https://dennikn.sk/minuta/3192651"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:48.355555+00:00"}
{"id": "vr33807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33807", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Nástupný plat vedeckých pracovníkov, či už v akadémii vied alebo ktorí nastupujú, tak tie sú ešte nižšie ako nástupné platy učiteľov.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe vyjadrenia predsedu SAV môže plat začínajúceho výskumného pracovníka v SAV byť po prechode do zamestnaneckého pomeru často nižší ako 600-700 euro. Začínajúci plat učiteľa v roku 2012 bol podľa Ministerstva školstva na úrovni 540 euro. Demagog.sk hodnotí výrok ako neoveriteľný, vzhľadom na nedostupné informácie o presných platoch začínajúceho výskumného pracovníka na SAV. Demagog.sk nemôže zhodnotiť, či plat začínajúceho vedeckého pracovníka na SAV môže byť nižší ako 540 euro (plat začínajúceho učiteľa). Správa Ministerstva školstva z 13. januára 2012 hovorí: Nástupný plat začínajúceho učiteľa bez praxe je od 1. januára 2012 508,50 eur, resp. pre učiteľa špeciálnej školy 543 eur. K tomu dostane príplatok začínajúceho učiteľa vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy 9, t. j. v uvedenom prípade 31, resp. 33 eur, čo je vlastne nástupný plat učiteľa bez praxe 540,50, resp. 576 eur. V septembri 2012 Poštová banka priniesla porovnanie platov učiteľov, pričom podľa údajov OECD je nástupný plat učiteľa na Slovensku 541 euro . Podľa vyjadrenia predsedu SAV Jaromíra Pastoreka pre denník Pravda (19. novembra 2012) sa plat začínajúcich vedeckých pracovníkov v SAV pohybuje na úrovni nižšej ako 600 až 700 euro.: Aký je priemerný plat pracovníka SAV, prípadne nastupujúceho mladého vedca? \"Plat doktorandov je podľa mňa relatívne dobrý. Problém je, že keď skončia PhD. štúdium, kde majú nezdanené časti a zarobia okolo 600 až 700 eur, prejdú do zamestnaneckého pomeru, zdania im to a s platom často idú dole. Čo sa týka priemerného platu zamestnancov SAV, ten je okolo 1 100 eur.\" Posledná výročná správa SAV za rok 2011 (august 2012), uvádza (s.103) úroveň priemerného platu v závislosti od činnosti od 590 do 970 euro. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrenia predsedu SAV môže plat začínajúceho výskumného pracovníka v SAV byť po prechode do zamestnaneckého pomeru často nižší ako 600-700 euro. Začínajúci plat učiteľa v roku 2012 bol podľa Ministerstva školstva na úrovni 540 euro. Demagog.sk hodnotí výrok ako neoveriteľný, vzhľadom na nedostupné informácie o presných platoch začínajúceho výskumného pracovníka na SAV. Demagog.sk nemôže zhodnotiť, či plat začínajúceho vedeckého pracovníka na SAV môže byť nižší ako 540 euro (plat začínajúceho učiteľa). Správa Ministerstva školstva z 13. januára 2012 hovorí: Nástupný plat začínajúceho učiteľa bez praxe je od 1. januára 2012 508,50 eur, resp. pre učiteľa špeciálnej školy 543 eur. K tomu dostane príplatok začínajúceho učiteľa vo výške 6 % z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy 9, t. j. v uvedenom prípade 31, resp. 33 eur, čo je vlastne nástupný plat učiteľa bez praxe 540,50, resp. 576 eur. V septembri 2012 Poštová banka priniesla porovnanie platov učiteľov, pričom podľa údajov OECD je nástupný plat učiteľa na Slovensku 541 euro . Podľa vyjadrenia predsedu SAV Jaromíra Pastoreka pre denník Pravda (19. novembra 2012) sa plat začínajúcich vedeckých pracovníkov v SAV pohybuje na úrovni nižšej ako 600 až 700 euro.: Aký je priemerný plat pracovníka SAV, prípadne nastupujúceho mladého vedca? \"Plat doktorandov je podľa mňa relatívne dobrý. Problém je, že keď skončia PhD. štúdium, kde majú nezdanené časti a zarobia okolo 600 až 700 eur, prejdú do zamestnaneckého pomeru, zdania im to a s platom často idú dole. Čo sa týka priemerného platu zamestnancov SAV, ten je okolo 1 100 eur.\" Posledná výročná správa SAV za rok 2011 (august 2012), uvádza (s.103) úroveň priemerného platu v závislosti od činnosti od 590 do 970 euro. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "Poštová banka", "vyjadrenia", "správa"], "url": ["http://www.minedu.sk/reakcia-na-nespravne-informacie-zverejnene-v-pravde-o-platoch-ucitelov/", "http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/analyzy-trhu/rebricek-tyzdna/nastupny-plat-slovenskeho-ucitela-je-v-porovnani-s-rakuskym-az-styrikrat-nizsi", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251898-pastorek-kto-sa-da-na-vedu-ma-ju-rad/", "http://www.sav.sk/php/download_doc.php?doc_no=3045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:40.207436+00:00"}
{"id": "vr14572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14572", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(...) predložil (zdravotné odvody zo zisku, pozn.) to do parlamentu minister Uhliarik z KDH, ktorý bol ministom zdravotníctva.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navrhovateľom novely zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení bolo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v tom čase viedol Ivan Uhliarik z KDH. Schválením tohto návrhu boli zavedené zdravotné odvody z dividend a podielov na zisku so sadzbou 10 % a 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Navrhovateľom novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení bolo Ministerstvo zdravotníctva SR a minister Ivan Uhliarik z KDH uviedol tento vládny návrh v parlamente. Obsahom novely bolo aj zavedenie zdravotných odvodov z dividend a podielov na zisku so sadzbou 10 %. Na osoby so zdravotným postihnutím sa vzťahovala sadzba 5 %. Návrh zákona bol schválený na hlasovaní 2. decembra 2010. Obsah zákona : „(12) Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona. 11. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 10 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.“.\" Podľa eTrend.sk : „Vykompenzovať výpadok z nižších príspevkov za poistencov štátu, by malo pomôcť aj zavedenie povinnosti platiť zdravotné odvody z dividend.\"", "analysis_paragraphs": ["Navrhovateľom novely zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení bolo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré v tom čase viedol Ivan Uhliarik z KDH. Schválením tohto návrhu boli zavedené zdravotné odvody z dividend a podielov na zisku so sadzbou 10 % a 5 % pre osoby so zdravotným postihnutím. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Navrhovateľom novely zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení bolo Ministerstvo zdravotníctva SR a minister Ivan Uhliarik z KDH uviedol tento vládny návrh v parlamente. Obsahom novely bolo aj zavedenie zdravotných odvodov z dividend a podielov na zisku so sadzbou 10 %. Na osoby so zdravotným postihnutím sa vzťahovala sadzba 5 %. Návrh zákona bol schválený na hlasovaní 2. decembra 2010. Obsah zákona : „(12) Povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo po účinnosti tohto zákona. 11. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom g), ktoré znie: „g) zamestnanca, samostatne zárobkovo činnú osobu, poistenca podľa § 11 ods. 2 a poistenca štátu podľa § 11 ods. 7 10 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6; ak je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 a poistenec štátu podľa § 11 ods. 7 osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 5 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6.“.\" Podľa eTrend.sk : „Vykompenzovať výpadok z nižších príspevkov za poistencov štátu, by malo pomôcť aj zavedenie povinnosti platiť zdravotné odvody z dividend.\""], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["580/2004", "hlasovaní", "zákona", "eTrend.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=113", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27601", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=349023", "http://www.etrend.sk/ekonomika/stat-chce-za-svojich-platit-menej-do-zdravotnictva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:23.298822+00:00"}
{"id": "vr33245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33245", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Viete, koľko by sme splácali za PPP? Vyše 600 miliónov ročne. Iba za tie tri balíky by sme platili ročne 30 rokov túto sumu.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 6. marca 2012).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 6. marca 2012)."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Juraj Mesík"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/123/zsolt-simon-vs-lubomir-jahnatek-plus-jan-figel/?politik=17", "http://ekonomika.sme.sk/c/4360541/rysuje-sa-cena-za-ppp-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:50.540203+00:00"}
{"id": "vr38541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38541", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...nakoniec nová technika, ktorá vlastne bola vymenená u Hasičského záchranného zboru ako aj dobrovoľných hasičov, nakoniec bola na mieste a dokázala účinne pomôcť, takže tomu sa potom hovorí aj veľmi dobrá investícia.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra píše: \"Následky prívalových dažďov v obciach na západnom Slovensku zasahovali profesionálni a aj dobrovoľní hasiči , ktorí nasadili do terénu aj dostupnú ťažkú techniku. V obci Lošonec zasahovali 3 príslušníci z OR HaZZ v Trnave s technikou MB Sprinter a 2 plávajúcimi čerpadlami. Do Horných Orešian bola vyslaná technika Iveco Daily s 3 príslušníkmi, veľkokapacitným čerpadlom a 2 plávajúcimi čerpadlami a následne po zhoršení situácie prišla na pomoc aj technika MB Atego, MB Vario, 2 plávajúce čerpadlá a 2 kalové čerpadlá so 7 príslušníkmi.\" >Z dostupných informácií nie je jasné, o akú techniku (či novú/ starú/vymenenú) sa malo jednať.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra píše: \"Následky prívalových dažďov v obciach na západnom Slovensku zasahovali profesionálni a aj dobrovoľní hasiči , ktorí nasadili do terénu aj dostupnú ťažkú techniku. V obci Lošonec zasahovali 3 príslušníci z OR HaZZ v Trnave s technikou MB Sprinter a 2 plávajúcimi čerpadlami. Do Horných Orešian bola vyslaná technika Iveco Daily s 3 príslušníkmi, veľkokapacitným čerpadlom a 2 plávajúcimi čerpadlami a následne po zhoršení situácie prišla na pomoc aj technika MB Atego, MB Vario, 2 plávajúce čerpadlá a 2 kalové čerpadlá so 7 príslušníkmi.\" >Z dostupných informácií nie je jasné, o akú techniku (či novú/ starú/vymenenú) sa malo jednať."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo vnútra píše:", "zasahovali"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-3&sprava=prietrz-mracien-sposobila-mimoriadnu-situaciu-v-okoli-pezinka", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-3&sprava=prietrz-mracien-sposobila-mimoriadnu-situaciu-v-okoli-pezinka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:31.629933+00:00"}
{"id": "49767", "numeric_id": 49767, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49767", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Minulý rok, keď sme vykazovali 2 percentá, tak nám uznalo NATO len 1,74 %, ak, ak dobre rátam. A tento rok to vyzerá ešte horšie, pretože podľa samotných čísel... Podľa čísel samotného Ministerstva financií Slovenskej republiky tento rok bude mať, vyčerpá rezort obrany len 1,61 % HDP. Čiže tých 2 percentá, ktoré si pán minister, pán podpredseda síce vydupal, buď nevie alebo nechce minúť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválený rozpočet na rok 2023 plánoval obranné výdavky vo výške 2 % HDP, reálne čerpanie výdavkov tento cieľ nesplnilo, dosiahlo výšku 1,74 % HDP. Obranné výdavky na rok 2024 boli tiež rozpočtované vo výške 2 % HDP, v skutočnosti sa tento cieľ nesplní. Obranné výdavky dosiahnu výšku 1,61 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nObranné výdavky v roku 2023 nesplnili cieľ 2 %, dosiahli iba 1,74 %\n\nPodľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy boli výdavky na obranu na rok 2023 naplánované vo výške 2% ( pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana ). Takto rozpočtované výdavky na obranu uvádza aj Výročná správa Generálneho Tajomníka NATO. Slovenskej republike uznala odhadované investície vo výške 2,05 % HDP ( pdf, s. 50, Tabuľka „Defence expenditure as a share of GDP (%)” ). V správe NATO však figurovala iba odhadovaná suma, nie skutočné náklady.\n\nSkutočné čerpanie v roku 2023 bolo podľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, vypracovanej Ministerstvom Financií, na úrovni len 1,74 % HDP ( pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana ), nedosiahlo požadovanú hranicu 2% HDP.\n\nRozpočet na rok 2024 plánoval výdavky na obranu vo výške 2 % HDP, tento záväzok nesplní\n\nPre rok 2024 vyhradila vláda na obranné výdavky zhruba 2,63 miliardy eur, teda 2% HDP ( .pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 R ).\n\nSkutočné čerpanie by však podľa odhadov Ministerstva Financií SR malo dosiahnuť výšku 1,61 % HDP, teda 2,11 miliardy eur (. pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 OS ). Ani v tomto roku by teda Slovenská republika nemala splniť požadovanú hranicu 2% HDP.\n\nPožiadavka Severoatlantickej aliancie\n\nPodľa požiadaviek NATO musia všetky členské štáty, teda vrátane Slovenskej republiky, investovať aspoň 2 % svojho HDP na obranu. Cieľom tejto požiadavky je budovanie kolektívnej bezpečnosti a schopnosti reagovať na rôzne hrozby.\n\nTento cieľ bol stanovený v roku 2006 ministrami obrany členských štátov. Hodnota 2 % bola stanovená s cieľom dosiahnuť optimálnu výšku pre adekvátny rozvoj ozbrojených síl ktoréhokoľvek členského štátu. Podľa aliancie je táto požiadavka tiež indikátorom „politickej vôle jednotlivých spojencov prispieť k spoločnému obrannému úsiliu NATO.“", "analysis_paragraphs": ["Schválený rozpočet na rok 2023 plánoval obranné výdavky vo výške 2 % HDP, reálne čerpanie výdavkov tento cieľ nesplnilo, dosiahlo výšku 1,74 % HDP. Obranné výdavky na rok 2024 boli tiež rozpočtované vo výške 2 % HDP, v skutočnosti sa tento cieľ nesplní. Obranné výdavky dosiahnu výšku 1,61 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Obranné výdavky v roku 2023 nesplnili cieľ 2 %, dosiahli iba 1,74 %", "Podľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy boli výdavky na obranu na rok 2023 naplánované vo výške 2% ( pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana ). Takto rozpočtované výdavky na obranu uvádza aj Výročná správa Generálneho Tajomníka NATO. Slovenskej republike uznala odhadované investície vo výške 2,05 % HDP ( pdf, s. 50, Tabuľka „Defence expenditure as a share of GDP (%)” ). V správe NATO však figurovala iba odhadovaná suma, nie skutočné náklady.", "Skutočné čerpanie v roku 2023 bolo podľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027, vypracovanej Ministerstvom Financií, na úrovni len 1,74 % HDP ( pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana ), nedosiahlo požadovanú hranicu 2% HDP.", "Rozpočet na rok 2024 plánoval výdavky na obranu vo výške 2 % HDP, tento záväzok nesplní", "Pre rok 2024 vyhradila vláda na obranné výdavky zhruba 2,63 miliardy eur, teda 2% HDP ( .pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 R ).", "Skutočné čerpanie by však podľa odhadov Ministerstva Financií SR malo dosiahnuť výšku 1,61 % HDP, teda 2,11 miliardy eur (. pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 OS ). Ani v tomto roku by teda Slovenská republika nemala splniť požadovanú hranicu 2% HDP.", "Požiadavka Severoatlantickej aliancie", "Podľa požiadaviek NATO musia všetky členské štáty, teda vrátane Slovenskej republiky, investovať aspoň 2 % svojho HDP na obranu. Cieľom tejto požiadavky je budovanie kolektívnej bezpečnosti a schopnosti reagovať na rôzne hrozby.", "Tento cieľ bol stanovený v roku 2006 ministrami obrany členských štátov. Hodnota 2 % bola stanovená s cieľom dosiahnuť optimálnu výšku pre adekvátny rozvoj ozbrojených síl ktoréhokoľvek členského štátu. Podľa aliancie je táto požiadavka tiež indikátorom „politickej vôle jednotlivých spojencov prispieť k spoločnému obrannému úsiliu NATO.“"], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana", "pdf, s. 50, Tabuľka „Defence expenditure as a share of GDP (%)”", "pdf, s. 126, časť 4.10 Obrana", ".pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 R", "pdf, s. 127, Tabuľka 105, 2024 OS", "stanovený", "stanovená", "je"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf#page=126", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2024/3/pdf/sgar23-en.pdf#page=52", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf#page=126", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf#page=127", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf#page=127", "https://www.aktuality.sk/clanok/cQDp1Qu/slovensko-planuje-udrziavat-obranne-vydavky-na-urovni-2-percent-hdp/#:~:text=V%20roku%202006%20sa%20ministri%20obrany%20NATO%20zaviazali%20dosiahnu%C5%A5%20cie%C4%BE%20vynaklada%C5%A5%20na%20obranu%20dve%20percent%C3%A1%20rozpo%C4%8Dtov%C3%BDch%20v%C3%BDdavkov.", "https://www.mytyonato.sk/mytus-2-slovensko-neposiela-2-hdp-do-rozpoctu-nato", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_49198.htm#:~:text=The%202%25%20of%20GDP%20guideline%20is%20an%20important%20indicator%20of%20the%20political%20resolve%20of%20individual%20Allies%20to%20contribute%20to%20NATO%E2%80%99s%20common%20defence%20efforts.%C2%A0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:36.896290+00:00"}
{"id": "vr16991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16991", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "(z 250 tisíc nových pracovných miest, pozn.) 47 tisíc (je cudzincov z tretích krajín, pozn.)", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K októbru 2017 je na Slovensku evidovaných 7 618 príslušníkov tretích krajín s povolením práce na našom území a 12 491 občanov tretích krajín s informačnou kartou (bez povolenia na zamestnanie). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR evidovalo v októbri 27 762 osôb z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Celkovo tak bolo na Slovensku zamestnaných 47 871 cudzincov, avšak nie je pravda, že všetci pochádzajú z tretích krajín. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["K októbru 2017 je na Slovensku evidovaných 7 618 príslušníkov tretích krajín s povolením práce na našom území a 12 491 občanov tretích krajín s informačnou kartou (bez povolenia na zamestnanie). Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR evidovalo v októbri 27 762 osôb z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Celkovo tak bolo na Slovensku zamestnaných 47 871 cudzincov, avšak nie je pravda, že všetci pochádzajú z tretích krajín. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["7 618"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2017/cudzinci_1710.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:24.994468+00:00"}
{"id": "vr30065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30065", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme dokonca znižovali inflačné ciele na budúci rok opäť pod 1 %, čo má negatívny vplyv aj na štátny rozpočet.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože spoločnú menovú politiku pre krajiny EÚ určuje Európska centrálna banka (ECB), pričom na nej participuje taktiež Národná banka Slovenska (NBS). Inflačný cieľ prijatý ECB je určený konštantne 2%. MF SR nemôže teda znížiť inflačný cieľ, môže iba znížiť svoj odhad očakávanej inflácie. Pred rokom 2009 možno rozdeliť históriu menovej politiky NBS na dve etapy. Prvou je vykonávanie nezávislej menovej politiky v rokoch 1993-1999 . V druhej etape išlo o implicitné inflačné cielenie 2000-2004 a inflačné cielenie v ERM II 2005-2008 ( Exchange Rate Mechanism - Európsky mechanizmus výmenných kurzov)\n\nOd roku 2009 je úlohou Národnej banky Slovenska, ako člena Eurosystému, participovať na spoločnej menovej politike, ktorú v eurozóne určuje Európska centrálna banka (ECB). Podľa zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva, primárnym cieľom jednotnej menovej politiky je udržiavanie cenovej stability, ktorá prispieva k tvorbe priaznivého ekonomického prostredia a vytvára podmienky pre vyššiu zamestnanosť a udržateľný rast ekonomiky v strednodobom horizonte.\n\nPrimárnym cieľom menovej politiky Eurosystému je udržiavanie cenovej stability. Kvantitatívnou definíciou cenovej stability je podľa Rady guvernérov ECB „medziročný rast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne pod 2 %\n\nKomentár Ministerstva financií z februára 2014 hovorí o makroekonomických prognózach počas celého obdobia rokov 2014-2016.\n\nPríspevok nižších daňových základní je najvýraznejší v rokoch 2014-15. Na celom horizonte prognózy sa do poklesu daňových základní premieta nižšia očakávaná inflácia. Najväčší vplyv na daňovú prognózu však má pokles úrokových mier, ktorý sa premietne v nižšom výnose zrážkovej dane najmä v rokoch 2014 až 2016. Naopak, od roku 2016 by sa do výberu daní malo výraznejšie premietať zlepšenie situácie na trhu práce a vyššie spomínané negatívne dopady neutralizovať ( .pdf , s.1)\n\nProgram Stability SR na roky 2015-2018 (apríl 2015) hovorí, že inflácia v eurozóne sa dlhodobo odchyľuje od menovo-politického cieľa. Aktuálne projekcie odhadujú, že inflácia sa bude pohybovať pod inflačným cieľom aj počas rokov 2015 a 2016. Pretrvávajúca nízka inflácia komplikuje stratégiu fiškálnej konsolidácie a znižovania dlhov. Na neuspokojivý vývoj a výhľad inflácie reagovala Európska centrálna banka (ECB) programom kvantitatívneho uvoľňovania. ( .pdf , s.8)\n\n.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože spoločnú menovú politiku pre krajiny EÚ určuje Európska centrálna banka (ECB), pričom na nej participuje taktiež Národná banka Slovenska (NBS). Inflačný cieľ prijatý ECB je určený konštantne 2%. MF SR nemôže teda znížiť inflačný cieľ, môže iba znížiť svoj odhad očakávanej inflácie. Pred rokom 2009 možno rozdeliť históriu menovej politiky NBS na dve etapy. Prvou je vykonávanie nezávislej menovej politiky v rokoch 1993-1999 . V druhej etape išlo o implicitné inflačné cielenie 2000-2004 a inflačné cielenie v ERM II 2005-2008 ( Exchange Rate Mechanism - Európsky mechanizmus výmenných kurzov)", "Od roku 2009 je úlohou Národnej banky Slovenska, ako člena Eurosystému, participovať na spoločnej menovej politike, ktorú v eurozóne určuje Európska centrálna banka (ECB). Podľa zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva, primárnym cieľom jednotnej menovej politiky je udržiavanie cenovej stability, ktorá prispieva k tvorbe priaznivého ekonomického prostredia a vytvára podmienky pre vyššiu zamestnanosť a udržateľný rast ekonomiky v strednodobom horizonte.", "Primárnym cieľom menovej politiky Eurosystému je udržiavanie cenovej stability. Kvantitatívnou definíciou cenovej stability je podľa Rady guvernérov ECB „medziročný rast harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne pod 2 %", "Komentár Ministerstva financií z februára 2014 hovorí o makroekonomických prognózach počas celého obdobia rokov 2014-2016.", "Príspevok nižších daňových základní je najvýraznejší v rokoch 2014-15. Na celom horizonte prognózy sa do poklesu daňových základní premieta nižšia očakávaná inflácia. Najväčší vplyv na daňovú prognózu však má pokles úrokových mier, ktorý sa premietne v nižšom výnose zrážkovej dane najmä v rokoch 2014 až 2016. Naopak, od roku 2016 by sa do výberu daní malo výraznejšie premietať zlepšenie situácie na trhu práce a vyššie spomínané negatívne dopady neutralizovať ( .pdf , s.1)", "Program Stability SR na roky 2015-2018 (apríl 2015) hovorí, že inflácia v eurozóne sa dlhodobo odchyľuje od menovo-politického cieľa. Aktuálne projekcie odhadujú, že inflácia sa bude pohybovať pod inflačným cieľom aj počas rokov 2015 a 2016. Pretrvávajúca nízka inflácia komplikuje stratégiu fiškálnej konsolidácie a znižovania dlhov. Na neuspokojivý vývoj a výhľad inflácie reagovala Európska centrálna banka (ECB) programom kvantitatívneho uvoľňovania. ( .pdf , s.8)", "."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["1993-1999", "2000-2004", "2005-2008", "Exchange Rate Mechanism", "2009", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/menova-politika-nbs-do-roku-2009/1993-1999-nezavisla-mp-nbs", "http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/menova-politika-nbs-do-roku-2009/2000-2004-implicitne-inflacne-cielenie", "http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/menova-politika-nbs-do-roku-2009/2005-2008-inflacne-cielenie-v-erm-ii", "http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/adoption/erm2/index_en.htm", "http://www.nbs.sk/sk/menova-politika/menova-politika-ecb-od-roku-2009", "https://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2015/sp2015_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:25.036567+00:00"}
{"id": "vr17022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17022", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...v rámci celého verejného sektoru (...) vrstva (pedagogickí pracovníci, pozn.), ktorá má najväčšie tieto navýšenia.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa dotýka hodnoty navýšenia finančného ohodnotenia pracovníkov verejného sektoru v porovnaní s inými odvetviami. V roku 2017 boli navýšené platové ohodnotenia pracovníkov vo verejnej správe o 4 %, zatiaľ čo pedagogickým a odborným pracovníkom narástli mzdy o 6 %. Rovnako sú platy pedagogických a odborných zamestnancov stále vyššie ako platy pracovníkov verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh rozpočtu na obdobie 2017-2019 predpokladal navýšenie stupníc platových taríf o 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a pre vysokoškolských učiteľov od 1. septembra 2016 (Hlavná kniha, .pdf , s. 45 a 46) a následne aj 1. septembra 2017 (Hlavná kniha, .pdf , s. 43). Zamestnancom verejnej správy sa navýšili platové tarify o 4 % of 1. januára 2017 a funkčné platy o 2 % od 1. septembra 2017 (Hlavná kniha, .pdf , s. 42-43). Percentuálne navýšenie platov pre nepedagogických pracovníkov na rok 2017 nie je v Návrhu rozpočtu uvedené. Rovnaké zvyšovanie predpokladá aj Návrh rozpočtu na obdobie 2018-2020 podľa ktorého by mali byť navýšené platové tarify resp. stupnice platových taríf zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4 % od 1. januára 2018, a funkčné platy by mali byť navýšené vo forme odmien o 2 % od 1. septembra 2018 do 31. decembra 2018. Táto zmena sa týka aj nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva (Hlavná kniha, .pdf , s. 40). Pre porovnanie, na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 sa predpokladá postupné navyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov každoročne v priemere o 6 %. V roku 2017 sa priemerná mzda zamestnanca v štátnej príspevkovej organizácií očakávala na úrovni 890,59 eur (Hlavná kniha, .pdf , s. 45). Priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva mala v roku 2017 dosiahnuť 986,92 eur, zatiaľ čo priemerná mzda pedagogických a odborných zamestnancov sa mala vyšplhať na 1116,00 eur a nepedagogickí zamestnanci mali v priemere dostať 567,62 eur (Hlavná kniha, .pdf , s. 6). Priemerné platy osôb zamestnaných vo verejnej správe mali v roku 2017 dosiahnuť hodnotu 1000,92 eur, čo je stále menej ako priemerné platové ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov (Hlavná kniha, .pdf , s. 44). Súčasným problémom zamestnancov verejnej správy sú tzv. tabuľkové platy, ktoré im v niektorých prípadoch nezaručujú ani hodnotu minimálnej mzdy. Aj napriek tomu, že od 1. septembra 2017 nadobudlo účinnosť Nariadenie o zvýšení stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, má prvá platová trieda v prvom platovom stupni hodnotu len 292 eur. Táto situácia vznikla v dôsledku neúmerného nárastu minimálnej mzdy v porovnaní s percentuálnym zvyšovaním platov. Odborári preto navrhujú aby boli tieto platy upravené tak, aby najnižší tarifný plat v prvej platovej triede dosahoval úroveň minimálnej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa dotýka hodnoty navýšenia finančného ohodnotenia pracovníkov verejného sektoru v porovnaní s inými odvetviami. V roku 2017 boli navýšené platové ohodnotenia pracovníkov vo verejnej správe o 4 %, zatiaľ čo pedagogickým a odborným pracovníkom narástli mzdy o 6 %. Rovnako sú platy pedagogických a odborných zamestnancov stále vyššie ako platy pracovníkov verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh rozpočtu na obdobie 2017-2019 predpokladal navýšenie stupníc platových taríf o 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a pre vysokoškolských učiteľov od 1. septembra 2016 (Hlavná kniha, .pdf , s. 45 a 46) a následne aj 1. septembra 2017 (Hlavná kniha, .pdf , s. 43). Zamestnancom verejnej správy sa navýšili platové tarify o 4 % of 1. januára 2017 a funkčné platy o 2 % od 1. septembra 2017 (Hlavná kniha, .pdf , s. 42-43). Percentuálne navýšenie platov pre nepedagogických pracovníkov na rok 2017 nie je v Návrhu rozpočtu uvedené. Rovnaké zvyšovanie predpokladá aj Návrh rozpočtu na obdobie 2018-2020 podľa ktorého by mali byť navýšené platové tarify resp. stupnice platových taríf zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4 % od 1. januára 2018, a funkčné platy by mali byť navýšené vo forme odmien o 2 % od 1. septembra 2018 do 31. decembra 2018. Táto zmena sa týka aj nepedagogických zamestnancov regionálneho školstva (Hlavná kniha, .pdf , s. 40). Pre porovnanie, na základe Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 sa predpokladá postupné navyšovanie platov pedagogických a odborných zamestnancov každoročne v priemere o 6 %. V roku 2017 sa priemerná mzda zamestnanca v štátnej príspevkovej organizácií očakávala na úrovni 890,59 eur (Hlavná kniha, .pdf , s. 45). Priemerná mzda zamestnancov regionálneho školstva mala v roku 2017 dosiahnuť 986,92 eur, zatiaľ čo priemerná mzda pedagogických a odborných zamestnancov sa mala vyšplhať na 1116,00 eur a nepedagogickí zamestnanci mali v priemere dostať 567,62 eur (Hlavná kniha, .pdf , s. 6). Priemerné platy osôb zamestnaných vo verejnej správe mali v roku 2017 dosiahnuť hodnotu 1000,92 eur, čo je stále menej ako priemerné platové ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov (Hlavná kniha, .pdf , s. 44). Súčasným problémom zamestnancov verejnej správy sú tzv. tabuľkové platy, ktoré im v niektorých prípadoch nezaručujú ani hodnotu minimálnej mzdy. Aj napriek tomu, že od 1. septembra 2017 nadobudlo účinnosť Nariadenie o zvýšení stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, má prvá platová trieda v prvom platovom stupni hodnotu len 292 eur. Táto situácia vznikla v dôsledku neúmerného nárastu minimálnej mzdy v porovnaní s percentuálnym zvyšovaním platov. Odborári preto navrhujú aby boli tieto platy upravené tak, aby najnižší tarifný plat v prvej platovej triede dosahoval úroveň minimálnej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "vyhlásenia", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Nariadenie", "Odborári"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11520", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.epi.sk/zz/2016-366", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/449106-tabulkove-platy-vo-verejnej-sprave-sa-zvysia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:34.640599+00:00"}
{"id": "vr15770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15770", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude pokračovať v rozsiahlom modernizačnom programe v oblasti vozňového parku osobnej železničnej dopravy s cieľom urýchleného zvýšenia komfortu cestovania.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V programovom vyhlasení vlády na obdobie 2016 - 2020, v sekcii pod názvom Plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálenho rozvoja krajiny sa nachádza prísľub venový železničnej doprave. Táto sekcia je viac všeobecná, než detailná. Podľa dostupných zdrojov sa implentácia týchto cieľov zatiaľ javí málo efektívne a odborníci ich hodnotia kriticky, preto výrok hodnotíme ako nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlasení vlády na obdobie 2016 - 2020, v sekcii pod názvom Plynule pokračovať v podpore hospodárskeho, sociálneho a environmentálenho rozvoja krajiny sa nachádza prísľub venový železničnej doprave. Táto sekcia je viac všeobecná, než detailná. Podľa dostupných zdrojov sa implentácia týchto cieľov zatiaľ javí málo efektívne a odborníci ich hodnotia kriticky, preto výrok hodnotíme ako nepravdu."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["vyhlasení", "železničnej", "Dnes24.sk", "Cenký", "Mihálik", "Pravda"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/?pg=2", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.dnes24.sk/zeleznice-oznacia-55-vlakovych-stanic-na-slovensku-dvojjazycnymi-nazvami-262413", "http://www.finance.sk/spravy/finance/175835-experti-maju-vyhrady-k-vlakovemu-grafikonu-do-roku-2020/", "https://dennikn.sk/660327/ked-sa-danko-chvalil-ic-vlakmi-zelezniciari-kupovali-drahe-wifi-za-jeden-vozen-platia-20-tisic/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415197-obnova-rychlikov-je-pomala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:04.316455+00:00"}
{"id": "vr30610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30610", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V Nemecku problém alebo štrajk trval 3 mesiace. V Rakúsku týždne. U nás to bolo 2 dni.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa EIRO (European Industrial Relations Observatory) online trval štrajk doktorov v Nemecku v roku 2006 12 týždňov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa EIRO (European Industrial Relations Observatory) online trval štrajk doktorov v Nemecku v roku 2006 12 týždňov."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["EIRO", "tu", "štrajkovali", "zdroja", "SME", "zdroja"], "url": ["http://www.eurofound.europa.eu/eiro/2006/07/articles/DE0607019I.htm", "http://www.lancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(05)78769-9/fulltext", "http://www.topnews.in/sports/austrian-doctors-strike-three-days-during-euro-21875", "http://noev1.orf.at/stories/286635", "http://ekonomika.sme.sk/c/3948329/rakuski-lekari-strajkuju-proti-reforme.html", "http://www.velkaepocha.sk/200806265407/RAKUSKO-Lekari-strajkuju-proti-reforme-zdravotnictva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:24.136880+00:00"}
{"id": "vr35543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35543", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som museli zatvoriť všetky záchody na Úrade vlády, lebo na železničnej stanici na dedine boli lepšie záchody ako nám zanechala vláda.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico túto informáciu zverejnil počas dňa otvorených dverí Úradu vlády v roku 2007. Informáciu tiež potvrdil vedúci Úradu Igor Federič.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico túto informáciu zverejnil počas dňa otvorených dverí Úradu vlády v roku 2007. Informáciu tiež potvrdil vedúci Úradu Igor Federič."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3288037/urad-vlady-chce-nove-okna-a-opravit-diery.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:27.382078+00:00"}
{"id": "vr38279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38279", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Brusel nič nehovorí (o nástenkovom tendri, pozn.).", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slotova odpoveď je reakciou na moderátorkino tvrdenie, že \"Brusel (...) hovorí, že bol porušený zákon.\" Na jednej strane je pravdou, že Európska komisia nekonštatovala porušenie zákona, začala však \"voči Slovensku konanie pre porušenie Zmluvy o zriadení Európskeho spoločenstva v súvislosti so sporným tendrom na poskytovanie služieb pri čerpaní eurofondov na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja.\" ( etrend.sk ) Podľa správy SITA bolo toto konanie nakoniec zastavené: \"Európska komisia (EK) zastavila konanie voči Slovensku pre porušenie právnych predpisov v súvislosti s tzv. nástenkovým tendrom. Stalo sa tak po tom, čo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v máji tohto roku ukončilo zmluvu o poskytovaní služieb pri čerpaní eurofondov s konzorciom štyroch firiem.\" Brusel teda privítal zrušenie tohto tendra a prišlo odtiaľ rozhodnutie , že tender nepreplatí. Brusel síce nekomentoval priamo okolnosti okolo nástenkového tendra, ale konanie Európskej komisie sa nedá označiť za mlčanie.", "analysis_paragraphs": ["Slotova odpoveď je reakciou na moderátorkino tvrdenie, že \"Brusel (...) hovorí, že bol porušený zákon.\" Na jednej strane je pravdou, že Európska komisia nekonštatovala porušenie zákona, začala však \"voči Slovensku konanie pre porušenie Zmluvy o zriadení Európskeho spoločenstva v súvislosti so sporným tendrom na poskytovanie služieb pri čerpaní eurofondov na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja.\" ( etrend.sk ) Podľa správy SITA bolo toto konanie nakoniec zastavené: \"Európska komisia (EK) zastavila konanie voči Slovensku pre porušenie právnych predpisov v súvislosti s tzv. nástenkovým tendrom. Stalo sa tak po tom, čo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v máji tohto roku ukončilo zmluvu o poskytovaní služieb pri čerpaní eurofondov s konzorciom štyroch firiem.\" Brusel teda privítal zrušenie tohto tendra a prišlo odtiaľ rozhodnutie , že tender nepreplatí. Brusel síce nekomentoval priamo okolnosti okolo nástenkového tendra, ale konanie Európskej komisie sa nedá označiť za mlčanie."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "SITA", "privítal", "rozhodnutie"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/brusel-zacal-riesit-nastenkovy-tender.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1195898", "http://hnonline.sk/c1-36861350-brusel-privital-rozhodnutie-zrusit-sporny-tender", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/skandalozny-nastenkovy-tender-brusel-nepreplati-013753"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:32.748649+00:00"}
{"id": "vr30218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30218", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V roku 99 a 2000 prepadli reálne mzdy o osem percent. A mali sme silu a odvahu Slovensko z toho dostať.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Index reálnej mzdy v roku 1999 bol 96,9 a v roku 2000 95,1. Tzn, že reálne mzdy klesli v roku 1999 oproti roku 1998 o 3,1%. V roku 2000 oproti roku 1999 klesli reále mzdy o 4,9%. Z daných údajov vyplýva, že reálne mzdy klesli v roku 2000 oproti roku 1998 o 7,85%. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Index reálnej mzdy v roku 1999 bol 96,9 a v roku 2000 95,1. Tzn, že reálne mzdy klesli v roku 1999 oproti roku 1998 o 3,1%. V roku 2000 oproti roku 1999 klesli reále mzdy o 4,9%. Z daných údajov vyplýva, že reálne mzdy klesli v roku 2000 oproti roku 1998 o 7,85%. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Index reálnej mzdy"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:54.994934+00:00"}
{"id": "vr26642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26642", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "No napríklad v piatok a v sobotu bol v Kyjeve komisár Štefan Fule, stretol sa so všetkými aktérmi aj zo strany vlády, aj zo strany opozície, dal ponuku Európskej únie byť sprostredkovateľom tohto procesu.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že komisár Štefan Füle navštívil bol v piatok a sobotu v Kyjeve za účelom stretnutia s prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozičnými predstaviteľmi, Vitalijom Kličkom, Arsenijom Jaceňukom, Olehom Ťahnybokom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že komisár Štefan Füle navštívil bol v piatok a sobotu v Kyjeve za účelom stretnutia s prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozičnými predstaviteľmi, Vitalijom Kličkom, Arsenijom Jaceňukom, Olehom Ťahnybokom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["piatok a sobotu", "Európskej komisie", "The Guardian"], "url": ["http://www.denik.cz/ze_sveta/krize-na-ukrajine-pokracuje-stefan-fule-jedna-v-kyjeve-20140125.html", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/fule/headlines/news/2014/01/20140125_en.htm", "http://www.theguardian.com/world/2014/jan/24/ukrainian-president-offers-concessions-protesters"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:22.550674+00:00"}
{"id": "vr28841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28841", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...privatizácia SPP skončila schránkovej firme. SPP vlastnili majitelia cez schránkovú firmu v holandskom holdingovom systéme.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovak Gas Holding B.V. a teda spoločnosť vlastniaca v minulosti 49 % akcií SPP fungovala v rámci holandského holdingového systému a na základe dostupných informácií o tejto firme je možné ju označiť za schránkovú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa dokumentu Právna analýza privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu ( .pdf , s. 4) bola zmluva o kúpe a predaji akcií uzatvorená 18. marca 2002 medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťami G.DF. International a Rurhgas Aktiengesellschaft ako kupujúcimi, Gaz de France ako ručiteľom, spoločnosťou OAO Gazprom a Ministerstvom hospodárstva SR. Server TREND.sk o firme Slovak Gas Holding B.V. zistil nasledovné: \"...pôvodní zahraniční akcionári SPP – nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France (GDF) – založili v Holandsku spoločnosť SGH B.V. Ide o formu, ktorá je podobná slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným. Hoci cez firmu neskôr pretiekli desiatky miliónov eur, SGH mala základné imanie len 18-tisíc eur. Obaja partneri do nej vložili po deväťtisíc. V SGH boli štyria riaditelia, okrem nich nemala spoločnosť žiadnych zamestnancov. Sídlila v meste Zoetermeer v južnom Holandsku v administratívnej budove spoločnosti patriacej do skupiny Gas de France. Nedisponovala žiadnym hmotným majetkom. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovak Gas Holding B.V. a teda spoločnosť vlastniaca v minulosti 49 % akcií SPP fungovala v rámci holandského holdingového systému a na základe dostupných informácií o tejto firme je možné ju označiť za schránkovú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa dokumentu Právna analýza privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu ( .pdf , s. 4) bola zmluva o kúpe a predaji akcií uzatvorená 18. marca 2002 medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťami G.DF. International a Rurhgas Aktiengesellschaft ako kupujúcimi, Gaz de France ako ručiteľom, spoločnosťou OAO Gazprom a Ministerstvom hospodárstva SR. Server TREND.sk o firme Slovak Gas Holding B.V. zistil nasledovné: \"...pôvodní zahraniční akcionári SPP – nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France (GDF) – založili v Holandsku spoločnosť SGH B.V. Ide o formu, ktorá je podobná slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným. Hoci cez firmu neskôr pretiekli desiatky miliónov eur, SGH mala základné imanie len 18-tisíc eur. Obaja partneri do nej vložili po deväťtisíc. V SGH boli štyria riaditelia, okrem nich nemala spoločnosť žiadnych zamestnancov. Sídlila v meste Zoetermeer v južnom Holandsku v administratívnej budove spoločnosti patriacej do skupiny Gas de France. Nedisponovala žiadnym hmotným majetkom. \""], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["informácií", ".pdf", "TREND.sk"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-39/spp-sa-so-statom-sudi-pre-schrankovu-firmu.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CDoQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpravna-analyza-privatizacie-spp--a-s--6519%2F128204s&ei=abV8VIeXBMniywOdhYKQCg&usg=AFQjCNEwQTYBwgrADp8apqrgaKqUgYkSjw&bvm=bv.80642063,d.ZWU", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-39/spp-sa-so-statom-sudi-pre-schrankovu-firmu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:17.794021+00:00"}
{"id": "vr35363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35363", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, čo sa týka pána Švejnu, určite to problém nie je... a jednak svoj menšinový podiel aj predal...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivan Švejna svoj podiel predal, ale v dobe uzavretia zmluvy bol ešte stále spolumajiteľom Hayek Consulting. ORSR uvádza Švejnu ako spoločníka v HC do 6.9.2010, k predaju podielu došlo až v polovici augusta, teda po uzavretí zmluvy HC s agentúrou.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna svoj podiel predal, ale v dobe uzavretia zmluvy bol ešte stále spolumajiteľom Hayek Consulting. ORSR uvádza Švejnu ako spoločníka v HC do 6.9.2010, k predaju podielu došlo až v polovici augusta, teda po uzavretí zmluvy HC s agentúrou."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ORSR"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=12389&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:09.059351+00:00"}
{"id": "vr38539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38539", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...a ja som veľmi rád, tu sa treba poďakovať aj bývalému ministrovi obrany Jaroslavovi Baškovi, ktorý vlastne urýchlil predovšetkým vysielanie a nasadzovanie týchto síl, ak si pamätáte minulý rok bolo vlastne nasadených viac ako 3-tisíc vojakov.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z 5. júna 2010: \" Tohtoročné prudké a dlhotrvajúce dažde si vyžiadali nasadenie vyše 3000 vojakov s 214 kusmi techniky. Informoval o tom hovorca Ozbrojených síl SR Milan Vanga. Pri prvej vlne záplav bolo nasadených 914 vojakov so 49 kusmi techniky. Počas zásahu bolo vykonaných aj osem letov vrtuľníkmi v trvaní päť hodín. Neprestávajúce dažde spôsobili záplavy a teda aj nasadenie ozbrojených síl aj v období od 1. júna.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z 5. júna 2010: \" Tohtoročné prudké a dlhotrvajúce dažde si vyžiadali nasadenie vyše 3000 vojakov s 214 kusmi techniky. Informoval o tom hovorca Ozbrojených síl SR Milan Vanga. Pri prvej vlne záplav bolo nasadených 914 vojakov so 49 kusmi techniky. Počas zásahu bolo vykonaných aj osem letov vrtuľníkmi v trvaní päť hodín. Neprestávajúce dažde spôsobili záplavy a teda aj nasadenie ozbrojených síl aj v období od 1. júna.\""], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://m.sme.sk/?sek=&rub=&cl=5408547"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:30.969270+00:00"}
{"id": "vr15216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15216", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad už teraz ide minister zdravotníctva s legislatívou, pokiaľ ide o reexport liekov, čo spôsobuje Slovensku problém.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovorí o pripravovanej novele zákona, ktorá má zamedziť vývozu zahraničných liekov do iných krajín s cieľom zisku, tzv. reexportu. Novelu pripravuje ministerstvo zdravotníctva na čele s Tomášom Druckerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o pripravovanej novele zákona, ktorá má zamedziť vývozu zahraničných liekov do iných krajín s cieľom zisku, tzv. reexportu. Novelu pripravuje ministerstvo zdravotníctva na čele s Tomášom Druckerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["v zdravotníctve.", "TASR", "článok"], "url": ["http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/mz-chysta-centralne-nakupy-novelu-reexportu-liekov/", "http://www.teraz.sk/zdravie/zo-slovenska-sa-vyvazaju-stovky-lieko/130678-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7122828/na-slovenskych-liekoch-sa-zaraba-za-hranicami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:02.552331+00:00"}
{"id": "vr33786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33786", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Grécky pedagóg má plat okolo 2500 €.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že grécky pedagóg by zarábal plat okolo 2500 euro. Podľa najaktuálnejšej štúdie Európskej komisie, je plat učiteľa v Grécku v rozmedzí od 1175 do maximálne 2146 euro. Podľa starších údajov OECD plat okolo 2500 euro je maximálny možný, nedá sa ani v tomto prípade všeobecne hovoriť o zárobku gréckych učiteľov na úrovni 2500 euro. Podľa štúdie Európskej komisie Eurydice Report (s. 40), pre rok 2011-2012 má grécky učiteľ nasledovný plat: Základná škola/Všeobecná stredná škola Nástupný plat priemerný plat Maximálny plat Grécko 1175 euro 1703 euro 2146 euro Podľa štatistiky OECD (údaje za rok 2010) má grécky učiteľ nasledovný plat (údaje prepočítané z USD na euro): Základná škola/stredná škola Nástupný plat po 15 rokoch Maximálny plat Grécko 1 813 euro 2054 euro 2 469,18 euro Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že grécky pedagóg by zarábal plat okolo 2500 euro. Podľa najaktuálnejšej štúdie Európskej komisie, je plat učiteľa v Grécku v rozmedzí od 1175 do maximálne 2146 euro. Podľa starších údajov OECD plat okolo 2500 euro je maximálny možný, nedá sa ani v tomto prípade všeobecne hovoriť o zárobku gréckych učiteľov na úrovni 2500 euro. Podľa štúdie Európskej komisie Eurydice Report (s. 40), pre rok 2011-2012 má grécky učiteľ nasledovný plat: Základná škola/Všeobecná stredná škola Nástupný plat priemerný plat Maximálny plat Grécko 1175 euro 1703 euro 2146 euro Podľa štatistiky OECD (údaje za rok 2010) má grécky učiteľ nasledovný plat (údaje prepočítané z USD na euro): Základná škola/stredná škola Nástupný plat po 15 rokoch Maximálny plat Grécko 1 813 euro 2054 euro 2 469,18 euro Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurydice Report", "OECD"], "url": ["http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/education/teachers-salaries_teachsal-table-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:45.806622+00:00"}
{"id": "vr32737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32737", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Vo výdavkoch štátneho rozpočtu na budúci rok, pán minister, máte o 707 miliónov eur viac ako je očakávaná skutočnosť tohto roka?", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozdiel medzi očakávaným plnením štátneho rozpočtu na rok 2012 a plánovanými výdavkami na rok 2013 je približne 707 mil. eur. Podľa plnenia rozpočtu k 23. novembra 2012 boli výdavky na úrovni približne 13 miliárd eur. Podľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (. pdf , s.9) je očakávaný stav výdavkov na hotovostnom princípe v roku 2012 odhadovaný na 16 527,8 miliónov eur. Očakávané výdavky na rok 2012 sú nižšie ako pôvodne rozpočtované podľa schváleného rozpočtu na rok 2012, keď mali byť výdavky na úrovni približne 17,3 miliardy. Pokiaľ ide o plánované výdavky na rok 2013, podľa Vládneho návrhu zákona o rozpočte (.pdf) na rok 2013, celkové výdavky sa odhadujú na 17 235 miliónov eur. Rozpočet na rok 2013 nie je k dnešnému dňu schválený. Suma v miliónoch eur Očakávaná skutočnosť výdavkov v roku 2012 16 527,8 Plánované výdavky v roku 2013 (ešte neschválený návrh štátneho rozpočtu) 17 235,2 Rozdiel 707,4 Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozdiel medzi očakávaným plnením štátneho rozpočtu na rok 2012 a plánovanými výdavkami na rok 2013 je približne 707 mil. eur. Podľa plnenia rozpočtu k 23. novembra 2012 boli výdavky na úrovni približne 13 miliárd eur. Podľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (. pdf , s.9) je očakávaný stav výdavkov na hotovostnom princípe v roku 2012 odhadovaný na 16 527,8 miliónov eur. Očakávané výdavky na rok 2012 sú nižšie ako pôvodne rozpočtované podľa schváleného rozpočtu na rok 2012, keď mali byť výdavky na úrovni približne 17,3 miliardy. Pokiaľ ide o plánované výdavky na rok 2013, podľa Vládneho návrhu zákona o rozpočte (.pdf) na rok 2013, celkové výdavky sa odhadujú na 17 235 miliónov eur. Rozpočet na rok 2013 nie je k dnešnému dňu schválený. Suma v miliónoch eur Očakávaná skutočnosť výdavkov v roku 2012 16 527,8 Plánované výdavky v roku 2013 (ešte neschválený návrh štátneho rozpočtu) 17 235,2 Rozdiel 707,4 Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["23. novembra 2012", "pdf", "rozpočtu", "Vládneho návrhu zákona o rozpočte"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8340", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6978", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7683"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:40.280245+00:00"}
{"id": "vr26946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26946", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja sa musím zase obrátiť na efektívnu daňovú sadzbu. V našej krajine bola najvyššia na úrovni 15,5% niekedy na prelome rokov 2004 až 2005. Potom išla proklete nízko, najnižšia sadzba bola 12,5.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v rokoch 2004-2005 bola efektívna daňová sadzba (EDS) na najvyššej úrovni, približne 15,5% a následne s výkyvmi klesala. Najnižšia úroveň však bola v 3. a 4. štvrťroku 2012 a to na úrovni 12,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ročný vývoj efektívnej daňovej sadzby (EDS) bol podľa údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) v rokoch 2004-2005 na úrovni 15,4% až takmer 16% - v závislosti od druhu upravenej bázy EDS a následne hodnota EDS postupne klesala. Ak by sme brali bázu domácej spotreby, tak by bola až na úrovni takmer 16%. Demagog.SK nemá k dispozície údaje za štvrťroky, no číslo z prelomu rokov 2004 a 2005 sa pohybovalo na približnej úrovni 15,5%, ako tvrdil Peter Kažimír.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v rokoch 2004-2005 bola efektívna daňová sadzba (EDS) na najvyššej úrovni, približne 15,5% a následne s výkyvmi klesala. Najnižšia úroveň však bola v 3. a 4. štvrťroku 2012 a to na úrovni 12,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ročný vývoj efektívnej daňovej sadzby (EDS) bol podľa údajov Inštitútu finančnej politiky (IFP) v rokoch 2004-2005 na úrovni 15,4% až takmer 16% - v závislosti od druhu upravenej bázy EDS a následne hodnota EDS postupne klesala. Ak by sme brali bázu domácej spotreby, tak by bola až na úrovni takmer 16%. Demagog.SK nemá k dispozície údaje za štvrťroky, no číslo z prelomu rokov 2004 a 2005 sa pohybovalo na približnej úrovni 15,5%, ako tvrdil Peter Kažimír."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["efektívnej daňovej sadzby", "údajov", "prognóza", "IFP", "IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8958", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9375", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9375", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:27.738617+00:00"}
{"id": "vr36120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36120", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Po prvé, musím povedať, že celú tému (údajný nátlak na vyšetrovateľku v kauze financovania strany Smer-SD, pozn.) začal na generálnej, na generálnej prokuratúre pán Trnka, na svojej tlačovej konferencii. My sme reagovali a reagovali sme aj preto, aby sme proste zabránili zastrašovanie vyšetrovateľov.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá mediálna zmienka o nátlaku zaznela z úst D. Trnku dňa 8. decembra 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Prvá mediálna zmienka o nátlaku zaznela z úst D. Trnku dňa 8. decembra 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["8. decembra 2010"], "url": ["http://sme.sk/c/5675299/trnka-sa-pustil-do-lipsica.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:35.632683+00:00"}
{"id": "vr28453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28453", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vieme, že na Ukrajinu dnes neprichádza žiadny plyn z Ruskej federácie. Ukrajina len je používaná ako tranzitné územie a potom cez Slovensko ide plyn ďalej na západ alebo do západných krajín Európskej únie.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn pre spotrebu Ukrajiny. Plyn však nadalej prúdi cez Ukrajinu na Slovensko, aj ked s výpadkami spôsobenými na ruskej strane. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pondelok 20. októbra sa ministri zahranicných vecí krajín EÚ venovali aj tejto otázke na stretnutí v Luxemburgu. Wall Street Journal uvádza, že hoci Ukrajina požiadala EÚ o pomoc vo výške 2 miliárd eur, ministri sa tejto konkrétnej požiadavke nevenovali. Stále tak nie je isté, kde by Ukrajina našla peniaze na ciastocné splatenie dlhu, ak by Rusko ku kompromisu pristúpilo. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the Russian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.), warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Podla aktuálnych informácii agentúry Reuters však uplynulý víkend Rusko, Ukrajina a Európska komisia pokrocili v rokovaniach o aspon ciastocnej dodávke zemného plynu na Ukrajinu pre potreby vykurovania. V prípade uzavretia dohody na najbližšom stretnutí v Bruseli by sa Ukrajina zaviazala k ciastocnému splateniu dlhu ruskému Gazpromu, výmenou za dodávku 5 miliárd kubických metrov plynu do konca marca 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn pre spotrebu Ukrajiny. Plyn však nadalej prúdi cez Ukrajinu na Slovensko, aj ked s výpadkami spôsobenými na ruskej strane. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pondelok 20. októbra sa ministri zahranicných vecí krajín EÚ venovali aj tejto otázke na stretnutí v Luxemburgu. Wall Street Journal uvádza, že hoci Ukrajina požiadala EÚ o pomoc vo výške 2 miliárd eur, ministri sa tejto konkrétnej požiadavke nevenovali. Stále tak nie je isté, kde by Ukrajina našla peniaze na ciastocné splatenie dlhu, ak by Rusko ku kompromisu pristúpilo. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the Russian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.), warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Podla aktuálnych informácii agentúry Reuters však uplynulý víkend Rusko, Ukrajina a Európska komisia pokrocili v rokovaniach o aspon ciastocnej dodávke zemného plynu na Ukrajinu pre potreby vykurovania. V prípade uzavretia dohody na najbližšom stretnutí v Bruseli by sa Ukrajina zaviazala k ciastocnému splateniu dlhu ruskému Gazpromu, výmenou za dodávku 5 miliárd kubických metrov plynu do konca marca 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["výpadkami", "Wall Street Journal", "New York Times", "SME", "Reuters"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/262801/z-ruska-prudi-na-slovensku-uz-menej-ako-polovica-plynu/", "http://online.wsj.com/articles/eu-must-help-ukraine-secure-gas-supply-says-u-k-foreign-secretary-1413817619", "http://www.nytimes.com/2014/06/17/world/europe/russia-gazprom-increases-pressure-on-ukraine-in-gas-dispute.html?_r=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/7362135/slovensko-spustilo-reverzny-tok-plynu-ukrajincom.html", "http://www.reuters.com/article/2014/10/20/us-ukraine-crisis-gas-idUSKCN0I916F20141020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:48.549887+00:00"}
{"id": "vr32088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32088", "speaker": "Martin Chren", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-chren", "statement": "Keď sme hovorili v prípade dočasného eurovalu len o zárukách 7,7 miliardy, dnes v prípade trvalého eurovalu už hovoríme o peniazoch splatných na požiadanie, kde jeden jediný úradník v Luxemburgu v akciovej spoločnosti pošle list a Slovensko do 7 dní musí poslať peniaze na účet.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 9 odsek 3 zmluvy o EMS : \" Generálny riaditeľ vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania v prípade potreby včas, aby sa zabránilo tomu, že EMS sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti voči veriteľom EMS. Generálny riaditeľ informuje správnu radu a radu guvernérov o každej takejto výzve. Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia .\" V tomto prípade je skutočne pravda, že generálny riaditeľ ESM v prípade hrozby, že sa ESM omešká v platení povinnosti voči veriteľom, môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania a členovia ESM tak musia do siedmych dní od doručenia výzvy urobiť. Správna rada podľa odseku 4. určí podmienky vzťahujúce sa sa tieto platby. Podľa toho istého článku odseku 1 a 2 to nie je len len generálny riaditeľ, ktorý môže vyzvať na splatenia nesplateného imania. Okrem generálneho riaditeľa tak môže kedykoľvek urobiť Rada guvernérov a taktiež aj Správna rada rozhodnutím jednoduchou väčšinou môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania. V princípe má však M. Chren pravdu, že takúto možnosť má aj jedna osoba, t.j. generálny riaditeľ. Treba však dodať, že je to obmedzené len na prípad možnosti, že sa EMS omešká v platení záväzkov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Článok 9 odsek 3 zmluvy o EMS : \" Generálny riaditeľ vyzve na splatenie schváleného nesplateného imania v prípade potreby včas, aby sa zabránilo tomu, že EMS sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti voči veriteľom EMS. Generálny riaditeľ informuje správnu radu a radu guvernérov o každej takejto výzve. Ak sa zistí potenciálny nedostatok finančných prostriedkov v EMS, generálny riaditeľ vyzve na takúto úhradu čo najskôr s cieľom zabezpečiť, aby mal EMS dostatok prostriedkov na splatenie platieb veriteľom v plnej výške k ich dátumu splatnosti. Členovia EMS sa týmto neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku od generálneho riaditeľa podľa tohto odseku na požiadanie zaplatia, že takáto platba prebehne do siedmich dní od doručenia .\" V tomto prípade je skutočne pravda, že generálny riaditeľ ESM v prípade hrozby, že sa ESM omešká v platení povinnosti voči veriteľom, môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania a členovia ESM tak musia do siedmych dní od doručenia výzvy urobiť. Správna rada podľa odseku 4. určí podmienky vzťahujúce sa sa tieto platby. Podľa toho istého článku odseku 1 a 2 to nie je len len generálny riaditeľ, ktorý môže vyzvať na splatenia nesplateného imania. Okrem generálneho riaditeľa tak môže kedykoľvek urobiť Rada guvernérov a taktiež aj Správna rada rozhodnutím jednoduchou väčšinou môže vyzvať na splatenie schváleného nesplateného imania. V princípe má však M. Chren pravdu, že takúto možnosť má aj jedna osoba, t.j. generálny riaditeľ. Treba však dodať, že je to obmedzené len na prípad možnosti, že sa EMS omešká v platení záväzkov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy o EMS"], "url": ["http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:41.044779+00:00"}
{"id": "vr31788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31788", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A musím povedať, že sú tam isté problémy s tým, že sa vyžadujú predovšetkým od Slovákov, aby viedli dokumentáciu (o.i. na gymnáziu v Rim. Sobote pozn.) dvojjazyčne. Lebo to je z hľadiska zákona o menšinových jazykoch, ktorý prijala vláda Ivety Radičovej, sa musí písať dokumentácia, celé sylaby musia byť písané dvojjazyčne, lebo chodí školská inšpekcia a kontroluje to.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie. D. Čaplovič tvrdí, že povinnosť maďarského gymnázia v Rimavskej Sobote viesť svoju dokumentáciu dvojjazyčne je dôsledok novely zákona o menšinových jazykoch prijatej za vlády I. Radičovej. Nie je to pravda. Povinnosť viesť dvojjazyčnú dokumentáciu na školách, kde sa vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, bola prijatá zákonom č. 318/2009 Z. z. Tento zákon bol prijatý v roku 2009, teda ešte za vlády R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie. D. Čaplovič tvrdí, že povinnosť maďarského gymnázia v Rimavskej Sobote viesť svoju dokumentáciu dvojjazyčne je dôsledok novely zákona o menšinových jazykoch prijatej za vlády I. Radičovej. Nie je to pravda. Povinnosť viesť dvojjazyčnú dokumentáciu na školách, kde sa vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, bola prijatá zákonom č. 318/2009 Z. z. Tento zákon bol prijatý v roku 2009, teda ešte za vlády R. Fica."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 318/2009 Z. z.", "Zákon č. 35/2011 Z. z."], "url": ["http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/prehlad-noviel", "http://www.culture.gov.sk/uploads/54/a9/54a941697adb2d84a2aada4c902acaa3/zakon-c.-35-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:54.998315+00:00"}
{"id": "vr26072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26072", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "My sme (SMER-SD, pozn.) v Bratislavskom kraji prvýkrát postavili svojho vlastného kandidáta na župana, doteraz sme nikdy vlastného kandidáta nemali.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Moniky Flašíkovej-Beňovej hodnotíme ako pravdivé, pretože je pravdou, že SMER-SD vo voľbách do VÚC v rokoch 2001, 2005, 2009 nepostavila vlastného kandidáta.\n\nVo voľbách do VÚC v roku 2001 SMER-SD nepostavila vlastného kandidáta, no podporil spolu s HZDS, SDĽ, SOP a SZS Milana Číča, ktorý v 1.kole neuspel v súboji s Ľubomírom Romanom (skončil na 2. mieste). V nasledujúcich župných voľbách v roku 2005 ani v roku 2009 SMER-SD nenominovala za kandidáta na predsedu samosprávneho kraja vlastného kandidáta, ale podporovala nezávislého V. Bajana. Vo voľbách v roku 2013 kandidovala Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD) ako prvá kandidátka na na župana BSK za stranu SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Moniky Flašíkovej-Beňovej hodnotíme ako pravdivé, pretože je pravdou, že SMER-SD vo voľbách do VÚC v rokoch 2001, 2005, 2009 nepostavila vlastného kandidáta.", "Vo voľbách do VÚC v roku 2001 SMER-SD nepostavila vlastného kandidáta, no podporil spolu s HZDS, SDĽ, SOP a SZS Milana Číča, ktorý v 1.kole neuspel v súboji s Ľubomírom Romanom (skončil na 2. mieste). V nasledujúcich župných voľbách v roku 2005 ani v roku 2009 SMER-SD nenominovala za kandidáta na predsedu samosprávneho kraja vlastného kandidáta, ale podporovala nezávislého V. Bajana. Vo voľbách v roku 2013 kandidovala Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD) ako prvá kandidátka na na župana BSK za stranu SMER-SD."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["2001", "2005", "2009", "kandidovala"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/tab/tab7.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/results/tab6.jsp", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:00.726281+00:00"}
{"id": "49987", "numeric_id": 49987, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49987", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "To, že Kaliňák porušil zákon, predsa zákon pozná inštitút pokuty, dostane trojnásobok pokuty a bude ju musieť zaplatiť. V prípade, že by ešte niečo minister Kaliňák zatajil, tak by mu hrozila dokonca strata mandátu. Áno, stalo sa to aj pani Remišovej, keď zatajila chatu.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister obrany Robert Kaliňák neuviedol vo svojom majetkovom priznaní nehnuteľnosť v Chorvátsku, ktorú kúpila jeho manželka. Túto informáciu priniesol portál Aktuality.sk a potvrdila šéfka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veronika Remišová. Ak príslušné orgány uznajú porušenie povinnosti na strane Roberta Kaliňáka, mal by zaplatiť pokutu vo výške až do trojnásobku mesačného platu. Veronika Remišová taktiež čelila sankciám vo výške troch mesačných platov za nepriznanie chaty v Pribyline v jej majetkovom priznaní za rok 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je verejný funkcionár povinný predložiť oznámenie o svojich funkciách, zamestnaniach, činnostiach a majetkových pomeroch ( článok 7 ). Podľa článku 7, ods. 1 písm. e) má verejný funkcionár uviesť svoje majetkové pomery aj majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti. Ak verejný funkcionár v tomto oznámení uvedie neúplné alebo nepravdivé údaje, príslušný orgán mu môže uložiť pokutu ( článok 9 ods. 10 písm. b )) vo výške až trojnásobku jeho mesačného platu. Zároveň môže stratiť verejnú funkciu na základe porušenia povinností uvedených v danom ústavnom zákone, čo platí aj pre neuvedenie úplných údajov v majetkovom priznaní ( článok 9 ods. 8 ).\n\nV minulosti obvineniu o neuvedení úplných informácií do majetkového priznania čelila aj Veronika Remišová, ktorá neuviedla vlastníctvo chaty v Pribyline vo svojom majetkovom priznaní za rok 2017. Veronika Remišová tvrdila , že do konca roku 2017 chata nebola dokončená, tým pádom nebola skolaudovaná ani zapísaná v katastri na jej liste vlastníctva. Vo svojom majetkovom priznaní podľa jej vyjadrenia uviedla pozemok chaty, keďže bol na liste vlastníctva. Napriek tomu výbor pre nezlučiteľnosť funkcií udelil Veronike Remišovej pokutu a toto rozhodnutie potvrdil aj Ústavný súd.", "analysis_paragraphs": ["Minister obrany Robert Kaliňák neuviedol vo svojom majetkovom priznaní nehnuteľnosť v Chorvátsku, ktorú kúpila jeho manželka. Túto informáciu priniesol portál Aktuality.sk a potvrdila šéfka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veronika Remišová. Ak príslušné orgány uznajú porušenie povinnosti na strane Roberta Kaliňáka, mal by zaplatiť pokutu vo výške až do trojnásobku mesačného platu. Veronika Remišová taktiež čelila sankciám vo výške troch mesačných platov za nepriznanie chaty v Pribyline v jej majetkovom priznaní za rok 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov je verejný funkcionár povinný predložiť oznámenie o svojich funkciách, zamestnaniach, činnostiach a majetkových pomeroch ( článok 7 ). Podľa článku 7, ods. 1 písm. e) má verejný funkcionár uviesť svoje majetkové pomery aj majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti. Ak verejný funkcionár v tomto oznámení uvedie neúplné alebo nepravdivé údaje, príslušný orgán mu môže uložiť pokutu ( článok 9 ods. 10 písm. b )) vo výške až trojnásobku jeho mesačného platu. Zároveň môže stratiť verejnú funkciu na základe porušenia povinností uvedených v danom ústavnom zákone, čo platí aj pre neuvedenie úplných údajov v majetkovom priznaní ( článok 9 ods. 8 ).", "V minulosti obvineniu o neuvedení úplných informácií do majetkového priznania čelila aj Veronika Remišová, ktorá neuviedla vlastníctvo chaty v Pribyline vo svojom majetkovom priznaní za rok 2017. Veronika Remišová tvrdila , že do konca roku 2017 chata nebola dokončená, tým pádom nebola skolaudovaná ani zapísaná v katastri na jej liste vlastníctva. Vo svojom majetkovom priznaní podľa jej vyjadrenia uviedla pozemok chaty, keďže bol na liste vlastníctva. Napriek tomu výbor pre nezlučiteľnosť funkcií udelil Veronike Remišovej pokutu a toto rozhodnutie potvrdil aj Ústavný súd."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["neuviedol", "kúpila", "Aktuality.sk", "potvrdila", "čelila", "zákona", "článok 7", "článku 7, ods. 1 písm. e)", "článok 9 ods. 10 písm. b", "článok 9 ods. 8", "čelila", "tvrdila", "uviedla", "udelil", "potvrdil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html", "https://dennikn.sk/minuta/4521524/", "https://www.aktuality.sk/clanok/iEaEa68/minister-kalinak-priznal-vilu-v-chorvatsku-nedaleko-ma-zaujimavych-susedov/", "https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html", "https://domov.sme.sk/c/22120678/rozhodnutia-o-pokute-duris-nicholsonovej-a-remisovej-boli-spravne-uviedol-vybor.html", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/", "https://dennikn.sk/minuta/1186656/", "https://domov.sme.sk/c/20877231/remisova-nemusela-priznat-chatu-nie-je-skolaudovana.html", "https://domov.sme.sk/c/20877231/remisova-nemusela-priznat-chatu-nie-je-skolaudovana.html", "https://dennikn.sk/1471068/pripad-remisova-dva-problemy-ustavneho-sudu-v-jednom/", "https://domov.sme.sk/c/22120678/rozhodnutia-o-pokute-duris-nicholsonovej-a-remisovej-boli-spravne-uviedol-vybor.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:35.464497+00:00"}
{"id": "vr14166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14166", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "My máme na zvoliteľnom mieste kandidátnej listiny zdravotnú sestru, ktorá je veľmi aktívna v ochrane svojho stavu...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vedúca zdravotná sestra zo Zvolena Renáta Popundová je na 30. mieste kandidátnej listiny strany Sieť. Podľa dostupných informácií je Popundová aktívna v predstavenstve organizácie združujúcej zdravotné sestry, možno ju tak označiť za aktívnu v presadzovaní záujmov zdravotných sestier. Zvoliteľnosť 30. miesta Demagog.SK nehodnotí. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vedúca zdravotná sestra zo Zvolena Renáta Popundová je na 30. mieste kandidátnej listiny strany Sieť. Podľa dostupných informácií je Popundová aktívna v predstavenstve organizácie združujúcej zdravotné sestry, možno ju tak označiť za aktívnu v presadzovaní záujmov zdravotných sestier. Zvoliteľnosť 30. miesta Demagog.SK nehodnotí. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej listiny", "pôsobí", "pôsobila", "15. decembra 2015", "2. december 2015", "30. november 2015"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8097249/volby-2016-kandidatka-strany-siet.html", "http://www.sksapa.sk/obsah/organy-komory.html", "http://www.asapoz.eu/clanky/prva-pravna-pomoc/charta-prav-sestier-a-porodnych-asistentiek.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby-by-vyhral-smer-sd-pred/171449-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby-do-nr-sr-by-vyhral-smer/169131-clanok.html", "http://www.hlavnespravy.sk/prieskum-volby-by-v-novembri-vyhral-smer-sd-so-ziskom-39-percent-hlasov/709538"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:02.845357+00:00"}
{"id": "vr29189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29189", "speaker": "Janka Debrecéniová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-debreceniova", "statement": "...my už tu máme zakotvený jednak ústavný zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ale aj zákaz diskriminácie na základe sexuálnej orientácie vo vzťahu k právam, teda ktoré sa realizujú prevažne vo verejnom priestore.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže aj v Ústave SR (článok 12 odsek 2) sa píše:", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže aj v Ústave SR (článok 12 odsek 2) sa píše:"], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "deklarácia"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf", "http://www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2012/01/UDHRvSVK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:45.896080+00:00"}
{"id": "vr29110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29110", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Adopcie detí pármi rovnakého pohlavia nie sú možné...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o rodine skutočne neumožňuje spoločnú adopciu párom rovnakého pohlavia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. § 100 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. uvádza o osvojení (adopcii) nasledovné:\n\n(1) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov , ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba , ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.\n\n(2) Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.\n\nPodľa § 1 ods. 1 toho istého zákona je manželstvo definované ako \"zväzok muža a ženy. \"\n\nKeďže spoločne si dieťa môže osvojiť len manželský pár a manželský pár nemôžu tvoriť osoby rovnakého pohlavia, nemôže si pár rovnakého pohlavia spoločne osvojiť dieťa. Je ale potrebné dodať, že inak je tomu už v prípade pestúnskej starostlivosti, o ktorú môžu požiadať i jednotlivci, ktorí nemusia byť v manželskom zväzku a teda i homosexuáli. Podľa § 48 zákona 36/2005 Z. z. zákona o rodine : \"Pestúnom sa môže stať len: 1. fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, 2. fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 3. fyzická osoba, ktorá má osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné c. morálne, 4. fyzická osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, 5. fyzická osoba, ktorá spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon o rodine skutočne neumožňuje spoločnú adopciu párom rovnakého pohlavia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. § 100 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. uvádza o osvojení (adopcii) nasledovné:", "(1) Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov , ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba , ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.", "(2) Ako spoločné dieťa môžu maloletého osvojiť len manželia.", "Podľa § 1 ods. 1 toho istého zákona je manželstvo definované ako \"zväzok muža a ženy. \"", "Keďže spoločne si dieťa môže osvojiť len manželský pár a manželský pár nemôžu tvoriť osoby rovnakého pohlavia, nemôže si pár rovnakého pohlavia spoločne osvojiť dieťa. Je ale potrebné dodať, že inak je tomu už v prípade pestúnskej starostlivosti, o ktorú môžu požiadať i jednotlivci, ktorí nemusia byť v manželskom zväzku a teda i homosexuáli. Podľa § 48 zákona 36/2005 Z. z. zákona o rodine : \"Pestúnom sa môže stať len: 1. fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, 2. fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, 3. fyzická osoba, ktorá má osobné predpoklady, a. najmä zdravotné, b. osobnostné c. morálne, 4. fyzická osoba, ktorá je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu, 5. fyzická osoba, ktorá spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.\""], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "§ 48 zákona 36/2005 Z. z. zákona o rodine"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-36", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-deti/nahradna-starostlivost/pestunska-starostlivost.html?page_id=1210"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:32.696388+00:00"}
{"id": "vr33409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33409", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Jozef Čentéš bol podľa Ústavného súdu platne zvoleným kandidátom na post generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O 5 minút 12 - 13. januára 2013; O 5 minút 12 - 20. januára 2013; O 5 minút 12 - 17. februára 2013; O 5 minút 12 - 24. februára 2013 a Na telo - 10. marca 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O 5 minút 12 - 13. januára 2013; O 5 minút 12 - 20. januára 2013; O 5 minút 12 - 17. februára 2013; O 5 minút 12 - 24. februára 2013 a Na telo - 10. marca 2013)."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "Na telo", "Rozhodnutie", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/348/diskusia-s-ivanom-gasparovicom-a-dochodkovy-system", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/360/politicke-problemy-uplynuleho-tyzdna", "http://www.demagog.sk/diskusie/364/vyrocie-vlady-roberta-fica", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:12.327169+00:00"}
{"id": "vr15105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15105", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Dnes prišlo k návrhu v parlamente aby sa do schôdze doplnil bod, aby sa prerokovala petícia (...). poslanci Siete hlasovali za, ale poslanci Mostu nie.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 17. mája 2016, teda v deň konania diskusie, poslanec Miroslav Beblavý navrhoval rozšírenie programu aj o prerokovanie petície za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov. Tiež predložil doplňujúci návrh (.pdf), ktorým odporúčal Národnej rade SR zriadenie kontrolného výboru, ktorého agendou by bol najmä dohľad nad hospodárením s verejnými prostriedkami. Beblavého návrhy hlasovaím neprešli, pričom poslanci strany Sieť hlasovali za, a poslanci Most-Híd sa zdržali. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z prítomných 118 poslancov proti hlasovali dvaja, 50 hlasovalo za a zvyšok (66) sa zdržal. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 17. mája 2016, teda v deň konania diskusie, poslanec Miroslav Beblavý navrhoval rozšírenie programu aj o prerokovanie petície za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov. Tiež predložil doplňujúci návrh (.pdf), ktorým odporúčal Národnej rade SR zriadenie kontrolného výboru, ktorého agendou by bol najmä dohľad nad hospodárením s verejnými prostriedkami. Beblavého návrhy hlasovaím neprešli, pričom poslanci strany Sieť hlasovali za, a poslanci Most-Híd sa zdržali. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z prítomných 118 poslancov proti hlasovali dvaja, 50 hlasovalo za a zvyšok (66) sa zdržal. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["navrhoval", "návrh", "hlasovali"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1083943/parlament-sa-zacal-minutou-ticha-peticia-sa-na-program-nedostala.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn&CisObdobia=7&PoslanecMasterID=758", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37264"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:25.305431+00:00"}
{"id": "vr17857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17857", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "..hovorila to aj Benátska komisia, že oni doporučujú, aby sa sudcovia Ústavného súdu volili ústavnou väčšinou, to znamená 90 hlasmi, ale s protiblokačnými mechanizmami.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2017 Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) vydala dokument s názvom \"Stanovisko k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky\" . Dokument vznikol na žiadosť prezidenta SR, ktorý požiadal komisiu o stanovisko k trom otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu. Ako je to uvedené v závere dokumentu: \" Prezident nežiadal Benátsku komisiu, aby pri skúmaní situácie okolo menovania sudcov ústavného súdu dala odporúčania pro futuro, avšak Benátska komisia si všimla niekoľko problémov v menovacom procese\" ( .pdf , s. 19). V súvislosti s týmito problémami komisia predložila 4 odporúčania. Ako na to poukázal aj Bernaťák, jedným z nich bolo \"Zaviesť kvalifikovanú väčšinu ( predstavuje v NR SR minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh, pozn.) pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy) ( .pdf , s. 20). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2017 Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia) vydala dokument s názvom \"Stanovisko k otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky\" . Dokument vznikol na žiadosť prezidenta SR, ktorý požiadal komisiu o stanovisko k trom otázkam týkajúcim sa menovania sudcov Ústavného súdu. Ako je to uvedené v závere dokumentu: \" Prezident nežiadal Benátsku komisiu, aby pri skúmaní situácie okolo menovania sudcov ústavného súdu dala odporúčania pro futuro, avšak Benátska komisia si všimla niekoľko problémov v menovacom procese\" ( .pdf , s. 19). V súvislosti s týmito problémami komisia predložila 4 odporúčania. Ako na to poukázal aj Bernaťák, jedným z nich bolo \"Zaviesť kvalifikovanú väčšinu ( predstavuje v NR SR minimálne 90 poslancov hlasujúcich za návrh, pozn.) pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy) ( .pdf , s. 20). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "predstavuje", ".pdf"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:42.833189+00:00"}
{"id": "vr16757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16757", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...ako sme sa zadlžili za posledné tri roky domácností, tak my sme boli pred tromi rokmi najmenej zadlžení z celej V4...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zadlženosť, alebo zadlženosť domácností je možné charakterizovať rôznymi ukazovateľmi, Kollár vo svojom výroku neupresnil, ktorý použil. Porovnali sme dáta OECD, Európskej komisie a dáta zo štúdie firmy Allianz. Eurostat a Allianz tvrdenie Kollára nepotvrdili. Podľa metodiky OECD boli slovenské domácnosti najviac zadlžené zo všetkých domácností krajín V4 v roku 2013, a nie v roku 2014 ako on tvrdí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl. skr. OECD) na svojej webstránke tvrdí, že dlh domácností zahŕňa najmä pôžičky a úvery, obzvlášť však hypotéky, ktoré si domácnosti vzali na kúpu svojej nehnuteľnosti. Naopak, nezahŕňa napríklad akcie či finančné deriváty. Podľa štatistiky OECD, ktorá posudzuje a porovnáva dlh domácností svojich členských krajín, dosahovalo zadĺženie slovenských domácností v roku 2014 64 % z čistého disponibilného príjmu týchto domácností. V porovnaní s krajinami V4 malo viac zadĺžené domácnosti v spomínanom roku už len Česko so 67 % dlhom v pomere k čistému disponibilnému príjmu domácností. Zadlženosť domácností v Maďarsku bola na úrovni 57 %, v Poľsku 62 %. Podľa tejto štatistiky mala SR najmenej zadĺžené domácnosti z krajín V4 naposledy v roku 2011, keď ich zadĺženosť dosahovala 59 % z čistého príjmu domácností. Po Slovensku nasledovalo Poľsko so zadlženosťou 60 %, Maďarsko 61 % a Česko so zadlženosťou 68 % z čistých príjmov. Podľa tohto ukazovateľa tak pred štyrmi rokmi boli naposledy najmenej zadlžené slovenské domácnosti. Štatistiku na základe podobného ukazovateľa ponúka aj Eurostat, ale metodika je v porovnaní s údajmi OECD mierne odlišná, keďže sa berie pomer dlhu k celkovým príjmom. Najnovšie údaje pochádzajú z roku 2015, vtedy bol pomer dlhu k príjmov domácností na Slovensku na úrovni 57,55 %, Česi boli na tom úplne rovnako. V Poľsku bol pomer 60,61 % a v Maďarsku 39,39 %. V roku 2014 bola najväčšia zadlženosť opäť v Poľsku s pomerom 58,06 %. Druhé bolo Česko s pomerom 55,92 %, tretie Slovensko s pomerom 53,64 % a najmenšia zadlženosť bola v Maďarsku s pomerom 45,48 %. Podobné bolo poradie aj v roku 2013, slovenské domácnosti boli tretie najviac zadlžené po domácnostiach v Česku a Poľsku. Pomer záväzkov a príjmov bol vtedy na Slovensku na úrovni 49,33 %. Poďla údajov Eurostat od roku 2007, slovenské domácnosti nikdy neboli tie najmenej zadlžené z regiónnu V4. 28. septembra 2017 vyšiel článok na SME.sk , ktorý informoval o analýze spoločnosti Allianz s názvom \"Global Wealth Report\" ( .pdf ). V štúdii sa uvádza, že priemerná úspora občana Slovenska je na úrovni 6 150 eur, v tom nás predbehli všetky krajiny V4 (Poľsko 7 070 eur, Maďarsko 12 220 eur a Česko 12 630 eur). Z dát vyplýva aj to, že dlh na občana je v roku 2016 v priemere na úrovni 6 160 eur, a tak presahuje aj priemernú úsporu. Takáto výška dlhu je najvyššou medzi krajinami V4, v Poľsku je priemerná výška dlhu 4 130 eur, v Česku 5 650 eur a v Maďarsku 2 910 eur. Podľa ukazovateľa dlhu na jedného obyvateľa krajiny, Slovensko nikdy nebolo v sledovanom období (2010-2016) najmenej zadlžneou krajinou. Kollár neupresnil, ktorý ukazovateľ zadlženosti myslí (zadlženosť na hlavu, pomer príjmov a záväzkov, podiel na HDP), ale dva z troch sledovaných analýz nepotvrdili jeho slová o najmenšej zadlženosti slovenských domácností, pritom tretí zdroj (OECD) je v súlade s jeho tvrdením pre rok 2013 a nie 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zadlženosť, alebo zadlženosť domácností je možné charakterizovať rôznymi ukazovateľmi, Kollár vo svojom výroku neupresnil, ktorý použil. Porovnali sme dáta OECD, Európskej komisie a dáta zo štúdie firmy Allianz. Eurostat a Allianz tvrdenie Kollára nepotvrdili. Podľa metodiky OECD boli slovenské domácnosti najviac zadlžené zo všetkých domácností krajín V4 v roku 2013, a nie v roku 2014 ako on tvrdí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (angl. skr. OECD) na svojej webstránke tvrdí, že dlh domácností zahŕňa najmä pôžičky a úvery, obzvlášť však hypotéky, ktoré si domácnosti vzali na kúpu svojej nehnuteľnosti. Naopak, nezahŕňa napríklad akcie či finančné deriváty. Podľa štatistiky OECD, ktorá posudzuje a porovnáva dlh domácností svojich členských krajín, dosahovalo zadĺženie slovenských domácností v roku 2014 64 % z čistého disponibilného príjmu týchto domácností. V porovnaní s krajinami V4 malo viac zadĺžené domácnosti v spomínanom roku už len Česko so 67 % dlhom v pomere k čistému disponibilnému príjmu domácností. Zadlženosť domácností v Maďarsku bola na úrovni 57 %, v Poľsku 62 %. Podľa tejto štatistiky mala SR najmenej zadĺžené domácnosti z krajín V4 naposledy v roku 2011, keď ich zadĺženosť dosahovala 59 % z čistého príjmu domácností. Po Slovensku nasledovalo Poľsko so zadlženosťou 60 %, Maďarsko 61 % a Česko so zadlženosťou 68 % z čistých príjmov. Podľa tohto ukazovateľa tak pred štyrmi rokmi boli naposledy najmenej zadlžené slovenské domácnosti. Štatistiku na základe podobného ukazovateľa ponúka aj Eurostat, ale metodika je v porovnaní s údajmi OECD mierne odlišná, keďže sa berie pomer dlhu k celkovým príjmom. Najnovšie údaje pochádzajú z roku 2015, vtedy bol pomer dlhu k príjmov domácností na Slovensku na úrovni 57,55 %, Česi boli na tom úplne rovnako. V Poľsku bol pomer 60,61 % a v Maďarsku 39,39 %. V roku 2014 bola najväčšia zadlženosť opäť v Poľsku s pomerom 58,06 %. Druhé bolo Česko s pomerom 55,92 %, tretie Slovensko s pomerom 53,64 % a najmenšia zadlženosť bola v Maďarsku s pomerom 45,48 %. Podobné bolo poradie aj v roku 2013, slovenské domácnosti boli tretie najviac zadlžené po domácnostiach v Česku a Poľsku. Pomer záväzkov a príjmov bol vtedy na Slovensku na úrovni 49,33 %. Poďla údajov Eurostat od roku 2007, slovenské domácnosti nikdy neboli tie najmenej zadlžené z regiónnu V4. 28. septembra 2017 vyšiel článok na SME.sk , ktorý informoval o analýze spoločnosti Allianz s názvom \"Global Wealth Report\" ( .pdf ). V štúdii sa uvádza, že priemerná úspora občana Slovenska je na úrovni 6 150 eur, v tom nás predbehli všetky krajiny V4 (Poľsko 7 070 eur, Maďarsko 12 220 eur a Česko 12 630 eur). Z dát vyplýva aj to, že dlh na občana je v roku 2016 v priemere na úrovni 6 160 eur, a tak presahuje aj priemernú úsporu. Takáto výška dlhu je najvyššou medzi krajinami V4, v Poľsku je priemerná výška dlhu 4 130 eur, v Česku 5 650 eur a v Maďarsku 2 910 eur. Podľa ukazovateľa dlhu na jedného obyvateľa krajiny, Slovensko nikdy nebolo v sledovanom období (2010-2016) najmenej zadlžneou krajinou. Kollár neupresnil, ktorý ukazovateľ zadlženosti myslí (zadlženosť na hlavu, pomer príjmov a záväzkov, podiel na HDP), ale dva z troch sledovaných analýz nepotvrdili jeho slová o najmenšej zadlženosti slovenských domácností, pritom tretí zdroj (OECD) je v súlade s jeho tvrdením pre rok 2013 a nie 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 11.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-11", "analysis_sources": {"text": ["zahŕňa", "dosahovalo", "ponúka", "SME.sk", ".pdf", "dát"], "url": ["https://data.oecd.org/hha/household-debt.htm", "https://data.oecd.org/hha/household-debt.htm", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00104&plugin=1", "https://ekonomika.sme.sk/c/20659883/ake-dlhy-a-majetok-maju-slovaci-v-porovnani-s-cechmi-ci-madarmi.html", "https://www.allianz.com/v_1506419659000/media/economic_research/publications/specials/en/AGWR_17_english.pdf", "https://www.allianz.com/en/economic_research/research_data/interactive-wealth-map/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:34.569901+00:00"}
{"id": "vr37720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37720", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad v prípade Košickej teplárne. Ak ten zisk bol, tak bol daný predajom, aj to musím povedať, že veľmi netransparentným predajom emisií.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2008 a 2009 vykazovala spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. zisk vďaka predaju emisných kvót. Podľa výročnej správy (z r. 2008) spoločnosť TEKO, a.s. v roku 2008 vykazovala zisk v hodnote 62 869,3 eur. Zisk z predaja emisných kvót v tomto roku bol 10 377 016,5 eur. Podľa výročnej správy (z r. 2009) spoločnosť TEKO, a.s. v roku 2009 vykazovala zisk v hodnote 693 560 eur. Zisk z predaja emisných kvót v tomto roku bol 3 216 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2008 a 2009 vykazovala spoločnosť Tepláreň Košice, a.s. zisk vďaka predaju emisných kvót. Podľa výročnej správy (z r. 2008) spoločnosť TEKO, a.s. v roku 2008 vykazovala zisk v hodnote 62 869,3 eur. Zisk z predaja emisných kvót v tomto roku bol 10 377 016,5 eur. Podľa výročnej správy (z r. 2009) spoločnosť TEKO, a.s. v roku 2009 vykazovala zisk v hodnote 693 560 eur. Zisk z predaja emisných kvót v tomto roku bol 3 216 000 eur."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "výročnej správy"], "url": ["http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=16d0cd0a-43c1-419d-8a60-d916474293b3&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:49.790422+00:00"}
{"id": "vr27542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27542", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "Správa Lunacek, ktorá hovorí o stave o situácií ľudí, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, nehovorí, že všetky členské krajiny teraz musia prijať registrované partnerstvo alebo niečo podobné ...", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že Správa Lunacek nežiada od členských štátov, aby prijali zákon o registrovanom partnerstve, Katarína Neveďalová sa však snaží navodiť dojem, že Správa nemala za cieľ nijakým spôsobom zasahovať do otázky registrovaného partnerstva na úrovni členských štátov. To považujeme za zavádzajúce, keďže z návrhu Správy vyplýva, že všetky formy manželstva, partnerstva a rodičovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte, by mali byť uznané aj v ostatných členských štátoch. Ak teda všetky členské štáty musia na svojom území akceptovať napríklad registrované partnerstvo (zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia, pozn.) uzavreté v inom členskom štáte, tak to znamená, že v istej miere \"musia prijať registrované partnerstvo alebo niečo podobné\" . Návrhy obsiahnuté v Správe Lunacek , ktorej sa venuje napríklad portál hlavnespravy.sk zahŕňajú široké spektrum spoločenských oblastí. Jednou z nich je aj to, že \" Komisia by mala v prvom rade predložiť návrhy na vzájomné uznávanie pôsobnosti všetkých dokladov o osobnom stave v rámci celej EÚ vrátane registrovaného partnerstva , manželstva a právneho uznania rodu s cieľom znížiť diskriminačné právne a administratívne prekážky pre občanov a ich rodiny, keď si uplatňujú právo na voľný pohyb\" Taktiež Správa \" naliehavo vyzýva členské štáty , aby v súlade s predpismi EÚ uznávali všetky formy manželstva , partnerstva a rodičovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte osobami, ktoré majú bydlisko alebo pracujú na jeho území, a vyzýva Komisiu, aby zakročila proti členským štátom, ktoré tak nekonajú\" Napokon je v nej obsiahnuté to, že \" členské štáty, ktoré prijali právne predpisy o partnerskom spolužití, registrovanom partnerstve alebo manželstve párov rovnakého pohlavia, by mali uznávať podobné ustanovenia prijaté inými členskými štátmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že Správa Lunacek nežiada od členských štátov, aby prijali zákon o registrovanom partnerstve, Katarína Neveďalová sa však snaží navodiť dojem, že Správa nemala za cieľ nijakým spôsobom zasahovať do otázky registrovaného partnerstva na úrovni členských štátov. To považujeme za zavádzajúce, keďže z návrhu Správy vyplýva, že všetky formy manželstva, partnerstva a rodičovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte, by mali byť uznané aj v ostatných členských štátoch. Ak teda všetky členské štáty musia na svojom území akceptovať napríklad registrované partnerstvo (zväzok dvoch osôb rovnakého pohlavia, pozn.) uzavreté v inom členskom štáte, tak to znamená, že v istej miere \"musia prijať registrované partnerstvo alebo niečo podobné\" . Návrhy obsiahnuté v Správe Lunacek , ktorej sa venuje napríklad portál hlavnespravy.sk zahŕňajú široké spektrum spoločenských oblastí. Jednou z nich je aj to, že \" Komisia by mala v prvom rade predložiť návrhy na vzájomné uznávanie pôsobnosti všetkých dokladov o osobnom stave v rámci celej EÚ vrátane registrovaného partnerstva , manželstva a právneho uznania rodu s cieľom znížiť diskriminačné právne a administratívne prekážky pre občanov a ich rodiny, keď si uplatňujú právo na voľný pohyb\" Taktiež Správa \" naliehavo vyzýva členské štáty , aby v súlade s predpismi EÚ uznávali všetky formy manželstva , partnerstva a rodičovstva, ktoré boli uzavreté v inom štáte osobami, ktoré majú bydlisko alebo pracujú na jeho území, a vyzýva Komisiu, aby zakročila proti členským štátom, ktoré tak nekonajú\" Napokon je v nej obsiahnuté to, že \" členské štáty, ktoré prijali právne predpisy o partnerskom spolužití, registrovanom partnerstve alebo manželstve párov rovnakého pohlavia, by mali uznávať podobné ustanovenia prijaté inými členskými štátmi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Lunacek", "hlavnespravy.sk"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0009+0+DOC+XML+V0//SK#_part1_def5", "http://www.hlavnespravy.sk/lunacek-a-jej-dopad-na-kazdodenny-zivot-europanov/212748"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:57.341367+00:00"}
{"id": "49740", "numeric_id": 49740, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49740", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Materské školy od 1. januára budú financované zo strany štátu.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR schválila balík školských zákonov s názvom „Nežná revolúcia vo vzdelávaní“, ktorý okrem iného prináša zásadnú zmenu financovania materských škôl. Od 1. januára 2025 by tak mali byť škôlky financované priamo zo štátneho rozpočtu. Novelou zákona vláda sleduje naplnenie cieľov Plánu obnovy. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV súčasnosti je fungovanie materských škôl financované z vlastných príjmov samospráv. Ich podstatnú časť predstavuje podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb.\n\nVláda SR koncom augusta schválila balík školských zákonov pod názvom „ Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ s cieľom zvýšiť kvalitu, dostupnosť a efektívnosť slovenského školstva. Súčasťou balíka bola aj zmena financovanie materských škôl. Ak zmena prejde v navrhovanom znení budú materské školy financované priamo zo štátneho rozpočtu.\n\nMaterské školy by tak mali byť od 1. januára 2025 financované priamo zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku pre jednotlivé materské školy sa bude odvíjať od počtu detí, ktoré ju navštevujú.\n\nTáto zmena sa zároveň dotkne aj rozpočtov obcí, pretože zníži ich pôvodné percento podielu na dani z príjmov fyzických osôb zo 70 % na 56,1% ( s. 24 ).\n\nNovelou zákona sa vláda snaží splniť jeden z cieľov Plánu obnovy a odolnosti , v ktorom sa zaviazala vytvoriť „diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania“.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR schválila balík školských zákonov s názvom „Nežná revolúcia vo vzdelávaní“, ktorý okrem iného prináša zásadnú zmenu financovania materských škôl. Od 1. januára 2025 by tak mali byť škôlky financované priamo zo štátneho rozpočtu. Novelou zákona vláda sleduje naplnenie cieľov Plánu obnovy. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.", "V súčasnosti je fungovanie materských škôl financované z vlastných príjmov samospráv. Ich podstatnú časť predstavuje podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb.", "Vláda SR koncom augusta schválila balík školských zákonov pod názvom „ Nežná revolúcia vo vzdelávaní “ s cieľom zvýšiť kvalitu, dostupnosť a efektívnosť slovenského školstva. Súčasťou balíka bola aj zmena financovanie materských škôl. Ak zmena prejde v navrhovanom znení budú materské školy financované priamo zo štátneho rozpočtu.", "Materské školy by tak mali byť od 1. januára 2025 financované priamo zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku pre jednotlivé materské školy sa bude odvíjať od počtu detí, ktoré ju navštevujú.", "Táto zmena sa zároveň dotkne aj rozpočtov obcí, pretože zníži ich pôvodné percento podielu na dani z príjmov fyzických osôb zo 70 % na 56,1% ( s. 24 ).", "Novelou zákona sa vláda snaží splniť jeden z cieľov Plánu obnovy a odolnosti , v ktorom sa zaviazala vytvoriť „diferencovaný a transparentný systém financovania predprimárneho vzdelávania“."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["financované", "Nežná revolúcia vo vzdelávaní", "bola", "navrhovanom znení", "byť", "s. 24", "Plánu obnovy a odolnosti", "zaviazala"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23373233/vlada-zmenila-kompetencie-rezortu-obrany-v-oblasti-obchodovania-s-polozkami-s-dvojakym-pouzitim.html", "https://www.minedu.sk/nezna-revolucia-vo-vzdelavani-vlada-sr-schvalila-balik-skolskych-zakonov/", "https://domov.sme.sk/c/23373233/vlada-zmenila-kompetencie-rezortu-obrany-v-oblasti-obchodovania-s-polozkami-s-dvojakym-pouzitim.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551192", "https://spravy.rtvs.sk/2024/05/to-co-mali-doteraz-na-starosti-samospravy-preberie-stat-sposob-financovania-materskych-skol-sa-zmeni/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551192", "https://www.planobnovy.sk/kompletny-plan-obnovy/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551193"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:40.337996+00:00"}
{"id": "vr27025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27025", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je to jediná organizácia (Európsky parlament, pozn.), kde vedia ľudia voliť priamo, všade inde je to už nepriamo alebo formou nominácie či dosadenia ľudí.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu Európskej únie je v súčasnosti Európsky parlament jediným orgánom EÚ, ktorého členovia sú volení tzv. priamou voľbou občanmi jednotlivých členských krajín EÚ každých 5 rokov. Zloženie Rady EÚ a Európskej rady majú občania možnosť ovplyvniť len nepriamo prostredníctvom národných volieb, na štruktúru Európskej komisie nemajú žiaden vplyv. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rada EÚ , ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty nemá presne stanovených členov, na každé zasadnutie Rady vysiela každý členský štát svojho ministra zodpovedného za prejednávanú oblasť. Predsedníctvo Rady sa medzi členskými štátmi strieda na princípe rotácie jediným stálym predsedom je vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je menovaný Európskou Radou, a ktorý zároveň predsedá zasadnutiam Rady ministrov zahraničných vecí. Európska rada určujúca hlavné politické smerovanie Únie sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie, ktorého volia členovia rady. Európska komisia zastupujúca záujmy EÚ ako celku je zložená z 28 (vrátane predsedu) komisárov menovaných Radou európskej únie, predsedom Európskej komisie a potvrdených Európskym parlamentom na funkčné obdobie piatich rokov. Jednotlivých komisárov nominujú členské štáty, reps. ich vlády. Predseda EK je navrhnutý Európskou radou a potvrdený Európskym parlamentom. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Európskej únie je v súčasnosti Európsky parlament jediným orgánom EÚ, ktorého členovia sú volení tzv. priamou voľbou občanmi jednotlivých členských krajín EÚ každých 5 rokov. Zloženie Rady EÚ a Európskej rady majú občania možnosť ovplyvniť len nepriamo prostredníctvom národných volieb, na štruktúru Európskej komisie nemajú žiaden vplyv. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rada EÚ , ktorá zastupuje jednotlivé členské štáty nemá presne stanovených členov, na každé zasadnutie Rady vysiela každý členský štát svojho ministra zodpovedného za prejednávanú oblasť. Predsedníctvo Rady sa medzi členskými štátmi strieda na princípe rotácie jediným stálym predsedom je vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý je menovaný Európskou Radou, a ktorý zároveň predsedá zasadnutiam Rady ministrov zahraničných vecí. Európska rada určujúca hlavné politické smerovanie Únie sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie, ktorého volia členovia rady. Európska komisia zastupujúca záujmy EÚ ako celku je zložená z 28 (vrátane predsedu) komisárov menovaných Radou európskej únie, predsedom Európskej komisie a potvrdených Európskym parlamentom na funkčné obdobie piatich rokov. Jednotlivých komisárov nominujú členské štáty, reps. ich vlády. Predseda EK je navrhnutý Európskou radou a potvrdený Európskym parlamentom. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["portálu", "Rada EÚ", "Európska rada", "Európska komisia"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/index_sk.htm", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_sk.htm", "http://www.european-council.europa.eu/the-institution?lang=sk", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-commission/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:00.799145+00:00"}
{"id": "vr37072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37072", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja nevidím dôvod, keby že mám matku Angličanku a zoberiem si to občianstvo alebo získam občianstvo Anglicka, tak prečo by mi malo Slovensko zobrať to občianstvo. Jednoducho ja si ho zoberiem preto, lebo jednoducho tá matka má to druhé občianstvo a cítim sa možno tak trošičku aj občanom tej druhej krajiny, odkiaľ tá moja matka pochádza. Súčasný právny stav, ktorý odhlasoval Smer a SNS takéto niečo nedovoľuje a automaticky týmto ľuďom berie občianstvo.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o zákon č. 250/2010 Z. z., na základe ktorého občan Slovenskej republiky automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle (t.j. žiadosti, vyhlásenia alebo iného úkonu smerujúceho k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva) dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Ak by pán Matovič dobrovoľne získal iné občianstvo, svoje slovenské občianstvo by tak na základe daného zákona stratil.", "analysis_paragraphs": ["Ide o zákon č. 250/2010 Z. z., na základe ktorého občan Slovenskej republiky automaticky stráca slovenské občianstvo dňom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle (t.j. žiadosti, vyhlásenia alebo iného úkonu smerujúceho k nadobudnutiu cudzieho štátneho občianstva) dobrovoľne nadobudne cudzie štátne občianstvo. Ak by pán Matovič dobrovoľne získal iné občianstvo, svoje slovenské občianstvo by tak na základe daného zákona stratil."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["základe"], "url": ["http://mic.iom.sk/sk/component/content/article/148-od-17-jula-2010-nadobuda-uinnos-novela-zakona-o-tatnom-obianstve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:35.287313+00:00"}
{"id": "vr37475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37475", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Jednoducho vtedy keď akcie na trhu rástli, tým, že ste zaviedli porovnávanie výnosov jednotlivých fondov v polročných intervaloch, tak všetky správcovské spoločnosti sa zbavili akcií a jednoducho preto sa prostriedky sporiteľov nezhodnotili.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál podnikam.webnoviny.sk v júni 2010 informuje: Ako uvádza Národná banka Slovenska (NBS) v správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 , podiel akciovej zložky v penzijných fondoch v druhom pilieri klesol z 9,8% čistej hodnoty majetku na začiatku minulého roka na 0,9% k 1. júlu 2009. Počas druhého polroka vlaňajška sa relatívne zastúpenie akcií ešte znížilo na koncoročných 0,1%. DSS sa pre tieto zmeny v portfóliu aktív podľa centrálnej banky rozhodli predovšetkým vzhľadom na novú právnu úpravu odplát v druhom pilieri, ktorú zaviedla vláda Roberta Fica. \"Tá totiž spolu s tým, že zaviedla nový druh odplaty naviazaný na výkonnosť dosiahnutú vo fondoch, priniesla aj povinnosť dopĺňania majetku z vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zákonom definovaná výkonnosť za sledované obdobie (6 mesiacov, pozn) je záporná ,\" objasnila NBS. (...) Počnúc aprílom až do konca roka 2009 správcovia dôchodkových úspor už uskutočňovali iba predaje akcií a podielových listov. \" Akciové trhy pritom práve v marci zastavili svoj prepad a následne až do októbra prakticky nepretržite rástli o desiatky percent. \" Ďalšiu analýzu venujúcu sa tejto otázke si môžete pozrieť napríklad tu . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál podnikam.webnoviny.sk v júni 2010 informuje: Ako uvádza Národná banka Slovenska (NBS) v správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009 , podiel akciovej zložky v penzijných fondoch v druhom pilieri klesol z 9,8% čistej hodnoty majetku na začiatku minulého roka na 0,9% k 1. júlu 2009. Počas druhého polroka vlaňajška sa relatívne zastúpenie akcií ešte znížilo na koncoročných 0,1%. DSS sa pre tieto zmeny v portfóliu aktív podľa centrálnej banky rozhodli predovšetkým vzhľadom na novú právnu úpravu odplát v druhom pilieri, ktorú zaviedla vláda Roberta Fica. \"Tá totiž spolu s tým, že zaviedla nový druh odplaty naviazaný na výkonnosť dosiahnutú vo fondoch, priniesla aj povinnosť dopĺňania majetku z vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zákonom definovaná výkonnosť za sledované obdobie (6 mesiacov, pozn) je záporná ,\" objasnila NBS. (...) Počnúc aprílom až do konca roka 2009 správcovia dôchodkových úspor už uskutočňovali iba predaje akcií a podielových listov. \" Akciové trhy pritom práve v marci zastavili svoj prepad a následne až do októbra prakticky nepretržite rástli o desiatky percent. \" Ďalšiu analýzu venujúcu sa tejto otázke si môžete pozrieť napríklad tu . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["podnikam.webnoviny.sk", "správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2009", "tu"], "url": ["http://podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/dss-sa-zbavili-takmer-vsetkych-investicii-do-akcii/15417", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/2009-2.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/c1-36916990-vela-nejasnosti-a-nizke-vynosy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:53.797853+00:00"}
{"id": "44051", "numeric_id": 44051, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44051", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Deti samozrejme nemajú opäť raz učebnice. (...) Deti nemajú knížky a sú čoraz slabšie v PISA testoch.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má dlhodobý problém s nedostatkom učebníc pre žiakov základných ako aj stredných škôl. Zopakoval sa aj počas školských rokov 2018/2019 a 2019/2020 . Testovanie PISA zisťuje schopnosti žiakov stredných a základných škôl v krajinách OECD. Test meria ich čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Slovensko sa do testovania prvýkrát zapojilo v roku 2003, naposledy v roku 2018. Vo všetkých troch sledovaných oblastiach sa naši žiaci v dlhodobom porovnaní zhoršujú . Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má dlhodobý problém s nedostatkom učebníc pre žiakov základných ako aj stredných škôl. Zopakoval sa aj počas školských rokov 2018/2019 a 2019/2020 . Testovanie PISA zisťuje schopnosti žiakov stredných a základných škôl v krajinách OECD. Test meria ich čitateľskú, matematickú a prírodovednú gramotnosť. Slovensko sa do testovania prvýkrát zapojilo v roku 2003, naposledy v roku 2018. Vo všetkých troch sledovaných oblastiach sa naši žiaci v dlhodobom porovnaní zhoršujú . Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobý", "2018/2019", "2019/2020", "Testovanie PISA", "zhoršujú"], "url": ["https://dennikn.sk/868686/detom-znovu-meskaju-ucebnice-v-europe-sme-medzi-najpomalsimi/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sukromny-vydavatel-spustil-peticiu-za-otvorenie-ucebnicoveho-trhu.html", "https://domov.sme.sk/c/22200366/ucitelia-sa-stazuju-na-ucebnice-stat-ide-tlacit-stare-vydania.html", "https://www.nucem.sk/sk/merania/medzinarodne-merania/pisa/o-merani-pisa", "https://a-static.projektn.sk/2019/12/Screenshot-2019-12-03-at-12.50.07-1960x1030.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:08.917420+00:00"}
{"id": "42912", "numeric_id": 42912, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42912", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS je jediná strana, ktorá predložila komplexnú reformu odvodov a sociálnych dávok.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie sú známe žiadne návrhy iných politických strán na reformu zahŕňajúcu odvody aj sociálne dávky. Návrh odvodového bonusu z dielne SaS je najkomplexnejšou navrhovanou reformou v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Odvodový bonus , návrh SaS na reformu odvodov a sociálnych dávok by podľa SaS priniesol zvýšenie čistých príjmov väčšiny ľudí a zjednodušil by celkový systém dávok. Sulík sa odvodovému bonusu venuje už vyše desať rokov, podrobne ho skúmal vo svojej diplomovej práci, pretláčal ho za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2011 a opäť o ňom začal hovoriť v roku 2017, kedy bonus nanovo prepočítal. Spomínaná reforma by zvýšila čisté príjmy väčšiny ľudí a zároveň by obmedzila mnohé sociálne dávky, dôchodky a daňové výnimky. Vyše osemdesiat rôznych sociálnych príspevkov by bolo zredukovaných na základnú dávku vo výške životného minima, na ktorú by mal nárok každý občan a ďalej na materskú, dávku pre osamelého rodiča a pre invalidov. Čo sa týka ostatných strán, SMER-SD ako jednu z priorít na roky 2016-2020 uvádza zvyšovanie životnej úrovne ľudí prostredníctvom znižovania miery nezamestnanosti, zvyšovania minimálnej mzdy a rastom príjmov ľudí s nižšími príjmami, dôchodcov a mladých rodín. Jednotlivé priority a spôsoby ich dosiahnutia však nie sú vysvetlené hlbšie, nie je teda jasné či by strana na dosiahnutie cieľov využila opatrenia súvisiace s odvodmi či sociálnymi dávkami. Most-Híd vo volebnom programe z roku 2016 navrhuje zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a podnikania či zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny. V dôchodkovej politike strana trvala na posilnení druhého piliera a v prvom pilieri podporovala inštitút minimálnych dôchodkov ( pdf , s. 24, 25). V sociálnej politike strana podporovala „ zvýšenie a udržanie rozdielu medzi maximálnou sociálnou dávkou a minimálnou mzdou “ a vyplácanie časti sociálnych dávok naviazané na vykonávanie verejnoprospešných prác ( pdf , s. 107). SNS v programe z roku 2016 uvádzala zriadenie doplnkového penzijného systému zameraného na dlhodobú starostlivosť o bezvládnych a starších občanov, zamestnanecké penzijné pripoistenie ako súčasť dôchodkového doplnkového sporenia, poskytovanie dávok pre dlhodobo nezamestnaných podmienené povinnou školskou dochádzkou ich detí či výkonom verejnoprospešných prác, zrušenie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov ( pdf , s. 13, 26). Strana SKOK! vo volebnom programe v roku 206 navrhovala sociálny balík s názvom „Eurovratka“, ktorý by sa skladal zo zníženia odvodov z miezd, zníženia DPH na všetky potraviny a na energie pre domácnosti a zrušenia koncesionárskych poplatkov ( pdf , s. 34). Program „Práca namiesto dávok“ by priniesol zníženie základnej sociálnej dávky pre práceschopných nezamestnaných a zvýšenie aktivačnej časti dávky na úroveň minimálnej mzdy ( pdf , s. 51). Vo volebnom programe KDH sa v roku 2016 nachádzalo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane o 560 eur ročne, pre ľudí s nízkymi dôchodkami možnosť zarobiť si mesačne do 200 eur bez daňového a odvodového zaťaženia, pre nezamestnaných možnosť zarobiť do 200 eur mesačne bez toho, aby prišli o dávky, zavedenie odvodového bonusu (zníženie poistných a sociálnych odvodov v závislosti od počtu nezaopatrených detí) a možnosť odviesť časť dane zamestnaných detí svojim rodičom či zvýšenie prídavku na dieťa pre rodiny so súhrnných príjmom oboch rodičov do trojnásobku priemernej mzdy. ( pdf , s.11, 29, 30). Hnutie Oľano-NOVA vo volebnom programe z roku 2016 navrhovalo zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 500 eur ročne, ústavnú ochranu dôchodkov z prvého a druhého piliera a možnosť prispievať rodičom na dôchodok jedným percentom vymeriavacieho základu ( pdf , s. 36, 44, 45).", "analysis_paragraphs": ["Nie sú známe žiadne návrhy iných politických strán na reformu zahŕňajúcu odvody aj sociálne dávky. Návrh odvodového bonusu z dielne SaS je najkomplexnejšou navrhovanou reformou v tejto oblasti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Odvodový bonus , návrh SaS na reformu odvodov a sociálnych dávok by podľa SaS priniesol zvýšenie čistých príjmov väčšiny ľudí a zjednodušil by celkový systém dávok. Sulík sa odvodovému bonusu venuje už vyše desať rokov, podrobne ho skúmal vo svojej diplomovej práci, pretláčal ho za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2011 a opäť o ňom začal hovoriť v roku 2017, kedy bonus nanovo prepočítal. Spomínaná reforma by zvýšila čisté príjmy väčšiny ľudí a zároveň by obmedzila mnohé sociálne dávky, dôchodky a daňové výnimky. Vyše osemdesiat rôznych sociálnych príspevkov by bolo zredukovaných na základnú dávku vo výške životného minima, na ktorú by mal nárok každý občan a ďalej na materskú, dávku pre osamelého rodiča a pre invalidov. Čo sa týka ostatných strán, SMER-SD ako jednu z priorít na roky 2016-2020 uvádza zvyšovanie životnej úrovne ľudí prostredníctvom znižovania miery nezamestnanosti, zvyšovania minimálnej mzdy a rastom príjmov ľudí s nižšími príjmami, dôchodcov a mladých rodín. Jednotlivé priority a spôsoby ich dosiahnutia však nie sú vysvetlené hlbšie, nie je teda jasné či by strana na dosiahnutie cieľov využila opatrenia súvisiace s odvodmi či sociálnymi dávkami. Most-Híd vo volebnom programe z roku 2016 navrhuje zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce a podnikania či zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmové skupiny. V dôchodkovej politike strana trvala na posilnení druhého piliera a v prvom pilieri podporovala inštitút minimálnych dôchodkov ( pdf , s. 24, 25). V sociálnej politike strana podporovala „ zvýšenie a udržanie rozdielu medzi maximálnou sociálnou dávkou a minimálnou mzdou “ a vyplácanie časti sociálnych dávok naviazané na vykonávanie verejnoprospešných prác ( pdf , s. 107). SNS v programe z roku 2016 uvádzala zriadenie doplnkového penzijného systému zameraného na dlhodobú starostlivosť o bezvládnych a starších občanov, zamestnanecké penzijné pripoistenie ako súčasť dôchodkového doplnkového sporenia, poskytovanie dávok pre dlhodobo nezamestnaných podmienené povinnou školskou dochádzkou ich detí či výkonom verejnoprospešných prác, zrušenie povinných minimálnych odvodov pre živnostníkov ( pdf , s. 13, 26). Strana SKOK! vo volebnom programe v roku 206 navrhovala sociálny balík s názvom „Eurovratka“, ktorý by sa skladal zo zníženia odvodov z miezd, zníženia DPH na všetky potraviny a na energie pre domácnosti a zrušenia koncesionárskych poplatkov ( pdf , s. 34). Program „Práca namiesto dávok“ by priniesol zníženie základnej sociálnej dávky pre práceschopných nezamestnaných a zvýšenie aktivačnej časti dávky na úroveň minimálnej mzdy ( pdf , s. 51). Vo volebnom programe KDH sa v roku 2016 nachádzalo zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane o 560 eur ročne, pre ľudí s nízkymi dôchodkami možnosť zarobiť si mesačne do 200 eur bez daňového a odvodového zaťaženia, pre nezamestnaných možnosť zarobiť do 200 eur mesačne bez toho, aby prišli o dávky, zavedenie odvodového bonusu (zníženie poistných a sociálnych odvodov v závislosti od počtu nezaopatrených detí) a možnosť odviesť časť dane zamestnaných detí svojim rodičom či zvýšenie prídavku na dieťa pre rodiny so súhrnných príjmom oboch rodičov do trojnásobku priemernej mzdy. ( pdf , s.11, 29, 30). Hnutie Oľano-NOVA vo volebnom programe z roku 2016 navrhovalo zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 500 eur ročne, ústavnú ochranu dôchodkov z prvého a druhého piliera a možnosť prispievať rodičom na dôchodok jedným percentom vymeriavacieho základu ( pdf , s. 36, 44, 45)."], "analysis_date": "2019-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Odvodový bonus", "uvádza", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-31/odvodovy-bonus-nezomrel-len-odpociva.html", "https://www.strana-smer.sk/program", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.sns.sk/wp-content/uploads/2018/01/SNS_Volebny_program_2016_2020.pdf", "http://www.sk-ok.sk/files/SKOK_2016_generalna_oprava_slovenska.pdf", "http://www.sk-ok.sk/files/SKOK_2016_generalna_oprava_slovenska.pdf", "https://kdh.sk/wp-content/uploads/2016/01/volebny_program_web.pdf", "http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2016/03/PROGRAM_OLANO_bez_orezek_B.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:27.197647+00:00"}
{"id": "46710", "numeric_id": 46710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46710", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam (v Trnave - pozn.) už každý kto sa nakazí, tak je len tou britskou mutáciou nakazený.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keďže podiel vzoriek s tzv. britskou mutáciou kornavírusu bol v Trnave cez 80 percent, väčšina ľud í, ktorí sa dnes nakazia, sa pravdepodobne nakazí touto mutáciou. Nie je to však „každý” novopribudnutý pacient, ako uviedol premiér. To by musel byť podiel vzoriek 100 percent. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Od 30. januára do 2. februára 2021 sa v Trnave uskutočnil skríning na COVID-19, kde miera pozitivity dosiahla 1,19 %. Ľudia s pozitívnym výsledkom boli následne pozvaní na PCR-testy, aby úrady zistili mieru tzv. britskej mutácie (variant B117). Tohto pretestovania sa zúčastnilo 26 osôb - dvaja boli vyhodnotení ako falošne pozitívni a u 21 osôb sa potvrdila prítomnosť britskej mutácie, čo predstavuje 87,5 % pozitívnych vzoriek. Minister zdravotníctva Marek Krajčí na tlačovej besede 5. februára 2021 odprezentoval výsledky zisťovania zastúpenia britskej mutácie v populácii. V Trnavskom kraji bola prítomnosť britského variantu zistená v 81,65 % otestovaných vzoriek, čo je najvyšší podiel na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Keďže podiel vzoriek s tzv. britskou mutáciou kornavírusu bol v Trnave cez 80 percent, väčšina ľud í, ktorí sa dnes nakazia, sa pravdepodobne nakazí touto mutáciou. Nie je to však „každý” novopribudnutý pacient, ako uviedol premiér. To by musel byť podiel vzoriek 100 percent. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Od 30. januára do 2. februára 2021 sa v Trnave uskutočnil skríning na COVID-19, kde miera pozitivity dosiahla 1,19 %. Ľudia s pozitívnym výsledkom boli následne pozvaní na PCR-testy, aby úrady zistili mieru tzv. britskej mutácie (variant B117). Tohto pretestovania sa zúčastnilo 26 osôb - dvaja boli vyhodnotení ako falošne pozitívni a u 21 osôb sa potvrdila prítomnosť britskej mutácie, čo predstavuje 87,5 % pozitívnych vzoriek. Minister zdravotníctva Marek Krajčí na tlačovej besede 5. februára 2021 odprezentoval výsledky zisťovania zastúpenia britskej mutácie v populácii. V Trnavskom kraji bola prítomnosť britského variantu zistená v 81,65 % otestovaných vzoriek, čo je najvyšší podiel na Slovensku."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["skríning", "odprezentoval", "zistená"], "url": ["https://www.trnava.sk/sk/aktualita/vysledky-testovania-od-30-januara-do-2-februara-na-odbernych-miestach-zriadenych-mestom-trnava", "https://www.ta3.com/clanok/1202415/tb-i-matovica-a-predstavitelov-vlady-o-spusteni-covid-automatu.html", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210205.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:47.027284+00:00"}
{"id": "49700", "numeric_id": 49700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49700", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Jedny z najhorších financií v Európskej únii boli už na sklonku roku 2019, keď predchádzajúca vláda zrušila vtedy dôchodkový automat a proste vtedy schválila 13. dôchodok.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zrušenie dôchodkového automatu ako aj zavedenie 13. dôchodkov malo výrazne negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií, čo konštatovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Keďže nová vláda tieto opatrenia zrušila, respektíve znížila ich fiškálny dopad, ich vplyv sa plne nepremietol do celoeurópskych porovnaní. Keďže nevieme určiť, ako by obstáli naše verejné financie v porovnaní s ostatnými štátmi, keby nová vláda tieto opatrenie nezvrátila, hodnotíme výrok Mariána Viskupiča ako neoveriteľný.\n\nV septembri 2019, počas tretej vlády Roberta Fica, parlament novelou zákona o sociálnom poistení zrušil tzv. dôchodkový automat, a strop na dôchodkový vek stanovil fixne na 64 rokov. Pred novelou sa dôchodkový vek určoval podľa vývoja strednej dĺžky života. Nová vláda následne cez novelu zákona o sociálnom poistení zrušila zastropovanie veku odchodu do penzie a opätovne zaviedla automat. Vo februári 2020, krátko pred parlamentnými voľbami, vtedajšia koalícia schválila v skrátenom konaní zavedenie 13. dôchodkov, ktoré nahradili vianočný príspevok. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová zákon podpísala, no podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti tohto zákona, keďže podľa jej názoru neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Z dôvodu straty platnosti právneho predpisu však Ústavný súd konanie zastavil.\n\nZákon o trinástom dôchodku bol neskôr zmenený novou vládnou koalíciou. Zmena sa týkala najmä jej výšky a transformácie na štátnu sociálnu dávku. Výdavky na vyplácanie 13. dôchodkov schválené Smerom pred voľbami mali v roku 2020 dosiahnuť sumu 589 miliónov eur ročne, na 13. dôchodky schválené novou koalíciou pod vedením Igora Matoviča bolo vynaložených 307,5 milióna eur.\n\nPodľa portálu Eurostatat malo Slovensko v štvrtom kvartáli roka 2019, pri výške 48 % HDP, 14. najvyšší dlh zo 27 európskych štátov. Rovnakú pozíciu si zachovalo aj v prvom štvrťroku 2020, keď verejný dlh stúpol na 49 %. V roku 2019 malo Slovensko v rámci štátov EÚ 7. najvyšší deficit verejných financií.\n\nPodľa analýzy Európskej komisie o Udržateľnosti verejných financií členských krajín bolo Slovensko v roku 2019 v kategórii nízkeho rizika strednodobej fiškálnej udržateľnosti. V analýze sa však zároveň uvádza, že Slovenská ekonomika, ako niekoľko ďalších z EÚ, je zraniteľných kvôli nestálosti ich ekonomík (pdf., s. 130). Analýza predpokladala, že dlh Slovenskej republiky by mal v pomere k hrubému domácemu produktu za rovnakých okolností z dlhodobého hľadiska mierne klesať (pdf., s. 243).\n\nDokument Európskej komisie bol publikovaný v januári 2020, takže nereflektuje zmeny v 13. dôchodkoch, o ktorých hovorí Viskupič.\n\nV analýze Udržateľnosti verejných financií z roku 2020 však už Slovensko patrilo medzi krajiny s vysokým rizikom strednodobej a dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Analýza spomína, že Slovensko spolu s krajinami ako Belgicko, Španielsko a Slovinsko, čelí významným rizikám z dôvodu zraniteľnosti voči nepriaznivému makrofinančnému vývoju alebo slabším fiškálnym zlepšeniam, než sa predpokladalo. Podľa analýzi dlhodobé fiškálne výzvy sú spojené s rýchlo rastúcimi nákladmi na starnutie obyvateľstva, najmä v oblasti dôchodkov, čo významne prispieva k vysokému riziku verejných financií na Slovensku ​(.pdf s.6 -11).\n\nV rámci hodnotenia rizika fiškálnej udržateľnosti členských štátov sa Slovensko v tomto hodnotení spolu s Poľskom, Rumunskom a Belgickom nachádzalo v pásme vysokého rizika fiškálnej udržateľnosti dlhu a to v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte (.pdf s. 13).\n\nTabuľka rizika fiškálnej udržateľnosti štátov EÚ. Zdroj: Debt Sustainability Monitor\n\nMonitorovanie a hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky vykonáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe z apríla 2020 konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Podľa vtedajšieho predsedu rady Ivana Šramka boli hlavným dôvodom zhoršenia zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. RRZ očakávala, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch.\n\nNový predseda RRZ Ján Tóth hovoril o tom, že kritické pre finančnú stabilitu dôchodkov bolo odstránenie dôchodkového automatu pre vek odchodu do dôchodku. „Spolu s 13. dôchodkom a extrémne štedro nastavenou valorizáciou minimálneho dôchodku to vyústilo do zhoršenia ukazovateľa na úrovni 2,5% HDP (t.j. cca 2,5 mld eur). V porovnaní s nastavením z roku 2018 tak dôchodkový systém prišiel o jednu tretinu svojich zdrojov o 50 rokov“, napísal v októbri 2021 Tóth vo svojom blogu.\n\nPodľa ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti bolo Slovensko v decembri 2019 desatinu percenta od 5-percentnej hranice vysokého rizika udržateľnosti verejných financií. Túto hranicu sme následne prekročili vo februári 2020, keď indikátor dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 5,2 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP (.pdf s. 28).", "analysis_paragraphs": ["Zrušenie dôchodkového automatu ako aj zavedenie 13. dôchodkov malo výrazne negatívny vplyv na udržateľnosť verejných financií, čo konštatovala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Keďže nová vláda tieto opatrenia zrušila, respektíve znížila ich fiškálny dopad, ich vplyv sa plne nepremietol do celoeurópskych porovnaní. Keďže nevieme určiť, ako by obstáli naše verejné financie v porovnaní s ostatnými štátmi, keby nová vláda tieto opatrenie nezvrátila, hodnotíme výrok Mariána Viskupiča ako neoveriteľný.", "V septembri 2019, počas tretej vlády Roberta Fica, parlament novelou zákona o sociálnom poistení zrušil tzv. dôchodkový automat, a strop na dôchodkový vek stanovil fixne na 64 rokov. Pred novelou sa dôchodkový vek určoval podľa vývoja strednej dĺžky života. Nová vláda následne cez novelu zákona o sociálnom poistení zrušila zastropovanie veku odchodu do penzie a opätovne zaviedla automat. Vo februári 2020, krátko pred parlamentnými voľbami, vtedajšia koalícia schválila v skrátenom konaní zavedenie 13. dôchodkov, ktoré nahradili vianočný príspevok. Vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová zákon podpísala, no podala návrh na Ústavný súd SR na preskúmanie ústavnosti tohto zákona, keďže podľa jej názoru neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. Z dôvodu straty platnosti právneho predpisu však Ústavný súd konanie zastavil.", "Zákon o trinástom dôchodku bol neskôr zmenený novou vládnou koalíciou. Zmena sa týkala najmä jej výšky a transformácie na štátnu sociálnu dávku. Výdavky na vyplácanie 13. dôchodkov schválené Smerom pred voľbami mali v roku 2020 dosiahnuť sumu 589 miliónov eur ročne, na 13. dôchodky schválené novou koalíciou pod vedením Igora Matoviča bolo vynaložených 307,5 milióna eur.", "Podľa portálu Eurostatat malo Slovensko v štvrtom kvartáli roka 2019, pri výške 48 % HDP, 14. najvyšší dlh zo 27 európskych štátov. Rovnakú pozíciu si zachovalo aj v prvom štvrťroku 2020, keď verejný dlh stúpol na 49 %. V roku 2019 malo Slovensko v rámci štátov EÚ 7. najvyšší deficit verejných financií.", "Podľa analýzy Európskej komisie o Udržateľnosti verejných financií členských krajín bolo Slovensko v roku 2019 v kategórii nízkeho rizika strednodobej fiškálnej udržateľnosti. V analýze sa však zároveň uvádza, že Slovenská ekonomika, ako niekoľko ďalších z EÚ, je zraniteľných kvôli nestálosti ich ekonomík (pdf., s. 130). Analýza predpokladala, že dlh Slovenskej republiky by mal v pomere k hrubému domácemu produktu za rovnakých okolností z dlhodobého hľadiska mierne klesať (pdf., s. 243).", "Dokument Európskej komisie bol publikovaný v januári 2020, takže nereflektuje zmeny v 13. dôchodkoch, o ktorých hovorí Viskupič.", "V analýze Udržateľnosti verejných financií z roku 2020 však už Slovensko patrilo medzi krajiny s vysokým rizikom strednodobej a dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Analýza spomína, že Slovensko spolu s krajinami ako Belgicko, Španielsko a Slovinsko, čelí významným rizikám z dôvodu zraniteľnosti voči nepriaznivému makrofinančnému vývoju alebo slabším fiškálnym zlepšeniam, než sa predpokladalo. Podľa analýzi dlhodobé fiškálne výzvy sú spojené s rýchlo rastúcimi nákladmi na starnutie obyvateľstva, najmä v oblasti dôchodkov, čo významne prispieva k vysokému riziku verejných financií na Slovensku ​(.pdf s.6 -11).", "V rámci hodnotenia rizika fiškálnej udržateľnosti členských štátov sa Slovensko v tomto hodnotení spolu s Poľskom, Rumunskom a Belgickom nachádzalo v pásme vysokého rizika fiškálnej udržateľnosti dlhu a to v krátkodobom, strednodobom aj dlhodobom horizonte (.pdf s. 13).", "Tabuľka rizika fiškálnej udržateľnosti štátov EÚ. Zdroj: Debt Sustainability Monitor", "Monitorovanie a hodnotenie vývoja hospodárenia Slovenskej republiky vykonáva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe z apríla 2020 konštatovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa výrazne zhoršila už pred pandémiou. Podľa vtedajšieho predsedu rady Ivana Šramka boli hlavným dôvodom zhoršenia zmeny v dôchodkovom systéme, pričom najväčší vplyv malo zastropovanie veku odchodu do dôchodku. RRZ očakávala, že prijatá legislatíva zvyšujúca výdavky na dôchodky a zároveň postupne silnejúci vplyv starnutia populácie budú významne prispievať k zhoršovaniu hospodárenia rozpočtu už v najbližších rokoch.", "Nový predseda RRZ Ján Tóth hovoril o tom, že kritické pre finančnú stabilitu dôchodkov bolo odstránenie dôchodkového automatu pre vek odchodu do dôchodku. „Spolu s 13. dôchodkom a extrémne štedro nastavenou valorizáciou minimálneho dôchodku to vyústilo do zhoršenia ukazovateľa na úrovni 2,5% HDP (t.j. cca 2,5 mld eur). V porovnaní s nastavením z roku 2018 tak dôchodkový systém prišiel o jednu tretinu svojich zdrojov o 50 rokov“, napísal v októbri 2021 Tóth vo svojom blogu.", "Podľa ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti bolo Slovensko v decembri 2019 desatinu percenta od 5-percentnej hranice vysokého rizika udržateľnosti verejných financií. Túto hranicu sme následne prekročili vo februári 2020, keď indikátor dlhodobej udržateľnosti dosiahol hodnotu 5,2 % HDP. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti predstavuje hodnotu, o ktorú by sa malo zmeniť štrukturálne primárne saldo (pomocou zvýšenia daní alebo znížením „neúrokových“ výdavkov), aby úroveň verejného dlhu bola o 50 rokov na úrovni 50% HDP (.pdf s. 28)."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:52.861302+00:00"}
{"id": "vr28273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28273", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Momentálne to (systém pravidiel rozhodovania súdov resp. občiansky poriadok, pozn.) máme vo verejnej diskusii, v takzvanom medzirezortnom pripomienkovom konaní.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky súčasti návrhu nového systému, ktorý má nahradiť Občiansky súdny poriadok, sa v súčasnosti nachádzajú v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tomáš Borec hovorí o navrhovanej zmene súčasného Občianskeho súdneho poriadku. Ten má byť nahradený troma kódexami: Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Civilný sporový poriadok bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania 15. augusta 2014 a konanie má trvať do 30. septembra 2014. Civilný mimosporový poriadok je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 28. augusta 2014 a má trvať do 30. septembra 2014. Správny súdny poriadok bol predložený do do medzirezortného pripomienkového konania 28. augusta 2014, pričom medzirezortné pripomienkové konanie bude trvať do 30. septembra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Všetky súčasti návrhu nového systému, ktorý má nahradiť Občiansky súdny poriadok, sa v súčasnosti nachádzajú v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tomáš Borec hovorí o navrhovanej zmene súčasného Občianskeho súdneho poriadku. Ten má byť nahradený troma kódexami: Civilným sporovým poriadkom, Civilným mimosporovým poriadkom a Správnym súdnym poriadkom. Civilný sporový poriadok bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania 15. augusta 2014 a konanie má trvať do 30. septembra 2014. Civilný mimosporový poriadok je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 28. augusta 2014 a má trvať do 30. septembra 2014. Správny súdny poriadok bol predložený do do medzirezortného pripomienkového konania 28. augusta 2014, pričom medzirezortné pripomienkové konanie bude trvať do 30. septembra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["poriadok", "konania", "Civilný", "Správny"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1878", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=7581&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=7604&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=7604&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:23.220892+00:00"}
{"id": "vr35619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35619", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V tomto roku počas celého prvého polroka ministerstvo financií nezverejnilo daňovú prognózu, ktorú vždy zverejňovalo vo februári, následne aj v apríli.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá tohtoročná daňová prognóza bola zverejnená v júli, po zasadnutí výboru pre daňové prognózy koncom júla.", "analysis_paragraphs": ["Prvá tohtoročná daňová prognóza bola zverejnená v júli, po zasadnutí výboru pre daňové prognózy koncom júla."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Prvá tohtoročná daňová prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:40.831429+00:00"}
{"id": "vr17785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17785", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...máme minimálne 70 tisíc neobsadených pracovných miest?", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa internetového sprievodcu trhom práce prevádzkovaných Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny bolo 22. mája 2018 o 10 hodine evidovaných 86 927 voľných pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa internetového sprievodcu trhom práce prevádzkovaných Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny bolo 22. mája 2018 o 10 hodine evidovaných 86 927 voľných pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["sprievodcu"], "url": ["https://www.istp.sk/vpm.php?zdroj%255B%255D=3&zdroj_meno%255B%255D=upsvar.sk&vyraz=&search_poziciu=&lokalita_zamestnania=-1&lokalita_zamestnania_fulltext=&select_vzdelanie=0&select_zdroj=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:20.840507+00:00"}
{"id": "vr27195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27195", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja si pána Brossmana veľmi vážim, založili sme Dobrého Anjela spolu", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Andreja Kisku označujeme za pravdivý. Na oficiálnej webstránke Dobrého anjela sú za zakladateľov považovaní Andrej Kiska a Igor Brossman. To či si Brossmana Kiska skutočne váži Demagog.SK neoveruje.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Andreja Kisku označujeme za pravdivý. Na oficiálnej webstránke Dobrého anjela sú za zakladateľov považovaní Andrej Kiska a Igor Brossman. To či si Brossmana Kiska skutočne váži Demagog.SK neoveruje."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["webstránke"], "url": ["http://www.dobryanjel.sk/zakladatelia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:15.539338+00:00"}
{"id": "vr14927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14927", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "A povedzme si tu pravdu, v skutočnosti naozaj 60-70 percent ľudí nechcelo vládu Roberta Fica 3.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kollárov výrok potvrdzuje prieskum Polis , uverejnený z 21.1.2016 na otázku: \"Ktoré politické strany by ste chceli v novej vláde\" odpovedalo stranou SMER-SD až 42 % opýtaných. Stranu SMER-SD teda nechcelo vo vláde necelých 60 % opýtaných. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kollárov výrok potvrdzuje prieskum Polis , uverejnený z 21.1.2016 na otázku: \"Ktoré politické strany by ste chceli v novej vláde\" odpovedalo stranou SMER-SD až 42 % opýtaných. Stranu SMER-SD teda nechcelo vo vláde necelých 60 % opýtaných. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Polis"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20076712/prieskum-v-novej-vlade-ludia-matovica-nechcu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:00.199048+00:00"}
{"id": "vr31237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31237", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ešte k tomu grécku z tridsiatich rokov odkedy Grécko vstúpilo do únie, dvadsať jeden vládli socialisti a prelomové rozhodnutia, ktoré znamenali zadlženosť na neúnosnosť verejných financií v tej krajine prijímali socialisti.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prehlad gréckych vlád (1981 - 2011): rok 1981-85 1985-89 1989-89 1989-89 1989-90 1990-93 1993-96 vláda PASOK PASOK ND + KKE n/p ND + KKE + PASOK ND PASOK rok 1996-96 1996-00 2000-04 2004-07 2004-09 2009-10 2010-11 2011-11 vláda PASOK PASOK PASOK ND ND PASOK PASOK PASOK Od vstupu Grécka do EÚ teda od roku 1981 sme napocítali 21 rokov vláda strany PASOK co je socialistická strana. J Figel v tejto casti výroku hovorí pravdu. Vývoj zadlženosti Grécka (1980 - 2010): rok 1980 '81 '82 '83 '84 '85 '86 '87 ;88 '89 '90 '91 '92 '93 '94 '95 dlh (%HDP) 22,6 26,4 29,4 33,7 40,1 46,7 47,2 52,5 57,2 60,0 73,3 74,8 80,1 100,5 98,5 99,2 rok '96 '97 '98 '99 '00 '01 '02 '03 '04 '05 '06 '07 '08 '09 '10 '11 dlh (%DPH) 101,6 98,7 96,6,1 102,5 103,4 103,7 101,2 97,3 98,8 100,3 106,1 105,1 110,3 126,8 142,0 152,3 Uvádzame prehlad vlády PASOK a ako pocas vlády zadlžili krajinu. Na porovnanie uvádzame aj vládu ND - Novej demokracie co bola vláda pravicová: Vláda vyrobený dlh (%HDP) 1981-85 PASOK 20,3 1985-89 PASOK 13,3 1990-93 ND 27,2 1993-96 PASOK 1,1 1996-00 PASOK 1,8 2000-04 PASOK - 4,6 2004-07 ND 6,5 2007-09 ND 21,7 2009-10 PASOK 15,2 2010-11 PASOK 10,3 Ako vidíme z tabulky Grécko zadlžovala lavicová vláda PASOK predovšetkým tesne po vstupe do EÚ a v rokoch 2009 až 2011. Grécko však zadlžovala aj pravicová vláda a to velmi výrazne. V rokoch 1990 až 1993 to bolo 27,2 %HPD a v rokoch 2007 až 2009 to bolo až 21,7 % HPD. Je preto velmi zavádzajúce tvrdit, že za 21 rokov lavicových vlád sa zaznamenala neúnosná zadlženost verejných financií. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prehlad gréckych vlád (1981 - 2011): rok 1981-85 1985-89 1989-89 1989-89 1989-90 1990-93 1993-96 vláda PASOK PASOK ND + KKE n/p ND + KKE + PASOK ND PASOK rok 1996-96 1996-00 2000-04 2004-07 2004-09 2009-10 2010-11 2011-11 vláda PASOK PASOK PASOK ND ND PASOK PASOK PASOK Od vstupu Grécka do EÚ teda od roku 1981 sme napocítali 21 rokov vláda strany PASOK co je socialistická strana. J Figel v tejto casti výroku hovorí pravdu. Vývoj zadlženosti Grécka (1980 - 2010): rok 1980 '81 '82 '83 '84 '85 '86 '87 ;88 '89 '90 '91 '92 '93 '94 '95 dlh (%HDP) 22,6 26,4 29,4 33,7 40,1 46,7 47,2 52,5 57,2 60,0 73,3 74,8 80,1 100,5 98,5 99,2 rok '96 '97 '98 '99 '00 '01 '02 '03 '04 '05 '06 '07 '08 '09 '10 '11 dlh (%DPH) 101,6 98,7 96,6,1 102,5 103,4 103,7 101,2 97,3 98,8 100,3 106,1 105,1 110,3 126,8 142,0 152,3 Uvádzame prehlad vlády PASOK a ako pocas vlády zadlžili krajinu. Na porovnanie uvádzame aj vládu ND - Novej demokracie co bola vláda pravicová: Vláda vyrobený dlh (%HDP) 1981-85 PASOK 20,3 1985-89 PASOK 13,3 1990-93 ND 27,2 1993-96 PASOK 1,1 1996-00 PASOK 1,8 2000-04 PASOK - 4,6 2004-07 ND 6,5 2007-09 ND 21,7 2009-10 PASOK 15,2 2010-11 PASOK 10,3 Ako vidíme z tabulky Grécko zadlžovala lavicová vláda PASOK predovšetkým tesne po vstupe do EÚ a v rokoch 2009 až 2011. Grécko však zadlžovala aj pravicová vláda a to velmi výrazne. V rokoch 1990 až 1993 to bolo 27,2 %HPD a v rokoch 2007 až 2009 to bolo až 21,7 % HPD. Je preto velmi zavádzajúce tvrdit, že za 21 rokov lavicových vlád sa zaznamenala neúnosná zadlženost verejných financií. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["vlád", "zadlženosti"], "url": ["http://www.terra.es/personal2/monolith/00europa.htm#gre", "http://www.economywatch.com/economic-statistics/Greece/General_Government_Gross_Debt_Percentage_GDP/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:59.531938+00:00"}
{"id": "vr18170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18170", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...Si zoberte, že jeden denník nemenovaný (Denník N, pozn.), zverejnil verziu, ako to (únos Vietnamca, pozn.) vlastne bolo. Nejaké motorky, telefonáty atď. Vzápätí tento denník to sám poprel a označil to, že to nie je pravda.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník N zverejnil začiatkom augusta článok , ktorý podrobne opisuje únos a prevoz Vietnamca z Bratislavy do Moskvy. Krátko na to sa vo veci začalo vyšetrovanie , ktoré ukázalo, že vo svedectvách policajtov, ktoré v lete zverejnil Denník N, boli nepresnosti. Médium na ne samo poukázalo v článku v októbri 2018. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že nepresnosti v prvom článku sú dôsledkom toho, že v tom čase vyšetrovanie prípadu bolo iba na začiatku. Medzi spomínanými verziami únosu Denník N publikoval ďalších 52 článkov o únose vietnamského občana, nejednalo sa teda o popretie \"vzápätí\", ako tvrdí Blanár. Keďže však Denník N skutočne opravil svoju pôvodnú správu, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Denník N zverejnil začiatkom augusta článok , ktorý podrobne opisuje únos a prevoz Vietnamca z Bratislavy do Moskvy. Krátko na to sa vo veci začalo vyšetrovanie , ktoré ukázalo, že vo svedectvách policajtov, ktoré v lete zverejnil Denník N, boli nepresnosti. Médium na ne samo poukázalo v článku v októbri 2018. V tejto súvislosti je dôležité podotknúť, že nepresnosti v prvom článku sú dôsledkom toho, že v tom čase vyšetrovanie prípadu bolo iba na začiatku. Medzi spomínanými verziami únosu Denník N publikoval ďalších 52 článkov o únose vietnamského občana, nejednalo sa teda o popretie \"vzápätí\", ako tvrdí Blanár. Keďže však Denník N skutočne opravil svoju pôvodnú správu, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["článok", "vyšetrovanie", "článku", "článok", "informovala", "poukazoval", "článok"], "url": ["https://dennikn.sk/1195234/ako-kalinak-pristavil-lietadlo-pre-unoscov-z-vietnamu/", "https://dennikn.sk/minuta/1196149/", "https://dennikn.sk/1247745/dvaja-policajti-dosvedcili-unos-vietnamca-ktory-kalinak-nevidel/", "https://dennikn.sk/1195234/ako-kalinak-pristavil-lietadlo-pre-unoscov-z-vietnamu/", "https://dennikn.sk/minuta/1196149/", "https://dennikn.sk/1198283/ako-kalinak-vysvetloval-vietnamsku-kauzu-islo-o-ekonomickeho-zlocinca-zlyhali-nemci-a-na-palube-nikto-nelezal/", "https://dennikn.sk/1247745/dvaja-policajti-dosvedcili-unos-vietnamca-ktory-kalinak-nevidel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:45.517854+00:00"}
{"id": "vr31155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31155", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ako vyplýva z analýzy OSN, štáty na celom svete dlhodobo prehrávajú boj s drogovou kriminalitou a užívanie drog neustupuje napriek množstvu opatrení, ktoré štáty v boji s touto kriminalitou realizujú.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť štúdiu, ktorá by hovorila o prehrávani v boji s drogovou kriminalitou. Z analýzy, ktorú sme našli sa nedá povedať, či štáty na celom svete boj s kriminalitou prehrávajú. Z výročnej správy Polície SR pre rok 2011 vyplýva , že v tomto roku bol na Slovensku odhalený druhý najvyšší počet drogových trestných činov, pri čom trend je z roka na rok rastúci pre počet odhalených drogových trestných činov. Štatistika agentúry OSN pre drogy a kriminalitu uvádza drogovú kriminalitu v štátoch sveta v rokoch 2003 - 2008. Z nich vyplýva, že podobný trend ako na Slovensku môžeme sledovať napríklad v Kanade, Čile, Maroku, Arménsku, na Cypre, v Turecku, Švédsku, Anglicku, Francúzsku. Naopak, Japonsko, Singapúr a Filipíny sú príklady krajín, kde počet drogových trestných činov klesá. Zo správy OSN vyplýva, že v niektorých krajinách klesá počet kriminálnych prípadov spojených s drogami, v iných stúpa. Zo štatistiky tak nevyplýva žiadny globálny trend a nedá sa tiež jej výstupy označiť ako dôkaz prehŕavania v boji proti drogám. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť štúdiu, ktorá by hovorila o prehrávani v boji s drogovou kriminalitou. Z analýzy, ktorú sme našli sa nedá povedať, či štáty na celom svete boj s kriminalitou prehrávajú. Z výročnej správy Polície SR pre rok 2011 vyplýva , že v tomto roku bol na Slovensku odhalený druhý najvyšší počet drogových trestných činov, pri čom trend je z roka na rok rastúci pre počet odhalených drogových trestných činov. Štatistika agentúry OSN pre drogy a kriminalitu uvádza drogovú kriminalitu v štátoch sveta v rokoch 2003 - 2008. Z nich vyplýva, že podobný trend ako na Slovensku môžeme sledovať napríklad v Kanade, Čile, Maroku, Arménsku, na Cypre, v Turecku, Švédsku, Anglicku, Francúzsku. Naopak, Japonsko, Singapúr a Filipíny sú príklady krajín, kde počet drogových trestných činov klesá. Zo správy OSN vyplýva, že v niektorých krajinách klesá počet kriminálnych prípadov spojených s drogami, v iných stúpa. Zo štatistiky tak nevyplýva žiadny globálny trend a nedá sa tiež jej výstupy označiť ako dôkaz prehŕavania v boji proti drogám. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "Štatistika"], "url": ["http://www.minv.sk/?policia", "http://www.unodc.org/unodc/en/data-and-analysis/statistics/crime.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:54.964825+00:00"}
{"id": "vr31903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31903", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pred 2 dňami som na verejnoprávnom okruhu v Slovenskom rozhlase počul oficiálnu správu - Európska komisia vyčíta Českej republike práve štruktúru systému dôchodkového zabezpečenia a práve nízku stabilitu a nízku životaschopnosť druhého piliera.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európska Komisia (EK) síce skutočne vydala správu v ktorej kritizovala český dôchodkový systém, v tejto kritike sa však neobjavila zmienka o kritike \"druhého pilieru\", ani žiadneho podobného formátu. Správa EK považuje reformu ako celok za krok správnym smerom, avšak zároveň varuje pred jej neudržateľnosťou a nutnosti prijať ďalšie zmeny. Pravdou je, že reforma českého dôchodkového systému prináša druhý pilier podobného charakteru ako na Slovensku, kritika EU sa však priamo nezmieňuje druhý pilier. Radoslav Procházka si preto túto správu prikrášlil vo svoj prospech a jeho výrok hodnotíme ako zavádzanie. Slovenský rozhlas vydal 31. mája 2012 správu, kde sa hovorí, že Európska komisia (EK) kritizuje českú dôchodkovú reformu. Správa hovorí, že EK považuje reformu za \" nedostatočnú a dlhodobo neudržateľnú \". O kritike českej dôchodkovej reformy píše aj denník Pravda (čtk) na svojej stránke a informáciu dopĺňa: \"Komisia upozornila, že do reformy nebolo jasne zapracované spojenie veku odchodu do dôchodku a očakávanej dĺžky života. Reformy zavádzajúce novú penzijnú schému, ktoré boli schválené minulý rok a ktoré mali nabiehať do praxe od roku 2013, sú podľa Európskej komisie relevantnou reakciou na potreby zabezpečiť v budúcnosti adekvátne penzie. Avšak ich efektívnosť je podľa komisie obmedzená okrem iného nedostatkom opatrení na stimuláciu účasti ľudí v novom systéme . \" Podobne sa vyjadruje aj správa portálu radio.cz . Čo sa týka dôchodkovej reformy v Česku ako takej, jej najvýznamnejším prvkom je zavedenie viacpilierového systému, ktorý počíta so sporením na penzijných fondoch. O dôchodkovej reforme v Česku si môžete viac prečítať tu . Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska Komisia (EK) síce skutočne vydala správu v ktorej kritizovala český dôchodkový systém, v tejto kritike sa však neobjavila zmienka o kritike \"druhého pilieru\", ani žiadneho podobného formátu. Správa EK považuje reformu ako celok za krok správnym smerom, avšak zároveň varuje pred jej neudržateľnosťou a nutnosti prijať ďalšie zmeny. Pravdou je, že reforma českého dôchodkového systému prináša druhý pilier podobného charakteru ako na Slovensku, kritika EU sa však priamo nezmieňuje druhý pilier. Radoslav Procházka si preto túto správu prikrášlil vo svoj prospech a jeho výrok hodnotíme ako zavádzanie. Slovenský rozhlas vydal 31. mája 2012 správu, kde sa hovorí, že Európska komisia (EK) kritizuje českú dôchodkovú reformu. Správa hovorí, že EK považuje reformu za \" nedostatočnú a dlhodobo neudržateľnú \". O kritike českej dôchodkovej reformy píše aj denník Pravda (čtk) na svojej stránke a informáciu dopĺňa: \"Komisia upozornila, že do reformy nebolo jasne zapracované spojenie veku odchodu do dôchodku a očakávanej dĺžky života. Reformy zavádzajúce novú penzijnú schému, ktoré boli schválené minulý rok a ktoré mali nabiehať do praxe od roku 2013, sú podľa Európskej komisie relevantnou reakciou na potreby zabezpečiť v budúcnosti adekvátne penzie. Avšak ich efektívnosť je podľa komisie obmedzená okrem iného nedostatkom opatrení na stimuláciu účasti ľudí v novom systéme . \" Podobne sa vyjadruje aj správa portálu radio.cz . Čo sa týka dôchodkovej reformy v Česku ako takej, jej najvýznamnejším prvkom je zavedenie viacpilierového systému, ktorý počíta so sporením na penzijných fondoch. O dôchodkovej reforme v Česku si môžete viac prečítať tu . Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský rozhlas", "Pravda", "radio.cz", "tu"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/spravy/EK-kritizuje-cesku-dochodkovu-reformu?l=1&i=38123&p=3", "http://spravy.pravda.sk/unia-skritizovala-cesku-reformu-penzii-ocakava-dalsie-kroky-p5d-/sk_ekonomika.asp?c=A120530_144136_sk_ekonomika_p01#ixzz1wqDENgwE", "http://www.radio.cz/en/section/news/news-2012-05-30", "http://www.finance.cz/duchody-a-davky/vse-o-duchodech/duchodova-reforma/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:29.700982+00:00"}
{"id": "vr39011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39011", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ale uisťujem ťa a ubezpečujem ťa o tom, preto lebo (nespokojní lekári pozn.) odmietali rokovať. Lebo oni si stanovili kategorické požiadavky, ak nám toto všetko nesplníš, ideme do protestu.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj napriek skutočnosti, že lekári spočiatku tri mesiace odmietali rokovať o určitom kompromise, čiže svoje požiadavky si naozaj stanovili kategoricky, dnes je situácia iná. Podľa informácií, ktoré uviedol denník Pravda 30. septembra 2011, lekárski odborári svoje stanovisko zmenili a sú ochotní s ministrom zdravotníctva Uhliarikom rokovať.\n\nPredseda Lekárskeho odborového zväzu Marián Kollár tvrdí: „Tri mesiace deklarujeme, že naše požiadavky tvoria jeden celok. Samozrejme, budeme sa o nich rozprávať. V tejto chvíli je však predčasné hovoriť o tom, či niečo stiahneme.“", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek skutočnosti, že lekári spočiatku tri mesiace odmietali rokovať o určitom kompromise, čiže svoje požiadavky si naozaj stanovili kategoricky, dnes je situácia iná. Podľa informácií, ktoré uviedol denník Pravda 30. septembra 2011, lekárski odborári svoje stanovisko zmenili a sú ochotní s ministrom zdravotníctva Uhliarikom rokovať.", "Predseda Lekárskeho odborového zväzu Marián Kollár tvrdí: „Tri mesiace deklarujeme, že naše požiadavky tvoria jeden celok. Samozrejme, budeme sa o nich rozprávať. V tejto chvíli je však predčasné hovoriť o tom, či niečo stiahneme.“"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/lekari-a-uhliarik-doposial-nekomunikovali-teraz-uz-musia-pm0-/sk_domace.asp?c=A110930_105215_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:44.597209+00:00"}
{"id": "vr34070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34070", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Minister Počiatek zrušil niektoré pripravené súťaže. Napríklad podzemná stanica Filiálka v Bratislave pre medzinárodnú železničnú dopravu, namiesto toho, aby bola vo výstavbe, tak skončila.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister Počiatek projekt Filiálka zrušil. Dôvodom boli viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. EK by neodstránením rizík nepreplatila projekt.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister Počiatek projekt Filiálka zrušil. Dôvodom boli viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. EK by neodstránením rizík nepreplatila projekt."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Aktualizácia", "Návrh", "informovalo", "SITA"], "url": ["http://www.zsr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=1628", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat_doc.pdf?instEID=-1&attEID=50824&docEID=283859&matEID=5766&langEID=1&tStamp=20121205163206220", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11225/11225.html?dfpi=22", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:18.272183+00:00"}
{"id": "vr31335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31335", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Samozrejme, že áno podpredseda maďarskej vlády pán Semjén sa vyjadroval veľmi jednoznačne, že len SMK (preferuje pozn.)", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SITA (Aktualne.sk) 26. júna. 2010 píše: Strana Most-Híd Bélu Bugára nepatrí do Stálej maďarskej konferencie, pretože to nie je čisto maďarská strana . V piatok to v Budapešti vyhlásil podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Podstatná je podľa Semjéna maďarská identita. Problémom v prípade Mostu je podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to, že v strane sú okrem Maďarov aj Slováci a strana ani nie je profilovaná ako politický subjekt maďarskej menšiny. Strana bude podľa Semjéna vítaná v Stálej maďarskej konferencii vtedy, ak jej identita bude v súlade s touto organizáciou. Ak sa to nestane, zrejme sa vytvorí iné fórum, v rámci ktorého budú maďarskí politici s touto stranou ďalej komunikovať. \"Ak by sa zanedbalo úsilie o to, aby za hranicami Maďarska existovali maďarské menšinové strany, maďarskí menšinoví politici by sa včlenili do rumunských a slovenských strán, a to by znamenalo koniec politickej reprezentácie maďarskej menšiny,\" mieni Semjén. Denník Pravda 5. novembra 2010 píše o zasadaní Stálej maďarskej konferencie v Budapešti: Slovenských Maďarov na zasadaní zastupoval predseda SMK József Berényi, predseda republikovej rady Gyula Bárdos a radový člen tejto mimoparlamentnej strany Miklós Duray. Predseda vládnej strany Most - Híd Béla Bugár pozvanie nedostal. Semjén to vysvetlil tým, že ide o \"zmiešanú slovensko-maďarskú stranu\", s ktorou chce Budapešť udržiavať korektné vzťahy, ale mimo rámca Stálej konferencie . Z vyjadrení Zsolta Semjéna usudzujeme, že politickú stranu Most-Híd nepreferuje a udržuje s ňou iba formálne vzťahy, narozdiel od strany SMK, ktorá bola pozvaná i na zasadnutie Stálej maďarskej konferencie.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA (Aktualne.sk) 26. júna. 2010 píše: Strana Most-Híd Bélu Bugára nepatrí do Stálej maďarskej konferencie, pretože to nie je čisto maďarská strana . V piatok to v Budapešti vyhlásil podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén. Podstatná je podľa Semjéna maďarská identita. Problémom v prípade Mostu je podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI to, že v strane sú okrem Maďarov aj Slováci a strana ani nie je profilovaná ako politický subjekt maďarskej menšiny. Strana bude podľa Semjéna vítaná v Stálej maďarskej konferencii vtedy, ak jej identita bude v súlade s touto organizáciou. Ak sa to nestane, zrejme sa vytvorí iné fórum, v rámci ktorého budú maďarskí politici s touto stranou ďalej komunikovať. \"Ak by sa zanedbalo úsilie o to, aby za hranicami Maďarska existovali maďarské menšinové strany, maďarskí menšinoví politici by sa včlenili do rumunských a slovenských strán, a to by znamenalo koniec politickej reprezentácie maďarskej menšiny,\" mieni Semjén. Denník Pravda 5. novembra 2010 píše o zasadaní Stálej maďarskej konferencie v Budapešti: Slovenských Maďarov na zasadaní zastupoval predseda SMK József Berényi, predseda republikovej rady Gyula Bárdos a radový člen tejto mimoparlamentnej strany Miklós Duray. Predseda vládnej strany Most - Híd Béla Bugár pozvanie nedostal. Semjén to vysvetlil tým, že ide o \"zmiešanú slovensko-maďarskú stranu\", s ktorou chce Budapešť udržiavať korektné vzťahy, ale mimo rámca Stálej konferencie . Z vyjadrení Zsolta Semjéna usudzujeme, že politickú stranu Most-Híd nepreferuje a udržuje s ňou iba formálne vzťahy, narozdiel od strany SMK, ktorá bola pozvaná i na zasadnutie Stálej maďarskej konferencie."], "analysis_date": "2012-03-11", "analysis_sources": {"text": ["nepatrí do Stálej maďarskej konferencie, pretože to nie je čisto maďarská strana", "mimo rámca Stálej konferencie"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/semjen-most-hid-nie-je-pre-budapest-dost-madarsky/zahranicie/europa/", "http://spravy.pravda.sk/zabojujeme-za-kazdeho-madara-slubuje-budapest-fo8-/sk_svet.asp?c=A101105_112629_sk_svet_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:44.259886+00:00"}
{"id": "vr36274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36274", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ale teraz ja hovorím pani poslankyňa o 26 eur mesačne sa zvyšuje rodičovský príspevok každej mamičke. Tých 100 tisíc mamičiek, ktorý vy ste ani cent nepridali. Napriek tomu, že je kríza, tak ideme zvyšovať o 26 eur mesačne.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorú navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2011, zaviedla jednotnú výšku rodičovského príspevku . Niektoré mamičky, zďaleka nie všetky ako tvrdí poslanec Brocka, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura, si tak polepšia o takmer 26 eur. Takýchto mamičiek by malo byť približne 91 tisíc. Naopak iné mamičky, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 256 eur, si zase pohoršia o takmer 66 eur. Takýchto mamičiek je približne 49 tisíc. Presné znenie nového zákona je dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorú navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2011, zaviedla jednotnú výšku rodičovského príspevku . Niektoré mamičky, zďaleka nie všetky ako tvrdí poslanec Brocka, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura, si tak polepšia o takmer 26 eur. Takýchto mamičiek by malo byť približne 91 tisíc. Naopak iné mamičky, ktoré doteraz poberali rodičovský príspevok vo výške 256 eur, si zase pohoršia o takmer 66 eur. Takýchto mamičiek je približne 49 tisíc. Presné znenie nového zákona je dostupné tu ."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla jednotnú výšku rodičovského príspevku", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46642750-rodicia-by-mali-dostavat-jednotny-rodicovsky", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3424"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:02.692088+00:00"}
{"id": "vr31354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31354", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Voliči si prajú liberálnu stranu v slovenskom parlamente. To je vlastne dôvod, prečo je po prvýkrát liberálna strana dvakrát za sebou zvolená do slovenského parlamentu.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS je pravicovo-liberálna strana a do slovenského parlamentu sa jej prvýkrát podarilo dostať v parlamentných voľbách 2010, kedy získala 12,14% a 22 kresiel v parlamente. Do parlamentu sa tejto strane podarilo dostať aj v týchto voľbách, kde získali 5,88% a 11 kresiel v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS je pravicovo-liberálna strana a do slovenského parlamentu sa jej prvýkrát podarilo dostať v parlamentných voľbách 2010, kedy získala 12,14% a 22 kresiel v parlamente. Do parlamentu sa tejto strane podarilo dostať aj v týchto voľbách, kde získali 5,88% a 11 kresiel v parlamente."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["pravicovo-liberálna", "12,14%", "5,88%", "zvykla", "porovnávaná", "pôsobila", "ideologické"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/strana", "http://spravy.pravda.sk/smer-volby-vyhral-vladu-zostavit-nemusi-pravica-ma-79-kresiel-ptf-/sk-volby.asp?c=A100612_224803_sk-volby_p05", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://svihura.blog.sme.sk/c/128345/Potrebuje-Slovensko-liberalnu-politicku-stranu.html", "http://rajtar.blog.sme.sk/c/230912/SaS-strana-na-jedno-pouzitie-ako-ANO.html", "http://www.politicke-strany.info/zoznam-politickych-stran-na-slovensku/", "http://www.sme.sk/c/58777/profil-strany-obcianskeho-porozumenia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:38.009417+00:00"}
{"id": "vr14123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14123", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Takto pred štyrmi rokmi v podstate všetci poslanci, ktorí boli prítomní v parlamente, bolo znova pred voľbami, všetci poslanci hlasovali za zvýšenie platov zdravotných sestier a teda zdravotníckych pracovníkov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože všetci poslanci, ktorí boli prítomní v parlamente, naozaj hlasovali za návrh zvýšenia platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. V parlamente (1. december 2012) za návrh zákona ako celku hlasovalo všetkých 141 prítomných poslancov . Denník SME sa v článku o prijatom zákone zvýšenia platov sestier a pôrodných asistentiek vyjadril, že za prijatie zákona hlasovali všetky politické strany. Denník Pravda taktiež informuje o schválení zákona všetkými prítomnými poslancami (141 poslancov).", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože všetci poslanci, ktorí boli prítomní v parlamente, naozaj hlasovali za návrh zvýšenia platov zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. V parlamente (1. december 2012) za návrh zákona ako celku hlasovalo všetkých 141 prítomných poslancov . Denník SME sa v článku o prijatom zákone zvýšenia platov sestier a pôrodných asistentiek vyjadril, že za prijatie zákona hlasovali všetky politické strany. Denník Pravda taktiež informuje o schválení zákona všetkými prítomnými poslancami (141 poslancov)."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["141 prítomných poslancov", "Denník SME", "Denník Pravda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29754", "http://ekonomika.sme.sk/c/6250490/platy-sestier-mozu-zavriet-ambulancie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173188-sestry-a-porodne-asistentky-si-od-aprila-vyrazne-prilepsia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:36.910146+00:00"}
{"id": "vr17659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17659", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...je tu prieskum, výskum európskych hodnôt, robil ho Sociologický ústav SAV 18. decembra (2017, pozn.) s tým, že tu má polícia, mimochodom dôveru 54% a keď sme pri tej tlači a médiách, tak tu je 39%.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Gašpar poukazuje na výskum, ktorý je vykonávaný Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, kde jedna kategória zahŕňa dôveru k vybraným inštitúciám. V roku 2017 39 % obyvateľov dôverovalo tlači, zatiaľ čo 54 % dôverovalo polícii. Gašpar správne uviedol údaje prieskumu ako aj dátum vydania výskumu, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nVýskum európskych hodnôt sa uskutočňuje v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažúcich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Výsledky posledného výskumu boli publikované 18. decembra 2017.\n\nV kategórii „ Dôvera k vybraným inštitúciám “ sa respondenti vyjadrujú, či dôverujú vybraným inštitúciám. Tlači v roku 2017 dôverovalo 39 % respondentov, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo okolo 34 %. Polícii v roku 2017, dôverovalo 54 % respondentov.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar poukazuje na výskum, ktorý je vykonávaný Sociologickým ústavom Slovenskej akadémie vied, kde jedna kategória zahŕňa dôveru k vybraným inštitúciám. V roku 2017 39 % obyvateľov dôverovalo tlači, zatiaľ čo 54 % dôverovalo polícii. Gašpar správne uviedol údaje prieskumu ako aj dátum vydania výskumu, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Výskum európskych hodnôt sa uskutočňuje v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažúcich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Výsledky posledného výskumu boli publikované 18. decembra 2017.", "V kategórii „ Dôvera k vybraným inštitúciám “ sa respondenti vyjadrujú, či dôverujú vybraným inštitúciám. Tlači v roku 2017 dôverovalo 39 % respondentov, zatiaľ čo v roku 2008 to bolo okolo 34 %. Polícii v roku 2017, dôverovalo 54 % respondentov."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["európskych hodnôt"], "url": ["http://sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2786_attach_EVS_2017_SR_TK_SU_SAV_181217.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:28.006357+00:00"}
{"id": "vr35216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35216", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale veď konkrétne kauzy financovania aj SDKÚ-DS aj Smer-u veď to nie je u pána Trnku, to je konkrétne zhodou okolností u pán Hrivnáka na stole tieto.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Financovanie SDKÚ vyšetruje špecialna prokuratúra. Na prípad dozerá Ján Hrivnák, ktorého poslankyňa Jana Dubovcová navrhla na generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Financovanie SDKÚ vyšetruje špecialna prokuratúra. Na prípad dozerá Ján Hrivnák, ktorého poslankyňa Jana Dubovcová navrhla na generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyšetruje", "dozerá"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5374663/sdku-uz-riesi-specialna-prokuratura.html", "http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/2010/11/bezmocny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:05.979720+00:00"}
{"id": "vr35713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35713", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Konštatuje táto správa... reálny pokles miezd a podobne, takže tie financie sú  nástrojom, istou nevyhnutnou podmienkou, ale nie dostačujúcou na to, aby sme sa začali zviechať.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak však hodnotíme podstatu toho výroku, s ktorým predpokladáme, že sa premiérka stotožnuje (rovnaké čísla spomenula v relácii Na telo , tento krát bez odkazu na príslušný dokument), hodnotíme ho ako nepravdivý. Reálna mzda sa oproti druhému štvrťroku 2009 v druhom štvrťroku 2010 podľa ostatných údajov ŠÚ zvýšila o 2,4%. Rovnako aj INEKO zhodnotilo sľub Ficovej vlády zvýšiť aj reálne mzdy počas svojho mandátu ako na 100% splnený. Je jedno aké obdobie mala predsedkyňa vlády na mysli, výrok nie je pravdivý pre žiadne obdobie vlády Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Ak však hodnotíme podstatu toho výroku, s ktorým predpokladáme, že sa premiérka stotožnuje (rovnaké čísla spomenula v relácii Na telo , tento krát bez odkazu na príslušný dokument), hodnotíme ho ako nepravdivý. Reálna mzda sa oproti druhému štvrťroku 2009 v druhom štvrťroku 2010 podľa ostatných údajov ŠÚ zvýšila o 2,4%. Rovnako aj INEKO zhodnotilo sľub Ficovej vlády zvýšiť aj reálne mzdy počas svojho mandátu ako na 100% splnený. Je jedno aké obdobie mala predsedkyňa vlády na mysli, výrok nie je pravdivý pre žiadne obdobie vlády Roberta Fica."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "podľa ostatných údajov ŠÚ", "INEKO zhodnotilo"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=26996", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=51"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:15.262945+00:00"}
{"id": "vr37248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37248", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, no ešte raz, máme tu vyjadrenie z deviateho, to je streda, kde Igor Matovič je citovaný, teda kde je napísané, je to správa TASR. Sľúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu nepodporí ani opozičnú novelu. Veď to Igor Matovič sám povedal ešte v stredu večer, kedy bola tá koaličná rada.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovic uviedol na spomínanej tlacovej konferenciu \" my nepodporíme \", co sa dá jednoznacne interpretovat, že spomínanú novelu nepodporia všetci Obycajný ludia, teda aj samotný I. Matovic. Výrok R. Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nR. Sulík sa odvoláva na správu tlacovej agentúry TASR (10. februára 2011), v ktorej sa okrem iného píše:\n\n\" Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu v parlamente. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania o úprave podmienok dvojakého obcianstva. 'Aby bol výsledný produkt kvalitný, dobrý zákon o štátnom obcianstve, ktorý bude konsenzom koalície aj opozície,' dodal.\"\n\nI. Matovic 10. februára 2011 na tlacovej besede , ktorá sa uskutocnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom obcianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovat slobodnú vôlu poslanca. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom cítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovic.\n\n*výrok doplnený a zmenený zo zavádzanie na pravda 24. februára 2013", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovic uviedol na spomínanej tlacovej konferenciu \" my nepodporíme \", co sa dá jednoznacne interpretovat, že spomínanú novelu nepodporia všetci Obycajný ludia, teda aj samotný I. Matovic. Výrok R. Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "R. Sulík sa odvoláva na správu tlacovej agentúry TASR (10. februára 2011), v ktorej sa okrem iného píše:", "\" Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu v parlamente. Zároven slúbil, že po stiahnutí vládneho návrhu nepodporí ani opozicnú novelu a vytvorí sa tak priestor na dalšie rokovania o úprave podmienok dvojakého obcianstva. 'Aby bol výsledný produkt kvalitný, dobrý zákon o štátnom obcianstve, ktorý bude konsenzom koalície aj opozície,' dodal.\"", "I. Matovic 10. februára 2011 na tlacovej besede , ktorá sa uskutocnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom obcianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovat slobodnú vôlu poslanca. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom cítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovic.", "*výrok doplnený a zmenený zo zavádzanie na pravda 24. februára 2013"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "tlacovej besede"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/181990/statne-obcianstvo-zakon-nezmenili/", "http://www.sulik.sk/media/matovic.mp3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:50.848394+00:00"}
{"id": "vr32652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32652", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Projektová dokumentácia naznačuje to budovanie podpernej podpery rámcovo, technologicky. Všeobecne. Preto a navyše je tu odpoveď na. Súčasťou tej zmluvy o dielo sú aj odpovede, ktoré vysvetľujú niektoré veci. A práve za pána Figeľa odpovedal obstarávateľ, že ak zostane výsledný most identický ako je v dokumentácii, môže použiť inú technológiu ak nebude potrebné žiadať o zmenu stavby. Čiže ak nezmení tvar mostu, ako takého, čiže nebude treba na to nové stavebné povolenie, môže použiť ľubovoľnú technológiu na to ako podoprie počas betonáže tú stavbu.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počiatek opäť naráža na otázku 237 -s.6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov:", "analysis_paragraphs": ["Počiatek opäť naráža na otázku 237 -s.6 Doplnenie a vysvetlenie súťažných podkladov:"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["237"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:37.091513+00:00"}
{"id": "vr18187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18187", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Mesto Košice je najväčším zriaďovateľom škôl na Slovensku", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z informácií, ktoré má na svojej stránke ministerstvo školstva nie je možné vybrať zo zoznamu všetkých škôl na Slovensku len tie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest. Materské školy, základné školy, stredné školy či základné umelecké školy na území mesta Košice zriaďuje buď magistrát, mestská časť, vyšší uzemný celok, cirkev alebo napríklad súkromný zriaďovateľ. Štatistiky, ktoré by porovnávali počty všetkých škôl na Slovensku podľa zriaďovateľa a bolo by z nich zrejmé, kto je najväčším zriaďovateľom či už podľa počtu škôl alebo počtu žiakov, nie sú dostupné. Požiadali sme o vyjadrenie ministerstvo školstva. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z informácií, ktoré má na svojej stránke ministerstvo školstva nie je možné vybrať zo zoznamu všetkých škôl na Slovensku len tie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti miest. Materské školy, základné školy, stredné školy či základné umelecké školy na území mesta Košice zriaďuje buď magistrát, mestská časť, vyšší uzemný celok, cirkev alebo napríklad súkromný zriaďovateľ. Štatistiky, ktoré by porovnávali počty všetkých škôl na Slovensku podľa zriaďovateľa a bolo by z nich zrejmé, kto je najväčším zriaďovateľom či už podľa počtu škôl alebo počtu žiakov, nie sú dostupné. Požiadali sme o vyjadrenie ministerstvo školstva. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["informácií,", "texte", "2007", "2014"], "url": ["https://www.minedu.sk/siet-skol-a-skolskych-zariadeni-slovenskej-republiky/", "http://itretisektor.sk/Sportova_spolocnost_Sportove_zariadenia_a_samosprava", "https://www.sme.sk/c/3247031/kosice-rusia-dalsich-sest-skol.html", "http://kosice.sk/article.php?id=14639&name="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:44.904757+00:00"}
{"id": "49866", "numeric_id": 49866, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49866", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Hovorili ste, vyzývame na 100 dní pokoja a viete, čo ste počas tých 100 dní pokoja urobili? Ešte nezaschla krv na ranách Roberta Fica a vy ste ľudí oklamali a protestovali v Bratislave na námestiach preto, že vám ministerka kultúry a minister spravodlivosti zobrali peniaze pánovi Šimečkovi na vaše rodinné projekty, ktoré ste robili.", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Progresívne Slovensko vyzvalo po útoku na premiéra na 100 dní pokoja a zrušilo protest, ktorý sa mal v teň deň konať. Ďalší protest organizovali 13. augusta 2024, 91 dní po pokuse o atentát a približne mesiac po tom, čo sa premiér vrátil do práce. PS a SaS zvolali ľudí na protest proti čistkám ministerky Šimkovičovej a proti prerušeniu trestu Dušana Kováčika. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPremiér Robert Fico sa 15. mája 2024 stal terčom pokusu o atentát po výjazdovom zasadnutí vlády v Handlovej. V reakcii na túto udalosť vyzval líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na 100 dní pokoja. Navrhol, aby sa všetci zdržali politických útokov a krokov, ktoré polarizujú spoločnosť.\n\nDeň pred atentátom, 14. mája 2024, sa konal protest proti novele zákona o Fonde na podporu umenia, ktorú protestujúci označili za politický únos. Protest organizovala občianska iniciatíva Otvorená kultúra! , nie politické strany. Zúčastnilo sa ho približne 250 ľudí. Novelu kritizovali za to, že zvýšila vplyv politických nominantov na úkor odborníkov pri udeľovaní dotácií.\n\nZ Fondu na podporu umenia čerpali peniaze aj Projekt Fórum, občianske združenie vedené matkou Michala Šimečku a nezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila jeho manželka. Dotácie z tohto fondu opakovane získala aj Nadácia Milana Šimečku, Šimečkova rodina však nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Nadáciu založilo sedem priateľov Milana Šimečku. Jej členom je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku, má však neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Nepravdivému tvrdeniu, že z dotácií Fondu na podporu umenia profituje rodina Michala Šimečku, sme sa podrobne venovali tu .\n\nV deň atentátu, 15. mája 2024, sa mal konať protest strán PS a SaS na podporu RTVS, pre útok na premiéra bol zrušený.\n\nPS organizovalo ďalší protest 13. augusta 2024, teda na 91. deň od atentátu. Tento protest bol mierený proti personálnym zmenám vo vedení kultúrnych inštitúcií zo strany ministerky Šimkovičovej, likvidovaniu spravodlivosti (v tom čase došlo napríklad k prepusteniu Dušana Kováčika) a prírody.\n\nPremiér Fico sa do práce vrátil 8. júla 2024. V jeho neprítomnosti sa konal napríklad Pochod za slobodu a demokraciu 18. júna 2024. Organizovali ho občianske združenia vrátane platformy Otvorená Kultúra!, kritizovali zásahy do verejnoprávnych médií, prírody či obmedzovanie slobody mimovládnych neziskových organizácií.", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko vyzvalo po útoku na premiéra na 100 dní pokoja a zrušilo protest, ktorý sa mal v teň deň konať. Ďalší protest organizovali 13. augusta 2024, 91 dní po pokuse o atentát a približne mesiac po tom, čo sa premiér vrátil do práce. PS a SaS zvolali ľudí na protest proti čistkám ministerky Šimkovičovej a proti prerušeniu trestu Dušana Kováčika. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Premiér Robert Fico sa 15. mája 2024 stal terčom pokusu o atentát po výjazdovom zasadnutí vlády v Handlovej. V reakcii na túto udalosť vyzval líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na 100 dní pokoja. Navrhol, aby sa všetci zdržali politických útokov a krokov, ktoré polarizujú spoločnosť.", "Deň pred atentátom, 14. mája 2024, sa konal protest proti novele zákona o Fonde na podporu umenia, ktorú protestujúci označili za politický únos. Protest organizovala občianska iniciatíva Otvorená kultúra! , nie politické strany. Zúčastnilo sa ho približne 250 ľudí. Novelu kritizovali za to, že zvýšila vplyv politických nominantov na úkor odborníkov pri udeľovaní dotácií.", "Z Fondu na podporu umenia čerpali peniaze aj Projekt Fórum, občianske združenie vedené matkou Michala Šimečku a nezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila jeho manželka. Dotácie z tohto fondu opakovane získala aj Nadácia Milana Šimečku, Šimečkova rodina však nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Nadáciu založilo sedem priateľov Milana Šimečku. Jej členom je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku, má však neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Nepravdivému tvrdeniu, že z dotácií Fondu na podporu umenia profituje rodina Michala Šimečku, sme sa podrobne venovali tu .", "V deň atentátu, 15. mája 2024, sa mal konať protest strán PS a SaS na podporu RTVS, pre útok na premiéra bol zrušený.", "PS organizovalo ďalší protest 13. augusta 2024, teda na 91. deň od atentátu. Tento protest bol mierený proti personálnym zmenám vo vedení kultúrnych inštitúcií zo strany ministerky Šimkovičovej, likvidovaniu spravodlivosti (v tom čase došlo napríklad k prepusteniu Dušana Kováčika) a prírody.", "Premiér Fico sa do práce vrátil 8. júla 2024. V jeho neprítomnosti sa konal napríklad Pochod za slobodu a demokraciu 18. júna 2024. Organizovali ho občianske združenia vrátane platformy Otvorená Kultúra!, kritizovali zásahy do verejnoprávnych médií, prírody či obmedzovanie slobody mimovládnych neziskových organizácií."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["stal", "vyzval", "konal", "novele zákona", "organizovala", "Otvorená kultúra!", "zvýšila", "čerpali", "získala", "založilo", "má", "tu", "bol", "organizovalo", "bol", "prepusteniu", "vrátil", "Pochod za slobodu a demokraciu"], "url": ["https://www.ta3.com/atentat-na-premiera-roberta-fica#:~:text=Predseda%20vl%C3%A1dy%20Robert%20Fico%20sa%20po%20v%C3%BDjazdovom%20rokovan%C3%AD%20vl%C3%A1dy%20v%20Handlovej%2015.%20m%C3%A1ja%202024%20stal%20obe%C5%A5ou%20atent%C3%A1tu.", "https://www.tyzden.sk/politika/110121/ps-navrhuje-100-dni-pokoja--teda-zdrzanie-sa-politickych-utokov/#:~:text=progres%C3%ADvne%20Slovensko%20navrhuje%20100%20dn%C3%AD%20pokoja.%20%C5%BDiadaj%C3%BA%2C%20aby%20sa%20v%C5%A1etci%20zdr%C5%BEali%20ak%C3%BDchko%C4%BEvek%20politick%C3%BDch%20%C3%BAtokov%20%C4%8Di%20krokov%20a%20n%C3%A1vrhov%20v%20oblastiach%2C%20ktor%C3%A9%20najviac%20polarizuj%C3%BA%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5.", "https://sita.sk/pred-parlamentom-stali-desiatky-ludi-so-zviazanymi-rukami-nad-hlavami-protestovali-proti-simkovicovej-zakonu-foto/#:~:text=Pribli%C5%BEne%20250%20%C4%8Dlenov,o%2017%3A00.", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-284", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/709951-kulturna-obec-protestovala-pred-parlamentom-zastavme-zvratenu-ideologiu/", "https://platformaok.sk/kto-sme/otvorena-kultura", "https://dennikn.sk/minuta/4005757/#:~:text=Fond%20na%20podporu,a%C2%A0predsedov%20%C5%BE%C3%BAp.", "https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/", "https://domov.sme.sk/c/23382916/odvolavanie-michal-simecka-koalicia-opozicia.html#:~:text=ob%C4%8Dianske%20zdru%C5%BEenie%20%C5%A0ime%C4%8Dkovej%20matky%2C%20jeho%20partnerky%20aj%20nad%C3%A1cia%20pomenovan%C3%A1%20po%20%C5%A0ime%C4%8Dkovom%20starom%20otcovi%20Milanovi%20%C5%A0ime%C4%8Dkovi%20z%C3%ADskavali%20pravidelne%20podporu%20aj%20za%20b%C3%BDval%C3%BDch%20vl%C3%A1d%20Smeru", "https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=xoQy2HGCztRkBLVjvtRkllIFEgf%2fhd1cglh5yXBOfc%2fveyVg5pIQultcYqypqgmv", "https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/", "https://demagog.sk/vyrok/49675", "https://archive.ph/nmIHb", "https://hnonline.sk/slovensko/96163086-ps-zvolava-prvy-protest-od-atentatu-na-fica-nebudeme-mlcat-simkovicovej-zasahy-presahuju-vsetky-hranice", "https://archive.ph/1Bjgf", "https://domov.sme.sk/c/23367456/specialny-prokurator-dusan-kovacik-prepustenie-najvyssi-sud-boris-susko-smer.html#:~:text=B%C3%BDval%C3%BD%20%C5%A1peci%C3%A1lny%20prokur%C3%A1tor%20Du%C5%A1an%20Kov%C3%A1%C4%8Dik%20je%20po%20viac%20ne%C5%BE%20dvoch%20rokoch%20prv%C3%BD%20raz%20na%20slobode.", "https://dennikn.sk/minuta/4085996/#:~:text=Robert%20Fico%20je%20sp%C3%A4%C5%A5%20v%C2%A0pr%C3%A1ci%20a%C2%A0na%20n%C3%A1vrat%20si%20vybral%20svoje%20dve%20klasick%C3%A9%20akcie%20%E2%80%93%20%C5%BEatvu%20a%C2%A0cyrilo%2Dmetodsk%C3%A9%20oslavy.%20Na%20%C5%BEatve%20nedovolil%20novin%C3%A1rske%20ot%C3%A1zky%2C%20uk%C3%A1zal%20v%C5%A1ak%2C%20ako%2055%20dn%C3%AD%20po%20atent%C3%A1te%20chod%C3%AD%20s%C2%A0barlou.%20Rozpr%C3%A1va%20z%C2%A0hlavy%20a%C2%A0r%C3%A1zne%20ako%20predt%C3%BDm.", "https://hnonline.sk/slovensko/96155148-na-pochode-za-slobodu-a-demokraciu-sa-v-bratislave-zisli-stovky-ludi#:~:text=Na%20pochode%20za%20slobodu%20a%20demokraciu%20sa%20v%20utorok,Ukrajine%20a%20organiz%C3%A1tori%20ob%C4%8Dianskych%20protestov%20z%20dvadsiatich%20slovensk%C3%BDch%20miest."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:08.927901+00:00"}
{"id": "48945", "numeric_id": 48945, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48945", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Celý ten rodinný balíček je opatrenie pre tých, ktorí už tie peniaze majú a v podstate tá logika je taká, že čím ste bohatší, čím viac zarábate, tým väčší nárok máte na daňový bonus a teda tým viac dostanete pomoci od štátu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič minulý rok cez parlament presadil svoj takzvaný rodinný balíček, ktorého najzásadnejšie opatrenie bol zvýšený daňový bonus. Jeho výška sa odvíja od veľkosti príjmu jednotlivca. Pracujúci, ktorí zarábajú viac, majú aj nárok na vyšší daňový bonus. Naopak táto pomoc sa netýka nepracujúcich alebo bezdetných, ktorý na peniaze z daňového bonusu nemajú nárok. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nParlament v máji minulého roka schválil takzvaný rodinný balíček z dielne Igora Matoviča. Balíček obsahoval zvýšené prídavky na deti, vyšší daňový bonus aj príspevky na krúžky. Len v roku 2023 mali výdavky štátneho rozpočtu na tento balíček predstavovať 1,2 miliardy eur.\n\nRodinný balík je zameraný na pomoc rodinám s deťmi. Rodiny, ktoré deti nemajú alebo ich majú už zaopatrené, tak nebudú mať z balíka nič .\n\nNajväčšia položka tohto balíčka, daňový bonus na dieťa, sa vypočítava podľa hrubej mzdy a počtu detí, ktoré rodina má. V praxi platí , že čím vyšší základ dane niekto má, tým vyšší dostane daňový bonus od štátu. Pomoc sa netýka najchudobnejších obyvateľov Slovenska, ktorý z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu pracovať.\n\nSúčasťou rodinného balíčka je aj prídavok na dieťa vo výške 60 eur, ktorý sa neodvodzuje od mzdy rodiča ani počtu detí v rodine.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič minulý rok cez parlament presadil svoj takzvaný rodinný balíček, ktorého najzásadnejšie opatrenie bol zvýšený daňový bonus. Jeho výška sa odvíja od veľkosti príjmu jednotlivca. Pracujúci, ktorí zarábajú viac, majú aj nárok na vyšší daňový bonus. Naopak táto pomoc sa netýka nepracujúcich alebo bezdetných, ktorý na peniaze z daňového bonusu nemajú nárok. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Parlament v máji minulého roka schválil takzvaný rodinný balíček z dielne Igora Matoviča. Balíček obsahoval zvýšené prídavky na deti, vyšší daňový bonus aj príspevky na krúžky. Len v roku 2023 mali výdavky štátneho rozpočtu na tento balíček predstavovať 1,2 miliardy eur.", "Rodinný balík je zameraný na pomoc rodinám s deťmi. Rodiny, ktoré deti nemajú alebo ich majú už zaopatrené, tak nebudú mať z balíka nič .", "Najväčšia položka tohto balíčka, daňový bonus na dieťa, sa vypočítava podľa hrubej mzdy a počtu detí, ktoré rodina má. V praxi platí , že čím vyšší základ dane niekto má, tým vyšší dostane daňový bonus od štátu. Pomoc sa netýka najchudobnejších obyvateľov Slovenska, ktorý z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu pracovať.", "Súčasťou rodinného balíčka je aj prídavok na dieťa vo výške 60 eur, ktorý sa neodvodzuje od mzdy rodiča ani počtu detí v rodine."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "nič", "daňový bonus", "platí", "prídavok"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2864413/parlament-schvalil-inflacny-balicek-k-olano-sme-rodina-a-za-ludi-sa-pridali-kotlebovci-a-kuffovci/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/630968-ekonomovia-rozobrali-matovicov-miliardovy-balicek-na-drobne-pozrite-si-5-klucovych-veci-na-ktore-prisli/", "https://e.dennikn.sk/3242234/danovy-bonus-na-dieta-vam-zvysi-prijem-ak-viete-ako-si-ho-uplatnit-poradime-vam-ako-na-to/", "https://www.trend.sk/financie/matovicovho-danoveho-bonusu-je-gulas-rodiny-stratia-stovky-eur-bohati-vsak-zarobia", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/pridavky-na-dieta-2023-podmienky-naroku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:11.999769+00:00"}
{"id": "45985", "numeric_id": 45985, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45985", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Áno, hlasovali sme za trináste dôchodky.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tretia vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov. Hnutie Sme rodina ho - podporilo . Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Tretia vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov. Hnutie Sme rodina ho - podporilo . Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["pochybnom", "podporilo"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom", "https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:34.069806+00:00"}
{"id": "vr17704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17704", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vládna koalícia pri hlasovaní o programovom vyhlásení vlády, o dôvere vlády, dokonca mala o dva hlasy viac ako to bolo v roku 2016, keď som zostavoval vládu ja.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva počet poslancov, ktorí hlasovali za Programové vyhlásenie vlády SR v apríli 2016 a v marci 2018. NR SR schválila 26. apríla 2016 Programové vyhlásenie vlády SR. Za novú vládu na čele s Robertom Fico vtedy hlasovalo 79 poslancov, 61 hlasovalo proti a 2 sa zdržali hlasovania. 8 poslancov bolo neprítomných. V marci 2018 , kedy Peter Pellegrini nahradil Roberta Fica na poste predsedu vlády, hlasovalo za Programové vyhlásenie vlády SR 81 poslancov, 61 hlasovalo proti a 2 sa zdržali. Hlasovania sa nezúčastnilo 6 poslancov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva počet poslancov, ktorí hlasovali za Programové vyhlásenie vlády SR v apríli 2016 a v marci 2018. NR SR schválila 26. apríla 2016 Programové vyhlásenie vlády SR. Za novú vládu na čele s Robertom Fico vtedy hlasovalo 79 poslancov, 61 hlasovalo proti a 2 sa zdržali hlasovania. 8 poslancov bolo neprítomných. V marci 2018 , kedy Peter Pellegrini nahradil Roberta Fica na poste predsedu vlády, hlasovalo za Programové vyhlásenie vlády SR 81 poslancov, 61 hlasovalo proti a 2 sa zdržali. Hlasovania sa nezúčastnilo 6 poslancov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["2016", "2018"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37218", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=40047"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:16.753314+00:00"}
{"id": "48794", "numeric_id": 48794, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48794", "speaker": "Petr Fiala", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-fiala", "statement": "My sme boli vystavení naozaj prudko rastúcou nelegálnou migráciou do Českej republiky za situácie, kedy sme na naše územie prijali na hlavu najviac utečencov z Ukrajiny z celej Európy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "České ministerstvo práce zverejnilo v júli minulého roka svoju analýzu , v ktorej zhodnotilo situáciu utečencov z Ukrajiny. Podľa výsledkov tejto analýzii prijala Česká republika v danom čase 390 tisíc utečencov, čo z neho činilo 3. najčastejší cieľ Ukrajincov v rámci EU a zároveň krajinu s najväčším počtom ukrajinských utečencov na 100 000 obyvateľov.\n\nPodobné výsledky dosiahla Česká republika aj podľa štatistík Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. K 1. januáru 2023, zaznamenala Česká republika 475 030 utečencov z Ukrajiny, ktorí boli registrovaní v programe dočasnej ochrany alebo v obdobných štátnych programoch. Pre porovnanie Slovenská republika zaregistrovala 104 959 takýchto utečencov.\n\nV rámci krajín Európskej Únie viac utečencov ako Česká republika prijalo len Poľsko a Nemecko. Poľsko prijalo viac ako 1,5 milióna utečencov a Nemecko viac ako 1 milión. Avšak v prepočte prijatých ukrajinských utečencov na obyvateľa, prijala Česká republika najviac utečencov v rámci Európskej Únie. Výrok Petra Fialy môžeme označiť za pravdivý.\n\nPodľa Ministerstva vnútra ČR (. pdf , s. 2) stúpla nelegálna migrácia do Česka za tretí štvrťrok 2022 o 132 % v porovnaní s tretím štvrťrokom 2021.", "analysis_paragraphs": ["České ministerstvo práce zverejnilo v júli minulého roka svoju analýzu , v ktorej zhodnotilo situáciu utečencov z Ukrajiny. Podľa výsledkov tejto analýzii prijala Česká republika v danom čase 390 tisíc utečencov, čo z neho činilo 3. najčastejší cieľ Ukrajincov v rámci EU a zároveň krajinu s najväčším počtom ukrajinských utečencov na 100 000 obyvateľov.", "Podobné výsledky dosiahla Česká republika aj podľa štatistík Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. K 1. januáru 2023, zaznamenala Česká republika 475 030 utečencov z Ukrajiny, ktorí boli registrovaní v programe dočasnej ochrany alebo v obdobných štátnych programoch. Pre porovnanie Slovenská republika zaregistrovala 104 959 takýchto utečencov.", "V rámci krajín Európskej Únie viac utečencov ako Česká republika prijalo len Poľsko a Nemecko. Poľsko prijalo viac ako 1,5 milióna utečencov a Nemecko viac ako 1 milión. Avšak v prepočte prijatých ukrajinských utečencov na obyvateľa, prijala Česká republika najviac utečencov v rámci Európskej Únie. Výrok Petra Fialy môžeme označiť za pravdivý.", "Podľa Ministerstva vnútra ČR (. pdf , s. 2) stúpla nelegálna migrácia do Česka za tretí štvrťrok 2022 o 132 % v porovnaní s tretím štvrťrokom 2021."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["analýzu", "najväčším počtom", "zaregistrovala", "najviac utečencov", "pdf"], "url": ["https://www.mpsv.cz/documents/20142/2786931/Analyza_situace_uprchliku_CENSUS_14072022.pdf/1650e3f6-8c1f-a2af-5f3a-b1acdb0bd0ee", "https://www.webnoviny.sk/cesko-prijalo-takmer-400-tisic-utecencov-z-ukrajiny-ide-o-najviac-v-eu-v-pomere-k-poctu-obyvatelov-krajiny/", "https://data.unhcr.org/en/situations/ukraine", "https://www.oscepa.org/en/news-a-media/press-releases/2022/osce-pa-s-visit-to-czech-republic-highlights-challenges-of-meeting-ukrainian-refugees-needs", "https://www.mvcr.cz/migrace/soubor/ctvrtletni-zprava-o-migraci-iii-2022.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:03.378415+00:00"}
{"id": "vr28982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28982", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pozrite sa, zákon o schránkových firmách bez uvedenia konkrétnych pripomienok, pokiaľ si pamätám, pán prezident vrátil naspäť do parlamentu", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico síce pravdivo uvádza, že návrh zákona o verejnom obstarávaní bol vrátený prezidentom dňa 17. decembra 2014 na opätovné prerokovanie Národnej rade SR, nesprávne uvádza fakt, že prezident spomínaný zákon vrátil bez konkrétnych pripomienok. Na základe toho hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico síce pravdivo uvádza, že návrh zákona o verejnom obstarávaní bol vrátený prezidentom dňa 17. decembra 2014 na opätovné prerokovanie Národnej rade SR, nesprávne uvádza fakt, že prezident spomínaný zákon vrátil bez konkrétnych pripomienok. Na základe toho hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona z 3. decembra 2014", "rozhodnutie prezidenta"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=408677", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=408676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:51.560775+00:00"}
{"id": "vr30681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30681", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A viem, ako privatizácia prebiehala. Privatizácia letiska prebiehala tak, že boli dvaja záujemcovia Španieli, s ktorými bolo J&T v konzorciu a Rakúšania, s ktorými bola Penta. Vyhodnotil som medzinárodný tender a prišli približne porovnateľné ponuky, na základe ktorých sa dala vybrať aj jedna aj druhá, pretože tam bolo 5 kritérií medzi ktorými cena bola len jedno. A výsledok bol taký, že Mikuláš Duzurinda a ja sme presadili, aby sa urobilo druhé kolo, kde v zalepených obálkach títo záujemcovia dali len číslo, ktorým navyšovali cenu, vďaka čomu štát mohol získať o 4 a pol (mld. sk viac pozn.)", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záujem o privatizáciu letísk v medzinárodnom tendri prejavilo konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, rakúskej Raiffeisen Zentralbank AG a private equity skupiny Penta a druhým konzorcium spájajúce španielsku spoločnosť Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskú finančnú skupinu J&T. Účastníkmi prvého kola privatizačného tendra boli okrem konzorcia TwoOne a Abertisu aj konzorcium ISAP spájajúce nemeckú letiskovú spoločnosť Köln-Bonn, infraštrukturálny fond GalaxyS a spoločnosti Airport Consulting Vienna a SNS-Lavalin International. Ponuku predložil aj turecký staviteľ a prevádzkovateľ letísk Tepe Akfen Ventures. Konzorcium TwoOne pritom za ponuku na bratislavské letisko získalo 77,75 bodu zo 100, za ponuku na košické letisko 78 bodov. Druhé v poradí, konzorcium Abertis Infraestructuras získalo za Bratislavu 75,25 bodu, za Košice 61 bodov. Konzorcium ISAP získalo za ponuku na akcie bratislavského letiska 59,75 bodu, za ponuku na akcie košického letiska 62,5 bodu.", "analysis_paragraphs": ["Záujem o privatizáciu letísk v medzinárodnom tendri prejavilo konzorcium TwoOne zložené z viedenského letiska, rakúskej Raiffeisen Zentralbank AG a private equity skupiny Penta a druhým konzorcium spájajúce španielsku spoločnosť Abertis, britského prevádzkovateľa letísk TBI a slovenskú finančnú skupinu J&T. Účastníkmi prvého kola privatizačného tendra boli okrem konzorcia TwoOne a Abertisu aj konzorcium ISAP spájajúce nemeckú letiskovú spoločnosť Köln-Bonn, infraštrukturálny fond GalaxyS a spoločnosti Airport Consulting Vienna a SNS-Lavalin International. Ponuku predložil aj turecký staviteľ a prevádzkovateľ letísk Tepe Akfen Ventures. Konzorcium TwoOne pritom za ponuku na bratislavské letisko získalo 77,75 bodu zo 100, za ponuku na košické letisko 78 bodov. Druhé v poradí, konzorcium Abertis Infraestructuras získalo za Bratislavu 75,25 bodu, za Košice 61 bodov. Konzorcium ISAP získalo za ponuku na akcie bratislavského letiska 59,75 bodu, za ponuku na akcie košického letiska 62,5 bodu."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Dzurinda", "Pravda", "Brocka", "vyzval", "Trend", "TREND", "zamietavé"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/privatizacia-letisk-bude-mat-druhe-kolo-fcx-/sk_ekonomika.asp?c=A060119_144443_sk_pludia_p01", "http://spravy.pravda.sk/privatizacia-letisk-bude-mat-druhe-kolo-fcx-/sk_ekonomika.asp?c=A060119_144443_sk_pludia_p01", "http://www.24hod.sk/TwoOne-protestuje-proti-novym-podmienkam-privatizacie-letisk-cl8315.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/2564637/twoone-zvazuje-pravne-zasiahnut-voci-pravidlam-tendra-na-slovenske-letiska.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=viedensk%C3%A9%20letisko%20napokon%20uk%C3%A1zalo%20extr%C3%A9mnu%20snahu%20dosta%C5%A5%20sa%20k%20bratislave.%20konzorcium%20twoone%20dodato%C4%8Dne%20pridalo%20a%C5%BE%204%2C525%20miliardy%20kor%C3%BAn%2C%20k%C3%BDm%20abertis%20a%20j%26t%20vlo%C5%BEili%20do%20ob%C3%A1lky%20ponuku%203%2C307%20miliardy%20kor%C3%BAn.%20%22so%20sumami%20som%20spokojn%C3%BD.vidie%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20o%20letisk%C3%A1%20sa%20zauj%C3%ADmali%20vyrovnan%C3%AD%20partneri%20so%20seri%C3%B3znym%20z%C3%A1ujmom%2C%22%20povedal%20po%20verejnom%20otv%C3%A1ran%C3%AD%20ob%C3%A1lok%20s%20dodato%C4%8Dnou%20ponukou%20minister%20dopravy%20pavol%20prokopovi%C4%8D.&source=web&cd=1&ved=0CCIQFjAA&url=http%3A%2F%2Fdev.etrend.sk%2Ftrend-archiv%2Frok-%2Fcislo-%2Ftwoone-musi-nachystat-takmer-dvadsat-miliard-korun.html&ei=LoUeT_LMEYvMtAbCxOigDA&usg=AFQjCNF5Ga3rwJf4x8OTda88C6HCT5Oatw", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-pomoct-viedni-komentar.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/burad-zakazal-predaj-bratislavskeho-letiska-viedni-b.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:04.342985+00:00"}
{"id": "vr30720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30720", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým si pripomeňme hlavný sľub vlády Ivety Radičovej, za ktorý zodpovedá aj KDH, a to je sľub, že sa zvýši životná úroveň.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová na predvolebnej tlačovke 16.marca 2010 hovorla o prioritách strany v predvolebnej kampani a o oblastiach riešení nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová na predvolebnej tlačovke 16.marca 2010 hovorla o prioritách strany v predvolebnej kampani a o oblastiach riešení nasledovne:"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["(videozáznam HN)", "Volebný program", "Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-41394380-radicova-volica-musi-oslovit-program-nie-prazdne-sluby-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Volebny-program-SDKU-DS.pdf", "http://www.tasr.sk/files/Urad%20vlady/Programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:56.636303+00:00"}
{"id": "vr29927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29927", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Koniec koncov tie správy o tom, že v Sýrii sa bojuje aj zbraňami, ktoré boli vyrobené na našom území, nám dáva časť zodpovednosti za tú situáciu, takže by sme mali pri tom pomôcť.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko naozaj vyrábalo zbrane a dodávalo ich do Sýrie, kde sa nimi teraz bojuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tím poslanca Poliačika nás odkázal na príspevok Denníka N. Česko-Slovensko a neskôr aj samostatná Slovenská republika vyrábali a dodávali ( .pdf , s.80) zbrane do Sýrie : \"Československo ako satelit Moskvy podporovalo v rôznych obdobiach režim irackého diktátora Saddáma Husajna aj líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a aj po roku 1989 vyvážalo zbrane do Sýrie.\" Medzi tieto zbrane patria aj tanky T-72 vyrobené v Martine . \"Novšou históriou je export slovenských tankov T-72 do Sýrie. Aj tie vyrobili v Martine a režimu vtedajšieho prezidenta Hafíza Asada sme ich predali v rokoch 1991 až 1993 spolu 252, z toho už ako samostatný štát ich Slovensko predalo Sýrčanom 58.\" Sýrska armáda má vo výzbroji aj obrnené vozidlá vyrobené v Detve . \"Bloger Vladimír Bednár, ktorý sa zaoberá vojenskou technikou, našiel na záberoch z bojov s islamistami ďalší slovenský výrobok – zdravotnícku verziu obrneného vozidla BMP-1, ktorú tiež vyrobili v Detve. Bola v službách vládnych vojsk.\" V Sýrii sa ďalej bojuje samopalmi, guľometmi, obrnenými vozidlami a lietadlami vyrobenými v Česko-Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko naozaj vyrábalo zbrane a dodávalo ich do Sýrie, kde sa nimi teraz bojuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tím poslanca Poliačika nás odkázal na príspevok Denníka N. Česko-Slovensko a neskôr aj samostatná Slovenská republika vyrábali a dodávali ( .pdf , s.80) zbrane do Sýrie : \"Československo ako satelit Moskvy podporovalo v rôznych obdobiach režim irackého diktátora Saddáma Husajna aj líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího a aj po roku 1989 vyvážalo zbrane do Sýrie.\" Medzi tieto zbrane patria aj tanky T-72 vyrobené v Martine . \"Novšou históriou je export slovenských tankov T-72 do Sýrie. Aj tie vyrobili v Martine a režimu vtedajšieho prezidenta Hafíza Asada sme ich predali v rokoch 1991 až 1993 spolu 252, z toho už ako samostatný štát ich Slovensko predalo Sýrčanom 58.\" Sýrska armáda má vo výzbroji aj obrnené vozidlá vyrobené v Detve . \"Bloger Vladimír Bednár, ktorý sa zaoberá vojenskou technikou, našiel na záberoch z bojov s islamistami ďalší slovenský výrobok – zdravotnícku verziu obrneného vozidla BMP-1, ktorú tiež vyrobili v Detve. Bola v službách vládnych vojsk.\" V Sýrii sa ďalej bojuje samopalmi, guľometmi, obrnenými vozidlami a lietadlami vyrobenými v Česko-Slovensku."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Sýrie", "Martine", "Detve", "bojuje"], "url": ["http://www.hrw.org/reports/2004/slovakia0204/slovakia0204sl.pdf", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "http://vladimirbednar.blog.sme.sk/c/336802/zbrane-pouzivane-vo-vojne-v-syrii-a-ich-dodavatelia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:35.973977+00:00"}
{"id": "vr34733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34733", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Fakt je ten, že po diskusii, ja si myslí, že by nemali byť ani ďalej, ale po diskusii vo vládnej koalícii došlo k dohode, že tieto pokuty sa nebudú týkať fyzických osôb, ale že sa budú týkať len právnických osôb a hlavne tam ide o to, aby aj v prípade porušovania jazykového zákona pri ja neviem pri obecných úradoch, keď je vyhlasovanie oznamov alebo pri fyzických osobách, aby sa vyvinul určitý tlak na dodržiavanie tohto jazykového zákona, ja si nemyslím, že je to najšťastnejšie riešenie. Ale rešpektujem dohodu vo vládnej koalícii.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu novely zákona o používaní jazykov (.pdf) národnostných menšín (vicepremiéra Rudolfa Chmela) sa uvádza: Podľa § 7b Správne delikty : (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1:............ (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá:......... (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu novely zákona o používaní jazykov (.pdf) národnostných menšín (vicepremiéra Rudolfa Chmela) sa uvádza: Podľa § 7b Správne delikty : (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1:............ (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá:......... (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o používaní jazykov"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:47.383795+00:00"}
{"id": "vr32114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32114", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Povedali sme, že za žiadnu cenu nepôjdeme cestou, ako všetky okolité krajiny - Maďarsko, Česko alebo aj naši európski partneri Francúzsko atď. - zvyšovaním DPH", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška hovorí pravdu v prípade Maďarska a Česka, no v prípade Francúzska zavádza. Bývalý francúzsky prezident Sarkozy síce zvýšenie DPH presadil, no súčasný parlament túto sadzbu v júli 2012 neschválil. Líder strany SMER-SD Robert Fico niekoľkokrát deklaroval , že nepôjdu cestou zvyšovania DPH. V Maďarsku sa zvýšila daň z pridanej hodnoty od januára 2012 z 25 % na 27 %, čím sa Maďarsko stalo krajinou s najvyššou DPH spomedzi štátov EÚ. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa Európskej komisie . V Českej republike sa daň z pridanej hodnoty plánuje zvyšovať od januára 2013 z 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Plánované zvýšenie DPH je vrátené Senátom do Poslaneckej snemovne. Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike už v januári 2012 kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %. Hoci ešte v januári vtedajší prezident Sarkozy navrhol zvýšenie DPH na o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 %, po prezidentských voľbách a víťazstve Hollanda sa plánované zvýšenie DPH nekonalo . Úroveň DPH tak vo Francúzsku zostala na pôvodnej úrovni 19,6 % a nebude sa zvyšovať na 21,2 % Plánované zvyšovanie DPH zrušil francúzsky parlament. Poľsko podľa publikácie Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf, s. 134) zvýšilo sadzbu DPH od roku 2011 z 22 na 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška hovorí pravdu v prípade Maďarska a Česka, no v prípade Francúzska zavádza. Bývalý francúzsky prezident Sarkozy síce zvýšenie DPH presadil, no súčasný parlament túto sadzbu v júli 2012 neschválil. Líder strany SMER-SD Robert Fico niekoľkokrát deklaroval , že nepôjdu cestou zvyšovania DPH. V Maďarsku sa zvýšila daň z pridanej hodnoty od januára 2012 z 25 % na 27 %, čím sa Maďarsko stalo krajinou s najvyššou DPH spomedzi štátov EÚ. Túto skutočnosť potvrdzuje aj správa Európskej komisie . V Českej republike sa daň z pridanej hodnoty plánuje zvyšovať od januára 2013 z 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Plánované zvýšenie DPH je vrátené Senátom do Poslaneckej snemovne. Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike už v januári 2012 kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %. Hoci ešte v januári vtedajší prezident Sarkozy navrhol zvýšenie DPH na o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 %, po prezidentských voľbách a víťazstve Hollanda sa plánované zvýšenie DPH nekonalo . Úroveň DPH tak vo Francúzsku zostala na pôvodnej úrovni 19,6 % a nebude sa zvyšovať na 21,2 % Plánované zvyšovanie DPH zrušil francúzsky parlament. Poľsko podľa publikácie Daňové trendy v Európskej Únii (.pdf, s. 134) zvýšilo sadzbu DPH od roku 2011 z 22 na 23 %. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval", "Maďarsku", "správa Európskej komisie", "vrátené", "Zvýšenie", "č. 235/2004 Sb", "navrhol", "nekonalo", "zostala", "zrušil", "Daňové trendy v Európskej Únii"], "url": ["http://kultura.pluska.sk/spravy/z-domova/exkluzivny-rozhovor-robertom-ficom-rehlim-dost-casto.html", "http://www.eubusiness.com/news-eu/hungary-finance-tax.ecm", "http://ec.europa.eu/enterprise/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=6004", "http://ekonomika.idnes.cz/jednani-o-zvyseni-dph-na-15-a-21-procent-v-senatu-far-/ekonomika.aspx?c=A120816_101313_ekonomika_kop", "http://praha.idnes.cz/knihovny-budou-kvuli-zvysene-dph-setrit-doufaji-ale-v-priliv-ctenaru-12u-/praha-zpravy.aspx?c=A110809_1631883_praha-zpravy_sfo", "http://business.center.cz/business/pravo/zakony/dph/cast1h2d6.aspx", "http://www.reuters.com/article/2012/01/29/us-france-sarkozy-vat-idUSTRE80S0NT20120129", "http://www.tmf-vat.com/tmf-in-the-media/france-hollande-pledge-to-reverse-16-vat-rate-increase.html", "http://www.accordancevat.com/category/vat/france/", "http://www.tax-news.com/news/French_Lawmakers_Bury_Sarkozys_Tax_Legacy____56473.html", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2012/report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:46.985499+00:00"}
{"id": "vr28280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28280", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Naozaj zhromažďujeme súkromné informácie o sudcoch, o ich rodinných príslušníkoch orgánmi ako je Národný bezpečnostný úrad, ako je spravodajská služba a to aj o tých, ktorí sa nikdy ničoho zlého nedopustili.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že informácie o sudcoch má podľa novelizácie zákona o sudcoch a prísediacich preverovať Národný bezpečnostný úrad, a to aj na základe informácii zo strany spravodajskej služby. Tieto previerky sa nevzťahujú len na uchádzačov, ale i na sudcov, ktorí vykonávajú svoju funkciu pred 1. septembrom 2014. Ústavný súd však pozastavil účinnosť sporých častí novelizácie. Previerky sa teda na základe Ústavného súdu pozastavujú. Neplatí teda použitie prítomného času \"zhromažďujeme\". Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Novela zákona o sudcoch a prísediacich (Predpis č. 195/2014 Z. z., Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) účinná od 1. septembra posilnila pozíciu Súdnej rady, upravuje pôsobnosť disciplinárnych senátov a rieši otázku sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada však túto novelu napadla , odmieta akceptovať niektoré ustanovenia pre retroaktivitu previerok, ktorým sa majú podrobiť už vymenovaní sudcovia. Na tento podnet Ústavný súd SR rozhodol , že pozastaví previerky sudcov, kým nerozhodne, či sú v súlade s Ústavou SR. Z uvedeného vyplýva, že ak ÚS SR rozhodne o ústavnosti previerok, bude sa to týkať všetkých sudcov, nových uchádzačov, ale aj už vymenovaných sudcov, a to bez výnimky. Preverovať sudcov by mal Národný bezpečnostný úrad a jeho závery budú slúžiť ako podklady pre rozhodnutie Súdnej rady. Podľa novely prezident na návrh súdnej rady odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti a tie sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. Novelu sudcovia kritizovali . Podľa § 69a novely zákona o sudcoch a prísediacich majú previerky sudcov pozostávať z informácii Policajného zboru SR, SIS alebo Vojenského spravodajstva, z informácií od iných štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb. Novela zákona o sudcoch a prísediacich § 5 ods. 7: Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu,4c) ktorými sa zisťuje či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e): a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov, d) nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať, e) nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo f) nespráva sa korupčne.\". Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že informácie o sudcoch má podľa novelizácie zákona o sudcoch a prísediacich preverovať Národný bezpečnostný úrad, a to aj na základe informácii zo strany spravodajskej služby. Tieto previerky sa nevzťahujú len na uchádzačov, ale i na sudcov, ktorí vykonávajú svoju funkciu pred 1. septembrom 2014. Ústavný súd však pozastavil účinnosť sporých častí novelizácie. Previerky sa teda na základe Ústavného súdu pozastavujú. Neplatí teda použitie prítomného času \"zhromažďujeme\". Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Novela zákona o sudcoch a prísediacich (Predpis č. 195/2014 Z. z., Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) účinná od 1. septembra posilnila pozíciu Súdnej rady, upravuje pôsobnosť disciplinárnych senátov a rieši otázku sudcovskej spôsobilosti. Súdna rada však túto novelu napadla , odmieta akceptovať niektoré ustanovenia pre retroaktivitu previerok, ktorým sa majú podrobiť už vymenovaní sudcovia. Na tento podnet Ústavný súd SR rozhodol , že pozastaví previerky sudcov, kým nerozhodne, či sú v súlade s Ústavou SR. Z uvedeného vyplýva, že ak ÚS SR rozhodne o ústavnosti previerok, bude sa to týkať všetkých sudcov, nových uchádzačov, ale aj už vymenovaných sudcov, a to bez výnimky. Preverovať sudcov by mal Národný bezpečnostný úrad a jeho závery budú slúžiť ako podklady pre rozhodnutie Súdnej rady. Podľa novely prezident na návrh súdnej rady odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti a tie sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014. Novelu sudcovia kritizovali . Podľa § 69a novely zákona o sudcoch a prísediacich majú previerky sudcov pozostávať z informácii Policajného zboru SR, SIS alebo Vojenského spravodajstva, z informácií od iných štátnych orgánov, iných právnických osôb a fyzických osôb. Novela zákona o sudcoch a prísediacich § 5 ods. 7: Súdna rada pri rozhodovaní o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti vychádza z komplexného posúdenia uchádzača o funkciu sudcu, ako aj z podkladov Národného bezpečnostného úradu,4c) ktorými sa zisťuje či sudca4d) alebo uchádzač o funkciu sudcu4e): a) nie je pod preukázateľným nátlakom v dôsledku finančnej situácie, b) nie je preukázateľne závislý od konzumácie alkoholických nápojov alebo od iných návykových látok, c) neprijíma neoprávnené platby, dary alebo iné výhody alebo zneužíva postavenie a funkciu na získavanie neoprávnených požitkov, d) nedisponuje s majetkom, ktorého hodnota je neprimeraná priznaným príjmom a ktorého legálnosť pôvodu nie je schopný alebo ochotný preukázať, e) nemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu, alebo f) nespráva sa korupčne.\". Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "napadla", "rozhodol", "kritizovali", "novely"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-195", "http://www.sme.sk/c/7389565/sudcovia-si-vydychli-nateraz-unikli-previerkam.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/868726-stopnutie-previerok-sudcov-je-podla-sudnej-rady-pozitivne/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/833231-bratislavski-sudcovia-kritizuju-previerky-v-novele-ustavy/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:49.558505+00:00"}
{"id": "vr35733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35733", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Som si istá, že prioritne všetky financie budeme orientovať na stavbu diaľníc, že meníme aj prerozdelenie národných priorít v rámci čerpania európskych fondov, veď napokon z tohto programu na diaľnice bolo vyčerpaných jedenásť aj dačo percent.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa pomýlila o percentuálny bod. Vyčerpaných bolo k 31.5.2010 10,25%.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa pomýlila o percentuálny bod. Vyčerpaných bolo k 31.5.2010 10,25%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["bolo k 31.5.2010"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1279033368.upl&ANAME=Stav+implement%25C3%25A1cie+%25C5%25A0F+pod%25C4%25BEa+OP,+prior%25C3%25ADt+a+opatren%25C3%25AD+pre+PO+2007-2013+k+31.+05.+2010.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:09.511970+00:00"}
{"id": "46700", "numeric_id": 46700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46700", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Práve teraz týmto posledným rozhodnutím vláda prijala prechod na tzv. covid automat, kedy už všetci budeme pekne dopredu vedieť, čo nás čaká a covid automat ... je pod tým podpísaných 15 odborníkov, ktorí ho vypracovali.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda prvýkrát schválila tzv. Covid Automat, ktorým sa majú predvídateľne meniť pravidlá v závislosti od vážnosti epidémie v tom-ktorom okrese, 16. decembra 2020. V utorok 2. februára 2021 kabinet tieto pravidlá aktualizoval , finálna verzia prešla nakoniec až v piatok, 5. Februára - t.j. deň pred vysielaním relácie. Na vytvorení systému spolupracovalo 13 odborníkov a Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie Ministerstva zdravotníctva ( .pdf , s.14). Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda prvýkrát schválila tzv. Covid Automat, ktorým sa majú predvídateľne meniť pravidlá v závislosti od vážnosti epidémie v tom-ktorom okrese, 16. decembra 2020. V utorok 2. februára 2021 kabinet tieto pravidlá aktualizoval , finálna verzia prešla nakoniec až v piatok, 5. Februára - t.j. deň pred vysielaním relácie. Na vytvorení systému spolupracovalo 13 odborníkov a Odbor verejného zdravia, skríningu a prevencie Ministerstva zdravotníctva ( .pdf , s.14). Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "aktualizoval", "prešla", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22556549/koronavirus-alert-system-covid-automat-zdravotnictvo-pandemia.html", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19039/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19044/1", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Covid_automat_2_2_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:59.500214+00:00"}
{"id": "vr38332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38332", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... neexistuje žiadny dokument vlády, neexistuje to, nie je to ani napísané v programovom vyhlásení vlády, že idú meniť spôsob voľby. Urobili to až po tom, čo sa ukázalo, že nie sú schopní zvoliť generálneho prokurátora.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o zmene voľby sa prvýkrát objavili v decembri ako reakcia na výsledky tajnej voľby generálneho prokurátora, ktoré neboli v súlade s predstavami koalície. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa podobný zámer neuvádza.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o zmene voľby sa prvýkrát objavili v decembri ako reakcia na výsledky tajnej voľby generálneho prokurátora, ktoré neboli v súlade s predstavami koalície. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa podobný zámer neuvádza."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["objavili", "reakcia", "programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-chce-zmarit-a-nasledne-odtajnit-volbu-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:17.443682+00:00"}
{"id": "vr35877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35877", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja by som to nechal na poslancov. My sme pripravení. Ešte raz sa k tomu vrátim. Je veľmi dôležité, že to, čo zaznelo tento týždeň v maďarskom parlamente pri uvádzaní zákona o dvojakom občianstve, o tom, že je potrebné, aby sa už nikdy nepoužíval výraz Maďari za hranicami, že treba vrátiť odtrhnuté územia, hovoríme o Maďaroch na odtrhnutých územiach.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takéto tvrdenia v parlamente zazneli.", "analysis_paragraphs": ["Takéto tvrdenia v parlamente zazneli."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:41.746835+00:00"}
{"id": "vr27280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27280", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dal som milión do Dobrého anjela.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vznik Dobrého anjela sa datuje na rok 2006 kedy ho Andrej Kiska spolu s Igorom Brossmannom založili za účelom pomôcť rodinám zasiahnutých rakovinou. Podľa oficiálnej stránky DA sa uvádza, že Andrej Kiska venuje 30 miliónov slovenských korún (teda jeden milión eur), z jeho vlastných zdrojov na rozbeh systému a financovanie jeho prevádzky. Aj na základe diskusie z 22. marca 2007 možno konšatatovať že Kiska poskytol sumu z vlastných zdrojov po predaji podielov v Quatre a Triangli.", "analysis_paragraphs": ["Vznik Dobrého anjela sa datuje na rok 2006 kedy ho Andrej Kiska spolu s Igorom Brossmannom založili za účelom pomôcť rodinám zasiahnutých rakovinou. Podľa oficiálnej stránky DA sa uvádza, že Andrej Kiska venuje 30 miliónov slovenských korún (teda jeden milión eur), z jeho vlastných zdrojov na rozbeh systému a financovanie jeho prevádzky. Aj na základe diskusie z 22. marca 2007 možno konšatatovať že Kiska poskytol sumu z vlastných zdrojov po predaji podielov v Quatre a Triangli."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Dobrého anjela", "22. marca 2007", "sumu"], "url": ["http://www.dobryanjel.sk/zakladatelia/", "http://mojdom.zoznam.sk/cl/10135/150364/Pribeh-Dobreho-anjela", "http://www.nextfuture.sk/osobnost/osobnost/andrej-kiska-uspesny-a-odvazny-vizionar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:57.138535+00:00"}
{"id": "48854", "numeric_id": 48854, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48854", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "...je neskutočné, keď idem stropovať cenu na 199 EUR za megawatt, EUR megawatthodina, kde na Slovensku elektriku vyrobíme za 50, za 60.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Takáč naznačuje, že ak sú výrobné náklady elektriny 50-60 eur za megawatthodinu, nedáva zmysel zastropovať ju na 199 eur za megawatthodinu. Opomína vśak komplikovaný proces cenotvorby na spoločnom trhu EÚ. Cenu tu určuje najdrahší, tzv. záverný výrobca energie, ktorý ju však musí vyrábať, aby jej bolo v sieti dostatok. Pohľad spájajúci len slovenské výrobné náklady a cenu pre domácnosti je preto skresľujúci a teda zavádzajúci.\n\nVláda zastropovala ceny elektriny na 199 eur za megawatthodinu pre samospráv aj podniky . Výrobná cena elektriny sa pohybuje okolo 50-60 eur za megawatthodinu.\n\nProces výroby a distribúcie elektriny na energetickom trhu Európskej únie je však komplikovanejší. Elektrina sa obchoduje na burze, kde ju dodávatelia nakupujú pre svojich zákazníkov. \"Európske ceny elektriny sa stanovujú tak, že finálnu cenu určujú takzvané „záverné“ elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu najdrahšie, no musia vyrábať, aby bol v sieti dostupný dostatok elektriny,\" uvádza SSE. \"Keby nevyrábali, v sieti by bol vyšší dopyt po elektrine ako jej výroba a celá elektrifikačná sústava by skolabovala. Cenu na trhu – burze, teda určuje zdroj, ktorý je najdrahší, no nevyhnutný na pokrytie aktuálnej spotreby a udržanie stability siete.\"\n\nKeď je nedostatok výroby z iných (lacnejších) zdrojov, ako sú jadrové či vodné elektrárne, tzv. závernými elektrárňami sú tie, ktoré elektrinu vyrábajú z uhlia či zemného plynu. \"Presne takáto situácia nastala v roku 2022. Vo výrobe počas roka dlhodobo chýbala lacná elektrina z odstavených nemeckých či francúzskych jadrových elektrární a kvôli suchu aj časť výroby z vodných elektrární vrátane tých slovenských. Nahradiť ju teda musela drahá výroba elektriny z uhlia a zemného plynu, ktorého cena je – predovšetkým kvôli konfliktu na Ukrajine a geopolitickým záujmom Ruska – veľmi vysoká.\"\n\nNavyše, elektrina vyrobená dnes je často zazmluvnená vopred a ak sú jej dnešné výrobné náklady nižšie, neznamená to, že za túto cenu smeruje do elektrickej siete na Slovensku.\n\n***V pôvodnej verzii textu bolo nesprávne uvedené, že stropovanie cien sa týka aj distribučných či iných poplatkov. Chybu sme opravili.***", "analysis_paragraphs": ["Richard Takáč naznačuje, že ak sú výrobné náklady elektriny 50-60 eur za megawatthodinu, nedáva zmysel zastropovať ju na 199 eur za megawatthodinu. Opomína vśak komplikovaný proces cenotvorby na spoločnom trhu EÚ. Cenu tu určuje najdrahší, tzv. záverný výrobca energie, ktorý ju však musí vyrábať, aby jej bolo v sieti dostatok. Pohľad spájajúci len slovenské výrobné náklady a cenu pre domácnosti je preto skresľujúci a teda zavádzajúci.", "Vláda zastropovala ceny elektriny na 199 eur za megawatthodinu pre samospráv aj podniky . Výrobná cena elektriny sa pohybuje okolo 50-60 eur za megawatthodinu.", "Proces výroby a distribúcie elektriny na energetickom trhu Európskej únie je však komplikovanejší. Elektrina sa obchoduje na burze, kde ju dodávatelia nakupujú pre svojich zákazníkov. \"Európske ceny elektriny sa stanovujú tak, že finálnu cenu určujú takzvané „záverné“ elektrárne, ktoré vyrábajú elektrinu najdrahšie, no musia vyrábať, aby bol v sieti dostupný dostatok elektriny,\" uvádza SSE. \"Keby nevyrábali, v sieti by bol vyšší dopyt po elektrine ako jej výroba a celá elektrifikačná sústava by skolabovala. Cenu na trhu – burze, teda určuje zdroj, ktorý je najdrahší, no nevyhnutný na pokrytie aktuálnej spotreby a udržanie stability siete.\"", "Keď je nedostatok výroby z iných (lacnejších) zdrojov, ako sú jadrové či vodné elektrárne, tzv. závernými elektrárňami sú tie, ktoré elektrinu vyrábajú z uhlia či zemného plynu. \"Presne takáto situácia nastala v roku 2022. Vo výrobe počas roka dlhodobo chýbala lacná elektrina z odstavených nemeckých či francúzskych jadrových elektrární a kvôli suchu aj časť výroby z vodných elektrární vrátane tých slovenských. Nahradiť ju teda musela drahá výroba elektriny z uhlia a zemného plynu, ktorého cena je – predovšetkým kvôli konfliktu na Ukrajine a geopolitickým záujmom Ruska – veľmi vysoká.\"", "Navyše, elektrina vyrobená dnes je často zazmluvnená vopred a ak sú jej dnešné výrobné náklady nižšie, neznamená to, že za túto cenu smeruje do elektrickej siete na Slovensku.", "***V pôvodnej verzii textu bolo nesprávne uvedené, že stropovanie cien sa týka aj distribučných či iných poplatkov. Chybu sme opravili.***"], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["samospráv", "podniky", "okolo 50-60", "uvádza", "zazmluvnená", "nesprávne"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/3108521", "https://e.dennikn.sk/3209189/male-podniky-si-mozu-vydychnut-vlada-im-predlzila-cenove-stropy-na-energie-do-konca-tohto-roka/?ref=list&_ga=2.206188113.372740993.1675089195-365744859.1657557902", "https://www.sse.sk/najcastejsie-otazky/najcastejsie-otazky-k-cenam-energii-2023/ceny-energii-pre-domacnosti/preco-sa-elektrina-vyraba-za-50-eur-a-potom-predava-za-500-eur-ako-sa-stanovuje-cena-elektriny-na-burze", "https://www.sse.sk/najcastejsie-otazky/najcastejsie-otazky-k-cenam-energii-2023/ceny-energii-pre-domacnosti/preco-sa-elektrina-vyraba-za-50-eur-a-potom-predava-za-500-eur-ako-sa-stanovuje-cena-elektriny-na-burze?page_id=13028", "https://e.dennikn.sk/2994153/preco-sa-cena-elektriny-pocita-inak-ako-pri-rozkoch-a-na-burze-stoji-1-000-eur-ked-mochovce-ju-vyrabaju-za-30/", "https://e.dennikn.sk/3073723/vlada-predstavila-pomoc-podnikom-zastropovat-chce-ceny-elektriny-aj-plynu-a-potom-dotovat-80-percent-rozdielu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:06.563485+00:00"}
{"id": "vr31158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31158", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnom právnom stave je zmena pohlavia/rodu osoby spojená s viacerými negatívnymi dôsledkami pre takéto osoby. Zo zdravotného hľadiska existuje len diagnóza „porucha sexuálnej identity“.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transsexualita sa podľa pdf. oficiálne platnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďuje medzi poruchy sexuálnej identifikácie a je vedená pod diagnózou F 64.0., kde je definovaná ako stav jedinca, ktorý si praje žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia.", "analysis_paragraphs": ["Transsexualita sa podľa pdf. oficiálne platnej Medzinárodnej klasifikácie chorôb zaraďuje medzi poruchy sexuálnej identifikácie a je vedená pod diagnózou F 64.0., kde je definovaná ako stav jedinca, ktorý si praje žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["podľa pdf.", "pravo-medicina.sk", "uvádza"], "url": ["http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf", "http://www.pravo-medicina.sk/detail-aktuality?new_id=124", "http://www.pravo-medicina.sk/detail-aktuality?new_id=124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:18.072356+00:00"}
{"id": "vr37469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37469", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "O intervenčných zásobách je treba, je treba povedať, že vláda Ivety Radičovej nastúpila do rozbehnutého vlaku, pretože Európska únia má 500 miliónový kredit ročne na pomoc odkázaným ľuďom.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "17. septembra 2010 EK prijala zmenený návrh (pôvodný návrh je z roku 2008) distribúcie potravín pre najchudobnejšie osoby v Európskej únii. Na základe prijatia tohto návrhu EÚ každoročne vyčlení 500 miliónov eur na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi.", "analysis_paragraphs": ["17. septembra 2010 EK prijala zmenený návrh (pôvodný návrh je z roku 2008) distribúcie potravín pre najchudobnejšie osoby v Európskej únii. Na základe prijatia tohto návrhu EÚ každoročne vyčlení 500 miliónov eur na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1141&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=nl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:52.002022+00:00"}
{"id": "49874", "numeric_id": 49874, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49874", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ruský plyn je pre nás drahší, ako keď plyn kúpime niekde v Nemecku, lenže keď zaplatíme tranzitné poplatky pri ruskom plyne, tieto tranzitné poplatky neplatíme.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci Slovensko má s Gazpromom dlhodobé kontrakty, cena dodávok sa mení podobne ako pri iných dodávateľoch, pričom sa odvíja od situácie na burze. V minulosti dokonca nastali situácie, keď bol ruský plyn drahší ako plyn nakúpený na burze. Na konečnú cenu plynu vplývajú aj tranzitné poplatky. Napriek tomu, že pri nákupe plynu priamo na Slovensku sa tranzitné poplatky neplatia, pri dovoze z iných zdrojov sa ich náklady musia zohľadniť. Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP, je tak pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší tranzit plynu cez Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nCena ruského plynu sa taktiež odvíja od ceny na burze\n\nHoci má eustream a Gazprom uzavreté dlhodobé kontrakty o dodávkach plynu na Slovensko, cena ruského plynu nie je stabilne nízka, ale odvíja sa od vývoja na burzách, podobne ako u iných dodávateľov.\n\nTento fakt potvrdzuje aj hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), Ondrej Šebesta, ktorý pre Energie-portal.sk uviedol : „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“\n\nGazprom tak nepredáva plyn za stabilnú a garantovanú cenu, ale reaguje na pohyby trhu podobne ako iní dodávatelia. Pohyby v platbách za dovoz plynu dokazujú aj dáta Štatistického úradu SR.\n\nRast cien plynu v Európe sa začal už v druhej polovici roku 2021. Situáciu zhoršil Gazprom, ktorý nenaplnil rezervované európske zásobníky a spôsobil napätie na trhu. Ceny plynu na kľúčovej burze TTF začali prudko rásť. V októbri 2021 cena prekročila 100 eur/MWh, v decembri 2021 cena vzrástla na 170 eur/MWh a v auguste 2022 po začiatku vojny na Ukrajine sa cena dostala na rekordných 330 eur/MWh.\n\nTento rast cien sa s oneskorením prejavil aj v platbách Slovenska za ruský plyn. Keď ceny na burze rástli, Gazprom inkasoval viac. Keď ceny klesali, platby Gazpromu sa znížili.\n\nV roku 2022 bol tak dokonca ruský plyn drahší, než plyn na burze. „Ja vám možno teraz odhalím trošku malé obchodné tajomstvo. Aktuálne je ruský potrubný plyn k nám dodávaný drahšie, ako je nákup trhu na spotových trhoch alebo na LNG,“ povedal v relácii Na telo 25. septembra 2022 vtedajší minister hospodárstva Karel Hirman. Dodal tiež, že odbodná situácia nastala mnohokrát aj v predošlom období.\n\nV októbri 2022 pritom burzové ceny plynu už padali z rekordných hodnôt z konca leta, no úhrady Gazpromu zohľadňovali oneskorene práve cenovú hladinu z predošlých mesiacov.\n\nNa celkovú cenu vplývajú aj tranzitné poplatky\n\nOndrej Šebesta z SPP vysvetľuje , že „dôležitým faktorom, ktorý odlišuje celkovú cenu plynu, je vzdialenosť medzi dodacím bodom plynu a miestom jeho spotreby. Čím väčšiu vzdialenosť a počet krajín musí plyn v potrubí prekonať, tým je vyššia aj jeho koncová cena.“\n\nPodľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP je pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší dovoz plynu cez Ukrajinu. „Ak by SPP, ktorý má približne 65 %-ný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur. V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur. Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, ktoré do budúceho roku zrejme porastú, pričom ešte stále nie je známa ich finálna výška,“ uvádza Ferencz v Deklarácii o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny, ktorej signatármi sú „významní dodávatelia a prepravcovia energií, dôležité obchodné zväzy a veľkí priemyselní odberatelia z Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska.“\n\nRiaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík v rozhovore pre Euractiv uviedol , že „ak plyn odoberáme na Slovensku, nemáme žiadne tranzitné poplatky a nie sme ani vystavení ich zmenám. Ak by sme po 1. januári nedostali zemný plyn z Ruska, museli by sme nakupovať na iných trhoch a platiť prepravu na Slovensku, takže akákoľvek zmena tranzitných poplatkov by sa dotkla nás a našich zákazníkov.“", "analysis_paragraphs": ["Hoci Slovensko má s Gazpromom dlhodobé kontrakty, cena dodávok sa mení podobne ako pri iných dodávateľoch, pričom sa odvíja od situácie na burze. V minulosti dokonca nastali situácie, keď bol ruský plyn drahší ako plyn nakúpený na burze. Na konečnú cenu plynu vplývajú aj tranzitné poplatky. Napriek tomu, že pri nákupe plynu priamo na Slovensku sa tranzitné poplatky neplatia, pri dovoze z iných zdrojov sa ich náklady musia zohľadniť. Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP, je tak pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší tranzit plynu cez Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Cena ruského plynu sa taktiež odvíja od ceny na burze", "Hoci má eustream a Gazprom uzavreté dlhodobé kontrakty o dodávkach plynu na Slovensko, cena ruského plynu nie je stabilne nízka, ale odvíja sa od vývoja na burzách, podobne ako u iných dodávateľov.", "Tento fakt potvrdzuje aj hovorca Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), Ondrej Šebesta, ktorý pre Energie-portal.sk uviedol : „Pri obchodovaní so zemným plynom neexistuje delenie podľa zdroja na ruský, nórsky, americký alebo katarský plyn. Cenovo sa každý zdroj prispôsobuje európskym burzám. To platí aj pre ruský plyn, ktorý má veľmi podobnú cenu ako ostatné zdroje.“", "Gazprom tak nepredáva plyn za stabilnú a garantovanú cenu, ale reaguje na pohyby trhu podobne ako iní dodávatelia. Pohyby v platbách za dovoz plynu dokazujú aj dáta Štatistického úradu SR.", "Rast cien plynu v Európe sa začal už v druhej polovici roku 2021. Situáciu zhoršil Gazprom, ktorý nenaplnil rezervované európske zásobníky a spôsobil napätie na trhu. Ceny plynu na kľúčovej burze TTF začali prudko rásť. V októbri 2021 cena prekročila 100 eur/MWh, v decembri 2021 cena vzrástla na 170 eur/MWh a v auguste 2022 po začiatku vojny na Ukrajine sa cena dostala na rekordných 330 eur/MWh.", "Tento rast cien sa s oneskorením prejavil aj v platbách Slovenska za ruský plyn. Keď ceny na burze rástli, Gazprom inkasoval viac. Keď ceny klesali, platby Gazpromu sa znížili.", "V roku 2022 bol tak dokonca ruský plyn drahší, než plyn na burze. „Ja vám možno teraz odhalím trošku malé obchodné tajomstvo. Aktuálne je ruský potrubný plyn k nám dodávaný drahšie, ako je nákup trhu na spotových trhoch alebo na LNG,“ povedal v relácii Na telo 25. septembra 2022 vtedajší minister hospodárstva Karel Hirman. Dodal tiež, že odbodná situácia nastala mnohokrát aj v predošlom období.", "V októbri 2022 pritom burzové ceny plynu už padali z rekordných hodnôt z konca leta, no úhrady Gazpromu zohľadňovali oneskorene práve cenovú hladinu z predošlých mesiacov.", "Na celkovú cenu vplývajú aj tranzitné poplatky", "Ondrej Šebesta z SPP vysvetľuje , že „dôležitým faktorom, ktorý odlišuje celkovú cenu plynu, je vzdialenosť medzi dodacím bodom plynu a miestom jeho spotreby. Čím väčšiu vzdialenosť a počet krajín musí plyn v potrubí prekonať, tým je vyššia aj jeho koncová cena.“", "Podľa Vojtecha Ferenca, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa SPP je pre slovenského spotrebiteľa najvýhodnejší dovoz plynu cez Ukrajinu. „Ak by SPP, ktorý má približne 65 %-ný podiel na našom trhu, prišiel o dodávky plynu z východu a celý potrebný objem by sme nakúpili z iného zdroja a fyzicky prepravili na Slovensko, stálo by nás to navyše ďalších 150 miliónov eur. V prípade celého slovenského trhu by to bolo navyše viac ako 220 miliónov eur. Rozdiel spôsobujú najmä tranzitné poplatky, ktoré do budúceho roku zrejme porastú, pričom ešte stále nie je známa ich finálna výška,“ uvádza Ferencz v Deklarácii o podpore prepravy plynu cez územie Ukrajiny, ktorej signatármi sú „významní dodávatelia a prepravcovia energií, dôležité obchodné zväzy a veľkí priemyselní odberatelia z Maďarska, Rakúska, Talianska a Slovenska.“", "Riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík v rozhovore pre Euractiv uviedol , že „ak plyn odoberáme na Slovensku, nemáme žiadne tranzitné poplatky a nie sme ani vystavení ich zmenám. Ak by sme po 1. januári nedostali zemný plyn z Ruska, museli by sme nakupovať na iných trhoch a platiť prepravu na Slovensku, takže akákoľvek zmena tranzitných poplatkov by sa dotkla nás a našich zákazníkov.“"], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["odvíja", "uviedol", "dáta", "zhoršil", "platbách", "povedal", "padali", "vysvetľuje", "najvýhodnejší", "uvádza", "uviedol"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0009ms/v_zo0009ms_00_00_00_sk", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0009ms/v_zo0009ms_00_00_00_sk", "https://voyo.markiza.sk/relacie/119-na-telo/epizoda/95482-25-9-2022", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://www.spp.sk/deklaracia-spp-s-partnermi-podporuju-zachovanie-tranzitu-plynu-cez-uzemie-ukrajiny/", "https://www.spp.sk/deklaracia-spp-s-partnermi-podporuju-zachovanie-tranzitu-plynu-cez-uzemie-ukrajiny/#:~:text=%E2%80%9EAk%20by,dodal%20Vojtech%20Ferencz.", "https://euractiv.sk/section/energetika/interview/riadi-obchody-spp-ak-sa-sem-rusku-podari-dopravit-plyn-musime-zan-platit-az-do-roku-2034/#:~:text=Ak%20plyn%20odober%C3%A1me,a%20na%C5%A1ich%20z%C3%A1kazn%C3%ADkov."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:05.539959+00:00"}
{"id": "46716", "numeric_id": 46716, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46716", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Takisto tam návrh na koalícii bol alebo teda na vláde, že od 17. 12. SaS povedal nie, až od 21. decembra môžme sprísniť opatrenia. Keďže sme chceli, aby sme stáli spoločne ako jeden muž, ako jeden tím za tými opatreniami, tak nakoniec horko-ťažko sme si vydobyli, že 19. 12. od decembra od soboty začne platiť ten lockdown, ktorý sme mali počas sviatkov. Potom, keď sme videli, že to nestačí, tak SaS navrhovala, že od štvrtého najskôr, že zmeňme, že aby si ešte ľudia mohli užiť Silvestra a Nový rok a podobne. Tak som si ja buchol vtedy po stole a povedal som nie. Prísne opatrenia budú od 1. januára od piatej hodiny rannej.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič vykresľuje schvaľovanie opatrení obmedzujúcich šírenie koronavírusu spôsobom, akoby SaS viackrát bola (iba) proti čo najskoršiemu prijatiu. Opomína pritom upozornenie, že pravidlá sú príliš laxné a štátu chýba plán, ktoré v kritickom čase pred Vianocami vláde adresoval Richard Sulík. Rovnako nespomína, že sprísnenie lockdownu až pár dní po Novom roku navrhol (aj) jeho vlastný spolustraník a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Keďže premiér ponúka len výsek toho, čo sa dialo a skresľuje tým celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 8. decembra 2020 Ústredný krízový štáb rokoval o zavedení vianočného lockdownu. Podľa medializovaných informácii bol v hre začiatok lockdownu 16., respektíve 18. decembra, navrhnúť ho mal Igor Matovič. 9. decembra vláda prijala sprísnila opatrenia - no neobmedzila mobilitu. Od 11. decembra mali byť zatvorené terasy reštaurácii. Od 14. decembra platili prísnejšie podmienky pre prevádzky hotelov, vlekov a lanoviek. Od 21. decembra sa zatvorili obchody a začať mali školské prázdniny. 16. decembra vláda schválila uznesenie , že od 19. decembra bude platiť desaťdňový zákaz vychádzania. Podľa Sulíka tento dátum navrhol Matovič, SaS presadzovala 21. december. Sulík neskôr uviedol , že ešte 10. decembra upozorňoval vládu, že treba konať. Kritizoval, že kabinet neprijal konkrétny plán, ako bojovať s prírastkami nakazených, že nechal otvorené kostoly a lyžiarske strediská a že obchody chce zatvárať až cez Vianoce. Potvrdil tiež, že v druhej polovici decembra bol za prijatie lockdownu až od 21. decembra, pretože „ opatrenia nejde zase prijímať zo dňa na deň, ľudia sa musia vedieť nejako zariadiť.“ Sprísnenie lockdownu s termínom od 4. januára navrhol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Reagoval tak na predikciu konzília odborníkov o 4500 hospitalizovaných pacientoch k 11. januáru 2021. So sprísnením súhlasili strany SaS, Za ľudí aj Sme rodina. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie vláda o sprísnení opatrení mimoriadne rokovala 31.decembra 2020. Schválila ho so začiatkom od 5:00 1. januára. Zatvorenie lyžiarskych stredísk, kostolov a obmedzenie ubytovávania vláde navrhla SaS.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič vykresľuje schvaľovanie opatrení obmedzujúcich šírenie koronavírusu spôsobom, akoby SaS viackrát bola (iba) proti čo najskoršiemu prijatiu. Opomína pritom upozornenie, že pravidlá sú príliš laxné a štátu chýba plán, ktoré v kritickom čase pred Vianocami vláde adresoval Richard Sulík. Rovnako nespomína, že sprísnenie lockdownu až pár dní po Novom roku navrhol (aj) jeho vlastný spolustraník a minister zdravotníctva Marek Krajčí. Keďže premiér ponúka len výsek toho, čo sa dialo a skresľuje tým celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. 8. decembra 2020 Ústredný krízový štáb rokoval o zavedení vianočného lockdownu. Podľa medializovaných informácii bol v hre začiatok lockdownu 16., respektíve 18. decembra, navrhnúť ho mal Igor Matovič. 9. decembra vláda prijala sprísnila opatrenia - no neobmedzila mobilitu. Od 11. decembra mali byť zatvorené terasy reštaurácii. Od 14. decembra platili prísnejšie podmienky pre prevádzky hotelov, vlekov a lanoviek. Od 21. decembra sa zatvorili obchody a začať mali školské prázdniny. 16. decembra vláda schválila uznesenie , že od 19. decembra bude platiť desaťdňový zákaz vychádzania. Podľa Sulíka tento dátum navrhol Matovič, SaS presadzovala 21. december. Sulík neskôr uviedol , že ešte 10. decembra upozorňoval vládu, že treba konať. Kritizoval, že kabinet neprijal konkrétny plán, ako bojovať s prírastkami nakazených, že nechal otvorené kostoly a lyžiarske strediská a že obchody chce zatvárať až cez Vianoce. Potvrdil tiež, že v druhej polovici decembra bol za prijatie lockdownu až od 21. decembra, pretože „ opatrenia nejde zase prijímať zo dňa na deň, ľudia sa musia vedieť nejako zariadiť.“ Sprísnenie lockdownu s termínom od 4. januára navrhol minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Reagoval tak na predikciu konzília odborníkov o 4500 hospitalizovaných pacientoch k 11. januáru 2021. So sprísnením súhlasili strany SaS, Za ľudí aj Sme rodina. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie vláda o sprísnení opatrení mimoriadne rokovala 31.decembra 2020. Schválila ho so začiatkom od 5:00 1. januára. Zatvorenie lyžiarskych stredísk, kostolov a obmedzenie ubytovávania vláde navrhla SaS."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["rokoval", "prijala", "uznesenie", "Sulíka", "uviedol", "navrhol", "predikciu", "rokovala", "Schválila", "navrhla"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/846623/koronavirus-v-hre-je-navrh-na-vyhlasenie-lockdownu-od-druhej-polovice-buduceho-tyzdna/", "https://dennikn.sk/2180313/od-piatku-zatvoria-terasy-restauracii-pred-vianocami-najmenej-na-tri-tyzdne-obchody-lyzovacky-maju-byt-s-testami/?ref=in", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18956/1", "https://dennikn.sk/minuta/2191143/?ref=pop", "https://dennikn.sk/2224749/sas-zostava-vo-vlade-no-matovic-uz-prekracuje-hranice-vyhlasilo-vedenie-koalicnej-strany/?ref=list", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2016864_marek-krajci-navrhne-vlade-sprisnenie-opatreni-od-4-januara", "https://www.aktuality.sk/clanok/852183/koronavirus-minister-zdravotnictva-reaguje-na-vyhlasenie-konzilia-je-za-tvrdsie-opatrenia/", "https://dennikn.sk/2207663/od-polnoci-bude-prisnejsi-lockdown-vlada-zakaze-domace-navstevy/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=od-1-januara-plati-prisny-zakaz-vychadzania-okruh-vynimiek-je-zuzeny-nove-obmedzenia", "https://dennikn.sk/2207663/od-polnoci-bude-prisnejsi-lockdown-vlada-zakaze-domace-navstevy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:48.033488+00:00"}
{"id": "vr29031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29031", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V prvom balíčku ministerstvo školstva ide realizovať podporu pre samosprávy s jediným cieľom, zvýšiť celkové kapacity predškolských zariadení, pretože 8-9-tisíc minimálne ročne sa javí byť nedostatok a to nezahŕňam do toho súkromné zariadenia, kde sú cenové relácie úplne iné, ako v tých štandardných, použijem tento výraz.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku roka 2012 sa do predškolských zariadení nepodarilo umiestniť vyše 8 tisíc detí. Tento výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1989 počet predškolských zariadení podľa správy (.pdf, s. 12-14) ministerstva školstva klesal z počtu 4133 k počtu 2969 v roku 2006 a 2861 v roku 2012. Takisto spočiatku klesal počet detí umiestnených v týchto zariadeniach, od roku 2009 však začal opätovne stúpať, a mala by stúpať až do roku 2017. Správa (pdf, s. 16) taktiež upozorňuje, že podľa školské zákona sú síce určené maximálne počty detí pre triedy v škôlkach, no od 1. septembra 2013 riaditelia môžu prijať až o tri deti viac do každej triedy. Dôvodom pre toto opatrenie je práve nedostatočný počet miest v predškolských zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku roka 2012 sa do predškolských zariadení nepodarilo umiestniť vyše 8 tisíc detí. Tento výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1989 počet predškolských zariadení podľa správy (.pdf, s. 12-14) ministerstva školstva klesal z počtu 4133 k počtu 2969 v roku 2006 a 2861 v roku 2012. Takisto spočiatku klesal počet detí umiestnených v týchto zariadeniach, od roku 2009 však začal opätovne stúpať, a mala by stúpať až do roku 2017. Správa (pdf, s. 16) taktiež upozorňuje, že podľa školské zákona sú síce určené maximálne počty detí pre triedy v škôlkach, no od 1. septembra 2013 riaditelia môžu prijať až o tri deti viac do každej triedy. Dôvodom pre toto opatrenie je práve nedostatočný počet miest v predškolských zariadeniach. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["nepodarilo", "správy", "Správa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7004373/v-skolkach-nie-je-miesto-nova-navrhuje-detske-skupiny.html", "https://www.minedu.sk/data/att/4759.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/4759.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:50.921114+00:00"}
{"id": "vr39119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39119", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, ale aj záruky niečo stoja a nesplatené záruky budú mať samozrejme za následok výpadok. A teraz to pokračuje ďalej. Keď bude trvalý euroval, tak odíde 600 miliónov eur v cash.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdroj TASR : \"Slovenská republika bude svoj hotovostný podiel v novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 659,2 milióna eur splácať v piatich splátkach v priebehu piatich rokov, pričom prvá zo splátok by mala odísť do Luxemburgu v júli 2013. Vyplýva to z návrhu na uzavretie zmluvy o založení ESM, ktorý dnes napriek nesúhlasu SaS schválil vládny kabinet.\" (22. júna 2011, pozn.) \"Do nového mechanizmu, ktorý má od roku 2013 nahradiť aktuálny dočasný euroval (EFSF), sa bude prispievať priamo formou upisovania akcií na základnom imaní 700 miliárd eur. Z tejto sumy budú 80 miliárd eur predstavovať splatené akcie, zvyšných 620 miliárd eur akcie splatné na vyzvanie. Celková výška akcií upísaných SR bude predstavovať sumu 5,768 miliardy eur, z čoho spomínaných takmer 660 miliónov eur musí Slovensko do eurovalu 2 vložiť v hotovosti.\" Ako vyplýva z vyššie uvedeného, SR bude musieť vložiť v hotovosti do ESM takmer 660 mil. eur v priebehu piatich rokov. R. Sulík hovorí o 600 mil. eur, čo rádovo môžeme hodnotiť ako pravdivé. Dĺžku obdobia splácania nespomína (5 rokov), ale aj napriek tomu môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý. Zároveň oceňujeme vedomostný pokrok R.Sulíka oproti minulému týždňu , keď v súvislosti s ESM a podieľom Slovenska hovoril o 800 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj TASR : \"Slovenská republika bude svoj hotovostný podiel v novom Európskom stabilizačnom mechanizme (ESM) vo výške 659,2 milióna eur splácať v piatich splátkach v priebehu piatich rokov, pričom prvá zo splátok by mala odísť do Luxemburgu v júli 2013. Vyplýva to z návrhu na uzavretie zmluvy o založení ESM, ktorý dnes napriek nesúhlasu SaS schválil vládny kabinet.\" (22. júna 2011, pozn.) \"Do nového mechanizmu, ktorý má od roku 2013 nahradiť aktuálny dočasný euroval (EFSF), sa bude prispievať priamo formou upisovania akcií na základnom imaní 700 miliárd eur. Z tejto sumy budú 80 miliárd eur predstavovať splatené akcie, zvyšných 620 miliárd eur akcie splatné na vyzvanie. Celková výška akcií upísaných SR bude predstavovať sumu 5,768 miliardy eur, z čoho spomínaných takmer 660 miliónov eur musí Slovensko do eurovalu 2 vložiť v hotovosti.\" Ako vyplýva z vyššie uvedeného, SR bude musieť vložiť v hotovosti do ESM takmer 660 mil. eur v priebehu piatich rokov. R. Sulík hovorí o 600 mil. eur, čo rádovo môžeme hodnotiť ako pravdivé. Dĺžku obdobia splácania nespomína (5 rokov), ale aj napriek tomu môžeme výrok hodnotiť ako pravdivý. Zároveň oceňujeme vedomostný pokrok R.Sulíka oproti minulému týždňu , keď v súvislosti s ESM a podieľom Slovenska hovoril o 800 mil. eur."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "minulému týždňu"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/zaruky-slovenska-eurovale-maju-zvysit-772-mld-eur.html", "http://www.demagog.sk/politici/26/richard-sulik/?page=1=1=1page=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:18.095755+00:00"}
{"id": "49786", "numeric_id": 49786, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49786", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mysleli sme si, že sankcie výrazne poškodia Ruskú federáciu, že ekonomika ruskej federácii nebude fungovať, že to poškodí popularitu ruského prezidenta. Ale predsa opak je pravdou.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podpora Vladimira Putina podľa prieskumov od začiatku vojny na Ukrajine vzrástla. Nárast popularity sa však odohráva na pozadí rozsiahlej štátnej propagandy a represií, ktoré podľa organizácie Freedom House výrazne obmedzujú slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v krajine.\n\nZápadné sankcie majú dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurópska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.\n\nPodľa Medzinárodného menového fondu (IMF) sú možnosti rastu Ruska obmedzené v dôsledku izolácie od globálneho finančného systému, odchodu kvalifikovaných pracovníkov a obmedzeného prístupu k technológiám.\n\nRusko čiastočne kompenzuje zníženie príjmov z vývozu fosílnych palív do EÚ predajom do Číny a Indie, hoci za nižšie ceny. Tieto príjmy sú však nižšie ako pred vojnou a nenahrádzajú úplne výpadky z európskeho trhu. Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.\n\nV roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.\n\nRusko po začatí invázie na Ukrajinu transformovalo svoj priemysel, aby maximalizovalo vojenskú produkciu. Kvôli tomu ekonomický rast Ruska nie je dlhodobo udržateľný, čo sa podľa ruských zdrojov už prejavuje na poklese životnej úrovne.\n\nZávažným problémom pre ruskú ekonomiku je aj inflácia. Zatiaľ čo sa infláciu v Eurozóne podarilo dostať pod kontrolu a v roku 2024 nepresiahla úroveň 2,8 %, v Ruskej federácii od januára 2024 neklesla pod úroveň 7,4 %.\n\nRuská centrálna banka oznámila zvýšenie úrokových sadzieb na úroveň 21 %. Dôvodom je kombinácia vysokej inflácie, tlak vyplývajúci zo sankcií a rekordné výdavky na zbrojenie.\n\nRuská centrálna banka sa prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží znížiť vysokú infláciu. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.\n\nAj ruská Federálna služba štátnej štatistiky (Rosstat) uznala problémy s rastúcou infláciou. Okrem toho hlási problémy s aktivitou v niektorých oblastiach ekonomiky, a nedostatkom pracovných síl. Tie chýbajú hlavne kvôli náboru mužov do armády. Podľa Ruského ekonomického inštitútu akadémie vied malo v roku 2023 chýbať v Rusku aj 4,8 milióna pracovníkov.\n\nOkrem toho sa Kremľu znižuje úroveň Ruského národného fondu bohatstva. Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Jeho obnos v októbri 2024 klesol na 131,1 miliardy dolárov, čo je najnižšie od začiatku invázie Ukrajiny. Rusko z tohto fondu vyčerpalo kvôli vojne už viac než 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu.\n\nSankcie sa zásadne dotkli aj výroby automobilov. Na jar 2022 sa ich produkcia v Rusku prepadla o 90 % v porovnaní s obdobím pred inváziou. Podobne klesla aj produkcia elektroniky a strojov. Produkcia týchto tovarov sa síce zotavila, ale iba čiastočne.\n\nRuská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %.\n\nOrganizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty.", "analysis_paragraphs": ["Podpora Vladimira Putina podľa prieskumov od začiatku vojny na Ukrajine vzrástla. Nárast popularity sa však odohráva na pozadí rozsiahlej štátnej propagandy a represií, ktoré podľa organizácie Freedom House výrazne obmedzujú slobodu prejavu a otvorenú diskusiu v krajine.", "Západné sankcie majú dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Prvotné predpovede o rýchlom krachu ekonomiky sa nenaplnili, z dlhodobého hľadiska sú však sankcie pre Rusko problematické. Ruská ekonomika však aj kvôli západným sankciám zápasí s vysokou infláciou, nedostatkom tovarov či mladej pracovnej sily. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankčných opatrení. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Deklarovaným cieľom týchto opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.", "Podľa Medzinárodného menového fondu (IMF) sú možnosti rastu Ruska obmedzené v dôsledku izolácie od globálneho finančného systému, odchodu kvalifikovaných pracovníkov a obmedzeného prístupu k technológiám.", "Rusko čiastočne kompenzuje zníženie príjmov z vývozu fosílnych palív do EÚ predajom do Číny a Indie, hoci za nižšie ceny. Tieto príjmy sú však nižšie ako pred vojnou a nenahrádzajú úplne výpadky z európskeho trhu. Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.", "V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Tento rast je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EÚ o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.", "Rusko po začatí invázie na Ukrajinu transformovalo svoj priemysel, aby maximalizovalo vojenskú produkciu. Kvôli tomu ekonomický rast Ruska nie je dlhodobo udržateľný, čo sa podľa ruských zdrojov už prejavuje na poklese životnej úrovne.", "Závažným problémom pre ruskú ekonomiku je aj inflácia. Zatiaľ čo sa infláciu v Eurozóne podarilo dostať pod kontrolu a v roku 2024 nepresiahla úroveň 2,8 %, v Ruskej federácii od januára 2024 neklesla pod úroveň 7,4 %.", "Ruská centrálna banka oznámila zvýšenie úrokových sadzieb na úroveň 21 %. Dôvodom je kombinácia vysokej inflácie, tlak vyplývajúci zo sankcií a rekordné výdavky na zbrojenie.", "Ruská centrálna banka sa prostredníctvom zvýšenia úrokových sadzieb snaží znížiť vysokú infláciu. Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast. Vysoké základné úrokové miery značne predražujú požičiavanie peňazí pre obyvateľov a firmy, keďže úvery a hypotéky majú vyššie úroky. Pre porovnanie Európska centrálna banka v júni 2024 znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentného bodu na 4,25 %.", "Aj ruská Federálna služba štátnej štatistiky (Rosstat) uznala problémy s rastúcou infláciou. Okrem toho hlási problémy s aktivitou v niektorých oblastiach ekonomiky, a nedostatkom pracovných síl. Tie chýbajú hlavne kvôli náboru mužov do armády. Podľa Ruského ekonomického inštitútu akadémie vied malo v roku 2023 chýbať v Rusku aj 4,8 milióna pracovníkov.", "Okrem toho sa Kremľu znižuje úroveň Ruského národného fondu bohatstva. Pred vojnou ešte ruská vláda hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Jeho obnos v októbri 2024 klesol na 131,1 miliardy dolárov, čo je najnižšie od začiatku invázie Ukrajiny. Rusko z tohto fondu vyčerpalo kvôli vojne už viac než 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu.", "Sankcie sa zásadne dotkli aj výroby automobilov. Na jar 2022 sa ich produkcia v Rusku prepadla o 90 % v porovnaní s obdobím pred inváziou. Podobne klesla aj produkcia elektroniky a strojov. Produkcia týchto tovarov sa síce zotavila, ale iba čiastočne.", "Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %.", "Organizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "obmedziť", "obmedzené", "predajom", "vyvážalo", "zmenšila", "umelý", "rástla", "odhadov", "transformovalo", "prejavuje", "nepresiahla", "neklesla", "oznámila", "spomaľuje", "predražujú", "znížila", "uznala", "chýbajú", "chýbať", "vláda", "klesol", "vyčerpalo", "prepadla", "Levada Centre", "dosahovala", "Freedom House", "správe", "neexistuje", "udelil"], "url": ["https://finance.ec.europa.eu/eu-and-world/sanctions-restrictive-measures/sanctions-adopted-following-russias-military-aggression-against-ukraine_en#what-the-eu-is-doing-and-why", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/", "https://www.imf.org/en/News/Articles/2024/02/22/tr022224-com-press-briefing-transcript", "https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/", "https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/", "https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00115/default/table?lang=en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/spring-2024-economic-forecast-gradual-expansion-amid-high-geopolitical-risks_en", "https://theconversation.com/russias-economy-is-now-completely-driven-by-the-war-in-ukraine-it-cannot-afford-to-lose-but-nor-can-it-afford-to-win-221333", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://tradingeconomics.com/euro-area/inflation-cpi", "https://tradingeconomics.com/russia/inflation-cpi", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/russias-economy-is-overheating-but-putin-cannot-change-course/", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock", "https://www.barrons.com/articles/russian-central-bank-raises-key-interest-rate-to-16-to-counter-inflation-06a7bbbf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4034611", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/russias-economy-is-overheating-but-putin-cannot-change-course/", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://www.reuters.com/world/europe/russia-short-around-48-million-workers-2023-crunch-persist-izvestia-2023-12-24/", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock", "https://tradingeconomics.com/russia/national-wealth-fund-assets", "https://www.sme.sk/minuta/23272606/fond-narodneho-bohatstva-ruska-sa-pocas-invazie-na-ukrajinu-prudko-scvrkol", "https://cedmohub.eu/sk/sankcie-tvrdo-dopadaju-na-rusko-ktore-vo-vojne-pokracuje-na-ukor-zivotnej-urovne-obyvatelstva/", "https://www.levada.ru/en/ratings/", "https://www.levada.ru/en/ratings/", "https://freedomhouse.org/", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:30.601478+00:00"}
{"id": "vr37835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37835", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prehlasujem, že to je bohapustá lož, to je proste nezmysel a dokážem vám tu na Eurovale jednotke, kde momentálne je 400 miliárd celkových garancií všetkých krajín eurozóny, má to kapacitu niečo cez 250 miliárd eur. Ak by celý tento úver zlyhal, z Eurovalu, poskytnutej nejakej členskej krajine, tak by sme sa určite podieľali na, na tej strate 250 miliárd a nie na 400, čiže to je holá, holá lož.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa financnik.sk : \"Celý záchranný systéme v Eurozóne má niekoľko zložiek. European Financial Stability Facility (EFSF) v objeme 440 mld. EURo (t.j. systém finančných záruk krajín eurozóny; pre SR z neho vyplýva záruka 4, 37 mld. eur, pozn.), European Financial Stabilization Mechanism (EFSM) v objeme 60 mld. EURo (pre celú EU) a 250 mld. EURo ako garancie a úver od MMF. Celkovo sa tak dostávame na objem 750 mld. EURo.\" Podľa sme.sk je maximálna pôžička s nízkym úrokom 250 mld. eur. Nájsť odpoveď na otázku, koľko by sme zaplatili, ak by \"úver z Eurovalu zlyhal\" sa nám nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa financnik.sk : \"Celý záchranný systéme v Eurozóne má niekoľko zložiek. European Financial Stability Facility (EFSF) v objeme 440 mld. EURo (t.j. systém finančných záruk krajín eurozóny; pre SR z neho vyplýva záruka 4, 37 mld. eur, pozn.), European Financial Stabilization Mechanism (EFSM) v objeme 60 mld. EURo (pre celú EU) a 250 mld. EURo ako garancie a úver od MMF. Celkovo sa tak dostávame na objem 750 mld. EURo.\" Podľa sme.sk je maximálna pôžička s nízkym úrokom 250 mld. eur. Nájsť odpoveď na otázku, koľko by sme zaplatili, ak by \"úver z Eurovalu zlyhal\" sa nám nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["financnik.sk", "sme.sk"], "url": ["http://www.financnik.sk/?did=607&id=1739", "http://ekonomika.sme.sk/c/5731559/na-euroval-si-mozno-budeme-musiet-pozicat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:18.058760+00:00"}
{"id": "vr27940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27940", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vidíte a ja 459 tisíc. (hovorí o preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR 2012, pozn.)", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Robert Kaliňák dostal 485 594 preferenčných hlasov, teda približne o 25 tisíc viac ako uvádza. V prípadoch keď sa politici nesnažia uvádzať presné čísla, tolerujeme istú odchýlku, v tomto prípade sa však R. Kaliňák snažil uviesť čo najpresnejší údaj o počte preferenčných hlasov, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Robert Kaliňák dostal 485 594 preferenčných hlasov, teda približne o 25 tisíc viac ako uvádza. V prípadoch keď sa politici nesnažia uvádzať presné čísla, tolerujeme istú odchýlku, v tomto prípade sa však R. Kaliňák snažil uviesť čo najpresnejší údaj o počte preferenčných hlasov, a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["topky.sk"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/1000051/1302888/Preferencne-hlasy--Po-Ficovi-ziskal-najviac-Matovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:30.322220+00:00"}
{"id": "vr36899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36899", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "V Českej republike jednoznačne a evidentne sa zistilo, že tá kumulácia tých sudcov s komunistickou minulosťou aj vo vysokých špičkových pozíciách je veľmi vysoká a dá sa predpokladať, že to ja na Slovensku to nebude ináč.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník MF DNES prišiel so správou, že v Česku pôsobí 3 076 sudcov, z ktorých má 618 komunistickú minulosť, čo je približne pätina. Pri štátnych zástupcoch, ktorých je celkovo v Česku 1 272 je tento pomer ešte vyšší. Komunistickú minulosť z nich má 359, čo je takmer tretina. Prítomnosť sudcov s komunistickou minulosťou je fakt. To, či je to číslo veľmi vysoké nechávame na posúdenie čitateľom.", "analysis_paragraphs": ["Denník MF DNES prišiel so správou, že v Česku pôsobí 3 076 sudcov, z ktorých má 618 komunistickú minulosť, čo je približne pätina. Pri štátnych zástupcoch, ktorých je celkovo v Česku 1 272 je tento pomer ešte vyšší. Komunistickú minulosť z nich má 359, čo je takmer tretina. Prítomnosť sudcov s komunistickou minulosťou je fakt. To, či je to číslo veľmi vysoké nechávame na posúdenie čitateľom."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["MF DNES"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/v-ksc-byla-tretina-statnich-zastupcu-a-petina-soudcu-seznamy-jsou-na-webu-1l7-/domaci.asp?c=A110107_140624_domaci_bar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:23.072527+00:00"}
{"id": "vr30714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30714", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vy nemôžete kritizovať čerpanie eurofondov, lebo keď sme nastúpili do vlády, bolo na úrovni 8 % po 3 rokoch.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 17. januára 2012 : \"Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 17. januára 2012 : \"Z celkovej alokovanej sumy 11,498 mld. eur Slovensko ku koncu minulého roka vyčerpalo 2,877 mld. eur, čo je 25,02 % . V porovnaní s 30. júnom 2010, pred výmenou vlády, keď využívanie eurofondov bolo na úrovni 8,39 % , za jeden a pol roka čerpanie vzrástlo o 16,63 percentuálneho bodu.\""], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 17. januára 2012", "čo je 25,02 %", "8,39 %"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-musi-podla-ministra-pridat/451008-clanok.html", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/", "http://www.euroinfo.gov.sk/cerpanie-eurofondov-ku-koncu-novembra-dosiahlo-2348-percenta/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:55.112956+00:00"}
{"id": "vr16261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16261", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Znížila sa o 1 % daň z príjmu právnických osôb.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári v roku 2017 došlo k zníženiu dane z príjmu právnických osôb z pôvodnej sadzby 22% na 21% a teda o jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aj keď je pravda, že daň z príjmu právnických osôb sa znížila na 21%, je nutné podotknúť, že druhá vláda Roberta Fica túto daň navýšila o 4% z pôvodnej 19% sadzby. Počas druhej Ficovej vlády došlo k navýšeniu dane z príjmov právnických osôb z 19% na 23% s platnosťou od 1.januára 2013. Od 1.januára 2014 bola táto daňová sadzba znížená na 22%. Podľa novely zákonu o dani z príjmov sa od 1.februára 2017 do 31.decembra 2017 upravila hodnota sadzby dane podľa § 15 pre právnické osoby na 21% zo základu dane zníženého o daňovú stratu. V rozhovore pre denník Pravda z konca apríla sa Robert Fico vyslovil, že pokiaľ sa bude ekonomike dariť, vláda sadzbu dane zníži na 20 %. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo februári v roku 2017 došlo k zníženiu dane z príjmu právnických osôb z pôvodnej sadzby 22% na 21% a teda o jedno percento. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aj keď je pravda, že daň z príjmu právnických osôb sa znížila na 21%, je nutné podotknúť, že druhá vláda Roberta Fica túto daň navýšila o 4% z pôvodnej 19% sadzby. Počas druhej Ficovej vlády došlo k navýšeniu dane z príjmov právnických osôb z 19% na 23% s platnosťou od 1.januára 2013. Od 1.januára 2014 bola táto daňová sadzba znížená na 22%. Podľa novely zákonu o dani z príjmov sa od 1.februára 2017 do 31.decembra 2017 upravila hodnota sadzby dane podľa § 15 pre právnické osoby na 21% zo základu dane zníženého o daňovú stratu. V rozhovore pre denník Pravda z konca apríla sa Robert Fico vyslovil, že pokiaľ sa bude ekonomike dariť, vláda sadzbu dane zníži na 20 %. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zníženiu", "navýšeniu", "znížená", "§ 15", "rozhovore"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20281555/schvalila-znizenie-dane-z-prijmu-pravnickych-osob-na-21-percent.html", "http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html", "http://www.danovecentrum.sk/aktuality/Novela-zakona-o-dani-z-prijmov-od-1-1-2014-aktualita-DC.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170201#predpis.cast-tretia", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428042-fico-ak-by-som-mal-pochybnosti-o-kalinakovi-konam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:07.666805+00:00"}
{"id": "vr32515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32515", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dnes aj ja ako predstaviteľ jedného z ministerstiev vlastne máme v spolupráci so splnomocnencom vlády vypracúvame vlastne systém, ktorý má mať nejakú odozvu. Nikdy predtým sa takýmto spôsobom vláda zásadne k tejto téme nepostavila.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra spolu s Petrom Pollákom pripravujú Správnu cestu politikmi a médiami prezentovanú ako rómsku reformu, prostredníctvom ktorej chcú vyriešiť problémy s vylúčenými komunitami. Nie sú nám známe kroky predchádzajúcich vlád, ktoré by takýmto komplexným spôsobom riešili uvedenú problematiku. SME (18. septembra 2012):\n\nMatovič s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru a Pollákom v utorok predstavili desať základných pilierov , na ktoré sa chce nový splnomocnenec spoliehať pri riešení problémov s vylúčenými komunitami.\n\nTASR (22. októbra 2012):\n\nVzdelávania by sa mala týkať približne šestina z celkového počtu asi stovky opatrení celej rómskej reformy. Reforma bude predstavená postupne po častiach do konca novembra. Okrem spomínaného vzdelávania to budú zmeny v oblasti vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podpornej politiky.\n\nNie sú nám dostupné infomácie o tom, že by sa niektorá predchádzajúca vláda postavila takýmto komplexným spôsobom k danej problematike.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra spolu s Petrom Pollákom pripravujú Správnu cestu politikmi a médiami prezentovanú ako rómsku reformu, prostredníctvom ktorej chcú vyriešiť problémy s vylúčenými komunitami. Nie sú nám známe kroky predchádzajúcich vlád, ktoré by takýmto komplexným spôsobom riešili uvedenú problematiku. SME (18. septembra 2012):", "Matovič s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom zo Smeru a Pollákom v utorok predstavili desať základných pilierov , na ktoré sa chce nový splnomocnenec spoliehať pri riešení problémov s vylúčenými komunitami.", "TASR (22. októbra 2012):", "Vzdelávania by sa mala týkať približne šestina z celkového počtu asi stovky opatrení celej rómskej reformy. Reforma bude predstavená postupne po častiach do konca novembra. Okrem spomínaného vzdelávania to budú zmeny v oblasti vymožiteľnosti práva, bývania, sociálneho systému, zamestnania a podpornej politiky.", "Nie sú nám dostupné infomácie o tom, že by sa niektorá predchádzajúca vláda postavila takýmto komplexným spôsobom k danej problematike."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Robertom Kaliňákom", "desať základných pilierov", "postupne", "Prvá", "predstavených", "TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6536917/matovic-si-tapol-s-kalinakom-idu-na-romov.html", "http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=10798551&ids=5", "http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html", "http://www.sme.sk/c/6569042/pollak-romsku-reformu-predstavime-po-castiach.html", "http://www.romovia.vlada.gov.sk/", "http://www.ta3.com/clanok/1008157/pollak-predstavil-spravnu-cestu-ocakavanu-romsku-reformu.html", "http://www.teraz.sk/zo-skol/kalinak-a-polak-dnes-zverejnili-roms/26322-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:25.914921+00:00"}
{"id": "vr36059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36059", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "To sú verejné výdavky. Verejné výdavky.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:49.105981+00:00"}
{"id": "vr18316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18316", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Je to plán (výstavby futbalového štadióna, pozn.) futbalového klubu AS Trenčín, je to súkromná investícia, mesto do toho nedáva ani cent.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mesto Trenčín disponuje pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré dalo spoločnosti do užívania kvôli stavbe nového futbalového štadióna. Výstavba nového futbalového štadiónu je investičný zámer AS Trenčín, a.s.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Trenčín disponuje pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré dalo spoločnosti do užívania kvôli stavbe nového futbalového štadióna. Výstavba nového futbalového štadiónu je investičný zámer AS Trenčín, a.s."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["užívania", "zámer", "akciu"], "url": ["https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/Zmluvy-AS-Tren%C4%8D%C3%ADn-def-9-10-2014_zmluva-s-pozme%C5%88ov%C3%A1kom.pdf", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/03/Priloha-navrh-uzneseni-k-futbalovemu-stadionu.pdf", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/bod-15_N%C3%A1vrh-na-schv%C3%A1lenie-z%C3%A1meru-vyhl%C3%A1si%C5%A5-VO_B%C3%BAranie-ochozov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:13.232907+00:00"}
{"id": "42789", "numeric_id": 42789, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42789", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vieme o tom, že rokoval priamo Kotleba s Ficom, s Bugárom a s Dankom. To bolo verejne oznámené.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba tvrdí, že rokoval s predsedom NR SR Dankom v jeho kancelárii, kde mal byť prítomný aj Robert Fico a Béla Bugár. Toto rokovanie však nebolo verejne oznámené, Kotlebovu verziu dokonca nikto zo spomenutých politikov nepotvrdil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marian Kotleba vo vysielaní Slobodného vysielača v októbri 2018 hovoril o dôvodoch, prečo jeho strana hlasovala najprv za a potom proti zmene ústavného zákona o voľbe ústavných sudcov. Jeho vysvetlením bolo, že za nimi prišiel podpredseda SNS Hrnko, ktorému tlmočili svoje požiadavky. „Trikrát bol na klube za nami poslanec Hrnko s tým, že aké máme podmienky,“ tvrdil vo vysielaní Kotleba. Jednou z podmienok bolo stiahnutie uznesenia, ktoré má jasne vymedziť, čo je to antisemitizmus, ktorého predkladateľom bol Andrej Danko. Potom mal za Kotlebom opäť prísť Hrnko s tým, že splnia ich podmienky. Následnú situáciu na parlamentnom grémiu opisoval Kotleba takto: „Predseda tam s hrdosťou v hlase oznámil, že presúva hlasovanie o uznesení na novembrovú schôdzu. To som vôbec nechápal, pretože preloženie hlasovania nie je to isté ako stiahnutie.“ Potom mal Danko cez Hrnka Kotlebu zavolať na rokovanie do jeho kancelárie. „Než bola otvorená táto rozprava, prišiel už priamo v pléne za nami poslanec Hrnko z SNS, ktorý mi povedal, že pán predseda Andrej Danko ma prosí o stretnutie v jeho kancelárii.“ Tam sa mu Danko podľa Kotlebu snažil vysvetliť, prečo je prijatie návrhu uznesenia o antisemitizme národnoštátnym záujmom SR. Neskôr vo vysielaní začal Kotleba opisovať, ako do Dankovej kancelárie prišli ďalší predstavitelia strany Smer-SD Glváč a Fico a napokon aj predseda Mosta-Híd Bugár. O Bugárovej prítomnosti povedal Kotleba toto: „Na pár chvíľ sa tam zdržal aj predseda Mosta-Híd, ktorý však po nejakej výmene názorov s predsedom SNS odtiaľ odišiel.“ Glváč toto rokovanie poprel, Dankova SNS sa nevyjadrila, no Anton Hrnko Novému Času tvrdil toto: „Kotlebovci prišli za nami, že ak stiahne Danko ten návrh, tak že oni zahlasujú, a Danko nestiahol. Mali by vysvetliť, prečo hlasovali v prospech pána prezidenta.“ Most-Híd v reakcii uviedol, že Béla Bugár ani minister Gál s Kotlebom nerokovali. „ S lídrom alebo členmi extrémistickej strany Mariana Kotlebu o podpore novely nerokoval ani on, ani predseda Béla Bugár ,“ napísala pre Denník N hovorkyňa Mosta-Híd.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba tvrdí, že rokoval s predsedom NR SR Dankom v jeho kancelárii, kde mal byť prítomný aj Robert Fico a Béla Bugár. Toto rokovanie však nebolo verejne oznámené, Kotlebovu verziu dokonca nikto zo spomenutých politikov nepotvrdil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Marian Kotleba vo vysielaní Slobodného vysielača v októbri 2018 hovoril o dôvodoch, prečo jeho strana hlasovala najprv za a potom proti zmene ústavného zákona o voľbe ústavných sudcov. Jeho vysvetlením bolo, že za nimi prišiel podpredseda SNS Hrnko, ktorému tlmočili svoje požiadavky. „Trikrát bol na klube za nami poslanec Hrnko s tým, že aké máme podmienky,“ tvrdil vo vysielaní Kotleba. Jednou z podmienok bolo stiahnutie uznesenia, ktoré má jasne vymedziť, čo je to antisemitizmus, ktorého predkladateľom bol Andrej Danko. Potom mal za Kotlebom opäť prísť Hrnko s tým, že splnia ich podmienky. Následnú situáciu na parlamentnom grémiu opisoval Kotleba takto: „Predseda tam s hrdosťou v hlase oznámil, že presúva hlasovanie o uznesení na novembrovú schôdzu. To som vôbec nechápal, pretože preloženie hlasovania nie je to isté ako stiahnutie.“ Potom mal Danko cez Hrnka Kotlebu zavolať na rokovanie do jeho kancelárie. „Než bola otvorená táto rozprava, prišiel už priamo v pléne za nami poslanec Hrnko z SNS, ktorý mi povedal, že pán predseda Andrej Danko ma prosí o stretnutie v jeho kancelárii.“ Tam sa mu Danko podľa Kotlebu snažil vysvetliť, prečo je prijatie návrhu uznesenia o antisemitizme národnoštátnym záujmom SR. Neskôr vo vysielaní začal Kotleba opisovať, ako do Dankovej kancelárie prišli ďalší predstavitelia strany Smer-SD Glváč a Fico a napokon aj predseda Mosta-Híd Bugár. O Bugárovej prítomnosti povedal Kotleba toto: „Na pár chvíľ sa tam zdržal aj predseda Mosta-Híd, ktorý však po nejakej výmene názorov s predsedom SNS odtiaľ odišiel.“ Glváč toto rokovanie poprel, Dankova SNS sa nevyjadrila, no Anton Hrnko Novému Času tvrdil toto: „Kotlebovci prišli za nami, že ak stiahne Danko ten návrh, tak že oni zahlasujú, a Danko nestiahol. Mali by vysvetliť, prečo hlasovali v prospech pána prezidenta.“ Most-Híd v reakcii uviedol, že Béla Bugár ani minister Gál s Kotlebom nerokovali. „ S lídrom alebo členmi extrémistickej strany Mariana Kotlebu o podpore novely nerokoval ani on, ani predseda Béla Bugár ,“ napísala pre Denník N hovorkyňa Mosta-Híd."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["vysielaní", "vysvetlením", "tvrdil", "napísala"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=aJm6pZ7F6to", "https://dennikn.sk/1281050/kotleba-tvrdi-ze-s-nim-rokovali-vladni-lidri-sns-mlci-bugar-a-glvac-to-popieraju/", "https://www.cas.sk/clanok/761541/koalicia-mala-rokovat-s-fasistami-za-zatvorenymi-dverami-tajna-spolupraca-s-kotlebom/", "https://dennikn.sk/1281050/kotleba-tvrdi-ze-s-nim-rokovali-vladni-lidri-sns-mlci-bugar-a-glvac-to-popieraju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:57.717757+00:00"}
{"id": "vr32410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32410", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V piatok by sa malo spisovať memorandum s vyššími územnými celkami so ZMOSom o tom, že aj samospráva sa bude správať tak ako štát v budúcom roku, to znamená, že pôjde o 10% šetrenie.  O 10% dole z bežných výdavkami a 5% zo mzdovými.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť či sa bude 12. októbra 2012 spisovať memorandum s VÚC a so ZMOSom.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť či sa bude 12. októbra 2012 spisovať memorandum s VÚC a so ZMOSom."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:55.503382+00:00"}
{"id": "vr34944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34944", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Tak pri zbavovaní, teda pri zákone o zbavení poslaneckej imunity ja som vtedy hlasovala, dokonca pán Štefanov hlasoval za to, aby ten zákon prešiel do druhého čítania. Ostatní v poslaneckom klubu tak nehlasovali.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Belousovová a Štefanov hlasovali za posunutie návrhu zákona do druhého čítania na 14. hlasovaní NRSR 11. augusta 2010.", "analysis_paragraphs": ["Belousovová a Štefanov hlasovali za posunutie návrhu zákona do druhého čítania na 14. hlasovaní NRSR 11. augusta 2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:32.575875+00:00"}
{"id": "vr29556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29556", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pripomínam, máme siedmu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii...", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (.pdf) z marca 2015 je Slovenská republika skutočne na siedmom mieste v miere nezamestnanosti. Vyššiu nezamestnanosť má Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Mieru nezamestnanosti krajín EÚ uvádzame v grafe nižšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných údajov Eurostatu (.pdf) z marca 2015 je Slovenská republika skutočne na siedmom mieste v miere nezamestnanosti. Vyššiu nezamestnanosť má Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Mieru nezamestnanosti krajín EÚ uvádzame v grafe nižšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6807651/3-30042015-AP-EN.pdf/c619bed7-7d9d-4992-95c3-f84e91bfcc1d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:48.166947+00:00"}
{"id": "vr30722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30722", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To naozaj mám teraz, pán predseda, konfrontovať vás, Ivetu Radičovú a všetkých, ktorí ste vykrikovali, že ten zákonník práce, ktorý teraz ste prijali, ten zlý, ten neoliberálny, prinesie desäťtisíce nových pracovných miest. Všetci ste to opakovali dokola.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Iveta Radičová pre Aktualne.sk 10.2. 2011: \"Zákonník práce nie je najdôležitejší faktor tvorby zamestnanosti, je len nápomocný. Máme vyše 14 percentnú nezamestnanosť. Preto hľadáme spôsoby, overené v krajinách EÚ, ktoré zvýšia pružnosť tvorby pracovných mies.\" Minister Mihál po schválení novely ( SME ): 13:30 Minister práce Mihál po hlasovaní povedal, že dôsledkom prijatia novely bude vznik tisícov pracovných miest. Premiérka Radičová: \"Myslím si, že je to Zákonník práce, ktorý pomôže v raste zamestnanosti a zvyšuje zamestnancom istotu v ich zamestnaní. Je ústretovejší k zamestnancov aj k rodinám. Chráni tých, ktorí to potrebujú.\" Veľká novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť v septembri 2011. Vládni politici uvádzali, že zákonník práce je dôležitý prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Netvrdili však, že prinesie \"desatisíce\" miest ako to uvádza Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová pre Aktualne.sk 10.2. 2011: \"Zákonník práce nie je najdôležitejší faktor tvorby zamestnanosti, je len nápomocný. Máme vyše 14 percentnú nezamestnanosť. Preto hľadáme spôsoby, overené v krajinách EÚ, ktoré zvýšia pružnosť tvorby pracovných mies.\" Minister Mihál po schválení novely ( SME ): 13:30 Minister práce Mihál po hlasovaní povedal, že dôsledkom prijatia novely bude vznik tisícov pracovných miest. Premiérka Radičová: \"Myslím si, že je to Zákonník práce, ktorý pomôže v raste zamestnanosti a zvyšuje zamestnancom istotu v ich zamestnaní. Je ústretovejší k zamestnancov aj k rodinám. Chráni tých, ktorí to potrebujú.\" Veľká novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť v septembri 2011. Vládni politici uvádzali, že zákonník práce je dôležitý prostriedok v boji proti nezamestnanosti. Netvrdili však, že prinesie \"desatisíce\" miest ako to uvádza Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "SME"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1225804&online", "http://ekonomika.sme.sk/c/5974337/minuta-po-minute-poslanci-schvalili-zakonnik-prace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:34.078824+00:00"}
{"id": "vr27527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27527", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V apríli 2012 sme zdedili krajinu s druhým najrýchlejším zdražovaním v Európe.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 až 6. najvyššia v EÚ27, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Nie je preto pravdou, že inflácia v apríli 2012 boli druhá najvyššia v Európe. Od januára 2012 do apríla 2012 klesla inflácia na Slovensku zo 4,1% na 3,7%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 až 6. najvyššia v EÚ27, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Nie je preto pravdou, že inflácia v apríli 2012 boli druhá najvyššia v Európe. Od januára 2012 do apríla 2012 klesla inflácia na Slovensku zo 4,1% na 3,7%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:59.886059+00:00"}
{"id": "vr30839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30839", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER po vstupe do vlády: znížil DPH na lieky a na zdravotnícke pomôcky", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2007 vláda zaviedla nižšiu, 10%-tnú sadzbu DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["HPI", "10%"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk", "http://www.ruzsr.sk/?pageid=9199&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:37.462049+00:00"}
{"id": "vr37130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37130", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Páčilo sa mi, jak náš predseda parlamentu prišiel v piatok na nejaký bál v Banskej Štiavnici ako pekný Superman.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedla pluska.sk : \"Politici v piatok plesali na maškarnom bále v Banskej Štiavnici, ktorý zorganizoval poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník s manželkou. Predseda parlamentu Richard Sulík z SaS si naň pripravil niečo špeciálne. Prezliekol sa za komixovú postavičku z bilbordu. A všetkých prekvapil aký je to superman!\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedla pluska.sk : \"Politici v piatok plesali na maškarnom bále v Banskej Štiavnici, ktorý zorganizoval poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník s manželkou. Predseda parlamentu Richard Sulík z SaS si naň pripravil niečo špeciálne. Prezliekol sa za komixovú postavičku z bilbordu. A všetkých prekvapil aký je to superman!\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["pluska.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-svoju-muznost-vypchal-ponozkami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:22.747881+00:00"}
{"id": "vr37677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37677", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pri živnosti, ktorá má, živnostník, ktorý má 10 000 hrubý príjem, 10 000 eur ročne, to naozaj nemôžme ho považovať za nejakého boháča, tam je návrh ministerstva financií zvýšiť odvody o 662 eur ročne, to je 55 eur mesačne, to je nárast daní a odvodov o 50%, tam sa niekto zblázni ako z nich.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prepočtu sme.sk Kažimírove čísla sedia. Pri hrubom ročnom príjme 10 000 eur, živnostníci podľa nového návrhu stratia na odvodoch 390,38 eur, na daniach 271,23 eur, spolu 661,61 eur. Zatiaľ čo podľa súčasne platného systému zaplatia živnostníci na daniach a odvodoch spolu 1329,78, po novom zaplatia 1991,39 eur, čo je 50% nárast.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prepočtu sme.sk Kažimírove čísla sedia. Pri hrubom ročnom príjme 10 000 eur, živnostníci podľa nového návrhu stratia na odvodoch 390,38 eur, na daniach 271,23 eur, spolu 661,61 eur. Zatiaľ čo podľa súčasne platného systému zaplatia živnostníci na daniach a odvodoch spolu 1329,78, po novom zaplatia 1991,39 eur, čo je 50% nárast."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/zobrazfoto.asp?src=http://i.sme.sk/cdata/7/57/5797147/big.jpg&par="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:01.524216+00:00"}
{"id": "vr38558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38558", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Vy idete mne rozprávať niečo o nejakých 7 alebo 5% poklesu v roku 2010 na rok 2011, keď my sme našli jeden veľký chliev po vás.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre rozpočtový rok 2011 bolo na výdavky Ministerstva obrany SR vyčlenených 759 774 575 EUR, čo je oproti roku 2010 o 7,67% menej (v roku 2010 boli pokryté výdavky ministerstva do výšky 822 943 926 EUR).", "analysis_paragraphs": ["Pre rozpočtový rok 2011 bolo na výdavky Ministerstva obrany SR vyčlenených 759 774 575 EUR, čo je oproti roku 2010 o 7,67% menej (v roku 2010 boli pokryté výdavky ministerstva do výšky 822 943 926 EUR)."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva obrany SR", ""], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:25.561954+00:00"}
{"id": "vr15027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15027", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "... ak mňa keď tu mám kolegu z SaS, zaujali na vystúpeniach práve poslancov za SaS dve veci. Jedna, že skoro každé vystúpenie poslanca za SaS sa týkalo práv, podpory a hodnôt LGBTI a podobných skupín (...)", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozprave k programovému vyhláseniu vlády vystupovala už väčšina poslancov za SaS, ale len jediná z nich, Natália Blahová spomenula práva LGBTI komunity. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na druhej schôdzi parlamentu (od 18.apríla 2016) sa poslanci venujú programovému vyhláseniu vlády, po skončení rozpravy budú hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Uvádzame iba vystúpenia v rozprave počas druhej schôdzi (do dňa 24. apríla), keďže Kotleba v diskusii upresnil, že hovorí o skúsenosti pošas tých piatich dňoch, počas ktorých sa -zatiaľ- rokuje o programovom vyhlásení. Poslanci za SaS aktívne vystupovali v rozprave, ale nie je pravda, že väčšina z nich sa v rozprave venovala (aj) komunite, právam a postaveniu LGBTI. Nie je jasné, ako \" podobné skupiny \" mal na mysli Marian Kotleba, niektorí poslanci krajne spomenuli otázky rómskej probelmatiky alebo migračnej krízy. Poslanci vystupovali k oblastiam a témam, v ktorých pôsobia, kde sú odborníkmi. Alojz Baránik sa venoval spravodlivosti a súdnictve, Karol Galek sa vyjadril k téme energetiky, Branislav Grohling sa venoval školstvu a duálnemu vzdelávaniu. Programové vyhlásenie z pohľadu dopravy a regionálneho rozvoja hodnotil Miroslav Ivan , regionálnemu rozvoju sa venovala aj Renáta Kaščáková , ktorá hodnotila zároveň aj oblasť kultúry. Príspevok Eugena Jurzycu smeroval k hodnoteniu oblasti verejných financií. O verejných financiach, podnikateľskom prostredí, sociálnom systéme a zamestnanosti rozprával Jozef Mihál . Záväzky vlády v oblasti podnikateľského prostredia hodnotila Jana Kiššová , kým oblasti ekonomiky a verejnej správe analyozval Jozef Rajtár a Vladimír Sloboda . Peter Osuský sa vyjadroval k témam školstva, zdravotníctva a zarhraničnopolitickej orientácii, Anna Zemanová hodnotila pôdohospodárstvo a životné prostredie. Príspevok Ľubomíra Galka bol všeobecnejší, rozprával o okolnostiach vzniku vlády, pokuazoval na rôzne aktuálne kauzy, mierne sa dotkol aj absencii vízie riešenia rómskej problematiky. Martin Klus hodnotil vyhlásenie z hľadiska zahraničnopolitickej vízie, podporoval humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko ponúka: \" Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. \" O víziách vlády v oblasti sociálnej politiky rozprávala Lucia Nicholsonová , ktorá medzi inými hovorila o rómskej otázke, o problémoch slobodných matiek, o zdravotne postihnutých a o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti. Martin Poliačik vyjadril obavy, že ľudia, občania krajiny stratili vieru v štát, a toto považuje za jeden z dôvodov, prečo volili stranu ĽSNS. Natália Blahová vo svojom vystúpení hodnotila programové vyhlásnie z pohľadu ľudských práv, práv ľudí so zdravotným postihnutím, ale vyjadrila sa v jednej časti aj o podpore LGBTI komunity: \" Hovorme o ľudských právach LGBT ľudí plnohodnotných členoch našej spoločnosti ktorí ako všetci ostatní odvádzajú dane a za ne oprávnene očakávajú to, aby štát chránil ich právo na pokojný život. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia , ktoré by im ho zaručovali sú dlhé roky odsúvané. lebo máme politikov bez odvahy, bez vízie, bez invencie. Nie je tu žiadne líder, ktorí by silou svojej osobnosti predniesol: Vážené dámy a páni títo ľudia na majú právo na pokojný partnerský život rovnako ako všetci ostatní. Prestaňte im ho komplikovať. A ak si myslíte, že to ohrozí vašu rodinu tak problém je vo vašej rodine. zrejme nie je tak pevná ako ste si mysleli. \"", "analysis_paragraphs": ["V rozprave k programovému vyhláseniu vlády vystupovala už väčšina poslancov za SaS, ale len jediná z nich, Natália Blahová spomenula práva LGBTI komunity. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Na druhej schôdzi parlamentu (od 18.apríla 2016) sa poslanci venujú programovému vyhláseniu vlády, po skončení rozpravy budú hlasovať o vyslovení dôvery vláde. Uvádzame iba vystúpenia v rozprave počas druhej schôdzi (do dňa 24. apríla), keďže Kotleba v diskusii upresnil, že hovorí o skúsenosti pošas tých piatich dňoch, počas ktorých sa -zatiaľ- rokuje o programovom vyhlásení. Poslanci za SaS aktívne vystupovali v rozprave, ale nie je pravda, že väčšina z nich sa v rozprave venovala (aj) komunite, právam a postaveniu LGBTI. Nie je jasné, ako \" podobné skupiny \" mal na mysli Marian Kotleba, niektorí poslanci krajne spomenuli otázky rómskej probelmatiky alebo migračnej krízy. Poslanci vystupovali k oblastiam a témam, v ktorých pôsobia, kde sú odborníkmi. Alojz Baránik sa venoval spravodlivosti a súdnictve, Karol Galek sa vyjadril k téme energetiky, Branislav Grohling sa venoval školstvu a duálnemu vzdelávaniu. Programové vyhlásenie z pohľadu dopravy a regionálneho rozvoja hodnotil Miroslav Ivan , regionálnemu rozvoju sa venovala aj Renáta Kaščáková , ktorá hodnotila zároveň aj oblasť kultúry. Príspevok Eugena Jurzycu smeroval k hodnoteniu oblasti verejných financií. O verejných financiach, podnikateľskom prostredí, sociálnom systéme a zamestnanosti rozprával Jozef Mihál . Záväzky vlády v oblasti podnikateľského prostredia hodnotila Jana Kiššová , kým oblasti ekonomiky a verejnej správe analyozval Jozef Rajtár a Vladimír Sloboda . Peter Osuský sa vyjadroval k témam školstva, zdravotníctva a zarhraničnopolitickej orientácii, Anna Zemanová hodnotila pôdohospodárstvo a životné prostredie. Príspevok Ľubomíra Galka bol všeobecnejší, rozprával o okolnostiach vzniku vlády, pokuazoval na rôzne aktuálne kauzy, mierne sa dotkol aj absencii vízie riešenia rómskej problematiky. Martin Klus hodnotil vyhlásenie z hľadiska zahraničnopolitickej vízie, podporoval humanitárnu pomoc, ktorú Slovensko ponúka: \" Je dôležité, aby sme my Slovenská republika ako relatívne bohatá krajina, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, zdieľali naše bohatstvo s tými, ktorí to potrebujú najviac a ako sa ukazuje aj v súvislosti s utečeneckou krízou je takých ľudí momentálne vo svete viac než dosť. \" O víziách vlády v oblasti sociálnej politiky rozprávala Lucia Nicholsonová , ktorá medzi inými hovorila o rómskej otázke, o problémoch slobodných matiek, o zdravotne postihnutých a o integráciu takýchto ľudí do spoločnosti. Martin Poliačik vyjadril obavy, že ľudia, občania krajiny stratili vieru v štát, a toto považuje za jeden z dôvodov, prečo volili stranu ĽSNS. Natália Blahová vo svojom vystúpení hodnotila programové vyhlásnie z pohľadu ľudských práv, práv ľudí so zdravotným postihnutím, ale vyjadrila sa v jednej časti aj o podpore LGBTI komunity: \" Hovorme o ľudských právach LGBT ľudí plnohodnotných členoch našej spoločnosti ktorí ako všetci ostatní odvádzajú dane a za ne oprávnene očakávajú to, aby štát chránil ich právo na pokojný život. Legislatívne a inštitucionálne opatrenia , ktoré by im ho zaručovali sú dlhé roky odsúvané. lebo máme politikov bez odvahy, bez vízie, bez invencie. Nie je tu žiadne líder, ktorí by silou svojej osobnosti predniesol: Vážené dámy a páni títo ľudia na majú právo na pokojný partnerský život rovnako ako všetci ostatní. Prestaňte im ho komplikovať. A ak si myslíte, že to ohrozí vašu rodinu tak problém je vo vašej rodine. zrejme nie je tak pevná ako ste si mysleli. \""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Alojz Baránik", "Karol Galek", "Branislav Grohling", "Miroslav Ivan", "Renáta Kaščáková", "Eugena Jurzycu", "Jozef Mihál", "Jana Kiššová", "Jozef Rajtár", "Vladimír Sloboda", "Peter Osuský", "Anna Zemanová", "Ľubomíra Galka", "Martin Klus", "Lucia Nicholsonová", "Martin Poliačik", "Natália Blahová", ""], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=967&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Vystupenie", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=966&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=971&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=968&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=964&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=796&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=809&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=799&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=965&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=970&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=100&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=969&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=785&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=963&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=2&PoslanecID=812&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Rozprava", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=759&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=777&ShowTopItems=True", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&PoslanecID=799&ShowTopItems=True"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:41.084979+00:00"}
{"id": "vr36984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36984", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Pri informáciách, ktoré sa objavujú napríklad v posledných dňoch, čo ste vy dokázali robiť s emisiami, čiže s teplým vzduchom, keď sa ukazuje, že nielen tie megaškandály z predávaním emisií zo strany ministerstva, ale dokonca ešte aj teplárne predávali za zlomkové ceny, dvetisícnásobne nižšie, ako boli reálne trhové, pán Maďarič, veď vy ste dokázali kšeftovať ešte aj s teplým vzduchom.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk zverejnilo 29. januára 2011 informácie, že \" trojica štátnych teplární – Trnavská, Zvolenská a Žilinská – predávali za vlády Roberta Fica emisné povolenky za neuveriteľne nízke ceny. Väčšinou len za štvrtinu či polovicu priemerných trhových cien.\" Zmieňovaným teplárňam vtedy šéfovali nominanti SNS a HZDS. Súvislosť so stranou SMER-SD sa v tejto kauze viaže na skutočnosť, že vo Fonde národného majetku, pod ktorý teplárenské spoločnosti spadajú, mali počas Ficovej vlády prevahu nominanti SMER-SD. Fond si mohol tieto obchody preveriť, no podľa zistení sme.sk tak neurobil.", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk zverejnilo 29. januára 2011 informácie, že \" trojica štátnych teplární – Trnavská, Zvolenská a Žilinská – predávali za vlády Roberta Fica emisné povolenky za neuveriteľne nízke ceny. Väčšinou len za štvrtinu či polovicu priemerných trhových cien.\" Zmieňovaným teplárňam vtedy šéfovali nominanti SNS a HZDS. Súvislosť so stranou SMER-SD sa v tejto kauze viaže na skutočnosť, že vo Fonde národného majetku, pod ktorý teplárenské spoločnosti spadajú, mali počas Ficovej vlády prevahu nominanti SMER-SD. Fond si mohol tieto obchody preveriť, no podľa zistení sme.sk tak neurobil."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5742766/emisie-predavali-aj-za-cent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:01.716194+00:00"}
{"id": "48429", "numeric_id": 48429, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48429", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Faktom je, že jednoducho tisícka subjektov od nás odišla, išla do Poľska, do Maďarska a do Rakúska. Tzn. to podnikateľské prostredie sme tu devastovali, to sa proste stalo.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných zdrojov z roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Ich najčastejšou destináciou bolo Maďarsko (622 firiem), nasledovalo Česko (514) a Bulharsko (129).\n\nPoradenská spoločnosť Bisnode uviedla, že dôvodmi na odchod sú najmä jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie, nižšie náklady na ľudí alebo vyšší dopyt.\n\nKonkrétne v prípade Maďarska je kľúčovou podmienkou daňové zaťaženie firiem na úrovni 9 %, zatiaľ čo na Slovensku je to 21 %. Poľsko sa umiestnilo na 5. priečke v rebríčku krajín, do ktorých odchádzajú firmy zo Slovenska. Tu môže byť príčinou nižšia cena práce.\n\nOd roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016.\n\nOdliv firiem zo Slovenska do Maďarska je však dlhodobou záležitosťou. Okrem nízkeho daňového zaťaženia je to aj vďaka elektronizácií obchodného trhu.\n\nZ uvedených dôvodov hodnotíme výrok ministerky Kolíkovej ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných zdrojov z roku 2017 odišlo zo Slovenska 2 389 firiem. Ich najčastejšou destináciou bolo Maďarsko (622 firiem), nasledovalo Česko (514) a Bulharsko (129).", "Poradenská spoločnosť Bisnode uviedla, že dôvodmi na odchod sú najmä jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie, nižšie náklady na ľudí alebo vyšší dopyt.", "Konkrétne v prípade Maďarska je kľúčovou podmienkou daňové zaťaženie firiem na úrovni 9 %, zatiaľ čo na Slovensku je to 21 %. Poľsko sa umiestnilo na 5. priečke v rebríčku krajín, do ktorých odchádzajú firmy zo Slovenska. Tu môže byť príčinou nižšia cena práce.", "Od roku 2014 do roku 2018 odišlo 9 522 slovenských firiem. Najvyšší počet firiem (2 425) odišiel v roku 2016.", "Odliv firiem zo Slovenska do Maďarska je však dlhodobou záležitosťou. Okrem nízkeho daňového zaťaženia je to aj vďaka elektronizácií obchodného trhu.", "Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ministerky Kolíkovej ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["odišlo", "Slovensku", "odišlo", "Odliv"], "url": ["https://www.trend.sk/biznis/stovky-slovenskych-firiem-odchadzaju-madarska-bulharska-najma-kvoli-daniam", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/informovanie-dan-prijem-po#ZakladDane", "https://www.dnb.com/sk-sk/o-bisnode/o-nas/novinky/madarsko-ako-raj-rocne-tam-odchadza-najviac-firiem/#:~:text=Od%20roku%202014%20sa%20rozhodlo%20pres%C3%ADdli%C5%A5%20takmer%2010%2Dtis%C3%ADc%20slovensk%C3%BDch%20spolo%C4%8Dnost%C3%AD%2C", "http://www.sbagency.sk/podnikanie-v-madarsku-vyhladava-coraz-viac-slovenskych-firiem-mozu-za-to-dane-aj-e-commerce#.Yo-YU1TP1Pa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:39.892997+00:00"}
{"id": "49215", "numeric_id": 49215, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49215", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som vtedy robil daňovú reformu pre vtedajšieho ministra financií a tá platila od januára 2004 a stalo sa to, že pomerne jednoducho reformou by sme mali celé za rok zbúchané, pomerne jednoduchou reformou zrazu vyletel ten ekonomický rast, my sme mali 6 percentné, 8 percentné nárasty HDP v tej dobe.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík pôsobil v roku 2004 na ministerstve financií a podieľal sa na daňovej reforme. V jej dôsledku zaznamenal hrubý domáci produkt nárast okolo 6-8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2003 prišlo Ministerstvo financií SR s daňovou reformou, ministrom bol Ivan Mikloš a Richard Sulík pôsobil ako poradca. Vláda reformu schválila 5. júna 2003. Hlavnými opatreniami bolo zavedenie jednotnej sadzby dane z príjmov na 19% a zjednotenie daní z pridanej hodnoty (. pdf , str.5). Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie spotrebnej dane či zrušenie dane z dividend (. pdf . str.9).\n\nAutorom reformy bol Richard Sulík, ktorý pre ňu získal podporu aj v podnikateľskom prostredí. Už v roku 2004 aj v dôsledku tejto reformy zaznamenal HDP rast o 5,5% ( .pdf , str. 5-8). Rast vyšší ako 8% sa podarilo dosiahnuť v roku 2006.\n\nDaňové príjmy v období 2003 až 2007 stúpli o 44,8% a ekonomický nárast dosiahol v roku 2007 10,4% ( .pdf , str. 1-2). Reforma prispela k stabilnému a dlhodobému ekonomickému rastu a zaviedla efektívnejší daňový systém.\n\nNaviazala tiež na nárast HDP, ktoré sa zvyšovalo od masívneho prepadu v roku 1999. Rast HDP tak aj po roku 2003 naďalej stúpal do roku 2007.\n\nOkrem daňovej reformy k tomu prispelo aj zvýšenie domáceho dopytu ( .pdf , str. 13), priaznivý vývoj na trhu práce a dynamické zmeny exportu a importu po vstupe do Európskej únie ( .pdf , str. 14-15).", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík pôsobil v roku 2004 na ministerstve financií a podieľal sa na daňovej reforme. V jej dôsledku zaznamenal hrubý domáci produkt nárast okolo 6-8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2003 prišlo Ministerstvo financií SR s daňovou reformou, ministrom bol Ivan Mikloš a Richard Sulík pôsobil ako poradca. Vláda reformu schválila 5. júna 2003. Hlavnými opatreniami bolo zavedenie jednotnej sadzby dane z príjmov na 19% a zjednotenie daní z pridanej hodnoty (. pdf , str.5). Medzi ďalšie opatrenia patrilo zvyšovanie spotrebnej dane či zrušenie dane z dividend (. pdf . str.9).", "Autorom reformy bol Richard Sulík, ktorý pre ňu získal podporu aj v podnikateľskom prostredí. Už v roku 2004 aj v dôsledku tejto reformy zaznamenal HDP rast o 5,5% ( .pdf , str. 5-8). Rast vyšší ako 8% sa podarilo dosiahnuť v roku 2006.", "Daňové príjmy v období 2003 až 2007 stúpli o 44,8% a ekonomický nárast dosiahol v roku 2007 10,4% ( .pdf , str. 1-2). Reforma prispela k stabilnému a dlhodobému ekonomickému rastu a zaviedla efektívnejší daňový systém.", "Naviazala tiež na nárast HDP, ktoré sa zvyšovalo od masívneho prepadu v roku 1999. Rast HDP tak aj po roku 2003 naďalej stúpal do roku 2007.", "Okrem daňovej reformy k tomu prispelo aj zvýšenie domáceho dopytu ( .pdf , str. 13), priaznivý vývoj na trhu práce a dynamické zmeny exportu a importu po vstupe do Európskej únie ( .pdf , str. 14-15)."], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "pdf", "pdf", "bol", ".pdf", "podarilo", ".pdf", "zaviedla", "Naviazala", "stúpal", "prispelo", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/4170206/jeden-z-autorov-danovej-reformy-sulik-zaklada-novu-stranu.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20000/2/EA8_TAX_REFORM.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20000/2/EA8_TAX_REFORM.pdf", "https://www.sme.sk/c/1770090/sulikova-reforma-ma-uz-podporu-firiem.html", "https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/198_hv_sr2004_-_slovenska_verzia.pdf", "https://www.ekonomicky.sk/vyvoj-hdp-v-obdobi-od-roku-2000-po-rok-2007/", "http://www.upms.sk/media/Rovn_da_na_Slovensku_funguje_to_1.pdf", "https://skdp.sk/webnew/main.nsf/0/79FE0D515040F2E1C12582470036ED90", "https://www.macrotrends.net/countries/SVK/slovak-republic/gdp-growth-rate", "https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?end=2007&locations=G7-SK&start=2003", "https://www.ekonomicky.sk/vyvoj-hdp-v-obdobi-od-roku-2000-po-rok-2007/", "https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/198_hv_sr2004_-_slovenska_verzia.pdf", "https://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/20_scps/2007-08/01_programme/2007-11-29_sk_cp_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:06.112428+00:00"}
{"id": "vr34565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34565", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...hovoria to zatiaľ odborníci, ktorí sa k tomu vyjadrili, odborne, nekompetentný minimálne z hľadiska toho času, kedy má byť zrealizovaný bez samozrejme príslušných analýz, auditov...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky rozhodnutie o zlúčení podľa SME vníma \"ako prekvapujúce v prvom rade a vzhľadom na tie časové predstavy pre realizáciu tohto rozhodnutia ako veľmi odvážne a ak mám byť úprimný ako nezodpovedné.\"", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Kollár z Inštitútu pre verejné otázky rozhodnutie o zlúčení podľa SME vníma \"ako prekvapujúce v prvom rade a vzhľadom na tie časové predstavy pre realizáciu tohto rozhodnutia ako veľmi odvážne a ak mám byť úprimný ako nezodpovedné.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["vníma"], "url": ["http://kultura.sme.sk/c/5590335/zrusenie-radia-fm-normalny-napad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:36.480418+00:00"}
{"id": "vr18382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18382", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...máme dosť značný deficit policajtov mladých, ktorí sa hlásia policajnému zboru a máme dosť veľa policajtov starších nám odchádza (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrokom chcel policajný prezident poukázať na dlhodobú tendenciu nenaplnenosti tabuľkových miest, o ktorej prostredníctvom médií pravidelne informuje ministerstvo vnútra. Nie je však verejne známe, aké je vekové zloženie policajtov v policajnom zbore, a teda ani to, ktorá veková kategória je v nich najmenej zastúpená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrokom chcel policajný prezident poukázať na dlhodobú tendenciu nenaplnenosti tabuľkových miest, o ktorej prostredníctvom médií pravidelne informuje ministerstvo vnútra. Nie je však verejne známe, aké je vekové zloženie policajtov v policajnom zbore, a teda ani to, ktorá veková kategória je v nich najmenej zastúpená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "informácii", "súčasnosti", "oficiálnej stránke"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477252-praca-v-policii-nelaka-zboru-chybaju-stovky-ludi/", "https://www.teraz.sk/slovensko/mvsr-policia-potrebuje-mladych-zauje/355921-clanok.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=chces-sa-stat-policajtom-mas-uz-len-par-dni-na-podanie-prihlasky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:57.248465+00:00"}
{"id": "vr9843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9843", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na Slovensko by ten dopad mohol (podľa analýz dôsledkov tvrdého brexitu, pozn.) byť menší pod jedno percento hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré analýzy ( Medzinárodný menový fond , Britská obchodná komora , NBS ) potvrdili, že dopad brexitu na Slovensko by sa mal pohybovať do 1 % HDP, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré analýzy ( Medzinárodný menový fond , Britská obchodná komora , NBS ) potvrdili, že dopad brexitu na Slovensko by sa mal pohybovať do 1 % HDP, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Medzinárodný menový fond", "Britská obchodná komora", "NBS", "predpokladov", "hľadiska", "vyjadril", "dopad", "správy"], "url": ["https://blogs.imf.org/2018/08/10/the-long-term-impact-of-brexit-on-the-european-union/#post/0", "https://www.ta3.com/clanok/1143449/tvrdy-brexit-moze-aj-na-slovensku-ohrozit-tisice-pracovnych-miest.html", "https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/slovenska-vlada-sa-musi-pripravit-na-vsetky-scenare-brexitu-firmy-su-zatial-vlazne/", "https://blogs.imf.org/2018/08/10/the-long-term-impact-of-brexit-on-the-european-union/#post/0", "https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/dosledky-tvrdeho-brexitu-pociti-aj-slovensko-vlada-chysta-opatrenia/", "https://www.ta3.com/clanok/1143449/tvrdy-brexit-moze-aj-na-slovensku-ohrozit-tisice-pracovnych-miest.html", "https://euractiv.sk/section/brexit-referendum/news/slovenska-vlada-sa-musi-pripravit-na-vsetky-scenare-brexitu-firmy-su-zatial-vlazne/", "http://www.coface.sk/Novinky-a-publikacie/Novinky/Brexit-by-mal-vyznamny-dopad-na-slovensky-autosektor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:42.148049+00:00"}
{"id": "vr35840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35840", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vaša vláda preberala prvý raz v histórii Slovenska krajinu v situácii, že nemusela začať s uťahovaním opaskov.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie je úplne jasné, na základe čoho Iveta Radičová klasifikuje obdobie vlády Roberta Fica pred krízou ako prvé, kedy vláda nemusela uťahovať opasky. Ak je kritériom hospodársky rast, ako Radičová ďalej uvádzala, je nutné dodať, že tá bola naštartovaná už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ak mala Radičová na mysli niečo iné, mala to zmieniť. Takto formulované vyhlásenie je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne jasné, na základe čoho Iveta Radičová klasifikuje obdobie vlády Roberta Fica pred krízou ako prvé, kedy vláda nemusela uťahovať opasky. Ak je kritériom hospodársky rast, ako Radičová ďalej uvádzala, je nutné dodať, že tá bola naštartovaná už počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Ak mala Radičová na mysli niečo iné, mala to zmieniť. Takto formulované vyhlásenie je zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:54.015672+00:00"}
{"id": "vr18169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18169", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...táto verzia (o talianskej mafii, pozn.), ktorú sme povedali, je nateraz vylúčená. Nehovoril o tom, ani generálny prokurátor na svojej tlačovke.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu , na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné \"musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády\" . Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. Tlačová konferencia generálneho prokurátora , na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol : \"Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze.\" Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Blanár sa odvoláva na tlačovú konferenciu , na ktorej začiatkom októbra Robert Fico novinárom povedal, že za dôveryhodné \"musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády\" . Súvis s generálnym prokurátorom však neuviedol, nevysvetlil ani zdroj, ktorý by dokazoval toto tvrdenie. Je síce pravdou, že na tlačovej konferencii z 1. októbra generálny prokurátor o talianskej stope nehovoril, avšak to nemusí znamenať, že je vylúčená. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 2 .októbra Robert Fico na tlačovej konferencii, na ktorej sa zúčastnili okrem neho takmer všetci hlavní predstavitelia strany Smer-SD, uviedol: „Tak ako považujeme doterajšie výsledky oficiálneho vyšetrovania za dôveryhodné, za rovnako dôveryhodné musíme považovať vylúčenie verzie, že za vraždou mohla stáť talianska mafia prepojená na úrad vlády.“ Toto jeho tvrdenie vyvolalo vlnu kritiky, keďže sa neopiera o žiadny zdroj. To, odkiaľ mal Fico takúto informáciu, nevedela 3. októbra povedať ani ministerka vnútra Denisa Saková. Tlačová konferencia generálneho prokurátora , na ktorú sa Blanár odvoláva, sa uskutočnila 1. októbra. Oznámil na nej, kto sú v prípade vraždy obvinení, akým podielom sa na vražde pravdepodobne podieľali, či koľko za ňu dostali. To, od koho šli peniaze, a teda totožnosť objednávateľa, na konferencii neuviedol : \"Robí sa na tom, aby sme zistili, odkiaľ tá objednávka prišla, nezostane to len v tejto polohe. Kam to povedie, aký bude výsledok, je predčasné hovoriť. Je pravdepodobnosť veľmi vysoká, že ona vyplatila peniaze, ale je otázka, odkiaľ mala peniaze.\" Je pravda, že k talianskej stope sa generálny prokurátor počas tejto tlačovej konferencie nevyjadril. To však ešte neznamená, že je vylúčená, ako to uviedol Robert Fico o deň neskôr. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["konferenciu", "prokurátor", "povedať", "prokurátora", "neuviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/1248678/fico-vyhlasil-ze-talianska-stopa-je-v-pripade-vrazdy-vylucena-odkial-to-vie-neprezradil/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-vrazda-kuciaka-stala-minimalne-70-tisic.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sakova-netusi-odkial-mal-fico-informaciu-o-vyluceni-talianskej-stopy.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-vrazda-kuciaka-stala-minimalne-70-tisic.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/gp-vrazda-kuciak-vrahovia-vysetrovanie/351880-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:37.971840+00:00"}
{"id": "46887", "numeric_id": 46887, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46887", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Aj Maďarsko bolo sľúbených nejaké nejaké počet počty vakcín (Sputnik, pozn.) a neboli dodané tak ako boli sľúbené,", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarsko pôvodne zazmluvnilo dva milióny očkovacích dávok vakcíny Sputnik V, do 21. februára ich malo obdržať 600-tisíc. V polovici mesiaca líder Fideszu Gergely Gulyás uviedol , že Maďarsko vo februári očakáva od Ruska len 200-tisíc vakcín. K 20. februáru však do Maďarska dorazilo iba niečo cez 45-tisíc dávok vakcíny, stotisíc malo byť v tom čase na ceste. Pôvodné čísla teda naplnené neboli. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko pôvodne zazmluvnilo dva milióny očkovacích dávok vakcíny Sputnik V, do 21. februára ich malo obdržať 600-tisíc. V polovici mesiaca líder Fideszu Gergely Gulyás uviedol , že Maďarsko vo februári očakáva od Ruska len 200-tisíc vakcín. K 20. februáru však do Maďarska dorazilo iba niečo cez 45-tisíc dávok vakcíny, stotisíc malo byť v tom čase na ceste. Pôvodné čísla teda naplnené neboli. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zazmluvnilo", "uviedol", "dorazilo"], "url": ["https://444.hu/2021/02/20/az-oroszok-a-szerzodes-elso-utemeben-vallalt-600-ezer-vakcinanak-csak-a-negyedet-szallitjak-le", "https://telex.hu/koronavirus/2021/02/13/orosz-vakcina-szputnyik-szallitas-szijjarto-peter-gulyas-gergely", "https://444.hu/2021/02/20/az-oroszok-a-szerzodes-elso-utemeben-vallalt-600-ezer-vakcinanak-csak-a-negyedet-szallitjak-le"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:33.392307+00:00"}
{"id": "49813", "numeric_id": 49813, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49813", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "To, že Slovensku hrozí bankrot, netvrdíme my primárne, to tvrdila vláda, ktorá odovzdala moc. Ódor povedal, že ak za 10 miliárd nedôjde k úsporám, tak Slovensko zbankrotuje.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu.\n\nV októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.\n\nPočas predstavenia tohto návrhu bol očakávaný schodok hospodárenia v roku 2023 na úrovni 7 % HDP, čo bolo „najviac v cele Európskej únii“. Dlh a deficit by vplyvom nepriaznivého starnutia populácie mal ďalej rásť, pričom „bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu,“ uvádza sa v úvode dokumentu .\n\nNa zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie. Ódor návrh prirovnával k lego kockám, ktoré si vláda môže vyskladať, podľa vlastnej potreby. Kocky si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku.\n\nV dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).\n\nKonsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).\n\nNa druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ľudovíta Ódora v októbri minulého roka predstavila balík konsolidačných opatrení v celkovej hodnote 10 miliárd eur. Nová vláda si z predstavených návrhov konsolidačných opatrení mohla vybrať vzhľadom na ich politické smerovanie. V dokumente navrhli optimálne konsolidovať v priebehu volebného obdobia v celkovej sume okolo 6 miliárd eur. Podľa dokumentu je nevyhnutná fiškálne zodpovedná politika, v inom prípade by sa zvyšovalo riziko bankrotu.", "V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.", "Počas predstavenia tohto návrhu bol očakávaný schodok hospodárenia v roku 2023 na úrovni 7 % HDP, čo bolo „najviac v cele Európskej únii“. Dlh a deficit by vplyvom nepriaznivého starnutia populácie mal ďalej rásť, pričom „bez fiškálne zodpovednej reakcie budúcich vlád by sa dlh už do dvoch dekád zdvojnásobil a skončil výraznejšie nad hranicou 100 % HDP. Ide o veľmi prudký nárast zadlženia, výrazne zvyšujúceho riziko bankrotu,“ uvádza sa v úvode dokumentu .", "Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie. Ódor návrh prirovnával k lego kockám, ktoré si vláda môže vyskladať, podľa vlastnej potreby. Kocky si aj zobral na tlačovú konferenciu ako vizuálnu pomôcku.", "V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).", "Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).", "Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121)."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "balík", "Návrhu na ozdravenie verejných financií", "dokumentu", "postačiť", "Horvátha", "Návrh", "objeme", "prirovnával", ".pdf", "opatrení", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96105433-odor-hovori-o-ozdraveni-verejnych-financii-predstavi-konsolidacne-ciele", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://www.tyzden.sk/politika/101267/ludovit-odor-predstavil-konsolidacne-opatrenia-za-takmer-10-mld-eur/", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://index.sme.sk/c/23227369/konsolidacii-by-pomohlo-takmer-sto-opatreni-za-takmer-desat-miliard-eur.html", "https://e.dennikn.sk/3605161/odor-ukazal-lego-kocky-je-tam-vyssia-dph-mensie-rodinne-davky-aj-dan-z-cukru-zoznam/", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:21.659808+00:00"}
{"id": "vr26188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26188", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My sme pred rokom zdvihli všetkým našim zamestnancom o 20 eur plat.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadnu relevantnú informáciu o zvýšení alebo znížení platov zamestnancov BBSK.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadnu relevantnú informáciu o zvýšení alebo znížení platov zamestnancov BBSK."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:59.048458+00:00"}
{"id": "48458", "numeric_id": 48458, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48458", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Ja by som chcela povedať len toľko, že po prvé má pravdu v tom, že je to, je to otázne z hľadiska pravidiel alebo až by som povedala, že nedovoľujú to pravidlá Európskej únie ako také, ale tie dovoľujú výnimky a napr. takouto výnimkou je momentálne Poľsko, ktoré má takúto osempercentnú daň. (pozn. znižovanie sadzby DPH)", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že znížená sadzba DPH na pohonné hmoty je v rozpore s pravidlami EÚ. Zároveň však platí, že Poľsko už tak s tichým súhlasom Bruselu urobilo a znížilo ju na 8%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nJana Bittó Cigániková hovorí o znižovaní DPH na pohonné hmoty, ktoré navrhoval Richard Sulík.\n\nPodľa pravidiel EÚ môžu mať členské krajiny jednu základnú sadzbu DPH, ktorá nemôže byť nižšia ako 15%.\n\nZároveň môžu mať jednu alebo dve znížené sadzby, ktoré zase nemôžu byť nižšie ako 5%. Zníženú sadzbu DPH však možno uplatniť len na vymedzený počet tovarov a služieb (Príloha III), pohonné hmoty medzi ne nepatria.\n\nNapriek tomu Poľsko vo februári 2022 znížilo DPH na benzín a diesel z 23% na 8%. Zároveň znížilo DPH na základné potraviny až na nulu, čo je taktiež v rozpore s pravidlami EÚ.\n\nV decembri 2021 poľský minister financií tvrdil , že na znižovanie sadzieb DPH majú tichý súhlas Bruselu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že znížená sadzba DPH na pohonné hmoty je v rozpore s pravidlami EÚ. Zároveň však platí, že Poľsko už tak s tichým súhlasom Bruselu urobilo a znížilo ju na 8%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Jana Bittó Cigániková hovorí o znižovaní DPH na pohonné hmoty, ktoré navrhoval Richard Sulík.", "Podľa pravidiel EÚ môžu mať členské krajiny jednu základnú sadzbu DPH, ktorá nemôže byť nižšia ako 15%.", "Zároveň môžu mať jednu alebo dve znížené sadzby, ktoré zase nemôžu byť nižšie ako 5%. Zníženú sadzbu DPH však možno uplatniť len na vymedzený počet tovarov a služieb (Príloha III), pohonné hmoty medzi ne nepatria.", "Napriek tomu Poľsko vo februári 2022 znížilo DPH na benzín a diesel z 23% na 8%. Zároveň znížilo DPH na základné potraviny až na nulu, čo je taktiež v rozpore s pravidlami EÚ.", "V decembri 2021 poľský minister financií tvrdil , že na znižovanie sadzieb DPH majú tichý súhlas Bruselu."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["navrhoval", "môžu", "uplatniť", "znížilo", "znížilo", "tvrdil"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/05/sulik-hovori-o-znizovani-spotrebnej-dane-na-naftu-a-benzin/", "https://europa.eu/youreurope/business/taxation/vat/vat-rules-rates/index_sk.htm#:~:text=Ka%C5%BEd%C3%A1%20krajina%20E%C3%9A%20m%C3%A1%20%C5%A1tandardn%C3%BA%20(z%C3%A1kladn%C3%BA)%20sadzbu%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20uplat%C5%88uje%20na%20dod%C3%A1vky%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1iny%20tovarov%20a%20slu%C5%BEieb.%20T%C3%A1to%20sadzba%20nem%C3%B4%C5%BEe%20by%C5%A5%20ni%C5%BE%C5%A1ia%20ako%2015%C2%A0%25", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:02006L0112-20190116&from=SK#tocId578:~:text=vyu%C4%8Dovania%20na%20dia%C4%BEku.-,PR%C3%8DLOHA%20III,-ZOZNAM%20DODAN%C3%8D%20TOVAROV", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/18592748-polsko-docasne-zrusi-dph-na-potraviny-a-znizi-dan-na-motorove-paliva", "https://www.gov.pl/web/primeminister/we-are-doing-all-we-can-to-keep-prices-lower-and-fight-raging-inflation-says-polish-prime-minister?fbclid=IwAR2-OUNsJEFVrpV_bgFByRbq0BMnU99X1PLViZae4ECAfVPvudGl_UmE3TQ#:~:text=The%20key%20features%20of%20the%20Government%20Anti%2DInflation%20Shield%202.0%20will%20apply%20from%201%20February%20to%2031%20July", "https://www.reuters.com/markets/europe/poland-cut-vat-food-zero-february-finance-minister-2021-12-22/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:31.766253+00:00"}
{"id": "vr33001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33001", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Je vydaná kompletná programová kniha v slovenčine a v angličtine, ktorú sme prezentovali na tlačovej besede pri otváracom ceremoniáli.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Vladimíra Beskyda hodnotíme ako zavádzajúci predovšetkým z dôvodu, že dopracovať sa ku spomínanej knihe, vzhľadom na jej údajnú prezentáciu, je mimoriadne ťažké a o jej prezentácii na spomínanej akcii neexistujú žiadne dohľadateľné verejné doklady. Niektoré zdroje potvrdzujú, že organizátori EHMK Košice 2013 by publikáciu, o ktorej hovorí Vladimír Beskid, mali vydať. Nedopátrali sme sa však k informácii o tom, či táto kniha bola naozaj vydaná a rovnako sme nenašli žiadnu informáciu o tejto knihe medzi správami z tlačových konferencií. Správa o tlačovej konferencii na stránkach EHMK 2013 neuvádza prezentovanú knihu, jediným náznakom je fotografia , na ktorej je prezentovaná monografia architekta Oeschlägera a na stole je položená ďalšia neidentifikovateľná kniha. Aj v prípade, že by táto kniha skutočne bola tou, ktorú spomína Vladimír Beskid je to trochu málo na označenie, že bola prezentovaná. Televízia TA3 priniesla záznam inej tlačovej konferenie pri príležitosti otváracieho ceremoniálu za účasti ministra kultúry SR, európskej komisárky a primátora mesta. Na tomto videu nedošlo k žiadnej prezentácii spomínanej knihy. Kanceláriu EHMK 2013 sme v tejto veci kontaktovali a až takto sa nám podarilo overiť, že uvedená publikácia skutočne existuje. Kancelária nám pohotovo v elektronickej podobe publikáciu poskytla. Výrok napriek tomu hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko spomenutá kniha sa nedá nijako verejne dohľadať, rovnako ako neexistuje žiadna informácia o nej, čo sa nezlučuje s tým, že mala byť verejne prezentovaná na tlačovej besede, ako to tvrdí Vladimír Beskid. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Vladimíra Beskyda hodnotíme ako zavádzajúci predovšetkým z dôvodu, že dopracovať sa ku spomínanej knihe, vzhľadom na jej údajnú prezentáciu, je mimoriadne ťažké a o jej prezentácii na spomínanej akcii neexistujú žiadne dohľadateľné verejné doklady. Niektoré zdroje potvrdzujú, že organizátori EHMK Košice 2013 by publikáciu, o ktorej hovorí Vladimír Beskid, mali vydať. Nedopátrali sme sa však k informácii o tom, či táto kniha bola naozaj vydaná a rovnako sme nenašli žiadnu informáciu o tejto knihe medzi správami z tlačových konferencií. Správa o tlačovej konferencii na stránkach EHMK 2013 neuvádza prezentovanú knihu, jediným náznakom je fotografia , na ktorej je prezentovaná monografia architekta Oeschlägera a na stole je položená ďalšia neidentifikovateľná kniha. Aj v prípade, že by táto kniha skutočne bola tou, ktorú spomína Vladimír Beskid je to trochu málo na označenie, že bola prezentovaná. Televízia TA3 priniesla záznam inej tlačovej konferenie pri príležitosti otváracieho ceremoniálu za účasti ministra kultúry SR, európskej komisárky a primátora mesta. Na tomto videu nedošlo k žiadnej prezentácii spomínanej knihy. Kanceláriu EHMK 2013 sme v tejto veci kontaktovali a až takto sa nám podarilo overiť, že uvedená publikácia skutočne existuje. Kancelária nám pohotovo v elektronickej podobe publikáciu poskytla. Výrok napriek tomu hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko spomenutá kniha sa nedá nijako verejne dohľadať, rovnako ako neexistuje žiadna informácia o nej, čo sa nezlučuje s tým, že mala byť verejne prezentovaná na tlačovej besede, ako to tvrdí Vladimír Beskid. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["zdroje", "Správa", "fotografia", "TA3", "publikáciu"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/kosice-maju-byt-kreativne-019530", "http://oc.kosice2013.sk/metropola-vychodu-ozije-pocas-vikendu-otvaracim-ceremonialom-na-planete-kosice/otvorenie-bober-5-copy/", "http://cdn.oc.kosice2013.sk/wp-content/uploads/2013/01/Otvorenie-Bober-3-copy.jpg", "http://www.ta3.com/clanok/1013417/tb-hostitelov-a-organizatorov-otvaracieho-ceremonialu-projektu-kosice-ehmk.html", "http://www.uschovna.cz/sk/zasielka/L4CMBP5PWHE5F7TZ-FR6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:40.749673+00:00"}
{"id": "vr16380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16380", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...my sme priamo otvorená ekonomika, my sme priamo naviazaní na Nemcov, máme až 85% export a tým pádom keď sa darí nemeckej ekonomike, tak my automaticky rastieme aj na HDP.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kollár síce pravdivo uvádza, že sme otvorenou ekonomikou a najviac statkov vyvážame práve do Nemecka, avšak vo výroku aplikuje údaj o celkovom exporte na vývoz do Nemecka. Export do Nemecka predstavuje len 22 %. Z dostupných údajov tiež nevieme posúdiť, či nám automaticky rastie HDP, keď sa darí slovenskej ekonomike. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V prvej časti výroku Boris Kollár tvrdí, že Slovensko je otvorenou ekonomikou. Podľa definície za otvorenú ekonomiku sa považuje: „ Ekonomika, ktorá obchoduje s inými krajinami, t. j. dováža a vyváža statky a kapitál. Uzatvorená ekonomika naproti tomu ani nedováža ani nevyváža.\" Až 85% exportu Slovenska v roku 2015 smerovalo na európske trhy. Podľa SARIO v roku 2016 na európske trhy smerovalo o niečo menej exportu - konkrétne 82,81%. Najväčšia časť exportu smerovala práve na nemecký trh, a to konkrétne 22% za rok 2016 podľa štatistiky Trading Economics. Nasledujúca tabuľka zobrazuje export Slovenska do krajín Európskej únie za rok 2016. Ekonomika Slovenska je značne naviazaná na Nemecko z dôvodu, že najväčšia časť slovenského exportu v rámci Európskej únie smeruje práve na nemecké trhy. Podľa slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu mala Slovenská republika za rok 2016 najvyššie obchodné saldo práve s Nemeckom a konkrétne v hodnote 4 204,8 mil. Eur a počas roku 2016 sa vývoz do tejto krajiny zvýšil o 1%. Podľa Hospodárskych novín, je pre Slovensko a rast HDP dôležitý aj vývoz do krajín silne prepojených s Nemeckom: „ Slovensko sa radí medzi malé otvorené ekonomiky extrémne závislé od vývoja externého prostredia. Vzhľadom na teritoriálnu štruktúru vývozov je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä vývoj nemeckej ekonomiky. Naviazanosť na nemeckú ekonomiku však môžu zvyšovať aj nepriame vývozy do Nemecka, resp. vývozy do krajín, ktoré sú silno prepojené na nemeckú ekonomiku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kollár síce pravdivo uvádza, že sme otvorenou ekonomikou a najviac statkov vyvážame práve do Nemecka, avšak vo výroku aplikuje údaj o celkovom exporte na vývoz do Nemecka. Export do Nemecka predstavuje len 22 %. Z dostupných údajov tiež nevieme posúdiť, či nám automaticky rastie HDP, keď sa darí slovenskej ekonomike. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V prvej časti výroku Boris Kollár tvrdí, že Slovensko je otvorenou ekonomikou. Podľa definície za otvorenú ekonomiku sa považuje: „ Ekonomika, ktorá obchoduje s inými krajinami, t. j. dováža a vyváža statky a kapitál. Uzatvorená ekonomika naproti tomu ani nedováža ani nevyváža.\" Až 85% exportu Slovenska v roku 2015 smerovalo na európske trhy. Podľa SARIO v roku 2016 na európske trhy smerovalo o niečo menej exportu - konkrétne 82,81%. Najväčšia časť exportu smerovala práve na nemecký trh, a to konkrétne 22% za rok 2016 podľa štatistiky Trading Economics. Nasledujúca tabuľka zobrazuje export Slovenska do krajín Európskej únie za rok 2016. Ekonomika Slovenska je značne naviazaná na Nemecko z dôvodu, že najväčšia časť slovenského exportu v rámci Európskej únie smeruje práve na nemecké trhy. Podľa slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu mala Slovenská republika za rok 2016 najvyššie obchodné saldo práve s Nemeckom a konkrétne v hodnote 4 204,8 mil. Eur a počas roku 2016 sa vývoz do tejto krajiny zvýšil o 1%. Podľa Hospodárskych novín, je pre Slovensko a rast HDP dôležitý aj vývoz do krajín silne prepojených s Nemeckom: „ Slovensko sa radí medzi malé otvorené ekonomiky extrémne závislé od vývoja externého prostredia. Vzhľadom na teritoriálnu štruktúru vývozov je pre slovenskú ekonomiku dôležitý najmä vývoj nemeckej ekonomiky. Naviazanosť na nemeckú ekonomiku však môžu zvyšovať aj nepriame vývozy do Nemecka, resp. vývozy do krajín, ktoré sú silno prepojené na nemeckú ekonomiku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["definície", "Podľa", "štatistiky", "Podľa", "Podľa"], "url": ["http://banky.sk/otvorena-ekonomika-open-economy/", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "https://tradingeconomics.com/slovakia/exports-by-country", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/578206-vsetci-su-zavisli-od-nemcov-slovensko-az-prilis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:42.070055+00:00"}
{"id": "vr35419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35419", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...bol som na výstave v Benátkach, výstavu, ktorú robila Európska komisia volá sa Ríma Barbari, ... kde na mape z deviateho storočia, zo začiatku deviateho storočia v angličtine, samozrejme aj v taliančine, vo francúzštine aj v nemčine, ja ten katalóg mám. V roku 814, keď zomrel Karol veľký je uvedené nad Dunajom dve, dve etniká a dve národnosti. Slováci a Moravani.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme na akej výstave poslanec Čaplovič bol a čo na nej videl. Napríklad Ján Steinhübel by s jeho tvrdením nesúhlasil. Ako píše vo svojom názore na sochu Svätopluka (pdf): \"S obrovskou dávkou naivity nám strkajú pod nos niekoľko novodobých máp, na ktorých vidíme meno Slováci. Tie sú však len ilustráciou a nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Dôkaz v rukách by mohli mať vtedy, ak by aspoň jedna z týchto máp pochádzala z 9. storočia.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme na akej výstave poslanec Čaplovič bol a čo na nej videl. Napríklad Ján Steinhübel by s jeho tvrdením nesúhlasil. Ako píše vo svojom názore na sochu Svätopluka (pdf): \"S obrovskou dávkou naivity nám strkajú pod nos niekoľko novodobých máp, na ktorých vidíme meno Slováci. Tie sú však len ilustráciou a nemajú žiadnu dôkaznú hodnotu. Dôkaz v rukách by mohli mať vtedy, ak by aspoň jedna z týchto máp pochádzala z 9. storočia.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vo svojom názore na sochu Svätopluka"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/posudok_02_Steinhubel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:16.586034+00:00"}
{"id": "vr16415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16415", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Pán poslanec Mizík v prvom rade vyslovil svoj nesúhlas s výberom ľudí, ktorým prezident Kiska udelil vyznamenania, či tam boli nejakí židia, to on v podstate len konštatoval, on nikoho nehanobil.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyjadrenie, ktoré Kotleba zmienil v diskusii na TA3, Mizík uverejnil na Facebook po tom, ako prezident Kiska odovzdal štátne ocenenia 20 významným osobnostiam z rôznych spoločenských oblastí, pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky. Mizík kritizoval výber ocenených vzhľadom na ich židovský pôvod či príslušnosť k rómskemu etniku. Status bol odsúdený verejnosťou, Mizík riešil aj Mandátový a imunitný výbor NR SR a bolo voči nemu prokurátorom vznesené obvinenie. Či status napĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia však môže vysloviť jedine súd. Keďže vyšetrovanie ešte prebieha, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Po zverejnení mien ocenených, Mizík na Facebook pridal status , v ktorom v negatívnom tóne zvýraznil niektorých ocenených, konkrétne historika, Ivana Kamenca; preživšiu holokaustu, Evu Mosnákovú; organizátora Pohody, Michala Kaščáka; českého režiséra, Juraja Herzu; Michaela Kocába, ktorý sa významne zaslúžil o odchod sovietskych vojsk a zosnulú spisovateľku a zakladateľku rómskeho divadla Romathan, Danielu Šilanovú: Príspevok zachytili aj kompetentné inštitúcie, keď 27.apríla 2017 polícia na svojom Facebooku informovala , že v Mizíkovej kancelárii urobili prehliadku, zaistili mu veci a oznámili mu, že ho obvinili pre trestné činy extrémizmu, konkrétne pre prečin výroby extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovanie v súčasnosti (august 2017) ešte stále prebieha. Daniel Milo, expert Globsec Policy Institute na extrémizmus a bývalý národný koordinátor protiextrémistických politík na ministerstve vnútra sa domnieva , že: \" Vyjadrenia poslanca Mizíka sú nechutné, rasistické a antisemitské a je dobré, že ich odsúdil predseda Národnej rady a ostaní politickí predstavitelia,“ (...) Z právneho hľadiska však vidím problém s postihom tohto konkrétneho výroku. “ Ďalej vysvetľuje, že ako Mizík, tak aj Kotleba vo svojich výrokoch dávajú pozor na formuláciu: „ Negatívne hodnotenie Židov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hanobenie či podnecovanie, uvádza ako hodnotenie nie vlastné, ale ako hodnotenie slovenských historických osobností, ktorých antisemitizmus je známy. (...) Pri uvádzaní jednotlivých ocenených osôb a ich príslušnosti zasa absentuje hanobiaca časť. “ Mizíkove vyjadrenie komentoval aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv: „ Nie je žiadna pochybnosť o odôvodnenosti stíhania. Na druhej strane je smutné, že máme v parlamente ľudí, ktorí zaťahujú extrémizmus a kriminálnu činnosť do parlamentu. “ Na Mizíkove slová tiež reagovala aj šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „ Nemusí každý súhlasiť s vyznamenaniami, ktoré udelil prezident Kiska, ale kádrovanie ich držiteľov podľa pôvodu, ako to urobil poslanec Mizík (ĽSNS) na internete, je už ďaleko za hranicami, ktoré môžeme ako spoločnosť akceptovať.“ Mizík už v minulosti platil pokutu 1000 €, po tom, čo toto rozhodnutie 6. apríla 2017 odhlasovali poslanci. Dôvodom bolo, že spolu so straníckym kolegom Mazurekom vlani v rokovacej sále okrem iného vyhlásili , že islam je „krutým, odporným a neľudským politickým systémom“ a „satansko-pedofilným dielom diabla“. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie, ktoré Kotleba zmienil v diskusii na TA3, Mizík uverejnil na Facebook po tom, ako prezident Kiska odovzdal štátne ocenenia 20 významným osobnostiam z rôznych spoločenských oblastí, pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky. Mizík kritizoval výber ocenených vzhľadom na ich židovský pôvod či príslušnosť k rómskemu etniku. Status bol odsúdený verejnosťou, Mizík riešil aj Mandátový a imunitný výbor NR SR a bolo voči nemu prokurátorom vznesené obvinenie. Či status napĺňa skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia však môže vysloviť jedine súd. Keďže vyšetrovanie ešte prebieha, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Po zverejnení mien ocenených, Mizík na Facebook pridal status , v ktorom v negatívnom tóne zvýraznil niektorých ocenených, konkrétne historika, Ivana Kamenca; preživšiu holokaustu, Evu Mosnákovú; organizátora Pohody, Michala Kaščáka; českého režiséra, Juraja Herzu; Michaela Kocába, ktorý sa významne zaslúžil o odchod sovietskych vojsk a zosnulú spisovateľku a zakladateľku rómskeho divadla Romathan, Danielu Šilanovú: Príspevok zachytili aj kompetentné inštitúcie, keď 27.apríla 2017 polícia na svojom Facebooku informovala , že v Mizíkovej kancelárii urobili prehliadku, zaistili mu veci a oznámili mu, že ho obvinili pre trestné činy extrémizmu, konkrétne pre prečin výroby extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Vyšetrovanie v súčasnosti (august 2017) ešte stále prebieha. Daniel Milo, expert Globsec Policy Institute na extrémizmus a bývalý národný koordinátor protiextrémistických politík na ministerstve vnútra sa domnieva , že: \" Vyjadrenia poslanca Mizíka sú nechutné, rasistické a antisemitské a je dobré, že ich odsúdil predseda Národnej rady a ostaní politickí predstavitelia,“ (...) Z právneho hľadiska však vidím problém s postihom tohto konkrétneho výroku. “ Ďalej vysvetľuje, že ako Mizík, tak aj Kotleba vo svojich výrokoch dávajú pozor na formuláciu: „ Negatívne hodnotenie Židov, ktoré by bolo možné hodnotiť ako hanobenie či podnecovanie, uvádza ako hodnotenie nie vlastné, ale ako hodnotenie slovenských historických osobností, ktorých antisemitizmus je známy. (...) Pri uvádzaní jednotlivých ocenených osôb a ich príslušnosti zasa absentuje hanobiaca časť. “ Mizíkove vyjadrenie komentoval aj Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv: „ Nie je žiadna pochybnosť o odôvodnenosti stíhania. Na druhej strane je smutné, že máme v parlamente ľudí, ktorí zaťahujú extrémizmus a kriminálnu činnosť do parlamentu. “ Na Mizíkove slová tiež reagovala aj šéfka rezortu spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). „ Nemusí každý súhlasiť s vyznamenaniami, ktoré udelil prezident Kiska, ale kádrovanie ich držiteľov podľa pôvodu, ako to urobil poslanec Mizík (ĽSNS) na internete, je už ďaleko za hranicami, ktoré môžeme ako spoločnosť akceptovať.“ Mizík už v minulosti platil pokutu 1000 €, po tom, čo toto rozhodnutie 6. apríla 2017 odhlasovali poslanci. Dôvodom bolo, že spolu so straníckym kolegom Mazurekom vlani v rokovacej sále okrem iného vyhlásili , že islam je „krutým, odporným a neľudským politickým systémom“ a „satansko-pedofilným dielom diabla“. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zmienil", "odovzdal", "riešil", "hanobenia národa, rasy a presvedčenia", "status", "informovala", "domnieva", "komentoval", "reagovala", "vyhlásili"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=zZarNmIYNdc", "https://dennikn.sk/651889/kiska-rozdal-vyznamenania-ocenil-michaela-kocaba-martina-hubu-tomasa-janovica-aj-prenasledovanych/", "https://domov.sme.sk/c/20438429/policia-presetruje-vyroky-poslanca-mizika.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20170101#paragraf-423", "https://dennikn.sk/656186/mizikove-kadrovanie-vyznamenanych-sa-bude-stihat-tazko-vravi-pravnik/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681.1073741828.1488631054500445/1555448371152046/?type=3", "https://dennikn.sk/656186/mizikove-kadrovanie-vyznamenanych-sa-bude-stihat-tazko-vravi-pravnik/", "https://www.aktuality.sk/clanok/406140/poslancovi-lsns-prekazaju-vyznamenania-pre-zidov-aj-zenu-ktora-prezila-holokaust/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427861-poslanec-stanislav-mizik-je-obvineny-z-extremistickych-trestnych-cinov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/461143/kotlebovci-mazurek-a-mizik-zaplatia-pokutu-1000-eur-za-hanlive-vyroky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:34.732981+00:00"}
{"id": "vr33432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33432", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Podstata je v tom, že môj nástupca túto zmluvu vypovedal takým právnym právne šlendriánskym babráckym spôsobom, že zmluva z právneho hľadiska nezanikla. Čiže ja som ju ani nemusel obnoviť. Pretože pán Krajcer túto zmluvu vypovedal svojim osobným rozhodnutím, ako osoba, nie ako tá druhá stránka kontraktu.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk získal k nahliadnutiu výpoveď , ktorou skutočne Daniel Krajcer, ako minister kultúry, vypovedal zmluvu spoločnosti Tender Media Group. Je pravdou, že výpoveď nie je daná v mene ministerstva, ale ministra. Nakoľko je toto dôvodom pre spochybnenie platnosti tejto výpovede, demagog.sk nedokáže posúdiť. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk získal k nahliadnutiu výpoveď , ktorou skutočne Daniel Krajcer, ako minister kultúry, vypovedal zmluvu spoločnosti Tender Media Group. Je pravdou, že výpoveď nie je daná v mene ministerstva, ale ministra. Nakoľko je toto dôvodom pre spochybnenie platnosti tejto výpovede, demagog.sk nedokáže posúdiť. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["výpoveď"], "url": ["https://docs.google.com/file/d/0B9Nfmr4MMA6eLVhpQnJIcEs4aEE/edit?usp=sharing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:06.727839+00:00"}
{"id": "vr35991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35991", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mali sme v roku 2008 historicky najnižší dlh voči hrubému domácemu produktu, za dva roky, v roku 2010 vzrástol na historicky najvyšší. Nikdy v histórii Slovenská republika taký dlh nemala. Len za toto obdobie vzrástol tento dlh o 15,5 miliardy eur. Čo znamená, na jedného jediného občana nárast za dva roky o 87 tisíc korún.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2008 sme nemali historicky najnižší dlh k HDP. Jeho úroveň bola 27,6%, nižší bol v rokoch 1994 a 1995. Minulý rok to bolo 35,66%. Rovnako nie je pravda, že tento rok (teda oficiálne čísla máme za rok minulý) je dlh v porovnaní s HDP najvyšší - vyšší bol v rokoch 1999 až 2004. Ak by sme do neho zarátali aj PPP projekty, ktoré ho majú zvyšovať nad päťdesiat percent HDP, tak porovnateľný by bol rok 2000 s 50,4%.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 sme nemali historicky najnižší dlh k HDP. Jeho úroveň bola 27,6%, nižší bol v rokoch 1994 a 1995. Minulý rok to bolo 35,66%. Rovnako nie je pravda, že tento rok (teda oficiálne čísla máme za rok minulý) je dlh v porovnaní s HDP najvyšší - vyšší bol v rokoch 1999 až 2004. Ak by sme do neho zarátali aj PPP projekty, ktoré ho majú zvyšovať nad päťdesiat percent HDP, tak porovnateľný by bol rok 2000 s 50,4%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:11.189399+00:00"}
{"id": "vr27176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27176", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Čo sa udialo na zápase Dunajskej Stredy, kde zbili fanúšikov, len preto, že boli napríklad maďarskej národnosti. To čo sa udialo s Hedvigou Malinovou. To čo sa udialo v Nitre. A pán prezident je ticho, nepovie svoj názor.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič sa podľa jeho oficiálnych stránok vyjadril k prípadu napadnutia fanúšikov Slovanu v Dunajskej Strede i v kauze Hedvigy Malinovej. Výrok Bárdosa preto považujeme za nepravdivý. Podľa prezidenta dianie okolo zápasu medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom sa zbytočne politizuje. Podľa neho policajti zasiahli oprávnene. \"Štát musí svoju silu v prípade, že sa stretne s intoleranciou a násilím, ukázať,\" dodal na tlačovej konferencii 3.11.2008. Celé vyjadrenie prezidenta si môžeme vypočuť tu (.mp3). V prípade Hedvigy Malinovej sa nám oficiálne vyjadrenie v podobe tlačovej konferencie nájsť nepodarilo. Ivan Gašparovič však 9.9.2006 a 2.6.2007 poskytol rozhovor pre Slovenský rozhlas, ktorého ústrednou témou boli slovensko-maďarské vzťahy a prípad Hedvigy Malinovej. K prípadu útoku neonacistov na nitriansky bar Mariatchi sa nám nepodarilo nájsť žiadne oficiálne stanovisko, prezidenta SR.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič sa podľa jeho oficiálnych stránok vyjadril k prípadu napadnutia fanúšikov Slovanu v Dunajskej Strede i v kauze Hedvigy Malinovej. Výrok Bárdosa preto považujeme za nepravdivý. Podľa prezidenta dianie okolo zápasu medzi DAC Dunajská Streda a bratislavským Slovanom sa zbytočne politizuje. Podľa neho policajti zasiahli oprávnene. \"Štát musí svoju silu v prípade, že sa stretne s intoleranciou a násilím, ukázať,\" dodal na tlačovej konferencii 3.11.2008. Celé vyjadrenie prezidenta si môžeme vypočuť tu (.mp3). V prípade Hedvigy Malinovej sa nám oficiálne vyjadrenie v podobe tlačovej konferencie nájsť nepodarilo. Ivan Gašparovič však 9.9.2006 a 2.6.2007 poskytol rozhovor pre Slovenský rozhlas, ktorého ústrednou témou boli slovensko-maďarské vzťahy a prípad Hedvigy Malinovej. K prípadu útoku neonacistov na nitriansky bar Mariatchi sa nám nepodarilo nájsť žiadne oficiálne stanovisko, prezidenta SR."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "tu", "9.9.2006", "2.6.2007"], "url": ["https://www.prezident.sk/?tlacova-konferencia-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-po-skonceni-rokovania-s-ministrom-vnutra-robertom-kalinakom-bratislava-3-11-2008", "https://www.prezident.sk/swift_data/source/audio_archiv/mp3/14-27-56.mp3", "http://www.prezident.sk/?rozhovor-s-prezidentom-sr-ivanom-gasparovicom-o-situacii-v-slovenskomadarskych-vztahoch-9-9-2006", "http://www.prezident.sk/?rozhovor-pre-slovensky-rozhlas-2-6-2007"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:22.170410+00:00"}
{"id": "vr37810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37810", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Problém je, že koalícia sa vo svojich zámeroch zamyká do istého akvária, v ktorom hovorí, že to má byť projekt (zrušenie 40 % paušálnych výdavkov, pozn.), ktorý má byť fiškálne neutrálny, všimnite si, že všetky reformátorské chúťky končia pri bráne fiškálnej neutrality, to znamená, že sa má vybrať minimálne množstvo peňazí ...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma daní a odvodov má byť podľa jej autorov a takisto aj viacerých vyjadrení OKS fiškálne neutrálna - keďže ale jej presné parametre nie sú známe, je to stále len deklarácia v zmysle želania do budúcnosti.", "analysis_paragraphs": ["Reforma daní a odvodov má byť podľa jej autorov a takisto aj viacerých vyjadrení OKS fiškálne neutrálna - keďže ale jej presné parametre nie sú známe, je to stále len deklarácia v zmysle želania do budúcnosti."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["autorov", "vyjadrení"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/stat-vezme-zivnostnikom-viac-penaz/314542-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/oks-nepodpori-zvysenie-dani-a-odvodo/315502-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:23.206376+00:00"}
{"id": "vr28529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28529", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Žilinskí učitelia sú chudobní príbuzní učiteľov v Bytči alebo Kysuckého Nového Mesta (osobné ohodnotenie, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Projektu Demagog.SK sa nepodarilo zistiť informácie o osobných ohodnoteniach učiteľov v Žiline, Bytči a Kysuckom Novom Meste. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. INEKO uvádza na portály príjmy škôl celkové a prepočítané na jedného žiaka. Výšku ohodnotenia pre pedagogických zamestnancov portál neuvádza. Portál platy.sk uvádza porovnanie platov, no len v rámci krajov a pre stredné školy. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ani Ústav informácií a prognóz školstva neuvádza štatistiky platov za jednotlivé školy a mestá. Ide o agregované údaje za celé SR. Rovnako existujú aj medzinárodné štúdie o platoch učiteľov aj na základných školách, nie tie tiež pracujú s dátami za celé Slovensko. Barčík rovnako argumentoval aj na svojom blogu na SME : \"Podľa mojich informácií majú osobné príplatky učitelia, napríklad, v Bytči alebo Kysuckom Novom Meste.\" Barčík však neuvádza zdroj svojich informácií. Na tento blog reagoval Choma nasledovne : \"Pedagógovia sú financovaní z preneseného výkonu štátnej správy, teda zo štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva školstva. Rozpočet školy určuje počet žiakov vynásobený normatívom na žiaka. Ak škola má v triedach malý počet žiakov, má nižší celkový normatív a teda finančný balík vychádza iba na funkčné platy. Školy s väčším počtom žiakov dokážu šetriť a prideliť nadtarifné zložky mzdy (odmeny) zamestnancom. Keďže tieto financie sú zo zdrojov štátu, nie je možné, aby mesto dofinancovávalo objem peňazí z preneseného výkonu štátnej správy – teda zo svojich vlastných peňazí. V roku 2013 dostali školy na konci kalendárneho roka prostriedky na nadtarifné zložky v originálnych kompetenciách, a to len vďaka úsporným opatreniam, ktoré sme na našich školách vykonali. Mimochodom - osobné príplatky na školách zakázal vyplácať v roku 2003 primátor Slota. Prvé koncoročné odmeny sa vyplatili v roku 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projektu Demagog.SK sa nepodarilo zistiť informácie o osobných ohodnoteniach učiteľov v Žiline, Bytči a Kysuckom Novom Meste. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. INEKO uvádza na portály príjmy škôl celkové a prepočítané na jedného žiaka. Výšku ohodnotenia pre pedagogických zamestnancov portál neuvádza. Portál platy.sk uvádza porovnanie platov, no len v rámci krajov a pre stredné školy. Ministerstvo školstva vydáva každoročné správu o hospodárení škôl, no tato správa neuvádza detailnejšie informácie za jednotlivé školy alebo mesta. Ani Ústav informácií a prognóz školstva neuvádza štatistiky platov za jednotlivé školy a mestá. Ide o agregované údaje za celé SR. Rovnako existujú aj medzinárodné štúdie o platoch učiteľov aj na základných školách, nie tie tiež pracujú s dátami za celé Slovensko. Barčík rovnako argumentoval aj na svojom blogu na SME : \"Podľa mojich informácií majú osobné príplatky učitelia, napríklad, v Bytči alebo Kysuckom Novom Meste.\" Barčík však neuvádza zdroj svojich informácií. Na tento blog reagoval Choma nasledovne : \"Pedagógovia sú financovaní z preneseného výkonu štátnej správy, teda zo štátneho rozpočtu, kapitoly ministerstva školstva. Rozpočet školy určuje počet žiakov vynásobený normatívom na žiaka. Ak škola má v triedach malý počet žiakov, má nižší celkový normatív a teda finančný balík vychádza iba na funkčné platy. Školy s väčším počtom žiakov dokážu šetriť a prideliť nadtarifné zložky mzdy (odmeny) zamestnancom. Keďže tieto financie sú zo zdrojov štátu, nie je možné, aby mesto dofinancovávalo objem peňazí z preneseného výkonu štátnej správy – teda zo svojich vlastných peňazí. V roku 2013 dostali školy na konci kalendárneho roka prostriedky na nadtarifné zložky v originálnych kompetenciách, a to len vďaka úsporným opatreniam, ktoré sme na našich školách vykonali. Mimochodom - osobné príplatky na školách zakázal vyplácať v roku 2003 primátor Slota. Prvé koncoročné odmeny sa vyplatili v roku 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "platy.sk", "správu", "Ústav", "štúdie", "SME", "nasledovne"], "url": ["http://skoly.ineko.sk/skola/?ID=2071&h=2014&d=2012", "http://www.platy.sk/analyzy/ucitelia-strednych-a-zakladnych-skol-zarobia-o-stvrtinu-menej-ako-je-celoslovensky-priemer/50061", "https://www.minedu.sk/data/att/6466.pdf", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://martinbarcik.blog.sme.sk/c/367148/primator-zaraba-viac-ako-premier-ucitelia-v-ziline-nedostavaju-osobne-ohodnotenie.html", "http://www.igorchoma.sk/moj-nazor/129"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:32.665527+00:00"}
{"id": "vr28176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28176", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Bratislavskú mestskú hromadnú dopravu môžu od začiatku roku 2014 využívať zadarmo nielen hendikepovaní občania, držitelia preukazu ŤZP, ale aj darcovia krvi minimálne so zlatou Janského plaketou či účastníci protikomunistického i protifašistického odboja a ich priami rodinní príslušníci.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od 1. januára 2014 platí, že držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S môžu naďalej cestovať bezplatne. Taktiež platí, že od začiatku roka 2014 majú bezplatné cestovanie aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nOd 1. januára 2014 môžu na základe schváleného návrhu poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 12. decembra 2013, bezplatne cestovať okrem držiteľov preukazov ŤZP a ŤZP-S aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii s trvalým pobytom v SR a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave. Dodávame, že podľa materiálu (s. 4) z rokovania o tomto návrhu, ŤZP a ŤZP-S sú od poplatkov za využívanie MHD dlhodobo.\n\nDopravný podnik informoval o zmenách platných o 1. januára 2014:\n\n\"Poslanci Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na svojom decembrovom zasadnutí dňa 12.12.2013 schválili predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého môžu držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S cestovať bezplatne mestskou hromadnou dopravou v Bratislave na území zón 100 a 101 len na základe preukázania sa týmito preukazmi.\n\nK tarifnej výnimke na bezplatné cestovanie boli na základe poslaneckých návrhov pridané aj nasledujúce kategórie cestujúcich: - účastníci protifašistického a protikomunistického odboja a ich rodinní príslušníci v priamej línii s trvalým pobytom v SR, - bezpríspevkoví darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne Zlatej Jánskeho plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave.\"\n\nJe však treba konštatovať, že bezplatná preprava neplatí na medzinárodných linkách či na linkách do Marianky, resp. Chorvátskeho Grobu platí v obmedzenom rozsahu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od 1. januára 2014 platí, že držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S môžu naďalej cestovať bezplatne. Taktiež platí, že od začiatku roka 2014 majú bezplatné cestovanie aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Od 1. januára 2014 môžu na základe schváleného návrhu poslancov mestského zastupiteľstva zo dňa 12. decembra 2013, bezplatne cestovať okrem držiteľov preukazov ŤZP a ŤZP-S aj účastníci protifašistického a protikomunistického odboja spolu s ich rodinnými príslušníkmi v priamej línii s trvalým pobytom v SR a tiež darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne zlatej Janského plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave. Dodávame, že podľa materiálu (s. 4) z rokovania o tomto návrhu, ŤZP a ŤZP-S sú od poplatkov za využívanie MHD dlhodobo.", "Dopravný podnik informoval o zmenách platných o 1. januára 2014:", "\"Poslanci Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy na svojom decembrovom zasadnutí dňa 12.12.2013 schválili predĺženie prechodného obdobia, počas ktorého môžu držitelia preukazov ŤZP a ŤZP-S cestovať bezplatne mestskou hromadnou dopravou v Bratislave na území zón 100 a 101 len na základe preukázania sa týmito preukazmi.", "K tarifnej výnimke na bezplatné cestovanie boli na základe poslaneckých návrhov pridané aj nasledujúce kategórie cestujúcich: - účastníci protifašistického a protikomunistického odboja a ich rodinní príslušníci v priamej línii s trvalým pobytom v SR, - bezpríspevkoví darcovia krvi, ktorí sú držiteľmi minimálne Zlatej Jánskeho plakety a majú trvalé bydlisko v Bratislave.\"", "Je však treba konštatovať, že bezplatná preprava neplatí na medzinárodných linkách či na linkách do Marianky, resp. Chorvátskeho Grobu platí v obmedzenom rozsahu."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["schváleného návrhu", "materiálu", "Dopravný podnik", "linkách"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11039917&p1=11049953", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_12_12/MsZ_body_121213_ANONYM/20_Prechod_obdobie_TZP.pdf", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12876/Drzitelia-preukazov-TZP-TZP-S-budu-cestovat-v-MHD-bez-zmien-aj-po-31-12-2013.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/10070/Zlavy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:40.005083+00:00"}
{"id": "vr15894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15894", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Slovenská akadémia vied robila prieskum, kde porovnávala roky 2008 s rokmi 2016. Ten prvý údaj hovorí o tom, že podľa občanov do korupcie sú zapletení skoro všetci politici, tak v roku 2008 asi 55,8% povedzme 56% občanov tvrdilo, že áno, v roku 2016 59%...V roku 2008 hovorilo, že 38,7% sa nestretlo s tým, že by, to znamená väčšina sa stretla, že sa nestretlo s tým, že by si od nich pýtali nejaký úplatok. V roku 2016 už to bolo skoro dvojnásobok 56,6% tvrdí, že sa nestretlo s tým, že museli nejaké peniaze dať.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu SAV (.pdf, str. 2-3) sa v roku 2008 vyjadrilo 16,6% občanov, že\" takmer všetci\" politici na Slovensku sú zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo 21,5%. Tvrdenie Bélu Bugára, ale sedí na súčet kategórií \"mnohí\" a \"takmer všetci\", ktorá skutočne udáva 55,8 % pre rok 2008 a 59% pre rok 2016. 38,7% respondentov skutočne v roku 2008 tvrdilo, že sa nestretli s tým, že by si verejný činiteľ pýtal úplatok, v roku 2016 to tvrdilo 56,6% opýtaných. Napriek malej nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu SAV (.pdf, str. 2-3) sa v roku 2008 vyjadrilo 16,6% občanov, že\" takmer všetci\" politici na Slovensku sú zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo 21,5%. Tvrdenie Bélu Bugára, ale sedí na súčet kategórií \"mnohí\" a \"takmer všetci\", ktorá skutočne udáva 55,8 % pre rok 2008 a 59% pre rok 2016. 38,7% respondentov skutočne v roku 2008 tvrdilo, že sa nestretli s tým, že by si verejný činiteľ pýtal úplatok, v roku 2016 to tvrdilo 56,6% opýtaných. Napriek malej nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["SAV", "konferencia", "ISSP"], "url": ["http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=2543&r=1", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:58.272633+00:00"}
{"id": "47359", "numeric_id": 47359, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47359", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "viete, kde má Paksi a Böhm vilu? Vedľa pána Zemana, vedľa Zemáka v Chorvátsku na jednej ulici.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ladislav Kamenický pravdepodobne hovorí o zisteniach časopisu Plus 7 dní. Noviny píšu o tom, že Norbert Paksi a František Böhm majú / mal apartmán v apartmánovom dome (nie vo vile) v Chorvátsku. Podľa reportérky sú tieto apartmány „o pár uličiek ďalej” (nie vedľa a nie na tej istej ulici) než dom Mateja Zemana. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľké nepresnosti ako nepravdivé. Kto bol Paksi, Böhm a Zeman Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Majetky v Chorvátsku Podľa zistení týždenníka Plus 7 dní sa 30. augusta 2021 Matej Zeman alias „Zemák“ zdržiaval v Chorvátsku na ostrove Pag v meste Novalja. Noviny tvrdia , že tam má veľké sídlo, do ktorého podľa odhadu miestnych investoval státisíce eur. Plus 7 dní ďalej píše : „Aj o pár uličiek ďalej, rovno nad morom, sme našli zaujímavý apartmánový dom. Jeden z apartmánov patril svedkovi - kajúcnikovi Františkovi Böhmovi (...) Druhý apartmán v tom istom dome patrí bývalému policajnému funkcionárovi Norbertovi Paksimu”.", "analysis_paragraphs": ["Ladislav Kamenický pravdepodobne hovorí o zisteniach časopisu Plus 7 dní. Noviny píšu o tom, že Norbert Paksi a František Böhm majú / mal apartmán v apartmánovom dome (nie vo vile) v Chorvátsku. Podľa reportérky sú tieto apartmány „o pár uličiek ďalej” (nie vedľa a nie na tej istej ulici) než dom Mateja Zemana. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme pre priveľké nepresnosti ako nepravdivé. Kto bol Paksi, Böhm a Zeman Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Majetky v Chorvátsku Podľa zistení týždenníka Plus 7 dní sa 30. augusta 2021 Matej Zeman alias „Zemák“ zdržiaval v Chorvátsku na ostrove Pag v meste Novalja. Noviny tvrdia , že tam má veľké sídlo, do ktorého podľa odhadu miestnych investoval státisíce eur. Plus 7 dní ďalej píše : „Aj o pár uličiek ďalej, rovno nad morom, sme našli zaujímavý apartmánový dom. Jeden z apartmánov patril svedkovi - kajúcnikovi Františkovi Böhmovi (...) Druhý apartmán v tom istom dome patrí bývalému policajnému funkcionárovi Norbertovi Paksimu”."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vynášal", "priznal", "poslal", "smerovala", "donášal", "Plus 7 dní", "tvrdia", "ďalej píše"], "url": ["https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2271227/policajny-exprezident-lucansky-podla-vypovedi-svedkov-uplatky-nielen-bral-ale-aj-rozdaval/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/nasli-sme-kovarikovho-mafiana-zasahu-policajneho-prezidenta-chorvatsku-uziva-slobodu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:57.846225+00:00"}
{"id": "vr25963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25963", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V tom návrhu (o Memorande k dostavaniu nemocnice v Michalovciach, pozn.), ktorý bol predložený naozaj na poslednú chvíľu v piatok a v pondelok už sa rokovalo.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Navrh schvaľovalo krajské zastupiteľstvo skutočne v pondelok 21.10 ( program schôdze ). Nevieme však, kedy a akým spôsobom bol návrh, keďže predošlé zasadnutie bolo ešte 30.9. Podľa zákona musia byť všetky materiály k rokovaniu poskytnuté poslancom najmenej 15 dní vopred.", "analysis_paragraphs": ["Navrh schvaľovalo krajské zastupiteľstvo skutočne v pondelok 21.10 ( program schôdze ). Nevieme však, kedy a akým spôsobom bol návrh, keďže predošlé zasadnutie bolo ešte 30.9. Podľa zákona musia byť všetky materiály k rokovaniu poskytnuté poslancom najmenej 15 dní vopred."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["program schôdze", "bolo ešte"], "url": ["http://zastupitelstvo.vucke.sk/Lists/Zasadnutia/JednoZasadnutieB.aspx?zsID=54", "http://zastupitelstvo.vucke.sk/Lists/Zasadnutia/ZasadnutiaViewB.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:54.893584+00:00"}
{"id": "49212", "numeric_id": 49212, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49212", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %, Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %, my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič v príspevku vyvoláva zavádzajúci dojem, že až jeho iniciatíva na spoluprácu medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom viedla k záujmu médií o Čaputovú. Médiá však o jej kandidatúre a podpore informovali priebežne. Percentá podpory v prieskumoch, ktoré Matovič udáva, nie sú presné, v januári 2019 v čase spomínaného stretnutia mala Čaputová podporu 6,6 - 9 % a Mistrík 15-16,5 %.\n\n15. januára 2019 Matovič pozval Zuzanu Čaputovú a Roberta Mistríka na stretnutie. Cieľom bolo dohodnúť sa na mene jedného prezidentského kandidáta, k takejto dohode však napokon nedospeli. Po stretnutí Mistrík aj Čaputová uviedli, že pred prvým kolom preferenčne slabší kandidát podporí toho silnejšieho.\n\nPodľa prieskumu agentúry Fokus z januára 2019 boli preferencie Zuzany Čaputovej 9 %, Mistríka by za prezidenta volilo 16,5 % opýtaných. V decembri 2018 by Čaputovú volilo 6,6 % respondentov, Mistríka takmer 15 %. Vo februári 2019 Čaputovej preferencie vzrástli na 14,4 %, výrazne stúpli na viac ako 40 % po tom, čo Mistrík odstúpil v jej prospech.\n\n4,1 % podpory získala Čaputová jedine v prieskume agentúry Focus z novembra 2018 (. pdf ), nie v januári, kedy sa uskutočnilo stretnutie medzi Matovičom, Čaputovou a Mistríkom. Mistríka by podľa tohto prieskumu volilo 11,7 % opýtaných.\n\nO oznámení kandidatúry Zuzany Čaputovej v máji 2018 informovali denník SME , Pravda , Aktuality, ale aj Pluska . Pravda informovala aj o podpore bývalého acribiskupa Bezáka v septembri 2018 a o odovzdaní podpisov 24. januára 2019. Nedá sa preto konštatovať, že Čaputovej kandidatúru si média začali všímať až po apele OĽaNO na zjednotenie.\n\nVyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO z 23. 7. 2023 pre Demagog.sk: „ K časti výroku Igora Matoviča „Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %,“ – V prieskume agentúry Focus z novembra 2018 mala Zuzana Čaputová nameranú podporu 4,1 %. Keďže Igora Matovič povedal „svojho času“, bez toho, aby sa vyjadril, k akému dátumu mala danú podporu, jeho tvrdenie je pravdivé. Pán Matovič nikde neuviedol, že sa jednalo o posledný prieskum pred januárovým spoločným stretnutím. Následné tvrdenie „ Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %,“ nemožno označiť za nepravdivé, keďže Igor Matovič použil slovo „možno“, čím svoj výrok jasne označil za domnienku a teda účelovo neklamal, a preto nemožno tento výrok označiť za nepravdu. Nasledovný výrok „my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla “ je pravdivý, pretože s týmto zámerom sme stretnutie zorganizovali a Robert Mistrík sa na základe tejto dohody vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, čo je jednoducho overiteľné. Následná časť výroku „ a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.“ sa nedá označiť ako nepravdivá. Uviedli ste niekoľko článkov spred spoločného stretnutia, ktoré však len informujú o tom, že Z. Čaputová bude kandidovať, resp., že jej vyjadrila podporu verejne známa osobnosť p. Bezák. Takéto strohé články zverejňovali médiá o viacerých kandidátoch. Výrazný nárast záujmu médií o Z. Čaputovú nastal až po spoločnom stretnutí s p. Mistríkom. Z celého výroku Igora Matoviča vyplýva, že výrazný preferenčný nárast Zuzany Čaputovej v prieskumoch nastal až po nami organizovanom spoločnom stretnutí s Robertom Mistríkom, čo je pravda.\"", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič v príspevku vyvoláva zavádzajúci dojem, že až jeho iniciatíva na spoluprácu medzi Zuzanou Čaputovou a Robertom Mistríkom viedla k záujmu médií o Čaputovú. Médiá však o jej kandidatúre a podpore informovali priebežne. Percentá podpory v prieskumoch, ktoré Matovič udáva, nie sú presné, v januári 2019 v čase spomínaného stretnutia mala Čaputová podporu 6,6 - 9 % a Mistrík 15-16,5 %.", "15. januára 2019 Matovič pozval Zuzanu Čaputovú a Roberta Mistríka na stretnutie. Cieľom bolo dohodnúť sa na mene jedného prezidentského kandidáta, k takejto dohode však napokon nedospeli. Po stretnutí Mistrík aj Čaputová uviedli, že pred prvým kolom preferenčne slabší kandidát podporí toho silnejšieho.", "Podľa prieskumu agentúry Fokus z januára 2019 boli preferencie Zuzany Čaputovej 9 %, Mistríka by za prezidenta volilo 16,5 % opýtaných. V decembri 2018 by Čaputovú volilo 6,6 % respondentov, Mistríka takmer 15 %. Vo februári 2019 Čaputovej preferencie vzrástli na 14,4 %, výrazne stúpli na viac ako 40 % po tom, čo Mistrík odstúpil v jej prospech.", "4,1 % podpory získala Čaputová jedine v prieskume agentúry Focus z novembra 2018 (. pdf ), nie v januári, kedy sa uskutočnilo stretnutie medzi Matovičom, Čaputovou a Mistríkom. Mistríka by podľa tohto prieskumu volilo 11,7 % opýtaných.", "O oznámení kandidatúry Zuzany Čaputovej v máji 2018 informovali denník SME , Pravda , Aktuality, ale aj Pluska . Pravda informovala aj o podpore bývalého acribiskupa Bezáka v septembri 2018 a o odovzdaní podpisov 24. januára 2019. Nedá sa preto konštatovať, že Čaputovej kandidatúru si média začali všímať až po apele OĽaNO na zjednotenie.", "Vyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO z 23. 7. 2023 pre Demagog.sk: „ K časti výroku Igora Matoviča „Svojho času, keď kandidovala Zuzana Čaputová, mala podporu 4 %,“ – V prieskume agentúry Focus z novembra 2018 mala Zuzana Čaputová nameranú podporu 4,1 %. Keďže Igora Matovič povedal „svojho času“, bez toho, aby sa vyjadril, k akému dátumu mala danú podporu, jeho tvrdenie je pravdivé. Pán Matovič nikde neuviedol, že sa jednalo o posledný prieskum pred januárovým spoločným stretnutím. Následné tvrdenie „ Robert Mistrík mal možno vtedy 18 %,“ nemožno označiť za nepravdivé, keďže Igor Matovič použil slovo „možno“, čím svoj výrok jasne označil za domnienku a teda účelovo neklamal, a preto nemožno tento výrok označiť za nepravdu. Nasledovný výrok „my sme ich zavolali z jeden okrúhly stôl a chceli sme sprostredkovať medzi nimi dohodu (...) tá dohoda vznikla “ je pravdivý, pretože s týmto zámerom sme stretnutie zorganizovali a Robert Mistrík sa na základe tejto dohody vzdal kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, čo je jednoducho overiteľné. Následná časť výroku „ a vlastne odvtedy aj médiá sa začali zaujímať o Zuzanu Čaputovú.“ sa nedá označiť ako nepravdivá. Uviedli ste niekoľko článkov spred spoločného stretnutia, ktoré však len informujú o tom, že Z. Čaputová bude kandidovať, resp., že jej vyjadrila podporu verejne známa osobnosť p. Bezák. Takéto strohé články zverejňovali médiá o viacerých kandidátoch. Výrazný nárast záujmu médií o Z. Čaputovú nastal až po spoločnom stretnutí s p. Mistríkom. Z celého výroku Igora Matoviča vyplýva, že výrazný preferenčný nárast Zuzany Čaputovej v prieskumoch nastal až po nami organizovanom spoločnom stretnutí s Robertom Mistríkom, čo je pravda.\""], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["pozval", "boli", "volilo", "vzrástli", "stúpli", "odstúpil", "pdf", "SME", "Pravda", "Pluska", "podpore", "odovzdaní"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22029459/matovic-pozval-na-rokovanie-mistrika-mikloska-a-caputovu.html", "https://dennikn.sk/1390407/olano-nepodpori-jedneho-kandidata-mistrik-caputova-aj-miklosko-by-boli-podla-matovica-dobrym-prezidentom/", "https://volby.sme.sk/g/118049/prieskum-preferencii-prezidentskych-kandidatov-vo-volbach-prezidenta-sr-2019?photo=p4007675&gref=https%253A%252F%252Fvolby.sme.sk%252Fdok%252Fi%252Fprieskumy-preferencie", "https://dennikn.sk/1393622/obrat-vo-volbach-mistrik-odstupuje-a-podporuje-caputovu/", "https://domov.sme.sk/c/22063152/vyvoj-preferencii-kandidatov-volba-prezidenta-sr-2019.html", "https://domov.sme.sk/c/22061876/prezidentske-volby-2019-mistrik-caputova.html", "https://www.focus-research.sk/files/256_Preferencie%20moznych%20prezidentskych%20kandidatov_november_2018.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20836946/caputova-ohlasila-kandidaturu-prezidentske-volby.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/593593/zuzana-caputova-bude-kandidovat-za-prezidentku/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/sok-post-prezidenta-chce-kandidovat-aj-tato-zena", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483326-bezak-vyjadril-podporu-caputovej-spaja-ich-boj-za-spravodlivost/", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/499641-caputova-odovzdala-podpisy-fica-za-ustavneho-sudcu-by-nevymenovala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:05.294667+00:00"}
{"id": "vr38177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38177", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Aj ministri za rôzne koaličné strany schválili takzvaný dokument, takzvaný program stability, aj program reforiem. Tento dokument bol prerokovaný aj v parlamente, v dvoch výboroch, aj v našom rozpočtovom, pán kolega určite si pamätá. No tam som nepočul od koaličných poslancov zásadné výhrady k tomuto dokumentu v oblastiach, ktoré ste vymenovali. A tento dokument je schválený, to znamená, je to scenár, podľa ktorého by sa malo postupovať. Tento dokument bol odoslaný na posúdenie do Európskej komisie.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011. Na zasadnutí vlády bol Program stability prerokovaný 20. apríla 2011 . Uznesenie vlády ukladá povinnosť ministrovi financií SR predložiť ho Európskej komisii.", "analysis_paragraphs": ["Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011. Na zasadnutí vlády bol Program stability prerokovaný 20. apríla 2011 . Uznesenie vlády ukladá povinnosť ministrovi financií SR predložiť ho Európskej komisii."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Výboru NR SR pre rozpočet a financie", "Program stability", "Národný program reforiem", "prerokovaný 20. apríla 2011", "Uznesenie vlády"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=105", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Halus/NPR%20SR%202011-2014.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19532", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11648?listName=Uznesenia&prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:53.170760+00:00"}
{"id": "vr33878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33878", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Keď pred rokom bol rast HDP nejaké 2%, dnes je to cirka polovičný rast.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medziročný rast bol v 1. štvrťroku 2012 2,2% HDP a o rok neskôr 0,9% HDP. Ján Richter uvádza približné čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medziročný rast Slovenska v prvom štvrťroku 2012, na konci ktorého nastupovala vlády R. Fica dosahoval podľa eurostatu 2,2% HDP. Za celý rok 2012 potom priemerne 2,0% HDP. Podľa májových údajov Eurostatu bol ekonomický rast v prvom štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Taktiež Štatistický úrad uvádza v rýchlom odhade rastu HDP rast HDP v 1. štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medziročný rast bol v 1. štvrťroku 2012 2,2% HDP a o rok neskôr 0,9% HDP. Ján Richter uvádza približné čísla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medziročný rast Slovenska v prvom štvrťroku 2012, na konci ktorého nastupovala vlády R. Fica dosahoval podľa eurostatu 2,2% HDP. Za celý rok 2012 potom priemerne 2,0% HDP. Podľa májových údajov Eurostatu bol ekonomický rast v prvom štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Taktiež Štatistický úrad uvádza v rýchlom odhade rastu HDP rast HDP v 1. štvrťroku 2013 na úrovni 0,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "2012", "údajov", "odhade"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=tipsbp40&tableSelection=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-15052013-AP/EN/2-15052013-AP-EN.PDF", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=66216"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:27.824648+00:00"}
{"id": "vr15314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15314", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Článok 50, ktorý vraví, že v tom okamihu, keď krajina oznámi svoj úmysel vystúpiť, oznámi ho Rade Európskej únie, tak sa začnú rokovania o podmienkach vystúpenia a teda uzavrení zmluvy o vystúpení. A tá zmluva zároveň musí obsahovať aj definovanie budúcich vzťahov, čiže napríklad to, či Veľká Británia zostane súčasťou vnútorného trhu Európskej únie. Ak sa nedohodne na tej zmluve proste, ktorá, tie rokovania prebiehajú už medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou, nie jednotlivými členskými štátmi. Ak sa nedohodne žiadna takáto zmluva, tak automaticky do dvoch rokov od okamihu oznámenia vystúpenia prestanú platiť zmluvy a Británia bude vonku.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pre overenie výroku vychádzame zo spomínaného článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Tento článok ustanovuje mechanizmus vystúpenia krajiny z EÚ. Z tohto pohľadu František Šebej uviedol dve nepresnosti, úmysel vystúpiť z EÚ sa má oznámiť Európskej rade a existuje možnosť predĺžiť dvojročnú lehotu na vystúpenie. Preto výrok považujeme za zavádzajúci. Šebej nesprávne uviedol, že vystupujúca krajina oznamuje svoj úmysel Rade Európskej Únie - podľa Zmluvy oznámenie o vystúpení dostáva Európska rada . Ďalej má následovať vyjednávanie dohody o vystúpení a budúcich vzťahov s EÚ. František Šebej tiež správne uviedol. že rokovania prebiehajú medzi vystupujúcim štátom a EÚ (Rada EÚ tvorená vládami štátov, a Európsky parlament). Vstupom do platnosti vyjednanou zmluvou potom krajina prestáva byť členom EÚ, tak ako uviedol Šebej. Avšak v zmluve je zakotvené, že lehotu dvoch rokov od oznámenia úmyslu vystúpiť z EÚ je možné predĺžiť, pokiaľ to členské štáty odsúhlasia. Nie je teda úplnou pravdou, že Británia musí byť po dvoch rokoch od oznámenia von z EÚ. Plný text článku 50 Zmluvy o Európskej Únii (s 43, .pdf ) znie: \"Článok 50 1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. 2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade . V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. 3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom. 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre overenie výroku vychádzame zo spomínaného článku 50 Zmluvy o Európskej únii. Tento článok ustanovuje mechanizmus vystúpenia krajiny z EÚ. Z tohto pohľadu František Šebej uviedol dve nepresnosti, úmysel vystúpiť z EÚ sa má oznámiť Európskej rade a existuje možnosť predĺžiť dvojročnú lehotu na vystúpenie. Preto výrok považujeme za zavádzajúci. Šebej nesprávne uviedol, že vystupujúca krajina oznamuje svoj úmysel Rade Európskej Únie - podľa Zmluvy oznámenie o vystúpení dostáva Európska rada . Ďalej má následovať vyjednávanie dohody o vystúpení a budúcich vzťahov s EÚ. František Šebej tiež správne uviedol. že rokovania prebiehajú medzi vystupujúcim štátom a EÚ (Rada EÚ tvorená vládami štátov, a Európsky parlament). Vstupom do platnosti vyjednanou zmluvou potom krajina prestáva byť členom EÚ, tak ako uviedol Šebej. Avšak v zmluve je zakotvené, že lehotu dvoch rokov od oznámenia úmyslu vystúpiť z EÚ je možné predĺžiť, pokiaľ to členské štáty odsúhlasia. Nie je teda úplnou pravdou, že Británia musí byť po dvoch rokoch od oznámenia von z EÚ. Plný text článku 50 Zmluvy o Európskej Únii (s 43, .pdf ) znie: \"Článok 50 1. Každý členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami. 2. Členský štát, ktorý sa rozhodne vystúpiť, oznámi svoj úmysel Európskej rade . V zmysle usmernení Európskej rady Únia dojedná a uzavrie s takým štátom dohodu, ktorá ustanoví spôsob jeho vystúpenia, pričom zohľadní rámec jeho budúcich vzťahov s Úniou. Táto dohoda sa dojedná v súlade s článkom 218 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Uzatvára ju v mene Únie Rada, ktorá sa uznáša kvalifikovanou väčšinou po udelení súhlasu Európskeho parlamentu. 3. Zmluvy sa prestanú vzťahovať na dotknutý členský štát odo dňa nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení alebo v prípade, ak sa tak nestane, dva roky po oznámení uvedenom v odseku 2, pokiaľ Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení tejto lehoty po dohode s dotknutým členským štátom. 4. Na účely odsekov 2 a 3 sa člen Európskej rady alebo Rady, ktorý zastupuje vystupujúci členský štát, nezúčastňuje na rokovaniach alebo rozhodnutiach Rady alebo Európskej rady, ktoré sa ho týkajú. Kvalifikovaná väčšina je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie. 5. Ak štát, ktorý vystúpil z Únie, opätovne požiada o pristúpenie, takáto žiadosť podlieha postupu uvedenému v článku 49. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Európska rada", ".pdf"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/infographics/abc_eu_institutions_large_sk.jpg", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:37.539212+00:00"}
{"id": "vr33433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33433", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ministerstvo kultúry pod vedením pána Maďariča deň pred voľbami v roku 2010 podpísalo zmluvu na 170 miliónov eur.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Daniela Krajcera je pravdivé .", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Daniela Krajcera je pravdivé ."], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["sa konali", "zmluve o dielo", "správa ÚVO"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490", "http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/49337_dokument.pdf", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=0&p_p_state=pop_up&p_p_mode=view&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_view=detail&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_oznId=142978"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:06.996540+00:00"}
{"id": "vr15069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15069", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "...váš terajší veľký koaličný partner vám vysypal striekačky na hlavu...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič v septembri 2012 vysypal Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Celé sa to odohralo v rokovacej sále Národnej rady SR počas schôdze. Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Matoviča rozhneval výrok Martina Poliačika v rozhovore pre SME o tom, že čistý heroín je pre telo neškodný. „Chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si podľa poslanca Poliačika pre ich telo vraj úplne neškodný heroín,“ vyhlásil Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda parlamentu Pavol Paška o tomto návrhu hlasovať nedal. Igor Matovič tiež Martinovi Poliačikovi: \" Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá \". Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič v septembri 2012 vysypal Martinovi Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. Celé sa to odohralo v rokovacej sále Národnej rady SR počas schôdze. Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Matoviča rozhneval výrok Martina Poliačika v rozhovore pre SME o tom, že čistý heroín je pre telo neškodný. „Chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si podľa poslanca Poliačika pre ich telo vraj úplne neškodný heroín,“ vyhlásil Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda parlamentu Pavol Paška o tomto návrhu hlasovať nedal. Igor Matovič tiež Martinovi Poliačikovi: \" Kolegu Poliačika upozorňujem, že ak ešte raz bude nabádať naše deti na užívanie heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá \". Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "SME"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html", "http://domov.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:29.221532+00:00"}
{"id": "vr28090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28090", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dnes máte, 53 % poslancov je nových...", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné informácie o počte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálnych údajov je podiel nových poslancov nižší ako uvádza Richard Sulík, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguračnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, keďže budú pôsobiť v Komisii. Podľa informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových a 50,6% znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opačný pomer: 50,6% nových a 49,4% znovuzvolených. V inauguračnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz počet 396 nových poslancov, čo by predstavovalo 53% (z celkového počtu 751 poslancov). \"Obzvlášť srdečne by som chcel na ich prvej schôdzi privítať 396 novo zvolených kolegýň a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem určite prinesú závan nového nadšenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie o počte nových poslancov v Európskom parlamente sa rozchádzajú, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálnych údajov je podiel nových poslancov nižší ako uvádza Richard Sulík, avšak rovnaký údaj uviedol vo svojom inauguračnom prejave predseda EP. Údaje sa pravdepodobne nezhodujú z toho dôvodu, že viacero zvolených poslancov sa vzdalo mandátu, keďže budú pôsobiť v Komisii. Podľa informácií stránky TheParliamentMagazine.eu z 1. júla 2014 o výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu 2014 je 49,4% poslancov nových a 50,6% znovuzvolených. V najaktuálnejšej správe EP z 9. júla 2014 sa však uvádza opačný pomer: 50,6% nových a 49,4% znovuzvolených. V inauguračnom prejave predsedu EP z 1. júla 2014 uviedol Martin Schulz počet 396 nových poslancov, čo by predstavovalo 53% (z celkového počtu 751 poslancov). \"Obzvlášť srdečne by som chcel na ich prvej schôdzi privítať 396 novo zvolených kolegýň a kolegov, medzi ktorými je mnoho mladých žien a mužov, ktorí sem určite prinesú závan nového nadšenia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "správe", "prejave"], "url": ["https://www.theparliamentmagazine.eu/articles/sponsored_article/summary-facts-and-figures-new-meps", "http://www.elections2014.eu/en/news-room/content/20140708STO51844/html/Parliament-figured-out-the-facts-on-new-MEPs", "http://www.europarl.europa.eu/the-president/en-sk/press/press_release_speeches/speeches/speeches-2014/speeches-2014-july/html/inaugura-ny-prejav-martina-schulza-ako-predsedu-europskeho-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:56.095855+00:00"}
{"id": "vr37889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37889", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nájomníkom (ktorí žijú v bytoch s regulovaným nájomným a nezvládnu platiť vyššiu cenu deregulovaného nájomného pozn.) do roku 2017 musí byť poskytnuté zo strany obce, tam je povinnosť, nie možnosť ale povinnosť, náhradné bývanie.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa návrhu zákona (.docx) o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je obec do roku 2017 povinná v prípadoch preukázanej materiálnej bytovej núdze, poskytnúť náhradné bývanie: \"§12 ods.1 Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu zákona (.docx) o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, je obec do roku 2017 povinná v prípadoch preukázanej materiálnej bytovej núdze, poskytnúť náhradné bývanie: \"§12 ods.1 Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=191&matEID=3236&docEID=137115&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:04.228413+00:00"}
{"id": "vr16594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16594", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...v týchto veľkých nemocniciach percent peniazi, ktoré dostávajú, idú na mzdy, 80%, (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok ministra zdravotníctva môžeme v tejto formulácii interpretovať rôzne, čo vedie k rozličným výsledkom. Z rozhovoru nie je jednoznačný menovateľ, na základe ktorého minister uvedené percento vypočítal. Okrem toho je nedefinovateľná aj kategória \"veľké nemocnice\". V 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ SR) tvoria mzdy na celkových nákladoch približne 60%, na osobných nákladoch 70%, na výnosoch zo zdravotných poisťovní približne 80%. Okrem toho je však potrebné mať na zreteli fakt, že medzi jednotlivými nemocnicami sú rozdiely, ktoré sa zároveň menia v čase. Výrok z týchto dôvodov a po konzultácii s riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, Tomášom Szalaym hodnotíme ako neoveriteľný. Ako ukazujú výkazy ziskov a strát z účtovných závierok 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR k 31.12.2016, uvedených 80% môže približne zodpovedať podielu miezd na výnosoch z poisťovní. Na druhú stranu, na celkových nákladoch nemocníc mzdy tvoria okolo 60%. A podiel mzdových nákladov na celkových osobných nákladoch je zhruba 70%. Na okraj, kapitola štátneho rozpočtu pre MZ SR predpokladala na rok 2017 celkové výdavky v hodnote 1,37 mld. eur. Na pokrytie miezd vyčlenila sumu 25 980 211 eur, ktorá tvorí necelé 2% výdajov ( .pdf , s. 76). Podľa poslednej Zdravotníckej ročenky boli celkové náklady organizácií v zdravotníctve v roku 2015 4,7 mld. eur. Mzdy z tejto sumy tvorili 25,26% , teda 1 187 643 678 eur ( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra zdravotníctva môžeme v tejto formulácii interpretovať rôzne, čo vedie k rozličným výsledkom. Z rozhovoru nie je jednoznačný menovateľ, na základe ktorého minister uvedené percento vypočítal. Okrem toho je nedefinovateľná aj kategória \"veľké nemocnice\". V 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ SR) tvoria mzdy na celkových nákladoch približne 60%, na osobných nákladoch 70%, na výnosoch zo zdravotných poisťovní približne 80%. Okrem toho je však potrebné mať na zreteli fakt, že medzi jednotlivými nemocnicami sú rozdiely, ktoré sa zároveň menia v čase. Výrok z týchto dôvodov a po konzultácii s riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, Tomášom Szalaym hodnotíme ako neoveriteľný. Ako ukazujú výkazy ziskov a strát z účtovných závierok 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR k 31.12.2016, uvedených 80% môže približne zodpovedať podielu miezd na výnosoch z poisťovní. Na druhú stranu, na celkových nákladoch nemocníc mzdy tvoria okolo 60%. A podiel mzdových nákladov na celkových osobných nákladoch je zhruba 70%. Na okraj, kapitola štátneho rozpočtu pre MZ SR predpokladala na rok 2017 celkové výdavky v hodnote 1,37 mld. eur. Na pokrytie miezd vyčlenila sumu 25 980 211 eur, ktorá tvorí necelé 2% výdajov ( .pdf , s. 76). Podľa poslednej Zdravotníckej ročenky boli celkové náklady organizácií v zdravotníctve v roku 2015 4,7 mld. eur. Mzdy z tejto sumy tvorili 25,26% , teda 1 187 643 678 eur ( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["účtovných závierok", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.registeruz.sk", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2015/ekonomicke_ukazovatele.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:07.533331+00:00"}
{"id": "vr37660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37660", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Naša strana alebo moja strana Most-Híd jasne deklarovala, že podporí len takú zmenu odvodov, ktorá sa zásadným spôsobom nedotkne odvodov živnostníkov.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Agentúra SITA priniesla 10. marca 2011 vyjadrenie I. Švejnu, podla ktorého sa skutocne Most-Híd snaží o dosiahnutie dohody o odvodoch, ktorá by situáciu živnostníkov brala do úvahy: \"'Most je ten, kto presadzuje iný pohlad na živnostníkov a dohodárov v koalícii. Snažíme sa nájst rozumný kompromis, aby sme nieco akceptovali a nieco presadili. To, že sa zacalo inak pozerat na živnostníkov, je zásluhou Mosta. Otázka, do akej miery nájdeme s partnermi prienik,' zdôraznil.\" Z tohto vyjadrenia však nevyplýva, že by Most-Híd kládol v tejto otázke ultimátum, ako to môže z Švejnovho výroku v relácii pôsobit. Inú informáciu o ultimatívnom postoji sme nenašli. Je možné, že takýto postoj zaznel v rámci koalicnej rady. Ci sa tak stalo, overit nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA priniesla 10. marca 2011 vyjadrenie I. Švejnu, podla ktorého sa skutocne Most-Híd snaží o dosiahnutie dohody o odvodoch, ktorá by situáciu živnostníkov brala do úvahy: \"'Most je ten, kto presadzuje iný pohlad na živnostníkov a dohodárov v koalícii. Snažíme sa nájst rozumný kompromis, aby sme nieco akceptovali a nieco presadili. To, že sa zacalo inak pozerat na živnostníkov, je zásluhou Mosta. Otázka, do akej miery nájdeme s partnermi prienik,' zdôraznil.\" Z tohto vyjadrenia však nevyplýva, že by Most-Híd kládol v tejto otázke ultimátum, ako to môže z Švejnovho výroku v relácii pôsobit. Inú informáciu o ultimatívnom postoji sme nenašli. Je možné, že takýto postoj zaznel v rámci koalicnej rady. Ci sa tak stalo, overit nevieme."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/172579_most-hid-chce-zmenu-v-navrhu-odvodov-pre-zivnostnikov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:48.111374+00:00"}
{"id": "vr38895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38895", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Momentálne vidíme dosahy, že úrad sa rúti do problémov, komunita Slovákov sa musí schádzať v Maďarsku a jednoducho nie je tu spolupráca medzi Slovenskom a zahraničnými Slovákmi.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Komunita Slovákov v zahraničí organizuje každoročne viacero kultúrno-spoločenských akcií. Tieto akcie sa uskutočňujú prevažne v krajinách, kde je slovenská komunita početnejšia. K týmto krajinám podľa štatistík zverejnených na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí patria štáty ako USA, Kanada, Česko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Írsko, Nemecko ako aj iné štáty sveta. V týchto štátoch pôsobia aj viaceré slovenské spolky, ktoré dané akcie často v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo rôznymi miestnymi spolkami spoluorganizujú.\n\nJednou z takýchto akcií bol aj XV. Celoštátny folklórny festival v Maďarsku, aj za účasti predsedu Úradu p. M Vetráka. Podobné stretnutie sa uskutočnilo napr. aj počas leta v Báčskom Petrovci od 31. júla do 7. augusta 2011. Išlo o jubilejné 50. Slovenské národné slávnosti .\n\nPočas leta sa uskutočnilo aj stretnutie Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave v dňoch 4.-6. júla 2011 pod názvom Deň zahraničných Slovákov , kde sa predstavili viacerí slovenskí umelci a remeselníci zo zahraničia, aby prezentovali svoje nadanie a zručnosti.\n\nZ dostupných zdrojov vyplýva, že akcie konané pre komuniy zahraničných Slovákov sú usporadúvané v krajinách, kde žije mnoho zahraničných Slovákov. K takýmto krajinám patrí aj Maďarsko, ale aj mnohé ďalšie. Rovnako sa však takéto stretnutie konalo tiež v Bratislave. Nie je tak pravda, že sa komunita \"musí schádzať v Maďarsku.\"", "analysis_paragraphs": ["Komunita Slovákov v zahraničí organizuje každoročne viacero kultúrno-spoločenských akcií. Tieto akcie sa uskutočňujú prevažne v krajinách, kde je slovenská komunita početnejšia. K týmto krajinám podľa štatistík zverejnených na stránke Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí patria štáty ako USA, Kanada, Česko, Srbsko, Maďarsko, Rumunsko, Írsko, Nemecko ako aj iné štáty sveta. V týchto štátoch pôsobia aj viaceré slovenské spolky, ktoré dané akcie často v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo rôznymi miestnymi spolkami spoluorganizujú.", "Jednou z takýchto akcií bol aj XV. Celoštátny folklórny festival v Maďarsku, aj za účasti predsedu Úradu p. M Vetráka. Podobné stretnutie sa uskutočnilo napr. aj počas leta v Báčskom Petrovci od 31. júla do 7. augusta 2011. Išlo o jubilejné 50. Slovenské národné slávnosti .", "Počas leta sa uskutočnilo aj stretnutie Slovákov žijúcich v zahraničí v Bratislave v dňoch 4.-6. júla 2011 pod názvom Deň zahraničných Slovákov , kde sa predstavili viacerí slovenskí umelci a remeselníci zo zahraničia, aby prezentovali svoje nadanie a zručnosti.", "Z dostupných zdrojov vyplýva, že akcie konané pre komuniy zahraničných Slovákov sú usporadúvané v krajinách, kde žije mnoho zahraničných Slovákov. K takýmto krajinám patrí aj Maďarsko, ale aj mnohé ďalšie. Rovnako sa však takéto stretnutie konalo tiež v Bratislave. Nie je tak pravda, že sa komunita \"musí schádzať v Maďarsku.\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Úradu", "festival", "Slovenské národné slávnosti", "Deň zahraničných Slovákov"], "url": ["http://www.diaspora.sk/?page_id=519", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=1680&l=sk", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=1689&l=sk", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=1556"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:08.954485+00:00"}
{"id": "45804", "numeric_id": 45804, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45804", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Ak Vy hovoríte, že by sme mali zvýšiť informovanosť žien a osvetu, aby proste vôbec nedochádzalo k týmto interrupciám, tak úplne najlepší spôsob na to je výchova k zodpovednému rodičovstvu, sexuálna výchova na školách. To nie je, že to hovorí Nicholsonová alebo Beňová, to na to sú štatistiky, na to sú analýzy OSN Svetovej zdravotníckej organizácie.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako jeden zo spôsobov prevencie voči nebezpečným potratom komplexné sexuálne vzdelávanie. OSN tvrdí , že mladí, ktorí prešli sexuálnym vzdelávaním, sa ľahšie vyhnúť nechceným tehotenstvám a nebezpečným potratom. Hoci žiadna z týchto organizácii nehovorí, že sexuálna výchova je „najlepším” spôsob om, ako sa vyhnúť (nebezpečným) interrupciám, hodnotíme tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Svetová zdravotnícka organizácia uvádza ako jeden zo spôsobov prevencie voči nebezpečným potratom komplexné sexuálne vzdelávanie. OSN tvrdí , že mladí, ktorí prešli sexuálnym vzdelávaním, sa ľahšie vyhnúť nechceným tehotenstvám a nebezpečným potratom. Hoci žiadna z týchto organizácii nehovorí, že sexuálna výchova je „najlepším” spôsob om, ako sa vyhnúť (nebezpečným) interrupciám, hodnotíme tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "tvrdí"], "url": ["https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/preventing-unsafe-abortion", "https://www.un.org/esa/socdev/documents/youth/fact-sheets/youth-sexuality-education.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:49.006265+00:00"}
{"id": "44312", "numeric_id": 44312, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44312", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Toto je Všeobecná zdravotná poisťovňa. Takto sme ju dostali, mínus 180 miliónov eur, dostali sme ju do zisku.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všeobecná zdravotná poisťovňa už - aj vďaka príspevkom štátu - hospodári so ziskom, vykrýva však ešte straty z minulých období. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Po nástupe do funkcie šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v máji 2016 dal Miroslav Kočan vypracovať internú finančnú analýzu . Z tej vyplynulo, že VšZP sa v júli 2016 dostala do rekordnej straty 137 miliónov eur, pričom do konca roka sa mala strata vyšplhať na 225 až 250 miliónov eur. Preto Kočan predložil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán , po ktorom však mala byť strata VŠZP stále 180 miliónov eur. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2016 stratu nakoniec vyčíslila na 112,3 miliónov eur. Za rok 2017 sa vlastné imanie štátnej poisťovne medziročne zvýšilo o 35,4 milióna eur, a to aj vďaka štátnemu dofinancovaniu vo výške 100 miliónov eur. V roku 2018 skončila VšZP s prebytkom 90 miliónov eur. Použitý bol na zníženie straty z predošlých období. Výročná správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2018 (.pdf, str. 29) určila svoju stratu ku dňu 31.12.2018 na 193,7 miliónov eur, strata bola zmiernená využitím rezervného fondu vo výške 90 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Všeobecná zdravotná poisťovňa už - aj vďaka príspevkom štátu - hospodári so ziskom, vykrýva však ešte straty z minulých období. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Po nástupe do funkcie šéfa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v máji 2016 dal Miroslav Kočan vypracovať internú finančnú analýzu . Z tej vyplynulo, že VšZP sa v júli 2016 dostala do rekordnej straty 137 miliónov eur, pričom do konca roka sa mala strata vyšplhať na 225 až 250 miliónov eur. Preto Kočan predložil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ozdravný plán , po ktorom však mala byť strata VŠZP stále 180 miliónov eur. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2016 stratu nakoniec vyčíslila na 112,3 miliónov eur. Za rok 2017 sa vlastné imanie štátnej poisťovne medziročne zvýšilo o 35,4 milióna eur, a to aj vďaka štátnemu dofinancovaniu vo výške 100 miliónov eur. V roku 2018 skončila VšZP s prebytkom 90 miliónov eur. Použitý bol na zníženie straty z predošlých období. Výročná správa o hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2018 (.pdf, str. 29) určila svoju stratu ku dňu 31.12.2018 na 193,7 miliónov eur, strata bola zmiernená využitím rezervného fondu vo výške 90 miliónov eur."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["analýzu", "plán", "správa", "zvýšilo", "dofinancovaniu", "skončila", "správa"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/vszp-bude-na-dofinancovanie-potrebovat-150-milionov.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/bratislava/171997-vseobecna-zdravotna-poistovna-ziada-na-dofinancovanie-150-milionov-eur", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vseobecna-zdravotna-poistovna-vs-sk-2017.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/587275/zdravotne-poistovne-minuly-rok-dosiahli-zisk-vyse-58-milionov-eur/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471510-olano-dava-podnet-na-nku-pre-hospodarenie-vseobecnej-zdravotnej-poistovne/", "https://finstat.sk/35937874", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vseobecna_zdravotna_poistovna_vs_31_12_2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:47.509448+00:00"}
{"id": "vr15432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15432", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teraz, keď ste si všimli, Slovensko dopadlo ako druhé najhoršie v korupcii v rámci celej Európy. Albánsko nás dramaticky predbehlo v boji proti korupcii. Rumunsko, Litva, Lotyšsko, jednoducho krajiny, ktoré niekedy sme dávali za nás.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report (.pdf), ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj index Etika a korupci a. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky , v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky:\n\n1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups?\n\n2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians?\n\n3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes?", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report (.pdf), ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj index Etika a korupci a. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky , v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky:", "1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups?", "2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians?", "3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes?"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Global Competitiveness Report", "Etika a korupci", "Globálny index konkurencieschopnosti", "prieskume verejnej mienky"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/competitiveness-rankings/#series=GCI.A.01.01.02", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/appendix-a-methodology-and-computation-of-the-global-competitiveness-index-2016-2017/", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/the-executive-opinion-survey-the-voice-of-the-business-community/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:32.052846+00:00"}
{"id": "vr16478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16478", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Z 90 stredných škôl, ktoré prebral kraj v roku 2002, je dnes 59 v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z 10. júla 2017 . Zriaďovateľská pôsobnosť ku školám a školským zariadeniam prešla na samosprávne kraje od 1. júla 2002. Dokument z roku 2003 (údaje k školskému roku 2002/2003) s názvom Súčasný stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného školstva BSK ( .doc , s. 24 – 26) uvádza, že BSK zriaďoval 78 stredných škôl. V pôsobnosti iných zriaďovateľov bolo v tom čase 68 stredných škôl. Racionalizácia siete škôl k 1. septembru 2010 a zmena školskej legislatívy priniesli v BSK zníženie počtu škôl, v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja ostalo 62 škôl a školských zariadení. V školskom roku 2016/2017 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja 56 stredných škôl. Aj keď súčasný počet stredných škôl v pôsobnosti BSK sa približuje proklamovanému údaju, počet škôl v pôsobnosti kraja v roku 2002 bol v skutočnosti nižší, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z 10. júla 2017 . Zriaďovateľská pôsobnosť ku školám a školským zariadeniam prešla na samosprávne kraje od 1. júla 2002. Dokument z roku 2003 (údaje k školskému roku 2002/2003) s názvom Súčasný stav a dlhodobý zámer rozvoja stredného školstva BSK ( .doc , s. 24 – 26) uvádza, že BSK zriaďoval 78 stredných škôl. V pôsobnosti iných zriaďovateľov bolo v tom čase 68 stredných škôl. Racionalizácia siete škôl k 1. septembru 2010 a zmena školskej legislatívy priniesli v BSK zníženie počtu škôl, v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja ostalo 62 škôl a školských zariadení. V školskom roku 2016/2017 bolo v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja 56 stredných škôl. Aj keď súčasný počet stredných škôl v pôsobnosti BSK sa približuje proklamovanému údaju, počet škôl v pôsobnosti kraja v roku 2002 bol v skutočnosti nižší, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["10. júla 2017", "prešla", ".doc", "2010", "2016/2017"], "url": ["https://milanftacnik.blog.sme.sk/c/459289/skolstvo-v-bratislavskom-kraji-potrebuje-pomoc-statu.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/416/vyhlasene_znenie.html", "http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=1903", "http://www.region-bsk.sk/clanok/p%C3%B4sobnost-kompetencie-odboru-skolstva-mladeze-a-sportu.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/na-zupnych-skolach-dnes-odovzdaju-takmer-18-000-vysvedceni-556624.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:21.391700+00:00"}
{"id": "vr15916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15916", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...kontrolné zistenia ministerstva práce predsa zistili, že oni (Čistý deň, pozn.) nemali psychológa, čo je podmienka akreditácie. Nemali vypracované individuálne resocializačné plány, mali postrácané zápisy psychologických sedení, ako som povedala.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústredie práce po kontrole v kontroverznom resocializačnom zariadení síce poukázalo na to, že v určitom období v stredisku chýbal psychológ, čo je podľa zákona potrebná odborná spôsobilosť pre akreditáciu, Čistý deň sa však voči zisteniu odvolal a zoznam zamestnancov (no spochybnený verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou) dodatočne predložil.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udelenie či odobratie akreditácie resocializačným strediskám (RS) upravuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí . Čo sa týka prvej časti výroku, podmienkou akreditácie resocializačných stredísk podľa tohto zákona je aj odborná spôsobilosť zamestnanca (§ 79 ods. 5 písmeno a), keďže v § 63 ods. 4 sa ako jedna z činností resocializačného strediska udáva aj vykonávanie psychologickej starostlivosti. Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ Jana Dubovcová navyše upozornila na tzv. Protokol o výsledku kontroly ústredia práce zo dňa 29. apríla 2016, kde \"je uvedené, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 nebol v RS Čistý deň zamestnaný žiadny psychológ a zariadenie zároveň nezaznamenávalo vyhodnotenie podrobností o priebehu individuálneho resocializačného procesu raz za tri mesiace v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\" (.pdf, str.16) Práve spomínané hodnotenie priebehu individuálneho resocializačného procesu, ktoré spomína aj Nicholsonová, v § 63 ods. 7 vyžaduje aj zákon. Avšak tieto spomenuté tvrdenia sa v zákone vzťahujú na § 85 ods. 2, kedy v prípade nedodržania podmienok pre udelenie akreditácie môže ministerstvo začať konanie o jej zrušení a nie ju rovno zrušiť. Dubovcová vo svojej správe ďalej uvádza a spochybňuje dodatočne priložený zoznam odborných zamestnancov RS: \"RS Čistý deň sa voči zisteniam ústredia odvolalo a ústrediu predložilo zoznam zamestnancov za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, spolu s opisom ich pracovných zaradení. Z predmetného zoznamu vyplývalo, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 boli na pozícii psychológa v RS Čistý deň zamestnaní pán Mgr. Mário Kolesár a pán Mgr. Peter Tománek\". ... \"Podľa pečiatky na sprievodnom liste, prílohou ktorého mal byť zoznam zamestnancov, bol tento sprievodný list ústrediu doručený ešte dňa 29.02.2016. Protokol ústredie pritom vypracovalo až 29.04.2016 a RS Čistý deň námietky vypracovalo až 15.06.2016. Je teda otázne ako RS Čistý deň vedelo už dňa 29.02.2016, že ústrediu má zaslať zoznam zamestnancov. Ďalej nie je zrejmé, prečo ústredie považovalo predmetný zoznam za relevantný dôkaz toho, že obaja zamestnanci vykonávali v danom čase pozíciu psychológa, ak im neboli predložené ich pracovné zmluvy. Ak obaja v tom čase na danej pozícií naozaj pracovali, nie je jasné, z akého dôvodu RS Čistý deň pracovné zmluvy nepredložilo už počas kontroly, ale až v rámci námietok k protokolu.\" (pdf, str.17) Čo sa týka tvrdenia Nicholsonovej ohľadom nevypracovania individuálnych resocializačných plánov, tie sa vypracovávajú raz mesačne. Podľa zistení vypracované aj boli, ale je otázna ich indivdualita. Vo všetkých plánoch sú totožné metódy a formy práce a tak sú pochybnosti o zabezpečovaní individuálnych potrieb detí (.pdf, s. 16 - 17), Ministerstvo sa rozhodlo ponechať RS akreditáciu z toho dôvodu, že nemá dostatočné informácie na to, aby mohlo dôjsť k jej odobraniu. Správu verejnej ochrankyne práv navyše označilo ministerstvo za účelovú a jasne politickú. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústredie práce po kontrole v kontroverznom resocializačnom zariadení síce poukázalo na to, že v určitom období v stredisku chýbal psychológ, čo je podľa zákona potrebná odborná spôsobilosť pre akreditáciu, Čistý deň sa však voči zisteniu odvolal a zoznam zamestnancov (no spochybnený verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou) dodatočne predložil.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udelenie či odobratie akreditácie resocializačným strediskám (RS) upravuje zákon o sociálnoprávnej ochrane detí . Čo sa týka prvej časti výroku, podmienkou akreditácie resocializačných stredísk podľa tohto zákona je aj odborná spôsobilosť zamestnanca (§ 79 ods. 5 písmeno a), keďže v § 63 ods. 4 sa ako jedna z činností resocializačného strediska udáva aj vykonávanie psychologickej starostlivosti. Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ Jana Dubovcová navyše upozornila na tzv. Protokol o výsledku kontroly ústredia práce zo dňa 29. apríla 2016, kde \"je uvedené, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 nebol v RS Čistý deň zamestnaný žiadny psychológ a zariadenie zároveň nezaznamenávalo vyhodnotenie podrobností o priebehu individuálneho resocializačného procesu raz za tri mesiace v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.\" (.pdf, str.16) Práve spomínané hodnotenie priebehu individuálneho resocializačného procesu, ktoré spomína aj Nicholsonová, v § 63 ods. 7 vyžaduje aj zákon. Avšak tieto spomenuté tvrdenia sa v zákone vzťahujú na § 85 ods. 2, kedy v prípade nedodržania podmienok pre udelenie akreditácie môže ministerstvo začať konanie o jej zrušení a nie ju rovno zrušiť. Dubovcová vo svojej správe ďalej uvádza a spochybňuje dodatočne priložený zoznam odborných zamestnancov RS: \"RS Čistý deň sa voči zisteniam ústredia odvolalo a ústrediu predložilo zoznam zamestnancov za obdobie od 01.01.2015 do 31.10.2015, spolu s opisom ich pracovných zaradení. Z predmetného zoznamu vyplývalo, že v období od 01.05.2015 do 31.07.2015 boli na pozícii psychológa v RS Čistý deň zamestnaní pán Mgr. Mário Kolesár a pán Mgr. Peter Tománek\". ... \"Podľa pečiatky na sprievodnom liste, prílohou ktorého mal byť zoznam zamestnancov, bol tento sprievodný list ústrediu doručený ešte dňa 29.02.2016. Protokol ústredie pritom vypracovalo až 29.04.2016 a RS Čistý deň námietky vypracovalo až 15.06.2016. Je teda otázne ako RS Čistý deň vedelo už dňa 29.02.2016, že ústrediu má zaslať zoznam zamestnancov. Ďalej nie je zrejmé, prečo ústredie považovalo predmetný zoznam za relevantný dôkaz toho, že obaja zamestnanci vykonávali v danom čase pozíciu psychológa, ak im neboli predložené ich pracovné zmluvy. Ak obaja v tom čase na danej pozícií naozaj pracovali, nie je jasné, z akého dôvodu RS Čistý deň pracovné zmluvy nepredložilo už počas kontroly, ale až v rámci námietok k protokolu.\" (pdf, str.17) Čo sa týka tvrdenia Nicholsonovej ohľadom nevypracovania individuálnych resocializačných plánov, tie sa vypracovávajú raz mesačne. Podľa zistení vypracované aj boli, ale je otázna ich indivdualita. Vo všetkých plánoch sú totožné metódy a formy práce a tak sú pochybnosti o zabezpečovaní individuálnych potrieb detí (.pdf, s. 16 - 17), Ministerstvo sa rozhodlo ponechať RS akreditáciu z toho dôvodu, že nemá dostatočné informácie na to, aby mohlo dôjsť k jej odobraniu. Správu verejnej ochrankyne práv navyše označilo ministerstvo za účelovú a jasne politickú. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["zákon o sociálnoprávnej ochrane detí", "Vo svojej mimoriadnej správe verejná ochrankyňa správ", "akreditáciu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/305/20160701", "http://www.vop.gov.sk/files/mimoriadna%20sprava%20deti.pdf", "https://dennikn.sk/659658/dubovcova-richtera-nepresvedcila-jej-spravu-oznacil-ako-pocitovu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:59.273494+00:00"}
{"id": "vr27853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27853", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Sme najväčším exportérom, najväčším importérom...", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA (v mil. eur). To platí aj v prípade ak sa na import a exporte pozrieme ako percentuálny podiel na celkovom svetovom importe resp. exporte. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže Šefčovič pracuje zo starými číslami. Európska komisia na svojej stránke uvádza, že Európska únia dosahuje prvenstvo v objeme importu a exportu, v porovnaní s najbližšími hospodárskymi konkurentmi. Presahuje export, ako i importy USA, Číny, Japonska a taktiež Južnej Kórei. Ide o údaje za export a import z roku 2010. \"The EU is in prime position when it comes to global trade. The openness of our trade regime has meant that the EU is the biggest player on the global trading scene and remains a good region to do business with.\" Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA. Nižšie uvádzame najväčších svetových exportétov: Nižšie uvádzame najväčších svetových importérov: Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA (v mil. eur). To platí aj v prípade ak sa na import a exporte pozrieme ako percentuálny podiel na celkovom svetovom importe resp. exporte. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, keďže Šefčovič pracuje zo starými číslami. Európska komisia na svojej stránke uvádza, že Európska únia dosahuje prvenstvo v objeme importu a exportu, v porovnaní s najbližšími hospodárskymi konkurentmi. Presahuje export, ako i importy USA, Číny, Japonska a taktiež Južnej Kórei. Ide o údaje za export a import z roku 2010. \"The EU is in prime position when it comes to global trade. The openness of our trade regime has meant that the EU is the biggest player on the global trading scene and remains a good region to do business with.\" Podľa štatistiky Eurostat a posledných čísiel za rok 2012 si EÚ28 udržala vedúcu pozíciu vo svetovom exporte no vo svetovom importe ju predbehli USA. Nižšie uvádzame najväčších svetových exportétov: Nižšie uvádzame najväčších svetových importérov: Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "komisia", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tet00018&language=en", "http://ec.europa.eu/trade/policy/eu-position-in-world-trade/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tet00018&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:49.421859+00:00"}
{"id": "vr27087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27087", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Dnes si trúfne veľvyslanec ruský v Bezpečnostnej rade OSN prečítať list Viktora Janukovyča.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na zasadaní bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec Vitaly Churkin prečítal list , ktorý adresoval zosadený ukrajinský prezident Janukovič ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadal o použitie vojenskej sily na nastolenie práva a poriadku na Ukrajine. Na zasadnutí ruský veľvyslanec citoval list , podľa ktorého sa \"Ukrajina nachádza na pokraji občianskej vojny\" a sú tam \"otvorené akty teroru a násilia\" .", "analysis_paragraphs": ["Na zasadaní bezpečnostnej rady OSN ruský veľvyslanec Vitaly Churkin prečítal list , ktorý adresoval zosadený ukrajinský prezident Janukovič ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, v ktorom žiadal o použitie vojenskej sily na nastolenie práva a poriadku na Ukrajine. Na zasadnutí ruský veľvyslanec citoval list , podľa ktorého sa \"Ukrajina nachádza na pokraji občianskej vojny\" a sú tam \"otvorené akty teroru a násilia\" ."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["ruský veľvyslanec", "Vitaly Churkin", "list", "citoval list"], "url": ["http://rt.com/news/churkin-unsc-russia-ukraine-683/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-26427848", "http://www.thanhniennews.com/world/russia-calls-ukraine-intervention-legal-citing-yanukovych-letter-24328.html", "http://www.ottawacitizen.com/news/Security+Council+hold+open+meeting+Ukraine+crisis+Monday/9572273/story.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:43.193229+00:00"}
{"id": "vr35705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35705", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My hovoríme o zastavení najväčšieho investičného projektu v histórii Slovenskej republiky. Pán Figeľ v priamom prenose klamal keď povedal, že konzorcium nepredložilo nejaké potvrdenie o tom, že má peniaze. Konzorcium veľmi jasne povedalo nielenže má peniaze na to, ale sú tak výhodné podmienky na finančných trhoch, že dnes tá cena ešte mohla byť nižšia, ako by vyzerala.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "či Figeľ klamal alebo nie zhodnotiť nevieme, každopádne konzorcium Slovenské diaľnice sa v tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009“. „Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,“ napísala Pravda.", "analysis_paragraphs": ["či Figeľ klamal alebo nie zhodnotiť nevieme, každopádne konzorcium Slovenské diaľnice sa v tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009“. „Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,“ napísala Pravda."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["sa v tomu vyjadrilo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sukromna-dialnica-medzi-martinom-a-presovom-nebude-figel-ju-zrusil-1f2-/sk_ekonomika.asp?c=A100902_161751_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:14.030289+00:00"}
{"id": "vr35734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35734", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu sú oficiálne vyjadrenia konzorcia, ktoré potvrdilo, že ponúklo nielen významnú zľavu na tejto cene, pretože teraz sú výhodnejšie finančné podmienky na finančných trhoch, ako to bolo, ale rovnako potvrdilo, že všetky financie, ktoré boli potrebné na tuto stavbu, boli kryté príslušnými bankami.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku tomuto sme už napísali v inej relácii :\n\nKonzorcium Slovenské diaľnice sa k tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009.\" \"Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,\" napísala Pravda.", "analysis_paragraphs": ["Ku tomuto sme už napísali v inej relácii :", "Konzorcium Slovenské diaľnice sa k tomu vyjadrilo : \"V snahe naplniť očakávania vlády v najvyššej možnej miere sme urobili ústupky, výsledkom ktorých je zníženie ceny za dostupnosť (každoročná suma platená štátom koncesionárovi za používanie diaľnic), výrazne pod úroveň našej konečnej ponuky, ktorá bola vysúťažená v tendri uzavretom v januári 2009.\" \"Konzorcium vyslovilo sklamanie nad rozhodnutím, pričom tvrdí, že dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu vo variante so štátnou garanciou, alebo bez nej,\" napísala Pravda."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["relácii", "sa k tomu vyjadrilo"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/#ekonomika", "http://spravy.pravda.sk/sukromna-dialnica-medzi-martinom-a-presovom-nebude-figel-ju-zrusil-1f2-/sk_ekonomika.asp?c=A100902_161751_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:09.777435+00:00"}
{"id": "vr30417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30417", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Viete prečo? (nezvyšovali dane, pozn.) Lebo sme mali takú opozíciu, špeciálne pán Mikloš a pán Tvaroška, ktorý bol členom našej rady pre krízu, ktorí navrhovali, že Slovensko má dokonca znížiť daň na 16 %.", "statement_date": "2011-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš v roku 2009 povedal , že Slovensko by malo ako súčasť protikrízového balíčka znížiť rovnú daň na 16%. Toto opatrenie bolo predostrené ako názor strany SDKÚ-DS, ktorej členom je aj Vladimír Tvaroška. Presné vyjadrenie Tvarošku, v ktorom by explicitne podporoval zníženie dane na 16% sme nenašli, v rozhovore pre server aktualne.sk sa však vyjadril, že takéto zníženie daní by nemuselo mať žiaden vplyv na výšku výnosov a tým aj deficitu. Jednalo by sa pri tom o silný podnikateľský impulz.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš v roku 2009 povedal , že Slovensko by malo ako súčasť protikrízového balíčka znížiť rovnú daň na 16%. Toto opatrenie bolo predostrené ako názor strany SDKÚ-DS, ktorej členom je aj Vladimír Tvaroška. Presné vyjadrenie Tvarošku, v ktorom by explicitne podporoval zníženie dane na 16% sme nenašli, v rozhovore pre server aktualne.sk sa však vyjadril, že takéto zníženie daní by nemuselo mať žiaden vplyv na výšku výnosov a tým aj deficitu. Jednalo by sa pri tom o silný podnikateľský impulz."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "aktualne.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_110129_sk_pspravy_p01", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1180722&online"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:19.062449+00:00"}
{"id": "vr31028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31028", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Na to napríklad sme zaviedli ešte v druhej Dzurindovej vláde pravidlá, ktoré hovorili, že investičné stimuly budeme oveľa viac alebo len poskytovať vtedy, keď pôjdu tieto investície do menej rozvinutých regiónov. Čo sa stalo ale potom, počas vlády Roberta Fica skoro všetky investičné stimuly do rozvinutejších regiónov.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kritériá na poskytovanie investičných stimulov, ktoré sú stanovené v Zákone č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch za druhej Dzurindovej vlády boli nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Kritériá na poskytovanie investičných stimulov, ktoré sú stanovené v Zákone č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch za druhej Dzurindovej vlády boli nasledovné:"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Kritériá"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nove-pravidla-pre-investicne-stimuly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:49.574958+00:00"}
{"id": "vr36348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36348", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Predtým tu bolo toľko vulgárnosti, toľko netransparentnosti. 12 ministrov odišlo z vlády...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulosti sme už podobné Figeľovo vyhlásenie analyzovali. Vtedy sme uviedli: \"Vládu Roberta Fica opustilo 12 ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z 12 ministrov 8 odstúpilo za kauzu súvisejúcu s plytvaním verejných peňazí.\"", "analysis_paragraphs": ["V minulosti sme už podobné Figeľovo vyhlásenie analyzovali. Vtedy sme uviedli: \"Vládu Roberta Fica opustilo 12 ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby. Z 12 ministrov 8 odstúpilo za kauzu súvisejúcu s plytvaním verejných peňazí.\""], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["opustilo", "tvnoviny.sk:", "Štefan Harabin (HZDS)", "odvolaný", "septembri", "odvolaným"], "url": ["http://www.government.sk/", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prehlad-zmien-ministrov-ficovej-vlady.html", "http://www.prezident.sk/?demisia-ministra-spravodlivosti-stefana-harabina-bratislava-prezidentsky-palac-23-6-2009", "http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml", "http://www.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html", "http://www.sme.sk/c/5277743/fico-poziadal-stefanova-aby-odstupil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:44.104228+00:00"}
{"id": "vr25644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25644", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Veď máme spoločnú menu, veď máme spoločnú ochranu vonkajších hraníc, veď máme spoločné právo pre našich občanov pracovať, pobývať v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výroku sú uvedené atributy vychádzajúce z rôznych aktivít EU.Spoločná mena, ochrana hraníc, sloboda pohybu a pobytu. Výrok je hodnotený ako pravdivý, jednotlivé atribúty sú rozvedené nižšie.\n\nSpoločná mena: spoločnú menu euro, Slovensko prialo v roku 2009 .\n\nSpoločná ochrana vonkajších hraníc: správa spoločných hraníc vychdádza zo Schengenských pravidiel: Schengenská dohoda 1985, Prevádzacia dohoda a Schengenský protokol, Amsterodamskej zmluvy. Do Schengenského priestoru vstúpila Slovenská republika v roku 2007. Schengenská dohoda v článku 5 uvádza:\n\n\" na protiľahlých vnútroštátnych staniciach hraničnej kontroly zriadia spoločné kontrolné stanice, pokiaľ k tomu už nedošlo, v rozsahu, v akom to dovolia priestorové možnosti. Následne sa posúdi, či je možné vzhľadom na miestne pomery zaviesť spoločné kontrolné stanice na ďalších priechodoch.\"\n\nSloboda pohybu a pobytu: Zmluva o fungovaní EU v článku 45 odsek 1 a 2:\n\n\"1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie.\"\n\n\"2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. \"", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku sú uvedené atributy vychádzajúce z rôznych aktivít EU.Spoločná mena, ochrana hraníc, sloboda pohybu a pobytu. Výrok je hodnotený ako pravdivý, jednotlivé atribúty sú rozvedené nižšie.", "Spoločná mena: spoločnú menu euro, Slovensko prialo v roku 2009 .", "Spoločná ochrana vonkajších hraníc: správa spoločných hraníc vychdádza zo Schengenských pravidiel: Schengenská dohoda 1985, Prevádzacia dohoda a Schengenský protokol, Amsterodamskej zmluvy. Do Schengenského priestoru vstúpila Slovenská republika v roku 2007. Schengenská dohoda v článku 5 uvádza:", "\" na protiľahlých vnútroštátnych staniciach hraničnej kontroly zriadia spoločné kontrolné stanice, pokiaľ k tomu už nedošlo, v rozsahu, v akom to dovolia priestorové možnosti. Následne sa posúdi, či je možné vzhľadom na miestne pomery zaviesť spoločné kontrolné stanice na ďalších priechodoch.\"", "Sloboda pohybu a pobytu: Zmluva o fungovaní EU v článku 45 odsek 1 a 2:", "\"1. Zabezpečí sa voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie.\"", "\"2. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky. \""], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["2009", "Schengenská dohoda", "Zmluva o fungovaní EU"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/index_sk.htm", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Schengenska%20dohoda.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:sk:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:12.975462+00:00"}
{"id": "vr26387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26387", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Vyzerá to tak, keď porovnáme nielen priemerné platy, ale platy učiteľov v porovnaní s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí, tak vidíme, že ten priemer v OECD krajinách je zhruba od 80 do 90%, u nás je toto 44.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Eugen Jurzyca uvádza správne údaje. Podľa analýzy OECD Education at Glance 2013, predstavuje v krajinách OECD priemerný plat učiteľa od 80 do 89% (v závislosti od stupňa základnej alebo strednej školy, pozn.) z platu vysokoškolsky vzdelaných 3. stupňa (PhD., PhDr. a iné). Na Slovensku predstavuje plat učiteľa cca 45%-ný podiel z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných (3. stupeň, pozn.) ľudí pracujúcich v iných oblastiach. (Viac informácií v analýze OECD, strana 378) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Eugen Jurzyca uvádza správne údaje. Podľa analýzy OECD Education at Glance 2013, predstavuje v krajinách OECD priemerný plat učiteľa od 80 do 89% (v závislosti od stupňa základnej alebo strednej školy, pozn.) z platu vysokoškolsky vzdelaných 3. stupňa (PhD., PhDr. a iné). Na Slovensku predstavuje plat učiteľa cca 45%-ný podiel z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných (3. stupeň, pozn.) ľudí pracujúcich v iných oblastiach. (Viac informácií v analýze OECD, strana 378) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/eag2013%20(eng)--FINAL%2020%20June%202013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:14.142235+00:00"}
{"id": "43857", "numeric_id": 43857, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43857", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Jankovskú do justície viete kto dostal? Pán Lipšic, najprv na 4 roky a potom pani Žitňanská s pánom Lipšicom na doživotie.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Monika Jankovská sa stala sudkyňou v októbri 2000. V tom čase sudcov ešte volil parlament na návrh vlády na 4 roky. Ministrom spravodlivosti bol Ján Čarnogurský, Daniel Lipšic bol vedúci úradu ministerstva. Pri vzniku Súdnej rady v roku 2002 za zákon zmenil . Sudcov po novom vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - a to bez časového obmedzenia. Moniku Jankovskú prezident vymenoval „na doživotie” v októbri 2004. V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti. Lucia Žitňanská bola v rezorte štátnou tajomníčkou. V roku 2000 volil sudcov parlament na návrh vlády - nie Daniel Lipšic. Rovnako, v roku 2004 Moniku Jankovskú vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - nie Lipšic so Žitňanskou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Monika Jankovská sa stala sudkyňou v októbri 2000. V tom čase sudcov ešte volil parlament na návrh vlády na 4 roky. Ministrom spravodlivosti bol Ján Čarnogurský, Daniel Lipšic bol vedúci úradu ministerstva. Pri vzniku Súdnej rady v roku 2002 za zákon zmenil . Sudcov po novom vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - a to bez časového obmedzenia. Moniku Jankovskú prezident vymenoval „na doživotie” v októbri 2004. V tom čase bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti. Lucia Žitňanská bola v rezorte štátnou tajomníčkou. V roku 2000 volil sudcov parlament na návrh vlády - nie Daniel Lipšic. Rovnako, v roku 2004 Moniku Jankovskú vymenoval prezident na návrh Súdnej rady - nie Lipšic so Žitňanskou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["stala", "volil", "bol", "zmenil", "vymenoval", "bol", "bola"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=461405", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20010101.html", "https://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/21951/daniel-lipsic.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20020416.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=461405", "https://www.vlada.gov.sk//daniel-lipsic/", "https://osobnost.aktuality.sk/lucia-zitnanska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:23.608141+00:00"}
{"id": "vr30410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30410", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "K tomu dlhu, prosím vás, lebo. No ten dlh je veľmi dôležitý, pretože, keď ste začínali vládu, spolu s HZDS a SNS, Slovensko bolo na úrovni cez 30% verejného dlhu oproti HDP a odovzdávali ste ju cez 40%.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla nasledujúcej tabulky vidíme, že dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval úroven 30,45% HDP. V roku 2010 bola táto úroven 40,97%HDP.\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%\n\nZdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014", "analysis_paragraphs": ["Podla nasledujúcej tabulky vidíme, že dlh Slovenska v roku 2006 dosahoval úroven 30,45% HDP. V roku 2010 bola táto úroven 40,97%HDP.", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%", "Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:07.232929+00:00"}
{"id": "vr37250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37250", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "A som si včera všimol, že pán poslanec Fico publikoval v dennej tlači komentár, kde hovoril veľmi podobné veci, že vládna koalícia pestuje normalizáciu a politizáciu justície a ako jeden z prvých príkladov uviedol pokus ministra financií vykonať kontrolu nakladania s verejnými zdrojmi na Najvyššom súde.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme, kde Robert Fico takýto komentár publikoval, oficiálnu verziu sme nenašli. Na stránke strany Smer sme našli článok sumarizujúci Ficove vyjadrenia, kde sa píše: \"Najsilnejšia opozičná strana SMER-SD považuje súčasné kroky vlády SR v oblasti justície a prokuratúry za normalizáciu súdnictva a prokuratúry , za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí normalizovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.\" V závere sa uvádza aj príklad, ktorým argumentuje poslanec Procházka: \"Šokujúce pre stranu SMER-SD je aj to, ako dopadol prípad Štefana Harabína. Keď mu na Najvyššom súde v jednom kuse búchal na dvere Ivan Mikloš a vytváral sa obraz, že Ministerstvo financií SR má mať právo kontrolovať Najvyšší súd SR. Ale už nikto nepovedal, že Krajský súd právoplatne rozhodol, že zrušil pokutu, ktorú Ministerstvo financií dalo Najvyššiemu súdu a Krajský súd dokonca konštatoval, že Ministerstvo financií nikdy nemalo právo vykonať žiadnu kontrolu na Najvyššom súde SR. Tu sa ukazuje, kde je zodpovednosť pani Žitňanskej a pána Mikloša.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, kde Robert Fico takýto komentár publikoval, oficiálnu verziu sme nenašli. Na stránke strany Smer sme našli článok sumarizujúci Ficove vyjadrenia, kde sa píše: \"Najsilnejšia opozičná strana SMER-SD považuje súčasné kroky vlády SR v oblasti justície a prokuratúry za normalizáciu súdnictva a prokuratúry , za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani tí, ktorí normalizovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.\" V závere sa uvádza aj príklad, ktorým argumentuje poslanec Procházka: \"Šokujúce pre stranu SMER-SD je aj to, ako dopadol prípad Štefana Harabína. Keď mu na Najvyššom súde v jednom kuse búchal na dvere Ivan Mikloš a vytváral sa obraz, že Ministerstvo financií SR má mať právo kontrolovať Najvyšší súd SR. Ale už nikto nepovedal, že Krajský súd právoplatne rozhodol, že zrušil pokutu, ktorú Ministerstvo financií dalo Najvyššiemu súdu a Krajský súd dokonca konštatoval, že Ministerstvo financií nikdy nemalo právo vykonať žiadnu kontrolu na Najvyššom súde SR. Tu sa ukazuje, kde je zodpovednosť pani Žitňanskej a pána Mikloša.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["článok"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/303/2090/r-fico-zitnanska-a-radicova-su-zodpovedne-za-normalizaciu-sudnictva-a-prokuratury.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:51.423321+00:00"}
{"id": "vr17258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17258", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...10% (kvóta na osemročné gymnázia, pozn.) vzišlo, opakujem opäť, z poslaneckého návrhu, to nie je vládny návrh, to nie je návrh nášho rezortu, my tam nemáme kompetenciu riešiť túto metodiku rozdelenia a teraz bola, bol Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, na ktorý bol tento poslanecký návrh predložený, minulý týždeň a zablokovali ste ho osobne Vy, osobne pán poslanec Gröhling, pán poslanec Sopko a všetci poslanci opozície, ktorí ho jednoducho zbojkotovali a nezahlasovali zaňho, to znamená zdržali sa hlasovania, (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Posledný výbor pre vzdelávanie, mládež a šport sa uskutočnil dňa 25. januára 2018. Podľa zverejnených informácií na stránke Národnej rady SR bol predložený aj pozmeňujúci návrh poslanca Galisa (SMER-SD), ktorý sa týkal kvót na osemročných gymnázií. Podľa zápisnice z výboru tento návrh neboj prijatý (4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania), avšak ďalšie detaily hlasovania nie sú známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálneho vyjadrenia Ministerstvo školstva pre Demagog.SK: \"Na zasadnutí školského výboru NR SR 25. 1. 2018 sa zúčastnili Petrák, Ľubomír (SMER - SD), Remišová, Veronika (OĽANO), Cséfalvayová, Katarína (MOST - HÍD), Čaplovič, Dušan (SMER - SD), Galis, Dušan (SMER - SD), Sopko, Miroslav (OĽANO), Vörös, Péter (MOST - HÍD), Goga, Ľudovít (SME RODINA), Gröhling, Branislav (SaS). Pozmeňovací návrh k novele školského zákona týkajúci sa zvýšenia kvóty na 10 % pre prijímanie žiakov do 1. ročníkov osemročných gymnázií predniesol poslanec Dušan Galis, pričom 4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania.\" Podľa zápisnice zo zasadnutia výboru všetky tieto tvrdenia sú pravdivé. Presný rozpis hlasovania, ktorí poslanci boli za, proti alebo sa zdržali nie je súčasťou zápisnice a nie je ani verejný. Prvá časť výroku je však pravdivá, nakoľko ministerkyňa Lubyová správne podotkla, že ministerstvo nemá kompetenciu riešiť metodiku rozdelenia, kedže štatút Ministerstva školstva SR v článku 8 jasne určuje právomoci ministerstva vo vzťahu k orgánom verejnej správy ( .rtf , s.8): „(1) Ministerstvo pri plnení úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi a organizáciami.) (2) Ministerstvo má právo požadovať od miestnych orgánov štátnej správy a od ďalších organizácií podklady potrebné pre svoju riadiacu činnosť. (3) Ministerstvo je povinné na požiadanie ústredných orgánov štátnej správy vypracovať podklady potrebné pre výkon ich činnosti v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.\" Ministerstvo môže vypracovať metodiku na rozdelenie len na požiadanie od týchto úradov. Preto výbor pre vzdelávanie je správnym miestom na riešenie tohoto problému keďže si to vyžaduje novelu zákona a nie len zásah ministerstva školstva v rámci svojich kompetencií. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledný výbor pre vzdelávanie, mládež a šport sa uskutočnil dňa 25. januára 2018. Podľa zverejnených informácií na stránke Národnej rady SR bol predložený aj pozmeňujúci návrh poslanca Galisa (SMER-SD), ktorý sa týkal kvót na osemročných gymnázií. Podľa zápisnice z výboru tento návrh neboj prijatý (4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania), avšak ďalšie detaily hlasovania nie sú známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa oficiálneho vyjadrenia Ministerstvo školstva pre Demagog.SK: \"Na zasadnutí školského výboru NR SR 25. 1. 2018 sa zúčastnili Petrák, Ľubomír (SMER - SD), Remišová, Veronika (OĽANO), Cséfalvayová, Katarína (MOST - HÍD), Čaplovič, Dušan (SMER - SD), Galis, Dušan (SMER - SD), Sopko, Miroslav (OĽANO), Vörös, Péter (MOST - HÍD), Goga, Ľudovít (SME RODINA), Gröhling, Branislav (SaS). Pozmeňovací návrh k novele školského zákona týkajúci sa zvýšenia kvóty na 10 % pre prijímanie žiakov do 1. ročníkov osemročných gymnázií predniesol poslanec Dušan Galis, pričom 4 poslanci boli za, 1 proti a 4 sa zdržali hlasovania.\" Podľa zápisnice zo zasadnutia výboru všetky tieto tvrdenia sú pravdivé. Presný rozpis hlasovania, ktorí poslanci boli za, proti alebo sa zdržali nie je súčasťou zápisnice a nie je ani verejný. Prvá časť výroku je však pravdivá, nakoľko ministerkyňa Lubyová správne podotkla, že ministerstvo nemá kompetenciu riešiť metodiku rozdelenia, kedže štatút Ministerstva školstva SR v článku 8 jasne určuje právomoci ministerstva vo vzťahu k orgánom verejnej správy ( .rtf , s.8): „(1) Ministerstvo pri plnení úloh spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a ostatnými orgánmi a organizáciami.) (2) Ministerstvo má právo požadovať od miestnych orgánov štátnej správy a od ďalších organizácií podklady potrebné pre svoju riadiacu činnosť. (3) Ministerstvo je povinné na požiadanie ústredných orgánov štátnej správy vypracovať podklady potrebné pre výkon ich činnosti v súlade so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.\" Ministerstvo môže vypracovať metodiku na rozdelenie len na požiadanie od týchto úradov. Preto výbor pre vzdelávanie je správnym miestom na riešenie tohoto problému keďže si to vyžaduje novelu zákona a nie len zásah ministerstva školstva v rámci svojich kompetencií. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "zápisnice", "zápisnice", ".rtf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/schodze&Text=&CisObdobia=7&DatumOd=2018-1-22%200:0:0&DatumDo=2018-1-26%200:0:0&FullText=True&ViewID=NRVyb.Timetable", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=7&FullText=True&CommitteeID=145&MeetingNr=35.%20sch%C3%B4dza%2025.%201.%202018&DocType=0", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=7&FullText=True&CommitteeID=145&MeetingNr=35.%20sch%C3%B4dza%2025.%201.%202018&DocType=0", "https://www.minedu.sk/data/att/3403.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:50.895583+00:00"}
{"id": "vr30648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30648", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán predseda, samozrejme môžte o tom hovoriť, že my sme dali tomu toľko, my sme tam zvýšili toľko. Výsledok bolo, že 2-krát za sebou 8% deficit.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný: V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP. V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP. Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov Eurostatu tak v rokoch 2009 a 2010 bol verejný deficit nasledovný: V roku 2009 bol verejný deficit na úrovni 8 % HDP. V roku 2010 bol verejný deficit na úrovni 7,7 % HDP. Napriek tomu, že v roku 2009 bol verejný deficit presne 8 % a v roku na úrovni blížiacej sa 8 percentám (resp. o tri desatiny nižší), hodnotíme Bugárov výrok ako nepravdivý. Politici by sa mali vo verejnom priestore naučiť používať presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["verejný deficit"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:11.629603+00:00"}
{"id": "vr27197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27197", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Kvôli neúčasti pána Kisku odpadla diskusia v istom týždenníku", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko pravdepodobne naráža na diskusiu prezidentských kandidátov, ktorú sa snažil zorganizovať týždenník Trend. Andrej Kiska a Robert Fico sa jej rozhodli nezúčastniť, pričom Kiska argumentoval tým, že bez Roberta Fica jeho účasť nemá zmysel. Kvôli neúčasti dvoch kandidátov s najvyššími predvolebnými preferenciami Trend následne debatu, naplánovanú na 20. februára, zrušil . Denník Sme následne prizval zástupcov Trendu do organizačného a moderátorského tímu ním pripravovanej diskusie, ktorá sa uskutočnila 3. marca 2014. Keďže týždenník Trend svoju diskusiu nezrušil po odmietnutí R. Fica, ale až po odmietnutí A. Kisku, hodnotíme výrok Milana Kňažka ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko pravdepodobne naráža na diskusiu prezidentských kandidátov, ktorú sa snažil zorganizovať týždenník Trend. Andrej Kiska a Robert Fico sa jej rozhodli nezúčastniť, pričom Kiska argumentoval tým, že bez Roberta Fica jeho účasť nemá zmysel. Kvôli neúčasti dvoch kandidátov s najvyššími predvolebnými preferenciami Trend následne debatu, naplánovanú na 20. februára, zrušil . Denník Sme následne prizval zástupcov Trendu do organizačného a moderátorského tímu ním pripravovanej diskusie, ktorá sa uskutočnila 3. marca 2014. Keďže týždenník Trend svoju diskusiu nezrušil po odmietnutí R. Fica, ale až po odmietnutí A. Kisku, hodnotíme výrok Milana Kňažka ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["argumentoval", "nemá", "zrušil", "uskutočnila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309458-kandidati-debatuju-cez-odkazy/", "http://www.sme.sk/c/7112101/kiska-sa-stretne-s-konkurentmi-na-debate-sme.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia/kiska-si-do-prezidentskej-diskusie-trendu-netrufol.html", "http://tv.sme.sk/v/29346/prezidentska-debata-s-kiskom-prochazkom-knazkom-a-hrusovskym-1-cast.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:16.113399+00:00"}
{"id": "vr16654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16654", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Tak isto niektorí verejní funkcionári v súčasnosti nemusia podávať majetkové priznania.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinnosť podať majetkové priznanie pre verejných funkcionárov stanovuje ústavný zákon č. 357/2004. Zoznam verejných funkcionárov na ktorých sa zákon vzťahuje neobsahuje viacero iných funkcií v štátnej správe, a tým verejných činiteľov zbavuje povinnosti podať majetkové priznanie. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚstavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií, povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a zodpovednosť pri nesplnení týchto povinností a obmedzení. Zákon ďalej stanovuje na ktorých verejných činiteľov sa vzťahuje. Medzi verejných funkcionárov patrí prezident Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády a mnohí ďalší. Verejní funkcionári sú podľa čl. 7 ods. 1 písm. e povinní priznať „ svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti .\" Majetkovými pomermi sa podľa čl. 7 ods. 4 písm. a - d rozumie: „ vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy .\"\n\nÚstavný zákon č. 357/2004 Z. z. upravujúci povinnosť majetkového priznania vymenováva funkcie verejných činiteľov, pre ktorých táto povinnosť platí (čl. 2), no nie je pripravený na prípad vzniku novej funkcie. Viacerí verejní činitelia tak do kategórie verejných funkcionárov nespadajú , a tým sú zbavení povinnosti podávať majetkové priznania. Ide napríklad o funkcie Policajného prezidenta, šéfa Finančnej správy, špeciálneho prokurátora či riaditeľa RTVS.", "analysis_paragraphs": ["Povinnosť podať majetkové priznanie pre verejných funkcionárov stanovuje ústavný zákon č. 357/2004. Zoznam verejných funkcionárov na ktorých sa zákon vzťahuje neobsahuje viacero iných funkcií v štátnej správe, a tým verejných činiteľov zbavuje povinnosti podať majetkové priznanie. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ústavný zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov ustanovuje nezlučiteľnosť funkcií, povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov a zodpovednosť pri nesplnení týchto povinností a obmedzení. Zákon ďalej stanovuje na ktorých verejných činiteľov sa vzťahuje. Medzi verejných funkcionárov patrí prezident Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády a mnohí ďalší. Verejní funkcionári sú podľa čl. 7 ods. 1 písm. e povinní priznať „ svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti .\" Majetkovými pomermi sa podľa čl. 7 ods. 4 písm. a - d rozumie: „ vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy .\"", "Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. upravujúci povinnosť majetkového priznania vymenováva funkcie verejných činiteľov, pre ktorých táto povinnosť platí (čl. 2), no nie je pripravený na prípad vzniku novej funkcie. Viacerí verejní činitelia tak do kategórie verejných funkcionárov nespadajú , a tým sú zbavení povinnosti podávať majetkové priznania. Ide napríklad o funkcie Policajného prezidenta, šéfa Finančnej správy, špeciálneho prokurátora či riaditeľa RTVS."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["ústavný zákon", "Ústavný zákon", "Ústavný zákon", "nespadajú"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442287-olano-ziada-vytvorenie-uradu-ktory-dohliadne-na-etiku-politikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:05.635989+00:00"}
{"id": "vr35267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35267", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak je svojský, ale poviem, že to bola taká politická taktika, nazvime to. Ako ono ja som sa Ivete Radičovej nepozeral do očí možno z celej hodiny 5 minút. Čiže na začiatku ten rozhovor bol normálny. V momente, ako povedala, že ten náš problém so SAS-kou, je náš nejaký vnútrostranícky problém a že máme si ho riešiť so SAS-kou, tak vtedy som bol sklamaný a už som sa jej nepozeral do očí.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:08.969713+00:00"}
{"id": "vr35944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35944", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak teraz Slovensko v roku 2010 je vnímané v Európe, a to je oficiálna informácia Európskej komisie a Eurostatu, že Slovensko v roku 2010 a 2011 dokonca bude mať najvyšší hospodársky rast v Európskej únii…", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2010 budeme mať najvyšší spolu s Poľskom, v roku 2011 nás má predbehnúť Estónsko o 0,2% (pričom Estónci majú mať medziročný rast 2,9%, Slovensko 0,9%).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 budeme mať najvyšší spolu s Poľskom, v roku 2011 nás má predbehnúť Estónsko o 0,2% (pričom Estónci majú mať medziročný rast 2,9%, Slovensko 0,9%)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:21.325874+00:00"}
{"id": "vr35319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35319", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sú pripravené návrhy na zvyšovanie cien energií, vy to veľmi dobre viete.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje Pravda , „Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Uhlie a zemný plyn použité teplárenskými spoločnosťami na výrobu tepla sa budú na základe novely zdaňovať spotrebnou daňou, a to zemný plyn vo výške 1,32 eura / MWh a uhlie vo výške 10,62 eura / t. Zemný plyn (CNG) používaný ako pohonná látka sa bude zdaňovať spotrebnou daňou vo výške 13,27 eura / MWh.“", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje Pravda , „Ministerstvo financií pripravilo aj novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Uhlie a zemný plyn použité teplárenskými spoločnosťami na výrobu tepla sa budú na základe novely zdaňovať spotrebnou daňou, a to zemný plyn vo výške 1,32 eura / MWh a uhlie vo výške 10,62 eura / t. Zemný plyn (CNG) používaný ako pohonná látka sa bude zdaňovať spotrebnou daňou vo výške 13,27 eura / MWh.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "novelu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-schvalila-zvysenie-dph-na-20-percent-fpr-/sk_ekonomika.asp?c=A100922_121737_sk_ekonomika_p01", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1009170282&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:18.833269+00:00"}
{"id": "vr28149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28149", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To čo urobil premiér Sobotka a čo som urobil ja, bolo prakticky ako cez kopirák, ak to môžem použiť takýto výraz. Obidvaja sme použili rovnakú formuláciu. Všade tam, kde to bude poškodzovať naše národné záujmy, lebo máme výhrady k systému a k myšlienke aj k idei sankcii ako takej, tak tam si vyhradzujeme právo vzniesť námietku, veto, blokovať konkrétnu sankciu alebo konkrétnu časť sankcií.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico si vyhradil právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli, ktorý sa konal 30. augusta. Pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico si vyhradil právo odmietnuť také návrhy na sankcie Európskej únie, ktoré by mohli poškodzovať národné záujmy Slovenska. Vyhlásil to po mimoriadnom summite európskych lídrov v Bruseli, ktorý sa konal 30. augusta. Pred uvalením sankcií na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["vyhradil", "vyjadril", "povedal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7359417/fico-si-vyhradil-pravo-odmietnut-europske-sankcie-voci-rusku.html", "http://zpravy.idnes.cz/sobotka-belobradek-kritika-sankce-rusko-evropska-unie-pps-/domaci.aspx?c=A140831_135124_domaci_hv", "http://zpravy.idnes.cz/sankce-eu-cr-veto-rusko-ukrajina-da6-/zahranicni.aspx?c=A140830_080310_lidicky_hv#utm_source=sph.idnes&utm_medium=richtext&utm_content=top6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:45.975341+00:00"}
{"id": "vr31793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31793", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "To čo mňa v tejto chvíli znepokojuje je skutočnosť, že nové vedenie Francúzska hovorí o tom, že chce otvoriť fiškálnu zmluvu. Fiškálna zmluva vrámci EÚ bola schválená z 25 členskými krajinami.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francois Hollande vo svojom volebnom programe uvádza zámer otvoriť fiškálnu zmluvu EÚ , preto bola jej ratifikácia v súčasnej podobe po zvolení Hollanda zastavená . Fiškálnu zmluvu už schválilo 25 členských krajín EÚ. Výrok Zsolta Simona preto hodnotíme ako pravdivý. Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:", "analysis_paragraphs": ["Francois Hollande vo svojom volebnom programe uvádza zámer otvoriť fiškálnu zmluvu EÚ , preto bola jej ratifikácia v súčasnej podobe po zvolení Hollanda zastavená . Fiškálnu zmluvu už schválilo 25 členských krajín EÚ. Výrok Zsolta Simona preto hodnotíme ako pravdivý. Ratifikácia fiškálnej zmluvy sa podľa denníka Sme 3 dni po zvolení Francoisa Hollanda zastavila:"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "Trend", "SITA a TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6369766/fiskalnu-zmluvu-pariz-neschvali.html", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/francuzsko-povedie-socialista-hollande.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6282607/lidri-25-krajin-unie-podpisali-fiskalnu-zmluvu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:56.646307+00:00"}
{"id": "vr27921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27921", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Posledný graf: ceny elektriny a plynu, keď sa na to pozrieme a odmyslíme si Japonsko ako ostrovný štát, EÚ má vyššie ceny elektriny a plynu v porovnaní s Indiou, Čínou, ale aj USA.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Business Europe Reform Barometer"], "url": ["http://www.businesseurope.eu/content/default.asp?PageID=568&DocID=32780"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:31.884013+00:00"}
{"id": "vr18301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18301", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Podarilo sa nám zasypať jamu, bola to štvorročná trauma mesta Trenčín.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok kandidáta Rybníčka je pravdivý. Tzv. \"Cellerova\" jama vznikla v septembri roku 2008 pri bývalom dome Armády v Trenčíne počas úradovania bývalého starostu Branislava Cellera. Počas výkopových prác sa na území objavilo opevnenie hradu zo 17. storočia v hĺbke dva metre.", "analysis_paragraphs": ["Výrok kandidáta Rybníčka je pravdivý. Tzv. \"Cellerova\" jama vznikla v septembri roku 2008 pri bývalom dome Armády v Trenčíne počas úradovania bývalého starostu Branislava Cellera. Počas výkopových prác sa na území objavilo opevnenie hradu zo 17. storočia v hĺbke dva metre."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "začalo", "zasypaná"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/457386-trencin-zasype-cellerovu-jamu", "http://www.teraz.sk/najnovsie/trencin-dnes-zacal-zasypavat-jamu-p/27303-clanok.html", "http://www.trencianska.tv/v-trencine/jama-v-centre-mesta-zmizla#.W9i4SGhKiUk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:19.824319+00:00"}
{"id": "vr32244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32244", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pani ministerka (zdravotníctva, pozn.) alebo ministerstvo v súčasnosti pripravilo 3 vyhlášky v skrátenom konaní.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľby do NR SR 2012 sa konali 10. marca 2012. Menovanie novej vlády v apríli 2012. V období po voľbách bolo vydaných viac ako 3 vyhlášiek Ministerstva zdravotníctva:\n\nZbierka zákonov č. 267/2012 :\n\n\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie.\"\n\nZbierka zákonov č. 266/2012 :\n\n\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte indexu rizika nákladov.\"\n\nZbierka zákonov č. 265/2012 :\n\n\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovuje index rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012.\"\n\nPreto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Voľby do NR SR 2012 sa konali 10. marca 2012. Menovanie novej vlády v apríli 2012. V období po voľbách bolo vydaných viac ako 3 vyhlášiek Ministerstva zdravotníctva:", "Zbierka zákonov č. 267/2012 :", "\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o mesačnom prerozdeľovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a o ročnom prerozdeľovaní poistného na verejné zdravotné poistenie.\"", "Zbierka zákonov č. 266/2012 :", "\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výpočte indexu rizika nákladov.\"", "Zbierka zákonov č. 265/2012 :", "\"V Y H L Á Š K A Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 7. septembra 2012, ktorou sa ustanovuje index rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť na obdobie od 1. júla 2012 do 31. decembra 2012.\"", "Preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Zbierka zákonov č. 267/2012", "Zbierka zákonov č. 266/2012", "Zbierka zákonov č. 265/2012"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F267-2012-z-z.p-34821.pdf&ei=7cRgULmdJ4iM4gTUl4C4AQ&usg=AFQjCNEXGc3IIF4lp3Q8dk90848vC2X-eA&sig2=uZI6ltfMrjCI1RxgZusc2Q&cad=rja", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F266-2012-z-z.p-34820.pdf&ei=osVgUNDuFILatAa8nIDYAQ&usg=AFQjCNFHB5309QE05FDFbdScTkGoA8bMRg&sig2=YRJCmNGYSz0K0D2nz4n5gg&cad=rja", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F265-2012-z-z.p-34819.pdf&ei=AsZgUIvjCcT0sgavt4CIBA&usg=AFQjCNFuBdvef-5s8hwsCDel4Tqqed7Khw&sig2=a2pR8NlZgCjOHOEESGTryQ&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:20.095334+00:00"}
{"id": "vr29689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29689", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vláda a ministerstvo obrany urobili v nedávnom čase viaceré rozhodnutia o modernizácii našej armády, respektíve o nákupoch vojenskej techniky.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Informoval o tom aj minister obrany Glváč. Čo sa týka konkrétnych položiek, minister obrany Glváč podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o \"prenájme\" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. \" Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Informoval o tom aj minister obrany Glváč. Čo sa týka konkrétnych položiek, minister obrany Glváč podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o \"prenájme\" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. \" Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["portál", "Informoval", "podpísal", "dvoch", "oznámilo", "plánuje", "Galko", "ČTK", "komentoval"], "url": ["http://defence.pk/threads/slovakia-prepares-for-major-defence-acquisitions.314963/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-glvac-musime-zmenit-myslenie-najskor-projekty-potom-peniaze-=-modernizacia-ozbrojenych-sil/", "https://dennikn.sk/20227/glvac-hra-tajnostkara-neukaze-zmluvu-na-lietadla-ktora-je-v-cesku-verejna/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/glvac-popdisal-zmluvu-na-nakup-novych-lietadiel", "https://dennikn.sk/27302/zbrojime-ako-na-vojnu-glvac-objednal-nove-dzipy/", "https://dennikn.sk/23651/glvaca-uhranul-cierny-jastrab-zvazuje-nakup-vrtulnikov-black-hawk/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/910786-galko-si-chce-posvietit-na-nakup-vrtulnikov-chyba-mu-sutaz/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/zbrojne-nakupy-pokracuju-pozrite-si-stihacky-ktorych-prenajom-ide-glvac-vyjednavat.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/808301-obmena-stihaciek-musi-byt-kryta-peniazmi-upozornuje-fedor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:18.585541+00:00"}
{"id": "vr28265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28265", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V referende sa totiž nemôže rozhodovať o takých veciach ako je napríklad rozpočet, dane, ale aj základné ľudské práva a slobody.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava Slovenskej republiky skutočne uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Ústava Slovenskej republiky čl. 93 : \"(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Ústava Slovenskej republiky skutočne uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Ústava Slovenskej republiky čl. 93 : \"(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\""], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:26.649069+00:00"}
{"id": "vr37627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37627", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Pán minister, vaša vláda, váš minister Miškov hospodárstva sa dobrovoľne vzdal tým, že ste na vláde odsúhlasili jednovetový zákon o cenových konaniach, kde ste sa dobrovoľne vzdali cenového konania na úrovni podniku, to znamená schvaľovania cien cez valnú hromadu. Práve cez valnú hromadu ste si mohli vydiskutovať s manažmentom každého regulovaného subjektu či sú to plynárne, elektrárne, distribučné spoločnosti, ste si mohli práve vy vydiskutovať, prečo je tá cena taká, prečo nie je iná.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR (zo štvrtého januára 2011, pozn.) bol návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Znenie čl. I § 1 tohto zákona (.pdf) bol nasledovné: \"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\"", "analysis_paragraphs": ["Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR (zo štvrtého januára 2011, pozn.) bol návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Znenie čl. I § 1 tohto zákona (.pdf) bol nasledovné: \"Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Desiatym bodom rokovania Legislatívnej rady vlády SR", "tohto zákona (.pdf)"], "url": ["http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-11914/OZNAMENIE:-Komunike-z-rokovania-Legislativnej-rady-vlady-SR-zo-4.-januara", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208462&FileName=zz2008-00429-0208462&Rocnik=2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:10.932785+00:00"}
{"id": "vr28237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28237", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Prečo naši občania platia najvyššiu DPH za potraviny v Európe?", "statement_date": "2015-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak sa pozrieme na aktuálne údaje zverejnených Európskou komisiou (.pdf, s. 4) 1. júla 2014 a berieme do úvahy najnižšiu sadzbu DPH na potraviny, nie je pravdou, že Slovensko má najvyššiu DPH na potraviny v Európe. V Dánsku, Lotyšku, Litve sa DPH za potraviny pohybuje v rozmedzí 21% až 25%. V Bulharsku a Estónsku je daň na potraviny na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ak sa pozrieme na aktuálne údaje zverejnených Európskou komisiou (.pdf, s. 4) 1. júla 2014 a berieme do úvahy najnižšiu sadzbu DPH na potraviny, nie je pravdou, že Slovensko má najvyššiu DPH na potraviny v Európe. V Dánsku, Lotyšku, Litve sa DPH za potraviny pohybuje v rozmedzí 21% až 25%. V Bulharsku a Estónsku je daň na potraviny na rovnakej úrovni ako na Slovensku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Európskou komisiou", "návrh", "najvyššia"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/840151-alojz-hlina-chce-znizit-dph-na-cerstve-potraviny-o-polovicu/", "http://www.cas.sk/clanok/192785/mame-najvyssiu-dan-na-potraviny-z-krajin-eu-klesli-by-ceny-ak-by-sa-znizila-dph.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:29.576758+00:00"}
{"id": "vr32631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32631", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď som tu stranu (SDKÚ-DS, pozn.) prebral, tak naozaj ona bola niekde ku 3 % (prieskum verejnej mienky, pozn.).", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Interný prieskum agentúry Focus pre stranu SDKÚ-SD v koncom apríla 2012 prisúdil strane len 3,3 %, no v čase preberania strany v máji 2012, tak agentúra Focus ako aj Polis uvádzali preferencie strany na úrovni 6,9% resp. 4,8%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže P. Frešo zámerne poukazuje len výsledky aprílového prieskumu, pričom v čase preberania strany v máji 2012, prieskumy dávali strane vyššie preferencie.\n\nPavol Frešo bol zvolený predsedom SDKÚ-DS 19. mája 2012. Agentúra Focus uskutočnila prieskum verejnej mienky, ktorý si objednala strana v apríli 2012 SDKÚ-DS. V tomto prieskume agentúry Focus získala len 3,3%. 3.-9.mája 2012 (.pdf), v ktorej by SDKÚ-DS získalo 6,9% potencionálnych voličov. V takom istom prieskume, ale v júni (.pdf) by SDKÚ-DS získalo 6,5% potencionálnych voličov.\n\nAgentúra Polis uvádza vo svojom prieskume, zo 16. mája 2012, 4,8% potencionálnych voličov pre SDKÚ-DS.\n\nMVK robila prieskum v júli 2012. Júlové preferencie pre SDKÚ-DS boli na úrovni 5%.\n\nPodľa agentúry Medián SK by SDKÚ-DS získalo v júni 2012 6,3% hlasov.\n\nVšetky prieskumy môžete nájsť tu .", "analysis_paragraphs": ["Interný prieskum agentúry Focus pre stranu SDKÚ-SD v koncom apríla 2012 prisúdil strane len 3,3 %, no v čase preberania strany v máji 2012, tak agentúra Focus ako aj Polis uvádzali preferencie strany na úrovni 6,9% resp. 4,8%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže P. Frešo zámerne poukazuje len výsledky aprílového prieskumu, pričom v čase preberania strany v máji 2012, prieskumy dávali strane vyššie preferencie.", "Pavol Frešo bol zvolený predsedom SDKÚ-DS 19. mája 2012. Agentúra Focus uskutočnila prieskum verejnej mienky, ktorý si objednala strana v apríli 2012 SDKÚ-DS. V tomto prieskume agentúry Focus získala len 3,3%. 3.-9.mája 2012 (.pdf), v ktorej by SDKÚ-DS získalo 6,9% potencionálnych voličov. V takom istom prieskume, ale v júni (.pdf) by SDKÚ-DS získalo 6,5% potencionálnych voličov.", "Agentúra Polis uvádza vo svojom prieskume, zo 16. mája 2012, 4,8% potencionálnych voličov pre SDKÚ-DS.", "MVK robila prieskum v júli 2012. Júlové preferencie pre SDKÚ-DS boli na úrovni 5%.", "Podľa agentúry Medián SK by SDKÚ-DS získalo v júni 2012 6,3% hlasov.", "Všetky prieskumy môžete nájsť tu ."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnila", "3.-9.mája 2012", "v júni (.pdf)", "Agentúra Polis", "Júlové", "Medián SK", "tu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/pad-sdku-sa-nezastavil-ani-po-volbac/492421-clanok.html", "http://www.focus-research.sk/files/145_Preferencie%20politickych%20stran_maj_2012.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/146_Preferencie%20politickych%20stran_jun_2012.pdf", "http://spravy.pravda.sk/prieskum-sdku-by-ostala-pred-branami-parlamentu-ftq-/sk_domace.asp?c=A120516_133638_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/6450102/pravici-sa-lider-nerysuje.html", "http://spravy.pravda.sk/smer-lame-rekordy-popularity-volilo-by-ho-takmer-50-percent-slovakov-1gz-/sk_domace.asp?c=A120713_152418_sk_domace_p12", "http://volby-nrsr.szm.com/volby-do-nrsr-parlament-prieskum-verejnej-mienky-preferencie-politickych-stran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:05.507424+00:00"}
{"id": "vr33564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33564", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pri druhej voľbe (NKÚ, pozn.) 63 za. To znamená 63 za, nejakí ľudia chýbali, celá opozícia má 67 ľudí. Takisto 59 ľudí pri tretej voľbe zahlasovalo za.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Pavol Frešo hovorí o druhej a tretej voľbe šéfa NKÚ. Jeho čísla o počte hlasov, ktoré získali kandidáti na šéfa NKÚ sú presné. V druhej voľbe hlasovalo za Krnáča 53 poslancov a v tretej za kandidáta Klimeša 59. Opozícia má 67 poslancov. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Krnáč by tak získal v prvej voľbe opzície podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Pavol Frešo hovorí o druhej a tretej voľbe šéfa NKÚ. Jeho čísla o počte hlasov, ktoré získali kandidáti na šéfa NKÚ sú presné. V druhej voľbe hlasovalo za Krnáča 53 poslancov a v tretej za kandidáta Klimeša 59. Opozícia má 67 poslancov. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Krnáč by tak získal v prvej voľbe opzície podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "SMER", "deklarovali", "štvrtá voľba", "získal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:36.364597+00:00"}
{"id": "vr15951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15951", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ale viete, čo hovorí napríklad prvý senát pána Šafárika na Ústavnom súde, keď pán Dzurinda za našej vlády ako ešte vykonával, pokiaľ nebol zvolený vtedajší prezident Schuster, vykonával jeho právomoci, takt o zrušil. A práve pán Šafárik povedal, teda Ústavný súd fakticky, prvý senát, že nie je možné sa vrátiť, to znamená, prezident alebo zastupujúci prezident nemá právo zmeniť predchádzajúcu, povedzme, amnestiu.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 1998 nastúpila nová vláda, ktorej predseda Mikuláš Dzurinda, v zastúpení prezidenta, naozaj zrušil články z rozhodnutí o amnestii, čl. V a VI z 3. marca 1998 a čl. I a II zo 7. júla 1998, ktoré zabraňovali vyšetreniu podozrení z trestných činov, ktoré mali byť, okrem iného, spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Po zrušení amnestií sa trestné konanie opäť spustilo, čo viedlo k vzatiu do väzby a neskôr obžalovaniu Ivana Lexu. Šafárikov senát Ústavného súdu na podnet poslancov NR SR podal výklad ústavy, v ktorom dôvodí, že súčasťou práva prezidenta udeľovať amnestie nie je aj právo do nich akokoľvek zasahovať ani meniť rozhodnutie o ich vydaní.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V decembri 1998 nastúpila nová vláda, ktorej predseda Mikuláš Dzurinda, v zastúpení prezidenta, naozaj zrušil články z rozhodnutí o amnestii, čl. V a VI z 3. marca 1998 a čl. I a II zo 7. júla 1998, ktoré zabraňovali vyšetreniu podozrení z trestných činov, ktoré mali byť, okrem iného, spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Po zrušení amnestií sa trestné konanie opäť spustilo, čo viedlo k vzatiu do väzby a neskôr obžalovaniu Ivana Lexu. Šafárikov senát Ústavného súdu na podnet poslancov NR SR podal výklad ústavy, v ktorom dôvodí, že súčasťou práva prezidenta udeľovať amnestie nie je aj právo do nich akokoľvek zasahovať ani meniť rozhodnutie o ich vydaní.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["decembri", "podal"], "url": ["http://meciaroveamnestie.sk/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20I.%20%C3%9AS%2030_99.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:58.878590+00:00"}
{"id": "vr26887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26887", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A k samotnému číslu 289 miliónov eur, je to približne 10 až 15% tej sekery na nevybranej DPH, ktorú ste urobili v rokoch vlády Roberta Fica 01, čIže v rokoch 2006-2010.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "289 miliónov eur tvorí približne 13% zo straty príjmov z DPH len v roku 2010. Kollár však tvrdí, že 289 miliónov má byť 10 až 15% zo straty na DPH za obdobie prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. Za toto obdobie ide len o 4%. Výrok vzhľadom na nepresnosť označujeme ako nepravdivý. Analýza (pdf.) Inštitútu finančnej politiky skúmala celkovú stratu DPH v rokoch 2000-2010.", "analysis_paragraphs": ["289 miliónov eur tvorí približne 13% zo straty príjmov z DPH len v roku 2010. Kollár však tvrdí, že 289 miliónov má byť 10 až 15% zo straty na DPH za obdobie prvej vlády R. Fica v rokoch 2006-2010. Za toto obdobie ide len o 4%. Výrok vzhľadom na nepresnosť označujeme ako nepravdivý. Analýza (pdf.) Inštitútu finančnej politiky skúmala celkovú stratu DPH v rokoch 2000-2010."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Analýza", "IFP", "komentár"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:28.637544+00:00"}
{"id": "vr35964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35964", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Já musím rešpektovať názor každého jedného voliča a ja sa s nimi stretám veľmi často. Ale minule som sa stretol v Liptovskom Mikuláši s mladými ľuďmi a postavil som im takúto otázku. Mali asi 17 rokov. \"Čo viete o Slovenskom národnom povstaní a viete o hlávnych predstaviteľoch tejto najvýznamnejšie udalosti v histórii Slovenska?\" Pán redaktor, nemali ani predstavu, o čom hovorím.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:15.938124+00:00"}
{"id": "vr37607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37607", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale nároky, nároky na odstupné sú vo výške jedného milióna eur. Z toho 750 tisíc nominanti Smeru.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730­ 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1127 000 eur. Vzhľadom na to, že nie je verejne známe o ktoré všetky sa jednalo, ktoré mali dostať odstupné, nie je možné overiť výrok, že 750 000 dostali nominanti Smer-u.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730­ 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1127 000 eur. Vzhľadom na to, že nie je verejne známe o ktoré všetky sa jednalo, ktoré mali dostať odstupné, nie je možné overiť výrok, že 750 000 dostali nominanti Smer-u."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5779876/stat-rozdal-sefom-firiem-statisice-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:17.058547+00:00"}
{"id": "49778", "numeric_id": 49778, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49778", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme zvýšili zdroje do rozpočtu zdravotníctva o jednu miliardu eur.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda schválila výrazné navýšenie rozpočtu zdravotníctva pre rok 2024. Toto navýšenie ale predstavovalo sumu 807 miliónov eur, nie jednu miliardu, ako hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNávrh rozpočtu na rok 2024 počíta pre zdravotníctvo s finančnými prostriedkami na úrovni až 8,9 mld. eur. To predstavuje rast o 807 miliónov eur oproti rozpočtu v roku 2023. V roku 2024 sa zvýšia aj výdavky na verejné zdravotné poistenie, ktoré oproti rozpočtu roku 2023 vzrastú o 1,06 mld. eur ( .pdf, s. 79 ).\n\nDo zdravotníctva však v roku 2023 smerovalo až takmer 8,7 mld. eur. Rozpočet tak na rok 2024 počíta s reálnym navýšeným len o 200-tisíc eur oproti skutočným výdavkom v roku 2023 ( .pdf, s. 104 ).\n\nMasívne zvyšovanie prostriedkov do zdravotníctva nie je v posledných rokoch ojedinelým javom. Podobne sa počas vlády Eduarda Hegera v roku 2023 rozpočet pre zdravotníctvo zvýšil oproti predchádzajúcemu roku až o 1,72 mld eur. Aj v tomto prípade sa skutočné výdavky zdravotníctva medziročne zvýšili len o niečo viac ako 900 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila výrazné navýšenie rozpočtu zdravotníctva pre rok 2024. Toto navýšenie ale predstavovalo sumu 807 miliónov eur, nie jednu miliardu, ako hovorí Robert Kaliňák. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Návrh rozpočtu na rok 2024 počíta pre zdravotníctvo s finančnými prostriedkami na úrovni až 8,9 mld. eur. To predstavuje rast o 807 miliónov eur oproti rozpočtu v roku 2023. V roku 2024 sa zvýšia aj výdavky na verejné zdravotné poistenie, ktoré oproti rozpočtu roku 2023 vzrastú o 1,06 mld. eur ( .pdf, s. 79 ).", "Do zdravotníctva však v roku 2023 smerovalo až takmer 8,7 mld. eur. Rozpočet tak na rok 2024 počíta s reálnym navýšeným len o 200-tisíc eur oproti skutočným výdavkom v roku 2023 ( .pdf, s. 104 ).", "Masívne zvyšovanie prostriedkov do zdravotníctva nie je v posledných rokoch ojedinelým javom. Podobne sa počas vlády Eduarda Hegera v roku 2023 rozpočet pre zdravotníctvo zvýšil oproti predchádzajúcemu roku až o 1,72 mld eur. Aj v tomto prípade sa skutočné výdavky zdravotníctva medziročne zvýšili len o niečo viac ako 900 miliónov eur."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu", ".pdf, s. 79", ".pdf, s. 104", "zvýšil"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/83/Hlavna-kniha.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/83/Hlavna-kniha.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf", "https://www.health.gov.sk/Clanok?vyhlaska-zdravotnictvo-financie-prerozdelenie#:~:text=Vypl%C3%BDva%20z%20nej%2C%20%C5%BEe%20zdravotn%C3%ADctvo%20bude%20ma%C5%A5%20tento%20rok%20o%201%2C72%20mld.%20eur%2C%20teda%20o%2027%20%25%20viac%20finan%C4%8Dn%C3%BDch%20zdrojov%20ako%20bolo%20rozpo%C4%8Dtovan%C3%A9%20vlani.%20Na%20zdravotn%C3%BA%20starostlivos%C5%A5%20p%C3%B4jde%20o%20950%20mil.%20eur%20viac%20oproti%20roku%202022."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:59.927659+00:00"}
{"id": "vr17914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17914", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Žiadna fotografia, ak myslíte Milana Mazureka, kde by hádzal kocky do kohokoľvek, neexistuje.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Osoba Milana Mazureka je často spájaná s incidentom , ktorý sa odohral 20. júna 2015, na železničnej stanici v Bratislave. Daný dátum je uznávaný ako Svetový deň utečencov a práve z tohto dôvodu sa v hlavnom meste v tento deň konali protesty proti imigrantom. Na železničnej stanici protestujúci pokrikovali na rodinu zo Saudskej Arábie a malo dôjsť aj k hádzaniu kameňov a fliaš naplnených vodou smerom na túto rodinu. Podľa informácií zverejnených v médiách, táto rodina sa na Slovensko dostavila na promócie ich syna, ktorý na Slovensku ukončil štúdium medicíny. Účasť Milana Mazureka na tomto proteste je potvrdená audiovizuálnym záznamom , na ktorom jasne skanduje \"Slovensko, Slovákom\" a pokrikuje ďalšie vulgárne oslovenia. Avšak v danom videu nie je viditeľné kto kamene na rodinu zo Saudskej Arábie hádzal. Takisto, žiadnu fotku, kde by bol Milan Mazurek viditelne hádzal kamene sme nenašli, avšak nie je vylúčené, že nejaké zachytiace samotný moment existujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Osoba Milana Mazureka je často spájaná s incidentom , ktorý sa odohral 20. júna 2015, na železničnej stanici v Bratislave. Daný dátum je uznávaný ako Svetový deň utečencov a práve z tohto dôvodu sa v hlavnom meste v tento deň konali protesty proti imigrantom. Na železničnej stanici protestujúci pokrikovali na rodinu zo Saudskej Arábie a malo dôjsť aj k hádzaniu kameňov a fliaš naplnených vodou smerom na túto rodinu. Podľa informácií zverejnených v médiách, táto rodina sa na Slovensko dostavila na promócie ich syna, ktorý na Slovensku ukončil štúdium medicíny. Účasť Milana Mazureka na tomto proteste je potvrdená audiovizuálnym záznamom , na ktorom jasne skanduje \"Slovensko, Slovákom\" a pokrikuje ďalšie vulgárne oslovenia. Avšak v danom videu nie je viditeľné kto kamene na rodinu zo Saudskej Arábie hádzal. Takisto, žiadnu fotku, kde by bol Milan Mazurek viditelne hádzal kamene sme nenašli, avšak nie je vylúčené, že nejaké zachytiace samotný moment existujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["incidentom", "informácií", "záznamom"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/278213/video-extremisti-hadzali-kamene-na-arabsku-rodinu-s-dietatom-v-kociku/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359421-arabska-rodina-ktoru-napadli-extremisti-prisla-na-slovensko-synovi-na-promocie/", "https://slovensko.hnonline.sk/594357-vulgarne-a-agresivne-urazal-zeny-a-deti-teraz-je-poslancom-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:34.926833+00:00"}
{"id": "vr35495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35495", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Mňa to urazilo, pretože ja som v živote nezneužil inštitút imunity.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že by Dušan Čaplovič niekedy zneužil poslaneckú imunitu sme nenašli žiadne informácie. Ak niekto na niečo narazí, radi ich doplníme.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že by Dušan Čaplovič niekedy zneužil poslaneckú imunitu sme nenašli žiadne informácie. Ak niekto na niečo narazí, radi ich doplníme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:41.034011+00:00"}
{"id": "vr38082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38082", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zmluvu s firmou VSH Development a tri dni pred nástupom novej vlády vlastne dokonali v podstate nejaký ten svoj výber, že si vybrali jednu firmu, s ktorou podpíšu zmluvu.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "TASR vo svojej správe z 14. apríla 2011 okrem iného píše: \"Spoločnosť VSH development v súčasnosti ešte rokuje s Daňovým riaditeľstvom (DR) SR o ukončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve na prenájom kancelárskych plôch. Informoval o tom dnes konateľ spoločnosti Ján Horváth. Zmluva bola podpísaná ešte 23. februára minulého roka. \" Februárový 2010 termín podpisu zmluvy potvrdzuje aj správa Korzáru zo septembra 2010 informujúca o nevýhodnej zmluve podpísanej bývalým riaditeľom Vladislavom Vašivom. Nie je tak pravda, že zmluva bola podpísaná tri dni pred nástupom novej vlády.", "analysis_paragraphs": ["TASR vo svojej správe z 14. apríla 2011 okrem iného píše: \"Spoločnosť VSH development v súčasnosti ešte rokuje s Daňovým riaditeľstvom (DR) SR o ukončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve na prenájom kancelárskych plôch. Informoval o tom dnes konateľ spoločnosti Ján Horváth. Zmluva bola podpísaná ešte 23. februára minulého roka. \" Februárový 2010 termín podpisu zmluvy potvrdzuje aj správa Korzáru zo septembra 2010 informujúca o nevýhodnej zmluve podpísanej bývalým riaditeľom Vladislavom Vašivom. Nie je tak pravda, že zmluva bola podpísaná tri dni pred nástupom novej vlády."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Korzáru"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110414TBB00092", "http://korzar.sme.sk/c/5555983/odvolany-riaditel-presun-daniarov-do-komfortu-obhajuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:18.978341+00:00"}
{"id": "48171", "numeric_id": 48171, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48171", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Pán Sulík hneď v druhej vete (po vyslovení výroku, že sankcie voči Rusku považuje za nešťastné a Krym aj tak nevrátia, pozn.)  povedal, že zabratie takéhoto územia je neprijateľné a že je to porušenie medzinárodných dohôd.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa v nasledujúcej vete rozhovoru nevyjadril, že zabratie Krymu je neprijateľné a porušením medzinárodných dohôd, urobil tak až o mesiac neskôr, keď ruské médiá jeho vyjadrenia využili na svoju propagandu. Výrok preto označujeme ako nepravdivý.\n\nVýrok odkazuje na rozhovor ministra hospodárstva Richarda Sulíka pre denník Pravda z decembra 2021, v ktorom bola okrem iných tém načrtnutá i otázka hospodárskych sankcií voči Rusku. Minister označil sankcie ako nešťastné a spôsobujúce škody i pre niektorých slovenských exportérov.\n\nV rozhovore sa Sulík vyjadril : „Rokovania utlmila nová vlna COVIDU-19 a sankcie na Ruska. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy. Musím však dodať, že pnutia na východnej hranici Ukrajiny neprispievajú k budovaniu vzťahov.” V nasledujúcej otázke redaktor povedal, že kritici označujú Rusko za zločinecký režim a sankcie za oprávnené, Sulík reagoval nasledovne: „Vyvážame kade tade do sveta. V iných krajinách nie sú problémy? A keď nám Rusko dodáva ropa a plyn, vtedy nie je zločinecký režim?” Neoznačil teda zabratie územia ako neprijateľné ani ako porušujúce medzinárodné dohody, ako tvrdí Gröhling.\n\nPráve veta, v ktorej Sulík hovorí o tom, že Rusi nevrátia územie Krymu, spôsobila škandál po tom, ako bola prebratá ruskými a ukrajinskými médiami. Na tieto obvinenia Sulík reagoval, že jeho vyjadrenie dezinterpretovali. Pre Denník N 20. januára povedal : „Už v minulosti som sa vyjadril, že zabratie Krymu považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva“. Takéto vyjadrenie teda odznelo, ale nie počas spomínaného rozhovoru pre Pravda.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa v nasledujúcej vete rozhovoru nevyjadril, že zabratie Krymu je neprijateľné a porušením medzinárodných dohôd, urobil tak až o mesiac neskôr, keď ruské médiá jeho vyjadrenia využili na svoju propagandu. Výrok preto označujeme ako nepravdivý.", "Výrok odkazuje na rozhovor ministra hospodárstva Richarda Sulíka pre denník Pravda z decembra 2021, v ktorom bola okrem iných tém načrtnutá i otázka hospodárskych sankcií voči Rusku. Minister označil sankcie ako nešťastné a spôsobujúce škody i pre niektorých slovenských exportérov.", "V rozhovore sa Sulík vyjadril : „Rokovania utlmila nová vlna COVIDU-19 a sankcie na Ruska. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy. Musím však dodať, že pnutia na východnej hranici Ukrajiny neprispievajú k budovaniu vzťahov.” V nasledujúcej otázke redaktor povedal, že kritici označujú Rusko za zločinecký režim a sankcie za oprávnené, Sulík reagoval nasledovne: „Vyvážame kade tade do sveta. V iných krajinách nie sú problémy? A keď nám Rusko dodáva ropa a plyn, vtedy nie je zločinecký režim?” Neoznačil teda zabratie územia ako neprijateľné ani ako porušujúce medzinárodné dohody, ako tvrdí Gröhling.", "Práve veta, v ktorej Sulík hovorí o tom, že Rusi nevrátia územie Krymu, spôsobila škandál po tom, ako bola prebratá ruskými a ukrajinskými médiami. Na tieto obvinenia Sulík reagoval, že jeho vyjadrenie dezinterpretovali. Pre Denník N 20. januára povedal : „Už v minulosti som sa vyjadril, že zabratie Krymu považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva“. Takéto vyjadrenie teda odznelo, ale nie počas spomínaného rozhovoru pre Pravda."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "vyjadril", "škandál", "povedal"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/611460-sulik-povinne-ockovanie-odmietame-ludia-pre-nas-nie-su-dezolati-a-opice/strana-2/", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/611460-sulik-povinne-ockovanie-odmietame-ludia-pre-nas-nie-su-dezolati-a-opice/strana-7/", "https://dennikn.sk/2687808/zo-sulikovej-vety-o-kryme-je-medzinarodny-skandal-prva-ju-prifarbila-ruska-agentura/", "https://dennikn.sk/2687808/zo-sulikovej-vety-o-kryme-je-medzinarodny-skandal-prva-ju-prifarbila-ruska-agentura/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:52.260376+00:00"}
{"id": "vr30951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30951", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Podľa Štatistického úradu vo vašich dvoch záverečných rokoch 2009 a 2010 stúpla o zhruba 126 tisíc osôb.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc a teda Fígeľ uvádza skoro presné údaje. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Teda nárast predstavuje 131,5 tisíc. Napriek odchyľke hodnotíme výrok ako pravdivý vzhľadom na to, že táto nepresnosť nepredstavuje pre politika \"prikrášlenie\" jeho výroku. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc a teda Fígeľ uvádza skoro presné údaje. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Teda nárast predstavuje 131,5 tisíc. Napriek odchyľke hodnotíme výrok ako pravdivý vzhľadom na to, že táto nepresnosť nepredstavuje pre politika \"prikrášlenie\" jeho výroku. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "2010"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17682", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:11.410296+00:00"}
{"id": "vr29961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29961", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na jednej strane my odmietame, ešte raz, všetci v parlamente, myslím, že okrem štyroch poslancov, hlasovali proti (...) povinným kvótam...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poslednom hlasovaní o kvótach pre utečencov skutočne z prítomných poslancov len štyria nehlasovali za ich odmietnutie, čiže zbytok hlasoval proti kvótam, ako uvádza Bugár. Podobne aj v hlasovaní z júna tohto roku len traja poslanci nehlasovali za. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvé hlasovanie prebehlo 24. júna 2015 prebehlo v spojení s utečeneckými kvótami, ktoré Európska komisia navrhla akceptovať. Hlasovanie o odmietnutí utečeneckých kvót skončilo s nasledujúcimi výsledkami: Za: 125 Proti: 0 Zdržalo sa: 1 Nehlasovalo: 2 Prítomní: 128 Ďalšie hlasovanie , tentoraz zo septembra 2015 o riešení imigračnej krízy dopadlo pre odmietnutie kvót nasledovne: Za: 115", "analysis_paragraphs": ["V poslednom hlasovaní o kvótach pre utečencov skutočne z prítomných poslancov len štyria nehlasovali za ich odmietnutie, čiže zbytok hlasoval proti kvótam, ako uvádza Bugár. Podobne aj v hlasovaní z júna tohto roku len traja poslanci nehlasovali za. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvé hlasovanie prebehlo 24. júna 2015 prebehlo v spojení s utečeneckými kvótami, ktoré Európska komisia navrhla akceptovať. Hlasovanie o odmietnutí utečeneckých kvót skončilo s nasledujúcimi výsledkami: Za: 125 Proti: 0 Zdržalo sa: 1 Nehlasovalo: 2 Prítomní: 128 Ďalšie hlasovanie , tentoraz zo septembra 2015 o riešení imigračnej krízy dopadlo pre odmietnutie kvót nasledovne: Za: 115"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["hlasovanie", "hlasovanie"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-kvoty-utecenci-nie/142430-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:26.337122+00:00"}
{"id": "45588", "numeric_id": 45588, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45588", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Spravili projekt, aj Dáni, aj Portugalci a išli na komisiu. Žiadali, podpíšte odsúhlaste tento projekt, hoci je nad štátnu pomoc, ako uvádza a oni v priebehu jedného dňa to dokázali vybaviť. Tzn. nečakali na nejaké spoločné ja neviem rozhodnutia, tzn. áno, operatívne manažérsky išli do toho a dosiahli ďaleko viac a samozrejme, že uspokojili tých, ktorí tú kompenzáciu čakali.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Medzi prvými, kto o to požiadal, bolo Dánsko. Komisia krajine v priebehu jedného dňa schválila podporu podujatiam zrušeným kvôli pandémii. Portugalsku prvú schému štátnej pomoci Brusel odsúhlasil 22. marca, štyri dni po tom, čo o to požiadalo. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme preto ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Medzi prvými, kto o to požiadal, bolo Dánsko. Komisia krajine v priebehu jedného dňa schválila podporu podujatiam zrušeným kvôli pandémii. Portugalsku prvú schému štátnej pomoci Brusel odsúhlasil 22. marca, štyri dni po tom, čo o to požiadalo. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme preto ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "bolo", "schválila", "Portugalsku"], "url": ["https://www.havelpartners.cz/docasny-ramec-europskej-komisie-pre-statnu-pomoc-v-suvislosti-s-covid-19/#_ftn2", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm?fuseaction=dsp_sa_by_date", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56685", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56755"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:09.087256+00:00"}
{"id": "vr36514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36514", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ ide o chyby v Lesoch, tie vyplynuli tiež z toho, že bol naraz veľký pokles cien, hľadali sa nejaké východiská.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiar hovorí o období, kedy bol odvolaný minister Becík, teda o septembri 2009. Nevieme povedať, z čoho chyby v Lesoch vyplynuli, pravdou ale je, že do polovice roka 2008 do približne mája minulého roka ceny dreva klesali (burza CME), za mesiac narástli, aby sa postupne vracali do májových hodnôt v septembri 2009, od kedy postupne rastú. Ako s tým ale súvisí Becík netušíme.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar hovorí o období, kedy bol odvolaný minister Becík, teda o septembri 2009. Nevieme povedať, z čoho chyby v Lesoch vyplynuli, pravdou ale je, že do polovice roka 2008 do približne mája minulého roka ceny dreva klesali (burza CME), za mesiac narástli, aby sa postupne vracali do májových hodnôt v septembri 2009, od kedy postupne rastú. Ako s tým ale súvisí Becík netušíme."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["klesali"], "url": ["http://www.penize.cz/komodity-a-futures/56186-drevo?month=4&year=2010#graf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:12.977416+00:00"}
{"id": "vr15694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15694", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ešte za volebný večer sme povedali (SAS a parlamentné voľby 2016, pozn.), že koalícia s pánom Kotlebom nepríde v úvahu.", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík vo svojom príhovore (video) po zverejnení volebných výsledkov v noci skutočne povedal, že koalícia s Kotlebom je preňho neprijateľná. \" Môžem teraz aj povedať, že koalícia s pánom Kotlebom pre nás je neprijateľná .\" Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Sulík okrem koalície s Kotlebom jednoznačne odmietol aj koalíciu so stranou SMER. V debate musel Sulík zaujať stanovisko ku Kotlebovej strane aj z dôvodu, že Juraj Miškov prehovoril o stretnutí, ktoré sa malo udiať medzi Sulíkom a Kotlebom. Malo ísť o stretnutie v roku 2010, kedy Miškov ako podpredseda strany SAS viezol Sulíka na stretnutie s Kotlebom:\n\n„ V roku 2010 som ho na jedno takéto stretnutie odviezol do Brezna na jednu pumpu. To bolo ešte pred voľbami 2010 ,“ povedal pre denník Pravda Miškov. Rokovanie s Kotlebom malo trvať podľa Miškova maximálne hodinu aj pol.\n\n„ Pýtal som sa ho, či robí ako predseda liberálnej strany správnu vec, keď sa stretáva s človekom, ktorý je považovaný za fašistu. Richard Sulík si ale nenechá od nikoho radiť, “ tvrdil Miškov. Miškov ho viezol len jedenkrát na takéto stretnutie s Kotlebom, ale tvrdí, že vie o viacerych stretnutiach.\n\n„ Kotlebova ĽS NS mohla strhnúť na svoju stranu časť voličov týchto strán, osobitne SNS, zaujímalo ma, či si to Marian Kotleba uvedomuje a či tomu prispôsobuje aj volebnú stratégiu ,“ vysvetľoval Sulík, ktorý tvrdí, že Miškov ho do Brezna neviezol.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík vo svojom príhovore (video) po zverejnení volebných výsledkov v noci skutočne povedal, že koalícia s Kotlebom je preňho neprijateľná. \" Môžem teraz aj povedať, že koalícia s pánom Kotlebom pre nás je neprijateľná .\" Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Sulík okrem koalície s Kotlebom jednoznačne odmietol aj koalíciu so stranou SMER. V debate musel Sulík zaujať stanovisko ku Kotlebovej strane aj z dôvodu, že Juraj Miškov prehovoril o stretnutí, ktoré sa malo udiať medzi Sulíkom a Kotlebom. Malo ísť o stretnutie v roku 2010, kedy Miškov ako podpredseda strany SAS viezol Sulíka na stretnutie s Kotlebom:", "„ V roku 2010 som ho na jedno takéto stretnutie odviezol do Brezna na jednu pumpu. To bolo ešte pred voľbami 2010 ,“ povedal pre denník Pravda Miškov. Rokovanie s Kotlebom malo trvať podľa Miškova maximálne hodinu aj pol.", "„ Pýtal som sa ho, či robí ako predseda liberálnej strany správnu vec, keď sa stretáva s človekom, ktorý je považovaný za fašistu. Richard Sulík si ale nenechá od nikoho radiť, “ tvrdil Miškov. Miškov ho viezol len jedenkrát na takéto stretnutie s Kotlebom, ale tvrdí, že vie o viacerych stretnutiach.", "„ Kotlebova ĽS NS mohla strhnúť na svoju stranu časť voličov týchto strán, osobitne SNS, zaujímalo ma, či si to Marian Kotleba uvedomuje a či tomu prispôsobuje aj volebnú stratégiu ,“ vysvetľoval Sulík, ktorý tvrdí, že Miškov ho do Brezna neviezol."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["vo svojom príhovore", "povedal", "vysvetľoval"], "url": ["https://youtu.be/r2cpMsXVxts?t=3m40s", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388205-sulik-sa-stretaval-s-kotlebom/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388205-sulik-sa-stretaval-s-kotlebom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:15.616220+00:00"}
{"id": "vr14682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14682", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Podla indexu zdravia nám chýba jedna miliarda v zdravotníctve… Poskytovanie služieb ja na takej úrovni, ako keby sme tam dávali o miliardu menej.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Kollár vyslovil už 25. februára v rádiu Slovensko. Nie je jasné, aký index zdravia má Kollár na mysli, nakoľko \"index zdravia\" ako taký neexistuje. Euro Health Consumer Index (EHCI) okrem iného porovnáva aj pomer medzi výdavkami na zdravotníctvo a kvalitou poskytovanej starostlivosti ( .pdf , BFB - Bang for the Buck). Slovensko sa tu umiestnilo na 18. priečke s približne 550 bodmi (z možných 1000) medzi Švédskom a Dánskom. EHCI však neponúka prepočet toho, čo toto skóre znamená v zmysle premrhaných výdavkov, ani inde nehodnotí, že by zdravotná starostlivosť Slovenska bola na úrovni ako keby sa doň investovalo o miliardu menej. Taktiež podobný index nemá ani OECD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže EHCI síce do istej miery skúma vzťah medzi efektivitou a nákladmi, ale nevyjadruje ho spôsobom, ktorý by umožnil odhadnúť optimálnu mieru výdavkov a z nej premrhané alebo ušetrené peniaze.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Kollár vyslovil už 25. februára v rádiu Slovensko. Nie je jasné, aký index zdravia má Kollár na mysli, nakoľko \"index zdravia\" ako taký neexistuje. Euro Health Consumer Index (EHCI) okrem iného porovnáva aj pomer medzi výdavkami na zdravotníctvo a kvalitou poskytovanej starostlivosti ( .pdf , BFB - Bang for the Buck). Slovensko sa tu umiestnilo na 18. priečke s približne 550 bodmi (z možných 1000) medzi Švédskom a Dánskom. EHCI však neponúka prepočet toho, čo toto skóre znamená v zmysle premrhaných výdavkov, ani inde nehodnotí, že by zdravotná starostlivosť Slovenska bola na úrovni ako keby sa doň investovalo o miliardu menej. Taktiež podobný index nemá ani OECD. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže EHCI síce do istej miery skúma vzťah medzi efektivitou a nákladmi, ale nevyjadruje ho spôsobom, ktorý by umožnil odhadnúť optimálnu mieru výdavkov a z nej premrhané alebo ušetrené peniaze."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", ".pdf", "24.-tej priečke", "vyhradených", "Health at glance 2015"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/571", "http://healthpowerhouse.com/media/prerelease/EHCI_2015_media.pdf", "http://www.healthpowerhouse.com/files/EHCI_2015/EHCI_2015_Index_matrix_A3_sheet.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en#page28"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:50.050573+00:00"}
{"id": "vr27983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27983", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Dokonca parlament by ani nemal prejednávať zákon, ktorý nemá vykonávací predpis. Je to podľa rokovacieho poriadku Národnej rady. Ale zaužívalo sa to tak, že proste aj dodatočne ten rokovací, že je tam napísané, že bude ako výklad, ale že sa dodá dodatočne.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident hovorí pravdu v tom, že ak sa k zákonu má vydať vykonávací predpis (čo je prípad diskutovaného ústavného zákona), má sa podľa Rokovacieho poriadku NR SR predložiť súčasne s textom návrhu zákona. Nenašli sme však potvrdenie toho, že sa tento postup využíva často (je zaužívaný), aj keď vzhľadom na periodicitu využívania inštitútu skráteného legislatívneho konania v NR SR je to pravdepodobné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. § 68 ods. 4 Rokovacieho poriadku NR SR (.pdf) uvádza: \"Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy , ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.\" Ako vyplýva zo schváleného znenia novely ústavy, hneď viacero jej ustanovení, napr. o preverovaní sudcov, majú podrobne upraviť zákony, t.j. vykonávacie predpisy. Žiadne takéto zákony však zatiaľ neboli schválené, čo je teda v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Rokovacieho poriadku NR SR. Formálne sa problém možno bude riešiť tak, že sa pre vykonávací predpis stanoví neskorší dátum účinnosti než pre novelu ústavy, pre ktorú je týmto dátumom 1. september. V takom prípade by však vzniknutý právny stav v časovom intervale, kedy bude účinná novela ústavy, ale nie vykonávací zákon, bol formálne protiústavný, pretože by podľa ústavy mal existovať (v právnom zmysle , t.j. byť účinný) vykonávací zákon upravujúci právne vzťahy, ktoré ho ústava upraviť oprávňuje, no v skutočnosti by takýto zákon neexistoval. Pokiaľ ide o časť tvrdenia, že táto prax je zaužívaná, Demagog.SK nenašiel žiadnu analýzu, ktorá by ju potvrdila alebo vyvrátila. Minimálne vysoký podiel skrátených legislatívnych konaní v rokovacom procese NR SR však môže slúžiť ako indikátor, že podobné ad hoc riešenia môžu byť celkom reálne potrebné aj pri iných zákonoch.", "analysis_paragraphs": ["Prezident hovorí pravdu v tom, že ak sa k zákonu má vydať vykonávací predpis (čo je prípad diskutovaného ústavného zákona), má sa podľa Rokovacieho poriadku NR SR predložiť súčasne s textom návrhu zákona. Nenašli sme však potvrdenie toho, že sa tento postup využíva často (je zaužívaný), aj keď vzhľadom na periodicitu využívania inštitútu skráteného legislatívneho konania v NR SR je to pravdepodobné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. § 68 ods. 4 Rokovacieho poriadku NR SR (.pdf) uvádza: \"Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy , ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný.\" Ako vyplýva zo schváleného znenia novely ústavy, hneď viacero jej ustanovení, napr. o preverovaní sudcov, majú podrobne upraviť zákony, t.j. vykonávacie predpisy. Žiadne takéto zákony však zatiaľ neboli schválené, čo je teda v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Rokovacieho poriadku NR SR. Formálne sa problém možno bude riešiť tak, že sa pre vykonávací predpis stanoví neskorší dátum účinnosti než pre novelu ústavy, pre ktorú je týmto dátumom 1. september. V takom prípade by však vzniknutý právny stav v časovom intervale, kedy bude účinná novela ústavy, ale nie vykonávací zákon, bol formálne protiústavný, pretože by podľa ústavy mal existovať (v právnom zmysle , t.j. byť účinný) vykonávací zákon upravujúci právne vzťahy, ktoré ho ústava upraviť oprávňuje, no v skutočnosti by takýto zákon neexistoval. Pokiaľ ide o časť tvrdenia, že táto prax je zaužívaná, Demagog.SK nenašiel žiadnu analýzu, ktorá by ju potvrdila alebo vyvrátila. Minimálne vysoký podiel skrátených legislatívnych konaní v rokovacom procese NR SR však môže slúžiť ako indikátor, že podobné ad hoc riešenia môžu byť celkom reálne potrebné aj pri iných zákonoch."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["poriadku", "znenia", "neboli", "podiel"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=184", "http://www.konzervativizmus.sk/article.php?4468"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:21.873510+00:00"}
{"id": "vr26505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26505", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "To je kľúčový problém, to je obrovská armáda nezamestnaných ľudí, pokiaľ viem, to číslo robí dnes 13,7 %.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR, dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku v 3Q 2013 úroveň 14,1% . Podľa údajov MF SR, dosiahla v októbri 2013 evidovaná miera nezamestnanosti (sezónne upravená) na Slovensku úroveň 15,1% a disponibilná miera nezamestnanosti (sezónne upravená) úroveň 13,9% .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR, dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku v 3Q 2013 úroveň 14,1% . Podľa údajov MF SR, dosiahla v októbri 2013 evidovaná miera nezamestnanosti (sezónne upravená) na Slovensku úroveň 15,1% a disponibilná miera nezamestnanosti (sezónne upravená) úroveň 13,9% ."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "údajov", "štatistiku", "tu", "tu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/pad-nezamestnanosti-pod-strnast-percent-smrdi.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:49.404023+00:00"}
{"id": "vr14999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14999", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Boli ste prorektor. Docent (Klus, pozn.) Doteraz neboli vysvetlené niektoré vaše obvinenia z plagiátorstva niektorých vašich vedeckých prác.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Martin Klus vo svojom životopise (.pdf) na stránkach SaS uvádza, že bol prorektorom pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a publikačnú činnosť na Univerzite sv.Cyrila a Metoda v Trnave od roku 2010 do roku 2014. V roku 2008 dosiahol titul docent. S tvrdením, že pätina skrípt Martina Klusa je plagiovaná prišiel Gabriel Šipoš na svojom blogu v denníku SME. Klus sa neskôr voči tomuto obvineniu ohradil vo svojom príspevku. Katarína Staroňová zo FSEV UK, spolupracovníčka inštitútu SGI, ktorej prácu Manuál pre tvorbu verejnej politiky Klus vo svojej práci mal okopírovať, všeobecne poukázala na tento problém na Slovensku ako vážny a potvrdila, že je autorkou okopírovaného textu. Jednalo sa však len o jedno obvinenie, nie viaceré, a taktiež nie je pravdou, že by nebolo vysvetlené. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus vo svojom životopise (.pdf) na stránkach SaS uvádza, že bol prorektorom pre zahraničné styky, vzťahy s verejnosťou a publikačnú činnosť na Univerzite sv.Cyrila a Metoda v Trnave od roku 2010 do roku 2014. V roku 2008 dosiahol titul docent. S tvrdením, že pätina skrípt Martina Klusa je plagiovaná prišiel Gabriel Šipoš na svojom blogu v denníku SME. Klus sa neskôr voči tomuto obvineniu ohradil vo svojom príspevku. Katarína Staroňová zo FSEV UK, spolupracovníčka inštitútu SGI, ktorej prácu Manuál pre tvorbu verejnej politiky Klus vo svojej práci mal okopírovať, všeobecne poukázala na tento problém na Slovensku ako vážny a potvrdila, že je autorkou okopírovaného textu. Jednalo sa však len o jedno obvinenie, nie viaceré, a taktiež nie je pravdou, že by nebolo vysvetlené. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["životopise", "blogu", "príspevku.", "poukázala", "odôvodňuje", "príspevku", "Šípoša", "mediálnej správe"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/9163.pdf", "http://spw.blog.sme.sk/c/251113/Druhy-najcitovanejsi-politolog-STV-mal-problemy-s-plagiatorstvom.html", "http://blog.etrend.sk/martin-klus/vianocny-darcek-od-gabriela-siposa-2.html", "http://www.governance.sk/index.php?id=1731", "http://spw.blog.sme.sk/c/251113/Druhy-najcitovanejsi-politolog-STV-mal-problemy-s-plagiatorstvom.html", "http://www.governance.sk/index.php?id=1731", "http://spw.blog.sme.sk/c/251113/Druhy-najcitovanejsi-politolog-STV-mal-problemy-s-plagiatorstvom.html", "http://domov.sme.sk/c/6385609/plagiator-rozbieha-novu-fakultu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:46.183303+00:00"}
{"id": "46335", "numeric_id": 46335, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46335", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Sudcovia si kedysi dávno vylobovali, že na PN-ke dostanú buď toľko isto alebo dokonca trošku viac, ako keď robia si svoju robotu a súdia.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát sudcom dorovnáva nemocenské na úroveň ich funkčného platu bez daní a odvodov. Príplatky nesmú presiahnuť výšku riadneho platu, sú však oslobodené od dane. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé. Sudcovi „ na chorej” podľa zákona patrí „príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským.” Tento príplatok však nesmie „presiahnuť výšku funkčného platu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ak je sudca platiteľ poistného na poistenie v nezamestnanosti.” Parlament im tieto príplatky k PN-ke chcel vziat pri prijímaní opatrení v rámci tzv. podnikateľského kilečka, ktoré pripravila SaS. Predkladatelia zákona argumentovali , že „ ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu.” Návrh bol však napokon pozmeňovacím návrhom zo znenia novely zákona vypustený. Hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla pre Demagóg.SK uviedol, že „nie je zrejmé, ako by dočasne práceneschopný sudca mohol mať príjem vyšší, ako keby bol v práci.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že „tu som si nebol istý a tak som povedal obidve možnosti. Vedel som, že matematicky to je trochu viac, keďže príplatok na rozdiel od mzdy je oslobodený od dane, no nezdalo sa mi to a tak som pre istotu povedal obidve možnosti, jasne vyjadrené slovkom alebo.” Podľa Zákona o daní z príjmov sú od dane oslobodené aj „príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov.”", "analysis_paragraphs": ["Štát sudcom dorovnáva nemocenské na úroveň ich funkčného platu bez daní a odvodov. Príplatky nesmú presiahnuť výšku riadneho platu, sú však oslobodené od dane. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé. Sudcovi „ na chorej” podľa zákona patrí „príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským.” Tento príplatok však nesmie „presiahnuť výšku funkčného platu po odpočítaní preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ak je sudca platiteľ poistného na poistenie v nezamestnanosti.” Parlament im tieto príplatky k PN-ke chcel vziat pri prijímaní opatrení v rámci tzv. podnikateľského kilečka, ktoré pripravila SaS. Predkladatelia zákona argumentovali , že „ ide o vysoký nadštandard sociálneho zabezpečenia, ktorý nijak nesúvisí s platovým ohodnotením funkcie sudcu.” Návrh bol však napokon pozmeňovacím návrhom zo znenia novely zákona vypustený. Hovorca Ministerstva spravodlivosti Peter Bubla pre Demagóg.SK uviedol, že „nie je zrejmé, ako by dočasne práceneschopný sudca mohol mať príjem vyšší, ako keby bol v práci.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že „tu som si nebol istý a tak som povedal obidve možnosti. Vedel som, že matematicky to je trochu viac, keďže príplatok na rozdiel od mzdy je oslobodený od dane, no nezdalo sa mi to a tak som pre istotu povedal obidve možnosti, jasne vyjadrené slovkom alebo.” Podľa Zákona o daní z príjmov sú od dane oslobodené aj „príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov.”"], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["dorovnáva", "zákona", "nesmie", "vziat", "rámci", "argumentovali", "bol", "sú"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20200908#paragraf-93", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20200908#paragraf-96", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/38", "https://dennikn.sk/1946507/sudcovia-sa-buria-vlada-im-v-tichosti-siaha-na-pee", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7850", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=480083", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=480686", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:09.628250+00:00"}
{"id": "vr26549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26549", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ja som v októbri rokoval s pakistanským úradujúcim ministrom zahraničných vecí, zdôraznil som, ako je pre nás táto otázka dôležitá (vyšetrenie teroristického útoku v Pakistane, pozn.) a citlivá...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stretnutie s predstaviteľom pakistanskej strany sa teda uskutočnilo v novembri a nie v októbri 2013. Stretnutie bolo s poradcom pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom, nie samotným ministrom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V júni 2013 počas teroristických útokov v Pakistane na úpätí hory Nanga Parbat zahynuli dvaja slovenskí horolezci, dvaja Slováci – Anton Dobeš a Peter Šperka, ktorí boli členmi ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície. TASR informovala, že M. Lajčák sa stretol 11. novembra 2013 s poradcom predsedu pakistanskej vlády pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom. Stretnutie sa udialo pri príležitosti schôdzky ministrov zahraničných vecí Ázia-Európa (ASEM) v indickom Naí Dillí. Lajčák mal požiadať Pakistan o informácie k vyšetrovaniu útoku na horolezcov. Podľa programu ministra v októbri 2013 sa žiadne oficiálne stretnutie s pakistanským ministrom zahraničných vecí neuskutočnilo. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie s predstaviteľom pakistanskej strany sa teda uskutočnilo v novembri a nie v októbri 2013. Stretnutie bolo s poradcom pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom, nie samotným ministrom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V júni 2013 počas teroristických útokov v Pakistane na úpätí hory Nanga Parbat zahynuli dvaja slovenskí horolezci, dvaja Slováci – Anton Dobeš a Peter Šperka, ktorí boli členmi ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície. TASR informovala, že M. Lajčák sa stretol 11. novembra 2013 s poradcom predsedu pakistanskej vlády pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom. Stretnutie sa udialo pri príležitosti schôdzky ministrov zahraničných vecí Ázia-Európa (ASEM) v indickom Naí Dillí. Lajčák mal požiadať Pakistan o informácie k vyšetrovaniu útoku na horolezcov. Podľa programu ministra v októbri 2013 sa žiadne oficiálne stretnutie s pakistanským ministrom zahraničných vecí neuskutočnilo. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Pakistane", "TASR", "programu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/285005-potvrdili-smrt-dvoch-slovenskych-horolezcov-v-pakistane/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/299257-lajcak-poziadal-pakistan-o-informacie-k-vysetrovaniu-utoku-na-horolezcov/", "http://www.mzv.sk/SK/ministerstvo/minister-tyzdenny_program_ministra&CDATE=20131028_20131103_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:27.157665+00:00"}
{"id": "vr31209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31209", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Však nebojte sa stáť proti naozaj realite, ktorá tam je. Pretože SDKÚ si tam delilo veľké provízie. Pán Dzurinda sto miliónov a tak ďalej sa tam ( v Gorile pozn.)píše.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Gorile sa skutočne píše o províziách, konkrétne aj o 100 miliónoch pre M. Dzurindu", "analysis_paragraphs": ["V Gorile sa skutočne píše o províziách, konkrétne aj o 100 miliónoch pre M. Dzurindu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Gorila"], "url": ["http://www.topky.org/2011/12/cely-zaznam-itp-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:08.124006+00:00"}
{"id": "vr35561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35561", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani premiérka jasne pred voľbami povedala opakovane dane sa zvyšovať nebudú. Takto by som naozaj nenakladal s hlasmi, s hlasmi voličov.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je uvedené vyššie, také boli premiérkine slová.", "analysis_paragraphs": ["Ako je uvedené vyššie, také boli premiérkine slová."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:25.256767+00:00"}
{"id": "vr15365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15365", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...vnútorný trh v našej krajine začal fungovať tak, že sme v rokoch 2004 až 2008 mali doposiaľ najvyšší hospodársky rast.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo štatistických dát Svetovej banky vyplýva, že Slovensko dosiahlo najvyšší ročný percentuálny rast HDP v roku 2007 a to 10,8 %. Samozrejme, na hospodársky rast nemal vplyv len otvorený trh a súbor faktorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zo štatistických dát Svetovej banky vyplýva, že Slovensko dosiahlo najvyšší ročný percentuálny rast HDP v roku 2007 a to 10,8 %. Samozrejme, na hospodársky rast nemal vplyv len otvorený trh a súbor faktorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["dát"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?locations=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:29.958557+00:00"}
{"id": "vr28768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28768", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "pán Bugár má 2,99 % (výsledok mostu na starostov a primátorov, pozn.), teda menej ako SMK.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Most- Hid, ktorej predsedom je Béla Bugár, má po komunálnych voľbách podiel na celkovom počte zvolených starostov a primátorov na Slovensku 2,99 % (87). Strana maďarskej komunity (SMK) má podiel 3,67 % (107). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Most- Hid, ktorej predsedom je Béla Bugár, má po komunálnych voľbách podiel na celkovom počte zvolených starostov a primátorov na Slovensku 2,99 % (87). Strana maďarskej komunity (SMK) má podiel 3,67 % (107). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Strana"], "url": ["http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:32.554022+00:00"}
{"id": "vr29222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29222", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Áno, nulová inflácia, respektíve skoro cenový pokles nám berie 200 miliónov eur z pôvodne rozpočtovaných, ale súboj s daňovými únikmi dodá, donáša ďalších 330 miliónov plusových. Suma sumárom, 130 miliónov vo februári vidíme dodatočných...(Kažimír hovorí o prognózach trendov v ekonomike, pozn.)", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa správy (.pdf, s. 3) výboru pre daňové prognózy sa pre rok 2015 predpokladá negatívny vplyv na daňové a odvodové príjmy rozpočtu vo výške 194 miliónov eur. Na druhej strane sa však predpokladá, ( pdf , s. 4), že zvýšenie efektivity výberu daní prinesie v roku 2015 až 336 miliónov eur. Výsledne by tak malo dôjsť k vybraniu dodatočných 142 miliónov eur v provnaní z predchádzajúcimi prognózami. Kažimír však zjednodušuje, keď ako vinníka zníženia príjmov označuje výhradne infláciu, a opomína ďalšie faktory. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy (.pdf, s. 3) výboru pre daňové prognózy sa pre rok 2015 predpokladá negatívny vplyv na daňové a odvodové príjmy rozpočtu vo výške 194 miliónov eur. Na druhej strane sa však predpokladá, ( pdf , s. 4), že zvýšenie efektivity výberu daní prinesie v roku 2015 až 336 miliónov eur. Výsledne by tak malo dôjsť k vybraniu dodatočných 142 miliónov eur v provnaní z predchádzajúcimi prognózami. Kažimír však zjednodušuje, keď ako vinníka zníženia príjmov označuje výhradne infláciu, a opomína ďalšie faktory. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["správy", "pdf", "Správa"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10096", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10096", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:14.066033+00:00"}
{"id": "43174", "numeric_id": 43174, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43174", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "Čo sa týka konkrétne témy migrácie, keď takto znie otázka, tak my (SaS, pozn.) sme patrili od začiatku k prvej strane, ktorá prišla s absolútne jasným riešením, čo sa týka migrácie, a to bolo posilnenie vonkajších hraníc, riešenie problémov, tam, kde vznikli, teda aby Európska únia pomáhala, či už ekonomicky, alebo nejakými inými nástrojmi týmto krajinám, a mnohé z týchto opatrení, ktoré sme teda už od začiatku komunikovali, napriek tomu, že v tom čase, keď sme ich ako prví predstavili, boli mimoriadne kritizované, dnes sú mnohé zavedené do praxe.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS ponúkla počas migračnej krízy 5 konkrétnych riešení, z ktorých minimálne dve boli do istej miery zavedené do praxe. Strana si za svoj postoj k migrácii v tom období vyslúžila aj kritiku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas migračnej krízy v Európe trvajúcej v rokoch 2015-2016 uverejnil predseda SaS Richard Sulík blog s názvom „Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy“, v ktorom predložil za svoju stranu 5 konkrétnych riešení migračnej krízy. Tento blog bol uverejnený v 4. augusta 2016, teda ešte počas trvania neriadeného príchodu migrantov do Európy. Strana SaS bola skutočne jednou z prvých strán, ktoré sa problematikou začali zaoberať. Prvým návrhom strany bolo dôsledná ochrana vonkajších hraníc EÚ. Tento bod môžeme považovať za zavedený do praxe, čo potvrdzuje aj zvyšovanie rozpočtu agentúre FRONTEX, či jej transformácia v roku 2016. Viac ohľadom posilňovania kompetencií FRONTEX-u sme písali pri overovaní tohto výroku. Ďalším bodom na úspešné vyriešenie krízy migrácie bolo podľa SaS odmietnuť povinné kvóty na utečencov, čo Slovensko urobilo a neskôr k prerozdeľovaniu pomocou povinných kvót nikdy nedošlo. Medzi ostatné body blogu patrí zriadenie dvoch centrálnych táborov v Afrike a na Balkáne, vyvinutie maximálneho úsilia na stabilizovanie situácie v Sýrii, Líbyi a Iraku a nakoniec presun všetkých osôb, ktoré sa na území EÚ nachádzajú ilegálne. Zmienené postoje Richarda Sulíka ako aj strany SaS však boli aj kritizované . V novembri 2016, krátko po uverejnení vyššie spomenutého blogu, mala strana snem, na ktorom zaznela okrem iného aj kritika postoja strany k migrácii. Kritizoval ich napríklad šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb. V súvislosti s migráciou povedal, že zo strany SaS necítiť žiadnu empatiu, naopak cíti z nich „ prílišnú zaťatosť a takmer žiadne srdce .“ Na tomto sneme vystúpil aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, ktorý povedal: „ Pôvodne som sem ani nechcel prísť, pretože som mal pocit, že strana Sloboda a Solidarita ako keby ustúpila z tých svojich slobôd a solidarít. Mám pocit, že ste sa priblížili k tej flexibilnej solidarite... “ Hneď potom dodal, že Slovensko má veľmi málo žiadateľov o azyl, čo potvrdzuje, že v prípade flexibilnej solidarity narážal na postoj k migrácii.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS ponúkla počas migračnej krízy 5 konkrétnych riešení, z ktorých minimálne dve boli do istej miery zavedené do praxe. Strana si za svoj postoj k migrácii v tom období vyslúžila aj kritiku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas migračnej krízy v Európe trvajúcej v rokoch 2015-2016 uverejnil predseda SaS Richard Sulík blog s názvom „Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy“, v ktorom predložil za svoju stranu 5 konkrétnych riešení migračnej krízy. Tento blog bol uverejnený v 4. augusta 2016, teda ešte počas trvania neriadeného príchodu migrantov do Európy. Strana SaS bola skutočne jednou z prvých strán, ktoré sa problematikou začali zaoberať. Prvým návrhom strany bolo dôsledná ochrana vonkajších hraníc EÚ. Tento bod môžeme považovať za zavedený do praxe, čo potvrdzuje aj zvyšovanie rozpočtu agentúre FRONTEX, či jej transformácia v roku 2016. Viac ohľadom posilňovania kompetencií FRONTEX-u sme písali pri overovaní tohto výroku. Ďalším bodom na úspešné vyriešenie krízy migrácie bolo podľa SaS odmietnuť povinné kvóty na utečencov, čo Slovensko urobilo a neskôr k prerozdeľovaniu pomocou povinných kvót nikdy nedošlo. Medzi ostatné body blogu patrí zriadenie dvoch centrálnych táborov v Afrike a na Balkáne, vyvinutie maximálneho úsilia na stabilizovanie situácie v Sýrii, Líbyi a Iraku a nakoniec presun všetkých osôb, ktoré sa na území EÚ nachádzajú ilegálne. Zmienené postoje Richarda Sulíka ako aj strany SaS však boli aj kritizované . V novembri 2016, krátko po uverejnení vyššie spomenutého blogu, mala strana snem, na ktorom zaznela okrem iného aj kritika postoja strany k migrácii. Kritizoval ich napríklad šéfredaktor týždenníka .týždeň Štefan Hríb. V súvislosti s migráciou povedal, že zo strany SaS necítiť žiadnu empatiu, naopak cíti z nich „ prílišnú zaťatosť a takmer žiadne srdce .“ Na tomto sneme vystúpil aj riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Ján Orlovský, ktorý povedal: „ Pôvodne som sem ani nechcel prísť, pretože som mal pocit, že strana Sloboda a Solidarita ako keby ustúpila z tých svojich slobôd a solidarít. Mám pocit, že ste sa priblížili k tej flexibilnej solidarite... “ Hneď potom dodal, že Slovensko má veľmi málo žiadateľov o azyl, čo potvrdzuje, že v prípade flexibilnej solidarity narážal na postoj k migrácii."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["blog", "tohto", "kritizované"], "url": ["https://sulik.sk/pozicia-sas-pri-rieseni-migracnej-krizy/", "https://demagog.sk/vyrok/42056/", "https://dennikn.sk/606250/sulikovu-sas-na-jej-vlastnej-konferencii-kritizovali-hrib-aj-orlovsky/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:08.751843+00:00"}
{"id": "vr34453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34453", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tam sú potom aj výroky súčasného, síce opozičného lídra, ale takmer s istotou budúceho premiéra, ktorý spolu aj so svojim spolupracovníkom Zsolt Némethom aj nedávno hovoril o tom, že Maďarsko susedí so sebou samým alebo dávnejšie, že to, čo rozťal treba opäť spojiť a potom samozrejme sú tam aj niektoré konkrétne akty aj súčasnej vlády...", "statement_date": "2010-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Viktora Orbána je potrebné dať celý a keďže je dlhší obmedzíme sa len na slovenskú verziu. Jeho pôvod môžete nájsť tu . \"Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Viktora Orbána je potrebné dať celý a keďže je dlhší obmedzíme sa len na slovenskú verziu. Jeho pôvod môžete nájsť tu . \"Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://orbanviktor.hu/interju/tullepni_a_diplomaciai_udvariassag_szintjen/", "http://kitekinto.hu/karpat-medence/2009/12/17/orban_a_csillagok_kedvezen_allnak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:48.966055+00:00"}
{"id": "49718", "numeric_id": 49718, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49718", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "No ale ak budeme riešiť také správy od pána Kotlára a s tým všetkým, čo tam je napísané, kedy bude Slovensko napríklad ako jediné, čo si nedovolil ani Kim Čong-un zo Severnej Kórei sa vzďaľovať na nejakých medzinárodných organizáciách, ako jediná krajina na svete, len vďaka tomu, že si to želá pán Kotlár a spol., tak ja neviem, či toto je správna cesta pre Slovensko.", "statement_date": "2024-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa ako jediná krajina na svete dištancovala od aktualizovaných zdravotných postupov prijatých na 77. zasadnutí WHO. Delegácia Severnej Kórei návrh na vypracovanie novej Pandemickej dohody a novelizáciu Medzinárodných zdravotných predpisov podporila. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMedzinárodné zdravotné predpisy ( IHR ) sú právne záväzné predpisy, ktoré vymedzujú práva a povinnosti krajín pri riešení udalostí a núdzových situácií v oblasti verejného zdravia, ktoré majú potenciál prekročiť hranice. Slovensko je jedným z ich signatárov, spoločne so všetkými ostatnými 193 členskými štátmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).\n\nPrvého júna 2024 sa na 77. zasadnutí WHO v Ženeve členské štáty zhodli na prijatí rozsiahlych pozmeňovacích návrhov MZP formou konsenzu. Medzi týmito reformami je okrem iného „zavedenie definície pandemickej núdze“ a „zaviazanie sa k solidarite a rovnosti v prístupe k zdravotníckym produktom a financovaniu“.\n\nSlovensko sa formou svojho reprezentanta pri WHO v Ženeve na tomto plenárnom zasadnutí od prijatia týchto pozmeňovacích návrhov verbálne dištancovala (15:55).\n\nVtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v rozhovore Naživo poznamenala, že v predpisoch bolo „mnoho nástrah, ktoré sme nemali vysvetlené, nemali sme ich odsúhlasené, nevedeli sme k ním zaujať stanovisko“ a uplatnili sme si výhradu, ktorú je potrebné do osemnástich mesiacov písomne potvrdiť. Podľa ministerky sme „viacej opatrní“ ako zvyšných vyše 190 krajín.\n\nSlovensko napokon predložilo aj písomné stanovisko o disasociovaní od prijatých návrhov kancelárii generálneho riaditeľa WHO.\n\nŽiadna iná krajina, vrátane prezidentom spomínanej Severnej Kórei, sa od prijatých pozmeňovacích návrhov nedištancovala, či už verbálne alebo písomne .\n\nDelegácia Severnej Kórei písomne uviedla , že „podporuje návrh 14. všeobecného programu práce WHO, ktorý alokuje viac rozpočtu na národnú úroveň, a úsilie WHO o vypracovanie novej Pandemickej dohody a novelizáciu Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) zameraných na ochranu budúcich generácií pred globálnymi pandémiami, pričom reaguje na zdravotné núdzové situácie rýchlejšie a efektívnejšie“ ( .pdf , s. 2).\n\nRusko a Argentína si vyhradili právo rozhodnúť o prípadnej implementácii v súlade s princípom národnej suverenity. Irán vyjadril obavy z nedostatočnosti týchto návrhov v oblasti rovnosti a otázky rozvojových krajín a zdôraznil právo štátov tieto návrhy odmietnuť (19:45).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa ako jediná krajina na svete dištancovala od aktualizovaných zdravotných postupov prijatých na 77. zasadnutí WHO. Delegácia Severnej Kórei návrh na vypracovanie novej Pandemickej dohody a novelizáciu Medzinárodných zdravotných predpisov podporila. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Medzinárodné zdravotné predpisy ( IHR ) sú právne záväzné predpisy, ktoré vymedzujú práva a povinnosti krajín pri riešení udalostí a núdzových situácií v oblasti verejného zdravia, ktoré majú potenciál prekročiť hranice. Slovensko je jedným z ich signatárov, spoločne so všetkými ostatnými 193 členskými štátmi Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).", "Prvého júna 2024 sa na 77. zasadnutí WHO v Ženeve členské štáty zhodli na prijatí rozsiahlych pozmeňovacích návrhov MZP formou konsenzu. Medzi týmito reformami je okrem iného „zavedenie definície pandemickej núdze“ a „zaviazanie sa k solidarite a rovnosti v prístupe k zdravotníckym produktom a financovaniu“.", "Slovensko sa formou svojho reprezentanta pri WHO v Ženeve na tomto plenárnom zasadnutí od prijatia týchto pozmeňovacích návrhov verbálne dištancovala (15:55).", "Vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v rozhovore Naživo poznamenala, že v predpisoch bolo „mnoho nástrah, ktoré sme nemali vysvetlené, nemali sme ich odsúhlasené, nevedeli sme k ním zaujať stanovisko“ a uplatnili sme si výhradu, ktorú je potrebné do osemnástich mesiacov písomne potvrdiť. Podľa ministerky sme „viacej opatrní“ ako zvyšných vyše 190 krajín.", "Slovensko napokon predložilo aj písomné stanovisko o disasociovaní od prijatých návrhov kancelárii generálneho riaditeľa WHO.", "Žiadna iná krajina, vrátane prezidentom spomínanej Severnej Kórei, sa od prijatých pozmeňovacích návrhov nedištancovala, či už verbálne alebo písomne .", "Delegácia Severnej Kórei písomne uviedla , že „podporuje návrh 14. všeobecného programu práce WHO, ktorý alokuje viac rozpočtu na národnú úroveň, a úsilie WHO o vypracovanie novej Pandemickej dohody a novelizáciu Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR) zameraných na ochranu budúcich generácií pred globálnymi pandémiami, pričom reaguje na zdravotné núdzové situácie rýchlejšie a efektívnejšie“ ( .pdf , s. 2).", "Rusko a Argentína si vyhradili právo rozhodnúť o prípadnej implementácii v súlade s princípom národnej suverenity. Irán vyjadril obavy z nedostatočnosti týchto návrhov v oblasti rovnosti a otázky rozvojových krajín a zdôraznil právo štátov tieto návrhy odmietnuť (19:45)."], "analysis_date": "2024-10-18", "analysis_sources": {"text": ["IHR", "zhodli", "dištancovala", "rozhovore", "predložilo", "stanovisko", "Žiadna", "verbálne", "písomne", "uviedla", ".pdf", "vyhradili", "vyjadril"], "url": ["https://www.who.int/health-topics/international-health-regulations#tab=tab_1", "https://www.who.int/news/item/01-06-2024-world-health-assembly-agreement-reached-on-wide-ranging--decisive-package-of-amendments-to-improve-the-international-health-regulations--and-sets-date-for-finalizing-negotiations-on-a-proposed-pandemic-agreement", "https://www.who.int/about/governance/world-health-assembly/seventy-seventh", "https://www.youtube.com/watch?v=5oR4KOopxxE", "https://apps.who.int/gb/statements/WHA77/", "https://apps.who.int/gb/statements/WHA77/PDF/Slovakia-13.3.pdf", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/901266-slovensko-sa-ako-jedina-clenska-krajina-who-distancovala-od-aktualizovanych-zdravotnych-predpisov", "https://www.who.int/about/governance/world-health-assembly/seventy-seventh", "https://apps.who.int/gb/statements/WHA77/", "https://apps.who.int/gb/statements/WHA77/PDF/Korea-PL.pdf", "https://apps.who.int/gb/statements/WHA77/PDF/Korea-PL.pdf", "https://healthpolicy-watch.news/the-world-has-won-new-regulations-to-protect-against-pandemics-finally-passed/", "https://www.who.int/about/governance/world-health-assembly/seventy-seventh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:45.632884+00:00"}
{"id": "48310", "numeric_id": 48310, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48310", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Nie sú zrušené. (pozn. obedy zadarmo)", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vláda nezrušila dotáciu na obedy zadarmo, ale upravila podmienky tak, aby bola zacielená na chudobnejšie domácnosti. Koalícia tiež dala rodičom možnosť vybrať si, či chcú dostávať dotáciu na obedy zadarmo alebo si uplatnia zvýšený daňový bonus. Výrok poslanca Šeligu tak hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh na tzv. obedy zadarmo schválili poslanci koalície strán Smer-SD, SNS a Most-Híd v decembri 2018. Týmto zaviedli plne dotované obedy pre deti v materských a základných školách.\n\nSúčasná koalícia sa rozhodla pre obmedzenie obedov zadarmo, ktoré odhlasovali poslanci v decembri 2020.\n\nDotácia je po novom poskytovaná už len na dieťa z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, má príjem najviac vo výške životného minima, alebo ak dieťa navštevuje materskú či základnú školu, v ktorej je najmenej 50 % detí z domácností poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi.\n\nKoalícia zároveň v inej novele odhlasovala zvýšenie daňového bonusu na dieťa od 6 do 15 rokov, ktorým mali byť obedy zadarmo kompenzované.\n\nNásledne zákon prešiel ešte jednou novelou , aby si každý rodič mohol vybrať , či chce dostávať daňový bonus alebo príspevok na stravovanie pre dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda nezrušila dotáciu na obedy zadarmo, ale upravila podmienky tak, aby bola zacielená na chudobnejšie domácnosti. Koalícia tiež dala rodičom možnosť vybrať si, či chcú dostávať dotáciu na obedy zadarmo alebo si uplatnia zvýšený daňový bonus. Výrok poslanca Šeligu tak hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh na tzv. obedy zadarmo schválili poslanci koalície strán Smer-SD, SNS a Most-Híd v decembri 2018. Týmto zaviedli plne dotované obedy pre deti v materských a základných školách.", "Súčasná koalícia sa rozhodla pre obmedzenie obedov zadarmo, ktoré odhlasovali poslanci v decembri 2020.", "Dotácia je po novom poskytovaná už len na dieťa z rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, má príjem najviac vo výške životného minima, alebo ak dieťa navštevuje materskú či základnú školu, v ktorej je najmenej 50 % detí z domácností poberajúcich pomoc v hmotnej núdzi.", "Koalícia zároveň v inej novele odhlasovala zvýšenie daňového bonusu na dieťa od 6 do 15 rokov, ktorým mali byť obedy zadarmo kompenzované.", "Následne zákon prešiel ešte jednou novelou , aby si každý rodič mohol vybrať , či chce dostávať daňový bonus alebo príspevok na stravovanie pre dieťa."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "obmedzenie", "zvýšenie", "novelou", "vybrať"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1853345-poslanci-schvalili-obedy-zadarmo-stat-da-mestam-miliony", "https://e.dennikn.sk/minuta/2191850", "https://ekonomika.sme.sk/c/22559519/zmena-zakona-prinesie-zvysenie-danoveho-bonusu.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/544/20220101.html", "https://spravy.rtvs.sk/2021/09/obedy-zadarmo-ci-zvyseny-danovy-bonus-co-je-vyhodnejsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:13.672354+00:00"}
{"id": "vr36279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36279", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Neprišlo možno na tú tému, ale pomáhame rodinám s deťmi aj cez materskú aj bolo to v prvej upútavke ako sa predlžuje doba poberania...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2. decembra 2010 poslanci schválili návrh zákona o sociálnom poistení poslankyne Natálie Bláhovej (SaS). Od 1. januára 2011 sa materská dovolenka predĺži o šesť týždňov. Mamičky na Slovensku tak budú môcť poberať materskú dávku až 34 týždňov, namiesto pôvodných 28. Presné znenie zákona je dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["2. decembra 2010 poslanci schválili návrh zákona o sociálnom poistení poslankyne Natálie Bláhovej (SaS). Od 1. januára 2011 sa materská dovolenka predĺži o šesť týždňov. Mamičky na Slovensku tak budú môcť poberať materskú dávku až 34 týždňov, namiesto pôvodných 28. Presné znenie zákona je dostupné tu ."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "tu"], "url": ["http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/materska-dovolenka-sa-predlzi-o-sest-tyzdnov.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3422"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:43.286356+00:00"}
{"id": "vr16839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16839", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Landrover bude svoju produkciu prevážať predovšetkým po železnici.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už od prvých informácií o závode Jaguar sa hovorí o vybudovaní železnice samostatne určenej pre vývoz áut, ale aj o vybudovaní malého obchvatu Dražoviec. Okolo celého areálu mala byť nová cestná komunikácia , aby sa odľahčila doprava a zlepšila dostupnosť areálu. Keďže sa podnikajú kroky k tomu, aby akákoľvek preprava v súvislosti s Jaguarom smerovala mimo cestnej dopravy, a nepreťažovala ju, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Už od prvých informácií o závode Jaguar sa hovorí o vybudovaní železnice samostatne určenej pre vývoz áut, ale aj o vybudovaní malého obchvatu Dražoviec. Okolo celého areálu mala byť nová cestná komunikácia , aby sa odľahčila doprava a zlepšila dostupnosť areálu. Keďže sa podnikajú kroky k tomu, aby akákoľvek preprava v súvislosti s Jaguarom smerovala mimo cestnej dopravy, a nepreťažovala ju, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["vybudovaní železnice", "cestná komunikácia", "stavať železničný terminál", "najnovších správ"], "url": ["http://www.nitralive.sk/vystavba/jaguar-land-rover/33443-zavod-jaguar-land-rover-nitra-umiestnenie-popis-komunikacie-letecke-zabery?showall=&start=2", "http://www.nitralive.sk/vystavba/jaguar-land-rover/33443-zavod-jaguar-land-rover-nitra-umiestnenie-popis-komunikacie-letecke-zabery?showall=&start=3", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/426909-v-nitre-zacinaju-stavat-zeleznicny-terminal-prevezie-auta-jaguaru/", "https://www.webnoviny.sk/pre-land-rover-planuju-prepojit-bratislavu-s-nitrou-pomoze-nova-zeleznica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:20.333907+00:00"}
{"id": "vr35115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35115", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čo sa týka toho, že si protirečím, vôbec si neprotirečím. Prijali ste záväzok vy osobne a predseda vlády ale bol to záväzok s výhradou ratifikácie, teda záväzok, ktorý ešte musí byť potvrdený hlasovaním parlamentu. Tento váš záväzok, ktorý ste vy prijali aj predseda vlády napriek tomu, že podiel Slovenska je 4 krát vyšší ako podiel Luxemburska, napriek tomu, že máme 3 krát nižšie hlasovacie práva v ECB, tento váš záväzok nepotvrdil parlament...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ako je uvedené vyššie, Počiatek podpísal vládny záväzok na poskytnutie pôžičky. Pôžička ešte musela prejsť hlasovaním v parlamente , kde nebola úspešná.", "analysis_paragraphs": ["ako je uvedené vyššie, Počiatek podpísal vládny záväzok na poskytnutie pôžičky. Pôžička ešte musela prejsť hlasovaním v parlamente , kde nebola úspešná."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaním v parlamente"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/158415_slovenska-pozicka-grecku-je-v-rukach-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:58.811988+00:00"}
{"id": "vr16386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16386", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V jedenástom roku, 2011, sa v priemere vyraďovalo pre nespoluprácu s Úradom práce 4 514 ročne, v roku 2012, 5 644, v roku 2013, keď som nastúpil ja, sme išli na 2 970, ja neviem, v roku 2016 sme niekde na čísle 3,5.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Richter nastúpil do funkcie v apríli 2012. Na základe našej žiadosti nám bola poskytnutá interná štatistika Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o počte vyradených uchádzačov o zamestnanie, v prípade ktorých bola dôvodom vyradenia nespolupráca. Keďže číselné údaje sa zhodujú s tými, ktoré prezentoval minister, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter nastúpil do funkcie v apríli 2012. Na základe našej žiadosti nám bola poskytnutá interná štatistika Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o počte vyradených uchádzačov o zamestnanie, v prípade ktorých bola dôvodom vyradenia nespolupráca. Keďže číselné údaje sa zhodujú s tými, ktoré prezentoval minister, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["nastúpil"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:43.725159+00:00"}
{"id": "vr25772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25772", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Chcel by som pripomenúť, že keď som bol ministrom na životnom prostredí, tak my sme dali trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru, na konateľov alebo na osoby, ktoré konali za spoločnosť Interblue, kvôli 15-miliónovému dlhu. Vtedy špeciálna prokuratúra po 5 mesiacoch vyhodnotila naše trestné oznámenie ako bezdôvodné.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Skutočne 21.Decembra 2010 podalo ministerstvo životného prostredia,ktorého ministrom bol vtedy menovaný József Nagy, trestné oznámenie na predstaviteľov americkej spoločnosti Interblue Group pre podozrenie z podvodu . 20. mája 2011 sa v médiách objavili správy, že Úrad špeciálnej prokuratúry zamietol trestné oznámenie na spoločnosť Interblue Group, s vyjadrením, že Slovenská Republika už na začiatku podpísala maximálne nevýhodnú zmluvu. Avšak ku dňu 7. Októbra sa hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová, že: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,\" s tým že rozhodnutie stále nie je právoplatné, teda vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Sám, poslanec Nagy sa ešte pred zamietnutím vyjadril, že: \"Ministerstvo zastáva názor, že k zločinu zo strany zástupcov Interblue group došlo. Nie je ho pravdepodobne možné preukázať na základe uzatvorenej zmluvy - ako to uvádza prokuratúra, ale na základe zlomyseľného konania zástupcov Interblue group. Preto ministerstvo životného prostredia bude konzultovať možnosť ďalšieho postupu so špecialistami na trestné právo, aby o vine a nevine mohol rozhodnúť súd.\" Tento výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže oficiálne sa tento prípad ešte neukončil a teda 5-mesačná doba o ktorej hovorí pán poslanec Nagy je nedokázateľná, resp. neoveriteľná, vzhľadom na nedostatok informácii z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá toto vyšetrovanie vedie. Zdroje: http://www.enviroportal.sk/clanok/trestne-oznamenie-na-spolocnost-interblue-group-zamietnute http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html pozn : zo stránky gen. prokuratúry sa mi nepodarili zistiť žiadne informácie o tomto prípade", "analysis_paragraphs": ["Skutočne 21.Decembra 2010 podalo ministerstvo životného prostredia,ktorého ministrom bol vtedy menovaný József Nagy, trestné oznámenie na predstaviteľov americkej spoločnosti Interblue Group pre podozrenie z podvodu . 20. mája 2011 sa v médiách objavili správy, že Úrad špeciálnej prokuratúry zamietol trestné oznámenie na spoločnosť Interblue Group, s vyjadrením, že Slovenská Republika už na začiatku podpísala maximálne nevýhodnú zmluvu. Avšak ku dňu 7. Októbra sa hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová, že: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,\" s tým že rozhodnutie stále nie je právoplatné, teda vyšetrovanie ešte nie je ukončené. Sám, poslanec Nagy sa ešte pred zamietnutím vyjadril, že: \"Ministerstvo zastáva názor, že k zločinu zo strany zástupcov Interblue group došlo. Nie je ho pravdepodobne možné preukázať na základe uzatvorenej zmluvy - ako to uvádza prokuratúra, ale na základe zlomyseľného konania zástupcov Interblue group. Preto ministerstvo životného prostredia bude konzultovať možnosť ďalšieho postupu so špecialistami na trestné právo, aby o vine a nevine mohol rozhodnúť súd.\" Tento výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže oficiálne sa tento prípad ešte neukončil a teda 5-mesačná doba o ktorej hovorí pán poslanec Nagy je nedokázateľná, resp. neoveriteľná, vzhľadom na nedostatok informácii z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá toto vyšetrovanie vedie. Zdroje: http://www.enviroportal.sk/clanok/trestne-oznamenie-na-spolocnost-interblue-group-zamietnute http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html pozn : zo stránky gen. prokuratúry sa mi nepodarili zistiť žiadne informácie o tomto prípade"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["http://www.enviroportal.sk/clanok/trestne-oznamenie-na-spolocnost-interblue-group-zamietnute", "http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html"], "url": ["http://www.enviroportal.sk/clanok/trestne-oznamenie-na-spolocnost-interblue-group-zamietnute", "http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:21.163540+00:00"}
{"id": "48239", "numeric_id": 48239, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48239", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Ja si pamätám, že na začiatku volebného obdobia pani prezidentky sa jej opýtali, či si vie predstaviť rozšírenie Severoatlantickej aliancie, ona odpovedala bez mihnutia oka, že vie si to predstaviť, ide o Macedónsko, o Ukrajine nikto nepovedal ani slovo.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka Zuzana Čaputová sa na začiatku svojho obdobia vyjadrila, že každá krajina má právo slobodne sa rozhodnúť, kam chce patriť, vrátane Ukrajiny. Čo sa Severného Macedónska týka, to začalo proces vstupovania do NATO ešte predtým, než prezidentka nastúpila do úradu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO, Jensom Stoltenbergom, 26. júna 2019, teda len 10 dní po jej inaugurácii v príhovore hovorí : ,,Rovnako sa budeme snažiť presadzovať pokračovanie našej podpory vo vzťahu k Ukrajine. Myslím si, že každá krajina má právo sa slobodne a suverénne rozhodnúť, kam chce patriť, napríklad aj do EÚ a NATO. Samozrejme, že Ukrajina v tomto čase najviac potrebuje stabilitu.” Nie je teda pravdou, že by o Ukrajine “nikto nepovedal ani slovo”.\n\nZároveň na tom istom stretnutí diskutovala prezidentka Čaputová s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom o Severnom Macedónsku, ktoré už v tom čase bolo v procese vstupovania do NATO. Vo februári 2019 totižto krajiny Aliancie podpísali jeho prístupový protokol.\n\nZuzana Čaputová už nemala žiadnu možnosť ovplyvniť pozíciu Slovenska k vstupu Severného Macedónska do NATO, nakoľko zmluvu o vstupe ratifikovala Národná rada 4. apríla 2019, teda 2 mesiace pred nástupom prezidentky do svojho úradu. Za vstup Severného Macedónska do NATO vtedy hlasoval aj poslanec Kéry.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Zuzana Čaputová sa na začiatku svojho obdobia vyjadrila, že každá krajina má právo slobodne sa rozhodnúť, kam chce patriť, vrátane Ukrajiny. Čo sa Severného Macedónska týka, to začalo proces vstupovania do NATO ešte predtým, než prezidentka nastúpila do úradu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Prezidentka Zuzana Čaputová na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO, Jensom Stoltenbergom, 26. júna 2019, teda len 10 dní po jej inaugurácii v príhovore hovorí : ,,Rovnako sa budeme snažiť presadzovať pokračovanie našej podpory vo vzťahu k Ukrajine. Myslím si, že každá krajina má právo sa slobodne a suverénne rozhodnúť, kam chce patriť, napríklad aj do EÚ a NATO. Samozrejme, že Ukrajina v tomto čase najviac potrebuje stabilitu.” Nie je teda pravdou, že by o Ukrajine “nikto nepovedal ani slovo”.", "Zároveň na tom istom stretnutí diskutovala prezidentka Čaputová s generálnym tajomníkom Jensom Stoltenbergom o Severnom Macedónsku, ktoré už v tom čase bolo v procese vstupovania do NATO. Vo februári 2019 totižto krajiny Aliancie podpísali jeho prístupový protokol.", "Zuzana Čaputová už nemala žiadnu možnosť ovplyvniť pozíciu Slovenska k vstupu Severného Macedónska do NATO, nakoľko zmluvu o vstupe ratifikovala Národná rada 4. apríla 2019, teda 2 mesiace pred nástupom prezidentky do svojho úradu. Za vstup Severného Macedónska do NATO vtedy hlasoval aj poslanec Kéry."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "diskutovala", "podpísali", "ratifikovala"], "url": ["https://youtu.be/BB4O6MbIdww?t=455", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/516962-caputovu-prijme-belgicky-kral-filip-stretne-sa-aj-so-stoltenbergom-a-junckerom/", "https://www.markiza.sk/spravy/zahranicne/1993255_severne-macedonsko-sa-stalo-clenskym-statom-nato", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42130"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:32.611824+00:00"}
{"id": "vr37975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37975", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Sú tam (v zákonníku práce, pozn.) niektoré inštitúty, ktoré pochádzajú ešte z roku 1965...", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je dosť možné, že sa zachovali niektoré princípy či inštitúty z pôvodného Zákonníka práce (zákona č. 65/1965), ale na druhú stranu sa v zákone č. 311/2001 Z.z. píše, že sa ním ruší predpis č. 65/1965. Či ostali alebo neostali zachované nejaké konkrétne inštitúty, ktoré boli zavedené ešte v roku 1965, sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Je dosť možné, že sa zachovali niektoré princípy či inštitúty z pôvodného Zákonníka práce (zákona č. 65/1965), ale na druhú stranu sa v zákone č. 311/2001 Z.z. píše, že sa ním ruší predpis č. 65/1965. Či ostali alebo neostali zachované nejaké konkrétne inštitúty, ktoré boli zavedené ešte v roku 1965, sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["č. 311/2001 Z.z."], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakonnik-prace/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:05.001959+00:00"}
{"id": "vr31394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31394", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "František Mikoško sa stal ako nováčik predsedom parlamentu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Mikloško sa v slovenskej politike pohybuje od revolúcie v 1989, pričom začínal ako člen Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. Za poslanca ešte bývalej SNR bol zvolený už v prvých porevolučných voľbách v roku 1990, kedy sa zároveň stal aj jej predsedom .\n\nDaniel Lipšic poukazuje na fakt, že sa Mikloško hneď po zvolení, teda ako “nováčik”, stal predsedom parlamentu. Výrok označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["František Mikloško sa v slovenskej politike pohybuje od revolúcie v 1989, pričom začínal ako člen Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. Za poslanca ešte bývalej SNR bol zvolený už v prvých porevolučných voľbách v roku 1990, kedy sa zároveň stal aj jej predsedom .", "Daniel Lipšic poukazuje na fakt, že sa Mikloško hneď po zvolení, teda ako “nováčik”, stal predsedom parlamentu. Výrok označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["František Mikloško", "predsedom"], "url": ["http://volby.sme.sk/r/evolby_mikl/miklosko.html", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr/historia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:06.996804+00:00"}
{"id": "vr33967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33967", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pre porovnanie, myslím si, že na Slovensku bolo evakuovaných zhruba niekoľko desiatok, niečo viac ako 30 ľudí v porovnaní s 1 200 ľuďmi v Maďarsku.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Kaliňák nesprávne uvádza počet evakuovaných v prípade Slovensku, ako aj Maďarska. Na Slovensku bolo evakuovaných až vyše 90 ľudí, v Maďarsku viac ako 2 000 osôb. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na webovej stránke Ministerstva vnútra SR sú k dispozícii informácie o evakuácii obyvateľov SR k 9. júnu 2013 k 18. hodine.\n\nSITA / TASR : V Maďarsku bolo naproti tomu k 8. júnu evakuovaných cca. 2 000 obyvateľov obce Győrújfalu, 38 ľudí z rekreačnej zóny Pilismarótu a z Nagymarosu 30 ľudí . V samotnej Budapešti evakuovali 188 ľudí .", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák nesprávne uvádza počet evakuovaných v prípade Slovensku, ako aj Maďarska. Na Slovensku bolo evakuovaných až vyše 90 ľudí, v Maďarsku viac ako 2 000 osôb. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na webovej stránke Ministerstva vnútra SR sú k dispozícii informácie o evakuácii obyvateľov SR k 9. júnu 2013 k 18. hodine.", "SITA / TASR : V Maďarsku bolo naproti tomu k 8. júnu evakuovaných cca. 2 000 obyvateľov obce Győrújfalu, 38 ľudí z rekreačnej zóny Pilismarótu a z Nagymarosu 30 ľudí . V samotnej Budapešti evakuovali 188 ľudí ."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Komárne", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11037183&p1=11049947", "http://www.teraz.sk/regiony/komarno-povodne-dunaj/48439-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/dunaj-vycina-v-madarsku-evakuovali/684682-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6829411/dunaj-prekonal-v-budapesti-historicky-rekord-a-stupa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:06.471806+00:00"}
{"id": "vr36960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36960", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ten istý pán Dzurinda a pani Radičová, keď je tu taký zákon mediálny, ktorý charakterizuje celá Európa takým spôsobom, akým charakterizuje, tak zrazu pod tlakom, pod tlakom povedia, že no máme nejaké otázniky.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravda.sk ponúka vyjadrenie premiérkinho hovorcu R. Bata zo 7. januára 2011, ktorý tlmocí stanovisko Radicovej k madarskému mediálnemu zákonu: \"Nemlcali sme. Ked predsednícka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týžden sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za štastný. Naozaj vzbudzuje velké otázniky, ci je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlace a hodnotami únie. Slobodu tlace pokladáme za velmi dôležitú, je to pilier demokracie.\" Minister zahranicných vecí M. Dzurinda vyjadril preferenciu problematické body zákona konzultovat priamo s madarskou stranou. Agentúra SITA : \"'My sme sa s madarskou stranou dohodli, že si odkazy nebudeme posielat cez médiá, ale minister zahranicných vecí Mikuláš Dzurinda mieni túto otázku prekonzultovat so svojím madarským partnerom už budúci týžden v Budapešti na zasadnutí rady,' vyhlásil pre agentúru SITA hovorca slovenského rezortu diplomacie Luboš Schwarzbacher.\" Podla jedného z ostatných vyjadrení Dzurindu, kedy uviedol, že \"nový madarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidacné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá\" sa však dá hovorit skôr o tom, že aj slovenská diplomacia priostrila svoje vyjadrenia smerom k Madarsku, už nad rovinu toho, co uvádza Madaric. Stále ale platí, že sa tak nestalo oficiálnou cestou.", "analysis_paragraphs": ["Pravda.sk ponúka vyjadrenie premiérkinho hovorcu R. Bata zo 7. januára 2011, ktorý tlmocí stanovisko Radicovej k madarskému mediálnemu zákonu: \"Nemlcali sme. Ked predsednícka vlády dostala takú otázku, odpovedala. Už minulý týžden sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za štastný. Naozaj vzbudzuje velké otázniky, ci je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlace a hodnotami únie. Slobodu tlace pokladáme za velmi dôležitú, je to pilier demokracie.\" Minister zahranicných vecí M. Dzurinda vyjadril preferenciu problematické body zákona konzultovat priamo s madarskou stranou. Agentúra SITA : \"'My sme sa s madarskou stranou dohodli, že si odkazy nebudeme posielat cez médiá, ale minister zahranicných vecí Mikuláš Dzurinda mieni túto otázku prekonzultovat so svojím madarským partnerom už budúci týžden v Budapešti na zasadnutí rady,' vyhlásil pre agentúru SITA hovorca slovenského rezortu diplomacie Luboš Schwarzbacher.\" Podla jedného z ostatných vyjadrení Dzurindu, kedy uviedol, že \"nový madarský mediálny zákon nie je demokratický pre likvidacné pokuty a tiež pre vytvorenie inštitúcii dozorujúcich médiá\" sa však dá hovorit skôr o tom, že aj slovenská diplomacia priostrila svoje vyjadrenia smerom k Madarsku, už nad rovinu toho, co uvádza Madaric. Stále ale platí, že sa tak nestalo oficiálnou cestou."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Agentúra SITA", "z ostatných vyjadrení"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/orbanov-medialny-zakon-slovensko-nekritizuje-fqk-/sk_domace.asp?c=A110106_201245_sk_domace_p58", "http://www.aktuality.sk/clanok/179780/dzurinda-bude-hovorit-s-martonyim-o-kontroverznom-medialnom-zakone/", "http://spravy.pravda.sk/dzurinda-vztahy-s-madarskom-nemozu-byt-len-o-obcianstve-p2q-/sk_domace.asp?c=A110116_155819_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:06.319136+00:00"}
{"id": "49002", "numeric_id": 49002, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49002", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Minister Vlčan sa zapojil do teda aktivity niektorých reťazcov, ktorí a tu si myslím, že netreba hovoriť o zastropovaní cien, lebo to nie je zastropovanie cien, ale to bola dobrovoľná aktivita týchto reťazcov.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S iniciatívou zastropovanie cien potravín prišli dobrovoľne najväčšie slovenské obchodné reťazce po rokovaní s Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo takéto zastropovanie privítalo a nad iniciatívou prevzalo záštitu, medzi verejnosťou však vyvolalo aj kritiku. Podľa odporcov ide o marketingový ťah, pretože na zoznamy boli vybrané potraviny, ktoré mali stabilnú cenu alebo dokonca klesali. Niektorí sa dokonca obávajú vzniku kartelu. Napriek kritike je minister poľnohospodárstva s iniciatívou spokojný a tento krok oceňuje. Výrok ministra Mikulca hodnotíme ešte ako pravdivý.\n\nS iniciatívou zastropovania cien potravín prišlo osem najväčších obchodných reťazcov. Každý zapojený reťazec si pritom sám určil 30 - 100 druhov potravín, ktorým budú cenu garantovať. Predajná cena nemôže byť vyššia než tá zastropovaná po dobu troch mesiacov.\n\nMinisterstvo pôdohospodárstva prijalo po rokovaní so zástupcami obchodných reťazcov nad iniciatívou záštitu. O dohode informoval dočasný minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.\n\nZastropovanie však napriek podpore Ministerstva pôdohospodárstva zožalo aj vlnu kritiky , najmä od drobných obchodníkov, potravinárov, odborníkov ale aj časti verejnosti.\n\nHlavná časť kritiky smeruje na to, aké potraviny sa obchodníci rozhodli zastropovať. V zoznamoch obchodných reťazcov sú vo väčšej miere obsiahnuté potraviny, pri ktorých sa už cena stabilizovala či dokonca klesala.\n\nNaopak, produkty, ktorých zdražovanie pokračuje v zoznamoch zväčša chýbajú. Platí to napríklad pre bravčovinu či väčšinu druhov čerstvej zeleniny a ovocia.\n\nV zoznamoch zastropovaných cien sa ale objavili prémiové produkty ako napríklad losos, pizza, hranolčeky, lístkové cesto, polotovary či dokonca alkohol.\n\nSpôsob zastropovania sa nepáči ani potravinárom, ktorí to označujú za potenciálne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Podobnú obavu majú aj menší obchodníci, podľa ktorých sa môže stať, že bez regulácie vznikne istý druh kartelu medzi veľkými reťazcami. Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív dokonca tvrdí , že sa jedná o podvod na slovenských domácnostiach.\n\nExminister Ivan Mikloš zastropovanie cien potravín považuje za šikovný marketingový ťah obchodných reťazcov, ktorým chceli predísť regulácie cien od štátu. Tiež dodal, že takáto dohoda obchodníkov môže viesť k potenciálnemu riziku vzniku kartelu.\n\nSamuel Vlčan napriek kritike vyjadril spokojnosť a ocenil tento krok zo strany obchodných reťazcov. Podľa ministra toto opatrenie pomáha hlavne sociálne ohrozeným skupinám.", "analysis_paragraphs": ["S iniciatívou zastropovanie cien potravín prišli dobrovoľne najväčšie slovenské obchodné reťazce po rokovaní s Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo takéto zastropovanie privítalo a nad iniciatívou prevzalo záštitu, medzi verejnosťou však vyvolalo aj kritiku. Podľa odporcov ide o marketingový ťah, pretože na zoznamy boli vybrané potraviny, ktoré mali stabilnú cenu alebo dokonca klesali. Niektorí sa dokonca obávajú vzniku kartelu. Napriek kritike je minister poľnohospodárstva s iniciatívou spokojný a tento krok oceňuje. Výrok ministra Mikulca hodnotíme ešte ako pravdivý.", "S iniciatívou zastropovania cien potravín prišlo osem najväčších obchodných reťazcov. Každý zapojený reťazec si pritom sám určil 30 - 100 druhov potravín, ktorým budú cenu garantovať. Predajná cena nemôže byť vyššia než tá zastropovaná po dobu troch mesiacov.", "Ministerstvo pôdohospodárstva prijalo po rokovaní so zástupcami obchodných reťazcov nad iniciatívou záštitu. O dohode informoval dočasný minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.", "Zastropovanie však napriek podpore Ministerstva pôdohospodárstva zožalo aj vlnu kritiky , najmä od drobných obchodníkov, potravinárov, odborníkov ale aj časti verejnosti.", "Hlavná časť kritiky smeruje na to, aké potraviny sa obchodníci rozhodli zastropovať. V zoznamoch obchodných reťazcov sú vo väčšej miere obsiahnuté potraviny, pri ktorých sa už cena stabilizovala či dokonca klesala.", "Naopak, produkty, ktorých zdražovanie pokračuje v zoznamoch zväčša chýbajú. Platí to napríklad pre bravčovinu či väčšinu druhov čerstvej zeleniny a ovocia.", "V zoznamoch zastropovaných cien sa ale objavili prémiové produkty ako napríklad losos, pizza, hranolčeky, lístkové cesto, polotovary či dokonca alkohol.", "Spôsob zastropovania sa nepáči ani potravinárom, ktorí to označujú za potenciálne porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Podobnú obavu majú aj menší obchodníci, podľa ktorých sa môže stať, že bez regulácie vznikne istý druh kartelu medzi veľkými reťazcami. Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív dokonca tvrdí , že sa jedná o podvod na slovenských domácnostiach.", "Exminister Ivan Mikloš zastropovanie cien potravín považuje za šikovný marketingový ťah obchodných reťazcov, ktorým chceli predísť regulácie cien od štátu. Tiež dodal, že takáto dohoda obchodníkov môže viesť k potenciálnemu riziku vzniku kartelu.", "Samuel Vlčan napriek kritike vyjadril spokojnosť a ocenil tento krok zo strany obchodných reťazcov. Podľa ministra toto opatrenie pomáha hlavne sociálne ohrozeným skupinám."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "prijalo", "rokovaní", "informoval", "kritiky", "obsiahnuté", "označujú", "kartelu", "tvrdí", "považuje", "vyjadril"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3292012/obchodnici-zastropovali-ceny-menej-rozkyvanych-potravin-tym-ktore-drazeju-rychlejsie-sa-vyhli/", "https://www.mpsr.sk/odmietame-spolitizovanie-protiinflacnej-garancie/52---18632/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/03/stovky-potravin-za-garantovane-ceny-stat-sa-dohodol-s-obchodnymi-retazcami/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/03/stovky-potravin-za-garantovane-ceny-stat-sa-dohodol-s-obchodnymi-retazcami/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/677329-kritika-na-vysku-zastropovanych-cien-sa-vali-z-kazdej-strany-upustia-obchodnici-od-tejto-iniciativy", "https://e.dennikn.sk/3292012/obchodnici-zastropovali-ceny-menej-rozkyvanych-potravin-tym-ktore-drazeju-rychlejsie-sa-vyhli/", "https://e.dennikn.sk/3292012/obchodnici-zastropovali-ceny-menej-rozkyvanych-potravin-tym-ktore-drazeju-rychlejsie-sa-vyhli/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/677329-kritika-na-vysku-zastropovanych-cien-sa-vali-z-kazdej-strany-upustia-obchodnici-od-tejto-iniciativy", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ivra-zastropovanie-cien-potravin-je-po/703690-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/687720-i-miklos-v-na-telo-plus-peniaze-na-vojnu-dojdu-putinovi-az-na-buduci-rok", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/677329-kritika-na-vysku-zastropovanych-cien-sa-vali-z-kazdej-strany-upustia-obchodnici-od-tejto-iniciativy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:03.025306+00:00"}
{"id": "48293", "numeric_id": 48293, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48293", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pán Naď podrazil aj svojho šéfa Igora Matoviča, pretože táto proamerická zostava s Čaputovou, Naďom a s Korčokom odstavili Igora Matoviča z pozície premiéra, keď doviezol Sputnik.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spúšťačom koaličnej krízy v roku 2021 bol dovoz ruskej vakcíny Sputnik organizovaný vtedajším premiérom Igorom Matovičom. Strany Za ľudí a SaS spoločne vystupovali proti Matovičovi aj Ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu. Jaroslav Naď túto kritiku odmietal, Matoviča sa zastával a skôr ako výmenu premiéra pripúšťal menšinovú vládu bez SaS a Za ľudí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\n1. marca 2021 Igor Matovič oznámil , že Slovensko kupuje dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V. Matovič priznal , že „celú akciu tajili kvôli tomu, lebo panovali obavy z toho, že sa ju niekto pokúsi zmariť“.\n\n3. marca 2021 strany SaS a Za ľudí vyhlásili, že žiadajú rekonštrukciu vlády výmenou ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý podľa nich nezvládol boj s pandémiou, a predsedu vlády, kvôli jeho konfrontačnému štýlu politiky.\n\n12. marca 2021 podal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) demisiu a jeho funkciou poverila prezidentka Eduarda Hegera.\n\nKoaličná kríza sa skončila 30. marca 2021, kedy Igor Matovič podal demisiu a poverenie na zostavenie novej vlády dostal Eduard Heger.\n\nJaroslav Naď v tomto období kritizoval stranu SaS a podporoval predsedu vlády: „Premiér ani minister zdravotníctva nemajú prečo odstúpiť a ak SaS chce, môže ísť preč z vládnej koalície“. Naď dokonca pripúšťal aj menšinovú vládu v prípade odchodu Za ľudí a SaS z koalície.\n\nV rozhovore pre Denník SME povedal , že „hovoriť o výmene predsedu vlády kvôli tomu, že si to jedna malá strana zmyslí, mi príde nemiestne”. Naďovo Ministerstvo obrany bolo súčasťou dovozu Sputnika na Slovensko, keďže na to poskytlo vojenské nákladné lietadlo.", "analysis_paragraphs": ["Spúšťačom koaličnej krízy v roku 2021 bol dovoz ruskej vakcíny Sputnik organizovaný vtedajším premiérom Igorom Matovičom. Strany Za ľudí a SaS spoločne vystupovali proti Matovičovi aj Ministrovi zdravotníctva Marekovi Krajčímu. Jaroslav Naď túto kritiku odmietal, Matoviča sa zastával a skôr ako výmenu premiéra pripúšťal menšinovú vládu bez SaS a Za ľudí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "1. marca 2021 Igor Matovič oznámil , že Slovensko kupuje dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V. Matovič priznal , že „celú akciu tajili kvôli tomu, lebo panovali obavy z toho, že sa ju niekto pokúsi zmariť“.", "3. marca 2021 strany SaS a Za ľudí vyhlásili, že žiadajú rekonštrukciu vlády výmenou ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý podľa nich nezvládol boj s pandémiou, a predsedu vlády, kvôli jeho konfrontačnému štýlu politiky.", "12. marca 2021 podal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) demisiu a jeho funkciou poverila prezidentka Eduarda Hegera.", "Koaličná kríza sa skončila 30. marca 2021, kedy Igor Matovič podal demisiu a poverenie na zostavenie novej vlády dostal Eduard Heger.", "Jaroslav Naď v tomto období kritizoval stranu SaS a podporoval predsedu vlády: „Premiér ani minister zdravotníctva nemajú prečo odstúpiť a ak SaS chce, môže ísť preč z vládnej koalície“. Naď dokonca pripúšťal aj menšinovú vládu v prípade odchodu Za ľudí a SaS z koalície.", "V rozhovore pre Denník SME povedal , že „hovoriť o výmene predsedu vlády kvôli tomu, že si to jedna malá strana zmyslí, mi príde nemiestne”. Naďovo Ministerstvo obrany bolo súčasťou dovozu Sputnika na Slovensko, keďže na to poskytlo vojenské nákladné lietadlo."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "priznal", "žiadajú", "podal", "podal", "kritizoval", "pripúšťal", "povedal", "poskytlo"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2021/03/na-slovensko-dorazilo-lietadlo-s-vakcinou-sputnik-v-krajci-jej-udeli-vynimku/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/579627-slovaci-poletia-do-ruska-pre-vakcinu-sputnik-v/", "https://domov.sme.sk/c/22609685/prvy-den-koalicnej-krizy-sas-a-za-ludi-spojili-sily.html", "https://domov.sme.sk/c/22616182/marek-krajci-demisia-prezidentka-zuzana-caputova.html", "https://domov.sme.sk/c/22627928/igor-matovic-demisia-vladu-zostavi-heger.html", "https://dennikn.sk/2297278/nad-pokojne-tu-moze-byt-mensinova-vlada-sulik-je-vulgarny-drzy-a-neslusny/", "https://video.sme.sk/c/22610347/rozhovory-zkh-jaroslav-nad-a-koalicna-kriza-video.html?ref=av-center", "https://video.sme.sk/c/22610347/rozhovory-zkh-jaroslav-nad-a-koalicna-kriza-video.html?ref=av-center", "https://dennikn.sk/2290850/z-moskvy-sa-vracia-slovenske-vojenske-nakladne-lietadlo-matovic-mal-cas-na-nakup-sputnika-do-konca-februara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:32.575821+00:00"}
{"id": "vr27375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27375", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nová vlada by išla cestou, takou ako hovorí Ústava SR, že Slovensko je síce trhová ekonomika, no je to trhová ekonomika, ktorá je sociálne a ekologicky orientovaná. Ústava SR, ktorá hovorí o sociálne orientovanej ekonomike a sociálne orientovanom štáte.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Ústave SR, konkrétne v článku 55 prvého oddielu tretej hlavy je uvedené:", "analysis_paragraphs": ["V Ústave SR, konkrétne v článku 55 prvého oddielu tretej hlavy je uvedené:"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústave"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F38FE30121A6A4BAC1257648004A9230_SK/$File/ustava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:05.649635+00:00"}
{"id": "vr31471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31471", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Veľa hovoríme o poistení v zdravotníctve, ale málo si uvedomujeme, že z poistných príspevkov tie platby sú niečo cez 2,1 milióna občanov, ale ten zbytok sú platby štátu. Čiže opäť z daní a zo štátneho rozpočtu. A že klesá prispievateľov do zdravotníctva cez poistné príspevky, ale narastá ten počet platcov, za ktorých má platiť štát. Od roku 2006 sa platby štátu do zdravotníctva zvýšili o vyše 70 %.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pokles platiteľov do systému sociálneho poistenia súvisí s demografickými zmenami. Pokles platiteľov alebo odvádzateľov poistného bol v roku 2009 spôsobený predovšetkým hospodárskou krízou, ktorá spôsobila vysokú nezamestnanosť v dôsledku čoho zaniklo mnoho zamestnávateľov a tak aj počet odvádzateľov poistného. Tým pádom klesá počet prispievateľov a narastá počet ľudí, za ktorých platí štát.", "analysis_paragraphs": ["Pokles platiteľov do systému sociálneho poistenia súvisí s demografickými zmenami. Pokles platiteľov alebo odvádzateľov poistného bol v roku 2009 spôsobený predovšetkým hospodárskou krízou, ktorá spôsobila vysokú nezamestnanosť v dôsledku čoho zaniklo mnoho zamestnávateľov a tak aj počet odvádzateľov poistného. Tým pádom klesá počet prispievateľov a narastá počet ľudí, za ktorých platí štát."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["súvisí", "Pokles", "odvádzateľov", "nezamestnanosť", "zamestnaných"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/do-dochodku-sa-pojde-neskor-zmenia-sa-aj-penzie/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sp-vlani-uspesna-s-vyberom-poistneh/78876-clanok.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-62750?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsi_grt_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:09.728681+00:00"}
{"id": "49145", "numeric_id": 49145, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49145", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "3,5 roka tu mohli využiť tie finančné prostriedky na výstavbu Rázsoch, dali si to do programového vyhlásenia vlády, o ktorom hlasoval aj pán Valášek a tie Rázsochy nebudú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády SR v oblasti zdravotníctva sľubovalo zvýšenú kvalitu, spravodlivosť aj výstavbu nových regionálnych nemocníc. Vláda plánovala do piatich rokov vybudovať komplexnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave na Rázsochách. Za toto programové vyhlásenie hlasovalo 93 poslancov zo 141 prítomných. Medzi nimi bol aj vtedajší poslanec za stranu Za ľudí Tomáš Valášek.\n\nPri stretnutí výboru pre zdravotníctvo sa poslanci na jar 2023 zhodli na tom, že nemocnica sa nestíha postaviť v rámci plánu obnovy. 281 miliónov eur, ktoré mali slúžiť na jej výstavbu, sa rozdelia medzi regionálne nemocnice. Súčasný minister zdravotníctva, Michal Palkovič, sa začiatkom júna vyjadril , že projekt má nedostatky, ktorých odstránenie by mohlo trvať tri až šesť mesiacov, preto chcú začať jednať s inými nemocnicami.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády SR v oblasti zdravotníctva sľubovalo zvýšenú kvalitu, spravodlivosť aj výstavbu nových regionálnych nemocníc. Vláda plánovala do piatich rokov vybudovať komplexnú univerzitnú nemocnicu v Bratislave na Rázsochách. Za toto programové vyhlásenie hlasovalo 93 poslancov zo 141 prítomných. Medzi nimi bol aj vtedajší poslanec za stranu Za ľudí Tomáš Valášek.", "Pri stretnutí výboru pre zdravotníctvo sa poslanci na jar 2023 zhodli na tom, že nemocnica sa nestíha postaviť v rámci plánu obnovy. 281 miliónov eur, ktoré mali slúžiť na jej výstavbu, sa rozdelia medzi regionálne nemocnice. Súčasný minister zdravotníctva, Michal Palkovič, sa začiatkom júna vyjadril , že projekt má nedostatky, ktorých odstránenie by mohlo trvať tri až šesť mesiacov, preto chcú začať jednať s inými nemocnicami."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["sľubovalo", "hlasovalo", "slúžiť", "vyjadril"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?programove-vyhlasenie-vlady", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43893", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/669809-razsochy-z-planu-obnovy-nebudu-stat-nevie-odkial-na-ne-teraz-zoberie-peniaze/", "https://www.aktuality.sk/clanok/aqT1VcX/plan-obnovy-nemocnica-na-bratislavskych-razsochach-nebude-minister-palkovic-hovori-ze-nastal-bod-zlomu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:25.163980+00:00"}
{"id": "vr17599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17599", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...ten fínsky model, ktorý doručuje aj dlhodobo medzinárodne najlepšie uznávané výsledky aj v tých testovaniach PISA (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas šiestich doteraz uskutočnených testovaní PISA, Fínsko sa umiestnilo vždy na popredných miestach v rámci testovaných krajín. Posledné testovanie bolo v roku 2015 , kedy sa Fínsko spomedzi 70 testovaných vzdelávacích systémov sveta umiestnilo v kategórií vedecká gramotnosť na piatom mieste, v kategórií čítanie a gramotnosť na štvrtom mieste a v kategórií matematická gramotnosť na 11. mieste. Rovnako úspešné boli pre Fínsko aj predošlé testovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"aXp1E\"]={},window.datawrapper[\"aXp1E\"].embedDeltas={\"100\":571,\"200\":463,\"300\":409,\"400\":382,\"500\":382,\"700\":382,\"800\":355,\"900\":355,\"1000\":355},window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-aXp1E\"),window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"aXp1E\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"aXp1E\"==b)window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Uvedená tabuľka nám ukazuje umiestnenie Fínska v rámci všetkých, doteraz uskutočnených testovaní. Ako nám ukazujú údaje, Fínsko sa častokrát umiestnilo na popredných miestach, v niektorých kategóriach dokonca na prvom mieste spomedzi všetkých testovaných krajín. Len pre porovnanie v poslednom testovaní v kategórií čítanie a gramotnosť Slovensko sa umiestnilo na 38. mieste pod priemerom OECD, v kategórií matematická gramotnosť na 35.mieste a v kategórií vedecká gramotnosť taktiež na 35. mieste. PISA (The Program for International Student Assessment) — Program na medzinárodné hodnotenie študentov je systém medzinárodného hodnotenia, ktorý sa zameriava na schopností 15-ročných študentov v literárnej, matematickej a vedeckej gramotnosti. Tento program je sponzorovaný OECD. V roku 2000 sa konalo prvé testovanie schopností žiakov, na ktorom participovalo celkovo 32 krajín (28 členských štátov OECD a 4 nečlenské). Slovensko sa podľa Highlights From PISA 2006 ( .pdf, s. 15) prvýkrát do testovania zapojilo v roku 2003. Tento program sa koná v trojročných intervaloch, zatiaľ sa testovalo šesťkrát, pričom v roku 2018 sa uskutoční siedme. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas šiestich doteraz uskutočnených testovaní PISA, Fínsko sa umiestnilo vždy na popredných miestach v rámci testovaných krajín. Posledné testovanie bolo v roku 2015 , kedy sa Fínsko spomedzi 70 testovaných vzdelávacích systémov sveta umiestnilo v kategórií vedecká gramotnosť na piatom mieste, v kategórií čítanie a gramotnosť na štvrtom mieste a v kategórií matematická gramotnosť na 11. mieste. Rovnako úspešné boli pre Fínsko aj predošlé testovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"aXp1E\"]={},window.datawrapper[\"aXp1E\"].embedDeltas={\"100\":571,\"200\":463,\"300\":409,\"400\":382,\"500\":382,\"700\":382,\"800\":355,\"900\":355,\"1000\":355},window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-aXp1E\"),window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"aXp1E\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"aXp1E\"==b)window.datawrapper[\"aXp1E\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Uvedená tabuľka nám ukazuje umiestnenie Fínska v rámci všetkých, doteraz uskutočnených testovaní. Ako nám ukazujú údaje, Fínsko sa častokrát umiestnilo na popredných miestach, v niektorých kategóriach dokonca na prvom mieste spomedzi všetkých testovaných krajín. Len pre porovnanie v poslednom testovaní v kategórií čítanie a gramotnosť Slovensko sa umiestnilo na 38. mieste pod priemerom OECD, v kategórií matematická gramotnosť na 35.mieste a v kategórií vedecká gramotnosť taktiež na 35. mieste. PISA (The Program for International Student Assessment) — Program na medzinárodné hodnotenie študentov je systém medzinárodného hodnotenia, ktorý sa zameriava na schopností 15-ročných študentov v literárnej, matematickej a vedeckej gramotnosti. Tento program je sponzorovaný OECD. V roku 2000 sa konalo prvé testovanie schopností žiakov, na ktorom participovalo celkovo 32 krajín (28 členských štátov OECD a 4 nečlenské). Slovensko sa podľa Highlights From PISA 2006 ( .pdf, s. 15) prvýkrát do testovania zapojilo v roku 2003. Tento program sa koná v trojročných intervaloch, zatiaľ sa testovalo šesťkrát, pričom v roku 2018 sa uskutoční siedme. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["2015", "Slovensko", ".pdf,"], "url": ["https://nces.ed.gov/surveys/pisa/pisa2015/index.asp", "https://data.oecd.org/pisa/reading-performance-pisa.htm#indicator-chart", "https://nces.ed.gov/pubs2008/2008016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:39.882549+00:00"}
{"id": "45706", "numeric_id": 45706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45706", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vy ste neznížili dlh Slovenskej republiky. Vy ste ho len percentuálne znížili tým, že narástla ekonomika a tým pádom percento, ale vy ste nesplatili z toho dlhu ani korunu.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď prebral v roku 2012 vládu Smer, Slovensko malo verejný dlh vo výške 38 miliárd eur. V roku 2019 už bol 45,2 miliárd eur. Nominálnu hodnotu dlhu neznížila ani prvá vláda SMER-u. Na jej začiatku v roku 2006 bol verejný dlh približne 15,5 miliárd eur - na konci roku 2010 dosahoval takmer 28 miliárd eur. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa však znižoval s rastom HDP. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Keď prebral v roku 2012 vládu Smer, Slovensko malo verejný dlh vo výške 38 miliárd eur. V roku 2019 už bol 45,2 miliárd eur. Nominálnu hodnotu dlhu neznížila ani prvá vláda SMER-u. Na jej začiatku v roku 2006 bol verejný dlh približne 15,5 miliárd eur - na konci roku 2010 dosahoval takmer 28 miliárd eur. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa však znižoval s rastom HDP. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["malo", "znižoval"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/89497ed1-2d75-465b-9085-dace4b33c614/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAojfZ0wCu4yl28AeXDmDFUJuPgApxf31F00tmGpMeqoukmd23u3pPOMZ7HFdJX5wSWdRVclH3Q-x8C2nAZjODA8yWBILFl83Kn9-bXmTj3VsAW60_Q_DIv3rrhWWAZeP4Nn-LYxxnlWxkjg912iU56s6oqJ5QcpYaqEPdlspNXwnUNW3SXzXoOyHPameu5VJxNJB5pDayHDtFLjAbHZNMWCkhmWNYY_kmK4748CH0birvGAfeWRz-8Oce9y26BGBLz4aA-9HaDQkBTqae45V_Q2CSH_-G3HIwleEVwMMw3Cy3W_C25j0ExPBgFUVK0pkAPDr4oFLQd20aFO_6Qgw4qsbeXvDmH5vkA17guEhLfchKHXTKKBBKmWVarmMTMk5t8f35OeZqtOpKiheJ9_9jtpSO2T7MH07KfiLzsXSN9x-l8iolTFFb8SRa0eo_WvXfcimb7pMGGgzDoJ_q-nQRelaXGvyNktedivYWiZsyKhm5FgU6r_2fsxXydkza6XXgd3e_AAD-R2E!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:57.646085+00:00"}
{"id": "vr33425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33425", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Predvečerom (15. marca 2013, pozn.) v noci bolo schválených 10 miliárd eur pre Cyprus. V podstate Slovensko tam prispeje opäť sumou 100 miliónov eur.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko sa bude v prípade pomoci pre Cyprus v objeme 10 mld., podieľať sumou približne 100 miliónov euro len v prípade, ak táto pomoc pôjde z dočasného eurovalu. V prípade ak pomoc pre Cyprus pôjde z trvalého eurovalu, v ktorom má Slovensko dočasne znížený príspevok, by sme sa podieľali sumou približne 80 až 70 miliónov euro. R. Sulík zámerne uvádza najvyšší možný príspevok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Slovenský podiel na trvalom eurovale (str. 26) je podľa zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme 5,768 miliardy eur z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur. Slovenský podiel v eurovale predstavuje percentuálny podiel 0,824% (zmluva o ESM s. 34). Slovensko bude platiť znížený príspevok do trvalého eurovalu (.pdf, s. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v dočasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. Podiel 0,824% z 10 miliárd je približne 82 miliónov euro. R. Sulík by mal pravdu len vtedy ak by neplatila pre Slovensko výnimka a podiel na eurovale by bol približne 1%, čo by predstavovalo z pomoci 10 mld. euro pre Cyprus približne 100 miliónov euro. Richard Sulík nezohľadňuje dočasne znížený príspevok, ktorý platí až do roka 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zahraničných zdrojov ( Spiegel , WSJ ) by malo ísť 10 mld. euro pre Cyprus z trvalého eurovalu (ESM). Oficiálny dokument EFSF (dočasného eurovalu, s. 23) uvádza, že pomoc, o ktorú Cyprus požiadal v lete 2012, môže ísť buď z trvalého alebo dočasného eurovalu. Samotní predstavitelia SaS uvádzajú , že v prípade pomoci pre Cyprus z trvalého eurovalu sa bude Slovensko podieľať sumou 70 miliónov a v prípade pomoci z dočasného eurovalu sumou 100 miliónov euro. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa bude v prípade pomoci pre Cyprus v objeme 10 mld., podieľať sumou približne 100 miliónov euro len v prípade, ak táto pomoc pôjde z dočasného eurovalu. V prípade ak pomoc pre Cyprus pôjde z trvalého eurovalu, v ktorom má Slovensko dočasne znížený príspevok, by sme sa podieľali sumou približne 80 až 70 miliónov euro. R. Sulík zámerne uvádza najvyšší možný príspevok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Slovenský podiel na trvalom eurovale (str. 26) je podľa zmluvy o Európskom stabilizačnom mechanizme 5,768 miliardy eur z celkového objemu záruk v objeme 700 miliardy eur. Slovenský podiel v eurovale predstavuje percentuálny podiel 0,824% (zmluva o ESM s. 34). Slovensko bude platiť znížený príspevok do trvalého eurovalu (.pdf, s. 34) po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021). Od roku 2021 bude náš podiel rovnaký ako bol v dočasnom eurovale, teda vo výške 0,99%. Podiel 0,824% z 10 miliárd je približne 82 miliónov euro. R. Sulík by mal pravdu len vtedy ak by neplatila pre Slovensko výnimka a podiel na eurovale by bol približne 1%, čo by predstavovalo z pomoci 10 mld. euro pre Cyprus približne 100 miliónov euro. Richard Sulík nezohľadňuje dočasne znížený príspevok, ktorý platí až do roka 2021. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa zahraničných zdrojov ( Spiegel , WSJ ) by malo ísť 10 mld. euro pre Cyprus z trvalého eurovalu (ESM). Oficiálny dokument EFSF (dočasného eurovalu, s. 23) uvádza, že pomoc, o ktorú Cyprus požiadal v lete 2012, môže ísť buď z trvalého alebo dočasného eurovalu. Samotní predstavitelia SaS uvádzajú , že v prípade pomoci pre Cyprus z trvalého eurovalu sa bude Slovensko podieľať sumou 70 miliónov a v prípade pomoci z dočasného eurovalu sumou 100 miliónov euro. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["trvalom eurovale", "zmluvy", "Spiegel", "WSJ", "EFSF", "uvádzajú"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/EFSF%20FAQ%2004032013.pdf", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/EFSF%20FAQ%2004032013.pdf", "http://www.spiegel.de/international/europe/savers-will-be-hit-as-part-of-deal-to-bail-out-cyprus-a-889252.html", "http://online.wsj.com/article/SB10001424127887323415304578366082331307780.html", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/EFSF%20FAQ%2004032013.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6737426/vynutenou-danou-na-cypre-stratia-nasi-financnici-aj-rusi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:10.722135+00:00"}
{"id": "43374", "numeric_id": 43374, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43374", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "On (Andrej Kiska, pozn.) dokonca využil inštitút účinnej ľútosti, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Kiska využil inštitút účinnej ľútosti v súvislosti s daňovou kauzou svojej firmy KTAG. Vďaka doplateniu chýbajúcej dane z príjmov trestnosť trestného činu zanikla a vyšetrovanie bolo zastavené. Nie je však možné konštatovať, že Kiska sa vyhol trestnému stíhaniu práve vďaka účinnej ľútosti, keďže zastával funkciu prezidenta SR a oplýval tak trestnoprávnou imunitou. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Inštitút účinnej ľútosti je ustanovený zákonom č. 300/2005 Z. z., trestný zákon, jeho vymedzenie nájdeme v § 85-86 . Podľa tohto zákona trestnosť niektorých trestných činov “zaniká, ak páchateľ dobrovoľne", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska využil inštitút účinnej ľútosti v súvislosti s daňovou kauzou svojej firmy KTAG. Vďaka doplateniu chýbajúcej dane z príjmov trestnosť trestného činu zanikla a vyšetrovanie bolo zastavené. Nie je však možné konštatovať, že Kiska sa vyhol trestnému stíhaniu práve vďaka účinnej ľútosti, keďže zastával funkciu prezidenta SR a oplýval tak trestnoprávnou imunitou. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Inštitút účinnej ľútosti je ustanovený zákonom č. 300/2005 Z. z., trestný zákon, jeho vymedzenie nájdeme v § 85-86 . Podľa tohto zákona trestnosť niektorých trestných činov “zaniká, ak páchateľ dobrovoľne"], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["§ 85-86", "decembra 2015", "písalo", "čl. 107"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160101.html#predpis.cast-prva.hlava-tretia.skupinaParagrafov-ucinna_lutost", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/445983-vysetrovanie-podvodu-s-dph-u-kisku-je-obnovene/", "https://slovensko.hnonline.sk/1025081-kisku-vysetrovala-policia-pre-vydavky-na-kampan-prezident-reagoval-na-obvinenie", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-107"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:20.422053+00:00"}
{"id": "vr29131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29131", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Chcem povedať toľko, vy sám viete a poznáte Ústavu Slovenskej republiky o tom, že ekonomické veci týkajúce sa štátneho rozpočtu, dopadov na odvody, dopadov na tieto všetky veci, sú vylúčené z referenda a veľmi radi by sme ich v referende riešili...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v čl. 93 (3) Ústavy SR sa uvádza nasledovné: \"Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v čl. 93 (3) Ústavy SR sa uvádza nasledovné: \"Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.\""], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://http://www.vop.gov.sk/ustava-slovenskej-republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:27.293883+00:00"}
{"id": "vr32013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32013", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy máte teraz odvahu kritizovať opatrenie v oblasti živnostníkov, keď živnostníci samotní súhlasia? S vami nesúhlasili.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyjadrenia Petra Kažimíra o tom, že živnostníci s týmto návrhom súhlasia sa zhodujú s vyjadrením zástupcu živnostníkov. Ohľadne nového zákona pripravovaného Smerom-SD, ktorý by zvýšil vymeriavací základ odvodov podľa Vojtecha Gottschalla (predseda Slovenskej živnostníckej komory), ktorý sa vyjadril ( TA3 , SITA, 12. júna 2012) \"Veci, ktoré boli dnes dohodnuté, vychádzali z reálnej skutočnosti, podmienok, ktoré boli na začiatku našich rokovaní navrhnuté a ktoré boli dnešným dňom vyrokované,\" Zvýšenie vymeriavacieho základu a zmena konštánt podľa neho zvýšia odvodové povinnosti na sociálne zabezpečenie u jednotlivých skupín živnostníkov. Minister práce a sociálnych vecí sa už dávnejšie so zástupcami živnostníkov dohodol na zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu na výpočet odvodov pre živnostníkov zo 44,2% na 50% priemernej mzdy na Slovensku. V zákone sa okrem iného navrhuje ( sme.sk ):\n\nSociálne a zdravotné odvody sa môžu platiť z vyššieho základu ako dnes. Vláda chce zrušiť koeficienty 2 a 2,14.\n\nZákon, ktorý bol pripravovaný počas vlády Ivety Radičovej o reforme odvodového systému, sa mal čiastočne nepriaznivo dotknúť živnostníkov.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenia Petra Kažimíra o tom, že živnostníci s týmto návrhom súhlasia sa zhodujú s vyjadrením zástupcu živnostníkov. Ohľadne nového zákona pripravovaného Smerom-SD, ktorý by zvýšil vymeriavací základ odvodov podľa Vojtecha Gottschalla (predseda Slovenskej živnostníckej komory), ktorý sa vyjadril ( TA3 , SITA, 12. júna 2012) \"Veci, ktoré boli dnes dohodnuté, vychádzali z reálnej skutočnosti, podmienok, ktoré boli na začiatku našich rokovaní navrhnuté a ktoré boli dnešným dňom vyrokované,\" Zvýšenie vymeriavacieho základu a zmena konštánt podľa neho zvýšia odvodové povinnosti na sociálne zabezpečenie u jednotlivých skupín živnostníkov. Minister práce a sociálnych vecí sa už dávnejšie so zástupcami živnostníkov dohodol na zvýšení minimálneho vymeriavacieho základu na výpočet odvodov pre živnostníkov zo 44,2% na 50% priemernej mzdy na Slovensku. V zákone sa okrem iného navrhuje ( sme.sk ):", "Sociálne a zdravotné odvody sa môžu platiť z vyššieho základu ako dnes. Vláda chce zrušiť koeficienty 2 a 2,14.", "Zákon, ktorý bol pripravovaný počas vlády Ivety Radičovej o reforme odvodového systému, sa mal čiastočne nepriaznivo dotknúť živnostníkov."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "sme.sk", "nepriaznivo dotknúť", "tu"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1000801/pausalne-vydavky-sa-ohranicia-stropom-420-eur-mesacne.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6396500/zivnostnici-zaplatia-viac-na-odvodoch.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5827398/zrusenie-pausalnych-vydavkov-zivnostnikov-zaboli.html", "http://www.szk.sk/files/uvodna-stranka/stanovisko-k-navrhu-reformy-odvodov-03-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:08.323038+00:00"}
{"id": "vr38985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38985", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Čo sa týka zainteresovanosti privátneho sektora, môžme mať debaty o tom, do akej miery koľko, ale pravdou je skutočnosť, že napríklad aj z dohody, v dohode z 21.7., kedy sa stretli lídri eurozóny s prezidentom Rompuyom, tak táto klauzule je tam dokonca v dvoch bodoch.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovisko , Rady EU z 21.7, skutočne hovorí o účasti privátneho sektora v dvoch bodoch: \"We agree to support a new programme for Greece and, together with the IMF and the voluntary contribution of the private sector, to fully cover the financing gap\" \"The financial sector has indicated its willingness to support Greece on a voluntary basis through a menu of options further strengthening overall sustainability. The net contribution of the private sector is estimated at 37 billion euro\". \"For the period 2011-2019, the total net contribution of the private sector involvement is estimated at 106 billion euro\".", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko , Rady EU z 21.7, skutočne hovorí o účasti privátneho sektora v dvoch bodoch: \"We agree to support a new programme for Greece and, together with the IMF and the voluntary contribution of the private sector, to fully cover the financing gap\" \"The financial sector has indicated its willingness to support Greece on a voluntary basis through a menu of options further strengthening overall sustainability. The net contribution of the private sector is estimated at 37 billion euro\". \"For the period 2011-2019, the total net contribution of the private sector involvement is estimated at 106 billion euro\"."], "analysis_date": "2011-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Stanovisko"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/123978.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:18.869896+00:00"}
{"id": "vr34802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34802", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Máme Lotyšsko, ktoré síce de jure euro  nemá, ale de facto má, pretože majú fixný kurz, nie plávajúci, ako má Maďarsko alebo my sme mali tiež plávajúci.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikloš má pravdu s fixným kurzom lotyšského latu k euru.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš má pravdu s fixným kurzom lotyšského latu k euru."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["fixným kurzom"], "url": ["http://www.bank.lv/eng/main/fa/monpolicy/exchange_rate_policy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:17.277967+00:00"}
{"id": "vr14263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14263", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "Zriaďovatelia si celkom neoprávnene okrem počtu zapojených učiteľov pýtajú aj menné zoznamy...Ja som si pozeral zákon 596. Tam to nevidím medzi právomocami zriaďovateľov takto postupovať.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácií zo zákona 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov hodnotíme výrok ako pravdivý. Zákon naozaj spomínanú problematiku neupravuje. Právo na štrajk je podstatou čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Bronislav Kočan mal na mysli zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zákon nerieši menné zoznamy vyučujúcich, ktorí taktiež ani nemajú (podľa zákona) povinnosť oznamovať svoju účasť na štrajku. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácií zo zákona 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov hodnotíme výrok ako pravdivý. Zákon naozaj spomínanú problematiku neupravuje. Právo na štrajk je podstatou čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Bronislav Kočan mal na mysli zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zákon nerieši menné zoznamy vyučujúcich, ktorí taktiež ani nemajú (podľa zákona) povinnosť oznamovať svoju účasť na štrajku. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["596/2003", "čl. 37 ods. 4", "596/2003"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjQ49bX4MXKAhVH_nIKHYC7CloQFggbMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F6585.rtf&usg=AFQjCNGHuPe0VRUZVHTHizJaU2YkXOQ9JA", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjQ49bX4MXKAhVH_nIKHYC7CloQFggbMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F6585.rtf&usg=AFQjCNGHuPe0VRUZVHTHizJaU2YkXOQ9JA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:38.838586+00:00"}
{"id": "50045", "numeric_id": 50045, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50045", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Tú analýzu, o ktorej ste hovorili, u Závodského nikto nevidel a nebola diskusia k tejto nemocnici a nikto nevieme, čo sa tam vlastne ide stavať, či tam bude alebo nebude pôrodnica, či tam bude pericentrum, nebude atď.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O analýze, na základe ktorej vyšlo ako najlepšie riešenie postaviť novú nemocnicu vo Vajnoroch, hovorili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. V relácií Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres Šaško povedal, že analýzu robili vlastnými analytickými kapacitami ( video od 10:25) na ministerstve zdravotníctva. Z tejto analýzy podľa neho vyplynulo, že lokalita Vajnory je najvhodnejšia. Táto analýza doposiaľ nebola zverejnená, aj keď minister zdravotníctva ju sľúbil predstaviť do konca mája 2025. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV relácií Braňo Závodský Naživo minister zdravotníctva Kamil Šaško hovoril, že pri výbere lokality pre novú nemocnicu vychádzali z viacerých štúdií, ktoré boli urobené v minulosti a zároveň z iných projektov nemocníc. „Prešli sme si všetky možné aj nemožné alternatívy, dostupné analýzy, projekty z Martinu, z Prešova. Dali sme to dokopy. Tu sme nemuseli vymýšľať koleso.” ( video od 5:25)\n\nO tom, že analýza je hotová, hovoril minister zdravotníctva Kamil Šaško aj 29. mája 2025 po mimoriadnom zasadnutí zdravotníckeho výboru. „Analýza je hotová. Samozrejme, je veľmi rozsiahla, nestála nás ani cent, pretože už máme kopu kadejakých analýz.“\n\nAnalýzu, ktorá mala identifikovať najlepšiu lokalitu pre novú nemocnicu v Bratislave, spomínal už začiatkom mája 2025 minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok v relácii O 5 minút 12, keď vyhlásil : „Minister zdravotníctva nechal urobiť analýzu a on vám vo veľmi krátkom čase aj odprezentuje, kde posúdil všetky varianty, aj lokáciu v rámci Rázsoch, aj lokáciu v rámci Ružinova a jednoznačne najlepšou lokáciou vychádza územie vo Vajnoroch.“\n\nV súvislosti so zverejnením analýzy v relácií Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres minister zdravotníctva Kamil Šaško povedal, že dáta, z ktorých vychádzali, budú zverejnené: „Všetky tieto dáta z ktorých sme vychádzali, a to je veľmi dôležité, budú.” ( video od 9:48\n\nMinister prisľúbil ich zverejnenie na konci mája 2025, keď povedal: „A v poslednom májovom týždni pozývam aj vás aj širokú aj mediálnu a odbornú obec kde budú zorganizované rozsiahle verejné, keď chcete, raňajky s médiami kde bude všetko.” ( video od 10:07). Zatiaľ nie sú známe informácie, že by sa tieto raňajky konali a ani štúdia zatiaľ nebola zverejnená.\n\nVýstavbu novej koncovej nemocnice vo Vajnoroch oznámili predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister zdravotníctva Kamil Šaško na tlačovej konferencii 29. apríla 2025. Nemocnica by mala mať 950 lôžok a očakáva sa, že ročne bude slúžiť vyše 44-tisíc hospitalizovaným pacientom. Rozpočet na výstavbu sa odhaduje na 1,2 miliardy eur. S výstavbou nemocnice by sa malo začať na jeseň 2025 a postavená by mala byť najneskôr do roku 2030.", "analysis_paragraphs": ["O analýze, na základe ktorej vyšlo ako najlepšie riešenie postaviť novú nemocnicu vo Vajnoroch, hovorili minister vnútra Matúš Šutaj Eštok aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. V relácií Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres Šaško povedal, že analýzu robili vlastnými analytickými kapacitami ( video od 10:25) na ministerstve zdravotníctva. Z tejto analýzy podľa neho vyplynulo, že lokalita Vajnory je najvhodnejšia. Táto analýza doposiaľ nebola zverejnená, aj keď minister zdravotníctva ju sľúbil predstaviť do konca mája 2025. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V relácií Braňo Závodský Naživo minister zdravotníctva Kamil Šaško hovoril, že pri výbere lokality pre novú nemocnicu vychádzali z viacerých štúdií, ktoré boli urobené v minulosti a zároveň z iných projektov nemocníc. „Prešli sme si všetky možné aj nemožné alternatívy, dostupné analýzy, projekty z Martinu, z Prešova. Dali sme to dokopy. Tu sme nemuseli vymýšľať koleso.” ( video od 5:25)", "O tom, že analýza je hotová, hovoril minister zdravotníctva Kamil Šaško aj 29. mája 2025 po mimoriadnom zasadnutí zdravotníckeho výboru. „Analýza je hotová. Samozrejme, je veľmi rozsiahla, nestála nás ani cent, pretože už máme kopu kadejakých analýz.“", "Analýzu, ktorá mala identifikovať najlepšiu lokalitu pre novú nemocnicu v Bratislave, spomínal už začiatkom mája 2025 minister vnútra a predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok v relácii O 5 minút 12, keď vyhlásil : „Minister zdravotníctva nechal urobiť analýzu a on vám vo veľmi krátkom čase aj odprezentuje, kde posúdil všetky varianty, aj lokáciu v rámci Rázsoch, aj lokáciu v rámci Ružinova a jednoznačne najlepšou lokáciou vychádza územie vo Vajnoroch.“", "V súvislosti so zverejnením analýzy v relácií Braňo Závodský Naživo v rádiu Expres minister zdravotníctva Kamil Šaško povedal, že dáta, z ktorých vychádzali, budú zverejnené: „Všetky tieto dáta z ktorých sme vychádzali, a to je veľmi dôležité, budú.” ( video od 9:48", "Minister prisľúbil ich zverejnenie na konci mája 2025, keď povedal: „A v poslednom májovom týždni pozývam aj vás aj širokú aj mediálnu a odbornú obec kde budú zorganizované rozsiahle verejné, keď chcete, raňajky s médiami kde bude všetko.” ( video od 10:07). Zatiaľ nie sú známe informácie, že by sa tieto raňajky konali a ani štúdia zatiaľ nebola zverejnená.", "Výstavbu novej koncovej nemocnice vo Vajnoroch oznámili predseda strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a minister zdravotníctva Kamil Šaško na tlačovej konferencii 29. apríla 2025. Nemocnica by mala mať 950 lôžok a očakáva sa, že ročne bude slúžiť vyše 44-tisíc hospitalizovaným pacientom. Rozpočet na výstavbu sa odhaduje na 1,2 miliardy eur. S výstavbou nemocnice by sa malo začať na jeseň 2025 a postavená by mala byť najneskôr do roku 2030."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["video", "video", "hovoril", "vyhlásil", "video", "video", "oznámili", "mala", "začať"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=gDgQXP5VgE0", "https://www.youtube.com/watch?v=gDgQXP5VgE0", "https://spravy.stvr.sk/2025/05/opozicia-ma-pochybnosti-ci-sa-novu-nemocnicu-vo-vajnoroch-podari-dokoncit-a-chce-odpovede-vlada-ju-povazuje-za-prioritu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/750675-pri-vystavbe-nemocnice-su-samospravy-s-vajnormi-podla-sutaja-estoka-spokojne-simecka-citi-vylucenie-z-rozhodovania/", "https://www.youtube.com/watch?v=gDgQXP5VgE0", "https://www.youtube.com/watch?v=gDgQXP5VgE0", "https://www.ta3.com/relacia/992025/tb-m-sutaja-estoka-a-k-saska-o-planoch-hlasu-sd-a-novej-nemocnici", "https://domov.sme.sk/c/23484103/univerzitna-nemocnica-bratislava-vajnory-hlas.html", "https://dennikn.sk/4607959/nova-bratislavska-nemocnica-bude-vo-vajnoroch-postavi-ju-kalinak-a-volat-sa-bude-po-stefanikovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:23.376040+00:00"}
{"id": "vr31120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31120", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Výška pokút je prehnane vysoká. 700 € na mieste je pre menšiu firmu alebo vodiča likvidačné. V oblasti pokút vôbec nie je riešený rozdiel medzi úmyselným a neúmyselným porušením.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana SaS vo svojom volebnom programe maximálnu výšku blokovej pokuty navyšuje o 50 eur. Podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno v blokovom konaní uložiť pokutu maximálne vo výške 650 eur , a to v nasledujúcich prípadoch:\n\na) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,\n\nb) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,\n\nc) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,\n\nd) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,\n\ne) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme,\n\nf) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,\n\ng) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,\n\nh) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac,\n\ni) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS vo svojom volebnom programe maximálnu výšku blokovej pokuty navyšuje o 50 eur. Podľa Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch možno v blokovom konaní uložiť pokutu maximálne vo výške 650 eur , a to v nasledujúcich prípadoch:", "a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,", "b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,", "c) vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak sa učí viesť motorové vozidlo v autoškole, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu,", "d) vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu,", "e) ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme,", "f) ako vodič počas vedenia vozidla požije inú návykovú látku alebo vedie vozidlo v takom čase po jej požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu návyková látka ešte nachádza v jeho organizme,", "g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,", "h) ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h-1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h-1 a viac,", "i) použije vozidlo, ktorého najväčšia prípustná celková hmotnosť vozidla, najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy, najväčšia prípustná celková hmotnosť prípojného vozidla alebo najväčšia prípustná hmotnosť pripadajúca na nápravy vozidla je prekročená."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "", "", "spôsob jeho spáchania"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-372", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-372#f5075782", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-372#f5075787", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-372"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:29.876489+00:00"}
{"id": "vr32770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32770", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Grécko je 5 rokov, budúci rok to bude šiesty rok, v recesii.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií P. Kažimír hovorí pravdu, Grécko je v recesii skutočne päť posledných rokov a v roku 2013 bude taktiež v recesii.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií P. Kažimír hovorí pravdu, Grécko je v recesii skutočne päť posledných rokov a v roku 2013 bude taktiež v recesii."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:31.059887+00:00"}
{"id": "vr15926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15926", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...prečítam niečo, čo je dokonca z materiálu, z obžaloby, čo prokurátor Sebrín pripravil....vyslovene je napísané napríklad aj to, že nie deň potom od ministra Hudeka ste dostali informáciu, ale okamžite v ten deň vás vyvolal pán Lexa, riaditeľ SIS, ešte z vlády a vás informoval v priebehu 20 minút o tom, že čo sa stalo", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii televízie Ta3 sa Béla Bugár odvolával aj na materiál obžaloby prokurátora Serbina, ktorý ju pripravil na obvinenie Ivana Lexu a dvanástich účastníkov kauzy zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. V obžalobe je popísaný celý priebeh zavlečenia a tiež moment stretnutia Mečiara s Lexom na Úrade vlády SR. Výrok Bugára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V relácii televízie Ta3 sa Béla Bugár odvolával aj na materiál obžaloby prokurátora Serbina, ktorý ju pripravil na obvinenie Ivana Lexu a dvanástich účastníkov kauzy zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska. V obžalobe je popísaný celý priebeh zavlečenia a tiež moment stretnutia Mečiara s Lexom na Úrade vlády SR. Výrok Bugára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["DenníkN"], "url": ["https://dennikn.sk/221810/cela-obzaloba-ivana-lexu-dalsich-dvanastich-ucastnikov-zavlecenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:03.417844+00:00"}
{"id": "vr38772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38772", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nezabúdajme, že štát začal šetriť od seba. Prvé škrty sme urobili v mzdách v štátnej a verejnej sfére. A na tom priemere rastu reálnych miezd sa podieľa aj zníženie, zníženie, nami zníženie miezd v štátne ja verejnej správe. Preto som rozlišovala, v ktorom odvetví, ktoré odvetvie sa ako na tej priemernej hodnote podpisuje.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu klesla nominálna mzda v prvom kvartáli 2011 oproti poslednému štvrťroku 2010 v odvetviach: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov, Stavebníctvo, Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, Doprava a skladovanie, Ubytovacie a stravovacie služby, Činnosti v oblasti nehnuteľností, Odborné, vedecké a technické činnosti, Administratívne a podporné služby, Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie, Vzdelávanie, Zdravotníctvo a sociálna pomoc, Umenie, zábava a rekreácia, aj v \"ostatných činnostiach\". Percentuálne najväčší pokles pri porovnaní štvrťrokov nastal pri činnostiach v oblasti nehnuteľností (takmer 24%), nasledujú ubytovanie a stravovacie služby (18,8%), umenie a zábava (18,6%). Priemerný pokles je na úrovni 14,3%, verejná správa dosiahla pokles o 14,91%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu klesla nominálna mzda v prvom kvartáli 2011 oproti poslednému štvrťroku 2010 v odvetviach: Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, Priemyselná výroba, Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu, Dodávka vody, čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov, Stavebníctvo, Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov, Doprava a skladovanie, Ubytovacie a stravovacie služby, Činnosti v oblasti nehnuteľností, Odborné, vedecké a technické činnosti, Administratívne a podporné služby, Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie, Vzdelávanie, Zdravotníctvo a sociálna pomoc, Umenie, zábava a rekreácia, aj v \"ostatných činnostiach\". Percentuálne najväčší pokles pri porovnaní štvrťrokov nastal pri činnostiach v oblasti nehnuteľností (takmer 24%), nasledujú ubytovanie a stravovacie služby (18,8%), umenie a zábava (18,6%). Priemerný pokles je na úrovni 14,3%, verejná správa dosiahla pokles o 14,91%."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["údajov Štatistického úradu"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2786&m_so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:40.557573+00:00"}
{"id": "vr29186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29186", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "...mnohé organizácie, ktoré podporujú alianciu, práve pracujú na tejto pôde už dlhé desaťročia (prevencia násilia na ženách, pozn.)", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Alianciu za rodinu podporuje niekoľko ďalších organizácií, ktoré sa k nej verejne hlásia a ktoré vznikli za podobným účelom. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Alianciu za rodinu podporuje niekoľko ďalších organizácií, ktoré sa k nej verejne hlásia a ktoré vznikli za podobným účelom. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Asociácia rodín", "cieľ", "Centrum pomoci pre rodinu", "tu", "Centrum pre rodinu", "Rodinkovo", "Rodina je viac"], "url": ["http://asociacia-rodin.webnode.sk/", "http://asociacia-rodin.webnode.sk/ciele/", "http://cppr.sk/", "http://www.alianciazarodinu.sk/o-nas/clenovia-aliancie/", "http://www.centrumprerodinu.sk/cpr/", "http://rodinkovo.webnode.sk/", "http://www.rodinajeviac.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:53.476041+00:00"}
{"id": "vr26794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26794", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V jeseni polícia povedala, že nie je to trestný čin, pretože nie je možné dokázať, či to bolo zjavne nevýhodné alebo výhodné.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že 7. októbra 2013 bola zverejnená správa o zastavení trestného stíhania v kauze emisie z roku 2008. Webnoviny citujú vyjadrenie hovorkyne Prezídia Policajného zboru Andrey Dobiášovej pre televíziu Markíza: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\" Článok denníka SME, ktorý si cez infozákon vyžiadal vyžiadal uznesenie, ktorým polícia zastavila vyšetrovanie emisnej kauzy, potvrdzuje, že osoby zodpovedné za predaj emisií nebolo možné obžalovať, pretože neboli získané dostatočné dôkazy o tom, že emisie boli skutočne predané nevýhodne. Okolnosti predaja boli označené za neštandardné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 7. októbra 2013 bola zverejnená správa o zastavení trestného stíhania v kauze emisie z roku 2008. Webnoviny citujú vyjadrenie hovorkyne Prezídia Policajného zboru Andrey Dobiášovej pre televíziu Markíza: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\" Článok denníka SME, ktorý si cez infozákon vyžiadal vyžiadal uznesenie, ktorým polícia zastavila vyšetrovanie emisnej kauzy, potvrdzuje, že osoby zodpovedné za predaj emisií nebolo možné obžalovať, pretože neboli získané dostatočné dôkazy o tom, že emisie boli skutočne predané nevýhodne. Okolnosti predaja boli označené za neštandardné. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["správa", "Článok", "označené"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/policia-trestne-stihanie-emisie-kauza/60546-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7055439/vysetrovanie-emisii-vladu-klamali-zmluvu-zatajili-no-vypovede-nestacili.html", "http://sk.rsi.rtvs.sk/clanok/rubriky/spravy/policia-uz-vie-kto-zarobil-na-predaji-emisii-na-ukor-slovenska?currentPage=8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:47.408168+00:00"}
{"id": "vr34624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34624", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Jednotliví poslanci vyjadrili, že ich to mrzí a ja som to zopakoval za hnutie. Samozrejme, podčiarkujem, že téma rozpočtu je východiskom pre fungovanie štátu a konsolidáciu financií na celý rok.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O tom, že to poslancov KDH mrzí sa vyjadril iba Hrušovský, keď uistil, že nešlo vyslovene o úmyselné a vedomé porušenie koaličnej zmluvy či už zo strany KDH alebo poslaneckého klubu, ale o individuálne vyjadrenie štyroch poslancov za KDH. \"Mrzí ma, že zákon neprešiel,\" dodal. Samotní \"rebeli\" KDH za drahšie pivo nehlasovali aj preto, lebo nesúhlasili s tým, aby pri víne ostala nulová sadzba dane. Tým sa znevýhodňujú producenti piva. Anton Marcinčin (KDH) poukázal na to, že spotrebná daň sa preto vyhýba aj lacnému vínu.\" Z uvedených vyjadrení sa nezdá, že by ich to mrzelo.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že to poslancov KDH mrzí sa vyjadril iba Hrušovský, keď uistil, že nešlo vyslovene o úmyselné a vedomé porušenie koaličnej zmluvy či už zo strany KDH alebo poslaneckého klubu, ale o individuálne vyjadrenie štyroch poslancov za KDH. \"Mrzí ma, že zákon neprešiel,\" dodal. Samotní \"rebeli\" KDH za drahšie pivo nehlasovali aj preto, lebo nesúhlasili s tým, aby pri víne ostala nulová sadzba dane. Tým sa znevýhodňujú producenti piva. Anton Marcinčin (KDH) poukázal na to, že spotrebná daň sa preto vyhýba aj lacnému vínu.\" Z uvedených vyjadrení sa nezdá, že by ich to mrzelo."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "nesúhlasili"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-pivo-drahsie-nebude-vypadok-nahradia-rezorty-pod-kdh-puw-/sk_domace.asp?c=A101201_131530_sk_domace_p12", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48406190-kdh-vylialo-drahsie-pivo-z-radicovej-balicka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:40.180533+00:00"}
{"id": "vr30083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30083", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Iste si pamätáte, že som tu pred vami v júni vo svoje Správe o stave republiky označil tento administratívny prerozdeľovací mechanizmus za nešťastný nápad. (...) Za nešťastné a neprimerané som považoval už samotné slovo „kvóty“, ktoré sa zaužívalo.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojej júnovej Správe o stave republiky sa Kiska skutočne na tému kvót vyjadril odmietavo: \" Tu si myslím, že kvóty naozaj nie sú perspektívnym a správnym riešením .\" Druhá časť výroku z neskoršej časti prejavu už nereferuje priamo ku Správe, ale len k prezidentovým predchádzajúcim vyjadreniam všeobecne. V prejave zo 7. septembra nazval prerozdeľovacie kvóty \" nešťastným názvom .\" Výrok ako celok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojej júnovej Správe o stave republiky sa Kiska skutočne na tému kvót vyjadril odmietavo: \" Tu si myslím, že kvóty naozaj nie sú perspektívnym a správnym riešením .\" Druhá časť výroku z neskoršej časti prejavu už nereferuje priamo ku Správe, ale len k prezidentovým predchádzajúcim vyjadreniam všeobecne. V prejave zo 7. septembra nazval prerozdeľovacie kvóty \" nešťastným názvom .\" Výrok ako celok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Správe", "nazval"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/278037/sprava-o-stave-republiky-prezidenta-andreja-kisku/", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-kisku-k-teme-utecencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:13.595369+00:00"}
{"id": "48465", "numeric_id": 48465, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48465", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Ten druhý bol, že sa v tomto prípade (pozn. Matovičov inflačný balíček) nejednalo o okamžitú ekonomickú pomoc, pretože sám dobre viete, že jediná pomoc, ktorá v tomto období zdražovania prišla, je sedemdesiatpäť eur navýšenie rodinných prídavkov pre rodičov s deťmi. Ostatní, ani dôchodcovia, ani pracujúci nedostali nič. ", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24. mája 2022 schválili poslanci protiinflačný balíček Igora Matoviča, ktorý zvyšuje rodinné prídavky, daňový bonus na nezaopatrené deti ďalej budú rodičia dostávať peniaze na krúžky svojich detí, tzv. krúžkovné. Balíček však neobsahoval pomoc, ktorá by sa týkala dôchodcov či iných skupín, ako Šutaj Eštok správne poznamenáva. Od 1. júla sa však zvyšuje len daňový bonus na 70 eur a o 5 eur sa zvyšuje prídavok na dieťa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDaňový bonus sa zvýši na dieťa do 6 rokov zo 47,17 eur na 70 eur. Budúci rok sa táto suma zvýši na 100 eur, rovnako ako pri daňovom bonuse na dieťa do 15 rokov. Pre deti nad 15 rokov sa bonus od 1.júla zvýši z 23,57 eur na 40 eur, od budúceho roka na 50 eur.\n\nPrídavky na dieťa sa zvýšia z 25,88 eur na 30 eur, od budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však už nebude vyplácať zvýšený jednorázový príspevok na dieťa pri nástupe do prvého ročníka základnej školy.\n\nTento balíček bol kritizovaný , že nie je protiinflačný, ale skôr prorodinný. Okrem lídra Hlasu Petra Pellegriniho sa o ňom kriticky vyjadrila aj Valéria Pokorná z Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorá povedala, že nerieši aktuálne problémy, ktoré inflácia spôsobila rozpočtom dôchodcov.\n\nNárodná rada v máji v rámci pomoci dôchodcom rozhodla o vyplatení 13. dôchodku už v júli. Zvyšovanie dôchodku podľa rastu spotrebiteľských cien však nastane až v januári 2023. Taktiež vláda predstavila niekoľko jednorázových opatrení - jednorázové zvýšenie prídavku na dieťa, príspevok pre seniorov a jednorazový príspevok pre rodiny v hmotnej núdzi. Všetky príspevky sú vo výške 100 eur.", "analysis_paragraphs": ["24. mája 2022 schválili poslanci protiinflačný balíček Igora Matoviča, ktorý zvyšuje rodinné prídavky, daňový bonus na nezaopatrené deti ďalej budú rodičia dostávať peniaze na krúžky svojich detí, tzv. krúžkovné. Balíček však neobsahoval pomoc, ktorá by sa týkala dôchodcov či iných skupín, ako Šutaj Eštok správne poznamenáva. Od 1. júla sa však zvyšuje len daňový bonus na 70 eur a o 5 eur sa zvyšuje prídavok na dieťa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Daňový bonus sa zvýši na dieťa do 6 rokov zo 47,17 eur na 70 eur. Budúci rok sa táto suma zvýši na 100 eur, rovnako ako pri daňovom bonuse na dieťa do 15 rokov. Pre deti nad 15 rokov sa bonus od 1.júla zvýši z 23,57 eur na 40 eur, od budúceho roka na 50 eur.", "Prídavky na dieťa sa zvýšia z 25,88 eur na 30 eur, od budúceho roka na 40 eur. Súčasne sa však už nebude vyplácať zvýšený jednorázový príspevok na dieťa pri nástupe do prvého ročníka základnej školy.", "Tento balíček bol kritizovaný , že nie je protiinflačný, ale skôr prorodinný. Okrem lídra Hlasu Petra Pellegriniho sa o ňom kriticky vyjadrila aj Valéria Pokorná z Jednoty dôchodcov Slovenska, ktorá povedala, že nerieši aktuálne problémy, ktoré inflácia spôsobila rozpočtom dôchodcov.", "Národná rada v máji v rámci pomoci dôchodcom rozhodla o vyplatení 13. dôchodku už v júli. Zvyšovanie dôchodku podľa rastu spotrebiteľských cien však nastane až v januári 2023. Taktiež vláda predstavila niekoľko jednorázových opatrení - jednorázové zvýšenie prídavku na dieťa, príspevok pre seniorov a jednorazový príspevok pre rodiny v hmotnej núdzi. Všetky príspevky sú vo výške 100 eur."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "zvýši", "kritizovaný", "rozhodla"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/05/poslanci-schvalili-protiinflacny-balicek-pridavok-na-dieta-a-danovy-bonus-sa-zvysia/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pomahame-rodinam-zvysujeme-detske-pridavky-danovy-bonus-zavadzame-kruzkovne.html", "https://www.ta3.com/clanok/236983/matovicov-balicek-podla-pellegriniho-mozno-nazvat-prorodinny-no-nie-protiinflacny", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:28.057435+00:00"}
{"id": "49545", "numeric_id": 49545, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49545", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Bola to vaša poslankyňa (Smeru, pozn) v Európskom parlamente, ktorá hlasovala za to, aby sa trestali štáty, keď nepočúvajú, že sa im uberú eurofondy.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky parlament schválil v decembri 2020 podmienenosť prístupu k európskym finančným prostriedkom dodržiavaním zásad právneho štátu. Za návrh hlasovali poslanci zvolení za PS SPOLU, KDH, ale aj Monika Beňová a Robert Hajšel za stranu Smer-SD. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý. Štátom však môže byť odopretý prístup k európskym prostriedkom v prípade, ak závažným spôsobom porušujú pravidlá právneho štátu, nie ak, ako to hovorí Hajko, „nepočúvajú“.\n\nV decembri 2020 schválil Európsky parlament nariadenie, ktoré má za cieľ chrániť finančné prostriedky Európskej únie pred zneužívaním. Nové pravidlá sú v platnosti od 1. januára 2021.\n\nEP prijal nariadenie 496 hlasmi, proti bolo 134 poslancov a 65 sa zdržalo hlasovania. Zo Slovenska hlasovali za návrh všetci europoslanci zvolení za stranu PS SPOLU, KDH a aj europoslanci za Smer Monika Beňová a Robert Hajšel. Europoslanci zvolení za stranu SaS sa pri hlasovaní zdržali, nezaradení poslanci Uhrík a Radačovský hlasovali proti uzneseniu. Miroslav Číž zvolení za stranu Smer sa na hlasovaní nezúčastnil. ( .pdf s. 354-355)\n\nNová právna úprava umožňuje pozastaviť platby z rozpočtu EÚ krajinám, v ktorých dochádza k porušovaniu zásad právneho štátu s dôsledkami na hospodárenie s prostriedkami EÚ. Predpis sa vzťahuje na prípady korupcie či podvodov, ale do pôsobnosti nariadenia spadá aj systematické porušovanie základných hodnôt EÚ ako sú napríklad demokracia či nezávislosť súdnictva.\n\nKomisia po zistení, že došlo k porušeniu, navrhne , aby sa voči vláde EÚ spustil mechanizmus podmienenosti a následne môže dôjsť k obmedzeniu alebo zmrazeniu platieb z rozpočtu Európskej únie.", "analysis_paragraphs": ["Európsky parlament schválil v decembri 2020 podmienenosť prístupu k európskym finančným prostriedkom dodržiavaním zásad právneho štátu. Za návrh hlasovali poslanci zvolení za PS SPOLU, KDH, ale aj Monika Beňová a Robert Hajšel za stranu Smer-SD. Výrok Jozefa Hajka preto hodnotíme ako pravdivý. Štátom však môže byť odopretý prístup k európskym prostriedkom v prípade, ak závažným spôsobom porušujú pravidlá právneho štátu, nie ak, ako to hovorí Hajko, „nepočúvajú“.", "V decembri 2020 schválil Európsky parlament nariadenie, ktoré má za cieľ chrániť finančné prostriedky Európskej únie pred zneužívaním. Nové pravidlá sú v platnosti od 1. januára 2021.", "EP prijal nariadenie 496 hlasmi, proti bolo 134 poslancov a 65 sa zdržalo hlasovania. Zo Slovenska hlasovali za návrh všetci europoslanci zvolení za stranu PS SPOLU, KDH a aj europoslanci za Smer Monika Beňová a Robert Hajšel. Europoslanci zvolení za stranu SaS sa pri hlasovaní zdržali, nezaradení poslanci Uhrík a Radačovský hlasovali proti uzneseniu. Miroslav Číž zvolení za stranu Smer sa na hlasovaní nezúčastnil. ( .pdf s. 354-355)", "Nová právna úprava umožňuje pozastaviť platby z rozpočtu EÚ krajinám, v ktorých dochádza k porušovaniu zásad právneho štátu s dôsledkami na hospodárenie s prostriedkami EÚ. Predpis sa vzťahuje na prípady korupcie či podvodov, ale do pôsobnosti nariadenia spadá aj systematické porušovanie základných hodnôt EÚ ako sú napríklad demokracia či nezávislosť súdnictva.", "Komisia po zistení, že došlo k porušeniu, navrhne , aby sa voči vláde EÚ spustil mechanizmus podmienenosti a následne môže dôjsť k obmedzeniu alebo zmrazeniu platieb z rozpočtu Európskej únie."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "prijal", ".pdf", "pozastaviť", "navrhne"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/ep-podmienil-pristup-k-financiam-eu-r/514778-clanok.html", "https://oeil.secure.europarl.europa.eu/oeil/popups/summary.do?id=1644982&t=e&l=en", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-9-2020-12-16-RCV_EN.pdf", "https://www.teraz.sk/zahranicie/ep-podmienil-pristup-k-financiam-eu-r/514778-clanok.html", "https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20201211IPR93622/parliament-approves-the-rule-of-law-conditionality-for-access-to-eu-funds"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:34.302770+00:00"}
{"id": "vr35105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35105", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No samozrejme bola tu aj nejaká snaha o nájdenie kompromisu, ale ja som z tej záverečnej správy tej komisie sa teda dozvedel o najmä troch výhradách. Dve z nich, dve z nich budú odstránené a tá tretia teda, to bolo to umiestnenie, no tak tú som nezohľadnil.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komisia v záverečnej správe odporúča R. Sulíkovi \"dohodnúť sa s autorom sochy (J. Kulichom) a premiestniť jazdeckú sochu Svätopluka z barokového Čestného nádvoria Bratislavského hradu, ktoré by malo zostať v pôvodne schválenej tereziánskej podobe, na iné miesto hradného areálu s podmienkou, že: - sa odstráni diskutabilný symbol na štíte - sa odstráni text na odstavci\" V prípade, že autor sochy nebude s navrhovaným riešením súhlasiť, komisia navrhuje prevod pomníka do správy Slovenského národného múzea alebo vrátenie sochy autorovi.", "analysis_paragraphs": ["Komisia v záverečnej správe odporúča R. Sulíkovi \"dohodnúť sa s autorom sochy (J. Kulichom) a premiestniť jazdeckú sochu Svätopluka z barokového Čestného nádvoria Bratislavského hradu, ktoré by malo zostať v pôvodne schválenej tereziánskej podobe, na iné miesto hradného areálu s podmienkou, že: - sa odstráni diskutabilný symbol na štíte - sa odstráni text na odstavci\" V prípade, že autor sochy nebude s navrhovaným riešením súhlasiť, komisia navrhuje prevod pomníka do správy Slovenského národného múzea alebo vrátenie sochy autorovi."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["záverečnej správe"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/stanovisko.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:01.893999+00:00"}
{"id": "vr14394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14394", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(...) v tomto volebnom období na školstve vymenil Smer troch ľudí. V zdravotníctve dvoch...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer v rozpätí rokov 2012 až 2016 vymenil troch ministrov školstva a dvoch ministrov zdravotníctva. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Smer v rozpätí rokov 2012 až 2016 vymenil troch ministrov školstva a dvoch ministrov zdravotníctva. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["vymenil", "SME", "Juraj Draxler", "Zuzanu Zvolenskú"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://http//domov.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html?ref=trz", "https://www.minedu.sk/zivotopis/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-politika-ministerka-zvolenska-rezigna/104507-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:06.049486+00:00"}
{"id": "47453", "numeric_id": 47453, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47453", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "To mi hovoríte vy, pán Sulík, ktorý ste boli pri privatizácii pána Mikloša, keď privatizoval slovenské elektrárne a plynárne. Vy ste mu tam radili.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V aktuálnom Sulíkovom životopise stojí, že Miklošovi radil s daňovou reformou. On sám poradenstvo pri privatizácii odmietol. Rovnako to Sulík tvrdil aj pred desiatimi rokmi, keď nemohol vedieť, že to raz bude téma. Ivan Mikloš pre portál Demagóg.SK potvrdil, že Sulík mu pri privatizácii nikdy neradil. Ani Demagóg.SK nedohľadal žiadnu takúto zmienku v mediálnych a verejných zdrojoch. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy . „ Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010. Mikloš sa počas svojho funkčného obdobia zaoberal o.i. privatizáciou slovenských elektrární a plynární . V roku 2002 bol Mikloš predsedom Komisie pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP. V čase privatizácie elektrární bol Mikloš ministrom financií a od augusta do októbra 2005 dočasným ministrom hospodárstva. Podľa denníka Pravda „ v roku 2005 bol exminister financií Ivan Mikloš pri dohode, že vládny kabinet po privatizácii neuvidí z elektrární dividendy do roku 2010, aby sa dostavali Mochovce, a to bez záväzných termínov.” „ Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka.", "analysis_paragraphs": ["V aktuálnom Sulíkovom životopise stojí, že Miklošovi radil s daňovou reformou. On sám poradenstvo pri privatizácii odmietol. Rovnako to Sulík tvrdil aj pred desiatimi rokmi, keď nemohol vedieť, že to raz bude téma. Ivan Mikloš pre portál Demagóg.SK potvrdil, že Sulík mu pri privatizácii nikdy neradil. Ani Demagóg.SK nedohľadal žiadnu takúto zmienku v mediálnych a verejných zdrojoch. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy . „ Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010. Mikloš sa počas svojho funkčného obdobia zaoberal o.i. privatizáciou slovenských elektrární a plynární . V roku 2002 bol Mikloš predsedom Komisie pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP. V čase privatizácie elektrární bol Mikloš ministrom financií a od augusta do októbra 2005 dočasným ministrom hospodárstva. Podľa denníka Pravda „ v roku 2005 bol exminister financií Ivan Mikloš pri dohode, že vládny kabinet po privatizácii neuvidí z elektrární dividendy do roku 2010, aby sa dostavali Mochovce, a to bez záväzných termínov.” „ Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["poradcom", "daňovej reformy", "povedal", "elektrární", "plynární", "predsedom", "ministrom financií", "2005", "Pravda", "je"], "url": ["https://sulik.sk/wp-content/uploads/2019/02/richard-sulik-zivotopis-slovensky.pdf", "https://www.mhsr.sk/ministerstvo/informacie-o-mhsr/vedenie-ministerstva/minister-hospodarstva", "https://zivot.pluska.sk/rozhovory/richard-sulik-ma-peniaze-chce-moc-aby-zmenil-pravidla", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/349761-predajom-elektrarni-stat-prisiel-o-miliardove-zisky/", "https://ekonomika.sme.sk/c/3707973/miklos-a-meciar-si-vydiskutovali-privatizaciu-spp.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=270042", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/vicepremier-miklos-docasnym-ministrom-hospodarstva.html", "https://www.economy.gov.sk/ministerstvo/informacie-o-mhsr/historia-mhsr/ministri", "https://www.webnoviny.sk/v-kauze-gorila-padlo-nove-obvinenie-ide-o-elektrarne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/901666/ivan-miklos-je-uz-rok-poradcom-ministra-sulika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:48.897900+00:00"}
{"id": "vr32564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32564", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "K celkovému daňovému zaťaženiu vo Švédsku je 42,8 %, na Slovensku 38,9. Čiže o 3,9 % nižšie, my ideme o 4 % zvyšovať priame dane, oni o 4 % znižovať.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daňové zaťaženie sa vypočíta ako pomer všetkých daňových príjmov štátu ku HDP daného štátu. Podľa publikácie Eurostatu (.pdf, s. 180) \" Taxation trends in the European Union \" z roku 2012 malo v roku 2010 Švédsko celkové daňové zaťaženie vo výške 45,8%, zatiaľ čo slovenské daňové zaťaženie bolo v tomto roku 28,1%. Tieto údaje sú značne vzdialené tomu, čo hovorí Ivan Štefanec, jeho výrok je preto nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňové zaťaženie sa vypočíta ako pomer všetkých daňových príjmov štátu ku HDP daného štátu. Podľa publikácie Eurostatu (.pdf, s. 180) \" Taxation trends in the European Union \" z roku 2012 malo v roku 2010 Švédsko celkové daňové zaťaženie vo výške 45,8%, zatiaľ čo slovenské daňové zaťaženie bolo v tomto roku 28,1%. Tieto údaje sú značne vzdialené tomu, čo hovorí Ivan Štefanec, jeho výrok je preto nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Daňové zaťaženie", "Eurostatu"], "url": ["http://www.euroekonom.sk/poradna/ekonomicky-slovnik/?q=danove-bremeno", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-DU-12-001/EN/KS-DU-12-001-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:02.153262+00:00"}
{"id": "vr29570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29570", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...dokonca sám pán predseda terajší NKÚ je myslím podpredsedom významnej, zastáva významný post v rámci medzinárodnej európskej organizácie, ktorá zastrešuje všetky najvyššie kontrolórske úrady.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predsedom NKÚ je teraz Ján Jasovský . Do roku 2005 bol členom delegácie pozorovateľov pri Európskom parlament. V rámci európskej organizácie EUROSAI nezastáva Ján Jasovský žiadnu funkciu. Pôsobí len ako predseda podvýboru v inej organizácii združujúcej kontrolné úrady, nejedná sa však o vedúcu funkciu. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predsedom NKÚ je teraz Ján Jasovský . Do roku 2005 bol členom delegácie pozorovateľov pri Európskom parlament. V rámci európskej organizácie EUROSAI nezastáva Ján Jasovský žiadnu funkciu. Pôsobí len ako predseda podvýboru v inej organizácii združujúcej kontrolné úrady, nejedná sa však o vedúcu funkciu. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Ján Jasovský", "Do roku 2005", "EUROSAI", "Ramon Alvarez de Miranda", "štruktúrach", "predseda", "organizačnej štruktúre"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/kontakt", "http://www.nku.gov.sk/predseda-nku-sr", "http://www.eurosai.org/en/about-us/about-eurosai/", "http://www.eurosai.org/en/about-us/secretary-general/", "http://www.intosai.org/about-us/organisation/governing-board/members-of-the-governing-board.html", "http://www.intosai.org/committeesworking-groupstask-forces/goal-2-capacity-building/subcommittee-on-peer-reviews.html", "http://www.intosai.org/fileadmin/downloads/downloads/3_committees/Chart_February_2014_E.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:48.931960+00:00"}
{"id": "vr29040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29040", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Žiadna strana nemala 3,7-miliónový dlh po voľbách, ktoré jej zakladatelia nechali.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, či žiadna strana nemala dlh viac ako 3,7 milióna eur. Napríklad HZDS mala dlhy, no nie také veľké ako SDKÚ-DS. Taktiež z Výročných správ SDKÚ-DS nevieme s určitosťou zistiť celkový dlh strany, ktorý je kumulovaný z viacerých rokov. Záväzky v rokoch 2011 - 2013 sa každoročne pohybovali na úrovni okolo 2 miliónov eur. Dlh môže vyplývať aj z nesplácaných úverov , ktoré sú strana zobrala hlavne pred voľbami v roku 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, či žiadna strana nemala dlh viac ako 3,7 milióna eur. Napríklad HZDS mala dlhy, no nie také veľké ako SDKÚ-DS. Taktiež z Výročných správ SDKÚ-DS nevieme s určitosťou zistiť celkový dlh strany, ktorý je kumulovaný z viacerých rokov. Záväzky v rokoch 2011 - 2013 sa každoročne pohybovali na úrovni okolo 2 miliónov eur. Dlh môže vyplývať aj z nesplácaných úverov , ktoré sú strana zobrala hlavne pred voľbami v roku 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["HZDS", "úverov", "2013", "2012", "zip"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6667020/centralu-hzds-ma-meciar-za-splatenie-dlhu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/905806-sdku-prepusti-niekolkych-zamestnancov-freso-musi-znizit-dlh/", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/2046/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20SDK%C3%9A-DS%202013.PDF", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1799/Vyrocna-sprava-SDKU-DS-2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1252/2010-vyrocna-sprava.zip"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:46.995289+00:00"}
{"id": "vr27956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27956", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "momentálne sú stíhaní, myslím, dvaja alebo traja bývalí ministri ...", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trestne stíhaní sú dvaja bývalí ministri životného prostredia a to László Miklós a Jaroslav Izák, ktorí boli obvinení z marenia ochrany prírody. Trestný čin podľa prokuratúry mali spáchať tým, že nepovolili výnimku na ťažbu dreva v najvyššom stupni ochrany prírody v Tichej a Kôprovej doline.", "analysis_paragraphs": ["Trestne stíhaní sú dvaja bývalí ministri životného prostredia a to László Miklós a Jaroslav Izák, ktorí boli obvinení z marenia ochrany prírody. Trestný čin podľa prokuratúry mali spáchať tým, že nepovolili výnimku na ťažbu dreva v najvyššom stupni ochrany prírody v Tichej a Kôprovej doline."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["dvaja"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/trestne-stihanie-byvalych-exministro/25905-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:42.030396+00:00"}
{"id": "vr38015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38015", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Pani Radičová povedala, že v prípade, keď nebude zvolený (koaličný kandidát, pozn.) odstúpi, tým sa vyvoláva nátlak na koaličných poslancov, tak s takéto považujeme za veľmi nedemokratické.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA napísala: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\"\n\nHodnotový súd poslanca Madeja, že prípadné odstúpenie I. Radičovej zo svojej funkcie \"vyvoláva nátlak na koaličných poslancov\" hodnotiť nebudeme.", "analysis_paragraphs": ["SITA napísala: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\"", "Hodnotový súd poslanca Madeja, že prípadné odstúpenie I. Radičovej zo svojej funkcie \"vyvoláva nátlak na koaličných poslancov\" hodnotiť nebudeme."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-pohrozila-pre-prokuratora-odchodom-fnp-/sk_domace.asp?c=A101102_160650_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:43.996816+00:00"}
{"id": "vr30521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30521", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Viete, že ešte vtedy (pri otváraní pozn.) termín volieb vôbec nebol určený a vôbec sa nepočítalo s tým, že by boli predčasné voľby. (Odpoveď na otázku moderátorky či pozvanie predstaviteľov strany Smer-SD na otváranie nového úseku R1 nebolo predvolebné \"vábenie\")", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý , keďže oficiálny termín otvorenia nového úseku diaľnice R1 je 28. októbra 2011 a termín predčasných volieb bol známy už 12. októbra 2011 . Nebol síce v tom termíne schválený NR SR, bol však známy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý , keďže oficiálny termín otvorenia nového úseku diaľnice R1 je 28. októbra 2011 a termín predčasných volieb bol známy už 12. októbra 2011 . Nebol síce v tom termíne schválený NR SR, bol však známy."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["28. októbra 2011", "12. októbra 2011"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sukromna-r1-je-odovzdana-presli-po-nej-prve-auta-f5j-/sk_ekonomika.asp?c=A111028_122332_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/predcasne-volby-budu-10-marca-2012-dohodli-sa-lidri-stran-p0z-/sk_domace.asp?c=A111012_151529_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:38.822511+00:00"}
{"id": "vr15379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15379", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Daň z dividend je jedna z najštandardnejších daní v Európe (...) táto daň je vo väčšine krajín EÚ aj OECD.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdanenie príjmu fyzických osôb z dividend je skutočne jednou zo štandardných daní. Podľa Eurostatu (.pdf, s. 41, 110) v roku 2015 spomedzi krajín EU iba Slovensko a Estónsko nezdaňovalo dividendy fyzických osôb. Rovnako aj v prípade členov OECD sú tieto štáty jedinými s nulovou daňou z dividend. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Podľa Tax Foundation daň z dividend všeobecne predstavuje dvojité zdanenie firemného zisku a prispieva k vyššiemu daňovému zaťaženiu kapitálu. Takáto daň vedie k nižším úsporám a investíciám, ako aj k nižším mzdám a celkovo pomalšiemu rastu ekonomiky. Existuje viacero foriem daní z dividend ( Eurostat , .pdf). Okrem jednotne stanovenej dani, sa taktiež uplatňuje progresívne zdanenie - vyššia daňová sadzba uvalená na vyššie dividendy (s. 47 Francúzsko, s. 34 Dánsko, s. 125 Veľká Británia). Vo Švédsku (s. 121) a Holandsku (s. 89) je daň z dividend zahrnutá v dani z kapitálových príjmov. Špecifickým prípadom je Litva (s. 77), kde napr. kadernícke a ubytovacie služby nepodliehajú dani z dividend. V prípade Estónska (s. 110), ktoré daň z dividend nemá, sú dividendy zahrnuté v celkovom príjme fyzickej osoby. Síce Slovensko daň z dividend neuplatňuje, daňový zákon upravuje tzv. zdravotné odvody z dividend momentálne na úrovni 14 %. Najnovší návrh novely zákona však prináša zrušenie týchto odvodov a namiesto toho zavádza daň z dividend pre fyzické osoby vo výške 15 %. V porovnaní daňového zaťaženia Tax Trends in the European Union (2015 ) 15% daň z dividend má aj susedná Česká republika a patrí medzi najnižšie v EU. Nižšie dane z dividend majú napr. Bulharsko (5 %), Grécko a Lotyšsko (10 %) či Chorvátsko (12 %) a zo štátov OECD iba Nový Zéland (6,9 %). V minulosti Slovensko malo daň z dividend, ale zrušilo ju v roku 2004. Vláda Ivety Radičovej následne schválila zdravotné odvody z dividend. Strana Smer sa už v roku 2012 pokúšala presadiť daň z dividend s cieľom ozdraviť verejné financie. Tohtoročná novela zákona by však mala zohľadňovať aj príjmovú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdanenie príjmu fyzických osôb z dividend je skutočne jednou zo štandardných daní. Podľa Eurostatu (.pdf, s. 41, 110) v roku 2015 spomedzi krajín EU iba Slovensko a Estónsko nezdaňovalo dividendy fyzických osôb. Rovnako aj v prípade členov OECD sú tieto štáty jedinými s nulovou daňou z dividend. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Podľa Tax Foundation daň z dividend všeobecne predstavuje dvojité zdanenie firemného zisku a prispieva k vyššiemu daňovému zaťaženiu kapitálu. Takáto daň vedie k nižším úsporám a investíciám, ako aj k nižším mzdám a celkovo pomalšiemu rastu ekonomiky. Existuje viacero foriem daní z dividend ( Eurostat , .pdf). Okrem jednotne stanovenej dani, sa taktiež uplatňuje progresívne zdanenie - vyššia daňová sadzba uvalená na vyššie dividendy (s. 47 Francúzsko, s. 34 Dánsko, s. 125 Veľká Británia). Vo Švédsku (s. 121) a Holandsku (s. 89) je daň z dividend zahrnutá v dani z kapitálových príjmov. Špecifickým prípadom je Litva (s. 77), kde napr. kadernícke a ubytovacie služby nepodliehajú dani z dividend. V prípade Estónska (s. 110), ktoré daň z dividend nemá, sú dividendy zahrnuté v celkovom príjme fyzickej osoby. Síce Slovensko daň z dividend neuplatňuje, daňový zákon upravuje tzv. zdravotné odvody z dividend momentálne na úrovni 14 %. Najnovší návrh novely zákona však prináša zrušenie týchto odvodov a namiesto toho zavádza daň z dividend pre fyzické osoby vo výške 15 %. V porovnaní daňového zaťaženia Tax Trends in the European Union (2015 ) 15% daň z dividend má aj susedná Česká republika a patrí medzi najnižšie v EU. Nižšie dane z dividend majú napr. Bulharsko (5 %), Grécko a Lotyšsko (10 %) či Chorvátsko (12 %) a zo štátov OECD iba Nový Zéland (6,9 %). V minulosti Slovensko malo daň z dividend, ale zrušilo ju v roku 2004. Vláda Ivety Radičovej následne schválila zdravotné odvody z dividend. Strana Smer sa už v roku 2012 pokúšala presadiť daň z dividend s cieľom ozdraviť verejné financie. Tohtoročná novela zákona by však mala zohľadňovať aj príjmovú nerovnosť medzi bohatými a chudobnými. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "členov OECD", "Tax Foundation", "Eurostat", "Najnovší návrh novely", "Tax Trends in the European Union (2015", "štátov OECD", "V minulosti", "zohľadňovať"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/7092073/KS-DU-15-001-EN-N.pdf/68116dc2-75bc-4f25-b8a3-ae863ff8dec5", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=59615", "http://taxfoundation.org/article/tax-burden-personal-dividend-income-across-oecd-2015", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/7092073/KS-DU-15-001-EN-N.pdf/68116dc2-75bc-4f25-b8a3-ae863ff8dec5", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398867-kazimir-chce-zdanit-dividendy-zdravotne-odvody-z-nich-zrusi/", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/7092073/KS-DU-15-001-EN-N.pdf/68116dc2-75bc-4f25-b8a3-ae863ff8dec5", "http://taxfoundation.org/article/tax-burden-personal-dividend-income-across-oecd-2015", "http://iness.sk/stranka/7114-Dan-z-dividend-ma-byt-realitou-aj-pre-Slovakov-Aktualnesk.html", "http://www.iness.sk/stranka/11816-Majetnejsich-zdania-viac-Pravda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:26.476432+00:00"}
{"id": "49606", "numeric_id": 49606, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49606", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Ja hovorím o tom, že presne, že bol to práve Smer a SNS, tieto 2 strany hlasovali za to, aby sme sa zbavili práva veta a dnes sú najväčší bojovníci za právo veta, práve oni.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva priniesla zásadnú zmenu vo fungovaní práva veta v EÚ. Jeho použitie obmedzila vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente. Za jej ratifikáciu hlasovali takmer všetci poslanci vládnej koalície, ktorú vtedy tvorili strany Smer-SD, SNS a HZDS a svojimi hlasmi im pomohla aj opozičná SMK. Robert Fico dokonca hrozil svojou demisiou v prípade neschválenia zmluvy. Dnes Smer aj SNS patria k výrazným odporcom rušenia práva veta v ďalších oblastiach. Výrok Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV decembri 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá zaviedla zásadnú zmenu vo fungovaní veta členských štátov. Zmluva zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.\n\nLisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.\n\nVäčšina rozhodnutí EÚ sa tak v súčasnosti vďaka Lisabonskej zmluve prijíma kvalifikovanou väčšinou, možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.\n\nStrana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico vtedy potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov.\n\nPotrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič.\n\nLisabonská zmluva okrem zrušenie práva veta v niekorých oblastiach priniesla aj viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.\n\nDnes patria predstavitelia SNS a Smeru k hlasným odporcom vzdania sa práva veta v ďalších oblastiach. Andrej Danko uviedol , že je proti tomu, aby sa o vzdaní sa práva veta čo i len uvažovalo.\n\nRobert Fico uviedol , že zrušenie práva veta členským štátom pri hlasovaniach v zásadných zahraničnopolitických otázkach v Európskej únii by pre Slovensko znamenalo výrazné oslabenie jeho medzinárodného postavenia. Neskôr zas zrušenie práva veta označil za začiatok konca EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva priniesla zásadnú zmenu vo fungovaní práva veta v EÚ. Jeho použitie obmedzila vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné. Robert Fico ako predseda vlády najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente. Za jej ratifikáciu hlasovali takmer všetci poslanci vládnej koalície, ktorú vtedy tvorili strany Smer-SD, SNS a HZDS a svojimi hlasmi im pomohla aj opozičná SMK. Robert Fico dokonca hrozil svojou demisiou v prípade neschválenia zmluvy. Dnes Smer aj SNS patria k výrazným odporcom rušenia práva veta v ďalších oblastiach. Výrok Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako pravdivý.", "V decembri 2009 vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, ktorá zaviedla zásadnú zmenu vo fungovaní veta členských štátov. Zmluva zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.", "Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.", "Väčšina rozhodnutí EÚ sa tak v súčasnosti vďaka Lisabonskej zmluve prijíma kvalifikovanou väčšinou, možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.", "Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico vtedy potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov.", "Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič.", "Lisabonská zmluva okrem zrušenie práva veta v niekorých oblastiach priniesla aj viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.", "Dnes patria predstavitelia SNS a Smeru k hlasným odporcom vzdania sa práva veta v ďalších oblastiach. Andrej Danko uviedol , že je proti tomu, aby sa o vzdaní sa práva veta čo i len uvažovalo.", "Robert Fico uviedol , že zrušenie práva veta členským štátom pri hlasovaniach v zásadných zahraničnopolitických otázkach v Európskej únii by pre Slovensko znamenalo výrazné oslabenie jeho medzinárodného postavenia. Neskôr zas zrušenie práva veta označil za začiatok konca EÚ."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vstúpila", "zrušila", "kvalifikovanú väčšinu", "prijímajú", "ostala", "podporovala", "spoločne", "podpísal", "22:05", "odpor", "zaistili", "hlasovali", "hrozil", "zavŕšil", "zmeny", "uviedol", "uviedol", "označil"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/in-the-past/the-parliament-and-the-treaties/treaty-of-lisbon", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://domov.sme.sk/c/3820714/lisabonska-zmluva-doplna-zakladne-dokumenty-europskej-unie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://domov.sme.sk/c/3544503/fico-novu-europsku-zmluvu-schvalime.html", "https://domov.sme.sk/c/3633531/fico-na-summite-unie-podpise-lisabonsku-zmluvu.html", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156626-lisabon-tlaci-premiera-fica-k-stene/", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157760-slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://www.ta3.com/clanok/941471/lidri-eurokandidatok-v-ta3-zhodli-sa-na-prave-veta-ako-by-riesili-problem-migracie-ci-otazky-bezpecnosti", "https://www.vlada.gov.sk/fico-po-zruseni-prava-veta-v-eu-by-sa-nas-velke-staty-nepytali-na-nase-zaujmy/", "https://domov.sme.sk/c/23317167/fico-by-zrusenie-prava-veta-povazoval-za-zaciatok-konca-eu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:17.052774+00:00"}
{"id": "vr14271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14271", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "My máme najvyššie percento zastúpenia žien v školstve zo všetkých krajín OECD.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Takmer vo všetkých krajinách OECD (okrem Japonska a Mexika) podľa rebríčka z roku 2013 ( najnovšie údaje ) prevažujú v školstve ženy. Na Slovensku tvoria ženy až 76% zamestnancov v školstve. V tejto hodnote sú zastúpené všetky stupne školstva (predškolské, primárne, sekundárne, terciárne). Nad nami je už len Taliansko so 78,3 % žien v školstve. Keďže nemáme najväčšie, ale druhé najväčšie percentuálne zastúpenie žien v školstve, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Takmer vo všetkých krajinách OECD (okrem Japonska a Mexika) podľa rebríčka z roku 2013 ( najnovšie údaje ) prevažujú v školstve ženy. Na Slovensku tvoria ženy až 76% zamestnancov v školstve. V tejto hodnote sú zastúpené všetky stupne školstva (predškolské, primárne, sekundárne, terciárne). Nad nami je už len Taliansko so 78,3 % žien v školstve. Keďže nemáme najväčšie, ale druhé najväčšie percentuálne zastúpenie žien v školstve, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-27", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "najnovšie údaje"], "url": ["https://data.oecd.org/eduresource/women-teachers.htm", "http://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-d5-who-are-the-teachers_eag-2015-34-en;jsessionid=96em32o0qa3r.x-oecd-live-02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:34.991769+00:00"}
{"id": "48196", "numeric_id": 48196, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48196", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Článok 3, čl. 4, čl. 21, 22, čl. 30. Článok 21 priamo hovorí, áno, je tam nebezpečný materiál (jadrové zbrane, pozn.).", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Blanár odkazuje na jednotlivé články obrannej zmluvy, ktoré sa vraj majú týkať nebezpečného materálu či jadrových zbraní. Ani jeden z článkov však o nich nehovorí, navyše, nešírenie chemických , biologických alebo jadrových zbraní upravujú iné dohovory. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nČlánok 3 hovorí o prístupe k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie. Konkrétnejšie upravuje aj rozmiestňovanie síl a materiálu, nešpecifikuje však, o aký druh materiálu sa má jednať.\n\nČlánok 4 je venovaný rozmiestneniam obranných zariadení, zásob a materiálu, konkrétne sa týka aj rozmiestňovania a skladovania zásob a materiálu.\n\nV článkoch 3 a 4 sa teda spomína materiál, ale samotný minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Korčok vylúčili, že by Američania na územie Slovenska doviezli chemické, biologické a jadrové zbrane, keďže Slovensko, rovnako ako USA, je viazané viacerými dohodami o ich nešírení.\n\nČlánok 21 upravuje činnosti v oblasti vojenskej služby. Konkrétne bod číslo 4 hovorí o zabránení predaja tovaru alebo majetku privezeného na Slovensko. Tento článok by mal podľa Blanára jasne hovoriť o nebezpečnom materiáli, nič také sa v ňom však nenachádza.\n\nČlánok 22 sa týka vojenskej pošty, bod číslo 4 hovorí o zabránení neoprávnenému dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky príslušníkmi ozbrojených síl USA.\n\nČlánok 30 upravuje platnosť, zmenu a trvanie zmluvy.\n\nV článku 11, ktorý Blanár nespomína, sú spomenuté zbrane a nebezpečný materiál, nejedná sa však o jadrové zbrane.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Ide o interpretáciu mnohých právnikov, ktorí vysvetľujú, že nejednoznačnosť tejto zmluvy pripúšťa aj jadrové zbrane, keďže tie nie sú explicitne v tejto zmluve vylúčené. A o tom som hovoril v diskusii. Áno, nie sú tam uvedené, že môžu byť privezené na Slovensko, ale zároveň nie sú ani vylúčené!”", "analysis_paragraphs": ["Blanár odkazuje na jednotlivé články obrannej zmluvy, ktoré sa vraj majú týkať nebezpečného materálu či jadrových zbraní. Ani jeden z článkov však o nich nehovorí, navyše, nešírenie chemických , biologických alebo jadrových zbraní upravujú iné dohovory. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Článok 3 hovorí o prístupe k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie. Konkrétnejšie upravuje aj rozmiestňovanie síl a materiálu, nešpecifikuje však, o aký druh materiálu sa má jednať.", "Článok 4 je venovaný rozmiestneniam obranných zariadení, zásob a materiálu, konkrétne sa týka aj rozmiestňovania a skladovania zásob a materiálu.", "V článkoch 3 a 4 sa teda spomína materiál, ale samotný minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Korčok vylúčili, že by Američania na územie Slovenska doviezli chemické, biologické a jadrové zbrane, keďže Slovensko, rovnako ako USA, je viazané viacerými dohodami o ich nešírení.", "Článok 21 upravuje činnosti v oblasti vojenskej služby. Konkrétne bod číslo 4 hovorí o zabránení predaja tovaru alebo majetku privezeného na Slovensko. Tento článok by mal podľa Blanára jasne hovoriť o nebezpečnom materiáli, nič také sa v ňom však nenachádza.", "Článok 22 sa týka vojenskej pošty, bod číslo 4 hovorí o zabránení neoprávnenému dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky príslušníkmi ozbrojených síl USA.", "Článok 30 upravuje platnosť, zmenu a trvanie zmluvy.", "V článku 11, ktorý Blanár nespomína, sú spomenuté zbrane a nebezpečný materiál, nejedná sa však o jadrové zbrane.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Ide o interpretáciu mnohých právnikov, ktorí vysvetľujú, že nejednoznačnosť tejto zmluvy pripúšťa aj jadrové zbrane, keďže tie nie sú explicitne v tejto zmluve vylúčené. A o tom som hovoril v diskusii. Áno, nie sú tam uvedené, že môžu byť privezené na Slovensko, ale zároveň nie sú ani vylúčené!”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["chemických", "biologických", "upravujú", "hovorí", "spomína", "viacerými"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/276/20050131", "https://www.health.gov.sk/?dohovor-o-zakaze-biologickych-zbrani-bwc", "https://www.mzv.sk/web/ungeneva/slovensko_a_odzbrojenie", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4773714/220120-navrh-dohody-o-obrannej-spolupr%C3%A1ci-s-USA.+.pdf/d2b6b1e6-ec03-4446-8543-30f68a0fcbf0", "https://dennikn.sk/2677506/co-mozu-usa-umiestnit-na-slovensku-sklady-leteckeho-paliva-aj-technikov-stihaciek-f-16/?ref=list", "https://dennikn.sk/2677506/co-mozu-usa-umiestnit-na-slovensku-sklady-leteckeho-paliva-aj-technikov-stihaciek-f-16/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:42.746382+00:00"}
{"id": "vr31356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31356", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som pozorne dnes vnímal reakcie Európy na voľby na Slovensku a bola taká úľava, že na Slovensku vznikla taká väčšina, ktorá je európsky orientovaná. Neobávajú sa európske inštitúcie, že by sme spôsobovali nejaké ťažkosti pri prijímaní vážnych rozhodnutí.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico vo svojom výroku pravdepodobne poukazoval, na vyjadrenie podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefcovica pre informacnú kanceláriu na Slovensku ( nominovaného v roku 2009). Ten s odkazom na proeurópske záväzky predsedu vítaznej strany povedal: \"Pripájam sa k blahoželaniu predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa k vítazstvu Roberta Fica vo volbách na Slovensku. Je velké ocakávanie, že Slovensko bude solídnym partnerom v tomto úsilí\" . So zretelom na širší európsky dopad dodal, že \"pozitívne je vnímaný aj fakt, že už v programových tézach strany sa uvádza dôležitost slovenského predsedníctva v EÚ v roku 2016\". Predseda Európskeho Parlamentu Martin Schulz sa podobne vyjadril pozitívne k vítazstvu Smeru: \"Robert Fico is a committed European and I particularly welcome his determination and solidarity in contributing to the stabilisation of the Eurozone. I am confident Slovakia's new government will spare no effort to reinforce economic growth and create jobs while ensuring the health of public finances. I am convinced the new government will be a constructive partner at a time when the EU needs unity and determination more than ever.\" Reakciám Európy na slovenské volby sa venujú clánky v Hospodárskych Novinách , portál webnoviny.sk ( SITA ), aj reportáž televízie TA3. Z jednotlivých reakcií pri tom vyplýva, že ohlasy na výsledky volieb sú skôr kritické, a to dokonca aj zo stredolavého spektra. Nemecké lavicovo zamerané noviny Die Tageszeitung napríklad vo svojom komentári výsledkov volieb napísali , že \"fakt, že Fico vyhral volby, nie je sám o sebe nebezpecný. Nebezpecné ale je, že Fico vyhral volby týmto zdrvujúcim spôsobom,\" upozornujú. Fica pritom prirovnávajú k Orbánovi a oznacujú ho za \"populistu\". Vyjadrenie k onzervatívnych nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung a je, že \"Fico zvráti reformy, ktoré urobili zo Slovenska jednu z ekonomicky najúspešnejších bývalých komunistických krajín\". Naopak, Werner Faymann (predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska SPÖ) si myslí, že \"v ýsledky slovenských volieb sú dalším impulzom pre sociálnejšiu Európu\". Z jednotlivých výrokov je zrejmé, že vyjadrenia \"Európy\" na výsledky volieb na Slovensku sú zmiešané, pri tom aj niektoré lavicové média sa k výsledkom postavili kriticky. Postoj Európskej Komisie sa zdá byt pozitívny. Fico vo svojom výroku však hovorí o úlave v \"Európe\". Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci, nakolko sa nedá povedat, že v Európe prevláda úlava nad výsledkom volieb na Slovensku, naopak velký pocet denníkov vyjadruje obavy a porovnáva Fica s madarským Orbánom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico vo svojom výroku pravdepodobne poukazoval, na vyjadrenie podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefcovica pre informacnú kanceláriu na Slovensku ( nominovaného v roku 2009). Ten s odkazom na proeurópske záväzky predsedu vítaznej strany povedal: \"Pripájam sa k blahoželaniu predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa k vítazstvu Roberta Fica vo volbách na Slovensku. Je velké ocakávanie, že Slovensko bude solídnym partnerom v tomto úsilí\" . So zretelom na širší európsky dopad dodal, že \"pozitívne je vnímaný aj fakt, že už v programových tézach strany sa uvádza dôležitost slovenského predsedníctva v EÚ v roku 2016\". Predseda Európskeho Parlamentu Martin Schulz sa podobne vyjadril pozitívne k vítazstvu Smeru: \"Robert Fico is a committed European and I particularly welcome his determination and solidarity in contributing to the stabilisation of the Eurozone. I am confident Slovakia's new government will spare no effort to reinforce economic growth and create jobs while ensuring the health of public finances. I am convinced the new government will be a constructive partner at a time when the EU needs unity and determination more than ever.\" Reakciám Európy na slovenské volby sa venujú clánky v Hospodárskych Novinách , portál webnoviny.sk ( SITA ), aj reportáž televízie TA3. Z jednotlivých reakcií pri tom vyplýva, že ohlasy na výsledky volieb sú skôr kritické, a to dokonca aj zo stredolavého spektra. Nemecké lavicovo zamerané noviny Die Tageszeitung napríklad vo svojom komentári výsledkov volieb napísali , že \"fakt, že Fico vyhral volby, nie je sám o sebe nebezpecný. Nebezpecné ale je, že Fico vyhral volby týmto zdrvujúcim spôsobom,\" upozornujú. Fica pritom prirovnávajú k Orbánovi a oznacujú ho za \"populistu\". Vyjadrenie k onzervatívnych nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung a je, že \"Fico zvráti reformy, ktoré urobili zo Slovenska jednu z ekonomicky najúspešnejších bývalých komunistických krajín\". Naopak, Werner Faymann (predseda Sociálnodemokratickej strany Rakúska SPÖ) si myslí, že \"v ýsledky slovenských volieb sú dalším impulzom pre sociálnejšiu Európu\". Z jednotlivých výrokov je zrejmé, že vyjadrenia \"Európy\" na výsledky volieb na Slovensku sú zmiešané, pri tom aj niektoré lavicové média sa k výsledkom postavili kriticky. Postoj Európskej Komisie sa zdá byt pozitívny. Fico vo svojom výroku však hovorí o úlave v \"Európe\". Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci, nakolko sa nedá povedat, že v Európe prevláda úlava nad výsledkom volieb na Slovensku, naopak velký pocet denníkov vyjadruje obavy a porovnáva Fica s madarským Orbánom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedu", "nominovaného", "vyjadril", "Hospodárskych Novinách", "SITA", "reportáž", "napísali", "k", "onzervatívnych"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/view/sk/press-release/institution/institution-2012/institution-2012-March/institution-2012-March-11.html", "http://ec.europa.eu/archives/commission_2004-2009/index_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/the-president/en/press/press_release_speeches/press_release/2012/2012-march/press_release-2012-march-8.html", "http://hnonline.sk/svet/c1-55014100-anketa-ako-na-vysledky-volieb-reagovali-svetovi-politici-a-media", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/europske-media-sleduju-vysledky-vol/476997-clanok.html?from=top_articles", "http://www.ta3.com/clanok/11190/zahranicne-reakcie-na-vysledky-parlamentnych-volieb.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/europske-media-sleduju-vysledky-vol/476997-clanok.html?from=top_articles", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/europske-media-sleduju-vysledky-vol/476997-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/europske-media-sleduju-vysledky-vol/476997-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:37.755698+00:00"}
{"id": "vr37107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37107", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Hovoríme teraz o Černákovi, o väzbe a o tom (o prepustení M. Černáka z väzby pozn.), aby sa naozaj ťažkí zločinci a predovšetkým to boli chyby tvojich reprezentantov na príslušných rezortoch, ale dávať toto ako príklad? P.Hrušovský: \"Ktorých mojich reprezentantov?\" Tak napríklad bývalého pána ministra spravodlivosti. (D.Lipšica pozn.)", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V chronológii procesov s Černákom z agentúry ČTK (uverejnenej na stránke denníka SME) sa píše: \"29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Černáka na slobodu za dobré správanie. Černák niekoľko hodín po verdikte opustil brány väznice .\" a následne \" 19. marca 2003 - Najvyšší súd zrušil prepustenie Černáka z väzenia na podnet vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica .Černák ušiel do Česka, tam ho však chytila polícia a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko .\" V článku z toho obdobia (rok 2002) SME píše: \" Minister spravodlivosti Daniel Lipšic je rozhodnutím súdu pobúrený a zvolal včera poobede mimoriadnu tlačovú besedu. Na nej vyhlásil, že podá sťažnosť za porušenie zákona. Lipšic tvrdí, že súd mal zobrať do úvahy nové znenie Trestného zákona, podľa ktorého páchatelia obzvlášť závažných trestných činov majú ostať vo väzení najmenej dve tretiny trestu. Černák by si mal teda podľa toho odsedieť ešte rok. Lipšic má okrem toho vážne pochybnosti o tom, že Černák sa naozaj vo väzení polepšil .\" Na internete sme našli aj ďalšie články, ktoré naznačujú, že Lipšic podnikal kroky, ktoré mali Černáka držať vo väzbe.", "analysis_paragraphs": ["V chronológii procesov s Černákom z agentúry ČTK (uverejnenej na stránke denníka SME) sa píše: \"29. novembra 2002 - Krajský súd v Trenčíne podmienečne prepustil Černáka na slobodu za dobré správanie. Černák niekoľko hodín po verdikte opustil brány väznice .\" a následne \" 19. marca 2003 - Najvyšší súd zrušil prepustenie Černáka z väzenia na podnet vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica .Černák ušiel do Česka, tam ho však chytila polícia a v auguste 2003 ho vrátili české orgány na Slovensko .\" V článku z toho obdobia (rok 2002) SME píše: \" Minister spravodlivosti Daniel Lipšic je rozhodnutím súdu pobúrený a zvolal včera poobede mimoriadnu tlačovú besedu. Na nej vyhlásil, že podá sťažnosť za porušenie zákona. Lipšic tvrdí, že súd mal zobrať do úvahy nové znenie Trestného zákona, podľa ktorého páchatelia obzvlášť závažných trestných činov majú ostať vo väzení najmenej dve tretiny trestu. Černák by si mal teda podľa toho odsedieť ešte rok. Lipšic má okrem toho vážne pochybnosti o tom, že Černák sa naozaj vo väzení polepšil .\" Na internete sme našli aj ďalšie články, ktoré naznačujú, že Lipšic podnikal kroky, ktoré mali Černáka držať vo väzbe."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["chronológii", "článku"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5102902/cernak-dostal-dozivotie.html", "http://dennik.sme.sk/c/743551/cernaka-prepustili-lipsic-protestuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:27.710994+00:00"}
{"id": "vr35820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35820", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zmena v pracovných pomeroch, úbytok zmlúv na plný pracovný čas, veľmi razantný o vyše 160 tisíc a prírastok zmlúv na kratší pracovný čas, čo znamená, nižšie príjmy z práce.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento údaj sa nám nepodarilo overiť", "analysis_paragraphs": ["Tento údaj sa nám nepodarilo overiť"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:59.531553+00:00"}
{"id": "vr37815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37815", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ja chcem v tomto nastúpenom trende pokračovať, zverejnila som všetky štatistiky, ktoré sa týkajú dĺžky konania na jednotlivých súdoch, môžte si presne pozrieť, ktoré súdy pracujú lepšie ako je priemerná dĺžka konania.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje napríklad denník sme.sk , ministerstvo spravodlivosti zverejnilo 18. marca 2011 doteraz nepublikované štatistické údaje o práci jednotlivých súdov. Tieto štatistiky boli zverejnené 18. marca 2011 na webe ministerstva spravodlivosti. Prečítať si ich môžete tu . Podľa serveru Region VT , \"štatistiky o nápade a vybavovaní vecí na konkrétnych súdoch, z ktorých je zrejmá vyťaženosť sudcov na jednotlivých súdoch, neboli doteraz v takejto podobe zverejňované.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje napríklad denník sme.sk , ministerstvo spravodlivosti zverejnilo 18. marca 2011 doteraz nepublikované štatistické údaje o práci jednotlivých súdov. Tieto štatistiky boli zverejnené 18. marca 2011 na webe ministerstva spravodlivosti. Prečítať si ich môžete tu . Podľa serveru Region VT , \"štatistiky o nápade a vybavovaní vecí na konkrétnych súdoch, z ktorých je zrejmá vyťaženosť sudcov na jednotlivých súdoch, neboli doteraz v takejto podobe zverejňované.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "tu", "Region VT"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5812687/zitnanska-rozdiely-medzi-sudmi-su-velke.html#ixzz1HvBg3zEI", "http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=r30&htm=r3/sts.htm", "http://regionvt.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1057:ministerka-itanska-odkryla-ako-pracuju-jednotlive-sudy&catid=70:zo-slovenska&Itemid=138"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:24.955542+00:00"}
{"id": "vr28446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28446", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...lebo my sme dnes zaviedli ako viete, nechcem povedať, že povinné práce, ale musia nejako aktivačne pracovať tí, čo poberajú dávku v hmotnej núdzi na obciach", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený ako vládny návrh zákona v októbri 2013. Platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne a to však za podmienky, že mu táto práca bola ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, peniaze mu musia byť vyplatené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Dávka (1) Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. (2) Dávka je a) 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, b) 117,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, c) 107,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí, d) 160,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, e) 171,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi, f) 216,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi. (3) A k v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený ako vládny návrh zákona v októbri 2013. Platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne a to však za podmienky, že mu táto práca bola ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, peniaze mu musia byť vyplatené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Dávka (1) Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. (2) Dávka je a) 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca, b) 117,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, c) 107,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí, d) 160,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi, e) 171,20 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi, f) 216,10 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi. (3) A k v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "schválený"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33129"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:52.265243+00:00"}
{"id": "vr38457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38457", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja by som, aj v rozprave som použil ten príklad českého autora, aby sme sa vyhli podozreniu z nejakej predpojatosti, ktorý na internetovom portáli www.blisty.cz, presne uviedol ten modelový príklad, že ak štátna reprezentácia začne ustupovať predstaviteľom menšiny a začne im dávať všetko čo si zažiadajú, nepovedie to k uspokojeniu, pretože vzniknú nové a ďalšie a ďalšie podmienky, až sa nakoniec toto územie úplne vyčlení de jure aj de facto spod jurisdikcie daného štátu.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Škoda, že R. Rafaj neuvádza meno autora. Na stránke je uvedených množstvo článkov, neviem presne zistiť, v ktorom z nich sa uvedené názory nachádzajú.", "analysis_paragraphs": ["Škoda, že R. Rafaj neuvádza meno autora. Na stránke je uvedených množstvo článkov, neviem presne zistiť, v ktorom z nich sa uvedené názory nachádzajú."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://blisty.cz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:50.841713+00:00"}
{"id": "vr33372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33372", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A dá sa povedať, že v ekonomike v porovnaní s rokom 2012 sa darí stále menej, nezamestnanosť 14,8%, ďalších 30 000 nezamestnaných dá sa povedať, posilnilo stav nezamestnaných.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár správne udáva mieru nezamestnanosti na 14,8% . Rovnako sa dá povedať, že súčasná miera nezamestnanosti je v porovnaní s údajmi v určitých obdobiach roku 2012 o 30 000 vyššia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár správne udáva mieru nezamestnanosti na 14,8% . Rovnako sa dá povedať, že súčasná miera nezamestnanosti je v porovnaní s údajmi v určitých obdobiach roku 2012 o 30 000 vyššia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["14,8%", "ÚPSVaR", "ÚPSVaR", "Denník SME"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://ekonomika.sme.sk/c/6709029/pracu-beru-aj-ficove-dane-nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:20.254085+00:00"}
{"id": "vr25662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25662", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Jednoducho je to pravda, že výdavky obcí sa nezvyšovali tak ako štátu. To je proste fakt.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali . Ivan Švejna hovorí pravdu, keďže výdavky štátu rástli v posledných rokoch oveľa rýchlejšie ako výdavky obcí.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali . Ivan Švejna hovorí pravdu, keďže výdavky štátu rástli v posledných rokoch oveľa rýchlejšie ako výdavky obcí."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "tlačovej správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/403/ekonomicka-situacia-na-slovensku", "http://www.krajne.sk/www/pdf/aktuality/tlacova-sprava-konsolidacia-financovania-miest-a-obci.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:06.858070+00:00"}
{"id": "vr38247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38247", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Obdivujem pána poslanca Drobu, keď povedal, že chcú zabezpečiť ten blahobyt vo svetle toho všetkého, čo tu je, rastúca inflácia...", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj inflácie v roku 2011: mesiac miera inflácie (%) január 3,0 február 3,3 marec 3,6 apríl 3,9 priemerná inflácia za posledné 4 roky: rok priemerná miera inflácie (CPI, %) 2010 1,0 2009 1,6 2008 4,6 2007 3,4 Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vývoj inflácie v roku 2011: mesiac miera inflácie (%) január 3,0 február 3,3 marec 3,6 apríl 3,9 priemerná inflácia za posledné 4 roky: rok priemerná miera inflácie (CPI, %) 2010 1,0 2009 1,6 2008 4,6 2007 3,4 Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["január", "február", "marec", "apríl", "2010", "2009", "2008", "2007"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30755", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=32395", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=33153", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=34596", "http://portal.statistics.sk/files/inflacia2010.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/inflacia2009.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/inflacia2008b.pdf", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:42.592543+00:00"}
{"id": "vr33053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33053", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Objem toho, čo štát nakupuje pre seba, nijako neklesá, skôr rastie, pričom objem toho, čo pre seba nakupujú ľudia ako živitelia štátu, klesá veľmi zreteľne.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak vychádzame zo štatistiky NBS, tak je zrejmé, že klesá nielen spotreba domácností, ale aj celej verejnej správy. R. Procházka pravdepodobne vychádza pri svojej argumentácií z navýšeného rozpočtu na rok 2013, ten však konečnú spotrebu verejnej správy nemusí zobrazovať správne. Návrh rozpočtu na rok 2013 počíta s výdavkami v hodnote 17,1 miliardy eur. Skutočné výdavky za rok 2012 boli 16,4 miliardy eur - o približne 900 miliónov ako bolo pôvodne rozpočtované. Predpokladané výdavky v roku 2013 vzrástli o približne 700 miliónov eur oproti skutočnému stavu roka 2012. Najaktuálnejší mesačný bulletin NBS (príloha s25) uvádza medziročné zmeny v konečnej spotreba verejnej správy, z ktorej je vidieť verejná správa medziročne okresala spotrebu. Konečná spotreba verejnej správy Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Medziročné zmeny (%) -1,8 -6,4 -4,1 -4,7 0,5 -2,1 -0,4 UniCredit Bank (prepočet z údajov ŠÚ SR) poukazuje na stále klesajúcu spotrebu domácností . Vzhľadom na stále nízku spotrebiteľskú dôveru a spomalenie ekonomického rastu analytici nepredpokladajú zásadnejšie oživenie maloobchodných tržieb v najbližších mesiacoch a spotrebiteľskej spotreby. Podľa mesačného bulletinu NBS (príloha s25) za január 2013 sú medziročné zmeny v spotrebe domácností nasledovné: Konečná spotreba domácnosť Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Medziročné zmeny (%) -0,3 -0,2 -1,0 -0,5 -0,1 -0,3 -0,6 Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame zo štatistiky NBS, tak je zrejmé, že klesá nielen spotreba domácností, ale aj celej verejnej správy. R. Procházka pravdepodobne vychádza pri svojej argumentácií z navýšeného rozpočtu na rok 2013, ten však konečnú spotrebu verejnej správy nemusí zobrazovať správne. Návrh rozpočtu na rok 2013 počíta s výdavkami v hodnote 17,1 miliardy eur. Skutočné výdavky za rok 2012 boli 16,4 miliardy eur - o približne 900 miliónov ako bolo pôvodne rozpočtované. Predpokladané výdavky v roku 2013 vzrástli o približne 700 miliónov eur oproti skutočnému stavu roka 2012. Najaktuálnejší mesačný bulletin NBS (príloha s25) uvádza medziročné zmeny v konečnej spotreba verejnej správy, z ktorej je vidieť verejná správa medziročne okresala spotrebu. Konečná spotreba verejnej správy Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Medziročné zmeny (%) -1,8 -6,4 -4,1 -4,7 0,5 -2,1 -0,4 UniCredit Bank (prepočet z údajov ŠÚ SR) poukazuje na stále klesajúcu spotrebu domácností . Vzhľadom na stále nízku spotrebiteľskú dôveru a spomalenie ekonomického rastu analytici nepredpokladajú zásadnejšie oživenie maloobchodných tržieb v najbližších mesiacoch a spotrebiteľskej spotreby. Podľa mesačného bulletinu NBS (príloha s25) za január 2013 sú medziročné zmeny v spotrebe domácností nasledovné: Konečná spotreba domácnosť Q1 2011 Q2 2011 Q3 2011 Q4 2011 Q1 2012 Q2 2012 Q3 2012 Medziročné zmeny (%) -0,3 -0,2 -1,0 -0,5 -0,1 -0,3 -0,6 Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2012", "bulletin", "poukazuje", "bulletinu"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2013/mb0113.pdf", "http://www.investujeme.sk/maloobchod-domaca-spotreba-stale-klesa/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2013/mb0113.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:30.288399+00:00"}
{"id": "vr26741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Súdna rada dala vtedy Štefanovi Harabinovi všetky hlasy...", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zápisnice z 32. zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky z 22. júna 2009, sú výsledky hlasovania Súdnej rady na post predsedu Najvyššieho súdu nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Podľa zápisnice z 32. zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky z 22. júna 2009, sú výsledky hlasovania Súdnej rady na post predsedu Najvyššieho súdu nasledovné:"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["32. zasadnutia"], "url": ["http://www.sudnarada.gov.sk/data/att/878_subor.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:34.129229+00:00"}
{"id": "vr33004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33004", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Koniec koncov je v našom partnerskom Marseille-Provence, tá budova FRAC bude otvorená v apríli a to najväčšie múzeum stredozemnej civilizácii bude otvorené v júni 2013.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla oficiálnej stránky Marseille - City of Culture bude v marci 2013 otvorená FRAC (Fonds Régional de l'Art Contemporain), priestor pre výstavy súcasného umenia, a v júni 2013 bude otvorené Múzeum európskych a mediteránskych civilizácií. Hoci v prípade FRAC neuviedol Vladimír Beskid presný dátum, správne podložil tvrdenie, že sú projekty, ktoré sa vrámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry otvárajú až pocas roka.", "analysis_paragraphs": ["Podla oficiálnej stránky Marseille - City of Culture bude v marci 2013 otvorená FRAC (Fonds Régional de l'Art Contemporain), priestor pre výstavy súcasného umenia, a v júni 2013 bude otvorené Múzeum európskych a mediteránskych civilizácií. Hoci v prípade FRAC neuviedol Vladimír Beskid presný dátum, správne podložil tvrdenie, že sú projekty, ktoré sa vrámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry otvárajú až pocas roka."], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Marseille - City of Culture"], "url": ["http://marseillecityofculture.eu/capital-of-culture.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:41.468955+00:00"}
{"id": "vr36694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36694", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Pani ministerka spravodlivosti zástupcu kancelárie prezidenta vylúčila z Legislatívnej rady.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti L. Žitňanská 20. októbra 2010 odvolala bývalých členov legislatívnej rady z obdobia bývalej vlády. \" Z postu predsedníčky legislatívnej rady odvolal exministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú, ktorú nahradila Žitňanská. Na post podpredsedníčky po bývalej štátnej tajomníčke Anne Vittekovej zasadne zástupca vedúceho Úradu vlády SR Jaroslav Pilát.\" \"Tajomníkom rady zostáva šéf sekcie vládnej legislatívy na úrade vlády Štefan Grman. Členmi novosformovanej legislatívnej rady sú: advokát Juraj Kamenec, zahraničný tajomník KDH Martin Dilong, advokátka Jana Hreňová, advokát Marek Káľavský, Oľga Ovečková z Ústavu štátu a práva SAV, Mária Kolaříková, riaditeľ Kancelárie Slovenskej komory architektov Vladimír Hutta, vedúci UNHCR v SR Peter Kresák, Jozef Čentéš z Generálnej prokuratúry SR, Božena Gašparíková z ETIAM, hypotekárna správkyňa v UniCredit Bank Slovakia Helena Štrbíková a generálna riaditeľka sekcie legislatívy ministerstva práce Vlasta Husáriková. Spomedzi nich Ovečková, Husáriková a Hutta pôsobili v rade aj doposiaľ.\" Vzhľadom na to, že medzi novozvolenými členmi legislatívnej rady vlády sa zástupca kancelárie prezidenta nenachádza, musel byť s najväčšou pravdepodobnosťou vylúčený.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti L. Žitňanská 20. októbra 2010 odvolala bývalých členov legislatívnej rady z obdobia bývalej vlády. \" Z postu predsedníčky legislatívnej rady odvolal exministerku spravodlivosti Vieru Petríkovú, ktorú nahradila Žitňanská. Na post podpredsedníčky po bývalej štátnej tajomníčke Anne Vittekovej zasadne zástupca vedúceho Úradu vlády SR Jaroslav Pilát.\" \"Tajomníkom rady zostáva šéf sekcie vládnej legislatívy na úrade vlády Štefan Grman. Členmi novosformovanej legislatívnej rady sú: advokát Juraj Kamenec, zahraničný tajomník KDH Martin Dilong, advokátka Jana Hreňová, advokát Marek Káľavský, Oľga Ovečková z Ústavu štátu a práva SAV, Mária Kolaříková, riaditeľ Kancelárie Slovenskej komory architektov Vladimír Hutta, vedúci UNHCR v SR Peter Kresák, Jozef Čentéš z Generálnej prokuratúry SR, Božena Gašparíková z ETIAM, hypotekárna správkyňa v UniCredit Bank Slovakia Helena Štrbíková a generálna riaditeľka sekcie legislatívy ministerstva práce Vlasta Husáriková. Spomedzi nich Ovečková, Husáriková a Hutta pôsobili v rade aj doposiaľ.\" Vzhľadom na to, že medzi novozvolenými členmi legislatívnej rady vlády sa zástupca kancelárie prezidenta nenachádza, musel byť s najväčšou pravdepodobnosťou vylúčený."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["20. októbra 2010"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/legislativnej-rade-vlady-uz-sefuje-/238963-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:53.009428+00:00"}
{"id": "vr33570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33570", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Guvernéra NBS ste zvolili verejne, guvernéra NBS ste zvolili verejne a šéfa NKÚ nechcete voliť verejne.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že 10. decembra 2009 zvolili počas vlády R. Fica vo verejnej voľbe Jozefa Makúna za nového guvernéra NBS. Do tejto funkcie bol vymenovaný 12. januára 2010.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 10. decembra 2009 zvolili počas vlády R. Fica vo verejnej voľbe Jozefa Makúna za nového guvernéra NBS. Do tejto funkcie bol vymenovaný 12. januára 2010."], "analysis_date": "2013-04-10", "analysis_sources": {"text": ["verejnej voľbe", "vymenovaný", "tvrdila"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26188", "http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/detail-spravy/_prezident-sr-vymenoval-jozefa-makucha-za-guvernera-nbs", "http://aktualne.atlas.sk/verejna-volba-by-vyriesila-problem-volieb-nku-tvrdi-opozicia-smer-to-odmieta/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:37.370606+00:00"}
{"id": "vr15785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15785", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "... do regiónov, kde chodíme prakticky 2x do týždňa.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa voľne dostupného elektronického kalendára strany SMER-SD, bol premiér vo februári zatiaľ dvakrát mimo Bratislavy (ďalšie aktivity do konca mesiaca nie sú uverejnené). V januári absolvoval dovedna šesť mimobratislavských podujatí, v decembri len jednu. Celkovo však možno povedať, že aktivity strany SMER-SD spĺňajú daný počet a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa voľne dostupného elektronického kalendára strany SMER-SD, bol premiér vo februári zatiaľ dvakrát mimo Bratislavy (ďalšie aktivity do konca mesiaca nie sú uverejnené). V januári absolvoval dovedna šesť mimobratislavských podujatí, v decembri len jednu. Celkovo však možno povedať, že aktivity strany SMER-SD spĺňajú daný počet a preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["februári", "januári", "podujatí", "žilinského", "župana", "Blanára", "Laššákovú", "Ďurovčík", "Banskej Bystrici", "župan", "Blanár", "Raši", "Laššáková", "Fica", "Ďurovčík", "jedného", "štyri", "prilepšil", "Smolková", "poslanci", "Pavlovičová"], "url": ["http://strana-smer.sk/kde-nas-stretnete", "http://strana-smer.sk/kde-nas-stretnete", "http://strana-smer.sk/regiony", "http://strana-smer.sk/zilinska-zupatour-je-spat-bikerov-cakaju-dalsie-unikatne-ceny-0", "http://strana-smer.sk/v-liptovskej-nemocnici-vznika-novy-ocny-pavilon-0", "http://strana-smer.sk/oravska-poliklinika-zacina-dalsiu-etapu-rekonstrukcie-0", "http://strana-smer.sk/novorocny-sachovy-turnaj-v-banskej-bystrici-0", "http://strana-smer.sk/novorocny-koncert-jaroslava-dvorskeho-v-michalovciach-0", "http://strana-smer.sk/banska-bystrica-europske-mesto-sportu-0", "http://strana-smer.sk/na-korchan-sa-rakovania-dostanu-po-novej-ceste-0", "http://strana-smer.sk/novu-cestu-uz-ma-aj-ochodnica-0", "http://strana-smer.sk/kosice-su-najlepsim-europskym-mestom-sportu-2016-0", "http://strana-smer.sk/krupinska-zabijacka-0", "http://strana-smer.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-v-banskej-bystrici-0", "http://strana-smer.sk/novy-rok-2017-0", "http://strana-smer.sk/vatra-zvrchovanosti-v-okrese-michalovce-0", "http://strana-smer.sk/silvestrovska-vernisaz-0", "http://strana-smer.sk/sutaz-vo-vystrelovani-zatok-zo-sampanskeho-v-michalovciach-0", "http://strana-smer.sk/vianocny-koncert-jaroslava-dvorskeho-v-janoviku-0", "http://strana-smer.sk/predvianocne-trblietanie-0", "http://strana-smer.sk/clenska-schodza-oo-smer-sd-v-presove-spojena-s-posedenim-pri-vianocnej-kapustnici-0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:22.413914+00:00"}
{"id": "vr27495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27495", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Pokiaľ si dobre pamätám, tak Štefan Harabin svojho času tú previerku NBÚ dostal.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií z článku denníka SME Štefan Harabin bezpečnostnou previerkou NBÚ, ktorou sa dal preveriť na vlastnú žiadosť, prešiel a mal ju platnú do roku 2012. Výrok preto hodnotíme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií z článku denníka SME Štefan Harabin bezpečnostnou previerkou NBÚ, ktorou sa dal preveriť na vlastnú žiadosť, prešiel a mal ju platnú do roku 2012. Výrok preto hodnotíme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3935853/harabin-ma-previerku-sam-ju-kritizoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:12.240172+00:00"}
{"id": "42783", "numeric_id": 42783, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42783", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...veľmi ľahko si oni (Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko, pozn.) vlastne prejdú do tej druhej strany, ktorú majú založenú ako záložnú...", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správny súdny poriadok hovorí, že členovia niektorých orgánov rozpustenej strany, ale aj kandidáti tejto strany nemôžu byť členmi takýchto orgánov v inej strane po dobu piatich rokov. Predseda a podpredsedovia Kotleba - ĽSNS by teda v novej strane nemohli byť opäť členmi prípravných výborov a funkcionármi v straníckych orgánoch, avšak pre samotný vstup do novej strany neexistujú žiadne legislatívne prekážky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Generálny prokurátor Čižnár podal návrh na rozpustenie strany Kotleba – ĽSNS a v prípade, že by správny súd rozhodol o rozpustení tejto strany je povinný do rozsudku zahrnúť aj ods. 2 §390 Zákona č. 162/2015 Z. z. , ktorý hovorí: „Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola", "analysis_paragraphs": ["Správny súdny poriadok hovorí, že členovia niektorých orgánov rozpustenej strany, ale aj kandidáti tejto strany nemôžu byť členmi takýchto orgánov v inej strane po dobu piatich rokov. Predseda a podpredsedovia Kotleba - ĽSNS by teda v novej strane nemohli byť opäť členmi prípravných výborov a funkcionármi v straníckych orgánoch, avšak pre samotný vstup do novej strany neexistujú žiadne legislatívne prekážky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Generálny prokurátor Čižnár podal návrh na rozpustenie strany Kotleba – ĽSNS a v prípade, že by správny súd rozhodol o rozpustení tejto strany je povinný do rozsudku zahrnúť aj ods. 2 §390 Zákona č. 162/2015 Z. z. , ktorý hovorí: „Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola"], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 162/2015 Z. z."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:39.476317+00:00"}
{"id": "vr15279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15279", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Hovorili ste (Kaliňák, pozn.), že nemáte priamy kontakt a nie je priame spojenie medzi vami a Ladislavom Bašternákom.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Rajtára hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Robert Kaliňák pre televíziu Hospodárske noviny povedal, že s Bašternákom nemá žiadne spojenie. „Dlhé roky nie som s ním (s Bašternákom, pozn.) v žiadnom kontakte, ale viem, kto to je. Ale nikdy nebol môj sused,“ povedal pre televíziu Hospodárske noviny (5:02 vo videu). Robert Kaliňák následne tvrdil, že s Bašternákom nemá žiadne obchodné styky. „Rovnako platí, že žiadne peniaze od Bašternáka, jeho firiem, som priamo či sprostredkovane nikdy neprijal, preto žiadne podozrenie nie je,“ skonštatoval minister. Na rádiu Expres odznelo 17. júna pri rozhovore s ministrom vnútra (od 2:43): Závodský: \"Pán minister my sme spolu telefonovali a Vy ste mi do telefónu povedali, aj do našich správ sme to potom dali, akékoľvek prepojenie špičiek Smeru vrátane Vás na Bašternáka je klamstvo je výmysel.\" Kaliňák: \"Áno.\" Závodský : \"Ale to nie je výmysel lebo vy ste zamlčali že ste s týmto človekom spravili obchod pán minister.\" Kaliňák: \"Ale toto nie je prepojenie ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Rajtára hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Robert Kaliňák pre televíziu Hospodárske noviny povedal, že s Bašternákom nemá žiadne spojenie. „Dlhé roky nie som s ním (s Bašternákom, pozn.) v žiadnom kontakte, ale viem, kto to je. Ale nikdy nebol môj sused,“ povedal pre televíziu Hospodárske noviny (5:02 vo videu). Robert Kaliňák následne tvrdil, že s Bašternákom nemá žiadne obchodné styky. „Rovnako platí, že žiadne peniaze od Bašternáka, jeho firiem, som priamo či sprostredkovane nikdy neprijal, preto žiadne podozrenie nie je,“ skonštatoval minister. Na rádiu Expres odznelo 17. júna pri rozhovore s ministrom vnútra (od 2:43): Závodský: \"Pán minister my sme spolu telefonovali a Vy ste mi do telefónu povedali, aj do našich správ sme to potom dali, akékoľvek prepojenie špičiek Smeru vrátane Vás na Bašternáka je klamstvo je výmysel.\" Kaliňák: \"Áno.\" Závodský : \"Ale to nie je výmysel lebo vy ste zamlčali že ste s týmto človekom spravili obchod pán minister.\" Kaliňák: \"Ale toto nie je prepojenie ...\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "skonštatoval", "Expres"], "url": ["http://tv.hnonline.sk/politika/670667-kalinak-prehovoril-o-kauze-basternak-viem-kto-to-je-ale-nikdy-nebol-moj-sused", "http://www.aktuality.sk/clanok/348527/kalinak-sa-vyjadril-k-obvineniam-v-pripade-kauzy-basternak/", "https://www.youtube.com/watch?v=S9D_gab4rgE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:35.442480+00:00"}
{"id": "vr15400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15400", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Už dnes existuje v rokovacom poriadku Národnej rady pravidlo o 12 hodinovej rozprave, čiže predseda má možnosť navrhnúť, čiže ktokoľvek, ale Národná rada má schváliť, že rozprava k tomuto bodu bude trvať 12 hodín a nie viac.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rokovacom poriadku (.pdf, s. 14) Národnej rady SR sa v § 29a o určení dĺžky času na rozpravu v odseku 1 hovorí: „ Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín. “ Tento návrh pritom podľa odseku 2: „ ...nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády .” Návrh na aplikáciu tohto bodu rokovacieho poriadku musia podať najmenej dva poslanecké kluby, čiže neplatí, že ktokoľvek z poslancov môže prísť s týmto návrhom. NR SR má na základe návrhu rozhodnúť, že rozprava bude trvať iba 12 hodín, alebo viac. Z rokovacieho poriadku vyplýva, že čas na rozpravu nemôže byť menej ako 12 hodín. Výrok Sulíka považujeme za nepravdivý, okrem existencie pravidla o 12 hodinovej rozprave ani jednu podmienku neuviedol správne.\n\nV nasledujúcich odsekoch v rokovacom poriadku sa podmienky upravujú takto:\n\n„ (4) Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klubalebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.\n\n(5) Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci, navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky(§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).\n\n(6) Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom, ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. “\n\nPri aplikovaní tohoto bodu teda musí platiť, že požiadajú o túto úpravu najmenej dva poslanecké kluby ešte pred začatím rokovania k danému bodu. O návrhu potom rozhodne parlament.\n\nDĺžka rozpravy bola naposledy podľa tohto bodu obmedzená v roku 2011 Richardom Sulíkom ako predsedom parlamentu, keď sa do rozpravy ohľadom voľby generálneho prokurátora prihlásil celý poslanecký klub strany Smer-SD (vtedy opozičný, 62 poslancov).", "analysis_paragraphs": ["V rokovacom poriadku (.pdf, s. 14) Národnej rady SR sa v § 29a o určení dĺžky času na rozpravu v odseku 1 hovorí: „ Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu schôdze národnej rady. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady. Na návrhy predložené v inom čase sa neprihliada. Určená dĺžka času na rozpravu nemôže byť kratšia ako 12 hodín. “ Tento návrh pritom podľa odseku 2: „ ...nemožno podať, ak národná rada má rokovať o návrhu ústavného zákona, návrhu zákona o štátnom rozpočte a o programovom vyhlásení vlády .” Návrh na aplikáciu tohto bodu rokovacieho poriadku musia podať najmenej dva poslanecké kluby, čiže neplatí, že ktokoľvek z poslancov môže prísť s týmto návrhom. NR SR má na základe návrhu rozhodnúť, že rozprava bude trvať iba 12 hodín, alebo viac. Z rokovacieho poriadku vyplýva, že čas na rozpravu nemôže byť menej ako 12 hodín. Výrok Sulíka považujeme za nepravdivý, okrem existencie pravidla o 12 hodinovej rozprave ani jednu podmienku neuviedol správne.", "V nasledujúcich odsekoch v rokovacom poriadku sa podmienky upravujú takto:", "„ (4) Meranie času vyhradeného pre poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckého klubu, sa zabezpečuje prostredníctvom technického zariadenia alebo prostredníctvom overovateľov. Ak rečníci zastupujúci poslanecký klubalebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpajú čas, ktorý im bol vyhradený, skracuje sa čas určený na rozpravu podľa odseku 1 o čas, ktorý poslanecký klub alebo poslanec, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, nevyčerpal.", "(5) Do času určeného podľa odseku 1 sa nezapočítava čas, v ktorom vystupuje predsedajúci, navrhovateľ a spoločný spravodajca výborov. Ak je navrhovateľ alebo spoločný spravodajca výborov členom poslaneckého klubu, jeho čas využitý na vystúpenia sa nezapočítava do času vyhradeného pre jeho poslanecký klub. Do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky(§ 33) a procedurálne návrhy (§ 34).", "(6) Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo. Na návrh rečníka môže národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie. Ostatným poslancom, ktorí mali podľa oznámenia predsedu poslaneckého klubu alebo ním povereného člena poslaneckého klubu vystúpiť za poslanecký klub, sa už slovo neudelí. Poslanci, ktorým bolo odňaté slovo, alebo poslanci, ktorým sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, majú právo odovzdať svoj písomný prejav predsedajúcemu, a to najneskôr do vystúpenia spoločného spravodajcu po skončení rozpravy. Písomný prejav poslanca sa zahrnie do doslovnej zápisnice o schôdzi národnej rady (§ 41 ods. 1) s označením, že prejav nebol prednesený ústne. Ak je súčasťou písomného prejavu aj pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, rozdá sa poslancom, spoločný spravodajca ho prečíta vo svojom vystúpení pred hlasovaním a dá o ňom hlasovať. “", "Pri aplikovaní tohoto bodu teda musí platiť, že požiadajú o túto úpravu najmenej dva poslanecké kluby ešte pred začatím rokovania k danému bodu. O návrhu potom rozhodne parlament.", "Dĺžka rozpravy bola naposledy podľa tohto bodu obmedzená v roku 2011 Richardom Sulíkom ako predsedom parlamentu, keď sa do rozpravy ohľadom voľby generálneho prokurátora prihlásil celý poslanecký klub strany Smer-SD (vtedy opozičný, 62 poslancov)."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["rokovacom poriadku", "", "Dĺžka rozpravy", ""], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.parlamentnelisty.sk/politika/narodna-rada/Opozicia-nebude-moct-rozpravat-kolko-bude-chciet-Danko-s-Bugarom-chystaju-zmeny-parlamentnych-pravidiel-272402", "http://hnonline.sk/slovensko/791511-parlament-cakaju-zmeny-bugar-aby-sme-sa-len-nehadali-ale-riesili-problemy", "http://www.parlamentnelisty.sk/politika/narodna-rada/Opozicia-nebude-moct-rozpravat-kolko-bude-chciet-Danko-s-Bugarom-chystaju-zmeny-parlamentnych-pravidiel-272402"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:25.270842+00:00"}
{"id": "vr37998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37998", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň zvýši sa daňové odvodové zaťaženie 160 tisícom osôb, najmä časti dohodárov, 20 % dohodárov sa zvýšia odvody a dane, ale 80 % nie, potom, po tej zmene, ktorú sme tam dali naposledy.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aspoň podľa prepočtov hnonline.sk si po daňovo-odvodovej reforme pohorší 180 400 živnostníkov. Vypočítaný počet ľudí s negatívnym dopadom prevyšuje číslo 160 000 a to sa zaoberá len živnostníkmi, nie zamestnancami. Údaje o percentách ľudí, pracujúcich na dohodu sme nenašli. Podľa článku pravda.sk :", "analysis_paragraphs": ["Aspoň podľa prepočtov hnonline.sk si po daňovo-odvodovej reforme pohorší 180 400 živnostníkov. Vypočítaný počet ľudí s negatívnym dopadom prevyšuje číslo 160 000 a to sa zaoberá len živnostníkmi, nie zamestnancami. Údaje o percentách ľudí, pracujúcich na dohodu sme nenašli. Podľa článku pravda.sk :"], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51484750-vacsina-zivnostnikov-si-po-reforme-pohorsi", "http://profesia.pravda.sk/bohatsi-zivnostnici-stratia-zvysni-si-polepsia-fuz-/sk-prziv.asp?c=A110406_095230_sk-prziv_p01#ixzz1JGENxiIl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:43.051697+00:00"}
{"id": "48220", "numeric_id": 48220, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48220", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Rozbehli sme (na Ukrajine, pozn.) veľmi intenzívne programy pomoci, či už v oblasti roamingu…", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože o spolupráci v oblasti roamingu hovorí len autor výroku Eduard Heger a nie je dohľadateľný z iných nezávislých zdrojov.\n\nO spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou informoval Heger na svojom Facebooku aj Twitteri . Príspevky zverejnil po pracovnej ceste na Ukrajinu, ktorá sa uskutočnila 12. novembra 2021.\n\nÚrad vlády SR zverejnil agentúrnu správu TASR, ktorá však ako zdroj uvádza Hegerov príspevok na Twitteri. Rovnako Hegerove vyjadrenia citujú aj ukrajinské médiá.\n\nEduard Heger a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ podpísali spoločné vyhlásenie , v ktorom sa ale roaming nespomína.\n\nNevieme dohľadať žiadne informácie, na základe ktorých by sa dalo potvrdiť, že tieto „veľmi intenzívne programy pomoci“ sa už rozbehli.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože o spolupráci v oblasti roamingu hovorí len autor výroku Eduard Heger a nie je dohľadateľný z iných nezávislých zdrojov.", "O spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou informoval Heger na svojom Facebooku aj Twitteri . Príspevky zverejnil po pracovnej ceste na Ukrajinu, ktorá sa uskutočnila 12. novembra 2021.", "Úrad vlády SR zverejnil agentúrnu správu TASR, ktorá však ako zdroj uvádza Hegerov príspevok na Twitteri. Rovnako Hegerove vyjadrenia citujú aj ukrajinské médiá.", "Eduard Heger a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ podpísali spoločné vyhlásenie , v ktorom sa ale roaming nespomína.", "Nevieme dohľadať žiadne informácie, na základe ktorých by sa dalo potvrdiť, že tieto „veľmi intenzívne programy pomoci“ sa už rozbehli."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku", "Twitteri", "zverejnil", "ukrajinské", "spoločné vyhlásenie"], "url": ["https://www.facebook.com/premier.sr/posts/438634781159912?__cft__%5b0%5d=AZUxNhh5Rl6rMyz9D1NxZgqppPBzZ1WZ8ZCyq_4X6NR6VOyhSNcR6PMiD7ozxC4Qt5oHEnntGMx8kzQytH2OBBl0INOOviHIgd-Dk_n8NEXO99gK1DJXLgHrKFqfMhu2Xkb2a_x_Pj-pfKhA3O0-LTsz&__tn__=%2CO%2CP-R", "https://twitter.com/eduardheger/status/1459221514633555968?s=20&t=jFw1NCnIJQHulOb1DXDzQg", "https://www.vlada.gov.sk/premieri-e-heger-a-d-smyhal-podpisali-vyhlasenie-o-vzajomnej-spolupraci/", "https://suspilne.media/180167-na-zakarpatta-pribuli-premer-ministri-ukraini-ta-slovaccini/", "https://www.kmu.gov.ua/en/news/spilna-zayava-premyer-ministra-ukrayini-denisa-shmigalya-ta-premyer-ministra-slovackoyi-respubliki-eduarda-gegera"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:38.578444+00:00"}
{"id": "vr30183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30183", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Chronické protiprávne konania nesmú zostať bez primeranej reakcie štátu. Vláda navrhne opatrenia, na základe ktorých niektoré dávky a iné plnenia od štátu nebudú poskytované osobám dopúšťajúcim sa protiprávnych konaní alebo budú poskytované alternatívnymi formami.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda vytvorila opatrenia, ktoré adresujú osoby dopúšťajúce sa protiprávneho konania. V súvislosti s vyplácaním dávok a správania sa štátu smerom k takýmto osobám bola prijatá tzv. \"Rómska reforma\", ktorá vo svojich hlavných pilieroch uvádza zohľadňovanie sociálnej pomoci štátu na základe prístupu občana k rodine, spoločnosti a štátu. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto obsahuje rozhodnutie o uložení pokút v prípade určitých priestupkov aj zrážkami z dávok sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku. Sľub hodnotíme ako splnený. Novela Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2013 hovorí:\n\nZa § 88a sa vkladá § 88aa, ktorý znie:\n\n„§ 88aa\n\n(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.\n\nR. Fico vo februári 2013 hovoril o tom, že vyplácanie dávok by malo byť viazané na primerané správanie sa, pričom narážal na rómsku problematiku. \"Správna cesta - Rómska reforma\" vypracovaná v roku 2013 R. Kaliňákom, I. Matovičom, P. Pollákom a M. Sadloňom obsahuje pilier , v ktorom sa píše: \" Súčasný právny stav umožňuje, aby sociálne odkázaný človek mohol de facto beztrestne páchať ľubovoľný počet priestupkov, keďže nemá na zaplatenie pokút. Inak povedané, sociálne odkázaní ľudia majú na Slovensku de facto priestupkovú imunitu .\" (s.2) Ako jedno z riešení bolo uvedené: \" Forma aj výška sociálnej pomoci štátu ako aj prístup štátu k občanom musí zohľadňovať prístup občanov k spoločnosti a štátu .\" (s.3) Webstránka Ministerstva vnútra opisuje , o čo v reforme má ísť: Je to komplexná systémová reforma, ktorá obsahuje viac ako 90 opatrení v oblastiach ako vzdelávanie, vymožiteľnosť práva, bývanie, sociálny systém, zamestnanie a podporné politiky. Systémové opatrenia sú zamerané na riešenie širokej problematiky skupín obyvateľstva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa budú týkať predovšetkým rizikových rodín, ktoré budú identifikované na základe kombinácie nasledovných faktorov: vzdelanie rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. Medzi dôsledky toho, ak rodina bude označená ako riziková , patrí taktiež: zmena vo forme a výške sociálnych dávok sa bude týkať celých rodín; príspevok na bývanie a nárok na zaradenie do systému aktivačných prác bude dodatočne podmienené, či človek nepácha priestupky alebo trestnú činnosť, a či si plní zákonné povinnosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda vytvorila opatrenia, ktoré adresujú osoby dopúšťajúce sa protiprávneho konania. V súvislosti s vyplácaním dávok a správania sa štátu smerom k takýmto osobám bola prijatá tzv. \"Rómska reforma\", ktorá vo svojich hlavných pilieroch uvádza zohľadňovanie sociálnej pomoci štátu na základe prístupu občana k rodine, spoločnosti a štátu. Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto obsahuje rozhodnutie o uložení pokút v prípade určitých priestupkov aj zrážkami z dávok sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku. Sľub hodnotíme ako splnený. Novela Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov z roku 2013 hovorí:", "Za § 88a sa vkladá § 88aa, ktorý znie:", "„§ 88aa", "(1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.", "R. Fico vo februári 2013 hovoril o tom, že vyplácanie dávok by malo byť viazané na primerané správanie sa, pričom narážal na rómsku problematiku. \"Správna cesta - Rómska reforma\" vypracovaná v roku 2013 R. Kaliňákom, I. Matovičom, P. Pollákom a M. Sadloňom obsahuje pilier , v ktorom sa píše: \" Súčasný právny stav umožňuje, aby sociálne odkázaný človek mohol de facto beztrestne páchať ľubovoľný počet priestupkov, keďže nemá na zaplatenie pokút. Inak povedané, sociálne odkázaní ľudia majú na Slovensku de facto priestupkovú imunitu .\" (s.2) Ako jedno z riešení bolo uvedené: \" Forma aj výška sociálnej pomoci štátu ako aj prístup štátu k občanom musí zohľadňovať prístup občanov k spoločnosti a štátu .\" (s.3) Webstránka Ministerstva vnútra opisuje , o čo v reforme má ísť: Je to komplexná systémová reforma, ktorá obsahuje viac ako 90 opatrení v oblastiach ako vzdelávanie, vymožiteľnosť práva, bývanie, sociálny systém, zamestnanie a podporné politiky. Systémové opatrenia sú zamerané na riešenie širokej problematiky skupín obyvateľstva, občanov ohrozených extrémnou chudobou, vrátane sociálne neprispôsobivých. Navrhované opatrenia sa budú týkať predovšetkým rizikových rodín, ktoré budú identifikované na základe kombinácie nasledovných faktorov: vzdelanie rodičov, výška príjmu, miera dlhodobej nezamestnanosti rodičov, materiálne zázemie, zadlženosť rodiny, záškoláctvo v rodine a predpoklad neovládania vyučovacieho jazyka dieťaťom v čase nástupu do základnej školy. Medzi dôsledky toho, ak rodina bude označená ako riziková , patrí taktiež: zmena vo forme a výške sociálnych dávok sa bude týkať celých rodín; príspevok na bývanie a nárok na zaradenie do systému aktivačných prác bude dodatočne podmienené, či človek nepácha priestupky alebo trestnú činnosť, a či si plní zákonné povinnosti."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "hovoril", "Rómska reforma\"", "pilier", "opisuje"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417#f7243202", "http://www.aktuality.sk/clanok/223990/vlada-riesi-romsku-problematiku-siahne-romom-na-socialne-davky/", "http://archiv.vlada.gov.sk/romovia/data/files/8991.pdf", "http://www.minv.sk/?10zasad_RR", "http://www.minv.sk/?romskareforma1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.400128+00:00"}
{"id": "vr37290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37290", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Takto mi to povedal, takto to potvrdil aj Martinovi Feckovi, čo je čistá duša. Ako človek, starší človek, ktorý je pedant, ktorý následne pred tlačovkou išiel za ním a išiel si to potvrdiť, či teda naozaj to platí.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne medializované vyjadrenie M. Fecka, ktoré by potvrdilo toto Matovičovo tvrdenie. Martin Fecko nám na otázku, či sa tak stalo neodpovedal.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne medializované vyjadrenie M. Fecka, ktoré by potvrdilo toto Matovičovo tvrdenie. Martin Fecko nám na otázku, či sa tak stalo neodpovedal."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:54.561540+00:00"}
{"id": "vr27407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27407", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky rozhodnutia vo vzťahu k živnostníkom boli dohodnuté so živnostenskými zväzmi.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenský zväz živnostníkov (SŽZ) na svojej stránke uvádza , že v období máj až jún 2012 prebiehali rokovania medzi SŽZ a ministrom práce Jánom Richterom, kedy rokovali o zmenách v odvodovom systéme pre živnostníkov. Robert Fico o tejto dohode informoval ako o “historickej dohode vlády a živnostníkov”. Okrem iného, možno na webovej stránke SŽZ nájsť správy o zmenách pre živnostníkov, ktoré sa diali po dohode s vládou SR. O rokovaniach medzi vládou SR a zástupcami živnostníkov informoval Richard Sulík, ktorý ich súhlas s vládou navrhovanými zmenami ostro kritizoval. Iná kritika smerom k zástupcovi živnostenských zväzov Čizmárikovi a jeho neadekvátnemu reprezentovaniu ich záujmov je napríklad na tomto blogu.\n\nNapriek tomu, že existujú kritické hlasy o nevhodnosti dohody medzi vládou a zástupcami živnostníkov, je skutočne pravdou, že títo zástupcovia so zmenami súhlasili a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský zväz živnostníkov (SŽZ) na svojej stránke uvádza , že v období máj až jún 2012 prebiehali rokovania medzi SŽZ a ministrom práce Jánom Richterom, kedy rokovali o zmenách v odvodovom systéme pre živnostníkov. Robert Fico o tejto dohode informoval ako o “historickej dohode vlády a živnostníkov”. Okrem iného, možno na webovej stránke SŽZ nájsť správy o zmenách pre živnostníkov, ktoré sa diali po dohode s vládou SR. O rokovaniach medzi vládou SR a zástupcami živnostníkov informoval Richard Sulík, ktorý ich súhlas s vládou navrhovanými zmenami ostro kritizoval. Iná kritika smerom k zástupcovi živnostenských zväzov Čizmárikovi a jeho neadekvátnemu reprezentovaniu ich záujmov je napríklad na tomto blogu.", "Napriek tomu, že existujú kritické hlasy o nevhodnosti dohody medzi vládou a zástupcami živnostníkov, je skutočne pravdou, že títo zástupcovia so zmenami súhlasili a výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "informoval", "stránke", "informoval", "tomto"], "url": ["http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://tv.sme.sk/v/24521/fico-doslo-k-historickej-dohode-vlady-a-zivnostnikov.html", "http://www.szz.sk/szz/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-osklbe-zivnostnikov-s-najniz/504858-clanok.html", "http://gabo126.blog.pravda.sk/2013/01/06/pan-cizmarik-je-naozaj-zastupca-zivnostnikov-alebo-prezleceny-hovorca-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:07.120376+00:00"}
{"id": "vr33726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33726", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán premiér, ešte vtedy, keď nebol premiérom, bol opozičným predsedom, tak povedal, že úlohou opozície je kritizovať a vláda musí vládnuť a riešiť.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portálu demagog.sk sa nepodarilo získať informácie o tom, či sa Robert Fico verejne vyjadril tak ako uvádza B.Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Portálu demagog.sk sa nepodarilo získať informácie o tom, či sa Robert Fico verejne vyjadril tak ako uvádza B.Bugár."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:04.345068+00:00"}
{"id": "vr25842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25842", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Vo Svidníku, vo Vranove a Humennom (nemocnice, pozn.) nevyrábajú dlhy.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže len nemocnica vo Vranove nad Topľou nevyrába dlhy. Nemocnice v Humennom a Svidníku hospodária v mínusových číslach a teda vytvárajú dlhy. Trend vo svojej publikácií uvádza výsledky hospodárenia nemocníc v Humennom, Vranove nad Topľou a Svidníku. Jedine nemocnica vo Vranove nad Topľou nevyrába dlh. Hospodársky výsledok nemocnice vo Vranove bol v roku 2012 +281 mil. eur. Nemocnice v Humennom a vo Svidníku skončili v roku 2012 v strate a teda vyrábajú dlhy. Nemocnica/hospodársky výsledok 2012 2011 Humenné -824 -215 Vranov na Topľou +281 -866 Svidník -125 -135 Zdroj: publikácia Trend Nemocnice vo Svidníku , Vo Vranove nad Topľou a Humennom nemajú žiadne pohľadávky voči zdravotnej poisťovni, čo uvádza materiál (karta č. 4) o vývoji pohľadávok voči zdravotnej poisťovni k augustu 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže len nemocnica vo Vranove nad Topľou nevyrába dlhy. Nemocnice v Humennom a Svidníku hospodária v mínusových číslach a teda vytvárajú dlhy. Trend vo svojej publikácií uvádza výsledky hospodárenia nemocníc v Humennom, Vranove nad Topľou a Svidníku. Jedine nemocnica vo Vranove nad Topľou nevyrába dlh. Hospodársky výsledok nemocnice vo Vranove bol v roku 2012 +281 mil. eur. Nemocnice v Humennom a vo Svidníku skončili v roku 2012 v strate a teda vyrábajú dlhy. Nemocnica/hospodársky výsledok 2012 2011 Humenné -824 -215 Vranov na Topľou +281 -866 Svidník -125 -135 Zdroj: publikácia Trend Nemocnice vo Svidníku , Vo Vranove nad Topľou a Humennom nemajú žiadne pohľadávky voči zdravotnej poisťovni, čo uvádza materiál (karta č. 4) o vývoji pohľadávok voči zdravotnej poisťovni k augustu 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["publikácií", "Trend", "Svidníku", "Vranove nad Topľou", "Humennom", "materiál"], "url": ["https://drive.google.com/file/d/0B4YMkseJim8hSFZ6MHA4RjBKNkE/edit?usp=sharing", "https://docs.google.com/file/d/0B4YMkseJim8hSFZ6MHA4RjBKNkE/edit?usp=sharing", "http://sk.svetzdravia.com/", "http://vt.svetzdravia.com/", "http://he.svetzdravia.com/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159103?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:48.416015+00:00"}
{"id": "vr37146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37146", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja sa nečudujem pani Radičovej, že je ticho, pretože on (Viktor Orbán, pozn.) jej tam mával (počas prezidentskej kampane, pozn.) nejakou tabuľkou voľte Radičovú...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť mediálnu zmienku o tom, že by predseda Fideszu V. Orbán počas prezidentskej kampane \"mával nejakou tabuľkou voľte Radičovú\" . Avšak nie je to prvý raz, čo R. Fico použil podobný argument. Stalo sa tak napríklad 30. mája 2010 v relácii O 5 minút 12 , v ktorej sa vtedy stretol práve s Ivetou Radičovou: R. Fico : \"Pamätám si, keď ste kandidovali na Prezidentku SR, tak ste išli na snem SMK, kde bol aj pán Orbán. A všetci si pamätáme, ako ste prijali podporu od pána Orbána na prezidentské voľby na Slovensku. Orbán okrem iného povedal, že je výborné, že je taká kandidátka na Slovensku, ako je pani Radičová.\" I. Radičová : \"Ja som podporu nikdy pánovi Orbánovi nevyslovila. Neviem, čo si predstavujete pod jej prijatím, alebo neprijatím? Bola to súčasť jeho prejavu! Pokiaľ to vyslovil, ja mu jeho názor nemôžem brať.\"", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť mediálnu zmienku o tom, že by predseda Fideszu V. Orbán počas prezidentskej kampane \"mával nejakou tabuľkou voľte Radičovú\" . Avšak nie je to prvý raz, čo R. Fico použil podobný argument. Stalo sa tak napríklad 30. mája 2010 v relácii O 5 minút 12 , v ktorej sa vtedy stretol práve s Ivetou Radičovou: R. Fico : \"Pamätám si, keď ste kandidovali na Prezidentku SR, tak ste išli na snem SMK, kde bol aj pán Orbán. A všetci si pamätáme, ako ste prijali podporu od pána Orbána na prezidentské voľby na Slovensku. Orbán okrem iného povedal, že je výborné, že je taká kandidátka na Slovensku, ako je pani Radičová.\" I. Radičová : \"Ja som podporu nikdy pánovi Orbánovi nevyslovila. Neviem, čo si predstavujete pod jej prijatím, alebo neprijatím? Bola to súčasť jeho prejavu! Pokiaľ to vyslovil, ja mu jeho názor nemôžem brať.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/164627/robert-fico-ivetu-radicovu-podporil-viktor-orban/?cache=false/?cache=false/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:20.909104+00:00"}
{"id": "vr32746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32746", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pri vstupe do Európskej únie vláda Mikuláša Dzurindu súhlasila zatvoriť Jaslovské Bohunice.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Mikuláša Dzurindu sa zaviazala uzatvoriť dva bloky elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, nie celých \"Jaslovských Bohuníc\". V elektrárni okrem toho fungujú ďalšie dva bloky reaktoru V-2. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. 31.12.2006 ( TASR, SITA ) bol odstavený prvý z dvoch blokov reaktoru V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Druhý blok V-1 bol následne odstavený 31.12.2008, následne bol ešte opätovne využitý počas plynovej krízy v januári 2009. V súčasnosti je už natrvalo vypnutý. V Jaslovských Bohuniciach sú však stále funkčné dva bloky druhého reaktora V-2. Robert Fico sám podľa správy TASR (15.máj 2012) hovoril, že\" je všeobecne známe, že SR musela na základe dohody s EÚ odstaviť dva zdravé a bezpečné jadrové bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach .\" Je teda evidentné, že dohoda o vypnutí Jaslovských Bohuníc sa týkala iba dvoch blokov. Celé Jaslovské Bohunice zatvorené nie sú a výrok Roberta Fica považujeme za zavádzajúci, nakoľko predkladá tézu, že tomu tak nie je. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Mikuláša Dzurindu sa zaviazala uzatvoriť dva bloky elektrárni v Jaslovských Bohuniciach, nie celých \"Jaslovských Bohuníc\". V elektrárni okrem toho fungujú ďalšie dva bloky reaktoru V-2. Výrok preto považujeme za zavádzajúci. 31.12.2006 ( TASR, SITA ) bol odstavený prvý z dvoch blokov reaktoru V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Druhý blok V-1 bol následne odstavený 31.12.2008, následne bol ešte opätovne využitý počas plynovej krízy v januári 2009. V súčasnosti je už natrvalo vypnutý. V Jaslovských Bohuniciach sú však stále funkčné dva bloky druhého reaktora V-2. Robert Fico sám podľa správy TASR (15.máj 2012) hovoril, že\" je všeobecne známe, že SR musela na základe dohody s EÚ odstaviť dva zdravé a bezpečné jadrové bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach .\" Je teda evidentné, že dohoda o vypnutí Jaslovských Bohuníc sa týkala iba dvoch blokov. Celé Jaslovské Bohunice zatvorené nie sú a výrok Roberta Fica považujeme za zavádzajúci, nakoľko predkladá tézu, že tomu tak nie je. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR, SITA", "funkčné", "TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3072807/jaslovske-bohunice-odstavili-jeden-zo-styroch-reaktorov.html", "http://www.iaea.org/pris/CountryStatistics/CountryDetails.aspx?current=SK", "http://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-ziadal-g-oettingera-zvysit/8412-clanok.html?currency=AUD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:11.212225+00:00"}
{"id": "vr33627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33627", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pani spoludiskutujúca sa usmieva. Zabudla na to, že aj Smer vlastne vznikol ako taký veľký zlepenec, keď pohltil SOPKu, keď pohltil sociálnu demokraciu a ďalších a ďalších.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Kollára hodnotíme ako pravdivý, strana SMER-SD od svojho založenia v roku 1999 integrovala viacero iných ľavicových politických subjektov. Stranu SMER založil Robert Fico (po odchode z SDĽ) v roku 1999. Čoskoro názov strany doplnil o prívlastok - Tretia cesta. V roku 2003 schválila strana SOP svoje zrušenie a vstup do strany SMER - Tretia cesta. V roku 2004 Robert Fico zjednotil politické strany SDĽ, SDA, SDSS a od roku 2005 sa zmenil názov jeho strany na SMER - Sociálna Demokracia. So Stranou zelených uzavrel SMER v roku 2008 zmluvu o spolupráci do parlamentných volieb 2010, v tomto prípade však nešlo o integráciu strany. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Kollára hodnotíme ako pravdivý, strana SMER-SD od svojho založenia v roku 1999 integrovala viacero iných ľavicových politických subjektov. Stranu SMER založil Robert Fico (po odchode z SDĽ) v roku 1999. Čoskoro názov strany doplnil o prívlastok - Tretia cesta. V roku 2003 schválila strana SOP svoje zrušenie a vstup do strany SMER - Tretia cesta. V roku 2004 Robert Fico zjednotil politické strany SDĽ, SDA, SDSS a od roku 2005 sa zmenil názov jeho strany na SMER - Sociálna Demokracia. So Stranou zelených uzavrel SMER v roku 2008 zmluvu o spolupráci do parlamentných volieb 2010, v tomto prípade však nešlo o integráciu strany. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["založil", "2003", "2004", "2008"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/67/profil-strany", "http://www.sme.sk/c/830089/sop-schvalila-zrusenie-strany-a-vstup-do-smeru.html", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://www.strana-smer.sk/563/smer-socialna-demokracia-strana-zelenych-podpisali-zmluvu-o-vzajomnej-spolupraci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:23.331091+00:00"}
{"id": "vr30013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30013", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Ja si myslím, že je výsostne cynická pozícia napríklad vlády Saudskej Arábie, že oni chcú pomôcť v tejto ťažkej situácii Európe tak, že oni si vybudujú za vlastne peniaze 200 mešít v Európe.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informácia o postavení 200 mešít v Nemecku Saudskou Arábiou (za každých 100 utečencov jedna) sa objavila v libanonských novinách Al Diyar v prvej polovici septembra. Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie pre huffingtonpost aj iné médiá poprelo túto informáciu. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácia o postavení 200 mešít v Nemecku Saudskou Arábiou (za každých 100 utečencov jedna) sa objavila v libanonských novinách Al Diyar v prvej polovici septembra. Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie pre huffingtonpost aj iné médiá poprelo túto informáciu. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Informácia", "huffingtonpost", "médiá", "skeptics.stackexchange.com"], "url": ["http://www.independent.co.uk/news/world/europe/saudi-arabia-offers-germany-200-mosques-one-for-every-100-refugees-who-arrived-last-weekend-10495082.html", "http://www.huffingtonpost.co.uk/2015/09/25/saudi-arabia-denies-offering-build-200-mosques-germany_n_8194146.html", "http://www.ibtimes.com/muslim-refugee-crisis-saudi-arabia-denies-reports-it-planned-200-mosques-germany-2113211", "http://skeptics.stackexchange.com/questions/30007/is-saudi-arabia-funding-200-mosques-but-not-accepting-any-refugees"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:12.416741+00:00"}
{"id": "vr27737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27737", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...tak by som vychádzal zo stanoviska práve Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme zriadili v roku 2011 na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá hodnotí aj budúce alebo tieto témy a riziká tak, že čo sa týka deficitu, ten vďaka novej upravenej metodike, ktorá nabehne tohto roku, môže vzrásť až o pol percentuálneho bodu. Teda 0,5. To je najhorší alebo najsilnejší variant.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že správa rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola zriadená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený v roku 2011, hovorí o možných dopadoch novej metodiky ESA 2010 na deficit v rozmedzí 0,3% až 0,5% z HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť formálne vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola zriadená na základe Čl. 3 Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti . Zákon bol schválený 8. decembra 2011. Za rok 2013 podľa Ľudovíta Ódora z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môžu nové princípy zvýšiť deficit v krajnom prípade môžu nové princípy zvýšiť deficit o 0,3% až 0,5% z HDP a verejný dlh až o viac ako 3% z HDP. V správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú vyčíslené riziká navrhovaných zmien, ako napríklad sektorová klasifikácia, pri ktorej je možnosť preradenia určitých entít do sektora verejnej správy, napríklad verejné nemocnice, ŽSR, ZSSK, NDS a iné. Ako tvrdí Ján Figeľ, zvýšenie deficitu o pol percentuálneho bodu je ten najhorší variant. Záleží na odporúčaní Eurostatu, ktoré entity preradí do sektora verejnej správy. \"Zmeny, ktoré Eurostat chystá v oblasti zaznamenávania verejného dlhu a deficitu môžu významne ovplyvniť čísla aj na Slovensku a vplývať tak na procedúru nadmerného deficitu ako aj na aktiváciu niektorých sankčných pásiem dlhovej brzdy. Za rok 2013 podľa našich odhadov môžu nové princípy zvýšiť deficit v krajnom prípade o 0,3% až 0,5% z HDP a verejný dlh až o viac ako 3% z HDP. Realita bude pravdepodobne priaznivejšia , nakoľko neočakávame, že Eurostat vydá odporúčanie preradiť všetky hraničné prípady do sektora verejnej správy (niektoré zmeny sa môžu odložiť). Považovali sme však za dôležité upozorniť na všetky potenciálne riziká.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že správa rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola zriadená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený v roku 2011, hovorí o možných dopadoch novej metodiky ESA 2010 na deficit v rozmedzí 0,3% až 0,5% z HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť formálne vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bola zriadená na základe Čl. 3 Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti . Zákon bol schválený 8. decembra 2011. Za rok 2013 podľa Ľudovíta Ódora z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť môžu nové princípy zvýšiť deficit v krajnom prípade môžu nové princípy zvýšiť deficit o 0,3% až 0,5% z HDP a verejný dlh až o viac ako 3% z HDP. V správe Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sú vyčíslené riziká navrhovaných zmien, ako napríklad sektorová klasifikácia, pri ktorej je možnosť preradenia určitých entít do sektora verejnej správy, napríklad verejné nemocnice, ŽSR, ZSSK, NDS a iné. Ako tvrdí Ján Figeľ, zvýšenie deficitu o pol percentuálneho bodu je ten najhorší variant. Záleží na odporúčaní Eurostatu, ktoré entity preradí do sektora verejnej správy. \"Zmeny, ktoré Eurostat chystá v oblasti zaznamenávania verejného dlhu a deficitu môžu významne ovplyvniť čísla aj na Slovensku a vplývať tak na procedúru nadmerného deficitu ako aj na aktiváciu niektorých sankčných pásiem dlhovej brzdy. Za rok 2013 podľa našich odhadov môžu nové princípy zvýšiť deficit v krajnom prípade o 0,3% až 0,5% z HDP a verejný dlh až o viac ako 3% z HDP. Realita bude pravdepodobne priaznivejšia , nakoľko neočakávame, že Eurostat vydá odporúčanie preradiť všetky hraničné prípady do sektora verejnej správy (niektoré zmeny sa môžu odložiť). Považovali sme však za dôležité upozorniť na všetky potenciálne riziká.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Rada", "Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti", "podľa", "správe"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/110/o-rade", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/285675-nova-metodika-vypoctu-dlhu-je-hrozbou-pre-vladu/", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/esa2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:12.650546+00:00"}
{"id": "49304", "numeric_id": 49304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49304", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je druhá najchudobnejšia krajina v Európskej únii. Klesá nám životná úroveň, klesajú reálne mzdy.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat označuje Slovensko za druhú najchudobnejšiu krajinu Európskej únie.\n\nPodľa dát z Eurostatu je Slovensko druhou najchudobnejšou krajinou EÚ, horšie je na tom len Bulharsko. Ukazovateľom je parita kúpnej sily, údaj odvodený od hrubého domáceho produktu, údaje sú za rok 2022. V roku 2021 bolo Slovensko v tom istom rebríčku tretie od konca.\n\nNiektorí odborníci upozorňujú , že dáta nemusia byť presné, avšak aj odhady podľa iných metodológií naznačujú, že Slovensko zaostáva sa zvyškom Európskej Únie.\n\nReálne mzdy od 1. štvrťroku 2022 klesajú . Podľa údajov Štatistického úradu SR najvyšší pokles priemernej reálnej mzdy od 2. štvrťroka 2000 na Slovensku bol zaznamenaný v 4. štvrťroku 2022, kedy sa reálna mzda medziročne prepadla o 7,6 %.\n\nReálne mzdy v júli 2023 prvýkrát stúpli podľa štatistického úradu po viac ako roku vo väčšine odvetví ekonomiky. Jedná sa však len o malé nárasty, k nárastu došlo naposledy ku koncu roka 2021, potom reálne mzdy klesali. Nárast predpokladá aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat označuje Slovensko za druhú najchudobnejšiu krajinu Európskej únie.", "Podľa dát z Eurostatu je Slovensko druhou najchudobnejšou krajinou EÚ, horšie je na tom len Bulharsko. Ukazovateľom je parita kúpnej sily, údaj odvodený od hrubého domáceho produktu, údaje sú za rok 2022. V roku 2021 bolo Slovensko v tom istom rebríčku tretie od konca.", "Niektorí odborníci upozorňujú , že dáta nemusia byť presné, avšak aj odhady podľa iných metodológií naznačujú, že Slovensko zaostáva sa zvyškom Európskej Únie.", "Reálne mzdy od 1. štvrťroku 2022 klesajú . Podľa údajov Štatistického úradu SR najvyšší pokles priemernej reálnej mzdy od 2. štvrťroka 2000 na Slovensku bol zaznamenaný v 4. štvrťroku 2022, kedy sa reálna mzda medziročne prepadla o 7,6 %.", "Reálne mzdy v júli 2023 prvýkrát stúpli podľa štatistického úradu po viac ako roku vo väčšine odvetví ekonomiky. Jedná sa však len o malé nárasty, k nárastu došlo naposledy ku koncu roka 2021, potom reálne mzdy klesali. Nárast predpokladá aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["je", "bolo", "upozorňujú", "klesajú", "zaznamenaný", "stúpli", "Jedná", "došlo", "predpokladá"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Purchasing_power_parities_and_GDP_per_capita_-_flash_estimate#Overview", "https://e.dennikn.sk/minuta/2782408", "https://e.dennikn.sk/2781656/slovensko-sa-prepadava-medzi-najchudobnejsie-staty-eu-a-nie-je-to-len-chybou-statistikov/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a82474d8-0b96-46ed-b6ce-988458cda543/!ut/p/z1/tVNNd6IwFP0ts-gyJw8IEJaRqaCTWiGCms2cqLQyKFjhYPvvG_qxmEXBLppNkpN778u7ycUSr7AsVZs_qiavSnXQ-7V0_kbuhI5GBgMYcQsm0z9iFvpjM0hsvPwfQGfxLUwWbB7EU2IAsbHUx2MxN5lHAv93fD_Wx75JBXdMAAOnWGK5LZtTs8fralOrPaoLlJcPSBXNDehFdT7q27RlhurTWbUvN9DWWVPoWVGTuGRHEWw8BxEn26GNs82QRymx6XanbGJ18qdtvsPrq9DLoX67duCLweCD7wcsJC4HoDywYcLCJPYiywJmvfFTPn-Xv-fCA0eEU-DzhUFN84PfU-Aqfo_ffc8ROAN8Dbiqfg9ADn0n-Qbpc3DoDd4BLIoiwdMUgtTUPVhGALMk0SWdAcDiE9DnYl8fRMCAgvZR1AVea7PcL90wXLxs8-yCk7KLwAGLb_7lEPB0yG-db_N85989amXV7LvgVXh1lbym5v-eniTT-a3KJntu8OonAnw6JkdqveTdQEV8G4eXy-Jhf2g5-_UKjym1Ig!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/c4753d29-463a-4ef7-af97-ddf983f8c29d/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjhmXmhakh5T1LYIjIC1NBcn9gNqIS00U-XfmzpePAB68F3y3szuzm4WBKxBKNmVG6nLWsmduRMxelnQkHnekGPsTQkOJw-reTC-t_zIgfgngM2Xdzh84o_-cmIPse2AuMx_BgEiVbrRW0jq11ZuUVuhUhVIVnqAzVIf98ZNp3LUNkfZnQa4a3NdmTe1qUMyy0X2iEhk5wVFsnApyrLCZaRgqeVmvXyTlhkkv0LH1_L2cfCZ4djwxRdk7PPAplOM2dR3cMiDaOkuCMGcfAMuaKzaChLjg571MaQQd2X-DpHqf2cHqz_GDDBMrjVjqreOs_FsY5Sl3vad1LD-lbyhlm-Hg-Cm2lrp_EPD-j-6bfbRnpETqopbb478mLX85hOsyA5p/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3566718", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/68fe2ff4-a96e-493b-b043-ab1ed692dc35/!ut/p/z1/rZNLc5swFIX_SrLwUqML4rnEngTjYk_BxrG16YiXodhAjErif18RT6fNTHgsykYwuvfo6NwPTPEB05K1-YnxvCrZWXwfqfbD0x1jPpcsgLlLwFl9226Wi2fZDlT88rnA2PhP4Oys77a_UiRQVEzFtuV53tbd78Hey8_gEMmGTRAINQ3vMcU0KnnNM3yswoZlqClQXqaIFXwG4qW6XoSbtkxQU19Ze5tB2yS8EKtmpImcpgpippYgxSQhCkEhiIVSEmumHEdE7eTrKI_xcVL1_ToDfumUOBa2tVR0F8BwbRUcaxn4pkcIWGQsjns_9DwWTOsfMEiH5V-6vEZuMKZBB03uNHwUJvXeAl-k2ObJGw7KbvRnvP07QzVVJSIrgNI40ZCiRDIyZWYgXU3DSAaJkEjFS8CrsZwE1_J1vVifhDLjWQdchQ8F4-xcnR7-oe4WZQ8f3HUt-c_XV2oJXquSJ-8cH_4AO4OGi_IIfeyUAtz6WsW_Cn7rQXjwpHs-fUOU9P58JjG-GoP463AmaQ-F9D__6voSXAxyy_McFb7xtkuzc-um6yeiitV6fPwNOfcP-Q!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/3551817/graf-dna-vyvoj-realnych-miezd-sa-preklapa-do-plusovych-cisel/", "https://www.rrz.sk/ekonomika-docasne-spomalena-kvoli-boju-s-inflaciou-silnejsie-ozivenie-sa-ocakava-od-polovice-buduceho-roka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:42.436074+00:00"}
{"id": "vr15291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15291", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Na druhej strane toho Five Star Residence bolo vyšetrovanie vo veci poškodzovania veriteľa, to sa, to polícia zrazu ukončila, ten policajt bol neskôr povýšený, aj jedna z tých kontrolórok bola neskôr povýšená...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2012 prebehlo vyšetrovanie vo veci poškodzovania veriteľa v prípade Five Star Residence, rovnako ako je pravdou, že toto vyšetrovanie bolo neskôr ukončené bez nejakého konkrétneho záveru. Informácie o tom, či príslušník polície a kontrolórka z daného prípadu boli povýšení, sa nám však nepodarilo overiť, a preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Igor Matovič hovoril počas rozpravy pri Kaliňákovom odovlávaní o tom, že v prípade policajnej inšpekcie bol človek, ktorý vyšetroval povýšený na šéfa poriadkových policajtov. \"Ale to, čo následne Kaliňákova inšpekcia urobila, a to, že Kaliňák toho človeka, ktorý to vybavoval, ktorý prikryl tohto páchateľa, povýšil a urobil rovno z neho šéfa všetkých poriadkových policajtov na Slovensku. ...obert Kaliňák v prípade polície a pri policajnej inšpekcii, ktorá priamo prislúcha pod ministra vnútra, povýšil človeka, voči ktorému bola takáto sťažnosť a tí ľudia v tej policajnej inšpekcii ani len nevypočuli tých chudákov dopravákov, ktorí sa vzopreli tomu, že niekto chcel od nich, aby porušili zákon.\" Denník Pravda popisuje prípad Five Star Residence nasledovne: \" Bytový komplex Five Star Residence stavala firma Real Štúdio K.F.A. podnikateľa Mariana Kočnera a firma Ladislava Bašternáka v ňom údajne kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur. Bašternák vraj 12 miliónov eur za byty vyplatil v hotovosti. Následne si Bašternákova firma uplatnila nadmerný odpočet DPH. \" Podľa správ Hospodárskych novín , bežná kontrola z daňového úradu mala daný prípad prešetriť: \" Po tom, ako Ladislav Bašternák požiadal o vratku DPH za kúpu bytov, prišla bežná kontrola daňového úradu. Bolo to totiž v čase, keď mal daňový systém problémy a nová vláda pod vedením Roberta Fica vyhlásila boj proti daňovým únikom. Kontrola daniarov však nenašla nič podozrivé, ale s ich zisteniami nesúhlasila finančná správa. Podľa Denníka N sa príslušníkom finančnej správy mal odpočet zdať podozrivý a suma 12 miliónov za sedem bytov bola podľa nich len na papieri. Zároveň považovali za podozrivé aj to, že Bašternákova firma získala do konca roka 2012 na vratkách takmer šesť miliónov eur. Kontrola z daňového úradu napriek vysokej sume neprišla. Vyšetrovatelia Kriminálneho úradu finančnej správy posunuli vec na Národnú kriminálnu agentúru, ale jej vyšetrovateľka trestné oznámenie odmietla. \" Webový portál týždenníka Trend ďalej informuje o tom, čo nasledovalo po podaní trestného oznámenia vo veci Five Star Residence: \" Vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez toho, aby vôbec začala trestné stíhanie vo veci. V uznesení, ktoré má k dispozícii TREND aj denník N, zdôvodnila svoje rozhodnutie najmä tým, že štátu nevznikla škoda. \" Súčasné obvinenia sú zatiaľ vo fáze neuzatvoreného prešetrovania: \" Kauza Ladislava Bašternáka s bytmi a daňovými únikmi bola podľa opozičných poslancov OĽaNO-NOVA Igora Matoviča a Daniela Lipšica zametená pod koberec po zásahu šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a jeho zástupcu Daniela Čecha. Imrecze to odmieta. Prezident finančnej správy František Imrecze odmietol obvinenia, že robil nátlak na pracovníčky správy, aby bola kauza zametená pod koberec a útoky pokladá za účelové znevažovanie finančnej správy. \" Informácie o tom, či boli príslušníci policajného zboro a daňovej kontroly po ukoneční vyšetrovania daného prípadu povýšení alebo nie však v žiadnych správach nefigurujú, preto označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2012 prebehlo vyšetrovanie vo veci poškodzovania veriteľa v prípade Five Star Residence, rovnako ako je pravdou, že toto vyšetrovanie bolo neskôr ukončené bez nejakého konkrétneho záveru. Informácie o tom, či príslušník polície a kontrolórka z daného prípadu boli povýšení, sa nám však nepodarilo overiť, a preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Igor Matovič hovoril počas rozpravy pri Kaliňákovom odovlávaní o tom, že v prípade policajnej inšpekcie bol človek, ktorý vyšetroval povýšený na šéfa poriadkových policajtov. \"Ale to, čo následne Kaliňákova inšpekcia urobila, a to, že Kaliňák toho človeka, ktorý to vybavoval, ktorý prikryl tohto páchateľa, povýšil a urobil rovno z neho šéfa všetkých poriadkových policajtov na Slovensku. ...obert Kaliňák v prípade polície a pri policajnej inšpekcii, ktorá priamo prislúcha pod ministra vnútra, povýšil človeka, voči ktorému bola takáto sťažnosť a tí ľudia v tej policajnej inšpekcii ani len nevypočuli tých chudákov dopravákov, ktorí sa vzopreli tomu, že niekto chcel od nich, aby porušili zákon.\" Denník Pravda popisuje prípad Five Star Residence nasledovne: \" Bytový komplex Five Star Residence stavala firma Real Štúdio K.F.A. podnikateľa Mariana Kočnera a firma Ladislava Bašternáka v ňom údajne kúpila sedem bytov za 12 miliónov eur. Bašternák vraj 12 miliónov eur za byty vyplatil v hotovosti. Následne si Bašternákova firma uplatnila nadmerný odpočet DPH. \" Podľa správ Hospodárskych novín , bežná kontrola z daňového úradu mala daný prípad prešetriť: \" Po tom, ako Ladislav Bašternák požiadal o vratku DPH za kúpu bytov, prišla bežná kontrola daňového úradu. Bolo to totiž v čase, keď mal daňový systém problémy a nová vláda pod vedením Roberta Fica vyhlásila boj proti daňovým únikom. Kontrola daniarov však nenašla nič podozrivé, ale s ich zisteniami nesúhlasila finančná správa. Podľa Denníka N sa príslušníkom finančnej správy mal odpočet zdať podozrivý a suma 12 miliónov za sedem bytov bola podľa nich len na papieri. Zároveň považovali za podozrivé aj to, že Bašternákova firma získala do konca roka 2012 na vratkách takmer šesť miliónov eur. Kontrola z daňového úradu napriek vysokej sume neprišla. Vyšetrovatelia Kriminálneho úradu finančnej správy posunuli vec na Národnú kriminálnu agentúru, ale jej vyšetrovateľka trestné oznámenie odmietla. \" Webový portál týždenníka Trend ďalej informuje o tom, čo nasledovalo po podaní trestného oznámenia vo veci Five Star Residence: \" Vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez toho, aby vôbec začala trestné stíhanie vo veci. V uznesení, ktoré má k dispozícii TREND aj denník N, zdôvodnila svoje rozhodnutie najmä tým, že štátu nevznikla škoda. \" Súčasné obvinenia sú zatiaľ vo fáze neuzatvoreného prešetrovania: \" Kauza Ladislava Bašternáka s bytmi a daňovými únikmi bola podľa opozičných poslancov OĽaNO-NOVA Igora Matoviča a Daniela Lipšica zametená pod koberec po zásahu šéfa finančnej správy Františka Imreczeho a jeho zástupcu Daniela Čecha. Imrecze to odmieta. Prezident finančnej správy František Imrecze odmietol obvinenia, že robil nátlak na pracovníčky správy, aby bola kauza zametená pod koberec a útoky pokladá za účelové znevažovanie finančnej správy. \" Informácie o tom, či boli príslušníci policajného zboro a daňovej kontroly po ukoneční vyšetrovania daného prípadu povýšení alebo nie však v žiadnych správach nefigurujú, preto označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "rozpravy", "Pravda", "Hospodárskych novín", "Trend", "obvinenia"], "url": ["http://www.medan.sk/premier-robert-fico-recnil-najviac-4/", "http://www.medan.sk/premier-robert-fico-recnil-najviac-4/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394710-lipsic-v-kauze-five-star-residence-by-mali-blikat-vsetky-kontrolky/", "http://hnonline.sk/slovensko/678409-7-najdolezitejsich-otazok-a-odpovedi-o-sasleaks-kauze-ktora-pohla-slovenskom", "http://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389082-matovic-je-zvratene-aby-fico-byval-v-byte-ktory-postavili-z-danovych-unikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:36.022431+00:00"}
{"id": "vr34978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34978", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...a ja len pripomeniem, že aj môj predchodca ešte v jeseni 2009 hovoril o októbri 2009 ako poslednom...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny vyhlásil : „Z dôvodu finančnej krízy sa nedarí finančné uzatvorenie v termíne, ktorý bol pôvodne definovaný. Preto sme pristúpili k dodatku, ktorý rieši odsun termínu finančného uzatvorenia na október 2009 ako posledný možný termín... \"", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister dopravy Ľubomír Vážny vyhlásil : „Z dôvodu finančnej krízy sa nedarí finančné uzatvorenie v termíne, ktorý bol pôvodne definovaný. Preto sme pristúpili k dodatku, ktorý rieši odsun termínu finančného uzatvorenia na október 2009 ako posledný možný termín... \""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4841901/vazny-nosi-v-sebe-dialnicny-otaznik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:23.352701+00:00"}
{"id": "vr13831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13831", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lebo potvrdilo 95 % ľudí, že aj Rakúsko je pekné a určite veľmi bohaté, ale nechceli tam zostať hlavne preto, lebo tam nemajú rodinné väzby.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože vo verejne dostupných zdrojoch sa nám nepodarilo nájsť prieskum tohto typu, o ktorom hovorí Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože vo verejne dostupných zdrojoch sa nám nepodarilo nájsť prieskum tohto typu, o ktorom hovorí Kaliňák."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:53.812287+00:00"}
{"id": "vr16465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16465", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "V roku 1993 bol riadiacim počítačom riadený dopravný proces na 31 križovatkách. Hlavné mesto SR Bratislava vypísalo medzinárodný tender. Súťaž vyhrala firma Siemens, vďaka čomu pôvodný riadiaci systém dopravy nahradil nový(..)píše sa rok 2017 a v Bratislave sa nachádza 121 riadených cestných svetelných križovatiek.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok pochádza z Drobovho blogu z marca 2017 . V roku 1993 bol skutočne zavedený počítačový systém riadiaci dopravný proces v Bratislave od spoločnosti Siemens. V rutinnej prevádzke bol od roku 1994. Odvtedy na webe magistrátu či z iných zdrojov nie sú dostupné informácie o nových súťažiach na prevádzkovanie systému riadenia dopravy v hlavnom meste. Posledný dostupný údaj o počte riadených cestných svetelných križovatiek (121) je z roku 2008, ten uvádza aj Droba. Keďže nie sú verejne dostupné novšie informácie a ani magistrát mesta Bratislava nám na našu žiadosť danú informáciu neposkytol, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Webstránka Generálneho investora Bratislavy informuje, že pôvodný riadiaci proces dopravného systému v Bratislave bol nahradený počítačovým riadením od spoločnosti Siemens v roku 1993 a od roku 1994 riadil v rutinnej prevádzke dopravu na 31 križovatkách. Spoločnosť Siemens bola skutočne víťazom medzinárodného tendra.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Drobovho blogu z marca 2017 . V roku 1993 bol skutočne zavedený počítačový systém riadiaci dopravný proces v Bratislave od spoločnosti Siemens. V rutinnej prevádzke bol od roku 1994. Odvtedy na webe magistrátu či z iných zdrojov nie sú dostupné informácie o nových súťažiach na prevádzkovanie systému riadenia dopravy v hlavnom meste. Posledný dostupný údaj o počte riadených cestných svetelných križovatiek (121) je z roku 2008, ten uvádza aj Droba. Keďže nie sú verejne dostupné novšie informácie a ani magistrát mesta Bratislava nám na našu žiadosť danú informáciu neposkytol, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Webstránka Generálneho investora Bratislavy informuje, že pôvodný riadiaci proces dopravného systému v Bratislave bol nahradený počítačovým riadením od spoločnosti Siemens v roku 1993 a od roku 1994 riadil v rutinnej prevádzke dopravu na 31 križovatkách. Spoločnosť Siemens bola skutočne víťazom medzinárodného tendra."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["marca 2017", "Generálneho investora Bratislavy", "Články", "2008"], "url": ["https://droba.blog.sme.sk/c/449806/nekonecny-biznis-so-semaformi-v-bratislave.html", "http://www.gib.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600179&id=1018", "https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/13199-riadenie-krizovatiek-v-meste-je-uz-modernejsie", "http://bratislava.sk/automatizovany-system-riadenia-mestskej-cestnej-dopravy/d-11016580"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:20.624166+00:00"}
{"id": "43087", "numeric_id": 43087, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43087", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "...ak sa to dotýka jednotného trhu, poľnohospodárskej politiky, či otázok životného prostredia, a podľa Lisabonskej zmluvy ide o zdieľané kompetencie...", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe Lisabonskej zmluvy medzi zdieľané, resp. spoločné právomoci členských štátov EÚ patria, okrem iných, aj vnútorný trh, poľnohospodárstvo a životné prostredie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politiky EÚ, respektíve štruktúra kompetencií členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ bola prostredníctvom Lisabonskej zmluvy do značnej miery upravená novým systémom rozdelenia právomocí. V súčasnosti tak existujú tri typy právomocí:", "analysis_paragraphs": ["Na základe Lisabonskej zmluvy medzi zdieľané, resp. spoločné právomoci členských štátov EÚ patria, okrem iných, aj vnútorný trh, poľnohospodárstvo a životné prostredie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Politiky EÚ, respektíve štruktúra kompetencií členských štátov EÚ a inštitúcií EÚ bola prostredníctvom Lisabonskej zmluvy do značnej miery upravená novým systémom rozdelenia právomocí. V súčasnosti tak existujú tri typy právomocí:"], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluvy", "článok 3", "článok 4", "článok 6", "článok č. 4"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aai0033", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=celex:12016E003", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=celex:12016E004", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=celex:12016E006", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/AUTO/?uri=celex:12016E004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:12.254048+00:00"}
{"id": "vr14279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14279", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "S prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu bude podporená dostavba moderného celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy, ktoré prinesie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti s dosahom pre celú SR.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostavba medicínskeho komplexu Rázsochy nebol uskutočnená a v súčasnosti nie je ani plánovaná. Ako príčina rozhodnutia nedostavať tento areál boli uvádzané ekonomické a právne dôvody, analytici však kritizujú poskytnuté vysvetlenia ako nedostatočné. V Bratislave má dôjsť k výstavbe podobného projektu medicínskeho komplexu, ktorý má byť však umiestnený v inej lokalite a zrealizovaný formou PPP projektu, ktorý je však tiež kritizovaný. Sľub hodnotíme ako nesplnený. Podľa Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú poltiku (HPI) sa \" z dostavby Rázsoch stal PPP projekt na Patrónke. Celková hodnota zákazky na výstavbu a 30-ročné prevádzkovanie nemocnice odhaduje MZ SR na 6,3 mld. eur. Nejasnosti okolo tendra (viaceré podania na ÚVO), biznisplánu (ministerstvo tvrdí, že všetky riziká bude znášať investor) a rozdielne názory v rámci kabinetu (IFP pri MF SR sa domnieva, že by nemocnicu mal stavať štát) zrejme povedú k neúspechu tejto aktivity a k predlžovaniu nevyhovujúceho status quo.\" (. pdf , s.12) Výstavba medicínskeho komplexu Rázsochy sa začala ešte v roku 1987 a dodnes nebola dokončená. Píše denník SME : \" V roku 1992 stavbu dočasne zastavili. V roku 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu a minister zdravotníctva Rudolf Zajac rozhodli, že ju štát nedostavia, lebo je to nevýhodné. V roku 2008 sa k projektu vrátil Richard Raši, minister zdravotníctva prvej vlády Roberta Fica. Návrh na dostavbu predložil o dva roky neskôr – pred voľbami. Mala stáť 480 miliónov eur. Vláda Ivety Radičovej ju nedostavala. Druhá Ficova vláda dostavbu zamietla úplne. Nemocnica bola projektovaná zhruba pred 40 rokmi. Rozloha je 15 hektárov. 1,7 kilometra je obvod areálu. Univerzitná nemocnica BA zaplatila vlani za údržbu Rázsoch 64-­tisíc eur (...) Štát ju nevie predať, dokonca si ani nie je istý, či to vlastne smie. Štát dostavbu stopol, pretože by stála pol miliardy eur. Čo je dvakrát toľko, koľko by mala stáť nová nemocnica, ktorú chce mať štát v bratislavskej časti Patrónka .\" O sľube Ficovej vlády píšu napríklad Hospodárske noviny nasledovne: \" Rozuzlenie priniesla zatiaľ ostatná vláda Roberta Fica. Na začiatku svojho volebného obdobia sa zaviazala projekt dokončiť, dala si však podmienku. Má byť prihliadnuté na ekonomické aspekty. Ako sa neskôr ukázalo, práve to rozhodlo. Na dnešné podmienky je areál nevyhovujúci. Namiesto dostavania Rázsoch chce vláda podporiť výstavbu úplne novej nemocnice. Rozpočet je určený na 250 miliónov eur. A čo Rázsochy? Šanca na ich dokončenie je nulová. Nádej si môžu robiť majitelia pozemkov pod areálom. Podľa časti právnikov by totiž mohli byť vrátené, keďže boli vyvlastnené na konkrétny účel a ten nebol zrealizovaný. Či a kedy sa to stane, je otázne .\" Podobne informuje aj SITA :", "analysis_paragraphs": ["Dostavba medicínskeho komplexu Rázsochy nebol uskutočnená a v súčasnosti nie je ani plánovaná. Ako príčina rozhodnutia nedostavať tento areál boli uvádzané ekonomické a právne dôvody, analytici však kritizujú poskytnuté vysvetlenia ako nedostatočné. V Bratislave má dôjsť k výstavbe podobného projektu medicínskeho komplexu, ktorý má byť však umiestnený v inej lokalite a zrealizovaný formou PPP projektu, ktorý je však tiež kritizovaný. Sľub hodnotíme ako nesplnený. Podľa Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú poltiku (HPI) sa \" z dostavby Rázsoch stal PPP projekt na Patrónke. Celková hodnota zákazky na výstavbu a 30-ročné prevádzkovanie nemocnice odhaduje MZ SR na 6,3 mld. eur. Nejasnosti okolo tendra (viaceré podania na ÚVO), biznisplánu (ministerstvo tvrdí, že všetky riziká bude znášať investor) a rozdielne názory v rámci kabinetu (IFP pri MF SR sa domnieva, že by nemocnicu mal stavať štát) zrejme povedú k neúspechu tejto aktivity a k predlžovaniu nevyhovujúceho status quo.\" (. pdf , s.12) Výstavba medicínskeho komplexu Rázsochy sa začala ešte v roku 1987 a dodnes nebola dokončená. Píše denník SME : \" V roku 1992 stavbu dočasne zastavili. V roku 2003 druhá vláda Mikuláša Dzurindu a minister zdravotníctva Rudolf Zajac rozhodli, že ju štát nedostavia, lebo je to nevýhodné. V roku 2008 sa k projektu vrátil Richard Raši, minister zdravotníctva prvej vlády Roberta Fica. Návrh na dostavbu predložil o dva roky neskôr – pred voľbami. Mala stáť 480 miliónov eur. Vláda Ivety Radičovej ju nedostavala. Druhá Ficova vláda dostavbu zamietla úplne. Nemocnica bola projektovaná zhruba pred 40 rokmi. Rozloha je 15 hektárov. 1,7 kilometra je obvod areálu. Univerzitná nemocnica BA zaplatila vlani za údržbu Rázsoch 64-­tisíc eur (...) Štát ju nevie predať, dokonca si ani nie je istý, či to vlastne smie. Štát dostavbu stopol, pretože by stála pol miliardy eur. Čo je dvakrát toľko, koľko by mala stáť nová nemocnica, ktorú chce mať štát v bratislavskej časti Patrónka .\" O sľube Ficovej vlády píšu napríklad Hospodárske noviny nasledovne: \" Rozuzlenie priniesla zatiaľ ostatná vláda Roberta Fica. Na začiatku svojho volebného obdobia sa zaviazala projekt dokončiť, dala si však podmienku. Má byť prihliadnuté na ekonomické aspekty. Ako sa neskôr ukázalo, práve to rozhodlo. Na dnešné podmienky je areál nevyhovujúci. Namiesto dostavania Rázsoch chce vláda podporiť výstavbu úplne novej nemocnice. Rozpočet je určený na 250 miliónov eur. A čo Rázsochy? Šanca na ich dokončenie je nulová. Nádej si môžu robiť majitelia pozemkov pod areálom. Podľa časti právnikov by totiž mohli byť vrátené, keďže boli vyvlastnené na konkrétny účel a ten nebol zrealizovaný. Či a kedy sa to stane, je otázne .\" Podobne informuje aj SITA :"], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["PPP", "pdf", "1987", "SME", "Hospodárske noviny", "SITA", "INEKO", "článok", "Trend"], "url": ["http://granvia.sk/sk/ppp/co-jeppp.html", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/ako-prestavat-razsochy-lamac-predstavil-uzemny-plan-zony.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6992837/razsochy-budu-strasit-este-roky-doteraz-stali-70-milionov-eur.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/realitne-opachy-mala-byt-najmodernejsou-v-europe-skoncila-ako-hanba-slovenska-629885", "http://aktualne.atlas.sk/v-bratislave-ma-vyrast-nova-nemocnica-za-stvrt-miliardy-razsochy-su-na-vedlajsej-kolaji/slovensko/zdravotnictvo/", "http://www.ineko.sk/clanky/ineko-predstavuje-analyzu-zodpovedne-za-novu-nemocnicu", "https://dennikn.sk/blog/ppp-projekt-univerzitnej-nemocnice-je-chory/", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/ako-prestavat-razsochy-lamac-predstavil-uzemny-plan-zony.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:45.185874+00:00"}
{"id": "vr27046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27046", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Také zajímavé číslo dneska sa objavilo na SME, že v tej prezidentskej ankete, ktorú robí SME, sa pýtali áno alebo nie. Vy ste (hovorí o Andrejovi Kiskovi, pozn.) v 30 % prípadoch neboli schopní povedať áno alebo nie. Milan Kňažko tam má myslím 14 %, že nebol schopný povedať áno alebo nie, na takto uzavretú otázku. A ja v 7 %.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME realizoval zatiaľ (do 3.3.) spolu 36 prezidentských ankiet (1 anketa = 1 otázka), pričom na 28 z nich sa dalo odpovedať jednoznačne áno alebo nie. Na základe prepočtu Andrej Kiska neposkytol jednoznačnú odpoveď v 28,57% prípadov, Milan Kňažko v 14,26%, Radoslav Procházka 7,14%. Procházka mal na mysli pravdepodobne blog na SME, ktorý prišiel k podobným záverom .\n\nTabuľka: Otázky a odpovede vybraných kandidátov na prezidentské ankety", "analysis_paragraphs": ["Denník SME realizoval zatiaľ (do 3.3.) spolu 36 prezidentských ankiet (1 anketa = 1 otázka), pričom na 28 z nich sa dalo odpovedať jednoznačne áno alebo nie. Na základe prepočtu Andrej Kiska neposkytol jednoznačnú odpoveď v 28,57% prípadov, Milan Kňažko v 14,26%, Radoslav Procházka 7,14%. Procházka mal na mysli pravdepodobne blog na SME, ktorý prišiel k podobným záverom .", "Tabuľka: Otázky a odpovede vybraných kandidátov na prezidentské ankety"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["ankiet", "ktorý prišiel k podobným záverom"], "url": ["http://www.sme.sk/tema/prezidentske-volby-2014-kandidati-ankety/?st=2", "http://hencekova.blog.sme.sk/c/350399/Kiska-Knazko-Prochazka-v-otazkach-SME.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:53.912585+00:00"}
{"id": "vr34751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34751", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na ňu (špeciálnu prokuratúru, pozn.) generálny prokurátor nemá dosah, na to je špeciálny prokurátor.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rovnako je pravdou, že na postup špeciálnej prokuratúry nemá generálny prokurátor dosah. Ako ale upozornil napríklad denník SME , generálna prokuratúra má už dosah na to, či pridelí prípade špeciálnej prokuratúre, rovnako ho môže aj odňať.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako je pravdou, že na postup špeciálnej prokuratúry nemá generálny prokurátor dosah. Ako ale upozornil napríklad denník SME , generálna prokuratúra má už dosah na to, či pridelí prípade špeciálnej prokuratúre, rovnako ho môže aj odňať."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["upozornil napríklad denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5635783/trnka-moze-ovplyvnit-kauzu-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:08.006932+00:00"}
{"id": "vr18360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18360", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...Hlavná stanica je majetok a zodpovednosť štátu, nie hlavného mesta. Hlavné mesto opravilo predstaničné námestie.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Majiteľom budovy hlavnej stanice je podľa Katastra nehnuteľností naozaj Slovenská republika, jej prevádzkovateľom sú Železnice Slovenskej republiky, zodpovedajúce sa Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Je takisto pravdou, že mesto Bratislava v priebehu leta 2015 zrenovovalo Námestie Franza Liszta, tzv. Predstaničné námestie. Celkovo v troch fázach boli upravené chodníky a vymenený povrch cestných komunikácií, osadené obrubníky, vysadená zeleň, odstránené nelegálne reklamné plochy a grafity, pribudol nový mobiliátor, odpadkové koše, či lavičky. Zmien sa dočkala aj organizácia dopravy, pribudlo dopravné značenie a bolo došlo k presunu parkoviska pre taxíky. Neskôr v roku 2016 boli nahradené dva staré a pokazené eskalátory na Hlavnej stanici: „Projekt revitalizácie predstaničného námestia sa týkal všetkých priestorov, ktoré sú v správe hlavného mesta. Budova samotnej Hlavnej stanice v Bratislave je majetkom Železníc Slovenskej republiky.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Majiteľom budovy hlavnej stanice je podľa Katastra nehnuteľností naozaj Slovenská republika, jej prevádzkovateľom sú Železnice Slovenskej republiky, zodpovedajúce sa Ministerstvu dopravy a výstavby SR. Je takisto pravdou, že mesto Bratislava v priebehu leta 2015 zrenovovalo Námestie Franza Liszta, tzv. Predstaničné námestie. Celkovo v troch fázach boli upravené chodníky a vymenený povrch cestných komunikácií, osadené obrubníky, vysadená zeleň, odstránené nelegálne reklamné plochy a grafity, pribudol nový mobiliátor, odpadkové koše, či lavičky. Zmien sa dočkala aj organizácia dopravy, pribudlo dopravné značenie a bolo došlo k presunu parkoviska pre taxíky. Neskôr v roku 2016 boli nahradené dva staré a pokazené eskalátory na Hlavnej stanici: „Projekt revitalizácie predstaničného námestia sa týkal všetkých priestorov, ktoré sú v správe hlavného mesta. Budova samotnej Hlavnej stanice v Bratislave je majetkom Železníc Slovenskej republiky.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Katastra", "Železnice", "Ministerstvu", "troch", "2016"], "url": ["https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster?bm=zbgis&z=18&c=17.106188,48.158787&it=point&dt=owners&fbclid=IwAR3CT3FKVITzd_jy5fyJAW3v4HW4o3Ng4DAi1D7CI9SkJupkGHWYOhF2e_U#/detail/kataster/parcela-c/804096/21259?zoom=false", "https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/april/nova-web-stranka-2.html", "https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/doprava-3/zeleznicna-doprava", "https://www.bratislava.sk/sk/sprava/primator-bratislavy-spustil-upravy-priestorov-pred-zeleznicnou-stanicou", "https://www.bratislava.sk/sk/sprava/nove-eskalatory-na-hlavnej-stanici-su-v-plnej-prevadzke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:02.028999+00:00"}
{"id": "vr17105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17105", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...predseda vlády má kompetenciu spojiť hlasovanie s dôverou.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe čl. 114 ods. 2 Ústavy SR môže vláda spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vlády. Vláda však rozhoduje v zbore (čl. 119), teda sám premiér nemá kompetenciu spojiť hlasovanie s dôverou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe čl. 114 ods. 2 Ústavy SR môže vláda spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vlády. Vláda však rozhoduje v zbore (čl. 119), teda sám premiér nemá kompetenciu spojiť hlasovanie s dôverou. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.epi.sk/zz/1992-460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:22.561281+00:00"}
{"id": "49023", "numeric_id": 49023, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49023", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Za 8 rokov vlády Smeru stúpli prídavky na deti o 2,41 eur. Za tieto 3 roky stúpli o 35 eur mesačne na každé dieťa. Daňový bonus stúpol za 8 rokov vašej vlády o 2 eurá 21 centov, to sú kozmetické zmeny. My sme ho zdvihli o 117 eur, to sú zásadné zmeny, to je mesačne na jedno dieťa.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2012 , odkedy bola opätovne vo vláde strana Smer-SD do roku 2020 , sa prídavky na deti zvýšili o 2,41 eur – z 22,54 eur na 24,95 eur. V roku 2023 predstavuje prídavok na dieťa sumu 60 eur mesačne, čo predstavuje nárast o 35.05 eur.\n\nDo 30. 6. 2012 predstavoval daňový bonus na dieťa sumu 20,51 eur a do roku 2020 sa zvýšil na 22,72 eur za mesiac. To predstavuje nárast o 2,21 eur, tak ako uviedol minister Krajniak. V roku 2023 predstavuje daňový bonus na dieťa do 18 rokov sumu 140 eur , čo predstavuje nárast o 117,28 eur oproti roku 2020.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2012 , odkedy bola opätovne vo vláde strana Smer-SD do roku 2020 , sa prídavky na deti zvýšili o 2,41 eur – z 22,54 eur na 24,95 eur. V roku 2023 predstavuje prídavok na dieťa sumu 60 eur mesačne, čo predstavuje nárast o 35.05 eur.", "Do 30. 6. 2012 predstavoval daňový bonus na dieťa sumu 20,51 eur a do roku 2020 sa zvýšil na 22,72 eur za mesiac. To predstavuje nárast o 2,21 eur, tak ako uviedol minister Krajniak. V roku 2023 predstavuje daňový bonus na dieťa do 18 rokov sumu 140 eur , čo predstavuje nárast o 117,28 eur oproti roku 2020."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2020", "2023", "20,51", "22,72", "140 eur"], "url": ["https://www.peniaze.sk/dochodky/1436-pridavky-na-deti-v-roku-2012-budu-vysie-o-53-centov", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020", "https://www.rodinka.sk/vazne-veci/stat-pre-rodinu/kolko-eur-na-dieta-dostanem-2023/", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-1-7-2012", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-dieta-2020", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-na-dieta-od-1-1-2023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:57.979174+00:00"}
{"id": "vr35899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35899", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To isté môžem povedať o obvineniach SDKÚ. Ešte v ten deň, keď to bolo zverejnené, som sa stretol s generálnym prokurátorom, tam konal on. A z našej strany bola rovnaká výzva konať, aby to nie premiér vyšetroval, alebo teatrálne prestavoval, ale generálna prokuratúra riešila a po ďalšie vyzval som tak isto predsedu strany, tak ako v tomto prípade, aby vysvetľoval, aby spolupracoval, nie aby zatajoval.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico prišiel s informáciami o financovaní SDKÚ 22.1. tohto roku, predseda KDH sa s generálnym prokurátorom stretol až o týždeň neskôr.", "analysis_paragraphs": ["Fico prišiel s informáciami o financovaní SDKÚ 22.1. tohto roku, predseda KDH sa s generálnym prokurátorom stretol až o týždeň neskôr."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Fico", "stretol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-sdku-prala-spinave-peniaze-informacie-ma-vraj-od-vylucenych-pxi-/sk_domace.asp?c=A100122_154653_sk_domace_p12", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-40248250-figelovi-sdku-ds-musi-svoje-financovanie-vysvetlit-viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:37.155876+00:00"}
{"id": "vr18218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18218", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Kúpili sme 15 trolejbusov, máme opciu na ďalších 10 trolejbusov, ale zároveň sme v zastupiteľstve schválili ďalšiu žiadosť...uchádzame sa v eurofondoch aj o elektrobusy a o parciálne trolejbusy.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci modernizácie mestskej hromadnej dopravy mesto Prešov v priebehu roka 2017 zaobstaralo pätnásť nových moderných a energeticky úsporných trolejbusov a podľa dostupných informácií sa chystá na ďalšiu modernizáciu vozového parku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKúpa nových trolejbusov bola spolufinancovaná z eurofondov vo výške 6,7 milióna eur, 790-tisíc pochádzalo z verejných zdrojov a 395-tisíc eur investoval dopravný podnik. Trolejbusy zhotovila spoločnosť Škoda Electric a išlo konkrétne o desať trojnápravových nízkopodlažných asynchrónnych trolejbusov s kĺbovou verziou a päť dvojnápravových nízkopodlažných trolejbusov. Súčasťou zmluvy medzi spoločnosťou a mestom je aj opcia na dodávku ďalších desiatich trolejbusov do budúcnosti.\n\nV januári 2018 poslanci mesta odsúhlasili Dopravnému podniku mesta Prešov nákup pätnástich autobusov, deviatich elektrobusov a desiatich parciálnych trolejbusov. Dopravný podnik plánuje opäť čerpať financie z eurofondov. Nové vozidlá by sa na prešovských cestách mali objaviť v roku 2019.", "analysis_paragraphs": ["V rámci modernizácie mestskej hromadnej dopravy mesto Prešov v priebehu roka 2017 zaobstaralo pätnásť nových moderných a energeticky úsporných trolejbusov a podľa dostupných informácií sa chystá na ďalšiu modernizáciu vozového parku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Kúpa nových trolejbusov bola spolufinancovaná z eurofondov vo výške 6,7 milióna eur, 790-tisíc pochádzalo z verejných zdrojov a 395-tisíc eur investoval dopravný podnik. Trolejbusy zhotovila spoločnosť Škoda Electric a išlo konkrétne o desať trojnápravových nízkopodlažných asynchrónnych trolejbusov s kĺbovou verziou a päť dvojnápravových nízkopodlažných trolejbusov. Súčasťou zmluvy medzi spoločnosťou a mestom je aj opcia na dodávku ďalších desiatich trolejbusov do budúcnosti.", "V januári 2018 poslanci mesta odsúhlasili Dopravnému podniku mesta Prešov nákup pätnástich autobusov, deviatich elektrobusov a desiatich parciálnych trolejbusov. Dopravný podnik plánuje opäť čerpať financie z eurofondov. Nové vozidlá by sa na prešovských cestách mali objaviť v roku 2019."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["pätnásť", "Kúpa", "Trolejbusy", "odsúhlasili"], "url": ["https://www.presov.sk/oznamy/komfort-cestujucim-mhd.html", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/dpmp-modernizacia-vozoveho-parku-trolejbusov-v-presove/", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/853095-dve-krajske-mesta-dostanu-nove-trolejbusy-od-skodovky-spolufinancovat-ich-bude-eu", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20745576/presovski-poslanci-odsuhlasili-velky-nakup-autobusov-pre-dopravny-podnik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:34.418518+00:00"}
{"id": "49054", "numeric_id": 49054, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49054", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Lebo štrukturálny deficit je taký deficit, ktorý je bez ohľadu akýchkoľvek výkyvov pozitívnych, negatívnych kríz alebo nejakých mimoriadnych príjmov a v štrukturálnom deficite sme mali deficit 1,2 alebo 1,1 %, roky 2021 a 2022, kedy som bol ministrom financií.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štrukturálny deficit za ministrovania Igora Matoviča dosiahol v rokoch 2021 a 2022 najnižšiu hodnotu v histórii Slovenskej republiky. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Rozpočtová rada však varuje, že štrukturálne saldo v minulom roku nemusí plne odzrkadľovať stav verejných financií a Národná banka upozornila, že zlepšenie je len prechodné.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v polovici apríla informovala , že výška deficitu verejných financií za rok 2022 dosiahla úroveň 2,0 % HDP, čo predstavuje výrazné zlepšenie oproti schválenému cieľu vo výške 4,9 % HDP.\n\nRRZ taktiež oznámila , že štrukturálny deficit, je tak už druhý rok na najnižšej úrovni v histórii SR. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia. Podľa zverejnenej správy dosiahol štrukturálny deficit hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 %. ( pdf , str. 4)\n\nRozpočtová rada však upozorňuje, že štrukturálne saldo v roku 2022 nemusí plne odzrkadľovať strednodobý stav verejných financií. Nízka úroveň štrukturálneho dlhu je podľa RRZ čiastočne spôsobená oneskoreným navyšovaním verejných výdavkov, ktoré sa prejavia v rokoch 2023 a 2024. ( pdf , str. 6)\n\nTento nečakaný výsledok štát dosiahol najmä vďaka vysokej inflácii, ktorá výrazne zvýšila príjmy z daní a odvodov. K nízkemu schodku vláde dopomohla aj konzervatívna protiinflačná výdavková politika, nízka spoluúčasť a slabé čerpanie európskych peňazí. Väčšinu jednorazových krízových výdavkov vláda dokázala pokryť novými jednorazovými príjmami. K nižšiemu deficitu prispelo aj nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v obrane z dôvodu oneskorenia dodávok objednanej vojenskej techniky.\n\nNárodná banka Slovenska už upozornila , že zlepšenie je len prechodné a tento rok sa hospodárenie štátu zhorší aj vinou plošných opatrení, ktoré schvaľoval parlament.", "analysis_paragraphs": ["Štrukturálny deficit za ministrovania Igora Matoviča dosiahol v rokoch 2021 a 2022 najnižšiu hodnotu v histórii Slovenskej republiky. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Rozpočtová rada však varuje, že štrukturálne saldo v minulom roku nemusí plne odzrkadľovať stav verejných financií a Národná banka upozornila, že zlepšenie je len prechodné.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v polovici apríla informovala , že výška deficitu verejných financií za rok 2022 dosiahla úroveň 2,0 % HDP, čo predstavuje výrazné zlepšenie oproti schválenému cieľu vo výške 4,9 % HDP.", "RRZ taktiež oznámila , že štrukturálny deficit, je tak už druhý rok na najnižšej úrovni v histórii SR. Štrukturálny deficit predstavuje dlh očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a mimoriadnych jednorazových vplyvov. Inými slovami sa jedná o deficit, ktorý automaticky pretrvá aj do budúcnosti, ak sa neprijmú dodatočné opatrenia. Podľa zverejnenej správy dosiahol štrukturálny deficit hodnotu 1,2 %. V roku 2021 bol štrukturálny deficit na ešte nižšej úrovni, keď dosiahol hodnotu 1,1 %. ( pdf , str. 4)", "Rozpočtová rada však upozorňuje, že štrukturálne saldo v roku 2022 nemusí plne odzrkadľovať strednodobý stav verejných financií. Nízka úroveň štrukturálneho dlhu je podľa RRZ čiastočne spôsobená oneskoreným navyšovaním verejných výdavkov, ktoré sa prejavia v rokoch 2023 a 2024. ( pdf , str. 6)", "Tento nečakaný výsledok štát dosiahol najmä vďaka vysokej inflácii, ktorá výrazne zvýšila príjmy z daní a odvodov. K nízkemu schodku vláde dopomohla aj konzervatívna protiinflačná výdavková politika, nízka spoluúčasť a slabé čerpanie európskych peňazí. Väčšinu jednorazových krízových výdavkov vláda dokázala pokryť novými jednorazovými príjmami. K nižšiemu deficitu prispelo aj nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v obrane z dôvodu oneskorenia dodávok objednanej vojenskej techniky.", "Národná banka Slovenska už upozornila , že zlepšenie je len prechodné a tento rok sa hospodárenie štátu zhorší aj vinou plošných opatrení, ktoré schvaľoval parlament."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "oznámila", "pdf", "pdf", "dosiahol", "dopomohla", "upozornila"], "url": ["https://www.rrz.sk/verejny-deficit-za-rok-2022-prekvapivo-nizky-tlacova-sprava/", "https://www.rrz.sk/verejny-deficit-za-rok-2022-prekvapivo-nizky-tlacova-sprava/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2023/04/hospodarenie_rozpoctu_2022_final.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2023/04/hospodarenie_rozpoctu_2022_final.pdf", "https://www.trend.sk/ekonomika/virtualny-uspech-neuspesnej-vlady-velmi-mierny-rozpoctovy-deficit-ma-to-vsak-hacik", "https://www.rrz.sk/verejny-deficit-za-rok-2022-prekvapivo-nizky-tlacova-sprava/", "https://dennikn.sk/minuta/3335407"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:50.252680+00:00"}
{"id": "vr27774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27774", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Lisabonská zmluva je od roku 2010 platná.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka neuvádza presný rok platnosti Lisabonskej zmluvy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007, platná bola od 1. januára 2009 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka neuvádza presný rok platnosti Lisabonskej zmluvy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007, platná bola od 1. januára 2009 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "platná", "nadobudla", "ratifikovala"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/basic-information/decision-making/treaties/index_sk.htm", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/zoznam_liniek/lisabonska-zmluva", "http://www.euroinfo.gov.sk/eu-vstupila-do-novej-ery-%E2%80%93-plati-lisabonska-zmluva/", "http://www.euroinfo.gov.sk/slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:03.706590+00:00"}
{"id": "vr31660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31660", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Slovensko je dnes osmičke krajín EÚ, kde je najvyššia nezamestnanosť mladých ľudí.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Slovensko patrí medzi osem krajín, ktorým predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal list, pretože čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých. Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 22.apríla 2012: Predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal expremiérke Ivete Radičovej a ďalším siedmim krajinám, ktoré čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých ľudí, list s konkrétnymi krokmi ako bojovať proti nezamestnanosti mladých. Reálne percentá nezamestnaných absolventov sa pohybovali v apríli 2011 na úrovni 30% pre absolventov VŠ, 31,9% pre absolventov stredných odborných škôl a 28,1% v prípade stredných odborných učilíšť s maturitou. Absolventov, ktorí sa podľa Ústredia práce v apríli 2011 uchádzali o zamestnanie, bolo 27401 osôb. Ich počet sa ku koncu decembra 2011 zvýšil na 30 798 osôb. Podľa denníka Pravda bola k 21. februáru 2012 nezamestnaná vyše tretina mladých ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Slovensko patrí medzi osem krajín, ktorým predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal list, pretože čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých. Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 22.apríla 2012: Predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso poslal expremiérke Ivete Radičovej a ďalším siedmim krajinám, ktoré čelia najväčším problémom s nezamestnanosťou mladých ľudí, list s konkrétnymi krokmi ako bojovať proti nezamestnanosti mladých. Reálne percentá nezamestnaných absolventov sa pohybovali v apríli 2011 na úrovni 30% pre absolventov VŠ, 31,9% pre absolventov stredných odborných škôl a 28,1% v prípade stredných odborných učilíšť s maturitou. Absolventov, ktorí sa podľa Ústredia práce v apríli 2011 uchádzali o zamestnanie, bolo 27401 osôb. Ich počet sa ku koncu decembra 2011 zvýšil na 30 798 osôb. Podľa denníka Pravda bola k 21. februáru 2012 nezamestnaná vyše tretina mladých ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "pohybovali", "podľa", "decembra", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/279/jan-richter-vs-ludovit-kanik", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/105448/Nezamestnanost-absolventov-vysokych-skol-je-takmer-tretinova", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://spravy.pravda.sk/nezamestnanost-mladych-idu-riesit-ti-co-s-nou-doteraz-nepohli-p6j-/sk_domace.asp?c=A120221_100132_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:29.815270+00:00"}
{"id": "vr38440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38440", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Je (zvýšenie DPH na 20% pozn.) jedným z dôvodov nášho najrýchlejšieho rastu cien v celej EÚ.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa nižšie uvedených prognóz je DPH ako uvádza aj Paška jedným z dôvodov rastu cien, avšak nie jediný. Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť v roku 2011 3,5%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011: 1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane. 2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt. 3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka). Ako sa píše v septembrovej analýze, \"ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov).\" Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nižšie uvedených prognóz je DPH ako uvádza aj Paška jedným z dôvodov rastu cien, avšak nie jediný. Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť v roku 2011 3,5%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011: 1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane. 2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt. 3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka). Ako sa píše v septembrovej analýze, \"ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov).\" Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza", "makroekonomická prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:28.515650+00:00"}
{"id": "vr33751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33751", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Najprv premiér povedal, že k prijatiu zákona dôjde na základe dohody s opozíciou, to sa neudialo, potom, že to pôjde na riadnu májovú schôdzu, na to prišlo skrátené legislatívne konanie, kde sme ani toľko času nedostali, aby sme materiál mohli preštudovať.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda,", "WEBNOVINY", "SMER", "návrhu", "TASR", "SITA"], "url": ["http://http://www.sme.sk/c/6770590/ludovu-platformu-vraj-rozhadalo-ficovo-pozvanie-na-rokovanie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277807-ludova-platforma-nepojde-na-rokovanie-s-premierom-ficom/", "http://www.24hod.sk/pozvanie-roberta-fica-rozhadalo-ludovu-platformu-cl227123.html", "http://www.strana-smer.sk/5100/opozicia-prebera-zodpovednost-za-neriesenie-stavu-na-gp-nku", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=382939", "http://www.sme.sk/c/6790409/kalinak-zakonom-o-ustavnom-sude-sme-vyhoveli-centesovi.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/na-cele-prokuratury-by-mal-byt-stato/668192-clanok.html?from=panel_plainarticle"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:53.883480+00:00"}
{"id": "44178", "numeric_id": 44178, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44178", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vzhľadom na posledné sčítanie obyvateľstva až 85 % Slovákov sa hlási k nejakej viere. Viac ako 65 % k viere katolíckej.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ktoré uskutočnil v roku 2011 Štatistický úrad, sa k „ nejakej viere” na Slovensku prihlásilo 76 % obyvateľov ( pdf .). 13,4 % obyvateľov uviedlo, že je bez vyznania a zvyšných 10,6 % neuviedlo žiadnu možnosť (nezistené náboženské vyznanie). Ku katolíckej viere sa prihlásilo 65,8 % občanov - 62 % tvorili rímskokatolícki a 3,8 % gréckokatolícki veriaci. Keďže Peter Pellegrini nesprávne uviedol podiel občanov, ktorí sa hlásia k nejakej viere, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného sčítania obyvateľstva, ktoré uskutočnil v roku 2011 Štatistický úrad, sa k „ nejakej viere” na Slovensku prihlásilo 76 % obyvateľov ( pdf .). 13,4 % obyvateľov uviedlo, že je bez vyznania a zvyšných 10,6 % neuviedlo žiadnu možnosť (nezistené náboženské vyznanie). Ku katolíckej viere sa prihlásilo 65,8 % občanov - 62 % tvorili rímskokatolícki a 3,8 % gréckokatolícki veriaci. Keďže Peter Pellegrini nesprávne uviedol podiel občanov, ktorí sa hlásia k nejakej viere, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.ecav.sk/files/user/scit_2012_naboz_vyz.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:02.238142+00:00"}
{"id": "vr26492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26492", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...jej fanúšikovia (H. Mezenskej, pozn.) dokázali vyzbierať 22 tisíc podpisov.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["podpisov"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/mezenska-podala-kandidaturu-hodinu-pre/70085-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:51.753801+00:00"}
{"id": "vr34989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34989", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pokiaľ ide o hospodársky rast SR, lebo práce vďaka tomu, že sme naštartovali diaľnice veľmi vysokým tempom, aké tu nikdy nebolo sa Slovensko tešilo najvyššiemu hospodárskemu rastu v EÚ.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že Slovensko sa tešilo najväčšiemu hospodárskemu rastu v EÚ v čase keď sa začala výstavba PPP projektov. Je dôležité tiež pripomenúť, že vládne výdaje sa zarátavajú do HDP, avšak rovnako sa tam zarátava celková spotreba, investície a čistý export. Preto stotožňovať rast HDP len s vládnymi výdajmi hodnotíme ako zavádzajúce, najmä ak je vyše 80% HDP tvorené exportom.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že Slovensko sa tešilo najväčšiemu hospodárskemu rastu v EÚ v čase keď sa začala výstavba PPP projektov. Je dôležité tiež pripomenúť, že vládne výdaje sa zarátavajú do HDP, avšak rovnako sa tam zarátava celková spotreba, investície a čistý export. Preto stotožňovať rast HDP len s vládnymi výdajmi hodnotíme ako zavádzajúce, najmä ak je vyše 80% HDP tvorené exportom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:20.002032+00:00"}
{"id": "49913", "numeric_id": 49913, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49913", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Cyprus okupovaný už 60 rokov, tak som možno povedal 40, ale tu už je 60 rokov, tak rýchlo to beží, je okupovaný a napr. predstavte si, na okupovanom Cypre prebiehajú voľby. Prečo nemôžu na okupovanej Ukrajine prebiehať voľby? Nakoniec mnoho krajín aj v Moldavsku sú voľby a tiež vlastne časť územia vlastne nemajú pod kontrolou, čiže to sú všetko len výhovorky.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Ukrajine platí stanné právo, ktoré z objektívnych príčin neumožňuje konanie volieb. V ukrajinskej spoločnosti panuje široká zhoda, že počas vojny by sa konať nemali. Na rozdiel od Ukrajiny, ktorá čelí aktívnym bojom, sú konflikty v Moldavsku a na Cypre dlhodobo zamrznuté bez prebiehajúcich vojenských operácií. Aj v čase ich vypuknutia trvali ozbrojené strety len niekoľko mesiacov, po čom nasledovalo upokojenie situácie. Oproti tomu na Ukrajine prebiehajú boje o územie už tretí rok. Počas najintenzívnejších fáz sa voľby nekonali ani v jednej z týchto krajín. Keďže sa tieto konflikty a situácie nedajú porovnávať, výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol zvolený 22. apríla 2019 so ziskom 73 % hlasov, jeho mandát mal pôvodne skončiť 20. mája 2024.\n\nUkrajinské zákony však nepovoľujú uskutočnenie volieb v prípade, že je v krajine vyhlásené stanné právo. To na Ukrajine platí už tri roky, teda od 24. februára 2022, dňa počiatku ruskej invázie. Podľa Ústavy nemôže byť vojnový stav pozastavený, pokým konflikt na území Ukrajiny pretrváva.\n\nČlánok 83 ukrajinskej ústava stanovuje , že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia.\n\nVolodymyr Zelenskyj v rozhovore s Piersom Morganom uviedol , že zrušenie stanného práva a následné voľby prídu potom, ako sa ukončí „horúca fáza vojny“.\n\nUskutočnenie slobodných volieb má niekoľko podmienok, ako napríklad slobodný pohyb voličstva aj kandidátov, či sloboda médií, ktoré sú momentálne limitované stanným právom.\n\nV prípade konania volieb by boli mimoriadne ovplyvnení voliči pochádzajúci z východných oblastí, ktoré boli najsilnejšie postihnuté bojmi. Veľká časť populácie musela ujsť či už do bezpečnejších oblastí krajiny, alebo do zahraničia. Bezpečnostné riziko by vyvolalo aj zhromažďovanie občanov pri volebných miestnostiach.\n\nOproti tomu situácie na Cypre a v Moldavsku sú výrazne rozdielne - v oboch prípadoch ide o zamrznutý konflikt. Na Cypre aktívne boje neprebiehajú už viac ako 50 rokov, zatiaľčo Moldavsko uzavrelo prímerie s Podnesterskom v roku 1992 .\n\nTurecká invázia na Cyprus v roku 1974 prebehla v dvoch hlavných fázach v priebehu približne jedného mesiaca. Celkovo trvali aktívne bojové operácie približne štyri týždne od 20. júla polovice augusta 1974.\n\nPočas aktívnych bojov na Cypre sa voľby nekonali. Prvé parlamentné voľby sa uskutočnili až dva roky po rozdelení Cypru v roku 1976.\n\nAni v Moldavsku sa voľby nekonali počas najhorúcejšej fázy bojov. Hoci napätie rástlo už od novembra 1990 a dochádzalo k občasným stretom, boje v plnom rozsahu vypukli až marci 1992 a trvali do 21. júla 1992.\n\nKonflikt sa skončil dohodou o prímerí, ktorá z veľkej časti vydržala dodnes, hoci Podnestersko zostáva samostatne vyhláseným, neuznaným separatistickým štátom v rámci Moldavska.\n\nPočas najhorúcejších fázy od marca až júla 1992 sa v Moldavsku nekonali žiadne celoštátne voľby. Posledné veľké voľby pred konfliktom boli prezidentské voľby v decembri 1991, po prímerí sa v Moldavsku konali parlamentné voľby v roku 1994.\n\nV priebehu roka 1991, kedy sa prezidentské voľby konali, dochádzalo k sporadickým zrážkam, blokádam ciest a narastajúcemu násiliu medzi moldavskou políciou a podnesterskými milíciami, rozsah bol však neporovnateľne menší oproti bojom, ktoré prebiehajú na Ukrajine.\n\nNa tom, že by sa voľby nemali konať počas vojnového stavu, existuje v Ukrajinskej spoločnosti široká zhoda. Bývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí , že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“.\n\nČlánok 108 ukrajinskej ústavy taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka, čo zdôrazňujú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky.\n\nPodpora Zelenského je podľa Kyivského inštitútu sociológie na úrovni 57 %. Vo februári 2024 uskutočnil tento inštitút prieskum , podľa ktorého 69 % Ukrajincov a Ukrajiniek súhlasilo, aby Zelenskyj ostal pri moci až do skončenia stanného práva, po ktorom by okamžite nasledovali nové prezidentské voľby.\n\nOrysia Lutsevych, riaditeľka ukrajinkého fóra v Chatham House upozornila, že existuje „široký politický konsenzus, že voľby by sa nemali uskutočniť skôr ako šesť mesiacov po vyhlásení prímeria.“\n\nExpert na ukrajinské ústavné právo, Oleksandr Vodiannikov, sa vyjadril , že voľby vo vojnovom stave sú nielen protiústavné, no aj neuskutočniteľné. „Historický precedens ukazuje , že demokratické štáty usporiadali vojnové voľby len vtedy, keď to povolila bezpečnostná situácia – narozdiel od súčasnosti na Ukrajine,“ uvádza Vodiannikov.\n\nPodľa švajčiarskeho diplomata, Thomasa Gremingera, by mohli voľby dokonca namiesto očakávaného stabilizačného efektu doviesť k destabilizácií krajiny. Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John Herbst varuje , že by Rusko zároveň mohlo využiť volebné obdobie na posilnenie svojej vojenskej pozície.\n\nSituácia na Cypre\n\nCyprus sa stal samostatnou republikou na základe dohody, ktorú v roku 1959 uzavreli Grécko s Tureckom po dlhodobom spore o ostrov. V novovzniknutej republike boli prvé voľby usporiadané v roku 1960, ich víťazom sa stal grécky Cyperčan arcibiskup Makarios. Cyperská Ústava z roku 1960 kodifikovala dohodu o rozdelení moci medzi gréckou a tureckou komunitou ( .pdf , s. 1).\n\nAj po osamostatnení republiky však pretrvávalo napätie medzi majoritou gréckych cyperčanov a minoritou tureckých cyperčanov. Už v roku 1963 vypuklo na ostrove násilie medzi týmito komunitami, v dôsledku čoho vyslala Organizácia Spojených Národov na ostrov mierové jednotky.\n\nNa začiatku sedemdesiatych rokov sa členovia Národnej organizácie cyperských bojovníkov (EOKA) pokúsili sa na Makariosa spáchať atentát a obnoviť tak myšlienku spojenia Cypru s Gréckom. Od tohto bodu sa organizácia historikmi zvykne označovať ako EOKA B, aby sa odlíšila od pôvodného hnutia. EOKA B v roku 1974 zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta.\n\nV reakcii na tieto udalosti Turecko započalo vojenskú inváziu na sever ostrova, ktorú obhajovalo nutnosťou dodržiavať dohodu o nezávislosti Cypru z roku 1959. Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov (OSN) schválila v auguste 1974 rezolúciu, v ktorej odsúdila túto unilaterálnu vojenskú operáciu voči republike Cyprus a vyzvala zapojené strany, aby stiahli svojich vojakov z jej územia.\n\nPo oficiálnom ukončení bojov tureckí cyperčania kontrolovali severnú tretinu ostrova. Turecká invázia mala za následok rozdelenie Cypru na dve časti. Medzi oboma entitami sa nachádza nárazníková zóna OSN, ktorú strážia mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Súčasťou mierových síl OSN sú aj príslušníci ozbrojených zložiek Slovenskej republiky.\n\nV decembri 1974 sa predtým zvrhnutý Makarios vrátil na post prezidenta. O niekoľko mesiacov neskôr prehlásili lídri tureckej komunity na Cypre za svojho prezidenta Raufa Denktasha. Po smrti Makariosa v roku 1977 dočasne prevzal jeho post Spyros Kyprianou.\n\nTomu sa následne v roku 1978, aj v ďalšom volebnom období v roku 1983 podarilo získať riadny mandát. Volieb v roku 1983 sa tureckí Cyperčania už nezúčastnili , keďže medzičasom vznikla v severnej časti ostrova Severocyperská turecká republika (TRNC), ktorej nezávislosť s výnimkou samotného Turecka medzinárodné spoločenstvo neuznalo.\n\nNa politických procesoch sa tureckí cyperčania neúčastnili už od roku 1963. Obyvatelia severnej časti ostrova sa nesmeli účastniť na voľbách v Cyperskej republike, pokým Európsky súd pre ľudské práva nerozhodol , že ide o diskrimináciu. V roku 2006 povolila Cyperská republika tureckým Cyperčanom aktívne aj pasívne volebné právo.\n\nV novovzniknutej TRNC sa stal hlavou štátu prezident, ktorý je volený každých 5 rokov. Do 50-členného parlamentu sú členovia volení zmiešaným volebným systémom, pričom v rámci proporciálneho zastúpenia je pre strany stanovená hranica 5 % hlasov na získanie mandátov. Poslanci sú , rovnako ako prezident, volení na obdobie 5 rokov. Tieto voľby, podobne ako aj štátne zriadenie TRNC, nie sú uznané medzinárodným spoločenstvom.\n\nMoldavsko\n\nMoldavsko sa stalo samostatnou krajinou po páde Sovietskeho zväzu. Moldavská republika bola oficiálne vyhlásená v roku 1991. Podnestersko, oblasť prevažne obývaná rusky hovoriacou diaspórou, preukazovala separatistické tendencie už v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu. Znepokojená bola najmä prípadným pripojením k Rumunsku.\n\nV reakcii na moldavskú deklaráciu nezávislosti vyhlásili separatisti v Podnestersku autonómiu, zvolili si reprezentantov do vlastného parlamentu, ako aj nového prezidenta. Tieto voľby boli Moldavskom vyhlásené za neplatné (. pdf , s. 2).\n\nParamilitaristické jednotky podnesterského separatistického hnutia v roku 1991 prevzali kontrolu nad verejnými inštitúciami v regióne. V roku 1992 bolo medzi stranami podpísané prímerie a bola vymedzená demilitarizovaná zóna, ktorej integritu chránili ruskí vojaci. Práve prítomnosť ruských vojsk výrazne skomplikovala snahy rokovať o opätovnom zjednotení. Do dnešného dňa má Rusko výrazný vplyv na území Podnesterska – okrem 1500 ruských vojakov tam taktiež prechováva muničný sklad.\n\nV Moldavsku sa po konflikte prvé voľby uskutočnili v roku 1994. V tom istom roku sa uskutočnilo aj referendum, v ktorom prevažná väčšina voličstva potvrdila, že Moldavsko zostane nezávislým. Ratifikovaná bola aj nová Ústava, ktorá udelila Podnestersku značnú autonómiu.\n\nOficiálne organizuje Podnestersko svoje vlastné voľby nezávisle od Moldavska. Prezident je volený každých 5 rokov. Rovnaké trvanie mandátu platí aj pre 33 poslancov parlamentu. Ostatné prezidentské voľby v roku 2021 opísal Freedom House, významný watchdog demokracie, ako obzvlášť nekonkurenčné. Keďže však štát nebol uznaný medzinárodným spoločenstvom, nie je možné vysielať na územie komisie, ktoré by monitorovali priebeh volieb. Vo voľbách v roku 2021 takúto komisiu vyslalo iba Rusko.\n\nRezidenti Podnesterska s moldavským občianstvom majú naďalej právo voliť v moldavských národných voľbách. Aj napriek opakovanému vyhlasovaniu nezávislosti vyzývajú separatistickí lídri Podnesterska svoju populáciu k účasti v týchto voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Na Ukrajine platí stanné právo, ktoré z objektívnych príčin neumožňuje konanie volieb. V ukrajinskej spoločnosti panuje široká zhoda, že počas vojny by sa konať nemali. Na rozdiel od Ukrajiny, ktorá čelí aktívnym bojom, sú konflikty v Moldavsku a na Cypre dlhodobo zamrznuté bez prebiehajúcich vojenských operácií. Aj v čase ich vypuknutia trvali ozbrojené strety len niekoľko mesiacov, po čom nasledovalo upokojenie situácie. Oproti tomu na Ukrajine prebiehajú boje o územie už tretí rok. Počas najintenzívnejších fáz sa voľby nekonali ani v jednej z týchto krajín. Keďže sa tieto konflikty a situácie nedajú porovnávať, výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol zvolený 22. apríla 2019 so ziskom 73 % hlasov, jeho mandát mal pôvodne skončiť 20. mája 2024.", "Ukrajinské zákony však nepovoľujú uskutočnenie volieb v prípade, že je v krajine vyhlásené stanné právo. To na Ukrajine platí už tri roky, teda od 24. februára 2022, dňa počiatku ruskej invázie. Podľa Ústavy nemôže byť vojnový stav pozastavený, pokým konflikt na území Ukrajiny pretrváva.", "Článok 83 ukrajinskej ústava stanovuje , že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia.", "Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s Piersom Morganom uviedol , že zrušenie stanného práva a následné voľby prídu potom, ako sa ukončí „horúca fáza vojny“.", "Uskutočnenie slobodných volieb má niekoľko podmienok, ako napríklad slobodný pohyb voličstva aj kandidátov, či sloboda médií, ktoré sú momentálne limitované stanným právom.", "V prípade konania volieb by boli mimoriadne ovplyvnení voliči pochádzajúci z východných oblastí, ktoré boli najsilnejšie postihnuté bojmi. Veľká časť populácie musela ujsť či už do bezpečnejších oblastí krajiny, alebo do zahraničia. Bezpečnostné riziko by vyvolalo aj zhromažďovanie občanov pri volebných miestnostiach.", "Oproti tomu situácie na Cypre a v Moldavsku sú výrazne rozdielne - v oboch prípadoch ide o zamrznutý konflikt. Na Cypre aktívne boje neprebiehajú už viac ako 50 rokov, zatiaľčo Moldavsko uzavrelo prímerie s Podnesterskom v roku 1992 .", "Turecká invázia na Cyprus v roku 1974 prebehla v dvoch hlavných fázach v priebehu približne jedného mesiaca. Celkovo trvali aktívne bojové operácie približne štyri týždne od 20. júla polovice augusta 1974.", "Počas aktívnych bojov na Cypre sa voľby nekonali. Prvé parlamentné voľby sa uskutočnili až dva roky po rozdelení Cypru v roku 1976.", "Ani v Moldavsku sa voľby nekonali počas najhorúcejšej fázy bojov. Hoci napätie rástlo už od novembra 1990 a dochádzalo k občasným stretom, boje v plnom rozsahu vypukli až marci 1992 a trvali do 21. júla 1992.", "Konflikt sa skončil dohodou o prímerí, ktorá z veľkej časti vydržala dodnes, hoci Podnestersko zostáva samostatne vyhláseným, neuznaným separatistickým štátom v rámci Moldavska.", "Počas najhorúcejších fázy od marca až júla 1992 sa v Moldavsku nekonali žiadne celoštátne voľby. Posledné veľké voľby pred konfliktom boli prezidentské voľby v decembri 1991, po prímerí sa v Moldavsku konali parlamentné voľby v roku 1994.", "V priebehu roka 1991, kedy sa prezidentské voľby konali, dochádzalo k sporadickým zrážkam, blokádam ciest a narastajúcemu násiliu medzi moldavskou políciou a podnesterskými milíciami, rozsah bol však neporovnateľne menší oproti bojom, ktoré prebiehajú na Ukrajine.", "Na tom, že by sa voľby nemali konať počas vojnového stavu, existuje v Ukrajinskej spoločnosti široká zhoda. Bývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí , že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“.", "Článok 108 ukrajinskej ústavy taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka, čo zdôrazňujú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky.", "Podpora Zelenského je podľa Kyivského inštitútu sociológie na úrovni 57 %. Vo februári 2024 uskutočnil tento inštitút prieskum , podľa ktorého 69 % Ukrajincov a Ukrajiniek súhlasilo, aby Zelenskyj ostal pri moci až do skončenia stanného práva, po ktorom by okamžite nasledovali nové prezidentské voľby.", "Orysia Lutsevych, riaditeľka ukrajinkého fóra v Chatham House upozornila, že existuje „široký politický konsenzus, že voľby by sa nemali uskutočniť skôr ako šesť mesiacov po vyhlásení prímeria.“", "Expert na ukrajinské ústavné právo, Oleksandr Vodiannikov, sa vyjadril , že voľby vo vojnovom stave sú nielen protiústavné, no aj neuskutočniteľné. „Historický precedens ukazuje , že demokratické štáty usporiadali vojnové voľby len vtedy, keď to povolila bezpečnostná situácia – narozdiel od súčasnosti na Ukrajine,“ uvádza Vodiannikov.", "Podľa švajčiarskeho diplomata, Thomasa Gremingera, by mohli voľby dokonca namiesto očakávaného stabilizačného efektu doviesť k destabilizácií krajiny. Bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine John Herbst varuje , že by Rusko zároveň mohlo využiť volebné obdobie na posilnenie svojej vojenskej pozície.", "Situácia na Cypre", "Cyprus sa stal samostatnou republikou na základe dohody, ktorú v roku 1959 uzavreli Grécko s Tureckom po dlhodobom spore o ostrov. V novovzniknutej republike boli prvé voľby usporiadané v roku 1960, ich víťazom sa stal grécky Cyperčan arcibiskup Makarios. Cyperská Ústava z roku 1960 kodifikovala dohodu o rozdelení moci medzi gréckou a tureckou komunitou ( .pdf , s. 1).", "Aj po osamostatnení republiky však pretrvávalo napätie medzi majoritou gréckych cyperčanov a minoritou tureckých cyperčanov. Už v roku 1963 vypuklo na ostrove násilie medzi týmito komunitami, v dôsledku čoho vyslala Organizácia Spojených Národov na ostrov mierové jednotky.", "Na začiatku sedemdesiatych rokov sa členovia Národnej organizácie cyperských bojovníkov (EOKA) pokúsili sa na Makariosa spáchať atentát a obnoviť tak myšlienku spojenia Cypru s Gréckom. Od tohto bodu sa organizácia historikmi zvykne označovať ako EOKA B, aby sa odlíšila od pôvodného hnutia. EOKA B v roku 1974 zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta.", "V reakcii na tieto udalosti Turecko započalo vojenskú inváziu na sever ostrova, ktorú obhajovalo nutnosťou dodržiavať dohodu o nezávislosti Cypru z roku 1959. Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov (OSN) schválila v auguste 1974 rezolúciu, v ktorej odsúdila túto unilaterálnu vojenskú operáciu voči republike Cyprus a vyzvala zapojené strany, aby stiahli svojich vojakov z jej územia.", "Po oficiálnom ukončení bojov tureckí cyperčania kontrolovali severnú tretinu ostrova. Turecká invázia mala za následok rozdelenie Cypru na dve časti. Medzi oboma entitami sa nachádza nárazníková zóna OSN, ktorú strážia mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Súčasťou mierových síl OSN sú aj príslušníci ozbrojených zložiek Slovenskej republiky.", "V decembri 1974 sa predtým zvrhnutý Makarios vrátil na post prezidenta. O niekoľko mesiacov neskôr prehlásili lídri tureckej komunity na Cypre za svojho prezidenta Raufa Denktasha. Po smrti Makariosa v roku 1977 dočasne prevzal jeho post Spyros Kyprianou.", "Tomu sa následne v roku 1978, aj v ďalšom volebnom období v roku 1983 podarilo získať riadny mandát. Volieb v roku 1983 sa tureckí Cyperčania už nezúčastnili , keďže medzičasom vznikla v severnej časti ostrova Severocyperská turecká republika (TRNC), ktorej nezávislosť s výnimkou samotného Turecka medzinárodné spoločenstvo neuznalo.", "Na politických procesoch sa tureckí cyperčania neúčastnili už od roku 1963. Obyvatelia severnej časti ostrova sa nesmeli účastniť na voľbách v Cyperskej republike, pokým Európsky súd pre ľudské práva nerozhodol , že ide o diskrimináciu. V roku 2006 povolila Cyperská republika tureckým Cyperčanom aktívne aj pasívne volebné právo.", "V novovzniknutej TRNC sa stal hlavou štátu prezident, ktorý je volený každých 5 rokov. Do 50-členného parlamentu sú členovia volení zmiešaným volebným systémom, pričom v rámci proporciálneho zastúpenia je pre strany stanovená hranica 5 % hlasov na získanie mandátov. Poslanci sú , rovnako ako prezident, volení na obdobie 5 rokov. Tieto voľby, podobne ako aj štátne zriadenie TRNC, nie sú uznané medzinárodným spoločenstvom.", "Moldavsko", "Moldavsko sa stalo samostatnou krajinou po páde Sovietskeho zväzu. Moldavská republika bola oficiálne vyhlásená v roku 1991. Podnestersko, oblasť prevažne obývaná rusky hovoriacou diaspórou, preukazovala separatistické tendencie už v posledných rokoch existencie Sovietskeho zväzu. Znepokojená bola najmä prípadným pripojením k Rumunsku.", "V reakcii na moldavskú deklaráciu nezávislosti vyhlásili separatisti v Podnestersku autonómiu, zvolili si reprezentantov do vlastného parlamentu, ako aj nového prezidenta. Tieto voľby boli Moldavskom vyhlásené za neplatné (. pdf , s. 2).", "Paramilitaristické jednotky podnesterského separatistického hnutia v roku 1991 prevzali kontrolu nad verejnými inštitúciami v regióne. V roku 1992 bolo medzi stranami podpísané prímerie a bola vymedzená demilitarizovaná zóna, ktorej integritu chránili ruskí vojaci. Práve prítomnosť ruských vojsk výrazne skomplikovala snahy rokovať o opätovnom zjednotení. Do dnešného dňa má Rusko výrazný vplyv na území Podnesterska – okrem 1500 ruských vojakov tam taktiež prechováva muničný sklad.", "V Moldavsku sa po konflikte prvé voľby uskutočnili v roku 1994. V tom istom roku sa uskutočnilo aj referendum, v ktorom prevažná väčšina voličstva potvrdila, že Moldavsko zostane nezávislým. Ratifikovaná bola aj nová Ústava, ktorá udelila Podnestersku značnú autonómiu.", "Oficiálne organizuje Podnestersko svoje vlastné voľby nezávisle od Moldavska. Prezident je volený každých 5 rokov. Rovnaké trvanie mandátu platí aj pre 33 poslancov parlamentu. Ostatné prezidentské voľby v roku 2021 opísal Freedom House, významný watchdog demokracie, ako obzvlášť nekonkurenčné. Keďže však štát nebol uznaný medzinárodným spoločenstvom, nie je možné vysielať na územie komisie, ktoré by monitorovali priebeh volieb. Vo voľbách v roku 2021 takúto komisiu vyslalo iba Rusko.", "Rezidenti Podnesterska s moldavským občianstvom majú naďalej právo voliť v moldavských národných voľbách. Aj napriek opakovanému vyhlasovaniu nezávislosti vyzývajú separatistickí lídri Podnesterska svoju populáciu k účasti v týchto voľbách."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "skončiť", "nepovoľujú", "od", "nemôže", "stanovuje", "uviedol", "má", "ovplyvnení", "vyvolalo", "neprebiehajú", "1992", "trvali", "uskutočnili", "rástlo", "skončil", "boli", "tvrdí", "zdôrazňujú", "Kyivského inštitútu sociológie", "prieskum", "existuje", "vyjadril", "ukazuje", "Podľa", "varuje", "stal", "boli", ".pdf", "pretrvávalo", "vypuklo", "pokúsili", "zvrhla", "započalo", "schválila", "kontrolovali", "nachádza", "sú", "vrátil", "prehlásili", "prevzal", "podarilo", "nezúčastnili", "vznikla", "neúčastnili", "nesmeli", "nerozhodol", "povolila", "stal", "volení", "sú", "vyhlásená", "rusky", "Znepokojená", "pdf", "prevzali", "podpísané", "skomplikovala", "má", "uskutočnili", "uskutočnilo", "Ratifikovaná", "je", "opísal", "nie", "vyzývajú"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-48007487", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/president-zelenskyys-term-is-over-but-hes-still-a-legitimate-wartime-leader/#:~:text=Ukrainian%20President%20Volodymyr%20Zelenskyy%E2%80%99s%20five%2Dyear%20term%20in%20office%20ended%20on%20May%2020%2C", "https://www.theguardian.com/world/2025/feb/20/ukraine-elections-start-of-war-volodymyr-zelenskyy#:~:text=Under%20Ukraine%E2%80%99s%20constitution%2C%20it%20is%20not%20legal%20to%20hold%20national%20elections%20during%20a%20period%20of%20martial%20law", "https://www.rnbo.gov.ua/en/Diialnist/7035.html#:~:text=Since%20the%20beginning%20of%20russia%27s%20full%2Dscale%20invasion%20of%20Ukraine%2C%20this%20is%20the%2013th%20extension%20of%20martial%20law%20and%20mobilisation.%20It%20was%2024%20February%202022%20when%20martial%20law%20was%20introduced%20and%20general%20mobilisation%20was%20announced%20in%20Ukraine%20for%20the%20first%20time.", "https://understandingwar.org/backgrounder/ukraine-fact-sheet-february-21-2025#:~:text=The%20Ukrainian%20government%20cannot%20constitutionally%20suspend%20martial%20law%20while%20Russia%20continues%20to%20attack%20Ukraine.", "https://hcj.gov.ua/sites/default/files/field/file/the_constitution_of_ukraine.pdf#page=21", "https://www.dw.com/en/ukraine-presidential-election-volodymyr-zelenskyy-war-with-russia-v2/a-71549712#:~:text=He%20always%20gives%20the%20same%20response%3A%20%22The%20hot%20phase%20of%20the%20war%20will%20end%2C%20and%20when%20martial%20law%20is%20lifted%2C%20elections%20will%20be%20announced%2C%22%20the%20Ukrainian%20president%20said%20earlier%20this%20week%2C%20in%20an%20interview%20with%20the%20British%20journalist%20Piers%20Morgan.", "https://www.dw.com/en/ukraine-presidential-election-volodymyr-zelenskyy-war-with-russia-v2/a-71549712#:~:text=Thomas%20Greminger%20says,on%20previous%20occasions.", "https://www.theguardian.com/world/2025/feb/20/ukraine-elections-start-of-war-volodymyr-zelenskyy#:~:text=Voters%20in%20the,national%20voter%20registry.", "https://www.theguardian.com/world/2025/feb/20/ukraine-elections-start-of-war-volodymyr-zelenskyy#:~:text=The%20disruption%20from%20air%20raids%20has%20made%20organisation%20and%20vote%20counting%20impossible%2C%20as%20well%20as%20bringing%20obvious%20risks%20if%20large%20numbers%20have%20to%20congregate%20at%20polling%20stations.", "https://www.economist.com/europe/2024/07/18/the-division-of-cyprus-looks-indefinite#:~:text=conflicts%20turns%2050%20this%20week%2C", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=A%20ceasefire%20was%20signed%20in%20July%201992%2C%20and%20a%20demilitarised%20security%20zone%20was%20established.", "https://unficyp.unmissions.org/operations-1974", "https://www.eklektor.org/turkishcypriots-parliamentary-elections-1976-analysis/", "https://balkaninsight.com/2022/03/02/moldova-marks-30-years-since-war-with-russia-backed-transnistria-rebels/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837", "https://uca.edu/politicalscience/home/research-projects/dadm-project/europerussiacentral-asia-region/moldova-1991-present/", "https://kyivindependent.com/zelensky-legitimacy/", "https://www.dw.com/en/can-ukraines-zelenskyy-stay-in-power-without-an-election/a-68789736#:~:text=Ukrainian%20legal%20experts,e.%2C%20after%20elections.%22", "https://kyivindependent.com/ukrainians-trust-in-zelensky-increases-to-57-survey-shows/", "https://www.kiis.com.ua/?lang=eng&cat=reports&id=1371&page=1", "https://www.theguardian.com/world/2025/feb/20/ukraine-elections-start-of-war-volodymyr-zelenskyy#:~:text=Even%20if%20a,at%20any%20time.%E2%80%9D", "https://verfassungsblog.de/ukraines-constitution-in-wartime/#:~:text=This%20article%20argues%20that%20while%20wartime%20elections%20are%20neither%20feasible%20nor%20constitutionally%20required%2C%20legitimacy%20is%20upheld%20through%20constitutional%20provisions%2C%20political%20consensus%2C%20and%20international%20recognition", "https://verfassungsblog.de/ukraines-constitution-in-wartime/#:~:text=Historical%20precedents%20show%20that%20democratic%20states%20have%20only%20held%20wartime%20elections%20when%20security%20allowed%20%E2%80%93%20unlike%20in%20Ukraine%20now.", "https://www.dw.com/en/ukraine-presidential-election-volodymyr-zelenskyy-war-with-russia-v2/a-71549712#:~:text=The%20former%20secretary,the%20opposite%20effect.", "https://www.dw.com/en/ukraine-presidential-election-volodymyr-zelenskyy-war-with-russia-v2/a-71549712#:~:text=If%20Ukraine%20does%20go%20ahead%20and%20hold%20elections%20this%20year%2C%20John%20Herbst%20believes%20it%20will%20be%20dangerous%20not%20just%20for%20the%20country%27s%20democracy%2C%20but%20for%20its%20security%2C%20as%20well.%20%22There%27s%20no%20question%20%5Bbut%5D%20that%20the%20Russians%20will%20use%20this%20period%20to%20strengthen%20their%20military%20position%2C%22%20he%20said.", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Ottoman-rule#:~:text=The%20Greek%20and,ratified%20in%20Nicosia.", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Byzantine-Empire#:~:text=The%20first%20general%20election%20occurred%20in%20July%201960.%20Of%20the%2035%20seats%20allotted%20to%20the%20Greek%20Cypriots%2C%2030%20were%20won%20by%20supporters%20of%20Makarios%20and%205%20were%20allotted%20to%20the%20communist%2Dled%20Progressive%20Party%20of%20the%20Working%20People%20(AKEL).", "https://www.systemicpeace.org/polity/Cyprus2010.pdf", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus#:~:text=Despite%20these%20arrangements%2C%20the%20long%2Dstanding%20conflict%20between%20the%20Greek%20Cypriot%20majority%20and%20the%20Turkish%20Cypriot%20minority%20intensified%20following%20independence.", "https://www.economist.com/europe/2024/07/18/the-division-of-cyprus-looks-indefinite#:~:text=After%20violence%20broke%20out%20in%20Nicosia%2C%20the%20capital%2C%20in%201963%2C%20the%20un%20sent%20in%20peacekeepers", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus#:~:text=Angered%2C%20dissidents%20tried%20to%20assassinate%20Makarios%20in%201970%20and%201973%2C%20and%20in%201973%20he%20was%20denounced%20by%20the%20three%20suffragan%20bishops%20who%20were%20ecclesiastically%20subordinate%20to%20him", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Efforts-toward-reunification#:~:text=On%20July%2015%2C%201974%2C%20a%20detachment%20of%20the%20National%20Guard%2C%20led%20by%20officers%20from%20mainland%20Greece%2C%20launched%20a%20coup%20to%20assassinate%20Makarios%20and%20establish%20enosis.%20They%20demolished%20the%20presidential%20palace%2C%20but%20Makarios%20escaped.%20A%20former%20EOKA%20member%2C%20Nikos%20Sampson%2C%20was%20proclaimed%20president%20of%20Cyprus.", "https://www.bbc.com/news/world-europe-17217956#:~:text=Military%20junta%20in%20Greece%20backs%20coup%20against%20President%20Makarios%2C%20prompting%20Turkish%20invasion%20and%20occupation%20of%20a%20third%20of%20the%20island.%20Greek%20and%20Turkish%20Cypriots%20flee%20in%20opposite%20directions.", "https://digitallibrary.un.org/record/93476?ln=en&v=pdf", "https://www.bbc.com/news/world-europe-17217956#:~:text=with%20the%20northern%20third%20run%20by%20a%20Turkish%20Cypriot%20government%20and%20the%20southern%20two%2Dthirds%20by%20the%20internationally%2Drecognised%20government%20led%20by%20Greek%20Cypriots.", "https://www.bbc.com/news/world-europe-17217956#:~:text=United%20Nations%20troops%20patrol%20the%20%22Green%20Line%22%20dividing%20the%20two%20parts%2C%20and%20reunification%20talks%20have%20made%20slow%20progress.", "https://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus#:~:text=In%20December%20Makarios%20returned%20and%20resumed%20the%20presidency%2C", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus#:~:text=and%20a%20few%20months%20later%20Turkish%20leaders%20proclaimed%20a%20Turkish%20Federated%20State%20of%20Cyprus%20under%20Rauf%20Denktash%20as%20president.", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Efforts-toward-reunification#:~:text=In%20August%201977%20Makarios%20died%2C%20and%20Spyros%20Kyprianou%2C%20president%20of%20the%20House%20of%20Representatives%2C%20became%20acting%20president%20of%20the%20republic", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Efforts-toward-reunification#:~:text=he%20returned%20unopposed%20to%20that%20office%20for%20a%20five%2Dyear%20term%20in%20January%201978%20and%20was%20reelected%20in%201983%3B", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/Efforts-toward-reunification#:~:text=Turkish%20Cypriots%20took%20no%20part%20in%20the%201983%20election.", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus#:~:text=In%20May%201983%20Denktash%20broke%20off%20all%20intercommunal%20talks%2C%20and%20in%20November%20he%20proclaimed%20the%20Turkish%20Republic%20of%20Northern%20Cyprus%20(TRNC)%3B%20the%20republic%E2%80%99s%20independence%20was%20recognized%20only%20by%20Turkey.", "https://www.coe.int/en/web/impact-convention-human-rights/-/turkish-cypriots-win-the-right-to-vote#:~:text=the%20participation%20of%20Turkish%20Cypriot%20MPs%20had%20been%20suspended%20since%201963.", "https://www.coe.int/en/web/impact-convention-human-rights/-/turkish-cypriots-win-the-right-to-vote#:~:text=He%20tried%20to%20register%20to%20vote%20for%20the%202001%20Cypriot%20parliamentary%20election%2C%20but%20the%20authorities%20did%20not%20allow%20him%20to%20do%20so.%20Ibrahim%20was%20told%20that%2C%20under%20Cyprus%E2%80%99s%20constitution%2C%20members%20of%20the%20Turkish%20Cypriot%20community%20could%20not%20be%20put%20on%20the%20Greek%20Cypriot%20electoral%20register.", "https://www.coe.int/en/web/impact-convention-human-rights/-/turkish-cypriots-win-the-right-to-vote#:~:text=The%20European%20court%20ruled%20that%20Cyprus%20had%20deprived%20Ibrahim%20of%20his%20right%20to%20vote%20and%20discriminated%20against%20him%20based%20on%20his%20national%20origin.", "https://www.coe.int/en/web/impact-convention-human-rights/-/turkish-cypriots-win-the-right-to-vote#:~:text=In%202006%2C%20Cyprus%20gave%20Turkish%20Cypriots%20the%20right%20to%20vote%20and%20stand%20in%20elections.", "https://freedomhouse.org/country/northern-cyprus/freedom-world/2024#:~:text=The%20president%2C%20who%20serves%20as%20head%20of%20state%20and%20represents%20the%20TRNC%20internationally%2C%20is%20popularly%20elected%20to%20five%2Dyear%20terms.", "https://freedomhouse.org/country/northern-cyprus/freedom-world/2024#:~:text=For%20elections%20to%20the%2050%2Dseat%20Assembly%20of%20the%20Republic%2C%20the%20TRNC%20employs%20a%20mixed%20voting%20system%2C%20with%20the%20proportional%20representation%20component%20setting%20a%205%20percent%20vote%20threshold%20for%20parties%20to%20win%20seats.", "https://freedomhouse.org/country/northern-cyprus/freedom-world/2024#:~:text=Members%20serve%20five%2Dyear%20terms.", "https://www.britannica.com/place/Moldova/Independent-Moldova#:~:text=Transdniestria%20in%20Moldova.-,The%20weakening%20and%20eventual%20collapse%20of%20the%20Communist%20Party%20in%20the,the%20independent%20Republic%20of%20Moldova%20was%20proclaimed%20on%20August%2027%2C%201991.,-The%20Gagauz%20in", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=Though%20dominated%20by%20Russian%2Dspeakers%2C%20around%2040%25%20of%20the%20population%20in%20Transnistria%20speak%20Moldovan%2C%20which%20is%20virtually%20identical%20to%20Romanian%2C%20as%20a%20first%20language.", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=But%20as%20last%20years%20of%20the%20Soviet%20Union%2C%20alarm%20grew%20in%20Transnistria%20over%20growing%20calls%20for%20Moldovan%20independence%20%2D%20and%20the%20possible%20reunification%20of%20Moldova%20with%20Romania.", "https://2001-2009.state.gov/documents/organization/13611.pdf", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=The%20breakaway%20territory%27s%20paramilitary%20forces%20took%20over%20Moldovan%20public%20institutions%20in%20the%20area%20in%201991", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=A%20ceasefire%20was%20signed%20in%20July%201992%2C%20and%20a%20demilitarised%20security%20zone%20was%20established.%20The%20settlement%20was%20enforced%20by%20Russian%20troops%20already%20stationed%20in%20the%20territory.", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18284837#:~:text=The%20continuing%20presence%20of%20Russian%20troops%20has%20been%20a%20stumbling%20block%20in%20peace%20talks%20and%20the%20West%20is%20concerned%20about%20the%20large%20Soviet%2Dera%20arsenal%20in%20Cobasna%2C%20and%20the%20safety%20of%20munitions%20stored%20there.", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/the-transnistria-crisis-explained/#:~:text=Some%201%2C500%20Russian%20%22peacekeeping%22%20troops%20are%20still%20stationed%20there%2C%20as%20well%20as%20a%20major%20Russian%20weapons%20storage%20facility%2C%20the%20Cobasna%20ammunition%20depot.", "https://www.britannica.com/place/Moldova/Independent-Moldova", "https://www.britannica.com/place/Moldova/Independent-Moldova", "https://www.britannica.com/place/Moldova/Independent-Moldova", "https://freedomhouse.org/country/transnistria/freedom-world/2023#:~:text=The%20president%20is%20elected%20for%20up%20to%20two%20consecutive%20five%2Dyear%20terms", "https://freedomhouse.org/country/transnistria/freedom-world/2023#:~:text=The%202021%20elections%20were%20considered%20especially%20uncompetitive.%20Notable", "https://freedomhouse.org/country/transnistria/freedom-world/2023#:~:text=In%20light%20of%20its%20unrecognized%20status%2C%20established%20international%20election%20monitors%20do%20not%20monitor%20elections%20in%20Transnistria%20or%20formally%20assess%20the%20competency%20of%20its%20electoral%20bodies.%20The%20Russian%20Federation%20sent%20an%20election%20monitoring%20mission%20for%20polls%20in%202021.", "https://www.ui.se/forskning/centrum-for-osteuropastudier/sceeus-report/sceeus-report-no-4/#:~:text=Even%20though%20the%20separatist%20leaders%20of%20the%20region%20have%20long%20called%20for%20independence%2C%20they%20encourage%20Transnistria%E2%80%99s%20population%20to%20vote%20in%20Moldovan%20national%20elections%20on%20the%20right%20bank%20of%20the%20Nistru%20River."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:08.476732+00:00"}
{"id": "vr27886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27886", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ekonomika začína rásť aj v EÚ aj na Slovensku.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Eurostat za prvý štvrťrok 2014 je pravdou, že Slovensko, tak ako aj EÚ zaznamenala ekonomický rast. Slovensko rastie v 1. štvrťrok 2014 medziročne o 2% HDP. Nárast zaznamenalo Slovensko v 4. a 3. štvrťroku 2013. Rastie tiež EÚ 28, keď v 1. štvrťroku 2014 rástla medziročne o 1,4%. EÚ 28 rástla aj v 4. a 3. štvrťroku 2013. Podľa prognóz Európskej komisie (s. 95) je predpoveď hospodárskeho rastu pre Slovenskú republiku na roky 2014 a 2015. EK predpokladá aj rast EÚ28 v rokoch 2014 a 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Eurostat za prvý štvrťrok 2014 je pravdou, že Slovensko, tak ako aj EÚ zaznamenala ekonomický rast. Slovensko rastie v 1. štvrťrok 2014 medziročne o 2% HDP. Nárast zaznamenalo Slovensko v 4. a 3. štvrťroku 2013. Rastie tiež EÚ 28, keď v 1. štvrťroku 2014 rástla medziročne o 1,4%. EÚ 28 rástla aj v 4. a 3. štvrťroku 2013. Podľa prognóz Európskej komisie (s. 95) je predpoveď hospodárskeho rastu pre Slovenskú republiku na roky 2014 a 2015. EK predpokladá aj rast EÚ28 v rokoch 2014 a 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Európskej komisie"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-15052014-AP/EN/2-15052014-AP-EN.PDF", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee3_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:40.743136+00:00"}
{"id": "vr14618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14618", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...stopol som rozbehnutú diaľnicu medzi Žilinou a Prešovom, znamenal po našom zásahu úsporu vyše 2 miliárd eur len na betóne a asfalte.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Jána Figeľa tím Demagog.sk už overoval pri analýze predvolebnej debaty, ktorá odznela v Slovenskom rozhlase 26. februára 2016. Vtedy predseda KDH rozprával o tom, že kým bol vo vláde, zastavením PPP projektov zachránil peniaze ľuďom. V tomto tvrdení už je presnejší, rozpráva o 2 miliard eur, ktoré sa mali ušetriť len na stavebných materiáloch pri výstavbe. Už od roku 2015, ako nové úseky diaľnice boli otvorené, Figeľ hovoril viackrát o tejto skutočnosti, informovali o tom aj Hospodárske noviny . Ku konkrétnej sume, ktorú týmto spôsobom štátu ušetril, sa vyjadruje najčastejšie on sám či strana KDH. O ušetrení však písali denník SME v roku 2010 alebo aktuálnejšie Denník N v októbri 2015, keď informoval, že len na diaľniciach štát ušetril vďaka Figeľovi kvôli zrušeným trom PPP balíkom dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlády Ivety Radičovej Ján Figeľ, ako minister dopravy zastavil výstavbu úsekov diaľníc, ktoré boli pripravené vládou Roberta Fica, a ktoré mali byť stavané ako PPP projekty. Aj keď nová vláda Roberta Fica sa chcela vrátiť k PPP projektom, nakoniec sa tak nestalo. Dané úseky diaľnice boli teda dokončené podľa plánu Figeľa a tým sa podarilo zachrániť niekoľko miliard eur. Ján Figeľ a poslanci z KDH často argumentujú s tým, že oni, resp. Figeľ zachránil peniaze pre daňových poplatníkov - o 2 miliard eur len na výstavbe už hovorí od roku 2015: \" Len na stavebných nákladoch sme na úsekoch medzi Žilinou a Prešovom ušetrili vyše dve miliardy eur \" (zdroj: Dennik N )", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Jána Figeľa tím Demagog.sk už overoval pri analýze predvolebnej debaty, ktorá odznela v Slovenskom rozhlase 26. februára 2016. Vtedy predseda KDH rozprával o tom, že kým bol vo vláde, zastavením PPP projektov zachránil peniaze ľuďom. V tomto tvrdení už je presnejší, rozpráva o 2 miliard eur, ktoré sa mali ušetriť len na stavebných materiáloch pri výstavbe. Už od roku 2015, ako nové úseky diaľnice boli otvorené, Figeľ hovoril viackrát o tejto skutočnosti, informovali o tom aj Hospodárske noviny . Ku konkrétnej sume, ktorú týmto spôsobom štátu ušetril, sa vyjadruje najčastejšie on sám či strana KDH. O ušetrení však písali denník SME v roku 2010 alebo aktuálnejšie Denník N v októbri 2015, keď informoval, že len na diaľniciach štát ušetril vďaka Figeľovi kvôli zrušeným trom PPP balíkom dve miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlády Ivety Radičovej Ján Figeľ, ako minister dopravy zastavil výstavbu úsekov diaľníc, ktoré boli pripravené vládou Roberta Fica, a ktoré mali byť stavané ako PPP projekty. Aj keď nová vláda Roberta Fica sa chcela vrátiť k PPP projektom, nakoniec sa tak nestalo. Dané úseky diaľnice boli teda dokončené podľa plánu Figeľa a tým sa podarilo zachrániť niekoľko miliard eur. Ján Figeľ a poslanci z KDH často argumentujú s tým, že oni, resp. Figeľ zachránil peniaze pre daňových poplatníkov - o 2 miliard eur len na výstavbe už hovorí od roku 2015: \" Len na stavebných nákladoch sme na úsekoch medzi Žilinou a Prešovom ušetrili vyše dve miliardy eur \" (zdroj: Dennik N )"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Podobný výrok", "Hospodárske noviny", "SME", "Denník N", "balíkom", "zastavil", "vrátiť", "dokončené", "KDH", "Dennik N"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/572/predvolebna-debata-sro-figel-kdh-matovic-olano-nova-zitnanska-most-hid", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/553018-pri-vystavbe-dialnic-sme-ludom-zachranili-dve-miliardy-eur-tvrdi-figel", "http://ekonomika.sme.sk/c/5630568/ppp-neskoncilo-len-pre-financie.html", "https://dennikn.sk/274529/zrusenie-ppp-usetrilo-len-na-stavbe-dialnic-dve-miliardy-eur/?ref=in", "http://ekonomika.sme.sk/c/5630568/ppp-neskoncilo-len-pre-financie.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248802-kdh-figel-odvazne-zastavil-ppp-projekty-fico-ich-chce-opaet-rozbehnut/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248802-kdh-figel-odvazne-zastavil-ppp-projekty-fico-ich-chce-opaet-rozbehnut/", "https://dennikn.sk/274529/zrusenie-ppp-usetrilo-len-na-stavbe-dialnic-dve-miliardy-eur/?ref=in", "http://kdh.sk/figel-statu-usetril-na-stavbe-dialnic-dve-miliardy-eur/", "https://dennikn.sk/308479/figel-zrusili-ficove-dialnice-postavili-2-miliardy-eur-lacnejsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:07.223054+00:00"}
{"id": "43371", "numeric_id": 43371, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43371", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "A tento prieskum Focusu (...) hovorí, že prvé čísla ukazujú, že stranu pána Kisku chce len 6%, čo je naozaj veľmi mizerné číslo vzhľadom na ambície, ktoré pán Kiska mal a dokonca sa objavili aj čísla, ktoré merajú aj pána Kisku, aj ďalších lídrov opozície na pozíciu premiéra a tam má pán Kiska len 3,8%. ", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiskova strana sa doteraz objavila v dvoch prieskumoch, pričom v prieskume FOCUS-u mala 6,2 % a v prieskume AKO dosiahla 10,8 %. V prieskume, kde mali respondenti povedať, koho by chceli za premiéra, získal Kiska 3,4 %. V spomínanom prieskume verejnej mienky ( .pdf ), ktorý realizovala agentúra FOCUS boli respondentom kladené dve otázky, pričom obe sa týkali ich volebných preferencií medzi politickými stranami. V druhej otázke bola pridaná možnosť voliť novú stranu Andreja Kisku. Tejto strane nameral prieskum 6,2 %, čo sa zhoduje s údajom, ktorý uviedol Tomáš. Prieskum s podobným typom otázok vykonala aj agentúra AKO, ktorá Kiskovej strane namerala 10,8 %. Televízia Markíza uverejnila prieskum FOCUS-u, v ktorom mali respondenti odpovedať koho by chceli po najbližších parlamentných voľbách za premiéra. Kiska v tomto prieskume dosiahol 3,4 %, čo zodpovedá tolerancii, ktorú pri overovaní uplatňujeme. Tento prieskum jednoznačne vyhral Peter Pellegrini (14,6 %), Kiska skončil na siedmom mieste. Je nutné poznamenať, že Tomášova formulácia “že stranu pána Kisku chce len 6%” nie je adekvátna. Pred ohlásením vzniku strany Za ľudí bol totiž publikovaný samostatný prieskum , ktorý prezentoval, koľko ľudí by si želalo, aby Kiska v politike ostal a založil vlastnú stranu (19,4 %), pripojil sa k inej strane (18,0 %) či z politiky úplne odišiel (49,2 %). Keďže Tomáš výrok stiahol na konkrétny preferenčný prieskum agentúry FOCUS, môžeme ho hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kiskova strana sa doteraz objavila v dvoch prieskumoch, pričom v prieskume FOCUS-u mala 6,2 % a v prieskume AKO dosiahla 10,8 %. V prieskume, kde mali respondenti povedať, koho by chceli za premiéra, získal Kiska 3,4 %. V spomínanom prieskume verejnej mienky ( .pdf ), ktorý realizovala agentúra FOCUS boli respondentom kladené dve otázky, pričom obe sa týkali ich volebných preferencií medzi politickými stranami. V druhej otázke bola pridaná možnosť voliť novú stranu Andreja Kisku. Tejto strane nameral prieskum 6,2 %, čo sa zhoduje s údajom, ktorý uviedol Tomáš. Prieskum s podobným typom otázok vykonala aj agentúra AKO, ktorá Kiskovej strane namerala 10,8 %. Televízia Markíza uverejnila prieskum FOCUS-u, v ktorom mali respondenti odpovedať koho by chceli po najbližších parlamentných voľbách za premiéra. Kiska v tomto prieskume dosiahol 3,4 %, čo zodpovedá tolerancii, ktorú pri overovaní uplatňujeme. Tento prieskum jednoznačne vyhral Peter Pellegrini (14,6 %), Kiska skončil na siedmom mieste. Je nutné poznamenať, že Tomášova formulácia “že stranu pána Kisku chce len 6%” nie je adekvátna. Pred ohlásením vzniku strany Za ľudí bol totiž publikovaný samostatný prieskum , ktorý prezentoval, koľko ľudí by si želalo, aby Kiska v politike ostal a založil vlastnú stranu (19,4 %), pripojil sa k inej strane (18,0 %) či z politiky úplne odišiel (49,2 %). Keďže Tomáš výrok stiahol na konkrétny preferenčný prieskum agentúry FOCUS, môžeme ho hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Prieskum", "prieskum", "prieskum"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/n251_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_jun2019.pdf", "https://www.tyzden.sk/politika/55969/podla-noveho-prieskumu-by-kiska-predbehol-takmer-vsetky-parlamentne-strany-/", "https://www.aktuality.sk/clanok/696983/prieskum-koho-by-chceli-ludia-za-premiera-nielen-fico-ma-o-com-premyslat/", "https://www.aktuality.sk/clanok/682387/prieskum-andrej-kiska-kiskova-strana/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:20.172970+00:00"}
{"id": "vr16074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16074", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...samozrejme v Írsku je najväčším problémom hranica, pomerne značná časť pracovnej sily dochádza, či už do Írskej republiky, respektíve naopak, opačný pohyb je smerom do Severného Írska.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín aj na ľudí dochádzajúcich za prácou z Írska alebo zo Spojeného Kráľovstva. Podľa štúdií ( .pdf ,s.2) do Írska dochádza za prácou približne 12 tisíc ľudí, naopak z Írska do Spojeného Kráľovstva 17 tisíc ľudí, čo môžeme považovať za \"značnú\" pracovnú silu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nÍrska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.\n\n\"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné\" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o \"neviditeľnú\" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Kenny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám.\n\nVýskum o dochádzaní pracovnej sily z jedného štátu do druhého, údaje z ktorého sú spomenuté vyššie, publikovala Európska komisia ešte v roku 2009, Podobný výskum prebehol aj v roku 2010 agentúrou EURUS. Podľa nej, viac ako 23 tisíc ľudí z Írska či Spojeného Kráľovstva dochádza za prácou do druhej krajiny ( .pdf ,s.35). Podľa správy ( .pdf ,s.2) agentúry Border People pri príležitosti britského referenda o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie uviedla, že odhadovaný počet ľudí dochádzajúcich za prácou z jednej či druhej strany je od 23 do 30 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín aj na ľudí dochádzajúcich za prácou z Írska alebo zo Spojeného Kráľovstva. Podľa štúdií ( .pdf ,s.2) do Írska dochádza za prácou približne 12 tisíc ľudí, naopak z Írska do Spojeného Kráľovstva 17 tisíc ľudí, čo môžeme považovať za \"značnú\" pracovnú silu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Írska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.", "\"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné\" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o \"neviditeľnú\" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Kenny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám.", "Výskum o dochádzaní pracovnej sily z jedného štátu do druhého, údaje z ktorého sú spomenuté vyššie, publikovala Európska komisia ešte v roku 2009, Podobný výskum prebehol aj v roku 2010 agentúrou EURUS. Podľa nej, viac ako 23 tisíc ľudí z Írska či Spojeného Kráľovstva dochádza za prácou do druhej krajiny ( .pdf ,s.35). Podľa správy ( .pdf ,s.2) agentúry Border People pri príležitosti britského referenda o zotrvaní alebo vystúpení z Európskej únie uviedla, že odhadovaný počet ľudí dochádzajúcich za prácou z jednej či druhej strany je od 23 do 30 tisíc."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["OSN", "najpočetnejšiu", "vyjadrili", ".pdf", "trhom", "práv", "1949", "vyjadril", "Daniel Mulhall", "žiadať", "uviedol", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/index.shtml", "https://www.migrationwatchuk.org/briefing-paper/354", "http://www.independent.ie/business/brexit/irish-people-will-travel-to-britain-to-work-taoiseach-welcomes-theresa-mays-comments-on-maintaining-common-travel-area-35376291.html", "http://borderpeople.info/wp-content/uploads/2016/06/Briefing-5-revision15June2016.pdf", "https://www.gov.uk/government/publications/exporting-to-ireland/exporting-to-ireland", "https://assets.guim.co.uk/stylesheets/a8cb331d1dd8a2776eec8c06960e5a8e/content.css", "http://www.legislation.gov.uk/ukpga/Geo6/12-13-14/41", "https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall", "https://www.dfa.ie/irish-embassy/great-britain/about-us/ambassador-dan-mulhall/", "http://uk.reuters.com/article/uk-britain-eu-ireland-idUKKBN15O2K4", "https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall", "http://borderpeople.info/wp-content/uploads/2014/10/measuring_mobility_in_a_changing_island_-_ccbs_for_eures_2010.pdf", "http://borderpeople.info/wp-content/uploads/2016/06/Briefing-5-revision15June2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:33.731451+00:00"}
{"id": "vr37979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37979", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "No, viete, čo je zaujímavé na tej otázke, o ktorej ste teraz hovorili? Že pýtali sa ľudí na názor (v prieskume agentúry Focus ohľadom zásluhovosti v návrhu novely zákonníka práce, pozn.), či súhlasia s tým, aby nejakí ľudia mal väčšie výhody a ľudia na to, tí respondenti v tom prieskume na to odpovedali samozrejme súhlasíme.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky prieskumu agentúry Focus (týkajúci sa zmien v Zákonníku práce) pre HN okrem iného uvádzajú: \"Focus sa viac ako tisícky ludí pýtal na ich postoj k ohlasovaným zmenám v pracovnej legislatíve. Najsilnejší, až 68-percentný súhlas, vyjadrujú Slováci s tým, aby 'Zákonník práce viac ochranoval menej zarábajúcich ako dobre zarábajúcich.'\"", "analysis_paragraphs": ["Výsledky prieskumu agentúry Focus (týkajúci sa zmien v Zákonníku práce) pre HN okrem iného uvádzajú: \"Focus sa viac ako tisícky ludí pýtal na ich postoj k ohlasovaným zmenám v pracovnej legislatíve. Najsilnejší, až 68-percentný súhlas, vyjadrujú Slováci s tým, aby 'Zákonník práce viac ochranoval menej zarábajúcich ako dobre zarábajúcich.'\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51372090-chudobnych-treba-chranit-tvrdia-slovaci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:43.616023+00:00"}
{"id": "vr34892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34892", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Toho, kto o to bude mať záujem. Toho kto sa k potrebe takéhoto zjednocovania prihlási. Opäť ponúkam konkrétny text, pretože tam sa dočítate, že nejde o niečo násilné, o nejaké tlaky. Ide o pokus v strednodobom horizonte presahujúcom obdobie najbližších parlamentných volieb alebo aj v tomto, ak bude ochota, nastoliť tuto tému, položiť ju na stôl a vo veľmi pokojnej atmosfére sa o tom začať zhovárať. Každý kto bude chcieť, bude vítaný.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Text Generálnej línie ešte nie je zverejnený, podľa informácií SME sa však „vyjadruje k potrebe integrácie pravice, ktorá je už dlho rozdrobená, čo sťažuje jej akcieschopnosť. Pripomína tiež, že na pravom spektre vznikajú stále nové strany, ktoré sa nedostanú vždy do parlamentu. Línia pripomína, že SDKÚ-DS pred desiatimi rokmi vznikla s cieľom spájania programovo blízkych strán a prúdov.“", "analysis_paragraphs": ["Text Generálnej línie ešte nie je zverejnený, podľa informácií SME sa však „vyjadruje k potrebe integrácie pravice, ktorá je už dlho rozdrobená, čo sťažuje jej akcieschopnosť. Pripomína tiež, že na pravom spektre vznikajú stále nové strany, ktoré sa nedostanú vždy do parlamentu. Línia pripomína, že SDKÚ-DS pred desiatimi rokmi vznikla s cieľom spájania programovo blízkych strán a prúdov.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Generálnej línie"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/164960_sdku-ds-kongres-voli-predsedu-dzurinda-nema-protikandidata"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:53.098402+00:00"}
{"id": "vr15450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15450", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zákon je napísaný jednoznačne. Poslanec alebo verejný činiteľ nesmie podnikať.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa v článku päť o nezlučiteľnosti funkcií píše, že verejný funkcionár nesmie podnikať. Výrok Matoviča hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa v článku päť o nezlučiteľnosti funkcií píše, že verejný funkcionár nesmie podnikať. Výrok Matoviča hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["ústavnom zákone", "ústavného zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:18.770607+00:00"}
{"id": "vr17104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17104", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Chcem povedať, že Slovensko nemá komplexný systém odmeňovania (zamestnancov v štátnej správe, pozn.).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko komentuje systém verejného odmeňovania zamestnancov v štátnej správe. Podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, sa platy štátnych zamestnancov odvíjajú od príslušnej platovej tarify a zaradenia. Prvá platová trieda zodpovedá funkcií odborného referenta a prináleží jej platová tarifa 436,50 € mesačne. Naopak najvyššia deviata platová trieda (generálny štátny radca) zodpovedá platovej tarife 1056,50 € mesačne. Okrem toho štátni zamestnanci pracujúci v Kancelárií prezidenta SR, v Kancelárií Ústavného súdu SR, na Najvyššom kontrolnom úrade SR, v Kancelárií Národnej rady SR a v Kancelárií Verejného ochrancu práv majú svoje osobitné platové tarify ( .pdf , s. 101-104). Na základe toho, že hodnoty platových taríf zamestnancov štátnej správy sú na rôznych pracoviskách odlišné výrok hodnotíme ako pravdivý. Plat štátneho zamestnanca sa skladá z: - funkčný plat - plat za štátnu službu nadčas - plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby - príplatok za štátnu služnu v noci - príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu - príplatok za štátnu službu vo sviatok - odmena - príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ( .pdf , str.70) Funkčný plat tvorí súčet tarifného platu a prípadne príplatku za riadenie, zastupovanie, osobného príplatku, príplatku za zmennosť, príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby, príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, príplatku za výkon činnosti mentora a iné. ( .pdf , str. 71) Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v skratke ( .pdf , str. 108-113): - odborný referent - úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný referent - úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - radca - úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - samostatný radca - vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - odborný radca - vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - generálny štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom Podľa zákona však \"Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko komentuje systém verejného odmeňovania zamestnancov v štátnej správe. Podľa zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe, sa platy štátnych zamestnancov odvíjajú od príslušnej platovej tarify a zaradenia. Prvá platová trieda zodpovedá funkcií odborného referenta a prináleží jej platová tarifa 436,50 € mesačne. Naopak najvyššia deviata platová trieda (generálny štátny radca) zodpovedá platovej tarife 1056,50 € mesačne. Okrem toho štátni zamestnanci pracujúci v Kancelárií prezidenta SR, v Kancelárií Ústavného súdu SR, na Najvyššom kontrolnom úrade SR, v Kancelárií Národnej rady SR a v Kancelárií Verejného ochrancu práv majú svoje osobitné platové tarify ( .pdf , s. 101-104). Na základe toho, že hodnoty platových taríf zamestnancov štátnej správy sú na rôznych pracoviskách odlišné výrok hodnotíme ako pravdivý. Plat štátneho zamestnanca sa skladá z: - funkčný plat - plat za štátnu službu nadčas - plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby - príplatok za štátnu služnu v noci - príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu - príplatok za štátnu službu vo sviatok - odmena - príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti ( .pdf , str.70) Funkčný plat tvorí súčet tarifného platu a prípadne príplatku za riadenie, zastupovanie, osobného príplatku, príplatku za zmennosť, príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti, platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby, príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo, príplatku za výkon činnosti mentora a iné. ( .pdf , str. 71) Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v skratke ( .pdf , str. 108-113): - odborný referent - úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný referent - úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - radca - úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - samostatný radca - vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - odborný radca - vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - hlavný štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom - generálny štátny radca - vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom Podľa zákona však \"Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["zákona", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/20170601", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6944_zakon-o-statnej-sluzbe.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6944_zakon-o-statnej-sluzbe.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6944_zakon-o-statnej-sluzbe.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6944_zakon-o-statnej-sluzbe.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/20170601"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:51.828380+00:00"}
{"id": "vr29922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29922", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Niekto ako Nemecko povedal, že oni chcú len Sýrčanov.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravdou je, že výnimka v Dublinských dohodách, ktorá umožnila veľkému množstvu utečencov zo Sýrie vstúpiť do Nemecka bola zameraná iba na ľudí pochádzajúcich z tejto krajiny. Nikde však nefiguruje vyjadrenie, že by Nemecko prijímalo výhradne Sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dublinské dohody \" ustanovujú hierarchiu kritérií, podľa ktorých je identifikovaný členský štát, ktorému prináleží vykonať posúdenie žiadosti o azyl v Európe. Tá je predovšetkým stanovená na základe toho, ktorým štátom žiadateľ o azyl vstúpil na územie únie, či štát zodpovedný za jeho vstup na územie členských štátov EÚ. Cieľom týchto dohôd je zaistiť, že jeden konkrétny členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, odradiť ľudí od podaní viacnásobných žiadostí a čo najskôr rozhodnúť o tom, ktorý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie efektívneho prístupu z azylovému procesu. \" Koncom augusta 2015 boli však na podnet Angely Merkelovej \" Dublinské dohody suspendované pre Sýrčanov. To by im malo zabezpečiť, aby mohli ľahšie zostať v Nemecku a zároveň by tento postup mal aj odbremeniť krajiny, do ktorých mingranti prichádzajú ako do prvých, ako Grécko či Taliansko. Vláda Angely Merkelovej tvrdí, že sa dokáže vysporiadať s až 500 000 žiadateľmi o azyl ročne, čo je omnoho viac než u susedných krajín. \" Vyjadrenia Angely Merkelovej či jej hovorcov však nenaznačujú, že by Nemecko vítalo výhradbe iba Sýrskych utečencov: The Guardian : \" Nemecko pomôže tam, kde je to potrebné, a samozrejme, toto musíme uviesť do praxe. \" či to, že Merkelová \" chce ponechať Nemecko a Európu otvorené a vítajúce ľudí, ktorí chcú legitímnym spôsobom požiadať o azyl. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že výnimka v Dublinských dohodách, ktorá umožnila veľkému množstvu utečencov zo Sýrie vstúpiť do Nemecka bola zameraná iba na ľudí pochádzajúcich z tejto krajiny. Nikde však nefiguruje vyjadrenie, že by Nemecko prijímalo výhradne Sýrskych utečencov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dublinské dohody \" ustanovujú hierarchiu kritérií, podľa ktorých je identifikovaný členský štát, ktorému prináleží vykonať posúdenie žiadosti o azyl v Európe. Tá je predovšetkým stanovená na základe toho, ktorým štátom žiadateľ o azyl vstúpil na územie únie, či štát zodpovedný za jeho vstup na územie členských štátov EÚ. Cieľom týchto dohôd je zaistiť, že jeden konkrétny členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl, odradiť ľudí od podaní viacnásobných žiadostí a čo najskôr rozhodnúť o tom, ktorý členský štát je zodpovedný za zabezpečenie efektívneho prístupu z azylovému procesu. \" Koncom augusta 2015 boli však na podnet Angely Merkelovej \" Dublinské dohody suspendované pre Sýrčanov. To by im malo zabezpečiť, aby mohli ľahšie zostať v Nemecku a zároveň by tento postup mal aj odbremeniť krajiny, do ktorých mingranti prichádzajú ako do prvých, ako Grécko či Taliansko. Vláda Angely Merkelovej tvrdí, že sa dokáže vysporiadať s až 500 000 žiadateľmi o azyl ročne, čo je omnoho viac než u susedných krajín. \" Vyjadrenia Angely Merkelovej či jej hovorcov však nenaznačujú, že by Nemecko vítalo výhradbe iba Sýrskych utečencov: The Guardian : \" Nemecko pomôže tam, kde je to potrebné, a samozrejme, toto musíme uviesť do praxe. \" či to, že Merkelová \" chce ponechať Nemecko a Európu otvorené a vítajúce ľudí, ktorí chcú legitímnym spôsobom požiadať o azyl. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Dublinské dohody", "The Guardian", "Merkelová"], "url": ["http://www.ecre.org/topics/areas-of-work/protection-in-europe/10-dublin-regulation.html", "http://www.theguardian.com/world/2015/aug/26/angela-merkel-warns-against-intolerance-towards-refugees", "http://www.theguardian.com/commentisfree/2015/aug/30/immigration-asylumseekers-refugees-migrants-angela-merkel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:35.148345+00:00"}
{"id": "vr15567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15567", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy si v slovenskej televízii urobíte galavečer za 300 tisíc eur, prenajmete si za 30 tisíc eur budovu SND, nikto vám tam nepríde, ani prezident, ani predseda vlády, ani predseda parlamentu.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. a 14. novembra 2016 sa konali slávnosti k 90. výročiu rozhlasového a k 60. výročiu televízneho vysielania na Slovensku. Galavečer k výročiu televízneho vysielania sa odohrala v Historickej budove Slovenského národného divadla. Program slávnostného zabezpečila agentúra Viva Musica! za 289 306 eur, pričom prenájom priestorov činí 31 945 eur s DPH. Bulvárne médiá potvrdili, že ani jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov nebol prítomný na akcii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slávnostný večer k výročiu televízneho vysielania a chystaný program bol predstavený takto: „ V špeciálnej retrospektíve nebudú chýbať spomienky na prvé živé vysielanie za prítomnosti Márie Kráľovičovej, na skvosty dramatickej, filmovej a seriálovej televíznej tvorby, na nestarnúce detské programy či zábavné relácie. Slávnostným programom budú defilovať herecké osobnosti ako Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Magda Vášáryová, Marián Labuda, Milan Kňažko, Milan Lasica, Juraj Kukura, Martin Huba, Emil Horváth a ďalší. Televíznymi míľnikmi nás prevedú nezabudnuteľné hlásateľky Hilda Michalíková, Nora Beňačková, Ada Straková, Alena Heribanová a Soňa Müllerová. Do súčasnosti nás privedú známe televízne tváre Miro Noga a Štefan Skrúcaný, Peter Marcin, Andy Kraus, ale aj Adela Banášová. Chýbať nebude ani pohotový Marcel Merčiak. Hudobnú poctu televíznym ikonám vzdá operná diva Adriana Kučerová, v programe sa predstaví aj SĽUK spolu s Janou Kirschner\" (RTVS, O médiách ) Na dôstojné oslavy sa už vedenie chystá od apríla, výročie rozhlasového vysielania pripomenuli vo Veľkom koncertnom štúdiu s hosťami ako Kristína, Adriana Kučerová, Dalibor Karvay, Igor Timko, Korben Dallas, Aneta Langerová, Miroslav Žbirka. Sprevádzali umelecké telesá Slovenského rozhlasu – symfonický orchester, Detský a dievčenský spevácky zbor, Orchester ľudových nástrojov a Detská dramatická rozhlasová družina. Program oslavy televízneho vysielania dodala agentúra Viva Musica!, zmluva o poskytovaní služieb (.pdf) je verejne dostupná. Agentúra bola oslovená priamo, to potvrdil aj konateľ Viva Musica! Matej Drlička. Prenájom priestorov Slovenského Národneho divadla celkovo stál 31 945 eur, celkové náklady na poskytnutie služieb na galavečer s DPH sú vo výške 289 305,41 eura. Cena za prenájom priestorov je už po zľave, tvrdilo to pre Pravdu Juraj Kadáš zo sekcie marketingu a komunikácie RTVS. Bulvárny denník Nový čas sa po oslavách venoval otázke, prečo najvyšší ústavní činitelia neboli prítomní na akcii. Správa pripomína, že RTVS pozvali prezidenta Kisku, predsedu vlády Fica aj predsedu parlamentu Danka. Kiska nemohol sa zúčastniť akcie z dôvodu lekárskych vyšetrení. Predseda vlády Robert Fico bol podľa pracovného programu 14. novembra 2016 na stretnutiach rôzneho charakteru v Bratislave, Modre a Šankviciach, na otázky médií tlačový odbor uviedol, že predsedu zastupoval Marek Maďarič. Andrej Danko svoje dôvody nezúčastniť sa akcie novinárom nevysvetlil.", "analysis_paragraphs": ["13. a 14. novembra 2016 sa konali slávnosti k 90. výročiu rozhlasového a k 60. výročiu televízneho vysielania na Slovensku. Galavečer k výročiu televízneho vysielania sa odohrala v Historickej budove Slovenského národného divadla. Program slávnostného zabezpečila agentúra Viva Musica! za 289 306 eur, pričom prenájom priestorov činí 31 945 eur s DPH. Bulvárne médiá potvrdili, že ani jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov nebol prítomný na akcii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slávnostný večer k výročiu televízneho vysielania a chystaný program bol predstavený takto: „ V špeciálnej retrospektíve nebudú chýbať spomienky na prvé živé vysielanie za prítomnosti Márie Kráľovičovej, na skvosty dramatickej, filmovej a seriálovej televíznej tvorby, na nestarnúce detské programy či zábavné relácie. Slávnostným programom budú defilovať herecké osobnosti ako Emília Vášáryová, Božidara Turzonovová, Magda Vášáryová, Marián Labuda, Milan Kňažko, Milan Lasica, Juraj Kukura, Martin Huba, Emil Horváth a ďalší. Televíznymi míľnikmi nás prevedú nezabudnuteľné hlásateľky Hilda Michalíková, Nora Beňačková, Ada Straková, Alena Heribanová a Soňa Müllerová. Do súčasnosti nás privedú známe televízne tváre Miro Noga a Štefan Skrúcaný, Peter Marcin, Andy Kraus, ale aj Adela Banášová. Chýbať nebude ani pohotový Marcel Merčiak. Hudobnú poctu televíznym ikonám vzdá operná diva Adriana Kučerová, v programe sa predstaví aj SĽUK spolu s Janou Kirschner\" (RTVS, O médiách ) Na dôstojné oslavy sa už vedenie chystá od apríla, výročie rozhlasového vysielania pripomenuli vo Veľkom koncertnom štúdiu s hosťami ako Kristína, Adriana Kučerová, Dalibor Karvay, Igor Timko, Korben Dallas, Aneta Langerová, Miroslav Žbirka. Sprevádzali umelecké telesá Slovenského rozhlasu – symfonický orchester, Detský a dievčenský spevácky zbor, Orchester ľudových nástrojov a Detská dramatická rozhlasová družina. Program oslavy televízneho vysielania dodala agentúra Viva Musica!, zmluva o poskytovaní služieb (.pdf) je verejne dostupná. Agentúra bola oslovená priamo, to potvrdil aj konateľ Viva Musica! Matej Drlička. Prenájom priestorov Slovenského Národneho divadla celkovo stál 31 945 eur, celkové náklady na poskytnutie služieb na galavečer s DPH sú vo výške 289 305,41 eura. Cena za prenájom priestorov je už po zľave, tvrdilo to pre Pravdu Juraj Kadáš zo sekcie marketingu a komunikácie RTVS. Bulvárny denník Nový čas sa po oslavách venoval otázke, prečo najvyšší ústavní činitelia neboli prítomní na akcii. Správa pripomína, že RTVS pozvali prezidenta Kisku, predsedu vlády Fica aj predsedu parlamentu Danka. Kiska nemohol sa zúčastniť akcie z dôvodu lekárskych vyšetrení. Predseda vlády Robert Fico bol podľa pracovného programu 14. novembra 2016 na stretnutiach rôzneho charakteru v Bratislave, Modre a Šankviciach, na otázky médií tlačový odbor uviedol, že predsedu zastupoval Marek Maďarič. Andrej Danko svoje dôvody nezúčastniť sa akcie novinárom nevysvetlil."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["slávnosti", "Bulvárne", "O médiách", "oslavy", "rozhlasového", "zmluva o poskytovaní služieb", "Pravdu", "stretnutiach"], "url": ["http://www.omediach.com/tv/item/10117-rtvs-oslavuje-v-nedelu-a-v-pondelok-ma-galavecer", "http://www.cas.sk/clanok/474864/kiska-fico-a-danko-odignorovali-jubilejne-oslavy-rtvs-preco-sa-na-to-vykaslali/", "http://www.omediach.com/tv/item/10117-rtvs-oslavuje-v-nedelu-a-v-pondelok-ma-galavecer", "http://medialne.etrend.sk/televizia/rtvs-chysta-k-vyrociu-novu-zabavnu-sou-aj-navrat-hlasateliek.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia/na-galavecery-rtvs-pozyvaju-hlasatelky-pozrite-si-kto-bude-ucinkovat.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi9qczWwtHQAhXB2SwKHZibBhoQFggeMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.crz.gov.sk%2Findex.php%3FID%3D603%26doc%3D2683891&usg=AFQjCNHJlcrQNmvJTRYvSoUS0t4h1rssSA&sig2=TEwqk6InZiCi8TWSUouzXA", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412054-verejnopravna-televizia-urobila-galavecer-za-vyse-300-tisic/", "http://www.vlada.gov.sk/pracovny-program-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-v-bratislavskom-kraji-v-pondelok-14-novembra-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:27.691802+00:00"}
{"id": "vr27521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27521", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Hedvigu začal Robert Fico tým, že sa postavil na začiatku prípadu na tlačovú konferenciu. Politiku z Hedvigy Malinovej urobil Robert Fico, tým, že sa postavil na tlačovú konferenciu.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa chronológie prípadu, ktorú rozpracovala Aliancia Fair-Play , o udalosti, ktorá sa mala stať 25. augusta 2006, sa už 12. septembra 2006 uskutočnila tlačová konferencia, ktorú zvolal minister vnútra Kaliňák a premiér Robert Fico, kde poskytli informácie o vyšetrovaní, ktorými spochybnili že k danému skutku došlo. V rozhovore pre sme.sk odpovedal Robert Fico na otázku, či si myslí že bolo správne označiť Hedvigu za klamárku pred ukončením vyšetrovania odpovedal že \"Mnohé veci vyzerajú po štyroch rokoch inak. Keby ste sa ma opýtali bezprostredne po tej tlačovke, možno by som mal pochybnosti, ale teraz som si istý, že som postupoval správne. Zrejme však uznáte, že tento prípad bol široko zneužívaný proti mojej vláde. Preto som považoval za správne povedať aj svoj názor.\" Je teda pravdou, že Robert Fico sa už na začiatku prípadu, pred ukončením vyšetrovania, postavil na tlačovú konferenciu, aby vyjadril svoj názor na prípad. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa chronológie prípadu, ktorú rozpracovala Aliancia Fair-Play , o udalosti, ktorá sa mala stať 25. augusta 2006, sa už 12. septembra 2006 uskutočnila tlačová konferencia, ktorú zvolal minister vnútra Kaliňák a premiér Robert Fico, kde poskytli informácie o vyšetrovaní, ktorými spochybnili že k danému skutku došlo. V rozhovore pre sme.sk odpovedal Robert Fico na otázku, či si myslí že bolo správne označiť Hedvigu za klamárku pred ukončením vyšetrovania odpovedal že \"Mnohé veci vyzerajú po štyroch rokoch inak. Keby ste sa ma opýtali bezprostredne po tej tlačovke, možno by som mal pochybnosti, ale teraz som si istý, že som postupoval správne. Zrejme však uznáte, že tento prípad bol široko zneužívaný proti mojej vláde. Preto som považoval za správne povedať aj svoj názor.\" Je teda pravdou, že Robert Fico sa už na začiatku prípadu, pred ukončením vyšetrovania, postavil na tlačovú konferenciu, aby vyjadril svoj názor na prípad. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Aliancia Fair-Play", "12. septembra 2006", "informácie", "sme.sk"], "url": ["http://hedviga.fair-play.sk/chronologia/", "http://tv.sme.sk/v/24960/tlacova-beseda-12-9-2006-minister-vnutra-robert-kalinak-k-pripadu-malinova.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/809471-prokurator-ukoncil-kauzu-hedvigy-malinovej-zazaloval-ju/", "http://m.sme.sk/?cl=5689169"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:13.442579+00:00"}
{"id": "vr36335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36335", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale čo je najpodstatnejšie, je úplne evidentné, že naše opatrenia, ktoré sme urobili v rámci krízy, boli úspešné. Slovensko má najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu máme najvyšší hospodársky rast v rámci EÚ v druhom štvrťroku 2010 v porovnaní s druhým štvrťrokom 2009.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu máme najvyšší hospodársky rast v rámci EÚ v druhom štvrťroku 2010 v porovnaní s druhým štvrťrokom 2009."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:45.846252+00:00"}
{"id": "49233", "numeric_id": 49233, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49233", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Som na tlačovej konferencii spolu s ministerkou Sakovou bývalou  upozorňoval vládu, robte opatrenia výstražného charakteru alebo odstrašujúceho charakteru, aby sme dali jasný signál, nech si sa na ne nepokúšajú tí prevádzači a kadejakí pašeráci ľudí a samotní migranti a nechodiť.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini na tlačovej konferencii zo začiatku júna 2023 kritizoval vládu a odmietol povinné kvóty pre migrantov na Slovensku. Reagoval tým najmä na status ministra vnútra Šimka, ktorý deň predtým na sociálnej sieti písal, že Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Pellegrini žiadal, aby Šimko pokračoval v tradičnej pozícii Slovenska v otázke migračnej dohody.\n\nPellegrini na tejto tlačovej konferencii žiadal (cca 7:00 min.), aby predseda Národnej rady Boris Kollár poveril niektorého z podpredsedov brannobezpečnostného výboru jeho riadením a aby zvolali schôdzu, na ktorej by Šimko vysvetlil pozície Slovenska.\n\nRovnako žiadal (cca 8:30 min.) spoločné zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť a Výbore pre európske záležitosti s účasťou Šimka.\n\nVtedajší minister vnútra Ivan Šimko sa na hlasovaní ministrov vnútra na Rade EÚ zdržal pri návrhoch novej azylovej politiky. Argumentoval obmedzeným mandátom, keďže bol ministrom tzv. úradníckej vlády bez dôvery parlamentu.\n\nDenisa Saková na tlačovke vyzvala (cca 19:45 min.) ministerstvo vnútra na učinenie opatrení na „zvýšenie zaistenia cudzincov, to znamená všetci cudzinici, ktorí prichádzajú na územie SR majú byť kontrolovaní, aký majú doklad totožnosti, z akej krajiny pochádzajú a máme ich zaistiť, ak takýto doklad nemajú, v zaisťovacích zariadeniach.“", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini na tlačovej konferencii zo začiatku júna 2023 kritizoval vládu a odmietol povinné kvóty pre migrantov na Slovensku. Reagoval tým najmä na status ministra vnútra Šimka, ktorý deň predtým na sociálnej sieti písal, že Slovensko by malo byť otvorené európskemu riešeniu utečeneckej témy a podieľať sa na ňom. Pellegrini žiadal, aby Šimko pokračoval v tradičnej pozícii Slovenska v otázke migračnej dohody.", "Pellegrini na tejto tlačovej konferencii žiadal (cca 7:00 min.), aby predseda Národnej rady Boris Kollár poveril niektorého z podpredsedov brannobezpečnostného výboru jeho riadením a aby zvolali schôdzu, na ktorej by Šimko vysvetlil pozície Slovenska.", "Rovnako žiadal (cca 8:30 min.) spoločné zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť a Výbore pre európske záležitosti s účasťou Šimka.", "Vtedajší minister vnútra Ivan Šimko sa na hlasovaní ministrov vnútra na Rade EÚ zdržal pri návrhoch novej azylovej politiky. Argumentoval obmedzeným mandátom, keďže bol ministrom tzv. úradníckej vlády bez dôvery parlamentu.", "Denisa Saková na tlačovke vyzvala (cca 19:45 min.) ministerstvo vnútra na učinenie opatrení na „zvýšenie zaistenia cudzincov, to znamená všetci cudzinici, ktorí prichádzajú na územie SR majú byť kontrolovaní, aký majú doklad totožnosti, z akej krajiny pochádzajú a máme ich zaistiť, ak takýto doklad nemajú, v zaisťovacích zariadeniach.“"], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["konferencii", "status", "žiadal", "žiadal", "zdržal", "vyzvala"], "url": ["https://sita.sk/hlas-sd-nadalej-odmieta-povinne-kvoty-pre-migrantov-a-kritizuje-simka-za-unahleny-krok/", "https://www.facebook.com/ivan.simko.12/posts/pfbid02tVEtdaAYSPZavTPgDBh79U7qdypQFwdYpUyTAgthGEWmtzzRc1NuDZaFKP9PnjdXl", "https://www.facebook.com/HlasSocialnaDemokracia/videos/811257496859726", "https://www.facebook.com/HlasSocialnaDemokracia/videos/811257496859726", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/670667-minister-vnutra-simko-sa-v-luxemburgu-zdrzal-hlasovania-pri-navrhoch-azylovej-reformy/", "https://www.facebook.com/HlasSocialnaDemokracia/videos/811257496859726"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:00.580029+00:00"}
{"id": "vr36534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36534", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Reformy boli robené práve preto, a práve preto sa podarilo znížiť nezamestnanosť z 20% na menej ako 10%.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mikloš neuvádza správne čísla: Nezamestnanosť v roku 1999 (ak ho zoberieme ako prvý rok reálneho vládnutia) bola na úrovni 16,2 percent, najvyššia bola v roku 2001 na 19,2 percentách. Dzurindova vláda odovzdávala v roku 2006 krajinu s 13,3 percentnou nezamestnanosťou. Zdroj: ŠÚ SR.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš neuvádza správne čísla: Nezamestnanosť v roku 1999 (ak ho zoberieme ako prvý rok reálneho vládnutia) bola na úrovni 16,2 percent, najvyššia bola v roku 2001 na 19,2 percentách. Dzurindova vláda odovzdávala v roku 2006 krajinu s 13,3 percentnou nezamestnanosťou. Zdroj: ŠÚ SR."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [""], "url": ["http://demagog.sk/wp-content/uploads/nezamestnanost-sr.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:47.203428+00:00"}
{"id": "vr36626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36626", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "A potvrdil to náš národný člen v Eurojuste, ktorý bol menovaný za vašej vlády,...", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ladislav Hamran je zástupcom Slovenska v Eurojuste od septembra 2007, čiže bol menovaný za minulej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Ladislav Hamran je zástupcom Slovenska v Eurojuste od septembra 2007, čiže bol menovaný za minulej vlády."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Ladislav Hamran"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3473475/zastupcom-slovenska-v-eurojuste-je-ladislav-hamran.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:34.389257+00:00"}
{"id": "vr37511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37511", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme neprivatizovali žiadny strategický majetok štátu.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/88801/FNM-nepovazuje-predaj-kotolne-za-skrytu-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:41.578162+00:00"}
{"id": "44798", "numeric_id": 44798, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44798", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán Vážny môže hovoriť čo chce, jednoducho jednoznačné fakty a dôkazy hovoria o tom, že celé Slovensko podviedol. Verejne sľuboval, že splatíme si to (mýtny systém - pozn.) a potom to za jedno euro odkúpime späť. Za jedno euro. Čiže splatíme si, za euro kúpime. V skutočnosti zmluva je napísaná, takže keď chceme odkúpiť, za 400.000.000 EUR si to možné odkúpiť a keď to nemáme na to, aby sme to odkúpili, tak si to môžeme prenajímať za 100.000.000 EUR ročne nasledujúcich 5 rokov.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elektronický mýtny systém funguje na Slovensku od roku 2009. Národná diaľničná spoločnosť vtedy podpísala zmluvu s dodávateľom - firmou Skytoll. Vládu vtedy tvorili strany Smer, SNS a HZDS. Ministrom dopravy bol Ľubomír Vážny (Smer). V januári 2010 povedal , že „po tých trinástich rokoch to (e-mýto, pozn.) zadarmo alebo za korunu prejde naspäť do rúk štátu.“ V roku 2020 zverejnili poslanci OĽaNO zmluvu, z ktorej vyplýva , že štát by prenájom na ďalšie roky stál cca 100 miliónov eur ročne. Skytoll sa neskôr ponúkol, že by službu dodával aj lacnejšie. Druhou možnosťou, ako by si štát mohol mýtny systém ponechať aj naďalej, je, že by odkúpil majetok, zamestnancov a vzťahy Skytollu. To by ho podľa zmluvy mohlo stáť až - ale najviac - 400 miliónov eur. Po tom, ako vyšli najavo zmluvné podmienky, Vážny povedal , že kedysi som to tak komentoval, aby to bolo každému jasné, že to môže dospieť aj k cene jednej koruny. Stále si za tým stojím.” Keďže Ľubomír Vážny sľuboval v roku 2009 niečo, čo zmluvné podmienky takto neumožňujú, hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča o rozpore medzi Vážneho slovami a zmluvou ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Elektronický mýtny systém funguje na Slovensku od roku 2009. Národná diaľničná spoločnosť vtedy podpísala zmluvu s dodávateľom - firmou Skytoll. Vládu vtedy tvorili strany Smer, SNS a HZDS. Ministrom dopravy bol Ľubomír Vážny (Smer). V januári 2010 povedal , že „po tých trinástich rokoch to (e-mýto, pozn.) zadarmo alebo za korunu prejde naspäť do rúk štátu.“ V roku 2020 zverejnili poslanci OĽaNO zmluvu, z ktorej vyplýva , že štát by prenájom na ďalšie roky stál cca 100 miliónov eur ročne. Skytoll sa neskôr ponúkol, že by službu dodával aj lacnejšie. Druhou možnosťou, ako by si štát mohol mýtny systém ponechať aj naďalej, je, že by odkúpil majetok, zamestnancov a vzťahy Skytollu. To by ho podľa zmluvy mohlo stáť až - ale najviac - 400 miliónov eur. Po tom, ako vyšli najavo zmluvné podmienky, Vážny povedal , že kedysi som to tak komentoval, aby to bolo každému jasné, že to môže dospieť aj k cene jednej koruny. Stále si za tým stojím.” Keďže Ľubomír Vážny sľuboval v roku 2009 niečo, čo zmluvné podmienky takto neumožňujú, hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča o rozpore medzi Vážneho slovami a zmluvou ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "tvorili", "povedal", "vyplýva", "odkúpil", "povedal"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/4261114/nds-podpisala-zmluvu-s-vitazom-tendra-na-elektronicke-myto.html", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://e.dennikn.sk/1739164/platit-skytollu-kazdy-rok-100-milionov-alebo-400-iba-raz/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/541668-vazny-odstupim-ak-sa-ukaze-moja-chyba/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:08.900714+00:00"}
{"id": "vr27966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27966", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na druhej strane my poskytujeme či už letištia, či už cvičiská a som informovaný, že budú tu nejaké organizované spoločné stretnutia pri cvičení vojsk Aliancie, otvárame všetky dvere. Nakoniec letište Sliač, to je aliančné letište.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok I. Gašparoviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa na území Slovenskej republiky odohralo cvičenie vojsk Aliancie a SR sa aktívne snaží o poskytovaní priestorov k týmto cvičeniam.", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Gašparoviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa na území Slovenskej republiky odohralo cvičenie vojsk Aliancie a SR sa aktívne snaží o poskytovaní priestorov k týmto cvičeniam."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Záväzok", "Glvača", "Cieľom"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/zavazky-clena-nato/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/830001-slovensko-je-pripravene-poskytnut-lest-pre-cvicenia-nato/#", "http://www.europrofit.sk/spravy/domace-spravy/55895-cvicenie-capable-logistician-2013#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:25.477879+00:00"}
{"id": "49259", "numeric_id": 49259, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49259", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Ako tu to robil Matovič s Naďom a s Hegerom, keď posielali MiGy na Ukrajinu naše posledné a jediné stíhačky napriek nesúhlasu verejnej mienky, napriek nesúhlasu parlamentu, napriek vlastne všetkému.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Darovanie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu na jar 2023 schválila vláda, v parlamente sa o nich nehlasovalo. Tieto stíhačky boli navyše uzemnené už od septembra 2022 a do príchodu stíhačiek F-16 náš vzdušný priestor chránia české a poľské stíhačky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal na samite v Bruseli vo februári 2023 Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér na žiadosť reagoval, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela.\n\nHeger neskôr oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo. O darovaní stíhačiek mal pôvodne rozhodovať parlament na marcovej schôdzi. Po rokovaní koaličnej rady sa však lídri strán rozhodli, že o darovaní rozhodne vláda.\n\nO Migoch však rokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbor vzal informácie o možnosti darovať stíhačky Ukrajine na vedomie.\n\nV marci 2023 Slovenská republika odovzdala Ukrajine štyri stíhacie lietadlá MiG-29. Následne v apríli toho istého roku bolo dodaných aj zvyšných 9 kusov MiG-29.\n\nSlovenské nebo je do príchodu stíhačiek F-16 strážené spojencami NATO. Nákup amerických stíhačiek odobrila ešte Pellegriniho vláda. Jedným z dôvodom nákupu amerických strojov bol zlý stav ruských Migov.\n\nMinisterstvo obrany zdôvodňovalo potrebu náhrady stíhačiek MiG-29 v prvom rade ich kazivosťou a ťažkosťami pri zabezpečovaní servisu. Na letisku Sliač ich dlhodobo pomáhali opravovať ruskí technici, čo sa zvlášť po ruskom útoku na Ukrajinu stalo neudržateľným.\n\nZ 11 Migov, ktoré ostali Slovensku, bola v posledných rokoch, bojaschopná zrejme iba polovica. Nespoľahlivosť ruských stíhačiek potvrdil a bývalý Generál letectva generálporučík Ľubomír Svoboda, ktorý prevádzkovanie Migov označil za neudržateľné.\n\nNeudržateľný bol aj nedostatok leteckého personálu pre ruské stíhačky. S výcvikom pilotov sa prestalo už pred rokmi, pretože ruské stroje neboli považované za perspektívne. Slovensko tak vlastnilo oficiálne 11 strojov MiG-29, pilotov sme však mali k dispozícii iba šesť. Stíhacie lietadlá MiG-29 boli v septembri minulého roka uzemnené a ochranu nad slovenským vzdušným priestorom prevzali spojenecké stíhačky z Poľska a Česka.\n\nPodľa prieskumu agentúry Ipsos s darovaním stíhačiek Ukrajine nesúhlasilo 60% obyvateľov - s týmto krokom vlády súhlasilo rozhodne 12% obyvateľov a skôr súhlasilo ďalších 14 percent opýtaných, čo predstavuje dohromady 26% podporu.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Darovanie stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu na jar 2023 schválila vláda, v parlamente sa o nich nehlasovalo. Tieto stíhačky boli navyše uzemnené už od septembra 2022 a do príchodu stíhačiek F-16 náš vzdušný priestor chránia české a poľské stíhačky. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal na samite v Bruseli vo februári 2023 Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér na žiadosť reagoval, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela.", "Heger neskôr oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo. O darovaní stíhačiek mal pôvodne rozhodovať parlament na marcovej schôdzi. Po rokovaní koaličnej rady sa však lídri strán rozhodli, že o darovaní rozhodne vláda.", "O Migoch však rokoval Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Výbor vzal informácie o možnosti darovať stíhačky Ukrajine na vedomie.", "V marci 2023 Slovenská republika odovzdala Ukrajine štyri stíhacie lietadlá MiG-29. Následne v apríli toho istého roku bolo dodaných aj zvyšných 9 kusov MiG-29.", "Slovenské nebo je do príchodu stíhačiek F-16 strážené spojencami NATO. Nákup amerických stíhačiek odobrila ešte Pellegriniho vláda. Jedným z dôvodom nákupu amerických strojov bol zlý stav ruských Migov.", "Ministerstvo obrany zdôvodňovalo potrebu náhrady stíhačiek MiG-29 v prvom rade ich kazivosťou a ťažkosťami pri zabezpečovaní servisu. Na letisku Sliač ich dlhodobo pomáhali opravovať ruskí technici, čo sa zvlášť po ruskom útoku na Ukrajinu stalo neudržateľným.", "Z 11 Migov, ktoré ostali Slovensku, bola v posledných rokoch, bojaschopná zrejme iba polovica. Nespoľahlivosť ruských stíhačiek potvrdil a bývalý Generál letectva generálporučík Ľubomír Svoboda, ktorý prevádzkovanie Migov označil za neudržateľné.", "Neudržateľný bol aj nedostatok leteckého personálu pre ruské stíhačky. S výcvikom pilotov sa prestalo už pred rokmi, pretože ruské stroje neboli považované za perspektívne. Slovensko tak vlastnilo oficiálne 11 strojov MiG-29, pilotov sme však mali k dispozícii iba šesť. Stíhacie lietadlá MiG-29 boli v septembri minulého roka uzemnené a ochranu nad slovenským vzdušným priestorom prevzali spojenecké stíhačky z Poľska a Česka.", "Podľa prieskumu agentúry Ipsos s darovaním stíhačiek Ukrajine nesúhlasilo 60% obyvateľov - s týmto krokom vlády súhlasilo rozhodne 12% obyvateľov a skôr súhlasilo ďalších 14 percent opýtaných, čo predstavuje dohromady 26% podporu.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "oznámil", "vyžiadala", "rozhodovať", "vzal", "dodaných", "strážené", "odobrila", "zdôvodňovalo", "bojaschopná", "potvrdil", "prestalo", "uzemnené", "prieskumu"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/02/stihacky-opat-rozvirili-slovensku-politiku/", "https://hnonline.sk/slovensko/96066559-heger-na-ustavny-sud-sa-v-pripade-darovania-stihaciek-ukrajine-zatial-neobratime-oslovime-pravnikov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/656702-vlada-v-pripade-darovania-migov-ukrajine-oslovi-ustavnych-pravnikov-informoval-heger/", "https://www.ta3.com/clanok/259937/o-darovani-migov-nakoniec-rozhodne-parlament-predpoklada-nad", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56345", "https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023090100000204", "https://sita.sk/pellegriniho-vlada-odobrila-nakup-stihaciek-f-16-budu-stat-16-miliardy-eur/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/161132-z-11-slovenskych-migov-je-bojachopnych-iba-polovica-ukrajina-by-vsak-vyuzila-vsetky-stroje-hovori-analytik", "https://dennikn.sk/3304921/general-letectva-pri-kazdom-lete-migu-som-bol-nervozny-aku-poruchu-zahlasi-rusi-boli-nespolahlivi/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://hnonline.sk/slovensko/96038819-migy-boli-uzemnene-slovenske-nebo-chrania-od-septembra-ceske-a-polske-stihacky", "https://dennikn.sk/3281334/migy-by-ukrajine-poslala-len-stvrtina-slovenska-vacsina-sa-vsak-nechce-vratit-do-sfery-vplyvu-ruska-prieskum-ipsosu/?cst=da0d5abfcfb522afcb05fe3f5c6801c71bed42e25964097ce97ad05cccfbc4b3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:30.154936+00:00"}
{"id": "vr14542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14542", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "23-tisíc zdravotných sestier je dnes v Rakúsku.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zatiaľ čo sa nám nepodarilo dohľadať oficiálne štatistiky o počte sestier pracujúcich v zahraničí či Rakúsku, podľa vedúcej sesterských odborov v Prešovskej fakultnej nemocnici by sa skutočne malo jednať o 23-tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa vedúcej sesterských odborov v Prešovskej fakultnej nemocnici Beáty Čonkovej: \" V Rakúsku robí 23-tisíc našich sestier za plat okolo dvetisíc eur .\" TASR v januári uviedla počet slovenských opatrovateliek , ktoré pracujú v Rakúsku (29 680), z článku však nie je jasný zdroj informácie. Odhadovaný počet zdravotných sestier tu uvedený nie je. Ešte v roku 2014 rakúsky veľvyslanec vyhlásil , že v Rakúsku pracuje 25-tisíc slovenských zdravotníkov, neuviedol však, koľko z nich by mali byť sestry. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ čo sa nám nepodarilo dohľadať oficiálne štatistiky o počte sestier pracujúcich v zahraničí či Rakúsku, podľa vedúcej sesterských odborov v Prešovskej fakultnej nemocnici by sa skutočne malo jednať o 23-tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa vedúcej sesterských odborov v Prešovskej fakultnej nemocnici Beáty Čonkovej: \" V Rakúsku robí 23-tisíc našich sestier za plat okolo dvetisíc eur .\" TASR v januári uviedla počet slovenských opatrovateliek , ktoré pracujú v Rakúsku (29 680), z článku však nie je jasný zdroj informácie. Odhadovaný počet zdravotných sestier tu uvedený nie je. Ešte v roku 2014 rakúsky veľvyslanec vyhlásil , že v Rakúsku pracuje 25-tisíc slovenských zdravotníkov, neuviedol však, koľko z nich by mali byť sestry. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "počet slovenských opatrovateliek", "vyhlásil"], "url": ["http://www.tyzden.sk/casopis/29712/politici-a-ich-sestry/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zdravotne-sestry-u-nas-rakusko/174436-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/327747-v-rakusku-je-uz-25-tisic-zdravotnikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:31.413062+00:00"}
{"id": "48299", "numeric_id": 48299, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48299", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Celý svet vyhosťoval ruských agentov, ktorí mali diplomatické krytie, len Slovenská republika to neurobila, lebo on to zakázal. Povedal, že keď vyhostíme ruských špiónov zo Slovenska, tak on odíde z koalície.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko bol ako predseda parlamentu v roku 2018 po prevalení kauzy Skripaľ proti vyhosteniu ruských diplomatov zo Slovenska. S Dankom bol v tomto zajedno aj Robert Fico. Denník N informoval, že Danko toto rozhodnutie vetoval . Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDanko je známy svojím dlhodobým proruským postojom a spochybňovaním sankcií voči Rusku a obhajobou jeho krokov.\n\nVäčšina štátov EÚ, USA, Kanada, Austrália a mnoho ďalších krajín vyhostilo niekoľkých ruských diplomatov ako reakciu na otrávenie bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa novičokom na území Spojeného kráľovstva.\n\nNiekoľko európskych štátov, ako napríklad Rakúsko alebo Slovensko, ruských diplomatov, resp. agentov s diplomatickým krytím nevyhostilo . Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek (SNS) povedal , že Slovensko bude čakať na výsledky vyšetrovania. Na presvedčivé dôkazy o zapojení ruskej tajnej služby v kauze Skripaľ chcel čakať aj Danko. Vyhostenie diplomatov odmietal . Denník N sa odkazoval na zdroje z prostredia tajných služieb a informoval o tom, že toto rozhodnutie Danko vetoval.\n\nS Dankom v tomto súhlasil aj Robert Fico. Obaja nechceli poškodiť slovensko-ruské diplomatické vzťahy. Jedinou reakciou slovenskej diplomacie nakoniec bolo stiahnutie slovenského veľvyslanca z Moskvy.\n\nSlovensko nakoniec jedného ruského agenta s diplomatickým krytím v decembri 2018 vyhostilo . Nie však pre kauzu Skripaľ, ale pre špionáž, pri ktorej ho opakovane pristihlo Vojenské spravodajstvo.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko bol ako predseda parlamentu v roku 2018 po prevalení kauzy Skripaľ proti vyhosteniu ruských diplomatov zo Slovenska. S Dankom bol v tomto zajedno aj Robert Fico. Denník N informoval, že Danko toto rozhodnutie vetoval . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Danko je známy svojím dlhodobým proruským postojom a spochybňovaním sankcií voči Rusku a obhajobou jeho krokov.", "Väčšina štátov EÚ, USA, Kanada, Austrália a mnoho ďalších krajín vyhostilo niekoľkých ruských diplomatov ako reakciu na otrávenie bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa novičokom na území Spojeného kráľovstva.", "Niekoľko európskych štátov, ako napríklad Rakúsko alebo Slovensko, ruských diplomatov, resp. agentov s diplomatickým krytím nevyhostilo . Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Lukáš Parízek (SNS) povedal , že Slovensko bude čakať na výsledky vyšetrovania. Na presvedčivé dôkazy o zapojení ruskej tajnej služby v kauze Skripaľ chcel čakať aj Danko. Vyhostenie diplomatov odmietal . Denník N sa odkazoval na zdroje z prostredia tajných služieb a informoval o tom, že toto rozhodnutie Danko vetoval.", "S Dankom v tomto súhlasil aj Robert Fico. Obaja nechceli poškodiť slovensko-ruské diplomatické vzťahy. Jedinou reakciou slovenskej diplomacie nakoniec bolo stiahnutie slovenského veľvyslanca z Moskvy.", "Slovensko nakoniec jedného ruského agenta s diplomatickým krytím v decembri 2018 vyhostilo . Nie však pre kauzu Skripaľ, ale pre špionáž, pri ktorej ho opakovane pristihlo Vojenské spravodajstvo."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["vetoval", "proruským", "spochybňovaním", "obhajobou", "vyhostilo", "nevyhostilo", "povedal", "odmietal", "odkazoval", "súhlasil", "stiahnutie", "vyhostilo"], "url": ["https://dennikn.sk/1323434/vyhosteny-rusky-spion-mal-seriu-podozrivych-aktivit-nebyt-danka-mohli-sme-ho-vyhostit-skor", "https://dennikn.sk/minuta/1308380", "https://dennikn.sk/1254719/danko-chce-koniec-sankcii-v-case-ked-pribudli-dokazy-ze-rusi-vedu-vojnu-proti-zapadu/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/minuta/1310654", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/463752-spojene-staty-vyhostia-60-ruskych-diplomatov/", "https://www.noviny.sk/politika/321055-andrej-danko-o-vyhosteni-ruskych-diplomatov-treba-zachovat-rozvahu-a-nie-sa-rozhodovat-hura-systemom", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/80331-ak-to-bude-potrebne-slovensko-moze-vyhostit-ruskych-diplomatov", "https://tv.hnonline.sk/politika/1719099-danko-obhajoval-preco-slovensko-nevyhostilo-ruskych-diplomatov", "https://dennikn.sk/1323434/vyhosteny-rusky-spion-mal-seriu-podozrivych-aktivit-nebyt-danka-mohli-sme-ho-vyhostit-skor", "https://www.webnoviny.sk/fico-danko-su-proti-vyhosteniu-diplomatov-chcu-si-udrzat-dobre-vztahy-s-ruskom/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/80368-lajcak-stiahol-velvyslanca-z-moskvy-kiskovi-sa-mali-danko-to-povazuje-za-maximum", "https://dennikn.sk/1323434/vyhosteny-rusky-spion-mal-seriu-podozrivych-aktivit-nebyt-danka-mohli-sme-ho-vyhostit-skor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:15.818224+00:00"}
{"id": "vr37471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37471", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V každom prípade je treba povedať, že na Slovensku zákony umožňujú do 50 tisíc eur, teda do 1 a pol milióna korún predávať bez DPH. Preto vytvárame spôsob nie predaj z dvora, ale predaj konečnému spotrebiteľovi.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z. z., po novele 490/2010 Z. z. §4 ods. 1 \"Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň .\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty 222/2004 Z. z., po novele 490/2010 Z. z. §4 ods. 1 \"Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň .\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.porada.sk/t7176-zakon-o-dani-z-pridanej-hodnoty-od-01-01-2011-a.html#3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:52.748559+00:00"}
{"id": "vr27104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27104", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Sú to kodanské kritériá a kritéria členstva hovoria, že musia byť splnené tieto parametre (demokracia a právny štát, pozn.).", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál EuropskaUnia.sk o prístupových kritériách EU uvádza: Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. (...) Prístupové kritériá do EÚ definujú tieto dokumenty: Maastrichtská zmluva z roku 1992 (článok 49) – geografické a všeobecné politické kritériá Deklarácia Európskej rady v Kodani z júna 1993, tzv. Kodanské kritériá - opisujúce všeobecné politické kritéria vo väčšej podrobnosti O pristúpenie môže žiadať každý štát, ktorý rešpektuje hodnoty Európskej únie uvedené v čl. 2, Hl. I Zmluvy o Európskej únii (.pdf, čl.49). Medzi hodnoty uvedené v článku 2 patrí úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám. Na summite Európskej Rady 21-22. júna 1993 v Kodani boli prijaté kritéria pre vstup do EÚ tzv. Kodanské kritéria . Tie sa delia na viacero oblastí, pričom medzi politické kritéri á zaraďujeme stabilitu inštitúcii zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál EuropskaUnia.sk o prístupových kritériách EU uvádza: Každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Európskej únii (EÚ), musí splniť pravidlá, stanovené v článku 49 a princípy, zakotvené článkom 6(1) Zmluvy o Európskej únii. (...) Prístupové kritériá do EÚ definujú tieto dokumenty: Maastrichtská zmluva z roku 1992 (článok 49) – geografické a všeobecné politické kritériá Deklarácia Európskej rady v Kodani z júna 1993, tzv. Kodanské kritériá - opisujúce všeobecné politické kritéria vo väčšej podrobnosti O pristúpenie môže žiadať každý štát, ktorý rešpektuje hodnoty Európskej únie uvedené v čl. 2, Hl. I Zmluvy o Európskej únii (.pdf, čl.49). Medzi hodnoty uvedené v článku 2 patrí úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane osôb patriacich k menšinám. Na summite Európskej Rady 21-22. júna 1993 v Kodani boli prijaté kritéria pre vstup do EÚ tzv. Kodanské kritéria . Tie sa delia na viacero oblastí, pričom medzi politické kritéri á zaraďujeme stabilitu inštitúcii zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy o Európskej únii", "Kodani", "Kodanské kritéria", "politické kritéri"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:FULL:SK:PDF", "http://www.europskaunia.sk/pristupove_kriteria", "http://europa.eu/about-eu/countries/joining-eu/index_sk.htm", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Kodansk%C3%A9_krit%C3%A9ri%C3%A1#Politick.C3.A9_krit.C3.A9ri.C3.A1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:42.202829+00:00"}
{"id": "vr14035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14035", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Zoberte si, väčšinu teroristických útokov v Európskej únii za posledné roky spáchali moslimovia, radikálni moslimovia.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok na podobnú tému sme už na našej stránke hodnotili, jeho výsledky sme zverejnili tu . Štatistiky Europolu medzi rokmi 2007 a 2014 hovoria o 17 z 2887 teroristických útokoch v danom období zo strany moslimov. Tento údaj tvorí približne pol percenta. Častejší je tak ľavicový, pravicový a separatistický extrémizmus. Práca s ostatnými databázami je problematická, keďže neuvádzajú ani motív a ani národnosť/presvedčenie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok na podobnú tému sme už na našej stránke hodnotili, jeho výsledky sme zverejnili tu . Štatistiky Europolu medzi rokmi 2007 a 2014 hovoria o 17 z 2887 teroristických útokoch v danom období zo strany moslimov. Tento údaj tvorí približne pol percenta. Častejší je tak ľavicový, pravicový a separatistický extrémizmus. Práca s ostatnými databázami je problematická, keďže neuvádzajú ani motív a ani národnosť/presvedčenie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "Europolu", "17 z 2887", "Europolu", "výročnej správy", "Charlie Hebdo", "Paríža", "(148)", "útoky v Madride", "Pew Research Centre", "žije", "kampaň", "Štúdia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/515/referendum-sloboda-slova-a-radikalizacia-spolocnosti/?politik=9&ph=1", "https://www.europol.europa.eu/latest_publications/37", "https://dennikn.sk/30775/povedzme-si-otvorene-pan-lipsic-nie-su-len-moslimovia/", "https://www.europol.europa.eu/latest_publications/37", "https://www.europol.europa.eu/content/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-2015", "https://dennikn.sk/17753/zavrazdili-slobodu-vyhlasili-vojnu-pisu-francuzske-denniky/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/na-parizsky-bar-zautocil-strelec-hlasia-najmenej-40-obeti.html", "http://qz.com/558597/charted-terror-attacks-in-western-europe-from-the-1970s-to-now/", "http://svet.sme.sk/c/7132064/europu-prebudil-az-terorizmus-v-madride.html", "http://www.pewforum.org/2011/01/27/the-future-of-the-global-muslim-population/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/237252-populacia-moslimov-ma-rast-ovela-rychlejsie-predovsetkym-v-europe/", "http://www.sme.sk/c/7582007/imam-teroristi-su-barbari-ich-nenavist-nema-nic-spolocne-s-islamom.html", "http://www.loonwatch.com/2010/01/terrorism-in-europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:34.161839+00:00"}
{"id": "vr26456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26456", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Informácie, že 60% firiem neplatí žiadne dane je šokujúca a neakceptovateľná, najmä ak v zozname sú renomované zahraničné firmy.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 8. decembra 2013). Tak ako aj vtedy, aj teraz nemáme k dispozícii oficiálnu analýzu, štatistiku Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva SR. Jediné dostupné informácie o počte subjektov s nulovou daňovou povinnosťou uviedol na tlačovej konferencii a v rozprave minister financií. Demagog.SK taktiež nevie zistiť, či žiadne dane neplatili aj renomované zahraničné firmy. Výrok preto opäť hodnotíme ako neoveriteľný. Minister financií 11. novembra uviedol na tlačovej konferencii , že v súčasnosti približne 60% právnických osôb neplatí daň z príjmu. Rovnaké čísla uviedol 29. novembra 2013 v rozprave o novele zákona a dani z príjmov, ktorá zavádzala daňové licencie: \"Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %.\" Ziskovosti firiem sa venuje Filip Glasa , ktorý na základe údajov z portálu Finstat.sk vypočítal, že až 72% firiem je v zisku. Výpočet je však z len z 5 tisíc firiem, čo vzhľadom na celkový počet (cca 160 tisíc) považujeme za obmedzenú vzorku, ktorá nevyvracia ani nepotvrdzuje slová P. Kažimíra. Základný predpoklad je, že firmy v strate majú nulovú daňovú povinnosť - nemajú z čoho platiť daň z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 8. decembra 2013). Tak ako aj vtedy, aj teraz nemáme k dispozícii oficiálnu analýzu, štatistiku Ministerstva financií alebo Finančného riaditeľstva SR. Jediné dostupné informácie o počte subjektov s nulovou daňovou povinnosťou uviedol na tlačovej konferencii a v rozprave minister financií. Demagog.SK taktiež nevie zistiť, či žiadne dane neplatili aj renomované zahraničné firmy. Výrok preto opäť hodnotíme ako neoveriteľný. Minister financií 11. novembra uviedol na tlačovej konferencii , že v súčasnosti približne 60% právnických osôb neplatí daň z príjmu. Rovnaké čísla uviedol 29. novembra 2013 v rozprave o novele zákona a dani z príjmov, ktorá zavádzala daňové licencie: \"Naozaj, posledných, posledných, posledné 4 roky ten priemer počtu právnických osôb, ktoré malo nulovú daňovú povinnosť, bolo okolo 60 %. Ale pozrime sa ďalej dopredu, do veľmi dobrých rokov, do rokov 2006, 2007, 2008. A tu sa snáď všetci zhodneme, že to boli roky vrcholy konjunktúry. Vrcholy svetovej konjunktúry a najvyšších ekonomických rastov, najväčšej ziskovosti aj na Slovensku. A mám pre vás veľmi zlú správu. Aj v tom období priemer počtu firiem, ktoré mali nulovú daňovú povinnosť, bolo 53 %.\" Ziskovosti firiem sa venuje Filip Glasa , ktorý na základe údajov z portálu Finstat.sk vypočítal, že až 72% firiem je v zisku. Výpočet je však z len z 5 tisíc firiem, čo vzhľadom na celkový počet (cca 160 tisíc) považujeme za obmedzenú vzorku, ktorá nevyvracia ani nepotvrdzuje slová P. Kažimíra. Základný predpoklad je, že firmy v strate majú nulovú daňovú povinnosť - nemajú z čoho platiť daň z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Minister", "uviedol", "konferencii", "uviedol", "Glasa", "Finstat.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/428/suboj-o-rozpocet", "http://www.investujeme.sk/danove-licencie-undefined-dalsi-krok-v-boji-proti-danovym-unikom/", "http://www.aktuality.sk/clanok/239935/ministerstvo-financii-predstavilo-dalsiu-koncepciu-proti-danovym-unikom/", "http://www.ta3.com/clanok/1030108/tb-ministra-financii-p-kazimira-o-danovych-licenciach.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113727&ViewType=content&", "http://glasa.blog.sme.sk/c/343607/Kolko-slovenskych-firiem-je-v-strate-a-kolko-v-zisku.html", "http://finstat.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:59.757842+00:00"}
{"id": "vr26196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26196", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Podľa nespravodlivej štatistiky, je Bratislava niekoľko desiatok miest na tom lepšie ako Berlín alebo koniec koncov Berlín.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu (. pdf , s. 2-3), bol s v roku 2010 Bratislavský kraj siedmym najbohatším krajom EÚ s priemerom HDP na obyvateľa 176 % nad priemerom EÚ. Berlín sa v tejto štatistike s HDP 112 % nad priemerom EÚ, objavil skutočne až niekoľko desiatok miest (viac ako 70 miest) za Bratislavským krajom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu (. pdf , s. 2-3), bol s v roku 2010 Bratislavský kraj siedmym najbohatším krajom EÚ s priemerom HDP na obyvateľa 176 % nad priemerom EÚ. Berlín sa v tejto štatistike s HDP 112 % nad priemerom EÚ, objavil skutočne až niekoľko desiatok miest (viac ako 70 miest) za Bratislavským krajom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-21032013-AP/EN/1-21032013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:00.520503+00:00"}
{"id": "vr13917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13917", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dnes máme vyše 30 000 voľných pracovných miest.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože ku koncu októbra 2015 bolo na Úradoch práce evidovaných 32 718 voľných pracovných miest. Najviac voľných pracovných miest je evidovaných na pozície operátorov a montérov strojov a zariadení ( 9687 pracovných miest ), taktiež na pozície kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov (5734 pracovných miest), ako aj na pozície pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov ( 4822 pracovných miest). Najviac voľných pracovných miest je v Bratislavskom kraji a najmenej voľných pracovných miest sa nachádza v Košickom kraji. Hoci miera oficiálnej nezamestnanosti klesá a počet voľných pracovných miest stúpa, úrady práce nevedia nájsť nezamestnaným ľuďom prácu.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože ku koncu októbra 2015 bolo na Úradoch práce evidovaných 32 718 voľných pracovných miest. Najviac voľných pracovných miest je evidovaných na pozície operátorov a montérov strojov a zariadení ( 9687 pracovných miest ), taktiež na pozície kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov (5734 pracovných miest), ako aj na pozície pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov ( 4822 pracovných miest). Najviac voľných pracovných miest je v Bratislavskom kraji a najmenej voľných pracovných miest sa nachádza v Košickom kraji. Hoci miera oficiálnej nezamestnanosti klesá a počet voľných pracovných miest stúpa, úrady práce nevedia nájsť nezamestnaným ľuďom prácu."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["32 718", "miera oficiálnej nezamestnanosti klesá"], "url": ["http://alianciapas.sk/nezamestnanost-na-slovensku-klesla-pod-11-percent/", "http://alianciapas.sk/2015/09/24/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:26.917410+00:00"}
{"id": "vr16229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16229", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na rok budúci plánujeme deficit mínus 0,5%. Opäť historicky najnižší.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií každoročne vytvára Program stability a rastu, ktorý sa následne predkladá Európskej komisii a Rade EÚ. Cieľom tohto programu je prezentovanie vývoja fiškálnej pozície, predpokladaného vývoja ekonomiky ako aj prezentácia rozpočtovej politiky. Vláda si v tomto pakte stanovila cieľ deficitu na roku 2018, ktorý predstavuje 0,5 percent HDP. Pokiaľ sa jej tento cieľ podarí naplniť, deficit bude údajov Eurostatu skutočne najnižší v histórii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií každoročne vytvára Program stability a rastu, ktorý sa následne predkladá Európskej komisii a Rade EÚ. Cieľom tohto programu je prezentovanie vývoja fiškálnej pozície, predpokladaného vývoja ekonomiky ako aj prezentácia rozpočtovej politiky. Vláda si v tomto pakte stanovila cieľ deficitu na roku 2018, ktorý predstavuje 0,5 percent HDP. Pokiaľ sa jej tento cieľ podarí naplniť, deficit bude údajov Eurostatu skutočne najnižší v histórii. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Program", "Eurostatu", "rekordné", "sľuboval"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=120", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00127&plugin=1", "https://dennikn.sk/744135/kazimir-sa-pochvalil-ze-slovensko-malo-vlani-najnizsi-deficit-v-dejinach/", "https://sluby.sme.sk/o/28/peter-kazimir/nesplnene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:13.063163+00:00"}
{"id": "vr37736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37736", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Faktom je, že rast cien je vážna téma. Chcem len upozorniť, že ceny vrátane cien potravín rástli rýchlejšie v roku 2008 ako sú prognózy na tento rok, teda počas vlády minulej a tiež s tým veľa urobiť nevedela, jednoducho preto, že väčšina tohto rastu je daná svetovými cenami, napríklad potraviny.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR , ceny potravín za celý rok 2008 vzrástli v priemere o 7,7%. Vo februári 2011 vzrástli medziročne ceny potravín a nealkoholických nápojov o 6,6%, avšak nepodarilo sa nám nájsť prognózu rastu cien potravín na celý rok 2011, ktorú uvádza Ivan Mikloš. Podľa makroekonomickej prognózy MF SR bude celková ročná inflácia v roku 2011 na úrovni 3,5 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR , ceny potravín za celý rok 2008 vzrástli v priemere o 7,7%. Vo februári 2011 vzrástli medziročne ceny potravín a nealkoholických nápojov o 6,6%, avšak nepodarilo sa nám nájsť prognózu rastu cien potravín na celý rok 2011, ktorú uvádza Ivan Mikloš. Podľa makroekonomickej prognózy MF SR bude celková ročná inflácia v roku 2011 na úrovni 3,5 percenta."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "vzrástli", "makroekonomickej prognózy MF SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=11072", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30657", "http://www.scribd.com/doc/48417768/2011-5-Makroekonomicka-prognoza-februar-2011-final"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:43.057592+00:00"}
{"id": "vr33146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33146", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za vlády, ktorá tu bola pred nami 20 mesiacov, napriek tomu, že tu bol liberálny Zákonník práce a boli nízke dane, išla prudko nezamestnanosť hore, prudko. Počkajte, ja nemám tu ten graf, lebo som si ho nechal doma, ukazoval som ho.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minulý týžden sme overovali velmi podobný výrok . Tento týžden ho hodnotíme taktiež ako pravdu. Demagog.sk nehodnotí, co možno a co nemožno považovat za prudký nárast", "analysis_paragraphs": ["Minulý týžden sme overovali velmi podobný výrok . Tento týžden ho hodnotíme taktiež ako pravdu. Demagog.sk nehodnotí, co možno a co nemožno považovat za prudký nárast"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "ÚPSVaR", "Štatistický úrad", "schválený", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest/?ph=1&politik=21", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/527/category/zamestnanec/article/zmeny-novela-zakonnika-prace-2011.xhtml", "http://ekonomika.sme.sk/c/6674811/nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004-pozrite-sa-aka-je-vo-vasom-okrese.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:13.144691+00:00"}
{"id": "49291", "numeric_id": 49291, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49291", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veľmi ma mrzí, že som nechal v novej vláde rekonštrukciu Banskej Bystrice za 120 miliónov, schválenú, pripravenú s peniazmi, rekonštrukciu ružinovskej nemocnice v Bratislave za 80 miliónov. Všetko to títo páni zrušili len z trucu, lebo to bola  predchádzajúca vláda, lebo Pellegrini.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemocnica v Banskej Bystrici v septembri 2021 zrušila pôvodnú súťaž na dodávateľa rekonštrukcie, pretože od schválenia v roku 2019 prudko narástli ceny materiálov. Rekonštrukciu ružinovskej nemocnice stopol manažment be udania dôvodu. Nie je teda pravdou, že vláda tieto stavby stopla „len z trucu“ voči svojim predchodcom.\n\nRekonštrukciu Roosveltovej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici schválila ešte vláda Petra Pellegriniho v januári 2019. Rekonštrukcia mala byť hotová do konca roka 2023 a vyjsť mala na 104 miliónov eur. V máji nemocnica začala verejné obstarávanie na výber dodávateľa.\n\nV septembri 2021 nemocnica súťaž zrušila. „Vzhľadom na časový odstup, vývoj cien vstupov a vysoký nárast cien stavebného materiálu by projekt, tak ako bol nadimenzovaný a obstarávaný v roku 2019, nebol finančne v súčasnosti udržateľný,“ uviedla na svojom webe .\n\nNárast cien po pandémii koronavírusu potvrdzuje aj index cien stavebných prác, materiálov a výrobkov od Štatistického úradu z októbra 2021. Medzi rokmi medzi rokmi 2020 a 2021 úrad uvádza zvyšovanie cien vo všetkých oblastiach stavebníctva.\n\nZmluvu s víťazom obstarávania neodporučilo nemocnici podpísať ani ministerstvo zdravotníctva. Okrem vyšších nákladov bolo dôvodom aj to, že „pôvodný zámer rekonštrukcie nezohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, ktoré vznikli pandémiou COVID-19“, a na ktoré bolo potrebné reagovať.\n\nRekonštrukciu a modernizáciu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove schválila Pellegriniho vláda v roku 2019. Predpokladalo sa, že tento projekt by mal byť ukončený v roku 2024 a náklady sa mali pohybovať vo výške 86 miliónov eur. Verejnú súťaž nemocnica vyhlásila začiatkom roka 2020, avšak v inom rozsahu a aj rozdielnej výške nákladov. V súťažných podkladoch bola suma rekonštrukcie 71,5 milióna eur. Podľa informácií portálu YIM.BA , manažment nemocnice verejné obstarávanie neskôr zrušil bez vysvetlenia dôvodov. Na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie je však zákazka stále vedená ako „aktívna.“\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Petra Pellegriniho so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Nemocnica v Banskej Bystrici v septembri 2021 zrušila pôvodnú súťaž na dodávateľa rekonštrukcie, pretože od schválenia v roku 2019 prudko narástli ceny materiálov. Rekonštrukciu ružinovskej nemocnice stopol manažment be udania dôvodu. Nie je teda pravdou, že vláda tieto stavby stopla „len z trucu“ voči svojim predchodcom.", "Rekonštrukciu Roosveltovej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici schválila ešte vláda Petra Pellegriniho v januári 2019. Rekonštrukcia mala byť hotová do konca roka 2023 a vyjsť mala na 104 miliónov eur. V máji nemocnica začala verejné obstarávanie na výber dodávateľa.", "V septembri 2021 nemocnica súťaž zrušila. „Vzhľadom na časový odstup, vývoj cien vstupov a vysoký nárast cien stavebného materiálu by projekt, tak ako bol nadimenzovaný a obstarávaný v roku 2019, nebol finančne v súčasnosti udržateľný,“ uviedla na svojom webe .", "Nárast cien po pandémii koronavírusu potvrdzuje aj index cien stavebných prác, materiálov a výrobkov od Štatistického úradu z októbra 2021. Medzi rokmi medzi rokmi 2020 a 2021 úrad uvádza zvyšovanie cien vo všetkých oblastiach stavebníctva.", "Zmluvu s víťazom obstarávania neodporučilo nemocnici podpísať ani ministerstvo zdravotníctva. Okrem vyšších nákladov bolo dôvodom aj to, že „pôvodný zámer rekonštrukcie nezohľadňoval všetky relevantné skutočnosti, ktoré vznikli pandémiou COVID-19“, a na ktoré bolo potrebné reagovať.", "Rekonštrukciu a modernizáciu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove schválila Pellegriniho vláda v roku 2019. Predpokladalo sa, že tento projekt by mal byť ukončený v roku 2024 a náklady sa mali pohybovať vo výške 86 miliónov eur. Verejnú súťaž nemocnica vyhlásila začiatkom roka 2020, avšak v inom rozsahu a aj rozdielnej výške nákladov. V súťažných podkladoch bola suma rekonštrukcie 71,5 milióna eur. Podľa informácií portálu YIM.BA , manažment nemocnice verejné obstarávanie neskôr zrušil bez vysvetlenia dôvodov. Na webovej stránke Úradu pre verejné obstarávanie je však zákazka stále vedená ako „aktívna.“", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Petra Pellegriniho so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "začala", "uviedla", "webe", "uvádza", "neodporučilo", "bolo", "schválila", "vyhlásila", "suma", "YIM.BA", "stránke"], "url": ["http://t.ly/FSMuH", "http://t.ly/XstnY", "http://t.ly/WPd08", "http://t.ly/tvltd", "http://t.ly/jx_0A", "https://mybystrica.sme.sk/c/22829254/rekonstrukcia-nemocnicwe-v-banskej-bystrici-sa-odklada-ministerstvo-zdravotnictva-podpis-zmluvy-neodporucilo.html", "http://t.ly/9HFt-", "https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/modernizacia-ruzinovskej-nemocnice-86-milionov-dostala-vlady-zelenu", "https://bratislava.sme.sk/c/22354700/ruzinovsku-nemocnicu-opravia-vypisali-sutaz.html", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-dokumentov/detail/3079261?cHash=0ee3ad29b3778440587667d8da849cf8", "https://www.yimba.sk/nemocnica-razsochy/len-pekny-sen-moderne-nemocnice-su-v-bratislave-daleko-od-reality", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-zakaziek/detail/424787?cHash=0a887cd22b3a7cf3436c2918b23da4cf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:44.254129+00:00"}
{"id": "vr36299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36299", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "…tak, aby pod 3% sme dosiahli v roku 2013 a to je ten čas, kedy máme v zákone, v zákone, v predloženom zákone, že sa automaticky vracia DPH na 19%.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V paragrafovom znení vládneho návrhu o zmene zákona sa uvádza (§ 85j, ods. 1): \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20% podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" To znamená, že ak sa schodok zníži pod 3% MF SR je podľa prvej vety povinné znížiť daň na pôvodnú hranicu 19%. Výrok je preto pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V paragrafovom znení vládneho návrhu o zmene zákona sa uvádza (§ 85j, ods. 1): \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje 36) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3%, je základná sadzba dane na tovary a služby 20% zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20% podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" To znamená, že ak sa schodok zníži pod 3% MF SR je podľa prvej vety povinné znížiť daň na pôvodnú hranicu 19%. Výrok je preto pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["paragrafovom znení"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3417"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:44.643046+00:00"}
{"id": "vr36490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36490", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Veď to vládnutie s SDĽ verzus pravica, to bolo to obdobie 98 - 2002, skončilo štiepeniami... Ďalšie štiepenia zažilo SNS...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SNS sa v polovici roku 2000 rozpadlo na SNS a Pravú SNS , opäť sa zlúčili v máji 2003.", "analysis_paragraphs": ["SNS sa v polovici roku 2000 rozpadlo na SNS a Pravú SNS , opäť sa zlúčili v máji 2003."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["SNS a Pravú SNS"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3898596/slovenska-narodna-strana-profil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:23.502659+00:00"}
{"id": "vr29641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29641", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme tu systém, ktorý sa nazýva S300. Je to systém protivzdušnej ochrany...", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S300 je séria protilietadlových a protiraketových raketových systémov ruskej výroby. Začali sa vyrábať v roku 1979 v bývalom Sovietskom zväze, od roku 1993 je vyrábaný firmou Almaz-Antej . Týmto systémom bolo taktiež zostrelené aj malajzijské lietadlo. Systém S300 je na Slovensku od roku 1999 a životnosť má do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["S300 je séria protilietadlových a protiraketových raketových systémov ruskej výroby. Začali sa vyrábať v roku 1979 v bývalom Sovietskom zväze, od roku 1993 je vyrábaný firmou Almaz-Antej . Týmto systémom bolo taktiež zostrelené aj malajzijské lietadlo. Systém S300 je na Slovensku od roku 1999 a životnosť má do roku 2020. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["S300", "1999", "modernizáciu systému"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/S-300", "http://www.sme.sk/c/2175976/slovensko-dovezie-rusky-protiraketovy-system.html", "https://dennikn.sk/152861/fico-modernizaciou-systemu-s-300-obchadzal-sankcie-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:33.582294+00:00"}
{"id": "vr30808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30808", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Počas jedného roka sa nám ju podarilo znížiť o 1%.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie miery nezamestnanosti potvrdzujú údaje Eurostat-u aj ŠÚ SR. EUROSTAT - rozdiel medzi júnom 2010 a decembrom 2011 predstavuje pokles nezamestnanosti o 1,3%. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% Pokles medzi 3. kvartálmi 2010 a 2011 je presne 1%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zníženie miery nezamestnanosti potvrdzujú údaje Eurostat-u aj ŠÚ SR. EUROSTAT - rozdiel medzi júnom 2010 a decembrom 2011 predstavuje pokles nezamestnanosti o 1,3%. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% Pokles medzi 3. kvartálmi 2010 a 2011 je presne 1%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:42.810240+00:00"}
{"id": "vr29004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29004", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zaviedli sme súbeh dávky v hmotnej núdzi s nízkymi mzdami. Veď tým, že sme urobili obrovskú reformu zdravotných odvodov, pán predseda, pri nízkopríjmových ľuďoch, ktorí zarábajú okolo 400 eur, sme v podstate dali 13. plat tým ľuďom. Dostanú k platu 30-35 eur mesačne, čo im urobí za celý rok možno 350, možno 400 eur.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér pravdivo uvádza, že sa v roku 2014 schválilo zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi s nízkymi príjmami. Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň bola schválená reforma zdravotných odvodov, ktorá sa týka aj spomínanej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Čo sa týka ľudí z nízkymi príjmami, tí dostanú mesačne k platu 34,25 eur, čo ročne činí 411 eur. Fico síce ročnú čiastku uvádza o niečo nižšiu, ako je tomu v skutočnosti, keďže si ale nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 15. októbra 2014: \"Nárok na pomoc v hmotnej núdzi budú mať pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nepresahuje dvojnásobok minimálnej mzdy, čo bude v budúcom roku 760 eur. Bude sa to vzťahovať aj na tých nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako jeden rok a nie sú evidovaní ako nezamestnaní na úrade práce. Prvých šesť mesiacov budú mať tieto osoby nárok na osobitný príspevok v sume 126,14 eura mesačne a ďalší polrok od štátu dostanú príspevok v sume 63,07 eura mesačne.\" TREND , 3. decembra 2014: \"Minimálna mzda má od roka 2015 narásť oproti predchádzajúcemu roku o takmer osem percent na 380 eur mesačne a zároveň sa do tejto sumy nebudú platiť žiadne zdravotné odvody. Tak zo strany zamestnanca, ako aj zamestnávateľa. Do príjmu 570 eur sa bude úľava znižovať a až od tejto sumy vyššie úplne zanikne. V praxi to znamená jediné - okolo pol milióna ľudí získa desiatky eur v čistom, zatiaľ čo ich zamestnávatelia budú mať kompenzované náklady na vyššiu minimálnu mzdu.\" O poistení , 12. januára 2015: \"Ak zamestnávateľ zamestná od nového roka zamestnanca na minimálnu mzdu na prácu, ktorá je vymedzená ako 1. stupeň náročnosti, tak v prípade, že si zamestnanec uplatní nárok na zdravotné poistenie, zaplatí za neho zamestnávateľ aj pri zvýšenej minimálnej mzde o 0,13 eur menej, ako by za neho zaplatil v roku 2014. Zamestnanec si v porovnaní s predchádzajúcim rokom prilepší o 34,25 eur v čistom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér pravdivo uvádza, že sa v roku 2014 schválilo zavedenie súbehu dávky v hmotnej núdzi s nízkymi príjmami. Vyplýva to z novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Zároveň bola schválená reforma zdravotných odvodov, ktorá sa týka aj spomínanej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Čo sa týka ľudí z nízkymi príjmami, tí dostanú mesačne k platu 34,25 eur, čo ročne činí 411 eur. Fico síce ročnú čiastku uvádza o niečo nižšiu, ako je tomu v skutočnosti, keďže si ale nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 15. októbra 2014: \"Nárok na pomoc v hmotnej núdzi budú mať pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nepresahuje dvojnásobok minimálnej mzdy, čo bude v budúcom roku 760 eur. Bude sa to vzťahovať aj na tých nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako jeden rok a nie sú evidovaní ako nezamestnaní na úrade práce. Prvých šesť mesiacov budú mať tieto osoby nárok na osobitný príspevok v sume 126,14 eura mesačne a ďalší polrok od štátu dostanú príspevok v sume 63,07 eura mesačne.\" TREND , 3. decembra 2014: \"Minimálna mzda má od roka 2015 narásť oproti predchádzajúcemu roku o takmer osem percent na 380 eur mesačne a zároveň sa do tejto sumy nebudú platiť žiadne zdravotné odvody. Tak zo strany zamestnanca, ako aj zamestnávateľa. Do príjmu 570 eur sa bude úľava znižovať a až od tejto sumy vyššie úplne zanikne. V praxi to znamená jediné - okolo pol milióna ľudí získa desiatky eur v čistom, zatiaľ čo ich zamestnávatelia budú mať kompenzované náklady na vyššiu minimálnu mzdu.\" O poistení , 12. januára 2015: \"Ak zamestnávateľ zamestná od nového roka zamestnanca na minimálnu mzdu na prácu, ktorá je vymedzená ako 1. stupeň náročnosti, tak v prípade, že si zamestnanec uplatní nárok na zdravotné poistenie, zaplatí za neho zamestnávateľ aj pri zvýšenej minimálnej mzde o 0,13 eur menej, ako by za neho zaplatil v roku 2014. Zamestnanec si v porovnaní s predchádzajúcim rokom prilepší o 34,25 eur v čistom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TREND", "O poistení"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7440787/parlament-schvalil-subeh-prijmu-z-prace-a-socialnych-davok.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-48/postrach-menom-minimalna-mzda.html", "http://www.opoisteni.sk/poistovne/tlacove-spravy/usetrite-na-zdravotnych-odvodoch-pri-minimalnej-mzde/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:49.706177+00:00"}
{"id": "vr14879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14879", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Nemecké firmy s ruskými si veselo obchodujú (aj napriek sankciám, pozn.)...", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Export a import medzi Nemeckom a Ruskom v období sankcií výrazne neklesol, a niektoré zdroje poukazujú na pretrvávajúce obchodné styky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Sankcie uvalila Európska únia spoločne so Spojenými štátmi v marci 2014 ako odpoveď na anexiu poloostrova Krym Ruskou federáciou a destabilizáciu východnej Ukrajiny. Sankcie vstúpili v platnosť v júli 2014 a ich posilnenie v septembri 2014. V marci 2015 sa Rada Európskej únie zhodla, že sankcie budú platiť až do naplnenia Minskej dohody (dohoda o prímerí). Podľa údajov Federálneho štatistického úradu Nemeckej spolkovej republiky ktoré ponúka Trading economics export do Ruskej federácie po nástupe sankcií poklesol len mierne, pričom historicky najvyššiu hodnotu 2 135 845 miliónov eur dosiahol práve v júly 2015. Priemerná hodnota pre roky 1992 až 2015 je 61 889,32 miliónov eur. Podobne ani hodnota importu z Ruska nebola sankciami výrazne ovplyvnená. Správa EÚ o vplyve sankcií z októbra 2015 (.pdf) označuje celkový vplyv sankcií na ekonomiku za obmedzený, Nemecko však hodnotí ako krajinu, kde sa predpokladá najvýraznejší dopad sankcií. Zároveń treba pripomenúť, že tým, že export neklesol, je možné, že skutočne dochádza k obchodovaniu napriek zavedeným sankciám. Oficiálne dáta, ktoré by to potvrdzovali toto tvrdenie však nemáme k dispozícii. Článok Bloombergu poukazuje na viaceré obchody medzi Nemeckom a Ruskom, ktoré by teoreticky na základe sankcií nemali prebiehať, ako napríklad výstavba elektrární alebo obchodovanie s Gazpromom, treba však poukázať na to, že plyn bol zo sankcií vyňatý (.pdf, s. 5). Celkovo nie sú dostupné relevantné zdroje, ktoré by dokazovali, že by Nemecko porušovalo sankcie. Informujú o tom však zdroje, ktoré možno označiť za nedôveryhodné či propagačné . Nemecký minister financií v marci tohto roka vyhlásil , že je potrebné uvoľniť sankcie voči Rusku, aby bolo motivované splniť Minskú dohodu (.pdf). Taktiež načrtol možnosť vytvorenia dohody o voľnom obchode. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Export a import medzi Nemeckom a Ruskom v období sankcií výrazne neklesol, a niektoré zdroje poukazujú na pretrvávajúce obchodné styky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Sankcie uvalila Európska únia spoločne so Spojenými štátmi v marci 2014 ako odpoveď na anexiu poloostrova Krym Ruskou federáciou a destabilizáciu východnej Ukrajiny. Sankcie vstúpili v platnosť v júli 2014 a ich posilnenie v septembri 2014. V marci 2015 sa Rada Európskej únie zhodla, že sankcie budú platiť až do naplnenia Minskej dohody (dohoda o prímerí). Podľa údajov Federálneho štatistického úradu Nemeckej spolkovej republiky ktoré ponúka Trading economics export do Ruskej federácie po nástupe sankcií poklesol len mierne, pričom historicky najvyššiu hodnotu 2 135 845 miliónov eur dosiahol práve v júly 2015. Priemerná hodnota pre roky 1992 až 2015 je 61 889,32 miliónov eur. Podobne ani hodnota importu z Ruska nebola sankciami výrazne ovplyvnená. Správa EÚ o vplyve sankcií z októbra 2015 (.pdf) označuje celkový vplyv sankcií na ekonomiku za obmedzený, Nemecko však hodnotí ako krajinu, kde sa predpokladá najvýraznejší dopad sankcií. Zároveń treba pripomenúť, že tým, že export neklesol, je možné, že skutočne dochádza k obchodovaniu napriek zavedeným sankciám. Oficiálne dáta, ktoré by to potvrdzovali toto tvrdenie však nemáme k dispozícii. Článok Bloombergu poukazuje na viaceré obchody medzi Nemeckom a Ruskom, ktoré by teoreticky na základe sankcií nemali prebiehať, ako napríklad výstavba elektrární alebo obchodovanie s Gazpromom, treba však poukázať na to, že plyn bol zo sankcií vyňatý (.pdf, s. 5). Celkovo nie sú dostupné relevantné zdroje, ktoré by dokazovali, že by Nemecko porušovalo sankcie. Informujú o tom však zdroje, ktoré možno označiť za nedôveryhodné či propagačné . Nemecký minister financií v marci tohto roka vyhlásil , že je potrebné uvoľniť sankcie voči Rusku, aby bolo motivované splniť Minskú dohodu (.pdf). Taktiež načrtol možnosť vytvorenia dohody o voľnom obchode. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Sankcie", "Trading economics", "importu", "Správa EÚ", "Bloombergu poukazuje", "nedôveryhodné", "propagačné", "vyhlásil", "Minskú dohodu"], "url": ["http://europa.eu/newsroom/highlights/special-coverage/eu_sanctions_en", "http://www.tradingeconomics.com/germany/exports-to-russia", "http://www.tradingeconomics.com/germany/imports-from-russia", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2015/569020/EPRS_BRI(2015)569020_EN.pdf", "http://www.bloombergview.com/articles/2015-12-22/germany-is-right-to-flout-russia-sanctions", "https://geopolitics.co/2015/12/26/us-germany-bypassing-their-own-economic-sanctions-vs-russia/", "http://euromaidanpress.com/2015/05/31/us-russia-trade-flourishes-despite-sanctions/", "http://www.reuters.com/article/us-ukraine-crisis-sanctions-germany-idUSKCN0WJ2VY", "http://www.europarl.europa.eu/EPRS/EPRS-Briefing-548991-Minsk-peace-summit-FINAL.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:08.620572+00:00"}
{"id": "vr32856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32856", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "130 alebo 180 miliónov (navýšených výdavkov, pozn.), naozaj si nepamätám je dlhová služba.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa rozpočtu výdavkov za kapitolu Všeobecná pokladničná správa na rok 2013 (. pdf ) sú plánované výdavky na položku \"Transakcie verejného dlhu\", teda úroky za štátny dlh, 1 395 889 451 € . V roku 2012 bolo toto číslo podobné, 1 372 442 600 € , v tejto oblasti došlo k nárastu len o 23 miliónov. Podľa portálu Ministerstva financií SR www.rozpocet.sk dokonca podľa údajov upravených ku 31. novembra 2012 táto suma stúpla na 1 386 312 600 € .", "analysis_paragraphs": ["Podľa rozpočtu výdavkov za kapitolu Všeobecná pokladničná správa na rok 2013 (. pdf ) sú plánované výdavky na položku \"Transakcie verejného dlhu\", teda úroky za štátny dlh, 1 395 889 451 € . V roku 2012 bolo toto číslo podobné, 1 372 442 600 € , v tejto oblasti došlo k nárastu len o 23 miliónov. Podľa portálu Ministerstva financií SR www.rozpocet.sk dokonca podľa údajov upravených ku 31. novembra 2012 táto suma stúpla na 1 386 312 600 € ."], "analysis_date": "2012-12-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "www.rozpocet.sk", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8133&documentId=6988", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/48/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8133&documentId=6989"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:16.692174+00:00"}
{"id": "vr32068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32068", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "V druhom pilieri 80 % ľudí má príjem do priemernej mzdy.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov , ktoré demagogu.sk zaslala Sociálna poisťovňa 28.6.2012 o sporiteľoch v triedení podľa výšky ich vymeriavacích základov vyplýva, že k 31.12.2011 bolo 1 450 705 ľudí prihlásených do II. piliera. Z toho 1 080 646 ľudí boli aktívni sporitelia a z toho 1 060 392 ľudí malo vymeriavací základ vyšší ako nula. Zo všetkých sporiteľov, ktorý mali vymeriavací základ vyšší ako 0, bolo 720 151 sporiteľov takých, ktorí mali VZ do 790 € vrátane (Sociálnou poisťovňou stanovené pásmo v tabuľke je 790€, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov , ktoré demagogu.sk zaslala Sociálna poisťovňa 28.6.2012 o sporiteľoch v triedení podľa výšky ich vymeriavacích základov vyplýva, že k 31.12.2011 bolo 1 450 705 ľudí prihlásených do II. piliera. Z toho 1 080 646 ľudí boli aktívni sporitelia a z toho 1 060 392 ľudí malo vymeriavací základ vyšší ako nula. Zo všetkých sporiteľov, ktorý mali vymeriavací základ vyšší ako 0, bolo 720 151 sporiteľov takých, ktorí mali VZ do 790 € vrátane (Sociálnou poisťovňou stanovené pásmo v tabuľke je 790€, pozn.)."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Podľa"], "url": ["http://www.ulozto.cz/xSnosF7/sporitelia-podla-veku-a-podla-vz-k-31-12-2011-1-xls", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:53.429731+00:00"}
{"id": "43931", "numeric_id": 43931, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43931", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Boli sme svedkami toho, ako Robert Kaliňák, ktorý je už dnes chvalabohu politickým dôchodcom, riadil nielen jednu redaktorku, ale riadil kompletne celú redakciu. Ako sa vyhrážal novinárom stratou zamestnania, pokiaľ nebudú písať na v tom čase vládnych politikov to, čo on si želal, pokiaľ ich nebudú diskreditovať.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prepisy odposluchov z roku 2011 ukazujú neštandardný vzťah Roberta Kaliňáka a redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej. Kaliňák Vavrovej hovorí, čo má robiť a aký článok má v novinách vyjsť. Varuje, že to bude riešiť so šéfredaktorkou a pripomína, že Vavrová má byť jeho spojkou k nej. Hoci tieto telefonáty zakladajú podozrenie, že Robert Kaliňák - okrem konkrétnej redaktorky - úkoloval resp. mal vplyv aj na konanie šéfredaktorky, interpretácia, že „riadil kompletne celú redakciu” posúva faktický základ týchto udalostí do krajnej polohy (zveličuje ho), na ktorú takto nie sú dôkazy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. V roku 2011 média zverejnili prepis telefonátov medzi vtedy opozičným politikom Robertom Kaliňákom a redaktorkou denníka Pravda Vandou Vavrovou. Kaliňák Vavrovej hovorí , že by „rád (by som) videl tie štyri titulky, bejby.” Tlačí na spracovanie tém, ktoré jej posunul. A pripomína , že Vavrová má byť jeho „komunikačným prostriedkom” k Nore. Nora Slišková bola v tom čase šéfredaktorkou Pravdy. Kaliňák tiež použil formuláciu, ktorá pôsobí ako vyhrážka editorke, ktorá mala zdržiavať dohodnutú tému. Jeden z nenapísaných článkov sa mal týkať údajnej rýchlej jazdy vtedajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Vavrová ani Kaliňák pravosť ich rozhovoru nepopreli . Slišková uviedla, že Vavrová nie je „nijaká spojka.” Redaktorku Vavrovú odpočúvalo Vojenské obranné spravodajstvo. Rezortu obrany vtedy šéfoval Ľubomír Galko, ktorého po kauze odpočúvania novinárov premiérka Iveta Radičová navrhla odvolať z funkcie. Podľa denníka SME Vavrová v minulosti musela z Pravdy odísť. Omylom poslala kolegyni SMSku, ktorú chcela poslať Robertovi Kaliňákovu. Bývalý šéfeditor denníka Mikuláš Sliacky tvrdí , že v správe boli Vavrovej domnienky o vedení redakcie. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj Ľubomíra Galka. Jeho poslanecký asistent Peter Kolár síce odpovedal, neposkytol však žiaden dôkaž či aspoň indíciu svedčiacu o vplyve Roberta Kaliňáka na „komplet celú redakciu”. „ Pán Kaliňák sa vo svojich kruhoch rád tým sám chvalil, zrejme i preto sa to tak ľahko rozšírilo. Nie je vec, ktoru by, žiaľ, on sám rád nepoprel,\" uviedol Kolár. Robert Kaliňák sa koncom roku 2018 vzdal mandátu poslanca.", "analysis_paragraphs": ["Prepisy odposluchov z roku 2011 ukazujú neštandardný vzťah Roberta Kaliňáka a redaktorky Pravdy Vandy Vavrovej. Kaliňák Vavrovej hovorí, čo má robiť a aký článok má v novinách vyjsť. Varuje, že to bude riešiť so šéfredaktorkou a pripomína, že Vavrová má byť jeho spojkou k nej. Hoci tieto telefonáty zakladajú podozrenie, že Robert Kaliňák - okrem konkrétnej redaktorky - úkoloval resp. mal vplyv aj na konanie šéfredaktorky, interpretácia, že „riadil kompletne celú redakciu” posúva faktický základ týchto udalostí do krajnej polohy (zveličuje ho), na ktorú takto nie sú dôkazy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. V roku 2011 média zverejnili prepis telefonátov medzi vtedy opozičným politikom Robertom Kaliňákom a redaktorkou denníka Pravda Vandou Vavrovou. Kaliňák Vavrovej hovorí , že by „rád (by som) videl tie štyri titulky, bejby.” Tlačí na spracovanie tém, ktoré jej posunul. A pripomína , že Vavrová má byť jeho „komunikačným prostriedkom” k Nore. Nora Slišková bola v tom čase šéfredaktorkou Pravdy. Kaliňák tiež použil formuláciu, ktorá pôsobí ako vyhrážka editorke, ktorá mala zdržiavať dohodnutú tému. Jeden z nenapísaných článkov sa mal týkať údajnej rýchlej jazdy vtedajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Vavrová ani Kaliňák pravosť ich rozhovoru nepopreli . Slišková uviedla, že Vavrová nie je „nijaká spojka.” Redaktorku Vavrovú odpočúvalo Vojenské obranné spravodajstvo. Rezortu obrany vtedy šéfoval Ľubomír Galko, ktorého po kauze odpočúvania novinárov premiérka Iveta Radičová navrhla odvolať z funkcie. Podľa denníka SME Vavrová v minulosti musela z Pravdy odísť. Omylom poslala kolegyni SMSku, ktorú chcela poslať Robertovi Kaliňákovu. Bývalý šéfeditor denníka Mikuláš Sliacky tvrdí , že v správe boli Vavrovej domnienky o vedení redakcie. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj Ľubomíra Galka. Jeho poslanecký asistent Peter Kolár síce odpovedal, neposkytol však žiaden dôkaž či aspoň indíciu svedčiacu o vplyve Roberta Kaliňáka na „komplet celú redakciu”. „ Pán Kaliňák sa vo svojich kruhoch rád tým sám chvalil, zrejme i preto sa to tak ľahko rozšírilo. Nie je vec, ktoru by, žiaľ, on sám rád nepoprel,\" uviedol Kolár. Robert Kaliňák sa koncom roku 2018 vzdal mandátu poslanca."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["média", "zverejnili", "hovorí", "pripomína", "použil", "mal", "nepopreli", "odpočúvalo", "navrhla", "SME", "tvrdí", "vzdal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6152656/kalinak-hovoril-redaktorke-pravdy-co-ma-robit.html", "https://www.joj.sk/galerie-televizne-novinky-joj/5253-dokument-prepis-telefonatu-vavrova-kalinak/f3f759aee4bd99aaaaec88b5d73d79eb", "https://domov.sme.sk/c/6152656/kalinak-hovoril-redaktorke-pravdy-co-ma-robit.html", "https://medialne.etrend.sk/tlac/smer-ma-v-pravde-udajne-kontaktnu-osobu.html", "https://www.joj.sk/galerie-televizne-novinky-joj/5253-dokument-prepis-telefonatu-vavrova-kalinak/f3f759aee4bd99aaaaec88b5d73d79eb", "https://medialne.etrend.sk/tlac/smer-ma-v-pravde-udajne-kontaktnu-osobu.html", "https://domov.sme.sk/c/6152656/kalinak-hovoril-redaktorke-pravdy-co-ma-robit.html", "https://domov.sme.sk/c/6153757/galko-nevysvetlil-prepisy-s-kalinakom.html", "https://domov.sme.sk/c/6151443/lubomir-galko-uz-nie-je-ministrom-obrany.html", "https://domov.sme.sk/c/6152656/kalinak-hovoril-redaktorke-pravdy-co-ma-robit.html", "https://domov.sme.sk/c/6152656/kalinak-hovoril-redaktorke-pravdy-co-ma-robit.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kalinak-konci-odchadza-aj-z-parlamentu-a-chce-sa-venovat-rodine.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:14.309752+00:00"}
{"id": "vr37954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37954", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak isto hovoríte o titulkovaní. Prečítajte si zákon o RTS. Kde jednoznačne zákon hovorí, však máte to v paragrafoch, že titulky musia byť.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky hovorí v § 5, že:", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky hovorí v § 5, že:"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["novela"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:46.941493+00:00"}
{"id": "vr17576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17576", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...pracovala som ako lekárka v rozvojových krajinách.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálneho webu Ministerstva zdravotníctva SR ministerka Andrea Kalavská pôsobila ako lekárka v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Výrok označujeme za pravdivý. „ Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce. V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky MZ SR pôsobila ako lekárka na I. Internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na Poliklinike cudzokrajných chorôb. Zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. “", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho webu Ministerstva zdravotníctva SR ministerka Andrea Kalavská pôsobila ako lekárka v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Výrok označujeme za pravdivý. „ Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. absolvovala štúdium medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvovala špecializačné skúšky v odboroch vnútorné choroby a tropická medicína na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Docentúru a titul MHA získala na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce. V roku 2003 začala pracovať na Internej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou Trnava. Ako lekárka pôsobila v rámci projektov aj v zahraničí, v krajinách ako Južný Sudán, Kambodža, Haiti či Kirgizsko. Pred nástupom do funkcie štátnej tajomníčky MZ SR pôsobila ako lekárka na I. Internej klinike SZU Univerzitnej nemocnice Bratislava – Kramáre a na Poliklinike cudzokrajných chorôb. Zároveň pracovala ako vysokoškolská pedagogička na Lekárskej fakulte SZU v Bratislave a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Bratislava. “"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["oficiálneho webu"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?vedenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:10.393236+00:00"}
{"id": "vr34911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34911", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...Poprvé, nepočul som na poslaneckom klube SDKÚ-DS žiadnu tvrdú kritiku generálneho prokurátora. To čo je pre mňa dôležité je, že som sa pýtal mojich poslancov, ktorí boli na prvom vypočutí na ústavnoprávnom výbore.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "opäť neoveriteľný výrok.", "analysis_paragraphs": ["opäť neoveriteľný výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:40.369506+00:00"}
{"id": "vr35483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35483", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Veď to tento týždeň už aj vlastne potvrdili zástupcovia DSS, že sa dohodli s ministerstvom financií na tom, že sa zmení zákon a zmení sa tak, aby ľudia, aby tie vklady ľudí boli menej chránené a aby peniaze DSS-iek boli viac chránené, aby DSS-ky ešte viac zarábali na tom systéme.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Záznam, ktorý by hovoril o zmienenej dohode sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Záznam, ktorý by hovoril o zmienenej dohode sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:43.103039+00:00"}
{"id": "vr30819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30819", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My prvý sme zorganizovali už 1.1. protest proti Gorile na Námestie SNP, hoci bol možno zo 150 ľuďmi, ale urobili sme ho a tým pádom si myslím, že je úplne legitímne, aby sme sa priznávali k tomuto protestu alebo teda k tomu tlaku ulice.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič a jeho OĽaNO skutočne zorganizovali 1. januára 2012 protest proti Gorile. Hospodárske noviny informujú: Aktivista a kandidát na poslanca Národnej rady (NR) SR v marcových parlamentných voľbách Alojz Hlina na dnešnej protestnej akcii na Námestí SNP v Bratislave vyzval vládu, aby konala voči predsedníčke výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) SR Anne Bubeníkovej v súvislosti s kauzou Gorila. (1. január 2012)", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič a jeho OĽaNO skutočne zorganizovali 1. januára 2012 protest proti Gorile. Hospodárske noviny informujú: Aktivista a kandidát na poslanca Národnej rady (NR) SR v marcových parlamentných voľbách Alojz Hlina na dnešnej protestnej akcii na Námestí SNP v Bratislave vyzval vládu, aby konala voči predsedníčke výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) SR Anne Bubeníkovej v súvislosti s kauzou Gorila. (1. január 2012)"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54320740-hlina-vyzval-vladu-aby-pre-kauzu-gorila-konala"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:40.384776+00:00"}
{"id": "vr30778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30778", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Je napsaný nový věcný záměr zákona o státním zastupitelství, na kterém půl roku pracuje tým pod vedením Pavla Zemana a mých expertů. Ten byl rozeslán do připomínkového řízení, to znamená, není to pouhá chiméra a tam právě mimo jiné navrhujeme zřídit speciální protikorupční státní zastupitelství, které by bylo zcela mimo vliv politiků, protože by byly jak osoby do něj, tak jeho vedení vybíráno nejvyšším státním zástupcem. Byli by tam lidé na stáži, na časově omezené období a nejvyšší stání zástupce by garantoval jejich naprostou nezávislost.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na oficiálních webových stránkách českého soudnictví lze nalézt oznámení ze 24. ledna 2012 o dokončení ministrem zmíněného věcného záměru zákona. V druhém bodě se hovoří o zřízení zvláštního útvaru pro boj s korupcí, což potvrzuje slova ministra Pospíšila. \"Vznikne specializovaný útvar státního zastupitelství pro boj s korupcí, který sdruží nejkvalitnější státní zástupce z okresních, krajských a vrchních státních zastupitelství. V čele útvaru bude stát náměstek nejvyššího státního zástupce, a to pouze po dobu jednoho – rovněž desetiletého – funkčního období. Jmenování náměstka bude nezávislé na politické moci. Jednotliví státní zástupci budou k útvaru přiděleni Nejvyšším státním zástupcem na 7 let s tím, že toto jmenování bude moci být i opětovné\"", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálních webových stránkách českého soudnictví lze nalézt oznámení ze 24. ledna 2012 o dokončení ministrem zmíněného věcného záměru zákona. V druhém bodě se hovoří o zřízení zvláštního útvaru pro boj s korupcí, což potvrzuje slova ministra Pospíšila. \"Vznikne specializovaný útvar státního zastupitelství pro boj s korupcí, který sdruží nejkvalitnější státní zástupce z okresních, krajských a vrchních státních zastupitelství. V čele útvaru bude stát náměstek nejvyššího státního zástupce, a to pouze po dobu jednoho – rovněž desetiletého – funkčního období. Jmenování náměstka bude nezávislé na politické moci. Jednotliví státní zástupci budou k útvaru přiděleni Nejvyšším státním zástupcem na 7 let s tím, že toto jmenování bude moci být i opětovné\""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["oznámení ze 24. ledna 2012"], "url": ["http://portal.justice.cz/justice2/MS/ms.aspx?j=33&o=23&k=2375&d=320895"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:56.164820+00:00"}
{"id": "vr29706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29706", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "My sme mali posledné dva roky projekt Korčuľuje celé Slovensko, kde sa zapojilo spolu 6-tisíc detí, prišlo priamo na hokej 280 hráčov a hráčiek...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil v spolupráci s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu tento projekt, ktorého hlavným cieľom je oživenie záujmu o korčuľovanie prevažne na základných školách.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil v spolupráci s Ministerstvom školstva vedy, výskumu a športu tento projekt, ktorého hlavným cieľom je oživenie záujmu o korčuľovanie prevažne na základných školách."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["projektu", "portáli", "školy", "obce", "športové kluby", "Malých korčuliarskych majstrovstvách SR"], "url": ["http://www.skolskysport.sk/file/Tournament/19878/KOR%C4%8CU%C4%BDOVANIE%20realiza%C4%8Dn%C3%BD%20projekt%20SZ%C4%BDH%20-%20n%C3%A1vrh%20realiz%C3%A1cie%20%20-%20marecl%202013.pdf", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/uspesny-projekt-korculuje-cele-slovensko-pokracuje-druhym-rocnikom", "http://www.novinyzemplina.sk/clanky.php?id=6622", "http://www.dtinfo.sk/80-deti-z-detvy-sa-zucastnilo-2-rocniku-projektu-korculuje-cele-slovensko/", "http://www.mskhviezda.sk/index.php?menuID=aktuality&sprava=358&start=", "http://www.hokejportal.net/?q=clanok/mladi-michalovcania-vyhrali-projekt-korculuje-cele-slovensko/52281"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:56.909425+00:00"}
{"id": "vr27039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27039", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Uvažuje sa tu o referende na Kryme. Takéto referendum v bývalej Juhoslávii spôsobilo ťažkú a špinavú vojnu, kde len v Bosne zahynulo okolo 100 tisíc ľudí.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že referendum v bývalej Juhoslávii viedlo aj ku krvavým konfliktom, pri ktorých napríklad v Bosne zahynulo okolo 100 tisíc ľudí (odhady sa líšia). Nedá sa však jednoznačne tvrdiť, že to bolo referendum, ktoré to spôsobilo, rovnako ako neplatí, že by došlo k dlhej vojne (s veľkým počtom obetí) všade tam, kde prebiehalo referendum. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.\n\nV Slovinsku sa uskutočnilo nezávislé referendum v decembri 1991 v prospech osamostatnenia Slovinska. V Chorvátsku referendum prebehlo už v máji 1991. V Macedónsku sa uskutočnilo referendum 8. septembra 1991. Nezávislé referendum v Bosne a Hercegovine prebiehalo od 29. februára do 1. marca 1992. Všetky referendá boli úspešné, čo viedlo k postupnému osamostatneniu týchto štátov. V srbskej časti Bosny a Hercegoviny bolo referendum o zotrvaní v Juhoslávii uskutočnené 10. novembra 1991, s výsledkom zotrvania v Juhoslávii.\n\nJe pravdou, že v niektorých prípadoch v Juhoslávii po referende a odrthnutí prebehli krvavé konflikty - v Bosne a v Chorvátsku. Existujú však i výnimky, napríklad Macedónsko , ktoré sa k nezávislosti dostalo mierovou cestou. Vyhlásením nezávislosti v Slovinsku začala 10 dňová vojna, ktorému prišlo na pomoc Chorvátsko, v tejto vojne zomrelo menej ako 100 ľudí, čo sa v kontexte vojny nedá považovať za “krvavý” konflikt, podľa niektorých definicií dokonca ani za vojnu.\n\nSituáciu v Bosne a Hercegovine komplikovalo národnostné zloženie, kde etnická skladba je zložená z bosniakov (moslimov), srbov a chorvátov. “Po vyhlásení nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa rozhodli Srbi vytvoriť v rámci Bosny a Hercegoviny samostatné územie pod názvom Krajina, ktoré chceli pripojiť späť k Juhoslávii.” Nastali boje, kde Bosna a Hercegovina bola zruinovaná. Nezávislosť vyhlásila 1.marca 1992.\n\nPodľa wikipedie sa údaje o obetiach vojny v Bosne pohybujú od 25 tisíc po 329 tisíc.\n\nTvrdenie, že referendum (referendá) v bývalej Juhoslávii spôsobilo krvavé konflikty považujeme za zavádzajúce. Pravdou je, že referendá prebehli postupne vo všetkých budúcich samostatných štátoch, nie vo všetkých z nich však nasledovalo krvyprelievanie. Dá sa skôr tvrdiť, že krvyprelievanie prebehlo tam, kde zloženie obyvateľstva bolo najviac etnicky zmiešané. Stále sa však nedá predložiť téza, že to boli referendá, ktoré viedli ku krvyprelievaniu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že referendum v bývalej Juhoslávii viedlo aj ku krvavým konfliktom, pri ktorých napríklad v Bosne zahynulo okolo 100 tisíc ľudí (odhady sa líšia). Nedá sa však jednoznačne tvrdiť, že to bolo referendum, ktoré to spôsobilo, rovnako ako neplatí, že by došlo k dlhej vojne (s veľkým počtom obetí) všade tam, kde prebiehalo referendum. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "V Slovinsku sa uskutočnilo nezávislé referendum v decembri 1991 v prospech osamostatnenia Slovinska. V Chorvátsku referendum prebehlo už v máji 1991. V Macedónsku sa uskutočnilo referendum 8. septembra 1991. Nezávislé referendum v Bosne a Hercegovine prebiehalo od 29. februára do 1. marca 1992. Všetky referendá boli úspešné, čo viedlo k postupnému osamostatneniu týchto štátov. V srbskej časti Bosny a Hercegoviny bolo referendum o zotrvaní v Juhoslávii uskutočnené 10. novembra 1991, s výsledkom zotrvania v Juhoslávii.", "Je pravdou, že v niektorých prípadoch v Juhoslávii po referende a odrthnutí prebehli krvavé konflikty - v Bosne a v Chorvátsku. Existujú však i výnimky, napríklad Macedónsko , ktoré sa k nezávislosti dostalo mierovou cestou. Vyhlásením nezávislosti v Slovinsku začala 10 dňová vojna, ktorému prišlo na pomoc Chorvátsko, v tejto vojne zomrelo menej ako 100 ľudí, čo sa v kontexte vojny nedá považovať za “krvavý” konflikt, podľa niektorých definicií dokonca ani za vojnu.", "Situáciu v Bosne a Hercegovine komplikovalo národnostné zloženie, kde etnická skladba je zložená z bosniakov (moslimov), srbov a chorvátov. “Po vyhlásení nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa rozhodli Srbi vytvoriť v rámci Bosny a Hercegoviny samostatné územie pod názvom Krajina, ktoré chceli pripojiť späť k Juhoslávii.” Nastali boje, kde Bosna a Hercegovina bola zruinovaná. Nezávislosť vyhlásila 1.marca 1992.", "Podľa wikipedie sa údaje o obetiach vojny v Bosne pohybujú od 25 tisíc po 329 tisíc.", "Tvrdenie, že referendum (referendá) v bývalej Juhoslávii spôsobilo krvavé konflikty považujeme za zavádzajúce. Pravdou je, že referendá prebehli postupne vo všetkých budúcich samostatných štátoch, nie vo všetkých z nich však nasledovalo krvyprelievanie. Dá sa skôr tvrdiť, že krvyprelievanie prebehlo tam, kde zloženie obyvateľstva bolo najviac etnicky zmiešané. Stále sa však nedá predložiť téza, že to boli referendá, ktoré viedli ku krvyprelievaniu."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Slovinsku", "Chorvátsku", "Macedónsku", "referendum", "Bosne a Hercegovine", "referendum o zotrvaní v Juhoslávii", "Macedónsko", "nezávislosti", "Bosne a Hercegovine", "wikipedie"], "url": ["http://www.globalresearch.ca/the-disintegration-of-yugoslavia/16077", "http://www.kosovo.net/serhist2.html", "http://www.historyofmacedonia.org/IndependentMacedonia/RepublicofMacedonia.html", "http://books.google.sk/books?id=zUbQRQAACAAJ&dq=Nohlen,+D+%26+St%C3%B6ver,+P+(2010)+Elections+in+Europe:+A+data+handbook,+p1278+ISBN+978-3-8329-5609-7&hl=en&sa=X&ei=zP8UU5vNEYeQtQbv3IH4Cg&redir_esc=y", "http://csce.gov/index.cfm?FuseAction=UserGroups.Home&ContentRecord_id=250&ContentType=G&ContentRecordType=G&UserGroup_id=5&Subaction=ByDate", "http://csce.gov/index.cfm?FuseAction=UserGroups.Home&ContentRecord_id=250&ContentType=G&ContentRecordType=G&UserGroup_id=5&Subaction=ByDate", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Maced%C3%B3nsko", "http://en.wikipedia.org/wiki/Ten-Day_War", "http://en.wikipedia.org/wiki/Bosnia_and_Herzegovina_independence_referendum,_1992#Aftermath", "http://en.wikipedia.org/wiki/Bosnian_War#Casualties"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:57.796136+00:00"}
{"id": "vr31760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31760", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Chcem zareagovať na to, že prudko za bývalej vlády, za Radičovej vlády prudko stúpli ceny energie. No, SPP, musím povedať, že áno, podali 16 - 20% zvýšenie o 3,4% to išlo hore.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Demagog.sk už v minulosti overoval výrok Ivana Gašparoviča o prudkom zdražovaní cien v roku 2011 ako nepravdivé . V skutočnosti narástli ceny plynu a elektrickej energie o menej ako 5 %. Údaj Bélu Bugára sa mierne odlišuje Podľa agentúry SITA mali ceny elektrickej energie pre domácnosti v roku 2011 oproti predchádzajúcemu roku vzrásť o 4,82%. Agentúra ďalej informovala: \"Domácnosti zaplatia od nového roka za dodávku zemného plynu v priemere o 4,47% viac ako v roku 2010. Domácnosť, ktorá používa plyn len na varenie pri priemernej ročnej spotrebe 600 kilowatthodín, si tak v budúcom roku priplatí 1,3 eura. Mesačne teda 11 centov. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na ohrev vody a ročne spotrebuje 12 tisíc kilowatthodín, si priplatí 20 eur, mesačne teda zhruba 1,7 eura. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na kúrenie a ročne spotrebuje zhruba 30 600 kilowatthodín, zaplatí v budúcom roku asi o 52 eur viac. Mesačne sa tak domácnosti, ktorá plynom aj kúri, zvýšia na základe rozhodnutia regulačného úradu náklady o zhruba 4,4 eura.\" \"Domácnostiam sa v budúcom roku zvýši aj cena tepla, a to v priemere o 6%.\" Spomínané zvýšenie ceny za dodávky zemného plynu pre domácnosti priemerne o 4,47% potvrdzuje aj tlačová správa SPP .", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už v minulosti overoval výrok Ivana Gašparoviča o prudkom zdražovaní cien v roku 2011 ako nepravdivé . V skutočnosti narástli ceny plynu a elektrickej energie o menej ako 5 %. Údaj Bélu Bugára sa mierne odlišuje Podľa agentúry SITA mali ceny elektrickej energie pre domácnosti v roku 2011 oproti predchádzajúcemu roku vzrásť o 4,82%. Agentúra ďalej informovala: \"Domácnosti zaplatia od nového roka za dodávku zemného plynu v priemere o 4,47% viac ako v roku 2010. Domácnosť, ktorá používa plyn len na varenie pri priemernej ročnej spotrebe 600 kilowatthodín, si tak v budúcom roku priplatí 1,3 eura. Mesačne teda 11 centov. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na ohrev vody a ročne spotrebuje 12 tisíc kilowatthodín, si priplatí 20 eur, mesačne teda zhruba 1,7 eura. Domácnosť, ktorá používa plyn aj na kúrenie a ročne spotrebuje zhruba 30 600 kilowatthodín, zaplatí v budúcom roku asi o 52 eur viac. Mesačne sa tak domácnosti, ktorá plynom aj kúri, zvýšia na základe rozhodnutia regulačného úradu náklady o zhruba 4,4 eura.\" \"Domácnostiam sa v budúcom roku zvýši aj cena tepla, a to v priemere o 6%.\" Spomínané zvýšenie ceny za dodávky zemného plynu pre domácnosti priemerne o 4,47% potvrdzuje aj tlačová správa SPP ."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["nepravdivé", "SITA", "SPP", "cien", "cien", "cien", "cien"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/86/ivan-gasparovic-iveta-radicova-richard-sulik", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/domacnosti-zaplatia-v-novom-roku-za-ene/277662-clanok.html", "http://www.spp.sk/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-spp/?sprava=263", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_204&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_205&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:23.774391+00:00"}
{"id": "vr14187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14187", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...tento zákon nastavujeme pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, všetkých 25 kategórií. Neriešime tu iba sestry, ktorých je, samozrejme, najviac..", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve rieši všetkých 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Dotýka sa 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov, pričom sestry sú najpočetnejšou kategóriou. Základné mzdy sú upravené cez koeficienty. Počítajú sa ako násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo má zabezpečiť ich každoročnú valorizáciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPredpis č. 578/2004 Z. z.Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:\n\n§ 27 ods. 2 a 3 hovoria, ktoré kategórie spadajú pod pojem zdravotnícki pracovníci\n\n1) Zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie:\n\nlekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista,farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, zdravotnícky asistent, zubný asistent, sanitár.\n\n(2) Zdravotnícky pracovník je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 (ďalej len „iný zdravotnícky pracovník“).\n\n(3) Zdravotníckym pracovníkom je aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa odsekov 1 a 2 v štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zdravotníctve a spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. 23a)", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve rieši všetkých 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Dotýka sa 25 kategórií zdravotníckych pracovníkov, pričom sestry sú najpočetnejšou kategóriou. Základné mzdy sú upravené cez koeficienty. Počítajú sa ako násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo má zabezpečiť ich každoročnú valorizáciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Predpis č. 578/2004 Z. z.Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:", "§ 27 ods. 2 a 3 hovoria, ktoré kategórie spadajú pod pojem zdravotnícki pracovníci", "1) Zdravotnícky pracovník je fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie:", "lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, zubný technik, technik pre zdravotnícke pomôcky, optometrista,farmaceutický laborant, masér, očný optik, ortopedický technik, zdravotnícky asistent, zubný asistent, sanitár.", "(2) Zdravotnícky pracovník je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva povolanie logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 (ďalej len „iný zdravotnícky pracovník“).", "(3) Zdravotníckym pracovníkom je aj profesionálny vojak, ktorý vykonáva príslušné zdravotnícke povolanie podľa odsekov 1 a 2 v štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky vo vojenskom zdravotníctve a spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu. 23a)"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "rieši", "upravené", "dôvodovej správe", "znení zákona", "Doložka sociálnych vplyvov", "Predpis", "§ 33 ods. 3", "23a)"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419608", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367982-cislakove-miliony-nepojdu-sestram-ale-na-dlhy-nemocnic/", "http://www.sksapa.sk/new/monitoring-medii/cislak-uz-riesi-aj-platy-mimo-statnych-nemocnic-zdravotnici-si-pripadaju-neviditelni.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419609", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419608", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5727", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578#f6270983", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-578#f6273023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:57.402671+00:00"}
{"id": "vr38746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38746", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Potom, ako sa predviedol naozaj kandidát Smeru pán Trnka v tom známom prejave, kde veľmi nekultúrne naozaj sa vyjadroval aj o poslancoch a o iných politických stranách, myslím si a som o tom presvedčená, je to verejné tajomstvo, že už aj samotným poslancom Smeru vadilo, že kandidátom Smeru je pán Trnka a radšej ste odišli.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku februára 2011, keď Dobroslav Trnka končil vo funkcii generálneho prokurátora s ním TV Markíza spravila rozhovor (viď druhé video). Z Trnkových vyjadrení, ktoré je možné označiť ako nekultúrne, vyberáme napríklad: \"Ja tu žijem v tomto prostredí kompletný celý svoj život. Títo ľudia sa tuná pregrcávajú a pretulávajú od sociológov, cez politikov, na filozofiu a sociológiu a zasa niekam a nikde. Čo to je Zajac? Čo robil ten pán Zajac poslanec? Dostál? Ja neviem, Matovič? Čo robili? Kde tu boli tí ľudia? Trtošili sa niekde po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci? Toto sú zástupcovia ľudu? Nehnevajte sa na mňa. Toto je cirkus Humberto na kvadrát, nie ani na druhú, ale na kvadrát...\" Žiaden poslanec Smeru-SD k týmto vyjadreniam nezaujal stanovisko a ani neskôr sa nikto zo Smeru-SD verejne nevyjadril, že by mu Trnka, ako kandidát na generálneho prokurátora, prekážal. Žitňanskej presvedčenie, že ide o verejné tajomstvo tak naďalej zostáva len nepotvrdenou domnienkou. pozn.: celý rozhovor je k dispozícii tu .", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku februára 2011, keď Dobroslav Trnka končil vo funkcii generálneho prokurátora s ním TV Markíza spravila rozhovor (viď druhé video). Z Trnkových vyjadrení, ktoré je možné označiť ako nekultúrne, vyberáme napríklad: \"Ja tu žijem v tomto prostredí kompletný celý svoj život. Títo ľudia sa tuná pregrcávajú a pretulávajú od sociológov, cez politikov, na filozofiu a sociológiu a zasa niekam a nikde. Čo to je Zajac? Čo robil ten pán Zajac poslanec? Dostál? Ja neviem, Matovič? Čo robili? Kde tu boli tí ľudia? Trtošili sa niekde po tomto štáte a zrazu sú zvolení poslanci? Toto sú zástupcovia ľudu? Nehnevajte sa na mňa. Toto je cirkus Humberto na kvadrát, nie ani na druhú, ale na kvadrát...\" Žiaden poslanec Smeru-SD k týmto vyjadreniam nezaujal stanovisko a ani neskôr sa nikto zo Smeru-SD verejne nevyjadril, že by mu Trnka, ako kandidát na generálneho prokurátora, prekážal. Žitňanskej presvedčenie, že ide o verejné tajomstvo tak naďalej zostáva len nepotvrdenou domnienkou. pozn.: celý rozhovor je k dispozícii tu ."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "tu"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/trnka-kritizoval-radicovu-pre-slovensko-vraj-este-nic-neurobila.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/specialy/rozhovory/kompletny-rozhovor-s-dobroslavom-trnkom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:44.761914+00:00"}
{"id": "48928", "numeric_id": 48928, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48928", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Na Rusoch sme stále závislí z hľadiska jadrovej bezpečnosti, 60 % našej energie pochádza z jadra, tak 50 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jadrové elektrárne vyrábajú viac ako polovicu spotrebovanej elektriny na Slovensku. V roku 2021 vyrobili jadrové elektrárne 53% z celkovej výroby elektriny. Približne 70% elektrickej energie vyrobenej na Slovensku pochádza zo Slovenských elektrární, tie prevádzkujú jadrové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice. Dodávateľ paliva do jadrových elektrární je v súčasnosti ruská firma TVEL. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární v rozhovore pre Denník N uviedol , že sme istým spôsobom odkázaní na Rusov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2022 Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, uviedol , že by novým potenciálnym dodávateľov jadrového paliva pre SR mohla byť americká Westinghouse. Pri tejto zmene by Slovensko palivo mohlo začať používať v roku 2025. Na nového dodávateľa jadrového paliva je spustený medzinárodný tender.", "analysis_paragraphs": ["Jadrové elektrárne vyrábajú viac ako polovicu spotrebovanej elektriny na Slovensku. V roku 2021 vyrobili jadrové elektrárne 53% z celkovej výroby elektriny. Približne 70% elektrickej energie vyrobenej na Slovensku pochádza zo Slovenských elektrární, tie prevádzkujú jadrové elektrárne Mochovce a Jaslovské Bohunice. Dodávateľ paliva do jadrových elektrární je v súčasnosti ruská firma TVEL. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární v rozhovore pre Denník N uviedol , že sme istým spôsobom odkázaní na Rusov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2022 Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, uviedol , že by novým potenciálnym dodávateľov jadrového paliva pre SR mohla byť americká Westinghouse. Pri tejto zmene by Slovensko palivo mohlo začať používať v roku 2025. Na nového dodávateľa jadrového paliva je spustený medzinárodný tender."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["vyrábajú", "vyrobili", "pochádza", "je", "uviedol", "uviedol", "spustený"], "url": ["https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/kolko-elektriny-vyrabaju-slovenske-atomky-vodne-a-solarne-elektrarne-tu-su-cerstve-cisla-106931.aspx", "https://www.seas.sk/novinky/slovenske-elektrarne-maju-jadrovy-rekord/", "https://e.dennikn.sk/2801305/dostat-sem-jadrove-palivo-z-ruska-bolo-ako-vystupit-na-mount-everest-v-plavkach-hovori-riaditel-slovenskych-elektrarni/", "https://e.dennikn.sk/2801305/dostat-sem-jadrove-palivo-z-ruska-bolo-ako-vystupit-na-mount-everest-v-plavkach-hovori-riaditel-slovenskych-elektrarni/", "https://www.ta3.com/clanok/241211/jadrove-palivo-by-slovensku-mohla-dodavat-firma-z-usa-nechce-sa-spoliehat-len-na-rusko", "https://www.aktuality.sk/clanok/w1tx9NH/atomove-elektrarne-palivo-od-rusov-sa-moze-stat-minulostou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:21.460972+00:00"}
{"id": "49096", "numeric_id": 49096, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49096", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Škandály pána Lengvarského, ktorý tesne pred odchodom porozdával desiatky miliónov eur dotácie alebo potom pán Vlčan, ktorý si zas nechal vlastnej firme vyplatiť 1,5 milióna eur.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tesne pred svojim odchodom z postu ministra zdravotníctva zverejnil Vladimír Lengvarský zoznam úspešných žiadateľov o dotácie z plánu obnovy vo výške 212 miliónov eur.\n\nIde zatiaľ o 7 nemocníc, pôvodne ich malo byť 8, ale ešte sa preveruje žiadosť o poskytnutie dotácie nemocnice v Čadci. Zoznam nemocníc, ktoré mali získať dotáciu z plánu obnovy na revitalizáciu nemocníc zverejnilo ministerstvo zdravotníctva začiatkom marca. V zozname úspešných žiadateľov je nemocnica v Leviciach, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Zvolene, Skalici, Bojniciach a Bardejove.\n\nRodinná firma aktuálne už bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, získala dotáciu 1,4 milióna eur z eurofondov, priznaných ministerstvom životného prostredia. Vznikol tak konflikt záujmov a Samuel Vlčan sa rozhodol odísť z postu ministra s tým, že mu bude ponechaná dotácia. Dotácia podľa slov Hegera a Budaja ešte nebola vyplatená , okolnosti, za akých bola táto dotácia pridelená, vyšetruje aj Národná kriminálna agentúra.", "analysis_paragraphs": ["Tesne pred svojim odchodom z postu ministra zdravotníctva zverejnil Vladimír Lengvarský zoznam úspešných žiadateľov o dotácie z plánu obnovy vo výške 212 miliónov eur.", "Ide zatiaľ o 7 nemocníc, pôvodne ich malo byť 8, ale ešte sa preveruje žiadosť o poskytnutie dotácie nemocnice v Čadci. Zoznam nemocníc, ktoré mali získať dotáciu z plánu obnovy na revitalizáciu nemocníc zverejnilo ministerstvo zdravotníctva začiatkom marca. V zozname úspešných žiadateľov je nemocnica v Leviciach, Poprade, Spišskej Novej Vsi, Zvolene, Skalici, Bojniciach a Bardejove.", "Rodinná firma aktuálne už bývalého ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana, získala dotáciu 1,4 milióna eur z eurofondov, priznaných ministerstvom životného prostredia. Vznikol tak konflikt záujmov a Samuel Vlčan sa rozhodol odísť z postu ministra s tým, že mu bude ponechaná dotácia. Dotácia podľa slov Hegera a Budaja ešte nebola vyplatená , okolnosti, za akých bola táto dotácia pridelená, vyšetruje aj Národná kriminálna agentúra."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "Zoznam", "zozname", "firma", "konflikt záujmov", "vyplatená"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/3265961", "https://news.refresher.sk/134718-ZOZNAM-Tieto-nemocnice-na-Slovensku-dostanu-desiatky-milionov-eur-z-planu-obnovy", "https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/plan-obnovy/Vyzva-vystavba-nemocnic/Zoznam_splnili_V09.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23165932/naka-preveruje-dotaciu-ktoru-malo-ministerstvo-zivotneho-prostredia-poskytnut-spolocnosti-vlcana.html", "https://sita.sk/firma-prepojena-na-ministra-vlcana-ziskala-od-statu-takmer-15-milionovu-dotaciu-ku-kauze-sa-uz-vyjadril-aj-premier-heger/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/666614-kontrola-bezi-naka-kona-vlcan-z-dotacie-1-4-miliona-zatial-nevidel-ani-cent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:20.473678+00:00"}
{"id": "48176", "numeric_id": 48176, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48176", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Vieme, že zatvorené školy neprispievajú k tomu, že by sa znižovali nejakým spôsobom hospitalizácie (pozn. z dôvodu Covidu-19).", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O vplyve zatvorených škôl na počet hospitalizácií neexistuje jasný konsenzus.\n\nFaktom je, že je možné nájsť vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie, amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo japonskú vedeckú štúdiu , ktoré hovoria o zanedbateľnom vplyve zatvorených škôl na počty hospitalizovaných pacientov v nemocniciach.\n\nAvšak tieto štúdie a vyjadrenia nie sú jednoznačne prevoditeľné na realitu v slovenských školách. Rovnako tak neexistujú štúdie mapujúce kauzalitu vplyvu zatvorených škôl na počet hospitalizácií na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMinisterstvo školstva nám ako reakciu na uvedený výrok ministra Gröhlinga zaslalo nasledovné stanovisko:\n\n„Dôkazom toho, že zatvorené školy neprispievajú k zníženiu šírenia ochorenia Covid-19 je aj november a december 2021 - na Slovensku klesali prípady so zatvorenými školami rovnako ako v Česku, Poľsku, Rakúsku a Maďarsku, kde boli školy otvorené.“\n\nToto stanovisko je však zavádzajúce a vytvára falošnú kauzalitu.\n\nŠkolské zariadenia na Slovensku totiž neboli počas novembra a decembra 2021 úplne zatvorené. Plošné zatvorenie škôl na začiatku decembra 2021 odmietal aj samotný minister školstva. Stredné školy a druhý stupeň základných škôl sa napokon celoplošne zatvorili 13. decembra, prvý stupeň ZŠ, materské školy a špeciálne školy však vo vyučovaní pokračovali až do vianočných prázdnin.\n\nV Česku zase školy neboli úplne otvorené. Na začiatku novembra bolo zatvorených minimálne 11 základných škôl. Ku 21. novembru bolo toto číslo rovnaké , pripočítať však treba aj približne 2 300 jednotlivých tried v karanténe. S pandémiou sa školy v Česku vysporiadali aj hybridnou výukou, teda časť detí bola prítomná v škole, ostatné však zostali doma.\n\nV Poľsku sa na dištančné vzdelávanie na základných a stredných školách prešlo až 20. januára a v Maďarsku boli školy otvorené celý november aj december 2021.\n\nTvrdenie ministerstva školstva o klesajúcich prípadoch vo všetkých krajinách V4 nie je pravdivé. Ako možno vidieť na grafe nižšie, hospitalizácie (o ktorých hovorí minister Gröhling) neklesali vo všetkých krajinách rovnako, ale napríklad v Poľsku sa krivka zlomila až 14. decembra.", "analysis_paragraphs": ["O vplyve zatvorených škôl na počet hospitalizácií neexistuje jasný konsenzus.", "Faktom je, že je možné nájsť vyjadrenie Svetovej zdravotníckej organizácie, amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo japonskú vedeckú štúdiu , ktoré hovoria o zanedbateľnom vplyve zatvorených škôl na počty hospitalizovaných pacientov v nemocniciach.", "Avšak tieto štúdie a vyjadrenia nie sú jednoznačne prevoditeľné na realitu v slovenských školách. Rovnako tak neexistujú štúdie mapujúce kauzalitu vplyvu zatvorených škôl na počet hospitalizácií na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ministerstvo školstva nám ako reakciu na uvedený výrok ministra Gröhlinga zaslalo nasledovné stanovisko:", "„Dôkazom toho, že zatvorené školy neprispievajú k zníženiu šírenia ochorenia Covid-19 je aj november a december 2021 - na Slovensku klesali prípady so zatvorenými školami rovnako ako v Česku, Poľsku, Rakúsku a Maďarsku, kde boli školy otvorené.“", "Toto stanovisko je však zavádzajúce a vytvára falošnú kauzalitu.", "Školské zariadenia na Slovensku totiž neboli počas novembra a decembra 2021 úplne zatvorené. Plošné zatvorenie škôl na začiatku decembra 2021 odmietal aj samotný minister školstva. Stredné školy a druhý stupeň základných škôl sa napokon celoplošne zatvorili 13. decembra, prvý stupeň ZŠ, materské školy a špeciálne školy však vo vyučovaní pokračovali až do vianočných prázdnin.", "V Česku zase školy neboli úplne otvorené. Na začiatku novembra bolo zatvorených minimálne 11 základných škôl. Ku 21. novembru bolo toto číslo rovnaké , pripočítať však treba aj približne 2 300 jednotlivých tried v karanténe. S pandémiou sa školy v Česku vysporiadali aj hybridnou výukou, teda časť detí bola prítomná v škole, ostatné však zostali doma.", "V Poľsku sa na dištančné vzdelávanie na základných a stredných školách prešlo až 20. januára a v Maďarsku boli školy otvorené celý november aj december 2021.", "Tvrdenie ministerstva školstva o klesajúcich prípadoch vo všetkých krajinách V4 nie je pravdivé. Ako možno vidieť na grafe nižšie, hospitalizácie (o ktorých hovorí minister Gröhling) neklesali vo všetkých krajinách rovnako, ale napríklad v Poľsku sa krivka zlomila až 14. decembra."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie", "Centra", "štúdiu", "neboli", "odmietal", "zatvorili", "zatvorených", "rovnaké", "prešlo"], "url": ["https://www.euro.who.int/en/media-centre/sections/press-releases/2021/whoeurope-keep-schools-open-this-winter-but-with-precautions-in-place?fbclid=IwAR3TZrmnHavyVkRMF7EWsqHCsVGXn1QpBdZL2j6cEME6wtYhWQvxEINLaF0", "https://www.washingtonpost.com/education/cdc-school-virus-spread/2021/01/26/bf949222-5fe6-11eb-9061-07abcc1f9229_story.html", "https://www.nature.com/articles/s41591-021-01571-8", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/skoly-na-slovensku-sa-plosne-nezatvoria-hygienici-budu-situaciu-posudzovat-individualne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gpr39pg/plosne-zatvaranie-skol-odmietam-vyhlasil-minister-grohling/", "https://www.teraz.sk/slovensko/grohling-od-pondelka-zostanu-otvoren/596556-clanok.html", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3395792-v-cesku-je-deset-skol-a-minimalne-390-trid-uzavrenych-kvuli-covidu-situace-se-podle", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/koronavirus-skoly-hybridni-vyuka-komplikace-karantena_2111210500_til", "https://www.aktuality.sk/clanok/gh864tk/v-polsku-bude-od-marca-ockovanie-povinne-pre-zdravotnikov-aj-ucitelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:48.237853+00:00"}
{"id": "48639", "numeric_id": 48639, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48639", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pán Blaha teraz pred chvíľou povedal, že keby Robert Fico bol v Bruseli, tak napr. zablokuje ruské sankcie, no a čo sa stalo v roku 2014? 16. 7. pripomeniem vám. Robert Fico bol v Bruseli a za ruské sankcie zdvihol ruku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. júla 2014 sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady, na ktorom sa stretli hlavy členských štátov a predsedovia vlád EÚ, kde sa okrem iných tém riešila najmä zhoršujúca sa situácia na Kryme. Slovenskú republiku na samite EÚ zastupoval vtedajší premiér Robert Fico.\n\nLídri sa v záveroch z rokovania zhodli, že na Rusko uvalia nový súbor 6 reštriktívnych opatrení vrátane obmedzenia hospodárskej spolupráce. Pri príjmaní záverov Európskej rady sa uplatňuje rozhodovanie konsenzom (t. j. žiadny člen nenamieta proti prijatiu). Balík opatrení nadobudol platnosť 31.7.2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["16. júla 2014 sa konalo mimoriadne zasadnutie Európskej rady, na ktorom sa stretli hlavy členských štátov a predsedovia vlád EÚ, kde sa okrem iných tém riešila najmä zhoršujúca sa situácia na Kryme. Slovenskú republiku na samite EÚ zastupoval vtedajší premiér Robert Fico.", "Lídri sa v záveroch z rokovania zhodli, že na Rusko uvalia nový súbor 6 reštriktívnych opatrení vrátane obmedzenia hospodárskej spolupráce. Pri príjmaní záverov Európskej rady sa uplatňuje rozhodovanie konsenzom (t. j. žiadny člen nenamieta proti prijatiu). Balík opatrení nadobudol platnosť 31.7.2014. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["mimoriadne zasadnutie", "zastupoval", "opatrení", "konsenzom", "Balík opatrení"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2014/07/16/", "https://www.vlada.gov.sk/15463/predseda-vlady-sr-robert-fico-v-bruseli-na-zasadnuti-europskej-rady/?csrt=11944304677059104852", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/history-restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/how-the-european-council-works/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014D0512&from=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:41.311367+00:00"}
{"id": "vr15335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15335", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...predsednícky štát je, raz to povedal veľmi výstižne Miro Lajčák, je hlasom Únie.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku teraz.sk z 10. mája 2013, vtedajší aj súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyslovil myšlienku, že Slovensko bude hlasom Únie. Ako uvádza článok: ,, Ako poznamenal, Slovensko sa stane hlasom a tvárou únie. Na svojom území zorganizuje zhruba 1500 rokovaní, stoviek sprievodných podujatí, konferencií, kultúrnych aktivít. \" Doslovný výrok ministra Lajčáka článok neuvádza. Výrok však môžeme hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku teraz.sk z 10. mája 2013, vtedajší aj súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyslovil myšlienku, že Slovensko bude hlasom Únie. Ako uvádza článok: ,, Ako poznamenal, Slovensko sa stane hlasom a tvárou únie. Na svojom území zorganizuje zhruba 1500 rokovaní, stoviek sprievodných podujatí, konferencií, kultúrnych aktivít. \" Doslovný výrok ministra Lajčáka článok neuvádza. Výrok však môžeme hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["teraz.sk", "topky.sk"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/lajcak-slovensko-eu/45771-clanok.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1529697/Slovensko-sa-stane-ludskou-tvarou-a-hlasom-Europskej-unie--tvrdi-Fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:40.310711+00:00"}
{"id": "44710", "numeric_id": 44710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44710", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Hlasovali ste, viackrát ste hlasovali (Kotlebovci za návrhy OĽaNO, pozn.), aj ja som hlasoval za niektoré Vaše.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "gor Matovič podporil dva návrhy z dielne ĽSNS - na zmenu zákona o dani z príjmoch a na vydanie zákona, ktorým by sa zmenil zákon o rodičovskom príspevku. Obidva zákony v parlamente neprešli. Kotlebovci hlasovali viackrát za návrhy poslancov z OĽaNO. Dôkazom je napríklad ich hlasovanie o novele zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorú v septembri 2019 podporili všetci poslanci ĽSNS. Rovnako hlasovali aj vo februári a septembri 2019 pri novele rovnakého zákona od poslanca Richarda Vašečku. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["gor Matovič podporil dva návrhy z dielne ĽSNS - na zmenu zákona o dani z príjmoch a na vydanie zákona, ktorým by sa zmenil zákon o rodičovskom príspevku. Obidva zákony v parlamente neprešli. Kotlebovci hlasovali viackrát za návrhy poslancov z OĽaNO. Dôkazom je napríklad ich hlasovanie o novele zákona o umelom prerušení tehotenstva, ktorú v septembri 2019 podporili všetci poslanci ĽSNS. Rovnako hlasovali aj vo februári a septembri 2019 pri novele rovnakého zákona od poslanca Richarda Vašečku. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["podporil", "zmenu", "zákon", "septembri", "februári", "septembri"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fposlanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=Kotlebu&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&FullText=True&PoslanecMasterID=808", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38313", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38167", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42998", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41735", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:26.653862+00:00"}
{"id": "44045", "numeric_id": 44045, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44045", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "300 000 dôchodcov vďaka SNS dostane väčší dôchodok.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci SNS v októbri navrhli a parlament aj ich hlasmi schválil zmenu vo výpočte minimálnych dôchodkov. Od januára 2020 budú minimálne dôchodky naviazané na výšku priemernej mzdy ( 33 % z jej hodnoty spred dvoch rokov). Po viac ako 30 rokoch dôchodkového poistenia sa základný dôchodok zvýši o 2 % zo sumy životného minima, po 40 rokoch o 3% V roku 2020 tak minimálne dôchodky začnú na sume 334,3 eur. Bez zmeny zákona by bola výška minimálneho dôchodku 136 % zo sumy životného minima - a teda 285,90 eur. Dôchodcovia si tak každý mesiac prilepší o 48,40 eur Sociálna poisťovňa odhaduje, že táto zmena sa dotkne približne 280-tisíc dôchodcov. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci SNS v októbri navrhli a parlament aj ich hlasmi schválil zmenu vo výpočte minimálnych dôchodkov. Od januára 2020 budú minimálne dôchodky naviazané na výšku priemernej mzdy ( 33 % z jej hodnoty spred dvoch rokov). Po viac ako 30 rokoch dôchodkového poistenia sa základný dôchodok zvýši o 2 % zo sumy životného minima, po 40 rokoch o 3% V roku 2020 tak minimálne dôchodky začnú na sume 334,3 eur. Bez zmeny zákona by bola výška minimálneho dôchodku 136 % zo sumy životného minima - a teda 285,90 eur. Dôchodcovia si tak každý mesiac prilepší o 48,40 eur Sociálna poisťovňa odhaduje, že táto zmena sa dotkne približne 280-tisíc dôchodcov. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["navrhli", "schválil", "budú", "zvýši", "začnú", "bola", "približne"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1644", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43177", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/105/20200101.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22238560/minimalne-dochodky-od-buduceho-roka-vzrastu.html", "https://e.dennikn.sk/1634613/ako-porastu-minimalne-dochodky-v-roku-2020-a-preco-potopia-tie-riadne-starobne/", "https://e.dennikn.sk/1634613/ako-porastu-minimalne-dochodky-v-roku-2020-a-preco-potopia-tie-riadne-starobne/", "https://www.socpoist.sk/aktuality-co-caka-socialnu-poistovnu-na-prelome-rokov/48411s68059c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:16.303789+00:00"}
{"id": "vr29346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29346", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Treba si uvedomiť, že väčšinu sociálnych programov financujeme vďaka Európskej únii, vďaka peniazom Európskej únie. Takže tu naozaj nejaký populizmus voči Európskej únie nie je na mieste, pretože Slovensko je sociálny štát aj vďaka peniazom Európskej únie.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je takmer 80 % tvorený prostriedkami z EÚ (69 miliónov z 86 miliónov). MPSVaR financuje najviac sociálnych programov - Operačný program potravinovej a základnej materiálnej pomoci 2014-2020, Operačný program Ľudské zdroje 2014-2020 a iné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je takmer 80 % tvorený prostriedkami z EÚ (69 miliónov z 86 miliónov). MPSVaR financuje najviac sociálnych programov - Operačný program potravinovej a základnej materiálnej pomoci 2014-2020, Operačný program Ľudské zdroje 2014-2020 a iné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet", "program", "program"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2015/22/#sekcia2", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/operacny-program-potravinovej-zakladnej-materialnej-pomoci/", "http://www.employment.gov.sk/sk/esf/?SMC=1&id=3685"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:45.218991+00:00"}
{"id": "vr17594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17594", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...vo Fínsku sa iba 10% uchádzačov o štúdium na pedagogickej fakulte dostane na štúdium, je taký obrovský záujem.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Profesia pedagóga je vo Fínsku považovaná za jednu z najhodnotnejších profesií. Podľa informácií zverejnených na stránke Fínskej národnej kancelárie pre školstvo je zo všetkých uchádzačov o štúdium v programoch na vzdelávanie pedagógov základnych škôl prijatých skutočne iba 10 percent uchádzačov, ako to uviedla Lubyová. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Profesia pedagóga je vo Fínsku považovaná za jednu z najhodnotnejších profesií. Podľa informácií zverejnených na stránke Fínskej národnej kancelárie pre školstvo je zo všetkých uchádzačov o štúdium v programoch na vzdelávanie pedagógov základnych škôl prijatých skutočne iba 10 percent uchádzačov, ako to uviedla Lubyová. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.oph.fi/english/services/faqs/teachers_and_school_leaders"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:44.384259+00:00"}
{"id": "vr38520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38520", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "My sme dlhodobo dopredu avizovali (SaS pozn.), že nebudeme súhlasiť so zákonom o hazardných hrách a náš koaličný partner (KDH, pozn.) bol o tomto upovedomený.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme čo myslí Ľ. Galko pod pojmom \"dlhodobo\", avšak je pravda, že postoj SaS ku zákonu bol známy pred hlasovaním. SITA uvádza: \"Viacero našich poslancov sa pri hlasovaní zdrží, niekoľkí budú proti, aj ja budem hlasovať proti. Zrejme to nepostúpime do druhého čítania,\" povedal dnes poslanec za SaS Jaroslav Suja.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme čo myslí Ľ. Galko pod pojmom \"dlhodobo\", avšak je pravda, že postoj SaS ku zákonu bol známy pred hlasovaním. SITA uvádza: \"Viacero našich poslancov sa pri hlasovaní zdrží, niekoľkí budú proti, aj ja budem hlasovať proti. Zrejme to nepostúpime do druhého čítania,\" povedal dnes poslanec za SaS Jaroslav Suja."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1234249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:36.708760+00:00"}
{"id": "vr37629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37629", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Jednoducho, je treba si uvedomiť, že nie sme natoľko bohatí, aby sme mohli extrémne draho stavať cesty na Slovensku, pretože kilometer diaľníc na Slovensku, doteraz bolo to najdrahšie v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z. Simon neuviedol zdroj z ktorého vychádza. Ak však budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR , z ktorého vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybraných európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov a prepočítame počet km 1. balíku PPP (75km - z toho 7,5 km tunelov a 18 km mostov (.ppt) a cenou výstavbových prací tohto balíku (2,4 mld.) tak zistíme, že km tejto trasy stojí v priemere 32 mil. eur. Za predpokladu, že 49,5 km, ktoré nie sú mosty ani tunely, budú hornatý terén, vypočítame najdrahšiu a najlacnejšiu variantu ceny celej trasy diaľnice podľa európskych priemerov. Podľa tohto výpočtu by najdrahšia varianta mala stáť 3,234 mld. eur, najlacnejšia 1,19 mld. Cena 1. PPP balíčku (2,4 mld.) na výstavbu diaľnice je tak priemerná v porovnaní s cenami vo vybraných európskych krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Z. Simon neuviedol zdroj z ktorého vychádza. Ak však budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR , z ktorého vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybraných európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil EUR pri budovaní mostov a prepočítame počet km 1. balíku PPP (75km - z toho 7,5 km tunelov a 18 km mostov (.ppt) a cenou výstavbových prací tohto balíku (2,4 mld.) tak zistíme, že km tejto trasy stojí v priemere 32 mil. eur. Za predpokladu, že 49,5 km, ktoré nie sú mosty ani tunely, budú hornatý terén, vypočítame najdrahšiu a najlacnejšiu variantu ceny celej trasy diaľnice podľa európskych priemerov. Podľa tohto výpočtu by najdrahšia varianta mala stáť 3,234 mld. eur, najlacnejšia 1,19 mld. Cena 1. PPP balíčku (2,4 mld.) na výstavbu diaľnice je tak priemerná v porovnaní s cenami vo vybraných európskych krajinách."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "7,5 km tunelov a 18 km mostov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://www.stavebne-forum.sk/events2010/prezentacie/0318_nad.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:11.580050+00:00"}
{"id": "vr30248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30248", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nie, nečaká nás vyššia nezamestnanosť. Respektíve, istý pokles, ja to chcem povedať úplne presne, tak to tu hľadám, ak dovolíte. Ale v tomto roku očakávame nárast počtu zamestnaných o 32000. V budúcom roku by malo dôjsť k miernemu poklesu počtu zamestnaných o 3500, myslím, že si to pamätám dobre, to číslo.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnej prognózy MF SR z novembra 2011, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky, sú tieto údaje pravdivé. Odhadovaná miera nárastu zamestnanosti pre rok 2011 je 31,9 tis. a pre rok 2012 sa predpokladá pokles zamestnanosti o 3,5 tis .", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnej prognózy MF SR z novembra 2011, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky, sú tieto údaje pravdivé. Odhadovaná miera nárastu zamestnanosti pre rok 2011 je 31,9 tis. a pre rok 2012 sa predpokladá pokles zamestnanosti o 3,5 tis ."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/komentar_MV_november2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:46.151695+00:00"}
{"id": "vr14390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14390", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) viac ako 4% hospodársky rast, ktorý tu bol v decembri (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predbežné údaje Štatistického úradu ukazujú, že v štvrtom kvartáli roka 2015 oproti rovnakému obdobiu v roku 2014 dosiahol sezónne neupravený hospodársky rast úroveň 4.2 %, upravený dosahoval 4 %. Oproti tretiemu kvartálu sa jedná o rast v hodnote 1 %. Výrok vzhľadom na tieto informácie hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predbežné údaje Štatistického úradu ukazujú, že v štvrtom kvartáli roka 2015 oproti rovnakému obdobiu v roku 2014 dosiahol sezónne neupravený hospodársky rast úroveň 4.2 %, upravený dosahoval 4 %. Oproti tretiemu kvartálu sa jedná o rast v hodnote 1 %. Výrok vzhľadom na tieto informácie hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iC20449D1FEFE41C0B10E2AC7A4F5A4E4%22)&ui.name=R%C3%BDchly%20odhad%20HDP%20a%20zamestnanosti%20pod%C4%BEa%20ESN%C3%9A%2095%20%5bnu0001qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:04.788656+00:00"}
{"id": "45459", "numeric_id": 45459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45459", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "My sme sa obrátili na Ústavný súd a podali teda sťažnosť. A nejakú snahu o výklad celého tohto zákona (o elektronických komunikáciách, pozn.), resp. o posúdenie tohto zákona a jeho ústavnosti...", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatý zákon vlády Igora Matoviča, ktorý mal štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. (Tri dni po skončení relácie - t.j. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona.)", "analysis_paragraphs": ["Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatý zákon vlády Igora Matoviča, ktorý mal štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. (Tri dni po skončení relácie - t.j. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona.)"], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["obrátili", "pozastavil"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/114097827/910c2885-bae4-4a0a-89e9-de1dceadadc6", "https://dennikn.sk/1891550/zber-dat-z-mobilov-v-boji-proti-koronavirusu-zatial-nebude-rozhodol-ustavny-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:20.194585+00:00"}
{"id": "vr27079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27079", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvé kroky už boli urobené, naznačili sme, že sa utlmia rokovania pokiaľ ide o zmiernenie vízových stykov medzi krajinami EÚ a RF.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlády krajín EU sa na mimoriadneho zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Bruseli dohodli na pozastavení rokovaní o vízových stykoch, ako 3. marca informoval portál Euractiv.sk : \"But EU governments did agree during preparatory talks to suspend discussions with Russia on visa matters, immediately or only after giving Moscow some time to de-escalate the conflict with Ukraine.\" Podľa správy TASR z 3. marca sa však slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyjadril o otázke sankcií pre Ruskú federáciu v opačnom zmysle. Správa uvádza: ,,Krajiny EÚ nie sú jednotné v otázke sankcií voči Rusku kvôli prítomnosti ruských vojsk na ukrajinskom území; Brusel zároveň vystríha pred vytvorením ďalších \"zmrazených konfliktov\" na území Európy.\" (...) \"Treba prijať opatrenia. Suspendovať politický dialóg a suspendovať členstvo Ruska v G8. To sú opatrenia, ktoré majú jasnú silu. Posadenie Ruska na trestnú lavicu a vyhodenie zo skupiny slušných krajín,\" povedal Lajčák. Avšak medzi tieto opatrenia podľa jeho mienky, ktorá predstavuje postoj Slovenska, nepatrí pozastavenie liberalizácie vízového styku: \"Pokiaľ ide o návrhy na pozastavenie rokovaní o liberalizácii víz, Slovensko sa podľa neho prikláňa k názorom, že netreba trestať občanov Ruskej federácie za kroky, ktoré uskutočnilo ich vedenie. Stop liberalizácii víz by bolo proti občanom Ruska.\" Napriek tomu, že vyjadrenia slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka nie sú v súlade s tým čo hovorí premiér, jeho výrok považujeme za pravdivý na základe spoločného postoja EÚ, keďže z jeho vyjadrenia sa nedá jasne určit či hovoril o postoji SR, alebo EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vlády krajín EU sa na mimoriadneho zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Bruseli dohodli na pozastavení rokovaní o vízových stykoch, ako 3. marca informoval portál Euractiv.sk : \"But EU governments did agree during preparatory talks to suspend discussions with Russia on visa matters, immediately or only after giving Moscow some time to de-escalate the conflict with Ukraine.\" Podľa správy TASR z 3. marca sa však slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vyjadril o otázke sankcií pre Ruskú federáciu v opačnom zmysle. Správa uvádza: ,,Krajiny EÚ nie sú jednotné v otázke sankcií voči Rusku kvôli prítomnosti ruských vojsk na ukrajinskom území; Brusel zároveň vystríha pred vytvorením ďalších \"zmrazených konfliktov\" na území Európy.\" (...) \"Treba prijať opatrenia. Suspendovať politický dialóg a suspendovať členstvo Ruska v G8. To sú opatrenia, ktoré majú jasnú silu. Posadenie Ruska na trestnú lavicu a vyhodenie zo skupiny slušných krajín,\" povedal Lajčák. Avšak medzi tieto opatrenia podľa jeho mienky, ktorá predstavuje postoj Slovenska, nepatrí pozastavenie liberalizácie vízového styku: \"Pokiaľ ide o návrhy na pozastavenie rokovaní o liberalizácii víz, Slovensko sa podľa neho prikláňa k názorom, že netreba trestať občanov Ruskej federácie za kroky, ktoré uskutočnilo ich vedenie. Stop liberalizácii víz by bolo proti občanom Ruska.\" Napriek tomu, že vyjadrenia slovenského ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka nie sú v súlade s tým čo hovorí premiér, jeho výrok považujeme za pravdivý na základe spoločného postoja EÚ, keďže z jeho vyjadrenia sa nedá jasne určit či hovoril o postoji SR, alebo EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "správy"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/pripustila", "http://www.teraz.sk/zahranicie/eu-krym-lajcak/75909-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:46.363272+00:00"}
{"id": "vr25562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25562", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My sme boli zadĺžení, aj tretí najhorší pred dva a pol rokmi.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podla INEKO bol v rokoch 2010 a 2011 celkový dlh Banskobystrického samosprávneho kraja štvrtý najhorší a nie tretí (údaje pre roky 2010 a 2011 sú dostupné po bezplatnej registrácii). Kedže pri celkovom pocte krajov 8 sa jedná o relevantnú nepresnost, ktorou si Manka vylepšuje pozíciu, jeho výrok oznacujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podla INEKO bol v rokoch 2010 a 2011 celkový dlh Banskobystrického samosprávneho kraja štvrtý najhorší a nie tretí (údaje pre roky 2010 a 2011 sú dostupné po bezplatnej registrácii). Kedže pri celkovom pocte krajov 8 sa jedná o relevantnú nepresnost, ktorou si Manka vylepšuje pozíciu, jeho výrok oznacujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-01", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=i6&year=2010&sort=fzi6|desc&show=1-25", "http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=i6&year=2011&sort=fzi6|desc&show=1-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:33.082595+00:00"}
{"id": "vr36377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36377", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Neefektívny výber poplatkov sme vyriešili takým spôsobom, že bez toho, aby sme zvýšili tie poplatky...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška poplatkov za rozhlas a televíziu dohromady podľa starého aj nového zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom ostal nezmenený - 140 korún.", "analysis_paragraphs": ["Výška poplatkov za rozhlas a televíziu dohromady podľa starého aj nového zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom ostal nezmenený - 140 korún."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["starého", "nového"], "url": ["http://www.stv.sk/files/f0o3PxmXEs.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-koncesionarskych-poplatkoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:35.445466+00:00"}
{"id": "vr27322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27322", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "...predstavitelia menšín počet ich stále klesá.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Gyulu Bárdosa bol overovaný v rámci diskusie V politike 9. marca 2014 , a bol vyhodnotený ako zavádzajúci:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Gyulu Bárdosa bol overovaný v rámci diskusie V politike 9. marca 2014 , a bol vyhodnotený ako zavádzajúci:"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike 9. marca 2014", "Scítanie ludu", "štatistického úradu", "Národnej Rady", "Správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://portal.statistics.sk/files/tab-10.pdf", "http://slovak.statistics.sk/wps/poc/!ut/p/digest!AlF_4Eue4Vsex49oVCD6IA/wcm/path:/Obsah-SK/Publikacie/vsetkyPublikacie/f3642b68-bfb0-46e8-8001-d192d1d387ff", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=2#section_NRSR.Vybory.LPNZ", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny_material.pdf?instEID=1&attEID=58627&docEID=324594&matEID=6524&langEID=1&tStamp=20130830100017647"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:46.175153+00:00"}
{"id": "vr34273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34273", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...prijali sme ten návrh však zákona, veď ste za tento návrh hlasovali aj Vy o štátnom občianstve SR", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetci poslanci KDH hlasovali dňa 26. mája 2010 za návrh zákona o štátnom občianstve, okrem jedného, ktorý bol neprítomný.", "analysis_paragraphs": ["Všetci poslanci KDH hlasovali dňa 26. mája 2010 za návrh zákona o štátnom občianstve, okrem jedného, ktorý bol neprítomný."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["26. mája"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:07.074740+00:00"}
{"id": "vr34662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34662", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "...pokiaľ by som to porovnával z hľadiska poslancov, tak sme postavili cez 3000, 3091 kandidátov na poslancov a z toho viac ako tisícka bola úspešná.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úspešných bolo viac ako 1000 kandidátov na poslancov do obecných/mestských/miestnych zastupiteľstiev, presne 1317 .", "analysis_paragraphs": ["Úspešných bolo viac ako 1000 kandidátov na poslancov do obecných/mestských/miestnych zastupiteľstiev, presne 1317 ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["1317"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab5.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:42.926213+00:00"}
{"id": "vr30750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je ten, že kým rebríček chudoby za našej vlády alebo v rebríčku chudoby za našej vlády Slovensko vyzeralo veľmi dobre, tak v rebríčku chudoby sa teraz súčasná vláda a súčasné Slovensko prepadlo takmer úplne na spodok.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Z uvedených meraní nie je zrejmý prepad v rebríčku chudoby \"takmer na spodok\".", "analysis_paragraphs": ["R. Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Z uvedených meraní nie je zrejmý prepad v rebríčku chudoby \"takmer na spodok\"."], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "EU SILC 2010", "2005", "aprílu 2010", "aprílu 2011"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2010_EN_Complete_reprint.pdf", "http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_EN_Complete.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/eu-silc-2010.pdf", "http://ec.europa.eu/employment_social/2010againstpoverty/export/sites/default/downloads/Topic_of_the_month/SK_Thematic_article8_Situation_of_groups_most_threatened_by_poverty.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:58.150817+00:00"}
{"id": "vr37646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37646", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pripravený projekt PPP, takzvaný, po šiestom či siedmom predĺžení investor oznámil, že nemá financie na tento projekt.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyhlásenia ministra dopravy Jána Figeľa zo septembra minulého roku, zmluva na prvý balík PPP projektov po šiestich odloženiach času na predloženie dokladu o zabezpečení financovania expirovala. Podľa vyjadrení predstaviteľa skupiny koncesionárov K. Wolfa : \"Konzorcium...dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu, vo variante so štátnou garanciou aj bez nej, čo bolo MDPT preukázané 18. júna 2010.\" Podľa ďalších informácií finančná uzávierka nemohla prebehnúť kvôli sťažnostiam na enviromentálne dopady, ktoré spadali mimo kompetenciu koncesionára. Tieto informácie sú v rozpore s tvrdením J. Figeľa, že koncesionár nedokázal zabezpečiť plné financovanie - slová oboch nevieme posúdiť podľa nejakého tretieho nezávislého zdroja, výrok teda ostáva neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyhlásenia ministra dopravy Jána Figeľa zo septembra minulého roku, zmluva na prvý balík PPP projektov po šiestich odloženiach času na predloženie dokladu o zabezpečení financovania expirovala. Podľa vyjadrení predstaviteľa skupiny koncesionárov K. Wolfa : \"Konzorcium...dokázalo zabezpečiť plné financovanie projektu, vo variante so štátnou garanciou aj bez nej, čo bolo MDPT preukázané 18. júna 2010.\" Podľa ďalších informácií finančná uzávierka nemohla prebehnúť kvôli sťažnostiam na enviromentálne dopady, ktoré spadali mimo kompetenciu koncesionára. Tieto informácie sú v rozpore s tvrdením J. Figeľa, že koncesionár nedokázal zabezpečiť plné financovanie - slová oboch nevieme posúdiť podľa nejakého tretieho nezávislého zdroja, výrok teda ostáva neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia ministra dopravy", "K. Wolfa", "ďalších informácií"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html", "http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/figel-zastavil-projekt-severenej-casti-d1.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=95596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:09.935024+00:00"}
{"id": "vr27119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27119", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "My máme nižšie dane ako povedzme v Nemecku a iných štátoch.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Wikipedia s odvolávaním sa na viaceré relevantné zdroje uvádza dane v niektorých krajinách prehľadne takto: (údaje v percentách) daň z príjmu fyzických osôb (maximálna tam, kde existuje viac daňových sadzieb) daň z príjmu právnických osôb DPH Slovensko 19 23 20 Nemecko 40 30-33 19 Rakúsko 50 25 20 ČR 22 19 21 Maďarsko 16 (plus ďalšie odvody) 10-19 27 Poľsko 32 19 23 Slovensko má podľa týchto údajov skutočne nižšie dane ako v Nemecku s výnimkou DPH, kde má Nemecko o jeden percentuálny bod nižšiu daňovú sadzbu ako my. V prípade dane z príjmu právnických osôb má Slovensko nižšie dane ako Nemecko, alebo Rakúsko, avšak vyššie ako Maďarsko, alebo Poľsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Wikipedia s odvolávaním sa na viaceré relevantné zdroje uvádza dane v niektorých krajinách prehľadne takto: (údaje v percentách) daň z príjmu fyzických osôb (maximálna tam, kde existuje viac daňových sadzieb) daň z príjmu právnických osôb DPH Slovensko 19 23 20 Nemecko 40 30-33 19 Rakúsko 50 25 20 ČR 22 19 21 Maďarsko 16 (plus ďalšie odvody) 10-19 27 Poľsko 32 19 23 Slovensko má podľa týchto údajov skutočne nižšie dane ako v Nemecku s výnimkou DPH, kde má Nemecko o jeden percentuálny bod nižšiu daňovú sadzbu ako my. V prípade dane z príjmu právnických osôb má Slovensko nižšie dane ako Nemecko, alebo Rakúsko, avšak vyššie ako Maďarsko, alebo Poľsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Wikipedia"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Tax_rates_of_Europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:52.425001+00:00"}
{"id": "vr27085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27085", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Hovorí sa o tom, že by malo byť referendum, 30. marca, ale rád by som podčiarkol, že referendom začítala väčšina konfliktov na Balkáne. To nie je dobrá cesta.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko povedal podobý výrok aj v diskusií denníka SME a časopisu Trend. Vtedy sme jeho výrok hodnotili ako zavádzajúci, nakoľko sa snažil vytvoriť kauzálny vzťah, že referendum viedlo všade tam, kde sa na Balkáne uskutočnilo, k vojenskému konfliktu. V súčasnosti tvrdí iba, že referendom začínala väčšina konfliktov na Balkáne, čo hodnotíme ako pravdivé.\n\nPri diskusií o konfliktoch na Balkáne mohol mať Milan Kňažko na mysli napr. konflikt v Bosne, Chorvátsku, Slovinsku, alebo Kosove. V skutočnosti sa vo všetkých vyššie zmienených krajinách uskutočnilo referendum pred vypuknutím vojny.\n\nV Slovinsku sa uskutočnilo nezávislé referendum v decembri 1991 v prospech osamostatnenia Slovinska. V Chorvátsku referendum prebehlo už v máji 1991. V Macedónsku sa uskutočnilo referendum v septembri 1991. Referendum o nezávislosti v Bosne a Hercegovine prebiehalo od 29. februára do 1. marca 1992. Všetky referendá boli úspešné, čo viedlo k postupnému osamostatneniu týchto štátov. V srbskej časti Bosny a Hercegoviny bolo referendum o zotrvaní v Juhoslávii uskutočnené 10. novembra 1991, s výsledkom zotrvania v Juhoslávii. V Kosove sa uskutočnilo referendum v roku 1991.\n\nV čase vyslovenia výroku bolo referendum na Kryme skutočne stanovené na 30. marca. Vo štvrtok 6. marca vyhlásil krymský parlament referendum o pripojení Krymu k Rusku, ktoré sa uskutoční už 16. marca 2014.", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko povedal podobý výrok aj v diskusií denníka SME a časopisu Trend. Vtedy sme jeho výrok hodnotili ako zavádzajúci, nakoľko sa snažil vytvoriť kauzálny vzťah, že referendum viedlo všade tam, kde sa na Balkáne uskutočnilo, k vojenskému konfliktu. V súčasnosti tvrdí iba, že referendom začínala väčšina konfliktov na Balkáne, čo hodnotíme ako pravdivé.", "Pri diskusií o konfliktoch na Balkáne mohol mať Milan Kňažko na mysli napr. konflikt v Bosne, Chorvátsku, Slovinsku, alebo Kosove. V skutočnosti sa vo všetkých vyššie zmienených krajinách uskutočnilo referendum pred vypuknutím vojny.", "V Slovinsku sa uskutočnilo nezávislé referendum v decembri 1991 v prospech osamostatnenia Slovinska. V Chorvátsku referendum prebehlo už v máji 1991. V Macedónsku sa uskutočnilo referendum v septembri 1991. Referendum o nezávislosti v Bosne a Hercegovine prebiehalo od 29. februára do 1. marca 1992. Všetky referendá boli úspešné, čo viedlo k postupnému osamostatneniu týchto štátov. V srbskej časti Bosny a Hercegoviny bolo referendum o zotrvaní v Juhoslávii uskutočnené 10. novembra 1991, s výsledkom zotrvania v Juhoslávii. V Kosove sa uskutočnilo referendum v roku 1991.", "V čase vyslovenia výroku bolo referendum na Kryme skutočne stanovené na 30. marca. Vo štvrtok 6. marca vyhlásil krymský parlament referendum o pripojení Krymu k Rusku, ktoré sa uskutoční už 16. marca 2014."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Slovinsku", "Chorvátsku", "Macedónsku", "referendum", "Bosne a Hercegovine", "referendum o zotrvaní v Juhoslávii", "referendum", "stanovené", "referendum"], "url": ["http://www.globalresearch.ca/the-disintegration-of-yugoslavia/16077", "http://www.kosovo.net/serhist2.html", "http://www.historyofmacedonia.org/IndependentMacedonia/RepublicofMacedonia.html", "http://books.google.sk/books?id=zUbQRQAACAAJ&dq=Nohlen,+D+%26+St%C3%B6ver,+P+(2010)+Elections+in+Europe:+A+data+handbook,+p1278+ISBN+978-3-8329-5609-7&hl=en&sa=X&ei=zP8UU5vNEYeQtQbv3IH4Cg&redir_esc=y", "http://csce.gov/index.cfm?FuseAction=UserGroups.Home&ContentRecord_id=250&ContentType=G&ContentRecordType=G&UserGroup_id=5&Subaction=ByDate", "http://csce.gov/index.cfm?FuseAction=UserGroups.Home&ContentRecord_id=250&ContentType=G&ContentRecordType=G&UserGroup_id=5&Subaction=ByDate", "http://en.wikipedia.org/wiki/Kosovan_independence_referendum,_1991", "http://ria.ru/world/20140304/998144835.html", "http://www.sme.sk/c/7125629/krym-sa-vyhlasil-za-rusko-unia-prijala-prve-sankcie-voci-moskve-stvrtok.htmll"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:50.493374+00:00"}
{"id": "vr27451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27451", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…platí predsa charta Spojených národov, a podľa tejto charty bezpečnostná rada rozhoduje o použití sily tam, kde to je nevyhnutné.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezpečnostná rada OSN je zložená z desiatich volených členov a piatich stálych členov, ktorí pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti konajú v mene všetkých členských štátov.", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostná rada OSN je zložená z desiatich volených členov a piatich stálych členov, ktorí pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti konajú v mene všetkých členských štátov."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["zložená", "článku 24", "článku 37", "článku 41", "článku 42"], "url": ["https://www.un.org/en/documents/charter/chapter5.shtml", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0", "https://www.un.org/en/documents/charter/chapter7.shtml", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:02.232711+00:00"}
{"id": "vr27473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27473", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ja som bola proti novele Ústavy, ktorú predložil predseda parlamentu Paška a predseda Klubu KDH Hrušovský. A bola som proti, pretože spája dve nespojiteľné veci, ochranu manželstva a tému justície.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2014 Žitňanská skutočne verejne odmietla a kritizovala spojenie týchto dvoch zmien do jedného hlasovania, ako cituje správa TASR:", "analysis_paragraphs": ["V marci 2014 Žitňanská skutočne verejne odmietla a kritizovala spojenie týchto dvoch zmien do jedného hlasovania, ako cituje správa TASR:"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["správa", "hlasovaní"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/zitnanska-manzelstvo-podla-kdh-moze-vytvorit-priestor-pre-diskriminaciu/235766", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=33659"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:11.190519+00:00"}
{"id": "vr38827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38827", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "K dnešnému dňu sa takto (prostredníctvom Eurovalu pozn.) ručí Írskej republike a Portugalsku zhruba v celkovej výške 55 miliard.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Írsko v priebehu novembra požiadalo o finančnú pomoc z Eurovalu, schválená bola v decembri. Výška pomoci je určená na 85 miliard eur , z ktorej 62,5 mld. má pochádzať z EFSF, bilaterálnych veriteľov a tiež vlastných hotovostných rezerv Írska. Finančná pomoc bola Portugalsku odsúhlasená v máji 2011. EÚ a MMF poskytnú v nasledujúcich troch rokoch pomoc vo výške 78 mld. eur, z ktorej 52 mld. bude poskytnutých EÚ. Celková výška pomoci pre Portugalsku a Írsku z Eurovalu nie je potom k dnešnému dňu dobre spočítateľná, keďže nemáme presné údaje aký podiel ide priamo z Eurovalu a aká časť je od bilaterálnych veriteľov.", "analysis_paragraphs": ["Írsko v priebehu novembra požiadalo o finančnú pomoc z Eurovalu, schválená bola v decembri. Výška pomoci je určená na 85 miliard eur , z ktorej 62,5 mld. má pochádzať z EFSF, bilaterálnych veriteľov a tiež vlastných hotovostných rezerv Írska. Finančná pomoc bola Portugalsku odsúhlasená v máji 2011. EÚ a MMF poskytnú v nasledujúcich troch rokoch pomoc vo výške 78 mld. eur, z ktorej 52 mld. bude poskytnutých EÚ. Celková výška pomoci pre Portugalsku a Írsku z Eurovalu nie je potom k dnešnému dňu dobre spočítateľná, keďže nemáme presné údaje aký podiel ide priamo z Eurovalu a aká časť je od bilaterálnych veriteľov."], "analysis_date": "2011-06-28", "analysis_sources": {"text": ["85 miliard eur", "Portugalsku"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2010/car121610a.htm", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2011/int050611a.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:25.917488+00:00"}
{"id": "vr15225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15225", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "V predchádzajúcich asi troch dňoch som počul pani Merkelovú a pána Junckera povedať, že každý členský štát má právo na svoj názor.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pri screeningu médií sme nenašli článok či vyjadrenia spomínaných predstaviteľov, ktoré by jasne Kukanov výrok potvrdzovali. Je možné sa domnievať, že Juncker a Merkelová mali takéto vyhlásenia na výročnom sneme frakcie EPP, ktorého sa obaja zúčastnili. Záznamy prejavov z tohto snemu však nie sú dostupné a uverejnené články podobné výroky neopisujú. Juncker mal podobný výrok, v ktorom pripúšťa nárok na rozdielny názor, na tlačovej konferencii, ktorú mal s premiérom Ficom 1. júna. Keďže však nie je dostupný podrobný záznam zo snemu EPP, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Pri screeningu médií sme nenašli článok či vyjadrenia spomínaných predstaviteľov, ktoré by jasne Kukanov výrok potvrdzovali. Je možné sa domnievať, že Juncker a Merkelová mali takéto vyhlásenia na výročnom sneme frakcie EPP, ktorého sa obaja zúčastnili. Záznamy prejavov z tohto snemu však nie sú dostupné a uverejnené články podobné výroky neopisujú. Juncker mal podobný výrok, v ktorom pripúšťa nárok na rozdielny názor, na tlačovej konferencii, ktorú mal s premiérom Ficom 1. júna. Keďže však nie je dostupný podrobný záznam zo snemu EPP, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["priznaním Arménskej genocídy", "podpory spoločnej ekonomickej zóny", "bitky pri Verdune", "Merkelovej podporu", "hraničných kontrol v Brennerskom priesmyku", "rozpočtových kritériách pre Francúzsko", "kritikou", "Juncker podporil zotrvanie", "Tureckému neplneniu podmienok", "summitu lídrov Európskej Ľudovej Strany", "vystúpil s prejavom", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/344321/erdogan-kritizoval-merkelovu-som-zvedavy-ako-sa-teraz-predo-mna-postavi/#", "http://www.aktuality.sk/clanok/344311/merkelova-podporila-zamer-spolocnej-ekonomickej-zony-v-europe/#", "http://svet.sme.sk/c/20176246/merkelova-a-hollande-si-pripomenuli-100-rokov-od-bitky-pri-verdune.html", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-36438739", "http://svet.sme.sk/c/20157761/juncker-zavedenie-kontrol-v-brennerskom-priesmyku-by-bola-politicka-katastrofa.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/344520/francuzsko-nedostane-ziadne-dalsie-ulavy-pri-plneni-kriterii/", "http://www.politico.eu/article/jeroen-dijsselbloem-jean-claude-juncker-damaging-commissions-credibility/", "http://www.aktuality.sk/clanok/340230/juncker-sa-pridal-k-politikom-ktori-varuju-britov-pred-dosledkami-brexitu/", "http://hnonline.sk/svet/669430-juncker-odmieta-vyhrazky-turecka-musi-splnit-podmienky-pre-bezvizovy-styk", "http://www.euractiv.com/section/global-europe/news/at-epp-anniversary-summit-tusk-slams-utopian-illusions-of-united-europe/", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-16-1987_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-16-2033_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:59.229509+00:00"}
{"id": "vr37903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37903", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď sme začali rokovať o Zákone používania jazykov menšín, na druhý deň Viktor Orbán povedal, že áno, Maďari, ktorí si zoberú teda maďarské štátne občianstvo, dostanú aj volebné právo.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR prišla s informáciou, že 30. marca 2011 začala v NR SR diskusia o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. O deň na to, 31. marca 2011, maďarský premiér V. Orbán prvýkrát verejne pripustil , že chce dať volebné právo tým zahraničným Maďarom, ktorí získajú občianstvo našich južných susedov. Dovtedy sa priamym odpovediam ohľadom udelenia volebného práva vyhýbal.", "analysis_paragraphs": ["TASR prišla s informáciou, že 30. marca 2011 začala v NR SR diskusia o vládnej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. O deň na to, 31. marca 2011, maďarský premiér V. Orbán prvýkrát verejne pripustil , že chce dať volebné právo tým zahraničným Maďarom, ktorí získajú občianstvo našich južných susedov. Dovtedy sa priamym odpovediam ohľadom udelenia volebného práva vyhýbal."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "prvýkrát verejne pripustil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=50971", "http://hnonline.sk/c1-51413110-orban-dovoli-slovakom-volit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:02.339882+00:00"}
{"id": "vr37908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37908", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tu zrazu je ochotný pristúpiť k tomu, aby zákon bol odložený, aby sa rokovalo až potom, čo sa uvidí. Ja vás vyzývam, aby ste to isté urobili minimálne s menšinovým zákonom v súvislosti so sčítaním ľudu, pretože napríklad Rusínov ste oslovili až tento piatok. Vy hovoríte o ostatných, ostatných minoritách, ale v žiadnom prípade ste ich neoslovili.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kedy boli ktoré menšiny ministerstvom oslovené, sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Kedy boli ktoré menšiny ministerstvom oslovené, sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:01.601690+00:00"}
{"id": "48593", "numeric_id": 48593, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48593", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Ja si pamätám napríklad tú situáciu, keď Ukrajina kradla plyn Rusku a vtedy sa zastavili dodávky a Robert Fico bol ten, ktorý bol priamo rovno u pána Putina bojovať za Slovenskú republiku a nakoniec to vyjednali.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas plynovej krízy v januári 2009 sa Robert Fico naozaj stretol s Vladimirom Putinom v Moskve. Ich rokovanie však neviedlo k vyriešeniu zastavených dodávok z Ruska. Pomocnú ruku podala Slovensku nakoniec Česká republika a Fico sa na rokovaní s Mirkom Topolánkom dohodol na spustení reverzného toku smerom z Česka na Slovensko. Vďaka tejto solidarite mohol slovenský priemysel obnoviť plnohodnotne svoju činnosť a hrozba kolapsu plynárenského systému bola eliminovaná. Rusko obnovilo svoje dodávky až o dva dni neskôr. Preto hodnotíme výrok poslanca Kamenického ako zavádzanie.\n\nNa začiatku roka 2009 ruský prezident Dmitrij Medvedev a energetická spoločnosť Gazprom obvinili Ukrajinu z kradnutia zemného plynu dodávaného cez plynovod Bratstvo do krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.\n\n7. januára 2009 Gazprom na príkaz vtedajšieho premiéra Putina zastavil tok plynu smerujúceho na Ukrajinu, v dôsledku čoho Ukrajina zastavila tok plynu na svojej západnej hranici.\n\nNa Slovensko tak po prvýkrát v histórií od uvedenia plynovodu Bratstvo do prevádzky netiekol žiaden zemný plyn z Ruska. Výpadok ovplyvnil množstvo krajín strednej a východnej Európy, rovnako aj krajiny Balkánu.\n\nChronológiu plynovej krízy opisuje dokument SPP ( .pdf , s.9).\n\nPo niekoľkých dňoch pretrvávajúcich zastavených dodávok zemného plynu odletel vtedajší premiér Robert Fico 13. januára najskôr do Kyjeva a hneď nato aj do Moskvy v snahe vyjednať obnovenie dodávok smerujúcich na Slovensko.\n\nAko Demagóg.sk už overil vo výroku z mája 2022, Fico navrhol vtedajšej ukrajinskej premiérke Julii Tymošenkovej aj Vladimirovi Putinovi tzv. „výmennú operáciu, pri ktorej by Rusko uvoľnilo malý objem zemného plynu na Ukrajinu cez jej vnútorné potrubia a tá vzápätí pustí rovnaký objem zo svojich podzemných zásob na západnej Ukrajine na Slovensko.“ Táto dvojica návštev však nepriniesla žiaden výsledok, pretože Ukrajina toto riešenie odmietla .\n\nRiešenie situácie prinieslo rokovanie Fica s českým premiérom Mirkom Topolánkom, pri ktorom sa dohodli na spustení reverzného toku smerom z Česka na Slovensko.\n\n18. januára 2009 tak vôbec prvýkrát tiekol plyn na územie Slovenska zo západu na východ ( pdf. , s.10). Stále sa však jednalo o ruský plyn. Tento pritekal z Ruska cez plynovod Jamal cez Bielorusko, Poľsko a Česko.\n\nUž na druhý deň, 19. januára, SPP - distribúcia, a.s. uvoľnila ( pdf. , s.10) obmedzenia týkajúce sa priemyslu a spotreba plynu bola na Slovensku ako pred zastavením dodávok ruského plynu.\n\nFinálne riešenie plynovej krízy prinieslo rokovanie Tymošenkovej s Putinom a podpísanie dohody o upravených cenách za plyn. Na Slovensko začal prúdiť zemný plyn cez plynovod Bratstvo opäť 20. januára 2009.\n\nTento výrok hodnotíme ako zavádzanie. Rokovanie Roberta Fica v Moskve síce prebehlo, ale neprispelo k obnoveniu dodávok ruského plynu na Slovensko. Prvé dodávky plynu po ich zastavení prišli reverzným tokom z Českej republiky, a to až po Ficovom stretnutí s vtedajším českým predsedom vlády, Mirkom Topolánkom 16. januára 2009.\n\nČesko spustilo tok plynu 18. januára 2009, čo bolo o dva dni skôr než Rusko obnovilo dodávky plynu cez Ukrajinu. Vytváraním kauzality medzi Ficovou návštevou v Moskve a obnovením dodávok plynu na Slovensko sa Kamenický dopúšťa zavádzania.", "analysis_paragraphs": ["Počas plynovej krízy v januári 2009 sa Robert Fico naozaj stretol s Vladimirom Putinom v Moskve. Ich rokovanie však neviedlo k vyriešeniu zastavených dodávok z Ruska. Pomocnú ruku podala Slovensku nakoniec Česká republika a Fico sa na rokovaní s Mirkom Topolánkom dohodol na spustení reverzného toku smerom z Česka na Slovensko. Vďaka tejto solidarite mohol slovenský priemysel obnoviť plnohodnotne svoju činnosť a hrozba kolapsu plynárenského systému bola eliminovaná. Rusko obnovilo svoje dodávky až o dva dni neskôr. Preto hodnotíme výrok poslanca Kamenického ako zavádzanie.", "Na začiatku roka 2009 ruský prezident Dmitrij Medvedev a energetická spoločnosť Gazprom obvinili Ukrajinu z kradnutia zemného plynu dodávaného cez plynovod Bratstvo do krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska.", "7. januára 2009 Gazprom na príkaz vtedajšieho premiéra Putina zastavil tok plynu smerujúceho na Ukrajinu, v dôsledku čoho Ukrajina zastavila tok plynu na svojej západnej hranici.", "Na Slovensko tak po prvýkrát v histórií od uvedenia plynovodu Bratstvo do prevádzky netiekol žiaden zemný plyn z Ruska. Výpadok ovplyvnil množstvo krajín strednej a východnej Európy, rovnako aj krajiny Balkánu.", "Chronológiu plynovej krízy opisuje dokument SPP ( .pdf , s.9).", "Po niekoľkých dňoch pretrvávajúcich zastavených dodávok zemného plynu odletel vtedajší premiér Robert Fico 13. januára najskôr do Kyjeva a hneď nato aj do Moskvy v snahe vyjednať obnovenie dodávok smerujúcich na Slovensko.", "Ako Demagóg.sk už overil vo výroku z mája 2022, Fico navrhol vtedajšej ukrajinskej premiérke Julii Tymošenkovej aj Vladimirovi Putinovi tzv. „výmennú operáciu, pri ktorej by Rusko uvoľnilo malý objem zemného plynu na Ukrajinu cez jej vnútorné potrubia a tá vzápätí pustí rovnaký objem zo svojich podzemných zásob na západnej Ukrajine na Slovensko.“ Táto dvojica návštev však nepriniesla žiaden výsledok, pretože Ukrajina toto riešenie odmietla .", "Riešenie situácie prinieslo rokovanie Fica s českým premiérom Mirkom Topolánkom, pri ktorom sa dohodli na spustení reverzného toku smerom z Česka na Slovensko.", "18. januára 2009 tak vôbec prvýkrát tiekol plyn na územie Slovenska zo západu na východ ( pdf. , s.10). Stále sa však jednalo o ruský plyn. Tento pritekal z Ruska cez plynovod Jamal cez Bielorusko, Poľsko a Česko.", "Už na druhý deň, 19. januára, SPP - distribúcia, a.s. uvoľnila ( pdf. , s.10) obmedzenia týkajúce sa priemyslu a spotreba plynu bola na Slovensku ako pred zastavením dodávok ruského plynu.", "Finálne riešenie plynovej krízy prinieslo rokovanie Tymošenkovej s Putinom a podpísanie dohody o upravených cenách za plyn. Na Slovensko začal prúdiť zemný plyn cez plynovod Bratstvo opäť 20. januára 2009.", "Tento výrok hodnotíme ako zavádzanie. Rokovanie Roberta Fica v Moskve síce prebehlo, ale neprispelo k obnoveniu dodávok ruského plynu na Slovensko. Prvé dodávky plynu po ich zastavení prišli reverzným tokom z Českej republiky, a to až po Ficovom stretnutí s vtedajším českým predsedom vlády, Mirkom Topolánkom 16. januára 2009.", "Česko spustilo tok plynu 18. januára 2009, čo bolo o dva dni skôr než Rusko obnovilo dodávky plynu cez Ukrajinu. Vytváraním kauzality medzi Ficovou návštevou v Moskve a obnovením dodávok plynu na Slovensko sa Kamenický dopúšťa zavádzania."], "analysis_date": "2022-09-28", "analysis_sources": {"text": ["obvinili", "zastavil", "ovplyvnil", ".pdf", "vyjednať", "výroku", "odmietla", "rokovanie", "pdf.", "pritekal", "pdf.", "zastavením", "rokovanie", "obnovilo"], "url": ["https://index.sme.sk/c/4247289/predstavitel-gazpromu-tvrdi-ze-ukrajina-kradne-plyn.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/189904-putin-zastavil-plyn-slovenske-podniky-idu-v-krizovom-rezime/", "https://www.irozhlas.cz/ekonomika/zasobovani-ruskym-plynem-dramaticky-pokleslo-slovensko-vyhlasilo-stav-nouze_200901061746_kbrezovska", "https://www.spp.sk/Cds/Download/556_2009_01_27_SPP_Presskit_SVK_final_WEB", "https://index.sme.sk/c/4262838/fico-hladal-plyn-v-moskve-zatial-ho-nemozno-cakat.html", "https://demagog.sk/vyrok/48427", "https://www.trend.sk/spravy/tymosenkova-ukrajina-slovensku-nepomoze", "https://www.irozhlas.cz/ekonomika/rusky-plyn-potece-pres-cesko-opacnym-smerem_200901162320_mkopp", "https://www.spp.sk/Cds/Download/556_2009_01_27_SPP_Presskit_SVK_final_WEB", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160251-plyn-pride-z-ceska-obmedzenia-na-odber-plynu-pre-podniky-sa-rusia/", "https://www.spp.sk/Cds/Download/556_2009_01_27_SPP_Presskit_SVK_final_WEB", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160251-plyn-pride-z-ceska-obmedzenia-na-odber-plynu-pre-podniky-sa-rusia/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/227016-rusko-a-ukrajina-podpisali-dohody-o-plyne-spp-ho-do-rana-neocakava/", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusky-plyn-zacal-proudit-pres-ukrajinu-do-evropy/r~i:article:627282/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:50.848219+00:00"}
{"id": "vr27179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27179", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Keď lekárka v Nitre , po tom čo poukázala na problémy, tak jej začali robiť problémy.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdou je, že lekárka Zuzana Pechočiaková z Fakultnej nemocnice v Nitre bola v čase po tom, čo poukázala na niektoré problémy preradená, mala odobrané osobné príplatky a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré sa dajú klasifikovať ako \"problémy\". Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa nejednalo o žiadny osobný zásah a k týmto zmenám došlo z objektívnych príčin. Po tom, čo bol tento prípade medializovaný však lekárka bola vrátaná späť na oddelenie. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Od augusta 2013, kedy piati lekári Fakultnej nemocnice v Nitre poslali list, situáciu prešetruje Ministerstvo zdravotníctva. Lekári, medzi ktorými je aj Zuzana Pechočiaková, poukázali v liste na bielenie údajov v karte pacienta, na svojvoľné zníženie pracovných hodín ambulancie a zákaz endoskopického vyšetrenia detí a iné. Za bielenie údajov bola zodpovedná prednostka detskej kliniky, ktorá bola za svoje činy odvolaná . Lekárka Zuzana Pechočiaková , ktorá na bielenie údajov poukázala, bola preradená do príjmovej ambulancie a až do decembra 2013 mala zákaz práce na lôžkovom oddelení, bola vysťahovaná z lekárskej izby, mala znížené úradné hodiny a odobratie osobných príplatkov. Podľa vyšetrovania Ministerstva zdravotníctva však k šikane doktorky nedošlo. Odôvodnenia MZ na preradenie doktorky sú vysvetľované tak, že na príjmovom oddelení musí slúžiť erudovaný lekár. V prípade príplatkov MZ uviedlo \"Osobné príplatky boli odobraté všetkým lekárom, ktorí nechcú slúžiť ústavné pohotovostné služby. Ak sa pani doktorka a rovnako aj jej kolegovia rozhodnú opäť zapisovať do služieb, bude im príplatok vrátený.\" Skrátenie pracovného času malo byť v dôsledku rastu efektívnosti ordinácie. Pracovné zaradenie spolu s ospravedlnením ministerky zdravotníctva, riaditeľom nemocnice a vedením kliniky malo byť prinavrátené v decembri 2013. Ako uviedla sama doktorka, \"Na oddelenie ma vrátili minulý týždeň 9. decembra, až keď zo strany médií prišiel dotaz, či som už späť.\" Doktorke boli udelené viaceré ceny ako Cena Dávida alebo Rád Ďurka Langsfelda . Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že lekárka Zuzana Pechočiaková z Fakultnej nemocnice v Nitre bola v čase po tom, čo poukázala na niektoré problémy preradená, mala odobrané osobné príplatky a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré sa dajú klasifikovať ako \"problémy\". Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sa nejednalo o žiadny osobný zásah a k týmto zmenám došlo z objektívnych príčin. Po tom, čo bol tento prípade medializovaný však lekárka bola vrátaná späť na oddelenie. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Od augusta 2013, kedy piati lekári Fakultnej nemocnice v Nitre poslali list, situáciu prešetruje Ministerstvo zdravotníctva. Lekári, medzi ktorými je aj Zuzana Pechočiaková, poukázali v liste na bielenie údajov v karte pacienta, na svojvoľné zníženie pracovných hodín ambulancie a zákaz endoskopického vyšetrenia detí a iné. Za bielenie údajov bola zodpovedná prednostka detskej kliniky, ktorá bola za svoje činy odvolaná . Lekárka Zuzana Pechočiaková , ktorá na bielenie údajov poukázala, bola preradená do príjmovej ambulancie a až do decembra 2013 mala zákaz práce na lôžkovom oddelení, bola vysťahovaná z lekárskej izby, mala znížené úradné hodiny a odobratie osobných príplatkov. Podľa vyšetrovania Ministerstva zdravotníctva však k šikane doktorky nedošlo. Odôvodnenia MZ na preradenie doktorky sú vysvetľované tak, že na príjmovom oddelení musí slúžiť erudovaný lekár. V prípade príplatkov MZ uviedlo \"Osobné príplatky boli odobraté všetkým lekárom, ktorí nechcú slúžiť ústavné pohotovostné služby. Ak sa pani doktorka a rovnako aj jej kolegovia rozhodnú opäť zapisovať do služieb, bude im príplatok vrátený.\" Skrátenie pracovného času malo byť v dôsledku rastu efektívnosti ordinácie. Pracovné zaradenie spolu s ospravedlnením ministerky zdravotníctva, riaditeľom nemocnice a vedením kliniky malo byť prinavrátené v decembri 2013. Ako uviedla sama doktorka, \"Na oddelenie ma vrátili minulý týždeň 9. decembra, až keď zo strany médií prišiel dotaz, či som už späť.\" Doktorke boli udelené viaceré ceny ako Cena Dávida alebo Rád Ďurka Langsfelda . Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["poukázali", "odvolaná", "Zuzana Pechočiaková", "vyšetrovania", "Odôvodnenia", "príplatkov", "prinavrátené", "uviedla", "Cena Dávida", "Rád Ďurka Langsfelda"], "url": ["http://nitra.sme.sk/c/6935561/lekari-v-nitre-sefka-detskej-kliniky-bielila-kartu-a-zakazuje-vysetrenia.html", "http://nitra.dnes24.sk/prednostka-detskej-kliniky-si-odskace-bielenie-dekanka-fakulty-socialnych-vied-a-zdravotnictva-rozhodla-164990", "http://m.teraz.sk/zdravie/nitra-nemocnica-prednostka-kauza/63851-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/763851-ministerstvo-vraj-nedostatocne-preverilo-sikanovanie-lekarky/", "http://www.teraz.sk/import/loz-ziada-napravu-pre-lekarku-z-nitry/66368-clanok.html", "http://nitra.sme.sk/c/7043533/lekarku-ktora-upozornila-na-bielenie-karty-vratili-na-oddelenie.html", "http://nitra.dnes24.sk/lekarka-ktora-upozornila-na-bielenie-udajov-v-nemocnici-dostala-cenu-za-odvahu-170448", "http://www.topky.sk/cl/10/1380293/Matovicovci-ocenia-lekarku--ktora-upozornila-na-bielenie-chorobopisu-v-Nitre"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:55.553511+00:00"}
{"id": "vr28398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28398", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Fakt je ten, že vo všetkých podstatných hlasovaniach som hlasoval proti resp. inak ako hlasovala frakcia ALDE, či už išlo o Junckera ako šéfa komisie, či už o Schulza ako šéfa europarlamentu.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil výsledky hlasovania frakcie Európskych liberálov a demokratov za Európu pri voľbe predsedu Európskej komisie, ktorým sa stal Jean - Claud Juncker. Rovnako sa nám nepodarilo zistiť výsledky hlasovania tejto frakcie v rámci voľby Martina Schulza za predsedu Európskeho parlamentu. Výsledky hlasovanie žiaľ boli nedostupné . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil výsledky hlasovania frakcie Európskych liberálov a demokratov za Európu pri voľbe predsedu Európskej komisie, ktorým sa stal Jean - Claud Juncker. Rovnako sa nám nepodarilo zistiť výsledky hlasovania tejto frakcie v rámci voľby Martina Schulza za predsedu Európskeho parlamentu. Výsledky hlasovanie žiaľ boli nedostupné . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["nedostupné", "SITA", "predsedom", "TASR", "EurActiv"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/plenary/sk/votes.html?tab=votes", "http://www.alde.eu/nc/press/press-and-release-news/press-release/article/verhofstadt-votes-of-liberals-and-democrats-are-key-to-confirmation-of-juncker-43268/", "http://www.elections2014.eu/sk/news-room/content/20140714IPR52341/html/Eur%C3%B3psky-parlament-zvolil-Jean-Clauda-Junckera-za-predsedu-Eur%C3%B3pskej-komisie", "http://www.teraz.sk/zahranicie/martin-schulz-ep-predseda/90105-clanok.html", "http://www.euractiv.com/sections/eu-elections-2014/schulz-re-elected-parliament-president-time-will-be-different-303226"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:02.963649+00:00"}
{"id": "vr18230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18230", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Dom seniorov ... mesto ho nemá, ale takisto už máme pripravenú štúdiu výstavby na Jiráskovej ulici...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na Jiráskovej ulici v Prešove sa v súčasnosti nachádza denné centrum. Na portáli elektronickej verejnej správy mesta sme nenašli žiadnu zmienku o pripravovanej výstavbe na Jiráskovej ulici. Akčný plán na roky 2018-2025 v oblasti sociálnych služieb síce počíta s vybudovaním nového zariadenia opatrovateľskej služby v rokoch 2019 až 2020, avšak nešpecifikuje jeho lokalitu ( .pdf , s. 14). Denné centrum Jirásková sa menovite v pláne spomína iba v súvislosti s plánovaným budovaním a rozvojom zázemia komunitných a ambulantných sociálnych služieb ( .pdf , s. 16). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na Jiráskovej ulici v Prešove sa v súčasnosti nachádza denné centrum. Na portáli elektronickej verejnej správy mesta sme nenašli žiadnu zmienku o pripravovanej výstavbe na Jiráskovej ulici. Akčný plán na roky 2018-2025 v oblasti sociálnych služieb síce počíta s vybudovaním nového zariadenia opatrovateľskej služby v rokoch 2019 až 2020, avšak nešpecifikuje jeho lokalitu ( .pdf , s. 14). Denné centrum Jirásková sa menovite v pláne spomína iba v súvislosti s plánovaným budovaním a rozvojom zázemia komunitných a ambulantných sociálnych služieb ( .pdf , s. 16). Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["denné", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.socialnypresov.sk/seniori/denne-centra-pre-seniorov-kluby-dochodcov", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=1031998", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=1031998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:36.371887+00:00"}
{"id": "vr30643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30643", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo, keď sme boli vo vláde, sa nezvyšovali ceny plynu? No preto pán predseda, lebo cenový návrh mohol podať iba valná hromada v SPP a vo valnej hromade mal väčšinu štát. Vy ste prišli a prvé, čo ste urobili, tak ste túto právomoc zobrali valnej hromade a dali ste túto právomoc predstavenstvu SPP.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO bola legislatívne zakotvená v tzv. lex SPP, ale v zákone č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.", "analysis_paragraphs": ["Právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO bola legislatívne zakotvená v tzv. lex SPP, ale v zákone č. 429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["429/2008", "Miškov"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_429-2008_sk.pdf", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:15.820440+00:00"}
{"id": "vr15451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15451", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V obchodnom zákonníku máte napísané: podnikanie je sústavná činnosť, vedená vo vlastnom mene, za účelom dosiahnutia zisku.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Citovaný článok Obchodného zákonníka (.pdf) hovorí: “ Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. ” Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Ako odsek 2 Obchodného zákonníka uvádza, “ Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. ” Igor Matovič sa v kauze o nezlučitelnosti funkcii a svojej nepozastavenej živnosti obhajuje tým, že má iba aktívne živnostenské oprávnenie, no podnikateľskú činnosť v skutočnosti nevykonáva. Obchodný zákonník však nešpecifikuje rozdiel medzi aktívnym podnikaním a vlastnením podnikateľského listu bez reálnej činnosti. Matovič dostal kvôli nepozastavenej funkcii v 2013 pokutu vo výške šiestich mesačných platov a hrozí, že pre opakujúci sa prípad príde o poslanecký mandát.", "analysis_paragraphs": ["Citovaný článok Obchodného zákonníka (.pdf) hovorí: “ Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. ” Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý. Ako odsek 2 Obchodného zákonníka uvádza, “ Podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. ” Igor Matovič sa v kauze o nezlučitelnosti funkcii a svojej nepozastavenej živnosti obhajuje tým, že má iba aktívne živnostenské oprávnenie, no podnikateľskú činnosť v skutočnosti nevykonáva. Obchodný zákonník však nešpecifikuje rozdiel medzi aktívnym podnikaním a vlastnením podnikateľského listu bez reálnej činnosti. Matovič dostal kvôli nepozastavenej funkcii v 2013 pokutu vo výške šiestich mesačných platov a hrozí, že pre opakujúci sa prípad príde o poslanecký mandát."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Obchodného zákonníka", "aktívne", "pokutu"], "url": ["http://www.szk.sk/content/szk/_files/legislativa/513_1991_zz_20160318.pdf", "https://dennikn.sk/565932/matovic-mame-podlomene-kolena-este-dve-tri-rany-a-fico-nas-zlozi/", "http://www.aktuality.sk/clanok/377642/matovic-poziadal-o-pozastavenie-zivnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:19.121192+00:00"}
{"id": "vr35778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35778", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Predovšetkým vy ste boli osobne prítomný na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, keď som ja odovzdávala rezort pani ministerke Tomanovej. Kompletne s agendou za vašej prítomnosti, takže nerozprávajme, že kto kde koho čakal. Slušnosť bola aj v tom čase. Ja som odmietla v noci opúšťať ministerstvo tak, ako to museli urobiť ostatný. To je prvá poznámka, aby sme si hovorili pravdu.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobne ako pri Ficovi a upratovačke, nevieme, kto pri odovzdávaní rezortu bol.", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako pri Ficovi a upratovačke, nevieme, kto pri odovzdávaní rezortu bol."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:10.057160+00:00"}
{"id": "vr32626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32626", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Pretože v tom materiály (o unitárnom systéme, pozn.) sa nič nehovorí o skracovaní čakacích lehôt, nič sa nehovorí o nižších doplatkoch.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V. Novotný hovorí pravdu. V Projekte zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia sa nespomínajú nižšie doplatky a ani skracovanie čakacích lehôt. V Projekte zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR sa nespomína skracovanie čakacích lehôt. V prípade doplatkov sa spomína len fakt, že Slovensko má vysoký podiel súkromných zdrojov, ktoré vstupujú do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov). Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR, s. 15: \"Z tohto dôvodu je priestor na rozšírenie individuálneho zdravotného poistenia možný len za súčasného výrazného zníženia iných súkromných zdrojov, vstupujúcich do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov).\" Podobne o nižších doplatkoch a skracovaní čakacích lehôt nehovorí ani dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR , ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V. Novotný hovorí pravdu. V Projekte zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia sa nespomínajú nižšie doplatky a ani skracovanie čakacích lehôt. V Projekte zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR sa nespomína skracovanie čakacích lehôt. V prípade doplatkov sa spomína len fakt, že Slovensko má vysoký podiel súkromných zdrojov, ktoré vstupujú do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov). Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v SR, s. 15: \"Z tohto dôvodu je priestor na rozšírenie individuálneho zdravotného poistenia možný len za súčasného výrazného zníženia iných súkromných zdrojov, vstupujúcich do zdravotníctva (najmä doplatkov a poplatkov).\" Podobne o nižších doplatkoch a skracovaní čakacích lehôt nehovorí ani dokument Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR , ktorý je súčasťou návrhu na zavedenie unitárneho systému verejného zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Projekte", "Východiská zavedenia unitárneho systému verejného zdravotníctva v SR"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149365?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:04.179013+00:00"}
{"id": "vr17734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17734", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...môžeme dneska deklarovať, že zo 79 klientských pracovísk máme otvorených 55 klientskych pracovísk, ďalších 10 klientských pracovísk je v rekonštrukcii, to sme avizovali.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčastnosti je v prevádzke 55 klientských pracovísk, ktorých otváranie je súčasťou reformy štátnej správy ESO. Cieľom je zvýšenie ich počtu na 79. Správu o 10 klientských pracoviskách v rekonštrukcii priniesla Denisa Saková 1. mája 2018. \"... Zhruba ďalších desať klientskych pracovísk je momentálne vo výstavbe, pretože tie klientske pracoviská sú umiestnené v budovách, ktoré si vyžiadali rozsiahle stavebné úpravy (...) Tie budú otvorené v priebehu tohto a budúceho roka ,\" povedala ministerka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Budovanie nových centier stanovilo ministerstvo vnútra za svoju prioritu na rok 2018. Sprevádzkovanie klientských centier bolo pritom naplánované už na roky 2014 a 2015. Príliš pomalé napĺňanie reformy ESO v súvislosti s klientskými centrami rezortu vnútra vytklo v priebehu rokov viacero médií ( HN , Sme ). Klientske centrá sú moderné pracoviská pre kontakt občana so štátnou správou, kde si občan vybaví agendu integrovanej štátnej správy na jednej adrese v rámci mesta a okresu. V roku 2013 ministerstvo vnútra uviedlo, že ich cieľom je, aby v roku 2015 bolo zriadených 89 klientskych centier. Od tohto cieľa sa neskôr upustilo a počítalo sa len so 79 klientskymi centrami. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčastnosti je v prevádzke 55 klientských pracovísk, ktorých otváranie je súčasťou reformy štátnej správy ESO. Cieľom je zvýšenie ich počtu na 79. Správu o 10 klientských pracoviskách v rekonštrukcii priniesla Denisa Saková 1. mája 2018. \"... Zhruba ďalších desať klientskych pracovísk je momentálne vo výstavbe, pretože tie klientske pracoviská sú umiestnené v budovách, ktoré si vyžiadali rozsiahle stavebné úpravy (...) Tie budú otvorené v priebehu tohto a budúceho roka ,\" povedala ministerka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Budovanie nových centier stanovilo ministerstvo vnútra za svoju prioritu na rok 2018. Sprevádzkovanie klientských centier bolo pritom naplánované už na roky 2014 a 2015. Príliš pomalé napĺňanie reformy ESO v súvislosti s klientskými centrami rezortu vnútra vytklo v priebehu rokov viacero médií ( HN , Sme ). Klientske centrá sú moderné pracoviská pre kontakt občana so štátnou správou, kde si občan vybaví agendu integrovanej štátnej správy na jednej adrese v rámci mesta a okresu. V roku 2013 ministerstvo vnútra uviedlo, že ich cieľom je, aby v roku 2015 bolo zriadených 89 klientskych centier. Od tohto cieľa sa neskôr upustilo a počítalo sa len so 79 klientskymi centrami. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["55", "rekonštrukcii", "prioritu", "naplánované", "HN", "Sme", "Klientske", "89"], "url": ["https://sluby.sme.sk/slub/199/siet-klientskych-pracovisk", "https://www.aktuality.sk/clanok/585728/ministerka-sakova-slubuje-10-novych-klientskych-pracovisk/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x...B.", "https://slovensko.hnonline.sk/1669427-kalinak-s-klientskymi-centrami-zaostava", "https://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://slovensko.hnonline.sk/1669427-kalinak-s-klientskymi-centrami-zaostava", "https://sluby.sme.sk/slub/199/siet-klientskych-pracovisk", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=klientske-centra-statnej-spravy-ma-uz-aj-poprad-a-zilina", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=reforma-verejnej-spravy-temou-hn-clubu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:13.217801+00:00"}
{"id": "vr28519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28519", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Choma sa ospravedlnil že zavádzal (podal nepresné informácie o kúpe lúky, pozn.). V médiách hovoril o nejakom biznise (kúpa lúky, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Choma pri prerokovaní schválenia kúpy pozemku na Solinkách tvrdil poslancom, že tento pozemok v minulosti za podobnú cenu mesto predalo. Nakoniec sa však ukázalo, že mesto pozemok na Solinkách nikdy nevlastnilo. Následne sa za sprostredkovanie mylnej informácie ospravedlnil aj Igor Choma. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Choma návrh predniesol s tým, že pozemok sa kúpou vráti mestu späť za takú cenu, za akú ju predtým odpredali. Pozemok však mestu nikdy nepatril, a Choma sa ospravedlnil s tým, že mal chybné informácie. Pozemok sa bude splácať až do roku 2019, navyše podľa niektorých informácií sa mohol kúpiť aj oveľa lacnejšie. Mesto zatiaľ nemá pre pozemok investičný zámer, a podľa Barčíka ide len o predvolebný kšeft. ŽilinaDnes.sk , 29. október 2014: \" Mestské zastupiteľstvo schválilo kúpu pozemku na Solinkách s rozlohou takmer 45 000 metrov štvorcových. Za odkúpenie pozemku hlasovalo 21 z prítomných 22 poslancov , ktorých presvedčilo aj ubezpečenie Igora Chomu, že mesto pozemok v minulosti predalo za podobnú cenu. Teraz sa ukázalo, že to nie je pravda. Návrh predniesol poslancom primátor Igor Choma: „Som toho názoru, že by sme mali ísť do investície a kúpiť tento pozemok späť za zhruba približne takú cenu, ako sme to odpredali. Tam je naozaj veľmi malý rozdiel, ak sa dobre pamätám,\" povedal poslancom na zasadnutí. Opozičný kandidát vo voľbách na primátora Martin Barčík zverejnil na tlačovej konferencii informáciu, že mesto pozemok nikdy nevlastnilo : „Doteraz zistené informácie nasvedčujú, že uvedený pozemok Mesto Žilina nikdy nevlastnilo,“ píše sa v tlačovej správe ku tejto téme. Dnes ale v udalostiach nastal zvrat. Denník Nový Čas zverejnil vyjadrenie primátora Igora Chomu, ktorý priznáva, že mesto pozemok nikdy nevlastnilo. „Mal som mylné informácie, poslancom sa ospravedlňujem, bol to omyl,“ vyjadril sa pre Nový Čas Choma .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Choma pri prerokovaní schválenia kúpy pozemku na Solinkách tvrdil poslancom, že tento pozemok v minulosti za podobnú cenu mesto predalo. Nakoniec sa však ukázalo, že mesto pozemok na Solinkách nikdy nevlastnilo. Následne sa za sprostredkovanie mylnej informácie ospravedlnil aj Igor Choma. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Choma návrh predniesol s tým, že pozemok sa kúpou vráti mestu späť za takú cenu, za akú ju predtým odpredali. Pozemok však mestu nikdy nepatril, a Choma sa ospravedlnil s tým, že mal chybné informácie. Pozemok sa bude splácať až do roku 2019, navyše podľa niektorých informácií sa mohol kúpiť aj oveľa lacnejšie. Mesto zatiaľ nemá pre pozemok investičný zámer, a podľa Barčíka ide len o predvolebný kšeft. ŽilinaDnes.sk , 29. október 2014: \" Mestské zastupiteľstvo schválilo kúpu pozemku na Solinkách s rozlohou takmer 45 000 metrov štvorcových. Za odkúpenie pozemku hlasovalo 21 z prítomných 22 poslancov , ktorých presvedčilo aj ubezpečenie Igora Chomu, že mesto pozemok v minulosti predalo za podobnú cenu. Teraz sa ukázalo, že to nie je pravda. Návrh predniesol poslancom primátor Igor Choma: „Som toho názoru, že by sme mali ísť do investície a kúpiť tento pozemok späť za zhruba približne takú cenu, ako sme to odpredali. Tam je naozaj veľmi malý rozdiel, ak sa dobre pamätám,\" povedal poslancom na zasadnutí. Opozičný kandidát vo voľbách na primátora Martin Barčík zverejnil na tlačovej konferencii informáciu, že mesto pozemok nikdy nevlastnilo : „Doteraz zistené informácie nasvedčujú, že uvedený pozemok Mesto Žilina nikdy nevlastnilo,“ píše sa v tlačovej správe ku tejto téme. Dnes ale v udalostiach nastal zvrat. Denník Nový Čas zverejnil vyjadrenie primátora Igora Chomu, ktorý priznáva, že mesto pozemok nikdy nevlastnilo. „Mal som mylné informácie, poslancom sa ospravedlňujem, bol to omyl,“ vyjadril sa pre Nový Čas Choma .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["Choma", "Pozemok", "informácií", "pozemok", "ŽilinaDnes.sk"], "url": ["http://vas.cas.sk/clanok/10607/primator-ich-presviedcal-aby-hlasovali-potom-priznal-chybu-zilina-kupila-luku-za-2-5-mil.html/", "http://www.zilinak.sk/prispevky/833/mesto-zilina-kupilo-pozemok-na-solinkach-za-2-500-000-eur", "http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/kupa-zadlzenej-zilinskej-radnice-naco-je-mestu-luka-za-25-miliona.html", "https://www.youtube.com/watch?v=O1mT53zjMVE", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/choma-zavadzal-pri-kupe-pozemku-na-solinkach-mesto-pozemok-nikdy-nevlastnilo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:00.270069+00:00"}
{"id": "vr37909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37909", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme iniciovali, podporovali vyjadrenia, deklarácie, postoje parlamentu napr. v témach odsunu Karpatských Nemcov alebo krívd, ktoré boli spáchané na židovskom obyvateľstve. Napr. pri téme genocídy Arménov v roku 2009, pri téme umiestňovania krížov vo verejných budovách alebo priestranstvách.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Mikloško za KDH inicioval počas rozpravy o návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou prijať uznesenie , v ktorom by NR SR uznala genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši. O návrhu sa nehlasovalo. V 2009 NR SR prijala vyhlásenie (.rtf) Národnej rady Slovenskej republiky o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a vo verejných inštitúciách v súlade s kultúrnou tradíciou krajiny . Za hlasoval celý poslanecký klub KDH. Vyhlásenia NR SR k deportáciám Židov zo Slovenska a k odsunu slovenských Nemcov pochádzajú z rokov 1990 resp. 1991. Ako hlasovalo KDH pri týchto dvoch vyhláseniach nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["František Mikloško za KDH inicioval počas rozpravy o návrhu stanoviska Slovenskej republiky k začatiu prístupových rokovaní Európskej únie s Tureckou republikou prijať uznesenie , v ktorom by NR SR uznala genocídu Arménov v roku 1915, pri ktorej zahynuli státisíce Arménov žijúcich v Osmanskej ríši. O návrhu sa nehlasovalo. V 2009 NR SR prijala vyhlásenie (.rtf) Národnej rady Slovenskej republiky o umiestňovaní náboženských symbolov v školách a vo verejných inštitúciách v súlade s kultúrnou tradíciou krajiny . Za hlasoval celý poslanecký klub KDH. Vyhlásenia NR SR k deportáciám Židov zo Slovenska a k odsunu slovenských Nemcov pochádzajú z rokov 1990 resp. 1991. Ako hlasovalo KDH pri týchto dvoch vyhláseniach nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie", "vyhlásenie", "hlasoval", "Vyhlásenia NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=3484", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_nabozenske-symboly.rtf", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26186", "http://www.nrsr.sk/?sid=nrsr/dokumenty/vyhlasenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:58.562190+00:00"}
{"id": "vr29392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29392", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Jedna firma (Railway Casted Components v Prakovciach, pozn.) ide o 200 ľudí a tá firma urobila zásadnú obchodnú chybu, že 100% svojej výroby viazala na ruský trh.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Firma Railway Casted Components sídliaca v Prakovciach podľa dostupných mediálnych informácií plánuje prepustiť 200 zamestnancov. Fakt, že 100 % výroby je viazaný na Rusko sa nedá presne overiť. Denník N , Pravda , Korzár a aj vyjadrenie firmy tvrdia, že ide o výraznú väčšinu ich produkcie. Keďže všetky dostupné zdroje hovoria o tom, že len väčšina obchodu spoločnosti prebiehala s Ruskom, nie všetok, no nepodarilo sa nám nájsť zmienku o iných odberateľoch, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Firma Railway Casted Components sídliaca v Prakovciach podľa dostupných mediálnych informácií plánuje prepustiť 200 zamestnancov. Fakt, že 100 % výroby je viazaný na Rusko sa nedá presne overiť. Denník N , Pravda , Korzár a aj vyjadrenie firmy tvrdia, že ide o výraznú väčšinu ich produkcie. Keďže všetky dostupné zdroje hovoria o tom, že len väčšina obchodu spoločnosti prebiehala s Ruskom, nie všetok, no nepodarilo sa nám nájsť zmienku o iných odberateľoch, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["200 zamestnancov.", "Denník N", "Pravda", "Korzár", "vyhlásenia", "komponentov pre podvozky železničných vagónov", "vyjadrenia"], "url": ["http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/7704768/spolocnost-rcc-v-prakovciach-prepusti-dvesto-zamestnancov.html", "https://dennikn.sk/59655/prakovska-zlievaren-dostali-miliony-aby-zamestnala-ludi-teraz-im-vyplatili-casat-decembrovych-vyplat/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/345508-protiruske-sankcie-poznacili-prakovce/", "http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6997850/v-prakovciach-zacali-vyrabat-komponenty-pre-zeleznice.html", "http://www.tasr.sk/ots/ots-oficialne-stanovisko-spolocnosti/19619-clanok.html", "http://www.rccomponents.sk/Produkty-RCC.html", "http://www.tasr.sk/ots/ots-oficialne-stanovisko-spolocnosti/19619-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:37.001519+00:00"}
{"id": "vr38870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38870", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Pretože napríklad superhrubá mzda je nekompatibilná, čo v Českej republike znamenalo, že ľudia mali veľké daňové nedoplatky, ak pracovali v zahraničí, tie nedoplatky mali doma.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza napríklad denník Pravda , alebo komentátor českého ekonomického portálu E15 David Klimeš , v súvislosti so superhrubou mzdou v ČR sa zmieňuje niekoľko problémov: - neprehladnosť systému: pre zamestnanca je pomerne obtiažne pochopiť logiku zdaňovania svojej mzdy keďže \"zamestnanci platia daň aj z odvodov, ktoré za nich platí zamestnávateľ. V skutočnosti tak platia dane aj z toho, čo nezarobia.\" - (ne)zjednodušenie systému: koncept superhrubej mzdy mal preniesť platbu odvodov v plnej miere na plecia zamestnancov. Nestalo sa tak, naďalej časť mzdy platí zamestnávateľ a časť zamestnanec. Zvýšil sa iba základ výmeru daní o \"zamestnávateľské\" odvody - regresívna daň: najväčšou výhradou voči českej verzii superhrubej mzdy je faktická regresívnosť daňového systému, keď v dôsledku maximálneho vymeriavacieho základu platili zamestnanci s nadštandardným príjmom percentuálne nižšie dane ako nízkopríjmový zamestnanci. Problémy v súvislosti s daňovými nedoplatkami pri práci v zahraničí sa nám nepodarilo nájsť, čo však neznamená, že neexistujú.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza napríklad denník Pravda , alebo komentátor českého ekonomického portálu E15 David Klimeš , v súvislosti so superhrubou mzdou v ČR sa zmieňuje niekoľko problémov: - neprehladnosť systému: pre zamestnanca je pomerne obtiažne pochopiť logiku zdaňovania svojej mzdy keďže \"zamestnanci platia daň aj z odvodov, ktoré za nich platí zamestnávateľ. V skutočnosti tak platia dane aj z toho, čo nezarobia.\" - (ne)zjednodušenie systému: koncept superhrubej mzdy mal preniesť platbu odvodov v plnej miere na plecia zamestnancov. Nestalo sa tak, naďalej časť mzdy platí zamestnávateľ a časť zamestnanec. Zvýšil sa iba základ výmeru daní o \"zamestnávateľské\" odvody - regresívna daň: najväčšou výhradou voči českej verzii superhrubej mzdy je faktická regresívnosť daňového systému, keď v dôsledku maximálneho vymeriavacieho základu platili zamestnanci s nadštandardným príjmom percentuálne nižšie dane ako nízkopríjmový zamestnanci. Problémy v súvislosti s daňovými nedoplatkami pri práci v zahraničí sa nám nepodarilo nájsť, čo však neznamená, že neexistujú."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "E15 David Klimeš"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/cesi-chcu-superhrubu-mzdu-zrusit-dqy-/sk-przam.asp?c=A110303_063847_sk-przam_p01", "http://zpravy.e15.cz/nazory/komentare/david-klimes-superhruba-mzda-na-inom-principe-695186"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:18.915215+00:00"}
{"id": "vr15288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15288", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "....  a zrazu zistíme, že pánovi Suchánkovi zrazu bola odobratá biela vrana..", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ocenenie Biela vrana Alanovi Suchánkovi nebola odobratá, Sucháneh ho sám vrátil. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Alan Suchánek (OĽaNO) ocenenie vrátil po tom, ako členovia Rady Bielej vrany odstúpili . Rada však oznámila, že Alanovi Suchánkovi ocenenie neodoberie. Členovia rady odstúpili zo svojich funkcií ako reakciu na to, že pri rozhodovaní o udelení ocenenia nepreverili informácie o prvom tendri, v ktorom mal Suchánek údajne zvýhodňovať firmu Siemens. Ak by tak urobili, rozhodnutie by Suchánekovi neudelili, priznali. Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu, udeľuje sa od roku 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ocenenie Biela vrana Alanovi Suchánkovi nebola odobratá, Sucháneh ho sám vrátil. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Alan Suchánek (OĽaNO) ocenenie vrátil po tom, ako členovia Rady Bielej vrany odstúpili . Rada však oznámila, že Alanovi Suchánkovi ocenenie neodoberie. Členovia rady odstúpili zo svojich funkcií ako reakciu na to, že pri rozhodovaní o udelení ocenenia nepreverili informácie o prvom tendri, v ktorom mal Suchánek údajne zvýhodňovať firmu Siemens. Ak by tak urobili, rozhodnutie by Suchánekovi neudelili, priznali. Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu, udeľuje sa od roku 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["vrátil", "odstúpili"], "url": ["https://dennikn.sk/485390/suchanek-sa-ocenenia-biela-vrana-vzdal-rada-ceny-odstupila/", "https://hnonline.sk/slovensko/678968-suchanek-nepride-o-ocenenie-biela-vrana-clenovia-rady-vsak-odstupili"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:46.426270+00:00"}
{"id": "vr16009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16009", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Veď aj pán Mazák bol v tom čase (vydanie Mečiarových amnestií, pozn.) niekde na Ústavnom súde.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Mazák , od roku 2006 pôsobiaci ako generálny advokát na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu, pôsobil v čase Mečiarových amnestií (vydané v roku 1998) vo funkcii poradcu Ústavného súdu Slovenskej repubiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Mazák , od roku 2006 pôsobiaci ako generálny advokát na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu, pôsobil v čase Mečiarových amnestií (vydané v roku 1998) vo funkcii poradcu Ústavného súdu Slovenskej repubiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Ján Mazák"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/-/jan-mazak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:47.002364+00:00"}
{"id": "vr18182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18182", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Integrovaný dopravný systém spravujú mesto a kraj spoločne", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Integrovaný dopravný systém spravujú samosprávy mesto a kraj spoločne. Dohodu o spolupráci samospráv pri realizácii integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy podpísali 19. januára 2009 vtedajší predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a vtedajší primátor Mesta Košice František Knapík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Integrovaný dopravný systém spravujú samosprávy mesto a kraj spoločne. Dohodu o spolupráci samospráv pri realizácii integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy podpísali 19. januára 2009 vtedajší predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a vtedajší primátor Mesta Košice František Knapík. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Dohodu"], "url": ["http://www.kosice.sk/article.php?id=4772&name="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:43.138049+00:00"}
{"id": "vr17807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17807", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Momentálne nám, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, hrozí v 67 roku dlh 131,6% HDP.", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z apríla 2018 „ dlh na konci roku 2067 dosiahne za predpokladu nezmenených politík 131,6 % HDP. \" (. pdf s. 22) Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej konferencii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 26. apríla informovala jej členka Anetta Čaplánová, že pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044. \"Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 percenta HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040,...poznamenala Čaplánová. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 percentuálneho bodu,\" uviedla. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií z apríla 2018 „ dlh na konci roku 2067 dosiahne za predpokladu nezmenených politík 131,6 % HDP. \" (. pdf s. 22) Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovej konferencii Rady pre rozpočtovú zodpovednosť z 26. apríla informovala jej členka Anetta Čaplánová, že pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044. \"Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 percenta HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040,...poznamenala Čaplánová. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 percentuálneho bodu,\" uviedla. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "informovala"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2018_final.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1735426-dlhodoba-udrzatelnost-verenych-financii-sa-vlani-zhorsila"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:53.484237+00:00"}
{"id": "vr38819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38819", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Na druhej strane naozaj amnestie sa stali súčasťou slovenského právneho poriadku, sú publikované v zbierke zákonov, sú súčasťou všeobecne záväzných predpisov, kto jediný ich môže meniť alebo rušiť, je Národná rada Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda je, že amnestie sú súčasťou Zbierky zákonov č. 90/2001 (pdf.) (Ústavný zákon). Tiež súčasťou Trestného poriadku č. 120/2001 Z.z. Rozhodnutie Vladimíra Mečiara z 3. marca 1998 o amnestii. Rozhodnutie Vladimíra Mečiara zo 7. júla 1998 o amnestii. Či ich môže NR SR rušiť alebo nie, je skôr názorom P. Hrušovského ako faktom. Potvrdzuje to niekoľkoročná debata či ich možno alebo nemožno rušiť. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravda je, že amnestie sú súčasťou Zbierky zákonov č. 90/2001 (pdf.) (Ústavný zákon). Tiež súčasťou Trestného poriadku č. 120/2001 Z.z. Rozhodnutie Vladimíra Mečiara z 3. marca 1998 o amnestii. Rozhodnutie Vladimíra Mečiara zo 7. júla 1998 o amnestii. Či ich môže NR SR rušiť alebo nie, je skôr názorom P. Hrušovského ako faktom. Potvrdzuje to niekoľkoročná debata či ich možno alebo nemožno rušiť. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["č. 90/2001", "č. 120/2001", "Rozhodnutie", "Rozhodnutie"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15667&FileName=01-z090&Rocnik=2001", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15697&FileName=01-z120&Rocnik=2001", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14310&FileName=98-z055&Rocnik=1998", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14477&FileName=98-z214&Rocnik=1998"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:29.449852+00:00"}
{"id": "46502", "numeric_id": 46502, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46502", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...tak zároveň necháme voľný priebeh na hraniciach, aby naši ľudia kľudne mohli navštevovať či Rakúsko, či Čechy a nie sú testovaní pri návrate na Slovensko (na hraniciach, pozn.).", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúsko sa od 1. októbra nachádza na zozname menej rizikových krajín. Po návrate odtiaľ nie je potrebná domáca karanténa či predloženie negatívneho testu na covid-19. Česko patrí od 18. septembra medzi rizikové krajiny. Po návrate na Slovensko musí každý okrem pendlerov, študentov, zdravotníkov, výskumníkov, sociálnych pracovníkov a ďalších výnimiek absolvovať domácu karanténu alebo predložiť negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín. Prechod cez hranice je však bez systematických kontrol. Štát sa spolieha na zodpovednosť občanov. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko sa od 1. októbra nachádza na zozname menej rizikových krajín. Po návrate odtiaľ nie je potrebná domáca karanténa či predloženie negatívneho testu na covid-19. Česko patrí od 18. septembra medzi rizikové krajiny. Po návrate na Slovensko musí každý okrem pendlerov, študentov, zdravotníkov, výskumníkov, sociálnych pracovníkov a ďalších výnimiek absolvovať domácu karanténu alebo predložiť negatívny PCR test nie starší ako 72 hodín. Prechod cez hranice je však bez systematických kontrol. Štát sa spolieha na zodpovednosť občanov. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zozname", "návrate"], "url": ["https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/obmedzenia-na-hraniciach", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-17-09-2020-cr-cestovanie-opatrenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:58.134765+00:00"}
{"id": "vr26415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26415", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som najskôr roky pracoval ako manažér, vytvorili sme rodinný podnik, ktorý zamestnal tisíce ľudí a mal viac ako milión klientov, takže mám veľké skúsenosti z oblasti ekonomiky ... spolu so svojim priateľom sme založili neziskovú organizáciu Dobrý anjel ...", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Andrej Kiska uvádza správne väčšinu faktov ohľadom svojich skúsenosti. Nie sme však schopní z neutrálnych údajov overiť počet klientov a počet zamestnancov jeho firiem. Kým o počte zamestnancov sme našli zmienku iba na jeho osobnej stránke, počet klientov uvádzajú rozličné média v súvislosti s predajom, avšak tie uvádzajú, koľko klientov získala VÚB a nie koľko klientov spoločnosti v minulosti mali. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný. Životopis Andreja Kisku na stránke dobryanjel.sk uvádza okrem iného: \" V roku 1996 založil splátkové spoločnosti Triangel a Quatro, ktoré v nasledujúcich rokoch spolu s bratom aj viedol. Po ich predaji v roku 2005 sa rozhodol svoje manažérske schopnosti a časť peňazí získaných z predaja venovať na charitatívnu činnosť .\" Životopis na stránke databazeknih.cz uvádza: \" Spolu s priateľom založil v roku 2006 neziskovú organizáciu Dobrý Anjel. \" Jeho spoločnosť Triange-Quatro odkúpila v roku 2004 VÚB, pri čom podľa Trendu získala 400 tisíc klientov. V inom článku Trend uvádza, že VÚB získali \" skupinu rodinných firiem TatraCredit, Quatro, Q-Car, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty, ktorú Andrej Kiska založil spolu s bratom Jaroslavom a bratrancom Bystríkom .\" Trend potvrdil rovnaké číslo aj o dva roky, spolu so sumou, ktorú VÚB zaplatila pri predaji, podľa konsolidovanej účtovnej uzávierky. Rovnakú informáciu o 400 tisícoch klientoch prináša aj portál banky.sk , ktorý cituje hovorkyňu VÚB. Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska uvádza správne väčšinu faktov ohľadom svojich skúsenosti. Nie sme však schopní z neutrálnych údajov overiť počet klientov a počet zamestnancov jeho firiem. Kým o počte zamestnancov sme našli zmienku iba na jeho osobnej stránke, počet klientov uvádzajú rozličné média v súvislosti s predajom, avšak tie uvádzajú, koľko klientov získala VÚB a nie koľko klientov spoločnosti v minulosti mali. Výrok preto označujeme ako neoveriteľný. Životopis Andreja Kisku na stránke dobryanjel.sk uvádza okrem iného: \" V roku 1996 založil splátkové spoločnosti Triangel a Quatro, ktoré v nasledujúcich rokoch spolu s bratom aj viedol. Po ich predaji v roku 2005 sa rozhodol svoje manažérske schopnosti a časť peňazí získaných z predaja venovať na charitatívnu činnosť .\" Životopis na stránke databazeknih.cz uvádza: \" Spolu s priateľom založil v roku 2006 neziskovú organizáciu Dobrý Anjel. \" Jeho spoločnosť Triange-Quatro odkúpila v roku 2004 VÚB, pri čom podľa Trendu získala 400 tisíc klientov. V inom článku Trend uvádza, že VÚB získali \" skupinu rodinných firiem TatraCredit, Quatro, Q-Car, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty, ktorú Andrej Kiska založil spolu s bratom Jaroslavom a bratrancom Bystríkom .\" Trend potvrdil rovnaké číslo aj o dva roky, spolu so sumou, ktorú VÚB zaplatila pri predaji, podľa konsolidovanej účtovnej uzávierky. Rovnakú informáciu o 400 tisícoch klientoch prináša aj portál banky.sk , ktorý cituje hovorkyňu VÚB. Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska na svojej webovej stránke. Na rovnakej stránke hovorí o tom, že jeho spoločnosti poskytli služby viac ako miliónu ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["dobryanjel.sk", "databazeknih.cz", "Trendu", "Trend", "Trend", "banky.sk", "webovej"], "url": ["http://www.dobryanjel.sk/zakladatelia/", "http://www.databazeknih.cz/zivotopis/andrej-kiska-23188", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/prekvapenie-na-koniec-roka-vub-kupila-triangel-quatro.html", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/andrej-kiska-nepredavali-sme-pozicky-ale-emocie.html", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vub-za-triangel-quatro-zaplati-17-miliardy-korun.html", "http://banky.sk/11830-sk/vub-banka-odkupila-pat-financnych-spolocnosti.php", "http://andrejkiska.sk/index.php/moj-pribeh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:07.554046+00:00"}
{"id": "vr15698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15698", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Z ekonomického hľadiska vláda svojou prorastovou hospodárskou politikou prispeje k vytvoreniu ďalších 100 000 pracovných miest a k zníženiu nezamestnanosti pod 10%.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 10 % (na 9,89 %) už v marci 2016, o čom Úrad práce informoval 20. apríla, čiže ešte pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády čo bolo predmetom kritiky niektorých médií . Vytvorenie 100 tisíc pracovných miest je dlhodobejším cieľom avšak aj v tejto oblasti už vláda urobila prvé kroky. Prognóza (.pdf) NBS naznačovala, že v roku 2016 malo byť vytvorených zhruba 21 tisíc nových pracovných miest. Tento odhad bol napokon prekonaný, keďže od apríla, kedy nastúpila nová vláda do konca decembra ubudlo z evidencie o niečo viac ako 24 tisíc nezamestnaných. Medziročne ide o pokles takmer 50 tisíc. Robert Fico na konci decembra pritom hovoril o 63 500 nových miestach. Toto tvrdenie je s veľkou pravdepodobnosťou prehnané, ale nové pracovné miesta potvrdzuje aj bulletin ( .pdf, s.8) NBS. Sľub považujeme za čiastočne splnený. Podľa NBS nové pracovné miesta vznikali hlavne v určitých odvetviach priemyslu a v službách. Nosnými odvetviami vo vzniku pracovných miest v oblasti priemyslu boli hlavne automobilový a kovospracujúci priemysel a taktiež oblasť výroby z gumy a plastu. V službách dynamicky rástla IT, komunikácie, doprava, ubytovanie a stravovanie. O pracovných miestach hovoril začiatkom januára aj minister hospodárstva Peter Žiga. Údaje zo SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) podľa Žigu uvádzajú, že Slovensko v roku 2016 pritiahlo 29 investičných projektov, vďaka čomu vzniklo 7 500 pracovných miest. Je pravdou, že v roku 2016 ohlásilo záujem o investíciu na Slovensku niekoľko zahraničných spoločností, ale zároveň nutné dodať, že podľa spoločnosti CEEC Research bol celkový objem investícií za rok 2016 najnižší za posledné štyri roky. Na budúci rok má podľa ministra vláda rozpracovaných 66 projektov v objeme 1,8 miliardy eur s možnosťou vytvoriť 24 tisíc nových pracovných miest. Vláda taktiež plánuje do júla pripraviť balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže. Konkrétny plán vytvorenia 100 tisíc pracovných miest sa nám z verejných zdrojov získať nepodarilo, vláda ale presadzuje pomoc niektorým regiónom cez akčné plány rozvoja, v ktorých je zahrnutá aj tvorba pracovných miest. Ide o menej rozvinuté regióny. Vláda Roberta Fica čelí v otázke zamestnanosti a tvorbe pracovných miest dlhodobej kritike zo strany opozície, ktorá tvrdí, že často ide nie o skutočnú tvorbu pracovných miest, ale iba o vyradenie ľudí z evidencie Úradu práce a tým pádom o umelé znižovanie nezamestnanosti. V štatistikách tzv. evidovanej nezamestnanosti nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Pokiaľ by sa pri výpočte miery nezamestnanosti zohľadňovali aj títo uchádzači, v decembri 2016 by podľa UPSVaR nezamestnanosť dosiahla 10,16 %. Vláda, taktiež pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na Úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o ďalší spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V ďalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sú podmienky pre zotrvanie v evidencii Úradu práce ešte prísnejšie. Inšpiráciu pre tieto opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miera evidovanej nezamestnanosti klesla pod 10 % (na 9,89 %) už v marci 2016, o čom Úrad práce informoval 20. apríla, čiže ešte pred hlasovaním o programovom vyhlásení vlády čo bolo predmetom kritiky niektorých médií . Vytvorenie 100 tisíc pracovných miest je dlhodobejším cieľom avšak aj v tejto oblasti už vláda urobila prvé kroky. Prognóza (.pdf) NBS naznačovala, že v roku 2016 malo byť vytvorených zhruba 21 tisíc nových pracovných miest. Tento odhad bol napokon prekonaný, keďže od apríla, kedy nastúpila nová vláda do konca decembra ubudlo z evidencie o niečo viac ako 24 tisíc nezamestnaných. Medziročne ide o pokles takmer 50 tisíc. Robert Fico na konci decembra pritom hovoril o 63 500 nových miestach. Toto tvrdenie je s veľkou pravdepodobnosťou prehnané, ale nové pracovné miesta potvrdzuje aj bulletin ( .pdf, s.8) NBS. Sľub považujeme za čiastočne splnený. Podľa NBS nové pracovné miesta vznikali hlavne v určitých odvetviach priemyslu a v službách. Nosnými odvetviami vo vzniku pracovných miest v oblasti priemyslu boli hlavne automobilový a kovospracujúci priemysel a taktiež oblasť výroby z gumy a plastu. V službách dynamicky rástla IT, komunikácie, doprava, ubytovanie a stravovanie. O pracovných miestach hovoril začiatkom januára aj minister hospodárstva Peter Žiga. Údaje zo SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu) podľa Žigu uvádzajú, že Slovensko v roku 2016 pritiahlo 29 investičných projektov, vďaka čomu vzniklo 7 500 pracovných miest. Je pravdou, že v roku 2016 ohlásilo záujem o investíciu na Slovensku niekoľko zahraničných spoločností, ale zároveň nutné dodať, že podľa spoločnosti CEEC Research bol celkový objem investícií za rok 2016 najnižší za posledné štyri roky. Na budúci rok má podľa ministra vláda rozpracovaných 66 projektov v objeme 1,8 miliardy eur s možnosťou vytvoriť 24 tisíc nových pracovných miest. Vláda taktiež plánuje do júla pripraviť balíček opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia a zníženie administratívnej záťaže. Konkrétny plán vytvorenia 100 tisíc pracovných miest sa nám z verejných zdrojov získať nepodarilo, vláda ale presadzuje pomoc niektorým regiónom cez akčné plány rozvoja, v ktorých je zahrnutá aj tvorba pracovných miest. Ide o menej rozvinuté regióny. Vláda Roberta Fica čelí v otázke zamestnanosti a tvorbe pracovných miest dlhodobej kritike zo strany opozície, ktorá tvrdí, že často ide nie o skutočnú tvorbu pracovných miest, ale iba o vyradenie ľudí z evidencie Úradu práce a tým pádom o umelé znižovanie nezamestnanosti. V štatistikách tzv. evidovanej nezamestnanosti nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Pokiaľ by sa pri výpočte miery nezamestnanosti zohľadňovali aj títo uchádzači, v decembri 2016 by podľa UPSVaR nezamestnanosť dosiahla 10,16 %. Vláda, taktiež pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na Úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o ďalší spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V ďalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sú podmienky pre zotrvanie v evidencii Úradu práce ešte prísnejšie. Inšpiráciu pre tieto opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "hlasovaním", "médií", "(.pdf)", "ubudlo", "hovoril", ".pdf,", "hovoril", "podľa", "pripraviť", "akčné plány", "vyradenie", "2013", "decembri", "novele", "ďalšej", "SME"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/upsvr-nezamestnanost-na-slovensku/192691-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37218", "https://dennikn.sk/439821/nezamestnanost-padla-10-rychlejsie-nadol-pomohla-zmena-pravidiel/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Rozhovory/2016/Vystupenie_guverneraNBS_J.Makucha_Prognoza_vyvoja_ekonomiky_SR_v_roku_2016.pdf", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.ta3.com/clanok/1096480/nezamestnanost-je-pod-9-fico-sa-chce-dostat-na-predkrizovu-uroven.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2016/protected/mb1216.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/884978-p-ziga-do-sr-sme-vlani-pritiahli-29-investicnych-projektov-za-930-mil-eur", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/898054-investori-vlani-vyrazne-utlmili-aktivitu", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vladna-trojka-drzi-ako-lep-a-slubuje-ako-slubotechna.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/akcny-plan/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20246134/fico-znizi-nezamestnanost-ako-vyhodi-ludi-z-uradu-prace.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6876860/udaje-o-nezamestnanosti-klesli-pomohla-zmena-vypoctu.html?piano_t=1", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/357317-urady-prace-maju-mat-dalsi-dovod-na-vyradenie-z-evidencie/", "http://www.ta3.com/clanok/1097748/vlada-na-prvom-tohtorocnom-zasadnuti-schvalila-zmenu-vo-volbach.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20246134/fico-znizi-nezamestnanost-ako-vyhodi-ludi-z-uradu-prace.html?piano_t=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:16.780330+00:00"}
{"id": "vr34547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34547", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Poslanci hlasovali, 79 poslancov za programové vyhlásenie vlády.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za programové vyhlásenie vlády hlasovalo 79 poslancov koalície.", "analysis_paragraphs": ["Za programové vyhlásenie vlády hlasovalo 79 poslancov koalície."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27056"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:53.129355+00:00"}
{"id": "vr27894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27894", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Kandidát na budúceho šéfa komisie vidí po hranicu západného Nemecka, trápi ho problém chudoby, že ľudia žijú z 1000 až 2000-eurových platov.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Schulz povedal tento výrok v predvolebnej debate (38. minúta) Eurovízie, ktorá sa konala 15. mája: \"We are discussing here in Brussels, also tonight, about trillions and billions (...), 96 percent of our citizens live of thousand and two thousand euros per month.\" Martin Schulz je šéfom Aliancie socialistov a demokratov (Progressive Alliance of Socialists and Democrats) v Európskom parlamente, kandidátom na predsedu Európskej komisie a zároveň súčasným predsedom Európskeho parlamentu. V slovenskom preklade diskusie je tento výrok citovaný nesprávne: \"Vačšina občanov EÚ žije z menej než tisíc eur mesačne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Martin Schulz povedal tento výrok v predvolebnej debate (38. minúta) Eurovízie, ktorá sa konala 15. mája: \"We are discussing here in Brussels, also tonight, about trillions and billions (...), 96 percent of our citizens live of thousand and two thousand euros per month.\" Martin Schulz je šéfom Aliancie socialistov a demokratov (Progressive Alliance of Socialists and Democrats) v Európskom parlamente, kandidátom na predsedu Európskej komisie a zároveň súčasným predsedom Európskeho parlamentu. V slovenskom preklade diskusie je tento výrok citovaný nesprávne: \"Vačšina občanov EÚ žije z menej než tisíc eur mesačne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["debate", "kandidátom", "predsedom", "slovenskom preklade"], "url": ["http://www.eurovisiondebate.tv/streaming/", "http://euobserver.com/tickers/122003", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/1911/mep_home.html", "http://www.elections2014.eu/presidential-debate/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:37.302555+00:00"}
{"id": "vr29779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29779", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Grécko dostalo šancu (v podobe záchranného programu pod dohľadom Trojky, pozn.) a pred 5 rokmi aj začali plniť, takisto ako Írsko a Portugalsko. Írsko, Portugalsko pokračovalo.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár hovorí o roku 2010, kedy sa v máji rozhodlo o tom, že sa sa ministri financií eurozóny spoja s Medzinárodným menovým fondom a poskytnú Grécku finančnú pomoc. Medzi ďalšie krajiny , ktorým bola poskytnutá pomoc patrili, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Cyprus. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bugár hovorí o roku 2010, kedy sa v máji rozhodlo o tom, že sa sa ministri financií eurozóny spoja s Medzinárodným menovým fondom a poskytnú Grécku finančnú pomoc. Medzi ďalšie krajiny , ktorým bola poskytnutá pomoc patrili, Španielsko, Portugalsko, Írsko, Cyprus. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["ďalšie krajiny", "trojka", "Grécku", "Španielsko", "Európskej komisie", "Cyprus"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm", "http://www.europskenoviny.sk/2014/03/12/velka-zbran-bruselu-institut-trojky-ma-usmernovat-pozicky-clenskych-statov/", "http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/explained/the_financial_and_economic_crisis/assisting_countries_in_trouble/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:32.849363+00:00"}
{"id": "49870", "numeric_id": 49870, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49870", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Útok plánovaný na kritickú infraštruktúru, ktorý sme prekazili, na ropovod Družba a na tranzit plynu, toto bolo rovnako súčasťou tohto celého. Útoky kybernetické, ktoré sa teraz odohrali jednak na kataster, jednak na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Je za tým organizovaná skupina, ktorá je financovaná zo zahraničných zdrojov, ktorá je napojená priamo aj na možnože užitočných idiotov, ktorí sú jednak aj v rámci našej politickej opozície, jednak v rámci, v rámci mimovládneho spektra a je to sieť ľudí, ktorá je absolútne jasne preukázateľná.", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bezpečnostné zložky v priebehu posledných mesiacov informovali o viacerých plánovaných či uskutočnených útokoch na kritickú infraštruktúru štátu. Medzi ne patril napríklad údajne plánovaný útok na ropovod Družba, útoky na kataster či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo údajný štátny prevrat. Minister vnútra spojili viaceré útoky s Ukrajinou či politickou opozíciou, dôkazy však nepredložil. Z medializovaných informácii vyplýva, že v reakcii na tieto vážne obvinenia bolo vyhostených niekolko osôb, nie je známe, že by bol niekto obvinený. Keďže nie je možné informácie podložiť akýkoľvek dôkazmi z verejne dostupných zdrojov, hodnotíme výrok Matúša Šutaja Eštoka ako neoveriteľný.\n\nMinister Matúš Šutaj Eštok ešte v novembri vyhlásil, že polícia v spolupráci so Slovenskou informačnou službou prekazila plánovaný útok na ropovod Družba. O zadržaní dvoch mužov polícia informovala 26. novembra 2024 (v čase od 5:00 ). Kvôli údajnému útoku zasadala 28. novembra 2024 Bezpečnostná rada štátu. Po jej skončení Matúš Šutaj Eštok uviedol, že zadržaní muži plánovali útok na kritickú infraštruktúru.\n\nPolícia zadržala minimálne štyroch ľudí podozrivých z plánovania útoku na ropovod, jeden z nich mal byť ukrajinského pôvodu. Neskôr však boli prepustení bez obvinení. Obhajca prepusteného Ukrajinca tvrdí, že u neho nenašli žiadne dôkazy, ktoré by verziu polície potvrdzovali. Jeden z mužov bol nakoniec na 5 rokov vyhostený zo Slovenskej republiky.\n\nNeskôr sa pod útokom ocitol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. O útoku po prvýkrát oficiálne informovalo ministerstvo vnútra 8. januára 2025. Jednalo sa o ransomwarový kybernetický útok, počas ktorého došlo k zašifrovaniu a zabráneniu prístupu k dátam na serveroch katastra. Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč uviedol , že stopy z útoku majú pochádzať z územia Ukrajiny, vláda však nepodložila tieto tvrdenia dôkazmi.\n\nUkrajina sa prostredníctvom veľvyslanectvo 28. januára voči obvinenia ohradila . Veľvyslanectvo Ukrajiny uviedlo, že Ukrajina sama nedávno čelila podobnému kybernetickému útoku na ministerstvo spravodlivosti. Na svedomí ho mať mali ruské tajné služby.\n\nKybernetické útoky majú častokrát nadnárodný charakter pri ktorom je nesmierne náročné určiť krajinu pôvodu útoku. Na zmätenie obetí sa často používajú cudzie servery ako sprostredkúvajúce uzly, ktoré znemožňujú identifikáciu páchateľa.\n\n24. januára zas minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil , že došlo ku kyberútoku na systémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, počas ktorej sa mali útočníci pokúsiť získať prístup k dátam pacientov. Podľa neoficiálnych informácii malo ale ísť iba o phishingový útok, ktoré sú pre verejné inštitúcie a banky bežné. Zároveň v tom istom čase dostávali klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne SMS-správy, ktoré predstierali, že sú od poisťovne. Tieto správy mali podľa IP-adresy prichádzať z Ruska.\n\nPhishing je typ kyberútoku, pri ktorom útočník predstiera identitu dôveryhodnej inštitúcie alebo osoby s cieľom získať citlivé informácie alebo prístup do systému. Najčastejšie je uskutočňovaný prostredníctvom e-mailov, SMS správ, alebo telefonátov.\n\nMatúš Šutaj Eštok všetky tieto udalosti spája v kontexte údajného plánovaného prevratu. Slovenská informačná služba (SIS) ešte 21. januára informovala , že získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenskej republiky. Nikto v súvislosti s plánovaným prevratom ale nebol zadržaný, a o fungovaní zahraničnej skupiny v súvislosti s prevratom neboli predložené žiadne dôkazy.\n\nOpozícia, ktorej členova počuli správu SIS v utajenom režime, označila tvrdenia o prevrate za nepodložené a tvrdí, že ak by bol prevrat skutočnou hrozbou štát by postupoval inak. Podľa opozície predseda vlády tvrdeniami o prevrate len odvracia pozornosť od problémov. Utajovaná správa SIS podľa opozície neobsahovala žiadne nové ani závažné informácie a po výbore na kontrolu SIS tlmočila obavy, že tajná služba bola zneužitá .\n\nNová prezidentka policajného zboru Jana Maškarová oznámila , že v súvislosti s utajenou správou SIS a údajným štátnym prevratom vyhostí Slovensko jedného Ukrajinca. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dodal, že Ukrajinec predstavuje bezpečnostné riziko, čo to presne znamená však nespresnil.", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostné zložky v priebehu posledných mesiacov informovali o viacerých plánovaných či uskutočnených útokoch na kritickú infraštruktúru štátu. Medzi ne patril napríklad údajne plánovaný útok na ropovod Družba, útoky na kataster či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo údajný štátny prevrat. Minister vnútra spojili viaceré útoky s Ukrajinou či politickou opozíciou, dôkazy však nepredložil. Z medializovaných informácii vyplýva, že v reakcii na tieto vážne obvinenia bolo vyhostených niekolko osôb, nie je známe, že by bol niekto obvinený. Keďže nie je možné informácie podložiť akýkoľvek dôkazmi z verejne dostupných zdrojov, hodnotíme výrok Matúša Šutaja Eštoka ako neoveriteľný.", "Minister Matúš Šutaj Eštok ešte v novembri vyhlásil, že polícia v spolupráci so Slovenskou informačnou službou prekazila plánovaný útok na ropovod Družba. O zadržaní dvoch mužov polícia informovala 26. novembra 2024 (v čase od 5:00 ). Kvôli údajnému útoku zasadala 28. novembra 2024 Bezpečnostná rada štátu. Po jej skončení Matúš Šutaj Eštok uviedol, že zadržaní muži plánovali útok na kritickú infraštruktúru.", "Polícia zadržala minimálne štyroch ľudí podozrivých z plánovania útoku na ropovod, jeden z nich mal byť ukrajinského pôvodu. Neskôr však boli prepustení bez obvinení. Obhajca prepusteného Ukrajinca tvrdí, že u neho nenašli žiadne dôkazy, ktoré by verziu polície potvrdzovali. Jeden z mužov bol nakoniec na 5 rokov vyhostený zo Slovenskej republiky.", "Neskôr sa pod útokom ocitol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. O útoku po prvýkrát oficiálne informovalo ministerstvo vnútra 8. januára 2025. Jednalo sa o ransomwarový kybernetický útok, počas ktorého došlo k zašifrovaniu a zabráneniu prístupu k dátam na serveroch katastra. Po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč uviedol , že stopy z útoku majú pochádzať z územia Ukrajiny, vláda však nepodložila tieto tvrdenia dôkazmi.", "Ukrajina sa prostredníctvom veľvyslanectvo 28. januára voči obvinenia ohradila . Veľvyslanectvo Ukrajiny uviedlo, že Ukrajina sama nedávno čelila podobnému kybernetickému útoku na ministerstvo spravodlivosti. Na svedomí ho mať mali ruské tajné služby.", "Kybernetické útoky majú častokrát nadnárodný charakter pri ktorom je nesmierne náročné určiť krajinu pôvodu útoku. Na zmätenie obetí sa často používajú cudzie servery ako sprostredkúvajúce uzly, ktoré znemožňujú identifikáciu páchateľa.", "24. januára zas minister zdravotníctva Kamil Šaško oznámil , že došlo ku kyberútoku na systémy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, počas ktorej sa mali útočníci pokúsiť získať prístup k dátam pacientov. Podľa neoficiálnych informácii malo ale ísť iba o phishingový útok, ktoré sú pre verejné inštitúcie a banky bežné. Zároveň v tom istom čase dostávali klienti Všeobecnej zdravotnej poisťovne SMS-správy, ktoré predstierali, že sú od poisťovne. Tieto správy mali podľa IP-adresy prichádzať z Ruska.", "Phishing je typ kyberútoku, pri ktorom útočník predstiera identitu dôveryhodnej inštitúcie alebo osoby s cieľom získať citlivé informácie alebo prístup do systému. Najčastejšie je uskutočňovaný prostredníctvom e-mailov, SMS správ, alebo telefonátov.", "Matúš Šutaj Eštok všetky tieto udalosti spája v kontexte údajného plánovaného prevratu. Slovenská informačná služba (SIS) ešte 21. januára informovala , že získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenskej republiky. Nikto v súvislosti s plánovaným prevratom ale nebol zadržaný, a o fungovaní zahraničnej skupiny v súvislosti s prevratom neboli predložené žiadne dôkazy.", "Opozícia, ktorej členova počuli správu SIS v utajenom režime, označila tvrdenia o prevrate za nepodložené a tvrdí, že ak by bol prevrat skutočnou hrozbou štát by postupoval inak. Podľa opozície predseda vlády tvrdeniami o prevrate len odvracia pozornosť od problémov. Utajovaná správa SIS podľa opozície neobsahovala žiadne nové ani závažné informácie a po výbore na kontrolu SIS tlmočila obavy, že tajná služba bola zneužitá .", "Nová prezidentka policajného zboru Jana Maškarová oznámila , že v súvislosti s utajenou správou SIS a údajným štátnym prevratom vyhostí Slovensko jedného Ukrajinca. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dodal, že Ukrajinec predstavuje bezpečnostné riziko, čo to presne znamená však nespresnil."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "5:00", "zasadala", "zadržala", "štyroch ľudí", "informovalo", "zašifrovaniu", "uviedol", "pochádzať", "ohradila", "používajú", "oznámil", "ísť", "prichádzať", "predstiera", "spája", "informovala", "označila", "neobsahovala", "zneužitá", "oznámila"], "url": ["https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/videos/554543297195174", "https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/videos/554543297195174", "https://www.ta3.com/clanok/969303/mimoriadne-zasadala-bezpecnostna-rada-slovensko-je-blizko-k-odhaleniu-pachatela-bombovych-hrozieb", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/938685-nasli-u-nich-kukly-parochne-ci-mapy-muzi-podozrivi-z-pripravy-utoku-na-ropovod-druzba-su-na-slobode", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/732911-otazky-a-odpovede-o-akcii-vostok-chystala-sa-sabotaz-na-ropovode-druzba-a-preco-su-podozrivi-na-slobode/", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=1013019424188123&set=a.222355789921161", "https://www.aktuality.sk/clanok/cnFY4sp/utok-na-kataster-hlavny-system-nepojde-este-dlho-do-riesenia-zapojili-zahranicnych-expertov/", "https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=563774913476920&locale=sk_SK", "https://domov.sme.sk/c/23433961/kataster-kyberneticky-utok-bezepcnostna-rada.html", "https://www.facebook.com/ukr.embassy.slovakia/posts/pfbid02XSZ9E7BTBhRHbhV4mYNwHPTK7y6iayP8G3SNijYPoD9EhLVRmmcJsYqgVk3jzHPNl", "https://faculty.nps.edu/ncrowe/waroffdec.htm", "https://www.facebook.com/saskokamil/videos/3462399520562909?locale=sk_SK", "https://zive.aktuality.sk/clanok/mZoWJKE/najvacsia-zdravotna-poistovna-varovala-pred-podvodmi-klientov-druhy-utok-vraj-cielil-na-jej-pracovnikov/", "https://domov.sme.sk/c/23441384/vszp-kyberneticky-utok-phishing.html", "https://www.ibm.com/think/topics/phishing", "https://sita.sk/bombove-vyhrazky-na-skolach-atentat-na-fica-kyberutok-na-kataster-ci-protesty-pripravuje-sa-puc-tvrdi-sutaj-estok/", "https://www.sis.gov.sk/aktuality/tlacove-spravy.html", "https://www.ta3.com/clanok/978695/medzinarodna-blamaz-ficove-bludy-a-vymysleny-prevrat-opozicia-kritizuje-ze-premier-stratil-kontakt-s-realitou", "https://www.ta3.com/clanok/976855/opozicia-bojuje-proti-sprave-sis-ktoru-fico-predniesol-v-parlamente-sas-podava-trestne-oznamenie-ps-zvolava-vybor", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738832-sis-bola-zneuzita-vladou-tvrdi-opozicia-po-vybore-gaspar-jediny-kto-ju-chce-zneuzit-je-opozicia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/sIyc56c/slovensko-vyhosti-ukrajinca-ktory-sa-podielal-na-udajnom-puci-tvrdi-jana-maskarova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:10.225691+00:00"}
{"id": "46635", "numeric_id": 46635, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46635", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja môžem za seba hovoriť o ministerstve dopravy, kde máme pre ten cestovný ruch pripravených tých 100 000 000 výpadku tých tržieb, 10 % z obratu z minulého roku.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo dopravy, ktorému šéfuje nominant Sme rodina Andrej Doležal, spustilo 15. marca schému pomoci pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Výška finančného príspevku, na ktorú majú nárok, závisí od typu podniku a výpadku tržieb v čase pandémie. Podľa výzvy bude pomoc poskytovaná „ vo výške 1,44 - 10 % z čistého obratu v referenčnom období od 1. apríla 2020 do 31. decembra 2021.” Ak podnikateľ, ktorý nie je cestovnou kanceláriou alebo agentúrou, prišiel pre koronavírus o všetky tržby za ten-ktorý mesiac, bude mať nárok na maximálne 10 percent z minuloročnej sumy. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo dopravy, ktorému šéfuje nominant Sme rodina Andrej Doležal, spustilo 15. marca schému pomoci pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Výška finančného príspevku, na ktorú majú nárok, závisí od typu podniku a výpadku tržieb v čase pandémie. Podľa výzvy bude pomoc poskytovaná „ vo výške 1,44 - 10 % z čistého obratu v referenčnom období od 1. apríla 2020 do 31. decembra 2021.” Ak podnikateľ, ktorý nie je cestovnou kanceláriou alebo agentúrou, prišiel pre koronavírus o všetky tržby za ten-ktorý mesiac, bude mať nárok na maximálne 10 percent z minuloročnej sumy. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["schému pomoci", "prišiel"], "url": ["https://www.mindop.sk/vyzvy-k-scheme-minimalnej-pomoci", "https://e.dennikn.sk/2188971/cestovny-ruch-sa-dockal-pomoci-od-zajtra-mozu-podnikatelia-podavat-ziadosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:52.217536+00:00"}
{"id": "vr37472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37472", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Pán Brocka tu hovoril o sporení, ale sporenie je taký finančný produkt, pri ktorom je garantovaný nejaký úrokový výnos. Teda pri ktorom človek keď si sporí, tak vlastne má garantovaný nejaký úrok, ktorý potom dostane naspäť aj s istinou. Problém je v tom, že 2. pilier tak ako sme ho my zdedili, takto postavený nebol. Negarantoval vôbec nič. Ľudia tam mohli prísť o všetky peniaze, ktoré doňho vložili.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ondruš má pravdu v tom, že DSS nemusia garantovať sporiteľom žiaden úrok, či zhodnotenie vkladov (resp. to tak bolo pri vzniku druhého piliera, viď článok Národnej obrody z decembra 2004: \" Druhou problémovou oblasťou je garancia nejakého konkrétneho výnosu v dôchodkovom fonde. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje nový, kapitalizačný pilier dôchodkového systému na Slovensku, nesmie žiadna dôchodková správcovská spoločnosť nielenže sľubovať budúce zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, ale ani dávať žiadne podobné garancie. Takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva aj odpoveď na poslednú časť otázky. Poskytovanie garancie týkajúcej sa výnosu v dôchodkovom fonde nezávisí od dobrovoľného rozhodnutia tej-ktorej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ale je zakázané priamo v zákone.\").", "analysis_paragraphs": ["Ondruš má pravdu v tom, že DSS nemusia garantovať sporiteľom žiaden úrok, či zhodnotenie vkladov (resp. to tak bolo pri vzniku druhého piliera, viď článok Národnej obrody z decembra 2004: \" Druhou problémovou oblasťou je garancia nejakého konkrétneho výnosu v dôchodkovom fonde. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje nový, kapitalizačný pilier dôchodkového systému na Slovensku, nesmie žiadna dôchodková správcovská spoločnosť nielenže sľubovať budúce zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde, ale ani dávať žiadne podobné garancie. Takéto konanie by bolo v rozpore so zákonom. Z toho vyplýva aj odpoveď na poslednú časť otázky. Poskytovanie garancie týkajúcej sa výnosu v dôchodkovom fonde nezávisí od dobrovoľného rozhodnutia tej-ktorej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ale je zakázané priamo v zákone.\")."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["článok Národnej obrody", "na konci roka 2003 napísali HN"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/20735/Garancia-vOSnosu-vo-fonde-je-zakOTzanOT-priamo-v-zOTkone/", "https://demagog.sk/vyrok/V navrhovanom znení zákona o starobnom dôchodkovom sporení, invalidnom poistení a pozostalostnom poistení sú stanovené veľmi prísne kritériá pre podnikateľskú činnosť dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Zákon veľmi podrobne definuje a špecifikuje limity, podmienky a obmedzenia, ktoré musia DSS splniť. Veľmi precízne je v zákone spracovaná časť pojednávajúca o udeľovaní licencií DSS. Práve licenčný proces je úplné kľúčový pre jasnú identifikáciu dôveryhodných osôb a spoločností, ktoré dokážu viesť DSS zodpovedne a úspešne. Návrh zákona ráta s účasťou štátu na ochrane majetku občanov v DSS (upravujú ju §167 a §168) na rozdiel od bánk a obchodníkov s cennými papiermi, v prípade, ak dôjde k poškodeniu sporiteľov v dôsledku rozhodnutia, postupu alebo iným konaním ktorým sa poruší zákon, resp. úmyselným trestným činom, ručí štát za záväzky DSS voči sporiteľom v plnej teda, 100 percentnej, miere."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:52.983005+00:00"}
{"id": "42607", "numeric_id": 42607, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42607", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...prezidentom(Andrej Kiska, pozn.), ktorý sa nedostal na oficiálne prijatie ani do jednej veľmoci a hovoril o svojej krajine v zahraničí ako o mafiánskom štáte.", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pokiaľ by mal Šefčovič pod pojmom veľmoci na mysli len Spojené štáty americké a Rusko (ako tomu bolo počas studenej vojny), platilo by, že prezident Andrej Kiska nebol oficiálne prijatý prezidentmi týchto krajín. Pri iných príležitosť sa však stretol s Barackom Obamom aj Donaldom Trumpom. Ako veľmoci bývajú však v súčasnosti označované viaceré štáty, najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN , teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8 . Z týchto štátov bol prezident Kiska oficiálne prijatý vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Keďže Maroš Šefčovič presne nedefinoval, ktoré štáty mal na mysli, v tomto znení je výrok zavádzajúci. Čo sa týka vyjadrenia o Slovensku ako o mafiánskom štáte, Kiska sa tak vyjadril pre maďarsky písaný týždenník Vasarnáp, nie sú známe ďalšie jeho podobné vyjadrenia v zahraničí. Prezident Andrej Kiska bol už kritizovaný aj bývalým premiérom Ficom a Robertom Kaliňákom za to, že nedostal oficiálne pozvanie od najvýznamnejších svetových štátnikov. Spomedzi veľmocí bol však oficiálne prijatý vo Francúzsku , Nemecku a Taliansku a na pracovných cestách sa stretol s mnohými svetovými politikmi. Slovensko označil za mafiánsky štát v januári 2018 v rozhovore pre maďarsky písaný týždenník Vasárnap (Petit Press) , a to v reakcii na zverejnenie daňovej kauzy firmy KTAG a úniku informácií zrejme z prostredia finančnej správy. Toto tvrdenie ďalej zopakoval, avšak na Slovensku, napríklad na festivale Pohoda. Z rozhovoru pre Vasárnap : „ V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek .“ Za veľmoci sú považované štáty s významným vplyvom na medzinárodné vzťahy, čo už vďaka svojmu hospodárskemu, diplomatickému alebo vojenskému postaveniu. V súčasnosti sú to najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN , teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8 . Andrej Kiska sa okrem vyššie spomínaných oficiálnych návštev opakovane stretol napríklad s Barackom Obamom, Donaldom Trumpom, Emanuelom Macronom, Theresou Mayovou, Angelou Merkelovou, princom Charlesom, bol prijatý pápežom Františkom v Ríme, nórskym kráľom Haraldom V alebo generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom . Kompletný zoznam jeho oficiálnych aj pracovných ciest je dostupný na jeho webovej stránke .", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ by mal Šefčovič pod pojmom veľmoci na mysli len Spojené štáty americké a Rusko (ako tomu bolo počas studenej vojny), platilo by, že prezident Andrej Kiska nebol oficiálne prijatý prezidentmi týchto krajín. Pri iných príležitosť sa však stretol s Barackom Obamom aj Donaldom Trumpom. Ako veľmoci bývajú však v súčasnosti označované viaceré štáty, najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN , teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8 . Z týchto štátov bol prezident Kiska oficiálne prijatý vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Keďže Maroš Šefčovič presne nedefinoval, ktoré štáty mal na mysli, v tomto znení je výrok zavádzajúci. Čo sa týka vyjadrenia o Slovensku ako o mafiánskom štáte, Kiska sa tak vyjadril pre maďarsky písaný týždenník Vasarnáp, nie sú známe ďalšie jeho podobné vyjadrenia v zahraničí. Prezident Andrej Kiska bol už kritizovaný aj bývalým premiérom Ficom a Robertom Kaliňákom za to, že nedostal oficiálne pozvanie od najvýznamnejších svetových štátnikov. Spomedzi veľmocí bol však oficiálne prijatý vo Francúzsku , Nemecku a Taliansku a na pracovných cestách sa stretol s mnohými svetovými politikmi. Slovensko označil za mafiánsky štát v januári 2018 v rozhovore pre maďarsky písaný týždenník Vasárnap (Petit Press) , a to v reakcii na zverejnenie daňovej kauzy firmy KTAG a úniku informácií zrejme z prostredia finančnej správy. Toto tvrdenie ďalej zopakoval, avšak na Slovensku, napríklad na festivale Pohoda. Z rozhovoru pre Vasárnap : „ V tomto prípade sa ukazuje, že sme stále mafiánsky štát. Mafiánsky štát znamená, že štát zneužije hrubo svoju moc na to, aby pošpinil, zdiskreditoval kohokoľvek .“ Za veľmoci sú považované štáty s významným vplyvom na medzinárodné vzťahy, čo už vďaka svojmu hospodárskemu, diplomatickému alebo vojenskému postaveniu. V súčasnosti sú to najmä stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN , teda Čína, Francúzsko, Rusko, USA a Veľká Británia, prípadne doplnené o Japonsko, Kanadu, Nemecko a Taliansko ako štáty G8 . Andrej Kiska sa okrem vyššie spomínaných oficiálnych návštev opakovane stretol napríklad s Barackom Obamom, Donaldom Trumpom, Emanuelom Macronom, Theresou Mayovou, Angelou Merkelovou, princom Charlesom, bol prijatý pápežom Františkom v Ríme, nórskym kráľom Haraldom V alebo generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom . Kompletný zoznam jeho oficiálnych aj pracovných ciest je dostupný na jeho webovej stránke ."], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Bezpečnostnej rady OSN", "štáty G8", "Ficom", "Robertom Kaliňákom", "Francúzsku", "Nemecku", "Taliansku", "rozhovore", "Vasárnap", "zopakoval,", "rozhovoru", "Vasárnap", "veľmoci", "Bezpečnostnej rady OSN", "štáty G8", "stretol", "pápežom Františkom", "kráľom Haraldom V", "Pan Ki-munom", "stránke"], "url": ["https://www.nation.co.ke/lifestyle/DN2/Power-to-veto-The-UN-and-the-politics-of-superpowers/957860-2004248-4kabv9z/index.html", "https://www.thoughtco.com/countries-that-make-up-the-g8-4067873", "https://dennikn.sk/1405628/andrej-kiska-ja-neodchadzam-presne-viem-co-idem-robit/", "https://slovensko.hnonline.sk/1851647-ma-ist-kiska-do-marrakesa-tolko-odvahy-nema-a-ani-tomu-nerozumie-osocoval-ho-kalinak", "https://www.prezident.sk/article/kiska-diskutoval-vo-francuzsku-s-prezidentom-hollandom/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/prezident-kiska-navsteva-nemecko/92265-clanok.html", "https://www.prezident.sk/article/kiska-v-taliansku-europska-unia-nie-je-len-o-obchode-ale-aj-o-solidarite/", "https://www.aktuality.sk/clanok/552280/prezident-kiska-o-hadke-v-smere/", "https://ujszo.com/vasarnap", "https://www.aktuality.sk/clanok/605066/komentar-petra-bardyho-kiskov-mafiansky-stat/", "https://www.aktuality.sk/clanok/552280/prezident-kiska-o-hadke-v-smere/", "https://ujszo.com/vasarnap", "https://foreignpolicy.com/2017/04/13/europe-is-still-a-superpower/", "https://www.nation.co.ke/lifestyle/DN2/Power-to-veto-The-UN-and-the-politics-of-superpowers/957860-2004248-4kabv9z/index.html", "https://www.thoughtco.com/countries-that-make-up-the-g8-4067873", "https://dennikn.sk/1405628/andrej-kiska-ja-neodchadzam-presne-viem-co-idem-robit/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-papez-je-najvzacnejsi-clovek-s-akym-som-sa-mohol-stretnut/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-v-norsku-je-to-krajina-s-ktorou-nemame-ziadny-problem/", "https://www.prezident.sk/article/kiska-rokoval-s-generalnym-tajomnikom-osn/", "https://www.prezident.sk/page/oficialne-a-pracovne-cesty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:49.852070+00:00"}
{"id": "vr29702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29702", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "...v posledných 4 rokoch sme veľa financií investovali do tzv. mandantných trénerov, ktorí sú hokejovým zväzom platení a ktorých máme dneska okolo 70…", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na oficiálnych stránkach Slovenského zväzu ľadového hokeja nie sú k dispozícii žiadne informácie o pôsobení a počte takzvaných mandantných trénerov.Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa slov R.Lintnera v rozhovore pre web sport.inak možno usúdiť, že mandantní tréneri sú tréneri organizovaní v SZĽH a teda aj platení zväzom, ktorí pôsobia po celom Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnych stránkach Slovenského zväzu ľadového hokeja nie sú k dispozícii žiadne informácie o pôsobení a počte takzvaných mandantných trénerov.Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa slov R.Lintnera v rozhovore pre web sport.inak možno usúdiť, že mandantní tréneri sú tréneri organizovaní v SZĽH a teda aj platení zväzom, ktorí pôsobia po celom Slovensku."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["Slovenského zväzu ľadového hokeja", "sport.inak"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/sk", "http://www.sportinak.sk/richard-lintner-rozhovor-volby-szlh-prezident-igor-nemecek-zmena-mladez"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:16.612798+00:00"}
{"id": "48308", "numeric_id": 48308, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48308", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Čo sa týka valorizácie, tá by bola schopná im byť vyplatená až niekedy september, október. A tá logika podľa mňa, ktorá je úplne správna je, že teraz cítime tie ekonomické dopady aj vojny, aj krízy, aj covidu, že dostanú peniaze hneď. A rovnako, že v januári tá valorizácia bude o 8 % tzn. že priemerný dôchodok, naozaj priemerný dôchodok bude o 40 EUR mesačne vyšší, tzn. že oni dostanú peniaze hneď teraz, nedostanú ich na konci roka a hneď v januári dostanú 40 EUR v priemere viac.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Valorizácia dôchodkov má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 percent. Systém valorizácie dôchodkov je totiž naviazaný na dôchodcovskú infláciu, ktorá tento rok rekordne stúpla. Priemerný dôchodok, ktorý aktuálne dosahuje 512,50 eur, by sa tak ozaj mal navýšiť o približne 40 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nJednota dôchodcov na Slovensku (JDS) okrem toho požiadala vládu o mimoriadnu valorizáciu dôchodkov o tri percentá. Pomohlo by to zmierniť výdavky spojené so zdražovaním potravín a energií.\n\nMinister financií Igor Matovič namiesto toho prišiel s návrhom , aby sa dôchodcom predčasne vyplatil 13. dôchodok.", "analysis_paragraphs": ["Valorizácia dôchodkov má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 percent. Systém valorizácie dôchodkov je totiž naviazaný na dôchodcovskú infláciu, ktorá tento rok rekordne stúpla. Priemerný dôchodok, ktorý aktuálne dosahuje 512,50 eur, by sa tak ozaj mal navýšiť o približne 40 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) okrem toho požiadala vládu o mimoriadnu valorizáciu dôchodkov o tri percentá. Pomohlo by to zmierniť výdavky spojené so zdražovaním potravín a energií.", "Minister financií Igor Matovič namiesto toho prišiel s návrhom , aby sa dôchodcom predčasne vyplatil 13. dôchodok."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Valorizácia", "Priemerný", "Jednota dôchodcov na Slovensku", "návrhom"], "url": ["https://www.rrz.sk/buduci-rok-caka-dochodky-prudky-narast/", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/priemerny-starobny-dochodok-na-slovensku-sa-medzirocne-zvysil-o-13-eur-stupol-aj-pocet-poberatelov-penzie/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22842846/dochodky-by-sa-od-buduceho-roka-mohli-zvysit-o-osem-percent-tvrdi-rozpoctova-rada.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/620056-na-jedlo-im-ostanu-3-eura-mesacne-za-dochodcov-bojuju-uz-aj-zdravotnici-a-odbory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:13.009381+00:00"}
{"id": "44298", "numeric_id": 44298, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44298", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Väzni pracovali, bola 80 %-ná zamestnanosť (keď bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti, pozn.).", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti od júla 2006 do júna 2009. Počas jeho ministrovania zamestnanosť obvinených a odsúdených stúpla zo 69,18 % v roku 2006 na 76,18 % v roku 2008. O rok nato o niečo klesla, v roku 2017 bola na úrovni takmer 70 %. Väzni však pracovali aj predtým, ich zamestnanosť pomaly stúpala od roku 1999. Tvrdenie Štefana Harabina hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti od júla 2006 do júna 2009. Počas jeho ministrovania zamestnanosť obvinených a odsúdených stúpla zo 69,18 % v roku 2006 na 76,18 % v roku 2008. O rok nato o niečo klesla, v roku 2017 bola na úrovni takmer 70 %. Väzni však pracovali aj predtým, ich zamestnanosť pomaly stúpala od roku 1999. Tvrdenie Štefana Harabina hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "stúpla", "bola", "pracovali"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "https://old.zvjs.sk/sk/prehlad-o-zamestnanosti-vaznenych-osob", "https://old.zvjs.sk/sk/prehlad-o-zamestnanosti-vaznenych-osob", "https://old.zvjs.sk/sk/prehlad-o-zamestnanosti-vaznenych-osob"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:51.355951+00:00"}
{"id": "42964", "numeric_id": 42964, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42964", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Fun rádio je tretie z hľadiska podielu na trhu.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výšky podielu na trhu čo sa týka počúvanosti je Funrádio skutočne tretím v poradí spomedzi rádií na Slovensku, a to s podielom 23,8 % podľa prieskumu Median SK z obdobia 7. január 2019 až 31. marec 2019. Prieskumu sa zúčastnilo 3252 respondentov od 14 do 79 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výšky podielu na trhu čo sa týka počúvanosti je Funrádio skutočne tretím v poradí spomedzi rádií na Slovensku, a to s podielom 23,8 % podľa prieskumu Median SK z obdobia 7. január 2019 až 31. marec 2019. Prieskumu sa zúčastnilo 3252 respondentov od 14 do 79 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/1933885-najpocuvanejsim-je-radio-expres"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:00.268986+00:00"}
{"id": "vr31360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31360", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sme ponúkli opozícií prvýkrát po dvadsiatich rokoch aj dve miesta, teda miesta podpredsedu parlamentu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách z 10. marca, sa v súčasnosti stále formuje obsadenie kľúčových postov v novej administratíve. R. Fico ponúkol dva podpredsednícke posty v NR SR zástupcom opozície.\n\nV roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.\n\nV roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.\n\nRok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.\n\nPo parlamentných voľbách v roku 2010 , boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .\n\nNepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR. Vzhľadom na rozsah zistených informácií hodnotíme výrok Roberta Kalinaka za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách z 10. marca, sa v súčasnosti stále formuje obsadenie kľúčových postov v novej administratíve. R. Fico ponúkol dva podpredsednícke posty v NR SR zástupcom opozície.", "V roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.", "V roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.", "Rok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.", "Po parlamentných voľbách v roku 2010 , boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .", "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR. Vzhľadom na rozsah zistených informácií hodnotíme výrok Roberta Kalinaka za pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["dva podpredsednícke posty v NR SR", "1998", "2002", "2006", "2010", "R. Fico"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-bude-vladnut-sam-opozicia-sa-pobije-o-dve-kresla-podpredsedov-1c8-/sk_domace.asp?c=A120315_112105_sk_domace_p29", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=21", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=2160", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=4392", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=6563", "http://www.sme.sk/c/5774401/fico-nevyuziva-kompetencie-podpredsedu-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:04.946586+00:00"}
{"id": "vr28073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28073", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Moderátor: \"Dobre, tak poďme na ten program. Hovorme teda o programových cieľoch vašej strany Sieť podľa agentúry Focus najnovší prieskum 13,3%\" Procházka: \"15,8%\"", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako pravdivý, nakoľko by podľa júnového prieskumu agentúry Focus strana Sieť naozaj získala presne 15,8 % hlasov . Moderátor diskusie uvádza preferencie na úrovni 13,3 %, ktoré získala SIEŤ v prieskume Focus v máji 2014.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako pravdivý, nakoľko by podľa júnového prieskumu agentúry Focus strana Sieť naozaj získala presne 15,8 % hlasov . Moderátor diskusie uvádza preferencie na úrovni 13,3 %, ktoré získala SIEŤ v prieskume Focus v máji 2014."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum Focus", "Prieskum Focus"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7248300/focus-smer-dalej-pada-berie-mu-aj-siet-je-najnizsie-za-styri-roky.html", "http://www.sita.sk/sk/blog/2014/06/focus-dalsi-prieskum-potvrdzuje-pokles-smeru-a-rast-siete/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:02.493681+00:00"}
{"id": "vr32128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32128", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Slovensko bol vzorný žiak. Slovensko dodržalo všetky kritéria, všetky tie ktoré Grécko a Španielsko veselo porušovalo.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z vyjadrenia predsedu SDKÚ Freša nie je jasné, o akom období hovorí, ani nespomína presne aké kritéria myslí. Uvažujme teda univerzálne používané kritéria definované Maastrichtskými konvergenčnými kritériami a Paktom stability a rastu . Z nich sa najčastejšie používajú kritérium schodku štátneho rozpočtu maximálne 3 % HDP a výška celkového štátneho dlhu 60 %. Slovensko prijalo euro v roku 2009, Španielsko v roku 1999 a Grécko v roku 2001. Podľa údajov Eurostatu , Španielsko od roku 2008 nedodržiava kritérium 3 % deficitu, Grécko toto kritérium nedodržiava od roku 2000, Slovensko od roku 2009. Čo sa týka druhého ukazovateľa pomer verejného dlhu k HDP, podľa údajov Svetovej Banky Grécko toto kritérium nedodržiavalo od svojho vstupu do Eurozóny, Španielsko naopak od roku 2000 áno a podobne Slovensko s týmto kritériom nemalo problémy. Na základe uvedeného vyplýva, že jedno sledované kritérium Slovensko nedodržiavalo podobne ako Španielsko a Grécko, kým druhé kritérium dodržiavalo zhodne Slovensko aj Španielsko. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z vyjadrenia predsedu SDKÚ Freša nie je jasné, o akom období hovorí, ani nespomína presne aké kritéria myslí. Uvažujme teda univerzálne používané kritéria definované Maastrichtskými konvergenčnými kritériami a Paktom stability a rastu . Z nich sa najčastejšie používajú kritérium schodku štátneho rozpočtu maximálne 3 % HDP a výška celkového štátneho dlhu 60 %. Slovensko prijalo euro v roku 2009, Španielsko v roku 1999 a Grécko v roku 2001. Podľa údajov Eurostatu , Španielsko od roku 2008 nedodržiava kritérium 3 % deficitu, Grécko toto kritérium nedodržiava od roku 2000, Slovensko od roku 2009. Čo sa týka druhého ukazovateľa pomer verejného dlhu k HDP, podľa údajov Svetovej Banky Grécko toto kritérium nedodržiavalo od svojho vstupu do Eurozóny, Španielsko naopak od roku 2000 áno a podobne Slovensko s týmto kritériom nemalo problémy. Na základe uvedeného vyplýva, že jedno sledované kritérium Slovensko nedodržiavalo podobne ako Španielsko a Grécko, kým druhé kritérium dodržiavalo zhodne Slovensko aj Španielsko. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Maastrichtskými konvergenčnými kritériami", "Paktom stability a rastu", "prijalo", "Eurostatu", "Svetovej Banky"], "url": ["http://glossary.reuters.com/index.php/Maastricht_Criteria", "http://glossary.reuters.com/index.php/Stability_and_Growth_Pact", "http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/index_sk.htm", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2", "http://databank.worldbank.org/Data/Views/Reports/TableView.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:44.080859+00:00"}
{"id": "vr28806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28806", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pavol Paška, ak si niekto dobre spomenie, bol v čase opozície človek, ktorý bol myslím tieňovým ministrom zdravotníctva dokonca alebo sa tomu venoval ešte na začiatku Smeru a odvtedy sa to ťahá.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška bol tieňovým ministrom zdravotníctva za Smer-SD minimálne od roku 2004. Podľa verejných informácií sa Paška pohybuje v oblasti zdravotníctva od 90. rokov. Výrok je pravdivý. Od septembra 2001 bol tieňovým ministrom zdravotníctva Štofko (s. 11). Paška bol tieňovým ministrom zdravotníctva minimálne od roku 2004 . Tento post zastával v rámci tieňovej vlády SMER-SD v období 2002-2006, keď boli v opozícii. Paška sa ministrom zdravotníctva za prvej vlády Smer-SD napokon nestal, ministrami boli Ivan Valentovič a Richard Raši . Pred Paškom pôsobil ako tieňový minister Juraj Štofko . Zdravotníctvu sa mal za Smer-SD venovať aj Milan Murgaš (.pdf, s. 11).", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška bol tieňovým ministrom zdravotníctva za Smer-SD minimálne od roku 2004. Podľa verejných informácií sa Paška pohybuje v oblasti zdravotníctva od 90. rokov. Výrok je pravdivý. Od septembra 2001 bol tieňovým ministrom zdravotníctva Štofko (s. 11). Paška bol tieňovým ministrom zdravotníctva minimálne od roku 2004 . Tento post zastával v rámci tieňovej vlády SMER-SD v období 2002-2006, keď boli v opozícii. Paška sa ministrom zdravotníctva za prvej vlády Smer-SD napokon nestal, ministrami boli Ivan Valentovič a Richard Raši . Pred Paškom pôsobil ako tieňový minister Juraj Štofko . Zdravotníctvu sa mal za Smer-SD venovať aj Milan Murgaš (.pdf, s. 11)."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zdravotníctva", "2004", "vlády", "Valentovič", "Raši", "Štofko", "Murgaš"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161451-politik-alebo-obchodnik-so-zdravim/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/22052/ZDRAVOTNICTVO-Podla-Smeru-je-Zajacova-reforma-len-krocik-od-eutanazie", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/ficov-smer-ostal-boji-sam.html", "http://www.vlada.gov.sk/ivan-valentovic/", "http://www.vlada.gov.sk/richard-rasi/", "http://www.sme.sk/c/176282/stofko-prekvapujuce-zlucenie-dvoch-nemocnic-bez-postupnosti-krokov.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0CDMQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.reformazdravotnictva.sk%2Fpril%2F497-524.pdf&ei=GwN9VKvgEszKPbTCgMgF&usg=AFQjCNH-kH1XuYMBLsfbTMNfg52TkLXlzg&sig2=Zkd5GBSjum2o-cf0Pd-Xnw&bvm=bv.80642063,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:25.333471+00:00"}
{"id": "49127", "numeric_id": 49127, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49127", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Rovnako ako ste klamali, keď ste uniesli Vietnamca cez naše územie, vtedy ste klamali, že to sa nestalo, že skutok sa nestal. Jednoducho, že to je potvrdené vyšetrovanie a teraz už aj nemecký súd jasne povedal, že áno, skutok sa stal, Vietnamec bol unesený cez územie Slovenskej republiky vládnym špeciálom, kde ste vy zaklamal, že ste na jeho palube, aby ste mohli preletieť cez Poľsko. Neboli ste tam a dostali ste toho Vietnamca do Moskvy.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Únos vietnamského občana sa odohral v júli 2017 v Nemeckej spolkovej republike, kde požiadal o azyl. Z Nemecka bol unesený vietnamským komandom na územie Slovenskej republiky, kde mala vietnamská delegácia rokovanie so vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Na únos bol následne použitý slovenský vládny špeciál a do žiadosti bola uvedená informácia “prelet ministra Roberta Kaliňáka s delegáciou do Moskvy”, aj keď ten sa na palube v tom čase nenachádzal. Podľa rozsudku nemeckého súdu je nepochybné, že súčasťou akcie bol náš vládny špeciál. Kaliňák spočiatku spochybňoval, že by slovenské orgány o únose vedeli, neskôr dokonca začal rozporovať, že by Slovensko mohlo byť do únosu zapojené aj nevedome. Jaroslav Naď však vo výroku posúva to, čo dovolia povedať fakty, keď hovorí, že vietnamského občana uniesol samotný Robert Kaliňák (\"ste uniesli Vietnamca cez naše územie\"). Nie je pritom dokázané, že bývalý minister o samotnom únose vedel resp. či na ňom vedome participoval. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh požiadal o politický azyl v Nemecku predtým, ako ho uniesli z Berlína do Bratislavy, odkiaľ mal následne letieť slovenským vládnym špeciálom do Moskvy. Vo Vietname bol podnikateľ obvinený za údajné zlé hospodárenie a spreneveru.\n\nNemecké súdy v prípade obžalovali dvoch odsúdených, ktorí s únosom pomáhali. Nemeckí prokurátori sa domnievajú, že únoscovia zorganizovali v Bratislave ministerské stretnutie, ktoré chceli využiť na prepašovanie uneseného občana do vietnamskej delegácie, aby sa vyhli prísnym kontrolám na letisku. Do Vietnamu mali pricestovať cez Moskvu pomocou slovenského vládneho špeciálu, ktoré im zapožičalo ministerstvo vnútra. Keď poľská strana odmietla schváliť žiadosť, podľa ktorej sa na palube lietadla nachádzala iba vietnamská delegácia, do žiadosti o prelet do Moskvy bola uvedená informácia “prelet ministra Roberta Kaliňáka s delegáciou do Moskvy”, aj keď ten sa na palube v tom čase nenachádzal.\n\nKomunikácia Roberta Kaliňáka o kauze sa v priebehu času výrazne menila. Podrobne ju v článku zmapoval Denník N. Či už samotný Kaliňák alebo Ministerstvo vnútra, ktorého bol vtedy ešte ministrom, od začiatku spochybňovali akékoľvek vedomé zapojenie Slovenska do kauzy. Na druhej strane od začiatku hovoril o možnosti, že Slovenská republika bola oklamaná vietnamskou delegáciou.\n\nNeskôr však Kaliňák opäť začal spochybňovať medializované informácie a odmietal akúkoľvek asociáciu Slovenskej republiky s prípadom. \"To sa proste nestalo. Žiaden takýto človek na palube vládneho špeciálu nebol. Nebol tam nikto zranený či spútaný. To nie je pravda,\" vyhlásil exminister. V apríli 2018 Robert Kaliňák na Facebooku napísal , že si nevie predstaviť, že by oficiálna pracovná návšteva vietnamského ministra mohla byť použitá na iné ako priateľské ciele.\n\nJednou z hlavných téz bývalého ministra vnútra sa stalo tvrdenie, že na zozname cestujúcich, ktorý nám poskytli vietnamské úrady, nebolo meno dotyčného občana Vietnamu a neprevážali sme žiadneho “ležiaceho pacienta” alebo spútaného človeka.\n\nNemci sú ale presvedčení , že Thrin Xuan Thanh cestoval na falošný doklad, v takom prípade nie je podstatné, či bol na zozname cestujúcich. Taktiež neobstojí ani tvrdenie o neexistujúcom spútanom či “ležiacom pacientovi” pretože podľa zistení mal byť vietnamský občan počas akcie podopieraný dvoma únoscami a zdrogovaný. Ochrankárom preto údajne povedali, že sa opil a spadol zo schodov.\n\nPodľa nemeckého rozsudku je nepochybné, že súčasťou celej akcie bol aj Robert Kaliňák a slovenský vládny špeciál. Nemecké súdy sú presvedčené , že únos išiel cez Bratislavu na základe vystopovaných áut, mobilov únoscov aj svedectiev slovenských policajtov.\n\nVyjadrenie Jaroslava Naďa pre Demagog.sk zo 14. 6. 2023: “Odmietame vaše tvrdenie že ide o zavádzanie. R. Kaliňák bol v tom čase ministrom vnútra pod ktorého zároveň spadá vládna letka, teda nesie plnú zodpovednosť za udalosti, ktorým Slovensko utrpelo medzinárodnú hanbu. “", "analysis_paragraphs": ["Únos vietnamského občana sa odohral v júli 2017 v Nemeckej spolkovej republike, kde požiadal o azyl. Z Nemecka bol unesený vietnamským komandom na územie Slovenskej republiky, kde mala vietnamská delegácia rokovanie so vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Na únos bol následne použitý slovenský vládny špeciál a do žiadosti bola uvedená informácia “prelet ministra Roberta Kaliňáka s delegáciou do Moskvy”, aj keď ten sa na palube v tom čase nenachádzal. Podľa rozsudku nemeckého súdu je nepochybné, že súčasťou akcie bol náš vládny špeciál. Kaliňák spočiatku spochybňoval, že by slovenské orgány o únose vedeli, neskôr dokonca začal rozporovať, že by Slovensko mohlo byť do únosu zapojené aj nevedome. Jaroslav Naď však vo výroku posúva to, čo dovolia povedať fakty, keď hovorí, že vietnamského občana uniesol samotný Robert Kaliňák (\"ste uniesli Vietnamca cez naše územie\"). Nie je pritom dokázané, že bývalý minister o samotnom únose vedel resp. či na ňom vedome participoval. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vietnamský podnikateľ Trinh Xuan Thanh požiadal o politický azyl v Nemecku predtým, ako ho uniesli z Berlína do Bratislavy, odkiaľ mal následne letieť slovenským vládnym špeciálom do Moskvy. Vo Vietname bol podnikateľ obvinený za údajné zlé hospodárenie a spreneveru.", "Nemecké súdy v prípade obžalovali dvoch odsúdených, ktorí s únosom pomáhali. Nemeckí prokurátori sa domnievajú, že únoscovia zorganizovali v Bratislave ministerské stretnutie, ktoré chceli využiť na prepašovanie uneseného občana do vietnamskej delegácie, aby sa vyhli prísnym kontrolám na letisku. Do Vietnamu mali pricestovať cez Moskvu pomocou slovenského vládneho špeciálu, ktoré im zapožičalo ministerstvo vnútra. Keď poľská strana odmietla schváliť žiadosť, podľa ktorej sa na palube lietadla nachádzala iba vietnamská delegácia, do žiadosti o prelet do Moskvy bola uvedená informácia “prelet ministra Roberta Kaliňáka s delegáciou do Moskvy”, aj keď ten sa na palube v tom čase nenachádzal.", "Komunikácia Roberta Kaliňáka o kauze sa v priebehu času výrazne menila. Podrobne ju v článku zmapoval Denník N. Či už samotný Kaliňák alebo Ministerstvo vnútra, ktorého bol vtedy ešte ministrom, od začiatku spochybňovali akékoľvek vedomé zapojenie Slovenska do kauzy. Na druhej strane od začiatku hovoril o možnosti, že Slovenská republika bola oklamaná vietnamskou delegáciou.", "Neskôr však Kaliňák opäť začal spochybňovať medializované informácie a odmietal akúkoľvek asociáciu Slovenskej republiky s prípadom. \"To sa proste nestalo. Žiaden takýto človek na palube vládneho špeciálu nebol. Nebol tam nikto zranený či spútaný. To nie je pravda,\" vyhlásil exminister. V apríli 2018 Robert Kaliňák na Facebooku napísal , že si nevie predstaviť, že by oficiálna pracovná návšteva vietnamského ministra mohla byť použitá na iné ako priateľské ciele.", "Jednou z hlavných téz bývalého ministra vnútra sa stalo tvrdenie, že na zozname cestujúcich, ktorý nám poskytli vietnamské úrady, nebolo meno dotyčného občana Vietnamu a neprevážali sme žiadneho “ležiaceho pacienta” alebo spútaného človeka.", "Nemci sú ale presvedčení , že Thrin Xuan Thanh cestoval na falošný doklad, v takom prípade nie je podstatné, či bol na zozname cestujúcich. Taktiež neobstojí ani tvrdenie o neexistujúcom spútanom či “ležiacom pacientovi” pretože podľa zistení mal byť vietnamský občan počas akcie podopieraný dvoma únoscami a zdrogovaný. Ochrankárom preto údajne povedali, že sa opil a spadol zo schodov.", "Podľa nemeckého rozsudku je nepochybné, že súčasťou celej akcie bol aj Robert Kaliňák a slovenský vládny špeciál. Nemecké súdy sú presvedčené , že únos išiel cez Bratislavu na základe vystopovaných áut, mobilov únoscov aj svedectiev slovenských policajtov.", "Vyjadrenie Jaroslava Naďa pre Demagog.sk zo 14. 6. 2023: “Odmietame vaše tvrdenie že ide o zavádzanie. R. Kaliňák bol v tom čase ministrom vnútra pod ktorého zároveň spadá vládna letka, teda nesie plnú zodpovednosť za udalosti, ktorým Slovensko utrpelo medzinárodnú hanbu. “"], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["letieť", "obžalovali", "prepašovanie", "článku", "odmietal", "napísal", "presvedčení", "zistení", "rozsudku", "presvedčené"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/politics/news/slovakia-reopens-kidnapping-case-following-new-trial-in-germany/", "https://spectator.sme.sk/c/20815700/german-media-vietnam-kidnapping-throughout-slovakia.html", "https://www.euractiv.de/section/europa-kompakt/news/slowakei-nimmt-entfuehrungsfall-nach-neuem-prozess-in-deutschland-wieder-auf/", "https://dennikn.sk/1198283/ako-kalinak-vysvetloval-vietnamsku-kauzu-islo-o-ekonomickeho-zlocinca-zlyhali-nemci-a-na-palube-nikto-nelezal/", "https://www.aktuality.sk/clanok/611914/to-sa-proste-nestalo-reaguje-kalinak-na-kauzu-unosu-vietnamca/", "https://dennikn.sk/1198283/ako-kalinak-vysvetloval-vietnamsku-kauzu-islo-o-ekonomickeho-zlocinca-zlyhali-nemci-a-na-palube-nikto-nelezal/", "https://dennikn.sk/1198283/ako-kalinak-vysvetloval-vietnamsku-kauzu-islo-o-ekonomickeho-zlocinca-zlyhali-nemci-a-na-palube-nikto-nelezal/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/479065-uneseny-vietnamec-mal-byt-vo-vladnom-speciali-dobity-a-zdrogovany/", "https://dennikn.sk/3353851/prelozili-sme-nemecky-rozsudok-o-unose-vietnamca-bez-ministrov-vnutra-by-to-neslo/?ref=list", "https://www.postoj.sk/129734/dnes-treba-vediet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:31.335798+00:00"}
{"id": "vr37079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37079", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pri rozprave v maďarskom parlamente, všetci významní predstavitelia Fidesu poukázali na to, že toto je nástroj na riešenie tej krivdy, ktorá sa údajne v roku 1920 stala.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fidesz podľa dostupný zdrojov nepoukazoval na to, že maďarský zákon je riešením krivdy z roku 1920. Viktor Orbán v máji 2010 navrhol 4. jún, na ktorý pripadá výročie podpisu mierovej dohody z Trianonu, za Deň národnej spolupatričnosti. Tento zákon bol nakoniec prijatý v máji 2010 a mimo iného označil Trianon za \"najväčšiu tragédiu maďarstva\" . Jeden z predkladateľov návrhu zákona Zoltán Kövér z Fideszu poznamenal : \"Udalosti spred 90 rokov sa nemohli zmeniť na históriu, ale ako nespracovaná kolektívna trauma zaťažujú verejné zmýšľanie Maďarov i susedných národov.\" Maďarský parlament si toto výročie v júni 2010 pripomenul, mimo iného na ňom zaznelo z úst prezidenta Maďarska Sólyoma, že: \"Maďarsko musí využívať na ochranu etnických Maďarov aj všetky prostriedky medzinárodného práva.\" Presnejšie zdroje dávajúce do súvisu vyjadrenia o krivde z roku 1920 a maďarský zákon ako nástroj na riešenie tejto krivdy sme nenašli, aj keď existujú náznaky, že hlavní rečníci vystupujúci v maďarskom parlamente pri rokovaní o zákone o dvojakom občianstve v máji 2010 spomínali aj krivdy z minulosti, ktorými majú byť Trianonská zmluva, či Benešovské dekréty. Avšak vyjadrenie, že všetci významní predstavitelia Fideszu poukazovali na to, že zákon je nástroj na riešenie krivdy je zavádzajúci a spája dva samostatné priamo nesúvisiace výrokové celky do jedného nadväzujúceho celku.", "analysis_paragraphs": ["Fidesz podľa dostupný zdrojov nepoukazoval na to, že maďarský zákon je riešením krivdy z roku 1920. Viktor Orbán v máji 2010 navrhol 4. jún, na ktorý pripadá výročie podpisu mierovej dohody z Trianonu, za Deň národnej spolupatričnosti. Tento zákon bol nakoniec prijatý v máji 2010 a mimo iného označil Trianon za \"najväčšiu tragédiu maďarstva\" . Jeden z predkladateľov návrhu zákona Zoltán Kövér z Fideszu poznamenal : \"Udalosti spred 90 rokov sa nemohli zmeniť na históriu, ale ako nespracovaná kolektívna trauma zaťažujú verejné zmýšľanie Maďarov i susedných národov.\" Maďarský parlament si toto výročie v júni 2010 pripomenul, mimo iného na ňom zaznelo z úst prezidenta Maďarska Sólyoma, že: \"Maďarsko musí využívať na ochranu etnických Maďarov aj všetky prostriedky medzinárodného práva.\" Presnejšie zdroje dávajúce do súvisu vyjadrenia o krivde z roku 1920 a maďarský zákon ako nástroj na riešenie tejto krivdy sme nenašli, aj keď existujú náznaky, že hlavní rečníci vystupujúci v maďarskom parlamente pri rokovaní o zákone o dvojakom občianstve v máji 2010 spomínali aj krivdy z minulosti, ktorými majú byť Trianonská zmluva, či Benešovské dekréty. Avšak vyjadrenie, že všetci významní predstavitelia Fideszu poukazovali na to, že zákon je nástroj na riešenie krivdy je zavádzajúci a spája dva samostatné priamo nesúvisiace výrokové celky do jedného nadväzujúceho celku."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "označil", "poznamenal", "prezidenta", "rokovaní"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-43717350-orban-opat-otvara-otazku-trianonu", "http://www.sme.sk/c/5403800/trianonska-zmluva-sa-v-madarsku-dodnes-chape-ako-krivda.html", "http://spravy.pravda.sk/madarsko-si-bude-pripominat-trianon-d70-/sk_svet.asp?c=A100531_142504_sk_svet_p12", "http://www.aktuality.sk/clanok/165149/madarsko-parlament-si-pripomenul-vyrocie-trianonskej-zmluvy/", "http://spravy.pravda.sk/v-madarsku-rokuju-o-dvojakom-obcianstve-spominali-na-aj-historicke-krivdy-15h-/sk_svet.asp?c=A100520_205006_sk_svet_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:37.516438+00:00"}
{"id": "44687", "numeric_id": 44687, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44687", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...podľa našeho trestného zákona je propagácia fašizmu trestná, ale aj propagácia komunizmu.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trestný zákon hovorí , že „kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.” Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Trestný zákon hovorí , že „kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii, zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.” Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["hovorí"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2005-300"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:25.605166+00:00"}
{"id": "vr16186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16186", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...treba ešte povedať na vysvetlenie, že k 1. januáru automaticky dostávajú tí najstarší ten paušálny príplatok k mesačnému dôchodku tých 25,50. Tá ostatná kategória bude postupne riešená až do októbra(...).", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo legislatívnu zmenu - návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 19.4.2017 bol tento návrh schválený vládou SR. Zvýšenie o 25,50 eur sa bude týkať starodôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred októbrom 1988. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravilo legislatívnu zmenu - návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. 19.4.2017 bol tento návrh schválený vládou SR. Zvýšenie o 25,50 eur sa bude týkať starodôchodcov, ktorí odišli do dôchodku pred októbrom 1988. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "vyjadrila", "Zvýšenie", "zákona", "zdôrazňuje"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/niektori-starodochodcovia-si-prilepsia.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-prepocet-dochodkov-starodochodcom/48411s64282c", "http://www.ta3.com/clanok/1103848/starodochodcovia-si-financne-polepsia-vlada-schvalila-zmeny.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170401", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/niektori-starodochodcovia-si-prilepsia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:21.941188+00:00"}
{"id": "vr17953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17953", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...pri vyzbrojovaní Severnej Kórey zase veľmi dôležitú rolu zohral aj Sovietsky zväz a neskôr Ruská federácia.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spolupráca Severnej Kórey a Sovietskeho zväzu začala už v roku 1948, kedy bol Kórejský polostrov rozdelený na Kórejskú republiku na juhu a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR) na severe. Severná časť zostala pod kontrolou Sovietskeho zväzu, na juhu mali vplyv USA. Sovietsky zväz pomáhal Severnej Kórei aj pri vyzbrojovaní počas Kórejskej vojny, ktorá začala v roku 1950 a skončila v roku 1953 podpísaním prímeria. Z telegramu kórejského vodcu Kim Il Sunga z marca 1950 vyplýva, že KĽDR od Sovietskeho žiadala pôžičku vo forme zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Rusko podľa expertov takisto zohráva dôležitú rolu v modernom zbrojnom priemysle Severnej Kórey. S ruskými vedcami Severná Kórea na vývoji zbraní kontinuálne pracuje už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Experti tvrdia, že bez ruských technológii by severokórejské zbrane (predovšetkým rakety) neboli natoľko účinné. Nové medzikontinentálne balistické rakety, ktoré by dokázali zasiahnuť USA, sú údajne takisto inšpirované dizajnom sovietskych rakiet. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spolupráca Severnej Kórey a Sovietskeho zväzu začala už v roku 1948, kedy bol Kórejský polostrov rozdelený na Kórejskú republiku na juhu a Kórejskú ľudovodemokratickú republiku (KĽDR) na severe. Severná časť zostala pod kontrolou Sovietskeho zväzu, na juhu mali vplyv USA. Sovietsky zväz pomáhal Severnej Kórei aj pri vyzbrojovaní počas Kórejskej vojny, ktorá začala v roku 1950 a skončila v roku 1953 podpísaním prímeria. Z telegramu kórejského vodcu Kim Il Sunga z marca 1950 vyplýva, že KĽDR od Sovietskeho žiadala pôžičku vo forme zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Rusko podľa expertov takisto zohráva dôležitú rolu v modernom zbrojnom priemysle Severnej Kórey. S ruskými vedcami Severná Kórea na vývoji zbraní kontinuálne pracuje už od rozpadu Sovietskeho zväzu. Experti tvrdia, že bez ruských technológii by severokórejské zbrane (predovšetkým rakety) neboli natoľko účinné. Nové medzikontinentálne balistické rakety, ktoré by dokázali zasiahnuť USA, sú údajne takisto inšpirované dizajnom sovietskych rakiet. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["vyzbrojovaní", "zbraní", "vývoji", "medzikontinentálne"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/pred-65-rokmi-sa-zacala-korejska-vojn/142300-clanok.html", "http://digitalarchive.wilsoncenter.org/document/112042", "http://www.newsweek.com/how-russia-helped-north-korea-build-bombs-could-start-world-war-iii-762587", "http://time.com/5128398/the-missile-factory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:26.592386+00:00"}
{"id": "vr27217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27217", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ste (Fico, pozn.) v nejakej politickej strane takmer 30 rokov, myslím že od roku 1986.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stranícka minulosť Roberta Fica začala v roku 1986, vstupom do Komunistickej strany Slovenska. Druhou stranou, v ktorej R. Fico pôsobil , bola Strana demokratickej ľavice, vzniknutá premenovaním KSS po roku 1989. V rámci nej bol R. Fico prvýkrát zvolený za poslanca NR SR v roku 1992 .\n\nPo vlastnom rozhodnutí opustiť SDĽ a založil vlastnú stranu - SMER záverom roku 1999 (strana roku 2005 pohltila SDĽ - nemýliť si ju so stranou SDĽ z volieb 2010 a taktiež ostatné ľavicové strany - SDA a SDSS).\n\nVýrok R. Procházku s ohľadom na tieto informácie považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stranícka minulosť Roberta Fica začala v roku 1986, vstupom do Komunistickej strany Slovenska. Druhou stranou, v ktorej R. Fico pôsobil , bola Strana demokratickej ľavice, vzniknutá premenovaním KSS po roku 1989. V rámci nej bol R. Fico prvýkrát zvolený za poslanca NR SR v roku 1992 .", "Po vlastnom rozhodnutí opustiť SDĽ a založil vlastnú stranu - SMER záverom roku 1999 (strana roku 2005 pohltila SDĽ - nemýliť si ju so stranou SDĽ z volieb 2010 a taktiež ostatné ľavicové strany - SDA a SDSS).", "Výrok R. Procházku s ohľadom na tieto informácie považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["minulosť", "pôsobil", "1992", "založil vlastnú stranu"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1453", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_v_roku_1992", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:10.078599+00:00"}
{"id": "48306", "numeric_id": 48306, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48306", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sme my zasahovali do cien plynu, aby nerástol ľuďom plyn a ešte sme aj dávali naspäť vratky, tak nás celá vaša slávne opozícia kritizovala, že krivíme systém.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2016 vládna koalícia na čele so Smer-SD zaviedla tzv. vratky za plyn a v roku 2019 zmrazila ceny za plyn od spoločnosti SPP. Obe opatrenia boli kritizované opozíciou za nesystémovosť, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDruhá Ficova vláda zaviedla v januári 2016 tzv. vratky za plyn, t. j. vrátenie časti platby za plyn. Na vratky mali nárok aj odberatelia plynu od alternatívnych dodávateľov, nielen zákazníci SPP.\n\nOpozícia opatrenie kritizovala za nesystémovosť a označila ho za populistické a cielené na získanie si voličov pred nadchádzajúcimi voľbami. Karol Galek, vtedajší poslanec za stranu SaS podal podnet na Generálnu prokuratúru na zrušenie vyhlášky o štátnom príspevku odberateľovi plynu. Opatrenie kritizovali aj opozičné strany KDH a Most-Híd.\n\nV decembri 2019 vláda, ako jediný akcionár Slovenského plynárenského priemyslu, vydala uznesenie , ktorým spoločnosti SPP zakázala využiť maximálne ceny za dodávku plynu odberateľom.\n\nCeny platné v roku 2019 zostali v platnosti aj vo vykurovacom období 2019/2020. Zmrazenie cien plynu kritizoval Karol Galek ako opatrenie, ktoré zaplatia daňoví poplatníci vrátane tých, ktorí nie sú zákazníkmi SPP.\n\nToto opatrenie kritizovala aj energetická spoločnosť Innogy, druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku. Opatrenie považovala spoločnosť za diskriminačné, pretože sa vzťahovalo iba na zákazníkov SPP, čím sa narušila hospodárska súťaž.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 vládna koalícia na čele so Smer-SD zaviedla tzv. vratky za plyn a v roku 2019 zmrazila ceny za plyn od spoločnosti SPP. Obe opatrenia boli kritizované opozíciou za nesystémovosť, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Druhá Ficova vláda zaviedla v januári 2016 tzv. vratky za plyn, t. j. vrátenie časti platby za plyn. Na vratky mali nárok aj odberatelia plynu od alternatívnych dodávateľov, nielen zákazníci SPP.", "Opozícia opatrenie kritizovala za nesystémovosť a označila ho za populistické a cielené na získanie si voličov pred nadchádzajúcimi voľbami. Karol Galek, vtedajší poslanec za stranu SaS podal podnet na Generálnu prokuratúru na zrušenie vyhlášky o štátnom príspevku odberateľovi plynu. Opatrenie kritizovali aj opozičné strany KDH a Most-Híd.", "V decembri 2019 vláda, ako jediný akcionár Slovenského plynárenského priemyslu, vydala uznesenie , ktorým spoločnosti SPP zakázala využiť maximálne ceny za dodávku plynu odberateľom.", "Ceny platné v roku 2019 zostali v platnosti aj vo vykurovacom období 2019/2020. Zmrazenie cien plynu kritizoval Karol Galek ako opatrenie, ktoré zaplatia daňoví poplatníci vrátane tých, ktorí nie sú zákazníkmi SPP.", "Toto opatrenie kritizovala aj energetická spoločnosť Innogy, druhý najväčší dodávateľ plynu na Slovensku. Opatrenie považovala spoločnosť za diskriminačné, pretože sa vzťahovalo iba na zákazníkov SPP, čím sa narušila hospodárska súťaž."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "kritizovala", "", "", "uznesenie", "zakázala", "zostali", "kritizoval", "kritizovala"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/premier-vratky-za-plyn-postovy-poukaz/177380-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://www.energia.sk/opozicia-napadla-ficove-vratky-na-generalnej-prokurature/?fbclid=iwar1tvsfnagggrn3pv4lcj1hbayuma-jltcmvsdahbhjq_fb7_txkteyw8ou", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/vlada-rozhodla-ceny-plynu-pre-zakaznikov-spp-sa-v-novom-roku-nezvysia/#:~:text=Ministerstvo%20hospod%C3%A1rstva%20SR%20ako%20jedin%C3%BD%20akcion%C3%A1r%20v%20Slovenskom%20plyn%C3%A1renskom%20priemysle%20(SPP)%20prik%C3%A1%C5%BEe%20tejto%20spolo%C4%8Dnosti%2C%20aby%20nezvy%C5%A1ovala%20ceny%20za%20dod%C3%A1vky%20plynu.%20Rozhodla%20o%20tom%20na%20svojom%20stredaj%C5%A1om%20rokovan%C3%AD%20vl%C3%A1da%20SR.", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18130/1?fbclid=IwAR2sie-3z5f66Z9GuhYXeMXxTqeyVdOyrkxWtWoE7Ons1QCAwyXl5JavWBU", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18130/1?fbclid=IwAR2sie-3z5f66Z9GuhYXeMXxTqeyVdOyrkxWtWoE7Ons1QCAwyXl5JavWBU", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/vlada-rozhodla-ceny-plynu-pre-zakaznikov-spp-sa-v-novom-roku-nezvysia/#:~:text=Ministerstvo%20hospod%C3%A1rstva%20SR%20ako%20jedin%C3%BD%20akcion%C3%A1r%20v%20Slovenskom%20plyn%C3%A1renskom%20priemysle%20(SPP)%20prik%C3%A1%C5%BEe%20tejto%20spolo%C4%8Dnosti,%20aby%20nezvy%C5%A1ovala%20ceny%20za%20dod%C3%A1vky%20plynu.%20Rozhodla%20o%20tom%20na%20svojom%20stredaj%C5%A1om%20rokovan%C3%AD%20vl%C3%A1da%20SR.", "https://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/upozornenia/506/#:~:text=ceny%20za%20dod%C3%A1vku%20plynu%20pre%20odberate%C4%BEov%20plynu%20v%20dom%C3%A1cnosti%20platn%C3%A9%20v%20roku%202019%20zost%C3%A1vaj%C3%BA%20v%20platnosti%20na%20vykurovacie%20obdobie%202019/2020", "https://dennikn.sk/blog/1698081/ficove-klamstva-o-stabilnych-cenach-energii-nas-budu-stat-dalsich-11-milionov/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/vlada-rozhodla-ceny-plynu-pre-zakaznikov-spp-sa-v-novom-roku-nezvysia/?fbclid=IwAR1KLrjDuroEiFFhyI_a-eFoemzokfJ4Hp2QePHrbse2LHKlhDS6_S9GAUQ#:~:text=Diskrimina%C4%8Dn%C3%A9%20rozhodnutie%20vl%C3%A1dy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:12.380425+00:00"}
{"id": "vr17128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17128", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vyhrali sme (strana SMER-SD, pozn.) 4-krát za sebou voľby a 3-krát sme zostavili vládu. Ja som už desiaty rok predsedom vlády...", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD vyhrala voľby v roku 2006 s 29,14 %, 2010 s 34 %, 2012 s 44,41 % a 2016 so ziskom 28,28 % podielu platných hlasov. Strana Smer-SD bola vo vládnej koalícii od roku 2006 do 2010 so stranami SNS a ĽS-HZDS. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 strana vládla sama. V roku 2016 zostavila vládu spolu so stranami SNS, Most-Híd a Sieť, po rozpade Siete podpísali novú koaličnú zmluvu predstavitelia strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Robert Fico bol predsedom všetkých týchto vlád a teda skutočne približne desať rokov zastáva funkciu premiéra. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD vyhrala voľby v roku 2006 s 29,14 %, 2010 s 34 %, 2012 s 44,41 % a 2016 so ziskom 28,28 % podielu platných hlasov. Strana Smer-SD bola vo vládnej koalícii od roku 2006 do 2010 so stranami SNS a ĽS-HZDS. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 strana vládla sama. V roku 2016 zostavila vládu spolu so stranami SNS, Most-Híd a Sieť, po rozpade Siete podpísali novú koaličnú zmluvu predstavitelia strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Robert Fico bol predsedom všetkých týchto vlád a teda skutočne približne desať rokov zastáva funkciu premiéra. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "2012", "2016", "2006", "2012", "2016", "podpísali"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/smer-sns-a-hzds-podpisali-koalicnu-zmluvu.html", "http://strana-smer.sk/smer-sd-ciel-ucasti-vo-vlade-sr-2016-2020-0", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387713-toto-je-vlada-stvorkoalicie-smer-sns-most-hid-siet/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403781-tri-vladne-strany-podpisali-novu-koalicnu-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:16.339721+00:00"}
{"id": "vr35871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35871", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je zadržaných 29 (účastníkov pochodu Pride, pozn.), pani redaktorka. Zo strany extrémistov. Polícia si svoju prácu urobila veľmi dobre. Polícia je tu na to, aby v prípade narušenia verejného poriadku urobila, zjednala nápravu. Postupovala v spolupráci tu pracovala Mestská polícia Bratislavy, ktorá zabezpečuje verejný poriadok.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polícia mala podľa slov komunikačného odboru KPRZ predviesť 29 osôb, čo je počet, ktorý uvádza aj také SME (bez udania zdroja, teda predpokladajme, že boli na mieste), ktoré komunikačný odbor nemá rado.", "analysis_paragraphs": ["Polícia mala podľa slov komunikačného odboru KPRZ predviesť 29 osôb, čo je počet, ktorý uvádza aj také SME (bez udania zdroja, teda predpokladajme, že boli na mieste), ktoré komunikačný odbor nemá rado."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["podľa"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/tlac-tlacove-spravy/reakcia-policie-na-clanky-uverejnene-dnes-v-denniku-sme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:45.837139+00:00"}
{"id": "vr37000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37000", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pričom už ukázala prax, že tie súkromné poisťovne nepriniesli žiadnu lepšiu zdravotnú starostlivosť, ako Všeobecná zdravotná poisťovňa.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Health Policy Institute - Rating zdravotných poistovní 2007 : \"Na základe hodnotenia v sledovaných kategóriách dostali poistovne nasledovný rating: Zdravotné poistovne s ratingom 'A', kam patria Union ZP a DôveraZP Zdravotné poistovne s ratingom 'B', kam patria Apollo ZP a Európska ZP Zdravotné poistovne s ratingom 'D', kam patria VšZP a SZP Klúcové závery: 1. súkromné zdravotné poistovne sú vo všetkých blokoch lepšie ako štátne zdravotné poistovne 2. v každom bloku dosiahla najviac bodov iná zdravotná poistovna - vo financnej ochrane ZP Dôvera - v produktoch ZP Union - v klientskom servise ZP Apollo - vo vztahoch s poskytovatelmi Európska ZP\" Viac informácií tu (.pdf). Health Policy Institute – Rating zdravotných poistovní 2008 :\n\nPriemerné náklady na ZS na rok na jedného poistenca sú : 15 703,- SK a 93,9 %. Poistenec má právo a povinnost sa informovat ako sa nakladá s financnými prostriedkami solidárneho balíka, urceného na úhradu zdravotnej starostlivosti. Podla ÚDZS bola najlepšia poistovna tá, ktorá využívala maximálne prostriedky na nákup zdravotnej starostlivosti, bez ohladu na to, kto je jej rozhodujúci akcionár. Vytváranie rebríckov zdravotných poistovní v case vrcholiaceho procesu prepoistovania uvažuje úrad za snahu o manipuláciu poistencov Slovenskej republiky . \"\n\nExistuje viacero ratingov, ktoré si v hodnotení zdravotných poistovní protirecia, najmä pre rozdielnost v ich metodológiách. Ani jeden z dvoch uvedených (a u nás používaných) nemeria priamo kvalitu zdravotnej starostlivosti, ktorú poistovne poskytujú/ zabezpecujú.\n\nNevieme aká prax má na zhoršovanie ukazovat.", "analysis_paragraphs": ["Health Policy Institute - Rating zdravotných poistovní 2007 : \"Na základe hodnotenia v sledovaných kategóriách dostali poistovne nasledovný rating: Zdravotné poistovne s ratingom 'A', kam patria Union ZP a DôveraZP Zdravotné poistovne s ratingom 'B', kam patria Apollo ZP a Európska ZP Zdravotné poistovne s ratingom 'D', kam patria VšZP a SZP Klúcové závery: 1. súkromné zdravotné poistovne sú vo všetkých blokoch lepšie ako štátne zdravotné poistovne 2. v každom bloku dosiahla najviac bodov iná zdravotná poistovna - vo financnej ochrane ZP Dôvera - v produktoch ZP Union - v klientskom servise ZP Apollo - vo vztahoch s poskytovatelmi Európska ZP\" Viac informácií tu (.pdf). Health Policy Institute – Rating zdravotných poistovní 2008 :", "Priemerné náklady na ZS na rok na jedného poistenca sú : 15 703,- SK a 93,9 %. Poistenec má právo a povinnost sa informovat ako sa nakladá s financnými prostriedkami solidárneho balíka, urceného na úhradu zdravotnej starostlivosti. Podla ÚDZS bola najlepšia poistovna tá, ktorá využívala maximálne prostriedky na nákup zdravotnej starostlivosti, bez ohladu na to, kto je jej rozhodujúci akcionár. Vytváranie rebríckov zdravotných poistovní v case vrcholiaceho procesu prepoistovania uvažuje úrad za snahu o manipuláciu poistencov Slovenskej republiky . \"", "Existuje viacero ratingov, ktoré si v hodnotení zdravotných poistovní protirecia, najmä pre rozdielnost v ich metodológiách. Ani jeden z dvoch uvedených (a u nás používaných) nemeria priamo kvalitu zdravotnej starostlivosti, ktorú poistovne poskytujú/ zabezpecujú.", "Nevieme aká prax má na zhoršovanie ukazovat."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Rating zdravotných poistovní 2007", "tu", "Rating zdravotných poistovní 2008", "tu", "Rating zdravotných poistovní 2009", "Úrad pre dohlad nad zdravotnou starostlivostou", "Hodnotenie vybraných ukazovatelov zdravotných poistovní"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/2812/rating-zdravotnych-poistovni-2007.html", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/rating_zp_2007.pdf", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/2217/rating-zdravotnych-poistovni-2008.html", "http://www.hpi.sk/cdata/Publications//rating_zp_2008.pdf", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/3651/rating-zdravotnych-poistovni-za-rok-2009-nebudeme-publikovat.html", "http://www.udzs.sk/", "http://www.udzs.sk/servis-media/tlacove-spravy-tlacove-konferencie/hodnotenie-vybranych-ukazovatelov-zdravotnych-poistovni.html?page_id=745"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:54.652873+00:00"}
{"id": "vr31388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31388", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď bývalá vláda chcela presadiť ústavný zákon s nami, nikdy o tom nehovorila, rovno ho dala vlastne do parlamentu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Programového vyhlásenia vlády (pdf.) I. Radičovej si vláda ukladá za ciele predložiť nasledovné ústavné zákony: zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších verejných činiteľov; ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia; ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Programového vyhlásenia vlády (pdf.) I. Radičovej si vláda ukladá za ciele predložiť nasledovné ústavné zákony: zásadné obmedzenie imunity poslancov a ďalších verejných činiteľov; ústavný zákon, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998, ktorými sa zamedzilo dôsledné vyšetrenie a spravodlivé uzavretie trestných činov súvisiacich so zavlečením občana SR do zahraničia; ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh ."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Programového vyhlásenia vlády", "pripravovaný", "expertná skupina", "získal"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.sme.sk/c/6009990/dlhova-brzda-spojila-koaliciu-a-smer.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/na-slovensku-zacala-verejna-diskusia-o-dlhovej-brzde-017932", "http://spravy.pravda.sk/za-dlhovu-brzdu-hlasovali-vsetci-d4w-/sk_ekonomika.asp?c=A111208_113930_sk_ekonomika_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:29.181907+00:00"}
{"id": "44708", "numeric_id": 44708, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44708", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(ĽSNS, pozn.) 7 či 8 miliónov EUR z rozpočtu a sami sebe ste si ich vyplácali...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa portálu aktuality.sk má ĽSNS ca celé volebné obdobie dostať 5,2 mil. eur, Hospodárske noviny hovoria o 5,04 mil. NR SR doteraz zverejnila prehľady o majetku, záväzkoch, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí za roky 2016 , 2017 a 2018 (príspevky vyplatené vždy na nasledujúci rok, zahrnutý aj príspevok za hlasy vo voľbách) - podľa nich ĽSNS zatiaľ dostala od štátu príspevky vo výške 3,94 mil. Eur. Peniaze zo štátneho príspevku si na odmenách mali v rokoch 2018 a 2019 vyplácať poslanci Marian Kotleba a Rastislav Schlosár a v rokoch 2016 a 2017 poslanec Milan Uhrík. O akú sumu sa jednalo, nie je známe - vedenie strany o tom nechcelo bližšie informovať. Podľa Uhríka a Kotlebu malo ísť o odmenu do dvoch tisíc eur mesačne. Keďže Matovič nesprávne uviedol výšku štátneho príspevku pre ĽSNS a ich poslanci si takisto nevyplácali celú sumu príspevku, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu aktuality.sk má ĽSNS ca celé volebné obdobie dostať 5,2 mil. eur, Hospodárske noviny hovoria o 5,04 mil. NR SR doteraz zverejnila prehľady o majetku, záväzkoch, príjmoch, výdavkoch a daroch politických strán a politických hnutí za roky 2016 , 2017 a 2018 (príspevky vyplatené vždy na nasledujúci rok, zahrnutý aj príspevok za hlasy vo voľbách) - podľa nich ĽSNS zatiaľ dostala od štátu príspevky vo výške 3,94 mil. Eur. Peniaze zo štátneho príspevku si na odmenách mali v rokoch 2018 a 2019 vyplácať poslanci Marian Kotleba a Rastislav Schlosár a v rokoch 2016 a 2017 poslanec Milan Uhrík. O akú sumu sa jednalo, nie je známe - vedenie strany o tom nechcelo bližšie informovať. Podľa Uhríka a Kotlebu malo ísť o odmenu do dvoch tisíc eur mesačne. Keďže Matovič nesprávne uviedol výšku štátneho príspevku pre ĽSNS a ich poslanci si takisto nevyplácali celú sumu príspevku, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "Hospodárske noviny", "2016", "2017", "2018", "vyplácať"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/708100/kotleba-a-schlosar-si-prilepsuju-zo-stranickej-kasy-presnu-sumu-odmietli-prezradit/", "https://hnonline.sk/galeria/7727-ako-su-na-tom-politicke-strany/173d7447490d92d309ce3e7391b603a0?back_url=https%3A%2F%2Fhnonline.sk%2Fgaleria%2F7727-ako-su-na-tom-politicke-strany%2F3a3c10a415c701b7166222d53bdb4b17", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=442168", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=455878", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=469874", "https://www.aktuality.sk/clanok/708100/kotleba-a-schlosar-si-prilepsuju-zo-stranickej-kasy-presnu-sumu-odmietli-prezradit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:26.287441+00:00"}
{"id": "49502", "numeric_id": 49502, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49502", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ale pán Pellegrini, ja vám chcem povedať, že vy ste boli obhajcom tejto slovensko americkej obrannej dohody, a to až takým, že vás to dostalo do Bieleho domu. (...) Obhajovali ste tu dohodu za vás nakúpili samozrejme stíhačky, americké stíhačky. ", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Petra Pellegriniho začali jednania s USA o obrannej zmluve, schválil sa nákup stíhačiek F-16 a Pellegrini sa v roku 2019 stretol s vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRokovania o obrannej dohode s USA (Defence Cooperation Agreement, tzv. DCA) začali v roku 2018 počas vlády Smeru-SD, podpísali ju vo februári 2022 Jaroslav Naď a Ivan Korčok spolu s Anthonym Blinkenom vo Washingtone. Erik Tomáš, dnes minister práce za stranu Hlas-SD, uviedol , že o nej začali rokovať ešte v roku 2017.\n\nMinisterstvo obrany v marci 2019 odmietlo pokračovať v rokovaniach s USA, keďže rezort vedený SNS nesúhlasil s prítomnosťou amerických jednotiek na Slovensku. V jednaniach pokračovalo ministerstvo zahraničia.\n\nKu kroku ministerstva a ku obrannej dohode sa Pellegrini vyjadril nasledovne :\n\n„Ak to bude výhodné pre krajinu a nebude to mať žiaden vplyv na suverenitu našej krajiny a nebude to vyslovene súhlas, že si tu budú vojská cudzích krajín behať hore-dole bez kontroly, tak by sme boli viete čo, ak by sme tých 105 miliónov eur odmietli.\" Následne sa vyjadroval zdržanlivo , že vláda neschváli zmluvu, ktorá ohrozí suverenitu Slovenska, dodal však aj: „Ak chceme byť akceptovaný hráč, musíme brať aj dávať.”\n\n„Polku národa sme teraz vystrašili, že idú prísť americké vojská, no nejdú prísť. Videli ste vyjadrenia amerického veľvyslanca, ktorý povedal, že nechcú ani základňu, ani prítomnosť vojakov. Veď my sme suverénna krajina, veď s nami si tu nebude niekto robiť, čo my sami nechceme,“ obhajoval zmluvu podľa portálu Aktuality.sk.\n\nV roku 2022 hovoril , že text zmluvy bol v roku 2019 iný v porovnaní s jej finálnou schválenou verziou. Rokovania o zmluve boli tajné, avšak zdroje z ministerstva obrany pre Aktuality.sk potvrdili , že body, ktoré v roku 2022 opozícia kritizovala, boli v zmluve prítomné už v roku 2019.\n\nPellegrini sa v máji 2019 stretol s vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome, predmetom ich stretnutia mali byť aj rozhovory o obrannej spolupráci .\n\nKontrakt na nákup stíhačiek F-16 od Spojených štátov amerických schválila vláda Smeru-SD, SNS a Most-Híd v roku 2018, počas ktorej bol premiérom Peter Pellegrini. O ich nákupe sa však začalo uvažovať už skôr, keď bol na poste premiéra Robert Fico.\n\nO nákupe nových stíhačiek pre slovenskú armádu začal uvažovať už minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2013 . Počas jeho pôsobenia mali najväčšiu šancu na úspech švédske stíhačky JAS-39 Gripen. Po nástupe tretej vlády Roberta Fica prišiel na ministerstvo obrany Peter Gajdoš, ktorého nominovala Slovenská národná strana a do úvahy začali pripadať aj americké stíhačky F-16.\n\nPredstavitelia SNS dlhodobo kritizovali možnosť zakúpiť švédske stíhačky. V decembri 2018 nakoniec vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) aj s “požehnaním” vlády SR a predsedu vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) podpísal zmluvu na dodanie 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za 1,6 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Petra Pellegriniho začali jednania s USA o obrannej zmluve, schválil sa nákup stíhačiek F-16 a Pellegrini sa v roku 2019 stretol s vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovania o obrannej dohode s USA (Defence Cooperation Agreement, tzv. DCA) začali v roku 2018 počas vlády Smeru-SD, podpísali ju vo februári 2022 Jaroslav Naď a Ivan Korčok spolu s Anthonym Blinkenom vo Washingtone. Erik Tomáš, dnes minister práce za stranu Hlas-SD, uviedol , že o nej začali rokovať ešte v roku 2017.", "Ministerstvo obrany v marci 2019 odmietlo pokračovať v rokovaniach s USA, keďže rezort vedený SNS nesúhlasil s prítomnosťou amerických jednotiek na Slovensku. V jednaniach pokračovalo ministerstvo zahraničia.", "Ku kroku ministerstva a ku obrannej dohode sa Pellegrini vyjadril nasledovne :", "„Ak to bude výhodné pre krajinu a nebude to mať žiaden vplyv na suverenitu našej krajiny a nebude to vyslovene súhlas, že si tu budú vojská cudzích krajín behať hore-dole bez kontroly, tak by sme boli viete čo, ak by sme tých 105 miliónov eur odmietli.\" Následne sa vyjadroval zdržanlivo , že vláda neschváli zmluvu, ktorá ohrozí suverenitu Slovenska, dodal však aj: „Ak chceme byť akceptovaný hráč, musíme brať aj dávať.”", "„Polku národa sme teraz vystrašili, že idú prísť americké vojská, no nejdú prísť. Videli ste vyjadrenia amerického veľvyslanca, ktorý povedal, že nechcú ani základňu, ani prítomnosť vojakov. Veď my sme suverénna krajina, veď s nami si tu nebude niekto robiť, čo my sami nechceme,“ obhajoval zmluvu podľa portálu Aktuality.sk.", "V roku 2022 hovoril , že text zmluvy bol v roku 2019 iný v porovnaní s jej finálnou schválenou verziou. Rokovania o zmluve boli tajné, avšak zdroje z ministerstva obrany pre Aktuality.sk potvrdili , že body, ktoré v roku 2022 opozícia kritizovala, boli v zmluve prítomné už v roku 2019.", "Pellegrini sa v máji 2019 stretol s vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome, predmetom ich stretnutia mali byť aj rozhovory o obrannej spolupráci .", "Kontrakt na nákup stíhačiek F-16 od Spojených štátov amerických schválila vláda Smeru-SD, SNS a Most-Híd v roku 2018, počas ktorej bol premiérom Peter Pellegrini. O ich nákupe sa však začalo uvažovať už skôr, keď bol na poste premiéra Robert Fico.", "O nákupe nových stíhačiek pre slovenskú armádu začal uvažovať už minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2013 . Počas jeho pôsobenia mali najväčšiu šancu na úspech švédske stíhačky JAS-39 Gripen. Po nástupe tretej vlády Roberta Fica prišiel na ministerstvo obrany Peter Gajdoš, ktorého nominovala Slovenská národná strana a do úvahy začali pripadať aj americké stíhačky F-16.", "Predstavitelia SNS dlhodobo kritizovali možnosť zakúpiť švédske stíhačky. V decembri 2018 nakoniec vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) aj s “požehnaním” vlády SR a predsedu vlády Petra Pellegriniho (vtedy Smer-SD) podpísal zmluvu na dodanie 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 od Spojených štátov amerických za 1,6 miliardy eur."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["obrannej dohode s USA", "2018", "podpísali", "uviedol", "odmietlo", "pokračovalo", "nasledovne", "zdržanlivo", "obhajoval", "hovoril", "potvrdili", "stretol", "obrannej spolupráci", "schválila", "uvažovať", "2013", "kritizovali", "podpísal"], "url": ["https://www.mzv.sk/diplomacia/bezpecnostna-politika/obranna-dohoda-s-usa", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=506569", "https://domov.sme.sk/c/22834229/zmluva-s-usa-slovensko-podpis.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/658566-obranna-zmluva-s-usa-je-na-stole-uz-roky-aj-napriek-tomu-sa-stala-tercom-sporu", "https://www.mod.gov.sk/43778-sk/ministerstvo-obrany-ukoncilo-rokovania-o-peniazoch-z-usa-pretoze-ich-prijatie-by-ohrozilo-suverenitu-slovenskej-republiky/", "https://www.topky.sk/cl/8/1791413/Biely-dom-caka-na-Pellegriniho--Bude-sa-rokovat-o-ekonomickej-a-obrannej-spolupraci", "https://www.teraz.sk/slovensko/p-pellegrini-odmietnutie-financii-z-u/383448-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22080645/pellegrini-tvrdi-ze-zmluva-o-spolupraci-s-usa-nie-je-problem.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/s6ZlEZI/hlas-sa-nepridava-k-smeru-a-pri-zmluve-s-usa-otaca-nechce-ju-rusit-a-tvrdi-ze-neznamena-vznik-vojenskej-zakladne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/w25lz9h/pellegrini-sa-zamotava-zmluva-s-usa-z-cias-jeho-vlady-je-takmer-rovnaka-bugar-ani-danko-si-nespominaju-ze-by-bol-proti/", "https://www.aktuality.sk/clanok/w25lz9h/pellegrini-sa-zamotava-zmluva-s-usa-z-cias-jeho-vlady-je-takmer-rovnaka-bugar-ani-danko-si-nespominaju-ze-by-bol-proti/", "https://sita.sk/premier-pellegrini-navstivi-biely-dom-prijme-ho-americky-prezident-trump/", "https://www.topky.sk/cl/8/1791413/Biely-dom-caka-na-Pellegriniho--Bude-sa-rokovat-o-ekonomickej-a-obrannej-spolupraci", "https://e.dennikn.sk/1176979/vlada-rozhodla-o-historickom-nakupe-armade-kupi-americke-stihacky-f-16-ktore-presadila-sns/?ref=tit1?ref=mwat", "https://domov.sme.sk/c/7059508/po-migoch-asi-pridu-gripeny-stihacky-si-zrejme-prenajmeme.html", "https://dennikn.sk/331920/zapadne-stihacky-nebudu-slovensko-dalsich-rokoch-necha-ruske-migy/?ref=inc", "https://dennikn.sk/900188/danko-opat-riesil-nakup-stihaciek-svedom-vraj-nepomoze-ani-sponzorovanie-globsecu/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/1323521/na-urade-vlade-podpisali-s-usa-miliardovy-nakup-stihaciek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:44.712764+00:00"}
{"id": "49721", "numeric_id": 49721, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49721", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď dokonca aj nemocnica na Rázsochách je vládou rozhodnutá už definitívne, že v Ružinove vyrastie veľká koncová nemocnica pristavením k pôvodnej ružinovskej a že na Rázsochách bude jedno nové špičkové Národné centrum pre detské choroby.", "statement_date": "2024-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa uznesenia vlády SR č. 318/2024 vláda schválila návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, ktorý definitívne upravuje koncepciu výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Na základe tohto rozhodnutia sa výstavba Národnej univerzitnej nemocnice presúva do lokality Ružinov, kde sa plánuje výstavba novej koncovej nemocnice. Pôvodný projekt na Rázsochách bude transformovaný na Národné centrum pre detské choroby. Vláda zároveň zrušila predošlé uznesenia, ktoré predpokladali výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice práve na Rázsochách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozhodnutie vlády kritizovalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré považuje zmenu lokality za porušenie memoranda z roku 2022. LOZ sa odvolalo aj na medializované informácie, že zrušenie výstavby nemocnice na Rázsochách bolo založené na analýze, ktorú financovala finančná skupina PENTA. Zatiaľčo rezort zdravotníctva zaplatil za analýzu 70-tisíc eur, PENTA mala pokryť náklady na štúdiu vo výške 300-tisíc eur.\n\nNemocnicu Rázsochy sa slovenské vlády snažia postaviť už viac ako 35 rokov\n\nV 90. rokoch mala univerzitná nemocnica v Bratislave vzniknúť v mestskej časti Lamač, zámer postaviť fakultnú nemocnicu vznikol už v roku 1969.\n\nV máji 2019, keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini, bolo vyhlásené verejné obstarávanie na prípravu projektu výstavby nemocnice na Rázsochách. V auguste 2019 sa v lokalite začali búracie práce, pri ktorých bol aj vtedajší premiér Pellegrini. Vláda ako alternatívu zvažovala aj získanie nemocnice Bory, ktorú finančná skupina PENTA tom čase stavala, rokovania však zlyhali .\n\nPostavenie univerzitnej štátnej nemocnice v priebehu piatich rokov bolo jedným z bodov programového vyhlásenia vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.\n\nV roku 2022 sa vláda Eduarda Hegera opätovne zaviazala k realizácii projektu na Rázsochách v Memorande o zlepšení systému zdravotníctva, ktoré podpísala na základe dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Memorandum vláda podpísala po niekoľkomesačných rokovaniach so zástupcami LOZ, reagovala tiež na hromadné výpovede lekárov a lekárok.\n\nV roku 2022 Hegerova vláda zaradila projekt nemocnice na Rázsochách do Plánu obnovy. To sa však nepodarilo, roku 2023 úradnícka vláda Ľudovíta Ódora oznámila , že to nebude možné kvôli nedostatočnej kvalite projektovej dokumentácie, plánovaným zdrojom financií sa tak opäť stal štátny rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Podľa uznesenia vlády SR č. 318/2024 vláda schválila návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, ktorý definitívne upravuje koncepciu výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Na základe tohto rozhodnutia sa výstavba Národnej univerzitnej nemocnice presúva do lokality Ružinov, kde sa plánuje výstavba novej koncovej nemocnice. Pôvodný projekt na Rázsochách bude transformovaný na Národné centrum pre detské choroby. Vláda zároveň zrušila predošlé uznesenia, ktoré predpokladali výstavbu Národnej univerzitnej nemocnice práve na Rázsochách. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rozhodnutie vlády kritizovalo Lekárske odborové združenie (LOZ), ktoré považuje zmenu lokality za porušenie memoranda z roku 2022. LOZ sa odvolalo aj na medializované informácie, že zrušenie výstavby nemocnice na Rázsochách bolo založené na analýze, ktorú financovala finančná skupina PENTA. Zatiaľčo rezort zdravotníctva zaplatil za analýzu 70-tisíc eur, PENTA mala pokryť náklady na štúdiu vo výške 300-tisíc eur.", "Nemocnicu Rázsochy sa slovenské vlády snažia postaviť už viac ako 35 rokov", "V 90. rokoch mala univerzitná nemocnica v Bratislave vzniknúť v mestskej časti Lamač, zámer postaviť fakultnú nemocnicu vznikol už v roku 1969.", "V máji 2019, keď bol predsedom vlády Peter Pellegrini, bolo vyhlásené verejné obstarávanie na prípravu projektu výstavby nemocnice na Rázsochách. V auguste 2019 sa v lokalite začali búracie práce, pri ktorých bol aj vtedajší premiér Pellegrini. Vláda ako alternatívu zvažovala aj získanie nemocnice Bory, ktorú finančná skupina PENTA tom čase stavala, rokovania však zlyhali .", "Postavenie univerzitnej štátnej nemocnice v priebehu piatich rokov bolo jedným z bodov programového vyhlásenia vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.", "V roku 2022 sa vláda Eduarda Hegera opätovne zaviazala k realizácii projektu na Rázsochách v Memorande o zlepšení systému zdravotníctva, ktoré podpísala na základe dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Memorandum vláda podpísala po niekoľkomesačných rokovaniach so zástupcami LOZ, reagovala tiež na hromadné výpovede lekárov a lekárok.", "V roku 2022 Hegerova vláda zaradila projekt nemocnice na Rázsochách do Plánu obnovy. To sa však nepodarilo, roku 2023 úradnícka vláda Ľudovíta Ódora oznámila , že to nebude možné kvôli nedostatočnej kvalite projektovej dokumentácie, plánovaným zdrojom financií sa tak opäť stal štátny rozpočet."], "analysis_date": "2024-10-18", "analysis_sources": {"text": ["318/2024", "porušenie", "zaplatil", "vzniknúť", "vznikol", "vyhlásené", "začali", "zvažovala", "zlyhali", "bolo", "zaviazala", "podpísala", "zaradila", "oznámila"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29628/1", "https://www.loz.sk/tlacova-sprava-vlada-najprv-zarezala-projekt-narodnej-nemocnice-razsochy-teraz-chce-skrytu-privatizaciu-nemocnic-a-siahnut-na-dohodnutu-valorizaciu-miezd-zdravotnikov-garantovanu-memorandom-lekari/", "https://domov.sme.sk/c/23266055/stat-si-dal-urobit-studiu-o-nemocniciach-ktoru-uz-v-podstate-ma.html", "https://www.ta3.com/clanok/263764/nekonecny-pribeh-sa-pise-uz-vyse-35-rokov-historia-nemocnice-razsochy#:~:text=Projekt%20novej%20univerzitnej%20nemocnice%20v%20Bratislave%20rob%C3%AD%20politikom%20vr%C3%A1sky%20na%20%C4%8Dele%20u%C5%BE%20viac%20ne%C5%BE%2035%20rokov.%20Modern%C3%A1%20stavba%20mala%20vyr%C3%A1s%C5%A5%20v%20mestskej%20%C4%8Dasti%20Lama%C4%8D%20u%C5%BE%20v%2090.%20rokoch%20minul%C3%A9ho%20storo%C4%8Dia.", "https://www.ta3.com/clanok/263764/nekonecny-pribeh-sa-pise-uz-vyse-35-rokov-historia-nemocnice-razsochy#:~:text=Verejn%C3%BA%20urbanisticko%2Darchitektonick%C3%BA%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BE%20vyhl%C3%A1sili%20u%C5%BE%20v%20roku%201969%20a%20vyhral%20ju%20kolekt%C3%ADv%20pod%20veden%C3%ADm%20architekta%20Jind%C5%99icha%20Martina.", "https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/skelet-razsoch-zacali-burat-novu-statnu-nemocnicu-chcu-roku-2024#:~:text=Ministerstvo%20zdravotn%C3%ADctva%20vyhl%C3%A1silo%20na%20konci%20m%C3%A1ja%20verejn%C3%A9%20obstar%C3%A1vanie%20na%20komplexn%C3%BA%20pr%C3%ADpravu%20projektu.%20Predpokladan%C3%A1%20hodnota%20z%C3%A1kazky%20je%2017%2C5%20mili%C3%B3na%20eur.", "https://sita.sk/vzdravotnictve/razsochy-buraju-stoji-uz-len-posledna-budova/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/98059-pellegrini-nova-statna-univerzitna-nemocnica-v-bratislave-bude#:~:text=sk%C3%BAsi%20presved%C4%8Di%C5%A5%20skupinu%20Penta%2C%20aby%20mu%20pon%C3%BAkla%20svoju%20nemocnicu%20budovan%C3%BA%20v%20lokalite%20Bory.", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/1934129-pellegrini-adresoval-vyzvu-pente-mali-arogantne-komentare-chcu-si-nabalit-vrecka-vyhlasil#:~:text=Pellegrini%20ozn%C3%A1mil%2C%20%C5%BEe,doplnil%20predseda%20vl%C3%A1dy.", "https://www.health.gov.sk/Clanok?programove-vyhlasenie-vlady#:~:text=Vl%C3%A1da%20SR%20bude%20presadzova%C5%A5%2C%20aby%20bola%20do%20piatich%20rokov%20vybudovan%C3%A1%20komplexn%C3%A1%20koncov%C3%A1%20univerzitn%C3%A1%20nemocnica%20v%20Bratislave%20na%20R%C3%A1zsoch%C3%A1ch.%20Pre%20zr%C3%BDchlenie%20jej%20v%C3%BDstavby%20priprav%C3%AD%20z%C3%A1kon%20o%20strategickej%20invest%C3%ADcii%20%E2%80%93%20Lex%20R%C3%A1zsochy.", "https://www.loz.sk/wp-content/uploads/2022/11/memorandum2022_vlada_lozV22.pdf", "https://www.health.gov.sk/Clanok?memorandum-lekari-vlada#:~:text=Memorandum%20o%20spolupr%C3%A1ci,starostlivosti%20nebolo%20ohrozen%C3%A9.", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/narodna-univerzitna-nemocnica-raszochy/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/06/vystavba-nemocnice-razsochy-nebude-financovana-z-planu-obnovy-ale-zo-statneho-rozpoctu/#:~:text=V%C3%BDstavba%20univerzitnej%20nemocnice,nepokra%C4%8Dova%C5%A5%20v%20nej."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:46.513684+00:00"}
{"id": "vr17266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17266", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...tie školy (osemročné, pozn.) sa rušili od buka do buka, videli sme, že cirkevným školám sa zrušilo 88%, súkromným sa zrušilo 59% a štátnym 25%, (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka rušenia osemročných gymnázií na Slovensku. Remišová poukazuje na počet osemročných gymnázií, ktoré v školskom roku 2018/2019 neotvoria prvácke triedy. Rovnaké štatistické údaje zverejnil Arcibiskupský úrad Bratislava, ktoré následne zverejnila na svojej Facebookovej stránke aj europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). Pre upresnenie je nutné dodať, že tieto údaje sa vzťahujú len na bratislavské osemročné gymnázia, ktorí sú zmenami kvót najviac zasiahnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od nového školského roku 2018/2019 by malo podľa nových kvót nastúpiť len 5 % študentov, čo je reakciou na odchod žiakov zo základných škôl na osemročné gymnáziá. Ministerska školstva avizovala , že jej rezort plánuje zdvojnásobiť kvóty na osemročné gymnáziá: \"To, ako si rozdelí kraj financie na triedy na gymnáziách, je v ich kompetencii. My budeme prostredníctvom novely zákona regulovať len ten počet päť percent. Budeme sa snažiť navýšiť ho na desať percent vzhľadom k tomu, že tento počet bol určený v dokumente Učiace sa Slovensko,\" Najväčší problém s rušením osemročných gymnázií je v Bratislavskom kraji. V školskom roku 2018/2019 tam otvoria 11 tried pre prvákov v rámci osemročných gymnázií, o ďalších troch triedach sa ešte rokuje s ministerstvom školstva. Pre porovnanie, minulý školský rok bolo v BSK otvorených 17 tried pre prvákov v rámci osemročných gymnázií. Portál postoj.sk zverejnil štatistické údaje o tom, ako sa na základe kvót zmení situácia na bratislavských osemročných gymnáziách v nasledujúcom školskom roku 2018/2019. Ako zdroj týchto údajov uviedol Arcibiskupský úrad Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka rušenia osemročných gymnázií na Slovensku. Remišová poukazuje na počet osemročných gymnázií, ktoré v školskom roku 2018/2019 neotvoria prvácke triedy. Rovnaké štatistické údaje zverejnil Arcibiskupský úrad Bratislava, ktoré následne zverejnila na svojej Facebookovej stránke aj europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). Pre upresnenie je nutné dodať, že tieto údaje sa vzťahujú len na bratislavské osemročné gymnázia, ktorí sú zmenami kvót najviac zasiahnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od nového školského roku 2018/2019 by malo podľa nových kvót nastúpiť len 5 % študentov, čo je reakciou na odchod žiakov zo základných škôl na osemročné gymnáziá. Ministerska školstva avizovala , že jej rezort plánuje zdvojnásobiť kvóty na osemročné gymnáziá: \"To, ako si rozdelí kraj financie na triedy na gymnáziách, je v ich kompetencii. My budeme prostredníctvom novely zákona regulovať len ten počet päť percent. Budeme sa snažiť navýšiť ho na desať percent vzhľadom k tomu, že tento počet bol určený v dokumente Učiace sa Slovensko,\" Najväčší problém s rušením osemročných gymnázií je v Bratislavskom kraji. V školskom roku 2018/2019 tam otvoria 11 tried pre prvákov v rámci osemročných gymnázií, o ďalších troch triedach sa ešte rokuje s ministerstvom školstva. Pre porovnanie, minulý školský rok bolo v BSK otvorených 17 tried pre prvákov v rámci osemročných gymnázií. Portál postoj.sk zverejnil štatistické údaje o tom, ako sa na základe kvót zmení situácia na bratislavských osemročných gymnáziách v nasledujúcom školskom roku 2018/2019. Ako zdroj týchto údajov uviedol Arcibiskupský úrad Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "Facebookovej", "avizovala", "otvoria", "zverejnil"], "url": ["https://www.postoj.sk/29893/stat-si-nasiel-ciel-osemrocne-cirkevne-gymnazia", "https://www.facebook.com/zitnanska.nova/photos/pcb.1192252120905602/1192251970905617/?type=3&theater", "https://slovensko.hnonline.sk/1676894-beblavy-zatvaraju-slovensky-harvard-opozicia-kritizuje-obmedzovanie-gymnazii-v-bratislave", "https://slovensko.hnonline.sk/1677028-kalinak-na-vlade-reagoval-na-obmedzenie-niektorych-gymnazii-museli-sme-urobit-kompromis", "https://www.postoj.sk/29893/stat-si-nasiel-ciel-osemrocne-cirkevne-gymnazia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:52.192721+00:00"}
{"id": "vr37261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37261", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite medzi Igorom Matovičom a tými jeho tromi kolegami, tam je veľký rozdiel, tí traja kolegovia, oni reálne aj spolupracovali na zákonoch.  Erika Jurínová tá zase s Jozefom Mihálom spolupracovala na, s našou Natáliou Bláhovou, na novele k sociálnym zákonom.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2010 spolupracovala Jurinová (Obyčajní ľudia) na pozmeňujúcom návrhu k novele zákona o sociálnom poistení, ktorý predložila Bláhová (SaS). Jurinová vystúpila aj v parlamentnej rozprave pri prerokovávaní zmieneného návrhu (vystúpenie z 1. decembra 2010, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2010 spolupracovala Jurinová (Obyčajní ľudia) na pozmeňujúcom návrhu k novele zákona o sociálnom poistení, ktorý predložila Bláhová (SaS). Jurinová vystúpila aj v parlamentnej rozprave pri prerokovávaní zmieneného návrhu (vystúpenie z 1. decembra 2010, pozn.)."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["pozmeňujúcom návrhu", "rozprave", "Tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1089", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/rozprava", "http://obycajniludia.sk/blog/2010/12/02/mamickam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:48.331103+00:00"}
{"id": "vr29502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29502", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Od 1. 4. 2015 boli zrušené poplatky v ambulanciách, ktoré sú súčasťou zdravotnej starostlivosti a sú hradené poisťovňami. Rovnako bol zrušený poplatok za prednostné vyšetrenie vytvárajúci dve skupiny pacientov podľa ich finančných možností.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o poplatkoch u lekára nadobudla platnosť 1. apríla 2015. Sprosťuje pacientov povinnosti platiť za úkony spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň bola zrušená možnosť prednostného objednania pacientov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o poplatkoch u lekára nadobudla platnosť 1. apríla 2015. Sprosťuje pacientov povinnosti platiť za úkony spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň bola zrušená možnosť prednostného objednania pacientov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["povinnosti", "poplatky", "komory", "veta", "Poplatky"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348993-kiska-opat-nepodpisal-zakon-k-poplatkom-u-lekarov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348993-kiska-opat-nepodpisal-zakon-k-poplatkom-u-lekarov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/zakon-o-poplatkoch-v-ambulanciach-prin/124636-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348993-kiska-opat-nepodpisal-zakon-k-poplatkom-u-lekarov/", "https://dennikn.sk/63378/poplatky-za-objednanie-sa-nezrusia-prezident-nepodpisal-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:09.566725+00:00"}
{"id": "vr29047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29047", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To sa stalo, v župných voľbách, to bolo už po vzniku ľudovej platformy, KDH malo niekoľko koalícií predvolebných so Smerom. To znamená Banská Bystrica, Nitra a tak isto aj Most-Híd mal jednu takúto podporu kandidatúry na župana, myslím pána Trebulu, nepodporil pravicového kandidáta, toto sme kritizovali a to aj kritizovať budeme ďalej.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovú platformu založili KDH, Most a SDKÚ-DS 17. novembra 2012. Voľby do VÚC sa konali v novembri 2013. KDH malo so smerom koalíciu v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, Most-Híd podporil kandidáta SMER-SD v Košickom kraji. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok analyzoval Demagog.SK 10. novembra 2013 v relácii O 5 minút 12 . Podľa definitívnych výsledkov volieb konajúcich sa 9. novembra 2013 do VÚC, KDH sa uchádzalo o mandáty poslancov v zastupiteľstve VÚC v koalícií so SMER-SD v dvoch krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom. Most-Híd išiel vo voľbách v koalícii so SMER-SD vo voľbách na predsedu samosprávneho kraja v KSK (Zdenko Trebuľa ). Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudovú platformu založili KDH, Most a SDKÚ-DS 17. novembra 2012. Voľby do VÚC sa konali v novembri 2013. KDH malo so smerom koalíciu v Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, Most-Híd podporil kandidáta SMER-SD v Košickom kraji. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok analyzoval Demagog.SK 10. novembra 2013 v relácii O 5 minút 12 . Podľa definitívnych výsledkov volieb konajúcich sa 9. novembra 2013 do VÚC, KDH sa uchádzalo o mandáty poslancov v zastupiteľstve VÚC v koalícií so SMER-SD v dvoch krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom. Most-Híd išiel vo voľbách v koalícii so SMER-SD vo voľbách na predsedu samosprávneho kraja v KSK (Zdenko Trebuľa ). Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["založili", "O 5 minút 12", "výsledkov", "Trebuľa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7140585/ludova-platforma-konci-most-z-nej-vystupil.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/416/vysledky-volieb-do-samospravnych-krajov/?politik=21", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka4_sk.html", "http://www.strana-smer.sk/797/zdenko-trebula-kosicky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:43.003911+00:00"}
{"id": "vr18411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18411", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "... prvýkrát za 25 rokov parlament, NR SR chce zakázať slovenskej diplomacii robiť svoju prácu. My môžeme obhájiť záujmy Slovenska iba v tedy, keď sedíme za stolom a NR sa nás snaží uznesením, ktoré predložila SNS od toho stola vyhnať.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrokom mal minister Lajčák na mysli snahu SNS nepodporiť globálny rámec OSN o migrácii, voči ktorému sa okrem SNS a opozičných strán postavil aj koaličný Smer-SD. Minister Lajčák dokument podporuje . Keďže NR SR podľa dostupných informácii v minulosti nikdy nebránila slovenskej diplomacii zúčastňovať sa rokovaní, hodnotíme výrok ako pravdivý. SNS v uznesení žiada, aby sa rokovania o dokumente v marockom Marakéši Slovenská republika nezúčastnila a aby vláda zaujala ku kompaktu nesúhlasné stanovisko. Tvrdí, že Globálny rámec je vo filozofickom rozpore s našou aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou. Nezhody medzi NR SR a rezortom diplomacie boli už aj v minulosti, napríklad keď výbor NR SR neschválil uznesenie o ľudských právach, ktoré predložil Miroslav Lajčák. Avšak uznesenie, ktoré by odporovalo a chcelo zabrániť rozhodnutiam či účasti na rokovaniach zástupcov ministerstva zahraničných vecí, nie je možné nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrokom mal minister Lajčák na mysli snahu SNS nepodporiť globálny rámec OSN o migrácii, voči ktorému sa okrem SNS a opozičných strán postavil aj koaličný Smer-SD. Minister Lajčák dokument podporuje . Keďže NR SR podľa dostupných informácii v minulosti nikdy nebránila slovenskej diplomacii zúčastňovať sa rokovaní, hodnotíme výrok ako pravdivý. SNS v uznesení žiada, aby sa rokovania o dokumente v marockom Marakéši Slovenská republika nezúčastnila a aby vláda zaujala ku kompaktu nesúhlasné stanovisko. Tvrdí, že Globálny rámec je vo filozofickom rozpore s našou aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou. Nezhody medzi NR SR a rezortom diplomacie boli už aj v minulosti, napríklad keď výbor NR SR neschválil uznesenie o ľudských právach, ktoré predložil Miroslav Lajčák. Avšak uznesenie, ktoré by odporovalo a chcelo zabrániť rozhodnutiam či účasti na rokovaniach zástupcov ministerstva zahraničných vecí, nie je možné nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["rámec", "podporuje", "uznesení", "neschválil"], "url": ["https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/globalny-ramec-pre-migraciu", "https://slovensko.hnonline.sk/1846313-lajcak-vysvetloval-poslancom-pakt-o-migracii-nie-je-to-biblia-neobsahuje-prikazania", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-sns-ziada-aby-sa-v-marrakesi/362336-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/ludskopravny-vybor-nr-sr-neschvalil/88450-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:55.451901+00:00"}
{"id": "vr29718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29718", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "...keď sme rokoch 2008-2011 boli na dvojciferných umiestneniach na Majstrovstvách sveta, dokonca potom, keď sme sa v roku 2008 zachraňovali", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Nemeček správne uvádza, že medzi rokmi 2008 a 2011 sme sa v konečnom umiestnení na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji umiestnili od desiateho po trináste miesto, teda na dvojciferných priečkach. Taktiež je pravda, že v roku 2008 sme bojovali o udržanie sa v kategórii a v dvoch zápasoch sme zvíťazili nad Slovinskom, vďaka čomu sme sa udržali v A kategórii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Nemeček správne uvádza, že medzi rokmi 2008 a 2011 sme sa v konečnom umiestnení na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji umiestnili od desiateho po trináste miesto, teda na dvojciferných priečkach. Taktiež je pravda, že v roku 2008 sme bojovali o udržanie sa v kategórii a v dvoch zápasoch sme zvíťazili nad Slovinskom, vďaka čomu sme sa udržali v A kategórii. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["zápasoch", "zvíťazili", "hockeyarchive.info/sk"], "url": ["http://www.hokejportal.cz/mistrovstvi-sveta/mistrovstvi-sveta-o-zachranu/2008/tymy/slovensko/#statistiky", "http://aktualne.atlas.sk/hokej-2008-reprezentacia-na-pokraji-priepasti/sport/hokej/", "http://hockeyarchive.info/sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:14.566896+00:00"}
{"id": "vr37696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37696", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Práve naopak tam, kde kolektívne vyjednávanie má dlhoročnú tradíciu, tam je tá nezamestnanosť najnižšia.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť nijakú štatistiku, ktorá by potvrdzovala tvrdenie ministra.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť nijakú štatistiku, ktorá by potvrdzovala tvrdenie ministra."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:55.252051+00:00"}
{"id": "vr36224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36224", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zvolili pán Hanzela za generálneho prokurátora v tajnej voľbe. Zvolili sme pána Trnku v tajnej voľbe. Hlasovali aj opoziční aj koaliční. Zvolili sme Dušana Kovačika za špeciálneho prokurátora aj hlasmi opozičnými aj koaličnými.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Trnka obdržal podľa SME v tajnom hlasovaní v roku 2003 87 hlasov a dostal hlasy naprieč straníckym spektrom, pretože ho navrhol poslanec za SDKÚ I. Šimko. Špeciálny prokurátor Kováčik získal 117 hlasov v roku 2009, čo muselo byť logicky podľa zloženia parlamentu i od opozičných strán. Generálny prokurátor bol doteraz volený tajne. Zákon č. 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku Národnej rady SR stanovuje tajné hlasovanie pre voľbu Generálneho prokurátora SR.", "analysis_paragraphs": ["D. Trnka obdržal podľa SME v tajnom hlasovaní v roku 2003 87 hlasov a dostal hlasy naprieč straníckym spektrom, pretože ho navrhol poslanec za SDKÚ I. Šimko. Špeciálny prokurátor Kováčik získal 117 hlasov v roku 2009, čo muselo byť logicky podľa zloženia parlamentu i od opozičných strán. Generálny prokurátor bol doteraz volený tajne. Zákon č. 350/1996 Z. z . o rokovacom poriadku Národnej rady SR stanovuje tajné hlasovanie pre voľbu Generálneho prokurátora SR."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Kováčik", "č. 350/1996 Z. z"], "url": ["http://sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html#ixzz13N8bli3t", "http://http//www.24hod.sk/Specialnym-prokuratorom-sa-stal-opat-Kovacik-cl75875.html", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:15.947203+00:00"}
{"id": "vr17961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17961", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "A potom tam je pol milióna migrantov (v Taliansku, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR sa za uplynulých 5 rokov dostalo do Talianska z Afriky po mori viac než 600 000 migrantov. Tieto štatistiky potvrdzuje aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, ktorý uvádza , že od roku 2014 prišlo do Talianska po mori 638 204 utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR sa za uplynulých 5 rokov dostalo do Talianska z Afriky po mori viac než 600 000 migrantov. Tieto štatistiky potvrdzuje aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, ktorý uvádza , že od roku 2014 prišlo do Talianska po mori 638 204 utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "uvádza"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/taliansko-odmietlo-prijat-humanitarnu/330306-clanok.html", "https://data2.unhcr.org/en/situations/mediterranean/location/5205"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:28.563561+00:00"}
{"id": "vr26688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26688", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Vieme všetci dobre, že od prvého januára 2009 platíme eurom....pretože v rámci eurozóny, či je to Španielsko, či Portugalsko, či to je Grécko, bohužiaľ majú štáty problémy.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika vstupovala do európskych štruktúr od 1.5.2004. Spoločnú menu na základe záväzkov vyplývajúcich z Maastrichtskej zmluvy a po splnení kritérií prijala 1.1.2009 . V rámci eurozóny sú Španielsko, Portugalsko, alebo Grécko krajinami, ktoré majú finančné problémy a boli nútené požiadať o pomoc Európsku úniu.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika vstupovala do európskych štruktúr od 1.5.2004. Spoločnú menu na základe záväzkov vyplývajúcich z Maastrichtskej zmluvy a po splnení kritérií prijala 1.1.2009 . V rámci eurozóny sú Španielsko, Portugalsko, alebo Grécko krajinami, ktoré majú finančné problémy a boli nútené požiadať o pomoc Európsku úniu."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["prijala 1.1.2009", "Euractiv:", "Pravda", "Ministri financií eurozóny", "bol schválený"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-konferencie/tlacove-konferencie-v-roku-2009/vstup-slovenska-do-eurozony-1-1-2009-a-prechod-na-euro-a-dualny-hotovostny-obeh", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/slovensko-a-euro", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/290717-tretia-pomoc-pre-grecko/", "http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/spanielsko-dostane-pomoc-pre-banky-020410", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/303965-unia-je-pripravena-poskytnut-portugalsku-dalsiu-pomoc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:31.626146+00:00"}
{"id": "vr14292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14292", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda nastaví nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že (...) zjednotí legislatívne podmienky pre všetkých zriaďovateľov v súvislosti s personálnym zabezpečením škôl.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Iniciatíva slovenských učiteľov zaradila tento sľub medzi nesplnené sľuby vlády: \" vláda nenastavila nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že: nedefinovala jasne kompetencie týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a priamo riadených inštitúcií rezortu školstva \". Určitá zmena v oblasti riadenia školstva sa uskutočnila zmenou menovania riaditeľa školy novelou ministerstva školstva z roku 2015 ako legislatívnu zmenu personálneho zabezpečenia škôl v súvislosti so zriaďovateľmi, ktorá dáva zriaďovateľom možnosť kandidáta na riaditeľa školy vetovať. Neuskutočnilo sa však zjednotenie riadenia školstva, zmena sa napríklad netýkala súkromných škôl, preto hodnotíme sľub ako nesplnený. Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. septembra 2015 priniesol viacero zmien do školského systému. Jednou z nich bolo, že \"zriaďovateľ školy bude môcť v nasledujúcom školskom roku napríklad dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na riaditeľa školy, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. V druhom prípade však nesúhlas zriaďovateľa s kandidátom na riaditeľa musí potvrdiť hlasovaním obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. V takom prípade o novom riaditeľovi školy rozhodne výberové konanie, ktoré vypíše zriaďovateľ školy\" ( SITA ).", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva slovenských učiteľov zaradila tento sľub medzi nesplnené sľuby vlády: \" vláda nenastavila nový systém riadenia a financovania regionálneho školstva tým, že: nedefinovala jasne kompetencie týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a priamo riadených inštitúcií rezortu školstva \". Určitá zmena v oblasti riadenia školstva sa uskutočnila zmenou menovania riaditeľa školy novelou ministerstva školstva z roku 2015 ako legislatívnu zmenu personálneho zabezpečenia škôl v súvislosti so zriaďovateľmi, ktorá dáva zriaďovateľom možnosť kandidáta na riaditeľa školy vetovať. Neuskutočnilo sa však zjednotenie riadenia školstva, zmena sa napríklad netýkala súkromných škôl, preto hodnotíme sľub ako nesplnený. Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. septembra 2015 priniesol viacero zmien do školského systému. Jednou z nich bolo, že \"zriaďovateľ školy bude môcť v nasledujúcom školskom roku napríklad dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na riaditeľa školy, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. V druhom prípade však nesúhlas zriaďovateľa s kandidátom na riaditeľa musí potvrdiť hlasovaním obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. V takom prípade o novom riaditeľovi školy rozhodne výberové konanie, ktoré vypíše zriaďovateľ školy\" ( SITA )."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Iniciatíva slovenských učiteľov", "Zákon", "SITA", "úprava", "", "Financovanie", "Ministerstvo školstva", "popisuje"], "url": ["http://isu.sk/assets/Uploads/BILANCIA-final.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-188", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/987707-zakladne-i-stredne-skoly-caka-od-septembra-viacero-zmien/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-188", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "https://www.minedu.sk/data/att/9358.pdf", "https://www.minedu.sk/normativy-a-normativne-prispevky-na-rok-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:29.489915+00:00"}
{"id": "vr32817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32817", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My máme 6 pedagogických fakúlt.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože na Slovensku máme 7 pedagogických fakúlt.\n\nPodľa portálu vysokých škôl máme na Slovensku 7 pedagogických fakúlt a to:\n\n1. Katolícka univerzita v Ružomberku - Pedagogická fakulta\n\n2. Prešovská univerzita v Prešove - Pedagogická fakulta\n\n3. Trnavská univerzita v Trnave - Pedagogická fakulta\n\n4. Univerzita J. Selyeho - Pedagogická fakulta\n\n5. Univerzita Komenského v Bratislave - Pedagogická fakulta\n\n6. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre - Pedagogická fakulta\n\n7. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Pedagogická fakulta\n\nAj agentúra ARRA vo svojej analýze porovnáva 7 pedagogických fakúlt.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože na Slovensku máme 7 pedagogických fakúlt.", "Podľa portálu vysokých škôl máme na Slovensku 7 pedagogických fakúlt a to:", "1. Katolícka univerzita v Ružomberku - Pedagogická fakulta", "2. Prešovská univerzita v Prešove - Pedagogická fakulta", "3. Trnavská univerzita v Trnave - Pedagogická fakulta", "4. Univerzita J. Selyeho - Pedagogická fakulta", "5. Univerzita Komenského v Bratislave - Pedagogická fakulta", "6. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre - Pedagogická fakulta", "7. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici - Pedagogická fakulta", "Aj agentúra ARRA vo svojej analýze porovnáva 7 pedagogických fakúlt."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["portálu vysokých škôl", "ARRA"], "url": ["http://www.portalvs.sk/sk/zameranie/pedagogicke-a-ucitelske-zamerania", "http://www.arra.sk/ranking-2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:24.368695+00:00"}
{"id": "vr38556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38556", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže najväčší problém je v tom, že tu sa ukazuje ten vzťah, či má niekto vzťah k ministerstvu obrany alebo má vzťah napríklad k niečomu inému, tak ako naposledy najväčší bojovník bol proti tabuliam hanby. Tam sme videli proste ten pôvodný, pôvodný zámer, ktorý minister obrany mal, že tam obhajoval obchodníkov ...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Galko mal viacero výhrad k časti návrhu zákona o potravinách, ktorá sa týkala tzv. tabúľ hanby.Galko však odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jeho postojom a obchodnými reťazcami, v tejto otázke sa však angažoval. Galko uvádzal, že sa v tomto prípade angažoval ako odborník , ktorý v danej oblasti pred nástupom do súčasnej politickej funkcie pôsobil. Galko argumentoval proti zavedeniu tabúľ z dôvodu diskriminácie, ich nepriaznivého vplyvu na stredné a drobné podniky, ako aj jeho rozpor s prezumpciou neviny. Vyjadrenia ministra obrany Galka: Weboviny.sk : „Rozumiem tomu, bol som podnikateľ, robil som pre zahraničného partnera, teda v zahraničnej firme, robil som dlhé roky pre slovenský subjekt, pre tých malých obchodníkov. To bolo absolútne diskriminačné, po odbornej stránke to bolo zle spracované, lebo sa to týkalo len potravín, netýkalo sa to ľudí, ktorí predávajú spotrebný tovar.“ TASR :", "analysis_paragraphs": ["Minister Galko mal viacero výhrad k časti návrhu zákona o potravinách, ktorá sa týkala tzv. tabúľ hanby.Galko však odmieta akúkoľvek súvislosť medzi jeho postojom a obchodnými reťazcami, v tejto otázke sa však angažoval. Galko uvádzal, že sa v tomto prípade angažoval ako odborník , ktorý v danej oblasti pred nástupom do súčasnej politickej funkcie pôsobil. Galko argumentoval proti zavedeniu tabúľ z dôvodu diskriminácie, ich nepriaznivého vplyvu na stredné a drobné podniky, ako aj jeho rozpor s prezumpciou neviny. Vyjadrenia ministra obrany Galka: Weboviny.sk : „Rozumiem tomu, bol som podnikateľ, robil som pre zahraničného partnera, teda v zahraničnej firme, robil som dlhé roky pre slovenský subjekt, pre tých malých obchodníkov. To bolo absolútne diskriminačné, po odbornej stránke to bolo zle spracované, lebo sa to týkalo len potravín, netýkalo sa to ľudí, ktorí predávajú spotrebný tovar.“ TASR :"], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["odborník", "Weboviny.sk", "TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110610TBB00626", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/galko-tabule-hanby-by-boli-likvidatoro/364816-clanok.html", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110610TBB00626"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:34.038413+00:00"}
{"id": "vr34049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34049", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Premiér pozval na rokovanie, 7 hodín sa hádali o tom, že či príjmu alebo nepríjmu pozvanie predsedu vlády. A nakoniec sa rozhodli, že pozvanie predsedu vlády neprijali.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 5. mája 2013). Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo. O sedem hodinovom dohadovaní sa opozície, ohľadom prijatia Ficovho pozvania informovalo SITA a TASR . Mimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Erik Tomáš komentoval odmietnutie Ľudovej plaformy rokovať s Ficom takto: „To, čo predviedli SDKÚ, KDH a Most-Híd pri diskusii o tom, či majú alebo nemajú ísť na schôdzku s predsedom vlády, je verným obrazom stavu dnešnej opozície – teda obrazom vzájomnej nedôvery a hašterenia sa. Berieme na vedomie, že opozícia takýmto prístupom preberá zodpovednosť za neriešenie súčasného stavu na Generálnej prokuratúre SR a NKÚ,“ napísal Tomáš s tým, že strana Smer-SD považuje takúto situáciu za dlhodobo neudržateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 5. mája 2013). Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo nájsť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo. O sedem hodinovom dohadovaní sa opozície, ohľadom prijatia Ficovho pozvania informovalo SITA a TASR . Mimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Erik Tomáš komentoval odmietnutie Ľudovej plaformy rokovať s Ficom takto: „To, čo predviedli SDKÚ, KDH a Most-Híd pri diskusii o tom, či majú alebo nemajú ísť na schôdzku s predsedom vlády, je verným obrazom stavu dnešnej opozície – teda obrazom vzájomnej nedôvery a hašterenia sa. Berieme na vedomie, že opozícia takýmto prístupom preberá zodpovednosť za neriešenie súčasného stavu na Generálnej prokuratúre SR a NKÚ,“ napísal Tomáš s tým, že strana Smer-SD považuje takúto situáciu za dlhodobo neudržateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/382/zmeny-v-zakone-o-organizacii-ustavneho-sudu", "http://www.sme.sk/c/6770590/ludovu-platformu-vraj-rozhadalo-ficovo-pozvanie-na-rokovanie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277807-ludova-platforma-nepojde-na-rokovanie-s-premierom-ficom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:17.044073+00:00"}
{"id": "vr16244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16244", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Každý zamestnanec platí dane od výšky 317 euro, z toho sa neplatí daň, za každé euro navyše sa už platí daň 19 %.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre výpočet nezdaniteľnej časti základu dane je dôležitou veličinou výška životného minima, ktoré v roku 2017 činí 198,09 eur. Ak je základ dane nižší ako 100-násobok výšky životného minima, nezdaniteľná časť základu dane predstavuje 316,94 eur, čo možno zaokrúhliť na Švejnom uvedených 317 eur. Sadzba dane z príjmov predstavuje skutočne 19% zo základu dane, avšak len do výšky 176,8-násobku životného minima, teda do 35 022,31 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré je možné znížiť si základ dane, z ktorého sa vypočítava daň z príjmov. Týmto spôsobom si daňovník znižuje svoju daňovú povinnosť, teda platí nižšiu daň z príjmov. Nezdaniteľnú časť si môže uplatniť prakticky každý daňovník. Výnimkou sú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku a daňovníci s mimoriadne vysokými príjmami. Zamestnanec si nezdaniteľnú časť na daňovníka môže uplatňovať mesačne. Aby zamestnávateľ na nezdaniteľnú časť prihliadol pri výpočte mzdy, musí mať zamestnanec podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na základe toho bude zamestnancovi každý mesiac znížený základ dane a tým bude platiť nižšie preddavky na daň z príjmov, takže dostane viac \"na ruku\". Ak si zamestnanej neuplatňuje nezdaniteľnú časť mesačne, môže tak urobiť jednorázovo za celý rok v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní. Ostatní daňovníci napr. SZČO si nezdaniteľnú časť na daňovníka zohľadňujú v daňovom priznaní. V roku 2017 si daňovníci môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, manželku/manžela, a na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). V roku 2016 si posledný krát mohli daňovníci uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie (II.pilier). Pre výpočet nezdaniteľnej časti základu dane je dôležitá výška životného minima, ktorá predstavuje 198,09 eur. Pre rok 2017 platí , že ak je základ dane rovnaký alebo nižší ako 100-násobok životného minima, t.j. 1650,75 eur mesačne, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 316,94 eur mesačne. AK však základ dane presiahne 100-násobok životného minima, v tom prípade sa nezdaniteľná časť základu dane vypočítava ako rozdiel 44,2- násobku životného minima a 1/4 základu dane daňovníka. Pri posudzovaní základu dane daňovníka sa vychádza z hranice, ktorá predstavuje 176,8 - násobok výšky životného minima, t.j. 35 022,31 eur. Jedná sa teda o nezdaniteľnú časť daňovníka, ktorá bude nulová od hranice základu dane. Sadzba dane z príjmov predstavuje 19% ak základ dane nepresahuje 35 022,31 eur, ak základ dane prevyšuje 35 022,31 eur sadzba dane predstavuje 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre výpočet nezdaniteľnej časti základu dane je dôležitou veličinou výška životného minima, ktoré v roku 2017 činí 198,09 eur. Ak je základ dane nižší ako 100-násobok výšky životného minima, nezdaniteľná časť základu dane predstavuje 316,94 eur, čo možno zaokrúhliť na Švejnom uvedených 317 eur. Sadzba dane z príjmov predstavuje skutočne 19% zo základu dane, avšak len do výšky 176,8-násobku životného minima, teda do 35 022,31 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré je možné znížiť si základ dane, z ktorého sa vypočítava daň z príjmov. Týmto spôsobom si daňovník znižuje svoju daňovú povinnosť, teda platí nižšiu daň z príjmov. Nezdaniteľnú časť si môže uplatniť prakticky každý daňovník. Výnimkou sú poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku a daňovníci s mimoriadne vysokými príjmami. Zamestnanec si nezdaniteľnú časť na daňovníka môže uplatňovať mesačne. Aby zamestnávateľ na nezdaniteľnú časť prihliadol pri výpočte mzdy, musí mať zamestnanec podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Na základe toho bude zamestnancovi každý mesiac znížený základ dane a tým bude platiť nižšie preddavky na daň z príjmov, takže dostane viac \"na ruku\". Ak si zamestnanej neuplatňuje nezdaniteľnú časť mesačne, môže tak urobiť jednorázovo za celý rok v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní. Ostatní daňovníci napr. SZČO si nezdaniteľnú časť na daňovníka zohľadňujú v daňovom priznaní. V roku 2017 si daňovníci môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, manželku/manžela, a na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). V roku 2016 si posledný krát mohli daňovníci uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na dobrovoľné starobné dôchodkové sporenie (II.pilier). Pre výpočet nezdaniteľnej časti základu dane je dôležitá výška životného minima, ktorá predstavuje 198,09 eur. Pre rok 2017 platí , že ak je základ dane rovnaký alebo nižší ako 100-násobok životného minima, t.j. 1650,75 eur mesačne, tak nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 316,94 eur mesačne. AK však základ dane presiahne 100-násobok životného minima, v tom prípade sa nezdaniteľná časť základu dane vypočítava ako rozdiel 44,2- násobku životného minima a 1/4 základu dane daňovníka. Pri posudzovaní základu dane daňovníka sa vychádza z hranice, ktorá predstavuje 176,8 - násobok výšky životného minima, t.j. 35 022,31 eur. Jedná sa teda o nezdaniteľnú časť daňovníka, ktorá bude nulová od hranice základu dane. Sadzba dane z príjmov predstavuje 19% ak základ dane nepresahuje 35 022,31 eur, ak základ dane prevyšuje 35 022,31 eur sadzba dane predstavuje 25%. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["činí", "predstavuje", "predstavuje", "sú", "platí", "vychádza"], "url": ["https://www.ako-uctovat.sk/clanok.php?t=Mzdove-veliciny-v-roku-2017&idc=286", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2933/category/dan-z-prijmov/article/nezdanitelne-casti-zakladu-dane-2017.xhtml", "http://www.opytajsauctovnika.sk/rok-2017-dan-socialne-a-zdravotne-poistenie-mzda-cestovne-nahrady/", "http://praca-ako.sk/mzda/nezdanitelne-casti-zakladu-dane/", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2933/category/dan-z-prijmov/article/nezdanitelne-casti-zakladu-dane-2017.xhtml", "http://www.opytajsauctovnika.sk/rok-2017-dan-socialne-a-zdravotne-poistenie-mzda-cestovne-nahrady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:14.730552+00:00"}
{"id": "45394", "numeric_id": 45394, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45394", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko dnes žiaľ, musím to povedať, zo zdravotného hľadiska sme možno fajn a patríme medzi premiantov, ale z ekonomického sme jedna z krajín, ktorá má najpomalšiu pomoc. Keď sme hovorili o početnosti, áno, nejakých 30  alebo 20 tisíc bolo vyplatených. 11,5 milióna EUR do 30. 4. zo sľúbenej miliardy mesačne.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je krajinou s najmenším počtom obetí ochorenia covid-19 na milión obyvateľov. Ku koncu apríla úrady vyplatili vyše 11 miliónov eur ako pomoc zasiahnutým firmám a živnostníkom, vláda však sľubovala až miliardu mesačne. Štúdia Centra pre verejnú politiku prišla k záveru, že pomoc ekonomike je na Slovensku v porovnaní s našimi susedmi či Nemeckom najpomalšia. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. V čase relácie - t.j. k 3. máju 2020 - patrilo Slovensko k dvom európskym krajinám s najnižším počtom obetí obetí (24) na ochorenie covid19. Vôbec najlepšiu štatistiku malo Slovensku v prepočte zistených úmrtí na milión obyvateľov (4,4). K 30. aprílu 2020 štát spracoval 34-tisíc žiadostí o sociálnu pomoc a vyplatil 11,6 milióna eur. Vláda pritom živnostníkom a firmám sľúbila pomoc na udržanie pracovných miest vo výške jednej miliardy eur mesačne. Inštitút finančnej politiky porovnal opatrenia viacerých európskych štátov a prišiel k záveru, že „ Slovensko na hospodárske škody spôsobené pandémiou koronavírusu zareagovalo primeraným spôsobom” - čo do plánovanej resp. deklarovanej výšky pomoci. „ V porovnaní s vybranými krajinami poskytlo Slovensko nadpriemerný okamžitý fiškálny impulz, kde patria opatrenia ako uvoľnenie pravidiel pri poberaní PN, OČR príspevok na udržanie zamestnanosti, alebo daňové úľavy,” uvádza IFP. „ Naopak, zaostávame v opatreniach zameraných na likviditu, ako sú odklady niektorých platobných povinností, poskytovanie pôžičiek či záruk pre domácnosti a firmy.” Porovnanie je len indikatívne, pre presnejšie závery chýba jednotná metodika. Ministerstvo financií pre Demagóg.SK uviedlo, že rezort ani jeho analytický útvar nemá k dispozícii žiadne porovnanie, ktoré by skúmalo rýchlosť doručenia ekonomickej pomoci súvisiacej s koronavírusom v jednotlivých krajinách. Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Už začiatkom apríla však deväť renomovaných ekonómov vládu vyzvalo , aby urýchlene naliala viac peňazí do ekonomiky. Podľa nich bolo „už včera neskoro.” Riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor pre portál noviny.sk uviedol , že „žiaľ, musíme konštatovať, že Slovenská republika priamo poslala na účty podnikov 5 miliónov, ale ak zoberieme porovnanie susedného Rakúska, tak v ten istý deň poslalo na účty svojich firiem sedem miliárd eur.” Vláda pritom na začiatku očakávala , že do rôznymi formami pomoci naleje do ekonomiky postihnutej koronavírusom miliardu eur mesačne. K 30. aprílu úrady spracovali 34- z 56-tisíc žiadostí o pomoc a vyplatili 11,6 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je krajinou s najmenším počtom obetí ochorenia covid-19 na milión obyvateľov. Ku koncu apríla úrady vyplatili vyše 11 miliónov eur ako pomoc zasiahnutým firmám a živnostníkom, vláda však sľubovala až miliardu mesačne. Štúdia Centra pre verejnú politiku prišla k záveru, že pomoc ekonomike je na Slovensku v porovnaní s našimi susedmi či Nemeckom najpomalšia. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. V čase relácie - t.j. k 3. máju 2020 - patrilo Slovensko k dvom európskym krajinám s najnižším počtom obetí obetí (24) na ochorenie covid19. Vôbec najlepšiu štatistiku malo Slovensku v prepočte zistených úmrtí na milión obyvateľov (4,4). K 30. aprílu 2020 štát spracoval 34-tisíc žiadostí o sociálnu pomoc a vyplatil 11,6 milióna eur. Vláda pritom živnostníkom a firmám sľúbila pomoc na udržanie pracovných miest vo výške jednej miliardy eur mesačne. Inštitút finančnej politiky porovnal opatrenia viacerých európskych štátov a prišiel k záveru, že „ Slovensko na hospodárske škody spôsobené pandémiou koronavírusu zareagovalo primeraným spôsobom” - čo do plánovanej resp. deklarovanej výšky pomoci. „ V porovnaní s vybranými krajinami poskytlo Slovensko nadpriemerný okamžitý fiškálny impulz, kde patria opatrenia ako uvoľnenie pravidiel pri poberaní PN, OČR príspevok na udržanie zamestnanosti, alebo daňové úľavy,” uvádza IFP. „ Naopak, zaostávame v opatreniach zameraných na likviditu, ako sú odklady niektorých platobných povinností, poskytovanie pôžičiek či záruk pre domácnosti a firmy.” Porovnanie je len indikatívne, pre presnejšie závery chýba jednotná metodika. Ministerstvo financií pre Demagóg.SK uviedlo, že rezort ani jeho analytický útvar nemá k dispozícii žiadne porovnanie, ktoré by skúmalo rýchlosť doručenia ekonomickej pomoci súvisiacej s koronavírusom v jednotlivých krajinách. Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Už začiatkom apríla však deväť renomovaných ekonómov vládu vyzvalo , aby urýchlene naliala viac peňazí do ekonomiky. Podľa nich bolo „už včera neskoro.” Riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor pre portál noviny.sk uviedol , že „žiaľ, musíme konštatovať, že Slovenská republika priamo poslala na účty podnikov 5 miliónov, ale ak zoberieme porovnanie susedného Rakúska, tak v ten istý deň poslalo na účty svojich firiem sedem miliárd eur.” Vláda pritom na začiatku očakávala , že do rôznymi formami pomoci naleje do ekonomiky postihnutej koronavírusom miliardu eur mesačne. K 30. aprílu úrady spracovali 34- z 56-tisíc žiadostí o pomoc a vyplatili 11,6 milióna eur."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["obetí", "malo", "vyplatil", "sľúbila", "prišiel", "uvádza", "Štúdia", "vyzvalo", "uviedol", "očakávala", "spracovali"], "url": ["https://ourworldindata.org/covid-deaths?country=SVK+DEU+FRA+CZE+POL+PRT+ESP+ITA+HUN+AUT+GBR+BEL+SWE+FIN+SVN+GRC+NLD+DNK+LUX+EST+LVA+LTU", "https://ourworldindata.org/grapher/total-covid-deaths-per-million?year=2020-05-03&time=2020-01-18..2020-05-01", "https://e.dennikn.sk/minuta/1877645", "https://e.dennikn.sk/minuta/1877645", "https://www.facebook.com/ifp.mfsr/photos/a.182021938565435/2416958748405065/?type=3", "https://www.facebook.com/ifp.mfsr/photos/a.182021938565435/2416958748405065/?type=3", "https://e.dennikn.sk/1875868/slovensko-v-pomoci-podnikom-zaostava-za-nemeckom-rakuskom-ci-ceskom-rozdiel-je-najma-v-rychlosti-a-pri-pozickach/?ref=list&_ga=2.46491172.2042554858.1589195406-61939902.1586977976", "https://e.dennikn.sk/1841764/treba-urychlene-konat-uz-vcera-bolo-neskoro-vyzva-ekonomov-pastora-eichlera-horvatha-kohutikovej-miklosa-odora-oravca-sterna-a-sramka/?ref=side&_ga=2.157492287.444941741.1586183805-1897562019.1586183805", "https://www.noviny.sk/ekonomika/528332-iny-kraj-iny-mrav-na-pomoc-podnikatelom-ide-zalostne-malo-priklad-mame-pritom-v-okolitych-krajinach", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/", "https://e.dennikn.sk/1879839/firmy-a-szco-mozu-ziadat-o-pomoc-za-marec-este-12-dni-nepremeskajte-to/?ref=mpm&_ga=2.13909687.1275577697.1587467328-30211642.1587467328&fbclid=IwAR3f3XuQcGuYrjlQvaz-9JJ_imgkhUEqHe9iDQcZb7za2TvpLAOr-9lrSDU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:22.165884+00:00"}
{"id": "vr28907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28907", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "o bude, to vyhodnotíme po polroku, po polroku to môžeme vyhodnotiť, ale odborníci sa vyjadrili, že to bude dvakrát toľko (cena vlakov zadarmo, odhad vlády je 13 miliónov, pozn.). No tak odborníkmi bol taký think tank alebo organizácia vedená Ondrejom Matejom z SDKÚ.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boli vypracované štúdie podľa ktorých cestovanie vlakmi nás vyjde drahšie ako vláda očakáva. V rozpočte na rok 2015-2017 vláda vyhradila sumu 13 miliónov EUR na túto dotáciu. Podľa štúdie Ondreja Mateja, riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, celkové náklady sa vyšplhajú na 30 miliónov EUR. Vlastnú štúdiu vypracoval aj analytik INESS, Martin Vlachynský, ktorý vyčíslil, že fungovanie osobnej železničnej dopravy stojí daňových poplatníkov viac ako 373 miliónov EUR. Viceprezident zväzu autobusovej dopravy, Peter Sádovský, predpokladá, že suma sa vyšplhá až na 46 mil. EUR. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo , Ondrej Matej : „ Dotované cestovné „ zadarmo “ vlakom pre študentov a dôchodcov, ktoré v stredu prešlo vládou bude omnoho drahšie, ako kabinet tvrdí. Zámer 13-miliónových štátnych nákladov totiž nezohľadňuje peniaze, ktoré verejná doprava stratí. Prvou stratou budú náklady na zavedenie nových vlakových spojov, ktoré v odhade nákladov ani podľa ministerstva dopravy nie sú. Celkové zvýšené priame náklady a ušlé tržby Inštitút pre dopravu a hospodárstvo odhaduje zhruba na 30 miliónov EUR .\" „Za správnu nepovažujeme ani samotnú filozofiu dávania vecí študentom zadarmo. Študenti sú vo fáze života, kedy by práve naopak mali chápať, že výhody by mala prinášať najmä usilovná práca,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz ( INESS ), Martin Vlachynský: Martin Vlachynský zverejnil odhad, podľa ktorého z údajov z výročnej správy štátneho osobného dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko za rok 2013 dosiahli náklady firmy 354,5 milióna EUR. Tržby z cestovného boli 112,5 milióna EUR a zvyšok predstavovali dotácie štátu. \"Na každé euro tržieb ZSSK tak pripadá 3,15 EUR nákladov,\" vyčíslil Vlachynský. Ročná dotácia štátu pre ZSSK pritom predstavuje 197,5 milióna EUR a ďalší dopravca RegioJet dostáva zo štátneho rozpočtu približne sedem miliónov EUR. \"Táto spoločnosť dostala v roku 2013 dotáciu 260 miliónov EUR,\" vyčíslil analytik. Mimo kupovania cestovných lístkov na vlak tak stojí podľa jeho prepočtov fungovanie osobnej železničnej dopravy daňových poplatníkov viac ako 373 miliónov EUR . \"Pre porovnanie, to je pätina výnosov dane z príjmov od zamestnancov,\" dodal Vlachynský. Viceprezident zväzu autobusovej dopravy , Peter Sádovský : \"13 miliónov je len nárast dotácie, zodpovedajúci nárastu vlakových kilometrov na rok 2015. Dopravní odborníci poukázali na chýbajúci výpadok tržieb železníc, a sumu zvýšili na 30 miliónov. My pridávame 16 miliónov za výpadok tržieb autobusových spoločností. Minimálny účet je teda 46 miliónov EUR ročne. Už dnes k nim môžeme pripočítať ďalšie dva milióny EUR za požičané vlaky z Českej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Boli vypracované štúdie podľa ktorých cestovanie vlakmi nás vyjde drahšie ako vláda očakáva. V rozpočte na rok 2015-2017 vláda vyhradila sumu 13 miliónov EUR na túto dotáciu. Podľa štúdie Ondreja Mateja, riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, celkové náklady sa vyšplhajú na 30 miliónov EUR. Vlastnú štúdiu vypracoval aj analytik INESS, Martin Vlachynský, ktorý vyčíslil, že fungovanie osobnej železničnej dopravy stojí daňových poplatníkov viac ako 373 miliónov EUR. Viceprezident zväzu autobusovej dopravy, Peter Sádovský, predpokladá, že suma sa vyšplhá až na 46 mil. EUR. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo , Ondrej Matej : „ Dotované cestovné „ zadarmo “ vlakom pre študentov a dôchodcov, ktoré v stredu prešlo vládou bude omnoho drahšie, ako kabinet tvrdí. Zámer 13-miliónových štátnych nákladov totiž nezohľadňuje peniaze, ktoré verejná doprava stratí. Prvou stratou budú náklady na zavedenie nových vlakových spojov, ktoré v odhade nákladov ani podľa ministerstva dopravy nie sú. Celkové zvýšené priame náklady a ušlé tržby Inštitút pre dopravu a hospodárstvo odhaduje zhruba na 30 miliónov EUR .\" „Za správnu nepovažujeme ani samotnú filozofiu dávania vecí študentom zadarmo. Študenti sú vo fáze života, kedy by práve naopak mali chápať, že výhody by mala prinášať najmä usilovná práca,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz ( INESS ), Martin Vlachynský: Martin Vlachynský zverejnil odhad, podľa ktorého z údajov z výročnej správy štátneho osobného dopravcu Železničnej spoločnosti Slovensko za rok 2013 dosiahli náklady firmy 354,5 milióna EUR. Tržby z cestovného boli 112,5 milióna EUR a zvyšok predstavovali dotácie štátu. \"Na každé euro tržieb ZSSK tak pripadá 3,15 EUR nákladov,\" vyčíslil Vlachynský. Ročná dotácia štátu pre ZSSK pritom predstavuje 197,5 milióna EUR a ďalší dopravca RegioJet dostáva zo štátneho rozpočtu približne sedem miliónov EUR. \"Táto spoločnosť dostala v roku 2013 dotáciu 260 miliónov EUR,\" vyčíslil analytik. Mimo kupovania cestovných lístkov na vlak tak stojí podľa jeho prepočtov fungovanie osobnej železničnej dopravy daňových poplatníkov viac ako 373 miliónov EUR . \"Pre porovnanie, to je pätina výnosov dane z príjmov od zamestnancov,\" dodal Vlachynský. Viceprezident zväzu autobusovej dopravy , Peter Sádovský : \"13 miliónov je len nárast dotácie, zodpovedajúci nárastu vlakových kilometrov na rok 2015. Dopravní odborníci poukázali na chýbajúci výpadok tržieb železníc, a sumu zvýšili na 30 miliónov. My pridávame 16 miliónov za výpadok tržieb autobusových spoločností. Minimálny účet je teda 46 miliónov EUR ročne. Už dnes k nim môžeme pripočítať ďalšie dva milióny EUR za požičané vlaky z Českej republiky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo", "zadarmo", "Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz", "Viceprezident zväzu autobusovej dopravy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9774", "http://www.idah.sk/tlacove-spravy/vlaky-zadarmo-nebudu-stat-13-ale-30-milionov/", "http://www.info.sk/sprava/49221/vlaky-zadarmo-budu-stat-viac-upozornuje-exporadca-radicovej/", "http://iness.sk/stranka/9865-Drahe-vlaky-zadarmo.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-nevidi-realitu-ucet-za-vlaky-zadarmo-bude-minimalne-46-milionov-637275"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:19.178645+00:00"}
{"id": "vr27490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27490", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "už dnes predsa Súdna rada zhromažďuje informácie o všetkých sudcoch, čo sa týka ich majetkových priznaní, ktoré sú podstatne podrobnejšie ako majetkové priznania členov vlády a parlamentu.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súdna rada naozaj, ako to hovorí minister Borec, zhromažďuje informácie o majetkových pomeroch sudcov. Priznania sudcov musia podľa príslušných zákonných ustanovení obsahovať viac komponentov než priznania ostatných verejných funkcionárov, medzi ktorých patria členovia vlády a parlamentu. Výrok preto možno označiť za pravdivý. Majetkové priznania sudcov a ich zverejňovanie upravuje § 32 Zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (385/2000 Z.z.). V ňom sa o.i. uvádza nasledovné: \"Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o\n\na) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania , pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,\n\nb) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur , právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania , pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,\n\nc) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur , právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,\n\nd) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,\n\ne) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.\n\n(3) Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.\n\n(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.\n\n(5) Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sa oznamujú predsedovi súdnej rady , ktorý zabezpečí v súdnej rade vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.\n\n(6) Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.\n\n(7) Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.\"\n\nNa základe posledného citovaného odseku zverejňuje Súdna rada majetkové priznania sudkýň a sudcov od roku 2009.\n\nPokiaľ ide o priznania ostatných verejných funkcionárov, upravuje ich Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (357/2004 Z.z.), kde čl. 7 pojednáva o.i. o \"oznámení majetkových pomerov.\"\n\n(1) Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2, b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky , d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu .\n\nPodľa ods. 4 čl. 7:\n\n\"(4) Majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie\n\na) vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru,\n\nb) vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy,\n\nc) vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo\n\nd) existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy.\"\n\nTieto majetkové priznania sú zverejňované na stránke Národnej rady SR (pre porovnanie uvádzame priznanie Roberta Fica za rok 2012). To, že sú naozaj veľmi všeobecné, potvrdzuje aj iniciatíva o zmenu príslušného ústavného zákona. Návrhy tohto druhu, predložené do parlamentu prevažne na jeseň 2013 poslancami a poslankyňami z radov opozície, však neprešli.\n\nZ uvedeného porovnania je zrejmé, že vyžadované majetkové priznania sudcov obsahujú presnejšie vymedzenia než priznania ostatných verejných funkcionárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súdna rada naozaj, ako to hovorí minister Borec, zhromažďuje informácie o majetkových pomeroch sudcov. Priznania sudcov musia podľa príslušných zákonných ustanovení obsahovať viac komponentov než priznania ostatných verejných funkcionárov, medzi ktorých patria členovia vlády a parlamentu. Výrok preto možno označiť za pravdivý. Majetkové priznania sudcov a ich zverejňovanie upravuje § 32 Zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov (385/2000 Z.z.). V ňom sa o.i. uvádza nasledovné: \"Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o", "a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania , pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,", "b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur , právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania , pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,", "c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur , právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,", "d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,", "e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.", "(3) Sudca je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, sudca deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.", "(4) Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie sudcu, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.", "(5) Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 až 4 sa oznamujú predsedovi súdnej rady , ktorý zabezpečí v súdnej rade vyhodnotenie majetkových priznaní na účely zistenia prírastku majetku sudcu a ich uchovávanie.", "(6) Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknutá deklaračná povinnosť predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu podľa osobitného predpisu.", "(7) Predseda súdnej rady je povinný zabezpečiť zverejnenie vyhlásenia podľa § 31 ods. 1, oznámenia podľa § 31 ods. 3 a majetkového priznania na voľne prístupnej webovej stránke v súlade s ochranou osobných údajov podľa osobitného zákona, a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.\"", "Na základe posledného citovaného odseku zverejňuje Súdna rada majetkové priznania sudkýň a sudcov od roku 2009.", "Pokiaľ ide o priznania ostatných verejných funkcionárov, upravuje ich Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (357/2004 Z.z.), kde čl. 7 pojednáva o.i. o \"oznámení majetkových pomerov.\"", "(1) Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2, b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky , d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu .", "Podľa ods. 4 čl. 7:", "\"(4) Majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie", "a) vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru,", "b) vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy,", "c) vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo", "d) existencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35-násobok minimálnej mzdy.\"", "Tieto majetkové priznania sú zverejňované na stránke Národnej rady SR (pre porovnanie uvádzame priznanie Roberta Fica za rok 2012). To, že sú naozaj veľmi všeobecné, potvrdzuje aj iniciatíva o zmenu príslušného ústavného zákona. Návrhy tohto druhu, predložené do parlamentu prevažne na jeseň 2013 poslancami a poslankyňami z radov opozície, však neprešli.", "Z uvedeného porovnania je zrejmé, že vyžadované majetkové priznania sudcov obsahujú presnejšie vymedzenia než priznania ostatných verejných funkcionárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "zverejňuje", "zákon", "zverejňované", "priznanie", "iniciatíva", "predložené"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385", "http://www.sudnarada.gov.sk/majetkove-priznania-sudcov-slovenskej-republiky/http://", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-357", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/zoznam&ViewType=2", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=FicoRobe", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/majetkove-priznania-verejnych-cinitelov-po-novom-toto-zakone-zmenilo.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=%C3%9Astavn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20o%20ochrane%20verejn%C3%A9ho%20z%C3%A1ujmu%20pri%20v%C3%BDkone%20funkci%C3%AD%20verejn%C3%BDch%20funkcion%C3%A1rov&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&Ciastka=&CisloZz="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:08.629439+00:00"}
{"id": "vr33916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33916", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Na Slovensku zamestnávatelia, podnikatelia majú najdrahšie energie v Európe.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že slovenský zamestnávatelia (priemyselní odberatelia) majú najdrahšie ceny energií (plyn, elektrina) v Európe. Patríme síce medzi krajiny, ktoré majú najdrahšiu elektrickú energiu pre priemysel, absolútne najvyššia cena to ani v prípade elektriny nie je.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že slovenský zamestnávatelia (priemyselní odberatelia) majú najdrahšie ceny energií (plyn, elektrina) v Európe. Patríme síce medzi krajiny, ktoré majú najdrahšiu elektrickú energiu pre priemysel, absolútne najvyššia cena to ani v prípade elektriny nie je."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["ceny", "Enegry.eu", "cien", "Enegry.eu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=ten00114", "http://www.energy.eu/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=ten00112", "http://www.energy.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:09.822414+00:00"}
{"id": "vr28579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28579", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Zadlženosť je 35 % a 17,5 milióna eur.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Žitňanský síce správne uvádza zadĺženie mesta Trnava v percentuálnom vyjadrení k bežným príjmom je 35 %, no nesprávne nominálne vyjadruje tento dlh. Tento dlh nie je 17,5 milióna eur, ale 13,7 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V záverečnom účte (.pdf, s. 134) mesta Trnava za rok 2013, ktorý bol spracovaný 8. apríla 2014 sa uvádza, že k 31. decembru 2013 bol celkový dlh mesta: 13,653 milióna eur. Úroveň bežných príjmov je na úrovni 39,252 milióna eur. Zadĺženie k bežným príjmov je teda na úrovni 34,8 %. Rovnaký údaj uvádza aj INEKO . Jánovi Žitňanskému by číslo nesedelo ani kedy sme do dlhu mesta započítali vládne podporné programy ŠFRB (s. 135) v meste Trnava v hodnote 5,8 milióna eur. Tieto sa však nezapočítajú do dlhu bežného rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Ján Žitňanský síce správne uvádza zadĺženie mesta Trnava v percentuálnom vyjadrení k bežným príjmom je 35 %, no nesprávne nominálne vyjadruje tento dlh. Tento dlh nie je 17,5 milióna eur, ale 13,7 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V záverečnom účte (.pdf, s. 134) mesta Trnava za rok 2013, ktorý bol spracovaný 8. apríla 2014 sa uvádza, že k 31. decembru 2013 bol celkový dlh mesta: 13,653 milióna eur. Úroveň bežných príjmov je na úrovni 39,252 milióna eur. Zadĺženie k bežným príjmov je teda na úrovni 34,8 %. Rovnaký údaj uvádza aj INEKO . Jánovi Žitňanskému by číslo nesedelo ani kedy sme do dlhu mesta započítali vládne podporné programy ŠFRB (s. 135) v meste Trnava v hodnote 5,8 milióna eur. Tieto sa však nezapočítajú do dlhu bežného rozpočtu."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["záverečnom účte", "INEKO"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/clanok/zaverecny-ucet-mesta", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=2508"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:17.658197+00:00"}
{"id": "48364", "numeric_id": 48364, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48364", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Vaše (Mariána Kéryho, pozn.) statusy na Facebooku, keď v jedenásty deň vojny ste tu rozprávali o zbytočnej hystérii z Ruska, z Putina a z vojny.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z jedenásteho dňa vojny na Ukrajine (6. marec) nie je na facebookovej fanpage Mariána Kéryho žiaden status, v ktorom by sa vyjadroval k vojne. Ani v ostatných statusoch nehovorí o „zbytočnej hystérii z Ruska”. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV prvý deň (24. 2. 2022) vypuknutia vojny na Ukrajine, sa Marián Kéry v statuse vyjadril , že odsudzuje vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine.\n\nCelkovo poslanec za stranu Smer, nezmienil v statusoch zbytočnú hystériu voči Putinovi a Rusku. V príspevkoch však odmietal „ zaťahovanie Slovenska do konfliktu” a vyzýval na dodržiavanie medzinárodného práva a diplomaciu .\n\nV statusoch Kéry viackrát upozorňoval na uplatňovanie kolektívnej viny voči Rusom, ruským pamiatkam či športovcom . Je možné, že Kéry status s takýmto obsahom v minulosti publikoval a neskôr zmazal.", "analysis_paragraphs": ["Z jedenásteho dňa vojny na Ukrajine (6. marec) nie je na facebookovej fanpage Mariána Kéryho žiaden status, v ktorom by sa vyjadroval k vojne. Ani v ostatných statusoch nehovorí o „zbytočnej hystérii z Ruska”. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V prvý deň (24. 2. 2022) vypuknutia vojny na Ukrajine, sa Marián Kéry v statuse vyjadril , že odsudzuje vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine.", "Celkovo poslanec za stranu Smer, nezmienil v statusoch zbytočnú hystériu voči Putinovi a Rusku. V príspevkoch však odmietal „ zaťahovanie Slovenska do konfliktu” a vyzýval na dodržiavanie medzinárodného práva a diplomaciu .", "V statusoch Kéry viackrát upozorňoval na uplatňovanie kolektívnej viny voči Rusom, ruským pamiatkam či športovcom . Je možné, že Kéry status s takýmto obsahom v minulosti publikoval a neskôr zmazal."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "zaťahovanie", "dodržiavanie", "diplomaciu", "viackrát", "upozorňoval", "pamiatkam", "športovcom"], "url": ["https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/368894398393600", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/375707207712319", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/369840914965615", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/378676497415390", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/375707207712319", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/378676497415390", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/373382771278096", "https://www.facebook.com/marian.kery.nrsr/posts/372880654661641"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:37.233429+00:00"}
{"id": "vr32791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32791", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Zákonník práce, zrušenie rovnej dane, zvyšovanie dane, zvyšovanie odvodov, zvyšovanie poplatkov, veď už teraz na to reagujú firmy samozrejme, optimalizujú si dane, presúvajú svoju výrobu do ďalších krajín a samozrejme chýba štátnej kase to, čo chýba. O tom už začala hovoriť aj Národná banka Slovenska tento týždeň.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novembrovom bulletine NBS sa skutočne uvádza, že za zvyšovaním nezamestnanosti, je aj obava firiem z úprav pracovnej a sociálnej legislatívy, a tým zo zhoršovaním flexibility trhu práce. NBS taktiež poukazuje na fakt, že dane z práce a kapitálu (príjmové dane) znižujú dlhodobý rast ekonomiky najviac. NBS sa vyjadrila ku skutočnosti, že v októbri stúpla nezamestnanosť na Slovensku až na 13,7%. Za jeden z dôvodov tohto nepriaznivého vývoja NBS považuje úpravy zákonov a obavy firiem, že sa zníži pružnosť trhu práce. Novembrový bulletin NBS (s. 6-7) poukazuje na zvýšenie nezamestnanosti o 0,4%, pričom ako dôvod uvádza okrem situácií v eurozóne aj obavy zamestnávateľov o zníženú flexibilitu trhu práce prijatými zmenami v Zákonníku práce. \"Oslabovanie ekonomickej aktivity našich najvýznamnejších obchodných partnerov, ale aj zhoršujúce sa očakávania podnikateľských subjektov týkajúce sa vyhliadok zamestnávania , dokážu vysvetliť len časť z tohto poklesu. Zvyšok nárastu počtu nezamestnaných môže súvisieť aj s úpravami pracovnej a sociálnej legislatívy, resp. obavami zamestnávateľov zo zhoršovania flexibility slovenského trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v októbri 13,7 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa po sezónnom očistení zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu.\" V tom istom dokumente NBS sa odvoláva na súčasnú diskusiu ohľadom nepriaznivého vplyvu konsolidačných opatrení (s. 28): \"Dlhodobo škodí viac zvyšovanie daní, ako znižovanie výdavkov. Dane z práce a kapitálu (príjmové dane) znižujú dlhodobý rast ekonomiky najviac , menej škodia spotrebné dane (napr. DPH) a najmenej ovplyvňujú dlhodobý rast dane z majetku a poplatky (OECD, EK, IFP MF SR).\" Zisky firiem sa od budúceho roka zdania sadzbou 23% a za lepšie zarábajúcich zamestnancov budú firmy platiť vyššie odvody. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V novembrovom bulletine NBS sa skutočne uvádza, že za zvyšovaním nezamestnanosti, je aj obava firiem z úprav pracovnej a sociálnej legislatívy, a tým zo zhoršovaním flexibility trhu práce. NBS taktiež poukazuje na fakt, že dane z práce a kapitálu (príjmové dane) znižujú dlhodobý rast ekonomiky najviac. NBS sa vyjadrila ku skutočnosti, že v októbri stúpla nezamestnanosť na Slovensku až na 13,7%. Za jeden z dôvodov tohto nepriaznivého vývoja NBS považuje úpravy zákonov a obavy firiem, že sa zníži pružnosť trhu práce. Novembrový bulletin NBS (s. 6-7) poukazuje na zvýšenie nezamestnanosti o 0,4%, pričom ako dôvod uvádza okrem situácií v eurozóne aj obavy zamestnávateľov o zníženú flexibilitu trhu práce prijatými zmenami v Zákonníku práce. \"Oslabovanie ekonomickej aktivity našich najvýznamnejších obchodných partnerov, ale aj zhoršujúce sa očakávania podnikateľských subjektov týkajúce sa vyhliadok zamestnávania , dokážu vysvetliť len časť z tohto poklesu. Zvyšok nárastu počtu nezamestnaných môže súvisieť aj s úpravami pracovnej a sociálnej legislatívy, resp. obavami zamestnávateľov zo zhoršovania flexibility slovenského trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v októbri 13,7 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa po sezónnom očistení zvýšila o 0,4 percentuálneho bodu.\" V tom istom dokumente NBS sa odvoláva na súčasnú diskusiu ohľadom nepriaznivého vplyvu konsolidačných opatrení (s. 28): \"Dlhodobo škodí viac zvyšovanie daní, ako znižovanie výdavkov. Dane z práce a kapitálu (príjmové dane) znižujú dlhodobý rast ekonomiky najviac , menej škodia spotrebné dane (napr. DPH) a najmenej ovplyvňujú dlhodobý rast dane z majetku a poplatky (OECD, EK, IFP MF SR).\" Zisky firiem sa od budúceho roka zdania sadzbou 23% a za lepšie zarábajúcich zamestnancov budú firmy platiť vyššie odvody. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["úpravy zákonov", "bulletin"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6621500/novy-zakonnik-skodil-podla-nbs-uz-v-oktobri.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2012/protected/mb1112.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:30.014717+00:00"}
{"id": "vr13977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13977", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme neprehrali žiadnu arbitráž, kde by sme niečo museli platiť.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika vyhrala šesť medzinárodných arbitráži, jedna arbitráž bola zastavená, jedna sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody a jedna bola ukončená dohodou. Jedna arbitráž stále trvá, proti ďalšej prebieha čakanie na výsledok odvolania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. K dnešnému dňu je ukončených desať medzinárodných investičných arbitráží , v ktorých SR raz prehralo, s nasledujúcou štatistikou: SR vyhrala päť investičných arbitráží v jurisdikčnej fáze ( Austrian Airlines o 15 miliónov eur, HICEE o 1 miliardu eur za zákaz zisku zdravotných poisťovní, Alps Finance and Trade o 2,5 milióna eur, Achmea II, Euram Bank o 131 miliónov eur), jednu arbitráž v meritórnej fáze (J. Oostergetel a T. Laurentius), jednu arbitráž zastavil samotný tribunál ( Branimír Menšík o 11 miliónov eur), jedna arbitráž sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody (SPP) a jedna arbitráž bola ukončená dohodou strán o zastavení arbitráže ( US Steel ).", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika vyhrala šesť medzinárodných arbitráži, jedna arbitráž bola zastavená, jedna sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody a jedna bola ukončená dohodou. Jedna arbitráž stále trvá, proti ďalšej prebieha čakanie na výsledok odvolania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. K dnešnému dňu je ukončených desať medzinárodných investičných arbitráží , v ktorých SR raz prehralo, s nasledujúcou štatistikou: SR vyhrala päť investičných arbitráží v jurisdikčnej fáze ( Austrian Airlines o 15 miliónov eur, HICEE o 1 miliardu eur za zákaz zisku zdravotných poisťovní, Alps Finance and Trade o 2,5 milióna eur, Achmea II, Euram Bank o 131 miliónov eur), jednu arbitráž v meritórnej fáze (J. Oostergetel a T. Laurentius), jednu arbitráž zastavil samotný tribunál ( Branimír Menšík o 11 miliónov eur), jedna arbitráž sa skončila zmierom s nulovou náhradou škody (SPP) a jedna arbitráž bola ukončená dohodou strán o zastavení arbitráže ( US Steel )."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["arbitráží", "Austrian", "HICEE", "Alps", "Achmea", "Euram", "Branimír", "US Steel", "Achmea I", "zamietol", "zámer", "uvádza", "prehralo", "prebieha"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=37&id=21", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-vyhralo-arbitraz-s-austrian-airlines-350650", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-vyhralo-arbitraz-voci-pente.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5799786/slovensko-vyhralo-arbitraz-nemusi-zaplatit-25-miliona-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7261228/majitel-unionu-zaplatil-milion-za-arbitraz-pre-jednu-poistovnu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/254397/slovensko-vyhralo-dalsiu-arbitraz-tentokrat-s-akcionarom-apolla/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/28732-mfsr-slovensko-vyhralo-arbitraz-s-austrian-airlines-o-15-mil-eur/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/321735-u-s-steel-sa-uz-nemieni-sudit-so-statom-zastavili-arbitraz/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/achmea-sa-brani-vyvlastneniu-zacina-dalsiu-arbitraz.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-prehralo-dalsi-sud-o-odskodne-za-zakaz-zisku-poistovni.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-neuspelo-na-nemeckom-sude-v-s/112062-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=37&id=21", "http://www.etrend.sk/ekonomika/arbitraz-slovensko-zavazok-malo-a-moze-si-zan-samo.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352275-enel-pozenie-slovensko-na-arbitraz-za-gabcikovo-chce-588-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:29.397358+00:00"}
{"id": "vr31345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31345", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Keď sme medziročne skresali deficit po pánovi Ficovi z 8,1% na 4,6%.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 5. marca 2012). TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\" M. Dzurinda uvádza presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 5. marca 2012). TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu. ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\" M. Dzurinda uvádza presné čísla. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/261/bela-bugar-robert-fico-pavol-hrusovsky-robert-kalinak", "http://www.demagog.sk/diskusie/261/bela-bugar-robert-fico-pavol-hrusovsky-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:41.183170+00:00"}
{"id": "vr36123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36123", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nie. Určite nie. To nie je pravda. My sme teraz rokovali aj s predstaviteľni cirkví. Nikdy takéto nič neplatilo a nič viac k tomu nemienim dodať. To sú posuny informačné a šumy a už som toľkokrát na to musela reagovať. Nie je to pravda.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je jasné, na aký mediálny zdroj sa dotazujúci odvoláva. SDKÚ sa však podľa dostupných zdrojov nikdy nevyjadrila, že by kresťania nemali vykonávať niektoré povolania v súvislosti s výhradou vo svedomí.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, na aký mediálny zdroj sa dotazujúci odvoláva. SDKÚ sa však podľa dostupných zdrojov nikdy nevyjadrila, že by kresťania nemali vykonávať niektoré povolania v súvislosti s výhradou vo svedomí."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:02.957956+00:00"}
{"id": "vr16565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16565", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... odvolávanie Jána Richtera kvôli Čistému dňu. Tá schôdza prebehla tak, že získal absolútnu podporu minister. Aký je dôvod opakovať niečo, keď nie sú žiadne nové okolnosti", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Jána Richtera, v apríli 2017 a taktiež v septembri 2017 kvôli kauze Čistý deň bolo zo strany opozície neúspešné. V súvislosti s výsledkami hlasovania však nemôžeme hovoriť o absolútnej podpore ministra, a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Predkladateľkou návrhu na odvolanie ministra Jána Richtera bola Natália Blahová z SaS. Samotné prvé rokovanie o jeho odvolávaní trvalo 16 hodín. Návrh na odvolanie ministra Richtera podporilo 57 poslancov a proti bolo 68 poslancov. Dvaja poslanci (Jaroslav Paška a Peter Marček) sa zdržali hlasovania. Druhé rokovanie o odvolaní Richtera prebiehalo 7. septembra, kedy bola opozíciou iniciovaná mimoriadna schôdza. Prítomných bolo 139 poslancov, z čoho za odvolanie hlasovalo 61 poslancov, proti sa postavilo 65 a 13 poslancov sa zdržalo hlasovania. Vo veci vyhlásenia nedôvery vláde alebo jej členovi je v čl. 88 Ústavy SR uvedené nasledovné: „ (1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. (2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov .“", "analysis_paragraphs": ["Odvolávanie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Jána Richtera, v apríli 2017 a taktiež v septembri 2017 kvôli kauze Čistý deň bolo zo strany opozície neúspešné. V súvislosti s výsledkami hlasovania však nemôžeme hovoriť o absolútnej podpore ministra, a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Predkladateľkou návrhu na odvolanie ministra Jána Richtera bola Natália Blahová z SaS. Samotné prvé rokovanie o jeho odvolávaní trvalo 16 hodín. Návrh na odvolanie ministra Richtera podporilo 57 poslancov a proti bolo 68 poslancov. Dvaja poslanci (Jaroslav Paška a Peter Marček) sa zdržali hlasovania. Druhé rokovanie o odvolaní Richtera prebiehalo 7. septembra, kedy bola opozíciou iniciovaná mimoriadna schôdza. Prítomných bolo 139 poslancov, z čoho za odvolanie hlasovalo 61 poslancov, proti sa postavilo 65 a 13 poslancov sa zdržalo hlasovania. Vo veci vyhlásenia nedôvery vláde alebo jej členovi je v čl. 88 Ústavy SR uvedené nasledovné: „ (1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov. (2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov .“"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["rokovanie", "Druhé", "Ústavy", "akreditáciu", "Akreditácia", "odoberie", "Akreditačná komisia", "uvádzajú", "informácia"], "url": ["https://dennikn.sk/727880/ministra-richtera-pre-cisty-den-opozicia-neodvolala-fico-urazal-blahovu-z-sas/", "http://www.ta3.com/clanok/1112282/richter-nepadol-sns-nehlasovala-proti-koalicnym-partnerom.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20141201.html", "https://dennikn.sk/694127/richtera-nepresvedcila-dubovcova-ani-jeho-vlastna-komisia-akreditaciu-cistemu-dnu-nechal/", "https://dennikn.sk/blog/requiem-pre-znasilneny-stat/", "https://dennikn.sk/852750/cisty-den-konci-richter-zmenil-nazor-a-rusi-mu-akreditaciu/", "https://dennikn.sk/860710/cisty-den-prisiel-o-akreditaciu-kvoli-ohrozeniu-deti-ich-castym-utekom-aj-problematickym-zmluvam/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=442293", "https://dennikn.sk/849410/cisty-den-moze-prist-o-akreditaciu-padlo-aj-obvinenie-zo-sexualneho-obtazovania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:13.214371+00:00"}
{"id": "43667", "numeric_id": 43667, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43667", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...keby Slovensko nemalo svoju letku, takmer 50 miliónov musíte platiť za ochranu vzdušného priestoru každý rok.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ročné náklady na „externú” ochranu vzdušného priestoru rozlohou väčšej oblasti, než je Slovensko, podľa dostupných údajov nedosahujú 50 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vlastné stíhacie letectvo nemajú napríklad Pobaltské krajiny. Estónsku, Litve a Lotyšsku pomáhajú zabezpečiť vzdušný priestor ich spojenci v NATO. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze za to „ ročne prispievajú všetky tri krajiny v súčte cca 11 - 12 mil. € (ktoré sú postupne zvyšované). ( PDF , str.3) S takouto ochranou vzdušného priestoru súvisia aj náklady na zabezpečenie prítomnosti jednotiek NATO počas trvania operácie. Od bežnej dennej činnosti po úpravu infraštruktúry podľa typu leteckej techniky. Tieto náklady sa podľa ÚHP pohybujú vo výške 12 - 20 miliónov eur. Pre porovnanie: rozloha Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko) je asi 3-krát väčšia než rozloha Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Ročné náklady na „externú” ochranu vzdušného priestoru rozlohou väčšej oblasti, než je Slovensko, podľa dostupných údajov nedosahujú 50 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vlastné stíhacie letectvo nemajú napríklad Pobaltské krajiny. Estónsku, Litve a Lotyšsku pomáhajú zabezpečiť vzdušný priestor ich spojenci v NATO. Podľa analýzy Útvaru hodnoty za peniaze za to „ ročne prispievajú všetky tri krajiny v súčte cca 11 - 12 mil. € (ktoré sú postupne zvyšované). ( PDF , str.3) S takouto ochranou vzdušného priestoru súvisia aj náklady na zabezpečenie prítomnosti jednotiek NATO počas trvania operácie. Od bežnej dennej činnosti po úpravu infraštruktúry podľa typu leteckej techniky. Tieto náklady sa podľa ÚHP pohybujú vo výške 12 - 20 miliónov eur. Pre porovnanie: rozloha Pobaltia (Estónsko, Litva, Lotyšsko) je asi 3-krát väčšia než rozloha Slovenska."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["PDF"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Hodnotenie-nakupu-viacucelovych-taktickych-lietadiel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:39.241197+00:00"}
{"id": "vr27128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27128", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Naša vláda skonštatovala, že nevie presne čo sa u našich susedov deje, že nevie presne.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska naráža na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý po zasadnutí Bezpečnostnej rady uznal, že \"Ukrajina je náš sused, ale nepoznáme ho\" ( SME . 21. februára 2014).", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska naráža na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý po zasadnutí Bezpečnostnej rady uznal, že \"Ukrajina je náš sused, ale nepoznáme ho\" ( SME . 21. februára 2014)."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "správa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7111989/fico-uznal-ze-ukrajine-nerozumie.html", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-vyvoj-na-ukrajine-sledujeme-sme-pripraveni-promptne-reagovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:52.726487+00:00"}
{"id": "vr38045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38045", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moderátor: \"Napríklad aj vaša vláda mala MH Invest na ministerstve hospodárstva, kde sa prenajímali priestory v hoteli.\" Ale MH Invest bola štátna firma.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "MH Invest dcérskou spolocnostou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo stránky MH invest: \"Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR Uznesením Vlády SR c. 1027/2006 zo dna 6. decembra 2006 a Uznesením Vlády SR c. 1070/2006 zo dna 13. decembra 2006 založila spolocnost MH Invest, s.r.o. ako dcérsku spolocnost Ministerstva hospodárstva SR.\" O prenajímaní hotelových priestorov pre spolocnost a dalších záležitostiach informuje sme.sk zo šiesteho septembra 2010. \"Štátna eserocka sídlila v hoteli, hoci ministerstvo hospodárstva, pod ktoré patrí, má v budove desiatky volných kancelárií. Internet pre jedenást zamestnancov za 2340 eur mesacne, úctovníctvo a ekonomické služby, ktoré si väcšina firiem robí sama, spolu priemerne za 50-­tisíc eur za mesiac. K tomu predražený prenájom áut a sídlo v hoteli. Štátna firma sídli v hoteli Aston napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva, kde si firma MH Invest oficiálne uvádza sídlo, má celý jeden trakt volný. Za kancelárie s celkovou plochou 162 štvorcových metrov a parkovné zaplatila hotelu od roku 2007 takmer 183-­tisíc eur. Kancelárie sú pritom štandardné a ani poloha hotela nepatrí medzi najlukratívnejšie v Bratislave, je v širšom centre Bratislavy. Zmluva o prenájme sa skoncí na budúci rok. Firma navyše platila aj dalšie priestory - bývalým konatelom financovala byty. Okrem ich platov vo výške asi 3300 eur (100­-tisíc korún) platila za byty, ktoré sa len málo využívali, dalších vyše 1300 eur mesacne. Len za úctovníctvo, danové priznania a s nimi spojené služby za štyri roky Fineconu zaplatili 1,08 milióna eur. Dalšieho 1,2 milióna išlo za poradenstvo. MH Invest si Finecon vybral v roku 2007 bez verejnej sútaže - rokovacím konaním bez zverejnenia. Ako dôvod zákazky s pôvodne predpokladanou výškou 40 miliónov korún uviedla 'casovú tiesen'.\" Je pravda, že MH Invest bola štátna firma, ale to nic nemení na tom, že tak ako v prípade Danového úradu v Košiciach existovalo aj tu podozrenie z klientelizmu.", "analysis_paragraphs": ["MH Invest dcérskou spolocnostou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Zo stránky MH invest: \"Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR Uznesením Vlády SR c. 1027/2006 zo dna 6. decembra 2006 a Uznesením Vlády SR c. 1070/2006 zo dna 13. decembra 2006 založila spolocnost MH Invest, s.r.o. ako dcérsku spolocnost Ministerstva hospodárstva SR.\" O prenajímaní hotelových priestorov pre spolocnost a dalších záležitostiach informuje sme.sk zo šiesteho septembra 2010. \"Štátna eserocka sídlila v hoteli, hoci ministerstvo hospodárstva, pod ktoré patrí, má v budove desiatky volných kancelárií. Internet pre jedenást zamestnancov za 2340 eur mesacne, úctovníctvo a ekonomické služby, ktoré si väcšina firiem robí sama, spolu priemerne za 50-­tisíc eur za mesiac. K tomu predražený prenájom áut a sídlo v hoteli. Štátna firma sídli v hoteli Aston napriek tomu, že ministerstvo hospodárstva, kde si firma MH Invest oficiálne uvádza sídlo, má celý jeden trakt volný. Za kancelárie s celkovou plochou 162 štvorcových metrov a parkovné zaplatila hotelu od roku 2007 takmer 183-­tisíc eur. Kancelárie sú pritom štandardné a ani poloha hotela nepatrí medzi najlukratívnejšie v Bratislave, je v širšom centre Bratislavy. Zmluva o prenájme sa skoncí na budúci rok. Firma navyše platila aj dalšie priestory - bývalým konatelom financovala byty. Okrem ich platov vo výške asi 3300 eur (100­-tisíc korún) platila za byty, ktoré sa len málo využívali, dalších vyše 1300 eur mesacne. Len za úctovníctvo, danové priznania a s nimi spojené služby za štyri roky Fineconu zaplatili 1,08 milióna eur. Dalšieho 1,2 milióna išlo za poradenstvo. MH Invest si Finecon vybral v roku 2007 bez verejnej sútaže - rokovacím konaním bez zverejnenia. Ako dôvod zákazky s pôvodne predpokladanou výškou 40 miliónov korún uviedla 'casovú tiesen'.\" Je pravda, že MH Invest bola štátna firma, ale to nic nemení na tom, že tak ako v prípade Danového úradu v Košiciach existovalo aj tu podozrenie z klientelizmu."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5535326/statny-mh-invest-bol-zlata-bana-pre-zilincanov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:26.119872+00:00"}
{"id": "vr33255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33255", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Miroslav BEBLAVÝ: \"To som spomenul už v tom prvom vstupe práve kvôli korektnosti, že Radičovej vláda navrhovala, aby do 190 eur mesačne dohody neboli zodvodnené.\" Marta JANČKÁROVÁ: \"No a teraz je to nejakých 145.\" Miroslav BEBLAVÝ: \"Nie, to je len pre študentov, pre všetkých ostatných je to od prvého eura. Ako keby to bolo 150 verzus 190, tak sa môžme o tom baviť, ale pán minister vyňal z odvodov len študentov. Že pán minister? Všetci ostatní platia od eura prvého. Takže to chcem povedať.\"", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa nového zákonníka práce vyplývajúceho zo , v ktorom sa v Článku 1, § 4 odseky 1 a 2 Výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako pravdivý, keďže výnimka z platenia odvodov skutočne platí iba pre študentov. Popisuje to SME aj Sociálna poistovňa (.pdf). Tieto pravidlá vyplývajú znoviel č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. zákona o sociálnom poistení.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nového zákonníka práce vyplývajúceho zo , v ktorom sa v Článku 1, § 4 odseky 1 a 2 Výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako pravdivý, keďže výnimka z platenia odvodov skutočne platí iba pre študentov. Popisuje to SME aj Sociálna poistovňa (.pdf). Tieto pravidlá vyplývajú znoviel č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z. zákona o sociálnom poistení."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Sociálna poistovňa", "252/2012", "413/2012", ""], "url": ["http://www.google.at/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&ved=0CGgQFjAH&url=http%3A%2F%2Fekonomika.sme.sk%2Fc%2F6652916%2Fvyssie-dane-a-odvody-uz-platia-pozrite-si-hlavne-zmeny.html&ei=FssrUcSGKcff4QTdwYDQDA&usg=AFQjCNGRJ5polqpAMPsDNSHgViWBTw6doQ&bvm=bv.42768644,d.ZG4", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54667", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54563", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54707", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54667"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:47.642239+00:00"}
{"id": "vr14611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14611", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... je na nás či udržíme trend najpriemyselnejšej krajiny (v EÚ, pozn.)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už 1. júla 2015, kde ho povedal na konferencii GlobSec práve Robert Fico. Podľa štatistík Svetovej banky pre rok 2014 Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ. Nad Slovenskom je Česká republika. Údaje pre rok 2015 nie sú zatiaľ k dispozícii. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už 1. júla 2015, kde ho povedal na konferencii GlobSec práve Robert Fico. Podľa štatistík Svetovej banky pre rok 2014 Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ. Nad Slovenskom je Česká republika. Údaje pre rok 2015 nie sú zatiaľ k dispozícii. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "štatistík", "novembri", "quandl.com"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/539/globsec-2015-dynamic-visegrad", "http://data.worldbank.org/indicator/NV.IND.TOTL.ZS/countries/SK?display=default", "http://ekonomika.sme.sk/c/7000886/slovensko-je-tretia-najpriemyselnejsia-krajina-v-unii.html", "https://www.quandl.com/collections/economics/industry-share-of-gdp-by-country"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:10.956482+00:00"}
{"id": "vr14808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14808", "speaker": "Milan Laurinc", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-laurinc", "statement": "(...) minister zdravotníctva ako krízový manažér, ako prvú skupinu zdravotníckych pracovníkov prijal práve sestry a pôrodné asistentky.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker bol menovaný ministrom 23. marca 2016, týždeň na to sa stretol s predstaviteľmi Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Skutočne boli zo skupín zdravotných pracovníkov prijaté ako prvé. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nový minister zdravotníctva Tomáš Drucker bol menovaný ministrom 23. marca 2016, týždeň na to sa stretol s predstaviteľmi Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA). Skutočne boli zo skupín zdravotných pracovníkov prijaté ako prvé. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["menovaný", "SKSaPA", "", "prísľub"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?minister-zdravotnictva-sr", "http://www.sksapa.sk/z-cinnosti-komory/novy-minister-zdravotnictva-t-drucker-prijal-predstavitelov-sestier-a-pa.html", "http://http://domov.sme.sk/c/20128737/sestry-sa-stretli-s-druckerom-preberali-svoje-postavenie.html", "http://domov.sme.sk/c/20128737/sestry-sa-stretli-s-druckerom-preberali-svoje-postavenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:25.017046+00:00"}
{"id": "vr31849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31849", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pán Paška, vy ste mali v predminulom volebnom období takéhoto (trestne stíhaného poslanca pozn.) medzi sebou, pána poslanca Kvorku. Nezahlasovali ste zaňho.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o hlasovaní za vydanie poslanca Jána Kvorku (Smer-SD) na trestné stíhanie sme overovali už v minulosti:", "analysis_paragraphs": ["Výrok o hlasovaní za vydanie poslanca Jána Kvorku (Smer-SD) na trestné stíhanie sme overovali už v minulosti:"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "TASR", "NRSR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/99/radoslav-prochazka-vs-robert-fico", "http://turiec.sme.sk/c/5150893/kvorku-imunity-nezbavili-trestne-stihany-zatial-nebude.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26156"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:42.521318+00:00"}
{"id": "vr38444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38444", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "My sme striktne hlasovali proti tomuto zákonu (o jazykoch menšín pozn.)", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem poslancov Jahnátka, Rašiho a Žigu, ktorí boli neprítomní, hlasoval celý poslanecký klub strany Smer-SD proti návrhu zákona o jazykoch nár. menšín.", "analysis_paragraphs": ["Okrem poslancov Jahnátka, Rašiho a Žigu, ktorí boli neprítomní, hlasoval celý poslanecký klub strany Smer-SD proti návrhu zákona o jazykoch nár. menšín."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28559"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:53.438467+00:00"}
{"id": "vr39007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39007", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja hovorím ešte raz, že žiadna vládna koalícia nemôže tak fungovať, že jeden z vládnej koalície povie, že ja nie a tým pádom že ideme ďalej. No nemôžme ísť ďalej, lebo už minulý týždeň naznačil v jednej relácii pán Sulík dokonca mne, že no my sme jediní, ktorí chránime záujmy vôbec teda slovenských občanov.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "\" Ja vám vravím, my nebudeme hlasovať za euroval preto, lebo. Teda za rozšírenie eurovalu preto, lebo toto rozšírenie Slovensko masívne poškodí, \" povedal Richard Sulík v relácii Na telo (25.septembra 2011).\n\n\"Ale celý ten proces, to je celé pomýlené. V tom je problém a ja sa nebudem určite nič, ja nebudem určite nič so zaťatými zubami podporovať, keď nie niečo nezmysel a keď to jednoducho masívne má poškodiť, tak s tým súhlasiť nebudem, aj keby hneď v iných krajinách s tým súhlasiť mali, že do nohy. Jednoducho nie. Keď raz, aj keď sto ľudí bude tvrdiť, že dva plus dva je päť, no nie je, nie je. Je jedno, koľko ľudí to tvrdí, nie je to dva plus dva, nie je päť. A ešte k tým krajinám, ktoré sú tak veľmi za. Včera alebo predvčerom som čítal, že grécky parlament rýchlo a jednoznačne schválil rozšírenie eurovalu. No jasné, že áno. Veď koľko z tých 17 krajín čaká na peniaze, že dostanú peniaze z eurovalu? Tak čudujete sa, že tí sú zas?\"\n\nSulík hovoril o škodení občanom SR. Priamu zmienku, v ktorej mal uviesť Sulík, že ako jediný chránia záujmy občanov sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["\" Ja vám vravím, my nebudeme hlasovať za euroval preto, lebo. Teda za rozšírenie eurovalu preto, lebo toto rozšírenie Slovensko masívne poškodí, \" povedal Richard Sulík v relácii Na telo (25.septembra 2011).", "\"Ale celý ten proces, to je celé pomýlené. V tom je problém a ja sa nebudem určite nič, ja nebudem určite nič so zaťatými zubami podporovať, keď nie niečo nezmysel a keď to jednoducho masívne má poškodiť, tak s tým súhlasiť nebudem, aj keby hneď v iných krajinách s tým súhlasiť mali, že do nohy. Jednoducho nie. Keď raz, aj keď sto ľudí bude tvrdiť, že dva plus dva je päť, no nie je, nie je. Je jedno, koľko ľudí to tvrdí, nie je to dva plus dva, nie je päť. A ešte k tým krajinám, ktoré sú tak veľmi za. Včera alebo predvčerom som čítal, že grécky parlament rýchlo a jednoznačne schválil rozšírenie eurovalu. No jasné, že áno. Veď koľko z tých 17 krajín čaká na peniaze, že dostanú peniaze z eurovalu? Tak čudujete sa, že tí sú zas?\"", "Sulík hovoril o škodení občanom SR. Priamu zmienku, v ktorej mal uviesť Sulík, že ako jediný chránia záujmy občanov sme nenašli."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:19.474116+00:00"}
{"id": "50090", "numeric_id": 50090, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50090", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Problém je v tom, že tam (do Gazy, pozn.) nemajú prístup novinári, nemajú tam prístup iní humanitárni pracovníci, ako sú tí, ktorých oni akože povolili alebo ktorých akceptujú.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahraniční novinári a novinárky majú zakázaný vstup do Gazy od začiatku konfliktu v októbri 2023. Situáciu pokrývajú palestínske médiá, humanitárni pracovníci a pracovníčky a civilisti. Izrael zastavil dodávky pomoci a tiež dodávky tovaru v pásme Gazy v marci 2025. Dodávky pomoci na území Gazy dodáva Humanitárna nadácia pre Pásmo Gazy, americká organizácia založená vo februári 2025 podporovaná Izraelom a USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Výboru na ochranu novinárov bolo v Gaze od októbra 2023 zabitých najmenej 185 novinárov a novinárok. Štáty sú pritom viazané medzinárodným právom podniknúť všetky potrebné kroky na ich ochranu v konfliktných zónach. Novinári a novinárky zároveň trpia nedostatkom jedla, limitovaným prístup k elektrine či internetu.\n\nReportéri bez hraníc a Výbor na ochranu novinárov vyzvali na okamžitý, nezávislý a neobmedzený prístup zahraničných novinárov a novinárok do pásma Gazy, na plnú ochranu palestínskych novinárov a novinárok. Výzvu podpísalo viac ako 204 skupín na ochranu slobody tlače a medzinárodných redakcií.\n\nMedzinárodne organizácie vrátane OSN a Amnesty International Humanitárnu nadáciu pre Pásmo Gazy odsúdili ako nelegitímnu, pretože podkopáva zavedené siete distribúcie pomoci a porušuje základné princípy medzinárodnej humanitárnej pomoci. Humanitárne organizácie nadáciu zároveň obviňujú zo spolupráce s Izraelom a jeho cieľmi. Od zastavenia dodávok pomoci ľudia v Gaze trpia hladom a podvýživou. OSN opakovane vyzval Izrael, aby povolil vstup pomoci vo väčšom rozsahu v súlade so záväznými príkazmi Medzinárodného súdneho dvora, aby spolupracoval s OSN a zabezpečil pomoc pre obyvateľov a obyvateľky Gazy.", "analysis_paragraphs": ["Zahraniční novinári a novinárky majú zakázaný vstup do Gazy od začiatku konfliktu v októbri 2023. Situáciu pokrývajú palestínske médiá, humanitárni pracovníci a pracovníčky a civilisti. Izrael zastavil dodávky pomoci a tiež dodávky tovaru v pásme Gazy v marci 2025. Dodávky pomoci na území Gazy dodáva Humanitárna nadácia pre Pásmo Gazy, americká organizácia založená vo februári 2025 podporovaná Izraelom a USA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Výboru na ochranu novinárov bolo v Gaze od októbra 2023 zabitých najmenej 185 novinárov a novinárok. Štáty sú pritom viazané medzinárodným právom podniknúť všetky potrebné kroky na ich ochranu v konfliktných zónach. Novinári a novinárky zároveň trpia nedostatkom jedla, limitovaným prístup k elektrine či internetu.", "Reportéri bez hraníc a Výbor na ochranu novinárov vyzvali na okamžitý, nezávislý a neobmedzený prístup zahraničných novinárov a novinárok do pásma Gazy, na plnú ochranu palestínskych novinárov a novinárok. Výzvu podpísalo viac ako 204 skupín na ochranu slobody tlače a medzinárodných redakcií.", "Medzinárodne organizácie vrátane OSN a Amnesty International Humanitárnu nadáciu pre Pásmo Gazy odsúdili ako nelegitímnu, pretože podkopáva zavedené siete distribúcie pomoci a porušuje základné princípy medzinárodnej humanitárnej pomoci. Humanitárne organizácie nadáciu zároveň obviňujú zo spolupráce s Izraelom a jeho cieľmi. Od zastavenia dodávok pomoci ľudia v Gaze trpia hladom a podvýživou. OSN opakovane vyzval Izrael, aby povolil vstup pomoci vo väčšom rozsahu v súlade so záväznými príkazmi Medzinárodného súdneho dvora, aby spolupracoval s OSN a zabezpečil pomoc pre obyvateľov a obyvateľky Gazy."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["zakázaný", "zastavil", "zabitých", "trpia", "vyzvali", "odsúdili", "obviňujú", "trpia", "vyzval"], "url": ["https://www.ebu.ch/news/2025/05/ebu-urges-unrestricted-access-to-gaza-for-foreign-journalists#:~:text=This%20critically%20important%20video%20newsgathering%20is%20currently%20only%20carried%20out%20by%20Palestinian%20journalists%2C%20aid%20workers%20and%20civilians%2C%20because%20foreign%20journalists%20have%20been%20banned%20from%20entering%20Gaza%20since%20the%20beginning%20of%20the%20conflict%20in%20October%202023.", "https://www.dw.com/en/as-israel-blocks-aid-reality-in-gaza-is-indescribable/a-72424450", "https://cpj.org/full-coverage-israel-gaza-war/", "https://cpj.org/2025/05/murder-weapon-hunger-ravages-gaza-journalists-under-israeli-siege/#:~:text=Starvation%2C%20dizziness%2C%20brain%20fog%2C%20and%20sickness%20all%20directly%20affect%20the%20daily%20reports%20produced%20by%20Gaza%E2%80%99s%20dismantled%2C%20exhausted%20press%20corps%2C%20most%20of%20whom%20are%20already%20living%20and%20working%20in%20tents%2C%20amid%20indiscriminate%20bombing%2C%20and%20often%20without%20electricity%20or%20internet%20access.", "https://rsf.org/en/gaza-rsf-cpj-and-over-130-media-outlets-call-opening-strip-foreign-journalists-and-protecting", "https://www.amnesty.org.au/israel-and-us-backed-gaza-humanitarian-foundation-is-an-illegitimate-and-inhumane-aid-scheme-that-risks-violating-international-law/#:~:text=The%20United%20Nations,international%20humanitarian%20standards.", "https://www.politico.com/news/2025/06/21/israeli-backed-group-seeks-at-least-30-million-from-us-for-aid-distribution-in-gaza-00416401?utm_source=chatgpt.com#:~:text=But%20the%20effort%20has%20seen%20near%2Ddaily%20fatal%20shootings%20of%20Palestinians%20trying%20to%20reach%20the%20distribution%20sites.%20Major%20humanitarian%20groups%20also%20accuse%20the%20foundation%20of%20cooperating%20with%20Israel%E2%80%99s%20objectives%20in%20the%2020%2Dmonth%2Dold%20war%20against%20Hamas%20in%20a%20way%20that%20violates%20humanitarian%20principles.", "https://news.un.org/en/story/2025/06/1164076", "https://news.un.org/en/story/2025/06/1164076#:~:text=This%20is%20despite%20repeated%20calls%20to%20Israel%20from%20the%20United%20Nations%20including%20from%20the%20Secretary%2DGeneral%20to%20allow%20more%20aid%20in%20at%20scale%2C%20in%20line%20with%20%E2%80%9Cbinding%20orders%E2%80%9D%20issued%20by%20the%C2%A0International%20Court%20of%20Justice%C2%A0to%20fully%20cooperate%20with%20the%20UN%20and%20ensure%20that%20aid%20reaches%20the%20people%20of%20Gaza%20without%20delay."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:07.715176+00:00"}
{"id": "45224", "numeric_id": 45224, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45224", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Celkove tých zásielok z Číny bolo 7 v tejto chvíli, 2 boli dokonca dary.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Demagóg.SK dohľadal z verejných zdrojov sedem zásielok z Číny, ktoré štát dostal v súvislosti s nákupmi resp. zháňaním zdravotníckeho materiálu pre pandémiu koronavírusu. Dve z týchto siedmich zásielok boli darom. Demagóg.SK oslovil Ministerstvo zahraničných vecí, aby potvrdilo počet a typ tej-ktorej zásielky, odpoveď email však zostal bez reakcie. Tvrdenie Ivana Korčoka napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivé. 17. apríl: dovoz 2,5 milióna chirurgických masiek, ktoré kúpili Štátne hmotné rezervy (ŠHR) 13. apríl: dovoz ochranných pomôcok (návleky na obuv, respirátory, ochranné okuliare), ktoré kúpili ŠHR 7. apríl: vládny špeciál doviezol zdravotnícky materiál 27. marec : lietadlá doviezli dva milióny rúšok, podľa ministra zdravotníctva malo byť 400-tisíc darom čínskej firmy 25. marec : na Slovensko prišlo 74 ton zdravotníckeho materiálu 23. marec : lietadlo z Číny prinieslo do Prahy rúška, ktoré si rozdelilo Česko a Slovensko. Boli darom firiem J&T a EPH 19. marec : dorazil zdravotnícky materiál", "analysis_paragraphs": ["Portál Demagóg.SK dohľadal z verejných zdrojov sedem zásielok z Číny, ktoré štát dostal v súvislosti s nákupmi resp. zháňaním zdravotníckeho materiálu pre pandémiu koronavírusu. Dve z týchto siedmich zásielok boli darom. Demagóg.SK oslovil Ministerstvo zahraničných vecí, aby potvrdilo počet a typ tej-ktorej zásielky, odpoveď email však zostal bez reakcie. Tvrdenie Ivana Korčoka napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivé. 17. apríl: dovoz 2,5 milióna chirurgických masiek, ktoré kúpili Štátne hmotné rezervy (ŠHR) 13. apríl: dovoz ochranných pomôcok (návleky na obuv, respirátory, ochranné okuliare), ktoré kúpili ŠHR 7. apríl: vládny špeciál doviezol zdravotnícky materiál 27. marec : lietadlá doviezli dva milióny rúšok, podľa ministra zdravotníctva malo byť 400-tisíc darom čínskej firmy 25. marec : na Slovensko prišlo 74 ton zdravotníckeho materiálu 23. marec : lietadlo z Číny prinieslo do Prahy rúška, ktoré si rozdelilo Česko a Slovensko. Boli darom firiem J&T a EPH 19. marec : dorazil zdravotnícky materiál"], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["17. apríl:", "13. apríl:", "7. apríl:", "27. marec", "malo", "25. marec", "23. marec", "19. marec"], "url": ["http://www.reserves.gov.sk/index.php/2020/04/17/letisko-bratislava-17-aprila-2020/", "http://www.reserves.gov.sk/index.php/2020/04/13/bratislava-13-4-2020/", "https://www.facebook.com/watch/live/?v=223789348864013&ref=watch_permalink", "https://slovensko.hnonline.sk/2120569-koronavirus-online-na-letisku-v-bratislave-pristali-dve-lietadla-z-ciny-doviezli-dva-miliony-rusok-a-milion-testov", "https://slovensko.hnonline.sk/2120569-koronavirus-online-na-letisku-v-bratislave-pristali-dve-lietadla-z-ciny-doviezli-dva-miliony-rusok-a-milion-testov", "https://www.mod.gov.sk/46795-sk/na-slovensko-dorazil-zdravotnicky-material-z-ciny-profesionalni-vojaci-pomahali-s-jeho-vykladanim-a-prepravou/", "https://www.noviny.sk/koronavirus/520053-prva-zasielka-rusok-od-j-t-a-eph-dorazila-s-ceskom-sme-sa-podelili-bratsky", "https://www.ta3.com/clanok/1178911/brifing-p-pellegriniho-a-d-sakovej-po-pristati-lietadla-z-ciny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:36.057940+00:00"}
{"id": "vr31531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31531", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tie čísla, ktoré nám ešte zanechala predchádzajúca vláda, hovoria o tom, že plánovaný rozpočet počíta s deficitom na úrovni 4,46 %.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Pelegrini uvádza číslo s presnosťou na dve desatinné miesta, necituje však správne údaje. Podľa súčasného ani pôvodného návrhu štátneho rozpočtu deficit nemal byť 4,46% HDP. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Ako uviedla SITA , v decembri roku 2011 podpísal prezident SR Ivan Gašparovič zákon o štátnom rozpočte na rok 2012. Štát mal hospodáriť s rozpočtovými výdavkami na úrovni 17,23 mld. eur a celkové príjmy sa odhadovali na 13,625 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu sa rozpočtoval v objeme 3,675 mld. eur. Vláda Ivety Radičovej naozaj rátala s deficitom verejných financií vo výške 4,6% HDP . Pôvodne bol predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý počítal s deficitom na úrovni 3,8% HDP. Tento návrh neskôr pozmenilo Ministerstvo financií a to z dôvodu zhoršovania sa ekonomickej situácie a kvôli pádu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Pelegrini uvádza číslo s presnosťou na dve desatinné miesta, necituje však správne údaje. Podľa súčasného ani pôvodného návrhu štátneho rozpočtu deficit nemal byť 4,46% HDP. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Ako uviedla SITA , v decembri roku 2011 podpísal prezident SR Ivan Gašparovič zákon o štátnom rozpočte na rok 2012. Štát mal hospodáriť s rozpočtovými výdavkami na úrovni 17,23 mld. eur a celkové príjmy sa odhadovali na 13,625 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu sa rozpočtoval v objeme 3,675 mld. eur. Vláda Ivety Radičovej naozaj rátala s deficitom verejných financií vo výške 4,6% HDP . Pôvodne bol predložený návrh štátneho rozpočtu, ktorý počítal s deficitom na úrovni 3,8% HDP. Tento návrh neskôr pozmenilo Ministerstvo financií a to z dôvodu zhoršovania sa ekonomickej situácie a kvôli pádu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6184112/prezident-podpisal-rozpocet-na-buduci-rok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:55.347635+00:00"}
{"id": "vr27688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27688", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď bola kríza a Portugalsko muselo byť zachraňované, tak malo 90 percent dlhu, dnes ma 130.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portugalsko bolo podľa správ SME , HN , Pravdy zachraňované v roku 2011, ako dôsledok situácie z rokov 2009 a 2010. Verejný dlh v roku 2009 bol na úrovni 83,7 % HDP a v roku 2010 na úrovni 94 % HDP, čo v zásade sedí s úrovňou 90 % spomínanou R. Sulíkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNasledujúci graf popisuje vývoj verejného dlhu Portugalska v % HDP od roku 2004.", "analysis_paragraphs": ["Portugalsko bolo podľa správ SME , HN , Pravdy zachraňované v roku 2011, ako dôsledok situácie z rokov 2009 a 2010. Verejný dlh v roku 2009 bol na úrovni 83,7 % HDP a v roku 2010 na úrovni 94 % HDP, čo v zásade sedí s úrovňou 90 % spomínanou R. Sulíkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nasledujúci graf popisuje vývoj verejného dlhu Portugalska v % HDP od roku 2004."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "HN", "Pravdy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5842025/zachrana-portugalska.html", "http://finweb.hnonline.sk/agentury-195/zachrana-portugalska-bude-stat-80-miliard-438104", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/196086-portugalci-dostanu-na-zachranu-78-miliard/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:22.888128+00:00"}
{"id": "vr31803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31803", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ostatné dva summity Európskej únie boli venované politike rastu. Celý rad kľúčových európskych dokumentov ako stratégia 2020 hovorí o raste.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ostatné dva summity EÚ sa konali 23.-24. júna 2011 a 1-3. marca 2012 a prednostne sa riešili naozaj témy úsporných opatrení, rozpočtovej disciplíny a hospodárskeho rastu. Na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád v dňoch 23. a 24. júna 2011 boli prijaté kľúčové rozhodnutia o imigrácii, vzťahoch s krajinami severnej Afriky a o členstve Chorvátska v EÚ okrem tých o hospodárskej politike. Na marcovom summite podpísali všetky členské krajiny tzv.fiškálnu zmluvu.\n\nČTK informuje (webnoviny.sk), že prezident Európskej únie Herman Van Rompuy zvolal na 23. mája 2012 do Bruselu mimoriadny únijný summit. Na neformálnej večeri šéfov štátov a vlád sa majú prerokovať hlavne otázky podpory ekonomického rastu v Európe, ktorú sužujú dopady hospodárskej krízy.\n\nDokument (.pdf) Európa 2020 má podtitul Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržatelného a inkluzívneho rastu a naozaj sa venuje predovšetkým hospodárskeho rastu a prekonaniu finančnej krízy.", "analysis_paragraphs": ["Ostatné dva summity EÚ sa konali 23.-24. júna 2011 a 1-3. marca 2012 a prednostne sa riešili naozaj témy úsporných opatrení, rozpočtovej disciplíny a hospodárskeho rastu. Na stretnutí hláv štátov a predsedov vlád v dňoch 23. a 24. júna 2011 boli prijaté kľúčové rozhodnutia o imigrácii, vzťahoch s krajinami severnej Afriky a o členstve Chorvátska v EÚ okrem tých o hospodárskej politike. Na marcovom summite podpísali všetky členské krajiny tzv.fiškálnu zmluvu.", "ČTK informuje (webnoviny.sk), že prezident Európskej únie Herman Van Rompuy zvolal na 23. mája 2012 do Bruselu mimoriadny únijný summit. Na neformálnej večeri šéfov štátov a vlád sa majú prerokovať hlavne otázky podpory ekonomického rastu v Európe, ktorú sužujú dopady hospodárskej krízy.", "Dokument (.pdf) Európa 2020 má podtitul Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržatelného a inkluzívneho rastu a naozaj sa venuje predovšetkým hospodárskeho rastu a prekonaniu finančnej krízy."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["konali", "riešili", "informuje", "Dokument"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/189383/hlavnymi-temami-samitu-eu-hospodarstvo-imigracia-a-chorvatsko/", "http://ec.europa.eu/news/eu_explained/120302_sk.htm", "http://www.akcie.webnoviny.sk/spravodajstvo/19830/ekonomika/van-rompuy-zvolava-mimoriadny-summit-eu-riesit-sa-bude-rast", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2010:2020:FIN:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:53.396427+00:00"}
{"id": "vr18352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18352", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Ja som mal tiež antikampaň, hneď prvý v júli. Dal som 3 trestné oznámenia. Transparenty na mňa boli, prelepené plagáty (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Mrva počas predvolebnej kampane skutočne čelil hneď niekoľkým antikampaniam. V júli boli v Bratislave transparenty s nápisom „Homoši preč z Bratislavy – Ján Mrva prvý katolícky primátor. “ V septembri boli prelepené jeho billboardy nápismi \" Homofób a konšpirátor \". V týchto prípadoch boli podané trestné oznámenia. Antikampani čelili, resp. trestné oznámenia podali aj iný kandidáti na primátora Bratislavy, napríklad aj Václav Mika či Matúš Vallo . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Mrva počas predvolebnej kampane skutočne čelil hneď niekoľkým antikampaniam. V júli boli v Bratislave transparenty s nápisom „Homoši preč z Bratislavy – Ján Mrva prvý katolícky primátor. “ V septembri boli prelepené jeho billboardy nápismi \" Homofób a konšpirátor \". V týchto prípadoch boli podané trestné oznámenia. Antikampani čelili, resp. trestné oznámenia podali aj iný kandidáti na primátora Bratislavy, napríklad aj Václav Mika či Matúš Vallo . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["júli", "septembri", "Mika", "Vallo"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/1778229-v-bratislave-sa-siria-transparenty-s-napisom-homosi-prec-z-bratislavy-jan-mrva-prvy-katolicky-primator", "https://dennikn.sk/minuta/1224748/", "https://www.aktuality.sk/clanok/636105/komunalne-volby-2018-mika-podava-pre-diskreditaciu-podnet-na-statnu-volebnu-komisiu/", "https://bratislava.sme.sk/c/20948670/vallo-podal-pre-antikampan-trestne-oznamenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:05.412070+00:00"}
{"id": "vr31517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31517", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dostávame ich strašne málo (štatistických údajov z Finančného riaditeľstva pozn.). Pre vašu informáciu, štát dodnes nemá evidenciu, 4 mesiace ideme naslepo vo veci výberu daní a ciel.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť či MF SR dostáva menej informácii od Finančnej správy ako by za normálnych okolností malo. Webová stránka Finančného riaditeľstva SR uvádza v sekcii Štatistiky prehľady plnenia daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR , a to za každý mesiac v roku 2012. Súčasťou týchto prehľadov je aj výška vybraných daní a ciel. Nevieme, či P. Kažimír hovorí o podrobnejších alebo obecnejších informáciách z FS SR.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť či MF SR dostáva menej informácii od Finančnej správy ako by za normálnych okolností malo. Webová stránka Finančného riaditeľstva SR uvádza v sekcii Štatistiky prehľady plnenia daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR , a to za každý mesiac v roku 2012. Súčasťou týchto prehľadov je aj výška vybraných daní a ciel. Nevieme, či P. Kažimír hovorí o podrobnejších alebo obecnejších informáciách z FS SR."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["prehľady plnenia daňových a nedaňových príjmov štátneho rozpočtu SR"], "url": ["http://drsr.sk/wps/portal/%21ut/p/kcxml/04_Sj9SPykssy0xPLMnMz0vM0Y_QjzKLN4g3Cgw28wRJgjiO-pEIsSB9b31fj_zcVP0A_YLciHJHR0VFAKPCBIg%21/delta/base64xml/L3dJdyEvd0ZNQUFzQUMvNElVRS82XzBfMlFTN0k%21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:58.195867+00:00"}
{"id": "vr34256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34256", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "2003. 2003 a vtedy vlastne terajší generálny prokurátor bol kandidátom KDH, SMK, čo je časť Most-Híd v súčasnosti a zrejme zaňho hlasovali samozrejme aj terajší opoziční poslanci z našej strany, ale aj poslanci SDKÚ a tento kandidát bol vtedy v podstate najlepší a myslím si aj preto môžem hodnotiť za sedem rokov a osobitne za štyri roky, keď som bol vo vláde.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME.sk uviedlo : poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Dohoda na Trnkovi bola teda naozaj naprieč straníckym spektrom. Žiadne nezhody ohľadom voľby médiá nespomínajú.", "analysis_paragraphs": ["SME.sk uviedlo : poslanci zvoli Trnku, ktorý dostal 84 hlasov, podporili ho KDH, SMK, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo Ivana Šimka. Dohoda na Trnkovi bola teda naozaj naprieč straníckym spektrom. Žiadne nezhody ohľadom voľby médiá nespomínajú."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk uviedlo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:13.136402+00:00"}
{"id": "vr28247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28247", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Hlavné mesto pre seniorov zorganizovalo už dva krát, je Seniorfest. Pre skôr narodených Bratislavčanov samospráva pripravila počas októbra sériu približne dvadsiatich spoločenských, kultúrnych i športových podujatí.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Azda najvýznamnejším podujatím, ktoré hlavné mesto pre seniorov zorganizovalo už dva krát, je Seniorfest. Pre skôr narodených Bratislavčanov samospráva pripravila počas októbra sériu približne dvadsiatich spoločenských, kultúrnych i športových podujatí.“ SeniorFest je kultúrne, športové a spoločenské podujatie, ktoré v roku 2011 začalo organizovať hlavné mesto s cieľom „podporiť aktívnu účasť starších ľudí na spoločenskom, verejnom živote, využiť ich životné skúsenosti a poznatky pre rozvoj samosprávy“. Prvý ročník trval od 3. do 17. októbra 2011 a celkovo bolo pre seniorov zorganizovaných 17 podujatí a ako je zrejmé z programu (.pdf), jednalo sa o koncert, prednášky a poradne, spotrebiteľské vzdelávanie, počítačovú školu a návštevu kultúrnych zariadení. Nadácia SCIA sa podieľala na organizácii dňa seniorov v Auparku 13. októbra a Fórum kresťanských inštitúcií zorganizovalo Sociálne dni dňa 17. októbra. Druhý ročník trval od 3. do 30. októbra 2012. Program bol vzhľadom na dlhšie trvanie festivalu obšírnejší a pribudli nové aktivity ako divadelné predstavenie, krížovkársky turnaj, tvorivé dielne, výstavy a diskusia s návštevníkmi. Podujatia zorganizovali aj mestské časti Karlova Ves, Ružinov, Čunovo a Vajnory. Celkovo bolo počas festivalu zorganizovaných vyše podujatí vrátane podujatí v rámci kampane Staroba sa nás dotýka 2012, ktorá bola organizovaná nadáciou SOCIA. V roku 2013 trval tretí ročník SeniorFestu od 1. do 31. októbra. Podľa programu (.pdf) hlavný program tvorilo 16 podujatí vrátane krasokorčuliarskej súťaže, rekordu v tanci, otvorenia Seniorfitparku, školenia správneho dýchania. Na ďalších podujatiach sa podieľali mestské časti Staré mesto, Petržalka, Nové mesto, Dúbravka, Ružinov a Karlova Ves. V rámci mestských častí sa odohralo vyše 40 podujatí v októbri a v Novom meste aj 3 podujatia v septembri. Pre rok 2014 sa festival koná od 1. do 30. októbra. Program (.pdf) bude opäť rozdelený medzi mestské časti. Hlavnú časť tvorí 14 podujatí. Mestské časti pre seniorov zorganizujú približne 15 podujatí. Nie sú nám známe žiadne kultúrne podujatia pre seniorov, ktoré by sa konali počas primátora Ďurkovského.", "analysis_paragraphs": ["„Azda najvýznamnejším podujatím, ktoré hlavné mesto pre seniorov zorganizovalo už dva krát, je Seniorfest. Pre skôr narodených Bratislavčanov samospráva pripravila počas októbra sériu približne dvadsiatich spoločenských, kultúrnych i športových podujatí.“ SeniorFest je kultúrne, športové a spoločenské podujatie, ktoré v roku 2011 začalo organizovať hlavné mesto s cieľom „podporiť aktívnu účasť starších ľudí na spoločenskom, verejnom živote, využiť ich životné skúsenosti a poznatky pre rozvoj samosprávy“. Prvý ročník trval od 3. do 17. októbra 2011 a celkovo bolo pre seniorov zorganizovaných 17 podujatí a ako je zrejmé z programu (.pdf), jednalo sa o koncert, prednášky a poradne, spotrebiteľské vzdelávanie, počítačovú školu a návštevu kultúrnych zariadení. Nadácia SCIA sa podieľala na organizácii dňa seniorov v Auparku 13. októbra a Fórum kresťanských inštitúcií zorganizovalo Sociálne dni dňa 17. októbra. Druhý ročník trval od 3. do 30. októbra 2012. Program bol vzhľadom na dlhšie trvanie festivalu obšírnejší a pribudli nové aktivity ako divadelné predstavenie, krížovkársky turnaj, tvorivé dielne, výstavy a diskusia s návštevníkmi. Podujatia zorganizovali aj mestské časti Karlova Ves, Ružinov, Čunovo a Vajnory. Celkovo bolo počas festivalu zorganizovaných vyše podujatí vrátane podujatí v rámci kampane Staroba sa nás dotýka 2012, ktorá bola organizovaná nadáciou SOCIA. V roku 2013 trval tretí ročník SeniorFestu od 1. do 31. októbra. Podľa programu (.pdf) hlavný program tvorilo 16 podujatí vrátane krasokorčuliarskej súťaže, rekordu v tanci, otvorenia Seniorfitparku, školenia správneho dýchania. Na ďalších podujatiach sa podieľali mestské časti Staré mesto, Petržalka, Nové mesto, Dúbravka, Ružinov a Karlova Ves. V rámci mestských častí sa odohralo vyše 40 podujatí v októbri a v Novom meste aj 3 podujatia v septembri. Pre rok 2014 sa festival koná od 1. do 30. októbra. Program (.pdf) bude opäť rozdelený medzi mestské časti. Hlavnú časť tvorí 14 podujatí. Mestské časti pre seniorov zorganizujú približne 15 podujatí. Nie sú nám známe žiadne kultúrne podujatia pre seniorov, ktoré by sa konali počas primátora Ďurkovského."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["SeniorFest", "programu", "dňa seniorov v Auparku", "Sociálne dni", "Program", "programu", "Program"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11029653", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11029667", "http://www.socia.sk/?page=onadacii&sub=news&id=109", "http://chudoba.sk/?page_id=737", "http://twincityjournal.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600185&id=2150", "http://www.bratislava.sk/kalendar/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700021&id_dokumenty=3933", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11044480"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:29.289554+00:00"}
{"id": "47611", "numeric_id": 47611, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47611", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dôležitú informáciu, čo treba povedať a vlastne sme ju zrealizovali, že sme okolo 170.000.000 EUR dali na oddĺženie vlastne dlhu z fotovoltaických elektrární, ktoré tu vznikli pred naším nástupom. To sa tu rolovalo niekoľko rokov a bolo to kvôli tomu nevýhodnému podpisu kontraktov štátu voči fotovoltaickým elektrinám, kde im garantovali strašne vysokú cenu.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 počas prvej vlády Roberta Fica štát zrealizoval výberové konanie prevádzkovateľov fotovoltaických elektrární. Štát vybraným firmám zaručil garanciu kúpnej ceny na 430,77 eur za MWH na 15 rokov dopredu. Veľkoobchodná cena elektrickej energie mala vtedy hodnotu okolo 50 eur za MWH. Podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka bolo výberové konanie netransparentné a úspešné firmy mali prepojenia aj na odsúdeného Antonina Vadalu či na oligarchu blízkeho Smeru Jozefa Brhela. Od 1. januára 2022 začne platiť tzv. repowering , teda „predĺženie doby podpory o päť rokov pri zachovaní jej výšky pre niektorých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).“ Novela „o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby“ bola schválená parlamentom 2. júla 2021. Štát by mal vďaka repoweringu na tarife za prevádzkovanie systému (TPS) ročne ušetriť 60 až 70 miliónov eur, ktoré by mohli pomôcť splatiť historický dlh trom distribučným spoločnostiam. Koncom roku 2020 im štát vyplatil 162 miliónov eur, z celkovej výšky dlhu - 400 miliónov eur. Dlh vznikol kvôli nízkemu nastaveniu TPS a umelému znižovaniu cien energie pre domácnosti a malé podniky. TPS platí každý odberateľ elektriny a tvorí približne pätinu z celkovej ceny. Cena elektriny by sa podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka mala znížiť až v roku 2023, po ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 počas prvej vlády Roberta Fica štát zrealizoval výberové konanie prevádzkovateľov fotovoltaických elektrární. Štát vybraným firmám zaručil garanciu kúpnej ceny na 430,77 eur za MWH na 15 rokov dopredu. Veľkoobchodná cena elektrickej energie mala vtedy hodnotu okolo 50 eur za MWH. Podľa Investigatívneho centra Jána Kuciaka bolo výberové konanie netransparentné a úspešné firmy mali prepojenia aj na odsúdeného Antonina Vadalu či na oligarchu blízkeho Smeru Jozefa Brhela. Od 1. januára 2022 začne platiť tzv. repowering , teda „predĺženie doby podpory o päť rokov pri zachovaní jej výšky pre niektorých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET).“ Novela „o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby“ bola schválená parlamentom 2. júla 2021. Štát by mal vďaka repoweringu na tarife za prevádzkovanie systému (TPS) ročne ušetriť 60 až 70 miliónov eur, ktoré by mohli pomôcť splatiť historický dlh trom distribučným spoločnostiam. Koncom roku 2020 im štát vyplatil 162 miliónov eur, z celkovej výšky dlhu - 400 miliónov eur. Dlh vznikol kvôli nízkemu nastaveniu TPS a umelému znižovaniu cien energie pre domácnosti a malé podniky. TPS platí každý odberateľ elektriny a tvorí približne pätinu z celkovej ceny. Cena elektriny by sa podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka mala znížiť až v roku 2023, po ukončení podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["zrealizoval", "mala", "Investigatívneho centra Jána Kuciaka", "1. januára 2022", "repowering", "schválená", "ušetriť", "vyplatil", "vznikol", "platí", "znížiť"], "url": ["https://www.icjk.sk/135/Kam-tecie-milionova-podpora-pre-solarne-elektrarne-a-ako-z-nej-tazia-oligarchovia-Brhel-ci-Vilagi", "https://www.kurzy.cz/komodity/cena-elektriny-graf-vyvoje-ceny/1MWh-eur-30-let", "https://www.icjk.sk/135/Kam-tecie-milionova-podpora-pre-solarne-elektrarne-a-ako-z-nej-tazia-oligarchovia-Brhel-ci-Vilagi", "https://www.urso.gov.sk/prolongacia-podpory-obnovitelnych-zdrojov-energie/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22677458/ministerstvo-hospodarstva-chce-diskutovat-o-vyrobe-zelenej-elektriny.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46224", "https://www.icjk.sk/135/Kam-tecie-milionova-podpora-pre-solarne-elektrarne-a-ako-z-nej-tazia-oligarchovia-Brhel-ci-Vilagi", "https://www.economy.gov.sk/press/vyrobcom-zelenej-elektriny-by-sa-mala-podpora-predlzit-o-paet-rokov", "https://www.trend.sk/spravy/sulik-odhaduje-cena-elektriny-noveho-roka-narastie-1-5-eurocenta-kilowatthodinu", "https://www.trend.sk/ekonomika/tretia-pomoc-zabrani-zdrazovaniu-elektriny-stat-zaplati-zvysene-naklady-vyrobu-elektriny", "https://www.economy.gov.sk/press/vyrobcom-zelenej-elektriny-by-sa-mala-podpora-predlzit-o-paet-rokov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:14.761416+00:00"}
{"id": "vr30210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale Slovensko sme odovzdali s druhým najnižším dlhom v rámci Eurozóny.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa nasledujúcej tabuľky zostavenej na základe metodiky OECD malo Slovensko v júny 2010 dlh 44,7% HDP, nižší malo ešte Luxembursko (23,6%). V tejto tabuľke však neboli uvedené údaje pre Slovinsko. Podľa údajov Eurostatu úroveň dlhu pre Slovinsko na konci roku 2010 je 38% (na Slovensku 41%), ak by sme zobrali do úvahy rok 2009 (ako pri posudzovaní výšky deficitu) bol dlh Slovinska 35,2, zatiaľ co na Slovensku 35,4. V čase odovzdávania vlády malo teda Slovensko tretí najnižší štátny dlh v eurozóne. Robert Fico nehovoril pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nasledujúcej tabuľky zostavenej na základe metodiky OECD malo Slovensko v júny 2010 dlh 44,7% HDP, nižší malo ešte Luxembursko (23,6%). V tejto tabuľke však neboli uvedené údaje pre Slovinsko. Podľa údajov Eurostatu úroveň dlhu pre Slovinsko na konci roku 2010 je 38% (na Slovensku 41%), ak by sme zobrali do úvahy rok 2009 (ako pri posudzovaní výšky deficitu) bol dlh Slovinska 35,2, zatiaľ co na Slovensku 35,4. V čase odovzdávania vlády malo teda Slovensko tretí najnižší štátny dlh v eurozóne. Robert Fico nehovoril pravdu."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["nasledujúcej", "Eurostatu"], "url": ["http://www.gfmag.com/tools/global-database/economic-data/10394-public-debt-by-country.html#axzz1cOScwFm9", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:58.946124+00:00"}
{"id": "vr25461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25461", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sme vstúpili do matky a ovládli sme matku, súčasťou toho, ako sme ovládli matku, bolo, že sme ovládli aj takzvaný rezervný plyn v objeme 170 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že štát získa tvz. rezervný plyn v hodnote 170 miliónov eur. Rezerva pripadla štátu ako výsledok rokovania medzi štátom a EHP, pri prebratí 49% akcií matky SPP. Štát preberie polovicu dlhu, ale získa plynové rezervy. Fico avizoval, že chce túto rezervu použiť na vykrytie straty z regulácie cien plynu pre domácnosti. SME , 13. septembra 2013: \" Zásoby plynu v hodnote 170 miliónov eur sa môžu použiť na krytie strát. Časť z nich sa však mohla zužitkovať v štátnom rozpočte. Vláda tým vysvetľuje, že štát vlastne nič nemusí platiť za kúpu SPP. Ibaže ak sú tie zásoby zbytočné, mohli sa použiť na zvýšenie zisku, nie na krytie straty.\" R. Fico pre denník Pravda (5. septembra 2013) povedal: \" Preberieme polovicu dlhu v Slovenskom plynárenskom priemysle, ale automaticky získame aj rezervný plyn v hodnote 170 miliónov eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že štát získa tvz. rezervný plyn v hodnote 170 miliónov eur. Rezerva pripadla štátu ako výsledok rokovania medzi štátom a EHP, pri prebratí 49% akcií matky SPP. Štát preberie polovicu dlhu, ale získa plynové rezervy. Fico avizoval, že chce túto rezervu použiť na vykrytie straty z regulácie cien plynu pre domácnosti. SME , 13. septembra 2013: \" Zásoby plynu v hodnote 170 miliónov eur sa môžu použiť na krytie strát. Časť z nich sa však mohla zužitkovať v štátnom rozpočte. Vláda tým vysvetľuje, že štát vlastne nič nemusí platiť za kúpu SPP. Ibaže ak sú tie zásoby zbytočné, mohli sa použiť na zvýšenie zisku, nie na krytie straty.\" R. Fico pre denník Pravda (5. septembra 2013) povedal: \" Preberieme polovicu dlhu v Slovenskom plynárenskom priemysle, ale automaticky získame aj rezervný plyn v hodnote 170 miliónov eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["rezervný plyn", "SME", "Pravda"], "url": ["http://www.energia.sk/tema/zemny-plyn-a-teplo/stat-ovladne-matku-spp-ziska-spat-kontrolu-nad-cenami/11207/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6933990/oplati-sa-statu-kupovat-akcie-spp-11-otazok-a-odpovedi.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292011-fico-ceny-plynu-garantujeme/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:28.149862+00:00"}
{"id": "vr14315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14315", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Farage, šéf tej frakcie (Euroskeptici, pozn.), to chce rozpustiť a počkajte ešte jedna dôležitá vec. Možno, že o tom ani nevite. Pán Farage je napríklad aj za to, aby sa obmedzil pohyb pracovných síl po Európe.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nigel Farage niekoľkokrát počas utečeneckej krízy vyzval k zníženiu počtu utečencov a aj ekonomických migrantov vo Veľkej Británii, ale aj v Európskej únii. Taktiež je známym oponentom Európskej únie ako celku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nigel Farage je predsedom Strany nezávislosti Veľkej Británie ( UKIP ), takisto vedie euroskeptickú skupinu Európa slobody a priamej demokracie v Európskom parlamente. Nigel Farage pre The Telegraph vyhlásil, že by Veľká Británia mala sledovať príklad Rakúska v sprísňovaní hraničných kontrol. Rakúsko totiž preverovalo dodávky a kamióny na svojich hraniciach. Takisto vyhlasuje , že väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, nie sú utečenci, ale ekonomickí migranti, ktorí boli vpustení do Schengenského priestoru kvôli voľnej azylovej politike EÚ. Charakter voľného pohybu osôb a pracovnej sily je jedným z hlavných bodov programového vyhlásenia UKIP. Strana žiada , aby sa migračná politika Veľkej Británie vrátila do \"normálneho stavu\" z 50-tych rokov, kedy získalo pracovné povolenie od 20 do 50 tisíc migrantov, v porovnaní s 271 000 migrantmi, ktorí získali pracovné povolenie v roku 2014.", "analysis_paragraphs": ["Nigel Farage niekoľkokrát počas utečeneckej krízy vyzval k zníženiu počtu utečencov a aj ekonomických migrantov vo Veľkej Británii, ale aj v Európskej únii. Taktiež je známym oponentom Európskej únie ako celku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nigel Farage je predsedom Strany nezávislosti Veľkej Británie ( UKIP ), takisto vedie euroskeptickú skupinu Európa slobody a priamej demokracie v Európskom parlamente. Nigel Farage pre The Telegraph vyhlásil, že by Veľká Británia mala sledovať príklad Rakúska v sprísňovaní hraničných kontrol. Rakúsko totiž preverovalo dodávky a kamióny na svojich hraniciach. Takisto vyhlasuje , že väčšina ľudí, ktorí prichádzajú do Európy, nie sú utečenci, ale ekonomickí migranti, ktorí boli vpustení do Schengenského priestoru kvôli voľnej azylovej politike EÚ. Charakter voľného pohybu osôb a pracovnej sily je jedným z hlavných bodov programového vyhlásenia UKIP. Strana žiada , aby sa migračná politika Veľkej Británie vrátila do \"normálneho stavu\" z 50-tych rokov, kedy získalo pracovné povolenie od 20 do 50 tisíc migrantov, v porovnaní s 271 000 migrantmi, ktorí získali pracovné povolenie v roku 2014."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Nigel Farage", "oponentom", "UKIP", "skupinu", "The Telegraph", "vyhlasuje", "žiada"], "url": ["http://www.ukip.org/about_nigel", "https://www.youtube.com/watch?v=Qe9jZc2djYU", "http://www.ukip.org/manifesto2015", "http://www.efdgroup.eu/", "http://www.telegraph.co.uk/news/politics/nigel-farage/11836131/Nigel-Farage-EU-has-opened-doors-to-migration-exodus-of-biblical-proportions.html", "http://www.bbc.com/news/uk-england-surrey-34348834", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-31722779"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:24.857882+00:00"}
{"id": "vr33955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33955", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Zamestnanec (zarábajúci minimálnu mzdu, pozn.) si donesie domov čistú minimálnu mzdu len 291 eur.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak zamestnanec zarába minimálnu mzdu, tak výška čistej mzdy je na úrovni 292,48 eura. Odchýlku 1,5 euro tolerujeme a výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ak zamestnanec zarába minimálnu mzdu, tak výška čistej mzdy je na úrovni 292,48 eura. Odchýlku 1,5 euro tolerujeme a výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-06-04", "analysis_sources": {"text": ["minimálnej mzdy", "kalkulačkou", "Zdravotné poistenie", "Sociálne poistenie", "Zákona o dani z príjmov", "Opatrenia o úprave súm životného minima"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-326", "http://www.szco.sk/Kalkulacky-vypocty#calculator-zamestnanec-130101", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.socpoist.sk/tabulka-platenia-poistneho-od-1-januara-2013/924s", "http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-01-2013-a.html#11", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:09.683566+00:00"}
{"id": "vr32568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32568", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Výdavky minulý rok boli nižšie ako rok pred tým, to je základný fakt roku 2011.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 boli výdavky štátu podľa MF SR 15,278 mld. eúr, v roku 2010 boli výdavky 15,337 mld. eur. Celkové výdavky boli teda v roku 2011 naozaj nižšie ako v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 boli výdavky štátu podľa MF SR 15,278 mld. eúr, v roku 2010 boli výdavky 15,337 mld. eur. Celkové výdavky boli teda v roku 2011 naozaj nižšie ako v roku 2010."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2011", "v roku 2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8028", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7767"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:15.089983+00:00"}
{"id": "vr28306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28306", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To znamená, k nim (rizikovým skupiná, pozn.) musíme pristupovať špecificky a ponúkať trochu viac a motivovať zamestnávateľov, aby takýchto nezamestnaných do práce brali. To sa dialo za vás (po dobu ministrovania Mihála, pozn.) a bude sa to diať aj po nás.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas pôsobenia ministra Mihála na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny existovali opatrenia, ktoré majú pomôcť rizikovým skupinám nezamestnaných. Výrok je teda pravdivý. Počas úradovania ministra Mihála existoval tzv. Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Znevýhodnení uchádzači sú napríklad mladí absolventi, občania starší ako 50, dlhodobo nezamestnaní, či rodič. Tí majú právo požiadať úrady o príspevok na samozamestnanie, alebo štát môže kompenzovať zamestnávateľovi náklady na zamestnanie týchto uchádzačov. Tento príspevok naďalej funguje . Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia ministra Mihála na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny existovali opatrenia, ktoré majú pomôcť rizikovým skupinám nezamestnaných. Výrok je teda pravdivý. Počas úradovania ministra Mihála existoval tzv. Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Znevýhodnení uchádzači sú napríklad mladí absolventi, občania starší ako 50, dlhodobo nezamestnaní, či rodič. Tí majú právo požiadať úrady o príspevok na samozamestnanie, alebo štát môže kompenzovať zamestnávateľovi náklady na zamestnanie týchto uchádzačov. Tento príspevok naďalej funguje . Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Príspevok", "funguje"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/zamestnanci-a-mzdy/prispevok-na-podporu-zamestnavania-znevyhodneneho-uchadzaca-o-zamestnanie/18300", "http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-trhu-prace/prispevky-pre-zamestnavatela/prispevok-na-podporu-zamestnavania-znevyhodneneho-uchadzaca-o-zamestnanie-50.html?page_id=293050"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:17.093658+00:00"}
{"id": "vr30143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30143", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...my si, my si svoje personálne záležitosti plníme tak ako posilníme aj agentúru FRONTEX, bolo to spomenuté vo vašich príspevkoch, 20 našimi úradníkmi, budúci rok ďalšími desiatimi.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agnetúra Frontex, ktorá má na starosti bezpečnosť a manažment vonkajších hraníc Európskej Únie má skutočne posilniť svoje kapacity v najbližších mesiacoch. Premiér Robert Fico sa na štvrtkovom summite Európskej rady v Bruseli vyjadril , že Slovensko ponúkne 20 ľudí s 10 ďalšími v roku 2016. Agentúra zároveň požiadala členské krajiny EÚ o navýšenie počtu zamestnancov o niekoľko stoviek.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Agnetúra Frontex, ktorá má na starosti bezpečnosť a manažment vonkajších hraníc Európskej Únie má skutočne posilniť svoje kapacity v najbližších mesiacoch. Premiér Robert Fico sa na štvrtkovom summite Európskej rady v Bruseli vyjadril , že Slovensko ponúkne 20 ľudí s 10 ďalšími v roku 2016. Agentúra zároveň požiadala členské krajiny EÚ o navýšenie počtu zamestnancov o niekoľko stoviek.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "navýšenie", "zvýšiť"], "url": ["http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-da-ludi-pre-frontex-a-21-milionov-024389", "http://www.finlandtimes.fi/national/2015/10/13/21267/Finland-to-deploy-patrol-ship-in-Mediterranean", "https://euobserver.com/justice/130334"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:45.854220+00:00"}
{"id": "48782", "numeric_id": 48782, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48782", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Občania môžu tým referendom zaviesť nové pravidlá do ústavy, že na základe referenda občanov alebo rozhodnutím parlamentu bude možné skrátiť volebné obdobie. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum je jedným z prostriedkov prijímania nových právnych predpisov do právneho poriadku SR. Ústava hovorí, že návrhy prijaté v referende následne vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.\n\nSlová prezidentky potvrdzujú ústavní právnici podľa ktorých, ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o veci nehlasoval. \"V prípade, ak by referendum bolo platné a väčšina voličov by zároveň odpovedala kladne, došlo by tým k priamej zmene ústavy a navrhované znenie by už nebolo predmetom hlasovania parlamentu,\" povedal pre TASR ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Podobne to vidia aj ústavní právnici Vincent Bujňák a Peter Kresák.\n\nPodľa rozhodnutia prezidentky zo 4. novembra sa bude v predmetnom referende rozhodovať o tejto otázke: „Súhlasíte s tým,že predčasné skončenie volebného obdobia NRSR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NRSR, a to zmenou ústavy...? (plné znenie referendovej otázky tu )\n\nTo znamená, že po schválení tohto referenda bude po novom možné skrátiť volebné obdobie, a to buď ďalším referendom, alebo rozhodnutím parlamentu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Referendum je jedným z prostriedkov prijímania nových právnych predpisov do právneho poriadku SR. Ústava hovorí, že návrhy prijaté v referende následne vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.", "Slová prezidentky potvrdzujú ústavní právnici podľa ktorých, ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o veci nehlasoval. \"V prípade, ak by referendum bolo platné a väčšina voličov by zároveň odpovedala kladne, došlo by tým k priamej zmene ústavy a navrhované znenie by už nebolo predmetom hlasovania parlamentu,\" povedal pre TASR ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Podobne to vidia aj ústavní právnici Vincent Bujňák a Peter Kresák.", "Podľa rozhodnutia prezidentky zo 4. novembra sa bude v predmetnom referende rozhodovať o tejto otázke: „Súhlasíte s tým,že predčasné skončenie volebného obdobia NRSR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NRSR, a to zmenou ústavy...? (plné znenie referendovej otázky tu )", "To znamená, že po schválení tohto referenda bude po novom možné skrátiť volebné obdobie, a to buď ďalším referendom, alebo rozhodnutím parlamentu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "povedal", "rozhodnutia", "tu", "skrátiť"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnici-ak-bude-referendum-platne-z/672189-clanok.html", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyhlasi-referendum-na-21-januara-2023/", "https://www.minv.sk/?referendum", "https://www.aktuality.sk/clanok/THFkqGn/povedie-referendum-k-predcasnym-volbam-otazky-a-odpovede/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:04.834314+00:00"}
{"id": "vr26119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26119", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Dneska ich (centier odborného vzdelávania, pozn.) je 24 na Slovensku, viete koľko ich je u nás v kraji? Desať.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V KSK bolo podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania bolo do konca roku 2012 desať centier odborného vzdelávania. Podľa rovnakého dokumentu bolo na Slovensku do konca roku 2012 skutočne 24 centier odborného vzdelávania .", "analysis_paragraphs": ["V KSK bolo podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania bolo do konca roku 2012 desať centier odborného vzdelávania. Podľa rovnakého dokumentu bolo na Slovensku do konca roku 2012 skutočne 24 centier odborného vzdelávania ."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["desať", "centier odborného vzdelávania", "sme.sk", "Centrum"], "url": ["http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Aktivity_SK_v_oblasti_OVP.pdf", "http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Aktivity_SK_v_oblasti_OVP.pdf", "http://novezamky.sme.sk/c/6929390/dalsie-centrum-odborneho-vzdelavania-otvorili-v-novych-zamkoch.html", "http://novezamky.sme.sk/c/6986407/za-styristo-hodin-ziskat-kvalifikaciu-strojara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:15.334906+00:00"}
{"id": "vr35580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35580", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme nemali ani zmluvu s nimi, ja to vnímam tieto témy niektoré ako budovanie si vlastného imidžu, ale ktorí neprispievajú k stabilite.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmienku o nejakej oficiálnej zmluve sa nám nepodarilo nájsť. Hovorí sa len o dohode (video na konci stránky) pred voľbami, môžeme teda usudzovať, že Bugár hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o nejakej oficiálnej zmluve sa nám nepodarilo nájsť. Hovorí sa len o dohode (video na konci stránky) pred voľbami, môžeme teda usudzovať, že Bugár hovorí pravdu."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["dohode"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:26.198893+00:00"}
{"id": "44787", "numeric_id": 44787, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44787", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "My sme voličom sľubovali to, že čo sa týka štátnych podnikov, tak chceme, aby tieto pozície boli obsadzované férovými a transparentnými verejnými obstarávaniami, výberovými konaniami, aby do dozorných rád a predstavenstiev išli ľudia, ktorí jednoducho tej problematike rozumejú. Pretože napr. sme mali škandál s energiami, kde v štátnych podnikoch za štát sedeli ľudia, ktorí v živote o energetike ani nepočuli.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Veroniky Remišovej Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubovala , že „zavedie(me) transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybraní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.” V roku 2017 Romišová ešte ako poslankyňa za OĽaNO upozorňovala na to, že v dozorných radách štátnych energetických firiem sedia aj ľudia, ktorí by sa dali ťažko označiť za odborníkov na energetiku. Predsedom dozornej rady Východoslovenskej energetiky bol niekoľko mesiacov Ján Dorkin - advokát a bývalý konkurzný správca Lesostavu Revúca, teda podniku, ktorý sprivatizovala rodina Andreja Danka. V čase Dorkinovej nominácie do dozornej rady bola SNS vo vláde so Smerom a Mostom-Híd, podľa DenníkaN bol Dorkin Dankov nominant. Predsedníčkou dozornej rady ZSE je Eva Milučká. Podľa zverejneného životopisu nemala predtým pracovnú skúsenosť v oblasti energetiky, jej profesné pozadie je skôr ekonomické. Bez ohľadu na odbornosť nominantov ako takú je faktom, že pracovné pozadie viacerých bolo pred funkciami v orgánoch štátnych energetických firiem iné, než súvisiace s energetikou. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Veroniky Remišovej Za ľudí vo volebnom programe 2020 sľubovala , že „zavedie(me) transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vybraní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.” V roku 2017 Romišová ešte ako poslankyňa za OĽaNO upozorňovala na to, že v dozorných radách štátnych energetických firiem sedia aj ľudia, ktorí by sa dali ťažko označiť za odborníkov na energetiku. Predsedom dozornej rady Východoslovenskej energetiky bol niekoľko mesiacov Ján Dorkin - advokát a bývalý konkurzný správca Lesostavu Revúca, teda podniku, ktorý sprivatizovala rodina Andreja Danka. V čase Dorkinovej nominácie do dozornej rady bola SNS vo vláde so Smerom a Mostom-Híd, podľa DenníkaN bol Dorkin Dankov nominant. Predsedníčkou dozornej rady ZSE je Eva Milučká. Podľa zverejneného životopisu nemala predtým pracovnú skúsenosť v oblasti energetiky, jej profesné pozadie je skôr ekonomické. Bez ohľadu na odbornosť nominantov ako takú je faktom, že pracovné pozadie viacerých bolo pred funkciami v orgánoch štátnych energetických firiem iné, než súvisiace s energetikou. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["sľubovala", "upozorňovala", "bol", "bývalý", "podľa", "je", "zverejneného"], "url": ["https://za-ludi.sk/program/boj-proti-korupcii/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20442516/obycajni-odvolanie-holjencika-nestaci.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=14875&SID=4&P=1", "https://dennikn.sk/minuta/666354/", "https://dennikn.sk/minuta/666354/", "https://www.skupinazse.sk/Uvod/Spolocnost/Predstavenstvo", "http://www.evamilucka.sk/profesijny_zivotopis.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:27.549637+00:00"}
{"id": "vr29018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29018", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ideálne je byť v tomto druhom pilieri od príjmu alebo vymeriavacieho základu 1 000 eur a vyššie a treba povedať dlhodobo.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Stanislava Žofčáka, predsedu Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, sporenie v druhom pilieri odporúča každému, kto má zárobok nad 700 EUR. Analýza inštitútu INESS sa taktiež zhoduje tvrdením, že výhodné sporenie v druhom pilieri je pre občanov s príjmom vyšším ako 700 EUR. Vzhľadom na tieto skutočnosti výrok hodnotíme ako nepravdivý. Za hranicu za ktorou sa oplatí druhý pilier určil ako 1000 EUR premiér Fico v roku 2012. Podľa Stanislava Žofčáka, predsedu Asociácie dôchodkových správcovských spoločností sa odborníci zhodujú v tom, že ,, sporenie v druhom pilieri sa vyplatí každému, kto má zárobok od 700 EUR v hrubom a vyššie ,\" Podľa INESS upozorňuje na to, že zatiaľ čo je druhý pilier celkovo výhodnejší pre ľudí s vyšším ako priemerným príjmom, rozhodujúce môžu byť aj ďalšie faktory, ako vek, ale aj možnosť dedenia a jednorazového výberu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Stanislava Žofčáka, predsedu Asociácie dôchodkových správcovských spoločností, sporenie v druhom pilieri odporúča každému, kto má zárobok nad 700 EUR. Analýza inštitútu INESS sa taktiež zhoduje tvrdením, že výhodné sporenie v druhom pilieri je pre občanov s príjmom vyšším ako 700 EUR. Vzhľadom na tieto skutočnosti výrok hodnotíme ako nepravdivý. Za hranicu za ktorou sa oplatí druhý pilier určil ako 1000 EUR premiér Fico v roku 2012. Podľa Stanislava Žofčáka, predsedu Asociácie dôchodkových správcovských spoločností sa odborníci zhodujú v tom, že ,, sporenie v druhom pilieri sa vyplatí každému, kto má zárobok od 700 EUR v hrubom a vyššie ,\" Podľa INESS upozorňuje na to, že zatiaľ čo je druhý pilier celkovo výhodnejší pre ľudí s vyšším ako priemerným príjmom, rozhodujúce môžu byť aj ďalšie faktory, ako vek, ale aj možnosť dedenia a jednorazového výberu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["určil", "Podľa", "INESS"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6491017/fico-druhy-pilier-je-pre-ludi-s-prijmom-pod-tisic-eur-nevyhodny.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/64635-druhy-pilier-sa-oplati-pri-plate-nad-700-eur/", "http://www.iness.sk/stranka/7466-Anketa-Komu-sa-oplati-po-zmenach-druhy-pilier-Hospodarske-noviny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:57.143131+00:00"}
{"id": "48043", "numeric_id": 48043, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48043", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To vidíme, že viac ako rok a pol SaS už blokuje mimoriadne dôležité pre Slovensko rozhodnutia, to je zákon, ústavný zákon, na ktorý, kvôli ktorému sme ústavnú väčšinu dávali dokopy, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Igor Matovič správne poznamenáva, že SaS má problémy s prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten ministerstvo financií pripravuje už od septembra 2020 . Vláda schválila návrh novely zákona 30. septembra 2020. V parlamente sa o zákone začalo rokovať v novembri 2020 a už vtedy sa podľa Matoviča presúval zo schôdze na schôdzu. Rokovania pritom padali na nezhode v koalícii . Strana SaS odmietla podporiť zákon v navrhovanej forme a svoju podporu zákona podmie nila prijatím daňovej brzdy . Tá podľa nich zabezpečí, že ľudia nebudú platiť vyššie dane a odvody. Parlament síce posunul návrh zákona do druhého čítania, ale v decembri 2021 ho ešte neschválil . Aj napriek tomu, že celý proces netrvá presne rok a pol, Igor Matovič má pravdu v tom, že sa koalícia už dlho nedokáže dohodnúť na presnom znení zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Igor Matovič správne poznamenáva, že SaS má problémy s prijatím ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ten ministerstvo financií pripravuje už od septembra 2020 . Vláda schválila návrh novely zákona 30. septembra 2020. V parlamente sa o zákone začalo rokovať v novembri 2020 a už vtedy sa podľa Matoviča presúval zo schôdze na schôdzu. Rokovania pritom padali na nezhode v koalícii . Strana SaS odmietla podporiť zákon v navrhovanej forme a svoju podporu zákona podmie nila prijatím daňovej brzdy . Tá podľa nich zabezpečí, že ľudia nebudú platiť vyššie dane a odvody. Parlament síce posunul návrh zákona do druhého čítania, ale v decembri 2021 ho ešte neschválil . Aj napriek tomu, že celý proces netrvá presne rok a pol, Igor Matovič má pravdu v tom, že sa koalícia už dlho nedokáže dohodnúť na presnom znení zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["septembra 2020", "schválila", "začalo", "padali na nezhode v koalícii", "podmie", "daňovej brzdy", "posunul", "neschválil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/821267/hegerov-rezort-uz-pripravuje-ustavny-zakon-o-vydavkovych-limitoch/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/sas-navrhuje-prijat-vydavkove-limity/582983-clanok.html", "https://www.webnoviny.sk/matovic-opustil-predcasne-rokovaciu-salu-parlament-o-zakone-o-rozpoctovej-zodpovednosti-opat-nerozhodol/", "https://www.webnoviny.sk/matovic-opustil-predcasne-rokovaciu-salu-parlament-o-zakone-o-rozpoctovej-zodpovednosti-opat-nerozhodol/", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/612269-cas-sa-krati-a-dve-klucove-reformy-stoja-aka-je-sanca-ze-prideme-o-458-milionov-z-planu-obnovy/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/viskupic-danova-brzda-je-klucova/513504-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7963", "https://e.dennikn.sk/minuta/2661693"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:16.286079+00:00"}
{"id": "vr32896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32896", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako hovorila aj Merkelová, zdá sa, že sa finančné trhy trochu upokojili.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme na ktoré tvrdenie Angely Merkel predseda vlády SR odkazuje. Posledný výrok nemeckej kancelárky o financných trhoch bol spomenutý v jej novorocnom prejave . Angela Merkel povedala, že kríza je daleko od konca a zdôraznila potrebu monitorovania financných trhov : \"The European sovereign debt crisis shows us how important this balance is. The reforms we have agreed to are beginning to take effect. But we still need a lot of patience. The crisis is far from over. More needs to be done internationally, as well, to monitor the financial markets. The world has not sufficiently learned the lesson of the devastating financial crisis of 2008. For never again must such irresponsibility be allowed to take hold as it did then. In the social market economy, the state is the guardian of order, and the public must be able to place its trust in it.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme na ktoré tvrdenie Angely Merkel predseda vlády SR odkazuje. Posledný výrok nemeckej kancelárky o financných trhoch bol spomenutý v jej novorocnom prejave . Angela Merkel povedala, že kríza je daleko od konca a zdôraznila potrebu monitorovania financných trhov : \"The European sovereign debt crisis shows us how important this balance is. The reforms we have agreed to are beginning to take effect. But we still need a lot of patience. The crisis is far from over. More needs to be done internationally, as well, to monitor the financial markets. The world has not sufficiently learned the lesson of the devastating financial crisis of 2008. For never again must such irresponsibility be allowed to take hold as it did then. In the social market economy, the state is the guardian of order, and the public must be able to place its trust in it.\""], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["novorocnom prejave", "októbri", "septembri"], "url": ["http://www.dw.de/chancellor-angela-merkels-new-years-address/a-16488619", "http://www.arabnews.com/merkel-pushes-better-financial-market-regulation", "http://www.theaustralian.com.au/business/world/germanys-angela-merkel-soothes-financial-market-fears-over-greek-default/story-e6frg90o-1226136416430"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:10.642089+00:00"}
{"id": "vr16083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16083", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Veľká Británia si ešte z čias Thatcherovej vybojovala takzvaný rabat. To znamená, že veľká časť tých peňazí, ktoré ona prispieva ako čistý prispievateľ do európskeho rozpočtu, sa zákonite vracia automaticky do Veľkej Británie.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. britský rabat alebo správnejšie britská zľava je zľava na príspevok Spojeného kráľovstva do rozpočtu EÚ, ktorý vr?cia vláde Spojeného kráľovstva Európska únia. Zľavu dohodla britská premiérka Margaret Thatcherová ešte v roku 1984. Zľava je vypočítavaná približne ako 2/3 podiel zo sumy, o ktorú platby Spojeného kráľovstva Európskej únii prevyšujú výdavky EÚ smerujúce späť. Výrok Blahu preto hodnotíme ako pravdivý. Britský rabat je rozpočtovo- politické ustanovenie platné pre Veľkú Britániu a Severné Írsko. Rabatom dostane Veľká Británia 2/3 svojich čistých platieb do Európskeho rozpočtu naspäť. Tento rabat vyrokovala Margaret Thatcherová z toho dôvodu, že vtedajší rozpočet pre poľnohospodárstvo bol stanovený na 70 % celkového rozpočtu EÚ, čo bolo pre Britániu nespravodlivé, keďže jej profity z agrárneho sektoru boli veľmi malé. Nedochádzalo tak k finančnej návratnosti. Okrem toho bola Veľká Británia vtedy jednou z najchudobnejších členských krajín. Britský rabat sa vypočítaval ako 66 % rozdielu medzi odvedenými finančnými prostriedkami do spoločného rozpočtu a prostriedkami, ktoré v rámci rôznych politik dostane naspäť. Rabat je vrátený vždy 4 roky po príslušnom rozpočtovom roku. V posledných desaťročiach sa však poukazovalo na zastaralosť, komplikovanosť a nespravodlivosť tohto systému. Hoci bolo navrhnuté zrušenie britského rabatu, Veľkej Británii sa ho napriek tomu podarilo obhájiť s relatívne malými zmenami. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tzv. britský rabat alebo správnejšie britská zľava je zľava na príspevok Spojeného kráľovstva do rozpočtu EÚ, ktorý vr?cia vláde Spojeného kráľovstva Európska únia. Zľavu dohodla britská premiérka Margaret Thatcherová ešte v roku 1984. Zľava je vypočítavaná približne ako 2/3 podiel zo sumy, o ktorú platby Spojeného kráľovstva Európskej únii prevyšujú výdavky EÚ smerujúce späť. Výrok Blahu preto hodnotíme ako pravdivý. Britský rabat je rozpočtovo- politické ustanovenie platné pre Veľkú Britániu a Severné Írsko. Rabatom dostane Veľká Británia 2/3 svojich čistých platieb do Európskeho rozpočtu naspäť. Tento rabat vyrokovala Margaret Thatcherová z toho dôvodu, že vtedajší rozpočet pre poľnohospodárstvo bol stanovený na 70 % celkového rozpočtu EÚ, čo bolo pre Britániu nespravodlivé, keďže jej profity z agrárneho sektoru boli veľmi malé. Nedochádzalo tak k finančnej návratnosti. Okrem toho bola Veľká Británia vtedy jednou z najchudobnejších členských krajín. Britský rabat sa vypočítaval ako 66 % rozdielu medzi odvedenými finančnými prostriedkami do spoločného rozpočtu a prostriedkami, ktoré v rámci rôznych politik dostane naspäť. Rabat je vrátený vždy 4 roky po príslušnom rozpočtovom roku. V posledných desaťročiach sa však poukazovalo na zastaralosť, komplikovanosť a nespravodlivosť tohto systému. Hoci bolo navrhnuté zrušenie britského rabatu, Veľkej Británii sa ho napriek tomu podarilo obhájiť s relatívne malými zmenami. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Zľavu", "Britský rabat", "Britský rabat"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A31985D0257", "http://www.europskaunia.sk/britsky_rabat", "https://www.euroskop.cz/8921/sekce/problemy-rozpoctu-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:06.467115+00:00"}
{"id": "45028", "numeric_id": 45028, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45028", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Čo už bolo schválené v stredu v parlamente, čiže každý človek, ktorý sa stará doma dieťa, ktoré má zavretú školu, bude dostávať po celú dobu finančný príspevok vo výške 55 % hrubej mzdy ako ošetrovné a v prípade ak ktorémukoľvek zamestnancovi bola nariadená nemocenská, pretože musí byť v karanténe alebo v izolácii pre podozrenie.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. V rámci plánu má o.i. byť rodičom na OČR hradených 55 percent hrubej mzdy (pandemické ošetrovné). Rovnaký podiel hrubej mzdy majú dostávať aj zamestnanci, ktorým štát nariadi karanténu a lekár ich uzná za dočasne práceneschopných. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. V rámci plánu má o.i. byť rodičom na OČR hradených 55 percent hrubej mzdy (pandemické ošetrovné). Rovnaký podiel hrubej mzdy majú dostávať aj zamestnanci, ktorým štát nariadi karanténu a lekár ich uzná za dočasne práceneschopných. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:31.533651+00:00"}
{"id": "vr27042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27042", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Krym je historicky ruské územie.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oblasť Krymu ovládaná v minulosti Krymským chanátom sa dostala pod vplyv Ruska v roku 1774, samotný Krymský chanát bol Ruskom anektovaný v roku 1783. V roku 1921 bola vyhlásená Krymská autonómna socialistická republika ako súčasť Ruskej sovietskej federatívnej republiky, ktorá bola už ako tzv. Krymská oblasť v roku 1954 prevedená pod Ukrajinskú SSR. Po rozpade ZSSR napriek snahám lokálnej Krymskej vlády pripadol Krym samostatnej Ukrajine. V kontexte ukrajinsko-ruských vzťahov je preto možné považovať Krym za historicky ruské územie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Oblasť Krymu ovládaná v minulosti Krymským chanátom sa dostala pod vplyv Ruska v roku 1774, samotný Krymský chanát bol Ruskom anektovaný v roku 1783. V roku 1921 bola vyhlásená Krymská autonómna socialistická republika ako súčasť Ruskej sovietskej federatívnej republiky, ktorá bola už ako tzv. Krymská oblasť v roku 1954 prevedená pod Ukrajinskú SSR. Po rozpade ZSSR napriek snahám lokálnej Krymskej vlády pripadol Krym samostatnej Ukrajine. V kontexte ukrajinsko-ruských vzťahov je preto možné považovať Krym za historicky ruské územie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Krymu"], "url": ["http://www.infoplease.com/encyclopedia/world/crimea-history.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:58.705181+00:00"}
{"id": "vr36682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36682", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Druhý fakt je, že sme dali ministerstvu spravodlivosti, aby všetky rozhodnutia prokuratúry, meritórne rozhodnutia, boli verejné. Aj v kauze Smer, aj v kauze SDKÚ.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:02.931827+00:00"}
{"id": "48485", "numeric_id": 48485, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48485", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "To štatistické údaje, že najviac na Slovensku, resp. Slovensko má v celej EÚ najnižšie ohrozenie chudobou práve v kategórii rodín bez detí a naopak, v prípade rodín je to až osemdesiatpercentné riziko.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dát Eurostatu z roku 2020 je skutočne pomer domácností bez závislých detí ohrozených chudobou na Slovensku najnižší v EU: len 11,7 percenta. Riziko chudoby pre domácnosti so závislými deťmi je však len o niekoľko percentuálnych bodov vyššie, nie osemdesiatpercentné, ako tvrdí Gyimesi.\n\n37,1 percent rodín s 3 a viac deťmi bolo na Slovensku v roku 2021 ohrozené chudobou podľa výberového zisťovania EU SILC . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV porovnaní s inými krajinami EÚ sú deti relatívne menej ohrozené chudobou :", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Eurostatu z roku 2020 je skutočne pomer domácností bez závislých detí ohrozených chudobou na Slovensku najnižší v EU: len 11,7 percenta. Riziko chudoby pre domácnosti so závislými deťmi je však len o niekoľko percentuálnych bodov vyššie, nie osemdesiatpercentné, ako tvrdí Gyimesi.", "37,1 percent rodín s 3 a viac deťmi bolo na Slovensku v roku 2021 ohrozené chudobou podľa výberového zisťovania EU SILC . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V porovnaní s inými krajinami EÚ sú deti relatívne menej ohrozené chudobou :"], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["najnižší", "EU SILC", "menej ohrozené chudobou"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Share_of_people_at_risk_of_poverty_or_social_exclusion_for_households_with_or_without_dependent_children,_2020_(%25)_F2_new.png", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/405b6bfa-aa43-4422-829c-e2d26a3db217/!ut/p/z1/tVJNc4IwEP0tHjhCFhIg9hadjtDqQTtWyaUTECFViEKU-u8bOz20ndraQ3PI59u3L_sWcbREvBZHWQgtVS225pzw4GkaxnQwcBnA5H4IMY6j6YDNXOJ66BFxxLNa73SJEpW2orTbjS3rtS022gIzyaPUJ7MexNZsLDi2ud58vCDgp0G6FrYQBNuEeJ5NvX5m597KCwRepZ4bnrPsMrlCyVXoxW-yuXmGC4OBiedvkOGIRSQcA9DxyIeYRfNZf4oxMPwO-IEjMRrCixoiFy2OMu_QvFZNZSr98McvRoDuEJdp5XRZ5YDjUhpQAoHr-yR0-xCcvfOayXBSGF6hy7MpCi2_lB8tr8pmuOTzfs-ZMVvVOn_RaPmPbpt0rE4xNdKbfJ03eeMcGtONpda79sYCC7qucwqlim3uZKqy4LuQUrVG5mck2lUVxSd7s57cYsITqv301LFe7xW15CRt/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20211028-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:22.387388+00:00"}
{"id": "vr15719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15719", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...desať mesiacov funguje vláda, ale ešte povedzme výmeny niektorých dozorných radách vôbec neboli uskutočnené...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát je akcionárom vo viacerých firmách a podnikoch, v ktorých boli od nástupu súčasnej vlády uskutočnené personálne zmeny. Avšak jestvujú podniky, kde personálne zmeny v dozorných radách ešte nenastali. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. Medzi štátne podniky v ktorých došlo k zmene členov dozornej rady patrií Slovenská pošta , ktorej bývalý riaditeľ Tomáš Drucker sa stal ministrom zdravotníctva a na jeho miesto nastúpill Róbert Gálik. Tiež došlo k výmene jedného člena predstavenstva na letisku v Piešťanoch , a dvoch na letisku v Sliači , v Žiline vymenili člena dozornej rady. Funkciu riaditeľa obmenili v Slovenskom vodohospodárskom podniku , kde ju v súčasnosti vykonáva Stanislav Gáborík a vo Vodohospodárskej výstavbe , kde úraduje Daniel Kvocera. Obe spoločnosti spravuje strana Most-Híd, ktorá dostala aj spoločnosť Cargo. Celé predstavenstvo sa zmenilo v spoločnostiach ŽSSK , kde strana SNS navyše obmenila i dvoch členov dozornej rady, a Cargo , kde okrem predstavenstva bol nahradený i člen dozornej rady.", "analysis_paragraphs": ["Štát je akcionárom vo viacerých firmách a podnikoch, v ktorých boli od nástupu súčasnej vlády uskutočnené personálne zmeny. Avšak jestvujú podniky, kde personálne zmeny v dozorných radách ešte nenastali. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. Medzi štátne podniky v ktorých došlo k zmene členov dozornej rady patrií Slovenská pošta , ktorej bývalý riaditeľ Tomáš Drucker sa stal ministrom zdravotníctva a na jeho miesto nastúpill Róbert Gálik. Tiež došlo k výmene jedného člena predstavenstva na letisku v Piešťanoch , a dvoch na letisku v Sliači , v Žiline vymenili člena dozornej rady. Funkciu riaditeľa obmenili v Slovenskom vodohospodárskom podniku , kde ju v súčasnosti vykonáva Stanislav Gáborík a vo Vodohospodárskej výstavbe , kde úraduje Daniel Kvocera. Obe spoločnosti spravuje strana Most-Híd, ktorá dostala aj spoločnosť Cargo. Celé predstavenstvo sa zmenilo v spoločnostiach ŽSSK , kde strana SNS navyše obmenila i dvoch členov dozornej rady, a Cargo , kde okrem predstavenstva bol nahradený i člen dozornej rady."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["dozorných radách", "Slovenská pošta", "letisku v Piešťanoch", "letisku v Sliači", "Žiline", "Slovenskom vodohospodárskom podniku", "Vodohospodárskej výstavbe", "ŽSSK", "Cargo", "NDS", "ŽSR", "Transpetrol", "Tipos", "Bratislavská teplárenská", "Trnavská teplárenská", ".pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/545193/smer-je-v-statnych-firmach-stale-pri-sile-nominantov-siete-vymenia-coskoro/", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=36631124&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://www.finstat.sk/36266906/obchodny_register", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=36633283&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?id=63#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?id=20#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=00156752&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=35914939&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=35914921&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=35919001&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=31364501&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=31341977&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=31340822&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=35823542&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://firmy.transparency.sk/view.php?ico=36246034&y=firms2015&l=sk#show_organizacna_struktura", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2015/05/Prezent%C3%A1cia-Rebr%C3%AD%C4%8Dek-firiem-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:29.507137+00:00"}
{"id": "49444", "numeric_id": 49444, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49444", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Európska prokuratúra sama použila pojem generálna amnestia, čiže to je amnestia pre vašich ľudí. To nie je, nie je opozícia, hovorí, to hovorí vo vyjadrení vo verejnom vyjadrení šéfka európskej prokuratúry.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v decembri 2023 predstavila návrh kontroverznej novely trestného zákona. Novela ruší Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), skracuje premlčacie lehoty a tiež trestné sadzby za majetkovú trestnú činnosť. Európska prokuratúra skutočne označila navrhnuté zmeny ako „faktickú amnestiu“ v mnohých aktívne vyšetrovaných podvodoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ na území Slovenska.\n\n18. decembra 2023 adresovala predsedníčka Európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová list Európskej komisii, v ktorom vyjadrila obavu, že navrhované zmeny môžu vážne ohroziť zásady právneho štátu na Slovensku. Po analýze navrhovaných zmien EPPO prišla k záveru, že by mali za následok zníženie odstrašujúceho účinku aj v prípade trestných činov spadajúcich do jej pôsobnosti. Preto EPPO tiež spochybnila zámer slovenskej vlády účinne chrániť rozpočet EÚ ( Čl. 325, ods. 1 ).\n\nV súvislosti s rýchlosťou, akou Slovensko k zmenám pristúpilo, spochybnila predsedníčka EPPO aj dodržiavanie povinnosti lojálnej spolupráce zo strany slovenskej vlády ( Čl. 4, ods. 3 ).\n\nPodľa EPPO navrhované zmeny v praxi minimalizujú odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narúšajú funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou. Zároveň by tieto zmeny odstavili EPPO od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez primeranej náhrady. To by podľa EPPO viedlo k presmerovaniu väčšiny prípadov zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy, ktoré majú malé odborné znalosti v oblasti trestných činov, ktoré má Európska prokuratúra v kompetencii.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v decembri 2023 predstavila návrh kontroverznej novely trestného zákona. Novela ruší Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), skracuje premlčacie lehoty a tiež trestné sadzby za majetkovú trestnú činnosť. Európska prokuratúra skutočne označila navrhnuté zmeny ako „faktickú amnestiu“ v mnohých aktívne vyšetrovaných podvodoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ na území Slovenska.", "18. decembra 2023 adresovala predsedníčka Európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová list Európskej komisii, v ktorom vyjadrila obavu, že navrhované zmeny môžu vážne ohroziť zásady právneho štátu na Slovensku. Po analýze navrhovaných zmien EPPO prišla k záveru, že by mali za následok zníženie odstrašujúceho účinku aj v prípade trestných činov spadajúcich do jej pôsobnosti. Preto EPPO tiež spochybnila zámer slovenskej vlády účinne chrániť rozpočet EÚ ( Čl. 325, ods. 1 ).", "V súvislosti s rýchlosťou, akou Slovensko k zmenám pristúpilo, spochybnila predsedníčka EPPO aj dodržiavanie povinnosti lojálnej spolupráce zo strany slovenskej vlády ( Čl. 4, ods. 3 ).", "Podľa EPPO navrhované zmeny v praxi minimalizujú odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ a narúšajú funkčný mechanizmus podávania správ medzi Európskou prokuratúrou a špeciálnou prokuratúrou. Zároveň by tieto zmeny odstavili EPPO od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez primeranej náhrady. To by podľa EPPO viedlo k presmerovaniu väčšiny prípadov zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy, ktoré majú malé odborné znalosti v oblasti trestných činov, ktoré má Európska prokuratúra v kompetencii."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["označila", "adresovala", "spochybnila", "Čl. 325, ods. 1", "Čl. 4, ods. 3", "minimalizujú"], "url": ["https://www.eppo.europa.eu/en/news/statement-regarding-legislative-amendments-proposed-slovak-government#:~:text=constitute%20a%20de%20facto%20amnesty%20in%20a%20substantial%20number%20of%20active%20investigations%20into%20fraud%20affecting%20the%20financial%20interests%20of%20the%20EU%20in%20the%20Slovak%20Republic", "https://www.trend.sk/spravy/europska-prokuratura-upozornila-eurokomisiu-obavy-legislativnych-zmien-slovenskej-vlady", "https://www.eppo.europa.eu/en/news/statement-regarding-legislative-amendments-proposed-slovak-government#:~:text=the%20Slovak%20government%E2%80%99s%20intention%20to%20fulfil%20its%20duty%20to%20effectively%20protect%20the%20Union%20budget%20(Article%20325%20TFEU)%20is%20also%20put%20into%20question", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012E/TXT#:~:text=1.%20%C3%9Ania%20a%20%C4%8Dlensk%C3%A9%20%C5%A1t%C3%A1ty%20zamedzia,%C3%BAradoch%20a%20agent%C3%BArach%20%C3%9Anie%20%C3%BA%C4%8Dinn%C3%BA%20ochranu.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012M/TXT#:~:text=Pod%C4%BEa%20z%C3%A1sady%20loj%C3%A1lnej,dosiahnutie%20cie%C4%BEov%20%C3%9Anie", "https://www.aktuality.sk/clanok/GqCqS6Z/europska-prokuratura-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:03.108898+00:00"}
{"id": "vr32635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32635", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Prešli sme celé Slovensko kraj po kraji, kde sme diskutovali z očí do očí s členmi. Naposledy včera (10. novembra 2012) v Košiciach v Prešove. Predtým sme boli v Žilinskom kraji, v Trnave a tak ďalej.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií, vrátane tlačových správ tlačových agentúr, sa nám nepodarilo zistiť, či k týmto stretnutiam medzi členmi SDKÚ naozaj došlo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií, vrátane tlačových správ tlačových agentúr, sa nám nepodarilo zistiť, či k týmto stretnutiam medzi členmi SDKÚ naozaj došlo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:05.286348+00:00"}
{"id": "vr35328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35328", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Počíta s tým (návrh na výpočet platu poslanca NR SR z dielne SaS, pozn.), že to bude trojnásobok priemernej mzdy nominálnej mesačnej pracovníka v hospodárstve a zníženie o dvojnásobok verejného rozpočtu.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme vyššie uviedli, návrh z dielne SaS počíta so zachovaním trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve zníženým o dvojnásobok deficitu.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme vyššie uviedli, návrh z dielne SaS počíta so zachovaním trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve zníženým o dvojnásobok deficitu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:15.593692+00:00"}
{"id": "vr14540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14540", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme jeden z najnižších dlhov v eurozóne, 52 %.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Eurostatu (. pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom vrámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší na 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo ako piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Eurostatu (. pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom vrámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší na 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo ako piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Rady", "Rady"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7141153/2-22012016-AP-EN.pdf/8288af1f-6f6f-4d2e-91ba-d5c45f07f2e2", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/288/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:30.966616+00:00"}
{"id": "vr31764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31764", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Jeden hlas v českom parlamente, jeden hlas rozhodoval o tom, či vládna koalícia je alebo nie je, viac ako dva roky.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Zsolta Simona je pravdivý. Pravdepodobne má na mysli druhú vládu Mirka Topolánka, ktorá mala počas svojho vládnutia (dva roky a štyri mesiace) zastúpenie v parlamente v podobe 100 koaličných poslancov, teda presnú polovicu zo všetkých poslaneckých kresiel. Na odvolanie vlády by podľa Zákona o jednacím řádu Poslanecké sněmovny bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda jeden hlas zo strany koaličných poslancov mohol naozaj spôsobiť pád vlády. Druhá vláda Mirka Topolánka bola podľa internetovej stránky českej vlády zložená zo strán ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorej vládne obdobie trvalo od 9. 1. 2007 do 8. 5. 2009. Volby.cz : Táto vláda mala v Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky 100 z 200 poslancov, čo nie je kvalifikovanou väčšinou. Dôveru jej \"pomohli získať\" dvaja opoziční poslanci (Pohanka, Melčák, pozn.), ktorí podľa stránky Rozhlas.cz pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Podľa ČTK (Pravda.sk) títo opoziční poslanci \"sľúbili vládu pri hlasovaní o dôvere tolerovať, ale nezaviazali sa k podpore jej ďalších krokov\".", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zsolta Simona je pravdivý. Pravdepodobne má na mysli druhú vládu Mirka Topolánka, ktorá mala počas svojho vládnutia (dva roky a štyri mesiace) zastúpenie v parlamente v podobe 100 koaličných poslancov, teda presnú polovicu zo všetkých poslaneckých kresiel. Na odvolanie vlády by podľa Zákona o jednacím řádu Poslanecké sněmovny bola potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda jeden hlas zo strany koaličných poslancov mohol naozaj spôsobiť pád vlády. Druhá vláda Mirka Topolánka bola podľa internetovej stránky českej vlády zložená zo strán ODS, KDU-ČSL a SZ, ktorej vládne obdobie trvalo od 9. 1. 2007 do 8. 5. 2009. Volby.cz : Táto vláda mala v Poslaneckej snemovni Parlamentu Českej republiky 100 z 200 poslancov, čo nie je kvalifikovanou väčšinou. Dôveru jej \"pomohli získať\" dvaja opoziční poslanci (Pohanka, Melčák, pozn.), ktorí podľa stránky Rozhlas.cz pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Podľa ČTK (Pravda.sk) títo opoziční poslanci \"sľúbili vládu pri hlasovaní o dôvere tolerovať, ale nezaviazali sa k podpore jej ďalších krokov\"."], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o jednacím řádu Poslanecké sněmovny", "internetovej stránky českej vlády", "Volby.cz", "Rozhlas.cz"], "url": ["http://www.psp.cz/docs/laws/1995/90.html#85", "http://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/mirek-topolanek-2/prehled-ministru-24440/", "http://www.volby.cz/pls/ps2006/ps53?xjazyk=CZ", "http://www.rozhlas.cz/zpravy/domaci/_zprava/312528"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:00.548156+00:00"}
{"id": "44540", "numeric_id": 44540, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44540", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Ja som ich poprosil, (...) že či by mi dali spotrebný úver na to, aby som ja mohol zaúverovať na tieto voľby KDH. Áno, je to spotrebný úver z Tatra banky (ktorým Hlina financuje volebnú kampaň, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alojz Hlina poskytol v novembri 2019 KDH pôžičku vo výške 700 000 eur s ročným úrokom 3 %. Vyplýva to zo správy zverejnenej na webstránke hnutia. Hlina Demagóg.SK ukázal kópiu prvej strany zmluvy, ktorá preukazuje, že si vzal pôžičku v podobnej výške z Tatra banky. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.\n\nOprava z 26. 2. 2020:\n\nDemagóg.SK tvrdenie pôvodne označil za neoveriteľné, pretože sme z verejných zdrojov nevedeli preukázať, že Alojz Hlina si na pôžičku strane sám požičal z Tatra banky. Po uplynuti termínu na vyjadrenie a publikovaní však Hlina dôkaz dodal - preto sme hodnotenie dodatočne upravili na pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Alojz Hlina poskytol v novembri 2019 KDH pôžičku vo výške 700 000 eur s ročným úrokom 3 %. Vyplýva to zo správy zverejnenej na webstránke hnutia. Hlina Demagóg.SK ukázal kópiu prvej strany zmluvy, ktorá preukazuje, že si vzal pôžičku v podobnej výške z Tatra banky. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "Oprava z 26. 2. 2020:", "Demagóg.SK tvrdenie pôvodne označil za neoveriteľné, pretože sme z verejných zdrojov nevedeli preukázať, že Alojz Hlina si na pôžičku strane sám požičal z Tatra banky. Po uplynuti termínu na vyjadrenie a publikovaní však Hlina dôkaz dodal - preto sme hodnotenie dodatočne upravili na pravdu."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["https://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2020/01/Pozicky-05-2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:24.096120+00:00"}
{"id": "48693", "numeric_id": 48693, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48693", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som tento týždeň si dovolil v tejto veci napísať 2 slová na svoj facebook. Jednoducho som hetero. Minulo, takto pred týždňom jeden redaktor v inej televízii vyzval politikov, aby sa nebáli priznať k svojej orientácii.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "16. októbra 2022 napísal Igor Matovič na Facebooku status, ktorý začínal slovami: „SOM HETERO”. Skôr v ten istý deň sa v relácii V politike moderátor Rastislav Iliev prihlásil k LGBTI komunite a vyzval ostatné verejne známe osobnosti, aby tak urobili tiež. Urobil tak počas svetového dňa coming outu.", "analysis_paragraphs": ["16. októbra 2022 napísal Igor Matovič na Facebooku status, ktorý začínal slovami: „SOM HETERO”. Skôr v ten istý deň sa v relácii V politike moderátor Rastislav Iliev prihlásil k LGBTI komunite a vyzval ostatné verejne známe osobnosti, aby tak urobili tiež. Urobil tak počas svetového dňa coming outu."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "deň"], "url": ["https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02qoDWtL5hUYTBpT7U4RAen6eqswgqm5i7hcF3ssymmMzUPiZBpgwe8NQdRF6E8tocl", "https://www.ta3.com/clanok/248571/nas-kolega-a-moderator-rastislav-iliev-sa-verejne-prihlasil-k-lgbti-komunite"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:56.699470+00:00"}
{"id": "vr17639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17639", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...je jasne v programovom vyhlásení napísané, že sme, (...) že sme štát, ktorý chce mať dobré vzťahy so všetkými štátmi sveta, ktoré sú priateľské, na všetky štyri svetové strany, vrátanie Ruska, vrátanie Číny a ďalších, ale samozrejme, sme súčasťou partnerských organizácií, vrátanie V4", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016-2020 určuje aj smerovanie Slovenska v oblasti zahraničnej a európskej politiky. Podľa programového vyhlásenia je národno-štátnym záujmom Slovenska \" jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode \" ( .pdf , s. 4). Ako sa ďalej uvádza v programovom vyhlásení, \" k hlavným cieľom zahraničnej a európskej politiky patrí zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete. Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO \" ( .pdf , s. 4). Vláda SR chce naďalej rozvíjať nadštandardné vzťahy s Českou republikou a partnerstvo v rámci krajín V4 ( .pdf , s. 6). Z programového vyhlásenia teda vyplýva, že Slovensko má záujem o budovanie dobrých vzťahov s inými štátmi. Zároveň chce hájiť proeurópske a proatlantické záujmy. Vzťah k Rusku a Číne sa vo vyhlásení explicitne nespomína, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016-2020 určuje aj smerovanie Slovenska v oblasti zahraničnej a európskej politiky. Podľa programového vyhlásenia je národno-štátnym záujmom Slovenska \" jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky, založená na širokej politickej zhode \" ( .pdf , s. 4). Ako sa ďalej uvádza v programovom vyhlásení, \" k hlavným cieľom zahraničnej a európskej politiky patrí zaistenie stability, bezpečnosti, prosperity a pozitívneho vnímania Slovenskej republiky vo svete. Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO \" ( .pdf , s. 4). Vláda SR chce naďalej rozvíjať nadštandardné vzťahy s Českou republikou a partnerstvo v rámci krajín V4 ( .pdf , s. 6). Z programového vyhlásenia teda vyplýva, že Slovensko má záujem o budovanie dobrých vzťahov s inými štátmi. Zároveň chce hájiť proeurópske a proatlantické záujmy. Vzťah k Rusku a Číne sa vo vyhlásení explicitne nespomína, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:34.015712+00:00"}
{"id": "vr15020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15020", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "V Kosove legitímne prebiehali čistky.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Behom konfliktu v Kosove došlo k viacerým incidentom, ktoré sú označované ako čistky, a to ako zo strany Srbov tak aj Kosovských Albáncov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kosovská vojna prebiehala v rokoch 1998-1999, pri ktorej zahynulo okolo 13 tisíc ľudí a počas ktorej sa udialo niekoľko vojnových zločinov na civilistoch. Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré sa vyhlásilo za samostatný štát, prijatím svojej konštitúcie (. pdf ), podpísanej v roku 2008 v hlavnom meste Priština. Oddelilo sa od Srbska, podľa jeho ústavy (článok 182) ale Srbsko nie je samostatný štát, ale Autonómny kraj Kosovo a Metohija. Rezolúcia Bezpečnostnej Rady OSN č. 1244 ( .pdf ) umiestnila Kosovo pod dočasnú správu OSN, Doteraz Kosovo uznalo ako samostatný štát 112 krajín. Slovensko je jednou z krajín, ktoré Kosovo doteraz neuznali ako samostatný štát a považujú ho za súčasť Srbska. Počas Vojny v Kosove (1998-1999) sa uskutočnilo niekoľko vojnových zločinov na oboch stranách. Z kosovskej strany to boli napríklad masaker v Račaku, pri ktorom zomrelo 45 kosovských Albáncov alebo čistka pri jazere Radonjic , kde bolo nájdených 34 mŕtvych tiel. Srbská strana uskutočnila čistky napríklad pri masakri v Meji (300 mŕtvych), alebo poprave 300 ľudí vo Vučitrne. Rezolúcia BR OSN 1244 (1999 r.) vyzvala členov konfliktu na okamžité zastavenie bojov a splnomocnila vstúpenie mierových síl pod vedením NATO na územie Kosova. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Behom konfliktu v Kosove došlo k viacerým incidentom, ktoré sú označované ako čistky, a to ako zo strany Srbov tak aj Kosovských Albáncov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kosovská vojna prebiehala v rokoch 1998-1999, pri ktorej zahynulo okolo 13 tisíc ľudí a počas ktorej sa udialo niekoľko vojnových zločinov na civilistoch. Kosovo je územie na Balkánskom polostrove, ktoré sa vyhlásilo za samostatný štát, prijatím svojej konštitúcie (. pdf ), podpísanej v roku 2008 v hlavnom meste Priština. Oddelilo sa od Srbska, podľa jeho ústavy (článok 182) ale Srbsko nie je samostatný štát, ale Autonómny kraj Kosovo a Metohija. Rezolúcia Bezpečnostnej Rady OSN č. 1244 ( .pdf ) umiestnila Kosovo pod dočasnú správu OSN, Doteraz Kosovo uznalo ako samostatný štát 112 krajín. Slovensko je jednou z krajín, ktoré Kosovo doteraz neuznali ako samostatný štát a považujú ho za súčasť Srbska. Počas Vojny v Kosove (1998-1999) sa uskutočnilo niekoľko vojnových zločinov na oboch stranách. Z kosovskej strany to boli napríklad masaker v Račaku, pri ktorom zomrelo 45 kosovských Albáncov alebo čistka pri jazere Radonjic , kde bolo nájdených 34 mŕtvych tiel. Srbská strana uskutočnila čistky napríklad pri masakri v Meji (300 mŕtvych), alebo poprave 300 ľudí vo Vučitrne. Rezolúcia BR OSN 1244 (1999 r.) vyzvala členov konfliktu na okamžité zastavenie bojov a splnomocnila vstúpenie mierových síl pod vedením NATO na územie Kosova. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásilo", "pdf", "ústavy", ".pdf", "vojnových zločinov", "čistka pri jazere Radonjic", "pri masakri v Meji"], "url": ["http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7249034.stm", "http://www.kuvendikosoves.org/common/docs/Constitution1%20of%20the%20Republic%20of%20Kosovo.pdf", "http://www.srbija.gov.rs/cinjenice_o_srbiji/ustav_odredbe.php?id=225", "https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N99/172/89/PDF/N9917289.pdf?OpenElement", "https://www.hrw.org/legacy/reports/2001/kosovo/undword-01.htm", "https://books.google.ru/books?id=LdWZrfsdqAEC&pg=PA311&lpg=PA311&dq=glodjane+serbian+forensic+team&source=bl&ots=UGxUiykxRN&sig=Xd8vV2TAXF0YQU08QkgTkYLX6i8&hl=en&sa=X&ei=IlMRUYeIPJLK9gTfvIH4CA&redir_esc=y#v=onepage&q=glodjane%20serbian%20forensic%20team&f=false", "https://www.hrw.org/legacy/reports/2001/kosovo/undword-06.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:39.983302+00:00"}
{"id": "vr31986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31986", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Predovšetkým to dedičstvo, ktoré teraz sme mali my a máte aj vy, tak je v rokoch 2008 až 2009...tam vznikla sekera 2 miliardy eur ( v rozpočte, pozn.)", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže deficit ktorý Slovensku vznikol v rokoch 2008 a 2009 bol viac ako trojnásobne vyšší, ako uvádza Ivan Štefanec. Podľa údajov z Eurostatu (.pdf) bol deficit štátneho rozpočtu v rokoch 2008 a 2009 nasledovný: rok 2008 - mínus 2,1 % HDP (čo značilo -1 397 miliónov) rok 2009 - mínus 8 % HDP (čo značilo -5 022 miliónov ) Je teda zrejmé, že ak tieto dve absolútne hodnoty spočítame, vyjde za tieto dva roky Slovensku \"sekera\" až 6,4 miliardy eur . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže deficit ktorý Slovensku vznikol v rokoch 2008 a 2009 bol viac ako trojnásobne vyšší, ako uvádza Ivan Štefanec. Podľa údajov z Eurostatu (.pdf) bol deficit štátneho rozpočtu v rokoch 2008 a 2009 nasledovný: rok 2008 - mínus 2,1 % HDP (čo značilo -1 397 miliónov) rok 2009 - mínus 8 % HDP (čo značilo -5 022 miliónov ) Je teda zrejmé, že ak tieto dve absolútne hodnoty spočítame, vyjde za tieto dva roky Slovensku \"sekera\" až 6,4 miliardy eur . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:01.743805+00:00"}
{"id": "vr38593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38593", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V prieskume, ktorý si robila jedna zo správcovských spoločností, sa viac ako polovica respondentov vyjadrila, ak by zákon vytvoril možnosť presunúť časť úspor do fondov bez garancií ale s vyšším možným výnosom, potom by som do rizikových fondov šiel, aspoň čiastočne.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť spravila online anketu (.pdf) medzi svojimi sporiteľmi. Posledná otázka tejto ankety aj s vyhodnotením: \"Dnes sú úspory na dôchodok chránené garanciou. Ak by zákon vytvoril možnosť presunúť časť úspor do fondov bez garancí, ale s vyšším možným výnosom, potom by som do rizikových fondov: a.) presunul všetky moje úspory - 2,2% b.) presunul vačšiu časť mojich úspor - 9,2 % c.) presunul menšiu časť mojich úspor - 42,6% d.) nepresunul by som nič - 46,0%\" Viac ako polovica z celkového počtu tých sporiteľov Allianz SDSS, ktorí sa zapojili do ankety (10 419) by presunula aspoň časť svojich úspor do fondov bez garancií.", "analysis_paragraphs": ["Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť spravila online anketu (.pdf) medzi svojimi sporiteľmi. Posledná otázka tejto ankety aj s vyhodnotením: \"Dnes sú úspory na dôchodok chránené garanciou. Ak by zákon vytvoril možnosť presunúť časť úspor do fondov bez garancí, ale s vyšším možným výnosom, potom by som do rizikových fondov: a.) presunul všetky moje úspory - 2,2% b.) presunul vačšiu časť mojich úspor - 9,2 % c.) presunul menšiu časť mojich úspor - 42,6% d.) nepresunul by som nič - 46,0%\" Viac ako polovica z celkového počtu tých sporiteľov Allianz SDSS, ktorí sa zapojili do ankety (10 419) by presunula aspoň časť svojich úspor do fondov bez garancií."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["online anketu"], "url": ["http://www.asdss.sk/assets/Original/2147/Report_anketa_nad_sporitelmi_ASDSS_public.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:17.713130+00:00"}
{"id": "vr14926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14926", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď som bol ja vo vláde ministrom vnútra a sme zistili, že Privat Banka penťácka banka porušuje zákon proti praniu špinavých peňazí, tak sme po nej išli.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic spomína vo svojom výroku viacero faktických informácií. Okrem informácie o tom, či žaloba zo strany Privatbanky naďalej pokračuje sa nám podarilo všetky časti overiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lišpic spomína Privatbanku, ktorá skutočne patrí spoločnosti Penta investments. Za Radičovej vlády (júl 2010 - apríl 2012) bol Lipšic ministrom vnútra a vo februári 2012 obvinil Privatbanku z porušovania zákona. Informovali o tom aj Hospodárske noviny . \"Lipšic vyhlásil, že Privatbanka, vlastnená finančnou skupinou Penta, porušila zákon proti praniu špinavých peňazí. Malo ísť o podozrivé finančné operácie v objeme takmer 17 miliónov eur, ktoré banka nenahlásila. Vklady a prevody sa údajne týkali aj ľudí z podsvetia.\" \"Lipšic informoval, že banka dostala za nenahlásenie neobvyklých transakcií pokutu 15-tisíc eur. Sankciu potvrdil aj finančný dom, jej výšku ale nespresnil. „Za porušenie zákona bola uložená banke dňa 18. novembra 2011 sankcia,“ uviedol Milan Ondrej z Privatbanky. Voči pokute sa odvolali a odvolacím orgánom je ministerstvo vnútra.\" Privatbanka následne zažalovala Lipšica za výroky o praní špinavých peňazí. Informoval o tom denník SME . \"Výroky ministra vnútra Daniela Lipšica kazia dobrú povesť Privatbanky, banka v blízkej budúcnosti podá žalobu na svoju ochranu. Ako agentúru SITA informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, vlani Spravodajská jednotka finančnej polície a Národná banka Slovenska vykonali štandardne plánovanú kontrolu. V zisteniach kontrol sa podľa Krčmárikovej nikde neuvádza, že by došlo k „praniu špinavých peňazí“, neuvádzajú sa slová ako „záujmové osoby polície“, „podsvetie“ alebo „mafia“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lipšic spomína vo svojom výroku viacero faktických informácií. Okrem informácie o tom, či žaloba zo strany Privatbanky naďalej pokračuje sa nám podarilo všetky časti overiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lišpic spomína Privatbanku, ktorá skutočne patrí spoločnosti Penta investments. Za Radičovej vlády (júl 2010 - apríl 2012) bol Lipšic ministrom vnútra a vo februári 2012 obvinil Privatbanku z porušovania zákona. Informovali o tom aj Hospodárske noviny . \"Lipšic vyhlásil, že Privatbanka, vlastnená finančnou skupinou Penta, porušila zákon proti praniu špinavých peňazí. Malo ísť o podozrivé finančné operácie v objeme takmer 17 miliónov eur, ktoré banka nenahlásila. Vklady a prevody sa údajne týkali aj ľudí z podsvetia.\" \"Lipšic informoval, že banka dostala za nenahlásenie neobvyklých transakcií pokutu 15-tisíc eur. Sankciu potvrdil aj finančný dom, jej výšku ale nespresnil. „Za porušenie zákona bola uložená banke dňa 18. novembra 2011 sankcia,“ uviedol Milan Ondrej z Privatbanky. Voči pokute sa odvolali a odvolacím orgánom je ministerstvo vnútra.\" Privatbanka následne zažalovala Lipšica za výroky o praní špinavých peňazí. Informoval o tom denník SME . \"Výroky ministra vnútra Daniela Lipšica kazia dobrú povesť Privatbanky, banka v blízkej budúcnosti podá žalobu na svoju ochranu. Ako agentúru SITA informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, vlani Spravodajská jednotka finančnej polície a Národná banka Slovenska vykonali štandardne plánovanú kontrolu. V zisteniach kontrol sa podľa Krčmárikovej nikde neuvádza, že by došlo k „praniu špinavých peňazí“, neuvádzajú sa slová ako „záujmové osoby polície“, „podsvetie“ alebo „mafia“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["patrí", "bol", "Hospodárske noviny", "SME"], "url": ["http://www.antimon.gov.sk/penta-invesments-limited-cyprus;-privatbanka-as-bratislava/", "http://www.lipsic.sk/wp-content/uploads/2014/10/LIPSIC_ZIVOTOPIS.pdf", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/462376-minister-vnutra-zautocil-na-banku-penty", "http://domov.sme.sk/c/6253708/privatbanka-zaluje-lipsica-za-vyroky-o-prani-penazi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:59.848184+00:00"}
{"id": "vr16371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16371", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Isté náznaky vidíme v tom, čo urobili pred rokom spoločné vyhlásenie ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, ktorí ponúkli istý model fungovania EÚ po brexite, kde sa práve hovorí o tých veciach, ktoré pani Blahová naznačila, že treba zriadiť ministerstvo financií spoločné pre eurozónu, že treba dať do poriadku daňovú konkurenciu, ktorá v Európe funguje a samozrejme ešte potom náväzne fungovanie spoločnej zahraničnej politiky, spoločného bezpečnostného systému a podobne.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že diskusie o budúcnosti Európskej únie dostali po referende o brexite novú, väčšiu intenzitu, pričom prebiehajú na vládnej, ministerskej, európskej úrovni. Vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí, ako spomína poslanec Paška, bolo vydané po uvedení piatich scenárov možného vývoja EÚ po brexite až v marci 2017. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. Debatu o budúcnosti Európskej únie a jej možného vývoja v princípe rámcujú tzv. diskusné dokumenty, ktoré od marca 2017 vydáva Európska komisia. Na úplne prvý, pod názvom Biela kniha , reagovali francúzsky a nemecký minister zahraničia s tým, že by si priali viacrýchlostnú úniu. Päť možných scenárov Komisie (ktoré zahŕňajú aj známu “dilemu o prvej lige”) navrhujú možnosti, kedy by EÚ:", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že diskusie o budúcnosti Európskej únie dostali po referende o brexite novú, väčšiu intenzitu, pričom prebiehajú na vládnej, ministerskej, európskej úrovni. Vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí, ako spomína poslanec Paška, bolo vydané po uvedení piatich scenárov možného vývoja EÚ po brexite až v marci 2017. Výrok napriek nepresnostiam hodnotíme ako pravdivý. Debatu o budúcnosti Európskej únie a jej možného vývoja v princípe rámcujú tzv. diskusné dokumenty, ktoré od marca 2017 vydáva Európska komisia. Na úplne prvý, pod názvom Biela kniha , reagovali francúzsky a nemecký minister zahraničia s tým, že by si priali viacrýchlostnú úniu. Päť možných scenárov Komisie (ktoré zahŕňajú aj známu “dilemu o prvej lige”) navrhujú možnosti, kedy by EÚ:"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["Biela kniha", "TASR", "globalizácie", "sociálnej", "hospodárskej", "obrany", "ministerstva"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-385_sk.htm", "http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-a-francuzsko-unia-predstava/246688-clanok.html", "https://encrypted.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiMz-WukczUAhVGJ1AKHR_WBfwQFggmMAA&url=https%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fcommission%2Fsites%2Fbeta-political%2Ffiles%2Freflection-paper-globalisation_en.pdf&usg=AFQjCNEJxC3QXBdEahL2D4UXl2zqdz60Aw&sig2=0xTWAbseyUEFvuzv2XV8Qw", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1008_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1454_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1516_sk.htm", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/970327-eurozona-potrebuje-europskeho-ministra-financii-aj-spolocny-rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:45.884494+00:00"}
{"id": "vr29089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29089", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "...pán prezident Václav Havel tiež nemal deti a ja si myslím, že mal kvalitnú rodinu so ženami, ktoré si vzal za manželky a napriek tomu, že nemal deti...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.Sk overuje len či Havel nemal žiadne deti a neoveruje deti mimo manželstva ani kvalitu rodiny, keďže ide o subjektívnu kategóriu. Václav Havel mal dve manželky, pričom ani s jednou z nich nemal podľa jeho oficiálnej stránky deti. Po smrti Oľgy Šplíchalovej, prvej manželky, sa Havel oženil s herečkou Dášou Veškrnovou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.Sk overuje len či Havel nemal žiadne deti a neoveruje deti mimo manželstva ani kvalitu rodiny, keďže ide o subjektívnu kategóriu. Václav Havel mal dve manželky, pričom ani s jednou z nich nemal podľa jeho oficiálnej stránky deti. Po smrti Oľgy Šplíchalovej, prvej manželky, sa Havel oženil s herečkou Dášou Veškrnovou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Havel", "stránky"], "url": ["http://http://www.noviny.sk/c/zahranicie/takto-si-bude-svet-pamatat-vaclava-havla-75", "http://www.vaclavhavel.cz/Index.php?sec=1&id=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:39.484675+00:00"}
{"id": "49986", "numeric_id": 49986, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49986", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pokiaľ ide o financovanie, veď všetky organizácie, vrátane súkromných firiem, ktoré dostali peniaze z verejných zdrojov, predsa štát má už dnes nástroje na to, ako tie peniaze kontrolovať, ako tie zmluvy prejsť, ako si robiť audity, na to netreba žiadny nový zákon.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika má k dispozícii nástroje na kontrolu použitia verejných financií, a to aj v prípade, že príjemcom je súkromná firma alebo mimovládna organizácia. Na tento účel môže štát využiť Najvyšší kontrolný úrad SR a Úrad vládneho auditu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) má právomoc kontrolovať všetky verejné príjmy a výdavky vrátane tých, ktoré smerujú do súkromného sektora, ak ide o prostriedky z verejných zdrojov. NKÚ vykonáva finančné audity, audity zhody a audity výkonnosti, pričom má právo vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov a požadovať potrebné informácie.\n\nOkrem NKÚ pôsobí aj Úrad vládneho auditu , ktorý na základe zákona o finančnej kontrole a audite vykonáva kontrolu nad nakladaním s verejnými prostriedkami, vrátane tých, ktoré smerujú do súkromných subjektov, a rozhoduje o porušení finančnej disciplíny.\n\nKontrola verejných financií sa realizuje aj cez špecializované kontroly verejného obstarávania, kde sú stanovené postupy na overenie transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti využitia verejných zdrojov, vrátane kontroly zmlúv a výdavkov 4 . Zmluvy a finančné toky sú často verejne dostupné v Centrálnom registri zmlúv a cez informačné systémy verejnej správy, čo umožňuje verejnú a mediálnu kontrolu.\n\nPredseda NKÚ upozorňuje , že v niektorých prípadoch je potrebné upraviť legislatívu, aby kontrolné inštitúcie mohli kedykoľvek auditovať efektívnosť a transparentnosť použitia verejných zdrojov aj v súkromných zdravotných poisťovniach alebo zdravotníckych zariadeniach, kde súčasné právomoci nemusia byť dostatočné.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika má k dispozícii nástroje na kontrolu použitia verejných financií, a to aj v prípade, že príjemcom je súkromná firma alebo mimovládna organizácia. Na tento účel môže štát využiť Najvyšší kontrolný úrad SR a Úrad vládneho auditu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) má právomoc kontrolovať všetky verejné príjmy a výdavky vrátane tých, ktoré smerujú do súkromného sektora, ak ide o prostriedky z verejných zdrojov. NKÚ vykonáva finančné audity, audity zhody a audity výkonnosti, pričom má právo vstupovať do priestorov kontrolovaných subjektov a požadovať potrebné informácie.", "Okrem NKÚ pôsobí aj Úrad vládneho auditu , ktorý na základe zákona o finančnej kontrole a audite vykonáva kontrolu nad nakladaním s verejnými prostriedkami, vrátane tých, ktoré smerujú do súkromných subjektov, a rozhoduje o porušení finančnej disciplíny.", "Kontrola verejných financií sa realizuje aj cez špecializované kontroly verejného obstarávania, kde sú stanovené postupy na overenie transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti využitia verejných zdrojov, vrátane kontroly zmlúv a výdavkov 4 . Zmluvy a finančné toky sú často verejne dostupné v Centrálnom registri zmlúv a cez informačné systémy verejnej správy, čo umožňuje verejnú a mediálnu kontrolu.", "Predseda NKÚ upozorňuje , že v niektorých prípadoch je potrebné upraviť legislatívu, aby kontrolné inštitúcie mohli kedykoľvek auditovať efektívnosť a transparentnosť použitia verejných zdrojov aj v súkromných zdravotných poisťovniach alebo zdravotníckych zariadeniach, kde súčasné právomoci nemusia byť dostatočné."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["právomoc", "Úrad vládneho auditu", "4", "upozorňuje"], "url": ["https://op.europa.eu/webpub/eca/book-state-audit/sk/", "https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/organizacie-posobnostou-mf-sr/organizacie-kapitoly-ministerstva-financii-slovenskej-republiky/urad-vladneho-auditu/", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/att/1142.pdf", "https://www.nku.gov.sk/-/novy-parlament-bude-musiet-prioritne-riesit-otazku-udrzatelnosti-verejnych-financii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:35.183262+00:00"}
{"id": "vr29221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29221", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Aby to pochopili ľudia, tu je euroval a tu je Grécko. Peniaze požičal euroval Grécku, ale euroval si požičal peniaze na finančných trhoch. ...euroval si požičal peniaze od inštitucionálnych investorov, od bánk, od penzijných fondov, investičných bánk a tak ďalej. Lenže tí veritelia požičali peniaze eurovalu, euroval ich požičal Grécku, ale my, všetky členské krajiny eurozóny ručíme za tieto peniaze od týchto investorov, ručíme neodvolateľnými bezpodmienečnými zárukami.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peniaze, ktoré euroval požičiava napríklad aj Grécku, pochádzajú od investorov z finančných trhov, a euroval sa zaväzuje tieto peniaze vrátiť. Členské krajiny eurozóny sú akcionármi eurovalu, a tým pádom veriteľmi pôžičiek. To znamená, že aj Slovenská republika, ktorá vlastní 0,824 akcií je veriteľom týchto pôžičiek. Zmluva o eurovale podľa týždenníka Trend nerieši prípadné vystúpenie členských štátov.", "analysis_paragraphs": ["Peniaze, ktoré euroval požičiava napríklad aj Grécku, pochádzajú od investorov z finančných trhov, a euroval sa zaväzuje tieto peniaze vrátiť. Členské krajiny eurozóny sú akcionármi eurovalu, a tým pádom veriteľmi pôžičiek. To znamená, že aj Slovenská republika, ktorá vlastní 0,824 akcií je veriteľom týchto pôžičiek. Zmluva o eurovale podľa týždenníka Trend nerieši prípadné vystúpenie členských štátov."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["euroval", "nerieši", "zmluvy o založení"], "url": ["http://eurokriza.sk/2012/07/strucne-ako-funguje-euroval-esm/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/pat-veci-ktore-potrebujete-vediet-o-eurovale.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=42"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:13.831130+00:00"}
{"id": "vr34580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34580", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "...vy ste v roku 2007 na ministerstve zaplatili 9 miliónov korún za analýzu, ktorá tiež potvrdzovala, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v istom horizonte naozaj predpokladá úspory a znižovanie nákladov. Takže sa divím, že vy niečo kritizujete... My sme s týmto návrhom prišli pred dvoma rokmi, to nie je názor, ktorý by sa zrodil z týždňa na týždeň.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minulá vláda súhlasila s výstavbou spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ešte koncom októbra 2007. Budovu STV postavili pred 35 rokmi a SRo pred 25 rokmi. Analýza z roku 2007, ktorú vypracovalo ministerstvo kultúry s konzultačnou spoločnosťou Deloitte Advisory, s.r.o. uvádza tri varianty riešenia. Prvým riešením je zachovanie a modernizácia súčasných budov, produkčných a vysielacích technológií, druhým možným riešením je využitie súčasných priestorov STV aj pre SRo a ich modernizácia a ako tretiu možnosť uvádza štúdia vybudovanie nového spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo. Tretí variant, je podľa MK SR najvýhodnejší a v novej budove by mohla sídliť aj štátna tlačová agentúra TASR. Táto analýza ale stála iba 38 711 eur (čo je približne 1 166 000 korún).\n\nDaniel Krajcer mal zrejme na mysli analýzu, na ktorú ministerstvo kultúry vyhlásilo 27. decembra 2007 sútaž na poskytovanie poradenských služieb v predrealizačnej fáze výstavby, ktorú vyhrala pražská spoločnosť Deloitte Advisory, s.r.o. Zmluvu s touto firmou podpísalo ministerstvo 30. apríla 2008. Poradenstvo zahŕňalo najmä plán a metodiku riadenia projektu, spracovanie rámcovej koncepcie spoločného sídla STV a SRo, aby vyhovovalo ich potrebám. Ďalej mala spoločnosť poskytnúť finančnú, právnu a technickú analýzu k spoločnému mediálnemu komplexu a vypracovať časový harmonogram prípavnej fázy výstavby. Celá analýza stála 319 956 eur (takmer 9 639 000 korún) a skladala sa z dvoch zmluv: Zmluva o dielo (Poskytovanie poradenských služieb v predrealizačnej fáze výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo) v hodnote 213 304 eur a Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. MK-53/08/M v hodnote 106 652 eur. Čo ale bolo obsahom analýzy nevieme a či odporúčala zlúčenie inštitúcií nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Minulá vláda súhlasila s výstavbou spoločného mediálneho komplexu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu ešte koncom októbra 2007. Budovu STV postavili pred 35 rokmi a SRo pred 25 rokmi. Analýza z roku 2007, ktorú vypracovalo ministerstvo kultúry s konzultačnou spoločnosťou Deloitte Advisory, s.r.o. uvádza tri varianty riešenia. Prvým riešením je zachovanie a modernizácia súčasných budov, produkčných a vysielacích technológií, druhým možným riešením je využitie súčasných priestorov STV aj pre SRo a ich modernizácia a ako tretiu možnosť uvádza štúdia vybudovanie nového spoločného mediálneho komplexu pre STV a SRo. Tretí variant, je podľa MK SR najvýhodnejší a v novej budove by mohla sídliť aj štátna tlačová agentúra TASR. Táto analýza ale stála iba 38 711 eur (čo je približne 1 166 000 korún).", "Daniel Krajcer mal zrejme na mysli analýzu, na ktorú ministerstvo kultúry vyhlásilo 27. decembra 2007 sútaž na poskytovanie poradenských služieb v predrealizačnej fáze výstavby, ktorú vyhrala pražská spoločnosť Deloitte Advisory, s.r.o. Zmluvu s touto firmou podpísalo ministerstvo 30. apríla 2008. Poradenstvo zahŕňalo najmä plán a metodiku riadenia projektu, spracovanie rámcovej koncepcie spoločného sídla STV a SRo, aby vyhovovalo ich potrebám. Ďalej mala spoločnosť poskytnúť finančnú, právnu a technickú analýzu k spoločnému mediálnemu komplexu a vypracovať časový harmonogram prípavnej fázy výstavby. Celá analýza stála 319 956 eur (takmer 9 639 000 korún) a skladala sa z dvoch zmluv: Zmluva o dielo (Poskytovanie poradenských služieb v predrealizačnej fáze výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo) v hodnote 213 304 eur a Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. MK-53/08/M v hodnote 106 652 eur. Čo ale bolo obsahom analýzy nevieme a či odporúčala zlúčenie inštitúcií nevieme."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["súhlasila", "Analýza", "ktorú", "priestorov", "stála", "vyhlásilo", "stála", "Zmluva o dielo (Poskytovanie poradenských služieb v predrealizačnej fáze výstavby mediálneho komplexu pre STV a SRo)", "Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. MK-53/08/M"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4017386/sefovia-stv-a-sro-chcu-o-spolocnom-sidle-este-rokovat.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/vlada-dnes-rozhoduje-o-novom-sidle-stv-a-sro.html", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=347&pr=0.1&wid=544&tstamp=1287441417&pid=817&cd=6a0a4849bf1bc4d349277ddaa12c6242", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=76&pr=0.1&wid=581&tstamp=1287441417&pid=817&cd=9160a7d15e9d065d0ce710f2bad9bc83", "http://registerkultury.gov.sk/zmluvy/tabulka.php?z=MK-65%2F07%2FM&zo=MKCR+SR&zzac=0", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-24798590-poradcom-pre-spolocne-sidlo-stv-a-sro-ceska-deloitte-advisory", "http://registerkultury.gov.sk/zmluvy/tabulka.php?z=MK-53%2F08%2FM&zo=MKCR+SR&zzac=0", "http://registerkultury.gov.sk/zmluvy/doc/doc1563.pdf?ed3db4154483624e51ad2bebae2174cb", "http://registerkultury.gov.sk/zmluvy/doc/doc1564.pdf?ed3db4154483624e51ad2bebae2174cb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:32.756815+00:00"}
{"id": "vr16913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16913", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "...za predchádzajúcich 16 rokov ešte nezískal župan (v PSK, pozn.) 72 tisíc hlasov alebo taký vysoký počet hlasov...", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Majerský vystrieda na poste župana Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra Chudíka . V povolebnej debate sa vyjadril, že v predchádzajúcich voľbách, sa žiadnemu kandidátovi nepodarilo získať 72 tisíc hlasov, alebo podobne vysoké číslo. Viac ako 72 tisíc hlasov sa skutočne nepodarilo nazbierať žiadnemu kandidátovi na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja v predchádzajúich voľbách. Veľmi blízko bol k tomuto výsledku v roku 2009 Peter Chudík s počtom hlasov 71 424 . Majerský získal 72 366 hlasov a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2001 sa prvom kole s počtom hlasov 46 162, tešil z postupu do druhého kola Juraj Kopčák, a hneď za ním sa umiestnil s počtom hlasov 37 217 Peter Chudík. V druhom kole sa víťazom stal Peter Chudík ktorý získal 51 816 hlasov a predstihol svojho konkurenta, len o 242 hlasov. V roku 2005 Peter Chudík vyhral prvé kolo s počtom hlasov 42 499, a do druhého kola postúpil aj Dušan Hruška, za ktorého zahlasovalo 29 330 voličov. V Druhom kole bol opäť úspešnejší Peter Chudík ktorý s počtom hlasov 40 952 obhájil post župana. Práve v roku 2009 sa Petrovi Chudíkovi darilo najviac, keď hneď v prvom kole nazbieral až 71 424 hlasov. V druhom kole si poradil s Jánom Hudackým, ktorého porazil o 9 493 hlasov a celkovo nazbieral 63 179 hlasov. Rok 2013 bol pre Petra Chudíka najúspešnejší, keď sa mu podarilo vyhrať už v prvom kole, s počtom hlasov 69 455 , čo predstavovalo 53.78 %. V roku 2017 sa Prešovský samosprávny kraj dočkal zmeny, keď v jednokolových voľbách uspel práve autor výroku Milan Majerský, s počtom hlasov 72 366 .", "analysis_paragraphs": ["Milan Majerský vystrieda na poste župana Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Petra Chudíka . V povolebnej debate sa vyjadril, že v predchádzajúcich voľbách, sa žiadnemu kandidátovi nepodarilo získať 72 tisíc hlasov, alebo podobne vysoké číslo. Viac ako 72 tisíc hlasov sa skutočne nepodarilo nazbierať žiadnemu kandidátovi na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja v predchádzajúich voľbách. Veľmi blízko bol k tomuto výsledku v roku 2009 Peter Chudík s počtom hlasov 71 424 . Majerský získal 72 366 hlasov a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2001 sa prvom kole s počtom hlasov 46 162, tešil z postupu do druhého kola Juraj Kopčák, a hneď za ním sa umiestnil s počtom hlasov 37 217 Peter Chudík. V druhom kole sa víťazom stal Peter Chudík ktorý získal 51 816 hlasov a predstihol svojho konkurenta, len o 242 hlasov. V roku 2005 Peter Chudík vyhral prvé kolo s počtom hlasov 42 499, a do druhého kola postúpil aj Dušan Hruška, za ktorého zahlasovalo 29 330 voličov. V Druhom kole bol opäť úspešnejší Peter Chudík ktorý s počtom hlasov 40 952 obhájil post župana. Práve v roku 2009 sa Petrovi Chudíkovi darilo najviac, keď hneď v prvom kole nazbieral až 71 424 hlasov. V druhom kole si poradil s Jánom Hudackým, ktorého porazil o 9 493 hlasov a celkovo nazbieral 63 179 hlasov. Rok 2013 bol pre Petra Chudíka najúspešnejší, keď sa mu podarilo vyhrať už v prvom kole, s počtom hlasov 69 455 , čo predstavovalo 53.78 %. V roku 2017 sa Prešovský samosprávny kraj dočkal zmeny, keď v jednokolových voľbách uspel práve autor výroku Milan Majerský, s počtom hlasov 72 366 ."], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Milan Majerský", "Petra Chudíka", "71 424", "51 816", "40 952", "63 179", "69 455", "72 366"], "url": ["https://www.milanmajersky.sk/", "http://www.peterchudik.sk/", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab5.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab9k2.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab8.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab7.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html", "https://www.volbysr.sk/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:00.189500+00:00"}
{"id": "vr14081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14081", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "„Však Grécko dlhuje aj nám z eurovalu, ale tam nepredpokladám, že ani cent by nevrátili.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 28. júna 2015. Grécké záväzky v súčasnosti predstavujú 360 miliárd eur . V tomto súčte sú zahrnuté pôžičky od jednotlivých štátov EU, Medzinárodného menového fondu, eurozóny aj ostatných štátov sveta. Slovenská republika taktiež ručí za to, že Grécko splatí svoj dlh, konkrétne že splatí tie finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z Európskeho nástroja finančnej stability ( dočasného eurovalu), pričom celkový objem poskytnutých prostriedkov bol 143,6 miliardy eur ( .pdf , s.2). V prípade, ak by Grécko svoju pôžičku nesplatilo, sumu splatia všetky členské štáty eurozóny. Slovensko by zaplatilo približne 1,5 miliardy eur v určitých časových intervaloch. Grécko nám teda peniaze momentálne nedlhuje, Slovensko mu poskytlo len garancie. Ak Grécko svoje záväzky nesplatí, tak až vtedy nám bude reálne Grécko dlhovať nejaké peniaze. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 28. júna 2015. Grécké záväzky v súčasnosti predstavujú 360 miliárd eur . V tomto súčte sú zahrnuté pôžičky od jednotlivých štátov EU, Medzinárodného menového fondu, eurozóny aj ostatných štátov sveta. Slovenská republika taktiež ručí za to, že Grécko splatí svoj dlh, konkrétne že splatí tie finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z Európskeho nástroja finančnej stability ( dočasného eurovalu), pričom celkový objem poskytnutých prostriedkov bol 143,6 miliardy eur ( .pdf , s.2). V prípade, ak by Grécko svoju pôžičku nesplatilo, sumu splatia všetky členské štáty eurozóny. Slovensko by zaplatilo približne 1,5 miliardy eur v určitých časových intervaloch. Grécko nám teda peniaze momentálne nedlhuje, Slovensko mu poskytlo len garancie. Ak Grécko svoje záväzky nesplatí, tak až vtedy nám bude reálne Grécko dlhovať nejaké peniaze. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "360 miliárd eur", "pôžičky", "dočasného", ".pdf", "zaplatilo", "1,5 miliardy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/540/fico-vs-bugar-o-greckej-krize-a-migrantoch", "http://demonocracy.info/infographics/eu/debt_greek/debt_greek.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-17373216", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/2015-03-19%20EFSF%20FAQ.pdf", "http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_5FD5A9F38A737BB7C125783A00560F8A_SK/$File/EIT_Gr%C3%A9cko_Apr2015.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/359943-grecko-na-kraji-priepasti/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885247/na-bankrote-grecka-mozeme-stratit-aj-24-miliardy-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:35.304874+00:00"}
{"id": "vr38906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38906", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ak dovolíte, čo SNS zásadne hovorí je, svetoví politici by jednoducho mali prijať zmenu a nové riešenie, systém, ktorý tu teraz bol, že si požičiavame na to, aby sme splatili pôžičky a v tomto roku pán poslanec, viete, koľko si musíme požičať? 8,5 miliardy, len aby sme 4,6 miliardy vedeli splatiť a ďalšie 4 miliardy idú na splácanie administratívy nášho dlhu. Čiže tento systém je neudržateľný.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štátneho rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 sú v roku 2011 odhadované celkové náklady na obsluhu verejného dlhu 1,163 mld. eur. (v sume su zahrnuté úroky domácim a zahraničným veriteľom ako aj poplatky za administráciu.) Množstvo plánovaných emisií (Rafajove požičiavanie \"na to, aby sme splatili pôžičky\") sa nám pre rok 2011 nepodarilo nájsť (ak je to vôbec možné dopredu odhadnúť). Vychádzajúc z minuloročných údajov, kedy malo byť podľa Agentúry riadenia dlhu a likvidity emitovaných 6-8 mld. eur, je možné považovať Rafajov údaj 8,5 mld. eur za smerodatný. Fakt však zostáva, že na administratívu dlhu nejdú 4 mld., ale len 1,63 mld. eur. (v roku 2010 1,114, 2006 0,762)", "analysis_paragraphs": ["Podľa štátneho rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 sú v roku 2011 odhadované celkové náklady na obsluhu verejného dlhu 1,163 mld. eur. (v sume su zahrnuté úroky domácim a zahraničným veriteľom ako aj poplatky za administráciu.) Množstvo plánovaných emisií (Rafajove požičiavanie \"na to, aby sme splatili pôžičky\") sa nám pre rok 2011 nepodarilo nájsť (ak je to vôbec možné dopredu odhadnúť). Vychádzajúc z minuloročných údajov, kedy malo byť podľa Agentúry riadenia dlhu a likvidity emitovaných 6-8 mld. eur, je možné považovať Rafajov údaj 8,5 mld. eur za smerodatný. Fakt však zostáva, že na administratívu dlhu nejdú 4 mld., ale len 1,63 mld. eur. (v roku 2010 1,114, 2006 0,762)"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu verejnej správy", "Agentúry riadenia dlhu a likvidity"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://www.ardal.sk/sk/o-nas/medialne-spravy/emisia-10-rocnych-dlhopisov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:52.548292+00:00"}
{"id": "vr37043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37043", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vláda, ktorá si nastavila neuveriteľne ambiciózny cieľ v roku 2011 postaviť 5 kilometrov diaľníc a v roku 2012 5 kilometrov diaľníc.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako Demagog.SK v minulosti uviedol. Podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov- Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1.", "analysis_paragraphs": ["Ako Demagog.SK v minulosti uviedol. Podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov- Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "NDS", "začatie"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=11&ph=3", "http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221975"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:44.513713+00:00"}
{"id": "vr29853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29853", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "25-27 (% of GDP, note) is coming from high tech.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "We could not find statistics which would rank high technology production as percentage share of GDP. According to statistics showing percentage of high technology manufactured exports as percent of Hungarian manufactured exports, Hungary reached 16 % in 2013 according to the World Bank data.", "analysis_paragraphs": ["We could not find statistics which would rank high technology production as percentage share of GDP. According to statistics showing percentage of high technology manufactured exports as percent of Hungarian manufactured exports, Hungary reached 16 % in 2013 according to the World Bank data."], "analysis_date": "2015-07-02", "analysis_sources": {"text": ["World Bank", "Eurostat"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/TX.VAL.TECH.MF.ZS", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=htec_si_exp4&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:48.346157+00:00"}
{"id": "vr39078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39078", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja tiež prečítam niečo z citátu predstaviteľov SaS. Strana SaS nezahlasuje za euroval ani ak bude doplnený o nejaký kompromis. SaS za žiadnych okolností nepodporí euroval. Autor Jozef Kollár", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kažimír svojím tvrdením zavádza. V skutočnosti nejde o jeden, ale dva výroky dvoch predstaviteľov SAS - Jozefa Kolára a Jozefa Mihála. Nepravda : Kollár neodmietol podporu eurovalu doplneného o \"nejaký\" kompromis. Hovoril o konkrétnych návrhoch z dielne ministra Mikloša a podpredsedu parlamentného výboru pre financie Mateja. V správe agentúry SITA z 23. septembra 2011 sa uvádza: SaS podľa predsedu poslaneckého klubu strany Jozefa Kollára z hľadiska aktuálneho poznania stavu vecí nezahlasuje za euroval, ani ak bude doplnený o Miklošov alebo Matejov kompromis. Pravda : Kažimír zacitoval ministra práce Mihála správne. Portál spravy.pravda.sk vo svojej správe zo 16. septembra 2011 uvádza citát (\"SaS za žiadnych okolností nepodporí euroval.\") v rovnakom znení. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír svojím tvrdením zavádza. V skutočnosti nejde o jeden, ale dva výroky dvoch predstaviteľov SAS - Jozefa Kolára a Jozefa Mihála. Nepravda : Kollár neodmietol podporu eurovalu doplneného o \"nejaký\" kompromis. Hovoril o konkrétnych návrhoch z dielne ministra Mikloša a podpredsedu parlamentného výboru pre financie Mateja. V správe agentúry SITA z 23. septembra 2011 sa uvádza: SaS podľa predsedu poslaneckého klubu strany Jozefa Kollára z hľadiska aktuálneho poznania stavu vecí nezahlasuje za euroval, ani ak bude doplnený o Miklošov alebo Matejov kompromis. Pravda : Kažimír zacitoval ministra práce Mihála správne. Portál spravy.pravda.sk vo svojej správe zo 16. septembra 2011 uvádza citát (\"SaS za žiadnych okolností nepodporí euroval.\") v rovnakom znení. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "spravy.pravda.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/sdku-ds-navrhuje-kompromis-pri-eurovale/406701-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/koalicia-tvrdi-ze-premierku-radicovu-menit-nechce-fvl-/sk_domace.asp?c=A110916_095402_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:28.627378+00:00"}
{"id": "vr25910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25910", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "To farizejstvo medzi kandidátmi, ktorí sú tu dnes, je neskutočné. Človek ktorý v novembri 2008 pre portál cas.sk, aktualne.sk povedal, že maďarská menšina na Slovensku sú iba sebci…", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba správne cituje slová Ladislava Fízika, kandidáta na post predsedu BBSK. Podľa portálu www.cas.sk , Ladislav Fízik \"po rokovaní rozšíreného Predsedníctva Slovenskej národnej strany (SNS) označil maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku za absolútnych sebcov.\" Ladislav Fízik kandiduje na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v novembrových regionálnych voľbách ako kandidát Agrárnej strany vidieka (AGV). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba správne cituje slová Ladislava Fízika, kandidáta na post predsedu BBSK. Podľa portálu www.cas.sk , Ladislav Fízik \"po rokovaní rozšíreného Predsedníctva Slovenskej národnej strany (SNS) označil maďarskú národnostnú menšinu na Slovensku za absolútnych sebcov.\" Ladislav Fízik kandiduje na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v novembrových regionálnych voľbách ako kandidát Agrárnej strany vidieka (AGV). Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["www.cas.sk", "kandiduje"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/97393/fizik-madari-na-slovensku-su-sebci.html", "http://romovia.sme.sk/c/6953479/ladislav-fizik-kandiduje-za-zupana-ludia-potrebuju-nieco-ako-amerika-obamu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:51.604881+00:00"}
{"id": "vr14707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14707", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dobre zarábajúci živnostník zaplatí vyššiu sadzbu dane ako tá najväčšia korporácia.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok použil v predvolebnej debate aj Igor Matovič. Daň z príjmu právnických osôb v súčasnosti dosahuje 22 % (. pdf ). Naproti tomu ak príjem fyzickej osoby, živnostníka či zamestnanca, presiahne 176,8-násobok platného životného minima, daň z tejto časti príjmu predstavuje 25 % (. pdf ). To znamená, že korporácia (právnická osoba) na daniach zaplatí menšiu sadzbu ako fyzická osoba (živnostník). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok použil v predvolebnej debate aj Igor Matovič. Daň z príjmu právnických osôb v súčasnosti dosahuje 22 % (. pdf ). Naproti tomu ak príjem fyzickej osoby, živnostníka či zamestnanca, presiahne 176,8-násobok platného životného minima, daň z tejto časti príjmu predstavuje 25 % (. pdf ). To znamená, že korporácia (právnická osoba) na daniach zaplatí menšiu sadzbu ako fyzická osoba (živnostník). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["použil", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/576/predvolebna-debata-ta3-berenyi-smk-freso-sdku-ds-kollar-sme-rodina-matovic-olano-sulik-sas", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/253-2015-z-z.p-36261.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/253-2015-z-z.p-36261.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:45.654587+00:00"}
{"id": "vr29321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29321", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým je nutné podčiarknuť, že Vodná elektráreň Gabčíkovo v zmysle medzinárodných zmlúv o výstavbe vodného diela, musí vždy zostať v rukách štátu.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami predmetom ktorej bola Vodná elektráreň Gabčíkovo. Dôvodmi pre vypovedanie zmluvy malo byť napríklad nevykonávanie povinností prenajímateľa a zatajovanie skutočností o zisku, no nie porušenie medzinárodnej zmluvy. Zmluva medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros taktiež nikde nezakazuje predaj či prenájom častí vodného diela. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V minulosti bol jeden z argumentov pre neplatnosť nájomnej zmluvy aj údajné porušenie medzinárodnej zmluvy s Maďarskou republikou. To bolo aj dôvodom podania na súd v roku 2008, toto pojednávanie však bolo odročené na neurčito. Rozhodnutie z marca 2015 nebolo výsledkom tejto žaloby. Podľa vyjadrenia vlády bolo predmetom tejto žaloby to, že:", "analysis_paragraphs": ["9. marca 2015 Krajský súd v Bratislave rozhodol o neplatnosti nájomnej zmluvy medzi Vodohospodárskou výstavbou a Slovenskými elektrárňami predmetom ktorej bola Vodná elektráreň Gabčíkovo. Dôvodmi pre vypovedanie zmluvy malo byť napríklad nevykonávanie povinností prenajímateľa a zatajovanie skutočností o zisku, no nie porušenie medzinárodnej zmluvy. Zmluva medzi Maďarskou a Slovenskou republikou o vodnom diele Gabčíkovo-Nagymaros taktiež nikde nezakazuje predaj či prenájom častí vodného diela. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V minulosti bol jeden z argumentov pre neplatnosť nájomnej zmluvy aj údajné porušenie medzinárodnej zmluvy s Maďarskou republikou. To bolo aj dôvodom podania na súd v roku 2008, toto pojednávanie však bolo odročené na neurčito. Rozhodnutie z marca 2015 nebolo výsledkom tejto žaloby. Podľa vyjadrenia vlády bolo predmetom tejto žaloby to, že:"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Dôvodmi", "argumentov", "vyjadrenia", "1977", "rozhodol"], "url": ["http://www.sita.sk/sk/blog/2015/03/energetika-stat-definitivne-prevzal-vodnu-elektraren-gabcikovo/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2391-stat-bude-pytat-od-enelu-za-gabcikovo-spat-peniaze/", "http://www.vvb.sk/old.gabcikovo.gov.sk/doc/it1977/", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_rozhodnutie-o-gabcikove.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:51.915995+00:00"}
{"id": "vr33820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33820", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Najvyššiu nezamestnanosť na svete 27% má Grécko. Takisto Španielsko vyše 26%.A áno, ja som navrhoval nechať tie krajiny skrachovať presne tak ako to predpokladala napríklad európska ústava. Článok 125. Áno, presne to som navrhoval, čo píšu súdruhovia z európskej komisie.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Richarda Sulíka o tom, že nezamestnanosť v Španielsku a Grécku je najvyššia na svete má oporu v analýze Medzinárodnej organizácie práce (ILO) spracovanej pre Financial Times Deutschland . Správu o nej prinieslo aj SME.sk : \"Podľa ILO je aktuálne bez práce 24,5 % Španielov a 22,3 % Grékov. To je viac, než vo všetkých ostatných krajinách, pre ktoré má ILO k dispozícii údaje.\"", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Richarda Sulíka o tom, že nezamestnanosť v Španielsku a Grécku je najvyššia na svete má oporu v analýze Medzinárodnej organizácie práce (ILO) spracovanej pre Financial Times Deutschland . Správu o nej prinieslo aj SME.sk : \"Podľa ILO je aktuálne bez práce 24,5 % Španielov a 22,3 % Grékov. To je viac, než vo všetkých ostatných krajinách, pre ktoré má ILO k dispozícii údaje.\""], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Financial Times Deutschland", "SME.sk", "Článok", "blogu"], "url": ["http://www.ftd.de/politik/europa/:statistik-der-ilo-spaniens-arbeitslosigkeit-bricht-weltrekord/70088251.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6528087/nezamestnanost-v-spanielsku-je-najvyssia-na-svete.html", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2004:310:FULL:SK:PDF", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/298588/Odchod-Grecka-z-eurozony-bude-stat-kazdeho-Slovaka-420-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:37.157651+00:00"}
{"id": "vr16433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16433", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Vedenie letiska svojimi krokmi vedome znižovalo príjmy. Napríklad viacero nákladných leteckých prepravcov oslovilo letisko. To však nebolo schopné zareagovať. A tak odišli inam, napríklad do Popradu.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Situácia piešťanského letiska už dlhodobo nie je dobrá, letisko potrebuje pritiahnuť investora. Asi najväčším problémom sa javia rozbroje akcionárov TTSK a mesta Piešťany, ktorí sa navzájom obviňujú z nelichotivej situácie letiska. Z dostupných informácii nie je možné vierohodne určiť, či vedenie spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. vedome znižovalo príjmy najmä tým, že nereagovalo na ponuky nákladných leteckých prepravcov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Aktuálny predseda TTSK, Tibor Mikuš, je od júna 2014 predsedom predstavenstva Letiska Piešťany, a. s. Ďalšími členmi predstavenstva sú Juraj Štaffa (od júna 2014) a Michal Merga (od augusta 2016). Spoločnosť pritom koná prostredníctvom spoločného podpisu minimálne dvoch členov predstavenstva. Akcionármi spoločnosti sú TTSK (59,31 %), mesto Piešťany (20,04 %) a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (20,65 %). \" Majorita TTSK vznikla vložením letiskovej infraštruktúry do akciovej spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a ďalej kapitalizáciou pohľadávky vo výške 1,6 milióna eur, \" informuje TASR. Na to, aby piešťanské letisko bolo ekonomicky sebestačné, je potrebné, aby jeho bránami ročne prešlo okolo stotisíc cestujúcich. Je však potrebné aj pristúpenie nejakého strategického partnera, píše piešťanský týždeň. Prepravcovia – osobnej a nákladnej prepravy, vraj uprednostňujú najmä bratislavské letisko: \" Letisko Piešťany sa nachádza štyridsať minút autom od Letiska M. R. Štefánika v Bratislave a jeden a pol hodiny od letiska vo Schwechate. Piešťany majú takú konkurenciu, že jej nedokážu čeliť, “ vyjadril sa za piešťanské letisko Cicutto. Riaditeľ spoločnosti Anius, ktorá sa stará o servis lietadiel v Piešťanoch, Michal Toma tvrdí , že manažment urobil niektoré zlé rozhodnutia: „ Už druhý rok sme museli v letnej sezóne odmietať chartrové lety z dôvodu konania letných festivalov, pričom letisko sa prenajímalo pod cenu prevádzkových nákladov. (...) Hoci festivaly zaberú predĺžený víkend, letisko je pre ne zatvorené oveľa dlhšie. \" Toma ďalej spomína, že letisko nebolo v prevádzke päť týždňov: „ Ak niekto hovorí, že cestovné kancelárie nemajú záujem o letisko, tak ho mať ani nemôžu, keďže je počas ich hlavnej sezóny zatvorené. “ Tiež nevidí konkurenciu v iných letiskách, pretože vraj piešťanské letisko \"priťahuje\" inú klientelu – spomína nemeckých kúpeľných hostí. Médiami prebehli viac ráz informácie, že vedenie letiska rokuje s potenciálnym investorom. Pred likvidáciou mala zachrániť letisko spoločnosť Katex Technical Finans, avšak podľa slov riaditeľa letiska s nimi spoločnosť prestala komunikovať. V júli 2017 sa v médiách objavili informácie , že o piešťanské letisko prejavil strategický partner – britská spoločnosť Horiba Mira, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle. Na pozemkoch letiska by sa tak mohlo vytvoriť vývojové a testovacie centrum automobilov. Rokovania sú otvorené a britská spoločnosť sa má vyjadriť v novembri 2017. Ďalej sa tiež v článku uvádza: \" Predseda TTSK prichádza s informáciou o vstupe strategického partnera pre piešťanské letisko opakovane, avšak doteraz žiadne z rokovaní neviedlo k reálnej dohode. \". Plánom letiska Piešťany bolo stať sa zálohou pre bratislavské letisko: „ Tým, že sa vojaci odsťahovali z Piešťan, bolo jasné, že Piešťany, ktoré sú 80 kilometrov od Bratislavy, nemajú šancu konkurovať. Keby Bratislava bola v pozícii preťaženej Viedne, mali by šancu. Bratislava však nie je ani sčasti taká preťažená, “ vyjadril sa Krupár. Úvahy o vytvorení z piešťanského letiska zálohu boli v máji 2017 znovu obnovené, keďže podľa slov Mikuša, rokovania s potenciálnymi investormi zlyhali. Manželka neúspešného kandidáta na člena dozornej rady píše na svojom blogu o tom, že na uspokojenie pohľadávky veriteľa – SMS TTSK (100 % vlastník TTSK), bol použitý nehnuteľný majetok, ktorý má vraj zostatkovú účtovnú hodnotu asi 240-tisíc eur a cenu určenú znaleckým posudkom 474, 000 eur (k roku 2013). Podľa zmluvy o pôžičke (SMS TTSK ako veriteľ a letisko ako dlžník), však tento majetok má, podľa znaleckého posudku (v roku 2009) hodnotu 407 000 eur. Pri kúpnej zmluve (predaj zábezpeky na uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda predávajúci SMS TTSK a kupujúci V. Chalov) sa uvádza len suma 184 100 eur, ako kúpna cena. O túto sumu sa teda znížil dlh piešťanského letiska voči spoločnosti SMS TTSK. Svojim blogom teda chcela poukázať na to, že predaj \"pod cenu\" poškodil letisko. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Situácia piešťanského letiska už dlhodobo nie je dobrá, letisko potrebuje pritiahnuť investora. Asi najväčším problémom sa javia rozbroje akcionárov TTSK a mesta Piešťany, ktorí sa navzájom obviňujú z nelichotivej situácie letiska. Z dostupných informácii nie je možné vierohodne určiť, či vedenie spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. vedome znižovalo príjmy najmä tým, že nereagovalo na ponuky nákladných leteckých prepravcov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Aktuálny predseda TTSK, Tibor Mikuš, je od júna 2014 predsedom predstavenstva Letiska Piešťany, a. s. Ďalšími členmi predstavenstva sú Juraj Štaffa (od júna 2014) a Michal Merga (od augusta 2016). Spoločnosť pritom koná prostredníctvom spoločného podpisu minimálne dvoch členov predstavenstva. Akcionármi spoločnosti sú TTSK (59,31 %), mesto Piešťany (20,04 %) a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (20,65 %). \" Majorita TTSK vznikla vložením letiskovej infraštruktúry do akciovej spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a ďalej kapitalizáciou pohľadávky vo výške 1,6 milióna eur, \" informuje TASR. Na to, aby piešťanské letisko bolo ekonomicky sebestačné, je potrebné, aby jeho bránami ročne prešlo okolo stotisíc cestujúcich. Je však potrebné aj pristúpenie nejakého strategického partnera, píše piešťanský týždeň. Prepravcovia – osobnej a nákladnej prepravy, vraj uprednostňujú najmä bratislavské letisko: \" Letisko Piešťany sa nachádza štyridsať minút autom od Letiska M. R. Štefánika v Bratislave a jeden a pol hodiny od letiska vo Schwechate. Piešťany majú takú konkurenciu, že jej nedokážu čeliť, “ vyjadril sa za piešťanské letisko Cicutto. Riaditeľ spoločnosti Anius, ktorá sa stará o servis lietadiel v Piešťanoch, Michal Toma tvrdí , že manažment urobil niektoré zlé rozhodnutia: „ Už druhý rok sme museli v letnej sezóne odmietať chartrové lety z dôvodu konania letných festivalov, pričom letisko sa prenajímalo pod cenu prevádzkových nákladov. (...) Hoci festivaly zaberú predĺžený víkend, letisko je pre ne zatvorené oveľa dlhšie. \" Toma ďalej spomína, že letisko nebolo v prevádzke päť týždňov: „ Ak niekto hovorí, že cestovné kancelárie nemajú záujem o letisko, tak ho mať ani nemôžu, keďže je počas ich hlavnej sezóny zatvorené. “ Tiež nevidí konkurenciu v iných letiskách, pretože vraj piešťanské letisko \"priťahuje\" inú klientelu – spomína nemeckých kúpeľných hostí. Médiami prebehli viac ráz informácie, že vedenie letiska rokuje s potenciálnym investorom. Pred likvidáciou mala zachrániť letisko spoločnosť Katex Technical Finans, avšak podľa slov riaditeľa letiska s nimi spoločnosť prestala komunikovať. V júli 2017 sa v médiách objavili informácie , že o piešťanské letisko prejavil strategický partner – britská spoločnosť Horiba Mira, ktorá pôsobí v automobilovom priemysle. Na pozemkoch letiska by sa tak mohlo vytvoriť vývojové a testovacie centrum automobilov. Rokovania sú otvorené a britská spoločnosť sa má vyjadriť v novembri 2017. Ďalej sa tiež v článku uvádza: \" Predseda TTSK prichádza s informáciou o vstupe strategického partnera pre piešťanské letisko opakovane, avšak doteraz žiadne z rokovaní neviedlo k reálnej dohode. \". Plánom letiska Piešťany bolo stať sa zálohou pre bratislavské letisko: „ Tým, že sa vojaci odsťahovali z Piešťan, bolo jasné, že Piešťany, ktoré sú 80 kilometrov od Bratislavy, nemajú šancu konkurovať. Keby Bratislava bola v pozícii preťaženej Viedne, mali by šancu. Bratislava však nie je ani sčasti taká preťažená, “ vyjadril sa Krupár. Úvahy o vytvorení z piešťanského letiska zálohu boli v máji 2017 znovu obnovené, keďže podľa slov Mikuša, rokovania s potenciálnymi investormi zlyhali. Manželka neúspešného kandidáta na člena dozornej rady píše na svojom blogu o tom, že na uspokojenie pohľadávky veriteľa – SMS TTSK (100 % vlastník TTSK), bol použitý nehnuteľný majetok, ktorý má vraj zostatkovú účtovnú hodnotu asi 240-tisíc eur a cenu určenú znaleckým posudkom 474, 000 eur (k roku 2013). Podľa zmluvy o pôžičke (SMS TTSK ako veriteľ a letisko ako dlžník), však tento majetok má, podľa znaleckého posudku (v roku 2009) hodnotu 407 000 eur. Pri kúpnej zmluve (predaj zábezpeky na uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda predávajúci SMS TTSK a kupujúci V. Chalov) sa uvádza len suma 184 100 eur, ako kúpna cena. O túto sumu sa teda znížil dlh piešťanského letiska voči spoločnosti SMS TTSK. Svojim blogom teda chcela poukázať na to, že predaj \"pod cenu\" poškodil letisko. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "predsedom", "Akcionármi", "informuje", "piešťanské letisko", "vyjadril", "tvrdí", "zachrániť", "slov", "informácie", "Plánom", "Úvahy", "píše", "zmluvy", "kúpnej zmluve"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/394529/prave-sa-rozhoduje-o-osude-piestanskeho-letiska/", "https://www.finstat.sk/36266906/obchodny_register", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/425185-krachujuce-letisko-v-piestanoch-muselo-vyplatit-odmenu/", "http://www.teraz.sk/regiony/j-staffa-trnavsky-kraj-letisko-podpo/229725-clanok.html", "http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/piestany/aktualne/o-letisko-prejavili-zaujem-traja-investori-27554/", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/409702-piestanskemu-letisku-hrozi-koniec/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/410126-regionalne-letiska-jedno-krachuje-inemu-sa-dari/", "https://nasadoprava.sk/mikus-rokoval-moznym-investorom-letisku-piestany/", "http://www.pnky.sk/aktuality/letisko-piestany-zazracny-investor-vypadol-hry-letisko-napriek-vaznej-situacii-prevadzke/", "http://www.netky.sk/clanok/o-piestanske-letisko-sa-zaujima-britska-spolocnost-z-automobiloveho-priemyslu-nejde-len-o-letecku-prevadzku", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/868223-letisku-s-osemsto-pasaziermi-predlzia-zivot-o-tri-mesiace", "https://www.etrend.sk/ekonomika/letisko-v-piestanoch-by-mohlo-zachranit-spojenie-s-bratislavou.html", "http://www.pnky.sk/novinky/blog-lucie-drabikovej-dve-spravy-pre-piestanske-letisko/", "http://www.pnky.sk/novinky/blog-lucie-drabikovej-dve-spravy-pre-piestanske-letisko/", "http://crz.trnava-vuc.sk/sms-ttsk-sro/zmluvy/kupno-predajna-zmluva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:32.086322+00:00"}
{"id": "vr27764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27764", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poltári sme mali rokovanie vlády výjazdové, tam sklárne v Poltári skončili, tam bola absolútne nezamestnanosť, ale je tam veľká tradícia výroby skla. Prisľúbili sme, že ak je to a bude to možné, pomôžeme. Pomohli sme a zrazu je to investičný stimul, ktorý pomôže vytvoriť 400 pracovných miest v Poltári opäť vo výrobe, ktorá je pre tento región úplne tradičná, teda výroba skla.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Poltári sa skutočne uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády, išlo o prvé takéto rokovanie ešte v júni 2012. Taktiež je pravda, že 7. mája 2014 vláda rozhodla o pridelení investičného stimulu sklárni v Poltáre, okolo ktorého však vznikli isté kontroverzie, keďže sklárska firma patrí známemu podnikateľovi V. Poórovi. Zasadnutie vlády v Poltári sa uskutočnilo 6. júna 2012. Už vtedy sa uvažovalo o plánovanej podpore tamojšiemu priemyslu, najmä sklárniam. Plány sa stali skutočnosťou, keď 7. mája 2014 vláda na svojom zasadnutí schválila Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Poltár Crystal & Steel, a.s. V predkladacej správe sa uvádza: \"Realizácia investičného zámeru s oprávnenými nákladmi v nominálnej výške 26 387 000 Eur je rozložená na obdobie rokov 2014 – 2015, pričom v priamej súvislosti s investičným zámerom sa vytvorí 400 nových pracovných miest do konca roku 2015 v regióne so štvrtou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku.\" Okolo pridelenia stimulu vznikli isté otázky v súvislosti s firmou, ktorej prislúcha. Ako povedal Ivan Štefanec, \"vláda dnešným rozhodnutím, dotovaním spriaznenej firmy, opäť potvrdila, že jej nejde o riešenie nezamestnanosti občanov, ale len o pomoc kamarátskym firmám. Namiesto dotácií vybraným firmám by sa mala konečne sústrediť na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytváranie podmienok predovšetkým pre malých podnikateľov, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.\" Naráža tým na fakt, že za firmou stojí kontroverzný podnikateľ Vladimír Poór, ktorý, ako sa vyjadril , chce vrátiť do regiónu sklársku výrobu. „Rozhodol som sa investovať do tohto regiónu, lebo si to zaslúži – tak región, ako aj tradičná sklárska výroba,“ uviedol Poór.", "analysis_paragraphs": ["V Poltári sa skutočne uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády, išlo o prvé takéto rokovanie ešte v júni 2012. Taktiež je pravda, že 7. mája 2014 vláda rozhodla o pridelení investičného stimulu sklárni v Poltáre, okolo ktorého však vznikli isté kontroverzie, keďže sklárska firma patrí známemu podnikateľovi V. Poórovi. Zasadnutie vlády v Poltári sa uskutočnilo 6. júna 2012. Už vtedy sa uvažovalo o plánovanej podpore tamojšiemu priemyslu, najmä sklárniam. Plány sa stali skutočnosťou, keď 7. mája 2014 vláda na svojom zasadnutí schválila Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Poltár Crystal & Steel, a.s. V predkladacej správe sa uvádza: \"Realizácia investičného zámeru s oprávnenými nákladmi v nominálnej výške 26 387 000 Eur je rozložená na obdobie rokov 2014 – 2015, pričom v priamej súvislosti s investičným zámerom sa vytvorí 400 nových pracovných miest do konca roku 2015 v regióne so štvrtou najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku.\" Okolo pridelenia stimulu vznikli isté otázky v súvislosti s firmou, ktorej prislúcha. Ako povedal Ivan Štefanec, \"vláda dnešným rozhodnutím, dotovaním spriaznenej firmy, opäť potvrdila, že jej nejde o riešenie nezamestnanosti občanov, ale len o pomoc kamarátskym firmám. Namiesto dotácií vybraným firmám by sa mala konečne sústrediť na zlepšenie podnikateľského prostredia a vytváranie podmienok predovšetkým pre malých podnikateľov, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.\" Naráža tým na fakt, že za firmou stojí kontroverzný podnikateľ Vladimír Poór, ktorý, ako sa vyjadril , chce vrátiť do regiónu sklársku výrobu. „Rozhodol som sa investovať do tohto regiónu, lebo si to zaslúži – tak región, ako aj tradičná sklárska výroba,“ uviedol Poór."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnilo", "uvažovalo", "zasadnutí", "Návrh", "uvádza:", "povedal", "vyjadril"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/640", "http://novohrad.sme.sk/c/6325089/poltar-bude-jednym-z-bodov-programu-rokovania-vlady.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/744", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23525", "https://demagog.sk/vyrok/RealizA!cia investiÄ?nA©ho zA!meru s oprA!vnenA 1/2 mi nA!kladmi v nominA!lnej vA 1/2 A!ke                  26 387 000 Eur je rozloA 3/4 enA! na obdobie rokov 2014 â?? 2015, priÄ?om v priamej sAovislosti s investiÄ?nA 1/2 m zA!merom sa vytvorA­ 400 novA 1/2 ch pracovnA 1/2 ch miest do konca roku 2015 v regiA3ne so A!tvrtou najvyA!A!ou mierou nezamestnanosti na Slovensku.", "http://www.aktuality.sk/clanok/252582/sklarskej-firme-z-poltara-odklepli-takmer-12-milionov-eur/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/poorove-sklarne-ziskali-stimul-617196"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:32.688979+00:00"}
{"id": "vr30793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30793", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán Világi s našou stranou nič nemá, so stranou Most-Híd. To je jedna vec. Druhá vec, on bol podpredsedom jedného výboru ekonomicky politického alebo politicky ekonomického. Oni fakticky pripravovali analýzu, predsedom toho výboru bol pán Harna, pripravovali analýzy pred rozpočtom, pri rôznych veciach a samozrejme, navrhovali po prípade kandidátov, o ktorých vždy rozhodovalo vedenie strany, tzn. predsedníctvo strany.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O. Világi pôsobil v politicko-ekonomickom výbore SMK od roku 1998 (spolu s M.Durayom).", "analysis_paragraphs": ["O. Világi pôsobil v politicko-ekonomickom výbore SMK od roku 1998 (spolu s M.Durayom)."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["B.Bugár", "Výbor", "nominácie", "Világi", "Stanovy"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1295827/SMK-mala-indicie-Gorily-uz-v-roku-2007--tvrdi-Berenyi", "file:///C:/Documents%20and%20Settings/x/My%20Documents/Downloads/monitoring%2012-04-07.htm", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54440650-smk-nasla-v-gorile-svoju-minulost", "http://www.slovnaft.sk/sk/o_nas/pre_investorov/organy_spolocnosti/predstavenstvo/oszkar_vilagi", "http://www.politicke-strany.info/smk/smk-stanovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:45.008998+00:00"}
{"id": "vr30306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30306", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pochopili, že kvôli ich platom neohrozia zdravie svojim pacientom a verím, že aj odborári rešpektujú požiadavky alebo rešpektujú rozhodnutie prezidenta a premiérky, ktorí povedali, že transformácia ako hlavná požiadavka bude zastavená a je zastavená.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident SR Ivan Gašparovič 4. novembra 2011 odporučil dosluhujúcej vláde aby transformáciu prenechala vláde, ktorá vzíde po voľbách 10. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Prezident SR Ivan Gašparovič 4. novembra 2011 odporučil dosluhujúcej vláde aby transformáciu prenechala vláde, ktorá vzíde po voľbách 10. marca 2011."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/prezident-odporucil-uhliarikovi-zastavi/425447-clanok.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/fico-mimoriadna-schodza-zastaveni-transformacie-nemocnic-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:33.025185+00:00"}
{"id": "49024", "numeric_id": 49024, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49024", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Sama Jednota dôchodcov Slovenska povedala, že je to almužna, pretože to zrátali na 1 deň a ten tzv. štrnásty dôchodok vyšiel od 9 do 57 centov na 1 deň.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredsedníčka Jednoty dôchodcov Slovenska Valéria Pokorná prirovnala 14. dôchodok v auguste 2022 k „sociálnej dávke.“ Neskôr sa tiež vyjadrila , že sa jedná o „doslova almužnu.“\n\nŠtrnásty dôchodok sa počítal ako 70% toho trinásteho z roku 2022. Suma 14. dôchodku sa pritom pohybovala od 35 eur do 210 eur, pričom najmenej dostali tí, ktorí poberajú mesačne najvyššiu penziu.\n\nV prepočte na deň (ak počítame štandardne 30 dní v mesiaci), tak dôchodcovia na deň dostali od približne 1,17 eur do 7 eur. Pokiaľ rozpočítame tieto sumy na rok (365 dní), vyjde nám suma 0,10 eur a 0,58 eur na deň. Tieto čísla tak potvrdzujú výrok poslanca Tomáša a hodnotíme ho ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedníčka Jednoty dôchodcov Slovenska Valéria Pokorná prirovnala 14. dôchodok v auguste 2022 k „sociálnej dávke.“ Neskôr sa tiež vyjadrila , že sa jedná o „doslova almužnu.“", "Štrnásty dôchodok sa počítal ako 70% toho trinásteho z roku 2022. Suma 14. dôchodku sa pritom pohybovala od 35 eur do 210 eur, pričom najmenej dostali tí, ktorí poberajú mesačne najvyššiu penziu.", "V prepočte na deň (ak počítame štandardne 30 dní v mesiaci), tak dôchodcovia na deň dostali od približne 1,17 eur do 7 eur. Pokiaľ rozpočítame tieto sumy na rok (365 dní), vyjde nám suma 0,10 eur a 0,58 eur na deň. Tieto čísla tak potvrdzujú výrok poslanca Tomáša a hodnotíme ho ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["prirovnala", "vyjadrila", "počítal"], "url": ["https://www.finsider.sk/dochodok/dochodcov/", "https://www.peniaze.sk/dochodky/9963-14-dochodok-a-vsetko-co-o-nom-potrebujete-vediet", "https://www.finsider.sk/dochodok/kedy-pride-14-dochodok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:58.254584+00:00"}
{"id": "vr34957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34957", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Mimochodom dnes som počúval aj vášho spolupútnika a koaličného partnera pána podpredsedu Národnej rady Hrušovského, ktorý povedal, že toto nie je ich referendum a že toto je také vaše dobrodružstvo, aby ste si ho vyriešili.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hrušovský v relácií „O 5 minút 12“ povedal: „Pozrite sa, referendum je len zavŕšením predvolebnej kampane jednej z parlamentných politických strán. Teraz myslím tým konkrétne strany SaS“. Sedí teda prvá časť Paškovho výroku, snaží sa ale P. Hrušovskému podsunúť aj niečo, čo nepovedal.", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský v relácií „O 5 minút 12“ povedal: „Pozrite sa, referendum je len zavŕšením predvolebnej kampane jednej z parlamentných politických strán. Teraz myslím tým konkrétne strany SaS“. Sedí teda prvá časť Paškovho výroku, snaží sa ale P. Hrušovskému podsunúť aj niečo, čo nepovedal."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:56.435250+00:00"}
{"id": "49423", "numeric_id": 49423, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49423", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ako štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí som mal na starosti obsahovú prípravu predsedníctva, aj logistickú prípravu, ale na rozhodovanie a výber agentúry, ktorá prezentovala logo, som nemal absolútne žiaden vplyv.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na organizáciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa viaže kauza kontroverznej zákazky agentúre, ktorá pripravovala galavečer. Ivan Korčok pôsobil v čase slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a v rokoch 2015 a 2016 vykonáva rôzne úlohy spojené s prípravou predsedníctva. Keďže nám ministerstvo neodpovedalo na otázky ohľadom pôsobenia Ivana Korčoka a z verejných informácii nie je možné zistiť, na ktoré rozhodnutia mal vplyv, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.\n\nV Európskej únii existuje systém tzv. rotujúceho predsedníctva, ktorý zaručuje, že vedenie zasadnutí sa strieda medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016.\n\nIvan Korčok pôsobil počas slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. V rokoch 2015 až 2016 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v roku 2016 bol poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ ako „Ministre délégué“.\n\nNa slovenské predsedníctvo sa viaže aj kauza kontroverznej zákazky týkajúcimi sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.\n\nNa podozrivé obstarávanie v hodnote státisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.\n\nS kauzou sa Korčokovo meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.\n\nZuzana Hlávková vo svojom blogu taktiež spomína že Ivanovi Korčokovi a ministrovi Lajčákovi adresovala, pri jej odchode, list, ktorého cieľom bolo upozorniť vedenie ministerstva na konanie na sekretariáte predsedníctva. Po odoslaní listu sa Hlávková mala ešte stretnúť osobne aj s ministrom Lajčákom.\n\nIvan Korčok sa 1. februára 2024 pre Demagog.sk vyjadril nasledovne: “Platí, že na rozhodovanie o výbere agentúry som nemal žiadny vplyv a rovnako som nerozhodol o samotnej zákazke.”", "analysis_paragraphs": ["Na organizáciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa viaže kauza kontroverznej zákazky agentúre, ktorá pripravovala galavečer. Ivan Korčok pôsobil v čase slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a v rokoch 2015 a 2016 vykonáva rôzne úlohy spojené s prípravou predsedníctva. Keďže nám ministerstvo neodpovedalo na otázky ohľadom pôsobenia Ivana Korčoka a z verejných informácii nie je možné zistiť, na ktoré rozhodnutia mal vplyv, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.", "V Európskej únii existuje systém tzv. rotujúceho predsedníctva, ktorý zaručuje, že vedenie zasadnutí sa strieda medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016.", "Ivan Korčok pôsobil počas slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. V rokoch 2015 až 2016 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v roku 2016 bol poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ ako „Ministre délégué“.", "Na slovenské predsedníctvo sa viaže aj kauza kontroverznej zákazky týkajúcimi sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.", "Na podozrivé obstarávanie v hodnote státisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.", "S kauzou sa Korčokovo meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.", "Zuzana Hlávková vo svojom blogu taktiež spomína že Ivanovi Korčokovi a ministrovi Lajčákovi adresovala, pri jej odchode, list, ktorého cieľom bolo upozorniť vedenie ministerstva na konanie na sekretariáte predsedníctva. Po odoslaní listu sa Hlávková mala ešte stretnúť osobne aj s ministrom Lajčákom.", "Ivan Korčok sa 1. februára 2024 pre Demagog.sk vyjadril nasledovne: “Platí, že na rozhodovanie o výbere agentúry som nemal žiadny vplyv a rovnako som nerozhodol o samotnej zákazke.”"], "analysis_date": "2024-02-01", "analysis_sources": {"text": ["sa strieda", "predsedalo", "pôsobil", "kauza", "upozornila", "tvrdila", "vyjadril", "blogu"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/", "https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/predsednictvo-sr-rade-eu/predsednictvo-sr-rade-eu.html", "https://www.mzv.sk/ministerstvo/historia-diplomacie/byvali-ministri/ivan-korcok", "https://www.aktuality.sk/clanok/702351/agentura-evka-opat-dostala-statnu-zakazku/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci", "https://index.sme.sk/c/20388637/lajcakove-ministerstvo-vini-byvala-pracovnicka-z-pochybnych-zakazok.html", "https://dennikn.sk/minuta/627511/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:08.454878+00:00"}
{"id": "vr32484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32484", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Navrhovali sme konkrétny zákon, ktorý hovoril o tom, že aktivačné práce budú podmienené tým, že bude tam isté penzum, ktoré treba odrobiť. Zase to zamietli vaši (poslanci SMER-SD, pozn.) poslanci.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie P. Freša je pravdivé, SDKÚ-SD skutočne predložila spomínanú novelu zákona a poslanci SMER-SD ju svojich hlasovaním neumožnili prijať.\n\nNovely zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi §52 odsek 4.):\n\n\"Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva v rozsahu minimálne 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala.“\n\nNovelou zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi sa zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Tým sa má zamedziť tomu, že aktivačný príspevok získa občan po odpracovaní len niekoľkých hodín.\n\nZ hlasovania o spomínanom návrhu vyplýva, že poslanci zo Smer-SD sa zdržali hlasovania a traja hlasovali proti. Vzhľadom na to, že Smer kontroluje väčšinu, znemožnil prijatie novely zákona. Spomínaný návrh zákona bol prerokovaný na 7. schôdzi NR SR, do druhého čítania sa nedostal.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie P. Freša je pravdivé, SDKÚ-SD skutočne predložila spomínanú novelu zákona a poslanci SMER-SD ju svojich hlasovaním neumožnili prijať.", "Novely zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi §52 odsek 4.):", "\"Menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj dlhodobo nezamestnaný občan vykonáva v rozsahu minimálne 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala.“", "Novelou zákona o službách zamestnanosti a o pomoci v hmotnej núdzi sa zavádza povinnosť pre získanie aktivačného príspevku vykonávať aktivačnú činnosť v rozsahu najmenej 20 hodín týždenne. Tým sa má zamedziť tomu, že aktivačný príspevok získa občan po odpracovaní len niekoľkých hodín.", "Z hlasovania o spomínanom návrhu vyplýva, že poslanci zo Smer-SD sa zdržali hlasovania a traja hlasovali proti. Vzhľadom na to, že Smer kontroluje väčšinu, znemožnil prijatie novely zákona. Spomínaný návrh zákona bol prerokovaný na 7. schôdzi NR SR, do druhého čítania sa nedostal."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Novely zákona", "hlasovania", "návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=149", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30780", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=149"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:35.547670+00:00"}
{"id": "vr31444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31444", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Iba 4 krajiny v Európe majú nižší vek odchodu do dôchodku ako napr. SR.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa spoločnej správy EPC-SPC o dôchodkoch (Joint Report on Pensions, European Commission 2010), databázy MISSOC a materiálov prerokovávaných v pracovných skupinách EK Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza nasledovné údaje.", "analysis_paragraphs": ["Podľa spoločnej správy EPC-SPC o dôchodkoch (Joint Report on Pensions, European Commission 2010), databázy MISSOC a materiálov prerokovávaných v pracovných skupinách EK Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza nasledovné údaje."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["spoločnej správy"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/iba-v-dvoch-krajinach-eu-odchadzaju-do-dochodku-skor-ako-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:19.394644+00:00"}
{"id": "vr30895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30895", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Chcem ísť do veľkej politiky, aby som sa snažil tento stav napraviť, ale určite nie je taký, ako bol, keď bola SNS vo vláde. Bol tam nástenkový tender, predaj teplého vzduchu, proste sú to nevyšetrené kauzy.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oba kauzy, ktoré uvádza A. Hrnčiar \"nástenkový tender\" a \"predaj teplého vzduchu\" alebo inak známa kauza ako \"predaj emisií\" sú do dnešného dňa stále nevyšetrené.", "analysis_paragraphs": ["Oba kauzy, ktoré uvádza A. Hrnčiar \"nástenkový tender\" a \"predaj teplého vzduchu\" alebo inak známa kauza ako \"predaj emisií\" sú do dnešného dňa stále nevyšetrené."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["nástenkový tender", "predaj emisií", "SITA", "odvolaný", "podal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5298873/slovenske-emisie-svajciari-v-nich-vidia-pracku.html", "http://www.24hod.sk/policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-emisie-cl98239.html", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/archiv/tlacove-spravy-2010/tlacove-spravy-december-2010/mzp-podalo-trestne-oznamenie.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/178816/emisie-mzp-zaluje-interblue-group/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:40.806598+00:00"}
{"id": "vr14727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14727", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slováci a Slovenky sa dožívajú najmenej rokov v zdraví v krajinách Európskej komisie (EÚ, pozn.). (...) Rumunsko dáva trikrát menej na zdravotníctvo pre človeka a ľudia sa tam dožívaju o 5 rokov v lepšom zdraví", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič myslel krajiny Európskej únie a nie Komisie. Pravdepodobne spomína Hodnotiacu správu (.pdf), ktorú pravidelne vydáva Európska komisia o jednotlivých krajinách Únie, v ktorej sú zhodnotené jednotlivé aspekty krajiny a ďalšie odporúčania. Tá skutočne potvrdzuje hodnoty, ktoré Matovič uvádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podla tejto správy (2016) si Slováci užijú v dobrom zdraví len približne 53 rokov života (najnižšia hodnota u žien v Europskej únii a jedna z najnižších u mužov). Pri Rumunsku je to približne hodnota 58 rokov, čo je skutočne o 5 rokov viac. Z rovnakej správy vyplýva, že výdavky na zdravotníctvo predstavujú na Slovensku približne 1200 eur ročne na hlavu, u Rumunska je to približne 400 eur na hlavu čo predstavuje tretinu.", "analysis_paragraphs": ["Matovič myslel krajiny Európskej únie a nie Komisie. Pravdepodobne spomína Hodnotiacu správu (.pdf), ktorú pravidelne vydáva Európska komisia o jednotlivých krajinách Únie, v ktorej sú zhodnotené jednotlivé aspekty krajiny a ďalšie odporúčania. Tá skutočne potvrdzuje hodnoty, ktoré Matovič uvádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podla tejto správy (2016) si Slováci užijú v dobrom zdraví len približne 53 rokov života (najnižšia hodnota u žien v Europskej únii a jedna z najnižších u mužov). Pri Rumunsku je to približne hodnota 58 rokov, čo je skutočne o 5 rokov viac. Z rovnakej správy vyplýva, že výdavky na zdravotníctvo predstavujú na Slovensku približne 1200 eur ročne na hlavu, u Rumunska je to približne 400 eur na hlavu čo predstavuje tretinu."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Hodnotiacu správu"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:39.890900+00:00"}
{"id": "vr34559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34559", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Diváci si zrejme pamätajú, že taký dominantný sľub strany SaS, s ktorými išla do volieb, ktorý podľa môjho názoru jej aj pomohol sa dostať do parlamentu a nakoniec bol súčasťou aj referenda, ktoré nás stálo 7 miliónov, bolo zrušenie takzvaných koncesionárskych poplatkov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe strany SaS, nazvanom ako 120 Nápadov pre lepší život na Slovensku, sa v sekcii Média píše:\n\n91. BOD PROGRAMU\n\nNegatívny dopad 92,3 mil. €\n\nFinancovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne. Nevytvára reálny tlak na vedenie verejnoprávnych médií na zvyšovanie efektivity ich práce a v prípade nedostatku financií na ich chod sa dodatočne zaťažuje štátny rozpočet.\n\nSaS navrhuje: Zrušiť koncesionárske poplatky. Vyčísliť reálne náklady na prevádzku verejnoprávnych médií na základe dôkladného auditu. Určiť percentuálnu časť HDP, ktorá bude schopná pokryť tieto náklady. Zabezpečíme spravodlivejší spôsob financovania verejnoprávnych médií. Zákonným nárokom na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odbúra politická závislosť.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe strany SaS, nazvanom ako 120 Nápadov pre lepší život na Slovensku, sa v sekcii Média píše:", "91. BOD PROGRAMU", "Negatívny dopad 92,3 mil. €", "Financovanie verejnoprávnych médií prostredníctvom koncesionárskych poplatkov je nespravodlivé, nesolidárne a nesociálne. Nevytvára reálny tlak na vedenie verejnoprávnych médií na zvyšovanie efektivity ich práce a v prípade nedostatku financií na ich chod sa dodatočne zaťažuje štátny rozpočet.", "SaS navrhuje: Zrušiť koncesionárske poplatky. Vyčísliť reálne náklady na prevádzku verejnoprávnych médií na základe dôkladného auditu. Určiť percentuálnu časť HDP, ktorá bude schopná pokryť tieto náklady. Zabezpečíme spravodlivejší spôsob financovania verejnoprávnych médií. Zákonným nárokom na financovanie zo štátneho rozpočtu sa odbúra politická závislosť."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://120napadov.sk/media/17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:35.279487+00:00"}
{"id": "vr38713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38713", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Za nás, áno, boli obdobia, kedy bola inflácia niekedy aj vyššia, ale vždy rástli reálne mzdy. Na ročnej báze nebol rok, kedy by poklesli reálne mzdy.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok je pravdivý, ako vidieť z tabuľky uvedenej nižšie- reálna mzda počas obdobia 2006 - 2010 naozaj rástla, neklesala. Vývoj inflácie a rastu reálnych miezd v období bývalej vlády je zobrazený v nasledujúcej tabuľke: Slovensko 2006 2007 2008 2009 2010 inflácia 4,3 1,9 3,9 0,9 0,7 rast reálnych miezd 3,3 4,3 3,3 1,4 2,2 (Zdroje: inflácia , reálne mzdy 2006-2009 , reálna mzda 2010 ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pravdivý, ako vidieť z tabuľky uvedenej nižšie- reálna mzda počas obdobia 2006 - 2010 naozaj rástla, neklesala. Vývoj inflácie a rastu reálnych miezd v období bývalej vlády je zobrazený v nasledujúcej tabuľke: Slovensko 2006 2007 2008 2009 2010 inflácia 4,3 1,9 3,9 0,9 0,7 rast reálnych miezd 3,3 4,3 3,3 1,4 2,2 (Zdroje: inflácia , reálne mzdy 2006-2009 , reálna mzda 2010 ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["inflácia", "reálne mzdy 2006-2009", "reálna mzda 2010"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb060", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=51", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=102014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:53.621675+00:00"}
{"id": "vr38438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38438", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Každý poslanec, ktorý má zákonodarnú iniciatívu, musí splniť určité technické podmienky. Tzn., musí predložiť návrh zákona, ktorý spĺňa určité podmienky, je tam časová lehota a sú tam vecné argumenty. Tzn. paragrafové znenie, dôvodová správa, doložka zručiteľnosti na vyjadrenie ministerstva financií a vtedy je predseda parlamentu povinný, ak takýto návrh zákona spĺňa všetky podmienky, zaradiť ho do programu.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok NR SR § 67 (1) Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda (ďalej len „navrhovateľ zákona“). (2) Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme. (3) Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebný počet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečuje kancelária. § 68 (1) Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. (2) Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. (3) Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet , nároku na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona § 71 Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, všetkým poslancom. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok NR SR § 67 (1) Návrh zákona môžu podávať výbory, poslanci a vláda (ďalej len „navrhovateľ zákona“). (2) Návrh zákona sa podáva predsedovi národnej rady písomne v potrebnom počte výtlačkov a v elektronickej forme. (3) Ak návrh podáva výbor alebo poslanec, potrebný počet výtlačkov a elektronickú formu zabezpečuje kancelária. § 68 (1) Návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. (2) Znenie návrhu zákona musí byť zrozumiteľné a musí byť z neho zrejmé, čo sa má zákonom dosiahnuť. (3) Dôvodová správa musí obsahovať zhodnotenie súčasného stavu najmä zo spoločenskej, ekonomickej a právnej stránky s uvedením dôvodov potreby novej zákonnej úpravy, spôsobu jej vykonávania, jej hospodárskeho a finančného dosahu, najmä vplyvu na štátny rozpočet , nároku na pracovné sily a organizačné zabezpečenie, ako aj rozbor ďalších otázok nevyhnutný na všestranné posúdenie návrhu zákona. V dôvodovej správe sa musí uviesť súlad návrhu zákona s ústavou, súvislosť s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a súlad návrhu zákona s právom Európskej únie vypracovaný formou doložky zlučiteľnosti tohto návrhu s právom Európskej únie. Dôvodová správa obsahuje okrem všeobecnej časti aj odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona § 71 Predseda národnej rady zabezpečí bezodkladné doručenie návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa tohto zákona, všetkým poslancom. Predseda národnej rady navrhne národnej rade prideliť návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a podľa povahy veci aj ďalším výborom. Súčasne navrhne výbor, ktorý je pre tento návrh zákona gestorský."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:58.055055+00:00"}
{"id": "vr17158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17158", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Však tuná sa 2,5 miliardy nevyberie na DPH.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Inštitútu finančnej politiky dosiahla nevyberaná daň v roku 2014 hodnotu 2,5 mld eur ( .pdf , str. 49). Podľa údajov štúdie Study and Reports on the VAT Gap ( .pdf , s. 48) predtstavila daňová medzera 2,2 miliardy eur v roku 2015. Treba pritom podotknúť, že metodika tejto analýzy a IFP je odlišná. Novšie údaje zatiaľ nie sú dostupné. Kollárom uvedený údaj je súlade so zisteniami IFP, odhady uvádzajú výpadok 2,2-2,5 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Inštitútu finančnej politiky dosiahla nevyberaná daň v roku 2014 hodnotu 2,5 mld eur ( .pdf , str. 49). Podľa údajov štúdie Study and Reports on the VAT Gap ( .pdf , s. 48) predtstavila daňová medzera 2,2 miliardy eur v roku 2015. Treba pritom podotknúť, že metodika tejto analýzy a IFP je odlišná. Novšie údaje zatiaľ nie sú dostupné. Kollárom uvedený údaj je súlade so zisteniami IFP, odhady uvádzajú výpadok 2,2-2,5 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:51.347957+00:00"}
{"id": "vr35160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35160", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme jasne povedali a myslím si, že tá prognóza je reálna v tom, že to zvýšenie napríklad dane z pridanej hodnoty sa podľa nás neprenesie v plnej miere do cien a potvrdil to aj zástupca obchodu slovenského pán Konštiak, keď povedal, že nepredpokladá, že sa to prenesie (zvýšenie cien, pozn.).", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéf zväzu obchodu Pavol Konštiak v O 5 minút 12 z 12.9. povedal: Pretože keď si zoberiete, cenovú vojnu, ktorá už druhý je na Slovensku, to znamená zdravá konkurencia domácich a zahraničných firiem, ktorá vplýva na znižovanie cien. Dôkazom toho je, že to najcitlivejšie ceny potravín v minulom roku klesli o vyše 4% a v tomto roku je to podobne, to znamená, že sme druhý rok zaznamenávame defláciu v potravinách, tak ten nárast cien 1% nebude taký bolestivý ako so o ňom rozpráva. Koncom augusta podobne pre SME vyjadril, že nepredpokladá, „že vyššia DPH by výraznejšie zasiahla do cien potravín. Je tu silná konkurencia.“", "analysis_paragraphs": ["Šéf zväzu obchodu Pavol Konštiak v O 5 minút 12 z 12.9. povedal: Pretože keď si zoberiete, cenovú vojnu, ktorá už druhý je na Slovensku, to znamená zdravá konkurencia domácich a zahraničných firiem, ktorá vplýva na znižovanie cien. Dôkazom toho je, že to najcitlivejšie ceny potravín v minulom roku klesli o vyše 4% a v tomto roku je to podobne, to znamená, že sme druhý rok zaznamenávame defláciu v potravinách, tak ten nárast cien 1% nebude taký bolestivý ako so o ňom rozpráva. Koncom augusta podobne pre SME vyjadril, že nepredpokladá, „že vyššia DPH by výraznejšie zasiahla do cien potravín. Je tu silná konkurencia.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5521145/vyssia-dph-rozdeluje-koaliciu.html#ixzz11OWdpbh2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:02.909368+00:00"}
{"id": "vr27306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27306", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za prvé, narástol rapídne dlh za vašej vlády. Váš dlh jednoducho narástol tak, že bude treba spustiť dlhovú brzdu.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojej analýze podrobne venuje vývoju dlhu a tiež aj následkami vyplývajúceho z ústavného zákona a dlhovej brzde. Od 2. štvrťroku 2012 - v čase keď nastúpila vláda R. Fica dlh narástol o takmer 7 p. b. Mechanizmus sankcií sa podľa zákona o dlhovej brzde spúšťa od hranice dlhu 50% HPD, ktorá bola dosiahnutá počas vlády R. Fica. To, ako je vláda zodpovedná za nárast dlhu nehodnotíme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Radičovej vláda sa so Smerom dohodla v roku 2011 na ústavnom zákone o dlhovej brzde v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza prehľad sankcií, ktoré sa spúšťajú od hranice dlhu 50% HPD. Túto hranicu dosiahol dlh za vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vo svojej analýze podrobne venuje vývoju dlhu a tiež aj následkami vyplývajúceho z ústavného zákona a dlhovej brzde. Od 2. štvrťroku 2012 - v čase keď nastúpila vláda R. Fica dlh narástol o takmer 7 p. b. Mechanizmus sankcií sa podľa zákona o dlhovej brzde spúšťa od hranice dlhu 50% HPD, ktorá bola dosiahnutá počas vlády R. Fica. To, ako je vláda zodpovedná za nárast dlhu nehodnotíme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Radičovej vláda sa so Smerom dohodla v roku 2011 na ústavnom zákone o dlhovej brzde v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza prehľad sankcií, ktoré sa spúšťajú od hranice dlhu 50% HPD. Túto hranicu dosiahol dlh za vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["Rada", "dlhovej brzde"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:02.381210+00:00"}
{"id": "vr16667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16667", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Keď sa rôzne stredné školy spoja - do združenej či spojenej strednej školy, ich úroveň ide dole.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spájanie škôl znamená splynutie škôl rôzneho druhu alebo typu, združovaním zase spojenie stredných škôl. Keďže spojenie škôl má za následok zjednotenie do jednej právnickej osoby s jedným riaditeľom školy a často i efektívnejšie využívanie kapacít školských budov, argumentom býva najmä šetrenie finančných prostriedkov. Negatívom môže byť napríklad vyšší počet žiakov v triede. Nepodarilo sa nám však dohľadať analýzu alebo systém hodnotenia, ktorý by spoľahlivo mohol potvrdiť zmenu \"úrovne\" strednej školy po jej spojení.Výrok Rudolfa Kusého hodnotíme ako neoveriteľný. Mgr. Rudolf Kusý je nezávislým kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v regionálnych voľbách v novembri 2017. V minulosti pôsobil ako poslanec miestneho zastupiteľstva (Bratislava – Nové Mesto), poslanec BSK a od roku 2010 (po opätovnom zvolení v roku 2014) vykonáva funkciu starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Podľa § 20 zákona č. 596/2003 Z. z. sa \"...na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody zriaďovateľov môžu školy rôzneho druhu a typu spájať do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa ostatní zriaďovatelia dohodnú. (...) Spojená škola sa vedie v sieti so všetkými školami, ktoré boli do spojenej školy spojené. (...) Spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky najmenej pre jeden druh alebo typ školy, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy.\" Smernica ministerstva školstva č. 1/2004-E z 1. apríla 2004 v článku 6 odstavec 1) ( .rtf , s. 7) definuje združovanie škôl napríklad ako \"...splynutie stredných škôl (učilište, stredné odborné učilište, stredná odborná škola a gymnázium) do združenej strednej školy,...\". Spájanie škôl ako \"... splynutím škôl rôzneho druhu alebo typu, na jeho základe vznikne spojená škola...\". Pričom za druhy škôl sa považujú \"... základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola, špeciálne školy, základná umelecká škola, stredisko praktického vyučovania\" a za typy škôl napr. \"... stredná priemyselná škola, stredná geodetická škola, stredná poľnohospodárska škola, stredná lesnícka škola, stredná záhradnícka škola,...\" Ministerstvo školstva v dokumente \"Sieť škôl a školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania\" ( .pdf , s. 143) uvádza celkom 37 spojených škôl na území SR. Nepodarilo sa nám dohľadať analýzu, ktorá by sa venovala priamo prípadnej zmene úrovne školy po spojení do jednotného právnického subjektu. V mediálnych výstupoch však nájdeme rôzne názory napríklad na efektivitu spájania škôl. Napríklad článok na portáli zvonline.sk z roku 2011 uvádza argumenty poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja vo vtedajšej diskusií o optimalizáciu škôl v kraji: \"Argumenty poslancov BBSK z druhej strany hovoria o snahe ušetriť týmto spôsobom milióny eur, pretože stredoškolákov je v kraji čoraz menej a školy nenaplnia svoju kapacitu. Budovy škôl, ktoré prestanú byť využívané, by mali byť vo verejnej súťaži ponúknuté na predaj alebo prenájom, ... celkovo spojenie škôl „môže prispieť k zvýšeniu odbornosti a kvalifikovanosti pedagogického personálu...\" Pravdepodobne najčastejším dôvodom spájania školských inštitúcii je teda zámer ušetriť finančné prostriedky, či už optimalizáciou školských budov alebo znížením počtu zamestnancov. Po spojení škôl do jednej spojenej školy vedie túto inštitúciu podľa zákona iba jeden riaditeľ a je možné, že i iné pozície v rámci školského personálu by sa mohli spojením duplikovať. Riaditeľka jednej z banskobystrických odborných škôl oponovala, že: \"...p re priemyslovku to bude znamenať stratu identity, zníženie úrovne vzdelávania a stratu študentov.\" Informáciu priniesla v apríli 2011 regionálna mutácia SME . Spájanie navyše môže viesť k navýšeniu počtu žiakov v triedach. Inštitút INEKO každoročne vyhodnocuje slovenské školy na základe výsledkov ich žiakov (nezohľadňujú teda informácie napríklad o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov). Väčšina zo spojených škôl, uvedených na stránkach ministerstva k marcu 2017, nemala k dispozícii celkové hodnotenie pred svojim spojením, preto nevieme hodnoty porovnať s aktuálnymi. Podľa metodiky INEKO totiž \"...celkové hodnotenie získajú iba tie školy, ktoré majú dostatočný počet žiakov resp. absolventov...\". Čiastkové výsledky boli pri niektorých spojených školách dostupné i pred rokom spojenia, informácie však nie sú dostatočné na spoľahlivé vyvodenie záverov o zmene \"úrovne\" školy. V aktuálnom rebríčku INEKO, ( .xlsx , list 2) uverejnenom v septembri 2017, sa na popredných miestach v rámci jednotlivých krajov, umiestnili i spojené školy. Napríklad Spojená škola – OA v Detve je na 3. mieste v rámci Banskobystrického kraja, v Nitrianskom kraji je Spojená škola SPŠP na ulici Slančínkovej 2 v Nitre na 1. mieste a SŠ – SPŠE S. A. Jedlíka v Nových Zámkoch na 7. mieste. Na 1. mieste v Žilinskom kraji je Spojená škola – HA na ulici Slanická Osada v Námestove. Nevieme však jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie Rudolfa Kusého, o poklese úrovne strednej školy po jej spojení, keďže nemáme k dispozícii kompletnú analýzu, ktorá by zohľadňovala úroveň školy pred a po spojení do jednotného právnického subjektu – spojenej školy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spájanie škôl znamená splynutie škôl rôzneho druhu alebo typu, združovaním zase spojenie stredných škôl. Keďže spojenie škôl má za následok zjednotenie do jednej právnickej osoby s jedným riaditeľom školy a často i efektívnejšie využívanie kapacít školských budov, argumentom býva najmä šetrenie finančných prostriedkov. Negatívom môže byť napríklad vyšší počet žiakov v triede. Nepodarilo sa nám však dohľadať analýzu alebo systém hodnotenia, ktorý by spoľahlivo mohol potvrdiť zmenu \"úrovne\" strednej školy po jej spojení.Výrok Rudolfa Kusého hodnotíme ako neoveriteľný. Mgr. Rudolf Kusý je nezávislým kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v regionálnych voľbách v novembri 2017. V minulosti pôsobil ako poslanec miestneho zastupiteľstva (Bratislava – Nové Mesto), poslanec BSK a od roku 2010 (po opätovnom zvolení v roku 2014) vykonáva funkciu starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Podľa § 20 zákona č. 596/2003 Z. z. sa \"...na základe rozhodnutia zriaďovateľa alebo dohody zriaďovateľov môžu školy rôzneho druhu a typu spájať do jednej právnickej osoby. Zriaďovateľom spojenej školy je zriaďovateľ, na ktorom sa ostatní zriaďovatelia dohodnú. (...) Spojená škola sa vedie v sieti so všetkými školami, ktoré boli do spojenej školy spojené. (...) Spojenú školu riadi jeden riaditeľ, ktorý spĺňa kvalifikačné požiadavky najmenej pre jeden druh alebo typ školy, ktorá je organizačnou zložkou spojenej školy.\" Smernica ministerstva školstva č. 1/2004-E z 1. apríla 2004 v článku 6 odstavec 1) ( .rtf , s. 7) definuje združovanie škôl napríklad ako \"...splynutie stredných škôl (učilište, stredné odborné učilište, stredná odborná škola a gymnázium) do združenej strednej školy,...\". Spájanie škôl ako \"... splynutím škôl rôzneho druhu alebo typu, na jeho základe vznikne spojená škola...\". Pričom za druhy škôl sa považujú \"... základná škola, základná škola s materskou školou, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola, špeciálne školy, základná umelecká škola, stredisko praktického vyučovania\" a za typy škôl napr. \"... stredná priemyselná škola, stredná geodetická škola, stredná poľnohospodárska škola, stredná lesnícka škola, stredná záhradnícka škola,...\" Ministerstvo školstva v dokumente \"Sieť škôl a školských zariadení, stredísk praktického vyučovania a pracovísk praktického vyučovania\" ( .pdf , s. 143) uvádza celkom 37 spojených škôl na území SR. Nepodarilo sa nám dohľadať analýzu, ktorá by sa venovala priamo prípadnej zmene úrovne školy po spojení do jednotného právnického subjektu. V mediálnych výstupoch však nájdeme rôzne názory napríklad na efektivitu spájania škôl. Napríklad článok na portáli zvonline.sk z roku 2011 uvádza argumenty poslancov Banskobystrického samosprávneho kraja vo vtedajšej diskusií o optimalizáciu škôl v kraji: \"Argumenty poslancov BBSK z druhej strany hovoria o snahe ušetriť týmto spôsobom milióny eur, pretože stredoškolákov je v kraji čoraz menej a školy nenaplnia svoju kapacitu. Budovy škôl, ktoré prestanú byť využívané, by mali byť vo verejnej súťaži ponúknuté na predaj alebo prenájom, ... celkovo spojenie škôl „môže prispieť k zvýšeniu odbornosti a kvalifikovanosti pedagogického personálu...\" Pravdepodobne najčastejším dôvodom spájania školských inštitúcii je teda zámer ušetriť finančné prostriedky, či už optimalizáciou školských budov alebo znížením počtu zamestnancov. Po spojení škôl do jednej spojenej školy vedie túto inštitúciu podľa zákona iba jeden riaditeľ a je možné, že i iné pozície v rámci školského personálu by sa mohli spojením duplikovať. Riaditeľka jednej z banskobystrických odborných škôl oponovala, že: \"...p re priemyslovku to bude znamenať stratu identity, zníženie úrovne vzdelávania a stratu študentov.\" Informáciu priniesla v apríli 2011 regionálna mutácia SME . Spájanie navyše môže viesť k navýšeniu počtu žiakov v triedach. Inštitút INEKO každoročne vyhodnocuje slovenské školy na základe výsledkov ich žiakov (nezohľadňujú teda informácie napríklad o technickom vybavení alebo o štruktúre predmetov). Väčšina zo spojených škôl, uvedených na stránkach ministerstva k marcu 2017, nemala k dispozícii celkové hodnotenie pred svojim spojením, preto nevieme hodnoty porovnať s aktuálnymi. Podľa metodiky INEKO totiž \"...celkové hodnotenie získajú iba tie školy, ktoré majú dostatočný počet žiakov resp. absolventov...\". Čiastkové výsledky boli pri niektorých spojených školách dostupné i pred rokom spojenia, informácie však nie sú dostatočné na spoľahlivé vyvodenie záverov o zmene \"úrovne\" školy. V aktuálnom rebríčku INEKO, ( .xlsx , list 2) uverejnenom v septembri 2017, sa na popredných miestach v rámci jednotlivých krajov, umiestnili i spojené školy. Napríklad Spojená škola – OA v Detve je na 3. mieste v rámci Banskobystrického kraja, v Nitrianskom kraji je Spojená škola SPŠP na ulici Slančínkovej 2 v Nitre na 1. mieste a SŠ – SPŠE S. A. Jedlíka v Nových Zámkoch na 7. mieste. Na 1. mieste v Žilinskom kraji je Spojená škola – HA na ulici Slanická Osada v Námestove. Nevieme však jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie Rudolfa Kusého, o poklese úrovne strednej školy po jej spojení, keďže nemáme k dispozícii kompletnú analýzu, ktorá by zohľadňovala úroveň školy pred a po spojení do jednotného právnického subjektu – spojenej školy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Mgr. Rudolf Kusý", "č. 596/2003 Z. z.", ".rtf", ".pdf", "článok", "SME", "INEKO", "slovenské školy", "metodiky", ".xlsx"], "url": ["http://www.banm.sk/2197-sk/starosta/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/20170901", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiykN_DttDWAhUBIlAKHb-yCnQQFggmMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F796.rtf&usg=AOvVaw1p3SEpPEZy8i_vwpsVoy7s", "http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/siet_ss.pdf", "http://zvonline.sk/kriticky-pohlad-na-spajanie-skol/", "https://mynovohrad.sme.sk/c/5868079/zupni-poslanci-schvalili-spajanie-strednych-skol.html", "http://ineko.sk/", "http://skoly.sme.sk/", "http://skoly.sme.sk/metodika/", "http://www.ineko.sk/file_download/1162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:54.823921+00:00"}
{"id": "vr29464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29464", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Okrem podpory dlhodobo nezamestnaných zavedením dočasného súbehu dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania a pokračovania odvodovej úľavy bola za účelom zachovania ich pracovných návykov zavedená povinnosť odpracovať si časť dávky v hmotnej núdzi verejnoprospešnými prácami.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico správne tvrdí, že počas jeho vlády sa zaviedol súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania. V októbri 2013 schválil parlament povinnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi a od prvého januára tohto roku bola zavedená aj odvodová úľava. Všetky spomínané opatrenia boli naozaj vykonané a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne tvrdí, že počas jeho vlády sa zaviedol súbeh dávky v hmotnej núdzi a príjmu zo zamestnania. V októbri 2013 schválil parlament povinnosť odpracovať si dávky v hmotnej núdzi a od prvého januára tohto roku bola zavedená aj odvodová úľava. Všetky spomínané opatrenia boli naozaj vykonané a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["príjmom", "odpracovať", "oznamu", "platí", "600-tisíc"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7440787/parlament-schvalil-subeh-prijmu-z-prace-a-socialnych-davok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297708-zakladnu-davku-v-hmotnej-nudzi-bude-treba-odpracovat/", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/odpocitatelna-polozka/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/337021-vlada-odsuhlasila-zavedenie-odvodovej-ulavy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/337021-vlada-odsuhlasila-zavedenie-odvodovej-ulavy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:42.975264+00:00"}
{"id": "vr14623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14623", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zaviedli sme zakon, podľa ktorého človek ktorý má dávky, musí odpracovať 8 hodin verejných prác v prospech mesta alebo obce. Zrazu nám zo 180-tisíc ľudí 70-tisíc vypadlo, lebo zistili, že to pre nich nie je výhodné", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe novely zákona prijatej z októbra 2013, musí človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi odpracovať minimálne 32 mesačne, respektíve 8 hodín týždenne. Nepodarilo sa nám však vyhľadať informácie o číslach, ktoré Fico vo výroku spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe novely zákona prijatej z októbra 2013, musí človek poberajúci dávky v hmotnej núdzi odpracovať minimálne 32 mesačne, respektíve 8 hodín týždenne. Nepodarilo sa nám však vyhľadať informácie o číslach, ktoré Fico vo výroku spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["č. 417/2013 Z.z.", "schválený", "TASR", "informuje", "TASR", "prinieslo informácie"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-417", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33129", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hmotna-nudza-pravidla/88008-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20102135/z-davok-v-hmotnej-nudzi-zilo-v-januari-vyse-100-tisic-slovakov.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hmotna-nudza-davky-statistika-upsvr/92251-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7877402/pocet-poberatelov-davky-v-hmotnej-nudzi-klesa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:59.740980+00:00"}
{"id": "vr34260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34260", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Viete čo urobil aj pán minister Mihál, že dal príkaz pánu predsedovi Najvyššieho súdu, že rozhodnutie koaličnej rady je toto a toto a, že treba tieto veci zabezpečiť. Mňa len v podstate prekvapuje to, v poriadku, tri strany ste sa dohodli, pred dvoma týždňami ste boli dohodnutí na jednom kandidátovi a teraz päť minút pred dvanástou vyjdete každý so svojim vlastným kandidátom.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako píše napríklad TASR , Jozef Mihál v liste žiadal predsedu Harabina o vykonanie úkonov, ktoré \"vyplynuli z rokovania Koaličnej rady\". Úvod listu odcitoval predseda Smeru Fico v O 5 minút 12 24.10.2010 ako: \"vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia koaličnej rady vás žiadam“. O príkaz sa teda podľa nás nejednalo.", "analysis_paragraphs": ["Ako píše napríklad TASR , Jozef Mihál v liste žiadal predsedu Harabina o vykonanie úkonov, ktoré \"vyplynuli z rokovania Koaličnej rady\". Úvod listu odcitoval predseda Smeru Fico v O 5 minút 12 24.10.2010 ako: \"vážený pán predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe rozhodnutia koaličnej rady vás žiadam“. O príkaz sa teda podľa nás nejednalo."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["píše napríklad TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/harabin-poziadal-ombudsmana-o-pomoc-pred-politizaciou-sudnictva-pxs-/sk_domace.asp?c=A100926_104906_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:34.058888+00:00"}
{"id": "vr35629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35629", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "…všetky medzinárodné prehľady, všetky aké existujú… globálny index svetovej konkurencieschopnosti …vo všetkých týchto rebríčkoch za posledné štyri roky počas vlády Roberta Fica sa Slovensko prepadávalo a najväčší prepad, čo sa týka ekonomickej konkurencieschopnosti, tu bol za posledné dva roky.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádzame vyššie, pri konkurencieschopnosti má Mikloš pravdu. Index svetovej konkurencieschopnosti WEF : 2010 60. miesto , 2009 49. miesto , 2008 46. miesto , 2007 41. miesto , 2006 37. miesto", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzame vyššie, pri konkurencieschopnosti má Mikloš pravdu. Index svetovej konkurencieschopnosti WEF : 2010 60. miesto , 2009 49. miesto , 2008 46. miesto , 2007 41. miesto , 2006 37. miesto"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Index svetovej konkurencieschopnosti WEF", "2010 60. miesto", "2009 49. miesto", "2008 46. miesto", "2007 41. miesto", "2006 37. miesto"], "url": ["http://www.weforum.org/en/initiatives/gcp/Global%20Competitiveness%20Report/index.htm", "http://www.weforum.org/pdf/gcr/2008/rankings.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/gcr/2008/rankings.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/gcr/2008/rankings.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/gcr/2008/rankings.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2007/gcr2007_rankings.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:37.560764+00:00"}
{"id": "vr16135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak budeme vo vláde, vyčleníme okamžite 50-miliónov eur na rekonštrukciu univerzitných a vysokoškolských internátov", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD 5. decembra 2015 predstavila svoj tretí sociálny balík s 15 opatreniami. Medzi tieto opatrenia patril aj sľub o vyčlenení finančného príspevku na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Podľa stránky strany SMER-SD, ak bude strana súčasťou vlády, garantuje \" Vyčlenenie 50 miliónov eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov zabezpečí obnovu 10-tisíc ubytovacích miest a výrazne zníži počet odmietnutých žiadostí. Zároveň sa vyčlení 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov vo výške niekoľko desiatok eur mesačne. \" Rok po voľbách je situácia na vysokoškolských internátoch nezmenená. Mnohé sú v dezolátnom stave, a tie, na ktorých prebehla rekonštrukcia, si ju financovali sami . Sľub je nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD 5. decembra 2015 predstavila svoj tretí sociálny balík s 15 opatreniami. Medzi tieto opatrenia patril aj sľub o vyčlenení finančného príspevku na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Podľa stránky strany SMER-SD, ak bude strana súčasťou vlády, garantuje \" Vyčlenenie 50 miliónov eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov zabezpečí obnovu 10-tisíc ubytovacích miest a výrazne zníži počet odmietnutých žiadostí. Zároveň sa vyčlení 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov vo výške niekoľko desiatok eur mesačne. \" Rok po voľbách je situácia na vysokoškolských internátoch nezmenená. Mnohé sú v dezolátnom stave, a tie, na ktorých prebehla rekonštrukcia, si ju financovali sami . Sľub je nesplnený."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "garantuje", "sami", "obhajuje", "Lovász", "katastrofálnom", "nespomína", "Portál"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1073990/fico-predstavil-treti-socialny-balik-bude-stat-miliardu-eur.html", "http://strana-smer.sk/robime-pre-ludi-1", "http://zilina.dnes24.sk/rekonstrukcia-zilinskych-internatov-polovica-arealu-hotova-foto-256457", "https://dennikn.sk/676181/smer-sluboval-internatom-50-milionov-doteraz-ich-nevideli-a-hasia-havarijny-stav-budov/", "https://www.webnoviny.sk/studenti-kritizuju-fica-po-volbach-zabudol-na-svoj-slub/", "https://domov.sme.sk/c/20383366/studenti-upozornuju-ze-fico-zabudol-na-slubenu-podporu-pre-rekonstrukcie-internatov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/358072/internaty-chatraju-na-opravy-im-chybaju-miliony-eur/", "https://www.upjs.sk/en/aktuality/rektor-clenom-delegacie-rektorov-financovanie-vs/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:35.486643+00:00"}
{"id": "vr28242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28242", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Lenže pred štyrmi rokmi nebola Bratislava ani oprávneným prijímateľom v rámci Operačného programu Doprava, takže najprv sme museli presvedčiť Európsku komisiu, že podporovať verejnú dopravu v našom meste má zmysel a až potom sme sa mohli uchádzať o finančnú podporu na tieto projekty.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 Európska komisia schválila návrh Vlády SR a Ministerstva dopravy SR na revíziu Operačného programu Doprava 2007-13 (OPD). Pôvodné znenie programového dokumentu OPD uvádzalo ako jediných oprávnených žiadateľov o podporu Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, Slovenskú správu ciest a samotné MDVRR SR. Výrok Milana Ftáčnika preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 Európska komisia schválila návrh Vlády SR a Ministerstva dopravy SR na revíziu Operačného programu Doprava 2007-13 (OPD). Pôvodné znenie programového dokumentu OPD uvádzalo ako jediných oprávnených žiadateľov o podporu Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, Slovenskú správu ciest a samotné MDVRR SR. Výrok Milana Ftáčnika preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodné znenie", "Návrh revízie"], "url": ["http://http://www.opd.sk/tmp/asset_cache/link/0000014400/OPD.pdf", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-151282?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:28.086546+00:00"}
{"id": "vr35351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35351", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "To sa stalo a myslím si, že sa to už veľmi často stávať nebude. To boli také tie začiatočnícke chyby, my si ich priznávame a akurát dúfame, že nám ich naši voliči, ktorí sú veľmi kritickí samozrejme, lebo sú to väčšinou inteligentne vysokoškolsky vzdelaní ľudia, takže nám ich odpustia.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O voličoch súčasnej vládnej koalície sme nenašli relevantný prieskum. K dispozícií je len prieskum pre HN , ktorí naznačuje možnú koreláciu medzi vysokoškolským vzdelaním a hlasovaním v prospech pravicových strán, avšak určite nie inteligenciou. Tento prieskum však nie je robený na reprezentatívnej vzorke.", "analysis_paragraphs": ["O voličoch súčasnej vládnej koalície sme nenašli relevantný prieskum. K dispozícií je len prieskum pre HN , ktorí naznačuje možnú koreláciu medzi vysokoškolským vzdelaním a hlasovaním v prospech pravicových strán, avšak určite nie inteligenciou. Tento prieskum však nie je robený na reprezentatívnej vzorke."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-44132600-citatelia-hospodarskych-novin-volia-pravicu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:11.104530+00:00"}
{"id": "vr29551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29551", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "S.r.o., naopak, ako eseročky pribúdajú, obchodné spoločnosti pribúdajú.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reakcia Jána Richtera na výrok Jozefa Mihála o znižovaní počtov spoločností s ručením obmedzeným v poslednom roku je podporená číslami Štatistického Úradu . V roku 2014 vzniklo zhruba o 13 000 eseročiek viac, ako v roku 2013. Nakoľko Ján Richtera týmto tvrdením reaguje na tvrdenie Jozefa Mihála o ubúdaní eseročiek v roku 2014, a môžme tak považovať za smerodajné údaje pre minulý rok, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Reakcia Jána Richtera na výrok Jozefa Mihála o znižovaní počtov spoločností s ručením obmedzeným v poslednom roku je podporená číslami Štatistického Úradu . V roku 2014 vzniklo zhruba o 13 000 eseročiek viac, ako v roku 2013. Nakoľko Ján Richtera týmto tvrdením reaguje na tvrdenie Jozefa Mihála o ubúdaní eseročiek v roku 2014, a môžme tak považovať za smerodajné údaje pre minulý rok, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického Úradu", "Štatistického Úradu", "2013"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i91B80FAB0C844B7582D7372910717CFF%22)&ui.name=Ekonomick%C3%A9%20subjekty%20pod%C4%BEa%20vybran%C3%BDch%20pr%C3%A1vnych%20foriem%20a%20%C5%A0tatistickej%20klasifik%C3%A1cie%20ekonomick%C3%BDch%20%C4%8Dinnost%C3%AD%20k%2031.%2012.%20%5bog1002rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i91B80FAB0C844B7582D7372910717CFF%22)&ui.name=Ekonomick%C3%A9%20subjekty%20pod%C4%BEa%20vybran%C3%BDch%20pr%C3%A1vnych%20foriem%20a%20%C5%A0tatistickej%20klasifik%C3%A1cie%20ekonomick%C3%BDch%20%C4%8Dinnost%C3%AD%20k%2031.%2012.%20%5bog1002rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i91B80FAB0C844B7582D7372910717CFF%22)&ui.name=Ekonomick%C3%A9%20subjekty%20pod%C4%BEa%20vybran%C3%BDch%20pr%C3%A1vnych%20foriem%20a%20%C5%A0tatistickej%20klasifik%C3%A1cie%20ekonomick%C3%BDch%20%C4%8Dinnost%C3%AD%20k%2031.%2012.%20%5bog1002rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:55.070347+00:00"}
{"id": "vr35308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35308", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme neplánovali zvýšiť DPH, my sme neplánovali zvýšiť diaľničné známky, ako to idete urobiť vy. My sme neplánovali zvýšiť spotrebné dane, my sme neplánovali zaútočiť na živnostníkov, ako to idete urobiť vy, ani na ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Mali sme dve jasné filozofie. Za každú cenu v týchto ťažkých časoch investovať, investovať, investovať, stavať, stavať a stavať.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ani v predvolebnom programe a ani v žiadnom mediálnom zázname sme nenašli stopu o tom, že by Smer plánoval zvyšovať spotrebné dane, zvyšovať dane živnostníkom a odďaľovať odchod ľudí do dôchodku. Naopak, v ich programe nájdeme zmienku o nezvyšovaní daní, nezvyšovaní cien za diaľničné známky, o zvýšenej podpore pre dôchodcov, či o plánovaných investícií ako napr. diaľnice.", "analysis_paragraphs": ["Ani v predvolebnom programe a ani v žiadnom mediálnom zázname sme nenašli stopu o tom, že by Smer plánoval zvyšovať spotrebné dane, zvyšovať dane živnostníkom a odďaľovať odchod ľudí do dôchodku. Naopak, v ich programe nájdeme zmienku o nezvyšovaní daní, nezvyšovaní cien za diaľničné známky, o zvýšenej podpore pre dôchodcov, či o plánovaných investícií ako napr. diaľnice."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/files/old/tx_dokument/volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:21.232468+00:00"}
{"id": "vr26516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26516", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ-DS, ktorá chodievala za bývalého vedenia bežne do koalície so Smerom v Nitre, už nechodí za nášho vedenia.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledných župných voľbách skutočne SDKÚ nespolupracovala na \"slovenskej volebnej koalícii\" so Smerom. V roku 2009 podporovala SDKÚ kandidáta spolu s KDH a Smerom. V roku 2005 podporovala SDKÚ vlastného kandidáta na post župana, no vo voľbách kandidovala ako súčasť veľkej \"slovenskej koalície\". V roku 2001 SDKÚ postavila vlastného kandidáta a súčasťou slovenskej koalície nebola ani pri voľbe poslancov.", "analysis_paragraphs": ["V posledných župných voľbách skutočne SDKÚ nespolupracovala na \"slovenskej volebnej koalícii\" so Smerom. V roku 2009 podporovala SDKÚ kandidáta spolu s KDH a Smerom. V roku 2005 podporovala SDKÚ vlastného kandidáta na post župana, no vo voľbách kandidovala ako súčasť veľkej \"slovenskej koalície\". V roku 2001 SDKÚ postavila vlastného kandidáta a súčasťou slovenskej koalície nebola ani pri voľbe poslancov."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["posledných", "2009", "2005", "2001"], "url": ["http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:46.472365+00:00"}
{"id": "vr32702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32702", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Na každej tlačovej konferencii, ktorú mala bývalá pani ministerka,kritizovala justíciu an block. Všetkých sudcov z princípu kolektívnej viny, ako keby šup, všetci sudcovia robili zle a ako keby boli tí najhorší proste, a to pred chvíľou potvrdil aj práve pán poslanec, že to tak nejde jednoducho a že to zovšeobecňovanie je veľmi nebezpečné, pretože toto kritizovala aj Európska asociácia sudcov.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediný záznam z tlačovej besedy bývalej ministerky Lucie Žitňanskej z doby jej mandátu je z 4. októbra 2011, teda mesiac po rezolúcií Európskej asociácie sudcov. V ňom ministerka kritizuje stav justície všeobecne. Nakoľko sa nám však nepodarilo žiadne ďalšie informácie o tlačových besedách bývalej ministerky, označujeme tento výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jediný záznam z tlačovej besedy bývalej ministerky Lucie Žitňanskej z doby jej mandátu je z 4. októbra 2011, teda mesiac po rezolúcií Európskej asociácie sudcov. V ňom ministerka kritizuje stav justície všeobecne. Nakoľko sa nám však nepodarilo žiadne ďalšie informácie o tlačových besedách bývalej ministerky, označujeme tento výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["záznam", "Rezolúcia"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1142/tb-lucia-zitnanska-o-zmenach-v-justicii.html", "http://zdruzenie.sk/files/Rezolucia_Europskej_asociacie_sudcov_o_Slovensku_zo_dna_04-09-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:38.508854+00:00"}
{"id": "vr32903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32903", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemerný najčastejší plat na Slovensku je 550 eur.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico uvádza mzdu, ktorá sa nachádza v platovom pásme (500,01 až 600€), ktorý zarába najvyšší podiel zamestnancov na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tvrdenie o najčastejšej mzde na Slovensku použil predseda vlády R. Fico už v minulosti ( Na telo , 30. septembra 2012). Vtedy R. Fico uvádzal ako najčastejšiu mzdu medzi 400 až 500 eur. Tak ako aj v minulosti ani tento raz neupresnil, či hovorí o čistej alebo hrubej mzde. Podľa analýzy Štatistickýho úradu SR Štruktúra miezd v SR (.pdf) z júna 2012 nie je možné presne určiť koľko percent zamestnancov zarába mzdu vo výške 550 eur. Podľa tejto analýzy, zohľadňujúcej mzdy v roku 2011 (str.1) sa v platovom pásme od 500,01 do 550€ v hrubom nachádza 6,4 % zamestnaných. V platovom pásme 550,01 až 600€ sa nachádza tiež 6,4% zamestnaných. Keďže premiér hovorí o plate 550€, za smerodajné možno považovať platové pásmo 500,01 - 600€. R. Ficom uvedená suma sa nachádza v strede tohoto intervalu, v ktorom sa nachádza 12,8% zamestnancov na Slovensku, čo je o 0,1% viac než v nasledujúcom platovom pásme 600,01-700€. Inými slovami, najväčší podiel zamestnancov na Slovensku zarába 500 až 600€. Uvedená analýza Štruktúra miezd v SR zohľadňovala mzdy v roku 2011 a v tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico uvádza mzdu, ktorá sa nachádza v platovom pásme (500,01 až 600€), ktorý zarába najvyšší podiel zamestnancov na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tvrdenie o najčastejšej mzde na Slovensku použil predseda vlády R. Fico už v minulosti ( Na telo , 30. septembra 2012). Vtedy R. Fico uvádzal ako najčastejšiu mzdu medzi 400 až 500 eur. Tak ako aj v minulosti ani tento raz neupresnil, či hovorí o čistej alebo hrubej mzde. Podľa analýzy Štatistickýho úradu SR Štruktúra miezd v SR (.pdf) z júna 2012 nie je možné presne určiť koľko percent zamestnancov zarába mzdu vo výške 550 eur. Podľa tejto analýzy, zohľadňujúcej mzdy v roku 2011 (str.1) sa v platovom pásme od 500,01 do 550€ v hrubom nachádza 6,4 % zamestnaných. V platovom pásme 550,01 až 600€ sa nachádza tiež 6,4% zamestnaných. Keďže premiér hovorí o plate 550€, za smerodajné možno považovať platové pásmo 500,01 - 600€. R. Ficom uvedená suma sa nachádza v strede tohoto intervalu, v ktorom sa nachádza 12,8% zamestnancov na Slovensku, čo je o 0,1% viac než v nasledujúcom platovom pásme 600,01-700€. Inými slovami, najväčší podiel zamestnancov na Slovensku zarába 500 až 600€. Uvedená analýza Štruktúra miezd v SR zohľadňovala mzdy v roku 2011 a v tomto meraní sa nezohľadňovala celá populácia, ale len zamestnanci. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Štruktúra miezd v SR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/konsolidacia-verejnych-financii/?ph=2&politik=21", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:03.787206+00:00"}
{"id": "vr32990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32990", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Správcovské spoločnosti boli nútené pod vplyvom zlej legislatívy, zlého zákona Roberta Fica, investovať, v úvodzovkách investovať peniaze sporiteľov do vkladov v bankách.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok bývalého ministra za stranu SaS Jozefa Mihála hodnotíme ako zavádzajúci, pretože ani po novele Zákona o sociálnom poistení z dielne vtedajšej prvej vlády Róberta Fica z roku 2008, neboli DSS nútené investovať do vkladov v bankách. Investície do peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch bánk sa stali jednou zo štyroch možností, ako investovať v rámci takzvaných peňažných investícií. Okrem peňažných investícií mohli DSS uskutočňovať (v rôznej miere v závislosti od typu dôchodkového fondu) i akciové a dlhopisové investície.", "analysis_paragraphs": ["Výrok bývalého ministra za stranu SaS Jozefa Mihála hodnotíme ako zavádzajúci, pretože ani po novele Zákona o sociálnom poistení z dielne vtedajšej prvej vlády Róberta Fica z roku 2008, neboli DSS nútené investovať do vkladov v bankách. Investície do peňažných prostriedkov na bežných a vkladových účtoch bánk sa stali jednou zo štyroch možností, ako investovať v rámci takzvaných peňažných investícií. Okrem peňažných investícií mohli DSS uskutočňovať (v rôznej miere v závislosti od typu dôchodkového fondu) i akciové a dlhopisové investície."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["novele"], "url": ["http://www.socpoist.sk/ext_dok-449-2008-z-zp-32555/54483c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:30.755875+00:00"}
{"id": "vr28626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28626", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Vybavenie internetom a interaktívnymi tabuľami je na každej škôlke zo strany mesta zabezpečené.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Nitralive informuje 6. septembra 2010 o tom, že všetkých 14 mestských základných škôl a 25 škôlok dostalo od mesta interaktívne tabule.", "analysis_paragraphs": ["Portál Nitralive informuje 6. septembra 2010 o tom, že všetkých 14 mestských základných škôl a 25 škôlok dostalo od mesta interaktívne tabule."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Nitralive"], "url": ["http://www.nitralive.sk/spravy/892-zakladne-a-materske-skoly-dostali-od-mesta-interaktivne-tabule"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:06.923094+00:00"}
{"id": "vr27786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27786", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Kandiduje 29 strán, 333 kandidátov", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec pravdivo uvádza, že v májových voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje 29 politických strán a v rámci nich 333 kandidátov. Vyplýva to z kandidačných listín zverejnených na webovej stránke ministerstva vnútra. Tento údaj uvádza aj TASR .", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec pravdivo uvádza, že v májových voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje 29 politických strán a v rámci nich 333 kandidátov. Vyplýva to z kandidačných listín zverejnených na webovej stránke ministerstva vnútra. Tento údaj uvádza aj TASR ."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["kandidačných listín", "TASR"], "url": ["http://www.minv.sk/?ep-klkandidati", "http://www.teraz.sk/slovensko/eurovolby-kandidati-statistika-parlament/80678-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:01.299534+00:00"}
{"id": "vr25646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25646", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "A musím povedať, že jedine Česká republika, Slovensko si vlastne nastavili jednotlivé regióny tak, že vlastne z možnosti poberať pomoc zo štrukturálnych fondov boli vlastne regióny hlavných miest odčlenené. To znamená, že sa regionálne rozdelenie zrealizovalo tak, že v podstate tie regióny hlavných miest nemali možnosť poberať túto pomoc zo štrukturálnych fondov, ale iba z kohézneho fondu.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Majoritná časť financií štrukturálnych fondov je určená najchudobnejším regiónom, ktorých HDP na obyvateľa je nižsí ako 75% priemeru EÚ. Na základe interaktívnej mapy vypracovanej Európskou komisiou je vidieť, že okrem Českej republiky (region Praha) a Slovenskej republiky (Bratislavský kraj) nemôže tieto fondy využívať napr. ani Budapešť v rámci regiónu Közép-Magyarország. Kým jedine v prípade Prahy sa dá hovoriť skutočne iba o regióne hlavného mesta, v prípade Bratislavy a Budapešti sa jedná o širší región. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Majoritná časť financií štrukturálnych fondov je určená najchudobnejším regiónom, ktorých HDP na obyvateľa je nižsí ako 75% priemeru EÚ. Na základe interaktívnej mapy vypracovanej Európskou komisiou je vidieť, že okrem Českej republiky (region Praha) a Slovenskej republiky (Bratislavský kraj) nemôže tieto fondy využívať napr. ani Budapešť v rámci regiónu Közép-Magyarország. Kým jedine v prípade Prahy sa dá hovoriť skutočne iba o regióne hlavného mesta, v prípade Bratislavy a Budapešti sa jedná o širší región. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["mapy"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/atlas2007/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:37.898470+00:00"}
{"id": "vr38392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38392", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Nuž, pán Bugár to priznal v rozhovore, že išli sme so 150% podmienkami návrhu zákona, novely zákona a potom sme uhrali sme to na 80, teraz povedali, že uhrali na 79 %...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore Bugár hovoril všeobecne o atmosfére v koalícii, a o tom, aké stratégie Most môže využiť pri rokovaniach. Prikladáme preklad celej otázky a odpovede: Új Szó: \"Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon.\" Béla Bugár: \"Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci.\" Originál: \"Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott. A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl.\"", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore Bugár hovoril všeobecne o atmosfére v koalícii, a o tom, aké stratégie Most môže využiť pri rokovaniach. Prikladáme preklad celej otázky a odpovede: Új Szó: \"Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon.\" Béla Bugár: \"Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci.\" Originál: \"Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott. A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["V rozhovore"], "url": ["http://ujszo.com/online/kozelet/2011/01/14/nincs-toresvonal-a-hidon-belul"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:04.630330+00:00"}
{"id": "42229", "numeric_id": 42229, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42229", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... pán Kresák vymyslel, že ústavný najprv zaujal k tomuto (zrušeniu Mečiarových amnestií, pozn.) stanovisko a na základe toho stanoviska sa to nedá napadnúť na ústavnom súde. Vyšetruje sa.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kresák prišiel v roku 2017 s návrhom zrušenia Mečiarových amnestií, ktorý si vyžadoval aj stanovisko Ústavného súdu. Ten potvrdil, že uznesenie ( .rtf ) z 5. apríla 2017 o zrušení Mečiarových amnestií je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ( .pdf , PL. ÚS 7/2017-159), tým pádom sa nedá napadnúť na Ústavnom súde a príslušné orgány môžu obnoviť vyšetrovanie v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n„ Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, “ uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.\n\nV súčasnosti pokračuje vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša : „ Vyšetrovateľ vydal 8. februára minulého roka (2017, pozn.) uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Remiáša z apríla 1996 “. Súdy sa začali v marci 2018 opätovne zaoberať aj kauzou Gustáva Krajčiho v prípade zmareného referenda z roku 1997, ktorá sa takisto nemohla vyšetrovať kvôli Mečiarovým amnestiám.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kresák prišiel v roku 2017 s návrhom zrušenia Mečiarových amnestií, ktorý si vyžadoval aj stanovisko Ústavného súdu. Ten potvrdil, že uznesenie ( .rtf ) z 5. apríla 2017 o zrušení Mečiarových amnestií je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ( .pdf , PL. ÚS 7/2017-159), tým pádom sa nedá napadnúť na Ústavnom súde a príslušné orgány môžu obnoviť vyšetrovanie v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "„ Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, “ uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová.", "V súčasnosti pokračuje vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša : „ Vyšetrovateľ vydal 8. februára minulého roka (2017, pozn.) uznesenie, ktorým pokračuje v prerušenom trestnom stíhaní v prípade smrti Remiáša z apríla 1996 “. Súdy sa začali v marci 2018 opätovne zaoberať aj kauzou Gustáva Krajčiho v prípade zmareného referenda z roku 1997, ktorá sa takisto nemohla vyšetrovať kvôli Mečiarovým amnestiám."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": [".rtf", ".pdf", "vyšetrovanie", "hovorkyňa", "Róberta Remiáša", "kauzou"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_uznesenie_570_20170405.rtf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/8d244471-3b4d-4bbd-9432-1e69ef44c5c3/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20PL.%20%C3%9AS%207_2017.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/monitor-pripad-amnestii-expremiera-v/271051-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/493499/rozhodnutie-o-zruseni-meciarovych-amnestii-vyslo-v-zbierke-zakonov/", "https://dennikn.sk/minuta/1274786/?ref=tema", "https://domov.sme.sk/c/20974248/krajciho-zmarene-referendum-posudi-sudny-dvor.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:17.495619+00:00"}
{"id": "47443", "numeric_id": 47443, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47443", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...posledná vláda, ktorá bola v stredu, to je 4 dni dozadu (12. septembra 2021). A z dvadsiatich ôsmich bodov, ktoré sme mali na vláde, prešlo 28 jednohlasne.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovania vlády sú neverejné, z verejných zdrojov teda nie je možné zistiť, či všetkých 28 bodov prešlo na zasadnutí jednohlasne, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho slová nevedeli spätne potvrdiť ani oslovení ministri, Úrad vlády neodpovedal. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda zasadala 8. septembra 2021 na svojej 29. schôdzi. Členovia vlády rokovali o dvadsiatich ôsmich riadnych a dvanástich utajených materiáloch. Väčšinu schválili, niektoré vypustili a jeden vzali na vedomie. Podľa rokovacieho poriadku Vlády SR sú jej schôdze neverejné. Úrad vlády teda zverejňuje výsledok hlasovania o jednotlivých návrhoch, nie však pomer hlasov. Demagóg.SK oslovil troch iných ministrov, aby potvrdili alebo vyvrátili slová Richarda Sulíka. Jeden neodpovedal, druhý si nepamätal a tretí „ nemá vedomosť o tom, že by sa na rokovaní vlády 8.9.2021 o niektorom z bodov hlasovalo.” Demagóg.SK oslovil Úrad vlády o potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdenia, podľa ktorého prešli všetky body jednohlasne. Email však zostal bez odpovede.", "analysis_paragraphs": ["Rokovania vlády sú neverejné, z verejných zdrojov teda nie je možné zistiť, či všetkých 28 bodov prešlo na zasadnutí jednohlasne, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho slová nevedeli spätne potvrdiť ani oslovení ministri, Úrad vlády neodpovedal. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda zasadala 8. septembra 2021 na svojej 29. schôdzi. Členovia vlády rokovali o dvadsiatich ôsmich riadnych a dvanástich utajených materiáloch. Väčšinu schválili, niektoré vypustili a jeden vzali na vedomie. Podľa rokovacieho poriadku Vlády SR sú jej schôdze neverejné. Úrad vlády teda zverejňuje výsledok hlasovania o jednotlivých návrhoch, nie však pomer hlasov. Demagóg.SK oslovil troch iných ministrov, aby potvrdili alebo vyvrátili slová Richarda Sulíka. Jeden neodpovedal, druhý si nepamätal a tretí „ nemá vedomosť o tom, že by sa na rokovaní vlády 8.9.2021 o niektorom z bodov hlasovalo.” Demagóg.SK oslovil Úrad vlády o potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdenia, podľa ktorého prešli všetky body jednohlasne. Email však zostal bez odpovede."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["zasadala", "sú"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1157", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7731_rokovaci-poriadok-vlady-sr-uplne-znenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:53.116799+00:00"}
{"id": "44622", "numeric_id": 44622, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44622", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My sme prijali 140 asýrskych kresťanov a sa pozriete, koľko ich zostalo na Slovensku, 20 alebo koľko?", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V decembri 2015 Slovenská republika prijala 149 asýrskych kresťanov pochádzajúcich z Iraku. Správu o tom, že sa prvých 21 Iračanov vrátilo späť do svojej vlasti potvrdilo pre Denník N ministerstvo vnútra v máji 2016: „ Dôvodom ich návratu nie je nespokojnosť s prístupom na Slovensku, ale skutočnosť, že nevedeli prekonať smútok za domovom, a tak mali problém začleniť sa do života na Slovensku.” Posledný známy údaj priniesla RTVS v reportáži z februára 2019 - na území Slovenska ostalo žiť 58 Iračanov. Rovnaký údaj uvádza združenie Pokoj a dobro, ktoré zastrešovalo integračný projekt pomoci utečencom. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2015 Slovenská republika prijala 149 asýrskych kresťanov pochádzajúcich z Iraku. Správu o tom, že sa prvých 21 Iračanov vrátilo späť do svojej vlasti potvrdilo pre Denník N ministerstvo vnútra v máji 2016: „ Dôvodom ich návratu nie je nespokojnosť s prístupom na Slovensku, ale skutočnosť, že nevedeli prekonať smútok za domovom, a tak mali problém začleniť sa do života na Slovensku.” Posledný známy údaj priniesla RTVS v reportáži z februára 2019 - na území Slovenska ostalo žiť 58 Iračanov. Rovnaký údaj uvádza združenie Pokoj a dobro, ktoré zastrešovalo integračný projekt pomoci utečencom. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vrátilo", "priniesla", "uvádza"], "url": ["https://dennikn.sk/462831/cast-asyrskych-krestanov-ktori-prisli-slovensko-iraku-sa-vratila-domov/", "https://www.facebook.com/watch/?v=411958859549251", "http://www.pokojadobro.eu/?page_id=741"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:22.806909+00:00"}
{"id": "vr37237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37237", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pokiaľ ide o ten súlad s programovým vyhlásením vlády, tak tam nie je napísané, že zrušíme, odstránime všetky účinky súčasnej zákonnej úpravy, ale dokonca je tam dvojnásobne zdôraznené, že eliminujeme, citujem teraz to programové vyhlásenie vlády \"ide o elimináciu nežiadúcich negatívnych účinkov\". Toto dvojnásobné použitie adjektív takýchto vymedzujúcich znamená jednu vec, že sa sústredíme na elimináciu tých dôsledkov súčasnej zákonnej úpravy, ktoré považujeme za negatívne a zároveň nežiadúce", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (s.48) sa uvádza: \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (s.48) sa uvádza: \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:53.227884+00:00"}
{"id": "vr28234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28234", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď v zákone (o dani z pridanej hodnote z roku 2010, pozn.), v zákone bolo, že sa zníži (sadzba DPH, pozn), akonáhle Slovensko sa dostane pod 3 %. Vy ste to zmenili.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela zákona o DPH, ktorá bola prijatá v júli 2014 zrušila mechanizmus, ktorý by pri dosiahnutí deficitu pod 3 % HDP automaticky znížil sadzbu DPH z 20 % na 19 %. Za zmenu hlasovali poslanci SMER-SD. Opozícia nehlasovala. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n1. decembra 2010 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zvýšila DPH z 19 % na 20 %, no zároveň naviedla automatické pravidlo, ktoré hovorilo, že keď poklesne deficit pod 3 % HDP, DPH sa vráti na úroveň 19 %.\n\n(1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"\n\n8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus zrušila a stanovuje zachovanie 20% sadzby DPH. Zo zákona o DPH sa teda vypustilo opatrenie, ktorým sa zníži sadzba DPH na 19 % z 20% v prípade, ak schodok verejných financií klesne pod danú hranicu. Za zákon hlasovali len poslanci SMER-SD. Opozícia nehlasovala. Novela nadobudne účinnosť 1. októbra 2014.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela zákona o DPH, ktorá bola prijatá v júli 2014 zrušila mechanizmus, ktorý by pri dosiahnutí deficitu pod 3 % HDP automaticky znížil sadzbu DPH z 20 % na 19 %. Za zmenu hlasovali poslanci SMER-SD. Opozícia nehlasovala. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "1. decembra 2010 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá zvýšila DPH z 19 % na 20 %, no zároveň naviedla automatické pravidlo, ktoré hovorilo, že keď poklesne deficit pod 3 % HDP, DPH sa vráti na úroveň 19 %.", "(1) \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"", "8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus zrušila a stanovuje zachovanie 20% sadzby DPH. Zo zákona o DPH sa teda vypustilo opatrenie, ktorým sa zníži sadzba DPH na 19 % z 20% v prípade, ak schodok verejných financií klesne pod danú hranicu. Za zákon hlasovali len poslanci SMER-SD. Opozícia nehlasovala. Novela nadobudne účinnosť 1. októbra 2014."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "novela", "", "schválili", "novelu", "zachovanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27550", "http://www.zervan.sk/doc/zz2010-00490-0209992.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=969", "http://ekonomika.sme.sk/c/7274188/dph-neklesne-smer-schvalil-ze-zostane-20-percentna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:28.670651+00:00"}
{"id": "vr16925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16925", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...do parlamentu sme prišli ako 6,6% strana. Momentálne máme čosi vyše deväť a v parlamentných voľbách (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie Sme rodina získalo v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, 6,62 % tj. 172 860 hlasov. Podľa posledne zverejneného prieskumu agentúry Focus, za obdobie októbra 2017, by v parlamentných voľbách za hnutie Sme rodina hlasovalo 9,40 % respondentov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Sme rodina získalo v parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016, 6,62 % tj. 172 860 hlasov. Podľa posledne zverejneného prieskumu agentúry Focus, za obdobie októbra 2017, by v parlamentných voľbách za hnutie Sme rodina hlasovalo 9,40 % respondentov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "prieskumu"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/strana/288-sme-rodina-boris-kollar", "http://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:57.665079+00:00"}
{"id": "vr29164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29164", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Preto potom budeme musieť preberať legislatívu a umožňovať možno aj adopcie. Tak sa to stalo v Rakúsku, ktoré je založené na tvrdo kresťanských hodnotách a museli potom postupne to robiť. Už sa deje aj v Čechách, kde ustúpili a zaregistrovali partnerstva, dostali sa potom do toho problému.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Danko referuje k tomu, že zavedenie registrovaných partnerstiev by na základe medzinárodných dohôd malo viesť aj k povoleniu adopcií pre ľudí v týchto partnerstvách. V Rakúsku Ústavný súd síce rozhodol, že nepovolenie adopcií párom rovnakého pohlavia je protiústavné, vo svojom rozhodnutí však vychádzal skôr zo všeobecných ľudskoprávnych princípov než z medzinárodných dohovorov či prevzatej legislatívy. Viaceré krajiny uznali práva homosexuálov v otázkach adopcií na základe rozhodnutia o diskriminácii, tá však nesúvisela s registrovaným partnerstvom. Taktiež sa nejednalo o preberanie legislatívy z európskej úrovne a tým pádom by legislatívu nemuselo preberať ani Slovensko. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. V januári tohto roku rakúsky Ústavný súd rozhodol, že ľudia s homosexuálnou orientáciou v registrovanom partnerstve majú právo na adopciu ako pár. V Rakúsku bola už povolená adopcia jednotlivcom, pri ktorej nemožno diskriminovať na základe sexuálnej orientácie, a od roku 2013 bolo povolené osvojenie si dieťaťa partnera v registrovanom partnerstve. K tomu došlo po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol , že došlo k porušeniu práv v prípade ženy čo si chcela osvojiť dieťa svojej partnerky, pretože heterosexuálne páry nemusia byť zosobášené na to, aby si jeden s partnerov mohol adoptovať deti druhého partnera. Nešlo tak o vyrovnanie pozície registrovaných partnerstiev s manželstvami, ale o vyrovnanie pozície osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou. Rakúsky Ústavný súd vo svojom rozhodnutí podľa TASR vychádzal z toho, že na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach existuje právo na rodinný a súkromný život, a aj keď adopcia nie je jedným zo základných ľudských práv, je súčasťou rodinného života, a nie je dôvod pre to, aby dochádzalo k vylučovaniu homosexuálnych párov z možnosti adopcie. Rozhodnutie tak vychádzalo z individuálnej interpretácie práva na rodinný život, ktoré je súčasťou medzinárodného dohovoru, nie je však legislatívne záväzné a priamo nesúvisí s prijatím registrovaného partnerstva. K podobným záverom prišli aj súdy a legislatívy v iných krajinách. V Nemecku v roku 2013 Ústavný súd rozhodol , že je diskriminačné, ak je povolená adopcia osvojeného dieťaťa partnera heterosexuálnym párom, no nie párom rovnakého pohlavia. V Holandsku bolo manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzákonené v roku 2001. Registrované partnerstvo je tu možné od roku 1998, a to pre páry rovnakého aj opačného pohlavia ako alternatíva k manželstvu. V roku 2001 boli zavedené aj adopcie pre jednotlivcov a páry rovnakého pohlavia, a to bez ohľadu na to, či sú zosobášené, uzavreli registrované partnerstvo alebo nemajú formálny zväzok ale žijú spolu minimálne tri roky. Zrovnoprávneniu nepredchádzalo rozhodnutie Ústavného ani Európskeho súdu. V Českej republike došlo k snahám o umožnenie adopcie dieťaťa partnerom v registrovanom partnerstve. Ako príklad môžme uviesť návrh zákona z augusta 2014, na základe ktorého malo byť v registrovanom partnerstve umožnené osvojenie si biologických detí jedného z partnerov. Novela sa však netýkala adopcie detí z detských domovov. V prípade Českej republiky sa nedá hovoriť o tlaku zo strany EÚ, medzinárodných dohôd ani Ústavného súdu ČR k uznaniu práva na adopciu pre homosexuálne páry. V Českej republike je za určitých okolností možná adopcia slobodným jednotlivcom no o túto možnosť prišli osoby v registrovanom partnerstve. Podľa § 800 občianskeho zákonníka : \"( 1) Osvojiteľmi sa môžu stať manželia alebo jeden z manželov. Výnimočne môže osvojiť aj iná osoba.\" Podľa § 13 zákona o registrovanom partnerstve: \"( 2) Trvající partnerství brání tomu, aby se některý z partnerů stal osvojitelem dítěte .\" V Rakúsku ani v Českej republike nie je prítomný nátlak vyplývajúci s členstva v EÚ ani z iných medzinárodných dohovorov na prepojenie registrovaného partnerstva s adopciami. Podľa analýzy Parlamentného inštitútu (. pdf , s. 14-15), ktorá sa venuje medzinárodným záväzkom, ktoré by mohli ovplyvňovať otázku adopcie homosexuálnymi pármi: \" Žiadna medzinárodná dohoda o ochrane ľudských práv neukladá signatárskym štátom povinnosť priznať homosexuálnym jedincom alebo zosobášeným alebo registrovaným párom rovnakého pohlavia právo na adopciu detí. Medzinárodné zmluvy ponechávajú rozhodnutia o prijatí právnej úpravy a jej povahe na jednotlivých štátoch. V Európe sa preto možno stretnúť s úpravami, ktoré stanovujú rovnaké práva pre homosexuálne aj heterosexuálne páry vo vzťahu k adopciám detí, ako aj s právnymi úpravami ktoré, za žiadnych okolností adopciu detí homosexuálmi n epovoľujú .\" K otázke rozhodnutí Európskeho súdu práca ďalej hodnotí, že: \" Európsky súd pre ľudské práva (...) posudzuje sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti so zamietnutím žiadosti o adopciu podanej homosexuálne orientovanou osobou podla skutkových okolností individuálnych prípadov (...). Zamietnutie žiadosti o adopciu, ktorá bola podaná slobodnou osobou s homosexuálnou orientáciou, na základe sexuálnej orientácie , bude Európsky súd pre ľudské práva považovať, v súlade so svojou judikatúrou, za diskriminačné jednanie, ak príslušný štát povoľuje adopcie detí slobodnými osobami .\" Ak by v prípade Českej republiky došlo či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni k rozhodnutiu, že jednotlivci v registrovaných partnerstvách môžu adoptovať deti partnerov alebo aj iné deti, pravdepodobne by sa jednalo o zrovnoprávňovanie stavu s jednotlivcami s heterosexuálnou orientáciou, nie s manželstvami. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Danko referuje k tomu, že zavedenie registrovaných partnerstiev by na základe medzinárodných dohôd malo viesť aj k povoleniu adopcií pre ľudí v týchto partnerstvách. V Rakúsku Ústavný súd síce rozhodol, že nepovolenie adopcií párom rovnakého pohlavia je protiústavné, vo svojom rozhodnutí však vychádzal skôr zo všeobecných ľudskoprávnych princípov než z medzinárodných dohovorov či prevzatej legislatívy. Viaceré krajiny uznali práva homosexuálov v otázkach adopcií na základe rozhodnutia o diskriminácii, tá však nesúvisela s registrovaným partnerstvom. Taktiež sa nejednalo o preberanie legislatívy z európskej úrovne a tým pádom by legislatívu nemuselo preberať ani Slovensko. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. V januári tohto roku rakúsky Ústavný súd rozhodol, že ľudia s homosexuálnou orientáciou v registrovanom partnerstve majú právo na adopciu ako pár. V Rakúsku bola už povolená adopcia jednotlivcom, pri ktorej nemožno diskriminovať na základe sexuálnej orientácie, a od roku 2013 bolo povolené osvojenie si dieťaťa partnera v registrovanom partnerstve. K tomu došlo po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol , že došlo k porušeniu práv v prípade ženy čo si chcela osvojiť dieťa svojej partnerky, pretože heterosexuálne páry nemusia byť zosobášené na to, aby si jeden s partnerov mohol adoptovať deti druhého partnera. Nešlo tak o vyrovnanie pozície registrovaných partnerstiev s manželstvami, ale o vyrovnanie pozície osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou. Rakúsky Ústavný súd vo svojom rozhodnutí podľa TASR vychádzal z toho, že na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach existuje právo na rodinný a súkromný život, a aj keď adopcia nie je jedným zo základných ľudských práv, je súčasťou rodinného života, a nie je dôvod pre to, aby dochádzalo k vylučovaniu homosexuálnych párov z možnosti adopcie. Rozhodnutie tak vychádzalo z individuálnej interpretácie práva na rodinný život, ktoré je súčasťou medzinárodného dohovoru, nie je však legislatívne záväzné a priamo nesúvisí s prijatím registrovaného partnerstva. K podobným záverom prišli aj súdy a legislatívy v iných krajinách. V Nemecku v roku 2013 Ústavný súd rozhodol , že je diskriminačné, ak je povolená adopcia osvojeného dieťaťa partnera heterosexuálnym párom, no nie párom rovnakého pohlavia. V Holandsku bolo manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzákonené v roku 2001. Registrované partnerstvo je tu možné od roku 1998, a to pre páry rovnakého aj opačného pohlavia ako alternatíva k manželstvu. V roku 2001 boli zavedené aj adopcie pre jednotlivcov a páry rovnakého pohlavia, a to bez ohľadu na to, či sú zosobášené, uzavreli registrované partnerstvo alebo nemajú formálny zväzok ale žijú spolu minimálne tri roky. Zrovnoprávneniu nepredchádzalo rozhodnutie Ústavného ani Európskeho súdu. V Českej republike došlo k snahám o umožnenie adopcie dieťaťa partnerom v registrovanom partnerstve. Ako príklad môžme uviesť návrh zákona z augusta 2014, na základe ktorého malo byť v registrovanom partnerstve umožnené osvojenie si biologických detí jedného z partnerov. Novela sa však netýkala adopcie detí z detských domovov. V prípade Českej republiky sa nedá hovoriť o tlaku zo strany EÚ, medzinárodných dohôd ani Ústavného súdu ČR k uznaniu práva na adopciu pre homosexuálne páry. V Českej republike je za určitých okolností možná adopcia slobodným jednotlivcom no o túto možnosť prišli osoby v registrovanom partnerstve. Podľa § 800 občianskeho zákonníka : \"( 1) Osvojiteľmi sa môžu stať manželia alebo jeden z manželov. Výnimočne môže osvojiť aj iná osoba.\" Podľa § 13 zákona o registrovanom partnerstve: \"( 2) Trvající partnerství brání tomu, aby se některý z partnerů stal osvojitelem dítěte .\" V Rakúsku ani v Českej republike nie je prítomný nátlak vyplývajúci s členstva v EÚ ani z iných medzinárodných dohovorov na prepojenie registrovaného partnerstva s adopciami. Podľa analýzy Parlamentného inštitútu (. pdf , s. 14-15), ktorá sa venuje medzinárodným záväzkom, ktoré by mohli ovplyvňovať otázku adopcie homosexuálnymi pármi: \" Žiadna medzinárodná dohoda o ochrane ľudských práv neukladá signatárskym štátom povinnosť priznať homosexuálnym jedincom alebo zosobášeným alebo registrovaným párom rovnakého pohlavia právo na adopciu detí. Medzinárodné zmluvy ponechávajú rozhodnutia o prijatí právnej úpravy a jej povahe na jednotlivých štátoch. V Európe sa preto možno stretnúť s úpravami, ktoré stanovujú rovnaké práva pre homosexuálne aj heterosexuálne páry vo vzťahu k adopciám detí, ako aj s právnymi úpravami ktoré, za žiadnych okolností adopciu detí homosexuálmi n epovoľujú .\" K otázke rozhodnutí Európskeho súdu práca ďalej hodnotí, že: \" Európsky súd pre ľudské práva (...) posudzuje sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti so zamietnutím žiadosti o adopciu podanej homosexuálne orientovanou osobou podla skutkových okolností individuálnych prípadov (...). Zamietnutie žiadosti o adopciu, ktorá bola podaná slobodnou osobou s homosexuálnou orientáciou, na základe sexuálnej orientácie , bude Európsky súd pre ľudské práva považovať, v súlade so svojou judikatúrou, za diskriminačné jednanie, ak príslušný štát povoľuje adopcie detí slobodnými osobami .\" Ak by v prípade Českej republiky došlo či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni k rozhodnutiu, že jednotlivci v registrovaných partnerstvách môžu adoptovať deti partnerov alebo aj iné deti, pravdepodobne by sa jednalo o zrovnoprávňovanie stavu s jednotlivcami s heterosexuálnou orientáciou, nie s manželstvami. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "TASR", "rozhodol", "možné", "zavedené", "návrh zákona", "zákonníka", "zákona", "pdf"], "url": ["http://www.amnesty.org/en/news/austria-reform-needed-after-european-court-adoption-victory-lesbian-couple-2013-02-19", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/sud-v-rakusku-rozhodol-zrusil-zakaz-adopcie-deti-homosexualnymi-parmi-641091", "http://www.reuters.com/article/2013/02/19/us-germany-adoption-idUSBRE91I0TS20130219", "http://www.independent.co.uk/voices/comment/keep-civil-partnerships-marriage-shouldnt-be-the-only-option-for-any-couple-seeking-legal-recognition-and-rights-9267377.html", "http://www.nytimes.com/2000/12/20/world/same-sex-dutch-couples-gain-marriage-and-adoption-rights.html", "http://www.proudem.cz/novinky/145-novela-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-byla-predlozena.html", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2012-89", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115", "http://invenio.nusl.cz/record/174893/files/nusl-174893_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:22.192141+00:00"}
{"id": "vr33046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33046", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napriek tomu sú tu viaceré odhady hospodárskeho rastu na rok 2013. Predpokladáme, že na Slovensku by rast mal byť vyšší ako 1,2 % a tento rast bude patriť v Európe k najvyšším.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná prognóza IFP (.pdf) predpokladá Slovensku rast vo výške 1,2%, o niečo optimistickejší je odhad NBS - 1,3%. Vyšší rast než spomínaných 1,2%, až 1,7% Slovensku odhaduje aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Ak k tomu pridáme optimistický odhad Eurostatu - rast reálneho HDP vo výške až 2%, môžeme s výrokom R. Fica súhlasiť. Vyšší rast by v Európskej únii mali dosiahnuť len štyri štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko). Je však nutné zdôrazniť, že najmä medzi slovenskými bankármi existujú i omnoho pesimistickejšie odhady. Podľa januárového prieskumu Národnej banky Slovenska ( SITA ) medzi slovenskými bankovými analytikmi dosiahne slovenská ekonomika rast len 1,1% (pričom odhady analytikov jednotlivých bánk sa pohybujú v rozmedzí 0% až 1,7%)", "analysis_paragraphs": ["Posledná prognóza IFP (.pdf) predpokladá Slovensku rast vo výške 1,2%, o niečo optimistickejší je odhad NBS - 1,3%. Vyšší rast než spomínaných 1,2%, až 1,7% Slovensku odhaduje aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Ak k tomu pridáme optimistický odhad Eurostatu - rast reálneho HDP vo výške až 2%, môžeme s výrokom R. Fica súhlasiť. Vyšší rast by v Európskej únii mali dosiahnuť len štyri štáty (Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko). Je však nutné zdôrazniť, že najmä medzi slovenskými bankármi existujú i omnoho pesimistickejšie odhady. Podľa januárového prieskumu Národnej banky Slovenska ( SITA ) medzi slovenskými bankovými analytikmi dosiahne slovenská ekonomika rast len 1,1% (pričom odhady analytikov jednotlivých bánk sa pohybujú v rozmedzí 0% až 1,7%)"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["prognóza IFP", "NBS", "odhaduje", "Eurostatu", "SITA"], "url": ["http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129590/NBS-znizila-odhad-rastu-ekonomiky-na", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/banka-skrtla-odhad-rastu-hdp-slovenska/614793-clanok.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256977-banky-uz-rataju-len-z-11-percentnym-rastom-slovenska/http://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:34.114606+00:00"}
{"id": "vr16959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16959", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daň z pridanej hodnoty (DPH) upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Počas vládnutia pravicovej vlády (1998-2002, 2002-2006, 2010-2012) sa DPH skutočne zvyšovala, s výnimkou zníženia sadzby DPH v roku 2003 z 23 % na 20 %. Avšak schválením pozmeňujúceho návrhu, ktorý zrušil ustanovenie Radičovej vlády o dočasnom zvýšení DPH na 20 %, pokiaľ deficit verejných financií neklesne pod 3 % HDP, vláda Roberta Fica stopla v roku 2014 možný návrat na 19 %-nú sadzbu. Znížená 10 %-ná sadzba DPH na vybrané potraviny platí od 1. januára 2016. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zvyšovanie DPH Počas Dzurindovej vlády v dvoch volebných obdobiach (1998-2006) sa sadzba DPH menila štyrikrát. Od 1. júla 1999 sa hodnota zníženej sadzby DPH zvýšila o 4 percentuálne body, zo 6 % na 10 %. Základná sadzba DPH klesla 1. januára 2003, kedy vstúpila do platnosti novela zákona č. 637/2002 Z. z., z 23 % na 20 %. Zároveň sa znížená sadzba zvýšila na 14 %. Po daňovej reforme sa od 1. januára 2004 úplne zrušila znížená sadzba DPH a novelou č. 255/2003 Z. z. bola zavedená jednotná 19 %-ná sadzba. V roku 2010 schválila Radičovej vláda zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod, z 19 % na 20 %. Súčasťou prijatého zákona bolo ustanovenie, že daň sa opätovne zníži na 19 %, keď deficit verejných financií klesne pod 3 % výkonu ekonomiky. V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (. pdf , S.90) Po schválení pozmeňujúceho návrhu poslancami strany SMER-SD bolo toto ustanovenie v roku 2014 zrušené. K zníženiu DPH teda nedošlo napriek tomu, že podľa údajov Eurostat deficit verejných financií za rok 2013 dosiahol hodnotu 2,7 % HDP. Daň na potraviny Vláda Roberta Fica schválila v roku 2015 zníženie dane na vybrané potraviny z pôvodných 20 % na 10 % (. pdf , s.10-11). Opatrenie je súčasťou druhého sociálneho balíka a do platnosti vstúpilo 1. januára 2016.", "analysis_paragraphs": ["Daň z pridanej hodnoty (DPH) upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Počas vládnutia pravicovej vlády (1998-2002, 2002-2006, 2010-2012) sa DPH skutočne zvyšovala, s výnimkou zníženia sadzby DPH v roku 2003 z 23 % na 20 %. Avšak schválením pozmeňujúceho návrhu, ktorý zrušil ustanovenie Radičovej vlády o dočasnom zvýšení DPH na 20 %, pokiaľ deficit verejných financií neklesne pod 3 % HDP, vláda Roberta Fica stopla v roku 2014 možný návrat na 19 %-nú sadzbu. Znížená 10 %-ná sadzba DPH na vybrané potraviny platí od 1. januára 2016. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zvyšovanie DPH Počas Dzurindovej vlády v dvoch volebných obdobiach (1998-2006) sa sadzba DPH menila štyrikrát. Od 1. júla 1999 sa hodnota zníženej sadzby DPH zvýšila o 4 percentuálne body, zo 6 % na 10 %. Základná sadzba DPH klesla 1. januára 2003, kedy vstúpila do platnosti novela zákona č. 637/2002 Z. z., z 23 % na 20 %. Zároveň sa znížená sadzba zvýšila na 14 %. Po daňovej reforme sa od 1. januára 2004 úplne zrušila znížená sadzba DPH a novelou č. 255/2003 Z. z. bola zavedená jednotná 19 %-ná sadzba. V roku 2010 schválila Radičovej vláda zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod, z 19 % na 20 %. Súčasťou prijatého zákona bolo ustanovenie, že daň sa opätovne zníži na 19 %, keď deficit verejných financií klesne pod 3 % výkonu ekonomiky. V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (. pdf , S.90) Po schválení pozmeňujúceho návrhu poslancami strany SMER-SD bolo toto ustanovenie v roku 2014 zrušené. K zníženiu DPH teda nedošlo napriek tomu, že podľa údajov Eurostat deficit verejných financií za rok 2013 dosiahol hodnotu 2,7 % HDP. Daň na potraviny Vláda Roberta Fica schválila v roku 2015 zníženie dane na vybrané potraviny z pôvodných 20 % na 10 % (. pdf , s.10-11). Opatrenie je súčasťou druhého sociálneho balíka a do platnosti vstúpilo 1. januára 2016."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["222/2004", "júla 1999", "637/2002", "255/2003", "pdf", "Eurostat", "pdf", "sociálneho balíka"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/153/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/637/20030101.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-255", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Legislativa/2015.02.19_Zak_DPH_2.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00127&language=en", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Novinky_z_legislativy/2015/nepriame_dane/2015.11.18_oznam_o_DPH.pdf", "http://strana-smer.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:58.367057+00:00"}
{"id": "vr14626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14626", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V Rakúsku mate na pultoch 80 % domácich potravin, v Nemecku 90 %, vo Švajčiarsku ešte viac. U nás 40 %.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka udáva pravdivé údaje týkajúce sa zastúpenia domácich produktov na Slovensku. Podobné informácie udávajú aj Slovenská potravinárska komora alebo Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podľa prieskumu prieskumu renomovanej spoločnosti GfK Slovakia, ktorý bol realizovaný v čase od 18.marca 2015 do 2.apríla 2015 pre Potravinársku komoru Slovenska , sa v tomto období skutočne nachádzalo v slovenských reťazcoch 40% potravín slovenského pôvodu. Podobné dáta vykazuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora , podľa ktorej, \"je zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch na území SR v roku 2015 39,9%. \" \"S necelými 40 % podielu slovenských potravín na domácom trhu je Slovenská republika na chvoste krajín EÚ. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že v okolitých postkomunistických krajinách je zastúpenie domácich potravín medzi 70 a 80 % a v krajinách západnej Európy je to viac ako 80 %(..) Francúzsko, Británia a Nemecko sú na tom podobne, v Rakúsku je domáci podiel ešte väčší,\" píše SPKK . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka udáva pravdivé údaje týkajúce sa zastúpenia domácich produktov na Slovensku. Podobné informácie udávajú aj Slovenská potravinárska komora alebo Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Podľa prieskumu prieskumu renomovanej spoločnosti GfK Slovakia, ktorý bol realizovaný v čase od 18.marca 2015 do 2.apríla 2015 pre Potravinársku komoru Slovenska , sa v tomto období skutočne nachádzalo v slovenských reťazcoch 40% potravín slovenského pôvodu. Podobné dáta vykazuje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora , podľa ktorej, \"je zastúpenie slovenských potravín v obchodných reťazcoch na území SR v roku 2015 39,9%. \" \"S necelými 40 % podielu slovenských potravín na domácom trhu je Slovenská republika na chvoste krajín EÚ. Z tohto pohľadu sa dá povedať, že v okolitých postkomunistických krajinách je zastúpenie domácich potravín medzi 70 a 80 % a v krajinách západnej Európy je to viac ako 80 %(..) Francúzsko, Británia a Nemecko sú na tom podobne, v Rakúsku je domáci podiel ešte väčší,\" píše SPKK . Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "Potravinársku komoru Slovenska", "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora", "39,9%.", "SPKK"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/slovenskych-potravin-je-menej.html", "http://potravinari.sk/", "http://www.sppk.sk/", "http://www.sppk.sk/clanok/1236", "http://www.sppk.sk/clanok/1236"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:08.984144+00:00"}
{"id": "46163", "numeric_id": 46163, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46163", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "K (vražde) nášho občana, ktorá sa prevalila a v takých turbulenciách je celé Belgicko, že to sledujete, ľudia sú v uliciach, je tam obrovský virvar z hľadiska politickej scény, lebo to naozaj, na to sa došlo pred dvoma týždňami, to sa 2 a pol roka nevedelo, lebo ten záznam nebol vonku.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presné okolnosti a brutalita polície neboli v čase smrti Jozefa Chovanca známe - podľa vyjadrenia vtedajšieho veľvyslanca ani našim diplomatom. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Už v roku 2018 RTVS informovala o tom, že v Belgicku po zatknutí políciou zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Po zverejnení videa protestovalo 29. augusta proti policajnému násiliu v Bruseli asi 50 ľudí. 40 Slovákov žijúcich v Belgicku sa zhromaždilo 6. septembra aby si pripomenuli Jozefa Chovanca. Kvôli opatreniam proti šíreniu koronavírusu sa protestov mohlo zúčastniť maximálne 200 účastníkov, od 1. septembra je ich môže byť 400. Organizácia Belgian Youth against Racism žiadala demisiu ministra spravodlivosti a transparentné prešetrenie prípadu. Policajtka, ktorá na zázname dvíhala ruku obdobne nacistickému pozdravu, bola postavená mimo službu. Z funkcie dočasne odstúpil druhý najvyšší predstaviteľ federálnej polície, ktorý má na starosti aj letiskovú políciu.", "analysis_paragraphs": ["Presné okolnosti a brutalita polície neboli v čase smrti Jozefa Chovanca známe - podľa vyjadrenia vtedajšieho veľvyslanca ani našim diplomatom. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Video z cely zadržaného Jozefa Chovanca bolo v Belgicku zverejnené 19. augusta 2020. Vidno na ňom, ako policajti dlhé minúty kľačia na jeho tele a ako policajtka dvíha ruku v geste napodobňujúcom nacistický pozdrav. Už v roku 2018 RTVS informovala o tom, že v Belgicku po zatknutí políciou zomrel slovenský občan (Chovanec). „ Muž sa podľa svedkov snažil dostať do lietadla násilím a nedovolil personálu skontrolovať, či má platnú letenku. To, či bol zákrok voči nemu neprimerane tvrdý, už vyšetrujú belgické úrady.” Okolnosti zásahu policajtov a ich brutalita však (verejne) známe neboli. Bývalý slovenský veľvyslanec Stanislav Vallo, ktorý bol v tom čase ako diplomat v Belgicku, pre DenníkN uviedol , že „ vedeli (rodina na začiatku tragédie) len málo a mali veľmi sporadické informácie.” Povedal tiež, že „ len čo sme ho prvý raz uvideli na nemocničnej posteli, bolo nám jasné, že sa muselo udiať niečo zvláštne.” Keď bol na stretnutí so zástupcom ministra vnútra, „ mal pred sebou na stole spis k prípadu Chovanec. Nedal mi však do neho nahliadnuť.” O výsledkoch vyšetrovania informovaný nebol. Podľa Valla ambasáda nemala ani informácie, či bolo začaté trestné stíhanie, či niekoho obvinili alebo či mala polícia k dispozícii kamerové záznamy. Prístup do spisu podľa neho mala len advokátka poškodených. O extrémistických prejavoch policajtky tiež nevedel . Po zverejnení videa protestovalo 29. augusta proti policajnému násiliu v Bruseli asi 50 ľudí. 40 Slovákov žijúcich v Belgicku sa zhromaždilo 6. septembra aby si pripomenuli Jozefa Chovanca. Kvôli opatreniam proti šíreniu koronavírusu sa protestov mohlo zúčastniť maximálne 200 účastníkov, od 1. septembra je ich môže byť 400. Organizácia Belgian Youth against Racism žiadala demisiu ministra spravodlivosti a transparentné prešetrenie prípadu. Policajtka, ktorá na zázname dvíhala ruku obdobne nacistickému pozdravu, bola postavená mimo službu. Z funkcie dočasne odstúpil druhý najvyšší predstaviteľ federálnej polície, ktorý má na starosti aj letiskovú políciu."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené", "Vidno", "informovala", "uviedol", "Povedal", "nevedel", "protestovalo", "zhromaždilo", "maximálne", "žiadala", "postavená", "odstúpil"], "url": ["https://www.rtl.be/info/regions/hainaut/un-passager-decede-a-l-aeroport-de-charleroi-apres-une-arrestation-violente-des-policiers-rient-dansent-et-font-le-salut-nazi-photo-et-video--1238568.aspx", "https://www.webnoviny.sk/pre-brutalny-zasah-voci-slovakovi-odstupil-jeden-zo-sefov-belgickej-policie-ministri-su-pripadom-sokovani-video/", "https://www.facebook.com/spravy.rtvs/posts/1947322695528543", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://dennikn.sk/2022921/byvaly-velvyslanec-v-belgicku-vallo-s-chovancovou-rodinou-sme-boli-od-zaciatku-bol-som-aj-za-ministrom-vnutra/", "https://www.rtl.be/info/regions/bruxelles/des-manifestants-denoncent-les-violences-policieres-a-bruxelles-video--1240636.aspx", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20200906TBA01323", "https://www.info-coronavirus.be/en/faq/", "https://www.lesoir.be/320441/article/2020-08-22/affaire-chovanec-le-groupe-belgian-youth-against-racism-pret-manifester-sil-ny", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/video-ukazuje-ze-slovak-v-belgicku-zomrel-po-brutalnom-policajnom-zakroku/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/zastupca-belgickej-federalne-policie/488074-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:19.198279+00:00"}
{"id": "vr35684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35684", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Viete, ja nemám rada spôsoby, ale jeden príklad za všetkých. Veď nakúpiť pre vojakov člny, ktoré nemajú motory a naša armáda sa má pohybovať pádlami, to už asi ani nechce komentáre.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Armádne člny sa iným spôsobom ako ľudskou silou pohybovať zatiaľ nedokážu.", "analysis_paragraphs": ["Armádne člny sa iným spôsobom ako ľudskou silou pohybovať zatiaľ nedokážu."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Armádne člny"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5508251/armadne-clny-kupili-bez-sutaze-nezvladnu-povodne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:06.884007+00:00"}
{"id": "vr16885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16885", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "V PSK máme na 1 všeobecného lekára asi 1 800 pacientov...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet lekárov v Prešovskom kraji bol v roku 2015 2 331, avšak toto číslo obsahuje ak lekárov špecialistov. Zdravotnícka ročenka (.pdf, s. 40) za rok 2015 uvádza, že v Prešovskom kraji existovalo 289 ambulancií všeobecných lekárov a 174 ambulancií pre lekárov pre deti a dorast. Na 10 000 obyvateľov starších ako 18 rokov vychádza tak v priemere 4,04 ambulancií, pre deti vo veku 0-17 je to 9,25 ambulancií. Jedna ambulancia všeobecného lekára sa tak má starať o 2 475,25 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor sa vyjadril , že k tomu, aby ambulancia bola schopná prosperity, je potrebné aby registrovala minimálne 1 700 pacientov. V prípade že lekár eviduje len 1 200 poistencov, môže mať vážne finančé problémy. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet lekárov v Prešovskom kraji bol v roku 2015 2 331, avšak toto číslo obsahuje ak lekárov špecialistov. Zdravotnícka ročenka (.pdf, s. 40) za rok 2015 uvádza, že v Prešovskom kraji existovalo 289 ambulancií všeobecných lekárov a 174 ambulancií pre lekárov pre deti a dorast. Na 10 000 obyvateľov starších ako 18 rokov vychádza tak v priemere 4,04 ambulancií, pre deti vo veku 0-17 je to 9,25 ambulancií. Jedna ambulancia všeobecného lekára sa tak má starať o 2 475,25 osôb. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor sa vyjadril , že k tomu, aby ambulancia bola schopná prosperity, je potrebné aby registrovala minimálne 1 700 pacientov. V prípade že lekár eviduje len 1 200 poistencov, môže mať vážne finančé problémy. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Zdravotnícka ročenka", "Asociácie súkromných lekárov", "vyjadril"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2015/siet_cinnost_zdravotnickych_zariadeni.pdf", "https://aslsr.sk/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345714-ake-zarobky-maju-lekari-zavisi-to-od-poctu-pacientov-a-od-regionu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:09.211372+00:00"}
{"id": "48291", "numeric_id": 48291, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48291", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...pána Zelenského, ktorý bol na zoznamoch Panama Papers.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko pravdepodobne hovorí o kauze Pandora Papers, ktorá sa týkala vysokopostavených politikov, milionárov a celebrít.\n\nKauza sa týka aj ukrajinského prezidenta Zelenského. Podľa zistení medzinárodnej mimovládky OCCPR mali byť Zelensky spolu so svojimi partnermi napojení na sieť offshorových spoločností na Britských panenských ostrovoch, Cypre a Belize.\n\nTieto offshorové spoločnosti mali byť použité na nákup troch luxusných nehnuteľností v centre Londýna. Podľa českého portálu investigace.cz , ale z dokumentu nevyplýva, že sa Zelenský sám podieľal na nákupe týchto nehnuteľností.\n\nZ dokumentov taktiež vyplýva, že Zelenský v čase vrcholiacich prezidetnských volieb daroval svoj podiel v jednej z týchto offshorých spoločností svojmu obchodnému partnerovi, ktorý sa neskôr stal jeho hlavným poradcom v úrade prezidenta.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko pravdepodobne hovorí o kauze Pandora Papers, ktorá sa týkala vysokopostavených politikov, milionárov a celebrít.", "Kauza sa týka aj ukrajinského prezidenta Zelenského. Podľa zistení medzinárodnej mimovládky OCCPR mali byť Zelensky spolu so svojimi partnermi napojení na sieť offshorových spoločností na Britských panenských ostrovoch, Cypre a Belize.", "Tieto offshorové spoločnosti mali byť použité na nákup troch luxusných nehnuteľností v centre Londýna. Podľa českého portálu investigace.cz , ale z dokumentu nevyplýva, že sa Zelenský sám podieľal na nákupe týchto nehnuteľností.", "Z dokumentov taktiež vyplýva, že Zelenský v čase vrcholiacich prezidetnských volieb daroval svoj podiel v jednej z týchto offshorých spoločností svojmu obchodnému partnerovi, ktorý sa neskôr stal jeho hlavným poradcom v úrade prezidenta."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Kauza", "investigace.cz"], "url": ["https://www.occrp.org/en/the-pandora-papers/pandora-papers-reveal-offshore-holdings-of-ukrainian-president-and-his-inner-circle", "https://www.investigace.cz/prezident-ukrajiny-v-pandora-papers/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:19.335559+00:00"}
{"id": "vr36864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36864", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "35 hodinový týždeň, ktorý skúšali vo Francúzsku neprináša ovocie. Skôr z neho ustupujú.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon , ktorý stanovil 35-hodinový pracovný čas v malých a stredných podnikoch, vstúpil do platnosti 1. januára 2002. Francúzsky parlament v júli 2008 schválil zákony, ktoré zrušili obmedzenia 35-hodinového pracovného času a uvoľnil pravidlá v obchode. Týmto krokom chcela Sarkozyho vláda zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny. Hoci formálne aj naďalej ostal 35-hodinový týždenný pracovný čas, zamestnanci sa budú môcť so svojim zamestnávateľom dohodnúť na jeho predĺžení až na 48 hodín. Avšak každá hodina odpracovaná navyše sa už bude rátať za nadčasy. Tie môžu podľa novej legislatívy dosiahnuť najviac 400 hodín ročne, oproti predošlým 130 hodinám.", "analysis_paragraphs": ["Zákon , ktorý stanovil 35-hodinový pracovný čas v malých a stredných podnikoch, vstúpil do platnosti 1. januára 2002. Francúzsky parlament v júli 2008 schválil zákony, ktoré zrušili obmedzenia 35-hodinového pracovného času a uvoľnil pravidlá v obchode. Týmto krokom chcela Sarkozyho vláda zvýšiť konkurencieschopnosť krajiny. Hoci formálne aj naďalej ostal 35-hodinový týždenný pracovný čas, zamestnanci sa budú môcť so svojim zamestnávateľom dohodnúť na jeho predĺžení až na 48 hodín. Avšak každá hodina odpracovaná navyše sa už bude rátať za nadčasy. Tie môžu podľa novej legislatívy dosiahnuť najviac 400 hodín ročne, oproti predošlým 130 hodinám."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "schválil"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/198257/vo-francuzsku-od-1-januara-35-hodinovy-tyzden-v-malych-a-strednych-podnikoch.html", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/francuzsko-upravilo-tyzdenny-pracovny-cas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:02.880001+00:00"}
{"id": "vr16491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16491", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Vraj dohadzujem kšefty mojej sesternici a spoločnosti, ktorú vlastní - AGB ekoservis. Táto spoločnosť podniká v odpadovom hospodárstve od roku 1998 a zmluvu s Kositom má od roku 2003 (áno, od roku kedy som bol ešte lekárom na úrazovej chirurgii v Košiciach a ani som nechyroval o inej práci, nie to že by som bol primátor tohto mesta). ....Spoločnosť AGB ekoservis má iba 3 percentá zakontrahovaných zmlúv so štátnymi inštitúciami a bulvárne médiá píšu o úspešnom biznise tejto spoločnosti so štátom.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rašiho obhajoba stojí predovšetkým na tvrdení, že spoločnosť jeho sesternice AGB ekoservis a Kosit mali uzavretú zmluvu už v roku 2003, teda predtým, ako bolo povinné zverejňovanie zmlúv so štátom v CRZ. Kosit síce túto informáciu potvrdil, no keďže je jedným z aktérov kauzy, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok primátora mesta Košice Rašiho sme zaznamenali 14. júna 2017 v jeho profile na sociálnej sieti Facebook. Vlastníkom AGB ekoservis je Ing. Janka Palčiková s podielom 100%. Ako poznamenal Raši, majiteľka firmy Palčíková je jeho sesternica. Od 30. januára 1998 vykonáva firma podnikateľskú činnosť \"nakladanie s odpadom.\" Firma Kosit (mesto Košice má v nej 34 % podiel) tvrdí , že spolupracuje s firmou sesternice Rašiho od roku 2003. Z iného zdroju sa nám však spoluprácu medzi firmami pred pôsobením Rašiho na poste primátora nepodarilo zistiť. Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010 . Podľa Centrálneho registra zmlúv spolupracuje firma AGB ekoservis so štátom (alebo inštitúciami zriadenými štátom, napr. vysoké školy) celkom intenzívne ( 29 vedených zmlúv). Koľko percent zo všetkých zmlúv tejto spoločnosti predstavuje číslo 29 je neoveriteľné, keďže povinne sú zverejnené iba zmluvy súkromných spoločností uzavreté so štátom. To, že spoločnosť AGB ekoservis má iba 3 % zakontrahovaných zmlúv so štátnymi inštitúciami potvrdila aj Rašiho sesternica a majiteľka firmy Palčiková. O tom, že sa sesternici Richarda Rašiho darí pri zákazkách so štátnymi nemocnicami píšu Aktuality.sk , Denník N , či Korzár . Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rašiho obhajoba stojí predovšetkým na tvrdení, že spoločnosť jeho sesternice AGB ekoservis a Kosit mali uzavretú zmluvu už v roku 2003, teda predtým, ako bolo povinné zverejňovanie zmlúv so štátom v CRZ. Kosit síce túto informáciu potvrdil, no keďže je jedným z aktérov kauzy, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok primátora mesta Košice Rašiho sme zaznamenali 14. júna 2017 v jeho profile na sociálnej sieti Facebook. Vlastníkom AGB ekoservis je Ing. Janka Palčiková s podielom 100%. Ako poznamenal Raši, majiteľka firmy Palčíková je jeho sesternica. Od 30. januára 1998 vykonáva firma podnikateľskú činnosť \"nakladanie s odpadom.\" Firma Kosit (mesto Košice má v nej 34 % podiel) tvrdí , že spolupracuje s firmou sesternice Rašiho od roku 2003. Z iného zdroju sa nám však spoluprácu medzi firmami pred pôsobením Rašiho na poste primátora nepodarilo zistiť. Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010 . Podľa Centrálneho registra zmlúv spolupracuje firma AGB ekoservis so štátom (alebo inštitúciami zriadenými štátom, napr. vysoké školy) celkom intenzívne ( 29 vedených zmlúv). Koľko percent zo všetkých zmlúv tejto spoločnosti predstavuje číslo 29 je neoveriteľné, keďže povinne sú zverejnené iba zmluvy súkromných spoločností uzavreté so štátom. To, že spoločnosť AGB ekoservis má iba 3 % zakontrahovaných zmlúv so štátnymi inštitúciami potvrdila aj Rašiho sesternica a majiteľka firmy Palčiková. O tom, že sa sesternici Richarda Rašiho darí pri zákazkách so štátnymi nemocnicami píšu Aktuality.sk , Denník N , či Korzár . Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "Vlastníkom", "vykonáva", "Kosit", "tvrdí", "2010", "29", "potvrdila", "Aktuality.sk", "Denník N", "Korzár"], "url": ["https://www.facebook.com/riso.rasi/posts/1704868892871649", "https://finstat.sk/36182508/obchodny_register", "https://finstat.sk/36182508/obchodny_register", "https://www.kosiceonline.sk/mestski-poslanci-upozornili-na-podnikanie-so-spolocnostou-kosit", "https://www.kosiceonline.sk/mestski-poslanci-upozornili-na-podnikanie-so-spolocnostou-kosit", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=volby_komunalne2010.htm", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2171273&art_zs2=AGB+ekoservis+s.r.o.&page=1", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20557107/kosicki-poslanci-upozornili-ze-sesternica-primatora-je-prepojena-s-kositom.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/496822/rodinkarstvo-smerakov-rasiho-pribuznej-sa-dari-v-zdravotnickom-biznise/", "https://dennikn.sk/minuta/794593/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20557107/kosicki-poslanci-upozornili-ze-sesternica-primatora-je-prepojena-s-kositom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:25.297399+00:00"}
{"id": "vr36544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36544", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme do podobného sporu sa dostali už v lete 2005, teda rok pred tým pri téme Ruskových zmeniek a vtedy KDH postavilo jasne líniu: buď odídeme my alebo odíde z vlády Pavol Rusko...", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident na návrh premiéra Dzurindu odvolal Pavla Ruska z postu ministra hospodárstva 24.augusta 2005. Podľa agentúrnej správy TASR zverejnenej na sme.sk „predseda vlády vyzval lídra koaličnej ANO na odchod z vlády kvôli kauze zmenky, keď Rusko už ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov Sk (3,296.957 eur)podnikateľovi v energetike Ľubomírovi Blaškovi. O Ruskovo odvolanie požiadalo Dzurindu KDH a odmietlo ďalej podporovať vládnu koalíciu, ak premiér návrhu nevyhovie. Ruskovým nástupcom sa stal Jirko Malchárek.“ Avšak KDH aj napriek odvolaniu Pavla Ruska naďalej v súvislosti s ním hrozila odchodom z koalície.", "analysis_paragraphs": ["Prezident na návrh premiéra Dzurindu odvolal Pavla Ruska z postu ministra hospodárstva 24.augusta 2005. Podľa agentúrnej správy TASR zverejnenej na sme.sk „predseda vlády vyzval lídra koaličnej ANO na odchod z vlády kvôli kauze zmenky, keď Rusko už ako minister hospodárstva podpísal zmenky za vyše 100 miliónov Sk (3,296.957 eur)podnikateľovi v energetike Ľubomírovi Blaškovi. O Ruskovo odvolanie požiadalo Dzurindu KDH a odmietlo ďalej podporovať vládnu koalíciu, ak premiér návrhu nevyhovie. Ruskovým nástupcom sa stal Jirko Malchárek.“ Avšak KDH aj napriek odvolaniu Pavla Ruska naďalej v súvislosti s ním hrozila odchodom z koalície."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "hrozila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3908219/zmeny-na-postoch-ministrov-v-rokoch-1993-2008.html", "http://www.24hod.sk/Hrusovsky--nevylucujeme-odchod-z-koalicie-cl6888.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:44.099175+00:00"}
{"id": "vr26667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26667", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Podarilo sa nám nazbierať 21 639, niečo nám vyradili a čo sa týka finančných prostriedkov, tak mienim investovať skutočne málo finančných prostriedkov, vieme všetci veľmi dobre, že zákon povoľuje 132 tisíc eur.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozefovi Šimkovi sa podarilo nazbierať 21 639 podpisov . Prezidentskú kandidátku podal dňa 09. januára 2014 Národnej Rade SR.", "analysis_paragraphs": ["Jozefovi Šimkovi sa podarilo nazbierať 21 639 podpisov . Prezidentskú kandidátku podal dňa 09. januára 2014 Národnej Rade SR."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["podpisov", "09. januára 2014", "kampaň"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7060958/simko-ma-od-obcanov-vyse-21-tisic-podpisov-bude-kandidovat.html#ixzz2rbsmIFrh", "http://www.aktuality.sk/clanok/243412/prezidentske-volby-2014-jozef-simko-podal-prezidentsku-kandidaturu-ma-21-639-podpisov/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/304390-prezidentski-kandidati-mozu-na-kampan-minut-132-775-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:30.800443+00:00"}
{"id": "vr30967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30967", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pripravujeme ústavnú sťažnosť, ktorou sa obrátime na Ústavný súd a opýtame sa či rozhodnutia NR SR sú alebo nie sú pre prezidenta SR v tejto konkrétnej personálnej otázke záväzné alebo nie.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podanie na Ústavný súd SR vo veci nevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša KDH pripravuje. Informovala o tom SITA z 9. februára 2012:", "analysis_paragraphs": ["Podanie na Ústavný súd SR vo veci nevymenovania zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša KDH pripravuje. Informovala o tom SITA z 9. februára 2012:"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-pripravuje-pre-nevymenovanie-centesa-podanie-na-ustavny-sud-pxt-/sk_domace.asp?c=A120209_140316_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:04.233863+00:00"}
{"id": "vr25750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25750", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V podstate vraj teraz 19 tisíc ľudí tak ich Sociálna poisťovňa naháňa, lebo sa neprihlásili tak ako sa prihlásiť mali...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sociálna poisťovňa 14. októbra 2013 informovala na svojich internetových stránkach, že 18 299 živnostníkov nebolo v poisťovni zaregistrovaných, napriek tomu, že ich príjem je vyšší ako je zákonom stanovená hranica. Ide teda o takmer 19 tisíc ľudí, ktorých \"naháňa\" Sociálna poisťovňa.", "analysis_paragraphs": ["Sociálna poisťovňa 14. októbra 2013 informovala na svojich internetových stránkach, že 18 299 živnostníkov nebolo v poisťovni zaregistrovaných, napriek tomu, že ich príjem je vyšší ako je zákonom stanovená hranica. Ide teda o takmer 19 tisíc ľudí, ktorých \"naháňa\" Sociálna poisťovňa."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna poisťovňa", "Povinnosť"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-zvysila-kontrolu-zivnostnikov-/48411s56166c", "http://www.socpoist.sk/aktuality-zivnostnici--pozor--od-1-jula-sa-musite-prihlasit--odhlasit--pripadne-zmenit-platbu-v-socialnej-poistovni/48411s55571c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:44.386668+00:00"}
{"id": "46258", "numeric_id": 46258, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46258", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Existuje paragraf napr. 326 Trestného zákona, ktorý hovorí o zneužívaní právomoci verejného činiteľa. Ak máte dnes sudcu, ktorý by porušil zákon a ktorý by rozhodol tak, že by porušil svoje právomoci, išiel by nad rámec svojich právomoci, tak ho môžete odsúdiť, pani ministerka, pravdepodobne to ani neviete v tej štvrtej kvalifikovanej skutkovej podstaty až 10-20 rokov, pokiaľ by porušoval zákon.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Verejných činiteľov - a teda aj sudcov - možno podľa zákona stíhať za zneužitie právomocí. Nie je to však celá pravda. Ústava totiž hovorí, že sudcov nemožno stíhať za rozhodovanie. Ak sa teda zneužitie právomocí týka samotného rozhodovania - napríklad takého, ktoré je svojvoľné - článok v Ústava a jeho interpretácia potrestanie sudcov prinajmenšom sťažuje. Keďže Robert Fico povedal pravdu, no nie celú pravdu a táto kusá informácia neposkytuje dostatočne pravdivý obraz o možnostiach stíhania sudcu za svojvoľné rozhodovanie, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Robert Fico reaguje na zámer Ministerstva spravodlivosti, ktoré chce zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. Dnes platí, že podľa § 326 Trestného zákona možno stíhať verejného činiteľa - teda aj sudcu - ak vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekračuje svoju právomoc alebo si naopak neplní svoje povinnosti. Najvyššiu sadzbu - 10 až 20 rokov - zákon predpokladá pre prípady, keď verejný činiteľ spôsobil ťažkú ujmu na zdraví či smrť viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu alebo takto konal v krízovej situácii. Zákonu je však nadradená Ústava. A tá hovorí, že „ za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie.” Ak by sa teda porušenie zákona týkalo priamo rozhodovacej činnosti sudcu, interpretácia tohto paragraf jeho potrestanie prinajmenšom sťažuje. „...objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom,\" uviedla Kolíková. Ján Mazák - vtedy profesor košickej právnickej fakulty a poradca prezidenta, dnes šéf Súdnej rady - v roku 2015 napísal , že „senáty, ktorým predsedal Štefan Harabin, agresívne vpadli na územie právomoci Ústavného súdu. Kritizovaná Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola zriadená na základe zákona. Senát Najvyššieho súdu ju vyhlásil za nezákonne zriadený orgán. Ak si dobre pamätám, takú právomoc Najvyšší súd nemá; patrí Ústavnému súdu.” V minulosti sa stali aj prípady, kedy boli sudcovia resp. senáty podozrivé zo svojvoľného rozhodovania v rozpore s dovtedajšou rozhodovacou činnosťou iných senátov, no (ani) disciplinárny súd neposudzoval ich vinu. Napríklad v roku 2017 pri senáte Štefana Harabina, ktorý oslobodil riaditeľa banky. Vtedajšia predsedníčka Najvyššieho súdu jeho rozhodnutie označila za „rozhodovaciu činnosť, keď sa sudcovia z ničoho nič odchýlia od ustálenej praxe.“ Sudcov navrhovala potrestať. Disciplinárny súd však ich samotný skutok ani neposudzoval , pretože tvrdil, že by aj tak nevedel zistiť, kto v senáte ako hlasoval, keďže hlasovanie je tajné. A to nebol jediný takýto prípad. Združenie sudcov Slovenska Kolíkovej zámer zaviesť trestný čin ohýbania práva odmietlo. „ Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite, lebo nemožno vylúčiť vytváranie priestoru na šikanovanie nepohodlných sudcov, ak nebudú rozhodovať podľa želaní vyslovených alebo naznačených orgánmi výkonnej (politickej) moci…,” uviedlo . Dôvodová správa ku Kolíkovej návrhu zákona uvádza , že „uvedená skutková podstata nepostihuje konanie sudcu, prísediaceho sudcu alebo rozhodcu založené na jeho právnom názore, ktorý má oporu v zákone hoci bol nadriadeným, odvolacím, opravným alebo obdobným súdom vyššej inštancie 30 rozhodujúcim vo veci vyhodnotený ako nesprávny, nedostatočne odôvodnený alebo čo do uvedenia dostatku dôvodov v odôvodnení arbitrárny, ale postihuje výlučne svojvoľné rozhodnutia bez opory v zákone.”", "analysis_paragraphs": ["Verejných činiteľov - a teda aj sudcov - možno podľa zákona stíhať za zneužitie právomocí. Nie je to však celá pravda. Ústava totiž hovorí, že sudcov nemožno stíhať za rozhodovanie. Ak sa teda zneužitie právomocí týka samotného rozhodovania - napríklad takého, ktoré je svojvoľné - článok v Ústava a jeho interpretácia potrestanie sudcov prinajmenšom sťažuje. Keďže Robert Fico povedal pravdu, no nie celú pravdu a táto kusá informácia neposkytuje dostatočne pravdivý obraz o možnostiach stíhania sudcu za svojvoľné rozhodovanie, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Robert Fico reaguje na zámer Ministerstva spravodlivosti, ktoré chce zaviesť trestný čin ohýbania práva. „Podstatou pre spáchanie tohto trestného činu je, že sudca, prísediaci či rozhodca svojvoľným uplatnením práva rozhodne v zjavnom rozpore so zákonom v prospech či neprospech účastníka konania na súde,” uvádza rezort. Dnes platí, že podľa § 326 Trestného zákona možno stíhať verejného činiteľa - teda aj sudcu - ak vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekračuje svoju právomoc alebo si naopak neplní svoje povinnosti. Najvyššiu sadzbu - 10 až 20 rokov - zákon predpokladá pre prípady, keď verejný činiteľ spôsobil ťažkú ujmu na zdraví či smrť viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu alebo takto konal v krízovej situácii. Zákonu je však nadradená Ústava. A tá hovorí, že „ za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie.” Ak by sa teda porušenie zákona týkalo priamo rozhodovacej činnosti sudcu, interpretácia tohto paragraf jeho potrestanie prinajmenšom sťažuje. „...objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom,\" uviedla Kolíková. Ján Mazák - vtedy profesor košickej právnickej fakulty a poradca prezidenta, dnes šéf Súdnej rady - v roku 2015 napísal , že „senáty, ktorým predsedal Štefan Harabin, agresívne vpadli na územie právomoci Ústavného súdu. Kritizovaná Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bola zriadená na základe zákona. Senát Najvyššieho súdu ju vyhlásil za nezákonne zriadený orgán. Ak si dobre pamätám, takú právomoc Najvyšší súd nemá; patrí Ústavnému súdu.” V minulosti sa stali aj prípady, kedy boli sudcovia resp. senáty podozrivé zo svojvoľného rozhodovania v rozpore s dovtedajšou rozhodovacou činnosťou iných senátov, no (ani) disciplinárny súd neposudzoval ich vinu. Napríklad v roku 2017 pri senáte Štefana Harabina, ktorý oslobodil riaditeľa banky. Vtedajšia predsedníčka Najvyššieho súdu jeho rozhodnutie označila za „rozhodovaciu činnosť, keď sa sudcovia z ničoho nič odchýlia od ustálenej praxe.“ Sudcov navrhovala potrestať. Disciplinárny súd však ich samotný skutok ani neposudzoval , pretože tvrdil, že by aj tak nevedel zistiť, kto v senáte ako hlasoval, keďže hlasovanie je tajné. A to nebol jediný takýto prípad. Združenie sudcov Slovenska Kolíkovej zámer zaviesť trestný čin ohýbania práva odmietlo. „ Reálnym následkom zrušenia trestnoprávnej imunity môže byť len postupná erózia demokracie a plurality smerom k totalite, lebo nemožno vylúčiť vytváranie priestoru na šikanovanie nepohodlných sudcov, ak nebudú rozhodovať podľa želaní vyslovených alebo naznačených orgánmi výkonnej (politickej) moci…,” uviedlo . Dôvodová správa ku Kolíkovej návrhu zákona uvádza , že „uvedená skutková podstata nepostihuje konanie sudcu, prísediaceho sudcu alebo rozhodcu založené na jeho právnom názore, ktorý má oporu v zákone hoci bol nadriadeným, odvolacím, opravným alebo obdobným súdom vyššej inštancie 30 rozhodujúcim vo veci vyhodnotený ako nesprávny, nedostatočne odôvodnený alebo čo do uvedenia dostatku dôvodov v odôvodnení arbitrárny, ale postihuje výlučne svojvoľné rozhodnutia bez opory v zákone.”"], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "§ 326", "sudcu", "uviedla", "napísal", "navrhovala", "neposudzoval", "nebol", "uviedlo", "uvádza"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2899", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-326", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-128.odsek-1", "https://domov.sme.sk/c/22475001/koncept-imunity-sudcov-nema-v-ustave-co-robit-hovori-kolikova.html", "https://dennikn.sk/224756/trest-za-pravny-nazor-svojvola-a-mlkvy-ustavny-sud/", "https://dennikn.sk/707798/harabin-trest-za-pochybny-rozsudok-nedostal/", "https://dennikn.sk/707798/harabin-trest-za-pochybny-rozsudok-nedostal/", "https://www.sudnarada.gov.sk/data/att/1983.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/557704-sudcovske-zdruzenie-zrusenie-trestnopravnej-imunity-sudcov-je-cesta-k-totalite/", "https://www.skdp.sk/webnew/main.nsf/0/be700f7f61841bf5c12585d100295b20/$FILE/Zaistenie%20majetku_dovodova%20sprava_vl%C3%A1da_26082020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:10.249547+00:00"}
{"id": "vr26274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26274", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Som rád, že časť opozície, v tomto prípade OĽaNO, prispelo aj k prijatiu tohto zákona (o hmotnej núdzi, pozn.).", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvýkrát sa hlasovalo o zákone o hmotnej núdzi na 25. schôdzi 29. októbra 2013. V tomto hlasovaní podporili zákon o hmotnej núdzi okrem poslancov SMER-SD aj piati z 15 poslancov OĽaNO.", "analysis_paragraphs": ["Prvýkrát sa hlasovalo o zákone o hmotnej núdzi na 25. schôdzi 29. októbra 2013. V tomto hlasovaní podporili zákon o hmotnej núdzi okrem poslancov SMER-SD aj piati z 15 poslancov OĽaNO."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "nepodpísal", "hlasovalo", "Ritomská"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=33129", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-vratil-parlamentu-zakon/64699-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=33180", "http://www.aktuality.sk/clanok/240050/ritomska-odchadza-od-matovicovcov-chce-vlastnu-stranu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:41.070324+00:00"}
{"id": "vr35031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35031", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ja to zopakujem ešte raz. Najväčšia sabotáž je zastavenie diaľnic. Pán Figeľ zastavil úsek medzi Dubnou Skalou a obcou Svinia, kde kilometer stál 29 miliónov eur...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "podľa projektovej dokumentácie má celý úsek prvého balíka PPP stáť 7,290 mld SK, pri dĺžke 75 kilometrov jeden kilometer vyjde na asi 32 miliónov eur, vychádzame z údajov z roku 2007/2008, teda sumu podľa Fica môžeme považovať za správnu.", "analysis_paragraphs": ["podľa projektovej dokumentácie má celý úsek prvého balíka PPP stáť 7,290 mld SK, pri dĺžke 75 kilometrov jeden kilometer vyjde na asi 32 miliónov eur, vychádzame z údajov z roku 2007/2008, teda sumu podľa Fica môžeme považovať za správnu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["projektovej dokumentácie"], "url": ["http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:12.403010+00:00"}
{"id": "47032", "numeric_id": 47032, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47032", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ja si veľmi dobre spomínam, aké hádky boli aj v predošlej koalícii a to sme tu mali konjunktúru a to sme mali, žiadna pandémia neexistovala, ani nič podobné, kde po roku Andrej Danko roztrhol koaličnú zmluvu, ja si pamätám na výroky Fica, ktorý hovoril, že s Bugárom sa v živote baviť nebude.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hádky boli aj v predošlej koalícii, na jej konci boli vzťahy Roberta Fica a Bélu Bugára na bode mrazu. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Po parlamentných voľbách v roku 2016 v roku 2016 vznikla koalícia Smer-SD, SNS, Most – Híd a Sieť. Andrej Danko po roku fungovania vypovedal koaličnú zmluvu. Ako dôvod uviedol „absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii“. V roku 2017 si koaliční partneri vymieňali odkazy cez média, keď mali nezhody kvôli odvolaniu ministra Plavčana. V roku 2019 predseda Bugár povedal , že jeho vzťah z Ficom je „ na bode mrazu,” a že Fico viackrát neprišiel na dohodnuté stretnutia. Fico hovoril o menšinovej vláde.", "analysis_paragraphs": ["Hádky boli aj v predošlej koalícii, na jej konci boli vzťahy Roberta Fica a Bélu Bugára na bode mrazu. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé. Po parlamentných voľbách v roku 2016 v roku 2016 vznikla koalícia Smer-SD, SNS, Most – Híd a Sieť. Andrej Danko po roku fungovania vypovedal koaličnú zmluvu. Ako dôvod uviedol „absolútnu nevyhnutnosť prenastavenia pravidiel v koalícii, novú úpravu pomerov a vzťahov a stanovenie absolútne nových priorít, ktoré sa budú premietať v rámci procesu zostavenia nového rozpočtu s cieľom obnovy dôvery medzi koaličnými partnermi, ako aj dôvery verejnosti ku koalícii“. V roku 2017 si koaliční partneri vymieňali odkazy cez média, keď mali nezhody kvôli odvolaniu ministra Plavčana. V roku 2019 predseda Bugár povedal , že jeho vzťah z Ficom je „ na bode mrazu,” a že Fico viackrát neprišiel na dohodnuté stretnutia. Fico hovoril o menšinovej vláde."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "vypovedal", "uviedol", "", "vymieňali", "povedal", "hovoril"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1006844-andrej-danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu-je-to-absurdny-krok-odkazuje-fico", "https://www.aktuality.sk/clanok/511243/danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu/", "https://dennikn.sk/844566/danko-zaskocil-partnerov-vypovedal-koalicnu-zmluvu/?reload", "https://dennikn.sk/844566/danko-zaskocil-partnerov-vypovedal-koalicnu-zmluvu/?reload", "https://dennikn.sk/863002/fico-danko-a-bugar/", "https://slovensko.hnonline.sk/1891396-bela-bugar-vztah-s-ficom-je-teraz-na-bode-mrazu-odignoroval-nase-stretnutia", "https://slovensko.hnonline.sk/1889915-fico-sa-vzdal-kandidatury-v-koalicii-vypukla-kriza-v-hre-je-aj-mensinova-vlada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:22.190520+00:00"}
{"id": "vr16927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16927", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Banská Bystrica (...) nemala šancu čerpať európske fondy, nerozvíjali sa školy...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák komentuje obdobie 2013-2017, počas ktorého šéfoval Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK) Marian Kotleba. Kotleba už pri nástupe do funkcie sľúbil, že kraj nebude čerpať eurfondy. Počas jeho mandátu kraj prišiel nakoniec aj o možnosť čerpania. Tieto peniaze mali ísť napríklad školám. Výrok hodnotíme ako pravdivý. BBSK jednak odmietla čerpať eurofondy, no aj stratila právo ich čerpať. Župa prišla o 4,2 mil. eur, z ktorých sa mali rekonštruovať domovy sociálnych služieb , pretože Kotleba odmietol podpísať projekt. Taktiež prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest III. triedy v okrese Veľký Krtíš. Ďalej vo februári 2014 neschválil Kotleba spolufinancovanie schválených europrojektov pre stredné školy. Nepodpísal tiež grant pre gymnázium v Revúcej , a navrhol zrušiť viacero škôl vrátane školy, ktorej učitelia varovali proti fašizmu . Kvôli ilegálnemu zamestnávaniu na úrade BBSK stratila župa právo eurofondy čerpať, a to údajne až do roku 2021 . Prišla tým napríklad o 20 miliónov na opravy ciest II. a III. triedy. Kotleba tým v podstate splnil svoj predvolebný slub , že eurofondy čerpať nebude. Paradoxom však je, že pred voľbami Kotleba zmenil rétoriku , keď prejavil o eurofondy záujem a dokonca klamal, že ma k nim župa prístup. Je pravda, že župa nemala šancu čerpať európske fondy. Sama ich však čerpať, až na predvolebnú výnimku, nechcela. Takéto počiny sa dotkli aj škôl a ciest. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák komentuje obdobie 2013-2017, počas ktorého šéfoval Banskobystrickému samosprávnemu kraju (BBSK) Marian Kotleba. Kotleba už pri nástupe do funkcie sľúbil, že kraj nebude čerpať eurfondy. Počas jeho mandátu kraj prišiel nakoniec aj o možnosť čerpania. Tieto peniaze mali ísť napríklad školám. Výrok hodnotíme ako pravdivý. BBSK jednak odmietla čerpať eurofondy, no aj stratila právo ich čerpať. Župa prišla o 4,2 mil. eur, z ktorých sa mali rekonštruovať domovy sociálnych služieb , pretože Kotleba odmietol podpísať projekt. Taktiež prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest III. triedy v okrese Veľký Krtíš. Ďalej vo februári 2014 neschválil Kotleba spolufinancovanie schválených europrojektov pre stredné školy. Nepodpísal tiež grant pre gymnázium v Revúcej , a navrhol zrušiť viacero škôl vrátane školy, ktorej učitelia varovali proti fašizmu . Kvôli ilegálnemu zamestnávaniu na úrade BBSK stratila župa právo eurofondy čerpať, a to údajne až do roku 2021 . Prišla tým napríklad o 20 miliónov na opravy ciest II. a III. triedy. Kotleba tým v podstate splnil svoj predvolebný slub , že eurofondy čerpať nebude. Paradoxom však je, že pred voľbami Kotleba zmenil rétoriku , keď prejavil o eurofondy záujem a dokonca klamal, že ma k nim župa prístup. Je pravda, že župa nemala šancu čerpať európske fondy. Sama ich však čerpať, až na predvolebnú výnimku, nechcela. Takéto počiny sa dotkli aj škôl a ciest. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["domovy sociálnych služieb", "výstavbu ciest III. triedy", "pre stredné školy.", "Revúcej", "viacero", "fašizmu", "2021", "opravy ciest", "slub", "zmenil rétoriku"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346835-kotleba-mari-cerpanie-eurofondov-fico-zvazuje-ze-mu-vezme-pravomoci/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-vedel-ze-na-opravu-cesty-nedostane-eurofondy-robi-sa-bez-penazi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308183-skoly-zachranuju-europrojekty-kotleba-im-neprispeje/", "http://www.teraz.sk/slovensko/bbsk-gymnazium-revuca-madaric/210229-clanok.html", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-navrhol-zrusenie-troch-strednych-skol/", "https://dennikn.sk/853132/kotlebov-urad-stopol-peniaze-gymnaziu-predtym/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20081897/banskobystricky-kraj-zamestnaval-ochrankarov-nacierno-nemoze-tak-cerpat-eurofondy.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20465265/banskobystricky-kraj-prisiel-o-vyse-20-milionov-eur-z-eurofondov-na-opravy-ciest.html", "https://sluby.sme.sk/slub/335/stop-eurofondy-bbsk", "https://dennikn.sk/925332/kotlebovci-pred-volbami-klamu-ze-vybojovali-eurofondy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:58.238490+00:00"}
{"id": "44938", "numeric_id": 44938, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44938", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Posledné dni sa hovorí o matematických modeloch, ktoré boli urobené a ktoré hovoria o tom, ako sa pandémia môže šíriť alebo táto chrípka šíriť menej, keď sa budeme menej pohybovať. A zistilo sa, že keď tie opatrenia budú naozaj prísne, zatvoríme školy, škôlky, obchody a nebudeme sa zhromažďovať, tak vieme stlačiť ten počet, ktorí môžu byť infikovaní na 25 % a to len keď sa budeme menej pohybovať a menej stretávať. Ale keď budeme všetci nosiť rúška alebo pokrývky tváre, … tak vieme to riziko pandémie eliminovať úplne.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa modelu štátnych analytikov by sa pri prísnom obmedzení pohybu nakazilo 10 - a nie 25 - percent občanov. Argumenty za či proti užitočnosti rúšok na verejnosti sa rôznia. Aj keď pripustíme, že o.i. pomáhajú zachytiť časť (vírusových) kvapôčiek, ktoré pacienti vylučujú do okolia - dôkaz, že s ich prispením „vieme riziko pandémia eliminovať úplne”, neexistuje. Tvrdenie Richarda Rašiho preto ako celok hodnotíme ako nepravdivé. Predpoveď vývoja nákazy ochorenia Covid-19 v závislosti od prijatých opatrení vytvoril Inštitút zdravotnej politiky. Prvú zverejnil 16. marca 2020. Model predpokladá , že pri „výrazných” obmedzeniach mobility - ktoré na Slovensku platia od 16. marca 2020 - by na vrchole pandémie nemalo byť nakazených viac ako 10 percent populácie. „Môžeme potvrdiť, že opatrenia po 16.3.2020 pozitívne ovplyvnia celkovú prevalenciu tohto ochorenia a podľa simulácie nepresiahne peak prevalencie 10% všetkých prípadov,” píšu analytici. Od 16. marca je na Slovensku zatvorená väčšina prevádzok s výnimkou potravín, lekární, drogérií, púmp či pošty 25 percent občanov by bolo podľa modelu nakazených v prípade stredne prísnych obmedzení mobility - to znamená pri opatreniach, ktoré na Slovensku platili do 16. marca. Do 16. marca boli výraznejšie obmedzenia prevádzok v obchodných centrách len cez víkend. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „ Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad. Dôkaz, že (práve) s prispením rúšok by bolo možné „riziko pandémie” koronavírusu „eliminovať úplne” - ako to tvrdil Richard Raši - však neexistuje.", "analysis_paragraphs": ["Podľa modelu štátnych analytikov by sa pri prísnom obmedzení pohybu nakazilo 10 - a nie 25 - percent občanov. Argumenty za či proti užitočnosti rúšok na verejnosti sa rôznia. Aj keď pripustíme, že o.i. pomáhajú zachytiť časť (vírusových) kvapôčiek, ktoré pacienti vylučujú do okolia - dôkaz, že s ich prispením „vieme riziko pandémia eliminovať úplne”, neexistuje. Tvrdenie Richarda Rašiho preto ako celok hodnotíme ako nepravdivé. Predpoveď vývoja nákazy ochorenia Covid-19 v závislosti od prijatých opatrení vytvoril Inštitút zdravotnej politiky. Prvú zverejnil 16. marca 2020. Model predpokladá , že pri „výrazných” obmedzeniach mobility - ktoré na Slovensku platia od 16. marca 2020 - by na vrchole pandémie nemalo byť nakazených viac ako 10 percent populácie. „Môžeme potvrdiť, že opatrenia po 16.3.2020 pozitívne ovplyvnia celkovú prevalenciu tohto ochorenia a podľa simulácie nepresiahne peak prevalencie 10% všetkých prípadov,” píšu analytici. Od 16. marca je na Slovensku zatvorená väčšina prevádzok s výnimkou potravín, lekární, drogérií, púmp či pošty 25 percent občanov by bolo podľa modelu nakazených v prípade stredne prísnych obmedzení mobility - to znamená pri opatreniach, ktoré na Slovensku platili do 16. marca. Do 16. marca boli výraznejšie obmedzenia prevádzok v obchodných centrách len cez víkend. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „ Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad. Dôkaz, že (práve) s prispením rúšok by bolo možné „riziko pandémie” koronavírusu „eliminovať úplne” - ako to tvrdil Richard Raši - však neexistuje."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["predpokladá", "platia", "píšu", "je", "boli", "pre", "štúdii", "pozornil", "Lancet", "DenníkN", "píše", "odporúčala", "povedal"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/03/predikcia_koronavirus_17.3.2020_2.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/03/predikcia_koronavirus_17.3.2020_2.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/03/predikcia_koronavirus_17.3.2020_2.pdf", "https://www.rtvs.sk/televizia/clanky/219873/na-slovensku-platia-od-pondelka-16-3-nove-opatrenia", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://medium.com/@Cancerwarrior/covid-19-why-we-should-all-wear-masks-there-is-new-scientific-rationale-280e08ceee71", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30520-1/fulltext?fbclid=IwAR3KF0dro6_49-oyA13K38Q1qKy7R7HOTm-RpFXlouLa8Z8BP9MlLGNhDcA", "https://dennikn.sk/1802029/nosite-na-verejnosti-rusko-proti-koronavirusu-sumar-argumentov-za-a-proti/", "https://www.facebook.com/CenterForGlycomics/posts/147779680031291?__tn__=K-R", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/advice-for-public/when-and-how-to-use-masks", "https://dennikn.sk/minuta/1838505/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:02.112467+00:00"}
{"id": "vr28952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28952", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako riešil niekto nejaké predražené CT-čka za vlády Ivety Radičovej a pána Uhliarika? Nikto.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas Uhliarikovho pôsobenia na poste ministra zdravotníctva skutočne nedošlo k riešeniu problémov v oblasti obstarávania CT prístrojov. Nepodarilo sa nám nájsť mediálne ani odborné správy z obdobia vlády Ivety Radičovej, ktoré by sa tejto problematike venovali. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas Uhliarikovho pôsobenia na poste ministra zdravotníctva skutočne nedošlo k riešeniu problémov v oblasti obstarávania CT prístrojov. Nepodarilo sa nám nájsť mediálne ani odborné správy z obdobia vlády Ivety Radičovej, ktoré by sa tejto problematike venovali. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["spochybňovaná", "označovaná", "Pravda", "analýza"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7541499/nakup-ct-cka-v-nemocnici-v-trencine-bol-formalne-v-poriadku-spochybnili-cenu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/336182-prokuratura-zacala-v-pripade-trencianskej-nemocnice-konat/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/336042-o-nakupe-drahych-ct-sa-vedelo-nik-nekonal/", "http://www.ineko.sk/clanky/analyza-verejneho-obstaravania-nemocnic-v-rokoch-2009-2012-intenzita-sutaze-v-tendroch-je-nizka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:01.740047+00:00"}
{"id": "48292", "numeric_id": 48292, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48292", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Druhá vec, o ktorej hovoril, bola o tom, že OSN má rozhodnúť veci na, na Ukrajine. Však ale veď OSN sa snažila rozhodnúť, ale Rusi to zablokovali, pán Danko. Oni majú právo veta.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. februára 2022 hlasovala Bezpečnostná rada OSN o rezolúcii, ktorá odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine a žiada stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. 11 z 15 členov BR OSN rezolúciu podporilo, zatiaľ čo Rusko ju podľa očakávaní zablokovalo. Rusko využilo právo veta, ktoré má päť stálych členov Bezpečnostnej rady: Rusko, Čína, USA, UK a Francúzsko.\n\nČína, India a Spojené arabské emiráty sa hlasovania zdržali. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["25. februára 2022 hlasovala Bezpečnostná rada OSN o rezolúcii, ktorá odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine a žiada stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. 11 z 15 členov BR OSN rezolúciu podporilo, zatiaľ čo Rusko ju podľa očakávaní zablokovalo. Rusko využilo právo veta, ktoré má päť stálych členov Bezpečnostnej rady: Rusko, Čína, USA, UK a Francúzsko.", "Čína, India a Spojené arabské emiráty sa hlasovania zdržali. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["hlasovala"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22849569/ukrajina-rusko-vojna-bezpecnostna-rada-osn-rezolucia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:19.505797+00:00"}
{"id": "vr31129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31129", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti existuje päť rôznych druhov volieb upravených piatimi rôznymi zákonmi, ktoré sa vo viacerých dôležitých ustanoveniach zásadne odlišujú.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku zo zásady rozlišujeme:", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku zo zásady rozlišujeme:"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny.sk (SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/nejednotne-volebne-zakony-su-matuc/469486-clanok.html?from=panel_imgarticle"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:27.117230+00:00"}
{"id": "vr35757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35757", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V tejto krajine, to čo vy nazývate, že nie sú žiadne problémy, práve z nezamestnanosti vyplýva hlavný výpadok v daniach. A teda v príjmoch štátu. A zodpovedná vláda samozrejme má také výdavky, aké má príjmy. Tu nie sú oddelené nádoby, to snáď si tu nebudeme hovoriť abecedu. A to, čo je problémové a zásadne problémové je, že v krízovom roku sa dlh na občana zvýšil, bol 130 tisíc na hlavu, okolo sto tisíc na hlavu, dnes dosahuje 190 tisíc po dvoch rokoch. Každé bábo, ktoré sa nadýchne, už má takýto dlh.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Krízovým rokom pre verejné financie budeme rozumieť rok 2009 - ak by sme posudzovali čísla za celé roky 2008 a 2009, dostali by sme podľa Pravdy nárast z 3435 eur na 4260, teda z cca 103483 SKK na 128336 SKK. Trochu ináč by to bolo pri pohľade na kvartálne hodnoty: na konci roku 2008 sa verejný dlh pohyboval vo výške 17, 684 mld eur, v poslednom štvrťroku 2009 to bolo 21, 279 mld eur (tzv. dlh ústrednej vlády spolu (Maastricht) - kumulatívne údaje). Koncom roka 2008 tak jeden občan (rátame s 5,4 mil. občanmi) „dlhoval“ zaokrúhlene 3275 eur, teda približne 98 663 korún. Koncom nasledujúceho roka to už bolo na jedného občana 3940 eur, teda 118696 korún.", "analysis_paragraphs": ["Krízovým rokom pre verejné financie budeme rozumieť rok 2009 - ak by sme posudzovali čísla za celé roky 2008 a 2009, dostali by sme podľa Pravdy nárast z 3435 eur na 4260, teda z cca 103483 SKK na 128336 SKK. Trochu ináč by to bolo pri pohľade na kvartálne hodnoty: na konci roku 2008 sa verejný dlh pohyboval vo výške 17, 684 mld eur, v poslednom štvrťroku 2009 to bolo 21, 279 mld eur (tzv. dlh ústrednej vlády spolu (Maastricht) - kumulatívne údaje). Koncom roka 2008 tak jeden občan (rátame s 5,4 mil. občanmi) „dlhoval“ zaokrúhlene 3275 eur, teda približne 98 663 korún. Koncom nasledujúceho roka to už bolo na jedného občana 3940 eur, teda 118696 korún."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "2008"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-zvacsila-dlh-na-hlavu-slovaka-je-to-4-260-eur-fr4-/sk_ekonomika.asp?c=A100423_000902_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=7319&id=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:13.421103+00:00"}
{"id": "vr32426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32426", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "vláda schválila úľavy, daňové úľavy, čo sú de facto dotácie 10 podnikov vo výške 120 miliónov eur. Je tam napríklad podnik, ktorý proste dostane úľavy, dotáciu vo výške 25 miliónov eur len na udržanie pracovných miest.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca I. Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože cieľom investičnej pomoci je síce rozšírenie existujúceho závodu, nákup a inštalácia nových zariadení no na druhej strane, by podľa dostupných informácií firma Mondi SCP v prípade nezískania investičnej pomoci prepúšťala. Udržanie 766 pracovných pozícií do šiestich rokov od ukončenia projektu, je jednou z podmienok investičnej pomoci.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca I. Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože cieľom investičnej pomoci je síce rozšírenie existujúceho závodu, nákup a inštalácia nových zariadení no na druhej strane, by podľa dostupných informácií firma Mondi SCP v prípade nezískania investičnej pomoci prepúšťala. Udržanie 766 pracovných pozícií do šiestich rokov od ukončenia projektu, je jednou z podmienok investičnej pomoci."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Vláda SR", "schválila", "poskytnutie", "2,6", "27,5", "MONDI SCP", "SME", "SITA", "uvádza"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/660", "http://www.teraz.sk/ekonomika/desat-firiem-dostane-danove-ulavy-v/24983-clanok.html", "http://www.poistenie.sk/investori-sa-mozu-tesit-dostanu-od-statu-danove-ulavy", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148190?prefixFile=m_", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny%20material%20Magneti_doc.pdf?instEID=-1&attEID=47938&docEID=263685&matEID=5450&langEID=1&tStamp=20120830155243500", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149141?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/6554480/mondi-za-stimul-nemusi-pracu-pre-ludi-ani-udrzat.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/124008/INVESTICIE-Firma-Mondi-SCP-ziada-od-statu-stimuly-za-mil-eur", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.azzz.sk%2Fdoc%2Fmonitoring%2Fazzz_export_3.10..doc&ei=KQl9UJbQLK714QSb6oDwAg&usg=AFQjCNFCBhS2jjzOrXoyg_QaBSSMJdILsw&sig2=-UC2zGY6jpxDg87wjSNpMw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:55.668592+00:00"}
{"id": "vr28666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28666", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Včera (pozn. 10. novembra 2014) sa otvárala nová investícia – 500 pracovných miest pri Košiciach (pozn. sektor Automotive).", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Firma IEE skutočne v daný deň otvárala investíciu pri Košiciach. Nejde však o nových 500 pracovných - firma sťahuje svoju prevádzku z prenajatej v Kechneci vo vlastnej novovybudovanej vo Veľkej Ide. Napriek tomu že firma má kapacity najímať aj nových ľudí, nedá sa v tomto prípade hovoriť o nových 500 pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Výrok Richarda Rašiho pravdepodobne referuje k presunu luxemburskej spoločnosti IEE, ktorá vyrába snímacie zariadenia pre automobilový priemysel, z Kechneca do Veľkej Idy. Pondelkovému otvoreniu nového závodu sa venuje napríklad tento článok denníka Korzár. Podľa článku spoločnosť v roku 2009 zamestnávala 200 ľudí, v roku 2013 to bolo 530, a rozšírením vznikol priestor pre ďalší nárast počtu zamestnancov. Podľa článku portálu teraz.sk \"s poločnosť plánuje vytvoriť nové pozície vo výrobe a rovnako aj v oblasti výskumu a vývoja\". Žiadne správy však nehovoria o tom, že k vytvoreniu pozíciu už došlo. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Firma IEE skutočne v daný deň otvárala investíciu pri Košiciach. Nejde však o nových 500 pracovných - firma sťahuje svoju prevádzku z prenajatej v Kechneci vo vlastnej novovybudovanej vo Veľkej Ide. Napriek tomu že firma má kapacity najímať aj nových ľudí, nedá sa v tomto prípade hovoriť o nových 500 pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Výrok Richarda Rašiho pravdepodobne referuje k presunu luxemburskej spoločnosti IEE, ktorá vyrába snímacie zariadenia pre automobilový priemysel, z Kechneca do Veľkej Idy. Pondelkovému otvoreniu nového závodu sa venuje napríklad tento článok denníka Korzár. Podľa článku spoločnosť v roku 2009 zamestnávala 200 ľudí, v roku 2013 to bolo 530, a rozšírením vznikol priestor pre ďalší nárast počtu zamestnancov. Podľa článku portálu teraz.sk \"s poločnosť plánuje vytvoriť nové pozície vo výrobe a rovnako aj v oblasti výskumu a vývoja\". Žiadne správy však nehovoria o tom, že k vytvoreniu pozíciu už došlo. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["článok", "článku"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/7486548/luxemburska-firma-otvorila-novy-zavod-vo-velkej-ide.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/velka-ida-iee-zavod/105486-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:59.065177+00:00"}
{"id": "50107", "numeric_id": 50107, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50107", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Slovenský vidiek a vidiecke obyvateľstvo tvorí pomaly 96% Slovenska ako takého.", "statement_date": "2025-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci vidiek skutočne tvorí podľa niektorých zdrojov až 96 % územia Slovenska, väčšina jeho obyvateľov žije v mestách. Na vidieku žije len 2,6 milióna ľudí, čo tvorí len 48 % populácie. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMimoparlamentná Národná koalícia, na čele ktorej stojí minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, oznámila začiatkom júla 2025 zmenu názvu. Po novom sa strana bude volať Strana vidieka.\n\nHuliak zdôraznil , že chce reprezentovať tradičné hodnoty a najmä tradičnú agrárnu podstatu Slovenska. Ako jeden z dôvodov pre zmenu názvu uviedol, že Slovensko je najmä vidieckou krajinou: „Je tu dlhodobo požiadavka na vytvorenie strany, ktorá bude reprezentovať tradičnú rodinu, tradičné spôsoby života na Slovensku, tradičnú agrárno-lesnícku podstatu Slovenska, ale najmä sa starať o slovenský vidiek, pretože podotýkam, slovenský vidiek a vidiecke obyvateľstvo tvorí pomaly 96 % obyvateľstva ako takého,“ vyhlásil Huliak (v čase od 1:29 ).\n\nPodľa údajov štatistického úradu žilo k 31. decembru 2024 v slovenských mestách 2 828 059 obyvateľov, zatiaľ čo na vidieku 2 591 392 obyvateľov. To predstavuje pomer 48 % vidieckeho obyvateľstva ku 52 % mestského obyvateľstva.\n\nDlhodobý trend naznačuje, že obyvateľov vidieka pomaly pribúda, naopak tých mestských je postupne menej. Kým v roku 1996 bývalo v mestách viac ako 3 milióny obyvateľov, v roku 2010 to bolo o takmer 100-tisíc menej a postupne sa tento počet ďalej znižoval až na súčasných vyše 2,8 milióna.\n\nNaopak, vidiecke obyvateľstvo postupne rástlo, zatiaľ čo v roku 1996 bol počet obyvateľov vidieku niečo cez 2,3 milióna, do roku 2010 narástol na vyše 2,45 milióna až na súčasných takmer 2,6 milióna.\n\nNapriek tomu, že na Slovensku je viac mestského obyvateľstva, z hľadiska rozlohy sme väčšinovo vidiecka krajina, čo potvrdzujú údaje Eurostatu z roku 2021. V závislosti od použitej metodiky tvorí vidiek od 59 % až po 96,6 % územia Slovenska.\n\nRozdelenie Slovenska podľa rozlohy. Zdroj: Eurostat\n\nPodľa mriežkového rozdelenia (grid level) sa len 3,4 % územia Slovenska nachádza v tzv. mestských zhlukoch (urban clusters). Zvyšných 96,6 % plochy Slovenska tvoria vidiecke oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva (rural grid cells). Podľa tejto metodiky je celé územie krajiny rozdelené na pravidelné štvorce s veľkosťou 1 km² a tie sú následne kategorizované na základe hustoty obyvateľstva na mestské alebo vidiecke.\n\nPodľa rozdelenia na základe administratívneho členenia (Local Administrative Units), je 2,3 % územia Slovenska klasifikované ako mestské, 16,0 % ako menšie mestá a predmestia a 81,7 % ako vidiecke oblasti.\n\nTypológia mestských a vidieckych oblastí (urban-rural typology) rozdeľuje Slovensko na základe podielu vidieckeho obyvateľstva na tri typy regiónov, a to: prevažne vidiecke regióny, zmiešané regióny a prevažne mestské regióny. Prevažne mestské sú len 4,2 % územia, 36,8 % územia krajiny spadá do kategórie zmiešaných regiónov a 59 % je klasifikovaných ako prevažne vidiecke regióny.", "analysis_paragraphs": ["Hoci vidiek skutočne tvorí podľa niektorých zdrojov až 96 % územia Slovenska, väčšina jeho obyvateľov žije v mestách. Na vidieku žije len 2,6 milióna ľudí, čo tvorí len 48 % populácie. Výrok Rudolfa Huliaka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Mimoparlamentná Národná koalícia, na čele ktorej stojí minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak, oznámila začiatkom júla 2025 zmenu názvu. Po novom sa strana bude volať Strana vidieka.", "Huliak zdôraznil , že chce reprezentovať tradičné hodnoty a najmä tradičnú agrárnu podstatu Slovenska. Ako jeden z dôvodov pre zmenu názvu uviedol, že Slovensko je najmä vidieckou krajinou: „Je tu dlhodobo požiadavka na vytvorenie strany, ktorá bude reprezentovať tradičnú rodinu, tradičné spôsoby života na Slovensku, tradičnú agrárno-lesnícku podstatu Slovenska, ale najmä sa starať o slovenský vidiek, pretože podotýkam, slovenský vidiek a vidiecke obyvateľstvo tvorí pomaly 96 % obyvateľstva ako takého,“ vyhlásil Huliak (v čase od 1:29 ).", "Podľa údajov štatistického úradu žilo k 31. decembru 2024 v slovenských mestách 2 828 059 obyvateľov, zatiaľ čo na vidieku 2 591 392 obyvateľov. To predstavuje pomer 48 % vidieckeho obyvateľstva ku 52 % mestského obyvateľstva.", "Dlhodobý trend naznačuje, že obyvateľov vidieka pomaly pribúda, naopak tých mestských je postupne menej. Kým v roku 1996 bývalo v mestách viac ako 3 milióny obyvateľov, v roku 2010 to bolo o takmer 100-tisíc menej a postupne sa tento počet ďalej znižoval až na súčasných vyše 2,8 milióna.", "Naopak, vidiecke obyvateľstvo postupne rástlo, zatiaľ čo v roku 1996 bol počet obyvateľov vidieku niečo cez 2,3 milióna, do roku 2010 narástol na vyše 2,45 milióna až na súčasných takmer 2,6 milióna.", "Napriek tomu, že na Slovensku je viac mestského obyvateľstva, z hľadiska rozlohy sme väčšinovo vidiecka krajina, čo potvrdzujú údaje Eurostatu z roku 2021. V závislosti od použitej metodiky tvorí vidiek od 59 % až po 96,6 % územia Slovenska.", "Rozdelenie Slovenska podľa rozlohy. Zdroj: Eurostat", "Podľa mriežkového rozdelenia (grid level) sa len 3,4 % územia Slovenska nachádza v tzv. mestských zhlukoch (urban clusters). Zvyšných 96,6 % plochy Slovenska tvoria vidiecke oblasti s nízkou hustotou obyvateľstva (rural grid cells). Podľa tejto metodiky je celé územie krajiny rozdelené na pravidelné štvorce s veľkosťou 1 km² a tie sú následne kategorizované na základe hustoty obyvateľstva na mestské alebo vidiecke.", "Podľa rozdelenia na základe administratívneho členenia (Local Administrative Units), je 2,3 % územia Slovenska klasifikované ako mestské, 16,0 % ako menšie mestá a predmestia a 81,7 % ako vidiecke oblasti.", "Typológia mestských a vidieckych oblastí (urban-rural typology) rozdeľuje Slovensko na základe podielu vidieckeho obyvateľstva na tri typy regiónov, a to: prevažne vidiecke regióny, zmiešané regióny a prevažne mestské regióny. Prevažne mestské sú len 4,2 % územia, 36,8 % územia krajiny spadá do kategórie zmiešaných regiónov a 59 % je klasifikovaných ako prevažne vidiecke regióny."], "analysis_date": "2025-07-07", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "zdôraznil", "od 1:29", "údajov", "", "trend", "", "údaje", "Eurostat", "rozdelené", "administratívneho členenia", "mestských a vidieckych oblastí"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23512347/huliak-narodna-koalicia-stana-vidieka.html", "https://domov.sme.sk/c/23512347/huliak-narodna-koalicia-stana-vidieka.html", "https://www.ta3.com/relacia/1001315/tb-r-huliaka-k-buducnosti-huliakovcov", "https://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i73A51921BEAC4C85B747133F2FF9824A%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9+skupiny+-+SR%2C+oblasti%2C+kraje%2C+okresy%2C+mesto%2C+vidiek+%5Bom7007rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://public.flourish.studio/visualisation/24075722/?utm_source=embed&utm_campaign=visualisation/24075722", "https://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i73A51921BEAC4C85B747133F2FF9824A%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9+skupiny+-+SR%2C+oblasti%2C+kraje%2C+okresy%2C+mesto%2C+vidiek+%5Bom7007rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://public.flourish.studio/visualisation/24075296/?utm_source=embed&utm_campaign=visualisation/24075296", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Urban-rural_Europe_-_introduction&oldid=589473#Introduction_to_territorial_typologies:~:text=and%20NUTS%202021-,Area%20and%20population,-This%20section%20provides", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Urban-rural_Europe_-_introduction&oldid=589473#Introduction_to_territorial_typologies:~:text=and%20NUTS%202021-,Area%20and%20population,-This%20section%20provides", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/degree-of-urbanisation/methodology", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/degree-of-urbanisation/methodology", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Territorial_typologies_manual_-_urban-rural_typology"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:19.684829+00:00"}
{"id": "vr17445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17445", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čo sa týka informovania z operačného strediska, v prípade SMS myslím, že dôjde informácia ku každému vrátane mňa, ten zoznam má asi 22 ľudí, ktoré dostanú informácie. Tá informácia prišla v nedeľu, dvadsiatehotretieho.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák svojím výrokom reagoval na Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Poslankyňa Národnej rady SR za stranu SaS vyhlásila, že má potvrdenú informáciu od jedného z troch viceprezidentov polície, že Tibor Gašpar zasahuje do vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka neštandardným spôsobom. Podľa Ďuriš Nicholsonovej neboli policajní viceprezidenti informovaní Tiborom Gašparom o zisteniach z miesta činu vraždy. Po obhliadke a návrate z miesta činu má vedúci výjazdovej skupiny informovať operačné stredisko ( doc., s. 19. ) a spracovať hlásenie o udalosti. Či však informovanie z operačného strediska prebieha prostredníctvom textovej správy SMS a či má zoznam osôb naozaj 22 ľudí, Demagog.sk zistiť nedokázal. Výrok sme preto zaradili medzi neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák svojím výrokom reagoval na Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Poslankyňa Národnej rady SR za stranu SaS vyhlásila, že má potvrdenú informáciu od jedného z troch viceprezidentov polície, že Tibor Gašpar zasahuje do vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka neštandardným spôsobom. Podľa Ďuriš Nicholsonovej neboli policajní viceprezidenti informovaní Tiborom Gašparom o zisteniach z miesta činu vraždy. Po obhliadke a návrate z miesta činu má vedúci výjazdovej skupiny informovať operačné stredisko ( doc., s. 19. ) a spracovať hlásenie o udalosti. Či však informovanie z operačného strediska prebieha prostredníctvom textovej správy SMS a či má zoznam osôb naozaj 22 ľudí, Demagog.sk zistiť nedokázal. Výrok sme preto zaradili medzi neoveriteľné."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["doc., s. 19."], "url": ["http://diplom.utc.sk/wan/1106.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:04.147276+00:00"}
{"id": "vr32578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32578", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Ako základným cieľom je, aby sme skutočne začali zomierať v takom veku, ako sme zomierali pred 50 rokmi, o 4 roky starší ako priemer Európy.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako nepravdu, pretože stredná dĺžka života Slovákov bola približne pred 50 rokmi(1960) 70,6 rokov. V porovnaní s Európskym priemerom, ktorý bol v roku 1960 70,06 rokov sa tak Slováci dožívali len o približne pol roka viac.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako nepravdu, pretože stredná dĺžka života Slovákov bola približne pred 50 rokmi(1960) 70,6 rokov. V porovnaní s Európskym priemerom, ktorý bol v roku 1960 70,06 rokov sa tak Slováci dožívali len o približne pol roka viac."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["štúdie OECD Health at Glance 2011"], "url": ["http://www.oecd.org/els/healthpoliciesanddata/49105858.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:12.371222+00:00"}
{"id": "vr14595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14595", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dnes (28. 2. 2016) som počul správu, že Bavorsko rozmýšľa, že už sa pripravuje na to, že zavrie, no tak sprísni kontrolu na rakúsko-nemeckých hraniciach...", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "27. februára 2016 vyšla v médiách informácia, že vláda nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko sa pripravuje na uzavretie hranice s Rakúskom v prípade, že spolková vláda v Berlíne rozhodne o obmedzení počtu utečencov vstupujúcich na územie Nemecka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O zámeroch vlády nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie bavorského ministra vnútra Joachima Herrmanna. Bavorská vláda pripravuje opatrenia na zabezpečenie ochrany hranice s Rakúskom pred nepravidelnou migráciou v prípade, že spolková vláda v Berlíne rozhodne o obmedzení počtu utečencov vstupujúcich na územie Nemecka. Nemecká kancelárka Angela Merkelová nateraz vylučuje ohraničenie počtu utečencov prichádzajúcich do Nemecka, keďže by to považovala za neľudské a protiprávne. Denník Passauer Neue Presse predtým uviedol , že príslušné policajné zložky v Bavorsku sa majú pripraviť na prípadné zavedenie kontrol na všetkých hraničných priechodoch v priebehu niekoľkých hodín. Rakúske ministerstvo vnútra v súvislosti týmito informáciami vyhlásilo, že v súčasnosti nevie o žiadnom rozhodnutí Nemecka, ktorým by sa menil režim na vzájomnej hranici. Sme.sk : „Bavorsko podľa neho musí byť pripravené na \"situáciu, v ktorej by spolková polícia prípadne mohla požadovať taktiež podporu zo strany bavorskej polície\". Tá momentálne zvažuje, ako sa pripraviť na \"eventuálne rozhodnutia\" spolkových orgánov, doplnil Herrmann.\"", "analysis_paragraphs": ["27. februára 2016 vyšla v médiách informácia, že vláda nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko sa pripravuje na uzavretie hranice s Rakúskom v prípade, že spolková vláda v Berlíne rozhodne o obmedzení počtu utečencov vstupujúcich na územie Nemecka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O zámeroch vlády nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko informovala agentúra DPA s odvolaním sa na vyjadrenie bavorského ministra vnútra Joachima Herrmanna. Bavorská vláda pripravuje opatrenia na zabezpečenie ochrany hranice s Rakúskom pred nepravidelnou migráciou v prípade, že spolková vláda v Berlíne rozhodne o obmedzení počtu utečencov vstupujúcich na územie Nemecka. Nemecká kancelárka Angela Merkelová nateraz vylučuje ohraničenie počtu utečencov prichádzajúcich do Nemecka, keďže by to považovala za neľudské a protiprávne. Denník Passauer Neue Presse predtým uviedol , že príslušné policajné zložky v Bavorsku sa majú pripraviť na prípadné zavedenie kontrol na všetkých hraničných priechodoch v priebehu niekoľkých hodín. Rakúske ministerstvo vnútra v súvislosti týmito informáciami vyhlásilo, že v súčasnosti nevie o žiadnom rozhodnutí Nemecka, ktorým by sa menil režim na vzájomnej hranici. Sme.sk : „Bavorsko podľa neho musí byť pripravené na \"situáciu, v ktorej by spolková polícia prípadne mohla požadovať taktiež podporu zo strany bavorskej polície\". Tá momentálne zvažuje, ako sa pripraviť na \"eventuálne rozhodnutia\" spolkových orgánov, doplnil Herrmann.\""], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "uviedol", "Sme.sk"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/20104523/bavorska-vlada-sa-pripravuje-na-uzavretie-rakuskej-hranice.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1043127-bavorska-vlada-sa-pripravuje-na-uzavretie-hranice-s-rakuskom/", "http://svet.sme.sk/c/20104523/bavorska-vlada-sa-pripravuje-na-uzavretie-rakuskej-hranice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:12.256276+00:00"}
{"id": "48422", "numeric_id": 48422, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48422", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Máme máj a nemáme prijaté žiadne sociálne alebo kompenzačné kroky vo vzťahu k zdražovaniu, najmä k tým najzraniteľnejším skupinám", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O pomoci ľuďom proti zdražovaniu koalícia stále rokuje a jeho finálna podoba nie je známa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSociálna poisťovňa bude v júli tohto roka vyplácať seniorom trináste dôchodky ako kompenzáciu za infláciu. Pôjde tak o sumu od 50 do 300 EUR. Predsedníčka J ednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Valéria Pokorná povedala, že to však nebude stačiť, pretože dôchodcovia budú od leta znovu v pasci chudoby a požaduje tak vyplatenie štrnásteho dôchodku pred Vianocami. JDS tiež žiada zníženie dane z pridanej hodnoty, reguláciu cien potravín, či zvýšenie životného minima minimálne o 10 percent tak, aby kopírovalo infláciu.\n\nVláda zvýšila prídavok na dieťa na 100 EUR. Tento prídavok sa zvýši pre rodičov asi 1,1 milióna nezaopatrených detí. Celkovo to bude stáť 83 miliónov EUR.\n\nHegerova vláda začiatkom mája avizovala, že chce ešte tento rok minúť 260 miliónov EUR a budúci rok vyše miliardy EUR na opatrenia na pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním. Ešte stále sa však čaká na to, ako budú peniaze využité a akú podobu tá pomoc bude mať. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O pomoci ľuďom proti zdražovaniu koalícia stále rokuje a jeho finálna podoba nie je známa, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Sociálna poisťovňa bude v júli tohto roka vyplácať seniorom trináste dôchodky ako kompenzáciu za infláciu. Pôjde tak o sumu od 50 do 300 EUR. Predsedníčka J ednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Valéria Pokorná povedala, že to však nebude stačiť, pretože dôchodcovia budú od leta znovu v pasci chudoby a požaduje tak vyplatenie štrnásteho dôchodku pred Vianocami. JDS tiež žiada zníženie dane z pridanej hodnoty, reguláciu cien potravín, či zvýšenie životného minima minimálne o 10 percent tak, aby kopírovalo infláciu.", "Vláda zvýšila prídavok na dieťa na 100 EUR. Tento prídavok sa zvýši pre rodičov asi 1,1 milióna nezaopatrených detí. Celkovo to bude stáť 83 miliónov EUR.", "Hegerova vláda začiatkom mája avizovala, že chce ešte tento rok minúť 260 miliónov EUR a budúci rok vyše miliardy EUR na opatrenia na pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním. Ešte stále sa však čaká na to, ako budú peniaze využité a akú podobu tá pomoc bude mať. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["poisťovňa", "", "ednoty dôchodcov na Slovensku (JDS)", "Valéria Pokorná", "prídavok", "mája"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/trinasty-dochodok-nestaci-a-penzisti-chcu-aj-strnasty-lebo-od-leta-budu-znova-v-pasci-chudoby/", "https://www.webnoviny.sk/firmy-institucie/jednota-dochodcov-na-slovensku/", "https://www.webnoviny.sk/firmy-institucie/jednota-dochodcov-na-slovensku/", "https://www.webnoviny.sk/osobnosti/valeria-pokorna/", "https://www.webnoviny.sk/heger-matovic-remisova-a-dalsi-predstavia-pomoc-ludom-vlada-reaguje-na-zdrazovanie-nazivo/", "https://www.trend.sk/spravy/samospravam-nezoberieme-ani-euro-prislubil-matovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:43.505105+00:00"}
{"id": "48999", "numeric_id": 48999, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48999", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ten (Národný bezpečnostný úrad, pozn.) skonštatoval 29× týchto predpisov. ", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom apríla sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), na ktorom šéf tohto úradu Roman Konečný prezentoval výsledky kontroly na ministerstve vnútra.\n\nPodľa zistení úradu mal Roman Mikulec 23-krát nazrieť do tajných dokumentov NATO a 6-krát mal k nahliadnutiu utajované dokumenty EÚ. Devätnásť z týchto dokumentov bolo pritom na stupni prísne tajné .\n\nNBÚ pritom tvrdí, že na nahliadnutie do takýchto dokumentov je potrebný špeciálny certifikát udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá. Minister sa bráni tým, že ako člen vlády mal výnimku a previerku na prístup k takýmto utajovaným informáciám nepotreboval.\n\nÚrad preto podal na ministra trestné oznámenie a prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom vyjadrení uviedla , že ak sa preukáže, porušenie zákona bude zvažovať vymenovanie úradníckej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom apríla sa uskutočnilo mimoriadne rokovanie výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ), na ktorom šéf tohto úradu Roman Konečný prezentoval výsledky kontroly na ministerstve vnútra.", "Podľa zistení úradu mal Roman Mikulec 23-krát nazrieť do tajných dokumentov NATO a 6-krát mal k nahliadnutiu utajované dokumenty EÚ. Devätnásť z týchto dokumentov bolo pritom na stupni prísne tajné .", "NBÚ pritom tvrdí, že na nahliadnutie do takýchto dokumentov je potrebný špeciálny certifikát udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá. Minister sa bráni tým, že ako člen vlády mal výnimku a previerku na prístup k takýmto utajovaným informáciám nepotreboval.", "Úrad preto podal na ministra trestné oznámenie a prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom vyjadrení uviedla , že ak sa preukáže, porušenie zákona bude zvažovať vymenovanie úradníckej vlády."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnilo", "nazrieť", "prísne tajné", "špeciálny certifikát", "bráni", "podal", "uviedla"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/mimoriadny-vybor-k-informaciam-o-poru/704849-clanok.html", "https://www.noviny.sk/politika/775022-mikulec-ma-zrejme-problem-nazeral-tam-kde-nesmel", "https://domov.sme.sk/c/23152885/mikulec-roman-previerka.html", "https://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/certifikaty-eu-a-nato/index.html", "https://domov.sme.sk/c/23154315/mikulec-minister-vnutra-previerka-nbu-vybor.html", "https://www.noviny.sk/politika/775022-mikulec-ma-zrejme-problem-nazeral-tam-kde-nesmel", "https://domov.sme.sk/c/23153053/prezidentka-caputova-volba-uradnica-vlada.html?ref=av-center"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:02.154200+00:00"}
{"id": "49745", "numeric_id": 49745, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49745", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Prišiel plán obnovy, skoro nám prepadli miliardy, toto všetko musela riešiť pani bývalá ministerka Dolinková. Myslím si, že sa aj podarilo predovšetkým v oblasti plánu obnovy a odolnosti naštartovať tie procesy tak, aby sme neprišli o miliardy, ale mali tu nové nemocnice.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z Plánu obnovy majú byť v súčasnosti postavené dve nemocnice - v Martine a v Banskej Bystrici. Podľa monitorovacieho systému Plánu obnovy oba projekty meškajú v plnení čiastočných cieľov. Preto v súčasnosti nie je jasné, či sa výstavba nemocníc dokončí včas, aby mohla byť financovaná z Plánu obnovy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V máji 2024, keď rezort zdravotníctva viedla Zuzana Dolinková, podpísala Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici zmluvu so zhotoviteľom novej nemocnice. Martinská nemocnica zmluvu so zhotoviteľom podpísala v júni 2024, čomu predchádzalo vládne uznesenie o dofinancovaní projekti zo štátneho rozpočtu. O dodatočné zdroje pre projekt požiadala Zuzana Dolinková vzhľadom na infláciu. Projekt nemocnice v Martine mešká s dodaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a so zahájením búracích prác. Výkonný manažér výstavby Jozef Hricko predpokladá získanie stavebného povolenia vo februári 2025, pôvodný termín splnenia bol august až október 2023. Projekt Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici mešká s dodaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, búracie práce boli zahájené v októbri 2024. Oba milníky mali predpokladaný termín splnenia v auguste 2024. Neplnenie miľníkov môže viesť k vyradeniu projektu z Plánu obnovy. Kvôli meškaniu v plnení stanovených cieľov bola v minulosti zastavená výstavba nemocnice na Rázsochách. Po nástupe úradníckej vlády financovanie projektu z Plánu obnovy zastavil minister zdravotníctva Palkovič. Dnes má byť financovaná zo štátneho rozpočtu.\n\nVláda Eduarda Hegera s ministrom zdravotníctva na čele s Lengvarským meškala s návrhom na stavbu nemocníc. Lengvarského z čela rezortu prezidentka odvolala na jeho žiadosť v marci 2023, jedným z dôvodov bol aj sklz pri napĺňaní míľnikov Plánu obnovy. Jedným z konkrétnych príkladov je Nemocnica Rázsochy. Michal Palkovič, minister zdravotníctva počas úradníckej vlády, zastavil projekt výstavby tejto nemocnice, ako jeden z kritických z dôvodov uviedol nedostačujúcu projektovu dokumentáciu. Úradnícka vláda v júni 2023 rozhodla , že peniaze z Plánu obnovy sa presunú na projekty nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar v tom čase upozornil , že prepadnutie peňazí z Plánu obnovy hrozí naďalej, aj napriek realokácii na iné projekty.", "analysis_paragraphs": ["Z Plánu obnovy majú byť v súčasnosti postavené dve nemocnice - v Martine a v Banskej Bystrici. Podľa monitorovacieho systému Plánu obnovy oba projekty meškajú v plnení čiastočných cieľov. Preto v súčasnosti nie je jasné, či sa výstavba nemocníc dokončí včas, aby mohla byť financovaná z Plánu obnovy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V máji 2024, keď rezort zdravotníctva viedla Zuzana Dolinková, podpísala Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici zmluvu so zhotoviteľom novej nemocnice. Martinská nemocnica zmluvu so zhotoviteľom podpísala v júni 2024, čomu predchádzalo vládne uznesenie o dofinancovaní projekti zo štátneho rozpočtu. O dodatočné zdroje pre projekt požiadala Zuzana Dolinková vzhľadom na infláciu. Projekt nemocnice v Martine mešká s dodaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a so zahájením búracích prác. Výkonný manažér výstavby Jozef Hricko predpokladá získanie stavebného povolenia vo februári 2025, pôvodný termín splnenia bol august až október 2023. Projekt Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici mešká s dodaním projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie, búracie práce boli zahájené v októbri 2024. Oba milníky mali predpokladaný termín splnenia v auguste 2024. Neplnenie miľníkov môže viesť k vyradeniu projektu z Plánu obnovy. Kvôli meškaniu v plnení stanovených cieľov bola v minulosti zastavená výstavba nemocnice na Rázsochách. Po nástupe úradníckej vlády financovanie projektu z Plánu obnovy zastavil minister zdravotníctva Palkovič. Dnes má byť financovaná zo štátneho rozpočtu.", "Vláda Eduarda Hegera s ministrom zdravotníctva na čele s Lengvarským meškala s návrhom na stavbu nemocníc. Lengvarského z čela rezortu prezidentka odvolala na jeho žiadosť v marci 2023, jedným z dôvodov bol aj sklz pri napĺňaní míľnikov Plánu obnovy. Jedným z konkrétnych príkladov je Nemocnica Rázsochy. Michal Palkovič, minister zdravotníctva počas úradníckej vlády, zastavil projekt výstavby tejto nemocnice, ako jeden z kritických z dôvodov uviedol nedostačujúcu projektovu dokumentáciu. Úradnícka vláda v júni 2023 rozhodla , že peniaze z Plánu obnovy sa presunú na projekty nemocníc v Martine a v Banskej Bystrici. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar v tom čase upozornil , že prepadnutie peňazí z Plánu obnovy hrozí naďalej, aj napriek realokácii na iné projekty."], "analysis_date": "2024-10-30", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "podpísala", "požiadala", "mešká", "predpokladá", "mešká", "zastavená", "odvolala", "zastavil", "rozhodla", "upozornil"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/05/banskobystricka-rooseveltova-nemocnica-podpisala-zmluvu-so-zhotovitelom-novej-nemocnice/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/712756-nemocnica-podpisala-zmluvu-so-zhotovitelom-novej-nemocnice-v-martine/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/712622-dolinkova-poziada-vladu-o-dodatocne-zdroje-na-martinsku-nemocnicu/", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/univerzitna-nemocnica-martin/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/vystavba-novej-nemocnice-v-martine-denny-vyvoz-mnozstva-zeminy-komplikuje-dopravu-obyvatelia-sa-obavaju-kolapsu/", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/fakultna-nemocnica-s-poliklinikou-f.d-roosevelta/", "https://www.aktuality.sk/clanok/aqT1VcX/plan-obnovy-nemocnica-na-bratislavskych-razsochach-nebude-minister-palkovic-hovori-ze-nastal-bod-zlomu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/658838-caputova-dnes-prijme-lengvarskeho-zlomi-mu-krk-projekt-za-stovky-milionov-podla-hegera-zlyhal/", "https://www.aktuality.sk/clanok/aqT1VcX/plan-obnovy-nemocnica-na-bratislavskych-razsochach-nebude-minister-palkovic-hovori-ze-nastal-bod-zlomu/", "https://dennikn.sk/3421759/dve-nove-nemocnice-z-planu-obnovy-maju-byt-v-martine-a-banskej-bystrici-vlada-odmietla-kosice-ani-bratislavu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/zacharhrozi-ze-financie-z-planu-obn/721936-clanok.html#:~:text=Riziko%20nesplnenia%20m%C3%AD%C4%BEnikov%20a%20prepadnutia%20st%C3%A1mili%C3%B3nov%20eur%20z%20pl%C3%A1nu%20obnovy%20hroz%C3%AD%20aj%20po%20presunut%C3%AD%20financi%C3%AD%20na%20v%C3%BDstavbu%20nemocn%C3%ADc%20v%20Banskej%20Bystrici%20a%20Martine."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:41.889077+00:00"}
{"id": "vr15094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15094", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "... mnohé dokonca pozmeňovacie návrhy pána Mihála, ktoré boli v parlamente, prešli a prešli aj hlasmi Smeru...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál predložil 49 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov počas 6. volebného obdobia NR SR, a zatiaľ čo väčšina nebola úspešná, viaceré z nich prešli a podporili ich aj poslanci SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na webovej stránke NR SR sú dostupné všetky pozmeňovacie návrhy Jozefa Mihála za 6. volebné obdobie (2012-2016). V hlasovaniach o týchto pozmeňujúcich návrhoch, môžeme vidieť, ktoré boli úspešné. Z jednotlivých hlasovaní, ktoré niekedy zahŕňali viacero pozmeňujúcich návrhov ich deväť bolo úspešných a návrhy prešli a 38 bolo neúspešných. Jedná sa tak o úspešnosť 19,15 %, alebo necelú pätinu. Úspešné boli pozmeňujúce návrhy najmä v neskoršom období predchádzajúcej vlády od roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál predložil 49 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov počas 6. volebného obdobia NR SR, a zatiaľ čo väčšina nebola úspešná, viaceré z nich prešli a podporili ich aj poslanci SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na webovej stránke NR SR sú dostupné všetky pozmeňovacie návrhy Jozefa Mihála za 6. volebné obdobie (2012-2016). V hlasovaniach o týchto pozmeňujúcich návrhoch, môžeme vidieť, ktoré boli úspešné. Z jednotlivých hlasovaní, ktoré niekedy zahŕňali viacero pozmeňujúcich návrhov ich deväť bolo úspešných a návrhy prešli a 38 bolo neúspešných. Jedná sa tak o úspešnosť 19,15 %, alebo necelú pätinu. Úspešné boli pozmeňujúce návrhy najmä v neskoršom období predchádzajúcej vlády od roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke", "hlasovaniach"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn&CisObdobia=6&PoslanecMasterID=809", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=Mih%C3%A1la&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:26.969186+00:00"}
{"id": "vr28", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Včera sme sa dozvedeli, že SNS potichu, na ministerstve obrany, podpísali zmluvu o nákupe stíhačiek za 1,6 miliardy eur, (...). Podpísali ju bez toho a v rozpore s uznesením vlády. Mali ju podpísať iba vtedy, keď budú mať súhlas ministerstva financií.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O plánovanom nákupe stíhacích lietadiel F-16 za približne 1,6 miliardy eur predseda vlády Peter Pellegrini informoval v júli 2018. Zmluvu k obstaraniu stíhačiek Ministerstvo obrany SR podpísalo 30. novembra 2018. Následne Pellegrini oznámil, že zmluvy sú zatiaľ neplatné , \" keďže v zmysle uznesenia vlády je potrebný aj predchádzajúci súhlas ministerstva financií .\" Tento súhlas doteraz udelený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V diskusnej relácii TA3 V politike dňa 2. decembra 2018 Pellegrini uviedol, že podpísaná zmluva je neplatná a môžu ju rovno skartovať. \"O podpise takýchto zmlúv má byť priamo ministrom informovaný aj predseda vlády, nie je to nákup ponožiek do skladu.\" Predseda vlády takisto zdôraznil, že k podpisu zmluvy môže podľa uznesenia vlády dôjsť až po súhlase z ministerstva financií. Okrem 14 kusov lietadiel F-16 sa má obstarávať aj letecká munícia, logistická podpora a výcvik leteckého i pozemného personálu. Stíhačky by mali byť dodané do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy sú tri samostatné dohody o ponuke a prijatí, ktoré sú potrebné na pristúpenie k plneniu cez americký program FMS. Cena nákupu by sa mala vyšplhať na 1,6 mil. eur. Nákupom sa majú nahradiť zastaralé lietadlá MiG-29. Slovensko by takto malo splniť aj ciele spôsobilosti NATO v oblasti vzdušnej obrany. Pellegrini ešte v júli 2018, keď vláda akceptovala návrh ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) na nákup stíhačiek, uviedol, že táto ponuka bola vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšie a technicky najlepšia. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O plánovanom nákupe stíhacích lietadiel F-16 za približne 1,6 miliardy eur predseda vlády Peter Pellegrini informoval v júli 2018. Zmluvu k obstaraniu stíhačiek Ministerstvo obrany SR podpísalo 30. novembra 2018. Následne Pellegrini oznámil, že zmluvy sú zatiaľ neplatné , \" keďže v zmysle uznesenia vlády je potrebný aj predchádzajúci súhlas ministerstva financií .\" Tento súhlas doteraz udelený nebol. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V diskusnej relácii TA3 V politike dňa 2. decembra 2018 Pellegrini uviedol, že podpísaná zmluva je neplatná a môžu ju rovno skartovať. \"O podpise takýchto zmlúv má byť priamo ministrom informovaný aj predseda vlády, nie je to nákup ponožiek do skladu.\" Predseda vlády takisto zdôraznil, že k podpisu zmluvy môže podľa uznesenia vlády dôjsť až po súhlase z ministerstva financií. Okrem 14 kusov lietadiel F-16 sa má obstarávať aj letecká munícia, logistická podpora a výcvik leteckého i pozemného personálu. Stíhačky by mali byť dodané do konca roka 2023. Súčasťou zmluvy sú tri samostatné dohody o ponuke a prijatí, ktoré sú potrebné na pristúpenie k plneniu cez americký program FMS. Cena nákupu by sa mala vyšplhať na 1,6 mil. eur. Nákupom sa majú nahradiť zastaralé lietadlá MiG-29. Slovensko by takto malo splniť aj ciele spôsobilosti NATO v oblasti vzdušnej obrany. Pellegrini ešte v júli 2018, keď vláda akceptovala návrh ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) na nákup stíhačiek, uviedol, že táto ponuka bola vyhodnotená ako ekonomicky najvýhodnejšie a technicky najlepšia. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["lietadiel", "podpísalo", "neplatné", "uznesenia", "obstarávať", "akceptovala"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-nakupi-americke-stihacky-f/336282-clanok.html", "https://www.mod.gov.sk/43218-sk/ministerstvo-obrany-sr-podpisalo-technicke-zmluvy-k-obstaraniu-lietadiel-f-16/", "https://slovensko.hnonline.sk/1851659-zmluvy-na-nakup-stihaciek-su-zatial-neplatne-odkazuje-pellegrini", "https://slovensko.hnonline.sk/1852340-zmluvy-na-nakup-stihaciek-su-neplatne-mozu-ich-skartovat-odkazal-pellegrini", "https://slovensko.hnonline.sk/1851659-zmluvy-na-nakup-stihaciek-su-zatial-neplatne-odkazuje-pellegrini", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-nakupi-americke-stihacky-f/336282-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:50.796620+00:00"}
{"id": "vr31464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31464", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Fukušima znamenala nové stress testy aj na naše atómové elektrárne a sprísnenie.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Euractiv.sk (6. marca 2012): Komisár pre energetiku Günther Oettinger priznal, že výsledky prebiehajúcich záťažových testov v európskych jadrových zariadeniach nemusia byť ukončené „skôr ako v lete“. ... „Dôkladnosť je dôležitejšia než dodanie rýchlych výsledkov. Naše nadnárodné tímy stále potrebujú nejaký čas na dokončenie testov. Najneskôr v lete zverejníme výsledky,“ citovala v utorok (6.3.) Oettingerove slová agentúra Reuters.\n\nPoznamenala, že testy, na ktorých sa dohodli úrady pre jadrový dohľad po udalostiach v japonskej Fukušime, boli prísne a objektívne a zahŕňali testovanie toho, či atómové elektrárne zvládnu prírodné nešťastia, havárie lietadiel či chyby v riadení prevádzok.\n\nStress testu sa podrobili aj naše dve jadrové elektrárne: JE Mochovce a JE Jaslovské Bohunice . Obidve testami prešli. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Euractiv.sk (6. marca 2012): Komisár pre energetiku Günther Oettinger priznal, že výsledky prebiehajúcich záťažových testov v európskych jadrových zariadeniach nemusia byť ukončené „skôr ako v lete“. ... „Dôkladnosť je dôležitejšia než dodanie rýchlych výsledkov. Naše nadnárodné tímy stále potrebujú nejaký čas na dokončenie testov. Najneskôr v lete zverejníme výsledky,“ citovala v utorok (6.3.) Oettingerove slová agentúra Reuters.", "Poznamenala, že testy, na ktorých sa dohodli úrady pre jadrový dohľad po udalostiach v japonskej Fukušime, boli prísne a objektívne a zahŕňali testovanie toho, či atómové elektrárne zvládnu prírodné nešťastia, havárie lietadiel či chyby v riadení prevádzok.", "Stress testu sa podrobili aj naše dve jadrové elektrárne: JE Mochovce a JE Jaslovské Bohunice . Obidve testami prešli. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "JE Mochovce", "JE Jaslovské Bohunice"], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/jadrove-stress-testy-si-mozno-vyziadaju-viac-casu-018778", "http://www.argusmedia.com/pages/NewsBody.aspx?id=766510&menu=yes", "http://www.rozhlas.sk/Nuclear-Power-Plant-Jaslovske-Bohunice-Meets-Stress-Test-Requirements-?l=1&c=0&i=8883&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:13.448248+00:00"}
{"id": "42376", "numeric_id": 42376, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42376", "speaker": "Robert Mistrík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-mistrik", "statement": "Prezident má kompetenciu dojednávať medzinárodné zmluvy a táto kompetencia bola v roku 2001 prenesená na ministerstvo zahraničných vecí. Prezident má samozrejme kontrasignovať tieto medzinárodné zmluvy, vyberá vedúcich zastupiteľských úradov, teda diplomatov, chodí na summity NATO, čiže chodí na medzinárodné stretnutia, na štátne návštevy a tam všade robí zahraničnú politiku...", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čl. 102 odsek 1 Ústavy SR je uvedené, že prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, kontrasignuje medzinárodné zmluvy a prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Prezident sa časti svojich právomoci skutočne vzdal zákonom 250/2001 Z.z., ktorý prenáša právomoc dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu SR. Takisto podľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zabezpečuje ministerstvo zahraničných vecí “ koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv ” ( § 14 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákonom 250/2001 Z.z preniesol prezident právomoc dojednávania medzinárodných zmlúv: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom, a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.\n\nMistrík pravdivo uvádza, že prezident sa zúčastňuje summitov NATO , chodí na medzinárodné stretnutia a štátne návštevy kde, vykonáva zahraničnú politiku. Túto informáciu potvrdzuje aj vyhlásenie prezidenta , predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO.\n\nZ čl. 102 Ústavy SR vyberáme funkcie prezidenta, ktoré súvisia so zahraničnou politikou. (1) Prezident a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl, l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier", "analysis_paragraphs": ["V čl. 102 odsek 1 Ústavy SR je uvedené, že prezident zastupuje Slovenskú republiku navonok, kontrasignuje medzinárodné zmluvy a prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Prezident sa časti svojich právomoci skutočne vzdal zákonom 250/2001 Z.z., ktorý prenáša právomoc dojednávať niektoré medzinárodné zmluvy na vládu SR. Takisto podľa zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zabezpečuje ministerstvo zahraničných vecí “ koordináciu prípravy a vnútroštátneho prerokúvania, uzatvárania, vyhlasovania a vykonávania medzinárodných zmlúv ” ( § 14 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zákonom 250/2001 Z.z preniesol prezident právomoc dojednávania medzinárodných zmlúv: Prenášam a) prípravu a prerokúvanie návrhov medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, na vládu Slovenskej republiky, b) dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, a vo vzťahu k nim aj ich schvaľovanie a oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom, prijatím, schválením, prístupom alebo iným dohodnutým spôsobom, na vládu Slovenskej republiky, c) so súhlasom vlády Slovenskej republiky dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré nepresahujú rámec pôsobnosti ústredného orgánu štátnej správy ustanovený zákonom, a vo vzťahu k nim aj oprávnenie vyjadriť súhlas, že Slovenská republika bude nimi viazaná podpisom alebo iným dohodnutým spôsobom, na člena vlády Slovenskej republiky povereného riadením príslušného ústredného orgánu štátnej správy.", "Mistrík pravdivo uvádza, že prezident sa zúčastňuje summitov NATO , chodí na medzinárodné stretnutia a štátne návštevy kde, vykonáva zahraničnú politiku. Túto informáciu potvrdzuje aj vyhlásenie prezidenta , predsedu Národnej rady a predsedu vlády k EÚ a NATO.", "Z čl. 102 Ústavy SR vyberáme funkcie prezidenta, ktoré súvisia so zahraničnou politikou. (1) Prezident a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl, l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier"], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["čl. 102", "zákonom", "§ 14", "Zákonom", "summitov NATO", "vyhlásenie", "čl. 102"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20010701.html#ustavnyclanok-102.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/250/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/20020101.html#paragraf-14", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/250/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/476556-kiska-zavazky-voci-nato-splnime/", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-predsedu-narodnej-rady-a-predsedu-vlady-k-eu-a-nato/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601.html#ustavnyclanok-102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:22.385021+00:00"}
{"id": "vr33891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33891", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Zhodou okolností je to opatrenie (obvodové zvýhodnenie pre zamestnávateľa, ktorý zamestná dlhodobo nezamestnaného, pozn.) z nášho programu. Z programu KDH.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Július Brocka reaguje na výrok ministra práce, ktorý odznel v tejto relácií: \"To znamená, práve tá kategória, ktorú ste vy pomenovali. A ešte jedno opatrenie, ktoré je tu pripravené a ideme ho spúšťať, to je otázka istého obvodového zvýhodnenia pre zamestnávateľa, ktorý zamestná dlhodobo nezamestnaného s tým, že by sa mu odpustili odvody a že by ich za neho platil štát.\"", "analysis_paragraphs": ["Július Brocka reaguje na výrok ministra práce, ktorý odznel v tejto relácií: \"To znamená, práve tá kategória, ktorú ste vy pomenovali. A ešte jedno opatrenie, ktoré je tu pripravené a ideme ho spúšťať, to je otázka istého obvodového zvýhodnenia pre zamestnávateľa, ktorý zamestná dlhodobo nezamestnaného s tým, že by sa mu odpustili odvody a že by ich za neho platil štát.\""], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["programe", "potvrdil"], "url": ["http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/volebny_program.pdf", "http://www.storin.sk/storin.nsf/$All/FBF929B27D908452C1257B56002BE4E2?OpenDocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:25.957947+00:00"}
{"id": "vr31094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31094", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale vy (vláda a Ivan Mikloš pozn.) máte za sebou 18 mesiacov úplne reálnej politiky s reálnymi výsledkami v oblasti životnej úrovne, poklesu reálnych miezd.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Budeme vychádzať z údajov Štatistického úradu SR o Priemerná mesačnej mzde v hospodárstve SR za roky 2010 a 2011 . Za rok 2011 sú dostupné údaje len po tretí kvartál 2011. Index zobrazuje nárast/pokles oproti tomu istému obdobiu minulého roku (100).", "analysis_paragraphs": ["Budeme vychádzať z údajov Štatistického úradu SR o Priemerná mesačnej mzde v hospodárstve SR za roky 2010 a 2011 . Za rok 2011 sú dostupné údaje len po tretí kvartál 2011. Index zobrazuje nárast/pokles oproti tomu istému obdobiu minulého roku (100)."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:33.797654+00:00"}
{"id": "vr15558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15558", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My (vláda, pozn.) sme prijali vážne rozhodnutia v súvislosti s piešťanským cétečkom a potom sa ukázalo, že ten, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol nakoniec ten, kto dostal ocenenie Biela vrana, poslanec Suchánek. Vďaka tomu, že sme kričali, tak mu bola Biela vrana odňatá.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V kauze predraženého CT išlo o nákup CT prístroja piešťanskou nemocnicou za 1,6 milióna eur, pričom v Česku bol rovnaký prístroj zakúpený za 540-tisíc eur. Alan Suchánek, ktorý na prípad upozornil, bol členom správnej rady nemocnice v Piešťanoch. Kauza predraženého nákupu vyvovala veľkú pozornosť spoločnosti. Z dôvodu prepojení na firmu, ktorá mala dodávať prístroj, odstúpil z pozície predsedu parlamentu Pavol Paška , bola odvolaná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a funkcie bola zbavená aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Nové informácie v roku 2016 ukázali, že postup Suchánka a komisie, ktorá prvú súťaž na nové CT v roku 2012 mala na starosti, nebol úplne korektný. Preto nakoniec Suchánek vrátil ocenenie Biela vrana. Nie je pravdou, že mu toto ocenenie bolo odobraté. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Kauza piešťanského CT prístroja sa prevalila na jeseň v roku 2014, kedy Suchánek kauzu medializoval . Nemocnica chcela nakúpiť CT prístroj ešte v roku 2012, v elektronickej aukcii súťažili s ponukami tri firmy. Dôležitým parametrom pre vyhodnotenie ponúk bol parameter o schopnosti prístroja zobrazovať vrstvy. V tejto technickej otázke došlo k pochybeniu, keďže víťazná firma Siemens neuviedol pokrytie fyzických vrstiev ako ďalšie dve firmy, ale počet vrstiev, ktoré je možno následne počítačovým spracovaním dorábať. Súťaž vyhrala tak firma Siemens, ktorá ponúkala najdrahší prístroj a vyhrala tak vďaka nesprávne uvedenému parametru. Komisia, ktorá o súťaži rozhodovala, túto nezhodu zistila až neskoršie. Členom komisie vol aj Alan Suchánek. Zmluva na dodanie prístroja nakoniec nebola podpísaná. Vedenie nemocnice sa menilo po voľbách v roku 2012 a nový riaditeľ súťaž zrušil na doporučenie správnej rady nemocnice (ktorej členkou sa stala po zmenách aj Renáta Zmajkovičová). Nová súťaž bola vypísaná v roku 2014. Za vysúťažené nové CT pritom mala nemocnica zaplatiť ešte o 0,6 milióna eur viac ako za prístroj od Siemens pri predchádzajúcej súťaži. Zmluva opäť nebola podpísaná, práve z dôvodu medializácie prípadu. Novú súťaž v 2014 vyhrala firma Medical Group, v ktorej v minulosti figuroval Pavol Paška . Odchod Pašku z funkcie predsedu parlamentu žiadali ľudia na protestoch, chcela ho odvolať aj opozícia, neúspešne. Paška nakoniec z funkcie odstúpil dobrovoľne. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská bola odvolaná, o svoju pozíciu podpredsedníčky parlamentu prišla aj Renáta Zmajkovičová kvôli jej členstvu v správnej rade nemocnice. Alan Suchánek a Magdaléna Kovačičová, ktorí na kauzu upozornili, dostali ocenenie Biela vrana . Prípad začala vyšetrovať polícia, v kauze čelilo obvineniu osem osôb, ktorým hrozil desať až 15-ročný trest odňatia slobody, toto obvinenie bolo nakoniec stiahnuté . Stalo sa tak v apríli 2016, kedy Generálna prokuratúra pozastavila vyšetrovania z dôvodu nepoužiteľného znaleckého posudku, kde bola nedostatočne ustálená výšky hroziacej škody. Dokončenie vyšetrovania je pritom podľa súčasného ministra zdravotníctva Druckera žiaduce. Na jar 2016 sa médiami objavili informácie o tom, že v prípade prvej súťaže mohlo ísť o pochybenie komisie a tak aj samotného Suchánka. Fico na tieto zistenia upozornil blogom, pričom vyzýval Suchánka, aby sa vzdal mandátu poslanca a aby mu bolo odobraté ocenenie Biela vrana. Poslanec Suchánek dnes už ocenenie Biela vrana nevlastní, no je tomu tak na základe jeho rozhodnutia. Podľa jeho vlastných slov z júna 2016: „ Nedokážem zhodnotiť, že som bol vinný. To, že sa stala chyba a bol som jej súčasťou, priznávam, a preto sa ocenenia vzdávam. “ Rada ocenenia Biela vrana sa k tomu vyjadrila nasledovne: „ Ocenenie bolo Alanovi Suchánkovi udelené na základe pochybenia Rady Bielej vrany, a preto by nemal za túto chybu niesť dôsledky. “ Zo svojich funkcií po zistení pochybenia následne členovia Rady Bielej vrany odstúpili .", "analysis_paragraphs": ["V kauze predraženého CT išlo o nákup CT prístroja piešťanskou nemocnicou za 1,6 milióna eur, pričom v Česku bol rovnaký prístroj zakúpený za 540-tisíc eur. Alan Suchánek, ktorý na prípad upozornil, bol členom správnej rady nemocnice v Piešťanoch. Kauza predraženého nákupu vyvovala veľkú pozornosť spoločnosti. Z dôvodu prepojení na firmu, ktorá mala dodávať prístroj, odstúpil z pozície predsedu parlamentu Pavol Paška , bola odvolaná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská a funkcie bola zbavená aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Nové informácie v roku 2016 ukázali, že postup Suchánka a komisie, ktorá prvú súťaž na nové CT v roku 2012 mala na starosti, nebol úplne korektný. Preto nakoniec Suchánek vrátil ocenenie Biela vrana. Nie je pravdou, že mu toto ocenenie bolo odobraté. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Kauza piešťanského CT prístroja sa prevalila na jeseň v roku 2014, kedy Suchánek kauzu medializoval . Nemocnica chcela nakúpiť CT prístroj ešte v roku 2012, v elektronickej aukcii súťažili s ponukami tri firmy. Dôležitým parametrom pre vyhodnotenie ponúk bol parameter o schopnosti prístroja zobrazovať vrstvy. V tejto technickej otázke došlo k pochybeniu, keďže víťazná firma Siemens neuviedol pokrytie fyzických vrstiev ako ďalšie dve firmy, ale počet vrstiev, ktoré je možno následne počítačovým spracovaním dorábať. Súťaž vyhrala tak firma Siemens, ktorá ponúkala najdrahší prístroj a vyhrala tak vďaka nesprávne uvedenému parametru. Komisia, ktorá o súťaži rozhodovala, túto nezhodu zistila až neskoršie. Členom komisie vol aj Alan Suchánek. Zmluva na dodanie prístroja nakoniec nebola podpísaná. Vedenie nemocnice sa menilo po voľbách v roku 2012 a nový riaditeľ súťaž zrušil na doporučenie správnej rady nemocnice (ktorej členkou sa stala po zmenách aj Renáta Zmajkovičová). Nová súťaž bola vypísaná v roku 2014. Za vysúťažené nové CT pritom mala nemocnica zaplatiť ešte o 0,6 milióna eur viac ako za prístroj od Siemens pri predchádzajúcej súťaži. Zmluva opäť nebola podpísaná, práve z dôvodu medializácie prípadu. Novú súťaž v 2014 vyhrala firma Medical Group, v ktorej v minulosti figuroval Pavol Paška . Odchod Pašku z funkcie predsedu parlamentu žiadali ľudia na protestoch, chcela ho odvolať aj opozícia, neúspešne. Paška nakoniec z funkcie odstúpil dobrovoľne. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská bola odvolaná, o svoju pozíciu podpredsedníčky parlamentu prišla aj Renáta Zmajkovičová kvôli jej členstvu v správnej rade nemocnice. Alan Suchánek a Magdaléna Kovačičová, ktorí na kauzu upozornili, dostali ocenenie Biela vrana . Prípad začala vyšetrovať polícia, v kauze čelilo obvineniu osem osôb, ktorým hrozil desať až 15-ročný trest odňatia slobody, toto obvinenie bolo nakoniec stiahnuté . Stalo sa tak v apríli 2016, kedy Generálna prokuratúra pozastavila vyšetrovania z dôvodu nepoužiteľného znaleckého posudku, kde bola nedostatočne ustálená výšky hroziacej škody. Dokončenie vyšetrovania je pritom podľa súčasného ministra zdravotníctva Druckera žiaduce. Na jar 2016 sa médiami objavili informácie o tom, že v prípade prvej súťaže mohlo ísť o pochybenie komisie a tak aj samotného Suchánka. Fico na tieto zistenia upozornil blogom, pričom vyzýval Suchánka, aby sa vzdal mandátu poslanca a aby mu bolo odobraté ocenenie Biela vrana. Poslanec Suchánek dnes už ocenenie Biela vrana nevlastní, no je tomu tak na základe jeho rozhodnutia. Podľa jeho vlastných slov z júna 2016: „ Nedokážem zhodnotiť, že som bol vinný. To, že sa stala chyba a bol som jej súčasťou, priznávam, a preto sa ocenenia vzdávam. “ Rada ocenenia Biela vrana sa k tomu vyjadrila nasledovne: „ Ocenenie bolo Alanovi Suchánkovi udelené na základe pochybenia Rady Bielej vrany, a preto by nemal za túto chybu niesť dôsledky. “ Zo svojich funkcií po zistení pochybenia následne členovia Rady Bielej vrany odstúpili ."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["CT", "Pavol Paška", "Zvolenská", "informácie", "vrátil", "medializoval", "elektronickej aukcii", "0,6 milióna", "Pavol Paška", "chcela", "Renáta Zmajkovičová", "Biela vrana", "vyšetrovať", "osem", "stiahnuté", "Druckera", "objavili", "upozornil", "ocenenie", "odstúpili"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/336042-o-nakupe-drahych-ct-sa-vedelo-nik-nekonal/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjEpP6S1bzQAhVLCywKHaHMC4oQFggcMAA&url=http%3A%2F%2Fdomov.sme.sk%2Fc%2F7497169%2Fpaska-odstupuje-ako-sef-parlamentu-vzda-sa-aj-poslaneckeho-mandatu.html&usg=AFQjCNHvSZ0kGbzmLWGOY2thaGaruBoLVA&sig2=Yex3JZwPHJNje2KwUTVdcA", "http://ekonomika.sme.sk/c/7474193/zvolenska-a-zmajkovicova-koncia-pre-tender-v-piestanskej-nemocnici.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392937-suchanek-mal-lobovat-za-najdrahsie-ct/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/395945-suchankovi-bielu-vranu-nevzali/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/552116-odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie", "https://dennikn.sk/481595/so-sutazou-ct-ktoru-zvazuju-odobrat-bielu-vranu-suchankovi/", "http://www.aktuality.sk/clanok/362816/kauza-piestanskeho-ct-sa-natahuje-nemocnica-je-stale-bez-noveho-pristroja/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/336421-vyse-tisicka-ludi-v-bratislave-ziadala-paskov-odchod/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/507442-trojdnove-odvolavanie-fico-vydrzal-paska-sa-mu-vyhol", "http://ekonomika.sme.sk/c/7474193/zvolenska-a-zmajkovicova-koncia-pre-tender-v-piestanskej-nemocnici.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiaqsGE37zQAhUKWCwKHfwyB14QFggjMAE&url=http%3A%2F%2Fspravy.pravda.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F374147-bielymi-vranami-sa-stali-knaz-novinar-a-lekari%2F&usg=AFQjCNHFWCUYyP2SUrJqylUjxIr5ec70Og&sig2=l8qO7PlE9l6Ytx6ulJ-GBw", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337117-nakup-ct-vysetruje-policia-vzniesla-uz-trestne-oznamenie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367792-obvineniu-v-kauze-ct-celi-osem-osob/", "http://domov.sme.sk/c/20137758/prokuratura-v-pripade-piestanskeho-ct-zrusila-obvinenia.html", "http://domov.sme.sk/c/20143357/druckera-kauza-ct-cka-traumatizuje-mala-by-byt-vyvodena-zodpovednost.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394137-suchanek-odmieta-obvinenia-premiera-k-nakupu-ct/", "http://hnonline.sk/slovensko/662503-fico-zautocil-na-matovicovho-poslanca-ktory-odhalil-kauzu-ct-odstupte", "https://dennikn.sk/485390/suchanek-sa-ocenenia-biela-vrana-vzdal-rada-ceny-odstupila/", "http://domov.sme.sk/c/20189169/suchanek-biela-vrana-zostava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:50.657759+00:00"}
{"id": "vr30108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30108", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme prvýkrát znižovali DPH počas prvej vlády v roku 2006-2010, kedy sme znížili DPH na lieky a znížili sme DPH myslím vtedy na učebnice a na internet a DPH sa znížilo ešte na predaj tovarov z poľnohospodárskeho dvora.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme už overovali v diskusii medzi Ivanom Švejnom a Petrom Kažimírom v októbri 2015. Prvá vláda Roberta Fica naozaj znížila DPH na väčšinu produktov, ktoré premiér spomína, avšak s výnimkou internetu (ako súčasti telekomunikačných a elektronických služieb), kde v tom čase došlo ku zmene legislatívy ako transpozície európskych smerníc, avšak nie k zníženiu DPH. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. \"Podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty je sadzba 10 % platná na knihy, lieky a vybrané zdravotnícke a hygienické pomôcky (príloha 7 zákona.). Štandardná sadzba je 20 %. Táto zmena bola prijatá v decembri 2006 a platnosť nadobudla 1. januára 2007. Prvá vláda Smeru trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010, novela tak bola prijatá počas jej pôsobenia.\" Internet sa v spomínanom zozname produktov s nižšou DPH nespomína. § 68 Zákona o DPH (\"Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby\") je výsledkom transpozície európskych smerníc , O nižšej dani na internet sa uvažovalo v roku 2002 , ale nemala univerzálnu podporu a potom za prvej Ficovej vlády , kedy tento sľub bol vo volebnom programe (.pdf, str. 18) Smeru-SD, ale k jeho splneniu v prípade internetu nedošlo .", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme už overovali v diskusii medzi Ivanom Švejnom a Petrom Kažimírom v októbri 2015. Prvá vláda Roberta Fica naozaj znížila DPH na väčšinu produktov, ktoré premiér spomína, avšak s výnimkou internetu (ako súčasti telekomunikačných a elektronických služieb), kde v tom čase došlo ku zmene legislatívy ako transpozície európskych smerníc, avšak nie k zníženiu DPH. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. \"Podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty je sadzba 10 % platná na knihy, lieky a vybrané zdravotnícke a hygienické pomôcky (príloha 7 zákona.). Štandardná sadzba je 20 %. Táto zmena bola prijatá v decembri 2006 a platnosť nadobudla 1. januára 2007. Prvá vláda Smeru trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010, novela tak bola prijatá počas jej pôsobenia.\" Internet sa v spomínanom zozname produktov s nižšou DPH nespomína. § 68 Zákona o DPH (\"Osobitná úprava uplatňovania dane pre telekomunikačné služby, služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronické služby\") je výsledkom transpozície európskych smerníc , O nižšej dani na internet sa uvažovalo v roku 2002 , ale nemala univerzálnu podporu a potom za prvej Ficovej vlády , kedy tento sľub bol vo volebnom programe (.pdf, str. 18) Smeru-SD, ale k jeho splneniu v prípade internetu nedošlo ."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Zákona", "nadobudla", "európskych", "smerníc", "2002", "nemala", "prvej Ficovej vlády", "volebnom programe", "nedošlo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/548/kazimir-vs-svejna-o-dph-na-potraviny", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.etrend.sk/financie/postove-a-telekomunikacne-sluzby-po-vstupe-do-eu.html", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2013/09/q14.pdf", "http://www.sme.sk/c/717695/nizsia-dan-mierne-zlacni-internet.html", "http://www.etrend.sk/technologie/podla-m-dzurindu-znizenie-dph-pre-internet-nie-je-riesenim.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/3330099/fico-chce-nizsiu-dph-aj-na-ucebnice-a-internet.html", "http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/volebny_program_2006.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165709-fico-gumuje-stare-sluby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:14.426329+00:00"}
{"id": "vr34939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34939", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nedá sa napríklad, ak strana mala niečo viac ako 120 tisíc hlasov likvidovať trebárs aj mňa hoci nechcem byť osobná, ak ja strane prinášam a mám hodnotu pri všetkej skromnosti 60 tisíc hlasov...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Belousovová (60 984) získala o 4000 preferenčných hlasov menej ako Ján Slota (64 527). Celkový počet obdžaných hlasov SNS vo voľbách do NR SR 2010 bol nad 120 000 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Belousovová (60 984) získala o 4000 preferenčných hlasov menej ako Ján Slota (64 527). Celkový počet obdžaných hlasov SNS vo voľbách do NR SR 2010 bol nad 120 000 hlasov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SNS vo voľbách do NR SR"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:30.905357+00:00"}
{"id": "45202", "numeric_id": 45202, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45202", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "… tých miliardách, ktoré budeme dávať teraz tým, ktorí zatvárali svoje prevádzky a preplácali mzdu tým zamestnancom...", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Využitím štátnej podpory sa firma zaväzuje , že zamestnanca neprepustí minimálne dva mesiace po skončení preplácania štátom. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravidé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca (čistá mzda, odvody zamestnanca, daň z príjmov zamestnanca) firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Firmy musia platiť za svojich zamestnancov odvody za zamestnávateľa, no ak im klesli tržby o viac ako 40 percent, môžu si platenie odložiť. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Využitím štátnej podpory sa firma zaväzuje , že zamestnanca neprepustí minimálne dva mesiace po skončení preplácania štátom. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravidé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "môžu", "poskytne", "zaväzuje"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://demagog.sk/vyrok/45053/", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://www.finreport.sk/podnikanie/ako-a-kedy-sa-dostanu-zamestnavatelia-a-szco-k-prispevkom-od-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:38.269957+00:00"}
{"id": "vr15784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15784", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Strana Smer nie je v úpadku, strana Smer si drží rovnaké čísla, aké mala vo voľbách a chcem vám pripomenúť, že má stále raz toľko preferencií, ako celá vaša slávna SaS.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamentných voľbách v marci 2016 získala strana Smer 28,28 % hlasov. Odvtedy sa jej preferencie pohybujú okolo 27 %. Prieskumné agentúry pred voľbami odhadovali podporu Smeru na viac ako 30 %, voľby v roku 2012 strana vyhrala s výsledkom 44,4 %. SaS vo voľbách získala 12,1% a jej preferencie sa pohybujú okolo 13 %. Demagog.SK nehodnotí, či je alebo nie je strana Smer v úpadku, porovnávame len jej volebný výsledok s výsledkami prieskumov volebných preferencií. K výraznejšej zmene podpory pre Smer od volieb nedošlo a v januárových prieskumoch namerali agentúry Polis, Focus, Median SK aj AKO pre Smer raz takú podporu ako má SaS, výrok hodnotíme ako pravdivý. Najvyššie preferencie mala strana Smer - SD podľa agentúry Focus v máji 2016 - 28,7 %. Počas decembra 2016 nastal výraznejší prepad v preferenciách a to na 23,3 %. Tento prepad pripisuje šéf Focusu Martin Slosiarik obdobiu káuz Smeru. Januárové prieskumy už opäť hovoria o podpore viac ako 27 %. Strana SaS mala najvyššie preferencie v júni 2016 - 14,1 %, najnižšie preferencie mala v novembri 2016 - 12,1%. Prieskumy Focus potvrdzujú, že Smer má dvakrát takú podporu ako SaS. Neplatí to ale pri všetkých prieskumoch. Podľa prieskumov AKO mala strana Smer stále väčšiu podporu ako 27 %, jedinou výnimkou bolo zisťovanie v decembri 2016, kedy strane namerali 26,8 %. Strana SaS získala v prieskumoch AKO lepšie výsledky ako v prieskumoch Focus, v apríli mala podporu 16,2 %. V októbrovom prieskume získala strana 17,7 %, v novembri ich obľúbenosť spadla na 15,4 % a v januári 2017 získala len 13,1 %. Na základe prieskumov AKO teda len v januári 2017 mala Smer raz takú podporu ako SaS: V zisťovaniach agentúry Polis mala Smer podporu na úrovni 27 %. k väčším výkyvom nedochádzalo s výnimkou júla 2016, kedy získali podporu 26,2 %. SaS nemala také vyrovnané výsledky, v júli im Polis namerala 16,6 %, následne v októbri mali len 14, v decembi ich podpora vyskočila na 15,9 % aby v januári opäť získali len 13,2 %. Od marcových volieb len v jednom prípade, v januári 2017, bola podpora Smeru aspoň dvojnásobkom podpory SaS podľa meraní Polis. Strana Smer dosiahla najlepšie výsledky v meraniach prieskumnej agentúry Median SK . Táto agentúra merala podporu politických strán v septembri, októbri a decembri v roku 2016. Strana Smer získala v kažom z týchto meraní vyše 29 %. SaS mala v septembri 2016 16 %, v októbri 15 % a 14,5 % (uskutočnili sa dve zisťovania). V decembri namerala agentúra strane SaS 15 %. Podľa meraní Median SK tak strana Smer mala len tesne dvakrát takú podporu, ako SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V parlamentných voľbách v marci 2016 získala strana Smer 28,28 % hlasov. Odvtedy sa jej preferencie pohybujú okolo 27 %. Prieskumné agentúry pred voľbami odhadovali podporu Smeru na viac ako 30 %, voľby v roku 2012 strana vyhrala s výsledkom 44,4 %. SaS vo voľbách získala 12,1% a jej preferencie sa pohybujú okolo 13 %. Demagog.SK nehodnotí, či je alebo nie je strana Smer v úpadku, porovnávame len jej volebný výsledok s výsledkami prieskumov volebných preferencií. K výraznejšej zmene podpory pre Smer od volieb nedošlo a v januárových prieskumoch namerali agentúry Polis, Focus, Median SK aj AKO pre Smer raz takú podporu ako má SaS, výrok hodnotíme ako pravdivý. Najvyššie preferencie mala strana Smer - SD podľa agentúry Focus v máji 2016 - 28,7 %. Počas decembra 2016 nastal výraznejší prepad v preferenciách a to na 23,3 %. Tento prepad pripisuje šéf Focusu Martin Slosiarik obdobiu káuz Smeru. Januárové prieskumy už opäť hovoria o podpore viac ako 27 %. Strana SaS mala najvyššie preferencie v júni 2016 - 14,1 %, najnižšie preferencie mala v novembri 2016 - 12,1%. Prieskumy Focus potvrdzujú, že Smer má dvakrát takú podporu ako SaS. Neplatí to ale pri všetkých prieskumoch. Podľa prieskumov AKO mala strana Smer stále väčšiu podporu ako 27 %, jedinou výnimkou bolo zisťovanie v decembri 2016, kedy strane namerali 26,8 %. Strana SaS získala v prieskumoch AKO lepšie výsledky ako v prieskumoch Focus, v apríli mala podporu 16,2 %. V októbrovom prieskume získala strana 17,7 %, v novembri ich obľúbenosť spadla na 15,4 % a v januári 2017 získala len 13,1 %. Na základe prieskumov AKO teda len v januári 2017 mala Smer raz takú podporu ako SaS: V zisťovaniach agentúry Polis mala Smer podporu na úrovni 27 %. k väčším výkyvom nedochádzalo s výnimkou júla 2016, kedy získali podporu 26,2 %. SaS nemala také vyrovnané výsledky, v júli im Polis namerala 16,6 %, následne v októbri mali len 14, v decembi ich podpora vyskočila na 15,9 % aby v januári opäť získali len 13,2 %. Od marcových volieb len v jednom prípade, v januári 2017, bola podpora Smeru aspoň dvojnásobkom podpory SaS podľa meraní Polis. Strana Smer dosiahla najlepšie výsledky v meraniach prieskumnej agentúry Median SK . Táto agentúra merala podporu politických strán v septembri, októbri a decembri v roku 2016. Strana Smer získala v kažom z týchto meraní vyše 29 %. SaS mala v septembri 2016 16 %, v októbri 15 % a 14,5 % (uskutočnili sa dve zisťovania). V decembri namerala agentúra strane SaS 15 %. Podľa meraní Median SK tak strana Smer mala len tesne dvakrát takú podporu, ako SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["získala", "2012", "preferencie", "pripisuje", "AKO", "Polis", "Median SK"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://preferencie.teraz.sk/?option=404", "https://dennikn.sk/622435/smer-rekordne-pada-ma-len-23-percent/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:22.078189+00:00"}
{"id": "43568", "numeric_id": 43568, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43568", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My (SaS, pozn.) sme jediná strana, kde v tajných voľbách volia (predsedu strany, pozn.) všetci členovia...", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V strane SaS skutočne volia predsedu všetci členovia v tajných voľbách. Podobný model má ešte SPOLU - no platí len pri menšom počte členov, ktorý strana medzičasom prekročila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa stanov SaS (článok VI., bod 5, písm. c) volí predsedu strany kongres. Jeho členmi môžu byť všetci členovia hnutia, ak to schváli Republiková rada. Na ostatnom mimoriadnom kongrese 7. septembra mohlo predsedu voliť všetkých 213 členov strany. Voľba predsedu je v strane tajná. Z v prieskumoch relevantných politických strán má podobný model iba SPOLU. Podľa stanov strany rozhoduje o predsedovi snem, v ktorom sú delegátmi všetci členovia strany v prípade, že ich je menej než 300 ( .pdf , str. 7,8). V auguste 2018 mala strana 896 členov. V strane SMER-SD volí predsedu strany Snem. Ten sa skladá zo zakladajúcich a riadnych členov strany, ktorí sú do Snemu delegovaní podľa vnútorných pravidiel. V strane MOST-HÍD rozhoduje podľa stanov (článok 14) o zvolení predsedu snem. Ten tvoria „členovia Republikovej rady a delegáti z krajov delegovaní podľa postupu stanoveným Republikovým predsedníctvom.” ( .pdf , str. 8,9). V SNS volí podľa stanov predsedu snem, ktorý je tvorený z členov predsedníctva SNS a delegátov zvolených na okresnej konferencii SNS. V strane Sme rodina volí predsedu tzv. Snem hnutia. Ten tvoria delegáti, poradný hlas majú členovia Dozornej a rozhodcovskej rady Hnutia. Spôsob voľby delegátov určuje predsedníctvo, spravidla ich nesmie byť menej ako 20. ( .pdf , str. 6,7) Hnutie OĽaNO stanovy zverejnené nemá. V Progresívnom Slovensku volí predsedu strany Snem. Hlasovacie právo v ňom majú zakladajúci členovia a členovia predsedníctva; vedúci pracovných skupín (členovia hnutia); predsedovia a delegáti miestnych buniek; poslanci národného parlamentu; poslanci Európskeho parlamentu; primátori, starostovia a predsedovia VÚC, ktorí boli zvolení za PS; ministri vlády nominovaní do funkcie hnutím ( .pdf , str. 11). V KDH volí predsedu strany Snem. Tvoria ho členovia Rady KDH a delegáti okresných centier ( .pdf , str. 11). V ĽSNS rozhoduje o predsedovi tzv. schôdza strany. Tvorí ju predsedníctvo strany a iní delegovaní členovia ( .pdf , str. 4).", "analysis_paragraphs": ["V strane SaS skutočne volia predsedu všetci členovia v tajných voľbách. Podobný model má ešte SPOLU - no platí len pri menšom počte členov, ktorý strana medzičasom prekročila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa stanov SaS (článok VI., bod 5, písm. c) volí predsedu strany kongres. Jeho členmi môžu byť všetci členovia hnutia, ak to schváli Republiková rada. Na ostatnom mimoriadnom kongrese 7. septembra mohlo predsedu voliť všetkých 213 členov strany. Voľba predsedu je v strane tajná. Z v prieskumoch relevantných politických strán má podobný model iba SPOLU. Podľa stanov strany rozhoduje o predsedovi snem, v ktorom sú delegátmi všetci členovia strany v prípade, že ich je menej než 300 ( .pdf , str. 7,8). V auguste 2018 mala strana 896 členov. V strane SMER-SD volí predsedu strany Snem. Ten sa skladá zo zakladajúcich a riadnych členov strany, ktorí sú do Snemu delegovaní podľa vnútorných pravidiel. V strane MOST-HÍD rozhoduje podľa stanov (článok 14) o zvolení predsedu snem. Ten tvoria „členovia Republikovej rady a delegáti z krajov delegovaní podľa postupu stanoveným Republikovým predsedníctvom.” ( .pdf , str. 8,9). V SNS volí podľa stanov predsedu snem, ktorý je tvorený z členov predsedníctva SNS a delegátov zvolených na okresnej konferencii SNS. V strane Sme rodina volí predsedu tzv. Snem hnutia. Ten tvoria delegáti, poradný hlas majú členovia Dozornej a rozhodcovskej rady Hnutia. Spôsob voľby delegátov určuje predsedníctvo, spravidla ich nesmie byť menej ako 20. ( .pdf , str. 6,7) Hnutie OĽaNO stanovy zverejnené nemá. V Progresívnom Slovensku volí predsedu strany Snem. Hlasovacie právo v ňom majú zakladajúci členovia a členovia predsedníctva; vedúci pracovných skupín (členovia hnutia); predsedovia a delegáti miestnych buniek; poslanci národného parlamentu; poslanci Európskeho parlamentu; primátori, starostovia a predsedovia VÚC, ktorí boli zvolení za PS; ministri vlády nominovaní do funkcie hnutím ( .pdf , str. 11). V KDH volí predsedu strany Snem. Tvoria ho členovia Rady KDH a delegáti okresných centier ( .pdf , str. 11). V ĽSNS rozhoduje o predsedovi tzv. schôdza strany. Tvorí ju predsedníctvo strany a iní delegovaní členovia ( .pdf , str. 4)."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["stanov", "mohlo", "je", ".pdf", "mala", "volí", ".pdf", "stanov", ".pdf", "zverejnené", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.sas.sk/detail/4057/stanovy/obsah", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-sulik-bude-po-mimoriadnom-kongre/417177-clanok.html", "http://www2.teraz.sk/video/sulik-mimoriadny-kongres-sas-volba/201158-clanok.html", "https://stranaspolu.sk/admin/public/docs/Stanovy-SPOLU.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/1214631/", "https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy", "https://www.most-hid.sk/sites/most-hid.sk/files/downloadable-files/stan-2016.pdf", "https://www.sns.sk/dokumenty/stanovy/", "https://hnutie-smerodina.sk/SME-RODINA-Stanovy.pdf", "http://www.obycajniludia.sk", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/01/progresivne_slovensko_stanovy.pdf", "http://kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/Stanovy-KDH-Poprad-2016.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2016/06/stanovy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:48.209400+00:00"}
{"id": "49209", "numeric_id": 49209, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49209", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Pán Rejda bol operatívec, ktorý bol nasadený na infiltráciu Penty v rámci vyšetrovania Gorily.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Rejda v minulosti pôsobil ako policajt a šéf Útvaru osobitného určenia, tzv. kukláčov. Do povedomia verejnosti sa zapísal ako účastník kauzy Gorila. Podľa spisu mal bývalý policajt údajne odovzdávať informácie finančnej skupine Penta výmenou za finančnú odmenu. Rejda svoju prítomnosť v byte na Vazovovej ulici potvrdil, odmietol však, že by za informovanie prijímal finančnú odmenu. Taktiež tvrdil, že v byte vykonával operatívnu činnosť. Táto informácia nebola potvrdená ani vyvrátená a keďže vo veci nemáme rozhodnutie oficiálneho štátneho orgánu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Napriek tomu, na nahrávke Gorila je možné vypočuť si, ako Ján Rejda inkasoval peniaze za informácie, nebol nikdy obvinený a celá kauza ostáva do dnešného dňa nevyšetrená.\n\nMilan Uhrík v auguste minulého roku oznámil vstup Jána Rejdu do hnutia Republika. Rejdu spis Gorila spomína ako policajta, ktorý v roku 2006 chodieval za majiteľom konšpiračného bytu na Vazovovej ulici. Podľa spisu mal Rejda odovzdávať finančnej skupine Penta informácie a brať za to desaťtisícové úplatky .\n\nRejda neskôr skutočne potvrdil, že do bytu chodieval. Nevyvrátil ani to, že Pentu informoval , ale odmietol, že by to robil pre peniaze.\n\nNeskôr tvrdil , že iba vykonával operatívnu činnosť. Protiprávne konanie mu nikdy mu to nebolo dokázané napriek tomu, že na nahrávke Gorila je možné počuť, ako odovzdával informácie Pente a inkasoval za to peniaze. Rejda nikdy obvinený nebol a kauza Gorila nie je dodnes vyšetrená.\n\nNiekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila a dnes poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, ktorý Rejdu vypočúval, jeho účasť v kauze okomentoval slovami: „Nahrávku kauzy počul každý, kto chcel, tie rozhovory sú tam zachytené a nech si to vyhodnotí každý sám.“\n\nV roku 2012, po prevalení kauzy, Rejda z polície odišiel . Vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak jeho nútený odchod z polície odôvodňoval tým, že „nedokázal vysvetliť pochybnosti“.", "analysis_paragraphs": ["Ján Rejda v minulosti pôsobil ako policajt a šéf Útvaru osobitného určenia, tzv. kukláčov. Do povedomia verejnosti sa zapísal ako účastník kauzy Gorila. Podľa spisu mal bývalý policajt údajne odovzdávať informácie finančnej skupine Penta výmenou za finančnú odmenu. Rejda svoju prítomnosť v byte na Vazovovej ulici potvrdil, odmietol však, že by za informovanie prijímal finančnú odmenu. Taktiež tvrdil, že v byte vykonával operatívnu činnosť. Táto informácia nebola potvrdená ani vyvrátená a keďže vo veci nemáme rozhodnutie oficiálneho štátneho orgánu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Napriek tomu, na nahrávke Gorila je možné vypočuť si, ako Ján Rejda inkasoval peniaze za informácie, nebol nikdy obvinený a celá kauza ostáva do dnešného dňa nevyšetrená.", "Milan Uhrík v auguste minulého roku oznámil vstup Jána Rejdu do hnutia Republika. Rejdu spis Gorila spomína ako policajta, ktorý v roku 2006 chodieval za majiteľom konšpiračného bytu na Vazovovej ulici. Podľa spisu mal Rejda odovzdávať finančnej skupine Penta informácie a brať za to desaťtisícové úplatky .", "Rejda neskôr skutočne potvrdil, že do bytu chodieval. Nevyvrátil ani to, že Pentu informoval , ale odmietol, že by to robil pre peniaze.", "Neskôr tvrdil , že iba vykonával operatívnu činnosť. Protiprávne konanie mu nikdy mu to nebolo dokázané napriek tomu, že na nahrávke Gorila je možné počuť, ako odovzdával informácie Pente a inkasoval za to peniaze. Rejda nikdy obvinený nebol a kauza Gorila nie je dodnes vyšetrená.", "Niekdajší vyšetrovateľ kauzy Gorila a dnes poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, ktorý Rejdu vypočúval, jeho účasť v kauze okomentoval slovami: „Nahrávku kauzy počul každý, kto chcel, tie rozhovory sú tam zachytené a nech si to vyhodnotí každý sám.“", "V roku 2012, po prevalení kauzy, Rejda z polície odišiel . Vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak jeho nútený odchod z polície odôvodňoval tým, že „nedokázal vysvetliť pochybnosti“."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "úplatky", "informoval", "tvrdil", "nahrávke Gorila", "nebol", "okomentoval", "odišiel", "odôvodňoval"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2972450/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kdYnbcl/uhrik-zverboval-pochybneho-policajta-z-gorily-jeho-minulost-zamlcal/", "https://www.noviny.sk/slovensko/98371-gorila-neklamala-top-policajt-daval-informacie-pente", "https://www.aktuality.sk/clanok/kdYnbcl/uhrik-zverboval-pochybneho-policajta-z-gorily-jeho-minulost-zamlcal/", "https://www.youtube.com/watch?v=ZVyAV7haVNc", "https://www.aktuality.sk/clanok/kdYnbcl/uhrik-zverboval-pochybneho-policajta-z-gorily-jeho-minulost-zamlcal/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kdYnbcl/uhrik-zverboval-pochybneho-policajta-z-gorily-jeho-minulost-zamlcal/", "https://sita.sk/kuklacom-vymenili-sefa-jan-rejda-skoncil/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kdYnbcl/uhrik-zverboval-pochybneho-policajta-z-gorily-jeho-minulost-zamlcal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:27.424536+00:00"}
{"id": "vr36837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36837", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemôžeme celkom súhlasiť s tým pán minister, že vláda šetrí, pretože v roku 2011 v rozpočte máte výdavky o 200 miliónov eur viacej ako v roku 2010.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico síce nie je presný v číslach, trend vývoja uvádza správny. Vláda skutočne v roku 2011 plánuje vyššie výdavky o 1,1 mld. eur ako v roku 2010. Uvádzať však tieto čísla ako súčasť argumentu o nešetrení vlády sú zavádzajúce vzhľadom na to, že oproti minulému roku HDP vzrástlo a teda vláda mala k prerozdeľovaniu k dispozícii väčší \"koláč\" ako v minulom roku. Podstatné sú relatívne čísla deficitu, ktoré vláda z približne tohtoročných 7% plánuje znížiť na 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Fico síce nie je presný v číslach, trend vývoja uvádza správny. Vláda skutočne v roku 2011 plánuje vyššie výdavky o 1,1 mld. eur ako v roku 2010. Uvádzať však tieto čísla ako súčasť argumentu o nešetrení vlády sú zavádzajúce vzhľadom na to, že oproti minulému roku HDP vzrástlo a teda vláda mala k prerozdeľovaniu k dispozícii väčší \"koláč\" ako v minulom roku. Podstatné sú relatívne čísla deficitu, ktoré vláda z približne tohtoročných 7% plánuje znížiť na 4,9%."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["plánuje vyššie výdavky o 1,1 mld."], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB4QFjAB&url=http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D347527&rct=j&q=%22zakladne%20vydavky%20na%20chod%20statu%22&ei=aKcGTebMOo-38gPljvw2&usg=AFQjCNGE5kJMAlhXkoWjUmt3NoiaZ_I5gQ&sig2=BII"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:39.203268+00:00"}
{"id": "vr31385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31385", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V roku 2006 sme zaviedli tradíciu, že Úrad pre verejné obstarávanie by mala kontrolovať opozícia. Vláda Ivety Radičovej nám túto tradíciu zrušila.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 nová koalícia SMER, SNS a HZDS predĺžila päťročné funkčné obdobie predsedu až do vymenovania nového a ponechala vo funkcii Bélu Angyala , nominanta SMK (opozícia). Premiérka Radičová po voľbách pokračovala v tomto trende a opozičný SMER dostal možnosť, navrhnúť si svojho kandidáta. Stal sa ním Roman Šipoš, ktorý zastával funkciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie do 11. apríla 2011, kedy odstúpil z funkcie. Podľa agentúry SITA R. Šipoš odstúpil kvôli kritike činnosti úradu zo strany vlády. SITA uvádza , že v máji premiérka Radičová požiadala R.Fica o navrhnutie nového predsedu úradu, pričom sa má jednať o bezúhonného experta na verejné obstarávanie. SMER navrhol J.Valka, ktorého však vláda neodsúhlasila a vyhlásila verejné výberová konanie na tento post, uvádza SITA. V súčasnosti úrad riadi jeho podpredseda M.Vladár. R. Kaliňák hovorí viac-menej pravdu, keďže v roku 2006 zaviedli precedens a predĺžili B. Angyalovi ako nominantovi nevládnej strany jeho funkčné obdobie. Nakoľko však toto môžeme považovať za vytvorenie tradície je ťažko posúditeľné. Je ale pravdou, že tento precedens bol čiastočne porušený v roku 2011. Vláda zmenila spôsob obsadzovania z nominácie na verejné výberové konanie. Faktom je, že došlo k narušeniu akéhosi pravidla/precedensu predtým vytvoreného, tak ako hovorí R. Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 nová koalícia SMER, SNS a HZDS predĺžila päťročné funkčné obdobie predsedu až do vymenovania nového a ponechala vo funkcii Bélu Angyala , nominanta SMK (opozícia). Premiérka Radičová po voľbách pokračovala v tomto trende a opozičný SMER dostal možnosť, navrhnúť si svojho kandidáta. Stal sa ním Roman Šipoš, ktorý zastával funkciu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie do 11. apríla 2011, kedy odstúpil z funkcie. Podľa agentúry SITA R. Šipoš odstúpil kvôli kritike činnosti úradu zo strany vlády. SITA uvádza , že v máji premiérka Radičová požiadala R.Fica o navrhnutie nového predsedu úradu, pričom sa má jednať o bezúhonného experta na verejné obstarávanie. SMER navrhol J.Valka, ktorého však vláda neodsúhlasila a vyhlásila verejné výberová konanie na tento post, uvádza SITA. V súčasnosti úrad riadi jeho podpredseda M.Vladár. R. Kaliňák hovorí viac-menej pravdu, keďže v roku 2006 zaviedli precedens a predĺžili B. Angyalovi ako nominantovi nevládnej strany jeho funkčné obdobie. Nakoľko však toto môžeme považovať za vytvorenie tradície je ťažko posúditeľné. Je ale pravdou, že tento precedens bol čiastočne porušený v roku 2011. Vláda zmenila spôsob obsadzovania z nominácie na verejné výberové konanie. Faktom je, že došlo k narušeniu akéhosi pravidla/precedensu predtým vytvoreného, tak ako hovorí R. Kaliňák."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["2006", "Bélu Angyala", "SITA", "uvádza", "uvádza", "v roku 2011."], "url": ["http://lexa.blog.sme.sk/c/268614/Preco-Urad-pre-verejne-obstaravanie-nepatri-opozicii.html#ixzz1paSjMMXL", "http://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A9la_Angyal_%28politik%29", "http://spravy.pravda.sk/opozicny-sef-uradu-pre-verejne-obstaravanie-sipos-odstupil-pl2-/sk_ekonomika.asp?c=A110411_171735_sk_ekonomika_p01", "http://www.plusky.sk/slovensko/radicova-poziadala-fica-aby-navrhol-kandidata-na-sefa-uvo/", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/vlada-vyhlasila-konkurz-na-sefa-uvo.html", "http://www.sme.sk/c/5945836/sefa-uvo-neurci-fico-ale-sutaz.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:28.285928+00:00"}
{"id": "vr17620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17620", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...sme (Slovensko, pozn.) na okraji Severoatlantickej aliancie a v susednej krajine, ktorá nie je súčasťou Severoatlantickej aliancie, sa vedie vojna.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie od roku 2004. Momentálne dve zo susedných krajín nie sú členom aliancie, Rakúsko a Ukrajina. Taktiež sa nachádzame na okraji tejto aliancie z geografickej perspektívy. Martin Klus nešpecifikoval, že ktorú krajinu tým myslel, ale pravdepodobne Ukrajinu, kde prebiehajú stále boje. Konflikt na Ukrajine sa začal v roku 2014, keď protivládny a proruský povstalci prebrali kontrolou nad niektorými oblasťami na východnej a juhovýchodnej Ukrajine. Vládnym silám sa stále nepodarilo dostať tento konflikt pod kontrolu a viaceré mierové snahy zlyhali. Nakoľko Slovensko susedí s krajinou vo vojne, ktorá zároveň nie je členom aliancie výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie od roku 2004. Momentálne dve zo susedných krajín nie sú členom aliancie, Rakúsko a Ukrajina. Taktiež sa nachádzame na okraji tejto aliancie z geografickej perspektívy. Martin Klus nešpecifikoval, že ktorú krajinu tým myslel, ale pravdepodobne Ukrajinu, kde prebiehajú stále boje. Konflikt na Ukrajine sa začal v roku 2014, keď protivládny a proruský povstalci prebrali kontrolou nad niektorými oblasťami na východnej a juhovýchodnej Ukrajine. Vládnym silám sa stále nepodarilo dostať tento konflikt pod kontrolu a viaceré mierové snahy zlyhali. Nakoľko Slovensko susedí s krajinou vo vojne, ktorá zároveň nie je členom aliancie výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["členom", "členom", "nachádzame", "Konflikt"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/pred-11-rokmi-vstupila-slovenska-repub/127268-clanok.html", "https://www.nato.int/cps/su/natohq/nato_countries.htm", "https://www.nato.int/nato-on-the-map/#lat=51.72673918960763&lon=4.849117014409103&zoom=0&layer-1", "https://www.cfr.org/interactives/global-conflict-tracker#!/conflict/conflict-in-ukraine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:13.136186+00:00"}
{"id": "vr35800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35800", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Áno, na východe. Širokorozchodná nie je projekt slovensko-ruský. Širokorozchodná železnica je projekt rusko-ukrajinsko-slovensko-rakúsky.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico správne vymenoval, kto všetko by sa na stavbe trate mal podieľať.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne vymenoval, kto všetko by sa na stavbe trate mal podieľať."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["všetko"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/2-36377290-k10000_detail-d3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:57.781400+00:00"}
{"id": "vr33651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33651", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je to (súťaže - Plachtince, pozn.) zverejnené v našom vestníku, na internete.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V internetovom vestníku verejného obstarávania z 13. septembra 2012 sú publikované tieto zákazky:", "analysis_paragraphs": ["V internetovom vestníku verejného obstarávania z 13. septembra 2012 sú publikované tieto zákazky:"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["vestníku verejného obstarávania", "Informovanosť a publicita", "Odborné a poradenské služby", "Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_vydanie=2576#druh_6", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182678", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182699"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:17.563134+00:00"}
{"id": "vr29711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29711", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Prvýkrát v histórii KHL mala aj cez medzinárodné prestávky zápasy... v budúcej sezóne našťastie toto je už zažehnané, pretože cez tie brejky bude stáť KHL.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Nemeček vo výroku narážal na situáciu, keď KHL (Kontinentálna hokejová liga) uvoľňuje hráčov do národných tímov počas zápasových prestávok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Nemeček vo výroku narážal na situáciu, keď KHL (Kontinentálna hokejová liga) uvoľňuje hráčov do národných tímov počas zápasových prestávok. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["nezaviedla", "7.-9. novembra", "nemala", "8.-10. novembra", "žiadne", "9.-11.novembra", "žiadne", "11.-13. novembra", "žiadne", "12.-14. novembra", "žiadne", "6.-8. novembra", "žiadne", "7.-9. novembra", "žiadne", "rozhodnutie", "vysvetľoval", "naplánované"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-kluby-khl-maju-problem-pre-neprerusenie-sutaze", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/na-nemecky-pohar-nominoval-trener-vladimir-vujtek-sest-novacikov", "http://en.khl.ru/calendar/266/", "http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok113717-Bilancie_SR_so_supermi_na_Nemeckom_pohar_2013.htm", "http://en.khl.ru/calendar/245/", "http://www.hokej.sk/reprezentacia/clanok102386-Bilancie_SR_so_supermi_na_Nemeckom_pohari_2012.htm", "http://en.khl.ru/calendar/222/", "http://www.scorespro.com/hockey/international/deutschland-cup/2011-2012/deutschland-cup/results/", "http://en.khl.ru/calendar/202/", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/tri-zmeny-v-nominacii-na-nemecky-pohar-2010", "http://en.khl.ru/calendar/185/", "http://www.internationalhockey.net/forums/showthread.php?9008-Deutschland-Cup-2009-Munchen-(GER)-06-08-11-2009", "http://en.khl.ru/calendar/167/", "http://sport.aktuality.sk/c/72927/nemecky-pohar---deutschland-cup-2008/", "http://en.khl.ru/calendar/160/", "http://slovakkhl.sk/khl/5653-khl-pokracuje-kluby-vsak-musia-uvolnit-reprezentantov.html", "http://sport.sme.sk/c/7465485/vujtek-berie-do-mnichova-jedineho-hraca-z-khl-zaborsky-nechce-prist.html", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-khl-timy-by-mali-v-dalsej-sezone-odohrat-62-zapasov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:36.294752+00:00"}
{"id": "vr27186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27186", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Mladí chcú odísť, nezamestnanosť sa neznižuje...", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vysoké percento mladých ľudí zvažuje odchod do zahraničia. Tiež je pravdou, že podľa ŠÚ SR sa nezamestnanosť sa v roku 2013 neznížila v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý. V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Podľa údajov zo Štatistického úradu môžeme sledovať celkovú mieru nezamestnanosti za rok 2012 na úrovni 14% a za rok 2013 je to už 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa Eurostat sledujeme mierny pokles nezamestnanosti od júla 2013: Dátum zverejnenia analýzy: 10.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vysoké percento mladých ľudí zvažuje odchod do zahraničia. Tiež je pravdou, že podľa ŠÚ SR sa nezamestnanosť sa v roku 2013 neznížila v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý. V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Podľa údajov zo Štatistického úradu môžeme sledovať celkovú mieru nezamestnanosti za rok 2012 na úrovni 14% a za rok 2013 je to už 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa Eurostat sledujeme mierny pokles nezamestnanosti od júla 2013: Dátum zverejnenia analýzy: 10.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Aktuálne.sk", "údajov", "Eurostat"], "url": ["http://hsr.rokovania.sk/2014-198540991-30c0/", "http://www.aktuality.sk/clanok/243958/az-70-mladych-slovakov-chce-zit-radsej-v-zahranici-dovodom-je-najma-nezamestnanost/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30e3c699e3c73c684851a3e2daeb0035f6ee.e34OaN8PchaTby0Lc3aNchuMcheQe0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:19.468470+00:00"}
{"id": "vr14671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14671", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som v 1997 začal podnikať ako štvrták na vysokej škole a už v priebehu roka som zamestnával 2000 ľudí. Od piatku mám vyjadrenie z daňového úradu, ktoré hovorí len za moju živnosť, nie za celú rodinnú firmu. Na tom potvrdení je, že som za 9 rokov aktívnej činnosti odviedol tomuto štátu 33 miliónov korún. Za celú moju živnosť od roku 1997 až do roku 2008.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štúdium na Fakulte managementu Univerzity Komenského Matovič ukončil v roku 1998. Podnikať podľa živnostenského registra začal už 3. marca 1997, kedy bol vo štvrtom ročníku štúdia. Od 23. decembra 2002 mal podľa výpisu z Obchodného registra zaregistrovanú firmu regionPRESS, s.r.o., v ktorej k 26. augustu 2010 ukončil svoju činnosť, a firmu prenechal manželke Paulíne. Úplný výpis zo Živnostenského registra je tu . Koľko ľudí zamestnával v priebehu prvého roku svojej podnikateľskej činnosti, sa nám nepodarilo overiť, rovnako ako sumu, ktorú za deväť rokov podnikania zaplatil na daniach (keďže jeho potvrdenie nie je verejne prístupné). Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Štúdium na Fakulte managementu Univerzity Komenského Matovič ukončil v roku 1998. Podnikať podľa živnostenského registra začal už 3. marca 1997, kedy bol vo štvrtom ročníku štúdia. Od 23. decembra 2002 mal podľa výpisu z Obchodného registra zaregistrovanú firmu regionPRESS, s.r.o., v ktorej k 26. augustu 2010 ukončil svoju činnosť, a firmu prenechal manželke Paulíne. Úplný výpis zo Živnostenského registra je tu . Koľko ľudí zamestnával v priebehu prvého roku svojej podnikateľskej činnosti, sa nám nepodarilo overiť, rovnako ako sumu, ktorú za deväť rokov podnikania zaplatil na daniach (keďže jeho potvrdenie nie je verejne prístupné). Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Štúdium", "registra", "výpisu", "ukončil", "tu"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Igor_Matovi%C4%8D", "http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=U", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1", "http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=2&V=U"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:52.582574+00:00"}
{"id": "vr16672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16672", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Župa sa  v posledných rokoch v transparentnosti zhoršila.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rebríček transparentnosti samospráv a 100 najväčších miest na Slovensku zverejnila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) koncom roka 2016. Oproti roku 2010, kedy transparentnosť miest TIS merala prvýkrát, sa umiestnenie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zhoršilo z tretieho na šieste miesto. Keďže skutočne ide o klesajúcu tendenciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Rudolf Kusý na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) kandiduje z pozície starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Transparentnosť je jedným z dvoch pilierov, na ktorých chce postaviť spravovanie samosprávneho kraja. „V prípade transparentnosti samosprávy napríklad v rebríčku Transparency International získalo Nové Mesto 4. miesto, BSK, naopak, patrí v tomto ohľade dlhodobo k priemerným samosprávam, “ uviedol . Bratislava - Nove Mesto sa v rebríčku transparentnosti miest umiestnila na štvrtom mieste, pričom si oproti predchádzajúcemu obdobiu polepšila o 11 priečok. TIS jej pridelilo v celkovom hodnotení 75 % a známku A-. Bratislavská župa, naopak, oproti predchádzajúcemu obdobiu klesla v rebríčku o dve priečky s celkovým hodnotením 49,7 % a známkou C. V projekte Otvorenej samosprávy TIS hodnotilo najmä to, ako samosprávy pristupujú k zverejňovaniu informácií a či majú zavedené pravidlá na procesy. Transparentnosť sa merala na základe 96 indikátorov v 11 oblastiach ako napríklad verejné obstarávanie, predaj a prenájom majetku, či účasť verejnosti na rozhodovaní. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rebríček transparentnosti samospráv a 100 najväčších miest na Slovensku zverejnila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) koncom roka 2016. Oproti roku 2010, kedy transparentnosť miest TIS merala prvýkrát, sa umiestnenie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zhoršilo z tretieho na šieste miesto. Keďže skutočne ide o klesajúcu tendenciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Rudolf Kusý na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) kandiduje z pozície starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Transparentnosť je jedným z dvoch pilierov, na ktorých chce postaviť spravovanie samosprávneho kraja. „V prípade transparentnosti samosprávy napríklad v rebríčku Transparency International získalo Nové Mesto 4. miesto, BSK, naopak, patrí v tomto ohľade dlhodobo k priemerným samosprávam, “ uviedol . Bratislava - Nove Mesto sa v rebríčku transparentnosti miest umiestnila na štvrtom mieste, pričom si oproti predchádzajúcemu obdobiu polepšila o 11 priečok. TIS jej pridelilo v celkovom hodnotení 75 % a známku A-. Bratislavská župa, naopak, oproti predchádzajúcemu obdobiu klesla v rebríčku o dve priečky s celkovým hodnotením 49,7 % a známkou C. V projekte Otvorenej samosprávy TIS hodnotilo najmä to, ako samosprávy pristupujú k zverejňovaniu informácií a či majú zavedené pravidlá na procesy. Transparentnosť sa merala na základe 96 indikátorov v 11 oblastiach ako napríklad verejné obstarávanie, predaj a prenájom majetku, či účasť verejnosti na rozhodovaní. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "polepšila", "klesla", "indikátorov"], "url": ["https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/44061-o-post-sefa-bsk-zabojuje-i-starosta-bratislavskeho-noveho-mesta-rudolf-kusy", "http://samosprava.transparency.sk/profile/M009/2016", "http://samosprava.transparency.sk/comparison/Z002/2017", "https://dennikn.sk/minuta/616123/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:50.826586+00:00"}
{"id": "49579", "numeric_id": 49579, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49579", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My sme peniaze nerozhadzovali. My sme vám odovzdali štát na úrovni 41 % zadlženia. Od vás sme preberali na úrovni 59 %.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v októbri 2023 dosahoval hrubý dlh verejnej správy úroveň 56 % HDP. Ficova tretia vláda odovzdala štátnu kasu s hrubým dlhom verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Aj napriek nižšiemu dlhu obdobie tretej Ficovej vlády vyhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako hospodársky neefektívne vzhľadom na nevyužitý ekonomický potenciál, kvôli snahe zvyšovať výdavky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVláda, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 mil. eur a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 mld. eur.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.\n\nOd roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015-2019 klesol tento pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu ( pdf ., str. 4).\n\nSúčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 mld. eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 mld. eur.\n\nVlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy predstavoval 4,9 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["V čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v októbri 2023 dosahoval hrubý dlh verejnej správy úroveň 56 % HDP. Ficova tretia vláda odovzdala štátnu kasu s hrubým dlhom verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Aj napriek nižšiemu dlhu obdobie tretej Ficovej vlády vyhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako hospodársky neefektívne vzhľadom na nevyužitý ekonomický potenciál, kvôli snahe zvyšovať výdavky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vláda, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 mil. eur a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 mld. eur.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.", "Od roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015-2019 klesol tento pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu ( pdf ., str. 4).", "Súčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 mld. eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 mld. eur.", "Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy predstavoval 4,9 % HDP."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["48,23 %", "výške", "Rada", "pdf", "", "56 %", "sume", "dosiahli", "predstavoval"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/nova-web-stranka-8.html", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2019/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/74/List-dlh-2021_FINAL.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10q_ggdebt/default/bar?lang=en&category=gov.gov_gfs10.gov_10q", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEINA230/default/table?lang=en&category=shorties.teieuro_na.teina_geng", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/#_ftn1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:26.773327+00:00"}
{"id": "vr37026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37026", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vláda pána Dzurindu zobrala na základe zákona invalidným dôchodcom invalidné dôchodky. Toto bolo napadnuté na ústavnom súde a ústavný súd povedal, že odobratie invalidných dôchodkov dôchodcom je protiústavné. Moja vláda okamžite vyplatila 2,1 miliardy slovenských korún a zaplatili sme invalidom všetko to, čo im zobrala predchádzajúca vláda.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ide o novelu zákona, ktorá zmenila kritéria uznávania invalidity. Mikuláš Dzurinda bol v case schválenia novely zákona (platná bola od januára 2004) predsedom vlády. Novelu zákona predkladal Ludovít Kaník. \"Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podla § 263 ods. 2 úcinného do 18. júla 2006 (dalej len 'predchádzajúce ustanovenie' - ide o ustanovenie, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol , že nie je v súlade s Ústavou SR), Sociálna poistovna preskúma trvanie invalidity alebo ciastocnej invalidity podla zákona úcinného do 31. decembra 2003...\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poistovna vyplatila sa nám zistit nepodarilo. V clánku portálu sme.sk sa ako predpokladaná ciastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podla pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhat až na 2,6 miliardy korún.", "analysis_paragraphs": ["Ide o novelu zákona, ktorá zmenila kritéria uznávania invalidity. Mikuláš Dzurinda bol v case schválenia novely zákona (platná bola od januára 2004) predsedom vlády. Novelu zákona predkladal Ludovít Kaník. \"Poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podla § 263 ods. 2 úcinného do 18. júla 2006 (dalej len 'predchádzajúce ustanovenie' - ide o ustanovenie, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol , že nie je v súlade s Ústavou SR), Sociálna poistovna preskúma trvanie invalidity alebo ciastocnej invalidity podla zákona úcinného do 31. decembra 2003...\" Celkovú sumu, ktorú Sociálna poistovna vyplatila sa nám zistit nepodarilo. V clánku portálu sme.sk sa ako predpokladaná ciastka udáva 900 miliónov slovenských korún. Podla pravda.sk by sa náklady na vyplácanie do roku 2010 mohli vyšplhat až na 2,6 miliardy korún."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "rozhodol", "sme.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060729_165120_sk_pspravy_p01", "http://www.ana.sk/webd/Portal//sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=198", "http://www.sme.sk/c/2885375/stat-doplati-invalidnym-dochodcom-penzie-o-ktore-prisli.html#ixzz1CUuSXbsd", "http://peniaze.pravda.sk/stat-vrati-invalidom-vsetky-penzie-d6q-/sk_dochodky.asp?c=A060831_054010_sk_dochodky_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:51.117939+00:00"}
{"id": "44206", "numeric_id": 44206, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44206", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Každý 1 cent, každé jedno euro z daní, ktoré zaplatia občania, tzn. pracujúci a živnostníci, komplet všetky tieto peniaze, ani jedno euro nejde štátu, všetky idú do miest, obcí a do VÚC. 30 % z týchto miliard ide do samosprávnych krajov, 70 % ide priamo do miest a obcí, štát nemá z daní ľudí ani cent, ani cent.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini hovoril o dani z príjmov fyzických osôb. Celý výnos tejto dane tečie v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Do roku 2016 dostával malú čiastku (2,3 percenta) z tejto dane aj štát. Po novom sa celá daň delí medzi obce a VÚC v pomere 70:30. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini hovoril o dani z príjmov fyzických osôb. Celý výnos tejto dane tečie v rámci fiškálnej decentralizácie do rozpočtov miest, obcí a vyšších územných celkov. Do roku 2016 dostával malú čiastku (2,3 percenta) z tejto dane aj štát. Po novom sa celá daň delí medzi obce a VÚC v pomere 70:30. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["malú", "novom"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/378937-samospravy-si-uz-beru-vsetky-dane-z-prijmov-fyzickych-osob/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20160101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:55.080479+00:00"}
{"id": "vr36559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36559", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...a treba si uvedomiť, že Slovensko má najnižšie daňové odvodové zaťaženie v rámci Európy, v rámci Európskej únie a niekedy sa hovorí len o odvodoch a len o daniach...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ešte minulý týždeň ministerka Tomanová tvrdila, že patríme \"medzi krajiny s najnižšou mierou takéhoto zaťaženia\" . Ak by to tvrdil aj Počiatek, tak by mal pravdu: Slovenská republika patrí (aspoň podľa údajov (.pdf, str. 3) Inštitútu sociálnej politiky MPSVaR z februára 2006) medzi krajiny s najnižším daňovým a odvodovým zaťažením v EÚ, konkrétne ho má (mala) tretie najnižšie. Ako ale správa konštatuje: \"Uvedené makroekonomické porovnanie má však len obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Jeho statickosť nedáva odpoveď napr. na otázku, aký je dlhodobý vplyv nastavených parametrov (predovšetkým v sociálnom systéme) na budúcu úroveň verejných výdavkov.\"", "analysis_paragraphs": ["Ešte minulý týždeň ministerka Tomanová tvrdila, že patríme \"medzi krajiny s najnižšou mierou takéhoto zaťaženia\" . Ak by to tvrdil aj Počiatek, tak by mal pravdu: Slovenská republika patrí (aspoň podľa údajov (.pdf, str. 3) Inštitútu sociálnej politiky MPSVaR z februára 2006) medzi krajiny s najnižším daňovým a odvodovým zaťažením v EÚ, konkrétne ho má (mala) tretie najnižšie. Ako ale správa konštatuje: \"Uvedené makroekonomické porovnanie má však len obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Jeho statickosť nedáva odpoveď napr. na otázku, aký je dlhodobý vplyv nastavených parametrov (predovšetkým v sociálnom systéme) na budúcu úroveň verejných výdavkov.\""], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["Ešte minulý týždeň", "podľa údajov"], "url": ["https://demagog.sk/2010/03/radicova-vs-tomanova-na-telo-21-3-2010/", "http://www.sulik.sk/files/12/file_13_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:10.900111+00:00"}
{"id": "vr35174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35174", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Po druhé, pripomínam, že strana pod mojim vedením v roku 2006 dosiahla výsledok 18,35% a to som kampaňoval so zlomenou nohou, respektíve v období, keď ma operovali.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ dosiahla vo voľbách v roku 2006 presne 18,35 percent .", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ dosiahla vo voľbách v roku 2006 presne 18,35 percent ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["18,35 percent"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/preferencie-smeru-klesli-stale-vsak-vedie-fg6-/sk_domace.asp?c=A080228_161920_sk_domace_P04"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:00.255928+00:00"}
{"id": "vr36102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36102", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rokovali sme totiž o ďalšej predvolebnej koalícii tak ja ako aj pán Mikloš to bolo to obdobie, keď sme boli v primárnych voľbách SDKÚ-DS a napokon rozhodnutie mimoparlamentných strán neísť do predvolebnej koalície bolo výsledkom ich rokovania, kde sa rozhodli, že sa pokúsia samostatne získať dostatok hlasov vo voľbách tak, aby žiaden z tých hlasov neprepadol, ale dohodli sme sa  na postupe vo voľbách, na istých formách.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ rokovala s mimoparlamentnými stranami SaS, Most-Híd a OKS o prípadnej predvolebnej spolupráci. Šesť dní po týchto rokovaniach republiková rada SaS rozhodla o odmietnutí spoločnej kandidátky a vytvorení veľkej predvolebnej koalície s SDKÚ-DS, OKS a Most-Híd.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ rokovala s mimoparlamentnými stranami SaS, Most-Híd a OKS o prípadnej predvolebnej spolupráci. Šesť dní po týchto rokovaniach republiková rada SaS rozhodla o odmietnutí spoločnej kandidátky a vytvorení veľkej predvolebnej koalície s SDKÚ-DS, OKS a Most-Híd."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["rokovala", "rozhodla o odmietnutí"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1201243", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1201600"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:02.649346+00:00"}
{"id": "vr37615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37615", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tak, ako vy ste poškodili, ako ústavný činiteľ meno a obraz Slovenskej republiky či už so svojim vzťahom a vyhláseniam predstaviteľom Európskej únie, urážkou pána Barossa.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza sme.sk : \"Do vrcholových pozícií európskych štruktúr chodia podľa šéfa parlamentu a predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka ľudia na politický dôchodok, alebo ľudia, ktorých nevedia na domácej scéne posunúť niekde vyššie.\" Príkladom v tomto smere je podľa Sulíka samotný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. \" Ja som si pozeral jeho životopis. Najprv marxista-leninista, či čo to tam má napísané, potom 20 rokov socialista. Ja som nenašiel nič v tom životopise, čo by nejako reprezentovalo ten vzťah, že niečo urobím zle a budem za to potrestaný. Ja si myslím, že to je problém, lebo potom naozaj rozhodujú len čistokrvní politici, ktorí jednoducho nemajú dostatočnú zodpovednosť, lebo majú vrodené, že nerozhodujú o vlastných peniazoch, \" povedal v pondelok Sulík. Označenie výroku za poškodzujúci ponechávame na čitateľoch.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza sme.sk : \"Do vrcholových pozícií európskych štruktúr chodia podľa šéfa parlamentu a predsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richarda Sulíka ľudia na politický dôchodok, alebo ľudia, ktorých nevedia na domácej scéne posunúť niekde vyššie.\" Príkladom v tomto smere je podľa Sulíka samotný predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. \" Ja som si pozeral jeho životopis. Najprv marxista-leninista, či čo to tam má napísané, potom 20 rokov socialista. Ja som nenašiel nič v tom životopise, čo by nejako reprezentovalo ten vzťah, že niečo urobím zle a budem za to potrestaný. Ja si myslím, že to je problém, lebo potom naozaj rozhodujú len čistokrvní politici, ktorí jednoducho nemajú dostatočnú zodpovednosť, lebo majú vrodené, že nerozhodujú o vlastných peniazoch, \" povedal v pondelok Sulík. Označenie výroku za poškodzujúci ponechávame na čitateľoch."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5766091/sulik-kritizoval-vedenie-eu-najma-marxistu-leninistu-barrosa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:45.642685+00:00"}
{"id": "vr25729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25729", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Menšinová samospráva v Maďarsku existuje aj my chceme podobnú menšinovú samosprávu tuná vybojovať na Slovensku.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Maďarsku existuje menšinová samospráva, konkrétne schválená zákonom z roku 1993. Podľa práce Kataríny Rajňákovej je tento systém založený na takom princípe, aby každá menšina a jej príslušníci niesli zodpovednosť za spravovanie vlastných menšinových záležitostí a rozvíjanie vlastnej kultúry, tradície, či školstva. V Maďarsku má toto právo 13 menšín(medzi nimi aj slovenská menšina), ku ktorým sa hlási cca 213 tisíc obyvateľov Maďarska. Návrh na menšinové samosprávy sa objavuje už od deväťdesiatych rokov. Začiatkom júla 2013 bol návrh na zriadenie menšinových samospráv opäť prezentovaný stranou SMK. Ich cieľom je zriadiť tieto samosprávy do začiatku budúceho roka 2014.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Maďarsku existuje menšinová samospráva, konkrétne schválená zákonom z roku 1993. Podľa práce Kataríny Rajňákovej je tento systém založený na takom princípe, aby každá menšina a jej príslušníci niesli zodpovednosť za spravovanie vlastných menšinových záležitostí a rozvíjanie vlastnej kultúry, tradície, či školstva. V Maďarsku má toto právo 13 menšín(medzi nimi aj slovenská menšina), ku ktorým sa hlási cca 213 tisíc obyvateľov Maďarska. Návrh na menšinové samosprávy sa objavuje už od deväťdesiatych rokov. Začiatkom júla 2013 bol návrh na zriadenie menšinových samospráv opäť prezentovaný stranou SMK. Ich cieľom je zriadiť tieto samosprávy do začiatku budúceho roka 2014."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["práce", "prezentovaný"], "url": ["http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec1/pdf_doc/86.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smk-chce-presadit-modely-mensinovych/698416-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:43.083218+00:00"}
{"id": "vr29474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29474", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Schválené, pozn.) Novela zákona o verejnom obstarávaní, nové volebné kódexy, ktoré riešia aj financovanie politických strán, zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky tri zákonné úpravy, ktoré tento bod uvádza, boli skutočne schválené parlamentom v poslednom volebnom období. V roku 2013 schválil parlament novelu zákona o verejnom obstarávaní , ktorú navrhoval minister vnútra Robert Kaliňák, v roku 2014 schválil parlament nové volebné kódexy , ktoré obsahovali aj určité body riešnie financovania politických strán, a v roku 2014 zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Je potrebné uviesť, že pri všetkých týchto zákonoch bola vláda kritizovaná zo strany opozície z nedostatočnosti, resp. neefektívnosti týchto riešení. Keďže však tento bod neprezentuje nijaké hodnotenie týchto zákonov a zostáva pri ich menovaní, hodnotíme ho ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Všetky tri zákonné úpravy, ktoré tento bod uvádza, boli skutočne schválené parlamentom v poslednom volebnom období. V roku 2013 schválil parlament novelu zákona o verejnom obstarávaní , ktorú navrhoval minister vnútra Robert Kaliňák, v roku 2014 schválil parlament nové volebné kódexy , ktoré obsahovali aj určité body riešnie financovania politických strán, a v roku 2014 zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Je potrebné uviesť, že pri všetkých týchto zákonoch bola vláda kritizovaná zo strany opozície z nedostatočnosti, resp. neefektívnosti týchto riešení. Keďže však tento bod neprezentuje nijaké hodnotenie týchto zákonov a zostáva pri ich menovaní, hodnotíme ho ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["novelu zákona o verejnom obstarávaní", "navrhoval", "nové volebné kódexy", "2014"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359", "http://ekonomika.sme.sk/c/6660768/vlada-schvalila-kalinakovu-novelu-obstaravania-podla-sdku-pomoze-smeru.html#ixzz3KjOx3cUQ", "http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/333321-navrh-o-ochrane-oznamovatelov-korupcie-podla-chrena-zlyha/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:43.393641+00:00"}
{"id": "vr16345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16345", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...vo veci zavlečenia Kováča mladšieho bolo zastavené stíhanie. To zastavenie bolo preto, pretože nebolo možné pokračovať v ňom, lebo svedok, ktorý bol korunný, bol v zahraničí a odmietal sa dostaviť.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po zavlečení Michala Kováča ml. do Rakúska, ktoré sa odohralo 31.augusta roku 1995, sa koncom septembra začalo vyšetrovanie v rámci ktorého sa príslušník SIS Oskar Fegyveres priznal, že sa nevedome podieľal na zavlečení prezidentovho syna. Práve jeho svedectvo sa stalo rozhodujúcim v tejto kauze. Následne, zo strachu o život, utiekol za hranice. Prvým trom vyšetrovateľov bol tento prípad odňatí, následne v októbri 1995 prípad dostal Jozef Číž, ktorý v máji 1996 uložil vyšetrovací spis zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny pre nedostatok dôkazov na začatie trestného stíhania. Skoro o 2 roky neskôr premiér Vladimír Mečiar 3.marca 1998 na celú udalosť vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Premiér časom, presne 7.júla 1998 opravil svoju prvú amnestiu z marca toho roka. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením zavlečenia Kováča ml. do cudziny. Či bol dôvodom v prípade uloženia vyšetrovacieho spisu neprítomnosť korunného svedka, nie je možné zistiť z verejne prístupných zdrojov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Okamžite po výpovedi, Fegyveres ušiel zo Slovenska pre strach o svoj život. Najskôr sa zdržiaval v Maďarsku, neskôr v Česku, Poľsku a vo Švajčiarsku, kde SIS údajne poslala komando aby Fegyveresa vypátralo. Celý čas mu spojku so Slovenskom robil jeho kamarát Róbert Remiáš, ktorý bol v júni 1996 zavraždený. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po zavlečení Michala Kováča ml. do Rakúska, ktoré sa odohralo 31.augusta roku 1995, sa koncom septembra začalo vyšetrovanie v rámci ktorého sa príslušník SIS Oskar Fegyveres priznal, že sa nevedome podieľal na zavlečení prezidentovho syna. Práve jeho svedectvo sa stalo rozhodujúcim v tejto kauze. Následne, zo strachu o život, utiekol za hranice. Prvým trom vyšetrovateľov bol tento prípad odňatí, následne v októbri 1995 prípad dostal Jozef Číž, ktorý v máji 1996 uložil vyšetrovací spis zavlečenia M. Kováča ml. do cudziny pre nedostatok dôkazov na začatie trestného stíhania. Skoro o 2 roky neskôr premiér Vladimír Mečiar 3.marca 1998 na celú udalosť vyhlásil v zastúpení prezidenta rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. Premiér časom, presne 7.júla 1998 opravil svoju prvú amnestiu z marca toho roka. Nariadil, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámením zavlečenia Kováča ml. do cudziny. Či bol dôvodom v prípade uloženia vyšetrovacieho spisu neprítomnosť korunného svedka, nie je možné zistiť z verejne prístupných zdrojov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Okamžite po výpovedi, Fegyveres ušiel zo Slovenska pre strach o svoj život. Najskôr sa zdržiaval v Maďarsku, neskôr v Česku, Poľsku a vo Švajčiarsku, kde SIS údajne poslala komando aby Fegyveresa vypátralo. Celý čas mu spojku so Slovenskom robil jeho kamarát Róbert Remiáš, ktorý bol v júni 1996 zavraždený. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["následne", "opravil", "ušiel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/3755049/chronologia-pripadu-unosu-michala-kovaca-mladsieho.html#axzz4kH6wBKZX", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423490-zrusenie-amnestii-otvori-vela-pravnych-otazok/", "https://domov.sme.sk/c/7092347/svedok-zavlecenia-prezidentovho-syna-fegyveres-nestalo-mi-to-za-to.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:50.989982+00:00"}
{"id": "vr16269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16269", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "..zvyšujeme tie tarifné mzdy aj v tých tabuľkách každoročne (...).", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tarifné platy, podľa ktorých sú platení štátni zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujem, teda napr. učitelia, úradníci, zamestnaci Slovenskej akadémie vied alebo Slovenského pozemkového fondu sa od roku 2013 skutočne zvyšujú každoročne. Tarify každoročne určuje novela Zákona 553/2003 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTarifná mzda je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou. Väčšinou sa jedná o mesačnú mzdu dojednanú na základe určenia platovej tarify, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hodinovú tarifnú mzdu. Tarifnú mzdu má zamestnanec uvedenú v pracovnej zmluve a je aj súčasťou výplatnej pásky v časti tarifná mzda a základná mzda. Od tarifnej mzdy závisí aj základná mzda, ktorá sa rovná podielu medzi násobkom tarifnej mzdy a počtom odpracovaných hodín a počtom pracovných dní v mesiaci.\n\nNiekedy sa tejto mzde hovorí aj tarifný plat, ale definícia je pre všetky tieto synonymá zhodná. Základná tarifná mzda sa od výslednej mzdy odlišuje tým, že sa k nej pripočítava zvýšenie platovej tarify podľa vopred známeho kľúča. Najčastejšie sa tarifná mzda využíva vo verejnom sektore, čiže v štátnej správe, u učiteľov a u verejných zamestnancov. Najčastejšie sú s touto mzdou spojené platové tarify a triedny platový systém, čiže platové odmeňovanie podľa tabuliek.\n\nNa Slovensku platové tarify prakticky nikdy veľmi nezohľadňovali vývoj minimálnej mzdy, pričom daným zamestnancom mnohokrát tento platový rozdiel musel byť doplácaný zamestnávateľom.Okruh ľudí, ktorých platové tarify boli také nízke, je široký. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov, tzv. zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“. Keďže ich tabuľkové platy boli nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia im ten rozdiel dorovnávali, preto sa nepociťoval ani nárast platov, resp. nárast tarifnej mzdy počas uplynulých rokov, keďže niektorí zamestnávatelia nenavyšovali o danú čiastku minimálnu mzdu, ktorú aj tak sami dorovnávali. O platových tarifách štátnych zamestnancov hovorí § 113 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n\nZvyšovanie tarifných miezd sa začalo v roku 2013, nariadením vlády 440/2013 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2014), kedy sa zrušilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platová tarifa 1. platovej triedy bola vtedy 338, 50 a minimálna mzda v roku 2014 352 €. V roku 2014 (účinnosť od 1. januára 2015) dochádza k ďalšej úprave tarifných miezd, nariadením vlády 394/2014 Z.z., kedy platová tarifa 1. platovej triedy predstavovala 347, 50 a minimálna mzda bola v roku 2015 380 €. Ďalšia zmena nastáva v roku 2016 (od 1. januára), kedy nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. dochádza opäť k zvýšeniu platovej tarify 1. platovej triedy na 361, 50 €, avšak minimálna mzda v roku 2016 bola opäť vyššou, konkrétne 405 €. K zatiaľ poslednej zmene dochádza od 1. januára 2017, nariadením vlády č. 366/2016 Z. z.\n\nPrvá platová trieda štátnych zamestnancov pred nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. z 2. decembra 2015 (s účinnosťou od 1. januára 2016) sa totiž začínala v roku na sume 347,50 a druhá na 373,50 eura. Minimálna mzda je však tohto roku až 380 eur, teda viac ako výška oboch taríf.\n\nProblém by mal údajne riešiť nový zákon o štátnej službe, napísali aktualne.sk ešte v novembri 2015: „Ten má systém odmeňovania nastaviť tak, aby zohľadňoval výšku minimálnej mzdy a vypracovať koncepciu odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových tried a vytvorenie platových pásiem tak, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu a podobne,“ uviedol v stanovisku Úrad vlády. Daného zákona sme sa však ešte nedočkali. Odborári však vedú neustále rokovania o navyšovaní tarifných miezd. Peter Kažimír priblížil, že sa očakáva mzdový vývoj nielen na rok 2017, avšak aj memorandom na rok 2018. To znamená pre oba roky rovnaké podmienky nárastu miezd, v oblasti tarifných platov nárast o 4 %, a potom nárast o 2 % v mesiacoch september až december v danom roku do mzdovej základne formou odmien, či funkčného príplatku.\n\nNaposledy sa o novelizáciu systému tarifných miezd pokúšala skupina nezávislých poslancov okolo Miroslava Beblavého , ktorá prišla s návrhom na novelu zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa tejto novely by štát mal upraviť tabuľkové platy tak aby najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde, čo by podľa nich zdvihlo platy cca 140 000 ľudom v priemere o 100 eur.", "analysis_paragraphs": ["Tarifné platy, podľa ktorých sú platení štátni zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujem, teda napr. učitelia, úradníci, zamestnaci Slovenskej akadémie vied alebo Slovenského pozemkového fondu sa od roku 2013 skutočne zvyšujú každoročne. Tarify každoročne určuje novela Zákona 553/2003 Z. z. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Tarifná mzda je mzda vyjadrená v konkrétnej jednotke s danou veličinou. Väčšinou sa jedná o mesačnú mzdu dojednanú na základe určenia platovej tarify, ale v niektorých prípadoch môže ísť aj o hodinovú tarifnú mzdu. Tarifnú mzdu má zamestnanec uvedenú v pracovnej zmluve a je aj súčasťou výplatnej pásky v časti tarifná mzda a základná mzda. Od tarifnej mzdy závisí aj základná mzda, ktorá sa rovná podielu medzi násobkom tarifnej mzdy a počtom odpracovaných hodín a počtom pracovných dní v mesiaci.", "Niekedy sa tejto mzde hovorí aj tarifný plat, ale definícia je pre všetky tieto synonymá zhodná. Základná tarifná mzda sa od výslednej mzdy odlišuje tým, že sa k nej pripočítava zvýšenie platovej tarify podľa vopred známeho kľúča. Najčastejšie sa tarifná mzda využíva vo verejnom sektore, čiže v štátnej správe, u učiteľov a u verejných zamestnancov. Najčastejšie sú s touto mzdou spojené platové tarify a triedny platový systém, čiže platové odmeňovanie podľa tabuliek.", "Na Slovensku platové tarify prakticky nikdy veľmi nezohľadňovali vývoj minimálnej mzdy, pričom daným zamestnancom mnohokrát tento platový rozdiel musel byť doplácaný zamestnávateľom.Okruh ľudí, ktorých platové tarify boli také nízke, je široký. Išlo napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov, tzv. zamestnancov „vo výkone práce vo verejnom záujme“. Keďže ich tabuľkové platy boli nižšie ako minimálna mzda, zamestnávatelia im ten rozdiel dorovnávali, preto sa nepociťoval ani nárast platov, resp. nárast tarifnej mzdy počas uplynulých rokov, keďže niektorí zamestnávatelia nenavyšovali o danú čiastku minimálnu mzdu, ktorú aj tak sami dorovnávali. O platových tarifách štátnych zamestnancov hovorí § 113 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.", "Zvyšovanie tarifných miezd sa začalo v roku 2013, nariadením vlády 440/2013 Z.z. (účinnosť od 1. januára 2014), kedy sa zrušilo nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 550/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov. Platová tarifa 1. platovej triedy bola vtedy 338, 50 a minimálna mzda v roku 2014 352 €. V roku 2014 (účinnosť od 1. januára 2015) dochádza k ďalšej úprave tarifných miezd, nariadením vlády 394/2014 Z.z., kedy platová tarifa 1. platovej triedy predstavovala 347, 50 a minimálna mzda bola v roku 2015 380 €. Ďalšia zmena nastáva v roku 2016 (od 1. januára), kedy nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. dochádza opäť k zvýšeniu platovej tarify 1. platovej triedy na 361, 50 €, avšak minimálna mzda v roku 2016 bola opäť vyššou, konkrétne 405 €. K zatiaľ poslednej zmene dochádza od 1. januára 2017, nariadením vlády č. 366/2016 Z. z.", "Prvá platová trieda štátnych zamestnancov pred nariadením vlády č. 431/2015 Z. z. z 2. decembra 2015 (s účinnosťou od 1. januára 2016) sa totiž začínala v roku na sume 347,50 a druhá na 373,50 eura. Minimálna mzda je však tohto roku až 380 eur, teda viac ako výška oboch taríf.", "Problém by mal údajne riešiť nový zákon o štátnej službe, napísali aktualne.sk ešte v novembri 2015: „Ten má systém odmeňovania nastaviť tak, aby zohľadňoval výšku minimálnej mzdy a vypracovať koncepciu odmeňovania, ktorá bude zameraná na zjednotenie platových tried a vytvorenie platových pásiem tak, aby boli podporené princípy rovnakého a spravodlivého odmeňovania, ako aj kariérneho rastu a podobne,“ uviedol v stanovisku Úrad vlády. Daného zákona sme sa však ešte nedočkali. Odborári však vedú neustále rokovania o navyšovaní tarifných miezd. Peter Kažimír priblížil, že sa očakáva mzdový vývoj nielen na rok 2017, avšak aj memorandom na rok 2018. To znamená pre oba roky rovnaké podmienky nárastu miezd, v oblasti tarifných platov nárast o 4 %, a potom nárast o 2 % v mesiacoch september až december v danom roku do mzdovej základne formou odmien, či funkčného príplatku.", "Naposledy sa o novelizáciu systému tarifných miezd pokúšala skupina nezávislých poslancov okolo Miroslava Beblavého , ktorá prišla s návrhom na novelu zákona č. 553/2003 Z.z. Podľa tejto novely by štát mal upraviť tabuľkové platy tak aby najnižšia tabuľková trieda začínala na minimálnej mzde, čo by podľa nich zdvihlo platy cca 140 000 ľudom v priemere o 100 eur."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "Tarifná", "Slovensku", "Išlo", "hovorí", "440/2013", "352", "394/2014", "431/2015", "366/2016", "Problém", "Odborári", "Beblavého"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20160901.html", "https://podnikam.webnoviny.sk/slovnik/tarifna-mzda/", "http://www.ta3.com/clanok/1095159/tabulkove-platy-sa-budu-menit-odbornici-vyzyvaju-k-vacsej-motivacii.html", "https://aktualne.atlas.sk/tabulkove-platy-nizsie-ako-minimalna-mzda-vlada-sa-s-riesenim-neponahla/ekonomika/financie/", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/69504/1/2#pa_113", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/81178/1/2", "http://www.minimalnamzda.sk/minimalna-mzda-historia.php", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/83200/1/2", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-431", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2016-366", "https://aktualne.atlas.sk/tabulkove-platy-nizsie-ako-minimalna-mzda-vlada-sa-s-riesenim-neponahla/ekonomika/financie/", "http://www.ta3.com/clanok/1094916/statne-platy-budu-vyssie-odborari-sa-dohodli-s-vladou.html", "http://www.beblavy.sk/clanky/nezavisli-poslanci-navrhuju-dostojne-a-spravodlive-mzdy-pre-verejnych-zamestnancov-stat-podla-nich-musi-dodrziavat-vlastne-zakony-a-platit-aspon-minimalnu-mzdu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:11.825679+00:00"}
{"id": "vr36482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36482", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Čiže za bývalej vlády... Jednorazový príspevok dôchodkov bol tiež vtedy vyplatený.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyplatený bol aj jednorazový príspevok vo výške 1000 SKK.", "analysis_paragraphs": ["Vyplatený bol aj jednorazový príspevok vo výške 1000 SKK."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Vyplatený"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-tisicka-dochodcom/1605s2476c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:32.557956+00:00"}
{"id": "vr15312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15312", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...bez súhlasu rady členských štátov v podstate nie je možné prijať žiadne opatrenie, my máme právo (Európska komisia, pozn.) legislatívnej iniciatívy, ale tá musí byť schválená väčšinou členských štátov, častokrát jednomyseľne, no a, samozrejme, spolu s Európskym parlamentom. Čiže európske inštitúcie vykonávajú ten mandát, ktorý im členské krajiny dali, vykonávajú ten mandát, ktorý je presne stanovený v zmluvách...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefcovic správne uvádza, že bez súhlasu Rady EÚ nie je možné prijímat opatrenia a aj možnosti legislatívnej iniciatívy EK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach EÚ sa píše: \"The European Commission is the EU's politically independent executive arm. It is alone responsible for drawing up proposals for new European legislation, and it implements the decisions of the European Parliament and the Council of the EU.\", teda že EK je zložkou výkonnej moci, pricom je aj zodpovedná za návrh legislatívy a uvedenie rozhodnutí EP a Rady EÚ do praxe. Šefcovic správne uvádza, že legislatíva musí byt odobrená Európskym parlamentom a Radou EÚ: (Rada) \"Spolocne s Európskym parlamentom prejednáva a prijíma právne predpisy EÚ na základe návrhov Európskej komisie.\" Na stránkach sa dalej tiež uvádza, že pri dôležitých hlasovaniach, ako napríklad pri zahranicnej politike a daniach, sa vyžaduje jednomyselné schválenie. Európska rada schválené témy prekladá bud Rade EÚ, alebo Európskej komisii, ktorá sa nimi zaoberá dalej. Tá je od roku 2009 už aj formálne ustanovená Lisabonskou zmluvou. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefcovic správne uvádza, že bez súhlasu Rady EÚ nie je možné prijímat opatrenia a aj možnosti legislatívnej iniciatívy EK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach EÚ sa píše: \"The European Commission is the EU's politically independent executive arm. It is alone responsible for drawing up proposals for new European legislation, and it implements the decisions of the European Parliament and the Council of the EU.\", teda že EK je zložkou výkonnej moci, pricom je aj zodpovedná za návrh legislatívy a uvedenie rozhodnutí EP a Rady EÚ do praxe. Šefcovic správne uvádza, že legislatíva musí byt odobrená Európskym parlamentom a Radou EÚ: (Rada) \"Spolocne s Európskym parlamentom prejednáva a prijíma právne predpisy EÚ na základe návrhov Európskej komisie.\" Na stránkach sa dalej tiež uvádza, že pri dôležitých hlasovaniach, ako napríklad pri zahranicnej politike a daniach, sa vyžaduje jednomyselné schválenie. Európska rada schválené témy prekladá bud Rade EÚ, alebo Európskej komisii, ktorá sa nimi zaoberá dalej. Tá je od roku 2009 už aj formálne ustanovená Lisabonskou zmluvou. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["stránkach EÚ", "musí", "Európska rada", "2009", "formálne"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-commission/index_en.htm", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_sk.htm", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-council/index_en.htm", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/european-council/index_en.htm", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjzo77UnMrNAhViLZoKHVqrCTwQFgguMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.europarl.europa.eu%2Fftu%2Fpdf%2Fsk%2FFTU_1.3.6.pdf&usg=AFQjCNEZ_5wcYn2BW-5l0pQhi7smtTJPcA&sig2=hWLyIiIeDVr1xQE87a-kZQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:41.085613+00:00"}
{"id": "vr16003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16003", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... právny poriadok Slovenska nemal opravný prostriedok, ak prezident zlyhal alebo zastupujúci prezident.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulosti ani v súčasnosti neexistuje žiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý by bol ukotvený v Ústave SR alebo v znení konkrétneho zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti ani v súčasnosti neexistuje žiadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky, ktorý by bol ukotvený v Ústave SR alebo v znení konkrétneho zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústavného súdu", "pokus", "zrušiť", ".pdf", "pdf"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/375/19981208.html", "https://aktualne.atlas.sk/meciarove-amnestie-strasia-aj-po-desiatich-rokoch/dnes/kauzy/", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20I.%20%C3%9AS%2030_99.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:50.922150+00:00"}
{"id": "vr31322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31322", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pamätám si ale, že sme tak isto podporili zbavenie imunity poslanca, ktorému sa dnes musí Slovenská republika na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ospravedlniť.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nekontroluj Bývalý šéf SIS a bývalý poslanec za HZDS Ivan Lexa bol v r. 1998 zbavený imunity, uvádza denník SME. Bolo naňho podaných celkovo 14 obvinení . Európsky súd pre ľudské práva riešil spory medzi Ivanom Lexom a Slovenskou republikou vo veci práva sťažovateľa na slobodu: Pri prvom spore išlo o kauzu únosu Michala Kováča mladšieho. ESĽP uvádza svoje stanovisko: V prípade Ivana Lexu súd rozhodol, že Slovensko jeho zbavením slobody v rozpore s platným právnym stavom porušilo právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 odsek 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Prikázal Slovensku vyplatiť mu 8000 euro na náklady a výdavky. Súd vyhlásil, že samotné konštatovanie porušenia je dostatočným zadosťučinením a nerozhodol o žiadnom ďalšom odškodnení sťažovateľa. O druhom spore informuje denník SME. Išlo v ňom o väzbu, do ktorej sa dostal pre obvinenie z návodu na vraždu Róberta Remiáša , bola podľa neho nezákonná. Európsky súd pre ľudské práva mu v utorok dal za pravdu a odškodnil ho dvetisíc eurami. Zároveň mu prisúdil aj päťtisíc eur ako náklady na konanie. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["nekontroluj Bývalý šéf SIS a bývalý poslanec za HZDS Ivan Lexa bol v r. 1998 zbavený imunity, uvádza denník SME. Bolo naňho podaných celkovo 14 obvinení . Európsky súd pre ľudské práva riešil spory medzi Ivanom Lexom a Slovenskou republikou vo veci práva sťažovateľa na slobodu: Pri prvom spore išlo o kauzu únosu Michala Kováča mladšieho. ESĽP uvádza svoje stanovisko: V prípade Ivana Lexu súd rozhodol, že Slovensko jeho zbavením slobody v rozpore s platným právnym stavom porušilo právo sťažovateľa na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 odsek 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Prikázal Slovensku vyplatiť mu 8000 euro na náklady a výdavky. Súd vyhlásil, že samotné konštatovanie porušenia je dostatočným zadosťučinením a nerozhodol o žiadnom ďalšom odškodnení sťažovateľa. O druhom spore informuje denník SME. Išlo v ňom o väzbu, do ktorej sa dostal pre obvinenie z návodu na vraždu Róberta Remiáša , bola podľa neho nezákonná. Európsky súd pre ľudské práva mu v utorok dal za pravdu a odškodnil ho dvetisíc eurami. Zároveň mu prisúdil aj päťtisíc eur ako náklady na konanie. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Ivan Lexa", "14 obvinení", "Ivana Lexu", "porušilo právo sťažovateľa", "vraždu Róberta Remiáša"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://spravy.pravda.sk/lexa-si-chce-ocistit-meno-v-zahranici-dvh-/sk_domace.asp?c=A061029_203908_sk_domace_p25", "http://cmiskp.echr.coe.int/tkp197/view.asp?item=1&portal=hbkm&action=html&highlight=lexa&sessionid=14053668&skin=hudoc-en", "http://www.radaeuropy.sk/?2008-09-23", "http://www.sme.sk/c/5181874/europsky-sud-sa-opat-zastal-lexu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:36.185930+00:00"}
{"id": "vr17796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17796", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "... a následne sme spolupracovali aj s certifikačnou autoritou na dodaní nového kľúča o dĺžke 3072 bitov, ktorý už vlastne či akademickou pôdou z Masarykova univerzity alebo či inými špecialistami z oblasti IT, bol deklarovaný, že je bezpečný a nie je heknuteľný.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po tom ako objavili informácie o zraniteľnosti zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, ministerstvo vnútra 23. októbra 2017 avizovalo , že \" v dohľadnom čase doterajší 2048 bitový kľúčový pár na občianskom preukaze nahradí bezpečnejším s dĺžkou 3072 bitov \". Následne rezort 31. októbra oznámil, že pristúpil k výmene potenciálne zraniteľných elektronických podpisov za bezpečnejšie : „ Na pracoviskách dokladov od 31. októbra 2017 možno požiadať o výmenu certifikátov pre elektronický podpis za bezpečnejšie, 3072-bitové certifikáty. \" Petr Švenda z výskumného tímu Masarykovej univerzity, ktorý chybu odhalil, potvrdil, že \" RSA kľúč s 3 072 bitmi nie je možné pomocou nami aktuálne známej metódy faktorizovať a získať tak privátny kľúč (v čase považovateľnom za prakticky uskutočniteľný útok) \". Možnosť hackerského útoku sa v budúcnosti nedá vylúčiť, avšak výrok vzhľadom na súčasnú situáciu môžeme považovať za pravdivý. Chybu v bezpečnosti spravila nemecká spoločnosť Infineon, ktorá spomínané kľúče vytvára. Odhalil ju výskumný tím Masarykovej univerzity. Ten prišiel na metódu, ako sa kľúč používaný v elektronických občianskych preukazoch (2048-bitový) dá pomerne ľahko a rýchlo vypočítať. Podľa NBÚ sa kľúčov RSA-3072 problém netýka, keďže matematická slabá stránka algoritmu sa na túto dĺžku kľúčov nevzťahuje. Expert na kryptografiu Petr Švenda, ktorý sa podieľal na odhalení zraniteľnosti v generovaní šifrovacích kľúčov pripustil , že \" v budúcnosti môže dôjsť k zlepšeniu navrhnutého útoku a dnešný predpoklad o dostatočnej dĺžke kľúča a nemožnosti vykonať reálny útok sa zmení. \" Server DSL.sk, ktorý informuje o dianí zo sveta IT, prišiel s informáciou, že aj na generovanie nových 3072-bitových kľúčov na eID sa používa zraniteľná knižnica. Zdôrazňujú však, že \" podľa informácií dostupných teraz je stále potrebné považovať 3072-bitové RSA kľúče generované na eID za prakticky bezpečné \". Dátum zverejnenia analýzy: 25.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po tom ako objavili informácie o zraniteľnosti zariadení na vyhotovenie kvalifikovaných elektronických podpisov, ministerstvo vnútra 23. októbra 2017 avizovalo , že \" v dohľadnom čase doterajší 2048 bitový kľúčový pár na občianskom preukaze nahradí bezpečnejším s dĺžkou 3072 bitov \". Následne rezort 31. októbra oznámil, že pristúpil k výmene potenciálne zraniteľných elektronických podpisov za bezpečnejšie : „ Na pracoviskách dokladov od 31. októbra 2017 možno požiadať o výmenu certifikátov pre elektronický podpis za bezpečnejšie, 3072-bitové certifikáty. \" Petr Švenda z výskumného tímu Masarykovej univerzity, ktorý chybu odhalil, potvrdil, že \" RSA kľúč s 3 072 bitmi nie je možné pomocou nami aktuálne známej metódy faktorizovať a získať tak privátny kľúč (v čase považovateľnom za prakticky uskutočniteľný útok) \". Možnosť hackerského útoku sa v budúcnosti nedá vylúčiť, avšak výrok vzhľadom na súčasnú situáciu môžeme považovať za pravdivý. Chybu v bezpečnosti spravila nemecká spoločnosť Infineon, ktorá spomínané kľúče vytvára. Odhalil ju výskumný tím Masarykovej univerzity. Ten prišiel na metódu, ako sa kľúč používaný v elektronických občianskych preukazoch (2048-bitový) dá pomerne ľahko a rýchlo vypočítať. Podľa NBÚ sa kľúčov RSA-3072 problém netýka, keďže matematická slabá stránka algoritmu sa na túto dĺžku kľúčov nevzťahuje. Expert na kryptografiu Petr Švenda, ktorý sa podieľal na odhalení zraniteľnosti v generovaní šifrovacích kľúčov pripustil , že \" v budúcnosti môže dôjsť k zlepšeniu navrhnutého útoku a dnešný predpoklad o dostatočnej dĺžke kľúča a nemožnosti vykonať reálny útok sa zmení. \" Server DSL.sk, ktorý informuje o dianí zo sveta IT, prišiel s informáciou, že aj na generovanie nových 3072-bitových kľúčov na eID sa používa zraniteľná knižnica. Zdôrazňujú však, že \" podľa informácií dostupných teraz je stále potrebné považovať 3072-bitové RSA kľúče generované na eID za prakticky bezpečné \". Dátum zverejnenia analýzy: 25.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-25", "analysis_sources": {"text": ["zraniteľnosti", "avizovalo", "bezpečnejšie", "výskumného", "Chybu", "RSA-3072", "šifrovacích", "Zdôrazňujú"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/elektronicke-podpisy-nie-su-podla-sas-bezpecne-ziadaju-ministerstvo-vnutra-o-ich-deaktivaciu/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=na-elektronicke-podpisovanie-docasne-nebude-mozne-vyuzit-kvalifikovany-elektronicky-podpis-na-obcianskom-preukaze", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=ministerstvo-vnutra-od-31-oktobra-vymiena-potencialne-zranitelne-elektronicke-podpisy-za-bezpecnejsie", "https://www.zive.sk/clanok/128346/kauza-eid-pokracuje-zneplatnenie-certifikatov-by-vraj-sposobilo-problemy-tvrdi-rezort-vnutra/", "https://www.zive.sk/clanok/128202/slovenske-obcianske-preukazy-vazna-bezpecnostna-chyba/", "http://www.nbusr.sk/2017/10/23/10248/index.html", "https://www.zive.sk/clanok/128346/kauza-eid-pokracuje-zneplatnenie-certifikatov-by-vraj-sposobilo-problemy-tvrdi-rezort-vnutra/", "http://www.dsl.sk/article.php?article=20392&count=10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:55.911555+00:00"}
{"id": "vr31711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31711", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto programové vyhlásenie vlády, ktoré je predložené, je aj kvalitatívne zaujímavé tým, že prešlo veľmi širokým dialógom so sociálnymi partnermi. Absolvovali sme sto rokovaní, so všetkými sociálnymi partnermi, dokonca sme rozšírili tento okruh a vznikol z toho dokument, na ktorom sme sa prakticky dohodli. Nechcem povedať, že na sto percent, ale sociálni partneri hovoria, že minimálne 80 % požiadaviek, ktoré chceli tam mať, tak tam jednoducho vidia.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však zistiť presné číslo týchto stretnutí. Okrem toho sa nám podarilo nájsť tvrdenie iba od jedného z niekoľkých sociálnych partnerov o tom, že minimálne 80 % jeho požiadaviek bolo v programe splnených Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil , že: \" by bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhlásenia.\" Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír a minister vnútra SR Robert Kaliňák. Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Súčasťou iniciatívy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera je aj novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnerov do konca roku 2012. Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval , že: \" Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu \". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora. Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve, Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Svoje požiadavky predložila napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, zástupcovia cirkvy, Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska. Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa \" svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády \" dostala. Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: \" Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek \". Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníku práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila . Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. \" Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami ,\" poznamenal Kováčik. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Predstavitelia súčasnej vlády sa síce skutočne stretávajú so sociálnymi partnermi, nepodarilo sa nám však zistiť presné číslo týchto stretnutí. Okrem toho sa nám podarilo nájsť tvrdenie iba od jedného z niekoľkých sociálnych partnerov o tom, že minimálne 80 % jeho požiadaviek bolo v programe splnených Robert Fico ešte pred menovaním za predsedu vlády navrhol stretnutia so sociálnymi partnermi. Jedno z nich sa konalo koncom marca v roku 2012 v reštaurácií pri Bratislavskom hrade, kde sa Fico stretol s predstaviteľmi odborov, katolíckej a evanjelickej cirkvi, Asociáciou zamestnávateľov, Združením miest a obcí, Klubom 500 a bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským. Premiér Fico tvrdil , že: \" by bolo by chybou nevyužiť potenciál, kapacitu a skúsenosti sociálnych partnerov a iných inštitúcií pôsobiacich na Slovensku práve pri tvorbe vyhlásenia.\" Ďalšie stretnutie sa konalo v apríli 2012, kedy Fico prijal predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska na ktorom sa zúčastnili aj minister financií SR Peter Kažimír a minister vnútra SR Robert Kaliňák. Tohto zasadnutia sa takisto zúčastnil aj Ján Richter. Súčasťou iniciatívy ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera je aj novelizovať Zákonník práce práve prostredníctvom dialógu so sociálnymi partnerov do konca roku 2012. Čo sa týka kooperácie ostatných ministrov súčasnej vlády so sociálnymi partnermi patrí k nim aj Ján Počiatek. Ten konštatoval , že: \" Považujem za potrebné vypočuť si názory všetkých zainteresovaných. Našim cieľom je, aby programové vyhlásenie vlády bolo vecou spoločenského konsenzu \". Stretol sa tak so železničnými odborármi, ktorí vyjadrovali potrebu dokončiť revitalizáciu železničného sektora. Minister Čaplovič sa takisto podieľal na spolupráci so sociálnymi partnermi. Tvrdil, že ich komunikácia bude fungovať na základe „štvorpartity“, a to zástupcovia odborov, zamestnávateľov, zriaďovateľov škôl a štátu. Minister povedal, že: „Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve, Sociálni partneri predložili svoje návrhy, ktoré sa týkajú všetkých sfér verejného života, od finančnej politiky až po zmeny v justícii a zdravotníctve. Svoje požiadavky predložila napríklad aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, zástupcovia cirkvy, Jednota dôchodcov na Slovensku či Združenie miest a obcí Slovenska. Na portáli aktualne.sk sme našli reakcie predstaviteľov sociálnych partnerov, kde vyjadrili svoje postavenie voči programovému vyhláseniu vlády. Najviac slov chvály zaznelo od Konfederácie odborových zväzov (KOZ) - Miroslav Gazdík tvrdí, že podstatná časť z ich požiadaviek sa \" svojim spôsobom do programového vyhlásenia vlády \" dostala. Podľa portálu topky.sk (1. máj 2012) dokonca: \" Prezident KOZ Miroslav Gazdík zopakoval, že odborári vedia nájsť v Programovom vyhlásení vlády minimálne 80 percent svojich požiadaviek \". Zamestnávatelia majú na vec o niečo odlišný názor, keď najviac výhrad majú k vládnemu plánu novelizovania Zákonníku práce a žiadajú tiež pokračovanie úsporných opatrení. Niektorých však vláda svojimi konsolidačnými plánmi uspokojila . Viac či menej obozretné a vyčkávajúce stanovisko zatiaľ k programovému vyhláseniu vlády zvolila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Ako totiž pre Aktuálne.sk pripomenul hovorca slovenských biskupov Jozef Kováčik, programové vyhlásenie je pomerne obsiahlym i všeobecným dokumentom. \" Sme radi, že v náznakoch sa v ňom objavujú i body, ktoré predložila KBS. Veríme, že ich konkrétna realizácia bude predmetom ďalších stretnutí a rokovaní s kompetentnými osobami ,\" poznamenal Kováčik. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "konalo", "novelizovať Zákonník práce", "konštatoval", "„Len v takomto zložení je možné riešiť problémy v našom školstve,", "predložili", "aktualne.sk", "topky.sk", "žiadajú", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6317658/do-vladneho-programu-prehovori-aj-cirkev-ci-akademici.html", "http://www.vlada.gov.sk/premier-robert-fico-povazuje-zmos-za-jedneho-z-najdolezitejsich-socialnych-partnerov/", "http://www.socialnydialog.sk/sk/aktuality.html?article=1216", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120417TBA00972", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-nie-je-tajomstvom-ze-kvalita-vysokoskolskeho-vzdelavania-isla-na-slovensku-prudko-dole/", "http://spravy.pravda.sk/smer-uz-vie-co-partneri-chcu-dostane-to-aj-do-programu-pdi-/sk_domace.asp?c=A120415_144359_sk_domace_p12", "http://aktualne.atlas.sk/fico-odborarov-vladnymi-planmi-potesil-zamestnavatelov-vystrasil/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1308902/Fico--Odbory-su-nezastupitelnym-socialnym-partnerom", "http://www.socialnydialog.sk/sk/aktualna-tema.html?article=1208", "http://aktualne.atlas.sk/fico-odborarov-vladnymi-planmi-potesil-zamestnavatelov-vystrasil/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:15.095633+00:00"}
{"id": "vr33291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33291", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Sme odobrali 43 vzoriek s podozrením na konské mäso. Z tých 43 vzoriek sme zatiaľ ukončili testy na 26, všetky boli definované ako nezávadné.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil koľko vzoriek je ku dnešnému dňu odobratých, koľko testov je už ukončených a kým výsledkom. Kontrola by mala prebiehať približne do polovice marca 2013, a odobratých by malo byť 50 vzoriek. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ku kontrole vzoriek sa vyjadrila štátna tajomníčka ministerstva Magdaléna Lacko- Bartošová pre TASR. Kontrola má podľa jej slov trvať jeden mesiac so začiatkom najskôr 15. februára, čo je deň uzavretia dohody o jej priebehu. Ku dňa 26. februára 2013 bolo odobratých 12 vzoriek, všetky boli negatívne. TASR , 26. februára 2013: \"Kvôli afére s konským mäsom sa už 15. februára konalo mimoriadne zasadnutie Stáleho výboru pre zdravie zvierat, kde bol prijatý plán kontrol s cieľom stanoviť mieru rozšírenia podobných praktík na predaj potravín, ktoré obsahujú aj konské mäso. Tam sa dohodlo, že každá krajina v priebehu jedného mesiaca bude musieť kontrolovať určitý počet vzoriek. \" Slovensko musí skontrolovať 50 vzoriek výrobkov a na každých 50 ton konského mäsa odobrať vzorku na zisťovanie obsahu fenylbutazónu,\" spresnila štátna tajomníčka v rozhovore pre TASR. Zdôraznila, že v 12 doteraz odobratých vzorkách sa konské mäso nepotvrdilo .\" Z uvedeného vyplýva, že táto kontrola ešte nie je ukončená, a teda Ľubomír Jahnátek zrejme vychádza z čiastkových záverov kontroly, ktoré neboli oficiálne zverejnené Ministerstvom pôdohospodárstva, alebo Štátnou veterinárnou a potravinovou správa SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil koľko vzoriek je ku dnešnému dňu odobratých, koľko testov je už ukončených a kým výsledkom. Kontrola by mala prebiehať približne do polovice marca 2013, a odobratých by malo byť 50 vzoriek. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ku kontrole vzoriek sa vyjadrila štátna tajomníčka ministerstva Magdaléna Lacko- Bartošová pre TASR. Kontrola má podľa jej slov trvať jeden mesiac so začiatkom najskôr 15. februára, čo je deň uzavretia dohody o jej priebehu. Ku dňa 26. februára 2013 bolo odobratých 12 vzoriek, všetky boli negatívne. TASR , 26. februára 2013: \"Kvôli afére s konským mäsom sa už 15. februára konalo mimoriadne zasadnutie Stáleho výboru pre zdravie zvierat, kde bol prijatý plán kontrol s cieľom stanoviť mieru rozšírenia podobných praktík na predaj potravín, ktoré obsahujú aj konské mäso. Tam sa dohodlo, že každá krajina v priebehu jedného mesiaca bude musieť kontrolovať určitý počet vzoriek. \" Slovensko musí skontrolovať 50 vzoriek výrobkov a na každých 50 ton konského mäsa odobrať vzorku na zisťovanie obsahu fenylbutazónu,\" spresnila štátna tajomníčka v rozhovore pre TASR. Zdôraznila, že v 12 doteraz odobratých vzorkách sa konské mäso nepotvrdilo .\" Z uvedeného vyplýva, že táto kontrola ešte nie je ukončená, a teda Ľubomír Jahnátek zrejme vychádza z čiastkových záverov kontroly, ktoré neboli oficiálne zverejnené Ministerstvom pôdohospodárstva, alebo Štátnou veterinárnou a potravinovou správa SR. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-59399760-afera-s-konskym-masom-neohrozuje-zdravie-tvrdi-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:37.553363+00:00"}
{"id": "vr14510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14510", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Navrhujeme (OĽaNO-NOVA, pozn.) v podstate ako jediní z opozície, zavedenie 50 % dane z príjmu pre banky, regulované subjekty, energetické monopoly.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OĽaNO-NOVA naozaj navrhujú zavedenie 50 % dane z príjmu pre banky, regulované subjekty a energetické monopoly. Daň by sa podľa Matoviča mala dotýkať 77 veľkých podnikov na Slovensku. Tento návrh, spolu ďalšími 22 kľúčovými opatreniami predstavili spolu so šéfom NOVA Danielom Lipšicom v Zmluve so Slovenskom . Matovič v diskusii konkretizoval, že referuje k \"relevantným opozičným stranám\". Žiadna strana, ktorá mala podľa posledných prieskumov šancu dostať sa do parlamentu zavedenie takejto dane vo svojich programových vyhláseniach nemá. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Denník SME porovnával odpovede všetkých kandidujúcich strán na otázku \" Ponecháte dve sadzby dane z príjmu pre fyzické osoby na úrovni 19 percent a 25 percent a pre firmy na úrovni 22 percent? \" Sadzbu vo výške 50 % okrem OĽaNO-NOVA spomenula len strana Sme rodina, ktorá uviedla, že \" Oligopoly - napríklad banky alebo telekomunikační operátori - by mali platiť daň až do výšky 33 percent. Monopoly (SPP - Distribúcia, ZSE, VSE, SSE - distribučné spoločnosti) by mali platiť daň až do výšky 50 percent .\" Preferencie tejto strany sa podľa posledných prieskumov pohybovala medzi 3 až 4 %. Taktiež sa v súčasnej dobe nejedná o opozičnú stranu vo význame parlamentnej strany, ktorá by tvorila opozíciu voči vládnucemu Smeru, nakoľko kandiduje vo svojich prvých voľbách a celkovo sa jedná o mladú stranu. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["OĽaNO-NOVA naozaj navrhujú zavedenie 50 % dane z príjmu pre banky, regulované subjekty a energetické monopoly. Daň by sa podľa Matoviča mala dotýkať 77 veľkých podnikov na Slovensku. Tento návrh, spolu ďalšími 22 kľúčovými opatreniami predstavili spolu so šéfom NOVA Danielom Lipšicom v Zmluve so Slovenskom . Matovič v diskusii konkretizoval, že referuje k \"relevantným opozičným stranám\". Žiadna strana, ktorá mala podľa posledných prieskumov šancu dostať sa do parlamentu zavedenie takejto dane vo svojich programových vyhláseniach nemá. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Denník SME porovnával odpovede všetkých kandidujúcich strán na otázku \" Ponecháte dve sadzby dane z príjmu pre fyzické osoby na úrovni 19 percent a 25 percent a pre firmy na úrovni 22 percent? \" Sadzbu vo výške 50 % okrem OĽaNO-NOVA spomenula len strana Sme rodina, ktorá uviedla, že \" Oligopoly - napríklad banky alebo telekomunikační operátori - by mali platiť daň až do výšky 33 percent. Monopoly (SPP - Distribúcia, ZSE, VSE, SSE - distribučné spoločnosti) by mali platiť daň až do výšky 50 percent .\" Preferencie tejto strany sa podľa posledných prieskumov pohybovala medzi 3 až 4 %. Taktiež sa v súčasnej dobe nejedná o opozičnú stranu vo význame parlamentnej strany, ktorá by tvorila opozíciu voči vládnucemu Smeru, nakoľko kandiduje vo svojich prvých voľbách a celkovo sa jedná o mladú stranu. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["dotýkať", "Zmluve so Slovenskom", "SME", "posledných prieskumov"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-50/igor-matovic-ten-kto-ziska-najvacsiu-doveru-bude-statutarom.html", "http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2015/12/ZMLUVA_so-Slovenskom-web1.pdf", "http://domov.sme.sk/c/20101499/velka-anketa-politickych-stran-ponechate-dve-sadzby-dane-z-prijmu.html", "http://volby.wz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:38.899217+00:00"}
{"id": "vr28578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28578", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "16 rokov som predseda bytovej komisie.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ján Žitňanský je šestnásť rokov predsedom bytovej komisie v meste Trnava.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ján Žitňanský je šestnásť rokov predsedom bytovej komisie v meste Trnava."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "bytovej komisie"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/primator-kandidat-trnava-zitnansky/89130-clanok.html", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/bytova-komisia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:17.307213+00:00"}
{"id": "vr38791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38791", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Predovšetkým pán minister financií má mandát už hlasovaním Národnej rady o eurovale jedna 140 poslancami.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2010 NR SR schválila zmluvu , ktorou sa Slovensko zaviazalo k ručeniu za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré by sa dostali do finančných ťažkostí. Za schválenie hlasovalo 140 poslancov (hlasovanie nájdete tu ). Podpora takejto podoby účasti na Eurovale 1 priniesla teda vzácnu zhodu medzi opozičnými aj koaličnými stranami.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2010 NR SR schválila zmluvu , ktorou sa Slovensko zaviazalo k ručeniu za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré by sa dostali do finančných ťažkostí. Za schválenie hlasovalo 140 poslancov (hlasovanie nájdete tu ). Podpora takejto podoby účasti na Eurovale 1 priniesla teda vzácnu zhodu medzi opozičnými aj koaličnými stranami."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["zmluvu", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=29", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:23.927836+00:00"}
{"id": "vr31203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31203", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "SDKÚ DS reagovala na tieto podozrenia (uvedené v spise Gorila pozn.) tým, že nad rámec zákona zvýšila transparentnosť svojho financovania zverejňujeme na našej stránke omnoho viac informácií ako mnohé iné politické strany. A nad rámec zákona.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Zákone zo 4. februára 2005 o politických stranách a politických hnutiach sa v Základných ustanoveniach v § 1 uvádza, že: Tento zákon ustanovuje podmienky vzniku politickej strany a politického hnutia (ďalej len „strana“), register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností . Konkrétne pravidlá hospodárenia a financovania strany je možné si prečítať vo švrtej časti Zákona TU . Táto časť zákona definuje okrem iného možné náklady na účel volieb, príjmy strany, dary a iné bezodplatné plnenia, či príspevok zo štátneho rozpočtu. Zaujímavosťou je, že sa v dokumente ani jedenkrát nespomína transparentnosť, ktorá by ukotvovala stranám uvádzať zdroje svojho financovania na verejných fórach, napríklad na svojej oficiálnej webovej stránke. Demagog.sk sa teda snažil zistiť, či podľa výroku skutočne obsahuje stránka SDKÚ-DS aspoň tomuto podobné informácie, čo by bolo nad rámec zákona. V prvom rade sme našli članok , kde boli odkazy na Transparency International a na už zavedené zákony a kroky týkajúce sa verejného obstarávania. Ďalej sme sa dopracovali k dokumentom ohľadne finančných správ a Darcov . Tu sme našli aj Predbežnú správu k voľbám do NR SR 2012. a Z áverečnú správu k voľbám do NR SR 2010)", "analysis_paragraphs": ["V Zákone zo 4. februára 2005 o politických stranách a politických hnutiach sa v Základných ustanoveniach v § 1 uvádza, že: Tento zákon ustanovuje podmienky vzniku politickej strany a politického hnutia (ďalej len „strana“), register strán, podmienky zániku strany, práva a povinnosti strany, hospodárenie a financovanie strany, sankcie za nesplnenie povinností . Konkrétne pravidlá hospodárenia a financovania strany je možné si prečítať vo švrtej časti Zákona TU . Táto časť zákona definuje okrem iného možné náklady na účel volieb, príjmy strany, dary a iné bezodplatné plnenia, či príspevok zo štátneho rozpočtu. Zaujímavosťou je, že sa v dokumente ani jedenkrát nespomína transparentnosť, ktorá by ukotvovala stranám uvádzať zdroje svojho financovania na verejných fórach, napríklad na svojej oficiálnej webovej stránke. Demagog.sk sa teda snažil zistiť, či podľa výroku skutočne obsahuje stránka SDKÚ-DS aspoň tomuto podobné informácie, čo by bolo nad rámec zákona. V prvom rade sme našli članok , kde boli odkazy na Transparency International a na už zavedené zákony a kroky týkajúce sa verejného obstarávania. Ďalej sme sa dopracovali k dokumentom ohľadne finančných správ a Darcov . Tu sme našli aj Predbežnú správu k voľbám do NR SR 2012. a Z áverečnú správu k voľbám do NR SR 2010)"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TU", "članok", "Darcov", "správu", "áverečnú správu", "Smeru", "SDKÚ"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18526&FileName=05-z085&Rocnik=2005", "http://www.sdku-ds.sk/volby/news/view/a-co-ste-robili-doteraz-setrili", "http://www.sdku-ds.sk/volby/news/view/dokumenty-na-stiahnutie", "http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/396/predbezna_sprava_sdku-ds.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/199/zaverecna-sprava.pdf", "http://www.strana-smer.sk/76/financovanie", "http://www.sdku-ds.sk/volby/news/view/dokumenty-na-stiahnutie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:54.796787+00:00"}
{"id": "vr15981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15981", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...(vláda, pozn.) prehodnotí prístup k regulácii hazardných hier zmenou zákona o hazardných hrách v oblasti prevádzkovania a propagovania hazardných hier zahraničnými subjektmi...", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o novelu zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela bola doručená 23.9. 2016 a jej schválenie sa uskutočnilo 29.11. 2016, návrh podala koalícia, konkrétne ministerstvo financií.´", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o novelu zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela bola doručená 23.9. 2016 a jej schválenie sa uskutočnilo 29.11. 2016, návrh podala koalícia, konkrétne ministerstvo financií.´"], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 171/2005", "TU", "firmy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6066", "https://www.etrend.sk/firmy/stat-zvazuje-zmeny-v-online-hazarde.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:48.880040+00:00"}
{"id": "vr15026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15026", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Oficiálna pozícia našej politickej strany je, že za žiadnych okolností nechceme dopustiť, aby tu boli prítomné trvalo cudzie vojská.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme zistiť, či je oficiálne stanovisko SaS, aby na Slovensku neboli trvalo žiadne cudzie vojská.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme zistiť, či je oficiálne stanovisko SaS, aby na Slovensku neboli trvalo žiadne cudzie vojská."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["ozbrojené sily."], "url": ["http://www.strana-sas.sk/vnutro-a-obrana/43"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:48.336093+00:00"}
{"id": "vr16780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16780", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "v roku 2007 som zorganizoval memorandum, bol to vtedy ešte župan Bajan, mal sa postaviť pezinsko-grobsko-modranský obchvat, bolo na to 24 miliónov v operačnom programe Dopravná infraštruktúra..", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Starosta Vajnor Ján Mrva bol v roku 2007 iniciátorom Memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry v severovýchodnej časti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Pod memorandum, ktoré zahŕňa aj tzv. pezinsko-grobsko-modranský obchvat sa podpísal vtedajší predseda BSK Vladimír Bajan a niekoľko zástupcov obcí danej oblasti. Dostupné údaje však ukázali, že pôvodne bolo na tento projekt v rámci Operačného programu (OP) Doprava vyčlenených 36 miliónov eur. Táto suma bude rozdelená medzi ďalšími projektmi a na práce súvisiace s vybudovaním obchvatu pôjde približne 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Memorandum o porozumení a vzájomnej spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry severovýchodnej časti Hl. m. SR Bratislavy a priľahlého Bratislavského samosprávneho kraja vzniklo z iniciatívy Jána Mrvu v roku 2007. Okrem predsedu BSK Bajana sa k nemu svojim podpisom 4. septembra 2007 pripojili aj zástupcovia Bratislavy, Mestskej časti Bratislava – Rača, mesta Svätý Jur, a zástupcovia obcí Chorvátsky Grob a Slovenský Grob. Na základe ich presvedčenia, že rozvoj dopravnej infraštruktúry má \"priamy vplyv na hospodársky rast celého Bratislavského regiónu\" patria medzi ciele memoranda aj severovýchodný a severný obchvat Vajnor (na odvedenie dopravy z Pezinku a Senca na D1 alebo Seneckú cestu), Grobský obchvat, obchvat mesta Svätý Jur. Celkovo malo dôjsť k zlepšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy prostredníctvom zabezpečenia výjazdu na D1 a nultý okruh Bratislavy pre ľudí z územia medzi Pezinkom a Sencom ( .pdf , s. 2-3). Prvou etapou obchvatu Pezinka a Modry je obchvat Grobov, ktorý má začínať v Grinave, pokračovať na Slovenský Grob, cez križovatku Triblavina, a vyústiť na diaľnici D1. Plán trasy celého úseku však ešte stále nie je dokončený. Dokument Plnenie Akčného plánu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja pre implementáciu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK na roky 2014-2020 z 20. februára 2015 obsahuje bod č. 25, ktorým je \"Vybudovanie obchvatu Pezinok - Modra\". Do dátumu prejednávania tohto dokumentu boli splnené len dva kľúčové kroky: analýza súladu územných plánov obcí s územným plánom kraja v prípade rezervácie územia pre vybudovanie obchvatu (jún 2014) a zostavenie multisektorového projektového tímu (2015). Projekt bol definovaný ako \"veľký a významný projekt pre územie BSK, na ktorý sa budú čerpať aj prostriedky EÚ\" , a podľa pôvodného harmonogramu mal byť dokončený v júni 2023 ( .pdf , s. 20-22). Do konca roku 2016 bol pre pokračovanie projektu obchvatu prekážkou chýbajúci územný plán Pezinka. Po jeho dokončení narazili starostovia obcí v dotknutej oblasti na problém s nedostatkom financií. Pôvodne vyčlenená suma 36 miliónov eur z OP Doprava bola začiatkom roku 2017 znížená na 10 miliónov eur. Táto suma sa použije na spomínanú prvú etapu výstavby. V máji 2017 sa zástupcovia BSK a členovia Združenia miest a obcí Malokarpatska dohodli na čiastočnom prefinancovaní stavby obchvatu nielen z eurofondov, ale aj z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Starosta Vajnor Ján Mrva bol v roku 2007 iniciátorom Memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry v severovýchodnej časti Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Pod memorandum, ktoré zahŕňa aj tzv. pezinsko-grobsko-modranský obchvat sa podpísal vtedajší predseda BSK Vladimír Bajan a niekoľko zástupcov obcí danej oblasti. Dostupné údaje však ukázali, že pôvodne bolo na tento projekt v rámci Operačného programu (OP) Doprava vyčlenených 36 miliónov eur. Táto suma bude rozdelená medzi ďalšími projektmi a na práce súvisiace s vybudovaním obchvatu pôjde približne 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Memorandum o porozumení a vzájomnej spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry severovýchodnej časti Hl. m. SR Bratislavy a priľahlého Bratislavského samosprávneho kraja vzniklo z iniciatívy Jána Mrvu v roku 2007. Okrem predsedu BSK Bajana sa k nemu svojim podpisom 4. septembra 2007 pripojili aj zástupcovia Bratislavy, Mestskej časti Bratislava – Rača, mesta Svätý Jur, a zástupcovia obcí Chorvátsky Grob a Slovenský Grob. Na základe ich presvedčenia, že rozvoj dopravnej infraštruktúry má \"priamy vplyv na hospodársky rast celého Bratislavského regiónu\" patria medzi ciele memoranda aj severovýchodný a severný obchvat Vajnor (na odvedenie dopravy z Pezinku a Senca na D1 alebo Seneckú cestu), Grobský obchvat, obchvat mesta Svätý Jur. Celkovo malo dôjsť k zlepšeniu bezpečnosti a plynulosti dopravy prostredníctvom zabezpečenia výjazdu na D1 a nultý okruh Bratislavy pre ľudí z územia medzi Pezinkom a Sencom ( .pdf , s. 2-3). Prvou etapou obchvatu Pezinka a Modry je obchvat Grobov, ktorý má začínať v Grinave, pokračovať na Slovenský Grob, cez križovatku Triblavina, a vyústiť na diaľnici D1. Plán trasy celého úseku však ešte stále nie je dokončený. Dokument Plnenie Akčného plánu Úradu Bratislavského samosprávneho kraja pre implementáciu Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK na roky 2014-2020 z 20. februára 2015 obsahuje bod č. 25, ktorým je \"Vybudovanie obchvatu Pezinok - Modra\". Do dátumu prejednávania tohto dokumentu boli splnené len dva kľúčové kroky: analýza súladu územných plánov obcí s územným plánom kraja v prípade rezervácie územia pre vybudovanie obchvatu (jún 2014) a zostavenie multisektorového projektového tímu (2015). Projekt bol definovaný ako \"veľký a významný projekt pre územie BSK, na ktorý sa budú čerpať aj prostriedky EÚ\" , a podľa pôvodného harmonogramu mal byť dokončený v júni 2023 ( .pdf , s. 20-22). Do konca roku 2016 bol pre pokračovanie projektu obchvatu prekážkou chýbajúci územný plán Pezinka. Po jeho dokončení narazili starostovia obcí v dotknutej oblasti na problém s nedostatkom financií. Pôvodne vyčlenená suma 36 miliónov eur z OP Doprava bola začiatkom roku 2017 znížená na 10 miliónov eur. Táto suma sa použije na spomínanú prvú etapu výstavby. V máji 2017 sa zástupcovia BSK a členovia Združenia miest a obcí Malokarpatska dohodli na čiastočnom prefinancovaní stavby obchvatu nielen z eurofondov, ale aj z prostriedkov Integrovaného regionálneho operačného programu. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Prvou etapou", ".pdf", "2016", "máji 2017"], "url": ["http://www.vajnory.sk/sites/default/files/memorandum_vlaky2.pdf", "https://mypezinok.sme.sk/c/20522756/obchvat-grobov-vsetci-budu-spokojni-akurat-nevieme-kedy.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwiXj-js8_rWAhWKCcAKHdYXAXsQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.region-bsk.sk%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10055208&usg=AOvVaw0M9KfoKAKYlYPrd8MgQDud", "https://mypezinok.sme.sk/c/20435355/prva-etapa-obchvatu-pezinka-zapchy-velmi-neuvolni.html", "http://bratislava.dnes24.sk/priprava-obchvatu-pod-malymi-karpatami-bude-urychlena-269364"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:00.658719+00:00"}
{"id": "vr15829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15829", "speaker": "Karol Galek", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-galek", "statement": "Toto nám vyčítala aj Európska komisia. Mali sme tu pajlot, ktorý presne o tomto hovoril, že ten regulačný úrad nie je nezávislý a takisto treba zabezpečiť vyššiu dereguláciu.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa spustila procedúra EU Pilot, pretože boli na Slovensku pochybenia o nezávislosti regulačného úradu. Európska komisia skutočne zdôrazňuje aj potrebu vyššej deregulácie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nOtázky o nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa objavujú už niekoľko rokov. Napríklad SaS v roku 2015 podala návrh na odvolanie šéfa ÚRSO s odôvodnením, že konal v rozpore so zákonom o regulácii. Podľa daného zákona má predseda ÚRSO konať nezávisle od pokynov štátnych orgánov, samosprávy alebo iných osôb.\n\nEU Pilot bol vytvorený Európskou komisiou za účelom rýchlejšej a lepšej vzájomnej výmeny informácií pri riešení sťažností alebo dožiadaní týkajúcich sa správnej interpretácie, implementácie a aplikácie práva EÚ.\n\nEK sa zaujímala o transpozíciu tzv. tretieho energetického balíčka. Išlo jej hlavne o to, akým spôsobom je zaistená nezávislosť orgánov vlády od ÚRSO. Skúmali odôvodnenosť a opodstatnenosť rozhodnutí úradu a zaistenie nezávislého mechanizmu odvolania voči jeho rozhodnutiam. Predseda ÚRSO vydáva rozhodnutia a zároveň je aj predsedom Regulačnej rady, teda rozhoduje aj o odvolaniach čo sa zdalo Komisii značne podozrivé. Brusel žiadal o vysvetlenia predpisov týkajúcich sa oddelenia prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí, nezávislosti a právomocí národných regulačných orgánov aj ochrany spotrebiteľov. Oficiálne boli dve smernice tretieho energetického balíka zavedené zákonmi o energetike a o regulácii z roku 2012, Európska komisia má množstvo pochybností o správnosti ich transpozície.\n\nVytváranie jednotného trhu EÚ s energiami znamená i harmonizáciu pravidiel v jednotlivých členských štátoch. Európska komisia viac krát odporučila členským krajinám EÚ nemonopolnú činnosť dodávky elektriny a plynu deregulovať . Podľa opatrenia Balík pre energetickú úniu sa majú postupne všetky regulované ceny pre koncových odberateľov odstrániť. V Balíku pre energetickú úniu sa píše: \"K omisia sa bude v rámci pravidiel hospodárskej súťaže a správy hospodárskych záležitostí usilovať o postupné zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Zároveň členské štáty vyzve k vytvoreniu časového plánu postupného zrušenia všetkých regulovaných cien .\" (. pdf , s. 12).\n\nV balíku pre energetickú úniu \" Hoci dnes v Európskej únii existujú pravidlá pre energetiku stanovené na európskej úrovni, v praxi sa uplatňuje 28 vnútroštátnych regulačných rámcov. Tento stav nemôže ďalej pretrvávať. Potrebujeme integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej súťaži, zvýši trhovú efektívnosť lepším využívaním zariadení na výrobu energie v celej EÚ a spotrebiteľom prinesie prijateľné ceny.\" (. pdf , s. 3). Komisia v trvá na tom, aby členské štáty plne implementovali a presadzovali tretí balík predpisov pre vnútorný trh s energiou, najmä pokiaľ ide o oddelenie a nezávislosť regulačných orgánov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa spustila procedúra EU Pilot, pretože boli na Slovensku pochybenia o nezávislosti regulačného úradu. Európska komisia skutočne zdôrazňuje aj potrebu vyššej deregulácie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Otázky o nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví sa objavujú už niekoľko rokov. Napríklad SaS v roku 2015 podala návrh na odvolanie šéfa ÚRSO s odôvodnením, že konal v rozpore so zákonom o regulácii. Podľa daného zákona má predseda ÚRSO konať nezávisle od pokynov štátnych orgánov, samosprávy alebo iných osôb.", "EU Pilot bol vytvorený Európskou komisiou za účelom rýchlejšej a lepšej vzájomnej výmeny informácií pri riešení sťažností alebo dožiadaní týkajúcich sa správnej interpretácie, implementácie a aplikácie práva EÚ.", "EK sa zaujímala o transpozíciu tzv. tretieho energetického balíčka. Išlo jej hlavne o to, akým spôsobom je zaistená nezávislosť orgánov vlády od ÚRSO. Skúmali odôvodnenosť a opodstatnenosť rozhodnutí úradu a zaistenie nezávislého mechanizmu odvolania voči jeho rozhodnutiam. Predseda ÚRSO vydáva rozhodnutia a zároveň je aj predsedom Regulačnej rady, teda rozhoduje aj o odvolaniach čo sa zdalo Komisii značne podozrivé. Brusel žiadal o vysvetlenia predpisov týkajúcich sa oddelenia prevádzkovateľov prenosových sústav/prepravných sietí, nezávislosti a právomocí národných regulačných orgánov aj ochrany spotrebiteľov. Oficiálne boli dve smernice tretieho energetického balíka zavedené zákonmi o energetike a o regulácii z roku 2012, Európska komisia má množstvo pochybností o správnosti ich transpozície.", "Vytváranie jednotného trhu EÚ s energiami znamená i harmonizáciu pravidiel v jednotlivých členských štátoch. Európska komisia viac krát odporučila členským krajinám EÚ nemonopolnú činnosť dodávky elektriny a plynu deregulovať . Podľa opatrenia Balík pre energetickú úniu sa majú postupne všetky regulované ceny pre koncových odberateľov odstrániť. V Balíku pre energetickú úniu sa píše: \"K omisia sa bude v rámci pravidiel hospodárskej súťaže a správy hospodárskych záležitostí usilovať o postupné zrušenie regulovaných cien pod úrovňou nákladov. Zároveň členské štáty vyzve k vytvoreniu časového plánu postupného zrušenia všetkých regulovaných cien .\" (. pdf , s. 12).", "V balíku pre energetickú úniu \" Hoci dnes v Európskej únii existujú pravidlá pre energetiku stanovené na európskej úrovni, v praxi sa uplatňuje 28 vnútroštátnych regulačných rámcov. Tento stav nemôže ďalej pretrvávať. Potrebujeme integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej súťaži, zvýši trhovú efektívnosť lepším využívaním zariadení na výrobu energie v celej EÚ a spotrebiteľom prinesie prijateľné ceny.\" (. pdf , s. 3). Komisia v trvá na tom, aby členské štáty plne implementovali a presadzovali tretí balík predpisov pre vnútorný trh s energiou, najmä pokiaľ ide o oddelenie a nezávislosť regulačných orgánov."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "EU Pilot", "vytvorený", "EK", "energetike", "regulácii", "deregulovať", "pdf", "pdf"], "url": ["http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/brusel-sleduje-situaciu-ohladom-nezavisleho-rozhodovania-urso/22450/", "http://ec.europa.eu/internal_market/scoreboard/performance_by_member_state/slovakia/index_en.htm#maincontentSec3", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/brusel-sleduje-situaciu-ohladom-nezavisleho-rozhodovania-urso/22450/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/brusel-vysetruje-slovensku-transpoziciu-3-energetickeho-balika/19217/", "http://www.epi.sk/zz/2012-251", "http://www.epi.sk/zz/2012-250", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/cenova-deregulacia-dodavky-elektriny-a-zemneho-plynu/18914/", "http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/documents/com/com_com(2015)0080_/com_com(2015)0080_sk.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2014_2019/documents/com/com_com(2015)0080_/com_com(2015)0080_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:56.295051+00:00"}
{"id": "vr32700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32700", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď najvyšší politický predstaviteľ justície na Slovensku povie, že keď sa vám to tu nepáči, môžete ísť do Štrasburgu...", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sme nenašli informáciu, ktorá by potvrdzovala alebo vyvracala jeho tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sme nenašli informáciu, ktorá by potvrdzovala alebo vyvracala jeho tvrdenie."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:38.176562+00:00"}
{"id": "vr29802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29802", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "60 000  (počet migrantov v Maďarsku, pozn.).", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupného zdroja sa do Maďarska dostalo od začiatku roka 2015 až 57 000 migrantov cez hranicu so Srbskom. Najnovšie informácie hovoria až o 67 000 žiadostiach o azyl za rok 2015. Najpočetnejšiu skupinu tvoria migranti zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupného zdroja sa do Maďarska dostalo od začiatku roka 2015 až 57 000 migrantov cez hranicu so Srbskom. Najnovšie informácie hovoria až o 67 000 žiadostiach o azyl za rok 2015. Najpočetnejšiu skupinu tvoria migranti zo Sýrie, Afganistanu a Iraku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["zdroja", "informácie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/358732-styri-metre-vysoky-plot-ma-zastavit-prilev-utecencov-do-madarska/", "http://www.sme.sk/c/7889492/madarsko-chce-s-rakuskom-a-srbskom-bojovat-proti-tlaku-migrantov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:56.150986+00:00"}
{"id": "vr36677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36677", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Náš automobilový priemysel a elektrotechnický priemysel už pripravuje zvyšovanie zamestnanosti. A sú to pre nás veľmi povzbudzujúce informácie. Volkswagen v globále aj s ďalšími dodávajúcimi odvetviami 10 000 zamestnancov. Rovnako ide zvyšovať zamestnanosť Peugeot a rovnako Kia. Rovnako elektrotechnický priemysel. My sami sme už otvárali nové investície na východnom Slovensku", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zatiaľ čo Kia sa skutočne chystá prijať vyše 100 nových zamestnancov začiatkom roku 2011, Peugeot nových pracovníkov prijímať v súčasnosti nebude. Prijímanie nových pracovníkov v PSA je podmienené získaním výroby nových modelov , čo nie je v tomto momente isté. Počet zamestnancov bude zvyšovať aj Volkswagen, ktorý sa ich chystá prijať postupne 1500. Čo sa nových investícií na východnom Slovensku týka, ohlásená bola napríklad investícia spoločnosti Honeywell International Inc. v hodnote 38,309 milióna eur s predpokladaným vytvorením asi 446 pracovných miest. V Košiciach spoločnosť Faurecia plánuje investovať do rozšírenia výroby a zamestnať asi 700 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ čo Kia sa skutočne chystá prijať vyše 100 nových zamestnancov začiatkom roku 2011, Peugeot nových pracovníkov prijímať v súčasnosti nebude. Prijímanie nových pracovníkov v PSA je podmienené získaním výroby nových modelov , čo nie je v tomto momente isté. Počet zamestnancov bude zvyšovať aj Volkswagen, ktorý sa ich chystá prijať postupne 1500. Čo sa nových investícií na východnom Slovensku týka, ohlásená bola napríklad investícia spoločnosti Honeywell International Inc. v hodnote 38,309 milióna eur s predpokladaným vytvorením asi 446 pracovných miest. V Košiciach spoločnosť Faurecia plánuje investovať do rozšírenia výroby a zamestnať asi 700 ľudí."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zamestnancov", "prijímať", "nových modelov", "investícia", "rozšírenia"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5709845/kia-prijala-do-novej-motorarne-uz-sto-ludi-hlada-dalsich.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/kia-a-volkswagen-naberaju-novych-ludi.html", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-48651440-psa-prijme-tisicku-slovakov-najskor-o-rok", "http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=../../Input_text/online/10/12/tbbucld311337.dat.1%40Fondy&QueryText=", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-48707070-investicia-na-vychode-pracu-dostane-sedemsto-slovakov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:20.867681+00:00"}
{"id": "vr35138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35138", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Po prvé pán Mikloš hrubo zavádza, že nedošlo k redukcii počtu colníkov. Ja som chcel povedať len to, že sú určité oblasti, kde to znižovanie počtu zamestnancov môže byť rizikom a uvidíme, čo prinesie budúcnosť...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ako píšeme vyššie, k redukcii počtu colníkov došlo.", "analysis_paragraphs": ["ako píšeme vyššie, k redukcii počtu colníkov došlo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:01.858325+00:00"}
{"id": "48911", "numeric_id": 48911, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48911", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Ale napríklad pred pár dňami summit latinskoamerických a karibských štátov vyzval na to, aby sa prestalo s dodávkami zbraní, aby sa začali mierové rokovania.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V deklarácii summitu Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku nie je výzva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu ani na začatie mierových rokovaní. Latinskoamerické štáty nedodávajú zbrane na Ukrajinu, niektoré odmietli výzvu USA a Nemecka, aby tak spravili, a informovali o tom na spomínanom summite. Nie je však pravda, že by počas summitu dospeli k dohode na takomto jednaní, či dokonca, že k nemu vyzývali zvyšok sveta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV januári 2023 sa v argentínskom Buenos Aires konal summit Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Na summite lídri diskutovali o rôznych otázkach, ako napríklad o klimatickej zmene, hospodárskom rozvoji a spoločnej spolupráci. Diskutovalo sa však aj o otázkach týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti a mierových opatrení, najmä v súvislosti s regionálnymi konfliktami v Latinskej Amerike a Karibiku.\n\nZástupcovia štátov na záver summitu podpísali 111 bodovú deklaráciu . Dokument však nehovorí nič o dodávkach zbraní do Európy, dokonca menovite Ukrajinu ani nespomína.\n\nJe pravdou, že niektoré štáty Latinskej Ameriky odmietli ponuku USA dodávať zbrane Ukrajine. Ak by štáty Latinskej Ameriky darovali Ukrajine svoj vojenský materiál vyrobený v Rusku, Washington by ho kompenzoval americkými zbraňami. Kolumbia, Brazília, Mexiko aj Argentína takúto ponuku odmietli. Čilský prezident Gabriel Boric taktiež odmietol dodávku zbraní, ponúkol však Kyjevu pomoc pri odstraňovaní mín. Peru a Ekvádor sa oficiálne k tejto otázke nevyjadrili . Momentálne žiadna z krajín Latinskej ameriky nedodáva Ukrajine zbrane. Zoznam krajín, ktoré dodávajú vojenskú pomoc ukrajine, eviduje napríklad Kiel Institute .\n\nV reakcii 15. marca 2023 pre Demagóg.sk Eduard Chmelár uviedol:\n\n„Záverečný dokument vrcholnej schôdzky Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku síce nič nehovorí o dodávkach zbraní na Ukrajinu, ale to napokon ani nebolo potrebné, lebo v diskusii na summite CELAC takúto možnosť všetky latinskoamerické štáty (nie niektoré, ako chybne tvrdíte) tvrdo odmietli vrátane najbližšieho spojenca USA v regióne Kolumbie ( zdroj ).”\n\nNa základe reakcie Eduarda Chmelára sme doplnili informáciu, že žiadna krajina Latinskej Ameriky momentálne nedodáva zbrane Ukrajine, explicitne to však odmietli len niektoré.", "analysis_paragraphs": ["V deklarácii summitu Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku nie je výzva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu ani na začatie mierových rokovaní. Latinskoamerické štáty nedodávajú zbrane na Ukrajinu, niektoré odmietli výzvu USA a Nemecka, aby tak spravili, a informovali o tom na spomínanom summite. Nie je však pravda, že by počas summitu dospeli k dohode na takomto jednaní, či dokonca, že k nemu vyzývali zvyšok sveta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V januári 2023 sa v argentínskom Buenos Aires konal summit Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku. Na summite lídri diskutovali o rôznych otázkach, ako napríklad o klimatickej zmene, hospodárskom rozvoji a spoločnej spolupráci. Diskutovalo sa však aj o otázkach týkajúcich sa medzinárodnej bezpečnosti a mierových opatrení, najmä v súvislosti s regionálnymi konfliktami v Latinskej Amerike a Karibiku.", "Zástupcovia štátov na záver summitu podpísali 111 bodovú deklaráciu . Dokument však nehovorí nič o dodávkach zbraní do Európy, dokonca menovite Ukrajinu ani nespomína.", "Je pravdou, že niektoré štáty Latinskej Ameriky odmietli ponuku USA dodávať zbrane Ukrajine. Ak by štáty Latinskej Ameriky darovali Ukrajine svoj vojenský materiál vyrobený v Rusku, Washington by ho kompenzoval americkými zbraňami. Kolumbia, Brazília, Mexiko aj Argentína takúto ponuku odmietli. Čilský prezident Gabriel Boric taktiež odmietol dodávku zbraní, ponúkol však Kyjevu pomoc pri odstraňovaní mín. Peru a Ekvádor sa oficiálne k tejto otázke nevyjadrili . Momentálne žiadna z krajín Latinskej ameriky nedodáva Ukrajine zbrane. Zoznam krajín, ktoré dodávajú vojenskú pomoc ukrajine, eviduje napríklad Kiel Institute .", "V reakcii 15. marca 2023 pre Demagóg.sk Eduard Chmelár uviedol:", "„Záverečný dokument vrcholnej schôdzky Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku síce nič nehovorí o dodávkach zbraní na Ukrajinu, ale to napokon ani nebolo potrebné, lebo v diskusii na summite CELAC takúto možnosť všetky latinskoamerické štáty (nie niektoré, ako chybne tvrdíte) tvrdo odmietli vrátane najbližšieho spojenca USA v regióne Kolumbie ( zdroj ).”", "Na základe reakcie Eduarda Chmelára sme doplnili informáciu, že žiadna krajina Latinskej Ameriky momentálne nedodáva zbrane Ukrajine, explicitne to však odmietli len niektoré."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["diskutovali", "deklaráciu", "odmietli", "nevyjadrili", "nedodáva", "Kiel Institute", "zdroj", ""], "url": ["https://www.reuters.com/world/americas/latin-america-caribbean-call-more-international-funding-celac-summit-2023-01-25/", "https://cancilleria.gob.ar/userfiles/prensa/declaracion_de_buenos_aires_-_version_final.pdf", "https://www.ft.com/content/fc8d51c8-5202-4862-a653-87d1603deded", "https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-64506590", "https://www.ft.com/content/fc8d51c8-5202-4862-a653-87d1603deded", "https://www.ifw-kiel.de/topics/war-against-ukraine/ukraine-support-tracker/", "https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-64506590", "https://www.bbc.com/mundo/noticias-america-latina-64506590"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:27.614938+00:00"}
{"id": "vr31892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31892", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zatiaľ tento rok, aj keď sme minulý rok na moje naliehanie zaviedli ten bankový odvod 0,4%, pôvodne ho chcela koalícia zaviesť na 0,2%,", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako dnes Matovič vysvetlil na tlačovej besede, Mikloš v utorok na Koaličnej rade navrhol zrušenie vianočných dôchodkov, na čo vo štvrtok Matovič kontroval alternatívnym návrhom zvýšiť bankovú daň z 0,2 na 0,5 percenta vybraných pasív. Koalícia sa podľa Matoviča takémuto návrhu potešila, Mikloš však napokon rátal aj so zrušením vianočných dôchodkov aj zvýšením bankovej dane percenta a dodatočné zdroje rozdelil rezortom.", "analysis_paragraphs": ["Ako dnes Matovič vysvetlil na tlačovej besede, Mikloš v utorok na Koaličnej rade navrhol zrušenie vianočných dôchodkov, na čo vo štvrtok Matovič kontroval alternatívnym návrhom zvýšiť bankovú daň z 0,2 na 0,5 percenta vybraných pasív. Koalícia sa podľa Matoviča takémuto návrhu potešila, Mikloš však napokon rátal aj so zrušením vianočných dôchodkov aj zvýšením bankovej dane percenta a dodatočné zdroje rozdelil rezortom."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Ivan Mikloš", "dane", "20. októbra 2011"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6087969/miklos-sa-podla-matovica-pokusil-o-podraz-zrusenim-dochodkov.html", "http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=8988688&ids=5", "http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=8988689&ids=6", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-384"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:33.317596+00:00"}
{"id": "vr32720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32720", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Dnes nemáme vstupné informácie, koľko teda Rómov napríklad je v špeciálnych školách, koľko Rómov je nezamestnaných, toto všetko, tieto informácie my nemáme.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v oblasti rómskej problematiky chýbajú (Sme, 9. október 2012) presné údaje, pracuje sa skôr s odhadmi. Ministerstvo vnútra uviedlo, že štatistiky na základe etnicity nevypracovávajú. Výskumy na Slovensku vykonáva najmä OSN a Svetová banka, z ich dát následne čerpá údaje aj ministerstvo vnútra.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v oblasti rómskej problematiky chýbajú (Sme, 9. október 2012) presné údaje, pracuje sa skôr s odhadmi. Ministerstvo vnútra uviedlo, že štatistiky na základe etnicity nevypracovávajú. Výskumy na Slovensku vykonáva najmä OSN a Svetová banka, z ich dát následne čerpá údaje aj ministerstvo vnútra."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["chýbajú"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6562503/statistiky-romov-nepoznaju-cisla-len-hadaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:09.581374+00:00"}
{"id": "vr27939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27939", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "150 tisíc. (Odpoveď na otázku R. Kaliňáka \"Koľko ste mali preferenčných hlasov?\", pozn.)", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Igor Matovič dostal 150 242 preferenčných hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o zisku preferenčných hlasov vo voľbách do NR SR v roku 2012 uvádza portál topky.sk (zdroj TASR). Igor Matovič dostal 150 242 preferenčných hlasov."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["topky.sk"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/1000051/1302888/Preferencne-hlasy--Po-Ficovi-ziskal-najviac-Matovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:30.008871+00:00"}
{"id": "vr32234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32234", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Vlastne 25 % alkoholu, ktorý sa skonzumuje v Slovenskej republike, je práve českého alkoholu.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o množstve českého alkoholu, ktorý sa skonzumuje na Slovensku sa podľa rôznych zdrojov líšia. Údaje ministerky Zvolenskej sa zhodujú s údajmi SITA a ČTK, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Denník SME uvádza, že z Českej republiky pochádza takmer pätina skonzumovaného alkoholu. Podľa SITA a ČTK zase český alkohol na slovenskom trhu predstavuje štvrtinový podiel. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje o množstve českého alkoholu, ktorý sa skonzumuje na Slovensku sa podľa rôznych zdrojov líšia. Údaje ministerky Zvolenskej sa zhodujú s údajmi SITA a ČTK, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Denník SME uvádza, že z Českej republiky pochádza takmer pätina skonzumovaného alkoholu. Podľa SITA a ČTK zase český alkohol na slovenskom trhu predstavuje štvrtinový podiel. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Podľa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6537195/slovensko-zakazalo-dovoz-tvrdeho-alkoholu-z-ceska.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-zastavi-dovoz-alkoholu-z-ceska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:23.251442+00:00"}
{"id": "vr35412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35412", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Predovšetkým, ak dovolíte, v rámci tých sto dní vláda pripravila, predložila vyše 50 zákonov.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu na sme narátali 56 predložených vládnych návrhov, väčšinou noviel existujúcich zákonov. Tvrdenie je pravdivé, avšak treba tiež dodať že zatiaľ bolo schválených len päť vládnych návrhov a jeden bol vrátený prezidentom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu na sme narátali 56 predložených vládnych návrhov, väčšinou noviel existujúcich zákonov. Tvrdenie je pravdivé, avšak treba tiež dodať že zatiaľ bolo schválených len päť vládnych návrhov a jeden bol vrátený prezidentom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prehľadu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony%2fstatistiky_vysledok&ViewID=SSLP.Stat.All&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&Ciastka=&Cislo=&CisObdobia=5&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:59.169494+00:00"}
{"id": "vr31623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31623", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Jeden príklad je s tým čo bolo povedané o tom, že sa začne znižovať počet gymnazistov, v programovom vyhlásení je dokonca povedané slovo \"zreálniť\", čo sa asi dá vysvetľovať len takto.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý hovorí o novom systéme a riadení financovania regionálneho školstva, ktorý chce podľa programového vyhlásenia na roky 2012 - 2016 nastaviť vláda Roberta Fica. Jeho súčasťou je aj opatrenie, ktoré spomína Miroslav Beblavý a rovnako aj slovo \"zreálniť\" (s.45 pdf): ...postupne presadí model financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka, finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálni počty žiakov do gymnázií, ... Ku gymnáziám sa vyjadril aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce podľa TASR (Sme.sk) umožniť štúdium na gymnáziu len tým žiakom, ktorí na druhom stupni základnej školy dosiahli priemer známok aspoň 1,5 a spraviť z nich týmto spôsobom elitné školy.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý hovorí o novom systéme a riadení financovania regionálneho školstva, ktorý chce podľa programového vyhlásenia na roky 2012 - 2016 nastaviť vláda Roberta Fica. Jeho súčasťou je aj opatrenie, ktoré spomína Miroslav Beblavý a rovnako aj slovo \"zreálniť\" (s.45 pdf): ...postupne presadí model financovania za kvalitu na triedu a nie len na žiaka, finančnými nástrojmi a kvalitatívnymi kritériami pri prijímaní zreálni počty žiakov do gymnázií, ... Ku gymnáziám sa vyjadril aj minister školstva Dušan Čaplovič, ktorý chce podľa TASR (Sme.sk) umožniť štúdium na gymnáziu len tým žiakom, ktorí na druhom stupni základnej školy dosiahli priemer známok aspoň 1,5 a spraviť z nich týmto spôsobom elitné školy."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["programového vyhlásenia na roky 2012 - 2016", "TASR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.sme.sk/c/6321548/caplovic-na-gymnazia-pojdu-len-ziaci-s-priemerom-znamok-do-15.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:37.710670+00:00"}
{"id": "vr30345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30345", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Za môjho pôsobenia boli riaditelia odmeňovaní až do výšky celého svojho základného platu podľa hospodárskych výsledkov.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V rozhovore pre SME 3. júna 2009 povedal R. Raši vtedy minister Zdravotníctva: „Dynamika nárastu dlhu sa neznížila len preto, že boli zvýšené platby od zdravotných poisťovní, bolo to aj preto, že sa riaditeľom vytvorili motivačné kritériá. Plat má zložku základnú a pohyblivú. Tá závisí od hospodárskeho výsledku, objemu faktúr po lehote splatnosti, plnenia zdravotných kritériá, ako je obložnosť v daných nemocniciach či priemerná dĺžka hospitalizácií.\" „Môže ísť (táto motivačná zložka, pozn. ) až do 70 percent z platu.\" Nepodarilo sa nám nájsť presné znenie zákona resp vyhlášky, ani to či riaditelia boli skutočne takto odmeňovaní. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre SME 3. júna 2009 povedal R. Raši vtedy minister Zdravotníctva: „Dynamika nárastu dlhu sa neznížila len preto, že boli zvýšené platby od zdravotných poisťovní, bolo to aj preto, že sa riaditeľom vytvorili motivačné kritériá. Plat má zložku základnú a pohyblivú. Tá závisí od hospodárskeho výsledku, objemu faktúr po lehote splatnosti, plnenia zdravotných kritériá, ako je obložnosť v daných nemocniciach či priemerná dĺžka hospitalizácií.\" „Môže ísť (táto motivačná zložka, pozn. ) až do 70 percent z platu.\" Nepodarilo sa nám nájsť presné znenie zákona resp vyhlášky, ani to či riaditelia boli skutočne takto odmeňovaní. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4872024/rasi-nevidim-ziadne-tunelovanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:14.811093+00:00"}
{"id": "vr27111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27111", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tá dobrá správa je, že sa Eurozóne darí a že rastieme.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak za kritérium hodnotenia úspešnosti eurozóny považujeme rast HDP, možno hodnotiť výrok A. Kisku ako pravdivý. V poslednom kvartáli roka 2013 totiž rast prekonal očakávania a zvýšil sa o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Tento rok predpokladá Európska komisia rast ekonomiky eurozóny na úrovni 1,2 percent. Rastové prognózy sú pozitívne aj pre nasledujúce obdobie. Pokiaľ druhú časť Kiskovho výroku vztiahneme na Slovensko, pozitívny odhad sa potvrdzuje aj preň: \"Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 4. štvrťroku 2013 zvýšil medziročne o 1,5 %, čo znamená, že ekonomika rástla o 1,1 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v 4. štvrťroku 2012.\" Rovnaké stanovisko ako Štatistický úrad SR zastáva aj Národná banka Slovenska: \"V tomto roku by malo hospodárstvo SR narásť o 2,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje zvýšenie o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s pôvodnou prognózou. Predpoveď na tento rok sa zlepšila o 0,2 percentuálneho bodu a ekonomika by tak mala narásť o 3,3 % HDP.\"", "analysis_paragraphs": ["Ak za kritérium hodnotenia úspešnosti eurozóny považujeme rast HDP, možno hodnotiť výrok A. Kisku ako pravdivý. V poslednom kvartáli roka 2013 totiž rast prekonal očakávania a zvýšil sa o 0,3 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Tento rok predpokladá Európska komisia rast ekonomiky eurozóny na úrovni 1,2 percent. Rastové prognózy sú pozitívne aj pre nasledujúce obdobie. Pokiaľ druhú časť Kiskovho výroku vztiahneme na Slovensko, pozitívny odhad sa potvrdzuje aj preň: \"Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v 4. štvrťroku 2013 zvýšil medziročne o 1,5 %, čo znamená, že ekonomika rástla o 1,1 percentuálneho bodu rýchlejšie ako v 4. štvrťroku 2012.\" Rovnaké stanovisko ako Štatistický úrad SR zastáva aj Národná banka Slovenska: \"V tomto roku by malo hospodárstvo SR narásť o 2,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo predstavuje zvýšenie o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s pôvodnou prognózou. Predpoveď na tento rok sa zlepšila o 0,2 percentuálneho bodu a ekonomika by tak mala narásť o 3,3 % HDP.\""], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["prekonal", "zvýšil", "predpokladá", "sú", "potvrdzuje", "zastáva"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/eurozona-rast-hospodarstvo-hdp/73923-clanok.html", "http://www.bbc.com/news/business-26185159", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/142687/Europska-komisia-predpoklada-tento-rok-rast-ekonomiky-eurozony-na-urovni", "http://www.tradingeconomics.com/euro-area/gdp-growth", "http://www.teraz.sk/ekonomika/rast-slovenskej-ekonomiky-dosiahol-rast/76111-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nbs-ekonomika-hdp-rast-2014-2015/71978-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:37.605147+00:00"}
{"id": "vr31056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31056", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Po prvé zavedenie novely zákonníka práce od septembra uplynulého roka sa naozaj spružnil výrazne sa spružnil trh pracovný trh na slovensku vďaka čomu pribudlo 17 tisíc nových pracovných miest. Len ´ďaka spružneniu zákonníka práce, zavedenie flexi konta pracovného času a ďalších opatrení, ktoré vlastne umožňujú zamestnávateľom zamestnávať a neprepúšťať zamestnanca.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákonník práce bol zmenený a nadobudol platnosť od 1. septembra 2011. Podľa dostupných informácií však neexistuje dôkaz o tom, že by novela zákonníka práce pomohla vytvoriť 17000 nových pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Zákonník práce bol zmenený a nadobudol platnosť od 1. septembra 2011. Podľa dostupných informácií však neexistuje dôkaz o tom, že by novela zákonníka práce pomohla vytvoriť 17000 nových pracovných miest."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5993266/od-septembra-bude-platit-novy-zakonnik-prace-prezident-ho-podpisal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:45.621900+00:00"}
{"id": "vr17565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17565", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...majú možnosť nielen cez našu infolinku, ktorú som spomínala, ale majú možnosť zákon 9 z roku 2010 o podaniach petíciách a sťažnostiach, využiť takúto metódu (...). Či tam zákon slovenský stanoví, že pokiaľ takáto sťažnosť na úrad príde, úrad sa musí s touto sťažnosťou do 30, poťažmo 60 dní vysporiadať.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podozrenie zo spáchania korupcie môžu občania nahlasovať na bezplatnej Antikorupčnej linke Úradu vlády SR alebo priamo prostredníctvom e-mailu ministerstva pôdohospodárstva korupcia@land.gov.sk, avšak táto e-mailová adresa neslúži pre nahlasovanie sťažností. Tie musia byť nahlásené v súlade so tzv. zákonom o sťažností, ktorý ministerka spomína. Zákon č. 9/2010 Z.z. stanovuje, že podaná sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní. V prípade sťažnosti náročnej na prešetrenie sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní ( § 13 ). Petičné právo je obsiahnuté v zákone č. 29/2015 Z. z. Výsledok vybavenia petície musí byť oznámený do 30 pracovných dní, pri zložitých prípadoch sa lehota môže predĺžiť na 60 pracovných dní ( § 5 , bod 5). Nakoľko ministerkou uvedená lehota bola nesprávna, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podozrenie zo spáchania korupcie môžu občania nahlasovať na bezplatnej Antikorupčnej linke Úradu vlády SR alebo priamo prostredníctvom e-mailu ministerstva pôdohospodárstva korupcia@land.gov.sk, avšak táto e-mailová adresa neslúži pre nahlasovanie sťažností. Tie musia byť nahlásené v súlade so tzv. zákonom o sťažností, ktorý ministerka spomína. Zákon č. 9/2010 Z.z. stanovuje, že podaná sťažnosť musí byť vybavená do 60 pracovných dní. V prípade sťažnosti náročnej na prešetrenie sa táto lehota môže predĺžiť o ďalších 30 dní ( § 13 ). Petičné právo je obsiahnuté v zákone č. 29/2015 Z. z. Výsledok vybavenia petície musí byť oznámený do 30 pracovných dní, pri zložitých prípadoch sa lehota môže predĺžiť na 60 pracovných dní ( § 5 , bod 5). Nakoľko ministerkou uvedená lehota bola nesprávna, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Antikorupčnej", "Zákon", "§ 13", "§ 5", "novela"], "url": ["http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/chcete-nahlasit-korupciu-volajte-aj-na-antikorupcnu-linku-uradu-vlady-slovenskej-republiky/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/9/20170601", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/9/vyhlasene_znenie.html#paragraf-13", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/29/20150901.html#predpis.clanok-1.bod-7", "https://domov.sme.sk/c/5299173/zakon-o-staznostiach-zhorsil-moznost-domahat-sa-napravy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:48.704387+00:00"}
{"id": "vr26293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26293", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Toto je práve medzi sociálnymi právami, že každý má nárok v núdzi na nejaké zabezpečenie. V ústave sa nič nepíše o 60 eurách. V Ústave sa nič nepíše o finančnom vyjadrení tohto zabezpečenia.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ústava SR nedefinuje akú výšku má mať dávka v hmotnej núdzi, resp. podiel na priemernej, minimálnej mzde a pod. Je pravdou, že výška dávky v hmotnej núdzi je pre jednotlivca na úrovni 60 eur. Novela zákona o hmotnej núdzi z konca októbra 2012 neupravovala výšku, ale podmienky vyplácania dávky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústava SR hovorí o hmotnom zabezpečení občanov nasledovné: \"Piaty oddiel HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA Čl.35 (3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Čl.39 (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ústava SR nedefinuje akú výšku má mať dávka v hmotnej núdzi, resp. podiel na priemernej, minimálnej mzde a pod. Je pravdou, že výška dávky v hmotnej núdzi je pre jednotlivca na úrovni 60 eur. Novela zákona o hmotnej núdzi z konca októbra 2012 neupravovala výšku, ale podmienky vyplácania dávky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústava SR hovorí o hmotnom zabezpečení občanov nasledovné: \"Piaty oddiel HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA Čl.35 (3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon. Čl.39 (2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["dávky", "Novela", "Ústava SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=812", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:35.036580+00:00"}
{"id": "vr33210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33210", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Keď sa rozpadla vláda Ivety Radičovej, tak za predsedu parlamentu bol absolútnou väčšinou zvolený práve Pavol Hrušovský, ktorý práve toto prechodné a krízové obdobie vďaka svojim skúsenostiam dokázal prekonať a aj to je výhoda, že všetci akceptovali tento návrh a aj túto voľbu.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po páde vlády Ivety Radičovej bol odvolaný z postu predsedu parlamentu Richard Sulík a na jeho miesto bol zvolený Pavol Hrušovský. V hlasovaní hlasovalo 122 poslancov, 111 poslancov hlasovalo za, proti boli 3 a zdržalo sa 8 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po páde vlády Ivety Radičovej bol odvolaný z postu predsedu parlamentu Richard Sulík a na jeho miesto bol zvolený Pavol Hrušovský. V hlasovaní hlasovalo 122 poslancov, 111 poslancov hlasovalo za, proti boli 3 a zdržalo sa 8 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["odvolaný"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53203290-euroval-na-druhykrat-presiel-b-font-color-ff9900-video-font-b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:22.564706+00:00"}
{"id": "48875", "numeric_id": 48875, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48875", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Preto ma udivilo v piatok, ako bohorovne pán premiér s pánom ministrom Naďom oznámili Slovensku, že oni to idú spraviť.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V piatok 17. 2. 2023 zvolal Eduard Heger spolu s Jaroslavom Naďom na Úrad vlády tlačovú konferenciu, ktorej témou bola budúcnosť uzemnených stíhačiek MiG-29. Premiér informoval, že bol oficiálnou cestou oslovený na darovanie týchto strojov. Na tlačovej konferencii odznela informácia, že vláda sa chystá rokovať o možnostiach ako by tieto stíhačky bolo možné posunúť na Ukrajinu, nie že to „ idú spraviť,“ ako to hovorí Peter Pellegrini. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Bruseli osobne požiadal Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér povedal, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela. Lietadlá by podľa ministra obrany Jaroslava Naďa mohli byť odovzdané Ukrajine prostredníctvom výmeny za iný systém alebo preplatené z Európskeho mierového nástroja. Minister obrany taktiež pripomenul, že Európska únia už Slovensku za doterajšiu vojenskú pomoc Ukrajine poslala 80 miliónov eur .\n\nSlovenská lietadlá MiG-29 sú v súčasnosti uzemnené . S ich používaním nepočítala už ani bývalá vláda, keďže prestala trénovať pilotov, ktorí by mohli na stíhačkách lietať.\n\nNa tlačovej konferencii Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa, ktorá sa týkala tejto pomoci Ukrajine, však tvrdenie o odovzdaní prezentované nebolo. Dočasne poverený premiér oznámil, že takáto požiadavka prišla oficiálne z ukrajinskej strany a na základe toho o nej môžu začať rokovania. „Teraz sa môže spustiť ten proces, pretože prišla táto oficiálna požiadavka, môže sa spustiť proces rokovaní, jednak vnútropolitický a na území Slovenskej republiky ale taktiež aj s Európskou komisioou,“ vyhlásil Eduard Heger na tlačovej konferencii. (v čase od 0:43 ). Premiér ani minister obrany tak neoznámili, že idú poslať na Ukrajinu MiG-29, ale že bude vláda rokovať o „ možných zákonných cestách ako to urobiť “ (v čase od 20:58 ). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 17. 2. 2023 zvolal Eduard Heger spolu s Jaroslavom Naďom na Úrad vlády tlačovú konferenciu, ktorej témou bola budúcnosť uzemnených stíhačiek MiG-29. Premiér informoval, že bol oficiálnou cestou oslovený na darovanie týchto strojov. Na tlačovej konferencii odznela informácia, že vláda sa chystá rokovať o možnostiach ako by tieto stíhačky bolo možné posunúť na Ukrajinu, nie že to „ idú spraviť,“ ako to hovorí Peter Pellegrini. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Bruseli osobne požiadal Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér povedal, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela. Lietadlá by podľa ministra obrany Jaroslava Naďa mohli byť odovzdané Ukrajine prostredníctvom výmeny za iný systém alebo preplatené z Európskeho mierového nástroja. Minister obrany taktiež pripomenul, že Európska únia už Slovensku za doterajšiu vojenskú pomoc Ukrajine poslala 80 miliónov eur .", "Slovenská lietadlá MiG-29 sú v súčasnosti uzemnené . S ich používaním nepočítala už ani bývalá vláda, keďže prestala trénovať pilotov, ktorí by mohli na stíhačkách lietať.", "Na tlačovej konferencii Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa, ktorá sa týkala tejto pomoci Ukrajine, však tvrdenie o odovzdaní prezentované nebolo. Dočasne poverený premiér oznámil, že takáto požiadavka prišla oficiálne z ukrajinskej strany a na základe toho o nej môžu začať rokovania. „Teraz sa môže spustiť ten proces, pretože prišla táto oficiálna požiadavka, môže sa spustiť proces rokovaní, jednak vnútropolitický a na území Slovenskej republiky ale taktiež aj s Európskou komisioou,“ vyhlásil Eduard Heger na tlačovej konferencii. (v čase od 0:43 ). Premiér ani minister obrany tak neoznámili, že idú poslať na Ukrajinu MiG-29, ale že bude vláda rokovať o „ možných zákonných cestách ako to urobiť “ (v čase od 20:58 ). Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "výmeny", "80 miliónov eur", "uzemnené", "prestala", "tlačovej konferencii", "0:43", "20:58"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/02/stihacky-opat-rozvirili-slovensku-politiku/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/stihacky-opat-rozvirili-slovensku-politiku/", "https://dennikn.sk/3234069/vlada-chysta-zacala-rokovat-o-odoslani-uzemnenych-migov-na-ukrajinu-podla-hegera-by-to-nebolo-zadarmo/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/aka-je-hodnota-uzemnenych-stihaciek-mig-29/", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/fico-sa-k-zabijaniu-nevinnych-otaca-chrbtom-obhajovali-heger-a-nad-poslanie-stihaciek-mig-29-ukrajine/", "https://www.ta3.com/clanok/258719/tb-premiera-e-hegera-a-ministra-obrany-j-nada-o-situacii-so-stihackami-mig-29", "https://www.ta3.com/clanok/258719/tb-premiera-e-hegera-a-ministra-obrany-j-nada-o-situacii-so-stihackami-mig-29", "https://www.ta3.com/clanok/258719/tb-premiera-e-hegera-a-ministra-obrany-j-nada-o-situacii-so-stihackami-mig-29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:08.171668+00:00"}
{"id": "vr25891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25891", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Zriadili sme tu v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Lučenci a v ďalších okresoch to, že je tu jeden šéf všetkých zariadení sociálnych služieb ... Na tomto sme ušetrili napríklad milión eur ročne.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Vladimíra Maňku má pravdivé jadro. V kraji boli zlučované zariadenia sociálnych služieb, v dôsledku čoho boli ušetrené prostriedky. Suma však nie je presná.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Vladimíra Maňku má pravdivé jadro. V kraji boli zlučované zariadenia sociálnych služieb, v dôsledku čoho boli ušetrené prostriedky. Suma však nie je presná."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Vyhodnotenie Koncepcie rozvoja Soc. služieb v BBSK za rok 2011"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/koncepcne-materialy/vyhodnotenie-plnenia-koncepcie-rozvoja-socialnych-sluzieb-k-31122011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:11.201310+00:00"}
{"id": "vr36563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36563", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mohol by som citovať terajšieho predsedu vlády, ktorý hovoril, že... že zníži spotrebnú daň z nafty a benzínu... Skoro nič sa z toho nestalo...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda znižovala daň na naftu, na benzín nie .", "analysis_paragraphs": ["Vláda znižovala daň na naftu, na benzín nie ."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["na benzín nie"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=49"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:12.158359+00:00"}
{"id": "vr35381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35381", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Figeľ: Napríklad príprava PPP balíkov, ktoré sú veľkými finančnými akciami, znamenala, že financovanie diaľnic, tých konkrétnych 150 kilometrov úsekov by sa bolo dialo z úrokovou sadzbou okolo 12 %.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť žiadne informácie mimo Figeľových tvrdení, ktoré by toto číslo potvrdzovali.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť žiadne informácie mimo Figeľových tvrdení, ktoré by toto číslo potvrdzovali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:01.282948+00:00"}
{"id": "vr32257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32257", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...práve organizácie prezentujú, že pomaly jediné riešenie je postaviť všetkým Rómom domy a bude pokoj.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok poslanca I. Matoviča je nepravdivý, pretože mimovládne organizácie nezameriavajú svoje programy na riešenie rómskej otázky len cez výstavbu domov pre rómsku komunitu. Je pravdou, že niektoré mimovládne organizácie majú programy zamerané na riešenie bytovej otázky rómskej komunity, nejde však len o výstavbu domov pre všetkých, tak ako to predostrel I. Matovič.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca I. Matoviča je nepravdivý, pretože mimovládne organizácie nezameriavajú svoje programy na riešenie rómskej otázky len cez výstavbu domov pre rómsku komunitu. Je pravdou, že niektoré mimovládne organizácie majú programy zamerané na riešenie bytovej otázky rómskej komunity, nejde však len o výstavbu domov pre všetkých, tak ako to predostrel I. Matovič."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Obhajoba práv Rómov na bývanie na Slovensku (.pdf)", "projekt", "vzdelávanie", "odstránenie segregácie"], "url": ["http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Obhajoba_pr__v_R__mov.pdf", "http://www.etp.sk/styri-domceky-za-styri-mesiace-kazdy-za-menej-ako-4000-eur/", "http://www.governance.sk/index.php?id=1862", "http://www.rasizmus.sk/o_nas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:03.689301+00:00"}
{"id": "vr29557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29557", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za tie tri mesiace (prvé tri mesiace tohto roku, pozn.) a to treba povedať ťažké mesiace z hľadiska vývoja nezamestnanosti a zamestnanosti, lebo tie zimné mesiace sú zložitejšie, ubudlo 6 000 nezamestnaných a, naopak, pribudlo 21 000 nových miest", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V porovnaní s decembrom 2014 sa počet nezamestnaných osôb počas prvého kvartálu 2015 skutočne znížil a to o 6562 osôb. Prvú časť tvrdenia tak možno označiť ako pravdivú. Na stránke Štatistického úradu SR sú dostupné údaje o počte pracovných miest v SR iba pre posledný kvartál roku 2014. V tom období bolo na Slovensku zaokrúhlene 2 390 900 zamestnaných ľudí a 15 500 voľných pracovných miest. Údaje o počte zamestnaných ľudí pre prvé tri mesiace roku 2015 neboli ku dňu overenia výroku k dispozícii. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie (t.j. počet nezamestnaných okrem tých, čo sa vzdelávajú v rámci prípravy na pracovný trh, tých, čo sú dočasne pracovne neschopní, ľudí vykonávajúcich absolventskú prax alebo menšie obecné služby a tých, ktorí sa zúčastňujú dobrovoľníckej činnosti) podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny :", "analysis_paragraphs": ["V porovnaní s decembrom 2014 sa počet nezamestnaných osôb počas prvého kvartálu 2015 skutočne znížil a to o 6562 osôb. Prvú časť tvrdenia tak možno označiť ako pravdivú. Na stránke Štatistického úradu SR sú dostupné údaje o počte pracovných miest v SR iba pre posledný kvartál roku 2014. V tom období bolo na Slovensku zaokrúhlene 2 390 900 zamestnaných ľudí a 15 500 voľných pracovných miest. Údaje o počte zamestnaných ľudí pre prvé tri mesiace roku 2015 neboli ku dňu overenia výroku k dispozícii. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie (t.j. počet nezamestnaných okrem tých, čo sa vzdelávajú v rámci prípravy na pracovný trh, tých, čo sú dočasne pracovne neschopní, ľudí vykonávajúcich absolventskú prax alebo menšie obecné služby a tých, ktorí sa zúčastňujú dobrovoľníckej činnosti) podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny :"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Employed%20by%20the%20Labour%20Force%20Sample%20Survey%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:48.470642+00:00"}
{"id": "vr33951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33951", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Hovoria o tom (návrh KDH, pozn.), že dôchodca pracujúci v štátnej správe by si musel vybrať buď zostane v zamestnaní alebo sa zriekne svojho dôchodku.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože skupina poslancov zo strany KDH predložila 9. januára 2013 návrh zákona, ktorý by vylúčil nárok na starobný dôchodok v prípade ak by stále pracovali v štátnej správy. Ako uvádza aj dôvodová správa, dotknutý zamestnanec by si mohol vybrať či odíde z práce a bude poberať dôchodok, alebo zostane pracovať, ale dôchodok nebude poberať. Návrh zákona postúpil do druhého čítania, ale nebol schválený.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože skupina poslancov zo strany KDH predložila 9. januára 2013 návrh zákona, ktorý by vylúčil nárok na starobný dôchodok v prípade ak by stále pracovali v štátnej správy. Ako uvádza aj dôvodová správa, dotknutý zamestnanec by si mohol vybrať či odíde z práce a bude poberať dôchodok, alebo zostane pracovať, ale dôchodok nebude poberať. Návrh zákona postúpil do druhého čítania, ale nebol schválený."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "správa", "SITA", "riešenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4301", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4301", "http://www.kdh.sk/spravy/z-domova/monika-gibalova-navrhuje-odobrat-penziu-statnym-verejnym-zamestnancom", "http://www.kdh.sk/spravy/z-domova/monika-gibalova-navrhuje-odobrat-penziu-statnym-verejnym-zamestnancom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:08.988331+00:00"}
{"id": "vr17549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17549", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...zažili sme tunak dva roky turbulencií, bola tunak vypovedaná koaličná zmluva, boli tunak odvolaní nejakí ministri (...).", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V lete 2017 strana SNS skutočne vypovedala pôvodnú koaličnú zmluvu, v septembri 2017 sa potom koaličné strany dohodli na jej novej podobe. Minister školstva Peter Plavčan podal demisiu na konci augusta 2017 po tom, čo ministerstvo školstva od júla 2017 čelilo kritike kvôli podozrivému prideľovaniu eurofondov na vedu a výskum. Na výmenu ministra vyzýval Robert Fico, vtedajší premiér, koaličnú stranu SNS už deň pred oznámením abdikácie Plavčana.", "analysis_paragraphs": ["V lete 2017 strana SNS skutočne vypovedala pôvodnú koaličnú zmluvu, v septembri 2017 sa potom koaličné strany dohodli na jej novej podobe. Minister školstva Peter Plavčan podal demisiu na konci augusta 2017 po tom, čo ministerstvo školstva od júla 2017 čelilo kritike kvôli podozrivému prideľovaniu eurofondov na vedu a výskum. Na výmenu ministra vyzýval Robert Fico, vtedajší premiér, koaličnú stranu SNS už deň pred oznámením abdikácie Plavčana."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["vypovedala", "dohodli", "podal demisiu"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20620948/predseda-parlamentu-andrej-danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu.html", "https://tv.hnonline.sk/politika/1024599-priamy-prenos-koalicna-zmluva-ma-novu-podobu-lidri-prezradia-na-akych-zmenach-sa-dohodli", "https://domov.sme.sk/c/20631296/kiska-stale-nema-plavcanovu-rezignaciu.html?ref=av-right"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:39.003953+00:00"}
{"id": "vr27443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27443", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme vyrokovali o 2 miliardy eur viac na eurofondy ako v minulom obdobi.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutočnenej 10. februára 2013 a 24. novembra 2013 .", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutočnenej 10. februára 2013 a 24. novembra 2013 ."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["10. februára 2013", "24. novembra 2013", "2014 — 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.demagog.sk/diskusie/424/vysledky-druheho-kola-zupnych-volieb-a-eurofondy/?politik=36&ph=1", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299909-slovensko-ziska-z-eurofondov-dve-miliardy-navyse/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:18.389316+00:00"}
{"id": "vr25917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25917", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Máme (BBSK, pozn.) najväčší počet historických pamiatok.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pamiatkový úrad nerozlišuje tzv. historické pamiatky. Vychádzajúc z platnej legislatívy rozlišuje národné kultúrne pamiatky. Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. je Pamiatkový fond \"súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len \"kultúrna pamiatka\"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.\" Podľa registra národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR sa k 3. aprílu 2013 najviac kultúrnych pamiatok nachádza v Prešovskom kraji (3893), až potom nasleduje Banskobystrický kraj s 2590 pamiatkami. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pamiatkový úrad nerozlišuje tzv. historické pamiatky. Vychádzajúc z platnej legislatívy rozlišuje národné kultúrne pamiatky. Podľa zákona č. 49/2002 Z. z. je Pamiatkový fond \"súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len \"kultúrna pamiatka\"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.\" Podľa registra národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR sa k 3. aprílu 2013 najviac kultúrnych pamiatok nachádza v Prešovskom kraji (3893), až potom nasleduje Banskobystrický kraj s 2590 pamiatkami. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["49/2002 Z. z.", "registra národných kultúrnych pamiatok"], "url": ["http://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/sluz_predpis/49_2002-Ochrane_pamiatkoveho_fondu.pdf", "http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:06.101709+00:00"}
{"id": "vr31928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31928", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my (pozn. vláda R. Fica) ideme presne podľa toho, čo sme hovorili pred parlamentnými voľbami. Čo sa dnes kto čuduje, keď zrazu hovoríme o vyšších daniach pre bohatých? Ak sa dnes kto čuduje, keď hovoríme o bankách, hovorím o monopoloch, hovorím o veľkých firmách, že chceme zvýšiť dane. Čo sa dnes kto čuduje, keď tvrdíme, že nechceme zvyšovať DPH? To sme veľmi jasne povedali, že zdražovať už ďalej nemôžeme ísť, lebo ľudia s nízkymi príjmami by to nezvládli.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica je pravdivý. Predvolebný program strany SMER-SD 2012 sa pretransformoval na Programové zameranie strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 - 2016 . Opatrenia, o ktorých hovorí Robert Fico, boli v programe obsiahnuté:\n\nInformuje o nich aj televízia TA3 vo svojej reportáži Volebný program strany SMER-SD .\n\nSMER-SD vo svojom volebnom programe odmieta zdaňovanie spotreby (s. 9). Podľa agentúry SITA (Webnoviny.sk) Robert Fico nechce zvyšovať DPH, pretože by to zasiahlo ľudí s nízkym a stredným platom. Upozornil na to v diskusnej relácii Sobotné dialógy z 3. marca 2012.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica je pravdivý. Predvolebný program strany SMER-SD 2012 sa pretransformoval na Programové zameranie strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 - 2016 . Opatrenia, o ktorých hovorí Robert Fico, boli v programe obsiahnuté:", "Informuje o nich aj televízia TA3 vo svojej reportáži Volebný program strany SMER-SD .", "SMER-SD vo svojom volebnom programe odmieta zdaňovanie spotreby (s. 9). Podľa agentúry SITA (Webnoviny.sk) Robert Fico nechce zvyšovať DPH, pretože by to zasiahlo ľudí s nízkym a stredným platom. Upozornil na to v diskusnej relácii Sobotné dialógy z 3. marca 2012."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Programové zameranie strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 - 2016", "Volebný program strany SMER-SD", "SITA"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program", "http://www.ta3.com/clanok/11054/volebny-program-strany-smer-sd.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/fico-nechce-zvysovat-dph-ale-zvysi/472956-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:23.315122+00:00"}
{"id": "vr16505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16505", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Ak Drobovi bude robiť kampaň strana Sloboda a Solidarita (SaS), tak nemusí mať zriadený transparentný účet. Ale SaS zverejnila svoje údaje na účte 28. júna a Droba robil bilbordovú kampaň už predtým, takže pravdepodobne si vedie kampaň sám.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik vyslovil toto obvinenie začiatkom júla 2017 . Výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK sú evidované na transparentnom účte strany SaS pre voľby do VÚC 2017, tak ako je to povinné podľa zákona. Keďže sa volebná kampaň podľa zákona začína uverejnením rozhodnutia o konaní volieb v Zbierke zákonov, čo bolo pre tieto voľby 28. júna 2017, SaS nie je povinná na transparentnom účte zverejňovať výdavky pred týmto dátumom. Výrok Milana Ftáčnika hodnotíme ako nepravdivý. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: \"Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov.\" Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj niektoré odseky § 3: \"(2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne.\" K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: \" Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb .\" V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna 2017. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: \" Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne ,\". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 20.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik vyslovil toto obvinenie začiatkom júla 2017 . Výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK sú evidované na transparentnom účte strany SaS pre voľby do VÚC 2017, tak ako je to povinné podľa zákona. Keďže sa volebná kampaň podľa zákona začína uverejnením rozhodnutia o konaní volieb v Zbierke zákonov, čo bolo pre tieto voľby 28. júna 2017, SaS nie je povinná na transparentnom účte zverejňovať výdavky pred týmto dátumom. Výrok Milana Ftáčnika hodnotíme ako nepravdivý. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: \"Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov.\" Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj niektoré odseky § 3: \"(2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne.\" K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: \" Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb .\" V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna 2017. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: \" Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne ,\". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 20.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-20", "analysis_sources": {"text": ["júla 2017", "transparentný účet", "28. júna 2017", "webu", "Zákon o volebnej kampani", "zákonom o volebnej kampani", "rozhodnutie", "vysvetlil"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/ftacnik-obvinil-kuseho-a-drobu-ze-nemaju-transparentne-ucty-na-financovanie-kampane-do-vuc/", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5131657208", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers-months/5131657208/1498780800000", "http://www.minv.sk/?vuc17_kampanps1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20170331.html", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:35ldLeriEIEJ:www.minv.sk/%3Fnr16-kampan%26subor%3D220793+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/166/", "http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/droba-reaguje-na-obvinenie-ftacnika-ze-nema-transparentny-ucet-na-financovanie-volebnej-kampane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:22.144688+00:00"}
{"id": "49238", "numeric_id": 49238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49238", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Koniec koncov, pamätáte si, keď boli tie správy, s ktorými keď Kočner sa bavil s Bödörom a hovorí, že Kollár sa nesmie dostať do volieb 2020, nesmie ho tam pustiť, Mumla musí byť odstavená - ministerka spravodlivosti. Musíme tam dať Jankovskú a potom ho zavrieme. Potom nás nelegálne odpočúvali - Krajniakovu kaviareň.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marián Kočner si s Norbertom Bödörom v roku 2018 písali o Borisovi Kollárovi, v komunikácií cez aplikáciu Threema ho nazývali Vlekár. Podľa Denníka N sa v policajnom zázname písalo, že Kočner sa snažil o diskreditáciu politikov, vrátane Borisa Kollára. Kočner sa mal s Bödörom dohadovať, že „vlekár nemôže ísť do ďalších volieb”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nO bývalej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej si Marian Kočner písal v marci 2018 s Alenou Zsuzsovou. Kočner po jej odchode z Mostu-Híd napísal: „Mumla ide do p..e. To je najväčší úspech. Tá k...a mi išla po krku. Žitňanská. Miesto mumlavej nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička.”\n\nO prítomnosti dvoch nelegálnych odpočúvacích zariadení v Krajniakovej kaviarni vypovedal v novembri 2020 bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Dôvodom odpočúvania mala byť diskreditácia Borisa Kollára, keďže jeho strana Sme rodina odoberala voličov strane Smer-SD. V kaviarni sa stretával aj so svojimi stráníckymi kolegami.\n\nZískané odposluchy mal Makó odovzdávať bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a oligarchovi Norbertovi Bödörovi. Podľa záznamov, ktoré sa našli u Kočnera, bola kaviareň aj sledovaná.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kočner si s Norbertom Bödörom v roku 2018 písali o Borisovi Kollárovi, v komunikácií cez aplikáciu Threema ho nazývali Vlekár. Podľa Denníka N sa v policajnom zázname písalo, že Kočner sa snažil o diskreditáciu politikov, vrátane Borisa Kollára. Kočner sa mal s Bödörom dohadovať, že „vlekár nemôže ísť do ďalších volieb”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "O bývalej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej si Marian Kočner písal v marci 2018 s Alenou Zsuzsovou. Kočner po jej odchode z Mostu-Híd napísal: „Mumla ide do p..e. To je najväčší úspech. Tá k...a mi išla po krku. Žitňanská. Miesto mumlavej nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička.”", "O prítomnosti dvoch nelegálnych odpočúvacích zariadení v Krajniakovej kaviarni vypovedal v novembri 2020 bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Dôvodom odpočúvania mala byť diskreditácia Borisa Kollára, keďže jeho strana Sme rodina odoberala voličov strane Smer-SD. V kaviarni sa stretával aj so svojimi stráníckymi kolegami.", "Získané odposluchy mal Makó odovzdávať bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a oligarchovi Norbertovi Bödörovi. Podľa záznamov, ktoré sa našli u Kočnera, bola kaviareň aj sledovaná."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["písali", "mal", "písal", "vypovedal", "mala", "Tiborovi Gašparovi", "našli"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/103351-zverejnili-spravy-kocnera-s-boedoerom-ak-sa-smer-neudrzi-pri-moci-tak-skoncime-vsetci-v-base", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/521082-marian-kocner-mal-posielat-petorvi-tothovi-osobne-udaje-jana-kuciaka-pred-vrazdou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/715957/kocnerova-threema-s-bugarom-mal-na-maldivach-riesit-zachranu-ficovej-vlady/", "https://sita.sk/krajniakovu-kaviaren-mali-odpocuvat-informacie-podla-makoa-putovali-k-bodorovi-a-gasparovi/", "https://dennikn.sk/2186810/ludia-z-financnej-spravy-odpocuvali-pre-bodora-a-gaspara-kaviaren-milana-krajniaka-vypoveda-mako/?ref=list", "https://sita.sk/krajniakovu-kaviaren-mali-odpocuvat-informacie-podla-makoa-putovali-k-bodorovi-a-gasparovi/", "https://dennikn.sk/2186810/ludia-z-financnej-spravy-odpocuvali-pre-bodora-a-gaspara-kaviaren-milana-krajniaka-vypoveda-mako/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:28.666011+00:00"}
{"id": "vr31864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31864", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Možno by sa patrilo byť politický ako tradične, aby som prebral to čo povedal pán politológ Horský. Že vlastne takéto Rady pre solidaritu zavádzal Mussolini, fašista Mussolini v Taliansku, aby potlačil opozíciu v krajine a aby skryl svoje rozhodnutia za nejaký taký kolektívny orgán.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaké vyjadrenie Michala Horského uvádza SME.sk a aj Slovensky rozhlas :", "analysis_paragraphs": ["Rovnaké vyjadrenie Michala Horského uvádza SME.sk a aj Slovensky rozhlas :"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk", "Slovensky rozhlas", "Gran Consiglio del Fascismo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6386435/politolog-rada-solidarity-je-skor-pr-rozhodovat-bude-vlada.html", "http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/spravy/Z-domova-?l=2&i=37512&p=1", "http://it.wikipedia.org/wiki/Gran_Consiglio_del_Fascismo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:30.562710+00:00"}
{"id": "vr17919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17919", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...sú to práve oni (poslanci K-ĽSNS, pozn.), ktorí dlhodobo šíria propagandu iných mocností...", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto výroku Martin Klus hovorí o šírení proruskej propagandy parlamentnou stranou Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Z vyjadrení členov strany, ako aj z informácií na ich sociálnych sieťach, internetových stránkach, či vo viacerých vydaniach svojho časopisu Naše Slovensko je proruská propaganda zreteľná. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Martin Klus hovorí o šírení proruskej propagandy parlamentnou stranou Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Z vyjadrení členov strany, ako aj z informácií na ich sociálnych sieťach, internetových stránkach, či vo viacerých vydaniach svojho časopisu Naše Slovensko je proruská propaganda zreteľná. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["líniu", "Sputnik", "jasný", "článku", ".pdf", "V politike"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/zahranicna-politika/vlada-taha-slovensko-do-vojny-s-ruskom-ako-jedini-sme-vystupili-proti/", "https://cz.sputniknews.com/svet/201805297441862-media-syrie-usa-priprava-inscenace/", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2018/03/Noviny-LS-Nase-Slovensko-BA-februar-2018.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Nase-Slovensko-05-2017.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Nase-Slovensko-05-2017.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1129665/smer-sd-o-aktualnom-politickom-diani-socialny-balicek-a-opozicna-kritika-kdh-ma-kandidatku-na-primatorku-sud-s-poslancom-stanislavom-mizikom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:36.107862+00:00"}
{"id": "vr14625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14625", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vyše 300-tisíc mladých ľudí je v zahraničí.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v zahraničí síce pracuje spolu približne 300 000 Slovákov, avšak nielen mladých ľudí, ale ľudí všetkých vekových kategórií. Každoročne odchádza zo Slovenska približne 30 000 mladých ľudí (do 30 rokov) študovať do zahraničia. V súčasnosti v zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov. Väčšina z nich, či už študenti, či pracujúci, sa späť na Slovensko nechcú vrátiť. Dôvodom sú väčšinou platové podmienky.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v zahraničí síce pracuje spolu približne 300 000 Slovákov, avšak nielen mladých ľudí, ale ľudí všetkých vekových kategórií. Každoročne odchádza zo Slovenska približne 30 000 mladých ľudí (do 30 rokov) študovať do zahraničia. V súčasnosti v zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov. Väčšina z nich, či už študenti, či pracujúci, sa späť na Slovensko nechcú vrátiť. Dôvodom sú väčšinou platové podmienky."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["30 000", "300 000"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/emigracia-mladych-preco-odchadzame-a-kedy-sa-vratime/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20065870/v-zahranici-pracuju-statisice-slovakov-malo-z-nich-sa-chce-vratit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:08.661086+00:00"}
{"id": "vr15686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15686", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Aj dlhodobo nezamestnaní (klesol počet, pozn.). 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mesačné štatistiky o nezamestnanosti, zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , ukazujú, že skutočne došlo k poklesu v počte dlhodobo nezamestnaných. Ide o takých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú v evidencii dlhšie ako rok. V decembri 2015 evidovalo Ústredie 172 908 dlhodobo nezamestnaných, v decembri 2016 počet týchto uchádzačov klesol na 137 322. Údaje popisujú stav ku koncu mesiaca, za rok 2016 preto ubudlo z evidencie 35 586 dlhodobo nezamestnaných. Výrok ministra nie je pravdivý. Demagog.SK bol upozornený, že iný moťžný spôsob výpočtu výsledkov dosiahnutých v roku 2016, je porovnanie údajov za január 2016 s najnovšími dostupnými údajmi za rok 2016, čiže s decembrovými. V tomto prípade by išlo o pokles počtu dlhodobo nezamestnaných na úrovni 32 914, keďže v januári 2016 sa evidovalo 170 236 dlhodobo nezamestnaných.", "analysis_paragraphs": ["Mesačné štatistiky o nezamestnanosti, zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , ukazujú, že skutočne došlo k poklesu v počte dlhodobo nezamestnaných. Ide o takých uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú v evidencii dlhšie ako rok. V decembri 2015 evidovalo Ústredie 172 908 dlhodobo nezamestnaných, v decembri 2016 počet týchto uchádzačov klesol na 137 322. Údaje popisujú stav ku koncu mesiaca, za rok 2016 preto ubudlo z evidencie 35 586 dlhodobo nezamestnaných. Výrok ministra nie je pravdivý. Demagog.SK bol upozornený, že iný moťžný spôsob výpočtu výsledkov dosiahnutých v roku 2016, je porovnanie údajov za január 2016 s najnovšími dostupnými údajmi za rok 2016, čiže s decembrovými. V tomto prípade by išlo o pokles počtu dlhodobo nezamestnaných na úrovni 32 914, keďže v januári 2016 sa evidovalo 170 236 dlhodobo nezamestnaných."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:19.847785+00:00"}
{"id": "vr35611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35611", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ministerstvo dopravy, a teraz vám dávam konkrétne veci, vyhlásilo technickú štúdiu za 150 tisíc eur na nové trasovanie...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nepodarilo sa nám nájsť zmienku o vyhlásení technickej štúdie na nové trasovanie.", "analysis_paragraphs": ["nepodarilo sa nám nájsť zmienku o vyhlásení technickej štúdie na nové trasovanie."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:26.873840+00:00"}
{"id": "vr27965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27965", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Áno, prezident Obama hovoril o tom, že z Európy nemienia odísť. Nakoniec zhoda nás všetkých tam bola, že účasť Spojených štátov amerických na európskom kontinente je stále potrebná. Do akej miery, kde a ako sa budú rozmiestňovať sily Aliancie, aj Spojených štátov, to je otázka dohôd. Tam platí jednoznačne, že každá krajina má svoje právo veta, či áno alebo nie.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Americký prezident Barack Obama sa 3. júna 2014 stretol vo Varšave s najvyššími predstaviteľmi Poľska a ďalších európskych štátov vrátane Slovenska. Hlavnou témou tohoto stretnutia bola Ukrajina,v súvislosti s ktorou sa hovorilo aj o zvýšení prítomnosti amerických vojakov v Európe. Takúto možnosť európske štáty vítajú.", "analysis_paragraphs": ["Americký prezident Barack Obama sa 3. júna 2014 stretol vo Varšave s najvyššími predstaviteľmi Poľska a ďalších európskych štátov vrátane Slovenska. Hlavnou témou tohoto stretnutia bola Ukrajina,v súvislosti s ktorou sa hovorilo aj o zvýšení prítomnosti amerických vojakov v Európe. Takúto možnosť európske štáty vítajú."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["stretnutia", "stránky"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7224418/americania-pre-obavy-z-ruska-posilnia-vojensku-aktivitu-v-europe.html", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_49178.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:25.152894+00:00"}
{"id": "vr14958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14958", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V sobotu (týždeň po voľbách, pozn.) oznámila SNS-ka, že do pravicovej vlády už nejde, v sobotu večer už mal Most predsedníctvo...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení predsedu SNS Andreja Danka a uznasenia predsedníctva strany MOST-HÍD hodnotíme výrok ako pravdivý. Dňa 12. marca, tj. sobotu po voľbách, oznámil predseda strany SNS Andrej Danko, že: „Môžete moje slová chápať ako ´nie´ hybridom a chaosu, Sulík nie je pravicou v celku. Je tam veľa zoskupení, ktorých správanie sa nedá predpovedať.“ V ten istý deň sa konalo aj predsedníctvo strany MOST-HÍD, ktoré prijalo uznesenie , v ktorom vyzýva \" všetky štandardné parlamentné strany (Smer, SaS, SNS a Sieť), aby v záujme stabilizácie situácie boli pripravené prijať kompromisy, ktoré sú nevyhnutné pre vznik stabilnej vlády\" . Strana MOST-HÍD sa vo svojom uznesení vyjadrila proti vzniku úradnickej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení predsedu SNS Andreja Danka a uznasenia predsedníctva strany MOST-HÍD hodnotíme výrok ako pravdivý. Dňa 12. marca, tj. sobotu po voľbách, oznámil predseda strany SNS Andrej Danko, že: „Môžete moje slová chápať ako ´nie´ hybridom a chaosu, Sulík nie je pravicou v celku. Je tam veľa zoskupení, ktorých správanie sa nedá predpovedať.“ V ten istý deň sa konalo aj predsedníctvo strany MOST-HÍD, ktoré prijalo uznesenie , v ktorom vyzýva \" všetky štandardné parlamentné strany (Smer, SaS, SNS a Sieť), aby v záujme stabilizácie situácie boli pripravené prijať kompromisy, ktoré sú nevyhnutné pre vznik stabilnej vlády\" . Strana MOST-HÍD sa vo svojom uznesení vyjadrila proti vzniku úradnickej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "uznesenie"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/593738-pravicova-vlada-zrejme-nebude-danko-odmieta-chaos-a-hybridy", "http://www.most-hid.sk/sk/uznesenie-predsednictva-strany-most-hid-dna-1232016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:54.070124+00:00"}
{"id": "vr14139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14139", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Kde si nanominoval (Fico, pozn.) svojho spolužiaka za generálneho prokurátora.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica a bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára zvolili 18. júna 2013 poslanci vládneho Smer-SD za generálneho prokurátora. Čižnára Ústavnoprávnemu výboru NR SR navrhla Rada prokurátorov ktorá vyberala z troch kandidátov. S predsedom strany Smer Robertom Ficom bola v tejto dobe spájaná iná kandidátka, Viera Kováčiková, o ktorej sa vyjadril ako o možnej generálnej prokurátorke. Voľba generálneho prokurátora bola dlho kontroverznou témou a viacerí kandidáti boli označovaní ako majúci väzby na Smer. Vzhľadom na priebeh výberu Čižnára, v ktorom Fico formálne nefiguroval, však výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalého spolužiaka premiéra Roberta Fica a bratislavského krajského prokurátora Jaromíra Čižnára zvolili 18. júna 2013 poslanci vládneho Smer-SD za generálneho prokurátora. Čižnára Ústavnoprávnemu výboru NR SR navrhla Rada prokurátorov ktorá vyberala z troch kandidátov. S predsedom strany Smer Robertom Ficom bola v tejto dobe spájaná iná kandidátka, Viera Kováčiková, o ktorej sa vyjadril ako o možnej generálnej prokurátorke. Voľba generálneho prokurátora bola dlho kontroverznou témou a viacerí kandidáti boli označovaní ako majúci väzby na Smer. Vzhľadom na priebeh výberu Čižnára, v ktorom Fico formálne nefiguroval, však výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["spolužiaka", "zvolili", "navrhla", "spájaná", "vyštudoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/284194-ciznar-na-otazky-poslancov-neodpovie/", "http://domov.sme.sk/c/6839992/smer-sam-zvolil-ciznara-za-generalneho-prokuratora.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255884-prokuratori-maju-kandidata-bude-to-ciznar/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/fico-spomina-namiesto-prokuratora-centesa-aj-zenu-533489", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ciznar-bude-dobrym-riesenim-pre-prokuraturu-tvrdi-fico-556630"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:05.511770+00:00"}
{"id": "vr14911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14911", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Ak pôjdu do rady pre spravodlivosť a budú to pretláčať ako pred tým hlasovaním (o povinnom prerozdelovaní utečencov, pozn.), tak tam im ten článok 78 umožňuje pretlačiť uznesenie pomôcť niektorému z členských štátov na krátku dobu. Ale tu (v návrhoch, pozn.) Európska komisia hovorí o riešení dlhodobom. To znamená, že ide nad rámec tohto článku 78, teda porušuje vnútorné pravidlá ...", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška má pravdu v tom, že článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je aplikovateľný len na dočasné opatrenia. Nemá ale pravdu v tom, že návrhy Európskej komisie sú formulované ako riešenie dlhodobé. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Po tom, ako Európska rada, kde je potrebný jednomyseľný súhlas, neschválila prerozdeľovanie utečencov, hlasovala za toto Rada ministrov, pri ktorej rozhodovaní stačila kvalifikovaná väčšina. V dokumente (.pdf) o povinnom prerozdelení utečencov zo septembra 2015 sa tiež uvádza, že má ísť o dočasné opatrenia: \" The European Council agreed in particular, in the light of the current emergency situation and the commitment to reinforce solidarity and responsibility, on the temporary and exceptional relocation over two years, from Italy and from Greece to other Member States \" (.pdf, s. 4) Slovenská republika za tento postup napadla Radu EÚ (inak známa aj Rada ministrov) na Súdnom dvore EÚ. Výrok s podobným obsahom už Demagog.SK overoval v decembri. Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci je zložkou Rady Európskej únie v zložení ministrov spravodlivosti a vnútra členských štátov EÚ. Článok 78 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje prehlásenie (bod 1) ustanovenia o azylantoch, osobách s poskytovanou doplnkovou a dočasnou ochranou, upravuje štatút azylantov, ďalej \"spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu, spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany, kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu, normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu\" (v bode 2). V bode 3 článku 78 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa píše \" ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom. \" Okrem toho sa v tomto článku už iný druh pomoci členskému štátu nespomína. 16. marca 2016 Európska komisia predstavila šesť zásad (.pdf) pre ďalší rozvoj spolupráce medzi Tureckom a EÚ pri riešení migračnej krízy. Európska rada, ktorá zasadala 17. a 18. marca tieto návrhy brala na vedomie . V oznámení komisie (.pdf) pre Európsku radu sa explicitne uvádza, že ide o dočasné opatrenia (aspoň čo sa týka bodu o návrate všetkých nových neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy): \" The arrangements for the return of all new irregular migrants and asylum seekers crossing the Aegean Sea from Turkey to Greece operating together with the 1:1 resettlement scheme will be a temporary and extraordinary measure, and should begin as soon as possible.The aim is to replace the current mass irregular flows of migrants by a controlled and legal process. The objective is also to break the pattern of refugees and migrants paying smugglers and risking their lives. \" ( Oznámenie komisie (.pdf), s. 9) Tlačová správa (.pdf) Komisie cituje Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu Komisie: \" Návrhy, o ktorých diskutovali vedúci predstavitelia EÚ a Turecka, týkajúce sa návratu všetkých nových neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Grécka z Turecka, predstavujú dočasné a výnimočné opatrenie, ktoré nadobudne účinnosť čo najskôr. Spolu s presídlením sýrskych občanov z Turecka do EÚ môžu tieto návrhy rozbiť obchodný model prevádzačov raz a navždy. Bude to však možné uskutočniť len v súlade s medzinárodným právom a právnym rámcom EÚ .\" Keďže dočasný charakter týchto návrhov je zdôrazňovaný v správe od Komisie, z tohto hľadiska nie je rozpor medzi návrhmi a článkom 78. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška má pravdu v tom, že článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je aplikovateľný len na dočasné opatrenia. Nemá ale pravdu v tom, že návrhy Európskej komisie sú formulované ako riešenie dlhodobé. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Po tom, ako Európska rada, kde je potrebný jednomyseľný súhlas, neschválila prerozdeľovanie utečencov, hlasovala za toto Rada ministrov, pri ktorej rozhodovaní stačila kvalifikovaná väčšina. V dokumente (.pdf) o povinnom prerozdelení utečencov zo septembra 2015 sa tiež uvádza, že má ísť o dočasné opatrenia: \" The European Council agreed in particular, in the light of the current emergency situation and the commitment to reinforce solidarity and responsibility, on the temporary and exceptional relocation over two years, from Italy and from Greece to other Member States \" (.pdf, s. 4) Slovenská republika za tento postup napadla Radu EÚ (inak známa aj Rada ministrov) na Súdnom dvore EÚ. Výrok s podobným obsahom už Demagog.SK overoval v decembri. Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci je zložkou Rady Európskej únie v zložení ministrov spravodlivosti a vnútra členských štátov EÚ. Článok 78 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie obsahuje prehlásenie (bod 1) ustanovenia o azylantoch, osobách s poskytovanou doplnkovou a dočasnou ochranou, upravuje štatút azylantov, ďalej \"spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu, spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany, kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu, normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu\" (v bode 2). V bode 3 článku 78 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa píše \" ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom. \" Okrem toho sa v tomto článku už iný druh pomoci členskému štátu nespomína. 16. marca 2016 Európska komisia predstavila šesť zásad (.pdf) pre ďalší rozvoj spolupráce medzi Tureckom a EÚ pri riešení migračnej krízy. Európska rada, ktorá zasadala 17. a 18. marca tieto návrhy brala na vedomie . V oznámení komisie (.pdf) pre Európsku radu sa explicitne uvádza, že ide o dočasné opatrenia (aspoň čo sa týka bodu o návrate všetkých nových neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy): \" The arrangements for the return of all new irregular migrants and asylum seekers crossing the Aegean Sea from Turkey to Greece operating together with the 1:1 resettlement scheme will be a temporary and extraordinary measure, and should begin as soon as possible.The aim is to replace the current mass irregular flows of migrants by a controlled and legal process. The objective is also to break the pattern of refugees and migrants paying smugglers and risking their lives. \" ( Oznámenie komisie (.pdf), s. 9) Tlačová správa (.pdf) Komisie cituje Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu Komisie: \" Návrhy, o ktorých diskutovali vedúci predstavitelia EÚ a Turecka, týkajúce sa návratu všetkých nových neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl prichádzajúcich do Grécka z Turecka, predstavujú dočasné a výnimočné opatrenie, ktoré nadobudne účinnosť čo najskôr. Spolu s presídlením sýrskych občanov z Turecka do EÚ môžu tieto návrhy rozbiť obchodný model prevádzačov raz a navždy. Bude to však možné uskutočniť len v súlade s medzinárodným právom a právnym rámcom EÚ .\" Keďže dočasný charakter týchto návrhov je zdôrazňovaný v správe od Komisie, z tohto hľadiska nie je rozpor medzi návrhmi a článkom 78. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["neschválila", "stačila", "dokumente", "napadla", "Demagog.SK", "Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci", "zložkou", "Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie", "Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie", "šesť zásad", "brala na vedomie", "oznámení komisie", "Oznámenie komisie", "Tlačová správa"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368411-ministri-eu-schvalili-kvoty-na-prerozdelenie-120-tisic-utecencov/", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://euractiv.sk/zahranicie-a-bezpecnost/v-slovenskej-zalobe-je-vsetko-024605/", "http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/configurations/jha/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/configurations/", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjd6bHX0IjMAhVDVRQKHSSwB-oQFggeMAA&url=http%3A%2F%2Feuropa.eu%2Frapid%2Fpress-release_IP-16-830_sk.pdf&usg=AFQjCNGkp2y3IQve4Uk6s1flggqCH7d_4g&sig2=kEHG8xBSd3kAi5_4P0ewOw&bvm=bv.119028448,d.d24&cad=rja", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/18-european-council-conclusions/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/next_operational_steps_in_eu-turkey_cooperation_in_the_field_of_migration_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/next_operational_steps_in_eu-turkey_cooperation_in_the_field_of_migration_en.pdf", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjd6bHX0IjMAhVDVRQKHSSwB-oQFggeMAA&url=http%3A%2F%2Feuropa.eu%2Frapid%2Fpress-release_IP-16-830_sk.pdf&usg=AFQjCNGkp2y3IQve4Uk6s1flggqCH7d_4g&sig2=kEHG8xBSd3kAi5_4P0ewOw&bvm=bv.119028448,d.d24&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:51.147105+00:00"}
{"id": "vr34981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34981", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A čo sa týka auditu, to veľmi presne súvisí. Aj preto chýbajú peniaze v štátnom rozpočte, že jednoducho sa tu plytvalo a rozkrádalo takýmto spôsobom. Čo sa týka opisu, lebo volá sa to Operačný program informatizácia spoločnosti. Ja som hneď po nástupe dal uskutočniť nezávislý audit, nezávislými odborníkmi týchto projektov...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikloš nechal vykonať audit hospodárenia a činnosti ministerstva financií.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš nechal vykonať audit hospodárenia a činnosti ministerstva financií."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["audit", "hospodárenia"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1215251", "http://www.itnews.sk/spravy/informatizacia/2010-09-09/c135668-miklos-stopol-aj-zmluvu-s-ibm-povazuje-ju-za-podozrivu?utm_medium=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:16.031163+00:00"}
{"id": "48555", "numeric_id": 48555, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48555", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Keby už bolo ozaj najhoršie, tak je tzv. núdzový stav, kde sa dá urobiť riešenie, že štát, nazvime to, určitou formou znárodní tú produkciu (pozn. elektriny), ktorá je vyrobená na Slovensku a zabezpečí teda zásobovanie, či už obyvateľstva alebo podnikov.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhlásenie núdzového stavu podľa Ústavy SR nerozširuje možnosť znárodnenia produkcie elektriny vyrobenej na Slovensku. V zákone o energetike sa však spomína tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý sa svojim znením približuje výroku poslanca Viskupiča.\n\nVyhlásenie núdzového stavu na Slovensku upravuje ústavný zákon č. 227 o bezpečnosti štátu, konkrétne jeho piaty článok. Ustanovuje právomoci vlády Slovenskej republiky v čase núdzového stavu, medzi ktoré však nepatrí znárodnenie produkcie elektriny vyrobenej na území Slovenska ani jej distribúciu medzi obyvateľstvo a podniky.\n\nZákon o energetike však pozná tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý vyhlasuje vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva.\n\nVďaka jeho vyhláseniu môže vláda dosiahnuť napríklad „bezpečnosť sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu a energetickej efektívnosti.“\n\nSíce v tomto prípade nejde o znárodnenie podniku, ale dá sa hovoriť o forme znárodnenia produkcie, keďže o nej nebude rozhodovať trh.", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie núdzového stavu podľa Ústavy SR nerozširuje možnosť znárodnenia produkcie elektriny vyrobenej na Slovensku. V zákone o energetike sa však spomína tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý sa svojim znením približuje výroku poslanca Viskupiča.", "Vyhlásenie núdzového stavu na Slovensku upravuje ústavný zákon č. 227 o bezpečnosti štátu, konkrétne jeho piaty článok. Ustanovuje právomoci vlády Slovenskej republiky v čase núdzového stavu, medzi ktoré však nepatrí znárodnenie produkcie elektriny vyrobenej na území Slovenska ani jej distribúciu medzi obyvateľstvo a podniky.", "Zákon o energetike však pozná tzv. všeobecný hospodársky záujem, ktorý vyhlasuje vláda SR na návrh ministerstva hospodárstva.", "Vďaka jeho vyhláseniu môže vláda dosiahnuť napríklad „bezpečnosť sústavy alebo siete vrátane zabezpečenia pravidelnosti, kvality a ceny dodávok elektriny a plynu a energetickej efektívnosti.“", "Síce v tomto prípade nejde o znárodnenie podniku, ale dá sa hovoriť o forme znárodnenia produkcie, keďže o nej nebude rozhodovať trh."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Zákon"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/227/20160102.html#ustavnyclanok-5.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/251/20141201"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:02.422131+00:00"}
{"id": "vr28721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28721", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Teraz ste súčasne asfaltovali Staromestskú a Palisády (a človek sa nemohol nikam dostať v centre.)", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR (3.11.2014) uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR (3.11.2014) uvádza:"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/v-starom-meste-a-rusovciach-uzavery/104455-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:10.130198+00:00"}
{"id": "vr17649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17649", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Ja som prichádzal do vyššej policajnej funkcie v roku 2005 za ministra KDH. Bol to post riaditeľa Úradu boja proti korupcii (...). Tam som pôsobil skoro 5 rokov, aj pod ministrom za SDKÚ a po príchode strany Smer a príchode ministra Kaliňáka (...) jedno funkčné obdobie som strávil aj s ním v tejto pozícii.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kariérny životopis Tibora Gašpara zverejnený na stránke Ministerstva vnútra SR disponuje informáciou, že policajný prezident od roku 2005 do roku 2010 pôsobil ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ MV SR. Pravdivou je aj druhá časť výroku, keďže počas Gašparovej policajnej funkcie boli v úrade traja ministri vnútra SR - Vladimír Palko (KDH), Martin Pado (SDKÚ) a Robert Kaliňák (SMER-SD). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kariérny životopis Tibora Gašpara zverejnený na stránke Ministerstva vnútra SR disponuje informáciou, že policajný prezident od roku 2005 do roku 2010 pôsobil ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ MV SR. Pravdivou je aj druhá časť výroku, keďže počas Gašparovej policajnej funkcie boli v úrade traja ministri vnútra SR - Vladimír Palko (KDH), Martin Pado (SDKÚ) a Robert Kaliňák (SMER-SD). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "Palko", "Pado", "Kaliňák"], "url": ["https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru", "http://www.vlada.gov.sk/vladimir-palko/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-pado/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-kalinak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:30.569006+00:00"}
{"id": "vr14075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14075", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A konkrétne Duslo Šaľa keď došlo, že no moment, ale my s týmto nesúhlasíme, veď my tu platíme za plyn viacej ako v Nemecku, ktoré je 700 kilometrov ďalej na západ od, od zdroja, no tak pohrozili, že odídu, tak vtedy oni dostali 60 miliónov eur.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na desať rokov. Podľa generálneho riaditeľa Dusla Šaľa , Petra Bláhy by bolo otázne, či by bez úľavy na daniach investovali do novej fabriky. Zástupcovia spoločnosti tvrdia, že ich od investície na Slovensku odrádzala hlavne vysoká cena komodít, najmä plynu oproti Česku alebo Nemecku. Duslo Šaľa pritom potrebuje asi desať percent spotreby na Slovensku. „ Dnešný závod na výrobu čpavku má štyridsaťdva rokov. Pokiaľ by sme do toho neinvestovali a neurobili nový, tak by sme za pätnásť rokov investícií do starého čpavku zjednodušene mali opäť starý čpavok. Ak by sme si to porovnali s automobilovým priemyslom, mali by sme opäť Favorita a mali by sme ho akurát pekne zafarbeného, “ dodal Bláha. Na druhej strane tu je názor Sulíka, ktorý operuje informáciami o rozdielnych cenách za distribúciu plynu: \"Dnes Duslo odoberá plyn cez spomínanú prípojku priamo z hlavnej rúry (z kompresorovej stanice Ivánka pri Nitre) a v podstate nepotrebuje distribučnú sieť. Napriek tomu musí platiť za jej použitie, a tu je kameň úrazu. V normálom prípade by Duslo platilo za prepravu jednej kilowatthodiny (kWh) plynu 0,0665 centa (prepočet je približne 1m3 = 10,8kWh). Toto je cena za prepravu plynu z hraníc po Ivánky pri Nitre. Lenže k tejto cene navyše musí Duslo platiť ešte aj distribučný poplatok a to 0,1650 centa za jednu KWh. To je ročne takmer 9 miliónov eur, ktoré Duslo platí v podstate navyše a zbytočne. Treba ešte povedať, že túto cenu si vymyslel Úrad pre regulácii sieťových odvetví (ÚRSO) na čele s pánom Holjenčíkom. I keď ÚRSO používa množstvo komplikovaných vzorcov, výsledok je ten, že cenová politika štátu v oblasti energetiky je celá pomýlená. Veď stačí si porovnať: dopraviť jednu KWh ruského plynu do Šale stojí 0,2315 centu a dopraviť ten istý plyn 750 km ďalej na západ (do nemeckého Piesteritzu) stojí 0,0467 centu, teda iba jednu pätinu.\" Cena plynu pre priemyselné podniky so spotrebou medzi 1 miliónom GJ a 4 miliónmi GJ (do tejto kategórie spadá aj Duslo Šaľa ako najväčší odberateľ na Slovensku) na Slovensku bola podľa Eurostat v prvej polovici tohto roka 0,0288€ za kW/h. V Nemecku to bolo 0,0249 kW/h,teda skutočne menej.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva schválilo koncom júna 2014 investičný stimul 58.6 miliónov eur pre 310 miliónovú investíciu spoločnosti Duslo Šaľa do výroby amoniaku. O stimule nemusela rokovať vláda, keďže koncom júna 2014 bol prijatý zákon , ktorý umožňuje aby o stimuloch na investície nad 200 miliónov eur rozhodovalo už len Ministerstvo hospodárstva a nie vláda. Stimul je vo forme daňovej úľavy na desať rokov. Podľa generálneho riaditeľa Dusla Šaľa , Petra Bláhy by bolo otázne, či by bez úľavy na daniach investovali do novej fabriky. Zástupcovia spoločnosti tvrdia, že ich od investície na Slovensku odrádzala hlavne vysoká cena komodít, najmä plynu oproti Česku alebo Nemecku. Duslo Šaľa pritom potrebuje asi desať percent spotreby na Slovensku. „ Dnešný závod na výrobu čpavku má štyridsaťdva rokov. Pokiaľ by sme do toho neinvestovali a neurobili nový, tak by sme za pätnásť rokov investícií do starého čpavku zjednodušene mali opäť starý čpavok. Ak by sme si to porovnali s automobilovým priemyslom, mali by sme opäť Favorita a mali by sme ho akurát pekne zafarbeného, “ dodal Bláha. Na druhej strane tu je názor Sulíka, ktorý operuje informáciami o rozdielnych cenách za distribúciu plynu: \"Dnes Duslo odoberá plyn cez spomínanú prípojku priamo z hlavnej rúry (z kompresorovej stanice Ivánka pri Nitre) a v podstate nepotrebuje distribučnú sieť. Napriek tomu musí platiť za jej použitie, a tu je kameň úrazu. V normálom prípade by Duslo platilo za prepravu jednej kilowatthodiny (kWh) plynu 0,0665 centa (prepočet je približne 1m3 = 10,8kWh). Toto je cena za prepravu plynu z hraníc po Ivánky pri Nitre. Lenže k tejto cene navyše musí Duslo platiť ešte aj distribučný poplatok a to 0,1650 centa za jednu KWh. To je ročne takmer 9 miliónov eur, ktoré Duslo platí v podstate navyše a zbytočne. Treba ešte povedať, že túto cenu si vymyslel Úrad pre regulácii sieťových odvetví (ÚRSO) na čele s pánom Holjenčíkom. I keď ÚRSO používa množstvo komplikovaných vzorcov, výsledok je ten, že cenová politika štátu v oblasti energetiky je celá pomýlená. Veď stačí si porovnať: dopraviť jednu KWh ruského plynu do Šale stojí 0,2315 centu a dopraviť ten istý plyn 750 km ďalej na západ (do nemeckého Piesteritzu) stojí 0,0467 centu, teda iba jednu pätinu.\" Cena plynu pre priemyselné podniky so spotrebou medzi 1 miliónom GJ a 4 miliónmi GJ (do tejto kategórie spadá aj Duslo Šaľa ako najväčší odberateľ na Slovensku) na Slovensku bola podľa Eurostat v prvej polovici tohto roka 0,0288€ za kW/h. V Nemecku to bolo 0,0249 kW/h,teda skutočne menej."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["stimul", "zákon", "umožňuje", "Stimul", "generálneho riaditeľa Dusla Šaľa", "tu je názor", "Eurostat"], "url": ["http://www.cfo.sk/articles/prehlad-investicii-a-akvizicii-na-slovensku-7-2014#.Vm7cU0bFlYN", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4414", "http://ekonomika.sme.sk/c/7303084/smer-zmenil-zakon-aby-vlada-nemohla-hovorit-do-pomoci-pre-babisa.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/duslo-sala-pavlis-babis-premier/91072-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/345031-nove-duslo-sala-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku/", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/duslo-potrebuje-plyn-nie-odpustene-dane/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_203&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:08.326456+00:00"}
{"id": "vr28340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28340", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...ale už o deň na to (po spílení billbordu koncom februára, pozn.) predložil do mestského zastupiteľstva návrh na legalizáciu 400 nelegálnych billbordov, čiže čiernych stavieb.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ahoj ten výrok o tých bilboardoch je pre mňa nejak zložitý:). Označila som ho za spracovaný, ale neviem či to bude dobre.. ale tak snaha bola..prosím pozri sa potom na to odborným okom:) Je pravdou, že Primátor Ftáčnik predložil do mestského zastupiteľstva návrh na schválenie nájmu častí pozemkov v Bratislave, resp. išlo o 405 plôch. Tento návrh zahŕňal požiadavku vytvorenia 405-tich nosičov vonkajšej reklamy, ktoré v minulosti mali povolenie, boli legálne, avšak ich zmluvná lehota vypršala, preto ich možno označiť za nelegálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 6. marca 2014: \"Primátor Ftáčnik vo štvrtok 6. marca na rokovanie mestského zastupiteľstva predkladá návrh na reguláciu vonkajšej reklamy. Podľa návrhu by mesto prenajalo reklamným agentúram na dva roky tie pozemky, kde dnes stojí ich reklama a zmluva, ktorú mali v minulosti s mestom, už vypršala. Po dvoch rokoch potom mesto na prenájom pozemku pod reklamou vyhlási verejnú obchodnú súťaž. Návrh počíta s prenájom 405 plôch na mestských pozemkoch, za ktoré by mohlo do mestskej kasy pribudnúť ročne približne 400-tisíc eur.\" V dôvodovej správe k návrhu na schválenie prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu častí pozemkov v Bratislave, v k. ú. Staré Mesto, k. ú. Nivy, k. ú. Ružinov, k.ú. Podunajské Biskupice, k.ú. Trnávka, k. ú. Nové Mesto, k. ú. Rača, k. ú. Vajnory, k.ú. Vrakuňa, k.ú. Vinohrady, k. ú. Devínska Nová Ves, k. ú. Dúbravka, k.ú. Karlova Ves, k.ú. Rusovce a k. ú. Petržalka, spoločnostiam Akzent BigBoard, a.s., ISPA, spol. s r.o, euroAWK, spol. s r.o., GRYF MEDIA, s.r.o., Ing. Ladislav Strašil – NUBIUM, REBLOK a.s. a Outdoor Media, s.r.o . sa uvádza, že v rámci Bratislavy je vybudovaných takmer 1.500 nosičov (nad 1,2 m2 – billboard, megaboard, štítová stena) a približne 450 zariadení je bez povolenia, od začiatku ide o čierne stavby. K januáru 2014 má Bratislava uzatvorené platné zmluvy k 134 nosičom vonkajšej reklamy. V ostatných 3 rokoch vypršali zmluvy k 458 zariadeniam, ktoré boli v minulosti oficiálne povolené. Návrh obsahoval požiadavku na schválenie 405 plôch, ktoré boli v minulosti legálne povolené, de facto išlo o vytvorenie, resp. predĺženie nových zmlúv. Návrh však nebol prijatý . Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ahoj ten výrok o tých bilboardoch je pre mňa nejak zložitý:). Označila som ho za spracovaný, ale neviem či to bude dobre.. ale tak snaha bola..prosím pozri sa potom na to odborným okom:) Je pravdou, že Primátor Ftáčnik predložil do mestského zastupiteľstva návrh na schválenie nájmu častí pozemkov v Bratislave, resp. išlo o 405 plôch. Tento návrh zahŕňal požiadavku vytvorenia 405-tich nosičov vonkajšej reklamy, ktoré v minulosti mali povolenie, boli legálne, avšak ich zmluvná lehota vypršala, preto ich možno označiť za nelegálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 6. marca 2014: \"Primátor Ftáčnik vo štvrtok 6. marca na rokovanie mestského zastupiteľstva predkladá návrh na reguláciu vonkajšej reklamy. Podľa návrhu by mesto prenajalo reklamným agentúram na dva roky tie pozemky, kde dnes stojí ich reklama a zmluva, ktorú mali v minulosti s mestom, už vypršala. Po dvoch rokoch potom mesto na prenájom pozemku pod reklamou vyhlási verejnú obchodnú súťaž. Návrh počíta s prenájom 405 plôch na mestských pozemkoch, za ktoré by mohlo do mestskej kasy pribudnúť ročne približne 400-tisíc eur.\" V dôvodovej správe k návrhu na schválenie prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu častí pozemkov v Bratislave, v k. ú. Staré Mesto, k. ú. Nivy, k. ú. Ružinov, k.ú. Podunajské Biskupice, k.ú. Trnávka, k. ú. Nové Mesto, k. ú. Rača, k. ú. Vajnory, k.ú. Vrakuňa, k.ú. Vinohrady, k. ú. Devínska Nová Ves, k. ú. Dúbravka, k.ú. Karlova Ves, k.ú. Rusovce a k. ú. Petržalka, spoločnostiam Akzent BigBoard, a.s., ISPA, spol. s r.o, euroAWK, spol. s r.o., GRYF MEDIA, s.r.o., Ing. Ladislav Strašil – NUBIUM, REBLOK a.s. a Outdoor Media, s.r.o . sa uvádza, že v rámci Bratislavy je vybudovaných takmer 1.500 nosičov (nad 1,2 m2 – billboard, megaboard, štítová stena) a približne 450 zariadení je bez povolenia, od začiatku ide o čierne stavby. K januáru 2014 má Bratislava uzatvorené platné zmluvy k 134 nosičom vonkajšej reklamy. V ostatných 3 rokoch vypršali zmluvy k 458 zariadeniam, ktoré boli v minulosti oficiálne povolené. Návrh obsahoval požiadavku na schválenie 405 plôch, ktoré boli v minulosti legálne povolené, de facto išlo o vytvorenie, resp. predĺženie nových zmlúv. Návrh však nebol prijatý . Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "návrhu", "nebol prijatý"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/798076-primator-chce-legalizovat-cierne-bilbordy-tvrdi-nesrovnal/", "http://bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_03_06/11_Bilboardy_najom.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042704"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:21.110765+00:00"}
{"id": "48533", "numeric_id": 48533, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48533", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "My sme v Hlase už predkladali opatrenia, ktoré sa dotknú každého občana Slovenskej republiky. Bolo to znížené DPH na energie, znížená DPH na potraviny alebo jednorazová pomoc, či už rodičom, ktorí majú deti alebo seniorom aj tým, ktorí sa nedali očkovať.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas-SD v októbri 2021 predložila do parlamentu návrh na dočasné zníženie DPH na služby spojené s energiami a ich dodávkami z 20 % na 5 %. Túto zmenu však parlament neschválil.\n\nV januári 2022 poslanci Hlasu vyzvali vládu na zníženie DPH z potravín pre slovenské domácnosti v čase zdražovania. Strana tiež žiadala prijať zákon o príspevku 200 eur pre všetkých seniorov, a teda aj takých, ktorí sa nedali zaočkovať proti koronavírusu a nedostali vládny motivačný príspevok na očkovanie.", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD v októbri 2021 predložila do parlamentu návrh na dočasné zníženie DPH na služby spojené s energiami a ich dodávkami z 20 % na 5 %. Túto zmenu však parlament neschválil.", "V januári 2022 poslanci Hlasu vyzvali vládu na zníženie DPH z potravín pre slovenské domácnosti v čase zdražovania. Strana tiež žiadala prijať zákon o príspevku 200 eur pre všetkých seniorov, a teda aj takých, ktorí sa nedali zaočkovať proti koronavírusu a nedostali vládny motivačný príspevok na očkovanie."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "vyzvali", "žiadala"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/venergetike/dph-na-energie-sa-neznizi-parlamentni-poslanci-nepodporili-navrh-hlasu-sd/", "https://index.sme.sk/c/22829942/znizenie-dph-na-potraviny-je-podla-takaca-okamzita-pomoc-nie-definitivna.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/hlas-sd-ziada-200-eur-pre-kazdeho-do/596108-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:47.142446+00:00"}
{"id": "vr33476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33476", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "A fakt je ten, že Truman vlastne podráždený takou zbytočnou z jeho pohľadu výbojnosťou generála Mc Arthura. On ho tam poslal pôvodne, tak ho vymenil. Stiahol a začali vyjednávať o prímerí, lebo Čína reagovala na Mc Arthurovú ofenzívu v tom 53.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Františej Šebej sa pomýlil v roku, v ktorom sa Čína zapojila do Kórejskej vojny - bolo to v roku 1950, nie až 1953. Interpretácia, že Truman MacArthura stiahol kvôli jeho prílišnej výbojnosti, tiež nie je úplne presná. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Douglas MacArthur, hrdina z druhej svetovej vojny a povojnovej okupácie Japonska, velil jednotkám OSN na začiatku Kórejskej vojny (1950-1951). Medzi jeho úspechy patrí napríklad vylodenie v Inchone v septembri 1950, ktoré zvrátilo priebeh vojny v prospech OSN a umožnilo preniknúť hlboko do územia Severnej Kórey. V októbri 1950 diskutovali Truman a MacArthur o možnosti činskej invázie, ktorú MacArthur považoval za menej pravdepodobnú ako sovietsku. V novembri už však bola čínska prítomnosť v Kórey potvrdená a prispela k niekoľkým MacArthurovým porážkam. Na jar roku 1951 sa americká armáda musela stiahnuť z územia Severnej Kórey pod 38. rovnobežku. V apríli 1951 prezident Truman MacArthura odvolal , čím vyvolal kontroverziu o právomociach prezidenta, komisia, ktorá za týmto účelom vznikla, však prišla k záveru, že odvolanie bolo v Trumanových kompetenciách. Oficiálnym dôvodom odvolania bol nedostatok rešpektu voči autorite prezidenta USA a MacArthurove verejné vyhlásenia, ktoré neboli v súlade s oficiálnou politikou USA v regióne a porušovali zákaz dávania vyjadrení bez schválenia ministerstvom zahraničia. Kritika o prílišnej \"výbojnosti\" prichádzala najmä z Európy. Čínska reakcia na McArthurovu agresiu prišla hneď v roku 1950, kedy čínske vojská zatlačili sili OSN na juh a neskôr dokonca opät získali kontrolu nad Soulom. O prímerí na Kórejskom polostrove sa vyjednávalo od roku 1951 do roku 1953. Zdroje: Wikipedia.org , Trumanlibrary.org Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Františej Šebej sa pomýlil v roku, v ktorom sa Čína zapojila do Kórejskej vojny - bolo to v roku 1950, nie až 1953. Interpretácia, že Truman MacArthura stiahol kvôli jeho prílišnej výbojnosti, tiež nie je úplne presná. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Douglas MacArthur, hrdina z druhej svetovej vojny a povojnovej okupácie Japonska, velil jednotkám OSN na začiatku Kórejskej vojny (1950-1951). Medzi jeho úspechy patrí napríklad vylodenie v Inchone v septembri 1950, ktoré zvrátilo priebeh vojny v prospech OSN a umožnilo preniknúť hlboko do územia Severnej Kórey. V októbri 1950 diskutovali Truman a MacArthur o možnosti činskej invázie, ktorú MacArthur považoval za menej pravdepodobnú ako sovietsku. V novembri už však bola čínska prítomnosť v Kórey potvrdená a prispela k niekoľkým MacArthurovým porážkam. Na jar roku 1951 sa americká armáda musela stiahnuť z územia Severnej Kórey pod 38. rovnobežku. V apríli 1951 prezident Truman MacArthura odvolal , čím vyvolal kontroverziu o právomociach prezidenta, komisia, ktorá za týmto účelom vznikla, však prišla k záveru, že odvolanie bolo v Trumanových kompetenciách. Oficiálnym dôvodom odvolania bol nedostatok rešpektu voči autorite prezidenta USA a MacArthurove verejné vyhlásenia, ktoré neboli v súlade s oficiálnou politikou USA v regióne a porušovali zákaz dávania vyjadrení bez schválenia ministerstvom zahraničia. Kritika o prílišnej \"výbojnosti\" prichádzala najmä z Európy. Čínska reakcia na McArthurovu agresiu prišla hneď v roku 1950, kedy čínske vojská zatlačili sili OSN na juh a neskôr dokonca opät získali kontrolu nad Soulom. O prímerí na Kórejskom polostrove sa vyjednávalo od roku 1951 do roku 1953. Zdroje: Wikipedia.org , Trumanlibrary.org Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["vylodenie v Inchone", "odvolal", "Čínska", "Wikipedia.org", "Trumanlibrary.org"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Battle_of_Inchon", "http://en.wikipedia.org/wiki/President_Truman%27s_relief_of_General_Douglas_MacArthur", "http://www.sparknotes.com/history/american/koreanwar/section6.rhtml", "http://en.wikipedia.org/wiki/Douglas_MacArthur", "http://www.trumanlibrary.org/hst/l.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:55.442634+00:00"}
{"id": "48761", "numeric_id": 48761, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48761", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keby som bol predsedom vlády, by som postupoval rovnako, ako to bolo v prípade povinných kvót pre migrantov, kde som zablokoval celé rokovanie Európskej rade a zavetoval som to.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O riešení utečeneckej krízy sa v priebehu letných mesiacov roku 2015 intenzívne rokovalo na pôde európskych inštitúcií. Na júnovom summite Európskej rady Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy hlasovalo proti povinným kvótam. Hlavy členských štátov Európskej únie sa napokon dohodli len na dobrovoľnom prerozdeľovaní utečencov. Vtedajší premiér Robert Fico teda naozaj dopomohol k tomu, že riešenie vo forme kvót nebolo na summite prijaté. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNapriek tomu však Rada EÚ prijala 22. septembra 2015 na návrh Európskej komisie rozhodnutie o prerozdelení 120-tisíc ľudí s potrebou medzinárodnej ochrany. Primárnym cieľom bolo pomôcť Taliansku a Grécku, ktoré čelili najväčšiemu prílivu utečencov. Aj napriek nesúhlasu Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska, však rozhodnutie prešlo väčšinovým hlasovaním na rade ministrov vnútra EÚ.\n\nPodľa Fica by takto závažné rozhodnutia mali schvaľovať jednohlasne. V reakcii na to teda podal žalobu proti Rade EÚ, ktorú však Súdny dvor EÚ zamietol v celom rozsahu. Zároveň avizoval , že Slovensko povinné kvóty nebude rešpektovať. Na summite EÚ v októbri toho roku hlasoval aj proti mechanizmu trvalého prerozdeľovania utečencov. Tento návrh napokon neprešiel.", "analysis_paragraphs": ["O riešení utečeneckej krízy sa v priebehu letných mesiacov roku 2015 intenzívne rokovalo na pôde európskych inštitúcií. Na júnovom summite Európskej rady Slovensko spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy hlasovalo proti povinným kvótam. Hlavy členských štátov Európskej únie sa napokon dohodli len na dobrovoľnom prerozdeľovaní utečencov. Vtedajší premiér Robert Fico teda naozaj dopomohol k tomu, že riešenie vo forme kvót nebolo na summite prijaté. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Napriek tomu však Rada EÚ prijala 22. septembra 2015 na návrh Európskej komisie rozhodnutie o prerozdelení 120-tisíc ľudí s potrebou medzinárodnej ochrany. Primárnym cieľom bolo pomôcť Taliansku a Grécku, ktoré čelili najväčšiemu prílivu utečencov. Aj napriek nesúhlasu Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska, však rozhodnutie prešlo väčšinovým hlasovaním na rade ministrov vnútra EÚ.", "Podľa Fica by takto závažné rozhodnutia mali schvaľovať jednohlasne. V reakcii na to teda podal žalobu proti Rade EÚ, ktorú však Súdny dvor EÚ zamietol v celom rozsahu. Zároveň avizoval , že Slovensko povinné kvóty nebude rešpektovať. Na summite EÚ v októbri toho roku hlasoval aj proti mechanizmu trvalého prerozdeľovania utečencov. Tento návrh napokon neprešiel."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "prijala", "prešlo", "schvaľovať", "zamietol", "avizoval", "hlasoval"], "url": ["https://dennikn.sk/171022/kvoty-na-utecencov-padli-krajiny-europskej-unie-ich-maju-prijimat-dobrovolne/", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/zakladne-fakty-o-prerozdeleni-120-000-utecencov-v-ramci-eu-2015-09-23_sk", "https://dennikn.sk/247921/kalinak-bruseli-neviem-dopadne/", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podava-zalobu-voci-eu-rozhodnutie-rady-ministrov-vnutra-neakceptujeme/", "https://www.pravnenoviny.sk/sud-v-luxemburgu-zamietol-slovensku-zalobu-na-kvoty", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podava-zalobu-voci-eu-rozhodnutie-rady-ministrov-vnutra-neakceptujeme/", "https://www.aktuality.sk/clanok/306256/fico-s-v4-odmietli-trvale-rozdelenie-utecencov-vypukla-roztrzka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:09.452082+00:00"}
{"id": "49759", "numeric_id": 49759, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49759", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Peter Pellegrini, keď vám odovzdával vládu, sme mali najnižší deficit v histórii slovenskej republiky 1,2 %. Keď sme vládu preberali my, ten deficit bol na úrovni viac ako 5 %.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri odovzdávaní štátnej kasy vládou Petra Pellegriniho v roku 2020 dosiahol deficit verejných financií na základe vyhodnotenia z roku 2019 úroveň 1,21 % HDP, pričom dlh v nominálnej hodnote dosahoval úroveň 48,01 % HDP. Historicky najnižší deficit bol zaznamenaný v roku 2017, teda za vlády Roberta Fica, a to 0,98 % HDP. Súčasná vláda, ktorá nastúpila v roku 2023, prebrala verejné financie s deficitom 5,21 % HDP a dlhom v nominálnej hodnote na úrovni 56,05 % HDP.\n\nVo svojej správe o hospodárení rozpočtu verejnej správy pre rok 2019 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) uviedla , že v roku 2019 došlo k nesplneniu cieľa vyrovnaného hospodárstva, a to s najväčšou odchýlkou od roku 2010. Rada ďalej kritizovala nedostatočnú reakciu vlády na identifikované hrozby a riziká.\n\nPodľa RRZ prudký nárast deficitu verejnej správy počas funkčného obdobia vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora možno odôvodniť prítomnými krízami vrátane pandémie koronavírusu, ktorá výrazne ovplyvnila štátne výdavky. Spolu s inými krízami, ako ruská invázia na Ukrajinu či zdražovanie cien, si toto krízové obdobie vyžiadalo výdavky v celkovej hodnote 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Okrem Slovenska sa podobný scenár týkal aj iných krajín Európskej únie. V dôsledku kríz sa priemerný deficit krajín EÚ prepadol za obdobie od roku 2019 do roku 2023 o 3,1 p.b. HDP.\n\nSchválený rozpočet po konsolidácií na obdobie rokov 2025 – 2027 má za cieľ znížiť deficit verejnej správy pod 3 % a stabilizovať verejný dlh ( .pdf , s. 7).", "analysis_paragraphs": ["Pri odovzdávaní štátnej kasy vládou Petra Pellegriniho v roku 2020 dosiahol deficit verejných financií na základe vyhodnotenia z roku 2019 úroveň 1,21 % HDP, pričom dlh v nominálnej hodnote dosahoval úroveň 48,01 % HDP. Historicky najnižší deficit bol zaznamenaný v roku 2017, teda za vlády Roberta Fica, a to 0,98 % HDP. Súčasná vláda, ktorá nastúpila v roku 2023, prebrala verejné financie s deficitom 5,21 % HDP a dlhom v nominálnej hodnote na úrovni 56,05 % HDP.", "Vo svojej správe o hospodárení rozpočtu verejnej správy pre rok 2019 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) uviedla , že v roku 2019 došlo k nesplneniu cieľa vyrovnaného hospodárstva, a to s najväčšou odchýlkou od roku 2010. Rada ďalej kritizovala nedostatočnú reakciu vlády na identifikované hrozby a riziká.", "Podľa RRZ prudký nárast deficitu verejnej správy počas funkčného obdobia vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora možno odôvodniť prítomnými krízami vrátane pandémie koronavírusu, ktorá výrazne ovplyvnila štátne výdavky. Spolu s inými krízami, ako ruská invázia na Ukrajinu či zdražovanie cien, si toto krízové obdobie vyžiadalo výdavky v celkovej hodnote 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Okrem Slovenska sa podobný scenár týkal aj iných krajín Európskej únie. V dôsledku kríz sa priemerný deficit krajín EÚ prepadol za obdobie od roku 2019 do roku 2023 o 3,1 p.b. HDP.", "Schválený rozpočet po konsolidácií na obdobie rokov 2025 – 2027 má za cieľ znížiť deficit verejnej správy pod 3 % a stabilizovať verejný dlh ( .pdf , s. 7)."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["1,21 %", "48,01", "0,98 %", "5,21", "56,05", "uviedla", "kritizovala", "ovplyvnila", "3,2", "3,1", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/354e92f8-33c2-44e1-8870-0c7a183fe60f/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfZ0wCu4yl28AeXDqbiozYfARXq_vqKppfMJCY5VBdJo_fe7ttd4QgfcFTFfZHFsqir-KLux8j5FlCfzecGB5ivCPjLL9u1t7g33dDG-5cAtt58Bv-Rf3U3S8sAy8bRbf4ORzhKKtnIHB_rUxfnqDujokpRfJYaqEPdliqbvhKoa9q4v2rQd0Ke1U5sS8zMlCFCEhNZljAQYxQQJDQ2GEmFA-ko3yTFd3x8F3o_5Xe0A28sDv_4C5d7Fl0BsJVrg8-9cDMLCAFOpsrxzL8RYJIf_YXcymDKwzOAB0GwXe124O7Me_CJ4cI6DFVIZwLw6OCjckHfTNOgeN8XYsBhNfb2grcfbJIHeDlVCDW4xY-np4ir6aorKX5JfPgf46XimO3D4iFTDmKZj9I1PryLqjwUp1IfklIHnapnQimzTGvm2ISMwrw6EaaEW5GKVrT6z1Z9yFzKpvukgQbDMOhZXWcXoSd1qcFrlLzulPGXSNyUYcnItSjQeeP9nq-Ru2eSXcklu7v7A4Qh2Rc!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/bda7a81c-9b5e-46cb-a1a4-18da151d59e8/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWll8yLlhTwK4jqfYwR9cMgIrQG0-AirE-fUVTS-ZaUx6qC7Szrz3dt_uCkd4j6OSd3nKZV6V_KziQ2Q9BbbPZjPiAMyWFPzFt83Km99P3NDEu48Atlrfgf_ofHfXC4OAYeLoOn-LIxwlpaxlhg9V3PIMtSeUl8-In6QG6lE1haqmKwVq64Z3Fw26VsiTuuMjtzkjCZrGpkCGlcSIE24gwo6cmORoTgUb5OskP-LDl9C7Mb-DHfjkOPCHP3cdz7CXAGzpmuA7XrieBpSCQ8fa8c6_kmCUH_2GXKtgzMM7wAmCYLPcbsHdTu7Bp8SFVRiqlNYI4NHCB-XC_rRMYuNdl4seh-Uw2zPe_OOQPMCLsUaoxc1_vLxEjtquqpTiVeL9_1gvlWfSPMwfUuWAy2yQrvD-S1TlIY8LvU8KHXSb2UBtmxkTY2qZlA7CThlTpoQb8Swa0eg_G_UhMynr9lYDDfq-19OqSs9CT6pCg79RsqpVxj8icV2EBaOXPEentfc2WyF3xyS70HN6c_MLO4bYMw!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2019/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2019/", "https://www.rrz.sk/strukturalny-deficit-sa-vratil-na-urovne-spred-pandemie/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=65e3c740-2c3d-4666-92c6-60a91bc9f69e", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/29/Hlavna-kniha.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:59.103178+00:00"}
{"id": "vr14092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14092", "speaker": "Žigmund Pálffy", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zigmund-palffy", "statement": "\"Nerád vidím, keď prehráme s Nórskom. Za našich čias sa nič také nestávalo.\"", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jedna z najväčších legiend slovenského hokeja Žigmund Pálffy zaujal výrokom z 7. mája 2015 o tom, že hokejová reprezentácia za jeho čias neprehrávala s tímami ako Nórsko. My sme sa na naše zápasy na vrcholných podujatiach pozreli (na základe údajov z SZĽH a IIHF ) podrobnejšie a zistili, že Žigo nehovorí celkom pravdu. V prvom rade sa pozrime na reprezentačnú kariéru Žigmunda Pálffyho. Za reprezentáciu nastúpil prvý raz na ZOH 1994 v Lilehammeri, kde sme vyhrali nad Kanadou, Talianskom, Francúzskom a remizovali so Švédskom a USA. Na MS elitnej kategórie sa Slovensko zúčastnilo prvý raz v roku 1996 v Rakúsku. Do turnaja vstúpilo remízou s Kanadou, v treťom zápase však podľahlo domácemu Rakúsku. Práve tu nachádzame prvú prehru Slovenska s outsiderom na vrcholnom podujatí. Treba brať ohľad aj na fakt, že my sami sme vtedy boli nováčikom a pre hráčov to bolo prvé vystúpenie na MS v elitnej skupine. V A-kategórii sme sa zachránili vďaka výhre 4:1 nad Nemeckom, pri ktorej sa gólovo presadil Žigmund Pálffy. Na nasledujúcich MS sme nedosiahli veľký úspech, ale nepostihla nás ani prehra s outsiderom. Žigmund Pálffy sa potom predstavil znovu na MS 1999, na ktorých sme postúpili do štvrťfinálovej skupiny a zaujali remízou 2:2 s Ruskom. ZOH 2002 v Salt Lake City boli jedným z veľkých podujatí, na ktorých naša reprezentácia zlyhala. Treba ale pripomenúť, že sa jednalo o kvalifikačnú skupinu, v ktorej sme nemohli počítať s niektorými hráčmi z NHL. Slovensko prehralo s Nemeckom a hlavne s Rakúskom, remizovalo s Lotyšskom a skončilo na predposlednom 13.mieste. Pálffy na turnaji odohral jeden zápas. Olympiády nám vo všeobecnosti nevychádzali, podobne sme prepadli aj v kvalifikačnej skupine na ZOH 1998 v Nagane, kde sme v rozhodujúcom zápase prehrali s Kazachstanom. Pállfy vtedy do hry nezasiahol. Neskôr Žigo hral na medailových MS 2002 a MS 2003, tam sa pričinil najprv o zisk titulu a bronzu. Tieto turnaje vstúpia navždy do dejín slovenského hokeja a Pálffy v nich hrá výnimočnú úlohu – v roku 2002 v semifinále premenil nájazd v rozstrele so Švédskom a vo finále prihral na gól Petrovi Bondrovi. Slováci na MS 2005 po veľkom boji s Kanadou vypadli vo štvrťfinále a s turnajom sa rozlúčili, Pálffy vtedy bojoval v slovenskom drese a prispel k cennej remíze s Rusmi či výhre nad Švajčiarmi. Odvtedy sa Žigmund Pállfy až do roku 2010 za reprezentáciu na vrcholnom podujatí nepredstavil. V tom čase už začali pribúdať naše zaváhania s outsidermi – v roku 2006 prehra v úvodnom zápase skupiny s Bieloruskom (v tom čase sme ich ešte považovali za papierovo oveľa slabšieho súpera), na MS 2010 debakel v osemfinálovej skupine od Dánska (0:6). Práve v roku 2010 Pállfy ukončil reprezentačnú kariéru na ZOH vo Vancouveri, kde sme obsadili 4.priečku. Aktívnu kariéru Žigmund Pálffy ukončil v roku 2012. Svetový hokej sa postupne vyrovnáva, slabé tímy sa posúvajú dopredu a sú nepríjemnými protivníkmi. Na MS 2013 sme podľahli Lotyšskua potom po nájazdoch Rakúsku, aj tak sme však postúpili aspoň do štvrťfinále. Pred rokom nás zastavila nečakaná prehra s Francúzskom, ktoré na tom istom turnaji zdolalo aj Kanadu. Nesmieme zabudnúť na ZOH 2014 v Soči, kde sme šokujúco 1:3 prehrali so Slovinskom. Tento rok prišla porážka s Nórskom, ktoré siahalo po bodoch proti USA. To len svedčí o tom, že dnes už skutočne slabých súperov vo svetovom hokeji niet. Podľa terminológie Demagog.sk by sme mohli povedať, že Žigo nehovorí pravdu. Nie je to však politika, ale hokej, kde sa veci neustále menia a sú závislé na obrovskom množstve premenných. Na jednej strane je fakt, že za posledné tri roky sme na vrcholných podujatiach prehrali s Lotyšskom, Rakúskom, Slovinskom, Francúzskom i Nórskom, čo sa nám v časoch Pálffyho a ďalších hviezd nestávalo. Druhou stranou mince je to, že dovtedy hokejovo slabé krajiny postupujú dopredu, investujú do mládeže a infraštruktúry. Preto tieto zaváhania s outsidermi nepredvádza len náš tím, stávajú sa aj ešte oveľa silnejším súperom – Francúzi na MS 2013 zdolali Rusov a pred rokom Kanadu, Lotyši pred rokom zdolali Fínov a podobne. Takže názor na Žigovo vyjadrenie už necháme na každom našom čitateľovi.", "analysis_paragraphs": ["Jedna z najväčších legiend slovenského hokeja Žigmund Pálffy zaujal výrokom z 7. mája 2015 o tom, že hokejová reprezentácia za jeho čias neprehrávala s tímami ako Nórsko. My sme sa na naše zápasy na vrcholných podujatiach pozreli (na základe údajov z SZĽH a IIHF ) podrobnejšie a zistili, že Žigo nehovorí celkom pravdu. V prvom rade sa pozrime na reprezentačnú kariéru Žigmunda Pálffyho. Za reprezentáciu nastúpil prvý raz na ZOH 1994 v Lilehammeri, kde sme vyhrali nad Kanadou, Talianskom, Francúzskom a remizovali so Švédskom a USA. Na MS elitnej kategórie sa Slovensko zúčastnilo prvý raz v roku 1996 v Rakúsku. Do turnaja vstúpilo remízou s Kanadou, v treťom zápase však podľahlo domácemu Rakúsku. Práve tu nachádzame prvú prehru Slovenska s outsiderom na vrcholnom podujatí. Treba brať ohľad aj na fakt, že my sami sme vtedy boli nováčikom a pre hráčov to bolo prvé vystúpenie na MS v elitnej skupine. V A-kategórii sme sa zachránili vďaka výhre 4:1 nad Nemeckom, pri ktorej sa gólovo presadil Žigmund Pálffy. Na nasledujúcich MS sme nedosiahli veľký úspech, ale nepostihla nás ani prehra s outsiderom. Žigmund Pálffy sa potom predstavil znovu na MS 1999, na ktorých sme postúpili do štvrťfinálovej skupiny a zaujali remízou 2:2 s Ruskom. ZOH 2002 v Salt Lake City boli jedným z veľkých podujatí, na ktorých naša reprezentácia zlyhala. Treba ale pripomenúť, že sa jednalo o kvalifikačnú skupinu, v ktorej sme nemohli počítať s niektorými hráčmi z NHL. Slovensko prehralo s Nemeckom a hlavne s Rakúskom, remizovalo s Lotyšskom a skončilo na predposlednom 13.mieste. Pálffy na turnaji odohral jeden zápas. Olympiády nám vo všeobecnosti nevychádzali, podobne sme prepadli aj v kvalifikačnej skupine na ZOH 1998 v Nagane, kde sme v rozhodujúcom zápase prehrali s Kazachstanom. Pállfy vtedy do hry nezasiahol. Neskôr Žigo hral na medailových MS 2002 a MS 2003, tam sa pričinil najprv o zisk titulu a bronzu. Tieto turnaje vstúpia navždy do dejín slovenského hokeja a Pálffy v nich hrá výnimočnú úlohu – v roku 2002 v semifinále premenil nájazd v rozstrele so Švédskom a vo finále prihral na gól Petrovi Bondrovi. Slováci na MS 2005 po veľkom boji s Kanadou vypadli vo štvrťfinále a s turnajom sa rozlúčili, Pálffy vtedy bojoval v slovenskom drese a prispel k cennej remíze s Rusmi či výhre nad Švajčiarmi. Odvtedy sa Žigmund Pállfy až do roku 2010 za reprezentáciu na vrcholnom podujatí nepredstavil. V tom čase už začali pribúdať naše zaváhania s outsidermi – v roku 2006 prehra v úvodnom zápase skupiny s Bieloruskom (v tom čase sme ich ešte považovali za papierovo oveľa slabšieho súpera), na MS 2010 debakel v osemfinálovej skupine od Dánska (0:6). Práve v roku 2010 Pállfy ukončil reprezentačnú kariéru na ZOH vo Vancouveri, kde sme obsadili 4.priečku. Aktívnu kariéru Žigmund Pálffy ukončil v roku 2012. Svetový hokej sa postupne vyrovnáva, slabé tímy sa posúvajú dopredu a sú nepríjemnými protivníkmi. Na MS 2013 sme podľahli Lotyšskua potom po nájazdoch Rakúsku, aj tak sme však postúpili aspoň do štvrťfinále. Pred rokom nás zastavila nečakaná prehra s Francúzskom, ktoré na tom istom turnaji zdolalo aj Kanadu. Nesmieme zabudnúť na ZOH 2014 v Soči, kde sme šokujúco 1:3 prehrali so Slovinskom. Tento rok prišla porážka s Nórskom, ktoré siahalo po bodoch proti USA. To len svedčí o tom, že dnes už skutočne slabých súperov vo svetovom hokeji niet. Podľa terminológie Demagog.sk by sme mohli povedať, že Žigo nehovorí pravdu. Nie je to však politika, ale hokej, kde sa veci neustále menia a sú závislé na obrovskom množstve premenných. Na jednej strane je fakt, že za posledné tri roky sme na vrcholných podujatiach prehrali s Lotyšskom, Rakúskom, Slovinskom, Francúzskom i Nórskom, čo sa nám v časoch Pálffyho a ďalších hviezd nestávalo. Druhou stranou mince je to, že dovtedy hokejovo slabé krajiny postupujú dopredu, investujú do mládeže a infraštruktúry. Preto tieto zaváhania s outsidermi nepredvádza len náš tím, stávajú sa aj ešte oveľa silnejším súperom – Francúzi na MS 2013 zdolali Rusov a pred rokom Kanadu, Lotyši pred rokom zdolali Fínov a podobne. Takže názor na Žigovo vyjadrenie už necháme na každom našom čitateľovi."], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["výrokom", "SZĽH", "IIHF", "reprezentáciu"], "url": ["http://sport.sme.sk/c/7793526/palffy-sa-nedokaze-na-hokejistov-pozerat-za-nasich-cias-sme-s-normi-neprehravali.html#ixzz3ZXPCxTDO", "http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/prehlad-zapasov-a-timu-sr-od-roku-1940", "http://www.iihf.com/iihf-home/history/past-tournaments/iihf-championships-2000/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDigmund_P%C3%A1lffy#Reprezent.C3.A1cia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:20.595714+00:00"}
{"id": "vr32837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32837", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale vláda ide zamestnať ďalších 7 tisíc úradníkov.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík hovorí: \"vláda ide zamestnať\", preto hovorí len o zamestnanosti ústrednej správy. Rozdiel v počte zamestnancov v ústrednej správe v roku 2012 a predpokladaným počtom zamestnancov v roku 2013 je 7 185 zamestnancov, čiže približne 7 tisíc zamestnancov.\n\nPodľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (pdf. s. 43) má pracovať vo verejnej správe v roku 2013 spolu 349 163 zamestnancov . Oproti roku 2012 je to len o 5 662 zamestnancov viac. V celkovej štátnej správe sú započítaný aj zamestnanci samospráv, či fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Len v ústrednej správe sa má oproti skutočnosti roku 2012 zvýšiť počet zamestnancov o približne 7 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík hovorí: \"vláda ide zamestnať\", preto hovorí len o zamestnanosti ústrednej správy. Rozdiel v počte zamestnancov v ústrednej správe v roku 2012 a predpokladaným počtom zamestnancov v roku 2013 je 7 185 zamestnancov, čiže približne 7 tisíc zamestnancov.", "Podľa Východiska rozpočtu na roky 2013 - 2015 (pdf. s. 43) má pracovať vo verejnej správe v roku 2013 spolu 349 163 zamestnancov . Oproti roku 2012 je to len o 5 662 zamestnancov viac. V celkovej štátnej správe sú započítaný aj zamestnanci samospráv, či fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Len v ústrednej správe sa má oproti skutočnosti roku 2012 zvýšiť počet zamestnancov o približne 7 tisíc."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:17.585846+00:00"}
{"id": "48185", "numeric_id": 48185, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48185", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sú mnohé štúdie, ktoré hovoria o tom, že človek, ktorý je prekonaný, má v niektorých prípadoch alebo prekonaný a ešte aj očkovaný, má väčšiu ochranu ako človek napríklad, ktorý je iba zaočkovaný.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Existujú štúdie, ktoré hovoria, že pri niektorých variantoch koronavírusu sú prekonaní a zároveň zaočkovaní lepšie chránení proti ďalšiemu ochoreniu ako zaočkovaní, no nie je to celá pravda. Množstvo iných štúdií ukazuje opačným smerom alebo je ich záverom, že miera ochrany je porovnateľná. Vedecká komunita aj štúdie skúmajúce ochranu po prekonaní upozorňujú na dôležitosť očkovania ako takého, a to aj pre prekonaných. Keďže tvrdenie Richarda Rašiho spomína len časť pravdy a nie pravdu celú, hodnotíme ho ako zavádzanie.\n\nŠtúdie v prospech tvrdenia\n\nRaši má pravdu v tom, že existujú štúdie, ktoré naznačujú, že prekonaní, alebo prekonaní a zaočkovaní, mali alebo majú – v závislosti od variantu koronavírusu – väčšiu ochranu ako ľudia, ktorí sú iba očkovaní.\n\nNapríklad podľa štúdie z Izraela realizovanej počas vlny variantu delta majú prekonaní až 13-krát nižšiu šancu nakaziť sa ako neprekonaní očkovaní (. pdf , s. 2). Ďalšia štúdia zo Spojeného kráľovstva tvrdí, že pri variante alfa bola vyššia úroveň ochrany u očkovaných než počas variantu delta.\n\nVoči týmto štúdiám bolo vznesených viacero metodologických námietok . Rizikové je aj to, že u prekonaných s bezpríznakovým priebehom sa nemusia dokonca vytvoriť žiadne protilátky.\n\nŠtúdie v neprospech tvrdenia\n\nNa druhej strane však existuje väčšie množstvo štúdií, ktoré tvrdia opak a spochybňujú silu imunity po prekonaní ochorenia COVID-19 bez vakcinácie.\n\nTáto štúdia z USA zistila, že prekonaní majú 5-krát väčśiu šancu nakaziť sa ako očkovaní bez akéhokoľvek predošlého prekonania.\n\nAmerické CDC (centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) vydalo v októbri 2021 vedeckú správu , v ktorej analyzovalo dovtedajší stav výskumu v oblasti vakcín proti ochoreniu COVID-19. Dospelo k záveru, že po očkovaní je imunitná odpoveď konzistentnejšia, zatiaľčo po prekonaní sa veľmi líši, oboje však poskytuje ochranu. Menej jasný je však efekt vakcín a predošlého prekonania pri variante omikron, ktorý je už momentálne na Slovensku dominantný – v tejto otázke ešte neexistuje dostatok vedeckých dôkazov.\n\nTejto téme sa ale venovala napríklad štúdia vedcov z Imperial College v Londýne, ktorá tvrdí, že ochrana proti omikronu po prekonaní predošlých variantov môže byť nižšia ako 19 %, v kontraste s 55 - 80 % po tretej dávke vakcíny. ( pdf , s.8)\n\nV rámci vedeckej komunity stále panuje zhoda na pozitívach vakcinácie, pričom aj štúdie skúmajúce protilátky po prekonaní choroby zdôrazňujú výhody a bezpečnosť očkovania.\n\nOčkovanie ako najefektívnejší spôsob ochrany proti omikronu zdôrazňujú americkí aj nemeckí experti.", "analysis_paragraphs": ["Existujú štúdie, ktoré hovoria, že pri niektorých variantoch koronavírusu sú prekonaní a zároveň zaočkovaní lepšie chránení proti ďalšiemu ochoreniu ako zaočkovaní, no nie je to celá pravda. Množstvo iných štúdií ukazuje opačným smerom alebo je ich záverom, že miera ochrany je porovnateľná. Vedecká komunita aj štúdie skúmajúce ochranu po prekonaní upozorňujú na dôležitosť očkovania ako takého, a to aj pre prekonaných. Keďže tvrdenie Richarda Rašiho spomína len časť pravdy a nie pravdu celú, hodnotíme ho ako zavádzanie.", "Štúdie v prospech tvrdenia", "Raši má pravdu v tom, že existujú štúdie, ktoré naznačujú, že prekonaní, alebo prekonaní a zaočkovaní, mali alebo majú – v závislosti od variantu koronavírusu – väčšiu ochranu ako ľudia, ktorí sú iba očkovaní.", "Napríklad podľa štúdie z Izraela realizovanej počas vlny variantu delta majú prekonaní až 13-krát nižšiu šancu nakaziť sa ako neprekonaní očkovaní (. pdf , s. 2). Ďalšia štúdia zo Spojeného kráľovstva tvrdí, že pri variante alfa bola vyššia úroveň ochrany u očkovaných než počas variantu delta.", "Voči týmto štúdiám bolo vznesených viacero metodologických námietok . Rizikové je aj to, že u prekonaných s bezpríznakovým priebehom sa nemusia dokonca vytvoriť žiadne protilátky.", "Štúdie v neprospech tvrdenia", "Na druhej strane však existuje väčšie množstvo štúdií, ktoré tvrdia opak a spochybňujú silu imunity po prekonaní ochorenia COVID-19 bez vakcinácie.", "Táto štúdia z USA zistila, že prekonaní majú 5-krát väčśiu šancu nakaziť sa ako očkovaní bez akéhokoľvek predošlého prekonania.", "Americké CDC (centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) vydalo v októbri 2021 vedeckú správu , v ktorej analyzovalo dovtedajší stav výskumu v oblasti vakcín proti ochoreniu COVID-19. Dospelo k záveru, že po očkovaní je imunitná odpoveď konzistentnejšia, zatiaľčo po prekonaní sa veľmi líši, oboje však poskytuje ochranu. Menej jasný je však efekt vakcín a predošlého prekonania pri variante omikron, ktorý je už momentálne na Slovensku dominantný – v tejto otázke ešte neexistuje dostatok vedeckých dôkazov.", "Tejto téme sa ale venovala napríklad štúdia vedcov z Imperial College v Londýne, ktorá tvrdí, že ochrana proti omikronu po prekonaní predošlých variantov môže byť nižšia ako 19 %, v kontraste s 55 - 80 % po tretej dávke vakcíny. ( pdf , s.8)", "V rámci vedeckej komunity stále panuje zhoda na pozitívach vakcinácie, pričom aj štúdie skúmajúce protilátky po prekonaní choroby zdôrazňujú výhody a bezpečnosť očkovania.", "Očkovanie ako najefektívnejší spôsob ochrany proti omikronu zdôrazňujú americkí aj nemeckí experti."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "štúdia", "námietok", "žiadne", "Táto", "správu", "dominantný", "neexistuje", "štúdia", "pdf", "štúdie", "americkí", "nemeckí"], "url": ["https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2021.08.24.21262415v1.full.pdf", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/healthandsocialcare/conditionsanddiseases/articles/coronaviruscovid19infectionsurveytechnicalarticleimpactofvaccinationontestingpositiveintheuk/october2021", "https://www.factcheck.org/2021/09/scicheck-instagram-post-missing-context-about-israeli-study-on-covid-19-natural-immunity/", "https://wwwnc.cdc.gov/eid/article/27/9/21-1042_article", "https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/70/wr/mm7044e1.htm", "https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/science/science-briefs/vaccine-induced-immunity.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/omikron-je-dominantny-uz-aj-na-slovensku-ukazuju-data-unilabs-slovensko/", "https://www.dw.com/en/omicron-is-natural-immunity-better-than-a-vaccine/a-60425426", "https://www.imperial.ac.uk/mrc-global-infectious-disease-analysis/covid-19/report-49-Omicron/", "https://www.imperial.ac.uk/media/imperial-college/medicine/mrc-gida/2021-12-16-COVID19-Report-49.pdf", "https://www.thelancet.com/pdfs/journals/laninf/PIIS1473-3099(21)00676-9.pdf", "https://www.nytimes.com/2021/12/01/us/fauci-omicron-boosters-vaccines.html", "https://www.dw.com/en/omicron-is-natural-immunity-better-than-a-vaccine/a-60425426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:45.262927+00:00"}
{"id": "vr33190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33190", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja si ho dovolím citovať v tej časti rozhodnutia ÚS, na ktorú sa odvolávame my. Citujem- Nevymenovať kandidáta môže okrem iného z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Madej správne parafrázuje rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. októbra 2012, ktoré sa zaoberalo právomocami prezidenta SR, v otázke vymenovania generálneho prokurátora. Okrem nesplnenia predpokladov kandidáta, prezident môže nevymenovať kandidáta z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. Takéto rozhodnutie prezidenta musí byť zdôvodnené a dôvody nesmú byť svojvoľné.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Madej správne parafrázuje rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. októbra 2012, ktoré sa zaoberalo právomocami prezidenta SR, v otázke vymenovania generálneho prokurátora. Okrem nesplnenia predpokladov kandidáta, prezident môže nevymenovať kandidáta z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu. Takéto rozhodnutie prezidenta musí byť zdôvodnené a dôvody nesmú byť svojvoľné."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie Ústavného súdu"], "url": ["http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:00.712645+00:00"}
{"id": "vr38669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38669", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... ale napríklad v roku 2008 bola inflácia vyššia, celoročná inflácia bola 4,6 %, vládol práve pán Fico a netvrdil, že to je dramatické.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inflácia bola v roku 2008 4.6%. Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:", "analysis_paragraphs": ["Inflácia bola v roku 2008 4.6%. Ohľadom postoja expremiéra k nej eTrend 18.augusta 2008 napísal:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2008", "eTrend", "aktualne.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12723", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ft-fico-zamietol-obavy-z-euroinflacie.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1165602"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:04.978856+00:00"}
{"id": "vr36605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36605", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "20 krajín má DPH 20 percent a vyššiu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Štandardnú sadzbu\" DPH v EU má nad 20% presne 20 krajín. ( údaje z 1.júla 2010 uvádzali 17 krajín, od 1.1.2011 je to 20 )", "analysis_paragraphs": ["\"Štandardnú sadzbu\" DPH v EU má nad 20% presne 20 krajín. ( údaje z 1.júla 2010 uvádzali 17 krajín, od 1.1.2011 je to 20 )"], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["údaje z 1.júla 2010", "1.1.2011 je to 20"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:39.890696+00:00"}
{"id": "vr31943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31943", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A tretí pilier, toto by ste v živote nemohli vy robiť, my rušíme štátnu správu. My sme zrušili krajské úrady, ideme teraz rušiť špecializovanú štátnu správu a ideme urobiť veľkú reformu.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas prvej Ficovej vlády bola zrušená dovtedajšia sústava krajských úradov ( rok 2007 ). Kompetencie sa presunuli na obvodné úrady ústredné orgány štátnej správy. Zároveň však ostala zachovaná špecializovaná krajská štátna správa, ktorú chce súčasná vláda takisto zrušiť. Vyplýva to z tzv. programu ESO a R. Fico tento krok oficiálne avizuje. Výrok je pravdivý. Vyjadrenie Roberta Fica vychádza zo schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy. Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady . Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas prvej Ficovej vlády bola zrušená dovtedajšia sústava krajských úradov ( rok 2007 ). Kompetencie sa presunuli na obvodné úrady ústredné orgány štátnej správy. Zároveň však ostala zachovaná špecializovaná krajská štátna správa, ktorú chce súčasná vláda takisto zrušiť. Vyplýva to z tzv. programu ESO a R. Fico tento krok oficiálne avizuje. Výrok je pravdivý. Vyjadrenie Roberta Fica vychádza zo schváleného vládneho materiálu Programu ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa). Zámerom ESO je presadenie novej vízie fungovania štátnej správy. Jej súčasťou je aj zníženie počtu rozpočtových organizácií a úplné zrušenie špecializovanej krajskej štátnej správy. Špecializovaná štátna správa zahŕňa krajské úrady životného prostredia, krajské stavebné úrady, pozemkové úrady, katastrálne úrady či školské úrady. Ich kompetencie by sa podľa Programu ESO mali presunúť na obvodné úrady . Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["rok 2007", "ESO", "obvodné úrady"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3331703/gasparovic-podpisal-zrusenie-krajskych-uradov.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://www.statnasprava.sk/sk/stsp/ciselniky.nsf/i/d0004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:20.833989+00:00"}
{"id": "vr32873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32873", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na rok 2012 niekto zabudol, alebo zámerne vyškrtol 5 000 učiteľov zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy (pdf, s.51-52) bol v roku 2012 rozpočtovaný na 59 909 pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, pričom očakávaná skutočnosť sa uvádzala v počte 63 194 pedagógov. V roku 2011 bol pritom skutočný počet učiteľov 64 156. V oblasti verejných vysokých škôl bol rozpočet naplánovaný na 19 666 zamestnancov, pričom skutočnosť v rokoch 2010 až 2012 uvádza počet približne 21 tisíc zamestnancov. Návrh rozpočtu pritom uvádza aj na roky 2013 až 2015 počet vysokoškolských zamestnancov v počte 21 tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štátny rozpočet na rok 2012 skutočne administratívne uvádzal o približne 5 tisíc pedagogických zamestnancov menej ako bol skutočný stav.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy (pdf, s.51-52) bol v roku 2012 rozpočtovaný na 59 909 pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, pričom očakávaná skutočnosť sa uvádzala v počte 63 194 pedagógov. V roku 2011 bol pritom skutočný počet učiteľov 64 156. V oblasti verejných vysokých škôl bol rozpočet naplánovaný na 19 666 zamestnancov, pričom skutočnosť v rokoch 2010 až 2012 uvádza počet približne 21 tisíc zamestnancov. Návrh rozpočtu pritom uvádza aj na roky 2013 až 2015 počet vysokoškolských zamestnancov v počte 21 tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štátny rozpočet na rok 2012 skutočne administratívne uvádzal o približne 5 tisíc pedagogických zamestnancov menej ako bol skutočný stav."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:17.605061+00:00"}
{"id": "vr36906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36906", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Do čela záchranky dal (minister Uhliarik, pozn.) človeka, ktorý nikdy so záchrankami nerobil a dvoch profíkov, jedného dokonca odmeneného za to, že priviedol záchranku do zisku nepustil do čela tejto záchranky...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák mal zrejme na mysli výber Vratka Šoku ministrom Uhliarikom v decembri 2010 v konkurze na post šéfa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby v Bratislave (ZDZS). V súťaži mal Vratko Šoka, ktorý prišiel do zdravotníctva zo stavebníctva, vyhrať nad dvoma ďalšími kandidátmi, ktorí majú skúsenosť s riadením štátnej aj súkromnej záchranky.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák mal zrejme na mysli výber Vratka Šoku ministrom Uhliarikom v decembri 2010 v konkurze na post šéfa Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby v Bratislave (ZDZS). V súťaži mal Vratko Šoka, ktorý prišiel do zdravotníctva zo stavebníctva, vyhrať nad dvoma ďalšími kandidátmi, ktorí majú skúsenosť s riadením štátnej aj súkromnej záchranky."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["výber", "vyhrať"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5716731/sefa-bratislavskej-zachranky-vybral-uhliarik-nezakonne.html#ixzz1Bymy29GM", "http://www.zzz.sk/?clanok=9636"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:18.979465+00:00"}
{"id": "49087", "numeric_id": 49087, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49087", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ak by sa v roku 2030 alebo 2035 (...) zastavila výroba spaľovacích motorov, tak v roku 2030 alebo 35 to neznamená, že prestanú jazdiť autá so spaľovacími motormi alebo že tieto autá neostanú proste ďalej v priestore. Znamenalo by to iba pre automobilový priemysel, že sa prestanú vyrábať nové autá so spaľovacími motormi.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nové pravidlá EÚ nariaďuju, že po roku 2035 by sa mali do evidencie zapisovať iba uhlíkovo neutrálne automobily. Ak výrobcovia prekročia povolenú hodnotu emisií oxidu uhličitého na jeden kilometer, tak budú za evidenciu vozidla musieť zaplatiť vyššiu peňažnú čiastku. Vozidlá so spaľovacími motormi by sa preto mali stať príliš drahé na výrobu, ale aj tak bude možné ich naďalej používať. Opatrenie nehovorí, že všetky vozidlá na cestách musia od roku 2035 produkovať nulové emisie a neovplyvňuje tak už existujúce autá. Autá so spaľovacími motormi môžu zostať na cestách až do konca ich životnosti.\n\nEurópska únia určila rok 2035 kvôli tomu, že priemerná životnosť automobilu je 15 rokov, teda ak posledné automobily so spaľovacími motormi opustia výrobné linky v tomto roku, tak do vytýčeného roku 2050 by EÚ mala docieliť uhlíkovú neutralitu. Zastavenie predaja automobilov so spaľovacími motormi je súčasťou klimatického plánu EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v ovzduší. Nariadenie je súčasťou Zelenej dohody, ktorej cieľom je klimatická neutralita do roku 2050.", "analysis_paragraphs": ["Nové pravidlá EÚ nariaďuju, že po roku 2035 by sa mali do evidencie zapisovať iba uhlíkovo neutrálne automobily. Ak výrobcovia prekročia povolenú hodnotu emisií oxidu uhličitého na jeden kilometer, tak budú za evidenciu vozidla musieť zaplatiť vyššiu peňažnú čiastku. Vozidlá so spaľovacími motormi by sa preto mali stať príliš drahé na výrobu, ale aj tak bude možné ich naďalej používať. Opatrenie nehovorí, že všetky vozidlá na cestách musia od roku 2035 produkovať nulové emisie a neovplyvňuje tak už existujúce autá. Autá so spaľovacími motormi môžu zostať na cestách až do konca ich životnosti.", "Európska únia určila rok 2035 kvôli tomu, že priemerná životnosť automobilu je 15 rokov, teda ak posledné automobily so spaľovacími motormi opustia výrobné linky v tomto roku, tak do vytýčeného roku 2050 by EÚ mala docieliť uhlíkovú neutralitu. Zastavenie predaja automobilov so spaľovacími motormi je súčasťou klimatického plánu EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v ovzduší. Nariadenie je súčasťou Zelenej dohody, ktorej cieľom je klimatická neutralita do roku 2050."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["pravidlá", "motormi", "predaja"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/news/en/headlines/economy/20221019STO44572/eu-ban-on-sale-of-new-petrol-and-diesel-cars-from-2035-explained", "https://dennikn.sk/3321103/spalovacie-motory-a-slovakia-first/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/661945-definitivne-schvalili-koniec-spalovacich-motorov-s-jednou-vynimkou-co-to-znamena-pre-soferov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:20.125923+00:00"}
{"id": "vr36481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36481", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Čiže za bývalej vlády. Valorizovalo sa vtedy dokonca dvakrát do roka.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Valorizovalo sa vtedy dvakrát- 1.2. a 1.12.", "analysis_paragraphs": ["Valorizovalo sa vtedy dvakrát- 1.2. a 1.12."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["1.2.", "1.12."], "url": ["http://www.socpoist.sk/226-aktuality/1755s3669c?", "http://www.socpoist.sk/aktuality--zvysenie-dochodkov-od-1-decembra-2004/1755s3301c?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:32.291844+00:00"}
{"id": "49162", "numeric_id": 49162, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49162", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Máme obrovské množstvo nedočerpaných eurofondov, to je ďalší prešľap tejto odídenej vlády pána Matoviča a pána Hegera, ktorý sľubovali zlepšenie v tom čerpaní eurofondov, zdedili zlú situáciu po Smere, treba povedať, keď prišli k moci, boli sme skutočne na chvoste v Európskej únii.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko patrí dlhodobo k najpomalším štátom v otázke čerpania eurofondov. Situácia sa výrazne nezmenila za volebného obdobia vlády Roberta Fica či Petra Pellegriniho ale ani Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Ku koncu vládnutia strany Smer-SSD sa Slovensko nachádzalo na chvoste čerpania eurofondov, situácia sa však nezlepšila ani po príchode novej vlády Igora Matoviča a to napriek tomu, že si skvalitnenie čerpania stanovila ako prioritu. Slovensku tak hrozí prepadnutie viac ako 800 miliónov eur z európskych peňazí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV riadnom programovom období 2014 až 2020 Slovensko čerpalo eurofondy len do výšky zhruba jednej tretiny a radilo sa k najpomalšie čerpajúcim štátom. Aj s predĺžením možnosti čerpania o tri roky ostávalo Slovensku ešte v roku 2022 nevyčerpaných takmer 7 miliárd eur. Horšie na tom boli podľa Národnej banky Slovenska (NBS) len Rumunsko a Chorvátsko. ( .pdf , s.1-4).\n\nÚradnícka vláda Ľudovíta Ódora navyše tento týždeň oznámila , že Slovensku môže prepadnúť 800 miliónov eur. Táto suma predstavuje približne 5 % prostriedkov, ktoré sme od EÚ dostali na investície do rozvoja. Prepadnutie eurofondov hrozí takmer všetkým ministerstvám a operačným programom.\n\nSlovensko môže o tieto peniaze prísť napriek tomu, že časť prostriedkov nám paradoxne zachránili krízy a promtná reakcia Európskej únie. EÚ pre závažnosť situácie výnimočne uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov, aby ich členské štáty čo najrýchlejšie využili na boj s pandémiou. Rezorty napokon na boj s Covidom z operačných programoch uvolnili 1,1 miliardy eur, ktoré mali pôvodne smerovať na reformy a rozvoj Slovenska a zmenšovanie regionálnych rozdielov.\n\nMožnosť čerpania eurofondov na krízové účely sa zopakovala aj v čase prílevu utečencov z Ukrajiny a pri energetickej kríze. Slovensko si v Bruseli vyrokovalo, možnosť využiť eurofondy na úhradu energií pre zraniteľné domácnosti. Komisia na energie umožnila použiť až 1,45 miliardy eur. Na pomoc utečencom sa presmerovalo ďalších 315 miliónov eur.\n\nSlovensko má s čerpaním eurofondom dlhodobý problém. Na začiatku volebného obdobia bola priemerná miera čerpania v celej EÚ o 8 percentuálnych bodov vyššia ako na Slovensku. Zatiaľčo priemer Únie bol na úrovni 41 %, Slovensko tesne po konci vládnutia strany Smer čerpalo európske prostriedky len na úrovni 33 %. Jedinou krajinou, ktorá mala nižší podiel vyčerpaných peňazí ako Slovensko, bolo Chorvátsko s čerpaním 31 %.\n\nNová vládna garnitúra pritom sľubovala zlepšenie čerpania a implementácie eurofondov. Istú formu zjednodušenia či zefektívnenia čerpania mali vo svojom volebnom programe všetky bývalé koaličné strany. Matovičova vláda dokonca vytvorila pre agendu eurofondov samostatné ministerstvo , na čele ktorého stála Veronika Remišová. Cieľom malo byť zlepšenie koordinácie regionálneho rozvoja ako aj optimalizácie štruktúry riadenia eurofondov.\n\nV porovnaní s predošlým programovým obdobím 2007 - 2014 je však na tom Slovensko podľa Národnej banky ešte horšie. Z vyše 14 miliardovej alokácie 3. programového obdobia bolo na regionálny rozvoj za roky 2014 - 2022 vyčerpaných 66 %. V porovnaní s tým, v 2. programovom období bol za rovnako dlhé obdobie 9 rokov (2007 – 2015) vyčerpaných 90 % z alokácie. NBS však dodáva, že 2. programové obdobie bolo o rok kratšie a končilo sa práve v roku 2015, čo pri riziku trvalej straty akcelerovalo financovanie z eurofondov.(. pdf str. 27)", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí dlhodobo k najpomalším štátom v otázke čerpania eurofondov. Situácia sa výrazne nezmenila za volebného obdobia vlády Roberta Fica či Petra Pellegriniho ale ani Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Ku koncu vládnutia strany Smer-SSD sa Slovensko nachádzalo na chvoste čerpania eurofondov, situácia sa však nezlepšila ani po príchode novej vlády Igora Matoviča a to napriek tomu, že si skvalitnenie čerpania stanovila ako prioritu. Slovensku tak hrozí prepadnutie viac ako 800 miliónov eur z európskych peňazí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V riadnom programovom období 2014 až 2020 Slovensko čerpalo eurofondy len do výšky zhruba jednej tretiny a radilo sa k najpomalšie čerpajúcim štátom. Aj s predĺžením možnosti čerpania o tri roky ostávalo Slovensku ešte v roku 2022 nevyčerpaných takmer 7 miliárd eur. Horšie na tom boli podľa Národnej banky Slovenska (NBS) len Rumunsko a Chorvátsko. ( .pdf , s.1-4).", "Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora navyše tento týždeň oznámila , že Slovensku môže prepadnúť 800 miliónov eur. Táto suma predstavuje približne 5 % prostriedkov, ktoré sme od EÚ dostali na investície do rozvoja. Prepadnutie eurofondov hrozí takmer všetkým ministerstvám a operačným programom.", "Slovensko môže o tieto peniaze prísť napriek tomu, že časť prostriedkov nám paradoxne zachránili krízy a promtná reakcia Európskej únie. EÚ pre závažnosť situácie výnimočne uvoľnila pravidlá čerpania eurofondov, aby ich členské štáty čo najrýchlejšie využili na boj s pandémiou. Rezorty napokon na boj s Covidom z operačných programoch uvolnili 1,1 miliardy eur, ktoré mali pôvodne smerovať na reformy a rozvoj Slovenska a zmenšovanie regionálnych rozdielov.", "Možnosť čerpania eurofondov na krízové účely sa zopakovala aj v čase prílevu utečencov z Ukrajiny a pri energetickej kríze. Slovensko si v Bruseli vyrokovalo, možnosť využiť eurofondy na úhradu energií pre zraniteľné domácnosti. Komisia na energie umožnila použiť až 1,45 miliardy eur. Na pomoc utečencom sa presmerovalo ďalších 315 miliónov eur.", "Slovensko má s čerpaním eurofondom dlhodobý problém. Na začiatku volebného obdobia bola priemerná miera čerpania v celej EÚ o 8 percentuálnych bodov vyššia ako na Slovensku. Zatiaľčo priemer Únie bol na úrovni 41 %, Slovensko tesne po konci vládnutia strany Smer čerpalo európske prostriedky len na úrovni 33 %. Jedinou krajinou, ktorá mala nižší podiel vyčerpaných peňazí ako Slovensko, bolo Chorvátsko s čerpaním 31 %.", "Nová vládna garnitúra pritom sľubovala zlepšenie čerpania a implementácie eurofondov. Istú formu zjednodušenia či zefektívnenia čerpania mali vo svojom volebnom programe všetky bývalé koaličné strany. Matovičova vláda dokonca vytvorila pre agendu eurofondov samostatné ministerstvo , na čele ktorého stála Veronika Remišová. Cieľom malo byť zlepšenie koordinácie regionálneho rozvoja ako aj optimalizácie štruktúry riadenia eurofondov.", "V porovnaní s predošlým programovým obdobím 2007 - 2014 je však na tom Slovensko podľa Národnej banky ešte horšie. Z vyše 14 miliardovej alokácie 3. programového obdobia bolo na regionálny rozvoj za roky 2014 - 2022 vyčerpaných 66 %. V porovnaní s tým, v 2. programovom období bol za rovnako dlhé obdobie 9 rokov (2007 – 2015) vyčerpaných 90 % z alokácie. NBS však dodáva, že 2. programové obdobie bolo o rok kratšie a končilo sa práve v roku 2015, čo pri riziku trvalej straty akcelerovalo financovanie z eurofondov.(. pdf str. 27)"], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["čerpalo", ".pdf", "oznámila", "uvoľnila", "krízové účely", "priemerná miera čerpania", "čerpania", "samostatné ministerstvo", "vyčerpaných", "pdf"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22712809/slovensko-si-v-rebricku-cerpania-eurofondov-polepsilo-o-sest-miest.html", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_komentare/analytickekomentare/2022/ak119_kolko_stoji_zlyhane_cerpanie_eurofondov.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-eurofondy-pomohli-slovensku-pocas-pandemie/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-eurofondy-pomohli-slovensku-pocas-pandemie/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-vlada-vypocitala-800-milionov-ktore-maju-slovensku-prepadnut-v-eurofondoch/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/eurofondy-zacinaju-odznova-ako-ich-slovensko-cerpalo-doteraz-infografika/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/linksdossier/za-zle-cerpanie-eurofondov-dnes-nikto-nenesie-zodpovednost-strany-to-chcu-zmenit/", "https://sita.sk/z-remisovej-uradu-vznikne-nove-ministerstvo-ktore-zastresi-eurofondy-aj-regionalny-rozvoj/", "https://nbs.sk/dokument/c2d01308-ee59-4632-b8a5-e252b60a4324/stiahnut?force=false", "https://nbs.sk/dokument/c2d01308-ee59-4632-b8a5-e252b60a4324/stiahnut?force=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:18.823890+00:00"}
{"id": "vr16033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16033", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v rokoch 2012-2016 strana Smer bola sama vo vláde, ale neurobili sme voči médiám absolútne žiadne nedemokratické kroky, ako vidíme v niektorých iných krajinách. Aj preto je dnes Slovensko tak vysoko vo svetových rebríčkoch slobody slova a slobody prejavu.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko patrí v oblasti slobody slova a prejavu medzi jednu z najslobodnejších krajín Európy. Podľa výročných správ organizácií Reportéri bez hraníc (RSF) a Freedom House naša krajina sa umiestnila na popredných miestach vo svetových rebríčkoch. Podľa RSF Slovensko je na 12. mieste v svetovom rebríčku, čo sa týka slobody slova, pričom Freedom House našu krajinu ohodnotil známkou 1, s ktorou sme sa ocitli medzi najslobodnejšími krajinami. Napriek tomu, že vláda v rokoch 2012 až 2016 neurobila voči médiám žiadne negatívne kroky, krokom cenzúry je možno označiť rozhodnutie vtedajšieho predsedu NR SR, Pavla Pašku z roku 2014, ktorá obmedzila počet akreditovaných novinár v parlamente a taktiež zakázala ich voľný pohyb v jeho budove. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí v oblasti slobody slova a prejavu medzi jednu z najslobodnejších krajín Európy. Podľa výročných správ organizácií Reportéri bez hraníc (RSF) a Freedom House naša krajina sa umiestnila na popredných miestach vo svetových rebríčkoch. Podľa RSF Slovensko je na 12. mieste v svetovom rebríčku, čo sa týka slobody slova, pričom Freedom House našu krajinu ohodnotil známkou 1, s ktorou sme sa ocitli medzi najslobodnejšími krajinami. Napriek tomu, že vláda v rokoch 2012 až 2016 neurobila voči médiám žiadne negatívne kroky, krokom cenzúry je možno označiť rozhodnutie vtedajšieho predsedu NR SR, Pavla Pašku z roku 2014, ktorá obmedzila počet akreditovaných novinár v parlamente a taktiež zakázala ich voľný pohyb v jeho budove. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["12. priečka", "dve miesta", "hodnotení", "súdnych sporov", "stiahnuť", "žaluje", "zahraničné", "nezodpovedanie", "Rozhodnutie", "Maďarsko", "novelizovať", "67. miesto", "nový", "spustila", "47. mieste", "21.mieste", "11.mieste", "Slovensko"], "url": ["https://rsf.org/en/slovakia", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345431-slovensko-ma-14-najslobodnejsiu-tlac-na-svete/", "https://medialne.etrend.sk/tlac/sloboda-tlace-slovensko-opat-kleslo-prepadli-sa-poliaci.html", "https://domov.sme.sk/c/5006096/fico-zaluje-za-karikaturu.html", "https://domov.sme.sk/c/6731592/fico-po-styroch-rokoch-meni-nazor-stiahol-sud-so-shootym.html", "https://dennikn.sk/114157/fico-ide-znovu-zalovat-media/", "https://www.theguardian.com/world/2016/nov/23/slovakias-pm-calls-journalists-dirty-anti-slovak-prostitutes", "http://strategie.hnonline.sk/media/801185-robert-fico-opat-neodpoveda-na-otazky-medii-novinarov-navyse-uraza", "https://www.aktuality.sk/clanok/244495/paskove-zakazy-v-parlamente-poburili-novinarov-aj-verejnost/", "https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/novy-madarsky-zakon-vyrazne-obmedzi-slobodu-tlace-016436/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/242989-madarsky-parlament-novelizoval-sporny-medialny-zakon/", "https://rsf.org/en/hungary", "https://svet.sme.sk/c/20071540/europska-aliancia-tlacovych-agentur-ostro-odsudila-novy-polsky-medialny-zakon.html", "https://euractiv.sk/clanky/kultura-a-media/komisia-preskuma-polsky-medialny-zakon-024707/", "https://rsf.org/en/poland", "https://rsf.org/en/czech-republic", "https://rsf.org/en/austria", "https://freedomhouse.org/report/freedom-world/2017/slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:41.670727+00:00"}
{"id": "vr15299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15299", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Vyšetrovateľka za vyše 8 mesiacov vyšetrovania ani len nevypočuje Ladislava Bašternáka, hlavného podozrivého z podvodov s DPH (...) Tá istá vyšetrovateľka (...) teraz to akože znova vyšetruje. A ten istý špeciálny prokurátor..", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. apríla 2016 začalo stíhanie NAKA vo veci zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012, informovala slovenské denníky vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová. Dušan Kováčik, ktorý je vo funkcii špeciálneho prokurátora od 1. septembra 2009 priznal , že v roku 2014 odsúhlasil rozhodnutie vyšetrovateľky nepokračovať vo vyšetrovaní kauzy Bašternák. Vtedajšia, aj súčasná vyšetrovateľka NaKA Tatiana Ujváryová po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez toho, aby vôbec začala trestné stíhanie vo veci. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že štátu nevznikla žiadna škoda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["13. apríla 2016 začalo stíhanie NAKA vo veci zločinu neodvedenia dane v súvislosti s uplatnením si nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou BL 202 v roku 2012, informovala slovenské denníky vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová. Dušan Kováčik, ktorý je vo funkcii špeciálneho prokurátora od 1. septembra 2009 priznal , že v roku 2014 odsúhlasil rozhodnutie vyšetrovateľky nepokračovať vo vyšetrovaní kauzy Bašternák. Vtedajšia, aj súčasná vyšetrovateľka NaKA Tatiana Ujváryová po ôsmich mesiacoch trestné oznámenie odmietla bez toho, aby vôbec začala trestné stíhanie vo veci. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že štátu nevznikla žiadna škoda. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["stíhanie", "funkcii", "priznal", "odmietla"], "url": ["https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/", "https://www.genpro.gov.sk/generalna-prokuratura-sr/zivotopisy-veducich-predstavitelov-generalnej-prokuratury-slovenskej-republiky/specialny-prokurator-20a9.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/prokurator-priznal-ze-odobril-zastavenie-vysetrovania-basternaka.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-12/dvojmilionova-vratka-dph-dvaja-ministri-jeden-premier-a-druha-sanca-pre-policiu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:43.313590+00:00"}
{"id": "48403", "numeric_id": 48403, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48403", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď dáme rodinám, zoberieme bohatým napríklad a presne takto sme to urobili. Až vtedy, keď bola táto rovnica jedna k jednej, tak až vtedy sme do tohto išli. Áno, tých 1,3 miliardy eur máme plne vykrytých.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda navrhuje pomôcť rodinám s rastúcou infláciou balíkom za takmer 1,3 miliardy eur. Igor Matovič plánuje dieru v rozpočte vykryť z dvoch zdrojov. Prvým je zefektívnenie riadenia štátu, druhým zdanenie stovky nešpecifikovaných firiem.\n\nDetaily rozpočtového krytia balíka pomoci minister financií Matovič zatiaľ nepredstavil . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vláda navrhuje pomôcť rodinám s rastúcou infláciou balíkom za takmer 1,3 miliardy eur. Igor Matovič plánuje dieru v rozpočte vykryť z dvoch zdrojov. Prvým je zefektívnenie riadenia štátu, druhým zdanenie stovky nešpecifikovaných firiem.", "Detaily rozpočtového krytia balíka pomoci minister financií Matovič zatiaľ nepredstavil . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["navrhuje", "plánuje", "nepredstavil"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/na-pomoc-so-zdrazovanim-chce-vlada-za-dva-roky-minut-takmer-13-mld-eur/", "https://index.sme.sk/c/22890571/vlada-ma-opatrenia-ktore-maju-pomoct-so-zdrazovanim.html#5", "https://www.aktuality.sk/clanok/tHwzhGL/matovic-zdanenie-firiem-pre-protiinflacnu-pomoc-vlada-predstavi-buduci-tyzden/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:39.512403+00:00"}
{"id": "vr35010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35010", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...máme priemerný deficit v EÚ 7%, vy ste ho zvýšili 7,8%...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvý výrok označujeme ako zavádzajúci. Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8 % (.pdf)) Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčasná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpanie štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP.", "analysis_paragraphs": ["Prvý výrok označujeme ako zavádzajúci. Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8 % (.pdf)) Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčasná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpanie štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Počiatek", "výške 7,8%", "8", "zrušenie"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5435783/pociatek-potvrdil-ze-deficit-bude-vyrazne-vyssi-ako-planoval.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/rezort-financii-ocakava-deficit-vo-v/210636-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/MMF_misia%28sprava_jul_2010%29.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46233100-figel-zrusil-ppp-projekt-na-severnej-d-jednotke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:19.249356+00:00"}
{"id": "48587", "numeric_id": 48587, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48587", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu pán predseda Národnej rady predložil návrh ústavného zákona (...), aby sme do ústavy dali možnosti 2, vyvolania predčasných parlamentných volieb - buď cez referendum alebo cez ústavný zákon. Teda dal to, čo požaduje Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár ako predseda Národnej rady skutočne predložil návrh ústavného zákona, ktorý by mal zaviesť dve možnosti vyvolania predčasných parlamentných volieb. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže takýto typ ústavného zákona skutočne navrhol Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z roku 2021.\n\nPredseda strany Smer-SD Robert Fico svojím vyjadrením o opätovnom zmarení referenda prezidentkou Zuzanou Čaputovou naráža na fakt, že prezidentka nechala preveriť referendovú otázku, pod ktorú sa v petícii z roku 2021 podpísalo viac ako 585 000 Slovákov, Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vtedy vo svojom náleze konštatoval protiústavnosť nasledujúcej navrhovanej referendovej otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“. Vo svojom náleze ďalej Ústavný súd parlamentu navrhol prijať ústavný zákon, ktorý by garantoval vyhlásenie predčasných volieb na základe referenda alebo prijatia ústavného zákona.\n\nPresne takýto ústavný zákon predložil predseda Národnej rady do parlamentu a momentálne sa už posunul do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár ako predseda Národnej rady skutočne predložil návrh ústavného zákona, ktorý by mal zaviesť dve možnosti vyvolania predčasných parlamentných volieb. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže takýto typ ústavného zákona skutočne navrhol Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z roku 2021.", "Predseda strany Smer-SD Robert Fico svojím vyjadrením o opätovnom zmarení referenda prezidentkou Zuzanou Čaputovou naráža na fakt, že prezidentka nechala preveriť referendovú otázku, pod ktorú sa v petícii z roku 2021 podpísalo viac ako 585 000 Slovákov, Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd vtedy vo svojom náleze konštatoval protiústavnosť nasledujúcej navrhovanej referendovej otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“. Vo svojom náleze ďalej Ústavný súd parlamentu navrhol prijať ústavný zákon, ktorý by garantoval vyhlásenie predčasných volieb na základe referenda alebo prijatia ústavného zákona.", "Presne takýto ústavný zákon predložil predseda Národnej rady do parlamentu a momentálne sa už posunul do druhého čítania."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "navrhol", "preveriť", "konštatoval", "navrhol", "posunul"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/259215-kollar-chce-zmenit-ustavu-tu-je-znenie-jeho-navrhu", "https://dennikn.sk/3017413/poslanci-do-druheho-citania-posunuli-zmenu-ustavy-ktora-ma-ulahcit-vyhlasenie-predcasnych-volieb-matovic-avizuje-veto/?ref=mwat", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-ustavni-soud-referendum-volby_2107071723_ada", "https://dennikn.sk/2459455/referendum-o-predcasnych-volbach-nebude-rozhodol-ustavny-sud/?ref=inm", "https://dennikn.sk/3017413/poslanci-do-druheho-citania-posunuli-zmenu-ustavy-ktora-ma-ulahcit-vyhlasenie-predcasnych-volieb-matovic-avizuje-veto/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3017413/poslanci-do-druheho-citania-posunuli-zmenu-ustavy-ktora-ma-ulahcit-vyhlasenie-predcasnych-volieb-matovic-avizuje-veto/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:54.745182+00:00"}
{"id": "vr31679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31679", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Minimálna mzda je 327 euro, ak sa nemýlim.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Kaník hovorí pravdu. V Nariadení vlády Slovenskej republiky (pdf.) z 12. októbra 2011 sa hovorí \"Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 zákona e. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde nariaďuje: Suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje na a) 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 1,880 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.\"", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Kaník hovorí pravdu. V Nariadení vlády Slovenskej republiky (pdf.) z 12. októbra 2011 sa hovorí \"Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1 zákona e. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde nariaďuje: Suma minimálnej mzdy na rok 2012 sa ustanovuje na a) 327,20 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, b) 1,880 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.\""], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["hovorí"], "url": ["http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=~/Main/lwTArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/lwLastBatchesRules.ascx&LngID=0&BatchNumber=109&Year=2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:23.193949+00:00"}
{"id": "vr26355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26355", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "34 % firiem, ktoré proste život začali niekedy pred 5 rokmi a pokračuje ďalej, celá tretina má trvalou stratu.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže jediné dostupné informácie o podiele firiem, ktoré za posledných päť rokov vykazovali trvalú stratu uviedol v rozprave minister financií. Demagog.SK nemá k dispozícii oficiálnu analýzu, štatistiku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže jediné dostupné informácie o podiele firiem, ktoré za posledných päť rokov vykazovali trvalú stratu uviedol v rozprave minister financií. Demagog.SK nemá k dispozícii oficiálnu analýzu, štatistiku."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "Glasa", "Finstat.sk"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113727&ViewType=content&", "http://glasa.blog.sme.sk/c/343607/Kolko-slovenskych-firiem-je-v-strate-a-kolko-v-zisku.html", "http://finstat.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:22.982141+00:00"}
{"id": "vr17844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17844", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...voľba ombudsmanky bola spochybňovaná a teraz za jej správu zahlasovala celá opozícia. Ani celá koalícia nehlasovala za jej správu (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "8. februára 2017 sa konala voľba nového ombudsmana v Národnej rade SR, po ktorej sa novou verejnou ochrankyňou práv stala Mária Patakyová . Opozícia pred zvolením novej ombudsmanky vyčítala Patakyovej, že nemá blízky vzťah k ľudským právam a nevenovala sa im v minulosti. V máji 2018 predložila Patakyová v NR SR výročnú správu. Za túto správu hlasovala celá opozícia, zatiaľ čo veľká väčšina poslancov z vládnej SNS sa zdržala hlasovania. Je nutné dodať, že spochybňovaná nebola voľba ombudsmanky, teda metóda voľby, ale skúsenosti a odbornosť Patakyovej v oblasti ľudských práv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Začiatkom februára 2017 sa stala novou verejnou ochrankyňou práv Mária Patakyová, ktorú navrhla koaličná strana Most - Híd. Patakyová získala v tajnej voľbe 75 hlasov poslancov. Pred jej voľbou ju kritizovala opozícia. Vtedajší predseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA, Richard Vašečka sa vyjadril, že „post verejného ochrancu práv je kľúčový, preto si myslím, že ho má zastávať človek, ktorý je odborník a má k týmto témam srdcový vzťah. Pani Patakyová je nepochybne odborníčka na obchodné a finančné právo, ale ombudsman je o niečom inom. \" 21. mája 2018 verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová predložila v Národnej rade SR výročnú správu. Z tejto výročnej správy vyplývalo, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je najčastejšie porušovaným právom. Za výročnú správu ombudsmanky hlasovalo za 111 poslancov a proti 14 poslancov, zatiaľ čo 12 poslancov sa zdržalo hlasovania. Proti výročnej správe hlasovali len poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Z radov poslancov vládnej koalície hlasovalo za 62 poslancov a z radov opozičných strán hlasovalo za 38 poslancov. Žiaden z opozičných prítomných poslancov nehlasoval proti tejto výročnej správe, zatiaľ čo veľká väčšina poslancov za stranu SNS sa zdržalo hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["8. februára 2017 sa konala voľba nového ombudsmana v Národnej rade SR, po ktorej sa novou verejnou ochrankyňou práv stala Mária Patakyová . Opozícia pred zvolením novej ombudsmanky vyčítala Patakyovej, že nemá blízky vzťah k ľudským právam a nevenovala sa im v minulosti. V máji 2018 predložila Patakyová v NR SR výročnú správu. Za túto správu hlasovala celá opozícia, zatiaľ čo veľká väčšina poslancov z vládnej SNS sa zdržala hlasovania. Je nutné dodať, že spochybňovaná nebola voľba ombudsmanky, teda metóda voľby, ale skúsenosti a odbornosť Patakyovej v oblasti ľudských práv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Začiatkom februára 2017 sa stala novou verejnou ochrankyňou práv Mária Patakyová, ktorú navrhla koaličná strana Most - Híd. Patakyová získala v tajnej voľbe 75 hlasov poslancov. Pred jej voľbou ju kritizovala opozícia. Vtedajší predseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA, Richard Vašečka sa vyjadril, že „post verejného ochrancu práv je kľúčový, preto si myslím, že ho má zastávať človek, ktorý je odborník a má k týmto témam srdcový vzťah. Pani Patakyová je nepochybne odborníčka na obchodné a finančné právo, ale ombudsman je o niečom inom. \" 21. mája 2018 verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová predložila v Národnej rade SR výročnú správu. Z tejto výročnej správy vyplývalo, že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je najčastejšie porušovaným právom. Za výročnú správu ombudsmanky hlasovalo za 111 poslancov a proti 14 poslancov, zatiaľ čo 12 poslancov sa zdržalo hlasovania. Proti výročnej správe hlasovali len poslanci za stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Z radov poslancov vládnej koalície hlasovalo za 62 poslancov a z radov opozičných strán hlasovalo za 38 poslancov. Žiaden z opozičných prítomných poslancov nehlasoval proti tejto výročnej správe, zatiaľ čo veľká väčšina poslancov za stranu SNS sa zdržalo hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Patakyová", "vyčítala", "ochrankyňou", "predložila", "hlasovalo"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/Zivotopis", "https://dennikn.sk/678551/novou-ombudsmankou-je-patakyova-zmierena-koalicia-ukazala-jednotu/", "https://dennikn.sk/678551/novou-ombudsmankou-je-patakyova-zmierena-koalicia-ukazala-jednotu/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/patakyova-tretina-poruseni-ludskyc/326419-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40194"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:45.415648+00:00"}
{"id": "vr27871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27871", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...5 z najkonkurencieschopnejších ekonomík máme práve v Európskej únii. Myslím v tom svetovom merítku.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že päť z najkonkurentnejších je z EÚ. Pravdou, by bolo tvrdenie, že v top 10 najkonkurentnejších ekonomík je päť z EÚ. Do úvahy berieme Doing Business zostavovaný Svetovou bankou a The Global Competitivness zostavovaný Svetového podnikateľského fóra. Podľa zostaveného poradia rebríčku Doing Business je v prvej päťke len Dánsko na 5. pozícii. V top 10 je ešte Nórsko (9. pozícia) a Veľká Británia (10. pozícia). Prvou krajinou Singapur, následuje Hong Kong a na treťom mieste je Nový Zéland. V rebríček The Global Competitivness je na prvom mieste Švajčiarsko, nasledované Singapurom. Tretie miesto patrí Fínsku, štvrté Nemecku a piate USA. V top 5 sa teda nachádzajú dva štáty EÚ. V top 10 sa nachádza päť štátov EÚ - okrem Fínska a Nemecka je to aj Švédsko 6. pozícia, Holandsko 8. pozícia a Veľká Británia 10. pozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že päť z najkonkurentnejších je z EÚ. Pravdou, by bolo tvrdenie, že v top 10 najkonkurentnejších ekonomík je päť z EÚ. Do úvahy berieme Doing Business zostavovaný Svetovou bankou a The Global Competitivness zostavovaný Svetového podnikateľského fóra. Podľa zostaveného poradia rebríčku Doing Business je v prvej päťke len Dánsko na 5. pozícii. V top 10 je ešte Nórsko (9. pozícia) a Veľká Británia (10. pozícia). Prvou krajinou Singapur, následuje Hong Kong a na treťom mieste je Nový Zéland. V rebríček The Global Competitivness je na prvom mieste Švajčiarsko, nasledované Singapurom. Tretie miesto patrí Fínsku, štvrté Nemecku a piate USA. V top 5 sa teda nachádzajú dva štáty EÚ. V top 10 sa nachádza päť štátov EÚ - okrem Fínska a Nemecka je to aj Švédsko 6. pozícia, Holandsko 8. pozícia a Veľká Británia 10. pozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Doing Business", "The Global Competitivness"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:42.322688+00:00"}
{"id": "vr29840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29840", "speaker": "Bohuslav Sobotka", "speaker_party": "ČSSD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bohuslav-sobotka", "statement": "Německo prochází velkou transformací tamní energetiky.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Německo vykročilo k transformaci energetiky v roce 2010 (něm.). Transformace (něm.) má za cíl přejít od atomové energie k obnovitelným zdrojům energie. Podíl energie získávané ze slunce, větru aj. má v roce 2025 tvořit až 45 %. Do roku 2035 pak mají alternativní zdroje energie pokrýt až 60 % celkové spotřeby energie. Německá vláda k tomuto rozhodnutí dospěla (něm.) ještě před havárií jaderné elektrárny Fukušima v Japonsku, katastrofa nicméně některá rozhodnutí v této otázce urychlila (ang).", "analysis_paragraphs": ["Německo vykročilo k transformaci energetiky v roce 2010 (něm.). Transformace (něm.) má za cíl přejít od atomové energie k obnovitelným zdrojům energie. Podíl energie získávané ze slunce, větru aj. má v roce 2025 tvořit až 45 %. Do roku 2035 pak mají alternativní zdroje energie pokrýt až 60 % celkové spotřeby energie. Německá vláda k tomuto rozhodnutí dospěla (něm.) ještě před havárií jaderné elektrárny Fukušima v Japonsku, katastrofa nicméně některá rozhodnutí v této otázce urychlila (ang)."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["2010", "Transformace", "dospěla", "urychlila"], "url": ["http://www.bmwi.de/Dateien/BMWi/PDF/energiewende-in-deutschland,property=pdf,bereich=bmwi2012,sprache=de,rwb=true.pdf", "http://www.bundesregierung.de/Content/DE/StatischeSeiten/Breg/Energiekonzept/0-Buehne/ma%C3%9Fnahmen-im-ueberblick.html?nn=392516#doc133618bodyText1", "http://www.bundesregierung.de/ContentArchiv/DE/Archiv17/_Anlagen/2012/02/energiekonzept-final.pdf?__blob=publicationFile&v=5", "http://www.kas.de/wf/doc/kas_31227-544-2-30.pdf?131022153357"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:50.892116+00:00"}
{"id": "vr14972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14972", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Tá väčšina je šialená za tento návrh (návrh za povinné kvóty, pozn.). To je nejakých 460 voči 200.", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Blaha spomína hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla 2016 o balíku opatrení, v rámci ktorých sa navrhuje aj zavedenie povinných kvót. Výsledok plenárneho zasadania bol 459 za ku 206 proti. Keďže Blaha sa mýli len o pár hlasov, a túto odchýlku možno považovať za zaokrúhlenie, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Blaha spomína hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla 2016 o balíku opatrení, v rámci ktorých sa navrhuje aj zavedenie povinných kvót. Výsledok plenárneho zasadania bol 459 za ku 206 proti. Keďže Blaha sa mýli len o pár hlasov, a túto odchýlku možno považovať za zaokrúhlenie, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovalo", "hlasovalo", "informovali", "TASR"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20160412%2bRES-VOT%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fEN&language=EN", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20160412%2bRES-RCV%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fEN&language=EN", "http://hnonline.sk/svet/595398-europarlament-podporil-trvale-kvoty-na-utecencov", "http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanci-azylova-politika-kvoty/191454-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:51.786119+00:00"}
{"id": "vr32216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32216", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o registračnom poplatku na autá. Viete, že kalkulovaný odhad v budúcom roku je okolo 30 miliónov eur. Vychádza to teda samozrejme z počtu predaných a dovezených áut v tomto a minulom roku a nie je to statický model.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlament schválil nové registračné poplatky na automobily v rámci konsolidácie verejných financií. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ministerstvo financií na rok 2013 hovorí o 32 mil. eur vybraných na zvýšených registračných poplatkoch na autá. Ešte v roku 2012 sa má vďaka týmto poplatkom vybrať 6, 7 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlament schválil nové registračné poplatky na automobily v rámci konsolidácie verejných financií. Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona ministerstvo financií na rok 2013 hovorí o 32 mil. eur vybraných na zvýšených registračných poplatkoch na autá. Ešte v roku 2012 sa má vďaka týmto poplatkom vybrať 6, 7 mil. eur."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dôvodovej správy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4103", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4103"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:25.686892+00:00"}
{"id": "42886", "numeric_id": 42886, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42886", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pán Mrva tam chcel kandidovať za kontrolóra (mesta Bratislava, pozn.), to je váš (Sulíkov, pozn.) človek, alebo teda človek opozície.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Mrva za hlavného kontrolóra Bratislavy kandidoval, avšak kandidáti v tejto voľbe neboli nominovaní politickými stranami. V druhom kole bol zvolený jeho protikandidát. Mrva je v komunálnej politike od roku 2006 a kandidoval na rôzne funkcie ako nezávislý s výnimkou komunálnych volieb v roku 2018, kedy mu ako nezávislému kandidátovi prejavili podporu opozičné strany. Vo voľbách do VÚC, v ktorých Mrva takisto kandidoval, mala strana SaS iného kandidáta. Mrva však mal v komunálnych voľbách len podporu daných strán, navyše nie je členom žiadnej politickej strany, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ján Mrva kandidoval na funkciu hlavného kontrolóra Bratislavy a spolu s Mariánom Miškaninom sa dostal do druhého kola. V druhom kole bol zvolený Miškanin, ktorý nad Mrvom vyhral pomerom hlasov 24:9. Mrva pôsobí v komunálnej politike už od roku 2006, kedy sa stal po prvýkrát starostom bratislavskej mestskej časti Vajnory. Tento post sa mu podarilo obhájiť v roku 2010 a rovnako aj v roku 2014, kedy sa zároveň stal aj poslancom mesta Bratislava. V župných voľbách v roku 2017 kandidoval za predsedu BSK, avšak neuspel. Do všetkých týchto funkcií kandidoval ako nezávislý. V komunálnych voľbách v roku 2018 sa Mrva neúspešne uchádzal o funkciu primátora hlavného mesta s podporou strán OĽaNO, SaS, NOVA, SME RODINA – Boris Kollár, KDH, OKS a ZMENA ZDOLA. Mrva nie je členom žiadnej politickej strany ani hnutia.", "analysis_paragraphs": ["Ján Mrva za hlavného kontrolóra Bratislavy kandidoval, avšak kandidáti v tejto voľbe neboli nominovaní politickými stranami. V druhom kole bol zvolený jeho protikandidát. Mrva je v komunálnej politike od roku 2006 a kandidoval na rôzne funkcie ako nezávislý s výnimkou komunálnych volieb v roku 2018, kedy mu ako nezávislému kandidátovi prejavili podporu opozičné strany. Vo voľbách do VÚC, v ktorých Mrva takisto kandidoval, mala strana SaS iného kandidáta. Mrva však mal v komunálnych voľbách len podporu daných strán, navyše nie je členom žiadnej politickej strany, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ján Mrva kandidoval na funkciu hlavného kontrolóra Bratislavy a spolu s Mariánom Miškaninom sa dostal do druhého kola. V druhom kole bol zvolený Miškanin, ktorý nad Mrvom vyhral pomerom hlasov 24:9. Mrva pôsobí v komunálnej politike už od roku 2006, kedy sa stal po prvýkrát starostom bratislavskej mestskej časti Vajnory. Tento post sa mu podarilo obhájiť v roku 2010 a rovnako aj v roku 2014, kedy sa zároveň stal aj poslancom mesta Bratislava. V župných voľbách v roku 2017 kandidoval za predsedu BSK, avšak neuspel. Do všetkých týchto funkcií kandidoval ako nezávislý. V komunálnych voľbách v roku 2018 sa Mrva neúspešne uchádzal o funkciu primátora hlavného mesta s podporou strán OĽaNO, SaS, NOVA, SME RODINA – Boris Kollár, KDH, OKS a ZMENA ZDOLA. Mrva nie je členom žiadnej politickej strany ani hnutia."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["kandidoval", "pôsobí", "uchádzal", "členom"], "url": ["https://www.bratislava.sk/sk/sprava/novym-hlavnym-kontrolorom-bratislavy-je-marian-miskanin", "https://www.sme.sk/os/1721/jan-mrva", "https://janmrva.sk/", "https://bratislava.sme.sk/c/20839724/mrva-sa-stal-opozicnym-kandidatom-na-primatora-bratislavy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:30.375672+00:00"}
{"id": "vr14018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14018", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...som na čele tých (volebných, pozn.) kampaní Smeru už teda po štvrtýkrát...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre Mareka Maďariča budú voľby v roku 2016 už štvrté na kandidátnej listine Smeru, pričom vždy bol v čele volebného štábu. Taktiež mu vždy patrí jedna z vedúcich pozícií na kandidátke. Od roku 2006 až dodnes sa na listine umiestňuje medzi štvrtým a siedmym miestom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre Mareka Maďariča budú voľby v roku 2016 už štvrté na kandidátnej listine Smeru, pričom vždy bol v čele volebného štábu. Taktiež mu vždy patrí jedna z vedúcich pozícií na kandidátke. Od roku 2006 až dodnes sa na listine umiestňuje medzi štvrtým a siedmym miestom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["volebného štábu", "2006", "2010", "2012", "najnovšej kandidátke"], "url": ["http://http//domov.sme.sk/c/7856787/volebny-stab-smeru-opat-povedie-marek-madaric.html", "http://http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/info/regkand.jsp.htm", "http://http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/info/regkand.jsp@lang=sk.htm", "http://http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/info/regkand.jsp@lang=sk.htm", "http://https://dennikn.sk/313876/kandidatna-listina-smeru-parlamentne-volby-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:36.194181+00:00"}
{"id": "vr30904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30904", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Teraz boli zverejnené niekedy pred 2 týždňami, tak najviac stratili slovenské občianstvo tí, čo sa vydali alebo išli do Čiech, do Nemecka, tých maďarských prípadov bolo najmenej.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správu o počte občanov, ktorý prišli o SR občianstvo uviedla 20. januára 2012, Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru rezortu vnútra.", "analysis_paragraphs": ["Správu o počte občanov, ktorý prišli o SR občianstvo uviedla 20. januára 2012, Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru rezortu vnútra."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:22.281394+00:00"}
{"id": "vr18141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18141", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ľudia veria polícii iba na 37% (...) Ja by som len nakrátko chcel zareagovať, v rámci V4 sme na tom najhoršie. Na Slovensku dôveruje polícii 38%, v Českej republike je to 67%, Maďari 66% a Poliaci 53%. Viete, tá nedôvera voči inštitúcii, voči polícii, vzniká naozaj v desiatkách rokov, to nie je dnes, ja len, to, čo sa stalo pred siedmimi mesiacmi, to proste niečo vyvrcholilo...", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Percentuálne hodnoty dôvery v políciu, ktoré vo svojom výroku použil Boris Kollár, sa s malými odchýlkami zhodujú s údajmi uvedenými v prieskume Eurobarometer z roku 2018. Na Slovensku polícii dôveruje 38 % obyvateľov, v Česku 67 %, v Maďarsku 65 % a v Poľsku 53 % občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Polícii SR na základe údajov európskeho barometra ( .pdf , s .41) z roku 2018 dôveruje 38% respondentov. Oproti meraniam z roku 2017 ( .pdf , s. 38) je to pokles o 5 percentuálnych bodov. V Českej republike polícii dôveruje 67% občanov, v Maďarsku 65% a v Poľsku 53%. Eurobarometer ( .pdf, s. 48) z roku 2016 ukazuje, že aj v tomto roku bola dôvera v políciu v rámci krajín V4 najnižšia práve v Slovenskej republike. Podľa článku uverejneného anglickou verziou Denníka Sme (The Slovak Spectator) tohtoročný pokles dôvery v políciu nastal aj kvôli vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podobný výrok Borisa Kollára Demagog.SK už overoval 25. marca 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Percentuálne hodnoty dôvery v políciu, ktoré vo svojom výroku použil Boris Kollár, sa s malými odchýlkami zhodujú s údajmi uvedenými v prieskume Eurobarometer z roku 2018. Na Slovensku polícii dôveruje 38 % obyvateľov, v Česku 67 %, v Maďarsku 65 % a v Poľsku 53 % občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Polícii SR na základe údajov európskeho barometra ( .pdf , s .41) z roku 2018 dôveruje 38% respondentov. Oproti meraniam z roku 2017 ( .pdf , s. 38) je to pokles o 5 percentuálnych bodov. V Českej republike polícii dôveruje 67% občanov, v Maďarsku 65% a v Poľsku 53%. Eurobarometer ( .pdf, s. 48) z roku 2016 ukazuje, že aj v tomto roku bola dôvera v políciu v rámci krajín V4 najnižšia práve v Slovenskej republike. Podľa článku uverejneného anglickou verziou Denníka Sme (The Slovak Spectator) tohtoročný pokles dôvery v políciu nastal aj kvôli vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podobný výrok Borisa Kollára Demagog.SK už overoval 25. marca 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf,", "článku", "overoval"], "url": ["https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=2ahUKEwj2-rWL8eXdAhWJUlAKHT05BTAQFjABegQICBAC&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fcommfrontoffice%2Fpublicopinion%2Findex.cfm%2FResultDoc%2Fdownload%2FDocumentKy%2F83136&usg=AOvVaw1HsfYfV1GGEFechc63ElPp", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/79557", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "https://spectator.sme.sk/c/20867855/slovakia-leads-among-eu-member-states-in-mistrust-in-police.html", "http://www.demagog.sk/politici/230/boris-kollar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:36.412718+00:00"}
{"id": "vr26351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26351", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "... toto sú grafy z PISY, tie rozdeľujú krajiny na tie, kde sa situácia zlepšila a to od roku 2003 do roku 2012 a na tie, ktoré sa zhoršili. My sme tuto v tomto štvorčeku. Tuto sú krajiny, od ktorých sa zrejme dá učiť, tento štvorček ukazuje, že s jedným malým výkyvom slovenský výkon v PISE klesá 10 rokov.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eugen Jurzyca pravdivo hovorí, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa počas doby testovania PISA celkovo zhoršili. V uplynulých 10 rokov sa uskutočnili 4 testy (pričom prírodovedná gramotnosť sa v SR testovala až od roku 2006, pozn.). Slovensko sa zhoršilo dva krát, a zlepšilo raz - v roku 2009 sme vzrástli oproti roku 2006 podľa všetkých troch ukazovateľov. V roku 2012 Slovensko dosiahlo najnižšie hodnoty vo všetkých oblastiach v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Slovenské výsledky podľa jednotlivých testovaných oblastí: Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť 2003 498 469 2006 492 466 488 2009 497 477 490 2012 482 463 471 ZDROJ: OECD Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eugen Jurzyca pravdivo hovorí, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa počas doby testovania PISA celkovo zhoršili. V uplynulých 10 rokov sa uskutočnili 4 testy (pričom prírodovedná gramotnosť sa v SR testovala až od roku 2006, pozn.). Slovensko sa zhoršilo dva krát, a zlepšilo raz - v roku 2009 sme vzrástli oproti roku 2006 podľa všetkých troch ukazovateľov. V roku 2012 Slovensko dosiahlo najnižšie hodnoty vo všetkých oblastiach v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Slovenské výsledky podľa jednotlivých testovaných oblastí: Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť 2003 498 469 2006 492 466 488 2009 497 477 490 2012 482 463 471 ZDROJ: OECD Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:21.973039+00:00"}
{"id": "vr36664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36664", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Faktom zostáva, že aký geniálny nápad je to riešiť Turecko cez organizáciu, ktorá nemá na Turecko dosah, ktorej Turecko nie je ani členom. ...pretože vlastne Turecko nie je ničím viazané, žiadnou zmluvou k tomu, aby tak spolupracovalo.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Turecko síce nie je členom Eurojustu, a nie je viazané zmluvou s EÚ v tejto oblasti, s organizáciou ale spolupracuje.\n\nEurojust stimulates and improves the coordination of investigations and prosecutions between the competent authorities in the Member States and improves the cooperation between the competent authorities of the Member States, in particular by facilitating the execution of international mutual legal assistance and the implementation of extradition requests. Eurojust supports in any way possible the competent authorities of the Member States to render their investigations and prosecutions more effective when dealing with cross-border crime.\n\nAt the request of a Member State, Eurojust may assist investigations and prosecutions concerning that particular Member State and a non-Member State, if a cooperation agreement has been concluded or if there is an essential interest in providing such assistance .\n\nEurojust has established contact points in 24 non-Member States: Albania, Argentina, Bosnia and Herzegovina, Canada, Egypt, fYROM, Iceland, Croatia, Israel, Japan, Korea, Liechtenstein, Moldova, Mongolia, Montenegro, Norway, Russian Federation, Serbia, Singapore, Switzerland, Thailand, Turkey , Ukraine and the USA. Korea is the most recent addition.", "analysis_paragraphs": ["Turecko síce nie je členom Eurojustu, a nie je viazané zmluvou s EÚ v tejto oblasti, s organizáciou ale spolupracuje.", "Eurojust stimulates and improves the coordination of investigations and prosecutions between the competent authorities in the Member States and improves the cooperation between the competent authorities of the Member States, in particular by facilitating the execution of international mutual legal assistance and the implementation of extradition requests. Eurojust supports in any way possible the competent authorities of the Member States to render their investigations and prosecutions more effective when dealing with cross-border crime.", "At the request of a Member State, Eurojust may assist investigations and prosecutions concerning that particular Member State and a non-Member State, if a cooperation agreement has been concluded or if there is an essential interest in providing such assistance .", "Eurojust has established contact points in 24 non-Member States: Albania, Argentina, Bosnia and Herzegovina, Canada, Egypt, fYROM, Iceland, Croatia, Israel, Japan, Korea, Liechtenstein, Moldova, Mongolia, Montenegro, Norway, Russian Federation, Serbia, Singapore, Switzerland, Thailand, Turkey , Ukraine and the USA. Korea is the most recent addition."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurojust"], "url": ["http://www.eurojust.europa.eu/mission.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:51.543644+00:00"}
{"id": "vr17759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17759", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My (strana MOST-HÍD, pozn.) sme boli tí, ktorí sme hovorili, že ani pani Trošková, ani pán Jasaň nemajú čo robiť na, priamo teda na Úrade vlády, pokiaľ sa nevysvetlia veci.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár 28. februára 2018 povedal, že zásadnou požiadavkou strany MOST-HÍD je, aby mali osoby, ktoré sú podozrivé z kontaktu s talianskou mafiou, pozastavenú funkciu. Medzi týmito podozrivými osobami boli aj Mária Trošková a Viliam Jasaň. Pôsobenie osôb spájaných s mafiou na Úrade vlády odsúdila aj Lucia Žitňanská. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár 28. februára 2018 povedal, že zásadnou požiadavkou strany MOST-HÍD je, aby mali osoby, ktoré sú podozrivé z kontaktu s talianskou mafiou, pozastavenú funkciu. Medzi týmito podozrivými osobami boli aj Mária Trošková a Viliam Jasaň. Pôsobenie osôb spájaných s mafiou na Úrade vlády odsúdila aj Lucia Žitňanská. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Bugár", "Žitňanská", "stiahnuť"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20770592/most-ziada-fica-aby-podozrivym-s-kontaktmi-na-mafiu-pozastavil-funkcie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/568481/zitnanska-na-urade-vlady-nesmu-byt-ludia-s-kontaktmi-na-mafiu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568563/troskova-a-jasan-odchadzaju-do-vysetrenia-vrazdy-novinara-z-funkcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:08.688665+00:00"}
{"id": "vr32500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32500", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Bol uvoľnený hazard tak, aby obce nemohli rozhodovať to, že kde ten hazard bude. Prvé čítanie prebehlo v piatok.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože obce budú môcť rozhodovať o hazarde len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku a to bude musieť byť podmienené miestnym referendom. Inými slovami na zákaz hazardu už nebude stačiť všeobecne záväzné nariadenie. V súčasne platnom znení zákona o hazarde mohli obce rozhodnúť o hazarde a jeho obmedzení všeobecným záväzným nariadením. Prvé čítanie návrhu zákona o hazardných hrách skutočne prebehlo v piatok, 19. októbra 2012.\n\nMení sa tak zákon z roku 2011, ktorý umožnil obciam rušiť herne.\n\n\"...prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie...\"\n\nNávrh vládneho zákona o hazardných hrách bol prerokovaný v prvom čítaní v piatok, 19. októbra 2012. Poslanci svojim hlasovaním , posunuli návrh zákona do druhého čítania.\n\nV osobitnej časti dôvodovej správy (.rtf) sa píše, že: \"Navrhovanou právnou úpravou s a zužuje rozsah druhov hazardných hier, ktorých prevádzkovanie je možné obmedziť všeobecne záväzným nariadením z dôvodu rozdielnosti hier z hľadiska rizika vzniku závislosti na hraní a zároveň nová právna úprava spresňuje možnosť obmedzenia prevádzkovania hazardných hier na území obcí, v tom zmysle, že prevádzkovanie hazardných hier na území obce bude možné obmedziť len v jednom konkrétnom prípade , a to len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku v obci v súvislosti s hraním hazardných hier na jej území.\"\n\n\"Prípady narúšania verejného poriadku v obci veľmi citlivo vnímajú jej obyvatelia a preto navrhnutá právna úprava ponecháva na obyvateľov príslušnej obce posúdenie miery narúšania verejného poriadku v ich obci v súvislosti s hraním hazardných hier na území ich obce. Obyvatelia obce sa môžu k tejto otázke vyjadriť spravidla v miestnom referende.\"\n\nInými slovami obec bude môcť prevádzkovanie hier obmedziť iba v prípade ak bude dochádzať k závažnému narúšaniu verejného poriadku. O tom či je verejný poriadok narušený môžu rozhodnúť obyvatelia obce v miestnom referende.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože obce budú môcť rozhodovať o hazarde len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku a to bude musieť byť podmienené miestnym referendom. Inými slovami na zákaz hazardu už nebude stačiť všeobecne záväzné nariadenie. V súčasne platnom znení zákona o hazarde mohli obce rozhodnúť o hazarde a jeho obmedzení všeobecným záväzným nariadením. Prvé čítanie návrhu zákona o hazardných hrách skutočne prebehlo v piatok, 19. októbra 2012.", "Mení sa tak zákon z roku 2011, ktorý umožnil obciam rušiť herne.", "\"...prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie...\"", "Návrh vládneho zákona o hazardných hrách bol prerokovaný v prvom čítaní v piatok, 19. októbra 2012. Poslanci svojim hlasovaním , posunuli návrh zákona do druhého čítania.", "V osobitnej časti dôvodovej správy (.rtf) sa píše, že: \"Navrhovanou právnou úpravou s a zužuje rozsah druhov hazardných hier, ktorých prevádzkovanie je možné obmedziť všeobecne záväzným nariadením z dôvodu rozdielnosti hier z hľadiska rizika vzniku závislosti na hraní a zároveň nová právna úprava spresňuje možnosť obmedzenia prevádzkovania hazardných hier na území obcí, v tom zmysle, že prevádzkovanie hazardných hier na území obce bude možné obmedziť len v jednom konkrétnom prípade , a to len v prípade vážneho narúšania verejného poriadku v obci v súvislosti s hraním hazardných hier na jej území.\"", "\"Prípady narúšania verejného poriadku v obci veľmi citlivo vnímajú jej obyvatelia a preto navrhnutá právna úprava ponecháva na obyvateľov príslušnej obce posúdenie miery narúšania verejného poriadku v ich obci v súvislosti s hraním hazardných hier na území ich obce. Obyvatelia obce sa môžu k tejto otázke vyjadriť spravidla v miestnom referende.\"", "Inými slovami obec bude môcť prevádzkovanie hier obmedziť iba v prípade ak bude dochádzať k závažnému narúšaniu verejného poriadku. O tom či je verejný poriadok narušený môžu rozhodnúť obyvatelia obce v miestnom referende."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Návrh vládneho zákona", "hlasovaním", "V osobitnej časti dôvodovej správy (.rtf)"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CCcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F228-2011-z-z.p-34187.pdf&ei=9GaFUOqmLYLd4QTRk4AI&usg=AFQjCNGwT5Z3ANYX-z3yPA3fOoZDF90wBg&sig2=KTL7xzkyki5BKWYrvR61EQ", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=234", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30904", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=371642"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:59.293059+00:00"}
{"id": "vr30309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30309", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Ten návrh zákona, ktorý je, navrhujú odborári od 1.januára 2012. Toto zvýšenie, pán Kollár, je čestné? Toto zvýšenie je naozaj také, že od prvého januára 2012 by mal platiť zákon o zvýšení platov na úroveň 2400 eur priemerne základná mzda. Toto je čestné? Vy viete, že sa to nedá dohodnúť.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štrajk lekárskych odborárov ma v podstate štyri hlavné požiadavky: dodržiavanie zákonníka práce, zmeniť systém financovania, aby platby od zdravotných poisťovní odrážali skutočné náklady, zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov lekárov. Keďže výrok I. Uhliarika sa týka práve štvrtej zmienenej požiadavky, pozrime sa, ako o tom informujú spravodajské portáli: SITA : Problematické však ostáva zvýšenie miezd lekárov. \"Som za rast platov, ale primerane s ohľadom na súčasnú situáciu na Slovensku,“ tvrdí minister. Odborári žiadajú základnú mzdu 1 250 až 2 400 eur, Uhliarik ale upozornil, že spolu s príplatkami by sa plat lekára vyšplhal na 2 000 až 4 000 eur. Takéto zvýšenie by podľa neho štát ročne stálo asi 200 mil. eur. \"Odborári musia zreálniť svoje požiadavky,\" odkázal im minister. To, čo žiadajú, je v súčasnosti pre slovenskú ekonomiku nereálne. Aktuálne.sk : V súčasnosti sa základná zložka platu lekára pohybuje pri 1002 eur a predstavuje 60,89 percenta mzdy. Lekári podľa prepočtov rezortu žiadajú 2487-eurovú základnú mzdu. Pediater Peter Visolajský, podpredseda LOZ, však tvrdí, že čísla, ktoré prezentuje ministerstvo, sú zavádzajúce. Podľa prepočtov LOZ by sa na platy lekárov vyčlenilo od 70 do 100 miliónov eur ročne. Žiadajú minimálne mzdy podľa odbornosti od 1 150 do 2 350 eur . Lekárske odborové združenie : Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve , v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Čiže daná požiadavka približne zodpovedá číslam, ktoré vyslovil podpredseda LOZ p. Visolajský, že žiadajú minimálne mzdy od 1150 do 2350 eur. Ako vyplýva z daných vyjadrení, platové analýzy ministerstva zdravotníctva a odborárov sa nezhodujú. Na jednej strane ministerstvo tvrdí, že priemerná základná mzda by po novele, ako ju navrhujú odborári sa zvýšila na cca 2500 eur. Toto číslo v podstate potvrdil aj M. Kollár, ale iba pre lekárov - odborníkov. Naproti tomu podpredseda LOZ P. Visolajský uvádza, ako to aj korešponduje s vyjadreniami na stránke LOZ, že minimálne mzdy by sa zvýšili na úroveň 1150 až 2350 eur. Môžeme povedať, že tá horná hranica minimálnej mzdy dosahuje rádovo číslo, ktoré uvádza minister Uhliarik vo svojom vyjadrení. Minister si tak vybral hornú hranicu z požiadaviek lekárov, čím sa dopúšta zavádzania.", "analysis_paragraphs": ["Štrajk lekárskych odborárov ma v podstate štyri hlavné požiadavky: dodržiavanie zákonníka práce, zmeniť systém financovania, aby platby od zdravotných poisťovní odrážali skutočné náklady, zastavenie transformácie nemocníc a zvýšenie platov lekárov. Keďže výrok I. Uhliarika sa týka práve štvrtej zmienenej požiadavky, pozrime sa, ako o tom informujú spravodajské portáli: SITA : Problematické však ostáva zvýšenie miezd lekárov. \"Som za rast platov, ale primerane s ohľadom na súčasnú situáciu na Slovensku,“ tvrdí minister. Odborári žiadajú základnú mzdu 1 250 až 2 400 eur, Uhliarik ale upozornil, že spolu s príplatkami by sa plat lekára vyšplhal na 2 000 až 4 000 eur. Takéto zvýšenie by podľa neho štát ročne stálo asi 200 mil. eur. \"Odborári musia zreálniť svoje požiadavky,\" odkázal im minister. To, čo žiadajú, je v súčasnosti pre slovenskú ekonomiku nereálne. Aktuálne.sk : V súčasnosti sa základná zložka platu lekára pohybuje pri 1002 eur a predstavuje 60,89 percenta mzdy. Lekári podľa prepočtov rezortu žiadajú 2487-eurovú základnú mzdu. Pediater Peter Visolajský, podpredseda LOZ, však tvrdí, že čísla, ktoré prezentuje ministerstvo, sú zavádzajúce. Podľa prepočtov LOZ by sa na platy lekárov vyčlenilo od 70 do 100 miliónov eur ročne. Žiadajú minimálne mzdy podľa odbornosti od 1 150 do 2 350 eur . Lekárske odborové združenie : Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve , v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Čiže daná požiadavka približne zodpovedá číslam, ktoré vyslovil podpredseda LOZ p. Visolajský, že žiadajú minimálne mzdy od 1150 do 2350 eur. Ako vyplýva z daných vyjadrení, platové analýzy ministerstva zdravotníctva a odborárov sa nezhodujú. Na jednej strane ministerstvo tvrdí, že priemerná základná mzda by po novele, ako ju navrhujú odborári sa zvýšila na cca 2500 eur. Toto číslo v podstate potvrdil aj M. Kollár, ale iba pre lekárov - odborníkov. Naproti tomu podpredseda LOZ P. Visolajský uvádza, ako to aj korešponduje s vyjadreniami na stránke LOZ, že minimálne mzdy by sa zvýšili na úroveň 1150 až 2350 eur. Môžeme povedať, že tá horná hranica minimálnej mzdy dosahuje rádovo číslo, ktoré uvádza minister Uhliarik vo svojom vyjadrení. Minister si tak vybral hornú hranicu z požiadaviek lekárov, čím sa dopúšta zavádzania."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Aktuálne.sk", "Lekárske odborové združenie"], "url": ["http://www.zdravie.sk/sz/content/683-47191/strajk-lekarov-je-podla-ministra-uhliarika-uz-iba-o-platoch.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1246572", "http://www.loz.sk/o-kampani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:33.972338+00:00"}
{"id": "vr35760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35760", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pani Radičová, to dobre viete, že bol podpriemerný v porovnaní s rastom dlhu v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko bolo v podpriemere v percentuálnom vyjadrení výšky dlhu k HDP (podľa správy a predpovede EK (pdf), str. 202) od nášho prijatia do Únie, v dynamike rastu medzi rokmi 2008 a predpokladom pre rok 2010 sme však na desiatom mieste- percentuálne sme narástli o 46 bodov, pričom priemer EU sa zmenil o 29,22%.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bolo v podpriemere v percentuálnom vyjadrení výšky dlhu k HDP (podľa správy a predpovede EK (pdf), str. 202) od nášho prijatia do Únie, v dynamike rastu medzi rokmi 2008 a predpokladom pre rok 2010 sme však na desiatom mieste- percentuálne sme narástli o 46 bodov, pričom priemer EU sa zmenil o 29,22%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["EK", "desiatom"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/statistical_en.pdf", "http://spw.blog.sme.sk/c/231888/Puskarova-tempo-nasho-zadlzenia-nafukla-Ficovi-poskodila-update.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:08.305063+00:00"}
{"id": "vr16019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16019", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pánovi Gauliederovi ešte v pondelok, je to na jeho Facebooku, sám to písal, v pondelok mu ešte hodili čiernu mačku cez plot, mŕtvu čiernu mačku. Jednoducho tomu človeku sa vyhrážali smrťou už dlhodobo a minister Kaliňák nasadí na vyšetrovanie tohto prípadu, ktorý bez problémov môže byť vražda, radového policajta železničnej polície...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý poslanec NR SR František Gaulieder bol skutočne terčom viacnásobných vyhrážok už v minulosti a podľa vyjadrenia nitrianskej krajskej policajnej hovorkyne Boženy Bruchterovej bol vyšetrovaním poverený naozaj policajt oddelenia železničnej polície . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bývalý poslanec NRSR za HZDS František Gaulieder bol podľa viacerých médií naozaj v minulosti terčom niekoľkých vyhrážok . O mŕtvej čiernej mačke, ktorú mu mali prehodiť cez plot naozaj informuje sám Gaulieder na svojom facebookovom profile. Tento post je však zdieľaný len s okruhom jeho priateľov, preto nie je verejne dostupný. Správu s printscreenom Gauliederovho príspevku priniesol portál hnonline.sk. Okrem Matovičom spomínanej mŕtvej čiernej mačky, ktorej spojitosť s formou vyhrážania môže byť sporná, mali byť Gauliederovi dva krát (v roku 2012 a 2015 ) do schránky doručené obálky s nábojom . Vyhrážky podľa všetkého neboli pre Františka Gauliedera novinkou. Webový portál etrend.sk spomína i prípad, z obdobia mečiarizmu, keď pred domom Františka Gauliedera vybuchol nástražný systém. Stalo sa tak dva týždňe po tom ako Gauliederovi parlament odobral poslanecký mandát, kvôli čomu sa obrátil na ústavný súd. Gaulieder najskôr vystúpil z poslaneckého klubu HZDS, kvôli nesúhlasu s Mečiarovou politikou, v reakcii na čo mu parlament pod kontrolou HZDS odobral mandát. Gaulieder však v kritike režimu pokračoval. Zmienku o zaradení člena policajného zboru povereného vyšetrovaním úmrtia F. Gauliedera priniesli Hospodárske noviny. Nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová podľa hnonline.sk uviedla, že trestným stíhaním vo veci pre prečin usmrtenia bol poverený policajt oddelenia železničnej polície. Presné zaradenie člena policajného zboru sa nám nepodarilo overiť, keďže sa polícia k detailom prebiehajúceho vyšetrovania zatiaľ odmietla ďalej vyjadrovať. Je, však nutné poznamenať, že železničná polícia sa, podľa zákona zaberá trestnými činmi spáchanými v obvode železničných dráh, čo je aj prípad smrti Františka Gauliedera. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalý poslanec NR SR František Gaulieder bol skutočne terčom viacnásobných vyhrážok už v minulosti a podľa vyjadrenia nitrianskej krajskej policajnej hovorkyne Boženy Bruchterovej bol vyšetrovaním poverený naozaj policajt oddelenia železničnej polície . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bývalý poslanec NRSR za HZDS František Gaulieder bol podľa viacerých médií naozaj v minulosti terčom niekoľkých vyhrážok . O mŕtvej čiernej mačke, ktorú mu mali prehodiť cez plot naozaj informuje sám Gaulieder na svojom facebookovom profile. Tento post je však zdieľaný len s okruhom jeho priateľov, preto nie je verejne dostupný. Správu s printscreenom Gauliederovho príspevku priniesol portál hnonline.sk. Okrem Matovičom spomínanej mŕtvej čiernej mačky, ktorej spojitosť s formou vyhrážania môže byť sporná, mali byť Gauliederovi dva krát (v roku 2012 a 2015 ) do schránky doručené obálky s nábojom . Vyhrážky podľa všetkého neboli pre Františka Gauliedera novinkou. Webový portál etrend.sk spomína i prípad, z obdobia mečiarizmu, keď pred domom Františka Gauliedera vybuchol nástražný systém. Stalo sa tak dva týždňe po tom ako Gauliederovi parlament odobral poslanecký mandát, kvôli čomu sa obrátil na ústavný súd. Gaulieder najskôr vystúpil z poslaneckého klubu HZDS, kvôli nesúhlasu s Mečiarovou politikou, v reakcii na čo mu parlament pod kontrolou HZDS odobral mandát. Gaulieder však v kritike režimu pokračoval. Zmienku o zaradení člena policajného zboru povereného vyšetrovaním úmrtia F. Gauliedera priniesli Hospodárske noviny. Nitrianska krajská policajná hovorkyňa Božena Bruchterová podľa hnonline.sk uviedla, že trestným stíhaním vo veci pre prečin usmrtenia bol poverený policajt oddelenia železničnej polície. Presné zaradenie člena policajného zboru sa nám nepodarilo overiť, keďže sa polícia k detailom prebiehajúceho vyšetrovania zatiaľ odmietla ďalej vyjadrovať. Je, však nutné poznamenať, že železničná polícia sa, podľa zákona zaberá trestnými činmi spáchanými v obvode železničných dráh, čo je aj prípad smrti Františka Gauliedera. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["vyhrážok", "železničnej polície", "vyhrážok", "printscreenom", "2012 a 2015", "nábojom", "etrend.sk", "Hospodárske", "zákona"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/frantisek-gaulieder-bol-bojovnik-znami-aj-preto-neveria-ze-si-siahol-na-zivot.html", "http://hnonline.sk/slovensko/933333-policia-nechce-komentovat-okolnosti-smrti-gauliedera-vyhrazali-sa-mu-tvrdi-matovic", "https://dennikn.sk/714140/zomrel-byvaly-poslanec-frantisek-gaulieder-zrazil-ho-vlak/", "http://hnonline.sk/slovensko/933333-policia-nechce-komentovat-okolnosti-smrti-gauliedera-vyhrazali-sa-mu-tvrdi-matovic", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1863520_policia-vysetruje-smrt-frantiska-gauliedera-66-ako-dva-trestne-ciny", "https://www.etrend.sk/ekonomika/frantisek-gaulieder-bol-bojovnik-znami-aj-preto-neveria-ze-si-siahol-na-zivot.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/frantisek-gaulieder-bol-bojovnik-znami-aj-preto-neveria-ze-si-siahol-na-zivot.html", "http://hnonline.sk/slovensko/933333-policia-nechce-komentovat-okolnosti-smrti-gauliedera-vyhrazali-sa-mu-tvrdi-matovic", "http://www.minv.sk/?zeleznicna-policia-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:03.338257+00:00"}
{"id": "48126", "numeric_id": 48126, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48126", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "My sme pol roka bojovali za motiváciu pre očkovaných, najmä ich slobodou na základe nižšieho epidemiologického rizika. Sme tiež za riadne a okamžité odškodnenie prevádzok. TRIKRÁT SME NA VLÁDE NAVRHOVALI ODŠKODŇOVACÍ ZÁKON, ktorý by kryl skutočné straty tých, čo sa ocitli v najväčších problémoch.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Za ostatných 5 mesiacov vyzývala strana SaS viackrát k výhodám pre očkovaných. Argumentom bola nižšia rizikovosť zaočkovaných občanov. Strana odmietala povinné očkovanie a prikláňala sa k alternatívnym riešeniam .\n\nMinistra hospodárstva mal Matovič na rokovaní vlády trikrát odmietnuť návrh univerzálneho odškodňovacieho zákona. Na chýbajúce odškodnenie reagovali niektoré podniky žalobami.\n\nNávrhy o finančnej podpore podnikateľov najmä v gastrosektore sa v materiáloch vládnych rokovaní objavili viackrát , nešlo ale o návrhy podané rezortmi spravovanými stranou SaS.", "analysis_paragraphs": ["Za ostatných 5 mesiacov vyzývala strana SaS viackrát k výhodám pre očkovaných. Argumentom bola nižšia rizikovosť zaočkovaných občanov. Strana odmietala povinné očkovanie a prikláňala sa k alternatívnym riešeniam .", "Ministra hospodárstva mal Matovič na rokovaní vlády trikrát odmietnuť návrh univerzálneho odškodňovacieho zákona. Na chýbajúce odškodnenie reagovali niektoré podniky žalobami.", "Návrhy o finančnej podpore podnikateľov najmä v gastrosektore sa v materiáloch vládnych rokovaní objavili viackrát , nešlo ale o návrhy podané rezortmi spravovanými stranou SaS."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["výhodám", "rizikovosť", "zaočkovaných", "odmietala", "riešeniam", "trikrát", "podniky", "gastrosektore", "vládnych", "viackrát"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=1012100409598231", "https://www.aktuality.sk/clanok/lxmm4yv/prieskum-sas-co-by-ludi-presvedcilo-o-ockovani/", "https://domov.sme.sk/c/22772054/sas-ziada-viac-slobody-pre-ockovanych-navrhuje-zmeny-v-covid-automate.html", "https://slovensko.hnonline.sk/13765935-vlada-schvalila-sprisnenie-opatreni-sas-navrh-nepodporila-je-proti-obmedzovaniu-ockovanych", "https://www.webnoviny.sk/sas-pozaduje-zvyhodnenie-ockovanych-proti-koronavirusu-pandemia-sa-pre-nich-ma-skoncit/", "https://www.webnoviny.sk/odskodnovaci-zakon-stale-neexistuje-matovicove-a-sulikove-ministerstva-si-prehadzuju-cierneho-petra/", "https://www.webnoviny.sk/maloobchodnici-stracaju-trpezlivost-a-zacinaju-zalovat-stat-lebo-ich-hodil-cez-palubu-a-nechal-utopit-vo-vlastnych-dlhoch/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25881/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25968/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26108/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:01.453191+00:00"}
{"id": "vr33341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33341", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Zaujímavý je pohľad na takzvaný Index ľudského rozvoja. Ľavičiari tento ukazovateľ majú radi, pretože berie v úvahu aj iné aspekty životnej úrovne ako HDP. V tomto porovnaní je Venezuela ôsma z krajín na juh od rieky Rio Grande. Najvyšší Index ľudského rozvoja v Latinskej Amerike má Chile, nasledované Argentínou. Lepšie ako Venezuela sú na tom aj Uruguaj, Kuba, Mexiko, Panama a Kostarika.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Indexu ľudského rozvoja (HDI) sú podľa UNDP pred Venezuelou skutočne krajiny, ktoré Lukáš Krivošík spomína. Na juh od rieky Rio Grande ich však je dokonca viac ako uvádza a keďže spomína Kubu, mal by započítať aj ďalšie Karibské krajiny s vyšším HDI: Barbados, Antigua, Trinidad a Tobago, Svätý Krištof a Nevis, Grenada a Bahamy. Jedná sa teda o nepravdivý údaj.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Indexu ľudského rozvoja (HDI) sú podľa UNDP pred Venezuelou skutočne krajiny, ktoré Lukáš Krivošík spomína. Na juh od rieky Rio Grande ich však je dokonca viac ako uvádza a keďže spomína Kubu, mal by započítať aj ďalšie Karibské krajiny s vyšším HDI: Barbados, Antigua, Trinidad a Tobago, Svätý Krištof a Nevis, Grenada a Bahamy. Jedná sa teda o nepravdivý údaj."], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["UNDP"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/data/map/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:29.395292+00:00"}
{"id": "vr14417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14417", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) Európska komisia Slovensko v rokoch 2014-2015 zaradila do elitnej skupiny krajín, ako je Nemecko, Holandsko a podobne.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už viackrát. Je pravda, že Európska komisia zaradila slovenský rozpocet do elitnej skupiny piatich krajín eurozóny s najzodpovednejším rozpoctom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia nás v správe z 28. novembra 2014 zaradila medzi 5 štátov s rozpoctami v úplnom súlade s pravidlami Paktu stability a rastu. Ide o Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Slovensko. Minister financií Peter Kažimír po zverejnení hodnotenia komisie hovoril, že slovenský rozpocet bol hodnotený medzi štyrmi najlepšími v rámci eurozóny. Podla oficiálnej správy EK je však slovenský rozpocet medzi piatimi najlepšími. Na túto faktickú nepresnost zo strany predstavitelov SMER-SD sme upozornovali už v minulosti ( O5M12 , 30. novembra 2014). Európska komisia, 28. novembra 2014 The assessment of the Draft Budgetary Plans led to the conclusion that: Five Member States are considered as compliant: Germany, Ireland, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia Four Member States are considered as broadly compliant: Estonia, Latvia, Slovenia and Finland Seven Member States are at risk of non-compliance: Belgium, Spain, France, Italy, Malta, Austria and Portugal Plans compliant with the country's obligations under the Stability and Growth Pact Germany The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Germany is compliant with the provisions of the SGP. … Ireland The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Ireland is compliant with the provisions of the SGP. … Luxembourg The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Luxembourg is compliant with the provisions of the SGP. … The Netherlands The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of the Netherlands is compliant with the provisions of the SGP. …. Slovakia The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Slovakia is compliant with the provisions of the SGP. … Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už viackrát. Je pravda, že Európska komisia zaradila slovenský rozpocet do elitnej skupiny piatich krajín eurozóny s najzodpovednejším rozpoctom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia nás v správe z 28. novembra 2014 zaradila medzi 5 štátov s rozpoctami v úplnom súlade s pravidlami Paktu stability a rastu. Ide o Nemecko, Írsko, Luxembursko, Holandsko a Slovensko. Minister financií Peter Kažimír po zverejnení hodnotenia komisie hovoril, že slovenský rozpocet bol hodnotený medzi štyrmi najlepšími v rámci eurozóny. Podla oficiálnej správy EK je však slovenský rozpocet medzi piatimi najlepšími. Na túto faktickú nepresnost zo strany predstavitelov SMER-SD sme upozornovali už v minulosti ( O5M12 , 30. novembra 2014). Európska komisia, 28. novembra 2014 The assessment of the Draft Budgetary Plans led to the conclusion that: Five Member States are considered as compliant: Germany, Ireland, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia Four Member States are considered as broadly compliant: Estonia, Latvia, Slovenia and Finland Seven Member States are at risk of non-compliance: Belgium, Spain, France, Italy, Malta, Austria and Portugal Plans compliant with the country's obligations under the Stability and Growth Pact Germany The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Germany is compliant with the provisions of the SGP. … Ireland The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Ireland is compliant with the provisions of the SGP. … Luxembourg The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Luxembourg is compliant with the provisions of the SGP. … The Netherlands The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of the Netherlands is compliant with the provisions of the SGP. …. Slovakia The Commission is of the opinion that the Draft Budgetary Plan of Slovakia is compliant with the provisions of the SGP. … Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "hodnotený", "O5M12", "", "Európska komisia,"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/215/smer-tri-roky-vlady-r-fica/?oblast=2&ph=2", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/895171-slovensko-ma-podla-bruselu-jeden-z-najlepsich-rozpoctov/", "http://www.demagog.sk/diskusie/507/kalinak-vs-beblavy", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-2222_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-2226_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:00.007875+00:00"}
{"id": "vr29150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29150", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Toto je dôležitý veľmi dôležitý princíp, pozerať na tie bezbranné tváre, ktoré by mohli sa dostať do partnerstva, v ktorom by mohli mať poškodený vývoj orientácie a ďalších vecí a ja hovorím, že toto nie je preskúmané a je to Pandorina skrinka.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval i minulý týždeň ( O 5 minút 12 , 25. január 2015). Andrej Danko nehovorí pravdu ak tvrdí, že vplyv homosexuálnych rodičov na vývoj orientácie dieťaťa nie je preskúmaný. Existuje viacero štúdií o homosexuálnych rodičov na ich deti, a väčšina z nich dochádza k záveru, že žiadne negatívne vplyvy nezaznamenali. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov. Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval i minulý týždeň ( O 5 minút 12 , 25. január 2015). Andrej Danko nehovorí pravdu ak tvrdí, že vplyv homosexuálnych rodičov na vývoj orientácie dieťaťa nie je preskúmaný. Existuje viacero štúdií o homosexuálnych rodičov na ich deti, a väčšina z nich dochádza k záveru, že žiadne negatívne vplyvy nezaznamenali. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa stanoviska Amerického zväzu sociológov pre Najvyšší súd USA existuje v sociálnych vedách konsenzus, ktorý tvrdí, že deťom vyrastajúcim v rodinách s rodičmi rovnakého pohlavia sa darí rovnako dobre ako deťom, ktoré vychovávajú rodičia opačného pohlavia. Odvoláva sa pritom na desiatky vedeckých štúdií, ktoré jasne dokázali, že deti lesieb a gejov sa nelíšia od iných detí v školskom prospechu, kognitívnom a spoločenskom vývoji, duševnom zdraví, sexuálnej aktivite a ani v užívaní drog. Podobný názor má aj združenie amerických pediatrov. Denník N upozorňuje, že výskum Mike Allena a Nancy Burrell z roku 1997 a ani metaanalýza Alicie Crowl a jej kolegov z roku 2008 nepotvrdili, že by existovali podstatné rozdiely medzi výchovou detí homosexuálnymi a heterosexuálnymi rodičmi – a to ani vtedy, ak mali vývoj dieťaťa a jeho vzťah s rodičmi ohodnotiť učitelia. Nepotvrdilo sa tiež, že by mali deti gejov a lesieb väčšie sklony k homosexuálnej orientácii. Štúdia vedená psychiatrom Justinom Lavnerom z roku 2012 tiež ukázala, že sexuálna orientácia nezohráva žiadnu rolu vo vývoji detí v pestúnskej starostlivosti."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "stanoviska", "Podobný názor", "Denník N", "Mike Allena a Nancy Burrell", "Alicie Crowl", "Justinom Lavnerom", "výskum", "štúdia", "Štúdia", "asociácia", "Pravda", "Rakúsku"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/516/debata-o-referende", "http://www.asanet.org/press/asa_files_amicus_brief_in_same-sex_marriage_cases.cfm", "http://pediatrics.aappublications.org/content/131/4/e1374.full", "https://dennikn.sk/38471/orientacia-rodicov-sexualitu-deti-neurci-dokazali-vedci/", "http://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1300/J082v32n02_02", "http://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.1080/15504280802177615#.VM_IlS5-Zwg", "http://www.peplaulab.ucla.edu/Peplau_Lab/Publications.html", "http://www.apa.org/monitor/2010/10/adopted-children.aspx", "http://journalistsresource.org/studies/society/gender-society/same-sex-marriage-children-well-being-research-roundup", "http://www.rightwingwatch.org/content/perkins-cites-debunked-study-warn-serious-risks-gay-adoption", "http://thinkprogress.org/lgbt/2013/03/01/1657891/sociologists-scotus-parenting/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166306-aj-v-homosexualnej-rodine-moze-dieta-vyrastat-spokojne/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/homosexuali-adopcie-zaborska-rakusko/114553-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:24.212414+00:00"}
{"id": "vr33386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33386", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Inflácia je, štatistický úrad, 3,6%. Ja hovorím za rok samozrejme. Reálna mzda klesla o 0,3%. Ceny potravín za január, rástli o 5,9%.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad vydal začiatkom marca správu , ktorá hovorí o priemernej ročnej miere inflácie. Okrem iného sa v nej píše:", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad vydal začiatkom marca správu , ktorá hovorí o priemernej ročnej miere inflácie. Okrem iného sa v nej píše:"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["správu", "správa", "správu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62898", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60868"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:17.739513+00:00"}
{"id": "vr29490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29490", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Dodnes je viac ako 686-tisíc ľudí zaregistrovaných v systéme bezplatného cestovania na železnici. Zvýšené boli zľavy na cestovanie vlakom do práce na 50 %.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácie, ktorú poskytla Demagog.SK riaditeľka odboru komunikácie ZSSK, bol počet ľudí využívajúcich bezplatnú vlakovú dopravu ku dňu 19. apríl 2015 spolu celkovo 698 712 ľudí, z toho 281-tisíc tvoria študenti a takmer 300-tisíc ľudí poberajúcich nejakú formu dôchodku (starobný, vdovský, invalidný a pod.). Počet registrovaných sa zvyšuje. Oproti januáru 2015 ide o nárast o viac ako 120-tisíc. Je taktiež pravdou, že pracujúci môžu od februára 2015 využívať zvýšené 50 % zľavy pri cestovaní vlakmi. Polovičné cestovné sa vzťahuje na týždenné a mesačné predplatné lístky v druhej vlakovej triede.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácie, ktorú poskytla Demagog.SK riaditeľka odboru komunikácie ZSSK, bol počet ľudí využívajúcich bezplatnú vlakovú dopravu ku dňu 19. apríl 2015 spolu celkovo 698 712 ľudí, z toho 281-tisíc tvoria študenti a takmer 300-tisíc ľudí poberajúcich nejakú formu dôchodku (starobný, vdovský, invalidný a pod.). Počet registrovaných sa zvyšuje. Oproti januáru 2015 ide o nárast o viac ako 120-tisíc. Je taktiež pravdou, že pracujúci môžu od februára 2015 využívať zvýšené 50 % zľavy pri cestovaní vlakmi. Polovičné cestovné sa vzťahuje na týždenné a mesačné predplatné lístky v druhej vlakovej triede."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["50 % zľavy", "Polovičné"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/zlava-vlaky-cestujuci/117728-clanok.html", "http://www.iness.sk/stranka/10309-Vlaky-pre-pracujucich-lacnejsie-o-polovicu-Plus-jeden-den.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:11.851105+00:00"}
{"id": "vr34856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34856", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...pokiaľ teda pani Radičová ako premiérka a pán Sulík ako predseda parlamentu tvrdia, že imunitu nepotrebujú ústavní činitelia.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Madej žiaľ nešpecifikuje, či mala premiérka a predseda parlamentu hovoriť o priestupkovej alebo trestnoprávnej imunite v súvislosti s ústavnými činiteľmi. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyhlásenie Sulíka alebo Radičovej v súvislosti s imunitou a explicitne ústavnými činiteľmi, kde by tvrdili, že by jednu alebo druhú nepotrebovali.", "analysis_paragraphs": ["Madej žiaľ nešpecifikuje, či mala premiérka a predseda parlamentu hovoriť o priestupkovej alebo trestnoprávnej imunite v súvislosti s ústavnými činiteľmi. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyhlásenie Sulíka alebo Radičovej v súvislosti s imunitou a explicitne ústavnými činiteľmi, kde by tvrdili, že by jednu alebo druhú nepotrebovali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:53.019601+00:00"}
{"id": "49689", "numeric_id": 49689, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49689", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Čo sa týka daňového bonusu na dieťa, tak práve sme urobili to, že ešte tí nízkopríjmoví, ktorí majú nejakú polovicu minimálnej mzdy, dostanú viac peňazí. Tí, čo majú minimálnu mzdu, dostanú viac peňazí, ako to bolo nastavené doteraz.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Konsolidačný plán, ktorý navrhuje (. pdf ) súčasná vláda na čele s Robertom Ficom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) zvyšuje daňový bonus pre nízkopríjmové rodiny iba v prípade dvoch a viac detí do 14 rokov. Daňový bonus sa nezvýši rodičom s minimálnou mzdou a jedným dieťaťom, zostane v sume 100 eur.\n\nV prípade rodín s deťmi vo veku 15 až 17 rokov sa výška nároku nemení. Pretože navrhovaná úprava mení vekové hranice dieťaťa, nárok na daňový bonus zanikne aj rodičom s nezaopatrenými deťmi, ktoré sú plnoleté. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNižšie uvedené vysvetlenie porovnáva novú úpravu s pravidlami, ktoré schválila vláda Eduarda Hegera v roku 2022 a mali platiť od januára 2025, nie s dočasnou úpravou, ktorá platila v rokoch 2023 až 2024 ( § 52zzp, odsek 4-5 ). Ministerstvo financií porovnalo novú legislatívnu úpravu s týmito pravidlami aj pri jej predstavovaní (. pdf , s. 13).\n\nDaňový bonus sa zvýši rodinám s deťmi do 14 rokov\n\nVýška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny sa zvýši, nie však pre všetky. Odvíjať sa bude od mzdy a počtu detí.\n\nRodičom s jedným dieťaťom do 14 rokov, zarábajúcim minimálnu mzdu ( 816 eur ) sa výška daňového bonusu nezvýši, budú mať nárok na 100 eur (. pdf , s. 13). Na túto výšku by v prípade minimálnej mzdy 816 eur mali nárok aj podľa úpravy pred dočasnými ustanoveniami platnými v rokoch 2023 až 2024.\n\nDaňový bonus sa zvýši tým rodičom s minimálnou mzdou, ktorí majú viac ako jedno dieťa. S dvomi deťmi do 14 rokov budú mať nárok na daňový bonus 200 eur, s tromi 300 eur, so štyrmi 353,33 eur a v prípade piatich detí bude nárok 402,79 eur.\n\nDaňový bonus pre rodiny s minimálnou mzdou (816 €)\n\nDeti do 14 rokov\n\n2025 (vláda R. Fica)\n\n2022 (vláda E. Hegera)\n\n1 dieťa\n\n100 €\n\n100 €\n\n2 deti\n\n200 €\n\n190,80 €\n\n3 deti\n\n300 €\n\n240,26 €\n\n4 deti\n\n353,33 €\n\n289,73 €\n\n5 detí\n\n402,79 €\n\n339,19 €\n\nZdroj dát: Ministerstvo financií SR (. pdf )\n\nRodičia zarábajúci polovicu odhadovanej minimálnej mzdy (408,5 eur) dostanú mesačne v prípade jedného dieťaťa daňový bonus takisto 100 eur. V prípade dvoch detí bude mať rodina nárok na 131,86 eur, troch detí 157,50 eur, štyroch detí 183,14 eur a rodiny s piatimi deťmi budú mať nárok na 208,78 eur.\n\nDaňový bonus na dieťa pre rodiny s polovicou minimálnej mzdy (408,5 €)\n\nDeti do 14 rokov\n\n2025 (vláda R. Fica)\n\n2022 (vláda E. Hegera)\n\n1 dieťa\n\n100 €\n\n73,26 €\n\n2 deti\n\n131,86 €\n\n98,90 €\n\n3 deti\n\n157,50 €\n\n124,54 €\n\n4 deti\n\n183,14 €\n\n150,18 €\n\n5 detí\n\n208,78 €\n\n175,82 €\n\nZdroj dát: Ministerstvo financií SR (. pdf )\n\nDaňový bonus je adresnejší pre deti do 18 rokov\n\nNová úprava znižuje daňový bonus pre rodiny s príjmom nad 2 480 eur a ruší ho pre rodičov, ktorí zarábajú viac ako 3 623 eur.\n\nZ dôvodu, že rodičia s vyššími príjmami o nárok na daňový bonus prídu, považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navrhované zmeny za adresnejšie.\n\nDeťom vo veku 15 až 17 rokov sa daňový bonus nezvýši\n\nZvýšenie daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny sa týka iba detí do 14 rokov vrátane. V prípade dieťaťa vo veku 15 až 17 rokov si rodič môže uplatniť nárok na daňový bonus vo výške 50 eur (. pdf , s. 7, odsek 7), na túto sumu by mali nárok aj podľa pôvodnej úpravy, ku ktorej sme sa po prechodnom období v rokoch 2023 a 2024 mali vrátiť ( § 33, odsek 1, písm. a ). Rodiny s minimálnou mzdou a s dvomi deťmi vo veku 15 až 17 rokov si tak budú môcť uplatniť daňový bonus vo výške 100 eur, respektíve 150 eur v prípade troch detí.\n\nO daňový bonus okrem rodín s vyšším príjmom prídu aj rodičia nezaopatrených detí, ktoré dovŕšili 18 rokov, pôvodne mali nárok na 50 eur. To platí aj pre nízkopríjmové rodiny. Napríklad rodičia s dieťaťom vo veku 19 rokov zarábajúci minimálnu mzdu od budúceho roka nebude mať nárok na daňový bonus. Riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák upozornil, že ministerstvo financií tento krok neodôvodnilo .\n\nKonkrétne príklady rodín s minimálnou mzdou\n\nV prípade rodiny s jedným dieťaťom do 14 rokov a druhým vo veku 15 až 17 rokov sa nárok na daňový bonus nemení, podľa pôvodnej úpravy schválenej v roku 2022 aj podľa novej bude mať takáto rodina nárok na daňový bonus 150 eur (100 eur na mladšie dieťaťa, 50 eur na staršie).\n\nRodičom jedného dieťaťa do 14 rokov a druhého dieťaťa vo veku 18 rokov a vyššie sa daňový bonus oproti predchádzajúcej úprave zníži. Zatiaľčo v roku 2022 by si s minimálnou mzdou mohol uplatniť 150 eur, podľa nových pravidiel to bude iba 100 eur na mladšie dieťa, pretože staršiemu (vo veku 18 a vyššie) nárok zanikne.\n\nAk má rodič jedno dieťa vo veku 15 až 17 a druhé plnoleté, v roku 2022 by mal nárok vo výške 100 eur, 50 eur na každé. Podľa novej úpravy si bude môcť uplatniť daňový bonus iba na to neplnoleté, jeho nárok sa zníži na 50 eur.\n\nV prípade rodiča s dieťaťom z každej vekovej kategórie by bol daňový bonus podľa predošlej úpravy spolu 240,26 eur. Nová úprava tento nárok zníži na 150 eur.", "analysis_paragraphs": ["Konsolidačný plán, ktorý navrhuje (. pdf ) súčasná vláda na čele s Robertom Ficom a ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD) zvyšuje daňový bonus pre nízkopríjmové rodiny iba v prípade dvoch a viac detí do 14 rokov. Daňový bonus sa nezvýši rodičom s minimálnou mzdou a jedným dieťaťom, zostane v sume 100 eur.", "V prípade rodín s deťmi vo veku 15 až 17 rokov sa výška nároku nemení. Pretože navrhovaná úprava mení vekové hranice dieťaťa, nárok na daňový bonus zanikne aj rodičom s nezaopatrenými deťmi, ktoré sú plnoleté. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Nižšie uvedené vysvetlenie porovnáva novú úpravu s pravidlami, ktoré schválila vláda Eduarda Hegera v roku 2022 a mali platiť od januára 2025, nie s dočasnou úpravou, ktorá platila v rokoch 2023 až 2024 ( § 52zzp, odsek 4-5 ). Ministerstvo financií porovnalo novú legislatívnu úpravu s týmito pravidlami aj pri jej predstavovaní (. pdf , s. 13).", "Daňový bonus sa zvýši rodinám s deťmi do 14 rokov", "Výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny sa zvýši, nie však pre všetky. Odvíjať sa bude od mzdy a počtu detí.", "Rodičom s jedným dieťaťom do 14 rokov, zarábajúcim minimálnu mzdu ( 816 eur ) sa výška daňového bonusu nezvýši, budú mať nárok na 100 eur (. pdf , s. 13). Na túto výšku by v prípade minimálnej mzdy 816 eur mali nárok aj podľa úpravy pred dočasnými ustanoveniami platnými v rokoch 2023 až 2024.", "Daňový bonus sa zvýši tým rodičom s minimálnou mzdou, ktorí majú viac ako jedno dieťa. S dvomi deťmi do 14 rokov budú mať nárok na daňový bonus 200 eur, s tromi 300 eur, so štyrmi 353,33 eur a v prípade piatich detí bude nárok 402,79 eur.", "Daňový bonus pre rodiny s minimálnou mzdou (816 €)", "Deti do 14 rokov", "2025 (vláda R. Fica)", "2022 (vláda E. Hegera)", "1 dieťa", "100 €", "100 €", "2 deti", "200 €", "190,80 €", "3 deti", "300 €", "240,26 €", "4 deti", "353,33 €", "289,73 €", "5 detí", "402,79 €", "339,19 €", "Zdroj dát: Ministerstvo financií SR (. pdf )", "Rodičia zarábajúci polovicu odhadovanej minimálnej mzdy (408,5 eur) dostanú mesačne v prípade jedného dieťaťa daňový bonus takisto 100 eur. V prípade dvoch detí bude mať rodina nárok na 131,86 eur, troch detí 157,50 eur, štyroch detí 183,14 eur a rodiny s piatimi deťmi budú mať nárok na 208,78 eur.", "Daňový bonus na dieťa pre rodiny s polovicou minimálnej mzdy (408,5 €)", "Deti do 14 rokov", "2025 (vláda R. Fica)", "2022 (vláda E. Hegera)", "1 dieťa", "100 €", "73,26 €", "2 deti", "131,86 €", "98,90 €", "3 deti", "157,50 €", "124,54 €", "4 deti", "183,14 €", "150,18 €", "5 detí", "208,78 €", "175,82 €", "Zdroj dát: Ministerstvo financií SR (. pdf )", "Daňový bonus je adresnejší pre deti do 18 rokov", "Nová úprava znižuje daňový bonus pre rodiny s príjmom nad 2 480 eur a ruší ho pre rodičov, ktorí zarábajú viac ako 3 623 eur.", "Z dôvodu, že rodičia s vyššími príjmami o nárok na daňový bonus prídu, považuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) navrhované zmeny za adresnejšie.", "Deťom vo veku 15 až 17 rokov sa daňový bonus nezvýši", "Zvýšenie daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny sa týka iba detí do 14 rokov vrátane. V prípade dieťaťa vo veku 15 až 17 rokov si rodič môže uplatniť nárok na daňový bonus vo výške 50 eur (. pdf , s. 7, odsek 7), na túto sumu by mali nárok aj podľa pôvodnej úpravy, ku ktorej sme sa po prechodnom období v rokoch 2023 a 2024 mali vrátiť ( § 33, odsek 1, písm. a ). Rodiny s minimálnou mzdou a s dvomi deťmi vo veku 15 až 17 rokov si tak budú môcť uplatniť daňový bonus vo výške 100 eur, respektíve 150 eur v prípade troch detí.", "O daňový bonus okrem rodín s vyšším príjmom prídu aj rodičia nezaopatrených detí, ktoré dovŕšili 18 rokov, pôvodne mali nárok na 50 eur. To platí aj pre nízkopríjmové rodiny. Napríklad rodičia s dieťaťom vo veku 19 rokov zarábajúci minimálnu mzdu od budúceho roka nebude mať nárok na daňový bonus. Riaditeľ kancelárie RRZ Viktor Novysedlák upozornil, že ministerstvo financií tento krok neodôvodnilo .", "Konkrétne príklady rodín s minimálnou mzdou", "V prípade rodiny s jedným dieťaťom do 14 rokov a druhým vo veku 15 až 17 rokov sa nárok na daňový bonus nemení, podľa pôvodnej úpravy schválenej v roku 2022 aj podľa novej bude mať takáto rodina nárok na daňový bonus 150 eur (100 eur na mladšie dieťaťa, 50 eur na staršie).", "Rodičom jedného dieťaťa do 14 rokov a druhého dieťaťa vo veku 18 rokov a vyššie sa daňový bonus oproti predchádzajúcej úprave zníži. Zatiaľčo v roku 2022 by si s minimálnou mzdou mohol uplatniť 150 eur, podľa nových pravidiel to bude iba 100 eur na mladšie dieťa, pretože staršiemu (vo veku 18 a vyššie) nárok zanikne.", "Ak má rodič jedno dieťa vo veku 15 až 17 a druhé plnoleté, v roku 2022 by mal nárok vo výške 100 eur, 50 eur na každé. Podľa novej úpravy si bude môcť uplatniť daňový bonus iba na to neplnoleté, jeho nárok sa zníži na 50 eur.", "V prípade rodiča s dieťaťom z každej vekovej kategórie by bol daňový bonus podľa predošlej úpravy spolu 240,26 eur. Nová úprava tento nárok zníži na 150 eur."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "§ 52zzp, odsek 4-5", "pdf", "Odvíjať", "816 eur", "pdf", "pdf", "pdf", "znižuje", "ruší", "považuje", "pdf", "§ 33, odsek 1, písm. a", "prídu", "neodôvodnilo"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/496/20240101#predpis.clanok-1.bod-33:~:text=N%C3%A1rok%20na%20da%C5%88ov%C3%BD%20bonus%20pod%C4%BEa%20odseku%204%20si%20da%C5%88ovn%C3%ADk%20m%C3%B4%C5%BEe%20uplatni%C5%A5%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20za%20kalend%C3%A1rny%20mesiac%20janu%C3%A1r%202023%20a%20posledn%C3%BDkr%C3%A1t%20za%20kalend%C3%A1rny%20mesiac%20december%202024.", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf#page=13", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=%2C%C4%8Ci%C5%BEe%20st%C3%A1le%20bude%20plati%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20maxim%C3%A1lna%20suma%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20bonusu%20pre%20n%C3%ADzkopr%C3%ADjmov%C3%BDch%20bude%20z%C3%A1visie%C5%A5%20od%20po%C4%8Dtu%20det%C3%AD%20a%20od%20ich%20pr%C3%ADjmu.", "https://www.finsider.sk/ekonomika/minimalna-mzda-2025-2/#:~:text=Minim%C3%A1lna%20mzda%C2%A0tak%20pod%C4%BEa%20automatu%20po%20zaokr%C3%BAhlen%C3%AD%20st%C3%BApne%20zo%20s%C3%BA%C4%8Dasn%C3%BDch%20750%20eur%20na%20816%20eur%20mesa%C4%8Dne.", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf#page=13", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=Rodi%C4%8Dom%2C%20ktor%C3%AD%20zar%C3%A1baj%C3%BA%20od%202%20480%20eur%20a%20viac%2C%20bude%20bonus%20klesa%C5%A5.", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=T%C3%AD%2C%20ktor%C3%AD%20zarobia%20viac%20ako%203%20632%20eur%2C%20stratia%20na%C5%88%20n%C3%A1rok.", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=Aktu%C3%A1lna%20zmena%20bude%20pod%C4%BEa%20Rady%20pre%20rozpo%C4%8Dtov%C3%BA%20zodpovednos%C5%A5%20(RRZ)%20adresnej%C5%A1ia%20v%C2%A0zmysle%20toho%2C%20%C5%BEe%20bude%20nedostupn%C3%A1%20pre%20rodi%C4%8Dov%20s%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%ADmi%20pr%C3%ADjmami.%20Zav%C3%A1dza%20sa%20aj%20degres%20pre%20lep%C5%A1ie%20zar%C3%A1baj%C3%BAcich%20rodi%C4%8Dov.", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=552948#page=7", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/496/20240101.html#:~:text=50%20eur%20mesa%C4%8Dne%2C%20ak%20vy%C5%BEivovan%C3%A9%20die%C5%A5a%20dov%C5%95%C5%A1ilo%2015%20rokov%20veku%2C", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=Rodiny%20s%20die%C5%A5a%C5%A5om%20nad%2018%20rokov%2C%20i%20ke%C4%8F%20%C5%A1tuduje%2C%20bonus%20nez%C3%ADskaj%C3%BA.", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=Pripomenul%2C%20%C5%BEe%20bez%20zd%C3%B4vodnenia%20ministerstva%20financi%C3%AD%20by%20od%20nasleduj%C3%BAceho%20roka%20nemali%20ma%C5%A5%20n%C3%A1rok%20na%20da%C5%88ov%C3%BD%20bonus%20rodi%C4%8Dia%20vysoko%C5%A1kol%C3%A1kov%2C%20tie%C5%BE%20nezaopatren%C3%BDch%20det%C3%AD%2C%20%C4%8Do%20je%20z%C3%A1sadn%C3%A1%20zmena%20oproti%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti.%20%C2%A0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:55.613803+00:00"}
{"id": "vr32940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32940", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Uznesenie z 24. októbra, kde Ústavný súd povedal, že prezident musí v primeranej lehote, musí buď vymenovať alebo nevymenovať.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR skupina poslancov NR SR v marci 2012. V tejto veci rozhodol ÚS SR 24. októbra 2012 s tým, že prezident SR má v primeranej lehote právo zvoleného kandidáta vymenovať alebo nevymenovať: \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Béla Bugár teda pravdivo tvrdí, že Ústavný súd rozhodol, že prezident musí generálneho prokurátora buď vymenovať, alebo nevymenovať v primeranej lehote.", "analysis_paragraphs": ["Sťažnosť vo veci vymenovania generálneho prokurátora podala na ÚS SR skupina poslancov NR SR v marci 2012. V tejto veci rozhodol ÚS SR 24. októbra 2012 s tým, že prezident SR má v primeranej lehote právo zvoleného kandidáta vymenovať alebo nevymenovať: \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\" Béla Bugár teda pravdivo tvrdí, že Ústavný súd rozhodol, že prezident musí generálneho prokurátora buď vymenovať, alebo nevymenovať v primeranej lehote."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["podala", "rozhodol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavny-sud.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:55.314772+00:00"}
{"id": "vr35986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35986", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čiže bavíme sa o tom, že my, ktorí tie peniaze nemáme, pretože nám rekordne rastie deficit a dlh Slovenskej republike, my si musíme požičať, aby sme pomohli Grécku.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit bol v roku 2009 na úrovni 6,77 percenta HDP, dlh 35,66%. V prípade dlhu ani deficitu sa síce nejedná o rekordné hodnoty, za rekordný môže ale byť označený ich medziročný nárast. V prípade dlhu (.pdf) (medziročne zvýšenie o 8,06%) sa niečo podobné opakovalo len medzi rokmi 1995 a 1996 (9,1%) a 1998 a 1999 (13,4%); deficit medziročne narástol o 4,5 percenta, k čomu sa priblížili len roky 1999 a 2000, medzi ktorými deficit narástol o 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Deficit bol v roku 2009 na úrovni 6,77 percenta HDP, dlh 35,66%. V prípade dlhu ani deficitu sa síce nejedná o rekordné hodnoty, za rekordný môže ale byť označený ich medziročný nárast. V prípade dlhu (.pdf) (medziročne zvýšenie o 8,06%) sa niečo podobné opakovalo len medzi rokmi 1995 a 1996 (9,1%) a 1998 a 1999 (13,4%); deficit medziročne narástol o 4,5 percenta, k čomu sa priblížili len roky 1999 a 2000, medzi ktorými deficit narástol o 4,9%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["bol v roku 2009", "V prípade dlhu", "deficit"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5340917/pociatkov-deficit-verejnych-financii-sa-strojnasobil.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5234&documentId=3914", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:15.315425+00:00"}
{"id": "vr39167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39167", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "A je to jeden z najdrahších úsekov, aký sa na Slovensku doteraz staval.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok je neoveriteľný z dôvodu rozličných nákladov na rozličné trasy diaľnic. Cena sa pohybuje tak od členitosti terénu, prístupu, počtu potrebných viaduktov ako aj skladby podložia. Rozhodujúca položka môže byť aj cena práce, ktorá sa rovnako mení. Kvalitatívna komparácia, ktorá by zhodnotila cenu diaľnice R1 s podobnými úsekmi na Slovensku nie je v našich kapacitných možnostiach.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je neoveriteľný z dôvodu rozličných nákladov na rozličné trasy diaľnic. Cena sa pohybuje tak od členitosti terénu, prístupu, počtu potrebných viaduktov ako aj skladby podložia. Rozhodujúca položka môže byť aj cena práce, ktorá sa rovnako mení. Kvalitatívna komparácia, ktorá by zhodnotila cenu diaľnice R1 s podobnými úsekmi na Slovensku nie je v našich kapacitných možnostiach."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:02.802291+00:00"}
{"id": "49734", "numeric_id": 49734, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49734", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Robert Fico príde a rozdá, ako znova, jak taký Mikuláš nesystematicky nejakých 70 miliónov, čo ešte 20 miliónov ide na župy, 50 len na samosprávy a tí samotní starostovia, primátori hovoria, že to je proste máličko, to sú také všimné, že potrebujú normálne sa pozrieť na nejakú systematickú reformu, oni chceli pôvodne pomaly pol miliardy.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) viackrát za posledný rok upozorňovalo na negatívnu finančnú situáciu samospráv. V decembri 2023 žiadalo od vlády Roberta Fica 500 miliónov eur pre mestá a obce. ZMOS ako aj starostovia a primátori počas posledných mesiacov opakovane upozorňovali na zlú finančnú situáciu miest, obcí a samospránych krajov. V októbri premiér Fico oznámil, že vláda poskytne obciam a mestám 50 miliónov eur a krajom odpustí 20 miliónov eur z pôžičiek. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV decembri 2023 Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požiadalo vládu o navýšenie prostriedkov pre miestnu samosprávu o 500 miliónov eur, ktoré sú podľa rady nevyhnutné na zachovanie služieb pre obyvateľov miest a obcí na súčasnej úrovni. Zároveň žiadalo o doplatenie 54 miliónov eur mestám a obciam ako kompenzáciu za zvýšené ceny energií v roku 2023.\n\nPredseda vlády SR Robert Fico 12. decembra 2023 informoval , že vláda schválila uvoľnenie 60 miliónov eur pre obce, mestá a samosprávne kraje.\n\nZMOS na problém s financovaním samospráv upozornilo znovu vo februári 2024. Mestá a obce mali dostať o 10 % menej financií z podielových daní v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ministerstvo financií neskôr v septembri 2024 uviedlo , že výpadok z podielových daní fyzických osôb vo výške 76 miliónov eur bol kompenzovaný vyšším výnosom miestnych daní o 93 miliónov eur a vyššími nedaňovými príjmami o 45 miliónov eur.\n\nV apríli 2024 ministerstvo financií rozhodlo, že mestám a obciam vyplatí jednorazový podiel z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024. Podobne tomu tak bolo aj minulý rok. Obce tak dostali 158 miliónov eur a vyššie územné celky (VÚC) necelých 68 miliónov eur.\n\nPredseda ZMOSu Jozef Boži v máji 2024 povedal , že združenie ešte stále rokuje s ministerstvom financií o peniazoch, ktoré žiadali ešte v decembri 2023. V septembri 2024 Boži uviedol , že ZMOS apeluje na vládu, aby dofinancovala samosprávy aspoň vo výške 50 milónov eur. Naviac, samosprávy očakávajú riešenie výpadku jednej miliardy eur, ktorú zaznamenali v rokoch 2023 a 2024 v dôsledku rozhodnutí predchádzajúcich vlád.\n\nStarostovia a primátori sa k zlému financovaniu samospráv vyjadrovali niekoľkokrát. Podľa nich je finančná situácia samospráv dlhodobo zlá a mestá a obce musia prijímať rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen ich rozvoj, ale aj poskytovanie základných služieb. Žiadali tiež o urgentné dofinancovanie rozpočtov.\n\n8. októbra 2024 premiér Fico v Brezne oznámil , že vláda poskytne obciam sumu 50 miliónov eur a zároveň prisľúbila regionálnym samosprávam odpustenie 20 miliónov eur z pôžičiek.\n\n15. októbra 2024 predseda ZMOS Jozef Božík avizoval , že samosprávy v dôsledku zlej finančnej situácie budú musieť prijať úsporné opatrenia, ktoré sa dotknú predovšetkým športu.", "analysis_paragraphs": ["Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) viackrát za posledný rok upozorňovalo na negatívnu finančnú situáciu samospráv. V decembri 2023 žiadalo od vlády Roberta Fica 500 miliónov eur pre mestá a obce. ZMOS ako aj starostovia a primátori počas posledných mesiacov opakovane upozorňovali na zlú finančnú situáciu miest, obcí a samospránych krajov. V októbri premiér Fico oznámil, že vláda poskytne obciam a mestám 50 miliónov eur a krajom odpustí 20 miliónov eur z pôžičiek. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V decembri 2023 Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požiadalo vládu o navýšenie prostriedkov pre miestnu samosprávu o 500 miliónov eur, ktoré sú podľa rady nevyhnutné na zachovanie služieb pre obyvateľov miest a obcí na súčasnej úrovni. Zároveň žiadalo o doplatenie 54 miliónov eur mestám a obciam ako kompenzáciu za zvýšené ceny energií v roku 2023.", "Predseda vlády SR Robert Fico 12. decembra 2023 informoval , že vláda schválila uvoľnenie 60 miliónov eur pre obce, mestá a samosprávne kraje.", "ZMOS na problém s financovaním samospráv upozornilo znovu vo februári 2024. Mestá a obce mali dostať o 10 % menej financií z podielových daní v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ministerstvo financií neskôr v septembri 2024 uviedlo , že výpadok z podielových daní fyzických osôb vo výške 76 miliónov eur bol kompenzovaný vyšším výnosom miestnych daní o 93 miliónov eur a vyššími nedaňovými príjmami o 45 miliónov eur.", "V apríli 2024 ministerstvo financií rozhodlo, že mestám a obciam vyplatí jednorazový podiel z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024. Podobne tomu tak bolo aj minulý rok. Obce tak dostali 158 miliónov eur a vyššie územné celky (VÚC) necelých 68 miliónov eur.", "Predseda ZMOSu Jozef Boži v máji 2024 povedal , že združenie ešte stále rokuje s ministerstvom financií o peniazoch, ktoré žiadali ešte v decembri 2023. V septembri 2024 Boži uviedol , že ZMOS apeluje na vládu, aby dofinancovala samosprávy aspoň vo výške 50 milónov eur. Naviac, samosprávy očakávajú riešenie výpadku jednej miliardy eur, ktorú zaznamenali v rokoch 2023 a 2024 v dôsledku rozhodnutí predchádzajúcich vlád.", "Starostovia a primátori sa k zlému financovaniu samospráv vyjadrovali niekoľkokrát. Podľa nich je finančná situácia samospráv dlhodobo zlá a mestá a obce musia prijímať rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvňujú nielen ich rozvoj, ale aj poskytovanie základných služieb. Žiadali tiež o urgentné dofinancovanie rozpočtov.", "8. októbra 2024 premiér Fico v Brezne oznámil , že vláda poskytne obciam sumu 50 miliónov eur a zároveň prisľúbila regionálnym samosprávam odpustenie 20 miliónov eur z pôžičiek.", "15. októbra 2024 predseda ZMOS Jozef Božík avizoval , že samosprávy v dôsledku zlej finančnej situácie budú musieť prijať úsporné opatrenia, ktoré sa dotknú predovšetkým športu."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["požiadalo", "informoval", "upozornilo", "uviedlo", "rozhodlo,", "dostali", "povedal", "uviedol", "dlhodobo", "Žiadali", "oznámil", "avizoval"], "url": ["https://www.zmos.sk/komunike-z-rokovania-rady-zmos-oznam/mid/536823/.html#m_536823", "https://index.sme.sk/c/23255832/vlada-uvolnila-60-milionov-eur-pre-obce-mesta-a-samospravne-kraje.html", "https://www.zmos.sk/zmos--upozornujeme-na-zhorsujucu-sa-ekonomicku-situaciu-miest-a-obci-oznam/mid/536808/.html#m_536808", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/reakcia-tlacovu-konferenciu-zmos.html", "https://www.zmos.sk/zmos-ocenuje-ustretovy-krok-ministerstva-financii-sr-voci-mestam-a-obciam-oznam/mid/536808/.html#m_536808", "https://www.teraz.sk/ekonomika/samospravy-maju-v-maji-dostat-celoro/787586-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/941641/zmos-ziada-systemove-riesenia-samospravam-stale-chyba-500-milionov-eur", "https://www.zmos.sk/kriticka-financna-situacia-v-samospravach--volanie-po-urgentnych-rieseniach-a-zodpovednom-pristupe-oznam/mid/536808/.html#m_536808", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/zmos-upozornuje-na-nedostatok-financii-v-samospravach-hrozi-zastavenie-rozvoja-v-regionoch/", "https://www.ta3.com/clanok/952701/mestam-a-obciam-dochadzaju-peniaze-ziadaju-o-urgentnu-pomoc-statu", "https://www.teraz.sk/spravy/vlada-poskytne-mestam-a-obciam-50-mili/827922-clanok.html", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024101500000148"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:44.767786+00:00"}
{"id": "vr15993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15993", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "On (Mark Rutte pozn.) začal brať tomu Wildersovi témy a robil to konkrétne posledných niekoľko dní pred voľbami. Jasne sa postavil tureckému prezidentovi Erdoganovi, po dlhých mesiacoch, čo mu celá Európa ustupovala.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Holandský premiér Mark Rutte v posledných dňoch pred parlamentnými voľbami skutočne razantnejšie zakročil voči plánovaným mítingom na podporu tureckého referenda na Holandskom území, keď nedovolil tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušogluovi pristáť na Holandskom území, avšak nie je pravda, že by sa tak stalo po \"dlhých mesiacoch ustupovania\" ako to popísal Richard Sulík, keďže sa za posledné mesiace nevyskytol nijaký prípad, v ktorom by európske štáty Turecko v niečom vyslovene ustúpili. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Diplomatický spor medzi Tureckom a Holandskom sa začal 9. marca 2017, keď holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders odkázal svojmu tureckému kolegovi Mevlütovi Čavušogluovi, že Holandsko nepodporí jeho plánovanú návštevu pre obavy z občianskych nepokojov a rozdeľovania spoločnosti, ktoré by mohla rozvíriť účasť tureckého ministra na zhromaždení holandských Turkov na podporu referenda v Turecku. Nemecká tlačová agentúra (DPA) zároveň informovala, že tureckí predstavitelia s podporou prezidenta Recepa Erdogana vedú volebnú kampaň mimo svojej krajiny napriek tomu, že je to v rozpore s tureckým zákonom . Čavušoglu reagoval na udalosti pomerne podráždene. Tureckých občanov v Holandsku vyzýval aby 11. marca prišli na zhromaždenie pred tureckým konzulátom v Rotterdame a vyhrážal sa sankciami. Po týchto vyjadreniach vstúpil do sporu Rutte a bezodkladne zrušil práva tureckého vládneho lietadla na pristátie na holandskej pôde. \"Dnes ráno v televízii sa (turecký minister) Holandsku otvorene vyhrážal sankciami a my pod takýmito vyhrážkami nemôžeme s Tureckom nikdy vyjednávať. Tak sme sa rozhodli v konferenčnom hovore, že bude pre neho lepšie keď nepríde.\" cituje Rutteho vyjadrenie z 11. marca agentúra Reuters. Tento Rutteho krok mal, pravdepodobne, na mysli aj Sulík, keď keď hovoril že premiér začal brať témy Geertovi Wildersovi, ktorý je známy svojou protiislamskou a protimigrantskou rétorikou. Pred voľbami sa, však vyskytlo aj niekoľko ďalších prípadov, kedy Rutte kritizoval správanie sa migrantov v krajine a varoval pred migrantmi, ktorí prichádzajú \"ohroziť našu slobodu\" . Geert Wilders v ten istý deň na sociálnej sieti uviedol: \"Všetkým muslimom v Holandsku, ktorý súhlasia s Erdoganom: Choďte do Turecka a NIKDY sa nevráťte späť!! \" Situácia sa ešte vyostrila, keď holandské úrady vyhlásili tureckú ministerku sociálnych vecí Fatma Betül Sayan Kayaovú za nežiaducu osobu a eskortovali ju do Nemecka, odkiaľ napriek deklaráciám, že nepríde, pricestovala v sobotu autom. Turecký prezident Erdogan vo svojich prejavoch opakovane Holandsko obviňoval z \"nacizmu a fašizmu\" a pomedzi iné vyhrážky sľuboval Holanďanom aj školenie z diplomacie: \"Určite za to zaplatí a tiež dostanú lekciu z diplomacie. Naučíme ich medzinárodnú diplomaciu.\" O pár dní neskôr, 15. marca, vo voľbách napokon s výrazným náskokom opäť zvíťazila Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVP) liberálneho premiéra Marka Rutteho. Je pravdou, že až do holandského zákazu európske štáty Turecku v otázke kampane medzi tureckými diaspórami viac-menej ustupovala a napriek kritike , ktorá bola silná obzvlásť v Rakúsku sa štáty vysloveným zákazom vyhýbali. Vo februári sa mítingu v nemeckom meste Oberhausen zúčastnil turecký premiér Binali Yildirim, v minulosti sa tureckí predstavitelia už zúčastnili mítingov nielen v Nemecku, ale aj v Rakúsku. Téma kampane je, však aktuálna len niekoľko posledných týždňov, preto je otázne ako Richard Sulík myslel \"dlhé mesiace ustupovania\". Po holanďanoch mítingy s účasťou tureckých predstaviteľov zablokovali aj v Nemecku a vo Švajčiarsku . V Dánsku časť poslancov požiadala tureckých predstaviteľov aby návštevu v krajine odložili. Belgický minister vnútra Jan Jambon sa zase vyjadril , že belgická vláda proti podobným zjazdom zasiahne. Tureckí predstavitelia sa za posledné mesiace viackrát pokúšali Európske štáty vydierať v súvislosti s prebiehajúcimi vyjadreniami o bezvízovom styku medzi krajinami Európskej únie a Tureckom. Rokovania sa totiž zasekli, pretože európskym predstaviteľom sa nepáčila anti-teroristická legislatíva a bezvízový styk podmienili jej zrušením, čo Turci odmietli . Minister pre európske záležitosti Ömer Çelik sa následne vyjadril , že pokiaľ nedôjde k zrušeniu víz medzi krajinami, Turecko nebude naďalej súčasťou dohody o migrantoch. Európska únia, však tlaku Turecka neustúpila. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Holandský premiér Mark Rutte v posledných dňoch pred parlamentnými voľbami skutočne razantnejšie zakročil voči plánovaným mítingom na podporu tureckého referenda na Holandskom území, keď nedovolil tureckému ministrovi zahraničných vecí Mevlütovi Čavušogluovi pristáť na Holandskom území, avšak nie je pravda, že by sa tak stalo po \"dlhých mesiacoch ustupovania\" ako to popísal Richard Sulík, keďže sa za posledné mesiace nevyskytol nijaký prípad, v ktorom by európske štáty Turecko v niečom vyslovene ustúpili. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Diplomatický spor medzi Tureckom a Holandskom sa začal 9. marca 2017, keď holandský minister zahraničných vecí Bert Koenders odkázal svojmu tureckému kolegovi Mevlütovi Čavušogluovi, že Holandsko nepodporí jeho plánovanú návštevu pre obavy z občianskych nepokojov a rozdeľovania spoločnosti, ktoré by mohla rozvíriť účasť tureckého ministra na zhromaždení holandských Turkov na podporu referenda v Turecku. Nemecká tlačová agentúra (DPA) zároveň informovala, že tureckí predstavitelia s podporou prezidenta Recepa Erdogana vedú volebnú kampaň mimo svojej krajiny napriek tomu, že je to v rozpore s tureckým zákonom . Čavušoglu reagoval na udalosti pomerne podráždene. Tureckých občanov v Holandsku vyzýval aby 11. marca prišli na zhromaždenie pred tureckým konzulátom v Rotterdame a vyhrážal sa sankciami. Po týchto vyjadreniach vstúpil do sporu Rutte a bezodkladne zrušil práva tureckého vládneho lietadla na pristátie na holandskej pôde. \"Dnes ráno v televízii sa (turecký minister) Holandsku otvorene vyhrážal sankciami a my pod takýmito vyhrážkami nemôžeme s Tureckom nikdy vyjednávať. Tak sme sa rozhodli v konferenčnom hovore, že bude pre neho lepšie keď nepríde.\" cituje Rutteho vyjadrenie z 11. marca agentúra Reuters. Tento Rutteho krok mal, pravdepodobne, na mysli aj Sulík, keď keď hovoril že premiér začal brať témy Geertovi Wildersovi, ktorý je známy svojou protiislamskou a protimigrantskou rétorikou. Pred voľbami sa, však vyskytlo aj niekoľko ďalších prípadov, kedy Rutte kritizoval správanie sa migrantov v krajine a varoval pred migrantmi, ktorí prichádzajú \"ohroziť našu slobodu\" . Geert Wilders v ten istý deň na sociálnej sieti uviedol: \"Všetkým muslimom v Holandsku, ktorý súhlasia s Erdoganom: Choďte do Turecka a NIKDY sa nevráťte späť!! \" Situácia sa ešte vyostrila, keď holandské úrady vyhlásili tureckú ministerku sociálnych vecí Fatma Betül Sayan Kayaovú za nežiaducu osobu a eskortovali ju do Nemecka, odkiaľ napriek deklaráciám, že nepríde, pricestovala v sobotu autom. Turecký prezident Erdogan vo svojich prejavoch opakovane Holandsko obviňoval z \"nacizmu a fašizmu\" a pomedzi iné vyhrážky sľuboval Holanďanom aj školenie z diplomacie: \"Určite za to zaplatí a tiež dostanú lekciu z diplomacie. Naučíme ich medzinárodnú diplomaciu.\" O pár dní neskôr, 15. marca, vo voľbách napokon s výrazným náskokom opäť zvíťazila Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVP) liberálneho premiéra Marka Rutteho. Je pravdou, že až do holandského zákazu európske štáty Turecku v otázke kampane medzi tureckými diaspórami viac-menej ustupovala a napriek kritike , ktorá bola silná obzvlásť v Rakúsku sa štáty vysloveným zákazom vyhýbali. Vo februári sa mítingu v nemeckom meste Oberhausen zúčastnil turecký premiér Binali Yildirim, v minulosti sa tureckí predstavitelia už zúčastnili mítingov nielen v Nemecku, ale aj v Rakúsku. Téma kampane je, však aktuálna len niekoľko posledných týždňov, preto je otázne ako Richard Sulík myslel \"dlhé mesiace ustupovania\". Po holanďanoch mítingy s účasťou tureckých predstaviteľov zablokovali aj v Nemecku a vo Švajčiarsku . V Dánsku časť poslancov požiadala tureckých predstaviteľov aby návštevu v krajine odložili. Belgický minister vnútra Jan Jambon sa zase vyjadril , že belgická vláda proti podobným zjazdom zasiahne. Tureckí predstavitelia sa za posledné mesiace viackrát pokúšali Európske štáty vydierať v súvislosti s prebiehajúcimi vyjadreniami o bezvízovom styku medzi krajinami Európskej únie a Tureckom. Rokovania sa totiž zasekli, pretože európskym predstaviteľom sa nepáčila anti-teroristická legislatíva a bezvízový styk podmienili jej zrušením, čo Turci odmietli . Minister pre európske záležitosti Ömer Çelik sa následne vyjadril , že pokiaľ nedôjde k zrušeniu víz medzi krajinami, Turecko nebude naďalej súčasťou dohody o migrantoch. Európska únia, však tlaku Turecka neustúpila. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zakročil", "spor", "zákonom", "Rutteho", "správanie", "varoval", "Wilders", "eskortovali", "vyhrážky", "voľbách", "kritike", "zúčastnil", "Nemecku", "Švajčiarsku", "Dánsku", "vyjadril", "odmietli", "vyjadril"], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-turkey-europe-netherlands-idUSKBN16I07O", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-europe-netherlands-idUSKBN16I07O", "http://www.dpa-international.com/topic/turkish-law-prohibits-campaigning-abroad-row-europe-deepens-170309-99-595734", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-europe-netherlands-idUSKBN16I07O", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/dutch-prime-minister-mark-rutte-immigrants-refugees-netherlands-behave-normally-go-away-geert-a7543196.html", "https://www.nytimes.com/2017/01/24/world/europe/mark-rutte-netherlands-muslim-immigrants-trump.html?_r=0", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-europe-netherlands-idUSKBN16I07O", "https://svet.sme.sk/c/20481048/turecku-ministerku-z-holandska-eskortuje-policia-je-neziaducou-osobou.html", "https://svet.sme.sk/c/20481048/turecku-ministerku-z-holandska-eskortuje-policia-je-neziaducou-osobou.html", "https://dennikn.sk/706470/wildersa-porazil-aj-preto-ze-si-od-neho-pozical-kto-je-mark-rutte-ku-ktoremu-teraz-vzhliadaju-i-v-bruseli/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-39105683", "http://www.teraz.sk/zahranicie/kampan-pred-referendom-v-turecku-chce-v/244684-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-referendum-germany-idUSKBN16R1XG", "https://www.thelocal.ch/20170311/swiss-region-blocks-rally-by-turkish-politician", "https://www.thelocal.dk/20170313/ministers-reject-turkish-election-campaigns-in-denmark", "http://www.xpats.com/belgium-prepared-ban-turkish-election-rallies", "http://www.politico.eu/article/turkey-will-not-change-anti-terror-law-in-return-for-visa-free-travel/", "http://www.express.co.uk/news/world/722717/Turkey-EU-visa-free-travel-deal-migrant-crisis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:49.313396+00:00"}
{"id": "vr28312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28312", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Predkladám do parlamentu návrh nášho Zákonníka práce, návrh nášho zákona o kolektívnom vyjednávaní.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o kolektívnom vyjedenávaní bol podávaný poslancami Jozefom Mihálom a Janou Kiššovou do Národnej rady Slovenskej republiky. Dalšiím z ich predložených návrhov bol návrh zákona na vydanie Zákonníka práce, ktorý bol doručený do podateľne v ten istý deň. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh poslancov Jany Kiššovej a Jozefa Mihála na vydanie Zákonníka práce bol doručený do Národnej rady Slovenskej republiky 10. Septembra 2014 a momentálne je v procese výberu právnych poradcov. Návrh zákona o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch bol doručený do podateľne NR SR 10. setembra 2014. Zákon upravuje kolektívne pracovnoprávne vzťahy, kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ako aj pravidlá trojstranných konzultácií na celoštátnej úrovni medzi zástupcami štátu, zamestnávateľov a zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o kolektívnom vyjedenávaní bol podávaný poslancami Jozefom Mihálom a Janou Kiššovou do Národnej rady Slovenskej republiky. Dalšiím z ich predložených návrhov bol návrh zákona na vydanie Zákonníka práce, ktorý bol doručený do podateľne v ten istý deň. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh poslancov Jany Kiššovej a Jozefa Mihála na vydanie Zákonníka práce bol doručený do Národnej rady Slovenskej republiky 10. Septembra 2014 a momentálne je v procese výberu právnych poradcov. Návrh zákona o kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch bol doručený do podateľne NR SR 10. setembra 2014. Zákon upravuje kolektívne pracovnoprávne vzťahy, kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi, ako aj pravidlá trojstranných konzultácií na celoštátnej úrovni medzi zástupcami štátu, zamestnávateľov a zamestnancov."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Zákonníka práce", "Návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5119", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5120"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:18.763072+00:00"}
{"id": "vr37315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37315", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...rodiny dostanú menej na výplatách, pretože sa zmenila odpočítateľná položka takzvané nezdaniteľné minimum a každý z nás, vy, pán minister, má o 7 eur menej na výplate. 2-členná, 4-členná rodina, 2 dospelý, 14 eur.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S tým, že po tohtoročnej zmene nezdaniteľného minima príde každý zamestnanec o 7 eur (presnejšie 7,38; vynásobené dvoma dospelými členmi domácnosti, ktorých uvádza Kažimír a dostaneme 14 eur) súhlasí aj server Podnikam.sk (resp autorka odkazovaného článku Iveta Matlovičová, metodik pre mzdy a personalistiku Asseco Solutions, a.s.). \"Pre rok 2010 je nezdaniteľné minimum vo výške 4025,70 € a pre rok 2011 bude vo výške 3559,30 €. Zamestnanec tak zaplatí zo svojej výplaty o 7,38 € viac.\"", "analysis_paragraphs": ["S tým, že po tohtoročnej zmene nezdaniteľného minima príde každý zamestnanec o 7 eur (presnejšie 7,38; vynásobené dvoma dospelými členmi domácnosti, ktorých uvádza Kažimír a dostaneme 14 eur) súhlasí aj server Podnikam.sk (resp autorka odkazovaného článku Iveta Matlovičová, metodik pre mzdy a personalistiku Asseco Solutions, a.s.). \"Pre rok 2010 je nezdaniteľné minimum vo výške 4025,70 € a pre rok 2011 bude vo výške 3559,30 €. Zamestnanec tak zaplatí zo svojej výplaty o 7,38 € viac.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Podnikam.sk"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dan-z-prijmov/dane-a-odvody/nove-legislativne-zmeny-v-zdanovani-prijmov-sa-tykaju-vsetkych/19024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:34.819051+00:00"}
{"id": "vr33447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33447", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Čo už jednoznačne povedal aj bývalý generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice, pán Katuščák, že z celého projektu, ktorý mal byť výstavnou skriňou, tá digitalizácia knižnice, sa stáva klietka hanby. Viete, aké je percento v porovnaní plánovaný objem s diginalizovanými objektami? 1,2% sa zdigitalizovalo do konca roka.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Katuščák projekt digitalizácie dlhodobo kritizuje, výrok o klietke hanby hodnotíme ako pravdivý na základe reakcie Dušan Katuščáka. Reakcia Dušana Katuščáka (28. marca 2013): \"Autorom výroku o klietke hanby som ja. Bol som prítomný na zasadnutí Výboru pre kultúru a médiá a tam som to povedal, nakoľko mi členovia výboru umožnili vystúpiť. Prítomný bol aj pán poslanec Viskupič, ktorý, mimochodom, vystupoval mimoriadne kompetentne...\" Dušan Katuščák bol riaditeľom Slovenskej národnej knižnice v rokoch 2010 až 2012. Na svojom osobnom blogu sa venuje téme digitalizácie od apríla 2012. Názory uverejňuje aj na blogu na stránke blog.sme.sk. V novembri 2012 uverejnil trojdielný blog s názvom Kauza digitalizácia: diletantstvo pod ochranou ministertva kultúry . V treťom dieli prepočítal, že ak by nová riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová chcela dodržať svoj sľub daný verejne vo vysielaní TA3 dokončiť digitalizáciu podľa plánu 30. júna 2015, muselo by sa denne zdigitalizovať \"asi 350 000 strán, čiže 1000 až 1500 kníh.\" Celkovo je potrebné zdigitalizovať 2 800 000 objektov. V roku 2012 bolo plánované zdigitalizovať 500 000 objektov, v blogu z 16. decembra 2012 Katuščák píše, že od júla 2012 sa ich zdigitalizovalo \"len asi 10 000\". Toto by znamenalo asi len 2 % plánovaného objemu na uplynulý rok. Na svojom blogu o konzorciu Tender Media Group Katuščák píše: \" V konzorciu TMG sú, samozrejme, aj spoločnosti, ktoré sú schopné reálne pomôcť v implementácii schválených projektov. Ale sú tam aj také, ktoré nie sú najlepšie a nemajú čo ponúknuť... \" Katuščákov výrok o klietke hanby zopakoval člen Výboru pre kultúru a médiá Viskupič. Podľa vyhlásenia Jozefa Viskupiča zverejneného prostredníctvom TASR 20. marca 2013 sa Katuščák k projektu vyjadroval, že v konzorciu Tender Media Group sú spoločnosti, ktoré nie sú kompetentné, nemajú v projekte čo ponúknuť a neboli riadne obstarané. \" 217 miliónov eur pritiahlo pozornosť kamarátov vládnej strany, ktorí z projektu, ktorý mal byť výkladnou skriňou našej kultúry, urobili klietku hanby \" *výrok doplnený o reakciu D. Katuščáka a upravený zo zavádzanie na pravda 7. júna 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Katuščák projekt digitalizácie dlhodobo kritizuje, výrok o klietke hanby hodnotíme ako pravdivý na základe reakcie Dušan Katuščáka. Reakcia Dušana Katuščáka (28. marca 2013): \"Autorom výroku o klietke hanby som ja. Bol som prítomný na zasadnutí Výboru pre kultúru a médiá a tam som to povedal, nakoľko mi členovia výboru umožnili vystúpiť. Prítomný bol aj pán poslanec Viskupič, ktorý, mimochodom, vystupoval mimoriadne kompetentne...\" Dušan Katuščák bol riaditeľom Slovenskej národnej knižnice v rokoch 2010 až 2012. Na svojom osobnom blogu sa venuje téme digitalizácie od apríla 2012. Názory uverejňuje aj na blogu na stránke blog.sme.sk. V novembri 2012 uverejnil trojdielný blog s názvom Kauza digitalizácia: diletantstvo pod ochranou ministertva kultúry . V treťom dieli prepočítal, že ak by nová riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová chcela dodržať svoj sľub daný verejne vo vysielaní TA3 dokončiť digitalizáciu podľa plánu 30. júna 2015, muselo by sa denne zdigitalizovať \"asi 350 000 strán, čiže 1000 až 1500 kníh.\" Celkovo je potrebné zdigitalizovať 2 800 000 objektov. V roku 2012 bolo plánované zdigitalizovať 500 000 objektov, v blogu z 16. decembra 2012 Katuščák píše, že od júla 2012 sa ich zdigitalizovalo \"len asi 10 000\". Toto by znamenalo asi len 2 % plánovaného objemu na uplynulý rok. Na svojom blogu o konzorciu Tender Media Group Katuščák píše: \" V konzorciu TMG sú, samozrejme, aj spoločnosti, ktoré sú schopné reálne pomôcť v implementácii schválených projektov. Ale sú tam aj také, ktoré nie sú najlepšie a nemajú čo ponúknuť... \" Katuščákov výrok o klietke hanby zopakoval člen Výboru pre kultúru a médiá Viskupič. Podľa vyhlásenia Jozefa Viskupiča zverejneného prostredníctvom TASR 20. marca 2013 sa Katuščák k projektu vyjadroval, že v konzorciu Tender Media Group sú spoločnosti, ktoré nie sú kompetentné, nemajú v projekte čo ponúknuť a neboli riadne obstarané. \" 217 miliónov eur pritiahlo pozornosť kamarátov vládnej strany, ktorí z projektu, ktorý mal byť výkladnou skriňou našej kultúry, urobili klietku hanby \" *výrok doplnený o reakciu D. Katuščáka a upravený zo zavádzanie na pravda 7. júna 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["osobnom blogu", "blogu", "blog", "treťom", "vysielaní TA3", "blogu", "svojom blogu", "vyhlásenia"], "url": ["http://dusan.katuscak.net/", "http://katuscak.blog.sme.sk/", "http://katuscak.blog.sme.sk/c/312280/Diletantstvo-pod-ochranou-ministerstva-kultury-Cast-1.html", "http://katuscak.blog.sme.sk/c/312430/Diletantstvo-pod-ochranou-ministerstva-kultury-Cast-3.html", "http://www.ta3.com/clanok/1008895/digitalizacia-kniznic-pokracuje.html", "http://katuscak.blog.sme.sk/c/316181/Pavol-Simunic-musi-zastavit-devastaciu-narodnej-kniznice.html", "http://katuscak.blog.sme.sk/c/316134/Kauza-digitalizacia-pokracuje-zasluhou-ministra-kultury.html", "http://www.hlavnespravy.sk/vyhlasenie-j-viskupic-projekt-digitalizacie-nastenkovy-tender-bez-nastenky/81716/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:04.247731+00:00"}
{"id": "vr34296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34296", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Veľmi razantné a významné to bude práve pre menej početné menšiny, to znamená pre rusínsku menšinu, pre ukrajinskú menšinu. Napríklad pre chorvátsku menšinu. Pre chorvátsku menšinu podľa súčasného stavu ani v jednej obci vlastne nie je dosiahnutá, nie je dosiahnuté to 20% kvórum, ale znížením na 10% v dvoch mestských častiach konkrétne v Bratislave, v Jarovciach a v Čunove by títo občania mohli používať svoj jazyk, svoj menšinový jazyk. Pokiaľ ide o rusínsku menšinu, tak toto číslo zo súčasných 92 obcí sa zvýši na 146 a v prípade ukrajinskej menšiny zo 6  na 18 a samozrejme nesmieme zabudnúť ani na rómsku menšinu, kde ej to veľmi výrazné, kde sa počet týchto obcí alebo miest zvýši o 100 obcí. V prípade maďarskej menšiny, ešte mi dovoľte povedať nie je tá zmena až taká výrazná. Tu je len naozaj malé zvýšenie. Jedná sa o 29 obcí.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné údaje, z ktorých vychádza pani Pfundtner sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobné údaje, z ktorých vychádza pani Pfundtner sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:02.455389+00:00"}
{"id": "vr31116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31116", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Slovenských podnikateľov napríklad zaťažuje vyše 1 200 rôznych informačných povinností.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Euractiv.sk (júl 2009): \"Vláda SR sa ešte v roku 2007 zaviazala k znižovaniu byrokracie pre podnikateľov na základe odporúčania Európskej komisie. Prijala vlastný Akčný program znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v SR na roky 2007 – 2012 a Agendu lepšej regulácie.\"", "analysis_paragraphs": ["Euractiv.sk (júl 2009): \"Vláda SR sa ešte v roku 2007 zaviazala k znižovaniu byrokracie pre podnikateľov na základe odporúčania Európskej komisie. Prijala vlastný Akčný program znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v SR na roky 2007 – 2012 a Agendu lepšej regulácie.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "\"Projekt SINGAPUR\"", "avizujú"], "url": ["http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/prebieha-meranie-administrativneho-zatazenia-013295", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/105828/Projekt-SINGAPUR-podnikatelom-v-SR-usetri-mil-eur-rocne", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/zakony/zakonnik-prace-zrejme-cakaju-volbach-dalsie-zmeny/25989"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:28.815109+00:00"}
{"id": "vr27251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27251", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja som mal na starosti náboženské spoločnosti a cirkvi ako minister kultúry, aj sekty.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvá sa v zmysle § 5 Zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy organizačne členia na sekcie,odbory, prípadne iné organizačné útvary. D o pôsobnosti týchto zložiek v rámci Ministerstva kultúry patrí:\n\nštátny jazyk,\n\nochranu pamiatkového fondu,\n\nkultúrne dedičstvo a knihovníctvo,\n\numenie,\n\nautorské právo a práva súvisiace s autorským právom,\n\nosvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu,\n\nprezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí,\n\nvzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,\n\nmédiá a audiovíziu.\n\nNáboženskými cirkvami a spoločnosťami sú zaregistrované viaceré cirkvi, ale napríklad aj svedkovia Jehovoví. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví (výročná správa 2010, .pdf), ktorý je príspevková organizácia Ministerstva Kultúry SR sa zaoberal štúdiom a analýzou aj sektárskych spolkov. Tento Ústav bol zrušený .\n\nVýrok možno označiť za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvá sa v zmysle § 5 Zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy organizačne členia na sekcie,odbory, prípadne iné organizačné útvary. D o pôsobnosti týchto zložiek v rámci Ministerstva kultúry patrí:", "štátny jazyk,", "ochranu pamiatkového fondu,", "kultúrne dedičstvo a knihovníctvo,", "umenie,", "autorské právo a práva súvisiace s autorským právom,", "osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu,", "prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí,", "vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,", "médiá a audiovíziu.", "Náboženskými cirkvami a spoločnosťami sú zaregistrované viaceré cirkvi, ale napríklad aj svedkovia Jehovoví. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví (výročná správa 2010, .pdf), ktorý je príspevková organizácia Ministerstva Kultúry SR sa zaoberal štúdiom a analýzou aj sektárskych spolkov. Tento Ústav bol zrušený .", "Výrok možno označiť za pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy", "o pôsobnosti", "s cirkvami a náboženskými spoločnosťami,", "správa", "zrušený"], "url": ["http://www.mzv.sk/sk/ministerstvo/ministerstvo-zriadenie_vznik_a_posobnost", "http://old.culture.gov.sk/ministerstvo", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-a-nabozenske-spolocnosti/registrovane-cirkvi", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CEAQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.culture.gov.sk%2Fextdoc%2F1769%2Fvs_2010_uvsc&ei=zwghU4bMA-XNygO2i4KIBQ&usg=AFQjCNEL-tzt8DXYYxTrqibqEDsp9JxPYw&sig2=xR7qtEc6HKx9z3hck4MSbQ", "http://www.postoy.sk/ustav_pre_vztah_statu_a_cirkvi_necakane_konci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:01.328711+00:00"}
{"id": "vr35158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35158", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Nemáme to prepočítané ešte v detailoch, ale pracujeme na tom. Ja si osobne myslím, že ten dopad bude o niečo vyšší, ako si myslí ministerstvo financií. Zo samotného titulu tých opatrení. Ale čo zostáva faktom je, že ten balíček tak, ako je štrukturovaný a to vyplýva priamo z prognózy samotného ministerstva financií, ako aj prognózy Národnej banky, kde sa jasne konštatuje, že tento balíček spomalí rast, neprinesie zvyšovanie zamestnanosti a zastaví aj rast reálnej mzdy.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NBS vo svojej ostatnej strednodobej predikcii (pdf) píše: Vývoj ekonomiky v strednodobom horizonte by mal byť ovplyvnený hlavne uvažovanými konsolidačnými opatreniami vlády. Tieto by mali spôsobiť spomalenie rastu HDP v roku 2011, a to cez nižší príspevok domáceho dopytu…. Situácia na trhu práce by sa mala v strednodobom horizonte zlepšovať, avšak v roku 2011 by mala byť negatívne ovplyvnená očakávaným znižovaním počtu zamestnancov vo verejnej správe v dôsledku konsolidácie verejných financií.... Navyše, opatrenia na príjmovej strane rozpočtu spôsobujú zníženie reálneho disponibilného príjmu domácností, čo opäť ovplyvňuje hospodársky rast, tento raz nepriamo cez konečnú súkromnú spotrebu. ... Ďalšie opatrenia týkajúce sa zvyšovania sadzieb dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní by sa mali premietnuť do rýchlejšieho rastu domácej cenovej hladiny v porovnaní s predchádzajúcou predikciou s vplyvom na nižší reálny disponibilný príjem domácností. Národná banka Slovenska odhadovala podľa investujeme.sk rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 4,3%. Pred troma mesiacmi odhadovala rast na úrovni 3,7%. Počiatek hovorí pravdu v tom, že nastane pokles rastu hospodárstva. Odhad NBS na rok 2011 je 3,0% (predchádzajúci odhad bol 4,3%) a v roku 2012 by mal byť rast 4,1% (predchádzajúci odhad 4,4%).", "analysis_paragraphs": ["NBS vo svojej ostatnej strednodobej predikcii (pdf) píše: Vývoj ekonomiky v strednodobom horizonte by mal byť ovplyvnený hlavne uvažovanými konsolidačnými opatreniami vlády. Tieto by mali spôsobiť spomalenie rastu HDP v roku 2011, a to cez nižší príspevok domáceho dopytu…. Situácia na trhu práce by sa mala v strednodobom horizonte zlepšovať, avšak v roku 2011 by mala byť negatívne ovplyvnená očakávaným znižovaním počtu zamestnancov vo verejnej správe v dôsledku konsolidácie verejných financií.... Navyše, opatrenia na príjmovej strane rozpočtu spôsobujú zníženie reálneho disponibilného príjmu domácností, čo opäť ovplyvňuje hospodársky rast, tento raz nepriamo cez konečnú súkromnú spotrebu. ... Ďalšie opatrenia týkajúce sa zvyšovania sadzieb dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní by sa mali premietnuť do rýchlejšieho rastu domácej cenovej hladiny v porovnaní s predchádzajúcou predikciou s vplyvom na nižší reálny disponibilný príjem domácností. Národná banka Slovenska odhadovala podľa investujeme.sk rast ekonomiky v tomto roku na úrovni 4,3%. Pred troma mesiacmi odhadovala rast na úrovni 3,7%. Počiatek hovorí pravdu v tom, že nastane pokles rastu hospodárstva. Odhad NBS na rok 2011 je 3,0% (predchádzajúci odhad bol 4,3%) a v roku 2012 by mal byť rast 4,1% (predchádzajúci odhad 4,4%)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["predikcii", "Národná banka Slovenska"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2010/P3Q-2010.pdf", "http://www.investujeme.sk/kratke-zpravy/nbs-konsolidacne-opatrenia-spomalia-buducorocny-rast/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:02.544545+00:00"}
{"id": "vr31124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31124", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Stavebné konanie, ktoré prebieha na základe dávno prekonaného a takmer 30-krát novelizovaného stavebného zákona, je jedným z najväčších zdrojov byrokracie na Slovensku.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SAS hovorí o Stavebnom zákone č. 50/1976 Zb ., ktorý ako číslo zákona naznačuje je z roku 1976 a bol skutočne 30 krát novelizovaný.", "analysis_paragraphs": ["SAS hovorí o Stavebnom zákone č. 50/1976 Zb ., ktorý ako číslo zákona naznačuje je z roku 1976 a bol skutočne 30 krát novelizovaný."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["č. 50/1976 Zb"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:53.290711+00:00"}
{"id": "vr37608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37608", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Nazar, ktorý bol, dnes je poslanec v Národnej rade, bol šéfom Teka, sa hrá za pekného, že on si znížil plat. Ale on si ho znížil iba na posledný mesiac, kedy odchádzal. Ako 30 dní pred odchodom si veľkoryso znížil plat. Ale pred tým 4 roky alebo koľko bral vysoký plat.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie z nezávislého zdroja, a preto prinášame aspoň vyjadrenie L. Lazára na adresu R. Sulíka práve pre tento konkrétny výrok. Lazárovu reakciu priniesla 8. marca 2011 po odvysielaní relácie tlačová agentúra TASR : \"Nikdy som si nemyslel, že budem musieť takýmto spôsobom komentovať slová druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Richard Sulík však hlúpo klamal, keď tvrdil, že som si ako šéf TEKO znížil plat iba posledný mesiac predtým, ako som odišiel z tejto pozície po zvolení za poslanca Národnej rady SR v júnových parlamentných voľbách 2010,\" povedal Lazár. Ďalej zdôraznil, že k zníženiu jeho platu došlo po vypuknutí hospodárskej krízy od mája 2009. Jeho plat po znížení vraj predstavoval 2400 eur, a ani pred znížením nedosahoval viac ako 5000 eur. Pritom upozornil, že po jeho odstúpení z postu generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva košických teplární si nominanti strán súčasnej vládnej koalície zvýšili svoje platy na dvojnásobok, a to na 5000 eur. Ladislav Lazár v súčasnosti pôsobí ako poslanec NR SR za stranu Smer-SD a zároveň viceprimátor Košíc.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie z nezávislého zdroja, a preto prinášame aspoň vyjadrenie L. Lazára na adresu R. Sulíka práve pre tento konkrétny výrok. Lazárovu reakciu priniesla 8. marca 2011 po odvysielaní relácie tlačová agentúra TASR : \"Nikdy som si nemyslel, že budem musieť takýmto spôsobom komentovať slová druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Richard Sulík však hlúpo klamal, keď tvrdil, že som si ako šéf TEKO znížil plat iba posledný mesiac predtým, ako som odišiel z tejto pozície po zvolení za poslanca Národnej rady SR v júnových parlamentných voľbách 2010,\" povedal Lazár. Ďalej zdôraznil, že k zníženiu jeho platu došlo po vypuknutí hospodárskej krízy od mája 2009. Jeho plat po znížení vraj predstavoval 2400 eur, a ani pred znížením nedosahoval viac ako 5000 eur. Pritom upozornil, že po jeho odstúpení z postu generálneho riaditeľa a predsedu Predstavenstva košických teplární si nominanti strán súčasnej vládnej koalície zvýšili svoje platy na dvojnásobok, a to na 5000 eur. Ladislav Lazár v súčasnosti pôsobí ako poslanec NR SR za stranu Smer-SD a zároveň viceprimátor Košíc."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5797806/sef-kosickej-teplarne-chce-od-sulika-ospravedlnenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:17.289131+00:00"}
{"id": "49741", "numeric_id": 49741, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49741", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Táto vláda nezačala konsolidovať od seba, nezačala riešiť optimalizáciu na ministerstvách, naopak sebe zvýšili platy.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválený konsolidačný balíček nepredstavil plán optimalizácie fungovania ministerstiev. Vo februári 2024 vláda odsúhlasila zvýšenie paušálnych náhrad pre členov vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSchválený konsolidačný balík na zníženie hrubého dlhu neobsahuje plán na optimalizáciu ministerstiev.\n\nVäčšia časť schválených opatrení na kosolidáiu verejných financií je „zameraná na získanie dodatočných príjmov do rozpočtu“ ( .pdf , s. 6). Na strane výdavkov schválil parlament opatrenia v podobe šetrenia v „objeme 5 % osobných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu“, zmrazenia „valorizácie miezd vo VS v 2024 a jej tlmenie od 2025“, zníženia „výdavkov na financovanie RTVS“ a zrušenia „podpory na zníženie koncovej ceny elektriny pre podniky“ ( .pdf , s. 6).\n\nV rámci výdavkových konsolidačných opatrení navrhla vláda šetriť prostredníctvom zníženia výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov verenej služby, a to o 10%, čo by podľa ministerstva financií malo priniesť 124 miliónov eur, teda 4,6 % z celkového cieleného zisku 2,7 mld. eur. Súčasťou schváleného balíčka je aj spomalenie valorizácie platov zdravotníkov na 3 %, čím chce štát v roku 2025 ušetriť 219 miliónov eur ( .pdf , str. 18).\n\nZákladnú zložku platu člena vlády tvorí 1,5-násobok platu poslanca. Uznesením vlády zo 6. februára 2024 sa vláda zhodla na zvýšení paušálnych náhrad pre ministrov, podpredsedu vlády a predsedu vlády. S platnosťou od 7. februára 2024 prislúcha ministrovi paušálna náhrada vo 3,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Podpredsedovi vlády prislúcha 3,5-násobok a predsedovi vlády prislúcha 4,5-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.\n\nOd roku 2016 prebieha optimalizačný projekt riadenia verejnej správy v rámci ministerstva vnútra, v rámci ktorého dochádza k vyškoleniu a vzdelávaniu personálu či implementácii inovovaných procesov.\n\nPrezamestnanosť v ústredných orgánoch štátnej správy predstavuje priestor na šetrenie aj podľa Roberta Fica (Smer), ktorý už v apríli 2024 navrhol prepustiť 30 % ich zamestnancov a priznal, že bez nich by ministerstvá mohli dosiahnuť ešte lepší výkon. Podľa výpočtov denníka SME, založených na dátach Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, by sa takto dalo ušetriť 395 miliónov eur ročne. Ku koncu roka 2023 ústredné orgány štátnej správy zamestnávali vyše 37 000 úradníkov.", "analysis_paragraphs": ["Schválený konsolidačný balíček nepredstavil plán optimalizácie fungovania ministerstiev. Vo februári 2024 vláda odsúhlasila zvýšenie paušálnych náhrad pre členov vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Schválený konsolidačný balík na zníženie hrubého dlhu neobsahuje plán na optimalizáciu ministerstiev.", "Väčšia časť schválených opatrení na kosolidáiu verejných financií je „zameraná na získanie dodatočných príjmov do rozpočtu“ ( .pdf , s. 6). Na strane výdavkov schválil parlament opatrenia v podobe šetrenia v „objeme 5 % osobných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu“, zmrazenia „valorizácie miezd vo VS v 2024 a jej tlmenie od 2025“, zníženia „výdavkov na financovanie RTVS“ a zrušenia „podpory na zníženie koncovej ceny elektriny pre podniky“ ( .pdf , s. 6).", "V rámci výdavkových konsolidačných opatrení navrhla vláda šetriť prostredníctvom zníženia výdavkov na štátnych úradníkov a zamestnancov verenej služby, a to o 10%, čo by podľa ministerstva financií malo priniesť 124 miliónov eur, teda 4,6 % z celkového cieleného zisku 2,7 mld. eur. Súčasťou schváleného balíčka je aj spomalenie valorizácie platov zdravotníkov na 3 %, čím chce štát v roku 2025 ušetriť 219 miliónov eur ( .pdf , str. 18).", "Základnú zložku platu člena vlády tvorí 1,5-násobok platu poslanca. Uznesením vlády zo 6. februára 2024 sa vláda zhodla na zvýšení paušálnych náhrad pre ministrov, podpredsedu vlády a predsedu vlády. S platnosťou od 7. februára 2024 prislúcha ministrovi paušálna náhrada vo 3,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Podpredsedovi vlády prislúcha 3,5-násobok a predsedovi vlády prislúcha 4,5-násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok.", "Od roku 2016 prebieha optimalizačný projekt riadenia verejnej správy v rámci ministerstva vnútra, v rámci ktorého dochádza k vyškoleniu a vzdelávaniu personálu či implementácii inovovaných procesov.", "Prezamestnanosť v ústredných orgánoch štátnej správy predstavuje priestor na šetrenie aj podľa Roberta Fica (Smer), ktorý už v apríli 2024 navrhol prepustiť 30 % ich zamestnancov a priznal, že bez nich by ministerstvá mohli dosiahnuť ešte lepší výkon. Podľa výpočtov denníka SME, založených na dátach Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, by sa takto dalo ušetriť 395 miliónov eur ročne. Ku koncu roka 2023 ústredné orgány štátnej správy zamestnávali vyše 37 000 úradníkov."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Schválený", "balík", ".pdf", ".pdf", "zníženia", ".pdf", "tvorí", "zhodla", "prebieha", "prepustiť", "ušetriť", "zamestnávali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55343", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=550657", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=550657", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/#paragraf-12.odsek-1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21448/1", "https://www.reformuj.sk/projekt/optimalizacia-procesov-vo-verejnej-sprave/", "https://index.sme.sk/c/23313744/fico-verejne-financie-konsolidacia.html", "https://index.sme.sk/c/23313744/fico-verejne-financie-konsolidacia.html", "https://www.trend.sk/spravy/pocet-statnych-uradnikov-slovensku-prudko-narasta-je-ich-takmer-40-tisic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:40.697871+00:00"}
{"id": "42652", "numeric_id": 42652, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42652", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...v tom období nebola požiadavka vykonávať ho (koncipientsku prax, pozn.) v sídle advokátskej kancelárie...", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2006 až 2010, kedy Zuzana Čaputová vykonávala svoju koncipientskú prax, platil Advokátsky poriadok z roku 2004 , v ktorom povinnosť vykonávania praxe nebola priestorovo obmedzená. Povinnosť vykonávania koncipientskej praxe v advokátskej kancelárii zamestnávajúceho advokáta, s výnimkou 3 mesiacov v roku, je daná až aktuálne platným Advokátskym poriadkom z júna 2017 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. V časti poriadku z roku 2017 upravujúcej vzťah advokáta ku koncipientovi a inému zamestnancovi sa uvádza : “ Výchova a prax advokátskeho koncipienta na výkon advokátskeho povolania je možná len v advokátskej kancelárii advokáta zamestnávajúceho advokátskeho koncipienta, pričom advokátsky koncipient môže vykonávať prax mimo sídla advokáta maximálne tri mesiace v roku. ” Právnik Peter Kubina toto opatrenie ďalej pre Denník N komentuje nasledovne: „Aj dnes, keď existuje, je potrebné ho vykladať logicky a v súlade s obsahom a náplňou práce advokátskeho koncipienta, “.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2006 až 2010, kedy Zuzana Čaputová vykonávala svoju koncipientskú prax, platil Advokátsky poriadok z roku 2004 , v ktorom povinnosť vykonávania praxe nebola priestorovo obmedzená. Povinnosť vykonávania koncipientskej praxe v advokátskej kancelárii zamestnávajúceho advokáta, s výnimkou 3 mesiacov v roku, je daná až aktuálne platným Advokátskym poriadkom z júna 2017 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. V časti poriadku z roku 2017 upravujúcej vzťah advokáta ku koncipientovi a inému zamestnancovi sa uvádza : “ Výchova a prax advokátskeho koncipienta na výkon advokátskeho povolania je možná len v advokátskej kancelárii advokáta zamestnávajúceho advokátskeho koncipienta, pričom advokátsky koncipient môže vykonávať prax mimo sídla advokáta maximálne tri mesiace v roku. ” Právnik Peter Kubina toto opatrenie ďalej pre Denník N komentuje nasledovne: „Aj dnes, keď existuje, je potrebné ho vykladať logicky a v súlade s obsahom a náplňou práce advokátskeho koncipienta, “."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Advokátsky poriadok z roku 2004", "Advokátskym poriadkom z júna 2017", "uvádza", "komentuje"], "url": ["https://www.ccbe.eu/fileadmin/speciality_distribution/public/documents/National_Regulations/DEON_National_CoC/SK_Slovak_Republic_Code.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101", "http://www.epi.sk/beck-komentar/komentar-586-2003-advokatsky-poriadok.htm", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:47.587526+00:00"}
{"id": "vr14063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14063", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Preto naše ministerstvo dva roky pripravovalo nový stavebný zákon, aby sa to zlepšilo. Povedali sme, pokiaľ nebude dohoda naprieč politickým spektrom, lebo stavebný zákon sa dotýka úplne všetkých, nepôjdeme do jeho finálnej podoby. Viete, ako to dopadlo v parlamente. Tá diskusia bola neznesiteľná a tým pádom sme povedali, že vrátime naspäť a ešte raz sa vrátime do poslaneckých klubov, aby sa každý mal možnosť vyjadriť.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomenutý stavebný zákon je vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý sa mal pripravovat viac ako dva roky a ktorý sa mal prerokovat v druhom cítaní na 54 . schôdzi parlamentu. Po kritike opozície a odborníkov minister Pociatek nakoniec stiahol návrh z prerokovania v druhom cítaní. O dalšom postupe po stiahnutí zákona nie sú informácie, nevieme teda, ci skutocne došlo k jeho opätovnému predloženiu poslaneckým klubom. Vieme len, že pôvodne (pred stiahnutím) bol zákon poslaneckým klubom predložený. V ostatných castiach výroku však Stromcek udáva správne údaje, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. O tom, aby sa návrh zákona posunula do druhého cítania, poslanci hlasovali 17. júna 2015. Z prítomných 132 poslancov za posunutie návrhu hlasovalo 81 poslancov (okrem poslancov SMERU len Alojz Pridal z KDH a nezaradená Mária Ritomská), 49 sa zdržalo hlasovania a nehlasovali dvaja. Návrh zákona prešiel a tým bol posunutý do druhého cítania. Poslanci teda mali rokovat o návrhu v druhom citaní v septembri na 54. schôdzi. Minister dopravy Ján Pociatek, ktorý bol predkladatelom návrhu, nakoniec dna 22. septembra 2015 stiahol návrh zákona. Svoje rozhodnutie potom zdôvodnoval takto: \" Teraz pripomeniem svoje vlastné slová, ktoré som vyslovil pri uvádzaní tohto zákona v prvom cítaní. Ak nebude zrejmé, že zákon bude podporený konsenzuálne a poslanci 'hasákom' zacnú tento zákon deštruovat rôznymi pozmenovákmi, tak zákon stiahnem ,\" (zdroj: TASR ). Ako dalej informuje TASR, minister vyzýval k spolupráci napriec politickým spektrom, aby sa podarilo vytvorit skutocne dobrý a efektivný zákon: \" Myslím si, že tento zákon je tak významný a nemá byt vôbec predmetom primitívnych politických diskusií, ako tu predviedol napríklad pán poslanec Igor Hraško (OLaNO), ale má to byt odborný zákon. A vyzývam preto práve tých, ktorí majú k tomu co povedat, aby sa zúcastnili na odborných fórach a prezentovali to tam \". Igor Hraško (OLaNO) predložil 22. septembra pozmenujúci návrh k návrhu stavebného zákona a, ako informuje o tom Pravda , išlo o 25 stranný dokument. Pod jeho návrh sa podpísali väcšinou poslanci z OLaNO a KDH. Okrem neho k návrhu zákona ešte ôsmi poslanci pripravili pozmenujúce návrhý.", "analysis_paragraphs": ["Spomenutý stavebný zákon je vládny návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý sa mal pripravovat viac ako dva roky a ktorý sa mal prerokovat v druhom cítaní na 54 . schôdzi parlamentu. Po kritike opozície a odborníkov minister Pociatek nakoniec stiahol návrh z prerokovania v druhom cítaní. O dalšom postupe po stiahnutí zákona nie sú informácie, nevieme teda, ci skutocne došlo k jeho opätovnému predloženiu poslaneckým klubom. Vieme len, že pôvodne (pred stiahnutím) bol zákon poslaneckým klubom predložený. V ostatných castiach výroku však Stromcek udáva správne údaje, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. O tom, aby sa návrh zákona posunula do druhého cítania, poslanci hlasovali 17. júna 2015. Z prítomných 132 poslancov za posunutie návrhu hlasovalo 81 poslancov (okrem poslancov SMERU len Alojz Pridal z KDH a nezaradená Mária Ritomská), 49 sa zdržalo hlasovania a nehlasovali dvaja. Návrh zákona prešiel a tým bol posunutý do druhého cítania. Poslanci teda mali rokovat o návrhu v druhom citaní v septembri na 54. schôdzi. Minister dopravy Ján Pociatek, ktorý bol predkladatelom návrhu, nakoniec dna 22. septembra 2015 stiahol návrh zákona. Svoje rozhodnutie potom zdôvodnoval takto: \" Teraz pripomeniem svoje vlastné slová, ktoré som vyslovil pri uvádzaní tohto zákona v prvom cítaní. Ak nebude zrejmé, že zákon bude podporený konsenzuálne a poslanci 'hasákom' zacnú tento zákon deštruovat rôznymi pozmenovákmi, tak zákon stiahnem ,\" (zdroj: TASR ). Ako dalej informuje TASR, minister vyzýval k spolupráci napriec politickým spektrom, aby sa podarilo vytvorit skutocne dobrý a efektivný zákon: \" Myslím si, že tento zákon je tak významný a nemá byt vôbec predmetom primitívnych politických diskusií, ako tu predviedol napríklad pán poslanec Igor Hraško (OLaNO), ale má to byt odborný zákon. A vyzývam preto práve tých, ktorí majú k tomu co povedat, aby sa zúcastnili na odborných fórach a prezentovali to tam \". Igor Hraško (OLaNO) predložil 22. septembra pozmenujúci návrh k návrhu stavebného zákona a, ako informuje o tom Pravda , išlo o 25 stranný dokument. Pod jeho návrh sa podpísali väcšinou poslanci z OLaNO a KDH. Okrem neho k návrhu zákona ešte ôsmi poslanci pripravili pozmenujúce návrhý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["54", "hlasovali", "stiahol", "TASR", "pozmenujúci návrh", "Pravda", "Inštitút urbánneho rozvoja", "TASR", "navrhovala", "chválila", "vyhlásila", "vydal stanovisko", "pôvodne"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2192", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35913", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419673", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-greckej-krize/nr-sr-minister-dopravy-stiahol-z-rokovan/156893-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2193", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/368435-pociatek-po-kritike-stiahol-navrh-noveho-stavebneho-zakona/", "http://www.asb.sk/aktualne/novinky/podla-iur-su-v-pripravovanom-stavebnom-zakone-nevyriesene-zasadne-problemy", "http://www.teraz.sk/slovensko/novy-stavebny-zakon-obsahuje-viacero-nez/140523-clanok.html", "http://www.stavebnakomora.sk/?p=725", "http://www.sasdars.sk/?p=4372", "http://www.strana-sas.sk/sas-jan-pociatek-nezvladol-pripravu-noveho-stavebneho-zakona/4000", "http://www.idah.sk/tlacove-spravy/stanovisko-idh-k-stiahnutiu-navrhu-stavebneho-zakona-z-rokovania-nr-sr/", "http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/330257-stavebny-zakon-by-mal-byt-zakonom-pre-kazdeho-z-nas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:25.254388+00:00"}
{"id": "vr35238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35238", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...a netajíme sa tomu, že sme chceli zmeniť charakter generálnej prokuratúry a jej postavenia, žiaľ nenašli sme na to politickú podporu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk pripomína, že s iniciatívou zmeniť postavenie GP prišiel v roku 2006 vtedajší minister spravodlivosti D. Lipšic. Či našiel návrh D. Lipšica politickú podporu alebo nie sme nezistili.", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk pripomína, že s iniciatívou zmeniť postavenie GP prišiel v roku 2006 vtedajší minister spravodlivosti D. Lipšic. Či našiel návrh D. Lipšica politickú podporu alebo nie sme nezistili."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html#ixzz149MD7SvN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:39.797993+00:00"}
{"id": "vr16533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16533", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa záverečného účtu Bratislavského samosprávneho kraja z roku 2009( .pdf , str. 55) bol oficiálny dlh 19,82 mil. eur. Číslo sme získali súčtom výšky prijatých úverov a finančných výpomocí z bánk a finančných inštitúcií. Avšak určiť celkový dlh v tomto roku a zároveň ho porovnať s rokom 2017 nie je celkom jednoduché z dvoch dôvodov- údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre obce a VÚC za roky 2006 až 2011 dostupné a pri nástupe Freša do úradu v 2009 čierny dlh dosahoval 25 mil. EUR.\n\nPrihliadnuc na tieto dva dôvody môžeme považovať Frešov výrok za pravdivý.\n\nZo stránok INEKO sa dozvedáme, že Ministerstvo financií nemá za dané obdobie (2006-2011) k dispozícii údaje o návratných zdrojoch financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov. Celkový dlh obcí (VÚC) je teda do roku 2011 len odhadovaný na základe dostupných údajov. Výpočet bol nasledovný­: (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Avšak takto vypočítaný dlh nie je očistený aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, a teda nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %, ktorý bol ustanovený v § 17 ods. 7 zákona NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon uvádza, že celkovou sumou dlhu vyššieho územného celku sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských záväzkov vyššieho územného celku. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.\n\nKeby však chceme dlh za rok 2009 uviesť v pomere k bežným príjmom za rok 2008, tak by nám vyšlo 20,31 %. Toto číslo sa však nezhoduje s tým, ktoré uviedol Frešo, pretože k nemu pripočítal aj čierny dlh v roku 2009(viď. tabuľky ).\n\nDosahoval hodnotu 25 mil. EUR a bol tvorený neuhradenými faktúrami, súdnymi spormi a nedodržanými záväzkami. Ak teda spočítame uvedené čísla, vyjde nám, že celkový dlh bol 44,56 mil. EUR, čo činí 46,09 % skutočných bežných príjmov roka 2008.\n\nČíselný údaj z apríla tohto roku (2017) je uvedený pravdivo. Podľa prezentácie z mája 2017(. PPTX , str. 4) je dlh BSK k 30.4.2017 28,25 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečného účtu Bratislavského samosprávneho kraja z roku 2009( .pdf , str. 55) bol oficiálny dlh 19,82 mil. eur. Číslo sme získali súčtom výšky prijatých úverov a finančných výpomocí z bánk a finančných inštitúcií. Avšak určiť celkový dlh v tomto roku a zároveň ho porovnať s rokom 2017 nie je celkom jednoduché z dvoch dôvodov- údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre obce a VÚC za roky 2006 až 2011 dostupné a pri nástupe Freša do úradu v 2009 čierny dlh dosahoval 25 mil. EUR.", "Prihliadnuc na tieto dva dôvody môžeme považovať Frešov výrok za pravdivý.", "Zo stránok INEKO sa dozvedáme, že Ministerstvo financií nemá za dané obdobie (2006-2011) k dispozícii údaje o návratných zdrojoch financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov. Celkový dlh obcí (VÚC) je teda do roku 2011 len odhadovaný na základe dostupných údajov. Výpočet bol nasledovný­: (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Avšak takto vypočítaný dlh nie je očistený aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, a teda nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %, ktorý bol ustanovený v § 17 ods. 7 zákona NR SR č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon uvádza, že celkovou sumou dlhu vyššieho územného celku sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov ku koncu rozpočtového roka a suma ručiteľských záväzkov vyššieho územného celku. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.", "Keby však chceme dlh za rok 2009 uviesť v pomere k bežným príjmom za rok 2008, tak by nám vyšlo 20,31 %. Toto číslo sa však nezhoduje s tým, ktoré uviedol Frešo, pretože k nemu pripočítal aj čierny dlh v roku 2009(viď. tabuľky ).", "Dosahoval hodnotu 25 mil. EUR a bol tvorený neuhradenými faktúrami, súdnymi spormi a nedodržanými záväzkami. Ak teda spočítame uvedené čísla, vyjde nám, že celkový dlh bol 44,56 mil. EUR, čo činí 46,09 % skutočných bežných príjmov roka 2008.", "Číselný údaj z apríla tohto roku (2017) je uvedený pravdivo. Podľa prezentácie z mája 2017(. PPTX , str. 4) je dlh BSK k 30.4.2017 28,25 %."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "INEKO", "§ 17 ods. 7 zákona NR SR č. 583/2004 Z. z.", "tabuľky", "46,09 %", "PPTX"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024826", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/#ind6", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=3527&documentId=13426", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-zadlzenost-kraja-klesla-takmer-o-8-milionov-eur.aspx", "http://www.obecne-noviny.sk/clanky/dlh-zupy-od-januara-klesol-o-1%2C3-miliona-eur", "http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10066887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:14.670238+00:00"}
{"id": "48786", "numeric_id": 48786, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48786", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Tak, tá moja rola nastupuje vtedy, keď sa situácia nejakým spôsobom vyvinie, či už zo strany vlády, že podá demisiu alebo parlament vysloví nedôveru vláde a podobne, čiže až vtedy nastupuje ako keby aktívna rola prezidenta.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postavenie a právomoci prezidentky SR Zuzany Čaputovej, sú dané Ústavou Slovenskej republiky, kde sa v bode E uvádza, že môže rozpustiť NR SR za vymedzených podmienok, patrí medzi ne aj vyslovenie nedôvery. A v bode G , ktorý znie: „vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.” Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Postavenie a právomoci prezidentky SR Zuzany Čaputovej, sú dané Ústavou Slovenskej republiky, kde sa v bode E uvádza, že môže rozpustiť NR SR za vymedzených podmienok, patrí medzi ne aj vyslovenie nedôvery. A v bode G , ktorý znie: „vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.” Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["bode E", "bode G"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/36982.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/36982.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:59.779325+00:00"}
{"id": "vr37914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37914", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No a potom prišli aj vami spomínané najnovšie výroky Viktora Orbána, ktorými potvrdil, že chcú udeliť Maďarom v zahraničí volebné právo, možnože by sme tú mimoriadnu schôdzu nezvolali, keby v ten istý týždeň náš minister zahraničných vecí Dzurinda sa nechválil, aká vynikajúca je naša zahraničná politika, a že vlastne ona spôsobila, že je vlastne v tejto chvíli medzi Slovenskom a Maďarskom je kľud.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše sme.sk z 31. marca 2011: \"Madarský premiér Viktor Orbán hovorí o volebnom práve pre nových madarských obcanov v zahranicí ako o hotovej veci. Otázkou podla neho nie je, ci Madari za hranicami budú môct volit do budapeštianskeho parlamentu, ale v akej forme bude ich právo vyjadrené, povedal v utorok vecer pre madarskú televíziu TV2. Volebné právo pre krajanov je podla Orbána 'prirodzeným prostriedkom' spolupatricnosti s Madarmi spoza hraníc. Konkrétnosti urcí nový volebný zákon, povedal.\" Madarský prezident pre televíziu TV2 prehlásil , že otázkou nie je ci zahranicní Madari budú môct hlasovat, ale v akej forme bude toto ich právo vyjadrené. Predošlý den 30. marca 2011 minister zahranicných vecí Mikuláš Dzurinda pred poslancami NR SR prezentoval správu o plnení úloh zahranicnej politiky SR v roku 2010 a o zameraní zahranicnej politiky SR na rok 2011. V úvode sa zmienil o minulom roku ako o roku prelomovom, co sa týka diplomacie. \"Pýtali ste sa na výsledky, výsledkom je pokoj a normálne vztahy. Ludia na Slovensku sa cítia dobre, bez ohladu na to akej sú národnosti, a to je, myslím, velmi dôležité...Myslím, že co i len trošku pozorný divák mohol pobadat v zahranicnej politike obrat od politiky lahko populistickej k politike zodpovednej, k politike hodnôt.“", "analysis_paragraphs": ["Ako píše sme.sk z 31. marca 2011: \"Madarský premiér Viktor Orbán hovorí o volebnom práve pre nových madarských obcanov v zahranicí ako o hotovej veci. Otázkou podla neho nie je, ci Madari za hranicami budú môct volit do budapeštianskeho parlamentu, ale v akej forme bude ich právo vyjadrené, povedal v utorok vecer pre madarskú televíziu TV2. Volebné právo pre krajanov je podla Orbána 'prirodzeným prostriedkom' spolupatricnosti s Madarmi spoza hraníc. Konkrétnosti urcí nový volebný zákon, povedal.\" Madarský prezident pre televíziu TV2 prehlásil , že otázkou nie je ci zahranicní Madari budú môct hlasovat, ale v akej forme bude toto ich právo vyjadrené. Predošlý den 30. marca 2011 minister zahranicných vecí Mikuláš Dzurinda pred poslancami NR SR prezentoval správu o plnení úloh zahranicnej politiky SR v roku 2010 a o zameraní zahranicnej politiky SR na rok 2011. V úvode sa zmienil o minulom roku ako o roku prelomovom, co sa týka diplomacie. \"Pýtali ste sa na výsledky, výsledkom je pokoj a normálne vztahy. Ludia na Slovensku sa cítia dobre, bez ohladu na to akej sú národnosti, a to je, myslím, velmi dôležité...Myslím, že co i len trošku pozorný divák mohol pobadat v zahranicnej politike obrat od politiky lahko populistickej k politike zodpovednej, k politike hodnôt.“"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "prehlásil", "prezentoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5830715/madari-spoza-hranic-budu-volit.html#ixzz1IaYI8lnh", "http://www.lidovky.cz/zahranicni-madari-dostanou-volebni-pravo-f15-/ln_zahranici.asp?c=A110331_215154_ln_zahranici_mev", "http://www.sme.sk/c/5829321/minuly-rok-bol-podla-dzurindu-pre-diplomaciu-prelomovy.html#ixzz1IacSGZr2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:00.011455+00:00"}
{"id": "48402", "numeric_id": 48402, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48402", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme fungovali tu 30 rokov, jednoducho čo bolo, všetko sa minulo. Žiadne zásoby do špajze sa nerobili a potom my sme prišli pred dvoma rokmi, prázdna špajza", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka Slovenska ponúka údaje o slovenských štátnych rozpočtoch od roku 2005, čo síce nie je posledných 30 rokov, no ponúka to dostatočne dlhé obdobie na vytvorenie štatistických záverov.\n\nJe pravdou, že počas tohto obdobia boli všetky rozpočty štátu deficitné. Inak povedané, napriek rastúcim príjmom štát vždy minul viac ako prijal vo forme daní a nedaňových príjmov. Matovič teda pravdivo hovorí, že „čo bolo, všetko sa minulo”, vláda dokonca zakaždým minula viac.\n\nPodobné platí aj pre dlh verejnej správy. Aj keď dlh verejnej správy vyjadrený v pomere k HDP v posledných rokoch pred pandémiou klesal , nebolo to preto, že ho vlády znižovali, ale vďaka rastúcemu HDP. Verejný dlh teda neznižovalo šetrenie vlády, ale dobré ekonomické časy.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka Slovenska ponúka údaje o slovenských štátnych rozpočtoch od roku 2005, čo síce nie je posledných 30 rokov, no ponúka to dostatočne dlhé obdobie na vytvorenie štatistických záverov.", "Je pravdou, že počas tohto obdobia boli všetky rozpočty štátu deficitné. Inak povedané, napriek rastúcim príjmom štát vždy minul viac ako prijal vo forme daní a nedaňových príjmov. Matovič teda pravdivo hovorí, že „čo bolo, všetko sa minulo”, vláda dokonca zakaždým minula viac.", "Podobné platí aj pre dlh verejnej správy. Aj keď dlh verejnej správy vyjadrený v pomere k HDP v posledných rokoch pred pandémiou klesal , nebolo to preto, že ho vlády znižovali, ale vďaka rastúcemu HDP. Verejný dlh teda neznižovalo šetrenie vlády, ale dobré ekonomické časy.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["boli", "klesal", "rastúcemu"], "url": ["https://www.nbs.sk/sk/md/_7a0f2c03-677a-40ce-b9ed-ae91014440c5#chart", "https://www.nbs.sk/sk/md/_77f70c6d-2ce9-48e9-99f8-ae9101457641#chart", "https://www.nbs.sk/sk/md/_9b96033e-b0c2-4016-832c-ae9101460c62#chart"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:48.936726+00:00"}
{"id": "vr32829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32829", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme najchudobnejšia krajina eurozóny.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku z Hospodárskych novín, ktoré sa odvoláva na údaje Credit Suisse a FAZ, je skutočne pravda, že v prípade, že porovnáme čistý majetok na obyvateľa medzi krajinami Eurozóny je Slovensko na poslednom mieste za predposledným Estónskom.\n\n(výrok opravený 13.3.2013 z nepravdivého na pravdivý).", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku z Hospodárskych novín, ktoré sa odvoláva na údaje Credit Suisse a FAZ, je skutočne pravda, že v prípade, že porovnáme čistý majetok na obyvateľa medzi krajinami Eurozóny je Slovensko na poslednom mieste za predposledným Estónskom.", "(výrok opravený 13.3.2013 z nepravdivého na pravdivý)."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-59489040-ako-isli-slovaci-euro-zachranovat-komentar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:21.375118+00:00"}
{"id": "vr28174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28174", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Mestu sa súčasne podarilo v novej zmluve na opravy ciest dosiahnuť zníženie jednotkovej ceny za opravy až o 40%. Kým doposiaľ stála oprava 1 m2 62 eur, podľa novej zmluvy je to 37 eur a na vykonanú prácu získalo mesto 5-ročnú záruku.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predpokladaná cena kontraktu na údržbu ciest sa predpokladala na úrovni 13,6 mil. eur. Nakoniec sa vysúťažila cena 8,2 milióna eur, teda o 40 % nižšia suma. V zmluve sa neuvádza priemerná cena za opravu m2 cesty. Demagog.SK nezistil plochu komunikácii v Bratislave v m2, čo znemožňuje približný prepočet ceny údržby cesty na m2. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa záverečného účtu mesta Bratislava za rok 2012 (. pdf , s. 21) mesto spravuje celkovo 381 km komunikácii. Demagog.SK nezistil plochu spravovaných ciest v m2. Chýbajúci údaj znemožňuje aspoň približný prepočet. Bratislavský magistrát 21. marca 2014 vybral elektronickou súťažou firmu na bežnú údržbu ciest a celoročnú opravu výtlkov. Konečná cena zákazky na štyri roky je podľa zmluvy necelých 8.2 milióna eur bez DPH. Predpokladaná cena zákazky bola v hodnote 13.6 milióna eur bez DPH. Vysúťažená cena je tak o 40 % nižšia oproti predpokladanej. Cenu predchádzajúceho kontraktu na opravu ciest sa nepodarilo overiť. Rovnako sme nezistili ani priemernú cenu opráv na m2 podľa predchádzajúcej ani súčasnej zmluvy. Bežná údržba je v zmluve definovaná a bude realizovaná: \"vyspravovaním pozdĺžnych nerovností, priečnych nerovností, lokálne vyspravenia výtlkov, prepadov a nerovností, lokálnym vyspravením porušených povrchov na priľahlých chodníkoch, opravy betónových zastávok MHD, výškových úpravách vývodov inžinierskych sietí – mreží vpustov, poklopov dažďovej kanalizácie, úpravách obrubníkov vo vozovkách, chodníkoch ako i záhonových obrubníkoch, prídlažby, dlaždených plôch, asfaltových plôch a priľahlých priestranstiev, opráv zariadení slúžiacich pre odvádzanie dažďových vôd z povrchov komunikácií, chodníkov a priľahlých priestranstiev prípadne ich novým vybudovaní m (vpusty, vsakovačky, jednotlivé prípojky a odvodňovacie žľaby)\" (Zmluva o dielo č. MAGSP1400002, Príloha č. 1) Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predpokladaná cena kontraktu na údržbu ciest sa predpokladala na úrovni 13,6 mil. eur. Nakoniec sa vysúťažila cena 8,2 milióna eur, teda o 40 % nižšia suma. V zmluve sa neuvádza priemerná cena za opravu m2 cesty. Demagog.SK nezistil plochu komunikácii v Bratislave v m2, čo znemožňuje približný prepočet ceny údržby cesty na m2. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa záverečného účtu mesta Bratislava za rok 2012 (. pdf , s. 21) mesto spravuje celkovo 381 km komunikácii. Demagog.SK nezistil plochu spravovaných ciest v m2. Chýbajúci údaj znemožňuje aspoň približný prepočet. Bratislavský magistrát 21. marca 2014 vybral elektronickou súťažou firmu na bežnú údržbu ciest a celoročnú opravu výtlkov. Konečná cena zákazky na štyri roky je podľa zmluvy necelých 8.2 milióna eur bez DPH. Predpokladaná cena zákazky bola v hodnote 13.6 milióna eur bez DPH. Vysúťažená cena je tak o 40 % nižšia oproti predpokladanej. Cenu predchádzajúceho kontraktu na opravu ciest sa nepodarilo overiť. Rovnako sme nezistili ani priemernú cenu opráv na m2 podľa predchádzajúcej ani súčasnej zmluvy. Bežná údržba je v zmluve definovaná a bude realizovaná: \"vyspravovaním pozdĺžnych nerovností, priečnych nerovností, lokálne vyspravenia výtlkov, prepadov a nerovností, lokálnym vyspravením porušených povrchov na priľahlých chodníkoch, opravy betónových zastávok MHD, výškových úpravách vývodov inžinierskych sietí – mreží vpustov, poklopov dažďovej kanalizácie, úpravách obrubníkov vo vozovkách, chodníkoch ako i záhonových obrubníkoch, prídlažby, dlaždených plôch, asfaltových plôch a priľahlých priestranstiev, opráv zariadení slúžiacich pre odvádzanie dažďových vôd z povrchov komunikácií, chodníkov a priľahlých priestranstiev prípadne ich novým vybudovaní m (vpusty, vsakovačky, jednotlivé prípojky a odvodňovacie žľaby)\" (Zmluva o dielo č. MAGSP1400002, Príloha č. 1) Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Bratislavský", "zmluvy"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11037367", "http://bratislava.sme.sk/c/7175636/bratislava-vybrala-firmu-na-opravu-znicenych-ciest.html", "http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/237310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:34.780011+00:00"}
{"id": "vr31364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31364", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Už v roku 2009 som povedal, že opozícia v tom čase, teda súčasná doteraz vládna koalícia musí priznať morálny dlh z roku 2002 - 2006", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o známy výrok Daniela Lipšica, ktorý sme overovali už v relácii O päť minút dvanásť z 5. februára 2012: Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo. V sekcii \" Otázky a odpovede\" novín Pravda (28. januára 2009) sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto: \" Keď včera premiér Fico zvolal mimoriadny brífing, uchýlil sa k evidentným klamstvám. Ja som priznal morálny dlh opozície aj na kauze kupovania poslancov a nepriznal som kupovanie poslancov. To že časť médií na brífing premiéra Fica naskočila, ma mrzí. \"", "analysis_paragraphs": ["Ide o známy výrok Daniela Lipšica, ktorý sme overovali už v relácii O päť minút dvanásť z 5. februára 2012: Daniel Lipšic o morálnom dlhu v roku 2009 hovoril. 27. januára povedal, že: \"Žiadny rozumný človek neverí tomu, že ak je parlament zablokovaný a dvaja prejdú bez vysvetlenia, že to je v poriadku. Bol to posledný prvok, ktorý vytvoril bariéru nedôvery medzi nami a našimi voličmi.\" Vyjadroval sa tak k udalostiam ešte z roku 2005, kedy dvaja opoziční poslanci z HZDS (Karol Džupa a Eduard Kolesár) zo dňa na deň podporili koalíciu SDKÚ, KDH a SMK a takto jej pomohli získať väčšinu v parlamente. Lipšic teda sám vzniesol podozrenie, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu kupovala poslancov. Následne sa ospravedlnil za to, že KDH za týchto podmienok z koalície neodišlo. V sekcii \" Otázky a odpovede\" novín Pravda (28. januára 2009) sa okrem iného vyjadril na čitateľskú otázku ohľadne kupovania poslancov takto: \" Keď včera premiér Fico zvolal mimoriadny brífing, uchýlil sa k evidentným klamstvám. Ja som priznal morálny dlh opozície aj na kauze kupovania poslancov a nepriznal som kupovanie poslancov. To že časť médií na brífing premiéra Fica naskočila, ma mrzí. \""], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "morálnom", "Otázky a odpovede\" novín Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/244/daniel-lipsic-ivan-miklos-vs-jozef-kollar", "http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html", "http://spravy.pravda.sk/odpovede.asp?t=LIPSIC3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:34.728995+00:00"}
{"id": "vr15880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15880", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "... máme zadefinované pre účely školského zákona deti zo sociálne znevýhodneného prostredia", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Školský zákon bol prijatý v roku 2008 ako Zákon č. 245/2008 Z.z., vo svojom obsahu definuje deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výrok Lucie Nicholsonovej tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Školský zákon bol prijatý v roku 2008 ako Zákon č. 245/2008 Z.z., vo svojom obsahu definuje deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výrok Lucie Nicholsonovej tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["245/2008", "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu", "245/2008"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-245", "https://www.minedu.sk/data/att/6072.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-245/casove-verzie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:57.734798+00:00"}
{"id": "vr16619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16619", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...to je napríklad Banská Bystrica, že sa k tým eurofondom nedostane ani vďaka oddlženiu lebo stále nebudú plniť podmienku, ktorá je Bruselom nadefinovaná podniku v ťažkosťach, dávame my peniaze zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo výzvy na rekonštrukciu nemocníc celkovo za 153 miliónov eur. Peniaze majú ísť z eurofondov, pričom spoločnosti uchádzajúce o takéto príspevky musia spĺňať špeciálne podmienky dané Európskou komisiou, prípadne národnou autoritou. Minister zároveň presadil oddlženie nemocníc a takto umožnil, aby sa viac nemocníc mohlo zapojiť do výzvy v druhom kole. Po prvom kole oddlženia však nie všetky nemocnice budú splňovať podmienky, takou je napríklad aj nemocnica v Banskej Bystrici. Podľa súčasného nastavenia nemocnice nesmú byť tzv. \"podnikmi v ťažkostiach\", pričom táto podmienka sa odvíja od zadefinovania našich nemocníc ako organizácie vykonávajúce hospodársku činnosť. Podľa Európskej komisie sa oprávnenosť výdavkov určuje na národnej úrovni, podobný názor má aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Minister Drucker sa v minulosti vyjadril, že podmienku žiadala Komisia. Kvôli protichodným názorom tak hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Rezort zdravotníctva spustil prvé kolo výzvy v máji 2017 celkovo za 70 miliónov eur. Ako o tom sám minister Drucker informoval, o tieto peniaze môže uchádzať celkovo 44 nemocníc, podmienkou je, že nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Európska komisia definuje podniky v ťažkostiach takto (bod 20): \" Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností: a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania; b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami; c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov; d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0 .\" Minister Drucker už pri spustení prvého kola výzvy povedal, že bratislavská nemocnica sa nebude môcť uchádzať o tieto financie. Minister tiež povedal, že 44 nemocníc danú podmienku splňuje: \" V súčasnosti je tam zaradených 12 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, jedna v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Máme tam osem nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, jednu nemocnicu, ktorá patrí mestu Kežmarok a máme tam päť neziskových organizácií \". Druhé kolo výzvy by sa malo uskutočniť na budúci rok. Minister neskôr pripusti l, že ani po prvom kole oddlžení nebude každá zo 44 nemocníc spĺňať dané podmienky. Zo śtátnych by sa mohli uchádzať nasledujúce štyri nemocnice: banskobystrická detská fakultná nemocnica s poliklinikou, fakultná nemocnica v Nitre a Nových Zámkoch a popradská nemocnica. Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizovalo ministra kvôli nastaveniu podmienok pre čerpanie eurofondov. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského totiž \" Túto podmienku (podnik v ťažkostiach, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva (...) Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a univerzitné, nie sú a nemôžu byť podnikom v ťažkostiach. Už len z toho dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať. A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach, ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už v súčasnosti vieme, že sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu \". Visolajský tu naráža na to, akým spôsobom boli definované naše nemocnice, pretože sa od toho odvíjajú aj podmienky čerpania eurofondov. Oznámenie Európskej komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v časti 2.4 ods. 23 – 24 a 26 uvádza : \" Systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Únie sa od seba výrazne líšia. Od týchto vnútroštátnych osobitostí závisí, či a do akej miery spolu rozliční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navzájom súťažia. V niektorých členských štátoch sú verejné nemocnice neoddeliteľnou súčasťou národných systémov zdravotnej starostlivosti a sú takmer úplne založené na zásade solidarity.Tieto nemocnice sa financujú priamo z príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a iných štátnych zdrojov a svoje služby poskytujú bezplatne na základe univerzálneho pokrytia. Súdy Únie potvrdili, že tam, kde existuje takáto štruktúra, príslušné organizácie nekonajú ako podniky . V mnohých iných členských štátoch nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ponúkajú svoje služby za odmenu, ktorú inkasujú priamo od pacientov alebo od ich poisťovne (40). V týchto systémoch existuje určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi nemocnicami, pokiaľ ide o poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti. V takom prípade skutočnosť, že službu zdravotnej starostlivosti poskytuje verejná nemocnica, nestačí na to, aby sa činnosť označila za nehospodársku .\" Ministerstvo tak pracuje s definíciou, že verejné nemocnice vykonávajú hospodársku činnosť. Ministerstvo odkazuje na stanovisko , kde bol takýto postup v tomto prípade doporučený: \" MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach ,\". V júni sa minister vyjadril v zmysle, že podmienku o podnikoch v ťažkostiach žiadala Komisia: \" Európska komisia žiadala túto podmienku zadať, hoci napríklad v predchádzajúcom Operačnom programe zdravotníctvo nebola. Teraz na nej trvali. Žiadna nemocnica, ktorá je v ťažkostiach z pohľadu EBITDY alebo dlhu, nie je oprávnená čerpať \". Európska komisia (EK) vo svojom vyjadrení uviádza, že: \"Podľa všeobecného nariadenia o kohéznej politike sa oprávnenosť výdavkov určí na základe vnútroštátnych pravidiel, teda na národnej úrovni (...) V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje infraštruktúrne investičné aktivity, nariadenie nepodporuje \"podniky v ťažkostiach\" tak, ako je to definované v pravidlách EÚ o štátnej pomoci. Podľa zásady zdieľaného hospodárenia, ktorou sa riadi politika súdržnosti, zodpovednosť je na členskom štáte, aby stanovil kritéria s cieľom získať istotu, že tieto regulačné požiadavky sú splnené.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo výzvy na rekonštrukciu nemocníc celkovo za 153 miliónov eur. Peniaze majú ísť z eurofondov, pričom spoločnosti uchádzajúce o takéto príspevky musia spĺňať špeciálne podmienky dané Európskou komisiou, prípadne národnou autoritou. Minister zároveň presadil oddlženie nemocníc a takto umožnil, aby sa viac nemocníc mohlo zapojiť do výzvy v druhom kole. Po prvom kole oddlženia však nie všetky nemocnice budú splňovať podmienky, takou je napríklad aj nemocnica v Banskej Bystrici. Podľa súčasného nastavenia nemocnice nesmú byť tzv. \"podnikmi v ťažkostiach\", pričom táto podmienka sa odvíja od zadefinovania našich nemocníc ako organizácie vykonávajúce hospodársku činnosť. Podľa Európskej komisie sa oprávnenosť výdavkov určuje na národnej úrovni, podobný názor má aj predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Minister Drucker sa v minulosti vyjadril, že podmienku žiadala Komisia. Kvôli protichodným názorom tak hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Rezort zdravotníctva spustil prvé kolo výzvy v máji 2017 celkovo za 70 miliónov eur. Ako o tom sám minister Drucker informoval, o tieto peniaze môže uchádzať celkovo 44 nemocníc, podmienkou je, že nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Európska komisia definuje podniky v ťažkostiach takto (bod 20): \" Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností: a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania; b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami; c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov; d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0 .\" Minister Drucker už pri spustení prvého kola výzvy povedal, že bratislavská nemocnica sa nebude môcť uchádzať o tieto financie. Minister tiež povedal, že 44 nemocníc danú podmienku splňuje: \" V súčasnosti je tam zaradených 12 nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, jedna v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. Máme tam osem nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, jednu nemocnicu, ktorá patrí mestu Kežmarok a máme tam päť neziskových organizácií \". Druhé kolo výzvy by sa malo uskutočniť na budúci rok. Minister neskôr pripusti l, že ani po prvom kole oddlžení nebude každá zo 44 nemocníc spĺňať dané podmienky. Zo śtátnych by sa mohli uchádzať nasledujúce štyri nemocnice: banskobystrická detská fakultná nemocnica s poliklinikou, fakultná nemocnica v Nitre a Nových Zámkoch a popradská nemocnica. Lekárske odborové združenie (LOZ) kritizovalo ministra kvôli nastaveniu podmienok pre čerpanie eurofondov. Podľa predsedu LOZ Petra Visolajského totiž \" Túto podmienku (podnik v ťažkostiach, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva (...) Táto podmienka je nezmyselná. Nemocnice, hlavne fakultné a univerzitné, nie sú a nemôžu byť podnikom v ťažkostiach. Už len z toho dôvodu, že ich dlhy preberá štát, teda de facto nemôžu skrachovať. A štát ani nemôže pripustiť, aby sa stali podnikom v ťažkostiach, ktorý by nedokázal vykonávať svoju funkciu. Už v súčasnosti vieme, že sa štátne nemocnice budú oddlžovať, v tomto svetle sa javí ako nezmyselné, najprv rozdať eurofondy súkromným ziskovým zariadeniam a následne oddlžovať ostatné nemocnice zo štátneho rozpočtu \". Visolajský tu naráža na to, akým spôsobom boli definované naše nemocnice, pretože sa od toho odvíjajú aj podmienky čerpania eurofondov. Oznámenie Európskej komisie o pojme štátnej pomoci uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v časti 2.4 ods. 23 – 24 a 26 uvádza : \" Systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Únie sa od seba výrazne líšia. Od týchto vnútroštátnych osobitostí závisí, či a do akej miery spolu rozliční poskytovatelia zdravotnej starostlivosti navzájom súťažia. V niektorých členských štátoch sú verejné nemocnice neoddeliteľnou súčasťou národných systémov zdravotnej starostlivosti a sú takmer úplne založené na zásade solidarity.Tieto nemocnice sa financujú priamo z príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia a iných štátnych zdrojov a svoje služby poskytujú bezplatne na základe univerzálneho pokrytia. Súdy Únie potvrdili, že tam, kde existuje takáto štruktúra, príslušné organizácie nekonajú ako podniky . V mnohých iných členských štátoch nemocnice a iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ponúkajú svoje služby za odmenu, ktorú inkasujú priamo od pacientov alebo od ich poisťovne (40). V týchto systémoch existuje určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi nemocnicami, pokiaľ ide o poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti. V takom prípade skutočnosť, že službu zdravotnej starostlivosti poskytuje verejná nemocnica, nestačí na to, aby sa činnosť označila za nehospodársku .\" Ministerstvo tak pracuje s definíciou, že verejné nemocnice vykonávajú hospodársku činnosť. Ministerstvo odkazuje na stanovisko , kde bol takýto postup v tomto prípade doporučený: \" MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach ,\". V júni sa minister vyjadril v zmysle, že podmienku o podnikoch v ťažkostiach žiadala Komisia: \" Európska komisia žiadala túto podmienku zadať, hoci napríklad v predchádzajúcom Operačnom programe zdravotníctvo nebola. Teraz na nej trvali. Žiadna nemocnica, ktorá je v ťažkostiach z pohľadu EBITDY alebo dlhu, nie je oprávnená čerpať \". Európska komisia (EK) vo svojom vyjadrení uviádza, že: \"Podľa všeobecného nariadenia o kohéznej politike sa oprávnenosť výdavkov určí na základe vnútroštátnych pravidiel, teda na národnej úrovni (...) V prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje infraštruktúrne investičné aktivity, nariadenie nepodporuje \"podniky v ťažkostiach\" tak, ako je to definované v pravidlách EÚ o štátnej pomoci. Podľa zásady zdieľaného hospodárenia, ktorou sa riadi politika súdržnosti, zodpovednosť je na členskom štáte, aby stanovil kritéria s cieľom získať istotu, že tieto regulačné požiadavky sú splnené.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Rezort zdravotníctva", "Európska komisia", "44 nemocníc", "pripusti", "kritizovalo", "uvádza", "stanovisko", "vyjadril"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/stat-chce-rekonstruovat-nemocnice-p/261360-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2014.249.01.0001.01.SLK&toc=OJ:C:2014:249:TOC", "https://vzdravotnictve.sk/ministerstvo-vyhlasilo-vyzvu-na-obnovu-a-modernizaciu-nemocnic/", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzsr-statne-nemocnice-odstavili-od-eu/264664-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439558-o-eurofondy-sa-moze-uchadzat-len-niekolko-nemocnic-upozornuju-odborari/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX:52016XC0719%2805%29", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439558-o-eurofondy-sa-moze-uchadzat-len-niekolko-nemocnic-upozornuju-odborari/", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzsr-statne-nemocnice-odstavili-od-eu/264664-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:01.716877+00:00"}
{"id": "vr16712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16712", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "...zadlžuje vláda Smeru-SD, zadlžuje vlastne každým rokom krajinu viac (...) nastupovala vláda Smeru-SD v roku 2007 do vlády, tak bol dlh 17 miliárd eur. Dneska je dlh plánovaný na rok 2017 na vyše 43 mld. eur.", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh verejnej správy v absolútnom vyjadrení od nástupu Smeru-SD do vlády v roku 2016 kontinuálne rastie. V roku 2007 dlh činil 17 026 miliónov eur. Aktuálny rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 odhaduje výšku dlhu verejnej správy v roku 2017 na 43 089 miliónov eur. Od roku 2006 je strana Smer-SD vo vláde neustále, s výnimkou obdobia 2010-2012. Strana bola a je stále najsilnejšou vládnou stranou, aj v koaličných vládach bol minister financií nominovaný stranou Smer-SD, preto je možné povedať, že na hospodárenie krajiny mala táto strana najväčší vplyv. Výrok Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivý. Funkčné obdobie prvej vlády Roberta Fica trvalo od roku 2006 do roku 2010. Opätovne sa Robert Fico stal predsedom vlády v roku 2012 a túto funkciu zastáva dodnes. Obvyklým spôsobom vyjadrenia výšky dlhu je vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Keďže je rast slovenskej ekonomiky pomerne dobrý, pomer dlhu k HDP sa znižuje, avšak v absolútnych číslach dlh kontinuálne rastie. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"XsSM8\"]={},window.datawrapper[\"XsSM8\"].embedDeltas={\"100\":604,\"200\":510,\"300\":467,\"400\":450,\"500\":450,\"600\":450,\"700\":433,\"800\":433,\"900\":433,\"1000\":433},window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-XsSM8\"),window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"XsSM8\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"XsSM8\"==b)window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); V roku 2007 bola výška dlhu na úrovni 17 026 miliónov eur. K výraznému nárastu dlhu verejnej správy v období 2009-2011 vo veľkej miere prispela hospodárska kríza roku 2009, ktorej následky Európa pociťovala aj niekoľko rokov po jej skončení. Odborníci sa zhodli na tom, že okrem tohto faktoru stála za nárastom dlhu aj nečinnosť štátu. Konkrétne mali na mysli počiatočnú absenciu adekvátnych škrtov, resp. iných krokov pre zníženie deficitu. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a na základe aktuálnych predpokladov dosiahne verejný dlh 51,1% HDP, čo je 42 053 mil. eur, v roku 2017 ( .pdf , s. 15). Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 však počítal s výškou dlhu verejnej správy v roku 2017 v sume 43 089 mil. eur ( .pdf , s. 16), teda presne tak, ako to uvádza Eduard Heger. Heger už rastom verejného dlhu argumentoval napríklad v roku 2016 , pri diskusii o aktuálne prijatých zmenách v rokovacom poriadku NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dlh verejnej správy v absolútnom vyjadrení od nástupu Smeru-SD do vlády v roku 2016 kontinuálne rastie. V roku 2007 dlh činil 17 026 miliónov eur. Aktuálny rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 odhaduje výšku dlhu verejnej správy v roku 2017 na 43 089 miliónov eur. Od roku 2006 je strana Smer-SD vo vláde neustále, s výnimkou obdobia 2010-2012. Strana bola a je stále najsilnejšou vládnou stranou, aj v koaličných vládach bol minister financií nominovaný stranou Smer-SD, preto je možné povedať, že na hospodárenie krajiny mala táto strana najväčší vplyv. Výrok Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivý. Funkčné obdobie prvej vlády Roberta Fica trvalo od roku 2006 do roku 2010. Opätovne sa Robert Fico stal predsedom vlády v roku 2012 a túto funkciu zastáva dodnes. Obvyklým spôsobom vyjadrenia výšky dlhu je vyjadrenie v pomere k HDP krajiny. Keďže je rast slovenskej ekonomiky pomerne dobrý, pomer dlhu k HDP sa znižuje, avšak v absolútnych číslach dlh kontinuálne rastie. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"XsSM8\"]={},window.datawrapper[\"XsSM8\"].embedDeltas={\"100\":604,\"200\":510,\"300\":467,\"400\":450,\"500\":450,\"600\":450,\"700\":433,\"800\":433,\"900\":433,\"1000\":433},window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-XsSM8\"),window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"XsSM8\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"XsSM8\"==b)window.datawrapper[\"XsSM8\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); V roku 2007 bola výška dlhu na úrovni 17 026 miliónov eur. K výraznému nárastu dlhu verejnej správy v období 2009-2011 vo veľkej miere prispela hospodárska kríza roku 2009, ktorej následky Európa pociťovala aj niekoľko rokov po jej skončení. Odborníci sa zhodli na tom, že okrem tohto faktoru stála za nárastom dlhu aj nečinnosť štátu. Konkrétne mali na mysli počiatočnú absenciu adekvátnych škrtov, resp. iných krokov pre zníženie deficitu. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 a na základe aktuálnych predpokladov dosiahne verejný dlh 51,1% HDP, čo je 42 053 mil. eur, v roku 2017 ( .pdf , s. 15). Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 však počítal s výškou dlhu verejnej správy v roku 2017 v sume 43 089 mil. eur ( .pdf , s. 16), teda presne tak, ako to uvádza Eduard Heger. Heger už rastom verejného dlhu argumentoval napríklad v roku 2016 , pri diskusii o aktuálne prijatých zmenách v rokovacom poriadku NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["zhodli", ".pdf", ".pdf", "2016"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/196008-slovensky-dlh-voci-hdp-vlani-stupol-na-41-percent/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.demagog.sk/politici/248/eduard-heger"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:43.502380+00:00"}
{"id": "vr31383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31383", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zrušil traumu budovania SND a dokončil SND počas svojho ministrovania (Marek Maďarič ako minister kultúry pozn.).", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas ministrovania Mareka Maďariča (2006-2010) bolo skutočne dostavané Slovenské národné divadlo. Konkrétne bola nová budova divadla dostavaná a slávnostne otvorená 14.4.2007. História výstavby novej budovy však siaha podstatne hlbšie do minulosti a to do roku 1959, kedy vyšiel impulz od vtedajšieho povereníka SNR pre školstvo a mládež Vasiľa Biľaka. Následne bol v roku 1960 schválený návrh výstavby novej budovy SND. Samotná výstavba sa potom začala v roku 1986. V roku 1997 prešlo investorstvo výstavby z SND na Ministerstvo kultúry a v roku 1999 bol na podnet M. Kňažka pre výstavbu vyčlenený najväčší objem peňazí. V roku 2004 vláda prijala memorandum, v ktorom sa zaviazala budovy dostavať v spolupráci so súkromným investorom. Po protestoch umelcov však v roku 2005 rozhodla o dostavaní zo štátnych zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Počas ministrovania Mareka Maďariča (2006-2010) bolo skutočne dostavané Slovenské národné divadlo. Konkrétne bola nová budova divadla dostavaná a slávnostne otvorená 14.4.2007. História výstavby novej budovy však siaha podstatne hlbšie do minulosti a to do roku 1959, kedy vyšiel impulz od vtedajšieho povereníka SNR pre školstvo a mládež Vasiľa Biľaka. Následne bol v roku 1960 schválený návrh výstavby novej budovy SND. Samotná výstavba sa potom začala v roku 1986. V roku 1997 prešlo investorstvo výstavby z SND na Ministerstvo kultúry a v roku 1999 bol na podnet M. Kňažka pre výstavbu vyčlenený najväčší objem peňazí. V roku 2004 vláda prijala memorandum, v ktorom sa zaviazala budovy dostavať v spolupráci so súkromným investorom. Po protestoch umelcov však v roku 2005 rozhodla o dostavaní zo štátnych zdrojov."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["bola", "História"], "url": ["http://www.snd.sk/?nova-budova-snd", "http://www.archinet.sk/Magazine/Clanok.asp?ClanokID=8&VydanieKOD=77&Magazine=forum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:56.484079+00:00"}
{"id": "vr29432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29432", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čiže Váhostav podpísal s rezortom pána Figeľa zmluvu za 137 miliónov eur, že niečo postaví. Ale štátna expertíza, ktorú mal pán Figeľ na stole hovorila, že hodnota je 334 miliónov. Čiže ten rozdiel je mínus 59%.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí o zmluve na výstavbu časti diaľnice D1, Dubná Skala - Turany, ktorú mal v roku 2011 podpísať vtedajší minister dopravy Ján Figeľ. Zmluvná cena bola o 59 % nižšia, než odhad ceny úseku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. V októbri roku 2011 informovala agentúra SITA v článkoch Pravdy a na portáli webnoviny o zmluvnej cene, ktorá je o 59 % nižšia, než predpokladaná hodnota prác. Váhostav mal tento úsek postaviť za 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota prác bola 334,72 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí o zmluve na výstavbu časti diaľnice D1, Dubná Skala - Turany, ktorú mal v roku 2011 podpísať vtedajší minister dopravy Ján Figeľ. Zmluvná cena bola o 59 % nižšia, než odhad ceny úseku. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. V októbri roku 2011 informovala agentúra SITA v článkoch Pravdy a na portáli webnoviny o zmluvnej cene, ktorá je o 59 % nižšia, než predpokladaná hodnota prác. Váhostav mal tento úsek postaviť za 137,75 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota prác bola 334,72 mil. eur."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "webnoviny", "požiadal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198075-d1-dubna-skala-turany-postavi-vahostav-lacnejsie-o-59/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahosta/421472-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7342723/usek-d1-dubna-skala-turany-do-konca-roka-nestihnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:41.113964+00:00"}
{"id": "vr37700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37700", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A potom sa stali tieto opatrenia, resp. sa snažili, aby ľudia dvakrát odišli z toho systému (bývalá vláda z druhého piliera, pozn.).", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé otvorenie druhého piliera schválila vláda R. Fica v auguste 2007, pričom možnosť vystúpiť mohli sporitelia využiť v prvom polroku roku 2008. Z piliera vtedy vystúpilo takmer 100-tisíc sporiteľov. Vstúpilo doň 14 821 ľudí. Vláda schválila opätovne možnosť vystúpiť z druhého piliera od 15. novembra do 30. júna 2009. Vtedy vystúpilo približne 29 tisíc ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Prvé otvorenie druhého piliera schválila vláda R. Fica v auguste 2007, pričom možnosť vystúpiť mohli sporitelia využiť v prvom polroku roku 2008. Z piliera vtedy vystúpilo takmer 100-tisíc sporiteľov. Vstúpilo doň 14 821 ľudí. Vláda schválila opätovne možnosť vystúpiť z druhého piliera od 15. novembra do 30. júna 2009. Vtedy vystúpilo približne 29 tisíc ľudí."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Prvé otvorenie", "vystúpilo", "opätovne", "vystúpilo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3451841/vlada-schvalila-otvorenie-druheho-piliera.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1167275", "http://www.socpoist.sk/vdok_simple-vystupenie-z-ii-piliera---2/371s20088c", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/c3-37601030-kP0000_d-druhy-pilier-sa-zatvara-pridu-zmeny?p=kP0000_mapa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:50.474593+00:00"}
{"id": "vr28549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28549", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "V Prešove platíme za odpad dvojnásobok ako v okolitých mestách.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre rok 2014 je sadzba poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady v Prešove 0,0525 eur za fyzickú osobu a deň. Pre porovnanie, v Košiciach to je 0,0859 za osobu a deň, v Bardejove 0,0740, v Spišskej Novej Vsi , 0,0439, v Sabinove 0,044, vo Vranove n. Topľou 0,054. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko nie je pravdou, že sa v Prešove platí za odpad dvojnásobne viac ako v okolitých mestách.", "analysis_paragraphs": ["Pre rok 2014 je sadzba poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady v Prešove 0,0525 eur za fyzickú osobu a deň. Pre porovnanie, v Košiciach to je 0,0859 za osobu a deň, v Bardejove 0,0740, v Spišskej Novej Vsi , 0,0439, v Sabinove 0,044, vo Vranove n. Topľou 0,054. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko nie je pravdou, že sa v Prešove platí za odpad dvojnásobne viac ako v okolitých mestách."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Prešove", "Košiciach", "Bardejove", "Spišskej Novej Vsi", "Sabinove", "Vranove n. Topľou"], "url": ["http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=13302", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=servis_odpady2014.htm", "http://www.bardejov.sk/mesto/informacie-pre-vas/mestske-dane-a-poplatky", "http://www.spisskanovaves.eu/obcan/ako_vybavit/dane_a_poplatky/poplatky_za_komunalne_odpady/", "http://www.sabinov.sk/images/stories/dokumenty/vzn/R2013/VZN_c.13_2013.pdf", "http://www.vranov.sk/download.php?file=s03/sub/VZN+%C4%8D.+130%2F2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:26.495415+00:00"}
{"id": "vr32028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32028", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Viete koľko Grécko spotrebovalo pomoci? 400 miliárd eur.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pomoc Grécku sa od roku 2010 uskutočňovala niekoľkými spôsobmi. Jednotlivé výpočty celkového objemu pomoci sa môžu rôzniť v závislosti od toho, čo považujeme za finančnú pomoc. V zásade sa média zhodujú na tom, že išlo o formu bilaterálnej pomoci, pomoci prostredníctvom nákupov dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), pomoc vo forme čerpania z eurovalu i prostredníctvom odpisu dlhov súkromného sektora. - máj 2010 – Ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. ( euractiv.sk ) - z celkového eurovalu Gréci odčerpali 103,7 miliardy eur ( sme.sk ), podľa R. Sulíka 73+172,7 miliárd eu, podľa NY times 130 miliárd eur\n\n- neoficiálne nákupy gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá chcela Grékom pomôcť v hodnote 43 miliárd eur ( sme.sk )", "analysis_paragraphs": ["Pomoc Grécku sa od roku 2010 uskutočňovala niekoľkými spôsobmi. Jednotlivé výpočty celkového objemu pomoci sa môžu rôzniť v závislosti od toho, čo považujeme za finančnú pomoc. V zásade sa média zhodujú na tom, že išlo o formu bilaterálnej pomoci, pomoci prostredníctvom nákupov dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), pomoc vo forme čerpania z eurovalu i prostredníctvom odpisu dlhov súkromného sektora. - máj 2010 – Ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. ( euractiv.sk ) - z celkového eurovalu Gréci odčerpali 103,7 miliardy eur ( sme.sk ), podľa R. Sulíka 73+172,7 miliárd eu, podľa NY times 130 miliárd eur", "- neoficiálne nákupy gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá chcela Grékom pomôcť v hodnote 43 miliárd eur ( sme.sk )"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk", "sme.sk", "podľa R. Sulíka", "NY times", "sme.sk", "euractiv.sk"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/dlhova-kriza-v-eurozone-000288", "http://ekonomika.sme.sk/c/6388769/bankrot-grecka-by-nas-stal-25-miliardy-eur.html", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/299077/Solidarita-s-Greckom-vyjadrena-v-peniazoch.html", "http://www.nytimes.com/2012/05/30/business/global/athens-no-longer-sees-most-of-its-bailout-aid.html?pagewanted=1&_r=2", "http://ekonomika.sme.sk/c/6388769/bankrot-grecka-by-nas-stal-25-miliardy-eur.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/dlhova-kriza-v-eurozone-000288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:37.740786+00:00"}
{"id": "48754", "numeric_id": 48754, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48754", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Keď sa ma pýtate, že či to vtedy problém bol a nie je, tak tento automat tu platí, ako ste povedali od Radičovej vlády pre lekárov. Automat zaviedla zaviedla do praxe Radičovej vláda a dlhé roky sa to zvyšovalo o minimálne sumy, 30, 50 EUR alebo 26 EUR. (pozn. plat lekárov)", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platový automat, ktorý funguje dodnes, zaviedla vláda Ivety Radičovej v roku 2011, v reakcii na štrajky lekárov nespokojných so svojím platovým ohodnotením (. pdf , s. 27).\n\nMinisterstvo zdravotníctva zverejnilo údaje o tom, ako sa od roku 2011 menili základné platy lekárov v nemocniciach. S výnimkou roku 2013, kedy sa platy lekárov začali odvíjať od výšky priemernej mzdy, sa platy v posledných rokoch naozaj zvyšovali len o minimálne sumy, a to prevažne v rámci desiatok eur. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nFacebook MZ SR", "analysis_paragraphs": ["Platový automat, ktorý funguje dodnes, zaviedla vláda Ivety Radičovej v roku 2011, v reakcii na štrajky lekárov nespokojných so svojím platovým ohodnotením (. pdf , s. 27).", "Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo údaje o tom, ako sa od roku 2011 menili základné platy lekárov v nemocniciach. S výnimkou roku 2013, kedy sa platy lekárov začali odvíjať od výšky priemernej mzdy, sa platy v posledných rokoch naozaj zvyšovali len o minimálne sumy, a to prevažne v rámci desiatok eur. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Facebook MZ SR"], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "odvíjať", "Facebook MZ SR"], "url": ["https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/127270/130304421.pdf?sequence=1", "https://www.aktuality.sk/clanok/VrCauSY/kolko-zarabali-lekari-v-nemocniciach-rezort-zdravotnictva-zverejnil-prehlad-platov/", "https://m.facebook.com/156905629946417/posts/388932530077058/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:00.849673+00:00"}
{"id": "vr37198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37198", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Oficiálne vyhlásenia pána Orbána, pána Mártónyiho, všetkých o etnicky čistých stranách, ktoré majú zabezpečiť integritu územia, ktoré bolo kedysi historicky definované.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediné narážky na rozlišovanie etnicky identických a zmiešaných strán sme našli v blogu SNS Mariána Novotného. Priamy zdroj ani mediálnu správu zachytávajúcu oficiálne vyhlásenia pána Orbána a Mártónyiho o etnicky čistých stranách zabezpečujúcich integritu historicky definovaného územia nebolo možné overiť zo žiadneho relevantného zdroja.", "analysis_paragraphs": ["Jediné narážky na rozlišovanie etnicky identických a zmiešaných strán sme našli v blogu SNS Mariána Novotného. Priamy zdroj ani mediálnu správu zachytávajúcu oficiálne vyhlásenia pána Orbána a Mártónyiho o etnicky čistých stranách zabezpečujúcich integritu historicky definovaného územia nebolo možné overiť zo žiadneho relevantného zdroja."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:05.626626+00:00"}
{"id": "vr36887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36887", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože nikdy sa nestalo takto by som povedal dozadu roky aj v predchádzajúcich vládach, aby firma ministra, firma, v ktorej pracoval a v ktorej pracuje jej brat dodnes získala takúto neodôvodnenú výhodu oproti ostatným, oproti ostatným firmám.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Takmer všetky najväčšie kauzy bývalých vlád súviseli s prepojením blízkych osôb v spoločnostiach, ktoré sa podieľali na štátnych zákazkach, alebo inak získavali výhody v štátnej správe. R. Kaliňák však špeciálne poukazuje na súrodenecké prepojenie. Tu je preto možné porovnanie so zákazkou HF Steel , v ktorej pracuje brat R. Fica, Ladislav , a ktorá sa podieľa na výstavbe rýchlostnej cesty R1. Granvia , ktorá je hlavný garant stavby, potvrdila, že HF Steel je jednou z firiem, ktorá sa na R1 podieľa.", "analysis_paragraphs": ["Takmer všetky najväčšie kauzy bývalých vlád súviseli s prepojením blízkych osôb v spoločnostiach, ktoré sa podieľali na štátnych zákazkach, alebo inak získavali výhody v štátnej správe. R. Kaliňák však špeciálne poukazuje na súrodenecké prepojenie. Tu je preto možné porovnanie so zákazkou HF Steel , v ktorej pracuje brat R. Fica, Ladislav , a ktorá sa podieľa na výstavbe rýchlostnej cesty R1. Granvia , ktorá je hlavný garant stavby, potvrdila, že HF Steel je jednou z firiem, ktorá sa na R1 podieľa."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["HF Steel", "Ladislav", "Granvia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5402757/kseft-pre-brata-fico-riesi-mlcanim.html", "http://orsk.sk/vypis.asp?ID=9572&SID=9&P=0", "http://www.sme.sk/c/5397636/ficov-brat-zaraba-na-rychlostnej-ceste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:25.335214+00:00"}
{"id": "vr34612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34612", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "15 poslancov za KDH hlasovalo za Evu Mišíkovú v novembrovej voľbe", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvú časť výroku by sme mohli považovať za pravdivú, podľa prepočtov SME : „Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.“", "analysis_paragraphs": ["Prvú časť výroku by sme mohli považovať za pravdivú, podľa prepočtov SME : „Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhaduje, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:42.018977+00:00"}
{"id": "vr13963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13963", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "..pretože v roku 2012 keď sme nastúpili, tak pri revízii sa zistilo, že naozaj je nereálne, aby od 1.1.2013 sa systém DRG spustil, pretože nebolo školenie, neprebehla metodika..", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správa o činnosti úradu za rok 2012 hovorí o tom, že metodika a školenie týkajúce sa systému DRG prebiehali počas roku 2012. Práce na príprave definičnej príručky prebiehali v mesiacoch jún – október 2012. Prepracovaný zoznam zdravotných výkonov bol predložený prvýkrát v septembri 2012. To či sa pri revízii naozaj zistilo, že spustenie systému DRG bolo nereálne kvôli dôvodom, ktoré povedal Čišlák, nevieme potvrdiť ani vyvrátiť. Demagog.SK sa nedostal k Správe o stave zavádzania systému DRG v SR pre roky 2012 a 2013, kde by analýza a potvrdenie mohli byť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Systém DRG je klasifikačný systém pacientov. Na Slovensku tento systém ešte nie je implementovaný, aj keď o jeho zavedení sa hovorí už od roku 1995. Momentálne sa odhaduje, že môže fungovať od roku 2016. Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej obsahovalo záväzok na zavedenie tohto systému a vláda vytýčila aj začiatok fungovania systému v praxi na 1. január 2013. Tento deadline nebol dodržaný a ešte stále sa čaká na zavedenie systému DRG. Zaujímavým faktom je, že v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012-2016 DRG nie je vôbec zahrnuté. V decembri 2011 bola v Siegburgu podpísaná zmluva so spoločnosťou InEk, ktorá sa týkala spolupráce pri zavedení nemeckého modelu DRG na Slovensku (poskytnutie softwaru, školenie, ...).\n\nPredpokladom pre prevzatie G-DRG systému pre verziu SK-DRG 1.0 bolo prevzatie klasifikácie diagnóz rozšírenej podľa nemeckej modifikácie a takisto vhodný dostatočne rozklasifikovaný zoznam zdravotných výkonov. Práce na príprave obidvoch katalógov sa začali v októbri v roku 2011 a prebiehali počas celého roku 2012. Zaškolenie do používania prebiehalo počas celého roku 2012. (s.45) Pre účely DRG vznikla na konci roku 2011 potreba prepracovania zoznamu zdravotných výkonov pripraveného v rokoch 2006 - 2010. Zoznam zdravotných výkonov bol predložený prvýkrát katalogizačnej komisii v septembri 2012 a prerokovaný separátne na odborných pracovných komisiách. Po zapracovaní pripomienok bol 4.12.2012 schválený katalogizačnou komisiou pre ústavnú zdravotnú starostlivosť a postúpený na MZ SR. Práce na príprave definičnej príručky prebiehali v mesiacoch jún – október 2012. Definičná príručka pre SK-DRG 1.0 bola dokončená v súčinnosti s nemeckým partnerom 26.10.2012.", "analysis_paragraphs": ["Správa o činnosti úradu za rok 2012 hovorí o tom, že metodika a školenie týkajúce sa systému DRG prebiehali počas roku 2012. Práce na príprave definičnej príručky prebiehali v mesiacoch jún – október 2012. Prepracovaný zoznam zdravotných výkonov bol predložený prvýkrát v septembri 2012. To či sa pri revízii naozaj zistilo, že spustenie systému DRG bolo nereálne kvôli dôvodom, ktoré povedal Čišlák, nevieme potvrdiť ani vyvrátiť. Demagog.SK sa nedostal k Správe o stave zavádzania systému DRG v SR pre roky 2012 a 2013, kde by analýza a potvrdenie mohli byť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Systém DRG je klasifikačný systém pacientov. Na Slovensku tento systém ešte nie je implementovaný, aj keď o jeho zavedení sa hovorí už od roku 1995. Momentálne sa odhaduje, že môže fungovať od roku 2016. Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej obsahovalo záväzok na zavedenie tohto systému a vláda vytýčila aj začiatok fungovania systému v praxi na 1. január 2013. Tento deadline nebol dodržaný a ešte stále sa čaká na zavedenie systému DRG. Zaujímavým faktom je, že v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012-2016 DRG nie je vôbec zahrnuté. V decembri 2011 bola v Siegburgu podpísaná zmluva so spoločnosťou InEk, ktorá sa týkala spolupráce pri zavedení nemeckého modelu DRG na Slovensku (poskytnutie softwaru, školenie, ...).", "Predpokladom pre prevzatie G-DRG systému pre verziu SK-DRG 1.0 bolo prevzatie klasifikácie diagnóz rozšírenej podľa nemeckej modifikácie a takisto vhodný dostatočne rozklasifikovaný zoznam zdravotných výkonov. Práce na príprave obidvoch katalógov sa začali v októbri v roku 2011 a prebiehali počas celého roku 2012. Zaškolenie do používania prebiehalo počas celého roku 2012. (s.45) Pre účely DRG vznikla na konci roku 2011 potreba prepracovania zoznamu zdravotných výkonov pripraveného v rokoch 2006 - 2010. Zoznam zdravotných výkonov bol predložený prvýkrát katalogizačnej komisii v septembri 2012 a prerokovaný separátne na odborných pracovných komisiách. Po zapracovaní pripomienok bol 4.12.2012 schválený katalogizačnou komisiou pre ústavnú zdravotnú starostlivosť a postúpený na MZ SR. Práce na príprave definičnej príručky prebiehali v mesiacoch jún – október 2012. Definičná príručka pre SK-DRG 1.0 bola dokončená v súčinnosti s nemeckým partnerom 26.10.2012."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "Systém DRG", "programovom vyhlásení", "spolupráce", "výrok", "programovom vyhlásení", "Health Policy Institute", "Memorandum", "uviedo", "vysvetloval", "Analýza", "Trend"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154277?prefixFile=m_", "http://www.udzs-sk.sk/documents/14214/21944/Koncepcia_DRG_systemu.pdf/b047987e-5399-4e59-9e82-975ed4c2f998", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154277?prefixFile=m_", "http://www.demagog.sk/diskusie/537/sprava-o-stave-krajiny", "http://www.vlada.gov.sk/3-3-zdravotnictvo/", "http://www.hpi.sk/2013/04/reformne-procesy-v-nbsp-zdravotnictve-obdobie-rokov-2000-2012/#content5", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjeqO-P-7jJAhWGp3IKHbssDDsQFggnMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FSources%2Fmemorandum.pdf&usg=AFQjCNGIIWf6Scsio0xBz48QQkbGI-ELXw&bvm=bv.108194040,d.bGg", "http://www.health.gov.sk/Clanok?slavnostne-podpisanie-memoranda-o-spolupraci-pri-zabezpeceni-a-zavedeni-klasifikacneho-systemu-drg-na-slovensku", "http://www.health.gov.sk/Clanok?slavnostne-podpisanie-memoranda-o-spolupraci-pri-zabezpeceni-a-zavedeni-klasifikacneho-systemu-drg-na-slovensku", "http://www.hpi.sk/2011/04/drg-na-slovensku/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sluby-sa-slubuju-drg-sa-odsuva-reforma-nemocnic-sa-potichu-udusila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:46.375795+00:00"}
{"id": "vr28471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28471", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V prvom čítaní tento zákon prešiel (ústavný zákon o vode, pozn.).  Keďže rozprava je ukončená a bude sa hlasovať o zákone v utorok.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok označujeme ako pravdivý, nakoľko rozprava k druhému čítaniu návrhu zákona o ktorom Robert Fico hovorí bola v čase diskusie skutočne vyhlásená za ukončenú a návrh očakával hlasovanie. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ktorý pojednáva o vývoze pitnej vody prešiel prvým čítaním dňa 10. septembra 2014. Za posunutie zákonu do druhého čítania hlasovalo 83 poslancov SMERu - SD z celkového počtu 83 prítomných poslancov. Ostatní poslanci sú v tomto hlasovaní evidovaní ako neprítomní. V prvom čítaní sa rokuje o návrhu zákona ako celku, pozmeňujúce návrhy sú podávané počas druhého čítania. Rozprava o zákone prebehla v piatok 17. októbra, pričom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané Róbertom Pucim (SMER - SD), Mikulášom Hubom (nezávislý), Ľudovítom Kaníkom (SDKÚ - DS) a Jánom Mičovským (OĽaNO). Podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová prehlásila (17. októbra 12:16:25 - 12:17:20) rozpravu za ukončenú a hlasovanie o návrhu zákona ako aj jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch by skutočne malo prebehnúť neskôr počas 39. zasadania NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme ako pravdivý, nakoľko rozprava k druhému čítaniu návrhu zákona o ktorom Robert Fico hovorí bola v čase diskusie skutočne vyhlásená za ukončenú a návrh očakával hlasovanie. Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ktorý pojednáva o vývoze pitnej vody prešiel prvým čítaním dňa 10. septembra 2014. Za posunutie zákonu do druhého čítania hlasovalo 83 poslancov SMERu - SD z celkového počtu 83 prítomných poslancov. Ostatní poslanci sú v tomto hlasovaní evidovaní ako neprítomní. V prvom čítaní sa rokuje o návrhu zákona ako celku, pozmeňujúce návrhy sú podávané počas druhého čítania. Rozprava o zákone prebehla v piatok 17. októbra, pričom pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli podané Róbertom Pucim (SMER - SD), Mikulášom Hubom (nezávislý), Ľudovítom Kaníkom (SDKÚ - DS) a Jánom Mičovským (OĽaNO). Podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová prehlásila (17. októbra 12:16:25 - 12:17:20) rozpravu za ukončenú a hlasovanie o návrhu zákona ako aj jeho pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch by skutočne malo prebehnúť neskôr počas 39. zasadania NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "prehlásila"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34413", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=104"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:16.235060+00:00"}
{"id": "49584", "numeric_id": 49584, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49584", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Zároveň aj táto vláda pokračuje v komerčnej pomoci, resp. dodávkach zbraní na komerčnej báze.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa na summite Európskej únie 22. marca 2024 vyjadril , že komerčným dodávkam zbraní nebude nikdy brániť. Aj predseda koaličnej strany Hlas Peter Pellegrini pred prezidentskými voľbami vyhlásil , že slovenské výrobné kapacity sa budú naďalej predávať podľa kontraktov. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nPred voľbami predstavitelia súčasnej vládnej koalície posielanie zbraní na Ukrajinu kritizovali. Robert Fico na sneme Smeru-SD v novembri 2022 vyhlásil , že ak bude Smer-SD vo vláde, nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj a pokračovať budú iba s humanitárnou pomocou. Ich postoj sa po voľbách zmiernil.\n\nPeter Pellegrini v júni 2023 povedal , že ruská agresia na Ukrajine je príležitosťou v rámci zbrojného priemyslu. Zároveň povedal, že výroba prináša krajine príjem a ak muníciu nevyrobíme u nás tak ju vyrobia iné krajiny a na Ukrajinu sa dostane aj bez pričinenia Slovenska.\n\nMinister zahraničných vecí Juraj Blanár v novembri 2023 potvrdil , že vojenská pomoc od firiem zo Slovenska bude naďalej pokračovať. Zároveň dodal, že okrem humanitárnej pomoci, chcú Ukrajine naďalej pomáhať aj s odmíňovaním.\n\nS vojenskou pomocou Ukrajine nesúhlasí predseda koaličnej strany SNS, Andrej Danko. V rozhovore pred parlamentnými voľbami 2023 vtedajšiu vládu OĽaNO, SaS a Sme rodina kritizoval za to, že „darovala“ húfnice Zuzany. V skutočnosti Slovensko húfnice Ukrajine predalo. V júni 2022 štátna akciová spoločnosť Konštrukta-defence predala 8 húfnic, bližšie informácie neboli poskytnuté. V októbri 2022 slovenský a dánsky ministri obrany, Jaroslav Naď a Morten Bødskov podpísali dohodu v Kodani, ktorá zahrňovala predaj 16 kusov húfnic Zuzana 2 za 92 miliónov eur. Tento projekt pre Ukrajinu financovali Nórsko, Dánsko a Nemecko. Danko tiež kritizoval premiéra Fica za to, že na summite Európskej Európskej rady v októbri 2023 podporil vojenskú pomoc Ukrajine prostredníctvom záverov Európskej rady, ktoré sa schvaľujú konsenzom - teda tým, že nikto z členov nie je proti schváleniu záverov.\n\nVývoz a predaj zbraní na Slovensku upravuje zákon o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Súhlas s takýmto obchodovaním musí vyjadriť viacero inštitúcií: ministerstvo hospodárstva, obrany, zahraničných vecí, vnútra, a tiež Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa na summite Európskej únie 22. marca 2024 vyjadril , že komerčným dodávkam zbraní nebude nikdy brániť. Aj predseda koaličnej strany Hlas Peter Pellegrini pred prezidentskými voľbami vyhlásil , že slovenské výrobné kapacity sa budú naďalej predávať podľa kontraktov. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Pred voľbami predstavitelia súčasnej vládnej koalície posielanie zbraní na Ukrajinu kritizovali. Robert Fico na sneme Smeru-SD v novembri 2022 vyhlásil , že ak bude Smer-SD vo vláde, nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj a pokračovať budú iba s humanitárnou pomocou. Ich postoj sa po voľbách zmiernil.", "Peter Pellegrini v júni 2023 povedal , že ruská agresia na Ukrajine je príležitosťou v rámci zbrojného priemyslu. Zároveň povedal, že výroba prináša krajine príjem a ak muníciu nevyrobíme u nás tak ju vyrobia iné krajiny a na Ukrajinu sa dostane aj bez pričinenia Slovenska.", "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v novembri 2023 potvrdil , že vojenská pomoc od firiem zo Slovenska bude naďalej pokračovať. Zároveň dodal, že okrem humanitárnej pomoci, chcú Ukrajine naďalej pomáhať aj s odmíňovaním.", "S vojenskou pomocou Ukrajine nesúhlasí predseda koaličnej strany SNS, Andrej Danko. V rozhovore pred parlamentnými voľbami 2023 vtedajšiu vládu OĽaNO, SaS a Sme rodina kritizoval za to, že „darovala“ húfnice Zuzany. V skutočnosti Slovensko húfnice Ukrajine predalo. V júni 2022 štátna akciová spoločnosť Konštrukta-defence predala 8 húfnic, bližšie informácie neboli poskytnuté. V októbri 2022 slovenský a dánsky ministri obrany, Jaroslav Naď a Morten Bødskov podpísali dohodu v Kodani, ktorá zahrňovala predaj 16 kusov húfnic Zuzana 2 za 92 miliónov eur. Tento projekt pre Ukrajinu financovali Nórsko, Dánsko a Nemecko. Danko tiež kritizoval premiéra Fica za to, že na summite Európskej Európskej rady v októbri 2023 podporil vojenskú pomoc Ukrajine prostredníctvom záverov Európskej rady, ktoré sa schvaľujú konsenzom - teda tým, že nikto z členov nie je proti schváleniu záverov.", "Vývoz a predaj zbraní na Slovensku upravuje zákon o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu. Súhlas s takýmto obchodovaním musí vyjadriť viacero inštitúcií: ministerstvo hospodárstva, obrany, zahraničných vecí, vnútra, a tiež Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyhlásil", "vyhlásil", "povedal", "potvrdil", "kritizoval", "predala", "podpísali", "kritizoval", "podporil", "schvaľujú", "upravuje"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3899251/", "https://demagog.sk/vyrok/49498", "https://www.aktuality.sk/clanok/w1PQrMT/fico-na-sneme-predstavil-plany-smeru-vyhrat-volby-zrusit-dohodu-s-usa-a-ukrajine-uz-nedat-ani-naboj/", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-je-prilezitostou-pre-slovensky-zbrojarsky-priemysel-tvrdi-pellegrini-a-suhlasi-s-nim-aj-kollar/", "https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-vojenska-pomoc-ukrajine-od-fir/752496-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/a-danko-ak-mi-narod-da-doveru-budem-zanho-bojovat-ako-orban-za-madarov-rozhovor/#:~:text=Som%20proti%20tomu%2C%20ako%20aj%20teraz%20darovali%20h%C3%BAfnice%20Zuzany", "https://www.mosr.sk/51566-sk/kontrakt-na-hufnice-zuzana-2-pre-ukrajinu-je-podpisany/", "https://kotadef.sk/novinky/dalsich-16-kusov-zuzana-2-pre-ukrajinu/", "https://www.trend.sk/spravy/andrejovi-dankovi-nepaci-robert-fico-samite-eu-podporil-pomoc-ukrajine", "https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2023/10/26-27/", "https://www.consilium.europa.eu/en/european-council/how-the-european-council-works/#:~:text=The%20European%20Council%20usually%20decides%20by%20consensus%20(i.e.%20no%20member%20opposes%20the%20adoption).%20This%20is%20also%20how%20the%20European%20Council%20usually%20adopts%20conclusions.", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392/20240201.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:22.500980+00:00"}
{"id": "vr35883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35883", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som si nie ešte úplne istý, pretože, pretože ten zákon, nielen teda samotný zákon je zlý, ale aj spôsob, akým sa tento zákon prijíma. A myslím si, že už je dosť výhrad nielen zo strany európskych krajín, ale aj dokonca zo strany Spojených štátov k tomu, akým spôsobom Maďarská republika postupuje.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Odpor iných krajín sme nenašli, ani v prípade Spojených štátov sa o odpore (aspoň podľa vyššie uvedeného citátu) hovoriť nedá.", "analysis_paragraphs": ["Odpor iných krajín sme nenašli, ani v prípade Spojených štátov sa o odpore (aspoň podľa vyššie uvedeného citátu) hovoriť nedá."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:15.622185+00:00"}
{"id": "vr13774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13774", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...my sme upozorňovali nielen ja, odborníci, ministra aj premiéra v apríli, keď to schvaľovali, že ten zákon (o duálnom vzdelávaní, pozn.) nemotivuje školy a nemotivuje žiakov sa do toho systému zapojiť... O tom sa hovorilo už od 1. septembra o tisícoch žiakov, ktorí nastúpia, čo by bolo stále pomerne málo, ale to bola tá reklama ministerstva a premiéra Fica. Dnes vidíme necelých 400 žiakov.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že sa predpokladali vyššie hodnoty, podľa Ministerstva školstva sa malo do duálneho vzdelávania zapojiť okolo 5000 žiakov. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave (duálne vzdelávanie) bol účinný od 1.4.2015 pre obdobie od 1.9.2015, no jeho finálna podoba sa schvaľovala už v marci. Taktiež príklady kritiky poslanca Beblavého ktoré sa nám podarilo nájsť, pochádzajú z marca 2015. Posledný údaj o počte študentov zapojených do systému duálneho vzdelávania hovorí o 422 žiakoch. Ten v Beblavý viackrát presne povedal v tejto overovanej relácií. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že sa predpokladali vyššie hodnoty, podľa Ministerstva školstva sa malo do duálneho vzdelávania zapojiť okolo 5000 žiakov. Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave (duálne vzdelávanie) bol účinný od 1.4.2015 pre obdobie od 1.9.2015, no jeho finálna podoba sa schvaľovala už v marci. Taktiež príklady kritiky poslanca Beblavého ktoré sa nám podarilo nájsť, pochádzajú z marca 2015. Posledný údaj o počte študentov zapojených do systému duálneho vzdelávania hovorí o 422 žiakoch. Ten v Beblavý viackrát presne povedal v tejto overovanej relácií. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave", "vyčítal", "bola", "podporu", "zamestnávateľov", "októbra 2015", "INESS", "Podľa"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61", "http://www.teraz.sk/slovensko/beblavy-skoly-odradzane-deti-prax/124427-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/zakon-o-dualnom-vzdelavani-pruzne-by-mali-byt-aj-firmy-mysli-si-draxler/slovensko/politika/", "http://www.teraz.sk/slovensko/dualne-vzdelavanie-tradicia-vratenie/124831-clanok.html", "https://www.istp.sk/clanok/7656/Schvaleny-zakon-o-dualnom-vzdelavani-pom-ze-ziakom-uplatnit-sa", "http://www.teraz.sk/slovensko/system-dualneho-vzdelavania-skolstvo/158749-clanok.html", "http://www.iness.sk/stranka/11064-Dualne-vzdelavanie-nevyslo.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/303260/nedovera-skol-a-nezaujem-ziakov-dualne-vzdelavanie-odstartovalo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:28.472406+00:00"}
{"id": "vr37322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37322", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "To, čo ste urobili bol nezmyselný základný bankový produkt, ktorý stál desaťtisíce eur, objednalo si ho 5 ľudí. Asi pán Kažimír a pán Počiatek.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základný bankový produkt zaviedla ešte minulá vládna koalícia. Záujem o tento produkt prejavilo podľa denníka SME len päť ľudí. Podľa analytika Symsite Research Vladimíra Dohnala je základný bankový balík vo väčšine bánk drahší ako ich vlastné balíky. Na základe novely zákona o bankách a o zmene zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý navrhuje rezort financií má byť základný bankový produkt od apríla zrušený. Za koľko núkajú banky základný balík nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Základný bankový produkt zaviedla ešte minulá vládna koalícia. Záujem o tento produkt prejavilo podľa denníka SME len päť ľudí. Podľa analytika Symsite Research Vladimíra Dohnala je základný bankový balík vo väčšine bánk drahší ako ich vlastné balíky. Na základe novely zákona o bankách a o zmene zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý navrhuje rezort financií má byť základný bankový produkt od apríla zrušený. Za koľko núkajú banky základný balík nájdete tu ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["denníka SME", "novely zákona o bankách", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5721703/pociatkov-bankovy-produkt-zaujal-pat-ludi.html", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110202TBB00506", "http://financie.etrend.sk/banky/o-pociatkov-bankovy-balik-nie-je-zaujem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:31.087090+00:00"}
{"id": "vr35764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35764", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej je tam veľmi vážny zásah, pán redaktor, pani Radičová, kde hovoria pravicové strany, že treba znížiť regulačnú úlohu štátu v energetickej oblasti a maximálne liberalizovať energetický trh. Liberalizácia po slovensky znamená samozrejme zvyšovanie cien energií.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strany tiež uvádzajú: „Zrušíme legislatívne zmeny neprimerane zasahujúce do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne budeme pokračovať v liberalizácii energetického trhu.“", "analysis_paragraphs": ["Strany tiež uvádzajú: „Zrušíme legislatívne zmeny neprimerane zasahujúce do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne budeme pokračovať v liberalizácii energetického trhu.“"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:09.476766+00:00"}
{"id": "49213", "numeric_id": 49213, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49213", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Karolovi Galekovi, môjmu štátnemu tajomníkovi sa toto podarilo docieliť, že Nováky zavrú o 7 rokov skôr, alebo keby bola požiadavka až o 12 rokov zavrú skôr, ako pôvodne mali.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrh Slovenských elektrární pre Ministerstvo životného prostredia dokazuje, že výrobu elektrickej energie a tepla v elektrárni Nováky sa rozhodli pozastaviť najmä z dôvodu ukončenia dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia. Rozhodnutie, ktoré skrátilo pôvodný dátum ukončenia štátneho dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia o 7 rokov z roku 2030 na rok 2023 uskutočnila vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Expert SaS Karol Galek dlhodobo upozorňoval na ekonomickú nezmyselnosť a zdravotnú škodlivosť podpory ťažby uhlia na Hornej Nitre. Pomáhal tak vytvárať tlak na skrátenie trvania dotácií vlády Roberta Fica. Napriek tlaku Karola Galeka tvrdenie Richarda Sulíka opomína ostatných aktérov a okolnosti rozhodnutia a, naopak, pripisuje prehnané zásluhy aktivitám jedného človeka. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie.\n\nSlovenské elektrárne v septembri 2022 navrhli Ministerstvu životného prostredia ukončenie výroby elektrickej energie a tepla z hnedého uhlia v elektrárni Nováky. Oficiálnymi dôvodmi sú utlmovanie ťažby hnedého uhlia a zastaraný stav samotnej elektrárne. Jedným z hlavných dôvodov je však aj ukončenie štátneho dotovania výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia. S dotovaním výroby elektriny a tepla sa má prestať k 31. decembru 2023.\n\nNapriek tomu, že druhá Ficova vláda v roku 2015 odsúhlasila predĺženie štátnych dotácií pre výrobu elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030 , sa toto rozhodnutie zmenilo počas vlády Petra Pellegriniho. V roku 2018 Vláda SR schválila návrh vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu a skrátila dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky z roku 2030 na rok 2023. Vláda tak učinila aj v dôsledku tlaku Európskej komisie, ktorá apelovala na skorší termín. Tento dátum však znamená len ukončenie výroby elektriny z hnedého uhlia, nemusí automaticky ukončiť ťažbu hnedého uhlia.\n\nZ tejto genézy udalostí vyplýva, že všetky rozhodnutia spojené s ukončením dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky uskutočnili vlády Smeru.\n\nKarol Galek, bývalý štátny tajomník na ministerstve hospodárstva, vyvíjal v minulosti tlak na vlády Smeru ohľadne elektrárne v Novákoch. Navrhoval uzavretie škodlivého tretieho bloku elektrárne, podporil uzatvorenie celej elektrárne alebo sa podieľal na podaní trestného oznámenia kvôli prevádzke tretieho bloku. Dôležité je poznamenať, že veľká časť Galekovej snahy o uzatvorenie elektrárne Nováky sa týkala spomenutého tretieho bloku, a nie celej elektrárne.\n\nVýrok Richarda Sulíka hodnotíme ako zavádzajúci. Predseda strany SaS pripisuje nadmerné zásluhy jeho straníckemu kolegovi Karolovi Galekovi pri skoršom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky. Galek síce tlačil na vládu Smeru, no v tom čase nemal kompetencie meniť rozhodnutia vlády. Rozhodnutie o skoršom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky spravila Vláda SR na návrh vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu. Podiel na tomto rozhodnutí mal aj tlak Európskej komisie.\n\nRichard Sulík v minulosti podobný výrok už povedal, rovnako sme ho označili ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Slovenských elektrární pre Ministerstvo životného prostredia dokazuje, že výrobu elektrickej energie a tepla v elektrárni Nováky sa rozhodli pozastaviť najmä z dôvodu ukončenia dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia. Rozhodnutie, ktoré skrátilo pôvodný dátum ukončenia štátneho dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia o 7 rokov z roku 2030 na rok 2023 uskutočnila vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Expert SaS Karol Galek dlhodobo upozorňoval na ekonomickú nezmyselnosť a zdravotnú škodlivosť podpory ťažby uhlia na Hornej Nitre. Pomáhal tak vytvárať tlak na skrátenie trvania dotácií vlády Roberta Fica. Napriek tlaku Karola Galeka tvrdenie Richarda Sulíka opomína ostatných aktérov a okolnosti rozhodnutia a, naopak, pripisuje prehnané zásluhy aktivitám jedného človeka. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie.", "Slovenské elektrárne v septembri 2022 navrhli Ministerstvu životného prostredia ukončenie výroby elektrickej energie a tepla z hnedého uhlia v elektrárni Nováky. Oficiálnymi dôvodmi sú utlmovanie ťažby hnedého uhlia a zastaraný stav samotnej elektrárne. Jedným z hlavných dôvodov je však aj ukončenie štátneho dotovania výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia. S dotovaním výroby elektriny a tepla sa má prestať k 31. decembru 2023.", "Napriek tomu, že druhá Ficova vláda v roku 2015 odsúhlasila predĺženie štátnych dotácií pre výrobu elektriny z hnedého uhlia až do roku 2030 , sa toto rozhodnutie zmenilo počas vlády Petra Pellegriniho. V roku 2018 Vláda SR schválila návrh vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu a skrátila dotovanie výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky z roku 2030 na rok 2023. Vláda tak učinila aj v dôsledku tlaku Európskej komisie, ktorá apelovala na skorší termín. Tento dátum však znamená len ukončenie výroby elektriny z hnedého uhlia, nemusí automaticky ukončiť ťažbu hnedého uhlia.", "Z tejto genézy udalostí vyplýva, že všetky rozhodnutia spojené s ukončením dotovania výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky uskutočnili vlády Smeru.", "Karol Galek, bývalý štátny tajomník na ministerstve hospodárstva, vyvíjal v minulosti tlak na vlády Smeru ohľadne elektrárne v Novákoch. Navrhoval uzavretie škodlivého tretieho bloku elektrárne, podporil uzatvorenie celej elektrárne alebo sa podieľal na podaní trestného oznámenia kvôli prevádzke tretieho bloku. Dôležité je poznamenať, že veľká časť Galekovej snahy o uzatvorenie elektrárne Nováky sa týkala spomenutého tretieho bloku, a nie celej elektrárne.", "Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako zavádzajúci. Predseda strany SaS pripisuje nadmerné zásluhy jeho straníckemu kolegovi Karolovi Galekovi pri skoršom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky. Galek síce tlačil na vládu Smeru, no v tom čase nemal kompetencie meniť rozhodnutia vlády. Rozhodnutie o skoršom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky spravila Vláda SR na návrh vtedajšieho ministra hospodárstva Petra Žigu. Podiel na tomto rozhodnutí mal aj tlak Európskej komisie.", "Richard Sulík v minulosti podobný výrok už povedal, rovnako sme ho označili ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["navrhli", "ukončenie", "odsúhlasila", "2030", "schválila", "skrátila", "tlaku", "apelovala", "Navrhoval", "podporil", "podieľal", "výrok"], "url": ["https://www.novaky.sk/download/1665142772Rozoslanie-oznamenia-o-zmene-navrhovanej-cinnosti.pdf", "https://www.teraz.sk/ekonomika/se-planuju-ukoncit-prevadzku-elektr/675379-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/293486/kym-sa-debatuje-o-alobale-fico-dal-banikom-potichu-vopred-viac-ako-miliardu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404681-robert-fico-garantuje-pracu-banikom-do-roku-2030/", "https://www.mhsr.sk/top/vlada-rozhodla-ze-podpora-vyroby-elektriny-z-domaceho-uhlia-sa-skonci-skor", "https://e.dennikn.sk/1323561/vlada-schvalila-koniec-dotovania-tazby-uhlia-na-hornej-nitre-v-roku-2023/?ref=list&_ga=2.161035645.1393815587.1692522057-1425023611.1690024248", "https://spectator.sme.sk/c/20552450/brussels-scrutinises-the-subsidy-for-novaky-power-plant.html", "https://e.dennikn.sk/1293285/ziga-ohlasil-koniec-dotovania-tazby-hnedeho-uhlia-mal-by-prist-v-roku-2023/", "https://blog.sme.sk/galek/ekonomika/odkaz-ficovi-neurazajte-banikov-horna-nitra-nie-je-chranena-dielna", "https://euractiv.sk/section/ovzdusie/interview/karol-galek-slovensko-nevie-ako-bude-plnit-klimaticku-dohodu/", "https://domov.sme.sk/c/20411539/sas-poda-trestne-oznamenie-kvoli-uholnej-elektrarni-v-novakoch.html", "https://demagog.sk/vyrok/47451"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:05.590280+00:00"}
{"id": "vr15631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15631", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My ročne dovezieme potraviny za jednu miliardu eur, ročne. Za 350 miliónov dovezieme iba mlieko a vajcia. Ľudia nemajú čo robiť, polia sú neobrobené a dovážame potraviny. Potravinová sebestačnosť Slovenska je nula. Energetická sebestačnosť je pod 50%", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko bol jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba nebol častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov odmieta debatu s ním. Jedným z výnimiek je Martin Klus (klub SaS), a tak vznikla zaujímavá debata dvoch Banskobystričanov. Kotlebove výroky boli často nefaktické, zovšeobecňujúce a ako sa ukázalo, tie isté argumenty kľudne vystačia na celý rok - jemu aj jeho straníkom .\n\nPotravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je pritom nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur ( Informácia o vývoji obchodu SR , (.pdf)). Do tejto kategórie patrí pritom aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Mlieko vajcia a med patria do jednej komoditnej kategórie, pri ktorej bol vývoz vo výške 285,9 mil. eur a dovoz v hodnote 316,5 mil. eur. Táto kategória pritom predstavuje druhú najväčšiu exportnú aj importnú kategóriu potravín (vo väčšom objeme sa dováža mäso a exportujú sa obilniny). Je pritom logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva \" Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (...) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov. \"\n\nKotleba spomínal aj energetickú sebestačnosť krajiny. Je pravda, že v prípade primárnych energetických zdrojov je Slovensko zavislé na dovoze až na 90 %. V správe o bezpečnosti (.pdf) krajiny v roku 2015 sa píše nasledovné: \" SR je takmer na 90 % závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Medzi domáce primárne energetické zdroje možno zaradiť vodnú energiu, hnedé uhlie a biomasu. Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu v súčasnosti vykrýva 75 - 80 % domácej spotreby tejto suroviny. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. Spotreba surovej ropy je pokrývaná vo výške 99 % a spotreba zemného plynu na cca 98 % dovozom z Ruskej federácie. \"\n\nČo sa týka spotreby a výroby elektrickej energie, spotreba mierne prevyšovala výrobu:", "analysis_paragraphs": ["Volebný výsledok strany Mariana Kotlebu, Ľudovej strany Naše Slovensko bol jeden z najväčších prekvapení volebnej noci v marci 2016. Napriek prekvapivo dobrému výsledku, Kotleba nebol častým hosťom televíznych debát, čo bolo spôsobené aj tým, že mnoho poslancov odmieta debatu s ním. Jedným z výnimiek je Martin Klus (klub SaS), a tak vznikla zaujímavá debata dvoch Banskobystričanov. Kotlebove výroky boli často nefaktické, zovšeobecňujúce a ako sa ukázalo, tie isté argumenty kľudne vystačia na celý rok - jemu aj jeho straníkom .", "Potravinová sebestačnosť Slovenska bola v roku 2015 na úrovni 51 % (novšie informácie zatiaľ nie sú k dispozícii). Dovoz potravín je pritom nevyhnutný, už len z dôvodu, že podľa Ministerstva pôdohospodárstva má Slovensko minimálnu sebestačnosť v produkcii olejov a tukov. Dovoz tzv. agropotravinárskych produktov v roku 2015 dosiahol hodnotu 3 830,9 mil. eur ( Informácia o vývoji obchodu SR , (.pdf)). Do tejto kategórie patrí pritom aj tovar ako tabak alebo rastlinné pletacie materiály. Mlieko vajcia a med patria do jednej komoditnej kategórie, pri ktorej bol vývoz vo výške 285,9 mil. eur a dovoz v hodnote 316,5 mil. eur. Táto kategória pritom predstavuje druhú najväčšiu exportnú aj importnú kategóriu potravín (vo väčšom objeme sa dováža mäso a exportujú sa obilniny). Je pritom logické, že z dôvodu klimatických a geografických rozdielov krajiny majú iné portfólio poľnohospodárskej produkcie. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva \" Ak sebestačnosť vnímame ako schopnosť krajiny zabezpečiť dostatok potravín z vlastnej produkcie, tak tá súčasná sa pohybuje od 50 do 60 % pri mäse, hydine, konzervárenských výrobkoch, ovocí, zelenine a víne. Sebestačnosť blížiacu sa k 80 % máme v cukre, pekárskych a pečivárenských výrobkoch a pive. (...) Slovensko má plnú sebestačnosť pri mlieku a múke zo základných surovín, ale aj pri nealkoholických nápojoch a liehovinách, na druhej strane nemá skoro žiadnu sebestačnosť vo výrobe tukov a olejov. \"", "Kotleba spomínal aj energetickú sebestačnosť krajiny. Je pravda, že v prípade primárnych energetických zdrojov je Slovensko zavislé na dovoze až na 90 %. V správe o bezpečnosti (.pdf) krajiny v roku 2015 sa píše nasledovné: \" SR je takmer na 90 % závislá na dovoze primárnych energetických zdrojov: jadrové palivo (100 %), zemný plyn (98 %), ropa (99 %) a uhlie (68 %). Medzi domáce primárne energetické zdroje možno zaradiť vodnú energiu, hnedé uhlie a biomasu. Domáca ťažba hnedého uhlia a lignitu v súčasnosti vykrýva 75 - 80 % domácej spotreby tejto suroviny. Čierne uhlie sa na území SR neťaží, preto sa celý potrebný objem dováža. Spotreba surovej ropy je pokrývaná vo výške 99 % a spotreba zemného plynu na cca 98 % dovozom z Ruskej federácie. \"", "Čo sa týka spotreby a výroby elektrickej energie, spotreba mierne prevyšovala výrobu:"], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["celý rok", "straníkom", "Potravinová sebestačnosť", "Informácia o vývoji obchodu SR", "Ministerstva pôdohospodárstva", "správe o bezpečnosti", "Energetický trh SR 2015"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=944&DatumOd=2016-12-7%200:0:0&DatumDo=2016-12-7%200:0:0&TypVystupenia=Rozprava", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=7&CPT=&CisSchodze=11&PoslanecID=919&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=Fakt", "http://ekonomika.sme.sk/c/20096843/potravinova-sebestacnost-slovenska-stupla.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjUsbDF86jRAhWqJsAKHZqfAtAQFggZMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FfID%3D10765&usg=AFQjCNG_40pMEtZJrazavwsoz4Ipv1chwA&sig2=H8xxMyD_4garlRZgFtmkfQ&bvm=bv.142059868,d.ZGg&cad=rja", "http://ekonomika.sme.sk/c/20096843/potravinova-sebestacnost-slovenska-stupla.html#ixzz46vbg64sb", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjR97m4_ajRAhVnIsAKHdh7CocQFggbMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Flegislativne-procesy%3Fp_p_id%3DprocessDetail_WAR_portletsel%26p_p_lifecycle%3D2%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_cacheability%3DcacheLevelPage%26p_p_col_id%3Dcolumn-2%26p_p_col_count%3D1%26_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr%3DCOO.2145.1000.3.1366039%26_processDetail_WAR_portletsel_file%3DNavrh-SoB-SR-2015.pdf%26_processDetail_WAR_portletsel_action%3DgetFile&usg=AFQjCNEpTvgEEB2S-JSvY2SsAVTw1XMNIA&sig2=eVurQRINQ8GoKduDPQ4uJw&cad=rja", "http://www.energia.sk/fileadmin/user_upload/EA-ENERGETICKY-TRH-SR-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:50.861142+00:00"}
{"id": "vr25683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25683", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "... aj tento plánovaný rozpočet, ktorý plus mínus v percentuálnom vyjadrení je ten istý deficit, ako tohto roku, hovorím plus mínus, ale v skutočnosti v tom nominálnom vyjadrení, to znamená v tom reálnom, koľko peňazí, bude rozdiel, tak to je skoro 300 miliónov.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna hovorí pravdu, keď tvrdí, že v nominálnom vyjadrení rastie medzi rokmi 2013 a 2014 schodok štátneho rozpočtu o 300 mil. eur. Podľa schváleného rozpočtu (.pdf) na roky 2013 - 2015, bol na rok 2013 plánovaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe (s. 9) v objeme 3 085,3 mil. eur. V aktuálnom návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 je na rok 2014 plánovaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe (časť 2.1) v objeme 3 385,8 mil. eur. V nominálnom vyjadrení by mal byť schodok v roku 2014 vyšší o 300,3 mil. eur v porovnaní s rokom 2013. Podľa upraveného odhadu z 30. septembra 2013 bude schodok v roku 2013 dokonca nižší o 81 mil. eur. V takomto prípade by bol schodok v roku 2014 vyšší dokonca o cca 382 mil. eur. Zároveň však považujeme za dôležité upozorniť na to, že kým plánovaný schodok v nominálnom vyjadrení rastie, ako percento k HDP klesá . Medzi rokmi 2013 a 2014 by mal klesnúť z 2,9% HDP na 2,8% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna hovorí pravdu, keď tvrdí, že v nominálnom vyjadrení rastie medzi rokmi 2013 a 2014 schodok štátneho rozpočtu o 300 mil. eur. Podľa schváleného rozpočtu (.pdf) na roky 2013 - 2015, bol na rok 2013 plánovaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe (s. 9) v objeme 3 085,3 mil. eur. V aktuálnom návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 je na rok 2014 plánovaný schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe (časť 2.1) v objeme 3 385,8 mil. eur. V nominálnom vyjadrení by mal byť schodok v roku 2014 vyšší o 300,3 mil. eur v porovnaní s rokom 2013. Podľa upraveného odhadu z 30. septembra 2013 bude schodok v roku 2013 dokonca nižší o 81 mil. eur. V takomto prípade by bol schodok v roku 2014 vyšší dokonca o cca 382 mil. eur. Zároveň však považujeme za dôležité upozorniť na to, že kým plánovaný schodok v nominálnom vyjadrení rastie, ako percento k HDP klesá . Medzi rokmi 2013 a 2014 by mal klesnúť z 2,9% HDP na 2,8% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "návrhu", "odhadu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8842&documentId=9654", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/#sekcia0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:20.500179+00:00"}
{"id": "vr36131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36131", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Má to taký perverzný pôvab, keď ma pán poslanec obviní z politickej demagógie, ale v politike sa asi nedá byť útlocitný, čiže beriem to športovo, to, čo hovoril pán poslanec, že len v totalitách sa volí verejne, tak to je demagógia alebo lož, pretože verejnú voľbu verejných funkcionárov poznajú mnohé jurisdikcie. Mnohé jurisdikcie, Spojené štáty, ale aj v EÚ.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na overenie tohoto tvrdenia by bolo potrebné prejsť spôsob voľby GP vo všetkých amerických štátoch a štátoch EÚ. Vzhľadom na naše obmedzené kapacity sa nám to overiť nepodarilo a teda výrok nemôžeme ani potvrdiť ani vyvrátiť.", "analysis_paragraphs": ["Na overenie tohoto tvrdenia by bolo potrebné prejsť spôsob voľby GP vo všetkých amerických štátoch a štátoch EÚ. Vzhľadom na naše obmedzené kapacity sa nám to overiť nepodarilo a teda výrok nemôžeme ani potvrdiť ani vyvrátiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:33.310677+00:00"}
{"id": "vr37371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37371", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Oni si centralizovali centrálne obstarávanie napríklad na kancelársky papier na ministerstvo financií. Nakupovali ho aj pre iné rezorty a viete aký bol výsledok? Že centrálne ho nakupovali drahšie, ako ho predtým nakupovali rezorty.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla clánku sme.sk \" ministerstvo (financií, pozn.) papier nenakupuje len pre seba, ale aj pre dalšie inštitúcie, ktoré sa zapojili do 'centrálneho verejného obstarávania.' Takéto skupinové nákupy majú byt podla premiéra Roberta Fica lacnejšie a transparentnejšie a aj preto ich Smer zaradil do svojho predvolebného programu.V prípade papiera je však opak pravdou. Rezort Jána Pociatka (Smer) nakupuje balík papiera A4 za 2,39 eura, zatial co ministerstvo obrany dlhodobo len za 2,17 eura za balík. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré nakupovalo pôvodne až za 2,95 eura za kus, sa vlani s dodávatelom dohodlo na výraznom znížení ceny na 2,17 za balík.\" Portál sme.sk dalej prináša aj prehlad subjektov, ktoré sa do centrálneho verejného obstarávania zapojili:", "analysis_paragraphs": ["Podla clánku sme.sk \" ministerstvo (financií, pozn.) papier nenakupuje len pre seba, ale aj pre dalšie inštitúcie, ktoré sa zapojili do 'centrálneho verejného obstarávania.' Takéto skupinové nákupy majú byt podla premiéra Roberta Fica lacnejšie a transparentnejšie a aj preto ich Smer zaradil do svojho predvolebného programu.V prípade papiera je však opak pravdou. Rezort Jána Pociatka (Smer) nakupuje balík papiera A4 za 2,39 eura, zatial co ministerstvo obrany dlhodobo len za 2,17 eura za balík. Ministerstvo spravodlivosti, ktoré nakupovalo pôvodne až za 2,95 eura za kus, sa vlani s dodávatelom dohodlo na výraznom znížení ceny na 2,17 za balík.\" Portál sme.sk dalej prináša aj prehlad subjektov, ktoré sa do centrálneho verejného obstarávania zapojili:"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5334741/pociatka-predrazena-cena-papiera-uspokojuje.html", "http://www.sme.sk/c/5330682/stat-obstaraval-papier-centralne-e-shop-bol-lacnejsi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:21.960060+00:00"}
{"id": "vr15012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15012", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Že kým bola Ukrajina zvrchovaným pokojným štátom, tak tam absolútne žiadna prítomnosť ruských vojsk nebola. Že ruská prítomnosť, vojenská prítomnosť je tam ako následok snahy chrániť ruskú menšinu potom, ako bola Ukrajina rozvrátená aj vďaka činnosti mimovládnych organizácií a amerických agentov, ktorí tam s tým zámerom jednoznačne prišli.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tradicné médiá a iné relevantné zdroje poukazujú skôr na to, že prítomnost ruských vojakov bola strategickým záujmom Ruska, nie chránenie ruskej menšiny, aj ked to bolo oficiálnrm stanoviskom Ruska. Kotleba tiež hovorí o amerických agentoch a rozvratnej cinnosti mimovládnych organizácií, o ktorých relevantné zdroje neinformujú. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Tiež je otázne, ci možno nazvat ukrajinskú situáciu ako pokojnú . Ukrajinská kríza vstúpila do povedomia ako proeurópske protesty po zvrátení podpisu Asociacnej dohody s Úniou, až sa zmenila na protivládne protesty proti skorumpovanému režimu Viktora Janukovyca a policajnej brutalite v uliciach. V krajine však dlhodobo panovala nespokojnost s vtedajšou vládou. Ako problematické boli vnímané vztah s Ruskom ale aj vplyv oligarchov a celková korupcia . Vláda vtedy vyhlásila, že od dohody odstúpila po silnom ekonomickom tlaku z Ruska. Od neho neskôr dostali pôžicku na pätnást miliárd dolárov. Moskva potrebovala, aby sa Ukrajina stala súcastou jej colnej únie. Vo februári 2014 padla vláda . V marci došlo k anexii Krymu . Zvolení boli premiér Jacenuk , ktorý po strate parlamentnej väcšiny odstúpil, prezident Porošenko. Ešte dodnes pretrvávajú boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou . Väcšina krajín Európskej únie sa stavia k anexii záporne, hodnotia ju ako nelegálnu zmenu hraníc. Podla denníka Pravda , \"šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová uviedla, že rok po nelegálnom a nelegitímnom 'referende' a následnej nelegálnej anexii Krymu a Sevastopola Ruskou federáciu Európska únia jednoznacne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvost.\" Rusko aj Ukrajina sú toho názoru, že územie patrí im. Anexia Krymu mala mat viacero motívov. Jedným z nich bola aj strategická poloha . O tom, ako prezentoval ruský prezident svoje stanovisko ohladom Ukrajiny informuje napríklad Denník N . Odôvodnenia boli rôzne od prosby o ochranu, cez \" túžbu ludí na Kryme \" po zdroj formovania ruského národa. O prítomnosti amerických agentov na Ukrajine sme nenašli žiadne dôveryhodné zdroje. Podobne ani o cinnosti mimovládnych organizácií. Tento typ informácií šírili zdroje, ktoré možno oznacit ako propagacné ci konšpiracné . Tie informovali napríklad aj o nasadení agentov takzvaného Islamského štátu Americanmi. Názory odborníkov na anexiu Krymu a Rusko-Ukrajinský konflikt sa líšia . Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tradicné médiá a iné relevantné zdroje poukazujú skôr na to, že prítomnost ruských vojakov bola strategickým záujmom Ruska, nie chránenie ruskej menšiny, aj ked to bolo oficiálnrm stanoviskom Ruska. Kotleba tiež hovorí o amerických agentoch a rozvratnej cinnosti mimovládnych organizácií, o ktorých relevantné zdroje neinformujú. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Tiež je otázne, ci možno nazvat ukrajinskú situáciu ako pokojnú . Ukrajinská kríza vstúpila do povedomia ako proeurópske protesty po zvrátení podpisu Asociacnej dohody s Úniou, až sa zmenila na protivládne protesty proti skorumpovanému režimu Viktora Janukovyca a policajnej brutalite v uliciach. V krajine však dlhodobo panovala nespokojnost s vtedajšou vládou. Ako problematické boli vnímané vztah s Ruskom ale aj vplyv oligarchov a celková korupcia . Vláda vtedy vyhlásila, že od dohody odstúpila po silnom ekonomickom tlaku z Ruska. Od neho neskôr dostali pôžicku na pätnást miliárd dolárov. Moskva potrebovala, aby sa Ukrajina stala súcastou jej colnej únie. Vo februári 2014 padla vláda . V marci došlo k anexii Krymu . Zvolení boli premiér Jacenuk , ktorý po strate parlamentnej väcšiny odstúpil, prezident Porošenko. Ešte dodnes pretrvávajú boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou . Väcšina krajín Európskej únie sa stavia k anexii záporne, hodnotia ju ako nelegálnu zmenu hraníc. Podla denníka Pravda , \"šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová uviedla, že rok po nelegálnom a nelegitímnom 'referende' a následnej nelegálnej anexii Krymu a Sevastopola Ruskou federáciu Európska únia jednoznacne podporuje suverenitu Ukrajiny a jej územnú celistvost.\" Rusko aj Ukrajina sú toho názoru, že územie patrí im. Anexia Krymu mala mat viacero motívov. Jedným z nich bola aj strategická poloha . O tom, ako prezentoval ruský prezident svoje stanovisko ohladom Ukrajiny informuje napríklad Denník N . Odôvodnenia boli rôzne od prosby o ochranu, cez \" túžbu ludí na Kryme \" po zdroj formovania ruského národa. O prítomnosti amerických agentov na Ukrajine sme nenašli žiadne dôveryhodné zdroje. Podobne ani o cinnosti mimovládnych organizácií. Tento typ informácií šírili zdroje, ktoré možno oznacit ako propagacné ci konšpiracné . Tie informovali napríklad aj o nasadení agentov takzvaného Islamského štátu Americanmi. Názory odborníkov na anexiu Krymu a Rusko-Ukrajinský konflikt sa líšia . Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["pokojnú", "Asociacnej", "vnímané", "korupcia", "padla vláda", "anexii Krymu", "Jacenuk", "separatistami a ukrajinskou armádou", "Pravda", "Rusko", "Ukrajina", "strategická poloha", "Denník N", "propagacné", "konšpiracné", "informovali", "sa líšia"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-26280752", "http://svet.sme.sk/c/7109469/preco-ukrajina-povstala.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-25182823", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&ved=0ahUKEwj00ZnT7K_MAhWMK8AKHfhyBf4QFghMMAc&url=http%3A%2F%2Fwww.migrationpolicy.org%2Farticle%2Feuromaidan-protests-corruption-and-war-ukraine-migration-trends-and-ambitions&usg=AFQjCNEakFjr_1m0U3gHFxd_mI-lDi21hA&sig2=CgvNmADv88tDWw47bivetg&cad=rja", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/353496-kyjev-sa-spolieha-na-zahranicia-podla-klausa-mu-zapad-nepomoze/", "http://www.aktuality.sk/clanok/249919/z-krymu-ma-byt-znova-nepotopitelna-lietadlova-lod-rusko-uz-na-tom-pracuje/", "http://svet.sme.sk/c/20135195/ukrajinsky-premier-jacenuk-oznamil-svoju-rezignaciu.html", "https://dennikn.sk/389728/kym-strely-nepadaju-nas-tisina-reportaz-vojny-donbase/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/349037-rusko-si-anexiu-strazi-a-svet-to-az-tak-netrapi/", "http://svet.sme.sk/c/7143599/krym-je-definitivne-rusky-putin-podpisom-potvrdil-anexiu-polostrova.html", "http://www.rferl.org/content/poroshenko-ukraine-crimea-regain-control/27503258.html", "http://dennik.hnonline.sk/svet/515368-rusko-si-chce-vziat-svoj-dar-krym", "https://dennikn.sk/68207/pozrite-sa-ako-putin-ohybal-svoje-stanoviska-o-kryme/", "http://sputniknews.com/voiceofrussia/2014_05_19/CIA-FBI-agents-dying-for-illegal-junta-in-Ukraine-8655/", "http://www.boilingfrogspost.com/2014/01/07/us-ngo-uncovered-in-ukraine-protests/", "http://www.globalresearch.ca/the-isil-is-in-ukraine-americas-agents-of-chaos-unleashed-in-eurasia/5446989", "http://dennik.hnonline.sk/svet/559686-americky-expert-anexia-krymu-to-je-ako-keby-madarsko-obsadilo-bratislavu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:52.747979+00:00"}
{"id": "vr30118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30118", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pravica nikdy DPH neznižovala. Nikdy. Vždy, keď boli pri moci, tak zdvíhali DPH. Najprv ju zdvihli myslím na 15%, potom ju zdvihli na 19% a potom ju zdvihli na 20%.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok už odznel z úst premiéra a Demagog.SK už overoval takéto tvrdenie aj u ministra Kažimíra v relácii O 5 minút 12 a to 4. októbra . Pravicové vlády (Dzurindove a Radičovej vlády) skutočne zvyšovali DPH na základné potraviny, ale neplatí to všeobecne pre DPH na všetky tovary a služby. Konkrétne veta \" Pravica nikdy DPH neznižovala \" platí len čiastočne(pre DPH na potraviny), pôsobí zavádzajúco, aj keď súdiac podľa ďalších uvedených čísel hovoril potom premiér konkrétne o DPH na potraviny, pre tie by tvrdenie platilo. Avšak počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k zníženiu sadzby DPH na tovary a služby z 23% na 20% a následne na 19%, preto prvá premiérova veta neplatí. Premiér bol navyše číselne nepresný, DPH na potraviny pôvodne nebola 15% ale 14%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli \" lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie \" (. pdf ., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto: \"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi.\" (. pdf , s.9) K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu: \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. \" (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty ) Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už odznel z úst premiéra a Demagog.SK už overoval takéto tvrdenie aj u ministra Kažimíra v relácii O 5 minút 12 a to 4. októbra . Pravicové vlády (Dzurindove a Radičovej vlády) skutočne zvyšovali DPH na základné potraviny, ale neplatí to všeobecne pre DPH na všetky tovary a služby. Konkrétne veta \" Pravica nikdy DPH neznižovala \" platí len čiastočne(pre DPH na potraviny), pôsobí zavádzajúco, aj keď súdiac podľa ďalších uvedených čísel hovoril potom premiér konkrétne o DPH na potraviny, pre tie by tvrdenie platilo. Avšak počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k zníženiu sadzby DPH na tovary a služby z 23% na 20% a následne na 19%, preto prvá premiérova veta neplatí. Premiér bol navyše číselne nepresný, DPH na potraviny pôvodne nebola 15% ale 14%. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Do novembra roku 2002 existovala znížená sadzba dane 10 %, ktorá platila aj pre základné potraviny (ďalšími adeptmi na zníženú sadzby boli \" lieky, energie, dodanie stavieb, stavebné práce, knihy, noviny, časopisy, hotelové a reštauračné stravovanie \" (. pdf ., s. 5 ) ). Základná sadzba v tom období bola 23 %. S platnosťou od 1. januára 2003 druhá Dzurindova vláda zníženú sadzbu zvýšila na 14 %, a zároveň s tým znížila základnú sadzbu na 20 %. Následná daňová reforma a zavedenie rovnej dane vykonaná novelou zákona č. 255/2003 Z.z. (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2004 zaviedla jednotnú, 19 %-nú sadzbu dane pre všetky tovary a služby. Vtedajší minister financií za SDKÚ Ivan Mikloš sa o tomto kroku yyjadroval takto: \"V oblasti nepriamych daní muselo dôjsť k ich zvýšeniu, čo samozrejme ani populárne, ani jednoduché nebolo. Rast spotrebných daní bol nutný aj z dôvodu dosiahnutia minimálnej úrovne EÚ, ktorú SR predtým nedosahovala. Najcitlivejšie bolo zjednotenie sadzieb DPH na 19%, pričom pred reformou boli v zníženej, 14% sadzbe také citlivé komodity ako potraviny, lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy, noviny a pod. Zjednotenie sadzieb DPH nemalo len fiškálne ciele (eliminácia výpadku zo znížených priamych daní a zo zrušených daní), ale bolo odôvodnené aj vecne. Eliminovalo ekonomické deformácie spojené s rozdielnym zdaňovaním spotreby rôznych druhov tovarov. Znížená sadzby DPH bola zdôvodňovaná sociálnymi aspektmi, teda nefiškálnymi cieľmi.\" (. pdf , s.9) K ďalšiemu zvýšeniu došlo v roku 2010, keď sa vláda Ivety Radičovej rozhodla zvýšiť sadzbu DPH z 19 % na 20 %. Toto zvýšenie bolo plánované len za dočasnú úpravu: \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. \" (§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011, Predpis č. 222/2004 Z. z. Zákon o dani z pridanej hodnoty ) Napriek tomu, že sa podarilo znížiť deficit pod 3 %, Ministerstvo financií nevyhlásilo ukončenie platnosti 20 %-nej sadzby dane z pridanej hodnoty. Urobilo to tak aj na doporučenie Medzinárodného menového fondu, ktorý spätné znižovanie nepodporoval."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["odznel", "4. októbra", "pdf", "255/2003", "pdf", "rozhodla", "Predpis", "znížiť", "nevyhlásilo", "doporučenie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel/?politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/548/kazimir-vs-svejna-o-dph-na-potraviny", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCMQFjAAahUKEwja6b_1jL3IAhWMWhQKHVULDiE&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F255-2003-z-z.p-7202.pdf&usg=AFQjCNFF7rmrKkQfXnsMo7IS1tACH8i-YA&cad=rja", "http://www.upms.sk/media/Slovensko_Prbeh_reforiem.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5536545/vlada-docasne-zvysi-dph-na-20-percent.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6209060", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/7179155/kazimir-nechce-znizit-dph-dlh-prekonal-hranicu-55-percent.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/321104-neznizujte-dph-z-20-na-19-radi-slovakom-mmf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:51.375462+00:00"}
{"id": "vr30649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30649", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ten zákon mi nemusíte zrovna pripomínať. Autorom toho zákona je Peter Kažimír a pokiaľ by ho Smer nepredložil a pokiaľ by ho Peter Kažimír nepredložil, tak by nikdy neprešiel ústavný zákon. (Ústavný zákon o dlhovom strope, pozn.)", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predkladateľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bol popri J. Kollárovi, A. Marcinčinovi, O. Matejovi, J. Mikolajovi, I. Švejnovi aj P. Kažimír. Zákon však nie je návrhom iba Petra Kažimíra ako to vyplýva z výroku Roberta Fica. Pán Fico si tak neoprávnene pripisuje politické body, ktoré nepatria len jemu.", "analysis_paragraphs": ["Predkladateľom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bol popri J. Kollárovi, A. Marcinčinovi, O. Matejovi, J. Mikolajovi, I. Švejnovi aj P. Kažimír. Zákon však nie je návrhom iba Petra Kažimíra ako to vyplýva z výroku Roberta Fica. Pán Fico si tak neoprávnene pripisuje politické body, ktoré nepatria len jemu."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["zákona o rozpočtovej zodpovednosti"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3884"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:11.975731+00:00"}
{"id": "vr35338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35338", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Veď vám hovorím, že za tie, v jednom roku za tie 4 miliardy si predstavte čo vybudujete napríklad sa dobudovala protipovodňová ochrana Bratislavy až po Gabčíkovo.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Práce na protipovodňovej ochrane Bratislavy až po Gabčíkovo začali v roku 2007 a v novembri 2009 sa ukončovali úpravy ľavého brehu Dunaja. Cieľom projektu bolo zrekonštruovať nedostatočné a vybudovať nové protipovodňové hrádze, múriky a mobilné prvky na oboch brehoch Dunaja, na ľavom brehu rieky Morava a ľavostrannej ochrannej hrádzi odpadového kanála Vodného diela Gabčíkovo. V hlavnom meste sa vybudovanie protipovodňovej ochrany dotklo mestských častí Devín, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Staré Mesto, Ružinov a Petržalka.", "analysis_paragraphs": ["Práce na protipovodňovej ochrane Bratislavy až po Gabčíkovo začali v roku 2007 a v novembri 2009 sa ukončovali úpravy ľavého brehu Dunaja. Cieľom projektu bolo zrekonštruovať nedostatočné a vybudovať nové protipovodňové hrádze, múriky a mobilné prvky na oboch brehoch Dunaja, na ľavom brehu rieky Morava a ľavostrannej ochrannej hrádzi odpadového kanála Vodného diela Gabčíkovo. V hlavnom meste sa vybudovanie protipovodňovej ochrany dotklo mestských častí Devín, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Staré Mesto, Ružinov a Petržalka."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["začali", "Cieľom"], "url": ["http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/protipovodnova-ochrana-bratislavy-3508.html", "http://www.svp.sk/svp/default.asp?ACT=5&content=84&id=9&mnu=9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:13.046292+00:00"}
{"id": "vr28847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28847", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nie, aj nepriamym.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister R. Kaliňák správne reagoval na výrok M. Beblavého o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá vo svojom znení uvádza, že tendra sa nebude môcť zúčastniť žiadna : „ právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť,\" rovnako ako , „ právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.\"", "analysis_paragraphs": ["Minister R. Kaliňák správne reagoval na výrok M. Beblavého o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá vo svojom znení uvádza, že tendra sa nebude môcť zúčastniť žiadna : „ právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť,\" rovnako ako , „ právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.\""], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:07.200148+00:00"}
{"id": "vr36901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36901", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tento prípad sa na verejnosti neobjavil tak že by ho niekto nejak špeciálne musel vypátrať. Všetky veci, zápisnice, všetko bolo od samého začiatku na webe, na webe ministerstva zdravotníctva, čiže nie je to, že niekto niečo niekde tutlal a potom na to niekto prišiel. Celý ten priebeh sa dá zdokumentovať vecami, ktoré boli publikované na verejnom portály ministerstva zdravotníctva od samého začiatku.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zápisnice zo zasadnutia kategorizačnej komisie MZ SR pre lieky sú dostupné tu . Na ich základe sa však nedá jednoznačne zdokumentovať ako celý priebeh kategorizácie vakcíny Prevenar prebiehal. Ani po doplnení tlačovými správami MZ SR, nevieme len z týchto zdrojov určiť kedy a za akých podmienok bola vakcína schválená bez doplatku.", "analysis_paragraphs": ["Zápisnice zo zasadnutia kategorizačnej komisie MZ SR pre lieky sú dostupné tu . Na ich základe sa však nedá jednoznačne zdokumentovať ako celý priebeh kategorizácie vakcíny Prevenar prebiehal. Ani po doplnení tlačovými správami MZ SR, nevieme len z týchto zdrojov určiť kedy a za akých podmienok bola vakcína schválená bez doplatku."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tlačovými správami"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?zapisnice", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=vakciny-bez-doplatku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:23.700102+00:00"}
{"id": "vr26397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26397", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Naviac je to aj v Spojených štátoch amerických, vieme, poznáme tú reč pána prezidenta Obamu, ktorý požadoval v svoje prezidentskej reči 100 000 nových pedagogických miest pre učiteľov matematiky.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2012 Barrack Obama oznámil v júli 2012 plán vytvoriť program pre učiteľov prírodných vied, technológie, inžinierstva a matematiky (science, technology, engineering and math) - STEM Master Teacher Corps. Program sa má v priebehu štyroch rokov rozrásť z úvodného počtu 2500 učiteľov na 10 000. Cieľom programu je vytvorenie 100 000 nových učiteľov prírodných vied a matematiky v horizonte desiatich rokov.", "analysis_paragraphs": ["V rámci kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2012 Barrack Obama oznámil v júli 2012 plán vytvoriť program pre učiteľov prírodných vied, technológie, inžinierstva a matematiky (science, technology, engineering and math) - STEM Master Teacher Corps. Program sa má v priebehu štyroch rokov rozrásť z úvodného počtu 2500 učiteľov na 10 000. Cieľom programu je vytvorenie 100 000 nových učiteľov prírodných vied a matematiky v horizonte desiatich rokov."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["oznámil v júli 2012"], "url": ["http://www.cbsnews.com/news/obama-plans-1b-effort-to-build-master-teacher-corps-of-elite-math-science-teachers/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:10.873669+00:00"}
{"id": "vr16090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16090", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Turecko je veľmi silne závislé ekonomicky od Európy. Však sme v colnej únii.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Turecký hlavný exportný trh tvorí Európa , až 44,5% tureckého exportu mieri práve do Európskej únie, v číslach hovoríme o 64 mld. USD. Najvýznamnejšími krajinami v tomto obchodnom vzťahu je Nemecko a Veľká Británia. V roku 2015 prišlo do Nemecka 9,3% celkového vývozu, čo je 13,4 mld. USD, Veľká Británia prijala 7,3% z celkového objemu. Mimoeurópske významné exportné trhy pre Turecku sú Irak (vývoz 5,9% predstavuje 8,5 mld. USD) a Rusko (2,9% čo činí 3,9 mld. USD). Celkovo však môžeme hovoriť o útlme a poklese vývozu do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Turecký hlavný exportný trh tvorí Európa , až 44,5% tureckého exportu mieri práve do Európskej únie, v číslach hovoríme o 64 mld. USD. Najvýznamnejšími krajinami v tomto obchodnom vzťahu je Nemecko a Veľká Británia. V roku 2015 prišlo do Nemecka 9,3% celkového vývozu, čo je 13,4 mld. USD, Veľká Británia prijala 7,3% z celkového objemu. Mimoeurópske významné exportné trhy pre Turecku sú Irak (vývoz 5,9% predstavuje 8,5 mld. USD) a Rusko (2,9% čo činí 3,9 mld. USD). Celkovo však môžeme hovoriť o útlme a poklese vývozu do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Európa", "44,5%", "Mimoeurópske", "únia", "Colná", "Eurokomisár", "Európska komisia"], "url": ["http://www.oecd.org/eco/outlook/economic-forecast-summary-turkey-oecd-economic-outlook-november-2016.pdf", "http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/turecko-zahranicni-obchod-a-investice-19210.html", "http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/turkey/", "https://europa.eu/european-union/topics/customs_sk", "http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/europska-unia-colna-unia-s-tureckom/", "https://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/vstup-turecka-do-eu-vzdaluje-krajina-ma-clenskymi-statmi-napate-vztahy.html", "http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/turkey/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:31.674610+00:00"}
{"id": "vr29128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29128", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vidíme rozhodnutia európskeho súdu, hoci sa niektorým tešíme, ako napríklad rozhodnutiu, kedy určite Fín, ktorý sa dal preoperovať žiadal, aby bolo uznané jeho manželstvo a európsky súd povedal, že manželstvo homosexuálne nie je právo.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V júni 2014 odmietol súd formálnu zmenu pohlavia z muža na ženu a zároveň legálne ponechanie manželského zväzku, keďže vo Fínsku neexistuje inštitút manželstva osôb rovnakého pohlavia a registrované partnerstvo ponúka párom právnu ochranu veľmi podobnú tej, ktorú má manželský zväzok. Európsky súd vo svojom rozhodnutí nikde neuvádza, že homosexuálne manželstvo nie je právo, v skutočnosti hovorí o tom, že \"neexistuje žiadny európsky konsenzus o umožnení manželského zväzku pre osoby rovnakého pohlavia.\" Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spomínaný Fín sa po uzavretí manželstva rozhodol žiť ako žena, podstúpil operáciu na zmenu pohlavia a chcel si aj v oficiálnych dokumentoch zmeniť svoje pohlavie na ženské. Fínske súdy mu ale nedovolili uskutočniť túto zmenu a súčasne ostať ženatý. Žiadali od neho súhlas manželky na právnu zmenu z manželstva na registrované partnerstvo, nakoľko podľa súdu neexistuje žiadny celoeurópsky konsenzus povoľujúci manželstvo ľudí rovnakého pohlavia. Fín sa nakoniec rozhodol ostať ženatý a bez formálnej zmeny svojho pohlavia v oficiálnych dokumentoch. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V júni 2014 odmietol súd formálnu zmenu pohlavia z muža na ženu a zároveň legálne ponechanie manželského zväzku, keďže vo Fínsku neexistuje inštitút manželstva osôb rovnakého pohlavia a registrované partnerstvo ponúka párom právnu ochranu veľmi podobnú tej, ktorú má manželský zväzok. Európsky súd vo svojom rozhodnutí nikde neuvádza, že homosexuálne manželstvo nie je právo, v skutočnosti hovorí o tom, že \"neexistuje žiadny európsky konsenzus o umožnení manželského zväzku pre osoby rovnakého pohlavia.\" Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spomínaný Fín sa po uzavretí manželstva rozhodol žiť ako žena, podstúpil operáciu na zmenu pohlavia a chcel si aj v oficiálnych dokumentoch zmeniť svoje pohlavie na ženské. Fínske súdy mu ale nedovolili uskutočniť túto zmenu a súčasne ostať ženatý. Žiadali od neho súhlas manželky na právnu zmenu z manželstva na registrované partnerstvo, nakoľko podľa súdu neexistuje žiadny celoeurópsky konsenzus povoľujúci manželstvo ľudí rovnakého pohlavia. Fín sa nakoniec rozhodol ostať ženatý a bez formálnej zmeny svojho pohlavia v oficiálnych dokumentoch. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["odmietol súd", "rozhodnutí"], "url": ["http://www.inquisitr.com/1377179/no-human-right-to-gay-marriage-european-court-rules/", "http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/pages/search.aspx?i=001-145768#{%22itemid%22:%5B%22001-145768%22%5D}"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:30.664830+00:00"}
{"id": "48988", "numeric_id": 48988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48988", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V Poľsku zadotovali zvýhodnenú cenu elektriky pre pekárne.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľská vláda zastropovala ceny elektriny pre malé podniky v októbri 2022. Vláda tak spravila po tom, čo majitelia malých podnikov, vrátane pekární , varovali pred rastom cien potravín a služieb v dôsledku rastu cien elektriny. Od 1. apríla 2023 budú mať poľské pekárne okrem cien elektriny zastropované aj ceny plynu .", "analysis_paragraphs": ["Poľská vláda zastropovala ceny elektriny pre malé podniky v októbri 2022. Vláda tak spravila po tom, čo majitelia malých podnikov, vrátane pekární , varovali pred rastom cien potravín a služieb v dôsledku rastu cien elektriny. Od 1. apríla 2023 budú mať poľské pekárne okrem cien elektriny zastropované aj ceny plynu ."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["zastropovala", "pekární", "zastropované", "plynu"], "url": ["https://www.reuters.com/business/energy/poland-cap-power-prices-households-small-business-2022-10-11/", "https://www.laprensalatina.com/energy-crisis-mounts-pressure-on-small-businesses-in-poland/", "https://www.reuters.com/business/energy/polish-pm-expects-more-gas-price-cuts-businesses-2023-02-06/", "https://www.gov.pl/web/primeminister/bakeries-and-confectioners-to-benefit-from-a-reduced-gas-price-of-pln-20017-per-mwh-from-1-april"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:04.524388+00:00"}
{"id": "vr35695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35695", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o eurofondy. Z tých 11 miliárd eur je 3,8 miliárd eur vyčlenených na diaľnice. Teda ten maximum, ktorý tam môže byť. A súčasne na železnice.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "3,8 miliardy na celý operačný program doprava ide len v prípade, ak Fico počíta aj príspevok štátu do eurofondov. V tom prípade sa ale nejedná o celkovú sumu 11 miliárd (presnejšie 11,3), ale o 13,4 miliardy eur (xls)- z čoho na diaľnice cez OP doprava môže ísť 1,1 mld eur, pričom zatiaľ je vyčerpaných 373 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["3,8 miliardy na celý operačný program doprava ide len v prípade, ak Fico počíta aj príspevok štátu do eurofondov. V tom prípade sa ale nejedná o celkovú sumu 11 miliárd (presnejšie 11,3), ale o 13,4 miliardy eur (xls)- z čoho na diaľnice cez OP doprava môže ísť 1,1 mld eur, pričom zatiaľ je vyčerpaných 373 miliónov eur."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["13,4 miliardy eur"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1279033368.upl&ANAME=Stav+implement%C3%A1cie+%C5%A0F+pod%C4%BEa+OP%2C+prior%C3%ADt+a+opatren%C3%AD+pre+PO+2007-2013+k+31.+05.+2010.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:16.851882+00:00"}
{"id": "43766", "numeric_id": 43766, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43766", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...právo sa študuje 5 rokov.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na plnohodnotný výkon právnického povolania, je potrebné ukončiť magisterský stupeň štúdia práva. Keď absolvent splní predpokladanú prax a zloží ďalšie skúšky, získa predpoklad na vykonávanie právnických povolaní, akými sú sudca, prokurátor, advokát, notár a pod. Štandardná dĺžka denného bakalárskeho štúdia sú tri roky, magisterského dva roky. Celková dĺžka štúdia práva je teda štandardne päť rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na plnohodnotný výkon právnického povolania, je potrebné ukončiť magisterský stupeň štúdia práva. Keď absolvent splní predpokladanú prax a zloží ďalšie skúšky, získa predpoklad na vykonávanie právnických povolaní, akými sú sudca, prokurátor, advokát, notár a pod. Štandardná dĺžka denného bakalárskeho štúdia sú tri roky, magisterského dva roky. Celková dĺžka štúdia práva je teda štandardne päť rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["splní", "dĺžka"], "url": ["https://www.flaw.uniba.sk/studium/", "https://www.flaw.uniba.sk/studium/uchadzac-prijimacie-konanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:30.767220+00:00"}
{"id": "vr33590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33590", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Treba povedať, že z tých testov vyplýva dlhodobo, ja myslím, že to pán minister potvrdí, že najlepšie výsledky (podľa maturít - pozn.) dosahujú cirkevné školy, potom štátne, teda dneska obecné a potom súkromné.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania ( NÚCEM ) každoročne zverejňuje hodnotenie maturít. Správa o výsledkoch štátnych maturít z roku 2012 obsahuje množstvo údajov. Dôležitá je, z hľadiska dlhodobého porovnania úspešnosti škôl podľa jednotlivých zriaďovateľov, príloha k tomuto dokumentu. Grafy a tabuľky, ktoré pojednávajú o vývoji úspešnosti maturít podľa jednotlivých zriaďovateľov v rokoch 2009-2012 (menovite obrázok č.16, 33, 39, 40, 45, 46) potvrdzujú slová poslanca Fronca.", "analysis_paragraphs": ["Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania ( NÚCEM ) každoročne zverejňuje hodnotenie maturít. Správa o výsledkoch štátnych maturít z roku 2012 obsahuje množstvo údajov. Dôležitá je, z hľadiska dlhodobého porovnania úspešnosti škôl podľa jednotlivých zriaďovateľov, príloha k tomuto dokumentu. Grafy a tabuľky, ktoré pojednávajú o vývoji úspešnosti maturít podľa jednotlivých zriaďovateľov v rokoch 2009-2012 (menovite obrázok č.16, 33, 39, 40, 45, 46) potvrdzujú slová poslanca Fronca."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["NÚCEM", "Správa", "príloha"], "url": ["http://www.nucem.sk/sk/", "http://www.nucem.sk/sk/filemanager/download/3195/1/sprava-o-priebehu-a-vysledkoch-ec-a-pfic-ms-2012", "http://www.nucem.sk/sk/filemanager/download/3186/1/priloha-ku-sprave-o-vysledkoch-a-priebehu-ec-a-pfic-ms-2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:30.998867+00:00"}
{"id": "vr26906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26906", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ale kto zmenil tento zákon? Vo vláde Roberta Fica bolo schválená novela o verejnom obstarávaní. Vaši poslanci Smeru schválili tento zákon, schválili tento zákon a len vďaka tomu bolo možné predávať emisie cez sprostredkovateľa.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že 1. vláda R. Fica zmenila možnosti predaja z priameho predaja na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót.\" Za túto novelu v roku 2007 hlasovali poslanci SNS, SMER-SD, HZDS, dvaja poslanci KDH a SMK. Išlo však o novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, nie o verejnom obstarávaní. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý bol novelizovaný v roku 2004 ( č. 733/2004 Z.z. , ktorý nemenil obchodovanie s kvótami). Spôsob obchodovanie upravuje § 9: \"(5) Nepridelenú časť rezervy kvót (kvóty určená na predaj, pozn.) môže ministerstvo predať priamo na dražbe kvót ľubovoľnému účastníkovi schémy obchodovania. Ak kvóty predá, primerane sa uplatní § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja kvót sú príjmom štátneho rozpočtu.\" Novela, ktorá možnosti obchodovania, bola schválená 9. februára 2007 ( č. 117/2007 Z. z. ). \" V § 9 ods. 5 prvej vete sa vypúšťa slovo „priamo“. V § 9 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Nepridelenú časť priznaných jednotiek môže ministerstvo predať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót . Ak priznané jednotky predá, pri evidencii prevodu sa primerane použijú ustanovenia § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja priznaných jednotiek sú príjmom Environmentálneho fondu.“.\" V dnes platnom zákone o obchodovaní s emisnými kvótami ( č. 414/2012 Z.z, § 10 odsek 10) je stále možnosť predaja priamo, sprostredkovane a na dražbe. Aj denník SME uvádza, že zmena spôsobu predaja bola zmenená na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražba kvót za 1. Ficovej vlády. Za túto novelu, ktorá menila spôsob predaja hlasovali poslanci SMER-SD, SNS, HZDS. Za novelu však hlasovali aj opoziční poslanci. Za KDH do bol vtedajší predseda KDH P. Hrušovský, R. Bauer. A za SMK to boli M. László a L. Köteles. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 1. vláda R. Fica zmenila možnosti predaja z priameho predaja na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót.\" Za túto novelu v roku 2007 hlasovali poslanci SNS, SMER-SD, HZDS, dvaja poslanci KDH a SMK. Išlo však o novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, nie o verejnom obstarávaní. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý bol novelizovaný v roku 2004 ( č. 733/2004 Z.z. , ktorý nemenil obchodovanie s kvótami). Spôsob obchodovanie upravuje § 9: \"(5) Nepridelenú časť rezervy kvót (kvóty určená na predaj, pozn.) môže ministerstvo predať priamo na dražbe kvót ľubovoľnému účastníkovi schémy obchodovania. Ak kvóty predá, primerane sa uplatní § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja kvót sú príjmom štátneho rozpočtu.\" Novela, ktorá možnosti obchodovania, bola schválená 9. februára 2007 ( č. 117/2007 Z. z. ). \" V § 9 ods. 5 prvej vete sa vypúšťa slovo „priamo“. V § 9 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Nepridelenú časť priznaných jednotiek môže ministerstvo predať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót . Ak priznané jednotky predá, pri evidencii prevodu sa primerane použijú ustanovenia § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja priznaných jednotiek sú príjmom Environmentálneho fondu.“.\" V dnes platnom zákone o obchodovaní s emisnými kvótami ( č. 414/2012 Z.z, § 10 odsek 10) je stále možnosť predaja priamo, sprostredkovane a na dražbe. Aj denník SME uvádza, že zmena spôsobu predaja bola zmenená na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražba kvót za 1. Ficovej vlády. Za túto novelu, ktorá menila spôsob predaja hlasovali poslanci SMER-SD, SNS, HZDS. Za novelu však hlasovali aj opoziční poslanci. Za KDH do bol vtedajší predseda KDH P. Hrušovský, R. Bauer. A za SMK to boli M. László a L. Köteles. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["č. 572/2004 Z. z.", "č. 733/2004 Z.z.", "č. 117/2007 Z. z.", "č. 414/2012 Z.z,", "SME", "hlasovali"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-572/znenie-20041030", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-733", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-117", "http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Spolocnost/O_nas/Energetika_na_Slovensku/Regulacia_a_trh/ETS_12-z4141.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/4731989/az-za-fica-sa-mozu-predavat-emisie-priamo.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:25.921799+00:00"}
{"id": "vr27057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27057", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pýtali sa ma na to dvakrát, v HN a v Týždni, či som za bankovú úniu, dvakrát som povedal, že áno.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa na otázku HN ohľadom pristúpenia Slovenska k bankovej únii skutočne vyjadril kladne, rovnako reagoval aj v rozhovore pre .týždeň, aj keď nie na priamu otázku o postoji k bankovej únii.\n\nHN , 26. februára 2014:\n\n“Áno, ale ak majú byť západné banky aj našou starosťou, potom nech sú aj naši Rómovia starosťou Západu.”\n\nV . Týždeň uviedol (22. februára 2014):\n\n“Akoby to smerovalo k tomu, že východný okraj sa má stať laboratóriom toho, ako sa to tam samo uprace. Mám pocit, akoby nás hodili cez palubu. Ak teraz hovoria na najvyššej úrovni EÚ, že problémom princípu voľného pohybu osôb sú Rómovia, vlastne nám hovoria: necháme ich tam všetkých u vás a uvidíme, čo tam v tej skúmavke vznikne. To je veľmi nezodpovedný postoj. Ak sa tvárime, že španielske banky sú aj náš problém, potom naši Rómovia sú aj európsky problém. “", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa na otázku HN ohľadom pristúpenia Slovenska k bankovej únii skutočne vyjadril kladne, rovnako reagoval aj v rozhovore pre .týždeň, aj keď nie na priamu otázku o postoji k bankovej únii.", "HN , 26. februára 2014:", "“Áno, ale ak majú byť západné banky aj našou starosťou, potom nech sú aj naši Rómovia starosťou Západu.”", "V . Týždeň uviedol (22. februára 2014):", "“Akoby to smerovalo k tomu, že východný okraj sa má stať laboratóriom toho, ako sa to tam samo uprace. Mám pocit, akoby nás hodili cez palubu. Ak teraz hovoria na najvyššej úrovni EÚ, že problémom princípu voľného pohybu osôb sú Rómovia, vlastne nám hovoria: necháme ich tam všetkých u vás a uvidíme, čo tam v tej skúmavke vznikne. To je veľmi nezodpovedný postoj. Ak sa tvárime, že španielske banky sú aj náš problém, potom naši Rómovia sú aj európsky problém. “"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["HN", "Týždeň"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prezidentske-volby-2014-v-hn-606903", "http://www.tyzden.sk/casopis/2014/9/na-fica-si-tr-fam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:51.507299+00:00"}
{"id": "vr27969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27969", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Veď ak by som to zobral na seba, veď my sme skoro dva roky spolu s poľským pánom prezidentom mali intenzívny styk s bývalým prezidentom Ukrajiny, sme sa stretli spolu my traja minimálne päťkrát. Ja som s ním bol sám trikrát, asi tri, štyrikrát sme si aj osobne telefonovali, kde sme ozaj predstavovali politiku Európskej únie vo vzťahu k Ukrajine.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič mal intenzívny styk s bývalým prezidentom Ukrajiny. Sú zaznamenané taktiež stretnutia so súčasným ukrajinským prezidentom. Prezident SR Ivan Gašparovič sa vo Varšave stretol s novozvoleným ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie o počte stretnutí a telefonických rozhovorov, o ktorých hovorí Gašparovič. Keďže je možné, že sa niektoré stretnutia uskutočnili počas multilaterálnych fór a v médiách o nich neboli správy, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič mal intenzívny styk s bývalým prezidentom Ukrajiny. Sú zaznamenané taktiež stretnutia so súčasným ukrajinským prezidentom. Prezident SR Ivan Gašparovič sa vo Varšave stretol s novozvoleným ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom. Nepodarilo sa nám však nájsť informácie o počte stretnutí a telefonických rozhovorov, o ktorých hovorí Gašparovič. Keďže je možné, že sa niektoré stretnutia uskutočnili počas multilaterálnych fór a v médiách o nich neboli správy, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenané", "začal", "stretol", "debatoval", "prebehli"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/ivan-gasparovic-porosenko-stretnutie/86829-clanok.html", "http://www.prezident.sk/?rok-2010&news_id=12103", "http://www.energia.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-teplo/gasparovic-ukrajina-bude-spolahlivym-partnerom-pri-doprave-plynu/3601/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/gasparovic-debatoval-s-janukovycom-o/368167-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.cas.sk/clanok/223141/gasparovic-po-telefonate-s-janukovycom-ukrajine-verim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:35.515820+00:00"}
{"id": "vr34147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34147", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Figeľ v roku 2011 neminul ani euro.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2011 sa prečerpalo až 1,34 mld. eur. Vážny ako podpredseda vlády SR pre investície tvrdil, že sa zo záväzku len na rok 2011 prečerpalo len 2 mil. eur. R. Fico sa nevyjadruje presne či hovorí o čerpaní záväzku len na rok 2011 alebo hovorí o čerpaní celkového objemu eurofondov v roku 2011. Výrok vzhľadom na nepresnú formuláciu výroku hodnotíme ako zavádzajúci. Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 23. júna 2013). O nulovom čerpaní hovoril už Vážny v rozhovore pre denník Pravda (12. apríla 2013): \"Podľa štatistiky však v roku 2011 vyčerpal Ján Figeľ, ktorý bol zodpovedný za všetky eurofondy – nulu, respektíve namiesto potrebných 600 miliónov eur len 2 milióny eur, ktoré išli na platy úradníkov. Za to sme dostali aj výčitku od únie, že sme peniaze míňali len na platy úradníkov a na realizáciu projektov nejde nič.\" Správa Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.1.2012 uvádza čerpanie záväzku na rok 2011 na úrovni 3,44% z celkovej sumy záväzku 2,11 mld. eur. Ide teda o sumu 72 miliónov eur. Celkovo až 8 operačných programov malo čerpanie na úrovni 0%. V správe Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.12.2011 sa neuvádza plnenie záväzku za rok 2011 ale len za rok 2010 až 2008. Čerpanie eurofondov do konca roka 2011 bolo na úrovni 25,02% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 2,88 mld. eur. Čerpanie eurofondov do konca roka 2010 bolo na úrovni 13,42% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 1,54 mld. eur. Za rok 2011 bolo vyčerpaných približne 1,34 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 sa prečerpalo až 1,34 mld. eur. Vážny ako podpredseda vlády SR pre investície tvrdil, že sa zo záväzku len na rok 2011 prečerpalo len 2 mil. eur. R. Fico sa nevyjadruje presne či hovorí o čerpaní záväzku len na rok 2011 alebo hovorí o čerpaní celkového objemu eurofondov v roku 2011. Výrok vzhľadom na nepresnú formuláciu výroku hodnotíme ako zavádzajúci. Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 23. júna 2013). O nulovom čerpaní hovoril už Vážny v rozhovore pre denník Pravda (12. apríla 2013): \"Podľa štatistiky však v roku 2011 vyčerpal Ján Figeľ, ktorý bol zodpovedný za všetky eurofondy – nulu, respektíve namiesto potrebných 600 miliónov eur len 2 milióny eur, ktoré išli na platy úradníkov. Za to sme dostali aj výčitku od únie, že sme peniaze míňali len na platy úradníkov a na realizáciu projektov nejde nič.\" Správa Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.1.2012 uvádza čerpanie záväzku na rok 2011 na úrovni 3,44% z celkovej sumy záväzku 2,11 mld. eur. Ide teda o sumu 72 miliónov eur. Celkovo až 8 operačných programov malo čerpanie na úrovni 0%. V správe Čerpanie zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31.12.2011 sa neuvádza plnenie záväzku za rok 2011 ale len za rok 2010 až 2008. Čerpanie eurofondov do konca roka 2011 bolo na úrovni 25,02% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 2,88 mld. eur. Čerpanie eurofondov do konca roka 2010 bolo na úrovni 13,42% čo predstavuje s celkového objemu 11,5 mld. eur sumu 1,54 mld. eur. Za rok 2011 bolo vyčerpaných približne 1,34 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Pravda", "31.1.2012", "31.12.2011", "2011", "2010"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/394/cerpanie-penazi-z-eurofondov-a-volba-generalneho-prokuratora", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/277282-vazny-je-z-tunela-pri-ziline-nervozny/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8770&documentId=9320", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8771&documentId=9325", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-eurofondy-ku-koncu-roku-2010-na-urovni-13-42-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:22.148622+00:00"}
{"id": "vr35077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35077", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nie nemôžem to potvrdiť, pretože rokovania Eurogroup sú neverejné, takže o rokovania z Eurogroup sa žiadne konkrétne informácie nedávajú. Môžem potvrdiť, že stanovisko vlády SR a stanovisko európskych inštitúcií bolo rozdielne. Zásadne rozdielne a my sme nepodľahli tlaku.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nepodarilo sa nám nájsť záznam o tom, či sú rokovania Eurogroup verejné. Oficiálne stránky Eurogroup sa o tom nezmieňujú.", "analysis_paragraphs": ["nepodarilo sa nám nájsť záznam o tom, či sú rokovania Eurogroup verejné. Oficiálne stránky Eurogroup sa o tom nezmieňujú."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:08.420643+00:00"}
{"id": "vr33797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33797", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Opozícia pripravila nejaký nový zákon o školských autobusoch. Osobitný zákon o školských autobusoch. A žiada, aby 2 /3 tých školských autobusov zaplatil rezort školstva.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA , 24. apríla 2013:", "analysis_paragraphs": ["SITA , 24. apríla 2013:"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "návrhu"], "url": ["http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/KDH-navrhuje-zaviest-skolske-autobusy.htm", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=469"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:43.194246+00:00"}
{"id": "vr31081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31081", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Váš predseda Robert Fico, ktorý ako jediný z aktívnych politikov na Slovensku mal byť v spomínanom byte na Vazovovej sa do dnešného dňa jednoznačne nevyjadril v odpovedi na otázku, boli ste alebo neboli ste s pánom Haščákom v byte na Vazovovej. Do dnešného dňa sme sa nedozvedeli odpoveď.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico doteraz na otázku či v konšpiračnom byte bol alebo nie neodpovedal. Otázka mu bola už viackrát položená aj v politických reláciách. Odpoveď na túto otázku však bola vždy rovnaká, resp. žiadna . \" Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte .\" Podľa dokumentu Gorila R. Fico osobne navštívil konšpiračný byt na Vazovovej ulici, kde sa mal stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a po príchode si mal vypýtať na pitie Colu. Na tlačovej konferencii z 24. januára 2012 sa R. Fico vyjadril nasledovne: \" Ak by aj bolo pravdou, čo je napísané v údajnom spise SIS Gorila, tak pitie Coly nie je trestným činom.\"", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico doteraz na otázku či v konšpiračnom byte bol alebo nie neodpovedal. Otázka mu bola už viackrát položená aj v politických reláciách. Odpoveď na túto otázku však bola vždy rovnaká, resp. žiadna . \" Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte .\" Podľa dokumentu Gorila R. Fico osobne navštívil konšpiračný byt na Vazovovej ulici, kde sa mal stretnúť so spolumajiteľom Penty Jaroslavom Haščákom a po príchode si mal vypýtať na pitie Colu. Na tlačovej konferencii z 24. januára 2012 sa R. Fico vyjadril nasledovne: \" Ak by aj bolo pravdou, čo je napísané v údajnom spise SIS Gorila, tak pitie Coly nie je trestným činom.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["žiadna", "Gorila", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6230329/fico-pripustil-ze-gorila-moze-byt-pravdiva.html", "http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.storin.sk/storin.nsf/$All/64E1020C857EBB9FC12579900042EBB8?OpenDocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:41.676192+00:00"}
{"id": "vr37723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37723", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň sú potrebné investície do týchto teplární aj preto, že napríklad sa sprísňujú ekologické kritériá v rámci EÚ.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "EÚ 19. novembra 2008 prijala Smernicu o ochrane životného prostredia (SEZ) prostredníctvom trestného práva. Za prvý test uplatnenia smernice je považovaný chemický únik v Maďarsko z roku 2010, kde došlo k vyliatiu červeného bahna z odkaliska hlinikárne do Dunaja. Správy o skúsenostiach z uplatňovania SEZ majú členské štáty predložiť Komisii do 30. apríl 2013, pričom o rok neskôr má Komisia navrhnúť dodatky k SEZ. Na národnej úrovni však môžu byť prijaté prísnejšie opatrenia (napríklad zavedenie vnútroštátnych pravidiel upravujúce rozdelenie nákladov v prípadoch škôd zapríčinených viacerými stranami, pozn.) než tie, ktoré SEZ navrhuje. Žo zvyšovania trestnej zodpovednosti však ešte nutne nevyplýva \"sprísnenie ekologických kritérií\" . Žiadne ďaľšie smernice ohľadom sprísnenia ekologických štandardov sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["EÚ 19. novembra 2008 prijala Smernicu o ochrane životného prostredia (SEZ) prostredníctvom trestného práva. Za prvý test uplatnenia smernice je považovaný chemický únik v Maďarsko z roku 2010, kde došlo k vyliatiu červeného bahna z odkaliska hlinikárne do Dunaja. Správy o skúsenostiach z uplatňovania SEZ majú členské štáty predložiť Komisii do 30. apríl 2013, pričom o rok neskôr má Komisia navrhnúť dodatky k SEZ. Na národnej úrovni však môžu byť prijaté prísnejšie opatrenia (napríklad zavedenie vnútroštátnych pravidiel upravujúce rozdelenie nákladov v prípadoch škôd zapríčinených viacerými stranami, pozn.) než tie, ktoré SEZ navrhuje. Žo zvyšovania trestnej zodpovednosti však ešte nutne nevyplýva \"sprísnenie ekologických kritérií\" . Žiadne ďaľšie smernice ohľadom sprísnenia ekologických štandardov sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Smernicu o ochrane životného prostredia (SEZ)"], "url": ["http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/zoznam_liniek/environmentalna-zodpovednost-uplatnovanie-principu-znecistovatel-plati-000273"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:50.850571+00:00"}
{"id": "43976", "numeric_id": 43976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43976", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Pán Fico postavil zo začiatku svoju politickú kariéru na tom, že Slovensko nie je právny štát. Toto omieľal dokolečka dokola. Ilustroval to na privatizácii SPP a na ďalšom predaji štátneho majetku a jeho téza bola, že Slovensko nie je právny štát.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico opakovane a kontinuálne tvrdí, že Slovensko nie je (štandardný) právny štát. Povedal to ako opozičný poslanec za SMER v roku 2004 či v roku 2006 , aj ako premiér v roku 2013 . Predaj SPP označil za „ najväčšie zlodejstvo ”. Hoci Robert Fico vstúpil do politiky už v roku 1992 ako poslanec za Stranu demokratickej ľavice, a teda jeho vyjadrenia k právnemu štátu sú mladšie než jeho politická kariéra, tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico opakovane a kontinuálne tvrdí, že Slovensko nie je (štandardný) právny štát. Povedal to ako opozičný poslanec za SMER v roku 2004 či v roku 2006 , aj ako premiér v roku 2013 . Predaj SPP označil za „ najväčšie zlodejstvo ”. Hoci Robert Fico vstúpil do politiky už v roku 1992 ako poslanec za Stranu demokratickej ľavice, a teda jeho vyjadrenia k právnemu štátu sú mladšie než jeho politická kariéra, tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["2004", "2006", "2013", "najväčšie zlodejstvo", "vstúpil"], "url": ["https://komentare.sme.sk/c/1795124/preco-pani-h-skocila-pod-vlak-chyba-pravny-stat.html", "https://domov.sme.sk/c/6740680/fico-slovensko-nie-je-pravny-stat.html", "https://domov.sme.sk/c/6740680/fico-slovensko-nie-je-pravny-stat.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156421-fico-predaj-spp-najvaecsie-zlodejstvo/", "https://www.sme.sk/os/2/robert-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:15.485663+00:00"}
{"id": "vr33420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33420", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Napríklad zmena zákona o sudcoch, zmena zákona o prokuratúre. Je to všetko na Ústavnom súde, niekde už dokonca existuje nález o pozastavení vzhľadom na nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrhy na preskúmanie oboch noviel zákonov o GP, ako aj zákona o sudcoch a prísediacich boli skutočne Ústavným súdom prijaté na ďalšie konanie. Ústavný súd vydal v oboch prípadoch predbežné opatrenia, ktoré pozastavili účinnosť oboch noviel. Predbežné opatrenie však nehovorí o nesúlade s Ústavou SR, ale len o tom, že Ústavný súd sa bude podnetom zaoberať. Výrok predsedu parlamentu Pašku hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Ústavný súd SR síce prijal návrhy na preskúmanie noviel zákonov, no zatiaľ nevydal nález, ktorý by hovoril o nesúlade s Ústavou SR ani v jednej zo spomínaných vecí. 28. septembra 2011 Ústavný súd prijal návrh prvého námestníka generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prijatím uznesenia, ÚS SR pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení a vec posunul na ďalšie konanie. TASR , 29. septembra 2011: \"Ústavný súd (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí pléna v stredu 28. septembra predbežným opatrením pozastavil účinnosť novelizovaného zákona o prokuratúre a návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky Ladislava Tichého prijal na ďalšie konanie.\" Ústavný súd 7. marca 2012 prijal na návrh skupiny 40 poslancov NR SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona 467/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zároveň pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. SITA , 8. marca 2012: \"Ústavný súd SR vyhovel v stredu návrhu skupiny poslancov za Smer-SD na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o Súdnej rade a zákona o sudcoch.\" Ústavný súd prijal len predbežné opatrenia v prípade oboch noviel zákona o GP ako aj zákona o sudcoch a prísediacich. ÚS ešte definitívne nerozhodol o ich ústavnosti. Predbežné opatrenie nehovorí o nesúlade s Ústavou SR, ale len o tom, že Ústavný súd sa bude podnetom zaoberať. Inými slovami, v oboch prípadoch ÚS SR pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení a posunul vec na ďalšie konanie, čo však neznamená, že zákony nie sú v súlade s ústavou SR, resp. že predbežné opatrenie bolo vydané, lebo spomínané novely sú v nesúlade s Ústavou SR. Podľa údajov dostupných na webovej stránke ÚS SR nebol zatiaľ vydané rozhodnutie ani v jednej zo spomínaných vecí.", "analysis_paragraphs": ["Návrhy na preskúmanie oboch noviel zákonov o GP, ako aj zákona o sudcoch a prísediacich boli skutočne Ústavným súdom prijaté na ďalšie konanie. Ústavný súd vydal v oboch prípadoch predbežné opatrenia, ktoré pozastavili účinnosť oboch noviel. Predbežné opatrenie však nehovorí o nesúlade s Ústavou SR, ale len o tom, že Ústavný súd sa bude podnetom zaoberať. Výrok predsedu parlamentu Pašku hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Ústavný súd SR síce prijal návrhy na preskúmanie noviel zákonov, no zatiaľ nevydal nález, ktorý by hovoril o nesúlade s Ústavou SR ani v jednej zo spomínaných vecí. 28. septembra 2011 Ústavný súd prijal návrh prvého námestníka generálneho prokurátora SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prijatím uznesenia, ÚS SR pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení a vec posunul na ďalšie konanie. TASR , 29. septembra 2011: \"Ústavný súd (ÚS) SR na neverejnom zasadnutí pléna v stredu 28. septembra predbežným opatrením pozastavil účinnosť novelizovaného zákona o prokuratúre a návrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky Ladislava Tichého prijal na ďalšie konanie.\" Ústavný súd 7. marca 2012 prijal na návrh skupiny 40 poslancov NR SR na začatie konania o súlade ustanovení zákona 467/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zároveň pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení. SITA , 8. marca 2012: \"Ústavný súd SR vyhovel v stredu návrhu skupiny poslancov za Smer-SD na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o Súdnej rade a zákona o sudcoch.\" Ústavný súd prijal len predbežné opatrenia v prípade oboch noviel zákona o GP ako aj zákona o sudcoch a prísediacich. ÚS ešte definitívne nerozhodol o ich ústavnosti. Predbežné opatrenie nehovorí o nesúlade s Ústavou SR, ale len o tom, že Ústavný súd sa bude podnetom zaoberať. Inými slovami, v oboch prípadoch ÚS SR pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení a posunul vec na ďalšie konanie, čo však neznamená, že zákony nie sú v súlade s ústavou SR, resp. že predbežné opatrenie bolo vydané, lebo spomínané novely sú v nesúlade s Ústavou SR. Podľa údajov dostupných na webovej stránke ÚS SR nebol zatiaľ vydané rozhodnutie ani v jednej zo spomínaných vecí."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "TASR", "prijal", "SITA", "webovej stránke ÚS SR"], "url": ["http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=445936", "http://www.ta3.com/clanok/821/ustavny-sud-predbeznym-opatrenim-pozastavil-ucinnost-zakona-o-prokurature.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=429798", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ustavny-sud-vyhovel-smeru-pozastavil/475796-clanok.html", "http://portal.concourt.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:09.137053+00:00"}
{"id": "47221", "numeric_id": 47221, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47221", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Pán Sulík robil poradcu pána Počiatka, takže on ho možno pozná oveľa lepšie ako ja, lebo ja keď som sa stal poslancom Národnej rady v roku 2012, tak pán Počiatek odchádzal z politiky.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík bol v rokoch 2006 až 2007 interným poradcom vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka (Smer). Odišiel po nesúhlase s postupom ministra pri rovnej dani. Ladislav Kamenický sa stal v roku 2012 poslancom strany Smer. V jednofarebnej vláde Smeru sa Ján Počiatek stal ministrom dopravy. Z politiky odišiel až po voľbách v apríli 2016 .", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík bol v rokoch 2006 až 2007 interným poradcom vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka (Smer). Odišiel po nesúhlase s postupom ministra pri rovnej dani. Ladislav Kamenický sa stal v roku 2012 poslancom strany Smer. V jednofarebnej vláde Smeru sa Ján Počiatek stal ministrom dopravy. Z politiky odišiel až po voľbách v apríli 2016 ."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["bol", "2007", "Odišiel", "stal", "stal", "odišiel", "apríli 2016"], "url": ["https://zivot.pluska.sk/rozhovory/richard-sulik-ma-peniaze-chce-moc-aby-zmenil-pravidla", "https://domov.sme.sk/c/3705650/richard-sulik-studoval-som-ekonomicku-lebo-tu-zvladne-kazdy.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166807-sulik-je-sefom-parlamentu-volba-vysla-az-na-druhy-pokus/", "https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm", "https://www.teraz.sk/slovensko/novym-ministrom-dopravy-bude-j-pociat/3037-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://plus.sme.sk/c/20159359/pociatkova-kariera-sa-skoncila-nasledky-trvaju.html?ref=av-center", "https://www.teraz.sk/slovensko/jan-pociatek-sa-vzdal-mandatu-poslanc/192304-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:08.020984+00:00"}
{"id": "vr16720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16720", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...predložil som desiatky opatrení, vrátanie kontrolného výkazu, kontrolného výkazu, ktorý bol vnímaný vtedajšou opozíciou za účasti OĽaNO, za obťažujúcu administratívnu záťaž podnikateľského prostredia, to znamená väčšina opozície bola absolútne proti, teraz sa ukazuje, že to bol jasný a správny nástroj a všetci sa k nemu hlásia...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kažimír ako minister financií predložil v roku 2013 vládny návrh zákona o zavedení kontrolného výkazu. Opozícia, ktorej súčasťou bolo aj hnutie OĽaNO, za tento návrh nehlasovala, prípadne sa poslanci zdržali hlasovania. Opozičné strany sa k tomuto inštiútu nevyjadrujú ani príliš pozitívne, ani príliš negatívne. SaS chcela systém,podávania kontrolných výkazov modifikovať, OĽaNO s kontrolnými výkazmi počíta ako so súčasťou daňového systému. Konštatovanie, že ide o jasný a správny nástroj odzrkadľuje subjektívne presvedčenie Kažimíra a preto to nebudeme overovať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Finančná správa SR informuje o zavedení kontrolných výkazov takto: \" Od 1.1.2014 sa ako jeden z nástrojov boja proti daňovým podvodom zaviedla pre platiteľov dane nová povinnosť, a to podať kontrolný výkaz (§ 78a zákona o DPH). Táto povinnosť sa vzťahuje na platiteľov DPH, teda osoby registrované pre DPH v zmysle § 4, § 4a, § 5 alebo § 6 zákona o DPH. \" Ministerstvo financií predložilo novelu zákona o dani z pridanej hodnoty a o správe daní, ktorou sa mal zaviesť inštitút kontrolných výkazov v septembri 2013. Návrh novely schválili poslanci v treťom čítaní v októbri 2013. Za návrh hlasovalo 81 poslancov Smeru-SD, ostatní prítomní poslanci klubov OĽaNO, Most - Híd, KDH, SDKÚ - DS a ďalší nezávislí hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali. Zákon č 360/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2013, resp. 1. januára 2014. Kontrolný výkaz a podanie kontrolného výkazu definuje paragraf 78 a. Postoj opozície jasne ukazuje aj hlasovanie o danom návrhu. Jozef Mihál, vtedy ešte člen SaS, takto v roku 2014 reagoval na zavedenie kontrolných výkazov: \" Namiesto zjednodušovania administratívy a efektnejšieho výberu daní a odvodov si Kažimír zvolil cestu buzerácie a šikanovania firiem \". V parlamente sa Mihál vyjadril ku kontrolným výrazom aj takto: \"zavedením kontrolného výkazu, na ktorý ja, kade chodím, tade počúvam slová, hanba, fuj, kto toto vymyslel \". Pozitíva kontrolného výkazu nevidí ani Jozef Rajtár (SaS), kto práve v reakcii na návrh rozpočtu pre rok 2018 povedal: \"v roku 2015 narástla daňová medzera pri DPH už na 2,256 miliardy, hoci bol zavedený kontrolný výkaz.\" OĽaNO s kontrolnými výkazmi ako so zavedenými nástrojmi v daňovom systéme počíta, vo svojom programe pre podnikateľské prostredie uvádza opatrenie : \"Zavedenie pravidla, aby uvedenie faktúry odberateľom do kontrolného výkazu o DPH sa považovalo za uznanie záväzku a v prípade jej neuhradenia za exekučný titul.\" ( bod 18 ) . Aj strana SaS chcela zjednodušiť pravidlá okolo podávania kontrolného výkazu. Vo svojom programe Agenda 2020 (.pdf, s. 5) ako vysvetlenie uviedli: \" Platitelia DPH sú povinní podať za každé zdaňovacie obdobie kontrolný výkaz. Zdaňovacím obdobím je pre platiteľov s obratom nad 100 000 eur ročne kalendárny mesiac, pri obrate do 100 000 eur ročne je to kalendárny štvrťrok. Zvýšime hranicu obratu pre zdaňovacie obdobie dané ako kalendárny štvrťrok, aby menšie spoločnosti neboli nútené podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz každý mesiac. Samotný kontrolný výkaz by sa mal zjednodušiť v zmysle smernice Rady 2006/112/ES, napríklad namiesto podrobného členenia na jednotlivé faktúry by mal obsahovať len sumarizačné údaje za jednotlivých odberateľov a dodávateľov \". Podobne ako OĽaNO, aj SaS chcela zaviesť možnosť uplatniť kontrolný výkaz ako exekučný titul (s. 14). Opozičné strany počítajú s kontrolným výkazom, ako už s existujúcim nástrojom, avšak je prisilné tvrdiť, že sa k tomu hlásia. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír ako minister financií predložil v roku 2013 vládny návrh zákona o zavedení kontrolného výkazu. Opozícia, ktorej súčasťou bolo aj hnutie OĽaNO, za tento návrh nehlasovala, prípadne sa poslanci zdržali hlasovania. Opozičné strany sa k tomuto inštiútu nevyjadrujú ani príliš pozitívne, ani príliš negatívne. SaS chcela systém,podávania kontrolných výkazov modifikovať, OĽaNO s kontrolnými výkazmi počíta ako so súčasťou daňového systému. Konštatovanie, že ide o jasný a správny nástroj odzrkadľuje subjektívne presvedčenie Kažimíra a preto to nebudeme overovať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Finančná správa SR informuje o zavedení kontrolných výkazov takto: \" Od 1.1.2014 sa ako jeden z nástrojov boja proti daňovým podvodom zaviedla pre platiteľov dane nová povinnosť, a to podať kontrolný výkaz (§ 78a zákona o DPH). Táto povinnosť sa vzťahuje na platiteľov DPH, teda osoby registrované pre DPH v zmysle § 4, § 4a, § 5 alebo § 6 zákona o DPH. \" Ministerstvo financií predložilo novelu zákona o dani z pridanej hodnoty a o správe daní, ktorou sa mal zaviesť inštitút kontrolných výkazov v septembri 2013. Návrh novely schválili poslanci v treťom čítaní v októbri 2013. Za návrh hlasovalo 81 poslancov Smeru-SD, ostatní prítomní poslanci klubov OĽaNO, Most - Híd, KDH, SDKÚ - DS a ďalší nezávislí hlasovali proti alebo sa hlasovania zdržali. Zákon č 360/2013 Z. z. nadobudol účinnosť 31. decembra 2013, resp. 1. januára 2014. Kontrolný výkaz a podanie kontrolného výkazu definuje paragraf 78 a. Postoj opozície jasne ukazuje aj hlasovanie o danom návrhu. Jozef Mihál, vtedy ešte člen SaS, takto v roku 2014 reagoval na zavedenie kontrolných výkazov: \" Namiesto zjednodušovania administratívy a efektnejšieho výberu daní a odvodov si Kažimír zvolil cestu buzerácie a šikanovania firiem \". V parlamente sa Mihál vyjadril ku kontrolným výrazom aj takto: \"zavedením kontrolného výkazu, na ktorý ja, kade chodím, tade počúvam slová, hanba, fuj, kto toto vymyslel \". Pozitíva kontrolného výkazu nevidí ani Jozef Rajtár (SaS), kto práve v reakcii na návrh rozpočtu pre rok 2018 povedal: \"v roku 2015 narástla daňová medzera pri DPH už na 2,256 miliardy, hoci bol zavedený kontrolný výkaz.\" OĽaNO s kontrolnými výkazmi ako so zavedenými nástrojmi v daňovom systéme počíta, vo svojom programe pre podnikateľské prostredie uvádza opatrenie : \"Zavedenie pravidla, aby uvedenie faktúry odberateľom do kontrolného výkazu o DPH sa považovalo za uznanie záväzku a v prípade jej neuhradenia za exekučný titul.\" ( bod 18 ) . Aj strana SaS chcela zjednodušiť pravidlá okolo podávania kontrolného výkazu. Vo svojom programe Agenda 2020 (.pdf, s. 5) ako vysvetlenie uviedli: \" Platitelia DPH sú povinní podať za každé zdaňovacie obdobie kontrolný výkaz. Zdaňovacím obdobím je pre platiteľov s obratom nad 100 000 eur ročne kalendárny mesiac, pri obrate do 100 000 eur ročne je to kalendárny štvrťrok. Zvýšime hranicu obratu pre zdaňovacie obdobie dané ako kalendárny štvrťrok, aby menšie spoločnosti neboli nútené podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz každý mesiac. Samotný kontrolný výkaz by sa mal zjednodušiť v zmysle smernice Rady 2006/112/ES, napríklad namiesto podrobného členenia na jednotlivé faktúry by mal obsahovať len sumarizačné údaje za jednotlivých odberateľov a dodávateľov \". Podobne ako OĽaNO, aj SaS chcela zaviesť možnosť uplatniť kontrolný výkaz ako exekučný titul (s. 14). Opozičné strany počítajú s kontrolným výkazom, ako už s existujúcim nástrojom, avšak je prisilné tvrdiť, že sa k tomu hlásia. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Finančná správa SR", "novelu zákona", "schválili", "č 360/2013 Z. z.", "reagoval", "parlamente", "Jozef Rajtár", "bod 18", "Agenda 2020"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-pridanej-hodnoty/kontrolny-vykaz-dph", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4554", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32940", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/360/", "https://demagog.sk/vyrok/Namiesto zjednoduA!ovania administratA­vy a efektnejA!ieho vA 1/2 beru danA­ a odvodov si KaA 3/4 imA­r zvolil cestu buzerA!cie a A!ikanovania firiem", "http://nrsr.sk.sayit.parldata.eu/6-n%C3%A1rodn%C3%A1-rada-2012-/35-sch%C3%B4dza/2-de%C5%88-rokovania-14-5-2014#s103757", "https://dennikn.sk/900786/kde-je-v-rozpocte-dopad-13-platov-a-preco-skolstvo-nedostane-ovela-viac-pyta-sa-opozicia/", "http://www.obycajniludia.sk/program/podnikatelske-prostredie/", "http://www.sas.sk/file/4125/Agenda2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:31.143954+00:00"}
{"id": "vr27864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27864", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "...ja som teda predsedom hospodárskeho výboru (v NR SR, pozn.) napríklad...", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Hudacký je predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti resp. Hospodárskeho výboru.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Hudacký je predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti resp. Hospodárskeho výboru."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["predseda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=121"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:33.303746+00:00"}
{"id": "vr38714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38714", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... ale my stále máme a mali sme aj počas vlády Roberta Fica a aj pred tým počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu jedno z najnižších daňových zaťažení spomedzi európskych krajín ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["daňového zaťaženia z Eurostatu"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:I3gBI4blslQJ:cenastatu.sme.sk/data/danove_zatazenie_EU.xls+xls+site:cenastatu.sme.sk&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:53.963210+00:00"}
{"id": "vr36079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36079", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...kde je intenzita dopravy 2000 áut za deň.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slotovo tvrdenie o počte intenzity aut sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Slotovo tvrdenie o počte intenzity aut sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:43.639950+00:00"}
{"id": "vr32715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32715", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ten systém bol práve voči sudcom veľkorysejší, pretože sa to šetrenie vo vzťahu k nim prejavovalo oveľa menej ako vo vzťahu k poslancom, ministrom, iným zo štátu plateným funkcionárom. Tam to bolo nastavené dokonca na polovičnú rýchlosť tak, aby naozaj to šetrenie sa sudcov nedotklo tak výrazne ako iných funkcionárov", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. decembra 2010 zákon c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22. júna 2011 vydal Ústavný súd uznesenie, ktorým pozastavuje úcinnost casti tohto zákona, ktorá sa týka platov sudcov. Rozpor s princípmi právneho štátu vidia navrhovatelia najmä v tom, že „napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané základné platy sudcov.\"", "analysis_paragraphs": ["Národná rada Slovenskej republiky schválila 2. decembra 2010 zákon c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22. júna 2011 vydal Ústavný súd uznesenie, ktorým pozastavuje úcinnost casti tohto zákona, ktorá sa týka platov sudcov. Rozpor s princípmi právneho štátu vidia navrhovatelia najmä v tom, že „napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané základné platy sudcov.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Ústavný súd", "Pôvodné znenie", "(deficit odhadovaný na rok 2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=941&CisObdobia=5&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2010-12-2%200:0:0&DatumDo=2010-12-2%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=397290", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=416162", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:38.827271+00:00"}
{"id": "vr28020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28020", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...hlavne sa to robí (prieskumy verejnej mienky, pozn.) zhruba z 1000. Je to reprezentatívna vzorka, je to 1000 ľudí stále.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák síce tvrdí \"zhruba\" no jeho zaokrúhľovanie priemerného počtu respondentov vo vzorkách agentúr na Slovensku je nepresné. Napríklad agentúra Polis má často až dvojnásobnú vzorku. Uvádzame počty respondentov/vzorky pre Focus, MVK, Median a Polis za posledné prieskumy. Počet respondentov agentúry Focus sa v priemere pohybuje na úrovni okolo 1 050 respondentov ( február 2014 , november 2013 , marec 2014 , máj 2014 ). Počet respondentov agentúry MVK sa pohybuje tiež na úrovni okolo 1050 respondentov, ale mali prieskum aj s 800-900 respondentmi ( máj 2014 , marec I. 2014 , marec II. 2014 , január 2014 ). Počet respondentov agentúry Median SK sa pohybuje tiež na úrovni okolo 1050 respondentov ( marec 2014, február 2014 . september 2013 , november 2013 ). Počet respondentov agentúry Polis sa pohybuje na úrovni okolo aj 1100-1200, no častejšie na úrovni 1600 až 2000 respondentov ( december 2013 , január-február 2014 , máj 2014 , február 2014 ). Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák síce tvrdí \"zhruba\" no jeho zaokrúhľovanie priemerného počtu respondentov vo vzorkách agentúr na Slovensku je nepresné. Napríklad agentúra Polis má často až dvojnásobnú vzorku. Uvádzame počty respondentov/vzorky pre Focus, MVK, Median a Polis za posledné prieskumy. Počet respondentov agentúry Focus sa v priemere pohybuje na úrovni okolo 1 050 respondentov ( február 2014 , november 2013 , marec 2014 , máj 2014 ). Počet respondentov agentúry MVK sa pohybuje tiež na úrovni okolo 1050 respondentov, ale mali prieskum aj s 800-900 respondentmi ( máj 2014 , marec I. 2014 , marec II. 2014 , január 2014 ). Počet respondentov agentúry Median SK sa pohybuje tiež na úrovni okolo 1050 respondentov ( marec 2014, február 2014 . september 2013 , november 2013 ). Počet respondentov agentúry Polis sa pohybuje na úrovni okolo aj 1100-1200, no častejšie na úrovni 1600 až 2000 respondentov ( december 2013 , január-február 2014 , máj 2014 , február 2014 ). Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["február 2014", "november 2013", "marec 2014", "máj 2014", "máj 2014", "marec I. 2014", "marec II. 2014", "január 2014", "marec 2014,", "február 2014", "september 2013", "november 2013", "december 2013", "január-február 2014", "máj 2014", "február 2014"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308174-prieskum-agentury-focus-kiska-by-v-druhom-kole-porazil-fica/", "http://www.sme.sk/c/7012098/fico-by-nemal-vyhru-v-druhom-kole-istu-prieskum-focus.html", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/311048-aj-prieskum-focusu-potvrdzuje-do-2-kola-fico-a-kiska/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prieskum-smer-ovladne-eurovolby-poslanca-bude-mat-aj-sas-a-nova-618488", "http://www.sme.sk/c/7204367/prieskum-mvk-smer-by-v-eurovolbach-ziskal-sest-kresiel-obycajni-a-kdh-po-dve.html", "http://www.sme.sk/c/7141401/prieskum-mvk-smer-by-v-eurovolbach-ziskal-takmer-polovicu-mandatov.html", "http://www.sme.sk/c/7128895/prieskum-mvk-kiska-stahuje-ficov-naskok.html", "http://www.cas.sk/clanok/271398/prieskum-mvk-fica-by-jednoznacne-volilo-najviac-ludi-kto-by-skoncil-za-nim.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prieskum-volby-by-vyhral-smer-a-mohol-by-vladnut-sam-611167", "http://www.sme.sk/c/7113092/prieskum-median-kiska-by-uz-v-prvom-kole-ziskal-326-percenta.html", "http://www.sme.sk/c/7113092/prieskum-median-kiska-by-uz-v-prvom-kole-ziskal-326-percenta.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/prieskum-smer-ziskal-vyse-45-percent-druha-skoncila-po-dlhsom-case-sdku.html", "http://www.sme.sk/c/7026631/sns-sas-a-smk-su-na-hranici-ukazuje-prieskum-polisu.html", "http://www.sme.sk/c/7090265/prieskum-polis-posiela-do-druheho-kola-fica-a-kisku.html", "http://www.sme.sk/c/7226870/polis-prochazkova-siet-ma-uz-15-percent.html", "http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/309726-prieskum-vacsina-by-v-eurovolbach-volila-kandidatov-smeru/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:11.991321+00:00"}
{"id": "vr32525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32525", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V roku 2004 zaviedli tú značku kvality kvalita SK, ktorá je pod dozorom štátnej veterinárnej a potravinovej správy.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Značka kvality SK vznikla v roku 2004 s cieľom podpory spotreby domácej potravinovej produkcie po vstupe Slovenska do EÚ a označuje výrobky, ktoré sa od ostatných líši predovšetkým vyššou kvalitou. Výrobky nedostávajú ocenenie na neobmedzený čas, obnovuje sa im v trojročných cykloch a len za predpokladu zachovania kvalitatívnych ukazovateľov. Výrobky sú pod neustálym dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.", "analysis_paragraphs": ["Značka kvality SK vznikla v roku 2004 s cieľom podpory spotreby domácej potravinovej produkcie po vstupe Slovenska do EÚ a označuje výrobky, ktoré sa od ostatných líši predovšetkým vyššou kvalitou. Výrobky nedostávajú ocenenie na neobmedzený čas, obnovuje sa im v trojročných cykloch a len za predpokladu zachovania kvalitatívnych ukazovateľov. Výrobky sú pod neustálym dohľadom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["kvality SK", "dohľadom"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/?pl=17", "http://www.mpsr.sk/index.php?start&navID=1&id=5330"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:00.299656+00:00"}
{"id": "43016", "numeric_id": 43016, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43016", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "MEP Ranking, ktorý robí takéto odpočty (aktivity poslancov EP, pozn.), používa každé dva roky inú metodiku.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stránka MEP Software , ktorá je zodpovedná aj za MEP Ranking, uvádza ako poslednú zmenu metódy hodnotenia poslancov október 2017. Tá sa od tohto dátumu zaoberá reportami, rolou, prejavmi a účasťou daného poslanca. Ako veľmi sa metodika zmenila a najmä, či sa skutočne menila každé dva roky, nie je možné určiť, pretože MEP Software v začiatkoch verejnosť neinformoval o svojej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Stránka MEP Software , ktorá je zodpovedná aj za MEP Ranking, uvádza ako poslednú zmenu metódy hodnotenia poslancov október 2017. Tá sa od tohto dátumu zaoberá reportami, rolou, prejavmi a účasťou daného poslanca. Ako veľmi sa metodika zmenila a najmä, či sa skutočne menila každé dva roky, nie je možné určiť, pretože MEP Software v začiatkoch verejnosť neinformoval o svojej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["MEP Software", "poslednú zmenu"], "url": ["http://www.mepsoftware.eu", "http://www.mepsoftware.eu/blog/?p=355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:15.883698+00:00"}
{"id": "vr38955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38955", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Účasť privátneho sektora pán kolega Štefanec, to znamená účasť bánk a znášanie nákladov, ktoré sú spojené s riešením dlhovej krízy v Európe označil aj Nouriel Roubini, ktorí je poradcom amerického ministerstva financií Tima Geithnera. Toho Tima Geithnera, ktorý nie tak dávno v Poľsku tlačil na eurolídrov, aby zvýšili svoju akcieschopnosť. Rubíny povedal, že dohoda o výmene dlhopisov, ktorú Európa ponúkla Grécku je podvod ...", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Áno, Nouriel Roubini skutočne označil európsky záchranný balíček za podvod (\"rip off\").", "analysis_paragraphs": ["Áno, Nouriel Roubini skutočne označil európsky záchranný balíček za podvod (\"rip off\")."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["podvod"], "url": ["http://www.nasdaq.com/aspx/stock-market-news-story.aspx?storyid=201109190445dowjonesdjonline000065&title=nouriel-roubinigreece-should-default-and-abandon-euroft"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:59.900470+00:00"}
{"id": "vr14868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14868", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...)  škótski nacionalisti už avizovali, že pokiaľ oni budú hlasovať za a zvyšok Británie proti, tak je to pre nich dôvod navyše, aby sa opäť pokúšali o samostatnosť  (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá ministerka Škótska, predsedkyňa škótskej národnej strany, Nicola Sturgeon vyhlásila možnosť ďalšieho referenda, ak sa ostatné časti Veľkej Británie vyslovia za odchod a Škóti proti odchodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvá ministerka Škótska, predsedkyňa škótskej národnej strany, Nicola Sturgeon vyhlásila možnosť ďalšieho referenda, ak sa ostatné časti Veľkej Británie vyslovia za odchod a Škóti proti odchodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Ohlásil", "vyjadrilo", "vyhlásila", "vyhlásila"], "url": ["http://www.theguardian.com/politics/2016/feb/20/cameron-set-to-name-eu-referendum-date-after-cabinet-meeting", "http://www.bbc.com/news/events/scotland-decides/results", "http://www.euractiv.com/section/uk-europe/news/brexit-will-lead-to-clamour-for-scottish-independence-says-sturgeon/", "http://www.theguardian.com/politics/2016/mar/12/nicola-sturgeon-snp-to-resume-drive-for-scottish-independence"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:11.746441+00:00"}
{"id": "vr36517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36517", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Tí, ktorí niesli politickú zodpovednosť boli uvoľnení z funkcií, za túto i iné chyby, ktoré boli a nie sú už dneska členmi Ľudovej strany-HZDS, majú vlastnú stranu.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Urbáni a Zdenka Kramplová, ktorí mali za „igelitkové dary“ niesť zodpovednosť členmi HZDS nie sú, stretli sa v strane AZEN .", "analysis_paragraphs": ["Milan Urbáni a Zdenka Kramplová, ktorí mali za „igelitkové dary“ niesť zodpovednosť členmi HZDS nie sú, stretli sa v strane AZEN ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["AZEN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-41111970-urbani-a-kramplova-su-opat-stranici-spojil-ich-azen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:14.056561+00:00"}
{"id": "vr30472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30472", "speaker": "Peter Pažitný", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pazitny", "statement": "Zároveň ešte by som upozornil, že vláda musela tento rok uvoľniť 350 mil. € dodatočných zdrojov pre nemocnice, aby vykryla ich dlhy z predchádzajúceho obdobia.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci schválili sumu 350 mil. eur na oddĺženie nemocníc 8. septembra 2011.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci schválili sumu 350 mil. eur na oddĺženie nemocníc 8. septembra 2011."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["8. septembra 2011."], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=poslanci-schvalili-350-milionov-eur-na-ozdravenie-nemocnic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:22.117685+00:00"}
{"id": "42076", "numeric_id": 42076, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42076", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...došlo sem nedávno alebo pred dvomi rokmi 150 irackých kresťanov. (...) Z tých 150 zostalo na Slovensku 75, polovica. To sú momentálne utečenci, ktorí tu žijú. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Slovensko dorazilo 10. decembra 2015 celkom 149 irackých (asýrskych) kresťanov. Ostala tu z nich žiť necelá polovica, v článku portálu aktuality.sk to uviedla vedúca oddelenia azylových zariadení Jana Janovičová. Podľa údaju z júla 2017 ich na Slovensku nakoniec ostalo 71 a nie 75. František Mikloško, taktiež, nesprávne poznamenal, že títo utečenci prišli na Slovensko pred dvomi rokmi, čo by odkazovalo na rok 2017 prípadne na koniec roka 2016. Spomínaní utečenci prišli na naše územie koncom roka 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Autor výroku hovorí o utečencoch na Slovensku, nespomína však migrantov. Na vysvetlenie prikladáme definície slov migrant a utečenec. Migranti sú všeobecne chápaní ako osoby ktoré sa \"nerozhodli presťahovať kvôli priamej hrozbe prenasledovania alebo smrti, ale hlavne preto, aby si zlepšili svoj život, našli si prácu, prípadne v niektorých prípadoch kvôli vzdelaniu, opätovnému spojeniu s rodinou alebo z iných dôvodov. Na rozdiel od utečencov, ktorí sa nemôžu bezpečne vrátiť domov, migranti takéto prekážky v návrate domov nemajú. Ak sa rozhodnú vrátiť domov, naďalej môžu požívať ochranu svojej vlády.\" Utečenci naproti tomu ,\"sú osoby utekajúce pred ozbrojeným konfliktom alebo prenasledovaním. Ich situácia je často tak nebezpečná a neznesiteľná, že prekračujú národné hranice, a hľadajú bezpečie v okolitých krajinách, a tak sa stávajú medzinárodne uznanými \"utečencami\" s prístupom k pomoci od štátov, UNHCR a ďalších organizácií. Sú uznaní práve preto, že vrátiť sa domov je pre nich príliš nebezpečné, a potrebujú útočisko niekde inde. Odmietnutie poskytnúť azyl má pre týchto ľudí potenciálne smrteľné následky.\"", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensko dorazilo 10. decembra 2015 celkom 149 irackých (asýrskych) kresťanov. Ostala tu z nich žiť necelá polovica, v článku portálu aktuality.sk to uviedla vedúca oddelenia azylových zariadení Jana Janovičová. Podľa údaju z júla 2017 ich na Slovensku nakoniec ostalo 71 a nie 75. František Mikloško, taktiež, nesprávne poznamenal, že títo utečenci prišli na Slovensko pred dvomi rokmi, čo by odkazovalo na rok 2017 prípadne na koniec roka 2016. Spomínaní utečenci prišli na naše územie koncom roka 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Autor výroku hovorí o utečencoch na Slovensku, nespomína však migrantov. Na vysvetlenie prikladáme definície slov migrant a utečenec. Migranti sú všeobecne chápaní ako osoby ktoré sa \"nerozhodli presťahovať kvôli priamej hrozbe prenasledovania alebo smrti, ale hlavne preto, aby si zlepšili svoj život, našli si prácu, prípadne v niektorých prípadoch kvôli vzdelaniu, opätovnému spojeniu s rodinou alebo z iných dôvodov. Na rozdiel od utečencov, ktorí sa nemôžu bezpečne vrátiť domov, migranti takéto prekážky v návrate domov nemajú. Ak sa rozhodnú vrátiť domov, naďalej môžu požívať ochranu svojej vlády.\" Utečenci naproti tomu ,\"sú osoby utekajúce pred ozbrojeným konfliktom alebo prenasledovaním. Ich situácia je často tak nebezpečná a neznesiteľná, že prekračujú národné hranice, a hľadajú bezpečie v okolitých krajinách, a tak sa stávajú medzinárodne uznanými \"utečencami\" s prístupom k pomoci od štátov, UNHCR a ďalších organizácií. Sú uznaní práve preto, že vrátiť sa domov je pre nich príliš nebezpečné, a potrebujú útočisko niekde inde. Odmietnutie poskytnúť azyl má pre týchto ľudí potenciálne smrteľné následky.\""], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["dorazilo", "článku", "údaju", "Migranti", "Utečenci"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/309989/uz-su-tu-na-slovensko-prisla-prva-skupina-asyrskych-krestanov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/523058/utecenecky-tabor-je-prazdny-skutocnu-krizu-sme-tu-mali-nik-si-ju-nevsimol/", "http://www5.teraz.sk/nitriansky-kraj/utecenec-z-iraku-si-pri-nitre-otvoril-p/271716-clanok.html", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2015/unisinf513.html", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2015/unisinf513.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:27.577244+00:00"}
{"id": "vr28412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28412", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Ústava hovorí, že nikomu sa nedá odobrať občianstvo bez súhlasu daného občana človeka.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "József Berényi má pravdu ak tvrdí, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné odobrať občianstvo občanovi bez súhlasu daného občana. V Ústave (.pdf, str. 2) konkrétne v 1. hlave, 1. oddiele, čl. 5 sa píše:", "analysis_paragraphs": ["József Berényi má pravdu ak tvrdí, že podľa Ústavy Slovenskej republiky, nie je možné odobrať občianstvo občanovi bez súhlasu daného občana. V Ústave (.pdf, str. 2) konkrétne v 1. hlave, 1. oddiele, čl. 5 sa píše:"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Ústave"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:54.743147+00:00"}
{"id": "49406", "numeric_id": 49406, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49406", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Je to presne ten istý príbeh, že inštitúcie, ktoré majú byť nezávislé a je dobrý dôvod, prečo majú byť nezávislé regulačné úrady, Štatistický úrad, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tak tie si oni idú dať pod seba, aby tá kompetencia menovať šéfa alebo šéfku prešla z prezidentky, teda na vládu.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela kompetenčného zákona, ktorá mala umožniť vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu, okrem iného zmenila aj pravidlá menovania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Oboch šéfov úradov bude po novom menovať vláda, v predchádzajúcej právnej úprave táto kompetencie prislúchala prezidentke. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nParlament schválil v decembri minulého roka v skrátenom legislatívnom konaní novelu kompetenčného zákona. Novela mala umožniť zriadenie nového ministerstva, premenovať Ministerstvo školstva či upraviť pôsobnosti kontrolných orgánov v súvislosti s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.\n\nNovela však priniesla aj zmeny vo výbere šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a predsedu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Predsedov oboch úradov by mala podľa novely vymenúvať a odvolávať vláda. Oboch šéfov podľa predchádzajúcej právnej úpravy menoval prezident SR.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová 2. januára 2024 vetovala návrh novely, čím ho vrátila poslancom Národnej rady SR na opätovné prerokovanie. Prezidentka mala výhrady k viacerým jeho ustanoveniam aj k samotnému legislatívnemu procesu.\n\nČasť výhrad prezidentky smerovala práve k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa prezidentky sa parlament nevyrovnal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda. Hlava štátu namietala aj novozavedené dôvody odvolania oboch funkcionárov či retroaktivitu zákona.\n\nPoslanci Národnej rady v utorok 16. januára prelomili prezidenkino veto a opätovne schválili novelu kompetenčného zákona.", "analysis_paragraphs": ["Novela kompetenčného zákona, ktorá mala umožniť vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu, okrem iného zmenila aj pravidlá menovania predsedov Štatistického úradu a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Oboch šéfov úradov bude po novom menovať vláda, v predchádzajúcej právnej úprave táto kompetencie prislúchala prezidentke. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Parlament schválil v decembri minulého roka v skrátenom legislatívnom konaní novelu kompetenčného zákona. Novela mala umožniť zriadenie nového ministerstva, premenovať Ministerstvo školstva či upraviť pôsobnosti kontrolných orgánov v súvislosti s obchodovaním s výrobkami obranného priemyslu.", "Novela však priniesla aj zmeny vo výbere šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a predsedu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Predsedov oboch úradov by mala podľa novely vymenúvať a odvolávať vláda. Oboch šéfov podľa predchádzajúcej právnej úpravy menoval prezident SR.", "Prezidentka Zuzana Čaputová 2. januára 2024 vetovala návrh novely, čím ho vrátila poslancom Národnej rady SR na opätovné prerokovanie. Prezidentka mala výhrady k viacerým jeho ustanoveniam aj k samotnému legislatívnemu procesu.", "Časť výhrad prezidentky smerovala práve k zmene spôsobu menovania a odvolania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Podľa prezidentky sa parlament nevyrovnal s požiadavkou ústavy, podľa ktorej vyšších štátnych funkcionárov menuje prezident a štátnych funkcionárov vymenúva vláda. Hlava štátu namietala aj novozavedené dôvody odvolania oboch funkcionárov či retroaktivitu zákona.", "Poslanci Národnej rady v utorok 16. januára prelomili prezidenkino veto a opätovne schválili novelu kompetenčného zákona."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "zmeny", "vetovala", "smerovala", "prelomili"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23259284/parlament-schvalil-novelu-kompetencneho-zakona-vznikne-nove-ministerstvo.html", "https://domov.sme.sk/c/23259284/parlament-schvalil-novelu-kompetencneho-zakona-vznikne-nove-ministerstvo.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-vetovala-tzv-kompetencny/764772-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-vetovala-tzv-kompetencny/764772-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/696077-poslancov-caka-hlasovanie-o-kompetencnom-zakone-ocakava-sa-prelomenie-veta-prezidentky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:14.780819+00:00"}
{"id": "vr27290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27290", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ale vieme o tom a podporujete pána Kisku, že tento pán sa hlásil do komunistickej strany sám, aktívne...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarič naráža na rozhovor Kisku pre denník SME (11. marca 2014), kedy Kiska skutočne priznal, že sa do komunistickej strany hlásil keď mal 19 rokov:\n\n\"Otázka: Neúspešne ste sa hlásili do KSS, komunistami boli obaja vaši rodičia. Nezaslúžilo by si už Slovensko prezidenta z opačného pólu?\n\nOdpoveď: Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu . Ale keďže som hrával na gitare Kryla a bol som obhajcom slobodných myšlienok, vyvolal som v radoch straníkov pobúrenie.“", "analysis_paragraphs": ["Maďarič naráža na rozhovor Kisku pre denník SME (11. marca 2014), kedy Kiska skutočne priznal, že sa do komunistickej strany hlásil keď mal 19 rokov:", "\"Otázka: Neúspešne ste sa hlásili do KSS, komunistami boli obaja vaši rodičia. Nezaslúžilo by si už Slovensko prezidenta z opačného pólu?", "Odpoveď: Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu . Ale keďže som hrával na gitare Kryla a bol som obhajcom slobodných myšlienok, vyvolal som v radoch straníkov pobúrenie.“"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7132237/kiska-siel-som-do-ksc-hral-som-kryla.html#ixzz2vmRXp9VM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:54.550977+00:00"}
{"id": "vr32591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32591", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teda jazyk Martina Poliačika, kedy on si dovolil dva alebo tri razy opakovať v parlamente (...), že hovoril o tom, teda, že podľa neho Ježiš by určite hlasoval za registrované partnerstvá.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Poliačik skutočne v parlamente argumentoval v zmysle, v akom to prezentuje Igor Matovič. Vo svojej reči niekoľko krát spomenul meno \"Ježiš\" a konkrétne dva krát povedal, že ak by Ježiš v sále bol, tak by hlasoval za návrh zákona. Výrok preto považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Martin Poliačik skutočne v parlamente argumentoval v zmysle, v akom to prezentuje Igor Matovič. Vo svojej reči niekoľko krát spomenul meno \"Ježiš\" a konkrétne dva krát povedal, že ak by Ježiš v sále bol, tak by hlasoval za návrh zákona. Výrok preto považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["skutočne"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/91143/Poliacik_Martin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:03.847533+00:00"}
{"id": "vr36149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36149", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...postavilo sa za to, stavali sa za to byty, zateplovali sa byty, skutočne niečo pre Slovensko z toho bolo.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa hnonline.sk sa na zatepľovanie použilo 71 miliónov eur. Na zatepľovanie mali ísť peniaze nadobudnuté práve predajom emisií.", "analysis_paragraphs": ["Podľa hnonline.sk sa na zatepľovanie použilo 71 miliónov eur. Na zatepľovanie mali ísť peniaze nadobudnuté práve predajom emisií."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-44797010-emisie-maju-restartovat-zateplovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:04.129392+00:00"}
{"id": "vr14587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14587", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Na kandidátke nenájdete jediného človeka spojeného s akoukoľvek z tých káuz (káuz z čias 1. vlády R. Fica, pozn.). (...) Ľudia, ktorí aj boli spojení (s kauzami, pozn.), boli vylúčení zo strany (...)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viaceré články sa v poslednej dobe venovali zloženiu kandidátky SNS. Aktuálne.sk aj Denník N poukazujú na to, že nielenže tu figurujú osoby blízke Jánovi Slotovi, ale aj bývalí členovia HZDS. Z nich bol z kauzou letákov tlačených za štátne peniaze spájaný práve bývalý člen HZDS Vladimír Chovan, minister pôdohospodárstva počas prvej Ficovej vlády. Taktiež je tu bývalý minister zdravotníctva z Ficovej vlády Štefan Zelník, ktorý bol spájaný s predraženými vakcínami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré články sa v poslednej dobe venovali zloženiu kandidátky SNS. Aktuálne.sk aj Denník N poukazujú na to, že nielenže tu figurujú osoby blízke Jánovi Slotovi, ale aj bývalí členovia HZDS. Z nich bol z kauzou letákov tlačených za štátne peniaze spájaný práve bývalý člen HZDS Vladimír Chovan, minister pôdohospodárstva počas prvej Ficovej vlády. Taktiež je tu bývalý minister zdravotníctva z Ficovej vlády Štefan Zelník, ktorý bol spájaný s predraženými vakcínami. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne.sk", "Denník N", "spájaný", "mal", "spájaný", "aktuálne.sk", "vnímané", "kandidátke", "Viliam Turský", "obohatiť", "nástenkovým tendrom"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kandidatka-ako-vizitka-strany-dankova-sns-ukazala-az-taka-nova-nie-je.html", "https://dennikn.sk/309186/za-novu-sns-kandiduju-slotovia-aj-meciarovi-ludia/", "https://dennikn.sk/383335/sns-za-sebou-taha-aj-skandal-letakmi-hzds-za-statne-peniaze/", "http://aktualne.atlas.sk/chovan-nechal-za-statne-tlacit-volebne-letaky-hzds/dnes/kauzy/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164514-asistent-sns-doda-vakciny-draho/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kandidatka-ako-vizitka-strany-dankova-sns-ukazala-az-taka-nova-nie-je.html", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/minister-skolstva-jan-mikolaj-by-mal-zvazit-demisiu", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/377295-volby-2016-kandidatka-strany-sns/", "http://www.idemvolit.sk/199-kauza/za-peniaze-z-emisnej-kauzy-tazil-slota-aj-viaceri-clenovia-sns/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/191930-na-dohadovani-ceny-zarobili-slotovi-ludia/", "http://www.idemvolit.sk/172-kauza/nastenkovy-tender/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:16.085149+00:00"}
{"id": "vr27530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27530", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po dvoch rokoch náročnej konsolidácie sme na deficite pod 3 percentá...", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Definitívne štatistiky deficitu verejných financií neboli pre rok 2013 ešte zverejnené, Robert Fico buď pracuje s údajom pochádzajúcim z odhadov Európskej komisie, alebo má k dispozícii už oficiálny údaj pred jeho zverejnením. EK predpokladá v roku 2013 deficit na úrovni 2,5% HDP. Štvrťročné údaje za rok 2013 naznačujú, že deficit bude skutočne pod 3% HDP. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovensko\n\n2012, 1Q\n\n2012, 2Q\n\n2012, 3Q\n\n2012, 4Q\n\n2013, 1Q\n\n2013, 2Q\n\n2013, 3Q\n\n-5.5\n\n-4.1\n\n-2.2\n\n-6.6\n\n-3.5\n\n-2.1\n\n-2.2\n\nGeneral Government Balance\n\n(.pdf, str. 97)\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\n2015\n\n-7,7\n\n-5,1\n\n-4,5\n\n-2,5\n\n-3,3\n\n-3,4", "analysis_paragraphs": ["Definitívne štatistiky deficitu verejných financií neboli pre rok 2013 ešte zverejnené, Robert Fico buď pracuje s údajom pochádzajúcim z odhadov Európskej komisie, alebo má k dispozícii už oficiálny údaj pred jeho zverejnením. EK predpokladá v roku 2013 deficit na úrovni 2,5% HDP. Štvrťročné údaje za rok 2013 naznačujú, že deficit bude skutočne pod 3% HDP. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý.", "Slovensko", "2012, 1Q", "2012, 2Q", "2012, 3Q", "2012, 4Q", "2013, 1Q", "2013, 2Q", "2013, 3Q", "-5.5", "-4.1", "-2.2", "-6.6", "-3.5", "-2.1", "-2.2", "General Government Balance", "(.pdf, str. 97)", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "2015", "-7,7", "-5,1", "-4,5", "-2,5", "-3,3", "-3,4"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ponúka", "správe", "dodáva", "General Government Balance", "", ""], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina205&plugin=1", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensku-hrozi-vyrovnany-rozpocet.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:00.643382+00:00"}
{"id": "vr29351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29351", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My máme vzorový štátny rozpočet, my sa tešíme, ale viete, ako je krytý? Každý rok v januári minister financií emituje dlhopisy vo výške 1 a 1,5 miliardy a pláta diery v štátnom rozpočte.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SNS Andrej Danko hovorí správne o pravidelnom emitovaní dlhopisov v uvedenej výške vždy na začiatku roka. Len v roku 2013 boli dlhopisy vydané v ešte vyššej sume. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SNS Andrej Danko hovorí správne o pravidelnom emitovaní dlhopisov v uvedenej výške vždy na začiatku roka. Len v roku 2013 boli dlhopisy vydané v ešte vyššej sume. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["emitovalo", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_01_2015_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_01_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_01_2013_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_01_2012_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:45.904780+00:00"}
{"id": "vr38304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38304", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja som sa pokúsil na Výbore pre kultúru navrhnúť pri zákone používania jazykov menšín, že ten, kto má druhé občianstvo krajiny, ktorej jazyk je totožný s jej štátnym jazykom, tak sa naňho nevzťahuje výkon práva príslušníka menšiny.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie.\n\nStale ten Rafajov navrh neviem nikde najst. Tu je link na http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284\n\nAle v zapisnici z Vyboru pre kluturu a media z 10. maja sa pise, ze Rafaj prisiel s nejakym navrhom, len nikde som ho nenasiel..\n\nEste som skusil nieco pohladat, ale nic som nenasiel", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť toto tvrdenie.", "Stale ten Rafajov navrh neviem nikde najst. Tu je link na http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284", "Ale v zapisnici z Vyboru pre kluturu a media z 10. maja sa pise, ze Rafaj prisiel s nejakym navrhom, len nikde som ho nenasiel..", "Este som skusil nieco pohladat, ale nic som nenasiel"], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:34.717822+00:00"}
{"id": "vr28036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28036", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Máme najnižšiu dôveru súdnictva v Európskej únii.", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa merania Eurobarometra (najaktuálnejší eurobarometer november 2013), dôvera Slovákov v justíciu patrí síce medzi najhoršie v rámci EÚ, no nie je úplne najnižšia. Najnižšiu dôveru v súdnictvo má Slovinsko (24%), ktoré má o 1 p.b. nižšiu dôveru v justíciu ako Slovensko (odpovede na otázku Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust the justice? s. 14). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa merania Eurobarometra (najaktuálnejší eurobarometer november 2013), dôvera Slovákov v justíciu patrí síce medzi najhoršie v rámci EÚ, no nie je úplne najnižšia. Najnižšiu dôveru v súdnictvo má Slovinsko (24%), ktoré má o 1 p.b. nižšiu dôveru v justíciu ako Slovensko (odpovede na otázku Overall, would you say that you tend to trust or tend not to trust the justice? s. 14). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_385_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:10.447740+00:00"}
{"id": "vr14669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14669", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "#Sieť, ktorá nemá ani rovnú daň v programe, ani 9-percentný odvod do 2. piliera a ešte naviac má v programe zachovať balíčky Fica.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana #Sieť skutočne nemá vo svojom volebnom programe zavedenie rovnej dane ani plán na zavedenie 9% odvodu do II. piliera. Avšak priamo v programe sa nespomína nič o zachovaní Ficových sociálnych balíčkov, predseda strany #Sieť Procházka sa len vyjadril, že sociálne balíčky nie sú podstatnou témou volieb ani štátu ako takého, a teda by minimálne niektoré (osobitne \"vlaky zadarmo\") ponechal. Frešov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Modrej zóny strany #Sieť (politického programu pre ľudí) nemá strana v pláne rovnú daň, ani 9% odvod do 2. piliera. Podľa článku v denníku Pravda \" Opozičné strany vyťahujú staronové návrhy na nižšiu a rovnú daň z príjmov. Tá by nielenže spôsobila dieru v štátnej kase, ale v časoch zvyšujúcej sa príjmovej nerovnosti by pomohla skôr bohatým ľuďom a firmám, nie chudobnejšej vrstve obyvateľstva. „Peniaze stratené znížením dane z príjmu vždy musíte nejako nahradiť a môžeme len tipovať, či to bude škrtanie sociálnych dávok, spoplatňovanie bezplatných služieb ako školstvo alebo v minulosti počas zavádzania rovnej dane preferované zvyšovanie dane z pridanej hodnoty,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.\" Čo sa týka II. piliera, strana #Sieť navrhuje podľa Pravdy piliere zlúčiť. \"V záujme prehľadnosti a jednoduchosti dôchodkového sporenia navrhuje strana #Sieť zlúčiť druhý pilier s tretím penzijným pilierom, ktorý spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti. „Spájanie sporiacich účtov pre sporiteľov, ktorí sú zároveň v druhom aj treťom pilieri je zásadným krokom k nižším poplatkovým nákladom počas sporenia,“ uvádza Beblavý.\" Ohľadom sociálnych balíčkov sa Procházka vyjadril , že balíčky sa zrušiť nechystá v prípade, že sa #Sieť dostane do vlády. Sociálne balíčky však podľa Procházku nie sú podstatnou témou volieb. \"Len to považujeme za mimobežnú tému. Netreba rušiť napríklad vlaky zadarmo. Tie nie sú podstata nášho sporu so Smerom-SD. Kto prišiel prvý s národným plánom odmeny ľuďom za ich trpezlivosť pri konsolidácii? My. V máji 2014 sme povedali stačilo. Áno, vráťme to ľuďom za ich úsilie, ale v podobe fungujúceho štátu a nie v podobe almužny. Vlaky zadarmo sú opatrenie, ktoré dáva ľuďom aj symbolicky pocit odmeny a podporuje verejnú dopravu, ktorá má aj svoje ekonomické implikácie,\" povedal šéf #Siete. Zároveň priznal, že je ovplyvnený aj rozhovormi s ľuďmi, ktorí vlaky zadarmo využívajú. \" Aj študenti, aj seniori. A sú takí, ktorí kvôli tomu Smer-SD voliť nebudú, lebo chcú od štátu viac. Ale hovoria, že je to dobrá vec ,\" píše o Procházkovom vyjadrení TASR . Toto vyjadrenie sa však vzťahuje iba na jedno konkrétne opatrenie (\"vlaky zadarmo\"), nie na baličky ako celok, ktoré pozostávajú z mnohých opatrení , z ktorých k viacerým sa Procházka explicitne nevyjadril, či ich by ich #Sieť zrušila alebo ponechala. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana #Sieť skutočne nemá vo svojom volebnom programe zavedenie rovnej dane ani plán na zavedenie 9% odvodu do II. piliera. Avšak priamo v programe sa nespomína nič o zachovaní Ficových sociálnych balíčkov, predseda strany #Sieť Procházka sa len vyjadril, že sociálne balíčky nie sú podstatnou témou volieb ani štátu ako takého, a teda by minimálne niektoré (osobitne \"vlaky zadarmo\") ponechal. Frešov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Modrej zóny strany #Sieť (politického programu pre ľudí) nemá strana v pláne rovnú daň, ani 9% odvod do 2. piliera. Podľa článku v denníku Pravda \" Opozičné strany vyťahujú staronové návrhy na nižšiu a rovnú daň z príjmov. Tá by nielenže spôsobila dieru v štátnej kase, ale v časoch zvyšujúcej sa príjmovej nerovnosti by pomohla skôr bohatým ľuďom a firmám, nie chudobnejšej vrstve obyvateľstva. „Peniaze stratené znížením dane z príjmu vždy musíte nejako nahradiť a môžeme len tipovať, či to bude škrtanie sociálnych dávok, spoplatňovanie bezplatných služieb ako školstvo alebo v minulosti počas zavádzania rovnej dane preferované zvyšovanie dane z pridanej hodnoty,“ povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.\" Čo sa týka II. piliera, strana #Sieť navrhuje podľa Pravdy piliere zlúčiť. \"V záujme prehľadnosti a jednoduchosti dôchodkového sporenia navrhuje strana #Sieť zlúčiť druhý pilier s tretím penzijným pilierom, ktorý spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti. „Spájanie sporiacich účtov pre sporiteľov, ktorí sú zároveň v druhom aj treťom pilieri je zásadným krokom k nižším poplatkovým nákladom počas sporenia,“ uvádza Beblavý.\" Ohľadom sociálnych balíčkov sa Procházka vyjadril , že balíčky sa zrušiť nechystá v prípade, že sa #Sieť dostane do vlády. Sociálne balíčky však podľa Procházku nie sú podstatnou témou volieb. \"Len to považujeme za mimobežnú tému. Netreba rušiť napríklad vlaky zadarmo. Tie nie sú podstata nášho sporu so Smerom-SD. Kto prišiel prvý s národným plánom odmeny ľuďom za ich trpezlivosť pri konsolidácii? My. V máji 2014 sme povedali stačilo. Áno, vráťme to ľuďom za ich úsilie, ale v podobe fungujúceho štátu a nie v podobe almužny. Vlaky zadarmo sú opatrenie, ktoré dáva ľuďom aj symbolicky pocit odmeny a podporuje verejnú dopravu, ktorá má aj svoje ekonomické implikácie,\" povedal šéf #Siete. Zároveň priznal, že je ovplyvnený aj rozhovormi s ľuďmi, ktorí vlaky zadarmo využívajú. \" Aj študenti, aj seniori. A sú takí, ktorí kvôli tomu Smer-SD voliť nebudú, lebo chcú od štátu viac. Ale hovoria, že je to dobrá vec ,\" píše o Procházkovom vyjadrení TASR . Toto vyjadrenie sa však vzťahuje iba na jedno konkrétne opatrenie (\"vlaky zadarmo\"), nie na baličky ako celok, ktoré pozostávajú z mnohých opatrení , z ktorých k viacerým sa Procházka explicitne nevyjadril, či ich by ich #Sieť zrušila alebo ponechala. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Modrej zóny", "Pravda", "Pravdy", "vyjadril", "TASR", "opatrení"], "url": ["http://siet.sk/program/modra-zona/#seniori", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/382706-pri-daniach-strany-lietaju-v-oblakoch/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/343080-siet-ma-vlastny-navrh-co-s-penziami-z-ii-piliera/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362093-na-ficove-socialne-balicky-nesiahnem-slubuje-prochazka/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1815734_socialne-balicky-ani-vlaky-zadarmo-nezrusime-tvrdi-prochazka", "https://dennikn.sk/382137/blazon-nevedomy-by-rusil-ficove-balicky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:06.867170+00:00"}
{"id": "49781", "numeric_id": 49781, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49781", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je výrazne orientované na jadrovú energetiku. A my máme na Slovensku niekoľko reaktorov ruskej výroby, samozrejme ruské jadrové palivo. Všetko je bezpečné a kvalitné. To potvrdzujú medzinárodné organizácie, ktoré sa zaoberajú bezpečnosťou jadrovej energetiky. ", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti viac ako 61 % elektrickej energie na Slovensku pokrývajú jadrové elektrárne. Všetky aktívne jadrové bloky sú typu VVER-440 a boli vyvinuté v Sovietskom zväze, aj keď ich výstavbu v časoch Československa a takisto moderných reaktorov na Slovensku zabezpečovali západné firmy. Bezpečnosť jadrových elektrární monitorujú viaceré úrovne kontroly a všetky sa zhodujú na vysokej bezpečnosti slovenských jadrových elektrární. Palivo do reaktorov dovážame zatiaľ výlučne z Ruska, ale v záujme diverzifikácie Slovensko podpísalo zmluvy aj s dodávateľmi z Francúzska a Spojených štátov amerických. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovensko vyrobí takmer dve tretiny ročnej spotrebovanej elektriny z jadra. V rámci Európskej únie (EÚ) sa Slovensko radí na druhé miesto za Francúzsko vo výrobe elektriny z jadra.\n\nV súčasnosti Slovenské elektrárne a.s. prevádzkujú dve jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach s piatimi reaktormi. Všetky elektrárne disponujú reaktorom typu VVER 440/V213, ktorý bol pôvodne vyvinutý v Sovietskom zväze a spolieha sa na ruské palivo. Aj najnovšie dva bloky v elektrárni v Mochovciach sú sovietskeho typu.\n\nTo, že boli reaktory vyvinuté v Sovietskom zväze, však neznamená, že ich vyrobili Rusi, či v prípade starších reaktorov Sovieti. „Atómky” môžu fungovať bez zapojenia Rusov od momentu výstavby až po dodávky paliva, to zatiaľ dodáva len ruská firma TVEL. Kľúčové komponenty sa vyrábajú na Západe a ako informuje Denník N, Rusi už iba „kreslia výkresy.“\n\nPodľa šéfky Úradu pre jadrový dozor SR Márie Žiakovej česká spoločnosť Škoda JS zmontovala takmer všetky reaktory v ČSR. Škoda JS taktiež vyrobila a dodala oba reaktory, tlakovú nádobu, niektoré dôležité prevádzkové systémy a iné komponenty na stavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach. Denník N informoval , že Škoda JS bola v dobe podpisu zmlúv česko-ruskou spoločnosťou s väzbami na ruskú Gazprombanku. Po začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine v 2022 ju odkúpila česká energetická spoločnosť ČEZ. Podľa Denníku N má však spoločnosť korene a zázemie v Rusku.\n\nSlovenská firma VUJE na stavbu nových blokov elektrární v Mochovciach dodala vzduchotechniku primárneho okruhu a dodala a odskúšala systémy radiačnej kontroly.\n\nBezpečnosť jadrových elektrární monitoruje niekoľko úrovní kontrol\n\nVšetky prevádzkované bloky majú reaktory, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné požiadavky na bezpečnosť. K bezpečnostným opatreniam elektrární patrí napríklad tzv. kontajnment, robustný projekt s 1,5 m hrubou železobetónovou obálkou alebo trojnásobne stopercentne zálohované pasívne a aktívne bezpečnostné systémy.\n\nVšetky bloky sú vybavené najnovšími opatreniami na zvládnutie tzv. ťažkých havárií. Všetky reaktory spĺňajú najprísnejšie medzinárodné požiadavky na jadrovú bezpečnosť. Na všetkých blokoch sú zrealizované aj najnovšie opatrenia na zvládnutie tzv. ťažkých havárií.\n\nSúčasťou bezpečnosti jadrových elektrární je aj vysokokvalifikovaný a vyškolený personál. Operátori elektrární prechádzajú štátnou skúškou, ktorú si musia pravidelne obnovovať.\n\nJadrová bezpečnosť podlieha neustálemu monitoringu a skladá sa z viacerých stupňov kontroly. Patria medzi ne samohodnotenia, hodnotenia nezávislého útvaru jadrovej bezpečnosti (NOS), previerky Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO), misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAAE) a verifikačné misie Európskej komisie. Na vnútroštátnej úrovni má hlavnú úlohu Úrad jadrového dozoru, ktorý zodpovedá za štátny dozor nad bezpečnosťou jadrových elektrární.\n\nV septembri 2022 sa na Slovensku uskutočnila monitorovacia misia IAAE. Mala posúdiť legislatívnu, dozornú a organizačnú infraštruktúru jadrových elektrární a poskyntúť hodnotenie vyplývajúce z bezpečnostných štandardov IAAE.\n\nMisia IRRS (Integrated Regulatory Review Service) trvala 12 dní a jej členovia sa zhodli, že Slovensko zlepšilo svoj regulatórny dohľad nad jadrovými elektrárňami od poslednej misie v roku 2015. Potvrdila tiež odhodlanie Slovenska ďalej pracovať na zlepšovaní procesov a odporučila niekoľko zlepšení, napríklad Slovensko by malo vytvoriť tzv. núdzový plán v prípade jadrovej havárie.\n\nJadrové palivo dovážame zatiaľ iba z Ruska, pribudnú Američania a Francúzi\n\nV súčasnosti je jediným dodávateľom jadrového paliva do slovenských reaktorov ruská firma TVEL, dcérska firma Rosatomu. Slovenské elektrárne s ňou majú kontrakt do roku 2026 s možnosťou predĺženia do roku 2030.\n\nPodľa komentáru Inštitútu pre stratégie a analýzy dodáva ruská firma TVEL kvalitné palivo ( .pdf , s. 9). Bezpečnostné otázky však vyvoláva závislosť na štáte s nedemokratickým režimom, ktorý vedie v susednej krajine vojnu. Slovensko má s bezpečnosťou dodávok ruských komodít negatívnu skúsenosť, keď Ruská federácia v roku 2009 využila dodávky plynu ako nástroj nátlaku na štáty Európskej únie ( .pdf , s. 3).\n\nSlovensko uzavrelo v roku 2023 zmluvu na dodávky jadrového paliva s americkou spoločnosťou Westinghouse. Zmluva je výsledkom medzinárodného tendru a Westinghouse by mal disponovať dizajnom palivových tyčí, aby mohol pripraviť výrobu do slovenských reaktorov ( .pdf , s. 212). Dátum prvých dodávok zatiaľ nie je známy.\n\nDiverzifikácia dodávok jadrového paliva je aj v záujme Európskej únie. Preto podporila projekt Slovenska na kúpu jadrového paliva od francúzskej spoločnosti Framatome, ktorá by ho mala začať dodávať od roku 2027.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý. Na Slovensku sa nachádza zatiaľ päť reaktorov typu VVER-440, ktorý vyvinuli v Sovietskom zväze. Aj dva najnovšie reaktory postavené v Mochovciach sú rovnakého typu. Národné aj medzinárodné kontroly potvrdzujú bezpečnosť slovenských jadrových elektrární. Jadrové palivo dovážame zatiaľ výlučne z Ruska, ale v rámci diverzifikácie dodávok Slovensko podpísalo zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse a francúzskym Framatomom.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti viac ako 61 % elektrickej energie na Slovensku pokrývajú jadrové elektrárne. Všetky aktívne jadrové bloky sú typu VVER-440 a boli vyvinuté v Sovietskom zväze, aj keď ich výstavbu v časoch Československa a takisto moderných reaktorov na Slovensku zabezpečovali západné firmy. Bezpečnosť jadrových elektrární monitorujú viaceré úrovne kontroly a všetky sa zhodujú na vysokej bezpečnosti slovenských jadrových elektrární. Palivo do reaktorov dovážame zatiaľ výlučne z Ruska, ale v záujme diverzifikácie Slovensko podpísalo zmluvy aj s dodávateľmi z Francúzska a Spojených štátov amerických. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slovensko vyrobí takmer dve tretiny ročnej spotrebovanej elektriny z jadra. V rámci Európskej únie (EÚ) sa Slovensko radí na druhé miesto za Francúzsko vo výrobe elektriny z jadra.", "V súčasnosti Slovenské elektrárne a.s. prevádzkujú dve jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach s piatimi reaktormi. Všetky elektrárne disponujú reaktorom typu VVER 440/V213, ktorý bol pôvodne vyvinutý v Sovietskom zväze a spolieha sa na ruské palivo. Aj najnovšie dva bloky v elektrárni v Mochovciach sú sovietskeho typu.", "To, že boli reaktory vyvinuté v Sovietskom zväze, však neznamená, že ich vyrobili Rusi, či v prípade starších reaktorov Sovieti. „Atómky” môžu fungovať bez zapojenia Rusov od momentu výstavby až po dodávky paliva, to zatiaľ dodáva len ruská firma TVEL. Kľúčové komponenty sa vyrábajú na Západe a ako informuje Denník N, Rusi už iba „kreslia výkresy.“", "Podľa šéfky Úradu pre jadrový dozor SR Márie Žiakovej česká spoločnosť Škoda JS zmontovala takmer všetky reaktory v ČSR. Škoda JS taktiež vyrobila a dodala oba reaktory, tlakovú nádobu, niektoré dôležité prevádzkové systémy a iné komponenty na stavbu 3. a 4. bloku v Mochovciach. Denník N informoval , že Škoda JS bola v dobe podpisu zmlúv česko-ruskou spoločnosťou s väzbami na ruskú Gazprombanku. Po začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine v 2022 ju odkúpila česká energetická spoločnosť ČEZ. Podľa Denníku N má však spoločnosť korene a zázemie v Rusku.", "Slovenská firma VUJE na stavbu nových blokov elektrární v Mochovciach dodala vzduchotechniku primárneho okruhu a dodala a odskúšala systémy radiačnej kontroly.", "Bezpečnosť jadrových elektrární monitoruje niekoľko úrovní kontrol", "Všetky prevádzkované bloky majú reaktory, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné požiadavky na bezpečnosť. K bezpečnostným opatreniam elektrární patrí napríklad tzv. kontajnment, robustný projekt s 1,5 m hrubou železobetónovou obálkou alebo trojnásobne stopercentne zálohované pasívne a aktívne bezpečnostné systémy.", "Všetky bloky sú vybavené najnovšími opatreniami na zvládnutie tzv. ťažkých havárií. Všetky reaktory spĺňajú najprísnejšie medzinárodné požiadavky na jadrovú bezpečnosť. Na všetkých blokoch sú zrealizované aj najnovšie opatrenia na zvládnutie tzv. ťažkých havárií.", "Súčasťou bezpečnosti jadrových elektrární je aj vysokokvalifikovaný a vyškolený personál. Operátori elektrární prechádzajú štátnou skúškou, ktorú si musia pravidelne obnovovať.", "Jadrová bezpečnosť podlieha neustálemu monitoringu a skladá sa z viacerých stupňov kontroly. Patria medzi ne samohodnotenia, hodnotenia nezávislého útvaru jadrovej bezpečnosti (NOS), previerky Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární (WANO), misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAAE) a verifikačné misie Európskej komisie. Na vnútroštátnej úrovni má hlavnú úlohu Úrad jadrového dozoru, ktorý zodpovedá za štátny dozor nad bezpečnosťou jadrových elektrární.", "V septembri 2022 sa na Slovensku uskutočnila monitorovacia misia IAAE. Mala posúdiť legislatívnu, dozornú a organizačnú infraštruktúru jadrových elektrární a poskyntúť hodnotenie vyplývajúce z bezpečnostných štandardov IAAE.", "Misia IRRS (Integrated Regulatory Review Service) trvala 12 dní a jej členovia sa zhodli, že Slovensko zlepšilo svoj regulatórny dohľad nad jadrovými elektrárňami od poslednej misie v roku 2015. Potvrdila tiež odhodlanie Slovenska ďalej pracovať na zlepšovaní procesov a odporučila niekoľko zlepšení, napríklad Slovensko by malo vytvoriť tzv. núdzový plán v prípade jadrovej havárie.", "Jadrové palivo dovážame zatiaľ iba z Ruska, pribudnú Američania a Francúzi", "V súčasnosti je jediným dodávateľom jadrového paliva do slovenských reaktorov ruská firma TVEL, dcérska firma Rosatomu. Slovenské elektrárne s ňou majú kontrakt do roku 2026 s možnosťou predĺženia do roku 2030.", "Podľa komentáru Inštitútu pre stratégie a analýzy dodáva ruská firma TVEL kvalitné palivo ( .pdf , s. 9). Bezpečnostné otázky však vyvoláva závislosť na štáte s nedemokratickým režimom, ktorý vedie v susednej krajine vojnu. Slovensko má s bezpečnosťou dodávok ruských komodít negatívnu skúsenosť, keď Ruská federácia v roku 2009 využila dodávky plynu ako nástroj nátlaku na štáty Európskej únie ( .pdf , s. 3).", "Slovensko uzavrelo v roku 2023 zmluvu na dodávky jadrového paliva s americkou spoločnosťou Westinghouse. Zmluva je výsledkom medzinárodného tendru a Westinghouse by mal disponovať dizajnom palivových tyčí, aby mohol pripraviť výrobu do slovenských reaktorov ( .pdf , s. 212). Dátum prvých dodávok zatiaľ nie je známy.", "Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je aj v záujme Európskej únie. Preto podporila projekt Slovenska na kúpu jadrového paliva od francúzskej spoločnosti Framatome, ktorá by ho mala začať dodávať od roku 2027.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na Slovensku sa nachádza zatiaľ päť reaktorov typu VVER-440, ktorý vyvinuli v Sovietskom zväze. Aj dva najnovšie reaktory postavené v Mochovciach sú rovnakého typu. Národné aj medzinárodné kontroly potvrdzujú bezpečnosť slovenských jadrových elektrární. Jadrové palivo dovážame zatiaľ výlučne z Ruska, ale v rámci diverzifikácie dodávok Slovensko podpísalo zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse a francúzskym Framatomom."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["vyrobí", "radí", "vyvinutý", "fungovať", "informuje", "zmontovala", "informoval", "odkúpila", "Denníku N", "dodala", "Všetky", "prechádzajú", "podlieha", "úlohu", "uskutočnila", "trvala", "dodávateľom", ".pdf", ".pdf", "disponovať", ".pdf", "podporila"], "url": ["https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/", "https://www.statista.com/statistics/270367/share-of-nuclear-power-in-the-power-supply-of-selected-countries/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovenskym-atomkam-dodaju-palivo-francuzi-prispeje-na-to-aj-unia/", "https://e.dennikn.sk/3335300/rusko-nahradili-americania-jadrove-projekty-v-europe-mieria-do-ruk-westinghousu/", "https://e.dennikn.sk/3335300/rusko-nahradili-americania-jadrove-projekty-v-europe-mieria-do-ruk-westinghousu/", "https://e.dennikn.sk/1476217/v-mochovciach-bolo-vela-problemov-no-nie-v-casti-kde-su-reaktory-hovori-sefka-jadroveho-dozoru/", "https://e.dennikn.sk/292422/firma-s-ruskym-zazemim-posilnuje-svoj-vplyv-na-mochovecku-atomku-na-prianie-fica/", "https://www.cez.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/cez-vcera-definitivne-prevzal-vyznamnou-ceskou-spolecnost-skoda-js-venujici-se-predevsim-jadernemu-servisu-a-inzenyringu-167465", "https://e.dennikn.sk/292422/firma-s-ruskym-zazemim-posilnuje-svoj-vplyv-na-mochovecku-atomku-na-prianie-fica/", "https://www.vuje.sk/aktuality/podiel-vuje-na-dokonceni-a-spusteni-tretieho-bloku-je-mochovce-a-priprave-spustenia-stvrteho-bloku-je-klucovy", "https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/", "https://www.vuje.sk/aktuality/podiel-vuje-na-dokonceni-a-spusteni-tretieho-bloku-je-mochovce-a-priprave-spustenia-stvrteho-bloku-je-klucovy", "https://www.seas.sk/o-nas/bezpecnost/jadrova-bezpecnost/dohlad-nad-jadrovou-bezpecnostou/", "https://www.ujd.gov.sk/", "https://www.ujd.gov.sk/cinnosti/medzinarodna-spolupraca/misia-irrs/", "https://www.iaea.org/newscenter/pressreleases/iaea-mission-says-slovakia-is-committed-to-a-high-level-of-safety-sees-areas-for-further-enhancement", "https://dennikn.sk/blog/3929254/slovensko-dokaze-za-niekolko-rokov-zmenit-dodavatela-jadroveho-paliva/", "https://analyzy.gov.sk/files/archiv/89/ISA_Alternativy-k-ruskemu-jadrovemu-palivu_komenta.pdf", "https://analyzy.gov.sk/files/archiv/89/ISA_Alternativy-k-ruskemu-jadrovemu-palivu_komenta.pdf", "https://demagog.sk/jadrove-palivo-od-westinghousu-nebude-mat-povod-v-rusku", "https://www.mhsr.sk/uploads/files/sj8nUQQJ.pdf?csrt=1687861011568144381", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovenskym-atomkam-dodaju-palivo-francuzi-prispeje-na-to-aj-unia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:29.273805+00:00"}
{"id": "vr33978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33978", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Žiadna sťažnosť (v reakcii na ústavnú sťažnosť Jozefa Čentéša - pozn.) nemá odkladný účinok proti konaniu Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o ústavnom súde SR v šiestom oddiele, paragraf 52 uvádza , že podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o ústavnom súde SR v šiestom oddiele, paragraf 52 uvádza , že podanie sťažnosti nemá odkladný účinok."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "uvádza"], "url": ["http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278047", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-organizacii-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:03.385397+00:00"}
{"id": "vr36826", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36826", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A treba povedať, že v tých krajinách, kde sa zavádzal II. pilier, čo je ich viacej ako 30 krajín, tak v drvivej väčšine krajín, ako pre mladých ľudí je povinný vstup.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa portálu fiap.cl zaviedlo druhý pilier 28 štátov, čo je menej, ako udáva pán Švejna. Iný štatistický údaj na potvrdenie tohto čísla sa nám nepodarilo nájsť. Na stránke nie je špecificky uvedené, aké pravidlá sa vzťahujú na mladých ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu fiap.cl zaviedlo druhý pilier 28 štátov, čo je menej, ako udáva pán Švejna. Iný štatistický údaj na potvrdenie tohto čísla sa nám nepodarilo nájsť. Na stránke nie je špecificky uvedené, aké pravidlá sa vzťahujú na mladých ľudí."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["fiap.cl"], "url": ["http://www.fiap.cl/mapamundi_eng/mapa_eng.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:41.398258+00:00"}
{"id": "vr35409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35409", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...ale ja vám teraz poviem jednu skúsenosť, ktorú mám a tá je podstatná aj čo sa týka štátnej správy a najvyššieho verejného činiteľa, ktorý bol môj predchodca (Csáky, pozn.). Preto bol skartovaný materiál na úrovni podpredsedu vlády, že komunikoval len v maďarčine, na oficiálnom liste podpredsedu vlády Slovenskej republiky  sa nám nič nezachovalo, čiže ide naozaj o to, aby oficiálne listy, oficiálna korešpondencia bola v oficiálnom jazyku...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:15.907009+00:00"}
{"id": "vr30290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30290", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o hranici 2760. (pre progresívne zdaňovanie, pozn.) Pritom skoro 60 % našich zamestnancov zarába menej ako je priemerná mzda.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V 1.polroku 2011 bola výška priemernej mesačnej mzdy na úrovni 763 eur, v roku 2010 to bolo 769 eur. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP), menej ako bola priemerná mzda v minulom roku zarába až 2/3 Slovákov.", "analysis_paragraphs": ["V 1.polroku 2011 bola výška priemernej mesačnej mzdy na úrovni 763 eur, v roku 2010 to bolo 769 eur. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP), menej ako bola priemerná mzda v minulom roku zarába až 2/3 Slovákov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["1.polroku", "2010", "(02.07.2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://www.ihp.sk/medialnespravy/20110702-novycas.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:11.936546+00:00"}
{"id": "vr16184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16184", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán minister Kaník k 1. januáru 2004 prijal zásadnú reformu dôchodkového systému. V rámci toho sa menili, základná filozofia, prístup. Keď v predchádzajúcom období pri zákonoch, 100 alebo 221, ktorá platila ešte pred 1. októbrom 1988 z hľadiska sociálneho zabezpečenia, dominovala solidarita ako základný princíp. Pán Kaník to zmenil na väčšiu zásluhovosť.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol správne odklon od princípu solidarity k princípu zásluhovosti, spôsobený sociálnou reformou bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka za SDKÚ v období od roku 2002 do 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richter spomínanými číslami myslel zrejme zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení z 12. novembra 1975 (ako nás neskôr informoval, omylom zamenil číslo 221 za 121). Časová verzia predpisu bola účinná od 01.09.1994 do 31.12.2003. Druhým spomínaným bol zákon 4.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý s viacerými zmenami a doplnkami platil až do 31.decembra 2003. V tomto právnom stave pred reformou v roku 2003 v zásade platil princíp sociálnej solidarity, vyjadrený napríklad takto : \"Podľa starého systému by všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko počas svojho aktívneho života zarábali. Možno teda povedať, že tí, čo zarábali relatívne viac prispievali na dôchodky tým, čo zarábali menej. Práve z tohto dôvodu pociťovali mnohí voči dôchodkovému systému nespokojnosť a dovolávali sa väčšej zásluhovosti argumentujúc, že starý dôchodkový systém ľudí k práci a dosahovaniu vyšších príjmov vôbec nemotivoval. \" Dôležité je ale upozorniť, že už počas doby platnosti tohto zákona, bol v úvodnom paragrafe zákona zakotvený deklaratórne aj princíp zásluhovosti. Princíp zásluhovosti znamená prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok. Slovenská dôchodková reforma začala v roku 2004 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. \"Išlo o veľmi ambiciózny a zložitý proces zmeny pravidiel o dôchodkovom zabezpečení – zákona o sociálnom poistení a prijatie úplne nového zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Zmena bola uskutočnená predovšetkým zákonom 461/2003 o sociálnom poistení z 30. októbra 2003, zákonom 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení z 20. januára 2004 a neskôr zákonom 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení z 26. októbra 2004. Podľa Ministerstva práce v právnom stave, platiacom k dnešnému dňu je stav nasledovný :\" Slovenská republika pristúpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dôchodkového systému , v dôsledku čoho sa jednopilierový systém so stanovenými dávkami PAYG (pay as you go - systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením) zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch. I. pilier - povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou. II. pilier - starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti. III. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister práce, sociálnych vecí a rodiny uviedol správne odklon od princípu solidarity k princípu zásluhovosti, spôsobený sociálnou reformou bývalého ministra práce Ľudovíta Kaníka za SDKÚ v období od roku 2002 do 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richter spomínanými číslami myslel zrejme zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení z 12. novembra 1975 (ako nás neskôr informoval, omylom zamenil číslo 221 za 121). Časová verzia predpisu bola účinná od 01.09.1994 do 31.12.2003. Druhým spomínaným bol zákon 4.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý s viacerými zmenami a doplnkami platil až do 31.decembra 2003. V tomto právnom stave pred reformou v roku 2003 v zásade platil princíp sociálnej solidarity, vyjadrený napríklad takto : \"Podľa starého systému by všetci ľudia dostávali približne rovnaké dôchodky bez ohľadu na to, koľko počas svojho aktívneho života zarábali. Možno teda povedať, že tí, čo zarábali relatívne viac prispievali na dôchodky tým, čo zarábali menej. Práve z tohto dôvodu pociťovali mnohí voči dôchodkovému systému nespokojnosť a dovolávali sa väčšej zásluhovosti argumentujúc, že starý dôchodkový systém ľudí k práci a dosahovaniu vyšších príjmov vôbec nemotivoval. \" Dôležité je ale upozorniť, že už počas doby platnosti tohto zákona, bol v úvodnom paragrafe zákona zakotvený deklaratórne aj princíp zásluhovosti. Princíp zásluhovosti znamená prepojenosť výšky platieb do systému s výškou poskytovaných dávok. Slovenská dôchodková reforma začala v roku 2004 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a ministra práce a sociálnych vecí Ľudovíta Kaníka. \"Išlo o veľmi ambiciózny a zložitý proces zmeny pravidiel o dôchodkovom zabezpečení – zákona o sociálnom poistení a prijatie úplne nového zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Bol zavedený dvojpilierový systém dôchodkového zabezpečenia. Zmena bola uskutočnená predovšetkým zákonom 461/2003 o sociálnom poistení z 30. októbra 2003, zákonom 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení z 20. januára 2004 a neskôr zákonom 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení z 26. októbra 2004. Podľa Ministerstva práce v právnom stave, platiacom k dnešnému dňu je stav nasledovný :\" Slovenská republika pristúpila po roku 2003 k rozsiahlej reforme dôchodkového systému , v dôsledku čoho sa jednopilierový systém so stanovenými dávkami PAYG (pay as you go - systém priebežného financovania s medzigeneračným prerozdelením) zmenil na systém postavený na troch samostatných pilieroch. I. pilier - povinné dôchodkové poistenie je dávkovo definované a priebežne financované poistenie spravované Sociálnou poisťovňou. II. pilier - starobné dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti. III. pilier - dobrovoľné doplnkové dôchodkové sporenie je príspevkovo definované poistenie financované prostredníctvom kapitalizácie, ktoré spravujú doplnkové dôchodkové spoločnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "zákon", "takto", "úvodnom paragrafe", "znamená", "reforma", "zákonom", "zákonom", "zákonom", "Ministerstva práce"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/121/19940901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701", "http://maag.euba.sk/documents/pravnaupravadochsystemu.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/20030701#paragraf-1.odsek-3", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/", "http://dochodky.com/dochodkova-reforma", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170401", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/20161201", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/650/20161201", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:20.997731+00:00"}
{"id": "vr14269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14269", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "..alarmy napríklad zverejnené iniciatívou A dosť alebo aj iné štatisticky ukazujú klesajúce výsledky v PISE", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poliačik reagoval týmto výrokom na počet rodičov, ktorí petíciou podporili štrajk učiteľov z dôvodu zlých výsledkov žiakov v medzinárodných testovaniach a nespokojnosťou zo stavu slovenského školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko dosahuje v testovaniach PISE stále horšie výsledky, ktoré sú pod priemerom krajín OECD. Kampaň \"A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska!” je občianskou iniciatívou, ktorá upozorňuje na stav vzdelávania na Slovensku. Kampaň, ktorá potrvá od októbra 2015 do marcových parlamentných volieb, má za cieľ primäť politikov k navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. Aktivisti kampane vidia hlavné problémy slovenského školstva v nedostatočnom materiálnom zabezpečení škôl, nízkej motivácii na prácu pedagóga a slabom ekonomickom a sociálnom postavení všetkých zamestnancov školstva, ktoré vyplývajú z nekoncepčnosti pri jeho riadení a finančného poddimenzovania. Slovensko vo výsledkoch štúdie OECD PISA 2012 , ktorá overuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce, skončilo v matematickej gramotnosti na 34., v prirodovednej gramotnosti na 40. a v čitateľskej gramotnosti na 43. mieste. Slovensko sa v tejto štatistike nachádza výrazne pod priemernou úrovňou OECD. Z výsledkov PISA 2009 vyplýva, že Slovensko sa nachádza pod priemernou úrovňou OECD v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky ( rok 2012, pozn .) slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD:z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23.–29. mieste v matematike, na 28. –31.mieste v prírodných vedách.Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie. (kampanadost.sk; . pdf , s.1)", "analysis_paragraphs": ["Poliačik reagoval týmto výrokom na počet rodičov, ktorí petíciou podporili štrajk učiteľov z dôvodu zlých výsledkov žiakov v medzinárodných testovaniach a nespokojnosťou zo stavu slovenského školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko dosahuje v testovaniach PISE stále horšie výsledky, ktoré sú pod priemerom krajín OECD. Kampaň \"A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska!” je občianskou iniciatívou, ktorá upozorňuje na stav vzdelávania na Slovensku. Kampaň, ktorá potrvá od októbra 2015 do marcových parlamentných volieb, má za cieľ primäť politikov k navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. Aktivisti kampane vidia hlavné problémy slovenského školstva v nedostatočnom materiálnom zabezpečení škôl, nízkej motivácii na prácu pedagóga a slabom ekonomickom a sociálnom postavení všetkých zamestnancov školstva, ktoré vyplývajú z nekoncepčnosti pri jeho riadení a finančného poddimenzovania. Slovensko vo výsledkoch štúdie OECD PISA 2012 , ktorá overuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce, skončilo v matematickej gramotnosti na 34., v prirodovednej gramotnosti na 40. a v čitateľskej gramotnosti na 43. mieste. Slovensko sa v tejto štatistike nachádza výrazne pod priemernou úrovňou OECD. Z výsledkov PISA 2009 vyplýva, že Slovensko sa nachádza pod priemernou úrovňou OECD v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky ( rok 2012, pozn .) slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD:z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23.–29. mieste v matematike, na 28. –31.mieste v prírodných vedách.Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie. (kampanadost.sk; . pdf , s.1)"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Kampaň", "PISA 2012", "PISA 2009", "pdf"], "url": ["http://kampanadost.sk/", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf", "http://kampanadost.sk/wp-content/uploads/2015/12/01-KAMPAN-A-DOST-ALARMY.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:56.326280+00:00"}
{"id": "vr37255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37255", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Spomeniem vám len niekoľko vecí za posledné dva alebo tri týždne, ktoré sa udiali. Povedal, že každý poslanec má desať nominantov a preto musí poslúchať. On povedal v priemere.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Sme v rozhovore s Igorom Matovičom uviedol: \"Každý koaličný poslanec má dnes kdesi dosadených v priemere desať svojich ľudí - na úradoch, či iných trafikách.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník Sme v rozhovore s Igorom Matovičom uviedol: \"Každý koaličný poslanec má dnes kdesi dosadených v priemere desať svojich ľudí - na úradoch, či iných trafikách.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Sme"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5755220/igor-matovic-robim-si-co-chcem-zily-mi-to-netrha.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:25.139041+00:00"}
{"id": "vr26333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26333", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Evropský parlament tento týden přijal zprávu, podle níž by měl mít právo rozhodovat o tom, kde a kdy zasedá. Parlament se současně zavázal, že bude v tomto ohledu iniciovat revizi základních smluv.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý, Evropský parlament skutečně přijal dne 20. listopadu 2013 na svém plenárním zasedání Usnesení o umístění sídel evropských institucí (2012/2308(INI)).", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý, Evropský parlament skutečně přijal dne 20. listopadu 2013 na svém plenárním zasedání Usnesení o umístění sídel evropských institucí (2012/2308(INI))."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["usnesení", "patří", "procedura"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+20131120+SIT-05+DOC+PDF+V0//CS&language=CS", "https://www.euroskop.cz/8917/sekce/zakladajici-smlouvy/", "http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2012/2308(INI)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:28.290870+00:00"}
{"id": "vr31030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31030", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "My, čo sme urobili, sme sprísnili tieto pravidlá v Zákone o sudcoch pre sudcov, čiže nastavili sme tie kritériá tak, aby tak, ako nasledujú za sebou majetkové priznania, aby naozaj dávali ten reálny obraz o tom, ako narastá príjem a teda dalo sa aj posúdiť, či majetok zodpovedá príjmom a ja si myslím, že toto treba urobiť aj pre politikov.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý bol prijatý za vlády Mikuláša Dzurindu, stanovuje povinnosť sudcov zverejňovať svoje daňové priznanie. Obsah majetkového priznania, o ktorom hovorí Lucia Žitňanská ako o nastavených kritériách, stanovuje Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Majetkové priznanie podľa Z ákona o sudcoch a prísediacich musí obsahovať údaje o:\n\na) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)\n\nb) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,\n\nc) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,\n\nd) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,\n\ne) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.\n\nZároveň je sudca povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti .", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov , ktorý bol prijatý za vlády Mikuláša Dzurindu, stanovuje povinnosť sudcov zverejňovať svoje daňové priznanie. Obsah majetkového priznania, o ktorom hovorí Lucia Žitňanská ako o nastavených kritériách, stanovuje Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony . Majetkové priznanie podľa Z ákona o sudcoch a prísediacich musí obsahovať údaje o:", "a) právnom dôvode a o dátume nadobudnutia nehnuteľného majetku a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí o cene podľa osobitného predpisu,11a)", "b) každej hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,", "c) každom majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,", "d) hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600 eur, na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,", "e) príjmoch dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie sudcu a z výkonu iných činností.", "Zároveň je sudca povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho neplnoletého dieťaťa a manžela, ktorý s ním žije v domácnosti ."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony", "ákona o sudcoch a prísediacich", "majetkové pomery"], "url": ["http://sudcovia.sk/Legislat%C3%ADva/novelizovany-zakon-o-sudcoch-oktober-2011", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-33", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15470&FileName=00-z385&Rocnik=2000", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15470&FileName=00-z385&Rocnik=2000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:52.431212+00:00"}
{"id": "vr15122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15122", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ľudia, ktorí spochybňovali opodstatnenosť PPP (verejno-súkromné partnerstvo, pozn.) na ten obchvat pred piatimi rokmi dnes hovoria, že áno, pred piatimi rokmi boli iné možnosti. Dnes sa to inak ako cez PPP projekty nedá postaviť.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Väčšina politikov ako aj odborníkov v súčasnosti naďalej tvrdí, že financovanie bratislavského obchvatu prostredníctvom PPP je zbytočne predražené a mali by sa hľadať iné možnosti riešenia tohto financovania. Žiadne výrazné zmeny v postojoch oproti spomínanému obdobiu spred piatich rokov nie sú zaznamenané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O obchvate Bratislavy sa diskutuje už niekoľko rokov. Už v roku 2009 ho vtedajší minister dopravy, Ľubomír Vážny označil za \" najpotrebnejšiu stavbu \". Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Samotný Procházka sa o obchvate v novembri 2015 vyjadril , že \" riešenie v rámci PPP projektu je predražené, a teda maximálne nevýhodné pre peňaženky ľudí na Slovensku.\" Ďalej navrhol, aby sa namiesto PPP obchvat financoval radšej cez Slovenský investičný holding, prípadne prostredníctvom Junckerovho fondu. Financovanie cez PPP ďalej kritizovali Figeľ, Matovič, Sulík či Miškov. Ako alternatívu k PPP vidia financovanie zo štátneho rozpočtu či financovanie formou verejno-občianskych partnerstiev. Podľa Sulíka ide o veľké plytvanie , pretože celý projekt sa dá urobiť oveľa lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur. Víťazná cena tendru, ktorý vyhrala v decembri 2015 konzorcium firiem Cintra, Porr a investičný fond Macquarie Capital Group, bola nakoniec 1,7 miliardy, čo bolo až trojnásobne nižšie, než sa predpokladalo a než predpokladali jednotliví politici, ktorí projekt kritizovali. Okrem politikov sa k plánovanému obchvatu vyjadril aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Vyjadrenie spolu s analýzou bolo dostupné krátko po zverejnení ceny v decembri 2015. Podľa Inštitútu : ,,Rozhodnutie vlády SR obstarať diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 pri Bratislave ako PPP projekt vychádzalo zo zmanipulovaných podkladov. Ministerstvo dopravy si najprv obstaralo poradcu s konfliktom záujmov a potom spolu s ním skreslilo vstupné údaje do kľúčového testu výhodnosti.\" INEKO vyzvalo Ministerstvo dopravy, ako aj vládu SR, aby ďalej nepokračovali v obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov. Obchvat je najnovšie možné doplnkovo financovať aj z eurofondov, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Touto zmenou bol vytvorený priestor pre na úsporu verejných financií. Zmenu v operačnom programe musí po schválení vládou následne posúdiť Európska komisia. Oficiálny záver zo správy INEKO, ktorá detailne spracovala možné varianty financovania projektu, je takýto: \"Z nateraz dostupných informácií sa variant PPP pre projekt D4/R7 javí ako výrazne predražený a pre Slovensko veľmi nevýhodný. Preto vyzývame ministerstvo dopravy a vládu SR nepokračovať v jeho obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov, ako aj možností financovania úsekov D4 a R7 zo štátneho rozpočtu či z tzv. Junckerovho fondu pre strategické investície.\" ( s. 48, pdf .) Inštitút pre verejnú politiku vo svojej analýze primárne porovnával len financovanie pomocou PSC(tradičná forma obstarávania) a PPP. Pri tradičnej forme obstarávania (PSC) sú najvyššie nároky na deficit a dlh naakumulované v počiatočnom období prípravy a realizácie projektu. Práve PPP vyšlo ako výhodnejšie. \"V analytickom scenári, ktorý porovnáva začiatok výstavby prostredníctvom PPP aj PSC v rovnakom roku 2016, je čistá súčasná hodnota (NPV) výstavby obchvatu realizovaného priamo štátom - štátnym rozpočtom (PSC) v porovnaní s PPP vyššia o 62 mil. eur. V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 mil. eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP1. Oba varianty sú výhodnejšie než nulový scenár („nerobiť nič“).\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Väčšina politikov ako aj odborníkov v súčasnosti naďalej tvrdí, že financovanie bratislavského obchvatu prostredníctvom PPP je zbytočne predražené a mali by sa hľadať iné možnosti riešenia tohto financovania. Žiadne výrazné zmeny v postojoch oproti spomínanému obdobiu spred piatich rokov nie sú zaznamenané. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O obchvate Bratislavy sa diskutuje už niekoľko rokov. Už v roku 2009 ho vtedajší minister dopravy, Ľubomír Vážny označil za \" najpotrebnejšiu stavbu \". Koncesia na výstavu obchvatu Bratislavy a cesty R7 bola zverejnená v januári 2015 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie a verejné obstarávanie začalo 31. januára. Samotný Procházka sa o obchvate v novembri 2015 vyjadril , že \" riešenie v rámci PPP projektu je predražené, a teda maximálne nevýhodné pre peňaženky ľudí na Slovensku.\" Ďalej navrhol, aby sa namiesto PPP obchvat financoval radšej cez Slovenský investičný holding, prípadne prostredníctvom Junckerovho fondu. Financovanie cez PPP ďalej kritizovali Figeľ, Matovič, Sulík či Miškov. Ako alternatívu k PPP vidia financovanie zo štátneho rozpočtu či financovanie formou verejno-občianskych partnerstiev. Podľa Sulíka ide o veľké plytvanie , pretože celý projekt sa dá urobiť oveľa lacnejšie, a to v hodnote 1,3 miliardy eur. Víťazná cena tendru, ktorý vyhrala v decembri 2015 konzorcium firiem Cintra, Porr a investičný fond Macquarie Capital Group, bola nakoniec 1,7 miliardy, čo bolo až trojnásobne nižšie, než sa predpokladalo a než predpokladali jednotliví politici, ktorí projekt kritizovali. Okrem politikov sa k plánovanému obchvatu vyjadril aj Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Vyjadrenie spolu s analýzou bolo dostupné krátko po zverejnení ceny v decembri 2015. Podľa Inštitútu : ,,Rozhodnutie vlády SR obstarať diaľnicu D4 a rýchlostnú cestu R7 pri Bratislave ako PPP projekt vychádzalo zo zmanipulovaných podkladov. Ministerstvo dopravy si najprv obstaralo poradcu s konfliktom záujmov a potom spolu s ním skreslilo vstupné údaje do kľúčového testu výhodnosti.\" INEKO vyzvalo Ministerstvo dopravy, ako aj vládu SR, aby ďalej nepokračovali v obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov. Obchvat je najnovšie možné doplnkovo financovať aj z eurofondov, konkrétne z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Touto zmenou bol vytvorený priestor pre na úsporu verejných financií. Zmenu v operačnom programe musí po schválení vládou následne posúdiť Európska komisia. Oficiálny záver zo správy INEKO, ktorá detailne spracovala možné varianty financovania projektu, je takýto: \"Z nateraz dostupných informácií sa variant PPP pre projekt D4/R7 javí ako výrazne predražený a pre Slovensko veľmi nevýhodný. Preto vyzývame ministerstvo dopravy a vládu SR nepokračovať v jeho obstarávaní až do riadneho a neskresleného posúdenia prínosov a nákladov, ako aj možností financovania úsekov D4 a R7 zo štátneho rozpočtu či z tzv. Junckerovho fondu pre strategické investície.\" ( s. 48, pdf .) Inštitút pre verejnú politiku vo svojej analýze primárne porovnával len financovanie pomocou PSC(tradičná forma obstarávania) a PPP. Pri tradičnej forme obstarávania (PSC) sú najvyššie nároky na deficit a dlh naakumulované v počiatočnom období prípravy a realizácie projektu. Práve PPP vyšlo ako výhodnejšie. \"V analytickom scenári, ktorý porovnáva začiatok výstavby prostredníctvom PPP aj PSC v rovnakom roku 2016, je čistá súčasná hodnota (NPV) výstavby obchvatu realizovaného priamo štátom - štátnym rozpočtom (PSC) v porovnaní s PPP vyššia o 62 mil. eur. V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 mil. eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP1. Oba varianty sú výhodnejšie než nulový scenár („nerobiť nič“).\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["odborníkov", "označil", "Koncesia", "vyjadril", "plytvanie", "vyhrala", "Inštitútu", "doplnkovo", "pdf", "Inštitút pre verejnú politiku"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/ppp-obchvat-bratislavy-moze-byt-predrazeny-az-o-miliardu-eur", "http://ekonomika.sme.sk/c/5169582/vazny-najpotrebnejsou-stavbou-je-obchvat-bratislavy.html", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/284220", "https://dennikn.sk/292301/co-si-myslia-politici-o-obchvate-matovic-chce-radsej-mhd-zdarma-sulik-minidialnicu-anketa/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/520385-obchvat-bratislavy-je-jeden-velky-podvod-kritizoval-sulik", "https://dennikn.sk/314314/17-miliardy-eur-rocne-za-obchvat-dobra-cena-nevedno-stat-taji-co-presne-kupuje/", "http://www.ineko.sk/clanky/ppp-obchvat-bratislavy-moze-byt-predrazeny-az-o-miliardu-eur", "http://www.teraz.sk/ekonomika/obchvat-bratislavy-eurofondy/195060-clanok.html", "http://www.ineko.sk/file_download/900", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10621"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:18.361784+00:00"}
{"id": "vr27138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27138", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dve tretiny mladých ľudí chce z našej krajiny odísť, podľa prieskumov.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014) V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014) V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovory SME a Pravda", "návrhu", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://hsr.rokovania.sk/2014-198540991-30c0/", "http://www.aktuality.sk/clanok/243958/az-70-mladych-slovakov-chce-zit-radsej-v-zahranici-dovodom-je-najma-nezamestnanost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:53.224144+00:00"}
{"id": "vr27145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27145", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Povedal som to prednedávnom, že vo všetkom čo bude robiť vláda dobre, nájde vo mne podporu.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko skutočne vyhlásil, že \"pri dobrých krokoch bude oporou vláde\" ( Pravda ). Stalo sa tak v diskusii organizovanej HN clubom 4. marca 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko skutočne vyhlásil, že \"pri dobrých krokoch bude oporou vláde\" ( Pravda ). Stalo sa tak v diskusii organizovanej HN clubom 4. marca 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "diskusii"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/310954-invazia-na-krym-je-porusenim-prava-zhodli-sa-prezidentski-kandidati/", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa-141/hnclub-pan-premier-budem-vam-oporou-607759"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:30.113178+00:00"}
{"id": "vr26469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26469", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja musím konštatovať, že máme veľkú nárast členskej základne, takmer 800 ľudí sme pustili do strany, celkovo sa blížime k počtu 3 tisíc...", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, či došlo k nárastu členskej základe o takmer 800 členov. Jediné vyhlásenie pochádza z úst Danka z konca decembra 2013, keď tvrdil, že členská základňa vzrástla o 30%. V roku 2011 bola členská základňa na úrovni 2 500 členov. Tento údaj, je ešte pred výmenou na poste predsedu SNS. Počet členov sa mohol odchodom J. Slotu znížiť. Výrok vzhľadom na nejednoznačnosť informácií hodnotíme ako neoveriteľný. Andrej Danko je predsedom SNS od októbra 2012. Značný nárast členskej základne nastal podľa TASR ešte v roku 2011. V roku 2009 bol počet členov na úrovni 1 000, v auguste 2011 už 2 500. Odchodom J. Slotu, mohla časť členskej základne odísť. Danko hovoril o náraste členskej základne o 30% (z 2 500 je 30% 750). Je tak pravdepodobné, že počet členov dokonca prekročil počet 3 tisíc. Počet členov nie je uvedený vo Výročnej správe za rok 2012. V rozhovore z 29. decembra 2013 na stránke strany SNS A. Danko uvádza: \"...nám členská základňa stúpla za posledný rok takmer o 30 percent, vidím návrat voličov, členov a sympatizantov SNS.\" TASR , 14. augusta 2011: \"Za stranou Bélu Bugára je SNS, ktorá aj vďaka sobotňajšiemu náboru, ku ktorému došlo na zasadnutí predsedníctva v Ružomberku, posilnila členskú základňu na úroveň 2 500 členov. Pred dvoma rokmi ich národniari evidovali o tisíc menej .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, či došlo k nárastu členskej základe o takmer 800 členov. Jediné vyhlásenie pochádza z úst Danka z konca decembra 2013, keď tvrdil, že členská základňa vzrástla o 30%. V roku 2011 bola členská základňa na úrovni 2 500 členov. Tento údaj, je ešte pred výmenou na poste predsedu SNS. Počet členov sa mohol odchodom J. Slotu znížiť. Výrok vzhľadom na nejednoznačnosť informácií hodnotíme ako neoveriteľný. Andrej Danko je predsedom SNS od októbra 2012. Značný nárast členskej základne nastal podľa TASR ešte v roku 2011. V roku 2009 bol počet členov na úrovni 1 000, v auguste 2011 už 2 500. Odchodom J. Slotu, mohla časť členskej základne odísť. Danko hovoril o náraste členskej základne o 30% (z 2 500 je 30% 750). Je tak pravdepodobné, že počet členov dokonca prekročil počet 3 tisíc. Počet členov nie je uvedený vo Výročnej správe za rok 2012. V rozhovore z 29. decembra 2013 na stránke strany SNS A. Danko uvádza: \"...nám členská základňa stúpla za posledný rok takmer o 30 percent, vidím návrat voličov, členov a sympatizantov SNS.\" TASR , 14. augusta 2011: \"Za stranou Bélu Bugára je SNS, ktorá aj vďaka sobotňajšiemu náboru, ku ktorému došlo na zasadnutí predsedníctva v Ružomberku, posilnila členskú základňu na úroveň 2 500 členov. Pred dvoma rokmi ich národniari evidovali o tisíc menej .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "Výročnej správe", "TASR"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/snem-sns-novym-predsedom-sns-sa-stal-andrej-danko/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2012/SNS.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171405-hzds-ma-najviac-clenov-ostatne-strany-sa-na-tento-pocet-nechytaju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:56.392303+00:00"}
{"id": "vr36521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36521", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...o chybách, ktoré sa dejú v tejto oblasti (požadovanie percent za pridelenie štátnych dotácií, pozn.) som hovoril dva roky. Hovoril som o rezortoch, hovoril som o konkrétnych veciach...", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je možné, že predseda HZDS o tom niekedy niekde hovoril, že tomu tak bolo sa nám ale nájsť nepodarilo (ani na stránkach HZDS). Ak politik prehlási, že o nejakej veci hovoril dva roky, vzhľadom na to, že sa jedná o verejne činnú osobu, tak sa predpokladá, že to nehovoril len doma manželke (milenke), ale verejne a verejné prehlásenia sú dohľadateľné. Toto podľa všetkého nie je.", "analysis_paragraphs": ["Je možné, že predseda HZDS o tom niekedy niekde hovoril, že tomu tak bolo sa nám ale nájsť nepodarilo (ani na stránkach HZDS). Ak politik prehlási, že o nejakej veci hovoril dva roky, vzhľadom na to, že sa jedná o verejne činnú osobu, tak sa predpokladá, že to nehovoril len doma manželke (milenke), ale verejne a verejné prehlásenia sú dohľadateľné. Toto podľa všetkého nie je."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:48.939855+00:00"}
{"id": "vr36319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36319", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...ale nárast verejného dlhu je prudký ako v máloktorých krajinách na svete.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nevieme čo považuje I. Mikloš za prudký nárast či nárast v percentuálnych bodoch, alebo percentuálny nárast. V každom prípade tvrdenie „ako v máloktorých krajinách“ je všeobecné a nič nehovoriace porovnanie. V EÚ nie je nárast dlhu Slovenska v percentuálnych bodoch ničím nezvyčajným. Vyšší nárast dosiahli problémové krajiny- Portugalsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Taliansko a rovnako krajiny, ktoré sa nepovažujú za problémové: Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme čo považuje I. Mikloš za prudký nárast či nárast v percentuálnych bodoch, alebo percentuálny nárast. V každom prípade tvrdenie „ako v máloktorých krajinách“ je všeobecné a nič nehovoriace porovnanie. V EÚ nie je nárast dlhu Slovenska v percentuálnych bodoch ničím nezvyčajným. Vyšší nárast dosiahli problémové krajiny- Portugalsko, Grécko, Španielsko, Írsko, Taliansko a rovnako krajiny, ktoré sa nepovažujú za problémové: Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:52.288217+00:00"}
{"id": "47392", "numeric_id": 47392, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47392", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "My sme vám odovzdali dlh na úrovni štyridsiatich ôsmich percent, minulý rok ste, koľko ste mali dlh minulý rok, pán minister? … Tak 60,6, aby ste vedeli.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2020 Eurostat zverejnil , že hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2019 48% HDP. V októbri svoj prepočet zmenil na 48,5%. Vláda Igora Matoviča sa ujala moci v marci 2020. Počas roka 2020 verejný dlh výrazne narástol , dôvodom bola najmä pandémia. Podľa údajov Eurostatu stúpol dlh Slovenska na 60,6% HDP. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2020 Eurostat zverejnil , že hrubý dlh verejnej správy dosiahol na konci roka 2019 48% HDP. V októbri svoj prepočet zmenil na 48,5%. Vláda Igora Matoviča sa ujala moci v marci 2020. Počas roka 2020 verejný dlh výrazne narástol , dôvodom bola najmä pandémia. Podľa údajov Eurostatu stúpol dlh Slovenska na 60,6% HDP. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "ujala", "narástol"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/09/Hodnotenie_pravidiel_2021.pdf", "https://www.webnoviny.sk/prezidentka-caputova-po-troch-tyzdnoch-od-volieb-vymenuje-novu-vladu-premiera-matovica/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/09/Hodnotenie_pravidiel_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:11.677871+00:00"}
{"id": "48157", "numeric_id": 48157, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48157", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď v tej zmluve, veď v tej zmluve je napísané, čo všetko môžu sem doviezť, všetko bude pod plnou kontrolou Ozbrojených síl Spojených štátov amerických. Jediné, čo povedia, oznámia Slovenskej republike, čo sem všetko idú naviezť, ale Slovensko nebude mať žiadny vplyv ani kontrolu ani možnosť obmedziť tieto dodávky na územie Slovenska.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico správne konštatuje, že Dohoda o obrannej spolupráci uvádza, akú techniku, zariadenia a materiál môžu Spojené štáty americké doviezť do dohodnutých zariadení. Zavádza však tvrdením, že jediné, čo Spojené štáty povedia, je oznámenie o povahe a množstve dovezeného vojenského materiálu a zariadení.\n\nČlánok 1, odsek 3 totiž uvádza, že „Strany (SR a USA) alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú podľa potreby, najmenej však raz za rok, s cieľom zaručiť riadne vykonávanie tejto Dohody, a to vrátane podrobností o činnostiach.” ( docx. , s. 4)\n\nĎalej, v článku 4, odsek 1 nájdeme nasledovné vyhlásenie: „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál”) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody. Strany alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú činnosti podľa tohto článku v potrebnom rozsahu.” ( docx. , s. 9)\n\nPodľa tejto dohody na územie SR nie je možné tajne doviezť akýkoľvek vojenský materiál či zariadenie do dohodnutých zariadení (vojenské letiská Sliač a Myjava-Kuchyňa) bez informovania a konzultácie výkonných zástupcov strán zmluvy.\n\nPri záujme doviezť materiál či techniku do iných zariadení, ktoré nie sú súčasťou dohody musí byť uzavretá osobitná dohoda.\n\nArgumentácia poslanca Fica o plnej kontrole USA nad dovezeným materiálom a technikou opomína preambulu dohody, ktorá znie: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov.”", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne konštatuje, že Dohoda o obrannej spolupráci uvádza, akú techniku, zariadenia a materiál môžu Spojené štáty americké doviezť do dohodnutých zariadení. Zavádza však tvrdením, že jediné, čo Spojené štáty povedia, je oznámenie o povahe a množstve dovezeného vojenského materiálu a zariadení.", "Článok 1, odsek 3 totiž uvádza, že „Strany (SR a USA) alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú podľa potreby, najmenej však raz za rok, s cieľom zaručiť riadne vykonávanie tejto Dohody, a to vrátane podrobností o činnostiach.” ( docx. , s. 4)", "Ďalej, v článku 4, odsek 1 nájdeme nasledovné vyhlásenie: „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál”) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody. Strany alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú činnosti podľa tohto článku v potrebnom rozsahu.” ( docx. , s. 9)", "Podľa tejto dohody na územie SR nie je možné tajne doviezť akýkoľvek vojenský materiál či zariadenie do dohodnutých zariadení (vojenské letiská Sliač a Myjava-Kuchyňa) bez informovania a konzultácie výkonných zástupcov strán zmluvy.", "Pri záujme doviezť materiál či techniku do iných zariadení, ktoré nie sú súčasťou dohody musí byť uzavretá osobitná dohoda.", "Argumentácia poslanca Fica o plnej kontrole USA nad dovezeným materiálom a technikou opomína preambulu dohody, ktorá znie: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov.”"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["docx.", "docx."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:53.598839+00:00"}
{"id": "vr35737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35737", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky tieto peniaze (2,4 miliardy eur) boli pripravené zo zahraničných bánk a toto malo byť všetko platené v období 30 rokov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To či tieto peniaze boli pripravené zo zahraničných bánk nevieme, pretože nevieme ani to, či tieto peniaze vôbec mali. Známe je iba stanovisko ministerstva financií, že peniaze preukázateľne pripravené neboli a protitvrdenie konzorcia , že peniaze preukázateľne pripravené mali.", "analysis_paragraphs": ["To či tieto peniaze boli pripravené zo zahraničných bánk nevieme, pretože nevieme ani to, či tieto peniaze vôbec mali. Známe je iba stanovisko ministerstva financií, že peniaze preukázateľne pripravené neboli a protitvrdenie konzorcia , že peniaze preukázateľne pripravené mali."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["konzorcia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sukromna-dialnica-medzi-martinom-a-presovom-nebude-figel-ju-zrusil-1f2-/sk_ekonomika.asp?c=A100902_161751_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:04.973830+00:00"}
{"id": "vr33904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33904", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "To tu už bolo, veď za prvej Ficovej vlády takto rozdeľovali peniaze. Oni subjektívne. Jaroslav Šumný, to je známe meno, ktorý bol na čele ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, hovorí, že 30% z tých prostriedkov (príspevky pre zamestnávateľov, pozn.) končili inde, ako boli určené.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Július Brocka síce správne parafrázuje citát Šumného, no účelovo ho využíva pri poukázaní na rozdeľovanie peňazí za prvej vlády R. Fica (2006-2010). Uvedený citát Šumného bol povedaný už v roku 1999, teda za prvej Dzurindovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Július Brocka síce správne parafrázuje citát Šumného, no účelovo ho využíva pri poukázaní na rozdeľovanie peňazí za prvej vlády R. Fica (2006-2010). Uvedený citát Šumného bol povedaný už v roku 1999, teda za prvej Dzurindovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3227696/zamestnavatelia-statnu-podporu-casto-zneuzili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:08.978874+00:00"}
{"id": "vr38163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38163", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...treba povedať, že návrh, s ktorým prišiel Smer bol veľmi populistický, ktorý počítal s tým, aby sa zvýšil mimoriadny odvod z bankových pasív až takmer na 35-násobok toho, čo napríklad zaviedli Švédi.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko ocakáva , že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP. Ak by platil prvý návrh strany Smer (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpoctu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok. Posledný návrh strany Smer bol už 0,73%, co je 20,27 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpoctu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. Oba návrhy predpokladali, že \"Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platitela tvoriace zdroje majetku a financovania platitela, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platitela tvorené splateným základným imaním platitela, o dodatkové vlastné (toto v prvom návrhu chýbalo, pozn.) zdroje financovania platitela predstavujúce pohladávku voci platitelovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platitel uhrádza príspevky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom clenskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej len 'clenský štát').\" J. Kollár v relácii hovoril o prvom návrhu strany Smer a hoci opomenul upravený návrh, možno jeho tvrdenie považovat za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko ocakáva , že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP. Ak by platil prvý návrh strany Smer (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpoctu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok. Posledný návrh strany Smer bol už 0,73%, co je 20,27 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpoctu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. Oba návrhy predpokladali, že \"Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platitela tvoriace zdroje majetku a financovania platitela, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platitela tvorené splateným základným imaním platitela, o dodatkové vlastné (toto v prvom návrhu chýbalo, pozn.) zdroje financovania platitela predstavujúce pohladávku voci platitelovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platitel uhrádza príspevky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom clenskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej len 'clenský štát').\" J. Kollár v relácii hovoril o prvom návrhu strany Smer a hoci opomenul upravený návrh, možno jeho tvrdenie považovat za pravdivé."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Sadzba bankovej dane vo Švédsku", "ocakáva", "prvý návrh strany Smer", "Posledný návrh strany Smer"], "url": ["http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php", "http://www.nytimes.com/2010/01/22/business/global/22levy.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:14.685251+00:00"}
{"id": "vr16774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16774", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Tých obchvatov od Pezinka Modry až po rozšírenie cesty Bratislava Senec. Vo väčšine prípadov sú projekty hotové.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kusý, súčasný starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, odpovedá na otázku , aký je jeho plán pre kraj v oblasti dopravy tvrdením, že väčšina projektov je už hotových. Z kontextu diskusie hodnotíme, že za \"hotové\" považuje projekty, ktoré nie sú plne zrealizované, no skončila sa ich projektová fáza. Žiaľ zhodnotenie stavu dokončenia všetkých dopravných projektov všetkých druhov dopravy v celom Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) si vyžaduje rozsiahlu štúdiu nad rámec tejto analýzy. Môžeme však skonštatovať, že projekt obchvatu Pezinka a Modry, a tiež rozširovania cesty I/61 zo Senca do Bratislavy sú ešte len v príprave a v súčasnosti sa nerealizujú. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta prvej triedy z Bratislavy do Senca, ktorú má na starosti Slovenská správa ciest je úsekom častých kolón. 6. februára informovala NDS , že začala pracovať na príprave rozšírenia I/61 na 4 pruhy. Investíciu si od nich listom vyžiadal samotný minister dopravy, Arpád Erszék ako súčasť komplexného riešenia bratislavskej dopravnej situácie. Od februára neexistujú novinky o progrese prípravy investície. Tzv. pezinský obchvat rieši situáciu často preplnenej vozovky v smere Pezinok-Bratislava. V niektorých úsekoch prejde denne až 27-tisíc áut . Plánovaným riešením je obchvat Pezinka a Modry, ktorý napojí okres na diaľnicu D1 . NDS ohlásila prvú fázu projektu, Obchvat Grobov, ktorý má začínať v Grinave smerom na Slovenský Grob a cez križovatku Triblavina vyústiť na diaľnicu D1. Celý obchvat bude stáť približne 96 miliónov eur. Grobske obchvaty musia byť skolaudované do roku 2023, no ešte v máji 2017 nebolo v Slovenskom Grobe naprojektované trasovanie cesty. Výstavba stále nezačala. . Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kusý, súčasný starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, odpovedá na otázku , aký je jeho plán pre kraj v oblasti dopravy tvrdením, že väčšina projektov je už hotových. Z kontextu diskusie hodnotíme, že za \"hotové\" považuje projekty, ktoré nie sú plne zrealizované, no skončila sa ich projektová fáza. Žiaľ zhodnotenie stavu dokončenia všetkých dopravných projektov všetkých druhov dopravy v celom Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) si vyžaduje rozsiahlu štúdiu nad rámec tejto analýzy. Môžeme však skonštatovať, že projekt obchvatu Pezinka a Modry, a tiež rozširovania cesty I/61 zo Senca do Bratislavy sú ešte len v príprave a v súčasnosti sa nerealizujú. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta prvej triedy z Bratislavy do Senca, ktorú má na starosti Slovenská správa ciest je úsekom častých kolón. 6. februára informovala NDS , že začala pracovať na príprave rozšírenia I/61 na 4 pruhy. Investíciu si od nich listom vyžiadal samotný minister dopravy, Arpád Erszék ako súčasť komplexného riešenia bratislavskej dopravnej situácie. Od februára neexistujú novinky o progrese prípravy investície. Tzv. pezinský obchvat rieši situáciu často preplnenej vozovky v smere Pezinok-Bratislava. V niektorých úsekoch prejde denne až 27-tisíc áut . Plánovaným riešením je obchvat Pezinka a Modry, ktorý napojí okres na diaľnicu D1 . NDS ohlásila prvú fázu projektu, Obchvat Grobov, ktorý má začínať v Grinave smerom na Slovenský Grob a cez križovatku Triblavina vyústiť na diaľnicu D1. Celý obchvat bude stáť približne 96 miliónov eur. Grobske obchvaty musia byť skolaudované do roku 2023, no ešte v máji 2017 nebolo v Slovenskom Grobe naprojektované trasovanie cesty. Výstavba stále nezačala. . Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "27-tisíc áut", "D1", "Triblavina", "trasovanie"], "url": ["https://www.ndsas.sk/press/spravy/odstartovali-sme-pripravu-pre-rozsirenie-cesty-i-61", "https://mypezinok.sme.sk/c/20435355/prva-etapa-obchvatu-pezinka-zapchy-velmi-neuvolni.html", "https://mypezinok.sme.sk/c/20522756/obchvat-grobov-vsetci-budu-spokojni-akurat-nevieme-kedy.html", "https://www.ndsas.sk/press/spravy/nove-krizovatky-v-okoli-bratislavy", "https://mypezinok.sme.sk/c/20522756/obchvat-grobov-vsetci-budu-spokojni-akurat-nevieme-kedy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:00.033528+00:00"}
{"id": "vr14318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14318", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "(...) sme predložili rozpočet, ktorý uspel v súťaži najlepších rozpočtov eurozóny (...)", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnotenie rozpočtu SR je spomínané aj V relácii O 5 minút 12 z 22. novembra 2015, kde takisto Peter Kažimír vyjadril, že Európska komisia, ktorá sa zaoberá fiškálnou disciplínou krajín eurozóny, ohodnotila slovenský rozpočet ako jeden z najlepších.\n\nPodobný výrok sme už overovali tiež v relácii O 5 minút 12 zo 6. decembra 2015, kedy Robert Fico hovoril o slovenskom rozpočte za roky 2014, 2015 a 2016, ktorý Európska komisia označila za jeden z najlepších rozpočtov v Európskej únii. Podobne ako vtedy, aj tentokrát hodnotíme výrok o rozpočte ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hodnotenie rozpočtu SR je spomínané aj V relácii O 5 minút 12 z 22. novembra 2015, kde takisto Peter Kažimír vyjadril, že Európska komisia, ktorá sa zaoberá fiškálnou disciplínou krajín eurozóny, ohodnotila slovenský rozpočet ako jeden z najlepších.", "Podobný výrok sme už overovali tiež v relácii O 5 minút 12 zo 6. decembra 2015, kedy Robert Fico hovoril o slovenskom rozpočte za roky 2014, 2015 a 2016, ktorý Európska komisia označila za jeden z najlepších rozpočtov v Európskej únii. Podobne ako vtedy, aj tentokrát hodnotíme výrok o rozpočte ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "O", "5 minút 12", "Správa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/556/kazimir-vs-kollar-o-statnom-rozpocte-na-buduci-rok", "http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:25.785456+00:00"}
{"id": "vr30600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30600", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...sa mu (Ivanovi Uhliarikovi pozn.) podarilo zastaviť zadlžovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda hroziacu nútenú správu", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zistení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne ďalej narastal ešte v novembri 2010. Podľa zistení Úradu z augusta tohto roka rast dlhu sa v prvej polovici roka 2011 podarilo zastaviť, poisťovňa hospodárila vyrovnane od začiatku roka a ku koncu júna dokonca vykázala kladný výsledok hospodárenia vo výške 4,85 miliónov eur. Ako uvádza SME, dňa 16. augusta 2011 (prebrané od agentúry SITA): \"Všeobecná zdravotná poisťovňa za prvý polrok tohto roku zvýšila medziročne svoje priemerné mesačné príjmy o 0,88 %, naopak jej priemerné mesačné výdavky klesli o 4,53 %.\" Ako ďalej uvádza SITA : \"Najväčšia poisťovňa na trhu prijala ciele: k 30. júnu aktuálneho roka zvýšiť úspešnosť výberu poistného o 1 %, náklady na zdravotnú starostlivosť znížiť o 3 % a výdavky na prevádzku znížiť o 10 %. Splnila všetky. Celková úspešnosť výberu poistného stúpla oproti koncu roku 2009 o 1,91 percentuálneho bodu na 99,92 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 15,8 mil. Eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť klesli medziročne o 3,19 % a náklady na prevádzku sa znížili o 17,9 %.\" \"Podľa zverejnených informácií sa všeobecnej zdravotnej poisťovni k polroku podarilo naplniť ozdravné opatrenia, ktorej jej nariadil Úrad pre dohľad. Ten je spokojný najmä s plnením opatrení v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa napríklad k 1. júlu nezazmluvnila približne 150 oddelení. „Boli nepopulárne, ale boli nevyhnutné,“ skonštatoval na margo opatrení Gajdoš (predseda Úradu, pozn.). \" \"Faktor (generálny riaditeľ poisťovne, pozn.) informoval, že poisťovňa znížila počet pracovných miest o takmer 300 ľudí a pracuje na optimalizácii siete pobočiek.\" Poisťovňa sa taktiež pokúša získať dodatočné zdroje predajom nehnuteľného majetku . Aj keď pre poisťovňu stále existujú isté riziká, ktoré by priviedli k jej nútenej správe, a o ktorých sa môžete dočítať na vyššie uvedených zdrojoch, zatiaľ sa jej hospodárenie podarilo stabilizovať a jej zadĺženosť ďalej nerastie. Z uvedeného nie je možné jednoznačne vyvodiť, že I. Uhliarik bol jedinou osobou, ktorý zastavil zadlžovanie VšZP, keďže dôležitá bola aj úloha ÚDZS. Na druhej strane predsedom úradu je Ján Gajdoš , nominovaný ministrom Uhliarikom. Taktiež mu možno prisúdiť, že určitú úlohu zohral tým, že nariadil audit a následnú transformáciu v VšZP .", "analysis_paragraphs": ["Podľa zistení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovne ďalej narastal ešte v novembri 2010. Podľa zistení Úradu z augusta tohto roka rast dlhu sa v prvej polovici roka 2011 podarilo zastaviť, poisťovňa hospodárila vyrovnane od začiatku roka a ku koncu júna dokonca vykázala kladný výsledok hospodárenia vo výške 4,85 miliónov eur. Ako uvádza SME, dňa 16. augusta 2011 (prebrané od agentúry SITA): \"Všeobecná zdravotná poisťovňa za prvý polrok tohto roku zvýšila medziročne svoje priemerné mesačné príjmy o 0,88 %, naopak jej priemerné mesačné výdavky klesli o 4,53 %.\" Ako ďalej uvádza SITA : \"Najväčšia poisťovňa na trhu prijala ciele: k 30. júnu aktuálneho roka zvýšiť úspešnosť výberu poistného o 1 %, náklady na zdravotnú starostlivosť znížiť o 3 % a výdavky na prevádzku znížiť o 10 %. Splnila všetky. Celková úspešnosť výberu poistného stúpla oproti koncu roku 2009 o 1,91 percentuálneho bodu na 99,92 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 15,8 mil. Eur. Náklady na zdravotnú starostlivosť klesli medziročne o 3,19 % a náklady na prevádzku sa znížili o 17,9 %.\" \"Podľa zverejnených informácií sa všeobecnej zdravotnej poisťovni k polroku podarilo naplniť ozdravné opatrenia, ktorej jej nariadil Úrad pre dohľad. Ten je spokojný najmä s plnením opatrení v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa napríklad k 1. júlu nezazmluvnila približne 150 oddelení. „Boli nepopulárne, ale boli nevyhnutné,“ skonštatoval na margo opatrení Gajdoš (predseda Úradu, pozn.). \" \"Faktor (generálny riaditeľ poisťovne, pozn.) informoval, že poisťovňa znížila počet pracovných miest o takmer 300 ľudí a pracuje na optimalizácii siete pobočiek.\" Poisťovňa sa taktiež pokúša získať dodatočné zdroje predajom nehnuteľného majetku . Aj keď pre poisťovňu stále existujú isté riziká, ktoré by priviedli k jej nútenej správe, a o ktorých sa môžete dočítať na vyššie uvedených zdrojoch, zatiaľ sa jej hospodárenie podarilo stabilizovať a jej zadĺženosť ďalej nerastie. Z uvedeného nie je možné jednoznačne vyvodiť, že I. Uhliarik bol jedinou osobou, ktorý zastavil zadlžovanie VšZP, keďže dôležitá bola aj úloha ÚDZS. Na druhej strane predsedom úradu je Ján Gajdoš , nominovaný ministrom Uhliarikom. Taktiež mu možno prisúdiť, že určitú úlohu zohral tým, že nariadil audit a následnú transformáciu v VšZP ."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["ďalej narastal", "SME, dňa 16. augusta 2011", "SITA", "predajom nehnuteľného majetku", "Ján Gajdoš", "nariadil audit a následnú transformáciu v VšZP"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/800107/Dlh-VsZP-podla-uradu-pre-dohlad-narasta", "http://ekonomika.sme.sk/c/6017706/vszp-sa-aktualne-dari-bude-vsak-potrebovat-pomoc.html", "http://www.raabe.sk/clanky/vszp-chce-problem-stareho-dlhu-vyriesit-sama", "http://ekonomika.sme.sk/c/5999132/vszp-pokracuje-v-predaji-nepotrebneho-majetku.html", "http://www.udzs.sk/o-urade.html?page_id=97", "http://spravy.pravda.sk/preda-stat-najvacsiu-zdravotnu-poistovnu-fj0-/sk_domace.asp?c=A100713_084847_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:27.293334+00:00"}
{"id": "vr30985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30985", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Za jediný rok sme znížili deficit z 8% na menej ako 5% percent HDP a sme pripravení pokračovať.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkový deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 predstavoval podľa Eurostatu 7,7% HDP .", "analysis_paragraphs": ["Celkový deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 predstavoval podľa Eurostatu 7,7% HDP ."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["7,7% HDP", "4,6% HDP"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.ta3.com/clanok/8381/minulorocny-deficit-klesol-na-4-6-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:45.965791+00:00"}
{"id": "vr14322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14322", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Mali sme tu deficity v roku 2008, 2009, 2010... 2009-2010 boli deficity 8-percentné, na tento rok sme pod dvomi percentami.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit v roku 2009 predstavoval necelých 8 percent (7,9 %) z HDP a deficit v roku 2010 predstavoval hodnotu 7,5 % z HDP. Miera deficitu na tento rok je pod dvojpercentnou hranicou. Výrok ako celok napriek mierne nižšej hodnote z roku 2010 hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deficit v roku 2009 predstavoval necelých 8 percent (7,9 %) z HDP a deficit v roku 2010 predstavoval hodnotu 7,5 % z HDP. Miera deficitu na tento rok je pod dvojpercentnou hranicou. Výrok ako celok napriek mierne nižšej hodnote z roku 2010 hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2008", "V roku 2009", "V roku 2010", "Na rok 2016"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5605903/deficit-vlani-stupol-na-79-percenta-hdp.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374458-slovensko-ma-rozpocet-na-rok-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:47.628484+00:00"}
{"id": "vr9855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9855", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Je to jeden z najúspešnejších ministrov EÚ (Peter Kažimír, pozn.), ocenený dokonca medzinárodne, minulý rok najlepší minister eurozóny. Tento rok opäť ocenenie najlepší minister regiónu.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Peter Kažimír skutočne získal spomínané ocenenia. Rešpektovaný britský mesačník The Banker , patriaci pod Financial Times, vyhlásil Petra Kažimíra za \"Ministra financií Európy za rok 2018\". V tom istom roku bol Kažimír časopisom GlobalMarkets vyhlásený za najlepšieho ministra financií pre strednú a východnú Európu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa magazínu The Banker sa od Kažimírovho nástupu do úradu v roku 2012 slovenská ekonomika postupne zlepšovala, až sa stala jednou z najvýkonnejších v Európe. The Banker vyzdvihol najmä nízky rozpočtový deficit, nadpriemerný hospodársky rast, klesajúcu nezamestnanosť či rastúce hodnoty HDP.\n\nMagazín GlobalMarkets takisto ocenil Kažimírové úspechy dosiahnuté počas pôsobenia v kresle ministra financií, predovšetkým pokrok v konsolidácii verejných financií.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Peter Kažimír skutočne získal spomínané ocenenia. Rešpektovaný britský mesačník The Banker , patriaci pod Financial Times, vyhlásil Petra Kažimíra za \"Ministra financií Európy za rok 2018\". V tom istom roku bol Kažimír časopisom GlobalMarkets vyhlásený za najlepšieho ministra financií pre strednú a východnú Európu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa magazínu The Banker sa od Kažimírovho nástupu do úradu v roku 2012 slovenská ekonomika postupne zlepšovala, až sa stala jednou z najvýkonnejších v Európe. The Banker vyzdvihol najmä nízky rozpočtový deficit, nadpriemerný hospodársky rast, klesajúcu nezamestnanosť či rastúce hodnoty HDP.", "Magazín GlobalMarkets takisto ocenil Kažimírové úspechy dosiahnuté počas pôsobenia v kresle ministra financií, predovšetkým pokrok v konsolidácii verejných financií."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["The Banker", "GlobalMarkets", "nástupu", "konsolidácii"], "url": ["https://www.thebanker.com/Awards/Finance-Minister-of-the-Year/Finance-Minister-of-the-Year-2018?ct=true", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1825054-minister-kazimir-ziskal-prestizne-medzinarodne-ocenenie", "https://www.thebanker.com/Awards/Finance-Minister-of-the-Year/Finance-Minister-of-the-Year-2018?ct=true", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1825054-minister-kazimir-ziskal-prestizne-medzinarodne-ocenenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:39.789552+00:00"}
{"id": "49601", "numeric_id": 49601, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49601", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "V roku 2007, Robert Fico sa vzdal dobrovoľne práva veta v otázkach, a teraz počúvajte, priemyslu, hraničných kontrol, azylovej politiky, energetiky, turizmu, rozpočtu Európskej únie. ", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva priniesla do EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania Únie. Robert Fico ako hlava štátu najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, v prípade jej neschválenia dokonca hrozil svojou demisiou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nLisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.\n\nPo neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o zmluve dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.\n\nLisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.\n\nZmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.\n\nLisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.\n\nMožnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.\n\nStrana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov.\n\nPotrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič.", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva priniesla do EÚ mnohé zmeny, okrem iného aj zrušenie práva veta v mnohých oblastiach rozhodovania Únie. Robert Fico ako hlava štátu najprv Lisabonskú zmluvu podpísal a následne jej schválenie presadil v slovenskom parlamente, v prípade jej neschválenia dokonca hrozil svojou demisiou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Lisabonská zmluva priniesla zmenu zakladajúcich zmlúv Európskej únie (EÚ), ktorej cieľom bolo posilniť efektívnosť legitimitu Únie a zlepšiť jej súdržnosť.", "Po neúspechu Ústavy pre Európu sa lídri Európskej únie dohodli na zvolaní medzivládnej konferencie, ktorá vypracuje text novej reformnej zmluvy, Rada EÚ následne zvolala medzivládnu konferenciu V Lisabone. Definitívnu dohodu o zmluve dosiahli v októbri 2007 hlavy štátov a vlád EÚ. Zmluvu následne muselo ratifikovať všetkých 27 členských štátov EÚ.", "Lisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny v inštitucionálnej štruktúre a rozhodovacích právomociach EÚ, zvýšila práva národných parlamentov ale priniesla aj možnosť z EÚ vystúpiť.", "Zmluva taktiež zrušila právo veta vo viacerých oblastiach tak, aby jedna krajina nemohla blokovať všetky ostatné pri dôležitých rozhodnutiach.", "Lisabonská zmluva nanovo zadefinovala tzv. kvalifikovanú väčšinu , podľa ktorej sa v Rade EÚ a v Európskej rade rozhodnutia prijímajú so súhlasom najmenej 55 % členských štátov, ktoré zároveň tvoria najmenej 65 % populácie EÚ.", "Možnosť vetovať návrhy ostala štátom v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či v prípade zmien zmlúv EÚ.", "Strana Smer na čele s Robertom Ficom od začiatku Lisabonskú zmluvu podporovala . Fico spoločne s lídrami ďalších členských krajín zmluvu najprv podpísal v Lisabone (v čase od 22:05 ), následne sa jej podporu snažil presadiť aj v slovenskom parlamente, kde ale narazil na odpor opozičných poslancov. Fico potreboval presvedčiť aj časť opozície, keďže na schválenie zmluvy bolo potrebných 90 hlasov poslancov.", "Potrebnú ústavnú napokon väčšinu zaistili okrem vládnych strán aj poslanci SMK. Za Lisabonskú zmluvu okrem Smeru-SD a SMK takmer jednohlasne hlasovali aj poslanci SNS, či vtedajšej HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom. Robert Fico pri neschválení zmluvy dokonca hrozil demisiou. Ratifikačný proces zavŕšil podpisom prezident Ivan Gašparovič."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská zmluva", "cieľom", "dohodli", "zvolala", "zmeny", "zrušila", "kvalifikovanú väčšinu", "prijímajú", "ostala", "podporovala", "spoločne", "podpísal", "22:05", "odpor", "zaistili", "hlasovali", "hrozil", "zavŕšil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/lisabonska-zmluva.pdf", "https://en.wikisource.org/wiki/Treaty_of_Lisbon/Preamble", "https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/in-the-past/the-parliament-and-the-treaties/treaty-of-lisbon", "https://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/in-the-past/the-parliament-and-the-treaties/treaty-of-lisbon", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://domov.sme.sk/c/3820714/lisabonska-zmluva-doplna-zakladne-dokumenty-europskej-unie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6626-lisabonska-zmluva/", "https://domov.sme.sk/c/3544503/fico-novu-europsku-zmluvu-schvalime.html", "https://domov.sme.sk/c/3633531/fico-na-summite-unie-podpise-lisabonsku-zmluvu.html", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://multimedia.europarl.europa.eu/en/video/signing-ceremony-of-the-treaty-of-lisbon-all-the-signatures_I056279_02", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156626-lisabon-tlaci-premiera-fica-k-stene/", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734", "https://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157760-slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:21.672392+00:00"}
{"id": "vr30620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30620", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006 až 2010 sa neprivatizoval žiadny zásadný štátny majetok.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/88801/FNM-nepovazuje-predaj-kotolne-za-skrytu-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:21.180455+00:00"}
{"id": "vr38809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38809", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď bolo pár týždňov pred schválením maďarskej ústavy, opozícia, Smer i ja osobne sme navrhovali mimoriadnu schôdzu na tuto tému, nahlas sme kritizovali maďarskú ústavu, vláda Slovenskej republiky mlčala a ešte naopak na adresu našu pán Dzurinda mal vyjadrenia typu, že búchame bagančou do stola alebo že máme nejaké hysterické reakcie.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer-SD navrhoval mimoriadnu schôdzu začiatkom apríla . Skôr ako kvôli kritike maďarského základného zákona, však schôdzu navrhoval kvôli údajnému zlému postupu slovenskej vlády a osobitne premiérky Radičovej a ústretovej politiky voči V. Orbánovi. Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 . M. Dzurinda na tlačovej besed e z 2. mája 2010 okrem iného povedal: „Nemyslím si, že sila demokracie a krajiny sa prejavuje v tom, ž e jej predstavitelia búchajú bagandžou po stole a vykrikujú silné heslá, vôbec nie ,\" V článku sa priamo nespomína strana Smer, avšak pravdepodobne to je reakcia na tlačové besedu Smeru, ktoré v súvislosti so schválením maďarskej ústavy organizoval a vyjadrenia, ktoré uviedol.", "analysis_paragraphs": ["Smer-SD navrhoval mimoriadnu schôdzu začiatkom apríla . Skôr ako kvôli kritike maďarského základného zákona, však schôdzu navrhoval kvôli údajnému zlému postupu slovenskej vlády a osobitne premiérky Radičovej a ústretovej politiky voči V. Orbánovi. Maďarský parlament schváli novú ústavu 18. apríla 2011 . M. Dzurinda na tlačovej besed e z 2. mája 2010 okrem iného povedal: „Nemyslím si, že sila demokracie a krajiny sa prejavuje v tom, ž e jej predstavitelia búchajú bagandžou po stole a vykrikujú silné heslá, vôbec nie ,\" V článku sa priamo nespomína strana Smer, avšak pravdepodobne to je reakcia na tlačové besedu Smeru, ktoré v súvislosti so schválením maďarskej ústavy organizoval a vyjadrenia, ktoré uviedol."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["začiatkom apríla", "novú ústavu", "tlačovej besed", "tlačové besedu"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/2083/smer-sd-zvolava-mimoriadnu-schodzu-nr-sr-preto-lebo-hoci-orban-napina-svaly-slovenska-vlada", "http://www.webnoviny.sk/svet/madarsky-parlament-bude-dnes-hlasovat/334921-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/dzurinda-buchanim-bagandzi-sa-sila/342151-clanok.html", "http://www.smertv.sk/c/109/3/1/smer-sd-zvola-mimoriadnu-schodzu-nr-sr,-ako-protireakciu-na-orbanovu-snahu-udelit-volebne-pravo-aj-madarom-zijucim-na-slovensku.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:47.520593+00:00"}
{"id": "48740", "numeric_id": 48740, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48740", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dnes naše fakulty lekárske majú skoro možno 40 - 45 %, ak nie 50 %, všetkých študentov zahraničných.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na slovenských lekárskych fakultách študuje v súčasnosti v jednom ročníku v priemere 690 slovenských študentov a 430 študentov zo zahraničia, ktorí si štúdium hradia sami. Podiel zahraničného študenstva teda predstavuje zhruba 38 %. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý, keďže Pellegriniho odchýlka je v tolerancii 5 percent.", "analysis_paragraphs": ["Na slovenských lekárskych fakultách študuje v súčasnosti v jednom ročníku v priemere 690 slovenských študentov a 430 študentov zo zahraničia, ktorí si štúdium hradia sami. Podiel zahraničného študenstva teda predstavuje zhruba 38 %. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý, keďže Pellegriniho odchýlka je v tolerancii 5 percent."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["študuje"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-mf-ms-medici-pocty-zvysovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:14.153680+00:00"}
{"id": "49048", "numeric_id": 49048, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49048", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Váš nový, nová, vaša nová posila (pozn. Progresívneho Slovenska) hovorí, že zlegalizujme všetky drogy, však ľudia to chcú.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novou posilou strany Progresívne Slovensko je bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. O drogách hovoril v podcaste Denníka N, kde uvádza (od 24:40), že by za určitých podmienok hlasoval za legalizáciu marihuany. Jaroslav Spišiak hovoril aj o tom, že zvažoval možnosť legalizácie všetkých drog, jeho slová sa však nedajú interpretovať, že navrhuje legalizáciu všetkých drog. Dôvodom nie je, že by to ľudia chceli, ale obmedzenie drogovej kriminality. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nK legalizácií všetkých drog hovorí Spišiak v kontexte boja proti drogovej kriminalite: „V čom spočíva drogová kriminalita? A prečo je to také drahé a zločinci na tom zarábajú miliardy? Lebo je to nelegálne a niektorí ľudia to chcú. Zvažoval som aj takú možnosť, že čo keby sme zlegalizovali všetky drogy a vyfúkli sme im biznis… aj na také debaty som bol prístupný.”", "analysis_paragraphs": ["Novou posilou strany Progresívne Slovensko je bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak. O drogách hovoril v podcaste Denníka N, kde uvádza (od 24:40), že by za určitých podmienok hlasoval za legalizáciu marihuany. Jaroslav Spišiak hovoril aj o tom, že zvažoval možnosť legalizácie všetkých drog, jeho slová sa však nedajú interpretovať, že navrhuje legalizáciu všetkých drog. Dôvodom nie je, že by to ľudia chceli, ale obmedzenie drogovej kriminality. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "K legalizácií všetkých drog hovorí Spišiak v kontexte boja proti drogovej kriminalite: „V čom spočíva drogová kriminalita? A prečo je to také drahé a zločinci na tom zarábajú miliardy? Lebo je to nelegálne a niektorí ľudia to chcú. Zvažoval som aj takú možnosť, že čo keby sme zlegalizovali všetky drogy a vyfúkli sme im biznis… aj na také debaty som bol prístupný.”"], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["je", "uvádza"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23152037/do-progresivneho-slovenska-vstupil-byvaly-policajny-prezident-spisiak.html", "https://dennikn.sk/3304098/jaroslav-spisiak-vstupuje-do-ps-robil-som-nieco-dobre-ak-si-prave-fico-mysli-ze-som-nepriatel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:48.547236+00:00"}
{"id": "vr37301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37301", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Takže ako to je? Predpoklad a to nielen predpoklad ministerstva financií (predpoklad o tom, že na zdražovaní sa vládne opatrenia budú podieľať len určitým dielom, nie úplne, pozn.). To je zhoda väčšiny odborníkov. Máme makroekonomický výbor, kde sedí 9 analytikov.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Názory všetkých odborníkov z makroekonomického výboru na túto tému sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Názory všetkých odborníkov z makroekonomického výboru na túto tému sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:27.609521+00:00"}
{"id": "vr31967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31967", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my (pozn. súčasná vláda) jasne hovoríme o opatreniach, napríklad poviem opatrenie mimoriadny odvod bánk v roku 2012 50 miliónov eur príjem. Mimoriadny odvod bánk 2013 sto miliónov eur príjem. Mimoriadny odvod pre regulované monopoly sto miliónov eur príjem roku 2013, 33 príjem roku 2012. Daň z príjmu fyzických osôb je to nad 3000, príjem 62 miliónov eur a daň z príjmu právnických osôb 23 %, konkrétny príjem.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mimoriadny odvod bánk, mimoriadny odvod pre regulované monopoly a zvýšenie daní z príjmu fyzických (FO) a právnických osôb (PO). Toto sú opatrenia, ktoré vo svojich návrhoch predkladá vláda R. Fica. Mimoriadne odvody už majú podobu konkrétnych vládou schválených legislatívnych návrhov, ktoré budú platné od jesene 2012. Daňové zmeny, by mali podľa avizovaných informácií znamenať zvýšenie dane z príjmu pre FO zarábajúce nad 3000 eur na úroveň 25 % a v prípade PO na 23 %.", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadny odvod bánk, mimoriadny odvod pre regulované monopoly a zvýšenie daní z príjmu fyzických (FO) a právnických osôb (PO). Toto sú opatrenia, ktoré vo svojich návrhoch predkladá vláda R. Fica. Mimoriadne odvody už majú podobu konkrétnych vládou schválených legislatívnych návrhov, ktoré budú platné od jesene 2012. Daňové zmeny, by mali podľa avizovaných informácií znamenať zvýšenie dane z príjmu pre FO zarábajúce nad 3000 eur na úroveň 25 % a v prípade PO na 23 %."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Mimoriadny odvod bánk", "výške", "Mimoriadny odvod pre regulované monopoly", "366 mil."], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21083", "http://ekonomika.sme.sk/c/6399493/regulovane-firmy-maju-platit-mimoriadny-odvod-uz-na-jesen.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21073", "http://www.topky.sk/cl/7/1311502/Vlada-chce-zvysit-dan-z-prijmu-pravnickym-osobam-na-23--"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:12.196560+00:00"}
{"id": "vr14689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14689", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Boli sme jedna z prvých strán ktorá ho sprevádzkovala (transparentný účet, pozn.)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SNS bola skutočne medzi prvými stranami, ktoré si založili transparentný účet. To, ako ho používajú, nehodnotíme. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali 10. januára z relácie V politike. Vtedy sa Danko vyjadril, že mali (v SNS) transparentný účet ako prví. Toto tvrdenie bolo vyvrátené. Danko si tentokrát dal pozor a vyjadril sa, že boli jednou z prvých strán, ktoré si založili transparentný účet. Toto tvrdenie hodnotíme ako pravdivé - prvou stranou s transparentným účtom bola strana Most-Híd, prvá ich transakcia prebehla v júni 2015. SNS spolu s niekoľkými stranami mala prvú transakciu v auguste, ostatné strany ich nasledovali ešte neskôr. Z parlamentných strán to v auguste stihli SaS a KDH a Daniel Lipšic so svojou stranou NOVA. Transparentné účty si môžete prezrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Strana SNS bola skutočne medzi prvými stranami, ktoré si založili transparentný účet. To, ako ho používajú, nehodnotíme. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali 10. januára z relácie V politike. Vtedy sa Danko vyjadril, že mali (v SNS) transparentný účet ako prví. Toto tvrdenie bolo vyvrátené. Danko si tentokrát dal pozor a vyjadril sa, že boli jednou z prvých strán, ktoré si založili transparentný účet. Toto tvrdenie hodnotíme ako pravdivé - prvou stranou s transparentným účtom bola strana Most-Híd, prvá ich transakcia prebehla v júni 2015. SNS spolu s niekoľkými stranami mala prvú transakciu v auguste, ostatné strany ich nasledovali ešte neskôr. Z parlamentných strán to v auguste stihli SaS a KDH a Daniel Lipšic so svojou stranou NOVA. Transparentné účty si môžete prezrieť tu ."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "tu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/predsedovia-stran-o-volbach-politike-v-roku-2016-a-bezpecnosti", "http://transparentneucty.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:08.136372+00:00"}
{"id": "45358", "numeric_id": 45358, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45358", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No to, čo tam (v programovom vyhlásení vlády, pozn.) máme v oblasti hospodárstva, je v prvom rade výrazné zlepšovanie podnikateľského prostredia a pripravujeme, už sme s tým takmer hotoví, veľký balík opatrení, ktorý nebude spôsobovať výpadky v štátnom rozpočte, väčšinou je to zjednodušenie nejakých byrokratických nezmyslov, nejakých regulácií atď.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nová vláda predstavila v programovom vyhlásení viacero opatrení, ktoré majú pomôcť podnikateľskému prostrediu. Na jednom z balíkov pracuje Ministerstvo hospodárstva. V akom stave je s prípravami a aký dopad budú mať jednotlivé návrhy na štátny rozpočet, však z verejne dostupných zdrojov zistiť nemožno. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda Igora Matoviča v programovom vyhlásení sľubuje , že „vytvorí(me) atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu.” Koalícia chce zvýšiť produktivitu či unikátne know how domácich firiem, zvýšiť atraktivitu podnikania pre mladých či urobiť audit poplatkov zaťažujúcich podnikateľov. „Ešte v roku 2020 odbúrame časť byrokracie zbytočne brzdiacej podnikanie čo najrýchlejším prijatím balíka takých zmien zákonov, ktoré uľahčia život podnikateľom, a ktoré nebudú predstavovať významný vplyv pre verejné financie,” uvádza programové vyhlásenie. Tzv. Lex korona - opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia - chce vláda prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Dva týždne po relácii - t.j. 17. mája 2020 - hovorkyňa Ministerstva hospodárstva uviedla, že „v súčasnosti rezort hospodárstva pripravuje v súlade s programovým vyhlásením vlády tzv. lex korona na rýchle odbúranie časti byrokracie, brzdiacej podnikanie na Slovensku. Obsahovať bude aj návrhy z podnikateľského 'kilečka', ktoré strana SaS predstavila pred voľbami.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že tvrdenie je pravdivé, no nevie, ako by ho pre nás dokázal.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda predstavila v programovom vyhlásení viacero opatrení, ktoré majú pomôcť podnikateľskému prostrediu. Na jednom z balíkov pracuje Ministerstvo hospodárstva. V akom stave je s prípravami a aký dopad budú mať jednotlivé návrhy na štátny rozpočet, však z verejne dostupných zdrojov zistiť nemožno. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Vláda Igora Matoviča v programovom vyhlásení sľubuje , že „vytvorí(me) atraktívne podnikateľské prostredie s cieľom, aby zamestnanci mali dobrú prácu za férovú mzdu.” Koalícia chce zvýšiť produktivitu či unikátne know how domácich firiem, zvýšiť atraktivitu podnikania pre mladých či urobiť audit poplatkov zaťažujúcich podnikateľov. „Ešte v roku 2020 odbúrame časť byrokracie zbytočne brzdiacej podnikanie čo najrýchlejším prijatím balíka takých zmien zákonov, ktoré uľahčia život podnikateľom, a ktoré nebudú predstavovať významný vplyv pre verejné financie,” uvádza programové vyhlásenie. Tzv. Lex korona - opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia - chce vláda prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Dva týždne po relácii - t.j. 17. mája 2020 - hovorkyňa Ministerstva hospodárstva uviedla, že „v súčasnosti rezort hospodárstva pripravuje v súlade s programovým vyhlásením vlády tzv. lex korona na rýchle odbúranie časti byrokracie, brzdiacej podnikanie na Slovensku. Obsahovať bude aj návrhy z podnikateľského 'kilečka', ktoré strana SaS predstavila pred voľbami.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že tvrdenie je pravdivé, no nevie, ako by ho pre nás dokázal."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["sľubuje", "chce"], "url": ["https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:28.238265+00:00"}
{"id": "vr31177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31177", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Rovnako chcem povedať, že pri obnove historických pamiatok a hradov vzniklo ďalších nových 1 000 pracovných miest.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hrad Uhrovec a Šarišský hrad sa obnovujú od 1. júna 2011 v rámci projektu \"Obnova hradov s pomocou nezamestnaných\". O projekte informuje Ministerstvo kultúry SR : Ministerstvo kultúry SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, v júni 2011 začali realizovať pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove kultúrneho dedičstva – torzálnej hradovej architektúry, pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie. Do pilotného projektu boli v roku 2011 zaradené dva hrady - Šariš a Uhrovec. Na hrade Uhrovec bolo do pracovného pomeru prijatých 20 uchádzačov o zamestnanie, pričom 18 z nich patrí do skupiny znevýhodnených. Do projektu obnovy hradu Šariš je zapojených 30 nezamestnaných. Minister kultúry Daniel Krajcer pri stretnutí 19. septembra 2011 k spomínanému projektu skonštatoval, že vzhľadom na úspešný pilotný projekt, v obnove hradov s pomocou nezamestnaných sa bude pokračovať aj v budúcom roku a vo väčšom rozsahu, čo by malo priniesť prácu stovkám nezamestnaných“. Projekt by mal v r. 2012 zamestnať 840 ľudí . Dotácie pre vybrané objekty však zatiaľ nie sú schválené. Pracovné miesta ešte nevznikli, ale len by mali vzniknúť v tomto roku. Nemá sa tiež jednať o 1000 pracovných miest ale len o 840. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Hrad Uhrovec a Šarišský hrad sa obnovujú od 1. júna 2011 v rámci projektu \"Obnova hradov s pomocou nezamestnaných\". O projekte informuje Ministerstvo kultúry SR : Ministerstvo kultúry SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, v júni 2011 začali realizovať pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove kultúrneho dedičstva – torzálnej hradovej architektúry, pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie. Do pilotného projektu boli v roku 2011 zaradené dva hrady - Šariš a Uhrovec. Na hrade Uhrovec bolo do pracovného pomeru prijatých 20 uchádzačov o zamestnanie, pričom 18 z nich patrí do skupiny znevýhodnených. Do projektu obnovy hradu Šariš je zapojených 30 nezamestnaných. Minister kultúry Daniel Krajcer pri stretnutí 19. septembra 2011 k spomínanému projektu skonštatoval, že vzhľadom na úspešný pilotný projekt, v obnove hradov s pomocou nezamestnaných sa bude pokračovať aj v budúcom roku a vo väčšom rozsahu, čo by malo priniesť prácu stovkám nezamestnaných“. Projekt by mal v r. 2012 zamestnať 840 ľudí . Dotácie pre vybrané objekty však zatiaľ nie sú schválené. Pracovné miesta ešte nevznikli, ale len by mali vzniknúť v tomto roku. Nemá sa tiež jednať o 1000 pracovných miest ale len o 840. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo kultúry SR", "840 ľudí"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality/pilotny-projekt-obnovy-hradov-je-uspesny", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/projekt-obnovy-hradov-prinesie-pracu-pre-viac-ako-800-nezamestnanych.html?page_id=137881"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:56.528236+00:00"}
{"id": "vr35110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35110", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...ale tieto ešte stále predvolebné výkriky typu zrazili ste opätky, vy ste mali tiež absolútne a po prvé, že my sme schválili pôžičku, keby sme ju boli schválil, tak by tá pôžička asi bola. Čiže nie je pravda čo tu pán poslanec tvrdí, pretože vidíte ten záväzok dnes neexistuje. Čiže sme ho asi neprijali.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "ako je uvedené vyššie, Mikloš hovorí o tom, že vláda Roberta Fica schválila pôžičku Grécku. To, že schválenie ešte musel ratifikovať parlament je pravda, ale nevyvracia to Miklošove tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["ako je uvedené vyššie, Mikloš hovorí o tom, že vláda Roberta Fica schválila pôžičku Grécku. To, že schválenie ešte musel ratifikovať parlament je pravda, ale nevyvracia to Miklošove tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:58.442583+00:00"}
{"id": "48965", "numeric_id": 48965, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48965", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Čo sa týka učiteľov, zvýšenie platov nastalo o vyše 20 %, bola to dohoda priamo s učiteľmi a s ich odborovými zväzmi.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda a odborári 13. júla 2022 prijali kolektívnu dohodu, ktorá sa týka zvýšenia platov pedagogickým štátnym zamestnancom. Platy učiteľov sa majú zvýšiť dvakrát: zvýšenie o 10 % v januári 2023 a o 12 % od septembra 2023. Takto nastavené platy by učitelia mali mať do septembra 2024.\n\nŠkolskí odborári preto v júli 2022 po viac ako pol roku ukončili štrajkovú pohotovosť a zdôraznili, že táto kolektívna zmluva má váhu zákona a jej prijatie je pre štát a samosprávy záväzné. Zvýšenie platov učiteľov o 20% teda ešte v plnom rozsahu nenastalo, ale touto dohodou odborárov s vládou je vopred garantované.", "analysis_paragraphs": ["Vláda a odborári 13. júla 2022 prijali kolektívnu dohodu, ktorá sa týka zvýšenia platov pedagogickým štátnym zamestnancom. Platy učiteľov sa majú zvýšiť dvakrát: zvýšenie o 10 % v januári 2023 a o 12 % od septembra 2023. Takto nastavené platy by učitelia mali mať do septembra 2024.", "Školskí odborári preto v júli 2022 po viac ako pol roku ukončili štrajkovú pohotovosť a zdôraznili, že táto kolektívna zmluva má váhu zákona a jej prijatie je pre štát a samosprávy záväzné. Zvýšenie platov učiteľov o 20% teda ešte v plnom rozsahu nenastalo, ale touto dohodou odborárov s vládou je vopred garantované."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["prijali", "zvýšiť", "ukončili"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22960284/matovic-heger-ucitelia-platy-zvysovanie.html", "https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/zvysenie-tarifnych-platov-od-1-1-2023-a-od-1-9-2023.alej", "https://e.dennikn.sk/2932268/statnym-zamestnancom-a-ucitelom-sa-zvysia-platy-garantovane-ich-maju-do-septembra-2024/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:13.318916+00:00"}
{"id": "vr26544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26544", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Naši občania nám prostredníctvom internetovej petície zaslali viac ako 1,3 milióna odkazov na zmenu tohto hanebného plytvania ich daňami. (hovorí o nákladoch spojených s viacerými sídlami Európskeho parlamentu v Bruseli, Štrasburgu a v Luxemburgu, pozn.)", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Všetky dostupné zdroje hovoria o takmer 1,3 milióna podpisov pod spomínanou petíciou a nie viac ako 1,3 milióna, ako tvrdí Jaroslav Paška. Jeho výrok hodnotíme nepravdivý, pretože sa ním snaží zlepšiť svoju argumentačnú pozíciu. V samotnej dôvodovej správe k návrhu uznesenia , ku ktorému sa Paška vyjadruje, sa píše, že \"... prostredníctvom ... petície, ktorú podpísalo 1,27 milióna európskych občanov, opakovane žiadal zmenu súčasného stavu ... \" . Paška teda rekapituluje údaj z prerokovávaných dokumentov, a navyše ho uvádza nepresne. V súvislosti s fungovaním viacerých sídiel Európskeho parlamentu bola vyhlásená petícia za zámeom, aby jediné oficiálne sídlo EP bolo v Bruseli. Autorkou petície je švédska ministerka pre európske záležitosti Cecília Malmströmová. Pod petíciu sa od roku 2007 podpísalo 1,27 milióna ľudí. Okrem iného 75% členov EP podporilo zrušenie druhého sídla. Údaj \"1,27 milióna\" alebo \"takmer 1,3 milióna\" prinieslo viacero zdrojov v čase, z ktorého pochádza overovaný výrok J. Pašku (19. novembra 2013). Skupina poslancov EP, ktorý presadzujú zavedenie spoločného sídla EP, na svojej oficiálnej stránke SingleSeat.eu uvádza, že petíciu podpísalo 1,27 milióna občanov. Europoslankyňa Glenis Willmott na svojom blogu z 18. novembra 2013 píše o takmer 1,3 milióna Európanov, ktorí podpísali petíciu. Denník The Telegraph písal 14. októbra 2013 rovnako o \"takmer 1,3 milióna Európanoch\". Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Všetky dostupné zdroje hovoria o takmer 1,3 milióna podpisov pod spomínanou petíciou a nie viac ako 1,3 milióna, ako tvrdí Jaroslav Paška. Jeho výrok hodnotíme nepravdivý, pretože sa ním snaží zlepšiť svoju argumentačnú pozíciu. V samotnej dôvodovej správe k návrhu uznesenia , ku ktorému sa Paška vyjadruje, sa píše, že \"... prostredníctvom ... petície, ktorú podpísalo 1,27 milióna európskych občanov, opakovane žiadal zmenu súčasného stavu ... \" . Paška teda rekapituluje údaj z prerokovávaných dokumentov, a navyše ho uvádza nepresne. V súvislosti s fungovaním viacerých sídiel Európskeho parlamentu bola vyhlásená petícia za zámeom, aby jediné oficiálne sídlo EP bolo v Bruseli. Autorkou petície je švédska ministerka pre európske záležitosti Cecília Malmströmová. Pod petíciu sa od roku 2007 podpísalo 1,27 milióna ľudí. Okrem iného 75% členov EP podporilo zrušenie druhého sídla. Údaj \"1,27 milióna\" alebo \"takmer 1,3 milióna\" prinieslo viacero zdrojov v čase, z ktorého pochádza overovaný výrok J. Pašku (19. novembra 2013). Skupina poslancov EP, ktorý presadzujú zavedenie spoločného sídla EP, na svojej oficiálnej stránke SingleSeat.eu uvádza, že petíciu podpísalo 1,27 milióna občanov. Europoslankyňa Glenis Willmott na svojom blogu z 18. novembra 2013 píše o takmer 1,3 milióna Európanov, ktorí podpísali petíciu. Denník The Telegraph písal 14. októbra 2013 rovnako o \"takmer 1,3 milióna Európanoch\". Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu uznesenia", "SingleSeat.eu", "blogu", "písal"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2013-0350&language=SK", "http://www.singleseat.eu/11.html", "http://www.gleniswillmott.eu/the-next-president-must-call-for-an-end-to-the-european-parliaments-costly-travelling-circus-and-so-must-david-cameron/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/10378022/European-parliament-ready-to-abandon-Strasbourg-sittings.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:40.996790+00:00"}
{"id": "49790", "numeric_id": 49790, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49790", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci dobre vieme, že podpora pána prezidenta Putina je veľmi vysoká v ruskej federácii.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %. Medzinárodné ľudsko-právne organizácie dlhodobo poukazujú na porušovanie práv a slobôd občanov v Rusku, preto existuje dôvodný predpoklad, že respondenti v prieskumoch verejnej mienky nevyjadrujú svoj skutočný názor. Prieskumy verejnej mienky od Levada Centre však používajú rešpektované zahraničné médiá, ako BBC , Guardian , Financial Times , Politico , CNN , Washigton Post , či New York Times . Rovnako tak prieskumy verejnej mienky považujú za vieryhodné aj ruské mediálne portály Meduza a Novaya Gazeta .\n\nVierohodnosť údajov o popularite ruského prezidenta narúša negatívny stav občianskych a politických práv v krajine. Organizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie došlo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 k pritvrdeniu represií voči domácej občianskej opozícii proti vojne. Freedom House do konca roka 2023 evidovala , že Rusko zatklo 20 000 občanov, ktorí vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou Ukrajiny. V krajine podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Štát na svojich vlastných občanov používa robustný pozorovací systém v offline aj online priestore. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty.\n\nPodľa ruskej ľudskoprávnej skupiny OVD-Info boli v roku 2023 začaté trestné konania súvisiace s protestnou činnosťou proti vojne voči 748 obvineným. Organizácia Human Rights Watch uviedla, že ruské orgány používajú trestné obvinenia za účelom potláčania protestných prejavov.", "analysis_paragraphs": ["Ruská mimovládna agentúra Levada Centre pre prieskum verejnej mienky uvádza, že v októbri 2024 dosiahla verejná podpora Vladimira Putina 87 %. V porovnaní s obdobím pred ruskou inváziou na Ukrajinu ide o nárast, keďže vo februári 2022 dosahovala podpora prezidenta Ruskej federácie podľa Levada Centre 71 %. Medzinárodné ľudsko-právne organizácie dlhodobo poukazujú na porušovanie práv a slobôd občanov v Rusku, preto existuje dôvodný predpoklad, že respondenti v prieskumoch verejnej mienky nevyjadrujú svoj skutočný názor. Prieskumy verejnej mienky od Levada Centre však používajú rešpektované zahraničné médiá, ako BBC , Guardian , Financial Times , Politico , CNN , Washigton Post , či New York Times . Rovnako tak prieskumy verejnej mienky považujú za vieryhodné aj ruské mediálne portály Meduza a Novaya Gazeta .", "Vierohodnosť údajov o popularite ruského prezidenta narúša negatívny stav občianskych a politických práv v krajine. Organizácia Freedom House , ktorá sa zaoberá stavom politickej slobody vo svete, vo svojej výročnej správe o stave slobody v Rusku uvádza, že štátna propaganda a politické represie majú vážny vplyv na otvorenú diskusiu v krajine. Podľa organizácie došlo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 k pritvrdeniu represií voči domácej občianskej opozícii proti vojne. Freedom House do konca roka 2023 evidovala , že Rusko zatklo 20 000 občanov, ktorí vyjadrili nesúhlas s vojenskou inváziou Ukrajiny. V krajine podľa organizácie v súčasnosti neexistuje žiadna sloboda vyjadrenia nielen na verejnosti, ale ani v osobných konverzáciách. Štát na svojich vlastných občanov používa robustný pozorovací systém v offline aj online priestore. Freedom House v indexe slobody, ktorý meria širokú škálu politických, občianskych aj osobných slobôd, udelil Rusku 13 zo 100 bodov, čím krajinu zaradil medzi neslobodné štáty.", "Podľa ruskej ľudskoprávnej skupiny OVD-Info boli v roku 2023 začaté trestné konania súvisiace s protestnou činnosťou proti vojne voči 748 obvineným. Organizácia Human Rights Watch uviedla, že ruské orgány používajú trestné obvinenia za účelom potláčania protestných prejavov."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["Levada Centre", "dosahovala", "BBC", "Guardian", "Financial Times", "Politico", "CNN", "Washigton Post", "New York Times", "Meduza", "Novaya Gazeta", "Freedom House", "správe", "pritvrdeniu", "evidovala", "neexistuje", "používa", "udelil", "OVD-Info", "Human Rights Watch"], "url": ["https://www.levada.ru/en/ratings/", "https://www.levada.ru/en/ratings/", "https://monitoring.bbc.co.uk/product/b0002jzi", "https://www.theguardian.com/world/2024/feb/18/some-buy-the-propaganda-many-have-changed-their-minds-life-in-russia-after-the-invasion", "https://www.ft.com/content/e5b52757-1faf-4e6c-9adf-5c018dbf24e6", "https://www.politico.eu/article/russias-opposition-died-with-navalny/", "https://edition.cnn.com/2024/03/14/europe/polls-open-russia-presidential-election-putin-intl/index.html", "https://www.washingtonpost.com/world/2023/11/28/public-opinion-russia-war-ukraine/", "https://www.nytimes.com/2022/03/31/world/europe/putin-approval-rating-russia.html", "https://meduza.io/en/feature/2023/11/01/would-russians-support-putin-if-he-decided-to-end-the-war", "https://novayagazeta.eu/articles/2024/07/05/number-of-russians-in-favour-of-peace-talks-with-ukraine-reaches-record-high-en-news", "https://freedomhouse.org/", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://freedomhouse.org/country/russia/freedom-world/2024#CL", "https://data.ovd.info/svodka-antivoennykh-repressiy-oktyabr-2023#2", "https://www.hrw.org/world-report/2024/country-chapters/russia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:00.988937+00:00"}
{"id": "vr30751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30751", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "andgúowirengworngaúworng (hovoril o ondrejovi, pozn.)", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "dkjnwqekitnwektnffghgjfjf", "analysis_paragraphs": ["dkjnwqekitnwektnffghgjfjf"], "analysis_date": "2012-01-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:58.497998+00:00"}
{"id": "47306", "numeric_id": 47306, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47306", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Dlhé roky predtým sme počúvali o tom ako policajné zložky, prokuratúra alebo sudcovia zlyhávajú, dnes sa deje to, že mnohí vysokopostavení predstavitelia justičných orgánov sú vyšetrovaní, sú obvinení, niektorí z nich už aj odsúdení...", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polícia a prokuratúra roky čelili kritike, že si nevedia poradiť s korupciou resp. stíhaním tzv. veľkých rýb. Mnohí sudcovia a vysokopostavení justiční funkcionári dnes čelia obvineniam, niektorí sedeli či sedia vo vyšetrovacej väzbe. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Robert Kaliňák v roku 2016 povedal , že „na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať.“ Odpovedal tak na otázku, prečo na Slovensku neprebiehajú stíhania na najvyšších poschodiach politiky. „Počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94% dostane len podmienečný trest. Takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do sto eur,” konštatovala v roku 2017 Transparency Slovensko. Vyšetrovaní sudcovia a justiční funkcionári Za posledný rok boli Národnou kriminálnou agentúrou zadržaní a obvinení viacerí vysokí štátni či justiční funkcionári. Medzi prvých patrila bývalá niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD), ktorú po priznaní prepustili do domácej väzby. V marci 2020 NAKA zatkla 13 sudcov v akcii Búrka . Nasledovala akcia Plevel v septembri 2020, pri ktorej boli zatknutí ďalší sudcovia, či predsedníčka Krajského súdu. Pri akcii Víchrica v októbri 2020 NAKA zatkla štyroch sudcov. Obvineným z trestnej činnosti je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Vo väzbe ako obvinení sedia aj niekdajší policajní funkcionári Tibor Gašpar, Robert Krajmer a Peter Hraško. Bývalý žilinský sudca a niekdajší predseda Okresného súdu Pavol Polka sa s prokurátorom dohodol na podmienke a peňažnom treste 150-tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Polícia a prokuratúra roky čelili kritike, že si nevedia poradiť s korupciou resp. stíhaním tzv. veľkých rýb. Mnohí sudcovia a vysokopostavení justiční funkcionári dnes čelia obvineniam, niektorí sedeli či sedia vo vyšetrovacej väzbe. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Robert Kaliňák v roku 2016 povedal , že „na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať.“ Odpovedal tak na otázku, prečo na Slovensku neprebiehajú stíhania na najvyšších poschodiach politiky. „Počet odsúdených za korupciu klesol v posledných dvoch rokoch oproti prvej polovici dekády o pätinu a aj v tých prípadoch ide len o malé ryby, z ktorých 94% dostane len podmienečný trest. Takmer polovica odsúdených za korupciu sa týka úplatkov do sto eur,” konštatovala v roku 2017 Transparency Slovensko. Vyšetrovaní sudcovia a justiční funkcionári Za posledný rok boli Národnou kriminálnou agentúrou zadržaní a obvinení viacerí vysokí štátni či justiční funkcionári. Medzi prvých patrila bývalá niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská (nominantka Smeru-SD), ktorú po priznaní prepustili do domácej väzby. V marci 2020 NAKA zatkla 13 sudcov v akcii Búrka . Nasledovala akcia Plevel v septembri 2020, pri ktorej boli zatknutí ďalší sudcovia, či predsedníčka Krajského súdu. Pri akcii Víchrica v októbri 2020 NAKA zatkla štyroch sudcov. Obvineným z trestnej činnosti je aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Vo väzbe ako obvinení sedia aj niekdajší policajní funkcionári Tibor Gašpar, Robert Krajmer a Peter Hraško. Bývalý žilinský sudca a niekdajší predseda Okresného súdu Pavol Polka sa s prokurátorom dohodol na podmienke a peňažnom treste 150-tisíc eur."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "konštatovala", "priznaní", "prepustili", "Búrka", "Plevel", "Víchrica", "Obvineným", "sedia", "dohodol"], "url": ["https://dennikn.sk/649546/kalinak-korupcia-na-najvyssich-miestach-neexistuje-niet-co-stihat/", "https://transparency.sk/cpi-2017-slovensko-v-boji-proti-korupcii-nadalej-stagnuje/", "https://www.aktuality.sk/clanok/842964/monika-jankovska-vypoveda-na-naka/", "https://dennikn.sk/2404554/moniku-jankovsku-prepustil-prokurator-z-vazby/?ref=tema", "https://slovensko.hnonline.sk/2109514-velky-zasah-naka-zatkli-13-sudcov-kocnera-a-jankovsku-obvinili-z-korupcie", "https://www.aktuality.sk/clanok/821812/zilinska-burka-policajti-su-u-byvaleho-sudcu-pavla-polku-spominal-sa-v-kauze-velkeho-fera/", "https://slovensko.hnonline.sk/2237543-akcia-vichrica-naka-zadrzala-vplyvneho-podnikatela-zoroslava-kollara-a-styroch-sudcov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/587460-dostane-sa-dusan-kovacik-na-slobodu/", "https://dennikn.sk/minuta/2394982/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/2294155/roky-bral-uplatky-exsudca-pavol-polka-dostal-penazny-trest-ktory-hravo-zaplati-zo-svojich-uspor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:00.209007+00:00"}
{"id": "vr35984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35984", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Z opatrení, ktoré navrhujeme, pán Mečiar, sme to kvantifikovali, že koľko by tie opatrenia stáli naviac ročne a vychádza to do päť miliárd korún. Viete, koľko mala vaša vláda naviac oproti druhej Dzurindovej vláde? O 755 miliárd slovenských korún. Nárast verejných výdavkov za roky 2006 až 2010 oproti rokom 2002 až 2006 bol 755 miliárd slovenských korún. Slovenská vláda mala naviac o 35% zdrojov v priemere v EU to vzrástlo len o 18%...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aspoň podľa našich prepočtov založených na spočítaní výdavkov rozpočtov štátu. Za obdobie druhej Dzurindovej vlády sme označili rozpočty z rokov 2003, 2004, 2005, a 2006, Fico skladal rozpočty na roky 2007 (zdroj čísiel po rok 2007 tu (.pdf)), 2008 , 2009 a 2010 . Na druhú Dzurindovu vládu teda vychádzajú výdavky vo výške 1216 mld. SKK, na Fica 1631 mld. SKK, čo je nárast o 415 miliárd. Pri spriemerovaní rozpočtov za štyri roky mal Fico „k dispozícii“ o takmer 34 percent viac výdavkov ako mal Dzurinda. Aký je priemer EU ale nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Aspoň podľa našich prepočtov založených na spočítaní výdavkov rozpočtov štátu. Za obdobie druhej Dzurindovej vlády sme označili rozpočty z rokov 2003, 2004, 2005, a 2006, Fico skladal rozpočty na roky 2007 (zdroj čísiel po rok 2007 tu (.pdf)), 2008 , 2009 a 2010 . Na druhú Dzurindovu vládu teda vychádzajú výdavky vo výške 1216 mld. SKK, na Fica 1631 mld. SKK, čo je nárast o 415 miliárd. Pri spriemerovaní rozpočtov za štyri roky mal Fico „k dispozícii“ o takmer 34 percent viac výdavkov ako mal Dzurinda. Aký je priemer EU ale nevieme."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["tu", "2008", "2009", "2010"], "url": ["http://www.progeko.savba.sk/pu/publ/2008/pm7_2008.pdf", "http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:pCaksWxCUvQJ:www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/69C12B04478ED2B0C125737900374FAD/%24FILE/priloha_3_zakon.pdf+vydavky+statneho+rozpoctu+2008&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESi0l2Dee2-NwuKBClci2q1SePVAymbfLlR0WhxEEP11NZj5S", "http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:DqapavpnxKYJ:www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D290935+vydavky+statneho+rozpoctu+2009&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShZP6PZSalzre9YQvCtNhOUSoUgqoYw5wMvEQKxOAKD_LabF2fhIUtsWAEYCuHqixTDtxdwLHq-eQY-ElFfIKFct0LAGZO6", "http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:6Z6t3gq2RhsJ:rpo.rokovania.sk/hsr/File.aspx/Index/33775+vydavky+statneho+rozpoctu+2010&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShjgOfiIyVcKCvy1o5fYQSrfODSLRMP-SPS1kD1pdUrS8zOGFMzJy75nYUqoS8RDYgvsUc4AOJHTjDz243zV5VtxIzPPREhBdX2YqZc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:14.655209+00:00"}
{"id": "44438", "numeric_id": 44438, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44438", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Teraz je komisia (k voľbe policajného prezidenta, pozn.), kde sú rôzni ľudia, samozrejme pani prezidentka tam nemá svojho človeka… aj teraz komisia navrhne, ak sa dá, troch, štyroch, piatich kandidátov. Výbor ich vypočuje, to je aj verejné vypočutie, výbor ich vypočuje, odporúča ministrovi, momentálne ministerke vnútra, kandidátov a pani ministerka sa rozhodne, ide s tým kandidátom alebo s tými kandidátmi na vládu. Bodka. Tak navrhujete to isté, čo sme fakticky robili.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spôsob, výberu policajného prezidenta, ktorý navrhuje PS/Spolu, je síce mechanizmom podobný ako ten dnešný. Je v ňom však oveľa viac (od polície) nestranných prvkov „zvonku” (nominantov rôznych mocí v štáte), ktoré výber šéfa polície otvárajú širšej odbornej verejnosti - nielen „ policajným kruhom”. Porovnanie Bélu Bugára preto hodnotíme ako zavádzajúce. Koalícia PS/Spolu chce zmeniť spôsob výberu policajného prezidenta. Uchádzačov by hodnotila komisia, v ktorej by sedeli zástupcovia za prezidentku, ombudsmanku, Ministerstvo vnútra, políciu a poradného orgánu vlády pre mimovládne organizácie. Poradie uchádzačov by komisia po verejnom vypočutí posunula ministrovi vnútra, ktorý by oň nemusel dbať, no musel by to zdôvodniť. Dnes pri výbere policajného prezidenta uchádzačov hodnotí komisia, do ktorej patria dvaja nominanti ministra vnútra a jeden nominant generálneho prokurátora, aktuálneho policajného prezidenta, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, rektora Akadémie Policajného zboru a policajných odborov. Komisia odovzdá vyhodnotenie ministrovi, ten z neho vyberie najmenej troch uchádzačov a predloží ich parlamentnému výboru pre obranu a bezpečnosť. Po verejnom vypočutí výbor odporučí ministrovi jedného alebo viacerých kandidátov na policajného prezidenta. Ak výbor neodporučí nikoho, minister vyhlási novú súťaž. Rovnako tak vtedy, keď sa rozhodne nevymenovať žiadneho z výborom odporúčaných kandidátov.", "analysis_paragraphs": ["Spôsob, výberu policajného prezidenta, ktorý navrhuje PS/Spolu, je síce mechanizmom podobný ako ten dnešný. Je v ňom však oveľa viac (od polície) nestranných prvkov „zvonku” (nominantov rôznych mocí v štáte), ktoré výber šéfa polície otvárajú širšej odbornej verejnosti - nielen „ policajným kruhom”. Porovnanie Bélu Bugára preto hodnotíme ako zavádzajúce. Koalícia PS/Spolu chce zmeniť spôsob výberu policajného prezidenta. Uchádzačov by hodnotila komisia, v ktorej by sedeli zástupcovia za prezidentku, ombudsmanku, Ministerstvo vnútra, políciu a poradného orgánu vlády pre mimovládne organizácie. Poradie uchádzačov by komisia po verejnom vypočutí posunula ministrovi vnútra, ktorý by oň nemusel dbať, no musel by to zdôvodniť. Dnes pri výbere policajného prezidenta uchádzačov hodnotí komisia, do ktorej patria dvaja nominanti ministra vnútra a jeden nominant generálneho prokurátora, aktuálneho policajného prezidenta, riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, rektora Akadémie Policajného zboru a policajných odborov. Komisia odovzdá vyhodnotenie ministrovi, ten z neho vyberie najmenej troch uchádzačov a predloží ich parlamentnému výboru pre obranu a bezpečnosť. Po verejnom vypočutí výbor odporučí ministrovi jedného alebo viacerých kandidátov na policajného prezidenta. Ak výbor neodporučí nikoho, minister vyhlási novú súťaž. Rovnako tak vtedy, keď sa rozhodne nevymenovať žiadneho z výborom odporúčaných kandidátov."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["chce", "sedeli", "posunula", "hodnotí", "predloží", "vypočutí"], "url": ["https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/vnutorna-bezpecnost", "https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/vnutorna-bezpecnost", "https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/vnutorna-bezpecnost", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-vymenovanie_do_funkcie_a_zanik_vykonu_funkcie_prezidenta_policajneho_zboru", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-vymenovanie_do_funkcie_a_zanik_vykonu_funkcie_prezidenta_policajneho_zboru", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=poslanci-parlamentu-schvalili-navrh-novely-zakona-o-policajnom-zbore-k-volbe-prezidenta-pz-a-riaditela-inspekcnej-sluzby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:40.918152+00:00"}
{"id": "vr15538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15538", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "..dnes tu máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí, že on(prezident, pozn.) je povinný menovať(ústavných sudcov,pozn.).", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko odkazuje na rozhodnutia senátu a pléna (.pdf) Ústavného súdu, ktoré vznikli počas pretrvávajúceho konfliktu medzi prezidentom a nevymenovanými kandidátmi na ústavných sudcov. Senát Ústavného súdu rozhodol ešte v roku 2015 v prípade sťažnosti troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov, že rozhodnutie prezidenta porušilo ich práva. Prezident následne požiadal Ústavný súd o výklad Ústavy, či je povinnosťou vymenovať polovicu zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov, alebo môže žiadať o nový výber kandidátov. Plénum Ústavného súdu sa rozhodlo výklad neposkytnúť, no v zdôvodnení svojho rozhodnutia uvádza stanovisko, že prezident mal vymenovať polovicu z kandidátov do funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústavy SR je povinnosťou prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu: \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\" ( Ústava Slovenskej republiky, čl. 134, ods. 2) Konflikt medzi kandidátmi na sudcov ústavného súdu a medzi prezidentom Kiskom začalo v roku 2014, kedy prezident odmietol vymenovať piatich kandidátov, vymenoval len jednu kandidátku, sudkyňu Janu Baricovú. Odmietnutí kandidáti podávali sťažnosti na ústavný súd. Sťažnosti sa riešili v dvoch senátoch, tretí senát súdu rozhodoval v prípade sťažnosti kandidátov Sopoligu, Fulcovej a Ďuriša. Senát sa uzniesol na tom, že prezident porušil práva sudcov. Senát vo svojom uznesení uviedol, že prezident mal prekročiť právomoci a nedostatočne zdôvodnil nevymenovanie kandidátov: \" Odôvodnenie napádaných rozhodnutí sa obmedzuje na viac-menej všeobecné konštatovanie o nesplnení kritéria profesionálnej spôsobilosti zo strany sťažovateľov bez toho, aby boli dostatočne individualizované a konkretizované .\" Zvyšní dvaja kandidáti svoju sťažnosť stiahli po tomto prvom rozhodnutí. Medzitým sa zistilo, že ústne a písomné zdôvodnenie rozhodnutia senátu o sťažnosti kandidátov sa líšia, preto prezident požiadal Ústavný súd o zjednotenie znenia rozhodnutia. Prezident potom požiadal Ústavný súd o výklad Ústavy vo veci vymenovania sudcov, plénum Ústavného súdu sa uznieslo, že návrh prezidenta odmietne . Predsedníčka Ústavného súdu vo svojom vyhlásení toto podávanie výkladu odmietlo \" v časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a v časti pre jeho zjavnú neopodstatnenosť .\" V rozhodnutí (.pdf) sa mimo iné píše aj doporučený postup, ako by mal prezident postupovať pri vymenovaní verejných funkcionárov: \" Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a ústavného súdu. (...) Z uvedeného vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu navrhovateľ môže a má zrušiť dve predmetné rozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta a Imricha Volkaia a následne má vybrať dvoch sudcov ústavného súdu z piatich ostávajúcich kandidátov (Ján Bernát, Eva Fulcová, Miroslav Duriš, Juraj Sopoliga, Imrich Volkai), ktorí mu boli navrhnutí národnou radou. Týmto spôsobom navrhovateľ odstráni ním spôsobený protiústavný stav, ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu. \" V súčasnosti je na Ústavnom súde už len desať sudcov z 13. Prezident dostal preto na výber z dvoch nových kandidátov na post sudcu ústavného súdu. Sú to Jana Laššáková a Mojmír Mamojka, ale prezident odmietol aj ich vymenovať. Nevymenovaní kandidáti v septembri znovu podali sťažnosť , k trojici sa pridal aj sudca, ktorý v minulosti už svoju sťažnosť vzal späť. Senát ústavného súdu, ktorý mal rozhodnúť o prijatí sťažností podľa prezidenta urobil chybu pri postupe, preto prezident žiada disciplinárne konanie týchto sudcov.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko odkazuje na rozhodnutia senátu a pléna (.pdf) Ústavného súdu, ktoré vznikli počas pretrvávajúceho konfliktu medzi prezidentom a nevymenovanými kandidátmi na ústavných sudcov. Senát Ústavného súdu rozhodol ešte v roku 2015 v prípade sťažnosti troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov, že rozhodnutie prezidenta porušilo ich práva. Prezident následne požiadal Ústavný súd o výklad Ústavy, či je povinnosťou vymenovať polovicu zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov, alebo môže žiadať o nový výber kandidátov. Plénum Ústavného súdu sa rozhodlo výklad neposkytnúť, no v zdôvodnení svojho rozhodnutia uvádza stanovisko, že prezident mal vymenovať polovicu z kandidátov do funkcie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústavy SR je povinnosťou prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu: \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\" ( Ústava Slovenskej republiky, čl. 134, ods. 2) Konflikt medzi kandidátmi na sudcov ústavného súdu a medzi prezidentom Kiskom začalo v roku 2014, kedy prezident odmietol vymenovať piatich kandidátov, vymenoval len jednu kandidátku, sudkyňu Janu Baricovú. Odmietnutí kandidáti podávali sťažnosti na ústavný súd. Sťažnosti sa riešili v dvoch senátoch, tretí senát súdu rozhodoval v prípade sťažnosti kandidátov Sopoligu, Fulcovej a Ďuriša. Senát sa uzniesol na tom, že prezident porušil práva sudcov. Senát vo svojom uznesení uviedol, že prezident mal prekročiť právomoci a nedostatočne zdôvodnil nevymenovanie kandidátov: \" Odôvodnenie napádaných rozhodnutí sa obmedzuje na viac-menej všeobecné konštatovanie o nesplnení kritéria profesionálnej spôsobilosti zo strany sťažovateľov bez toho, aby boli dostatočne individualizované a konkretizované .\" Zvyšní dvaja kandidáti svoju sťažnosť stiahli po tomto prvom rozhodnutí. Medzitým sa zistilo, že ústne a písomné zdôvodnenie rozhodnutia senátu o sťažnosti kandidátov sa líšia, preto prezident požiadal Ústavný súd o zjednotenie znenia rozhodnutia. Prezident potom požiadal Ústavný súd o výklad Ústavy vo veci vymenovania sudcov, plénum Ústavného súdu sa uznieslo, že návrh prezidenta odmietne . Predsedníčka Ústavného súdu vo svojom vyhlásení toto podávanie výkladu odmietlo \" v časti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a v časti pre jeho zjavnú neopodstatnenosť .\" V rozhodnutí (.pdf) sa mimo iné píše aj doporučený postup, ako by mal prezident postupovať pri vymenovaní verejných funkcionárov: \" Prezident je teda povinný z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať presne polovicu za sudcov ústavného súdu, a teda prezident nie je oprávnený z dvojnásobného počtu kandidátov na sudcu ústavného súdu vymenovať menej ako polovicu za sudcov ústavného súdu z dôvodu, že sa domnieva, že existujú dôvody závažnej skutočnosti vzťahujúce sa na osobu kandidátov, ktoré relevantne spochybňujú ich schopnosť vykonávať funkciu sudcu ústavného súdu spôsobom neznižujúcim vážnosť funkcie sudcu a ústavného súdu. (...) Z uvedeného vyplýva, že v okolnostiach daného prípadu navrhovateľ môže a má zrušiť dve predmetné rozhodnutia o nevymenovaní Jána Bernáta a Imricha Volkaia a následne má vybrať dvoch sudcov ústavného súdu z piatich ostávajúcich kandidátov (Ján Bernát, Eva Fulcová, Miroslav Duriš, Juraj Sopoliga, Imrich Volkai), ktorí mu boli navrhnutí národnou radou. Týmto spôsobom navrhovateľ odstráni ním spôsobený protiústavný stav, ako aj porušenie práv piatich kandidátov na sudcov ústavného súdu. \" V súčasnosti je na Ústavnom súde už len desať sudcov z 13. Prezident dostal preto na výber z dvoch nových kandidátov na post sudcu ústavného súdu. Sú to Jana Laššáková a Mojmír Mamojka, ale prezident odmietol aj ich vymenovať. Nevymenovaní kandidáti v septembri znovu podali sťažnosť , k trojici sa pridal aj sudca, ktorý v minulosti už svoju sťažnosť vzal späť. Senát ústavného súdu, ktorý mal rozhodnúť o prijatí sťažností podľa prezidenta urobil chybu pri postupe, preto prezident žiada disciplinárne konanie týchto sudcov."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["senátu", "pléna", "Ústava", "odmietol", "tretí senát", "rozhodoval", "stiahli", "zjednotenie", "odmietne", "vyhlásení", "rozhodnutí", "desať", "Laššáková", "sťažnosť", "disciplinárne konanie"], "url": ["https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwiiwISE0arQAhWIcRQKHdEcAmUQFggcMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.ustavnysud.sk%2Fussr-intranet-portlet%2FdocDownload%2Fbf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23%2FRozhodnutie%2520-%2520Uznesenie%2520z%2520predbe%25C5%25BEn%25C3%25A9ho%2520prerokovania%2520PL.%2520%25C3%259AS%252045_2015.pdf&usg=AFQjCNElzl5GR9_c0yC72twGyP1S-xTnZQ&sig2=vnoRHXxgCpWS-wRSyI1ckw", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://domov.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/272465/kiska-doplatil-na-centesa-o-nevymenovanych-ustavnych-sudcoch-musi-opat-rozhodnut/", "https://www.ustavnysud.sk/c/document_library/get_file?uuid=4dbb8b33-73a5-46cd-aeb8-99761ce57e71&groupId=10182", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/966297-dvaja-nevymenovani-ustavni-sudcovia-stiahli-svoje-staznosti/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/357766-kiska-ziada-ustavny-sud-o-opravu/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjzpNCsyavQAhUBvxQKHSSMCmoQFggoMAE&url=http%3A%2F%2Fspravy.pravda.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F372223-kiska-je-velmi-vazne-ze-ustavny-sud-odmietol-interpretovat-ustavu%2F&usg=AFQjCNGA27UVxhtDAcwDgufZxImLvjHrBA&sig2=WcO4VURL_8lh8Qi5zm4How", "https://www.ustavnysud.sk/-/-ne-vymenovanie-novych-sudcov-ustavneho-sudu-pl-us-45-2015", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwiiwISE0arQAhWIcRQKHdEcAmUQFggcMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.ustavnysud.sk%2Fussr-intranet-portlet%2FdocDownload%2Fbf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23%2FRozhodnutie%2520-%2520Uznesenie%2520z%2520predbe%25C5%25BEn%25C3%25A9ho%2520prerokovania%2520PL.%2520%25C3%259AS%252045_2015.pdf&usg=AFQjCNElzl5GR9_c0yC72twGyP1S-xTnZQ&sig2=vnoRHXxgCpWS-wRSyI1ckw", "https://www.ustavnysud.sk/sudcovia", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398309-kiska-nevymenuje-ziadneho-z-kandidatov-za-sudcu-ustavneho-sudu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404730-neuspesni-kandidati-na-sudcov-us-opat-podali-staznost/", "https://dennikn.sk/605250/kiska-na-ustavnom-sude-ma-obrali-o-moje-pravo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:56.685849+00:00"}
{"id": "vr26010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26010", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "15. feburára povedal (Frešo, pozn.) - “do troch dní uvoľním peniaze na opravu výtlkov.”", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešo vo februári 2013 vyjadril ochotu pomôcť, no poukázal na legislatívne prekážky s tým, že vytvoril komisiu, ktorá sa mala situáciu zaoberať. Podľa dostupných informácií, Frešo 15. februára, skôr, ani neskôr vo februári nehovoril o tom, že \"do troch dní uvoľní peniaze\". Agentúra SITA 27. februára 2013 informovala, že P. Frešo je ochotný dať na opravu ciest zdroje ŽSK vo výške jeden milión eur. 19. februára 2013 sa Frešo k dotácií jedného milióna eur vyjadril zdržanlivo, s tým, že existujú právne prekážky. „Legislatíva neumožňuje investovať samosprávam do cudzieho majetku, teda ani BSK nemôže investovať do opráv mestských ciest. Jedným z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK,“ reagoval predseda BSK Pavol Frešo. 13. februára sa Frešo stále vyjadroval zdržanlivo, a nedošlo k vyhláseniu, že “peniaze do troch dní uvoľní”: “Župan a predseda SDKÚ Pavol Frešo hovorí, že zákony nedovoľujú župe investovať do cudzieho majetku. Navrhuje preto, aby bratislavské cesty prešli pod správu kraja, ktorý by ich tak mohol opravovať. O nápade začali rokovať len včera. \"Od magistrátu sme si vyžiadali všetky informácie o mestských cestách, o systéme údržby, ako aj o financovaní komunikácií. Keď ich dostaneme, budeme vedieť posúdiť možnosti spravovania týchto ciest,\" povedala Frešova hovorkyňa Iveta Tyšlerová.” 11. februára 2013 Frešo vyjadril vôľu pomôcť Bratislave s výtlkmi, no hovoril o legislatívnych prekážkach s tým, že zostavil komisiu na aby našla riešenia na pomoc Bratislave s cestami. „Dnes nám legislatíva neumožňuje investovať do cudzieho majetku, nielen nám, ale všetkým samosprávnym krajom. Jedno z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK. Máme s tým lepšie finančné a manažérske skúsenosti ako magistrát,\" uviedol dnes Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo vo februári 2013 vyjadril ochotu pomôcť, no poukázal na legislatívne prekážky s tým, že vytvoril komisiu, ktorá sa mala situáciu zaoberať. Podľa dostupných informácií, Frešo 15. februára, skôr, ani neskôr vo februári nehovoril o tom, že \"do troch dní uvoľní peniaze\". Agentúra SITA 27. februára 2013 informovala, že P. Frešo je ochotný dať na opravu ciest zdroje ŽSK vo výške jeden milión eur. 19. februára 2013 sa Frešo k dotácií jedného milióna eur vyjadril zdržanlivo, s tým, že existujú právne prekážky. „Legislatíva neumožňuje investovať samosprávam do cudzieho majetku, teda ani BSK nemôže investovať do opráv mestských ciest. Jedným z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK,“ reagoval predseda BSK Pavol Frešo. 13. februára sa Frešo stále vyjadroval zdržanlivo, a nedošlo k vyhláseniu, že “peniaze do troch dní uvoľní”: “Župan a predseda SDKÚ Pavol Frešo hovorí, že zákony nedovoľujú župe investovať do cudzieho majetku. Navrhuje preto, aby bratislavské cesty prešli pod správu kraja, ktorý by ich tak mohol opravovať. O nápade začali rokovať len včera. \"Od magistrátu sme si vyžiadali všetky informácie o mestských cestách, o systéme údržby, ako aj o financovaní komunikácií. Keď ich dostaneme, budeme vedieť posúdiť možnosti spravovania týchto ciest,\" povedala Frešova hovorkyňa Iveta Tyšlerová.” 11. februára 2013 Frešo vyjadril vôľu pomôcť Bratislave s výtlkmi, no hovoril o legislatívnych prekážkach s tým, že zostavil komisiu na aby našla riešenia na pomoc Bratislave s cestami. „Dnes nám legislatíva neumožňuje investovať do cudzieho majetku, nielen nám, ale všetkým samosprávnym krajom. Jedno z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK. Máme s tým lepšie finančné a manažérske skúsenosti ako magistrát,\" uviedol dnes Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "vyjadril", "vyjadroval", "vyjadril"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/244458/o-vytlky-sa-s-mestom-podeli-kraj-zupa-ma-prispiet-bratislave-milionom-eur.html", "http://www.cas.sk/clanok/243757/test-kvality-bratislavskych-vozoviek-na-22-kilometroch-ciest-az-236-vytlkov.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11035835#mesg2", "http://bratislava.sme.sk/c/6699205/freso-by-zobral-cesty-pod-seba.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:43.967757+00:00"}
{"id": "vr26671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26671", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Včera bolo v Kyjeve -18 a polícia ich polieva vodou.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných zdrojov, sa teplota v Kyjeve v sobotu 25. januára, pohybovala od -12 cez deň do najnižšej teploty až -19 stupňov. Celý mesiac sú teploty pod bodom mrazu. Viaceré zahraničné zdroje informujú o povolení použitia vodných diel. Policajné zložky majú povolenie použiť vodné delá minimálne od 20. januára 2014. AFP a Reuters informujú , že po krátkom prímerí v sobotu opäť vypukli protesty a potýčky medzi protestujúcimi a políciou, pričom polícia opäť použila vodné delá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných zdrojov, sa teplota v Kyjeve v sobotu 25. januára, pohybovala od -12 cez deň do najnižšej teploty až -19 stupňov. Celý mesiac sú teploty pod bodom mrazu. Viaceré zahraničné zdroje informujú o povolení použitia vodných diel. Policajné zložky majú povolenie použiť vodné delá minimálne od 20. januára 2014. AFP a Reuters informujú , že po krátkom prímerí v sobotu opäť vypukli protesty a potýčky medzi protestujúcimi a políciou, pričom polícia opäť použila vodné delá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["teplota", "zdroje", "povolenie", "informujú"], "url": ["http://www.accuweather.com/en/ua/kyiv/324505/month/324505?monyr=1/01/2014", "http://www.bloomberg.com/news/2014-01-21/ukraine-opposition-prepares-for-rally-as-street-violence-simmers.html", "http://www.aljazeera.com/news/europe/2014/01/ukraine-mass-rally-201411913424440419.html", "http://www.dw.de/ukraine-protests-spread-after-opposition-shun-yanukovych-offer/a-17388326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:14.307753+00:00"}
{"id": "vr35143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35143", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...v podstate iba SaS bojovala za referendum.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktívnu kampaň na zvýšenie účasti v referende viedla len Sas. Z ostatných strán, referendum podporili vyhláseniami Most-Híd, prostredníctvom predsedu B. Bugára . Premiérka označila referendum za mrhanie peňazí. KDH nechalo účasť na referende na zvážene ľuďom. Opozičné strany \" neodporučili \" voličom aby sa zúčastnili.", "analysis_paragraphs": ["Aktívnu kampaň na zvýšenie účasti v referende viedla len Sas. Z ostatných strán, referendum podporili vyhláseniami Most-Híd, prostredníctvom predsedu B. Bugára . Premiérka označila referendum za mrhanie peňazí. KDH nechalo účasť na referende na zvážene ľuďom. Opozičné strany \" neodporučili \" voličom aby sa zúčastnili."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Bugára", "Premiérka", "Opozičné"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/bela-bugar-referendum", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-povazuje-referendum-za-mrhan/182498-clanok.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100917TBB00142"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:54.087801+00:00"}
{"id": "vr37616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37616", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Sú zapísané v regulačnej politike, ktoré sú platné (vzorce na výpočet cien energií pozn.).", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011. Presný vzorec Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011 neobsahuje. Ako uvádza ÚRSO vo svojej tlačovej správe z 23.2. 2011: \"Návrh regulačnej politiky , o ktorom sa teraz verejne diskutuje, bol označený za neprijateľný až šokujúci, pretože neobsahuje žiadne konkrétne formuly a vzorce na výpočet cien elektriny a plynu, ktoré sú v súčasnosti vraj najvyššie v Európskej únii. Rada pre reguláciu preto zdôrazňuje, že ide o strategický materiál a jeho tézy slúžia ako východisko, podľa ktorého sú vydávané výnosy a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorých je už konkrétne stanovený rozsah regulácie, spôsoby a postupy vykonávania regulácie s konkrétnymi formulami a vzorcami. Rada pre reguláciu nie je výkonný článok regulácie, jej poslaním je vytýčenie koncepcie regulácie a je preto logické, že až sekundárna legislatíva úradu môže spĺňať kritériá konkrétnosti a exaktnosti.\" Konkrétny prehľad vyhlášok , si môžete pozrieť tu.", "analysis_paragraphs": ["Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011. Presný vzorec Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011 neobsahuje. Ako uvádza ÚRSO vo svojej tlačovej správe z 23.2. 2011: \"Návrh regulačnej politiky , o ktorom sa teraz verejne diskutuje, bol označený za neprijateľný až šokujúci, pretože neobsahuje žiadne konkrétne formuly a vzorce na výpočet cien elektriny a plynu, ktoré sú v súčasnosti vraj najvyššie v Európskej únii. Rada pre reguláciu preto zdôrazňuje, že ide o strategický materiál a jeho tézy slúžia ako východisko, podľa ktorého sú vydávané výnosy a vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v ktorých je už konkrétne stanovený rozsah regulácie, spôsoby a postupy vykonávania regulácie s konkrétnymi formulami a vzorcami. Rada pre reguláciu nie je výkonný článok regulácie, jej poslaním je vytýčenie koncepcie regulácie a je preto logické, že až sekundárna legislatíva úradu môže spĺňať kritériá konkrétnosti a exaktnosti.\" Konkrétny prehľad vyhlášok , si môžete pozrieť tu."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Regulačná politika", "Regulačná politika", "tlačovej správe", "vyhlášok"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/urad/RegulacnaPolitika_2009-2011.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/urad/RegulacnaPolitika_2009-2011.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sk/rpr/rpr_23022011?", "http://www.urso.gov.sk/sk/legislativa/vyhlasky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:13.661108+00:00"}
{"id": "vr30910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30910", "speaker": "Pavol  Pavlík", "speaker_party": "99%", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik", "statement": "Ani koruna z peňazí, ktoré sa používa v kampani občianskeho združenia nepochádza zo štátu, nepochádza od peňazí.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Financovanie strany 99% je nejasné a viaceré zdroje už na tento fakt poukázali. Samotná strana tvrdí, že ich zdroje pochádzajú od \"stovky občanov zo všetkých regiónov Slovenska ponúkajú finančnú a inú pomoc kampani občianskej iniciatívy 99%\".", "analysis_paragraphs": ["Financovanie strany 99% je nejasné a viaceré zdroje už na tento fakt poukázali. Samotná strana tvrdí, že ich zdroje pochádzajú od \"stovky občanov zo všetkých regiónov Slovenska ponúkajú finančnú a inú pomoc kampani občianskej iniciatívy 99%\"."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["viaceré", "strana"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/hnutie-99-taji-financovanie-kampane/451783-clanok.html", "http://www.99percent.sk/novinky/63-tlacova-sprava-obcianskej-iniciativy-99"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:18.041429+00:00"}
{"id": "vr26903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26903", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bohužiaľ, vo štvrtok sa stalo to, že premiér Fico povedal tú svoju obhajovaciu reč, po ktorej sa zbalil a odišiel a nemal odvahu si ani vypočuť faktické poznámky zákonodarcov. Dvojminútové faktické poznámky. A bohužiaľ sa pán premiér vrátil do parlamentu až na záverečné hlasovanie.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe záznamu je, že ešte pred predsedom vlády vystúpil navrhovateľ návrhu na odvolanie predsedu vlády P. Frešo (od 9:00 do 38:00). R. Fico zo zasadania mimoriadnej schôdze za účelom jeho odvolania, odišiel práve po skončení jeho reči (vo videu od 43:00 do 60:00, na čo vzápätí opustil sálu. Premiér sa znovu objavil až na záverečnom hlasovaní tesne pred siedmou hodinou večer (vo videu o 299:40).", "analysis_paragraphs": ["Na základe záznamu je, že ešte pred predsedom vlády vystúpil navrhovateľ návrhu na odvolanie predsedu vlády P. Frešo (od 9:00 do 38:00). R. Fico zo zasadania mimoriadnej schôdze za účelom jeho odvolania, odišiel práve po skončení jeho reči (vo videu od 43:00 do 60:00, na čo vzápätí opustil sálu. Premiér sa znovu objavil až na záverečnom hlasovaní tesne pred siedmou hodinou večer (vo videu o 299:40)."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["záznamu", "mimoriadnej", "videu", "Úradu vlády SR"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/833/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=301#current", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/833/", "http://www.vlada.gov.sk/pracovny-program-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-vo-stvrtok-13-februara-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:25.456638+00:00"}
{"id": "vr30028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30028", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak si porovnáte výsledný zoznam (druhov potravín, ktorých DPH klesne z 20% na 10%, pozn.) s tým, čo bolo oznámené na sneme Smeru niekedy v apríli alebo v máji tohto roku, následne na agrokomplexe v auguste tohto roku, tak ten zoznam je úplne totožný.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z informácií, ktoré Ministerstvo financií SR v tej dobe uviedlo pre agentúru SITA vyplýva, že finálny zoznam ešte nebol skompletizovaný:\n\n\" V ďalšom kroku tak ministerstvo financií plánuje rokovania so zainteresovanými subjektmi, ktoré by mali parametre zníženia sadzby špecifikovať. Sústrediť sa chce však na slovenské potravinárske produkty.\"J e úplne prirodzené, že sa budeme snažiť, aby sme zasiahli ten typ výrobkov, ktoré sa vyrábajú prevažne na Slovensku a majú podiel aj v predajných sieťach. \"\n\n\"Podľa schváleného zoznamu by sa od 1. januára 2016 mala znížiť DPH na všetky druhy čerstvého mäsa a sladkovodné ryby, droby, ale aj na niektoré druhy mrazeného mäsa. Nižšia DPH sa má týkať aj masla, mlieka a smotany, tiež čerstvého chleba.\n\nNa tieto potraviny znížia DPH - mäso z hovädzích zvierat – čerstvé alebo chladené - mäso zo svíň – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso z oviec alebo kôz – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso a jedlé droby z hydiny – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso a jedlé droby z domácich králikov – čerstvé alebo chladené - živé sladkovodné ryby - ryby – čerstvé alebo chladené - rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb - mlieko a smotana – nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor či iné sladidlá - maslo - čerstvý chlieb\n\nPoslanci Smeru, ktorí návrh predložili, očakávajú, že by po znížení DPH mohli byť niektoré druhy čerstvého mäsa, ale aj ryby dostupnejšie pre širšie vrstvy ľudí. „Návrh sleduje aj podporu potravinárskej produkcie a chovu zvierat na území Slovenska,“ priznávajú v návrhu. Medzi potraviny, ktoré Smer zvýhodní, sa nedostali mliečne výrobky – napríklad jogurty a syry, ale ani zelenina či ovocie.\"", "analysis_paragraphs": ["Z informácií, ktoré Ministerstvo financií SR v tej dobe uviedlo pre agentúru SITA vyplýva, že finálny zoznam ešte nebol skompletizovaný:", "\" V ďalšom kroku tak ministerstvo financií plánuje rokovania so zainteresovanými subjektmi, ktoré by mali parametre zníženia sadzby špecifikovať. Sústrediť sa chce však na slovenské potravinárske produkty.\"J e úplne prirodzené, že sa budeme snažiť, aby sme zasiahli ten typ výrobkov, ktoré sa vyrábajú prevažne na Slovensku a majú podiel aj v predajných sieťach. \"", "\"Podľa schváleného zoznamu by sa od 1. januára 2016 mala znížiť DPH na všetky druhy čerstvého mäsa a sladkovodné ryby, droby, ale aj na niektoré druhy mrazeného mäsa. Nižšia DPH sa má týkať aj masla, mlieka a smotany, tiež čerstvého chleba.", "Na tieto potraviny znížia DPH - mäso z hovädzích zvierat – čerstvé alebo chladené - mäso zo svíň – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso z oviec alebo kôz – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso a jedlé droby z hydiny – čerstvé, chladené alebo mrazené - mäso a jedlé droby z domácich králikov – čerstvé alebo chladené - živé sladkovodné ryby - ryby – čerstvé alebo chladené - rybie filé a ostatné rybie mäso zo sladkovodných rýb - mlieko a smotana – nezahustené ani neobsahujúce pridaný cukor či iné sladidlá - maslo - čerstvý chlieb", "Poslanci Smeru, ktorí návrh predložili, očakávajú, že by po znížení DPH mohli byť niektoré druhy čerstvého mäsa, ale aj ryby dostupnejšie pre širšie vrstvy ľudí. „Návrh sleduje aj podporu potravinárskej produkcie a chovu zvierat na území Slovenska,“ priznávajú v návrhu. Medzi potraviny, ktoré Smer zvýhodní, sa nedostali mliečne výrobky – napríklad jogurty a syry, ale ani zelenina či ovocie.\""], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["sneme", "oznámil", "zoznam", "výpočtom", "Finálnej"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356025-na-sneme-smeru-ohlasia-nizsiu-dph-na-potraviny/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/druhy-vladny-socialny-balicek-polovicna-dph-aj-podpora-lyziarskych.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7823535/nizsia-dph-na-potraviny-bude-stat-asi-60-milionov-eur.html#ixzz3nko7GOMi", "http://ekonomika.sme.sk/c/7947078/fico-predstavil-druhy-socialny-balicek-je-v-nom-tychto-15-opatreni.html#ixzz3nkoo2NT1", "https://dennikn.sk/255020/smer-ukazal-potraviny-s-nizsou-dph-sustredil-sa-najma-na-maso/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:10.059904+00:00"}
{"id": "vr28832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28832", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vysvetlite mi, pán poslanec, teraz, ako ste konali, keď tam predseda vlády Dzurinda zamestnal svojho brata? ...Boli ste súčasťou SDKÚ.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Miroslav Beblavy bol členom SDKÚ-DS od roku 2009. Predtým síce zastával od roku 2002-2006 funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, avšak nebol členom strany SDKÚ-DS. Kauza \" Vláčiky \", počas ktorej sa na pozíciu predsedu výberovej komisie verejného tendra dostal brat Mikuláša Dzurindu, sa udiala v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Miroslav Beblavy bol členom SDKÚ-DS od roku 2009. Predtým síce zastával od roku 2002-2006 funkciu štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, avšak nebol členom strany SDKÚ-DS. Kauza \" Vláčiky \", počas ktorej sa na pozíciu predsedu výberovej komisie verejného tendra dostal brat Mikuláša Dzurindu, sa udiala v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["členom SDKÚ-DS", "funkciu", "Vláčiky"], "url": ["http://www.politikaopen.sk/frontend/users/281", "http://www.beblavy.sk/kto-som/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/prehlad-najvacsich-kauz-sdku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:20.810153+00:00"}
{"id": "vr31476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31476", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie my sme ho zrušili. Tento balíček bol zrušený vládou, ktorá prišla po nás (Bankový produkt zavedený v roku 2006 pozn.)", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade tzv. Bankového produktu ide o návrh legislatívy bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer), ktorý mal klientom pomôcť ľahko sa zorientovať na trhu a sprístupniť základné služby k bežnému účtu. „Zmyslom je, aby všetky banky, ktorých sa to týka, zaviedli určitý základný variant služieb, ktorý je dostačujúci pre jednoduchého klienta,“ povedal 13. januára 2010 o základnom bankovom produkte exminister. Bankový produkt bol zrušený od apríla 2011 novelou zákona o bankách a o zmene zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý navrhol rezort financií Ivana Mikloša.", "analysis_paragraphs": ["V prípade tzv. Bankového produktu ide o návrh legislatívy bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer), ktorý mal klientom pomôcť ľahko sa zorientovať na trhu a sprístupniť základné služby k bežnému účtu. „Zmyslom je, aby všetky banky, ktorých sa to týka, zaviedli určitý základný variant služieb, ktorý je dostačujúci pre jednoduchého klienta,“ povedal 13. januára 2010 o základnom bankovom produkte exminister. Bankový produkt bol zrušený od apríla 2011 novelou zákona o bankách a o zmene zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorý navrhol rezort financií Ivana Mikloša."], "analysis_date": "2012-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Bankového produktu", "zrušený"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/21673-banky-budu-musiet-ponuknut-tzv-zakladny-bankovy-produkt/", "http://hnonline.sk/c1-49722710-zakladny-bankovy-produkt-sa-bude-rusit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:10.665962+00:00"}
{"id": "vr15739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15739", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Môžeme si povedať tie príklady, ktoré sa teraz stali zo zahraničia. Posledne ten terorista, kde sa ukrýval. Znova po spáchaní teroristického činu sa ukrýval v mešite.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Boris Kollár nepovedal explicitne, na ktorý \"nedávny, posledný\" zahraničný príklad myslí. Pravdepodobne ide o decemborvý útok na vianočné trhy v Berlíne. Média na základe policajných zistení informovali o tom, že možného páchateľa zachytili kamery pred sídlom moslimského spolku len niekoľko hodín po útoku, nie je pritom jasné, či sa tam aj ukrýval. V zahraničí sa stalo niekoľko prípadov, kedy sa teroristický útok odohral v mešite . V ani jednom z prípadov sa však útočník po či pred útokom neukrýval v mešite. V tomto prípade ide o nejasne formulovaný a generalizujúci výrok, z ktorého by malo vyplývať, že sa stalo už aspoň niekoľko prípadov, kedy mešity slúžili ako skrýša pre páchateľov teroristických činov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár nepovedal explicitne, na ktorý \"nedávny, posledný\" zahraničný príklad myslí. Pravdepodobne ide o decemborvý útok na vianočné trhy v Berlíne. Média na základe policajných zistení informovali o tom, že možného páchateľa zachytili kamery pred sídlom moslimského spolku len niekoľko hodín po útoku, nie je pritom jasné, či sa tam aj ukrýval. V zahraničí sa stalo niekoľko prípadov, kedy sa teroristický útok odohral v mešite . V ani jednom z prípadov sa však útočník po či pred útokom neukrýval v mešite. V tomto prípade ide o nejasne formulovaný a generalizujúci výrok, z ktorého by malo vyplývať, že sa stalo už aspoň niekoľko prípadov, kedy mešity slúžili ako skrýša pre páchateľov teroristických činov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["informovali", "útok", "mešite", "Quebecku", "študent", "prípade", "Fussilet 33", "finančných prostriedkov", "zastrelili"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/terorista-amri-bol-po-utoku-pred-sidlo/234913-clanok.html", "https://www.novinky.cz/zahranicni/blizky-a-stredni-vychod/408439-u-mesit-v-saudske-arabii-se-odpalili-utocnici-zabili-dve-osoby.html", "http://www.lidovky.cz/naloz-a-sebevrazedny-utocnik-v-jemenske-mesite-zahynulo-nejmene-29-lidi-1mt-/zpravy-svet.aspx?c=A150924_090126_ln_zahranici_ELE", "http://hnonline.sk/svet/899714-strielalo-sa-v-kanadskej-mesite-hlasia-m-tvych", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/418414-z-utoku-v-quebecu-je-obvineny-27-rocny-student/", "https://www.theguardian.com/world/2016/dec/23/berlin-attack-suspect-anis-amri-believed-still-in-city-injuries-mosque", "https://www.theguardian.com/world/2016/dec/23/berlin-attack-suspect-anis-amri-believed-still-in-city-injuries-mosque", "http://www.teraz.sk/zahranicie/terorista-amri-bol-po-utoku-pred-sidlo/234913-clanok.html", "http://www.nydailynews.com/news/world/berlin-terrorist-suspect-killed-shootout-italian-police-article-1.2920871"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:23.601745+00:00"}
{"id": "vr32803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32803", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Nárast cien je zhruba na takej úrovni ako za minulej vlády, za minulého pôsobenia minulý rok.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa údajov ŠÚ SR ako aj zahraničných štatistík je miera inflácie v roku 2011 približne na rovnakej úrovni ako predbežná priemerná inflácia v roku 2012. Podľa databázy Eurostat bola v roku 2011 inflácia na úrovni 4,1%. Rovnakú mieru inflácie (4,06%) uvádza aj portál Inflation.eu . Podľa tohoto portálu je priemerná miera inflácie v roku 2012 na úrovni 3,81%. Podľa Štatistického úradu SR bola miera inflácie v roku 2011 na úrovni 3,9%. Priemerná inflácia v roku 2012 je doposiaľ na úrovni 3,7%. Indexy spotrebiteľských cien v roku 2011 a 2012 (oproti predchádzajúcemu roku): 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. Priemerná inflácia Inflácia v %( 2011 ) 3,0 3,3 3,6 3,7 4,0 3,9 3,7 4,0 4,3 4,4 4,6 4,4 3,9% Inflácia v %( 2012 ) 3,9 3,8 3,8 3,6 3,4 3,6 3,7 3,7 3,6 3,8 - - 3,7% Podľa Štatistického úradu SR bola miera inflácie v roku 2011 na úrovni 3,9%. Úroveň v roku 2012 zatiaľ dosahuje v priemere 3,7%. Obe tieto miery inflácie môžeme považovať za infláciu na približne podobnej úrovni. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa údajov ŠÚ SR ako aj zahraničných štatistík je miera inflácie v roku 2011 približne na rovnakej úrovni ako predbežná priemerná inflácia v roku 2012. Podľa databázy Eurostat bola v roku 2011 inflácia na úrovni 4,1%. Rovnakú mieru inflácie (4,06%) uvádza aj portál Inflation.eu . Podľa tohoto portálu je priemerná miera inflácie v roku 2012 na úrovni 3,81%. Podľa Štatistického úradu SR bola miera inflácie v roku 2011 na úrovni 3,9%. Priemerná inflácia v roku 2012 je doposiaľ na úrovni 3,7%. Indexy spotrebiteľských cien v roku 2011 a 2012 (oproti predchádzajúcemu roku): 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. Priemerná inflácia Inflácia v %( 2011 ) 3,0 3,3 3,6 3,7 4,0 3,9 3,7 4,0 4,3 4,4 4,6 4,4 3,9% Inflácia v %( 2012 ) 3,9 3,8 3,8 3,6 3,4 3,6 3,7 3,7 3,6 3,8 - - 3,7% Podľa Štatistického úradu SR bola miera inflácie v roku 2011 na úrovni 3,9%. Úroveň v roku 2012 zatiaľ dosahuje v priemere 3,7%. Obe tieto miery inflácie môžeme považovať za infláciu na približne podobnej úrovni. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Inflation.eu", "2011", "2011", "2012", "Štatistického úradu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00118&plugin=1", "http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia-2012.aspx", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30657", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=42579", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:27.955742+00:00"}
{"id": "vr33109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33109", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tá suma znamená 344 euro každý rok na jedného obyvateľa.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia podpredsedu EK, ako aj nášho prepočtu ide skutočne o sumu 344 euro na jedného obyvateľa na rok. Táto suma je vypočítaná z čistých príjmov, ktoré predstavujú 13 mld. euro. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič , ktorý tiež hovorí o 344 eurách na obyvateľa za rok a o druhej pozícii Slovenska z pohľadu objemu peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov na hlavu po Estónsku. \"Z hľadiska priorít sa Slovensku v rámci viacročného rozpočtu podarilo vynegociovať viac než 13 miliárd eur na kohéznu politiku, čo oproti aktuálnej úrovni predstavuje značný nárast. Čo sa týka príjmu na obyvateľa z rozpočtu EÚ, Slovensko získa ročne 344 eur na obyvateľa , čo je v celoeurópskom kontexte druhá najlepšia pozícia po Estónsku,\" skonštatoval podpredseda EK. V prípade, že by sme prepočítali čisté príjmy vo výške 13 mld. euro z rozpočtu 2014-2020, ktorú predstavuje 20 miliardový príjem z rozpočtu Európskej únie po odrátaní 7 miliardového odvodu, na jedného obyvateľa ročne, tak vyjde suma 344 ročne na jedného obyvateľa. Štatistický úrad uvádza, že v roku 2012 mala Slovenská republika 5 404 555 obyvateľov. Rozpočtové obdobie zahŕňa sedem rokov (2014-2020). Podľa Kažimírovho tvrdenia, teda za toto sedemročné obdobie na každého občana pripadne z rozpočtu Európskej únie približne 2 405 eur. (344 x 7) Ako uvádza EurActiv : \"Slovensko v 2014 – 2020 do spoločného rozpočtu odvedie 7 miliárd eur, ale naše príjmy v tom istom období presiahnu v bežných cenách 20 miliárd eur. Pozitívna bilancia pre Slovensko je teda 13 miliárd eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia podpredsedu EK, ako aj nášho prepočtu ide skutočne o sumu 344 euro na jedného obyvateľa na rok. Táto suma je vypočítaná z čistých príjmov, ktoré predstavujú 13 mld. euro. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič , ktorý tiež hovorí o 344 eurách na obyvateľa za rok a o druhej pozícii Slovenska z pohľadu objemu peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov na hlavu po Estónsku. \"Z hľadiska priorít sa Slovensku v rámci viacročného rozpočtu podarilo vynegociovať viac než 13 miliárd eur na kohéznu politiku, čo oproti aktuálnej úrovni predstavuje značný nárast. Čo sa týka príjmu na obyvateľa z rozpočtu EÚ, Slovensko získa ročne 344 eur na obyvateľa , čo je v celoeurópskom kontexte druhá najlepšia pozícia po Estónsku,\" skonštatoval podpredseda EK. V prípade, že by sme prepočítali čisté príjmy vo výške 13 mld. euro z rozpočtu 2014-2020, ktorú predstavuje 20 miliardový príjem z rozpočtu Európskej únie po odrátaní 7 miliardového odvodu, na jedného obyvateľa ročne, tak vyjde suma 344 ročne na jedného obyvateľa. Štatistický úrad uvádza, že v roku 2012 mala Slovenská republika 5 404 555 obyvateľov. Rozpočtové obdobie zahŕňa sedem rokov (2014-2020). Podľa Kažimírovho tvrdenia, teda za toto sedemročné obdobie na každého občana pripadne z rozpočtu Európskej únie približne 2 405 eur. (344 x 7) Ako uvádza EurActiv : \"Slovensko v 2014 – 2020 do spoločného rozpočtu odvedie 7 miliárd eur, ale naše príjmy v tom istom období presiahnu v bežných cenách 20 miliárd eur. Pozitívna bilancia pre Slovensko je teda 13 miliárd eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Šefčovič", "2012", "EurActiv"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-59283980-sefcovic-zablahozelal-slovensku-k-uspechu", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=50728", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:21.383924+00:00"}
{"id": "vr38755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38755", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Boli ocenení aj vyhodnotením Európskej rady výboru rady ministrov pri Rade Európy, že za 4 roky od roku 2007, alebo za 3 od roku 2007 do roku 2010 sa podarilo, ako jednej z mála krajín znížiť súdne prieťahy zo 17 na 14 mesiacov.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V minulosti demagog.sk podobný Kaliňákov výrok už overoval: Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod Všeobecné opatrenia: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\"", "analysis_paragraphs": ["V minulosti demagog.sk podobný Kaliňákov výrok už overoval: Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod Všeobecné opatrenia: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["demagog.sk", "Rezolúcia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/109/radoslav-prochazka-vs-robert-kalinak/?ph=1", "https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:41.513117+00:00"}
{"id": "vr15551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15551", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak niekto zlyhá, a často to boli zlyhania možno minoritné, tak som konal. To nebolo iba voči ministrom počas mojej prvej vlády, keď odišlo jedenásť ministrov, ale aj počas mojej druhej vlády.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas prvej Ficovej vlády sa na ministerských stoličkách vystriedalo až 13 politikov. Z toho Dušan Čaplovič bol poverený riadením len dočasne. Z postu ministra tak odišlo 12 ministrov, medzi ktorými veľká väčšina odišla alebo bola odvolaná na základe viacerých korupčných káuz. Dobrovoľne sa vzdali postu ministra Štefan Harabin, Ivan Valentovič a Ján Kubiš. Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2012 až 2016 sa vymenilo 5 ministrov. Počas svojej prvej vlády premiér Fico odvolal, alebo požiadal aby odstúpili, 9 ministrov. V druhom období došlo k šiestim zmenám na postoch ministrov, pritom Kažimír bol len dočasne poverený viesť ministerstvo hospodárstva a Pellegrini odchádzal na post predsedu NR SR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas prvej Ficovej vlády sa na ministerských stoličkách vystriedalo až 13 politikov. Z toho Dušan Čaplovič bol poverený riadením len dočasne. Z postu ministra tak odišlo 12 ministrov, medzi ktorými veľká väčšina odišla alebo bola odvolaná na základe viacerých korupčných káuz. Dobrovoľne sa vzdali postu ministra Štefan Harabin, Ivan Valentovič a Ján Kubiš. Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2012 až 2016 sa vymenilo 5 ministrov. Počas svojej prvej vlády premiér Fico odvolal, alebo požiadal aby odstúpili, 9 ministrov. V druhom období došlo k šiestim zmenám na postoch ministrov, pritom Kažimír bol len dočasne poverený viesť ministerstvo hospodárstva a Pellegrini odchádzal na post predsedu NR SR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["Počas prvej Ficovej vlády", "Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2012 až 2016", "prvej vlády", "František Kašický", "Jaroslav Baška", "Štefan Harabin", "Najvyššieho súdu SR", "Viera Petríková", "Ivan Valentovič", "spokojný", "Marián Janušek", "nástenkovom tendri", "figuroval", "Ján Mikolaj", "zákonom", ".pdf", "Miroslav Lajčák", "Jána Kubiša", "Miroslav Jureňa", "Zdenka Kramplová", "Stanislav Becík", "HZDS", "Jaroslav Izák", "Ján Chrbet", "Viliam Turský", "Premiér Robert Fico", "Jozef Medveď", "druhej vlády", "Tomáš Malatinský", "Pavol Pavlis", "Vazil Hudák", "Dušan Čaplovič", "Peter Pellegrini", "Juraj Draxler", "Zuzana Zvolenská", "Viliam Čislák"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/ministri-na-odstrel-kto-opustil-doterajsie-vlady-predcasne.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ministri-na-odstrel-kto-opustil-doterajsie-vlady-predcasne.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156546-minister-obrany-kasicky-odstupil/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/265578-kasickeho-v-rezorte-obrany-vystrieda-baska", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157991-harabin-ja-z-ministerstva-neuteciem/", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1126", "http://hn.old.hnonline.sk/slovensko-119/harabinova-spoluziacka-vedie-justiciu-335477", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/157932-valentovicov-odchod-z-vlady-nik-nevyvratil/", "http://domov.sme.sk/c/3908039/valentovica-nahradil-richard-rasi.html", "http://domov.sme.sk/c/4385837/janusek-uz-prakticky-nie-je-minister-fico-navrhol-jeho-odchod.html", "http://zastavmekorupciu.sk/cases/nastenkovy-tender", "http://domov.sme.sk/c/5106893/o-nastenke-rozhodol-stefanov.html", "http://domov.sme.sk/c/5289361/odvolany-stefanov-nebude-poradcom-na-ministerstve-vystavby.html", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/70316/1/2", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwj60IGuhbzQAhWMhSwKHRboBfEQFggcMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-403-2010-z-zp-33795%2F54555c&usg=AFQjCNGr7AHr_tHH9SR1trs2mJMuQerGEA&sig2=KVrIy5rq7kPE1tNh_qmGaQ&cad=rja", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160375-lajcak-vystriedal-kubisa-ten-na-prospech-slovenska-nezabudne/", "http://domov.sme.sk/c/4228502/kubis-ziskal-post-v-osn-odide-z-vlady.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155891-premier-navrhol-prezidentovi-odvolat-jurenu/", "http://dennik.hnonline.sk/273910-kramplovej-zlomil-vaz-tender", "http://presov.korzar.sme.sk/c/4990601/fico-oficialny-navrh-na-odvolanie-becika-nedostal.html", "http://domov.sme.sk/c/5020215/ministra-becika-nahradil-vladimir-chovan.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158480-premier-si-pyta-hlavu-izaka-sns-sa-nebrani/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161670-chrbet-v-stredu-skonci-minister-nesmie-zbabelo-utekat-vyhlasil-fico/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/305902-tursky-konci-odvolanie-podpisal-v-nemocnici", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/356287-turskeho-strieda-caplovic", "http://domov.sme.sk/c/5077704/novym-ministrom-zivotneho-prostredia-by-mal-byt-jozef-medved.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322697-caplovic-a-malatinsky-dnes-podaju-demisiu/", "http://domov.sme.sk/c/7764466/styri-dovody-preco-minister-pavlis-skoncil.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/357272-novym-ministrom-hospodarstva-by-mal-byt-vazil-hudak/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322697-caplovic-a-malatinsky-dnes-podaju-demisiu/", "http://domov.sme.sk/c/7511387/kreslo-po-paskovi-berie-pellegrini-ktory-robil-ciernu-pracu-pre-smer.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/profil-juraj-draxler-minister-skolstva/107667-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/264880/ministerka-zdravotnictva-zuzana-zvolenska-odchadza-z-postu/", "http://domov.sme.sk/c/7480010/minister-zdravotnictva-cislo-14-viliam-cislak.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:54.787548+00:00"}
{"id": "vr26292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26292", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "... niečo ako aktívnu ekonomickú diplomaciu. A ja túto tému, hovorím o nej už dlho, a veľmi mi na nej záleží. Hovoril som o nej minulý týždeň aj na hospodárskom klube, a to je jedna z vecí, ktoré prezident republiky môže, podľa mňa musí robiť a má na to kompetenciu v Ústave SR ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka skutočne už viackrát hovoril (viď nižšie, pozn.) o ekonomickej diplomacii ako o jednej z hlavných priorít, ktoré by chcel napĺňať ak by bol zvolený za prezidenta SR. Podľa dostupných zdrojov hovoril o tejto téme aj na zasadnutí Hospodárskeho klubu. R. Procházka tvrdí, že takáto kompetencia vyplýva aj z Ústavy SR . Zrejme odkazuje na Článok 102, odsek (1) písmeno a), podľa ktorého, prezident \"zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,\" . S ohľadom na vyššie uvedené, hodnotíme výrok R. Procházku ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka skutočne už viackrát hovoril (viď nižšie, pozn.) o ekonomickej diplomacii ako o jednej z hlavných priorít, ktoré by chcel napĺňať ak by bol zvolený za prezidenta SR. Podľa dostupných zdrojov hovoril o tejto téme aj na zasadnutí Hospodárskeho klubu. R. Procházka tvrdí, že takáto kompetencia vyplýva aj z Ústavy SR . Zrejme odkazuje na Článok 102, odsek (1) písmeno a), podľa ktorého, prezident \"zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,\" . S ohľadom na vyššie uvedené, hodnotíme výrok R. Procházku ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "cas.sk", "korkep.sk", "prservis.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.cas.sk/clanok/265894/kiska-by-podla-prieskumu-porazil-fica-presvedci-ludi-tymito-odpovedami.html", "http://korkep.sk/cikkek/politika/2013/07/17/radoslav-prochazka-idem-do-riskantneho-suboja-s-otvorenym-koncom", "http://www.prservis.sk/radoslav-prochazka-ponuka-ekonomicku-diplomaciu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:34.905023+00:00"}
{"id": "vr13825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13825", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Našli v Nemecku 3 600 migrantov, ktorých mali vrátiť do Poľska...Poliaci povedali, samozrejme, zoberieme ich, lebo tak nám hovorí zákon, máme to urobiť. Ale v priebehu 12 mesiacov boli Nemci schopní vrátiť len 184 ľudí. A viete prečo? No lebo nevedia, kde tí ostatní sú.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne dostupné relevantné informácie, ktoré by potvrdzovali Kaliňákove tvrdenie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne dostupné relevantné informácie, ktoré by potvrdzovali Kaliňákove tvrdenie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:16.625576+00:00"}
{"id": "vr28204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme našli plynovod, je to 11 miliárd metrov kubických (reverzných tok zo Slovenska na Ukrajinu, pozn.), pritom potrebujú doručiť na svoje územie okolo 23, 24 miliárd.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ukrajina podľa vyjadrenia ukrajinského predsedu vlády Jaceňuka má nejaké zásoby a potrebuje do konca roka 25 mld. m3 plynu. Nie je však pravda, že kapacita reverzného toku Vojany-Užhorod je 10 mld. m3 plynu. Výrok vzhľadom na faktickú chybu o kapacite plynovodu hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 27. august 2014: \"Yatseniuk said Ukraine needed to buy some 25 billion cubic meters of natural gas to meet its annual needs. Russia cut off its exports to Ukraine in July in a dispute over pricing. ... Ukraine will receive 10 billion cubic meters from its western neighbor Slovakia and 5 billion from Hungary and Poland , he said. Its current gas reserves total 16 billion cubic meters, the prime minister added.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \" Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovať na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu ročne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. ročne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spoločnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019. ... Eustream realizuje investíciu výlučne z vlastných zdrojov. Spoločnosť nežiadala o dotáciu ani štát, ani Európsku úniu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina podľa vyjadrenia ukrajinského predsedu vlády Jaceňuka má nejaké zásoby a potrebuje do konca roka 25 mld. m3 plynu. Nie je však pravda, že kapacita reverzného toku Vojany-Užhorod je 10 mld. m3 plynu. Výrok vzhľadom na faktickú chybu o kapacite plynovodu hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 27. august 2014: \"Yatseniuk said Ukraine needed to buy some 25 billion cubic meters of natural gas to meet its annual needs. Russia cut off its exports to Ukraine in July in a dispute over pricing. ... Ukraine will receive 10 billion cubic meters from its western neighbor Slovakia and 5 billion from Hungary and Poland , he said. Its current gas reserves total 16 billion cubic meters, the prime minister added.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \" Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovať na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu ročne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. ročne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spoločnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019. ... Eustream realizuje investíciu výlučne z vlastných zdrojov. Spoločnosť nežiadala o dotáciu ani štát, ani Európsku úniu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "Eustream"], "url": ["http://www.themoscowtimes.com/news/article/ukraine-prime-minister-calls-russia-terrorist-state-/506369.html", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:38.590783+00:00"}
{"id": "vr16995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16995", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... okres Rimavská Sobota, je už pod 20% (miera nezamestnanosti, pozn.)", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných zverejnených údajov o nezamestnanosti na webstránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR z októbra 2017 ( .zip ) sa v súčasnosti miera nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota naozaj pohybuje pod úrovňou 20 %, konkrétne ide o 19,83 %. V porovnaní so septembrom 2017 ide o pokles o 0,45 percentuálneho bodu. Okres Rimavská Sobota je okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti, druhá najvyššia nezamestnanosť je v okrese Rožňava. Výrok Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných zverejnených údajov o nezamestnanosti na webstránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR z októbra 2017 ( .zip ) sa v súčasnosti miera nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota naozaj pohybuje pod úrovňou 20 %, konkrétne ide o 19,83 %. V porovnaní so septembrom 2017 ide o pokles o 0,45 percentuálneho bodu. Okres Rimavská Sobota je okresom s najvyššou mierou nezamestnanosti, druhá najvyššia nezamestnanosť je v okrese Rožňava. Výrok Jána Richtera hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": [".zip"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/okt_2017.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:40.161636+00:00"}
{"id": "46143", "numeric_id": 46143, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46143", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "ale my sa bavíme aj povedzme o práve na zhromaždenie. Zoberte si, teraz oni idú znižovať minimálnu mzdu a likvidovať tripartitu, odbory sa pochopiteľne búria, a oni prídu s vyhláškou, že maximálne 500 ľudí sa môže zúčastniť nejakého štrajku alebo demonštrácie, veď to je obmedzovanie občianskych práv.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Úrady zavádzajú obmedzenia počtu účastníkov hromadných podujatí kvôli pandémii koronavírusu a stúpajúcim počtom nakazených. Nie je známa akákoľvek indícia, ktorá by zakladala dôvodné podozrenie, že vláda a úrady obmedzujú hromadné podujatia z iného dôvodu. Keďže tvrdenie Ľuboša Blahu bez dôvodnej indície spája dve kauzálne nesúvisiace udalosti a budí dojem, akoby vláda korona-opatreniami cielene zakazovala nespokojným odborom vytvárať verejný tlak - na čo nedávajú dôvodné podozrenie žiadne dostupné fakty - hodnotíme ho ako zavádzajúce. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 z 580 na 623 eur. Ak by ale ponechala pôvodné znenie zákona, ktorý prijala ešte vláda Smer, Most-Híd, SNS a ktoré od nej žiadali aj odborári, minimálna mzda by v budúcom roku stúpla na 658 eur. Minister práce Milan Krajniak navyše oznámil , že chce zmeniť rokovania o tripartite tak, aby zamestnancov zastupovalo viacero odborových združení. Dnes za nich hovorí Konfederácia odborových zväzov, o ktorej Krajniak povedal , že zastupuje 200-tisíc ľudí, hoci zamestnancov sú u nás dva milióny. KOZ takéto počty odmieta , ministrove zámery považuje za oslabovanie odborov. Úrad verejného zdravotníctva zakázal od 1. septembra organizáciu hromadných podujatí nad 1000 účastníkov v exteriéri a nad 500 účastníkov v interiéri. Toto opatrenie súvisí so stúpajúcim počtom nakazených koronavírusom na Slovensku. V okresoch Bratislava, Senec a Pezinok, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou, platili od 6. septembra limity 500 účastníkov v exteriéri a 250 v interiéri. Ľuboš Blaha považuje svoje tvrdenie vo faktickej rovine za pravdivé. Úrady kvôli ochrane zdravie obmedzujú Ústavou garantované právo na zhromažďovanie. To nerozporuje ani Demagóg.SK. Poslanec k tomu dodáva, že „nevieme spoľahlivo preukázať (...) že vláda nezneužila svoju právomoc obmedziť právo na zhromažďovanie v súvislosti s covidom na to, aby skomplikovala odpor odborov proti nesociálnym zákonom.” K tomu Demagóg.SK poznamenáva, že Úrad verejného zdravotníctva (úplne) zakázal organizovanie hromadných podujatí už v marci 2020 v začiatkoch pandémie, kedy boli počty potvrdených prípadov nižšie ako dnes. Dnes pritom úrady hromadné podujatia „len” obmedzili. Ďalej Ľuboš Blaha uviedol: „To, že to (vláda - pozn.) tvrdí, nie je dôkazom pravdivosti a politici bežne interpretujú súvislosti a spájajú udalosti aj bez toho, aby boli nositeľmi týchto udalostí priznané. O tom je politika. Vy do toho neviete vstúpiť tým, že to kategoricky označíte za zavádzanie, lebo v tej chvíli nie ste nestranní a automaticky dôverujete vyjadreniam vlády a naopak, legitímne interpretácie a hodnotenia opozície automaticky haníte.” Demagóg.SK však pri tomto tvrdení vôbec nehodnotí to, čo hovorí vláda. Je nespochybniteľné, že úrady obmedzujú hromadné podujatia pre pandémiu koronavírusu. K tomu ďalej skúmame, či existuje / je známa akákoľvek indícia, ktorá by zakladala dôvodné podozrenie myslieť si, že do tohto rozhodnutia vteká pohnútka obmedziť právo na štrajk odborárom, ako to naznačuje tvrdenie pána Blahu. Keďže takúto indíciu nepoznáme - a neposkytol nám ju ani Ľuboš Blaha - hodnotíme jeho tvrdenie ako spájanie dvoch kauzálne nesúvisiacich udalostí, ktoré budia iný dojem, než dovoľujú fakty.", "analysis_paragraphs": ["Úrady zavádzajú obmedzenia počtu účastníkov hromadných podujatí kvôli pandémii koronavírusu a stúpajúcim počtom nakazených. Nie je známa akákoľvek indícia, ktorá by zakladala dôvodné podozrenie, že vláda a úrady obmedzujú hromadné podujatia z iného dôvodu. Keďže tvrdenie Ľuboša Blahu bez dôvodnej indície spája dve kauzálne nesúvisiace udalosti a budí dojem, akoby vláda korona-opatreniami cielene zakazovala nespokojným odborom vytvárať verejný tlak - na čo nedávajú dôvodné podozrenie žiadne dostupné fakty - hodnotíme ho ako zavádzajúce. Vláda Igora Matoviča schválila zvýšenie minimálnej mzdy pre rok 2021 z 580 na 623 eur. Ak by ale ponechala pôvodné znenie zákona, ktorý prijala ešte vláda Smer, Most-Híd, SNS a ktoré od nej žiadali aj odborári, minimálna mzda by v budúcom roku stúpla na 658 eur. Minister práce Milan Krajniak navyše oznámil , že chce zmeniť rokovania o tripartite tak, aby zamestnancov zastupovalo viacero odborových združení. Dnes za nich hovorí Konfederácia odborových zväzov, o ktorej Krajniak povedal , že zastupuje 200-tisíc ľudí, hoci zamestnancov sú u nás dva milióny. KOZ takéto počty odmieta , ministrove zámery považuje za oslabovanie odborov. Úrad verejného zdravotníctva zakázal od 1. septembra organizáciu hromadných podujatí nad 1000 účastníkov v exteriéri a nad 500 účastníkov v interiéri. Toto opatrenie súvisí so stúpajúcim počtom nakazených koronavírusom na Slovensku. V okresoch Bratislava, Senec a Pezinok, ktoré sú najviac postihnuté pandémiou, platili od 6. septembra limity 500 účastníkov v exteriéri a 250 v interiéri. Ľuboš Blaha považuje svoje tvrdenie vo faktickej rovine za pravdivé. Úrady kvôli ochrane zdravie obmedzujú Ústavou garantované právo na zhromažďovanie. To nerozporuje ani Demagóg.SK. Poslanec k tomu dodáva, že „nevieme spoľahlivo preukázať (...) že vláda nezneužila svoju právomoc obmedziť právo na zhromažďovanie v súvislosti s covidom na to, aby skomplikovala odpor odborov proti nesociálnym zákonom.” K tomu Demagóg.SK poznamenáva, že Úrad verejného zdravotníctva (úplne) zakázal organizovanie hromadných podujatí už v marci 2020 v začiatkoch pandémie, kedy boli počty potvrdených prípadov nižšie ako dnes. Dnes pritom úrady hromadné podujatia „len” obmedzili. Ďalej Ľuboš Blaha uviedol: „To, že to (vláda - pozn.) tvrdí, nie je dôkazom pravdivosti a politici bežne interpretujú súvislosti a spájajú udalosti aj bez toho, aby boli nositeľmi týchto udalostí priznané. O tom je politika. Vy do toho neviete vstúpiť tým, že to kategoricky označíte za zavádzanie, lebo v tej chvíli nie ste nestranní a automaticky dôverujete vyjadreniam vlády a naopak, legitímne interpretácie a hodnotenia opozície automaticky haníte.” Demagóg.SK však pri tomto tvrdení vôbec nehodnotí to, čo hovorí vláda. Je nespochybniteľné, že úrady obmedzujú hromadné podujatia pre pandémiu koronavírusu. K tomu ďalej skúmame, či existuje / je známa akákoľvek indícia, ktorá by zakladala dôvodné podozrenie myslieť si, že do tohto rozhodnutia vteká pohnútka obmedziť právo na štrajk odborárom, ako to naznačuje tvrdenie pána Blahu. Keďže takúto indíciu nepoznáme - a neposkytol nám ju ani Ľuboš Blaha - hodnotíme jeho tvrdenie ako spájanie dvoch kauzálne nesúvisiacich udalostí, ktoré budia iný dojem, než dovoľujú fakty."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pôvodné", "oznámil", "povedal", "odmieta", "považuje", "zakázal", "stúpajúcim", "platili", "zakázal", "boli"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/minimalna-mzda-stupne-623-eur.html", "https://www.webnoviny.sk/minimalna-mzda-sa-zvysi-na-623-eur-a-stupnu-aj-priplatky-navrh-presiel-matovicovou-vladou/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22480000/minister-krajniak-chce-zrusit-monopol-koz-v-tripartite.html", "https://demagog.sk/vyrok/46015/", "https://demagog.sk/vyrok/46015/", "https://glob.zoznam.sk/odborari-idu-protestovat-vlada-podla-nich-oslabuje-ich-postavenie/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?Hlavna-sprava-COVID-19", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://slovensko.hnonline.sk/2206106-hygienici-sprisnuju-opatrenia-v-troch-okresoch-na-slovensku", "http://www.ruvztv.sk/wp-content/pdf_downloads/covid_19/opatrenie_uvzsr_zakaz_hromadnych_podujati_od_24032020.pdf", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:21.754888+00:00"}
{"id": "vr28720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28720", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Nebudem rozoberať trištvrte roka či rok Starý most.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych informácií prebieha rekonštrukcia Starého mosta od decembra 2013, čo predstavuje v súčasnosti dobu viac ako jedenásť mesiacov, teda skoro rok ako uvádza Milan Kňažko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demolačné práce na Starom moste v meste Bratislava sa oficiálne začali symbolickým aktom 2. decembra 2013 o 11 hodine, kedy eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik symbolicky odkrútili prvé tri matice z jeho oceľovej konštrukcie. Od tohto okamihu je bratislavský Starý most pre verejnosť uzatvorený a predpokladané ukončenie prác sa odhaduje na rok 2015. Ako uvádza denník SME , rekonštrukcia Starého mosta bude mať dva kroky. „Pri rozoberaní mosta najprv žeriav zloží oceľové polia, na ktoré dosiahne z brehu, “ opisuje Karol Bohunický z konzorcia Eurovia, ktoré most prebuduje. Tie časti, na ktoré ruka žeriava nedosiahne, rozmontujú zo železničnej časti mosta a loďou prevezú na petržalskú stranu. Potom vybudujú jeden nový pilier, jeden zrekonštruujú a dva staré demontujú. „Nový most budeme montovať na petržalskej strane a postupne tlačiť smerom do mesta.\" Oficiálna stránka hlavného mesta Bratislavy taktiež ponúka popis a priebeh celkovej realizácie rekonštrukcie Starého mosta, podľa ktorej sa prvá etapa, teda reálne zloženie oceľových polí začala v januári 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych informácií prebieha rekonštrukcia Starého mosta od decembra 2013, čo predstavuje v súčasnosti dobu viac ako jedenásť mesiacov, teda skoro rok ako uvádza Milan Kňažko. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demolačné práce na Starom moste v meste Bratislava sa oficiálne začali symbolickým aktom 2. decembra 2013 o 11 hodine, kedy eurokomisár pre regionálny rozvoj Johannes Hahn, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek a primátor Bratislavy Milan Ftáčnik symbolicky odkrútili prvé tri matice z jeho oceľovej konštrukcie. Od tohto okamihu je bratislavský Starý most pre verejnosť uzatvorený a predpokladané ukončenie prác sa odhaduje na rok 2015. Ako uvádza denník SME , rekonštrukcia Starého mosta bude mať dva kroky. „Pri rozoberaní mosta najprv žeriav zloží oceľové polia, na ktoré dosiahne z brehu, “ opisuje Karol Bohunický z konzorcia Eurovia, ktoré most prebuduje. Tie časti, na ktoré ruka žeriava nedosiahne, rozmontujú zo železničnej časti mosta a loďou prevezú na petržalskú stranu. Potom vybudujú jeden nový pilier, jeden zrekonštruujú a dva staré demontujú. „Nový most budeme montovať na petržalskej strane a postupne tlačiť smerom do mesta.\" Oficiálna stránka hlavného mesta Bratislavy taktiež ponúka popis a priebeh celkovej realizácie rekonštrukcie Starého mosta, podľa ktorej sa prvá etapa, teda reálne zloženie oceľových polí začala v januári 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Demolačné práce", "Starý most", "SME", "Oficiálna stránka"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/763551-stary-most-zacali-rozoberat-o-pamatniku-bratislava-nehovori/", "http://bratislava.sme.sk/c/7024442/stary-most-zacali-rozoberat-ocel-z-neho-nepredaju.html", "http://bratislava.sme.sk/c/7026151/odmontovali-prve-skrutky-mosta.html", "http://www.bratislava.sk/dp/id_ktg=11006953&tzv=1&pocet=25&stranka=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:43.476818+00:00"}
{"id": "vr34741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34741", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a tie sa prijímali (návrhy zákona o používaní jazykov národnostných menšín) prvej Dzurindovej vlády, keď pán Bugár bol predsedom SMK a bol podpredsedom parlamentu a pán Csáky bol podpredsedom vlády...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe uznesenia č.382 NR SR z 10. júla 1999 bol schválený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov (tlač 275a) a pozmeňujúceho návrhu poslancov z rozpravy. Zákon bol 20. 7. 1999 odoslaný do Zbierky zákonov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (24. 7. 1999), čiastka 81/1999, číslo 184/1999.", "analysis_paragraphs": ["Na základe uznesenia č.382 NR SR z 10. júla 1999 bol schválený vládny návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín, v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zo spoločnej správy výborov (tlač 275a) a pozmeňujúceho návrhu poslancov z rozpravy. Zákon bol 20. 7. 1999 odoslaný do Zbierky zákonov. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov. (24. 7. 1999), čiastka 81/1999, číslo 184/1999."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["základe uznesenia č.382"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:11.054921+00:00"}
{"id": "vr30744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30744", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som opozičný líder, tu je predstaviteľ politickej strany, ktorá má plnú mieru zodpovednosti za to, že máme najväčšie zdražovanie v EÚ.", "statement_date": "2012-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "gjfrnbviwpofvgkjwenfwpdifnm pergfn kfkdk.", "analysis_paragraphs": ["gjfrnbviwpofvgkjwenfwpdifnm pergfn kfkdk."], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:02.708992+00:00"}
{"id": "vr14044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14044", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Čiže (opatrenia Smeru, pozn.) sú to napríklad zníženie DPH na základné potraviny alebo sú to vlaky zadarmo.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tieto opatrenia sa týkali prvého (vlaky bez priameho poplatku pre určité skupiny občanov) a druhého (zníženie DPH na základné potraviny) sociálneho balíčka predstaveného stranou SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvý sociálny balíček obsahoval 15 opatrení, medzi ktorými bolo aj cestovanie tzv. vlakom zadarmo pre študentov a dôchodcov, ktoré vstúpilo v platnosť 17.11.2014. Nárok na tento druh cestovania majú všetky deti do 6 rokov, ktoré nepotrebujú žiaden lístok. Tiež študenti do 15 rokov, ktorí si musia \"kupovať\" takýto bezplatný lístok na preukaz. Ten im vystavuje dopravca bezplatne. Zároveň môžu bez priameho poplatku cestovať aj študenti denného štúdia do 26 rokov, ktorí tiež potrebujú lístky. Kúpia si ich buď na študentské preukazy vo forme čipovej karty vydávané školami, alebo na preukaz, ktorý im zdarma vystaví dopravca. Cestovať bezplatne môžu na akýkoľvek účel a na akejkoľvek trati, čiže nielen do školy, ale aj na súkromné cesty. Súčasne môžu cestovať bez priameho poplatku vo vlakoch všetci seniori, ktorí dovŕšia vek 62 rokov a všetci poberatelia dôchodkov. To znamená starobní dôchodcovia, ale aj poberatelia predčasných starobných dôchodkov, vdovských, sirotských a invalidných.(zdroj: TASR ) Opatrenie ohľadne zníženia dane na základné potraviny na 10 % sa týka druhého sociálneho balíčka. Opatrenia má byť platné od 1.1.2016 a má byť zamerané na zníženie ceny základných potravín: mäso, mlieko, maslo či chlieb.", "analysis_paragraphs": ["Tieto opatrenia sa týkali prvého (vlaky bez priameho poplatku pre určité skupiny občanov) a druhého (zníženie DPH na základné potraviny) sociálneho balíčka predstaveného stranou SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvý sociálny balíček obsahoval 15 opatrení, medzi ktorými bolo aj cestovanie tzv. vlakom zadarmo pre študentov a dôchodcov, ktoré vstúpilo v platnosť 17.11.2014. Nárok na tento druh cestovania majú všetky deti do 6 rokov, ktoré nepotrebujú žiaden lístok. Tiež študenti do 15 rokov, ktorí si musia \"kupovať\" takýto bezplatný lístok na preukaz. Ten im vystavuje dopravca bezplatne. Zároveň môžu bez priameho poplatku cestovať aj študenti denného štúdia do 26 rokov, ktorí tiež potrebujú lístky. Kúpia si ich buď na študentské preukazy vo forme čipovej karty vydávané školami, alebo na preukaz, ktorý im zdarma vystaví dopravca. Cestovať bezplatne môžu na akýkoľvek účel a na akejkoľvek trati, čiže nielen do školy, ale aj na súkromné cesty. Súčasne môžu cestovať bez priameho poplatku vo vlakoch všetci seniori, ktorí dovŕšia vek 62 rokov a všetci poberatelia dôchodkov. To znamená starobní dôchodcovia, ale aj poberatelia predčasných starobných dôchodkov, vdovských, sirotských a invalidných.(zdroj: TASR ) Opatrenie ohľadne zníženia dane na základné potraviny na 10 % sa týka druhého sociálneho balíčka. Opatrenia má byť platné od 1.1.2016 a má byť zamerané na zníženie ceny základných potravín: mäso, mlieko, maslo či chlieb."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["prvého", "druhého", "obsahoval", "TASR", "týka"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/prvy-socialny-balik-je-splneny/", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-predstavil-2-socialny-balice/136532-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/studenti-dochodcovia-vlaky-zdarma/106470-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/studenti-dochodcovia-vlaky-zdarma/106470-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-predstavil-2-socialny-balice/136532-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:31.363316+00:00"}
{"id": "vr17946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17946", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Jasné, že je tu konvergencia, to znamená, že je tu aj konvergencia v EÚ a je tu aj rast v Európe (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec NR SR Ľuboš Blaha uviedol, že Slovensko má hospodársky rast vo výške 4% , pričom svoj podiel na tom má aj ekonomický fenomén konvergencia, ktorý znamená, že rast hrubého domáceho produktu EÚ priamo zvyšuje aj hospodársky rast SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konvergencia podľa Ministerstva financií SR znamená približovanie sa k vyspelým ekonomikám. Je to proces dobiehania úrovne bohatších krajín chudobnejšími, inak povedané vyrovnávanie životnej úrovne a rozdielov ekonomických ukazovateľov. Z praktického hľadiska v kontexte EÚ to napr. znamená, že prijatie eura by malo pomôcť slabším ekonomikám pomaly dobiehať tie výkonnejšie, konštatuje Európska centrálna banka. Tempo hospodárskeho rastu EÚ aj Eurozóny v roku 2017 dosiahlo 2% a prekonalo prognózy Európskej komisie, ktorá predpovedala celej EÚ v roku 2017 nárast HDP o 1,9% a eurozóne o 1,7%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec NR SR Ľuboš Blaha uviedol, že Slovensko má hospodársky rast vo výške 4% , pričom svoj podiel na tom má aj ekonomický fenomén konvergencia, ktorý znamená, že rast hrubého domáceho produktu EÚ priamo zvyšuje aj hospodársky rast SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konvergencia podľa Ministerstva financií SR znamená približovanie sa k vyspelým ekonomikám. Je to proces dobiehania úrovne bohatších krajín chudobnejšími, inak povedané vyrovnávanie životnej úrovne a rozdielov ekonomických ukazovateľov. Z praktického hľadiska v kontexte EÚ to napr. znamená, že prijatie eura by malo pomôcť slabším ekonomikám pomaly dobiehať tie výkonnejšie, konštatuje Európska centrálna banka. Tempo hospodárskeho rastu EÚ aj Eurozóny v roku 2017 dosiahlo 2% a prekonalo prognózy Európskej komisie, ktorá predpovedala celej EÚ v roku 2017 nárast HDP o 1,9% a eurozóne o 1,7%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["4%", "znamená", "konštatuje", "dosiahlo"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1689119-rast-slovenskej-ekonomiky-bude-buduci-rok-druhy-najrychlejsi-v-unii-prognozuje-brusel", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5589", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slaba-konvergencia-ekonomiky/148221-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarsky-rast-eu-aj-eurozony-prekona-/279002-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:30.723122+00:00"}
{"id": "vr29823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29823", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Len minulý rok odišlo zo Slovenska 130 000 mladých ľudí za lepším ekonomickým videním, za prácou a tak ďalej.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa informácií zo Štatistického úradu odišlo v roku 2014 za prácou do zahraničia 134 000 ľudí a skoro polovica z nich mala menej ako 34 rokov. Takisto podľa Štatistického úradu v prvom štvrťroku 2014 pracovalo v zahraničí približne 130 000 osôb. Počet všetkých ľudí pracujúcich v zahraničí, nielen mladých, bol teda približne 130 000, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zo Štatistického úradu odišlo v roku 2014 za prácou do zahraničia 134 000 ľudí a skoro polovica z nich mala menej ako 34 rokov. Takisto podľa Štatistického úradu v prvom štvrťroku 2014 pracovalo v zahraničí približne 130 000 osôb. Počet všetkých ľudí pracujúcich v zahraničí, nielen mladých, bol teda približne 130 000, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "Štatistického úradu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7744484/nezamestnanych-naozaj-ubuda-ludia-utekaju-za-hranice.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/830221-pocet-pracujucich-slovakov-v-tomto-roku-znovu-vzrastol/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:53.244408+00:00"}
{"id": "48809", "numeric_id": 48809, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48809", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Chcem pripomenúť verejnosti ešte pred tromi mesiacmi pán Matovič napísal status, aký je nadšený z nových ministrov, vrátane pána Hirmana a teraz vypisuje, aké grandiózne zlyhanie predviedol pán minister Hirman. Však to je člen vašej bývalej vlády. Vy ste s ním boli a vy ako ministerstvo financií ste tiež pracovali na tých schémach pomoci a tak ďalej.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič 1. decembra 2022 napísal na svoj facebookový účet status v znení: “Som nadšený z nových ministrov. Horecký, Karas, Hirman a Káčer. Parádne nominácie, ktoré mnohým vybili poistky. Vážim si ich o to viac, že pomohli v ťažkej chvíli pre nás aj pre Slovensko.”\n\nZačiatkom nového roka však už Igor Matovič nešetril slovami kritiky na adresu nového ministra hospodárstva. 12. januára 2023 napísal Matovič na svoj facebookový účet status: “Vzhľadom na grandiózne zlyhanie ministra hospodárstva pri (ne)riešení zálohových platieb na energie … a skutočnosť, že si od Vianoc napriek ťaživej situácii užíva pokoj na trojtýždňovej exotickej dovolenke … neviem si predstaviť, že podporím akúkoľvek novú vládu, kde by pán Hirman mal byť ministrom.”\n\nSchému pomoci s energetickou krízou pre podnikateľské subjekty, ktorú vypracovala vláda, predstavili Matovič a Hirman spolu s ďalšími vládnymi predstaviteľmi a predstaviteľmi sociálnych partnerov na spoločnej tlačovej konferencii 24. októbra 2022. Karel Hirman navyše v relácii u Braňa Závodského viac krát potvrdil, že na schémach spolupracoval s ministerstvom financií a jednotlivé kroky konzultoval aj s Igorom Matovičom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič 1. decembra 2022 napísal na svoj facebookový účet status v znení: “Som nadšený z nových ministrov. Horecký, Karas, Hirman a Káčer. Parádne nominácie, ktoré mnohým vybili poistky. Vážim si ich o to viac, že pomohli v ťažkej chvíli pre nás aj pre Slovensko.”", "Začiatkom nového roka však už Igor Matovič nešetril slovami kritiky na adresu nového ministra hospodárstva. 12. januára 2023 napísal Matovič na svoj facebookový účet status: “Vzhľadom na grandiózne zlyhanie ministra hospodárstva pri (ne)riešení zálohových platieb na energie … a skutočnosť, že si od Vianoc napriek ťaživej situácii užíva pokoj na trojtýždňovej exotickej dovolenke … neviem si predstaviť, že podporím akúkoľvek novú vládu, kde by pán Hirman mal byť ministrom.”", "Schému pomoci s energetickou krízou pre podnikateľské subjekty, ktorú vypracovala vláda, predstavili Matovič a Hirman spolu s ďalšími vládnymi predstaviteľmi a predstaviteľmi sociálnych partnerov na spoločnej tlačovej konferencii 24. októbra 2022. Karel Hirman navyše v relácii u Braňa Závodského viac krát potvrdil, že na schémach spolupracoval s ministerstvom financií a jednotlivé kroky konzultoval aj s Igorom Matovičom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "napísal", "tlačovej konferencii", "relácii"], "url": ["https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02UZp17PLHDH9QiK1gALkvJQwBSQkww4Ujm1oFWPXoQoK8PneWfhdbVEFsp56W7WcNl", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/pfbid02sWRjCh2LU1XRbCGS7KZiYBrkc76dLxDVX3mYarYQKLzbiJMUT1T2cEC6GmAFgz6hl", "https://www.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/videos/1185200785403868/", "https://www.youtube.com/watch?v=5ES9LUcH-5w"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:55.151381+00:00"}
{"id": "42728", "numeric_id": 42728, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42728", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dostal som titul manažéra roka.", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Manažérom roka 2006 podľa týždenníka TREND sa stal Andrej Kiska ako predseda predstavenstva spoločnosti Consumer Finance Holding. Mimoriadnu manažérsku osobnosť vyberali osobnosti ekonomiky SR z TREND barometra a čitatelia TRENDu. ‚‚Kiska do finančníctva prenikol v roku 1996 katalógom splátkového predaja Triangel, ktorý prevádzkovala spoločnosť TatraCredit. O 2 roky neskôr sa pridala firma Quatro ponúkajúca predaj na splátky v predajniach a ďalšie spoločnosti (Q-Car, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty), vďaka ktorým sa skupina stala najväčším slovenským splátkovým predajcom. Dohoda o predaji celej skupiny Všeobecnej úverovej banke bola uzavretá na konci roku 2004. Kiska zostal pracovať v terajšom Consumer Finance Holding, do ktorého sa jeho bývalé firmy začlenili,” uvádza TREND v profile nominovaného Andreja Kisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Manažérom roka 2006 podľa týždenníka TREND sa stal Andrej Kiska ako predseda predstavenstva spoločnosti Consumer Finance Holding. Mimoriadnu manažérsku osobnosť vyberali osobnosti ekonomiky SR z TREND barometra a čitatelia TRENDu. ‚‚Kiska do finančníctva prenikol v roku 1996 katalógom splátkového predaja Triangel, ktorý prevádzkovala spoločnosť TatraCredit. O 2 roky neskôr sa pridala firma Quatro ponúkajúca predaj na splátky v predajniach a ďalšie spoločnosti (Q-Car, Slovenská požičovňa a Slovenské kreditné karty), vďaka ktorým sa skupina stala najväčším slovenským splátkovým predajcom. Dohoda o predaji celej skupiny Všeobecnej úverovej banke bola uzavretá na konci roku 2004. Kiska zostal pracovať v terajšom Consumer Finance Holding, do ktorého sa jeho bývalé firmy začlenili,” uvádza TREND v profile nominovaného Andreja Kisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Manažérom", "TREND"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2991134/manazerom-roka-2006-je-andrej-kiska.html", "https://www.etrend.sk/podnikanie/nominacie-manazer-roka-2006-andrej-kiska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:41.778836+00:00"}
{"id": "vr34538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34538", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Znižovanie stavu v štátnej správe mala v svojom programe aj predchádzajúca vláda. Dokonca o 20 %, v niektorých rezortoch sa jej to podarilo naplniť, ale sú rezorty, kde vonkoncom nie.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uznesení vlády SR z októbra 2006 stanovuje cieľ: \"C.15. zabezpečiť 20% zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol.\"", "analysis_paragraphs": ["Uznesení vlády SR z októbra 2006 stanovuje cieľ: \"C.15. zabezpečiť 20% zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Uznesení vlády SR z októbra 2006"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5471?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:37.792298+00:00"}
{"id": "vr38995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38995", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Podpis premiérky Radičovej v Bruseli, keď podpisovali dodatok k eurovalu, upozornila ona všetkých ostatných, že na Slovensku je problém. Preto, lebo zatiaľ, a v tom čase sme už o tom diskutovali intenzívne na vnútropolitickej scéne, že nemá podporu vládnej koalície na schválenie dodatku k prvému eurovalu.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade. “ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade. “ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NR SR."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencie"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-na-zasadnuti-europskej-rady-v-bruseli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:56.311875+00:00"}
{"id": "vr36119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36119", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tzn. tajná voľba, ktorá je pretkaná všetkými právnymi predpismi v Slovenskej republike a volíme tak lekárske komory", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 219/2002 Zb . o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okrem iného píše: § 16 (1) Orgány komory sú: a) snem komory, b) rada komory, c) prezídium komory, d) prezident komory, e) čestná rada komory, f) kontrolný výbor komory. § 18 Snem komory (1) Snem komory je najvyšší orgán komory. (2) Snem komory najmä a) schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút, volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok, disciplinárny poriadok a štatút sekcií, b) volí a odvoláva v tajných voľbách prezidenta komory a členov orgánov komory okrem prezídia komory,", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 219/2002 Zb . o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa okrem iného píše: § 16 (1) Orgány komory sú: a) snem komory, b) rada komory, c) prezídium komory, d) prezident komory, e) čestná rada komory, f) kontrolný výbor komory. § 18 Snem komory (1) Snem komory je najvyšší orgán komory. (2) Snem komory najmä a) schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút, volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok, disciplinárny poriadok a štatút sekcií, b) volí a odvoláva v tajných voľbách prezidenta komory a členov orgánov komory okrem prezídia komory,"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 219/2002 Zb"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=16418&FileName=02-z219&Rocnik=2002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:36.261471+00:00"}
{"id": "vr36780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36780", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Moderátor: \"Áno, len ja vás poopravujem, že udialo sa to, že prekročili hranice napríklad vtedy.(maďarská garda pozn.)\" My sme si to aj odsúdili. Dokonca, ak si pamätáte, s pani poslankyňou Radičovou pred Komárňanským mostom sme protestovali v úvodzovkách proti takýmto nacionalistom. Sme hovorili, že normálni Slováci a normálni Maďari chcú v pokoji spolu nažívať.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME 11. novembra 2008: \"Bývalý predseda SMK Béla Bugár a opozičná prezidentská kandidátka Iveta Radičová včera prišli na hraničný priechod v Komárne s transparentom „spolu v pokoji“ v slovenčine a v maďarčine s asi 40 ďalšími ľuďmi.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME 11. novembra 2008: \"Bývalý predseda SMK Béla Bugár a opozičná prezidentská kandidátka Iveta Radičová včera prišli na hraničný priechod v Komárne s transparentom „spolu v pokoji“ v slovenčine a v maďarčine s asi 40 ďalšími ľuďmi.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4169785/hrstka-spomalila-hranicu.html#ixzz1BIceECkg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:56.982455+00:00"}
{"id": "vr29010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29010", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Historicky v podstate prvýkrát navýšenie, historické navýšenie, čo sa týka minimálnej mzdy...", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobnú formuláciu výroku povedal R. Fico 23. novembra 2014 O5M12 a 11. januára 2015 O5M12 . Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Rovnako historické zvýšenie minimálnej mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobnú formuláciu výroku povedal R. Fico 23. novembra 2014 O5M12 a 11. januára 2015 O5M12 . Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Rovnako historické zvýšenie minimálnej mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "stúpne", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/506/povolebny-vyvoj-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167954?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:50.421225+00:00"}
{"id": "44700", "numeric_id": 44700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44700", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Za jedno volebné obdobie približne 5 - 6 000 000 eur (štátny príspevok pre OĽaNO, pozn.).", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OĽANO sa v parlamentných voľbách v roku 2012 aj v roku 2016 umiestnilo na treťom mieste s 8,55 % a 11,02 %. Na základe výsledkov parlamentných volieb v roku 2012 OĽANO získalo príspevok vo výške 4,9 milióna eur. Voľby v roku 2016 zas znamenali, že hnutie OĽANO-NOVA za celé volebné obdobie získa štátny príspevok vo výške 6,8 milióna eur. Vzhľadom k tomu, že Igor Matovič hovoril o približných číslach, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["OĽANO sa v parlamentných voľbách v roku 2012 aj v roku 2016 umiestnilo na treťom mieste s 8,55 % a 11,02 %. Na základe výsledkov parlamentných volieb v roku 2012 OĽANO získalo príspevok vo výške 4,9 milióna eur. Voľby v roku 2016 zas znamenali, že hnutie OĽANO-NOVA za celé volebné obdobie získa štátny príspevok vo výške 6,8 milióna eur. Vzhľadom k tomu, že Igor Matovič hovoril o približných číslach, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2016", "výške", "získa"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/316407/miliony-eur-mozu-ziskat-aj-strany-ktore-sa-nedostanu-do-parlamentu/1/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1878036_zverejnili-majetky-politickych-stran-pozrite-si-odkial-a-za-co-dostavali-peniaze"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:17.373034+00:00"}
{"id": "46395", "numeric_id": 46395, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46395", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Tá firma, o ktorej hovoríme, že to dodáva, je z Trnavy a za posledných, za posledné 2 roky mať 20 záznamov, neplatenia do Sociálnej poisťovne, pozrite si to na Finstate, máte k tomu prístup.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedna z firiem, ktoré pre štát dodávajú antigénové testy na plošné testovanie obyvateľstva na koronavírus, je Eurolab Lambda. Sídli v Trnave. Podľa mimoparlamentnej strany Spolu mala firma k 12. októbru dlh na sociálnom poistení vo výške 17-tisíc eur. Finstat pre Demagóg.SK uviedol, že od roku 2014 mala Eurolab Lambda záznam voči Sociálnej poisťovni viac ako 50-krát. 20-krát to bolo v posledných dvoch rokoch. Nový záznam však nutne neznamená nový dlh. Môže ísť o ten istý dlh, len navýšený resp. znížený. Zo samotného záznamu tak nemožno určiť pôvod dlhu. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Jedna z firiem, ktoré pre štát dodávajú antigénové testy na plošné testovanie obyvateľstva na koronavírus, je Eurolab Lambda. Sídli v Trnave. Podľa mimoparlamentnej strany Spolu mala firma k 12. októbru dlh na sociálnom poistení vo výške 17-tisíc eur. Finstat pre Demagóg.SK uviedol, že od roku 2014 mala Eurolab Lambda záznam voči Sociálnej poisťovni viac ako 50-krát. 20-krát to bolo v posledných dvoch rokoch. Nový záznam však nutne neznamená nový dlh. Môže ísť o ten istý dlh, len navýšený resp. znížený. Zo samotného záznamu tak nemožno určiť pôvod dlhu. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["dodávajú", "Sídli", "dlh"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/eurolab-lambda-tvrdi-ze-v-case-podpisu-zmluvy-na-testy-pre-stat-nemala-dlh-voci-socialnej-poistovni/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=79670&SID=7&P=0", "https://www.facebook.com/stranaspolu/posts/3549064945116401"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:02.319532+00:00"}
{"id": "48385", "numeric_id": 48385, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48385", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Predstavte si, táto stará S-300, ktorú tuná máme, zabezpečuje len jednu časť krajiny, ale nepokrýva celú krajinu, mali sme ju tak umiestnenú, aby nám kryla jadrové elektrárne, prípadne Bratislavu atď.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Protilietadlový systém S-300 prišiel na Slovensko po rozdelení ČSFR. Tento systém nemal kapacitu na to, aby pokryl územie celého Slovenska. V minulosti zvažovalo, že Slovensko od Ruska odkúpi ďalšiu S-300, Dzurindova vláda od tohto plánu nakoniec upustila .\n\nProtilietadlová brigáda SR bola umiestnená v Nitre . Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára to bolo z historických dôvodov - keďže Nitra bola historickým sídlom protilietadlovej raketovej brigády, bola tam vybudovaná infraštruktúra.\n\nDostrel systému S-300 je 75 km, podľa Ministerstva obrany je S-300 schopný chrániť strategické oblasti akými sú jadrové elektrárne či oblasť hlavného mesta. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Protilietadlový systém S-300 prišiel na Slovensko po rozdelení ČSFR. Tento systém nemal kapacitu na to, aby pokryl územie celého Slovenska. V minulosti zvažovalo, že Slovensko od Ruska odkúpi ďalšiu S-300, Dzurindova vláda od tohto plánu nakoniec upustila .", "Protilietadlová brigáda SR bola umiestnená v Nitre . Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára to bolo z historických dôvodov - keďže Nitra bola historickým sídlom protilietadlovej raketovej brigády, bola tam vybudovaná infraštruktúra.", "Dostrel systému S-300 je 75 km, podľa Ministerstva obrany je S-300 schopný chrániť strategické oblasti akými sú jadrové elektrárne či oblasť hlavného mesta. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["S-300", "upustila", "Nitre", "75", "je"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165944-deblokacie-s-ktorymi-boli-spajane-mnohe-skandaly-sa-koncia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://dennikn.sk/2804898/vojnu-nevyhra-ale-moze-ochranit-dalsie-mesto-ukrajinski-experti-ocenuju-slovensky-dar-baterie-s-300/?ref=list", "https://www.mosr.sk/35619-sk/slovenski-vojaci-historicky-prvykrat-strielali-ostrymi-zo-systemu-s-300/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:49.509912+00:00"}
{"id": "vr30650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30650", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne čerpanie napríklad eurofondov, kde dohromady bolo 11 miliárd eur, je iba na úrovni okolo 28% a celková miera zázmluvnenosti je 40%.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ani jeden zo spomenutých údajov, ktoré sa týkajú čerpania eurofondov, neuvádza R.Fico správne. Ku koncu novembra 2011 sa z eurofondov vyčerpalo 23,44 % ( zdroj zo 16.decembra 2011).", "analysis_paragraphs": ["Ani jeden zo spomenutých údajov, ktoré sa týkajú čerpania eurofondov, neuvádza R.Fico správne. Ku koncu novembra 2011 sa z eurofondov vyčerpalo 23,44 % ( zdroj zo 16.decembra 2011)."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["zdroj", "Tlačová správa"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-sa-ku-koncu-novembra-mierne-zvysilo-na-23-44-najlepsie-je-stale-zdravotnictvo/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=115045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:12.332085+00:00"}
{"id": "vr31111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31111", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A ja osobne som bol vypovedať na polícii, bolo tam vtedy vypovedať niekoľko desiatok, ak sa nemýlim, približne 30 poslancov, k týmto spomínaných šumom, že údajne malo byť ponúknutých 300 tisíc euro za jeden hlas v prospech Dobroslava Trnku. Polícia tento prípad uzavrela s tým, že citujem, \"skutok sa nestal\".", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Topky.sk (24.februára 2011) : Polícia dnes začala trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu podplácania pri voľbe generálneho prokurátora. Dôvodom sú informácie, ktoré zazneli na zázname rozhovoru medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a podnikateľom Mariánom Kočnerom. Agentúre SITA to oznámila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová. Dodala, že vecou sa zaoberá Úrad boja proti korupcii. Sulíka podľa záznamu o korupčnej ponuke informoval poslanec, ktorého nazýva Ďuro.", "analysis_paragraphs": ["Topky.sk (24.februára 2011) : Polícia dnes začala trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu podplácania pri voľbe generálneho prokurátora. Dôvodom sú informácie, ktoré zazneli na zázname rozhovoru medzi predsedom SaS Richardom Sulíkom a podnikateľom Mariánom Kočnerom. Agentúre SITA to oznámila hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Denisa Baloghová. Dodala, že vecou sa zaoberá Úrad boja proti korupcii. Sulíka podľa záznamu o korupčnej ponuke informoval poslanec, ktorého nazýva Ďuro."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Topky.sk (24.februára 2011)", "odmietol", "Aktualne.sk (17. mája 2011"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1300873/Policia-zacala-trestne-stihanie-pre-informacie-zo-Sasanky", "http://www.sme.sk/c/6272743/sulik-sa-poradi-ci-ma-pre-videa-odist-z-kandidatky.html", "http://aktualne.atlas.sk/kupovanie-poslancov-uz-nevysetruju-skutok-sa-nestal/dnes/kauzy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:32.981266+00:00"}
{"id": "vr25743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25743", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Je tam vágne zadefinované v zákone, že zamestnávateľ by nemal prepustiť súčasných zamestnancov s tým, že potom zoberie tých dlhodobo nezamestnaných. Ja som to oponoval práve formuláciu tohto riešenia.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Mihál sa na svojom blogu a taktiež v rozprave k novele zákona o sociálnom poistení vyjadroval u údajnej vágnosti formulácie, že by zamestnávateľ nemal prepustiť súčasných zamestnancov aby zobral dlhodobo nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMihál sa o nejasnosti alebo vágnosti definície novely zákona píše vo svojom blogu na webe časopisu Trend.\n\n\"Úľava na odvodoch sa bude poskytovať 12 mesiacov – čo v regiónoch so zvýšenou nezamestnanosťou (Východ, Gemer, Spiš, Horehronie…) bude znamenať, že po odpracovaní presne 12 mesiacov zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prepustí a namiesto neho zoberie nového zamestnanca – predtým dlhodobo nezamestnaného .\n\nI stotu zamestnania tak budú mať dlhodobo nezamestnaní maximálne na rok. Zamestnávateľ pri takomto postupe nič neporuší – Zákonník práce mu totiž umožňuje zamestnať zamestnanca na dobu určitú – napríklad presne na jeden rok. Predpokladám, že túto výhodu pre zamestnávateľov si dostatočne vychutnajú najmä agentúry dočasného zamestnávania.“Ďalšia výnimka v zákonoch o sociálnom poistení a zdravotnom poistení“\n\nAko informovala aj agentúra SITA (16. októbra 2013) túto možnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaného, pričom zamestnávateľ bude platiť len odvody na úrovni 1%, zavádza novela zákona o sociálnom poistení. Mihál podal voči tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, no jeho dva pozmeňovacie návrh sa netýkali oblasti presnejšieho definovanie za akých podmienok môžu zamestnávatelia prepustiť dlhodobo nezamestnaného po 12 mesiacoch.\n\nK vágnosti formulácie sa však vyjadril v rozprave 15. októbra:\n\n\"Druhá vec je tá, ako je to napísané. Ja som teda prvýkrát ten návrh videl vo štvrtok na výbore, ako to je napísané, a teda tiež nie som vševedko, aby som okamžite reagoval na to, čo je tam zle, ale sú tam zlé veci, technicky . V prvom rade nie je dobre vyriešené to, že zamestnávateľ najskôr prepustí nejakú skupinu zamestnancov, a potom si zamestná nových zamestnancov, tých dlhodobo nezamestnaných, za ktorých nebude rok platiť odvody. To ošetrenie, aby to ten zamestnávateľ takto nezneužíval, ja vám to prečítam je také, že: \"Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.\" Táto formulácia, ja nie som právnik, ale to je typický príklad ako z učebnice, ako vyzerá formulácia, ktorá negarantuje právnu istotu zúčastneným stranám.\"\n\nDemagog.SK hodnotí len to či Mihál namietal voči nejasnosti formulácie, že zamestnávateľ by nemal prepustiť súčasných zamestnancov a prijať dlhodobo nezamestnaných.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Mihál sa na svojom blogu a taktiež v rozprave k novele zákona o sociálnom poistení vyjadroval u údajnej vágnosti formulácie, že by zamestnávateľ nemal prepustiť súčasných zamestnancov aby zobral dlhodobo nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Mihál sa o nejasnosti alebo vágnosti definície novely zákona píše vo svojom blogu na webe časopisu Trend.", "\"Úľava na odvodoch sa bude poskytovať 12 mesiacov – čo v regiónoch so zvýšenou nezamestnanosťou (Východ, Gemer, Spiš, Horehronie…) bude znamenať, že po odpracovaní presne 12 mesiacov zamestnávateľ takéhoto zamestnanca prepustí a namiesto neho zoberie nového zamestnanca – predtým dlhodobo nezamestnaného .", "I stotu zamestnania tak budú mať dlhodobo nezamestnaní maximálne na rok. Zamestnávateľ pri takomto postupe nič neporuší – Zákonník práce mu totiž umožňuje zamestnať zamestnanca na dobu určitú – napríklad presne na jeden rok. Predpokladám, že túto výhodu pre zamestnávateľov si dostatočne vychutnajú najmä agentúry dočasného zamestnávania.“Ďalšia výnimka v zákonoch o sociálnom poistení a zdravotnom poistení“", "Ako informovala aj agentúra SITA (16. októbra 2013) túto možnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaného, pričom zamestnávateľ bude platiť len odvody na úrovni 1%, zavádza novela zákona o sociálnom poistení. Mihál podal voči tomuto návrhu dva pozmeňovacie návrhy, no jeho dva pozmeňovacie návrh sa netýkali oblasti presnejšieho definovanie za akých podmienok môžu zamestnávatelia prepustiť dlhodobo nezamestnaného po 12 mesiacoch.", "K vágnosti formulácie sa však vyjadril v rozprave 15. októbra:", "\"Druhá vec je tá, ako je to napísané. Ja som teda prvýkrát ten návrh videl vo štvrtok na výbore, ako to je napísané, a teda tiež nie som vševedko, aby som okamžite reagoval na to, čo je tam zle, ale sú tam zlé veci, technicky . V prvom rade nie je dobre vyriešené to, že zamestnávateľ najskôr prepustí nejakú skupinu zamestnancov, a potom si zamestná nových zamestnancov, tých dlhodobo nezamestnaných, za ktorých nebude rok platiť odvody. To ošetrenie, aby to ten zamestnávateľ takto nezneužíval, ja vám to prečítam je také, že: \"Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby.\" Táto formulácia, ja nie som právnik, ale to je typický príklad ako z učebnice, ako vyzerá formulácia, ktorá negarantuje právnu istotu zúčastneným stranám.\"", "Demagog.SK hodnotí len to či Mihál namietal voči nejasnosti formulácie, že zamestnávateľ by nemal prepustiť súčasných zamestnancov a prijať dlhodobo nezamestnaných."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "SITA", "pozmeňovacie", "vyjadril"], "url": ["http://blog.etrend.sk/mihalblog/2013/10/20/zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych-a-odvody-na-socialne-a-zdravotne-poistenie/", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/Parlament-zvyhodnil-zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych.htm", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=651", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=110636&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:48.266650+00:00"}
{"id": "vr27823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27823", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Nás program (...) tam máme aj pasáž, kde veľmi jednoducho v troch riadkoch definujeme náš postoj k jednotlivým témam a jednou z tých tém je aj kolektívna bezpečnosť a náš postoj je, že nie sme za to, aby sa Európa snažila o spoločnú obranu, spoločnú armádu.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS má skutočne v programe (.pdf, str. 9-11) pre Eurovoľby 2014 časť Postoje SaS k vybraným témam , kde je vyjadrený postoj strany v troch bodoch k viacerým témam.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS má skutočne v programe (.pdf, str. 9-11) pre Eurovoľby 2014 časť Postoje SaS k vybraným témam , kde je vyjadrený postoj strany v troch bodoch k viacerým témam."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.eurovolby2014.sk/wp-content/uploads/2014/01/program-sas-pre-volby-do-europskeho-parlamentu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:53.405198+00:00"}
{"id": "vr28963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28963", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola najkratšia diskusia o rozpočte v parlamente v histórii.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže záznam schôdzí parlamentu sa zverejňuje len od 4. volebného obdobia (2006-2010) a z programu schôdzí v prechádzajúcich volebných obdobiach nie je možné tento údaj jednoznačne určiť. Vo všetkých prípadoch od roku 2011 však rozprava o návrhu zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok trvala dlhšie, než tomu bolo v roku 2014. O vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa rokovalo 2. decembra 2014 od 9:00 do 19:30 a 3. decembra 2014 od 9:00 do 11:00 a od 14:00 do 16:53, spolu teda približne 14,5 hodiny (rokovanie bolo 2. decembra prerušené medzi 13:00 a 14:00.) Minister financií Peter Kažimír na záver rozpravy v parlamente povedal : \"Tentokrát to ani tak dlho netrvalo. Myslím si, že je to nejakých 14 a pol hodiny, do 15 hodín a rozpravy oproti minulému roku, tuším o polovicu, skoro o polovicu menej.\" O rozpočte na rok 2014 sa rokovalo v rámci 27. schôdze 6. volebného obdobia NRSR od 5. decembra 2013 15:00 a schválený bol až 12. decembra 2013 o 15:25, aj keď počas týchto dní schôdze sa prerokovávali aj iné návrhy zákonov. O rozpočte na rok 2013 sa začalo rokovať v rámci 11. schôdze , 6. decembra 2012 o 9:00. Poslanci návrh zákona schválili 13. decembra 2012. V roku 2011 sa rokovalo medzi 30. novembrom (9:00) a 7. decembrom. Agentúra SITA a denník Pravda informovali o tom, že rozprava trvala necelé dva dni, čo označili ako \"nezvyčajne krátko\", resp. ako \" o polovicu kratšou, ako vlani \". V predchádzajúcich rokoch sa v médiách v súvislosti s rozpočtom o dĺžke rozpravy nehovorilo. Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže záznam schôdzí parlamentu sa zverejňuje len od 4. volebného obdobia (2006-2010) a z programu schôdzí v prechádzajúcich volebných obdobiach nie je možné tento údaj jednoznačne určiť. Vo všetkých prípadoch od roku 2011 však rozprava o návrhu zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok trvala dlhšie, než tomu bolo v roku 2014. O vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 sa rokovalo 2. decembra 2014 od 9:00 do 19:30 a 3. decembra 2014 od 9:00 do 11:00 a od 14:00 do 16:53, spolu teda približne 14,5 hodiny (rokovanie bolo 2. decembra prerušené medzi 13:00 a 14:00.) Minister financií Peter Kažimír na záver rozpravy v parlamente povedal : \"Tentokrát to ani tak dlho netrvalo. Myslím si, že je to nejakých 14 a pol hodiny, do 15 hodín a rozpravy oproti minulému roku, tuším o polovicu, skoro o polovicu menej.\" O rozpočte na rok 2014 sa rokovalo v rámci 27. schôdze 6. volebného obdobia NRSR od 5. decembra 2013 15:00 a schválený bol až 12. decembra 2013 o 15:25, aj keď počas týchto dní schôdze sa prerokovávali aj iné návrhy zákonov. O rozpočte na rok 2013 sa začalo rokovať v rámci 11. schôdze , 6. decembra 2012 o 9:00. Poslanci návrh zákona schválili 13. decembra 2012. V roku 2011 sa rokovalo medzi 30. novembrom (9:00) a 7. decembrom. Agentúra SITA a denník Pravda informovali o tom, že rozprava trvala necelé dva dni, čo označili ako \"nezvyčajne krátko\", resp. ako \" o polovicu kratšou, ako vlani \". V predchádzajúcich rokoch sa v médiách v súvislosti s rozpočtom o dĺžke rozpravy nehovorilo. Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona o štátnom rozpočte", "rokovalo", "povedal", "27. schôdze", "11. schôdze", "roku 2011", "informovali", "o polovicu kratšou, ako vlani"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1170", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=296#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=279#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=263#current", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/338427-parlement-schvalil-statny-rozpocet-na-rok/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/338382-diskusia-o-rozpocte-bola-rychla-poslanci-budu-hlasovat-uz-vo-stvrtok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:59.062777+00:00"}
{"id": "vr13905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13905", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...keď si pozriete deficity, ktoré boli urobené tiež ľavicovou vládou v rokoch 2009 a 2010 a ktoré boli v obidvoch rokoch približne na úrovni 8 % výkonu ekonomiky a pozrieme si to, čo schválila pred pár hodinami Národná rada, teda návrh rozpočtu na budúci rok, tak to nie je 8 %, to je pod 2 %, 1,93 % výkonu ekonomiky.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 bol 7,9% HDP a za rok 2010 7,5% HDP, čo znamená, že obe hodnoty sa pohybujú približne na úrovni 8%, ako tvrdí Kollár. Čo sa týka návrhu rozpočtu na rok 2016 , cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 je stanovená vo výške 1,93 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Deficit verejnej správy Slovenskej republiky za rok 2009 bol 7,9% HDP a za rok 2010 7,5% HDP, čo znamená, že obe hodnoty sa pohybujú približne na úrovni 8%, ako tvrdí Kollár. Čo sa týka návrhu rozpočtu na rok 2016 , cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 je stanovená vo výške 1,93 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Deficit verejnej správy", "2016"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teina200", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:26.557155+00:00"}
{"id": "vr34729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34729", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pokiaľ ide o zákon o dvojitom občianstve, viete, že my sme reagovali na zákon o dvojitom občianstve, ktorý prijal maďarský parlament veľmi tvrdo a veľmi razantne", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica prijala v máji tohto roku zákon, ktorý hovorí, že „ ak občan SR urobí úkon k dobrovoľnému získaniu občianstva iného štátu, tak jeho získaním stráca slovenské občianstvo.“ ( TASR ) Šlo o pomyselnú obranu proti maďarskému zákonu o dvojakom občianstve.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica prijala v máji tohto roku zákon, ktorý hovorí, že „ ak občan SR urobí úkon k dobrovoľnému získaniu občianstva iného štátu, tak jeho získaním stráca slovenské občianstvo.“ ( TASR ) Šlo o pomyselnú obranu proti maďarskému zákonu o dvojakom občianstve."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/153781_vlada-prijala-novelu-zakona-o-statnom-obcianstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:12.922733+00:00"}
{"id": "vr26478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26478", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Veď platí listina práva a slobôd, zákon číslo 23/91, kde sa hovorí, že príslušnosť k etnickej menšine nemôže byť nikomu na ujmu.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK cituje Ústavný zákon č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon.\n\nTRETIA HLAVA\n\nPRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN\n\nČl.24", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK cituje Ústavný zákon č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon.", "TRETIA HLAVA", "PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN", "Čl.24"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon č. 23/1991, ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon."], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/listina-zakladnych-prav-a-slobod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:53.490107+00:00"}
{"id": "vr30707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30707", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Stará záležitosť v tunele alebo spory okolo tunela v Bratislave Sitina, ktorej stavala japonská firma Tai Sei konsorcium so Skanskou mal pre spory vytvorenú medzinárodnú komisiu, ktorú založil váš kolega, môj predchodca vo funkcii. Jednomyseľne táto komisia podporila toto riešenie, aby sme nečelili ďalším súdnym konaniam, pretože Slovensko by ich prehralo.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ hovorí o prípade kedy sa NDS sporila s konzorciom Taisei-Skanska o úroky a nedostatky pri výstavbe tunela Sitina. Podľa hovorcu MDVRR SR M. Krajčoviča bola vytvorená \"medzinárodná komisia\" českých a slovenských právnikov, ktorá mala v tomto prípade plniť mediačnú úlohu. Hovorca Krajčovič tiež uviedol, že sa NDS na túto komisiu obrátila ešte začiatkom roka 2010, čo by zodpovedalo obdobiu ministrovania Ľ. Vážneho. Rovnako tiež hovorí o jednomyseľnosti ohľadom čo najskoršieho finančného urovnania s konzorciom. Bližšie informácie o konkrétnom zložení komisie a zdôvodnenie jej rozhodnutia nemáme k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ hovorí o prípade kedy sa NDS sporila s konzorciom Taisei-Skanska o úroky a nedostatky pri výstavbe tunela Sitina. Podľa hovorcu MDVRR SR M. Krajčoviča bola vytvorená \"medzinárodná komisia\" českých a slovenských právnikov, ktorá mala v tomto prípade plniť mediačnú úlohu. Hovorca Krajčovič tiež uviedol, že sa NDS na túto komisiu obrátila ešte začiatkom roka 2010, čo by zodpovedalo obdobiu ministrovania Ľ. Vážneho. Rovnako tiež hovorí o jednomyseľnosti ohľadom čo najskoršieho finančného urovnania s konzorciom. Bližšie informácie o konkrétnom zložení komisie a zdôvodnenie jej rozhodnutia nemáme k dispozícii."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["M. Krajčoviča", "Krajčovič"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nds-uzavrela-novu-zmluvu-pre-spor-s-tai/371298-clanok.html", "https://demagog.sk/vyrok/Nako%C3%84%C2%BEko%20medzi%20stranami%20existoval%20spor%20oh%C3%84%C2%BEadom%20nezaplaten%C3%83%C2%BDch%20fakt%C3%83%C2%BAr%20a%20hnan%C3%83%C2%BDch%20ihiel,%20strany%20sa%20v%20zmysle%20Zmluvy%20o%20dielo%20za%C3%84%C2%8Diatkom%20roku%202010%20obr%C3%83%C2%A1tili%20na%20Komisiu%20na%20rie%C3%85%C2%A1enie%20sporov%20-%20de%20facto%20poradn%C3%83%C2%BD%20a%20media%C3%84%C2%8Dn%C3%83%C2%BD%20org%C3%83%C2%A1n.%20Komisiu%20na%20rie%C3%85%C2%A1enie%20sporov%20tvorili%20traja%20%C3%84%C2%8Dlenovia,%20ktor%C3%83%C2%AD%20s%C3%83%C2%BA%20pova%C3%85%C2%BEovan%C3%83%C2%AD%20za%20renomovan%C3%83%C2%A9%20a%20uzn%C3%83%C2%A1van%C3%83%C2%A9%20pr%C3%83%C2%A1vnick%C3%83%C2%A9%20kapacity%20v%20Slovenskej%20a%20%C3%84%C2%8Ceskej%20republike.%20%20V%20polovici%20roka%202010%20vydala%20Komisia%20na%20rie%C3%85%C2%A1enie%20sporov%20rozhodnutie,%20ktor%C3%83%C2%BDm%20jednomyse%C3%84%C2%BEne%20potvrdila%20n%C3%83%C2%A1rok%20Zdru%C3%85%C2%BEenia%20Taisei%20Skanska%20D.S.%20Joint%20Venture%20na%20zaplatenie%20predmetn%C3%83%C2%BDch%20fakt%C3%83%C2%BAr%20a%20n%C3%83%C2%A1rok%20NDS%20na%20vydanie%20bezd%C3%83%C2%B4vodn%C3%83%C2%A9ho%20obohatenia%20odmietla%20ako%20ned%C3%83%C2%B4vodn%C3%83%C2%BD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:58.684756+00:00"}
{"id": "vr18178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18178", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "EEI dala predbežné opatrenie na súd (vo veci sporu s mestom o poskytovaní parkovania, pozn.)", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť EEI podala žalobu na mesto Košice ohľadom všeobecného záväzného nariadenia , ktorým mesto chcelo prevziať správu nad systémom parkovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Košice zatiaľ nemôže od spoločnosti EEI prevziať parkovací systém do svojej správy. Vyplýva to z neodkladného opatrenia súdu, na ktorý sa so žalobou obrátila parkovacia spoločnosť. Nepáči sa jej plán mesta, ktoré chcelo správu prevziať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Mesto Košice avizovalo, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá. Okresný súd Bratislava I prikázal mestu poskytovať spoločnosti EEI súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na jeho území v zmysle nájomnej zmluvy z roku 2012 a jej dodatkov. Platí to do času skončenia zmluvy alebo do prípadného súdneho rozhodnutia o jej neplatnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť EEI podala žalobu na mesto Košice ohľadom všeobecného záväzného nariadenia , ktorým mesto chcelo prevziať správu nad systémom parkovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Košice zatiaľ nemôže od spoločnosti EEI prevziať parkovací systém do svojej správy. Vyplýva to z neodkladného opatrenia súdu, na ktorý sa so žalobou obrátila parkovacia spoločnosť. Nepáči sa jej plán mesta, ktoré chcelo správu prevziať prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Mesto Košice avizovalo, že sa proti rozhodnutiu súdu odvolá. Okresný súd Bratislava I prikázal mestu poskytovať spoločnosti EEI súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na jeho území v zmysle nájomnej zmluvy z roku 2012 a jej dodatkov. Platí to do času skončenia zmluvy alebo do prípadného súdneho rozhodnutia o jej neplatnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia", "žalobou"], "url": ["https://www.kosice.sk/includes/docuStore_getByID.asp?id=63815", "https://kosice.dnes24.sk/sud-vyhovel-eei-a-tak-ma-nadalej-v-sprave-parkovanie-v-meste-mesto-sa-odvola-311648"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:38.326363+00:00"}
{"id": "vr41", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr41", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Nemáte ako som povedal, ja som nikdy nedevelopoval pozemky, nekupoval, nepredával. Je to vidieť aj na tomto pozemku. Za tých 19 rokov sa s ním nič nestalo. Ani som ho nepredal, proste to nebol môj biznis.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii o mladosti a podnikateľskej kariére Andreja Kisku, sa súčasný prezident nevenoval podnikaniu s pozemkami. Podľa životopisu prezidenta Kisku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke prezidenta SR Andrej Kiska \"Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.\" Na základe dostupných informácií však nemôžme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie prezidenta, že nikdy s pozemkami nepodnikal a ani nebol developer. Taktiež podľa čiastočného výpisu z portálu katastra nehnuteľností sa nedá zmapovať, čo sa stalo za posledných 19 rokov s pozemkom, ktorý je predmetom kauzy Veľký Slavkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii o mladosti a podnikateľskej kariére Andreja Kisku, sa súčasný prezident nevenoval podnikaniu s pozemkami. Podľa životopisu prezidenta Kisku, ktorý je zverejnený na oficiálnej stránke prezidenta SR Andrej Kiska \"Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov. Založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich Triangel a Quatro v roku 1996. Tieto firmy poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.\" Na základe dostupných informácií však nemôžme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie prezidenta, že nikdy s pozemkami nepodnikal a ani nebol developer. Taktiež podľa čiastočného výpisu z portálu katastra nehnuteľností sa nedá zmapovať, čo sa stalo za posledných 19 rokov s pozemkom, ktorý je predmetom kauzy Veľký Slavkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zverejnený"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/zivotopis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:40.913581+00:00"}
{"id": "vr29716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29716", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "Glen Hanlon fungoval tu 1,5 roka", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Glen Hanlon v rozmedzí od 1. apríla 2010 do 18. mája 2011 pôsobil vo funkcii hlavného trenéra reprezentácie Slovenského národného hokejového mužstva. Jeho fungovanie na poste trénera nedosiahlo však ani 1,5 roka. Výrok Richarda Lintera považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Glen Hanlon v rozmedzí od 1. apríla 2010 do 18. mája 2011 pôsobil vo funkcii hlavného trenéra reprezentácie Slovenského národného hokejového mužstva. Jeho fungovanie na poste trénera nedosiahlo však ani 1,5 roka. Výrok Richarda Lintera považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil vo funkcii hlavného trenéra", "zvolený"], "url": ["http://hokej.pravda.sk/ms-2011/clanok/85641-trener-hanlon-pri-slovenskej-reprezentacii-skoncil/", "http://hokej.pravda.sk/reprezentacia/clanok/132212-novym-trenerom-slovenskych-hokejistov-je-vujtek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:13.934870+00:00"}
{"id": "vr30598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30598", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pán prezident SR od začiatku podporoval všetky kroky vlády a napokon návrh na vyhlásenie núdzového stavu bol návrhom pána prezidenta.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident SR sa k nepriaznivej situácii v slovenskom zdravotníctve 23.novembra 2011 vyjadril, že ak sa vláda s odborármi nedohodne do soboty 26. novembra 2011, požiada vládu SR, aby vyhlásila núdzový stav. \" Dal som podmienku, ako vláde, tak odborom, aby do soboty urobili dohodu. Ak dohodu neurobia, požiadam vládu, aby vyhlásila núdzový stav ,“ povedal Gašparovič. O dva dni neskor, 25. novembra , sa prezident k danej situácii vyjadril takto: \" Ani prezident si nemôže dovoliť čakať, že niekto zomrie, lebo nebol ošetrený. Až potom nariadiť stav núdze by bolo neskoro. Preto som pani premiérke povedal, že moje rozhodnutie naďalej platí. Bude teraz záležať na vláde , kedy a či tento stav vyhlási.\" Z vyjadrení prezidenta SR vyplýva, že iniciatíva navrhnúť núdzový stav prišla z jeho strany.", "analysis_paragraphs": ["Prezident SR sa k nepriaznivej situácii v slovenskom zdravotníctve 23.novembra 2011 vyjadril, že ak sa vláda s odborármi nedohodne do soboty 26. novembra 2011, požiada vládu SR, aby vyhlásila núdzový stav. \" Dal som podmienku, ako vláde, tak odborom, aby do soboty urobili dohodu. Ak dohodu neurobia, požiadam vládu, aby vyhlásila núdzový stav ,“ povedal Gašparovič. O dva dni neskor, 25. novembra , sa prezident k danej situácii vyjadril takto: \" Ani prezident si nemôže dovoliť čakať, že niekto zomrie, lebo nebol ošetrený. Až potom nariadiť stav núdze by bolo neskoro. Preto som pani premiérke povedal, že moje rozhodnutie naďalej platí. Bude teraz záležať na vláde , kedy a či tento stav vyhlási.\" Z vyjadrení prezidenta SR vyplýva, že iniciatíva navrhnúť núdzový stav prišla z jeho strany."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["23.novembra 2011", "25. novembra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6152195/rokovanie-vlady-s-lekarskymi-odborarmi-sa-skoncilo-roztrzkou.html", "http://hnonline.sk/c1-53821400-ak-lekari-neustupia-radicova-vyhlasi-nudzovy-stav"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:26.665568+00:00"}
{"id": "vr26899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26899", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale vzniklo to proste (verdikt Ústavného súdu ohľadom odmeňovania sudcov, pozn.) z hľadiska nového spôsobu ako odmeňovať ústavných činiteľov. Ináč neprešlo to vlastne ani u tých ústavných činiteľov, z toho princípu vyšlo, že odrazu mali platy poslancov a ministrov stúpnuť o nejakých 600, 700 eur. Čiže po roku sa to zrušilo. Je pravdou, že v danom roku to znížilo platy aj sudcov. A výsledok rozhodnutia Ústavného súdu je taký, že bolo takéto rozhodnutie nezákonné.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že časť novely z roku 2010, ktorá viazala výpočet miezd sudcov na poslanecký plat, ktorý bol zase viazaný na výšku schodku rozpočtu, bol v decembri vyhlásená Ústavným súdom za protiústavnú. Kvôli tejto novele klesli mzdy sudcov v roku 2011 o približne 10%. Taktiež je pravdou, že novela z roku 2010 stanovila taký výpočet miezd poslancov, že na rok 2012 mali narásť najvyšším odhadom až o 600 eur. To bol dôvod prečo sa úprava z roku 2010 koncom roka 2011 novelizovala a platy ústavných činiteľov zmrazili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrhu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý navrhovala skupina poslancov vládnej koalície, bol chválený 2. decembra 2010. Novela viazala platy sudcov na priemernú mzdu poslancov (§ 29g, bod 12 odseky (7), (4), (8)). Platy poslancov sa vypočítali ako suma trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vynásobenia dvojnásobkom podielu schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky.\n\nPlaty sudcov podľa výpočtu agentúry SITA od nového roku poklesli o 10% (z 2 234 eur na 2 010 eur.). Tejto téme sa venoval tiež denník Pravda , ktorý podľa prijatej novely vypočítal, že základné platy sudcov sa znížia až o 8%.\n\nVýška mzdy poslancov závisela od výšky schodku rozpočtu. Keďže výška výška mzdy sudcov závisela od mzdy poslancov, tak aj výška mzdy sudcov závisela od výšky schodku. Práve to namietal Madej (.pdf) už v rozprave o tejto novele výšky - že mzda sudcov závisí od schodku rozpočtu.\n\nPre rok 2012 a ďalšie sa mala výška platov odvíjať od podielu schodku verejnej správy SR a od hrubého domáceho produktu. Platy sa podľa Sulíka mali po dvoch rokoch rozmraziť a následne znížiť o dvojnásobok deficitu.\n\nUž koncom roka 2011 však kvôli vývoju deficitu sa mali mzdy poslancov a tak aj sudcov zvýšiť o stovky eur. Odhady sa pohybovali na úrovni 370 až 600 eur. Podľa SME hovoril v novembri 2011 Líder OĽaNO o 500 eur, Kažimír o 400 eur, Kancelária NR SR o 362 eur.\n\n21. decembra 2011, teda takmer presne o rom po novele z roku 2010, sa zákon novelizoval , a mzdy ústavných činiteľov sa zmrazili.\n\nNa základe návrhu skupiny 35 poslancov namietajúcich nesúlad zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky s Ústavou SR rozhodol Ústavný súd v pléne 11. decembra 2013 vyslovením nesúladu v jednom z bodov návrhu týkajúceho sa práve zníženia platového pomeru sudcov v 3 paragrafoch (§ 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9), ostatné zamietol. Už v odôvodnení tohto rozhodnutia ÚS konštatoval že niektoré napadnuté ustanovenia zákona obsahujú mechanizmus úpravy (znižovania) platov viacerých ústavných činiteľov, ktorých plat sa odvíja od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že časť novely z roku 2010, ktorá viazala výpočet miezd sudcov na poslanecký plat, ktorý bol zase viazaný na výšku schodku rozpočtu, bol v decembri vyhlásená Ústavným súdom za protiústavnú. Kvôli tejto novele klesli mzdy sudcov v roku 2011 o približne 10%. Taktiež je pravdou, že novela z roku 2010 stanovila taký výpočet miezd poslancov, že na rok 2012 mali narásť najvyšším odhadom až o 600 eur. To bol dôvod prečo sa úprava z roku 2010 koncom roka 2011 novelizovala a platy ústavných činiteľov zmrazili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Návrhu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorý navrhovala skupina poslancov vládnej koalície, bol chválený 2. decembra 2010. Novela viazala platy sudcov na priemernú mzdu poslancov (§ 29g, bod 12 odseky (7), (4), (8)). Platy poslancov sa vypočítali ako suma trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve vynásobenia dvojnásobkom podielu schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky.", "Platy sudcov podľa výpočtu agentúry SITA od nového roku poklesli o 10% (z 2 234 eur na 2 010 eur.). Tejto téme sa venoval tiež denník Pravda , ktorý podľa prijatej novely vypočítal, že základné platy sudcov sa znížia až o 8%.", "Výška mzdy poslancov závisela od výšky schodku rozpočtu. Keďže výška výška mzdy sudcov závisela od mzdy poslancov, tak aj výška mzdy sudcov závisela od výšky schodku. Práve to namietal Madej (.pdf) už v rozprave o tejto novele výšky - že mzda sudcov závisí od schodku rozpočtu.", "Pre rok 2012 a ďalšie sa mala výška platov odvíjať od podielu schodku verejnej správy SR a od hrubého domáceho produktu. Platy sa podľa Sulíka mali po dvoch rokoch rozmraziť a následne znížiť o dvojnásobok deficitu.", "Už koncom roka 2011 však kvôli vývoju deficitu sa mali mzdy poslancov a tak aj sudcov zvýšiť o stovky eur. Odhady sa pohybovali na úrovni 370 až 600 eur. Podľa SME hovoril v novembri 2011 Líder OĽaNO o 500 eur, Kažimír o 400 eur, Kancelária NR SR o 362 eur.", "21. decembra 2011, teda takmer presne o rom po novele z roku 2010, sa zákon novelizoval , a mzdy ústavných činiteľov sa zmrazili.", "Na základe návrhu skupiny 35 poslancov namietajúcich nesúlad zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky s Ústavou SR rozhodol Ústavný súd v pléne 11. decembra 2013 vyslovením nesúladu v jednom z bodov návrhu týkajúceho sa práve zníženia platového pomeru sudcov v 3 paragrafoch (§ 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9), ostatné zamietol. Už v odôvodnení tohto rozhodnutia ÚS konštatoval že niektoré napadnuté ustanovenia zákona obsahujú mechanizmus úpravy (znižovania) platov viacerých ústavných činiteľov, ktorých plat sa odvíja od platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu zákona", "chválený", "SITA", "Pravda", "Madej", "zvýšiť", "novelizoval", "návrhu", "rozhodol"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3476", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27613", "http://www.mini.webnoviny.sk/slovensko/podanie-na-ustavny-sud-sr-pre-platy-s/292342-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168756-sudcom-klesnu-platy-viac-ako-politikom/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=348990", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172310-poslancom-a-ministrom-sa-zvysi-plat-o-stovky-eur/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-532", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302205-ustavny-sud-znizenie-platov-sudcov-je-protiustavne/", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/page/ts_data/Tl_info_102_13_platy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:24.956537+00:00"}
{"id": "vr35484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35484", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Je to viac, ako bolo boli očakávania (voličská účasť na poslednom referende, pozn.), to určite.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry Focus (čo je pravdepodobne jediný odhad založený na reálne vykonanom prieskume) bola očakávaná účasť pod 20%. Podľa zistení zo začiatku septembra je len desatina (10,4%) respondentov naisto rozhodnutá zúčastniť sa predmetného referenda.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry Focus (čo je pravdepodobne jediný odhad založený na reálne vykonanom prieskume) bola očakávaná účasť pod 20%. Podľa zistení zo začiatku septembra je len desatina (10,4%) respondentov naisto rozhodnutá zúčastniť sa predmetného referenda."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100913TBB00527"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:43.356128+00:00"}
{"id": "vr11", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr11", "speaker": "Martin Kapitulík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-kapitulik", "statement": "Hlasoval som za bezplatnú MHD pre študentov aj seniorov...", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Kapitulík skutočne hlasoval aj za bezplatnú MHD pre študentov, aj za rozšírenie bezplatnej MHD pre všetkých dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 na májovom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Žiline poslanci hlasovali o bezplatnej preprave pre študentov, ktorí majú v Žiline trvalý pobyt (a nemajú žiadny dlh voči mestu). Poslanec Martin Kapitulík hlasoval za tento návrh(. pdf ), návrh bol schválený.", "analysis_paragraphs": ["Martin Kapitulík skutočne hlasoval aj za bezplatnú MHD pre študentov, aj za rozšírenie bezplatnej MHD pre všetkých dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 na májovom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Žiline poslanci hlasovali o bezplatnej preprave pre študentov, ktorí majú v Žiline trvalý pobyt (a nemajú žiadny dlh voči mestu). Poslanec Martin Kapitulík hlasoval za tento návrh(. pdf ), návrh bol schválený."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/Hlasovanie_20160519111628.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/Hlasovanie_20151001094652.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:33.562148+00:00"}
{"id": "vr25678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25678", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "... faktom zostáva to, že aj v minuloročnom rozpočte na tento rok neodhadol (Kažimír, pozn.) správne hospodársky rast.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír, resp. Ministerstvo financií SR skutočne neodhadli správne hospodársky rast SR na rok 2013.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír, resp. Ministerstvo financií SR skutočne neodhadli správne hospodársky rast SR na rok 2013."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "Eurostat", "správa"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/printTable.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&printPreview=true", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72292"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:39.503498+00:00"}
{"id": "vr15211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15211", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...bola dosiahnutá dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom a dohoda sa začala napĺňať. Táto dohoda je veľmi vážna, pretože na jednej strane hovorí o pomoci Turecka vo vzťahu k Európe a súčasne Európska únia urobila významné rozhodnutia, ako je zrýchlenie prístupového konania Turecka smerom k Európskej únii. Spomínaná vízová liberalizácia, tam sú finančné toky. Hovoríme o troch miliardách, ďalších troch miliardách.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda medzi Tureckom a Európskou Úniou, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016, sa okrem iného zaoberá aj vízovou liberalizáciou, regulácií v súvislosti s migráciou utečencov do EÚ, a finančou podporou Turecka v súvislosti s utečeneckými zariadeniami. Tento výrok je pravdivý.\n\n\"5) Naplnenie plánu vízovej liberalizácie bude zrýchlené s perspektívou odstránenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka najneskôr do júna 2016. Turecko podstúpy všetky kroky potrebné k tomu, aby splnilo zostávajúce požiadavky. \"\n\n\" 6) EU, v úzkej spolupráci s Tureckom, ďalej urýchli vyplatenie pôvodne udelených 3 miliárd EUR pod záštitou Zariadenia pre utečencov v Turecku. Keď už budú tieto zdroje takmer vyčerpané, EU zmobilizuje dodatočné zdroje pre toto Zariadenie, v celkovej hodnote do 3 miliárd EUR a to do konca roku 2018. \"\n\n(...)\n\n\" 8) Proces vstúpenia bude znovu-obnovený, pričom Kapitola 33 bude otvorená počas Holandského predsedníctva Rady Európskej Únie a prípravné práce pre otvorenie ďalších kapitol budú pokračovať v zrýchlenom tempe.\"", "analysis_paragraphs": ["Dohoda medzi Tureckom a Európskou Úniou, ktorá vstúpila do platnosti v marci 2016, sa okrem iného zaoberá aj vízovou liberalizáciou, regulácií v súvislosti s migráciou utečencov do EÚ, a finančou podporou Turecka v súvislosti s utečeneckými zariadeniami. Tento výrok je pravdivý.", "\"5) Naplnenie plánu vízovej liberalizácie bude zrýchlené s perspektívou odstránenia vízovej povinnosti pre občanov Turecka najneskôr do júna 2016. Turecko podstúpy všetky kroky potrebné k tomu, aby splnilo zostávajúce požiadavky. \"", "\" 6) EU, v úzkej spolupráci s Tureckom, ďalej urýchli vyplatenie pôvodne udelených 3 miliárd EUR pod záštitou Zariadenia pre utečencov v Turecku. Keď už budú tieto zdroje takmer vyčerpané, EU zmobilizuje dodatočné zdroje pre toto Zariadenie, v celkovej hodnote do 3 miliárd EUR a to do konca roku 2018. \"", "(...)", "\" 8) Proces vstúpenia bude znovu-obnovený, pričom Kapitola 33 bude otvorená počas Holandského predsedníctva Rady Európskej Únie a prípravné práce pre otvorenie ďalších kapitol budú pokračovať v zrýchlenom tempe.\""], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "dohoda"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1664_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1664_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:01.672080+00:00"}
{"id": "vr28652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28652", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "... 25 rokov nedokončená autobusová stanica... 24.9. bola podpísaná kúpno-predajná zmluva medzi pôvodným vlastníkom a novým investorom.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Bystricoviny.sk uvádza, že objekt nedostavanej autobusovej stanice odkúpila bratislavská spoločnosť PRIMUM s.r.o. od pôvodného vlastníka SAD Banská Bystrica, pričom k zmene vlastníctva malo dôjsť pred niekoľkými týždňami (uvedený zdroj bol publikovaný 13. novembra 2014, pozn.). Nevieme teda potvrdiť, či bola zmluva podpísaná presne 24. septembra 2014, ale tento údaj sedí pre dané obdobie. Citovaný zdroj tiež uvádza, že \" Banskobystrickú autobusovú stanicu začal stavať štát ešte v roku 1983. ... V roku 1990 sa však celá výstavba zastavila a odvtedy neobnovila.\" Stanica je teda \"nedokončená\" približne 25 rokov, ak rátame obdobie odkedy sa zastavila výstavba. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál Bystricoviny.sk uvádza, že objekt nedostavanej autobusovej stanice odkúpila bratislavská spoločnosť PRIMUM s.r.o. od pôvodného vlastníka SAD Banská Bystrica, pričom k zmene vlastníctva malo dôjsť pred niekoľkými týždňami (uvedený zdroj bol publikovaný 13. novembra 2014, pozn.). Nevieme teda potvrdiť, či bola zmluva podpísaná presne 24. septembra 2014, ale tento údaj sedí pre dané obdobie. Citovaný zdroj tiež uvádza, že \" Banskobystrickú autobusovú stanicu začal stavať štát ešte v roku 1983. ... V roku 1990 sa však celá výstavba zastavila a odvtedy neobnovila.\" Stanica je teda \"nedokončená\" približne 25 rokov, ak rátame obdobie odkedy sa zastavila výstavba. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Bystricoviny.sk"], "url": ["http://www.bystricoviny.sk/spravy/autobusova-stanica-ma-noveho-vlastnika-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:00.740856+00:00"}
{"id": "vr38086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38086", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Navyše je tam aj isté ústavnoprávne vákuum, keďže oni vyslovene hovoria, že neuznávajú právnu kontinuitu medzi rokom 44 až 90 a odvolávajú sa na takzvanú historickú ústavu, to znamená tá, ktorá platila za Rakúsko-Uhorska, čiže za čias najväčšej maďarizácie.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rafaj nepresne cituje text novej ústavy, následne ho nesprávne interpretuje. V preambule sa píše: \"Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa. ... Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú. ... Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny.\" (\"Tiszteletben tartjuk történeti alkotmányunk vívmányait és a Szent Koronát, amely megtestesíti Magyarország alkotmányos állami folytonosságát és a nemzet egységét. ... Nem ismerjük el az 1949. évi kommunista \"alkotmány\" jogfolytonosságát, amely egy zsarnoki uralom alapja volt, ezért kinyilvánítjuk annak érvénytelenségét. ... Hazánk 1944. március tizenkilencedikén elveszített állami önrendelkezésének visszaálltát 1990. május másodikától, az első szabadon választott népképviselet megalakulásától számítjuk . Ezt a napot tekintjük hazánk új demokráciája és alkotmányos rendje kezdetének.\") Pred rokom 1949 Maďarsko nemalo písanú ústavu, len niekoľko zákonov ústavného významu, ktoré spoločne tvoria spomínanú \"historickú ústavu\". Súčasný text si ju len \"ctí\". Roky 1944-1990 sa tiež spomínajú v inom kontexte než tvrdil Rafaj. Za najdôležitejšie však považujeme to, že všetko citované sa nachádza len v preambule novej ústavy, čo podľa nás nemá rovnakú silu ako vlastné články. Ďalej by sme chceli upozorniť na rozpor, napríklad medzi maďarskými ústavnými právnikmi Kolláthom a Gulyásom , či bude mať Maďarsko dve ústavy alebo iba jednu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rafaj nepresne cituje text novej ústavy, následne ho nesprávne interpretuje. V preambule sa píše: \"Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa. ... Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú. ... Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny.\" (\"Tiszteletben tartjuk történeti alkotmányunk vívmányait és a Szent Koronát, amely megtestesíti Magyarország alkotmányos állami folytonosságát és a nemzet egységét. ... Nem ismerjük el az 1949. évi kommunista \"alkotmány\" jogfolytonosságát, amely egy zsarnoki uralom alapja volt, ezért kinyilvánítjuk annak érvénytelenségét. ... Hazánk 1944. március tizenkilencedikén elveszített állami önrendelkezésének visszaálltát 1990. május másodikától, az első szabadon választott népképviselet megalakulásától számítjuk . Ezt a napot tekintjük hazánk új demokráciája és alkotmányos rendje kezdetének.\") Pred rokom 1949 Maďarsko nemalo písanú ústavu, len niekoľko zákonov ústavného významu, ktoré spoločne tvoria spomínanú \"historickú ústavu\". Súčasný text si ju len \"ctí\". Roky 1944-1990 sa tiež spomínajú v inom kontexte než tvrdil Rafaj. Za najdôležitejšie však považujeme to, že všetko citované sa nachádza len v preambule novej ústavy, čo podľa nás nemá rovnakú silu ako vlastné články. Ďalej by sme chceli upozorniť na rozpor, napríklad medzi maďarskými ústavnými právnikmi Kolláthom a Gulyásom , či bude mať Maďarsko dve ústavy alebo iba jednu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Kolláthom", "Gulyásom", "dve ústavy"], "url": ["http://nol.hu/belfold/a_selejt_bosszuja__kollath_szerint_jovore_ket_alkotmanyunk_is_lesz", "http://www.mno.hu/portal/780157", "http://www.sme.sk/c/5865984/pre-pravnicku-chybu-bude-mat-madarsko-dve-ustavy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:10.324583+00:00"}
{"id": "vr36492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36492", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...napríklad minister Mikolaj urobil školskú reformu, môžete mať na to svoj názor na to, ako ju hodnotíte, ale jednoducho toto urobili.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikolaj začal s reformou .", "analysis_paragraphs": ["Mikolaj začal s reformou ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["začal s reformou"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/mikolaj-skolska-reforma-zacala-skoro-a-s-problemami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:33.212727+00:00"}
{"id": "vr27678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27678", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Máme najnižšiu infláciu v histórii EÚ...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, nie je v súčasnosti inflácia EÚ na historickom minime a to isté platí aj pre eurozónu. V prípade Slovenska bola rovnako nízka inflácia ako je dnes už aj v minulosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Inflácia bola pre Eurozónu nižšia v júli 2009 (-0,6% oproti súčasným 0,5%), pre Slovensko bola na úrovni ako je teraz v januári a februári 2010 (-0,2%) a pre EÚ bola nižšia v júli 2009 (0,2% oproti súčasným 0,6%). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, nie je v súčasnosti inflácia EÚ na historickom minime a to isté platí aj pre eurozónu. V prípade Slovenska bola rovnako nízka inflácia ako je dnes už aj v minulosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Inflácia bola pre Eurozónu nižšia v júli 2009 (-0,6% oproti súčasným 0,5%), pre Slovensko bola na úrovni ako je teraz v januári a februári 2010 (-0,2%) a pre EÚ bola nižšia v júli 2009 (0,2% oproti súčasným 0,6%). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["indexu HICP"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teicp000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:25.877801+00:00"}
{"id": "vr34758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34758", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a toto v Európe nemá páru, čo sa tu má udiať na Slovensku, respektíve v strednej Európe vo vzťahoch slovensko-maďarských na našom pohraničí (o maďarskom zákone o štátnom občianstve a skladaní sľubu vernosti Maďarskej republike, pozn.).", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný sľub skladajú aj občania SR, čiže to nie je nič výnimočné. „Zloženie sľubu je podmienkou nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky.“ \"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a riadne plniť všetky povinnosti štátneho občana Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný sľub skladajú aj občania SR, čiže to nie je nič výnimočné. „Zloženie sľubu je podmienkou nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky.“ \"Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a riadne plniť všetky povinnosti štátneho občana Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["sľubu"], "url": ["https://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=488"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:04.299327+00:00"}
{"id": "vr14639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14639", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Od roku 2006 najviac rástli tzv. nešpecifikované výdavky (v zdravotníctve, pozn.) 1,7 miliardy, to je 32 %, v iných štátoch maximum 8 %.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP, Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 2,4 % HDP, Eurostat zaradil medzi nešpecifikované (Health n.e.c). Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 1,73 mld eur. Celkovo ide o 32 % z celkových výdavkom na zdravotníctvo. Nie je však pravdou, že v iných štátoch EÚ je to maximálne 8 %. Napríklad v prípade Rumunska ide o 15 %, Litvy o 25 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Graf o vývoji týchto výdavkov uvádza na svojom blogu Tomáš Meravý, ekonóm Most-Híd. Z jeho grafu je zrejmý nárast nešpecikovaných výdavkov, dokonca relatívne najväčší z jednotlivých kategórii výdavkov zdravotníctva. Tneto nárast však ale nevieme nezávisle overiť z údajov Eurostat. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "HDP", "Eurostat", "uvádza"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1", "http://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/400030/kam-miznu-miliardy-eur-urcene-na-zdravotnictvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:00.955562+00:00"}
{"id": "vr37197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37197", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...aj za také podobné povedzme veci bol pán Gašparovič ako predseda Národnej rady odvolávaný, nebol odvolaný, ale pokus bol, vy ste to tiež podpísali...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 1997 bola známa kauza Gaulieder, keď predsedom parlamentu bol Ivan Gašparovič a navrhlo sa jeho odvolanie. Či tento návrh podpísal aj Robert Fico sa však overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["V roku 1997 bola známa kauza Gaulieder, keď predsedom parlamentu bol Ivan Gašparovič a navrhlo sa jeho odvolanie. Či tento návrh podpísal aj Robert Fico sa však overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:05.320639+00:00"}
{"id": "vr27685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27685", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme splnili všetky Maastrichtské kritériá, teda podmienky vstupu do eurozóny.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konvergenčné kritéria, ktoré krajina musí splniť pre vstup do eurozóny sa nazývajú ináč aj Maastrichtské kritéria (viď napr tu , tu alebo tu ).", "analysis_paragraphs": ["Konvergenčné kritéria, ktoré krajina musí splniť pre vstup do eurozóny sa nazývajú ináč aj Maastrichtské kritéria (viď napr tu , tu alebo tu )."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "Príprava na zaverenie eura v SR"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Euro_convergence_criteria", "http://glossary.reuters.com/?title=Maastricht_Criteria", "http://ec.europa.eu/economy_finance/euro/adoption/who_can_join/index_en.htm", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK2008%5CVS2008_kap09.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:21.626543+00:00"}
{"id": "vr27373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27373", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Kiska, aj ja som robil v živote. Ja som dlhé roky zastupoval Slovensko na Európskom sude pre ľudské práva.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico pracoval v rokoch 1994-2000 ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico pracoval v rokoch 1994-2000 ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["pracoval"], "url": ["http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:39.054643+00:00"}
{"id": "vr15412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15412", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán Kaliňák ako minister vnútra bol odvolávaný 3 týždne pred novou požiadavkou poslancov (o odvolanie, pozn.) a dá sa povedať, že tak isto aj pán premiér Fico, bol na neho teda podaný návrh poslancov na odvolanie, tesne predtým, ako sa začal summit (mal na mysli slovenské predsedníctvo, pozn.).", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kaliňák pred letnými prázdninami čelil v priebehu troch týždňov dvom návrhom na odvolanie pre kauzu Bašternák. Rovnako sa návrhu na odvolanie kvôli nečinnosti v tejto kauze nevyhol ani premiér Robert Fico, pričom návrh bol doručený v deň začiatku slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. \" Minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák je politicky zodpovedný za skutočnosť, že podozrenia z niekoľkomiliónových daňových podvodov kauze verejnosti známej ako \"kauza Bašternák\" sa náležite nevyšetrili, \" týmito slovami (.pdf) začína návrh odôvodnenia odvolania Roberta Kaliňáka z funkcie. Prvý návrh skupiny poslancov NR SR o odvolanie ministra vnútra z funkcie bol doručený 3. júna 2016. Návrh bol prerokovaný na 5. schôdzi NR SR – 7. júna 2016 v neprospech navrhovateľov. Druhý návrh na odvolanie bol doručený NR SR 24. júna 2016. Navrhovatelia znovu predložili návrh na základe nových skutočností o vzťahu ministra Kaliňáka s podnikateľom Bašternákom. \"Kaliňák vtedy tvrdil, že s Bašternákom nič nemal. Minister vnútra opakovane obhajoval zločiny, ktoré spáchal Bašternák tým, že okradol o 12 miliónov eur. Minister na schôdzi vedome a dobrovoľne klamal,\" tvrdí Matovič. Návrhu na odvolanie sa pre nečinnosť v kauze Bašternák nevyhol ani premiér Robert Fico. Návrh bol NR SR doručený 1. júla 2016 – čo bol aj oficiálny začiatok slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Prerokovanie návrhu o odvolanie Roberta Fica sa uskutočnilo 23. septembra 2016. Návrh neprešiel a výsledkom je, že ako Robert Fico, tak i Robert Kaliňák zostávajú vo svojich funkciách. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Kaliňák pred letnými prázdninami čelil v priebehu troch týždňov dvom návrhom na odvolanie pre kauzu Bašternák. Rovnako sa návrhu na odvolanie kvôli nečinnosti v tejto kauze nevyhol ani premiér Robert Fico, pričom návrh bol doručený v deň začiatku slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý. \" Minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák je politicky zodpovedný za skutočnosť, že podozrenia z niekoľkomiliónových daňových podvodov kauze verejnosti známej ako \"kauza Bašternák\" sa náležite nevyšetrili, \" týmito slovami (.pdf) začína návrh odôvodnenia odvolania Roberta Kaliňáka z funkcie. Prvý návrh skupiny poslancov NR SR o odvolanie ministra vnútra z funkcie bol doručený 3. júna 2016. Návrh bol prerokovaný na 5. schôdzi NR SR – 7. júna 2016 v neprospech navrhovateľov. Druhý návrh na odvolanie bol doručený NR SR 24. júna 2016. Navrhovatelia znovu predložili návrh na základe nových skutočností o vzťahu ministra Kaliňáka s podnikateľom Bašternákom. \"Kaliňák vtedy tvrdil, že s Bašternákom nič nemal. Minister vnútra opakovane obhajoval zločiny, ktoré spáchal Bašternák tým, že okradol o 12 miliónov eur. Minister na schôdzi vedome a dobrovoľne klamal,\" tvrdí Matovič. Návrhu na odvolanie sa pre nečinnosť v kauze Bašternák nevyhol ani premiér Robert Fico. Návrh bol NR SR doručený 1. júla 2016 – čo bol aj oficiálny začiatok slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Prerokovanie návrhu o odvolanie Roberta Fica sa uskutočnilo 23. septembra 2016. Návrh neprešiel a výsledkom je, že ako Robert Fico, tak i Robert Kaliňák zostávajú vo svojich funkciách. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["týmito slovami", "", "Prvý návrh", "prerokovaný", "Druhý návrh", "tvrdí", "Návrhu", "začiatok slovenského predsedníctva", "Prerokovanie návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=427200", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=150", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=150", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=157", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397196-opozicia-sa-pokusi-druhykrat-odvolat-kalinaka-z-funkcie/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=158", "http://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/presidency-council-eu/", "http://domov.sme.sk/c/20283477/poslancov-caka-posledny-bod-schodze-odvolavanie-fica.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:22.575233+00:00"}
{"id": "48534", "numeric_id": 48534, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48534", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď som bol v opozícii, ako ste v opozícii vy teraz (Hlas-SD, pozn.), tak som hlasoval za všetky sociálne zákony, ktoré ste ako strana Smer predkladali... Zahlasovali sme (Sme rodina, pozn.) za každý 1 zákon, ktorý mohol pomôcť akejkoľvek skupine obyvateľov.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tím Demagog.SK nenašiel zákon, ktorý by spĺňal definíciu sociálneho zákona a pomáhal „akejkoľvek skupine obyvateľov“ a poslanci Sme rodina zaň v rokoch 2016 – 2020 nehlasovali. Keďže však nemáme kapacity na kontrolu všetkých zákonov, ktoré v tomto období boli predložené v parlamente, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Tím Demagog.SK nenašiel zákon, ktorý by spĺňal definíciu sociálneho zákona a pomáhal „akejkoľvek skupine obyvateľov“ a poslanci Sme rodina zaň v rokoch 2016 – 2020 nehlasovali. Keďže však nemáme kapacity na kontrolu všetkých zákonov, ktoré v tomto období boli predložené v parlamente, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:47.370227+00:00"}
{"id": "46798", "numeric_id": 46798, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46798", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán redaktor, chodí nám po Slovensku skupina ľudí, hovoríme o 10-tisícoch s falošnými (potvrdeniami) testami? Chodí. Ja som prešiel teraz celé Slovensko, prešiel som od Košíc, Prešova, Banskej, Nitry, Žiliny, Trenčína, všade sa stretávame s tým istým fenoménom, ľudia bez akýchkoľvek problémov sa dostávajú k falošným potvrdeniam o testoch.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je zrejmé, odkiaľ má Robert Fico tento údaj. Polícia ním nedisponuje, v čase publikovania relácie nezaznamenala ani jeden prípad falošne predloženého antigénového testu. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako neoveriteľné. Robert Fico hovorí o údajnom falšovaní potvrdení o (negatívnych) antigénových testov, ktorými sa obćania musia preukazovať policajtom, ak chcú požívať výnimky zo zákazu vychádzania. Oddelenie Komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru 18. februára pre Demagóg.SK uviedlo, že „ doposiaľ kontrolami nebolo zistené, že by občania predkladali falošné potvrdenia.” V tento deň polícia zároveň zaznamenala prvý takýto prípad - pendlerka si pozmenila antigénový certifikát. Pri prvom kole celoplošného testovania boli potvrdenia výsledku chránené vodoznakom. Počas tohtoročných skríningových či pravidelných Ag-testovaní si obce či testovacie miesta pripravujú vlastné tlačivá.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, odkiaľ má Robert Fico tento údaj. Polícia ním nedisponuje, v čase publikovania relácie nezaznamenala ani jeden prípad falošne predloženého antigénového testu. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako neoveriteľné. Robert Fico hovorí o údajnom falšovaní potvrdení o (negatívnych) antigénových testov, ktorými sa obćania musia preukazovať policajtom, ak chcú požívať výnimky zo zákazu vychádzania. Oddelenie Komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru 18. februára pre Demagóg.SK uviedlo, že „ doposiaľ kontrolami nebolo zistené, že by občania predkladali falošné potvrdenia.” V tento deň polícia zároveň zaznamenala prvý takýto prípad - pendlerka si pozmenila antigénový certifikát. Pri prvom kole celoplošného testovania boli potvrdenia výsledku chránené vodoznakom. Počas tohtoročných skríningových či pravidelných Ag-testovaní si obce či testovacie miesta pripravujú vlastné tlačivá."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["pozmenila", "boli"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4157353674294823/4157332544296936/", "https://www.noviny.sk/slovensko/584745-pri-skriningovom-testovani-nemali-certifikaty-ochranne-prvky-ide-v-pripade-falsovania-o-trestny-cin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:42.667231+00:00"}
{"id": "vr26426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26426", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Účet mám vystavený na webovej stránke jancarnogursky.sk, kde sa uchádzam o to, aby mi prispievali na tento účet.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Čarnogurský má na svojej webovej stránke zverejnené číslo účtu, prostredníctvom ktorého mu môžu podporovatelia prispievať na kampaň. Treba však upozorniť, že to nie je tzv. transparentný účet.", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský má na svojej webovej stránke zverejnené číslo účtu, prostredníctvom ktorého mu môžu podporovatelia prispievať na kampaň. Treba však upozorniť, že to nie je tzv. transparentný účet."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.panprezidentcarnogursky.sk/?page_id=26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:04.781697+00:00"}
{"id": "vr14282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14282", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) (...) zabezpečí legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami a marginalizovaných skupín pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi, ktoré poskytujú úvery hraničiace s úžerou.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problematika nebankových subjektov a ochrany marginalizovaných skupín pred zadlžovaním práve nebankovými subjektami je obsahom viacerých zákonov. Ide napríklad o Zákon o spotrebiteľských úveroch a Zákon o ochrane spotrebiteľa , ktoré boli v tomto funkčnom období vlády R. Fica novelizované. Ďalšie zmeny určili, že nebankové subjekty musia mať platnú licenciu , čo má zabrániť nekalému podnikaniu. Túto licenciu udeľuje Národná banka Slovenska, ktorá týmto nástrojom monitoruje počet nebankových subjektov fungujúcich na Slovenku. Vláda teda skutočne novelizovala a prijala zákony, ktoré chránia ľudí pred zadlžovaním sa v nebankových subjektoch. Sľub preto hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Problematika nebankových subjektov a ochrany marginalizovaných skupín pred zadlžovaním práve nebankovými subjektami je obsahom viacerých zákonov. Ide napríklad o Zákon o spotrebiteľských úveroch a Zákon o ochrane spotrebiteľa , ktoré boli v tomto funkčnom období vlády R. Fica novelizované. Ďalšie zmeny určili, že nebankové subjekty musia mať platnú licenciu , čo má zabrániť nekalému podnikaniu. Túto licenciu udeľuje Národná banka Slovenska, ktorá týmto nástrojom monitoruje počet nebankových subjektov fungujúcich na Slovenku. Vláda teda skutočne novelizovala a prijala zákony, ktoré chránia ľudí pred zadlžovaním sa v nebankových subjektoch. Sľub preto hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o spotrebiteľských úveroch", "Zákon o ochrane spotrebiteľa", "platnú licenciu", "Pravda"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Legislativa/_UplneZneniaZakonov/Z1292010.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160959?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/8091568/proti-nebankovkam-sa-spaja-stat-kontrolori-aj-narodna-banka.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/304666-uzernicke-nebankovky-dostali-po-prstoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:32.056922+00:00"}
{"id": "48448", "numeric_id": 48448, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48448", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Nepamätám si na to, aby sme mali možnosť si vypočuť nahrávky alebo si ich prečítať o tom, ako tí elitní vyšetrovatelia hovoria o tom, že ženu treba kopnúť do rozkroku. ", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka prepisu legálne získaných odposluchov vyšetrovateľov NAKA. Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu, Štefana Mašina a ďalších. V roku 2021 ich policajná inšpekcia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Súd ich následne vzal do väzby. Spolu s nimi bol obvinený aj bývalý šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz.\n\nVeľká časť prepisu sa sústredí na dohadovanie vyšetrovateľov, ako postupovať proti vyšetrovateľke Úradu inšpekčnej služby Diane Santusovej. Vyšetrovatelia mali pripravovať nepodložené stíhanie ďalších ľudí z inšpekcie a SIS.\n\nÚdajným motívom vyšetrovateľov mala byť snaha kryť vlastnú trestnú činnosť.\n\nV prepise sa vyskytuje množstvo vulgarizmov a vyšetrovatelia hovoria o násilných metódach, ktorými chceli získať informácie o svojej kolegyni Santusovej. Výrok Šutaja Eštoka sa vzťahuje na pasáž, kde sa hovorí: „Že ju (mjr. Mgr. A.T.) ide kopnúť do p*če. Hneď ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty“ ( .pdf , S. 68). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka prepisu legálne získaných odposluchov vyšetrovateľov NAKA. Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu, Štefana Mašina a ďalších. V roku 2021 ich policajná inšpekcia obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Súd ich následne vzal do väzby. Spolu s nimi bol obvinený aj bývalý šéf policajnej inšpekcie Peter Scholtz.", "Veľká časť prepisu sa sústredí na dohadovanie vyšetrovateľov, ako postupovať proti vyšetrovateľke Úradu inšpekčnej služby Diane Santusovej. Vyšetrovatelia mali pripravovať nepodložené stíhanie ďalších ľudí z inšpekcie a SIS.", "Údajným motívom vyšetrovateľov mala byť snaha kryť vlastnú trestnú činnosť.", "V prepise sa vyskytuje množstvo vulgarizmov a vyšetrovatelia hovoria o násilných metódach, ktorými chceli získať informácie o svojej kolegyni Santusovej. Výrok Šutaja Eštoka sa vzťahuje na pasáž, kde sa hovorí: „Že ju (mjr. Mgr. A.T.) ide kopnúť do p*če. Hneď ako to pôjde, že ju ide odstaviť od roboty“ ( .pdf , S. 68). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "vyšetrovateľke", "stíhanie", ".pdf"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144605-maros-zilinka-zrusil-curillovi-a-spol-len-cast-obvineni", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/616602-fico-je-zhrozeny-z-odposluchov-vysetrovatelov-santusovej-chceli-podpalit-auto/", "https://dennikn.sk/2537005/vysetrovatelia-naka-chceli-stihat-ludi-z-inspekcie-ta-ich-preto-obvinila-pomohla-si-aj-rozhodnutim-od-zilinku/", "https://ipravda.sk/upload/uznesenie_vysetrovatelia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:34.420276+00:00"}
{"id": "49301", "numeric_id": 49301, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49301", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Máte pravdu v tom, že Slovensko patrí k najchudobnejším štátom Európskej únii v pomere teda HDP na obyvateľa. Alebo v hocijakej inej štatistike, ktorú si vezmeme, je Slovensko buď posledné alebo druhé alebo tretie od konca. Produktivita práce, tempo stavania diaľnic, kvalita zdravotníctva. ", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Michal Šimečka má pravdu, čo sa týka postavenia Slovenskej republiky v rebríčku HDP na obyvateľa a poklese produktivity práce. Pre kvalitu zdravotníctva nie je dostupná štatistika, ktorá by ju vedela odmerať v jednom ukazovateli. Pre tempo stavania dialnic zas nie sú k dispozícii dáta, ktoré by sa dali jednoznačne vyhodnotiť. Je však pravdou, že v pridružených štatistikách z týchto odvetví sa Slovensko nachádza na chvoste rebríčka Európskej únie. Kvôli nedostatku dát pri štatistikách, o ktorých Šimečka hovorí, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.\n\nSlovensko štatisticky patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ. Vo veľkosti HDP na obyvateľa sme predposlední pred Bulharskom a pod úrovňou Grécka. Rovnako zaostávame aj v rebríčku rastu produktivity práce . Tá sa nám v poslednom roku znížila o 2,5 %. Väčší pokles zaznamenali len Estónsko a Litva. V staršom rebríčku produktivity práce z roku 2021 vyjadrenej v hodnote HDP za odpracovanú hodinu sme sa zase umiestnili na štvrtom mieste od konca v rámci EÚ.\n\nOhľadom tempa výstavby diaľnic nemáme k dispozícii dáta, ktoré by sme vedeli porovnať medzi krajinami. To, že sa diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku stavajú pomalšie ako v okolitých krajinách, však priznal aj bývalý minister dopravy Andrej Doležal. Slovensko je na chvoste Európskej únie napríklad v štatistike dĺžky ciest. V počte diaľnic na jedného obyvateľa je Slovenská republika šiesta od konca ( .pdf , s. 15).\n\nKvalita zdravotníctva je príliš komplexný pojem na to, aby sa sa dal vyjadriť v jednom čísle. Dobrými ukazovateľmi sú v tejto oblasti napríklad celkové výdavky na zdravotníctvo alebo odvrátiteľné úmrtia na 100 tisíc obyvateľov obyvateľov. V oboch zaostávame za priemerom Európskej únie. V porovnaní výdavkov na zdravotníctvo sa Slovensko nachádza v okolí spodnej tretiny krajín. Ešte horšie sme na tom, čo sa týka rebríčku odvrátiteľných úmrtí, kde je Slovensko šieste od konca ( .pdf , s. 5).\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Michala Šimečku so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šimečka má pravdu, čo sa týka postavenia Slovenskej republiky v rebríčku HDP na obyvateľa a poklese produktivity práce. Pre kvalitu zdravotníctva nie je dostupná štatistika, ktorá by ju vedela odmerať v jednom ukazovateli. Pre tempo stavania dialnic zas nie sú k dispozícii dáta, ktoré by sa dali jednoznačne vyhodnotiť. Je však pravdou, že v pridružených štatistikách z týchto odvetví sa Slovensko nachádza na chvoste rebríčka Európskej únie. Kvôli nedostatku dát pri štatistikách, o ktorých Šimečka hovorí, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.", "Slovensko štatisticky patrí medzi najchudobnejšie krajiny EÚ. Vo veľkosti HDP na obyvateľa sme predposlední pred Bulharskom a pod úrovňou Grécka. Rovnako zaostávame aj v rebríčku rastu produktivity práce . Tá sa nám v poslednom roku znížila o 2,5 %. Väčší pokles zaznamenali len Estónsko a Litva. V staršom rebríčku produktivity práce z roku 2021 vyjadrenej v hodnote HDP za odpracovanú hodinu sme sa zase umiestnili na štvrtom mieste od konca v rámci EÚ.", "Ohľadom tempa výstavby diaľnic nemáme k dispozícii dáta, ktoré by sme vedeli porovnať medzi krajinami. To, že sa diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku stavajú pomalšie ako v okolitých krajinách, však priznal aj bývalý minister dopravy Andrej Doležal. Slovensko je na chvoste Európskej únie napríklad v štatistike dĺžky ciest. V počte diaľnic na jedného obyvateľa je Slovenská republika šiesta od konca ( .pdf , s. 15).", "Kvalita zdravotníctva je príliš komplexný pojem na to, aby sa sa dal vyjadriť v jednom čísle. Dobrými ukazovateľmi sú v tejto oblasti napríklad celkové výdavky na zdravotníctvo alebo odvrátiteľné úmrtia na 100 tisíc obyvateľov obyvateľov. V oboch zaostávame za priemerom Európskej únie. V porovnaní výdavkov na zdravotníctvo sa Slovensko nachádza v okolí spodnej tretiny krajín. Ešte horšie sme na tom, čo sa týka rebríčku odvrátiteľných úmrtí, kde je Slovensko šieste od konca ( .pdf , s. 5).", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Michala Šimečku so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["veľkosti", "produktivity práce", "umiestnili", "priznal", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEC00114/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=29dc71b2-bbc7-4f26-9cea-f1f8df4b6b69", "https://data.oecd.org/lprdty/labour-productivity-and-utilisation.htm#indicator-chart", "https://ilostat.ilo.org/topics/labour-productivity/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/06/vo-vystavbe-dialnic-v-porovnani-so-susednymi-krajinami-slovensko-zaostava/", "https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/work/road-2022/road-infrastructure-2022.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/16/Porovnanie-zdravotnych-systemov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:41.368751+00:00"}
{"id": "vr38554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38554", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jednoducho ja chápem, že pán minister mal súkromné aktivity, ktoré musel vtedy robiť, pribudlo mu nové auto do rodiny a v tom čase bola koaličná rada, na ktorej prítomný nebol ako podpredseda SaS a jednoducho si nič nevypýtal.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Koaličnej dohody sú na Koaličnej rade prítomní 3 zástupcovia každej zmluvnej strany, t.j. SDKÚ, KDH, SaS. Kedy mal minister získať nové auto nevieme. Koaličná rada k rozpočtu sa konala aj 31. augusta 2010 , kde Galko nebol, nevieme ale, či by mal byť, a z akých dôvodov neprišiel, ak mal. Zo SaS na nej boli Martin Chren, Juraj Miškov a Jozef Mihál. Na dovolenke vtedy bol Richard Sulík.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Koaličnej dohody sú na Koaličnej rade prítomní 3 zástupcovia každej zmluvnej strany, t.j. SDKÚ, KDH, SaS. Kedy mal minister získať nové auto nevieme. Koaličná rada k rozpočtu sa konala aj 31. augusta 2010 , kde Galko nebol, nevieme ale, či by mal byť, a z akých dôvodov neprišiel, ak mal. Zo SaS na nej boli Martin Chren, Juraj Miškov a Jozef Mihál. Na dovolenke vtedy bol Richard Sulík."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Koaličnej dohody", "konala aj 31. augusta 2010"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda", "http://ekonomika.sme.sk/c/5528846/odvody-nedvihnu-zdrazia-cigarety-a-alkohol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:29.809270+00:00"}
{"id": "vr14133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14133", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale znovu len pre časť sestričiek (zvyšovanie platov, pozn.) a nie tak, ako sestričky chceli, aby to bolo, dá sa povedať na základe zákona pravidelne, aby nemuseli stále len bojovať a bojovať.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zvyšovanie platov sa dotkne iba zdravotníckych zamestnancov nemocníc, avšak nie ambulancií, čiže súčasná novela zákona sa nevzťahuje na všetky zdravotné sestry. Rovnako je toto platové navýšenie iba jednorázové, pretože zákon nezahŕňa žiadne neskoršie navyšovanie koeficientov, podľa ktorých sa jednotlivé platy sestier vypočítavajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodne sa zvýšenie platov malo týkať iba pracovníkov v štátnych zariadeniach, neskôr sa zákon zameral iba na zamestnancov nemocničných zariadení: \" Ministerstvo dlhodobo plánovalo upraviť iba platy v štátnych nemocniciach. Argumentovalo, že ich vie garantovať len tam, kde má dosah. Zástupcovia zdravotníkov však dlhodobo žiadali zákon pre všetkých zamestnancov nemocníc, ale aj ambulancií. Tých sa však schválený návrh netýka. Ako poukázala šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová, mimo tak ostane asi tretina sestier. Pri iných profesiách môže byť podľa jej slov tento podiel aj vyšší. \" Súčasná novela zákona o platoch zdravotných sestier stanovuje: \" minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. \" Tieto zmeny však sestrám pripadajú nedostatočné: \"Sesterské odbory pôvodne žiadali viac, okrem toho navrhovali, aby sa platy zvyšovali s počtom odpracovaných rokov a aby zmeny platili tak pre štátne, ako aj súkromné zariadenia.\" „\"Koeficienty sú nízke. Nám najviac prekáža, že zákon nebude mať platnosť pre všetky sestry bez ohľadu na to, kde pracujú.\" (...) Zákon nehovorí o zvýhodnení sestier, ktoré pracujú roky a majú skúsenosti(...). \"Chceli sme časovú postupnosť, aby bola nejaká motivácia zostať pracovať v zdravotníctve,“ doplnila Lazorová, podľa ktorej sa platy sestier ďalej posúvať nebudú a zostanú stáť na rovnakom bode, lebo zákon na odpracované roky neprihliada. Tvrdí, že v porovnaní s lekármi ide o diskrimináciu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zvyšovanie platov sa dotkne iba zdravotníckych zamestnancov nemocníc, avšak nie ambulancií, čiže súčasná novela zákona sa nevzťahuje na všetky zdravotné sestry. Rovnako je toto platové navýšenie iba jednorázové, pretože zákon nezahŕňa žiadne neskoršie navyšovanie koeficientov, podľa ktorých sa jednotlivé platy sestier vypočítavajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pôvodne sa zvýšenie platov malo týkať iba pracovníkov v štátnych zariadeniach, neskôr sa zákon zameral iba na zamestnancov nemocničných zariadení: \" Ministerstvo dlhodobo plánovalo upraviť iba platy v štátnych nemocniciach. Argumentovalo, že ich vie garantovať len tam, kde má dosah. Zástupcovia zdravotníkov však dlhodobo žiadali zákon pre všetkých zamestnancov nemocníc, ale aj ambulancií. Tých sa však schválený návrh netýka. Ako poukázala šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová, mimo tak ostane asi tretina sestier. Pri iných profesiách môže byť podľa jej slov tento podiel aj vyšší. \" Súčasná novela zákona o platoch zdravotných sestier stanovuje: \" minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov. Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. \" Tieto zmeny však sestrám pripadajú nedostatočné: \"Sesterské odbory pôvodne žiadali viac, okrem toho navrhovali, aby sa platy zvyšovali s počtom odpracovaných rokov a aby zmeny platili tak pre štátne, ako aj súkromné zariadenia.\" „\"Koeficienty sú nízke. Nám najviac prekáža, že zákon nebude mať platnosť pre všetky sestry bez ohľadu na to, kde pracujú.\" (...) Zákon nehovorí o zvýhodnení sestier, ktoré pracujú roky a majú skúsenosti(...). \"Chceli sme časovú postupnosť, aby bola nejaká motivácia zostať pracovať v zdravotníctve,“ doplnila Lazorová, podľa ktorej sa platy sestier ďalej posúvať nebudú a zostanú stáť na rovnakom bode, lebo zákon na odpracované roky neprihliada. Tvrdí, že v porovnaní s lekármi ide o diskrimináciu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["štátnych", "novela", "zmeny"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1069301/vlada-zvysi-platy-zdravotnikom-priemerny-narast-bude-16-percent.html", "http://www.ta3.com/clanok/1069301/vlada-zvysi-platy-zdravotnikom-priemerny-narast-bude-16-percent.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/361126-velke-sklamanie-sestier-maju-dostat-nizsie-platy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:37.280009+00:00"}
{"id": "vr16328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16328", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...z útoku, ktorý sme mali na Slovensku voči našej ministerke, naozaj s listom, ktorý bol kontaminovaný americiom..", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "22. novembra 2016 bol na rezort Ministerstva spravodlivosti doručený anonymný list adresovaný zamestnancom justície, prokuratúry a polície. List, v ktorom sa písalo, že je kontaminovaný rádioaktívnou látkou, sa podľa Hospodárskych novín dostal až do kancelárie ministerky Lucie Žitňanskej. Podľa informácií denníka Pravda obsahovala zásielka prvok amerícium, ktorý sa v danej hodnote v prírode nevyskytuje a mohol by byť potenciálne zdraviu škodlivý pri vdýchnutí, či vnútornom požití.", "analysis_paragraphs": ["22. novembra 2016 bol na rezort Ministerstva spravodlivosti doručený anonymný list adresovaný zamestnancom justície, prokuratúry a polície. List, v ktorom sa písalo, že je kontaminovaný rádioaktívnou látkou, sa podľa Hospodárskych novín dostal až do kancelárie ministerky Lucie Žitňanskej. Podľa informácií denníka Pravda obsahovala zásielka prvok amerícium, ktorý sa v danej hodnote v prírode nevyskytuje a mohol by byť potenciálne zdraviu škodlivý pri vdýchnutí, či vnútornom požití."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "Pravda", "uviedol"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/865745-urady-obdrzali-podozrive-zasielky-radioaktivna-latka-sa-dostala-az-k-zitnanskej", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411899-policia-upozornuje-na-podozrive-zasielky-na-sudoch-a-policii/", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20393488/zasielky-podozrive-na-radioaktivitu-vysetruju-ako-terorizmus.html#axzz4j8yyhbvP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:14.196391+00:00"}
{"id": "vr38972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38972", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Toto by najsilnejšia opozičná strana robiť nemala a ja by som uvítal, keby sa Smer nechal inšpirovať situáciou v nemeckom Bundestagu, kde nemecká kancelárka Merkelová rovnako nevie zabezpečiť do poslednej nohy všetky koaličné hlasy Bundestagu a napriek tomu opozičné strany ako SPD a Zelení úplne jasne povedali, že eurovalu podporia, keď je to, sekundu, len dokončím vetu.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webe udalosti.noviny.sk \"Nemeckí Zelení v parlamente zahlasujú za posilnenie záchranného fondu eurozóny. Vyhlásil to v stredu šéf frakcie opozičnej strany v dolnej komore nemeckého parlamentu Jürgen Trittin. \" Podľa webu ekonomika.etrend.sk \"O poziční nemeckí sociálni demokrati (SPD) podporia v Spolkovom sneme rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Na začiatku diskusie k príslušnému návrhu zákona to dnes povedal predseda SPD Sigmar Gabriel.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa webe udalosti.noviny.sk \"Nemeckí Zelení v parlamente zahlasujú za posilnenie záchranného fondu eurozóny. Vyhlásil to v stredu šéf frakcie opozičnej strany v dolnej komore nemeckého parlamentu Jürgen Trittin. \" Podľa webu ekonomika.etrend.sk \"O poziční nemeckí sociálni demokrati (SPD) podporia v Spolkovom sneme rozšírenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF). Na začiatku diskusie k príslušnému návrhu zákona to dnes povedal predseda SPD Sigmar Gabriel.\""], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Podľa webe udalosti.noviny.sk", "Podľa webu ekonomika.etrend.sk"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/31-08-2011/euroval-nemecki-zeleni-podporia-rozsirenie-efsf.html", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/euroval-v-nemecku-poistuje-opozicia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:52.548836+00:00"}
{"id": "vr35965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35965", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Súhlasím s postojom ministra školstvá a podpredsedu vlády pána Mikolaja, ktorý hovorí, že treba dôslednejšie prispôsobovať odbory na vysokých školách potrebám praxe, aby sa nám nestalo, že vyšle niekto niečo, čo prax nepotrebuje.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikolaj nedávno prišiel s týmto programom.", "analysis_paragraphs": ["Mikolaj nedávno prišiel s týmto programom."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Mikolaj"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1205169"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:16.223697+00:00"}
{"id": "vr26690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26690", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "V súčasnej dobe včera a ešte aj dneska tu bol maltský pán prezident, s ktorým prišlo tiež niekoľko desiatok podnikateľov z Malty. Dva roky predtým som ja tam bol na Malte s našimi a už majú niektoré konkrétne dohody, ktoré podpísali.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa príhovoru , ktorý I. Gašparovič predniesol na Slovensko-Maltskom ekonomickom fóre 23.1.2014 je pravdou, že Slovensko navštívil Maltský prezident spolu so skupinou podnikateľov. Informuje o tom aj agentúra SITA . To isté urobil pred dvoma rokmi I.Gašparovič, keď navštívil Maltu a pozval aj slovenských podnikateľov.( parameter.sk , aktuality.sk )", "analysis_paragraphs": ["Podľa príhovoru , ktorý I. Gašparovič predniesol na Slovensko-Maltskom ekonomickom fóre 23.1.2014 je pravdou, že Slovensko navštívil Maltský prezident spolu so skupinou podnikateľov. Informuje o tom aj agentúra SITA . To isté urobil pred dvoma rokmi I.Gašparovič, keď navštívil Maltu a pozval aj slovenských podnikateľov.( parameter.sk , aktuality.sk )"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["príhovoru", "SITA", "parameter.sk", "aktuality.sk", "stretnutia", "ekonomické fórum", "Memoranda"], "url": ["http://www.prezident.sk/?prihovor-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-na-slovenskomaltskom-ekonomickom-fore-bratislava-23-1-2014", "http://www.aktuality.sk/clanok/244271/slovensko-bude-mat-vzacnu-navstevu-pride-maltsky-prezident-george-abela/", "http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2014/01/23/slovensko-mohlo-s-maltou-vytvorit-spolocne-podniky-investovat", "http://www.aktuality.sk/clanok/192912/prezident-dnes-odcestuje-na-historicky-prvu-navstevu-malty/", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_D6C54737879A46EBC1257C69005D7FC6", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_5D6C8CA496ABCD98C1257C690037AB5A", "http://www.employment.gov.sk/topdf/podpis-memoranda-o-medzinarodnych-adopciach-s-maltskou-republikou.pdf?docid=4459&insets=20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:31.938815+00:00"}
{"id": "48673", "numeric_id": 48673, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48673", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "… že keď teraz Slovensko robilo emisiu dlhopisov v hodnote jednej miliardy a bohužiaľ, fakt je tam tá úroková miera 4 %, čo je napr. viac ako aktuálne Španielsko. To je fakt veľa, tak áno, bolo tam treba veľmi vysvetľovať investorom práve slová pána premiéra…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "12. októbra 2022 emitovalo Slovensko 10-ročné štátne dlhopisy v hodnote 1 mld. eur s úrokovou mierou 4 %. ( pdf , s. 1)\n\nŠpanielsko emitovalo 10-ročné štátne 11. októbra 2022 s úrokovou mierou 3,225%.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý, keďže úroková miera slovenských dlhopisov so splatnosťou 10 rokov je vyššia ako španielskych.", "analysis_paragraphs": ["12. októbra 2022 emitovalo Slovensko 10-ročné štátne dlhopisy v hodnote 1 mld. eur s úrokovou mierou 4 %. ( pdf , s. 1)", "Španielsko emitovalo 10-ročné štátne 11. októbra 2022 s úrokovou mierou 3,225%.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže úroková miera slovenských dlhopisov so splatnosťou 10 rokov je vyššia ako španielskych."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "emitovalo"], "url": ["https://public.ardal.sk/va/VA_SD_244_20221012.pdf", "https://www.tesoro.es/deuda-publica/subastas/resultado-ultimas-subastas/bonos-del-estado"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:55.579594+00:00"}
{"id": "vr37633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37633", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Veď si dala dokonca do svojho vládneho programu veľmi nízky objem diaľníc výstavby diaľníc pre nové programovacie obdobie, pre rok 2011 5,2 kilometra, pre rok 2012 5,5 kilometra, postavia 10 diaľničných privádzačov.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako Demagog.SK v minulosti uviedol. Podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začiatok výstavby úsekov diaľnice D1.", "analysis_paragraphs": ["Ako Demagog.SK v minulosti uviedol. Podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začiatok výstavby úsekov diaľnice D1."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "NDS", "začiatok"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=11&ph=3", "http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221975"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:52.444920+00:00"}
{"id": "47184", "numeric_id": 47184, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47184", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "… pretože existuje priama súvislosť medzi plošným testovaním a nárastom mŕtvych alebo obetí covidu ako takého", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neexistuje štúdia, ktorá by spoľahlivo a s všeobecným prijatím vedeckej obce preskúmala a zistila vplyv plošného testovania na nárast úmrtí na ochorenie covid-19 na Slovensku. Dostupné štúdie, o ktorých metodológii a záveroch vedú vedci debaty, však ukazujú skôr opačným smerom - že plošné testovanie šírenie vírusu a teda aj úmrtia znižovalo. Keďže však nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé vedecké závery o spojitosti plošného testovania a nárastu úmrtí na covid-19, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné. Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol , že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania. Podľa štúdie , ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu. Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí , že čísla infikovaných mierne klesali už pred testovaním, a to aj vďaka nariadeniu o zatváraní podnikov, škôl a zákaze zhromažďovania viac ako šiestim ľuďom. Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia. Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí.", "analysis_paragraphs": ["Neexistuje štúdia, ktorá by spoľahlivo a s všeobecným prijatím vedeckej obce preskúmala a zistila vplyv plošného testovania na nárast úmrtí na ochorenie covid-19 na Slovensku. Dostupné štúdie, o ktorých metodológii a záveroch vedú vedci debaty, však ukazujú skôr opačným smerom - že plošné testovanie šírenie vírusu a teda aj úmrtia znižovalo. Keďže však nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé vedecké závery o spojitosti plošného testovania a nárastu úmrtí na covid-19, hodnotíme tvrdenie Roberta Fica ako neoveriteľné. Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol , že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania. Podľa štúdie , ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu. Matematik Richard Kollár z Univerzity Komenského v Bratislave však tvrdí , že čísla infikovaných mierne klesali už pred testovaním, a to aj vďaka nariadeniu o zatváraní podnikov, škôl a zákaze zhromažďovania viac ako šiestim ľuďom. Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia. Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "štúdie", "tvrdí", "vyjadrenia", "malo", "bolo"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2021668_pravidelne-testovanie-antigenovymi-testami-moze-prispievat-k-zvysovaniu-nakazenych", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2332103/publikovat-v-science-je-uspech-to-neznamena-ze-uspechom-bolo-aj-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://www.worldometers.info/coronavirus/", "https://theconversation.com/coronavirus-why-is-portugal-being-hit-so-hard-154352"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:12.610355+00:00"}
{"id": "vr27142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27142", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Pred 5-6 rokmi SR bola na čele v raste v EU, nazývali nás karpatskými či akými tigrami.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika mala v roku 2008 medziročný rast DPH na úrovní 5,8 % , čo bol tretí najvyšší rast HDP zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehlo nás iba Rumunsko (7,3 %) a Bulharsko (6,2 %). V roku 2007 - teda pred siedmimi rokmi mala Slovenská republika rast na úrovní 10,5% a boli sme na čele rastu HPD v Európske únii.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika mala v roku 2008 medziročný rast DPH na úrovní 5,8 % , čo bol tretí najvyšší rast HDP zo všetkých krajín Európskej únie. Predbehlo nás iba Rumunsko (7,3 %) a Bulharsko (6,2 %). V roku 2007 - teda pred siedmimi rokmi mala Slovenská republika rast na úrovní 10,5% a boli sme na čele rastu HPD v Európske únii."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["rast DPH", "nazývaná"], "url": ["file:///C:/Users/Saves/Desktop/tab.1.pdf", "http://www.slovenskecentrum.sk/en/page/315/economy-of-slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:29.502653+00:00"}
{"id": "46098", "numeric_id": 46098, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46098", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Jediná strana v slovenských dejinách, ktorú lustroval mafián Kočner bola SaS, a stretával sa s ním pán Matovič.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejných zdrojov nie je možné potvrdiť, či bola SaS jediná strana, ktorej kandidátov preveroval Marián Kočner. Tiež, Igor Matovič priznal jedno stretnutie s Kočnerom - nedá sa však vylúčiť, že boli aj ďalšie. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako neoveriteľné. Richard Sulík si u Mariána Kočnera pred voľbami 2010 preveroval niektorých ľudí, ktorých chcel vziať na kandidátku SaS. Neskôr sa kolegom ospravedlnil . Kočnerova zaistená komunikácia cez Threemu však odkryla aj jeho kontakty na iných politikov. „Miesto Mumlavej (Lucia Žitňanská - pozn.) nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička,“ písal Kočner Alene Zsuzsovej. Jankovská bola štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti a nominantkou Smeru. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt.” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že svoje tvrdenie považuje za pravdivé, „keďže sa žiadnej inej strane nepodarilo dokázať, že jej Kočner lustroval kandidátku a pri strane SaS sa to dokázať podarilo.”", "analysis_paragraphs": ["Z verejných zdrojov nie je možné potvrdiť, či bola SaS jediná strana, ktorej kandidátov preveroval Marián Kočner. Tiež, Igor Matovič priznal jedno stretnutie s Kočnerom - nedá sa však vylúčiť, že boli aj ďalšie. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako neoveriteľné. Richard Sulík si u Mariána Kočnera pred voľbami 2010 preveroval niektorých ľudí, ktorých chcel vziať na kandidátku SaS. Neskôr sa kolegom ospravedlnil . Kočnerova zaistená komunikácia cez Threemu však odkryla aj jeho kontakty na iných politikov. „Miesto Mumlavej (Lucia Žitňanská - pozn.) nech dôjde ktokoľvek, bude ministerstvo riadiť Monika Jankovská. A to je moja opička,“ písal Kočner Alene Zsuzsovej. Jankovská bola štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti a nominantkou Smeru. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt.” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že svoje tvrdenie považuje za pravdivé, „keďže sa žiadnej inej strane nepodarilo dokázať, že jej Kočner lustroval kandidátku a pri strane SaS sa to dokázať podarilo.”"], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["preveroval", "kolegom", "ospravedlnil", "bola", "priznal", "vraj", "potvrdil", "Dištancoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6279139/richard-sulik-znepokojil-klub-sas-kadroval-cez-kocnera.html", "https://domov.sme.sk/c/6279853/kocner-bol-pre-sefa-sas-sulika-spojkou-s-trnkom.html", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243883-sulik-sa-ospravedlnil-kollarovi-ze-ho-preveroval-u-kocnera/", "https://domov.sme.sk/c/22289470/tvar-roka-2019-threema-vyplavila-kocnerovu-opicku-jankovsku.html", "https://dennikn.sk/minuta/1268329/", "https://dennikn.sk/1424948/matovic-zverejnil-prve-sufliarskeho-sms-ky-s-kocnerom-aj-o-trezore-boli-kamaratske/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:26.194473+00:00"}
{"id": "vr14601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14601", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Naše daňové a odvodové zaťaženie je dnes o 5 percentných bodov vyššie ako v Poľsku.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže o daňovom a odvodovom zaťažení jednotlivých krajín EÚ sa nám nepodarilo dohľadať aktuálne informácie (za rok 2015), pracovali sme s poslednými dostupnými štatistikami (za roky 2012 a 2014), v ktorých daňové zaťaženie Slovenska bolo oproti Poľsku skutočne vyššie o zhruba 5 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistík OECD za rok 2012 (posledné dostupné dáta OECD) má Poľsko daňové zaťaženie na úrovni 32,1 % (oproti Slovensku nižšie o 4,5 p.b.) Podľa portálu Euractiv , je daňové zaťaženie Slovenskej republiky na úrovni 35,2 %. \"Uviedol to na tlačovej besede člen Predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) Peter Lazar v mene siedmich zahraničných obchodných komôr (francúzskej, holandskej, nemeckej, rakúskej, španielskej, švédskej a talianskej).\" \"V pozičnom dokumente komôr sa podľa neho konštatuje, že výška daní a odvodov podľa OECD stúpla v rokoch 2012 až 2014 z 28 % na 31 %. “Táto štatistika pritom nezahŕňa daňové licencie zavedené v roku 2015. Tendencia nárastu daní teda naďalej stúpa,” doplnil Lazar.\" \"Slovensko podľa neho vykazuje najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb. “Aj faktor práce je na Slovensku silne zaťažený. Zamestnávatelia musia znášať najväčší podiel sociálnych odvodov. Je všeobecne známe, že znižovanie vedľajších mzdových nákladov má pozitívny vplav na zamestnávanie, napriek tomu zostáva odvodové zaťaženie pre podniky v dnešnej dobe na úrovni 35,2 % bez zmeny vysoké,” podčiarkol. Komory sa preto vyslovujú za všeobecné zníženie daňového a odvodového zaťaženia hospodárskych subjektov.\" Podobnú úroveň daňového zaťaženia potvrdzuje aj ekonomická vetva denníka sme + portálu iness. - 36,6 %. Podľa štatistík OECD za rok 2012 (posledné dostupné dáta OECD) má Poľsko daňové zaťaženie na úrovni 32,1 % (oproti Slovensku nižšie o 4,5 p.b.) Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže o daňovom a odvodovom zaťažení jednotlivých krajín EÚ sa nám nepodarilo dohľadať aktuálne informácie (za rok 2015), pracovali sme s poslednými dostupnými štatistikami (za roky 2012 a 2014), v ktorých daňové zaťaženie Slovenska bolo oproti Poľsku skutočne vyššie o zhruba 5 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistík OECD za rok 2012 (posledné dostupné dáta OECD) má Poľsko daňové zaťaženie na úrovni 32,1 % (oproti Slovensku nižšie o 4,5 p.b.) Podľa portálu Euractiv , je daňové zaťaženie Slovenskej republiky na úrovni 35,2 %. \"Uviedol to na tlačovej besede člen Predstavenstva Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) Peter Lazar v mene siedmich zahraničných obchodných komôr (francúzskej, holandskej, nemeckej, rakúskej, španielskej, švédskej a talianskej).\" \"V pozičnom dokumente komôr sa podľa neho konštatuje, že výška daní a odvodov podľa OECD stúpla v rokoch 2012 až 2014 z 28 % na 31 %. “Táto štatistika pritom nezahŕňa daňové licencie zavedené v roku 2015. Tendencia nárastu daní teda naďalej stúpa,” doplnil Lazar.\" \"Slovensko podľa neho vykazuje najvyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb. “Aj faktor práce je na Slovensku silne zaťažený. Zamestnávatelia musia znášať najväčší podiel sociálnych odvodov. Je všeobecne známe, že znižovanie vedľajších mzdových nákladov má pozitívny vplav na zamestnávanie, napriek tomu zostáva odvodové zaťaženie pre podniky v dnešnej dobe na úrovni 35,2 % bez zmeny vysoké,” podčiarkol. Komory sa preto vyslovujú za všeobecné zníženie daňového a odvodového zaťaženia hospodárskych subjektov.\" Podobnú úroveň daňového zaťaženia potvrdzuje aj ekonomická vetva denníka sme + portálu iness. - 36,6 %. Podľa štatistík OECD za rok 2012 (posledné dostupné dáta OECD) má Poľsko daňové zaťaženie na úrovni 32,1 % (oproti Slovensku nižšie o 4,5 p.b.) Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Euractiv", "denníka sme + portálu iness.", "OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/ctp/consumption/revenue-statistics-and-consumption-tax-trends-2014-poland.pdf", "http://euractiv.sk/tasr-hospodarstvo/ovensko-musi-pracovat-na-svojej-konkurencieschopnosti-radia-zahranicne-komory/", "http://cenastatu.sme.sk/kv-cdz/2011/Eur/", "http://www.oecd.org/ctp/consumption/revenue-statistics-and-consumption-tax-trends-2014-poland.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:14.374469+00:00"}
{"id": "46924", "numeric_id": 46924, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46924", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ten Ivermektín, čo ste použili ako príklad pani Saková, to je tak, že ten liek tu je 40 rokov, nie sú známe žiadne výrazné negatívne vedľajšie účinky, a niektoré krajiny ho už používajú, je tam ďaleko viac skúseností, a tiež sa ho nejde teraz doviezť 2 000 000 kusov.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivermektín sa používa vyše 40 rokov, má relatívne bežné vedľajšie účinky. Slovensko doviezli niekoľko tisíc balení na liečbu covidu-19, pre čo však chýba solídny vedecký základ. Tvrdenie Richada Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. Ivermektín začal byť používaný pre ľudské - a nie veterinárne - použitie začiatkom 80. rokov 20. Storočia. Dnes ho lekári predpisujú najmä na liečenie elefantiázy a riečnej slepoty v rozvojových krajinách Afriky či Latinskej Ameriky. Má predovšetkým antiparazitické účinky, no pôsobí aj protizápalovo a proti vírusom. Spoločnosť Merck - výrobca lieku - však upozorňuje , že neexistujú vedecké dôkazy o účinkoch pri liečbe covidu-19. Ľudské telo Ivermectin relatívne dobre toleruje, medzi nežiaduce účinky možno zaradiť závraty, svrbenie, nevoľnosť alebo hnačku a zriedkavo alergické reakcie. WHO podotýka , že pri odkedy sa liek používa, vedľajšie účinky sa prejavili u polovice pacientov - nesúviseli však s liekom samotným, ale s jeho interakciou s chorobou. Koncom januára 2021 Ministerstvo zdravotníctva povolilo využívanie dovtedy neregistrovaného Ivermectinu na liečebné účely covidu-19 po dobu pol roka. Rezort taktiež informoval o masívnom dovoze lieku na Slovensku - ide však iba o desiatky tisíc balení. Ivermectin registrujú aj USA či iné európske krajiny ako Francúzsko, Švédsko či Nórsko, avšak iba na určené choroby. Liečba Covid-19 Ivermectinom, naopak, bežná nie je. Slovensko je v skutočnosti prvou krajinou v Európe, ktorá tento krok urobila.", "analysis_paragraphs": ["Ivermektín sa používa vyše 40 rokov, má relatívne bežné vedľajšie účinky. Slovensko doviezli niekoľko tisíc balení na liečbu covidu-19, pre čo však chýba solídny vedecký základ. Tvrdenie Richada Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. Ivermektín začal byť používaný pre ľudské - a nie veterinárne - použitie začiatkom 80. rokov 20. Storočia. Dnes ho lekári predpisujú najmä na liečenie elefantiázy a riečnej slepoty v rozvojových krajinách Afriky či Latinskej Ameriky. Má predovšetkým antiparazitické účinky, no pôsobí aj protizápalovo a proti vírusom. Spoločnosť Merck - výrobca lieku - však upozorňuje , že neexistujú vedecké dôkazy o účinkoch pri liečbe covidu-19. Ľudské telo Ivermectin relatívne dobre toleruje, medzi nežiaduce účinky možno zaradiť závraty, svrbenie, nevoľnosť alebo hnačku a zriedkavo alergické reakcie. WHO podotýka , že pri odkedy sa liek používa, vedľajšie účinky sa prejavili u polovice pacientov - nesúviseli však s liekom samotným, ale s jeho interakciou s chorobou. Koncom januára 2021 Ministerstvo zdravotníctva povolilo využívanie dovtedy neregistrovaného Ivermectinu na liečebné účely covidu-19 po dobu pol roka. Rezort taktiež informoval o masívnom dovoze lieku na Slovensku - ide však iba o desiatky tisíc balení. Ivermectin registrujú aj USA či iné európske krajiny ako Francúzsko, Švédsko či Nórsko, avšak iba na určené choroby. Liečba Covid-19 Ivermectinom, naopak, bežná nie je. Slovensko je v skutočnosti prvou krajinou v Európe, ktorá tento krok urobila."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["začal", "upozorňuje", "nežiaduce účinky", "podotýka", "povolilo", "informoval", "USA", "európske", "prvou"], "url": ["https://www.who.int/bulletin/volumes/82/8/editorial30804html/en/", "https://www.merck.com/news/merck-statement-on-ivermectin-use-during-the-covid-19-pandemic/", "https://www.covid19treatmentguidelines.nih.gov/antiviral-therapy/ivermectin/", "https://www.who.int/bulletin/volumes/82/8/editorial30804html/en/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-27-01-2021-ivermectin", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-22-02-2021-lieky", "https://www.fda.gov/animal-veterinary/product-safety-information/faq-covid-19-and-ivermectin-intended-animals", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-27-01-2021-ivermectin", "https://trialsitenews.com/slovakia-becomes-the-first-eu-nation-to-formally-approve-ivermectin-for-both-prophylaxis-and-treatment-for-covid-19-patients/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:27.380682+00:00"}
{"id": "vr28657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28657", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "Ročne sa v meste uskutoční okolo 200 kultúrnych podujatí, medzi takými novými je griliáda, cisárska vizitácia baníctva, mestský maratón, umožnili sme zrekonštruovať amfiteáter, ktorý roky driemal, máme prvý náučný chodník vybudovaný na Urpín.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kultúrnych podujatí v Banskej Bystrici môže byť približne 200 ročne. Patrí medzi ne aj Grilliada, Cisárska vizitácia baníctva i viaceré mestské maratóny. A kedže tohto roku bol aj zrekonštruovaný amfiteáter a otvorený náučný chodník na Urpín, výrok považujeme za pravdivý. Len v novembri tohto roku sa v Banskej Bystrici koná vyše 40 kultúrnych podujatí. Pozri tu , tu alebo tu . Pričom iba kalendár plánovaných podujatí na rok 2014 obsahuje viac než 70 už tradičných akcií. Počet kultúrnych podujatí v meste sa preto môže blížiť dvom stovkám. Boli medzi nimi aj Grilliada 16.-17. mája, Cisárska vizitácia baníctva 26. júla, cyklistický (6. júl), plavecký (27. december) aj bežecký maratón (12.-13. jún). Štyri vyššie spomínané akcie (okrem plaveckého maratónu, ktorý sa pripravuje už na 18. ročník) sa konali prvý krát až za vedenia Petra Gogolu. Ešte na začiatku roka 2013 bol Bystrický amfiteáter na predaj a po letnej rekonštrukcii sa v amfiteátri uskutočnil už aj prvý festival . V septembri bol otvorený aj prvý náučný chodník na Urpín. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kultúrnych podujatí v Banskej Bystrici môže byť približne 200 ročne. Patrí medzi ne aj Grilliada, Cisárska vizitácia baníctva i viaceré mestské maratóny. A kedže tohto roku bol aj zrekonštruovaný amfiteáter a otvorený náučný chodník na Urpín, výrok považujeme za pravdivý. Len v novembri tohto roku sa v Banskej Bystrici koná vyše 40 kultúrnych podujatí. Pozri tu , tu alebo tu . Pričom iba kalendár plánovaných podujatí na rok 2014 obsahuje viac než 70 už tradičných akcií. Počet kultúrnych podujatí v meste sa preto môže blížiť dvom stovkám. Boli medzi nimi aj Grilliada 16.-17. mája, Cisárska vizitácia baníctva 26. júla, cyklistický (6. júl), plavecký (27. december) aj bežecký maratón (12.-13. jún). Štyri vyššie spomínané akcie (okrem plaveckého maratónu, ktorý sa pripravuje už na 18. ročník) sa konali prvý krát až za vedenia Petra Gogolu. Ešte na začiatku roka 2013 bol Bystrický amfiteáter na predaj a po letnej rekonštrukcii sa v amfiteátri uskutočnil už aj prvý festival . V septembri bol otvorený aj prvý náučný chodník na Urpín. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "kalendár", "Grilliada", "vizitácia", "cyklistický", "plavecký", "bežecký", "plaveckého", "predaj", "amfiteátri", "festival", "chodník"], "url": ["http://www.icbb.sk/", "http://www.ajdnes.sk/banska-bystrica/t46", "http://banskabystrica.virtualne.sk/akcie-a-podujatia.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCgQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.banskabystrica.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D428418&ei=Ej9iVNiaPMbCObzHgDg&usg=AFQjCNG_SYbLaEqGZ6QDMpbXLBsJWVcyXg&sig2=Wi9m3_DMXobf8ygi-oHU7w&bvm=bv.79189006,d.ZWU", "http://diva.aktuality.sk/clanok/41331/o-festivale-grilliada/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/707997-cisarska-vizitacia-prinesie-slavnu-historiu-banskej-bystrice/", "http://www.cycling-info.sk/slovensko-a-slovaci-clanky/790-medzinarodny-cyklisticky-maraton-tour-de-volcano", "http://www.banskabystrica.sk/banskobystricka-plavecka-24-hodinovka.phtml?id3=30224", "http://www.marathonbb.com/", "http://bbonline.sk/rok-2013-uzavrie-banskobystricka-plavecka-24-hodinovka/", "http://bystrica.sme.sk/c/6751527/banska-bystrica-planuje-predat-amfiteater-aj-sustersku-bastu.html", "http://bystrica.sme.sk/c/7262442/banskobystricky-amfiteater-oziva.html", "http://www.webnoviny.sk/hudba/clanok/886356-festival-rockscape-bol-hlucny-organizator-dostal-pokutu/", "http://bystrica.sme.sk/c/7412881/serpentinovy-naucny-chodnik-na-urpin-pokrstili-prvou-turou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:02.182172+00:00"}
{"id": "vr17150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17150", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... ako sme to už zažili za Roberta Fica v rokoch 2007, 8,8 % deficity (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit verejných financií nikdy nepresiahol za 1. vlády Roberta Fica (2006-2010) 8 % HDP. Schodok verejných financií bol najväčší v roku 2009, a to na úrovni 7,8 % ( .pdf , s. 124). V roku 2007 bol deficit na základe eurostatu 1,9 % percenta a nie 8,8 %. Sulíkov výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deficit verejných financií nikdy nepresiahol za 1. vlády Roberta Fica (2006-2010) 8 % HDP. Schodok verejných financií bol najväčší v roku 2009, a to na úrovni 7,8 % ( .pdf , s. 124). V roku 2007 bol deficit na základe eurostatu 1,9 % percenta a nie 8,8 %. Sulíkov výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/8003048/KS-EK-17-001-EN-N.pdf/e212c6de-bfa6-4560-98e1-740853909995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:09.852362+00:00"}
{"id": "vr25940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25940", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Od roku 2007 do roku 2013 Slovensko malo v Národnom strategickom referenčnom rámci až 11 priorít a bolo medzi nimi aj zdravotníctvo. Podľa vládnych materiálov v období 2014 – 2020 zdravotníctvo vypadlo. Zdravotníctvo ako celkový program bolo najlepšie čerpaným operačným programom.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre obdobie 2014-2020 bolo schválených celkovo 6 operačných programov, zdravotníctvo sa medzi nimi nenachádza. Je tiež pravdou, že OP zdravotníctvo je najlepšie čerpaným OP.Výrok hodnotíme ako pravdivý. OP zdravotníctvo je najlepšie čerpaným OP až 81%. Druhým najlepšie čerpaným programom je regionálny OP s čerpaním 65%. Národný strategický referenčný rámec pre roky 2007- 2013 počíta s implementovaním celkovo 11 operačných programov (6 pre cieľ Konvergencia a 3 spoločné pre cieľ Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť): -Regionálny OP -OP Informatizácia spoločnosti -OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - OP Zdravotníctvo -OP Doprava -OP Životné prostredie -OP Výskum a vývoj -OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia -OP Vzdelávanie Úrad vlády SR v decembri 2012 informoval o výsledkoch rokovania Rady vlády pre Partnerskú dohodu na roky 2014- 2020. Slovensko bude mať konkrétne 6 operačných programov, pričom je pravdou, že zdravotníctvo nefiguruje ako samostatný program: \"Konkrétne pôjde o výskum a inovácie v gescii ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a ministerstva hospodárstva. Nasleduje i ntegrovaná infraštruktúr a v správe ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tretí program ľudské zdroje, zamestnanosť a inklúzia bude v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Kvalita životného prostredia v správe ministerstva životného prostredia, Regionálny operačný program , v ktorom významnú úlohu budú zohrávať vyššie územné celky a samosprávy, práve tie budú z tohto programu čerpať najviac a napokon efektívna verejná správa pod gesciou ministerstva vnútra SR.\" Samotný Návrh štruktúry operačných programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondovna programové obdobie 2014 – 2020, ktorý bol schválený na rokovaní Vlády SR dňa 20. marca 2013 uvádza: \"Na základe pozičného dokumentu pre SR k PD EK odporúča koncentrovať zdroje do 5 prioritných tematických oblastí (Podnikateľské prostredie podporujúce inovácie, Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, Rast ľudského kapitálu a lepšia účasť na pracovnom trhu, Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, Moderná a odborná verejná správa). Na základe čl. 24 a 87 návrhu všeobecného nariadenia EÚ je v programovom období 2014 – 2020 potrebné ešte užšie zapojiť územnú a miestnu správu prostredníctvom nástrojov integrovaných stratégií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre obdobie 2014-2020 bolo schválených celkovo 6 operačných programov, zdravotníctvo sa medzi nimi nenachádza. Je tiež pravdou, že OP zdravotníctvo je najlepšie čerpaným OP.Výrok hodnotíme ako pravdivý. OP zdravotníctvo je najlepšie čerpaným OP až 81%. Druhým najlepšie čerpaným programom je regionálny OP s čerpaním 65%. Národný strategický referenčný rámec pre roky 2007- 2013 počíta s implementovaním celkovo 11 operačných programov (6 pre cieľ Konvergencia a 3 spoločné pre cieľ Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť): -Regionálny OP -OP Informatizácia spoločnosti -OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast - OP Zdravotníctvo -OP Doprava -OP Životné prostredie -OP Výskum a vývoj -OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia -OP Vzdelávanie Úrad vlády SR v decembri 2012 informoval o výsledkoch rokovania Rady vlády pre Partnerskú dohodu na roky 2014- 2020. Slovensko bude mať konkrétne 6 operačných programov, pričom je pravdou, že zdravotníctvo nefiguruje ako samostatný program: \"Konkrétne pôjde o výskum a inovácie v gescii ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a ministerstva hospodárstva. Nasleduje i ntegrovaná infraštruktúr a v správe ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Tretí program ľudské zdroje, zamestnanosť a inklúzia bude v gescii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Kvalita životného prostredia v správe ministerstva životného prostredia, Regionálny operačný program , v ktorom významnú úlohu budú zohrávať vyššie územné celky a samosprávy, práve tie budú z tohto programu čerpať najviac a napokon efektívna verejná správa pod gesciou ministerstva vnútra SR.\" Samotný Návrh štruktúry operačných programov financovaných z Európskych štrukturálnych a investičných fondovna programové obdobie 2014 – 2020, ktorý bol schválený na rokovaní Vlády SR dňa 20. marca 2013 uvádza: \"Na základe pozičného dokumentu pre SR k PD EK odporúča koncentrovať zdroje do 5 prioritných tematických oblastí (Podnikateľské prostredie podporujúce inovácie, Infraštruktúra pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, Rast ľudského kapitálu a lepšia účasť na pracovnom trhu, Udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, Moderná a odborná verejná správa). Na základe čl. 24 a 87 návrhu všeobecného nariadenia EÚ je v programovom období 2014 – 2020 potrebné ešte užšie zapojiť územnú a miestnu správu prostredníctvom nástrojov integrovaných stratégií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["zdravotníctvo", "Národný strategický referenčný rámec", "Úrad vlády SR", "Návrh"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-augusta-2013-na-urovni-44-63-/", "http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "http://www.vlada.gov.sk/slovensko-bude-mat-v-rokoch-2014-%E2%80%93-2020-sest-operacnych-programov/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-153704?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:00.119341+00:00"}
{"id": "vr17550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17550", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ešte sa prerokováva programové vyhlásenie vlády, máme tam cez 35 poslancov prihlásených z opozície, aj koalície (...).", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií webovej stránky NR SR sa do rozpravy o programovom vyhlásení vlády prihlásilo písomne celkovo 39 poslancov, všetci z opozície. 25. marca (nedeľa, deň vysielania diskusnej relácie) vydala NR SR informáciu o tom, že má vystúpiť ešte 34 poslancov (písomne prihlásení), keďže v piatok stihli vystúpiť len piati poslanci. NR SR uvádza aj nasledovné: \" Z koalície sa okrem faktických poznámok do debaty neprihlásil zatiaľ nikto. Možnosť vystúpiť nevyužili ani ministri. Po vystúpení písomne prihlásených bude ešte možnosť zapojiť sa ústne. \" Rokovanie o programovom vyhlásení vlády prebiehali aj v pondelok 26. marca. V čase, kedy Andrej Danko výrok vyslovil, boli prihlásení výlučne opoziční poslanci, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií webovej stránky NR SR sa do rozpravy o programovom vyhlásení vlády prihlásilo písomne celkovo 39 poslancov, všetci z opozície. 25. marca (nedeľa, deň vysielania diskusnej relácie) vydala NR SR informáciu o tom, že má vystúpiť ešte 34 poslancov (písomne prihlásení), keďže v piatok stihli vystúpiť len piati poslanci. NR SR uvádza aj nasledovné: \" Z koalície sa okrem faktických poznámok do debaty neprihlásil zatiaľ nikto. Možnosť vystúpiť nevyužili ani ministri. Po vystúpení písomne prihlásených bude ešte možnosť zapojiť sa ústne. \" Rokovanie o programovom vyhlásení vlády prebiehali aj v pondelok 26. marca. V čase, kedy Andrej Danko výrok vyslovil, boli prihlásení výlučne opoziční poslanci, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:55.451136+00:00"}
{"id": "vr35810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35810", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...prijali ste na pomoc Grécku záväzok za Slovenskú republiku.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa zaviazalo prispieť k pôžičke Grécku sumou 800 miliónov eur, s ktorou súhlasil 2. mája Ján Počiatek na stretnutí minstrov financií štátov Eurozóny. Robert Fico ale 3. mája podmienil úspornými opatreniami zo strany Grécka. Pôžičku musí schváliť parlament, podľa vyhlásenia ministrov financí Eurozóny sa tak malo stať “pohotovo”. ( pdf )", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa zaviazalo prispieť k pôžičke Grécku sumou 800 miliónov eur, s ktorou súhlasil 2. mája Ján Počiatek na stretnutí minstrov financií štátov Eurozóny. Robert Fico ale 3. mája podmienil úspornými opatreniami zo strany Grécka. Pôžičku musí schváliť parlament, podľa vyhlásenia ministrov financí Eurozóny sa tak malo stať “pohotovo”. ( pdf )"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.eu2010.es/export/sites/presidencia/comun/descargas/Economia_Hacienda/statement_eurogroup_acc.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:03.611474+00:00"}
{"id": "vr14871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14871", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) a to (solidarita s Európskou úniou v otázke utečencov, pozn.) chceme veľmi jasne ukázať aj tým, ako finančne pomáhame, ako využívame humanitárne transfery, ako pomáhame Grécku alebo krajinám na Balkáne, či už materiálne alebo personálne...", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Téme sme sa venovali už viackrát, napríklad 10. januára 2016 , keď premiér Fico hovoril o alokácii peňazí na boj proti negatívnym dôsledkom krízy. K humanitárnym transferom skutočne dochádza a taktiež bola zo strany Slovenska ponúknutá aj poskytnutá finančná a personálna pomoc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu , presídľovanie utečencov, \"humanitárny transfer utečencov cez územie SR sa realizuje na základe trojstrannej dohody medzi vládou Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM).\" V rámci humanitárneho transferu na základe tejto dohody sú utečenci pol roka umiestnení v azylovom zariadení v Humennom, kde sa pripravujú na presídlenie do cieľových krajín. Slovensko im poskytne ubytovanie, stravu a základné hygienické potreby, všetky ďalšie výdavky hradia partneri dohody. Výber krajín, odkiaľ chránené osoby prichádzajú, je v kompetencii UNHCR a ich cieľová krajina je určená ešte pre ich príchodom. Naraz na území Slovenska môže byť najviac 250 utečencov. Táto forma pomoci je väčšinou ponúknutá matkám s deťmi v konfliktných zónach. Humanitárne transfery prebiehajú na území Slovenska od roku 2009. V posledných mesiacoch išlo hlavne o desiatky utečencov z Eritrey. Ministerstvo vnútra SR informuje aj o cieľovej krajine, do ktorej sa 250 utečencov od 7. októbra 2015 do konca roka 2017 nakoniec presťahuje. Malo by sa jednať o USA alebo Kanadu. V septembri 2015 ponúkol Fico pomoc Angele Merkelovej, keď jej navrhol, že agentúre Frontex dáme 20 miliónov eur. Malo sa jednať o humanitárnu , finančnú a technickú pomoc. Taktiež boli vyslané jednotky napríklad na maďarsko-srbskú hranicu či do Slovinska . Grécku bola taktiež ponúknutá personálna pomoc v marci tohto roka. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 uvádza, že \" návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.\" ( .pdf , s. 3). Objem rezervy na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy je stanovený na 20 miliónov eur ( .pdf , s. 131). Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Téme sme sa venovali už viackrát, napríklad 10. januára 2016 , keď premiér Fico hovoril o alokácii peňazí na boj proti negatívnym dôsledkom krízy. K humanitárnym transferom skutočne dochádza a taktiež bola zo strany Slovenska ponúknutá aj poskytnutá finančná a personálna pomoc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu , presídľovanie utečencov, \"humanitárny transfer utečencov cez územie SR sa realizuje na základe trojstrannej dohody medzi vládou Slovenskej republiky, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM).\" V rámci humanitárneho transferu na základe tejto dohody sú utečenci pol roka umiestnení v azylovom zariadení v Humennom, kde sa pripravujú na presídlenie do cieľových krajín. Slovensko im poskytne ubytovanie, stravu a základné hygienické potreby, všetky ďalšie výdavky hradia partneri dohody. Výber krajín, odkiaľ chránené osoby prichádzajú, je v kompetencii UNHCR a ich cieľová krajina je určená ešte pre ich príchodom. Naraz na území Slovenska môže byť najviac 250 utečencov. Táto forma pomoci je väčšinou ponúknutá matkám s deťmi v konfliktných zónach. Humanitárne transfery prebiehajú na území Slovenska od roku 2009. V posledných mesiacoch išlo hlavne o desiatky utečencov z Eritrey. Ministerstvo vnútra SR informuje aj o cieľovej krajine, do ktorej sa 250 utečencov od 7. októbra 2015 do konca roka 2017 nakoniec presťahuje. Malo by sa jednať o USA alebo Kanadu. V septembri 2015 ponúkol Fico pomoc Angele Merkelovej, keď jej navrhol, že agentúre Frontex dáme 20 miliónov eur. Malo sa jednať o humanitárnu , finančnú a technickú pomoc. Taktiež boli vyslané jednotky napríklad na maďarsko-srbskú hranicu či do Slovinska . Grécku bola taktiež ponúknutá personálna pomoc v marci tohto roka. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 uvádza, že \" návrh rozpočtu verejnej správy v porovnaní s minuloročným rozpočtom obsahuje dve nové rezervy, a to rezervu na významné investície a rezervu na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy.\" ( .pdf , s. 3). Objem rezervy na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy je stanovený na 20 miliónov eur ( .pdf , s. 131). Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["10. januára 2016", "humanitárnym transferom", "finančná", "Medzinárodnej organizácie pre migráciu", "trojstrannej dohody", "posledných mesiacoch", "informuje", "ponúkol", "humanitárnu", "technickú", "maďarsko-srbskú", "Slovinska", "ponúknutá", "Návrh rozpočtu verejnej správy", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/?", "http://www.iom.sk/sk/aktivity/presidlovanie-utecencov/uskutocnili-sme-presidlovanie", "http://www.teraz.sk/slovensko/spolocnost-tipos-podpori-utecencov/162037-clanok.html", "http://www.iom.sk/sk/aktivity/presidlovanie-utecencov", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25020", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/382491-v-noci-priletelo-na-slovensko-58-obcanov-eritrey/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=sr-bude-nadalej-pomahat-utecencom-formou-humanitarneho-transferu-pomoc-sa-navysi", "https://dennikn.sk/245711/fico-volal-s-merkelovou-ponukol-20-milionov-eur-na-ochranu-hranic/", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/slovensko-posiela-humanitarnu-pomoc-utec/154664-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/989437-fico-bude-mimoriadne-rokovat-s-v4-o-uteceneckej-krize", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=slovenskych-policajtov-pomahajucich-chranit-vonkajsiu-schengensku-hranicu-v-madarsku-po-mesiaci-vystriedali-kolegovia", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/372675-do-slovinska-posleme-20-policajtov/", "http://svet.sme.sk/c/20121328/uz-20-krajin-eu-ponuklo-grecku-pomoc-s-navratom-migrantov-do-turecka.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:17.473674+00:00"}
{"id": "vr29503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29503", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V príprave je projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave s najmodernejším vybavením.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2013 oznámila vláda zámer výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. V roku 2014 zverejnilo ministerstvo zdravotníctva analýzu (. pdf ) uskutočniteľnosti výstavby. Projekt výstavby novej univerzitnej nemocnice je v počiatočných fázach prípravy a výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 oznámila vláda zámer výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. V roku 2014 zverejnilo ministerstvo zdravotníctva analýzu (. pdf ) uskutočniteľnosti výstavby. Projekt výstavby novej univerzitnej nemocnice je v počiatočných fázach prípravy a výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["nemocnice", "pdf", "investor", "diskusiu", "zoznam"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6986777/bratislavsku-univerzitnu-nemocnicu-ma-nahradit-nova-sukromna-na-patronke.html", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/mzsr/suhrnna-sprava.pdf", "http://www.iness.sk/stranka/10223-Nemocnica-ma-na-seba-zarobit-Hlada-sa-investor-Hospodarske-noviny.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331796-novu-nemocnicu-chcu-stavat-investori-z-desiatich-krajin/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/352012-v-boji-o-nemocnicu-su-aj-velki-hraci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:45.064901+00:00"}
{"id": "vr18441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18441", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mnohé krajiny sa k nemu nehlásia a už teraz existuje nejaký mechanizmus, ako sa tento dokument bude vykonávať v praxi.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ku globálnemu paktu OSN k migrácii sa hlási väčšina krajín sveta, avšak európske štáty ako Bulharsko, Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Estónsko spoločne so Slovenskom ako aj USA a Austrália tento pakt prijať odmietli. Čo sa však týka akéhosi mechanizmu, podľa ktorého sa má dokument vykonávať, takýto závisí od vôle a spolupráce štátov, no ešte neexistuje a nie je obsahom dokumentu. Ten je právne nezáväzný. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ku globálnemu paktu OSN k migrácii sa hlási väčšina krajín sveta, avšak európske štáty ako Bulharsko, Česká republika, Rakúsko, Maďarsko, Estónsko spoločne so Slovenskom ako aj USA a Austrália tento pakt prijať odmietli. Čo sa však týka akéhosi mechanizmu, podľa ktorého sa má dokument vykonávať, takýto závisí od vôle a spolupráce štátov, no ešte neexistuje a nie je obsahom dokumentu. Ten je právne nezáväzný. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.hrl.sk/sk/o-nas/aktuality/globalny-kompakt-o-migracii-nie-je-globalny-komplot", "http://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "http://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "http://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:49.842877+00:00"}
{"id": "vr27930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27930", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Slovensko bude poberať dotácie (priame platby, pozn.) vo výške 232 eur.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Príloha (.pdf) jednej zo správ Rady Európskej únie z roku 2011 (uvádzajúca priemerné priame platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre rok 2017) ponúka (v štvrtom stĺpci) prehľad priamych platieb na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. V prípade Slovenska ide o 206 eur na hektár. Rovnaké čísla uvádza aj portál capreform.eu pre priemerné platby na roku 2014-2020.", "analysis_paragraphs": ["Príloha (.pdf) jednej zo správ Rady Európskej únie z roku 2011 (uvádzajúca priemerné priame platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre rok 2017) ponúka (v štvrtom stĺpci) prehľad priamych platieb na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. V prípade Slovenska ide o 206 eur na hektár. Rovnaké čísla uvádza aj portál capreform.eu pre priemerné platby na roku 2014-2020."], "analysis_date": "2014-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Príloha", "capreform.eu", "vyrokovať", "grafe", "zavádza", "zmenšovanie"], "url": ["http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&f=ST%2012734%202011%20INIT", "http://capreform.eu/the-distribution-of-cap-payments-by-member-state/", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/unia-ma-novy-rozpocet-slovensko-z-neho-vytazi-538972", "http://www.openeurope.org.uk/Content/Documents/Pdfs/CAP_2012.pdf", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/reforma-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-2014--2020-000303", "http://www.europskyparlament.sk/resource/static/files/Publikacie/letak_cap_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:34.275430+00:00"}
{"id": "49892", "numeric_id": 49892, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49892", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "Výsledkom tejto vlády je, že sme si rozhádali všetkých susedov, jediný sused, ktorý si spomínam, že tu bol v tomto volebnom období, je premiér Orbán, ktorý tu bol na pár hodín, ale z iných premiérov, predsedov vlád, neevidujem žiadnu medzištátnu návštevu. Máme rozhádané vzťahy s Čechmi, s Poľskom sú na bode mrazu, neprehlbujú sa, s Ukrajinou je to ešte horšie.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Od vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica Slovensko z premiérov susedných krajín navštívil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, poľský premiér Donald Tusk a maďarský premiér Viktor Orbán. V prípade Česka vláda Roberta Fica deklarovala snahu o udržiavanie silného partnerstva, no postupne sa vzťahy zhoršili v dôsledku rozdielnych zahraničnopolitických postojov, najmä v otázke vojny na Ukrajine, čo viedlo k pozastaveniu medzivládnych rokovaní zo strany Prahy. Slovensko-ukrajinské vzťahy sa spočiatku vyznačovali spoluprácou, no koncom roka 2024 došlo k ich zhoršeniu v súvislosti s ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, čo vyvolalo ostrú rétoriku zo strany slovenského premiéra. Vo vzťahu s Poľskom vyvolal napätie spor o prelet slovenskej delegácie do Moskvy, avšak v roku 2025 sa očakáva podpis dohody o kooperácii oboch krajín v obrannej oblasti. Vzťahy s Maďarskom sú momentálne podľa premiéra Fica na „najvyššej možnej úrovni“.\n\nAj napriek tomu, že vzťahy s Českom a Ukrajinou sa v posledných mesiacoch zhoršili, tak Slovensko počas súčasnej vlády Roberta Fica navštívili okrem premiéra Maďarska aj premiéri Ukrajiny a Poľska, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nČesko\n\nVláda Roberta Fica vo svojom programe schválila záväzok , že bude venovať osobitnú pozornosť vzťahu s Českou republikou a „nedovolí vystavenie tohto unikátneho vzťahu akémukoľvek nebezpečenstvu“ (. pdf , s. 82).\n\nVo februári 2024 sa v Prahe stretli premiéri Vyšehradskej štvorky. Pred začatím spoločných rokovaní sa premiéri Donald Tusk a Petr Fiala stretli samostatne, pričom sa zhodli na totožnom postoji ohľadom vojny na Ukrajine. Postoj Slovenska a Maďarska sa v otázke pomoci Ukrajine líšil, keďže obe krajiny odmietli Ukrajine poskytovať vojenskú pomoc.\n\nV marci 2024 vláda Českej republiky pozastavila medzivládne rokovania so Slovenskom. Český premiér uviedol ako hlavný dôvod\n\npozastavenia rokovaní odlišnú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska spojenú napríklad so stretnutím slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Rovnako sa predseda českej vlády Petr Fiala ohradil voči výrokom Roberta Fica o zasielaní vojakov na Ukrajinu.\n\nV januári 2025 premiér Robert Fico niekoľkokrát obvinil českých politikov z údajného zasahovania do vnútorných záležitostí Slovenska napríklad prostredníctvom českých médií. Z Česka by podľa neho nemali prichádzať žiadne „postoje, pohľady alebo odporúčania“ pre Slovensko. Český premiér Fiala označil Ficove obvinenia za absurdné.\n\nUkrajina\n\nPočas predvolebnej kampane v roku 2023 Robert Fico opakovane uviedol, že po nástupe k moci zastaví vývoz nábojov zo štátnych zásob na Ukrajinu, komerčný obchod munície však naďalej pokračuje . Po nástupe do funkcie premiéra Fico v rozhovoroch pre médiá tvrdil napríklad, že Ukrajina nie je suverénnou krajinou, pretože ju podľa neho od roku 2014 ovládajú Spojené štáty. Pri príležitosti druhého výročia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu premiér uviedol, že príčinou vojny nebola ruská invázia, ale provokačné aktivity ukrajinských neonacistov v roku 2014.\n\nRobert Fico sa v roku 2024 viackrát stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom. V januári 2024 sa premiéri na rokovaní v Užhorode dohodli , že Slovensko nebude blokovať ukrajinský nákup zbraní a vybavenia od podnikov v SR a zároveň podporí program EÚ s názvom Ukraine Facility, ktorý mal Ukrajine zabezpečiť 50 milárd eur.\n\nV apríli 2024 sa obaja premiéri stretli v Michalovciach , kde rokovali o energetike, vojenskej či hospodárskej spolupráci a podpísali cestovnú mapu, ktorou potvrdili záväzok dobudovania železničného prepojenia medzi Košicami a Kyjevom. Fico sa po rokovaní vyjadril , že Slovensku Ukrajine neplánuje klásť prekážky pre členstvo v Európskej únii a prisľúbil pomoc pri zdieľaní skúseností v rámci prístupových rokovaní.\n\nV októbri 2024 Fico so Šmyhaľom rokovali v ukrajinskej obci Kamenica neďaleko Užhorodu. Na stretnutí premiér Fico povedal , že obe krajiny sú „odsúdené na spoluprácu a priateľstvo”. Zároveň podporil mierové rokovania a ukrajinské členstvo v Európskej únii a potvrdil , že Slovensko bude Ukrajine naďalej poskytovať humanitárnu pomoc.\n\nK zhoršeniu vzťahov s Ukrajinou došlo na konci roka 2024 po tom, čo ukrajinská strana oznámila zámer ukončiť tranzit ruských dodávok plynu pre Slovensku cez svoje územie po vypršaní ich kontraktu s ruským Gazpromom. Na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti v januári 2025, kde premiér zodpovedal na otázky spojené s jeho návštevou Moskvy, Fico na margo ukrajinského prezidenta Zelenského uviedol, že len „chodí po Európe, žobre a vydiera ostatných“ ( video , 00:01:08). Fico Zelenského označil za nepriateľa Slovenska, keďže nepredĺžením zmluvy s ruským Gazpromom podľa neho poškodzuje záujmy Slovenska aj Európskej únie. Takisto sa vyjadril , že Ukrajina má povinnosť prepravovať plyn a ako odvetu avizoval blokovanie rozhodnutia Európskej únie poskytovať Kyjevu finančnú pomoc. Zelenský v reakcii na tieto vyjadrenia v januári 2025 na sociálnej sieti X o premiérovi napísal , že: „stavil na Moskvu, a nie na svoju krajinu, na zjednotenú Európu alebo na zdravý rozum.”\n\nPoľsko\n\nĎalším premiérom susednej krajiny, ktorý pricestoval na Slovensko kvôli stretnutiu s Robertom Ficom, bol Donald Tusk. Neformálne stretnutie v novembri 2024 prebehlo v Tatranskej Javorine bez prítomnosti novinárov. Náplňou mala byť téma dopravnej infraštruktúry, poľského predsedníctva v Rade a situácia na Ukrajine. Na stretnutie nadviazal samit prezidentov V4 vo Visle v decembri 2024.\n\nVzájomné vzťahy narušilo údajné neschválenie žiadosti na prelet slovenskej delegácie ponad poľské územie do Moskvy, o ktorom informoval podpredseda parlamentu Andrej Danko. Poľské úrady vysvetlili , že potrebné dokumenty k letu neboli kompletné, a preto boli nútené požiadať o ich doplnenie. Ešte pred posúdením žiadosti si však slovenská strana zvolila inú trasu letu. Podľa Danka sa Poľsko uchýlilo ku klamstvu a očakáva od neho ospravedlnenie.\n\nV prvej polovici roka 2025 má medzi Poľskom a Slovenskom dôjsť k podpísaniu zmluvy o spolupráci pri výrobe munície . Podľa poľského ministra obrany je Slovensko v tejto oblasti jeho kľúčovým partnerom.\n\nMaďarsko\n\nV januári 2024 navštívil premiér Fico Budapešť. Po stretnutí s Ficom premiér Orbán oznámil, že slovenské a maďarské záujmy sú na 90 % rovnaké. Spoločne vyjadrili nespokojnosť s politikou Bruselu, čo sa ukázalo napríklad aj na vetovaní návrhu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallas na uvalenie sankcií na gruzínskych politických predstaviteľov po zásahoch proti proeurópskym demonštrantom.\n\nPremiéri sa zhodujú aj ohľadom migrácie. V októbri 2024 Fico hostil samit o migrácii v Komárne, na ktorý okrem Orbána pozval aj srbského prezidenta Aleksandra Vučića. Zúčastnené strany sa zhodli , že kľúčom na riešenie krízy je podľa nich ochrana vonkajších hraníc a spolupráca s tretími krajinami.\n\nV januári 2025 sa Fico s Orbánom stretli v Bratislave, kde riešili situáciu v EÚ a politiku novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Fica sú momentálne maďarsko-slovenské vzťahy na „najvyššej možnej úrovni“.", "analysis_paragraphs": ["Od vymenovania štvrtej vlády Roberta Fica Slovensko z premiérov susedných krajín navštívil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, poľský premiér Donald Tusk a maďarský premiér Viktor Orbán. V prípade Česka vláda Roberta Fica deklarovala snahu o udržiavanie silného partnerstva, no postupne sa vzťahy zhoršili v dôsledku rozdielnych zahraničnopolitických postojov, najmä v otázke vojny na Ukrajine, čo viedlo k pozastaveniu medzivládnych rokovaní zo strany Prahy. Slovensko-ukrajinské vzťahy sa spočiatku vyznačovali spoluprácou, no koncom roka 2024 došlo k ich zhoršeniu v súvislosti s ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, čo vyvolalo ostrú rétoriku zo strany slovenského premiéra. Vo vzťahu s Poľskom vyvolal napätie spor o prelet slovenskej delegácie do Moskvy, avšak v roku 2025 sa očakáva podpis dohody o kooperácii oboch krajín v obrannej oblasti. Vzťahy s Maďarskom sú momentálne podľa premiéra Fica na „najvyššej možnej úrovni“.", "Aj napriek tomu, že vzťahy s Českom a Ukrajinou sa v posledných mesiacoch zhoršili, tak Slovensko počas súčasnej vlády Roberta Fica navštívili okrem premiéra Maďarska aj premiéri Ukrajiny a Poľska, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Česko", "Vláda Roberta Fica vo svojom programe schválila záväzok , že bude venovať osobitnú pozornosť vzťahu s Českou republikou a „nedovolí vystavenie tohto unikátneho vzťahu akémukoľvek nebezpečenstvu“ (. pdf , s. 82).", "Vo februári 2024 sa v Prahe stretli premiéri Vyšehradskej štvorky. Pred začatím spoločných rokovaní sa premiéri Donald Tusk a Petr Fiala stretli samostatne, pričom sa zhodli na totožnom postoji ohľadom vojny na Ukrajine. Postoj Slovenska a Maďarska sa v otázke pomoci Ukrajine líšil, keďže obe krajiny odmietli Ukrajine poskytovať vojenskú pomoc.", "V marci 2024 vláda Českej republiky pozastavila medzivládne rokovania so Slovenskom. Český premiér uviedol ako hlavný dôvod", "pozastavenia rokovaní odlišnú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenska spojenú napríklad so stretnutím slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom. Rovnako sa predseda českej vlády Petr Fiala ohradil voči výrokom Roberta Fica o zasielaní vojakov na Ukrajinu.", "V januári 2025 premiér Robert Fico niekoľkokrát obvinil českých politikov z údajného zasahovania do vnútorných záležitostí Slovenska napríklad prostredníctvom českých médií. Z Česka by podľa neho nemali prichádzať žiadne „postoje, pohľady alebo odporúčania“ pre Slovensko. Český premiér Fiala označil Ficove obvinenia za absurdné.", "Ukrajina", "Počas predvolebnej kampane v roku 2023 Robert Fico opakovane uviedol, že po nástupe k moci zastaví vývoz nábojov zo štátnych zásob na Ukrajinu, komerčný obchod munície však naďalej pokračuje . Po nástupe do funkcie premiéra Fico v rozhovoroch pre médiá tvrdil napríklad, že Ukrajina nie je suverénnou krajinou, pretože ju podľa neho od roku 2014 ovládajú Spojené štáty. Pri príležitosti druhého výročia ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu premiér uviedol, že príčinou vojny nebola ruská invázia, ale provokačné aktivity ukrajinských neonacistov v roku 2014.", "Robert Fico sa v roku 2024 viackrát stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom. V januári 2024 sa premiéri na rokovaní v Užhorode dohodli , že Slovensko nebude blokovať ukrajinský nákup zbraní a vybavenia od podnikov v SR a zároveň podporí program EÚ s názvom Ukraine Facility, ktorý mal Ukrajine zabezpečiť 50 milárd eur.", "V apríli 2024 sa obaja premiéri stretli v Michalovciach , kde rokovali o energetike, vojenskej či hospodárskej spolupráci a podpísali cestovnú mapu, ktorou potvrdili záväzok dobudovania železničného prepojenia medzi Košicami a Kyjevom. Fico sa po rokovaní vyjadril , že Slovensku Ukrajine neplánuje klásť prekážky pre členstvo v Európskej únii a prisľúbil pomoc pri zdieľaní skúseností v rámci prístupových rokovaní.", "V októbri 2024 Fico so Šmyhaľom rokovali v ukrajinskej obci Kamenica neďaleko Užhorodu. Na stretnutí premiér Fico povedal , že obe krajiny sú „odsúdené na spoluprácu a priateľstvo”. Zároveň podporil mierové rokovania a ukrajinské členstvo v Európskej únii a potvrdil , že Slovensko bude Ukrajine naďalej poskytovať humanitárnu pomoc.", "K zhoršeniu vzťahov s Ukrajinou došlo na konci roka 2024 po tom, čo ukrajinská strana oznámila zámer ukončiť tranzit ruských dodávok plynu pre Slovensku cez svoje územie po vypršaní ich kontraktu s ruským Gazpromom. Na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti v januári 2025, kde premiér zodpovedal na otázky spojené s jeho návštevou Moskvy, Fico na margo ukrajinského prezidenta Zelenského uviedol, že len „chodí po Európe, žobre a vydiera ostatných“ ( video , 00:01:08). Fico Zelenského označil za nepriateľa Slovenska, keďže nepredĺžením zmluvy s ruským Gazpromom podľa neho poškodzuje záujmy Slovenska aj Európskej únie. Takisto sa vyjadril , že Ukrajina má povinnosť prepravovať plyn a ako odvetu avizoval blokovanie rozhodnutia Európskej únie poskytovať Kyjevu finančnú pomoc. Zelenský v reakcii na tieto vyjadrenia v januári 2025 na sociálnej sieti X o premiérovi napísal , že: „stavil na Moskvu, a nie na svoju krajinu, na zjednotenú Európu alebo na zdravý rozum.”", "Poľsko", "Ďalším premiérom susednej krajiny, ktorý pricestoval na Slovensko kvôli stretnutiu s Robertom Ficom, bol Donald Tusk. Neformálne stretnutie v novembri 2024 prebehlo v Tatranskej Javorine bez prítomnosti novinárov. Náplňou mala byť téma dopravnej infraštruktúry, poľského predsedníctva v Rade a situácia na Ukrajine. Na stretnutie nadviazal samit prezidentov V4 vo Visle v decembri 2024.", "Vzájomné vzťahy narušilo údajné neschválenie žiadosti na prelet slovenskej delegácie ponad poľské územie do Moskvy, o ktorom informoval podpredseda parlamentu Andrej Danko. Poľské úrady vysvetlili , že potrebné dokumenty k letu neboli kompletné, a preto boli nútené požiadať o ich doplnenie. Ešte pred posúdením žiadosti si však slovenská strana zvolila inú trasu letu. Podľa Danka sa Poľsko uchýlilo ku klamstvu a očakáva od neho ospravedlnenie.", "V prvej polovici roka 2025 má medzi Poľskom a Slovenskom dôjsť k podpísaniu zmluvy o spolupráci pri výrobe munície . Podľa poľského ministra obrany je Slovensko v tejto oblasti jeho kľúčovým partnerom.", "Maďarsko", "V januári 2024 navštívil premiér Fico Budapešť. Po stretnutí s Ficom premiér Orbán oznámil, že slovenské a maďarské záujmy sú na 90 % rovnaké. Spoločne vyjadrili nespokojnosť s politikou Bruselu, čo sa ukázalo napríklad aj na vetovaní návrhu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallas na uvalenie sankcií na gruzínskych politických predstaviteľov po zásahoch proti proeurópskym demonštrantom.", "Premiéri sa zhodujú aj ohľadom migrácie. V októbri 2024 Fico hostil samit o migrácii v Komárne, na ktorý okrem Orbána pozval aj srbského prezidenta Aleksandra Vučića. Zúčastnené strany sa zhodli , že kľúčom na riešenie krízy je podľa nich ochrana vonkajších hraníc a spolupráca s tretími krajinami.", "V januári 2025 sa Fico s Orbánom stretli v Bratislave, kde riešili situáciu v EÚ a politiku novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Fica sú momentálne maďarsko-slovenské vzťahy na „najvyššej možnej úrovni“."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["deklarovala", "zhoršili", "pozastaveniu", "vyznačovali", "ukončením", "vyvolalo", "spor", "dohody", "sú", "záväzok", "pdf", "stretli", "zhodli", "odmietli", "pozastavila", "ohradil", "zasahovania", "nemali", "označil", "nábojov", "pokračuje", "ovládajú", "neonacistov", "dohodli", "podporí", "Michalovciach", "vyjadril", "prisľúbil", "rokovali", "povedal", "potvrdil", "oznámila", "video", "označil", "podľa neho poškodzuje", "vyjadril", "blokovanie", "napísal", "prebehlo", "prezidentov", "prelet", "vysvetlili", "neboli", "klamstvu", "munície", "záujmy", "vetovaní", "samit", "zhodli", "stretli", "vzťahy"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/MIcftnh/ako-robert-fico-pokazil-vztahy-s-ceskom-nazor-petra-weissa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7GqsslS/ceska-vlada-rusi-spolocne-rokovania-s-ficovou-vladou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7GqsslS/ceska-vlada-rusi-spolocne-rokovania-s-ficovou-vladou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZoB5lTH/ukrajinsky-premier-smyhal-prezradil-na-com-sa-dohodol-s-robertom-ficom/", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738912-fico-deklaracia-ek-o-energetickej-infrastrukture-je-rec-akej-zelenskyj-rozumie/", "https://www.ta3.com/clanok/975751/danko-v-spore-s-polskom-neustupuje-sef-narodniarov-obvinil-krajinu-z-klamstva-caka-ospravedlnenie", "https://denikn.cz/minuta/1585948/", "https://www.ta3.com/clanok/976689/orban-navstivil-slovensko-a-rokoval-s-ficom-nasli-spolocnu-rec-ocenili-trumpove-kroky-a-kritizovali-kyjev", "https://www.aktuality.sk/clanok/MIcftnh/ako-robert-fico-pokazil-vztahy-s-ceskom-nazor-petra-weissa/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-nesourody-visegrad-v-praze-ficovi-cukalo-oboci-ale-odjizdi-spokojeny-246689", "https://svet.sme.sk/c/23288264/chod-domov-do-ruska-kricali-na-fica-vysehrad-zije-odkazal-v-prahe-orban.html", "https://svet.sme.sk/c/23288264/chod-domov-do-ruska-kricali-na-fica-vysehrad-zije-odkazal-v-prahe-orban.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/7GqsslS/ceska-vlada-rusi-spolocne-rokovania-s-ficovou-vladou/", "https://www.politico.eu/article/slovak-pm-fico-says-eu-and-nato-states-consider-sending-troops-to-ukraine/", "https://svet.sme.sk/c/23443896/absurdne-reaguje-fiala-na-fica-lipavsky-odmieta-ze-cesko-zasahuje-do-zalezitosti-slovenska.html", "https://svet.sme.sk/c/23443896/absurdne-reaguje-fiala-na-fica-lipavsky-odmieta-ze-cesko-zasahuje-do-zalezitosti-slovenska.html", "https://svet.sme.sk/c/23443896/absurdne-reaguje-fiala-na-fica-lipavsky-odmieta-ze-cesko-zasahuje-do-zalezitosti-slovenska.html", "https://dennikn.sk/minuta/3157358/", "https://domov.sme.sk/c/23389041/slovensko-ukrajina-zbrane-vyvoz-fico.html", "https://domov.sme.sk/c/23271304/fico-navrhne-aby-poslanci-rokovali-nonstop-vycestuje-na-ukrajinu.html", "https://dennikn.sk/minuta/3848084/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZoB5lTH/ukrajinsky-premier-smyhal-prezradil-na-com-sa-dohodol-s-robertom-ficom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZoB5lTH/ukrajinsky-premier-smyhal-prezradil-na-com-sa-dohodol-s-robertom-ficom/", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/23315097/fico-zela-ukrajine-skore-clenstvo-v-europskej-unii-zaznamenali-sme-posun-reagoval-smyhal.html", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/23315097/fico-zela-ukrajine-skore-clenstvo-v-europskej-unii-zaznamenali-sme-posun-reagoval-smyhal.html", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/23315097/fico-zela-ukrajine-skore-clenstvo-v-europskej-unii-zaznamenali-sme-posun-reagoval-smyhal.html", "https://korzar.sme.sk/c/23394351/fico-sa-znovu-stretol-s-ukrajinskym-premierom-smyhalom-opat-len-nedaleko-uzhorodu.html", "https://korzar.sme.sk/c/23394351/fico-sa-znovu-stretol-s-ukrajinskym-premierom-smyhalom-opat-len-nedaleko-uzhorodu.html", "https://korzar.sme.sk/c/23394351/fico-sa-znovu-stretol-s-ukrajinskym-premierom-smyhalom-opat-len-nedaleko-uzhorodu.html", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.youtube.com/watch?v=T3N3C0IN5o4", "https://www.noviny.sk/slovensko/1017709-slovensko-chce-podla-fica-dalej-kupovat-rusky-plyn-od-ukrajiny-pozaduje-prepravu", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/504177979451437", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738912-fico-deklaracia-ek-o-energetickej-infrastrukture-je-rec-akej-zelenskyj-rozumie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738912-fico-deklaracia-ek-o-energetickej-infrastrukture-je-rec-akej-zelenskyj-rozumie/", "https://x.com/ZelenskyyUa/status/1878481036130029934", "https://dennikn.sk/minuta/4305821/", "https://www.aktuality.sk/clanok/Z5QPUHc/vo-visle-odstartoval-summit-prezidentov-krajin-v4-pricom-pre-petra-pellegriniho-ide-o-jeho-prvu-ucast-na-tomto-podujati/", "https://dennikn.sk/minuta/4403476/", "https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011257431041387&id=100064714174965&rdid=nDHlXNLvQrx5DRaH", "https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=1011257431041387&id=100064714174965&rdid=nDHlXNLvQrx5DRaH", "https://www.ta3.com/clanok/975751/danko-v-spore-s-polskom-neustupuje-sef-narodniarov-obvinil-krajinu-z-klamstva-caka-ospravedlnenie", "https://denikn.cz/minuta/1585948/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/orban-vztahy-medzi-madarskom-a-sr-ni/767823-clanok.html", "https://dennikn.sk/4364802/fico-s-orbanom-sa-postavili-za-prorusku-vladu-v-gruzinsku-a-vetovali-sankcie-eu-slovensko-sa-pridava-na-zlu-stranu-historie-vravia-experti/", "https://www.ta3.com/clanok/963495/slovensko-madarsko-a-srbsko-rokovali-za-murmi-pevnosti-klucovou-temou-samitu-v-komarne-bola-nelegalna-migracia", "https://www.ta3.com/clanok/963495/slovensko-madarsko-a-srbsko-rokovali-za-murmi-pevnosti-klucovou-temou-samitu-v-komarne-bola-nelegalna-migracia", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/738164-fico-hostil-orbana-v-bratislave-chvalili-trumpa-kyjev-za-plyn-kritizovali/", "https://www.ta3.com/clanok/976689/orban-navstivil-slovensko-a-rokoval-s-ficom-nasli-spolocnu-rec-ocenili-trumpove-kroky-a-kritizovali-kyjev"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:07.136883+00:00"}
{"id": "vr27790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27790", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Pán Kukan sa venoval spolupráci s Balkánom ako dlhoročný diplomat.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu Eduarda Kukana ( osobnosti.sk , vlada.gov.sk ) vieme potvrdiť dlhoročné skúsenosti s diplomaciou: \" Pôsobil na československých veľvyslanectvách v Lusake 1968-1973 (atašé, neskôr 2. tajomník - chargé d´affair, a. i.), Washingtone 1977-1981 (radca-vyslanec, zástupca veľvyslanca), Addis Abebe 1985-1988 (veľvyslanec). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca - stáleho predstaviteľa ČSFR pri Organizácii spojených národov v New York .\" Rovnako je pravdou, že sa venuje otázke Balkánu. V rokoch 1999 - 2001 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Balkán a v súčasnosti je ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu Eduarda Kukana ( osobnosti.sk , vlada.gov.sk ) vieme potvrdiť dlhoročné skúsenosti s diplomaciou: \" Pôsobil na československých veľvyslanectvách v Lusake 1968-1973 (atašé, neskôr 2. tajomník - chargé d´affair, a. i.), Washingtone 1977-1981 (radca-vyslanec, zástupca veľvyslanca), Addis Abebe 1985-1988 (veľvyslanec). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca - stáleho predstaviteľa ČSFR pri Organizácii spojených národov v New York .\" Rovnako je pravdou, že sa venuje otázke Balkánu. V rokoch 1999 - 2001 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Balkán a v súčasnosti je ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["osobnosti.sk", "vlada.gov.sk", "predsedom"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=31", "http://www.vlada.gov.sk/eduard-kukan/", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/96651/EDUARD_KUKAN_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:02.065157+00:00"}
{"id": "vr18317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18317", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Štadión sa začal stavať.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po niekoľkých zmenách a úpravach návrhov futbalového štadióna, sa výstavba začala v októbri 2018. Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po niekoľkých zmenách a úpravach návrhov futbalového štadióna, sa výstavba začala v októbri 2018. Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["začala", "pdf", "presunutý", "suma", "výstavba"], "url": ["https://futbal.pravda.sk/ostatne/clanok/489297-v-kosiciach-uz-zacinaju-stavat-stadion-skromnejsi-ako-sa-predpokladalo/", "file:///C:/Users/Kristina/Downloads/zamer_eia_as_trencin-.pdf", "https://mytrencin.sme.sk/c/20921109/vystavba-noveho-futbaloveho-stadiona-zacala-s-meskanim.html", "https://mytrencin.sme.sk/c/20921109/vystavba-noveho-futbaloveho-stadiona-zacala-s-meskanim.html", "https://sport.aktuality.sk/c/363203/video-v-trencine-sa-konecne-zacalo-pracovat-na-novej-arene/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:13.505650+00:00"}
{"id": "vr32901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32901", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Obmedzili sme používanie hotovosti. Dnes je to 5 tisíc eur, pokiaľ ide o podnikateľské prostredie.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. januára 2013 je v platnosti zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý obmedzuje hotovostné transakcie pre právnické osoby a živnostníkov na 5 000 €.", "analysis_paragraphs": ["Od 1. januára 2013 je v platnosti zákon o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý obmedzuje hotovostné transakcie pre právnické osoby a živnostníkov na 5 000 €."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "obmedzuje"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=374336", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/parlament-odsuhlasil-obmedzenia-hotovos/548438-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:03.122797+00:00"}
{"id": "vr39129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39129", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že Slovensko je suverénna krajina a že bude rozhodovať samostatne. Máme tam napísané, že nebudeme zadlžovať ďalšie generácie, máme tam napísané, že predtým, nech sa čokoľvek ďalej stane, je potrebný riadený bankrot krajín, ktoré hospodária zle. Nič z tohto sa nestalo.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Uvedené predsavzatia v nejakej forme v programovom vyhlásení, ako sme uviedli v predchádzajúcom výroku, sú. Nie je však pravda, že nic z toho sa nestalo. Výrok o zadlžovaní nehodnotíme, vzhladom na to, že v tejto chvíli nikto nemôže vediet, že k nemu v súvislosti s eurovalom dôjde. Ohladom riadeného bankrotu: Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (pdf) nenachádza. Avšak v kapitole 4, clánok 12, odstavec 2 (s.25) sa spomína úcast súkromného sektora: Forma adekvátnej a proporcnej úcasti súkromného sektora by mala byt vyhladávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je clenovi ESM poskytnutá financná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisiet od výsledkov analýzy udržatelnosti dlhu a mala by kalkulovat s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné clenské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.) V docasnom eurovale táto úcast zakotvená nie je. Slová \"privat sector\" sa v dodatku ako ani v zmluve EFSF nenachádzajú, má byt ale súcastou druhej pôžicky Grécku. O miere, úžitku a (ne)výhodnosti úcasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende . Zmienka o riadenom bankrote tak nie je súcastou žiadneho z eurovalov, avšak v trvalom eurovale (ESF - t.j. euroval 2) sa pocíta s úcastou súkromného sektora. Ako uvádza Michal Lehuta, \"citelná úcast súkromného sektora, by sa dala považovat za riadený bankrot\". Podobne to vidí tiež bývalý prezident ECB Axel Weber. \"The former head of Germany's central bank said Thursday that Europe should allow for a \"managed default\" of Greece that involves exchanging the country's distressed debt for newer, longer-dated paper. Axel Weber, who was president of the Bundesbank and a member of the European Central Bank's governingcouncil before resigning earlier this year.\" Slová Richarda Sulíka, ktorými zdôvodnoval odmietnutie prijatia kompromisu v otázke eurovalu a na základe aj ktorých odmietol vyjadrit podporu vláde, sú zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Uvedené predsavzatia v nejakej forme v programovom vyhlásení, ako sme uviedli v predchádzajúcom výroku, sú. Nie je však pravda, že nic z toho sa nestalo. Výrok o zadlžovaní nehodnotíme, vzhladom na to, že v tejto chvíli nikto nemôže vediet, že k nemu v súvislosti s eurovalom dôjde. Ohladom riadeného bankrotu: Termín riadený bankrot (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve o európskom permanentnom mechanizme (ESM) (pdf) nenachádza. Avšak v kapitole 4, clánok 12, odstavec 2 (s.25) sa spomína úcast súkromného sektora: Forma adekvátnej a proporcnej úcasti súkromného sektora by mala byt vyhladávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je clenovi ESM poskytnutá financná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisiet od výsledkov analýzy udržatelnosti dlhu a mala by kalkulovat s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné clenské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.) V docasnom eurovale táto úcast zakotvená nie je. Slová \"privat sector\" sa v dodatku ako ani v zmluve EFSF nenachádzajú, má byt ale súcastou druhej pôžicky Grécku. O miere, úžitku a (ne)výhodnosti úcasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende . Zmienka o riadenom bankrote tak nie je súcastou žiadneho z eurovalov, avšak v trvalom eurovale (ESF - t.j. euroval 2) sa pocíta s úcastou súkromného sektora. Ako uvádza Michal Lehuta, \"citelná úcast súkromného sektora, by sa dala považovat za riadený bankrot\". Podobne to vidí tiež bývalý prezident ECB Axel Weber. \"The former head of Germany's central bank said Thursday that Europe should allow for a \"managed default\" of Greece that involves exchanging the country's distressed debt for newer, longer-dated paper. Axel Weber, who was president of the Bundesbank and a member of the European Central Bank's governingcouncil before resigning earlier this year.\" Slová Richarda Sulíka, ktorými zdôvodnoval odmietnutie prijatia kompromisu v otázke eurovalu a na základe aj ktorých odmietol vyjadrit podporu vláde, sú zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Zmluve", "zmluve EFSF", "Trende"], "url": ["http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CCUQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.efsf.europa.eu%2Fattachments%2Fefsf_framework_agreement_amendment_agreement.pdf&rct=j&q=efsf%20framework%20amendment&ei=P6edToW6FY7U4QTk_oDFCQ&usg=AFQjCNEsJQMIFrLViKQLJ_j6hPFE-FV5jg&sig2=jkdO7WrlahQDtOivuU_d6g", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/zla-dohoda-pre-danovnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:15.271884+00:00"}
{"id": "vr29739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29739", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko z hľadiska pomeru k HDP je najpriemyselnejšia krajina v rámci EÚ.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistík svetovej banky Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ . Nad Slovenskom je Rumunsko, ktoré je na čele a Česká republika. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík svetovej banky Slovensko nie je najpriemyselnejšia krajina v EÚ . Nad Slovenskom je Rumunsko, ktoré je na čele a Česká republika. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "novembri", "quandl.com"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/NV.IND.TOTL.ZS/countries/SK?display=default", "http://ekonomika.sme.sk/c/7000886/slovensko-je-tretia-najpriemyselnejsia-krajina-v-unii.html", "https://www.quandl.com/collections/economics/industry-share-of-gdp-by-country"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:08.658952+00:00"}
{"id": "vr26938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26938", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Zastal som sa Snowdena aj na jednej vedeckej konferencii, aj v blogu na sme.sk a myslím si, že má bližšie k hrdinovi ako k zradcovi.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, ž Procházka vystúpil na konferencii a počas prejavu povedal slová, ktorá možno chápať ako \"zastanie sa Snowdena \". Procházka zúčastnil (.pdf, s. 14) konferencie konajúcej sa 10-11 októbra 2013, kde predniesol príspevok s názvom \" Inovačné výzvy pre Ústavu Slovenskej republiky v globalizovanej Európe \". Na svojom blogu na SME.SK zverejnil celý prejav . \" Edward Snowden sústredil svoju motiváciu do jednej vety: zverejnil som tie veci preto, aby ste vedeli, čo sa robí vo vašom mene a proti vám. Vo vašom mene a proti vám. To proti vám je tam podľa mňa navyše a mne osobne by tam nechýbalo, lebo to je práve vec názoru, či tieto veci verejnosti iba ubližujú, alebo jej aj, priamo či nepriamo, pomáhajú. Mňa najviac zaujíma to „vo vašom mene\", a myslím si, že tu má Snowden úplnú pravdu. Ono to je zložitá otázka, extrémne zložitá. ...Čiže v skratke: Snowden dal ľuďom tam vonku vedomosť o obsahu niektorých rozhodnutí, ktoré v ich mene prijali iní ľudia. Títo iní ľudia totiž nemajú zhora dané právo nad niekým vládnuť podľa vlastnej úvahy, ale dostali predbežný súhlas na to, aby prijímali a na všetkých rovnako uplatňovali všeobecné pravidlá - pravidlá, ktorých účelom musí byť chrániť život, slobodu, majetok a súkromie tých, ktorí tvorcov a vykonávateľov týchto pravidiel živia vlastným úsilím. ...Môže sa zdať, že s týmto Snowden nijako nesúvisí. Podľa mňa áno. Neexistuje totiž lojalita k štátu bez lojality k jeho občanom ako príslušníkom spoločenstva, ktoré je podstatou toho štátu. Alebo inak, lojalite k štátu musí predchádzať zodpovednosť k tým, ktorí ten štát tvoria. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, ž Procházka vystúpil na konferencii a počas prejavu povedal slová, ktorá možno chápať ako \"zastanie sa Snowdena \". Procházka zúčastnil (.pdf, s. 14) konferencie konajúcej sa 10-11 októbra 2013, kde predniesol príspevok s názvom \" Inovačné výzvy pre Ústavu Slovenskej republiky v globalizovanej Európe \". Na svojom blogu na SME.SK zverejnil celý prejav . \" Edward Snowden sústredil svoju motiváciu do jednej vety: zverejnil som tie veci preto, aby ste vedeli, čo sa robí vo vašom mene a proti vám. Vo vašom mene a proti vám. To proti vám je tam podľa mňa navyše a mne osobne by tam nechýbalo, lebo to je práve vec názoru, či tieto veci verejnosti iba ubližujú, alebo jej aj, priamo či nepriamo, pomáhajú. Mňa najviac zaujíma to „vo vašom mene\", a myslím si, že tu má Snowden úplnú pravdu. Ono to je zložitá otázka, extrémne zložitá. ...Čiže v skratke: Snowden dal ľuďom tam vonku vedomosť o obsahu niektorých rozhodnutí, ktoré v ich mene prijali iní ľudia. Títo iní ľudia totiž nemajú zhora dané právo nad niekým vládnuť podľa vlastnej úvahy, ale dostali predbežný súhlas na to, aby prijímali a na všetkých rovnako uplatňovali všeobecné pravidlá - pravidlá, ktorých účelom musí byť chrániť život, slobodu, majetok a súkromie tých, ktorí tvorcov a vykonávateľov týchto pravidiel živia vlastným úsilím. ...Môže sa zdať, že s týmto Snowden nijako nesúvisí. Podľa mňa áno. Neexistuje totiž lojalita k štátu bez lojality k jeho občanom ako príslušníkom spoločenstva, ktoré je podstatou toho štátu. Alebo inak, lojalite k štátu musí predchádzať zodpovednosť k tým, ktorí ten štát tvoria. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Snowdena", "zúčastnil", "prejav"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Edward_Snowden", "http://www.lawconference.sk/bpf/sprava/files/doc/Conference%20PROGRAMME.pdf", "http://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/339881/Kto-je-Amerika-kto-Slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:19.493085+00:00"}
{"id": "vr38896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38896", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože aj v 2006 roku ste dostali vládu a ekonomiku s obrovským a výrazným hospodárskym rastom a nízkym deficitom. Vy ste nám odovzdávali s takým deficitom, že horší primárny deficit malo iba Írsko.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "S hodnotením tohto tvrdenia je niekoľko problémov: 1. dáta o špecificky \"primárnom deficite\" sme našli do roku 2009 , a 2. odmerať výšku primárneho deficitu do času odovzdania vlády je nad naše schopnosti.", "analysis_paragraphs": ["S hodnotením tohto tvrdenia je niekoľko problémov: 1. dáta o špecificky \"primárnom deficite\" sme našli do roku 2009 , a 2. odmerať výšku primárneho deficitu do času odovzdania vlády je nad naše schopnosti."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["\"primárnom deficite\" sme našli do roku 2009"], "url": ["http://apl.czso.cz/ode/tab/teina230.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:09.248336+00:00"}
{"id": "vr26181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26181", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Keď škola namiesto toho, aby povedzme zvýšila kvalitu vyučovania nákupom moderných učebníc, cez spriatelené firmy nakúpi tri predražené digitálne multifunkčné tabule ...", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK sa nepodarilo získať žiadne informácie o konkrétnom prípade nákupu predražených multifunkčných tabúľ (ani prípad vzneseného podozrenia, pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa nepodarilo získať žiadne informácie o konkrétnom prípade nákupu predražených multifunkčných tabúľ (ani prípad vzneseného podozrenia, pozn.)."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["obdržia"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/uips-skoly-by-mali-zaciatkom-buduceho-roka-dostat-interaktivne-tabule/169786/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:02.830289+00:00"}
{"id": "vr32176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32176", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja ich chápem z pohľadu toho, že naozaj posledná valorizácia platov v štátnej správe bola v roku 2010. Bolo to 1%. Od vtedy sa znižuje mzdová obálka. Od vtedy boli platy zamrznuté.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Zmrazovanie platov bolo zapracované vo Východisku rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 už v júni 2010. NR SR však schválila zmrazenie platov definitívne až 21. decembra 2011, keď prelomili prezidentovo veto. Schválený zákon znamená, že platy poslancov, členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancom vo verejnej funkcii zostanú zmrazené aj v roku 2012.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Zmrazovanie platov bolo zapracované vo Východisku rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 už v júni 2010. NR SR však schválila zmrazenie platov definitívne až 21. decembra 2011, keď prelomili prezidentovo veto. Schválený zákon znamená, že platy poslancov, členov vlády, prezidenta, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, generálneho prokurátora, ombudsmana, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancom vo verejnej funkcii zostanú zmrazené aj v roku 2012."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["júni", "schválila"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7930", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=605"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:44.984947+00:00"}
{"id": "48105", "numeric_id": 48105, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48105", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ste prvá vláda, čo používa hrubú policajnú silu v novodobých dejinách proti občanom.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok reaguje na policajný zákrok voči výtržníkom v Piešťanoch. Títo si aj po vyzvaní odmietli zakryť dýchacie cesty, čím porušili vyhlášku ( pdf ) Úradu verejného zdravotníctva z 1. októbra 2021. Odmietli opustiť priestory obchodu, legitimovať sa a nechať sa predviesť na policajnú stanicu, až došlo ku fyzickému konfliktu. Ministri obrany , vnútra , predseda pre obranu a bezpečnosť a premiér zákrok plne podporujú. Pohoršenie vyvolal u členov strán opozície.\n\nV novodobých dejinách sa neprimerané vládne použitie policajnej sily proti obyvateľom objavilo počas razie rómskej osady v Moldave nad Bodvou v roku 2013. Pod zámienkou pátrania po hľadaných osobách vyše 60 policajtov so psami zdemolovalo príbytky a zbilo ich obyvateľov. Prvého septembra 2020 tento zákrok odsúdil Európsky súd pre ľudské práva. Pochybenia polície sa týkali neľudského zaobchádzania a absencie preverenia rasových motivov.\n\nZákrok sa udial počas jednofarebnej vlády Smeru – SD , ktorého predstavitelia sa postavili na stranu policajtov.\n\nVo februári 2012 sa uskutočnili tzv. protesty proti Gorile. Pred budovou parlamentu policajti použili vodné delo , aj keď bolo pod nulou, aby protestujúcim neumožnila priblížiť sa bližšie k parlamentu či zaútočiť na policajtov. Nikto z demonštrantov nebol zranený, troch policajtov hospitalizovali. Počas tohto obdobia bol ministrom vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH), ktorý toto konanie polície hodnotil pozitívne ako zvládnutie situácie.\n\nVzhľadom na túto skutočnosť hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok reaguje na policajný zákrok voči výtržníkom v Piešťanoch. Títo si aj po vyzvaní odmietli zakryť dýchacie cesty, čím porušili vyhlášku ( pdf ) Úradu verejného zdravotníctva z 1. októbra 2021. Odmietli opustiť priestory obchodu, legitimovať sa a nechať sa predviesť na policajnú stanicu, až došlo ku fyzickému konfliktu. Ministri obrany , vnútra , predseda pre obranu a bezpečnosť a premiér zákrok plne podporujú. Pohoršenie vyvolal u členov strán opozície.", "V novodobých dejinách sa neprimerané vládne použitie policajnej sily proti obyvateľom objavilo počas razie rómskej osady v Moldave nad Bodvou v roku 2013. Pod zámienkou pátrania po hľadaných osobách vyše 60 policajtov so psami zdemolovalo príbytky a zbilo ich obyvateľov. Prvého septembra 2020 tento zákrok odsúdil Európsky súd pre ľudské práva. Pochybenia polície sa týkali neľudského zaobchádzania a absencie preverenia rasových motivov.", "Zákrok sa udial počas jednofarebnej vlády Smeru – SD , ktorého predstavitelia sa postavili na stranu policajtov.", "Vo februári 2012 sa uskutočnili tzv. protesty proti Gorile. Pred budovou parlamentu policajti použili vodné delo , aj keď bolo pod nulou, aby protestujúcim neumožnila priblížiť sa bližšie k parlamentu či zaútočiť na policajtov. Nikto z demonštrantov nebol zranený, troch policajtov hospitalizovali. Počas tohto obdobia bol ministrom vnútra Daniel Lipšic (vtedy KDH), ktorý toto konanie polície hodnotil pozitívne ako zvládnutie situácie.", "Vzhľadom na túto skutočnosť hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["policajný zákrok", "pdf", "obrany", "vnútra", "premiér", "rómskej", "60", "odsúdil", "Smeru – SD", "postavili", "použili vodné delo", "hodnotil"], "url": ["https://mytrnava.sme.sk/c/22777994/policia-v-obchode-zasahovala-proti-odporcom-rusok.html", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/10/vyhlaska_250.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/217407/nad-stojim-za-zasahom-policie-v-piestanoch-proti-antiruskarom-mohol-byt-este-tvrdsi", "https://domov.sme.sk/c/22778153/mikulec-povazuje-zasah-policie-v-piestanoch-za-absolutne-legitimny.html", "https://www.topky.sk/cl/10/2209319/TEMA-DNA-Politici-sa-vyjadruju-k-policajnemu-zasahu-v-Piestanoch--Neprijatelne--odkazuju--", "https://dennikn.sk/2026847/pamatate-si-meno-karol-sendrei-policajna-brutalita-v-moldave-nad-bodvou-nebola-jedina-a-ani-najhorsia/", "https://domov.sme.sk/c/22148320/zasah-policie-v-moldave-nad-bodvou-romom-hrozi-vazenie.html", "https://hudoc.echr.coe.int/eng#%7B%22itemid%22:[%22001-208275%22]%7D", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/307151-fico-do-moldavy-nad-bodvou-som-prisiel-povzbudit-policajtov/", "https://www.teraz.sk/slovensko/policia-kalinak-moldava-osada-romovia/53936-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/200986/online-protest-gorila-ukoncila-policia-pouzila-vodne-delo/", "https://dennikn.sk/546008/ako-to-naozaj-bolo-s-vodnym-delom-pri-demonstracii-proti-gorile/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:06.645900+00:00"}
{"id": "vr14935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14935", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...momentálne je to (obvinenie voči Hedvige Malinovej-Žákovej, pozn.), dá sa povedať, na strane maďarskej vlády, všetko sa tam presunulo, to znamená, orgány činné v trestnom konaní v Maďarsku to budú vyšetrovať...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presun kauzy Hedvigy Malinovej do Maďarska bol odsúhlasený v marci 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza Hedvigy Malinovej začala v auguste 2006 v Nitre, keď ju počas cesty na skúšku mali napadnúť dvaja útočníci, lebo rozprávala po maďarsky. Polícia prípad uzavrela v septembri 2007 a Malinovú obvinila z krivej prísahy. V roku 2010 Slovensko uzatvorilo s Malinovou zmier na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva. V apríli 2015 však prokurátorka Generálnej prokuratúry podala obžalobu na Malinovú za krivú výpoveď. Presun kauzy Hedvigy Malinovej zo Slovenska do Maďarska odsúhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec 17. marca 2016. \" Po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas s podaním žiadosti o odovzdanie trestného konania vedeného na území Slovenskej republiky proti maďarskej štátnej občianke do Maďarska pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, \" uviedla hovorkyňa ministra spravodlivosti. Platný trestný zákon hovorí, že ak obvinený, proti ktorému sa na Slovensku vedie trestné konanie, je štátnym občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet, aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu. S rozhodnutím ministra spravodlivosti súhlasila aj podpredsedníčka novej vlády Lucia Žitňanská. \" Tu treba jednoducho povedať, že to bol prípad, ktorý bol od začiatku spolitizovaný, a všetky inštitúcie, ktoré sa mu venovali, postupovali spôsobom, s ktorým sa ja neviem stotožniť, \" uviedla. \" Teraz je prípad v Maďarsku a dúfam, že bude veľmi rýchlo ukončený ,\" doplnila Žitňanská. Celú chronológiu prípadu si môžete prečítať v súhrne kauzy denníka SME. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Presun kauzy Hedvigy Malinovej do Maďarska bol odsúhlasený v marci 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza Hedvigy Malinovej začala v auguste 2006 v Nitre, keď ju počas cesty na skúšku mali napadnúť dvaja útočníci, lebo rozprávala po maďarsky. Polícia prípad uzavrela v septembri 2007 a Malinovú obvinila z krivej prísahy. V roku 2010 Slovensko uzatvorilo s Malinovou zmier na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva. V apríli 2015 však prokurátorka Generálnej prokuratúry podala obžalobu na Malinovú za krivú výpoveď. Presun kauzy Hedvigy Malinovej zo Slovenska do Maďarska odsúhlasil minister spravodlivosti Tomáš Borec 17. marca 2016. \" Po preskúmaní všetkých zákonných podmienok vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas s podaním žiadosti o odovzdanie trestného konania vedeného na území Slovenskej republiky proti maďarskej štátnej občianke do Maďarska pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, \" uviedla hovorkyňa ministra spravodlivosti. Platný trestný zákon hovorí, že ak obvinený, proti ktorému sa na Slovensku vedie trestné konanie, je štátnym občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet, aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu. S rozhodnutím ministra spravodlivosti súhlasila aj podpredsedníčka novej vlády Lucia Žitňanská. \" Tu treba jednoducho povedať, že to bol prípad, ktorý bol od začiatku spolitizovaný, a všetky inštitúcie, ktoré sa mu venovali, postupovali spôsobom, s ktorým sa ja neviem stotožniť, \" uviedla. \" Teraz je prípad v Maďarsku a dúfam, že bude veľmi rýchlo ukončený ,\" doplnila Žitňanská. Celú chronológiu prípadu si môžete prečítať v súhrne kauzy denníka SME. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Kauza Hedvigy Malinovej", "Presun", "odsúhlasil", "súhlasila", "súhrne"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362396-sud-s-hedvigou-malinovou-sa-zacne-v-septembri/", "http://domov.sme.sk/c/20113832/proces-s-hedvigou-malinovou-posiela-sud-do-madarska.html", "http://www.ta3.com/clanok/1080517/borec-odsuhlasil-presun-kauzy-hedvigy-malinovej-do-madarska.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/325857/zitnanska-dufa-ze-pripad-hedvigy-malinovej-bude-v-madarsku-rychlo-ukonceny/", "http://domov.sme.sk/c/3454491/chronologia-pripadu-udajneho-napadnutia-hedvigy-malinovej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:19.862658+00:00"}
{"id": "vr36643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36643", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Po druhé Turci vedeli, že kamión tam bude odsledovaný, Íri nevedeli o výbušnine.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Pravda ,, Slovensko postupovalo podľa dohovoru OSN, ktorý zaväzuje signatárske štáty zapojiť sa do spoločnej protidrogovej operácie. Naša polícia teda požiadala sedem zainteresovaných krajín cez prokuratúru o medzinárodnú právnu pomoc pri kontrolovanej dodávke. \" Podľa SME ,, Zapojené do nej boli Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko\" V prípade výbušniny podľa SME : , ,Dublinské letisko trvá na tom, že informáciu o pasažierovi s výbušninou, ktorú mu do batožiny uložila slovenská polícia, dostalo až v utorok. \" Pasažier odletel už v sobotu. Pravdou teda je, že Turecko o akcii vedelo, ale Írsko nie.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Pravda ,, Slovensko postupovalo podľa dohovoru OSN, ktorý zaväzuje signatárske štáty zapojiť sa do spoločnej protidrogovej operácie. Naša polícia teda požiadala sedem zainteresovaných krajín cez prokuratúru o medzinárodnú právnu pomoc pri kontrolovanej dodávke. \" Podľa SME ,, Zapojené do nej boli Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko\" V prípade výbušniny podľa SME : , ,Dublinské letisko trvá na tom, že informáciu o pasažierovi s výbušninou, ktorú mu do batožiny uložila slovenská polícia, dostalo až v utorok. \" Pasažier odletel už v sobotu. Pravdou teda je, že Turecko o akcii vedelo, ale Írsko nie."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/spisiak-prepravnu-firmu-vybrala-mafia-nie-slovenska-policia-pra-/sk_domace.asp?c=A101229_151926_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html#ixzz1AXUbkXGX", "http://www.sme.sk/c/5179110/policajti-na-letisku-schovali-vybusniny-do-batozin-jedna-odletela-do-dublinu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:50.292750+00:00"}
{"id": "vr35655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35655", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A napríklad na tom to bude vidno úplne jasne, za prvý polrok stúpli verejné výdavky v Slovenskej republike o 15%, za prvý polrok tohto roka, v Českej republike o 1%.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zdroj porovnávanie nárastu verejných výdavkov za tento rok v Čechách a na Slovensku, ako ani ich referenčnú hladinu, nepoznáme.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj porovnávanie nárastu verejných výdavkov za tento rok v Čechách a na Slovensku, ako ani ich referenčnú hladinu, nepoznáme."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:28.130000+00:00"}
{"id": "42448", "numeric_id": 42448, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42448", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "...veď ten prepis (údajného rozhovoru Harabina so Sadikim, pozn.) nemá ani pečiatku ani podpis (..) aj do parlamentu ho predložili.", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka údajného prepisu rozhovoru medzi Štefanom Harabinom s albánskym obchodníkom s drogami Bakim Sadikim ešte z roku 1994. Prepis telefonátu bol zverejnený v roku 2008. Harabin za to vtedy čelil v NR SR odvolávaniu . Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic síce prepis predložil do parlamentu, ale keďže daný dokument nie je zverejnený v originálnej podobe, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRecidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal , ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.\n\nChronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR . Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.\n\nPravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil , že pozná iba „ manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený “. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.\n\nKvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.\n\nKrajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil . Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané , že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala .\n\nČo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne: “ Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou. ”", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka údajného prepisu rozhovoru medzi Štefanom Harabinom s albánskym obchodníkom s drogami Bakim Sadikim ešte z roku 1994. Prepis telefonátu bol zverejnený v roku 2008. Harabin za to vtedy čelil v NR SR odvolávaniu . Vtedajší poslanec za KDH Daniel Lipšic síce prepis predložil do parlamentu, ale keďže daný dokument nie je zverejnený v originálnej podobe, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Recidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal , ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.", "Chronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR . Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.", "Pravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil , že pozná iba „ manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený “. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.", "Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.", "Krajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil . Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané , že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala .", "Čo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne: “ Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou. ”"], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Prepis", "odvolávaniu", "predložil", "pýtal", "Prepis", "TASR", "vyhlásil", "potvrdil", "potvrdil", "vyčítané", "vrátil", "priznal", "Rozsudok", "odvolala", "Denník N"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6998069/150-tisic-eur-pre-harabina-najskor-zamietli-potom-zmenili-senat.html?ref=avizocl#a", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158824-harabin-zostava-vo-funkcii-lipsicovi-sa-vyhrazal-pojdes-do-basy-ty-hajzel/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158824-harabin-zostava-vo-funkcii-lipsicovi-sa-vyhrazal-pojdes-do-basy-ty-hajzel/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1915022_harabin-dostane-od-prokuratury-vysoke-odskodne-v-kauze-baki-sadiki-vysudil-150-tisic-eur?__TUU7NTQxOzAyNDUgcXFzYDhlNTYyXndhZHE=vityuyvhyfm", "https://domov.sme.sk/c/6998069/150-tisic-eur-pre-harabina-najskor-zamietli-potom-zmenili-senat.html?ref=avizocl#a", "https://slovensko.hnonline.sk/417887-precitajte-si-viac-o-pripade-bakiho-sadikiho", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-16/harabinovsky-vysmech.html", "https://domov.sme.sk/c/20231929/harabin-napokon-dostane-odskodne-za-kauzu-sadiki.html", "https://domov.sme.sk/c/6998069/150-tisic-eur-pre-harabina-najskor-zamietli-potom-zmenili-senat.html?ref=avizocl", "https://domov.sme.sk/c/7026222/sadiki-harabinovi-volal-prokuratura-to-opat-potvrdila-pred-sudom.html", "https://domov.sme.sk/c/20803255/harabin-trnka-baki-sadiki-odskodne-generalna-prokuratura.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/465989-harabin-od-prokuratury-opat-vysudil-150-tisic-eur-v-kauze-baki-sadiki/", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=tit1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471895-generalna-prokuratura-napadla-odskodnenie-150-tisic-eur-pre-harabina/", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=tit1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:58.479097+00:00"}
{"id": "vr15471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15471", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...každý líder parlamentu začal vetou, poďakovaním pre Slovensko, obrovským prínosom a iniciatívy, že Slovensko založilo históriu, že takéto summity preberie Malta a Estónsko. Že nás ocenil predseda francúzskeho parlamentu a že nám povedal, že je  roky v politike, ale že Slovensko prinieslo nový vietor do politiky.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko hovorí o neformálnom bratislavskom summite predsedov parlamentov členských štátov EÚ, ktorého téma bola \"Spoznajme sa lepšie\", ako to uvádza stránka NRSR . Stretnutie inicioval Andrej Danko, summit začínal 6. októbra 2016 a spoluotváral ho predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. O výsledkoch informoval Danko spolu s šéfmi estónskeho, francúzskeho a maltského parlamentnu. Všetci vystupujúci chválili Dankovu inicitívu a poďakovali mu za akciu. Šéf francúzskeho parlamentnu sa nechal počuť, že odvážny prístup Slovenska môže meniť prístup politikov EÚ k problémom. Malta sa zaviazala organizovať summit predsedov parlamentov členských štátov počas doby svojho predsedníctva. Šéf estónskeho parlamentu sa vo svojom príspevku venoval témam estónskeho predsedníctva, ale nevyjadril sa, či budú pokračovať s neformálnym summitom predsedov parlamentov členských štátov EÚ, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. O výsledku summitu informovali verejnosť na tlačovej konferencii , na ktorej sa zúčastnil Andrej Danko, Angelo Farrugia šéf maltského parlamentu, šéf estónskeho parlamentu Eiki Nestor a šéf francúzskeho senátu Gérard Larcher. Každý vystupujúci mal krátky prejav, priestor na otázky dostali dvaja novinári. Každý vystupujúci poďakoval Slovensku a Dankovi za iniciatívu. Farrugia označil summit za výbornú akciu, ktorú zopakuje aj Malta počas svojho predsedníctva. Farrugia sa potom venoval témam maltského predsedníctva. Šéf estónskeho parlamentu sa vyjadril v zmysle, že jeho krajina je hotová prebrať predsedníctvo a je pripravená na organizáciu všetkých stretnutí, naznačoval tiež možné témy estónskeho predsedníctva, ale o neformálnom stretnutí predsedov parlamentov nehovoril. Larcher hovoril o problémoch, ktorým čelí Európska únia. Na novinársku otázku, že čo je skutočným výsledkom summitu, sám Danko vyzdvihoval dôležitosť odvahy Slovenska. Larcher potom dodal, že toto neformálne stretnutie je obrovským projektom, výnimočnou akciou, ktorá si zaslúži pochvalu a že mení aj prístup politikov a EÚ k riešení problémov (o 32:20 ). Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko hovorí o neformálnom bratislavskom summite predsedov parlamentov členských štátov EÚ, ktorého téma bola \"Spoznajme sa lepšie\", ako to uvádza stránka NRSR . Stretnutie inicioval Andrej Danko, summit začínal 6. októbra 2016 a spoluotváral ho predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. O výsledkoch informoval Danko spolu s šéfmi estónskeho, francúzskeho a maltského parlamentnu. Všetci vystupujúci chválili Dankovu inicitívu a poďakovali mu za akciu. Šéf francúzskeho parlamentnu sa nechal počuť, že odvážny prístup Slovenska môže meniť prístup politikov EÚ k problémom. Malta sa zaviazala organizovať summit predsedov parlamentov členských štátov počas doby svojho predsedníctva. Šéf estónskeho parlamentu sa vo svojom príspevku venoval témam estónskeho predsedníctva, ale nevyjadril sa, či budú pokračovať s neformálnym summitom predsedov parlamentov členských štátov EÚ, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. O výsledku summitu informovali verejnosť na tlačovej konferencii , na ktorej sa zúčastnil Andrej Danko, Angelo Farrugia šéf maltského parlamentu, šéf estónskeho parlamentu Eiki Nestor a šéf francúzskeho senátu Gérard Larcher. Každý vystupujúci mal krátky prejav, priestor na otázky dostali dvaja novinári. Každý vystupujúci poďakoval Slovensku a Dankovi za iniciatívu. Farrugia označil summit za výbornú akciu, ktorú zopakuje aj Malta počas svojho predsedníctva. Farrugia sa potom venoval témam maltského predsedníctva. Šéf estónskeho parlamentu sa vyjadril v zmysle, že jeho krajina je hotová prebrať predsedníctvo a je pripravená na organizáciu všetkých stretnutí, naznačoval tiež možné témy estónskeho predsedníctva, ale o neformálnom stretnutí predsedov parlamentov nehovoril. Larcher hovoril o problémoch, ktorým čelí Európska únia. Na novinársku otázku, že čo je skutočným výsledkom summitu, sám Danko vyzdvihoval dôležitosť odvahy Slovenska. Larcher potom dodal, že toto neformálne stretnutie je obrovským projektom, výnimočnou akciou, ktorá si zaslúži pochvalu a že mení aj prístup politikov a EÚ k riešení problémov (o 32:20 ). Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["NRSR", "spoluotváral", "tlačovej konferencii"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54175", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407210-danko-otvoril-dvojdnovy-summit-europskych-parlamentov/", "http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=I127310&sitelang=en&videolang=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:12.253466+00:00"}
{"id": "vr18162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18162", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...trikrát menila (Denisa Saková, pozn.) dátum, že kedy sa Slovensko dozvedelo o tom, únose Vietnamca. Najprv povedala, že to bol január 2018, potom povedala, že to bol september 2017. Nakoniec, pod ťarchou dokumentov, ktoré sa zjavili z nemeckej strany, musela priznať, že klamala, a že to slovenská strana vedela už od augusta 2017.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerka vnútra Denisa Saková vo svojich vyhláseniach niekoľkokrát zmenila časové obdobie, kedy slovenská strana začala poskytovať nemeckým orgánom činným v trestnom konaní požadované informácie, avšak nikdy nespochybnila svoje tvrdenia, že Slovensko sa o únose dozvedelo až v januári 2018. Ani po zverejnení článku vo Frankfurter Allgemeine Zeitung sa ministerka nepriznala, že by klamala. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSaková 6. mája 2018 v relácii TA3 V politike (od 1:40:40) prehlásila , že: „My od augusta minulého roka v rámci medzinárodnej právnej spolupráce spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní z nemeckej strany, vlastne poskytujeme im všetky informácie, o ktoré nás nemecká strana žiada. Do januára tohto roku sme vôbec nemali informáciu, že išlo o únos vietnamského občana z Nemecka.“\n\nTo potvrdila aj na pôde Národnej rady SR (od 15:04), kde vyhlásila, že Slovensko poskytuje Nemecku vyžiadané informácie od augusta 2017, no rezort v tom čase o únose nevedel. Podľa jej slov: „V čase, keď sa únos udial, údajný únos udial, nemecká strana nás o tom neinformovala. Akonáhle nemecká strana v rámci medzinárodnej právnej pomoci sa dožadovala informácií, od augusta minulého roku na každé dožiadanie operatívne reagujeme.\"\n\nPodľa tlačovej správy Ministerstva vnútra SR z 8. augusta 2018 však ministerka uviedla, že informácie sú nemeckým vyšetrovateľom poskytované od septembra 2017. „Operatívne poskytujeme informácie už od septembra minulého roka, od prvého dňa dožiadania z nemeckej strany.\"\n\nNemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung však priniesol informácie, že už 14. novembra 2017 bola v systéme slovenskej polície zaevidovaná žiadosť o spoluprácu pri vyšetrovaní podozrenia z únosu.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka vnútra Denisa Saková vo svojich vyhláseniach niekoľkokrát zmenila časové obdobie, kedy slovenská strana začala poskytovať nemeckým orgánom činným v trestnom konaní požadované informácie, avšak nikdy nespochybnila svoje tvrdenia, že Slovensko sa o únose dozvedelo až v januári 2018. Ani po zverejnení článku vo Frankfurter Allgemeine Zeitung sa ministerka nepriznala, že by klamala. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Saková 6. mája 2018 v relácii TA3 V politike (od 1:40:40) prehlásila , že: „My od augusta minulého roka v rámci medzinárodnej právnej spolupráce spolupracujeme s orgánmi činnými v trestnom konaní z nemeckej strany, vlastne poskytujeme im všetky informácie, o ktoré nás nemecká strana žiada. Do januára tohto roku sme vôbec nemali informáciu, že išlo o únos vietnamského občana z Nemecka.“", "To potvrdila aj na pôde Národnej rady SR (od 15:04), kde vyhlásila, že Slovensko poskytuje Nemecku vyžiadané informácie od augusta 2017, no rezort v tom čase o únose nevedel. Podľa jej slov: „V čase, keď sa únos udial, údajný únos udial, nemecká strana nás o tom neinformovala. Akonáhle nemecká strana v rámci medzinárodnej právnej pomoci sa dožadovala informácií, od augusta minulého roku na každé dožiadanie operatívne reagujeme.\"", "Podľa tlačovej správy Ministerstva vnútra SR z 8. augusta 2018 však ministerka uviedla, že informácie sú nemeckým vyšetrovateľom poskytované od septembra 2017. „Operatívne poskytujeme informácie už od septembra minulého roka, od prvého dňa dožiadania z nemeckej strany.\"", "Nemecký Frankfurter Allgemeine Zeitung však priniesol informácie, že už 14. novembra 2017 bola v systéme slovenskej polície zaevidovaná žiadosť o spoluprácu pri vyšetrovaní podozrenia z únosu."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["prehlásila", "potvrdila", "tlačovej", "Frankfurter"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1127374/pochybne-dotacie-na-kulturu-mensin-ne-zavisle-verejnopravne-media-priority-novej-ministerky-vnutra.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/31?page=21", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=ministerka-vnutra-denisa-sakova-sa-v-suvislosti-s-pripadom-unosu-vietnamca-stretla-s-nemeckym-velvyslancom-sr-joachimom-bleickerom", "http://www.faz.net/aktuell/politik/ausland/entfuehrter-vietnamese-teil-der-delegation-in-pressburg-15585486.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:49.371846+00:00"}
{"id": "vr38715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38715", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Viete čo zdedili? Zdedili rekordne rastúcu ekonomiku, rekordne rastúcu zamestnanosť vďaka reformám, ktoré tak okiadzali a ktoré tak kritizovali, vďaka týmto reformám zdedili rekordne rastúcu ekonomiku. 10% rast v roku 2007, v poslednom kvartály dokonca 14% ekonomický rast.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dynamika rastu HDP SR v roku 2007 bola nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Dynamika rastu HDP SR v roku 2007 bola nasledovná:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["rastu"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=STAT/08/48&type=HTML"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:54.304351+00:00"}
{"id": "vr17466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17466", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Slovenskú prokuratúru, ktorá očistila jeho (Vasiľa Špirka, pozn.) meno.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vasiľ Špirko pôsobil ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. V lete 2016 bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Aj keď toto obvinenie bolo neskôr stiahnuté , Špirko bol disciplinárne stíhaný. V marci 2018 ho disciplinárna komisia očistila zo všetkých obvinení. Špirko komentoval toto rozhodnutie slovami: „Dnešné rozhodnutie disciplinárnej komisie som prijal so značným zadosťučinením s tým, že som rád, že sa nakoniec vyvrátili všetky tvrdenia o mojej akejkoľvek protiprávnosti.“ Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vasiľ Špirko pôsobil ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. V lete 2016 bol obvinený zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Aj keď toto obvinenie bolo neskôr stiahnuté , Špirko bol disciplinárne stíhaný. V marci 2018 ho disciplinárna komisia očistila zo všetkých obvinení. Špirko komentoval toto rozhodnutie slovami: „Dnešné rozhodnutie disciplinárnej komisie som prijal so značným zadosťučinením s tým, že som rád, že sa nakoniec vyvrátili všetky tvrdenia o mojej akejkoľvek protiprávnosti.“ Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["stiahnuté", "komentoval", "spor", "komentoval", "očistený", "profile", "hovorí"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20776773/kto-je-prokurator-vasil-spirko-profil.html", "https://dennikn.sk/1045777/prokurator-spirko-nepochybil-rozhodla-disciplinarna-komisia/", "https://domov.sme.sk/c/20776773/kto-je-prokurator-vasil-spirko-profil.html", "https://domov.sme.sk/c/20776773/kto-je-prokurator-vasil-spirko-profil.html", "https://dennikn.sk/1055613/zavery-komisie-ktora-ocistila-prokuratora-spirka-varga-musel-vediet-ze-oznamuje-zavazny-trestny-cin/", "https://www.facebook.com/gabriela.kajtarova/posts/10216332538010830", "https://dennikn.sk/1055613/zavery-komisie-ktora-ocistila-prokuratora-spirka-varga-musel-vediet-ze-oznamuje-zavazny-trestny-cin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:10.257806+00:00"}
{"id": "vr25590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25590", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Voľakedy existoval Plajov úrad (Úrad pre štátnu službu, pozn.), ktorý nominoval ľudí do štátnych funkcií, pán minister nebol ste náhodou vo vláde vy vtedy, keď to Dzurindova vláda zrušila? Veď ste to zrušili vy. Veď tu zrušila Dzurindova vláda.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Úrad pre štátnu službu zrušila 2. vláda M. Dzurindu, v čase keď Z. Simon pôsobil ako minister pôdohospodárstva. Úrad pre štátnu službu-ústredný orgán štátnej správy vznikol na základe zákona č. 312/2001 z. z. o štátnej službe v marci 2002. Za podpredsedu bol menovaný Ľubomír Plai. Zrušený bol ku dňu 1. júna 2006 novelou zákona o štátnej službe, ktorú predložil poslanec za SDKÚ Zoltán Horváth. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda z SDKÚ a ministrom pôdohospodárstva bol Zsolt Simon z SMK, čiže zrušenie Úradu pre štátnu službu skutočne prebehlo počas vlády Mikuláša Dzurindu. Za zrušenie úradu hlasovali popri SDKÚ a KDH aj poslanci SMK, štyria členovia klubu ANO, traja za HZDS, Bohumil Hanzel zo Smeru a šiesti nezaradení. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Úrad pre štátnu službu zrušila 2. vláda M. Dzurindu, v čase keď Z. Simon pôsobil ako minister pôdohospodárstva. Úrad pre štátnu službu-ústredný orgán štátnej správy vznikol na základe zákona č. 312/2001 z. z. o štátnej službe v marci 2002. Za podpredsedu bol menovaný Ľubomír Plai. Zrušený bol ku dňu 1. júna 2006 novelou zákona o štátnej službe, ktorú predložil poslanec za SDKÚ Zoltán Horváth. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda z SDKÚ a ministrom pôdohospodárstva bol Zsolt Simon z SMK, čiže zrušenie Úradu pre štátnu službu skutočne prebehlo počas vlády Mikuláša Dzurindu. Za zrušenie úradu hlasovali popri SDKÚ a KDH aj poslanci SMK, štyria členovia klubu ANO, traja za HZDS, Bohumil Hanzel zo Smeru a šiesti nezaradení. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["č. 312/2001 z. z.", "Zrušený", "Zsolt Simon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-312", "http://www.sme.sk/c/2634185/poslanci-zrusili-urad-pre-statnu-sluzbu.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zsolt_Simon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:22.556985+00:00"}
{"id": "49868", "numeric_id": 49868, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49868", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "V ďalšej fáze, ďalšej fáze chystáte masové nenásilné blokády ciest, vládnych budov, ekonomické bojkoty, prosím vás, čo to je nenásilné blokády budov? Keď vám niekto nenásilne obsadí dom, aby ste v ňom nemohli byť, to je čo? To je porušovanie zákona? Vy verejne vyzývate na porušovanie zákonov.", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister vnútra Šutaj Eštok odkazuje na email platformy Nie v našom meste, kde bol navrhnutý plán nadchádzajúcich protestov. Plán zahŕňal tiež nenásilnú „symbolickú blokádu vybraných vládnych inštitúcií“ a tiež „masové nenásilné blokády ciest, vládnych budov, ekonomické bojkoty”. Profesor Ľalík z Právnickej fakulty Univerzity Komenského pre Demagog.sk uviedol, že hypoteticky by sa takáto výzva mohla považovať ako výzva „na porušovanie riadneho chodu orgánov verejnej moci – teda porušenie právnych predpisov“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister Matúš Šutaj Eštok odkazuje na email, ktorý bol jedným z predmetov utajenej správy SIS. Túto správu odprezentoval premiér Robert Fico potom, ako bola schôdza na jeho odvolávanie uvedená do neverejného režimu. Krátko po prezentovaní tejto správy sa k emailu prihlásila a zverejnila jeho obsah iniciatíva Nie v našom meste, ktorá sa zaoberá ľudskými právami či bojom proti extrémizmu. Aktívna je aj organizovaním protestov. Email mal byť začiatkom januára odoslaný asi 120 osobám, ktoré sú súčasťou platformy.\n\nObsahom mailu bol sedemtýždňový plán zhromaždení. Plán mal byť navyše vytvorený nástrojom umelej inteligencie ChatGPT na základe historických zdrojov o nenásilných protestných hnutiach. Presné zadanie malo byť „priprav protesty na 7 týždňov dopredu tak, aby sa zvyšoval tlak verejnosti na zodpovedných predstaviteľov, pri zachovaní nenásilného charakteru.” Platforma sa ohradila , že „protesty sú legitímnym nástrojom nesúhlasu v demokratickej krajine.”\n\nSúčasťou štvrtej fázy je aj „symbolická blokáda vybraných vládnych inštitúcií (nenásilná).” Ďalšia fáza uvádza aj „masové nenásilné blokády ciest, vládnych budov, ekonomické bojkoty”. Plán v mnohých bodoch upozorňuje na nutnosť zachovať nenásilný charakter protestov.\n\nPlán taktiež nemá byť fixný. Autorka emailu, Martina Strmeňová, v ňom uvádza , že ide o predbežnú taktiku, o ktorej treba diskutovať a hľadať aj iné spôsoby. Taktiež odmieta , že by išlo o tajnú komunikáciu.\n\nProfesor Tomáš Ľalík z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK pre Demagog.sk uviedol, že „v prípade občianskej neposlušnosti prichádzajú do úvahy trestné činy proti republike (siedma hlava trestného zákona). Závisí od konkrétneho konania osôb - je tam množstvo skutkových podstát trestných činov, ktoré by bolo možné hypoteticky použiť.“\n\nPodľa profesora Ľalíka „hypoteticky to je možné považovať ako výzvu na porušovanie riadneho chodu orgánov verejnej moci – teda porušenie právnych predpisov. Asi len ťažko bude môcť štátny orgán realizovať svoje kompetencie, ak budova bude obsadená osobami, ktoré tam nemajú čo byť“.", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra Šutaj Eštok odkazuje na email platformy Nie v našom meste, kde bol navrhnutý plán nadchádzajúcich protestov. Plán zahŕňal tiež nenásilnú „symbolickú blokádu vybraných vládnych inštitúcií“ a tiež „masové nenásilné blokády ciest, vládnych budov, ekonomické bojkoty”. Profesor Ľalík z Právnickej fakulty Univerzity Komenského pre Demagog.sk uviedol, že hypoteticky by sa takáto výzva mohla považovať ako výzva „na porušovanie riadneho chodu orgánov verejnej moci – teda porušenie právnych predpisov“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Minister Matúš Šutaj Eštok odkazuje na email, ktorý bol jedným z predmetov utajenej správy SIS. Túto správu odprezentoval premiér Robert Fico potom, ako bola schôdza na jeho odvolávanie uvedená do neverejného režimu. Krátko po prezentovaní tejto správy sa k emailu prihlásila a zverejnila jeho obsah iniciatíva Nie v našom meste, ktorá sa zaoberá ľudskými právami či bojom proti extrémizmu. Aktívna je aj organizovaním protestov. Email mal byť začiatkom januára odoslaný asi 120 osobám, ktoré sú súčasťou platformy.", "Obsahom mailu bol sedemtýždňový plán zhromaždení. Plán mal byť navyše vytvorený nástrojom umelej inteligencie ChatGPT na základe historických zdrojov o nenásilných protestných hnutiach. Presné zadanie malo byť „priprav protesty na 7 týždňov dopredu tak, aby sa zvyšoval tlak verejnosti na zodpovedných predstaviteľov, pri zachovaní nenásilného charakteru.” Platforma sa ohradila , že „protesty sú legitímnym nástrojom nesúhlasu v demokratickej krajine.”", "Súčasťou štvrtej fázy je aj „symbolická blokáda vybraných vládnych inštitúcií (nenásilná).” Ďalšia fáza uvádza aj „masové nenásilné blokády ciest, vládnych budov, ekonomické bojkoty”. Plán v mnohých bodoch upozorňuje na nutnosť zachovať nenásilný charakter protestov.", "Plán taktiež nemá byť fixný. Autorka emailu, Martina Strmeňová, v ňom uvádza , že ide o predbežnú taktiku, o ktorej treba diskutovať a hľadať aj iné spôsoby. Taktiež odmieta , že by išlo o tajnú komunikáciu.", "Profesor Tomáš Ľalík z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK pre Demagog.sk uviedol, že „v prípade občianskej neposlušnosti prichádzajú do úvahy trestné činy proti republike (siedma hlava trestného zákona). Závisí od konkrétneho konania osôb - je tam množstvo skutkových podstát trestných činov, ktoré by bolo možné hypoteticky použiť.“", "Podľa profesora Ľalíka „hypoteticky to je možné považovať ako výzvu na porušovanie riadneho chodu orgánov verejnej moci – teda porušenie právnych predpisov. Asi len ťažko bude môcť štátny orgán realizovať svoje kompetencie, ak budova bude obsadená osobami, ktoré tam nemajú čo byť“."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["odprezentoval", "prihlásila", "súčasťou", "bol", "ohradila", "fázy", "Autorka", "uvádza", "odmieta"], "url": ["https://dennikn.sk/4419806/fico-sa-spojil-s-sis-utajili-rokovanie-parlamentu-a-varuje-pred-opozicnym-majdanom-a-okupovanim-vladnych-budov/", "https://www.facebook.com/NIEvBB/posts/1031754935648318?ref=embed_post", "https://dennikn.sk/4422055/je-to-smiesne-ked-sis-chcela-nas-email-mohli-sme-im-ho-poslat-normalne-hovori-martina-strmenova-organizatorka-protestov-o-utajenej-sprave/#:~:text=Ads%20by,o%C2%A0tom%20diskutovali.", "https://www.facebook.com/NIEvBB/posts/1031754935648318?ref=embed_post", "https://www.facebook.com/NIEvBB/posts/1031754935648318?ref=embed_post", "https://www.facebook.com/photo?fbid=1031753228981822&set=pcb.1031754935648318", "https://dennikn.sk/4422055/je-to-smiesne-ked-sis-chcela-nas-email-mohli-sme-im-ho-poslat-normalne-hovori-martina-strmenova-organizatorka-protestov-o-utajenej-sprave/#:~:text=Bol%20to%20len%20n%C3%A1vrh%2C%20%C5%BEe%20asi%20takto%20by%20to%20mohlo%20vyzera%C5%A5%20a%C2%A0po%C4%8Fme%20o%C2%A0tom%20diskutova%C5%A5.%20Tak%20som%20to%20poslala%20asi%20120%20%C4%BEu%C4%8Fom.", "https://www.facebook.com/photo?fbid=1031753235648488&set=pcb.1031754935648318", "https://dennikn.sk/4422055/je-to-smiesne-ked-sis-chcela-nas-email-mohli-sme-im-ho-poslat-normalne-hovori-martina-strmenova-organizatorka-protestov-o-utajenej-sprave/#:~:text=Neviem%2C%20ale%20z%C2%A0t%C3%BDch%20120%20%C4%BEud%C3%AD%20to%20mohol%20niekto%20niekomu%20in%C3%A9mu%20preposla%C5%A5.%20Tam%20nebolo%20nap%C3%ADsan%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20je%20to%20pr%C3%ADsne%20tajn%C3%A9%2C%20nezdie%C4%BEajte%20to%2C%20lebo%20to%20bol%20oby%C4%8Dajn%C3%BD%20email."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:09.566473+00:00"}
{"id": "vr35843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35843", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...to sú výsledky štatistického úradu, vládneho štatistického úradu, že narástla práve vo verejnej sfére zamestnanosť o 11,5 % bez vzdelania a zdravotníctva, ešte podčiarkujem. Tak to je cesta, ktorú napríklad malo aj Grécko a iné krajiny, že riešili zamestnanosť cestou verejnej správy...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sme už uviedli, štatistiky štatistického úradu sú dvojaké, preto výrok klasifikujeme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už uviedli, štatistiky štatistického úradu sú dvojaké, preto výrok klasifikujeme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:13.460433+00:00"}
{"id": "48112", "numeric_id": 48112, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48112", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Slovensko totiž nie je iba Bratislava, ktorú dnes v NR SR zastupuje takmer 1/3 poslancov.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z celkového počtu 150 poslancov Národnej rady SR má ako svoje bydlisko uvedené hlavné mesto Slovenska, Bratislavu, 44 poslancov. To predstavuje takmer jednu tretinu všetkých poslancov národnej rady. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z celkového počtu 150 poslancov Národnej rady SR má ako svoje bydlisko uvedené hlavné mesto Slovenska, Bratislavu, 44 poslancov. To predstavuje takmer jednu tretinu všetkých poslancov národnej rady. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["bydlisko"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:08.602750+00:00"}
{"id": "48742", "numeric_id": 48742, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48742", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Za mojej vlády sa dalo 75 000 000 a 100 000 000 na nákup novej techniky do slovenských nemocníc.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Peter Pellegrini bol predsedom vlády SR v období od 22. marca 2018 až do 21. marca 2020. V týchto rokoch tvorili výdavky štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva zdravotníctva vyše 1,3 miliardy respektíve 1,2 miliardy . Aj keď je v rozpočte uvedená položka “Modernizácia zdravotných pracovísk a ich technické zázemia”, ktorá je smerodajná pre pravdivosť tohto výroku, nie je pri nej uvedená presná suma. Tá sa uvádza iba za celý program do ktorého táto položka rozpočtu spadá. Na zistenie sumy investícii do nemocníc musíme vychádzať zo správ a tlačových vyhlásený Ministerstva zdravotníctva alebo samotných nemocníc, ktoré sa však publikujú zväčša pri väčších investíciách. Keďže nie je možné z verejne dostupných zdrojov presne určiť aká suma bola investovaná do nákupu novej techniky pre nemocnice, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nJednou z väčších investícii bola investícia do Univerzitnej nemocnice Bratislava vo výške 30 miliónov eur. Polovica tejto sumy smerovala do nákupu zdravotníckej techniky a rovnaká suma do rekonštrukcie priestorov a vybavenia piatich budov univerzitnej nemocnice, ktoré ju tvoria.\n\nVeľký nákup techniky oznámil vtedajší premiér spolu s ministerkou Kalavskou aj v máji 2018. Predseda vlády informoval o nákupe 16 kusov lineárnych urýchľovačov za 70 miliónov eur.\n\nV júni 2018 zase ministerstvo informovalo, že sa podarilo ušetriť peniaze pri obstarávaní a celková odhadovaná úspora mala predstavovať takmer 75 miliónov eur. Ministerstvo oznámilo, že ušetrené prostriedky môžu nemocnice investovať do oblastí, kde ich pacienti či zdravotníci najviac potrebujú.\n\nNa investície do vybavenia nemocníc boli vyčlenené finančné prostriedky aj v roku 2019. V máji 2019 ministerstvo informovalo, že do nemocníc pôjde 100 miliónov eur, ktoré použijú na nákup novej medicínskej techniky a modernizáciu.\n\nProstriedky na vybavenie nemocníc boli za obdobie premiérovania Petra Pellegriniho vyčlenené aj z eurofondov. Začiatkom roka 2020 ministerstvo informovalo, že sa realiz ovalo celkovo 28 projektov v celkovej výške 187 mil. eur, ktoré boli zamerané na modernizáciu infraštruktúry nemocníc, rekonštrukciu urgentných príjmov, nákup nového prístrojového vybavenia a zdravotníckej techniky, či vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini bol predsedom vlády SR v období od 22. marca 2018 až do 21. marca 2020. V týchto rokoch tvorili výdavky štátneho rozpočtu v kapitole ministerstva zdravotníctva vyše 1,3 miliardy respektíve 1,2 miliardy . Aj keď je v rozpočte uvedená položka “Modernizácia zdravotných pracovísk a ich technické zázemia”, ktorá je smerodajná pre pravdivosť tohto výroku, nie je pri nej uvedená presná suma. Tá sa uvádza iba za celý program do ktorého táto položka rozpočtu spadá. Na zistenie sumy investícii do nemocníc musíme vychádzať zo správ a tlačových vyhlásený Ministerstva zdravotníctva alebo samotných nemocníc, ktoré sa však publikujú zväčša pri väčších investíciách. Keďže nie je možné z verejne dostupných zdrojov presne určiť aká suma bola investovaná do nákupu novej techniky pre nemocnice, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Jednou z väčších investícii bola investícia do Univerzitnej nemocnice Bratislava vo výške 30 miliónov eur. Polovica tejto sumy smerovala do nákupu zdravotníckej techniky a rovnaká suma do rekonštrukcie priestorov a vybavenia piatich budov univerzitnej nemocnice, ktoré ju tvoria.", "Veľký nákup techniky oznámil vtedajší premiér spolu s ministerkou Kalavskou aj v máji 2018. Predseda vlády informoval o nákupe 16 kusov lineárnych urýchľovačov za 70 miliónov eur.", "V júni 2018 zase ministerstvo informovalo, že sa podarilo ušetriť peniaze pri obstarávaní a celková odhadovaná úspora mala predstavovať takmer 75 miliónov eur. Ministerstvo oznámilo, že ušetrené prostriedky môžu nemocnice investovať do oblastí, kde ich pacienti či zdravotníci najviac potrebujú.", "Na investície do vybavenia nemocníc boli vyčlenené finančné prostriedky aj v roku 2019. V máji 2019 ministerstvo informovalo, že do nemocníc pôjde 100 miliónov eur, ktoré použijú na nákup novej medicínskej techniky a modernizáciu.", "Prostriedky na vybavenie nemocníc boli za obdobie premiérovania Petra Pellegriniho vyčlenené aj z eurofondov. Začiatkom roka 2020 ministerstvo informovalo, že sa realiz ovalo celkovo 28 projektov v celkovej výške 187 mil. eur, ktoré boli zamerané na modernizáciu infraštruktúry nemocníc, rekonštrukciu urgentných príjmov, nákup nového prístrojového vybavenia a zdravotníckej techniky, či vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["1,3 miliardy", "1,2 miliardy", "investícia", "nákupe", "investovať", "pôjde", "realiz"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/rozpocet-verejnej-spravy/3512/17/zakon.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/41/zakonoSRnarok2019.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20837285/pellegrini-objavuje-teplu-vodu-vacsinu-investicii-do-nemocnic-spustil-uz-drucker.html", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/pellegrini-zdravotnictvo-caka-masivna-obnova-investicie/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?efektivne-nakupy-priniesli-usporu-takmer-75-milionov-eur", "https://www.health.gov.sk/Clanok?ministerka-sestry-konferencia", "https://www.health.gov.sk/Clanok?eurofondy-nemocnice-modernizacia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:14.767795+00:00"}
{"id": "vr33404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33404", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Mňa včera skôr sklamalo, keď zaznel odkaz z Prešova, že oponentom bol Smer, ale nepriatelia boli v Koaličnej rade.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Uvedené slová sú interpretáciu delegátov kongresu SaS. Vzhľadom na to, že kongres nebol verejne prístupný pre média, nie je k dispozícií záznam prejavu R. Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Uvedené slová sú interpretáciu delegátov kongresu SaS. Vzhľadom na to, že kongres nebol verejne prístupný pre média, nie je k dispozícií záznam prejavu R. Sulíka. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["článok", "Pravda", "JOJ", "Nový Čas"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/274403-clenovia-sas-si-zvolia-noveho-predsedu-bude-nim-sulik-alebo-kollar/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/274403-clenovia-sas-si-zvolia-noveho-predsedu-bude-nim-sulik-alebo-kollar/", "http://udalosti.noviny.sk/politika/16-03-2013/kongres-sas-lidrom-strany-ostava-richard-sulik.html", "http://www.cas.sk/clanok/245867/zmena-sa-neudiala-predsedom-sas-zostava-richard-sulik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:16.726588+00:00"}
{"id": "vr26156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26156", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Keby dnes nemocnice mohli sa slobodne rozhodovať a kupovať energiu a teplo od iných inštitúcií, tak by ušetrili státisíce eur. (...) Spoločnosť Energo, ktorá predáva všetkým našim organizáciám, ktoré máme v správe, drahšie teplo ako by si ho dokázali zabezpečiť vo vlastnej réžii.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tomáš Galbavý hovorí o spoločnosti Energo-SK , ktorú založil NSK a jej úlohou je distribúcia energií organizáciám v správe kraja. Úmyslom je, že Energo by malo byť schopné vyrokovať lepšie ceny energií u veľkých dodávateľov ako jednotliví odberatelia. Spoločnosť Energo poskytuje energiu približne 150 spoločnostiam v zriadovateľskej pôsobnosti kraju. Viaceré nemocnice a iné organizácie však kritizujú spoločnosť, keď podľa nich sú ceny jej energií príliš vysoké a nemocnice sú prekurované. Riaditeľka spoločnice Nemocnice s poliklinikami n.o. Maria Eckhardtová hovorí konkrétne o prípade nemocnice v Zlatých Moravciach, ktorá podľa nej vyrokovala s SPP o 25 % lepšiu cenu. Toto je však jediný príklad číselného vyjadrenia, pričom sa jedná o číslo menšie ako to, ktoré spomína Tomáš Galbavý. Keďže nevieme získať žiadne konkrétne informácie, rovnako nevieme o žiadnom odhade, koľko prostriedkov by sa mohlo ušetriť, označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Galbavý hovorí o spoločnosti Energo-SK , ktorú založil NSK a jej úlohou je distribúcia energií organizáciám v správe kraja. Úmyslom je, že Energo by malo byť schopné vyrokovať lepšie ceny energií u veľkých dodávateľov ako jednotliví odberatelia. Spoločnosť Energo poskytuje energiu približne 150 spoločnostiam v zriadovateľskej pôsobnosti kraju. Viaceré nemocnice a iné organizácie však kritizujú spoločnosť, keď podľa nich sú ceny jej energií príliš vysoké a nemocnice sú prekurované. Riaditeľka spoločnice Nemocnice s poliklinikami n.o. Maria Eckhardtová hovorí konkrétne o prípade nemocnice v Zlatých Moravciach, ktorá podľa nej vyrokovala s SPP o 25 % lepšiu cenu. Toto je však jediný príklad číselného vyjadrenia, pričom sa jedná o číslo menšie ako to, ktoré spomína Tomáš Galbavý. Keďže nevieme získať žiadne konkrétne informácie, rovnako nevieme o žiadnom odhade, koľko prostriedkov by sa mohlo ušetriť, označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Energo-SK", "poskytuje", "kritizujú", "hovorí", "prípade"], "url": ["http://nitra.iden.sk/ekonomika/kraj-naleje-729-tisic-eur-do-spolocnosti-energo-sk/", "http://nitraden.sk/ekonomika/kraj-naleje-729-tisic-eur-do-spolocnosti-energo-sk/", "http://www.cas.sk/clanok/116891/nemocnica-v-topolcanoch-sa-nedohodla-na-splacani-dlhu-hrozi-sud.html", "http://nitra.iden.sk/ekonomika/kraj-naleje-729-tisic-eur-do-spolocnosti-energo-sk/", "http://nitra.sme.sk/c/6239190/krajske-nemocnice-sa-stazuju-na-vysoke-ceny-za-energie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:07.111764+00:00"}
{"id": "vr16789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16789", "speaker": "Konrád Rigó", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/konrad-rigo", "statement": "...pán Berényi pred 4 rokmi  v druhom kole nevyhral voľby (...), prehral s 16 000 hlasmi (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do VÚC v roku 2013 v TTSK v druhom kole vyhral Tibor Mikuš. Podľa Štatistického úradu SR získal 48 358 hlasov, pričom József Berényi skončil na druhom mieste s 31 884 hlasmi. Rozdiel je 16 474 hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do VÚC v roku 2013 v TTSK v druhom kole vyhral Tibor Mikuš. Podľa Štatistického úradu SR získal 48 358 hlasov, pričom József Berényi skončil na druhom mieste s 31 884 hlasmi. Rozdiel je 16 474 hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "aktuality.sk"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka7_sk.html", "https://osobnost.aktuality.sk/jozsef-berenyi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:30.312264+00:00"}
{"id": "vr32274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32274", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V prípade Úradu pre verejné obstarávanie sme proste zvolili za predsedu dámu, pani Táborskú, ktorá prešla tým tendrom za vlády Ivety Radičovej a nemali sme žiadny problém s výberom, ktorý urobila ešte vláda Ivety Radičovej.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra vnútra je pravdivý. Zita Táborská je skutočne od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra vnútra je pravdivý. Zita Táborská je skutočne od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zvolená", "SITA", "Zita Táborská"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/aktuality/nova-predsednicka-uvo-ing-zita-taborska", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sefkou-uradu-pre-obstaravanie-sa-sta/514872-clanok.html", "http://wwww.premierkasr.sk/data/files/1266_zita-taborska.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:15.046909+00:00"}
{"id": "vr29911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29911", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj pri liberálnom azylovom konaní, ktoré majú v Nemecku, na rozdiel od nás, kde sme veľmi prísni, tak udeľujú azyly len 50 %.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet kladne vybavených žiadostí o azyl v skutočnosti v roku 2014 nedosiahol v Nemecku ani 50 %, bolo ich iba 42 %. V súčasnej dobe táto hodnota nedosahuje ani 40 %. Proporcia uznaných žiadostí pre rok 2014 je približne desaťnásobne vyššia než na Slovensku, kde sa v tom isto roku schválenia dočkali iba 4, 23% žiadateľov o azyl. Výrok ako celok vzhľadom na nepresnosť v hodnote udelených azylov v Nemecku a jej celkový klesajúci trend hodnotíme ako nepravdivý. Azylové konanie v SR je upravené zákonom 480/2002 Z.z.ZÁKON z 20. júna 2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Podľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo z 58 113 žiadostí o udelenie azylu akceptovaných len 651, neudelených 7871 a 49400 zastavených konaní. Udelené štátne občianstvo bolo 233 osobám. V roku 2014 bolo z 331 žiadostí kladne vybavených len 14, čo predstavuje približne 4,23%.\n\nZdroj: Ministerstvo vnútra SR\n\nV roku 2014 z 358.010 žiadostí v rámci celej EÚ bolo kladne vybavených 45%. V Nemecku dosiahli hodnotu 42% . Údaje pre rok 2015 udávajú dokonca menej ako 40% schválených žiadostí o azyl. No v týchto dňoch je veľké percento žiadostí, ktoré ostávajú bez odpovede, pravdepodobne kvôli náporu utečencov a teda preťaženosti úradníkov. Medzi januárom a júlom 2015 prijalo 218.221 žiadostí o azyl, čo predstavuje najväčšie množstvo za celý rok od roku 1994. Do konca roku 2015 sa celkovo predpokladá až 800.000 žiadostí", "analysis_paragraphs": ["Počet kladne vybavených žiadostí o azyl v skutočnosti v roku 2014 nedosiahol v Nemecku ani 50 %, bolo ich iba 42 %. V súčasnej dobe táto hodnota nedosahuje ani 40 %. Proporcia uznaných žiadostí pre rok 2014 je približne desaťnásobne vyššia než na Slovensku, kde sa v tom isto roku schválenia dočkali iba 4, 23% žiadateľov o azyl. Výrok ako celok vzhľadom na nepresnosť v hodnote udelených azylov v Nemecku a jej celkový klesajúci trend hodnotíme ako nepravdivý. Azylové konanie v SR je upravené zákonom 480/2002 Z.z.ZÁKON z 20. júna 2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov . Podľa údajov Ministerstva vnútra SR v období rokov 1993 – 2015 bolo z 58 113 žiadostí o udelenie azylu akceptovaných len 651, neudelených 7871 a 49400 zastavených konaní. Udelené štátne občianstvo bolo 233 osobám. V roku 2014 bolo z 331 žiadostí kladne vybavených len 14, čo predstavuje približne 4,23%.", "Zdroj: Ministerstvo vnútra SR", "V roku 2014 z 358.010 žiadostí v rámci celej EÚ bolo kladne vybavených 45%. V Nemecku dosiahli hodnotu 42% . Údaje pre rok 2015 udávajú dokonca menej ako 40% schválených žiadostí o azyl. No v týchto dňoch je veľké percento žiadostí, ktoré ostávajú bez odpovede, pravdepodobne kvôli náporu utečencov a teda preťaženosti úradníkov. Medzi januárom a júlom 2015 prijalo 218.221 žiadostí o azyl, čo predstavuje najväčšie množstvo za celý rok od roku 1994. Do konca roku 2015 sa celkovo predpokladá až 800.000 žiadostí"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["480/2002 Z.z.ZÁKON z 20. júna 2002", "o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Ministerstva vnútra SR", "Ministerstvo vnútra SR", "2014", "2015", "predpokladá"], "url": ["http://www.unhcr-centraleurope.org/_assets/files/content/resources/pdf_sk/national_asylum_legislations_in_ce/ActonAsylum480_2002-SVK.pdf", "http://www.unhcr-centraleurope.org/_assets/files/content/resources/pdf_sk/national_asylum_legislations_in_ce/ActonAsylum480_2002-SVK.pdf", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://blog.etrend.sk/michal-lehuta/graf-tyzdna-co-caka-slovensko-po-prileve-ziadatelov-o-azyl.html", "http://www.theguardian.com/news/datablog/2015/aug/20/asylum-seekers-eu-comparison-germany-datablog", "http://www.bmi.bund.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2015/08/asylantraege-juli-2015.html", "http://www.economist.com/news/europe/21661941-wanting-burden-shared-germany-eu-country-which-takes-most-asylum-seekers-straining"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:04.804989+00:00"}
{"id": "vr16342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16342", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ústavný súd nemal nikdy návrh rozhodovať v tejto veci (zrušenie amnestie, pozn).", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravdou síce je, že ústavný súd nedostal návrh na začatie konania v pravom zmysle slova, ale bola mu ústavným zákonom zverená právomoc posudzovať ústavnosť uznesenia NR SR v prípade zrušenia individuálnej milosti či amnestie prezidenta republiky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 30. marca 2017 bol prijatý ústavný zákon, ktorým sa vytvoril právny podklad pre zrušenie tzv. \"Mečiarových amnestií\". NR SR je oprávnená uzniesť sa na zrušení individuálnej milosti či amnestie prezidenta v prípade, ak ich považuje za nesúladné s princípmi demokracie a právneho štátu. Ústavný súd do 60 dní preskúma dané uznesenie, pričom ak nerozhodne, tak sa rozhodnutie považuje za súladné s Ústavou. V druhej hlave tretej časti zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu sú zakotvené niektoré osobitosti jednotlivých konaní pred ústavným súdom. Práve § 48b stanovuje, že v prípade preskúmavania uznesenia NR SR o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie súd koná bez návrhu. Cieľom novely bolo umožniť v súlade s princípmi a hodnotami právneho štátu zrušenie amnestií, a preto do tohto procesu mal byť zahrnutý aj ústavný súd: „ Koalícia navrhuje novelizovať ústavu a rozšíriť kompetencie parlamentu o právo zrušiť trojpätinovou väčšinou amnestie, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Zároveň dávajú kompetenciu Ústavnému súdu SR posúdiť do dvoch mesiacov návrh poslancov o zrušení amnestie, ak takéto rozhodnutie parlament prijme. Ústavný súd bude môcť povedať, či je takéto rozhodnutie parlamentu platné alebo nie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou síce je, že ústavný súd nedostal návrh na začatie konania v pravom zmysle slova, ale bola mu ústavným zákonom zverená právomoc posudzovať ústavnosť uznesenia NR SR v prípade zrušenia individuálnej milosti či amnestie prezidenta republiky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 30. marca 2017 bol prijatý ústavný zákon, ktorým sa vytvoril právny podklad pre zrušenie tzv. \"Mečiarových amnestií\". NR SR je oprávnená uzniesť sa na zrušení individuálnej milosti či amnestie prezidenta v prípade, ak ich považuje za nesúladné s princípmi demokracie a právneho štátu. Ústavný súd do 60 dní preskúma dané uznesenie, pričom ak nerozhodne, tak sa rozhodnutie považuje za súladné s Ústavou. V druhej hlave tretej časti zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu sú zakotvené niektoré osobitosti jednotlivých konaní pred ústavným súdom. Práve § 48b stanovuje, že v prípade preskúmavania uznesenia NR SR o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie súd koná bez návrhu. Cieľom novely bolo umožniť v súlade s princípmi a hodnotami právneho štátu zrušenie amnestií, a preto do tohto procesu mal byť zahrnutý aj ústavný súd: „ Koalícia navrhuje novelizovať ústavu a rozšíriť kompetencie parlamentu o právo zrušiť trojpätinovou väčšinou amnestie, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Zároveň dávajú kompetenciu Ústavnému súdu SR posúdiť do dvoch mesiacov návrh poslancov o zrušení amnestie, ak takéto rozhodnutie parlament prijme. Ústavný súd bude môcť povedať, či je takéto rozhodnutie parlamentu platné alebo nie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "zákona", "zahrnutý"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-schvalili-zmenu-ustavy-meci/251895-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/", "https://www.noviny.sk/slovensko/201179-koalicia-sa-dohodla-na-technickom-rieseni-zrusenia-meciarovych-amnestii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:15.176239+00:00"}
{"id": "43494", "numeric_id": 43494, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43494", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...ich predseda (Igor Matovič, pozn.) sa stretával so závadovou osobou pánom Marianom K. a ešte sa s tým aj priznal...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt .” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh. Keďže Igor Matovič potvrdil iba jedno stretnutie s Marianom Kočnerom a o ďalších neexistuje dôkaz, výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt .” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh. Keďže Igor Matovič potvrdil iba jedno stretnutie s Marianom Kočnerom a o ďalších neexistuje dôkaz, výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "vraj", "potvrdil", "Dištancoval"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1268329/", "https://dennikn.sk/1424948/matovic-zverejnil-prve-sufliarskeho-sms-ky-s-kocnerom-aj-o-trezore-boli-kamaratske/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:55.074341+00:00"}
{"id": "vr36073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36073", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "No len problém je, poďme upraviť zákon. A pýtam sa, prečo, keď hlavným problém bolo plytvanie v tejto krajine. Prečo prvé zákony rýchlo boli urobené zákony na zvýšenie daní odvodov a poplatkov a nie tie, ktoré by upravovali verejné obstarávanie.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po prvých dvoch viac menej organizačných zasadnutiach vlády sa na treťom stretnutí vlády z agendy riešilo aj zverejňovanie zmlúv , a napríklad aj obmedzenie poslaneckej imunity alebo pôžička Grécku.", "analysis_paragraphs": ["Po prvých dvoch viac menej organizačných zasadnutiach vlády sa na treťom stretnutí vlády z agendy riešilo aj zverejňovanie zmlúv , a napríklad aj obmedzenie poslaneckej imunity alebo pôžička Grécku."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["prvých", "dvoch", "zverejňovanie zmlúv", "obmedzenie", "poslaneckej imunity"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/533", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/534", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18386", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18383", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18384"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:33.214603+00:00"}
{"id": "vr13797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13797", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...predseda vlády si urobí tlačovku s vami v škôlke o tom, že dá 5 miliónov eur (...) 1500 miest, to znamená päť percent toho, sedem percent toho (z celkového počtu potrebných miest pre deti v materských školách, pozn.)...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico sa zúčastnil vo štvrtok 22. októbra 2015 na tlačovej konferencii v priestoroch Materskej školy na Sadovej ulici v Rovinke, kde oznámil vznik 67 nových tried v materských školách pre 1500 detí. Tento počet predstavuje približne 6,12% z celkového počtu potrebných miest (24500). Na toto opatrenie bolo vyčlenených 5 miliónov eur zo sociálneho balíčka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo štvrtok 22. októbra 2015 sa konal spoločný brífing predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraja Draxlera v obci Rovinka. Na tejto konferencii oznámil premiér splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt... (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.)\" \"Vďaka dotácii ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorá je súčasťou i druhého vládneho sociálneho balíka, vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Vytvoria sa tak priestory na prijatie zhruba 1500 detí a zamestnanie 130 učiteliek. Na dnešnom brífingu o tom informovali minister školstva Juraj Draxler a premiér Robert Fico, ktorý tak považuje túto úlohu z druhého sociálneho balíka za splnenú.\" (TASR) Dňa 3. decembra 2014 sa uskutočnila 137. schôdza vlády SR, kde v rámci návrhu programu rokovania bola schválená aj Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť. Podľa Analýzy v materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. 1500 novovytvorených miest pre deti v materských školách predstavuje z celkového počtu 24500 miest približne 6,12%.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico sa zúčastnil vo štvrtok 22. októbra 2015 na tlačovej konferencii v priestoroch Materskej školy na Sadovej ulici v Rovinke, kde oznámil vznik 67 nových tried v materských školách pre 1500 detí. Tento počet predstavuje približne 6,12% z celkového počtu potrebných miest (24500). Na toto opatrenie bolo vyčlenených 5 miliónov eur zo sociálneho balíčka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo štvrtok 22. októbra 2015 sa konal spoločný brífing predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraja Draxlera v obci Rovinka. Na tejto konferencii oznámil premiér splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt... (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.)\" \"Vďaka dotácii ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorá je súčasťou i druhého vládneho sociálneho balíka, vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Vytvoria sa tak priestory na prijatie zhruba 1500 detí a zamestnanie 130 učiteliek. Na dnešnom brífingu o tom informovali minister školstva Juraj Draxler a premiér Robert Fico, ktorý tak považuje túto úlohu z druhého sociálneho balíka za splnenú.\" (TASR) Dňa 3. decembra 2014 sa uskutočnila 137. schôdza vlády SR, kde v rámci návrhu programu rokovania bola schválená aj Analýza situácie v materských školách – kapacitná nedostatočnosť. Podľa Analýzy v materských školách chýba približne 24 500 miest potrebných pre dosiahnutie 95 % zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov. 1500 novovytvorených miest pre deti v materských školách predstavuje z celkového počtu 24500 miest približne 6,12%."], "analysis_date": "2015-10-27", "analysis_sources": {"text": ["konal", "splnenie", "uviedol", "(TASR)", "3. decembra 2014"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/podpora-statu-skolky-triedy/162222-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/", "http://www.teraz.sk/slovensko/podpora-statu-skolky-triedy/162222-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24095"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:22.517917+00:00"}
{"id": "vr26573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26573", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "34 tisíc 200 podpisov, ako som zozbieral ja.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Aktuality.SK informovali 2. januára 2014, že kandidát na prezidenta J. Behýl vyzbieral celkovo 34 130 podpisov pod svoju kandidatúru. Predseda NR SR P. Paška 7. januára 2014 po overení podpisov uznal kandidatúru J. Behýla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Portál Aktuality.SK informovali 2. januára 2014, že kandidát na prezidenta J. Behýl vyzbieral celkovo 34 130 podpisov pod svoju kandidatúru. Predseda NR SR P. Paška 7. januára 2014 po overení podpisov uznal kandidatúru J. Behýla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.SK", "uznal"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/242975/prezidentske-volby-2014-jozef-behyl-odovzdal-peticne-harky-na-kandidaturu-na-post-prezidenta/", "http://www.sme.sk/c/7059020/paska-uznal-kandidaturu-kisku-osuskeho-aj-behyla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:25.747964+00:00"}
{"id": "vr15586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15586", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Za roky, kedy bol SMER sám vo vláde, v rokoch 2012 - 2016, Robert Fico a jeho vláda nezmenili žiadne zákony vo vzťahu k novinárom, ktoré by zhoršili prostredie.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2012 - 2016 nedošlo k novelizácií zákonov, ktoré by zasiahli do fungovania a slobody médií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2012 - 2016 nedošlo k novelizácií zákonov, ktoré by zasiahli do fungovania a slobody médií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["tlačový zákon", "titulnými stranami", "Roberta Fica"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-167/znenie-0", "http://medialne.etrend.sk/tlac/denniky-odpovedaju-vlade-vsetky-vysli-s-vybielenymi-titulkami.html", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:48.503594+00:00"}
{"id": "45570", "numeric_id": 45570, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45570", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Nejakých 760 EUR (mzda, pozn.), ktorý je priemer na úradoch práce je pre Bratislavu málo.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe z kontroly v septembri 2019 skonštatoval , že „ napriek tomu, že väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie, ich priemerná mesačná mzda je len približne 800 eur. Priemerný plat zamestnancov úradov práce a sociálnych vecí tak nedosahuje úroveň zamestnanca hospodárstva, ako ju uvádza Štatistický úrad SR.” Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe z kontroly v septembri 2019 skonštatoval , že „ napriek tomu, že väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie, ich priemerná mesačná mzda je len približne 800 eur. Priemerný plat zamestnancov úradov práce a sociálnych vecí tak nedosahuje úroveň zamestnanca hospodárstva, ako ju uvádza Štatistický úrad SR.” Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["správe", "kontroly", "skonštatoval"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/10157/265201/96571-0-110.pdf", "https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:DRL2IRJdKf4J:https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/kontrolori-upozornuju-na-riziko-spojene-z-nizkymi-mzdami-zamestnancov-v-socialnej-oblasti/pop_up%3F_101_INSTANCE_9A3u_viewMode%3Dprint+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&client=safari", "https://ekonomika.sme.sk/c/22230125/zamestnanci-na-uradoch-prace-maju-podla-nku-nizke-mzdy-situacia-sa-lepsi-tvrdi-ministerstvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:40.721106+00:00"}
{"id": "vr17246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17246", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...povinné škôlky, veď s tým sme my (strana SaS, pozn.) prví prišli, že povinné škôlky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo máme dnes už zadefinované v školskom zákone.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana SaS vo svojom volebnom programe v roku 2010 navrhovala legislatívnou formou zavedenie povinnej predškolskej výchovy detí, aj zo sociálne odkázaných spoločenstiev ( pdf . s 27-28). Táto otázka sa však objavila i v roku 2007, kedy podpredseda vlády Dušan Čaplovič navrhoval povinné škôlky ako jednu z riešení rómskej otázky. Preto výrok Lucii Nicholsonovej označujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS vo svojom volebnom programe v roku 2010 navrhovala legislatívnou formou zavedenie povinnej predškolskej výchovy detí, aj zo sociálne odkázaných spoločenstiev ( pdf . s 27-28). Táto otázka sa však objavila i v roku 2007, kedy podpredseda vlády Dušan Čaplovič navrhoval povinné škôlky ako jednu z riešení rómskej otázky. Preto výrok Lucii Nicholsonovej označujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "povinná", "prioritnú", "245/2008"], "url": ["http://www.sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf", "https://domov.sme.sk/c/3528840/skolky-pre-deti-mozno-budu-povinne.html#ixzz54zchV9DB", "https://domov.sme.sk/c/3528840/skolky-pre-deti-mozno-budu-povinne.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:46.450217+00:00"}
{"id": "48282", "numeric_id": 48282, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48282", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Postavme sa proti chorému nápadu vlády nanútiť ľuďom povinnosť prijať do svojích obydlí vojakov a akýchkoľvek migrantov. Presne túto možnosť Hegerova vláda včera prijala.", "statement_date": "2022-03-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Tomáš Taraba v príspevku na Facebooku z 3. marca tvrdí, že vláda môže na základe novoprijatého nariadenia domácnostiam udeliť povinnosť ubytovať migrantov. Toto nariadenie sa v prvom rade vzťahuje na tzv. subjekty hospodárskej mobilizácie , akými sú napríklad obce a mestá. Okresný úrad síce môže uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie aj fyzickej osobe, ale len v prípade, ak sa tým nenaruší chod danej domácnosti. Keďže Taraba podal informáciu o nariadení skreslene, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nUbytovacie zariadenia poskytujúce dočasné útočisko pre utečencov môže vybrať okresný úrad na požiadavku ministerstva vnútra SR. V prípade fyzických osôb to je možné len za určitých podmienok.\n\n„Povinnosť podriadiť sa vecnému plneniu podľa odseku 1 písm. d) sa nevzťahuje na fyzickú osobu, u ktorej by sa poskytnutím vecného prostriedku ohrozila jej výživa alebo výživa jej rodiny; pri ukladaní vecného plnenia sa prihliada aj na neohrozenie chodu jej hospodárskeho zariadenia,” hovorí zákon o hospodárskej mobilizácii.\n\nŠtátne zariadenia, hotely a penzióny a aj súkromné ubytovanie, ktoré chcú poskytnúť ubytovanie pre utekajúcich Ukrajincov, je možné prihlásiť na stránke ministerstva dopravy pomocpreukrajinu.sk . Ide o registráciu na báze dobrovoľnosti, nie o nariadenie vlády.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Tomáš Taraba v príspevku na Facebooku z 3. marca tvrdí, že vláda môže na základe novoprijatého nariadenia domácnostiam udeliť povinnosť ubytovať migrantov. Toto nariadenie sa v prvom rade vzťahuje na tzv. subjekty hospodárskej mobilizácie , akými sú napríklad obce a mestá. Okresný úrad síce môže uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie aj fyzickej osobe, ale len v prípade, ak sa tým nenaruší chod danej domácnosti. Keďže Taraba podal informáciu o nariadení skreslene, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ubytovacie zariadenia poskytujúce dočasné útočisko pre utečencov môže vybrať okresný úrad na požiadavku ministerstva vnútra SR. V prípade fyzických osôb to je možné len za určitých podmienok.", "„Povinnosť podriadiť sa vecnému plneniu podľa odseku 1 písm. d) sa nevzťahuje na fyzickú osobu, u ktorej by sa poskytnutím vecného prostriedku ohrozila jej výživa alebo výživa jej rodiny; pri ukladaní vecného plnenia sa prihliada aj na neohrozenie chodu jej hospodárskeho zariadenia,” hovorí zákon o hospodárskej mobilizácii.", "Štátne zariadenia, hotely a penzióny a aj súkromné ubytovanie, ktoré chcú poskytnúť ubytovanie pre utekajúcich Ukrajincov, je možné prihlásiť na stránke ministerstva dopravy pomocpreukrajinu.sk . Ide o registráciu na báze dobrovoľnosti, nie o nariadenie vlády."], "analysis_date": "2022-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku", "nariadenia", "subjekty hospodárskej mobilizácie", "zákon", "pomocpreukrajinu.sk"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/?v=1089173661642810", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/59/vyhlasene_znenie.html?fbclid=IwAR3Hqv06mEb8GDt-wHklaDo2VyitubUSWg8jIvb1iA_RfPGryqh04jlkkog", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/179/#paragraf-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/179/#paragraf-22.odsek-10", "https://pomocpreukrajinu.sk/sk#zoznam-ubytovania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:22.230634+00:00"}
{"id": "49551", "numeric_id": 49551, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49551", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Váš stranícky kolega, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok dáva rozhovor pre celosvetovo známeho hoaxera a medzinárodne stíhaného.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Plaváková poukazuje na rozhovor ministra vnútra, Matúša Šutaja Eštoka s Danielom Bombicom, na internete známom aj pod pseudonymom Danny Kollár.\n\nBombic je už niekoľko rokov populárny na dezinformačných internetových kanáloch. V minulosti šíril dezinformácie o pandémií COVID-19, očkovaní, či ruskej agresii voči Ukrajine.\n\nNa Daniela Bombica boli vydané tri zatykače. Prvý európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v júli 2022 na základe viacerých trestných stíhaní, vrátane extrémizmu, kyberšikany a zverejňovania citlivých osobných údajov. Európsky zatykač bol vydaný s cieľom zabezpečiť Bombicovu prítomnosť na trestnom konaní, Bombica žije dlhodobo v Londýne. Po zatknutí zaplatil kauciu 17-tisíc eur, aby zostal na slobode. V novembri 2022 naňho vydal druhý európsky zatykač pre šírenie extrémistického mateirálu Špecializovaný trestný súd. Vo februári 2023 bol na Bombicu vydaný tretí európsky zatykač v súvislosti s neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. 24. apríla britský súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné (apríl 2024), Bombica avizoval, že sa odvolá.\n\nMatúš Šutaj Eštok na kritiku reagoval slovami, že „nemá problém sa baviť s kýmkoľvek,” pretože platí prezumpcia neviny. Pokiaľ viem, stále tu existuje prezumpcia neviny“. Minister vnútra zároveň poukázal na to, že s Bombicom nekomunikoval priamo a vyhlásil, že odmieta akékoľvek extrémistické názory.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Plaváková poukazuje na rozhovor ministra vnútra, Matúša Šutaja Eštoka s Danielom Bombicom, na internete známom aj pod pseudonymom Danny Kollár.", "Bombic je už niekoľko rokov populárny na dezinformačných internetových kanáloch. V minulosti šíril dezinformácie o pandémií COVID-19, očkovaní, či ruskej agresii voči Ukrajine.", "Na Daniela Bombica boli vydané tri zatykače. Prvý európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v júli 2022 na základe viacerých trestných stíhaní, vrátane extrémizmu, kyberšikany a zverejňovania citlivých osobných údajov. Európsky zatykač bol vydaný s cieľom zabezpečiť Bombicovu prítomnosť na trestnom konaní, Bombica žije dlhodobo v Londýne. Po zatknutí zaplatil kauciu 17-tisíc eur, aby zostal na slobode. V novembri 2022 naňho vydal druhý európsky zatykač pre šírenie extrémistického mateirálu Špecializovaný trestný súd. Vo februári 2023 bol na Bombicu vydaný tretí európsky zatykač v súvislosti s neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. 24. apríla britský súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné (apríl 2024), Bombica avizoval, že sa odvolá.", "Matúš Šutaj Eštok na kritiku reagoval slovami, že „nemá problém sa baviť s kýmkoľvek,” pretože platí prezumpcia neviny. Pokiaľ viem, stále tu existuje prezumpcia neviny“. Minister vnútra zároveň poukázal na to, že s Bombicom nekomunikoval priamo a vyhlásil, že odmieta akékoľvek extrémistické názory."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["šíril", "vydaný", "vydal", "vydaný", "rozhodol", "reagoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/635303-po-hoaxerovi-bombicovi-alias-danny-kollarovi-patra-policia/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/GfWuZES/slovensky-telegramovy-hoaxer-sa-hral-na-nedotknutelneho-vydali-na-neho-europsky-zatykac/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/EwxNb49/na-slovenskeho-hoaxera-z-londyna-vydali-dalsi-europsky-zatykac-opat-stal-pred-sudom/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/EwxNb49/na-slovenskeho-hoaxera-z-londyna-vydali-dalsi-europsky-zatykac-opat-stal-pred-sudom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/VfmW0F0/britsky-sud-rozhodol-o-vydani-slovenskeho-extremistu-diskutovali-s-nim-premier-fico-aj-minister-sutaj-estok/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703797-sutaj-estok-diskutoval-s-medzinarodne-hladanym-extremistom-bombicom-nemam-problem-sa-bavit-s-kymkolvek-reagoval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:36.156917+00:00"}
{"id": "vr36539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36539", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pokiaľ ide o tú daň z 19 na 6 (percent, pozn.), v predajoch z dvoroch to už je.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Znížená daň z pridanej hodnoty na predaj z dvora má platiť od mája tohto roku. Šlo o Mečiarov návrh zákona, môžeme teda predpokladať, že presný dátum účinnosti ovláda, a v tomto prípade teda neuvádza pravdivú skutočnosť.", "analysis_paragraphs": ["Znížená daň z pridanej hodnoty na predaj z dvora má platiť od mája tohto roku. Šlo o Mečiarov návrh zákona, môžeme teda predpokladať, že presný dátum účinnosti ovláda, a v tomto prípade teda neuvádza pravdivú skutočnosť."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["má platiť od mája"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5270017/dane-na-predaj-potravin-z-dvora-sa-znizia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:42.917194+00:00"}
{"id": "vr30816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30816", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "My máme na našej kandidátke troch Rómov, ale narozdiel od profesionálnych aktivistov títo ľudia zdôrazňujú skôr svoju odbornosť, než svoju etnickú príslušnosť.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda KDH Ján Figeľ počas programovej Rady KDH v Žiline (14. januára 2012), tiež spomína troch rómskych spoluobčanov na kandidačnej listine 2012.", "analysis_paragraphs": ["Predseda KDH Ján Figeľ počas programovej Rady KDH v Žiline (14. januára 2012), tiež spomína troch rómskych spoluobčanov na kandidačnej listine 2012."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["programovej Rady KDH", "Aktuality.sk", "médií"], "url": ["http://www.kdh.sk/spravy/volby/zacina-pracou", "http://www.aktuality.sk/clanok/200384/figel-o-bielom-slovensku/", "http://www.sme.sk/c/6182443/strany-postavili-do-volieb-romov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:39.496028+00:00"}
{"id": "vr36183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36183", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...ani jeden (z návrhov, ktoré SNS podala na Generálnu prokuratúru počas pôsobenia Dobroslava Trnku, pozn.) nám nezobral.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či došlo k zamietnutiu alebo prešetreniu podaných návrhov sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Či došlo k zamietnutiu alebo prešetreniu podaných návrhov sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:20.119395+00:00"}
{"id": "vr17917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17917", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...v situácii, kedy na Slovensku máme rekordnú nízku nezamestnanosť, máme rekordné minimálne mzdy. Máme obrovský hospodársky rast. Darí sa ekonomike.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sa skladá z troch faktických poznámok, ktoré všetky zodpovedajú aktuálnym ukazovateľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa skladá z troch faktických poznámok, ktoré všetky zodpovedajú aktuálnym ukazovateľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "údajov", "minim", "álna", "663/2007", ".html", ".pdf", "predpovedala"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2018.html?page_id=771790", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/pr3108rr/Miera%20evidovanej%20nezamestnanosti%20%5Bpr3108rr%5D", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3373/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/minimalna-mzda-2009-2018.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3373/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/minimalna-mzda-2009-2018.xhtml", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20130101", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/national-accounts/data/main-tables#", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8897618/2-15052018-BP-EN.pdf/defecccc-f9d9-4636-b7f8-d401357aca46", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1689119-rast-slovenskej-ekonomiky-bude-buduci-rok-druhy-najrychlejsi-v-unii-prognozuje-brusel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:35.851322+00:00"}
{"id": "vr32953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32953", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aké že bolo zvýšenie ceny plynu v tomto roku? 0,4%. Aké že bolo zvýšenie ceny elektriny? -3%, to znamená o 3% dole elektrina.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za predpokladu, že premiér Fico myslí priemerné ceny energií, hovorí pravdu, ak tvrdí, že sa ceny plynu zvýšia v priemere o 0,4%, respektíve že ceny elektrickej energie klesnú v priemere o 3%. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) určuje každému z hráčov na slovenskom energetickom trhu maximálnu cenu zvlášť, a to tak pre plyn ako elektrickú energiu . V médiách prezentované informácie priamo z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví hovoria jasne: \"Cena zemného plynu pre slovenské domácnosti sa od začiatku budúceho roka zvýši v priemere o 0,46 %.\" \"Priemerná koncová cena elektriny pre domácnosti na budúci rok naopak poklesne o 3,28 %.\" \"V prípade vhodného výberu dodávateľa môžu domácnosti podľa nášho názoru znížiť cenu elektriny až o 10 %.“ Aj napriek tomu, že cenu ešte môže podľa slov šéfa URSO ovplyvniť výber dodávateľa, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za predpokladu, že premiér Fico myslí priemerné ceny energií, hovorí pravdu, ak tvrdí, že sa ceny plynu zvýšia v priemere o 0,4%, respektíve že ceny elektrickej energie klesnú v priemere o 3%. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) určuje každému z hráčov na slovenskom energetickom trhu maximálnu cenu zvlášť, a to tak pre plyn ako elektrickú energiu . V médiách prezentované informácie priamo z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví hovoria jasne: \"Cena zemného plynu pre slovenské domácnosti sa od začiatku budúceho roka zvýši v priemere o 0,46 %.\" \"Priemerná koncová cena elektriny pre domácnosti na budúci rok naopak poklesne o 3,28 %.\" \"V prípade vhodného výberu dodávateľa môžu domácnosti podľa nášho názoru znížiť cenu elektriny až o 10 %.“ Aj napriek tomu, že cenu ešte môže podľa slov šéfa URSO ovplyvniť výber dodávateľa, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["plyn", "elektrickú energiu", "informácie"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/sk/pre-spotrebitela/ceny/porovnanie-cien/plyn_dpd", "http://www.urso.gov.sk/sk/pre-spotrebitela/ceny/porovnanie-cien/elektrina", "http://www.teraz.sk/ekonomika/cena-zemneho-plynu-pre-domacnosti-sa/30196-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:53.216534+00:00"}
{"id": "vr37519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37519", "speaker": "Rudolf Chmel", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-chmel", "statement": "Pokiaľ ide o rusínsky jazyk, tak to zväčšenie počtu obcí je 45.", "statement_date": "2011-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiaľ v súčasnosti nie sú k dispozícii nejaké novšie štatistiky ako tie z roku 2001. S týmito istými číslami pracuje aj publikácia Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (.pdf).\n\nAvšak v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (.pdf) sa okrem iného píše:\n\nVláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nariaďuje:\n\n§ 1\n\nZoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.\n\nPodľa tohto nariadenia je teda určujúce posledné sčítanie ľudu. Takže počet obcí, na ktoré sa vzťahuje Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (viac k tomuto zákonu môžete nájsť tu , pozn.) je odvodený od sčítania ľudu v roku 2001. Preto ja zavádzajúce, keď vicepremiér R. Chmel uvádza ako porovnanie 20 percentnú hranicu v roku 1999 a 15 percentnú hranicu v roku 2001. Správne porovnanie by teda malo byť medzi 20 percentnou a 15 percentnou hranicou z roku 2001.\n\nVyššie spomínaná publikácia (Národnostné menšiny na Slovensku 2003, str. 66, pozn.), nám ale takéto porovnanie ponúka.\n\nPrinášame teda zoznam obcí, v ktorých by podľa vicepremiérovho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín mohli občania rusínskej národnosti používať svoj materinsky jazyk v úradnom styku:\n\nNižná Polianka\n\nAndrejová\n\nHutka\n\nLivov\n\nBajerovce\n\nHrabová Roztoka\n\nPrislop\n\nStakčín\n\nPichne\n\nObručné\n\nJarabina\n\nLegnava\n\nKamienka\n\nVarechovce\n\nVyšný Komárnik\n\nVyšný Orlík\n\nSvidnička\n\nKurimka\n\nRovné\n\nBodružal\n\nKružlová\n\nSpolu teda 21 obcí.", "analysis_paragraphs": ["Žiaľ v súčasnosti nie sú k dispozícii nejaké novšie štatistiky ako tie z roku 2001. S týmito istými číslami pracuje aj publikácia Národnostné menšiny na Slovensku 2003 (.pdf).", "Avšak v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva (.pdf) sa okrem iného píše:", "Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín nariaďuje:", "§ 1", "Zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov najmenej 20 % obyvateľstva, je uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu.", "Podľa tohto nariadenia je teda určujúce posledné sčítanie ľudu. Takže počet obcí, na ktoré sa vzťahuje Zákon o používaní jazykov národnostných menšín (viac k tomuto zákonu môžete nájsť tu , pozn.) je odvodený od sčítania ľudu v roku 2001. Preto ja zavádzajúce, keď vicepremiér R. Chmel uvádza ako porovnanie 20 percentnú hranicu v roku 1999 a 15 percentnú hranicu v roku 2001. Správne porovnanie by teda malo byť medzi 20 percentnou a 15 percentnou hranicou z roku 2001.", "Vyššie spomínaná publikácia (Národnostné menšiny na Slovensku 2003, str. 66, pozn.), nám ale takéto porovnanie ponúka.", "Prinášame teda zoznam obcí, v ktorých by podľa vicepremiérovho návrhu zákona o používaní jazykov národnostných menšín mohli občania rusínskej národnosti používať svoj materinsky jazyk v úradnom styku:", "Nižná Polianka", "Andrejová", "Hutka", "Livov", "Bajerovce", "Hrabová Roztoka", "Prislop", "Stakčín", "Pichne", "Obručné", "Jarabina", "Legnava", "Kamienka", "Varechovce", "Vyšný Komárnik", "Vyšný Orlík", "Svidnička", "Kurimka", "Rovné", "Bodružal", "Kružlová", "Spolu teda 21 obcí."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Národnostné menšiny na Slovensku 2003", "v nariadení vlády č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva", "tu"], "url": ["http://mek.oszk.hu/02500/02539/02539.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=14898&FileName=99-z221&Rocnik=1999&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:50.998704+00:00"}
{"id": "vr32583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32583", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Dobre, ale jedna zdravotná poisťovňa je aj v Poľsku, aj v Maďarsku, aj v Bulharsku, len ten systém funguje horšie ako na Slovensku a spokojnosť pacientov je horšia ako na Slovensku", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že vo viackrát citovanom rebríčku Euro Health Consumer Index 2012 s. 16 sa zmienené krajiny umiestnili na nižších pozíciách ako Slovensko, avšak v Poľsku je na základe štúdie Ernst & Young (s.20 pdf) viac zdravotných poisťovní a nie len jedna ako tvrdí V. Novotný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že vo viackrát citovanom rebríčku Euro Health Consumer Index 2012 s. 16 sa zmienené krajiny umiestnili na nižších pozíciách ako Slovensko, avšak v Poľsku je na základe štúdie Ernst & Young (s.20 pdf) viac zdravotných poisťovní a nie len jedna ako tvrdí V. Novotný."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Euro Health Consumer Index 2012", "Ernst & Young (s.20 pdf)"], "url": ["http://www.healthpowerhouse.com/files/Report-EHCI-2012.pdf", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/Competition_between_payers_in_the_base_health_care_system/$FILE/Healthcare_Competition.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:13.147809+00:00"}
{"id": "46104", "numeric_id": 46104, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46104", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "pán Sulík sa za to verejne ospravedlnil, že tam (u Kočnera - pozn.) bol, ad 1, pán Sulík bol zneužitý tým, že to všetko bolo zvedené naňho… pán Sulík to vysvetľoval niekoľkokrát, tak isto Igor Matovič priznal, že raz sa stretol s Kočnerom v tom čase…", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík označil stretnutie s Kočnerom za chybu, Matovič priznal jednu schôdzku s týmto podnikateľom. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010. Priznal sa k tomu v roku 2012 po tom, čo na verejnosť unikol videozáznam z ich raňajok. Sulík to opakovane označil za (nováčikovskú) „chybu” a povedal , že komunikácia s Kočnerom ho „mrzí.” Straníckym kolegom Jozefovi Kollárovi a Ľudovítovi Jurčíkovi sa ospravedlnil za to, že si ich u Kočnera nechal preveriť. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt.” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh.", "analysis_paragraphs": ["Sulík označil stretnutie s Kočnerom za chybu, Matovič priznal jednu schôdzku s týmto podnikateľom. Tvrdenie Michala Šípoša hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík sa s Mariánom Kočnerom stretával od augusta do decembra 2010. Priznal sa k tomu v roku 2012 po tom, čo na verejnosť unikol videozáznam z ich raňajok. Sulík to opakovane označil za (nováčikovskú) „chybu” a povedal , že komunikácia s Kočnerom ho „mrzí.” Straníckym kolegom Jozefovi Kollárovi a Ľudovítovi Jurčíkovi sa ospravedlnil za to, že si ich u Kočnera nechal preveriť. Igor Matovič sa priznal k jednému stretnutiu s Marianom Kočnerom. Malo prebehnúť v roku 2010 v komplexe Five Star Residence a trvať asi dve hodiny. Matovič chcel vraj od Kočnera zistiť, čo naňho chystá Richard Sulík: „Hovoril mi, že Richard Sulík si u Dobroslava Trnku vybavoval trestné stíhanie voči mne. Poďakoval som mu a to bolo všetko.“ Líder OĽANO tiež potvrdil , že od Kočnera dostal sms správu. „Písal mi, jednu SMS si pamätám, písal mi, že chce byť stopäťdesiatka na našej kandidátke. Nemal som žiadny aktívny kontakt.” Dištancoval sa však od údajneho prepisu nahrávky medzi ním a Kočnerom, ktorý zverejnili médiá. Označil ho za podvrh."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["stretával", "Priznal", "unikol", "opakovane", "označil", "povedal", "ospravedlnil", "priznal", "vraj", "potvrdil", "Dištancoval"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/466400-sulik-sa-radil-s-kocnerom-o-jeho-ludoch", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU", "https://www.sas.sk/detail/1291/reakcia-na-videa-m-kocnera/obsah", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://www.tyzden.sk/nazory/20716/richard-sulik-komunikacia-s-kocnerom-ma-velmi-mrzi/", "https://domov.sme.sk/c/6279853/kocner-bol-pre-sefa-sas-sulika-spojkou-s-trnkom.html", "https://dennikn.sk/minuta/1268329/", "https://dennikn.sk/1424948/matovic-zverejnil-prve-sufliarskeho-sms-ky-s-kocnerom-aj-o-trezore-boli-kamaratske/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html", "https://domov.sme.sk/c/22092807/matovic-da-milion-za-nahravku-rozhovoru-s-kocnerom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:27.146293+00:00"}
{"id": "48160", "numeric_id": 48160, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48160", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tá zmluva už je nezmeniteľná. To treba tej verejnosti povedať, pretože vy ste podpísali a schválili, prepáčte, schválili ste vo vláde uznesením medzinárodnú zmluvu. Treba pripomenúť, pán minister, a myslím si, že v tomto je veľmi slabá stránka vašej argumentácii, čo ste si napísali do uznesenia vlády, a čo ste napísali do predkladacej správy k tomuto materiálu, vy ste tam priamo napísali, ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ide teda o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Tu pripomínam, obyčajnými zákonmi, nie pred ústavou a ústavnými zákonmi. Táto zmluva bude teraz podpísaná exekutívou, a potom musí ísť do parlamentu na vyjadrenie súhlasu, ale tam už nie je priestor na žiadne pozmeňujúce návrhy, buď Národná rada vysloví súhlas s takou zmluvou alebo nevysloví súhlas s takou zmluvou. Preto my už teraz sme po funuse, ako sa hovorí, my môžeme teraz len komentovať to, čo vláda schválila uznesením, ale žiadne zmeny už neprichádzajú do úvahy.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Znenie zmluvy je uzatvorené a NRSR o nej bude rokovať ako o celku, výrok preto označujeme ako pravdivý.\n\nPredkladacia správa hovorí, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby (. docx , s. 2).\n\nV uznesení vlády sa nachádza skrátená verzia v znení: „dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.” (. docx )\n\nNa uzavretí dohody sa vláda uzniesla 12. januára 2022. Vyjednávanie o znení dohody sa dialo už počas minulých vlád až do roku 2019, keď strana SNS rokovania s Amerikou zastavila. O súčasné znenie sa zaslúžili minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Korčok, pričom prebiehalo aj pripomienkové konanie. V čase vyslovenia výroku čakala táto dohoda na schválenie parlamentom a odobrenie prezidentkou.\n\nKeďže opozícia viac nemôže zasiahnuť do znenia dohody, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Znenie zmluvy je uzatvorené a NRSR o nej bude rokovať ako o celku, výrok preto označujeme ako pravdivý.", "Predkladacia správa hovorí, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky zmluvou prezidentskej povahy. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické osoby a právnické osoby (. docx , s. 2).", "V uznesení vlády sa nachádza skrátená verzia v znení: „dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.” (. docx )", "Na uzavretí dohody sa vláda uzniesla 12. januára 2022. Vyjednávanie o znení dohody sa dialo už počas minulých vlád až do roku 2019, keď strana SNS rokovania s Amerikou zastavila. O súčasné znenie sa zaslúžili minister obrany Naď a minister zahraničných vecí Korčok, pričom prebiehalo aj pripomienkové konanie. V čase vyslovenia výroku čakala táto dohoda na schválenie parlamentom a odobrenie prezidentkou.", "Keďže opozícia viac nemôže zasiahnuť do znenia dohody, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Predkladacia", "docx", "uznesení", "docx", "uzniesla", "minulých"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-786", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735879&_processDetail_WAR_portletsel_file=PREDKLADACIA-SPRAVA.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19785/1", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735854&_processDetail_WAR_portletsel_file=UZN-VLADA-SR.rtf&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19785/1", "https://domov.sme.sk/c/22803355/slovensko-usa-dohoda-obrana-dca-nad-korcok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:54.443758+00:00"}
{"id": "49936", "numeric_id": 49936, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49936", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "27 000 športovcov je v zoskupení, ktoré nie je v rámci registrovaných športov.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku sa športy delia na uznané a neuznané, čo ovplyvňuje ich prístup k štátnej podpore a oficiálnemu štatútu. Uznané športy sú tie, ktoré Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu oficiálne eviduje a podporuje. Tieto športy spĺňajú stanovené kritériá a ich zväzy môžu žiadať o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. V októbri 2024 predstavitelia športových zväzov neuznaných športov založili Asociáciu neuznaných športov s cieľom komunikácie s ministerstvom o finančnej podpore. Asociácia združuje jedenásť zväzov, v ktorých pôsobí viac ako 27-tisíc športovcov.\n\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov podporuje športy, ktoré boli uznané Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád. V súčasnosti ministerstvo uznáva 111 športov.\n\nPredstavitelia športových zväzov neuznaných športov na tlačovej konferencii 29. októbra 2024 oznámili , že zakladajú Asociáciu neuznaných športov Slovenskej republiky. Asociácia má usilovať o navýšenie štátnej podpory pre športy, ktoré doteraz nezískali oficiálne uznanie. Hlavným cieľom asociácie je vytvoriť efektívnu komunikačnú platformu medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu a Slovenským olympijským a športovým výborom. Prezident asociácie Peter Králik, ktorý je takisto šéfom Slovenského zväzu malého futbalu, uviedol , že primárnym cieľom organizácie nie je získať viac financií, avšak uznal, že tých je nedostatok.\n\nAsociácia momentálne združuje jedenásť športových zväzov, v ktorých pôsobí viac ako 27-tisíc športovcov. Medzi neuznané športy patrí napríklad malý futbal, nohejbal či footgolf. Slovenskí športovci v rámci týchto športov v uplynulých rokoch zaznamenali niekoľko úspechov na medzinárodných súťažiach, ako napríklad pätnásobný titul majstrov sveta v hokejbale alebo titul majstrov sveta do 23 rokov v malom futbale.\n\nMinisterstvo cestovného ruchu a športu vo februári 2025 uverejnilo dotačnú výzvu, v rámci ktorej alokovalo 1,2 milióna eur pre športové zväzy, ktoré podľa zákona o športe nie sú uznané. Zväzy mohli do 7. marca 2025 predložiť žiadosti na granty v maximálnej výške 250-tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa športy delia na uznané a neuznané, čo ovplyvňuje ich prístup k štátnej podpore a oficiálnemu štatútu. Uznané športy sú tie, ktoré Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu oficiálne eviduje a podporuje. Tieto športy spĺňajú stanovené kritériá a ich zväzy môžu žiadať o finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. V októbri 2024 predstavitelia športových zväzov neuznaných športov založili Asociáciu neuznaných športov s cieľom komunikácie s ministerstvom o finančnej podpore. Asociácia združuje jedenásť zväzov, v ktorých pôsobí viac ako 27-tisíc športovcov.", "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov podporuje športy, ktoré boli uznané Medzinárodným olympijským výborom alebo medzinárodnou športovou organizáciou SportAccord, Medzinárodným paralympijským výborom, Medzinárodným výborom športu nepočujúcich alebo Medzinárodným hnutím špeciálnych olympiád. V súčasnosti ministerstvo uznáva 111 športov.", "Predstavitelia športových zväzov neuznaných športov na tlačovej konferencii 29. októbra 2024 oznámili , že zakladajú Asociáciu neuznaných športov Slovenskej republiky. Asociácia má usilovať o navýšenie štátnej podpory pre športy, ktoré doteraz nezískali oficiálne uznanie. Hlavným cieľom asociácie je vytvoriť efektívnu komunikačnú platformu medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu a Slovenským olympijským a športovým výborom. Prezident asociácie Peter Králik, ktorý je takisto šéfom Slovenského zväzu malého futbalu, uviedol , že primárnym cieľom organizácie nie je získať viac financií, avšak uznal, že tých je nedostatok.", "Asociácia momentálne združuje jedenásť športových zväzov, v ktorých pôsobí viac ako 27-tisíc športovcov. Medzi neuznané športy patrí napríklad malý futbal, nohejbal či footgolf. Slovenskí športovci v rámci týchto športov v uplynulých rokoch zaznamenali niekoľko úspechov na medzinárodných súťažiach, ako napríklad pätnásobný titul majstrov sveta v hokejbale alebo titul majstrov sveta do 23 rokov v malom futbale.", "Ministerstvo cestovného ruchu a športu vo februári 2025 uverejnilo dotačnú výzvu, v rámci ktorej alokovalo 1,2 milióna eur pre športové zväzy, ktoré podľa zákona o športe nie sú uznané. Zväzy mohli do 7. marca 2025 predložiť žiadosti na granty v maximálnej výške 250-tisíc eur."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["športy", "eviduje", "27-tisíc", "zákona č. 440/2015 Z. z.", "uznané", "uznáva", "oznámili", "usilovať", "vytvoriť", "uviedol", "27-tisíc", "zaznamenali", "úspechov", "uverejnilo", "predložiť"], "url": ["https://www.minedu.sk/financovanie-sportu/", "https://www.minedu.sk/data/files/6489_zoznamuznanychsportov.xls", "https://www.neuznani.sk", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/440/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/440/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-f", "https://www.minedu.sk/data/files/6489_zoznamuznanychsportov.xls", "https://tvnoviny.sk/sport/clanok/933119-vyhravaju-aj-tituly-majstrov-sveta-ale-chyba-im-vaecsia-podpora-neuznane-slovenske-sporty-spojili-sily", "https://tvnoviny.sk/sport/clanok/933119-vyhravaju-aj-tituly-majstrov-sveta-ale-chyba-im-vaecsia-podpora-neuznane-slovenske-sporty-spojili-sily", "https://www.neuznani.sk/novinky/neuznane-sporty-zakladaju-asociaciu-neuznanych-sportov-slovenskej-republiky/", "https://tvnoviny.sk/sport/clanok/933119-vyhravaju-aj-tituly-majstrov-sveta-ale-chyba-im-vaecsia-podpora-neuznane-slovenske-sporty-spojili-sily", "https://www.neuznani.sk", "https://www.neuznani.sk/novinky/neuznane-sporty-zakladaju-asociaciu-neuznanych-sportov-slovenskej-republiky/", "https://tvnoviny.sk/sport/clanok/933119-vyhravaju-aj-tituly-majstrov-sveta-ale-chyba-im-vaecsia-podpora-neuznane-slovenske-sporty-spojili-sily", "https://index.sme.sk/c/23447106/mcrs-aktualne-vyzvy-podporia-neuznane-sporty-i-tradicne-sportove-podujatia.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-sportu-aktualne-vyzvy-podpori/855134-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:49.576193+00:00"}
{"id": "vr36662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36662", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Spomínali ste výdavky na zdravotníctvo, ktoré sa v priebehu štyroch rokov zvýšilo o 41%, napriek tomu sme tento rezort prebrali skoro s 200 miliónovými eurami dlhu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa našich prepočtov sa príjmy v rezorte zdravotníctva zvýšili v období 2006-2010 zvýšili o 43% ( v roku 2006 šlo na zdravotníctvo 8,6 miliónov eur, v roku 2010 14,9 miliónov eur). Oficiálny údaj o výške dlhu uvádza Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva. K 31.12.2009 činil celkový dlh sumu 193,52 miliónov eur. Uvedené údaje preto môžu byť pokladané za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich prepočtov sa príjmy v rezorte zdravotníctva zvýšili v období 2006-2010 zvýšili o 43% ( v roku 2006 šlo na zdravotníctvo 8,6 miliónov eur, v roku 2010 14,9 miliónov eur). Oficiálny údaj o výške dlhu uvádza Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva. K 31.12.2009 činil celkový dlh sumu 193,52 miliónov eur. Uvedené údaje preto môžu byť pokladané za pravdivé."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["v roku 2006", "v roku 2010", "Správa"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Mrazikova_J/2006/RVS%202006/zakon/Priloha3.htm", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3867", "http://195.49.188.152/appl/material.nsf/0/F55F7FC304AEEB69C12577730025E7D4/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:27.923419+00:00"}
{"id": "45140", "numeric_id": 45140, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45140", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Eliminovať všetky možné zbytočné činnosti na nejaké tri-štyri týždne. ...také výraznejšie vypnutie, ako sme momentálne. Toto by mohlo pomôcť, toto urobili v Číne, tam, kde im to vzniklo… v jednej provincii, ale 3× väčšej ako je Slovensko provincii.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Provincia a mesta, v ktorých ochorenie covid-19 prvotne vypuklo, museli niekoľko týždňov strpieť drakonické karanténne opatrenia a obmedzenia osobných slobôd. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Čínske mesto Wu-chan bolo prvým epicentrom nákazy ochorením covid-19. Obmedzenia sa vyvíjali v čase. 23. januára vláda zakázala ľuďom opustiť mesto. Nechodili doň vlaky, nelietali lietadlá. Neskôr platil zákaz vychádzania z bytu s výnimkou na nákup. Pre väčšinu provincie Chu-pej platili tieto extrémne reštriktívne opatrenia od 24. januára do 25. marca - teda takmer 9 týždňov. Wu-chan vláda otvorila až 8. apríla. Rozloha tejto provincie je 185 900 km², čo je o niečo viac ako trojnásobok rozlohy Slovenska - 49 035 km². Podľa oficiálnych čísel sa Číne podarilo dostať šírenie sa koronavírusu pod kontrolu. Mnohí odborníci však pravdivosť vládou hlásených čísel spochybňujú .", "analysis_paragraphs": ["Provincia a mesta, v ktorých ochorenie covid-19 prvotne vypuklo, museli niekoľko týždňov strpieť drakonické karanténne opatrenia a obmedzenia osobných slobôd. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Čínske mesto Wu-chan bolo prvým epicentrom nákazy ochorením covid-19. Obmedzenia sa vyvíjali v čase. 23. januára vláda zakázala ľuďom opustiť mesto. Nechodili doň vlaky, nelietali lietadlá. Neskôr platil zákaz vychádzania z bytu s výnimkou na nákup. Pre väčšinu provincie Chu-pej platili tieto extrémne reštriktívne opatrenia od 24. januára do 25. marca - teda takmer 9 týždňov. Wu-chan vláda otvorila až 8. apríla. Rozloha tejto provincie je 185 900 km², čo je o niečo viac ako trojnásobok rozlohy Slovenska - 49 035 km². Podľa oficiálnych čísel sa Číne podarilo dostať šírenie sa koronavírusu pod kontrolu. Mnohí odborníci však pravdivosť vládou hlásených čísel spochybňujú ."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["epicentrom", "vyvíjali", "zakázala", "platil", "platili", "otvorila", "Rozloha", "rozlohy", "čísel", "spochybňujú"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22380682/zivot-v-cinskom-wu-chane-pred-karantenou-a-po-nej-fotogaleria.html", "https://dennikn.sk/1832902/matovic-stale-viac-hovori-o-blackoute-vypnuti-krajiny-a-maximalne-prisnych-opatreniach/?ref=list", "https://svet.sme.sk/c/22380682/zivot-v-cinskom-wu-chane-pred-karantenou-a-po-nej-fotogaleria.html", "https://dennikn.sk/1832902/matovic-stale-viac-hovori-o-blackoute-vypnuti-krajiny-a-maximalne-prisnych-opatreniach/?ref=list", "https://www.theguardian.com/world/2020/mar/24/china-to-lift-travel-restrictions-in-hubei-after-months-of-coronavirus-lockdown", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3066794-v-chu-peji-konci-karantena-wu-chan-si-jeste-dva-tydny-pocka-mesto-ale-i-tak-oziva", "http://www.irucz.ru/cz/info/123000013000/chu-pej/oblast/", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko/?pg=2", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/china/", "https://www.theguardian.com/world/2020/mar/23/life-after-lockdown-has-china-really-beaten-coronavirus"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:33.739054+00:00"}
{"id": "48780", "numeric_id": 48780, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48780", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ústavný súd to potvrdil tiež (rozsudok Okresného súdu ohľadom osobných útokov poslanca Blahu na prezidentku, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spor medzi poslancom Ľubošom Blahom a Zuzanou Čaputovou sa prezidentka rozhodla riešiť súdne. Za pravdu jej dal okresný aj krajský súd. Ústavný súd však rozhodnutia týchto súdov nepotvrdil, tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zamietol Blahovu sťažnosť z dôvodu nedostatočného využitia všetkých opravných prostriedkov tým, že poslanec včas nepodal sťažnosť na Najvyšší súd.\n\nPoslanec parlamentnej strany Smer-SD dlhodobo šíril, že je vlastizradkyňou či americkou agentkou a na protestoch jej vulgárne nadával. Keď prezidentke pretiekol pohár trpezlivosti, podala podnet na Okresný súd Bratislava I. Ten dal prezidentke za pravdu a Ľuboš Blaha mal povinnosť zmazať do troch dní všetky statusy, v ktorých sa táto rétorika nachádza. Zákaz sa vzťahoval aj na verbálne prejavy.\n\nS odvolaním sa na Okresný súd písala prezidentka, že Ľuboš Blaha „tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu zasahuje do osobnostných práv prezidentky, že tu bola daná neodkladná potreba súdnej ingerencie.“\n\nPoslanec Smeru-SD sa však odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý však rozhodnutie Okresného súdu tiež potvrdil . Poslanec mal možnosť domáhať sa spravodlivosti ešte na Najvyššom súde SR, no nesplnil lehotu na odvolanie.\n\nŠtvrtý senát Ústavného súdu SR 25. októbra sťažnosť označil za neprípustnú už na predbežnom prerokovaní, keďže podávateľ nevyužil všetky právne nástroje, ktoré mal k dispozícií na ochranu svojich práv.\n\nRozhodnutie:\n\n“20. Vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 534/2022: Ústavná sťažnosť sťažovateľa PhDr. Ľ. B., PhD., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 12/2022-478 z 22. marca 2022 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 95/2022-749 z 21. júla 2022. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . “ ( pdf , s. 4)", "analysis_paragraphs": ["Spor medzi poslancom Ľubošom Blahom a Zuzanou Čaputovou sa prezidentka rozhodla riešiť súdne. Za pravdu jej dal okresný aj krajský súd. Ústavný súd však rozhodnutia týchto súdov nepotvrdil, tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zamietol Blahovu sťažnosť z dôvodu nedostatočného využitia všetkých opravných prostriedkov tým, že poslanec včas nepodal sťažnosť na Najvyšší súd.", "Poslanec parlamentnej strany Smer-SD dlhodobo šíril, že je vlastizradkyňou či americkou agentkou a na protestoch jej vulgárne nadával. Keď prezidentke pretiekol pohár trpezlivosti, podala podnet na Okresný súd Bratislava I. Ten dal prezidentke za pravdu a Ľuboš Blaha mal povinnosť zmazať do troch dní všetky statusy, v ktorých sa táto rétorika nachádza. Zákaz sa vzťahoval aj na verbálne prejavy.", "S odvolaním sa na Okresný súd písala prezidentka, že Ľuboš Blaha „tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu zasahuje do osobnostných práv prezidentky, že tu bola daná neodkladná potreba súdnej ingerencie.“", "Poslanec Smeru-SD sa však odvolal na Krajský súd v Bratislave, ktorý však rozhodnutie Okresného súdu tiež potvrdil . Poslanec mal možnosť domáhať sa spravodlivosti ešte na Najvyššom súde SR, no nesplnil lehotu na odvolanie.", "Štvrtý senát Ústavného súdu SR 25. októbra sťažnosť označil za neprípustnú už na predbežnom prerokovaní, keďže podávateľ nevyužil všetky právne nástroje, ktoré mal k dispozícií na ochranu svojich práv.", "Rozhodnutie:", "“20. Vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 534/2022: Ústavná sťažnosť sťažovateľa PhDr. Ľ. B., PhD., proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 21 C 12/2022-478 z 22. marca 2022 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 95/2022-749 z 21. júla 2022. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . “ ( pdf , s. 4)"], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["pravdu", "písala", "potvrdil", "nesplnil", "neprípustnú", "pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/mefeiuw/sud-nariadil-blahovi-prestat-sirit-o-prezidentke-caputovej-ze-je-vlastizradkynou-a-agentkou-usa/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=524615755688465&set=a.407682587381783&type=3", "https://www.aktuality.sk/clanok/BJpF1BQ/blaha-neuspel-aj-odvolaci-sud-potvrdil-ze-o-caputovej-musi-prestat-hovorit-ako-o-agentke-usa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gMeKg5n/dalsia-prehra-blahu-v-spore-s-prezidentkou-caputovou-neuspel-ani-na-ustavnom-sude/", "https://www.humanisti.sk/2022/11/03/poslanec-lubos-blaha-neuspel-so-staznostou-na-ustavnom-sude-sr/", "https://www.ustavnysud.sk/c/document_library/get_file?uuid=4c9dcd50-22be-4bb6-8f88-f1c1957f38b9&groupId=10182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:04.136125+00:00"}
{"id": "vr37062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37062", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A naozaj myslím si, že aj na základe toho zákona, ktorý bol prijatý, zatiaľ občania Slovenskej republiky sa veľmi nedožadujú tohto druhého občianstva.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálny počet žiadostí o maďarské občianstvo síce nie je známy, podľa TASR ich však nie je veľa. Napríklad podľa maďarského prezidenta P. Schmitta za nízke množstvo môžu obavy zo straty slovenského občianstva, vyplývajúce zo zmeny zákona o štátnom občianstve s účinnosťou od 17. júla 2010.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny počet žiadostí o maďarské občianstvo síce nie je známy, podľa TASR ich však nie je veľa. Napríklad podľa maďarského prezidenta P. Schmitta za nízke množstvo môžu obavy zo straty slovenského občianstva, vyplývajúce zo zmeny zákona o štátnom občianstve s účinnosťou od 17. júla 2010."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálny", "TASR", "P. Schmitta", "zákona o štátnom občianstve"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kolko-slovakov-ziada-o-madarske-obcianstvo-budapest-to-taji-pq6-/sk_svet.asp?c=A110112_163828_sk_svet_p12", "http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110103TBB00348", "http://hnonline.sk/c1-49530700-madarsky-prezident-robil-v-bratislave-kampan-za-dvojake-obcianstvo", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209720&FileName=zz2010-00250-0209720&Rocnik=2010&#ml=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=250&Flags=160&IndexFile=zz2010&Text=o+štátnom+občianstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:38.577609+00:00"}
{"id": "vr16434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16434", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...prepojenie medzi finančnou skupinou Slavia Capital a súčasným členom predstavenstva letiska Piešťany Michalom Mergom, ktorý sa do funkcie dostal len v lete tohto roka (2016, pozn.). Tento človek totiž (...) pôsobí aj ako člen predstavenstva Way Industries, jednej z firiem patriacej tejto finančnej skupine.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Merga je skutočne od augusta 2016 členom predstavenstva spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. Predsedom predstavenstva je, od júna 2014, Tibor Mikuš a ďalším členom je od toho istého dátumu aj Juraj Štaffa. V spoločnosti Way Industries, a. s. je Michal Merga predsedom a zároveň jediným členom predstavenstva. Predsedom sa stal v januári 2016, ako píše samotná Slavia Capital v publikácii \"Slavia Capital v médiách\" ( .pdf s. 3). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Michal Merga je skutočne od augusta 2016 členom predstavenstva spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. Predsedom predstavenstva je, od júna 2014, Tibor Mikuš a ďalším členom je od toho istého dátumu aj Juraj Štaffa. V spoločnosti Way Industries, a. s. je Michal Merga predsedom a zároveň jediným členom predstavenstva. Predsedom sa stal v januári 2016, ako píše samotná Slavia Capital v publikácii \"Slavia Capital v médiách\" ( .pdf s. 3). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["členom", "spoločnosti", ".pdf", "Výrok", "preskúmaval", "zámerom", "Spoločnosť", "reagoval", "aktivitám", "uvádzame"], "url": ["https://www.finstat.sk/36266906/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/44965257/obchodny_register", "http://www.slaviacapital.com/files/documents/capital-news/scnews4q2015.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/viskupic-piestanske-letisko-bude-bu/229290-clanok.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/5650041/urad-schvalil-predaj-casti-zbrojovky-way-industries-skupine-slavia-capital.html", "http://tv.hnonline.sk/politika/863164-nazivo-matovicovci-spochybnuju-privatizaciu-letiska-v-piestanoch", "http://www.slaviacapital.com/sk/Sektory-amp-Trhy/Sektory/Letecky-priemysel.html", "htthttp://www.teraz.sk/ekonomika/slavia-capital-nema-zaujem-o-privatiz/229356-clanok.htmlp://", "http://www.slaviacapital.com/sk/Media/Tlacove-spravy/SLAVIA-CAPITAL-planuje-na-Slovensko-pritiahnut-investiciu-z-oblasti-letectva.html?ind=", "https://dennikn.sk/853332/peniaze-z-plavcanovych-eurofondov-pojdu-k-firme-slavia-capital-spajanej-priamo-s-dankom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:32.431274+00:00"}
{"id": "46477", "numeric_id": 46477, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46477", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Od spustenia, od prvého momentu, kedy sme sa dozvedeli, že ideme takúto operáciu (plošné testovanie obyvateľstva - pozn.) organizovať ubehlo možno pár dní.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak aj opomenieme čas na nákup testov a úvodnú informáciu o zámere, ktorú sa členovia vlády dozvedeli ešte v septembri, najneskôr 18. októbra vláda rokovala o príprave celoplošného testovania. Jedným z predkladateľov tohto materiálu bol aj minister vnútra. Musel teda o ňom vedieť ešte predtým, než sa dostal na vládu - pri príprave. Po schválení tohto materiálu vláde ostávali takmer dva týždne na prípravu - nie „pár dní”, ako uviedol Roman Mikulec. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že „ okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…” Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave. Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk. Sám minister Mikulec v inej časti relácie povedal, že „ naozaj odkedy sme si povedali, že ideme zabezpečiť takúto operáciu, tak je to niečo viac ako 2 týždne, nie 6 týždňov.” 26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra.", "analysis_paragraphs": ["Ak aj opomenieme čas na nákup testov a úvodnú informáciu o zámere, ktorú sa členovia vlády dozvedeli ešte v septembri, najneskôr 18. októbra vláda rokovala o príprave celoplošného testovania. Jedným z predkladateľov tohto materiálu bol aj minister vnútra. Musel teda o ňom vedieť ešte predtým, než sa dostal na vládu - pri príprave. Po schválení tohto materiálu vláde ostávali takmer dva týždne na prípravu - nie „pár dní”, ako uviedol Roman Mikulec. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že „ okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…” Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave. Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk. Sám minister Mikulec v inej časti relácie povedal, že „ naozaj odkedy sme si povedali, že ideme zabezpečiť takúto operáciu, tak je to niečo viac ako 2 týždne, nie 6 týždňov.” 26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["DenníkaN", "uviedlo", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "schválila", "je", "dozvedel", "začala", "Muselo", "odsúhlasil", "prebehlo"], "url": ["https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566002-matovic-chysta-tlacovku-s-cim-sa-chce-priznat/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://www.ta3.com/clanok/1195464/celoplosne-testovanie-je-schvalene-nastala-vsak-jedna-zmena.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/heger-zatial-nevieme-kolko-stalo-pr/505372-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:00.476114+00:00"}
{"id": "vr27083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27083", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Je známe, že táto politika – Ukrajina a západný Balkán patrí medzi naše priority a je dobré aby sa situácia stabilizovala na Balkáne, vrátane Ukrajiny.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálny dokument (.pdf) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s názvom \" Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 \" definuje základné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky pre rok 2014, vrátane cieľov, priorít a stratégií.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny dokument (.pdf) Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí s názvom \" Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014 \" definuje základné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky pre rok 2014, vrátane cieľov, priorít a stratégií."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["dokument"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_CCDA4C778C8470ADC1257C7F0048B977_SK/$File/Zameranie%20zahrani%C4%8Dnej%20a%20eur%C3%B3pskej%20politiky%20Slovenskej%20republiky%20na%20rok%202014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:47.357689+00:00"}
{"id": "48919", "numeric_id": 48919, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48919", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Každý si môže nájsť vyjadrenie bývalého izraelského premiéra Benetta. Po desiatich dňoch od začiatku invázie sa začalo rokovať v polovičke marca už boli na základe ukrajinského návrhu už dokončené mierové rozhovory a zabránili tomu Američania a Briti.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett vo februári 2023 poskytol rozhovor , z ktorého niektoré médiá a ruská propaganda šírili časť, kde naznačil, že západné štáty mohli stáť za minuloročným ukončením mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Bennett však túto informáciu poprel a povedal, že dôvodom pre ukončenie mierových rozhovorov bolo odhalenie masakrov a masových hrobov v Buči.\n\nBennett takúto interpretáciu po rozhovore poprel a povedal, že vôbec nie je isté, či bol nejaký plán pripravený a či by jeho dosiahnutie bolo želané . Rovnako preklad videa z hebrejčiny do angličtiny nie je presný. Business Insider uvádza, že titulky vo videu preložili Bennettove vyjadrenie ako zablokovali (“blocked it”), zatiaľčo použitý hebrejský výraz znamená skôr zastavili (“stopped”) a vzťahoval sa na jednania, nie výslednú dohodu.\n\nZ povahy mierových rokovaní je zrejmé, že súhlasiť, odmietnuť či pozastaviť negociácie môžu iba zúčastnené strany, ktorými boli Ukrajina a Rusko. Nemôžu tak spraviť Spojené štáty americké či Veľká Británia.\n\nBennett v tom istom rozhovore povedal , že za ukončením mierových rokovaní boli odhalenia masových hrobov a zverstiev ruskej armády v Buči v apríli 2022.\n\nTvrdenie, že podľa Bennetta Západ zabránil mieru, taktiež overila nemecká spravodajská služba Tagesschau a označila ho ako nepravdivé.\n\nVýrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slová bývalého izraelského premiéra Bennetta boli vytrhnuté z kontextu a pravdepodobne aj nesprávne preložené z hebrejčiny do angličtiny. Bennett neskôr poprel interpretáciu svojich slov o tom, že by za zastavením rozhovorov mohli stáť západné štáty.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári 2022 žiadal Izrael o usporiadanie mierových rokovaní na území Izraela medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.\n\nIzraelský premiér Naftali Bennett v tom čase vyjadril podporu Ukrajine, vyzýval na mierové riešenie konfliktu, ale zároveň otvorene nekritizoval kroky Ruskej federácie.\n\nBennett priamo komunikoval so Zelenskym a rovnako s ruským prezidentom Putinom a snažil sa o zorganizovanie mierových rokovaní v Izraeli.\n\nMierové rokovanie sa však na izraelskej pôde neuskutočnilo.\n\nMedzičasom sa obe strany viackrát stretli na bieloruských hraniciach či v tureckom Istanbule . Vypracovaný 15 bodový mierový plán sa dohodol sa dohodol na videokonferencii na v poradí štvrtom kole mierových rokovaní.\n\nPo objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Buči či Irpini sa zmenila dynamika mierových rokovaní. V prvých dňoch Zelensky neodmietal ich pokračovanie, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie(. pdf , s.4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.\n\nKoniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelensky s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať dokedy Rusko nevráti okupované územia Ukrajine.\n\nVyjadrenie Eduarda Chmelára z 15. marca 2023 pre Demagóg.sk: “Nemôžete hodnotiť ako nepravdu niečo, na čo existuje viacero relevantných postojov. Vychádzal som z tohto rozhovoru (od 2:59:34) na oficiálnej stránke Naftali Bennetta (žiadna ruská propaganda), ktorý prebrali všetky seriózne médiá. Neviem po hebrejsky (vy áno?), ale myslím, že ten anglický preklad je jasný. Akosi nechápem, na koho sa pán Bennett vyhovára, že preklad nie je presný, keď ho zhotovili jeho ľudia.\n\nČo je však dôležitejšie, Bennett nie je jediný zdroj. To, že v marci 2022 bola dohoda na rokovaniach v Istanbule na spadnutie, potvrdzuje aj bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Harald Kujat : Rusko súhlasilo so stiahnutím svojich ozbrojených síl na úroveň z 23. februára (teda pred samotnou inváziou) a Ukrajina sa zaviazala, že sa vzdá členstva v NATO a nepovolí rozmiestnenie cudzích jednotiek alebo vojenských zariadení na svojom území. Obsah dohody pritom vychádzal z návrhu ukrajinskej vlády z 29. marca. Podstata bilaterálneho sporu by tak bola vyriešená.\n\nOkrem toho na to, ako Veľká Británia v marci 2022 priamo v Kyjeve blokovala mierové rokovania, upozornili aj ďalší, medzi inými aj samotní Ukrajinci, konkrétne Ukrajinská Pravda.”\n\nZo zdrojov, ktoré Chmelár poskytol, nevyplýva, že mieru v marci 2022 zabránili Američania a Briti, ani že bolo dosiahnutie mieru realistické. Nie je jasné, aký je zdroj informácii Haralda Kujata, na ktorého Chmelár odkazuje, ani nakoľko je spoľahlivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett vo februári 2023 poskytol rozhovor , z ktorého niektoré médiá a ruská propaganda šírili časť, kde naznačil, že západné štáty mohli stáť za minuloročným ukončením mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Bennett však túto informáciu poprel a povedal, že dôvodom pre ukončenie mierových rozhovorov bolo odhalenie masakrov a masových hrobov v Buči.", "Bennett takúto interpretáciu po rozhovore poprel a povedal, že vôbec nie je isté, či bol nejaký plán pripravený a či by jeho dosiahnutie bolo želané . Rovnako preklad videa z hebrejčiny do angličtiny nie je presný. Business Insider uvádza, že titulky vo videu preložili Bennettove vyjadrenie ako zablokovali (“blocked it”), zatiaľčo použitý hebrejský výraz znamená skôr zastavili (“stopped”) a vzťahoval sa na jednania, nie výslednú dohodu.", "Z povahy mierových rokovaní je zrejmé, že súhlasiť, odmietnuť či pozastaviť negociácie môžu iba zúčastnené strany, ktorými boli Ukrajina a Rusko. Nemôžu tak spraviť Spojené štáty americké či Veľká Británia.", "Bennett v tom istom rozhovore povedal , že za ukončením mierových rokovaní boli odhalenia masových hrobov a zverstiev ruskej armády v Buči v apríli 2022.", "Tvrdenie, že podľa Bennetta Západ zabránil mieru, taktiež overila nemecká spravodajská služba Tagesschau a označila ho ako nepravdivé.", "Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slová bývalého izraelského premiéra Bennetta boli vytrhnuté z kontextu a pravdepodobne aj nesprávne preložené z hebrejčiny do angličtiny. Bennett neskôr poprel interpretáciu svojich slov o tom, že by za zastavením rozhovorov mohli stáť západné štáty.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári 2022 žiadal Izrael o usporiadanie mierových rokovaní na území Izraela medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.", "Izraelský premiér Naftali Bennett v tom čase vyjadril podporu Ukrajine, vyzýval na mierové riešenie konfliktu, ale zároveň otvorene nekritizoval kroky Ruskej federácie.", "Bennett priamo komunikoval so Zelenskym a rovnako s ruským prezidentom Putinom a snažil sa o zorganizovanie mierových rokovaní v Izraeli.", "Mierové rokovanie sa však na izraelskej pôde neuskutočnilo.", "Medzičasom sa obe strany viackrát stretli na bieloruských hraniciach či v tureckom Istanbule . Vypracovaný 15 bodový mierový plán sa dohodol sa dohodol na videokonferencii na v poradí štvrtom kole mierových rokovaní.", "Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Buči či Irpini sa zmenila dynamika mierových rokovaní. V prvých dňoch Zelensky neodmietal ich pokračovanie, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie(. pdf , s.4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.", "Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelensky s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať dokedy Rusko nevráti okupované územia Ukrajine.", "Vyjadrenie Eduarda Chmelára z 15. marca 2023 pre Demagóg.sk: “Nemôžete hodnotiť ako nepravdu niečo, na čo existuje viacero relevantných postojov. Vychádzal som z tohto rozhovoru (od 2:59:34) na oficiálnej stránke Naftali Bennetta (žiadna ruská propaganda), ktorý prebrali všetky seriózne médiá. Neviem po hebrejsky (vy áno?), ale myslím, že ten anglický preklad je jasný. Akosi nechápem, na koho sa pán Bennett vyhovára, že preklad nie je presný, keď ho zhotovili jeho ľudia.", "Čo je však dôležitejšie, Bennett nie je jediný zdroj. To, že v marci 2022 bola dohoda na rokovaniach v Istanbule na spadnutie, potvrdzuje aj bývalý predseda Vojenského výboru NATO generál Harald Kujat : Rusko súhlasilo so stiahnutím svojich ozbrojených síl na úroveň z 23. februára (teda pred samotnou inváziou) a Ukrajina sa zaviazala, že sa vzdá členstva v NATO a nepovolí rozmiestnenie cudzích jednotiek alebo vojenských zariadení na svojom území. Obsah dohody pritom vychádzal z návrhu ukrajinskej vlády z 29. marca. Podstata bilaterálneho sporu by tak bola vyriešená.", "Okrem toho na to, ako Veľká Británia v marci 2022 priamo v Kyjeve blokovala mierové rokovania, upozornili aj ďalší, medzi inými aj samotní Ukrajinci, konkrétne Ukrajinská Pravda.”", "Zo zdrojov, ktoré Chmelár poskytol, nevyplýva, že mieru v marci 2022 zabránili Američania a Briti, ani že bolo dosiahnutie mieru realistické. Nie je jasné, aký je zdroj informácii Haralda Kujata, na ktorého Chmelár odkazuje, ani nakoľko je spoľahlivý."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["poskytol", "rozhovor", "médiá", "šírili", "poprel", "želané", "povedal", "Tagesschau", "žiadal", "komunikoval", "stretli", "Istanbule", "plán", "videokonferencii", "objavení", "neodmietal", "klesla", "pdf", "naznačil", "oznámil", "rozhovoru", "Harald Kujat"], "url": ["https://apnews.com/article/russia-ukraine-putin-politics-government-4ea6bd21cb2ac96dae731ce0e8ac2f22", "https://www.youtube.com/watch?v=qK9tLDeWBzs&t=10783s", "https://www.hungarianconservative.com/articles/current/russia_ukraine-peace_blocked_western_powers_naftali_bennett_mediationraeli-prime-minister-claims/", "https://www.firstpost.com/world/ex-israel-prime-minister-naftali-bennett-blames-west-for-thwarting-possibility-of-peace-between-russia-ukraine-12112962.html", "https://www.businessinsider.com/israel-bennett-walks-back-claim-west-blocked-ukraine-russia-peace-deal-2023-2", "https://twitter.com/naftalibennett/status/1622571402430750721", "https://www.businessinsider.com/israel-bennett-walks-back-claim-west-blocked-ukraine-russia-peace-deal-2023-2", "https://www.tagesschau.de/faktenfinder/ukraine-russland-frieden-101.html#6fc791fdae0a54b69727ba2c5571b5e4", "https://www.reuters.com/world/europe/israeli-pm-spoke-with-ukraine-president-offers-humanitarian-aid-2022-02-25/", "https://www.reuters.com/world/middle-east/ukraine-trusts-israeli-mediation-denies-bennett-advised-caving-russia-2022-03-12/", "https://svet.sme.sk/c/22855764/rusko-ukrajina-tretie-mierove-rokovanie.html", "https://www.reuters.com/world/europe/top-russian-ukrainian-diplomats-meet-first-time-since-invasion-2022-03-10/", "https://www.ft.com/content/7b341e46-d375-4817-be67-802b7fa77ef1", "https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-5229ea0b8bb56c10462ee0e00df61116", "https://www.ta3.com/clanok/232852/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-toto-je-genocida-povedal-zelenskyj", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60987350", "https://www.theguardian.com/world/live/2022/may/11/russia-ukraine-war-zelenskiy-says-ukrainian-forces-gradually-pushing-occupiers-away-from-kharkiv-live#:~:text=a%20peace%20agreement-,more%20unlikely,-%2C%20as%20Ukraine%E2%80%99s%20president", "https://www.swp-berlin.org/publications/products/comments/2022C65_PeaceTalksRussia_Ukraine.pdf", "https://twitter.com/Podolyak_M/status/1527181698026418176?t=fSUxj1Cx28dm61bdPdJ1Wg&s=19", "https://eu.usatoday.com/story/news/politics/2022/05/25/ukraine-russia-invasion-live-updates/9916925002/", "https://www.youtube.com/watch?v=qK9tLDeWBzs&t=10774s", "https://zeitgeschehen-im-fokus.ch/de/newspaper-ausgabe/nr-1-vom-18-januar-2023.html#article_1460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:24.412481+00:00"}
{"id": "vr32820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32820", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Aktuálna ponuka, ktorá je alokovaná v súčasnom období, je dačo viac ako 68 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico v relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu 24.11.2012 povedal, že vláda našla 66 mil. eur, ktoré ponúka učiteľom.\n\nMinister financií, Peter Kažimír, povedal 25.11.2012, že \"na zvýšenie platov učiteľov vláda nemá viac ako 68 miliónov eur, čo predstavuje päťpercentné zvýšenie platov. \"Nevieme dodať viac,\" zopakoval niekoľkokrát.\n\nPodľa niektorých informácií už vláda pripravuje aj ďalšie peniaze nad rámec 68 miliónov, alebo 5 % rastu, ktorý bol pôvodným návrhom.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico v relácii Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu 24.11.2012 povedal, že vláda našla 66 mil. eur, ktoré ponúka učiteľom.", "Minister financií, Peter Kažimír, povedal 25.11.2012, že \"na zvýšenie platov učiteľov vláda nemá viac ako 68 miliónov eur, čo predstavuje päťpercentné zvýšenie platov. \"Nevieme dodať viac,\" zopakoval niekoľkokrát.", "Podľa niektorých informácií už vláda pripravuje aj ďalšie peniaze nad rámec 68 miliónov, alebo 5 % rastu, ktorý bol pôvodným návrhom."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["relácii", "povedal", "informácií"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1010098/vlada-ma-pravo-ucitelom-povedat-nula-tvrdi-fico.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1332145/Kazimir-s-Kolarom-sa-zhodli--Slovenske-skolstvo-je-prebujnene-", "http://www.sme.sk/c/6624289/caplovic-zavadza-ucitelov-vlada-riesi-aj-zostihlenie-skol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:25.007369+00:00"}
{"id": "vr25964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25964", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme urobili tzv. centrálne obstarávanie, teda obstarávame pre všetky nemocnice spoločne.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ŽSK obstarával centrálne pre všetky nemocnice. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ŽSK obstarával centrálne pre všetky nemocnice. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-01", "analysis_sources": {"text": ["ŽSK", "tovary", "služby"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/dokumenty-oznamy/verejne-obstaravanie/zoznam-platnych-zmluv.html", "http://www.zask.sk/sk/dokumenty-oznamy/verejne-obstaravanie/zoznam-platnych-zmluv.html", "http://www.zask.sk/sk/dokumenty-oznamy/verejne-obstaravanie/zoznam-ramcovych-zmluv-sluzby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:55.269597+00:00"}
{"id": "vr32542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32542", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "O Zákonníku práce rokovali v prvom čítaní tri dni a v druhom čítaní dva dni.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť koľko trvalo rokovanie o novom Zákonníku práce v jednotlivých čítaniach.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť koľko trvalo rokovanie o novom Zákonníku práce v jednotlivých čítaniach."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:01.186729+00:00"}
{"id": "49462", "numeric_id": 49462, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49462", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Neprijímam argument, že vzájomné zabíjanie Slovanov musí pokračovať, aby Ukrajina dohodla spravodlivejší mier. je priam zarážajúce, že neexistuje žiadny reálny mierový plán.", "statement_date": "2024-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V novembri 2022 predstavil Zelensky 10-bodový mierový plán na ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine. Plán zahŕňa jadrovú, energetickú a potravinovú bezpečnosť; osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a záväznú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.\n\nEurópska únia nepredstavila vlastný mierový plán medzi Ukrajinou a Ruskom, ukrajinskú iniciatívu však podporuje. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell opakovane vyjadril podporu ukrajinskej mierovej iniciatíve – napríklad na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v auguste 2023. V októbri toho istého roka Borrell vyzval Čínu, aby podporila ukrajinský mierový plán a využila svoj vplyv na Rusko. Podporu tomuto plánu vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von Der Leyen. EÚ zároveň zdôrazňuje, že akýkoľvek mierový plán musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú integritu Ukrajiny (. pdf , str. 1). Únia zároveň kritizovala mierový plán Číny pre jeho zaujatosť a neschopnosť pomenovať, kto je v konflikte agresorom a obeťou.", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2022 predstavil Zelensky 10-bodový mierový plán na ukončenie ruskej agresie voči Ukrajine. Plán zahŕňa jadrovú, energetickú a potravinovú bezpečnosť; osobitný tribunál pre ruské vojnové zločiny a záväznú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou.", "Európska únia nepredstavila vlastný mierový plán medzi Ukrajinou a Ruskom, ukrajinskú iniciatívu však podporuje. Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell opakovane vyjadril podporu ukrajinskej mierovej iniciatíve – napríklad na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí v auguste 2023. V októbri toho istého roka Borrell vyzval Čínu, aby podporila ukrajinský mierový plán a využila svoj vplyv na Rusko. Podporu tomuto plánu vyjadrila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von Der Leyen. EÚ zároveň zdôrazňuje, že akýkoľvek mierový plán musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú integritu Ukrajiny (. pdf , str. 1). Únia zároveň kritizovala mierový plán Číny pre jeho zaujatosť a neschopnosť pomenovať, kto je v konflikte agresorom a obeťou."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "zahŕňa", "vecí", "vyzval", "vyjadrila", "pdf", "kritizovala"], "url": ["https://sita.sk/zelenskyj-predstavil-10-bodovy-mierovy-plan-na-ukoncenie-vojny-na-ukrajine-video/", "https://war.ukraine.ua/faq/zelenskyys-10-point-peace-plan/", "https://kyivindependent.com/eu-rep-supports-ukraine-peace-plan-as-hungary-vetoes-funding/", "https://kyivindependent.com/eu-rep-supports-ukraine-peace-plan-as-hungary-vetoes-funding/", "https://www.reuters.com/world/eu-exec-backs-kyiv-peace-plan-china-starts-political-settlement-tour-2023-05-15/?fbclid=IwAR2yNQflR0UJK1yraneXzd6V-sKxUA6cIP4IUSwP2kb-Li0DI50AHsFFP44", "https://www.consilium.europa.eu/media/67448/us-eu-statement-final.pdf", "https://www.euronews.com/my-europe/2023/02/24/chinas-peace-plan-for-ukraine-is-selective-and-blurs-roles-of-aggressor-and-victim-says-br"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:57.119503+00:00"}
{"id": "47365", "numeric_id": 47365, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47365", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "\"Organizovaná zločinecká skupina, ktorá pôsobila na Policajnom prezídiu cieľavedome konala v prospech skupiny ľudí z vysokej politiky\". Toto hovorí Bernard Slobodník, váš človek, ktorý 6-7 rokov, neviem koľko presne, viedol kľúčovú inštitúciu alebo kľúčovú časť Národnej kriminálnej agentúry. Dnes si sype popol na hlavu a hovorí, že áno, páchali zločiny, že išli po krku za úplatky opozičným politikom...\"", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič správne referoval vyjadrenia vypovedajúceho kajúcnika Bernarda Slobodníka, exšéfa jednotky finančnej polície v rámci NAKA. Slobodník od roku 2014 do roku 2019 šéfoval Národnej jednotke finančnej polície. Po obvinení z korupcie v roku 2021 sa rozhodol k obvineniam priznať a spolupracovať s políciou pri usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny. Bývalý šéf jednotky finančnej polície Bernard Slobodník v rozhovore pre Denník N uviedol, že svoj prvý úplatok v hodnote 30 tisíc eur dostal od Norberta Bödöra „za vznesenie obvinenia určitej skupine ľudí a bolo to zneužité na boj proti niektorým bývalým opozičným poslancom.“ Povedal tiež, že systém, v ktorom pôsobil bola “organizovaná zločinecká skupina cieľavedome konajúca v prospech určitej skupiny ľudí z vysokej politiky, vysokého biznisu a v prospech svojich vlastných záujmov.” Slobodník v rozhovore popisuje aj úlohu Tibora Gašpara v tejto skupine, policajného prezidenta v rokoch 2012 až 2018. Údajnou organizovanou zločineckou skupinou vo vrcholových pozíciách štátu sa zaoberá vyšetrovací tím kauzy Očistec . Slobodník šéfoval Národnej jednotke finančnej polície od roku 2014 do roku 2019. Po obvinení z korupcie v roku 2021 sa rozhodol k obvineniam priznať a spolupracovať s políciou pri usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič správne referoval vyjadrenia vypovedajúceho kajúcnika Bernarda Slobodníka, exšéfa jednotky finančnej polície v rámci NAKA. Slobodník od roku 2014 do roku 2019 šéfoval Národnej jednotke finančnej polície. Po obvinení z korupcie v roku 2021 sa rozhodol k obvineniam priznať a spolupracovať s políciou pri usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny. Bývalý šéf jednotky finančnej polície Bernard Slobodník v rozhovore pre Denník N uviedol, že svoj prvý úplatok v hodnote 30 tisíc eur dostal od Norberta Bödöra „za vznesenie obvinenia určitej skupine ľudí a bolo to zneužité na boj proti niektorým bývalým opozičným poslancom.“ Povedal tiež, že systém, v ktorom pôsobil bola “organizovaná zločinecká skupina cieľavedome konajúca v prospech určitej skupiny ľudí z vysokej politiky, vysokého biznisu a v prospech svojich vlastných záujmov.” Slobodník v rozhovore popisuje aj úlohu Tibora Gašpara v tejto skupine, policajného prezidenta v rokoch 2012 až 2018. Údajnou organizovanou zločineckou skupinou vo vrcholových pozíciách štátu sa zaoberá vyšetrovací tím kauzy Očistec . Slobodník šéfoval Národnej jednotke finančnej polície od roku 2014 do roku 2019. Po obvinení z korupcie v roku 2021 sa rozhodol k obvineniam priznať a spolupracovať s políciou pri usvedčovaní ostatných členov organizovanej skupiny."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["spolupracovať", "Denník N", "Očistec", "spolupracovať"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/866822/vypovedal-klucovy-svedok-policajnych-kauz-bernard-slobodnik/", "https://dennikn.sk/2522221/spolupracujuci-obvineny-slobodnik-urobili-sme-vela-svinstiev-podcast-a-video/?ref=tit", "https://slovensko.hnonline.sk/7009798-za-byvalej-vlady-mala-na-ministerstve-vnutra-posobit-zlocinecka-skupina-suvisel-s-tym-zasah-naka", "https://www.aktuality.sk/clanok/866822/vypovedal-klucovy-svedok-policajnych-kauz-bernard-slobodnik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:58.663561+00:00"}
{"id": "vr18004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18004", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...Slovensko, keď vstúpilo do Európskej únie, malo 55% úrovne hrubého domáceho produktu oproti EÚ, dnes sa blížime k 80% (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štandard kúpnej sily (Purchasing Power Standard – PPS) je jednotkou , ktorú EUROSTAT používa pri prepočte HDP na hlavu. Porovnanie HDP na obyvateľa vyjadreného v PPS poskytne prehľad o životných štandardoch v rámci EÚ a zohľadňuje rozdielne cenové hladiny tovarov a služieb. Objem indexu HDP na obyvateľa v PPS je vyjadrený vo vzťahu k priemeru Európskej únie (EÚ-28), ktorý sa rovná 100. PPS Slovenska predstavovala v roku 2004, teda v roku kedy SR vstúpilo do EÚ 57 % ( .pdf ). Na úrovni 55 % bolo Slovensko v roku 2003. V roku 2017 bol štandard kúpnej sily Slovenska na úrovni 77 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štandard kúpnej sily (Purchasing Power Standard – PPS) je jednotkou , ktorú EUROSTAT používa pri prepočte HDP na hlavu. Porovnanie HDP na obyvateľa vyjadreného v PPS poskytne prehľad o životných štandardoch v rámci EÚ a zohľadňuje rozdielne cenové hladiny tovarov a služieb. Objem indexu HDP na obyvateľa v PPS je vyjadrený vo vzťahu k priemeru Európskej únie (EÚ-28), ktorý sa rovná 100. PPS Slovenska predstavovala v roku 2004, teda v roku kedy SR vstúpilo do EÚ 57 % ( .pdf ). Na úrovni 55 % bolo Slovensko v roku 2003. V roku 2017 bol štandard kúpnej sily Slovenska na úrovni 77 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["jednotkou", "vyjadrený", ".pdf", "2017"], "url": ["http://www.hpi.sk/2012/04/standard-kupnej-sily/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/web/table/description.jsp", "http://www.sosesi.org/documentazioni/PIL_procapite.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00114&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:15.932611+00:00"}
{"id": "49260", "numeric_id": 49260, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49260", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Náš volebný program v rámci odboru školstva alebo v rámci školstva tohto rezortu, bol vyhodnotený ako najlepší zo všetkých politických strán.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Majerský odkazuje na hodnotenie volebných programov inštitútom INESS z 19. septembra 2023. Prvé miesto si so skóre 7/10 zaslúžili dva politické subjekty - KDH a SaS.\n\nINESS v hodnotení oceňuje snahy o vyčíslenie nákladov na riešenie niektorých problémov slovenského školstva, vyčíta však nedostatok konkrétnych krokov v programoch, ako aj ich slabú inšpiráciu zahraničnými politikami.\n\nVýrok označujeme vzhľadom na výsledky hodnotenia ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Majerský odkazuje na hodnotenie volebných programov inštitútom INESS z 19. septembra 2023. Prvé miesto si so skóre 7/10 zaslúžili dva politické subjekty - KDH a SaS.", "INESS v hodnotení oceňuje snahy o vyčíslenie nákladov na riešenie niektorých problémov slovenského školstva, vyčíta však nedostatok konkrétnych krokov v programoch, ako aj ich slabú inšpiráciu zahraničnými politikami.", "Výrok označujeme vzhľadom na výsledky hodnotenia ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["hodnotenie"], "url": ["https://www.iness.sk/sk/iness-hodnotenie-volebnych-programov-skolstvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:51.910701+00:00"}
{"id": "vr17345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17345", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...okolo 60-70 tisíc ľudí, ktorí poberajú minimálnu mzdu (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presne informácie o počte osôb, ktorí poberajú minimálnu mzdu nie sú dostupné. K dispozícií sú však dáta ŠÚ SR o podiele zamestnancov v pásmach priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzdy za rok 2016. Suma minimálnej mzdy na rok 2016 bola ustanovená na 405,00 eur za mesiac. Do pásma od 0 do 400 spadalo vtedy 2,57 % všetkých pracujúcich. V roku 2016 počet pracujúcich bol približne 2 492 100, z čoho 2,57 % predstavuje 64 047. Podľa našich výpočtov z dát z roku 2016 odhad premiéra hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Presne informácie o počte osôb, ktorí poberajú minimálnu mzdu nie sú dostupné. K dispozícií sú však dáta ŠÚ SR o podiele zamestnancov v pásmach priemernej hrubej nominálnej mesačnej mzdy za rok 2016. Suma minimálnej mzdy na rok 2016 bola ustanovená na 405,00 eur za mesiac. Do pásma od 0 do 400 spadalo vtedy 2,57 % všetkých pracujúcich. V roku 2016 počet pracujúcich bol približne 2 492 100, z čoho 2,57 % predstavuje 64 047. Podľa našich výpočtov z dát z roku 2016 odhad premiéra hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["dáta", "Suma", "bol"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/np2001rs/Podiely%20zamestnancov%20v%20p%C3%A1smach%20priemernej%20hrubej%20nomin%C3%A1lnej%20mesa%C4%8Dnej%20mzdy%20pod%C4%BEa%20pracovn%C3%A9ho%20%C4%8Dasu%20a%20pohlavia%20%5Bnp2001rs%5D", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/279/20160101.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:59.734103+00:00"}
{"id": "vr26687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26687", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Pozrite sa, ja keď som sa rozhodol, že idem kandidovať na funkciu prezidenta SR, ja som išiel ako nezávislý. Až potom keď ma strana oslovila, keď politické grémium jednoznačne odkleplo Strany moderného Slovenska, že ma podporujú, až vtedy som sa stal kandidátom Strany moderného Slovenska.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tým Demagog.SK nedokázal zistiť, kedy sa pán Šimko rozhodol kandidovať na prezidenta, keďže rozhodnutie kandidovať je súkromná vec. Na verejnosti však začal vystupovať až ako kandidát Strany moderného Slovenka, preto je zavádzajúce tvrdiť, že začal ako nezávislý.", "analysis_paragraphs": ["Tým Demagog.SK nedokázal zistiť, kedy sa pán Šimko rozhodol kandidovať na prezidenta, keďže rozhodnutie kandidovať je súkromná vec. Na verejnosti však začal vystupovať až ako kandidát Strany moderného Slovenka, preto je zavádzajúce tvrdiť, že začal ako nezávislý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["SMS", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.stranasms.sk/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/obrazom-kandidati-na-prezidenta-sloven/769741-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/primator-simko-prezident-kandidat/67773-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:12.548386+00:00"}
{"id": "49764", "numeric_id": 49764, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49764", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mám informácie z vlastných zdrojov, pretože keby som čerpal zo slovenských médií, tak Ukrajina už v Moskve aspoň taký obraz aj niekedy vytvára v európskych médiách. (...) čiže to vyzerá tak keď si zoberiem obraz v Európe, že v podstate všetko Rusko prehráva ako keby už sme sa blížili k nejakému víťaznému koncu a pritom vieme, že realita je úplne, ale že úplne iná. ", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na jeseň 2024 si ruské vojská pripísali na Ukrajine viaceré vojenské úspechy. O týchto úspechoch informovali slovenské média, aj tie, ktoré súčasná vládna garnitúra označuje ako „protivládne“. V článkoch sa pritom opierajú o zdroje z ruskej strany. V podobnom duchu informujú aj európske média. Nie je pravdou, že médiá v súčasnosti píšu o tom, že by sa Ukrajina blížila k víťaznému koncu, ako to tvrdí premiér Robert Fico. Naopak často hovoria o tom, že situácia na fronte je „kritická“. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa jeseň 2024 zaznamenali ruské vojská viaceré úspechy vo vojne na Ukrajine. Začiatkom októbra 2024 dobyli mesto Vuhledar v Doneckej oblasti. Mesto pritom leží len 30 kilometrov od mesta Pokrovsk, ktorý je dôležitým cieľom ruskej ofenzívy. Dobytie Pokrovska by pritom mohlo mať devastačné dôsledky pre všetky ukrajinské vojenské operácie na východnej Ukrajine. Pokrovsk je totiž veľký železničným uzlom pre zásobovanie východnej Ukrajiny a je tiež dôležitý pre ukrajinskú ekonomiku, keďže sa tu ťaží uhlie.\n\nSlovenské médiá o týchto ruských úspechoch na fronte informovali. O dobytí mesta Vuhledar písali napríklad Aktuality a rovnako aj Pravda , Sme alebo Denník N .\n\nMédiá tiež informujú o postupe ruských vojsk smerom na Pokrovsk. Pravidelne píšu o dobytí malých dedín v tejto oblasti. Koncom októbra 2024 napríklad verejnoprávna STVR informovala o dobytí mesta Selydove, ktoré leží 20 kilometrov od Pokrovska. Informáciu od spravodajskej agentúry ČTK prebrali aj Sme či Denník N .\n\nDenník N začiatkom novembra 2024 písal aj o ruskom postupe pri meste Kurachove. Vo vývoji bojov zo 4. novembra 2024 píše, že Kurachove sa nebude dať ubrániť a jeho pád je otázkou času.\n\nMédiá sa pri informovaní o aktuálnej situácii na fronte opierajú o údaje od vojenských blogerov na ruskej aj ukrajinskej strane a tiež o oficiálne vyjadrenia predstaviteľov Ukrajiny a Ruska.\n\nSlovenské média preberajú informácie o vojne na Ukrajine aj pri ruskom postupe. Nie je teda pravda, že by informovali o tom, že Ukrajina sa blíži k víťazstvu. Začiatkom novembra 2024 napríklad TA3 uverejnila článok, ktorý cituje veliteľa ukrajinských síl Oleksandra Syrskeho, ktorý potvrdil, že situácia na fronte je „kritická“.\n\nEšte v marci uverejnil Denník N článok s názvom „Prečo Ukrajina prehráva vojnu a dokedy si možno zatvárať oči pred realitou,“ v ktorom prináša reportáž priamo z frontu.\n\nDenník Sme v apríli sprostredkoval článok TASR o správe šéfa CIA, podľa ktorej môže Ukrajina bez ďalšej pomoci prehrať vojnu s Ruskom už tento rok.\n\nPortál Aktuality v júli publikoval správu od TASR o tom, že podľa prieskumu sú Európania skeptickí, že Ukrajina vojnu vyhrá.\n\nDenník Pravda zas priniesol rozhovor s austrálskym generálmajorom vo výslužbe, ktorý opisuje zložitú situáciu Ukrajiny pri obrane svojho územia. V septembri zas informovali o článku z portálu The Economist, podľa ktorého sa vojna vyvíja zle a ak ju „chcú Ukrajinci a spojenci vyhrať, musia si najskôr priznať, že prehrávajú“.\n\nO neúspechoch či hroziacej porážke Ukrajiny informovali aj viaceré európske či britské média napríklad BBC , Deutsche Welle , The Telegraph , Sky News , The Guardian či európska mutácia serveru Politico .", "analysis_paragraphs": ["Na jeseň 2024 si ruské vojská pripísali na Ukrajine viaceré vojenské úspechy. O týchto úspechoch informovali slovenské média, aj tie, ktoré súčasná vládna garnitúra označuje ako „protivládne“. V článkoch sa pritom opierajú o zdroje z ruskej strany. V podobnom duchu informujú aj európske média. Nie je pravdou, že médiá v súčasnosti píšu o tom, že by sa Ukrajina blížila k víťaznému koncu, ako to tvrdí premiér Robert Fico. Naopak často hovoria o tom, že situácia na fronte je „kritická“. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na jeseň 2024 zaznamenali ruské vojská viaceré úspechy vo vojne na Ukrajine. Začiatkom októbra 2024 dobyli mesto Vuhledar v Doneckej oblasti. Mesto pritom leží len 30 kilometrov od mesta Pokrovsk, ktorý je dôležitým cieľom ruskej ofenzívy. Dobytie Pokrovska by pritom mohlo mať devastačné dôsledky pre všetky ukrajinské vojenské operácie na východnej Ukrajine. Pokrovsk je totiž veľký železničným uzlom pre zásobovanie východnej Ukrajiny a je tiež dôležitý pre ukrajinskú ekonomiku, keďže sa tu ťaží uhlie.", "Slovenské médiá o týchto ruských úspechoch na fronte informovali. O dobytí mesta Vuhledar písali napríklad Aktuality a rovnako aj Pravda , Sme alebo Denník N .", "Médiá tiež informujú o postupe ruských vojsk smerom na Pokrovsk. Pravidelne píšu o dobytí malých dedín v tejto oblasti. Koncom októbra 2024 napríklad verejnoprávna STVR informovala o dobytí mesta Selydove, ktoré leží 20 kilometrov od Pokrovska. Informáciu od spravodajskej agentúry ČTK prebrali aj Sme či Denník N .", "Denník N začiatkom novembra 2024 písal aj o ruskom postupe pri meste Kurachove. Vo vývoji bojov zo 4. novembra 2024 píše, že Kurachove sa nebude dať ubrániť a jeho pád je otázkou času.", "Médiá sa pri informovaní o aktuálnej situácii na fronte opierajú o údaje od vojenských blogerov na ruskej aj ukrajinskej strane a tiež o oficiálne vyjadrenia predstaviteľov Ukrajiny a Ruska.", "Slovenské média preberajú informácie o vojne na Ukrajine aj pri ruskom postupe. Nie je teda pravda, že by informovali o tom, že Ukrajina sa blíži k víťazstvu. Začiatkom novembra 2024 napríklad TA3 uverejnila článok, ktorý cituje veliteľa ukrajinských síl Oleksandra Syrskeho, ktorý potvrdil, že situácia na fronte je „kritická“.", "Ešte v marci uverejnil Denník N článok s názvom „Prečo Ukrajina prehráva vojnu a dokedy si možno zatvárať oči pred realitou,“ v ktorom prináša reportáž priamo z frontu.", "Denník Sme v apríli sprostredkoval článok TASR o správe šéfa CIA, podľa ktorej môže Ukrajina bez ďalšej pomoci prehrať vojnu s Ruskom už tento rok.", "Portál Aktuality v júli publikoval správu od TASR o tom, že podľa prieskumu sú Európania skeptickí, že Ukrajina vojnu vyhrá.", "Denník Pravda zas priniesol rozhovor s austrálskym generálmajorom vo výslužbe, ktorý opisuje zložitú situáciu Ukrajiny pri obrane svojho územia. V septembri zas informovali o článku z portálu The Economist, podľa ktorého sa vojna vyvíja zle a ak ju „chcú Ukrajinci a spojenci vyhrať, musia si najskôr priznať, že prehrávajú“.", "O neúspechoch či hroziacej porážke Ukrajiny informovali aj viaceré európske či britské média napríklad BBC , Deutsche Welle , The Telegraph , Sky News , The Guardian či európska mutácia serveru Politico ."], "analysis_date": "2024-11-08", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "Vuhledar", "Dobytie Pokrovska", "Aktuality", "Pravda", "Sme", "Denník N", "STVR", "Sme", "Denník N", "Denník N", "TA3", "Denník N", "Sme", "Aktuality", "Pravda", "informovali", "BBC", "Deutsche Welle", "The Telegraph", "Sky News", "The Guardian", "Politico"], "url": ["https://www.bbc.com/news/articles/cx2knzxn9x7o", "https://www.bbc.com/news/articles/cx2knzxn9x7o", "https://foreignpolicy.com/2024/10/11/ukraine-pokrovsk-russia-war-coal-military/", "https://www.aktuality.sk/clanok/cxK0fiU/ruska-armada-dobyla-dalsiu-dedinu-v-doneckej-oblasti-tvrdi-moskva/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725821-rusi-dobyli-pevnost-vuhledar-obrancovia-drzali-mesto-dva-a-pol-roka-prezilo-jednu-z-najvacsich-tankovych-bitiek/", "https://www.sme.sk/minuta/23392084/rusi-prenikli-k-centru-opusteneho-mesta-vuhledar", "https://dennikn.sk/minuta/4226448/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/rusko-dobylo-mesto-selydove-a-tri-dediny-tvrdi-moskva/", "https://www.sme.sk/minuta/23404317/rusko-tvrdi-ze-dobylo-vychodoukrajinske-mesto-selydove?ref=mnt", "https://dennikn.sk/minuta/4275624/", "https://dennikn.sk/4284575/vyvoj-bojov-984-den-co-vsetko-vie-robert-fico-o-dodavkach-zbrani-do-ruska-ale-nepovie-to-verejne/?ref=mwat", "https://www.ta3.com/clanok/965383/stretnutie-ceskeho-a-ukrajinskeho-velitela-situacia-je-zla-ukrajina-celi-najvacsim-utokom-od-zaciatku-vojny", "https://dennikn.sk/3880227/preco-ukrajina-prehrava-vojnu-a-dokedy-si-mozno-zatvarat-oci-pred-realitou/", "https://svet.sme.sk/c/23318699/ukrajina-bez-dalsej-pomoci-moze-prehrat-vojnu-s-ruskom-uz-tento-rok-tvrdi-cia.html?_gl=1%2A1dltaa2%2A_ga%2AMTQ5MzI5Nzc5LjE3MjgwMzgyNjI.%2A_ga_G700V8QCTX%2AMTczMDk3NjYyNi4zLjEuMTczMDk3NzY3Ny4wLjAuMA", "https://www.aktuality.sk/clanok/v5MlEdU/europania-su-skepticki-ze-ukrajina-vyhra-vojnu-ukazal-prieskum-europskej-rady-pre-zahranicne-vztahy/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/708687-australsky-general-pre-pravdu-ukrajina-celi-pochmurnym-scenarom-zapad-musi-zmenit-rusku-strategiu/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/725255-the-economist-vojna-na-ukrajine-sa-vyvija-zle-ak-ju-chcu-spojenci-vyhrat-treba-si-priznat-ze-prehravaju/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-68778338", "https://www.dw.com/en/can-ukraine-save-pokrovsk/a-70101639", "https://www.telegraph.co.uk/world-news/2023/12/17/ukraine-lose-war-summer-us-eu-military-aid-ends/", "https://news.sky.com/story/ukraine-will-struggle-to-win-the-war-and-russia-will-struggle-to-lose-increasing-pressure-for-a-negotiated-solution-12862683", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2024/oct/09/west-vladimir-putin-ukraine-donald-trump", "https://www.politico.eu/article/why-ukraine-losing-russia-war/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:35.889080+00:00"}
{"id": "48536", "numeric_id": 48536, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48536", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sú to opatrenia, ktoré prijali všetky štáty Európskej únie, iba Slovensko neprijalo ani zníženie DPH, ani reguláciu maloobchodných cien, veľkoobchodných cien ani transfery pre zraniteľné skupiny.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V reakcií na aktuálnu zvýšenú infláciu, ktorá zasiahla Európu, sa niektoré členské štáty Európskej únie rozhodli znížiť DPH na najzákladnejšie tovary, ako sú potraviny, energie či palivá. Dokopy znížilo alebo zrušilo DPH na niektoré produkty 20 z 27 krajín EÚ, Slovensko sa medzi nimi však nenachádza. Okrem Slovenska ani jednu z vymenovaných opatrení nezaviedla Malta, tá má však v súčasnosti najnižšiu infláciu spomedzi krajín Európskej únie. Slovensko taktiež nezaviedlo žiadne z menovaných opatrení, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMaďarsko, ktoré DPH neznížilo, zastropovalo ceny pohonných hmôt a niektorých potravín. V Rakúsku vláda predstavila plán boja proti inflácii, ktorý počíta s jednorazovým transferom 300 eur pre nízkopríjmové domácnosti, nezamestnaných a dôchodcov.\n\nV Nemecku bolo prijatých viacero opatrení na zníženie dopadov inflácie, vrátane zvýšených transferov pre sociálne slabšie skupiny, daňovej úľavy na pohonné hmoty a dotácie na energie. V Švédsku vláda znížila dane na pohonné hmoty a zvýšila dotácie na bývanie pre nízkopríjmové rodiny. V Dánsku obdržia dôchodcovia s nízkym príjmom jednorázový príspevok, a taktiež sa znížia odvody za energie.\n\nNa Slovensku bol prijatý balík protiinflačnej pomoci z dielne ministerstva financií, ktorý má pomôcť rodinám. Podľa viacerých odborníkov však tento balíček pomôže najmä strednej a vyššej spoločenskej vrstve, pričom najviac odkázané skupiny si príliš nepolepšia.", "analysis_paragraphs": ["V reakcií na aktuálnu zvýšenú infláciu, ktorá zasiahla Európu, sa niektoré členské štáty Európskej únie rozhodli znížiť DPH na najzákladnejšie tovary, ako sú potraviny, energie či palivá. Dokopy znížilo alebo zrušilo DPH na niektoré produkty 20 z 27 krajín EÚ, Slovensko sa medzi nimi však nenachádza. Okrem Slovenska ani jednu z vymenovaných opatrení nezaviedla Malta, tá má však v súčasnosti najnižšiu infláciu spomedzi krajín Európskej únie. Slovensko taktiež nezaviedlo žiadne z menovaných opatrení, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Maďarsko, ktoré DPH neznížilo, zastropovalo ceny pohonných hmôt a niektorých potravín. V Rakúsku vláda predstavila plán boja proti inflácii, ktorý počíta s jednorazovým transferom 300 eur pre nízkopríjmové domácnosti, nezamestnaných a dôchodcov.", "V Nemecku bolo prijatých viacero opatrení na zníženie dopadov inflácie, vrátane zvýšených transferov pre sociálne slabšie skupiny, daňovej úľavy na pohonné hmoty a dotácie na energie. V Švédsku vláda znížila dane na pohonné hmoty a zvýšila dotácie na bývanie pre nízkopríjmové rodiny. V Dánsku obdržia dôchodcovia s nízkym príjmom jednorázový príspevok, a taktiež sa znížia odvody za energie.", "Na Slovensku bol prijatý balík protiinflačnej pomoci z dielne ministerstva financií, ktorý má pomôcť rodinám. Podľa viacerých odborníkov však tento balíček pomôže najmä strednej a vyššej spoločenskej vrstve, pričom najviac odkázané skupiny si príliš nepolepšia."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["zasiahla", "znížiť", "Dokopy", "nezaviedla", "najnižšiu", "zastropovalo", "predstavila", "prijatých", "znížila", "obdržia", "prijatý", "odborníkov"], "url": ["https://www.statista.com/statistics/225698/monthly-inflation-rate-in-eu-countries/", "https://www.vatcalc.com/eu/vat-cuts-on-energy-and-food-as-inflation-hits-record-in-may-2022/", "https://www.vatcalc.com/eu/vat-cuts-on-energy-and-food-as-inflation-hits-record-in-may-2022/", "https://www.bruegel.org/publications/datasets/national-policies-to-shield-consumers-from-rising-energy-prices/", "https://www.statista.com/statistics/225698/monthly-inflation-rate-in-eu-countries/", "https://www.esmmagazine.com/retail/hungary-extends-food-and-fuel-price-caps-until-october-176984", "https://www.msn.com/en-xl/news/other/austria-introduces-massive-aid-package-in-fight-against-inflation/ar-AAYrqo3?ocid=uxbndlbing", "https://germantaxes.de/tax-tips/tax-reliefs-2022/", "https://www.thelocal.se/20220314/sweden-to-dole-out-14-billion-kronor-in-fuel-and-power-subsidies/", "https://www.reuters.com/world/europe/danish-lawmakers-agree-cash-handout-elderly-offset-inflation-2022-06-24/", "https://e.dennikn.sk/2904297/matovicov-balicek-presiel-bez-fasistov-by-veto-neprelomili/?ref=list&_ga=2.254820872.1207222348.1656330262-657666072.1656330262", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/630968-ekonomovia-rozobrali-matovicov-miliardovy-balicek-na-drobne-pozrite-si-5-klucovych-veci-na-ktore-prisli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:08.645488+00:00"}
{"id": "47062", "numeric_id": 47062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47062", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale Nemecko, ani Rakúsko nemajú povinné testovanie, to, čo máme na Slovensku... toto nemajú nikde, len na Slovensku a zvyšuje to mobilitu. To hovoria predsa epidemiológovia, že zvyšujú mobilitu.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinné testovanie antigénovými testami v rozsahu, aký je na Slovensku, nie je ani v Nemecku ani v Rakúsku. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovensko Na Slovensku platí od 8. februára tzv. COVID automat, pre celé územie Slovenska platí čierna, teda najhoršia fáza. Na regionálnej úrovni sa v čase vysielania relácie väčšina okresov (okrem troch) nachádzala v čiernej alebo bordovej fáze. V týchto okresoch platí povinnosť preukázať sa negatívnym testom nie starším ako 7 dní. Výnimkou je cesta do najbližších potravín, drogérie, lekárne či cesta k lekárovi alebo na testovanie a pobyt v prírode. Cesta do práce je podmienená sedemdňovým negatívnym testom. Nemecko Začiatkom marca nemecká vláda zmenila opatrenia, ktoré zahŕňajú aj novú testovaciu stratégiu. Okrem PCR a antigénových testov vláda nakúpila aj samotesty, ktoré si ľudia robia doma. Pri antigénových testoch sa obyvatelia môžu bezplatne testovať raz týždenne. V prípade pozitívneho výsledku má každý nárok na potvrdzujúci PCR test. Rakúsko Vo februári zaviedli masové testovanie obyvateľstva aj v Rakúsku, taktiež s použitím PCR a antigénových testov, ale aj samotestov. Testovanie na týždennej báze je povinné pre študentov, pracovníkov a návštevníkov domovov sociálnych služieb a pre návštevu kaderníctiev či kozmetických salónov. Taktiež pre pracovníkov, ktorí prichádzajú do blízkeho kontaktu so zákazníkmi a zákazníkov v prevádzkach s rozlohou menšou ako 10m 2 . Vedci z iniciatívy Veda pomáha označili slovenské plošné testovanie za neefektívne a zvyšujúce mobilitu. Podporili napríklad samotestovanie, ktoré už funguje v Nemecku a Rakúsku.", "analysis_paragraphs": ["Povinné testovanie antigénovými testami v rozsahu, aký je na Slovensku, nie je ani v Nemecku ani v Rakúsku. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Slovensko Na Slovensku platí od 8. februára tzv. COVID automat, pre celé územie Slovenska platí čierna, teda najhoršia fáza. Na regionálnej úrovni sa v čase vysielania relácie väčšina okresov (okrem troch) nachádzala v čiernej alebo bordovej fáze. V týchto okresoch platí povinnosť preukázať sa negatívnym testom nie starším ako 7 dní. Výnimkou je cesta do najbližších potravín, drogérie, lekárne či cesta k lekárovi alebo na testovanie a pobyt v prírode. Cesta do práce je podmienená sedemdňovým negatívnym testom. Nemecko Začiatkom marca nemecká vláda zmenila opatrenia, ktoré zahŕňajú aj novú testovaciu stratégiu. Okrem PCR a antigénových testov vláda nakúpila aj samotesty, ktoré si ľudia robia doma. Pri antigénových testoch sa obyvatelia môžu bezplatne testovať raz týždenne. V prípade pozitívneho výsledku má každý nárok na potvrdzujúci PCR test. Rakúsko Vo februári zaviedli masové testovanie obyvateľstva aj v Rakúsku, taktiež s použitím PCR a antigénových testov, ale aj samotestov. Testovanie na týždennej báze je povinné pre študentov, pracovníkov a návštevníkov domovov sociálnych služieb a pre návštevu kaderníctiev či kozmetických salónov. Taktiež pre pracovníkov, ktorí prichádzajú do blízkeho kontaktu so zákazníkmi a zákazníkov v prevádzkach s rozlohou menšou ako 10m 2 . Vedci z iniciatívy Veda pomáha označili slovenské plošné testovanie za neefektívne a zvyšujúce mobilitu. Podporili napríklad samotestovanie, ktoré už funguje v Nemecku a Rakúsku."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["platí", "platí", "nachádzala", "platí", "zahŕňajú", "má", "zaviedli", "povinné", "označili"], "url": ["https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/02/covid_automat_2_2_2021.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1202319/slovensko-je-v-ciernej-faze-co-bude-platit-podla-covid-automatu.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-02-03-2021-covid-automat-okresy", "https://korona.gov.sk/zakaz-vychadzania/", "https://www.dw.com/en/germany-starts-covid-testing-drive-in-bid-to-end-lockdown/a-56771900", "https://www.bundesgesundheitsministerium.de/coronatest/faq-schnelltests.html#c20718", "https://www.france24.com/en/live-news/20210223-austria-bets-on-millions-of-tests-to-contain-covid-19", "https://www.sozialministerium.at/Informationen-zum-Coronavirus/Coronavirus---Aktuelle-Ma%C3%9Fnahmen.html", "https://www.noviny.sk/koronavirus/592892-vedci-z-veda-pomaha-celoplosne-testovanie-je-neefektivne-treba-zavadzat-opatrenia-od-odbornikov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:20.806853+00:00"}
{"id": "vr30308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30308", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Aj prvá požiadavka, o ktorej sme sa bavili, a to je zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti boli pánom prezidentom, opakujem,,pánom prezidentom len pozastavené.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident SR Ivan Gašparovič 4. novembra 2011 odporučil dosluhujúcej vláde aby transformáciu prenechala vláde, ktorá vzíde po voľbách 10. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Prezident SR Ivan Gašparovič 4. novembra 2011 odporučil dosluhujúcej vláde aby transformáciu prenechala vláde, ktorá vzíde po voľbách 10. marca 2011."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/prezident-odporucil-uhliarikovi-zastavi/425447-clanok.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/fico-mimoriadna-schodza-zastaveni-transformacie-nemocnic-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:33.654608+00:00"}
{"id": "vr28175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28175", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "1. júna 2013 bola spustená dlho pripravovaná Bratislavská integrovaná doprava v Bratislavskom kraji, resp. jej prvá etapa v lokalite Záhorie.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od 1. júna 2013 bola spustená 1. etapa integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji. Táto etapa sa týka hl. mesta Bratislava a Záhoria. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2013 Plánovaný termín I. etapy spustenia IDS BK 1. marca 2013 sa pre technické nedostatky v softvérovom riešení tarifno-odbavovacích zariadení nepodarilo dodržať. Po odstránení týchto nedostatkov a následnom otestovaní bola I. etapa zavedená od 1. júna .2013. Táto etapa sa týka hl. mesta Bratislava a Záhoria.\n\nHistória celého projektu bratislavskej integrovanej dopravy (BID) alebo integrovaného dopravného systému (IDS) na nachádza na oficiálnej stránke BID. V praxi BID resp. IDS doprava znamená zjednodušené cestovanie v rámci BSK cez spoluprácu jednotlivých dopravcov na železnici, v regionálnej autobusovej doprave aj v MHD. V prvej etape ide napríklad o Slovak Lines (prímestské autobusy) a Železničná spoločnosť Slovensko a Dopravný podnik Bratislava.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od 1. júna 2013 bola spustená 1. etapa integrovanej dopravy v Bratislavskom kraji. Táto etapa sa týka hl. mesta Bratislava a Záhoria. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2013 Plánovaný termín I. etapy spustenia IDS BK 1. marca 2013 sa pre technické nedostatky v softvérovom riešení tarifno-odbavovacích zariadení nepodarilo dodržať. Po odstránení týchto nedostatkov a následnom otestovaní bola I. etapa zavedená od 1. júna .2013. Táto etapa sa týka hl. mesta Bratislava a Záhoria.", "História celého projektu bratislavskej integrovanej dopravy (BID) alebo integrovaného dopravného systému (IDS) na nachádza na oficiálnej stránke BID. V praxi BID resp. IDS doprava znamená zjednodušené cestovanie v rámci BSK cez spoluprácu jednotlivých dopravcov na železnici, v regionálnej autobusovej doprave aj v MHD. V prvej etape ide napríklad o Slovak Lines (prímestské autobusy) a Železničná spoločnosť Slovensko a Dopravný podnik Bratislava."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["I. etapa", "oficiálnej stránke"], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11638/Zakladne-otazky-a-odpovede-o-Integrovanom-dopravnom-systeme-v-Bratislavskom-kraji.html", "http://www.bid.sk/ids-bk/historia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:39.646118+00:00"}
{"id": "48532", "numeric_id": 48532, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48532", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Znížili sme a zastropovali sme cenu elektrickej energie. Nemusia to platiť tak ako v Českej republike, že platia trojnásobok našich, našej elektrickej energie.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo februári tohto roka sa vláda dohodla so Slovenskými elektrárňami, že zastropujú ceny elektriny pre slovenské domácnosti do roku 2024. Eduard Heger sa zároveň v júni vyjadril, že je len za krátkodobé zastropovanie cien, v dlhodobom merítku je za dohodu s energetickými firmami.\n\nV Českej republike sa zálohové platby spotrebiteľom zvyšovali od minulej jesene hneď niekoľkokrát a zvyšovanie bude pokračovať. Očakáva sa, že zvyšovanie už nebude o desiatky percent, ale bude niekoľkonásobné. Spoločnosť ČEZ oznámila nové ceny od 1. 7. zákazníkom, ktorým vypršia zmluvy. Ide tak o tretí cenový skok za 6 mesiacov.\n\nV decembri 2021 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámil, že slovenskí spotrebitelia zaplatia za energie 2x menej ako tí v ČR. „ Miera energetickej inflácie” bola na Slovensku začiatkom roka 2022 16,5 % a v ČR 21,4 %. Kým priemerný slovenský rodinný dom, ktorý kúri elektrickou energiou, zaplatí ročne pri spotrebe 8695 kWh 1108,28 € (rok 2022), v Čechách je to až 61 852 kč (cca 2504 €). Jedná sa však o dvojnásobok, nie trojnásobok, ako tvrdí Kollár.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári tohto roka sa vláda dohodla so Slovenskými elektrárňami, že zastropujú ceny elektriny pre slovenské domácnosti do roku 2024. Eduard Heger sa zároveň v júni vyjadril, že je len za krátkodobé zastropovanie cien, v dlhodobom merítku je za dohodu s energetickými firmami.", "V Českej republike sa zálohové platby spotrebiteľom zvyšovali od minulej jesene hneď niekoľkokrát a zvyšovanie bude pokračovať. Očakáva sa, že zvyšovanie už nebude o desiatky percent, ale bude niekoľkonásobné. Spoločnosť ČEZ oznámila nové ceny od 1. 7. zákazníkom, ktorým vypršia zmluvy. Ide tak o tretí cenový skok za 6 mesiacov.", "V decembri 2021 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámil, že slovenskí spotrebitelia zaplatia za energie 2x menej ako tí v ČR. „ Miera energetickej inflácie” bola na Slovensku začiatkom roka 2022 16,5 % a v ČR 21,4 %. Kým priemerný slovenský rodinný dom, ktorý kúri elektrickou energiou, zaplatí ročne pri spotrebe 8695 kWh 1108,28 € (rok 2022), v Čechách je to až 61 852 kč (cca 2504 €). Jedná sa však o dvojnásobok, nie trojnásobok, ako tvrdí Kollár."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["februári", "júni", "platby", "ČEZ", "decembri", "2x menej", "Miera", "zaplatí", "je"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/analytici-zastropovanie-ceny-elektriny-pre-domacnosti-prinesie-aj-negativa", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/631619-heger-odmieta-stropovanie-cien-energii-domacnosti-si-maju-pomoct-bonusom-na-deti/", "https://echo24.cz/a/iyKZM/pravy-energeticky-sok-prijde-az-na-podzim-lonske-zvysovani-zaloh-byla-jen-predehra", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-firmy-cez-oznamil-dalsi-cenovy-skok-a-tentokrat-poradny-203619", "https://www.zmos.sk/urso-porovnanie-trhovej-ceny-elektriny-v-okolitych-statoch-oznam/mid/405616/.html", "https://www.urso.gov.sk/urso-regulacia-na-slovensku-chrani-domacnosti-pred-extremnymi-trhovymi-cenami-elektriny-porovnanie-s-cr-a-rakuskom-modelovy-priklad/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/ceny-energii-2022-107851.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/distribucne-poplatky-aj-tps-klesnu-urso-ukazal-finalne-ceny-elektriny-na-rok-2022-107709.aspx", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-firmy-cez-oznamil-dalsi-cenovy-skok-a-tentokrat-poradny-203619"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:13.292220+00:00"}
{"id": "45627", "numeric_id": 45627, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45627", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Vo svojej 100 stranovej správe sa (verejná ochrankyňa práv, pozn.) iba 1a pol stránky venovala tomu, čo ona sama pomenovala ako najzávažnejšie porušenie ľudských práv občanov na Slovensku. A to sú prieťahy v súdnom konaní, takže ja si myslím, že tí, ktorým sa to nepáčilo, hlasovali konzistentne, keď sa pani ombudsmanka nevie sa ani vyjadriť a dať odporúčania k tejto oblasti, ktorú sama pomenovala ako najhoršiu.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ombudsmanka prieťahy pomenovala ako najčastejší - nie ako najzávažnejší problém porušenia ľudských práv u nás. Keďže tvrdenie Milana Krajniaka vytvára spojením nepresnej / nepravdivej a pravdivej informácie mylný dojem (že ombudsmanka neprikladá dostačnú váhu téme, ktorú ona sama označila za najzávažnejšiu), hodnotíme ho ako zavádzajúce. Verejná ochrankyňa práv v správe o činnosti za rok 2019 uvádza , že „prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti VOP najčastejšie konštatovaným porušením základných práv a slobôd.“ Súdnym prieťahom ombudsmanka venuje jeden a pol strany z 98 stranovej správy (str. 49-50).", "analysis_paragraphs": ["Ombudsmanka prieťahy pomenovala ako najčastejší - nie ako najzávažnejší problém porušenia ľudských práv u nás. Keďže tvrdenie Milana Krajniaka vytvára spojením nepresnej / nepravdivej a pravdivej informácie mylný dojem (že ombudsmanka neprikladá dostačnú váhu téme, ktorú ona sama označila za najzávažnejšiu), hodnotíme ho ako zavádzajúce. Verejná ochrankyňa práv v správe o činnosti za rok 2019 uvádza , že „prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti VOP najčastejšie konštatovaným porušením základných práv a slobôd.“ Súdnym prieťahom ombudsmanka venuje jeden a pol strany z 98 stranovej správy (str. 49-50)."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["https://www.vop.gov.sk/files/Sprava_o_cinnosti_VOP_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:02.738104+00:00"}
{"id": "vr35217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35217", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...aj to je zaujímavý moment, že ani ona podľa jej vlastných slov nevedela o tom, že pán Janiš bude nominovať pána Trnku na generálneho prokurátora (premiérka Radičová, pozn.).", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stanislav Janiš sa pre SME vyjadril, že nominovať Trnku je jeho návrh. Navyše dodal, že svoje rohozdnutie s nikým nekonzultoval, len kolegom oznámil, že tak urobí. Premiérka Iveta Radičová pre Webnoviny rovnako potvrdila, že ide o Janišovo individuálne rozhodnutie, na ktoré má ako poslanec právo. Avšak ani jedno z týchto dvoch konštatovaní nepotvrdzuje Sulíkove slová, že premiérka o Janišovej nominácií dopredu nevedela.", "analysis_paragraphs": ["Stanislav Janiš sa pre SME vyjadril, že nominovať Trnku je jeho návrh. Navyše dodal, že svoje rohozdnutie s nikým nekonzultoval, len kolegom oznámil, že tak urobí. Premiérka Iveta Radičová pre Webnoviny rovnako potvrdila, že ide o Janišovo individuálne rozhodnutie, na ktoré má ako poslanec právo. Avšak ani jedno z týchto dvoch konštatovaní nepotvrdzuje Sulíkove slová, že premiérka o Janišovej nominácií dopredu nevedela."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Webnoviny"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5602278/koalicia-sa-stiepi-na-trnkovi.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-nerespektuje-zakony-tvrdi-zaja/238993-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:44.960956+00:00"}
{"id": "45993", "numeric_id": 45993, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45993", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Sociálna poisťovňa musela tento rok vyplatiť na OČR, pandemických OČR a PN 600 miliónov eur navyše.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sociálnej poisťovni stúpli kvôli pandémii medziročné výdavky na nemocenské a ošetrovné, z verejných zdrojov však nie je dohľadateľné, o koľko. Poisťovňa na žiadosť o vyjadrenie nereagovala. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Sociálna poisťovňa mala v prvom polroku 2020 kvôli pandémii nižšie príjmy a vyššie výdavky. Vypadli jej napríklad príjmy za poistné od živnostníkov, ktorým štát dovolil odložiť si splatenie. Naopak, narástli jej výdavky na tzv. pandemické ošetrovné či nemocenské pri karanténe. Podľa Inštitútu sociálnej politiky stúpli len v mesiaci apríl 2020 medziročné výdavky poisťovne na ošetrovné o vyše 13,5 milióna eur. Medziročné aprílové výdavky na nemocenské stúpli o takmer 11 miliónov eur. Štát preto musel poisťovni od začiatku roka 2020 poslať z rozpočtu o 670 miliónov eur naviac. Demagóg.SK sa na presnú sumu vyplatenej OČR-ka a PN-ky pýtal aj Sociálnej poisťovne, na email však nereagovala. Rovnako nereagovalo ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.", "analysis_paragraphs": ["Sociálnej poisťovni stúpli kvôli pandémii medziročné výdavky na nemocenské a ošetrovné, z verejných zdrojov však nie je dohľadateľné, o koľko. Poisťovňa na žiadosť o vyjadrenie nereagovala. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Sociálna poisťovňa mala v prvom polroku 2020 kvôli pandémii nižšie príjmy a vyššie výdavky. Vypadli jej napríklad príjmy za poistné od živnostníkov, ktorým štát dovolil odložiť si splatenie. Naopak, narástli jej výdavky na tzv. pandemické ošetrovné či nemocenské pri karanténe. Podľa Inštitútu sociálnej politiky stúpli len v mesiaci apríl 2020 medziročné výdavky poisťovne na ošetrovné o vyše 13,5 milióna eur. Medziročné aprílové výdavky na nemocenské stúpli o takmer 11 miliónov eur. Štát preto musel poisťovni od začiatku roka 2020 poslať z rozpočtu o 670 miliónov eur naviac. Demagóg.SK sa na presnú sumu vyplatenej OČR-ka a PN-ky pýtal aj Sociálnej poisťovne, na email však nereagovala. Rovnako nereagovalo ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["narástli", "Inštitútu", "musel"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/koronakriza-znizila-prijmy-socialnej-poistovne-od-statu-dostala-pomoc-vo-vyske-670-milionov-eur/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2020_prva_pomoc_slovensku_final5.pdf", "https://www.webnoviny.sk/koronakriza-znizila-prijmy-socialnej-poistovne-od-statu-dostala-pomoc-vo-vyske-670-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:35.313415+00:00"}
{"id": "vr34540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34540", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...to zvýšenie mamičkám, ktoré pracovali, sa udialo v predchádzajúcom období, vzniklo nám v rodičovských príspevkoch niekoľko podskupín mamičiek...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o ktorom premiérka hovorí je zákon z 2. decembra 2009. Denník SME ku zmene zákona napísal:", "analysis_paragraphs": ["Zákon o ktorom premiérka hovorí je zákon z 2. decembra 2009. Denník SME ku zmene zákona napísal:"], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "SME"], "url": ["http://www.upsvar-ke.sk/rodicovsky/RP.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5177723/rodicovsky-prispevok-sa-zvysi-iba-podla-zasluh.html#ixzz12q2PO3PJ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:38.409736+00:00"}
{"id": "vr17183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17183", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vy ste sám raz povedali, že keby ste mohli druhýkrát, tak by ste už vládu nepoložili.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novembri 2015 v rozhovore pre TREND.sk sa Richard Sulík na otázku o páde Radičovej vlády vyjadril, že by jeho strana, Sloboda a Solidarita, dnes postupovala inak: „ Ale keby som mohol len jednu zmeniť, tak odišiel by som z rokovacej sály asi minútu pred hlasovaním o eurovale. To bola naša chyba. Naši koaliční partneri si mysleli, že nakoniec ustúpime a zahlasujeme za, keď sme ostali na svojich miestach .“ Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V novembri 2015 v rozhovore pre TREND.sk sa Richard Sulík na otázku o páde Radičovej vlády vyjadril, že by jeho strana, Sloboda a Solidarita, dnes postupovala inak: „ Ale keby som mohol len jednu zmeniť, tak odišiel by som z rokovacej sály asi minútu pred hlasovaním o eurovale. To bola naša chyba. Naši koaliční partneri si mysleli, že nakoniec ustúpime a zahlasujeme za, keď sme ostali na svojich miestach .“ Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-45/richard-sulik-pad-radicovej-vlady-ma-mrzi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:04.610152+00:00"}
{"id": "vr30379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30379", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V jednom prípade sme zobrali celé ministerstvo spod kontroly SNS preto, lebo neboli schopní nominanti SNS riadiť toto ministerstvo. Ale keď to porovnávam s poslednými 16 mesiacmi, tak som nevidel žiadne takéto rozhodnutia. Či to bolo Daňové riaditeľstvo, ukradnutá platina a ďalšie veci, ktoré sú tu.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Aby sme Ficov výrok overili porovnáme situáciu \"vzatia miinsterstva\" (1.) s vyvodením politickej zodpovednosti v kauzách daňového riaditeľstva a platinových sitiek (2.). 1. Keď Fico hovorí o \"vzatí ministerstva\" má zrejme na mysli situáciu z augusta roku 2009, kedy kvôli kontroverzným obchodom a tendrom odvolal v poradí už tretieho ministra životného prostredia za SNS Viliama Turského. Zároveň Fico - podľa správy denník SME z 19. augusta 2009 - oznámil, že \"h oci post patrí SNS, nového ministra od Slotu nebude akceptovať \" a na jeho miesto dosadí vlastného nominanta. \" Dôvodom je opakovane preukázateľná nespôsobilosť nominantov SNS zvládnuť rozhodovacie procesy v rámci rezortu .\" 2. V kauze prenájmu budovy Daňového úradu v Košiciach vyzvala premiérka na vyvodenie politickej zodpovednosti šéfa Daňového riaditeľstva Mikulčíka, ktorý napokon z funkcie odstúpil (a to napriek tomu, že požiadavku premiérky sprvu odkmietal minister financií Mikloš) ( správa SITA z 20. apríla 2011). V prípade kauzy nevýhodného predaja platinových sitiek, nominantka SDKÚ-DS z postu predsedníčky Štátnych hmotných rezerv abdikovala takisto. ( správa TASR z 2. novembra 2011) Ficovo tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, keďže oba prípady vykazujú také odlišnosti, že v konečnom dôsledku je ich porovnanie možné len veĺmi ťažko. Podstatným rozdielom je, že kým v kauze odňatého ministerstva šlo o opakované pochybenie nominantov, kauzy platina aj daňový úrad boli v rámci daných inštitúcií a volebného obdobia ojedinelé. Politická zodpovednosť - aj keď odlišným spôsobom a s odlišným časovým odstupom - však bola vyvodená vo všetkých prípadoch. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aby sme Ficov výrok overili porovnáme situáciu \"vzatia miinsterstva\" (1.) s vyvodením politickej zodpovednosti v kauzách daňového riaditeľstva a platinových sitiek (2.). 1. Keď Fico hovorí o \"vzatí ministerstva\" má zrejme na mysli situáciu z augusta roku 2009, kedy kvôli kontroverzným obchodom a tendrom odvolal v poradí už tretieho ministra životného prostredia za SNS Viliama Turského. Zároveň Fico - podľa správy denník SME z 19. augusta 2009 - oznámil, že \"h oci post patrí SNS, nového ministra od Slotu nebude akceptovať \" a na jeho miesto dosadí vlastného nominanta. \" Dôvodom je opakovane preukázateľná nespôsobilosť nominantov SNS zvládnuť rozhodovacie procesy v rámci rezortu .\" 2. V kauze prenájmu budovy Daňového úradu v Košiciach vyzvala premiérka na vyvodenie politickej zodpovednosti šéfa Daňového riaditeľstva Mikulčíka, ktorý napokon z funkcie odstúpil (a to napriek tomu, že požiadavku premiérky sprvu odkmietal minister financií Mikloš) ( správa SITA z 20. apríla 2011). V prípade kauzy nevýhodného predaja platinových sitiek, nominantka SDKÚ-DS z postu predsedníčky Štátnych hmotných rezerv abdikovala takisto. ( správa TASR z 2. novembra 2011) Ficovo tvrdenie hodnotíme ako zavádzanie, keďže oba prípady vykazujú také odlišnosti, že v konečnom dôsledku je ich porovnanie možné len veĺmi ťažko. Podstatným rozdielom je, že kým v kauze odňatého ministerstva šlo o opakované pochybenie nominantov, kauzy platina aj daňový úrad boli v rámci daných inštitúcií a volebného obdobia ojedinelé. Politická zodpovednosť - aj keď odlišným spôsobom a s odlišným časovým odstupom - však bola vyvodená vo všetkých prípadoch. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["správy denník SME", "správa SITA", "správa TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4981783/fico-zobral-slotovi-ministerstvo.html", "http://spravy.pravda.sk/sef-danoveho-riaditelstva-mikulcik-odstupil-koalicia-si-riadne-vydychla-14u-/sk_domace.asp?c=A110420_122830_sk_domace_p23", "http://www.cas.sk/clanok/209820/kauza-platinovych-sitiek-sefka-hmotnych-rezerv-odstupila-z-funkcie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:17.101670+00:00"}
{"id": "vr17495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17495", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...poslanci strany Most-Híd, zmenili zo dňa na deň stanovisko.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po rokovaniach republikovej rady koaličnej strany Most-Híd, ktoré sa uskutočnili 12. marca 2018, predseda strany Béla Bugár na tlačovej konferencii oznámil, že sa republiková rada uzniesla poveriť vedenie strany rokovať s koaličnými partnermi o možnostiach predčasných parlamentných volieb. Republiková rada tiež rozhodla, že ak tieto rokovania budú neúspešné, strana Most-Híd vystúpi z koalície. Vo svojom vyjadrení Béla Bugár taktiež uviedol, že nevidí iné východisko zo vzniknutej situácie ako predčasné voľby. Avšak po rokovaniach koalície, predsedovia koaličných strán podali spoločné stanovisko , podľa ktorého sa nebudú konať predčasné voľby ale rekonštrukcia vlády s výmenou predsedu vlády. K tejto možnosti sa počas vyhlásenia predsedov koaličných strán Béla Bugár vyjadril nasledovne: „Nová vláda, nová zodpovednosť a pokračovanie v tom, čo sme začali pred dvoma rokmi“ . Taktiež v mene strany Most-Híd Béla Bugár ocenil rozhodnutie premiéra podať demisiu, pretože si myslí, že aj dané rozhodnutie môže priniesť ukľudnenie momentálnej situácie. Bugár na obhajobu svojej strany uviedol, že v tretej vete uznesenia republikovej rady boli obsiahnuté aj rekonštrukcia vlády či demisia premiéra aj keď na tlačovej besede po rozhodnutia rady Bugár sa jednoznačne vyjadril \"Buď budú predčasné voľby, alebo povalíme vládu\" . Súhlas s rekonštrukciou vlády a zavrhnutie predčasných volieb teda bola jasná zmena stanoviska zo strany poslancov Most-Híd ako to uviedol Ľubomír Galko. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po rokovaniach republikovej rady koaličnej strany Most-Híd, ktoré sa uskutočnili 12. marca 2018, predseda strany Béla Bugár na tlačovej konferencii oznámil, že sa republiková rada uzniesla poveriť vedenie strany rokovať s koaličnými partnermi o možnostiach predčasných parlamentných volieb. Republiková rada tiež rozhodla, že ak tieto rokovania budú neúspešné, strana Most-Híd vystúpi z koalície. Vo svojom vyjadrení Béla Bugár taktiež uviedol, že nevidí iné východisko zo vzniknutej situácie ako predčasné voľby. Avšak po rokovaniach koalície, predsedovia koaličných strán podali spoločné stanovisko , podľa ktorého sa nebudú konať predčasné voľby ale rekonštrukcia vlády s výmenou predsedu vlády. K tejto možnosti sa počas vyhlásenia predsedov koaličných strán Béla Bugár vyjadril nasledovne: „Nová vláda, nová zodpovednosť a pokračovanie v tom, čo sme začali pred dvoma rokmi“ . Taktiež v mene strany Most-Híd Béla Bugár ocenil rozhodnutie premiéra podať demisiu, pretože si myslí, že aj dané rozhodnutie môže priniesť ukľudnenie momentálnej situácie. Bugár na obhajobu svojej strany uviedol, že v tretej vete uznesenia republikovej rady boli obsiahnuté aj rekonštrukcia vlády či demisia premiéra aj keď na tlačovej besede po rozhodnutia rady Bugár sa jednoznačne vyjadril \"Buď budú predčasné voľby, alebo povalíme vládu\" . Súhlas s rekonštrukciou vlády a zavrhnutie predčasných volieb teda bola jasná zmena stanoviska zo strany poslancov Most-Híd ako to uviedol Ľubomír Galko. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["uzniesla", "vystúpi", "východisko", "stanovisko", "vyjadril", "ocenil", "vyjadril"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/uznesenie-republikovej-rady-strany-most-hid", "https://domov.sme.sk/c/20777788/online-minuta-po-minute-politicka-kriza-fico-bugar-danko-rokovanie.html", "https://dennikn.sk/1060026/most-hid-ziada-predcasne-volby-fico-odmietol/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/nazivo-vyhlasenie-predsedov-koalicnych/313836-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/462235-pripadne-predcasne-volby-by-mohli-byt-v-juli-znie-z-koalicie/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/nazivo-vyhlasenie-predsedov-koalicnych/313836-clanok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1711470-most-obvinuju-zo-zrady-zabudli-ste-na-tretiu-vetu-uznesenia-upozornil-bugar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:07.215529+00:00"}
{"id": "vr37771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37771", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ja odpoviem citáciou pána Béla Bugára. V rozhovore, ktorý predseda politickej strany Híd Béla Bugár poskytol maďarským novinám Ujszo, a ktorý tieto noviny uverejnili vo vydaní zo 14. januára 2011. Béla Bugár okrem iného hovorí: \"Aj pri zákone o používaní jazykov menšín očakávame tvrdé diskusie, viem na čo sa budú zameriavať, ale ak to nebudeme požadovať, budú sa zameriavať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80%, musíme žiadať 150 s tým, že musíme dosiahnuť kompromis, lenže tento kompromis nesmie presiahnuť rámec /nezrozumiteľné.\"", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slota odpovedal na otázku moderátorky: \"Sú aj ďalší, ktorí toto podporia aj spomínaný Radoslav Procházka, ktorý tvrdí, aj keď kresťanskí demokrati ako viete, pôvodne mali tiež problém s tou, s tým znížením hranice z 20% na 15. Radoslav Procházka ale tvrdí, že toto je vec, o ktorej sa dá rozumne dohodnúť, a že neohrozuje základné záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, aby som ho citovala. Aký má názor SNS?\" V rozhovore Bugár hovoril všeobecne o atmosfére v koalícii, a o tom, aké stratégie Most môže využiť pri rokovaniach. Aj keď teda Slota v podstate neodpovedal na položenú otázku (moderátorka chcela možno tvrdiť, že je možný kompromis), Bugárovo vyjadrenie citoval presne. Prikladáme preklad celej otázky a odpovede: Új Szó: \"Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon.\" Béla Bugár: \"Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci.\" Originál: \"Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott. A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl.\"", "analysis_paragraphs": ["Slota odpovedal na otázku moderátorky: \"Sú aj ďalší, ktorí toto podporia aj spomínaný Radoslav Procházka, ktorý tvrdí, aj keď kresťanskí demokrati ako viete, pôvodne mali tiež problém s tou, s tým znížením hranice z 20% na 15. Radoslav Procházka ale tvrdí, že toto je vec, o ktorej sa dá rozumne dohodnúť, a že neohrozuje základné záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, aby som ho citovala. Aký má názor SNS?\" V rozhovore Bugár hovoril všeobecne o atmosfére v koalícii, a o tom, aké stratégie Most môže využiť pri rokovaniach. Aj keď teda Slota v podstate neodpovedal na položenú otázku (moderátorka chcela možno tvrdiť, že je možný kompromis), Bugárovo vyjadrenie citoval presne. Prikladáme preklad celej otázky a odpovede: Új Szó: \"Spomínali ste atmosféru, ktorá sa uvoľnila. Tak sa však zdá, že spolu s týmto sa nezmenila veľká časť reštriktívnych zákonov prinesených v posledných štyroch rokoch - napríklad takzvaný vlastenecký zákon.\" Béla Bugár: \"Vlastenecký zákon je obrovská chyba tých politikov, ktorí z neho spravili menšinový zákon. Vlastenecký zákon každého zaťažuje rovnako. A vtedy by sme sa tu vrátili k negatívam: do hláv slovenských politikov sa nepodarilo vbiť demokratické zmýšľanie 21. storočia. Na toto dokonca aj minister školsva z SDKÚ povedal: nie, na tomto nespravíme zmeny. Ak sa o tom rozprávame, že sa zákony nemenia tak, ako si to predstavujeme, tak to je prekliatie vládnej koalície. Keby sme boli trikrát takí silní ako teraz, tak by sme mohli dosiahnuť úplne iné veci. Inak: Ktorý môj bývalý kolega alebo novinár by si pomyslel, že súčasné KDH alebo SDKÚ budú iné než v období prvej alebo druhej Dzurindovej vlády. Aj v prípade zákona o používaní menšinových jazykov očakávame veľmi tvrdú debatu. Poznám ich zmýšľanie, budú veľmi tvrdí. Viem, na čo budú strieľať v návrhu, ale ak toto nebudeme požadovať, budú strieľať na niečo iné. Ak chceme dosiahnuť 80 percent, potrebujeme pýtať 150, s vedomím toho, že potrebujeme uzatvárať kompromisy. Ale kompromis nemôže presiahnuť principiálne veci.\" Originál: \"Említette a légkört, amely enyhült. Olybá tűnik viszont, hogy ezzel együtt az elmúlt négy évben hozott restriktív törvények nagy része – például az ún. hazafiassági törvény – eddig nem változott. A hazafiassági törvény óriási hibája azoknak a politikusoknak, akik ebből kisebbségi törvényt kreáltak. A hazafiassági törvény mindenkit egyformán sújt. És akkor itt visszatérnék a negatívumokhoz: a szlovák politikusok fejébe nem sikerült beleverni a 21. századi demokrata gondolkodásmódot. Erre még az SDKÚ-s oktatási miniszter is azt mondta: nem, ezen nem változtatunk. Ha arról beszélünk, hogy a törvények nem úgy változnak, ahogy mi elképzeltük, akkor ez a kormánykoalíció átka. Ha háromszor olyan erősek volnánk, mint most, akkor teljesen más dolgokat lehetne elérni. Másrészt: melyik volt kollégám vagy újságíró gondolta volna, hogy a mostani KDH vagy az SDKÚ más lesz, mint az első vagy a második Dzurinda-kormány idején volt. A kisebbségi nyelvhasználati törvény esetében is nagyon kemény vitát várok. Ismerem a gondolkodásmódjukat, nagyon kemények lesznek. Tudom, mire fognak lőni a tervezetben, de ha azt nem kérjük, akkor másra lőnek. Ha el akarunk érni 80 százalékot, akkor 150-et kell kérnünk, annak tudatában, hogy kompromisszumokat kell kötnünk. De ez a kompromisszum az elvi dolgokon nem léphet túl.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["V rozhovore"], "url": ["http://ujszo.com/online/kozelet/2011/01/14/nincs-toresvonal-a-hidon-belul"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:35.564897+00:00"}
{"id": "45722", "numeric_id": 45722, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45722", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Pozrite sa vlaky zadarmo. Však my sme to zastavili. Už tam bol návrh, aby pre tých dôchodcov sa to zastavilo. Nedovolil som.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústredný krízový štáb nariadil v apríli vláde dočasne prerušiť bezplatnú železničnú prepravu pre všetky osoby. Uznesenie mal pre vládu pripraviť minister dopravy Andrej Doležal. Na žiadosť Borisa Kollára vláda odložila prijatie tohto opatrenia o týždeň. Doležal napokon začiatkom mája oznámil , že pre priaznivý vývoj pandémie vláda nebude (ani) dočasne rušiť vlaky zadarmo pre dôchodcov. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ústredný krízový štáb nariadil v apríli vláde dočasne prerušiť bezplatnú železničnú prepravu pre všetky osoby. Uznesenie mal pre vládu pripraviť minister dopravy Andrej Doležal. Na žiadosť Borisa Kollára vláda odložila prijatie tohto opatrenia o týždeň. Doležal napokon začiatkom mája oznámil , že pre priaznivý vývoj pandémie vláda nebude (ani) dočasne rušiť vlaky zadarmo pre dôchodcov. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["prerušiť", "mal", "odložila", "oznámil"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2137503-matovic-nevylucil-ze-docasne-zrusi-vlaky-zadarmo-pre-dochodcov", "https://www.facebook.com/watch/?v=229251435008521", "https://slovensko.hnonline.sk/2138040-kollar-presvedcil-matovica-zrusenie-vlakov-zadarmo-pre-dochodcov-sa-odklada", "https://www.facebook.com/AndrejDolezalMinisterDopravy/photos/a.110828993926718/121380132871604/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:54.183870+00:00"}
{"id": "vr37211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37211", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Vy čistíte a vyhadzujete ľudí, ktorí sú 15-20 rokov v štátnej verejnej správe, v polícii len preto, lebo vraj robili so Smerom a na to vám nájdem desaťtisíce príkladov a môžme sa aj osobne porozprávať.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prepúšťania na základe straníckej príslušnosti nevieme rovnako ako v Bugárovom prípade potvrdiť.", "analysis_paragraphs": ["Prepúšťania na základe straníckej príslušnosti nevieme rovnako ako v Bugárovom prípade potvrdiť."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:03.094239+00:00"}
{"id": "46506", "numeric_id": 46506, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46506", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Veď zoberte si, čo sa teraz vo Francúzsku. Prijali zákaz vychádzania absolútne striktný, hodinu môžu ísť ľudia von len to, aby si mohli nakúpiť alebo išli na prechádzku a keď hovoríme o tých sankciách, tak vyhlásili pod tvrdými pokutami a dokonca trestné stíhanie", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "30. októbra zaviedlo Francúzsko prísny lockdown, ktorý bude trvať najmenej do 1. decembra. Zavrelo reštaurácie, bary a všetky obchody okrem tých, ktoré predávajú životne nevyhnutný tovar. Školy, služby a továrne ostávajú kvôli ekonomike otvorené. Prezident Emmanuel Macron oznámil, že ľudia majú dovolené opustiť svoje domovy len za účelom práce, nákupu nevyhnutného tovaru ale pomoci príbuznému. Povolené je tiež ísť von za športom - ale len na jednu hodinu v jednokilometrovom rádiuse od domu. Aby ľudia účel cesty odôvodnili, musia vypĺňať formuláre. Za porušenie pravidiel hrozí pokuta 135 eur, pri treťom porušení sa môže vyšplhať na 3750 eur alebo na šesťmesačné väzenie. Tvrdenie ROmana Mikulca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["30. októbra zaviedlo Francúzsko prísny lockdown, ktorý bude trvať najmenej do 1. decembra. Zavrelo reštaurácie, bary a všetky obchody okrem tých, ktoré predávajú životne nevyhnutný tovar. Školy, služby a továrne ostávajú kvôli ekonomike otvorené. Prezident Emmanuel Macron oznámil, že ľudia majú dovolené opustiť svoje domovy len za účelom práce, nákupu nevyhnutného tovaru ale pomoci príbuznému. Povolené je tiež ísť von za športom - ale len na jednu hodinu v jednokilometrovom rádiuse od domu. Aby ľudia účel cesty odôvodnili, musia vypĺňať formuláre. Za porušenie pravidiel hrozí pokuta 135 eur, pri treťom porušení sa môže vyšplhať na 3750 eur alebo na šesťmesačné väzenie. Tvrdenie ROmana Mikulca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zaviedlo", "dovolené", "Povolené", "hrozí", "môže"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/836414/koronavirus-predaj-vo-francuzskych-supermarketoch-vyrazne-obmedzili/", "https://svet.sme.sk/c/22521308/koronavirus-vo-svete-covid-19-v-zahranici.html#Franc%C3%BAzsko", "https://www.euronews.com/2020/10/29/france-s-new-coronavirus-lockdown-what-is-allowed-and-what-is-banned", "https://www.familie.de/familienleben/eine-mutter-erzaehlt-so-ist-der-lockdown-in-frankreich/", "https://www.sortiraparis.com/news/coronavirus/articles/211922-coronavirus-amount-of-the-lockdown-fine/lang/en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:58.731116+00:00"}
{"id": "vr32131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32131", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A to je posledné rozhodnutie, že ECB bude kupovať dlhopisy komplikovaných alebo krajín, ktoré spôsujú komplikácie v eurozóne. Malo to veľmi pozitívny vplyv. Aj na trhy to malo veľmi pozitívny vplyv, aj na euro ktoré okamžite posilnilo.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ECB sa rozhodla skupovat dlhopisy problémových krajín, ako je napríklad Španielsko a Taliansko. Dané rozhodnutie ECB malo skutocne pozitívny vplyv na burzové trhy a na posilnenie eura. Na druhej strane je potrebné dodat, že nejde o konecné riešenie krízy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nFinweb (6.septembra 2012):\n\n\" Hlavný európsky index EuroStoxx 50 (o oznámení nákupov dlhopisov ECB, pozn.) r ástol vyše 2,4% na pätmesacné maximá. ... Európska mena posilnila voci doláru až na 1,265 USD. Eurodolár sa tak dostal na dvojmesacný vrchol ... ... Wall Street po oznámení ECB rastie na nové tohtorocné maximá ... Talianska burza, napríklad, v súcasnosti posilnuje o viac než 2,5% .\"\n\nRada guvernérov ECB rozhodla , že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem.\n\nBBC (7. september 2012):\n\n\" The euro has strengthened to a two-month high against the US dollar, as the European Central Bank's bond-buying plans continued to please the markets.\"\n\nTreba však dodat, že toto riešenie krízu úplne neodvráti a jedná sa o krátkodobé riešenie. Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler povedal : \" Je nanajvýš dôležité, aby k terajšiemu docasnému nákupu dlhopisov boli pripojené aj podmienky a pre jednotlivé krajiny co najskôr stanovené presné znenie týchto podmienok \"\n\nCBC (6. septembra 2012):\n\n\" Analysts warned that while the ECB plan would provide short-term relief to European countries and financial markets, it doesn't address underlying economic weakness across the region, which could persist for years.\"", "analysis_paragraphs": ["ECB sa rozhodla skupovat dlhopisy problémových krajín, ako je napríklad Španielsko a Taliansko. Dané rozhodnutie ECB malo skutocne pozitívny vplyv na burzové trhy a na posilnenie eura. Na druhej strane je potrebné dodat, že nejde o konecné riešenie krízy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Finweb (6.septembra 2012):", "\" Hlavný európsky index EuroStoxx 50 (o oznámení nákupov dlhopisov ECB, pozn.) r ástol vyše 2,4% na pätmesacné maximá. ... Európska mena posilnila voci doláru až na 1,265 USD. Eurodolár sa tak dostal na dvojmesacný vrchol ... ... Wall Street po oznámení ECB rastie na nové tohtorocné maximá ... Talianska burza, napríklad, v súcasnosti posilnuje o viac než 2,5% .\"", "Rada guvernérov ECB rozhodla , že podmienkou za pomoc financovania dlhu, je záväzok krajín na plnenie ekonomických reforiem.", "BBC (7. september 2012):", "\" The euro has strengthened to a two-month high against the US dollar, as the European Central Bank's bond-buying plans continued to please the markets.\"", "Treba však dodat, že toto riešenie krízu úplne neodvráti a jedná sa o krátkodobé riešenie. Nemecký minister hospodárstva Philipp Rösler povedal : \" Je nanajvýš dôležité, aby k terajšiemu docasnému nákupu dlhopisov boli pripojené aj podmienky a pre jednotlivé krajiny co najskôr stanovené presné znenie týchto podmienok \"", "CBC (6. septembra 2012):", "\" Analysts warned that while the ECB plan would provide short-term relief to European countries and financial markets, it doesn't address underlying economic weakness across the region, which could persist for years.\""], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Finweb", "rozhodla", "BBC", "povedal", "CBC"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-57348080-eurobanka-rozhodne-o-vykupe-statnych-dlhov", "http://finweb.hnonline.sk/c1-57348080-eurobanka-rozhodne-o-vykupe-statnych-dlhov", "http://www.bbc.co.uk/news/business-19516323", "http://finweb.hnonline.sk/c1-57348080-eurobanka-rozhodne-o-vykupe-statnych-dlhov", "http://www.cbc.ca/news/business/story/2012/09/06/ecb-draghi-europe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:43.294528+00:00"}
{"id": "49561", "numeric_id": 49561, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49561", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Nehovoriac o tom, že ten návrh zákona je v rozpore s tým, ako máme zadefinované naše záväzky v zmysle práva Európskej únie, pretože v obdobnom prípade už rozhodol Súdny dvor Európskej únie, že teda je to v rozpore s právom Európskej únie.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017. Ten ukladal po splnení podmienok povinnosť mimovládnym neziskovým organizáciám registrovať sa ako „organizácia financovaná zo zahraničia“ a toto označenie uvádzať pri publikáciách a tlačových správach. Súdny dvor EÚ v prípade maďarského zákona rozhodol, že porušuje legislatívu EÚ a Maďarsko muselo zákon stiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlaváková pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna 2017. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach.\n\nOrganizácie mali byť zaťažené dodatočným podávaním správ o svojich zahraničných zdrojoch – napr. mali vykazovať správy o zahraničných daroch nad približne 1 600 eur s uvedením údajov darcov. Nedodržanie tohto zákona (napr. neupovedomenie súdu) malo mať za následok finančnú pokutu, ale aj možné zrušenie organizácie. Podľa Európskeho centra pre neziskové právo by tento zákon mohol ohroziť fungovanie občianskej spoločnosti, stigmatizovať mimovládne organizácie a ohroziť služby pre odkázaných a znevýhodnených ľudí, ktorí pomoc mimovládnych organizácií najviac potrebujú.\n\nProti tomuto konaniu začala Európska komisia (EK) 13. júla 2017 priestupkové konanie zaslaním formálnej výzvy. Konanie pokračovalo 4. októbra 2017 vydaním odôvodneného stanoviska EK Maďarsku k zákonu o mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia. Konanie bolo zavŕšené 7. decembra 2017 postúpením prípadu na Súdny dvor Európskej únie.\n\nV rozsudku Komisia proti Maďarsku C-78/18 z 18. júna 2020, Súdny dvor vyhovel žalobe EK. Súd rozhodol , že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia sú podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy.\n\nNovela zákona o neziskových organizáciách, ktorú do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, navrhuje zavedenie podobných mechanizmov ako maďarský zákon o transparentnosti. Podľa návrhu znenia by sa mali mimovládne organizácie, ktoré dostávajú „finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby alebo od domáceho subjektu, ktorý má označenie „organizácie so zahraničnou podporou“ a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5 000 eur,“ označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“ Organizácia je povinná túto skutočnosť oznámiť registrovému úradu a bezodkladne začať čitateľne „uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou“ ... pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti“ ( č. VI, bod. 1 ).\n\nSlovenský návrh novely je tak ešte prísnejší než maďarský. Ukladá povinnosť označenia o zahraničnom financovaní už pri nižšom finančnom príspevku, tj. pri 5 000 €, kým v maďarskom prípade bola hranica približne 23 500 eur.\n\nPodľa predsedu Komory mimovládnych neziskových organizácií a podpredsedu Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca je tento návrh z dielne SNS diskriminačný a v rozpore so slovenskou, aj európskou legislatívou.\n\nKatarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu upozorňuje , že „zákon SNS o označovaní organizácií občianskeho sektora ako „organizácie so zahraničnou podporou“ je až na malé odlišnosti takmer totožný s maďarským zákonom z roku 2017“. Podľa Batkovej navrhovaný zákon je ešte prísnejší tiež z dôvodu, že dáva možnosť ministerstvu zrušiť organizáciu v prípade „ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia“. Batková zdôraznila, že kým v Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd, na Slovensku by k rozpusteniu mohlo dôjsť „bez podmienok, bez možnosti sa brániť či namietať“.\n\nRiaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák pre portál EURACTIV návrh zákona prirovnal k ruskému zákonu o zahraničných agentoch. „V ideologickej rovine je to návrh podľa ruského/Putinovho strihu. Majú veľmi podobné východiská: sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom,“ dodal Blaščák s tým, že ruský zákon je stále neporovnateľne tvrdší.", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely zákona o neziskových organizáciách z dielne SNS je podobný maďarskému zákonu o transparentnosti z roku 2017. Ten ukladal po splnení podmienok povinnosť mimovládnym neziskovým organizáciám registrovať sa ako „organizácia financovaná zo zahraničia“ a toto označenie uvádzať pri publikáciách a tlačových správach. Súdny dvor EÚ v prípade maďarského zákona rozhodol, že porušuje legislatívu EÚ a Maďarsko muselo zákon stiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Plaváková pravdepodobne odkazuje na prípad maďarského zákona „o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci“. Zákon nadobudol účinnosť 27. júna 2017. Podľa tohto zákona sa mali maďarské mimovládne organizácie, ktoré získali dotácie zo zahraničia vo výške približne viac ako 23 500 eur za daňový rok, zaregistrovať ako „organizácie financované zo zahraničia“. Toto označenie mali uvádzať pri všetkých publikáciách a tlačových správach.", "Organizácie mali byť zaťažené dodatočným podávaním správ o svojich zahraničných zdrojoch – napr. mali vykazovať správy o zahraničných daroch nad približne 1 600 eur s uvedením údajov darcov. Nedodržanie tohto zákona (napr. neupovedomenie súdu) malo mať za následok finančnú pokutu, ale aj možné zrušenie organizácie. Podľa Európskeho centra pre neziskové právo by tento zákon mohol ohroziť fungovanie občianskej spoločnosti, stigmatizovať mimovládne organizácie a ohroziť služby pre odkázaných a znevýhodnených ľudí, ktorí pomoc mimovládnych organizácií najviac potrebujú.", "Proti tomuto konaniu začala Európska komisia (EK) 13. júla 2017 priestupkové konanie zaslaním formálnej výzvy. Konanie pokračovalo 4. októbra 2017 vydaním odôvodneného stanoviska EK Maďarsku k zákonu o mimovládnych organizáciách financovaných zo zahraničia. Konanie bolo zavŕšené 7. decembra 2017 postúpením prípadu na Súdny dvor Európskej únie.", "V rozsudku Komisia proti Maďarsku C-78/18 z 18. júna 2020, Súdny dvor vyhovel žalobe EK. Súd rozhodol , že „uložením povinnosti registrácie, vyhlásenia a zverejnenia určitým kategóriám organizácií občianskej spoločnosti, ktoré priamo alebo nepriamo dostávajú podporu zo zahraničia presahujúcu určitú hranicu, a ustanovením možnosti ukladať sankcie organizáciám, ktoré tieto povinnosti nedodržiavajú, Maďarsko zaviedlo diskriminačné a neodôvodnené obmedzenia tak voči dotknutým organizáciám, ako aj voči osobám, ktoré im takúto podporu poskytujú“. Tieto obmedzenia sú podľa súdu v rozpore s povinnosťami členských štátov o voľnom pohybe kapitálu stanoveným v článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v rozpore s článkami 7, 8 a 12 Charty základných práv Európskej únie – práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva na ochranu osobných údajov a práva na slobodu združovania. Súd uznal, že zákon predstavuje obmedzujúce opatrenie diskriminačnej povahy.", "Novela zákona o neziskových organizáciách, ktorú do parlamentu predložili poslanci SNS Huliak, Garaj, Lučanský a poslankyňa Kramplová, navrhuje zavedenie podobných mechanizmov ako maďarský zákon o transparentnosti. Podľa návrhu znenia by sa mali mimovládne organizácie, ktoré dostávajú „finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby alebo od domáceho subjektu, ktorý má označenie „organizácie so zahraničnou podporou“ a ktorých príspevky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5 000 eur,“ označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou“ Organizácia je povinná túto skutočnosť oznámiť registrovému úradu a bezodkladne začať čitateľne „uvádzať svoj názov spolu s dodatkom „organizácia so zahraničnou podporou“ ... pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti“ ( č. VI, bod. 1 ).", "Slovenský návrh novely je tak ešte prísnejší než maďarský. Ukladá povinnosť označenia o zahraničnom financovaní už pri nižšom finančnom príspevku, tj. pri 5 000 €, kým v maďarskom prípade bola hranica približne 23 500 eur.", "Podľa predsedu Komory mimovládnych neziskových organizácií a podpredsedu Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca je tento návrh z dielne SNS diskriminačný a v rozpore so slovenskou, aj európskou legislatívou.", "Katarína Batková z Občianskej platformy pre demokraciu upozorňuje , že „zákon SNS o označovaní organizácií občianskeho sektora ako „organizácie so zahraničnou podporou“ je až na malé odlišnosti takmer totožný s maďarským zákonom z roku 2017“. Podľa Batkovej navrhovaný zákon je ešte prísnejší tiež z dôvodu, že dáva možnosť ministerstvu zrušiť organizáciu v prípade „ak neodstránia nezrovnalosti vo výročnej správe alebo neohlásia, že splnili podmienky pre používanie označenia“. Batková zdôraznila, že kým v Maďarsku o tom musel rozhodnúť súd, na Slovensku by k rozpusteniu mohlo dôjsť „bez podmienok, bez možnosti sa brániť či namietať“.", "Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák pre portál EURACTIV návrh zákona prirovnal k ruskému zákonu o zahraničných agentoch. „V ideologickej rovine je to návrh podľa ruského/Putinovho strihu. Majú veľmi podobné východiská: sú namierené proti aktívnym občanom, občianskej spoločnosti a demokratickým princípom,“ dodal Blaščák s tým, že ruský zákon je stále neporovnateľne tvrdší."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["nadobudol", "zákona", "zaťažené", "Európskeho centra pre neziskové právo", "začala", "pokračovalo", "zavŕšené", "rozsudku", "rozhodol", "rozpore", "Novela", "č. VI, bod. 1", "predsedu", "upozorňuje", "prirovnal"], "url": ["https://ecnl.org/news/hungarian-law-transparency-organisations-supported-abroad-what-stake", "https://ecnl.org/sites/default/files/2020-09/ECNL-briefer-on-Hungarys-Lex-NGO.pdf", "https://ecnl.org/news/hungarian-law-transparency-organisations-supported-abroad-what-stake", "https://ecnl.org/sites/default/files/2020-09/ECNL-briefer-on-Hungarys-Lex-NGO.pdf", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_17_1982", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_17_3663", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/EN/IP_17_5003", "https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=227569&pageIndex=0&doclang=sk&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4868159", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-06/cp200073en.pdf", "https://curia.europa.eu/jcms/upload/docs/application/pdf/2020-06/cp200073en.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544280", "https://www.predemokraciu.sk/2024/04/02/neopakujte-orbanove-chyby/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sns-zakon-mimovladky-oznacenie-organizacie-so-zahranicnou-podporou-viktor-orban-madarsko/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sns-zakon-mimovladky-oznacenie-organizacie-so-zahranicnou-podporou-viktor-orban-madarsko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:33.298561+00:00"}
{"id": "vr14813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14813", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "(...) pre kauzu CT-čko, na ktorej vlastne aj padol predseda parlamentu, Paška, aj ministerka Zvolenská.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako reakciu na predražený tender na CT prístroj podala Zuzana Zvolenská demisiu , k čomu ju vyzval premiér Fico. Pavol Paška odstúpil krátko po nej, tvrdiac , že sa obáva útokov na svoju rodinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako reakciu na predražený tender na CT prístroj podala Zuzana Zvolenská demisiu , k čomu ju vyzval premiér Fico. Pavol Paška odstúpil krátko po nej, tvrdiac , že sa obáva útokov na svoju rodinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["demisiu", "tvrdiac"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/335145-pride-pre-predrazeny-ct-pristroj-zvolenska-o-funkciu-opozicia-ju-chce-odvolat/", "http://domov.sme.sk/c/7497169/paska-odstupuje-ako-sef-parlamentu-vzda-sa-aj-poslaneckeho-mandatu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:20.440676+00:00"}
{"id": "vr35045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35045", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Granvia objednávala výstavbu týchto mostov u rôznych spoločností, tak napríklad. Došli za spoločnosťou jednou slovenskou a povedali im, že poďte stavať tento most na R1 s vašimi ľuďmi, s vašimi strojmi. Viete čo im povedala tá slovenská firma, že my si naše kapacity musíme chrániť, pretože my ideme stavať D1, všetci boli presvedčení o tom, že slovenské firmy budú sa predovšetkým sústreďovať na stavbu medzi Ružomberkom a, teraz o Dubnou Skalou a Prešovom.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:08.827970+00:00"}
{"id": "42463", "numeric_id": 42463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42463", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Do eurovolieb už je kandidátka uzavretá.", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD svoju kandidátku do nadchádzajúcich eurovolieb predstavila 19. februára 2019. Maroš Šefčovič na nej na žiadnom mieste nefiguruje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD svoju kandidátku do nadchádzajúcich eurovolieb predstavila 19. februára 2019. Maroš Šefčovič na nej na žiadnom mieste nefiguruje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-10", "analysis_sources": {"text": ["predstavila"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1893918-kandidatka-smeru-do-eurovolieb-bude-mat-14-mien-povedu-ju-benova-a-ciz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:00.945370+00:00"}
{"id": "vr13953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13953", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...v roku 2011 a v 2012 urobil chaoticky pán minister Uhliarik, kedy jednoducho schválil zákon pre lekárov schválil zákon pre sestry, ale krytie tam nebolo žiadne...Ale moment, tam bolo povedané, že ušetrí sa 200 miliónov eur.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 počas pôsobenia ministra zdravotníctva Uhliarika bol schválený zákon, ktorý mal zvyšovať platy lekárov. V roku 2012 bol schválený zákon zvyšujúci platy sestier, no jeho platnosť bola zrušená Ústavným súdom. Obe plánované zvyšovania boli kritizované pre nedostatočné finančné krytie. Minister Uhliarik vtedy skutočne sľuboval ušetrenie 200 miliónov eur prijatím novely o úhrade liekov a rozsahu zdravotnej starostlivosti. K takémuto ušetreniu však nedošlo, zvyšovanie platov lekárov sa nakoniec financovalo z dodatočne vytvorených rezerv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už riešili v minulosti, napríklad v septembri 2012 , kedy o spomínaných záležitostiach hovoril Viliam Novotný v relácii V politike. V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, ministrom zdravotníctva sa stal Ivan Uhliarik, ktorý po predchádzajúcom ministrovi zdravotníctva R. Rašim zdedil dlh zdravotníctva vo výške 382 miliónov eur (opticky znížených na 152 miliónov eur). Správa Vlády Slovenskej republiky zas hovorí o 285 miliónovom dlhu k 31.12.2010.\n\nV roku 2011 žiadali o zvýšenie miezd lekári, minister Uhliarik vtedy vyhlásil, že na požadované zvýšenie platov by potreboval 200 miliónov eur, píšu Hospodárske noviny . Minister si sľuboval získanie 200 miliónov eur od prijatia novely o úhrade liekov a rozsahu zdravotnej starostlivost. Ako píše portál aktualne.sk : \" Uhliarik verí, že novela prinesie znižovanie cien liekov a úhrad za ne a ročne na daných opatreniach jeho rezort ušetrí okolo 200 miliónov eur .\" Vláda vtedy napokon vyhovela požiadavkam lekárov, prisľúbila zvýšenie platov a Národná rada prijala príslušnú novelu zákona ( .pdf ) V roku 2012 Národná rada schválila zákon o mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Zákon bol neskôr rozhodnutím Ústavného súdu vyhlásený za protiústavný a jeho platnosť sa zrušila. Avizované znižovanie cien liekov, ktoré malo prispieť ušetreniu finančných prostriedkov potrebných pre zvyšovanie platov, sa však napokon počas ministrovania Uhliarika neuskutočnilo , problém zdedila ďalšia vláda.\n\nV súhrnnej správe o zdravotníctve, ktorá hodnotí obdobie január 2011-február 2012), sa INEKO kriticky vyjadruje k zvyšovaniu platov zdravotníckych pracovníkov: \" Hlavnými príčinami tohto stavu sú tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia (soft budget constraints) v sektore zdravotníctva, nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov.. .\" Aj vo svojej Ďalšej správe pre roky 2012-2013 sa INEKO vyjadruje kriticky k otázke krytia zvyšovania platov:\" (...) zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov .\" Situáciu sa snažili riešiť poslanci SMER-u (víťaza volieb), ktorý ešte neboli oficiálne vo vláde, no poslanec Richard Raši predložil návrh novely zákona o zdrvotnom poistení: \" Viac peňazí z nového spôsobu prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami by štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mala dostať prvýkrát v októbri tohto roku. Ten má priniesť novela zákona o zdravotnom poistení, ktorú do parlamentu v utorok (17.4.) predložil poslanec za Smer-SD Richard Raši. Vláda, ktorá zatiaľ nemá zákonodarnú iniciatívu, týmto spôsobom reaguje na situáciu v zdravotníctve, kde nemocnice a ambulancie volajú po dofinancovaní pre vyššie platy sestier a lekárov .\"\n\nRezerva teda mala predstavovať 30 miliónov a mali byť získané z výberu poistného.\n\nĎalšia rezerva- 50 miliónov eur bola síce z rozpočtu ešte za ministra financií Mikloša, no k jej schváleniu prispeli najmä poslanci SMER-u- tí práve prijatím tejto rezervy podmienili svoje kladné hlasovanie za Miklošom navrhovaný rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 počas pôsobenia ministra zdravotníctva Uhliarika bol schválený zákon, ktorý mal zvyšovať platy lekárov. V roku 2012 bol schválený zákon zvyšujúci platy sestier, no jeho platnosť bola zrušená Ústavným súdom. Obe plánované zvyšovania boli kritizované pre nedostatočné finančné krytie. Minister Uhliarik vtedy skutočne sľuboval ušetrenie 200 miliónov eur prijatím novely o úhrade liekov a rozsahu zdravotnej starostlivosti. K takémuto ušetreniu však nedošlo, zvyšovanie platov lekárov sa nakoniec financovalo z dodatočne vytvorených rezerv. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už riešili v minulosti, napríklad v septembri 2012 , kedy o spomínaných záležitostiach hovoril Viliam Novotný v relácii V politike. V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, ministrom zdravotníctva sa stal Ivan Uhliarik, ktorý po predchádzajúcom ministrovi zdravotníctva R. Rašim zdedil dlh zdravotníctva vo výške 382 miliónov eur (opticky znížených na 152 miliónov eur). Správa Vlády Slovenskej republiky zas hovorí o 285 miliónovom dlhu k 31.12.2010.", "V roku 2011 žiadali o zvýšenie miezd lekári, minister Uhliarik vtedy vyhlásil, že na požadované zvýšenie platov by potreboval 200 miliónov eur, píšu Hospodárske noviny . Minister si sľuboval získanie 200 miliónov eur od prijatia novely o úhrade liekov a rozsahu zdravotnej starostlivost. Ako píše portál aktualne.sk : \" Uhliarik verí, že novela prinesie znižovanie cien liekov a úhrad za ne a ročne na daných opatreniach jeho rezort ušetrí okolo 200 miliónov eur .\" Vláda vtedy napokon vyhovela požiadavkam lekárov, prisľúbila zvýšenie platov a Národná rada prijala príslušnú novelu zákona ( .pdf ) V roku 2012 Národná rada schválila zákon o mzdových nárokoch zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Zákon bol neskôr rozhodnutím Ústavného súdu vyhlásený za protiústavný a jeho platnosť sa zrušila. Avizované znižovanie cien liekov, ktoré malo prispieť ušetreniu finančných prostriedkov potrebných pre zvyšovanie platov, sa však napokon počas ministrovania Uhliarika neuskutočnilo , problém zdedila ďalšia vláda.", "V súhrnnej správe o zdravotníctve, ktorá hodnotí obdobie január 2011-február 2012), sa INEKO kriticky vyjadruje k zvyšovaniu platov zdravotníckych pracovníkov: \" Hlavnými príčinami tohto stavu sú tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia (soft budget constraints) v sektore zdravotníctva, nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov.. .\" Aj vo svojej Ďalšej správe pre roky 2012-2013 sa INEKO vyjadruje kriticky k otázke krytia zvyšovania platov:\" (...) zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov .\" Situáciu sa snažili riešiť poslanci SMER-u (víťaza volieb), ktorý ešte neboli oficiálne vo vláde, no poslanec Richard Raši predložil návrh novely zákona o zdrvotnom poistení: \" Viac peňazí z nového spôsobu prerozdeľovania poistného medzi zdravotnými poisťovňami by štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) mala dostať prvýkrát v októbri tohto roku. Ten má priniesť novela zákona o zdravotnom poistení, ktorú do parlamentu v utorok (17.4.) predložil poslanec za Smer-SD Richard Raši. Vláda, ktorá zatiaľ nemá zákonodarnú iniciatívu, týmto spôsobom reaguje na situáciu v zdravotníctve, kde nemocnice a ambulancie volajú po dofinancovaní pre vyššie platy sestier a lekárov .\"", "Rezerva teda mala predstavovať 30 miliónov a mali byť získané z výberu poistného.", "Ďalšia rezerva- 50 miliónov eur bola síce z rozpočtu ešte za ministra financií Mikloša, no k jej schváleniu prispeli najmä poslanci SMER-u- tí práve prijatím tejto rezervy podmienili svoje kladné hlasovanie za Miklošom navrhovaný rozpočet."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["septembri 2012", "382", "Vlády", "Hospodárske noviny", "aktualne.sk", ".pdf", "zákon", "rozhodnutím", "neuskutočnilo", "správe", "2012-2013", "predložil", "30", "podmienili"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/315/najde-vlada-prostriedky-na-zvysenie-platov-v-zdravotnictve", "http://www.hpi.sk/2010/10/ucet-za-statne-zdravotnictvo-382-mil/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132079?prefixFile=m_", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/problem-ktory-nikto-neriesil-20-rokov-474768", "http://aktualne.atlas.sk/uhliarik-farmaceuticka-loby-ma-do-uzkych-nedostane/slovensko/spolocnost/", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/512-2011-z-z.p-34477.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-62", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=500172", "http://ekonomika.sme.sk/c/6311996/uhliarik-ceny-liekov-neznizil-mohol-usetrit-sedem-milionov.html", "http://www.ineko.sk/file_download/656/Zdravotnictvo+v+SR+-+vyvoj+po+1.1.2011.pdf", "http://www.ineko.sk/file_download/779/Zdravotn%C3%ADcky+syst%C3%A9m+v+SR++(2012-2013).pdf", "https://www.zzz.sk/clanok/12116-nove-prerozdelovanie-poistneho-pocitia-zdravotne-poistovne-od-oktobra", "https://www.zzz.sk/clanok/12116-nove-prerozdelovanie-poistneho-pocitia-zdravotne-poistovne-od-oktobra", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:50.937407+00:00"}
{"id": "vr35520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35520", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To bolo 2800 listov, ktoré pán Sulík ako predseda parlamentu s hlavičkou predsedu parlamentu poslal primátorom a starostom. Predstavte si, že primátor, starosta dostane list podpísaný predsedom parlamentu, kde je falošný údaj ohľadne prezidenta aj ohľadne mňa, že dostane každý občan Slovenska možno do schránky nejaký leták, kde je napísané, že aj Smer aj Fico idú do referenda, billboardy po Slovensku, to predsa nie je možné.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík v listoch , ktoré zaslal všetkým starostom na Slovensku, naozaj tvrdil, že sa referenda zúčastnia aj pán prezident aj Robert Fico. Richard Sulík takto konal potom, čo mu vraj na súkromných stretnutiach medzi štyrmi očami obaja politici prisľúbili svoju účasť na referende. Robert Fico toto vyhlásenie odmieta . Richard Sulík v parlamente vyhlásil, že sa už Ficovi medzi štyrmi očami ospravedlnil.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík v listoch , ktoré zaslal všetkým starostom na Slovensku, naozaj tvrdil, že sa referenda zúčastnia aj pán prezident aj Robert Fico. Richard Sulík takto konal potom, čo mu vraj na súkromných stretnutiach medzi štyrmi očami obaja politici prisľúbili svoju účasť na referende. Robert Fico toto vyhlásenie odmieta . Richard Sulík v parlamente vyhlásil, že sa už Ficovi medzi štyrmi očami ospravedlnil."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["listoch", "odmieta"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100914TBB00613", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-k-referendu-poslal-starostom-list/216597-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:22.469245+00:00"}
{"id": "vr29266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29266", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Naše prepočty hovoria, že tá suma, ktorú pán minister teda uviedol ako taký významný príspevok, bude poskladať, pardon, bude postačovať zhruba na pokrytie 10 - 15 % tej medzery, ktorú máme na Slovensku.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanec Miroslav Beblavý hovorí o sume potrebnej k vyriešeniu problémov s kapacitou škôlok. Na navýšenie tejto kapacity bolo pre rok 2015 vyčlenených 10 miliónov eur. Dostupné informácie naznačujú, že financie nutné na zaručenie potrebnej kapacity materských škôl sú výrazne vyššie, presná suma však závisí od množstva faktorov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Miroslav Beblavý hovorí o sume potrebnej k vyriešeniu problémov s kapacitou škôlok. Na navýšenie tejto kapacity bolo pre rok 2015 vyčlenených 10 miliónov eur. Dostupné informácie naznačujú, že financie nutné na zaručenie potrebnej kapacity materských škôl sú výrazne vyššie, presná suma však závisí od množstva faktorov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2013", "Správa", "správy", "stránky", "TASR", "SITA", "Verlag Dashöfer"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7004373/v-skolkach-nie-je-miesto-nova-navrhuje-detske-skupiny.html", "https://www.minedu.sk/novy-svp-pre-materske-skoly-bude-jednoduchsi-slubuje-j-draxler/", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CBwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-24264&ei=cXT1VLeRKc3VauzfgSg&usg=AFQjCNFeqDqDP85w3pldhQRiAhXQ_uwWHA&sig2=wL7Cn9KWAfIve1fyh8KMpQ&bvm=bv.87269000,d.d24&cad=rja", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CBwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-24264&ei=cXT1VLeRKc3VauzfgSg&usg=AFQjCNFeqDqDP85w3pldhQRiAhXQ_uwWHA&sig2=wL7Cn9KWAfIve1fyh8KMpQ&bvm=bv.87269000,d.d24&cad=rja", "https://www.minedu.sk/dotacie-na-rozsirenie-kapacit-materskych-skol/", "http://www.hlavnespravy.sk/ministerstvo-skolstva-spustilo-pilotnu-vyzvu-k-opatreniu-na-zvysenie-kapacity-materskych-skol/523025", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343604-fico-prichadza-zvrat-v-rodinnej-politike-vyhlasil-vyzvu-na-rozsirenie-skolok/", "http://www.dashofer.sk/ministerstvo-skolstva-vyhlasilo-vyzvu-na-rozsirovanie-kapacit-materskych-skol-cid105537/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:46.263205+00:00"}
{"id": "vr27725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27725", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...ako minister zahraničných vecí, ale aj ako občan Slovenskej republiky sa hanbím, keď vidím, že naša účasť je najnižšia. Dva razy sme boli teda vyložene na chvoste Európskej únie.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2004 a 2009 sa Slovenská republika umiestnila v rebríčku volebnej účasti vo voľbách do EP na poslednom mieste. V roku 2004 sa volieb zúčastnilo 16,97% oprávnených voličov a v roku 2009 19,64% oprávnených voličov. V oboch prípadoch išlo o najnižšiu účasť vo voľbách do EP v histórii EÚ.", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2004 a 2009 sa Slovenská republika umiestnila v rebríčku volebnej účasti vo voľbách do EP na poslednom mieste. V roku 2004 sa volieb zúčastnilo 16,97% oprávnených voličov a v roku 2009 19,64% oprávnených voličov. V oboch prípadoch išlo o najnižšiu účasť vo voľbách do EP v histórii EÚ."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["vo voľbách do EP"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/000cdcd9d4/Turnout-(1979-2009).html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:15.023610+00:00"}
{"id": "45040", "numeric_id": 45040, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45040", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "No polícia už teraz dohliada na dodržiavanie tých pravidiel, ktoré boli stanovené, ako ste spomenuli napr. povinnosť nosenia rúšok. Mám tu aj dokonca nejaké čísla o tom, aké boli priestupky. Mali sme 803 priestupkov v oblasti karantény, dodržiavanie karantény. Mali sme 218 porušení zákazu otvorenia reštauračných zariadení. Mali sme 3× trest, čo sa týka trestných činov. 2× šírenie poplašnej správy. 3× šírenia nákazlivej choroby a tak ďalej.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V druhej polovici marca vláda a Úrad verejného zdravotníctva prijali viaceré nové opatrenia, ktoré mali zamedziť šíreniu koronavírusu. Patrí medzi ne povinné nosenie rúšok, kontrola teploty pred fabrikami či v obchodoch či predĺženie zákazu organizovania hromadných akcií. Podľa hovorkyňe Prezídia policajného zboru polícia kontroluje nosenie rúšok na verejnosti. Zo zverejnených štatistík trestných činov za marec nie je možné odčítať, koľko priestupkov či trestných činov polícia eviduje v súvislosti s koronavírusom. Údaje však pre Demagóg.SK potvrdilo Ministerstvo vnútra. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V druhej polovici marca vláda a Úrad verejného zdravotníctva prijali viaceré nové opatrenia, ktoré mali zamedziť šíreniu koronavírusu. Patrí medzi ne povinné nosenie rúšok, kontrola teploty pred fabrikami či v obchodoch či predĺženie zákazu organizovania hromadných akcií. Podľa hovorkyňe Prezídia policajného zboru polícia kontroluje nosenie rúšok na verejnosti. Zo zverejnených štatistík trestných činov za marec nie je možné odčítať, koľko priestupkov či trestných činov polícia eviduje v súvislosti s koronavírusom. Údaje však pre Demagóg.SK potvrdilo Ministerstvo vnútra. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Patrí", "kontroluje", "zverejnených"], "url": ["https://dennikn.sk/1818474/nove-opatrenia-povinne-ruska-vonku-obchody-otvorene-pre-seniorov-odsun-uradnych-lehot-sledovanie-pohybu-mobilov/", "https://www.ta3.com/clanok/1179497/za-nenosenie-ruska-mozete-dostat-pokutu-tvrdi-advokat.html", "http://www.minv.sk/?statistika_kriminality_v_slovenskej_republike_za_rok_2020_csv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:53.290012+00:00"}
{"id": "vr29866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29866", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Namiesto toho, aby sme s Líbyou spolupracovali, tak francúzske, talianske a španielske stíhačky zbombardovali Líbyu...", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Lýbii sa začala občianska vojna v roku 2011, teda v čase tzv. Arabskej jari , kedy sa miestne milície snažili zvrhnúť vládu Muammara Kaddáfího a to aj za pomoci vojsk niektorých krajín NATO a ďalších spojencov v období (.pdf,s.1) od marca do októbra 2011. Medzi krajinami NATO, ktoré sa zapojili (.pdf,s.7) do vzdušných útokov, boli Spojené štáty americké , ktoré najprv operácie viedli až kým velenie neprevzalo NATO, následne uskutočňovali vzdušné útoky Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Kanada, Dánsko, Belgicko a Nórsko. Španielske stíhačky, ktoré spomína premiér Fico, sa do bojových operácií síce nezapojili , no Španielsko participovalo na koalícii proti Kaddáfímu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádza štúdia Inštitútu strategických štúdií americkej armády (.pdf, s.6), až dve tretiny útokov podnikli Francúzi a Briti. Taliansko prispelo 8 bojovými lietadlami a pomáhalo tiež strážiť bezletovú zónu. Španielske stíhačky boli použité na stráženie bezletovej zóny, neboli zapojené priamo do útokov (.pdf,s.178),", "analysis_paragraphs": ["V Lýbii sa začala občianska vojna v roku 2011, teda v čase tzv. Arabskej jari , kedy sa miestne milície snažili zvrhnúť vládu Muammara Kaddáfího a to aj za pomoci vojsk niektorých krajín NATO a ďalších spojencov v období (.pdf,s.1) od marca do októbra 2011. Medzi krajinami NATO, ktoré sa zapojili (.pdf,s.7) do vzdušných útokov, boli Spojené štáty americké , ktoré najprv operácie viedli až kým velenie neprevzalo NATO, následne uskutočňovali vzdušné útoky Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Kanada, Dánsko, Belgicko a Nórsko. Španielske stíhačky, ktoré spomína premiér Fico, sa do bojových operácií síce nezapojili , no Španielsko participovalo na koalícii proti Kaddáfímu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako uvádza štúdia Inštitútu strategických štúdií americkej armády (.pdf, s.6), až dve tretiny útokov podnikli Francúzi a Briti. Taliansko prispelo 8 bojovými lietadlami a pomáhalo tiež strážiť bezletovú zónu. Španielske stíhačky boli použité na stráženie bezletovej zóny, neboli zapojené priamo do útokov (.pdf,s.178),"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["Arabskej jari", "pomoci", "v období", "zapojili", "Spojené štáty americké", "nezapojili", "Inštitútu strategických štúdií americkej armády", "Taliansko", "útokov"], "url": ["http://edition.cnn.com/2013/09/20/world/libya-civil-war-fast-facts/", "http://www.theguardian.com/world/2014/aug/29/-sp-briefing-war-in-libya", "http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf", "http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf", "http://www.thewire.com/global/2011/04/us-dropped-76-bombs-libya/36285/", "http://www.nytimes.com/2011/09/04/sunday-review/what-libyas-lessons-mean-for-nato.html?_r=1", "http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf", "http://www.globalsecurity.org/military/world/war/libya-civil-war.htm", "http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:46.484820+00:00"}
{"id": "vr30293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30293", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "No, pani Puškárová, v tomto roku, roku 2011 je historicky najväčšie zníženie deficitu verejných financií v histórii Slovenska. Z 8 % na 4,9 desatín %.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledných informácii by mal byť deficit Slovenska v roku 2011 o tretinu nižší ako v minulom roku, čísla, ktoré uvádza Ivan Mikloš teda môžeme považovať za pravdivé. (za predpokladu, že k plneniu plánovaného deficitu skutočne dôjde.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných informácii by mal byť deficit Slovenska v roku 2011 o tretinu nižší ako v minulom roku, čísla, ktoré uvádza Ivan Mikloš teda môžeme považovať za pravdivé. (za predpokladu, že k plneniu plánovaného deficitu skutočne dôjde."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "dát"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/deficit-statneho-rozpoctu-je-stale-o-tretinu-nizsi-ako-vlani-p54-/sk_ekonomika.asp?c=A111102_110333_sk_ekonomika_p61", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:35.355837+00:00"}
{"id": "vr27648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27648", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A to ako hodnotia ESO občania alebo podnikatelia, je tiež skôr kritické.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K reforme ESO sú kritickí najmä opoziční poslanci, napríklad Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská . Tí reforme vyčítajú najmä nedostatočnú prípravu, vysoko prehnané ciele, ktoré pravdepodobne nebude možné naplniť. V prípade Žitňanskej aj neodôvodnené posilnenie ministra vnútra. V súvislosti s reformou vyjadrila určité obavy aj Európska komisia , najmä čo sa týka rozpočtu a s úspor, ktoré by reforma ESO mala priniesť. Brusel považuje túto úsporu za nereálnu: \" Problém vidí komisia najmä v reforme verejnej správy ESO. „Sú tam isté riziká realizácie. Preto sa nepredpokladá, že tieto opatrenia budú mať dosah na verejné financie podľa odhadov vlády,“ tvrdí v správe komisia.\" Kriticky sa k reforme ESO vyjadrili aj predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí vyčítajú najmä nedostatočné informovanie s prebiehajúcou reformou. ZMOS-u sa zdá spáva o priebehu reformy málo konkrétna. Na druhej strane zamestnávatelia nemali ku správe výhrady. Podľa správy Pravda, je možné hovoriť o pozitívnom postoji občanov k reforme ESO. K ESO sa vyjadril aj Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, ktorý vyčíta ESO najmä to, že nie je dostatočne dôsledná teda nezahŕňa komunálnu reformu. Okrem toho je reforme ESO vyčítané aj nedostatočne vysvetlený spôsob výpočtu ušetrených nákladov. \" Únia miest správne argumentuje, že reforme by mal predchádzať audit kompetencií, úprava financovania verejnej správy a až následne by mali prísť inštitucionálne zmeny. Reformu nekvituje ani ZMOS, dlhoročný partner vládneho SMER-SD, ktorý jej vytýka, že nie sú \"k dispozícii analytické podklady, ktoré identifikujú všetky relevantné vplyvy, tak pozitívne, ako aj negatívne\" a združenie by považovalo už pri predkladaní prvej fázy ESO \"za potrebné poznať obsah a strategické smerovanie celej reformy\". Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vo svojom hodnotení návrhu okrem vyzdvihnutia pozitív prišla aj s kritikou reformy ESO a jej II.etapy . PAS považuje za nedostatky koncentráciu moci, koncentráciu ekonomických funkcií, centralizáciu verejného obstarávania, odmietanie zverejňovania interných analýz ministerstva, nemožnosť overenia plánovanej sumy úspor .... Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K reforme ESO sú kritickí najmä opoziční poslanci, napríklad Miroslav Beblavý a Lucia Žitňanská . Tí reforme vyčítajú najmä nedostatočnú prípravu, vysoko prehnané ciele, ktoré pravdepodobne nebude možné naplniť. V prípade Žitňanskej aj neodôvodnené posilnenie ministra vnútra. V súvislosti s reformou vyjadrila určité obavy aj Európska komisia , najmä čo sa týka rozpočtu a s úspor, ktoré by reforma ESO mala priniesť. Brusel považuje túto úsporu za nereálnu: \" Problém vidí komisia najmä v reforme verejnej správy ESO. „Sú tam isté riziká realizácie. Preto sa nepredpokladá, že tieto opatrenia budú mať dosah na verejné financie podľa odhadov vlády,“ tvrdí v správe komisia.\" Kriticky sa k reforme ESO vyjadrili aj predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí vyčítajú najmä nedostatočné informovanie s prebiehajúcou reformou. ZMOS-u sa zdá spáva o priebehu reformy málo konkrétna. Na druhej strane zamestnávatelia nemali ku správe výhrady. Podľa správy Pravda, je možné hovoriť o pozitívnom postoji občanov k reforme ESO. K ESO sa vyjadril aj Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, ktorý vyčíta ESO najmä to, že nie je dostatočne dôsledná teda nezahŕňa komunálnu reformu. Okrem toho je reforme ESO vyčítané aj nedostatočne vysvetlený spôsob výpočtu ušetrených nákladov. \" Únia miest správne argumentuje, že reforme by mal predchádzať audit kompetencií, úprava financovania verejnej správy a až následne by mali prísť inštitucionálne zmeny. Reformu nekvituje ani ZMOS, dlhoročný partner vládneho SMER-SD, ktorý jej vytýka, že nie sú \"k dispozícii analytické podklady, ktoré identifikujú všetky relevantné vplyvy, tak pozitívne, ako aj negatívne\" a združenie by považovalo už pri predkladaní prvej fázy ESO \"za potrebné poznať obsah a strategické smerovanie celej reformy\". Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vo svojom hodnotení návrhu okrem vyzdvihnutia pozitív prišla aj s kritikou reformy ESO a jej II.etapy . PAS považuje za nedostatky koncentráciu moci, koncentráciu ekonomických funkcií, centralizáciu verejného obstarávania, odmietanie zverejňovania interných analýz ministerstva, nemožnosť overenia plánovanej sumy úspor .... Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Beblavý", "Žitňanská", "Európska komisia", "vyjadrili", "správy", "vyjadril", "hodnotení", "reformy ESO", "II.etapy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/291057-beblavy-zamestnanci-skolstva-su-k-reforme-eso-prevazne-kriticki/", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/l-zitnanska-reforma-eso-mocensky-posilni-ministra-vnutra", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/brusel-neveri-kazimirovmu-rozpoctu-kvoli-setreniu-593354", "http://ekonomika.sme.sk/c/7042215/starostovia-kalinakovi-vycitaju-ze-im-o-reforme-eso-nehovori-dost.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307230-s-klientskymi-centrami-pribudli-na-vychode-aj-problemy/", "http://www.institute.sk/article.php?4498", "http://alianciapas.sk/rebricek-hodnotenych-zakonov-od-zaciatku-aktualneho-volebneho-obdobia/", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2013/02/IPP_zakony_01_IV_2012.pdf", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2013/07/IPP_zakony_02_II_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:52.127306+00:00"}
{"id": "vr13782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13782", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... my ako myslím si, že prvá opozičná strana v histórii Slovenska v najbližších týždňoch predstavíme náš rozpočet na najbližšie štyri roky...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informáciu, že by niektorá strana v histórii Slovenska predstavila svoj návrh na rozpočet na štvorročné obdobie. Časť výroku, ktorá sa týka pripravovaného materiálu strany Sieť nehodnotíme, keďže sa týka budúcnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informáciu, že by niektorá strana v histórii Slovenska predstavila svoj návrh na rozpočet na štvorročné obdobie. Časť výroku, ktorá sa týka pripravovaného materiálu strany Sieť nehodnotíme, keďže sa týka budúcnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Predpis č. 583/2004", "zakonypreludi.sk", "roky", "schválila", "predstavoval"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-583", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-583", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958", "http://www.ta3.com/clanok/1070508/vlada-schvalila-svoj-posledny-rozpocet-deficit-ma-klesat-k-nule.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6766312/prochazka-spravi-tienovy-rozpocet-pomoze-mu-aj-kollar.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:24.999611+00:00"}
{"id": "vr26789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26789", "speaker": "Boris Zala", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-zala", "statement": "Udelenie veľkorysej kultúrnej a školskej autonómie je podmienkou spokojnosti Kurdov so životom v Turecku. K tomu patrí aj politická reprezentácia v tureckých inštitúciách, predovšetkým zníženie prahu pre vstup do Parlamentu z doterajších 10 % na tradičných 5 %.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky tureckého parlamentu, Turecko v súčastnosti používa pri parlamentných voľbách systém proporčného zastúpenia s 10-percentným volebným kvórom do národného zhromaždenia. Samotnému problému reprezentácie Kurdov kvôli vysokému volebnému kvóru bola venovaná i správa OSCE v roku 2002 a 2011 , podľa ktorých 10-percentný prah prakticky eliminuje akúkoľvek šancu menšinových strán na zvolenie do parlamentu a týmto deformuje hlavný zámer proporčného volebného systému.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky tureckého parlamentu, Turecko v súčastnosti používa pri parlamentných voľbách systém proporčného zastúpenia s 10-percentným volebným kvórom do národného zhromaždenia. Samotnému problému reprezentácie Kurdov kvôli vysokému volebnému kvóru bola venovaná i správa OSCE v roku 2002 a 2011 , podľa ktorých 10-percentný prah prakticky eliminuje akúkoľvek šancu menšinových strán na zvolenie do parlamentu a týmto deformuje hlavný zámer proporčného volebného systému."], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "2002", "2011", "euractiv.sk"], "url": ["http://global.tbmm.gov.tr/index.php/EN/yd/icerik/14", "http://www.osce.org/odihr/elections/turkey/16346", "http://www.osce.org/odihr/84588", "http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/kurdska-otazka-vnasa-tien-do-tureckych-volieb-016972"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:46.097424+00:00"}
{"id": "49795", "numeric_id": 49795, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49795", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Pán Krúpa klame, keď hovorí, že na základe zmeny Trestného zákona sa začali zvyšovať priestupky a trestné činy a počty. Pozrite si naozaj oficiálne štatistiky, nič dramatické sa tam nedeje, žiaden, žiadne stúpanie tam nie je, ako to vy tvrdíte, je to klamstvo, je to klamstvo, pán Krúpa.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novela Trestného zákona, ktorá zvýšila hranicu malej škody z 266 € na 700 € začala platiť od 6. augusta 2024. Štatistiky Ministerstva vnútra SR naznačujú pokles trestných činov krádeže, naopak niektorí obchodníci hlásia nárast počtu krádeží. V skutočnosti však počet krádeží nemožno presne overiť kvôli chýbajúcim údajom o priestupkoch. Celkový počet priestupkov v období od augusta do septembra 2024 podľa dát ministerstva vnútra stúpol, avšak neposkytli nám údaje o tom, ktoré z priestupkov sa týkali práve krádeží. Tvrdenie poslanca Migaľa preto hodnotíme ako neoveriteľné, keďže dostupné dáta neposkytujú jednoznačný obraz o celkovom dopade novely.\n\nNovela Trestného zákona, ktorá vstúpila do platnosti 6. augusta tohto roka, priniesla zmeny v definícii spáchanej škody. Hranica malej škody sa zvýšila z pôvodných 266 € na 700 €. V praxi to znamená , že krádež tovaru v hodnote 300 €, ktorá by pred touto úpravou bola klasifikovaná ako trestný čin je teraz posudzovaná len ako priestupok, pretože nepresahuje novú hranicu malej škody.\n\nObchodné reťazce ako Billa ,Tesco či COOP Jednota Slovensko, uvádzajú , že v súvislosti s novelou Trestného zákona zaznamenali zvýšený počet krádeží. Podobne sú na tom aj spoločnosti ako Exisport alebo Decathlon . Iné reťazce ako Lidl či Kaufland takýto fenomén nezaznamenali , no majú zavedené preventívne opatrenia.\n\nPredstavitelia koalície to popierajú. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) tvrdí : „To, čo tvrdia reťazce, nie je pravda. Prečo by sme mali veriť tomu, že to reťazce dávajú do súvislosti s novelou trestného zákonníka. Dôvody je potrebné vecne zistiť.“ Premiér Fico v reakcii na tvrdenia reťazcov a opozície uviedol : „Zase sa ukazuje, že to je totálny nezmysel.“\n\nTvrdenie poslanca Migaľa korešponduje s vyjadreniami ďalších koaličných a vládnych predstaviteľov týkajúcimi sa novelizácie Trestného zákona. Koalícia v tejto súvislosti argumentuje konkrétnymi štatistickými údajmi, ktoré naznačujú, že k nárastu trestnej činnosti nedochádza. Trestné činy krádeže sa za sledované obdobie vykazujú v nižšom počte ako v minulom roku.\n\nPodľa údajov Ministerstva vnútra SR bolo za obdobie august - september 2024 spáchaných o 55,7% trestných činov krádeže menej v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023. Podľa dát z MVSR vyplýva že za september 2024 stúpol počet trestných činov krádeže z 8 475 ( csv. ) na 8 841 ( csv. ), teda o 366. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 10 721 ( csv. ) na 11 892 ( csv. ), teda o 1 171. V októbri 2024 stúpol počet trestných činov krádeže z 8 841 na 9 575 ( csv. ), teda o 734. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 11 892 ( csv. ) na 13 204 ( csv. ), teda o 1 312.\n\nKvôli novele Trestného zákona sa však krádeže do 700 € preklasifikovali z trestných činov na priestupky, čo mohlo mať dopad na počet trestných činov krádeže v roku 2024.\n\nV minulosti sme sa obrátili priamo na Ministerstvo vnútra, aby nám poskytlo dáta k počtu priestupkov klasifikovaných ako krádeže. Ministerstvo nás informovalo, že nám nevie posktytnúť priestupky len za „krádež\", uviedlo však, že v období od 1. augusta do 26. septembra 2024 evidujú celkovo 9 314 priestupkov. V porovnateľnom období za predchádzajúci rok to bolo 7 771. Počet priestupkov tak výrazne stúpol, keďže ministerstvo neposkytlo, koľko priestupkov sa týkalo krádeží, nevieme vyhodnotiť, ako novela Trestného zákona ovplyvnila celkovú kriminalitu v tejto oblasti.\n\nNa chýbajúce dáta a inštitúciu, ktorá by ich zbierala, upozornili poslanci opozície, ale uvedomuje si to aj minister spravodlivosti Boris Susko.\n\nVýrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Novela Trestného zákona, ktorá zvýšila hranicu malej škody z 266 € na 700 € začala platiť od 6. augusta 2024. Štatistiky Ministerstva vnútra SR naznačujú pokles trestných činov krádeže, naopak niektorí obchodníci hlásia nárast počtu krádeží. V skutočnosti však počet krádeží nemožno presne overiť kvôli chýbajúcim údajom o priestupkoch. Celkový počet priestupkov v období od augusta do septembra 2024 podľa dát ministerstva vnútra stúpol, avšak neposkytli nám údaje o tom, ktoré z priestupkov sa týkali práve krádeží. Tvrdenie poslanca Migaľa preto hodnotíme ako neoveriteľné, keďže dostupné dáta neposkytujú jednoznačný obraz o celkovom dopade novely.", "Novela Trestného zákona, ktorá vstúpila do platnosti 6. augusta tohto roka, priniesla zmeny v definícii spáchanej škody. Hranica malej škody sa zvýšila z pôvodných 266 € na 700 €. V praxi to znamená , že krádež tovaru v hodnote 300 €, ktorá by pred touto úpravou bola klasifikovaná ako trestný čin je teraz posudzovaná len ako priestupok, pretože nepresahuje novú hranicu malej škody.", "Obchodné reťazce ako Billa ,Tesco či COOP Jednota Slovensko, uvádzajú , že v súvislosti s novelou Trestného zákona zaznamenali zvýšený počet krádeží. Podobne sú na tom aj spoločnosti ako Exisport alebo Decathlon . Iné reťazce ako Lidl či Kaufland takýto fenomén nezaznamenali , no majú zavedené preventívne opatrenia.", "Predstavitelia koalície to popierajú. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) tvrdí : „To, čo tvrdia reťazce, nie je pravda. Prečo by sme mali veriť tomu, že to reťazce dávajú do súvislosti s novelou trestného zákonníka. Dôvody je potrebné vecne zistiť.“ Premiér Fico v reakcii na tvrdenia reťazcov a opozície uviedol : „Zase sa ukazuje, že to je totálny nezmysel.“", "Tvrdenie poslanca Migaľa korešponduje s vyjadreniami ďalších koaličných a vládnych predstaviteľov týkajúcimi sa novelizácie Trestného zákona. Koalícia v tejto súvislosti argumentuje konkrétnymi štatistickými údajmi, ktoré naznačujú, že k nárastu trestnej činnosti nedochádza. Trestné činy krádeže sa za sledované obdobie vykazujú v nižšom počte ako v minulom roku.", "Podľa údajov Ministerstva vnútra SR bolo za obdobie august - september 2024 spáchaných o 55,7% trestných činov krádeže menej v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023. Podľa dát z MVSR vyplýva že za september 2024 stúpol počet trestných činov krádeže z 8 475 ( csv. ) na 8 841 ( csv. ), teda o 366. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 10 721 ( csv. ) na 11 892 ( csv. ), teda o 1 171. V októbri 2024 stúpol počet trestných činov krádeže z 8 841 na 9 575 ( csv. ), teda o 734. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 11 892 ( csv. ) na 13 204 ( csv. ), teda o 1 312.", "Kvôli novele Trestného zákona sa však krádeže do 700 € preklasifikovali z trestných činov na priestupky, čo mohlo mať dopad na počet trestných činov krádeže v roku 2024.", "V minulosti sme sa obrátili priamo na Ministerstvo vnútra, aby nám poskytlo dáta k počtu priestupkov klasifikovaných ako krádeže. Ministerstvo nás informovalo, že nám nevie posktytnúť priestupky len za „krádež\", uviedlo však, že v období od 1. augusta do 26. septembra 2024 evidujú celkovo 9 314 priestupkov. V porovnateľnom období za predchádzajúci rok to bolo 7 771. Počet priestupkov tak výrazne stúpol, keďže ministerstvo neposkytlo, koľko priestupkov sa týkalo krádeží, nevieme vyhodnotiť, ako novela Trestného zákona ovplyvnila celkovú kriminalitu v tejto oblasti.", "Na chýbajúce dáta a inštitúciu, ktorá by ich zbierala, upozornili poslanci opozície, ale uvedomuje si to aj minister spravodlivosti Boris Susko.", "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "vstúpila", "znamená", "Billa", "uvádzajú", "Exisport", "Decathlon", "nezaznamenali", "tvrdí", "uviedol", "údajov", "csv.", "csv.", "csv.", "csv.", "csv.", "csv.", "csv.", "obrátili", "upozornili"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/19650801.html", "https://www.ta3.com/clanok/952057/stoji-za-zanikom-specialnej-prokuratury-zmenila-tresty-za-korupciu-zacala-platit-velka-novela-trestneho-zakona", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/721568-ludia-kradnu-coraz-viac-tvrdia-niektore-retazce-a-sklonuju-trestnu-novelu-nikto-nechodi-kradnut-s-trestnym-zakonom-v-ruke-oponuj/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/721568-ludia-kradnu-coraz-viac-tvrdia-niektore-retazce-a-sklonuju-trestnu-novelu-nikto-nechodi-kradnut-s-trestnym-zakonom-v-ruke-oponuj/", "https://www.trend.sk/spravy/pocet-kradezi-obchodnych-retazcoch-zacina-stupat", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/921805-tovar-z-predajni-vraj-kradnu-vo-velkom-obchodnici-tvrdia-ze-zlodejov-posmelila-novela-trestneho-zakona", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/722088-naozaj-sa-oplati-kradnut-pravnici-vysvetluju-ako-trestny-zakon-riesi-drobne-kradeze/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/721568-ludia-kradnu-coraz-viac-tvrdia-niektore-retazce-a-sklonuju-trestnu-novelu-nikto-nechodi-kradnut-s-trestnym-zakonom-v-ruke-oponuj/strana-2/", "https://www.trend.sk/spravy/slovenske-retazce-hlasia-novele-zakona-viac-kradezi-politici-tvrdenia-spochybnuju", "https://www.postoj.sk/161087/ich-udaje-o-kradeziach-su-zalozene-na-pocitoch-v-skutocnosti-kriminalita-klesla-tvrdi", "https://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/08_august/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.08.2024.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/09_september/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2024.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2023/08_august/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.08.2023.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2023/09_september/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2023.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/10_oktober/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.10.2024.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2023/09_september/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2023.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2023/10_oktober/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.10.2023.csv", "https://demagog.sk/vyrok/49678", "https://spravy.rtvs.sk/2024/08/zvysila-trestna-novela-pocet-kradezi-statu-chybaju-data/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:27.354713+00:00"}
{"id": "vr25640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25640", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Slovensku sa celkom darí a ten kontext európsky je, a vrátim sa aj k tej podmienke predĺženia čerpania fondov, je v tej elitnej grupe, s ktorou nie je problém. Nie je problém. Jednoducho patríme s Nemeckom, s Fínskom, Maroš pomôž mi, kto tam je štvrtý, Slovensko, krajiny, kde naozaj miera zadlženia, zachovanie ešte akého takého rastu, schopnosť požičiavať si na trhu, jednoducho parametre, inflácia...", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne dôkazy o existencii \"elitnej\" skupiny, do ktorej by Slovensko patrilo spolu s Nemeckom a Fínskom sme nenašli, a preto hodnotíme výrok Pavla Pašku ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne dôkazy o existencii \"elitnej\" skupiny, do ktorej by Slovensko patrilo spolu s Nemeckom a Fínskom sme nenašli, a preto hodnotíme výrok Pavla Pašku ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6924238/predlzenie-cerpania-eurofondov-o-rok-je-na-dobrej-ceste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:45.461052+00:00"}
{"id": "46712", "numeric_id": 46712, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46712", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pretestovanie nám ukázalo, že napríklad, keď sa niekto čudoval, že prečo tam nejaké okresy, že Snina, Humenné, Medzilaborce tam vlastne nás na severovýchode Slovenska, že prečo tam sa tak rozmohlo a teraz je vidieť, lebo tam je nadštandardné zastúpenie tej britskej mutácie a preto sa to tam vlastne príliš rozbehlo aj s celkovým počtom pozitívnych prípadov.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Okresy Snina, Humenné a Medzilaborce patria k tým s horšou epidemiologickou situáciou a vysokým podielom infekčnejšej britskej mutácie. Na Slovensku sú však aj okresy, v ktorých je situácia horšia, a zároveň podiel britskej mutácie menší. Dáta, ktoré by dovoľovali kauzálne spojenia medzi vysokým počtom nakazených a britskou mutáciou ako príčinou chýbajú spoľahlivé dáta. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Regionálny úrad verejného zdravotníctva 6. februára 2021 oznámil , že „vzhľadom na avizované otváranie škôl si Vás dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce bol vo zvýšenej miere zastúpený britský variant vírusu SARS-CoV-2 B117.“ Hygienici sa odvolávali na dáta, ktoré na tlačovej besede 5. februára zverejnil minister zdravotníctva Marek Krajčí. Vo všetkých týchto okresoch sa od 18. januára 2021 konali testovania antigénovými testami. Po prvom kole patrili všetky tri okresy k horšej polovici a testovali tak aj v druhom kole. V prvom kole bola priemerná pozitivita v krajine 1,18%. Medzilaborecký okres zaznamenal pozitivitu 1,7%, Humenský 1,21 a okres Snina podpriemerných 1,14. Rozdelenie okresov podľa Covid Automatu k 3. februáru radí tieto tri okresy k bordovým. Medzi čiernymi - teda najzasiahnutejšími - okresmi je napríklad Revúca, Rožňava, Žiar nad Hronom či Šaľa, v ktorých bola nameraná menšia prítomnosť britskej mutácie ako v Snine, Humennom a Medzilaborciach. Nutne teda neplatí, že čím je v okrese väčšia prítomnosť britskej mutácie, tým horšia je epidemiologická situácia. Navyše, podiel britskej mutácie bol skúmaný na relatívne malej vzorke pozitívnych testov, získané informácie tak môžu byť skreslené. Len v prvom kole januárového skríningu bolo viac ako 30-tisíc testov pozitívnych, pričom prítomnosť britského variantu vedci skúmali na 1962 vzorkách.", "analysis_paragraphs": ["Okresy Snina, Humenné a Medzilaborce patria k tým s horšou epidemiologickou situáciou a vysokým podielom infekčnejšej britskej mutácie. Na Slovensku sú však aj okresy, v ktorých je situácia horšia, a zároveň podiel britskej mutácie menší. Dáta, ktoré by dovoľovali kauzálne spojenia medzi vysokým počtom nakazených a britskou mutáciou ako príčinou chýbajú spoľahlivé dáta. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako neoveriteľné. Regionálny úrad verejného zdravotníctva 6. februára 2021 oznámil , že „vzhľadom na avizované otváranie škôl si Vás dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce bol vo zvýšenej miere zastúpený britský variant vírusu SARS-CoV-2 B117.“ Hygienici sa odvolávali na dáta, ktoré na tlačovej besede 5. februára zverejnil minister zdravotníctva Marek Krajčí. Vo všetkých týchto okresoch sa od 18. januára 2021 konali testovania antigénovými testami. Po prvom kole patrili všetky tri okresy k horšej polovici a testovali tak aj v druhom kole. V prvom kole bola priemerná pozitivita v krajine 1,18%. Medzilaborecký okres zaznamenal pozitivitu 1,7%, Humenský 1,21 a okres Snina podpriemerných 1,14. Rozdelenie okresov podľa Covid Automatu k 3. februáru radí tieto tri okresy k bordovým. Medzi čiernymi - teda najzasiahnutejšími - okresmi je napríklad Revúca, Rožňava, Žiar nad Hronom či Šaľa, v ktorých bola nameraná menšia prítomnosť britskej mutácie ako v Snine, Humennom a Medzilaborciach. Nutne teda neplatí, že čím je v okrese väčšia prítomnosť britskej mutácie, tým horšia je epidemiologická situácia. Navyše, podiel britskej mutácie bol skúmaný na relatívne malej vzorke pozitívnych testov, získané informácie tak môžu byť skreslené. Len v prvom kole januárového skríningu bolo viac ako 30-tisíc testov pozitívnych, pričom prítomnosť britského variantu vedci skúmali na 1962 vzorkách."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "odvolávali", "zverejnil", "patrili", "bola", "radí", "nameraná", "bolo", "skúmali"], "url": ["https://www.humenne.sk/Aktuality-a-oznamy/SKOLY-ostavaju-zatvorene/?fbclid=IwAR101tbBdzKvnWMlkGHwtSO3ShTYEqvugwvBgIG1tSbnIHWkRnLj665vpU0", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210205.pdf?fbclid=IwAR2M5qy8zFgghE2Ormnf6F-47E4LHNzJ4rSnBH13wvXL5X0mXOHn1pHxkgA", "https://www.ta3.com/clanok/1202415/tb-i-matovica-a-predstavitelov-vlady-o-spusteni-covid-automatu.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=celoplosny-skrining-miera-pozitivity-dosiahla-1-18-percenta", "https://www.minv.sk/swift_data/source/images/Skrining_18-25_01-priebezne%20udaje.xlsx", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-06-02-2021-automat-vlada", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210205.pdf?fbclid=IwAR2M5qy8zFgghE2Ormnf6F-47E4LHNzJ4rSnBH13wvXL5X0mXOHn1pHxkgA", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=celoplosny-skrining-miera-pozitivity-dosiahla-1-18-percenta", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210205.pdf?fbclid=IwAR2M5qy8zFgghE2Ormnf6F-47E4LHNzJ4rSnBH13wvXL5X0mXOHn1pHxkgA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:47.338320+00:00"}
{"id": "48568", "numeric_id": 48568, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48568", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Viliam Karas je šéf advokátskej komory, je to v podstate šéf zvolený 6000 advokátmi na Slovensku, čiže najlepší z advokátov, zrejme by to mal byť.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šéfa advokátskej komory nevolia členovia priamo, zhodli sa na ňom deviati členovia predsedníctva komory. Tých navyše zvolilo len 1138 zúčastnených advokátov, nie všetkých 5600 členov združenia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVoľba predsedu Slovenskej advokátskej komory (SAK) sa koná každé 4 roky na pravidelnom konferencii členov advokátskej komory. Posledné takéto stretnutie sa uskutočnilo v júni 2021.\n\nSAK združuje 5600 advokátov. Na poslednej konferencii sa volieb nového predsedu SAK zúčastnilo 1138 advokátov, ktorí zvolili 9 členov predsedníctva. Novozvolení členovia predsedníctva následne spomedzi seba za predsedu SAK jednomyseľne zvolili Viliama Karasa.", "analysis_paragraphs": ["Šéfa advokátskej komory nevolia členovia priamo, zhodli sa na ňom deviati členovia predsedníctva komory. Tých navyše zvolilo len 1138 zúčastnených advokátov, nie všetkých 5600 členov združenia, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Voľba predsedu Slovenskej advokátskej komory (SAK) sa koná každé 4 roky na pravidelnom konferencii členov advokátskej komory. Posledné takéto stretnutie sa uskutočnilo v júni 2021.", "SAK združuje 5600 advokátov. Na poslednej konferencii sa volieb nového predsedu SAK zúčastnilo 1138 advokátov, ktorí zvolili 9 členov predsedníctva. Novozvolení členovia predsedníctva následne spomedzi seba za predsedu SAK jednomyseľne zvolili Viliama Karasa."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnilo", "združuje", "zvolili"], "url": ["https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/832168/_event", "https://www.sak.sk/?web/sk/cms/closeBanner=1", "https://www.sak.sk/web/sk/cms/news/form/link/display/832168/_event"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:00.692266+00:00"}
{"id": "vr27267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27267", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Francúzsko a Nemecko nemajú menší objem ekonomickej výmeny s Ruskom a vyjadrili sa jednoznačne (v otázke Ukrajiny a Krymu, pozn.).", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V tomto výroku neoverujeme, kto sa vyjadril voči Ukrajine “jednoznačnejšie”, ale iba tvrdenie o ekonomickej výmene s Ruskom.\n\nMilan Kňažko síce hovorí o objeme ekonomickej výmeny, avšak jeho výrok je v kontexte porovnania postoja Slovenska, Nemecka a Francúzska voči Ukrajine. Považujeme preto za zavádzajúce hovoriť o objeme výmeny, keď z hľadiska porovnania krajín je prirodzené hovoriť o podiele výmeny.\n\nJe pravdou, že Nemecko a Francúzsko importujú a exportujú do, resp. z Ruska väčší objem tovaru a služieb, než Slovensko. Podľa údajov z roku 2011 to však zodpovedná percentuálne menšiemu podielu ekonomickej výmeny s Ruskom oproti celkovému medzinárodnému obchodu týchto krajín, než je tomu v prípade Slovenska. Slovensko je teda na Rusku ekonomicky závislejšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZdroj: Observatory of Economic Complexity (údaje sú za rok 2011), UN COMTRADE\n\nVýrok sme opravili 13. 3. o 12:15 z nepravdy na zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku neoverujeme, kto sa vyjadril voči Ukrajine “jednoznačnejšie”, ale iba tvrdenie o ekonomickej výmene s Ruskom.", "Milan Kňažko síce hovorí o objeme ekonomickej výmeny, avšak jeho výrok je v kontexte porovnania postoja Slovenska, Nemecka a Francúzska voči Ukrajine. Považujeme preto za zavádzajúce hovoriť o objeme výmeny, keď z hľadiska porovnania krajín je prirodzené hovoriť o podiele výmeny.", "Je pravdou, že Nemecko a Francúzsko importujú a exportujú do, resp. z Ruska väčší objem tovaru a služieb, než Slovensko. Podľa údajov z roku 2011 to však zodpovedná percentuálne menšiemu podielu ekonomickej výmeny s Ruskom oproti celkovému medzinárodnému obchodu týchto krajín, než je tomu v prípade Slovenska. Slovensko je teda na Rusku ekonomicky závislejšie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Zdroj: Observatory of Economic Complexity (údaje sú za rok 2011), UN COMTRADE", "Výrok sme opravili 13. 3. o 12:15 z nepravdy na zavádzanie."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Observatory of Economic Complexity", "UN COMTRADE"], "url": ["http://atlas.media.mit.edu/", "http://comtrade.un.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:58.934213+00:00"}
{"id": "vr16783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16783", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "...máme (v BSK, pozn.) okolo 200 000 dôchodcov...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja pre obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 95) uvádza, že maximálna kapacita všetkých domovov sociálnych služieb v pôsobnosti kraja je 1 536. Počítajú sa sem zariadenia pre seniorov, zariadenia podporovaného bývania, rehabilitačné zariadenia a podobne. Kraj je zriaďovateľom troch zariadení pre seniorov, s kapacitou 208 osôb. Koncom roku 2016 v Bratislavskom kraji žilo približne 102 tisíc ľudí starších ako 65 rokov (čiže dôchodcovia), potvrdzujú to dáta Štatistického úradu SR . Výrok kvôli nepresnostiam hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja pre obdobie 2017-2019 (.pdf, s. 95) uvádza, že maximálna kapacita všetkých domovov sociálnych služieb v pôsobnosti kraja je 1 536. Počítajú sa sem zariadenia pre seniorov, zariadenia podporovaného bývania, rehabilitačné zariadenia a podobne. Kraj je zriaďovateľom troch zariadení pre seniorov, s kapacitou 208 osôb. Koncom roku 2016 v Bratislavskom kraji žilo približne 102 tisíc ľudí starších ako 65 rokov (čiže dôchodcovia), potvrdzujú to dáta Štatistického úradu SR . Výrok kvôli nepresnostiam hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet Bratislavského samosprávneho kraja", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10064626", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i73A51921BEAC4C85B747133F2FF9824A%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9%20skupiny%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%5bom7007rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:00.815382+00:00"}
{"id": "46889", "numeric_id": 46889, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46889", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Treba, ale aj povedať aj Pfizer, aj tí ostatní nasľubovali, a nedodali, aspoň do Európskej únie, lebo predávajú to kade všade vo svete drahšie.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne stanoviská firiem uvádzajú iné dôvody pre krátenie dodávok. Demagóg.SK nedohľadal prípady, o ktorých hovoril Richard Sulík, a potvrdiť ani vyvrátiť ich nevedelo ani slovenské Zastúpenie Európskej komisie. Tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Európska komisia niekoľkokrát hlásila prerušenie dodávok vakcín proti ochoreniu covid-19 výrobcami. V januári dodávky dočasne obmedzil Pfizer/BioNtech, argumentoval zvyšovaním výrobnej kapacity. Krátko potom dodávky o viac ako 60 percent krátila Astra Zeneca, toto rozhodnutia však nezasiahlo Veľkú Britániu, Kanadu či USA. Šéf slovenského Pfizeru Miroslav Lednár pre Demagóg.SK uviedol, že „ kvôli potrebným úpravám na výrobných zariadenia s cieľom zvýšenia výárobných kapacít došlo k prechodnému spomaleniu / redukcii dodávok v druhej polovici januára a prvej polovici februára s následným zvyšovaním dodávok tak, aby do konca prvého kvartála došlo k vyrovnaniu a dodaniu všetkých dávok, ktoré boli potvrdené na začiatku januára. V dôsledku úpravy výrobných kapacit sa schopnosť dodávať do EU zvýši medzi prvým a druhým kvartálom až trojnásobne.” Šéf Astra Zenecy tvrdil , že dôvodom je nižší výnos očkovacej látky v európskych továrňach, ktoré vyrábajú pre krajiny Únie. Podobné problémy vraj mali aj v Británii, no keďže si Briti vakcíny zazmluvnili skôr, aj nedostatky vyriešili skôr. Rozpočtový výbor EÚ potvrdil , že Únia za vakcínu AstraZeneca zaplatila v prepočte podobnú cenu ako Veľká Británia. Ako tretia oznámila vo februári 2021 Moderna, že jej dodávky vakcín mimo USA budú krátkodobo meškať. Aj tu má byť dôvodom zvyšovanie výrobnej kapacity vo Švajčiarsku. Hovorkyňa Európskej komisie uviedla , že tento výpadok bude nahradený v priebehu marca. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pre Demagóg.SK uviedlo, že nevie „potvrdiť ani vyvrátiť”, či dodávatelia krátili dodávky kvôli tomu, že vakcíny predávali drahšie iným odberateľom. „Európska komisia vyjednala so šiestimi spoločnosťami rovnaké ceny za dávky vakcín pre všetky členské štáty Únie. Prečo, kam a za aké ceny výrobcovia predávajú vakcíny je naozaj ich vec a je to otázka na nich. Spoločnosti, ktoré meškali s dodávkami do EÚ, to oznámili EK, ktorá s nimi pravidelne komunikuje,” dodalo bratislavské Zastúpenie EK. Nákupné ceny vakcín sa v jednotlivých krajinách líšia . Za jednu dávku vakcíny Pfizer/BioNTech zaplatila EÚ 14,76 dolárov, USA 19,50 dolárov a Izrael 23,50 dolárov. Za dávku vakcíny Moderna zaplatila EÚ 18 dolárov, USA 15 dolárov a Izrael 23,50 dolárov. Jedna dávka vakcíny AstraZeneca vyšla EÚ 2,18 dolárov a USA takmer 4 doláre.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne stanoviská firiem uvádzajú iné dôvody pre krátenie dodávok. Demagóg.SK nedohľadal prípady, o ktorých hovoril Richard Sulík, a potvrdiť ani vyvrátiť ich nevedelo ani slovenské Zastúpenie Európskej komisie. Tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Európska komisia niekoľkokrát hlásila prerušenie dodávok vakcín proti ochoreniu covid-19 výrobcami. V januári dodávky dočasne obmedzil Pfizer/BioNtech, argumentoval zvyšovaním výrobnej kapacity. Krátko potom dodávky o viac ako 60 percent krátila Astra Zeneca, toto rozhodnutia však nezasiahlo Veľkú Britániu, Kanadu či USA. Šéf slovenského Pfizeru Miroslav Lednár pre Demagóg.SK uviedol, že „ kvôli potrebným úpravám na výrobných zariadenia s cieľom zvýšenia výárobných kapacít došlo k prechodnému spomaleniu / redukcii dodávok v druhej polovici januára a prvej polovici februára s následným zvyšovaním dodávok tak, aby do konca prvého kvartála došlo k vyrovnaniu a dodaniu všetkých dávok, ktoré boli potvrdené na začiatku januára. V dôsledku úpravy výrobných kapacit sa schopnosť dodávať do EU zvýši medzi prvým a druhým kvartálom až trojnásobne.” Šéf Astra Zenecy tvrdil , že dôvodom je nižší výnos očkovacej látky v európskych továrňach, ktoré vyrábajú pre krajiny Únie. Podobné problémy vraj mali aj v Británii, no keďže si Briti vakcíny zazmluvnili skôr, aj nedostatky vyriešili skôr. Rozpočtový výbor EÚ potvrdil , že Únia za vakcínu AstraZeneca zaplatila v prepočte podobnú cenu ako Veľká Británia. Ako tretia oznámila vo februári 2021 Moderna, že jej dodávky vakcín mimo USA budú krátkodobo meškať. Aj tu má byť dôvodom zvyšovanie výrobnej kapacity vo Švajčiarsku. Hovorkyňa Európskej komisie uviedla , že tento výpadok bude nahradený v priebehu marca. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pre Demagóg.SK uviedlo, že nevie „potvrdiť ani vyvrátiť”, či dodávatelia krátili dodávky kvôli tomu, že vakcíny predávali drahšie iným odberateľom. „Európska komisia vyjednala so šiestimi spoločnosťami rovnaké ceny za dávky vakcín pre všetky členské štáty Únie. Prečo, kam a za aké ceny výrobcovia predávajú vakcíny je naozaj ich vec a je to otázka na nich. Spoločnosti, ktoré meškali s dodávkami do EÚ, to oznámili EK, ktorá s nimi pravidelne komunikuje,” dodalo bratislavské Zastúpenie EK. Nákupné ceny vakcín sa v jednotlivých krajinách líšia . Za jednu dávku vakcíny Pfizer/BioNTech zaplatila EÚ 14,76 dolárov, USA 19,50 dolárov a Izrael 23,50 dolárov. Za dávku vakcíny Moderna zaplatila EÚ 18 dolárov, USA 15 dolárov a Izrael 23,50 dolárov. Jedna dávka vakcíny AstraZeneca vyšla EÚ 2,18 dolárov a USA takmer 4 doláre."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["argumentoval", "krátila", "tvrdil", "potvrdil", "oznámila", "uviedla", "líšia", "Izrael"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/2281489-pfizer-docasne-obmedzi-dodavky-vakcin-do-europy-oznamilo-norsko", "https://dennikn.sk/2245715/kolektivna-imunita-v-eu-az-na-jesen-brusel-nahnevala-astrazeneca-ktora-vyrazne-znizila-dodavky-vakcin-pre-europu/", "https://dennikn.sk/2245715/kolektivna-imunita-v-eu-az-na-jesen-brusel-nahnevala-astrazeneca-ktora-vyrazne-znizila-dodavky-vakcin-pre-europu/", "https://www.reuters.com/article/health-coronavirus-vaccine-eu-idUSL8N2K757M", "https://hnonline.sk/svet/2290164-problemy-europskych-krajin-sa-este-znasobia-meskat-budu-aj-dodavky-vakcin-od-moderny", "https://www.aktuality.sk/clanok/865950/eurokomisia-potvrdila-ze-moderna-vo-februari-doda-do-eu-menej-vakcin/", "https://www.washingtonpost.com/world/eu-coronavirus-vaccines-cheaper-than-united-states/2020/12/18/06677e34-4139-11eb-b58b-1623f6267960_story.html", "https://www.timesofisrael.com/israel-said-to-be-paying-average-of-47-per-person-for-pfizer-moderna-vaccines/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:33.722036+00:00"}
{"id": "vr34266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34266", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Nie, ja som povedal svoj osobný názor, ja si myslím, že vo vzťahu k menšinám nie je možné riešiť problémy udeľovaním pokút.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Abrhan v parlamentnej diskusii v júli 2009 povedal : „Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť pána poslanca Nagya v tej časti, keď predkladá návrh na vypustenie bodu 25 § 9, to znamená, tých sankčných opatrení. V Doložke o posúdení vplyvov v odhadoch vplyvov na verejné financie sa uvádza, že návrh zákona zakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s predpokladaným zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest. Tieto mzdové prostriedky sú v odhadovanej výške 32 tisíc eur. Keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus s ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. To znamená, že prostredníctvom týchto sankcií predpokladáte, že sa vyberie viac ako 32 tisíc eur, čo znamená, viac ako milión slovenských korún. Som presvedčený, že touto cestou je možné riešiť porušovanie zákona pri stavebnom konaní, že je možné riešiť v cestnej premávke, ale nie je možné riešiť porušovanie zákona vo vzťahu k národnostným menšinám. Lebo takejto právnickej alebo fyzickej osobe uložíte pokutu, ona ju nezaplatí. Budú organizovať zbierky národnostné menšiny na zaplatenie takejto pokuty, budete ich exekuovať alebo akým spôsobom budete potom postupovať? Bude to zlepšovať, alebo zhoršovať súčasnú situáciu? Preto som presvedčený, že zavedenie sankcií nie je vhodný mechanizmus pri komunikácii s národnostnými menšinami a pri ochrane štátneho jazyka.“ V návrhu novely zákona o používaní jazykov (.pdf) národnostných menšín (vicepremiéra Rudolfa Chmela) sa uvádza: Podľa § 7b Správne delikty : (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1:............ (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá:......... (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["P. Abrhan v parlamentnej diskusii v júli 2009 povedal : „Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť pána poslanca Nagya v tej časti, keď predkladá návrh na vypustenie bodu 25 § 9, to znamená, tých sankčných opatrení. V Doložke o posúdení vplyvov v odhadoch vplyvov na verejné financie sa uvádza, že návrh zákona zakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v súvislosti s predpokladaným zriadením dvoch nových štátnozamestnaneckých miest. Tieto mzdové prostriedky sú v odhadovanej výške 32 tisíc eur. Keďže návrh zákona obsahuje aj sankčný mechanizmus s ukladaním pokút, možno predpokladať, že schválenie novely zákona o štátnom jazyku bude mať istý pozitívny vplyv na štátny rozpočet. To znamená, že prostredníctvom týchto sankcií predpokladáte, že sa vyberie viac ako 32 tisíc eur, čo znamená, viac ako milión slovenských korún. Som presvedčený, že touto cestou je možné riešiť porušovanie zákona pri stavebnom konaní, že je možné riešiť v cestnej premávke, ale nie je možné riešiť porušovanie zákona vo vzťahu k národnostným menšinám. Lebo takejto právnickej alebo fyzickej osobe uložíte pokutu, ona ju nezaplatí. Budú organizovať zbierky národnostné menšiny na zaplatenie takejto pokuty, budete ich exekuovať alebo akým spôsobom budete potom postupovať? Bude to zlepšovať, alebo zhoršovať súčasnú situáciu? Preto som presvedčený, že zavedenie sankcií nie je vhodný mechanizmus pri komunikácii s národnostnými menšinami a pri ochrane štátneho jazyka.“ V návrhu novely zákona o používaní jazykov (.pdf) národnostných menšín (vicepremiéra Rudolfa Chmela) sa uvádza: Podľa § 7b Správne delikty : (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1:............ (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá:......... (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["v parlamentnej diskusii v júli 2009 povedal"], "url": ["http://www.psp.cz/eknih/2006nr/stenprot/039schuz/s039057.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:10.660596+00:00"}
{"id": "vr33880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33880", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Medziročný nárast nezamestnanosti, to znamená, už sme boli vo vláde a za ten rok o 1%, to takmer 25-tisíc ľudí bez práce naviac.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistík ÚPSVaR hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa ÚPSVaR dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti v apríli 2013 14,41 %, medziročne vzrástla o 1,01 p. b. (v apríli 2012 13,40 %). Medziročne došlo k zvýšeniu počtu nezamestnaných o 26 768 disponibilných nezamestnaných resp. 24 159 evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Do kategórie UoZ spadajú aj dočasne práce neschopní alebo praxujúci, preto za smerodajný údaj považujeme disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie, teda tých, ktorí sú pripravení hneď nastúpiť do práce. Vyše 26 tisíc disponibilných nezamestnaných možno považovať za takmer 25 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistík ÚPSVaR hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa ÚPSVaR dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti v apríli 2013 14,41 %, medziročne vzrástla o 1,01 p. b. (v apríli 2012 13,40 %). Medziročne došlo k zvýšeniu počtu nezamestnaných o 26 768 disponibilných nezamestnaných resp. 24 159 evidovaných uchádzačov o zamestnanie. Do kategórie UoZ spadajú aj dočasne práce neschopní alebo praxujúci, preto za smerodajný údaj považujeme disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie, teda tých, ktorí sú pripravení hneď nastúpiť do práce. Vyše 26 tisíc disponibilných nezamestnaných možno považovať za takmer 25 tisíc."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "Apríl 2012", "Apríl 2013", "Eurostatu", "Apríl 2012", "Marec 2013", "marci 2012"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-dosiahla-v-aprili-1441.html?page_id=296578", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-dosiahla-v-aprili-1441.html?page_id=296578", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042013-BP/EN/3-30042013-BP-EN.PDF", "http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-81_en.htm", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042013-BP/EN/3-30042013-BP-EN.PDF", "http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-67_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:28.449174+00:00"}
{"id": "vr38778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38778", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Štát znížil svoje výdavky za tento rok o 7 %.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Server Openiazoch.sk z 1. marca 2011: \"... výdavky po prvých dvoch mesiacoch tohto roka eviduje štát poklesy tak pri bežných, ako aj kapitálových výdavkoch. Bežné výdavky ku koncu februára medziročne klesli o 6 % na 1,983 mld. eur a kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 10,5 %, keď dosiahli 119,5 mil. eur.\" Server Pravda.sk z 1. júna 2011: \"Rozpočet za prvých päť mesiacov roka sa vyvíja uspokojivo a v súlade s očakávaniami,\" komentoval zverejnené údaje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Výdavky na základné fungovanie štát podľa neho medziročne klesli o 7,3 %.\"", "analysis_paragraphs": ["Server Openiazoch.sk z 1. marca 2011: \"... výdavky po prvých dvoch mesiacoch tohto roka eviduje štát poklesy tak pri bežných, ako aj kapitálových výdavkoch. Bežné výdavky ku koncu februára medziročne klesli o 6 % na 1,983 mld. eur a kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 10,5 %, keď dosiahli 119,5 mil. eur.\" Server Pravda.sk z 1. júna 2011: \"Rozpočet za prvých päť mesiacov roka sa vyvíja uspokojivo a v súlade s očakávaniami,\" komentoval zverejnené údaje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Výdavky na základné fungovanie štát podľa neho medziročne klesli o 7,3 %.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Openiazoch.sk", "Pravda.sk"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=101924", "http://spravy.pravda.sk/deficit-statneho-rozpoctu-je-o-stvrtinu-nizsi-ako-pred-rokom-pt4-/sk_ekonomika.asp?c=A110601_102439_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:36.256453+00:00"}
{"id": "vr25522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25522", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Do mzdy 67% priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo je dneska asi 500 alebo bude budúci rok asi 540 eur hrubej mzdy. Keby sme na to išli odpočítateľnou položkou do tejto úrovne, tak by sme prišli bohužiaľ podľa prepočtov rezortu financií o 3,3 miliardy eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií správne uvádza prepocet dopadu plošnej odpocítatelnej položky do výšky 67 % priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Komentár Inštitútu financnej politiky (s. 3), zverejnený na oficiálnej webovej stránke Ministerstva financií potvrdzuje slová Kažimíra: ' ' Plošné zníženie danovo-odvodového zataženia by bolo velmi nákladné a navyše neefektívne. Nezodvodnenie príjmov do výšky 67% priemernej mzdy by napríklad znamenalo výpadok príjmov verejnej správy okolo 3,3 mld. eur v roku 2014 (17% rozpoctovaných danových príjmov v roku 2014. To by zodpovedalo zdvojnásobeniu deficitu verejných financií a výrazné zvýšenie dlhu SR ). Táto extrémne nákladná úlava by navyše rovnako znížila danové zataženie nízkopríjmových aj vysokopríjmových zamestnancov, zamestnaných aj nezamestnaných, schopných si nájst prácu aj problematických. ...Za cenu znacného fiškálneho výpadku by nedochádzalo primárne k riešeniu chronického problému dlhodobej nezamestnanosti, ale úlava by sa poskytla najmä existujúcim zamestnancom (a ich zamestnávatelom), ktorým by sa len zvýšili cisté príjmy (a znížili náklady práce). Z týchto dôvodov je v súcasnosti omnoho zmysluplnejšie cielené zníženie odvodového zataženia pre dlhodobo nezamestnané skupiny.'' Priemerná mzda v hospodárstve v roku 2013 je na úrovni približne 800 eur. 67% z priemernej mzdy je približne 540 eur. Kažimír sa trafil do intervalu 500 až 540 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister financií správne uvádza prepocet dopadu plošnej odpocítatelnej položky do výšky 67 % priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Komentár Inštitútu financnej politiky (s. 3), zverejnený na oficiálnej webovej stránke Ministerstva financií potvrdzuje slová Kažimíra: ' ' Plošné zníženie danovo-odvodového zataženia by bolo velmi nákladné a navyše neefektívne. Nezodvodnenie príjmov do výšky 67% priemernej mzdy by napríklad znamenalo výpadok príjmov verejnej správy okolo 3,3 mld. eur v roku 2014 (17% rozpoctovaných danových príjmov v roku 2014. To by zodpovedalo zdvojnásobeniu deficitu verejných financií a výrazné zvýšenie dlhu SR ). Táto extrémne nákladná úlava by navyše rovnako znížila danové zataženie nízkopríjmových aj vysokopríjmových zamestnancov, zamestnaných aj nezamestnaných, schopných si nájst prácu aj problematických. ...Za cenu znacného fiškálneho výpadku by nedochádzalo primárne k riešeniu chronického problému dlhodobej nezamestnanosti, ale úlava by sa poskytla najmä existujúcim zamestnancom (a ich zamestnávatelom), ktorým by sa len zvýšili cisté príjmy (a znížili náklady práce). Z týchto dôvodov je v súcasnosti omnoho zmysluplnejšie cielené zníženie odvodového zataženia pre dlhodobo nezamestnané skupiny.'' Priemerná mzda v hospodárstve v roku 2013 je na úrovni približne 800 eur. 67% z priemernej mzdy je približne 540 eur. Kažimír sa trafil do intervalu 500 až 540 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Komentár", "mzda"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9242", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67073"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:40.518398+00:00"}
{"id": "vr25675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25675", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ak dosiahnete na budúci rok pásmo 57% hrubého verejného dlhu, budete povinní predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet, dokonca sa to bude týkať aj rozpočtov obcí.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Následkov po dosiahnutí spomínaného podielu je viacero, jedným z následkov prekročenia hranice dlhu 57% HDP je povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet musia predložiť aj obce a vyššie územné celky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nParagrafové znenie Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti hovorí:\n\nČl. 12\n\n(6) Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60% podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5\n\na) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami a\n\nb) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Následkov po dosiahnutí spomínaného podielu je viacero, jedným z následkov prekročenia hranice dlhu 57% HDP je povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet verejnej správy. Vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet musia predložiť aj obce a vyššie územné celky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Paragrafové znenie Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti hovorí:", "Čl. 12", "(6) Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60% podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5", "a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami a", "b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti", "O5M12"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/403"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:04.743583+00:00"}
{"id": "vr30326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30326", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Pozrite sa, pred voľbami sme sľúbili, že 10 euro, ani o cent viac na doplatkoch za lieky. Sľúbili sme to na 4-ročné obdobie.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebný program SDKÚ-DS 2010 - 1.Dôstojný život: 1.4.22. Ochránime pacientov pred rastúcimi doplatkami 100 DNÍ Platby mnohých pacientov za lieky či návštevy lekárov sa počas terajšej vlády prudko zvýšili. Zatiaľ čo v roku 2005 zaplatil priemerný občan na doplatkoch za lieky a rôznych platbách a poplatkoch v zdravotníctve v hotovosti 3 800 korún ročne, v roku 2009 to bolo už priemerne 215 EUR (6 500 Sk). Zavedieme preto ochranný limit na spoluúčasť v zdravotníctve. Maximálna platba pacienta na doplatkoch za lieky či na poplatkoch u lekára bude 120 EUR ročne, teda v priemere 10 EUR mesačne . Ak bude jeho spoluúčasť vyššia, zdravotná poisťovňa mu ju preplatí. oVolbach.sk , 20.apríl 2010: SDKÚ dnes odštartovala kampaň Riešenia pre zdravé Slovensko. Sľúbila, že nebude pýtať doplatky v zdravotníctve väčšie ako desať eur mesačne. Dnes sa podľa nej maximálne doplatky pohybujú okolo 150 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Volebný program SDKÚ-DS 2010 - 1.Dôstojný život: 1.4.22. Ochránime pacientov pred rastúcimi doplatkami 100 DNÍ Platby mnohých pacientov za lieky či návštevy lekárov sa počas terajšej vlády prudko zvýšili. Zatiaľ čo v roku 2005 zaplatil priemerný občan na doplatkoch za lieky a rôznych platbách a poplatkoch v zdravotníctve v hotovosti 3 800 korún ročne, v roku 2009 to bolo už priemerne 215 EUR (6 500 Sk). Zavedieme preto ochranný limit na spoluúčasť v zdravotníctve. Maximálna platba pacienta na doplatkoch za lieky či na poplatkoch u lekára bude 120 EUR ročne, teda v priemere 10 EUR mesačne . Ak bude jeho spoluúčasť vyššia, zdravotná poisťovňa mu ju preplatí. oVolbach.sk , 20.apríl 2010: SDKÚ dnes odštartovala kampaň Riešenia pre zdravé Slovensko. Sľúbila, že nebude pýtať doplatky v zdravotníctve väčšie ako desať eur mesačne. Dnes sa podľa nej maximálne doplatky pohybujú okolo 150 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Volebný program SDKÚ-DS 2010", "oVolbach.sk"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/dostojny-zivot", "http://ovolbach.topky.sk/c/1498/sdku-za-lieky-maximalne-10-eur-mesacne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:26.927550+00:00"}
{"id": "vr32263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32263", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...90 konkrétnych riešení máme teraz na stole...", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča je v súčasnosti neoveriteľný, pretože konkrétne opatrenia nie sú zverejnené. Nevieme preto overiť či v súčasnosti je pripravených 90 konkrétnych riešení. Doposiaľ bolo zverejnených len desať pilierov , na ktorých majú stáť tieto opatrenia. I. Matovič však viackrát avizoval, že balíček legislatívnych opatrení bude predstavený 15. októbra 2012 a obsahovať 100 konkrétnych riešení rómskej problematiky.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča je v súčasnosti neoveriteľný, pretože konkrétne opatrenia nie sú zverejnené. Nevieme preto overiť či v súčasnosti je pripravených 90 konkrétnych riešení. Doposiaľ bolo zverejnených len desať pilierov , na ktorých majú stáť tieto opatrenia. I. Matovič však viackrát avizoval, že balíček legislatívnych opatrení bude predstavený 15. októbra 2012 a obsahovať 100 konkrétnych riešení rómskej problematiky."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["desať pilierov", "15. októbra", "100 konkrétnych riešení"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52092", "http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:17.720500+00:00"}
{"id": "vr33670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33670", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "O 43% (1,4 mld. eur) sme zvýšili čerpanie eurofondov, zvýšili sme príjem z rozpočtu EÚ v rokoch 2013 - 2020 na viac ako 13 mld. eur.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Cerpanie penazí Európskej únie na Slovensku sa pocas prvého roku terajšej vlády Roberta Fica zvýšilo o 43,3 %, resp. o 1,410 mld. eur. Pokial ku koncu marca minulého roka dosiahlo využitie európskych zdrojov 3,257 mld. eur, v závere tohtorocného marca predstavovalo celkom 4,667 mld. eur.\"", "analysis_paragraphs": ["\"Cerpanie penazí Európskej únie na Slovensku sa pocas prvého roku terajšej vlády Roberta Fica zvýšilo o 43,3 %, resp. o 1,410 mld. eur. Pokial ku koncu marca minulého roka dosiahlo využitie európskych zdrojov 3,257 mld. eur, v závere tohtorocného marca predstavovalo celkom 4,667 mld. eur.\""], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Národný strategický referencný rámec 2007 - 2013", "Eurofondy.webnote.sk", "na úrovni", "SITA", "Roberta Fica", "SME", "HNonline"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-januara-2012-na-urovni-27-19-najviac-si-polepsilo-zdravotnictvo-a-doprava/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6765351/fico-zrychlil-cerpanie-eurofondov-o-polovicu-radicova-ho-znasobila.html", "http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=11618386&ids=5", "http://ekonomika.sme.sk/c/6642535/fico-z-eurofondov-dostaneme-do-roku-2020-15-miliard-eur.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-58995200-slovensko-dostane-z-eurofondov-15-miliard-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:10.957748+00:00"}
{"id": "vr5", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr5", "speaker": "Peter Fiabáne", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-fiabane", "statement": "Žilina má vyriešený zber biologického odpadu z okrajových častí - z rodinných domov, ale zber biologického odpadu z bytových domov momentálne nemá vyriešený", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií dostupných na oficiálnej stránke mesta Žilina je pre fyzické osoby, s trvalým pobytom na území mesta Žilina možné bezplatne odovzdať „ zelený biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, pokosenú trávu, lístie, konáre a iné zvyšky po ošetrovaní drevín, do zberne odpadov, ktorá sa nachádza pri skládke tuhého komunálneho odpadu v Považskom Chlmci“ . Mesto Žilina neposkytuje zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pre obyvateľov na svojom území, ale uvádza že zabezpečuje „ energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 “, čo predstavuje využitie odpadov najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý,", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií dostupných na oficiálnej stránke mesta Žilina je pre fyzické osoby, s trvalým pobytom na území mesta Žilina možné bezplatne odovzdať „ zelený biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, pokosenú trávu, lístie, konáre a iné zvyšky po ošetrovaní drevín, do zberne odpadov, ktorá sa nachádza pri skládke tuhého komunálneho odpadu v Považskom Chlmci“ . Mesto Žilina neposkytuje zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pre obyvateľov na svojom území, ale uvádza že zabezpečuje „ energetické zhodnotenie týchto odpadov v zariadení na zhodnocovanie odpadov činnosťou R1 “, čo predstavuje využitie odpadov najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý,"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["možné", "neposkytuje", "predstavuje"], "url": ["http://www.zilina.sk/triedime-odpad/", "http://www.zilina.sk/triedime-odpad/", "https://www.enviro.sk/33/metody-zhodnocovania-odpadov-uniqueidmRRWSbk196FPkyDafLfWAAnlHoBoU9LRfUolaWKE-kV3Fdrt6xGUmQ/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:31.661545+00:00"}
{"id": "vr17355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17355", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... v skutočnosti, viete, my máme prijatý veľmi podobný dohovor (k Istanbulskému dohovoru, pozn.) napríklad boj proti korupcii, Dohovor Rady Európy (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika je signatárom dvoch dohovorov Rady Európy, týkajúcich sa korupcie. Prvý z nich je Trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002. Druhým je Občianskoprávny dohovor o korupcii, ktorý nadobudol platnosť 1. novembra 2003. Od týchto dátumov sú pre Slovenskú republiku právne záväzné. Zaväzujú predovšetkým Slovenskú republiku prijať opatrenia na národnej úrovni v boji proti korupcii v rámci ich vlastnej legislatívy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre doplnenie podľa oficiálnej stránky Rady Európy je Slovenská republika signatárom celkovo 106 dohovorov a protokolov vytvorených na pôde Rady Európy. Z nich zatiaľ neratifikovala 7 dokumentov, medzi ktorými je aj Istanbulský dohovor.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika je signatárom dvoch dohovorov Rady Európy, týkajúcich sa korupcie. Prvý z nich je Trestnoprávny dohovor o korupcii, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002. Druhým je Občianskoprávny dohovor o korupcii, ktorý nadobudol platnosť 1. novembra 2003. Od týchto dátumov sú pre Slovenskú republiku právne záväzné. Zaväzujú predovšetkým Slovenskú republiku prijať opatrenia na národnej úrovni v boji proti korupcii v rámci ich vlastnej legislatívy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre doplnenie podľa oficiálnej stránky Rady Európy je Slovenská republika signatárom celkovo 106 dohovorov a protokolov vytvorených na pôde Rady Európy. Z nich zatiaľ neratifikovala 7 dokumentov, medzi ktorými je aj Istanbulský dohovor."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Trestnoprávny dohovor", "Občianskoprávny dohovor", "oficiálnej"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/375/20020629", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/370/20030827", "https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/country/SLK?p_auth=qzFNOxnD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:32.831041+00:00"}
{"id": "vr31323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31323", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To je ten známy český prípad, kedy vďaka zadržaniu jedného poslanca, vyfabulovaného, sa ukázalo, že bol zvolený prezident republiky jedným hlasom len preto, že tohto zadržala výkonná moc.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Informáciu o českom poslancovi zadržanom v čase voľby prezidenta, sme overovali minulý rok, keď ich v relácii O 5 Minút 12 použil poslanec SMEr-u M. Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o českom poslancovi zadržanom v čase voľby prezidenta, sme overovali minulý rok, keď ich v relácii O 5 Minút 12 použil poslanec SMEr-u M. Maďarič."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.sk", "Sládka", "Ústave"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=poslanec+Sl%C3%A1dek", "http://pavolszabo.blog.sme.sk/c/240774/Imunita-velebnosti.html", "http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:02.811521+00:00"}
{"id": "43878", "numeric_id": 43878, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43878", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Bez mega peňazí, ktoré mala pani Čaputová, ktorej pomáhali progresívci, s ktorými spolupracuje pán Hlina, som mal bez bilbordov, bez všetkého takmer 15%. (...) A ešte sú zaznamenané podvody, ktoré musí prešetriť Ústavný súd.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Záverečnej správy minula kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová na volebnú kampaň spolu takmer 500-tisíc eur - z toho v prvom kole 475-tisíc eur. Okrem nej samotnej ju ako tretia strana podporilo Progresívne Slovensko ( 81-tisíc eur ), strana Spolu ( 478 eur ), Michal Truban ( 27-tisíc eur ) a Michal Styk ( 41-tisíc eur ). Kandidát Štefan Harabin minul podľa Záverečnej správy na prezidentskú kampaň 344-tisíc eur. Tretie strany, ktoré by robili kampaň v jeho prospech, registrované neboli . Harabin sa síce dostal len do prvého kola a nemal teda výdavky na kampaň v druhom kole, aj v prvom mal však - vychádzajúc z oficiálne vykázaných čísel - výrazne nižšie výdavky ako Čaputová a nemal podporu tretích strán. Štefan Harabin ohlasoval kampaň bez billboardov. Na zopár sa objavil , neboli však jeho. Kresťansko-demokratické hnutie Alojza Hlinu uzatvorilo v júni 2019 s koalíciou PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení. Štefan Harabin dosiahol v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019, 14,34 % hlasov. Ústavný súd stále nerozhodol o dvoch z piatich podnetov na prešetrenie výsledkov prezidentských volieb. Prvé tri zamietol. Výrok ako celok celkovo hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Záverečnej správy minula kandidátka na prezidentku Zuzana Čaputová na volebnú kampaň spolu takmer 500-tisíc eur - z toho v prvom kole 475-tisíc eur. Okrem nej samotnej ju ako tretia strana podporilo Progresívne Slovensko ( 81-tisíc eur ), strana Spolu ( 478 eur ), Michal Truban ( 27-tisíc eur ) a Michal Styk ( 41-tisíc eur ). Kandidát Štefan Harabin minul podľa Záverečnej správy na prezidentskú kampaň 344-tisíc eur. Tretie strany, ktoré by robili kampaň v jeho prospech, registrované neboli . Harabin sa síce dostal len do prvého kola a nemal teda výdavky na kampaň v druhom kole, aj v prvom mal však - vychádzajúc z oficiálne vykázaných čísel - výrazne nižšie výdavky ako Čaputová a nemal podporu tretích strán. Štefan Harabin ohlasoval kampaň bez billboardov. Na zopár sa objavil , neboli však jeho. Kresťansko-demokratické hnutie Alojza Hlinu uzatvorilo v júni 2019 s koalíciou PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení. Štefan Harabin dosiahol v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnili 16. marca 2019, 14,34 % hlasov. Ústavný súd stále nerozhodol o dvoch z piatich podnetov na prešetrenie výsledkov prezidentských volieb. Prvé tri zamietol. Výrok ako celok celkovo hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["správy", "prvom", "81-tisíc eur", "478 eur", "27-tisíc eur", "41-tisíc eur", "správy", "registrované", "neboli", "objavil", "neboli", "uzatvorilo", "dosiahol", "piatich"], "url": ["http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-%C4%8Caputov%C3%A1.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1_spr%C3%A1va_%C4%8Caputov%C3%A1.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-Progres%C3%ADvne-Slovensko.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-Spolu.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-Michal-Truban.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-Michal-Styk.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/wp-content/uploads/sites/7/2019/02/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1-spr%C3%A1va-Harabin.pdf", "http://volby.transparency.sk/prezident2019/majetkove-priznania/stefan-harabin/", "https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/27_tretie_strany/3s_2019prezident/zoznam_tretich_stran_2019_prezident.pdf", "https://medialne.etrend.sk/marketing/harabin-sa-usmieva-na-nelegalnych-bilbordoch-tvrdi-ze-nie-su-jeho.html", "https://www.facebook.com/transparencysk/photos/p.10157212606389456/10157212606389456/?type=3&theater", "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/518611-koalicia-ps-a-spolu-uzatvorila-s-kdh-dohodu-o-spolupraci/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/prezidentske-volby/2019/vysledky/1-kolo", "https://domov.sme.sk/c/22123457/na-ustavnom-sude-je-uz-len-harabinova-staznost-na-prezidentske-volby-zvysne-odmietli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:20.794775+00:00"}
{"id": "vr17436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17436", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...talianske autority radili Vadalovcov a Rodovcov ku kalabrijskej mafii (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou Správy poslaneckej snemovne talianskeho parlamentu z roku 2016, ktorej obsahom je mapovanie vývoja organizovaného zločinu (mafie) v regióne Reggio Calabria sú aj mená ako Vadala a Roda (. pdf s. 6,7). Podľa tejto správy je skupina Vadala činná najmä v oblasti Bova a Bova Marina a skupina Roda v oblasti mestečka Gallico. Výrok môžeme označiť za pravdivý. Správa okrem uvedeného obsahuje komplexný prehľad skupín činných a spojených s organizovaným zločinom v regióne Reggio Calabria. Bývalý taliansky prokurátor na boj proti mafii Franco Roberti vyhlásil, že talianska strana informovala slovenských partnerov o podozrivej skupine z Kalábrie operujúcej na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou Správy poslaneckej snemovne talianskeho parlamentu z roku 2016, ktorej obsahom je mapovanie vývoja organizovaného zločinu (mafie) v regióne Reggio Calabria sú aj mená ako Vadala a Roda (. pdf s. 6,7). Podľa tejto správy je skupina Vadala činná najmä v oblasti Bova a Bova Marina a skupina Roda v oblasti mestečka Gallico. Výrok môžeme označiť za pravdivý. Správa okrem uvedeného obsahuje komplexný prehľad skupín činných a spojených s organizovaným zločinom v regióne Reggio Calabria. Bývalý taliansky prokurátor na boj proti mafii Franco Roberti vyhlásil, že talianska strana informovala slovenských partnerov o podozrivej skupine z Kalábrie operujúcej na Slovensku."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Franco Roberti", "Denník N"], "url": ["http://www.camera.it/_dati/leg17/lavori/documentiparlamentari/indiceetesti/074/008/00000005.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20771964/taliansko-upozornilo-slovenske-organy-na-podozrivu-skupinu-z-kalabrie.html", "https://dennikn.sk/1042545/najsilnejsia-mafia-ktorej-nevedia-prist-na-meno-ndrangheta-zaraba-na-kokaine-aj-predrazenych-tendroch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:14.985580+00:00"}
{"id": "47880", "numeric_id": 47880, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47880", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Jednoducho 85 % lôžok v nemocniciach obsadzujú neočkovaný a vyčerpávajú 93 % zdrojov.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov Ministerstva zdravotníctva a oficiálnej vládnej stránky korona.gov.sk hodnotíme výrok Jany Bittó Cigánikovej ako pravdivý. Podľa vládnej stránky korona.gov.sk sa v nemociciach nachádzalo k 6. decembru (deň po relácii, pozn.) celkovo 3419 hospitalizovaných pacientov, z ktorých 84,44 % nebolo plne zaočkovaných. Plne zaočkovaní predstavovali iba 15,56 % hospitalizácii. Ministerstvo zdravotníctva na svojej facebookovej stránke uverejnilo 2. decembra príspevok, ktorého súčasťou je aj graf s názvom „ Náklady na liečbu covidu”. Podľa tohto grafu činia odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť na Covid pozitívnych pacientov v období 1. septembra až 28. novembra 2021 až 40 miliónov eur. Z tejto sumu bolo podľa ministerstva až 37,5 milióna eur, (teda 93,67 %) použitých na liečbu pacientov, ktorí neboli zaočkovaní, a 2,53 milióna eur (teda 6,33 %) na liečbu očkovaných pacientov. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že „liečba pacientov, ktorí nie sú zaočkovaní je v drvivej väčšine prípadov náročnejšia, dlhšia, vyžaduje si viac pracovných síl zdravotníkov a teda je aj drahšia.” Naopak, zaočkovaní pacienti majú podľa ministerstva spravidla „ľahší priebeh, ich hospitalizácia je kratšia a vyžadujú si menej náročnú liečbu.”", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Ministerstva zdravotníctva a oficiálnej vládnej stránky korona.gov.sk hodnotíme výrok Jany Bittó Cigánikovej ako pravdivý. Podľa vládnej stránky korona.gov.sk sa v nemociciach nachádzalo k 6. decembru (deň po relácii, pozn.) celkovo 3419 hospitalizovaných pacientov, z ktorých 84,44 % nebolo plne zaočkovaných. Plne zaočkovaní predstavovali iba 15,56 % hospitalizácii. Ministerstvo zdravotníctva na svojej facebookovej stránke uverejnilo 2. decembra príspevok, ktorého súčasťou je aj graf s názvom „ Náklady na liečbu covidu”. Podľa tohto grafu činia odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť na Covid pozitívnych pacientov v období 1. septembra až 28. novembra 2021 až 40 miliónov eur. Z tejto sumu bolo podľa ministerstva až 37,5 milióna eur, (teda 93,67 %) použitých na liečbu pacientov, ktorí neboli zaočkovaní, a 2,53 milióna eur (teda 6,33 %) na liečbu očkovaných pacientov. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že „liečba pacientov, ktorí nie sú zaočkovaní je v drvivej väčšine prípadov náročnejšia, dlhšia, vyžaduje si viac pracovných síl zdravotníkov a teda je aj drahšia.” Naopak, zaočkovaní pacienti majú podľa ministerstva spravidla „ľahší priebeh, ich hospitalizácia je kratšia a vyžadujú si menej náročnú liečbu.”"], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["korona.gov.sk", "graf"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://www.facebook.com/photo?fbid=207354881568158&set=pcb.207355088234804"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:28.522479+00:00"}
{"id": "43139", "numeric_id": 43139, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43139", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "...doposiaľ sme (MOST-HÍD, pozn.)  mali jedného poslanca, mali sme výsledok nad 5%.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana Most-Híd 5,83 % platných odovzdaných hlasov. Europoslancom za túto stranu sa stal József Nagy . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zakladajúci snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 , voľby do Európskeho parlamentu sa však konali už 6. júna 2009 , Most-Híd v nich nekandidoval. József Nagy bol teda v rokoch 2014 až 2019 prvým a jediným europoslancom tejto strany.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana Most-Híd 5,83 % platných odovzdaných hlasov. Europoslancom za túto stranu sa stal József Nagy . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zakladajúci snem strany Most-Híd sa konal 11. júla 2009 , voľby do Európskeho parlamentu sa však konali už 6. júna 2009 , Most-Híd v nich nekandidoval. József Nagy bol teda v rokoch 2014 až 2019 prvým a jediným europoslancom tejto strany."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["2014", "József Nagy", "11. júla 2009", "6. júna 2009"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/124926/JOZSEF_NAGY/home", "https://domov.sme.sk/c/4929203/most-ma-spojit-vsetkych-bez-slotu-a-meciara.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/menu/index08c7.html?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:09.800082+00:00"}
{"id": "vr13989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13989", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... krajiny V4, ktoré sú dnes vnímané ako nejaký black sheep of family, nejaká čierna ovca rodiny, dali sme najväčší personálny príspevkom do operácie FRONTEX. Ponúkli sme 300 ľudí....", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že krajiny V4 spolocne prislúbili 300 ludí ako personálny príspevok do operácie Frontexu, pricom ten zaciatkom októbra požiadal o 775 pohranicných strážnikov na posilnenie vonkajšej hranice EU a Schoengenského priestoru. Informácie o tom, ktorá krajina personálne prispieva v akom pocte sa však v súvilosti s Frontexom neobjavujú a preto nevieme zhodnotit, ci je tento príspevok naozaj najväcším (kedže sa nejedná o nadpolovicnú väcšinu). Výrok hodnotíme ako neoveritelný. Britský denník The Guardian informoval, že už zaciatkom októbra \" Frontex požiadal clenské štáty EU a krajiny Schoengenského priestoru o 775 pohranicných strážnikov, do velkej preto, aby mohli asistovat pri kontrole hraníc Grécka a Talianska. Až do 20. októbra, clenské krajiny prispeli in 291 ludmi. V polovici novembra bolo na grécke ostrovy vyslaných už 133 ludí, a Frontex aj nadalej posielal clenským štátom zúfalé žiadosti o to, aby prispeli väcším poctom personálu, ktorý by mohol pomôct s overovaním a registráciou. \" Pocet personálnej posily Frontexu sa odvtedy zvýšil , no zaciatkom decembra Frontex obdržal iba 447 dodatocných zamestnancov z poctu 775, ktorý bol požadovaný v októbri. Frontex na svojej oficiálnej stránke uvádza, že v Grécku sa nachádzalo 4. decembra 447 jeho ludí. Ako premiér v danom výroku spomína, krajiny V4 sa zaviazali poskytnút agentúre Frontex 300 dodatocných ludí na to, aby sa mohla vysporiadat s ochranou Schoengenskej hranice. Nie je však jasné, odkedy má byt týchto 300 ludí nasadených. Stránka ceskej vlády približuje, že na summite vo Vallette prislúbili 3 z krajín V4 navýšenie poctu ludí zo svojich krajín pre Frontex- každá o 75 ludí, pricom sa ocakávalo, že sa pridá aj Polsko, ktoré na summite len zastupoval ceský premiér. Dokopy by sa jednalo o navýšenie o 300 ludí. V reakcii na zvýšený nápor na vonkajšie hranice EÚ a Schengenskej zóny \" Európska komisia plánuje dna 15. decembra odprezentovat legislatívny návrh na posilnenie Frontexu .\" V najnovšej publikácii Frontexu sa uvádza pocet ludí z jednotlivých krajín len pre rok 2014 . Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že krajiny V4 spolocne prislúbili 300 ludí ako personálny príspevok do operácie Frontexu, pricom ten zaciatkom októbra požiadal o 775 pohranicných strážnikov na posilnenie vonkajšej hranice EU a Schoengenského priestoru. Informácie o tom, ktorá krajina personálne prispieva v akom pocte sa však v súvilosti s Frontexom neobjavujú a preto nevieme zhodnotit, ci je tento príspevok naozaj najväcším (kedže sa nejedná o nadpolovicnú väcšinu). Výrok hodnotíme ako neoveritelný. Britský denník The Guardian informoval, že už zaciatkom októbra \" Frontex požiadal clenské štáty EU a krajiny Schoengenského priestoru o 775 pohranicných strážnikov, do velkej preto, aby mohli asistovat pri kontrole hraníc Grécka a Talianska. Až do 20. októbra, clenské krajiny prispeli in 291 ludmi. V polovici novembra bolo na grécke ostrovy vyslaných už 133 ludí, a Frontex aj nadalej posielal clenským štátom zúfalé žiadosti o to, aby prispeli väcším poctom personálu, ktorý by mohol pomôct s overovaním a registráciou. \" Pocet personálnej posily Frontexu sa odvtedy zvýšil , no zaciatkom decembra Frontex obdržal iba 447 dodatocných zamestnancov z poctu 775, ktorý bol požadovaný v októbri. Frontex na svojej oficiálnej stránke uvádza, že v Grécku sa nachádzalo 4. decembra 447 jeho ludí. Ako premiér v danom výroku spomína, krajiny V4 sa zaviazali poskytnút agentúre Frontex 300 dodatocných ludí na to, aby sa mohla vysporiadat s ochranou Schoengenskej hranice. Nie je však jasné, odkedy má byt týchto 300 ludí nasadených. Stránka ceskej vlády približuje, že na summite vo Vallette prislúbili 3 z krajín V4 navýšenie poctu ludí zo svojich krajín pre Frontex- každá o 75 ludí, pricom sa ocakávalo, že sa pridá aj Polsko, ktoré na summite len zastupoval ceský premiér. Dokopy by sa jednalo o navýšenie o 300 ludí. V reakcii na zvýšený nápor na vonkajšie hranice EÚ a Schengenskej zóny \" Európska komisia plánuje dna 15. decembra odprezentovat legislatívny návrh na posilnenie Frontexu .\" V najnovšej publikácii Frontexu sa uvádza pocet ludí z jednotlivých krajín len pre rok 2014 . Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["The Guardian", "zvýšil", "Frontex", "zaviazali", "ceskej vlády", "reakcii", "2014"], "url": ["http://www.theguardian.com/commentisfree/2015/dec/02/refugee-crisis--greece-schengen-europe-border-controls", "http://www.ekathimerini.com/204004/article/ekathimerini/news/frontex-to-help-guard-greece-fyrom-border", "http://frontex.europa.eu/news/frontex-deeply-engaged-in-assisting-greece-handle-incoming-migrants-dpkw5d", "http://praguemonitor.com/2015/11/13/pm-v4-raise-its-contribution-solving-migrant-crisis", "http://www.vlada.cz/en/media-centrum/aktualne/countries-of-the-visegrad-group-will-increase-their-contribution-to-africa-and-strengthen-capacities-of-frontex-and-easo-136913/", "http://www.ekathimerini.com/204102/article/ekathimerini/news/berlin-and-paris-want-to-strengthen-frontex-report-says", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/EBGT_TEP_Report/20150401_Frontex_Annual_Report_to_the_EP_on_the_commitments_of_the_MS_to_the_EBGT_and_the_TEP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:40.719501+00:00"}
{"id": "vr36946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36946", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keby ste študovali rokovací poriadok, tak viete, že voľba dvoma neúspešnými kolami končí. Tá voľba dvoma neúspešnými kolami končí a musí sa vyhlásiť znova, musí sa vyhlásiť znova.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jeho slová potvrdzuje § 123, ods. 3, 4, 5, a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: \"(3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet zís-kali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora ne-bol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\"", "analysis_paragraphs": ["Jeho slová potvrdzuje § 123, ods. 3, 4, 5, a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky: \"(3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet zís-kali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora ne-bol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["zákona Národnej rady Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=3&ved=0CCYQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_rokovaci-poriadok.doc&ei=r2o9TZXbNcGeOuy-wMML&usg=AFQjCNGGwATVg6xLhgz6__R2GNb79-hkzQ&sig2=p_xZsBCewY82-51zJpSzKQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:07.980511+00:00"}
{"id": "vr36212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36212", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Vôbec si nemyslím, že ide o nevyvážené zastúpenie v tejto relácii. Do tejto relácie pán poslanec bol pozvaný súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Mihál, ale odmietol pozvanie, odmietol so mnou ísť do diskusie.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, či bol do relácie pozvaný ak minister Mihál. tlačové oddelenie SaS nám na to zatiaľ neodpovedalo.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, či bol do relácie pozvaný ak minister Mihál. tlačové oddelenie SaS nám na to zatiaľ neodpovedalo."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:18.091915+00:00"}
{"id": "vr29580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29580", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite, to je takto, že my spĺňame všetky podmienky pre vznik poslaneckého klubu, to je najmä 8 poslancov. Boli sme šiesti, dvaja poslanci sa k nám pridali, poslanec Jurzyca a náš bývalý člen, Juraj Droba, sa vrátil k nám.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík sa v údaji o počte poslancov potrebných pre vznik poslaneckého klubu nemýlil. Podobný výrok sme overovali aj v minulosti. Druhou zásadnou podmienkou podľa rokovacieho poriadku je, že žiaden poslanec nemôže byť vo viac ako jednom klube. V prípade, že sú splnené tieto podmienky ale nie sú splnené niektoré ďalšie, konkrétne že poslanci sú členom toho klubu, za ktorý boli zvolený do NR SR, klub môže stále vzniknúť, ale musí o tom hlasovať parlament. Poslanci SaS nespĺňajú všetky podmienky pre automatický vznik poslaneckého klubu, keďže jeden z nich nebol do NRSR zvolený za túto stranu. Vzhľadom na to, že poslanci SaS spĺňali formálne pravidlá pre vznik poslaneckého klubu, a rokovací poriadok explicitne nestanovuje, že by nemohol vzniknúť klub, ktorého členovia boli zvolení za inú stranu, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sulík sa v údaji o počte poslancov potrebných pre vznik poslaneckého klubu nemýlil. Podobný výrok sme overovali aj v minulosti. Druhou zásadnou podmienkou podľa rokovacieho poriadku je, že žiaden poslanec nemôže byť vo viac ako jednom klube. V prípade, že sú splnené tieto podmienky ale nie sú splnené niektoré ďalšie, konkrétne že poslanci sú členom toho klubu, za ktorý boli zvolený do NR SR, klub môže stále vzniknúť, ale musí o tom hlasovať parlament. Poslanci SaS nespĺňajú všetky podmienky pre automatický vznik poslaneckého klubu, keďže jeden z nich nebol do NRSR zvolený za túto stranu. Vzhľadom na to, že poslanci SaS spĺňali formálne pravidlá pre vznik poslaneckého klubu, a rokovací poriadok explicitne nestanovuje, že by nemohol vzniknúť klub, ktorého členovia boli zvolení za inú stranu, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "pdf", "dotkli", "8", "nepodporil", "rokovacieho poriadku", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/496/politiky-stran-siet-sas-smk-a-olano/?ph=2", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295840-poslanecky-klub-sas-v-parlamente-zanikol/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sulikovcov-cakaju-zmeny-chcu-obnovit-poslanecky-klub.html", "http://agentury.sme.sk/c/7629864/smer-sd-zamietol-aby-poslanecky-klub-sas-obnovil-svoju-cinnost.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://agentury.sme.sk/c/7629864/smer-sd-zamietol-aby-poslanecky-klub-sas-obnovil-svoju-cinnost.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:45.838708+00:00"}
{"id": "vr15484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15484", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Posledný summit ruského a amerického prezidenta sa uskutočnil v Bratislave vo februári 2005...", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Bratislave sa vo februári 2005 uskutočnilo stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha a ruského prezidenta Vladimíra Putina. Toto stretnutie je známe ako summit Bush-Putin.", "analysis_paragraphs": ["V Bratislave sa vo februári 2005 uskutočnilo stretnutie amerického prezidenta Georga W. Busha a ruského prezidenta Vladimíra Putina. Toto stretnutie je známe ako summit Bush-Putin."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["summit", "summit", "nukleárnej oblasti", "G20", "summit", "START", "Dohoda"], "url": ["http://www.usembassy.sk/20years/index.php?page=14", "https://www.theguardian.com/world/2010/apr/08/barack-obama-nuclear-treaty-medvedev", "https://nnsa.energy.gov/aboutus/ourprograms/nonproliferation/counteringnuclearterrorismtrafficking/presidentialinitiatives", "https://www.theguardian.com/world/2009/apr/01/barack-obama-dmitri-medvedev-nuclear-disarmament", "https://www.hrad.cz/en/for-media/press-releases/the-president-of-the-czech-republic-met-with-the-president-of-the-united-states-of-america-and-the-president-of-the-russian-federation-11643", "http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/04/08/AR2010040801677.html", "https://www.theguardian.com/world/2010/apr/08/barack-obama-nuclear-treaty-medvedev"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:09.824795+00:00"}
{"id": "vr30331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30331", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sa pýtate mňa, ako prvého, tak ja si len veľmi krátko spomeniem na to, že vlastne veľká hospodárska kríza začala najprv finančnou, alebo bankovou krízou v tom úvode a vtedy vláda Roberta Fica prijala veľmi rýchle a razantné opatrenia smerujúce k našim bankám. Zakázala vývoz kapitálu zo slovenských bánk smerom k matkám, pretože slovenské banky cestou našich práve občanov, ktorí si u nich ukladali peniaze, boli v celku dobrej kondícii.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok o tom, že by vláda R.Fica prijala \"prijala veľmi rýchle a razantné opatrenia smerujúce k našim bankám, zakázala vývoz kapitálu zo slovenských bánk smerom k matkám\" sa nám nepodarilo overiť.\n\nAk niekto z čitateľov má zdroje k tomuto výroku, prípadne odkaz na novinový článok, budeme vďační .", "analysis_paragraphs": ["Výrok o tom, že by vláda R.Fica prijala \"prijala veľmi rýchle a razantné opatrenia smerujúce k našim bankám, zakázala vývoz kapitálu zo slovenských bánk smerom k matkám\" sa nám nepodarilo overiť.", "Ak niekto z čitateľov má zdroje k tomuto výroku, prípadne odkaz na novinový článok, budeme vďační ."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:12.257176+00:00"}
{"id": "vr37064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37064", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To je výsostná kompetencia predsedu Národnej rady (vyhlásenie voľby GP pozn.), ktorý s ňou nakladá podľa vlastnej úvahy a nie je obmedzený žiadnou lehotou.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR stanovuje, že predseda NR určí, kedy mu majú byť predložené návrhy na kandidátov na GP: \"ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR stanovuje, že predseda NR určí, kedy mu majú byť predložené návrhy na kandidátov na GP: \"ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 350/1996 Z. z."], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:39.115141+00:00"}
{"id": "49887", "numeric_id": 49887, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49887", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Dnes cena plynu napr. stojí 53 eur za megawatthodinu. Viete, koľko stojí Spojených štátov amerických? 8.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetí bola k 3. februáru 2025 trhová cena zemného plynu na Slovensku vo výške 45,91 eur za megawatthodinu. Cena pre domácnosti je regulovaná v rámci takzvanej krízovej regulácie Vlády Slovenskej republiky a mala by zostať na rovnakej úrovni ako v roku 2024.\n\nNa spotových trhoch s plynom v Európskej únii sa začiatkom februára 2025 ceny plynu pohybovali na úrovni 51 až 54 eur za megawatthodinu. V druhom februárovom týždni dosiahli dvojročné maximum na úrovni 58 eur za megawatthodinu.\n\nCeny plynu pre americký trh sa na komoditnej burze v New Yorku pohybovali začiatkom februára 2025 v rozmedzí 3 až 4 doláre za 1 MMBtu, čo je v prepočte zhruba 10 až 11 eur za megawatthodinu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetí bola k 3. februáru 2025 trhová cena zemného plynu na Slovensku vo výške 45,91 eur za megawatthodinu. Cena pre domácnosti je regulovaná v rámci takzvanej krízovej regulácie Vlády Slovenskej republiky a mala by zostať na rovnakej úrovni ako v roku 2024.", "Na spotových trhoch s plynom v Európskej únii sa začiatkom februára 2025 ceny plynu pohybovali na úrovni 51 až 54 eur za megawatthodinu. V druhom februárovom týždni dosiahli dvojročné maximum na úrovni 58 eur za megawatthodinu.", "Ceny plynu pre americký trh sa na komoditnej burze v New Yorku pohybovali začiatkom februára 2025 v rozmedzí 3 až 4 doláre za 1 MMBtu, čo je v prepočte zhruba 10 až 11 eur za megawatthodinu."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["cena", "je", "regulácie", "pohybovali", "dosiahli", "pohybovali", "rozmedzí"], "url": ["https://www.urso.gov.sk/data/att/367/3544.9e4db3.pdf", "https://www.spp.sk/cena-plynu-v-roku-2025/#:~:text=Vl%C3%A1da%20SR%20na%20svojom%20zasadnut%C3%AD%2013.%20decembra%202024%20v%C2%A0r%C3%A1mci%20tzv.%20kr%C3%ADzovej%20regul%C3%A1cie%20schv%C3%A1lila%2C%20%C5%BEe%20jednotliv%C3%A9%20zlo%C5%BEky%20ceny%20za%20zdru%C5%BEen%C3%BA%20dod%C3%A1vku%20plynu%20(%C4%8Falej%20len%20%E2%80%9Ecena%20plynu%E2%80%9C)%20pre%20dom%C3%A1cnosti%20bez%20DPH%20na%20rok%202025%20by%20mali%20zosta%C5%A5%20v%C2%A0z%C3%A1sade%20na%20rovnakej%20%C3%BArovni%20ako%20v%C2%A0roku%202024.", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/384/20250101", "https://www.eex.com/en/market-data/market-data-hub/natural-gas/spot", "https://www.reuters.com/business/energy/european-energy-industry-urges-eu-not-cap-gas-prices-2025-02-12/", "https://www.eia.gov/dnav/ng/ng_pri_fut_s1_d.htm", "https://www.cnbc.com/quotes/@NG.1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:03.341729+00:00"}
{"id": "45232", "numeric_id": 45232, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45232", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "A keď počúvajú v tých masmédiách, ktoré ráno zapnete televíziu, rozhlas, stále sa šíria informácie aj o tom, že napr. Ruská federácia poskytla významnú pomoc Talianom, ktorí boli najohrozenejší a to určite viete práve v tom čase a tí ľudia tým sa už zmiešavajú tie informácie.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár reaguje na marcový prieskum agentúry Focus pre DenníkN, ktorý ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú. „ Ten dojem vznikol v dôsledku fám, ktoré sa šíria internetom. V skutočnosti nám Rusko nepomohlo nijako, zatiaľ čo Európska únia nám môže pomôcť niekoľkými miliardami eur, ktoré budú kľúčové na záchranu ekonomiky,“ potvrdil 18. apríla štátny tajomník rezortu Martin Klus. Médiá v minulosti informovali , že ruská armáda pomáha Taliansku - krajine, ktorá patrila medzi najviac zasiahnuté pandémiou. Objavili sa však pochybnosti , či ide zo strany Ruska o nezištnú pomoc. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár reaguje na marcový prieskum agentúry Focus pre DenníkN, ktorý ukázal , že 25 percent občanov hodnotí Rusko ako krajinu, ktorá Slovensku pomáha v boji s koronavírusom, hoci naše úrady žiadnu pomoc neevidujú. „ Ten dojem vznikol v dôsledku fám, ktoré sa šíria internetom. V skutočnosti nám Rusko nepomohlo nijako, zatiaľ čo Európska únia nám môže pomôcť niekoľkými miliardami eur, ktoré budú kľúčové na záchranu ekonomiky,“ potvrdil 18. apríla štátny tajomník rezortu Martin Klus. Médiá v minulosti informovali , že ruská armáda pomáha Taliansku - krajine, ktorá patrila medzi najviac zasiahnuté pandémiou. Objavili sa však pochybnosti , či ide zo strany Ruska o nezištnú pomoc. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["ukázal", "potvrdil", "informovali", "pomáha", "pochybnosti"], "url": ["https://dennikn.sk/1830536/fakty-vs-dojmy-ako-slovensku-realne-pomahaju-rusko-cina-a-europska-unia/?ref=in", "https://dennikn.sk/1858621/vlada-chce-reagovat-na-propagandu-mozeme-vyuzit-memecka-i-youtuberov-hovori-klus/", "https://www.aktuality.sk/clanok/775627/koronavirus-do-talianska-priletelo-siedme-lietadlo-s-vojenskymi-virologmi/", "https://dennikn.sk/minuta/1815470/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/547440-pomahaju-rusi-talianom-zadarmo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:34.493799+00:00"}
{"id": "vr30140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30140", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...na našom území už dnes je viac ako 460 alebo blížiac sa k 500 utečencom z Rakúska, ktorí v rámci pomoci rakúskej strane sú dnes umiestnení v Gabčíkove.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledný aktuálny údaj o počte azylantov je datovaný na 14. októbra, avšak výrok predsedu parlamentu v nedeľnej diskusii v relácii O 5 minút 12 bol prezentovaný až 4 dni po zverejnení tohto údaju. Požiadali sme preto o túto informáciu Ministerstvo vnútra SR a dňa 26. októbra sme obdržali odpoveď, podľa ktorej bolo ku dňu 18. 10. v účelovom zariadení STU v Gabčíkove 483 ľudí, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Najaktuálnejší údaj v čase publikácie pochádzajúci z portálu Ministerstva vnútra, konkrétne zo sekcie Azyl a migrácia, pod ktorú patrí aj Migračný úrad MV SR hovorí o počte 429 utečencov, respektíve žiadateľov o azyl v Rakúsku. Všetci žiadatelia sú občanmi Sýrie. Prvých azylantov, ktorí budú dočasne ubytovaní v utečeneckom tábore v Gabčíkove registruje Ministerstvo vnútra od 17. septembra 2015. Podľa odpovede na našu infožiadosť o počte žiadateľov o azyl v Gabčíkove: \" V tejto súvislosti Vám oznamujeme, že počet žiadateľov o azyl v Rakúskej republike umiestnených v účelovom zariadení STU v Gabčíkove bol k 18.10.2015 (nedeľa) 483 občanov Sýrie .\" Slovensko prichýlilo dočasne rakúskych azylantov na základe Memoranda o porozumení podpísaného Spolkovou ministerkou vnútra Rakúskej republiky Johannou Mikl-Leitnerovou a slovenským ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom. Na základe tohto memoranda, Slovensko dočasne ubytuje v Gabčíkove 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Čo sa týka konkrétnych podmienok, za ktorých budú utečenci na Slovensku dočasne ubytovaní, Slovenská republika sa zaviazala memorandom hradiť náklady za stravu a ubytovanie azylantov v Gabčíkove, zatiaľ čo rakúska strana uhrádza náklady za zdravotnú starostlivosť, strážnu službu, či vreckové. Rakúske ministerstvo vnútra má taktiež v utečeneckom tábore prítomných svojich sociálnych pracovníkov, s ktorými prišli na územie Slovenska aj členovia tamojšej bezpečnostnej služby.Z memoranda ďalej vyplýva, že v zariadení môže byť maximálne 500 utečencov, pričom tí budú prichádzať v skupinách. Podpísaný dokument memoranda má platnosť dva roky. * tento výrok bol dňa 26. októbra doplnený o informácie z Ministerstva vnútra, na základe ktorých bola hodnota zmenená z neoveriteľného na pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledný aktuálny údaj o počte azylantov je datovaný na 14. októbra, avšak výrok predsedu parlamentu v nedeľnej diskusii v relácii O 5 minút 12 bol prezentovaný až 4 dni po zverejnení tohto údaju. Požiadali sme preto o túto informáciu Ministerstvo vnútra SR a dňa 26. októbra sme obdržali odpoveď, podľa ktorej bolo ku dňu 18. 10. v účelovom zariadení STU v Gabčíkove 483 ľudí, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Najaktuálnejší údaj v čase publikácie pochádzajúci z portálu Ministerstva vnútra, konkrétne zo sekcie Azyl a migrácia, pod ktorú patrí aj Migračný úrad MV SR hovorí o počte 429 utečencov, respektíve žiadateľov o azyl v Rakúsku. Všetci žiadatelia sú občanmi Sýrie. Prvých azylantov, ktorí budú dočasne ubytovaní v utečeneckom tábore v Gabčíkove registruje Ministerstvo vnútra od 17. septembra 2015. Podľa odpovede na našu infožiadosť o počte žiadateľov o azyl v Gabčíkove: \" V tejto súvislosti Vám oznamujeme, že počet žiadateľov o azyl v Rakúskej republike umiestnených v účelovom zariadení STU v Gabčíkove bol k 18.10.2015 (nedeľa) 483 občanov Sýrie .\" Slovensko prichýlilo dočasne rakúskych azylantov na základe Memoranda o porozumení podpísaného Spolkovou ministerkou vnútra Rakúskej republiky Johannou Mikl-Leitnerovou a slovenským ministrom vnútra Róbertom Kaliňákom. Na základe tohto memoranda, Slovensko dočasne ubytuje v Gabčíkove 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Čo sa týka konkrétnych podmienok, za ktorých budú utečenci na Slovensku dočasne ubytovaní, Slovenská republika sa zaviazala memorandom hradiť náklady za stravu a ubytovanie azylantov v Gabčíkove, zatiaľ čo rakúska strana uhrádza náklady za zdravotnú starostlivosť, strážnu službu, či vreckové. Rakúske ministerstvo vnútra má taktiež v utečeneckom tábore prítomných svojich sociálnych pracovníkov, s ktorými prišli na územie Slovenska aj členovia tamojšej bezpečnostnej služby.Z memoranda ďalej vyplýva, že v zariadení môže byť maximálne 500 utečencov, pričom tí budú prichádzať v skupinách. Podpísaný dokument memoranda má platnosť dva roky. * tento výrok bol dňa 26. októbra doplnený o informácie z Ministerstva vnútra, na základe ktorých bola hodnota zmenená z neoveriteľného na pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Najaktuálnejší údaj", "Memoranda o porozumení", "sa zaviazala", "Rakúske ministerstvo vnútra"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=starame-sa-o-ziadatelov-o-azyl-z-rakuska", "http://www.pravnenoviny.sk/spravne-pravo/memorandum-o-porozumeni", "http://www.pravnenoviny.sk/spravne-pravo/memorandum-o-porozumeni", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Utecenci-v-Gabcikove-Je-ich-uz-niekolkonasbne-viac-Vieme-ako-dlho-tu-zostanu-253118"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:44.845531+00:00"}
{"id": "vr33138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33138", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ste zdedili (vláda I. Radičovej, pozn.) najvyšší rast v eurozóne a európskej únii. Po roku 2010.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme o najvyššom ekonomickom raste v case odovzdania vlády R. Fica sme overovali už v minulosti ( 30. október 2011 , 16. január 2011 , 6. marca 2011 , alebo napríklad 12. júna 2011 ). Podla štatistických údajov Eurostatu hodnotíme výrok R. Fica ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 6,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,4% HDP. V tesnom závese na tretom mieste skoncilo Nemecko s rastom 4,2% HDP. Ak by sme sa pozreli na hospodársky rast v roku 2011 tak Slovensko malo až piaty najvyšší ekonomický rast. Predbehli nás Estónsko vyšší: 8.3%, Litva vyšší: 5.9%, Lotyšsko 5,5% HDP, Polsko vyšší: 4.3%, Švédsko vyšší: 3.7%. Ak by sme sa pozreli na štvrtrocné údaje Eurostatu o ekonomickom raste, tak ani v tomto prípade nemožno hovorit o najvyššom zdedenom ekonomickom raste. V období po odovzdaní vlády (2. kvartál 2010) mali ekonomický rast vyšší Švédsko, Fínsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na zaciatku roka 2011 mali vyšší ekonomický rast Rumunsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme o najvyššom ekonomickom raste v case odovzdania vlády R. Fica sme overovali už v minulosti ( 30. október 2011 , 16. január 2011 , 6. marca 2011 , alebo napríklad 12. júna 2011 ). Podla štatistických údajov Eurostatu hodnotíme výrok R. Fica ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 6,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,4% HDP. V tesnom závese na tretom mieste skoncilo Nemecko s rastom 4,2% HDP. Ak by sme sa pozreli na hospodársky rast v roku 2011 tak Slovensko malo až piaty najvyšší ekonomický rast. Predbehli nás Estónsko vyšší: 8.3%, Litva vyšší: 5.9%, Lotyšsko 5,5% HDP, Polsko vyšší: 4.3%, Švédsko vyšší: 3.7%. Ak by sme sa pozreli na štvrtrocné údaje Eurostatu o ekonomickom raste, tak ani v tomto prípade nemožno hovorit o najvyššom zdedenom ekonomickom raste. V období po odovzdaní vlády (2. kvartál 2010) mali ekonomický rast vyšší Švédsko, Fínsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Na zaciatku roka 2011 mali vyšší ekonomický rast Rumunsko, Polsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["30. október 2011", "16. január 2011", "6. marca 2011", "12. júna 2011", "Eurostatu", "štvrtrocné údaje"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/89/real-time-factcheck-o5m12-na-telo-vyber-z-vyrokov", "http://www.demagog.sk/diskusie/122/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/170/robert-fico-vs-pavol-abrhan", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina011&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:11.008783+00:00"}
{"id": "vr25457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25457", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Náš dlh je jeden z najrýchlejšie rastúcich v rámci eurozóny.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko skutočne patrí podľa dát Eurostatu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim dlhom v eurozóne. Hoci malo za rok 2012 jeden z troch najnižších dlhov v Eurozóne (nižšie majú už len Estónsko a Luxembursko), patrilo medzi krajiny kde medziročný nárast dlhu bol jedným z najvyšších. S nárastom dlhu za posledný rok o 20,32% sa Slovensko radí na štvrté miesto spomedzi krajín eurozóny s najrýchlejším rastom dlhu. Medzi rokmi 2011-2012 stúpol dlh rýchlejšie už len Estónsku (o 62,9%),Španielsku (o 20,68%) a Cypru (o 20,32%). Medziročný (2011-2012) nárast dlhu (v %) v krajinách eurozóny možno pozorovať v nasledujúcom grafe: Zdroj: Eurostat Pokiaľ by sme sa na nárast dlhu pozerali optikou percentych bodov. Slovensku narástol medzi rokmi 2011-2012 dlh o 8,8 p.b. Vyšší nárast mali už len Portugalsko, Španielsko, Cyprus a Írsko. Aj pokiaľ by sme mali porovnávať nárast dlhu za posledných pať rokov, nachádza sa Slovensko s rastom dlhu o 86,74% medzi piatimi krajinami s najvyšším nárastom dlhu medzi rokmi 2008-2012. Vyšší nárast dlhu v období posledných piatich rokov zaznamenalo už len Írsko, Slovinsko, Estónsko a Španielsko. Uvedené informácie sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke: Zdroj: Eurostat K podobným záverom dojdeme aj pokiaľ sledujeme vývoj za rok 2013 v prvom štvrťroku. V porovnaní s posledným kvartálom roku 2012 vzrástol dlh Slovenska o 2,7 p.b., čo zaraďuje slovensko na 9.miesto spomedzi 27 členských štátov. Zrovnanie s ostatnými krajinami ponúka nasledujúci graf: Zdroj: Eurostat V prvom kvartáli roku 2013 zaznamenalo Slovensko oproti rovnakému obdobiu roku 2012 nárast svojho dlhu o 8,5 p.b., čo ho radí na šiestu priečku spomedzi EU27. Zrovnanie s ostatnými krajinami možno pozorovať v nasledujúcom grafe: Zdroj: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko skutočne patrí podľa dát Eurostatu medzi krajiny s najrýchlejšie rastúcim dlhom v eurozóne. Hoci malo za rok 2012 jeden z troch najnižších dlhov v Eurozóne (nižšie majú už len Estónsko a Luxembursko), patrilo medzi krajiny kde medziročný nárast dlhu bol jedným z najvyšších. S nárastom dlhu za posledný rok o 20,32% sa Slovensko radí na štvrté miesto spomedzi krajín eurozóny s najrýchlejším rastom dlhu. Medzi rokmi 2011-2012 stúpol dlh rýchlejšie už len Estónsku (o 62,9%),Španielsku (o 20,68%) a Cypru (o 20,32%). Medziročný (2011-2012) nárast dlhu (v %) v krajinách eurozóny možno pozorovať v nasledujúcom grafe: Zdroj: Eurostat Pokiaľ by sme sa na nárast dlhu pozerali optikou percentych bodov. Slovensku narástol medzi rokmi 2011-2012 dlh o 8,8 p.b. Vyšší nárast mali už len Portugalsko, Španielsko, Cyprus a Írsko. Aj pokiaľ by sme mali porovnávať nárast dlhu za posledných pať rokov, nachádza sa Slovensko s rastom dlhu o 86,74% medzi piatimi krajinami s najvyšším nárastom dlhu medzi rokmi 2008-2012. Vyšší nárast dlhu v období posledných piatich rokov zaznamenalo už len Írsko, Slovinsko, Estónsko a Španielsko. Uvedené informácie sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke: Zdroj: Eurostat K podobným záverom dojdeme aj pokiaľ sledujeme vývoj za rok 2013 v prvom štvrťroku. V porovnaní s posledným kvartálom roku 2012 vzrástol dlh Slovenska o 2,7 p.b., čo zaraďuje slovensko na 9.miesto spomedzi 27 členských štátov. Zrovnanie s ostatnými krajinami ponúka nasledujúci graf: Zdroj: Eurostat V prvom kvartáli roku 2013 zaznamenalo Slovensko oproti rovnakému obdobiu roku 2012 nárast svojho dlhu o 8,5 p.b., čo ho radí na šiestu priečku spomedzi EU27. Zrovnanie s ostatnými krajinami možno pozorovať v nasledujúcom grafe: Zdroj: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat", "", "Eurostat", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22072013-AP/EN/2-22072013-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22072013-AP/EN/2-22072013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:53.934936+00:00"}
{"id": "48167", "numeric_id": 48167, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48167", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Okrem toho, že (Monika Kavecká z OĽaNO, pozn.) zaplatila pokutu…", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Raši sa vyjadruje ku kauze poslankyne Moniky Kaveckej (OĽaNO), ktorá bola obvinená zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní. Kavecká ako starostka obce Kunerad, podľa obvinenia prenajala pozemky súkromnej firme.\n\nPrípad bol prešetrený Úradom pre verejné obstarávanie, podľa ktorého išlo o závažné porušenie zákona, na základe čoho obci uložil pokutu vo výške 30-tisíc eur. Voči pokute sa obec Kunerad bráni na súde potom, čo na Úrade verejného obstarávania s odvolaním neuspela . Pokutu teda nezaplatila (.pdf) a tútp časť výroku hodnotíme ako nepravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Raši sa vyjadruje ku kauze poslankyne Moniky Kaveckej (OĽaNO), ktorá bola obvinená zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní. Kavecká ako starostka obce Kunerad, podľa obvinenia prenajala pozemky súkromnej firme.", "Prípad bol prešetrený Úradom pre verejné obstarávanie, podľa ktorého išlo o závažné porušenie zákona, na základe čoho obci uložil pokutu vo výške 30-tisíc eur. Voči pokute sa obec Kunerad bráni na súde potom, čo na Úrade verejného obstarávania s odvolaním neuspela . Pokutu teda nezaplatila (.pdf) a tútp časť výroku hodnotíme ako nepravdivú."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["obvinená", "pokutu", "neuspela", "nezaplatila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22824809/poslankynu-olano-kavecku-obvinili-z-machinacie-pri-verejnom-obstaravani-tov.html", "https://domov.sme.sk/c/22824809/poslankynu-olano-kavecku-obvinili-z-machinacie-pri-verejnom-obstaravani-tov.html", "https://www.ta3.com/clanok/224930/starostke-kuneradu-a-poslankyni-parlamentu-hrozi-vazenie-do-problemov-ju-dostali-najomne-byty", "http://www.obeckunerad.sk/files/3994-Zapisnica-04.09.2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:50.989911+00:00"}
{"id": "vr37517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37517", "speaker": "Rudolf Chmel", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-chmel", "statement": "Tá motivácia vyplýva z takého jednoduchého faktu, že sme si túto úlohu dali do programového vyhlásenia vlády a programové vyhlásenie vlády je pre nás natoľko záväzné, že nemáme dôvod diskutovať o tom či tú úlohu budeme plniť alebo nie. (zákon o používaní menšín, pozn.)", "statement_date": "2011-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že: ,,V oblasti školstva vláda SR podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka, rovnako ako kvalitu a účinnosť vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom menšín. Podporí inováciu pedagogických metód v menšinových školách vrátane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády je uvedené, že: ,,V oblasti školstva vláda SR podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka, rovnako ako kvalitu a účinnosť vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom menšín. Podporí inováciu pedagogických metód v menšinových školách vrátane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:39.378746+00:00"}
{"id": "vr30365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30365", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Samozrejme nejaký Luxemburg, ktorý platí štvrtinu alebo tretinu oproti nám relatívne k nášmu bohatstvu, ľahšie s tým bude súhlasiť ako Slovensko.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Luxembursko v skutocnosti platí menej než jednu pätinu relatívne k bohatstvu Slovenska, teda ešte menej než uvádza Richard Sulík. Vzhladom na to, že Sulík uvádzaním jednej štvrtiny si nevylepšuje svoju argumentacnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodla údajov TASR z 15. októbra 2011 najvyšši príspevok do trvalého eurovalu na jedného obyvatela platí Luxembursko - 2 804 eur, Slovensko zaplatí 1 422 eur. Podla údajov Credit Suisse citovaných v clánku Hospodárskych novín, je priemerná výška bohatstva na Slovensku 19 000 eur, v Luxembursku je to 215 000 eur. To teda znamená, že pomer sumy, ktorú Slovensko zaplatí do eurovalu oproti našemu cistému bohatsvu je 7,48 %, kým v prípade Luxemburska je to iba 1,3 %. Podla tohto ukazovatela teda Slovensko platí 5,75 násobok viac ako Luxembursko, ktoré inými slovami platí menej ako jednu pätinu našej sumy. Podobne menej než jednu pätinu platí Luxembursko v prípade ak by sme pocítali medián bohatstva a nie priemernú úroven na obyvatela.\n\nSlovensko v porovnaní hrubého domáceho produktu (relatívne k nášmu bohatstvu), je príspevok do eurovalu na úrovni 11,7 % HDP. Luxembursko prispeje iba 4,8 % HDP, co je približne 2,4 krát nižší príspevok ako údaj pre Slovensko.\n\n*odôvodnenie výroku bolo doplnené 13.3.2013", "analysis_paragraphs": ["Luxembursko v skutocnosti platí menej než jednu pätinu relatívne k bohatstvu Slovenska, teda ešte menej než uvádza Richard Sulík. Vzhladom na to, že Sulík uvádzaním jednej štvrtiny si nevylepšuje svoju argumentacnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podla údajov TASR z 15. októbra 2011 najvyšši príspevok do trvalého eurovalu na jedného obyvatela platí Luxembursko - 2 804 eur, Slovensko zaplatí 1 422 eur. Podla údajov Credit Suisse citovaných v clánku Hospodárskych novín, je priemerná výška bohatstva na Slovensku 19 000 eur, v Luxembursku je to 215 000 eur. To teda znamená, že pomer sumy, ktorú Slovensko zaplatí do eurovalu oproti našemu cistému bohatsvu je 7,48 %, kým v prípade Luxemburska je to iba 1,3 %. Podla tohto ukazovatela teda Slovensko platí 5,75 násobok viac ako Luxembursko, ktoré inými slovami platí menej ako jednu pätinu našej sumy. Podobne menej než jednu pätinu platí Luxembursko v prípade ak by sme pocítali medián bohatstva a nie priemernú úroven na obyvatela.", "Slovensko v porovnaní hrubého domáceho produktu (relatívne k nášmu bohatstvu), je príspevok do eurovalu na úrovni 11,7 % HDP. Luxembursko prispeje iba 4,8 % HDP, co je približne 2,4 krát nižší príspevok ako údaj pre Slovensko.", "*odôvodnenie výroku bolo doplnené 13.3.2013"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "clánku"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20111014TBB03299", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59489040-ako-isli-slovaci-euro-zachranovat-komentar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:18.963308+00:00"}
{"id": "vr39126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39126", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My to máme schválené v generálnej línii, ktorá je najsilnejším dokumentom, ktorý schvaľuje kongres. (SDKÚ nepôjde do spoločnej vlády so SMER-om, pozn.)", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2010 - 2014 (.pdf) sa uvádza: \" Hlavným cieľom vládnej koalície musí byť naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR. Len poctivá práca v záujme občanov Slovenska zabezpečí to, že programovo blízke stredopravé strany vytvoria opäť vládu bez strany Smer aj v roku 2014 .\"", "analysis_paragraphs": ["V generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2010 - 2014 (.pdf) sa uvádza: \" Hlavným cieľom vládnej koalície musí byť naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR. Len poctivá práca v záujme občanov Slovenska zabezpečí to, že programovo blízke stredopravé strany vytvoria opäť vládu bez strany Smer aj v roku 2014 .\""], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["generálnej línii SDKÚ-DS na roky 2010 - 2014"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/911/generalna-linia-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:14.227667+00:00"}
{"id": "vr38726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38726", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... my sme jasne odmietli grécku pôžičku, ale už bol rozbehnutý vlak, čo sa týka ochranného valu, my sme vstúpili do ochranného valu preto, že už nebolo inej cesty, pretože v 14 zo 16 vtedy krajín eurozóny už tento proces bol schválený vo všetkých ich parlamentoch.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "ČTK (11. augusta 2010): \"Slovensko ako jediný štát eurozóny neposkytne pôžičku zadlženému Grécku, finančnú pomoc dnes odmietol parlament.\" To, že bol schválený ochranný val v 14 zo 16 krajín eurozóny sa nám mimo vyjadrení samotného ministra Mikloša nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["ČTK (11. augusta 2010): \"Slovensko ako jediný štát eurozóny neposkytne pôžičku zadlženému Grécku, finančnú pomoc dnes odmietol parlament.\" To, že bol schválený ochranný val v 14 zo 16 krajín eurozóny sa nám mimo vyjadrení samotného ministra Mikloša nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "vyjadrení"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-grekom-nepozicia-k-eurovalu-sa-pripoji.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-19/bankrot-by-bol-pre-niektore-krajiny-dobry.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:45.423955+00:00"}
{"id": "vr27427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27427", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "ÚS SR dal možnosť nevymenovať Čentéša, ale je tam ešte jedno podanie.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ÚS SR v októbri 2012 rozhodol, že prezident musí vymenovať generálneho prokurátora alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať. Taktiež je pravdou, že na Ústavnom súde je stále jedno podanie v kauze Čentéš. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd vydal 24. októbra 2012 uznesenie č. 390/2012, v ktorom uvádza (.pdf): \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NRSR na vymenovanie generálneho prokurátora.....a v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NRSR, že tohto kandidáta nevymenuje.\" Zároveň uznesenie ÚS uvádza dôvody nevymenovania: \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta...\" Je tiež pravdou, že je na Ústavnom súde ne stále jedno podanie. Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ÚS SR v októbri 2012 rozhodol, že prezident musí vymenovať generálneho prokurátora alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať. Taktiež je pravdou, že na Ústavnom súde je stále jedno podanie v kauze Čentéš. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd vydal 24. októbra 2012 uznesenie č. 390/2012, v ktorom uvádza (.pdf): \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NRSR na vymenovanie generálneho prokurátora.....a v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NRSR, že tohto kandidáta nevymenuje.\" Zároveň uznesenie ÚS uvádza dôvody nevymenovania: \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta...\" Je tiež pravdou, že je na Ústavnom súde ne stále jedno podanie. Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "SME"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F390-2012-z-z.p-34949.pdf&ei=Edu2UdOoHonvOfLugeAJ&usg=AFQjCNHUOUgmm0nCBz8b7d8Pci6a5JFwIQ&sig2=KyH3Hw5hNFd2FRnz_vPdKA&bvm=bv.47534661,d.ZWU", "http://www.sme.sk/c/7117020/ustavny-sud-este-nepovedal-ci-bolo-jeho-odblokovanie-pre-centesa-v-poriadku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:08.305717+00:00"}
{"id": "vr14931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14931", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...nemusí (minister financií čakať na vyslovenie dôvery novej vláde, pozn.), exekutívne kompetencie má hneď...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic reagoval na Bélu Bugára, ktorý hovoril, že ak chce minister financií konať, musí najprv získať vláda dôveru parlamentu na čo Daniel Lipšic zareagoval tak, že exekutívne kompetencie má vláda hneď. Ústava SR a ani kompetenčný zákon ale nehovoria nič o tom, že právomoci vznikajú až s vyslovením dôvery, práve naopak, Ústava SR hovorí, že právomoci vznikajú s vymenovaním vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic reagoval na Bélu Bugára, ktorý hovoril, že ak chce minister financií konať, musí najprv získať vláda dôveru parlamentu na čo Daniel Lipšic zareagoval tak, že exekutívne kompetencie má vláda hneď. Ústava SR a ani kompetenčný zákon ale nehovoria nič o tom, že právomoci vznikajú až s vyslovením dôvery, práve naopak, Ústava SR hovorí, že právomoci vznikajú s vymenovaním vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["kompetenčný zákon", "Ústave SR", "zrušil", "odvolal"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-575", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20160302.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/594965-drucker-vysvetluje-zrusenie-zmluvy-za-18-milionov-bola-nestastna-a-nevyhodna", "http://ekonomika.sme.sk/c/20128801/za-zbytocnu-zmluvu-na-18-milionov-eur-skoncil-riaditel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:00.699955+00:00"}
{"id": "vr30447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30447", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože v prípade úniku prepisov hovorov novinárov to bol schopný vyšetriť za jeden deň, ako to deklaroval na svojej tlačovke, za jeden deň. Posadil všetkých na polygraf, na tzv. detektor lži a vyšetril to za jeden deň. Povedal, že ráno to zistili a už večer mali vinníka.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Galko mal podľa Kaliňáka vyšetriť, kto bol za únik tajných informácií z VOS zodpovedný. Je pravda, že na detektor lži bolo poslaní všetci z VOS, ktorí s informáciami, ktorí sa dostali na verejnosť, mohli prísť do styku. Jeden z nich, starší vedúci dôstojník, odmietol vyšetrenie detektorom. Týmto sa stal podozrivým z úniku informácií a VOS vo vzťahu k nemu začala pripravovať trestné oznámenie.", "analysis_paragraphs": ["Galko mal podľa Kaliňáka vyšetriť, kto bol za únik tajných informácií z VOS zodpovedný. Je pravda, že na detektor lži bolo poslaní všetci z VOS, ktorí s informáciami, ktorí sa dostali na verejnosť, mohli prísť do styku. Jeden z nich, starší vedúci dôstojník, odmietol vyšetrenie detektorom. Týmto sa stal podozrivým z úniku informácií a VOS vo vzťahu k nemu začala pripravovať trestné oznámenie."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TA3"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6155418/galko-dostojnik-vos-odmietol-ist-na-detektor-lzi.html", "http://www.ta3.com/clanok/4523/vos-odhalila-pravdepodobneho-vinnika-uniku-utajovanych-informacii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:59.544536+00:00"}
{"id": "vr14560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14560", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja som bol zakaždým ospravedlnený (na hlasovaniach v NR SR, pozn.). Prosím vás, pozrite si rebrík, kto čo všetko predložil a kto koľkokrát vystúpil v NR SR, tam nájdete presný opak, možno niekde v prvej dvadsiatke.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešovi je vyčítané, že v parlamente patrí k poslancom s najvyššou absenciou pri hlasovaniach. Frešo však oponuje, že v počte predkladaných zákonov/ pozmeňujúcich návrhov a vystúpení na pôde NR SR sa náchadza v prvej dvadsiatke. Presné informácie o počte vystúpení v NR SR sa nám nepodarilo dohľadať, no čo sa týka počtu predložených návrhov/zákonov, Frešo nepatrí medzi najaktívnejších. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Frešovi je vyčítané, že v parlamente patrí k poslancom s najvyššou absenciou pri hlasovaniach. Frešo však oponuje, že v počte predkladaných zákonov/ pozmeňujúcich návrhov a vystúpení na pôde NR SR sa náchadza v prvej dvadsiatke. Presné informácie o počte vystúpení v NR SR sa nám nepodarilo dohľadať, no čo sa týka počtu predložených návrhov/zákonov, Frešo nepatrí medzi najaktívnejších. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Denníku N", "tu", "TASR", "dotankoch.sk"], "url": ["https://dennikn.sk/383597/sutaz-parlamentnych-tichosedov-vyhrali-poslanci-smeru/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/ospravedlnenia&PoslanecID=654&CisObdobia=6", "http://www.teraz.sk/slovensko/pozmenujuce-navrhy-smer/153774-clanok.html", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/pavol-freso/obdobie/6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:25.424277+00:00"}
{"id": "vr35891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35891", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale že ste nebežali s trestným oznámením, keď primátor Bratislavy napísal SDKÚ, že je jedno kto vyhrá, pretože peniaze pre SDKÚ prídu aj tak.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, čo mal primátor Ďurkovský napísať SDKÚ sme informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O tom, čo mal primátor Ďurkovský napísať SDKÚ sme informácie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:40.349989+00:00"}
{"id": "vr37140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37140", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "kutočne sú to jednotlivci, ale toto čo chcú dosiahnuť Maďari to je na etnickom princípe. Presne to čo sa udialo v Kosove, respektíve v 30. rokoch v Sudetoch.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rovnako ako v predchádzajúcom prípade netuším, čo presne chcel Slota prirovnávať. Či už v rámci Sudetoch má na mysli odstúpenie pohraničných území osídlených prevažne Nemcami v dôsledku Mníchovského diktátu a k tomu moc nepasuje dvojité občianstvo a podobne je to aj v prípade Kosova.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako v predchádzajúcom prípade netuším, čo presne chcel Slota prirovnávať. Či už v rámci Sudetoch má na mysli odstúpenie pohraničných území osídlených prevažne Nemcami v dôsledku Mníchovského diktátu a k tomu moc nepasuje dvojité občianstvo a podobne je to aj v prípade Kosova."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:56.667144+00:00"}
{"id": "42820", "numeric_id": 42820, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42820", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Spolupráca v Európskom parlamente je trochu iná ako spolupráca v národných parlamentoch, kde vznikajú teda koalície na základe volebných výsledkov. V Európskom parlamente ale existujú technické dohody v úvode medzi veľkými frakciami.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frakcie v Európskom parlamente spolupracujú na základe spoločných dohôd , ktoré však nie sú podobné písomným koaličným dohodám z prostredia národných štátov. Ide o ad hoc technické dohody, ktoré môžu, ale nemusia byť písomne ukotvené či verejne známe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky parlament v súčasnosti tvorí 750, resp. 751 (vrátane predsedu EP) poslancov zo všetkých krajín EÚ, ktorých väčšina je zoskupená do voľnejších politických skupín ( frakcií ). Tie sa formujú nie na základe národnosti, ale politickej príslušnosti. Podľa čl. 32 rokovacieho poriadku ( .doc , s. 27) musí frakcia pozostávať z poslancov zvolených najmenej v jednej štvrtine členských štátov a musí mať najmenej 25 členov. V súčasnom parlamente je 8 frakcií. Europarlament funguje konsenzuálne, na zásade kooperácie, ktorá bola ustanovená Jednotným európskym aktom z roku 1987. Nejde o tradičné delenie frakcií po línii koalícia - opozícia. Žiadna frakcia v Európskom parlamente nikdy nedosiahla väčšinu. Ak teda chce, aby jej pripomienky parlamentom prešli, musí sa snažiť získať podporu ostatných skupín. Tzv. veľkú koalíciu v europarlamente dlhodobo tvoria frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Na základe ich spoločnej dohody napríklad dochádza k zmene na poste predsedu EP v polovici päťročného volebného obdobia, kedy zástupcu jednej frakcie vystrieda zástupca druhej. V januári 2017 boli zverejnené tajné zmluvy, podľa ktorých s EPP a S&D dohodu podpísala aj konzervatívna Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE).", "analysis_paragraphs": ["Frakcie v Európskom parlamente spolupracujú na základe spoločných dohôd , ktoré však nie sú podobné písomným koaličným dohodám z prostredia národných štátov. Ide o ad hoc technické dohody, ktoré môžu, ale nemusia byť písomne ukotvené či verejne známe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky parlament v súčasnosti tvorí 750, resp. 751 (vrátane predsedu EP) poslancov zo všetkých krajín EÚ, ktorých väčšina je zoskupená do voľnejších politických skupín ( frakcií ). Tie sa formujú nie na základe národnosti, ale politickej príslušnosti. Podľa čl. 32 rokovacieho poriadku ( .doc , s. 27) musí frakcia pozostávať z poslancov zvolených najmenej v jednej štvrtine členských štátov a musí mať najmenej 25 členov. V súčasnom parlamente je 8 frakcií. Europarlament funguje konsenzuálne, na zásade kooperácie, ktorá bola ustanovená Jednotným európskym aktom z roku 1987. Nejde o tradičné delenie frakcií po línii koalícia - opozícia. Žiadna frakcia v Európskom parlamente nikdy nedosiahla väčšinu. Ak teda chce, aby jej pripomienky parlamentom prešli, musí sa snažiť získať podporu ostatných skupín. Tzv. veľkú koalíciu v europarlamente dlhodobo tvoria frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D). Na základe ich spoločnej dohody napríklad dochádza k zmene na poste predsedu EP v polovici päťročného volebného obdobia, kedy zástupcu jednej frakcie vystrieda zástupca druhej. V januári 2017 boli zverejnené tajné zmluvy, podľa ktorých s EPP a S&D dohodu podpísala aj konzervatívna Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE)."], "analysis_date": "2019-04-25", "analysis_sources": {"text": ["dohôd", "frakcií", ".doc", "nedosiahla", "zverejnené"], "url": ["https://euractiv.sk/section/slovensko-v-ep/news/europarlament-bude-asi-odkazany-na-velku-kolaliciu-022270/", "http://www.europarl.europa.eu/about-parliament/en/organisation-and-rules/organisation/political-groups", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+RULES-EP+20170116+0+DOC+PDF+V0//SK&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/elections-2014/sk/political-groups/", "https://www.neweurope.eu/article/epp-leaks-2014-secret-pact-european-parliament-succession/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:33.144307+00:00"}
{"id": "vr37840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37840", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ani jeden (počet vydaných preukazov zahraničných Maďarov, pozn.).", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvého januára 2001 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim na Slovensku, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Desiateho januára 2002 udelil vtedajší maďarský prezident Ferenc Mádl prvé preukazy pre zahraničných Maďarov zo susedných krajín. Medzi príjemcami bola aj rodina inžiniera R. Takácsa, ktorá žije na južnom Slovensku. Pán Takács zdôraznil, že tento dokument má preňho \"vysokú hodnotu.\" Medzi držiteľmi takéhoto preukazu je, dnes už predseda strany Most-Híd, B. Bugár . Denník SME prišiel so správou, že žiadosť o preukaz zahraničného Maďara podalo k 1. máju 2010 viac ako 120 000 osôb. Denník sa odvoláva na informácie webovej stránky Zväzu pre spoločné ciele.", "analysis_paragraphs": ["Prvého januára 2001 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim na Slovensku, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Desiateho januára 2002 udelil vtedajší maďarský prezident Ferenc Mádl prvé preukazy pre zahraničných Maďarov zo susedných krajín. Medzi príjemcami bola aj rodina inžiniera R. Takácsa, ktorá žije na južnom Slovensku. Pán Takács zdôraznil, že tento dokument má preňho \"vysokú hodnotu.\" Medzi držiteľmi takéhoto preukazu je, dnes už predseda strany Most-Híd, B. Bugár . Denník SME prišiel so správou, že žiadosť o preukaz zahraničného Maďara podalo k 1. máju 2010 viac ako 120 000 osôb. Denník sa odvoláva na informácie webovej stránky Zväzu pre spoločné ciele."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["vstúpil do platnosti", "umožňuje", "prvé preukazy", "B. Bugár", "SME"], "url": ["http://dennik.sme.sk/c/231420/ako-sa-vyvijal-spor-o-krajansky-zakon.html", "http://dennik.sme.sk/c/203424/vlada-caka-co-navrhnu-madari.html", "http://korzar.sme.sk/c/4671609/madl-slavnostne-odovzdal-madarske-preukazy-slovenskej-rodine.html", "http://www.sme.sk/c/5382015/nasi-madari-vyhody-dvojakeho-obcianstva-nevidia.html", "http://www.sme.sk/c/5382015/nasi-madari-vyhody-dvojakeho-obcianstva-nevidia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:19.368912+00:00"}
{"id": "48424", "numeric_id": 48424, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48424", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Na konci toho procesu a toho príbehu, pokiaľ išlo o podozrenie vyšetrovateľov, bolo rozhodnutie súdu, ktoré hovorilo o tom, že to stíhanie nebolo dôvodné.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka prípadu obvinenia vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a dočasného šéfa Úradu inšpekčnej služby. Tí boli obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Po tom, čo ich okresný súd poslal do väzby, odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a konštatoval, že stíhanie bolo nedôvodné. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtyria vyšetrovatelia NAKA (Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin) a dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby Peter Scholz boli zadržaní 13. septembra. Obvinení boli zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.\n\nŠtvorica vyšetrovateľov a šéf inšpekcie v tom čase vyšetrovali policajtov inšpekčného tímu, ktorý viedla vyšetrovateľka Diana Santusová. Mali podozrenie, že sa snažili zmariť či zastaviť vyšetrovanie veľkých káuz vedených tímom Očistec a Fénix. Lenže skôr ako tím NAKA stihla obviniť ľudí z policajnej inšpekcie, obvinila inšpekcia Jána Čurillu a jeho kolegov. Dôvodom bola príprava uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, v ktorom si vraj vymýšľali dôkazy.\n\nProkurátor krajskej prokuratúry Juraj Chylo pre nich žiadal väzbu , z dôvodu pokračovania v trestnej činnosti a marenia vyšetrovania. Okresný súd mu vyhovel a poslal obžalovaných vyšetrovateľov a šéfa inšpekcie do väzby. Obvinený sa následne voči rozhodnutiu súdu odvolali.\n\nOdvolací krajský súd v Bratislave následne rozhodol o prepustení štyroch obvinených vyšetrovateľov a dočasného šéfa inšpekcie Petra Scholtza z väzby na slobodu. V rozhodnutí súd okrem neopodstatnenosti väzobného stíhania konštatuje, aj neopodstatnenosť trestného stíhania ako takého.\n\nNapriek tomu, že súd konštatoval, že trestné stíhanie je neopodstatnené, ich obvinenie priamo zrušiť nemohol, keďže pojednával len o väzbe. Vo veci preto ešte nepadol právoplatný rozsudok.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka prípadu obvinenia vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a dočasného šéfa Úradu inšpekčnej služby. Tí boli obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Po tom, čo ich okresný súd poslal do väzby, odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a konštatoval, že stíhanie bolo nedôvodné. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štyria vyšetrovatelia NAKA (Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Milan Sabota a Štefan Mašin) a dočasný šéf Úradu inšpekčnej služby Peter Scholz boli zadržaní 13. septembra. Obvinení boli zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.", "Štvorica vyšetrovateľov a šéf inšpekcie v tom čase vyšetrovali policajtov inšpekčného tímu, ktorý viedla vyšetrovateľka Diana Santusová. Mali podozrenie, že sa snažili zmariť či zastaviť vyšetrovanie veľkých káuz vedených tímom Očistec a Fénix. Lenže skôr ako tím NAKA stihla obviniť ľudí z policajnej inšpekcie, obvinila inšpekcia Jána Čurillu a jeho kolegov. Dôvodom bola príprava uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci, v ktorom si vraj vymýšľali dôkazy.", "Prokurátor krajskej prokuratúry Juraj Chylo pre nich žiadal väzbu , z dôvodu pokračovania v trestnej činnosti a marenia vyšetrovania. Okresný súd mu vyhovel a poslal obžalovaných vyšetrovateľov a šéfa inšpekcie do väzby. Obvinený sa následne voči rozhodnutiu súdu odvolali.", "Odvolací krajský súd v Bratislave následne rozhodol o prepustení štyroch obvinených vyšetrovateľov a dočasného šéfa inšpekcie Petra Scholtza z väzby na slobodu. V rozhodnutí súd okrem neopodstatnenosti väzobného stíhania konštatuje, aj neopodstatnenosť trestného stíhania ako takého.", "Napriek tomu, že súd konštatoval, že trestné stíhanie je neopodstatnené, ich obvinenie priamo zrušiť nemohol, keďže pojednával len o väzbe. Vo veci preto ešte nepadol právoplatný rozsudok."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["zadržaní", "vyšetrovali", "žiadal väzbu", "rozhodol o prepustení"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/10177320-vysetrovatelov-naka-a-scholtza-prepustili-z-vazby-sud-oznacil-ich-stihanie-za-neopodstatnene", "https://dennikn.sk/2558019/vysetrovatelia-naka-aj-sef-policajnej-inspekcie-idu-na-slobodu-rozhodol-krajsky-sud/", "https://dennikn.sk/2558019/vysetrovatelia-naka-aj-sef-policajnej-inspekcie-idu-na-slobodu-rozhodol-krajsky-sud/", "https://hnonline.sk/slovensko/10177320-vysetrovatelov-naka-a-scholtza-prepustili-z-vazby-sud-oznacil-ich-stihanie-za-neopodstatnene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:40.965317+00:00"}
{"id": "48199", "numeric_id": 48199, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48199", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V roku 1990 Československo bolo absolútne potravinovo sebestačné a odvtedy to proste padá dole.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či bolo Československo v roku 1990 naozaj absolútne potravinovo sebestačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPotravinovú sebestačnosť je možné merať viacerými spôsobmi. Najčastejším je výpočet salda zahraničného obchodu s potravinami - teda export mínus import. Podľa tejto metriky Slovensko sebestačné nie je, pretože hodnota potravín, ktoré dovážame je vyššia ako hodnota tých, ktoré vyvážame.\n\nTejto štatistike sa každoročne venuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v dokumente Zelená správa. Podľa tej za rok 2020 bolo saldo v potravinárskom priemysle -1,677 miliardy eur, čo je mierne zlepšenie v porovnaní s rokom 2019 (-1,786 miliardy eur) (s.55).\n\nPotravinová sebestačnosť na Slovensku mierne rástla aj medzi rokmi 2012 a 2015. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva narástla z 45% na 51%.\n\nAnalýza INESS-u z roku 2018 sa však na potravinovú sebestačnosť pozerá z viacerých uhlov pohľadu. Sebestačnosť z pohľadu vyprodukovaného kalorického objemu sa nezameriava na finančnú hodnotu vyprodukovaných potravín v štáte, ale na „biomasu”, teda kalorické hodnoty.\n\nPodľa tejto metodiky je Slovensko potravinovo sebestačné, ba dokonca je na tom v porovnaní s rokom 1990 lepšie (s.18).\n\nAbsolútnu potravinovú sebestačnosť Československa v roku 1990 sa nám nepodarilo z verejne dostupných zdrojov potvrdiť.\n\nTáto infografika naznačuje pravdivosť tejto časti výroku - avšak zobrazuje len konkrétne potravinárske výrobky ako vajcia, bravčové a hovädzie mäso.\n\nČlánok docenta Milana Sekaniny (Katedra ekonomické žurnalistiky Ekonomické fakulty Vysoké školy Technické univerzity Ostrava) uvádza , že „Hrubá zemědělská produkce se zvýšila v letech 1986–1989 o 5,3 % a ČSSR dosáhla podle statistických údajù 97–98 % soběstačnosti ve výrobě zemědělských produktù.”", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či bolo Československo v roku 1990 naozaj absolútne potravinovo sebestačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Potravinovú sebestačnosť je možné merať viacerými spôsobmi. Najčastejším je výpočet salda zahraničného obchodu s potravinami - teda export mínus import. Podľa tejto metriky Slovensko sebestačné nie je, pretože hodnota potravín, ktoré dovážame je vyššia ako hodnota tých, ktoré vyvážame.", "Tejto štatistike sa každoročne venuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v dokumente Zelená správa. Podľa tej za rok 2020 bolo saldo v potravinárskom priemysle -1,677 miliardy eur, čo je mierne zlepšenie v porovnaní s rokom 2019 (-1,786 miliardy eur) (s.55).", "Potravinová sebestačnosť na Slovensku mierne rástla aj medzi rokmi 2012 a 2015. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva narástla z 45% na 51%.", "Analýza INESS-u z roku 2018 sa však na potravinovú sebestačnosť pozerá z viacerých uhlov pohľadu. Sebestačnosť z pohľadu vyprodukovaného kalorického objemu sa nezameriava na finančnú hodnotu vyprodukovaných potravín v štáte, ale na „biomasu”, teda kalorické hodnoty.", "Podľa tejto metodiky je Slovensko potravinovo sebestačné, ba dokonca je na tom v porovnaní s rokom 1990 lepšie (s.18).", "Absolútnu potravinovú sebestačnosť Československa v roku 1990 sa nám nepodarilo z verejne dostupných zdrojov potvrdiť.", "Táto infografika naznačuje pravdivosť tejto časti výroku - avšak zobrazuje len konkrétne potravinárske výrobky ako vajcia, bravčové a hovädzie mäso.", "Článok docenta Milana Sekaniny (Katedra ekonomické žurnalistiky Ekonomické fakulty Vysoké školy Technické univerzity Ostrava) uvádza , že „Hrubá zemědělská produkce se zvýšila v letech 1986–1989 o 5,3 % a ČSSR dosáhla podle statistických údajù 97–98 % soběstačnosti ve výrobě zemědělských produktù.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["merať", "venuje", "rástla", "Analýza", "Táto", "uvádza"], "url": ["https://www.agrobiznis.sk/component/content/article/1-uvod/4292-analyza-slovensko-nie-je-potravinovo-sebestanou-krajinou-", "https://www.mpsr.sk/polnohospodarstvo-a-potravinarstvo/122", "https://www.teraz.sk/ekonomika/potravinova-sebestacnost-rast/182132-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/sebestacnost_2020.pdf", "https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/potravinova-sobestacnost/r~a080f45caeed11eaa25cac1f6b220ee8/", "https://aop.vse.cz/pdfs/aop/2007/07/23.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:43.697009+00:00"}
{"id": "vr18362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18362", "speaker": "Matúš Vallo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-vallo", "statement": "...dneska vláda zrekonštruuje skoro za milión eur jednu miestnosť, jednu chodbu na železničnej stanici (na Hlavnej stanici v Bratislave, pozn.).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2018 bola na bratislavskej hlavnej stanici zrekonštruovaná čakáreň pre cestujúcich, pričom celková cena stavebných prác predstavovala 825 560 eur bez DPH. Prevádzkovateľom stanice sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré sú financované z rozpočtu verejnej správy. Na hlavnej železničnej stanici v Bratislave bola 14. septembra 2018 otvorená nová zrekonštruovaná miestnosť, ktorá slúži ako čakáreň. Tá sa predtým využívala ako reštaurácia, no dlhodobo nebola v prevádzke. Stavebné práce začali v decembri 2017 a zahŕňali tieto práce: vybudovanie novej prípojky napätia; úprava rozvodov, štruktúrovanej a optickej kabeláže; zriadenie WiFi smerovačov pre cestujúcu verejnosť; ústredné vykurovanie a vzduchotechnika; výmena dlažby, obkladov a podhľadov; nátery a maľby; vybudovanie informačného systému pre cestujúcich; vybudovanie rozhlasového zariadenia; zriadenie kamerového systému; stolárske, klempiarske a tesárske práce, dodanie mobiliáru; realizácia nových posuvných dverí a repasácia zvyšných poškodených okien a dverí; kompletná výmena osvetlenia; reštaurovanie pôvodných historických stĺpov a reštaurovanie pôvodných fresiek. Celková cena prác predstavovala 825,6 tisíc eur bez DPH, čo s DPH činí 990,7 tisíc eur. Zhotovovateľom bola firma SP PLUS, ktorá podľa stanoviska ŽSR v rámci elektronickej aukcie predložila najnižšiu cenovú ponuku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2018 bola na bratislavskej hlavnej stanici zrekonštruovaná čakáreň pre cestujúcich, pričom celková cena stavebných prác predstavovala 825 560 eur bez DPH. Prevádzkovateľom stanice sú Železnice Slovenskej republiky, ktoré sú financované z rozpočtu verejnej správy. Na hlavnej železničnej stanici v Bratislave bola 14. septembra 2018 otvorená nová zrekonštruovaná miestnosť, ktorá slúži ako čakáreň. Tá sa predtým využívala ako reštaurácia, no dlhodobo nebola v prevádzke. Stavebné práce začali v decembri 2017 a zahŕňali tieto práce: vybudovanie novej prípojky napätia; úprava rozvodov, štruktúrovanej a optickej kabeláže; zriadenie WiFi smerovačov pre cestujúcu verejnosť; ústredné vykurovanie a vzduchotechnika; výmena dlažby, obkladov a podhľadov; nátery a maľby; vybudovanie informačného systému pre cestujúcich; vybudovanie rozhlasového zariadenia; zriadenie kamerového systému; stolárske, klempiarske a tesárske práce, dodanie mobiliáru; realizácia nových posuvných dverí a repasácia zvyšných poškodených okien a dverí; kompletná výmena osvetlenia; reštaurovanie pôvodných historických stĺpov a reštaurovanie pôvodných fresiek. Celková cena prác predstavovala 825,6 tisíc eur bez DPH, čo s DPH činí 990,7 tisíc eur. Zhotovovateľom bola firma SP PLUS, ktorá podľa stanoviska ŽSR v rámci elektronickej aukcie predložila najnižšiu cenovú ponuku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zrekonštruovaná", "rozpočtu", "otvorená", "s DPH", "Zhotovovateľom", "stanoviska"], "url": ["http://www.teraz.sk/import/hlavna-stanica-v-bratislava-ma-novu-m/348629-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11853", "https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/september/zsr-otvorili-hlavnej-zeleznicnej-stanici-bratislave-novu-cakaren.html", "https://nasadoprava.sk/na-hlavnej-stanici-v-bratislave-otvorili-novu-cakaren-pre-cestujucich/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=3165866&l=sk", "https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/september/stanovisko-zsr-k-otazkam-tykajucich-cakarne-hlavnej-stanici-bratislave.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:02.600377+00:00"}
{"id": "vr37775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37775", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Robíte to uprostred voľby. Neurobili ste to, keď ste nastúpili do vlády. O verejnej voľbe (GP pozn.) v programovom vyhlásení nie je nič.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) nie je uvedený zámer zmeniť tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú.", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) nie je uvedený zámer zmeniť tajnú voľbu generálneho prokurátora na verejnú."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:36.443068+00:00"}
{"id": "vr18095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18095", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na jedného obyvateľa pri nástupe druhej vlády Roberta Fica v roku 2012 každý občan Slovenska zaplatil 2 tisíc eur. Dnes platí každý občan Slovenska 2 800 eur ročne na daniach. Toto je rekordné zvýšenie daní o 800 eur ročne platia eur viac.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Suma, ktorú v priemere zaplatí Slovák na daniach, sa môže líšiť v závislosti od toho, ktoré položky sa do výpočtu zahrnú. K spomínanej sume 2 800 sa dostaneme, ak do výpočtu okrem daňových príjmov štátneho rozpočtu zarátame aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Výrok v tomto prípade môžeme hodnotiť ako pravdivý. Pokiaľ sa riadime iba výpočtom daňových príjmov štátneho rozpočtu podľa Štátnej pokladnice, prepočet príjmu dane na jedného obyvateľa sa nezhoduje s údajom, ktorý použil Richard Sulík. Daňové príjmy štátu v roku 2012 dosiahli 8,46 mld. eur. (. xls ) V roku 2017 bol štátny príjem na daniach v hodnote 11,53 mld. eur. (. pdf , s.1). V roku 2012 mala Slovenská republika 5 405 338 obyvateľov. V roku 2017 to bolo 5 437 754 obyvateľov. Po vydelení počtu obyvateľov s celkovými príjmami na daniach za daný rok dostaneme príjmy štátu na daniach v priemere za jedného obyvateľa. V roku 2012 to vychádza na 1565 eur na obyvateľa. V roku 2017 na 2120 eur na obyvateľa. Richard Sulík však do svojho výpočtu zahrnul aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Takýto výpočet sa zhoduje s číslami, ktoré vo výroku odzneli. Je však potrebné dodať, že tento výpočet je ilustratívny priemer daňového zaťaženia na jedného obyvateľa, nie presný ukazovateľ. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Suma, ktorú v priemere zaplatí Slovák na daniach, sa môže líšiť v závislosti od toho, ktoré položky sa do výpočtu zahrnú. K spomínanej sume 2 800 sa dostaneme, ak do výpočtu okrem daňových príjmov štátneho rozpočtu zarátame aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Výrok v tomto prípade môžeme hodnotiť ako pravdivý. Pokiaľ sa riadime iba výpočtom daňových príjmov štátneho rozpočtu podľa Štátnej pokladnice, prepočet príjmu dane na jedného obyvateľa sa nezhoduje s údajom, ktorý použil Richard Sulík. Daňové príjmy štátu v roku 2012 dosiahli 8,46 mld. eur. (. xls ) V roku 2017 bol štátny príjem na daniach v hodnote 11,53 mld. eur. (. pdf , s.1). V roku 2012 mala Slovenská republika 5 405 338 obyvateľov. V roku 2017 to bolo 5 437 754 obyvateľov. Po vydelení počtu obyvateľov s celkovými príjmami na daniach za daný rok dostaneme príjmy štátu na daniach v priemere za jedného obyvateľa. V roku 2012 to vychádza na 1565 eur na obyvateľa. V roku 2017 na 2120 eur na obyvateľa. Richard Sulík však do svojho výpočtu zahrnul aj štátne finančné aktíva, daňové príjmy obcí, daňové príjmy VÚC a daňové príjmy RTVS. Takýto výpočet sa zhoduje s číslami, ktoré vo výroku odzneli. Je však potrebné dodať, že tento výpočet je ilustratívny priemer daňového zaťaženia na jedného obyvateľa, nie presný ukazovateľ. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["xls", "pdf", "mala", "bolo", "výpočtu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383637", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=431313", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20SR%2C%20oblasti%2C%20kraje%2C%20okresy%2C%20mesto%2C%20vidiek%20(ro%C4%8Dne)%20%5Bom7102rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20SR%2C%20oblasti%2C%20kraje%2C%20okresy%2C%20mesto%2C%20vidiek%20(ro%C4%8Dne)%20%5Bom7102rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://docs.google.com/spreadsheets/d/1EdqMy8nbQXSWJpOoziw_c363hN2oDBwHZr1Ku425FWo/edit?usp=sharing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:01.910219+00:00"}
{"id": "vr26597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26597", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Zmenou ďalšieho zákona došlo k zmene a je tu pokus o čiastočne odstránenie takzvanej priestupkovej imunity sociálne odkázaných, ktorí dnes, keď spáchajú priestupok, nič sa nestane, pretože nie je možné im udeliť pokutu. Tu dochádza k stavu, že sa bude môcť táto pokuta strhávať zo sociálnych dávok do istej miery. Ale vieme, že tento pokus je veľmi len optickým pokusom, pretože to bude minimálna suma, ktorú je možné strhnúť zo sociálnej dávky.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonom o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1.1.2014 došlo k úplnému zrušeniu tzv. priestupkovej imunity a to prostredníctvom pridaného paragrafu do zákona o priestupkoch. V realite však došlo iba k čiastočnému zrušeniu, ako uvádza poslanec Kaník, pretože siahnuť na dávky nebude možné všetkým poberateľov dávok. Musí byť totiž zachovaná ochranu príjmu, ktorá je 50% životného minima . Mnohým poberateľom dávok bude preto možné strhnúť iba minimálnu sumu. Novela zákona o hmotnej núdzi bola schválená 29. októbra 2013. Schválená novela bola vrátená prezidentom. Následne 25. novembra bolo prelomené prezidentské veto. Dôvodová správa k novela zákona o hmotnej núdzi: \"V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.\" V novele ide o článok 2, ktorý ruší priestupkovú imunitu: \"2.Za § 88a sa vkladá (zákon o priestupkoch, pozn.) § 88aa, ktorý znie: „§ 88aa (1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49, 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nie je možné vykonať zrážkami zo mzdy. (2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu. (3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. (4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.14d)“.\" O zrušení priestupkov imunity pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi. \"Odteraz budú zákony platiť pre všetkých rovnako. Končí sa priestupková imunita pre sociálne odkázaných ľudí. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi mohli beztrestne páchať drobné krádeže, rušiť susedov a zanedbávať výchovu detí a za tieto priestupky boli nepostihnuteľní. Od 1. januára 2014 tento stav končí. \"", "analysis_paragraphs": ["Zákonom o hmotnej núdzi, ktorý je účinný od 1.1.2014 došlo k úplnému zrušeniu tzv. priestupkovej imunity a to prostredníctvom pridaného paragrafu do zákona o priestupkoch. V realite však došlo iba k čiastočnému zrušeniu, ako uvádza poslanec Kaník, pretože siahnuť na dávky nebude možné všetkým poberateľov dávok. Musí byť totiž zachovaná ochranu príjmu, ktorá je 50% životného minima . Mnohým poberateľom dávok bude preto možné strhnúť iba minimálnu sumu. Novela zákona o hmotnej núdzi bola schválená 29. októbra 2013. Schválená novela bola vrátená prezidentom. Následne 25. novembra bolo prelomené prezidentské veto. Dôvodová správa k novela zákona o hmotnej núdzi: \"V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.\" V novele ide o článok 2, ktorý ruší priestupkovú imunitu: \"2.Za § 88a sa vkladá (zákon o priestupkoch, pozn.) § 88aa, ktorý znie: „§ 88aa (1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49, 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nie je možné vykonať zrážkami zo mzdy. (2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu. (3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. (4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.14d)“.\" O zrušení priestupkov imunity pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi. \"Odteraz budú zákony platiť pre všetkých rovnako. Končí sa priestupková imunita pre sociálne odkázaných ľudí. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi mohli beztrestne páchať drobné krádeže, rušiť susedov a zanedbávať výchovu detí a za tieto priestupky boli nepostihnuteľní. Od 1. januára 2014 tento stav končí. \""], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["životného minima", "Novela", "vrátená", "prelomené", "novela", "priestupkov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/286738-za-priestupky-sa-budu-socialne-davky-kratit-az-na-polovicu/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=648", "http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33180", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=648", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=urad-splnomocnenca-spusta-informacnu-kampan-o-zakone-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:27.269684+00:00"}
{"id": "48557", "numeric_id": 48557, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48557", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Všetky naše predložené zákony v druhom článku znižujú dane tak, aby všetky tieto 4 dvojičky, ktoré sme predložili, boli striktne daňovo alebo teda rozpočtovo neutrálne, tzn., že nezvyšujú deficit verejných financií, takže práve to je ten rozdiel.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS do Národnej rady predložila štvoricu zákonov, ktoré znižujú daňové zaťaženie v niektorých oblastiach a naopak zvyšujú v iných, takže by vo výsledku mali byť rozpočtovo neutrálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana SaS predložila zákon, ktorý na jednej strane znižuje poplatky za registráciu motorových vozidiel, čím oberá štátny rozpočet o finančné prostriedky, ale na druhej strane zavádza vyššiu daň z internetových hazardných hier. Ďalej navrhla SAS zákon, ktorý znižuje daň pre gastronomické prevádzky, ale aj valorizuje spotrebnú daň na alkohol. Tieto dva zákony skutočne môžeme, rovnako ako poslanec Marián Viskupič, nazvať dvojičkami, keďže v druhom článku prichádzajú s daňovým navýšením, ktoré by malo vyrovnať daňové zníženie v ich prvom článku.\n\nĎalšie dva zákony zo spomínanej štvorice už síce nefungujú na rovnakom vzájomne sa vyrovnávajúcom princípe, avšak podľa predkladateľov by mali byť taktiež rozpočtovo neutrálne.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS do Národnej rady predložila štvoricu zákonov, ktoré znižujú daňové zaťaženie v niektorých oblastiach a naopak zvyšujú v iných, takže by vo výsledku mali byť rozpočtovo neutrálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Strana SaS predložila zákon, ktorý na jednej strane znižuje poplatky za registráciu motorových vozidiel, čím oberá štátny rozpočet o finančné prostriedky, ale na druhej strane zavádza vyššiu daň z internetových hazardných hier. Ďalej navrhla SAS zákon, ktorý znižuje daň pre gastronomické prevádzky, ale aj valorizuje spotrebnú daň na alkohol. Tieto dva zákony skutočne môžeme, rovnako ako poslanec Marián Viskupič, nazvať dvojičkami, keďže v druhom článku prichádzajú s daňovým navýšením, ktoré by malo vyrovnať daňové zníženie v ich prvom článku.", "Ďalšie dva zákony zo spomínanej štvorice už síce nefungujú na rovnakom vzájomne sa vyrovnávajúcom princípe, avšak podľa predkladateľov by mali byť taktiež rozpočtovo neutrálne."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["znižuje", "znižuje", "valorizuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515605", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515601", "https://e.dennikn.sk/minuta/2989509"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:03.044989+00:00"}
{"id": "vr30068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30068", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Od 1. januára budúceho roku, ak, dúfam, že sa dohodneme dobrovoľne, by mali byť uvedené v podstate pri každej komodite, ktorú sme menovali, kde pôjde o zníženú sadzbu, by mali byť ceny s pôvodnou DPH a so zníženou, o 50 % nižšou DPH.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Znížená DPH na niektoré potraviny vojde do praxe od 1. januára 2016. Podľa zámeru vlády by malo byť zavedené duálne oceňovanie tak, ako hovorí P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Znížená DPH na niektoré potraviny vojde do praxe od 1. januára 2016. Podľa zámeru vlády by malo byť zavedené duálne oceňovanie tak, ako hovorí P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["klesne", "duálne cenovky", "vyhlásil"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/stat-zasadne-zmenil-pravidla-dph-niektore-potraviny-maju-nizsiu-dan.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/smer-chce-aby-potraviny-s-nizsou-dph-neusli-ani-oku-nariadil-dualne-cenovky.html", "http://www.info.sk/sprava/75223/fico-odskrtol-slub-z-balicka-tesi-sa-z-lacnejsich-potravin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:25.390725+00:00"}
{"id": "vr25585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25585", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Účelovo sa vyťahuje, že som sa sústredil na nejaký Komjatičanov alebo rodinných známych. Hovoríme o 4 osobách z 570 zamestnancov.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V kauze pochybných konkurzov na Ministerstve pôdohospodárstva sa hovorí o šestich osobách, ktoré pochádzajú z Komjatíc alebo majú rodinné väzby s Jahnátkom a v internom výberovom konaní, v ktorom sa neprihlásil nikto okrem nich, uspeli. Spolu ide však až o osem osob, ktoré získali podozrivým spôsobom miesto na Ministerstve pôdohospodárstva. Správny pomer je teda šesť resp. osem ku 570 zamestnancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. SME , 1. októbra 2013: \" Šesť výberových konaní, na ktorých bolo dohromady šesť uchádzačov, ktorí všetci uspeli a dostali vedúce funkcie. Takto vyzerali konkurzy na posty na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré obsadili rodáci a príbuzní Ľubomíra Jahnátka. Výberové konanie vôbec neabsolvoval ďalší Jahnátkov rodák – Komjatičan Ľudovít Koppan.\" Išlo o interné výberové konania na Ministerstve pôdohospodárstva, pričom sa prihlásil vždy len jeden uchádzač. Ako uvádza denník SME , funkcie si takto vysúťažiloaž osem známych alebo rodákov Jahnátka. - ministrov synovec Lukáš Peško, ktorý vykonáva kontrolu projektov z eurofondov - neter Petra Bohunová, ktorá má na starosti prevádzku a registratúru - krstňatá Ľudovít a Michal Gráfovci, ktorí dočasne vykonávali dokumentáciu. - Komjatičan Marek Gocník zodpovedný za eurofondy a pozemkový fond - Komjatičan Ľudovít Koppan, šéf sekcie kontroly - švagor Stanislav Péli, ktorý je šéfom vnútorného auditu - Komjatičan Peter Hajnala, ktorý je dnes šéfom tlačového odboru. Posledná výročná správa 2012 (s. 76) eviduje k 31. decembru 2012 na Ministerstve pôdohospodárstva 570 zamestnancov a minister tak operuje so správnym údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V kauze pochybných konkurzov na Ministerstve pôdohospodárstva sa hovorí o šestich osobách, ktoré pochádzajú z Komjatíc alebo majú rodinné väzby s Jahnátkom a v internom výberovom konaní, v ktorom sa neprihlásil nikto okrem nich, uspeli. Spolu ide však až o osem osob, ktoré získali podozrivým spôsobom miesto na Ministerstve pôdohospodárstva. Správny pomer je teda šesť resp. osem ku 570 zamestnancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. SME , 1. októbra 2013: \" Šesť výberových konaní, na ktorých bolo dohromady šesť uchádzačov, ktorí všetci uspeli a dostali vedúce funkcie. Takto vyzerali konkurzy na posty na ministerstve pôdohospodárstva, ktoré obsadili rodáci a príbuzní Ľubomíra Jahnátka. Výberové konanie vôbec neabsolvoval ďalší Jahnátkov rodák – Komjatičan Ľudovít Koppan.\" Išlo o interné výberové konania na Ministerstve pôdohospodárstva, pričom sa prihlásil vždy len jeden uchádzač. Ako uvádza denník SME , funkcie si takto vysúťažiloaž osem známych alebo rodákov Jahnátka. - ministrov synovec Lukáš Peško, ktorý vykonáva kontrolu projektov z eurofondov - neter Petra Bohunová, ktorá má na starosti prevádzku a registratúru - krstňatá Ľudovít a Michal Gráfovci, ktorí dočasne vykonávali dokumentáciu. - Komjatičan Marek Gocník zodpovedný za eurofondy a pozemkový fond - Komjatičan Ľudovít Koppan, šéf sekcie kontroly - švagor Stanislav Péli, ktorý je šéfom vnútorného auditu - Komjatičan Peter Hajnala, ktorý je dnes šéfom tlačového odboru. Posledná výročná správa 2012 (s. 76) eviduje k 31. decembru 2012 na Ministerstve pôdohospodárstva 570 zamestnancov a minister tak operuje so správnym údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "výročná správa"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6955117/jahnatkovi-ludia-nesutazili-na-konkurzoch-bol-vzdy-jediny-uchadzac.html", "http://www.sme.sk/c/6955117/jahnatkovi-ludia-nesutazili-na-konkurzoch-bol-vzdy-jediny-uchadzac.html", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=34&year=2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:26.722638+00:00"}
{"id": "vr15181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15181", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "A napríklad Maďarsko to urobilo tak(počas predsedníctva, pozn.), že si vybrali jeden z najchudobnejších regiónov na severovýchode Maďarska, kde je aj Tokaj a jednoducho, vozili tam, teraz to tak poviem, hostí a ukazovali im tú krajinu, prírodu, pamiatky a tak ďalej. Švornásobne sa zvýšil počet turistov po tom maďarskom predsedníctve.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maďarsko bolo predsedajúcou krajnou EU v prvom polroku 2011. V mediálnych správach a dokumentoch hodnotiacich maďarské predsedníctvo nenašli sme zoznam lokalít, do ktorých sa konali zájazdy a výlety hostí. Počet turistov skutočne jemne narástol po roku 2011, ale o štvornásobnom náraste nie je možné hovoriť ani všeobecne, ani v severovýchodnej lokalite- štatistický úrad informoval o počte 13 362 000 turistov v roku 2010, 13 620 000 v roku 2011 a 14 900 000 v roku 2012, pritom že len 7,4 % prenocovaní z celkového počtu 21 805 200 evidovaných v nejakých ubytovacích zariadeniach sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí aj spomínaný Tokaj). Nárast oproti roku 2011 je 7,4 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udalosti spojené s predsedníctvom (.pdf, s. 47) sa konali hlavne v Budapešti, niektoré rokovania a akcie sa uskutočnili v Szentendre, Esztergom, Sopron, Pécs, Visegrád, Balatonszemes, alebo v kaštieli v Gödöllő. Hostia mohli spoznávať Budapešť, o budapeštianskych kúpeloch informovali aj svetové médiá . Novinári sa mohli zúčastniť rôznych spoznávacích zájazdov (.pdf, s. 26) nenašli sme informácie o tom, že by takéto zájazdy smerovali do najchudobnejších lokalít, napr. na Tokaj. Štatistický úrad disponuje aj s údajmi o obsadenosti ubytovcích zariadení v jednotlivých lokalitách a návštevnosti. Analýza cestovného ruchu (.pdf, s. 4) v roku 2012 ukázala, že len 7,4 % prenocovaní z celkového počtu 21 805 200 sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí aj spomínaný Tokaj), pričom je to nárast o 7,4 % oproti roku 2011. Turistov lákajú najmä prehliadky miest, návštevy príbuzných, jednodňové wellness programy, kúpele či kúpaliská. Medzi turistami najvyhľadávanejšie oblasti patrili v roku 2011 aj 2012 Budapešť, Hévíz (kúpele), Bük (kúpele), Sárvár (kúpele), Hajdóuszoboszló (kúpalisko), Balatonfüred, Győr, Siófok (Balaton), Zalakaros (Balaton), Sopron. V tomto zozname sa ale nenachádza žiadna turisticky lákavá oblasť severovýchodného Maďarska. Priebeh predsedníctva bol kritizovaný práve z dôvodu, že hosia sa mohli zoznamovať s Budapešťou, ale do ďalších lokalít krajiny nemali šancu sa dostať. Podľa údajov štatistického úradu v roku 2011 navštívilo Maďarsko 13,6 miliónov turistov, pričom sa jedná o navýšenie 2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Až 37 % turistov ale prišlo iba na jednodňové výlety a Maďarsku neprespávali. Okrem ľudí s cieľom výletu do krajiny prišlo aj 28 miliónov ďalších cestujúcich, z ktorých väčšina len precestovala krajinou (15 mil.), prišli na nákupy (10 mil.), prípadne denne dochádzajú cez krajinu (2 mil.). Štatistický úrad (.pdf) uvádza, že v roku 2012 prišlo (.pdf) do krajiny 14,9 milióna turistov a ďalších 28,7 milióna prišlo do Maďarska z iných dôvodov. Z toho vyplýva, že iba každý tretí prichádza s cieľom poznávania a oddychu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko bolo predsedajúcou krajnou EU v prvom polroku 2011. V mediálnych správach a dokumentoch hodnotiacich maďarské predsedníctvo nenašli sme zoznam lokalít, do ktorých sa konali zájazdy a výlety hostí. Počet turistov skutočne jemne narástol po roku 2011, ale o štvornásobnom náraste nie je možné hovoriť ani všeobecne, ani v severovýchodnej lokalite- štatistický úrad informoval o počte 13 362 000 turistov v roku 2010, 13 620 000 v roku 2011 a 14 900 000 v roku 2012, pritom že len 7,4 % prenocovaní z celkového počtu 21 805 200 evidovaných v nejakých ubytovacích zariadeniach sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí aj spomínaný Tokaj). Nárast oproti roku 2011 je 7,4 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Udalosti spojené s predsedníctvom (.pdf, s. 47) sa konali hlavne v Budapešti, niektoré rokovania a akcie sa uskutočnili v Szentendre, Esztergom, Sopron, Pécs, Visegrád, Balatonszemes, alebo v kaštieli v Gödöllő. Hostia mohli spoznávať Budapešť, o budapeštianskych kúpeloch informovali aj svetové médiá . Novinári sa mohli zúčastniť rôznych spoznávacích zájazdov (.pdf, s. 26) nenašli sme informácie o tom, že by takéto zájazdy smerovali do najchudobnejších lokalít, napr. na Tokaj. Štatistický úrad disponuje aj s údajmi o obsadenosti ubytovcích zariadení v jednotlivých lokalitách a návštevnosti. Analýza cestovného ruchu (.pdf, s. 4) v roku 2012 ukázala, že len 7,4 % prenocovaní z celkového počtu 21 805 200 sa realizovala v oblasti severného Maďarska (kam patrí aj spomínaný Tokaj), pričom je to nárast o 7,4 % oproti roku 2011. Turistov lákajú najmä prehliadky miest, návštevy príbuzných, jednodňové wellness programy, kúpele či kúpaliská. Medzi turistami najvyhľadávanejšie oblasti patrili v roku 2011 aj 2012 Budapešť, Hévíz (kúpele), Bük (kúpele), Sárvár (kúpele), Hajdóuszoboszló (kúpalisko), Balatonfüred, Győr, Siófok (Balaton), Zalakaros (Balaton), Sopron. V tomto zozname sa ale nenachádza žiadna turisticky lákavá oblasť severovýchodného Maďarska. Priebeh predsedníctva bol kritizovaný práve z dôvodu, že hosia sa mohli zoznamovať s Budapešťou, ale do ďalších lokalít krajiny nemali šancu sa dostať. Podľa údajov štatistického úradu v roku 2011 navštívilo Maďarsko 13,6 miliónov turistov, pričom sa jedná o navýšenie 2 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Až 37 % turistov ale prišlo iba na jednodňové výlety a Maďarsku neprespávali. Okrem ľudí s cieľom výletu do krajiny prišlo aj 28 miliónov ďalších cestujúcich, z ktorých väčšina len precestovala krajinou (15 mil.), prišli na nákupy (10 mil.), prípadne denne dochádzajú cez krajinu (2 mil.). Štatistický úrad (.pdf) uvádza, že v roku 2012 prišlo (.pdf) do krajiny 14,9 milióna turistov a ďalších 28,7 milióna prišlo do Maďarska z iných dôvodov. Z toho vyplýva, že iba každý tretí prichádza s cieľom poznávania a oddychu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["predsedníctvom", "svetové médiá", "spoznávacích zájazdov", "Analýza cestovného ruchu", "kritizovaný", "Štatistický úrad", "prišlo"], "url": ["http://eu10.kormany.hu/download/1/d2/a0000/EU10_angol_web.pdf", "http://www.bbc.com/news/world-europe-12120474", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0ahUKEwigl4HZ2vPMAhWF2RoKHepRATUQFgg3MAM&url=http%3A%2F%2Fneta.itthon.hu%2Fdownload.php%3FdocID%3D45003&usg=AFQjCNHjksdaILrddrfGMgQUOgvLi9oqAg&sig2=iGKrsLrkQf1z3skgLX4CBw&bvm=bv.122676328,d.d2s&cad=rja", "https://www.google.ba/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiYqa7u7_nMAhXIuxQKHYDPBUUQFggqMAI&url=http%3A%2F%2Fneta.itthon.hu%2Fszakmai-oldalak%2Fletoltesek%2Fvegadatok-2012-hu&usg=AFQjCNECShcBkY0a893SfBBYfkwS5Z0Hyg", "http://nol.hu/kulfold/20110625-felsiker-1114001", "http://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/idoszaki/jeltur/jeltur12.pdf", "https://www.google.ba/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiYqa7u7_nMAhXIuxQKHYDPBUUQFggqMAI&url=http%3A%2F%2Fneta.itthon.hu%2Fszakmai-oldalak%2Fletoltesek%2Fvegadatok-2012-hu&usg=AFQjCNECShcBkY0a893SfBBYfkwS5Z0Hyg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:07.646383+00:00"}
{"id": "vr15239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15239", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Vlani v marci, v apríli dali na stôl, že máme rozdeľovať 40 000 utečencov, potom v júni, v júli sme hlasovali o tom, ja som hlasoval vždy proti, že 160 000, to znamená dohromady 200 000, vtedy, keď už v Európe bolo vyše 600 000.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2015 boli skutočne prejednávané dva návrhy počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót. Dokopy sa jednalo o 160 000 utečencov (40 000 + 120 000), teda nie 200 000 ako uvádza Csáky. V septembri 2015, kedy sa prerokovával druhý návrh o kvótach bol počet príchodzích utečencov do Európy podľa UNHCR od začiatku roka približne 520 042, čo sa približuje k Csákyho údaju. Keďže však nesprávne uviedol počet utečencov, ktorí mali byť prerozdelení na základe kvót, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V máji 2015 navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prerozdelenie 40 000 migrantov, ktorí sa vtedy nachádzali na území Talianska a Grécka ako sa píše v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2). Ďalší návrh o rozšírení počtu migrantov, ktorí mali byť relokovaní na základe mechanizmu známeho ako kvóty nastalo v septembri 2015 , kedy sa počet zvýšil na ďalších 120 000. Dokopy teda 160 000 osôb. Takisto nie je pravdou, že Pál Csáky hlasoval vždy proti kvótam. V prvom hlasovaní z 29. apríla 2015 sa pri hlasovaní o rezolúcii v hlasovaní zdržal.( .pdf str.461 - RC-B8-0367/2015). V druhom kole hlasovaní však hlasoval proti kvótam . Agentúra Reuters v septembri 2015 (vtedy sa druhý krát hlasovalo o kvótach) informovala , že počet migrantov, ktorí sa dostali do Európy po Stredozemnom mori (teda najmä utečenci zo Sýrie a Iraku) sa pohyboval na úrovni 432 000 osôb. UNHCR zverejnilo počty príchodzích utečencov pre jednotlivé mesiace- od januára 2015 do konca septembra 2015 to malo byť dokopy 520 042. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 boli skutočne prejednávané dva návrhy počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót. Dokopy sa jednalo o 160 000 utečencov (40 000 + 120 000), teda nie 200 000 ako uvádza Csáky. V septembri 2015, kedy sa prerokovával druhý návrh o kvótach bol počet príchodzích utečencov do Európy podľa UNHCR od začiatku roka približne 520 042, čo sa približuje k Csákyho údaju. Keďže však nesprávne uviedol počet utečencov, ktorí mali byť prerozdelení na základe kvót, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V máji 2015 navrhol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prerozdelenie 40 000 migrantov, ktorí sa vtedy nachádzali na území Talianska a Grécka ako sa píše v Európskej Agende o Migrácii (.pdf, s. 2). Ďalší návrh o rozšírení počtu migrantov, ktorí mali byť relokovaní na základe mechanizmu známeho ako kvóty nastalo v septembri 2015 , kedy sa počet zvýšil na ďalších 120 000. Dokopy teda 160 000 osôb. Takisto nie je pravdou, že Pál Csáky hlasoval vždy proti kvótam. V prvom hlasovaní z 29. apríla 2015 sa pri hlasovaní o rezolúcii v hlasovaní zdržal.( .pdf str.461 - RC-B8-0367/2015). V druhom kole hlasovaní však hlasoval proti kvótam . Agentúra Reuters v septembri 2015 (vtedy sa druhý krát hlasovalo o kvótach) informovala , že počet migrantov, ktorí sa dostali do Európy po Stredozemnom mori (teda najmä utečenci zo Sýrie a Iraku) sa pohyboval na úrovni 432 000 osôb. UNHCR zverejnilo počty príchodzích utečencov pre jednotlivé mesiace- od januára 2015 do konca septembra 2015 to malo byť dokopy 520 042. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "Európskej Agende o Migrácii", "kvóty", "septembri 2015", "160 000", "rezolúcii", ".pdf", "proti kvótam", "informovala", "432 000"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://www.demagog.sk/hladat?q=kv%C3%B3ty", "http://europskenoviny.sk/2015/09/14/juncker-navrhuje-prerozdelenie-160-000-utecencov-v-ramci-unie/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=MOTION&reference=P8-RC-2015-0367&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2F%2FEP%2F%2FNONSGML%2BPV%2B20150429%2BRES-RCV%2BDOC%2BPDF%2BV0%2F%2FEN&language=EN", "http://www.aktuality.sk/clanok/303903/ako-hlasovali-o-uteceneckych-kvotach-nasi-europoslanci/", "http://af.reuters.com/article/commoditiesNews/idAFL5N11H2SB20150911", "http://www.teraz.sk/zahranicie/stredozemne-more-utecenci-bilancia/155233-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:57.315878+00:00"}
{"id": "49146", "numeric_id": 49146, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49146", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Keď sme predkladali zákony na májovú schôdzu vidiac tú strašnú smrť, ktorá sa chystala s tými stá eur, dokonca v prípade 500 euro za voľby, vyše miliardovými nákladmi, tak sme pripravili návrh zákona, ktorý by prinútil všetky návrhy zákonov, ktoré nemajú vyčíslené dopady, aby prešli odborným tímom v Národnej rade, ktorý by sme vytvorili, aby boli k nim inými slovami poctivo vyčíslené náklady.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na májovej schôdzi hlasovali poslanci o viac ako 100 návrhoch, jedným z nich bola aj Matovičov návrh o 500 eurách. PS predložilo návrh, podľa ktorého by Národná rada musela vyčísliť dopady každého návrhu zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa májovú schôdzu parlamentu predložili poslanci celkovo 176 návrhov. Jedným z návrhov na prerokovanie mal byť aj Matovičov návrh zákona o 500 eurovej prémií za účasť vo voľbách. Podľa dôvodovej správy by náklady dosahovali viac ako miliardu eur (.pdf, str.6)\n\nV apríli 2023 prišlo Progresívne Slovensko so zmenou zákona o rokovacom poriadku. Podľa návrhu by poslanecké návrhy mali obsahovať vyčíslenie nákladov, vrátane ich dopadu na rozpočet verejnej správy (.pdf, str.1).", "analysis_paragraphs": ["Na májovej schôdzi hlasovali poslanci o viac ako 100 návrhoch, jedným z nich bola aj Matovičov návrh o 500 eurách. PS predložilo návrh, podľa ktorého by Národná rada musela vyčísliť dopady každého návrhu zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na májovú schôdzu parlamentu predložili poslanci celkovo 176 návrhov. Jedným z návrhov na prerokovanie mal byť aj Matovičov návrh zákona o 500 eurovej prémií za účasť vo voľbách. Podľa dôvodovej správy by náklady dosahovali viac ako miliardu eur (.pdf, str.6)", "V apríli 2023 prišlo Progresívne Slovensko so zmenou zákona o rokovacom poriadku. Podľa návrhu by poslanecké návrhy mali obsahovať vyčíslenie nákladov, vrátane ich dopadu na rozpočet verejnej správy (.pdf, str.1)."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "mal", "dosahovali", "návrhu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/llottFd/patstovku-igora-matovica-odsunuli-poslanci-na-koniec-schodze-prednost-dostala-ina-atomovka/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fschodza&ID=487", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=526717", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=528280"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:25.354133+00:00"}
{"id": "vr30026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30026", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Hovoríme o množstve prijať v dvoch rokoch viac ako 1 400 ľudí (počet utečencov na základe kvót pre Slovensko, pozn.)", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje Denník N , SITA či TASR , rozdelenie utečencov z Talianska a Grécka sa uskutoční v piatich fázach. Slovensko má na základe kvót, schválených Radou ministrov, do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656 v druhom roku prerozdeľovania. Štát dostane 6000 eur na jedného utečenca. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje Denník N , SITA či TASR , rozdelenie utečencov z Talianska a Grécka sa uskutoční v piatich fázach. Slovensko má na základe kvót, schválených Radou ministrov, do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656 v druhom roku prerozdeľovania. Štát dostane 6000 eur na jedného utečenca. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "SITA", "TASR", "schválených"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/252168/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368454-slovensko-by-malo-prijat-802-migrantov-ekonomickych-nemusi/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/obama-merkelova-staty-eu-prerozdelenie/156942-clanok.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34329825"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:09.481968+00:00"}
{"id": "vr31653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31653", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Takže sa stretneme v júni a pokiaľ budeme vidieť, aký je súčasný stav v štátnej pokladni, pretože dodnes nevieme, aký je tam stav, pretože nám to zanechala v rozbitom stave predchádzajúca vláda, máme 0,5 mld. € sekeru, že máme rozpočet čerpaný na úrovni polroku a nie štvrťroku v súčasnom období", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dušan Čaplovič uvádza čísla z marca 2012 a nie aktuálne čísla z apríla 2012. Ku koncu marca bol deficit štátneho rozpočtu po prvých troch mesiacoch o približne 500 miliónov vyšší ako tomu bolo v tom istom období v minulom roku. No podľa aktuálnych čísel z apríla 2012 je deficit štátneho rozpočtu v prvých štyroch mesiacoch o 296,660 miliónov eur nižší ako tomu bolo v minulý rok. D. Čaplovič nehovorí pravdu ani v prípade čerpania rozpočtu. Ku 26. aprílu 2012 je rozpočet čerpaný na úrovni 29,07 %. Nie je teda pravda, že rozpočet je čerpaný na úrovni polroku, teda na úrovni 50 %. Údaje ministerstva financií SR ukazujú že štátny deficit po prvých štyroch mesiacoch (ku 26. aprílu 2012) dosahoval výšku 1 068,544 miliónov eur. Ku koncu apríla 2011 (26. apríla 2011) bol deficit štátneho rozpočtu 1 365,204 miliónov eur. To znamená, že štátny deficit je po štyroch mesiacoch v tomto roku, v porovnaní s minulým rokom, dokonca nižší o 296,660 miliónov eur. Ak by sme však porovnali údaje z mesiaca marec, údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch roka 2012 dosahoval výšku -1 155,458 miliónov eur. Ku koncu marca 2011 bol deficit štátneho rozpočtu - 655,211 miliónov eur. To znamená, že štátny deficit bol po troch mesiacoch v roku 2012 v porovnaní v minulým rokom vyšší o 500,247 miliónov eur. To znamená, že D. Čaplovič používa ešte staré údaje. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf . bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 eur. Keďže štátny deficit podľa údajov Ministerstva financií SR ku dňu 26. aprílu 2012 predstavoval 1 068,544 miliónov eur, vieme vypočítať, že percentuálne plnenie rozpočtu je na úrovni 29,07 %. Ku koncu marca bolo percentuálne plnenie na úrovni 31,44 % . Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dušan Čaplovič uvádza čísla z marca 2012 a nie aktuálne čísla z apríla 2012. Ku koncu marca bol deficit štátneho rozpočtu po prvých troch mesiacoch o približne 500 miliónov vyšší ako tomu bolo v tom istom období v minulom roku. No podľa aktuálnych čísel z apríla 2012 je deficit štátneho rozpočtu v prvých štyroch mesiacoch o 296,660 miliónov eur nižší ako tomu bolo v minulý rok. D. Čaplovič nehovorí pravdu ani v prípade čerpania rozpočtu. Ku 26. aprílu 2012 je rozpočet čerpaný na úrovni 29,07 %. Nie je teda pravda, že rozpočet je čerpaný na úrovni polroku, teda na úrovni 50 %. Údaje ministerstva financií SR ukazujú že štátny deficit po prvých štyroch mesiacoch (ku 26. aprílu 2012) dosahoval výšku 1 068,544 miliónov eur. Ku koncu apríla 2011 (26. apríla 2011) bol deficit štátneho rozpočtu 1 365,204 miliónov eur. To znamená, že štátny deficit je po štyroch mesiacoch v tomto roku, v porovnaní s minulým rokom, dokonca nižší o 296,660 miliónov eur. Ak by sme však porovnali údaje z mesiaca marec, údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch roka 2012 dosahoval výšku -1 155,458 miliónov eur. Ku koncu marca 2011 bol deficit štátneho rozpočtu - 655,211 miliónov eur. To znamená, že štátny deficit bol po troch mesiacoch v roku 2012 v porovnaní v minulým rokom vyšší o 500,247 miliónov eur. To znamená, že D. Čaplovič používa ešte staré údaje. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf . bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 eur. Keďže štátny deficit podľa údajov Ministerstva financií SR ku dňu 26. aprílu 2012 predstavoval 1 068,544 miliónov eur, vieme vypočítať, že percentuálne plnenie rozpočtu je na úrovni 29,07 %. Ku koncu marca bolo percentuálne plnenie na úrovni 31,44 % . Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["marca 2012", "apríla 2012.", "apríla 2012", "-1 155,458", "655,211", "2012 pdf", "31,44 %"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8175", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8175", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7870", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4130&id=98"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:27.876382+00:00"}
{"id": "vr28356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28356", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...bohužiaľ máme 38-tisíc jednoosobových sro-čiek...", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa IFP je počet jednoosobových s.r.o viac ako 50 tisíc a tvoria viac ako 35 % zo všetkých s.r.o, ktorých je skoro 140 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa IFP je počet jednoosobových s.r.o viac ako 50 tisíc a tvoria viac ako 35 % zo všetkých s.r.o, ktorých je skoro 140 tisíc. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "novely", "povedal", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9658", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4567", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/113727/Kazimir_Peter.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1724"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:09.672602+00:00"}
{"id": "vr29908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29908", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Jednak hovorí (premiér, pozn.) o státisícoch moslimov, ktorí nám majú prísť na Slovensko stavať mešity.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico sa skutočne vyjadril slovami, ktoré popísal poslanec Poliačik. V diskusnej relácii RTVS v januári 2015 podľa SITA vyhlásil nasledovné : \"Ak je raz Slovensko krajina, kde dominuje katolícka cirkev a kde druhá najsilnejšia cirkev je evanjelická, tak asi by sme nemohli len tak ľahko tolerovať, že sem príde tristo - štyristotisíc moslimov, začnú si tu stavať mešity a začnú meniť charakter tohto štátu\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico sa skutočne vyjadril slovami, ktoré popísal poslanec Poliačik. V diskusnej relácii RTVS v januári 2015 podľa SITA vyhlásil nasledovné : \"Ak je raz Slovensko krajina, kde dominuje katolícka cirkev a kde druhá najsilnejšia cirkev je evanjelická, tak asi by sme nemohli len tak ľahko tolerovať, že sem príde tristo - štyristotisíc moslimov, začnú si tu stavať mešity a začnú meniť charakter tohto štátu\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343395-fico-na-referendum-pojde-moj-postoj-je-vyjadreny-tym-co-urobil-smer-pri-ustave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:38.482845+00:00"}
{"id": "vr27899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27899", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Mám skúsenosť, odkedy som v Europarlamente, štyroch programov, z ktorých Lisabonská stratégia, Barcelonské ciele, teraz už končia Miléniové ciele a je tu Stratégia 2020, každá jedna, každý jeden program dlhodobého plánovania bol v polovičke prehodnotený a boli redukované ciele, ktoré boli dané na začiatku.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záborská pôsobí od roku 2004 ako europoslankyňa za poslanecký klub Európskej ľudovej strany. Záborská mohla pôsobiť na projekte Lisabonská stratégia ( začiatok 200 0 a rozsah do roku 2010), Barcelonské ciele ( začiatok 2002 trvanie do roku 2010), Miléniové ciele ( podpísané v roku 2000 do roku 2015 ) a Stratégia 2020 ( schválená v roku 2010 a do roku 2020 ).", "analysis_paragraphs": ["Záborská pôsobí od roku 2004 ako europoslankyňa za poslanecký klub Európskej ľudovej strany. Záborská mohla pôsobiť na projekte Lisabonská stratégia ( začiatok 200 0 a rozsah do roku 2010), Barcelonské ciele ( začiatok 2002 trvanie do roku 2010), Miléniové ciele ( podpísané v roku 2000 do roku 2015 ) a Stratégia 2020 ( schválená v roku 2010 a do roku 2020 )."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["pôsobí", "začiatok 200", "začiatok 2002", "podpísané v roku 2000 do roku 2015", "schválená v roku 2010 a do roku 2020", "Lisabonská stratégia", "Stratégie 2020"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html", "http://www.eu2020.gov.sk/lisabonska-strategia/", "http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/clanok/cr-barcelonske-ciele-su-podla-necasa-nerealne", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/o-nas/vedenie-a-organizacia/rozvojove-ciele-milenia.html", "http://www.eu2020.gov.sk/strategia-europa-2020/", "http://www.europskaunia.sk/lisabonska_strategia", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/rast-a-zamestnanost-eu-2020-000247"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:44.071725+00:00"}
{"id": "49049", "numeric_id": 49049, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49049", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Od 1. januára 2024 začnú platiť výdavkové limity. Ak teda v Európskej únii skončí platnosť alebo teda znovu sa obnoví platnosť tých rozpočtových opatrení, čiže tam bude treba 0,5 štrukturálne znížiť výdavky.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2024 začnú pre Slovensko platiť limity na výdavky z rozpočtu, podľa ktorých bude potrebné znížiť štrukturálne saldo vládneho sektoru o 0,5 % HDP ročne.\n\nSlovensko sa zaviazalo dodržiavať výdavkové limity ako jednu z podmienok čerpania finančných prostriedkov z plánu obnovy EÚ. Tieto výdavkové limity začnú platiť v momente, keď sa v Bruseli opäť obnoví platnosť európskych dlhových pravidiel, ktoré sa vypli po vypuknutí pandémie Covid-19.\n\nPre rok 2024 určila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) limit verejných výdavkov na úrovni 44,309 miliardy eur. V roku 2024, by tak mal rozpočet presiahnuť limit o 358 miliónov eur.\n\nPlánované štrukturálne saldo verejného sektoru v roku 2024 predstavuje 4,7 miliardy eur a práve vývoj salda určuje do značnej miery výsledný limit výdavkov. Ak je tento ukazovateľ v pásme 1 – 5 % HDP predstavuje stredné riziko, ak nad 5 % HDP tak vysoké riziko. V prípade, že je ukazovateľ v pásme stredného a vysokého rizika musí štrukturálne saldo klesnúť o 0,5 % HDP ročne.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2024 začnú pre Slovensko platiť limity na výdavky z rozpočtu, podľa ktorých bude potrebné znížiť štrukturálne saldo vládneho sektoru o 0,5 % HDP ročne.", "Slovensko sa zaviazalo dodržiavať výdavkové limity ako jednu z podmienok čerpania finančných prostriedkov z plánu obnovy EÚ. Tieto výdavkové limity začnú platiť v momente, keď sa v Bruseli opäť obnoví platnosť európskych dlhových pravidiel, ktoré sa vypli po vypuknutí pandémie Covid-19.", "Pre rok 2024 určila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) limit verejných výdavkov na úrovni 44,309 miliardy eur. V roku 2024, by tak mal rozpočet presiahnuť limit o 358 miliónov eur.", "Plánované štrukturálne saldo verejného sektoru v roku 2024 predstavuje 4,7 miliardy eur a práve vývoj salda určuje do značnej miery výsledný limit výdavkov. Ak je tento ukazovateľ v pásme 1 – 5 % HDP predstavuje stredné riziko, ak nad 5 % HDP tak vysoké riziko. V prípade, že je ukazovateľ v pásme stredného a vysokého rizika musí štrukturálne saldo klesnúť o 0,5 % HDP ročne."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["obnoví", "limit", "358", "štrukturálne"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/brusel-uznal-hegerove-vydavkove-limity-a-schvalil-druhu-platbu-z-planu-obnovy/", "https://www.trend.sk/spravy/rrz-dorucila-parlamentu-vydavkove-limity-roky-2023-2025", "https://e.dennikn.sk/minuta/3165347", "https://cenastatu.sme.sk/blog/79/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:48.872525+00:00"}
{"id": "vr26907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26907", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Zároveň vyzdvihuje (A. Kiska vo svojej kampani, pozn.), že pomáha ľuďom chorým napríklad na rakovinu cez charitatívnu organizáciu Dobrý anjel. Na prevádzku projektu dal asi milión eur ...", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska na svojej webovej stránke v rámci prezidentskej kampane viac krát uvádza jeho snahu pomáhať prostredníctvom ním založenej charitatívnej organizácie Dobrý anjel. V sekcii Môj príbeh i pri menovaní dôvodov kandidatúry na prezidenta uvádza že sa pred siedmimi rokmi \"rozhodol naplno venovať pomoci ľuďom...\" práve prostredníctvom Dobrého anjela, ktorý \"pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou ťažkého ochorenia dostali do finančnej tiesne.\" Čo sa týka financovania projektu, podľa výročnej správy (str. 3, .pdf) z roku 2006 oficiálne zverejnenej na stránkach Dobrého anjela prispel A. Kiska na rozbeh systému v prvých rokoch fungovania sumou vo výške 30 miliónov korún, t.j. približne milión eur. Tvrdenie označujeme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska na svojej webovej stránke v rámci prezidentskej kampane viac krát uvádza jeho snahu pomáhať prostredníctvom ním založenej charitatívnej organizácie Dobrý anjel. V sekcii Môj príbeh i pri menovaní dôvodov kandidatúry na prezidenta uvádza že sa pred siedmimi rokmi \"rozhodol naplno venovať pomoci ľuďom...\" práve prostredníctvom Dobrého anjela, ktorý \"pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou ťažkého ochorenia dostali do finančnej tiesne.\" Čo sa týka financovania projektu, podľa výročnej správy (str. 3, .pdf) z roku 2006 oficiálne zverejnenej na stránkach Dobrého anjela prispel A. Kiska na rozbeh systému v prvých rokoch fungovania sumou vo výške 30 miliónov korún, t.j. približne milión eur. Tvrdenie označujeme ako pravdivé."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "Môj príbeh", "dôvodov", "výročnej správy"], "url": ["http://andrejkiska.sk", "http://www.andrejkiska.sk/moj-pribeh", "http://www.andrejkiska.sk/preco-kandidujem", "http://www.dobryanjel.sk/files/vyrocna-sprava/DOBRYANJEL-vyrocna-sprava-2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:16.146498+00:00"}
{"id": "vr37586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37586", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Sme odovzdali Slovensko tejto vláde ako krajina s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou.", "analysis_paragraphs": ["Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["štvrťroku", "čísla zo Septembra 2010", "tu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03032011-BP/EN/2-03032011-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF", "http://demagog.sk/old/2010/09/iveta-radicova-robert-fico-o5m12-5-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:22.212521+00:00"}
{"id": "45276", "numeric_id": 45276, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45276", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Viete, že počas nášho pôsobenia sa dokonca do mimoriadne havarijnej situácie dostal Spišský hrad. My sme tieto záležitosti operatívne vyriešili, tak isto je v kapitole pripravená istá čiastka financií na základe uznesenia vlády, ktoré sa budú dať využiť.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo kultúry upozornilo v auguste 2019 na havarijný stav Spišského hradu. O dva mesiace neskôr vláda schválila 4,8 milióna eur na sanáciu. Tvrdenie Ľubice Laššákovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo kultúry upozornilo v auguste 2019 na havarijný stav Spišského hradu. O dva mesiace neskôr vláda schválila 4,8 milióna eur na sanáciu. Tvrdenie Ľubice Laššákovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["upozornilo", "havarijný", "schválila"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/spissky-hrad-je-v-havarijnom-stave-re/414959-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/spissky-hrad-je-v-havarijnom-stave-re/414959-clanok.html", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24237/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:32.684301+00:00"}
{"id": "vr30253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30253", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme tu spomalenie ekonomického rastu už v tomto roku, na základe opatrení, ktoré presadili minulú jeseň.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Kažimír hovorí o spomalení ekonomického rastu kvôli opatreniam prijatím na jeseň minulého roka. (ide o konsolidačný balíček vlády účinný od 1. januára 2011, pozn.). Prognózu na vplyv konsolidačného balíka robil IFP (Inštitút finančnej politiky) ešte vo februári 2011. Februárová správa hovorí (str. 2, .pdf): Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií , ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov. Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistou spotrebiteľov, čo spolu s nižším rastom zamestnanosti spôsobuje nižší odhad spotreby domácností v roku 2011. Zlepšenie vonkajšieho prostredia a očakávané vyššie čerpanie EÚ fondov v tomto roku na druhej strane priaznivo ovplyvní rast investícií a exportu. Zníženie rastu investícií v nasledujúcich rokoch je spôsobené čiastočným výpadkom výstavby diaľnic cez PPP projekty. Pod zvýšenie rastu HDP v ďalších rokoch sa podpísal predovšetkým rýchlejší rast vonkajšieho prostredia. Z tabuľku Hlavné indikátory ekonomiky (str. 2) je vidieť, že prognóza na rok 2011 je 3,4% HDP (vo februári 2011, po tom, čo už boli prijaté konsolidačné opatrenia o ktorých vraví P. Kažimír). Odhad rastu HDP pre rok 2012 bol na úrovni 4,8% HDP, pri očakávanom raste obchodných partnerov. (najmä Nemecka). Novembrová prognóza (.pdf) hovorí o poklese odhadu rastu reálneho HDP na rok 2012 na úroveň 1,7% HDP. Avšak ako dôvod už neuvádza prijatý konsolidačný balíček z januára 2011, ale Budúci rok by mal rast ekonomiky spomaliť na 1,7%. Negatívnejší vývoj zahraničného dopytu po slovenských tovaroch spomalí rast exportov, investícií a zamestnanosti. Pomalší rast nášho vývozu však bude tlmený spustením novej výroby v automobilovom a elektronickom priemysle. (str.2) Turbulencie na finančných trhoch a z toho plynúca neistota zhoršujú ekonomický výhľad eurozóny, vrátane Nemecka, čo sa musí nutne odraziť na vývoji slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že rast v Nemecku sa môže úplne zastaviť, resp. mierne poklesnúť v 4Q11 a 1Q12. IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%. Tentokrát je spomalenie výraznejšie a preto zasiahne aj trh práce na Slovensku. (str. 1) Nižšie čísla rastu HDP sú čiastočne spôsobené faktorom konsolidácie verejných financií (februárová analýza), avšak nie jediným, ako by sa mohlo zdať z výroku Petra Kažimíra. Adjustoácia čísel smerom nadol v novembri 2011 je spôsobená najmä negatívnym vývojom svetového hospodárstva. Uvedomujeme si subjektívnu povahu vládnych dokumentov, avšak vzhľadom na to, že predstavitelia opozície sa v súvislosti s týmto argumentom v minulosti opakovane odvolávali práve na tieto správy, využívame ich ako merítko pre hodnotenie výroku. Tvrdenie p. Kažimíra hodnotíme v tomto kontexte ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír hovorí o spomalení ekonomického rastu kvôli opatreniam prijatím na jeseň minulého roka. (ide o konsolidačný balíček vlády účinný od 1. januára 2011, pozn.). Prognózu na vplyv konsolidačného balíka robil IFP (Inštitút finančnej politiky) ešte vo februári 2011. Februárová správa hovorí (str. 2, .pdf): Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií , ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov. Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistou spotrebiteľov, čo spolu s nižším rastom zamestnanosti spôsobuje nižší odhad spotreby domácností v roku 2011. Zlepšenie vonkajšieho prostredia a očakávané vyššie čerpanie EÚ fondov v tomto roku na druhej strane priaznivo ovplyvní rast investícií a exportu. Zníženie rastu investícií v nasledujúcich rokoch je spôsobené čiastočným výpadkom výstavby diaľnic cez PPP projekty. Pod zvýšenie rastu HDP v ďalších rokoch sa podpísal predovšetkým rýchlejší rast vonkajšieho prostredia. Z tabuľku Hlavné indikátory ekonomiky (str. 2) je vidieť, že prognóza na rok 2011 je 3,4% HDP (vo februári 2011, po tom, čo už boli prijaté konsolidačné opatrenia o ktorých vraví P. Kažimír). Odhad rastu HDP pre rok 2012 bol na úrovni 4,8% HDP, pri očakávanom raste obchodných partnerov. (najmä Nemecka). Novembrová prognóza (.pdf) hovorí o poklese odhadu rastu reálneho HDP na rok 2012 na úroveň 1,7% HDP. Avšak ako dôvod už neuvádza prijatý konsolidačný balíček z januára 2011, ale Budúci rok by mal rast ekonomiky spomaliť na 1,7%. Negatívnejší vývoj zahraničného dopytu po slovenských tovaroch spomalí rast exportov, investícií a zamestnanosti. Pomalší rast nášho vývozu však bude tlmený spustením novej výroby v automobilovom a elektronickom priemysle. (str.2) Turbulencie na finančných trhoch a z toho plynúca neistota zhoršujú ekonomický výhľad eurozóny, vrátane Nemecka, čo sa musí nutne odraziť na vývoji slovenskej ekonomiky. Predpokladá sa, že rast v Nemecku sa môže úplne zastaviť, resp. mierne poklesnúť v 4Q11 a 1Q12. IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%. Tentokrát je spomalenie výraznejšie a preto zasiahne aj trh práce na Slovensku. (str. 1) Nižšie čísla rastu HDP sú čiastočne spôsobené faktorom konsolidácie verejných financií (februárová analýza), avšak nie jediným, ako by sa mohlo zdať z výroku Petra Kažimíra. Adjustoácia čísel smerom nadol v novembri 2011 je spôsobená najmä negatívnym vývojom svetového hospodárstva. Uvedomujeme si subjektívnu povahu vládnych dokumentov, avšak vzhľadom na to, že predstavitelia opozície sa v súvislosti s týmto argumentom v minulosti opakovane odvolávali práve na tieto správy, využívame ich ako merítko pre hodnotenie výroku. Tvrdenie p. Kažimíra hodnotíme v tomto kontexte ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Februárová správa", "Novembrová prognóza", "minulosti", "opakovane"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8013&documentId=6603", "http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/198/pavol-hrusovsky-vs-robert-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:47.197110+00:00"}
{"id": "vr27257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27257", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Osoba na ktorú sa pýtate v súvislosti so mnou (Gorila a stretnutia s Haščákom, pozn.) chodila na klobásky k pani Radičovej do rodinného domu.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o stretnutí Ivety Radičovej s Haščákom u nej doma sme overovali už v minulosti v relácii Na telo 12. februára 2012 a v Rádiu Expres 6. marca 2014. Radičová potvrdila stretnutie s Haščákom u nej doma. Demagog.SK neoveruje, čo Haščák na návšteve konzumoval. Po počiatočných popieraniach stretnutia zo strany vtedajšej premiérky Ivety Radičovej a Úradu vlády SR na vyjadrenia PENTY o stretnutí \"medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová, \" odpovedali. Neskôr Iveta Radičová priznala stretnutia s Haščákom. Uviedla však, že návštevy sa uskutočnili v období, keď nebola na vysokých politických pozíciach. Na otázku, či pána Haščáka radí medzi svojich priateľov, odpovedala : „Ja pána Haščáka poznám, to je všetko.“ Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o stretnutí Ivety Radičovej s Haščákom u nej doma sme overovali už v minulosti v relácii Na telo 12. februára 2012 a v Rádiu Expres 6. marca 2014. Radičová potvrdila stretnutie s Haščákom u nej doma. Demagog.SK neoveruje, čo Haščák na návšteve konzumoval. Po počiatočných popieraniach stretnutia zo strany vtedajšej premiérky Ivety Radičovej a Úradu vlády SR na vyjadrenia PENTY o stretnutí \"medzi verejných činiteľov, s ktorými zástupcovia Penty komunikovali, patrila aj premiérka Radičová, \" odpovedali. Neskôr Iveta Radičová priznala stretnutia s Haščákom. Uviedla však, že návštevy sa uskutočnili v období, keď nebola na vysokých politických pozíciach. Na otázku, či pána Haščáka radí medzi svojich priateľov, odpovedala : „Ja pána Haščáka poznám, to je všetko.“ Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Rádiu Expres", "popieraniach", "priznala", "Uviedla", "odpovedala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/247/richard-sulik-vs-pavol-paska", "http://www.demagog.sk/diskusie/457/radio-expres-prezidentski-kandidati", "http://www.sme.sk/c/6242179/radicova-nepoprela-ze-doma-hostila-hascaka.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/200892/stretaval-sa-hascak-z-penty-s-radicovou/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/456906-iveta-radicova-priznala-stretnutia-s-pentou/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/456906-iveta-radicova-priznala-stretnutia-s-pentou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:01.790681+00:00"}
{"id": "vr14491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14491", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Keď som bol členom parlamentného zhromaždenia (Rady Európy, pozn.)", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "József Berényi sa skutočne stal členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v roku 2006. Vo funkcii pôsobil 4 roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predstaviteľ strany SMK, József Berényi bol skutočne členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (Parliamentary Assembly of the of Council of Europe), a to v období od 2. októbra 2006 do 4. októbra 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["József Berényi sa skutočne stal členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v roku 2006. Vo funkcii pôsobil 4 roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predstaviteľ strany SMK, József Berényi bol skutočne členom Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (Parliamentary Assembly of the of Council of Europe), a to v období od 2. októbra 2006 do 4. októbra 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["bol"], "url": ["http://www.assembly.coe.int/nw/xml/AssemblyList/MP-Details-EN.asp?MemberID=5772"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:44.643667+00:00"}
{"id": "44472", "numeric_id": 44472, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44472", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Ja sám som bol v niekoľkých obciach, kde napr. Kotlebovci mali že až 80 %, 30 % Smer-SD podobne 14 %.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z vyjadrenia Michala Trubana v relácii O 5 minút 12 nie je jasné, o ktorých konkrétnych obciach hovorí. Na svojom Facebooku v januári 2019 informoval, že spoločne so svojím tímom navštívili štyri obce v Banskobystrickom kraji, v ktorých mala Ľudová strana Naše Slovensko vo voľbách do Európskeho parlamentu 2019 a v parlamentných voľbách 2016 silnú podporu voličov. Jedná sa o obce Dolná Trnávka, Hrlica, Selce a Rákoš. Výrok pokladáme za pravdivý. Podľa výsledkov parlamentných volieb 2016 a volieb do Európskeho parlamentu 2019 v týchto štyroch obciach majú strany ĽSNS a Smer-SD silnú podporu. Jedná sa o malé obce s menším počtom oprávnených voličov. Obec Dolná Trnávka eurovoľby - ĽSNS 37 % (40 hlasov), Smer-SD 8 % (9 hlasov) parlament - ĽSNS 31 % (69 hlasov), Smer-SD 14 % (32 hlasov) Obec Hrlica eurovoľby - ĽSNS 82 % (14 hlasov), Smer-SD 6 % (1 hlas) parlament - ĽSNS 21 % (5 hlasov), Smer-SD 33 % (8 hlasov) Obec Selce eurovoľby - ĽSNS 69 % (9 hlasov), Smer-SD 0 % parlament - ĽSNS 20 % (11 hlasov), Smer-SD 28 % (15 hlasov) Obec Rákoš eurovoľby - ĽSNS 49 % (22 hlasov), Smer-SD 24 % (11 hlasov) parlament - ĽSNS 32% (38 hlasov), Smer-SD 40 % (48 hlasov)", "analysis_paragraphs": ["Z vyjadrenia Michala Trubana v relácii O 5 minút 12 nie je jasné, o ktorých konkrétnych obciach hovorí. Na svojom Facebooku v januári 2019 informoval, že spoločne so svojím tímom navštívili štyri obce v Banskobystrickom kraji, v ktorých mala Ľudová strana Naše Slovensko vo voľbách do Európskeho parlamentu 2019 a v parlamentných voľbách 2016 silnú podporu voličov. Jedná sa o obce Dolná Trnávka, Hrlica, Selce a Rákoš. Výrok pokladáme za pravdivý. Podľa výsledkov parlamentných volieb 2016 a volieb do Európskeho parlamentu 2019 v týchto štyroch obciach majú strany ĽSNS a Smer-SD silnú podporu. Jedná sa o malé obce s menším počtom oprávnených voličov. Obec Dolná Trnávka eurovoľby - ĽSNS 37 % (40 hlasov), Smer-SD 8 % (9 hlasov) parlament - ĽSNS 31 % (69 hlasov), Smer-SD 14 % (32 hlasov) Obec Hrlica eurovoľby - ĽSNS 82 % (14 hlasov), Smer-SD 6 % (1 hlas) parlament - ĽSNS 21 % (5 hlasov), Smer-SD 33 % (8 hlasov) Obec Selce eurovoľby - ĽSNS 69 % (9 hlasov), Smer-SD 0 % parlament - ĽSNS 20 % (11 hlasov), Smer-SD 28 % (15 hlasov) Obec Rákoš eurovoľby - ĽSNS 49 % (22 hlasov), Smer-SD 24 % (11 hlasov) parlament - ĽSNS 32% (38 hlasov), Smer-SD 40 % (48 hlasov)"], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku", "majú", "eurovoľby", "parlament", "eurovoľby", "parlament", "eurovoľby", "parlament", "eurovoľby", "parlament"], "url": ["https://www.facebook.com/miso.truban/posts/591323961665074?__tn__=-R", "https://www.vysledkyvolieb.sk/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/439-dolna-trnavka/euro-volby/2019/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/439-dolna-trnavka/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/168-hrlica/euro-volby/2019/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/168-hrlica/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/212-selce/euro-volby/2019/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/212-selce/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/175-rakos/euro-volby/2019/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/175-rakos/parlamentne-volby/2016/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:33.879980+00:00"}
{"id": "48942", "numeric_id": 48942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48942", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ďalej, pripravené máme do dvoch rokov, by sme mali pustiť aj štvrtý blok jadrovej elektrárne, slovenské elektrárne sú vlastnené aj štátom.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Už neaktuálne informácie z roku 2021 hovoria o najskoršom možnom dokončení štvrtého bloku Mochoviec v roku 2026. Slovenské elektrárne informovali vo februári 2023, že v priebehu roka budú vedieť určit dátum dostavby. Informáciu, že štvrtý blok sa spustí do dvoch rokov, nepotvrdzuje žiaden zdroj a označujeme ju preto za nepravdivú.\n\nPodľa informácií z roku 2021 by mala byť výstavba dvojbloku jadrovej elektrárne v Mochovciach dokončená v roku 2026 s tým, že tretí blok vytvára elektrickú energiu už v roku 2023. Dostavba štvrtého bloku ale môže byť podľa generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčeka ohrozená, ak štát nepomôže elektrárňam 400 miliónmi eur.\n\nSlovenská republika vlastní 34 % akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.", "analysis_paragraphs": ["Už neaktuálne informácie z roku 2021 hovoria o najskoršom možnom dokončení štvrtého bloku Mochoviec v roku 2026. Slovenské elektrárne informovali vo februári 2023, že v priebehu roka budú vedieť určit dátum dostavby. Informáciu, že štvrtý blok sa spustí do dvoch rokov, nepotvrdzuje žiaden zdroj a označujeme ju preto za nepravdivú.", "Podľa informácií z roku 2021 by mala byť výstavba dvojbloku jadrovej elektrárne v Mochovciach dokončená v roku 2026 s tým, že tretí blok vytvára elektrickú energiu už v roku 2023. Dostavba štvrtého bloku ale môže byť podľa generálneho riaditeľa Slovenských elektrární Branislava Strýčeka ohrozená, ak štát nepomôže elektrárňam 400 miliónmi eur.", "Slovenská republika vlastní 34 % akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["informovali", "2026", "tretí", "Strýčeka", "34 %"], "url": ["https://sita.sk/venergetike/slovenske-elektrarne-pokracuju-v-dostavbe-stvrteho-mochovskeho-bloku-hirmanovi-povedali-kedy-dosiahnu-dolezity-milnik/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/mochovce-maju-noveho-manazera-australsky-expert-ma-dokoncit-treti-a-stvrty-blok-107485.aspx", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/mochovce-3-prifazovanie/", "https://e.dennikn.sk/3024450/ak-nam-stat-neda-400-milionov-dostavba-stvrteho-bloku-mochoviec-sa-moze-zastavit-hovori-riaditel-slovenskych-elektrarni/", "https://www.seas.sk/o-nas/o-spolocnosti/akcionari/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:19.740093+00:00"}
{"id": "vr29838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29838", "speaker": "Bohuslav Sobotka", "speaker_party": "ČSSD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bohuslav-sobotka", "statement": "Řada zemí ve střední Evropě, když se podívám tak Visegrad, pravděpodobně nejvíce Slovensko a Maďarsko jsou ve velmi složité a citlivé situaci právě z hlediska diverzifikace tras a diverzifikace zdrojů.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podle materiálu Evropské rady pro zahraniční vztahy (ECFR) jsou země V4 skutečně zranitelnější vůči výpadkům dodávek zemního plynu z Ruska, nežli většina EU. Podle dat citovaných v tomto dokumentu pokrývá ČR svou spotřebu zemního plynu ruským plynem z 99 %, Slovensko z 95 %, Maďarsko z 89 % a Polsko z 53 %. Co se týče diverzifikace tras, ČR má od roku 1997 možnost čerpat plyn ze západu plynovodem vedoucím z Norska, kterým donedávna pokrývala až 1/4 své spotřeby. Kvůli rozdílu v ceně mezi norským a ruským plynem i jím ale do ČR proudí plyn nakoupený v Rusku. ČR tedy v současnosti pokrývá takřka celou svou spotřebu ruským plynem, díky diverzifikaci tras má ale v případě krize možnost čerpat plyn z Norska. Polsko buduje terminály na zkapalněný plyn, kterými snižuje svou závislost na ruském plynu. Slovensko a Maďarsko jsou opravdu ve složitější situaci, protože dodávky z ruského plynovodu Družba mohou v současnosti nahradit pouze částečně a krátkodobě pomocí dodávek ze sousedních zemí. Tato spojení ale mají omezenou kapacitu.", "analysis_paragraphs": ["Podle materiálu Evropské rady pro zahraniční vztahy (ECFR) jsou země V4 skutečně zranitelnější vůči výpadkům dodávek zemního plynu z Ruska, nežli většina EU. Podle dat citovaných v tomto dokumentu pokrývá ČR svou spotřebu zemního plynu ruským plynem z 99 %, Slovensko z 95 %, Maďarsko z 89 % a Polsko z 53 %. Co se týče diverzifikace tras, ČR má od roku 1997 možnost čerpat plyn ze západu plynovodem vedoucím z Norska, kterým donedávna pokrývala až 1/4 své spotřeby. Kvůli rozdílu v ceně mezi norským a ruským plynem i jím ale do ČR proudí plyn nakoupený v Rusku. ČR tedy v současnosti pokrývá takřka celou svou spotřebu ruským plynem, díky diverzifikaci tras má ale v případě krize možnost čerpat plyn z Norska. Polsko buduje terminály na zkapalněný plyn, kterými snižuje svou závislost na ruském plynu. Slovensko a Maďarsko jsou opravdu ve složitější situaci, protože dodávky z ruského plynovodu Družba mohou v současnosti nahradit pouze částečně a krátkodobě pomocí dodávek ze sousedních zemí. Tato spojení ale mají omezenou kapacitu."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "plyn ze západu"], "url": ["http://www.ecfr.eu/article/commentary_europes_vulnerability_on_russian_gas", "http://byznys.ihned.cz/c1-64140860-cesko-prestava-po-18-letech-dovazet-norsky-plyn-zavislost-na-rusku-roste"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:01.538509+00:00"}
{"id": "43171", "numeric_id": 43171, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43171", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "V roku 2016 sme vypracovali (...) materiál menom Občianská vízia 2016 a to vtedy bolo vysoko hodnotené. Tam sme určili tie hlavné body pre našu stranu, ktoré teraz presadzujeme, čo sa týka vlády, je tam regionálny rozvoj, je tam právny štát (...) sú tam menšinové práva, menšinové záležitosti, no a náš program do Európskeho parlamentu buduje samozrejme aj na tej vízii.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Most-Híd postupne vypracovala svoj program s názvom Občianska vízia 2016, ktorý bol prevažne kladne hodnotený. Rozsiahly dokument obsahuje spomenuté, ale aj iné oblasti, z ktorých Most-Híd vo vláde niektoré presadzuje. Európsky program strany sa vo viacerých bodoch zhoduje s Občianskou víziou 2016, teda možno povedať, že do značnej miery na nej buduje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Materiál Občianska vízia 2016 je „strategický dokument strany Most-Híd“ , ktorý bol postupne vypracovaný a prijatý delegátmi strany na sneme strany v septembri 2014. TASR o tejto udalosti informovala takto: „Delegáti schválili rok a pol pripravovaný programový dokument Vízia 2016. Obsahuje názory a nápady strany, z ktorých má vychádzať program pre parlamentné voľby v roku 2016.“ Samotný dokument je rozdelený do viacerých tematických celkov, akými sú napríklad právny štát, stratégia národnostnej politiky pre Maďarov a Rusínov žijúcich na Slovensku, ale aj udržateľný vidiek, kde sa dokument zaoberá rozvojom regiónov ( .pdf , str. 4 ). Hodnotením ekonomickej časti politických programov strán kandidujúcich do parlamentu v roku 2016 sa zaoberal INESS , pričom Občianska vízia 2016 sa ako program umiestnil na treťom mieste spomedzi štrnástich politických programov. So skóre 7,5 sa o tretiu priečku Most-Híd delil s KDH a pred týmito stranami sa umiestnili strany Skok (8) a SaS (8,5). Rozsiahlejší komentár k programu Mosta-Híd sa začína slovami: „Objemom rekordný 176-stranový program. Veľmi slušná je podpora podnikania a zamestnávania, čakali sme trocha komplexnejší prístup k daniam a odvodom. Aj tu absentujú postoje ku viacerým konkrétnym európskym ekonomickým otázkam.“ Inštitút zamestnanosti sa v roku 2016 zameral na tie časti programu, ktoré sa týkali trhu práce, sociálneho systému a, samozrejme, riešenia nezamestnanosti. Do úvahy bral tento inštitút deväť politických strán, pričom im udeľoval známky podobne ako v školskom systéme. Most-Híd skončil so svojim programom v spodnej, a teda horšej polovici hodnotených strán so známkou 2,9, zároveň však treba podotknúť, že najlepšie hodnotená strana #SIEŤ dosiahla výsledok 2,4 a najhoršie hodnotená strana Smer-SD dostal známku 4. Pre oblasť zdravotníctva programy relevantných strán v roku 2016 vyhodnotil Health Policy Institute (HPI). Najlepšie v hodnotení dopadli programy strán Most-Híd a SaS, ktoré získali zhodne po 35 bodov. Najhoršie sa umiestnila strana Smer-SD (0 bodov), ktorá pred voľbami v roku 2016 predstavila len niekoľko stručne pomenovaných priorít. Rozsiahlejší komentár k programu Mosta-Híd HPI stručne zhrnula nasledovne: “T ento program nie je určený bežnému voličovi. Napísaný je tak odborne, že to už asi odbornejšie ani nešlo. Ale vecne je to napísané správne. Strana neponúka žiadne prevratné riešenia, ale dôsledne formuluje evolučné zmeny na zlepšenie systému. ” Na programy z hľadiska podnikateľov sa v roku 2016 pozrela Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Kvalitu podnikateľského prostredia by podľa PAS najviac zlepšila strana Sas, ktorá na stupnici od 0 do 100 % získala 48,8 %. Na druhom mieste sa umiestnil Most-Híd so skóre 46,2 %. Hodnotilo sa na základe miery, akej sa strany vo volebnom programe venujú tzv. Desatoru požiadaviek podnikateľov a vykonateľnosti volebného programu. Niektoré z opatrení, ktoré sa spomínajú aj v Občianskej vízii 2016 sa už strane Most-Híd aj podarilo naplniť resp. dostať ich do vládneho programu. Príkladom presadzovania návrhov z Občianskej vízie 2016 v súčasnosti je návrh zavedenia povinnej predškolskej dochádzky pre deti vo veku 5 rokov, ktorý bol poslancami posunutý do druhého čítania. Tento návrh nachádzame v Občianskej vízii 2016 na strane 53. Program Mosta-Híd, ktorý strana predstavila v súvislosti s voľbami do EP, sa v niektorých bodoch zhoduje s Občianskou víziou 2016, teda môžeme povedať, že z danej do veľkej miery čerpal. S Občianskou víziou sa zhoduje napríklad v bode č. 13 (str. 76), kde hovorí o podpore spolupráce v rámci V4, či v bode č. 15 (str. 78), kde odmieta vstup Turecka do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Strana Most-Híd postupne vypracovala svoj program s názvom Občianska vízia 2016, ktorý bol prevažne kladne hodnotený. Rozsiahly dokument obsahuje spomenuté, ale aj iné oblasti, z ktorých Most-Híd vo vláde niektoré presadzuje. Európsky program strany sa vo viacerých bodoch zhoduje s Občianskou víziou 2016, teda možno povedať, že do značnej miery na nej buduje. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Materiál Občianska vízia 2016 je „strategický dokument strany Most-Híd“ , ktorý bol postupne vypracovaný a prijatý delegátmi strany na sneme strany v septembri 2014. TASR o tejto udalosti informovala takto: „Delegáti schválili rok a pol pripravovaný programový dokument Vízia 2016. Obsahuje názory a nápady strany, z ktorých má vychádzať program pre parlamentné voľby v roku 2016.“ Samotný dokument je rozdelený do viacerých tematických celkov, akými sú napríklad právny štát, stratégia národnostnej politiky pre Maďarov a Rusínov žijúcich na Slovensku, ale aj udržateľný vidiek, kde sa dokument zaoberá rozvojom regiónov ( .pdf , str. 4 ). Hodnotením ekonomickej časti politických programov strán kandidujúcich do parlamentu v roku 2016 sa zaoberal INESS , pričom Občianska vízia 2016 sa ako program umiestnil na treťom mieste spomedzi štrnástich politických programov. So skóre 7,5 sa o tretiu priečku Most-Híd delil s KDH a pred týmito stranami sa umiestnili strany Skok (8) a SaS (8,5). Rozsiahlejší komentár k programu Mosta-Híd sa začína slovami: „Objemom rekordný 176-stranový program. Veľmi slušná je podpora podnikania a zamestnávania, čakali sme trocha komplexnejší prístup k daniam a odvodom. Aj tu absentujú postoje ku viacerým konkrétnym európskym ekonomickým otázkam.“ Inštitút zamestnanosti sa v roku 2016 zameral na tie časti programu, ktoré sa týkali trhu práce, sociálneho systému a, samozrejme, riešenia nezamestnanosti. Do úvahy bral tento inštitút deväť politických strán, pričom im udeľoval známky podobne ako v školskom systéme. Most-Híd skončil so svojim programom v spodnej, a teda horšej polovici hodnotených strán so známkou 2,9, zároveň však treba podotknúť, že najlepšie hodnotená strana #SIEŤ dosiahla výsledok 2,4 a najhoršie hodnotená strana Smer-SD dostal známku 4. Pre oblasť zdravotníctva programy relevantných strán v roku 2016 vyhodnotil Health Policy Institute (HPI). Najlepšie v hodnotení dopadli programy strán Most-Híd a SaS, ktoré získali zhodne po 35 bodov. Najhoršie sa umiestnila strana Smer-SD (0 bodov), ktorá pred voľbami v roku 2016 predstavila len niekoľko stručne pomenovaných priorít. Rozsiahlejší komentár k programu Mosta-Híd HPI stručne zhrnula nasledovne: “T ento program nie je určený bežnému voličovi. Napísaný je tak odborne, že to už asi odbornejšie ani nešlo. Ale vecne je to napísané správne. Strana neponúka žiadne prevratné riešenia, ale dôsledne formuluje evolučné zmeny na zlepšenie systému. ” Na programy z hľadiska podnikateľov sa v roku 2016 pozrela Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS). Kvalitu podnikateľského prostredia by podľa PAS najviac zlepšila strana Sas, ktorá na stupnici od 0 do 100 % získala 48,8 %. Na druhom mieste sa umiestnil Most-Híd so skóre 46,2 %. Hodnotilo sa na základe miery, akej sa strany vo volebnom programe venujú tzv. Desatoru požiadaviek podnikateľov a vykonateľnosti volebného programu. Niektoré z opatrení, ktoré sa spomínajú aj v Občianskej vízii 2016 sa už strane Most-Híd aj podarilo naplniť resp. dostať ich do vládneho programu. Príkladom presadzovania návrhov z Občianskej vízie 2016 v súčasnosti je návrh zavedenia povinnej predškolskej dochádzky pre deti vo veku 5 rokov, ktorý bol poslancami posunutý do druhého čítania. Tento návrh nachádzame v Občianskej vízii 2016 na strane 53. Program Mosta-Híd, ktorý strana predstavila v súvislosti s voľbami do EP, sa v niektorých bodoch zhoduje s Občianskou víziou 2016, teda môžeme povedať, že z danej do veľkej miery čerpal. S Občianskou víziou sa zhoduje napríklad v bode č. 13 (str. 76), kde hovorí o podpore spolupráce v rámci V4, či v bode č. 15 (str. 78), kde odmieta vstup Turecka do EÚ."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Občianska vízia 2016", "informovala", ".pdf", "INESS", "Inštitút zamestnanosti", "HPI", "PAS", "podarilo", "posunutý", "Program"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/", "https://www.teraz.sk/slovensko/most-hid-bela-bugar-predseda/97932-clanok.html", "https://most-hid.sk/sites/most-hid.sk/files/downloadable-files/obcianskavizia_2016.pdf", "http://www.top20.sk/volebne-programy-2016", "https://www.iz.sk/sk/projekty/koferencia-januar-2016/hodnotenie", "http://www.hpi.sk/2016/02/hodnotenie-volebnych-programov/", "https://www.alianciapas.sk/2016/02/18/podnikatelske-prostredie-v-pripade-ucasti-vo-vlade-najviac-skvalitnia-sas-most-hid-kdh-a-siet/", "https://www.most-hid.sk/sk/100-dni-strany-most-hid-vo-vlade", "https://www.most-hid.sk/sk/parlament-v-prvom-citani-schvalil-predskolsku-vychovu-pre-vsetky-deti", "https://most-hid.sk/sk/volby-do-europskeho-parlamentu-2019"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:08.405484+00:00"}
{"id": "vr27250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27250", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Správu o stave republiku som spravil a napísal ja.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sme overovali aj v diskusii na TA3 9. marca 2014. Milan Kňažko skutočne predniesol Správu o stave republiky 14. januára 2014 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Poslednú Správu o stave republiky predniesol prezident Ivan Gašparovič vo februári 2009, pred piatimi rokmi. Celé jeho druhé funkčné obdobie teda nepredniesol žiadnu Správu o stave republiky. Kňažko teda správne uvádza, že sme Správu o stave republiky od prezidenta SR nepočuli už roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe oficiálnych informácii webu Milana Kňažka, alebo na základe správ Hospodárskych novín a Webnovín Kňažko skutočne predniesol 14. januára v Zrkadlovej sieni Správu o stave republiky. Záznam Správy o stave republiky na oficiálnom kanáli YouTube Milana Kňažka má presne 37 minút. Oficiálna stránka prezidenta Ivana Gašparoviča uvádza informácie, že poslednú Správu o stave republiky predniesol prezident 17. februára 2009. Podľa článku denníku Pravda z 2. januára 2014 predniesol I. Gašparovič počas svojej funkcie tri Správy o stave republiky - prvý raz v júni 2005, potom v decembri 2006 a naposledy vo februári 2009. V rovnakom článku však prezidentov hovorca M. Trubač hovorí, (v súvislosti s novoročným príhovorom prezidenta, pozn.): „V žiadnom prípade to nebol jeho posledný prejav. Môže kedykoľvek vystúpiť so správou o stave republiky, keď o to požiada predsedu Národnej rady. Predpokladám, že ešte túto právomoc využije.“ Trubač však nevedel povedať termín vystúpenia. Do termínu prezidentských volieb sa tak však zatiaľ ešte nestalo. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme overovali aj v diskusii na TA3 9. marca 2014. Milan Kňažko skutočne predniesol Správu o stave republiky 14. januára 2014 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Poslednú Správu o stave republiky predniesol prezident Ivan Gašparovič vo februári 2009, pred piatimi rokmi. Celé jeho druhé funkčné obdobie teda nepredniesol žiadnu Správu o stave republiky. Kňažko teda správne uvádza, že sme Správu o stave republiky od prezidenta SR nepočuli už roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe oficiálnych informácii webu Milana Kňažka, alebo na základe správ Hospodárskych novín a Webnovín Kňažko skutočne predniesol 14. januára v Zrkadlovej sieni Správu o stave republiky. Záznam Správy o stave republiky na oficiálnom kanáli YouTube Milana Kňažka má presne 37 minút. Oficiálna stránka prezidenta Ivana Gašparoviča uvádza informácie, že poslednú Správu o stave republiky predniesol prezident 17. februára 2009. Podľa článku denníku Pravda z 2. januára 2014 predniesol I. Gašparovič počas svojej funkcie tri Správy o stave republiky - prvý raz v júni 2005, potom v decembri 2006 a naposledy vo februári 2009. V rovnakom článku však prezidentov hovorca M. Trubač hovorí, (v súvislosti s novoročným príhovorom prezidenta, pozn.): „V žiadnom prípade to nebol jeho posledný prejav. Môže kedykoľvek vystúpiť so správou o stave republiky, keď o to požiada predsedu Národnej rady. Predpokladám, že ešte túto právomoc využije.“ Trubač však nevedel povedať termín vystúpenia. Do termínu prezidentských volieb sa tak však zatiaľ ešte nestalo. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii na TA3", "webu", "Hospodárskych novín", "Webnovín", "Záznam", "stránka", "článku"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.knazko.sk/projects/sprava-o-stave-republiky/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/knazko-precital-spravu-o-stave-republiky-vyssie-dane-by-nikdy-nepodpisal-601431", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/milan-knazko-ma-plan-ako-prezident/778146-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.youtube.com/watch?v=38HYHwCiPQc", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=8399", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304093-prezident-este-zhodnoti-stav-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:59.600491+00:00"}
{"id": "49798", "numeric_id": 49798, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49798", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "My si musíme uvedomiť, že bolo 8 dní, keď zasadal brannobezpečnostný výbor, ktorý mimochodom bol zvolaný na popud koalície, nie na popud opozície. Ale hovorím o tom, že my za 8 dní od skutku sme mali vo vyšetrovacej väzbe zadržaného a obvineného policajta, ktorý to mal s najväčšou pravdepodobnosťou spáchať.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvej polovici novembra 2024 bol medializovaný prípad policajta , ktorý na smrť dobil muža prichyteného pri kradnutí v obchode. Brutálny zásah sa udial 5. novembra, o deň na to muž na následky zranení v nemocnici zomrel. Prípad bol medializovaný 12. novembra. Policajná inšpekcia zadržala policajta 11. novembra, 12. novembra vzniesla obvinenie a 13. novembra vzali obvineného do vyšetrovacej väzby. Richard Glück zvolal rokovanie brannobezpečnostného výboru na 14. novembra.\n\nDotyčný policajt bol 13. novembra vzatý do vyšetrovacej väzby. Výrok Samuela Migaľa preto hodnotíme ako pravdivý. Prípad však vyvolal otázky,ä ohľadom konania policajnej inšpekcie. Napriek tomu, že bol jej príslušník svedkom kolúzneho konania obvineného, k jeho zadržaniu pristúpila inšpekcia až o štyri dni neskôr.\n\nBezpečnostný výbor k incidentu zasadal 14. novembra 2024, teda osem dní od smrti muža, ktorý zomrel následky neprimeraného policajného zákroku.\n\nUž pri pitve 7. novembra sa zistilo , že muž zomrel násilnou smrťou cudzím zavinením. Následne začala policajná inšpekcia konať, zaistila kamerové záznamy aj dokumenty.\n\nPolicajná inšpekcia zadržala obvineného policajta 11. novembra, teda šesť dní od samotného skutku. Počas tohto obdobia sa obvinený policajt pokúsil získať nahrávku z bezpečnostnej kamery, ktorá celý incident zaznamenala. Jeho cieľom bolo zahladiť stopy po útoku.\n\nPolicajt, ktorý muža udieral, bol 12. novembra obvinený zo zabitia, za čo mu hrozí 12 až 15 rokov väzenia. Následne bol 13. novembra, teda osem dní od spáchania skutku, poslaný do vyšetrovacej väzby, aby sa z jeho strany zamedzilo ovplyvňovaniu priebeh vyšetrovania.\n\nPo medializácii prípadu žiadalo KDH o zasadnutie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.\n\nOpozičná poslankyňa Lucia Plaváková avizovala , že vecou sa bude zaoberať aj výbor pre ľudské práva, na ktorého zasadnutí by sa mal zúčastniť minister vnútra.\n\nNeskôr bolo zasadnutie brannobezpečnostného výboru zvolané jeho predsedom Richardom Glückom. Na zasadnutie bol pozvaný aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, prezident policajného zboru Peter Solák a riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian.\n\nPrípad však vyvolal aj otázky ohľadom konania policajnej inšpekcie. Jej príslušník vo štvrtok 7. novembra na vlastné oči videl policajta prísť do obchodu, kde sa pokúšal získať záznam z kamery, ktorý ho usvedčoval. Bol teda bol pri jeho kolúznom konaní, k jeho zadržaniu však pristúpila inšpekcia až o štyri dni – 11. novembra.\n\nRiaditeľ inšpekcie Branislav Zurian odmieta , že inšpekcia pochybila, keď policajta podozrivého zo zabitia nechali ešte štyri dni na slobode.", "analysis_paragraphs": ["V prvej polovici novembra 2024 bol medializovaný prípad policajta , ktorý na smrť dobil muža prichyteného pri kradnutí v obchode. Brutálny zásah sa udial 5. novembra, o deň na to muž na následky zranení v nemocnici zomrel. Prípad bol medializovaný 12. novembra. Policajná inšpekcia zadržala policajta 11. novembra, 12. novembra vzniesla obvinenie a 13. novembra vzali obvineného do vyšetrovacej väzby. Richard Glück zvolal rokovanie brannobezpečnostného výboru na 14. novembra.", "Dotyčný policajt bol 13. novembra vzatý do vyšetrovacej väzby. Výrok Samuela Migaľa preto hodnotíme ako pravdivý. Prípad však vyvolal otázky,ä ohľadom konania policajnej inšpekcie. Napriek tomu, že bol jej príslušník svedkom kolúzneho konania obvineného, k jeho zadržaniu pristúpila inšpekcia až o štyri dni neskôr.", "Bezpečnostný výbor k incidentu zasadal 14. novembra 2024, teda osem dní od smrti muža, ktorý zomrel následky neprimeraného policajného zákroku.", "Už pri pitve 7. novembra sa zistilo , že muž zomrel násilnou smrťou cudzím zavinením. Následne začala policajná inšpekcia konať, zaistila kamerové záznamy aj dokumenty.", "Policajná inšpekcia zadržala obvineného policajta 11. novembra, teda šesť dní od samotného skutku. Počas tohto obdobia sa obvinený policajt pokúsil získať nahrávku z bezpečnostnej kamery, ktorá celý incident zaznamenala. Jeho cieľom bolo zahladiť stopy po útoku.", "Policajt, ktorý muža udieral, bol 12. novembra obvinený zo zabitia, za čo mu hrozí 12 až 15 rokov väzenia. Následne bol 13. novembra, teda osem dní od spáchania skutku, poslaný do vyšetrovacej väzby, aby sa z jeho strany zamedzilo ovplyvňovaniu priebeh vyšetrovania.", "Po medializácii prípadu žiadalo KDH o zasadnutie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť.", "Opozičná poslankyňa Lucia Plaváková avizovala , že vecou sa bude zaoberať aj výbor pre ľudské práva, na ktorého zasadnutí by sa mal zúčastniť minister vnútra.", "Neskôr bolo zasadnutie brannobezpečnostného výboru zvolané jeho predsedom Richardom Glückom. Na zasadnutie bol pozvaný aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, prezident policajného zboru Peter Solák a riaditeľ Úradu inšpekčnej služby Branislav Zurian.", "Prípad však vyvolal aj otázky ohľadom konania policajnej inšpekcie. Jej príslušník vo štvrtok 7. novembra na vlastné oči videl policajta prísť do obchodu, kde sa pokúšal získať záznam z kamery, ktorý ho usvedčoval. Bol teda bol pri jeho kolúznom konaní, k jeho zadržaniu však pristúpila inšpekcia až o štyri dni – 11. novembra.", "Riaditeľ inšpekcie Branislav Zurian odmieta , že inšpekcia pochybila, keď policajta podozrivého zo zabitia nechali ešte štyri dni na slobode."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["prípad policajta", "zasadal", "zistilo", "zadržala", "získať", "obvinený", "poslaný", "žiadalo", "avizovala", "zvolané", "videl", "odmieta"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/EGTVbZz/policajt-dobil-muza-ktory-kradol-v-obchode-ten-na-nasledky-zraneni-zomrel/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=308383", "https://www.aktuality.sk/clanok/UfGxOPK/policajna-brutalita-hliadka-klamala-ze-dobity-muz-si-sposobil-zranenia-sam-policajt-ho-udieral-vystuzenou-rukavicou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/a9n7zpc/policajna-brutalita-marek-ktory-ubil-muza-bez-domova-na-smrt-chcel-do-civilu-pre-povysenie-a-rast-platu-zmenil-nazor/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/730642-k-policajnej-brutalite-v-kosiciach-zasada-parlamentny-vybor-je-neverejny/", "https://www.aktuality.sk/clanok/UfGxOPK/policajna-brutalita-hliadka-klamala-ze-dobity-muz-si-sposobil-zranenia-sam-policajt-ho-udieral-vystuzenou-rukavicou/", "https://www.noviny.sk/slovensko/990489-policajt-obvineny-z-brutalneho-utoku-na-muza-sudca-rozhoduje-o-jeho-vazbe", "https://sita.sk/krestanski-demokrati-volaju-po-vysetreni-policajnej-brutality-v-kosiciach-chcu-zvolat-bezpecnostny-vybor/", "https://sita.sk/krestanski-demokrati-volaju-po-vysetreni-policajnej-brutality-v-kosiciach-chcu-zvolat-bezpecnostny-vybor/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=308383", "https://dennikn.sk/4307398/pripad-policajnej-brutality-inspekcia-mala-zakrocit-skor-policajta-bitkara-videla-na-mieste-cinu/", "https://dennikn.sk/4307398/pripad-policajnej-brutality-inspekcia-mala-zakrocit-skor-policajta-bitkara-videla-na-mieste-cinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:28.373935+00:00"}
{"id": "vr34519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34519", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...kde je zhoda na zvýšení minimálnej mzdy", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tripartita sa pri návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy z 307,7 eur na 317 eur nezhodla . Odboráti vyjadrili s daným návrhom súhlas, zamestnávatelia boli však proti návrhu, pretože podľa nich každé zvýšenie minimálnej mzdy ohrozuje zamestnanosť.", "analysis_paragraphs": ["Tripartita sa pri návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy z 307,7 eur na 317 eur nezhodla . Odboráti vyjadrili s daným návrhom súhlas, zamestnávatelia boli však proti návrhu, pretože podľa nich každé zvýšenie minimálnej mzdy ohrozuje zamestnanosť."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["nezhodla"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/tripartita-po-starom-nezhodla-sa-na-rozpocte-ani-na-minimalnej-mzde-1po-/sk_ekonomika.asp?c=A101004_150953_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:50.149994+00:00"}
{"id": "vr38293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38293", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ja som to aj vtedy hovoril, aj vtedy som to hovoril, aj na koaličnej rade som hovoril, že toto proste keď to (zákaz zisku zdravotných poisťovní, pozn.) pôjde na súd, tak to že prehráme. Ja som to hovoril.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre sme.sk Slota povedal: \"K hlasovaniu o zákaze zisku sa vcera vrátil aj predseda SNS Ján Slota: 'Pokial je ekonomika trhová, tak v nej musí vždy ten, kto podniká, mat nejaký zisk.' Na otázku, ci môžu byt poistovne na súde úspešné, povedal: 'Nech si každý odpovie sám, ale je to asi jasné.'\" Aj ked Slotove tvrdenie pre sme.sk nie je jednoznacné, z kontextu sa dá vyvodit jeho názor, že prípadný súd by sme mohli prehrat.", "analysis_paragraphs": ["Pre sme.sk Slota povedal: \"K hlasovaniu o zákaze zisku sa vcera vrátil aj predseda SNS Ján Slota: 'Pokial je ekonomika trhová, tak v nej musí vždy ten, kto podniká, mat nejaký zisk.' Na otázku, ci môžu byt poistovne na súde úspešné, povedal: 'Nech si každý odpovie sám, ale je to asi jasné.'\" Aj ked Slotove tvrdenie pre sme.sk nie je jednoznacné, z kontextu sa dá vyvodit jeho názor, že prípadný súd by sme mohli prehrat."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3557318/zakazali-im-zisk-chcu-miliardy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:30.385725+00:00"}
{"id": "vr35675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35675", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naviac si treba uvedomiť, že my sme odovzdali túto krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii a o tom sa jednoducho málo hovorí.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%).", "analysis_paragraphs": ["Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:22.715879+00:00"}
{"id": "vr29584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29584", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A opakujem stačí, aby parlament relatívnou väčšinou, to znamená krajný prípad je 76 hlasujúcich, 39 za kandidáta, zvolil jedného z navrhovaných.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ vo výroku referuje k voľbe predsedu NKÚ. Toho podľa Ústavy a Zákona o najvyššom kontrolnom úrade volí NR SR jednoduchou väčšinou. Najmenší možný počet prítomných poslancov, pri ktorom je parlament uznášania schopný je polovica plus jeden, čo je v prípade 150 poslancov 76. Na schválenie zákona alebo v tomto prípade kandidáta v prípade hlasovania jednoduchou väčšinou je opäť potrebný počet hlasov polovica prítomných poslancov plus jeden, čo je minimálne 39 poslancov. Počty čo uvádza Figeľ sú správne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Figeľ vo výroku referuje k voľbe predsedu NKÚ. Toho podľa Ústavy a Zákona o najvyššom kontrolnom úrade volí NR SR jednoduchou väčšinou. Najmenší možný počet prítomných poslancov, pri ktorom je parlament uznášania schopný je polovica plus jeden, čo je v prípade 150 poslancov 76. Na schválenie zákona alebo v tomto prípade kandidáta v prípade hlasovania jednoduchou väčšinou je opäť potrebný počet hlasov polovica prítomných poslancov plus jeden, čo je minimálne 39 poslancov. Počty čo uvádza Figeľ sú správne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "Zákona"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/ustava-slovenskej-republiky", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:46.614746+00:00"}
{"id": "46408", "numeric_id": 46408, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46408", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Vy ste zmenili parametre, ale nezmenili ste spôsob doručovania tých peňazí k tým ľuďom, tzn. obávame sa, že to bude takisto komplikované.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj po zmenách v programe prvej pomoci a jeho navýšení zostáva spôsob žiadania o peniaze až na drobné zmeny v zásade rovnaký. Mnohí podnikatelia ho kritizovali už v prvej vlne ako administratívne náročný. Tvrdenie Petra Žigu pre hodnotíme ako ešte pravdivé. Prvá pomoc", "analysis_paragraphs": ["Aj po zmenách v programe prvej pomoci a jeho navýšení zostáva spôsob žiadania o peniaze až na drobné zmeny v zásade rovnaký. Mnohí podnikatelia ho kritizovali už v prvej vlne ako administratívne náročný. Tvrdenie Petra Žigu pre hodnotíme ako ešte pravdivé. Prvá pomoc"], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "poskytol", "mohol", "zaplatil", "prieskumu", "zvýšila", "dohody", "uvádza"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725", "https://www.zps.sk/novinky/2020/vysledky-prieskumu-nazory-podnikatelov-na-opatrenia-statu-v-koronakrize?utm_content=buffercc699&utm_medium=social&utm_source=facebook.com&utm_campaign=buffer", "https://e.dennikn.sk/2128058/ako-sa-zmenila-prva-pomoc-pre-zamestnavatelov-ktore-opatrenie-si-vybrat-a-ako-ich-kombinovat/?ref=tit&_ga=2.9351799.335697786.1604657720-402932400.1604657720", "https://demagog.sk/vyrok/45578/", "https://e.dennikn.sk/2128058/ako-sa-zmenila-prva-pomoc-pre-zamestnavatelov-ktore-opatrenie-si-vybrat-a-ako-ich-kombinovat/?ref=tit&_ga=2.9351799.335697786.1604657720-402932400.1604657720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:04.315303+00:00"}
{"id": "vr30231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30231", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja predpokladám, že aj pán Matovič dodrží slovo (zahlasovať za rozpočet pozn.), ktoré dal predtým, pretože on bol pri tom, on bol na koaličných radách tých posledných pred tým, ako sme sa na rozpočte dohodli a teda je súčasťou, ja predpokladám, bol tam aj pán Zajac za OKS.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok klasifikujeme ako neoveriteľný, keďže neexistujú priame dôkazy ani o dohode a ani o účasti poslancov Matoviča a Zajaca na koaličných radách, ktoré predchádzali vládnemu schváleniu návrhu rozpočtu na rok 2011.", "analysis_paragraphs": ["Výrok klasifikujeme ako neoveriteľný, keďže neexistujú priame dôkazy ani o dohode a ani o účasti poslancov Matoviča a Zajaca na koaličných radách, ktoré predchádzali vládnemu schváleniu návrhu rozpočtu na rok 2011."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["v správe agentúry"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/oks-bude-chodit-na-koalicne-rady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:52.881894+00:00"}
{"id": "vr26881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26881", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Číslo 16%, aby som bol presný, nie je pravdivé. Najnižšie bolo 18,2% v roku 2003, komentár Inštitútu finančnej politiky. V roku 2006 bolo na úrovni 27,5%.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír správne opravuje J. Kollára (výrok vyššie). Najnižšia úroveň medzery vo výbere DPH bola v roku 2003 na úrovni 18,2%. V roku 2006, teda v čase keď bol Kažimír štátnym tajomníkom počas pôsobenia Počiateka na Ministerstve financií SR za 1. vlády R. Fica bola úroveň medzery vo výbere DPH na úrovni 27,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne opravuje J. Kollára (výrok vyššie). Najnižšia úroveň medzery vo výbere DPH bola v roku 2003 na úrovni 18,2%. V roku 2006, teda v čase keď bol Kažimír štátnym tajomníkom počas pôsobenia Počiateka na Ministerstve financií SR za 1. vlády R. Fica bola úroveň medzery vo výbere DPH na úrovni 27,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Kažimír", "Počiateka", "IFP"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/peter-kazimir/", "http://www.vlada.gov.sk/jan-pociatek/", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:26.921129+00:00"}
{"id": "vr35585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35585", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A samozrejme pán Sulík sa tie rezervy, ktoré má, má ako nový, verím, že sa v tom zlepší, že tie rezervy jednoducho tam už  nebudú a čo sa týka imunity, lebo to je dôležitá otázka, ja si myslím, že jasne hovoria skutky, nie reči. A skutky sú také, že SDKÚ-DS, ale aj ostatné strany, ktoré sú dnes alebo ľudia, ktorí sú dnes v parlamente, v koalícii, hlasovali opakovane za zrušenie priestupkovej imunity. My sme trikrát, SDKÚ-DS trikrát hlasovala počas minulého volebného obdobia, keď sme boli v opozícii, za zrušení imunity. Hlasovali sme o zrušení imunity aj predtým, keď sme boli vo vláde.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh na zrušenie, a nie obmedzenie, priestupkovej imunity, SDKÚ aktívne nepodporila napríklad vtedy, keď ho predkladal Pavol Paška - nikto z klubu SDKÚ nebol 12.2. 2008 proti návrhu poslanca Rafaja vrátiť návrh novely ústavy na dopracovanie, čo znamenalo jeho efektívne „zabitie“- už sa o ňom ďalej nerokovalo.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na zrušenie, a nie obmedzenie, priestupkovej imunity, SDKÚ aktívne nepodporila napríklad vtedy, keď ho predkladal Pavol Paška - nikto z klubu SDKÚ nebol 12.2. 2008 proti návrhu poslanca Rafaja vrátiť návrh novely ústavy na dopracovanie, čo znamenalo jeho efektívne „zabitie“- už sa o ňom ďalej nerokovalo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu poslanca Rafaja"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22399"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:45.065158+00:00"}
{"id": "vr31844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31844", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "My predovšetkým teraz nastavujeme Slovensko tak, aby sme zmenami dosiahli plnenie toho najdôležitejšieho, a to je ozdravenie a stabilizácia verejných financií. Tie kritériá sú nastavené dosť prísne, je to 4,6% deficit pre rok 2012.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko si za cieľ stanovilo dosiahnuť v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % HDP. Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013, ktorý vyplýva zo záväzkov voči EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko si v roku 2012 stanovila za cieľ dosiahnuť deficit na úrovni 4,6 % HDP. Tento cieľ vyplýva zo schválneho a prezidentom podpísaného štátneho rozpočtu 2012 . Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013. Záväzok Slovenska voči EÚ dosiahnuť 3 % deficit vyplýva z Paktu Stability a rastu. Dosiahnutie deficitu 4,6 % HDP v roku 2012 nový minister financií považuje za minimálnu ambíciu. Povedal to krátko po vymenovaní do funkcie ministra financií SR na stretnutí s eurokomisárom Oli Rehnom a ďalšími predstaviteľmi Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko si za cieľ stanovilo dosiahnuť v roku 2012 deficit na úrovni 4,6 % HDP. Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013, ktorý vyplýva zo záväzkov voči EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko si v roku 2012 stanovila za cieľ dosiahnuť deficit na úrovni 4,6 % HDP. Tento cieľ vyplýva zo schválneho a prezidentom podpísaného štátneho rozpočtu 2012 . Naplnenie tohto cieľa je krokom k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013. Záväzok Slovenska voči EÚ dosiahnuť 3 % deficit vyplýva z Paktu Stability a rastu. Dosiahnutie deficitu 4,6 % HDP v roku 2012 nový minister financií považuje za minimálnu ambíciu. Povedal to krátko po vymenovaní do funkcie ministra financií SR na stretnutí s eurokomisárom Oli Rehnom a ďalšími predstaviteľmi Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["stanovila", "štátneho rozpočtu 2012", "Paktu Stability a rastu.", "považuje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6184112/prezident-podpisal-rozpocet-na-buduci-rok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/pakt-stability-a-rastu", "http://spravy.pravda.sk/kazimir-minimalnou-ambiciou-vlady-je-deficit-4-6-percenta-p2m-/sk_ekonomika.asp?c=A120417_153055_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:40.863333+00:00"}
{"id": "vr29270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29270", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...lebo dnes máme 28 % maturantov zhruba z gymnázia, zvyšok je oficiálne z odborných škôl...", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Beblavý si vo výroku pravdepodobne pomýlil absolventov a maturantov. Podľa Štatistickej ročenky (.xls) Centra vedecko-technických informácií SR tvorili študenti slovenských gymnázií za školský rok 2013/2014 spolu 27,67% z celkového počtu absolventov. Tvorili však až 36,01 % všetkých maturantov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Beblavý si vo výroku pravdepodobne pomýlil absolventov a maturantov. Podľa Štatistickej ročenky (.xls) Centra vedecko-technických informácií SR tvorili študenti slovenských gymnázií za školský rok 2013/2014 spolu 27,67% z celkového počtu absolventov. Tvorili však až 36,01 % všetkých maturantov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Štatistickej ročenky", "žiaci špeciálnych škôl"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/buxus/generate_page.php?page_id=9603", "http://www.nucem.sk/documents/25/maturita_2014/organizacne_pokyny/Usmernenie_ZZ_2014_fin.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:33.742048+00:00"}
{"id": "vr36745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36745", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Za zákon o občianstve (protiopatrenie voči Maďarskému zákonu, pozn.) v prvom čítaní hlasovalo aj KDH.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem Martina Fronca, všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za zákon. Z poslaneckého klubu SDKÚ za zákon nehlasoval v prvom čítaní nikto. Situácia sa zopakovala aj v treťom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Okrem Martina Fronca, všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za zákon. Z poslaneckého klubu SDKÚ za zákon nehlasoval v prvom čítaní nikto. Situácia sa zopakovala aj v treťom čítaní."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["prvom", "treťom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26889", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:03.959329+00:00"}
{"id": "vr35780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35780", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Všetky zmeny v sociálnom systéme je, ale nie my nechávame túto krajinu s vyše miliardovým deficitom v rozpočte...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schodok rozpočtu prekročil miliardu, v máji stúpol dokonca cez dve miliardy eur. Miliardu sme prekročili v apríli .", "analysis_paragraphs": ["Schodok rozpočtu prekročil miliardu, v máji stúpol dokonca cez dve miliardy eur. Miliardu sme prekročili v apríli ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["máji", "apríli"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4130&id=76", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4130&id=75"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:02.654286+00:00"}
{"id": "vr26767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26767", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Máme nastavených veľmi veľa disciplinárnych konaní, ktoré som podal proti jednotlivým sudcom, ktorí si naozaj urobili nie že svoju robotu, ale neurobili nič, čo mali a naopak urobili to veľmi zle.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dňa 3. októbra 2013 denník Pravda uviedol, že minister spravodlivosti Tomáš Borec navrhol od svojho nástupu do funkcie na disciplinárne konanie 10 sudcov, sedem z nich za pomalosť v rozhodovaní.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 3. októbra 2013 denník Pravda uviedol, že minister spravodlivosti Tomáš Borec navrhol od svojho nástupu do funkcie na disciplinárne konanie 10 sudcov, sedem z nich za pomalosť v rozhodovaní."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294941-na-potrestanie-caka-37-sudcov-nema-to-vsak-kto-urobit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:51.385796+00:00"}
{"id": "vr28290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28290", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Praha 6 má program Stop grafity, ktorý pomáha ľudom odstraňovať čarbanice zo stien.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Praha 6 má v skutočnosti antisprejový program , pod názvom \"STOP GRAFFITY\" . Táto iniciatíva funguje od augusta 2002. Jej hlavným cieľom je riešiť problematiku poškodzovania majetku tzv. grafitovou tvorbou. Pre zefektívnenie tohto projektu bola dokonca zavedená infolinka, na ktorej ľudia môžu nahlásiť výskyt grafitu či bližšie sa o tomto projekte informovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Praha 6 má v skutočnosti antisprejový program , pod názvom \"STOP GRAFFITY\" . Táto iniciatíva funguje od augusta 2002. Jej hlavným cieľom je riešiť problematiku poškodzovania majetku tzv. grafitovou tvorbou. Pre zefektívnenie tohto projektu bola dokonca zavedená infolinka, na ktorej ľudia môžu nahlásiť výskyt grafitu či bližšie sa o tomto projekte informovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["program"], "url": ["http://www.praha6.cz/aktuality/program-stop-graffiti-definitivne-spusten-2002-08-06.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:22.358544+00:00"}
{"id": "vr29871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29871", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rakúskemu kancelárovi poviem predovšetkým to, že nemôžem akceptovať slová ministerky vnútra rakúskej, ktorá povedala, že krajiny by mali vraj prísť o eurofondy alebo finančnú pomoc.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúska ministerka vnútra sa nedávno vyjadrila pre nemeckú televíziu v súvislosti s odmietavým postojom krajín k prijatiu utečencov. Johana Mikl - Leitnerová poukázala na to, že nie je možné, aby členovia Európskej únie čerpali iba výhody z členstva, ale musia tiež prijímať určité povinnosti, informuje aktualne.sk , Popri tom v diskusii zaznel jej návrh na zníženie príspevkov z eurofondov pre krajiny odmietajúce utečencov. Výrok premiéra Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje The Wall Street Journal , rakúska ministerka povedala, že je nutné uplatniť proti štátom, ktoré odmietajú prijať záväzky, tlak a použiť nástroje ako spochybnenie dotácií či ich zníženie.", "analysis_paragraphs": ["Rakúska ministerka vnútra sa nedávno vyjadrila pre nemeckú televíziu v súvislosti s odmietavým postojom krajín k prijatiu utečencov. Johana Mikl - Leitnerová poukázala na to, že nie je možné, aby členovia Európskej únie čerpali iba výhody z členstva, ale musia tiež prijímať určité povinnosti, informuje aktualne.sk , Popri tom v diskusii zaznel jej návrh na zníženie príspevkov z eurofondov pre krajiny odmietajúce utečencov. Výrok premiéra Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje The Wall Street Journal , rakúska ministerka povedala, že je nutné uplatniť proti štátom, ktoré odmietajú prijať záväzky, tlak a použiť nástroje ako spochybnenie dotácií či ich zníženie."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "zníženie", "The Wall Street Journal"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/utecenci-rozhadali-europu-rakusania-by-slovakom-skrtli-eurofondy/zahranicie/europa/", "http://www.europskenoviny.sk/2015/09/06/rakuska-ministerka-vnutra-odkazala-ze-na-eurofondy-mozeme-zabudnut/", "http://www.wsj.com/articles/austria-toughens-controls-amid-european-migrant-crisis-1441018608"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:42.107672+00:00"}
{"id": "vr35225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35225", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď si zoberiete náš program, tam bolo tých 120 nápadov, tak hneď v úvode píšem, že na to, aby sme zrealizovali všetkých 120 nápadov, museli by sme mať väčšinu v parlamente, čo logicky mať nebudeme a preto budeme sa snažiť zrealizovať čím viac nápadov a tam je aj napísané, že ten odvod je jedným na prvom mieste. Keď si zrátate nápady, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, tak je to 56%.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS ešte v auguste na svojej webovej stránke informovala, že takmer 57% nápadov z jej volebného programu sa dostalo do programového vyhlásenia vlády. Vo svojom tvrdení sa odvoláva na špecialistov, ktorí pre stranu toto porovnanie vypracovali. Demagog.SK sa dostal o analýze resp. porovnania presadenia návrhov SaS do programového vyhlásenia vlády na roky 2010-2014. Spolu volebný program SaS (120+ nápadov) obsahoval 130 bodov v dvadsiatich oblastiach. Jednotlivé body programu sa skladali z viacerých návrhov a spolu program obsahoval až 297 jednotlivých návrhov. Podľa analýzy, ktorú mal Demagog.SK k dispozícií bolo až 102 návrhov úplne presadených do programového vyhlásenia vlády a 68 čiastočne. Spolu išlo o 170 návrhov z volebného programu SaS resp. 58% (takmer 56%), ktoré boli určitým spôsobom presadené do programového vyhlásenia vlády. Na základe tejto analýzy hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SaS ešte v auguste na svojej webovej stránke informovala, že takmer 57% nápadov z jej volebného programu sa dostalo do programového vyhlásenia vlády. Vo svojom tvrdení sa odvoláva na špecialistov, ktorí pre stranu toto porovnanie vypracovali. Demagog.SK sa dostal o analýze resp. porovnania presadenia návrhov SaS do programového vyhlásenia vlády na roky 2010-2014. Spolu volebný program SaS (120+ nápadov) obsahoval 130 bodov v dvadsiatich oblastiach. Jednotlivé body programu sa skladali z viacerých návrhov a spolu program obsahoval až 297 jednotlivých návrhov. Podľa analýzy, ktorú mal Demagog.SK k dispozícií bolo až 102 návrhov úplne presadených do programového vyhlásenia vlády a 68 čiastočne. Spolu išlo o 170 návrhov z volebného programu SaS resp. 58% (takmer 56%), ktoré boli určitým spôsobom presadené do programového vyhlásenia vlády. Na základe tejto analýzy hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke", "program"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/sluby-plnime,-odkazuje-sas-opozicii/197", "http://www.strana-sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:46.895865+00:00"}
{"id": "vr16081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16081", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Čo sa týka základného cieľu EÚ alebo základné zmluvy, zmluvy zaväzujú EÚ k tomu, aby chránila najmä voľný trh, jednotný trh.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V jednotnom trhu EÚ sú zaručené štyri základné slobody - medzi nimi i voľný pohyb tovaru. Tento bol ustanovený Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v článku 23 ( .pdf , str. 8). Medzi ciele EÚ skutočne patrí chrániť jednotný trh a to tým, že zabezpečí a zaručí voľný pohyb tovaru, ale i kapitálu, služieb a osôb. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Jednotný trh EÚ predstavuje voľný vnútorný trh, v ktorom sú zaručené štyri základné slobody EÚ a to voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Tento trh je otvorený od roku 1993 a predstavuje priestor slobody a prosperity a obyvateľom členských štátov má zabezpečiť rovnaké možnosti na prístup k tovarom, službám i pracovným miestam. Právny základ vnútorného trhu leží v Zmluve o fungovaní Európskej únie ( .pdf , str. 59). V článkoch 26 a 27 sa pojednáva o tom, že EÚ je povinná zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv a že je povinná zaručiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb.", "analysis_paragraphs": ["V jednotnom trhu EÚ sú zaručené štyri základné slobody - medzi nimi i voľný pohyb tovaru. Tento bol ustanovený Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v článku 23 ( .pdf , str. 8). Medzi ciele EÚ skutočne patrí chrániť jednotný trh a to tým, že zabezpečí a zaručí voľný pohyb tovaru, ale i kapitálu, služieb a osôb. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Jednotný trh EÚ predstavuje voľný vnútorný trh, v ktorom sú zaručené štyri základné slobody EÚ a to voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb. Tento trh je otvorený od roku 1993 a predstavuje priestor slobody a prosperity a obyvateľom členských štátov má zabezpečiť rovnaké možnosti na prístup k tovarom, službám i pracovným miestam. Právny základ vnútorného trhu leží v Zmluve o fungovaní Európskej únie ( .pdf , str. 59). V článkoch 26 a 27 sa pojednáva o tom, že EÚ je povinná zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv a že je povinná zaručiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vnútorný trh,", ".pdf", "Diskusiu", "voľný pohyb tovaru", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.univie.ac.at/RI/eur/20041101/SK_ECTreaty20041101.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_3.1.1.html", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf", "http://europa.pravda.sk/europa-2020/clanok/240359-jednotny-trh-eu-treba-prehlbit/", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_3.1.2.html", "http://www.univie.ac.at/RI/eur/20041101/SK_ECTreaty20041101.pdf", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/c_32620121026sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:06.177969+00:00"}
{"id": "vr15490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15490", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky by sa pre budúci rok už automaticky vzhľadom na štatistické čísla a parametre o 1,7 až 2 % malo (zvyšovať životné minimum, pozn.), na tie ďalšie roky je to rapídne vyššie percento...", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobná prognóza IFP, akú spomína minister Richter, nie je zverejnená. Na základe odpovede od Inštitútu finančnej politiky , ktorý nám potvrdil, že niektoré prognózy používa len pre interné účely, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky nám poskytol nasledujúce informácie: \" Životné minimum sa upravuje buď koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Vyberá sa ten ukazovateľ, ktorý je nižší.Prognózu nízkopríjmovej inflácie publikujeme v makroekonomickej prognóze v záložke Inflácia .Pre rok 2017 prognózujeme jej rast vo výške 0,8 %, čo je menej ako odhad rastu čistého disponibilného príjmu na člena domácnosti, ktorý prognózujeme len pre interné účely a nie je súčasťou zverejnenej prognózy IFP. \" Podľa stránky Ministerstva sociálnych vecí a rodiny je životné minimum definované ako: ,, spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze \". Ministerstvo ďalej uvádza, že výška životného minima sa upravuje k 1.júlu každý rok, a to podľa: ,, koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností \" Podľa správy Sociálnej poisťovne sa ale tento rok životné minimum zvyšovať nebude. V Návrhu rozpočtového plánu na rok 2017 sa neuvádza plán zvýšiť životné minimum (v pláne sa o životnom minime nehovorí vôbec). Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobná prognóza IFP, akú spomína minister Richter, nie je zverejnená. Na základe odpovede od Inštitútu finančnej politiky , ktorý nám potvrdil, že niektoré prognózy používa len pre interné účely, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky nám poskytol nasledujúce informácie: \" Životné minimum sa upravuje buď koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Vyberá sa ten ukazovateľ, ktorý je nižší.Prognózu nízkopríjmovej inflácie publikujeme v makroekonomickej prognóze v záložke Inflácia .Pre rok 2017 prognózujeme jej rast vo výške 0,8 %, čo je menej ako odhad rastu čistého disponibilného príjmu na člena domácnosti, ktorý prognózujeme len pre interné účely a nie je súčasťou zverejnenej prognózy IFP. \" Podľa stránky Ministerstva sociálnych vecí a rodiny je životné minimum definované ako: ,, spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze \". Ministerstvo ďalej uvádza, že výška životného minima sa upravuje k 1.júlu každý rok, a to podľa: ,, koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností \" Podľa správy Sociálnej poisťovne sa ale tento rok životné minimum zvyšovať nebude. V Návrhu rozpočtového plánu na rok 2017 sa neuvádza plán zvýšiť životné minimum (v pláne sa o životnom minime nehovorí vôbec). Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu finančnej politiky", "Životné minimum", "Inflácia", "Ministerstva sociálnych vecí a rodiny", "Sociálnej poisťovne", "Návrhu rozpočtového plánu na rok 2017"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=78", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=11215", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "http://www.socpoist.sk/aktuality-zivotne-minimum-sa-od-1-jula-2016-opat-nemeni/48411s61733c", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9307"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:44.485244+00:00"}
{"id": "vr26461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26461", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nový prezident SR bude vykonávať svoj mandát v dobe predsedníctva Slovenska vo V4 a najmä predsedníctva SR v celej EÚ v druhom polroku 2016.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko bude predsedajúcou krajinou v rámci V4 od júla 2014 do júna 2015. Pokiaľ ide o predsedníctvo Slovenska v Európskej únii , túto dôležitú funkciu bude zastávať od júla do decembra 2016. Ako bolo v týchto dňoch zverejnené, prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na 15. marec 2014 a prípadné druhé na 29. marca. Tým pádom hovorí premiér Fico pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bude predsedajúcou krajinou v rámci V4 od júla 2014 do júna 2015. Pokiaľ ide o predsedníctvo Slovenska v Európskej únii , túto dôležitú funkciu bude zastávať od júla do decembra 2016. Ako bolo v týchto dňoch zverejnené, prvé kolo prezidentských volieb je naplánované na 15. marec 2014 a prípadné druhé na 29. marca. Tým pádom hovorí premiér Fico pravdu."], "analysis_date": "2013-12-19", "analysis_sources": {"text": ["V4", "Európskej únii"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=18183", "http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/council-eu/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:00.908414+00:00"}
{"id": "vr15605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15605", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vybavili sme za 10 mesiacov 262 tisíc zákazníkov v Bratislave (v klientskom centre, pozn.)...", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácií na internete nie je možné zistiť počet klientov spomínaného centra na Tomášikovej ulici, rovnako nie je možné zistiť počet žiadostí na konkrétne centrum. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. O počte klientov z verejne dostupných informácií vieme zistiť len dva číselné údaje. Prvým je informácia www.teraz.sk , ktorá je z 3. februára a hovorí o počte klientov, ktorí za prvé dva dni fungovania navštívili klientské centrum na Tomášikovej ulici. Za prvé dva dni prevádzky klientské centrum navštívilo 2281 zákazníkov. Druhú informáciu o aktuálnom týždennom počte klientov v centre na Tomášikovej je možné nájsť na portáli www.zive.sk . Spomínaný článok hovorí o zvýšení týždenného počtu návštevníkov klientského centra na Tomášikovej ulici na 3117 návštevníkov týždenne, za posledné štyri týždne z dôvodu aktivácia elektronických schránok pre štatutárov. Spomínané klientské centrum sa nachádza v Bratislave na Tomášikovej ulici 46 v budove známej pod názvom stará IKEA. Centrum bolo otvorené 1. februára 2016 a v klientskom centre sú zastúpené tieto agendy OÚ BA: - všeobecná podateľňa pre všetky odbory OÚ BA - supervízor - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií - odbor všeobecnej vnútornej správy - odbor živnostenského podnikania - odbor starostlivosti o životné prostredie - pozemkový a lesný odbor Okrem bratislavského klientského centra je otvorených ďalších 43 centier z celkového počtu 79, ktoré plánuje Ministerstvo vnútra SR v rámci Slovenskej republiky zriadiť. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácií na internete nie je možné zistiť počet klientov spomínaného centra na Tomášikovej ulici, rovnako nie je možné zistiť počet žiadostí na konkrétne centrum. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. O počte klientov z verejne dostupných informácií vieme zistiť len dva číselné údaje. Prvým je informácia www.teraz.sk , ktorá je z 3. februára a hovorí o počte klientov, ktorí za prvé dva dni fungovania navštívili klientské centrum na Tomášikovej ulici. Za prvé dva dni prevádzky klientské centrum navštívilo 2281 zákazníkov. Druhú informáciu o aktuálnom týždennom počte klientov v centre na Tomášikovej je možné nájsť na portáli www.zive.sk . Spomínaný článok hovorí o zvýšení týždenného počtu návštevníkov klientského centra na Tomášikovej ulici na 3117 návštevníkov týždenne, za posledné štyri týždne z dôvodu aktivácia elektronických schránok pre štatutárov. Spomínané klientské centrum sa nachádza v Bratislave na Tomášikovej ulici 46 v budove známej pod názvom stará IKEA. Centrum bolo otvorené 1. februára 2016 a v klientskom centre sú zastúpené tieto agendy OÚ BA: - všeobecná podateľňa pre všetky odbory OÚ BA - supervízor - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií - odbor všeobecnej vnútornej správy - odbor živnostenského podnikania - odbor starostlivosti o životné prostredie - pozemkový a lesný odbor Okrem bratislavského klientského centra je otvorených ďalších 43 centier z celkového počtu 79, ktoré plánuje Ministerstvo vnútra SR v rámci Slovenskej republiky zriadiť. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["www.teraz.sk", "www.zive.sk", "klientské"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nove-klientske-centrum-bratislava/179914-clanok.html", "http://www.zive.sk/clanok/121219/pellegrini-oficialne-posuva-povinne-statne-schranky-vraj-naposledy", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=klientske-centrum-v-bratislave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:47.333877+00:00"}
{"id": "46399", "numeric_id": 46399, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46399", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ľudia si nasadili rúška na ústa od prvého momentu ako sedel tuto pani Zlatica Puškárová bola v relácii, bol tu premiér a ešte niekto. Ona ich vyzvala.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. marca vyzvala moderátorka Markízy Zlatica Puškárová hostí svojej debaty premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho, aby išli príkladom a nasadili si v štúdiu rúška. V tom čase ešte neboli povinné. Obaja politici jej vyhoveli . Puškárovú za tento krok vyzdvihol denník FInancial Times. Podľa prieskumu agentúry Focus bolo mesiac po odvysielaní relácie 87,1 % občanov ochotných nosiť rúško. V septembri to bolo 62,5 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["13. marca vyzvala moderátorka Markízy Zlatica Puškárová hostí svojej debaty premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčiho, aby išli príkladom a nasadili si v štúdiu rúška. V tom čase ešte neboli povinné. Obaja politici jej vyhoveli . Puškárovú za tento krok vyzdvihol denník FInancial Times. Podľa prieskumu agentúry Focus bolo mesiac po odvysielaní relácie 87,1 % občanov ochotných nosiť rúško. V septembri to bolo 62,5 . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na ducha povedaného ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["vyzvala", "vyhoveli", "vyzdvihol", "prieskumu", "bolo"], "url": ["https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1996356_historicky-milnik-zlaticu-puskarovu-ocenili-popredne-zahranicne-media", "https://dennikn.sk/minuta/1800045/", "https://www.markiza.sk/neprehliadnite/1996356_historicky-milnik-zlaticu-puskarovu-ocenili-popredne-zahranicne-media", "https://www.startitup.sk/drviva-vacsina-slovakov-je-ochotnych-aj-nadalej-nosit-ruska-a-nestretavat-sa-ukazal-prieskum/", "https://domov.sme.sk/c/22487344/koronavirus-na-slovensku-nosenie-rusok-prieskum.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:02.977755+00:00"}
{"id": "49556", "numeric_id": 49556, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49556", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Bolo tam otázka predčasného dôchodku, ktorý zaviedol bývalý minister Krajniak, ktorý nám spôsobil, že nám odišlo až 85, myslím percent tých, ktorí boli oprávnení a to nám vyčítala Európska komisia a bolo to samozrejme nedobré, pretože to bol rozpor za tých 40 rokov z 0,3 na 0,5 %.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bývalý minister práce Krajnia zaviedol možnosť zvýhodneného odchodu do predčasného dôchodku. Žiadateľ mohol za splnenia určitých podmienok do predčasného dôchodku odísť už po 40 rokoch, pričom výška dôchodku mu bola krátená o 0,3 percenta za každý mesiac, ktorý mu chýbal do dôchodkového veku. V minulom roku využilo možnosť odísť do predčasného dôchodku až 18-tisíc ľudí, čo predstavuje problém pre udržateľnosť dôchodkového systému ako aj pre pracovný trh. Tento fakt nám vyčítala aj Európska komisia. Sociálna poisťovňa však neeviduje počet ľudí, ktorí sú oprávnení požiadať o predčasný dôchodok, len počet žiadateľov a priznaných predčasných dôchodkov, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nBývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zaviedol počas svojho pôsobenia zvýhodnené poberanie predčasného starobného dôchodku. O ten si záujemca mohol požiadať , ak odpracoval minimálne 40 rokov a zároveň tento čas uhrádzal sociálne odvody. Vyplácaná suma predčasného dôchodku sa znižovala o 0,3 %, za každý mesiac, ktorý žiadateľovi chýbal do predčasného dôchodku.\n\nMožnosť odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov bola pre mnohých výhodnejšia oproti bežnému odchodu do predčasnému dôchodku, pri ktorom sa vyplácaná suma znižovala každý mesiac až o 0,5 %. Do bežného predčasného dôchodku bolo navyše možné odísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku a podmienkou bolo platenie dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov.\n\nZa minulý rok požiadalo Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok až 47-tisíc žiadateľov. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o priznaní dôchodkovej dávky 60 dní. Túto lehotu môže posunúť o ďalších 60 dní z dôvodov, ktoré jasne definuje zákon. Pre veľké množstvo žiadostí v minulom roku je možné, že niektorí žiadatelia budú čakať aj viac ako 60 dní. Za minulý rok eviduje Sociálna poisťovňa takmer 18-tisíc novopriznaných predčasných dôchodkov ( .xlsx , hárok novopriznané dôchodky), v roku 2022 to bolo približne 12,5-tisíca (. xlsx , hárok novopriznané dôchodky).\n\nPredčasný odchod na dôchodok sa stal vlani mimoriadne výhodným, keďže penzie zdvihla minuloročná dvojnásobná valorizácia. Spolu s tohtoročným navýšením sa penzistom dôchodky zdvihli až o 26 %. Viaceré sektory tak čelili veľkému odchodu zamestnancov. Medzi sektory ohrozené touto reformou v podobe nedostatku pracovnej sily patrili potravinárstvo, doprava a zdravotníctvo.\n\nPredčasný dôchodok predstavoval problém aj pre udržateľnosť dôchodkového systému, čo bol jeden z nedostatkov, ktoré nám Európska komisia vyčítala . Národná rada SR preto schválila nové podmienky odchodu do predčasného dôchodku. Podmienka 40 odpracovaných rokov po novom už nebude platiť, obdobie nároku sa bude postupne zvyšovať. Od roku narodenia 1960 sa za každý rok budú pridávať dva mesiace. Ak sa zamestnanec narodil po roku 1967 a neskôr, jeho vek odchodu do predčasného dôchodku sa bude viazať na tzv. strednú dĺžku života, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR. Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) je táto zmena opatrením, ktoré od Slovenska žiadala Európska komisia.\n\nSociálna poisťovňa pre portál Demagog.SK poskytla nasledovné vyjadrenie: „Údajom, koľko ľudí využilo možnosť odísť do predčasného starobného dôchodku z celkovej skupiny tých, ktorí mohli odísť, nedisponujeme. Evidujeme len počet klientov, ktorí sa rozhodli o predčasný starobný dôchodok požiadať a počet klientov, ktorým sme ho po splnení podmienok priznali.“\n\nVyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:\n\n„Informáciu poskytol minister práce sociálnych vecí a rodiny. Výhodnejší predčasný dôchodok (0,3%) využilo až 85% ľudí v prvej vlne.”", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister práce Krajnia zaviedol možnosť zvýhodneného odchodu do predčasného dôchodku. Žiadateľ mohol za splnenia určitých podmienok do predčasného dôchodku odísť už po 40 rokoch, pričom výška dôchodku mu bola krátená o 0,3 percenta za každý mesiac, ktorý mu chýbal do dôchodkového veku. V minulom roku využilo možnosť odísť do predčasného dôchodku až 18-tisíc ľudí, čo predstavuje problém pre udržateľnosť dôchodkového systému ako aj pre pracovný trh. Tento fakt nám vyčítala aj Európska komisia. Sociálna poisťovňa však neeviduje počet ľudí, ktorí sú oprávnení požiadať o predčasný dôchodok, len počet žiadateľov a priznaných predčasných dôchodkov, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak zaviedol počas svojho pôsobenia zvýhodnené poberanie predčasného starobného dôchodku. O ten si záujemca mohol požiadať , ak odpracoval minimálne 40 rokov a zároveň tento čas uhrádzal sociálne odvody. Vyplácaná suma predčasného dôchodku sa znižovala o 0,3 %, za každý mesiac, ktorý žiadateľovi chýbal do predčasného dôchodku.", "Možnosť odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov bola pre mnohých výhodnejšia oproti bežnému odchodu do predčasnému dôchodku, pri ktorom sa vyplácaná suma znižovala každý mesiac až o 0,5 %. Do bežného predčasného dôchodku bolo navyše možné odísť najskôr dva roky pred dosiahnutím dôchodkového veku a podmienkou bolo platenie dôchodkového poistenia minimálne 15 rokov.", "Za minulý rok požiadalo Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný dôchodok až 47-tisíc žiadateľov. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie o priznaní dôchodkovej dávky 60 dní. Túto lehotu môže posunúť o ďalších 60 dní z dôvodov, ktoré jasne definuje zákon. Pre veľké množstvo žiadostí v minulom roku je možné, že niektorí žiadatelia budú čakať aj viac ako 60 dní. Za minulý rok eviduje Sociálna poisťovňa takmer 18-tisíc novopriznaných predčasných dôchodkov ( .xlsx , hárok novopriznané dôchodky), v roku 2022 to bolo približne 12,5-tisíca (. xlsx , hárok novopriznané dôchodky).", "Predčasný odchod na dôchodok sa stal vlani mimoriadne výhodným, keďže penzie zdvihla minuloročná dvojnásobná valorizácia. Spolu s tohtoročným navýšením sa penzistom dôchodky zdvihli až o 26 %. Viaceré sektory tak čelili veľkému odchodu zamestnancov. Medzi sektory ohrozené touto reformou v podobe nedostatku pracovnej sily patrili potravinárstvo, doprava a zdravotníctvo.", "Predčasný dôchodok predstavoval problém aj pre udržateľnosť dôchodkového systému, čo bol jeden z nedostatkov, ktoré nám Európska komisia vyčítala . Národná rada SR preto schválila nové podmienky odchodu do predčasného dôchodku. Podmienka 40 odpracovaných rokov po novom už nebude platiť, obdobie nároku sa bude postupne zvyšovať. Od roku narodenia 1960 sa za každý rok budú pridávať dva mesiace. Ak sa zamestnanec narodil po roku 1967 a neskôr, jeho vek odchodu do predčasného dôchodku sa bude viazať na tzv. strednú dĺžku života, ktorú zverejňuje Štatistický úrad SR. Podľa ministra práce Erika Tomáša (Hlas-SD) je táto zmena opatrením, ktoré od Slovenska žiadala Európska komisia.", "Sociálna poisťovňa pre portál Demagog.SK poskytla nasledovné vyjadrenie: „Údajom, koľko ľudí využilo možnosť odísť do predčasného starobného dôchodku z celkovej skupiny tých, ktorí mohli odísť, nedisponujeme. Evidujeme len počet klientov, ktorí sa rozhodli o predčasný starobný dôchodok požiadať a počet klientov, ktorým sme ho po splnení podmienok priznali.“", "Vyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:", "„Informáciu poskytol minister práce sociálnych vecí a rodiny. Výhodnejší predčasný dôchodok (0,3%) využilo až 85% ľudí v prvej vlne.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zaviedol", "poberanie", "požiadať", "výhodnejšia", "požiadalo", ".xlsx", "xlsx", "čelili", "patrili", "vyčítala", "schválila", "zmena"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/10/od-noveho-roka-by-mala-pribudnut-nova-moznost-odchodu-do-predcasneho-dochodku/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/352/20230201#:~:text=Suma%20pred%C4%8Dasn%C3%A9ho%20starobn%C3%A9ho,v%C5%A1eobecn%C3%BD%20d%C3%B4chodkov%C3%BD%20vek.%E2%80%9C.", "https://e.dennikn.sk/3949977/na-predcasny-dochodok-uz-po-40-rokoch-zabudnite-trinaste-penzie-zhltnu-miliardu-rocne-pozrite-si-co-schvalili-poslanci/", "https://e.dennikn.sk/3949977/na-predcasny-dochodok-uz-po-40-rokoch-zabudnite-trinaste-penzie-zhltnu-miliardu-rocne-pozrite-si-co-schvalili-poslanci/", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/701967-ziadate-o-predcasny-dochodok/?fbclid=IwAR2S6AnQDStlz9_yODG0b1fhm0q2MS7gKL9AIPnIlCAHXVWIbYZHU9zM9P4", "https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2024-02/%C5%A0tatistick%C3%A9%20%C3%BAdaje%20z%20oblasti%20d%C3%B4chodkov%C3%A9ho%20poistenia%20rok%202023.xlsx", "https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2023-02/%C5%A0tatistick%C3%A9%20%C3%BAdaje%20z%20oblasti%20d%C3%B4chodkov%C3%A9ho%20poistenia%20rok%202022.xlsx", "https://www.postoj.sk/154065/druha-vlna-ziadatelov-opredcasny-dochodok-este-len-pride-vlada-stale-nepredlozila-riesenie", "https://www.ta3.com/clanok/916958/predcasny-dochodok-laka-stale-viac-ludi-ake-sektory-tak-mozu-bojovat-s-nedostatkom-skuseneho-personalu#:~:text=N%C3%A1razov%C3%BD%20odchod%20pracovn%C3%ADkov%20m%C3%B4%C5%BEe%20ohrozi%C5%A5%20fungovanie%20k%C4%BE%C3%BA%C4%8Dov%C3%BDch%20sektorov%2C%20ako%20s%C3%BA%20zdravotn%C3%ADctvo%2C%20doprava%20%C4%8Di%20potravin%C3%A1rstvo", "https://e.dennikn.sk/minuta/3929119", "https://spravy.rtvs.sk/2024/04/zmeny-v-predcasnom-dochodku-po-kolkych-rokoch-budete-moct-odist-do-predcasnej-penzie/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/04/zmeny-v-predcasnom-dochodku-po-kolkych-rokoch-budete-moct-odist-do-predcasnej-penzie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:31.579133+00:00"}
{"id": "vr34688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34688", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...nezávislý kandidát nie je povinný predložiť rozpočet... My nevieme ako sankcionovať niekoho kto poruší na billboarde nejaké práve, nevieme ako bilboardy odstraňovať. Nevieme koho ako trestať, vylúčiť.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o voľbách do orgánov miestnej samosprávy (pdf) žiadne podobné povinnosti nezávislých kandidátov neupravuje. Politickým stranám vyplývajú zo zákona o politických stranách.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o voľbách do orgánov miestnej samosprávy (pdf) žiadne podobné povinnosti nezávislých kandidátov neupravuje. Politickým stranám vyplývajú zo zákona o politických stranách."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o voľbách do orgánov miestnej samosprávy"], "url": ["http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p08-07-f07.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:23.935126+00:00"}
{"id": "vr31453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31453", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ak hovoríme slovo šetrenie, z 8% deficitu skoro 4 % zníženie.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu . ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu . ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\""], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/261/bela-bugar-robert-fico-pavol-hrusovsky-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:16.112604+00:00"}
{"id": "43377", "numeric_id": 43377, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43377", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Veľmi úzko spolupracovali (organizátori protestov Za slušné Slovensko, pozn.) s prezidentskou kanceláriou.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok (a s ním súvisiaci kontext) Erika Tomáša o spolupráci občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidentskej kancelárie už bývalého prezidenta Andreja Kisku možno skôr považovať za doménu konšpiračných webov, aj preto ho hodnotíme ako nepravdivý. K podobným úvaham sa odmietavo vyjadrili už obe strany. K znovuobjaveniu podobných domnienok dopomohol v poslednej dobe najmä vstup organizátora protestov Za slušné Slovensko Juraja Šeligu do novovzniknutého politického subjektu Andreja Kisku – strany Za ľudí. Pre portál HN sa už 4. apríla priznal , že sa s vtedajším prezidentom SR stretol a absolvoval rozhovor o novovznikajúcej strane. „Stretli sme sa tento týždeň a porozprávali sme sa. Povedal mi, že niečo plánuje a ja som mu povedal, že kým som v iniciatíve Za slušné Slovensko, tak nemôžeme ani o tom ďalej hovoriť, pretože by to bolo nefér. Povedal, že si váži úprimnosť, bol to taký rozhovor, že sme si nedali ani žiadny deadline,“ povedal pre HN Šeliga. Erik Tomáš pokračoval v „obvineniach“ aj na svojom facebookovom príspevku, v ktorom zdôraznil situáciu po vymenovaní novej vlády: „Pôsobilo to tak akoby Andrej Kiska stlačil červený gombík s nápisom STOP. Ľudia, ktorí dovtedy chodili na námestia zostali nepríjemne prekvapení a rozčarovaní.“ O podobnej spolupráci sme však informácie nenašli, teda mimo (konšpiračného) portálu Hlavné správy, ktorý vo svojej redakcii o vyjadrení Erika Tomáša informoval 6. júna 2019. Informácie o spolupráci iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidenta Kisku jednoznačne chýbajú. Asi najznámejším vzájomným stretnutím je to, ktoré sa udialo po demisii vlády a prvom návrhu mien nových ministrov dezignovaným premiérom Pellegrinim 20. marca 2018 . Kiska poďakoval organizátorom protestov za ich slušný a kultivovaný priebeh. Rovnako sa spoločne zhodli na tom, že Slovensko potrebuje obnoviť dôveru vo vládu. Andrej Kiska sa k iniciatíve Za slušné Slovensko vyjadril aj v súvislosti s vypočúvaním jej predstaviteľov: „Takéto zastrašovanie, šikana, šírenie strachu a ukazovanie, že on má stále moc a dokáže ľudí zničiť, to je neodpustiteľné. Celá demokratická spoločnosť sa voči takýmto krokom musí postaviť,\" vyhlásil pre médiá Kiska 13. novembra 2018 v Banskej Bystrici po diskusii so študentmi Univerzity Mateja Bela. K domnienkam o spolupráci iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidentskej kancelárie Andreja Kisku sa vyjadrila aj pomerne nová tvár občianskej platformy Eva Lavríková, ktorá v rozhovore s Denníkom N odmietla existenciu akýchkoľvek dohôd s bývalým prezidentom SR. Rovnako podčiarkla snahu o otvorené a úprimné odkomunikovanie danej témy. Tiež poukázala na význam oddelenia politiky od iniciatívy, kedy zdôraznila, že „ak niekto aktívne vstúpi do politiky, odíde z iniciatívy, lebo chceme byť občianska platforma.“ K obdobnej otázke v rozhovore pre denník Postoj ponúkol svoje stanovisko aj prezident Kiska. Podobné domnienky vyvrátil, označil ich za absolútne hlúposti. „To je všetko, žiadne dohody, žiadne signály. To je konšpiračná teória na úrovni Slobodného vysielača. Každý, kto pozná organizátorov protestov alebo mňa osobne, sa nad tým musí len pousmiať. Veľmi dobre si spomínam, že zrušenie protestu ma prekvapilo a nerozumel som tomu,” pokračoval Kiska. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý, dostupné informácie dokladujúce vzťah bývalého prezidenta Andreja Kisku a iniciatívy Za slušné Slovensko nijakým spôsobom nedokazujú existenciu ich užšej spolupráce. Téma, ktorej sa výrok dotýka, je skôr doménou konšpiračných webov, ako serióznych vyjadrení postavených na základe faktov. K podobným úvahám sa takisto odmietavo postavili obe strany.", "analysis_paragraphs": ["Výrok (a s ním súvisiaci kontext) Erika Tomáša o spolupráci občianskej iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidentskej kancelárie už bývalého prezidenta Andreja Kisku možno skôr považovať za doménu konšpiračných webov, aj preto ho hodnotíme ako nepravdivý. K podobným úvaham sa odmietavo vyjadrili už obe strany. K znovuobjaveniu podobných domnienok dopomohol v poslednej dobe najmä vstup organizátora protestov Za slušné Slovensko Juraja Šeligu do novovzniknutého politického subjektu Andreja Kisku – strany Za ľudí. Pre portál HN sa už 4. apríla priznal , že sa s vtedajším prezidentom SR stretol a absolvoval rozhovor o novovznikajúcej strane. „Stretli sme sa tento týždeň a porozprávali sme sa. Povedal mi, že niečo plánuje a ja som mu povedal, že kým som v iniciatíve Za slušné Slovensko, tak nemôžeme ani o tom ďalej hovoriť, pretože by to bolo nefér. Povedal, že si váži úprimnosť, bol to taký rozhovor, že sme si nedali ani žiadny deadline,“ povedal pre HN Šeliga. Erik Tomáš pokračoval v „obvineniach“ aj na svojom facebookovom príspevku, v ktorom zdôraznil situáciu po vymenovaní novej vlády: „Pôsobilo to tak akoby Andrej Kiska stlačil červený gombík s nápisom STOP. Ľudia, ktorí dovtedy chodili na námestia zostali nepríjemne prekvapení a rozčarovaní.“ O podobnej spolupráci sme však informácie nenašli, teda mimo (konšpiračného) portálu Hlavné správy, ktorý vo svojej redakcii o vyjadrení Erika Tomáša informoval 6. júna 2019. Informácie o spolupráci iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidenta Kisku jednoznačne chýbajú. Asi najznámejším vzájomným stretnutím je to, ktoré sa udialo po demisii vlády a prvom návrhu mien nových ministrov dezignovaným premiérom Pellegrinim 20. marca 2018 . Kiska poďakoval organizátorom protestov za ich slušný a kultivovaný priebeh. Rovnako sa spoločne zhodli na tom, že Slovensko potrebuje obnoviť dôveru vo vládu. Andrej Kiska sa k iniciatíve Za slušné Slovensko vyjadril aj v súvislosti s vypočúvaním jej predstaviteľov: „Takéto zastrašovanie, šikana, šírenie strachu a ukazovanie, že on má stále moc a dokáže ľudí zničiť, to je neodpustiteľné. Celá demokratická spoločnosť sa voči takýmto krokom musí postaviť,\" vyhlásil pre médiá Kiska 13. novembra 2018 v Banskej Bystrici po diskusii so študentmi Univerzity Mateja Bela. K domnienkam o spolupráci iniciatívy Za slušné Slovensko a prezidentskej kancelárie Andreja Kisku sa vyjadrila aj pomerne nová tvár občianskej platformy Eva Lavríková, ktorá v rozhovore s Denníkom N odmietla existenciu akýchkoľvek dohôd s bývalým prezidentom SR. Rovnako podčiarkla snahu o otvorené a úprimné odkomunikovanie danej témy. Tiež poukázala na význam oddelenia politiky od iniciatívy, kedy zdôraznila, že „ak niekto aktívne vstúpi do politiky, odíde z iniciatívy, lebo chceme byť občianska platforma.“ K obdobnej otázke v rozhovore pre denník Postoj ponúkol svoje stanovisko aj prezident Kiska. Podobné domnienky vyvrátil, označil ich za absolútne hlúposti. „To je všetko, žiadne dohody, žiadne signály. To je konšpiračná teória na úrovni Slobodného vysielača. Každý, kto pozná organizátorov protestov alebo mňa osobne, sa nad tým musí len pousmiať. Veľmi dobre si spomínam, že zrušenie protestu ma prekvapilo a nerozumel som tomu,” pokračoval Kiska. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý, dostupné informácie dokladujúce vzťah bývalého prezidenta Andreja Kisku a iniciatívy Za slušné Slovensko nijakým spôsobom nedokazujú existenciu ich užšej spolupráce. Téma, ktorej sa výrok dotýka, je skôr doménou konšpiračných webov, ako serióznych vyjadrení postavených na základe faktov. K podobným úvahám sa takisto odmietavo postavili obe strany."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "pre HN", "informoval", "20. marca 2018", "vyhlásil pre médiá", "rozhovore s Denníkom N", "rozhovore"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1918920-organizator-protestov-za-slusne-slovensko-seliga-sa-stretol-s-kiskom-a-debatovali-o-strane", "https://slovensko.hnonline.sk/1918920-organizator-protestov-za-slusne-slovensko-seliga-sa-stretol-s-kiskom-a-debatovali-o-strane", "https://www.hlavnespravy.sk/za-tym-kiska-erik-tomas-tvrdi-ze-teraz-sa-ukazuje-aka-bola-skutocna-motivacia-organizatorov-demonstracii-za-slusne-slovensko/1780146", "https://www.prezident.sk/article/andrej-kiska-prijal-clenov-iniciativy-za-slusne-slovensko/", "https://www.ta3.com/clanok/1141130/slusne-slovensko-reaguje-na-vypocuvania-organizuje-protest.html", "https://dennikn.sk/1492101/nova-tvar-za-slusne-slovensko-po-odchode-seligu-ziadne-dohody-s-kiskom-nikdy-neboli/?ref=tema", "https://www.postoj.sk/44509/urcite-nebudeme-hlasat-ze-liberalizmus-je-dejinny-vitaz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:20.702198+00:00"}
{"id": "vr26566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26566", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...stačí si porovnať tu cenu, za ktorú by dostávalo plyn z Európy a tu cenu, za ktorú momentálne dostáva plyn z Ruskej federácie...keď je o sto dolárov na tisíc metrov kubických lacnejší (plyn z Ruska na Ukrajinu, pozn.).", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinský plyn je lacnejší od priemernej ceny plynu za 1000 m3 v Nemecku a Veľkej Británii lacnejší až o približne 131 USD/1000 m3. Je teda pravdou, že cena, za ktorú Ukrajina nakupuje plyn z Ruska je o približne 100 USD lacnejšia ako v cena plynu v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Česká národná banka vydala v roku 2013 vydala publikáciu s názvom \" Globálny ekonomický výhľad \", v ktorom uvádza ceny plynu v jednotlivých štátoch sveta. Nemecko a Veľká Británia bola v roku 2013 cena plynu (.pdf, s. 13) v priemere 400 USD na 1000 metrov kubických. V decembri 2013 sa Rusko a Ukrajina dohodli na znížení ceny ruského plynu 268,5 USD na 1000 metrov kubických potom ako Ukrajina nepodpísala asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský plyn je lacnejší od priemernej ceny plynu za 1000 m3 v Nemecku a Veľkej Británii lacnejší až o približne 131 USD/1000 m3. Je teda pravdou, že cena, za ktorú Ukrajina nakupuje plyn z Ruska je o približne 100 USD lacnejšia ako v cena plynu v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Česká národná banka vydala v roku 2013 vydala publikáciu s názvom \" Globálny ekonomický výhľad \", v ktorom uvádza ceny plynu v jednotlivých štátoch sveta. Nemecko a Veľká Británia bola v roku 2013 cena plynu (.pdf, s. 13) v priemere 400 USD na 1000 metrov kubických. V decembri 2013 sa Rusko a Ukrajina dohodli na znížení ceny ruského plynu 268,5 USD na 1000 metrov kubických potom ako Ukrajina nepodpísala asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["cena plynu", "dohodli"], "url": ["http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/gev/gev_2013/gev_2013_02.pdf", "http://www.bloomberg.com/news/2013-12-18/ukraine-to-seek-european-gas-imports-as-russia-offers-price-cut.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:23.658335+00:00"}
{"id": "vr42", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr42", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Pán minister (zahraničia Miroslav Lajčák, pozn.) nechcel nič veľa. Nechcel nič, žiadne extra. Chcel, aby niekto zastupoval Slovensko na summite OSN. Aby tam išiel. Aby tam predniesol všetky naše pripomienky, ktoré parlament ústavnou väčšinou schválil.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutie podať demisiu v súvislosti s Globálnym rámcom o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii odôvodnil Miroslav Lajčák v oficiálnom vyhlásení zverejnenom na stránke ministerstva zahraničných vecí tým, že k nemu dospel \" nie kvôli migrácii, ale kvôli tomu, že som presvedčený, že je na škodu Slovenska a jeho občanov, keď našim diplomatom nie je dovolené byť za stolom, kde sa diskutuje o veciach, ktoré sa nás týkajú. Bol som a zostávam presvedčený, že uznesenie NR SR o odmietnutí byť súčasťou spoločného úsilia riešiť migráciu nie je správne.\" Jeho podmienkou teda bola účasť slovenských diplomatov, teda Slovenska na konferencii v marockom Marakéši. Túto podmienku avizoval ešte pred tým, ako o dokumente hlasoval zahraničný výbor NR SR a parlament. Na rokovaní výboru Lajčák zároveň navrhol, aby Slovensko v Marakéši prednieslo všetky výhrady, ktoré má. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôvodov pre demisiu spomenul minister zahraničia v priebehu niekoľkých týždňov síce viac, napríklad aj nedostatok dôvery zo strany vlády či \"šírenie nezmyslov \" ohľadom Globálneho rámca o migrácii. Situácia sa vystupňovala najmä po tom, čo na sociálnej sieti zverejnil 20. novembra predseda strany Smer-SD Robert Fico video , v ktorom pakt odmietol. Dokument kritizovala aj koaličná SNS a aj opozičné strany. Návrh ministra Lajčáka, ktorý predniesol zahraničnému výboru 21. novembra, a teda ísť do Marakéšu s tým, že Slovensko tam prednesie svoje pripomienky k dokumentu, poslanci odmietli. Z koalície ho na výbore podporil iba Most-Híd. Po rokovaní vlády 20. novembra sa napríklad Lajčák vyjadril : „Odkedy som vo funkcii ministra, presadzujem víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske, ktoré je súčasťou riešení. Ale ak prevažujúca vôľa poslancov bude, že sa chce Slovensko izolovať, chce byť súčasťou problémov a nechá riešenia na iných, tak ja nemôžem takú politiku presadzovať.“ Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky formulovali svoje pripomienky prostredníctvom uznesenia. Na samit v Marakéši napokon nikto zo Slovenska necestoval. Minister Lajčák nakoniec svoju demisiu stiahol s podmienkou záruky dodržania zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, na ktorom sa koaliční partneri dohodli v programovom vyhlásení vlády. \" Musím povedať, že ako od premiéra Petra Pellegriniho, tak aj od predsedu strany Roberta Fica som v tomto zmysle dostal jasné garancie. Garancie, že programové vyhlásenie vlády platí a že nebudú prijímané ani akceptované kroky, ktoré by spochybňovali základné piliere našej zahraničnej politiky, za výkon ktorej zodpovedám ako minister. Tieto garancie prijímam s plnou vážnosťou. Iba za týchto podmienok má pre mňa zmysel pokračovať. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie podať demisiu v súvislosti s Globálnym rámcom o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii odôvodnil Miroslav Lajčák v oficiálnom vyhlásení zverejnenom na stránke ministerstva zahraničných vecí tým, že k nemu dospel \" nie kvôli migrácii, ale kvôli tomu, že som presvedčený, že je na škodu Slovenska a jeho občanov, keď našim diplomatom nie je dovolené byť za stolom, kde sa diskutuje o veciach, ktoré sa nás týkajú. Bol som a zostávam presvedčený, že uznesenie NR SR o odmietnutí byť súčasťou spoločného úsilia riešiť migráciu nie je správne.\" Jeho podmienkou teda bola účasť slovenských diplomatov, teda Slovenska na konferencii v marockom Marakéši. Túto podmienku avizoval ešte pred tým, ako o dokumente hlasoval zahraničný výbor NR SR a parlament. Na rokovaní výboru Lajčák zároveň navrhol, aby Slovensko v Marakéši prednieslo všetky výhrady, ktoré má. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôvodov pre demisiu spomenul minister zahraničia v priebehu niekoľkých týždňov síce viac, napríklad aj nedostatok dôvery zo strany vlády či \"šírenie nezmyslov \" ohľadom Globálneho rámca o migrácii. Situácia sa vystupňovala najmä po tom, čo na sociálnej sieti zverejnil 20. novembra predseda strany Smer-SD Robert Fico video , v ktorom pakt odmietol. Dokument kritizovala aj koaličná SNS a aj opozičné strany. Návrh ministra Lajčáka, ktorý predniesol zahraničnému výboru 21. novembra, a teda ísť do Marakéšu s tým, že Slovensko tam prednesie svoje pripomienky k dokumentu, poslanci odmietli. Z koalície ho na výbore podporil iba Most-Híd. Po rokovaní vlády 20. novembra sa napríklad Lajčák vyjadril : „Odkedy som vo funkcii ministra, presadzujem víziu Slovenska, ktoré je demokratické, európske, ktoré je súčasťou riešení. Ale ak prevažujúca vôľa poslancov bude, že sa chce Slovensko izolovať, chce byť súčasťou problémov a nechá riešenia na iných, tak ja nemôžem takú politiku presadzovať.“ Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky formulovali svoje pripomienky prostredníctvom uznesenia. Na samit v Marakéši napokon nikto zo Slovenska necestoval. Minister Lajčák nakoniec svoju demisiu stiahol s podmienkou záruky dodržania zahraničnopolitickej orientácie Slovenska, na ktorom sa koaliční partneri dohodli v programovom vyhlásení vlády. \" Musím povedať, že ako od premiéra Petra Pellegriniho, tak aj od predsedu strany Roberta Fica som v tomto zmysle dostal jasné garancie. Garancie, že programové vyhlásenie vlády platí a že nebudú prijímané ani akceptované kroky, ktoré by spochybňovali základné piliere našej zahraničnej politiky, za výkon ktorej zodpovedám ako minister. Tieto garancie prijímam s plnou vážnosťou. Iba za týchto podmienok má pre mňa zmysel pokračovať. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "avizoval", "nezmyslov", "video", "SNS", "podporil", "vyjadril", "uznesenia.", "podmienkou"], "url": ["https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/vyhlasenie-ministra-zahranicnych-veci-a-europskych-zalezitosti-sr-miroslava-lajcaka?p_p_auth=w8W5xrCs&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Faktuality%2Fvsetky_spravy%3Fstrana%3D2", "http://www.teraz.sk/najnovsie/monitorak-mi-neodporucia-cestovat-do/363038-clanok.html", "https://www.tyzden.sk/politika/51810/live-zahranicny-vybor-rokuje-o-migracnom-pakte-lajcak-hrozi-demisiou/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/368933283847709/", "https://domov.sme.sk/c/20966328/danko-kritizoval-migracny-pakt.html", "https://www.tyzden.sk/politika/51810/live-zahranicny-vybor-rokuje-o-migracnom-pakte-lajcak-hrozi-demisiou/", "https://www.tyzden.sk/politika/51787/lajcak-je-pre-pakr-o-migracii-ochotny-zvazit-demisiu/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=459418", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/vyhlasenie-ministra-zahranicnych-veci-a-europskych-zalezitosti-sr-miroslava-lajcaka?p_p_auth=w8W5xrCs&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Faktuality%2Fvsetky_spravy%3Fstrana%3D2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:41.215935+00:00"}
{"id": "vr28418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28418", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Smerácky valec nám blokuje všetky naše návrhy, hoci sme najaktívnejší poslanecký klub. Predložili sme v podstate, náš klub predložil viacej návrhov zákonov za tie dva a pol roka, ako všetky ostatné opozičné kluby dokopy. Neprešlo nám nič, lebo jednoducho, lebo Smer.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanci OĽaNO patria skutočne k najaktívnejším v Národnej rade SR. Nakoľko sa však na stránke NR SR uvádzajú len štatistiky celkového počtu návrhov zákonov, nie štatistiky pre jednotlivé poslanecké kluby, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci OĽaNO patria skutočne k najaktívnejším v Národnej rade SR. Nakoľko sa však na stránke NR SR uvádzajú len štatistiky celkového počtu návrhov zákonov, nie štatistiky pre jednotlivé poslanecké kluby, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["publikuje", "správy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/strucny_prehlad_o_legislativnej_cinnosti_NR_SR_k_20140926.rtf", "http://www.teraz.sk/slovensko/navrhy-zakonov-nrsr-opozicia/92227-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:56.622064+00:00"}
{"id": "vr16098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16098", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...neboli to Briti, ktorí zavádzali prechodné obdobia ako Nemci, napríklad na vstup našich zamestnancov na britský pracovný trh. Oni ho práve otvorili.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Členské krajiny Európskej únie, pred rozšírením v roku 2004, mali šancu obmedziť právo na voľný pohyb pracovníkov z krajín, ktoré vstúpili do EÚ od 1. mája 2004. Ich možnosťou bolo vyrokovanie prechodných období pre vstup občanov nových členských krajín na pracovný trh pôvodných členských štátov v maximálnej dĺžke 7 rokov od vstupu týchto krajín do Únie. Prechodné obdobia boli rozdelené na etapy a pre využitie maximálnej dĺžky sa rozhodli Nemecko a Rakúsko. Spojené Kráľovstvo sa ako jedna z troch krajín rozhodla vôbec nevyužiť toto obdobie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["nevyužiť", "garantuje", "prechodné", "etapa", "ohrozené", "Rakúsko", "účinná legislatíva", "nový zákon", "zmluve", "Slovenská"], "url": ["https://www.euroskop.cz/8736/sekce/volny-pohyb-osob/", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=25", "http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm", "http://www.profesia.sk/cms/dokumenty-na-stranke/hladanie-prace/co-znamena-otvorenie-pracovnych-trhov-pre-obcanov-sr/43190", "http://www.epi.sk/odborny-clanok/Pristup-na-trhy-prace-v-krajinach-Europskej-unie-Europskeho-hospodarskeho-priestoru.htm", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nemecko-a-rakusko-od-polnoci-spristupnili-pracovny-trh.html", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3174/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/poskytovanie-sluzieb-rakusko-2017.xhtml", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/priloha-1.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/volny-pohyb-osob/prechodne-obdobia-oblasti-slobody-pohybu-pracovnikov-ramci-unie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:43.405326+00:00"}
{"id": "vr32794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32794", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Platí zákon, podľa ktorého do 5 rokov má finančná správa právo vyrúbiť doplatky ak nejaké pochybenia sa stali.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec hovorí pravdu ako pravdivý, pretože podľa zákona 563/2009 o správe daní (.pdf, s.24) o správe daní má finančná správa právo do 5 rokov vyrúbiť daň. Inými slovami, zákon definuje, že zánik práva vyrúbiť daň zaniká po piatich rokoch.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec hovorí pravdu ako pravdivý, pretože podľa zákona 563/2009 o správe daní (.pdf, s.24) o správe daní má finančná správa právo do 5 rokov vyrúbiť daň. Inými slovami, zákon definuje, že zánik práva vyrúbiť daň zaniká po piatich rokoch."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["563/2009"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDgQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F563-2009-z-z.p-33356.pdf&ei=Gce8ULPPNcWVtQb1hYCwDw&usg=AFQjCNEX8eOuqOpBkxGY15dI164KotrmDw&sig2=TdQJyeEW4DRPsy0m7FwSDA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:13.298776+00:00"}
{"id": "vr35397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35397", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Iste sa tam urobili chyby a urobili sa chyby a myslím, že sa urobí aj náprava a urobia sa konkrétne kroky...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané. Exministerka Tomanová sa rozhodla odstúpiť od príkazných zmlúv, ktoré jej mali priniesť takmer 60 tisíc eur z eurofondov. Zmluvy bývalej štátnej tajomníčky Kršíkovej boli vypovedané na podnet ministerstva.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy oboch predstaviteliek bývalého vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sú už vypovedané. Exministerka Tomanová sa rozhodla odstúpiť od príkazných zmlúv, ktoré jej mali priniesť takmer 60 tisíc eur z eurofondov. Zmluvy bývalej štátnej tajomníčky Kršíkovej boli vypovedané na podnet ministerstva."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5543639/tomanova-s-krsikovou-budu-musiet-peniaze-zrejme-vratit.html#ixzz10lVKl9PV"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:02.066199+00:00"}
{"id": "46029", "numeric_id": 46029, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46029", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "My sme v minulosti viackrát navrhovali tzv. finančnú odluku cirkvi od štátu.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sme rodina za viackrát vyslovila za odluku cirkvi od štátu, nateraz to však nepovažuje za prioritu. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana Sme Rodina pred voľbami 2020 uviedla, že je za finančnú odluku cirkvi od štátu. Dodala, že „ väčšinu týchto otázok minulý rok však vyriešila nová právna úprava finančných vzťahov štátu a cirkví, ktorá prešla v parlamente veľkou väčšinou hlasov, preto túto tému nateraz nepovažujeme za aktuálnu.” Keď Milan Krajniak v roku 2019 kandidoval za prezidenta, uviedol : „ Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”", "analysis_paragraphs": ["Strana Sme rodina za viackrát vyslovila za odluku cirkvi od štátu, nateraz to však nepovažuje za prioritu. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana Sme Rodina pred voľbami 2020 uviedla, že je za finančnú odluku cirkvi od štátu. Dodala, že „ väčšinu týchto otázok minulý rok však vyriešila nová právna úprava finančných vzťahov štátu a cirkví, ktorá prešla v parlamente veľkou väčšinou hlasov, preto túto tému nateraz nepovažujeme za aktuálnu.” Keď Milan Krajniak v roku 2019 kandidoval za prezidenta, uviedol : „ Som za finančnú odluku cirkví od štátu. To znamená, že opravu kultúrnych pamiatok alebo charitatívnych projektov by ďalej mohol spolufinancovať štát, ale napríklad platy duchovných by hradili cirkvi z príspevkov svojich členov.”"], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["je", "uviedol"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/766906/volby-2020-podporia-strany-registrovane-partnerstva-a-odluku-cirkvi-od-statu-anketa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/664692/potrebuje-slovensku-odluku-cirkvi-od-statu-niektori-prezidentski-kandidati-v-tom-maju-jasno-anketa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:29.246782+00:00"}
{"id": "vr29760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29760", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vzájomný obchod s Gréckom je veľmi nízky, naše bankové prepojenie je prakticky nulové s gréckou stranou.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVývoj zahraničného obchodu medzi SR a GR za posledných 5 rokov v mil. eur ( .pdf , s.21)", "analysis_paragraphs": ["Údaje Štatistického úradu SR a Ministerstva hospodárstva SR ukazujú nízke čísla v rámci celkového exportu a importu Grécka, na ktorom sa Slovensko podieľa. Podiel slovenských bánk na gréckych dlhopisoch je takisto pomerne nízky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vývoj zahraničného obchodu medzi SR a GR za posledných 5 rokov v mil. eur ( .pdf , s.21)"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pdf", "2011", "jedinou", "pdf", "TASR"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_5FD5A9F38A737BB7C125783A00560F8A_SK/$File/EIT_Gr%C3%A9cko_Apr2015.pdf", "http://www.mhsr.sk/22605-ext_dok/145464c?ext=orig", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/372943-slovenske-banky-vlastnia-grecke-dlhopisy-za-pol-miliardy-eur/", "http://www.topky.sk/cl/1000048/1290486/Postova-banka-sa-vysporiada-s-greckymi-dlhopismi", "https://www.postovabanka.sk/media/548163/Priebezna_UZ_PABK.pdf", "http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2015/04/15/arbitrazny-sud-ukoncil-spor-postovej-banky-s-greckom-nerozhodol"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:59.325201+00:00"}
{"id": "vr31659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31659", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ten štát sme prebrali tak, že tu je 500 miliónov sekera. Čo sa týka štátneho rozpočtu po troch mesiacoch.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali pri Petrovi Kažimírovi 15. apríla 2012 v relácii O 5 minút 12. Výrok sme vtedy hodnotili ako pravdivý, na základe údajov Ministerstva financií SR. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku, tzn. ku 30. marcu 2012, dosahoval v tis. eur výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. eur 655 21 . Štátny deficit je teda po prvých troch mesiacoch roku 2012 v porovnaní s minulým rokom naozaj vyšší o viac ako 500 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali pri Petrovi Kažimírovi 15. apríla 2012 v relácii O 5 minút 12. Výrok sme vtedy hodnotili ako pravdivý, na základe údajov Ministerstva financií SR. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku, tzn. ku 30. marcu 2012, dosahoval v tis. eur výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. eur 655 21 . Štátny deficit je teda po prvých troch mesiacoch roku 2012 v porovnaní s minulým rokom naozaj vyšší o viac ako 500 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Kažimírovi", "1 155 458", "655 21"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/273/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8175", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:29.503834+00:00"}
{"id": "vr31562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31562", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A ja samozrejme mám iný názor, pretože pokiaľ susedné krajiny proste nemajú takúto daň (pre bankové subjekty, pozn.), hej, a nevidím dôvod, prečo akýkoľvek sektor zaťažovať vyššou daňou ako majú susedné krajiny.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme z dôvodu jeho nekonzistencie ako zavádzajúci. Ivan Švejna hovorí o špeciálnych bankových odvodoch, ktorých zavedenie mala strana Smer vo svojom volebnom programe. Jeho výrok je však dosť nejasný, nakoľko sám najskôr hovorí, že susedné krajiny takúto daň nemajú a potom, že ju majú v inej výške. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085% . V dvoch našich susedných krajinách teda takáto daň existuje, preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie. Pravdou ale je, že daň navrhovaná stranou SMER je oveľa vyššia ( 0,7% ) ako dane existujúce v iných štátoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme z dôvodu jeho nekonzistencie ako zavádzajúci. Ivan Švejna hovorí o špeciálnych bankových odvodoch, ktorých zavedenie mala strana Smer vo svojom volebnom programe. Jeho výrok je však dosť nejasný, nakoľko sám najskôr hovorí, že susedné krajiny takúto daň nemajú a potom, že ju majú v inej výške. V súčasnosti sú špeciálne bankové odvody zavedené v desiatich krajinách Európskej únie . Štúdia Slovenskej bankovej asociácie (.pdf) uvádza, že sú to: Švédsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Portugalsko, Dánsko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko. Každá krajina používa iný spôsob jej výpočtu i rozdielnu daňovú sadzbu. Tá sa pohybuje v rozmedzí od 0,01% do 0,085% . V dvoch našich susedných krajinách teda takáto daň existuje, preto hodnotíme tento výrok ako zavádzanie. Pravdou ale je, že daň navrhovaná stranou SMER je oveľa vyššia ( 0,7% ) ako dane existujúce v iných štátoch EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej bankovej asociácie", "daň"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Bankove-odvody_final.pdf", "http://www.iness.sk/stranka/6972-Takto-maju-vyzerat-Ficove-dane-Poskladaju-sa-na-ne-tisicky-ludi-Novy-Cas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:51.840632+00:00"}
{"id": "vr38198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38198", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A ináč téma okolo bankovej dane má taký zaujímavý vývoj, lebo najprv bola spŕška kritiky, že je to panflét a neeurópske, maďarské, grécke a neviem aké, ... ale nakoniec minister financií zmenil názor a už teda nechce čakať na Európu, na harmonizovaný prístup k Bruselu a už avizuje opäť, aj ráta v štátnom rozpočte na budúci rok, so 40 miliónmi eur z tejto dane.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň . Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia sa ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. \"Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,\" uviedol svoje dôvody I. Mikloš. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40).", "analysis_paragraphs": ["Minister financií v ešte minulom roku odmietal bankovú daň . Opozícia chcela touto daňou nahradiť zvyšovanie DPH. Situácia sa ale zmenila, dôvodom prečo chce rezort financií zaviesť daň skôr ako EÚ, je obava, že zahraničné matky slovenských bánk by si daňou stratené financie mohli doplniť od slovenských dcér. \"Chceme teda zabezpečiť, aby principiálna časť tohto odvodu skončila na Slovensku a nie inde,\" uviedol svoje dôvody I. Mikloš. Návrh ministerstva financií je uvedený v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf). Predpokladá prínos približne 40 miliónov eur ročne (s. 38), navrhovaná sadzba dane je 0,2%, čo je 5,5 násobok švédskej sadzby (s. 40)."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["odmietal bankovú daň", "Programe stability SR na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/miklos-sa-bankovou-danou-odkloni-od-vacsiny-few-/sk_ekonomika.asp?c=A110326_081955_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:16.239314+00:00"}
{"id": "vr16141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16141", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...(poslanci NR SR, pozn.) nemôžu piť za volantom, nemôžu chodiť rýchlo, jedinú imunitu, ktorá bola ponechaná poslancom, je výroková imunita v pléne.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanecká imunita sa už dnes, skutočne, vzťahuje len na hlasovanie a výroky v parlamente, pričom ich chráni aj po skončení mandátu. Na ďalšiu tresnoprávnu činnosť sa od 1. septembra 2013 nevzťahuje , aj keď na vzatie poslanca do väzby musí súhlasiť parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza portál Právnenoviny.sk : \"dňa 26. júla 2012 sa snaha poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zrušenie vlastnej imunity dostala do úspešného konca. Národná rada schválila hlasmi všetkých 144 prítomných poslancov spoločný návrh poslancov koalície a opozície a uzniesla sa na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky . Zmeny, ktoré predmetný ústavný zákon zavádza, sa dotýkajú predovšetkým čl. 78 Ústavy upravujúceho imunitu poslancov Národnej rady. Ústavný zákon bol 15. augusta pod č. 232/2012 Z. z. vyhlásený v Zbierke zákonov a nadobúda účinnosť 1. septembra 2012.\" Ústava po septembri 2012 obsahuje nasledovné vymedzenie trestnoprávnej imunity poslancov: \"Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.\" - čl.78 ods.4 Ústavy SR \"Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.\" - čl. 78 ods. 3 Ústavy SR Poslanca teda nemožno vziať do väzby za trestný čin, ak nebol udelený súhlas NR SR. Vymedzenie priestupkovej imunity poslancov je obsiahnuté v zákone o priestupkoch. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. sa totiž obligatórne ako priestupok prejedná aj konanie poslanca Národnej rady. Doslovne sa uvádza : \" Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca .“ Ak by boli teda situácie (rýchla jazda a alkohol za volantom), ktoré spomína poslanec Kollár posudzované ako priestupky, je pravdou, že poslanci \" to nemôžu ,\" pretože ich konanie bude hodnotené ako konanie akejkoľvek inej fyzickej osoby. Vymedzenie takzvanej výrokovej imunity podľa portálu právnenoviny.sk je nasledovné: \"Hmotnoprávnu imunitu, nazývanú aj ako indemnita, imunita materiálna či vnútorná, možno zjednodušene charakterizovať ako ústavnoprávny inštitút zabezpečujúci nerušený výkon verejnej funkcie tak, že vylučuje zodpovednosť osoby vykonávajúcej verejnú funkciu za určité konanie pri výkone tejto funkcie.\" Ústava SR obsahuje takéto vymedzenie indemnity: \"Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.\"- čl.78 ods.2 Ústavy SR. \"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.\"- čl.78 ods.1 Ústavy SR Zjednodušene je možné povedať, že poslancov NRSR nemožno za hlasovanie stíhať vôbec , ale za výroky poslancov nemožno trestne stíhať . Je teda možné vyvodiť záver, že nie je vylúčená zodpovednosť poslanca za iný delikt ako trestný čin, napr. za priestupok alebo iný správny delikt. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanecká imunita sa už dnes, skutočne, vzťahuje len na hlasovanie a výroky v parlamente, pričom ich chráni aj po skončení mandátu. Na ďalšiu tresnoprávnu činnosť sa od 1. septembra 2013 nevzťahuje , aj keď na vzatie poslanca do väzby musí súhlasiť parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza portál Právnenoviny.sk : \"dňa 26. júla 2012 sa snaha poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o zrušenie vlastnej imunity dostala do úspešného konca. Národná rada schválila hlasmi všetkých 144 prítomných poslancov spoločný návrh poslancov koalície a opozície a uzniesla sa na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky . Zmeny, ktoré predmetný ústavný zákon zavádza, sa dotýkajú predovšetkým čl. 78 Ústavy upravujúceho imunitu poslancov Národnej rady. Ústavný zákon bol 15. augusta pod č. 232/2012 Z. z. vyhlásený v Zbierke zákonov a nadobúda účinnosť 1. septembra 2012.\" Ústava po septembri 2012 obsahuje nasledovné vymedzenie trestnoprávnej imunity poslancov: \"Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.\" - čl.78 ods.4 Ústavy SR \"Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.\" - čl. 78 ods. 3 Ústavy SR Poslanca teda nemožno vziať do väzby za trestný čin, ak nebol udelený súhlas NR SR. Vymedzenie priestupkovej imunity poslancov je obsiahnuté v zákone o priestupkoch. Podľa § 9 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení zákona č. 79/2012 Z. z. sa totiž obligatórne ako priestupok prejedná aj konanie poslanca Národnej rady. Doslovne sa uvádza : \" Podľa tohto zákona sa prejedná konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu 1a) a konania sa dopustil poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky a sudca .“ Ak by boli teda situácie (rýchla jazda a alkohol za volantom), ktoré spomína poslanec Kollár posudzované ako priestupky, je pravdou, že poslanci \" to nemôžu ,\" pretože ich konanie bude hodnotené ako konanie akejkoľvek inej fyzickej osoby. Vymedzenie takzvanej výrokovej imunity podľa portálu právnenoviny.sk je nasledovné: \"Hmotnoprávnu imunitu, nazývanú aj ako indemnita, imunita materiálna či vnútorná, možno zjednodušene charakterizovať ako ústavnoprávny inštitút zabezpečujúci nerušený výkon verejnej funkcie tak, že vylučuje zodpovednosť osoby vykonávajúcej verejnú funkciu za určité konanie pri výkone tejto funkcie.\" Ústava SR obsahuje takéto vymedzenie indemnity: \"Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.\"- čl.78 ods.2 Ústavy SR. \"Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.\"- čl.78 ods.1 Ústavy SR Zjednodušene je možné povedať, že poslancov NRSR nemožno za hlasovanie stíhať vôbec , ale za výroky poslancov nemožno trestne stíhať . Je teda možné vyvodiť záver, že nie je vylúčená zodpovednosť poslanca za iný delikt ako trestný čin, napr. za priestupok alebo iný správny delikt. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["nevzťahuje", "Právnenoviny.sk", "čl.78 ods.4", "čl. 78 ods. 3", "uvádza", "právnenoviny.sk", "", "čl.78 ods.2 Ústavy", "čl.78 ods.1 Ústavy SR"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/211080/trestnopravna-imunita-zrusenie-slovensko-nrsr/", "https://www.pravnenoviny.sk/analyzy/imunita-poslancov-narodnej-rady-slovenskej-republiky-po-1-septembri-2012", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-3", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/79/20120301#predpis.clanok-1.bod-1", "https://www.pravnenoviny.sk/analyzy/imunita-poslancov-narodnej-rady-slovenskej-republiky-po-1-septembri-2012", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170404#ustavnyclanok-78.odsek-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:27.788230+00:00"}
{"id": "43948", "numeric_id": 43948, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43948", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Ten spis (kauzy Gorila, pozn.) bol zverejnený a už na základe toho spisu vyšetrovací tím zmapoval finančné toky a tak ďalej.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmapovanie finančných tokov na základe spisu potvrdili dvaja šéf-vyšetrovatelia tímu Gorila. Výrok preto hodnoitíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. V relácii Na telo 20. októbra 2019 (19:40) Kyselica spresnil , že polícia zmapovala finančné toky súvisiace so spisom Gorila v hodnote viac ako 300 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Zmapovanie finančných tokov na základe spisu potvrdili dvaja šéf-vyšetrovatelia tímu Gorila. Výrok preto hodnoitíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. V relácii Na telo 20. októbra 2019 (19:40) Kyselica spresnil , že polícia zmapovala finančné toky súvisiace so spisom Gorila v hodnote viac ako 300 miliónov eur."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "vyhotovila", "skonštatovali", "zriadil", "opisoval", "uviedol", "spresnil", "zmapovala"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://domov.sme.sk/c/22000929/kauza-gorila-otazky-a-odpovede.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/policia-ma-specialny-tim-na-vysetrovanie-gorily.html", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html", "https://videoarchiv.markiza.sk/video/na-telo/epizoda/25093-na-telo", "https://domov.sme.sk/c/22240691/kyselica-nasli-sme-stamilionove-transakcie-z-gorily.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:17.550835+00:00"}
{"id": "50099", "numeric_id": 50099, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50099", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Medzičasom 4× v tom čase obvinili Roberta Fica z vecí, ktoré boli za jeho politickú činnosť a všetky museli zrušiť.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci.\n\nV prvom prípade Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Stalo sa tak ešte v decembri 2019.\n\nNezákonného konania sa mal Fico dopustiť vo videu , ktorým podporil bývalého poslanca Kotlebovej ĽSNS a dnes europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.\n\n„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ hovoril Fico vo videu .\n\nMazureka odsúdil súd v septembri toho istého roka. Poslanca uznal vinným za jeho výroky v žilinskom Rádiu Frontinus z októbra 2016, kde hovoril napríklad o „celej komunite cigánskych asociálov“. Mazurek musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a prišiel o poslanecký mandát.\n\nFico podal voči svojmu obvineniu sťažnosť, o ktorej rozhodol vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tak, že obvinenie ešte na konci decembra 2019 zrušil.\n\nV apríli 2021 Fica vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil z podpory extrémizmu za to, že schvaľoval trestný čin odsúdeného Milana Mazureka. Išlo o ten istý skutok, za ktorý bol obvinený ešte v decembri 2019. Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic toto obvinenie zrušil ako nezákonné.\n\nTretie obvinenie prišlo potom, čo policajti Fica zadržali v decembri 2021 na bratislavskom Tyršovom námestí. Smer vtedy organizoval tzv. autoprotest, na ktorom chceli predstavitelia strany a ich prívrženci protestovať proti covidovým opatreniam. V tom čase však platili prísne protipandemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania. Ľudia nemali dovolené vychádzať a stretávať sa okrem ciest do práce či z práce, k lekárovi či na nákupy.\n\nFico po prepustení uviedol, že je obvinený z trestného činu podnecovania, čo neskôr potvrdila aj polícia. Obvinenie bolo Ficovi zrušené o necelé dva mesiace.\n\nŠtvrtýkrát bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. NAKA začala 19. apríla 2022 trestné stíhanie voči Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.\n\nRobert Fico spolu s Robertom Kaliňákom boli obvinení aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. NAKA taktiež v samostatnom uznesení obvinila aj právnika Mareka Paru.\n\nAkcia Súmrak nadväzovala na akciu Očistec, ktorá sa zaoberala korupčnými kauzami bývalého vedenia polícii za vlády Smeru.\n\nPodľa pôvodného záveru vyšetrovateľa sa obvinení snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie, získať informácie a využiť ich v politickom boji.\n\nTieto informácie mali byť namierené voči Andrejovi Kiskovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Danielovi Lipšicovi alebo prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi.\n\nRobert Kaliňák bol spolu s Marekom Parom väzobne stíhaný z dôvodu podozrenia, že by mohli ovplyvňovať svedkov. O Robertovi Ficovi hlasoval parlament, ktorý napokon nedal súhlasu s jeho väzobným stíhaním. Za hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 8 poslancov. Podľa článku 78 ods. 3 Ústavy SR „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“.\n\nRobert Fico spolu s Robertom Kaliňákom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej ale Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel. Následne sa Fico s Kaliňákom obrátili na Generálnu prokuratúru, kde žiadali o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poveril prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel žiadosti a zrušil obvinenie nielen Ficovi a Kaliňákovi, ale aj Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Spolu so zrušením obvinenia zrušil aj takmer celé vyšetrovanie ako také. Jedným z dôvodov malo byť, že Generálna prokuratúra zistila, že došlo k pochybeniam a porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.\n\nRobert Fico v stanovisku o jeho obvinení počas akcie Súmrak uviedol : „Národná kriminálna agentúra ma dnes ako opozičného lídra štvrtýkrát politicky obvinila. Nie preto, že by som bol podozrivý z korupcie alebo inej ekonomickej trestnej činnosti. Ale preto, že si ako opozičný politik robím svoju robotu.“", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico čelil v posledných rokoch štyrom obvineniam zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Prvýkrát ho v roku 2019 obvinili za schvaľovanie trestného činu. Fico sa na videu obraňoval Milana Mazureka, ktorý bol odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Za ten istý čin bol Fico opäť obvinený aj v roku 2021, no aj tentoraz došlo k zrušeniu obvinenia. Tretí prípad sa týkal porušenia protipandemických opatrení počas autoprotestu v roku 2021, aj toto obvinenie však bolo zrušené. Najvážnejším bol štvrtý prípad v rámci akcie Súmrak, kde čelil okrem iného aj obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenia boli zrušené Generálnou prokuratúrou paragrafom 363. Nie je však pravdou, že bol Fico obvinený za „politickú činnosť“. Vo všetkých prípadoch išlo o skutky, ktoré orgány činné v trestnom konaní v tom čase vyhodnotili ako trestné činy a doposiaľ nebol preukázaný žiaden politický motív. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako zavádazjúci.", "V prvom prípade Fica obvinila Národná kriminálna agentúra (NAKA) z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Stalo sa tak ešte v decembri 2019.", "Nezákonného konania sa mal Fico dopustiť vo videu , ktorým podporil bývalého poslanca Kotlebovej ĽSNS a dnes europoslanca za hnutie Republika Milana Mazureka po tom, čo ho Najvyšší súd odsúdil za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.", "„Milan Mazurek povedal to, čo si myslí takmer celý národ, a ak popravíte niekoho za pravdu, urobíte z neho národného hrdinu,“ hovoril Fico vo videu .", "Mazureka odsúdil súd v septembri toho istého roka. Poslanca uznal vinným za jeho výroky v žilinskom Rádiu Frontinus z októbra 2016, kde hovoril napríklad o „celej komunite cigánskych asociálov“. Mazurek musel zaplatiť pokutu 10-tisíc eur a prišiel o poslanecký mandát.", "Fico podal voči svojmu obvineniu sťažnosť, o ktorej rozhodol vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik tak, že obvinenie ešte na konci decembra 2019 zrušil.", "V apríli 2021 Fica vyšetrovateľ NAKA opätovne obvinil z podpory extrémizmu za to, že schvaľoval trestný čin odsúdeného Milana Mazureka. Išlo o ten istý skutok, za ktorý bol obvinený ešte v decembri 2019. Vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic toto obvinenie zrušil ako nezákonné.", "Tretie obvinenie prišlo potom, čo policajti Fica zadržali v decembri 2021 na bratislavskom Tyršovom námestí. Smer vtedy organizoval tzv. autoprotest, na ktorom chceli predstavitelia strany a ich prívrženci protestovať proti covidovým opatreniam. V tom čase však platili prísne protipandemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania. Ľudia nemali dovolené vychádzať a stretávať sa okrem ciest do práce či z práce, k lekárovi či na nákupy.", "Fico po prepustení uviedol, že je obvinený z trestného činu podnecovania, čo neskôr potvrdila aj polícia. Obvinenie bolo Ficovi zrušené o necelé dva mesiace.", "Štvrtýkrát bol Fico obvinený v rámci akcie Súmrak. NAKA začala 19. apríla 2022 trestné stíhanie voči Ficovi, Robertovi Kaliňákovi, Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Všetci štyria boli obvinení z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.", "Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom boli obvinení aj zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. NAKA taktiež v samostatnom uznesení obvinila aj právnika Mareka Paru.", "Akcia Súmrak nadväzovala na akciu Očistec, ktorá sa zaoberala korupčnými kauzami bývalého vedenia polícii za vlády Smeru.", "Podľa pôvodného záveru vyšetrovateľa sa obvinení snažili o diskreditáciu politických oponentov – mali zneužiť svoje politické postavenie, získať informácie a využiť ich v politickom boji.", "Tieto informácie mali byť namierené voči Andrejovi Kiskovi, Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi, Danielovi Lipšicovi alebo prokurátorovi Vasiľovi Špirkovi.", "Robert Kaliňák bol spolu s Marekom Parom väzobne stíhaný z dôvodu podozrenia, že by mohli ovplyvňovať svedkov. O Robertovi Ficovi hlasoval parlament, ktorý napokon nedal súhlasu s jeho väzobným stíhaním. Za hlasovalo 74 poslancov, proti bolo 49 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov a nehlasovalo 8 poslancov. Podľa článku 78 ods. 3 Ústavy SR „Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky.“.", "Robert Fico spolu s Robertom Kaliňákom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorej ale Úrad špeciálnej prokuratúry nevyhovel. Následne sa Fico s Kaliňákom obrátili na Generálnu prokuratúru, kde žiadali o zrušenie obvinení podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka poveril prvého námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu, ktorý vyhovel žiadosti a zrušil obvinenie nielen Ficovi a Kaliňákovi, ale aj Norbertovi Bödörovi a Tiborovi Gašparovi. Spolu so zrušením obvinenia zrušil aj takmer celé vyšetrovanie ako také. Jedným z dôvodov malo byť, že Generálna prokuratúra zistila, že došlo k pochybeniam a porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku.", "Robert Fico v stanovisku o jeho obvinení počas akcie Súmrak uviedol : „Národná kriminálna agentúra ma dnes ako opozičného lídra štvrtýkrát politicky obvinila. Nie preto, že by som bol podozrivý z korupcie alebo inej ekonomickej trestnej činnosti. Ale preto, že si ako opozičný politik robím svoju robotu.“"], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "videu", "videu", "odsúdil", "podal", "rozhodol", "obvinil", "zrušil", "zadržali", "platili", "zrušené", "obvinení", "obvinení", "obvinila", "nadväzovala", "snažili", "namierené", "Robert Kaliňák", "Marekom Parom", "hlasoval", "článku 78 ods. 3", "podali", "paragrafu 363", "poveril", "zrušil", "zrušil", "dôvodov", "uviedol"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/2955073594522843/?type=3&ref=embed_post", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/531214514350722/", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/531214514350722/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/poslanca-za-lsns-milana-mazureka-odsud/416355-clanok.html", "https://hnonline.sk/slovensko/2056753-fico-podal-staznost-voci-svojmu-obvineniu-rozhodovat-o-nej-bude-dusan-kovacik", "https://domov.sme.sk/c/22301134/specialny-prokurator-kovacik-zrusil-ficovo-obvinenie.html", "https://dennikn.sk/2345375/roberta-fica-znovu-obvinili-kvoli-mazurekovi-lipsic-obvinenie-zrusil/", "https://dennikn.sk/2345375/roberta-fica-znovu-obvinili-kvoli-mazurekovi-lipsic-obvinenie-zrusil/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/610730-policia-robert-f-je-obvineny-z-podnecovania/", "https://dennikn.sk/2652697/co-vieme-o-obvineni-fica-ide-o-podnecovanie-zvolaval-ludi-na-protest-ktory-sa-pocas-nudzoveho-stavu-nemoze-konat/", "https://www.noviny.sk/slovensko/654268-robertovi-ficovi-zrusili-obvinenie-ten-podal-trestne-oznamene-na-sudcov-kvoli-vazbe-bodora", "https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/", "https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/623970-zadrzali-exministra-vnutra-kalinaka-s-ficom-su-obvineni-zo-zalozenia-zlocineckej-skupiny/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xF1ApMX/akcia-sumrak-naka-obvinila-sefa-smeru-roberta-fica-zadrzala-roberta-kalinaka-aj-advokata-paru/", "https://www.aktuality.sk/clanok/BMjh4JD/na-specialnej-prokurature-vzkriesili-kauzu-sumrak-kde-boli-obvineni-aj-robert-fico-a-robert-kalinak/", "https://sita.sk/v-ramci-akcie-sumrak-boli-okrem-fica-a-kalinaka-obvineni-aj-dalsi-dvaja-ludia-norbert-bodor-a-tibor-gaspar/", "https://dennikn.sk/2847633/kalinak-je-na-slobode-najvyssi-sud-ho-prepustil-z-vazby-vidi-vsak-dalej-dovod-na-jeho-stihanie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702735-najvyssi-sud-vzal-advokata-paru-v-roku-2022-do-vazby-protipravne-skonstatoval-us/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/narodna-rada-neodsuhlasila-vydanie-ro/631162-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-78.odsek-3", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/244632-kauza-sumrak-zastupca-specialneho-prokuratora-zamietol-staznost-r-fica-a-r-kalinaka-chcu-vyuzit-paragraf-363", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20230601#paragraf-363", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://www.aktuality.sk/clanok/EWmJuBg/kauza-sumrak-zilinkova-prokuratura-zrusila-obvinenie-ficovi-aj-kalinakovi/", "https://www.postoj.sk/119441/dnes-treba-vediet", "https://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-povazuje-svoje-obvinenie-za-pol/627741-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:04.466434+00:00"}
{"id": "49602", "numeric_id": 49602, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49602", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Ani Smer samotný nemá v programe, že chce vystúpiť, nikto okrem asi Kotlebu nič také nemá.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD vo svojich volebných programoch nepresadzuje vystúpenie z Európskej únie. Napriek častej kritike strana hovorí o tom, že členstvo Slovenska v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné a odmieta úvahy o vystúpení z tejto organizácie. Naopak odchod z Európskych štruktúr presadzuje strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pred parlamentnými voľbami myšlienku vystúpenia z EÚ presadzovalo aj niekoľko strán a hnutí s nižšími preferenciami, hnutie Republika naše členstvo v organizácii zas podmieňovala zásadnou reformou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nStrana Smer-SD zverejnila pre eurovoľbami program pod názvom ,,Za mier v Európe“ . O vystúpení z Európskej únie sa v ňom nehovorí, zameriava sa skôr na ochranu suverenity Slovenska, kritiku progresívnych ideológií, spravodlivé prerozdelenie eurofondov, kontrolu nelegálnej migrácie, a práva slovenských farmárov či spotrebiteľov.\n\nNapriek častej kritike sa vystúpenie z EÚ nenachádzalo ani v programových tézach pred parlamentnými voľbami. V časti „Návrat suverenity do Slovenskej zahraničnej politiky“ strana hovorí, že členstvo v Európskej únii považuje za nenahraditeľné. „EÚ je pre Slovensko životný priestor. Európska integrácia je jedinečný projekt hodný ochrany,“ píše sa v programe strany.\n\nV lete 2023 strana odmietla , že by podpísala programové vyhlásenie, ktoré by obsahovalo vystúpenie z EÚ a NATO. Neskôr predseda strany Fico vyhlásil, že Slovensko vidí ako člena Európskej únie a NATO. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ zas minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár uviedol , že Slovensko získalo vďaka členstvu v Európskej únii prosperitu, rast životnej úrovne a kvality života našich obyvateľov.\n\nMarián Kotleba, s jeho stranou ĽSNS, do eurovolieb volebný program nepredstavil. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 však strana zverejnila programové tézy s názvom Desatoro ĽSNS , pričom bod osem hovoril o vystúpení Slovenska z EÚ. „Uvedomujeme si, že pre úplné obnovenie slovenskej štátnej a národnej suverenity nie je iná cesta, ako vystúpenie z Európskej únie,“ píše sa v programe strany (s. 12 ).\n\nO referende o vystúpení z Európskej únie vo svojom programe pred parlamentnými voľbami 2023 hovorilo aj hnutie Republika. Hnutie hovorí o „zásadnej reformu EÚ“ a návratu k „výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov“, v opačnom prípade chce iniciovať referendum o vystúpení.\n\n„Ak sa reformu EÚ nepodarí presadiť, sme pripravení iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. Chceme byť súčasťou európskej spolupráce, ale nie súčasťou európskeho žalára národov pod diktátom progresívneho Bruselu a Washingtonu,“ píše hnutie.\n\nV programe do Európskeho parlamentu hovorí Republika už len o reforme EÚ. „Európska únia potrebuje zásadnú reformu a návrat k zdravému rozumu. Inak nás čaká len ďalšie obdobie konfliktov, kriz a chudoby,“ píše sa v programe hnutia.\n\nO vystúpení z EÚ najmä pred parlamentnými voľbami hovorili aj strany s menšími voličskými preferenciami. Napríklad politické zoskupenia NÁRODNÁ KOALÍCIA/NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, ktorého kandidáti sa pridali na kandidátnu listinu strany SNS, hovorili v programe o vystúpení zo štruktúr EÚ.\n\nStrana SNS však vyhlásila, že snahy o vystúpenie z EÚ a NATO nereprezentujú politiku strany a podmienkou účasti na kandidátnej listine bolo rešpektovanie pozície Slovenska v medzinárodných štruktúrach.\n\nVystúpenie z EÚ a NATO patrilo medzi hlavné priority aj Slovenského hnutia obrody. „Budeme aj naďalej vysvetľovať Slovákom, prečo je potrebné, aby bol náš štát štátom neutrálnym a následne občania v referende sami rozhodnú, či si prajú vystúpenie Slovenskej republiky z NATO,“ píše sa v programe hnutia.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD vo svojich volebných programoch nepresadzuje vystúpenie z Európskej únie. Napriek častej kritike strana hovorí o tom, že členstvo Slovenska v EÚ je pre Slovensko nenahraditeľné a odmieta úvahy o vystúpení z tejto organizácie. Naopak odchod z Európskych štruktúr presadzuje strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pred parlamentnými voľbami myšlienku vystúpenia z EÚ presadzovalo aj niekoľko strán a hnutí s nižšími preferenciami, hnutie Republika naše členstvo v organizácii zas podmieňovala zásadnou reformou. Výrok Jany Bittó Cigánikovej preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Strana Smer-SD zverejnila pre eurovoľbami program pod názvom ,,Za mier v Európe“ . O vystúpení z Európskej únie sa v ňom nehovorí, zameriava sa skôr na ochranu suverenity Slovenska, kritiku progresívnych ideológií, spravodlivé prerozdelenie eurofondov, kontrolu nelegálnej migrácie, a práva slovenských farmárov či spotrebiteľov.", "Napriek častej kritike sa vystúpenie z EÚ nenachádzalo ani v programových tézach pred parlamentnými voľbami. V časti „Návrat suverenity do Slovenskej zahraničnej politiky“ strana hovorí, že členstvo v Európskej únii považuje za nenahraditeľné. „EÚ je pre Slovensko životný priestor. Európska integrácia je jedinečný projekt hodný ochrany,“ píše sa v programe strany.", "V lete 2023 strana odmietla , že by podpísala programové vyhlásenie, ktoré by obsahovalo vystúpenie z EÚ a NATO. Neskôr predseda strany Fico vyhlásil, že Slovensko vidí ako člena Európskej únie a NATO. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ zas minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár uviedol , že Slovensko získalo vďaka členstvu v Európskej únii prosperitu, rast životnej úrovne a kvality života našich obyvateľov.", "Marián Kotleba, s jeho stranou ĽSNS, do eurovolieb volebný program nepredstavil. Pred parlamentnými voľbami v roku 2023 však strana zverejnila programové tézy s názvom Desatoro ĽSNS , pričom bod osem hovoril o vystúpení Slovenska z EÚ. „Uvedomujeme si, že pre úplné obnovenie slovenskej štátnej a národnej suverenity nie je iná cesta, ako vystúpenie z Európskej únie,“ píše sa v programe strany (s. 12 ).", "O referende o vystúpení z Európskej únie vo svojom programe pred parlamentnými voľbami 2023 hovorilo aj hnutie Republika. Hnutie hovorí o „zásadnej reformu EÚ“ a návratu k „výlučne hospodárskemu združeniu suverénnych národných štátov“, v opačnom prípade chce iniciovať referendum o vystúpení.", "„Ak sa reformu EÚ nepodarí presadiť, sme pripravení iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ. Chceme byť súčasťou európskej spolupráce, ale nie súčasťou európskeho žalára národov pod diktátom progresívneho Bruselu a Washingtonu,“ píše hnutie.", "V programe do Európskeho parlamentu hovorí Republika už len o reforme EÚ. „Európska únia potrebuje zásadnú reformu a návrat k zdravému rozumu. Inak nás čaká len ďalšie obdobie konfliktov, kriz a chudoby,“ píše sa v programe hnutia.", "O vystúpení z EÚ najmä pred parlamentnými voľbami hovorili aj strany s menšími voličskými preferenciami. Napríklad politické zoskupenia NÁRODNÁ KOALÍCIA/NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI, ktorého kandidáti sa pridali na kandidátnu listinu strany SNS, hovorili v programe o vystúpení zo štruktúr EÚ.", "Strana SNS však vyhlásila, že snahy o vystúpenie z EÚ a NATO nereprezentujú politiku strany a podmienkou účasti na kandidátnej listine bolo rešpektovanie pozície Slovenska v medzinárodných štruktúrach.", "Vystúpenie z EÚ a NATO patrilo medzi hlavné priority aj Slovenského hnutia obrody. „Budeme aj naďalej vysvetľovať Slovákom, prečo je potrebné, aby bol náš štát štátom neutrálnym a následne občania v referende sami rozhodnú, či si prajú vystúpenie Slovenskej republiky z NATO,“ píše sa v programe hnutia."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": [",,Za mier v Európe“", "kritike", "programových tézach", "odmietla", "vidí", "uviedol", "Desatoro ĽSNS", "12", "hovorilo", "pridali", "programe", "nereprezentujú", "patrilo", "priority", "programe"], "url": ["https://strana-smer.sk/storage/app/media/za-mier-v-europe.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/Np7cPxF/koalicna-dohoda-2023-smer-hlas-a-sns-si-rozdelili-posty-a-prihlasili-sa-k-eu-a-nato/#:~:text=Paradoxne%20Fico%20aj%20Danko%20boli%20pred%20vo%C4%BEbami%20siln%C3%BDmi%20kritikmi%20politiky%20oboch%20organiz%C3%A1cii.", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-nepodpise-pvv-ktore-by-obsah/718973-clanok.html", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96100441-fico-zahranicno-politicku-orientaciu-menit-nechce-slovensko-vidim-ako-clena-europskej-unie-a-nato", "https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-sr-ziskala-vdaka-eu-prosperi/791398-clanok.html", "http://kotlebovci.sk/wp-content/uploads/2023/09/Desatoro-Kotlebovcov.pdf", "http://kotlebovci.sk/wp-content/uploads/2023/09/Desatoro-Kotlebovcov.pdf", "https://www.hnutie-republika.sk/zahranicna-politika/", "https://www.sns.sk/slovenska-narodna-strana-plni-slovo-ked-na-svojej-kandidatke-spaja-pronarodne-strany-a-osobnosti/", "https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://hnonline.sk/slovensko/96111257-sns-poprelo-snahu-o-vystupenie-z-nato-je-to-huliakov-osobny-nazor-tvrdia", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/855046-jej-priority-su-vystupenie-z-eu-i-nato-a-navrat-ku-korune-slovenske-hnutie-obrody-ide-do-volieb-s-cislom-jedenast", "https://sho.sk/nasa-vizia/", "https://sho.sk/sho-predstavujeme-vam-nas-novelizovany-program-revolucny-program-pre-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:21.986489+00:00"}
{"id": "vr17268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17268", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...(koalícia, pozn.) nemá väčšinu v tom výbore (NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pozn.), ten výbor je vyvážený.", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pozostáva z 13 poslancov NR SR, z toho siedmi sú členmi politických strán tvoriacich vládnu koalíciu a šiesti poslanci sú z opozičných politických strán. Preto výrok hodnotíme, ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pozostáva z 13 poslancov NR SR, z toho siedmi sú členmi politických strán tvoriacich vládnu koalíciu a šiesti poslanci sú z opozičných politických strán. Preto výrok hodnotíme, ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Výbor"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=145"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:52.371154+00:00"}
{"id": "vr27196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27196", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "(Igor Brossman, pozn.) ako vysokoškolák sa podieľal na Nežnej revolúcii", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala spoluúčasť alebo akúkoľvek inú súvislosť Igora Brossmana s Nežnou revolúciou.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala spoluúčasť alebo akúkoľvek inú súvislosť Igora Brossmana s Nežnou revolúciou."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:15.799660+00:00"}
{"id": "vr35802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35802", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme pokiaľ ide o tu milionársku daň, bola predsa zavedená cez systém odpočitateľných položiek...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "milionárska daň (mesačný príjem nad 46,7 tisíc SKK v hrubom) bola zavedená prostredníctvom odpočitateľných položiek.", "analysis_paragraphs": ["milionárska daň (mesačný príjem nad 46,7 tisíc SKK v hrubom) bola zavedená prostredníctvom odpočitateľných položiek."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zavedená"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3781153/milionarska-dan-sa-zuctuje-prvykrat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:58.411387+00:00"}
{"id": "vr15772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15772", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Za účelom zvýšenia podielu cyklodopravy na výkonoch v osobnej doprave vláda podporí budovanie cyklotrás zo zdrojov EÚ s dôrazom na kvalitnú projektovú prípravu cyklistickej infraštruktúry s prednostným využitím pozemkov v majetku štátu.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základom rozvoja cyklodopravy na Slovensku je Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku. Bola prijatá už v roku 2013 a platí do roku 2020. Z eurofondov bolo na podporu cyklodopravy vyčlenených 50 miliónov eur ešte v roku 2015. V súčasnosti je cyklodoprava podporovaná hlavne kampaňami \" Do práce na bicykli\" a \"Do školy na bicykli\". Čo sa týka budovania infraštruktúry, je rozbehnutý projekt budovania Rajeckej cyklomagistrály , nie je však známe, kedy bude projekt realizovaný. Sľub môžeme považovať za čiastočne splnený. Plán na podporu cyklodopravy vznikol už za minulej vlády v roku 2013 a to v podobe Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku na roku 2013 - 2020 (.pdf). Z eurofondov bolo v roku 2015 vyčlenených 50 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Podpora prebieha formou súťaže \"Do práce na bicykli\" a kampane \"Do školy na bicykli\". Nedávno sa začal projekt na vybudovanie Rajeckej cyklomagistrály. Kedy bude projekt realizovaný zatiaľ nie je známe. Cyklotrasy na Slovensku boli aj predtým financované z eurofondov. Napríklad projekt Cyklotrasy bez hraníc , v rámci ktorého boli budované cyklotrasy v spolupráci s Maďarskom a Rakúskom. V roku 2013 tiež ministerstvo dopravy rozdeľovalo 278 000 eur na cykloprojekty. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Základom rozvoja cyklodopravy na Slovensku je Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku. Bola prijatá už v roku 2013 a platí do roku 2020. Z eurofondov bolo na podporu cyklodopravy vyčlenených 50 miliónov eur ešte v roku 2015. V súčasnosti je cyklodoprava podporovaná hlavne kampaňami \" Do práce na bicykli\" a \"Do školy na bicykli\". Čo sa týka budovania infraštruktúry, je rozbehnutý projekt budovania Rajeckej cyklomagistrály , nie je však známe, kedy bude projekt realizovaný. Sľub môžeme považovať za čiastočne splnený. Plán na podporu cyklodopravy vznikol už za minulej vlády v roku 2013 a to v podobe Národnej stratégie rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku na roku 2013 - 2020 (.pdf). Z eurofondov bolo v roku 2015 vyčlenených 50 miliónov eur na podporu cyklodopravy. Podpora prebieha formou súťaže \"Do práce na bicykli\" a kampane \"Do školy na bicykli\". Nedávno sa začal projekt na vybudovanie Rajeckej cyklomagistrály. Kedy bude projekt realizovaný zatiaľ nie je známe. Cyklotrasy na Slovensku boli aj predtým financované z eurofondov. Napríklad projekt Cyklotrasy bez hraníc , v rámci ktorého boli budované cyklotrasy v spolupráci s Maďarskom a Rakúskom. V roku 2013 tiež ministerstvo dopravy rozdeľovalo 278 000 eur na cykloprojekty. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["stratégia", "kampaňami", "cyklomagistrály", "Národnej stratégie", "vyčlenených", "súťaže", "kampane", "projekt", "Cyklotrasy bez hraníc", "rozdeľovalo"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=141731", "http://archiv.netky.sk/clanok/v-kampaniach-na-podporu-cyklodopravy-chce-ministerstvo-pokracovat-aj-v-roku-2017", "http://www.cyklodoprava.sk/rajecka-cyklomagistrala-by-mala-spojit-zilinu-s-rajeckou-dolinou/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=141731", "http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=36301&prm2=181100", "http://www.dopracenabicykli.eu/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=180407", "http://www.cyklodoprava.sk/rajecka-cyklomagistrala-by-mala-spojit-zilinu-s-rajeckou-dolinou/", "https://euractiv.sk/clanky/regionalny-rozvoj/cyklotrasy-financovane-z-fondov-eu-pomahaju-mestam-zviditelnit-sa-014720/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=146483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:04.960746+00:00"}
{"id": "vr26414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26414", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Slovensko stráca dôveryhodnosť v niektorých medzinárodných hodnoteniach, spomeniem len 3 oblasti úrovne vzdelávania, ... v oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský spomína tri oblasti, v ktorých podľa neho Slovensko \"stráca dôveryhodnosť\". Úroveň vzdelávania, vymožiteľnosť práva a podnikateľské prostredie. Pojem \"strácanie dôveryhodnosti\" chápeme ako zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V troch uvedených oblastiach zaznamenalo Slovensko pokles, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka \"úrovne vzdelávania\", predpokladáme, že P. Hrušovský sa snažil poukázať na pokles dosiahnutých bodov Slovenska vo všetkých troch oblastiach v testovaní PISA 2012 v porovnaní s rokom 2009 . Treba však upozorniť, že PISA sa snaží merať \"ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi\". Medzinárodné meranie PISA sa zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na \"plné zapojenie sa do spoločnosti.\" Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Uvádzame výsledky v troch skúmaných oblastiach PISA . Vo všetkých troch oblastiach, sme zaznamenali pokles skóre: Slovensko Matematická gramotnosť skóre Čitateľská gramotnosť skóre Prírodovedná gramotnosť skóre 2009 497 477 490 2012 482 463 471 V oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia je možné badať pokles. Najmä čo sa týka oblasti vymožiteľnosti práva, táto oblasť je vnímaná už dlhodobo ako taká, s ktorou má Slovensko výrazné problémy. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti , ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2012-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Aj iné rebríčky konkurencieschopnosti ukazujú pokles. Podľa hodnotenia Heritage Foundation , index ekonomickej slobody je nižší ako jeho úroveň v rokoch 2009 až 2011. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa indexu podnikateľského prostredia taktiež kvalita konkurenčného prostredia klesá, Slovensko k 4. štvrťroku daného roka Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Jeden z indikátorov konkurencieschopnosti, je podľa WEF oblasť vymožiteľnosti práva (Efficiency of legal framework in challenging regs). V tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo v roku 2012 na 140 zo 144 krajín zapojených do hodnotenia a v hodnotení sme sa zhoršili. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 2,4 138 2011-2012 2,4 131 2012-2013 2,4 140 2013-2014 2,2 142 Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský spomína tri oblasti, v ktorých podľa neho Slovensko \"stráca dôveryhodnosť\". Úroveň vzdelávania, vymožiteľnosť práva a podnikateľské prostredie. Pojem \"strácanie dôveryhodnosti\" chápeme ako zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V troch uvedených oblastiach zaznamenalo Slovensko pokles, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka \"úrovne vzdelávania\", predpokladáme, že P. Hrušovský sa snažil poukázať na pokles dosiahnutých bodov Slovenska vo všetkých troch oblastiach v testovaní PISA 2012 v porovnaní s rokom 2009 . Treba však upozorniť, že PISA sa snaží merať \"ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi\". Medzinárodné meranie PISA sa zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na \"plné zapojenie sa do spoločnosti.\" Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Uvádzame výsledky v troch skúmaných oblastiach PISA . Vo všetkých troch oblastiach, sme zaznamenali pokles skóre: Slovensko Matematická gramotnosť skóre Čitateľská gramotnosť skóre Prírodovedná gramotnosť skóre 2009 497 477 490 2012 482 463 471 V oblasti vymožiteľnosti práva a podnikateľského prostredia je možné badať pokles. Najmä čo sa týka oblasti vymožiteľnosti práva, táto oblasť je vnímaná už dlhodobo ako taká, s ktorou má Slovensko výrazné problémy. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti , ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 4,2 60 2011-2012 4,2 69 2012-2013 4,14 71 2013-2014 4,10 78 Aj iné rebríčky konkurencieschopnosti ukazujú pokles. Podľa hodnotenia Heritage Foundation , index ekonomickej slobody je nižší ako jeho úroveň v rokoch 2009 až 2011. Slovensko Index ekonomickej slobody 2009 69,4 2010 69,7 2011 69,5 2012 67 2013 68,7 Podľa indexu podnikateľského prostredia taktiež kvalita konkurenčného prostredia klesá, Slovensko k 4. štvrťroku daného roka Index podnikateľského prostredia 2009 97,4 2010 91,5 2011 87 2012 75,6 Jeden z indikátorov konkurencieschopnosti, je podľa WEF oblasť vymožiteľnosti práva (Efficiency of legal framework in challenging regs). V tejto oblasti sa Slovensko umiestnilo v roku 2012 na 140 zo 144 krajín zapojených do hodnotenia a v hodnotení sme sa zhoršili. Slovensko Skóre Poradie 2010-2011 2,4 138 2011-2012 2,4 131 2012-2013 2,4 140 2013-2014 2,2 142 Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2009", "zameriava", "PISA", "37. miesta", "78. miesto", "zaznamenáva", "4,2", "4,2", "4,14", "4,10", "Heritage Foundation", "indexu podnikateľského prostredia", "umiestnilo", "2,4", "2,4", "2,4", "2,2"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/Priloha_PISA_2012.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://alianciapas.sk/tag/wef/", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-2011-2012/", "http://www3.weforum.org/docs/CSI/2012-13/GCR_Rankings_2012-13.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://www.heritage.org/index/explore?view=by-region-country-year", "http://alianciapas.sk/category/pravidelne_aktivity/index_podnikatelskeho_prostredia/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/hanbou-slovenska-je-vymozitelnost-prava-523977", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:07.202652+00:00"}
{"id": "vr30187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30187", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov kópia.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "mám tento výrok pridelený dvakrát O.O :)", "analysis_paragraphs": ["mám tento výrok pridelený dvakrát O.O :)"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:18.716589+00:00"}
{"id": "vr33018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33018", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Na každú schôdzu Národnej rady v tomto volebnom období sme predložili minimálne jeden zákon, ktorý má pomôcť zlepšiť situáciu živnostníkov, malých a stredných podnikateľov. Nie je tomu tak ináč ani na schôdzi, ktorá začne od utorka.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "I. Štefanec a ani jeho poziční kolegovia, nepodali žiaden návrh zákona, ktorý by mal zlepšovať/ovplyvňovať situáciu živnostníkov na 2. schôdzi.", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec a ani jeho poziční kolegovia, nepodali žiaden návrh zákona, ktorý by mal zlepšovať/ovplyvňovať situáciu živnostníkov na 2. schôdzi."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["1.schôdzou", "5. schôdzi", "9. schôdzi", "10. schôdzi", "12. schôdzi", "13. schôdzi", "3. schôdzi", "4. schôdzi", "6. schôdzi", "7. schôdzi", "8. schôdzi", "sociálnom poistení", "11. schôdzi"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=267#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=271#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=276#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=277#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=280#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=281#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=269#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=270#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=272#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=273#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=274#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=246", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=279#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:39.217723+00:00"}
{"id": "vr14891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14891", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Návrh komisie totižto predpokladá, že sa máme všetci rovnomerne, určitým distribučným kľúčom, deliť o utečencov, respektíve migrantov, ktorí prichádzajú do Európskej únie, ale zároveň hovorí aj o tom, že tu musíme posilniť takzvané bezpečné a legálne migračné trasy.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Distribučný systém, takisto aj vytvorenie a zabezpečenie bezpečných a legálnych migračných trás sú jednými z bodov migračnej agendy Európskej komisie, o ktorých informovala už niekoľkokrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vo vyhlásení Európskej komisie z 9.septembra v Štrasburg je popísaný kľúč prerozdelenia 120 tisíc migrantov z Talianska, Grécka a Maďarska. Stanovuje sa, že \" Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %.\" Európska komisia tiež navrhla prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam by umožnil rýchlejšie posúdiť jednotlivé žiadosti o azyl od uchádzačov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo na azyl. Komisia navrhla pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Čo sa týka zabezpečenia a podpory bezpečných a legálnych migračných trás, Komisia navrhla pracovať na týchto opatreniach:", "analysis_paragraphs": ["Distribučný systém, takisto aj vytvorenie a zabezpečenie bezpečných a legálnych migračných trás sú jednými z bodov migračnej agendy Európskej komisie, o ktorých informovala už niekoľkokrát. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vo vyhlásení Európskej komisie z 9.septembra v Štrasburg je popísaný kľúč prerozdelenia 120 tisíc migrantov z Talianska, Grécka a Maďarska. Stanovuje sa, že \" Premiestnenie sa vykoná podľa povinného rozdeľovacieho kľúča, na základe objektívnych a merateľných kritérií (40 % bude tvoriť veľkosť populácie, 40 % HDP, 10 % priemerný počet predchádzajúcich žiadostí o azyl, 10 % miera nezamestnanosti). Uvedené kritériá sa vzťahujú na štátnu príslušnosť uchádzačov s priemernou mierou uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni minimálne 75 %.\" Európska komisia tiež navrhla prijať nariadenie s cieľom zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu. Takýto európsky zoznam by umožnil rýchlejšie posúdiť jednotlivé žiadosti o azyl od uchádzačov pochádzajúcich z krajín, ktoré sa považujú za bezpečné v celej EÚ a ich rýchlejší návrat, ak sa individuálnym posúdením žiadostí nepotvrdí právo na azyl. Komisia navrhla pridať Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Kosovo, Čiernu Horu, Srbsko a Turecko do európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Čo sa týka zabezpečenia a podpory bezpečných a legálnych migračných trás, Komisia navrhla pracovať na týchto opatreniach:"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "navrhla"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1246_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:05.430814+00:00"}
{"id": "vr25718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25718", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "my (SNS, pozn.) máme historický odkaz od roku 1871.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na oficiálnej stránke SNS je uvedený ako dátum vzniku pôvodnej strany 6.jún 1871. Moderná Slovenská národná strana bola znovu obnovená 7.marca 1990 jej zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V roku 2011 priniesol denník Pravda informáciu o oslavách 140.výročia vzniku strany, kde sa píše: Pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnej stránke SNS je uvedený ako dátum vzniku pôvodnej strany 6.jún 1871. Moderná Slovenská národná strana bola znovu obnovená 7.marca 1990 jej zaregistrovaním na ministerstve vnútra SR. V roku 2011 priniesol denník Pravda informáciu o oslavách 140.výročia vzniku strany, kde sa píše: Pôvodná SNS vznikla 6. júna 1871. V roku 1938 splynula strana s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. V roku 1990 strana obnovila činnosť s tým, že sa prihlásila k dedičstvu pôvodnej SNS."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke", "informáciu"], "url": ["http://www.sns.sk/o-nas-2/strucne-o-sns/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170603-sns-oslavuje-140-vyrocie-vzniku-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:42.739870+00:00"}
{"id": "vr26524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26524", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "My máme napríklad 6000 lôžok na Slovensku navyše.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V. Fischer môže vychádzať z analýzy Ministerstva zdravotníctva z januára 2007, ktorá hovorí o potrebnej redukcii počtu lôžok o 6 000. Táto analýza je však stará šesť rokov a počet nadbytočných lôžok s najväčšou pravdepodobnosťou neaktuálny. Strategický rámec starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020 uvádza, že počet lôžok, ktoré je potrebné zrušiť je až 15 tisíc. Tento plán redukcie je však do roku 2030. V tomto prípade však nevieme koľko z 15 tisíc lôžok je nutné zrušiť dnes resp. v krátkom časovom horizonte. Plán do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s demografickým vývojom a vývojom, posunom v efektivite a spôsobe liečby. Ani samotný dokument neuvádza koľko lôžok by sa malo zrušiť v krátkom časovom horizonte. Výrok pre nedostatočné informácie hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Strategického rámca starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020, ktorého autorom je Ministerstvo zdravotníctva (.pdf, s. 28), je približný počet lôžok na Slovensku viac ako 34 tisíc (6,4 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na takmer 19 tisíc (3,5 lôžka na tisíc obyvateľov). V prípade ak by sme brali do úvahy len lôžka akútnej starostlivosti, tak tých je dnes na Slovensku okolo 25 tisíc (4,7 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na približne 13,5 tisíca (2,5 lôžka na tisíc obyvateľov). Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je dnes oveľa viac ako len 6 000 lôžok navyše. TASR , 27. októbra 2013: \"Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, než je priemer krajín OECD. Pokiaľ by SR bola na jeho úrovni, mala by teraz asi 27.000 postelí. Zo spomínaného počtu je vyše 25.000 lôžok v súčasnosti akútnych, nevyužitých je podľa údajov ministerstva asi tretina .\" Denník Pravda (28. októbra 2013): \"Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ Analýza Ministerstva zdravotníctva z januára 2007 hovorí o počte 6 tisíc lôžok, ktoré sú navyše. Ide o dokument starý šesť rokov a číslo už teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie je aktuálne. \"Porovnanie stanovenej potreby s reálnym počtom lôžok bude východiskom pre reštrukturalizáciu existujúcej siete, a to v spolupráci s VÚC, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a stavovskými a profesnými organizáciami. Z uvedenej komparácie a uskutočnenej analýzy vyplynula potreba celkovej redukcie vyše 6 000 lôžok v rámci SR . Potreba redukcie 6 193 lôžok zahŕňa 2 463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami, 2 442 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami a 1 287 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami.\" Podrobné štatistiky sú dostupné aj na http://stats.oecd.org/ v sekcii Health. Analýzu o počte lôžok pripravil aj HPI . Uvádza počty lôžok v konkrétnych nemocniciach, nie koľko z nich je nadbytočných. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V. Fischer môže vychádzať z analýzy Ministerstva zdravotníctva z januára 2007, ktorá hovorí o potrebnej redukcii počtu lôžok o 6 000. Táto analýza je však stará šesť rokov a počet nadbytočných lôžok s najväčšou pravdepodobnosťou neaktuálny. Strategický rámec starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020 uvádza, že počet lôžok, ktoré je potrebné zrušiť je až 15 tisíc. Tento plán redukcie je však do roku 2030. V tomto prípade však nevieme koľko z 15 tisíc lôžok je nutné zrušiť dnes resp. v krátkom časovom horizonte. Plán do roku 2030 s najväčšou pravdepodobnosťou počíta s demografickým vývojom a vývojom, posunom v efektivite a spôsobe liečby. Ani samotný dokument neuvádza koľko lôžok by sa malo zrušiť v krátkom časovom horizonte. Výrok pre nedostatočné informácie hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa Strategického rámca starostlivosti o zdravie a roky 2013-2020, ktorého autorom je Ministerstvo zdravotníctva (.pdf, s. 28), je približný počet lôžok na Slovensku viac ako 34 tisíc (6,4 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na takmer 19 tisíc (3,5 lôžka na tisíc obyvateľov). V prípade ak by sme brali do úvahy len lôžka akútnej starostlivosti, tak tých je dnes na Slovensku okolo 25 tisíc (4,7 lôžka na tisíc obyvateľov). Do roku 2030 chce Ministerstvo zdravotníctva znížiť počet lôžok na približne 13,5 tisíca (2,5 lôžka na tisíc obyvateľov). Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je dnes oveľa viac ako len 6 000 lôžok navyše. TASR , 27. októbra 2013: \"Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, než je priemer krajín OECD. Pokiaľ by SR bola na jeho úrovni, mala by teraz asi 27.000 postelí. Zo spomínaného počtu je vyše 25.000 lôžok v súčasnosti akútnych, nevyužitých je podľa údajov ministerstva asi tretina .\" Denník Pravda (28. októbra 2013): \"Slovensko má v súčasnosti v nemocniciach na počet pacientov väčší počet lôžok, ako je priemer krajín OECD. U nás je 34-tisíc lôžok, priemer OECD uvádza 27-tisíc. Cieľom ministerstva zdravotníctva je redukciou lôžok zlepšiť ich využitie. „Rezort zdravotníctva v danom materiáli vychádzal z priemerných čísiel obložnosti, ktoré sa v súčasnosti pohybujú na úrovni 65–70 %, počítame s tým, že v budúcnosti by malo byť využitie akútnych lôžok na úrovni 85 %,“ Analýza Ministerstva zdravotníctva z januára 2007 hovorí o počte 6 tisíc lôžok, ktoré sú navyše. Ide o dokument starý šesť rokov a číslo už teda s najväčšou pravdepodobnosťou nie je aktuálne. \"Porovnanie stanovenej potreby s reálnym počtom lôžok bude východiskom pre reštrukturalizáciu existujúcej siete, a to v spolupráci s VÚC, zdravotnými poisťovňami, Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a stavovskými a profesnými organizáciami. Z uvedenej komparácie a uskutočnenej analýzy vyplynula potreba celkovej redukcie vyše 6 000 lôžok v rámci SR . Potreba redukcie 6 193 lôžok zahŕňa 2 463 lôžok pre pacientov s akútnymi ochoreniami, 2 442 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami a 1 287 lôžok pre pacientov s chronickými ochoreniami.\" Podrobné štatistiky sú dostupné aj na http://stats.oecd.org/ v sekcii Health. Analýzu o počte lôžok pripravil aj HPI . Uvádza počty lôžok v konkrétnych nemocniciach, nie koľko z nich je nadbytočných. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Strategického rámca", "TASR", "Denník Pravda", "", "Analýza", "HPI"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2FSekcie%2FIZP%2Fstrategicky-ramec-starostlivosti-o-zdravie-2013-2030.pdf&ei=pELVUobbBYWWswat8ID4Aw&usg=AFQjCNEEcIP-B-0wUuYMhRulJvk43J1fEA&sig2=qf4xJolFp3ena4yztSAt9Q", "http://www.teraz.sk/zdravie/pocet-postele-nemocnice/62574-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-53311?prefixFile=m_", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/maju-statne-nemocnice-lenivych-lekarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:47.512344+00:00"}
{"id": "vr33799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33799", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Hrozilo podľa analýzy, ktorú sme mali okamžité zatvorenie asi 240 stredných škôl a okamžité prepustenie viac ako 1000 zamestnancov.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil analýzu, o ktorej hovorí Pavel Ondek. Uvedená analýza sa nenachádza ani na stránke Odborového zväzu pracovníkov školstva. Pravdepodobne ide o interný dokument. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil analýzu, o ktorej hovorí Pavel Ondek. Uvedená analýza sa nenachádza ani na stránke Odborového zväzu pracovníkov školstva. Pravdepodobne ide o interný dokument. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:43.421464+00:00"}
{"id": "vr15253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15253", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...vzťahu európskych inštitúcií a národných parlamentov. Tam Veľká Británia vyjednala možnosti využívania takzvanej zelenej alebo červenej karty...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká Británia vyjednávala s predstaviteľmi Európskej únie o určitých výnimkách, ktoré mali zmierniť jej pretrvávajúce obavy z nevýhodnosti členstva v EÚ pre krajinu. Súčasťou rozhodnutia Európskej rady, ktoré malo reagovať na britské požiadavky, sú aj mechanizmy prezývané červená a zelená karta, ktoré by mali posilniť právomoci národných parlamentov voči európskym inštitúciám.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zavedenie červenej karty je jedným z opatrení, ktoré boli adresované na zmiernenie britských obáv z členstva v EÚ. Procedúra je určená pre národné parlamenty, pokiaľ 55% z nich spochybní návrh Európskej únie, bude to znamenať vetovanie návrhu. O červenej a zelenej karte píše Euractiv : \"Niektorí odborníci spochybňujú aj praktickú využiteľnosť „červenej karty“. Modelovanie ukázalo, že by bola použiteľná len v prípade 2 % všetkých legislatívnych hlasovaní. Mnohí podporovatelia myšlienky väčšieho angažovania národných parlamentov v európskej politike preferujú skôr konštruktívnejšiu „zelenú kartu“, teda nejakú formu mechanizmu, ktorá by umožňovala národným poslancom naprieč EÚ zasielať Komisii nápady na nové legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy .\" Ďalšia spomínaná karta, zelená karta , má dať národným parlamentom možnosť navrhovať legislatívu: \"(...) the “green card” is a proactive, non-binding instrument for involving national parliaments on the basis of existing treaty provisions. The “green card” would not create a collective veto player and would more loosely build upon the “yellow card” mechanism .\" V oficiálnom dokumente EÚ(. pdf ,s.17) znie popis výnimky, takzvanej červenej karty, nasledovne: \" Where reasoned opinions on the non-compliance of a draft Union legislative act with the principle of subsidiarity, sent within 12 weeks from the transmission of that draft, represent more than 55 % of the votes allocated to the national Parliaments, the Council Presidency will include the item on the agenda of the Council for a comprehensive discussion on these opinions and on the consequences to be drawn therefrom. \" Spomenutá je aj možnosť zelenej karty: \" Reasoned opinions issued by national Parliaments in accordance with Article 7(1) of Protocol No 2 on the application of the principles of subsidiarity and proportionality are to be duly taken into account by all institutions involved in the decision-making process of the Union. Appropriate arrangements will be made to ensure this .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Veľká Británia vyjednávala s predstaviteľmi Európskej únie o určitých výnimkách, ktoré mali zmierniť jej pretrvávajúce obavy z nevýhodnosti členstva v EÚ pre krajinu. Súčasťou rozhodnutia Európskej rady, ktoré malo reagovať na britské požiadavky, sú aj mechanizmy prezývané červená a zelená karta, ktoré by mali posilniť právomoci národných parlamentov voči európskym inštitúciám.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zavedenie červenej karty je jedným z opatrení, ktoré boli adresované na zmiernenie britských obáv z členstva v EÚ. Procedúra je určená pre národné parlamenty, pokiaľ 55% z nich spochybní návrh Európskej únie, bude to znamenať vetovanie návrhu. O červenej a zelenej karte píše Euractiv : \"Niektorí odborníci spochybňujú aj praktickú využiteľnosť „červenej karty“. Modelovanie ukázalo, že by bola použiteľná len v prípade 2 % všetkých legislatívnych hlasovaní. Mnohí podporovatelia myšlienky väčšieho angažovania národných parlamentov v európskej politike preferujú skôr konštruktívnejšiu „zelenú kartu“, teda nejakú formu mechanizmu, ktorá by umožňovala národným poslancom naprieč EÚ zasielať Komisii nápady na nové legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy .\" Ďalšia spomínaná karta, zelená karta , má dať národným parlamentom možnosť navrhovať legislatívu: \"(...) the “green card” is a proactive, non-binding instrument for involving national parliaments on the basis of existing treaty provisions. The “green card” would not create a collective veto player and would more loosely build upon the “yellow card” mechanism .\" V oficiálnom dokumente EÚ(. pdf ,s.17) znie popis výnimky, takzvanej červenej karty, nasledovne: \" Where reasoned opinions on the non-compliance of a draft Union legislative act with the principle of subsidiarity, sent within 12 weeks from the transmission of that draft, represent more than 55 % of the votes allocated to the national Parliaments, the Council Presidency will include the item on the agenda of the Council for a comprehensive discussion on these opinions and on the consequences to be drawn therefrom. \" Spomenutá je aj možnosť zelenej karty: \" Reasoned opinions issued by national Parliaments in accordance with Article 7(1) of Protocol No 2 on the application of the principles of subsidiarity and proportionality are to be duly taken into account by all institutions involved in the decision-making process of the Union. Appropriate arrangements will be made to ensure this .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutia", "Zavedenie", "červenej karty", "Euractiv", "zelená karta", "pdf"], "url": ["http://docs.dpaq.de/10395-0216-euco-conclusions.pdf", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-32810887", "https://www.theguardian.com/world/datablog/2016/feb/10/introducing-camerons-eu-red-card-limited-impact", "http://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/zlta-cervena-zelena-karta/", "http://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2015/11/10/david-camerons-proposal-to-give-national-parliaments-a-red-card-over-eu-laws-is-deeply-flawed/", "http://docs.dpaq.de/10395-0216-euco-conclusions.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:55.045014+00:00"}
{"id": "vr29406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29406", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Predsa len, Nemci sú najväčší veritelia Grécka, vyvíjajú naňho najväčší tlak...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Kiska správne uviedol, že Nemecko je najväčším veriteľom Gréckeho dlhu. Má preto potenciál vyvíjať na Grécko tlak, čo v poslednom čase využíva najväčšmi spomedzi členských štátov Eurozóny. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Angela Merkel dokonca pri vstupe Litvy do Eurozóny nevylúčila odchod Grécka z Eurozóny, známy pod pojmom Grexit . Nemecko je totiž najväčším veriteľom Grécka, Gréci Nemcom dlhujú 56,47 miliardy eur, najviac zo všetkých krajín Eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska správne uviedol, že Nemecko je najväčším veriteľom Gréckeho dlhu. Má preto potenciál vyvíjať na Grécko tlak, čo v poslednom čase využíva najväčšmi spomedzi členských štátov Eurozóny. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Angela Merkel dokonca pri vstupe Litvy do Eurozóny nevylúčila odchod Grécka z Eurozóny, známy pod pojmom Grexit . Nemecko je totiž najväčším veriteľom Grécka, Gréci Nemcom dlhujú 56,47 miliardy eur, najviac zo všetkých krajín Eurozóny."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Grexit", "veriteľom", ".rtf"], "url": ["http://www.spiegel.de/international/europe/merkel-and-germany-open-to-possible-greek-euro-zone-exit-a-1011277.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/345790-den-g-eurozona-v-pondelok-rozvazuje-grecky-uzol/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=366553"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:35.454448+00:00"}
{"id": "vr18294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18294", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "V Nitre a okrese Nitra poklesla nezamestnanosť od decembra 2016 z 5,22 na 2,48 percenta", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Ústredia práce je pravdou, že nezamestnanosť v okrese Nitra (keďže miera nezamestnanosti sa meria podľa príslušných okresov, pozn.) poklesla zo spomínaných 5,22 % (december 2016) na súčasných 2,48 % (september 2018). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Ústredia práce je pravdou, že nezamestnanosť v okrese Nitra (keďže miera nezamestnanosti sa meria podľa príslušných okresov, pozn.) poklesla zo spomínaných 5,22 % (december 2016) na súčasných 2,48 % (september 2018). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosť", "investor"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419495-jaguar-startuje-nabory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:18.105422+00:00"}
{"id": "vr17925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17925", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...keď sa pozrieme do okolitých krajín a (ich hospodársky rast, pozn.) je vyšší, rýchlejší, efektívnejší a udržateľnejší, ako ten náš (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Martin Klus vo svojom výroku nešpecifikuje, ktoré okolité krajiny má na mysli. Pri overovaní sme preto porovnávali krajiny V4. Výška, efektivita a udržateľnosť hospodárskeho rastu sa dá merať na základe mnohých faktorov. Podľa štatistiky Eurostat dosiahlo Slovensko spomedzi krajín V4 najnižší percentuálny rast HDP. Naopak, z dlhodobého hľadiska nastal najväčší celkový hospodársky rast na Slovensku, ktoré oproti roku 2000 zdvojnásobilo výkon svojej ekonomiky ( .pdf , s. 15). V hodnotení Economy Complexity Ranking , ktoré predvída aj budúci rast ekonomiky, skončilo Slovensko v rámci V4 na 3. mieste. Kvôli nejednoznačnosti určujúcich kritérií, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miera rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2017 bola podľa štatistiky Eurostat najnižšia spomedzi krajín V4. Slovensko zaznamenalo rast 3,4 %, Česká republika 4,4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,0 %. Čo sa týka udržateľnosti, smerodajný môže byť Economic Complexity Ranking , ktorý je považovaný za ukazovateľ s dobrou schopnosťou predikovať budúci rast. Na základe údajov zbieraných v roku 2016 má najsilnejšiu schopnosť budúceho rastu spomedzi krajín V4 Česko, druhé je Maďarsko, Slovensko má 3. najväčší potenciál a za ním je Poľsko. Pre udržateľnosť rastu slovenskej ekonomiky sa za najväčšie riziko považuje prílišný dôraz na automobilový priemysel. \" Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 % a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %. (...) Tento rok však bude kritický z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti kľúčového sektora našej ekonomiky. Pokiaľ však neodstránime hlavné bariéry v automotive sektore, tieto výsledky sa nepodarí dlhodobo udržať a výkonnosť tohto odvetvia začne klesať,\" povedal prezident ZAP (Zväz automobilového priemyslu) SR Juraj Sinay. \" Na základe dát OECD o krajinách Vyšehradskej štvorky, z ktorých vychádza aj práca \"Analýza efektivity hospodárskeho rastu a jej udržateľnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky v rokoch 2000 až 2016\" , môžeme porovnať vývoj niektorých ekonomických ukazovateľov. Podľa autora práce \" najväčší celkový hospodársky rast nastal na Slovensku – výkon tamojšej ekonomiky by sa mal podľa predikcie do roku 2018 oproti roku 2000 zdvojnásobiť. Druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou je v tomto ohľade Poľsko, ktoré by si malo oproti referenčnému roku pripísať 86 percent výkonu ekonomiky, nasledované Českou republikou s 59 percentami a Maďarskom s 46 percentami \" ( .pdf , s. 15). Čo sa týka vývoja HDP v prepočte na odpracovanú hodinu, v \" sledovanom období od roku 2000 do roku 2016 bol najvyšší priemerný ročný rast zaznamenaný na Slovensku (3,47 percenta), ďalej Poľsku (3,21 percenta), Českej republike (2,76 percenta) a nakoniec Maďarsku (2,75 percenta). Poľsko bolo zároveň jedinou krajinou, kde ani raz medziročne nedošlo k poklesu ukazovateľa, podobne ako v tejto krajine v sledovanom období nedošlo k ekonomickej recesii \" ( .pdf , s. 33). Krajiny V4 dosahujú vyšší rast nákladov na prácu ako rast produktivity práce, čo môže viesť \" ku postupnému zníženiu medzinárodnej konkurencieschopnosti a v neposlednom rade aj ohrozeniu makroekonomickej stability \" ( .pdf , s. 38). Udržateľnosť hospodárskeho rastu ohrozuje aj nevyužitie ľudského kapitálu. \" Miera nezamestnanosti na Slovensku síce prekonáva svoje historické minimá, avšak stále je v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoká \" ( .pdf , s. 42). V roku 2016 bola na Slovensku nezamestnanosť 9,6 %, zatiaľ čo v ČR 4,0%, v Maďarsku 5,1 % a v Poľsku 6,2 %. Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim udržateľnosť hospodárskeho rastu je i dĺžka nezamestnanosti, ktorá je v krajinách V4 nadpriemerne vysoká, pričom najhorší výsledok dosahuje Slovensko. \" Miera nezamestnanosti je síce v troch krajinách V4 podpriemerná oproti úrovni OECD, avšak dĺžka nezamestnanosti je vo všetkých štyroch krajinách nadpriemerná. Situácia je najvážnejšia na Slovensku, ktoré zároveň zaznamenáva jednu z najväčších mier dlhodobej nezamestnanosti (v roku 2016 až 56,6 percenta zo všetkých nezamestnaných; v rámci OECD zaznamenalo viac iba Taliansko a Grécko). Priemerne je tam človek nezamestnaný takmer dva a pol roka, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je to jeden a pol roka a v Poľsku podľa najaktuálnejších dát presne jeden rok. Priemer OECD je pritom na úrovni 10 mesiacov \" ( .pdf , s. 42). Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus vo svojom výroku nešpecifikuje, ktoré okolité krajiny má na mysli. Pri overovaní sme preto porovnávali krajiny V4. Výška, efektivita a udržateľnosť hospodárskeho rastu sa dá merať na základe mnohých faktorov. Podľa štatistiky Eurostat dosiahlo Slovensko spomedzi krajín V4 najnižší percentuálny rast HDP. Naopak, z dlhodobého hľadiska nastal najväčší celkový hospodársky rast na Slovensku, ktoré oproti roku 2000 zdvojnásobilo výkon svojej ekonomiky ( .pdf , s. 15). V hodnotení Economy Complexity Ranking , ktoré predvída aj budúci rast ekonomiky, skončilo Slovensko v rámci V4 na 3. mieste. Kvôli nejednoznačnosti určujúcich kritérií, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Miera rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku v roku 2017 bola podľa štatistiky Eurostat najnižšia spomedzi krajín V4. Slovensko zaznamenalo rast 3,4 %, Česká republika 4,4 %, Poľsko 4,6 %, Maďarsko 4,0 %. Čo sa týka udržateľnosti, smerodajný môže byť Economic Complexity Ranking , ktorý je považovaný za ukazovateľ s dobrou schopnosťou predikovať budúci rast. Na základe údajov zbieraných v roku 2016 má najsilnejšiu schopnosť budúceho rastu spomedzi krajín V4 Česko, druhé je Maďarsko, Slovensko má 3. najväčší potenciál a za ním je Poľsko. Pre udržateľnosť rastu slovenskej ekonomiky sa za najväčšie riziko považuje prílišný dôraz na automobilový priemysel. \" Podiel výroby automobilov na celkovej priemyselnej produkcii na Slovensku dosiahol 44 % a automobilový priemysel sa na priemyselnom exporte SR podieľal 35 %. (...) Tento rok však bude kritický z hľadiska udržateľnosti a konkurencieschopnosti kľúčového sektora našej ekonomiky. Pokiaľ však neodstránime hlavné bariéry v automotive sektore, tieto výsledky sa nepodarí dlhodobo udržať a výkonnosť tohto odvetvia začne klesať,\" povedal prezident ZAP (Zväz automobilového priemyslu) SR Juraj Sinay. \" Na základe dát OECD o krajinách Vyšehradskej štvorky, z ktorých vychádza aj práca \"Analýza efektivity hospodárskeho rastu a jej udržateľnosti v krajinách Vyšehradskej štvorky v rokoch 2000 až 2016\" , môžeme porovnať vývoj niektorých ekonomických ukazovateľov. Podľa autora práce \" najväčší celkový hospodársky rast nastal na Slovensku – výkon tamojšej ekonomiky by sa mal podľa predikcie do roku 2018 oproti roku 2000 zdvojnásobiť. Druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou je v tomto ohľade Poľsko, ktoré by si malo oproti referenčnému roku pripísať 86 percent výkonu ekonomiky, nasledované Českou republikou s 59 percentami a Maďarskom s 46 percentami \" ( .pdf , s. 15). Čo sa týka vývoja HDP v prepočte na odpracovanú hodinu, v \" sledovanom období od roku 2000 do roku 2016 bol najvyšší priemerný ročný rast zaznamenaný na Slovensku (3,47 percenta), ďalej Poľsku (3,21 percenta), Českej republike (2,76 percenta) a nakoniec Maďarsku (2,75 percenta). Poľsko bolo zároveň jedinou krajinou, kde ani raz medziročne nedošlo k poklesu ukazovateľa, podobne ako v tejto krajine v sledovanom období nedošlo k ekonomickej recesii \" ( .pdf , s. 33). Krajiny V4 dosahujú vyšší rast nákladov na prácu ako rast produktivity práce, čo môže viesť \" ku postupnému zníženiu medzinárodnej konkurencieschopnosti a v neposlednom rade aj ohrozeniu makroekonomickej stability \" ( .pdf , s. 38). Udržateľnosť hospodárskeho rastu ohrozuje aj nevyužitie ľudského kapitálu. \" Miera nezamestnanosti na Slovensku síce prekonáva svoje historické minimá, avšak stále je v porovnaní s ostatnými krajinami relatívne vysoká \" ( .pdf , s. 42). V roku 2016 bola na Slovensku nezamestnanosť 9,6 %, zatiaľ čo v ČR 4,0%, v Maďarsku 5,1 % a v Poľsku 6,2 %. Negatívnym faktorom ovplyvňujúcim udržateľnosť hospodárskeho rastu je i dĺžka nezamestnanosti, ktorá je v krajinách V4 nadpriemerne vysoká, pričom najhorší výsledok dosahuje Slovensko. \" Miera nezamestnanosti je síce v troch krajinách V4 podpriemerná oproti úrovni OECD, avšak dĺžka nezamestnanosti je vo všetkých štyroch krajinách nadpriemerná. Situácia je najvážnejšia na Slovensku, ktoré zároveň zaznamenáva jednu z najväčších mier dlhodobej nezamestnanosti (v roku 2016 až 56,6 percenta zo všetkých nezamestnaných; v rámci OECD zaznamenalo viac iba Taliansko a Grécko). Priemerne je tam človek nezamestnaný takmer dva a pol roka, zatiaľ čo v Českej republike a Maďarsku je to jeden a pol roka a v Poľsku podľa najaktuálnejších dát presne jeden rok. Priemer OECD je pritom na úrovni 10 mesiacov \" ( .pdf , s. 42). Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", ".pdf", "Economy Complexity Ranking", "2017", "Economic Complexity Ranking", "považuje", "práca", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.destatis.de/Europa/EN/Country/Comparison/GER_EU_Compared.html", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://atlas.media.mit.edu/en/rankings/country/eci/", "https://www.destatis.de/Europa/EN/Country/Comparison/GER_EU_Compared.html", "https://atlas.media.mit.edu/en/rankings/country/eci/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/brief-v-roku-2017-sa-v-sr-vyrobilo-viac/303093-clanok.html", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://vskp.vse.cz/eid/71993", "https://vskp.vse.cz/eid/71993"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:31.656895+00:00"}
{"id": "45150", "numeric_id": 45150, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45150", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na Slovensku sme zrazili to šírenie vírusu na 1,6 alebo 1,65. Že jeden odovzdá 1,65 človeku. V osadách tento koeficient sa ráta R0=20. Tzn., že jeden, ak by tam prišiel nakazený, odovzdá to vzhľadom na ten hygienický nízky štandard ďalším dvadsiatim ľuďom.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Analytici Ministerstva zdravotníctva pracovali v druhom modely šírenia koronavírusu s tzv. indexom nákazlivosti 1,65. Hoci upozorňujú, že toto číslo bude pri marginalizovaných komunitách vyššie, konkrétny údaj nespomenuli. Tvrdenie Igora Matoviča, podľa ktorého je tento údaj pre MRK na hodnote 20, preto hodnotíme ako neoveriteľné. V poradí druhý model šírenia sa koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” V prvom modeli analytici pracovali s hodnotou R0 na úrovni 4. Po prijatí vládnych opatrení teda táto hodnota klesla. IZP označuje marginalizované (rómske) komunity z pohľadu šírenia sa koronavírusu za rizikovejšie. V zverejnenej analýze však hodnotu R0 práve v týchto komunitách nespomína. Štúdia analyzujúca nekontrolovateľné šírenie vírusu na lodi Diamond Princess odhalda tamojšiu hodnotu indexu nákazlivosti do 14,8.", "analysis_paragraphs": ["Analytici Ministerstva zdravotníctva pracovali v druhom modely šírenia koronavírusu s tzv. indexom nákazlivosti 1,65. Hoci upozorňujú, že toto číslo bude pri marginalizovaných komunitách vyššie, konkrétny údaj nespomenuli. Tvrdenie Igora Matoviča, podľa ktorého je tento údaj pre MRK na hodnote 20, preto hodnotíme ako neoveriteľné. V poradí druhý model šírenia sa koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” V prvom modeli analytici pracovali s hodnotou R0 na úrovni 4. Po prijatí vládnych opatrení teda táto hodnota klesla. IZP označuje marginalizované (rómske) komunity z pohľadu šírenia sa koronavírusu za rizikovejšie. V zverejnenej analýze však hodnotu R0 práve v týchto komunitách nespomína. Štúdia analyzujúca nekontrolovateľné šírenie vírusu na lodi Diamond Princess odhalda tamojšiu hodnotu indexu nákazlivosti do 14,8."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "nevedia", "index", "pracovali", "Štúdia"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/03/predikcia_koronavirus_17.3.2020_2.pdf", "https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/32109273"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:41.046600+00:00"}
{"id": "vr37769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37769", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pätnásteho tohto mesiaca sa v Sedmohradsku, teraz som zabudol názov toho mesta, na tej verejnej prísahe sa zúčastnilo niekoľko tisíc Maďarov, občanov Rumunskej republiky, takzvaných Sikulov za účasti podpredsedu vlády Maďarskej republiky, pána biskupa Tökosa, poslanca Rumunska v Európskom parlamente a týchto niekoľko tisíc Maďarov, ale občanov Maďarskej republiky, prisahali vernosť maďarského občianstvu.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hodnotenie zmenené 30.3. Prísaha nových občanov v meste Cluj-Napoca (maďarsky Kolozsvár, slovensky Koložvár) sa uskutočnila 15. marca 2011. Zúčastnil sa jej podpredseda maďarskej vlády Semjén, ako aj rumunský europoslanec Tőkés, ktorý takto získal maďarské občianstvo. Podľa tlačovej správy prísahu zložilo približne 500 ľudí. Prisahajúcich neboli tisíce, ako tvrdí Slota.", "analysis_paragraphs": ["Hodnotenie zmenené 30.3. Prísaha nových občanov v meste Cluj-Napoca (maďarsky Kolozsvár, slovensky Koložvár) sa uskutočnila 15. marca 2011. Zúčastnil sa jej podpredseda maďarskej vlády Semjén, ako aj rumunský europoslanec Tőkés, ktorý takto získal maďarské občianstvo. Podľa tlačovej správy prísahu zložilo približne 500 ľudí. Prisahajúcich neboli tisíce, ako tvrdí Slota."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Podľa tlačovej správy"], "url": ["http://www.szabadsag.ro/szabadsag/servlet/szabadsag/template/article,PMainArticleScreen.vm/id/2826"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:34.981531+00:00"}
{"id": "vr33444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33444", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Z úst tam jednej poslankyne bolo hovorené, že 211 miliónov viete, koľko peňazí môže prejsť cez tú zmluvu TMG? Nanajvýš 40.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Časť o výroku poslankyne bez udania mena, približného času či aspoň strany sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie, že cez zmluvu (.pdf) mohlo prejsť maximálne 40 miliónov eur však označujeme za nepravdivé. Spoločnosť TMG, aj podľa ministra kultúry Maďariča, je lídrom skupiny firiem, ktoré získali tento tender v objeme 170 mil. euro. Nikde sme nenašli informáciu, že by mala spoločnosť TMG fakturovať ministerstvu nižšiu sumu. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako nepravdivý. V oznámení (.pdf) o výsledku verejného obstarávania, ktoré vyhrala spoločnosť TMG v roku 2009, je ako výsledná hodnota zmluvy uvedená hodnota 170 mil. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Časť o výroku poslankyne bez udania mena, približného času či aspoň strany sa nám nepodarilo overiť. Tvrdenie, že cez zmluvu (.pdf) mohlo prejsť maximálne 40 miliónov eur však označujeme za nepravdivé. Spoločnosť TMG, aj podľa ministra kultúry Maďariča, je lídrom skupiny firiem, ktoré získali tento tender v objeme 170 mil. euro. Nikde sme nenašli informáciu, že by mala spoločnosť TMG fakturovať ministerstvu nižšiu sumu. Výrok Mareka Maďariča hodnotíme ako nepravdivý. V oznámení (.pdf) o výsledku verejného obstarávania, ktoré vyhrala spoločnosť TMG v roku 2009, je ako výsledná hodnota zmluvy uvedená hodnota 170 mil. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["zmluvu", "oznámení"], "url": ["http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/49337_dokument.pdf", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/461/oznamenie_o_vysledku_vo_zabezpecenie_syst_a_technol_ries_vyberu_logistiky_konverzie_ochrany_obsahu_zo_zdrojov_pfi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:03.644604+00:00"}
{"id": "vr35345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35345", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Myslím si, že ak hovoríme o tom prepade preferencií, tak nie je to nič dramatické. My sme mali 12 vo voľbách, teraz v poslednom prieskume sme mali 8,8. Je to naozaj na úrovni niekde až štatistiky.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2010 12,14% hlasov (t.j. 307 287 hlasov). Podľa posledného prieskumu uskutočneného v októbri agentúrou FOCUS (.pdf), pričom respondentom bola položená nasledujúca otázka: \"Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?\" by strana SaS dosiahla 8,5% potenciálnych voličov.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS získala v parlamentných voľbách v roku 2010 12,14% hlasov (t.j. 307 287 hlasov). Podľa posledného prieskumu uskutočneného v októbri agentúrou FOCUS (.pdf), pričom respondentom bola položená nasledujúca otázka: \"Predstavte si, že by sa parlamentné voľby konali tento víkend a kandidovali by nasledujúce politické strany. Ktorej strane by ste dali svoj hlas?\" by strana SaS dosiahla 8,5% potenciálnych voličov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["12,14% hlasov", "agentúrou FOCUS"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/graf/graf1sr.jsp?lang=sk", "http://www.focus-research.sk/files/126_Preferencie%20politickych%20stran_oktober2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:15.055719+00:00"}
{"id": "vr27233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27233", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Je to anexia územia (na Kryme, pozn.), povedal to Hollande, povedala to pani kancelárka Merkelová.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahranicné zdroje citujú stanovisko Hollanda nasledovne ( Reuters, 12. marec 2014):\n\n“French President Francois Hollande told his Russian counterpart Vladimir Putin on Wednesday that he had to do everything to stop Ukraine's Crimea region from joining Russia, something that would be an \"unacceptable annexation.\" Vyjadrenie Merkelovej bolo podobné ( Telegraph , 12. marec 2014): “German Chancellor Angela Merkel accused Russia of “an nexing” Crimea and warned that the Kremlin must not be allowed to “get away with it” during an unusually emotional address to Germany’s ruling conservative Christian Democratic Party MPs late on Tuesday.” Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zahranicné zdroje citujú stanovisko Hollanda nasledovne ( Reuters, 12. marec 2014):", "“French President Francois Hollande told his Russian counterpart Vladimir Putin on Wednesday that he had to do everything to stop Ukraine's Crimea region from joining Russia, something that would be an \"unacceptable annexation.\" Vyjadrenie Merkelovej bolo podobné ( Telegraph , 12. marec 2014): “German Chancellor Angela Merkel accused Russia of “an nexing” Crimea and warned that the Kremlin must not be allowed to “get away with it” during an unusually emotional address to Germany’s ruling conservative Christian Democratic Party MPs late on Tuesday.” Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Reuters,", "Telegraph", "nexing” Crimea"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/03/12/us-ukraine-crisis-hollande-idUSBREA2B15D20140312", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/10692259/Ukraine-crisis-Angela-Merkel-accuses-Putin-of-stealing-Crimea.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:08.044775+00:00"}
{"id": "vr33753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33753", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Riešenie, ktoré prišlo do parlamentu z vlády, nie je neutrálne, lebo vlastne jednak že retroaktívne pôsobí a jednak že zneguje rozhodnutie, právoplatné rozhodnutie. Retroaktívne v tom, že vlastne aj do procesu, ktorý začal pred prijatím tohto zákona, do toho konania zasahuje spätne. Čiže aj tie vylúčenia, ktoré boli právoplatne rozhodnuté Ústavným súdom, sa zrušia spätne a bude rozhodovať ten senát, ktorý prvý dostal tento spor.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti so súdnym konaním medzi nevymenovaným generálnym prokurátorom Jozefom Čentéšom a prezdentom SR Ivanom Gašparovičom je namietnutých alebo vylúčených 12 z 13 sudcov Ústavného súdu SR. Nefunkčnosť Ústavného súdu a generálnej prokuratúry sú podľa vlády SR dôvody k novele zákona. Podľa uznesenia Ústavného súdu z 24. januára 2013 boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci námietky Jozefa Čentéša voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi z 28. decembra 2012, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora SR. Podľa znenia novely zákona (viď Schválené znenie zákona NRSR 481, .rtf) by sa však na toto vylúčenie nemalo prihliadať. O prípade bude rozhodovať prvý senát Ústavného súdu, ktorého členmi sú Peter Brňák a Milan Ľalík. Zákon teda pôsobí retroaktívne. Podľa sme.sk sa v posledných dňoch sa opozícia pokúša o a zbiera podpisy na napadnutie zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti so súdnym konaním medzi nevymenovaným generálnym prokurátorom Jozefom Čentéšom a prezdentom SR Ivanom Gašparovičom je namietnutých alebo vylúčených 12 z 13 sudcov Ústavného súdu SR. Nefunkčnosť Ústavného súdu a generálnej prokuratúry sú podľa vlády SR dôvody k novele zákona. Podľa uznesenia Ústavného súdu z 24. januára 2013 boli sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci námietky Jozefa Čentéša voči prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi z 28. decembra 2012, ktorý ho odmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora SR. Podľa znenia novely zákona (viď Schválené znenie zákona NRSR 481, .rtf) by sa však na toto vylúčenie nemalo prihliadať. O prípade bude rozhodovať prvý senát Ústavného súdu, ktorého členmi sú Peter Brňák a Milan Ľalík. Zákon teda pôsobí retroaktívne. Podľa sme.sk sa v posledných dňoch sa opozícia pokúša o a zbiera podpisy na napadnutie zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "zákona", "sme.sk"], "url": ["http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=471713", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435", "http://www.sme.sk/c/6787680/opozicia-ma-podpisy-na-napadnutie-zakona-o-ustavnom-sude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:54.602228+00:00"}
{"id": "42221", "numeric_id": 42221, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42221", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Keď pán Mečiar skončil ako premiér v roku 1998, ja som bol sudca Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre rekapituláciu doplníme hodnotenie výroku o informácie zo životopisu Štefana Harabina na oficiálnej stránke vlády SR, ktoré potvrdzujú, že od roku 1993 do roku 1996 pôsobil na NS SR ako sudca, od 1996 do 1998 bol predsedom trestného kolégia NS SR a od 1998 do 2003 (11. február) zastával post predsedu NS SR.", "analysis_paragraphs": ["Pre rekapituláciu doplníme hodnotenie výroku o informácie zo životopisu Štefana Harabina na oficiálnej stránke vlády SR, ktoré potvrdzujú, že od roku 1993 do roku 1996 pôsobil na NS SR ako sudca, od 1996 do 1998 bol predsedom trestného kolégia NS SR a od 1998 do 2003 (11. február) zastával post predsedu NS SR."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SNS", "od 13. decembra 1994 až do 30. októbra 1998", "životopisu Štefana Harabina"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/54759-harabin-ostava-predsedom-najvyssieho-sudu", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "https://www.opis.gov.sk/stefan-harabin/?day=2018-02-01&art_datum_od=2018-12-29&art_datum_do=2018-12-29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:16.237363+00:00"}
{"id": "vr28475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28475", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "Cestný most je iba I. etapou juhovýchodného obchvatu mesta ... za posledné 4-ročné obdobie sa neurobilo absolútne nič.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Vaňo hovorí o tom, že v rámci juhovýchodného obchvatu mesta sa v poslednom volebnom období neurobilo nič v súvislosti s II. etapou, ktorá má byť pokračovaním práve stavaného mosta cez rieku Váh. Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu informáciu o tom, že by sa nejakým spôsobom napredovalo v príprave (určenie termínu začiatku a konca výstavby, získanie finančných prostriedkov, projektová dokumentácia, kontrahovanie a pod.) spomínanej II. etapy obchvatu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Juhovýchodný obchvat sa má skladať z dvoch etáp. I. etapa, ktorá sa má skladať zo 4 mostných objektov a troch oporných múrov, by sa mala oficiálne dokončiť do marca 2015. II. etapa , ktorá by mala dokončiť juhovýchodný obchvat, je síce na pláne, zatiaľ sa ale ani nezačali prípravy na jej stavbu. V roku 2012, teda počas posledného 4-ročného obdobia, bol schválený nový územný plán mesta Trenčín ( sprievodná správa ). V tomto pláne je vyznačená trasa celého obchvatu a v sprievodnej správe sa opakovane spomína dobudovanie obchvatu ako jedna z priorít. Toto však nepredstavuje zásadný posun oproti územnému plánu z roku 1998 ( sprievodná správa ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Vaňo hovorí o tom, že v rámci juhovýchodného obchvatu mesta sa v poslednom volebnom období neurobilo nič v súvislosti s II. etapou, ktorá má byť pokračovaním práve stavaného mosta cez rieku Váh. Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu informáciu o tom, že by sa nejakým spôsobom napredovalo v príprave (určenie termínu začiatku a konca výstavby, získanie finančných prostriedkov, projektová dokumentácia, kontrahovanie a pod.) spomínanej II. etapy obchvatu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Juhovýchodný obchvat sa má skladať z dvoch etáp. I. etapa, ktorá sa má skladať zo 4 mostných objektov a troch oporných múrov, by sa mala oficiálne dokončiť do marca 2015. II. etapa , ktorá by mala dokončiť juhovýchodný obchvat, je síce na pláne, zatiaľ sa ale ani nezačali prípravy na jej stavbu. V roku 2012, teda počas posledného 4-ročného obdobia, bol schválený nový územný plán mesta Trenčín ( sprievodná správa ). V tomto pláne je vyznačená trasa celého obchvatu a v sprievodnej správe sa opakovane spomína dobudovanie obchvatu ako jedna z priorít. Toto však nepredstavuje zásadný posun oproti územnému plánu z roku 1998 ( sprievodná správa ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["obchvat", "II. etapa", "územný plán", "sprievodná správa", "1998", "sprievodná správa"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1742270_v-trencine-stavaju-unikatny-most.-bude-aj-pre-cyklistov", "http://trencin.sme.sk/c/7085429/peticia-za-r2-pomohla-obchvat-bude.html", "http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/cistopis/vykres/navrh-dopravneho-vybavenia", "http://www.uzemneplany.sk/files/ground_planes/trencin/parts/uzemny-plan-mesta/cistopis/documents/sprievodna-sprava.pdf?f=e85bf99cb9344631066f89019d54e535", "http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/navrh/vykres/komplexny-urbanisticky-navrh", "http://www.uzemneplany.sk/upn/trencin/uzemny-plan-mesta/navrh/text/sprievodna-sprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:42.017042+00:00"}
{"id": "vr15746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15746", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "... napríklad štátne sviatky na Slovensku, aj keby ste chceli zrušiť cirkevný štátny sviatok, tak nemôžete, lebo ho máte jednoducho zabetónovaný vo Vatikánskej zmluve.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika je od roku 2000 signatárom Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá je dostupná na stránkach Ministerstva kultúry. Zmluva okrem iného uvádza zoznam cirkevných sviatkov a následne aj mechanizmus zmeny ustanovení tejto zmluvy. Na základe textu zmluvy teda hodnotíme výrok poslanca Poliačika ako pravdivý"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "návrhom"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/208925/ficovlada-chce-zrusit-dva-sviatky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:25.496112+00:00"}
{"id": "vr35218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35218", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My ako strana SaS sme pomerne v konfortnej situácii, lebo sme povedali, že podporíme toho kandidáta, na ktorom sa zhodnú ostatné tri strany, takže my v podstate čakáme až sa starí harcovníci dokážu na niečom ujednotiť.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR prišla s informáciou, že strana SaS nemala svojho vlastného kandidáta a deklarovala podporu spoločnému koaličnému kandidátovi.", "analysis_paragraphs": ["TASR prišla s informáciou, že strana SaS nemala svojho vlastného kandidáta a deklarovala podporu spoločnému koaličnému kandidátovi."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=../../Input_audio/online/10/10/S20101020_165940.ntm@Audio"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:45.152549+00:00"}
{"id": "vr28604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28604", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Ja mám v programe aquapark, pretože momentálne máme jednu dosluhujúcu plaváreň v areály MTF.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žitňanský nešpecifikuje o akú plaváreň v koho vlastníctve má ísť. V Trnave sa však nachádzajú minimálne dve plavárne, jedna z nich je v areály MTF. Jediná mestská plaváreň je na sídlisku Zátvor. Žitňanský má v programe výstavbu aquaparku v Trnave. \"Podporíme výstavbu nového aquaparku a v spolupráci s investorom aquaparku zabezpečíme výstavbu novej krytej plavárne pre obyvateľov mesta.\" V Trnave sa nachádzajú dve plavárne aj letné kúpaliská . Plaváreň , ktorú vo svojom výroku spomína Ján Žitňanský patrí Materiálovo-technologickej fakulte STU BA v Trnave na Bottovej ulici. Mestskú krytú plaváreň na sídlisku Zátvor, na Rovnej ulici, spoločne s letnými kúpaliskami spravuje Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žitňanský nešpecifikuje o akú plaváreň v koho vlastníctve má ísť. V Trnave sa však nachádzajú minimálne dve plavárne, jedna z nich je v areály MTF. Jediná mestská plaváreň je na sídlisku Zátvor. Žitňanský má v programe výstavbu aquaparku v Trnave. \"Podporíme výstavbu nového aquaparku a v spolupráci s investorom aquaparku zabezpečíme výstavbu novej krytej plavárne pre obyvateľov mesta.\" V Trnave sa nachádzajú dve plavárne aj letné kúpaliská . Plaváreň , ktorú vo svojom výroku spomína Ján Žitňanský patrí Materiálovo-technologickej fakulte STU BA v Trnave na Bottovej ulici. Mestskú krytú plaváreň na sídlisku Zátvor, na Rovnej ulici, spoločne s letnými kúpaliskami spravuje Správa kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["letné kúpaliská", "Plaváreň", "plaváreň", "Rovnej", "spravuje"], "url": ["http://sportoviska.zoznam.sk/plavanie/trnava", "http://www.mtf.stuba.sk/sk/diani-na-mtf/aktuality/plavaren-mtf-opat-v-prevadzke-1.html?page_id=10459", "http://www.bazenzatvor.trnava.sk/", "http://www.kamnavylet.sk/atrakcia/mestska-plavaren-zatvor-trnava", "http://skasz.trnava.sk/stranka/spravujeme"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:12.782709+00:00"}
{"id": "vr31927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31927", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Merkelová oznamuje, že si vie predstaviť dvojkoľajnú EÚ. Objavujú sa ďalšie a ďalšie výzvy k tomu, aby zodpovedné krajiny vytvorili jednu časť Európskej únie a menej zodpovedné krajiny boli vyradené zo zóny perspektívy.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O modeli podobnom tzv. dvojrýchlostnej Európy rokuje Nemecko s Francúzskom neformálne už od začiatku roka. Za koncept , v ktorom by vznikli špeciálne ekonomické zóny pozostávajúce z periférnych ekonomík, postavila kancelárka A. Merkelová ako aj bývalý francúzsky prezident Sarkozy. R. Fico hovorí pravdu. Angela Merkelová sa naozaj vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. \"two-speed Europe\". Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť. Podobne prináša Merkelovej vyjardenia aj cnbc , ktorý cituje nemeckú kancelárku nasledovne: \"Eurozóna sa pohybuje nevyhnutne smerom k politickej únii, ktorá si vyžaduje, aby štáty preniesli väčšiu časť suverenity, a ktorá by viedla k viacrýchlostnej Európe, so štátmi mimo eurozóny v pomalom pruhu.\" Výrok Roberta Fica teda môžme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O modeli podobnom tzv. dvojrýchlostnej Európy rokuje Nemecko s Francúzskom neformálne už od začiatku roka. Za koncept , v ktorom by vznikli špeciálne ekonomické zóny pozostávajúce z periférnych ekonomík, postavila kancelárka A. Merkelová ako aj bývalý francúzsky prezident Sarkozy. R. Fico hovorí pravdu. Angela Merkelová sa naozaj vyjadrila , že na prekonanie krízy bude nutná tzv. \"two-speed Europe\". Vysvetľuje to tým, že nie je možné zastaviť proces väčšej integrácie len preto, že niektoré štáty sa ešte do nej nechcú zapojiť. Podobne prináša Merkelovej vyjardenia aj cnbc , ktorý cituje nemeckú kancelárku nasledovne: \"Eurozóna sa pohybuje nevyhnutne smerom k politickej únii, ktorá si vyžaduje, aby štáty preniesli väčšiu časť suverenity, a ktorá by viedla k viacrýchlostnej Európe, so štátmi mimo eurozóny v pomalom pruhu.\" Výrok Roberta Fica teda môžme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["koncept", "vyjadrila", "cnbc"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-55961950-nemecko-chce-rozdelit-europu-do-specialnych-zon", "http://www.euronews.com/2012/06/07/germany-s-merkel-backs-two-speed-europe", "http://www.cnbc.com/id/47716775"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:15.760388+00:00"}
{"id": "vr36056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36056", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pre ľudí to znamená, že na budúci rok si musíme napríklad na krytie deficitov za posledné dva roky požičať 8 miliárd eur. Znamená to na finančných trhoch. Znamená to, že keby sme neboli teraz ozdraviť verejné financie aj týmito úspornými opatreniami, ja vám potom poviem, či šetríme, alebo nie.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko si v budúcom roku budeme musieť požičať na splatenie deficitov za špecificky posledné dva roky nevieme. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje (.pdf) emisie štátnych cenných papierov v hodnote minimálne 8 a pol miliardy eur- k splateniu čoho presne majú ísť nie je jasné.", "analysis_paragraphs": ["Koľko si v budúcom roku budeme musieť požičať na splatenie deficitov za špecificky posledné dva roky nevieme. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje (.pdf) emisie štátnych cenných papierov v hodnote minimálne 8 a pol miliardy eur- k splateniu čoho presne majú ísť nie je jasné."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v budúcom roku plánuje"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5CHarmonogram%20emisi%C3%AD%20a%20aukci%C3%AD%5CKalend%C3%A1r%20aukci%C3%AD%20%C5%A0CP%202011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:48.145889+00:00"}
{"id": "vr29531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29531", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zriadené a postupne budované je Múzeum dizajnu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské múzeum dizajnu vzniklo koncom roka 2013. Toto múzeu zriadilo Slovenské centrum dizajnu, ktoré je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry. Na oficiálnej stránke Slovenského centra dizajnu sa píše: \"Slovenské centrum dizajnu v Bratislave zriadilo ako svoju súčasť Slovenské múzeum dizajnu 31. 12. 2013 , no snahy o vybudovanie zbierok, výskumné aktivity SCD a jeho spolupracovníkov siahajú hlbšie do minulosti. Múzeum sa hlási k tradícii prvých pokusov o založenie umeleckopriemyselného múzea v Bratislave na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. ... ...Od 18. augusta 2014 je Slovenské múzeum dizajnu zapísané v Registri múzeí a galérií SR. Slovenské múzeum dizajnu sa špecializuje na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu...\" Slovenské centrum dizajnu je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenské múzeum dizajnu vzniklo koncom roka 2013. Toto múzeu zriadilo Slovenské centrum dizajnu, ktoré je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry. Na oficiálnej stránke Slovenského centra dizajnu sa píše: \"Slovenské centrum dizajnu v Bratislave zriadilo ako svoju súčasť Slovenské múzeum dizajnu 31. 12. 2013 , no snahy o vybudovanie zbierok, výskumné aktivity SCD a jeho spolupracovníkov siahajú hlbšie do minulosti. Múzeum sa hlási k tradícii prvých pokusov o založenie umeleckopriemyselného múzea v Bratislave na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. ... ...Od 18. augusta 2014 je Slovenské múzeum dizajnu zapísané v Registri múzeí a galérií SR. Slovenské múzeum dizajnu sa špecializuje na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu...\" Slovenské centrum dizajnu je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "organizácia"], "url": ["http://www.sdc.sk/?slovenske-muzeum-dizajnu", "http://www.culture.gov.sk/organizacie-ministerstva-c.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:00.780882+00:00"}
{"id": "vr37746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37746", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Potom sa pýtam, ako je možné, že tie bankové poplatky stúpli teraz, stúpli aj bez toho, aby bola takáto banková daň zavedená?", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda informuje o tom, že viaceré banky zvýšili ceny služieb, pričom zdražovanie už ohlásila aj Slovenská sporiteľňa i ČSOB.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda informuje o tom, že viaceré banky zvýšili ceny služieb, pričom zdražovanie už ohlásila aj Slovenská sporiteľňa i ČSOB."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Denník Pravda"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/nemame-dohody-o-zvysovani-poplatkov-tvrdia-banky-f7x-/sk-pucty.asp?c=A110205_072233_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:40.323838+00:00"}
{"id": "vr32881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32881", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takzvané referencovanie liekov už v roku 2010 donieslo do rozpočtu úsporu vo výške skoro 100 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Referencovanie liekov prináša každoročne do rozpočtu sumu 164 mil. eur. Inými slovami, úspora vo výške 164 miliónov eur bola aj v roku 2010. Kažimír hovorí o úspore skoro 100 miliónov eur, čo je veľmi nepresný odhad.Vzhľadom na nepresnosť odhadu P. Kažimíra hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nV rokoch 2007 - 2009 sa uskutočnili dve nulté a tri riadne II kolá referencovania, ktoré podľa Zdravotníckych novín priniesli úsporu 164 milónov eur.\n\n\"Ekonómovia a viacerí odborníci na zdravotníctvo oceňujú úspech referencovania cien liekov, ktoré každoročne usporí 164 miliónov € .\"\n\n*doplnené a zmenené z neoveriteľné na nepravda 7. januára 2012.", "analysis_paragraphs": ["Referencovanie liekov prináša každoročne do rozpočtu sumu 164 mil. eur. Inými slovami, úspora vo výške 164 miliónov eur bola aj v roku 2010. Kažimír hovorí o úspore skoro 100 miliónov eur, čo je veľmi nepresný odhad.Vzhľadom na nepresnosť odhadu P. Kažimíra hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "V rokoch 2007 - 2009 sa uskutočnili dve nulté a tri riadne II kolá referencovania, ktoré podľa Zdravotníckych novín priniesli úsporu 164 milónov eur.", "\"Ekonómovia a viacerí odborníci na zdravotníctvo oceňujú úspech referencovania cien liekov, ktoré každoročne usporí 164 miliónov € .\"", "*doplnené a zmenené z neoveriteľné na nepravda 7. januára 2012."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Zdravotníckych novín"], "url": ["http://www.genas.sk/news.php?id=134"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:10.029429+00:00"}
{"id": "43369", "numeric_id": 43369, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43369", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...potom sa objavili aj niektoré protiústavné kroky, čo sa týka vymenovávania ústavných sudcov, keď rok a pol nevymenoval (Andrej Kiska, pozn.) ústavných sudcov napriek tomu, že parlament navolil dostatočný počet sudcov, napriek nálezu Ústavného súdu a napriek odporúčaniu Benátskej komisie.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že doba, Kiskovým odmietnutím vymenovať nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) v júli 2016 a ich vymenovaním v decembri 2017 uplynul približne rok a pol. Takisto je pravdivá časť výroku o odporúčaní Benátskej komisie. Čo sa týka nálezu ÚS, na ten Kiska reagoval a za týždeň nových ústavných sudcov vymenoval. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Podobný typ výrokov Demagog.SK overoval už viackrát. Pre úplnosť hodnotenie dopĺňame o chronológiu volieb ústavných sudcov obsiahnutú v hodnotení iného výroku Zuzany Čaputovej. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. V decembri 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov na sudcov ÚS (Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku). Prieťahy pokračovali v júli 2016, kedy prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov. Tomu predchádzalo rozhodnutie ÚS z októbra 2015, ktorý odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov. V zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých, ktorých parlament zvolil. Čo sa týka odporúčania Benátskej komisie, do podrobnosti sme sa mu venovali už napríklad v hodnotení výroku Róberta Madeja. O stanovisko komisie k otázkam týkajúcim sa vymenovania ústavných sudcov požiadal prezident Kiska už koncom roka 2016. Komisia nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak vo svojom stanovisku z marca 2017 zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nedeklarovala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Senát Ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol o tom, že prezident Kiska opakovaným odmietnutím výberu troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament, pochybil . Mal tým porušiť základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát ÚS rovnako prezidentovi prikázal , aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Ústavný súd v decembri 2017 rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval. Benátska komisia sa 8. až 9. decembra 2017 oboznámila s nálezom I. senátu ÚS vo veci týkajúcej sa sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. „Jedným z hlavných odporúčaní Benátskej komisie je najmä v dlhodobom horizonte zaviesť kvalifikovanú väčšinu, aby sa tak zaistila väčšia zhoda pri výbere sudcov, ďalej aby sa zástupca prezidenta aktívne podieľal už na preverovaní kandidátov na sudcov v parlamente, aby tak prezident mohol vyjadriť svoje výhrady ešte pred voľbou sudcov,\" konštatoval člen Benátskej komisie Rudolf Dürr. „Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám piatich kandidátov na post sudcov Ústavného súdu bolo porušené a prvý senát prikázal prezidentovi vymenovať troch sudcov z dostatočného počtu kandidátov na tieto uvoľnené miesta. Uvidíme teda, či sa prezident týmto odporúčaním bude riadiť,\" pokračoval. Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval . 14. decembra 2017 vymenoval nových ústavných sudcov. Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš doplnili tri neobsadené miesta, čím bol ÚS opäť v kompletnom zložení. Kiska rozhodnutie ÚS, ktoré predchádzalo vymenovaniu kandidátov, do značnej miery kritizoval, avšak rozhodol sa ho rešpektovať. Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a ako prejav pohŕdania ústavou. Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že doba, Kiskovým odmietnutím vymenovať nových sudcov Ústavného súdu (ÚS) v júli 2016 a ich vymenovaním v decembri 2017 uplynul približne rok a pol. Takisto je pravdivá časť výroku o odporúčaní Benátskej komisie. Čo sa týka nálezu ÚS, na ten Kiska reagoval a za týždeň nových ústavných sudcov vymenoval. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Podobný typ výrokov Demagog.SK overoval už viackrát. Pre úplnosť hodnotenie dopĺňame o chronológiu volieb ústavných sudcov obsiahnutú v hodnotení iného výroku Zuzany Čaputovej. Prezident Kiska 10. júla 2014 zo šiestich kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu a Ústavný súd ostal približne tri roky nekompletný. V decembri 2015 parlament zvolil ďalších dvoch kandidátov na sudcov ÚS (Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku). Prieťahy pokračovali v júli 2016, kedy prezident opäť odmietol vymenovať navolených kandidátov. Tomu predchádzalo rozhodnutie ÚS z októbra 2015, ktorý odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať zo zvolených kandidátov na ústavných sudcov. V zdôvodnení však napísal, že by mal vybrať zo všetkých, ktorých parlament zvolil. Čo sa týka odporúčania Benátskej komisie, do podrobnosti sme sa mu venovali už napríklad v hodnotení výroku Róberta Madeja. O stanovisko komisie k otázkam týkajúcim sa vymenovania ústavných sudcov požiadal prezident Kiska už koncom roka 2016. Komisia nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak vo svojom stanovisku z marca 2017 zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nedeklarovala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Senát Ústavného súdu 6. decembra 2017 rozhodol o tom, že prezident Kiska opakovaným odmietnutím výberu troch ústavných sudcov z kandidátov, ktorých mu navrhol parlament, pochybil . Mal tým porušiť základné právo kandidátov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Senát ÚS rovnako prezidentovi prikázal , aby opäť konal a rozhodol tak, že z dostatočného počtu kandidátov zvolených parlamentom vymenuje troch ústavných sudcov. Ústavný súd v decembri 2017 rozhodoval o sťažnostiach Evy Fulcovej, Miroslava Duriša, Juraja Sopoligu, Jána Bernáta a Jany Laššákovej. Prví traja si takýto verdikt vypočuli v Košiciach už v marci 2015, no prezident ich aj tak nevymenoval. Benátska komisia sa 8. až 9. decembra 2017 oboznámila s nálezom I. senátu ÚS vo veci týkajúcej sa sťažnosti nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. „Jedným z hlavných odporúčaní Benátskej komisie je najmä v dlhodobom horizonte zaviesť kvalifikovanú väčšinu, aby sa tak zaistila väčšia zhoda pri výbere sudcov, ďalej aby sa zástupca prezidenta aktívne podieľal už na preverovaní kandidátov na sudcov v parlamente, aby tak prezident mohol vyjadriť svoje výhrady ešte pred voľbou sudcov,\" konštatoval člen Benátskej komisie Rudolf Dürr. „Základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám piatich kandidátov na post sudcov Ústavného súdu bolo porušené a prvý senát prikázal prezidentovi vymenovať troch sudcov z dostatočného počtu kandidátov na tieto uvoľnené miesta. Uvidíme teda, či sa prezident týmto odporúčaním bude riadiť,\" pokračoval. Po troch rokoch sporov o menovanie ústavných sudcov prezident Andrej Kiska rezignoval . 14. decembra 2017 vymenoval nových ústavných sudcov. Jana Laššáková, Mojmír Mamojka a Miroslav Duriš doplnili tri neobsadené miesta, čím bol ÚS opäť v kompletnom zložení. Kiska rozhodnutie ÚS, ktoré predchádzalo vymenovaniu kandidátov, do značnej miery kritizoval, avšak rozhodol sa ho rešpektovať. Kiska ich nález označil ako svojvoľný, plný formálnych chýb a ako prejav pohŕdania ústavou. Napriek tomu sa však rozhodol sudcov menovať, lebo už vyčerpal všetky možnosti, ktoré mal."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["výroku", "vymenoval", "odmietol", "výroku", "stanovisko", "pochybil", "prikázal", "konštatoval", "rezignoval", "označil"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/43244/", "https://www.teraz.sk/slovensko/kiska-vymenovanie-baricova-sudkyna-ussr/91028-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ustavny-sud-odmietol-navrh-prezident/163451-clanok.html", "https://demagog.sk/vyrok/vr16356/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727", "https://dennikn.sk/964105/ustavny-sud-zopakoval-prezident-porusil-prava-kandidatov-na-ustavnych-sudcov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/545107/kiska-porusil-prava-nevymenovanych-kandidatov-na-sudcov-ustavneho-sudu/", "https://domov.sme.sk/c/20716305/benatska-komisia-navrhuje-zmeny-pri-vybere-sudcov-na-ustavny-sud.html", "https://domov.sme.sk/c/20718634/prezident-kiska-vymenoval-troch-ustavnych-sudcov.html", "https://dennikn.sk/968969/prezident-si-vybral-na-ustavny-sud-posle-mamojku-lassakovu-a-durisa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:32.126875+00:00"}
{"id": "vr14109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14109", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď Nemecko pripúšťa, 80% migrantov muži a z týchto 80% sú mladí muži vo veku 25-35 rokov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť, na základe akej správy alebo vyhlásenia tvrdí premiér, že Nemecko menilo prístup a už pripúšťa vyššie zastúpenie mladých mužov medzi migrantami. Samozrejme, možno nájsť komentáre (napríklad na portáli sputniknews ), ktoré odkazujú na komentár Jana Fleischhauera v Der Spiegel alebo portály, ktoré uvádzajú takéto čísla hlavne po útokoch a napadnutiach spáchaných na ženách v Kolíne cez silvestrovskú noc. To, že medzi prichádzajúcimi sú veľmi výrazne zastúpení práve mladí muži, už rezonuje v spoločnosti dlhodobo. Od začiatku minulého roka možno pozorovať v Nemecku mierny nárast v zastúpení tejto kategórie, hodnota ktorú uvádza Fico je však nepresná. Mužov celkovo je medzi žiadateľmi o azyl 68,33 %, a spomedzi týchto mužov kategória 18-34, s ktorou pracujú oficiálne štatistiky tvorí 55,32 %. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Oficiálne čísla a štatistiky zatiaľ toto tvrdenie vyvracajú. Štatistika eurostatu uvádza počet podaných žiadostí o azyl v Nemecku v roku 2015. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že muži celkovo, mladí muži celkovo ani mladí muži ako podiel zo všetkých mužských žiadateľov o azyl sa neblíži k uvádzaným 80 %. Navyše oficiálne údaje pracujú s ešte širšou vekovou skupinou, než uvádza Fico, mužov vo veku 25-35 by tu tak bolo ešte menej.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť, na základe akej správy alebo vyhlásenia tvrdí premiér, že Nemecko menilo prístup a už pripúšťa vyššie zastúpenie mladých mužov medzi migrantami. Samozrejme, možno nájsť komentáre (napríklad na portáli sputniknews ), ktoré odkazujú na komentár Jana Fleischhauera v Der Spiegel alebo portály, ktoré uvádzajú takéto čísla hlavne po útokoch a napadnutiach spáchaných na ženách v Kolíne cez silvestrovskú noc. To, že medzi prichádzajúcimi sú veľmi výrazne zastúpení práve mladí muži, už rezonuje v spoločnosti dlhodobo. Od začiatku minulého roka možno pozorovať v Nemecku mierny nárast v zastúpení tejto kategórie, hodnota ktorú uvádza Fico je však nepresná. Mužov celkovo je medzi žiadateľmi o azyl 68,33 %, a spomedzi týchto mužov kategória 18-34, s ktorou pracujú oficiálne štatistiky tvorí 55,32 %. Preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Oficiálne čísla a štatistiky zatiaľ toto tvrdenie vyvracajú. Štatistika eurostatu uvádza počet podaných žiadostí o azyl v Nemecku v roku 2015. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že muži celkovo, mladí muži celkovo ani mladí muži ako podiel zo všetkých mužských žiadateľov o azyl sa neblíži k uvádzaným 80 %. Navyše oficiálne údaje pracujú s ešte širšou vekovou skupinou, než uvádza Fico, mužov vo veku 25-35 by tu tak bolo ešte menej."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["sputniknews", "Štatistika"], "url": ["http://sputniknews.com/europe/20151008/1028202296/germany-refugee-crisis-social-instability.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:12.662161+00:00"}
{"id": "vr25688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25688", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pozrite sa, kde máme konkurencieschopnosť našej ekonomika. Pozrite sa, urobili ste za rok a pol zo Slovenska najhoršie miesto na podnikanie, najhoršie miesto na podnikanie v rámci Vyšegrádskej štvorky", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko sa prepadlo v hodnotení konkurencieschopnosti za 2. vlády R. Fica, no najhoršie v rámci V4 bolo Slovensko aj počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa World economic forum (Global competetiveness index 2013-2014) je konkurencieschopnosť Slovenska najhoršia z krajín V4 medziročne (2012 - 2013) sme si pohoršili o sedem priečok priečok. Tento prieskum zodpovedá dátam z februára až apríla 2013. Slovensko sa podľa aktuálneho rebríčka nachádza na 78. pozícií, Maďarsko na 63., Česko na 46. a Poľsko na 42. pozícií. O výsledkoch merania konkurencieschopnosti informovala aj SITA v septembri 2013. Podľa merania za roky 2012-2013 , (.pdf s. 15) ktorého dáta boli ešte z obdobia vlády I. Radičovej bolo Slovensko o sedem priečok vyššie, stále bolo Slovensko najhoršie v rámci V4. Podľa merania za roky 2011-2012 , (.pdf s. 15), bolo Slovensko tiež najhoršie v rámci V4. Pre úplnosť dodávame, že podľa iného ratingu ( Doing Business index ), ktorý odráža stav ekonomiky k júnu 2012, Slovensko nepatrí medzi najhoršie krajiny vo Vyšegrádskej štvorke (V4) v otázke podnikania a vo vytváraní podnikateľského prostredia. Naopak sme na pozícii číslo 46, čo je najlepšia pozícia z krajín V4 . Najhoršie z krajín V4 je na tom Česká republika, ktorá obsadila 65 pozíciu. Predbehli ju Poľsko na 55. a Maďarsko na 54. pozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko sa prepadlo v hodnotení konkurencieschopnosti za 2. vlády R. Fica, no najhoršie v rámci V4 bolo Slovensko aj počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa World economic forum (Global competetiveness index 2013-2014) je konkurencieschopnosť Slovenska najhoršia z krajín V4 medziročne (2012 - 2013) sme si pohoršili o sedem priečok priečok. Tento prieskum zodpovedá dátam z februára až apríla 2013. Slovensko sa podľa aktuálneho rebríčka nachádza na 78. pozícií, Maďarsko na 63., Česko na 46. a Poľsko na 42. pozícií. O výsledkoch merania konkurencieschopnosti informovala aj SITA v septembri 2013. Podľa merania za roky 2012-2013 , (.pdf s. 15) ktorého dáta boli ešte z obdobia vlády I. Radičovej bolo Slovensko o sedem priečok vyššie, stále bolo Slovensko najhoršie v rámci V4. Podľa merania za roky 2011-2012 , (.pdf s. 15), bolo Slovensko tiež najhoršie v rámci V4. Pre úplnosť dodávame, že podľa iného ratingu ( Doing Business index ), ktorý odráža stav ekonomiky k júnu 2012, Slovensko nepatrí medzi najhoršie krajiny vo Vyšegrádskej štvorke (V4) v otázke podnikania a vo vytváraní podnikateľského prostredia. Naopak sme na pozícii číslo 46, čo je najlepšia pozícia z krajín V4 . Najhoršie z krajín V4 je na tom Česká republika, ktorá obsadila 65 pozíciu. Predbehli ju Poľsko na 55. a Maďarsko na 54. pozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["World economic forum", "SITA", "2012-2013", "2011-2012", "Doing Business index", "", "V4"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291988-za-prepad-slovenska-v-konkurencieschopnosti-opozicia-vini-fica/", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://doingbusiness.org/rankings", "http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://doingbusiness.org/rankings"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:02.666693+00:00"}
{"id": "vr26937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26937", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Môj postoj ku kauze Mariatchi je zrejmý z toho, že som inicioval mimoriadne zasadnutie Ústavnoprávneho výboru NR SR s účasťou generálneho prokurátora ...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupný informácií bol R. Procházka jeden z iniciátorov mimoriadneho zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vecne pojednávajúce o výboroch NR SR, je predseda výboru, v tomto prípade Ústavnoprávneho výboru NR SR (predseda R. Madej, SMER-SD) povinný zvoli schôdzu výboru ak sa na tom uznesie tretina členov výboru, NR SR, alebo predseda NR SR. Výbory národnej rady § 49 (2) Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru . Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia tajnosti. Podľa Registru dokumentov výborov NR SR, Kauza Mariatchi sa stala predmetom 61.schôdze výboru, po ktorej sa v zmysle zákona vyhotovila zápisnica , ktorá uvádza: K bodu programu Žiadosť členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze Ústavnoprávneho výboru vo veci podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (k prípadu útoku proti skupine občanov Slovenskej republiky pred barom v Nitre v noci z 5. na 6. októbra 2013) uviedol R. Procházka , poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. TASR , 2. februára 2014: „Myslíme si, že nie je normálne, aby štyri mesiace nebolo vyšetrovateľovi jasné, či sa skutok stal, či je trestným činom a kto sú osoby podozrivé z jeho spáchania. Chceme od generálneho prokurátora vedieť, ako je možné, že štyri mesiace nebol štát schopný vykonať taký základný procesný úkon, ako je vznesenie obvinenia,“ povedal podpredseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (nezaradený). Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupný informácií bol R. Procházka jeden z iniciátorov mimoriadneho zasadnutia Ústavnoprávneho výboru NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vecne pojednávajúce o výboroch NR SR, je predseda výboru, v tomto prípade Ústavnoprávneho výboru NR SR (predseda R. Madej, SMER-SD) povinný zvoli schôdzu výboru ak sa na tom uznesie tretina členov výboru, NR SR, alebo predseda NR SR. Výbory národnej rady § 49 (2) Predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru, ak sa na tom uznesie národná rada alebo ak o to požiada predseda národnej rady alebo aspoň tretina členov výboru . Ak nie je v uznesení národnej rady určená alebo v žiadosti uvedená lehota, dokedy sa má schôdza výboru konať, predseda výboru je povinný zvolať schôdzu výboru najneskôr do siedmich dní od prijatia uznesenia alebo od doručenia tajnosti. Podľa Registru dokumentov výborov NR SR, Kauza Mariatchi sa stala predmetom 61.schôdze výboru, po ktorej sa v zmysle zákona vyhotovila zápisnica , ktorá uvádza: K bodu programu Žiadosť členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze Ústavnoprávneho výboru vo veci podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (k prípadu útoku proti skupine občanov Slovenskej republiky pred barom v Nitre v noci z 5. na 6. októbra 2013) uviedol R. Procházka , poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. TASR , 2. februára 2014: „Myslíme si, že nie je normálne, aby štyri mesiace nebolo vyšetrovateľovi jasné, či sa skutok stal, či je trestným činom a kto sú osoby podozrivé z jeho spáchania. Chceme od generálneho prokurátora vedieť, ako je možné, že štyri mesiace nebol štát schopný vykonať taký základný procesný úkon, ako je vznesenie obvinenia,“ povedal podpredseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka (nezaradený). Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Registru", "zápisnica", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=&CisObdobia=6&DatumOd=2014-2-4%200:0:0&DatumDo=2014-2-4%200:0:0&FullText=True&CommitteeID=120&MeetingNr=&DocType=0", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=244010", "http://www.teraz.sk/slovensko/neonacisti-nitra-bar-vybory/72005-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:19.142757+00:00"}
{"id": "vr14850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14850", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) keď zo 120 tisíc ľudí, ktorí mali ísť na prerozdeľovanie, sa prerozdelilo necelých 500 (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Portál Euractiv 10. februára 2016 prišiel so štatistikou o prerozdeľovaní utečencov. Podľa nej bolo z celkového počtu migrantov na území EÚ (okolo 1,05 milióna) presídlených len 3% utečencov (497 ľudí prerozdelených) a (33 500 vrátených). Podobné informácie podal aj Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopulos v rozhovore pre The Economist. Blaha však nesprávne uviedol počet, ktorý mal ísť na prerozdelenie. Zároveň niektoré novšie správy uvádzajú, že počet migrantov, ktorých bolo presídlených je okolo 937. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Portál Euractiv 10. februára 2016 prišiel so štatistikou o prerozdeľovaní utečencov. Podľa nej bolo z celkového počtu migrantov na území EÚ (okolo 1,05 milióna) presídlených len 3% utečencov (497 ľudí prerozdelených) a (33 500 vrátených). Podobné informácie podal aj Komisár EÚ pre migráciu Dimitris Avramopulos v rozhovore pre The Economist. Blaha však nesprávne uviedol počet, ktorý mal ísť na prerozdelenie. Zároveň niektoré novšie správy uvádzajú, že počet migrantov, ktorých bolo presídlených je okolo 937. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv", "The Economist.", "Európskej Agende o Migrácii", "160 000", "The Guardian", "správa z Európskej komisie"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/social-europe-jobs/news/only-3-of-italy-and-greece-s-migrants-sent-back-or-settled-last-year/", "http://www.economist.com/news/europe/21690007-economist-meets-european-commissioner-migration-home-affairs", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm", "http://www.theguardian.com/world/2016/mar/16/eu-cut-number-syrian-refugees-coming-europe", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160316/first_report_on_relocation_and_resettlement_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:12.953354+00:00"}
{"id": "vr17713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17713", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú kontrolné orgány, ktoré sú presne nastavené v Národnej rade. V niektorých orgánoch majú povinne svojich predsedov (opozícia, pozn.).", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico hovorí, že opoziční politici zastávajú post predsedu v niekoľkých kontrolných orgánoch Národnej rady. Takýmito kontrolnými úradmi sú výbory NR SR. V súčasnosti funguje 19 výborov. Predsedovia jednotlivých výborov sa volia na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady v tajnom hlasovaní ( .pdf , s. 47). Prerozdelenie funkcií vo výboroch sa uskutočňuje už dlhodobo na základe dohody medzi koalíciou a opozíciou, resp. medzi politickými stranami. Po voľbách v roku 2016 Fico prisľúbil , že kreslá predsedov 4 kontrolných výborov (na kontrolu činnosti NBÚ, činnosti SIS, činnosti Vojenského spravodajstva a na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ) s určitosťou získa opozícia. Opoziční poslanci sú síce predsedami niekoľkých kontrolných výboroch, ale povinné zastúpenie opozície na predsedníckych pozíciach kontrolných výborov neexistuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa internetovej stránky NR SR sú výbory \"iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. “ V súčasnom volebnom období opozícia šéfuje 8 výborom NR SR. Strany SaS a OĽaNO-NOVA nominovali každá po troch predsedoch, strana Sme rodina riadi dva výbory. ĽSNS nemá žiadneho predsedu výboru. Predsedom výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií je poslanec za SaS Vladimír Sloboda, predsedníčkou výboru pre hospodárske záležitosti je poslankyňa za stranu SaS Jana Kiššová a výbor na kontrolu činnosti NBÚ riadi Ľubomír Galko, takisto z SaS. Na čele výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj stojí Boris Kollár zo strany Sme rodina. Zo strany Sme rodina pochádza aj predseda výboru na preskúmanie rozhodnutí NBÚ Milan Krajniak. Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny šéfuje Anna Verešová a výboru na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel, obaja z OĽaNO-NOVA. Predsedom výboru na kontrolu vojenského spravodajstva je poslanec za OĽaNO-NOVA Eduard Heger. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí, že opoziční politici zastávajú post predsedu v niekoľkých kontrolných orgánoch Národnej rady. Takýmito kontrolnými úradmi sú výbory NR SR. V súčasnosti funguje 19 výborov. Predsedovia jednotlivých výborov sa volia na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady v tajnom hlasovaní ( .pdf , s. 47). Prerozdelenie funkcií vo výboroch sa uskutočňuje už dlhodobo na základe dohody medzi koalíciou a opozíciou, resp. medzi politickými stranami. Po voľbách v roku 2016 Fico prisľúbil , že kreslá predsedov 4 kontrolných výborov (na kontrolu činnosti NBÚ, činnosti SIS, činnosti Vojenského spravodajstva a na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ) s určitosťou získa opozícia. Opoziční poslanci sú síce predsedami niekoľkých kontrolných výboroch, ale povinné zastúpenie opozície na predsedníckych pozíciach kontrolných výborov neexistuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa internetovej stránky NR SR sú výbory \"iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente. “ V súčasnom volebnom období opozícia šéfuje 8 výborom NR SR. Strany SaS a OĽaNO-NOVA nominovali každá po troch predsedoch, strana Sme rodina riadi dva výbory. ĽSNS nemá žiadneho predsedu výboru. Predsedom výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií je poslanec za SaS Vladimír Sloboda, predsedníčkou výboru pre hospodárske záležitosti je poslankyňa za stranu SaS Jana Kiššová a výbor na kontrolu činnosti NBÚ riadi Ľubomír Galko, takisto z SaS. Na čele výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj stojí Boris Kollár zo strany Sme rodina. Zo strany Sme rodina pochádza aj predseda výboru na preskúmanie rozhodnutí NBÚ Milan Krajniak. Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny šéfuje Anna Verešová a výboru na kontrolu činnosti SIS Gábor Grendel, obaja z OĽaNO-NOVA. Predsedom výboru na kontrolu vojenského spravodajstva je poslanec za OĽaNO-NOVA Eduard Heger. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "dohody", "prisľúbil", "NR SR", "šéfuje", "nezlučiteľnosť", "hospodárske", "NBÚ", "verejnú", "NBÚ", "ľudské", "SIS", "vojenského"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ako-pracuje-parlament.pdf", "https://domov.sme.sk/c/689216/nr-sr-bude-mat-17-vyborov-osmim-bude-sefovat-opozicia.html", "https://domov.sme.sk/c/20120575/predsedovia-parlamentnych-stran-sa-stretnu-na-pode-nr-sr.html", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=vybory/kompetencie", "http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-bude-sefovat-v-8-vyboroch/187970-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=138", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=149", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=140", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=152", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=150", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:19.789490+00:00"}
{"id": "44675", "numeric_id": 44675, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44675", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My žiadnych zahalených ľudí nemáme (najímaných, pozn.), my máme profesionálnu usporiadateľskú službu, ktorá tam je s odhalenými tvárami, a ktorá zodpovedá za to, aby bol na našich stretnutiach normálny poriadok, a aby jednoducho sme splnili literu zákona a síce usporiadateľskú službu mali nastavenú.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana ĽSNS mala na predvolebných mítingoch usporiadateľskú službu. Po prvotných incidentoch ju podľa slov Mariána Kotlebu zdvojnásobila. Bližšie informácie o službe však nie sú dostupné na videách, ani na webovej stránke strany. Nie je teda možné povedať, či išlo o profesionálov. Na mítingoch strany sa zúčastnilo množstvo zahalených fanúšikov, nie je však zrejmé, či resp. že by išlo o účastníkov organizovaných, schvaľovaných či finančne podporovaných stranou ĽSNS. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Strana ĽSNS mala na predvolebných mítingoch usporiadateľskú službu. Po prvotných incidentoch ju podľa slov Mariána Kotlebu zdvojnásobila. Bližšie informácie o službe však nie sú dostupné na videách, ani na webovej stránke strany. Nie je teda možné povedať, či išlo o profesionálov. Na mítingoch strany sa zúčastnilo množstvo zahalených fanúšikov, nie je však zrejmé, či resp. že by išlo o účastníkov organizovaných, schvaľovaných či finančne podporovaných stranou ĽSNS. Marián Kotleba na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["slov", "zúčastnilo"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/507523-miting-kotlebovcov-rozhadal-opoziciu-matovic-tvrdi-ze-hrozia-predcasne-volby-ci-dokonca-obcianska-vojna", "https://www.youtube.com/watch?v=Jw_UZ9OW29k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:19.180445+00:00"}
{"id": "vr17509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17509", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...ako jediná opozičná strana dokazujeme, (...), že my podporíme každý jeden návrh, ktorý bude dobrý pre ľudí, ktorý bude dobrý pre Slovensko, bez ohľadu na to, kto ten návrh podáva, či ho podáva niektorá z iných opozičných strán alebo ho podáva niektorá zo strán vládnej koalície alebo vláda ako taká. Dokázali sme to mnohokrát svojim vlastným hlasovaním, (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Informácie o hlasovaní poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú dostupné na stránkach NRSR. Podľa týchto informácií je pravdou, že sám Marian Kotleba mnohokrát hlasoval v prospech vládneho návrhu zákona. Poslanci ĽSNS taktiež hlasujú v prospech návrhov zákonov predložených opozičnými stranami. Stalo sa tak napríklad pri návrhu poslancov z opozičnej strany Sloboda a Solidarita o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde v hlasovaní všetci poslanci ĽSNS jednohlasne podporili posun tohto návrhu do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o hlasovaní poslancov Národnej rady Slovenskej republiky sú dostupné na stránkach NRSR. Podľa týchto informácií je pravdou, že sám Marian Kotleba mnohokrát hlasoval v prospech vládneho návrhu zákona. Poslanci ĽSNS taktiež hlasujú v prospech návrhov zákonov predložených opozičnými stranami. Stalo sa tak napríklad pri návrhu poslancov z opozičnej strany Sloboda a Solidarita o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, kde v hlasovaní všetci poslanci ĽSNS jednohlasne podporili posun tohto návrhu do druhého čítania."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "hlasovaní", "Sloboda a Solidarita"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39813", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39893", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39768"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:28.264865+00:00"}
{"id": "vr32692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32692", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Opozícia nechodí ani na vlastné zákony. Nechodí ani keď sa jednalo o registrovaných partnerstvách, tak tam ani zástupcovia SAS neboli.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Kaliňák hyperbolizuje neúčasť poslancov SaS počas rokovania o registrovaných partnerstvách. Hlasovania sa zúčastnilo šesť z jedenástich poslancov SaS. Okrem toho navrhovateľom a jedným z hlavných rečníkov bol poslanec SaS M. Poliačik. Návrh zákona o registrovaných partnerstvách poslancov SaS L. Nicholsonovej, J. Drodu a M. Poliačika podporilo 6. novembra 2012 len 14 poslancov zo 129 prítomných. Za návrh hlasovali len prítomní šiesti poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd. Z celkovo 11 poslancov SaS 5 nebolo na hlasovaní prítomných vrátane Richarda Sulíka. Z poslaneckého klubu SaS chýbali Richard Sulík, Juraj Droba, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Jozef Kollár, všetci z dôvodu zahraničnej cesty. Prítomní boli: Martin Chren, Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský, Martin Poliačik. Je potrebné dodať, že hlavná diskusia a návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa konala 30. októbra 2012. M. Poliačik bol ako navrhovateľ jeden z hlavných rečníkov , L. Nicholsonová sa ako navrhovateľ zákona, tiež aktívne zapájala do diskusie. Prítomný bol aj ďalší z navrhovateľov J. Droba . Pre úplnosť uvádzame prítomnosť poslancov opozičných strán: OĽaNO : 15 poslancov na hlasovaní, chýbal iba jeden poslanec, za návrh zákona hlasovali štyria poslanci. SDKÚ : chýbalo na hlasovaní z 11-tich traja poslanci, za návrh hlasovali traja. Most-Híd : 8 poslancov prítomných. Za hlasoval iba poslanec Rudolf Chmel. KDH : Nebol prítomný iba poslanec Martin Fronc, za zákon nehlasoval nik, R. Procházka sa zdržal, 12 poslancov hlasovalo proti. Je pravda, že na hlasovaní za zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS, bolo neprítomných až päť z jedenásť poslancov tejto strany a na hlasovaní chýbal aj jej predseda R. Sulík a jeden z navrhovateľov J. Droba. Na druhej strane na hlasovaní sa zúčastnila šiesti z 11 poslancov SaS, všetci hlasovali za. M. Poliačik bol jedným z hlavných rečníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák hyperbolizuje neúčasť poslancov SaS počas rokovania o registrovaných partnerstvách. Hlasovania sa zúčastnilo šesť z jedenástich poslancov SaS. Okrem toho navrhovateľom a jedným z hlavných rečníkov bol poslanec SaS M. Poliačik. Návrh zákona o registrovaných partnerstvách poslancov SaS L. Nicholsonovej, J. Drodu a M. Poliačika podporilo 6. novembra 2012 len 14 poslancov zo 129 prítomných. Za návrh hlasovali len prítomní šiesti poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd. Z celkovo 11 poslancov SaS 5 nebolo na hlasovaní prítomných vrátane Richarda Sulíka. Z poslaneckého klubu SaS chýbali Richard Sulík, Juraj Droba, Ľubomír Galko, Jozef Mihál, Jozef Kollár, všetci z dôvodu zahraničnej cesty. Prítomní boli: Martin Chren, Daniel Krajcer, Juraj Miškov, Lucia Nicholsonová, Peter Osuský, Martin Poliačik. Je potrebné dodať, že hlavná diskusia a návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa konala 30. októbra 2012. M. Poliačik bol ako navrhovateľ jeden z hlavných rečníkov , L. Nicholsonová sa ako navrhovateľ zákona, tiež aktívne zapájala do diskusie. Prítomný bol aj ďalší z navrhovateľov J. Droba . Pre úplnosť uvádzame prítomnosť poslancov opozičných strán: OĽaNO : 15 poslancov na hlasovaní, chýbal iba jeden poslanec, za návrh zákona hlasovali štyria poslanci. SDKÚ : chýbalo na hlasovaní z 11-tich traja poslanci, za návrh hlasovali traja. Most-Híd : 8 poslancov prítomných. Za hlasoval iba poslanec Rudolf Chmel. KDH : Nebol prítomný iba poslanec Martin Fronc, za zákon nehlasoval nik, R. Procházka sa zdržal, 12 poslancov hlasovalo proti. Je pravda, že na hlasovaní za zákon o registrovaných partnerstvách z dielne SaS, bolo neprítomných až päť z jedenásť poslancov tejto strany a na hlasovaní chýbal aj jej predseda R. Sulík a jeden z navrhovateľov J. Droba. Na druhej strane na hlasovaní sa zúčastnila šiesti z 11 poslancov SaS, všetci hlasovali za. M. Poliačik bol jedným z hlavných rečníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["podporilo", "hlasovaní", "dôvodu", "rečníkov", "zapájala", "Droba"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52220", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci%2fospravedlnenia_result&PoslanecMasterID=-1&CisObdobia=6&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&CisSchodze=", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=PoliMart&DateFrom=2012-10-29&DateTo=2012-10-31&TermNr=6&MeetingNr=8", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=NichLuci&DateFrom=2012-10-29&DateTo=2012-10-31&TermNr=6&MeetingNr=8", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SearchResult&PersonKey=DrobJura&TermNr=0&MeetingNr=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:51.982268+00:00"}
{"id": "vr32968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32968", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ústavný súd mal svoju dobu, kedy rozhodol o tom, do akej miery prezident môže mimo, ako som povedal, procesnoprávnych podmienok rozhodovať aj o podmienkach hmotnoprávnych. A ja som tak, ako mi to Ústavný súd dovolil, tak som to urobil.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, ktoré sa zaoberá právom prezidenta na vymenovanie generálneho prokurátora sme zistili, že Ústavný súd priznal právomoc prezidentovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora. Implicitne mu tak priznal okrem procesnoprávnych podmienok preskúmať aj podmienky hmotnoprávne. V liste predsedovi parlamentu nakoniec uviedol aj dôvody pre nevymenovanie, ktoré sa týkali aj procesných aj hmotnoprávnych podmienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy rozhodnutia Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, ktoré sa zaoberá právom prezidenta na vymenovanie generálneho prokurátora sme zistili, že Ústavný súd priznal právomoc prezidentovi nevymenovať zvoleného generálneho prokurátora. Implicitne mu tak priznal okrem procesnoprávnych podmienok preskúmať aj podmienky hmotnoprávne. V liste predsedovi parlamentu nakoniec uviedol aj dôvody pre nevymenovanie, ktoré sa týkali aj procesných aj hmotnoprávnych podmienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutia", "rozhodol", "liste"], "url": ["http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1278029", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=373518", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52347"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:50.538019+00:00"}
{"id": "45021", "numeric_id": 45021, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45021", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Už sa hýbeme v miliardových čiastkach (náklady na pomoc zamestnávateľom, pozn.)", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Ak bude vláda sociálnu pomoc poskytovať firmám a občanom niekoľko mesiacov, pôjde o miliardové sumy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Ak bude vláda sociálnu pomoc poskytovať firmám a občanom niekoľko mesiacov, pôjde o miliardové sumy. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "Prvá pomoc", "má"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:56.351005+00:00"}
{"id": "vr28490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28490", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Juhovýchodný obchvat vychádza na približne 600 mil. eur. Len samotná príprava projektovej dokumentácie by bola okolo 30 mil. eur.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie, ktoré uvádza Richard Rybníček sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť a pravdepodobne ide len o neoficiálne odhady. Požiadali sme Richarda Rybníčka o poskytnutie podkladov k uvedeným údajom a dostali sme odpoveď, že suma 600 + 30 mil. eur je \"odhadovaná cena po konzultáciách s odborníkmi\" .", "analysis_paragraphs": ["Informácie, ktoré uvádza Richard Rybníček sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo overiť a pravdepodobne ide len o neoficiálne odhady. Požiadali sme Richarda Rybníčka o poskytnutie podkladov k uvedeným údajom a dostali sme odpoveď, že suma 600 + 30 mil. eur je \"odhadovaná cena po konzultáciách s odborníkmi\" ."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:40.018666+00:00"}
{"id": "vr28967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28967", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stabilita Smeru je téma, o ktorej budem hovoriť veľmi rád, pretože nám za celú existenciu strany neodišiel ani jeden jediný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 29. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou a na rozdiel od všetkých ostatných poslaneckých klubov súčasných parlamentných strán z neho neodišla ani jediná poslankyňa alebo jediný poslanec. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 29. mája 2014 V politike. Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou a na rozdiel od všetkých ostatných poslaneckých klubov súčasných parlamentných strán z neho neodišla ani jediná poslankyňa alebo jediný poslanec. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "TU", "KDH", "SDKÚ-DS", "SAS", "OĽaNO", "Liberálnu dohodu", "odišiel", "nahradila", "pridala", "Ritomská", "Huba", "SDKÚ-DS", "Behýla", "Hanzela", "vedení", "informácií"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?=1=1=1=1&oblast=19&ph=3", "http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg", "http://www.aktuality.sk/clanok/223305/analyza-rozpad-opozicie-na-sedem-trpaslikov/", "http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321807-v-najblizsich-dnoch-nastupi-sedem-novych-poslancov/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-vstupila-do-mosta-hid-bude-podpredsednickou", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/plany-poslankyne-ritomskej-po-odchode-z-olano-zaklada-stranu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-nrsr-olano-huba-odchod/85937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304", "http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:21.291188+00:00"}
{"id": "vr28211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28211", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dnes sme krajina, ktorá si historicky najlacnejšie môže požičiavať peniaze na finančných trhoch.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: \"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a.\" \"V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekord v rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: \"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a.\" \"V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["MF SR", "februári", "júni", "júl", "august", "ARDAL", "uviedla", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=719", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_02_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_06_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_07_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_08_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/sk/titulna-stranka", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/320999-slovensko-predalo-dlhopisy-za-190-milionov-eur/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/141597/Viac-ako-polovicu-slovenskych-dlhopisov-vlastnia-zahranicni-investori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:34.112985+00:00"}
{"id": "vr36247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36247", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To znamená, dnes je úplne právoplatne preukázané rozhodnutím príslušných orgánov činných v trestnom konaní, že to, čo tvrdila pani Malinová nebola pravda a skutok, o ktorom hovorila sa nikdy nestal. O čom sa dnes rozhoduje je to či bude pani Malinová trestne stíhaná za krivú výpoveď alebo nebude.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z právneho hľadiska je skutočne vec v štádiu, kedy je rozhodnuté , že skutok sa nestal. Neznamená to však, že je dokázané, že skutok sa nemohol naozaj stať. Toto rozhodnutie bolo prijaté už dva týždne po údajnom incidente s H. Malinovou v roku 2006 a boli v ňom zistené pochybenia policajtov. H. Malinová je skutočne obvinená z krivej výpovede.", "analysis_paragraphs": ["Z právneho hľadiska je skutočne vec v štádiu, kedy je rozhodnuté , že skutok sa nestal. Neznamená to však, že je dokázané, že skutok sa nemohol naozaj stať. Toto rozhodnutie bolo prijaté už dva týždne po údajnom incidente s H. Malinovou v roku 2006 a boli v ňom zistené pochybenia policajtov. H. Malinová je skutočne obvinená z krivej výpovede."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnuté", ",", "obvinená"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-47253070-policajtom-hrozia-tresty-za-kauzu-malinova", "http://hnonline.sk/c1-47253070-policajtom-hrozia-tresty-za-kauzu-malinova", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1220442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:41.192772+00:00"}
{"id": "44462", "numeric_id": 44462, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44462", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "My (PS/Spolu - pozn.) sme jediná koalícia, ktorá sa reálne spojila.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strany PS a Spolu vytvorili koalíciu v júli 2019. Momentálne sú jedinou predvolebnou koalíciou , ktorá kandiduje do parlamentných volieb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. O koalíciu sa pokúšali strany Most-Híd a SMK, avšak tá napokon nevznikla . Neúspešné rokovania sa uskutočnili aj medzi stranami PS/Spolu, SaS a Za ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Strany PS a Spolu vytvorili koalíciu v júli 2019. Momentálne sú jedinou predvolebnou koalíciou , ktorá kandiduje do parlamentných volieb, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. O koalíciu sa pokúšali strany Most-Híd a SMK, avšak tá napokon nevznikla . Neúspešné rokovania sa uskutočnili aj medzi stranami PS/Spolu, SaS a Za ľudí."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["koalíciu", "koalíciou", "nevznikla", "rokovania"], "url": ["https://stranaspolu.sk/volebnym-lidrom-koalicie-ps-a-spolu-bude-michal-truban-miroslav-beblavy-bude-programovym-lidrom-b97/", "https://stranaspolu.sk/volebnym-lidrom-koalicie-ps-a-spolu-bude-michal-truban-miroslav-beblavy-bude-programovym-lidrom-b97/", "https://www.tyzden.sk/politika/59530/most-hid-nepojde-do-parlamentnych-volieb-s-smk/", "https://dennikn.sk/1659900/rokovania-o-stvorkoalicii-za-ludi-ps-spolu-a-sas-stroskotali-kiska-chce-jedine-sestkoaliciu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:23.474262+00:00"}
{"id": "vr15258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15258", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "... šéf labouristov Jeremy Corbyn (...) On teraz vystupuje, povedal by som, že áno, že chceme zostať (...) on sám reprezentuje úplne ľavé krídlo Labouristickej strany.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jeremy Corbyn je od roku 2015 lídrom Labouristickej strany, patriaci m do jej radikálne ľavicového spektra. Corbyn, napriek tomu, že bol tradične označovaný za euroskeptika, v apríli 2016 poveda l , že Labouristická strana vehementne podporuje zotrvanie Veľkej Británie v rámci EÚ - a to napriek, ako sa vyjadril, potrebe reformovať Úniu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jeremy Corbyn je od roku 2015 lídrom Labouristickej strany, patriaci m do jej radikálne ľavicového spektra. Corbyn, napriek tomu, že bol tradične označovaný za euroskeptika, v apríli 2016 poveda l , že Labouristická strana vehementne podporuje zotrvanie Veľkej Británie v rámci EÚ - a to napriek, ako sa vyjadril, potrebe reformovať Úniu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Corbyn", "Labouristickej", "patriaci", "označovaný", "poveda"], "url": ["http://www.wsj.com/articles/jeremy-corbyn-elected-leader-of-u-k-opposition-labour-party-1442055355", "http://www.labour.org.uk/", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/jeremy-corbyn-vows-to-form-left-wing-alliance-in-europe-to-roll-back-david-camerons-eu-a6900536.html", "http://www.express.co.uk/news/politics/661410/Jeremy-Corbyn-What-Say-EU-Past-Eurosceptic-Views-on-European-Union", "http://www.politico.eu/article/jeremy-corbyn-brexit-referendum-uk-should-stay-in-eu-warts-and-all/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:50.494459+00:00"}
{"id": "vr27713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27713", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nám Brusel neschvaľuje náš národný rozpočet, ale vlastne sme ho vlani prvýkrát posunuli, prvýkrát sme ho dali na posúdenie Európskej komisii náš národný rozpočet.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Brusel naozaj neschvaľuje národný rozpočet štátov. Členské štáty ho posielajú Európskej komisii na posúdenie. Lajčák hovorí o novej legislatíve Európskej únie, na základe tejto legislatívy, je každý členský štát eurozóny povinný predložiť svoj rozpočet Európskej komisii na pripomienkovanie. Na stránke EK je možné vidieť návrhy rozpočtov a pripomienky komisie pre všetky krajiny EÚ. Návrhy rozpočtov na rok 2014 boli štáty povinné predložiť na pripomienkovanie do 15 októbra 2013. Toto pravidlo bolo prijaté v balíku dvoch legislatívnych aktov, ktoré vstúpili do platnosti v máji 2013. EK vydá posúdenie a ak štátny rozpočet nie je v súlade s pravidlami partu stability a rastu, môže požiadať danú krajinu o prepracovanie. Cieľom novej legislatívy je snaha Európskej komisie zistiť, či je navrhovaný rozpočet v súlade s ekonomickými možnosťami daného štátu pred tým, ako sa návrh dostane do parlamentu na schválenie. Takýmto spôsobom by sa malo v budúcnosti vyhnúť vysokými štátnym deficitom a následným finančným krízam. Európska komisia má právo poslať rozpočet v prípade nezrovnalostí späť členskému štátu. Ten môže pripomienky akceptovať, no nemusí. Takýto štát však môže čeliť sankciám. Slovensko poslalo v októbri 2013 štátny rozpočet na posúdenie EK po prvýkrát. EK v spise uviedla pochvaly, ale aj obavy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Brusel naozaj neschvaľuje národný rozpočet štátov. Členské štáty ho posielajú Európskej komisii na posúdenie. Lajčák hovorí o novej legislatíve Európskej únie, na základe tejto legislatívy, je každý členský štát eurozóny povinný predložiť svoj rozpočet Európskej komisii na pripomienkovanie. Na stránke EK je možné vidieť návrhy rozpočtov a pripomienky komisie pre všetky krajiny EÚ. Návrhy rozpočtov na rok 2014 boli štáty povinné predložiť na pripomienkovanie do 15 októbra 2013. Toto pravidlo bolo prijaté v balíku dvoch legislatívnych aktov, ktoré vstúpili do platnosti v máji 2013. EK vydá posúdenie a ak štátny rozpočet nie je v súlade s pravidlami partu stability a rastu, môže požiadať danú krajinu o prepracovanie. Cieľom novej legislatívy je snaha Európskej komisie zistiť, či je navrhovaný rozpočet v súlade s ekonomickými možnosťami daného štátu pred tým, ako sa návrh dostane do parlamentu na schválenie. Takýmto spôsobom by sa malo v budúcnosti vyhnúť vysokými štátnym deficitom a následným finančným krízam. Európska komisia má právo poslať rozpočet v prípade nezrovnalostí späť členskému štátu. Ten môže pripomienky akceptovať, no nemusí. Takýto štát však môže čeliť sankciám. Slovensko poslalo v októbri 2013 štátny rozpočet na posúdenie EK po prvýkrát. EK v spise uviedla pochvaly, ale aj obavy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["povinný", "stránke", "Slovensko", "spise"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-457_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/140109/EK-nas-pri-hodnoteni-navrhu-rozpoctu-SR-na-rok-neprekvapila", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/sk_2013-11-15_co_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:18.098927+00:00"}
{"id": "vr28452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28452", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ukrajina dlhuje miliardy dolárov Ruskej federácii za plyn.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:\n\nReuters , 20. októbra 2014:\n\n\"Putin said on Friday Ukraine's debt for Russian gas supplies stood at $4.5 billion , considerably less than the $5.3 billion previously demanded by Gazprom.\"", "analysis_paragraphs": ["Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:", "Reuters , 20. októbra 2014:", "\"Putin said on Friday Ukraine's debt for Russian gas supplies stood at $4.5 billion , considerably less than the $5.3 billion previously demanded by Gazprom.\""], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "BBC", "RT", "Bloomberg", "Reuters"], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/kriza-na-ukrajine-dodavky-plynu-do-europy-ani-financne-plany-gazpromu-nezasiahla", "http://www.bbc.com/news/world-europe-27862849", "http://rt.com/business/171204-ukraine-gas-debt-gazprom/", "http://www.bloomberg.com/news/2014-08-13/gazprom-may-cut-dividends-up-to-44-on-ukrainian-debt-vtb-says.html", "http://www.reuters.com/article/2014/10/20/us-ukraine-crisis-gas-deal-idUSKCN0I91CA20141020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:48.179155+00:00"}
{"id": "vr38081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38081", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Včera som sa stretol na túto tému s pánom ministrom a dotýka sa nás tá kauza samozrejme, boli sme prví, ktorí sme prišli s požiadavkou, aby pán generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva pán Mikulčík odstúpil.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa TASR z dňa 15. apríla uvádza Matovičove vyjadrenie : \"Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a odstúpi z funkcie.\" Avšak v ten istý deň premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala \" generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach .\" Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič.", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR z dňa 15. apríla uvádza Matovičove vyjadrenie : \"Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a odstúpi z funkcie.\" Avšak v ten istý deň premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala \" generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach .\" Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie", "uviedla"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/53856--verim-ze-si-m-mikulcik-vstupi-do-svedomia-a-odstupi-z-funkcie/", "http://www.vlada.gov.sk/25079/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:18.646928+00:00"}
{"id": "vr27683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27683", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Grécko skrachovalo päť krát za posledných 180 rokov.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík už v minulosti podobný argument použil v debate Na telo 21. mája 2012. Vtedy však uvádzal pät gréckych krachov za 200 rokov. Prvé štyri krachy boli ešte v 19. storocí (1826, 1843, 1860, 1894), piaty bol v roku 1936. Išlo teda o pät krachov za posledných 188 rokov. Odchýlku ôsmych rokov v tomto prípade považujeme za tolerovatelnú. Podla clánku Forbes “Grécko nebolo schopné splnit svoje záväzky a splatit záväzky zo zahranicných dlhopisov najmenej pät krát v modernej ére svojho fungovania (1826, 1843, 1860, 1894 and 1932).” Po odpocítaní 180 rokov od súcasného roku 2014 sa dostávame na rok 1834, ktorého interval pokrýva iba 4 krachy. R. Sulík uvádza interval 180 rokov nepresne. Nemecký týždenník Spiegel vo svojom clánku An Inside View of the IMF's Massive Global Influence odvolávajúc sa na Kennetha Rogoffa, bývalého hlavného ekonóma MMF, ktorý hovorí, že Grécko za posledných 200 rokov vyhlásilo platobnú neschopnost celkovo pätkrát. \" Greece has been bankrupt five times in 200 years \". Rovnako tento údaj môžeme nájst aj v ocenovanom bestselleri Kennetha Rogoffa This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly. Na strane 99 je uvedený sumár poctu vyhlásených platobných neschopností Európskych krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík už v minulosti podobný argument použil v debate Na telo 21. mája 2012. Vtedy však uvádzal pät gréckych krachov za 200 rokov. Prvé štyri krachy boli ešte v 19. storocí (1826, 1843, 1860, 1894), piaty bol v roku 1936. Išlo teda o pät krachov za posledných 188 rokov. Odchýlku ôsmych rokov v tomto prípade považujeme za tolerovatelnú. Podla clánku Forbes “Grécko nebolo schopné splnit svoje záväzky a splatit záväzky zo zahranicných dlhopisov najmenej pät krát v modernej ére svojho fungovania (1826, 1843, 1860, 1894 and 1932).” Po odpocítaní 180 rokov od súcasného roku 2014 sa dostávame na rok 1834, ktorého interval pokrýva iba 4 krachy. R. Sulík uvádza interval 180 rokov nepresne. Nemecký týždenník Spiegel vo svojom clánku An Inside View of the IMF's Massive Global Influence odvolávajúc sa na Kennetha Rogoffa, bývalého hlavného ekonóma MMF, ktorý hovorí, že Grécko za posledných 200 rokov vyhlásilo platobnú neschopnost celkovo pätkrát. \" Greece has been bankrupt five times in 200 years \". Rovnako tento údaj môžeme nájst aj v ocenovanom bestselleri Kennetha Rogoffa This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly. Na strane 99 je uvedený sumár poctu vyhlásených platobných neschopností Európskych krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "clánku", "Spiegel", "bestselleri"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/290/?ph=1&politik=26", "http://www.forbes.com/sites/investor/2011/09/28/debt-defaults-have-greek-history/", "http://www.spiegel.de/international/world/money-is-power-an-inside-view-of-the-imf-s-massive-global-influence-a-721158-7.html", "http://books.google.sk/books?id=ak5fLB24ircC&printsec=frontcover&hl=sk#v=snippet&q=Greece%20&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:27.445969+00:00"}
{"id": "vr38407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38407", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...čiže je tu Ústava Maďarskej reformovanej cirkvi, ktorá zakotvuje zjednotenie na základe maďarskej etnicity...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia. pravda.sk \"Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe . (...)\" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi.", "analysis_paragraphs": ["SITA Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku schválila pripojenie cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi. Tá vznikla v roku 2009 ako cirkev, ktorá zjednocuje všetkých reformovaných Maďarov v krajinách bývalého Uhorska (Karpatskej kotline). Ide o cirkev, ktorá je definovaná na etnickom základe a odvoláva sa na jednotu z 19. storočia. pravda.sk \"Kresťanská cirkev sa nedá budovať na etnických základoch. Tá ústava však uvádza, že zjednocuje maďarských veriacich na národnostnom princípe . (...)\" povedal Pravde Marián Hamari, zástupca biskupa za slovenskú časť Reformovanej kresťanskej cirkvi."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "pravda.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5894112/synoda-reformovanej-cirkvi-schvalila-pripojenie-k-madarskej.html", "http://spravy.pravda.sk/orban-rozdelil-slovensku-cirkev-dor-/sk_domace.asp?c=A110516_231816_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:02.217844+00:00"}
{"id": "vr17504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17504", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...Jánko Kuciak robil pre veľkú spoločnosť, ktorá má nadnárodný charakter a má svoje pobočky po celom svete, takže to, že sa to rozhorelo do celého sveta, je dosť pochopiteľné, lebo som videl napríklad aj veľké transparenty na obrovskej budove v Nemecku, na #AllForJan, (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spravodajský portál Aktuality.sk, pre ktorý zavraždený novinár Ján Kuciak písal, patrí do online portfólia spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., ktorá je najväčším vydavateľským domom na Slovensku. Od roku 2010 Ringier Axel Springer Slovakia patrí do mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je okrem Slovenska aktívna aj v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Správy o vražde publikovali svetové médiá, niektoré sa naďalej venujú aj správam o vyšetrení a o zistených prepojeniach. Keďže vražda novinára je v v európskych krajinách mimoriadna záležitosť, tento smutný prípad sám o sebe vzbudil pozornosť, čoho je dôkazom aj návšteva delegácie Európskeho parlament u. Hashtag #AllforJan sa stal virálnym a slúži aj na vyjadrenie súcitu, spolupatričnosti. Tento nápis bol vyvesený aj na budove spoločnosti Ringier Axel Springer v Berlíne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spravodajský portál Aktuality.sk, pre ktorý zavraždený novinár Ján Kuciak písal, patrí do online portfólia spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., ktorá je najväčším vydavateľským domom na Slovensku. Od roku 2010 Ringier Axel Springer Slovakia patrí do mediálnej skupiny Ringier Axel Springer Media AG, ktorá je okrem Slovenska aktívna aj v Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Správy o vražde publikovali svetové médiá, niektoré sa naďalej venujú aj správam o vyšetrení a o zistených prepojeniach. Keďže vražda novinára je v v európskych krajinách mimoriadna záležitosť, tento smutný prípad sám o sebe vzbudil pozornosť, čoho je dôkazom aj návšteva delegácie Európskeho parlament u. Hashtag #AllforJan sa stal virálnym a slúži aj na vyjadrenie súcitu, spolupatričnosti. Tento nápis bol vyvesený aj na budove spoločnosti Ringier Axel Springer v Berlíne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["patrí", "skupiny", "Európskeho parlament", "odsúdili", "pozornosť", "diskusie"], "url": ["http://www.ringieraxelspringer.sk/o-firme", "http://www.ringieraxelspringer.sk/o-firme", "https://a-static.projektn.sk/2018/03/Ad-hoc-delegation-to-Slovakia_report_20180313.pdf", "https://svet.sme.sk/c/20772134/strach-a-odsudenie-zahranicne-media-pisu-o-kuciakovej-vrazde.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vrazda-kuciaka-poburila-svetove-media-aj-spicky-eu.html", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/slovenski-europoslanci-chcu-aby-sa-kuciakovou-vrazdou-zaoberal-europsky-parlament/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:02.860016+00:00"}
{"id": "vr28054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28054", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Železnica sama tvrdí, že zníženie cien alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívny efekt, pretože sa môže zvýšiť obsadenosť vlakov a ďalšie pozitívne efekty s tým spojené.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nájsť tvrdenie železníc, ktoré by hovorilo, že zníženie cestovného alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívne efekty, pričom jedným z týchto efektov by malo byť aj zvýšenie obsadenosti vlakov. Vzhľadom na to, že Fico legitimizuje návrh odpustenia cestovného pre žiakov a dôchodcov a zníženia cestovného pre ľudí dochádzajúcich za prácou, neexistujúcim vyjadrením železníc SR, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nájsť tvrdenie železníc, ktoré by hovorilo, že zníženie cestovného alebo odpustenie cien môže mať aj pozitívne efekty, pričom jedným z týchto efektov by malo byť aj zvýšenie obsadenosti vlakov. Vzhľadom na to, že Fico legitimizuje návrh odpustenia cestovného pre žiakov a dôchodcov a zníženia cestovného pre ľudí dochádzajúcich za prácou, neexistujúcim vyjadrením železníc SR, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["SME", "analýz", "výročnej správe", "navrhuje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7260059/regiojet-a-statny-dopravca-budu-vozit-studentov-vlakmi-zadarmo.html", "http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2011010006", "http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2013_pdf/vs_zssk_2012.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7260059/regiojet-a-statny-dopravca-budu-vozit-studentov-vlakmi-zadarmo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:39.605401+00:00"}
{"id": "vr33607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33607", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Neústavný orgán (koaličná rada, pozn.), ktorý hovorí o tom ako parlament má hlasovať a aké zákony sa schvália.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Ústave SR nie je zmienka o Koaličnej rade. Medzi úlohy Koaličnej rady patrí záväzok, že koaličné strany urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. Koaliční partneri predložia na rokovanie príslušného orgánu len to na čom sa predtým dohodnú. Taktiež majú koaliční partneri odporučiť svojim poslancom rozhodnúť v prípade výhrad, zmien a doplnkov k zákonom až po stanovisku koaličnej rady. Výrok R. Kaliňára hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej hovorí: \"(1) Účelom koaličnej spolupráce je koordinácia činnosti koaličných partnerov tak, aby bolo možné splniť program vlády. Koalícia v plnom rozsahu rešpektuje ústavné postavenie a pôsobnosti ústavných orgánov a ústavných činiteľov. (3.) Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada. (4.) Pri schvaľovaní programov schôdzí NR SR a pri prijímaní vládou a poslancami predložených legislatívnych predlôh sa subjekty zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. (6.) Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákona, pred, alebo počas rokovania NR SR, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady. Iný postup môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov v osobitne zreteľa hodných prípadoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Ústave SR nie je zmienka o Koaličnej rade. Medzi úlohy Koaličnej rady patrí záväzok, že koaličné strany urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. Koaliční partneri predložia na rokovanie príslušného orgánu len to na čom sa predtým dohodnú. Taktiež majú koaliční partneri odporučiť svojim poslancom rozhodnúť v prípade výhrad, zmien a doplnkov k zákonom až po stanovisku koaličnej rady. Výrok R. Kaliňára hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej hovorí: \"(1) Účelom koaličnej spolupráce je koordinácia činnosti koaličných partnerov tak, aby bolo možné splniť program vlády. Koalícia v plnom rozsahu rešpektuje ústavné postavenie a pôsobnosti ústavných orgánov a ústavných činiteľov. (3.) Všetky zásadné rozhodnutia a uznesenia vo vláde SR, v NR SR a v koaličnej rade budú prijímané po vzájomnej dohode všetkých koaličných partnerov. Pokiaľ nedôjde k dohode, ani jeden z partnerov nepredloží spornú vec na rokovanie príslušného orgánu, kým nezaujme k veci stanovisko koaličná rada. Ak na schôdzi vlády vyjadrí člen vlády nesúhlas svojej strany, predseda vlády stiahne sporný bod z programu schôdze. Do programu takýto bod zaradí až po tom, ako ho prerokuje Koaličná rada. (4.) Pri schvaľovaní programov schôdzí NR SR a pri prijímaní vládou a poslancami predložených legislatívnych predlôh sa subjekty zaväzujú, že urobia všetko pre to, aby návrhy vlády, vrátane vládnych stanovísk k poslaneckým návrhom zákonov získali podporu koaličných poslancov NR SR. (6.) Ak niektorý z koaličných partnerov vznesie výhrady voči návrhu zákona, prípadne voči zmenám a doplnkom zákona, pred, alebo počas rokovania NR SR, koaliční partneri odporučia svojim poslancom rozhodnúť až po stanovisku koaličnej rady. Iný postup môžu dohodnúť predsedovia poslaneckých klubov koaličných partnerov v osobitne zreteľa hodných prípadoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústave SR", "Koaličnej rady"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "https://docs.google.com/file/d/0ByhB0UcnNmX_M2U4ZTczMjMtZjExNC00OGY4LTkwNTktZThlZDU1ZGU4ZTdh/edit?authkey=COSdzoYC&pli=1&hl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:24.197686+00:00"}
{"id": "vr15695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15695", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Haider napríklad hovoril, že príslušníci SS sú úctihodní ľudia…", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jorg Haider bol rakúskym politikom, lídrom radikálnej pravice - Slobodná strana Rakúska (FPÖ-Freiheitliche Partei Österreichs) (1986 - 2000) a guvernérom Korutánska. Bol známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu Židov, holokaustu a Hitlerovej politiky. V 90tych rokoch skutočne označil príslušníkov SS za úctyhodných ľudí. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jorg Haider bol rakúskym politikom, lídrom radikálnej pravice - Slobodná strana Rakúska (FPÖ-Freiheitliche Partei Österreichs) (1986 - 2000) a guvernérom Korutánska. Bol známy svojimi kontroverznými výrokmi na adresu Židov, holokaustu a Hitlerovej politiky. V 90tych rokoch skutočne označil príslušníkov SS za úctyhodných ľudí. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Central European Review", "Economist", "používanie", "FPÖ", "pobúrila", "oponoval", "vstup", "netajil", "Zomrel"], "url": ["http://www.ce-review.org/00/4/perrault4.html", "http://www.economist.com/node/12415006", "http://www.ce-review.org/00/4/perrault4.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/464024.stm#box", "https://www.europeaninstitute.org/index.php/18-european-affairs/spring-2000/762-sanctions-against-austria-pose-troubling-questions-for-the-eu", "http://www.economist.com/node/12415006", "https://www.theguardian.com/world/1999/oct/14/austria.ianblack", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/464260.stm", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/7664846.stm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:15.915887+00:00"}
{"id": "vr37592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37592", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Päťnásť členských krajín Európskej únie tak isto klesli ceny.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štrnástim krajinám klesli medzimesačne (dec-jan) ceny. Island bol 15. krajinou, nie je ale v EÚ. Podstata Paškovho výroku zostáva však platná. Kým na Slovensku ceny rástli, v iných krajinách klesli.", "analysis_paragraphs": ["Štrnástim krajinám klesli medzimesačne (dec-jan) ceny. Island bol 15. krajinou, nie je ale v EÚ. Podstata Paškovho výroku zostáva však platná. Kým na Slovensku ceny rástli, v iných krajinách klesli."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["medzimesačne"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-2802211-AP/EN/2-2802211-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:24.017857+00:00"}
{"id": "vr30155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30155", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...lebo aj také prijíma niekedy Únia rozhodnutia, že aké zakrivenia majú mať banány.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov špecifikuje minimálne požiadavky na to, aby mohli byť banány predajné v krajinách Európskej Únie. Táto smernica sa však zameriava na to, aby banány nemali príliš defektný tvar a zákazník mal tak zaručené, že kupuje kvalitné potraviny. Zároveň, toto nariadenie bolo stiahnuté v roku 2008. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \"\n\nAvšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"\n\nI k tomuto tzv. \" euromýtu \" sa viaže možné vysvetlenie: \" Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký \"chytrák\" sa na to opýtal: \"A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?\" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. \"\n\nAko mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 .", "analysis_paragraphs": ["Nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov špecifikuje minimálne požiadavky na to, aby mohli byť banány predajné v krajinách Európskej Únie. Táto smernica sa však zameriava na to, aby banány nemali príliš defektný tvar a zákazník mal tak zaručené, že kupuje kvalitné potraviny. Zároveň, toto nariadenie bolo stiahnuté v roku 2008. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.", "Nariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \"", "Avšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"", "I k tomuto tzv. \" euromýtu \" sa viaže možné vysvetlenie: \" Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký \"chytrák\" sa na to opýtal: \"A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?\" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. \"", "Ako mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 ."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Smernica 2257/94", "The Economist", "tvarom", "pozmenená", "euromýtu", "1994", "1998"], "url": ["http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://www.economist.com/blogs/certainideasofeurope/2007/08/straight_bananas_and_teabag_co", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://edition.cnn.com/2004/WORLD/europe/06/08/eu.facts.myths/index.html", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/bananas-and-brussels/", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/curved-bananas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:42.811932+00:00"}
{"id": "vr13877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13877", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Západné štáty hovoria často, že ich program multikulturalizmu zlyhal.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemožno povedať, že by o zlyhaní multikulturalizmu predstavitela krajin západnej Európy hovorili často. Je však pravdou, že v posledných piatich rokoch skutočne bola táto téma skutočne niekoľkokrát predmetom vyhlásení rôznych vládnych predstaviteľov, ako napríklad Angela Merkel (Nemecko), David Cameron (Veľká Británia), Nicolas Sarkozy (Francúzsko). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Webový portál denníka Hospodárske noviny HNonline.sk informuje v článku zo 17. októbra 2010 (TASR), že nemecká kancelárka A. Merkel sa vyjadrila, že multikulturalizmus v Nemecku zlyhal. Merkelová v článku hovorí: \" Táto snaha o multikultúrnosť zlyhala, úplne zlyhala, \" Kancelárka zdôraznila, že imigranti prichádzajúci na územie Nemecka musia pri etablovaní sa do spoločnosti nevyhnutne dodržiavať platné nemecké zákony, plniť si svoje občianske povinnosti a taktiež sa od nich vyžaduje to, aby sa naučili nemecký jazyk. Internetový portál EurAcitv v článku zo 7. februára 2011 píše, že britský premiér David Cameron si myslí, že multikulturalizmus zlyhal. Cameron vyhlásil: „ Doktrínu štátneho multikulturalizmu“ má nahradiť pocit „zdieľanej národnej identity “ Premiér Veľkej Británie taktiež dodal, že koreňom islamistického extrémizmu je rastúca segregácia a separatizmus, pričom tento nárast zdôvodňuje zlyhaním politiky multikulturalizmu. „ Pod doktrínou štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali rôzne kultúry, aby žili vedľa seba oddelené životy, ďaleko od seba a mainstreamu. Zlyhali sme v ponúknutí vízie spoločnosti, ku ktorej cítia, že chcú patriť. Dokonca sme tolerovali tieto segregované komunity, aby sa správali v rozpore s našimi hodnotami. “ Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy taktiež kritizoval európsky multikulturalizmus. Ako uvádza portál CBN z 11. februára 2011, Sarkozy tvrdí, že multikulturalizmus bol zlyhaním, a takýto koncept len podporuje extrémizmus. Sarkozy v rozhovore pre národnú televíziu, z ktorej čerpá tento článok povedal: \" Starali sme sa príliš len o identitu osôb, ktoré k nám prichádzali, ale nie dostatočne o identitu krajiny, ktorá imigrantov prijíma. \" Sarkozy dodáva: \" Ak prídeš do Francúzska, akceptuješ, že sa začleníš do jednotnej komunity, ktorá sa nazýva národnou komunitou. Ak sa nedokážeš s týmto stotožniť, vo Francúzsku jednoducho nie si vítaný/á. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemožno povedať, že by o zlyhaní multikulturalizmu predstavitela krajin západnej Európy hovorili často. Je však pravdou, že v posledných piatich rokoch skutočne bola táto téma skutočne niekoľkokrát predmetom vyhlásení rôznych vládnych predstaviteľov, ako napríklad Angela Merkel (Nemecko), David Cameron (Veľká Británia), Nicolas Sarkozy (Francúzsko). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Webový portál denníka Hospodárske noviny HNonline.sk informuje v článku zo 17. októbra 2010 (TASR), že nemecká kancelárka A. Merkel sa vyjadrila, že multikulturalizmus v Nemecku zlyhal. Merkelová v článku hovorí: \" Táto snaha o multikultúrnosť zlyhala, úplne zlyhala, \" Kancelárka zdôraznila, že imigranti prichádzajúci na územie Nemecka musia pri etablovaní sa do spoločnosti nevyhnutne dodržiavať platné nemecké zákony, plniť si svoje občianske povinnosti a taktiež sa od nich vyžaduje to, aby sa naučili nemecký jazyk. Internetový portál EurAcitv v článku zo 7. februára 2011 píše, že britský premiér David Cameron si myslí, že multikulturalizmus zlyhal. Cameron vyhlásil: „ Doktrínu štátneho multikulturalizmu“ má nahradiť pocit „zdieľanej národnej identity “ Premiér Veľkej Británie taktiež dodal, že koreňom islamistického extrémizmu je rastúca segregácia a separatizmus, pričom tento nárast zdôvodňuje zlyhaním politiky multikulturalizmu. „ Pod doktrínou štátneho multikulturalizmu sme povzbudzovali rôzne kultúry, aby žili vedľa seba oddelené životy, ďaleko od seba a mainstreamu. Zlyhali sme v ponúknutí vízie spoločnosti, ku ktorej cítia, že chcú patriť. Dokonca sme tolerovali tieto segregované komunity, aby sa správali v rozpore s našimi hodnotami. “ Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy taktiež kritizoval európsky multikulturalizmus. Ako uvádza portál CBN z 11. februára 2011, Sarkozy tvrdí, že multikulturalizmus bol zlyhaním, a takýto koncept len podporuje extrémizmus. Sarkozy v rozhovore pre národnú televíziu, z ktorej čerpá tento článok povedal: \" Starali sme sa príliš len o identitu osôb, ktoré k nám prichádzali, ale nie dostatočne o identitu krajiny, ktorá imigrantov prijíma. \" Sarkozy dodáva: \" Ak prídeš do Francúzska, akceptuješ, že sa začleníš do jednotnej komunity, ktorá sa nazýva národnou komunitou. Ak sa nedokážeš s týmto stotožniť, vo Francúzsku jednoducho nie si vítaný/á. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk", "EurAcitv", "CBN"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/merkelova-multikulturalizmus-v-nemecku-stroskotal-410519", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/aj-cameron-si-mysli-ze-multikulturalizmus-zlyhal-016615", "http://www.cbn.com/cbnnews/world/2011/February/Frances-Sarkozy-Multiculturalism-Has-Failed/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:06.469288+00:00"}
{"id": "vr33277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33277", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Európska únia prijala v roku 2010, koncom roku 2010 legislatívu o označovaní výrobkov, kde sa zavádzalo takzvané Made in EU. V tom čase teda moji predchodcovia za prvej Ficovej vlády boli za to, že nám stačí označovanie Made in EU. Slovenská republika po výmene vlády chcela zachovať označovanie \"krajina pôvodu\". Táto možnosť je vytvorená ako alternatívna možnosť, ale je možné sa skryť pod označenie výrobok Európskej únie.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska únia schválila koncom roka 2010 - 21.októbra 2010 - smernicu o označovaní pôvodu výrobkov u tých výrobkov, ktoré pochádzajú z nečlenským krajín EU. Výnimkami sú krajiny pôvodu Turecko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Táto smernica zaväzuje aj výrobcov z krajín EU označovať krajinu pôvodu, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že povinnosťou výrobcov, ktorí pochádzajú z EU je označovanie krajiny pôvodu Made in EU. V posledných rokoch prebiehali viaceré diskusie , ktoré mali riešiť túto otázku ale z dostupných materiáloch nevyplýva jasne, aby v určitom období bola značka pôvodu \"Made in EU\" jediným povinným označením výrobku.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia schválila koncom roka 2010 - 21.októbra 2010 - smernicu o označovaní pôvodu výrobkov u tých výrobkov, ktoré pochádzajú z nečlenským krajín EU. Výnimkami sú krajiny pôvodu Turecko, Island, Nórsko a Lichtenštajnsko. Táto smernica zaväzuje aj výrobcov z krajín EU označovať krajinu pôvodu, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že povinnosťou výrobcov, ktorí pochádzajú z EU je označovanie krajiny pôvodu Made in EU. V posledných rokoch prebiehali viaceré diskusie , ktoré mali riešiť túto otázku ale z dostupných materiáloch nevyplýva jasne, aby v určitom období bola značka pôvodu \"Made in EU\" jediným povinným označením výrobku."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["dostupných materiáloch nevyplýva"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/nove-pravidla-oznacovania-potravin-v-eu-a-sr/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:19.981992+00:00"}
{"id": "49912", "numeric_id": 49912, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49912", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Vrátim sa do toho 23. februára 2022, to bol že, deň pred inváziou, kedy sa začala invázia Ruskej federácie proti Ukrajine, kedy nás uisťoval vtedajší člen zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, dnešný minister zahraničných vecí v prítomnosti pána ruského veľvyslanca, že žiadna invázia nebude.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 23. februára 2022 prítomný ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov aj terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Prítomní rokovali o návrhu uznesenia, ktoré predložil poslanec Valášek. Uznesenie nebolo schválené , keďže výbor nebol uznášaniaschopný po odchode opozičných poslancov vrátane Juraja Blanára. Poslanci reagovali aj na prejav ruské veľvyslanca, ktorý obhajoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska 21. februára 2022. Súčasný minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý bol v tom čase opozičným poslancom strany Smer, sa počas verejnej časti zasadnutia nevyjadroval ku možnej vojenskej invázii ruskej armády na Ukrajinu, ako to tvrdí poslanec Valášek, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV úvodnej časti zasadnutia mal slovo ruský veľvyslanec Igor Bratčikov, ktorý vysvetľoval ruskú pozíciu ohľadom separatistických území Donecka a Luhanska nachádzajúcich sa na ukrajinskom Donbase. Separatisti na východe Ukrajiny podporovaní Ruskom vyhlásili nezávislosť Luhanskej a Doneckej republiky v máji 2014. Moskva ich od roku 2014 aktívne podporovala materiálne aj personálne . 21. februára 2022 Putin vo svojom prejave oznámil , že Rusko oficiálne uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. V súvislosti s touto politickou zmenou navrhol poslanec Valášek hlasovanie o uznesení, ktoré sa vzťahovalo ku požiadavkám Ruska z decembra 2021.\n\nRusko v decembri 2021 vznieslo voči NATO požiadavky nerozširovať alianciu NATO a nerozmiestňovať zbrane a vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zmluva Ruska s NATO a USA s týmito požiadavkami nebola realizovaná. Ruský prezident Vladimir Putin požiadavky Ruskej federácie zopakoval vo svojom prejave z 21. februára 2022, v ktorom uviedol, že si nepraje rozšírenie NATO o Ukrajinu a oznámil , že Rusko uznalo nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska na ukrajinskom Donbase.\n\nV súvislosti s ruským návrhom zmluvy a Putinovým prejavom predložil poslanec Valášek na výbore pre zahraničné veci návrh uznesenie, v ktorom konštatoval právo Slovenskej republiky a ďalších členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) slobodne si vybrať svojich spojencov podľa článku 8. Charty OBSE (. pdf , s.3).\n\nSúčasný minister zahraničných vecí, vtedajší opozičný poslanec za stranu Smer, Juraj Blanár sa ruského veľvyslanca opýtal na konkrétne krajiny, ktoré stiahli svoje kapacity z monitorovacej misie OBSE na Donbase. Kritizoval Valáškov návrh uznesenia a povedal, že ide o „evidentné amatérske aj účelové zostavenie tohto uznesenia” ( video , 00:51:29-00:51:39). Podľa Blanára Valášek uznesením „prilieva olej do ohňa” ( video , 00:55:20-00:55:28). Blanár odsúdil kroky Ruska smerom k separatistickým oblastiam Doneck a Luhansk z pohľadu medzinárodného práva ( video , 00:54:50-00:55:10).", "analysis_paragraphs": ["Na zasadnutí zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 23. februára 2022 prítomný ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov aj terajší minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Prítomní rokovali o návrhu uznesenia, ktoré predložil poslanec Valášek. Uznesenie nebolo schválené , keďže výbor nebol uznášaniaschopný po odchode opozičných poslancov vrátane Juraja Blanára. Poslanci reagovali aj na prejav ruské veľvyslanca, ktorý obhajoval rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina uznať nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska 21. februára 2022. Súčasný minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý bol v tom čase opozičným poslancom strany Smer, sa počas verejnej časti zasadnutia nevyjadroval ku možnej vojenskej invázii ruskej armády na Ukrajinu, ako to tvrdí poslanec Valášek, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V úvodnej časti zasadnutia mal slovo ruský veľvyslanec Igor Bratčikov, ktorý vysvetľoval ruskú pozíciu ohľadom separatistických území Donecka a Luhanska nachádzajúcich sa na ukrajinskom Donbase. Separatisti na východe Ukrajiny podporovaní Ruskom vyhlásili nezávislosť Luhanskej a Doneckej republiky v máji 2014. Moskva ich od roku 2014 aktívne podporovala materiálne aj personálne . 21. februára 2022 Putin vo svojom prejave oznámil , že Rusko oficiálne uznalo nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. V súvislosti s touto politickou zmenou navrhol poslanec Valášek hlasovanie o uznesení, ktoré sa vzťahovalo ku požiadavkám Ruska z decembra 2021.", "Rusko v decembri 2021 vznieslo voči NATO požiadavky nerozširovať alianciu NATO a nerozmiestňovať zbrane a vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zmluva Ruska s NATO a USA s týmito požiadavkami nebola realizovaná. Ruský prezident Vladimir Putin požiadavky Ruskej federácie zopakoval vo svojom prejave z 21. februára 2022, v ktorom uviedol, že si nepraje rozšírenie NATO o Ukrajinu a oznámil , že Rusko uznalo nezávislosť separatistických území Donecka a Luhanska na ukrajinskom Donbase.", "V súvislosti s ruským návrhom zmluvy a Putinovým prejavom predložil poslanec Valášek na výbore pre zahraničné veci návrh uznesenie, v ktorom konštatoval právo Slovenskej republiky a ďalších členov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) slobodne si vybrať svojich spojencov podľa článku 8. Charty OBSE (. pdf , s.3).", "Súčasný minister zahraničných vecí, vtedajší opozičný poslanec za stranu Smer, Juraj Blanár sa ruského veľvyslanca opýtal na konkrétne krajiny, ktoré stiahli svoje kapacity z monitorovacej misie OBSE na Donbase. Kritizoval Valáškov návrh uznesenia a povedal, že ide o „evidentné amatérske aj účelové zostavenie tohto uznesenia” ( video , 00:51:29-00:51:39). Podľa Blanára Valášek uznesením „prilieva olej do ohňa” ( video , 00:55:20-00:55:28). Blanár odsúdil kroky Ruska smerom k separatistickým oblastiam Doneck a Luhansk z pohľadu medzinárodného práva ( video , 00:54:50-00:55:10)."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["23. februára 2022", "predložil", "schválené", "reagovali", "uznať", "nevyjadroval", "podporovaní", "vyhlásili", "podporovala", "personálne", "oznámil", "navrhol", "požiadavky", "zopakoval", "oznámil", "pdf", "opýtal", "stiahli", "video", "video", "video"], "url": ["https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8", "https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/", "https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/", "https://www.ta3.com/clanok/228728/slovensky-zahranicny-vybor-odsudil-agresiu-ruska-a-vyjadril-solidaritu-s-ukrajinou", "https://www.dw.com/en/russia-recognizes-independence-of-ukraine-separatist-regions/a-60861963", "https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8", "https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine", "https://www.theguardian.com/world/2014/may/11/eastern-ukraine-referendum-donetsk-luhansk", "https://commonslibrary.parliament.uk/research-briefings/cbp-9476/#:~:text=Since%20then%2C%20Russia%20has%20maintained%20its%20control%20over%20Crimea%20and%20supported%20pro%2DRussian%20separatist%20forces%20who%20also%20took%20control%20of%20parts%20of%20the%20Donetsk%20and%20Luhansk%20regions%20of%20eastern%20Ukraine%20(the%20Donbas)%20in%202014.", "https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine", "https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/", "https://dennikn.sk/2734631/zahranicny-vybor-nedokazal-prijat-uznesenie-k-ukrajine-rusky-velvyslanec-obhajoval-uznanie-donecka-a-luhanska/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/rusko-zverejnilo-navrhy-smluv-s-nato-a-usa-nerozsirovat-alianci-nerozmistovat-jednotky-pozaduje-25593", "https://www.reuters.com/world/europe/extracts-putins-speech-ukraine-2022-02-21/", "https://www.dw.com/en/russia-recognizes-independence-of-ukraine-separatist-regions/a-60861963", "https://www.osce.org/files/f/documents/4/2/17502.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=287145", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=287145", "https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8", "https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8", "https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10448?termNr=8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:59.156081+00:00"}
{"id": "vr37332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37332", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čiže ja vám prečítam, ja vám zacitujem z materiálov ministerstva financií interného, ktorý posielali aj do Bruselu. Ministerstvo financií sa domnieva, že zavedenie poplatkov, v danom prípade ide o vlastne o túto daň, je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou na finančné inštitúcie a preto ich zavedenie vo všeobecnosti podporuje a považuje za podstatné. Vy sa pretvarujete, pán minister, ako v pozícii vonku o tom rokujete, doma to nechcete pripustiť.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V správe TASR sa píše nasledovné: \"Slovensko sa domnieva, že zavedenie špeciálnych poplatkov pre finančné inštitúcie je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou. Preto ich zavedenie na úrovni Európskej únie (EÚ) vo všeobecnosti podporuje.\"", "analysis_paragraphs": ["V správe TASR sa píše nasledovné: \"Slovensko sa domnieva, že zavedenie špeciálnych poplatkov pre finančné inštitúcie je oprávneným postupom pre prenesenie nákladov spojených s finančnou a hospodárskou krízou. Preto ich zavedenie na úrovni Európskej únie (EÚ) vo všeobecnosti podporuje.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["V správe TASR"], "url": ["http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F10%2F10%2Ftbbuale540427.dat.1%40Fondy&QueryText="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:28.624211+00:00"}
{"id": "vr29283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29283", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "No ja som túto tému počas obdobia, keď som bol ministrom kultúry, otvoril. Tú expertnú skupinu na ministerstve kultúry som zriadil ešte ja v roku 2011. Ja som začal vtedy celospoločenskú diskusiu, k čomu ma zaväzovalo aj programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej. Oslovil som všetkých 18 registrovaných cirkví a dokonca som išiel ešte ďalej. Predstavil som im možný model fungovania postavený na asignácii", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi júlom 2010 a aprílom 2012, kedy bol Daniel Krajcer ministrom kultúry SR sa vláda, ktorej bol súčasťou, zaviazala rozvíjať dialóg s predstaviteľmi cirkví a otvoriť diskusiu o ich financovaní. Na ministerstve bola v roku 2011 zriadená expertná skupina a Krajcer následne na začiatku roku 2012 predstavil návrh asignačnej dane. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzi júlom 2010 a aprílom 2012, kedy bol Daniel Krajcer ministrom kultúry SR sa vláda, ktorej bol súčasťou, zaviazala rozvíjať dialóg s predstaviteľmi cirkví a otvoriť diskusiu o ich financovaní. Na ministerstve bola v roku 2011 zriadená expertná skupina a Krajcer následne na začiatku roku 2012 predstavil návrh asignačnej dane. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "stretnutí", "zasadnutie", "stretnutí"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/3-5-kultura/", "http://www.ecav.sk/files/user/komunike_min_kult_cerv_kamen.pdf", "http://old.culture.gov.sk/aktuality/vcera-zasadala-expertna-komisia-na-riesenie-problematiky-financovania-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti", "http://old.culture.gov.sk/aktuality/slobodnejsie-postavenie-cirkvi-slobodnejsie-postavenie-jednotlivca#Y3ewFm6HyZeuLR5BCS8wWg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:00.549957+00:00"}
{"id": "vr37510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37510", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme tu najvyšší nárast nezamestnanosti za posledné roky.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento fakt potvrdzujú aj Hospodárske noviny , ktoré uvádzajú \"Nezamestnanost je najhoršia za posledných šest rokov. Novorocná miera nezamestnanosti je percentuálne najvyššia od roku 2005.\" Tabulka z Pravda.sk:", "analysis_paragraphs": ["Tento fakt potvrdzujú aj Hospodárske noviny , ktoré uvádzajú \"Nezamestnanost je najhoršia za posledných šest rokov. Novorocná miera nezamestnanosti je percentuálne najvyššia od roku 2005.\" Tabulka z Pravda.sk:"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Pravda.sk:"], "url": ["http://hnonline.sk/nazory/c1-50559710-nezamestnanost-stupla-cize-klesla", "http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:41.266296+00:00"}
{"id": "vr28111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28111", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po druhé existovala predsa nejaká garancia daná pred dvadsiatimi rokmi, kde aj Rusko bolo jedným z garantov a síce garantovali celistvosť Ukrajiny. A tá garancia platila. Dala ju Amerika, Rusko, Veľká Británia. Ešte jeden štvrtý štát.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o Budapeštianske memorandum, medzinárodnú zmluvu podpísanú v decembri 1994 prezidentmi Ukrajiny, Ruska, USA a premiérom Veľkej Británie v spojitosti s prístupom Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. V memorande (str. 6) sa signatári zaviazali k rešpektovaniu ukrajinskej nezávislosti a suverenity v rozmedzí vtedy platných hraníc a k zdržaniu sa hrozby silou alebo použitia sily proti Ukrajine.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o Budapeštianske memorandum, medzinárodnú zmluvu podpísanú v decembri 1994 prezidentmi Ukrajiny, Ruska, USA a premiérom Veľkej Británie v spojitosti s prístupom Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní. V memorande (str. 6) sa signatári zaviazali k rešpektovaniu ukrajinskej nezávislosti a suverenity v rozmedzí vtedy platných hraníc a k zdržaniu sa hrozby silou alebo použitia sily proti Ukrajine."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["zmluvu", "memorande"], "url": ["http://unterm.un.org/DGAACS/unterm.nsf/WebView/4FE5EA3E98FBFF4E852569FA00008AAE?OpenDocument", "http://www.exportlawblog.com/docs/security_assurances.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:55.380207+00:00"}
{"id": "vr38698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38698", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Keď si pozriete dokumenty, najmä program stability, tam sa to všetko dočítate a po prvé, vôbec sa tam neskloňuje slovo plytvanie ale asi 41 krát sa tam skloňuje slovo kríza, a je myslím iba raz nejaký odkaz na plytvanie a všetko je to o tom, že to, čo sa stalo na Slovensku bolo spôsobené externým prostredím, tým že poklesol zahraničný dopyt a všetky riziká, ktoré tam ešte identifikovali do budúcna v súvislosti s konsolidáciou verejných financií,", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Počiatek má slová dobre spočítané; skutočne sa v Programe stability (.pdf) na roky 2011-2014 vyskytuje 41-krát slovo kríza, príp. predkrízový (v rôznych tvaroch). Plytvanie sa nachádza iba v jednej vete: \"Trvalú úsporu v tejto výške umocňuje predovšetkým zavedenie transparentných elektronických aukcií, ktoré obmedzilo plytvanie verejných zdrojov.\"", "analysis_paragraphs": ["J. Počiatek má slová dobre spočítané; skutočne sa v Programe stability (.pdf) na roky 2011-2014 vyskytuje 41-krát slovo kríza, príp. predkrízový (v rôznych tvaroch). Plytvanie sa nachádza iba v jednej vete: \"Trvalú úsporu v tejto výške umocňuje predovšetkým zavedenie transparentných elektronických aukcií, ktoré obmedzilo plytvanie verejných zdrojov.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Programe stability"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:55.477331+00:00"}
{"id": "vr37524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37524", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme odovzdávali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii. Dnes už je Slovensko šieste.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Taktiež nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžete teda v porovnaní ešte klesnúť. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou.", "analysis_paragraphs": ["Po druhom štvrťroku 2010 (.pdf) (kedy Fico odovzdával vládu) bol vyšší hospodársky rast vo Švédsku a Luxembursku. Podľa odhadov Eurostatu bude mať za celý rok 2010 vyšší rast Švédsko. Taktiež nie je možné tvrdiť, že Slovensko je definitívne na šiestom mieste, keďže najnovšie údaje Eurostatu toto umiestnenie zatiaľ nepotvrdzujú - výsledky zatiaľ nedodali všetky krajiny. Podľa vyššie odkazovaných štatistík rástlo hospodárstvo siedmym krajinám únie v poslednom štvrťroku rýchlejšie ako Slovensku (v medziročnom porovnaní). Môžete teda v porovnaní ešte klesnúť. Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty s minulosťou."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["štvrťroku", "čísla zo Septembra 2010", "tu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03032011-BP/EN/2-03032011-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF", "http://demagog.sk/old/2010/09/iveta-radicova-robert-fico-o5m12-5-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:38.059733+00:00"}
{"id": "vr28918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28918", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Z tých poisťovní (súkromných, pozn.) vytekajú peniaze do rúk súkromných vlastníkov. Ako len v minulom roku to bolo 150 miliónov eur", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zisk oboch súkromných poisťovní (Dôvera a Union) v minulom roku dosahoval 53,11 miliónov €. Čo sa však týka \"vytekania peňazí do rúk súkromných vlastníkov\", tak majitelia Dôvery si minulý rok vyplatili takmer 150 miliónov €, ktoré nešli zo zisku poisťovne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28), uvádza, že výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní za účtovné obdobie 2013 bol kladný. Celkový zisk všetkých troch zdravotných poisťovní (VšZP, Dôvera, Union) pôsobiacich na Slovensku bol 68,7 mil. eur, z toho súkromné poisťovne (Dôvera, Union) spolu získali 53,11 miliónov €. Čo sa však ziskov týka, tak oproti obdobiu z roka 2012 sa zisk poisťovní v roku 2013 znížil o 21,5 miliónov eur, v prípade súkromných poistení sa jedná o zníženie v hodnote 10,73 miliónov € oproti roku 2012. Podľa SME.sk však \" Dôvera dala svoj zisk do rezervného fondu, nepoužila ho na vyplatenie dividend akcionárom. Tí však minulý rok peniaze od svojej poisťovne aj tak dostali. Investičná skupina Penta a cyperská spoločnosť Prefto Holding Limited si dokopy vyplatili takmer 150 miliónov eur , o ktoré sa v účtovníctve Dôvery znížili takzvané záväzky voči akcionárom.\" Informácie o prípadných podobných krokoch poisťovne Union sa nám nájsť nepodarilo. Zisky poisťovní v rokoch 2012 a 2013 v miliónoch eur VšZP Dôvera Union Súkromné poisťovne spolu 2012 26,34 47,86 15,98 63,84 2013 15,59 46,50 6,61 53,11 Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28) Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zisk oboch súkromných poisťovní (Dôvera a Union) v minulom roku dosahoval 53,11 miliónov €. Čo sa však týka \"vytekania peňazí do rúk súkromných vlastníkov\", tak majitelia Dôvery si minulý rok vyplatili takmer 150 miliónov €, ktoré nešli zo zisku poisťovne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28), uvádza, že výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní za účtovné obdobie 2013 bol kladný. Celkový zisk všetkých troch zdravotných poisťovní (VšZP, Dôvera, Union) pôsobiacich na Slovensku bol 68,7 mil. eur, z toho súkromné poisťovne (Dôvera, Union) spolu získali 53,11 miliónov €. Čo sa však ziskov týka, tak oproti obdobiu z roka 2012 sa zisk poisťovní v roku 2013 znížil o 21,5 miliónov eur, v prípade súkromných poistení sa jedná o zníženie v hodnote 10,73 miliónov € oproti roku 2012. Podľa SME.sk však \" Dôvera dala svoj zisk do rezervného fondu, nepoužila ho na vyplatenie dividend akcionárom. Tí však minulý rok peniaze od svojej poisťovne aj tak dostali. Investičná skupina Penta a cyperská spoločnosť Prefto Holding Limited si dokopy vyplatili takmer 150 miliónov eur , o ktoré sa v účtovníctve Dôvery znížili takzvané záväzky voči akcionárom.\" Informácie o prípadných podobných krokoch poisťovne Union sa nám nájsť nepodarilo. Zisky poisťovní v rokoch 2012 a 2013 v miliónoch eur VšZP Dôvera Union Súkromné poisťovne spolu 2012 26,34 47,86 15,98 63,84 2013 15,59 46,50 6,61 53,11 Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013 ( .pdf , s. 28) Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "SME.sk", ".pdf"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7278823/majitelia-dovery-si-z-nej-vybrali-takmer-400-milionov-eur-dan-neplatili.html", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:05.573511+00:00"}
{"id": "vr29906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29906", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ale grécke ostrovy predsa, ktoré sú najbližšie zase k Turecku. To je prvá časť tej cesty (migrantov do Grécka, pozn.) väčšinou.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za január - 14 august 1716 migrantov , po mori sa doplavilo 158 456 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov UNHCR január - august 2015 prešlo Gréckymi hranicami viac ako 200 000 nelegálnych migrantov cez stredozemné more. Cez pozemnú hranicu medzi Tureckom a Gréckom prešlo za január - 14 august 1716 migrantov , po mori sa doplavilo 158 456 migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["UNHCR", "1716 migrantov"], "url": ["http://www.unhcr.org/55e06a5b6.html", "http://www.unhcr.org/55d32dcf6.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:37.747560+00:00"}
{"id": "vr30912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30912", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "Ale potom už to Nicholson dal na pravú mieru, že nebol za ním so spisom Gorila, že mu o tom povedal, že pán Palko ako minister vnútra mu povedal, pokiaľ ten spis nemá v rukách, nemôže nič robiť. A Tom Nicolson to jasne povedal.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson uvádza, že bol za Vladimírom Palkom a pýtal sa ho na Gorilu, z tohto vyjadrenia sa však nedá určiť, či mu Gorilu ukazoval, alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson uvádza, že bol za Vladimírom Palkom a pýtal sa ho na Gorilu, z tohto vyjadrenia sa však nedá určiť, či mu Gorilu ukazoval, alebo nie."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "rozhovore"], "url": ["http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/t-nicholson-bubenikova-sa-predo-mnou-rozplakala.html", "http://www.cas.sk/clanok/216459/nicholson-pre-novy-cas-zakazanu-knihu-o-gorile-vydam-aj-tak.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:18.602538+00:00"}
{"id": "vr36835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36835", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Aj tak plánovaný deficit je takmer 5%  na tento rok.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je úroveň rozpočtovaného deficitu verejných financií pre tento rok 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je úroveň rozpočtovaného deficitu verejných financií pre tento rok 4,9%."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20-%20nov%C3%A9%20znenie%202/vlastny_mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:38.511172+00:00"}
{"id": "vr32619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32619", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Rok 2009 rok, zisk zdravotných poisťovní, súkromných, spoločne 7 miliónov eur. 2010 rok, 14 miliónov eur. 2011 rok, 18,5 milióna eur.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V.Novotný hovorí správne čísla za roky 2010 a 2011, mýli sa však v údaji za rok 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník SME zverejnil 8. júla 2011 údaje o ziskoch ZP za roky 2008 až 2010. Podľa zverejnených údajov v roku 2009 bol hospodársky výsledok Dôvery 8,2 mil. eur a výsledok Union záporný - 16,5 mil. eur. Spoločný hospodársky výsledok v roku 2009 súkromných poisťovní bol teda záporný vo výške - 8,3 mil. eur. Zisk ZP Dôvera za rok 2009 uvádza hospodársky výsledok v čistom vo výške približne 469 mil. eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Skutočný hospodársky výsledok Dôvery by sme mohli vypočítať z rozdielu počiatočného stavu z konečného stavu na bankových účtoch, výročná správa 2009, str. 95 . (69 428 778 - 53 328 035 = 16 100 743 eur. ). Vo Výročnej správe za rok 2009 ZP Union , str. 26 , je uvedený negatívny hospodársky výsledok vo výške - 16,5 mil. eur. Hospodársky výsledok Dôvery mínus strata Union za rok 2009 tvoria spoločný hospodársky výsledok komerčných poisťovní za rok 2009 na úrovni - 0,4 mil. eur. Je potrebné dodať, že S kutočné zisky ZP však mohli byť iné, keďže časť ziskov mohli poisťovne použiť na zaplatenie rezerv a podobne. Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012 z júna 2012 (pdf., s. 27), bol zisk ZP Union a Dôvera v roku 2011 spolu 18,5 mil. eur (Union 9+Dôvera 9,57). V roku 2010 z grafu č. 10 vidíme, že po odčítaní straty poisťovne Union - 2,26 a zisku poisťovne Dôvera 16,24 dostaneme spoločný hospodársky výsledok 13,98 mil.eur . Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011 (pdf., s. 30), bol hospodársky výsledok v roku 2010 ZP Union záporný vo výške - 2,3 mil. eur. Poisťovňa Dôvera hospodárila v roku 2010 so ziskom vo výške vo výške 9,2 mil. eur rok. V prípade Dôvery je len predbežný údaj v skutočnosti zisk Dôvery bol až 16,24 mil. eur (viď. vestník 2012). Union ZP za rok 2011 vykázala zisk 9 000 385 eur, strana 27, výročná správa (pdf.) a za rok 2010 stratu -2 264 534 eur. Poisťovňa Dôvera na svojej internetovej stránke nemá výročné správy za roky 2010-2011 zverejnené. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V.Novotný hovorí správne čísla za roky 2010 a 2011, mýli sa však v údaji za rok 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Denník SME zverejnil 8. júla 2011 údaje o ziskoch ZP za roky 2008 až 2010. Podľa zverejnených údajov v roku 2009 bol hospodársky výsledok Dôvery 8,2 mil. eur a výsledok Union záporný - 16,5 mil. eur. Spoločný hospodársky výsledok v roku 2009 súkromných poisťovní bol teda záporný vo výške - 8,3 mil. eur. Zisk ZP Dôvera za rok 2009 uvádza hospodársky výsledok v čistom vo výške približne 469 mil. eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Skutočný hospodársky výsledok Dôvery by sme mohli vypočítať z rozdielu počiatočného stavu z konečného stavu na bankových účtoch, výročná správa 2009, str. 95 . (69 428 778 - 53 328 035 = 16 100 743 eur. ). Vo Výročnej správe za rok 2009 ZP Union , str. 26 , je uvedený negatívny hospodársky výsledok vo výške - 16,5 mil. eur. Hospodársky výsledok Dôvery mínus strata Union za rok 2009 tvoria spoločný hospodársky výsledok komerčných poisťovní za rok 2009 na úrovni - 0,4 mil. eur. Je potrebné dodať, že S kutočné zisky ZP však mohli byť iné, keďže časť ziskov mohli poisťovne použiť na zaplatenie rezerv a podobne. Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012 z júna 2012 (pdf., s. 27), bol zisk ZP Union a Dôvera v roku 2011 spolu 18,5 mil. eur (Union 9+Dôvera 9,57). V roku 2010 z grafu č. 10 vidíme, že po odčítaní straty poisťovne Union - 2,26 a zisku poisťovne Dôvera 16,24 dostaneme spoločný hospodársky výsledok 13,98 mil.eur . Podľa vestníka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011 (pdf., s. 30), bol hospodársky výsledok v roku 2010 ZP Union záporný vo výške - 2,3 mil. eur. Poisťovňa Dôvera hospodárila v roku 2010 so ziskom vo výške vo výške 9,2 mil. eur rok. V prípade Dôvery je len predbežný údaj v skutočnosti zisk Dôvery bol až 16,24 mil. eur (viď. vestník 2012). Union ZP za rok 2011 vykázala zisk 9 000 385 eur, strana 27, výročná správa (pdf.) a za rok 2010 stratu -2 264 534 eur. Poisťovňa Dôvera na svojej internetovej stránke nemá výročné správy za roky 2010-2011 zverejnené. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["SME", "kúpila", "výročná správa 2009, str. 95", "Výročnej správe za rok 2009 ZP Union", "Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2012", "Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.8/2011", "výročná správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5969325/zisk-by-spomedzi-zdravotnych-poistovni-mohla-pouzit-len-dovera.html", "http://www.skzl.sk/index.php/aktuality/monitoring/1662-sukromne-poistovne-mali-zarobit-pol-miliardy-eur", "http://www.dovera.sk/o-nas/vyrocne-spravy", "http://www.union.sk/union-zp-vyrocne-spravy", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik%202012/VE-8_Sprava_VZP_2011_vratane_priloh.pdf", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik_2011/VE-8_Spr_VZP_tlac.pdf", "http://www.union.sk/union-zp-vyrocne-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:08.418022+00:00"}
{"id": "vr32492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32492", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "U nás banky existujú aj verejné, štátne, družstevné, súkromné, to spektrum je veľmi pestré.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bankové spektrum na Slovensku nie je také pestré, ako ho opisuje Ján Figeľ. Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a existuje niekoľko príkladov štátnych (=verejných bánk). Družstevná banka na Slovensku neexistuje žiadna. Na Slovensku fungujú iba verejné (alebo štátne - ide o tú istú formu) a súkromné banky. Verejnou, resp. štátnou bankou, tzn. s väčšinovým alebo 100% podielovým vlastníctvom štátu je napríklad EXIMBANKA SR alebo Slovenská záručná a rozvojová banka . Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a funguje na báze akciovej spoločnosti (napr. Tatra banka ). V súčasnosti na Slovensku nielen, že neoperuje žiadna družstevná banka, ale slovenská legislatíva (.doc) vznik družstevných bánk ani neumožňuje. Podľa Zákona o bankách, § 2 je totiž banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie od NBS. Iná právna forma banky sa zakazuje. NBS navyše na svojej stránke oddeľuje banky a úverovové družstvá, je teda evidentné, že sa v ich prípade nejedná o banky. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bankové spektrum na Slovensku nie je také pestré, ako ho opisuje Ján Figeľ. Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a existuje niekoľko príkladov štátnych (=verejných bánk). Družstevná banka na Slovensku neexistuje žiadna. Na Slovensku fungujú iba verejné (alebo štátne - ide o tú istú formu) a súkromné banky. Verejnou, resp. štátnou bankou, tzn. s väčšinovým alebo 100% podielovým vlastníctvom štátu je napríklad EXIMBANKA SR alebo Slovenská záručná a rozvojová banka . Väčšina bánk na Slovensku je súkromná a funguje na báze akciovej spoločnosti (napr. Tatra banka ). V súčasnosti na Slovensku nielen, že neoperuje žiadna družstevná banka, ale slovenská legislatíva (.doc) vznik družstevných bánk ani neumožňuje. Podľa Zákona o bankách, § 2 je totiž banka právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností udelené bankové povolenie od NBS. Iná právna forma banky sa zakazuje. NBS navyše na svojej stránke oddeľuje banky a úverovové družstvá, je teda evidentné, že sa v ich prípade nejedná o banky. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["EXIMBANKA SR", "Slovenská záručná a rozvojová banka", "Tatra banka", "slovenská legislatíva", "NBS"], "url": ["http://www.eximbanka.sk/sk/o-nas/zakladne-udaje-o-eximbanke-sr.html?page_id=149", "http://www.szrb.sk/Default.aspx?CatID=4", "http://www.sbaonline.sk/sk/bankovy-sektor/banky-v-sr/tatra-banka.html", "http://www.finance.sk/download/255-stahuj-zakon-o-bankach/1/", "http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-bankovnictvom/zoznam-uverovych-institucii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:31.718960+00:00"}
{"id": "43083", "numeric_id": 43083, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43083", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Úrad európskeho prokurátora bude mať limitované pole pôsobnosti, zameriavať sa bude najmä na eurofondové podvody.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad európskeho prokurátora (EPPO) vznikol v záujme zlepšenia boja proti finančným podvodom poškodzujúcim EÚ. Vzhľadom k tomu, že úrad bude mať za úlohu bojovať proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ a cezhraničných podvodov v oblasti DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý. EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať také trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, akými sú podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a cezhraničný podvod s DPH. Konkrétne bude vyšetrovať a stíhať zločiny proti finančným záujmom EÚ, a to najmä podvody s fondami EÚ nad hodnotou 10 000 eur a cezhraničné podvody s DPH so škodou nad 10 miliónov eur. Ako podotýkajú Európska rada a Rada Európskej únie, členské štáty každoročne prichádzajú o 50 miliárd eur z príjmov z DPH v dôsledku nadnárodných podvodov. Takisto dochádza k zneužívaniu miliónov eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Doteraz mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ktoré majú obmedzené zdroje. Cieľom EPPO je pomôcť pri prekonávaní týchto nedostatkov a stíhaní trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Úrad európskeho prokurátora (EPPO) vznikol v záujme zlepšenia boja proti finančným podvodom poškodzujúcim EÚ. Vzhľadom k tomu, že úrad bude mať za úlohu bojovať proti podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ a cezhraničných podvodov v oblasti DPH, hodnotíme výrok ako pravdivý. EPPO bude mať právomoc vyšetrovať a stíhať také trestné činy poškodzujúce rozpočet EÚ, akými sú podvod, korupcia, pranie špinavých peňazí a cezhraničný podvod s DPH. Konkrétne bude vyšetrovať a stíhať zločiny proti finančným záujmom EÚ, a to najmä podvody s fondami EÚ nad hodnotou 10 000 eur a cezhraničné podvody s DPH so škodou nad 10 miliónov eur. Ako podotýkajú Európska rada a Rada Európskej únie, členské štáty každoročne prichádzajú o 50 miliárd eur z príjmov z DPH v dôsledku nadnárodných podvodov. Takisto dochádza k zneužívaniu miliónov eur zo štrukturálnych fondov EÚ. Doteraz mohli tieto trestné činy vyšetrovať len vnútroštátne orgány, ktoré majú obmedzené zdroje. Cieľom EPPO je pomôcť pri prekonávaní týchto nedostatkov a stíhaní trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Konkrétne", "podotýkajú"], "url": ["https://euractiv.sk/section/spolocnost/infographic/ako-bude-fungovat-europsky-prokurator-infografika/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:01.931970+00:00"}
{"id": "vr35772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35772", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvá zásadná chyba bola, že ste odmietli akékoľvek hoc aj formálne rokovania o možnosti zostaviť vládu.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravica na rokovanie o zostavení vlády so Smerom neprišla.", "analysis_paragraphs": ["Pravica na rokovanie o zostavení vlády so Smerom neprišla."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:06.021944+00:00"}
{"id": "vr26517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26517", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...už každé dieťa, ktoré sa dnes narodí, alebo zajtra, sa narodí s dlhom na krku 7700 eur.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ak zohľadníme údaje za 2. štvrťrok 2013 (posledné dostupné údaje) nominálna výška dlhu na jedného obyvateľa je na úrovni približne 7 700 eur. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný deficit by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa posledného sčítania obyvateľov Slovenska (21. mája 2011), žije na Slovensku 5 397 036 ľudí. Ako uvádzame vyššie nominálna hodnota verejného dlhu v 2. štvrťroku 2013 bola na úrovni 41,6 mld. eur. Na každého obyvateľa Slovenska pripadá dlh vo výške 7 707,93 EUR.(41,6 mld EUR/ 5 397 036 obyvateľa = 7 707,93 EUR/ob.) Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ak zohľadníme údaje za 2. štvrťrok 2013 (posledné dostupné údaje) nominálna výška dlhu na jedného obyvateľa je na úrovni približne 7 700 eur. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný deficit by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa posledného sčítania obyvateľov Slovenska (21. mája 2011), žije na Slovensku 5 397 036 ľudí. Ako uvádzame vyššie nominálna hodnota verejného dlhu v 2. štvrťroku 2013 bola na úrovni 41,6 mld. eur. Na každého obyvateľa Slovenska pripadá dlh vo výške 7 707,93 EUR.(41,6 mld EUR/ 5 397 036 obyvateľa = 7 707,93 EUR/ob.) Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "predpoklad", "Slovenska"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6980502/dlh-slovenska-stupol-na-58-percent.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-ma-5-4-miliona-obyvatelov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:46.773798+00:00"}
{"id": "vr18083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18083", "speaker": "Peter  Gajdoš", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gajdos", "statement": "Máme teraz 89 (vojakov na dobrovoľnej vojenskej príprave, pozn.), z 89 27 chce vstúpiť do ozbrojených síl a 28 do aktívnych záloh.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "11-týždňový výcvik príslušníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy v roku 2018 trval od 2. júla do 14. septembra. Výcviku sa zúčastnilo presne 87 osôb, z toho 23 žien. Kurz úspešne absolvovalo 79 účastníkov. Z nich 28 predbežne prejavilo záujem o zaradenie do aktívnych záloh a 27 o ďalšiu kariéru v ozbrojených silách. Je nutné dodať, že v čase vypovedania tohto výroku už dobrovoľná vojenská príprava neprebiehala. Najbližšie výberové konanie je vyhlásené až na rok 2019. Napriek menšej odchýlke u počtu účastníkov výcviku, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["11-týždňový výcvik príslušníkov dobrovoľnej vojenskej prípravy v roku 2018 trval od 2. júla do 14. septembra. Výcviku sa zúčastnilo presne 87 osôb, z toho 23 žien. Kurz úspešne absolvovalo 79 účastníkov. Z nich 28 predbežne prejavilo záujem o zaradenie do aktívnych záloh a 27 o ďalšiu kariéru v ozbrojených silách. Je nutné dodať, že v čase vypovedania tohto výroku už dobrovoľná vojenská príprava neprebiehala. Najbližšie výberové konanie je vyhlásené až na rok 2019. Napriek menšej odchýlke u počtu účastníkov výcviku, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-18", "analysis_sources": {"text": ["výcvik", "absolvovalo", "Najbližšie"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/42260-sk/prislusnici-dobrovolnej-vojenskej-pripravy-maju-za-sebou-prve-dni-vycviku/", "https://www.mod.gov.sk/42656-sk/minister-obrany-p-gajdos-navstivil-absolventov-dobrovolnej-vojenskej-pripravy-v-diskusii-sa-zaujimal-o-ich-problemy-a-navrhy-na-zlepsenie-projektu-do-buducnosti/", "https://www.mod.gov.sk/dvp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:04.943646+00:00"}
{"id": "vr29044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29044", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Martin Turčan v Banskej Bystrici, nespochybniteľný človek, ktorého opakovane zvolili do mestského zastupiteľstva, je samozrejme krajským predsedom v Banskej Bystrici. To isté Martin Zaťovič v Bratislave. Je to človek, ktorého zvolili vždy, keď kandidoval, či na župu, či do mesta, dokonca aj podžupanom v Bratislavskej župe, mal najvyšší výsledok vždy opakovane...", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako Turčan, tak aj Zaťovič boli opakovane zvolený do funkcií vo voľbách do VÚC a do samosprávy. Zaťovič bol vždy zvolený s najvyšším počtom hlasov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Martin Turčan bol opakovane zvolený do mestského zastupiteľstva v BB, konkrétne v rokoch 2010 a 2014 . Čo sa týka Martina Zaťoviča, Vo voľbách do VÚC uspel Zaťovič v rokoch 2009 a 2013 , a bol zvolený opakovane z prvého miesta. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil taktiež ako poslanec mestského zastupiteľstva MČ Bratislava-Dúbravka a v rokoch 2010 až 2014 ako poslanec mestského zastupiteľstva hlavného mesta. V oboch prípadoch bol za poslanca zvolený s najvyšším počtom hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako Turčan, tak aj Zaťovič boli opakovane zvolený do funkcií vo voľbách do VÚC a do samosprávy. Zaťovič bol vždy zvolený s najvyšším počtom hlasov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Martin Turčan bol opakovane zvolený do mestského zastupiteľstva v BB, konkrétne v rokoch 2010 a 2014 . Čo sa týka Martina Zaťoviča, Vo voľbách do VÚC uspel Zaťovič v rokoch 2009 a 2013 , a bol zvolený opakovane z prvého miesta. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil taktiež ako poslanec mestského zastupiteľstva MČ Bratislava-Dúbravka a v rokoch 2010 až 2014 ako poslanec mestského zastupiteľstva hlavného mesta. V oboch prípadoch bol za poslanca zvolený s najvyšším počtom hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2014", "2009", "2013", "2006 až 2010", "2010 až 2014"], "url": ["http://bystrica.dnes24.sk/kto-zostal-tesne-pred-branami-zastupitelstva-75866", "http://www.aktuality.sk/clanok/265639/banska-bystrica-komunalne-volby-zvoleni-poslanci-mestskeho-zastupitelstva/", "http://www.dubravka.sk/sk/Mestska-cast/Novinky-mestskej-casti/VOLBY-do-VUC-2009.alej", "http://www.aktuality.sk/clanok/238444/vuc-volby-2013-bratislava-vysledky/", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vysledky-volieb-v-mestskej-casti-dubravka.html?page_id=8671", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vysledky-poslanci-mestskeho-zastupitelstva.html?page_id=201292"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:48.134009+00:00"}
{"id": "vr30923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30923", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Po voľbách áno, si pamätám ku koncu nášho volebného obdobia (opätovné stretnutie s J. Haščákom zo spoločnosti Penta)...bežali veci ohľadne nášho veľmi komunikovaného návrhu podania na Ústavný súd.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:", "analysis_paragraphs": ["J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:"], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["SME", "v októbri 2008"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3777058/majitel-penty-hascak-mali-sme-byt-tvrdsi.html#paska", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:53.138563+00:00"}
{"id": "vr28980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28980", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pokiaľ viem, tak vzniklo 50 000 nových pracovných miest...", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak by sme sa pozreli na údaje o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od posledného štvrťroka 2013 (2 327 tisíc osôb) do 3. štvrťroka 2014 (2 376 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 50 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 50 tisíc pracovných miest od konca roka 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia ministra práce za mesiac október bolo vytvorených 5000 nových pracovných miest a od začiatku tohto roka ich bolo vytvorených 51 000. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme sa pozreli na údaje o počte pracujúcich ( Štatistický úrad SR ), vidíme, že od posledného štvrťroka 2013 (2 327 tisíc osôb) do 3. štvrťroka 2014 (2 376 tisíc osôb) narástol počet zamestnaných o približne 50 tisíc. Možno teda na základe tejto štatistiky zjednodušene povedať, že vzniklo 50 tisíc pracovných miest od konca roka 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vyjadrenia ministra práce za mesiac október bolo vytvorených 5000 nových pracovných miest a od začiatku tohto roka ich bolo vytvorených 51 000. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "vytvorených"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Pracuj%C3%BAci%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-richter-nezamestnanost-miesta/107096-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:21.952018+00:00"}
{"id": "vr30791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30791", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto nemám príliš v láske čo hovoríte, pretože ja som tu (v relácii, pozn.) možno raz za 6-7 týždňov a počas 6 týždňov všetci o mne rozprávajú.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od začiatku septembra 2011 do 23. januára 2012 (relácie vysielané v nedeľu 29. januára už nezarátavame) sa v televíznych reláciách objavil dohromady 15 krát (O 5 minút 12, V politike, Na telo). Je síce pravda, že viac krát to bolo behom jednej nedele dva razy. Pritom od decembra sme ho mohli vidieť na televíznych obrazovkách 4 krát. Čiže od letnej prázdninovej prestávky od politických debát sa R. Fico objavuje v televíznych reláciách v priemere približne dva krát za každé tri týždne. Ak by sme brali do úvahy iba reláciu o 5 minút 12, tak v nej bol R. Fico hosťom od septembra 2011 celkovo 6 krát vrátane relácie vysielanej 29. januára. Celkovo bolo od septembra vysielaných 19 relácií o 5 minút 12, čiže R. Fico sa v nej vyskytol takmer každú tretiu reláciu. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet jeho vystúpení v televíznych politických debatách je možné získať na stránke demagog.sk .", "analysis_paragraphs": ["Od začiatku septembra 2011 do 23. januára 2012 (relácie vysielané v nedeľu 29. januára už nezarátavame) sa v televíznych reláciách objavil dohromady 15 krát (O 5 minút 12, V politike, Na telo). Je síce pravda, že viac krát to bolo behom jednej nedele dva razy. Pritom od decembra sme ho mohli vidieť na televíznych obrazovkách 4 krát. Čiže od letnej prázdninovej prestávky od politických debát sa R. Fico objavuje v televíznych reláciách v priemere približne dva krát za každé tri týždne. Ak by sme brali do úvahy iba reláciu o 5 minút 12, tak v nej bol R. Fico hosťom od septembra 2011 celkovo 6 krát vrátane relácie vysielanej 29. januára. Celkovo bolo od septembra vysielaných 19 relácií o 5 minút 12, čiže R. Fico sa v nej vyskytol takmer každú tretiu reláciu. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Počet jeho vystúpení v televíznych politických debatách je možné získať na stránke demagog.sk ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["demagog.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:44.745185+00:00"}
{"id": "vr28113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28113", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "...iniciatíva Jeden z nás bola zamietnutá Európskou komisiou, pritom to bola najväčšia iniciatíva...", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že čo sa týka celkového počtu vyzbieraných podpisov, ako aj nakoniec platných podpisov, je európska iniciatíva Jeden z nás najväčšou. 27. mája sa EK rozhodla nenasledovať iniciatívu Jeden z nás a tak ju de facto zamietla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2013 sa skončila lehota , v rámci ktorej mali organizátori prvých ôsmich európskych iniciatív občanov (ECI) zozbierať vyhlásenia o podpore. Len tri iniciatívy dokázali vyzbierať potrebný počet podpisov - 1 milión. Najviac podpisov vyzbierala iniciatíva Jeden z nás ( One of Us ), spolu 1 897 588 podpisov . Slovenská verzia iniciatívy hovorí dokonca o 1 901 947 podpisov, z čoho ako platných bolo uznaných 1 742 156. Je pravdou, že iniciatíva Jeden z nás získala zo všetkých iniciatív najväčší počet signatárov a ako sa uvádza na jej slovenskej oficiálnej stránke podarilo sa vyzbierať až 1 901 947 podpisov. EK 27. mája 2014 zamietla iniciatívu Jeden z nás: \"The Executive Board of the European Citizens Initiative “One of Us”, , expresses its strongest indignation regarding the European Commission Report of 27th May, stating that it does not want to give any follow-up to the European Citizens Initiative “One of Us”. This decision is certainly contrary to the principle of “participatory Democracy” promoted by the Treaty of Lisbon.\" Druhou v poradí bola iniciatíva s názvom Právo na vodu s celkovým počtom vyzbieraných podpisov 1 884 790. Platných bolo spolu 1,65 milióna podpisov. Pod tretiu najväčšiu iniciatívu Stop vivisekcii sa celkovo podpísalo 1 326 000 občanov. Európska iniciatíva občanov je jedným z nástrojov priamej demokracie Európskej únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorá bola predstavená 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že čo sa týka celkového počtu vyzbieraných podpisov, ako aj nakoniec platných podpisov, je európska iniciatíva Jeden z nás najväčšou. 27. mája sa EK rozhodla nenasledovať iniciatívu Jeden z nás a tak ju de facto zamietla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2013 sa skončila lehota , v rámci ktorej mali organizátori prvých ôsmich európskych iniciatív občanov (ECI) zozbierať vyhlásenia o podpore. Len tri iniciatívy dokázali vyzbierať potrebný počet podpisov - 1 milión. Najviac podpisov vyzbierala iniciatíva Jeden z nás ( One of Us ), spolu 1 897 588 podpisov . Slovenská verzia iniciatívy hovorí dokonca o 1 901 947 podpisov, z čoho ako platných bolo uznaných 1 742 156. Je pravdou, že iniciatíva Jeden z nás získala zo všetkých iniciatív najväčší počet signatárov a ako sa uvádza na jej slovenskej oficiálnej stránke podarilo sa vyzbierať až 1 901 947 podpisov. EK 27. mája 2014 zamietla iniciatívu Jeden z nás: \"The Executive Board of the European Citizens Initiative “One of Us”, , expresses its strongest indignation regarding the European Commission Report of 27th May, stating that it does not want to give any follow-up to the European Citizens Initiative “One of Us”. This decision is certainly contrary to the principle of “participatory Democracy” promoted by the Treaty of Lisbon.\" Druhou v poradí bola iniciatíva s názvom Právo na vodu s celkovým počtom vyzbieraných podpisov 1 884 790. Platných bolo spolu 1,65 milióna podpisov. Pod tretiu najväčšiu iniciatívu Stop vivisekcii sa celkovo podpísalo 1 326 000 občanov. Európska iniciatíva občanov je jedným z nástrojov priamej demokracie Európskej únie, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva a ktorá bola predstavená 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["nenasledovať", "lehota", "One of Us", "podpisov", "oficiálnej stránke", "zamietla", "Právo na vodu", "Platných", "Stop vivisekcii", "Európska iniciatíva občanov", "nástrojov"], "url": ["http://www.oneofus.eu/press-release-from-the-executive-board-of-the-european-citizens-initiative-one-of-us/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-277_sk.htm", "http://www.oneofus.eu/", "http://www.oneofus.eu/situation-per-country/", "http://www.oneofus.eu/sk/iniciativa-jeden-z-nas-ma-najvyssi-pocet-signatarov/", "http://www.oneofus.eu/press-release-from-the-executive-board-of-the-european-citizens-initiative-one-of-us/", "http://www.europskenoviny.sk/17/02/2014/pravo-na-vodu-obcianska-iniciativa-sa-dostala-az-na-podu-europskeho-parlamentu/", "http://www.eapn.eu/en/what-we-do/our-campaigns/water-campaign", "http://www.essential.sk/kampane/pod-iniciativu-stop-vivisekcii-sa-podpisalo-1-326-000-obcanov/", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/001eb38200/Ob%C4%8Dianska-iniciat%C3%ADva.html", "http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/welcome"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:43.035411+00:00"}
{"id": "vr27643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27643", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti sme pripravili na finančnom výbore.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh ústavného zákona 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti bol prerokovaný vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, Výbore pre hospodárske záležitosti , Výbore NR SR pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore NR SR a Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorským výborom pre tento zákon bol Výbor NR SR pre financie a rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Návrh ústavného zákona 493/2011 o rozpočtovej zodpovednosti bol prerokovaný vo Výbore NR SR pre financie a rozpočet, Výbore pre hospodárske záležitosti , Výbore NR SR pre sociálne veci, Ústavnoprávnom výbore NR SR a Výbore NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorským výborom pre tento zákon bol Výbor NR SR pre financie a rozpočet."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3884"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:34.559246+00:00"}
{"id": "vr33180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33180", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "My sme práve svoj postoj k tomuto politickému divadlu, ktoré priniesla SaS a presvedčila, nahuckala aj ostatné politické strany...", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že strana SaS prišla s iniciatívou predložiť návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča, avšak s podporou opozície, pretože od Ľudovej platformy, ktorú tvoria strany SDKÚ, Most-Híd a KDH získala potrebných 30 podpisov na podanie návrhu a pred samotným podaním so stranami úspešne rokovala .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana SaS prišla s iniciatívou predložiť návrh na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča, avšak s podporou opozície, pretože od Ľudovej platformy, ktorú tvoria strany SDKÚ, Most-Híd a KDH získala potrebných 30 podpisov na podanie návrhu a pred samotným podaním so stranami úspešne rokovala ."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "rokovala"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/politika-sas-chce-obzalovat-prezidenta-i-gasparovica/60900/", "http://www.aktuality.sk/clanok/220563/sas-do-parlamentu-chce-podat-navrh-na-obzalobu-gasparovica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:21.273262+00:00"}
{"id": "48416", "numeric_id": 48416, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48416", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Slovensko je vlastne druhá krajina, ktorá takýmto spôsobom Ukrajine pomohla a pomohla aj ukrajinským expertom zadokumentovať zločiny.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko poslalo na Ukrajinu špeciálny tím, pozostávajúci zo štyroch kriminalistických technikov, ktorí majú pomôcť s vyšetrovaním zločinov ruskej armády na Ukrajine. Prezidentka Čaputová oznámila ich vyslanie 13. apríla. Ešte pred Slovenskom vyslalo na Ukrajinu dvoch súdnych lekárov a 15 forenzných expertov Francúzsko. Francúzske ministerstvo spravodlivosti to oznámilo 11. apríla. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko poslalo na Ukrajinu špeciálny tím, pozostávajúci zo štyroch kriminalistických technikov, ktorí majú pomôcť s vyšetrovaním zločinov ruskej armády na Ukrajine. Prezidentka Čaputová oznámila ich vyslanie 13. apríla. Ešte pred Slovenskom vyslalo na Ukrajinu dvoch súdnych lekárov a 15 forenzných expertov Francúzsko. Francúzske ministerstvo spravodlivosti to oznámilo 11. apríla. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["poslalo", "oznámila", "vyslalo", "oznámilo"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/163212-slovenski-vysetrovatelia-mieria-na-ukrajinu-budu-zbierat-dokazy-o-vojnovych-zlocinoch?msclkid=94abe2e3cfaa11ec97af9dec830f245e", "https://domov.sme.sk/c/22885057/s-odhalovanim-vojnovych-zlocinov-na-ukrajine-pomozu-aj-slovenski-vysetrovatelia.html", "https://www.rfi.fr/en/international/20220412-france-sends-forensic-doctors-to-ukraine-to-probe-russia-s-war-crimes", "http://www.presse.justice.gouv.fr/communiques-de-presse-10095/ukraine-lutte-contre-limpunite-34385.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:41.532305+00:00"}
{"id": "49676", "numeric_id": 49676, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49676", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pán Huliak, ktorý dostával milióny dotácií a jeho rodina z postu predsedu výboru alebo pán Michelko, ktorý dostával dotácie od Fondu na podporu umenia.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Firmy spojené s Danielom Huliakom, bratom Rudolfa Huliaka, spolu vďaka štátnym dotáciám nadobudli doposiaľ viac ako 2,6 milióna eur. Tieto dotácie však nedostal poslanec Huliak osobne, ani nie je zrejmé jeho prepojenie na bratovu firmu. Roman Michelko pôsobí v kultúrnych inštitúciách, ktoré pravidelne financuje Fond na podporu umenia. Nie je jasné, či a ako konkrétne z dotácií profitoval. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.\n\nRudolf Huliak zastáva funkciu predsedu výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu ( SPZ ), a zároveň predsedom osvetovej komisie SPZ.\n\nJeho brat Daniel Huliak pôsobí v medzinárodnej spoločnosti Kronospan, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním dreva a podniká so štátom. Je konateľom troch dcérskych spoločností – KRONOSPAN, s.r.o., Kronotimber SK, s.r.o. a KRONOVISION s.r.o. - patriacich do portfólia firmy Kronospan.\n\nV rokoch 2023 a 2024 získala firma Kronospan dve dotácie z Ministerstva hospodárstva SR presahujúce dokopy 2,6 milióna eur. Dotácia v hodnote 2 275 704,20 € bola pritom spoločnosti poskytnutá v septembri 2024, v čase kedy Rudolf Huliak zastával post poslanca NR SR.\n\nRoman Michelko pôsobí ako predseda výboru NR SR pre kultúru a média, stal sa členom výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport a zároveň je vedúcim stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.\n\nVo svojom profesijnom živote získal členstvo v Spolku slovenských spisovateľov (SSS), kde sa stal zároveň členom predstavenstva a aktuálne pôsobí ako riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). V období 2003-2023 bol aj konateľom VSSS. Taktiež bol zvolený za člena matičného výboru Matice Slovenskej (MS) a predsedu Politologického odboru MS.\n\nOd roku 2016 získalo VSSS a SSS z Fondu na podporu umenia finančné prostriedky približne 180-krát, čo predstavuje viac ako 700 000 €. Od septembra 2023, teda po nástupe Michelka do funkcie poslanca, poskytol Fond na podporu umenia VSSS a SSS dotáciu šesťkrát v celkovej hodnote 71 800 €.", "analysis_paragraphs": ["Firmy spojené s Danielom Huliakom, bratom Rudolfa Huliaka, spolu vďaka štátnym dotáciám nadobudli doposiaľ viac ako 2,6 milióna eur. Tieto dotácie však nedostal poslanec Huliak osobne, ani nie je zrejmé jeho prepojenie na bratovu firmu. Roman Michelko pôsobí v kultúrnych inštitúciách, ktoré pravidelne financuje Fond na podporu umenia. Nie je jasné, či a ako konkrétne z dotácií profitoval. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.", "Rudolf Huliak zastáva funkciu predsedu výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Je členom Slovenského poľovníckeho zväzu ( SPZ ), a zároveň predsedom osvetovej komisie SPZ.", "Jeho brat Daniel Huliak pôsobí v medzinárodnej spoločnosti Kronospan, ktorá sa zaoberá ťažbou a spracovaním dreva a podniká so štátom. Je konateľom troch dcérskych spoločností – KRONOSPAN, s.r.o., Kronotimber SK, s.r.o. a KRONOVISION s.r.o. - patriacich do portfólia firmy Kronospan.", "V rokoch 2023 a 2024 získala firma Kronospan dve dotácie z Ministerstva hospodárstva SR presahujúce dokopy 2,6 milióna eur. Dotácia v hodnote 2 275 704,20 € bola pritom spoločnosti poskytnutá v septembri 2024, v čase kedy Rudolf Huliak zastával post poslanca NR SR.", "Roman Michelko pôsobí ako predseda výboru NR SR pre kultúru a média, stal sa členom výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu mládež a šport a zároveň je vedúcim stálej delegácie NR SR v Stredoeurópskej iniciatíve a jej parlamentnej dimenzii.", "Vo svojom profesijnom živote získal členstvo v Spolku slovenských spisovateľov (SSS), kde sa stal zároveň členom predstavenstva a aktuálne pôsobí ako riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (VSSS). V období 2003-2023 bol aj konateľom VSSS. Taktiež bol zvolený za člena matičného výboru Matice Slovenskej (MS) a predsedu Politologického odboru MS.", "Od roku 2016 získalo VSSS a SSS z Fondu na podporu umenia finančné prostriedky približne 180-krát, čo predstavuje viac ako 700 000 €. Od septembra 2023, teda po nástupe Michelka do funkcie poslanca, poskytol Fond na podporu umenia VSSS a SSS dotáciu šesťkrát v celkovej hodnote 71 800 €."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Rudolf Huliak", "SPZ", "podniká", "dcérskych spoločností", "dve dotácie", "2 275 704,20 €", "Roman Michelko", "Spolku slovenských spisovateľov", "Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov", "konateľom", "matičného výboru Matice Slovenskej", "VSSS", "SSS"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1148&CisObdobia=9", "https://www.polovnictvo.sk/o-nas/119-prezidium-spz", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685284-huliakov-brat-posobi-vo-firme-ktora-zaraba-miliony-na-tazbe-dreva-sns-poslanca-nominuje-na-sefa-envirorezortu/", "https://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Huliak&MENO=Daniel&SID=0&T=f0&R=0", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=KRONOSPAN%2C+s.r.o.&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=114499&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=66ed905a7e482", "https://www.crz.gov.sk/zmluva/9715550/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1149&CisObdobia=9", "https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/organy/volene-organy-sss/", "https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/organy/vydavatelstvo-spolku-slovenskych-spisovatelov/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21368&SID=2&P=1", "https://matica.sk/organy/vybor/", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Vydavate%C4%BEstvo+Spolku+slovensk%C3%BDch+spisovate%C4%BEov&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=2249797&art_zs1=Fond+na+podporu+umenia&nazov=&art_ico1=+42+418+933&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=66e9dce0c73b4", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs1=Fond+na+podporu+umenia&art_zs2=Spolok+slovensk%C3%BDch+spisovate%C4%BEov&art_ico=30778166&art_rezort=2249797&art_ico1=+42+418+933&page=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:57.662528+00:00"}
{"id": "vr18054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18054", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "...už sú to dva roky, dával som podložené informácie a trestné oznámenia na Mariána Kočnera a jeho trestnú činnosť, na Ladislava Bašternáka, a výsledok je aký? Marián Kočner je v base a Ladislav Bašternák je obžalovaný.", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Rajtár síce podal od roku 2016 niekoľko trestných oznámení tak ako na Mariana Kočnera, aj na Ladislava Bašternáka, väzba Kočnera však s nimi nazatiaľ nesúvisí, aj keď obvinenie Bašternáka áno. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár síce podal od roku 2016 niekoľko trestných oznámení tak ako na Mariana Kočnera, aj na Ladislava Bašternáka, väzba Kočnera však s nimi nazatiaľ nesúvisí, aj keď obvinenie Bašternáka áno. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "oznámenie", "podnet", "v prípade", "oznámenie", "obvinený", "oznámenie", "oznámenie", "oznámenie", "podal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20892708/sud-finisuje-so-studovanim-spisu-v-pripade-obvineneho-basternaka.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/499211/rajtar-podal-trestne-oznamenie-na-kocnera/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/433307-vysetrovatel-uz-ma-podnet-na-trestne-stihanie-v-kauze-five-star-residence/", "https://domov.sme.sk/c/20911504/ustavny-sud-odmietol-kocnerovu-staznost-proti-vazbe.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1770698-kocner-ide-do-vazby-rozhodol-najvyssi-sud-prokurator-tento-pripad-nema-v-nasej-historii-obdobu", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kocnerovi-zaistili-majetok-vilu-dom-aj-pozemky.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://www.noviny.sk/politika/352489-rajtar-podal-trestne-oznamenie-na-basternaka-a-kocnera-pre-podvody-v-komplexe-bonaparte", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/476631-rajtar-podava-trestne-oznamenie-pre-udajne-podvody-v-bonaparte/", "https://www.webnoviny.sk/podnikatel-ladislav-b-podal-trestne-oznamenie-na-poslanca-rajtara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:11.649569+00:00"}
{"id": "vr15560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15560", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vláda vznikla pred deviatimi mesiacmi a táto vláda nemala žiadnu kauzu.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nová vláda pod vedením Fica bola vymenovaná 23. marca 2016, teda pred ôsmymi mesiacmi, aj keď je pravda, že neformálne rokovanie sa začali oveľa skôr, hneď po vyhlásení výsledkov volieb. Nedá sa povedať, že nová vláda nemusela žiadne prípady médiám a spoločnosti (prípadne aj kontrolným zložkám) vysvetlovať. Je možné, že premiér definuje slovo \"kauza\" inak, ale to nič nemení na tom, že už aj okolo súčasnej vlády sa objavilo dosť veľa nejasných a nevyjasnených prípad, pochybení.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda pod vedením Fica bola vymenovaná 23. marca 2016, teda pred ôsmymi mesiacmi, aj keď je pravda, že neformálne rokovanie sa začali oveľa skôr, hneď po vyhlásení výsledkov volieb. Nedá sa povedať, že nová vláda nemusela žiadne prípady médiám a spoločnosti (prípadne aj kontrolným zložkám) vysvetlovať. Je možné, že premiér definuje slovo \"kauza\" inak, ale to nič nemení na tom, že už aj okolo súčasnej vlády sa objavilo dosť veľa nejasných a nevyjasnených prípad, pochybení."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["Nová vláda", "neformálne", "najväčšia", "Bašternák", "Bašternákom", "prepojenia", "resocializačnom", "Marca", "Plavčana", "Miroslav Beblavý", "poisťovňa", "odmeny", "žilinská", "SME", "zasadol výbor", "Lomnička", "trestné stíhanie", "volebného podvodu", "Nemocnici sv. Michala", "Bugár", "summitu lídrov parlamentov", "Zuzana Hlávková", "svetové média"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/prezident-vymenoval-novu-vladu/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjl6pvv07_QAhUBXSwKHYSIBGkQFgglMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2F319887%2Fprochazka-mal-v-nedelu-navstivit-urad-vlady%2F&usg=AFQjCNFFoYHP2QTjccUlacvr3CGUt1lynw&sig2=J_JWs9fqLACBKY-50JJPVA", "http://domov.sme.sk/c/20204837/100-najtazsich-dni-premiera-roberta-fica-vlada-sa-trapi-100-dni-vlady.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/346640/kalinakov-ucet-a-basternakove-miliony-9-najdolezitejsich-informacii-o-danovej-megakauze/", "http://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kauza-basternak-kalinak-a-pociatek-dostali-peniaze-od-firiem-blizkych-podnikatelovi.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/406260-generalna-prokuratura-rozhodla-o-trestnom-stihani-pre-skutky-v-cistnom-dni/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/665194-dieta-nemali-odobrat-pred-ziakmi", "http://domov.sme.sk/c/20145456/plavcanove-pozicky-preveruje-prokuratura.html", "http://beblavy.blog.sme.sk/c/412641/peter-plavcan-profil-pachatela.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vseobecna-zdravotna-poistovna-je-v-rekordnej-strate.html", "https://dennikn.sk/268254/beblavy-ukazal-za-co-mal-sef-statnej-poistovne-desattisicove-odmeny-za-to-ze-nic-nepokazil/", "http://www.ta3.com/clanok/1092344/kupili-na-severe-predrazene-ct-blanar-beblaveho-obvinenia-odmieta.html", "http://domov.sme.sk/c/20375618/sklady-byty-aj-satelity-sis-su-na-internete-nik-to-neriesi.html", "http://domov.sme.sk/c/20385058/sis-aj-po-dvadsiatich-rokov-pouziva-tie-iste-organizacie-vedeniu-sa-to-zda-v-poriadku.html", "http://hnonline.sk/slovensko/593821-krabicka-cigariet-za-hlas-neznamy-poslanec-smeru-prekruzkoval-aj-fica", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411306-matovic-s-polakom-podaju-trestne-oznamenie-pre-korupciu-v-rakusoch/", "http://www.aktuality.sk/clanok/390807/naka-by-mala-vypocut-vsetkych-395-volicov-z-lomnicky-tvrdi-matovic/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nemocnica-sv-michala-nakupovala-podla/229620-clanok.html", "https://dennikn.sk/488929/bugar-zarobil-pozemkoch-r7-pol-miliona-eur-kupil-ked-trasa-este-nebola-definitivna/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409125-matovic-vecera-pre-predsedov-parlamentov-bola-drahsia-ako-pisu-media/", "http://transparency.blog.sme.sk/c/439404/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci.html", "https://www.theguardian.com/world/2016/nov/23/slovakias-pm-calls-journalists-dirty-anti-slovak-prostitutes?CMP=twt_a-world_b-gdnworld"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:51.399596+00:00"}
{"id": "vr17312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17312", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...je 3,7 milióna exekúcií, starých exekúcií na súdoch...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných štatistík Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2016 ( .pdf , s.2), bolo na Slovensko 3 387 603 nevybavených exekúcií. Ich počet sa pravdepodobne navýšil počas roku 2017 a v súčasnosti aj ministerka spravodlivosti uvádza , že počet exekučných konaní je 3,7 milióna. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Na 152 154 ľudí sú vedené po dve exekúcie, trom konaniam súčasne čelí spolu 79 243 fyzických osôb. Po štyri exekúcie má 50 732 ľudí, voči ďalším 35 553 sa vedie po päť exekučných konaní a 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz. Po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Na Slovensku je aj fyzická osoba, ktorá čelí dokonca aj 144 prebiehajúcimi exekučnými konaniami., V súvislosti s uvedeným počtom exekúcií sformuloval kritiku prezident Slovenskej komory exekútorov, Miroslav Paller podľa ktorého: \"čísla z Centrálneho registra exekúcií dávajú presnejší obraz o stave exekúcií na Slovensku, ktorých je výrazne menej, ako je mediálne skloňované číslo 3,7 milióna\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných štatistík Ministerstva spravodlivosti SR za rok 2016 ( .pdf , s.2), bolo na Slovensko 3 387 603 nevybavených exekúcií. Ich počet sa pravdepodobne navýšil počas roku 2017 a v súčasnosti aj ministerka spravodlivosti uvádza , že počet exekučných konaní je 3,7 milióna. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov dostupných na webe Slovenskej komory exekútorov z 12. októbra 2017 exekúcií v súčasnosti na Slovensku čelí 968 986 fyzických osôb, pričom jedna osoba bojuje aj s viacerými exekučnými konaniami naraz. Z toho viac ako polovica tohto počtu, presne 517 908 osôb, rieši jedno exekučné konanie. Na 152 154 ľudí sú vedené po dve exekúcie, trom konaniam súčasne čelí spolu 79 243 fyzických osôb. Po štyri exekúcie má 50 732 ľudí, voči ďalším 35 553 sa vedie po päť exekučných konaní a 26 255 osôb sa musí vysporiadať so šiestimi exekúciami naraz. Po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Na Slovensku je aj fyzická osoba, ktorá čelí dokonca aj 144 prebiehajúcimi exekučnými konaniami., V súvislosti s uvedeným počtom exekúcií sformuloval kritiku prezident Slovenskej komory exekútorov, Miroslav Paller podľa ktorého: \"čísla z Centrálneho registra exekúcií dávajú presnejší obraz o stave exekúcií na Slovensku, ktorých je výrazne menej, ako je mediálne skloňované číslo 3,7 milióna\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "uvádza", "údajov", "sformuloval"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/stat/roc/17/B.%20Vybavovanie%20s%C3%BAdnej%20agendy%20v%20roku%202016.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1120212/exekucna-amnestia-sa-blizi-sas-je-proti-zitnanska-caka-debatu.html", "http://www.ske.sk/exekucii-dnes-na-slovensku-celi-968-986-fyzickych-osob/", "http://www.teraz.sk/slovensko/ske-exekucnu-amnestiu-treba-nastavit/286565-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:39.134103+00:00"}
{"id": "vr25649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25649", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o nízkom raste cien na úrovni 1,7%.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuálne mesačné údaje za september resp. august hovoria o nižšej inflácií ako uvádza P. Kažimír. Priemerná inflácia v roku 2013 (január - september) je na úrovni 1,7%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bola v septembri 2013 inflácia (index spotrebiteľských cien) na úrovni 1%, Priemerná inflácia (január 2013 - september 2013) bola na úrovni 1,7%. Podľa Eurostat bola inflácia (harmonizovaný index spotrebných cien) 1,7% v mesiaci jún 2013. V júli bola inflácia 1,6% a v auguste dokonca 1,4%. Podľa časových radov IFP, bola inflácia (index spotrebiteľských cien) v máji 2013 na úrovni 1,7%, v mesiaci jún 1,6% a v mesiace júl na úrovni 1,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aktuálne mesačné údaje za september resp. august hovoria o nižšej inflácií ako uvádza P. Kažimír. Priemerná inflácia v roku 2013 (január - september) je na úrovni 1,7%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bola v septembri 2013 inflácia (index spotrebiteľských cien) na úrovni 1%, Priemerná inflácia (január 2013 - september 2013) bola na úrovni 1,7%. Podľa Eurostat bola inflácia (harmonizovaný index spotrebných cien) 1,7% v mesiaci jún 2013. V júli bola inflácia 1,6% a v auguste dokonca 1,4%. Podľa časových radov IFP, bola inflácia (index spotrebiteľských cien) v máji 2013 na úrovni 1,7%, v mesiaci jún 1,6% a v mesiace júl na úrovni 1,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "Eurostat", "časových radov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60772", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:08.709268+00:00"}
{"id": "vr33069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33069", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stokrát som sa obrátil na milovanú opozíciu, nech dá nejakú alternatívu. Samé prázdne reči. Ja som sa obrátil na nich opakovane. Dajte pomocnú ruku, ponúknite nejaké alternatívy, keď tvrdíte, že to čo robíme my je zlé. Dajte nejakú alternatívu. Neurobili nič.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V ten istý deň hovorili nepravdu dvaja predstavitelia vlády, každý v inej diskusnej relácii. Ich argumentácia bola takmer identická. Rober Kaliňák v diskusnej relácii \"O 5 minút 12\" nepravdivo hodnotil snahu súčasnej opozície o predkladanie návrhov na zníženie štátneho deficitu.", "analysis_paragraphs": ["V ten istý deň hovorili nepravdu dvaja predstavitelia vlády, každý v inej diskusnej relácii. Ich argumentácia bola takmer identická. Rober Kaliňák v diskusnej relácii \"O 5 minút 12\" nepravdivo hodnotil snahu súčasnej opozície o predkladanie návrhov na zníženie štátneho deficitu."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["nepravdivo", "listom", "predložila", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady/?ph=2", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:29.411852+00:00"}
{"id": "vr18077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18077", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "...pred dvoma rokmi Francúzsko nedodržalo limity na eurozónu. Pán Juncker to kritizoval na tlačovej konferencii a jeden z novinárov sa ho pýtal a pán predseda, zahájite proces proti Francúzsku? A Juncker bez mihnutia oka povedal nie. Novinár prečo? Pretože ide o Francúzsko.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzska republika dostala v roku 2015 od Európskej komisie úľavy pri dodržiavaní tzv. rozpočtových kritérií pre eurozónu. Francúzi niekoľko rokov nedodržiavali podmienku maximálnej výšky rozpočtového deficitu v podobe troch percent HDP, za čo mali nasledovať sankcie. Tým sa však krajina vyhla a na konsolidáciu rozpočtu dostala viac času. V roku 2016 dostal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na stretnutí otázku, prečo sa Komisia neodhodlala voči Francúzsku konať. Jeho odpoveď bola zhodná, s tou ktorú uvádza europoslanec Csáky vo svojom výroku: \" Lebo je to Francúzsko.\" ( Reuters ) V roku 2017 predseda Komisie Juncker svoj postoj korigoval, keď Francúzov kriticky vyzval k náprave situácie. Je však potrebné dodať, že Juncker tým nechcel, ako sám pre Reuters uviedol, navodiť dojem, že fiškálne pravidlá pre Francúzsko neplatia. Podobný postoj zaujala EK aj voči Taliansku v roku 2016 napriek tomu, že aj táto krajina prekročila maximálnu výšku rozpočtového deficitu. Tento rok v júni Európska komisia oznámila , že Francúzsko dosiahlo potrebné kritériá tzv. Paktu stability a rastu, keď vlani znížilo svoj rozpočtový deficit na úroveň 2,6 % HDP, čím sa postup, v rámci ktorého by krajine hrozili sankcie, zastavil. Týmto výrokom sa europoslanec Csáky snažil navodiť dojem delenia na lepších a horších v Európe, to sme však v rámci overenia neoverovali. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Francúzska republika dostala v roku 2015 od Európskej komisie úľavy pri dodržiavaní tzv. rozpočtových kritérií pre eurozónu. Francúzi niekoľko rokov nedodržiavali podmienku maximálnej výšky rozpočtového deficitu v podobe troch percent HDP, za čo mali nasledovať sankcie. Tým sa však krajina vyhla a na konsolidáciu rozpočtu dostala viac času. V roku 2016 dostal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na stretnutí otázku, prečo sa Komisia neodhodlala voči Francúzsku konať. Jeho odpoveď bola zhodná, s tou ktorú uvádza europoslanec Csáky vo svojom výroku: \" Lebo je to Francúzsko.\" ( Reuters ) V roku 2017 predseda Komisie Juncker svoj postoj korigoval, keď Francúzov kriticky vyzval k náprave situácie. Je však potrebné dodať, že Juncker tým nechcel, ako sám pre Reuters uviedol, navodiť dojem, že fiškálne pravidlá pre Francúzsko neplatia. Podobný postoj zaujala EK aj voči Taliansku v roku 2016 napriek tomu, že aj táto krajina prekročila maximálnu výšku rozpočtového deficitu. Tento rok v júni Európska komisia oznámila , že Francúzsko dosiahlo potrebné kritériá tzv. Paktu stability a rastu, keď vlani znížilo svoj rozpočtový deficit na úroveň 2,6 % HDP, čím sa postup, v rámci ktorého by krajine hrozili sankcie, zastavil. Týmto výrokom sa europoslanec Csáky snažil navodiť dojem delenia na lepších a horších v Európe, to sme však v rámci overenia neoverovali. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["dostala", "dostal", "Reuters", "vyzval", "oznámila"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/francuzi-opat-dostali-dva-roky-navyse-na-znizovanie-deficitu-023458/", "https://www.aktuality.sk/clanok/343562/komentar-lukasa-krivosika-lebo-je-to-francuzsko/", "https://uk.reuters.com/article/uk-eu-deficit-france/eu-gives-budget-leeway-to-france-because-it-is-france-juncker-idUKKCN0YM1N0", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/juncker-vyzval-macrona-aby-dal-poriadku-francuzsky-rozpocet/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/06/22/france-s-deficit-below-3-of-gdp-procedure-closed/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:08.832338+00:00"}
{"id": "vr31199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31199", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moderátor : Ten predaj haly (v súvislosti so spoločnosťou Elementa pozn.), napríklad. Ktorý sa teraz zistil. RK: Ale veď ten v tom roku nebol, v roku 2006. To je to, čo hovorím, že všetko sa stalo neskôr.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predaj haly v Považskej Bystrici prostredníctvom spoločnosti Elementa od inej firmy- Pressburg Properties (zakladateľom je Roman Bubeník, manžel A. Bubeníkovej), sa uskutočnil v roku 2008 . Pressburg Properties kúpila halu v roku 2007. Celá transakcia sa podľa médií viacmenej zhoduje s údajným spisom Gorila, v ktorom sa píše: ..Ďalších cca 30 min. rozpráva Haščák podrobne o systéme ako vyplatí Bubeníkovej provízie za služby v prospech PENTY (hovorí tomu „akčný plán“). Má sa to udiať prostredníctvom platby za 3 analýzy realitného trhu cez spoločnosť Elementa, a.s. Transakcia má byť uskutočnená prostredníctvom kúpy akcií Elementy anglickou spoločnosťou pod vplyvom PENTY. Fiktívnosť kúpy akcií chcú vylúčiť tak, že Elementa vytvorí web stránky, cez ktoré akože anglický investor „objaví“ investičnú príležitosť v SR a zaplatí Bubeníkovej za analýzy realitného trhu a za BN halu v Medzilaborciach za 200 mil. Sk (reálna hodnota uvedenej haly je len okolo 10 mil. Sk). Má to prebehnúť do januára 2007. Haščák ukazuje v počítači Bubeníkovej konkrétne čísla. Prechádzajú kompletne celý „akčný plán“. V spise sa uvádza miesto, na ktorom mala byť predmetná hala. Uskutočnil sa predaj haly v Považskej Bystrici a nie v Medzilaborciach,ako uvádza spis. Ako teda tvrdí Kaliňák, predaj sa uskutočnil až \"po\" akcii Gorila. Jej datovanie uvádza na svojom blog-u aj minister vnútra Lipšic: Akcia Gorila prebehla (SIS, súd) 2005-06, Ján Rejda potvrdil stretnutia, iní nepriamo (odkaz nepripájam, osobne som ich uviedol na tlačovej konferencii a je ich v tlači príliš veľa). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predaj haly v Považskej Bystrici prostredníctvom spoločnosti Elementa od inej firmy- Pressburg Properties (zakladateľom je Roman Bubeník, manžel A. Bubeníkovej), sa uskutočnil v roku 2008 . Pressburg Properties kúpila halu v roku 2007. Celá transakcia sa podľa médií viacmenej zhoduje s údajným spisom Gorila, v ktorom sa píše: ..Ďalších cca 30 min. rozpráva Haščák podrobne o systéme ako vyplatí Bubeníkovej provízie za služby v prospech PENTY (hovorí tomu „akčný plán“). Má sa to udiať prostredníctvom platby za 3 analýzy realitného trhu cez spoločnosť Elementa, a.s. Transakcia má byť uskutočnená prostredníctvom kúpy akcií Elementy anglickou spoločnosťou pod vplyvom PENTY. Fiktívnosť kúpy akcií chcú vylúčiť tak, že Elementa vytvorí web stránky, cez ktoré akože anglický investor „objaví“ investičnú príležitosť v SR a zaplatí Bubeníkovej za analýzy realitného trhu a za BN halu v Medzilaborciach za 200 mil. Sk (reálna hodnota uvedenej haly je len okolo 10 mil. Sk). Má to prebehnúť do januára 2007. Haščák ukazuje v počítači Bubeníkovej konkrétne čísla. Prechádzajú kompletne celý „akčný plán“. V spise sa uvádza miesto, na ktorom mala byť predmetná hala. Uskutočnil sa predaj haly v Považskej Bystrici a nie v Medzilaborciach,ako uvádza spis. Ako teda tvrdí Kaliňák, predaj sa uskutočnil až \"po\" akcii Gorila. Jej datovanie uvádza na svojom blog-u aj minister vnútra Lipšic: Akcia Gorila prebehla (SIS, súd) 2005-06, Ján Rejda potvrdil stretnutia, iní nepriamo (odkaz nepripájam, osobne som ich uviedol na tlačovej konferencii a je ich v tlači príliš veľa). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2008", "médií", "blog-u"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6233787/bubenikovej-manzel-predaval-podobne-ako-sa-pise-v-gorile.html", "http://povazska-bystrica.otvorene.sk/Members/redakcia/gorila-siahala-aj-do-povazskej-bystrice", "http://lipsic.blog.sme.sk/c/290348/O-Gorile-a-Kacke-I-Vyplatil-Hascak-Malcharkovi-provizie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:57.468667+00:00"}
{"id": "vr32417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32417", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo všetci na okolo sú v recesii, sú proste pod nulou, idú naspäť, a my máme aspoň teda 2,5% na budúci rok 2% rast.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister financií zavádza, pretože na jednej strane správne uvádza odhady rastu HDP pre Slovensko, na druhej strane však zámerne zhoršuje ekonomickú kondíciu okolitých krajín. Komentár IFP z 14. septembra 2012 uvádza prognózu rastu HDP: \"MF SR zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%, keďže nábeh nových exportných kapacít v automobilkách bol v prvom polroku nečakane rýchly. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1% .\" Podľa databázy Eurostat nie je pravdou, že všetky krajiny sú v recesii resp. so záporným rastom. Z okolitých krajín je Česká republika s nulovým rastom, Poľsko s rastom 2,7%, Rakúsko s 0,8%. Z okolitých krajín je v záporných číslach Maďarsko s rastom - 0,3%. Ďalšími krajinami so záporným rastom sú Cyprus, Španielsko, Grécko, Taliansko, Holandsko a Slovinsko. U uvereného vyplýva, že nie všetky okolité krajiny sú v recesii resp. v záporných číslach. Prognózovaný rast HDP na rok 2013 jepodľa databázy Eurostat záporný len v prípade Španielska - 0,3% HDP. Česká republika má prognózovaný rast HDP na úrovni 1,5%, Rakúsko 1,7%, Maďarsko 1% a Poľsko 2,6%. Žiadna z okolitých krajín nemá prognózovaný záporný rast HDP na rok 2013. Ak vychádzame z aktuálnej správy eurostatu tak v súčasnosti druhy najvyšší (za Lotyšskom) medziročný hospodársky rast spomedzi krajín eurozóny má Slovensko. Medziročný rast v 1. kvartáli roku 2012 o 3,1%, v 2. kvartáli o 2,9%. V recesii sa momentálne nenachádzajú všetky krajiny EÚ, eurozóny, ani všetci susedia Slovenska. Za recesiu sa považuje, keď sa medziročný pokles reálneho štvrťročného HDP opakuje aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. To napríklad platí o Česku (- 1,2%), Maďarsku (-1%) či Grécku (-6,2%), avšak už nie o Rakúsku (+1%) , Lotyšsku (4,3%), Nemecku (1%), Švédsku (2,2%) či Poľsku (3,8% údaje len za jeden kvartál, avšak prognózy na ďalší ekonomický rast) Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister financií zavádza, pretože na jednej strane správne uvádza odhady rastu HDP pre Slovensko, na druhej strane však zámerne zhoršuje ekonomickú kondíciu okolitých krajín. Komentár IFP z 14. septembra 2012 uvádza prognózu rastu HDP: \"MF SR zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%, keďže nábeh nových exportných kapacít v automobilkách bol v prvom polroku nečakane rýchly. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1% .\" Podľa databázy Eurostat nie je pravdou, že všetky krajiny sú v recesii resp. so záporným rastom. Z okolitých krajín je Česká republika s nulovým rastom, Poľsko s rastom 2,7%, Rakúsko s 0,8%. Z okolitých krajín je v záporných číslach Maďarsko s rastom - 0,3%. Ďalšími krajinami so záporným rastom sú Cyprus, Španielsko, Grécko, Taliansko, Holandsko a Slovinsko. U uvereného vyplýva, že nie všetky okolité krajiny sú v recesii resp. v záporných číslach. Prognózovaný rast HDP na rok 2013 jepodľa databázy Eurostat záporný len v prípade Španielska - 0,3% HDP. Česká republika má prognózovaný rast HDP na úrovni 1,5%, Rakúsko 1,7%, Maďarsko 1% a Poľsko 2,6%. Žiadna z okolitých krajín nemá prognózovaný záporný rast HDP na rok 2013. Ak vychádzame z aktuálnej správy eurostatu tak v súčasnosti druhy najvyšší (za Lotyšskom) medziročný hospodársky rast spomedzi krajín eurozóny má Slovensko. Medziročný rast v 1. kvartáli roku 2012 o 3,1%, v 2. kvartáli o 2,9%. V recesii sa momentálne nenachádzajú všetky krajiny EÚ, eurozóny, ani všetci susedia Slovenska. Za recesiu sa považuje, keď sa medziročný pokles reálneho štvrťročného HDP opakuje aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. To napríklad platí o Česku (- 1,2%), Maďarsku (-1%) či Grécku (-6,2%), avšak už nie o Rakúsku (+1%) , Lotyšsku (4,3%), Nemecku (1%), Švédsku (2,2%) či Poľsku (3,8% údaje len za jeden kvartál, avšak prognózy na ďalší ekonomický rast) Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Komentár", "Eurostat", "Eurostat", "správy eurostatu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8297&documentId=8248", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-14082012-BP/EN/2-14082012-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:48.168883+00:00"}
{"id": "49012", "numeric_id": 49012, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49012", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Tak Robert Fico už tvrdil, že v roku 2014 nebude v politike.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa v roku 2009 vyjadril , že v roku 2014 už v politike nebude. V roku 2014 sa však rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Nebolo to prvýkrát, čo Fico avizoval odchod z politiky. Pred voľbami v roku 2002 vyhlásil, že v politike skončí, ak Smer nebude na čele zostavovania vlády.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa v roku 2009 vyjadril , že v roku 2014 už v politike nebude. V roku 2014 sa však rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Nebolo to prvýkrát, čo Fico avizoval odchod z politiky. Pred voľbami v roku 2002 vyhlásil, že v politike skončí, ak Smer nebude na čele zostavovania vlády."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "avizoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/160145-fico-sa-poruca-z-politiky-druhy-raz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:00.364450+00:00"}
{"id": "vr14328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14328", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "(...) aj deficity sú -2,8 orientačne, že bolo, ale pravdou je to, že my sme mali ešte aj za Ficovej vlády, keď nastúpila prvá, sme mali deficit -2 percentá.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov je výška deficitu verejnej správy SR na rok 2015 stanovená na -2,7% HDP, pričom pre rok 2016 sa odhady približujú hodnote - 2,1% HDP. Ako naznačujú údaje z Eurostatu , počas prvých rokov Ficového prvého volebného obdobia vykazoval deficit štátneho rozpočtu približne -2% HDP. Na základe týchto informácii hodnotíme Švejnov výrok ako pravdivý. Podľa dokumentu Európskej komisie , ktorá rozoberá ekonomické výhľady jednotlivých členských krajín EÚ, vykazoval deficit štátneho rozpočtu SR -2,7%, pričom pre rok 2016 je saldo stanované na -2,1% HDP. Počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006-2010 sa deficit štátneho rozpočtu pohyboval od -3,6 % v roku 2006 až k hodnote -7,5 % HDP ku koncu roka 2010, pričom v prvom roku volebného obdobia vykazoval hodnotu -1,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov je výška deficitu verejnej správy SR na rok 2015 stanovená na -2,7% HDP, pričom pre rok 2016 sa odhady približujú hodnote - 2,1% HDP. Ako naznačujú údaje z Eurostatu , počas prvých rokov Ficového prvého volebného obdobia vykazoval deficit štátneho rozpočtu približne -2% HDP. Na základe týchto informácii hodnotíme Švejnov výrok ako pravdivý. Podľa dokumentu Európskej komisie , ktorá rozoberá ekonomické výhľady jednotlivých členských krajín EÚ, vykazoval deficit štátneho rozpočtu SR -2,7%, pričom pre rok 2016 je saldo stanované na -2,1% HDP. Počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006-2010 sa deficit štátneho rozpočtu pohyboval od -3,6 % v roku 2006 až k hodnote -7,5 % HDP ku koncu roka 2010, pričom v prvom roku volebného obdobia vykazoval hodnotu -1,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "dokumentu Európskej komisie", "2006-2010"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teina200", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip020_en.pdf", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teina200"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:22.956603+00:00"}
{"id": "48238", "numeric_id": 48238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48238", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Čo sa týka tej diskusie k DCA, tak musím povedať, že my sme teda dvadsiata štvrtá krajina, ktorá ju ratifikovala.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohodu o spolupráci v oblasti obrany alebo zmluvu s obdobným či podobným obsahom má s USA podpísanú 17 členských krajín NATO a Európskej únie a 6 členských krajín NATO, ktoré nie sú členmi Európskej únie.\n\nZ celkového počtu 30 členov NATO ju má k dnešnému dňu už 24 členov. Preto môžeme hodnotiť tento výrok ako pravdivý.\n\nPodobný výrok Demagóg rozoberal aj v jednej z predchádzajúcich relácií.", "analysis_paragraphs": ["Dohodu o spolupráci v oblasti obrany alebo zmluvu s obdobným či podobným obsahom má s USA podpísanú 17 členských krajín NATO a Európskej únie a 6 členských krajín NATO, ktoré nie sú členmi Európskej únie.", "Z celkového počtu 30 členov NATO ju má k dnešnému dňu už 24 členov. Preto môžeme hodnotiť tento výrok ako pravdivý.", "Podobný výrok Demagóg rozoberal aj v jednej z predchádzajúcich relácií."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Dohodu", "podpísanú", "rozoberal"], "url": ["https://www.mosr.sk/50871-sk/dohoda-o-spolupraci-v-oblasti-obrany-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-vladou-spojenych-statov-americkych/", "https://spectator.sme.sk/c/22837757/slovak-parliament-approves-defence-agreement-with-us.html", "https://demagog.sk/vyrok/48162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:32.276628+00:00"}
{"id": "vr29990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29990", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda podporí projekt širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne za predpokladu jeho ekonomickej realizovateľnosti.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V projekte širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne bola 31. augusta 2013 podpísaná zmluva o vyhotovení štúdie realizovateľnosti podnikom Breitspur Planungsgesellschaft. Podľa dostupných údajov sa ďalej v tejto veci nerozhodovalo. Navyše, ak štúdia \"realizovateľnosti predĺženia širokorozchodnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne nepreukáže napríklad dostatočné tovarové toky, tak odpadnú ďalšie technické štúdie a práce sa nezačnú.\" Na jednej strane teda vláda projekt podporila, ale za štyri roky jej pôsobenia nepokročila v zistení jeho ekonomickej realizovateľnosti. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Projekt širokorozchodnej železnice by mal vytvoriť priame železničné spojenie medzi Európou a Áziou predĺžením existujúcej železničnej trate s rozchodom 1 520 milimetrov z Košíc do Viedne. Toto spojenie by bolo dlhé 11 000 km a preprava tovaru z Vladivostoku do Viedne by trvala len 15 dní v porovnaní so súčasným prepojením námornou dopravou trvajúcou až 35 dní. Celkový odhadovaný objem investícií do projektu je 6,36 mld. eur a sprevádzkovanie novej železničnej trate sa očakáva od roku 2025. Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny sa vyjadril , že projekt bude uskutočniteľný pri objeme nákladnej prepravy po širokorozchodnej trati nad 20 mil. ton ročne. Za ideálnu označil prepravu okolo 25 mil. ton. Zatiaľ bola vypracovaná predbežná štúdia realizovateľnosti. O plánovanom predĺžení širokorozchodnej železnice má rozhodnúť rozšírená štúdia realizovateľnosti, o ktorej vyhotovení bola podpísaná zmluva 31. augusta 2013 medzi podnikom Breitspur Planungsgesellschaft a víťazným konzorciom Valbek, Bernard a Obermeyer, ktoré podľa medializovaných informácií uspelo s cenou necelých 6 miliónov eur, ktorá je podobná sume za predbežnú štúdiu zverejnenú v roku 2011 spoločnosťou Roland Berger. Podľa generálneho riaditeľa Dopravoprojektu Gabriela Koczkáša je uvedená cena veľmi nízka až nereálna. Opozícia projekt kritizovala ako nezmyselný, škodiaci záujmom SR a ohrozujúci pracovné miesta v prekladiskovej stanici v Čiernej nad Tisou a prekladisku kontajnerov v Dobrej na východe Slovenska. Niektorí odborníci potvrdili, že projekt môže mať pre SR význam, len ak bude na jej území aj prekladisková stanica tovarov.", "analysis_paragraphs": ["V projekte širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne bola 31. augusta 2013 podpísaná zmluva o vyhotovení štúdie realizovateľnosti podnikom Breitspur Planungsgesellschaft. Podľa dostupných údajov sa ďalej v tejto veci nerozhodovalo. Navyše, ak štúdia \"realizovateľnosti predĺženia širokorozchodnej trate z Košíc do Bratislavy a Viedne nepreukáže napríklad dostatočné tovarové toky, tak odpadnú ďalšie technické štúdie a práce sa nezačnú.\" Na jednej strane teda vláda projekt podporila, ale za štyri roky jej pôsobenia nepokročila v zistení jeho ekonomickej realizovateľnosti. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený. Projekt širokorozchodnej železnice by mal vytvoriť priame železničné spojenie medzi Európou a Áziou predĺžením existujúcej železničnej trate s rozchodom 1 520 milimetrov z Košíc do Viedne. Toto spojenie by bolo dlhé 11 000 km a preprava tovaru z Vladivostoku do Viedne by trvala len 15 dní v porovnaní so súčasným prepojením námornou dopravou trvajúcou až 35 dní. Celkový odhadovaný objem investícií do projektu je 6,36 mld. eur a sprevádzkovanie novej železničnej trate sa očakáva od roku 2025. Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny sa vyjadril , že projekt bude uskutočniteľný pri objeme nákladnej prepravy po širokorozchodnej trati nad 20 mil. ton ročne. Za ideálnu označil prepravu okolo 25 mil. ton. Zatiaľ bola vypracovaná predbežná štúdia realizovateľnosti. O plánovanom predĺžení širokorozchodnej železnice má rozhodnúť rozšírená štúdia realizovateľnosti, o ktorej vyhotovení bola podpísaná zmluva 31. augusta 2013 medzi podnikom Breitspur Planungsgesellschaft a víťazným konzorciom Valbek, Bernard a Obermeyer, ktoré podľa medializovaných informácií uspelo s cenou necelých 6 miliónov eur, ktorá je podobná sume za predbežnú štúdiu zverejnenú v roku 2011 spoločnosťou Roland Berger. Podľa generálneho riaditeľa Dopravoprojektu Gabriela Koczkáša je uvedená cena veľmi nízka až nereálna. Opozícia projekt kritizovala ako nezmyselný, škodiaci záujmom SR a ohrozujúci pracovné miesta v prekladiskovej stanici v Čiernej nad Tisou a prekladisku kontajnerov v Dobrej na východe Slovenska. Niektorí odborníci potvrdili, že projekt môže mať pre SR význam, len ak bude na jej území aj prekladisková stanica tovarov."], "analysis_date": "2015-09-23", "analysis_sources": {"text": ["nepreukáže", "spojenie", "vyjadril", "štúdia", "rozhodnúť", "zmluva", "uspelo", "kritizovala"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7847936/o-sirokorozchodnej-trati-rozhodne-studia-realizovatelnosti.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292311-vazny-sirokorozchodna-ma-vyznam-od-25-mil-ton-tovaru-rocne/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/144910/SR-pokracuje-v-priprave-projektu-sirokorozchodnej-trate", "http://www.breitspur.com/pdf/final_report.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7847936/o-sirokorozchodnej-trati-rozhodne-studia-realizovatelnosti.html", "http://www.breitspur.com/pdf/2013-OJS169-294012-en.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/267673/sirokorozchodna-ma-zelenu-rakusania-namietku-neuznali/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/144910/SR-pokracuje-v-priprave-projektu-sirokorozchodnej-trate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:17.273886+00:00"}
{"id": "vr36540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36540", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...vyvolalo to (oznámenie, že nominanti SNS poberajú percentá z dotácií, pozn.) reakciu jednej strany a jej predsedu Jána Slotu, ktorý odporučil zaoberať sa životom večným....", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slota odporučil Mečiarovi zaoberať sa posmrtným, nie večným životom.", "analysis_paragraphs": ["Slota odporučil Mečiarovi zaoberať sa posmrtným, nie večným životom."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["odporučil"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1204871"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:43.129636+00:00"}
{"id": "vr31374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31374", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A druhá vec, že proste Gorila sa 2 roky počas vášho ministrovania nevyšetrovala. To čo sa vyšetrovalo, bolo v súvislosti s príslušníkmi z SIS, nie s politikmi.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Gorila sa vyšetrovala počas \"ministrovania\" Daniela Lipšica. Overovali sme to v relácii O päť minút dvanásť z 15. januára : Podľa informácií denníka SME (28. decembra 2012) prípad Gorila vyšetroval Úrad boja proti korupcii od novembra 2010 do júla 2011, keď prípad prevzala vojenská prokuratúra . Tá v septembri oznámila, že prípad zastavila. Ďalej denník informuje, že riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík žiadal o zbavenie mlčanlivosti v tejto kauze. Peter Kovařík: „Na základe obdržaných odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“ Prípad teda stroskotal na nezbavení mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorý odposluchy robili. Túto informáciu potvrdila pre Aktuálne.sk (21. decembra 2012) aj hovorkyňa policajného prezídia Jana Pôbišová, ktorá povedala: \"Polícia už podobné dokumenty a obsah, aj z prostredia médií, preverovala.\" Ako zdôraznila, trestným konaním, ktoré viedol Úrad boja proti korupcii k potvrdeniu autenticity dokumentov nedošlo. \" Následne vyšetrovanie s kompletnou dokumentáciou v júli prevzal priamo prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava. V septembri nás vyrozumel, že vo veci vydal meritórne rozhodnutie. Obsah rozhodnutia nepoznáme.\" Agentúra SITA (Sme.sk) 7. februára uvádza vyjadrenie Branislava Kupca na margo vyšetrovania kauzy: Bývalý zástupca Hlavného vojenského prokurátora Branislav Kupec odmieta informácie, podľa ktorých nebola kauza Gorila vyšetrená preto, že vyšetrovanie predmetnej veci zastavila vojenská prokuratúra. \" Vojenská prokuratúra nikdy nevykonávala dozor vo veci, kde by boli predmetom vyšetrovania trestné činy, ktoré vyplývajú z medializovaného spisu Gorila, \" povedal Kupec.", "analysis_paragraphs": ["Gorila sa vyšetrovala počas \"ministrovania\" Daniela Lipšica. Overovali sme to v relácii O päť minút dvanásť z 15. januára : Podľa informácií denníka SME (28. decembra 2012) prípad Gorila vyšetroval Úrad boja proti korupcii od novembra 2010 do júla 2011, keď prípad prevzala vojenská prokuratúra . Tá v septembri oznámila, že prípad zastavila. Ďalej denník informuje, že riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík žiadal o zbavenie mlčanlivosti v tejto kauze. Peter Kovařík: „Na základe obdržaných odpovedí nebolo možné vykonať ďalšie procesné úkony.“ Prípad teda stroskotal na nezbavení mlčanlivosti príslušníkov SIS, ktorý odposluchy robili. Túto informáciu potvrdila pre Aktuálne.sk (21. decembra 2012) aj hovorkyňa policajného prezídia Jana Pôbišová, ktorá povedala: \"Polícia už podobné dokumenty a obsah, aj z prostredia médií, preverovala.\" Ako zdôraznila, trestným konaním, ktoré viedol Úrad boja proti korupcii k potvrdeniu autenticity dokumentov nedošlo. \" Následne vyšetrovanie s kompletnou dokumentáciou v júli prevzal priamo prokurátor vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava. V septembri nás vyrozumel, že vo veci vydal meritórne rozhodnutie. Obsah rozhodnutia nepoznáme.\" Agentúra SITA (Sme.sk) 7. februára uvádza vyjadrenie Branislava Kupca na margo vyšetrovania kauzy: Bývalý zástupca Hlavného vojenského prokurátora Branislav Kupec odmieta informácie, podľa ktorých nebola kauza Gorila vyšetrená preto, že vyšetrovanie predmetnej veci zastavila vojenská prokuratúra. \" Vojenská prokuratúra nikdy nevykonávala dozor vo veci, kde by boli predmetom vyšetrovania trestné činy, ktoré vyplývajú z medializovaného spisu Gorila, \" povedal Kupec."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť z 15. januára", "SME", "Aktuálne.sk", "trestného činu, ktorého sa mali dopustiť príslušníci SIS"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/226", "http://www.sme.sk/c/6197312/dokazy-o-gorile-zadrzal-sef-sis.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1249952", "http://www.sme.sk/c/6249559/sis-postupovala-v-kauze-gorila-legalne-tvrdi-vybor.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:38.087596+00:00"}
{"id": "vr32142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32142", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Banky, naozaj tým bankám sme zobrali veľmi veľa peňazí, monopolom sme zobrali veľa peňazí, budeme teraz zvyšovať dane z príjmov bohatých ľudí, ktorí zarábajú nad 3000 €. Dane z príjmov politikov, dane z hazardu a tak ďalej a tak ďalej.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prináša správu o nových danich a mechanizmoch četrenia, ktoré zavádza vláda Roberta Fica. Podľa nich posudzujeme výrok ako pravdivý.\n\nZdanenie bánk:\n\n\"Okrem špeciálnych odvodov zaplatia banky na Slovensku tento rok aj mimoriadny odvod.Mal by ísť do zvláštneho fondu, z ktorého chce Smer financovať rastové opatrenia. Štát získa: 50 miliónov eur.\"\n\nBanky tento odvod zaplatia už tento rok (2012).\n\nZdanenie príjmov:\n\n\"Rovná daň prezentovaná sadzbou 19 percent už nebude. Príjmy zamestnancov, živnostníkov aj ďalších fyzických osôb zhruba nad 3000 eur v hrubom mesačne sa od budúceho roka zdania sadzbou 25 percent.Stúpnu aj odvody, lebo odvodové stropy sa zjednotia buď na štvornásobok, alebo päťnásobok priemernej mzdy. To znamená, že vyššie odvody začnú platiť už zamestnanci s hrubou mzdou zhruba 1180 eur, čo im zníži ich čistý príjem. Približne na tejto úrovni by bol inak strop pre nemocenské poistenie podľa dnešných pravidiel. Zisky firiem sa zdania sadzbou 23 percent.\"\n\nDane z hazardu:\n\n\"Na jeseň sa majú zvýšiť odvody z niektorých hazardných hier. Akých, Smer v návrhu ozdravného balíčka nespresnil. Keby sa však zvýšilo zdanenie automatov a zaviedla zrážková daň pri lotériách, stávkach a kasínach, štát by na tom podľa štúdie ekonómov Ódora a Horvátha získal 50 miliónov eur ročne.\"\n\nTieto opatrenia SMER pripravil a niektoré z nich už sú zavedené a niektoré budú zavedené v krátkej dobe (2013).", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prináša správu o nových danich a mechanizmoch četrenia, ktoré zavádza vláda Roberta Fica. Podľa nich posudzujeme výrok ako pravdivý.", "Zdanenie bánk:", "\"Okrem špeciálnych odvodov zaplatia banky na Slovensku tento rok aj mimoriadny odvod.Mal by ísť do zvláštneho fondu, z ktorého chce Smer financovať rastové opatrenia. Štát získa: 50 miliónov eur.\"", "Banky tento odvod zaplatia už tento rok (2012).", "Zdanenie príjmov:", "\"Rovná daň prezentovaná sadzbou 19 percent už nebude. Príjmy zamestnancov, živnostníkov aj ďalších fyzických osôb zhruba nad 3000 eur v hrubom mesačne sa od budúceho roka zdania sadzbou 25 percent.Stúpnu aj odvody, lebo odvodové stropy sa zjednotia buď na štvornásobok, alebo päťnásobok priemernej mzdy. To znamená, že vyššie odvody začnú platiť už zamestnanci s hrubou mzdou zhruba 1180 eur, čo im zníži ich čistý príjem. Približne na tejto úrovni by bol inak strop pre nemocenské poistenie podľa dnešných pravidiel. Zisky firiem sa zdania sadzbou 23 percent.\"", "Dane z hazardu:", "\"Na jeseň sa majú zvýšiť odvody z niektorých hazardných hier. Akých, Smer v návrhu ozdravného balíčka nespresnil. Keby sa však zvýšilo zdanenie automatov a zaviedla zrážková daň pri lotériách, stávkach a kasínach, štát by na tom podľa štúdie ekonómov Ódora a Horvátha získal 50 miliónov eur ročne.\"", "Tieto opatrenia SMER pripravil a niektoré z nich už sú zavedené a niektoré budú zavedené v krátkej dobe (2013)."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:41.292184+00:00"}
{"id": "vr28796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28796", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko bolo vylúčené z procedúry nadmerného deficitu.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dodobný výrok uvádza Robert Fico opakovane. Naposledy overoval Demagog.SK tento výrok 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dodobný výrok uvádza Robert Fico opakovane. Naposledy overoval Demagog.SK tento výrok 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "procedúre", "vyradení", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/143282.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-procedura-slovensko-ukoncenie/86568-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/829231-slovensko-zrejme-vyradia-z-procedury-nadmerneho-deficitu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:28.527883+00:00"}
{"id": "49641", "numeric_id": 49641, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49641", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Hovorila to (pozn. kritika novely Trestného zákona) európska prokuratúra, hovorila to rada prokurátorov, nakoniec aj Európska komisia a nakoniec aj Ústavný súd to pozastavil.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalicia prišla koncom roka 2023 s novelou, ktorej cieľom bolo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a viaceré zásadne zmeny Trestných kódexov. Európska komisia, Európska prokuratúra aj Rada prokurátorov adresovali vláde svoje obavy pred chystanými zmenami. Ústavný súd neskôr pozastavil účinnosť častí týkajúcich sa zmien v Trestnom zákone. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanci v parlamente schválili 8. februára novelu Trestného zákona. Nová úprava mala priniesť zmeny vo vymedzení spáchanej škody a dĺžke premlčacích lehôt. Menila sa aj výška sadzieb pri trestných činov spáchaných verejným činiteľom, hospodárskych a majetkových trestných činoch. ( .docx , str. 12, 13, 26). Prijatie novely taktiež viedlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.\n\nÚstavný súd na návrh prezidentky a opozičných poslancov vydal uznesenie, na základe ktorého pozastavil okrem iného účinnosť zmien v Trestnom zákone, vrátane zmien týkajúcich sa ekonomických trestných činov. Naopak Ústavný súd vyhodnotil, že časť novely odkazujúca na zánik Úradu špeciálnej prokuratúry pozastaveniu účinnosti nepodlieha.\n\nNovela bola ešte pred jej prijatím kritizovaná z viacerých strán. Európsky prokurátor Ján Novomestský zastupujúci Slovenskú republiku na Európskej prokuratúre ( EPPO ) v rozhovore pre portál Euractiv uviedol , že EPPO, je nútená sa vyjadriť negatívne k prijatej novele Trestného zákona, pretože zasahuje do jej činnosti a obmedzuje vyšetrovanie trestných činov ohrozujúcich alebo poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.\n\nHovorkyňa EPPO zas vyslovila obavy z toho, že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím, čo môže byť aj dôvodom na ich zmrazenie.\n\nV decembri 2023 vydala k zmene Trestného zákona stanovisko aj Rada prokurátorov. Vo svojom vyhlásení píše, že „zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii,“ píše sa v stanovisku\n\nEurópska komisia zaslala Slovensku v súvislosti so zmenami v trestných kódexoch niekoľko listov, ktorými vyjadrila obavy nad priamym negatívnym vplyvom na právo EÚ a jej finančné záujmy. Európska komisia v listoch Slovensko dokonca varovala , že môže prísť o peniaze z Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že proces prijímania nebol ukončení, Európska komisia situáciu stále pozorne sleduje.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalicia prišla koncom roka 2023 s novelou, ktorej cieľom bolo zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a viaceré zásadne zmeny Trestných kódexov. Európska komisia, Európska prokuratúra aj Rada prokurátorov adresovali vláde svoje obavy pred chystanými zmenami. Ústavný súd neskôr pozastavil účinnosť častí týkajúcich sa zmien v Trestnom zákone. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanci v parlamente schválili 8. februára novelu Trestného zákona. Nová úprava mala priniesť zmeny vo vymedzení spáchanej škody a dĺžke premlčacích lehôt. Menila sa aj výška sadzieb pri trestných činov spáchaných verejným činiteľom, hospodárskych a majetkových trestných činoch. ( .docx , str. 12, 13, 26). Prijatie novely taktiež viedlo k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry.", "Ústavný súd na návrh prezidentky a opozičných poslancov vydal uznesenie, na základe ktorého pozastavil okrem iného účinnosť zmien v Trestnom zákone, vrátane zmien týkajúcich sa ekonomických trestných činov. Naopak Ústavný súd vyhodnotil, že časť novely odkazujúca na zánik Úradu špeciálnej prokuratúry pozastaveniu účinnosti nepodlieha.", "Novela bola ešte pred jej prijatím kritizovaná z viacerých strán. Európsky prokurátor Ján Novomestský zastupujúci Slovenskú republiku na Európskej prokuratúre ( EPPO ) v rozhovore pre portál Euractiv uviedol , že EPPO, je nútená sa vyjadriť negatívne k prijatej novele Trestného zákona, pretože zasahuje do jej činnosti a obmedzuje vyšetrovanie trestných činov ohrozujúcich alebo poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.", "Hovorkyňa EPPO zas vyslovila obavy z toho, že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím, čo môže byť aj dôvodom na ich zmrazenie.", "V decembri 2023 vydala k zmene Trestného zákona stanovisko aj Rada prokurátorov. Vo svojom vyhlásení píše, že „zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Sme presvedčení, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii,“ píše sa v stanovisku", "Európska komisia zaslala Slovensku v súvislosti so zmenami v trestných kódexoch niekoľko listov, ktorými vyjadrila obavy nad priamym negatívnym vplyvom na právo EÚ a jej finančné záujmy. Európska komisia v listoch Slovensko dokonca varovala , že môže prísť o peniaze z Európskej únie. Vzhľadom k tomu, že proces prijímania nebol ukončení, Európska komisia situáciu stále pozorne sleduje."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["schválili", ".docx", "zrušeniu", "vydal", "EPPO", "uviedol", "vyslovila", "vydala", "Európska komisia", "varovala", "nebol"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96130141-novela-trestneho-zakona-koalicni-poslanci-schvalili-sporny-zakon-co-sa-zmeni-otazky-a-odpovede", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540530", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/703726-urad-specialnej-prokuratury-zanikol-po-20-rokoch/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/ustavny-sud-potvrdil-ze-pozastavil-ucinnost-novely-trestneho-zakona/", "https://www.eppo.europa.eu/en", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/europsky-prokurator-novocky-novela-prinasa-rizika-pre-ochranu-financnych-zaujmov-eu/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-prokuratura-ma-obavy-z-vladnych-planov-znizit-tresty-za-korupciu/", "https://www.sme.sk/minuta/23253483/rada-prokuratorov-vydala-stanovisko-podla-ktoreho-zasadne-nesuhlasi-so-zamerom-zrusit-urad-specialnej-prokuratury", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/eurokomisia-sleduje-vyvoj-na-slovensku-po-schvaleni-novely-trestneho-zakona-v-pripade-potreby-je-pripravena-konat/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/eurokomisia-v-listoch-varuje-slovensko-ze-pre-kontroverznu-novelu-mozeme-prist-o-peniaze-upozornilo-ps/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/eurokomisia-sleduje-vyvoj-na-slovensku-po-schvaleni-novely-trestneho-zakona-v-pripade-potreby-je-pripravena-konat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:10.277525+00:00"}
{"id": "vr34633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34633", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Možno ste si nevšimli pán poslanec Kažimír, že v Spojených štátoch amerických niektorých štátoch únie dokonca budú ešte ďalej a voľba generálneho prokurátora je priamou voľbou, to znamená, že generálneho prokurátora volia občania štátu, to znamená, že sú ešte ďalej v tej demokracii", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V USA sa volí štátny zástupca (Attorney General) priamo v 43 štátoch federácie z 50.", "analysis_paragraphs": ["V USA sa volí štátny zástupca (Attorney General) priamo v 43 štátoch federácie z 50."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["priamo"], "url": ["http://ballotpedia.org/wiki/index.php/National_Association_of_Attorneys_General"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:36.844027+00:00"}
{"id": "vr35064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35064", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...bývalá vláda, bývalé ministerstvo financií, bývalé vedenie ministerstva financií odložilo štátny záverečný účet až po voľby...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa základného metodického rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy MF SR zo dňa 30.05.2008 sa východiská štátneho rozpočtu spravidla predkladajú do konca marca („....sekcia rozpočtovej politiky, ktorá v období od 15. februára do konca marca spracuje návrh východísk rozpočtu verejnej správy a predloží tento návrh na rokovanie vlády“), no na stránke MF SR dodnes figurujú len rámcové dokumenty z roku 2009 t.j. návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2010-2012 zo dňa 21.04.2009, čo explicitne potvrdzuje Miklošovo tvrdenie o nepripravenosti východísk štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa základného metodického rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy MF SR zo dňa 30.05.2008 sa východiská štátneho rozpočtu spravidla predkladajú do konca marca („....sekcia rozpočtovej politiky, ktorá v období od 15. februára do konca marca spracuje návrh východísk rozpočtu verejnej správy a predloží tento návrh na rokovanie vlády“), no na stránke MF SR dodnes figurujú len rámcové dokumenty z roku 2009 t.j. návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2010-2012 zo dňa 21.04.2009, čo explicitne potvrdzuje Miklošovo tvrdenie o nepripravenosti východísk štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["metodického rámca"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4306"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:10.712738+00:00"}
{"id": "vr33875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33875", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nie, dali sme 10 hlasov. 53 hlasov (získal Krnáč v septembri 2012, pozn.).", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD, tak Krnáč by získal 53 hlasov opozície, tak ako tvrdí R. Kaliňák. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ: Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ktorého navrhla strana SaS . Klimeš získal 14. marca 39 hlasov : \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slove nskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD, tak Krnáč by získal 53 hlasov opozície, tak ako tvrdí R. Kaliňák. To či desiati poslanci SMER-SD skutočne hlasovali za kandidáta na šéfa NKÚ, vzhľadom na tajnú voľbu nevieme overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ: Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ktorého navrhla strana SaS . Klimeš získal 14. marca 39 hlasov : \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slove nskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["SMER", "deklarovali", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "voľba", "SaS", "získal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:27.476067+00:00"}
{"id": "vr36507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36507", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Napríklad ohľadne predaja teplého vzduchu (AAU jednotiek, teda emisií, pozn.) išli dvakrát materiály do vlády, lebo bolo podozrenie, že sa deje niečo nekalé, vláda bola oklamaná.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Doteraz vieme o dvoch materiáloch, ktoré sa na rokovanie vlády k tejto téme dostali. Táto mala obsahovať zavádzajúce informácie, táto zase pôvodne zmizla z vládnych stránok zhromažďujúcich materiály na rokovania, dnes už je späť.", "analysis_paragraphs": ["Doteraz vieme o dvoch materiáloch, ktoré sa na rokovanie vlády k tejto téme dostali. Táto mala obsahovať zavádzajúce informácie, táto zase pôvodne zmizla z vládnych stránok zhromažďujúcich materiály na rokovania, dnes už je späť."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["zmizla"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5272671/z-vlady-zmizla-pre-premiera-neprijemna-analyza-emisii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:16.761219+00:00"}
{"id": "44975", "numeric_id": 44975, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44975", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ak ten deficit bude, tak ako hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, rádovo o 2- 6 % vyšší, čiže nie, lebo s tými rizikami nadefinovali na 2,5, takže môžme sa blížiť až k nejakým deviatim percentám HDP, tak to je taký zásah do nášho dlhu Slovenska, ktorý nebude možné práve s prichádzajúcou recesiou, ochladzovaním a ešte do toho koronavírusu, do toho samotný koronavírus, takže nebude možné ho nejako prudko znižovať.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už po prijatí tzv. 13. dôchodkov pred voľbami vo februári 2020 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňovala na to, že bez dodatočných opatrení môže deficit verejných financií v roku 2020 vyskočiť na 2,4 percenta HDP. Obmedzenia ekonomiky pre koronavírus môžu podľa Rady urobiť v rozpočte na rok 2020 dieru až vo výške 5,7 miliardy eur - a teda 6,23 percenta HDP. Ak sa predpoklady Rady potvrdia a vláda nezakročí, môže podľa nej deficit v tomto roku dosiahnuť 8,67 percenta HDP. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Už po prijatí tzv. 13. dôchodkov pred voľbami vo februári 2020 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňovala na to, že bez dodatočných opatrení môže deficit verejných financií v roku 2020 vyskočiť na 2,4 percenta HDP. Obmedzenia ekonomiky pre koronavírus môžu podľa Rady urobiť v rozpočte na rok 2020 dieru až vo výške 5,7 miliardy eur - a teda 6,23 percenta HDP. Ak sa predpoklady Rady potvrdia a vláda nezakročí, môže podľa nej deficit v tomto roku dosiahnuť 8,67 percenta HDP. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["upozorňovala", "môžu", "môže"], "url": ["https://www.rozpoctovarada.sk/download2/rrz_vf_13_doch_20200312.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/400/", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/400/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:55.745534+00:00"}
{"id": "vr31585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31585", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Bolo to v čase (narastal zisk VšZP pozn.), kedy sa reálne zvýšili dlhy nemocníc o 169 miliónov.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme za zavádzajúci. VšZP vykázala v roku 2010 stratu a v roku 2011 zisk, napriek tomu v oboch rokoch stúpala zadĺženosť nemocníc. Agentúra SITA , na základe informácii od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uvádza, že \" Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala k 31. decembru 2011 zisk 5,702 mil. eur. Rok predtým to bola strata vyše 120 mil. eur.\" Zadlžovanie nemocníc sme overovali už 19. decembra 2011 v diskusnej relácii V politike . Podľa Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva bol dlh nemocníc v pôsobnosti MZ SR k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro, z čoho len za rok 2010 vzrástol o 94 mil. eur. V júni 2011 denník SME uviedol, že za prvé tri mesiace roka 2011 bol nárast dlhu o 30 mil. eur, čo činilo celkový dlh 239,5 mil. eur. Ivan Uhliarik v tlačovej správe MZ SR v októbri 2011 uviedol, že \" Netransformované nemocnice vytvorili dlh už viac ako 420 miliónov eur a stále sa zadlžujú.\" Je teda pravda, že v čase keď sa zvyšoval dlh nemocníc, narastala ziskovosť Všeobecnej zdr. poisťovne. Platí to však len o roku 2011. V roku 2010, kedy vykázala stratu 120 mil. eur, sa napriek tomu zvyšoval aj dlh nemocníc.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme za zavádzajúci. VšZP vykázala v roku 2010 stratu a v roku 2011 zisk, napriek tomu v oboch rokoch stúpala zadĺženosť nemocníc. Agentúra SITA , na základe informácii od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uvádza, že \" Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala k 31. decembru 2011 zisk 5,702 mil. eur. Rok predtým to bola strata vyše 120 mil. eur.\" Zadlžovanie nemocníc sme overovali už 19. decembra 2011 v diskusnej relácii V politike . Podľa Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva bol dlh nemocníc v pôsobnosti MZ SR k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro, z čoho len za rok 2010 vzrástol o 94 mil. eur. V júni 2011 denník SME uviedol, že za prvé tri mesiace roka 2011 bol nárast dlhu o 30 mil. eur, čo činilo celkový dlh 239,5 mil. eur. Ivan Uhliarik v tlačovej správe MZ SR v októbri 2011 uviedol, že \" Netransformované nemocnice vytvorili dlh už viac ako 420 miliónov eur a stále sa zadlžujú.\" Je teda pravda, že v čase keď sa zvyšoval dlh nemocníc, narastala ziskovosť Všeobecnej zdr. poisťovne. Platí to však len o roku 2011. V roku 2010, kedy vykázala stratu 120 mil. eur, sa napriek tomu zvyšoval aj dlh nemocníc."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "V politike", "Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva", "SME", "tlačovej správe"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zdravotne-poistovne-vlani-dosiahli-zis/476306-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.demagog.sk/diskusie/221/jan-figel-vs-robert-fico", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132079?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/5920806/za-3-mesiace-sa-nemocnice-zadlzili-30-milionmi-eur.html", "http://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ivan-uhliarik-o-transformacii-musi-rozhodnut-vlada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:29.742593+00:00"}
{"id": "vr26799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26799", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak ste čítali ten zoznam špeciálnej prokuratúry (o kauze Emisie, pozn.), tak jednoznačne sú informácie z roku 2010 a 2011 prvého polroka.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa hovorkyne Úradu špeciálnej prokuratúry, sú údaje zo zoznamu skutočne z rokov 2010 a 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (4. februára 2014): \"Úrad špeciálnej prokuratúry v utorok zverejnil zoznam ľudí a firiem, ktorí obchodovali so spoločnosťou Interblue Group, tej Slovensko predalo prebytočné emisné limity. Uvedené informácie boli získané z výsledkov právnej pomoci od justičných orgánov Švajčiarskej konfederácie v rokoch 2010 a 2011,\" vysvetlila hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová pôvod zoznamu, ktorý špeciálna prokuratúra zverejnila.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa hovorkyne Úradu špeciálnej prokuratúry, sú údaje zo zoznamu skutočne z rokov 2010 a 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA (4. februára 2014): \"Úrad špeciálnej prokuratúry v utorok zverejnil zoznam ľudí a firiem, ktorí obchodovali so spoločnosťou Interblue Group, tej Slovensko predalo prebytočné emisné limity. Uvedené informácie boli získané z výsledkov právnej pomoci od justičných orgánov Švajčiarskej konfederácie v rokoch 2010 a 2011,\" vysvetlila hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová pôvod zoznamu, ktorý špeciálna prokuratúra zverejnila.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/786466-zoznam-z-kauzy-emisie-je-na-svete-zverejnila-ho-prokuratura/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:43.128964+00:00"}
{"id": "vr38312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38312", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pani premiérka je takisto členkou SDKÚ a stojí za pánom Paludom.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA : premiérka sa po rokovaní koaličných lídrov k nominácii Paludu na šéfa NBÚ vyjadrila nasledovne: \"Aby som informovala presne, Most-Híd nemá námietky, KDH nemá námietky, SaS navrhla a SDKÚ - chcú prerokovať v klube. Premiérka nemá námietky,\" povedala Radičová.", "analysis_paragraphs": ["SITA : premiérka sa po rokovaní koaličných lídrov k nominácii Paludu na šéfa NBÚ vyjadrila nasledovne: \"Aby som informovala presne, Most-Híd nemá námietky, KDH nemá námietky, SaS navrhla a SDKÚ - chcú prerokovať v klube. Premiérka nemá námietky,\" povedala Radičová."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-s-paludom-problemy-nema-v-sdku-sa-chcu-este-radit-pzh-/sk_domace.asp?c=A110509_171826_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:23.605734+00:00"}
{"id": "vr35735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35735", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "PPP projekt prvý veľmi úspešne sa momentálne realizuje na úseku medzi Nitrou a Zvolenom. Tento úsek bude dokončený v júli budúceho roku a tento úsek a vôbec celý tento projekt bol vyhlásený za infraštrukturálnu stavbu roka v celej Európe.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako bolo už zmienené : PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year .", "analysis_paragraphs": ["Ako bolo už zmienené : PPP projekt na R1 medzi Nitrou a Zvolenom získal v roku 2009 PFI Award v kategórii Infrastructure Deal of the Year ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["zmienené", "PFI Award"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/#ekonomika", "http://www.pfiawards.com/winners.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:28.757834+00:00"}
{"id": "vr30337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30337", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Vojenská nemocnica (Letecká vojenská nemocnica v Košiciach pozn.) vytvára dlh a je pred konkurzom. Má dlh za prvý polrok 200 000 eur. To je veľa na to, aká je to veľká nemocnica.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:23.655696+00:00"}
{"id": "vr35270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35270", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ono to poviem tak, akože ono sme sa s Richardom Sulíkom na začiatku, aj keď sme do volieb išli, sme sa dohodli, že nám nebude brániť ísť svojou vlastnou cestou. Čiže vlastne so SAS-kou to máme vysporiadané a sme dohodnutí, že vlastne do konca tohto roku žiadne nejaké takéto aktivity nebudeme robiť.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Akutality napísali o existencii takejto dohody v čase krízy medzi SaS a OL (podľa Matoviča nemalo ísť o explicitne písomnú dohodu o tomto bode, ale o „gentlemanskú dohodu“). Podľa Richarda Sulíka si stranu založiť v januári 2011 môžu, dohoda má hovoriť, že majú ostať v poslaneckom klube.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Akutality napísali o existencii takejto dohody v čase krízy medzi SaS a OL (podľa Matoviča nemalo ísť o explicitne písomnú dohodu o tomto bode, ale o „gentlemanskú dohodu“). Podľa Richarda Sulíka si stranu založiť v januári 2011 môžu, dohoda má hovoriť, že majú ostať v poslaneckom klube."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Akutality napísali", "Podľa Richarda Sulíka"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/169335/zalozi-igor-matovic-novu-stranu/", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/158578_obycajni-ludia-maju-neobycajnu-dohodu-so-sulikom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:32.704416+00:00"}
{"id": "vr33111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33111", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dostaneme podstatne viac peňazí z tohto rozpočtu (na roky 2014 až 2020 - pozn. demagog.sk) ako to bolo v rokoch 2007 až 2013.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:29.169001+00:00"}
{"id": "vr38398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38398", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "My sme boli tí, ktorí sme v rámci vládnej koalície iniciovali, aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NR SR schválila vyhlásenie k prijatiu maďarskej ústavy. Návrh vyhlásenia bol predložený koalíciou ako celkom, no iniciatíva prišla zo strany KDH. Ako sa uvádza na ich stránke : \"Táto reakcia slovenského parlamenetu vzišla z iniciatívy Kresťanskodemokratického hnutia.\" To by ešte samo osebe na potvrdenie pravdivosti nepostačovalo. KDH sa už v apríli po prijatí maďarskej ústavy vyjadrilo, že by k nej mal zaujať stanovisko aj slovenský parlament. SITA 18. apríla : \"Podľa kresťanských demokratov by sa situáciou po schválení maďarskej ústavy mala zaoberať Koaličná rada a po nej Národná rada SR.\" TASR 2. mája : \"Tvrdí (Ján Figeľ, pozn.) , že slovenský parlament môže a mal by vyjadriť k tomu svoje stanovisko, pretože on je partnerom parlamentu susednej krajiny.\"", "analysis_paragraphs": ["NR SR schválila vyhlásenie k prijatiu maďarskej ústavy. Návrh vyhlásenia bol predložený koalíciou ako celkom, no iniciatíva prišla zo strany KDH. Ako sa uvádza na ich stránke : \"Táto reakcia slovenského parlamenetu vzišla z iniciatívy Kresťanskodemokratického hnutia.\" To by ešte samo osebe na potvrdenie pravdivosti nepostačovalo. KDH sa už v apríli po prijatí maďarskej ústavy vyjadrilo, že by k nej mal zaujať stanovisko aj slovenský parlament. SITA 18. apríla : \"Podľa kresťanských demokratov by sa situáciou po schválení maďarskej ústavy mala zaoberať Koaličná rada a po nej Národná rada SR.\" TASR 2. mája : \"Tvrdí (Ján Figeľ, pozn.) , že slovenský parlament môže a mal by vyjadriť k tomu svoje stanovisko, pretože on je partnerom parlamentu susednej krajiny.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "predložený", "stránke", "SITA 18. apríla", "TASR 2. mája"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51087", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51050", "http://www.kdh.sk/spravy/aktuality/clanok-1412.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/slota-nova-madarska-ustava-smeruje/335312-clanok.html", "http://www.zsm.hu/content/view/104/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:05.753881+00:00"}
{"id": "vr33518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33518", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poľsko, pokiaľ si dobre pamätám, cez 14% nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľsko má skutočne približne 14 % nezamestnatnosť.", "analysis_paragraphs": ["Poľsko má skutočne približne 14 % nezamestnatnosť."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["skutočne"], "url": ["http://www.tradingeconomics.com/poland/unemployment-rate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:48.482285+00:00"}
{"id": "vr26369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26369", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Napríklad teraz máme rast plus mínus okolo 1 %, neviem, 0,9%.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Švejna správne uvádza, že rast HDP v treťom štvrťroku 2013 bol na úrovni 0,9% HDP. V porovnaní s treťou štvrťrokom 2012 bol rast znížení o 1 percentuálny bod. Tieto odhady sú uvádza Štatistický úrad SR (4. decembra 2013):", "analysis_paragraphs": ["I. Švejna správne uvádza, že rast HDP v treťom štvrťroku 2013 bol na úrovni 0,9% HDP. V porovnaní s treťou štvrťrokom 2012 bol rast znížení o 1 percentuálny bod. Tieto odhady sú uvádza Štatistický úrad SR (4. decembra 2013):"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "odhade"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=76851", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-04122013-BP/EN/2-04122013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:16.606106+00:00"}
{"id": "vr30914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30914", "speaker": "Ján Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "To nie je pravda. Ani v minulých som nebol. (odpoveď na Mikloškove tvrdenie: \"Janko, 20 rokov si sa pokúsal dostať do parlamentu, bol si v každých parlamentných voľbách.\")", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1990 Ján Budaj kandidoval ako líder VPN, avšak posledný deň pred voľbami z kanditátky odstúpil na základe informácie, že sa jeho meno nachádzalo v spisoch ŠtB. V roku 1994 bol Ján Budaj podpredsedom DÚ, ktorá bola zvolená do NRSR. V roku 1998 Ján Budaj kandidoval do parlamentu za SDK a bol zvolený. Od roku 2000 je Ján Budaj členom Demokratickej Únie Slovenska. V roku 2002 táto strana kandidovala do parlamentu, tesne pred voľbami však odstúpila a svojim voličom odporučila voliť SDKÚ. V roku 2006 Ján Budaj kandidoval neúspešne na kanditátke Slobodného Fóra. V roku 2010 Ján Budaj kandidoval neúspečne na post bratislavského primátora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne zmienky o kandidatúre Jána Budaja do NRSR vo voľbách v rokoch 2010 a 1992, v roku 2000 a 1990 síce kandidoval, ale ešte pred voľbami svoju kandidatúru stiahol. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť informácie, či Ján Budaj v rou 1994 skutočne kandidoval do NRSR. Výrok Jána Budaja hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 1990 Ján Budaj kandidoval ako líder VPN, avšak posledný deň pred voľbami z kanditátky odstúpil na základe informácie, že sa jeho meno nachádzalo v spisoch ŠtB. V roku 1994 bol Ján Budaj podpredsedom DÚ, ktorá bola zvolená do NRSR. V roku 1998 Ján Budaj kandidoval do parlamentu za SDK a bol zvolený. Od roku 2000 je Ján Budaj členom Demokratickej Únie Slovenska. V roku 2002 táto strana kandidovala do parlamentu, tesne pred voľbami však odstúpila a svojim voličom odporučila voliť SDKÚ. V roku 2006 Ján Budaj kandidoval neúspešne na kanditátke Slobodného Fóra. V roku 2010 Ján Budaj kandidoval neúspečne na post bratislavského primátora. Nepodarilo sa nám nájsť žiadne zmienky o kandidatúre Jána Budaja do NRSR vo voľbách v rokoch 2010 a 1992, v roku 2000 a 1990 síce kandidoval, ale ešte pred voľbami svoju kandidatúru stiahol. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť informácie, či Ján Budaj v rou 1994 skutočne kandidoval do NRSR. Výrok Jána Budaja hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["kandidoval", "zvolená", "kandidoval", "kandidoval", "kandidoval"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=111", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=111", "http://www.dotankoch.sk/poslanci/jan-budaj/obdobie/2", "http://volby.sme.sk/c/2766417/budaj-vyzyva-liberalnych-volicov-aby-podporili-sf.html", "http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-2010/jan-budaj-kandiduje-na-post-primatora/229121-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:19.292221+00:00"}
{"id": "vr37206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37206", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Október 1997, podpis pod odvolanie pána Gašparoviča, vtedajšieho predsedu NR SR Róbert Fico tiež. Odôvodnenie. Podporil svojím hlasovaním prijatie zákonov, ktoré neskôr Ústavný súd označil za zákony v rozpore s Ústavou, tým porušil aj svoj poslanecký sľub, že bude chrániť Ústavu.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh na odvolanie Ivana Gašparoviča z postu predsedu NR SR v roku 1997 súvisel s kauzou F. Gauliedera. F. Gaulieder sa dostal do parlamentu v roku 1994 ako poslanec HZDS. O dva roky neskôr poslanecký klub HZDS opúšťa z dôvodu nesúhlasu s politikou vládnej koalície (HZDS, SNS a ZRS, pozn.) a stáva sa z neho nezávislý poslanec. HZDS na to reagovalo vylúčením ho zo strany. Ivan Gašparovič neskôr oznámil, že dostal od Gauliedera list , ktorým sa vzdáva svojho mandátu. Gaulieder už vopred namietal a tvrdil, že list je podvrhom. Následne sa parlament na čele s Gašparovičom uzniesol na odobratí mandátu F. Gauliedera ( za hlasoval aj Gašparovič , pozn.) aj napriek jeho nesúhlasu a nevôli. Gaulieder sa v tejto súvislosti obracia na Ústavný súd, ktorý ešte v roku 1997 rozhodol, že parlament porušil jeho ústavné práva. To, či Ficov podpis figuroval pod návrh na odvolanie Gašparoviča z funkcie predsedu parlamentu sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na odvolanie Ivana Gašparoviča z postu predsedu NR SR v roku 1997 súvisel s kauzou F. Gauliedera. F. Gaulieder sa dostal do parlamentu v roku 1994 ako poslanec HZDS. O dva roky neskôr poslanecký klub HZDS opúšťa z dôvodu nesúhlasu s politikou vládnej koalície (HZDS, SNS a ZRS, pozn.) a stáva sa z neho nezávislý poslanec. HZDS na to reagovalo vylúčením ho zo strany. Ivan Gašparovič neskôr oznámil, že dostal od Gauliedera list , ktorým sa vzdáva svojho mandátu. Gaulieder už vopred namietal a tvrdil, že list je podvrhom. Následne sa parlament na čele s Gašparovičom uzniesol na odobratí mandátu F. Gauliedera ( za hlasoval aj Gašparovič , pozn.) aj napriek jeho nesúhlasu a nevôli. Gaulieder sa v tejto súvislosti obracia na Ústavný súd, ktorý ešte v roku 1997 rozhodol, že parlament porušil jeho ústavné práva. To, či Ficov podpis figuroval pod návrh na odvolanie Gašparoviča z funkcie predsedu parlamentu sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["od Gauliedera list", "za hlasoval aj Gašparovič"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1458003/meciar-o-kauzach-z-minulosti-hovori-casto-inak.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-35803570-gasparovic-poprel-ze-hlasoval-proti-gauliederovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:02.149697+00:00"}
{"id": "vr37789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37789", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ja by som toto tvrdil nielen o Nemecku, ja by som to tvrdil aj o Francúzsku, pretože tam ani národnostné menšiny v podstate neexistujú.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na ministerstve zahraničných vecí SR sú k národnostnému zloženiu Francúzska k dispozícii nasledovné údaje: Francúzi 90%, Gréci, Portugalci, Španieli, Taliani, Poliaci, Rumuni a prisťahovalci iného pôvodu (národnostné menšiny teda tvoria 10%). Iný zdroj uvádza: \"Rasové a národnostné zloženie: Francúzi (93,6%), Alsasania a Lotrynčania (2%), Bretónci (1,5%), Katalánci (0,5%), Taliani (0,3%), Flámi (0,3%), Baskovia (0,2%), iné (1,6%).\"", "analysis_paragraphs": ["Na ministerstve zahraničných vecí SR sú k národnostnému zloženiu Francúzska k dispozícii nasledovné údaje: Francúzi 90%, Gréci, Portugalci, Španieli, Taliani, Poliaci, Rumuni a prisťahovalci iného pôvodu (národnostné menšiny teda tvoria 10%). Iný zdroj uvádza: \"Rasové a národnostné zloženie: Francúzi (93,6%), Alsasania a Lotrynčania (2%), Bretónci (1,5%), Katalánci (0,5%), Taliani (0,3%), Flámi (0,3%), Baskovia (0,2%), iné (1,6%).\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Na ministerstve zahraničných vecí SR", "zdroj"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_DD6F67735A1B6F80C12576350033486B_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta-staty_podla_abecedy&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/karta_statov.nsf/%28vw_ByID%29/ID_E59870CD11CFF624C125707A003D913E#bookZastUrSr", "http://www.skrz.sk/francuzsko-geografia-a-fakty-a18-37-3-0-sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:28.835486+00:00"}
{"id": "vr35356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35356", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Tento zákon nerieši, či predávajú. Tento zákon rieši... rieši, povedzme, nadpisy, ak by mal nejaký nadpis, musel by mať nad ním uvedený názov v slovenčine, pod ním môže mať aj v maďarskom jazyku, pokiaľ hovoríte v Leviciach?", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V \"jazykovom zákone\" (.rtf) z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 8 odsek 6 sa uvádza: \"Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.\" Podľa nového návrhu vládneho zákona (.rtf) v § 8 odsek 6 sa na konci pripája táto veta: \"V nápisoch, reklamách a oznamoch určených na informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, 11g) sa poradie textov neurčuje.\"", "analysis_paragraphs": ["V \"jazykovom zákone\" (.rtf) z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 8 odsek 6 sa uvádza: \"Všetky nápisy, reklamy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku.\" Podľa nového návrhu vládneho zákona (.rtf) v § 8 odsek 6 sa na konci pripája táto veta: \"V nápisoch, reklamách a oznamoch určených na informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, 11g) sa poradie textov neurčuje.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["\"jazykovom zákone\"", "návrhu vládneho zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=331962", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=347098"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:14.065528+00:00"}
{"id": "vr15448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15448", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Bol som tam počas celého rokovania (odvolanie ministra Kaliňáka, pozn.). Vystupoval som v rozprave, aj v podstate však vlastne to bola tá prerušená schôdza.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V júni prerušená schôdza k odvolaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka bola následne otvorená 23. septembra 2016. Igor Matovič síce v júni k tejto téme vystupoval v rozprave, v septembri už k tomuto bodu nevystúpil a nebol prítomný ani pri hlasovaní . Návrh na odvolanie uviedol Jozef Rajtár (SaS). Schôdza k odvolaniu Kaliňáka mala byť prerokovaná na schôdzi 6. júla. Na ten deň bola zvolaná schôdza aj k odvolaniu Fica, ale táto schôdza nebola ani otvorená, lebo neprezentovalo sa dostatočný počet poslancov. Následne na návrh predsedu parlamentu Andreja Danka poslanci prijali uznesenie, aby obidve odvolania boli preložené na september. V piatok 23. septembra sa konalo odvolanie Roberta Fica (pred odvolaním Kaliňáka). Igor Matovič na tejto schôdzi ešte prítomný bol, dokonca on uviedol návrh zákona a aj hlasoval za návrh. Jeho tvrdenie hodnotíme ako nepravdivé. Matovič svoju absenciu na hlasovaní v relácií V politike obhajoval takto: \" Celý čas počas toho rokovania tej mimoriadnej schôdze som tam bol a potom som jednoducho potreboval niekam odísť. Naozaj teraz si ľudsky nepamätám, čo vlastne vtedy večer bolo .\"", "analysis_paragraphs": ["V júni prerušená schôdza k odvolaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka bola následne otvorená 23. septembra 2016. Igor Matovič síce v júni k tejto téme vystupoval v rozprave, v septembri už k tomuto bodu nevystúpil a nebol prítomný ani pri hlasovaní . Návrh na odvolanie uviedol Jozef Rajtár (SaS). Schôdza k odvolaniu Kaliňáka mala byť prerokovaná na schôdzi 6. júla. Na ten deň bola zvolaná schôdza aj k odvolaniu Fica, ale táto schôdza nebola ani otvorená, lebo neprezentovalo sa dostatočný počet poslancov. Následne na návrh predsedu parlamentu Andreja Danka poslanci prijali uznesenie, aby obidve odvolania boli preložené na september. V piatok 23. septembra sa konalo odvolanie Roberta Fica (pred odvolaním Kaliňáka). Igor Matovič na tejto schôdzi ešte prítomný bol, dokonca on uviedol návrh zákona a aj hlasoval za návrh. Jeho tvrdenie hodnotíme ako nepravdivé. Matovič svoju absenciu na hlasovaní v relácií V politike obhajoval takto: \" Celý čas počas toho rokovania tej mimoriadnej schôdze som tam bol a potom som jednoducho potreboval niekam odísť. Naozaj teraz si ľudsky nepamätám, čo vlastne vtedy večer bolo .\""], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["prerušená schôdza", "vystupoval", "nevystúpil", "hlasovaní", "neprezentovalo", "uviedol", "hlasoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397755-vlada-nesuhlasi-s-vyslovenim-nedovery-kalinakovi/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=14812&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=7&PersonKey=MatoIgor&CPT=157&Datum=2016-6-30%200:0:0", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=&CisObdobia=7&FullText=True&CisSchodze=7", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37650", "http://www.aktuality.sk/clanok/353414/online-opozicia-odvolava-premiera-roberta-fica-kvoli-kalinakovi-a-basternakovi/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=&CisObdobia=7&CPT=158&DatumOd=2016-9-22%200:0:0&DatumDo=2016-9-23%2023:59:59&FullText=True&CisSchodze=9", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37647"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:29.194591+00:00"}
{"id": "vr26036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26036", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "STU vypracovalo projekt v EÚ známy ako smart city u nás ho transformovali na smart regiony. Je to projekt, ktorý počíta zo záchytnými parkoviskami, s ekologickejšou dopravou či už v rámci Bratislavy alebo BSK.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK sa podarilo nájsť viacero informácii relevantných k tomuto výroku, avšak nevieme potvrdiť vypracovanie konkrétneho projektu ľuďmi zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa podarilo nájsť viacero informácii relevantných k tomuto výroku, avšak nevieme potvrdiť vypracovanie konkrétneho projektu ľuďmi zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "podstránke", "smartregions.eu", "smartregions.net"], "url": ["http://is.stuba.sk/pracoviste/pracoviste.pl?id=294;nerozbaluj=1;zpet=/pracoviste/pracoviste.pl?strom=1;lang=sk", "http://ec.europa.eu/eip/smartcities/index_en.htm", "http://www.smartregions.eu/highlights-countries", "http://www.smartregions.net/default.asp?SivuID=26874"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:59.172105+00:00"}
{"id": "vr38250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38250", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "My sme o tom hovorili, predstavili sme pána Paludu, ktorý je naozaj výborným kandidátom, má výborné renomé medzi sudcami, má výborné renomé aj medzi verejnosťou aj v médiách u ľudí, ktorí, ktorí tomu rozumejú.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nominanta SaS na riaditeľa NBÚ Petra Paludu a jeho odbornosť vyzdvihovali najmä niektorí koaliční politici (podľa informácií Sme.sk , SITA a TASR ). Jeho skúsenosti v súdnickej praxi sú zrejmé z jeho životopisu (uvedený napr. na LinkedIn a aktualne.sk ). V roku 2009 získal ocenenie Biela vrana od Aliancie Fair-Play \" za odvahu a úctu k profesným hodnotám, pričom taktiež riskujú svoje kariéry a vystavujú sa hrozbe politického šikanovania, pričom niektorí z nich už v súčasnosti čelia účelovým disciplinárnym konaniam.\"", "analysis_paragraphs": ["Nominanta SaS na riaditeľa NBÚ Petra Paludu a jeho odbornosť vyzdvihovali najmä niektorí koaliční politici (podľa informácií Sme.sk , SITA a TASR ). Jeho skúsenosti v súdnickej praxi sú zrejmé z jeho životopisu (uvedený napr. na LinkedIn a aktualne.sk ). V roku 2009 získal ocenenie Biela vrana od Aliancie Fair-Play \" za odvahu a úctu k profesným hodnotám, pričom taktiež riskujú svoje kariéry a vystavujú sa hrozbe politického šikanovania, pričom niektorí z nich už v súčasnosti čelia účelovým disciplinárnym konaniam.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk", "SITA", "TASR", "LinkedIn", "aktualne.sk", "Biela vrana"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5876044/paluda-ma-zrejme-podporu-celej-koalicie.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sas-nominovla-za-riaditela-nbu-paludu/342686-clanok.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110504TBB00530", "http://sk.linkedin.com/pub/peter-paluda/16/2bb/548", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1232219", "http://www.bielavrana.sk/oceneni2009.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:37.227002+00:00"}
{"id": "44460", "numeric_id": 44460, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44460", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Hovoria to Vaši budúci koaliční partneri (Trubanovi, pozn.). 20 000 nájomných bytov (plánujú postaviť za 4 roky, pozn.)", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výstavbu 20-tisíc nájomných bytov sľubuje vo svojom programe na najbližšie štyri roky strana Za ľudí - potenciálny deklarovaný koaličný partner PS/Spolu. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výstavbu 20-tisíc nájomných bytov sľubuje vo svojom programe na najbližšie štyri roky strana Za ľudí - potenciálny deklarovaný koaličný partner PS/Spolu. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["sľubuje"], "url": ["https://za-ludi.sk/program/socialna-politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:23.315074+00:00"}
{"id": "vr14220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14220", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Koniec koncov pani Smreková riaditeľka gymnázia na Bajkalskej aj vo včerajšom rozhovore SME povedala, že ona by nazvala tento štrajk aktivitou mladých mužov učiteľov.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mária Smreková, riaditeľka súkromného gymnázia na Bajkalskej, v rozhovore pre SME zo 16. januára (sobota) označila za organizátorov štrajku mladých učiteľov-mužov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mária Smreková, riaditeľka súkromného gymnázia na Bajkalskej, v rozhovore pre SME zo 16. januára (sobota) označila za organizátorov štrajku mladých učiteľov-mužov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľka", "uviedla"], "url": ["http://www.1sg.sk/show_teacher.php?id_teacher=U034", "http://domov.sme.sk/c/20073481/ocenena-riaditelka-smrekova-aj-strajk-moze-vychovavat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:49.175279+00:00"}
{"id": "vr26100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26100", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "My sme sa za uplynulé roky stretli s tým, že len na troch našich školách sme prišli o 120 tisíc euro práve nesprávne právne rozhodnutia v pracovno-právnych vzťahoch.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na 23. zasadnutí Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja sa poslanci Süli, Pado a aj predseda Zdenko Trebuľa venovali pracovno-právnym sporom v školstve. Nepodarilo sa nám však overiť o akú sumu finančných prostriedkov prišiel kraj pri pracovno-právnych vzťahoch vo vzťahu k školám.", "analysis_paragraphs": ["Na 23. zasadnutí Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja sa poslanci Süli, Pado a aj predseda Zdenko Trebuľa venovali pracovno-právnym sporom v školstve. Nepodarilo sa nám však overiť o akú sumu finančných prostriedkov prišiel kraj pri pracovno-právnych vzťahoch vo vzťahu k školám."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["23. zasadnutí"], "url": ["http://zastupitelstvo.vucke.sk/DokumentyZasadnutia/Z%C3%A1pisnica%20z%2023.%20zasadnutia%20Zastupite%C4%BEstva%20Ko%C5%A1ick%C3%A9ho%20samospr%C3%A1vneho%20kraja%20d%C5%88a%2026.%20augusta%202013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:20.935527+00:00"}
{"id": "vr36012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36012", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...na druhej strane ale ani pani Žitňanská nemala mandát súhlasiť s niekym z existujúcich kandidátov, čiže táto pracovná skupina tri týždne sa schádzala úplne nadarmo. SDKÚ zablokovala činnosť tejto pracovnej skupiny napriek tomu, že sme to mali dohodnuté na koaličnej rade...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rovnako nevieme posúdiť aký mandát mala ministerka spravodlivosti na rokovaní skupiny.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako nevieme posúdiť aký mandát mala ministerka spravodlivosti na rokovaní skupiny."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:57.390468+00:00"}
{"id": "vr38143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38143", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď pred 2 rokmi alebo kedy to bolo, pán premiér povedal Fico v parlamente, že ak prejde v parlamente pozmeňovák, ktorý umožní zisk zdravotných poisťovní, tak bude demisia.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napríklad Pravda.sk (zo zdrojov SITA, ČTK, TA3 a Pravdy) uviedla, že predseda vlády Robert Fico pred hlasovaním o novele zákona o zdravotných poisťovniach pohrozil koaličným partnerom. Vyhlásil, že keby parlament prijal pozmeňujúci návrh poslanca z ĽS- HZDS Milana Urbániho, vyvodil by prísne dôsledky pre hrubé porušenie koaličnej zmluvy. SITA : \"Urbániho návrh rozdielom jediného hlasu neprešiel, keď ho z koalície podporil okrem Urbániho iba poslanec SNS Štefan Zelník. Predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico skonštatoval, že svojim koaličným partnerom pred hlasovaním pohrozil, že ak prejde Urbániho návrh, Smer-SD vyvodí dôsledky z hrubého porušenia koaličnej dohody.\" Podľa HN vtedy niektorí poslanci Smeru hovorili o predčasných voľbách, zmienka o demisii od Fica ale nikde nie je dostupná: \"Smer však postup Mečiarových ľudovcov natoľko rozčaroval, že sa v ich strane dokonca hovorí o konci súčasnej koalície. \"Pokiaľ nebudú dodržiavať programové vyhlásenie vlády a spoločný program, som za predčasné voľby,\" vyhlásil pre HN poslanec Smeru Ján Senko. HZDS reagovalo pokojne. Poslanec Ján Kovarčík povedal, že mnohí poslanci Smeru sú v politike veľmi krátko a chýbajú im ostrohy. \"Navyše nemám informáciu, že by v programovom vyhlásení vlády bol podobný návrh zakomponovaný,\" dodal v súvislosti s navrhovaným zákazom zisku.\"", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Pravda.sk (zo zdrojov SITA, ČTK, TA3 a Pravdy) uviedla, že predseda vlády Robert Fico pred hlasovaním o novele zákona o zdravotných poisťovniach pohrozil koaličným partnerom. Vyhlásil, že keby parlament prijal pozmeňujúci návrh poslanca z ĽS- HZDS Milana Urbániho, vyvodil by prísne dôsledky pre hrubé porušenie koaličnej zmluvy. SITA : \"Urbániho návrh rozdielom jediného hlasu neprešiel, keď ho z koalície podporil okrem Urbániho iba poslanec SNS Štefan Zelník. Predseda Smeru-SD a premiér Robert Fico skonštatoval, že svojim koaličným partnerom pred hlasovaním pohrozil, že ak prejde Urbániho návrh, Smer-SD vyvodí dôsledky z hrubého porušenia koaličnej dohody.\" Podľa HN vtedy niektorí poslanci Smeru hovorili o predčasných voľbách, zmienka o demisii od Fica ale nikde nie je dostupná: \"Smer však postup Mečiarových ľudovcov natoľko rozčaroval, že sa v ich strane dokonca hovorí o konci súčasnej koalície. \"Pokiaľ nebudú dodržiavať programové vyhlásenie vlády a spoločný program, som za predčasné voľby,\" vyhlásil pre HN poslanec Smeru Ján Senko. HZDS reagovalo pokojne. Poslanec Ján Kovarčík povedal, že mnohí poslanci Smeru sú v politike veľmi krátko a chýbajú im ostrohy. \"Navyše nemám informáciu, že by v programovom vyhlásení vlády bol podobný návrh zakomponovaný,\" dodal v súvislosti s navrhovaným zákazom zisku.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-pohrozil-poistovniam-zakazali-zisk-fpk-/sk_domace.asp?c=A071025_175308_sk_domace_p23", "http://ekonomika.sme.sk/c/3557146/premier-kritizuje-pristup-poistovni-k-zisku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:01.990841+00:00"}
{"id": "48823", "numeric_id": 48823, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48823", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pri verejnom vypočutí pán Žilinka povedali, to je na videu bolo zverejnené, že § 363 robí šarapatu. To povedal teda doslova a že on súhlasí s tým, že by bol zrušený alebo pozmenený.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žilinka pred zvolením za generálneho prokurátora počas verejného vypočutia v novembri 2020 doslova povedal, že § 363 robí šarapatu. Hovoril tiež o možnej zmene tohto paragrafu alebo dokonca jeho potenciálnom zrušení, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMaroš Žilinka ako kandidát na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí 23. novembra 2020 povedal :\n\n„Bolo by dobré zaoberať sa tým a ono je to aj v programovom vyhlásení vlády, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na ÚŠP robilo posledné roky šarapatu, ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí.“\n\nPodľa jeho slov „má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne“.\n\nPodľa Denníka N generálny prokurátor „pokračoval, že si vie predstaviť aj taký variant, že sa toto oprávnenie úplne zruší, ale generálnemu prokurátorovi zostane právo vysloviť svoj názor.”\n\nNa vypočutí povedal: „Môže konštatovať, ale nemôže prikázať, že zastav, to môže len bezprostredný nadriadený. Boli by tam záruky zachované, ale už by nemohol byť generálny prokurátor braný na zodpovednosť, ak by stíhanie pokračovalo, bolo by nezákonné a skončilo by sa oslobodením a následnými náhradami škody, ale to je možné riešiť inak.“\n\nTieto slová môžeme interpretovať tak, že by súhlasil aj so zrušením alebo pozmenením § 363.", "analysis_paragraphs": ["Žilinka pred zvolením za generálneho prokurátora počas verejného vypočutia v novembri 2020 doslova povedal, že § 363 robí šarapatu. Hovoril tiež o možnej zmene tohto paragrafu alebo dokonca jeho potenciálnom zrušení, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Maroš Žilinka ako kandidát na generálneho prokurátora na verejnom vypočutí 23. novembra 2020 povedal :", "„Bolo by dobré zaoberať sa tým a ono je to aj v programovom vyhlásení vlády, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na ÚŠP robilo posledné roky šarapatu, ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí.“", "Podľa jeho slov „má pozitíva aj verzia, ktorá je teraz, aj tá, že by sa len meritórne rozhodnutia napádali, v Čechách je len meritórne“.", "Podľa Denníka N generálny prokurátor „pokračoval, že si vie predstaviť aj taký variant, že sa toto oprávnenie úplne zruší, ale generálnemu prokurátorovi zostane právo vysloviť svoj názor.”", "Na vypočutí povedal: „Môže konštatovať, ale nemôže prikázať, že zastav, to môže len bezprostredný nadriadený. Boli by tam záruky zachované, ale už by nemohol byť generálny prokurátor braný na zodpovednosť, ak by stíhanie pokračovalo, bolo by nezákonné a skončilo by sa oslobodením a následnými náhradami škody, ale to je možné riešiť inak.“", "Tieto slová môžeme interpretovať tak, že by súhlasil aj so zrušením alebo pozmenením § 363."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "Denníka N"], "url": ["https://dennikn.sk/2526754/zilinka-ako-kandidat-na-vypocuti-poslancom-paragraf-363-robi-nam-to-na-urade-len-sarapatu/#p_lock", "https://dennikn.sk/2526754/zilinka-ako-kandidat-na-vypocuti-poslancom-paragraf-363-robi-nam-to-na-urade-len-sarapatu/#p_lock"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:04.784601+00:00"}
{"id": "43817", "numeric_id": 43817, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43817", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Vy (Štefan Harabin, pozn.) ste uviedli aj túto debatu na sociálnej sieti, že idete rozprávať s falošným kresťanom. Teda so mnou falošným kresťanom.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na facebokovej fanpage Štefana Harabina, ktorá je označená ako jeho „oficiálna stránka”, je uverejnený príspevok, ktorý v Harabinovom mene vyzýva fanúšikov na sledovanie diskusie s „falošným kresťanom Hlinom“. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na facebokovej fanpage Štefana Harabina, ktorá je označená ako jeho „oficiálna stránka”, je uverejnený príspevok, ktorý v Harabinovom mene vyzýva fanúšikov na sledovanie diskusie s „falošným kresťanom Hlinom“. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["uverejnený"], "url": ["https://www.facebook.com/harabinstefan/posts/2583846255225537"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:29.231216+00:00"}
{"id": "vr14480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14480", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...300 tisíc ľudí sme vyštvali zo Slovenska do zahraničia…", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý bol médiami zverejnený v decembri 2015 uvádza, že 300 tisíc občanov krátkodobo alebo dlhodobo pracuje mimo hraníc Slovenska. Kollárovu frázu chápeme v zmysle, že počítame všetkých ľudí, ktorí pracujú (krátkodobo či dlhodobo) mimo hraníc Slovenska. Aj keď Boris Kollár neuvádza obdobie, z ktorého údaj pochádza, vychádzame práve z prieskumu PAS a výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý bol médiami zverejnený v decembri 2015 uvádza, že 300 tisíc občanov krátkodobo alebo dlhodobo pracuje mimo hraníc Slovenska. Kollárovu frázu chápeme v zmysle, že počítame všetkých ľudí, ktorí pracujú (krátkodobo či dlhodobo) mimo hraníc Slovenska. Aj keď Boris Kollár neuvádza obdobie, z ktorého údaj pochádza, vychádzame práve z prieskumu PAS a výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Prieskum", "médiami"], "url": ["http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila", "http://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/376268-pas-vacsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:47.527627+00:00"}
{"id": "vr27320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27320", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...ja som jasne povedal a viackrát som to deklaroval, že Kosovo ako samostatný, ako krok, ktorý sa udial, bol porušením medzinárodného práva, ale dnes, v dnešnej dobe, kde z pohľadu Európskej únie skoro všetky krajiny s výnimkou 4 neuznali Kosovo, nerozumiem slovenskému postoju...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nepodarilo sa nájsť žiadne verejné vyjadrenia Andreja Kisku, v ktorých by tvrdil, že vznik Kosova bol porušením medzinárodného práva. Hoci je možné, že sa takto vyjadril v minulosti pred prezidentskou kandidatúrou, už ako kandidát v rámci odpovedí na otázky médií na túto tému zastával nezávislosť Kosova, a porušenie medzinárodného práva nespomínal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Kiska vo februári 2014 v prezidentskej ankete denníka SME na otázku \"Ste za uznanie Kosova?\" odpovedal \"áno\", s vysvetlením: \"Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu.\" V správe TASR uverejnenej na portáli čas.sk vo februári 2014, je Kiskov postoj ku Kosovu charakterizovaný takto: \"Je za nezávislosť Kosova, ale bol by rád, aby s tým súhlasilo aj Srbsko.\" Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com zhŕňa, že doteraz ich republiku uznanlo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ. Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nájsť žiadne verejné vyjadrenia Andreja Kisku, v ktorých by tvrdil, že vznik Kosova bol porušením medzinárodného práva. Hoci je možné, že sa takto vyjadril v minulosti pred prezidentskou kandidatúrou, už ako kandidát v rámci odpovedí na otázky médií na túto tému zastával nezávislosť Kosova, a porušenie medzinárodného práva nespomínal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Kiska vo februári 2014 v prezidentskej ankete denníka SME na otázku \"Ste za uznanie Kosova?\" odpovedal \"áno\", s vysvetlením: \"Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu.\" V správe TASR uverejnenej na portáli čas.sk vo februári 2014, je Kiskov postoj ku Kosovu charakterizovaný takto: \"Je za nezávislosť Kosova, ale bol by rád, aby s tým súhlasilo aj Srbsko.\" Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com zhŕňa, že doteraz ich republiku uznanlo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ. Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["ankete", "správe", "stránka", "vyjadrenia", "Čaká sa", "Kosovothanksyou.com", "neuznalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7102612/ste-za-uznanie-kosova-prezidentska-anketa.html", "http://www.cas.sk/clanok/244540/prvy-kandidat-na-prezidenta-predstavil-strategiu-kiska-chce-porazit-fica.html", "http://www.mfa-ks.net/?page=2,33", "http://www.balkaneu.com/lesotho-106-country-recognize-independence-kosovo/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.ta3.com/clanok/1019883/slovensko-a-spanielsko-nezmenia-nazor-na-kosovo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:45.746879+00:00"}
{"id": "vr34708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34708", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ten potenciál Smeru je niekde nad 40%, sme získali čo najviac. Lebo keď máte potenciál 45% a urobíte z toho iba 35% reálny výsledok, je to málo.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Súdiac podľa predvolebných a povolebných výskumov agentúry Median, Smer mal pred voľbami potenciál v rozmedzí 38% - 44%. ( február 43,9%, marec - 44%, apríl 38,4%), po voľbách medzi 36% – 40% ( september 40%, október 36,2%). Tento údaj potvrdzuje aj analytik agentúry Polis, ktorý odhaduje potenciál SMERu na 35-40%. Baránek : \"Momentálne nie je dôvod, ak sa niečo dôležité nestane, aby tie preferencie Róberta Fica išli rýchlo dole. Na druhej strane nie je ani dôvod aby išli hore. On dosiahol strop. Dosiahol strop tým, že pobral voličov HZDS.\" Zdroj, z ktorého čerpá Fico neuviedol, preto hodnotíme výrok na základe dostupných informácií o súčasnom potenciálu strany SMER. Hodnotenie je odlišné od hodnotenia v relácii V politike v podobnom výroku, tam však Fico hovoril o podpore 42%.", "analysis_paragraphs": ["Súdiac podľa predvolebných a povolebných výskumov agentúry Median, Smer mal pred voľbami potenciál v rozmedzí 38% - 44%. ( február 43,9%, marec - 44%, apríl 38,4%), po voľbách medzi 36% – 40% ( september 40%, október 36,2%). Tento údaj potvrdzuje aj analytik agentúry Polis, ktorý odhaduje potenciál SMERu na 35-40%. Baránek : \"Momentálne nie je dôvod, ak sa niečo dôležité nestane, aby tie preferencie Róberta Fica išli rýchlo dole. Na druhej strane nie je ani dôvod aby išli hore. On dosiahol strop. Dosiahol strop tým, že pobral voličov HZDS.\" Zdroj, z ktorého čerpá Fico neuviedol, preto hodnotíme výrok na základe dostupných informácií o súčasnom potenciálu strany SMER. Hodnotenie je odlišné od hodnotenia v relácii V politike v podobnom výroku, tam však Fico hovoril o podpore 42%."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["február", "september", "Baránek"], "url": ["http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/pvm/median/1005140180.msg", "http://www.sme.sk/c/5630210/prieskum-medianu-smer-klesol-koalicia-by-mala-vacsinu.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/165447_komentar-analytika-k-vysledkom-snemu-strany-smer-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:18.273389+00:00"}
{"id": "vr26298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26298", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som vo verejnej službe v Národnej rade SR 3 roky ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa stal poslancom NR SR poprvýkrát v roku 2010. Poslanecký sľub zložil dňa 8. júla 2010. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý, keďže R. Procházka je poslancom NR SR niečo vyše troch rokov.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa stal poslancom NR SR poprvýkrát v roku 2010. Poslanecký sľub zložil dňa 8. júla 2010. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý, keďže R. Procházka je poslancom NR SR niečo vyše troch rokov."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["zložil"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/167602/mame-novy-parlament-poslanci-zlozili-slub/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:36.413311+00:00"}
{"id": "vr28726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28726", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Pán Nesrovnal, vy ste nezávislý 7 a pol týždňa, vy ste začali ako stranícky nominant SDKÚ.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Ivo Nesrovnal začínal ako nominant SDKÚ-DS. Ešte koncom júla 2014 Sieť uvažovala o podpore Nesrovnala ako kandidáta na primátora mesta. Následne 15. augusta 2014 z SDKÚ-DS vystúpil a následne sa stal nezávislým kandidátom. Do času debaty na TA3, čo bolo 11. novembra 2014, bol Nesrovnal skutočne sedem a pol týždňa nezávislým kandidátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Ivo Nesrovnal začínal ako nominant SDKÚ-DS. Ešte koncom júla 2014 Sieť uvažovala o podpore Nesrovnala ako kandidáta na primátora mesta. Následne 15. augusta 2014 z SDKÚ-DS vystúpil a následne sa stal nezávislým kandidátom. Do času debaty na TA3, čo bolo 11. novembra 2014, bol Nesrovnal skutočne sedem a pol týždňa nezávislým kandidátom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Nesrovnal", "uvažovala", "vystúpil", "nezávislým"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/o-post-primatora-za-sdku-ds-zabojuje-ivo-nesrovnal", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/324880-kandidatom-siete-na-primatora-bratislavy-moze-byt-nesrovnal/", "http://bratislava.dnes24.sk/nesrovnal-vystupil-z-sdku-ale-ma-plan-na-post-primatora-bratislavy-bude-kandidovat-ako-nezavisly-182248", "http://www.aktuality.sk/clanok/265144/stredopravym-stranam-v-bratislave-islo-len-o-mandaty-kresla-a-moc-tvrdi-nesrovnal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:45.148438+00:00"}
{"id": "vr35145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35145", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...A teraz k tomu, že to žonglovanie s číslami sa môže udiať v rôznych rovinách. Môžte všeličo pripočítavať, odpočítavať. Holým faktom zostáva, že celkovo výdavky a keď teraz zoberiem celkovo výdavky rozpočtu, jednoznačne rastú oproti rozpočtu...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkové výdavky skutočne rastú. Kým v rozpočte na rok 2010 boli výdavky vo výške 16 276 999 960 eur, na rok 2011 majú byť 16 915 557 812 eur.", "analysis_paragraphs": ["Celkové výdavky skutočne rastú. Kým v rozpočte na rok 2010 boli výdavky vo výške 16 276 999 960 eur, na rok 2011 majú byť 16 915 557 812 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3868", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20-%20nov%C3%A9%20znenie/priloha_3_zak.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:00.730381+00:00"}
{"id": "46266", "numeric_id": 46266, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46266", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sme povedali, že (špicľovací) zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tak sme sa obrátili na Ústavný súd a čo urobil Ústavný súd? Ústavný súd predsa pozastavil účinnosť tohto zákona. Prijali ste ďalší (špicľovací) zákon", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia pre koronavírus prijala zákon, ktorý mal úradom dovoliť zbierať informácie od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho však pozastavil. Neskôr poslanci prelomili veto prezidentky a prijali nový - iný - zákon, ktorý štátu umožňuje využívať dáta od operátorov na kontrolu povinností vyplývajúcich z ochrany zdravia počas pandémie. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Prvý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval , že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. Druhý zákon Začiatkom septembra poslanci vládnej koalície prelomili veto prezidentky a schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách. Tá mala dať hygienikom právomoc používať dáta od mobilných operátorov, aby mohli kontrolovať či občania vracajúci sa z krajín najviac postihnutých koronavírusom dodržiavajú povinnosť nahlásiť sa na úrade, zostať v karanténe a ísť na test. DenníkN po troch týždňoch účinnosti zákona upozornil na to, že hygienici ho nevyužívajú.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia pre koronavírus prijala zákon, ktorý mal úradom dovoliť zbierať informácie od mobilných operátorov bez súhlasu súdu. Ústavný súd ho však pozastavil. Neskôr poslanci prelomili veto prezidentky a prijali nový - iný - zákon, ktorý štátu umožňuje využívať dáta od operátorov na kontrolu povinností vyplývajúcich z ochrany zdravia počas pandémie. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Prvý zákon 25. marca - na prvej riadnej schôdzi s programom - parlament na začiatku schválil tzv. lex korona, ktorý o.i. dal štátu možnosť zbierať od mobilných operátorov údaje o občanoch bez súhlasu súdu. Podľa tohto zákona mal Úrad verejného zdravotníctva môcť spracovať v anonymnej forme údaje o telekomunikácii, aby na základe nich vedel vytvárať štatistické modely vývoja pandémie. Úrad však mal môcť zbierať dáta (o.i. aj lokalizačné) aj neanonymne , a to „na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia (úradu)” - a len v tomto rozsahu. Pravdepodobne malo ísť o ľudí, ktorí sú pozitívne testovaní na koronavírus a ľudí, ktorí s nimi prišli do kontaktu. Mobilní operátori by tieto údaje museli poskytnúť Úradu verejného zdravotníctva na základe „odôvodnenej písomnej žiadosti”. ÚVZ by ich mohol zbierať, spracovávať a uchovávať do 31. decembra 2020. Poslanci strany Smer sa obrátili na Ústavný súd, aby preskúmal novoprijatú časť zákona vlády Igora Matoviča, ktorá mala štátu umožniť zber dát z mobilov pri boji s koronavírusom. Preventívny plošný zber informácií považujú za priveľký zásah do súkromia. 13. mája 2020 - Ústavný súd pozastavil účinnosť časti tohto zákona. Skonštatoval , že „časť pozastavenej právnej úpravy nebola dostatočne určitá, pretože umožňovala štátnej moci spracúvať osobné údaje bez toho, aby bol jednoznačne vymedzený účel takého spracúvania a spôsoby nakladania s osobnými údajmi.” V ďalšej časti zase sudcom zasa „chýbali nevyhnutné garancie proti prípadnému zneužitiu spracúvaných osobných údajov.” Námietky sudcov však - rovnako ako napadnutá časť zákona - nesúviseli s eKaranténou. O tom, či boli ustanovenia skutočne protiústavné, mal súd rozhodnúť v samostatnom konaní. 18. mája však parlament prijal zmenu zákona, ktorá pôvodné podmienky zmenila. Druhý zákon Začiatkom septembra poslanci vládnej koalície prelomili veto prezidentky a schválili novelu zákona o elektronických komunikáciách. Tá mala dať hygienikom právomoc používať dáta od mobilných operátorov, aby mohli kontrolovať či občania vracajúci sa z krajín najviac postihnutých koronavírusom dodržiavajú povinnosť nahlásiť sa na úrade, zostať v karanténe a ísť na test. DenníkN po troch týždňoch účinnosti zákona upozornil na to, že hygienici ho nevyužívajú."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["prvej", "schválil", "dal", "mal", "mal", "neanonymne", "Pravdepodobne", "by", "mohol", "obrátili", "pozastavil", "Skonštatoval", "prelomili", "upozornil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=397#current", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/1821553/sledovanie-mobilov-statom-preslo-co-sa-o-vas-dozvedia-a-co-s-tym-mozu-urobit-otazky-a-odpovede/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/62/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/114097827/910c2885-bae4-4a0a-89e9-de1dceadadc6", "https://dennikn.sk/1891550/zber-dat-z-mobilov-v-boji-proti-koronavirusu-zatial-nebude-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.dnes24.sk/ustavny-sud-to-pozastavil-zber-dat-z-mobilov-zatial-nebude-361401", "https://www.trend.sk/spravy/poslanci-opatovne-schvalili-novelu-zakona-elektronickych-komunikaciach", "https://dennikn.sk/2050252/zakon-za-ktory-premier-kritizoval-prezidentku-plati-uz-tri-tyzdne-hygienikom-vsak-stale-nepomaha/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:14.639387+00:00"}
{"id": "vr27593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27593", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sa pozrieme, ako sa správajú oligarchovia ukrajinskí, jeden sedí u Putina, druhý sedí v EÚ.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok je pomerne nejednoznačný. Takzvaných \"oligarchov ukrajinskích\" premiér Fico ďalej vôbec nešpecifikuje, a teda nevieme s určitosťou určiť, konkrétne ktorích má na mysli. Pokiaľ sa jedná o spájanie oligarchov s EÚ, najpravdepodonejšie sa jedná o Petra Porošenka , ktorý sa profiluje ako silno pro-európsky. Porošenko v súčasnosti nezastáva žiadny post v Inštitúciách EÚ, a taktiež nie je známe, že by dlhšiu dobu prebýval v niektorom zo štátov EÚ. Nie je teda pravdou, že v EÚ \"sedí\".", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pomerne nejednoznačný. Takzvaných \"oligarchov ukrajinskích\" premiér Fico ďalej vôbec nešpecifikuje, a teda nevieme s určitosťou určiť, konkrétne ktorích má na mysli. Pokiaľ sa jedná o spájanie oligarchov s EÚ, najpravdepodonejšie sa jedná o Petra Porošenka , ktorý sa profiluje ako silno pro-európsky. Porošenko v súčasnosti nezastáva žiadny post v Inštitúciách EÚ, a taktiež nie je známe, že by dlhšiu dobu prebýval v niektorom zo štátov EÚ. Nie je teda pravdou, že v EÚ \"sedí\"."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Petra Porošenka", "Dmytra Firtaša"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-26822741", "http://www.theguardian.com/world/shortcuts/2014/mar/09/ukraines-oligarchs-who-are-they-which-side-are-on"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:31.050324+00:00"}
{"id": "49490", "numeric_id": 49490, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49490", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Teraz Švédi a Fíni vstúpili do NATO a majú vyššie výdavky. ", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fínsko a Švédsko za posledné roky zvýšili svoje výdavky na obranu. Stalo sa tak najmä v reakcii na plnoformátovú inváziu Ukrajiny, ale aj v kontexte vstupu do NATO, ktoré odporúča členským štátom vynaložiť na obranu aspoň 2 % HDP. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nFínsko sa stalo členom NATO 4. apríla 2023, Švédsko 7. marca 2024. Oba štáty požiadali o členstvo 18. mája 2022, podľa ich slov v reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia spojenej s ruskou inváziou Ukrajiny ( Fínsko , Švédsko ).\n\nVýdavky členských štátov na vojenskú obranu v období od roku 2014 do roku 2023 sú zverejnené v Tlačovej správe NATO ( pdf. ). V období od roku 2014 do roku 2021 sa pohybovali výdavky Fínska v rozmedzí od 1,38 % do 1,53 % HDP. Zásadné zvýšenie je viditeľné od roku 2022, a to na hodnotu 1,68 % HDP ( .pdf str. 8). Ako dôvod Fínsko uviedlo ruskú inváziu na Ukrajinu a obavy o svoju národnú bezpečnosť.\n\nV roku 2023 Fínsko svoje výdavky ďalej zvyšovalo a ohlásilo , že v roku 2024 plánuje posunúť túto hranicu 2,3 % HDP. Zvýšená úroveň výdavkov priamo súvisí so vstupom Fínska do NATO, ako aj so zvýšeným napätím v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu.\n\nŠvédske ministerstvo obrany rovnako ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň 2,1 % HDP. Tak ako v prípade Fínska, aj Švédsko tento krok vysvetľuje obavami o bezpečnosť v kontexte invázie na Ukrajinu, ale taktiež dosiahnutím cieľa vojenských výdavkov vo výške 2 % hrubého domáceho produktu stanoveného vojensko alianciou NATO.\n\nTo, že vstup do NATO automaticky neznamená zvýšené výdavky na obranu je možné pozorovať na príklade Čiernej Hory. Z údajov NATO vyplýva, že Čierna Hora, ktorá do NATO vstúpila v roku 2017, svoje výdavky na obranu po vstupe nezvýšila a až do roku 2019 sa pohybovali na hodnote okolo 1,5 % HDP ( .pdf str. 8).\n\nV súčasnej bezpečnostnej situácii zvyšujú výdavky na obranu aj štáty s neutrálnym statusom bez členstva v NATO, ako je Švajčiarsko či Rakúsko. Švajčiarsko toto svoje rozhodnutie vysvetľuje nárastom globálnej nestability, odvolávajúc sa na vojnu na Ukrajine a na Blízkom východe. Švajčiarsky parlament rozhodol o zvýšení rozpočtu armády na úroveň 1 % do roku 2035, výdavky na obranu plánuje Švajčiarsko zvýšiť o 19% v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rakúsko v rovnakom kontexte taktiež ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu. V marci 2022 rakúsky kancelár oznámil , že Rakúsko výrazne zvýši svoje výdavky na obranu z 0,74 % HDP na 1 % HPD.", "analysis_paragraphs": ["Fínsko a Švédsko za posledné roky zvýšili svoje výdavky na obranu. Stalo sa tak najmä v reakcii na plnoformátovú inváziu Ukrajiny, ale aj v kontexte vstupu do NATO, ktoré odporúča členským štátom vynaložiť na obranu aspoň 2 % HDP. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Fínsko sa stalo členom NATO 4. apríla 2023, Švédsko 7. marca 2024. Oba štáty požiadali o členstvo 18. mája 2022, podľa ich slov v reakcii na zmenu bezpečnostného prostredia spojenej s ruskou inváziou Ukrajiny ( Fínsko , Švédsko ).", "Výdavky členských štátov na vojenskú obranu v období od roku 2014 do roku 2023 sú zverejnené v Tlačovej správe NATO ( pdf. ). V období od roku 2014 do roku 2021 sa pohybovali výdavky Fínska v rozmedzí od 1,38 % do 1,53 % HDP. Zásadné zvýšenie je viditeľné od roku 2022, a to na hodnotu 1,68 % HDP ( .pdf str. 8). Ako dôvod Fínsko uviedlo ruskú inváziu na Ukrajinu a obavy o svoju národnú bezpečnosť.", "V roku 2023 Fínsko svoje výdavky ďalej zvyšovalo a ohlásilo , že v roku 2024 plánuje posunúť túto hranicu 2,3 % HDP. Zvýšená úroveň výdavkov priamo súvisí so vstupom Fínska do NATO, ako aj so zvýšeným napätím v regióne po ruskej invázii na Ukrajinu.", "Švédske ministerstvo obrany rovnako ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu na úroveň 2,1 % HDP. Tak ako v prípade Fínska, aj Švédsko tento krok vysvetľuje obavami o bezpečnosť v kontexte invázie na Ukrajinu, ale taktiež dosiahnutím cieľa vojenských výdavkov vo výške 2 % hrubého domáceho produktu stanoveného vojensko alianciou NATO.", "To, že vstup do NATO automaticky neznamená zvýšené výdavky na obranu je možné pozorovať na príklade Čiernej Hory. Z údajov NATO vyplýva, že Čierna Hora, ktorá do NATO vstúpila v roku 2017, svoje výdavky na obranu po vstupe nezvýšila a až do roku 2019 sa pohybovali na hodnote okolo 1,5 % HDP ( .pdf str. 8).", "V súčasnej bezpečnostnej situácii zvyšujú výdavky na obranu aj štáty s neutrálnym statusom bez členstva v NATO, ako je Švajčiarsko či Rakúsko. Švajčiarsko toto svoje rozhodnutie vysvetľuje nárastom globálnej nestability, odvolávajúc sa na vojnu na Ukrajine a na Blízkom východe. Švajčiarsky parlament rozhodol o zvýšení rozpočtu armády na úroveň 1 % do roku 2035, výdavky na obranu plánuje Švajčiarsko zvýšiť o 19% v priebehu nasledujúcich štyroch rokov. Rakúsko v rovnakom kontexte taktiež ohlásilo zvýšenie výdavkov na obranu. V marci 2022 rakúsky kancelár oznámil , že Rakúsko výrazne zvýši svoje výdavky na obranu z 0,74 % HDP na 1 % HPD."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Fínsko", "Švédsko", "požiadali", "Fínsko", "Švédsko", "pdf.", ".pdf", "dôvod", "ohlásilo", "súvisí", "ohlásilo", "dosiahnutím", "stanoveného", "údajov", ".pdf", "vysvetľuje", "rozhodol", "zvýšiť", "oznámil"], "url": ["https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_213448.htm", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_223446.htm", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_195468.htm", "https://julkaisut.valtioneuvosto.fi/handle/10024/164002", "https://www.government.se/legal-documents/2022/05/ds-20228/", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2023/7/pdf/230707-def-exp-2023-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2023/7/pdf/230707-def-exp-2023-en.pdf", "https://www.sme.sk/minuta/22879811/finsko-zvysi-vojenske-vydavky", "https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/newest-nato-member-finland-spend-23-gdp-defence-2023-08-28/", "https://www.defensenews.com/global/europe/2023/10/13/finlands-2024-defense-budget-targets-arms-restocking-border-security/", "https://www.reuters.com/world/europe/sweden-adds-another-sek-700-mln-its-2024-defence-spending-2023-09-11/", "https://www.euronews.com/business/2023/09/12/swedish-government-to-increase-defence-spending-amid-nato-bid", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_49198.htm", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_216897.htm", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2023/7/pdf/230707-def-exp-2023-en.pdf", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/switzerland-defence-spending-ukraine-gaza-b2496714.html", "https://www.swissinfo.ch/eng/swiss-politics/swiss-government-requests-billions-for-army/72571588", "https://www.euronews.com/2024/02/15/switzerland-to-radically-boost-defence-spending-as-security-threats-increase", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/austria-to-significantly-up-military-spending/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:43.978759+00:00"}
{"id": "43159", "numeric_id": 43159, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43159", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "...skúste si pozrieť jednu jedinú smernicu Európskej únie, tam na prvých 17 stranách sú len nejaké úvodné.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe niekoľkých náhodne vybraných smerníc EÚ nie je možné konštatovať, že by prvých 17 strán každej smernice tvorili tie úvodné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Napríklad Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty obsahuje v slovenskom preklade 8 úvodných strán ( .pdf ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( .pdf ) obsahuje 6 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES ( .pdf ) obsahuje iba 3 úvodné strany.", "analysis_paragraphs": ["Na základe niekoľkých náhodne vybraných smerníc EÚ nie je možné konštatovať, že by prvých 17 strán každej smernice tvorili tie úvodné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Napríklad Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty obsahuje v slovenskom preklade 8 úvodných strán ( .pdf ), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( .pdf ) obsahuje 6 a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES ( .pdf ) obsahuje iba 3 úvodné strany."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32006L0112&from=sk", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32014L0052&from=cs", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32006L0042&from=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:06.801718+00:00"}
{"id": "49758", "numeric_id": 49758, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49758", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Presne tak, lebo takéto isté financie, o tom hovorí ja to som rád, že ste tu povedali, tá správa národného kontrolného úradu, ktorá hovorí o tom, že kancelária prezidenta na začiatku rozpočtového roku nedostala dostatok finančných prostriedkov a vždy počas roka tam tie peniaze boli dočerpávané a dnes sa stalo to, že táto vláda reaguje na správu NKÚ, aby nedávali tie peniaze počas roka, ale dali hneď na začiatku roka.  ", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa Národného kontrolného úradu konštatovala dlhodobé podfinancovanie kancelárie prezidenta. Vláda 15. októbra schválila návrh rozpočtu verejnej správy, v rámci ktorého dôjde v budúcom roku k navýšeniu rozpočtu Kancelárie prezidenta na 11,7 milióna eur, čo je nárast o približne 57 % oproti minulému roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpráva Najvyššieho kontrolného úradu ( NKÚ ) z mája 2024 konštatuje: „Vládou schválené rozpočty na všetky kontrolované roky neobsahovali finančné krytie potrieb rozpočtovej kapitoly napriek tomu, že Kancelária každoročne v návrhu rozpočtu žiadala o navýšenie limitu výdavkov. Kancelária nemala pri návrhoch rozpočtov finančnú istotu, v akej výške jej MF SR v priebehu roka schváli zmeny rozpočtu a zvýšenie výdavkov potrebných na zabezpečenie jej riadneho chodu“ ( .pdf , s. 1). NKÚ odporučilo výboru NR SR, aby vládu zaviazal zohľadňovať reálne potreby rozpočtovej kapitoly Kancelárie prezidenta SR, s cieľom zabezpečenia jej riadneho fungovania ( .pdf , s. 1).\n\nVláda 15. októbra 2024 schválila v rámci rozpočtu verejnej správy pre roky 2025-2027 navýšenie rozpočtu Kancelárie prezidenta Petra Pellegriniho na 11,7 milióna eur, čo predstavuje nárast o takmer 57 % oproti minuloročnému rozpočtu kancelárie prezidenta, ktorý bol vo výške 7,4 milióna eur. V roku 2023 disponovala Kancelária prezidentky Čaputovej rozpočtom vo výške 6,4 milióna eur a v roku 2022 bol tento rozpočet na úrovni 5,3 milióna eur.\n\nVývoj rozpočtu kancelárie prezidenta SR. Zdroj: Denník SME .", "analysis_paragraphs": ["Správa Národného kontrolného úradu konštatovala dlhodobé podfinancovanie kancelárie prezidenta. Vláda 15. októbra schválila návrh rozpočtu verejnej správy, v rámci ktorého dôjde v budúcom roku k navýšeniu rozpočtu Kancelárie prezidenta na 11,7 milióna eur, čo je nárast o približne 57 % oproti minulému roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Správa Najvyššieho kontrolného úradu ( NKÚ ) z mája 2024 konštatuje: „Vládou schválené rozpočty na všetky kontrolované roky neobsahovali finančné krytie potrieb rozpočtovej kapitoly napriek tomu, že Kancelária každoročne v návrhu rozpočtu žiadala o navýšenie limitu výdavkov. Kancelária nemala pri návrhoch rozpočtov finančnú istotu, v akej výške jej MF SR v priebehu roka schváli zmeny rozpočtu a zvýšenie výdavkov potrebných na zabezpečenie jej riadneho chodu“ ( .pdf , s. 1). NKÚ odporučilo výboru NR SR, aby vládu zaviazal zohľadňovať reálne potreby rozpočtovej kapitoly Kancelárie prezidenta SR, s cieľom zabezpečenia jej riadneho fungovania ( .pdf , s. 1).", "Vláda 15. októbra 2024 schválila v rámci rozpočtu verejnej správy pre roky 2025-2027 navýšenie rozpočtu Kancelárie prezidenta Petra Pellegriniho na 11,7 milióna eur, čo predstavuje nárast o takmer 57 % oproti minuloročnému rozpočtu kancelárie prezidenta, ktorý bol vo výške 7,4 milióna eur. V roku 2023 disponovala Kancelária prezidentky Čaputovej rozpočtom vo výške 6,4 milióna eur a v roku 2022 bol tento rozpočet na úrovni 5,3 milióna eur.", "Vývoj rozpočtu kancelárie prezidenta SR. Zdroj: Denník SME ."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["NKÚ", ".pdf", ".pdf", "schválila", "navýšenie", "nárast", "minuloročnému", "disponovala", "rozpočet", "", "Denník SME"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_kancelaria_prezidenta_sr", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_kancelaria_prezidenta_sr", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_kancelaria_prezidenta_sr", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30071/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30071/1", "https://domov.sme.sk/c/23398749/rozpocet-konsolidacia-pellegrini-prezident-kancelaria.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/86/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2024.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/47/Zakon-o-SR.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/88/Konsolidovane-znenie.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23398749/rozpocet-konsolidacia-pellegrini-prezident-kancelaria.html", "https://domov.sme.sk/c/23398749/rozpocet-konsolidacia-pellegrini-prezident-kancelaria.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:58.930626+00:00"}
{"id": "vr27318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27318", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "čo vidíme, že sa ľudia voliči majú tendenciu zúčastňovať volieb postupne stále menej a menej...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rok\n\n1999\n\n1. kolo\n\n1999\n\n2. kolo\n\n2004\n\n1. kolo\n\n2004\n\n2. kolo\n\n2009\n\n1. kolo\n\n2009\n\n2. kolo\n\n2014\n\n1. kolo\n\n2014\n\n2. kolo\n\nÚčasť v %\n\n73,89\n\n75,45\n\n47,94\n\n43,50\n\n43,64\n\n51,67\n\n43,40\n\n?\n\nParlamentné voľby\n\nRok\n\n1994\n\n1998\n\n2002\n\n2006\n\n2010\n\n2012\n\nÚčasť v %\n\n75,65\n\n84,24\n\n70,06\n\n54,67\n\n58,83\n\n59,11\n\nVoľby do orgánov samosprávnych krajov\n\nRok\n\n2001\n\n1. kolo\n\n2001\n\n2. kolo\n\n2005\n\n1. kolo\n\n2005\n\n2. kolo\n\n2009\n\n1. kolo\n\n2009\n\n2. kolo\n\n2013\n\n1. kolo\n\n2013\n\n2. kolo\n\nÚčasť v %\n\n26,02\n\n22,61\n\n18,02\n\n11,07\n\n22,90\n\n18,39\n\n20,11\n\n17,29\n\nVoľby do orgánov samosprávy obcí\n\nRok\n\n2002\n\n2006\n\n2010\n\nÚčasť v %\n\n49,51\n\n47,65\n\n49,69\n\nVoľby do EP\n\nRok\n\n2004\n\n2009\n\nÚčasť v %\n\n16,96\n\n19,64", "analysis_paragraphs": ["Rok", "1999", "1. kolo", "1999", "2. kolo", "2004", "1. kolo", "2004", "2. kolo", "2009", "1. kolo", "2009", "2. kolo", "2014", "1. kolo", "2014", "2. kolo", "Účasť v %", "73,89", "75,45", "47,94", "43,50", "43,64", "51,67", "43,40", "?", "Parlamentné voľby", "Rok", "1994", "1998", "2002", "2006", "2010", "2012", "Účasť v %", "75,65", "84,24", "70,06", "54,67", "58,83", "59,11", "Voľby do orgánov samosprávnych krajov", "Rok", "2001", "1. kolo", "2001", "2. kolo", "2005", "1. kolo", "2005", "2. kolo", "2009", "1. kolo", "2009", "2. kolo", "2013", "1. kolo", "2013", "2. kolo", "Účasť v %", "26,02", "22,61", "18,02", "11,07", "22,90", "18,39", "20,11", "17,29", "Voľby do orgánov samosprávy obcí", "Rok", "2002", "2006", "2010", "Účasť v %", "49,51", "47,65", "49,69", "Voľby do EP", "Rok", "2004", "2009", "Účasť v %", "16,96", "19,64"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "článku"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30", "http://www.pozorblog.com/2014/03/slovakia-presidential-elections-morning-after-thoughts-on-results/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:03.178603+00:00"}
{"id": "vr29598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29598", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...lebo Maďarsko, teraz je 31. mája, za prvé štyri mesiace už je to viac ako 40 000 migrantov do Maďarska.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas druhej polovice roka 2014 bol zaznamenaný prechod vyše 17 tisíc migrantov cez maďarsko - srbskú hranicu. Podľa dostupného zdroja , ich počet neustále narastá, čo sa prejavilo hlavne v januári tohto roka. Najpočetnejšiu skupinu v tomto prípade tvoria Kosovčania, ktorí opúšťajú krajinu prevažne z ekonomických dôvodov. Ďalšou nie menej významnou skupinou sú Afgánci a Sýrčania, ktorých prešlo počas minulého roka cez hranicu vyše 6 tisíc. Dostupné zdroje však neposkytujú informácie o celkovom počte migrantov smerujúcich do Maďarska v priebehu tohto roka a vzhľadom k tomu, že uvedené tvrdenia nevieme podložiť inými relevantnými zdrojmi hodnotíme výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Počas druhej polovice roka 2014 bol zaznamenaný prechod vyše 17 tisíc migrantov cez maďarsko - srbskú hranicu. Podľa dostupného zdroja , ich počet neustále narastá, čo sa prejavilo hlavne v januári tohto roka. Najpočetnejšiu skupinu v tomto prípade tvoria Kosovčania, ktorí opúšťajú krajinu prevažne z ekonomických dôvodov. Ďalšou nie menej významnou skupinou sú Afgánci a Sýrčania, ktorých prešlo počas minulého roka cez hranicu vyše 6 tisíc. Dostupné zdroje však neposkytujú informácie o celkovom počte migrantov smerujúcich do Maďarska v priebehu tohto roka a vzhľadom k tomu, že uvedené tvrdenia nevieme podložiť inými relevantnými zdrojmi hodnotíme výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["zdroja", "informovali", "februári", "23 tisíc", "apríli"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/tisice-utecencov-zaplavili-madarsko-mieria-slovensko.html", "http://www.foxnews.com/world/2014/12/19/hungary-becomes-new-hot-spot-into-western-europe-for-migrants-from-kosovo-syria/", "http://www.ibtimes.co.uk/kosovo-thousands-illegal-migrants-try-enter-eu-via-serbia-hungary-1486929", "http://www.ibtimes.com/serbia-border-crisis-hungary-flooded-migrants-latest-european-nation-battle-migration-1812646", "http://time.com/3893925/serbia-hungary-migration/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:44.896013+00:00"}
{"id": "vr31009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31009", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Musíte vedieť o tom, že posledný náš súboj bol opäť na výbore pre financie a rozpočet niekedy v septembri a veď to sú témy, ktoré v zásade v čase prípravy nezaujímajú médiá, ale ako vidieť, ta výmena názorov je jasne zdokumentovaná, to znamená, šéf projektu pán štátny tajomník Juraj /nezrozumiteľné/ je arogantný, sebavedomým spôsobom prezentoval všetko bude na mieste. V septembri nemali ani jasné, kde bude finančné riaditeľstvo sedieť v Bratislave.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pravdou je, že aktuálne problémy v daňovej správe sa Peter Kažimír snažil riešiť spolu s Výborom pre financie a rozpočet už 16. februára, kedy sa poslanci zhodli na tom, že je dôležité už v piatok uskutočniť poslanecký prieskum v jednom z bratislavských úradov.", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že aktuálne problémy v daňovej správe sa Peter Kažimír snažil riešiť spolu s Výborom pre financie a rozpočet už 16. februára, kedy sa poslanci zhodli na tom, že je dôležité už v piatok uskutočniť poslanecký prieskum v jednom z bratislavských úradov."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "článku"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/117791/Danova-sprava-podla-poslancov-skolabovala-idu-na-prieskum", "http://aktualne.atlas.sk/miklosa-caka-boj-poslanci-chcu-menit-jeho-plany/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:47.295243+00:00"}
{"id": "vr35681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35681", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...predkladáme do vlády zákon, na základe ktorého žiadne verejné obstarávanie nebude platné pokiaľ nebude zverejnené do 10 dní. Bude môcť byť vyslovená námietka a bude to oprávnenie na to, aby daná zmluva bola zrušená.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento návrh zákona je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 25.8.2010.", "analysis_paragraphs": ["Tento návrh zákona je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 25.8.2010."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Tento návrh zákona"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=3104&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:24.559237+00:00"}
{"id": "vr14536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14536", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...nemáme ústavný zákon na ochranu strategických spoločností.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danko a strana SNS už v minulosti hovorili o nutnosti zaviesť ústavný zákon na ochranu strategických spoločností. Momentálne zákon o ochrane strategických spoločností skutočne nemáme, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Danko a strana SNS už v minulosti hovorili o nutnosti zaviesť ústavný zákon na ochranu strategických spoločností. Momentálne zákon o ochrane strategických spoločností skutočne nemáme, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SNS", "TASR"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/SNS:-Strategicke-podniky-ako-SE-by-mali-byt-chranene-ustavnym-zakonom/373179", "http://www.teraz.sk/slovensko/ochrana-strategicke-podniky-sns/183871-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:29.813087+00:00"}
{"id": "vr30933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30933", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zisk v zdravotných poisťovniach, no to ste sľúbili (zákaz zisku pozn.) a dnes má národná rada miliardové žaloby na krku kvôli vám pán Paška.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vládna koalícia pod vedením Róberta Fica v roku 2007 zaviedla legislatívnu úpravu, ktorá zakazovala zisk zdravotným poisťovniam. Ako uvádza TASR, \" spoločnosť HICEE ( holandský akcionár poisťovne Dôvera, ktorá patrí pod finančnú skupinu Penta. pozn.) následne v januári 2009 zažalovala Slovensko na medzinárodnom arbitrážnom súde, pričom žiadala za zmarenie svojej investície ešte pred arbitrážou odškodné vo výške okolo 0,5 miliardy eur. Štát vtedy výzvu na dohodu o mimosúdnom vyrovnaní odmietol.\"", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia pod vedením Róberta Fica v roku 2007 zaviedla legislatívnu úpravu, ktorá zakazovala zisk zdravotným poisťovniam. Ako uvádza TASR, \" spoločnosť HICEE ( holandský akcionár poisťovne Dôvera, ktorá patrí pod finančnú skupinu Penta. pozn.) následne v januári 2009 zažalovala Slovensko na medzinárodnom arbitrážnom súde, pričom žiadala za zmarenie svojej investície ešte pred arbitrážou odškodné vo výške okolo 0,5 miliardy eur. Štát vtedy výzvu na dohodu o mimosúdnom vyrovnaní odmietol.\""], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Podľa", "Sme"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=10342", "http://www.zzz.sk/?clanok=10342", "http://www.sme.sk/c/6136917/externisti-mali-v-parlamente-riesit-spory-za-miliardu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:11.913972+00:00"}
{"id": "49421", "numeric_id": 49421, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49421", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Áno, ja som priniesol návrh slovinského parlamentu, kde je 10 minút v rozprave, kde je 5 minút ústne prihlásený a mnohé iné veci.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok slovinského parlamentu hovorí o minimálnom čase v rozprave v trvaní desať a päť minút, nie maximálnom. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDanko avizoval snahu o zmenu rokovacieho poriadku. Klub SNS plánuje zmeny kvôli obštrukciám v parlamente s cieľom skrátiť trvanie rozpravy. Oficiálny návrh na zmenu rokovacieho poriadku ešte nie je známy.\n\nPodľa poslanca Michelka plánuje SNS navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku na „skrátenie jednotlivých vystúpení - písomné desať [minút], ústne päť [minút], faktická jedna [minúta]“ ( 1:44 ).\n\nV súčasnosti platí dĺžka rečníckeho času pre písomne prihláseného poslanca do rozpravy dvadsať minút, pre ústne prihláseného poslanca desať minút ( § 30 ). Faktická poznámka v rozprave ako reakcia na rečníka nesmie trvať dlhšie ako dve minúty ( § 33 ).\n\nV slovinskom parlamente určuje Rada predsedu Národného zhromaždenia pred rokovaním čas vyhradený pre každý bod programu a rečnícky čas poslancov, poslaneckých klubov a ostatných účastníkov schôdze.\n\nRečnícky čas pre poslancov podľa rokovacieho poriadku slovinského parlamentu „nesmie byť kratší ako päť minút, rečnícky čas poslaneckých skupín nesmie byť kratší ako desať minút, ak Rada so súhlasom lídrov všetkých poslaneckých skupín neurčí kratší čas“ ( článok 67, ods. 2 ).\n\nAk poslanecká skupina nesúhlasí s rozhodnutím o stanovenom čase v rozprave, môžu žiadať určenie rečníckeho času „vynásobením počtu členov poslaneckého klubu rečníckym časom poslancov, ktorý nemôže presiahnuť päť minút, pričom celkový rečnícky čas poslaneckého klubu nesmie byť kratší ako 20 minút ani dlhší ako 90 minút“. Takto určený rečnícky čas sa pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu, dodatkového rozpočtu, zmien a doplnení štátneho rozpočtu a interpelácií zdvojnásobuje ( článok 67, ods. 3 ).\n\nEkvivalent faktickej poznámky v slovinskom parlamente, kedy má rečník právo reagovať na vyjadrenia iného rečníka, nesmie presiahnuť tri minúty, čo je o jednu minútu dlhší čas, než v slovenskom parlamente ( článok 70 ) a o dve minúty dlhší čas, než v návrhu prezentovanom poslancom Michelkom ( 1:44 ).", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok slovinského parlamentu hovorí o minimálnom čase v rozprave v trvaní desať a päť minút, nie maximálnom. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Danko avizoval snahu o zmenu rokovacieho poriadku. Klub SNS plánuje zmeny kvôli obštrukciám v parlamente s cieľom skrátiť trvanie rozpravy. Oficiálny návrh na zmenu rokovacieho poriadku ešte nie je známy.", "Podľa poslanca Michelka plánuje SNS navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku na „skrátenie jednotlivých vystúpení - písomné desať [minút], ústne päť [minút], faktická jedna [minúta]“ ( 1:44 ).", "V súčasnosti platí dĺžka rečníckeho času pre písomne prihláseného poslanca do rozpravy dvadsať minút, pre ústne prihláseného poslanca desať minút ( § 30 ). Faktická poznámka v rozprave ako reakcia na rečníka nesmie trvať dlhšie ako dve minúty ( § 33 ).", "V slovinskom parlamente určuje Rada predsedu Národného zhromaždenia pred rokovaním čas vyhradený pre každý bod programu a rečnícky čas poslancov, poslaneckých klubov a ostatných účastníkov schôdze.", "Rečnícky čas pre poslancov podľa rokovacieho poriadku slovinského parlamentu „nesmie byť kratší ako päť minút, rečnícky čas poslaneckých skupín nesmie byť kratší ako desať minút, ak Rada so súhlasom lídrov všetkých poslaneckých skupín neurčí kratší čas“ ( článok 67, ods. 2 ).", "Ak poslanecká skupina nesúhlasí s rozhodnutím o stanovenom čase v rozprave, môžu žiadať určenie rečníckeho času „vynásobením počtu členov poslaneckého klubu rečníckym časom poslancov, ktorý nemôže presiahnuť päť minút, pričom celkový rečnícky čas poslaneckého klubu nesmie byť kratší ako 20 minút ani dlhší ako 90 minút“. Takto určený rečnícky čas sa pri rokovaní o návrhu štátneho rozpočtu, dodatkového rozpočtu, zmien a doplnení štátneho rozpočtu a interpelácií zdvojnásobuje ( článok 67, ods. 3 ).", "Ekvivalent faktickej poznámky v slovinskom parlamente, kedy má rečník právo reagovať na vyjadrenia iného rečníka, nesmie presiahnuť tri minúty, čo je o jednu minútu dlhší čas, než v slovenskom parlamente ( článok 70 ) a o dve minúty dlhší čas, než v návrhu prezentovanom poslancom Michelkom ( 1:44 )."], "analysis_date": "2024-01-30", "analysis_sources": {"text": ["avizoval", "1:44", "§ 30", "§ 33", "určuje", "článok 67, ods. 2", "článok 67, ods. 3", "článok 70", "1:44"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=ojedPS8Wmx0&t=18s", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/446133#110", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.dz-rs.si/wps/portal/en/Home/AboutNA/Competences/Functioning/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8zinfyCTD293Q0NLILMDQ0CjT39zHw8DA09LY31w8EKDHAARwP9KGL041EQhd_4gtzQUAC4DhM6/dz/d5/L2dJQSEvUUt3QS80TmxFL1o2X0o5S0FKS0cxMEc1RzgwUVRLT1JKSEJHVTc3/#!", "http://www.parliament.am/library/kanonakarger/SLOVENIA.pdf", "http://www.parliament.am/library/kanonakarger/SLOVENIA.pdf", "http://www.parliament.am/library/kanonakarger/SLOVENIA.pdf", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/446133#110"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:07.777404+00:00"}
{"id": "vr38907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38907", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "A jedna poznámka k tým pôžičkám. Nuž ta grécka cesta viedla za vašej vlády, keď sme mali 8% deficit.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit SR, ako uvádza eurostat , bol počas Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010 nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Deficit SR, ako uvádza eurostat , bol počas Ficovej vlády v rokoch 2006 až 2010 nasledovný:"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:05.874575+00:00"}
{"id": "vr33575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33575", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Keď fínska vláda pripravovala reformy a navyšovanie peňazí v roku 1970, tak dlhodobo zadefinovala do roku 1990 na 20 rokov, akým spôsobom bude navyšovať prostriedky.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku 70-tych rokov Fínsko prijalo nové ústanovenia, ktoré určili dlhodobú stratégiu a charakter školstva. Boli v nich zahrnuté aj finančné stratégie. Výrok Dušana Čaploviča teda hodnotíme ako pravdivý. Leo Pahkin, konzultant fínskej národnej rady pre vzdelávanie na verejnej diskusii pri návšteve Slovenska povedal (.pdf) : \"Reforma školského systému prebiehala vo Fínsku dlhé desaťročia. Naštartovali sme ju v 70. rokoch, mala tri rozhodujúce fázy, v ktorých sa udiali zásadné systémové zmeny a diskusie o jej pokračovaní prebiehajú neustále.“ V rozhovore pre SME dodal: \" Ďalšia vec je, že sme v 70. rokoch zmenili prístup k vzdelávaniu, ktoré malo dva problémy. Jedným boli peniaze – ak ste pochádzali z chudobnej rodiny, mali sme systém na podporu talentovaných chudobných žiakov, stále to však nebolo férové.\" V analýze (strana 14, .pdf) vysokého školstva vo Fínsku Jana Kovařovica a Jana Kouckého z Karlovej univerzity sa hovorí: \"Kvalitní základní vzdělání je podmínkou nezbytnou, ale již nepostačující. Rozhodnutí, že je nutné zajistit dostatek míst ve středním vzdělávání pro všechny zájemce a že je nutné změnit jeho strukturu i organizaci, padlo v roce 1974, jeho příprava a realizace probíhala až do roku 1992.\" Kovařovic a Koucký ďalej konštatujú (strana 16), že \"v roce 1966 pak byl schválen parlamentem první zákon o rozvoji vysokého školství, který obsahoval dlouhodobý program rozvoje do roku 1981, později prodloužený do 1986.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku 70-tych rokov Fínsko prijalo nové ústanovenia, ktoré určili dlhodobú stratégiu a charakter školstva. Boli v nich zahrnuté aj finančné stratégie. Výrok Dušana Čaploviča teda hodnotíme ako pravdivý. Leo Pahkin, konzultant fínskej národnej rady pre vzdelávanie na verejnej diskusii pri návšteve Slovenska povedal (.pdf) : \"Reforma školského systému prebiehala vo Fínsku dlhé desaťročia. Naštartovali sme ju v 70. rokoch, mala tri rozhodujúce fázy, v ktorých sa udiali zásadné systémové zmeny a diskusie o jej pokračovaní prebiehajú neustále.“ V rozhovore pre SME dodal: \" Ďalšia vec je, že sme v 70. rokoch zmenili prístup k vzdelávaniu, ktoré malo dva problémy. Jedným boli peniaze – ak ste pochádzali z chudobnej rodiny, mali sme systém na podporu talentovaných chudobných žiakov, stále to však nebolo férové.\" V analýze (strana 14, .pdf) vysokého školstva vo Fínsku Jana Kovařovica a Jana Kouckého z Karlovej univerzity sa hovorí: \"Kvalitní základní vzdělání je podmínkou nezbytnou, ale již nepostačující. Rozhodnutí, že je nutné zajistit dostatek míst ve středním vzdělávání pro všechny zájemce a že je nutné změnit jeho strukturu i organizaci, padlo v roce 1974, jeho příprava a realizace probíhala až do roku 1992.\" Kovařovic a Koucký ďalej konštatujú (strana 16), že \"v roce 1966 pak byl schválen parlamentem první zákon o rozvoji vysokého školství, který obsahoval dlouhodobý program rozvoje do roku 1981, později prodloužený do 1986.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "SME", "analýze"], "url": ["http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/Verejna_komisia-sprava-01_2013.pdf", "http://www.sme.sk/c/6672614/fini-ucitelom-veria-inspekciu-davno-zrusili.html", "http://www.strediskovzdelavacipolitiky.info/download/Finsk%C3%A9%20vysok%C3%A9%20%C5%A1kolstv%C3%AD%202012-03-15.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:32.763249+00:00"}
{"id": "vr35191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35191", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...a vy ste to už raz povedali vtedy, keď pán Švejna sa vrátil do parlamentu ako bývalý štátny tajomník, že poslanci sú tam len na to, aby zdvíhali poslušne ruku, takže len sa prihláste k tomu svojmu programu otvorene.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sulíkovo vyhlásenie na Švejnovu adresu z 13. októbra počas 7. schôdze parlamentu:\n\n„ Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že no tak teda ten Ivan Švejna mal toľko neviem čoho v sebe, že odstúpil. No tak, viete, odstúpil, príjem má rovnaký, je to vlastne nejaká satisfakcia voči médiám, lebo ja napr. nepovažujem za korektné, že denník Sme venoval 72 článkov tejto kauze, od 4. septembra to máme za 38 dní, 72 článkov ku kauze Hayekovci, si myslím, je ďaleko nad mieru toho, čo sa dá považovať za žurnalistickú objektívnosť. Tak je to v podstate len také, že je to obeť pre médiá. Len ja mám osobne s tým veľký problém. Ja si myslím, že tu budú viacerí poslanci klubu Smer so mnou súhlasiť, ja mám s tým veľký problém, keď si médiá povedia, že no tak tohto človeka teraz ideme zostreliť, lebo veď je pekný deň, no a čo budeme robiť, tak poďme ho zostreliť, a budú dovtedy o tom písať, až kým nepadne. Dobre, Ivan Švejna odstúpil, ale čo sa tým udialo? No tak má tie isté peniaze, akurát teraz dostane ešte 6 000 odstupného a bude mať menej roboty a nebude za nič zodpovedný. Ja toto nevidím ako riešenie. Vyšetríme to a zistíme, že... (Reakcie z pléna.) Bude mať kolektívnu zodpovednosť ako jeden zo 150 poslancov . Tak si myslíme, že je to ďaleko korektnejšie takto. A viem, že nám to škodí, viem, že my ako strana SaS sme hodne utrpeli týmto, ale myslím si, že je korektnejšie sa k tomu riadne postaviť, nech to ten úrad vyšetrí. Vydiskutujeme si to, ale keď raz ten Martin Chren nič neurobil, tak jednoducho nikam nebude odstupovať. Ďakujem pekne .“", "analysis_paragraphs": ["Sulíkovo vyhlásenie na Švejnovu adresu z 13. októbra počas 7. schôdze parlamentu:", "„ Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že no tak teda ten Ivan Švejna mal toľko neviem čoho v sebe, že odstúpil. No tak, viete, odstúpil, príjem má rovnaký, je to vlastne nejaká satisfakcia voči médiám, lebo ja napr. nepovažujem za korektné, že denník Sme venoval 72 článkov tejto kauze, od 4. septembra to máme za 38 dní, 72 článkov ku kauze Hayekovci, si myslím, je ďaleko nad mieru toho, čo sa dá považovať za žurnalistickú objektívnosť. Tak je to v podstate len také, že je to obeť pre médiá. Len ja mám osobne s tým veľký problém. Ja si myslím, že tu budú viacerí poslanci klubu Smer so mnou súhlasiť, ja mám s tým veľký problém, keď si médiá povedia, že no tak tohto človeka teraz ideme zostreliť, lebo veď je pekný deň, no a čo budeme robiť, tak poďme ho zostreliť, a budú dovtedy o tom písať, až kým nepadne. Dobre, Ivan Švejna odstúpil, ale čo sa tým udialo? No tak má tie isté peniaze, akurát teraz dostane ešte 6 000 odstupného a bude mať menej roboty a nebude za nič zodpovedný. Ja toto nevidím ako riešenie. Vyšetríme to a zistíme, že... (Reakcie z pléna.) Bude mať kolektívnu zodpovednosť ako jeden zo 150 poslancov . Tak si myslíme, že je to ďaleko korektnejšie takto. A viem, že nám to škodí, viem, že my ako strana SaS sme hodne utrpeli týmto, ale myslím si, že je korektnejšie sa k tomu riadne postaviť, nech to ten úrad vyšetrí. Vydiskutujeme si to, ale keď raz ten Martin Chren nič neurobil, tak jednoducho nikam nebude odstupovať. Ďakujem pekne .“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=17164&SelectedPage=5&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:53.917621+00:00"}
{"id": "vr18346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18346", "speaker": "Václav Mika", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vaclav-mika", "statement": "...ja som ten, kto pánovi primátorovi to meškanie (vybudovania električky do Petržalky a Janíkovho dvora, pozn.) počíta. Dnes je to 285 dní (k 5. novembru 2018, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nová trať električky v Bratislave by mala podľa plánovaného projektu siahať až po Janíkov dvor (a teda na koniec Petržalky). Projekt resp. výstavba má stáť viac ako 70 miliónov eur a mal by byť financovaný z eurofondov. To znamená, že tento projekt musí byť ukončený v roku 2023. Začatie stavby však mesto predpokladalo skôr, už v roku 2018 a jej dokončenie v roku 2020. Podľa výpočtov Miku výstavba tejto trate mala začať už 24. januára 2018, avšak pôvodný dátum zahájenia projektu sa nám nepodarilo nájsť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nová trať električky v Bratislave by mala podľa plánovaného projektu siahať až po Janíkov dvor (a teda na koniec Petržalky). Projekt resp. výstavba má stáť viac ako 70 miliónov eur a mal by byť financovaný z eurofondov. To znamená, že tento projekt musí byť ukončený v roku 2023. Začatie stavby však mesto predpokladalo skôr, už v roku 2018 a jej dokončenie v roku 2020. Podľa výpočtov Miku výstavba tejto trate mala začať už 24. januára 2018, avšak pôvodný dátum zahájenia projektu sa nám nepodarilo nájsť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Nová trať električky", "predpokladalo"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/1273284/elektricka-na-koniec-petrzalky/", "https://www.24hod.sk/nesrovnal-projekt-2-etapy-elektrickovej-trate-v-petrzalke-napreduje-cl579299.html?fbclid=IwAR3iTLoLoX5zrAvHxc1aQlzf3mPvX-sPunVOMyaAzZpEpT4j1lv-cN8q2Yo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:09.227593+00:00"}
{"id": "vr29657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29657", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "...jedno z opatrení pre pomoc start-upom, inovatívnym firmám, je, že im zrušíme na tri roky daňovú licenciu.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová licencia je minimálna daň, ktorú odvádzajú spoločnosti ktoré nevykazujú dostatočný zisk na platenie riadnej dane z príjmu. Materiál schválený na rokovaní vlády 10. júna navrhuje trojročnú výnimku pre platbu daňovej licencie pre takzvané startupy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňová licencia je minimálna daň, ktorú odvádzajú spoločnosti ktoré nevykazujú dostatočný zisk na platenie riadnej dane z príjmu. Materiál schválený na rokovaní vlády 10. júna navrhuje trojročnú výnimku pre platbu daňovej licencie pre takzvané startupy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Daňová licencia", "Materiál", "navrhuje", "Koncepcie"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24603", "http://www.teraz.sk/ekonomika/mf-sr-stat-ide-podporovat-startupy/126426-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24603"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:26.755040+00:00"}
{"id": "vr16231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16231", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...môžme ich menovať napríklad na vyššie obranné výdavky, aby boli naši spojenci v NATO spokojní. To je veľa peňazí. Hovoríme o pol miliarde eur napríklad medziročne, ak by sme mali plniť čo len cieľ 1,6% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko prispelo výdavkami na obranu NATO v minulom roku 1 miliardu dolárov, čo predstavuje 1,12% HDP. Aby dosiahlo cieľ 1,6% HDP, muselo by vynaložiť o 344 miliónov eur viac. Táto hodnota sa však môže výrazne zvýšiť v závislosti na vývoji HDP, preto môžeme hovoriť približne o pol miliarde a tento výrok označiť za pravdivý. V roku 2016 dosiahli výdaje na obranu NATO 1,006 miliardy dolárov. Táto suma predstavuje 1,12% HDP. Po tom, čo prezident Andrej Kiska na summite NATO v roku 2014 prisľúbil zvýšenie príspevku Slovenska na obranu NATO, vláda stanovila cieľ zvýšiť tieto výdaje do roku 2020 na úroveň 1,6% HDP. Rozpočet na rok 2017 predpokladá, výdaje vo výške 1,19% HDP. Aby SR dosiahla stanovený cieľ do roku 2020, musela by vynaložiť o 344 miliónov eur viac. V roku 2014 na summite vo Walese sa predstavitelia štátov dohodli na zvýšení príspevkov na obranu NATO . Pri vstupe do NATO sa členské štáty totiž zaviazali prispievať vo výške 2% HDP. Túto požiadavku plní v súčasnosti z pomedzi krajín EÚ iba Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko. Slovensko je pritom deviata krajina s najnižšími výdavkami v EÚ. Minulý rok, po rokoch poklesu, celkové výdavky na obranu NATO konečne medziročne rástli a to vďaka nárastu príspevkov zo strany Európy a Kanady. Ide o trojpercentný nárast, čo predstavuje takmer 8 miliárd dolárov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko prispelo výdavkami na obranu NATO v minulom roku 1 miliardu dolárov, čo predstavuje 1,12% HDP. Aby dosiahlo cieľ 1,6% HDP, muselo by vynaložiť o 344 miliónov eur viac. Táto hodnota sa však môže výrazne zvýšiť v závislosti na vývoji HDP, preto môžeme hovoriť približne o pol miliarde a tento výrok označiť za pravdivý. V roku 2016 dosiahli výdaje na obranu NATO 1,006 miliardy dolárov. Táto suma predstavuje 1,12% HDP. Po tom, čo prezident Andrej Kiska na summite NATO v roku 2014 prisľúbil zvýšenie príspevku Slovenska na obranu NATO, vláda stanovila cieľ zvýšiť tieto výdaje do roku 2020 na úroveň 1,6% HDP. Rozpočet na rok 2017 predpokladá, výdaje vo výške 1,19% HDP. Aby SR dosiahla stanovený cieľ do roku 2020, musela by vynaložiť o 344 miliónov eur viac. V roku 2014 na summite vo Walese sa predstavitelia štátov dohodli na zvýšení príspevkov na obranu NATO . Pri vstupe do NATO sa členské štáty totiž zaviazali prispievať vo výške 2% HDP. Túto požiadavku plní v súčasnosti z pomedzi krajín EÚ iba Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko. Slovensko je pritom deviata krajina s najnižšími výdavkami v EÚ. Minulý rok, po rokoch poklesu, celkové výdavky na obranu NATO konečne medziročne rástli a to vďaka nárastu príspevkov zo strany Európy a Kanady. Ide o trojpercentný nárast, čo predstavuje takmer 8 miliárd dolárov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["NATO", "summite", "Rozpočet", "NATO"], "url": ["http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2017_03/20170313_170313-pr2017-045.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/928152-slovensko-nesplni-zavazok-voci-nato-vydavky-na-obranu-nezvysime-vyhlasil-fico", "https://slovaksecurity.org/aktualne/obranny-rozpocet-na-rok-2017/", "http://hnonline.sk/slovensko/788140-vydavky-na-obranu-v-nato-mierne-rastu-slovensko-je-deviate-od-konca"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:13.630803+00:00"}
{"id": "50046", "numeric_id": 50046, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50046", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Ja samozrejme, vnímam, že pán prezident vrátil do parlamentu na hlasovanie, sú tam body, ktoré vyslovene pomenoval Ústavný súd, že boli protiústavné (v zákone o tzv. covidových amnestiách, pozn.), tak tam asi nie je o čom a tých zvyšných, priznám sa, že ja naozaj nemám úplne priestor, nie je to môj zákon, aby ja som sa tomuto venoval.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o tzv. covidových amnestiách. Odkázal pritom aj na predchádzajúci nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť viacerých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia, na ktorých boli postavené pandemické karanténne opatrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákon o covidových amnestiách, ktorého predkladateľom bol predseda vlády Robert Fico, schválila Národná rada SR 9. apríla 2025. Podľa dôvodovej správy zákon upravuje „finančné odškodnenie fyzických osôb, ktorým bola v dôsledku zavádzania opatrení v boji proti pandémii, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, spôsobená finančná ujma spočívajúca v uhradení pokuty uloženej za priestupok spáchaný v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj finančná ujma spočívajúca v uhradení nákladov za stravovanie spojených s umiestnením v určených karanténnych zariadeniach v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19.“\n\nPrezident Peter Pellegrini zákon vetoval a vrátil ho do parlamentu. Odmietol , aby každý, kto porušil platné pandemické opatrenia, mal byť automaticky odškodnený, takýto prístup označil za nebezpečný precedens.\n\nDeklaroval, že protipandemické opatrenia týkajúce sa karanténnych zariadení boli protiústavné ( .pdf , s.2), no za unáhlené, nezodpovedné a neprípustné považuje paušálne odškodnenie tých, ktorí porušovali nariadené opatrenia, pričom môže ísť aj o osoby, ktoré svojím konaním mohli privodiť smrť iných osôb ( .pdf , s.5). Prezident navrhol v návrhu zákona ponechať „odškodnenie za povinnú karanténu“, ale zároveň „vypustiť a neprijať normy, ktoré sa tykajú odškodnenia za pokuty.“ ( .pdf , s. 3)\n\nNález Ústavného súdu konštatuje, že viaceré ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na ktorých boli postavené protipandemické opatrenia, nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne sa to týkalo ustanovení, ktoré upravovali možnosť nariadiť karanténu alebo izoláciu aj mimo zdravotníckeho zariadenia, bez dostatočne presného zákonného základu.\n\n„K čím závažnejším obmedzeniam a zásahom do základných práv môže viesť využitie splnomocňovacieho ustanovenia, tým presnejšie v ňom musia byť určené mantinely, v ktorých sa splnomocnený orgán verejnej moci môže pohybovať. V takých prípadoch sa nemožno spoľahnúť len na neurčité právne pojmy („nevyhnutný rozsah“). Inak by totiž došlo nielen k ohrozeniu garancie legality zásahov a obmedzení základných práv a slobôd, ale aj a predovšetkým - rovnováhy v systéme deľby moci ako jedného z princípov právneho štátu,“ uvádza ÚS v náleze .", "analysis_paragraphs": ["Prezident Peter Pellegrini vetoval zákon o tzv. covidových amnestiách. Odkázal pritom aj na predchádzajúci nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval protiústavnosť viacerých ustanovení zákona o ochrane verejného zdravia, na ktorých boli postavené pandemické karanténne opatrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zákon o covidových amnestiách, ktorého predkladateľom bol predseda vlády Robert Fico, schválila Národná rada SR 9. apríla 2025. Podľa dôvodovej správy zákon upravuje „finančné odškodnenie fyzických osôb, ktorým bola v dôsledku zavádzania opatrení v boji proti pandémii, ktorá vznikla z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2, spôsobená finančná ujma spočívajúca v uhradení pokuty uloženej za priestupok spáchaný v období od 12. marca 2020 od 06.00 hod. do 15. septembra 2023 do 06.00 hod. v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2, ako aj finančná ujma spočívajúca v uhradení nákladov za stravovanie spojených s umiestnením v určených karanténnych zariadeniach v súvislosti s protipandemickými opatreniami zavedenými z dôvodu ochorenia COVID-19.“", "Prezident Peter Pellegrini zákon vetoval a vrátil ho do parlamentu. Odmietol , aby každý, kto porušil platné pandemické opatrenia, mal byť automaticky odškodnený, takýto prístup označil za nebezpečný precedens.", "Deklaroval, že protipandemické opatrenia týkajúce sa karanténnych zariadení boli protiústavné ( .pdf , s.2), no za unáhlené, nezodpovedné a neprípustné považuje paušálne odškodnenie tých, ktorí porušovali nariadené opatrenia, pričom môže ísť aj o osoby, ktoré svojím konaním mohli privodiť smrť iných osôb ( .pdf , s.5). Prezident navrhol v návrhu zákona ponechať „odškodnenie za povinnú karanténu“, ale zároveň „vypustiť a neprijať normy, ktoré sa tykajú odškodnenia za pokuty.“ ( .pdf , s. 3)", "Nález Ústavného súdu konštatuje, že viaceré ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, na ktorých boli postavené protipandemické opatrenia, nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Konkrétne sa to týkalo ustanovení, ktoré upravovali možnosť nariadiť karanténu alebo izoláciu aj mimo zdravotníckeho zariadenia, bez dostatočne presného zákonného základu.", "„K čím závažnejším obmedzeniam a zásahom do základných práv môže viesť využitie splnomocňovacieho ustanovenia, tým presnejšie v ňom musia byť určené mantinely, v ktorých sa splnomocnený orgán verejnej moci môže pohybovať. V takých prípadoch sa nemožno spoľahnúť len na neurčité právne pojmy („nevyhnutný rozsah“). Inak by totiž došlo nielen k ohrozeniu garancie legality zásahov a obmedzení základných práv a slobôd, ale aj a predovšetkým - rovnováhy v systéme deľby moci ako jedného z princípov právneho štátu,“ uvádza ÚS v náleze ."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["predkladateľom", "schválila", "upravuje", "vetoval", "Odmietol", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Nález", "náleze"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=591", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=591", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=555616#:~:text=znen%C3%AD%20neskor%C5%A1%C3%ADch%20predpisov.-,N%C3%A1vrh,opatreniami%20zaveden%C3%BDmi%20z%20d%C3%B4vodu%20ochorenia%20COVID%2D19,-.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10272#:~:text=Z%C3%A1kon%20vr%C3%A1ten%C3%BD%20prezidentom%2C%20parlamentn%C3%A1%20tla%C4%8D%20806%20(%C4%8D%C3%ADslo%20p%C3%B4vodnej%20parlamentnej%20tla%C4%8De%3A%20591)", "https://www.prezident.sk/article/prezident-sr-vratil-parlamentu-zakon-o-tzv-covidovych-amnestiach/", "https://www.prezident.sk/upload-files/84214.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/84214.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/84214.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ac961569-c4a9-4309-b402-be9bcfb826e4/%C4%8D.%207%20-%20PL.%20%C3%9AS%204_2021.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ac961569-c4a9-4309-b402-be9bcfb826e4/%C4%8D.%207%20-%20PL.%20%C3%9AS%204_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:16.251732+00:00"}
{"id": "45870", "numeric_id": 45870, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45870", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Tak ako napr. Policajný zbor v nedávnom období hovoril o prevencií, či už je to šikany na internete alebo zneužívania detí na internete alebo PZ má takisto na každom jednom okresnom oddelení preventistov, ktorí sa venujú preventívnej činnosti, navštevujú stredné školy, navštevujú základné školy a jednoducho upozorňujú žiakov na na to, čo sa všetko môže stať nielen prostredníctvom internetu, ale aj prostredníctvom nejakého správania.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oddelenie prevencie kriminality má Prezídium polície aj krajské riaditeľstvá. Obdobné odbory zamerané na prevenciu majú aj okresy . Do ich agendy o.i. patrí vzdelávanie školákov. Policajti rôznych oddelení navštevujú školy, rozprávajú sa so žiakmi o šikane, kyber-hrozbách, násilí či drogovej prevencii ( 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 ). Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Oddelenie prevencie kriminality má Prezídium polície aj krajské riaditeľstvá. Obdobné odbory zamerané na prevenciu majú aj okresy . Do ich agendy o.i. patrí vzdelávanie školákov. Policajti rôznych oddelení navštevujú školy, rozprávajú sa so žiakmi o šikane, kyber-hrozbách, násilí či drogovej prevencii ( 1 , 2 , 3 , 4 , 5 , 6 , 7 ). Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["má", "krajské", "okresy", "1", "2", "3", "4", "5", "6", "7"], "url": ["https://www.minv.sk/?prevencia_vseobecne", "https://www.minv.sk/?krajske-riaditelstva-pz-1", "https://www.minv.sk/?kontakty-prevencia-bb", "https://www.minv.sk/?preventivne-projekty-pre-siroku-verejnost", "https://www.minv.sk/?preventvivne-projekty-nr", "https://www.minv.sk/?preventivne-projekty", "https://www.minv.sk/?prevencia-v-banskobystrickom-kraji-1", "https://www.minv.sk/?prevencia_ZA", "https://www.minv.sk/?prevencia-kriminality-v-kosickom-kraji", "https://www.minv.sk/?prevencia_PO"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:42.082466+00:00"}
{"id": "vr33299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33299", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V druhom polroku 2012, kde sa urobilo viac ako 52 000 kontrôl na kvalite potravín a dovozu potravín.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počet kontrol potravín vykonaných ŠPVS za druhý polrok 2012 sa bude pohybovať na úrovni približne 28 tisíc kontrol. Celkový počet kontrol ÚVZ v roku 2012 bol vyše 42 tisíc. Ak by sme uvažovali, že približne polovica kontrol zodpovedá počtu kontrol za polrok (cca 22 tisíc), celkový počet kontrol ŠPVS a ÚVZ by sa mohol pohybovať na úrovni okolo 50 tisíc kontrol. Samotná oficiálna správa však hovorí o počte asi 52 tisíc kontrol od júna, pričom Ľ. Jahnátek uvádza číslo vyše 52 tisíc za druhý polrok, čiže obdobie od júla. Ľ. Jahnátek sa tak dopúšťa nepresnosti. Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 25. februára 2013, síce hovorí o 52 tisíc kontrolách potravín, ale tie by podľa správy mali prebiehať od júna 2012: \"Na Slovensku sa od júna 2012 vykonalo asi 52 000 kontrol zameraných na domáce aj dovážané potraviny. Výsledky sú katastrofálne (najväčšia, 36% nepodarkovosť pochádza z Poľska). Nepodarkovosť domácich potravín bola na úrovni 14%.\" Kontrolu potravín vykonáva Štátna potravinová a veterinárna správa. Podľa zákona zákona o potravinách (§21) Úrad verejného zdravotníctva je tiež kontrolný orgán, ktorý okrem iného kontroluje hygienu prevádzok, skladovania a manipuláciu s potravinami. Podľa Správy o úradnej kontrole vykonávanej orgánmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike v roku 2012 bolo spolu v roku 2012 vykonaných 42 440 kontrol v 20 156 kontrolovaných potravinárskych prevádzkach. Táto správa neposkytuje podrobnejšie informácie o počte kontrol za jednotlivé mesiace alebo polrok. Ľ. Jahnátek hovorí o druhom polroku roka, teda o období od 1. júla 2012 do konca decembra 2012. Na základe Správ o úradnej kontrole potravín, ktoré vykonáva každý mesiac Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) sa od júla do novembra (včítane) vykonala spolu 21 617 kontrol potravín. Ak by sme k týmto kontrolám potravín započítali aj kontroly čerstvého ovocia a zeleniny (júl-november spolu 1321 kontrol), tak by sme dostali za druhý polrok spolu 22 938 kontrol. Tieto kontroly zahŕňajú tak výrobcov, ako aj distribútorov a dopravcov, či obchodné reťazce. Podľa správy za november 2012 , za prvý polrok 2012 bolo spolu 24 522 kontrol, po započítaní kontrol ovocia a zeleniny (1279) spolu 25 801. Hoci nemáme k dispozícií správu o kontrolách v mesiaci december, môžeme vylúčiť (aj vzhľadom na kapacitu ŠVPS), že by sa uskutočnilo v poslednom mesiaci roka takmer 30 tisíc kontrol. Celoročný priemer kontrol za mesiac roka 2012 je približne 4 500 kontrol (4200 kontrol potravín, 300 kontrol ovocia a zeleniny). Demagog.sk nemá k dispozícií spravy ŠVPS za december 2012, január a február 2013. Ak by sme uvažovali o intervale jún-november 2012 tak počet kontrol podľa ŠVPS bol na úrovni 26 923. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet kontrol potravín vykonaných ŠPVS za druhý polrok 2012 sa bude pohybovať na úrovni približne 28 tisíc kontrol. Celkový počet kontrol ÚVZ v roku 2012 bol vyše 42 tisíc. Ak by sme uvažovali, že približne polovica kontrol zodpovedá počtu kontrol za polrok (cca 22 tisíc), celkový počet kontrol ŠPVS a ÚVZ by sa mohol pohybovať na úrovni okolo 50 tisíc kontrol. Samotná oficiálna správa však hovorí o počte asi 52 tisíc kontrol od júna, pričom Ľ. Jahnátek uvádza číslo vyše 52 tisíc za druhý polrok, čiže obdobie od júla. Ľ. Jahnátek sa tak dopúšťa nepresnosti. Tlačová správa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 25. februára 2013, síce hovorí o 52 tisíc kontrolách potravín, ale tie by podľa správy mali prebiehať od júna 2012: \"Na Slovensku sa od júna 2012 vykonalo asi 52 000 kontrol zameraných na domáce aj dovážané potraviny. Výsledky sú katastrofálne (najväčšia, 36% nepodarkovosť pochádza z Poľska). Nepodarkovosť domácich potravín bola na úrovni 14%.\" Kontrolu potravín vykonáva Štátna potravinová a veterinárna správa. Podľa zákona zákona o potravinách (§21) Úrad verejného zdravotníctva je tiež kontrolný orgán, ktorý okrem iného kontroluje hygienu prevádzok, skladovania a manipuláciu s potravinami. Podľa Správy o úradnej kontrole vykonávanej orgánmi verejného zdravotníctva v Slovenskej republike v roku 2012 bolo spolu v roku 2012 vykonaných 42 440 kontrol v 20 156 kontrolovaných potravinárskych prevádzkach. Táto správa neposkytuje podrobnejšie informácie o počte kontrol za jednotlivé mesiace alebo polrok. Ľ. Jahnátek hovorí o druhom polroku roka, teda o období od 1. júla 2012 do konca decembra 2012. Na základe Správ o úradnej kontrole potravín, ktoré vykonáva každý mesiac Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) sa od júla do novembra (včítane) vykonala spolu 21 617 kontrol potravín. Ak by sme k týmto kontrolám potravín započítali aj kontroly čerstvého ovocia a zeleniny (júl-november spolu 1321 kontrol), tak by sme dostali za druhý polrok spolu 22 938 kontrol. Tieto kontroly zahŕňajú tak výrobcov, ako aj distribútorov a dopravcov, či obchodné reťazce. Podľa správy za november 2012 , za prvý polrok 2012 bolo spolu 24 522 kontrol, po započítaní kontrol ovocia a zeleniny (1279) spolu 25 801. Hoci nemáme k dispozícií správu o kontrolách v mesiaci december, môžeme vylúčiť (aj vzhľadom na kapacitu ŠVPS), že by sa uskutočnilo v poslednom mesiaci roka takmer 30 tisíc kontrol. Celoročný priemer kontrol za mesiac roka 2012 je približne 4 500 kontrol (4200 kontrol potravín, 300 kontrol ovocia a zeleniny). Demagog.sk nemá k dispozícií spravy ŠVPS za december 2012, január a február 2013. Ak by sme uvažovali o intervale jún-november 2012 tak počet kontrol podľa ŠVPS bol na úrovni 26 923. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "zákona", "Správy", "Správ", "kontroly", "november 2012"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=263&id=7319", "http://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/152-1995c.pdf", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/hv/Tlac_sprava_UK_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/potraviny/spravy.asp", "http://www.svps.sk/potraviny/spravy.asp#2", "http://www.svps.sk/dokumenty/potraviny/UKP_november_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:40.391144+00:00"}
{"id": "vr17375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17375", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...európske súdy, (...), postupujú podľa tohto dohovoru a v mnohých krajinách rozhodli v sporoch v prospech registrovaných partnerstiev a ich práv, keď sa domáhali pri rozhodovaní na súdoch títo občania.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška vo svojom výroku hovorí o tom, ako sa pri rozhodovaní európskych súdov berú do úvahy dohovory Rady Európy a podľa týchto dohovorov následne aj postupujú. Konkrétne sa vyjadril k riešeniu otázky registrovaných partnerstiev v niektorých krajinách, v prospech ktorých európske súdy rozhodli. Tvrdí, že tie v otázkach registrovaných partnerstiev rozhodujú práve na základe Instanbulského dohovoru, ktorý však vydala Rada Európy , a tá nie je orgánom EÚ, ale samostatnou medzinárodnou organizáciou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška vo svojom výroku hovorí o tom, ako sa pri rozhodovaní európskych súdov berú do úvahy dohovory Rady Európy a podľa týchto dohovorov následne aj postupujú. Konkrétne sa vyjadril k riešeniu otázky registrovaných partnerstiev v niektorých krajinách, v prospech ktorých európske súdy rozhodli. Tvrdí, že tie v otázkach registrovaných partnerstiev rozhodujú práve na základe Instanbulského dohovoru, ktorý však vydala Rada Európy , a tá nie je orgánom EÚ, ale samostatnou medzinárodnou organizáciou. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Rada Európy", "reagoval", "Súdny dvor,"], "url": ["https://www.coe.int/sk/web/about-us/do-not-get-confused", "http://www.teraz.sk/slovensko/monitor-m-beblavy-premier-mohol-poslat-i/310555-clanok.html", "https://hnonline.sk/svet/1066734-europsky-sud-pojednava-o-uznavani-manzelstiev-homosexualov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:27.649905+00:00"}
{"id": "vr15612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15612", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však viete, 149 tých asýrskych kresťanov tu máme.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vybraný výrok Bélu Bugára odznel v debate na TA3 v januári 2016. Koncom minulého roku Slovensko dobrovoľne prijalo 149 asýrskych kresťanov, preto sme výrok ohodnotili ako pravdivý.\n\nPrijatie 25 ohrozených rodín z Asýrie , oblasti Iraku, ktorú obsadil Islamský štát, 10. decembra 2015, bolo súčasťou riešenia migračnej krízy. Po príchode do krajiny sa migranti zúčastnili azylových pohovorov. Vo februári všetci členovia skupiny, uložení v záchytnom tábore v Humennom dostali azyl z humanitárnych dôvodov. Ani jeden z nich azyl na Slovensku neodmietol . Po tom ako dostali azyl sa začal integračný proces, ktorý bude trvať dva roky. Prvý mesiac trávili rodiny v zdravotnej karanténe, ako informoval riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra Bernard Priecel , počas karantény sa žiadatelia o azyl venovali výučbe slovenčiny a získavali informácie o Slovensku, viedli pohovory s psychológmi, pripravené pre nich boli tvorivé dielne a zabezpečená najmä práca s deťmi. Až do skončenia zdravotnej karantény utečenci nesmeli opustiť azylové zariadenie.\n\nV marci boli asýrsky kresťania presťahovaní do Nitry a okolia 17. mája však TA3 informovala , že zo 149 utečencov sa 21 vrátilo späť do Iraku. Dôvodom bola odlišnosť kultúr a smútok za domovom, čo spôsobovalo ťažkosti s integrovaním sa. Pri rozhodovaní návratu celých rodín zavážil fakt, že rodiny držia spolu. „Ak sa dve rodiny rozhodli odísť, pretože najmä starším členom sa cnelo po domovine, v ktorej sa možno medzičasom situácia upokojila, je to pochopiteľné,“ povedal minister Kaliňák v máji. V auguste sa ďaľšia skupina devätnástich ľudí vrátila do Iraku. Podobná situácia nastala aj susednej Českej republike, kde z pôvodných 89 migrantov v zariadení pri Brne ostalo len 40, zbytok sa vrátil do Iraku. Posledné dostupné informácie z Ministerstva vnútra SR hovoria, že Slovensko v roku 2016 schválilo 164 žiadosti o udelenie azylu. Ako sme už uviedli dnes ostalo na Slovensku približne 111 migrantov, ktorí sa pokúšajú o migráciu, preto by sme na konci roku 2016 výrok Bélu Bugára hodnotili ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vybraný výrok Bélu Bugára odznel v debate na TA3 v januári 2016. Koncom minulého roku Slovensko dobrovoľne prijalo 149 asýrskych kresťanov, preto sme výrok ohodnotili ako pravdivý.", "Prijatie 25 ohrozených rodín z Asýrie , oblasti Iraku, ktorú obsadil Islamský štát, 10. decembra 2015, bolo súčasťou riešenia migračnej krízy. Po príchode do krajiny sa migranti zúčastnili azylových pohovorov. Vo februári všetci členovia skupiny, uložení v záchytnom tábore v Humennom dostali azyl z humanitárnych dôvodov. Ani jeden z nich azyl na Slovensku neodmietol . Po tom ako dostali azyl sa začal integračný proces, ktorý bude trvať dva roky. Prvý mesiac trávili rodiny v zdravotnej karanténe, ako informoval riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra Bernard Priecel , počas karantény sa žiadatelia o azyl venovali výučbe slovenčiny a získavali informácie o Slovensku, viedli pohovory s psychológmi, pripravené pre nich boli tvorivé dielne a zabezpečená najmä práca s deťmi. Až do skončenia zdravotnej karantény utečenci nesmeli opustiť azylové zariadenie.", "V marci boli asýrsky kresťania presťahovaní do Nitry a okolia 17. mája však TA3 informovala , že zo 149 utečencov sa 21 vrátilo späť do Iraku. Dôvodom bola odlišnosť kultúr a smútok za domovom, čo spôsobovalo ťažkosti s integrovaním sa. Pri rozhodovaní návratu celých rodín zavážil fakt, že rodiny držia spolu. „Ak sa dve rodiny rozhodli odísť, pretože najmä starším členom sa cnelo po domovine, v ktorej sa možno medzičasom situácia upokojila, je to pochopiteľné,“ povedal minister Kaliňák v máji. V auguste sa ďaľšia skupina devätnástich ľudí vrátila do Iraku. Podobná situácia nastala aj susednej Českej republike, kde z pôvodných 89 migrantov v zariadení pri Brne ostalo len 40, zbytok sa vrátil do Iraku. Posledné dostupné informácie z Ministerstva vnútra SR hovoria, že Slovensko v roku 2016 schválilo 164 žiadosti o udelenie azylu. Ako sme už uviedli dnes ostalo na Slovensku približne 111 migrantov, ktorí sa pokúšajú o migráciu, preto by sme na konci roku 2016 výrok Bélu Bugára hodnotili ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Prijatie 25 ohrozených rodín z Asýrie", "dostali azyl", "neodmietol", "Ministerstva vnútra Bernard Priecel", "TA3 informovala", "povedal minister Kaliňák", "devätnástich ľudí", "Podobná situácia", "Ministerstva vnútra SR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/skupina-asyrskych-krestanov-pricestova/170756-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1077927/asyrski-krestania-ziskali-azyl-ucia-sa-slovenske-zvyky-a-jazyk.html", "http://www.ta3.com/clanok/1081293/migrantov-na-slovensku-integruju-do-spolocnosti-ani-jeden-azyl-neodmietol.html", "http://www.ta3.com/clanok/1076112/asyrskych-krestanov-cakaju-azylove-pohovory-navstivil-ich-aj-kiska.html", "http://www.ta3.com/clanok/1083940/cast-asyrskych-krestanov-na-slovensku-nevydrzala-vratili-sa-domov.html", "http://www.ta3.com/clanok/1084029/slovensko-nebude-za-asyrskych-krestanov-hladat-nahradu-vyhlasil-kalinak.html", "https://dennikn.sk/533203/do-iraku-sa-vratilo-dalsich-19-krestanov-zvysni-si-na-slovensku-stale-viac-zvykaju/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/393324-niekolko-asyrskych-krestanov-sa-vratilo-do-iraku/", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:20.777891+00:00"}
{"id": "46611", "numeric_id": 46611, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46611", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď pán Sulík nekúpil 4 týždne žiaden test alebo 5 týždňov, ono sa na Slovensku, ak ste si všimli, v skutočnosti nič nedialo, pán premiér sa len vyhováral na Sulíka, ale neurobili žiadne opatrenia, nejakým iným spôsobom ako brániť nákaze, a čakalo sa až do nového roku, kým teda prišli od tej trnavskej firmičky ďalšie milióny testov.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O tom, či vláda urobila dosť na zamedzenie šírenia koronavírusu, môže prebiehať legitímna debata . Nie je však pravdou, že vláda neurobila „žiadne” opatrenia. Krátko pred Vianocami prijala zákaz vychádzania. Vláda na svojom rokovaní 19. novembra poverila ministra hospodárstva Richarda Sulíka zabezpečením 16 miliónov antigénových testov na testovanie obyvateľstva. Pôvodné obstarávanie, pri ktorom sa rezort hospodárstva sťažoval na chýbajúcu špeficikáciu testov od Ministerstva zdravotníctva, Sulík zrušil . Testy nakoniec kupoval priamym zadaním. 29. decembra ich zazmluvnil od od trnavskej firmy Eurolab Lambda. V období od 19. novembra do 29. decembra však vláda prijala viaceré opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu koronavírusu. 16. decembra napríklad schválila zákaz vychádzania, ktorý až na výnimky platil počas vianočných sviatkov.", "analysis_paragraphs": ["O tom, či vláda urobila dosť na zamedzenie šírenia koronavírusu, môže prebiehať legitímna debata . Nie je však pravdou, že vláda neurobila „žiadne” opatrenia. Krátko pred Vianocami prijala zákaz vychádzania. Vláda na svojom rokovaní 19. novembra poverila ministra hospodárstva Richarda Sulíka zabezpečením 16 miliónov antigénových testov na testovanie obyvateľstva. Pôvodné obstarávanie, pri ktorom sa rezort hospodárstva sťažoval na chýbajúcu špeficikáciu testov od Ministerstva zdravotníctva, Sulík zrušil . Testy nakoniec kupoval priamym zadaním. 29. decembra ich zazmluvnil od od trnavskej firmy Eurolab Lambda. V období od 19. novembra do 29. decembra však vláda prijala viaceré opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu koronavírusu. 16. decembra napríklad schválila zákaz vychádzania, ktorý až na výnimky platil počas vianočných sviatkov."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["poverila", "zrušil", "zazmluvnil", "schválila"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18877/2", "https://e.dennikn.sk/minuta/2206477", "https://www.crz.gov.sk/data/att/2661387.pdf", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18956/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:49.652633+00:00"}
{"id": "vr25749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25749", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Dôležitá zmena pre živnostníkov, ktorá vyplýva zo zákona je to, že sa nebudú musieť oni sami prihlasovať do Sociálnejpoisťovne, čiže rozmýšľať na tom, že či teda sa musia nemusia, akú výšku odvodov budú platiť, samotná Sociálna poisťovňa túto administratívu vykoná za živnostníka, čiže okrem iného mu teda oznámi, či je od 1. 7., každého roka, poistený alebo naopak či poistený nie je a oznámi mu aj výšku odvodov. Je mi ľúto, že táto pozitívna zmena nebola prijatá s okamžitou účinnosťou od 1.januára 2014, ale vlastne budú musieť živnostníci na túto pozitívnu novinku ešte rok počkať.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Exminister Mihál správne opisuje jeden z dopadov novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Doložka vplyvov uvádza nasledovné: \"...celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude pozitívny z dôvodu zrušenia prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie u samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik povinného poistenia, výšku vymeriavacieho základu, poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a podrobnosti o úhrade poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie .\" Mihál tiež správne uvádza dátum účinnosti, keďže spomenuté nariadenie (§226 ods. 1 písm. o) nadobúda účinnosť až 1. januára 2015", "analysis_paragraphs": ["Exminister Mihál správne opisuje jeden z dopadov novely Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Doložka vplyvov uvádza nasledovné: \"...celkový vplyv na podnikateľské prostredie bude pozitívny z dôvodu zrušenia prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie u samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) a zavedenia povinnosti Sociálnej poisťovne oznámiť SZČO vznik povinného poistenia, výšku vymeriavacieho základu, poistného na sociálne poistenie, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a podrobnosti o úhrade poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie .\" Mihál tiež správne uvádza dátum účinnosti, keďže spomenuté nariadenie (§226 ods. 1 písm. o) nadobúda účinnosť až 1. januára 2015"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158659?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:43.632605+00:00"}
{"id": "vr13860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13860", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...bezpečnostná rada tohto štátu je v permanentnom zasadnutí. Ja som ju zvolal včera ráno (14.11.2015, pozn.)...", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezpečnostná rada Slovenskej republiky je momentálne skutočne v stave permanentného zasadnutia, ktoré bolo len prerušené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér SR Robert Fico na oficiálnom briefingu z dňa 14. novembra 2015 oboznámil verejnosti, že v ten istý deň zvolal Bezpečnostnú radu SR. Predseda vlády na brífingu povedal: \" V tomto okamihu došlo k prerušeniu rokovania BR SR, pretože chcem, aby Bezpečnostná rada bola v stave permanentného zvolania, a nemuseli sme vykonávať rôzne formálne kroky na jej opätovné zvolanie. \" Aj denník Pravda informuje vo svojom článku v podobnom duchu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostná rada Slovenskej republiky je momentálne skutočne v stave permanentného zasadnutia, ktoré bolo len prerušené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér SR Robert Fico na oficiálnom briefingu z dňa 14. novembra 2015 oboznámil verejnosti, že v ten istý deň zvolal Bezpečnostnú radu SR. Predseda vlády na brífingu povedal: \" V tomto okamihu došlo k prerušeniu rokovania BR SR, pretože chcem, aby Bezpečnostná rada bola v stave permanentného zvolania, a nemuseli sme vykonávať rôzne formálne kroky na jej opätovné zvolanie. \" Aj denník Pravda informuje vo svojom článku v podobnom duchu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["briefingu", "Pravda"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/brifing-predsedu-vlady-sr-r-fica-po-skonceni-rokovania-mimoriadnej-bezpecnostnej-rady-sr/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/373890-fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:24.206533+00:00"}
{"id": "vr29566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29566", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zvýšil som odchod (veku, pozn.) do dôchodku.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odchod veku do dôchodku ošetruje Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Všeobecný vek odchodu do dôchodku je v súčasnej dobe 62 rokov. V minulosti bol vek odchodu do dôchodku nižší pre ženy podľa počtu vychovaných detí, a pre mužov bola hranica 60 rokov. Na základe reformy z roku 2004 bol tento rozdiel zrušený, a bol zavedený jednotný vek do dôchodku 62 rokov pričom ženám vo veku 53 až 57 rokov sa upravoval na základe dočasného opatrenia (§ 65). Počas súčasnej vlády nedošlo k priamemu zvýšeniu veku odchodu do dôchodku, v roku 2012 však bola prijatá novela, ktorá vstúpi do platnosti dňom najbližších parlamentných volieb. Podľa nej od 1. januára 2017 vek odchodu do dôchodku bude vychádzať zo zistení Štatistického úradu SR. Vzhľadom na to, že počas pôsobenia ministra Richtera boli prijaté opatrenia ktoré spôsobia zvýšenie veku do dôchodku hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Odchod veku do dôchodku ošetruje Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Všeobecný vek odchodu do dôchodku je v súčasnej dobe 62 rokov. V minulosti bol vek odchodu do dôchodku nižší pre ženy podľa počtu vychovaných detí, a pre mužov bola hranica 60 rokov. Na základe reformy z roku 2004 bol tento rozdiel zrušený, a bol zavedený jednotný vek do dôchodku 62 rokov pričom ženám vo veku 53 až 57 rokov sa upravoval na základe dočasného opatrenia (§ 65). Počas súčasnej vlády nedošlo k priamemu zvýšeniu veku odchodu do dôchodku, v roku 2012 však bola prijatá novela, ktorá vstúpi do platnosti dňom najbližších parlamentných volieb. Podľa nej od 1. januára 2017 vek odchodu do dôchodku bude vychádzať zo zistení Štatistického úradu SR. Vzhľadom na to, že počas pôsobenia ministra Richtera boli prijaté opatrenia ktoré spôsobia zvýšenie veku do dôchodku hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "§ 65a", "Pravda"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461/znenie-21000206", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320450-styridsiatnici-pojdu-do-penzie-v-65-rokoch-mladsi-v-70-tke/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:48.667217+00:00"}
{"id": "vr30928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30928", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovensko, to sme sa teraz pred nedávnom dozvedeli, sa vo všetkých významných rebríčkoch podnikateľskej slobody prepadlo a my máme pomaly historicky najhoršie hodnoty, pán Paška to bude vedieť potvrdiť. A teraz tie výsledky totiž, tieto hodnotenia sú robené na základe údajov z roku 2010.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS).", "analysis_paragraphs": ["Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS)."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "", ".pdf", "údajov", "Index IPP"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www.doingbusiness.org/%7E/media/fpdkm/doing%20business/documents/profiles/country/SVK.pdf", "http://www.heritage.org/index/faq", "http://www.heritage.org/index/pdf/2012/countries/slovakia.pdf", "http://www.heritage.org/index/faq", "http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:16.176627+00:00"}
{"id": "vr37224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37224", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "...v čom sa zhodli (zamestnávatelia a odborári, pozn.), povedali mi na Slovensku je dnes legislatívny chaos a to nám najviacej bráni v tom, aby sme perspektívne mohli uvažovať, najmä zamestnávatelia, o tom ako sa podnikateľsky správať.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, že je na Slovensku legislatívny chaos vyhlásil po stretnutí s predstaviteľmi Konfederácie odborových zväzov prezident SR Ivan Gašparovič. Tento poznatok, ako uviedol, si odniesol po stretnutiach s predstaviteľmi zamestnávateľov a odborov, ktoré sa uskutočnili 2. februára 2011. Prezident sa s odborármi zhodol v názore, že \"legislatívny zmätok\" v štáte by sa mal vyriešiť. To, či sa v tom zhodli aj zamestnávatelia a odborári a nie prezident s odborármi nebolo možné overiť z iného zdroja. V článku sme.sk o rokovaní medzi odborármi a zamestnávateľmi z januára 2011 sa obidve strany zhodli na niekoľkých bodoch. Explicitné vyjadrenie k legislatívnemu chaosu nezaznelo. Zamestnávatelia a odborári našli spoločnú reč napríklad pri flexikonte, ktoré potrebné v novelizovanom Zákonníku práce zachovať, V oblasti aktuálne diskutovanej úpravy stravovania zamestnancov sú obe strany za zachovanie súčasného stavu. Zhodli sa tiež na potrebe zosúladenia právnej úpravy inštitútu pracovného času zamestnancov hasičských jednotiek vo verejnom a súkromnom sektore. Za jeden z najväčších problémov v pracovnoprávnej oblasti považujú zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov aj otázku vymožiteľnosti pracovného práva.", "analysis_paragraphs": ["To, že je na Slovensku legislatívny chaos vyhlásil po stretnutí s predstaviteľmi Konfederácie odborových zväzov prezident SR Ivan Gašparovič. Tento poznatok, ako uviedol, si odniesol po stretnutiach s predstaviteľmi zamestnávateľov a odborov, ktoré sa uskutočnili 2. februára 2011. Prezident sa s odborármi zhodol v názore, že \"legislatívny zmätok\" v štáte by sa mal vyriešiť. To, či sa v tom zhodli aj zamestnávatelia a odborári a nie prezident s odborármi nebolo možné overiť z iného zdroja. V článku sme.sk o rokovaní medzi odborármi a zamestnávateľmi z januára 2011 sa obidve strany zhodli na niekoľkých bodoch. Explicitné vyjadrenie k legislatívnemu chaosu nezaznelo. Zamestnávatelia a odborári našli spoločnú reč napríklad pri flexikonte, ktoré potrebné v novelizovanom Zákonníku práce zachovať, V oblasti aktuálne diskutovanej úpravy stravovania zamestnancov sú obe strany za zachovanie súčasného stavu. Zhodli sa tiež na potrebe zosúladenia právnej úpravy inštitútu pracovného času zamestnancov hasičských jednotiek vo verejnom a súkromnom sektore. Za jeden z najväčších problémov v pracovnoprávnej oblasti považujú zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov aj otázku vymožiteľnosti pracovného práva."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["zhodol", "sme.sk"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=12932", "http://ekonomika.sme.sk/c/5726963/zamestnavatelia-a-odborari-rokovali-o-zakonniku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:23.536700+00:00"}
{"id": "vr36615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36615", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ľudia nemajú bezpečnostnú previerku vo vedení polície.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "tvnoviny.sk a pravda.sk k tejto téme uvádzajú: \"Aj nedostatok času je dôvodom, prečo si prezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak stále nepožiadal o bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Policajný viceprezident Ján Vaľo je síce po Jaroslavovi Spišiakovi druhý najvyššie postavený policajt v zbore, viacerí jeho podriadení však majú vyšší stupeň bezpečnostnej previerky ako ich šéf. Vaľo sa môže na polícii oboznamovať iba s materiálmi, ktoré majú stupeň utajenia dôverné.\"", "analysis_paragraphs": ["tvnoviny.sk a pravda.sk k tejto téme uvádzajú: \"Aj nedostatok času je dôvodom, prečo si prezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak stále nepožiadal o bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Policajný viceprezident Ján Vaľo je síce po Jaroslavovi Spišiakovi druhý najvyššie postavený policajt v zbore, viacerí jeho podriadení však majú vyšší stupeň bezpečnostnej previerky ako ich šéf. Vaľo sa môže na polícii oboznamovať iba s materiálmi, ktoré majú stupeň utajenia dôverné.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["tvnoviny.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/spisiak-tvrdi-ze-nema-cas-na-vybavovanie-bezpecnostnej-previerky.html", "http://spravy.pravda.sk/valo-nemoze-nazerat-do-tajnych-dokumentov-fjf-/sk_domace.asp?c=A101102_072210_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:36.947553+00:00"}
{"id": "vr14992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14992", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "... k vypínaniu mikrofónov. Došlo k tomu pri jednej faktickej poznámke...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K vypnutiu mikrofónu jedného z poslancov NRSR skutočne došlo pri zasadnutí parlamentu 18.4.2016 a preto hodnotíme Nicholsonovej výrok ako pravdivý. Výrok Lucie Nicholsonovej referuje k zasadnutiu druhej schôdze NRSR, ktorá sa uskutočnila 18.4. 2016, na ktorej poslanec OĽaNO-NOVA, Gábor Grendel povedal : \"Prehraj voľby a môžeš všetko, ak sa spojíš so Smerom.\" (Výrok bol modifikáciou pôvodného výroku Pavla Pašku, ktorý povedal : \"Vyhraj voľby a môžeš všetko.\") Následne na to mu dal predseda parlamentu, Andrej Danko , vypnúť mikrofón, pretože nereagoval na svojho predrečníka. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K vypnutiu mikrofónu jedného z poslancov NRSR skutočne došlo pri zasadnutí parlamentu 18.4.2016 a preto hodnotíme Nicholsonovej výrok ako pravdivý. Výrok Lucie Nicholsonovej referuje k zasadnutiu druhej schôdze NRSR, ktorá sa uskutočnila 18.4. 2016, na ktorej poslanec OĽaNO-NOVA, Gábor Grendel povedal : \"Prehraj voľby a môžeš všetko, ak sa spojíš so Smerom.\" (Výrok bol modifikáciou pôvodného výroku Pavla Pašku, ktorý povedal : \"Vyhraj voľby a môžeš všetko.\") Následne na to mu dal predseda parlamentu, Andrej Danko , vypnúť mikrofón, pretože nereagoval na svojho predrečníka. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "povedal", "Andrej Danko"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/330976/online-vlada-predklada-programove-vyhlasenie-premier-zostava-v-nemocnici/", "http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/340658-uplne-vsetko-nemozes/", "http://domov.sme.sk/c/20141017/minuta-po-minute-fico-je-stale-hospitalizovany-vladu-caka-hlasovanie-o-dovere.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:22.403594+00:00"}
{"id": "vr34712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34712", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ak niekto príde a povie, že sme banda skorumpovaných komunistov, že na Slovensku nie je žiadna sociálna demokracia, ale banda skorupmovaných komunistov...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda na kongrese SKDÚ-DS vo svojom prejave povedal nasledovné: „ Na Slovensku nepôsobí štandardná sociálna demokracia, ale skorumpovaná , nezodpovedná partia bývalých komunistov, ktorý si 17. november 1989 ani nevšimli, a ani doposiaľ ho nechcú vidieť .“", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda na kongrese SKDÚ-DS vo svojom prejave povedal nasledovné: „ Na Slovensku nepôsobí štandardná sociálna demokracia, ale skorumpovaná , nezodpovedná partia bývalých komunistov, ktorý si 17. november 1989 ani nevšimli, a ani doposiaľ ho nechcú vidieť .“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["kongrese"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/dzurinda-na-kongrese-sdku-ds-krical-smer-je-skorumpovana-banda-komunistov_comment_p3_a30.html?&page=3&p_all_items=30"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:45.931121+00:00"}
{"id": "vr15342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15342", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...premiér Fico urobil obrovskú kampaň, kde nám predstavil, čo všetok sa vybudovalo za podpory Európskej únie a celá opozícia to napádala.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár mal na mysli informačnú kampaň na eurofondy s názvom Dobré správy, ktorú iniciovala minulá vláda Roberta Fica a prebiehala v slovenských televíziách a rádiách od 22. decembra 2015 až do konca januára 2016. Kampaň bola kritizovaná za to, že jednostranne informovala o čerpaní eurofondov na Slovensku, slúžila ako predvolebná kampaň vtedajšej vlády pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami a zakrýva fakt, že Slovensku prepadne 1 miliarda eur z eurofondov, pretože ich nestihne prečerpať. Spomedzi opozičných poslancov kritizovali túto kampaň napríklad Eugen Jurzyca z SaS. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár mal na mysli informačnú kampaň na eurofondy s názvom Dobré správy, ktorú iniciovala minulá vláda Roberta Fica a prebiehala v slovenských televíziách a rádiách od 22. decembra 2015 až do konca januára 2016. Kampaň bola kritizovaná za to, že jednostranne informovala o čerpaní eurofondov na Slovensku, slúžila ako predvolebná kampaň vtedajšej vlády pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami a zakrýva fakt, že Slovensku prepadne 1 miliarda eur z eurofondov, pretože ich nestihne prečerpať. Spomedzi opozičných poslancov kritizovali túto kampaň napríklad Eugen Jurzyca z SaS. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["kampaň", "kritizovaná", "predvolebná", "Jurzyca", "poukázalo", "zaplatil"], "url": ["https://dennikn.sk/330815/novu-vladnu-reklamu-eurofondy-pustia-za-par-tyzdnov-7-tisic-krat/", "http://robert.blog.sme.sk/c/395484/reklama-na-eurofondy-pod-vianocny-stromcek.html", "http://www.transparency.sk/sk/kupena-propagacia-eurofondov-v-televiziach-vraj-nie-je-reklama/", "http://www.parlamentnelisty.sk/politika/politici-volicom/Jurzyca-SaS-Ficove-reklamy-verzus-konkretne-riesenia-259745", "http://www.transparency.sk/sk/kupena-propagacia-eurofondov-v-televiziach-vraj-nie-je-reklama/", "http://robert.blog.sme.sk/c/395484/reklama-na-eurofondy-pod-vianocny-stromcek.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:31.783357+00:00"}
{"id": "vr36767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36767", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zákon o používaní menšinových jazykov sa dostal do, do programového vyhlásenia vlády.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda sa zaviazala rozvíjať kultúru menšín, vrátane jazykov. Programové vyhlásenie vlády uvádza: \"... vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda sa zaviazala rozvíjať kultúru menšín, vrátane jazykov. Programové vyhlásenie vlády uvádza: \"... vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:58.877393+00:00"}
{"id": "vr38805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38805", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nakoniec bol to poslanec za KDH pán Abrhan, ktorý po tom, čo raz odstúpil z tej tajnej voľby, tak vyslovil určitú pochybnosť a nedôveru vôči nemu.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Abrhan k odstúpeniu J. Čentéša (v májovej tajnej voľbe GP,pozn.) mimo iného uviedol: \"Pán Čentéš bol našim spoločným kandidátom. S tratil moju dôveru pre verejnú voľbu.\" Neskôr svoju vyjadrenie zmiernil. \"Počkám si na rozhodnutie Ústavného súdu a potom sa rozhodnem. Dnes viem, že pána TRNKU voliť určite nebudem.\"", "analysis_paragraphs": ["P. Abrhan k odstúpeniu J. Čentéša (v májovej tajnej voľbe GP,pozn.) mimo iného uviedol: \"Pán Čentéš bol našim spoločným kandidátom. S tratil moju dôveru pre verejnú voľbu.\" Neskôr svoju vyjadrenie zmiernil. \"Počkám si na rozhodnutie Ústavného súdu a potom sa rozhodnem. Dnes viem, že pána TRNKU voliť určite nebudem.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["mimo iného uviedol:"], "url": ["http://www.storin.sk/storin.nsf/$All/59DBA3D918FF57BFC12578AF00420620?OpenDocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:32.138067+00:00"}
{"id": "43459", "numeric_id": 43459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43459", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Rozhodla sa (Monika Jankovská, pozn.) aj po vlastnom uvážení, že sa funkcie štátnej tajomníčky vzdá, a samozrejme pán minister Gál už hneď na nasledujúcom rokovaní vlády tento akt vykonal a pani štátna tajomníčka už dnes nesedí na svojej stoličke.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štátna tajomníčka Monika Jankovská 3. septembra 2019 oznámila, že sa vzdáva funkcie. Odstúpila po tom, ako jej meno začalo byť spájané s Mariánom Kočnerom, s ktorým mala podľa vyšetrovateľov komunikovať cez aplikáciu Threema. Sama Jankovská tvrdí, že Kočnera nepozná a žiadnym spôsobom s ním nekomunikovala. Deň po Jankovskej vyhlásení ju vláda na návrh ministra spravodlivosti z funkcie štátnej tajomníčky odvolala .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štátna tajomníčka Monika Jankovská 3. septembra 2019 oznámila, že sa vzdáva funkcie. Odstúpila po tom, ako jej meno začalo byť spájané s Mariánom Kočnerom, s ktorým mala podľa vyšetrovateľov komunikovať cez aplikáciu Threema. Sama Jankovská tvrdí, že Kočnera nepozná a žiadnym spôsobom s ním nekomunikovala. Deň po Jankovskej vyhlásení ju vláda na návrh ministra spravodlivosti z funkcie štátnej tajomníčky odvolala ."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["vzdáva", "odvolala"], "url": ["https://dennikn.sk/1572323/jankovska-odstupuje-z-funkcie-zasah-policie-povazuje-za-svinstvo/?ref=tema", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24135/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:56.543766+00:00"}
{"id": "vr28347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28347", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Na Slavíne má byť pochovaných 6.845 sovietskych vojakov. Pri bojoch v okolí Bratislavy však oficiálne padlo sovietskych 742 vojakov (a 470 Nemcov a Maďarov).", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na Slavíne je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov. Potvrdzuje to portál Bratislava , Wikipedia , časopis Pravda a pohrebníctvo mesta Bratislavy Marianum . Pritom v bojoch o Bratislavu padlo 742 sovietskych,470 nemeckých a maďarských vojakov a približne 120 civilistov. Tieto údaje potvrdzuje dvojtýždenník antifašistov Bojovník a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na Slavíne je pochovaných 6 845 sovietskych vojakov. Potvrdzuje to portál Bratislava , Wikipedia , časopis Pravda a pohrebníctvo mesta Bratislavy Marianum . Pritom v bojoch o Bratislavu padlo 742 sovietskych,470 nemeckých a maďarských vojakov a približne 120 civilistov. Tieto údaje potvrdzuje dvojtýždenník antifašistov Bojovník a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave ."], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Bratislava", "Wikipedia", "Pravda", "Marianum", "Bojovník", "Bratislave"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11018821", "http://en.wikipedia.org/wiki/Slav%C3%ADn", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/326085-tisickam-padlych-vojakov-daju-na-slavine-pamatne-tabule/", "http://www.marianum.sk/index.php?ids1=2014&ids2=2029", "http://www.szpb.sk/bojovnik/Bojovnik_082012.pdf", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/kultura-skolstvo/oslobodenie-mesta-pripominaju-aj-mensie-hroby.html?page_id=223106"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:17.513198+00:00"}
{"id": "vr36360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36360", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "...Slovenský rozhlas bude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu. Ja som o tom samozrejme diskutoval aj s pani riaditeľkou Zemkovou a rovnako som s ňou diskutoval aj tom, nakoľko si trúfa napríklad zachovať súčasný rozsah vysielania. V plnom rozsahu ho dokáže, čo som veľmi rad.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme presne o ktoré stretnutie medzi Krajcerom a Miloslavou Zemkovou by malo ísť. 12. októbra 2010 uverejnila agentúra SITA správu s názvom STV a SR nahradí jedno verejnoprávne médium , kde SRo prezentuje nasledovné stanovisko \"Na seminári o verejnoprávnosti generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková upozornila na potrebu odlišného spôsobu riadenia SRo a STV, v súčasnosti nie je možné riadiť ich rovnako. Na tom istom seminári sa minister Krajcer vyjadril, že pripravuje koncepčné riešenie a vytvorí odbornú komisiu, ktorá bude na riešení pracovať. Očakávame, že do komisie prizve aj zástupcu SRo\" .\n\nNejaké stretnutie pána Krajcera a pani riaditeľky Zemkovej sa teda uskutočnilo, čo sa týka zachovania súčasného rozsahu vysielania v plnom rozsahu, ako to pán Krajcer oznámil, sa nám nepodarilo zistiť. Zachovanie rozsahu vysielania v plnom rozsahu sa nespomína ani v rozhovore pani Zemkovej s denníkom SME.\n\nPani Zemková o rozsahu vysielania odpovedala čitateľovi v on-line rozhovore uskutočneného www.hnonline.sk .\n\nOtázku položil: anonym (14.10. 12:56)\n\nAko je to s rozpočtom pre Slovensky rozhlas? Myslite ze by ste sa uzivili bez dotacii? Co by ste k tomu potrebovali?\n\nOdpovedá: Miloslava Zemková (14.10. 14:10)\n\nRozpočet SRO na rok 2010 vôbec nemusíme meniť, udržíme ho. Na rok 2011 počítame so 4 000 000 eur zo štátneho rozpočtu, lebo takto sme uzavreli zmluvu so štátom. Za tieto peniaze vyrobíme asi 5 000 hodín programu. Áno, bez dotácií by sme vedeli fungovať, ale samotné úhrady (koncesie) by nestačili na terajší rozsah. Niečo by sme museli vypustiť. Zatiaľ nad tým neuvažujem.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme presne o ktoré stretnutie medzi Krajcerom a Miloslavou Zemkovou by malo ísť. 12. októbra 2010 uverejnila agentúra SITA správu s názvom STV a SR nahradí jedno verejnoprávne médium , kde SRo prezentuje nasledovné stanovisko \"Na seminári o verejnoprávnosti generálna riaditeľka SRo Miloslava Zemková upozornila na potrebu odlišného spôsobu riadenia SRo a STV, v súčasnosti nie je možné riadiť ich rovnako. Na tom istom seminári sa minister Krajcer vyjadril, že pripravuje koncepčné riešenie a vytvorí odbornú komisiu, ktorá bude na riešení pracovať. Očakávame, že do komisie prizve aj zástupcu SRo\" .", "Nejaké stretnutie pána Krajcera a pani riaditeľky Zemkovej sa teda uskutočnilo, čo sa týka zachovania súčasného rozsahu vysielania v plnom rozsahu, ako to pán Krajcer oznámil, sa nám nepodarilo zistiť. Zachovanie rozsahu vysielania v plnom rozsahu sa nespomína ani v rozhovore pani Zemkovej s denníkom SME.", "Pani Zemková o rozsahu vysielania odpovedala čitateľovi v on-line rozhovore uskutočneného www.hnonline.sk .", "Otázku položil: anonym (14.10. 12:56)", "Ako je to s rozpočtom pre Slovensky rozhlas? Myslite ze by ste sa uzivili bez dotacii? Co by ste k tomu potrebovali?", "Odpovedá: Miloslava Zemková (14.10. 14:10)", "Rozpočet SRO na rok 2010 vôbec nemusíme meniť, udržíme ho. Na rok 2011 počítame so 4 000 000 eur zo štátneho rozpočtu, lebo takto sme uzavreli zmluvu so štátom. Za tieto peniaze vyrobíme asi 5 000 hodín programu. Áno, bez dotácií by sme vedeli fungovať, ale samotné úhrady (koncesie) by nestačili na terajší rozsah. Niečo by sme museli vypustiť. Zatiaľ nad tým neuvažujem."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["STV a SR nahradí jedno verejnoprávne médium", "rozhovore", "v on-line rozhovore", "www.hnonline.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/stv-a-sro-nahradi-jedno-verejnopravne-/234587-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5597997/zemkova-situacia-je-vazna.html", "http://hnonline.sk/kultura/c1-47075110-zemkova-na-hnonline-o-stv-nemam-zaujem-kopem-za-rozhlas", "http://www.hnonline.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:41.633646+00:00"}
{"id": "vr16246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16246", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V roku 2014 sa z minimálnej mzdy nepatila daň. 2015 už to bolo 5 euro. V súčastnosti je to 13 euro.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2014 preddavok na daň predstavoval 0 eur. Keďže však došlo v roku 2015 k zvýšeniu minimálnej mzdy z 325 na 380 eur, zvýšil sa aj preddavok na daň a to na 2,3 eur. V roku 2017 došlo k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy a suma preddavku na daň sa tak zvýšila na 11 eur. Keďže číselné hodnoty sa od Švejnových odlišujú, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2014 bola minimálna mzda 325 eur. V roku 2015 sa výška minimálnej mzdy zvýšila na 380 eur a v roku 2017 na 435 eur. Výška nezdaniteľnej časti základu dane sa od roku 2014 nemenila. Vypočítava sa z násobku životného minima, ktoré je zmrazené od roku 2014. Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pričom si ju môže uplatniť v jednom mesiaci len u jedného zamestnávateľa. Mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je v súčasnosti vo výške 316,94 €. Výpočet minimálnej mzdy v roku 2014 v € hrubá mzda 325 poistné 43,55 čiastkový základ dane 281,45 nezdaniteľná časť 316,94 príjem zdaňovaný preddavkom 0 preddavok 0 čistá mzda 281,45 Výpočet minimálnej mzdy v roku 2015 v € hrubá mzda 380 poistné 50,92 čiastkový základ dane 329,08 nezdaniteľná časť 316,94 príjem zdaňovaný preddavkom 12,14 preddavok 2,3 čistá mzda 326,78 Výpočet minimálnej mzdy v roku 2017 v € hrubá mzda 435 poistné 58,29 čiastkový základ dane 376,71 nezdaniteľná časť 316,94 zdaniteľná časť 59,77 preddavok 11,3563 čistá mzda 365,3537 Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 preddavok na daň predstavoval 0 eur. Keďže však došlo v roku 2015 k zvýšeniu minimálnej mzdy z 325 na 380 eur, zvýšil sa aj preddavok na daň a to na 2,3 eur. V roku 2017 došlo k výraznému zvýšeniu minimálnej mzdy a suma preddavku na daň sa tak zvýšila na 11 eur. Keďže číselné hodnoty sa od Švejnových odlišujú, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2014 bola minimálna mzda 325 eur. V roku 2015 sa výška minimálnej mzdy zvýšila na 380 eur a v roku 2017 na 435 eur. Výška nezdaniteľnej časti základu dane sa od roku 2014 nemenila. Vypočítava sa z násobku životného minima, ktoré je zmrazené od roku 2014. Zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, pričom si ju môže uplatniť v jednom mesiaci len u jedného zamestnávateľa. Mesačná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je v súčasnosti vo výške 316,94 €. Výpočet minimálnej mzdy v roku 2014 v € hrubá mzda 325 poistné 43,55 čiastkový základ dane 281,45 nezdaniteľná časť 316,94 príjem zdaňovaný preddavkom 0 preddavok 0 čistá mzda 281,45 Výpočet minimálnej mzdy v roku 2015 v € hrubá mzda 380 poistné 50,92 čiastkový základ dane 329,08 nezdaniteľná časť 316,94 príjem zdaňovaný preddavkom 12,14 preddavok 2,3 čistá mzda 326,78 Výpočet minimálnej mzdy v roku 2017 v € hrubá mzda 435 poistné 58,29 čiastkový základ dane 376,71 nezdaniteľná časť 316,94 zdaniteľná časť 59,77 preddavok 11,3563 čistá mzda 365,3537 Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["325", "nemenila.", "", "Výpočet", "2015", "2017"], "url": ["https://www.etrend.sk/podnikanie/dolezite-cisla-v-roku-2014.html", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/3017/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/vypocet-cistej-mzdy-2017.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1925/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/vypocet-cistej-mzdy-2015.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1925/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/vypocet-cistej-mzdy-2015.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1925/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/vypocet-cistej-mzdy-2015.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/3017/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/vypocet-cistej-mzdy-2017.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:17.504994+00:00"}
{"id": "49624", "numeric_id": 49624, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49624", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pretože tam ešte sankcie nie sú na dodávky plynu (z Ruska, pozn.).", "statement_date": "2024-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský plyn bol doteraz od sankčných obmedzení zo strany EÚ úplne ušetrený. V súčasnosti sa ale rokuje o 14. balíku sankcií, ktorý by mal obsahovať sankcie na skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska. Nemá však ísť o úplné zastavenie dovozu, skvapalnený plyn z Ruska bude zakázané reexportovať do iných krajín. Balík zatiaľ nebol schválený a jeho finálna podoba tak ešte nie je známa. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nEurópska Únia uvalila na Rusko niekoľko balíkov sankcií. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali prejaviť najmä v dlhšom časovom horizonte. Cieľom sankčných opatrení EÚ je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.\n\nV súčasnosti rokuje EÚ už v poradí o 14. balíku sankcií.\n\nTento balík by mal taktiež obsahovať sankcie na skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska. Ruský plyn bol doteraz od sankčných obmedzení zo strany EÚ úplne ušetrený.\n\nNemá však ísť o úplnú stopku dovozu, LNG však bude zakázané v európskych prístavoch prekladať a opätovne vyvážať do iných krajín.\n\nSankcie voči ruskému zemnému plynu zatiaľ podľa neoficiálnych informácii blokuje Nemecko, To sa obáva rozšírenia opatrenia, ktoré by spoločnosti z EÚ prinútilo zabezpečiť, aby ich zákazníci potom nemohli predávať Rusku tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie.", "analysis_paragraphs": ["Ruský plyn bol doteraz od sankčných obmedzení zo strany EÚ úplne ušetrený. V súčasnosti sa ale rokuje o 14. balíku sankcií, ktorý by mal obsahovať sankcie na skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska. Nemá však ísť o úplné zastavenie dovozu, skvapalnený plyn z Ruska bude zakázané reexportovať do iných krajín. Balík zatiaľ nebol schválený a jeho finálna podoba tak ešte nie je známa. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý.", "Európska Únia uvalila na Rusko niekoľko balíkov sankcií. Tie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali prejaviť najmä v dlhšom časovom horizonte. Cieľom sankčných opatrení EÚ je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.", "V súčasnosti rokuje EÚ už v poradí o 14. balíku sankcií.", "Tento balík by mal taktiež obsahovať sankcie na skvapalnený zemný plyn (LNG) z Ruska. Ruský plyn bol doteraz od sankčných obmedzení zo strany EÚ úplne ušetrený.", "Nemá však ísť o úplnú stopku dovozu, LNG však bude zakázané v európskych prístavoch prekladať a opätovne vyvážať do iných krajín.", "Sankcie voči ruskému zemnému plynu zatiaľ podľa neoficiálnych informácii blokuje Nemecko, To sa obáva rozšírenia opatrenia, ktoré by spoločnosti z EÚ prinútilo zabezpečiť, aby ich zákazníci potom nemohli predávať Rusku tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie."], "analysis_date": "2024-06-22", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "obmedziť", "rokuje", "obsahovať", "zakázané", "neoficiálnych informácii", "blokuje"], "url": ["https://finance.ec.europa.eu/eu-and-world/sanctions-restrictive-measures/sanctions-adopted-following-russias-military-aggression-against-ukraine_en#what-the-eu-is-doing-and-why", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/eu-pripravuje-novy-balik-sankcii-vo/789457-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/europa-chce-porusit-tabu-a-po-prvykrat-obmedzit-dovoz-ruskeho-zemneho-plynu/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/europa-chce-porusit-tabu-a-po-prvykrat-obmedzit-dovoz-ruskeho-zemneho-plynu/", "https://www.reuters.com/world/europe/eus-14th-package-russia-sanctions-held-up-by-germany-diplomats-say-2024-06-14/", "https://sita.sk/nemecko-zablokovalo-sankcie-voci-ruskemu-zemnemu-plynu-europska-komisia-sa-snazi-berlin-presvedcit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:51.600243+00:00"}
{"id": "vr31449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31449", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "(Slovensko pozn.)dnes je krajinou, kde len 4 krajiny majú nižšiu mieru rizika chudoby.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miera rizika chudoby určuje, koľko percent obyvateľstva má príjem nižší ako 60% mediánového príjmu na osobu v danej krajine. Ak by sme zoradili príjmy každého jedného obyvateľa od najväčšieho po najmenší, medián určuje ten príjem, ktorý je presne v strede. To znamená, že polovica obyvateľov zarába viac ako je mediánová hodnota a polica menej. Nevieme z akých údajov I. Radičová vychádzala, ale podľa najnovšej dostupnej štatistiky Eurostatu pre rok 2010, je Slovensko v miere rizika chudoby až na 11. mieste spolu s Maltou s 20,6 % mierou rizika. Menšie riziko má napríklad Česko, Slovinsko či Rakúsko. Stále sme na tom lepšie ako priemer všetkých krajín EÚ, ktorý dosahuje úroveň 23,5%. Výrok I. Radičovej hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miera rizika chudoby určuje, koľko percent obyvateľstva má príjem nižší ako 60% mediánového príjmu na osobu v danej krajine. Ak by sme zoradili príjmy každého jedného obyvateľa od najväčšieho po najmenší, medián určuje ten príjem, ktorý je presne v strede. To znamená, že polovica obyvateľov zarába viac ako je mediánová hodnota a polica menej. Nevieme z akých údajov I. Radičová vychádzala, ale podľa najnovšej dostupnej štatistiky Eurostatu pre rok 2010, je Slovensko v miere rizika chudoby až na 11. mieste spolu s Maltou s 20,6 % mierou rizika. Menšie riziko má napríklad Česko, Slovinsko či Rakúsko. Stále sme na tom lepšie ako priemer všetkých krajín EÚ, ktorý dosahuje úroveň 23,5%. Výrok I. Radičovej hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=t2020_50&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:35.495569+00:00"}
{"id": "vr27180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27180", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Matky aj vašim rozhodnutím (rozhodnutím vlády R. Fica, pozn.) prišli o možnosť dať deti do centier voľného času.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení mení podmienky financovania centier voľného času (CVČ) a v praxi skutočne viedlo k výraznému poklesu počtu detí, ktoré centrá navštevujú.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení mení podmienky financovania centier voľného času (CVČ) a v praxi skutočne viedlo k výraznému poklesu počtu detí, ktoré centrá navštevujú."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "mení", "netvrdí", "zverejnených", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255795-centra-volneho-casu-zraza-novy-zakon-na-kolena/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255795-centra-volneho-casu-zraza-novy-zakon-na-kolena/", "http://www.sme.sk/c/6816575/centra-volneho-casu-zanikaju-ministerstvo-mozno-zakon-upravi.html", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/cvc-zanik/5452-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1030632/tisicky-deti-prisli-o-kruzky-tvrdi-asociacia-sukromnych-skol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:55.867380+00:00"}
{"id": "47855", "numeric_id": 47855, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47855", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Keď dáme do rozpočtu 11 miliónov pre sestry, to je 30 EUR na jednu mesačne, to je smiešne.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V štátnom rozpočte na rok 2022 je vyčlenených 11 miliónov pre zdravotné sestry. V roku 2019 bolo na Slovensku podľa Inštitútu zamestnanosti 31 309 sestier. Zaokrúhlene to vychádza na 30 Eur mesačne pre jednu sestru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V štátnom rozpočte na rok 2022 je vyčlenených 11 miliónov pre zdravotné sestry. V roku 2019 bolo na Slovensku podľa Inštitútu zamestnanosti 31 309 sestier. Zaokrúhlene to vychádza na 30 Eur mesačne pre jednu sestru. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-14", "analysis_sources": {"text": ["11", "Inštitútu"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/11011175-novy-rozpocet-je-nastrojom-stability-pocita-aj-so-zvysovanim-platov-zdravotnikov-tvrdi-matovic", "https://www.iz.sk/30-grafov-o-zdravotnictve/pocet-zdravotnickych-pracovnikov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:17.408147+00:00"}
{"id": "vr15269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15269", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "No, tak v Lotyšsku máme taký prípad, že odstúpil minister zdravotníctva iba kvôli tomu, že sa predbehol v rade u lekára.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lotyšský minister zdravotníctva Guntis Belévičs odstúpil z funkcie pre aféru týkajúcu sa jeho prednostného ošetrenia v nemocnici v Rige. Informovala o tom agentúra DPA. Správu prebrali slovenské médiá ( Trend , Denník N ).", "analysis_paragraphs": ["Lotyšský minister zdravotníctva Guntis Belévičs odstúpil z funkcie pre aféru týkajúcu sa jeho prednostného ošetrenia v nemocnici v Rige. Informovala o tom agentúra DPA. Správu prebrali slovenské médiá ( Trend , Denník N )."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "Denník N"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/lotyssky-minister-odstupil-pre-predbiehanie-sa-u-lekara.html", "https://dennikn.sk/minuta/483626/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:47.540018+00:00"}
{"id": "vr29620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29620", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predsa Európska komisia prijala zoznam politikov z Ruskej federácie, ktorí nemôžu cestovať do Európskej únie.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia spolu s USA prijala zoznam takýchto osôb (vrátane niektorých ruských politikov) už v marci 2014. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Išlo najmä o osoby, majúce podiel na destabilizácii Ukrajiny, ohrození mieru, bezpečnosti, stability a suverenity krajiny.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia spolu s USA prijala zoznam takýchto osôb (vrátane niektorých ruských politikov) už v marci 2014. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Išlo najmä o osoby, majúce podiel na destabilizácii Ukrajiny, ohrození mieru, bezpečnosti, stability a suverenity krajiny."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["Reštriktívne opatrenia", "Európskej komisie"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2014/mar/17/eu-imposes-sanctions-21-russian-ukrainian-officials-crimea", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/02/pdf/17022015-russia-sanctions-table---persons--and-entities_pdf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:39.577727+00:00"}
{"id": "vr26686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26686", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Treba povedať jednoznačne, prezident SR môže konať jedine v zmysle ústavy SR, to znamená článok 102 ústavy. Má tam kompetencie a tie kompetencie sú postačujúce. Ja si dovolím povedať, že pokiaľ by prezident SR využíval tieto kompetencie a v podstate predkladal by do NR SR správy o činnosti, správy o stave republiky, bohužiaľ sa to nestalo, toto vytýkam pánovi Gašparovičovi, pretože on bol 10 rokov prezidentom SR a jediné správy o stave republiky som počul len v roku 2004, 2005 a naposledy v 2009.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Článok 102 ústavy skutočne pojednáva o kompetenciách prezidenta a umožňuje mu podávať NRSR správy o stave republiky. Prezident predniesol správy o stave republiky zatiaľ iba dva krát. Prvý krát v roku 2005 a druhý krát v roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Článok 102 Ústavy SR skutočne pojednáva o právomociach, či povinnostiach prezidenta SR, kde sa medzi inými píše: \" ... podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,...\" Správa prezidenta SR Ivana Gašparoviča o stave republiky z 22. júna 2005, kde hovorí o členstve SR v medzinárodných spoločenstvách- NATO, EÚ, OSN (nadchádzajúce členstvo SR v BR OSN). Správa Prezidenta SR Ivana Gašparoviča o stave republiky zo 17. februára 2009, kde sa venuje svetovej kríze, ktorá má vplyv i na SR a na jej občanov, na vysokú nezamestnanosť v SR, či pokles výroby. S poslednou správou o stave SR prezident Ivan Gašparovič chce vystúpiť ešte pred oficiálnym odovzdaním úradu prezidenta v júni. Nie je však zatiaľ známe, či tak mieni urobiť ešte pred marcovými voľbami,alebo až po nich. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Článok 102 ústavy skutočne pojednáva o kompetenciách prezidenta a umožňuje mu podávať NRSR správy o stave republiky. Prezident predniesol správy o stave republiky zatiaľ iba dva krát. Prvý krát v roku 2005 a druhý krát v roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Článok 102 Ústavy SR skutočne pojednáva o právomociach, či povinnostiach prezidenta SR, kde sa medzi inými píše: \" ... podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,...\" Správa prezidenta SR Ivana Gašparoviča o stave republiky z 22. júna 2005, kde hovorí o členstve SR v medzinárodných spoločenstvách- NATO, EÚ, OSN (nadchádzajúce členstvo SR v BR OSN). Správa Prezidenta SR Ivana Gašparoviča o stave republiky zo 17. februára 2009, kde sa venuje svetovej kríze, ktorá má vplyv i na SR a na jej občanov, na vysokú nezamestnanosť v SR, či pokles výroby. S poslednou správou o stave SR prezident Ivan Gašparovič chce vystúpiť ešte pred oficiálnym odovzdaním úradu prezidenta v júni. Nie je však zatiaľ známe, či tak mieni urobiť ešte pred marcovými voľbami,alebo až po nich. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "Správa", "členstvo", "Správa", "správou"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/ustava-slovenskej-republiky", "http://www.prezident.sk/?vystupenie-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-v-nr-sr-so-spravou-o-stave-republiky-bratislava-22-6-2005", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_osn-sr_v_osn", "http://www.prezident.sk/?sprava-prezidenta-sr-ivana-gasparovica-o-stave-republiky-nr-sr-bratislava-17-2-2009", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304093-prezident-este-zhodnoti-stav-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:12.220437+00:00"}
{"id": "vr17187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17187", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A my si členov vyberáme. My berieme takých, ktorí sú bezúhonní, (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podmienka bezúhonnosti v prípade prijímania nových členov do strany SaS je oficiálne deklarovaná v stanovách strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"3) O prijatí za člena strany rozhoduje republiková rada na základe písomnej prihlášky. Prihláška musí okrem mena a priezviska, dátumu narodenia, bydliska, vzdelania a zamestnania záujemcu o členstvo obsahovať aj: a) čestné vyhlásenie záujemcu o tom, že spĺňa všetky podmienky, ktoré pre členstvo v strane vyžaduje zákon a tieto stanovy, b) čestné vyhlásenie o skutočnostiach potrebných na posúdenie jeho politic­kej a občianskej bezúhonnosti, a to v rozsahu určenom republikovou radou, c) záväzok záujemcu dodržiavať stanovy a program strany.\"\n\n\"5) Republiková rada neprijme za člena strany záujemcu, ktorý nespĺňa podmienky členstva v strane, alebo ak má pochybnosti o jeho politickej alebo občianskej bezúhonnosti, alebo o poctivosti jeho záujmu o členstvo v strane.\"", "analysis_paragraphs": ["Podmienka bezúhonnosti v prípade prijímania nových členov do strany SaS je oficiálne deklarovaná v stanovách strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\"3) O prijatí za člena strany rozhoduje republiková rada na základe písomnej prihlášky. Prihláška musí okrem mena a priezviska, dátumu narodenia, bydliska, vzdelania a zamestnania záujemcu o členstvo obsahovať aj: a) čestné vyhlásenie záujemcu o tom, že spĺňa všetky podmienky, ktoré pre členstvo v strane vyžaduje zákon a tieto stanovy, b) čestné vyhlásenie o skutočnostiach potrebných na posúdenie jeho politic­kej a občianskej bezúhonnosti, a to v rozsahu určenom republikovou radou, c) záväzok záujemcu dodržiavať stanovy a program strany.\"", "\"5) Republiková rada neprijme za člena strany záujemcu, ktorý nespĺňa podmienky členstva v strane, alebo ak má pochybnosti o jeho politickej alebo občianskej bezúhonnosti, alebo o poctivosti jeho záujmu o členstvo v strane.\""], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["dostupný"], "url": ["http://www.sas.sk/stanovy/26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:05.486844+00:00"}
{"id": "vr14724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14724", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nemôže mať Slovensko 150 politických strán...", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danko vo výroku referuje práve k tomu, že Slovensko má približne 150 politických strán, čo hodnotí ako vysoké číslo. Podobný výrok sme mu overovali už viackrát . Register s kompletným zoznamom politických strán je možné nájsť na stránkach Ministerstva vnútra SR. Podľa tohto oficiálneho zdroja je v súčasnosti na Slovensku zaregistrovaných 155 politických strán (bez započítania tých, ktoré sú v likvidácii). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Danko vo výroku referuje práve k tomu, že Slovensko má približne 150 politických strán, čo hodnotí ako vysoké číslo. Podobný výrok sme mu overovali už viackrát . Register s kompletným zoznamom politických strán je možné nájsť na stránkach Ministerstva vnútra SR. Podľa tohto oficiálneho zdroja je v súčasnosti na Slovensku zaregistrovaných 155 politických strán (bez započítania tých, ktoré sú v likvidácii). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["viackrát", "Ministerstva", "155"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/46", "http://www.minv.sk/", "http://www.ives.sk/registre/zoznamps.do?action=azza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:10.230000+00:00"}
{"id": "vr30770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30770", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "O to sa nejedná či bol alebo nebol nevinný. Ale bol obvinený bez dôkazov a výsledok je taký aký je. (Strauss-Kahn, pozn.)", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strauss-Kahn o svojom obvinení povedal : \" Neexistuje žiadny dôkaz. Nič, čo by ma usvedčovalo. Keby pretrvávalo čo i najmenšie podozrenie, súd by sa začal .\"", "analysis_paragraphs": ["Strauss-Kahn o svojom obvinení povedal : \" Neexistuje žiadny dôkaz. Nič, čo by ma usvedčovalo. Keby pretrvávalo čo i najmenšie podozrenie, súd by sa začal .\""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "výpoveď"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1242597", "http://spravy.pravda.sk/polonahe-chyzne-umyvali-chodnik-pred-domom-strauss-kahna-pm0-/sk_svet.asp?c=A111101_105043_sk_svet_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:35.421250+00:00"}
{"id": "vr14775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14775", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...vysokopostavený funkcionár za Radičovej vlády sa stal šéfom NKÚ...", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je Ing. Karol Mitrík , ktorý je v tejto funkcii od mája roku 2015. Za Radičovej vlády bol do roku 2010 konateľom spoločnosti DND Trade, a v rokoch 2010-2012 zastával funkciu riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby), do ktorej bol vymenovaný práve koaličnou vládou Ivety Radičovej. Výrok preto označujeme za pravdivý.\n\nPodľa SITA :\n\n\" 25. augusta 2010 vymenoval vtedajší prezident SR, Ivan Gašparovič do funkcie nového riaditeľa SIS Ing. Karola Mitríka. Nomináciu bývalého poslanca za SDKÚ-DS za šéfa tajnej služby schválila vláda 21. júla. Prezident čakal na bezpečnostnú previerku, ktorou podmienila Mitríkove menovanie. V tejto funkcii nahradil Jozefa Magalu, ktorého prezident za šéfa SIS vymenoval 27. júla 2006 .\"", "analysis_paragraphs": ["Predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je Ing. Karol Mitrík , ktorý je v tejto funkcii od mája roku 2015. Za Radičovej vlády bol do roku 2010 konateľom spoločnosti DND Trade, a v rokoch 2010-2012 zastával funkciu riaditeľa SIS (Slovenskej informačnej služby), do ktorej bol vymenovaný práve koaličnou vládou Ivety Radičovej. Výrok preto označujeme za pravdivý.", "Podľa SITA :", "\" 25. augusta 2010 vymenoval vtedajší prezident SR, Ivan Gašparovič do funkcie nového riaditeľa SIS Ing. Karola Mitríka. Nomináciu bývalého poslanca za SDKÚ-DS za šéfa tajnej služby schválila vláda 21. júla. Prezident čakal na bezpečnostnú previerku, ktorou podmienila Mitríkove menovanie. V tejto funkcii nahradil Jozefa Magalu, ktorého prezident za šéfa SIS vymenoval 27. júla 2006 .\""], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Mitrík", "Radičovej", "vymenovaný", "SITA"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/byvale-vedenie-nku-sr", "https://www.nku.gov.sk/predseda-nku-sr", "http://www.etrend.sk/ekonomika/prezident-vymenoval-karola-mitrika-za-sefa-sis.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/karol-mitrik-je-oficialne-novy-sef/206766-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:30.245143+00:00"}
{"id": "45497", "numeric_id": 45497, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45497", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Toto je počet ľudí, ktorým bola doteraz poskytnutá pomoc (268 000, z toho 116 000 zamestnancom, 34 000 SZČO, 65 000 pandemická OČR, 43 000 pandemická PN, pozn.).", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že k 7. máju 2020 poskytlo pomoc 116 554 zamestnancom; 33 715 SZČO; Sociálna poisťovňa vyplatila 65-tisíc tzv. pandemických OČR a 43-tisíc pandemických PN. Hoci súčet týchto súm dáva 258-tisíc (a nie 268-tisíc), hodnotíme tvrdenie Juraja Šeligu ja s ohľadom na presné dielčie čísla ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že k 7. máju 2020 poskytlo pomoc 116 554 zamestnancom; 33 715 SZČO; Sociálna poisťovňa vyplatila 65-tisíc tzv. pandemických OČR a 43-tisíc pandemických PN. Hoci súčet týchto súm dáva 258-tisíc (a nie 268-tisíc), hodnotíme tvrdenie Juraja Šeligu ja s ohľadom na presné dielčie čísla ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:12.947515+00:00"}
{"id": "vr37352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37352", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pán štátny tajomník zahraničných vecí (Milan Ježovica pozn.) dohodol, že ďalšie zasadnutie tej zmiešanej komisie, ktorá by o tom rokovala bude až niekedy v októbri a medzi tým v Maďarsku bude prijatá Ústava a snáď si nemyslíme, že Maďarsko kvôli našej zmluve alebo nášho návrhu bude meniť svoju Ústavu.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje ministerstvo zahraničných vecí SR 17. februára 2011 sa uskutočnilo zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahraničnopolitické otázky. Rokovania za slovenskú stranu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica. Podľa tasr.sk sa ďalšia schôdzka komisie uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome. Maďarský prezident Pál Schmitt sa ešte v auguste 2010 vyjadril , že nová Ústava Maďarskej republiky by mohla byť prijatá parlamentom už na jar 2011. Dňa 11. februára 2011 Strany maďarskej vládnej koalície, Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú dvojtretinovú ústavnú väčšinu, navrhli , aby parlament prijal novú ústavu krajiny 18. apríla 2011. To je skôr ako sa uvažovalo pôvodne, kedy bolo prijatie plánované na Veľkonočný pondelok. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje ministerstvo zahraničných vecí SR 17. februára 2011 sa uskutočnilo zasadnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahraničnopolitické otázky. Rokovania za slovenskú stranu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica. Podľa tasr.sk sa ďalšia schôdzka komisie uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome. Maďarský prezident Pál Schmitt sa ešte v auguste 2010 vyjadril , že nová Ústava Maďarskej republiky by mohla byť prijatá parlamentom už na jar 2011. Dňa 11. februára 2011 Strany maďarskej vládnej koalície, Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú dvojtretinovú ústavnú väčšinu, navrhli , aby parlament prijal novú ústavu krajiny 18. apríla 2011. To je skôr ako sa uvažovalo pôvodne, kedy bolo prijatie plánované na Veľkonočný pondelok. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "tasr.sk", "vyjadril", "navrhli"], "url": ["http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_FB06574B87F76EEDC125783B002E8417&MENU=vsetky_spravy", "http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110217TBB00601", "http://www.sme.sk/c/5500362/nova-ustava-v-madarsku-by-mohla-byt-prijata-uz-na-jar.html#ixzz1EgzYtwXT", "http://www.sme.sk/c/5762733/novu-madarsku-ustavu-by-parlament-mal-schvalit-18-aprila.html#ixzz1Eh0WfPkT"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:30.655513+00:00"}
{"id": "vr14846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14846", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Od vzniku Slovenskej republiky za všetky volebné obdobia bol ten počet 13 vždy (vo Výbore pre obranu a bezpečnosť, pozn.), aj v minulom volebnom období, aby som bol úplne presný. Raz bol 12, ale to zodpovedalo vtedy veľkému pomeru v prospech koalície(...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vašečka v diskusii referuje k výboru, v ktorom sám pôsobí- Výboru pre obranu a bezpečnosť. Počet členov tohto výboru NR SR je dostupný pre volebné obdobia 2 až 7. Počas týchto volebných období mal Výbor pre obranu a bezpečnosť po väčšinu času 13 členov, aj keď sú určité odchýlky od tohto pravidla- v 3., 4. a 6. volebnom období bol na konci počet členov odlišný, no väčšinu týchto období skutočne platilo, že výbor mal 13 členov. Z kontextu diskusie vyplýva, že Vašečka nereferuje k 7. volebnému obdobiu, ale práve porovnáva s ním ostatné obdobia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vašečka v diskusii referuje k výboru, v ktorom sám pôsobí- Výboru pre obranu a bezpečnosť. Počet členov tohto výboru NR SR je dostupný pre volebné obdobia 2 až 7. Počas týchto volebných období mal Výbor pre obranu a bezpečnosť po väčšinu času 13 členov, aj keď sú určité odchýlky od tohto pravidla- v 3., 4. a 6. volebnom období bol na konci počet členov odlišný, no väčšinu týchto období skutočne platilo, že výbor mal 13 členov. Z kontextu diskusie vyplýva, že Vašečka nereferuje k 7. volebnému obdobiu, ale práve porovnáva s ním ostatné obdobia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["výboru NR SR", "2. volebné obdobie:", "3. volebné obdobie:", "4. volebné obdobie", "5. volebné obdobie:", "6. volebné obdobie:", "7. volebné obdobie:"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=8", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=30", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=84", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=102", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=125", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=143"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:17.215002+00:00"}
{"id": "vr16509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16509", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...v súčasnosti býva v okresoch Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok približne 630-tisíc ľudí s trvalým pobytom, v skutočnosti ich je tu však o 200-tisíc viac", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA .Na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej len „ŠÚ SR“) z roku 2016 a údajov Market Locatoru môžeme tento Frešov výrok považovať za pravdivý. Výrok súvisí s Frešovým návrhom bezplatnej prímestskej aj mestskej dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“) pre ľudí, ktorí sú v tomto kraji prihlásení na trvalý pobyt. Podľa údajov zverejnených na stránkach ŠÚ SR bývalo, na konci roka 2016, v BSK (okresy Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok) 641 892 obyvateľov. Podľa geolokačnej štatistiky , ktorú zbiera a vyhodnocuje spoločnosť Market Locator SK s.r.o., na základe pohybu SIM kariet môžeme odvodiť reálny počet obyvateľov „prespávajúcich“ v samotnej Bratislave, teda aj obyvateľov bez trvalého pobytu na tomto území. Údaje boli namerané v hlavnom meste – okresy Bratislava I. až V. v máji 2017 a počet „nocujúcich“ v Bratislave bol vyčíslený na 666 264 . Toto číslo sme porovnali s údajmi ŠÚ SR. Vytriedením údajov týkajúcich sa výlučne len počtu obyvateľov hlavného mesta, ktoré sú zverejnené na stránke ŠÚ SR, sme zistili, že počet obyvateľov bývajúcich v hlavnom meste ku koncu roka 2016 bol 425 923 . Z vyššie uvedeného vyplýva, že len v samotnom hlavnom meste žije približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako je ich prihlásených na trvalý pobyt, a preto je možné predpokladať, že výrok Pavla Freša je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA .Na základe údajov Štatistického úradu SR (ďalej len „ŠÚ SR“) z roku 2016 a údajov Market Locatoru môžeme tento Frešov výrok považovať za pravdivý. Výrok súvisí s Frešovým návrhom bezplatnej prímestskej aj mestskej dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji (ďalej len „BSK“) pre ľudí, ktorí sú v tomto kraji prihlásení na trvalý pobyt. Podľa údajov zverejnených na stránkach ŠÚ SR bývalo, na konci roka 2016, v BSK (okresy Bratislava, Senec, Malacky a Pezinok) 641 892 obyvateľov. Podľa geolokačnej štatistiky , ktorú zbiera a vyhodnocuje spoločnosť Market Locator SK s.r.o., na základe pohybu SIM kariet môžeme odvodiť reálny počet obyvateľov „prespávajúcich“ v samotnej Bratislave, teda aj obyvateľov bez trvalého pobytu na tomto území. Údaje boli namerané v hlavnom meste – okresy Bratislava I. až V. v máji 2017 a počet „nocujúcich“ v Bratislave bol vyčíslený na 666 264 . Toto číslo sme porovnali s údajmi ŠÚ SR. Vytriedením údajov týkajúcich sa výlučne len počtu obyvateľov hlavného mesta, ktoré sú zverejnené na stránke ŠÚ SR, sme zistili, že počet obyvateľov bývajúcich v hlavnom meste ku koncu roka 2016 bol 425 923 . Z vyššie uvedeného vyplýva, že len v samotnom hlavnom meste žije približne o 200-tisíc obyvateľov viac ako je ich prihlásených na trvalý pobyt, a preto je možné predpokladať, že výrok Pavla Freša je pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ŠÚ SR", "geolokačnej štatistiky", "666 264", "425 923"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/freso-chce-v-bratislavskom-kraji-dopravu-zdarma-ocakava-prisun-milionov-eur/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Number%20of%20the%20Population%20by%20Sex%20-%20SR%2c%20Areas%2c%20Regions%2c%20Districts%2c%20", "http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase-hlavne-mesto/", "http://www.marketlocator.sk/ako-sa-nafukuje-nase-hlavne-mesto/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22)&ui.name=Number%20of%20the%20Population%20by%20Sex%20-%20SR%2c%20Areas%2c%20Regions%2c%20Districts%2c%20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:17.214384+00:00"}
{"id": "vr27640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27640", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dnes áno, na Silvestra minulého roku to bolo 3,5 miliardy.(hotovostnej rezervy štátu, pozn.)", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií od riaditeľa tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radka Kuruca, bola k 31. decembru 2013 výška hotovostnej rezervy štátu 3 418 mil. eur . Podľa článku agentúry SITA z 2. januára 2014: \"Z roku na rok si tak Slovensko prenáša rezervu vo výške 3 mld. eur , teda asi 5 % HDP, čo je asi päťkrát viac ako v roku 2011.\" (SITA) Podľa zdroja Ministerstva financií SR : Aktívne riadenie dlhu a likvidity spolu s nižším hotovostným deficitom prispeli k zníženiu dlhu v porovnaní s prvým polrokom roka 2013. Podľa odhadu MF SR bude hrubý verejný dlh nižší ako 55 % HDP. A to pri udržaní hotovostnej rezervy na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo na konci roka 2012 a pri päťkrát vyššej rezerve ako v roku 2011. (doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý) Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií od riaditeľa tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radka Kuruca, bola k 31. decembru 2013 výška hotovostnej rezervy štátu 3 418 mil. eur . Podľa článku agentúry SITA z 2. januára 2014: \"Z roku na rok si tak Slovensko prenáša rezervu vo výške 3 mld. eur , teda asi 5 % HDP, čo je asi päťkrát viac ako v roku 2011.\" (SITA) Podľa zdroja Ministerstva financií SR : Aktívne riadenie dlhu a likvidity spolu s nižším hotovostným deficitom prispeli k zníženiu dlhu v porovnaní s prvým polrokom roka 2013. Podľa odhadu MF SR bude hrubý verejný dlh nižší ako 55 % HDP. A to pri udržaní hotovostnej rezervy na približne rovnakej úrovni ako tomu bolo na konci roka 2012 a pri päťkrát vyššej rezerve ako v roku 2011. (doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý) Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií", "článku", "Ministerstva financií SR"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5428", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/773761-stat-hospodaril-s-vyse-dvojmiliardovym-deficitom/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=647"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:33.675209+00:00"}
{"id": "vr33930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33930", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Už dnes nikto nehovorí o existenčnom riziku ohľadom eura, nikto už nehovorí o tom, že eurozóna sa rozpadne, alebo euro ako spoločná mena skolabuje.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že odborná verejnost sa menej venuje téme rozpadu eurozóny a kolapsu eura ako v roku 2012, kedy na príklad uznávaný nemecký magazín Spiegel 13. augusta 2012 vo svojom clánku informoval:", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že odborná verejnost sa menej venuje téme rozpadu eurozóny a kolapsu eura ako v roku 2012, kedy na príklad uznávaný nemecký magazín Spiegel 13. augusta 2012 vo svojom clánku informoval:"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["clánku", "blogu", "konferencii", "vyjadril"], "url": ["http://www.spiegel.de/international/business/investors-preparing-for-collapse-of-the-euro-a-849747.html", "http://blogs.ft.com/the-a-list/2013/04/29/eurozone-is-still-vulnerable/#axzz2VAtWWeRn", "http://www.guardian.co.uk/world/2013/apr/14/german-economist-eurozone-eu", "http://www.nytimes.com/roomfordebate/2013/01/28/should-the-eu-stick-together/a-failed-euro-zone-financed-by-germany"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:14.189282+00:00"}
{"id": "vr37024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37024", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chcem dať do pozornosti aj pánovi poslancovi predsedu Ústavnoprávneho výboru, je tu rozsudok Európskeho súdneho dvora v jednej veci, ktorý hovoril a teraz presne citujem správa povinných verejných systémov nie je podnikanie, preto nie je možné vytvárať ani zisk v takejto oblasti.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, o aký rozsudok presne sa jedná.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, o aký rozsudok presne sa jedná."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:50.563556+00:00"}
{"id": "vr39146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39146", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Navrhujeme už skoro pol roka, aby sa prijali také priame dane, ktoré budú čerpať zdroje ako vyššie príjmy rozpočtu tam, kde sú, a nie zvyšovať nepriame dane, ako je DPH a iné dane, ktoré zasiahnu široké vrstvy ľudí na Slovensku, ktorí žijú z ruky do úst, už vo februári sme navrhovali bankovú daň.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD v minulosti hovorila o bankovej dani viackrát. Investujeme.sk (13. október 2010): \"Banky sa vrátili späť do svojej ziskovosti. A naviac chcem pripomenúť pani Radičovej, aj ďalším ministrom, prečo odmietli pôžičku Grécku. Tvrdili, že keď požičiame Grécku, tak vlastne pomáhame nemeckým a francúzskym bankám, ktoré spôsobili túto finančnú krízu. Ak teda tvrdí pravicová vláda, že banky majú zodpovednosť za finančnú krízu a situáciu v niektorých krajinách, o to viac by vláda mala podporiť návrh na mimoriadne zdanenie bánk a finančných inštitúcií.\" R. Fico dodal, že sadzba mimoriadnej dane je ešte predmetom diskusie v SMERe, znenie návrhu predložia do 18. októbra. Podľa neho je z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, mimoriadne zdanenie bánk alternatívou k 80% návrhov vládnej koalície, \"pokiaľ ide o zdražovanie\". O bankovej dani bolo počuť aj vo februári 2011. Agentúra SITA priniesla takúto správu (20. február 2011): Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o znížení DPH na 19 percent a výpadok vykryť zavedením bankovej dane. (Vláda pri zvýšení DPH z 19 na 20 % rátala z príjmom 200 mil. eur, pozn.) Mikloš to označil za \"diletantstvo, ktoré poškodí slovenskú ekonomiku\", zdanenie pasív na úrovni 1,3 percenta už podľa neho Smer skorigoval na 0,7 percenta, kým v iných krajinách, kde takýto odvod funguje, je len na úrovni 0,02 až 0,07 percenta. Etrend : Smer chcel presadiť zavedenie mimoriadneho ročného odvodu pre banky vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Keďže koalícia nezahlasovala za program schôdze, tá sa po chvíli skončila. Smer by mal návrhy predložiť na riadnej marcovej schôdzi, ktorá sa začala v utorok. Koalícii sa návrh Smeru-SD nepozdáva, lebo navrhuje násobne vyššiu daň, než zaviedli pre banky niektoré krajiny únie. (22. marec 2011) Z uvedených správ vyplýva, že strana Smer dlhodobo presadzuje zavedenie bankovej dane (vrátane februára, ktorý vo svojom komentáry spomína Pavol Paška.)", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD v minulosti hovorila o bankovej dani viackrát. Investujeme.sk (13. október 2010): \"Banky sa vrátili späť do svojej ziskovosti. A naviac chcem pripomenúť pani Radičovej, aj ďalším ministrom, prečo odmietli pôžičku Grécku. Tvrdili, že keď požičiame Grécku, tak vlastne pomáhame nemeckým a francúzskym bankám, ktoré spôsobili túto finančnú krízu. Ak teda tvrdí pravicová vláda, že banky majú zodpovednosť za finančnú krízu a situáciu v niektorých krajinách, o to viac by vláda mala podporiť návrh na mimoriadne zdanenie bánk a finančných inštitúcií.\" R. Fico dodal, že sadzba mimoriadnej dane je ešte predmetom diskusie v SMERe, znenie návrhu predložia do 18. októbra. Podľa neho je z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu, mimoriadne zdanenie bánk alternatívou k 80% návrhov vládnej koalície, \"pokiaľ ide o zdražovanie\". O bankovej dani bolo počuť aj vo februári 2011. Agentúra SITA priniesla takúto správu (20. február 2011): Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi rokovať o znížení DPH na 19 percent a výpadok vykryť zavedením bankovej dane. (Vláda pri zvýšení DPH z 19 na 20 % rátala z príjmom 200 mil. eur, pozn.) Mikloš to označil za \"diletantstvo, ktoré poškodí slovenskú ekonomiku\", zdanenie pasív na úrovni 1,3 percenta už podľa neho Smer skorigoval na 0,7 percenta, kým v iných krajinách, kde takýto odvod funguje, je len na úrovni 0,02 až 0,07 percenta. Etrend : Smer chcel presadiť zavedenie mimoriadneho ročného odvodu pre banky vo výške 0,73 percenta z vybraných pasív. Keďže koalícia nezahlasovala za program schôdze, tá sa po chvíli skončila. Smer by mal návrhy predložiť na riadnej marcovej schôdzi, ktorá sa začala v utorok. Koalícii sa návrh Smeru-SD nepozdáva, lebo navrhuje násobne vyššiu daň, než zaviedli pre banky niektoré krajiny únie. (22. marec 2011) Z uvedených správ vyplýva, že strana Smer dlhodobo presadzuje zavedenie bankovej dane (vrátane februára, ktorý vo svojom komentáry spomína Pavol Paška.)"], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Investujeme.sk", "SITA", "Etrend"], "url": ["http://www.investujeme.sk/kratke-zpravy/smer-navrhne-mimoriadnu-dan-pre-banky/", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/miklos-smeracka-bankova-dan-je-diletantstvo.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-12/bankova-dan-aj-bez-europy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:08.313755+00:00"}
{"id": "vr30938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30938", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nuž, je pravda, že máme na Slovensku najväčšie zdražovanie v EÚ.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko: - Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 % Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii.", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko: - Spojené kráľovstvo 4,4 %- Rumunsko 6,2 %- Poľsko 3,8 %- Maďarsko 4,0 %- Lotyšsko 4,1 %- Litva 4,1 %- Estónsko 5,2 % Róbert Fico má pravdu v prípade medziročnej inflácie. Výrok však neplatí v prípade medzimesačnej ako aj priemernej ročnej inflácii."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácii", "priemernej ročnej inflácii"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:13.342220+00:00"}
{"id": "vr32798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32798", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "V roku 2006 bolo navýšenie kapitoly rezortu o 4,2 miliardy korún. To sa dá overiť, je to historicky najvyššie navýšenie.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa zákona o š tátnom rozpočte na rok 2006 boli plánované štátne výdavky na Ministerstvo školstva vo výške 48,9 miliardy korún, čo je naozaj o 4,2 miliardy viac ako v roku 2005 (príloha č. 3), pretože v tom roku bolo školstvu určených 44,7 miliardy korún.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o š tátnom rozpočte na rok 2006 boli plánované štátne výdavky na Ministerstvo školstva vo výške 48,9 miliardy korún, čo je naozaj o 4,2 miliardy viac ako v roku 2005 (príloha č. 3), pretože v tom roku bolo školstvu určených 44,7 miliardy korún."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["tátnom rozpočte na rok 2006", "2005", "2008", "2009"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-655", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3506", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2007c252z608p03o01.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:26.307197+00:00"}
{"id": "vr26643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26643", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Predseda Európskej komisie Barroso telefonuje s Viktorom Janukovyčom...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tieto telefonické rozhovory boli aj zo strany Janukovyča aj zo strany predsedu EK Barrosa. Janukovyč volal Borrosovi 2. decembra 2013. Témou rozhovoru bola ľudské práva, zásahy polície proti demonštrantom a snaha o mierumilovné riešenie situácie na Ukrajine. Minulý týždeň volal Barroso Janukovyčovi, pričom Barroso vyjadril veľké znepokojnenie s eskaláciou napätia a násilia na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tieto telefonické rozhovory boli aj zo strany Janukovyča aj zo strany predsedu EK Barrosa. Janukovyč volal Borrosovi 2. decembra 2013. Témou rozhovoru bola ľudské práva, zásahy polície proti demonštrantom a snaha o mierumilovné riešenie situácie na Ukrajine. Minulý týždeň volal Barroso Janukovyčovi, pričom Barroso vyjadril veľké znepokojnenie s eskaláciou napätia a násilia na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["volal", "Barroso"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1196_en.htm", "http://www.neurope.eu/article/eu-threatens-yanukovych%E2%80%A6-unspecified-sanctions"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:22.794882+00:00"}
{"id": "vr14327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14327", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...priemer nezamestnanosti, napríklad v Európskej únii už je len 9 percent, pričom Slovensko podľa najnovších údajov má stále 10,6.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K decembru 2015 bola nezamestnanosť v členských krajinách Európskej únie 9 % a na Slovensku išlo o 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K decembru 2015 bola nezamestnanosť v členských krajinách Európskej únie 9 % a na Slovensku išlo o 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "Eurostat", "2015", "2014"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Unemployment_statistics", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Unemployment_rates,_seasonally_adjusted,_December_2015.png", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:22.597606+00:00"}
{"id": "vr31408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31408", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pozriete len koľko finančných prostriedkov ročne Slovenská republika vynaloží len na obsluhu dlhu, to je myslím si, tento rok sa odhaduje, že to bude 1,8 % HDP, čiže je to viac ako jedna miliarda eur.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona zo 7. decembra 2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 (str. 28) Slovensko minie na dlhovú službu takmer 1,4 mld. eur. Výška HDP na prvý kvartál roku 2012 podľa predpokladov Ministerstva Financii dosiahne úroveň 71,34 mld. eur. Podľa týchto čísel teda výška dlhovej služby na Slovensku bude predstavovať 1,96% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona zo 7. decembra 2011 o štátnom rozpočte na rok 2012 (str. 28) Slovensko minie na dlhovú službu takmer 1,4 mld. eur. Výška HDP na prvý kvartál roku 2012 podľa predpokladov Ministerstva Financii dosiahne úroveň 71,34 mld. eur. Podľa týchto čísel teda výška dlhovej služby na Slovensku bude predstavovať 1,96% HDP."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "predpokladov"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=210633&FileName=zz2011-00511-0210633&Rocnik=2011&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&documentId=7065"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:23.180740+00:00"}
{"id": "vr36934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36934", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Nie sú na úrovni obyčajných ľudí, lebo tuto obyčajný pán Matovič si zastaví na prechode a tým demonštruje, že on to môže.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pravdou, je že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že \"poslanec je ako boh\" . K tomuto \"tichému protestu\" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Belousovová v relácii tvrdila.", "analysis_paragraphs": ["Pravdou, je že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že \"poslanec je ako boh\" . K tomuto \"tichému protestu\" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Belousovová v relácii tvrdila."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["zastavil na prechode pre chodcov", "referendum"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-46472920-matovic-protestoval-zaparkoval-na-prechode-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:06.738764+00:00"}
{"id": "vr13920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13920", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V období 1999-2000 sme ozdravili banky na Slovensku. Stálo nás to 12,5 % HDP, asi 106 miliárd korún vtedy.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už v minulosti overovali . Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK. Pri prepočte HDP vychádzame z údajov ŠÚ SR. V roku 2000 bolo HDP na úrovni 28,493 miliárd eur. V roku 2001 bolo HDP na úrovni 32,262 miliárd eur. Ak jednoducho prepočítame 108,3 miliárd SK konverzným kurzom na eurá dostaneme sumu približne 3,59 miliárd eur, použitých na reštrukturalizáciu bankového sektora. Táto suma predstavuje približne 12,6% HDP v roku 2000 a 11,1 % HDP v roku 2001. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už v minulosti overovali . Podľa Časopisu Investor z 11. októbra 2001 bolo na reštrukturalizáciu slovenského bankového sektora v rokoch 1999 až 2000 použitých presunutím úverov 108,3 miliárd SK, pričom celkové fiskálne náklady boli na úrovni 123,9 miliárd SK. Pri prepočte HDP vychádzame z údajov ŠÚ SR. V roku 2000 bolo HDP na úrovni 28,493 miliárd eur. V roku 2001 bolo HDP na úrovni 32,262 miliárd eur. Ak jednoducho prepočítame 108,3 miliárd SK konverzným kurzom na eurá dostaneme sumu približne 3,59 miliárd eur, použitých na reštrukturalizáciu bankového sektora. Táto suma predstavuje približne 12,6% HDP v roku 2000 a 11,1 % HDP v roku 2001. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Časopisu Investor", "údajov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/301/lubos-blaha-pavol-freso-jozef-kollar/?politik=38%29,", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5474"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:54.881588+00:00"}
{"id": "vr33176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33176", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Publikácie Ústavu pamäti národa sú voľne dostupné aj v predajniach. Na našich webových stránkach sa môžete dozvedieť o našich výstupoch. O činnosti Ústavu pamäti národa, Ústav pamäti národa ako som už spomínal vydalo niekoľko DVD nosičov a tieto sa dajú aj v Ústave zakúpiť.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehľadne spracované webové stránky Ústavu pamäti národa ( UPN ) ponúkajú na výber hneď niekoľko zdrojov informácii o minulosti Slovenska. Rozdelené na dve hlavné obdobie, teda diktatúru tzv. Slovenského štátu a komunistickú totalitu, sa môžete dozvedieť o týchto obdobiach z DVD filmov, tlačených či elektronických publikácii.", "analysis_paragraphs": ["Prehľadne spracované webové stránky Ústavu pamäti národa ( UPN ) ponúkajú na výber hneď niekoľko zdrojov informácii o minulosti Slovenska. Rozdelené na dve hlavné obdobie, teda diktatúru tzv. Slovenského štátu a komunistickú totalitu, sa môžete dozvedieť o týchto obdobiach z DVD filmov, tlačených či elektronických publikácii."], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["UPN", "DVD", "tlačených", "elektronických", "DVD", "kníhkupectve"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/o-ustave-pamati-naroda", "http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-vydane-na-dvd", "http://www.upn.gov.sk/publikacie/ceny-a-predplatne/", "http://www.upn.gov.sk/publikacie/elektronicka-kniznica/", "http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-vydane-na-dvd", "http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/Ustav-pamati-naroda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:03.348034+00:00"}
{"id": "vr37190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37190", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, to je, to je na tom, hovorím o tom, hovorím o tom, že vy prijmete zákon v parlamente a zahlasujete zaň. Ja tu mám výpis hlasovania. Hlasovali ste za nielen pri schvaľovaní toho zákona o sociálnom poistení, ale hlasovali ste aj vtedy, keď prezident ten zákon vrátil naspäť.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri schválení zákona o sociálnom poistení (24. 9. 2003) Béla Bugár hlasoval za schválenie zákona. Rovnako za hlasoval , keď sa jednalo o vrátenom návrhu 30. novembra.", "analysis_paragraphs": ["Pri schválení zákona o sociálnom poistení (24. 9. 2003) Béla Bugár hlasoval za schválenie zákona. Rovnako za hlasoval , keď sa jednalo o vrátenom návrhu 30. novembra."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "za hlasoval"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13061", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13501"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:09.286409+00:00"}
{"id": "vr37137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37137", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...25 ľudí alebo 25 už boli zobraté aj, bolo zobraté slovenské štátne občianstvo a z toho len myslím, že jedna osoba mala maďarské štátne občianstvo druhé.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše napríklad Pravda : \"Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstvo na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. Ostatní sa najčastejšie vzdali slovenského pre nemecké a rakúske občianstvo.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako píše napríklad Pravda : \"Za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. O slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon, umožňujúci získať dvojaké občianstvo na etnickom princípe. Z dvadsiatich piatich ľudí, ktorí prišli o slovenské občianstvo, maďarské získala iba jedna žena. Ostatní sa najčastejšie vzdali slovenského pre nemecké a rakúske občianstvo.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Ako píše napríklad Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:18.905721+00:00"}
{"id": "vr37442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37442", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Historicky najnižšia miera nezamestnanosti za posledných 12 rokov, akú sa podarilo dosiahnuť, bolo za našej vlády v roku 2008 kedy klesla, v lete na 7,3%. 7,6%. To bolo rok a pol potom, čo sme novelizovali Zákonník práce, ktorý bol kritizovaný za to, že prináša malú flexibilitu alebo obmedzuje flexibilitu na trhu práce, dokonca vtedy zamestnávateľa varovali, že bude musieť prepúšťať, že to bude mať negatívny dopad na trh práce.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Zákonníka práce prijatá vládou R. Fica na konci júna 2007 vstúpila v platnosť od 1. septembra 2007. V treťom kvartáli roku 2008 bola miera nezamestnanosti 8%, miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 7,4% v mesiacoch apríl, máj, jún a august 2008, čo naozaj predstavuje historické minimum. Ročnú mieru nezamestnanosti od roku 1998 - 2009 nájdete tu . Pravda.sk sa zmieňuje o kritike tejto novely: \"s väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.\"", "analysis_paragraphs": ["Novela Zákonníka práce prijatá vládou R. Fica na konci júna 2007 vstúpila v platnosť od 1. septembra 2007. V treťom kvartáli roku 2008 bola miera nezamestnanosti 8%, miera evidovanej nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 7,4% v mesiacoch apríl, máj, jún a august 2008, čo naozaj predstavuje historické minimum. Ročnú mieru nezamestnanosti od roku 1998 - 2009 nájdete tu . Pravda.sk sa zmieňuje o kritike tejto novely: \"s väčšinou zmien nesúhlasia zástupcovia podnikateľov a opozícia. Novela podľa nich ohrozí tvorbu pracovných miest a vysoký ekonomický rast krajiny.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "2008", "miera evidovanej nezamestnanosti", "tu", "Pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/poslanci-schvalili-zakonnik-prace-d5p-/sk_domace.asp?c=A070628_172733_sk_domace_p23", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12552", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=11278", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://spravy.pravda.sk/poslanci-schvalili-zakonnik-prace-d5p-/sk_domace.asp?c=A070628_172733_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:01.739407+00:00"}
{"id": "vr25811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25811", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Druhým bodom je zavedenie komplementárnej meny k euru tzv. prešovského dukátu, ktorý bude slúžiť iba na podporu miestnej ekonomiky. Poviem ako príklad Švajčiarsko od roku 1934 tam funguje komplementárna doplnková mena WIR a za minulý rok sa tohto systému zúčastnilo 62 tisíc subjektov s obratom dve miliardy dolárov.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že komplementárna mena WIR funguje vo Švajčiarsku od roku 1934, zúčastňuje sa jej 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne 2 mld. USD. Komplementárnu menu Prešovský dukát, plánuje Ľ. Vasilišin ako prípadný budúci župan zaviesť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vasilišin na svojom blogu prezentuje svoje zámery ako župana PSK. Uvádza, že chce zaviesť komplementárnu menu - Prešovský dukát Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.\n\nPodľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.\n\n\"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW.\"\n\nPodľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.\n\nKomplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že komplementárna mena WIR funguje vo Švajčiarsku od roku 1934, zúčastňuje sa jej 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne 2 mld. USD. Komplementárnu menu Prešovský dukát, plánuje Ľ. Vasilišin ako prípadný budúci župan zaviesť v PSK. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vasilišin na svojom blogu prezentuje svoje zámery ako župana PSK. Uvádza, že chce zaviesť komplementárnu menu - Prešovský dukát Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.", "Podľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.", "\"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW.\"", "Podľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.", "Komplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "komplementárnu menu WIR", "1934", "prepočte", "správy", "prepočte", "spravy", "prepočte", "Komplementárna mena"], "url": ["http://lubomirvasilisin.blog.sme.sk/c/340176/7-Statocnych-ponuka-pracu-a-za-pracu-slusnu-placu.html?utm_source=sme-widget&utm_medium=web&utm_campaign=blog", "http://realcurrencies.wordpress.com/2012/04/19/the-swiss-wir-or-how-to-defeat-the-money-power/", "http://www.wir.ch/de/die-wir-bank/", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/gb_2012_WIR_Bank_de.pdf", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/pk_fk_wk_geschaeftsbericht_de_2011.pdf", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://en.wikipedia.org/wiki/Local_currency"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:30.608577+00:00"}
{"id": "vr17029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17029", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Nemáme súvislý úpadok a tá skupina krajín, s ktorou sa porovnávame, sa vyvíja tak, že dnes má koľko členských krajín OECD? 36 alebo 34. Keď sa začali PISY, (...) malo o polovicu menej.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na PISA testy čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ, ktoré pod záštitou OECD prebiehajú od roku 2000. Keďže Slovensko sa stalo členom OECD až na konci roku 2000, prvé PISA testy sa u nás uskutočnili v roku 2003. V tom čase mala OECD 29 členov , no PISA testov za celkovo zúčastnilo 41 krajín . V súčasnosti (2017) má OECD 35 členov . Nakoľko od prvého testovania nevzrástol počet členov OECD o polovicu, ale len o šesť členov, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Posledné PISA testovania prebiehali v roku 2015 a celkovo sa ich zúčastnilo 72 krajín a 25 regiónov sveta (35 krajín OECD + 62 tzv. partnerských krajín a regiónov). Tieto výsledky, podobne ako tie z roku 2012, poukázali na podpriemerné výsledky našich študentov vo všetkých troch testovaných oblastiach: - V prírodovednej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 461 bodov, čo je výkon nižší ako priemer OECD (493 bodov). Pre porovnanie, v roku 2012 dosiahlo Slovensko o 10 bodov viac a v roku 2006 dokonca o 28 bodov viac. - Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti 475 bodov, čo je rovnako pod priemerom krajín OECD (490 bodov). V porovnaní s rokom 2012 klesol náš počet bodov len o 6, čo nepredstavuje výrazné zníženie. - V čitateľskej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 453 bodov, pričom priemer OECD krajín bol 493 bodov. Výkon Slovenska sa oproti roku 2012 znížil o 10 bodov, čo predstavuje významnú zmenu. Novinkou PISA testovania 2015 bola doména tímového riešenia problémov. Slovensko tu dosiahlo 463 bodov, čo je v porovnaní s priemerom krajín OECD (500 bodov) výkon štatisticky významne nižší. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj Slovenska v PISA testovaniach v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti. Z grafu vyplýva, že výsledky Slovenska sú priemerné, no v dlhodobom horizente sa výsledky našich študentov zhoršili. Je potrebné podotknúť, že každého testovania sa okrem krajín OECD zúčastnili aj iné, partnerské krajiny a regióny. a preto bol počet krajín pri jednotlivých testovaniach vždy rôzny. (Zdroj: OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na PISA testy čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ, ktoré pod záštitou OECD prebiehajú od roku 2000. Keďže Slovensko sa stalo členom OECD až na konci roku 2000, prvé PISA testy sa u nás uskutočnili v roku 2003. V tom čase mala OECD 29 členov , no PISA testov za celkovo zúčastnilo 41 krajín . V súčasnosti (2017) má OECD 35 členov . Nakoľko od prvého testovania nevzrástol počet členov OECD o polovicu, ale len o šesť členov, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Posledné PISA testovania prebiehali v roku 2015 a celkovo sa ich zúčastnilo 72 krajín a 25 regiónov sveta (35 krajín OECD + 62 tzv. partnerských krajín a regiónov). Tieto výsledky, podobne ako tie z roku 2012, poukázali na podpriemerné výsledky našich študentov vo všetkých troch testovaných oblastiach: - V prírodovednej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 461 bodov, čo je výkon nižší ako priemer OECD (493 bodov). Pre porovnanie, v roku 2012 dosiahlo Slovensko o 10 bodov viac a v roku 2006 dokonca o 28 bodov viac. - Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti 475 bodov, čo je rovnako pod priemerom krajín OECD (490 bodov). V porovnaní s rokom 2012 klesol náš počet bodov len o 6, čo nepredstavuje výrazné zníženie. - V čitateľskej gramotnosti dosiahla Slovenská republika 453 bodov, pričom priemer OECD krajín bol 493 bodov. Výkon Slovenska sa oproti roku 2012 znížil o 10 bodov, čo predstavuje významnú zmenu. Novinkou PISA testovania 2015 bola doména tímového riešenia problémov. Slovensko tu dosiahlo 463 bodov, čo je v porovnaní s priemerom krajín OECD (500 bodov) výkon štatisticky významne nižší. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj Slovenska v PISA testovaniach v prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti. Z grafu vyplýva, že výsledky Slovenska sú priemerné, no v dlhodobom horizente sa výsledky našich študentov zhoršili. Je potrebné podotknúť, že každého testovania sa okrem krajín OECD zúčastnili aj iné, partnerské krajiny a regióny. a preto bol počet krajín pri jednotlivých testovaniach vždy rôzny. (Zdroj: OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "členov", "krajín", "členov", "testovania", "Slovensko", "OECD"], "url": ["http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania/project/5", "http://www.oecd.org/about/membersandpartners/list-oecd-member-countries.htm", "http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/pisa2003listofparticipatingcountrieseconomies.htm", "http://www.oecd.org/about/membersandpartners/", "https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-su-podla-medzinarodnej-studie-pisa-2015-pod-priemerom-krajin-oecd/", "https://www.minedu.sk/vysledky-studie-oecd-pisa-2015-%E2%80%93-medzinarodny-vyskum-15-rocnych-ziakov-v-oblasti-timoveho-riesenia-problemov/", "http://www.oecd.org/slovakia/pisa-2015-slovak-republic.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:36.746531+00:00"}
{"id": "49686", "numeric_id": 49686, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49686", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Ak firma ide platiť akúkoľvek faktúru svojmu dodávateľovi vo výške 10 000 eur, tak zaplatí tých maximálnych 40 eur za každú jednu…  V prvom rade takúto daň má v Európskej únii jedine Maďarsko, jedine Maďarsko…  potom ešte pár krajín Latinskej Ameriky.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daň z finančných transakcií, teda bankových prevodov, výberov z bankomatov, či využívania platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa od apríla 2025 bude týkať firiem, živnostníkov a mimovládnych organizácií (. pdf , 20). Parlament zákon o tejto dani schválil v skrátenom legislatívnom konaní 3. októbra 2024. V ďalších členských štátoch Európskej únie existujú dane s rovnakým názvom, ale týkajú sa prevažne finančných transakcií na burze a nákupu či predaja cenných papierov. Podobný rozsah dane z finančných transakcií, akú zaviedlo Slovensko, má v Európskej únii Maďarsko.\n\nSadzba dane z finančných transakcií je 0,4 %, pričom nemôže presiahnuť hranicu 40 eur. Napríklad, za odoslanú výplatu zamestnancovi vo výške 1200 eur, zamestnávateľ zaplatí 4,8 eur štátu. Ak by v príklade Mariána Viskupiča firma vyplácala dodávateľovi 10 000 eur, zaplatila by 40 eur vo forme transakčnej dane štátu.\n\nDaň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.\n\nPodmienky uplatňovania a výška slovenskej dane z finančných transakcií sú porovnateľné len s Maďarskom, kde je sadzbu 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou, a 0,9 % pri výbere z bankomatu. V Latinskej Amerike sú podobné dane zavedené napríklad v Argentíne a Kolumbii .", "analysis_paragraphs": ["Daň z finančných transakcií, teda bankových prevodov, výberov z bankomatov, či využívania platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa od apríla 2025 bude týkať firiem, živnostníkov a mimovládnych organizácií (. pdf , 20). Parlament zákon o tejto dani schválil v skrátenom legislatívnom konaní 3. októbra 2024. V ďalších členských štátoch Európskej únie existujú dane s rovnakým názvom, ale týkajú sa prevažne finančných transakcií na burze a nákupu či predaja cenných papierov. Podobný rozsah dane z finančných transakcií, akú zaviedlo Slovensko, má v Európskej únii Maďarsko.", "Sadzba dane z finančných transakcií je 0,4 %, pričom nemôže presiahnuť hranicu 40 eur. Napríklad, za odoslanú výplatu zamestnancovi vo výške 1200 eur, zamestnávateľ zaplatí 4,8 eur štátu. Ak by v príklade Mariána Viskupiča firma vyplácala dodávateľovi 10 000 eur, zaplatila by 40 eur vo forme transakčnej dane štátu.", "Daň s rovnakým názvom je zavedená vo viacerých krajinách EÚ , no líši sa spôsobom uplatňovania. Napríklad vo Francúzsku je sadzba dane z finančných transakcií od roku 2017 na úrovni 0,3 %, avšak vzťahuje sa len na nákup a predaj akcií.", "Podmienky uplatňovania a výška slovenskej dane z finančných transakcií sú porovnateľné len s Maďarskom, kde je sadzbu 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou, a 0,9 % pri výbere z bankomatu. V Latinskej Amerike sú podobné dane zavedené napríklad v Argentíne a Kolumbii ."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "schválil", "rozsah", "0,4 %,", "nemôže", "krajinách EÚ", "sadzba", "uplatňovania", "Maďarskom,", "Argentíne", "Kolumbii"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/poslanci-schvalili-dan-z-financnych-transakcii/", "https://e.dennikn.sk/minuta/4229913", "https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/poslanci-schvalili-dan-z-financnych-transakcii/", "https://taxfoundation.org/data/all/eu/financial-transaction-taxes-europe-2021/", "https://www.latribune.fr/entreprises-finance/banques-finance/industrie-financiere/l-elargissement-de-la-taxe-sur-les-transactions-financieres-remis-sur-la-table-avant-les-legislatives-1000684.html", "https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/", "https://index.sme.sk/c/23385969/extra-ucet-a-naklady-ako-sa-transakcna-dan-dotkne-podnikatelov.html", "https://taxsummaries.pwc.com/argentina/corporate/other-taxes", "https://taxsummaries.pwc.com/colombia/corporate/other-taxes"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:54.617421+00:00"}
{"id": "48853", "numeric_id": 48853, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48853", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Práve ale naopak, v ére tzv. bödörovcov, v ére diskusií, keď vláda o svojich politických krokoch sa dohadovala na poľovníckych chatách, takéto plány existovali a dnes o nich svedčia svedkovia na súdoch.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O stretávaní sa politických špičiek resp. predstaviteľov bývalej vlády s podnikateľmi, označovanými aj za oligarchov, prehovorili a svedčili viacerí spolupracujúci obvinení. Malo sa tak diať vo vínnej pivnici v Radošine, v hoteli Double Tree Hilton alebo neskôr, už v opozícii, na poľovníckej chate. Tvrdenie Jána Budaja peto hodnotíme ako pravdivé.\n\nNajznámejšími prípadmi stretnutí politických špičiek s oligarchami sa stali porady na poľovníckej chate pri Čifároch, aj keď v tej dobe už boli hlavní predstavitelia zachytení na nahrávkach v opozícii. Stretnutia medzi bývalými vládnymi predstaviteľmi a Bödörovcami zachytili policajné kamery, ktoré boli nainštalované prostredníctvom NAKA, pod vedením vyšetrovateľa Martina Juhása. Na týchto “poradách” preberali Robert Fico, Robert Kaliňákm Pavol Gašpar či Mareka Para informácie o rôznych vyšetrovaniach a politických kauzách. Medzi najzásadnejšie vyjadrenia , ktoré na nahrávkach odzneli patrili informácie o odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA, navádzanie Roberta Kaliňáka na výpoveď o Makóvi, informácia, že “v Smere si dajú pozor, aby nedráždili Kočnera a takáčovcov” či odkaz od Maroša Žilinku ohľadom paragrafu 363.\n\nJeden z kajúcnikov Bernard Slobodník, bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA, vypovedal aj o tom, že Bödörovci a ich \"policajné komando\" si telefonovali s vládnymi špičkami, konkrétne s Robertom Ficom s Robertom Kaliňákom, ale taktiež aj Andrejom Dankom. Podľa výpovedí Slobodníka sa na stretnutiach komanda neriešili len záujmy biznisových skupín, ale aj politické záležitosti. V rámci stretnutí sa rozhovory týkali aj politikov z vtedajšej opozície, ako napríklad o Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi alebo Andrejovi Kiskovi.\n\nŠpičky štátu, polície a prokuratúry sa mali údajne s oligarchami stretávať aj v pivnici, ktorá sa nachádza v obci Radošina. Tieto stretnutia detailne opísali v kauze Očistec viacerí spolupracujúci obvinení. Podľa výpovedí obvinených tam mal chodiť aj Robert Kaliňák osobne. Ten hovoril, že si nepamätá či a s kým sa v pivnici stretol, neskôr ale pripustil, že v sa prominentnom podniku v Radošine mohol stretnúť aj s Bödörom. Na stretnutiach sa mali zúčastniť aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.\n\n\"To je možné, neviem vám to vyvrátiť. Kľudne povedzme, že sme v Radošine boli, ale na žiadnej tajnej porade nie. Nemusím si to pamätať, pretože takých stretnutí, kde boli tie osoby, ktoré menujete, boli desiatky. Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör,\" tvrdil neskôr Robert Kaliňák.\n\nO ďalších stretnutiach, tentoraz v hoteli Double Tree by Hilton svedčí Peter Tóth. Fico a Kaliňák sa podľa neho v hoteli pravidelne stretávali so sponzormi Smeru, konkrétne Jozefom Brhelom, Miroslavom Výbohom, Jurajom Širokým a Norbertom Bödörom. Tóth vypovedá, že sa v týchto priestoroch konali tzv. užšie porady vedenia Smeru, na ktorých sa zúčastnili vyššie spomínaní oligarchovia.\n\nStretnutia politicky vplyvných ľudí s oligarchamisa mali diať aj v hoteli Albrecht. Podľa svedkov izbu č. 8 pravidelne navštevovali finančníka Martina Kvietika vplyvní ľudia z politického života, najmä zo strany SNS. K stretnutiam s Kvietikom sa priznali bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko či bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.\n\nKajúcnici ako František Imrecze, Ľudovít Mako a vyššie spomínaný Bernard Slobodník vypovedali, že Bödörovci a vtedajšie vládne elity na týchto stretnutiach rozoberali aj možné kompromateriály na politickú opozíciu, za účelom diskreditácie .", "analysis_paragraphs": ["O stretávaní sa politických špičiek resp. predstaviteľov bývalej vlády s podnikateľmi, označovanými aj za oligarchov, prehovorili a svedčili viacerí spolupracujúci obvinení. Malo sa tak diať vo vínnej pivnici v Radošine, v hoteli Double Tree Hilton alebo neskôr, už v opozícii, na poľovníckej chate. Tvrdenie Jána Budaja peto hodnotíme ako pravdivé.", "Najznámejšími prípadmi stretnutí politických špičiek s oligarchami sa stali porady na poľovníckej chate pri Čifároch, aj keď v tej dobe už boli hlavní predstavitelia zachytení na nahrávkach v opozícii. Stretnutia medzi bývalými vládnymi predstaviteľmi a Bödörovcami zachytili policajné kamery, ktoré boli nainštalované prostredníctvom NAKA, pod vedením vyšetrovateľa Martina Juhása. Na týchto “poradách” preberali Robert Fico, Robert Kaliňákm Pavol Gašpar či Mareka Para informácie o rôznych vyšetrovaniach a politických kauzách. Medzi najzásadnejšie vyjadrenia , ktoré na nahrávkach odzneli patrili informácie o odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA, navádzanie Roberta Kaliňáka na výpoveď o Makóvi, informácia, že “v Smere si dajú pozor, aby nedráždili Kočnera a takáčovcov” či odkaz od Maroša Žilinku ohľadom paragrafu 363.", "Jeden z kajúcnikov Bernard Slobodník, bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej polície NAKA, vypovedal aj o tom, že Bödörovci a ich \"policajné komando\" si telefonovali s vládnymi špičkami, konkrétne s Robertom Ficom s Robertom Kaliňákom, ale taktiež aj Andrejom Dankom. Podľa výpovedí Slobodníka sa na stretnutiach komanda neriešili len záujmy biznisových skupín, ale aj politické záležitosti. V rámci stretnutí sa rozhovory týkali aj politikov z vtedajšej opozície, ako napríklad o Igorovi Matovičovi, Borisovi Kollárovi alebo Andrejovi Kiskovi.", "Špičky štátu, polície a prokuratúry sa mali údajne s oligarchami stretávať aj v pivnici, ktorá sa nachádza v obci Radošina. Tieto stretnutia detailne opísali v kauze Očistec viacerí spolupracujúci obvinení. Podľa výpovedí obvinených tam mal chodiť aj Robert Kaliňák osobne. Ten hovoril, že si nepamätá či a s kým sa v pivnici stretol, neskôr ale pripustil, že v sa prominentnom podniku v Radošine mohol stretnúť aj s Bödörom. Na stretnutiach sa mali zúčastniť aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či exšéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó.", "\"To je možné, neviem vám to vyvrátiť. Kľudne povedzme, že sme v Radošine boli, ale na žiadnej tajnej porade nie. Nemusím si to pamätať, pretože takých stretnutí, kde boli tie osoby, ktoré menujete, boli desiatky. Ale myslím si, že tam nebol práve najčastejšie pán Bödör,\" tvrdil neskôr Robert Kaliňák.", "O ďalších stretnutiach, tentoraz v hoteli Double Tree by Hilton svedčí Peter Tóth. Fico a Kaliňák sa podľa neho v hoteli pravidelne stretávali so sponzormi Smeru, konkrétne Jozefom Brhelom, Miroslavom Výbohom, Jurajom Širokým a Norbertom Bödörom. Tóth vypovedá, že sa v týchto priestoroch konali tzv. užšie porady vedenia Smeru, na ktorých sa zúčastnili vyššie spomínaní oligarchovia.", "Stretnutia politicky vplyvných ľudí s oligarchamisa mali diať aj v hoteli Albrecht. Podľa svedkov izbu č. 8 pravidelne navštevovali finančníka Martina Kvietika vplyvní ľudia z politického života, najmä zo strany SNS. K stretnutiam s Kvietikom sa priznali bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko či bývalá ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.", "Kajúcnici ako František Imrecze, Ľudovít Mako a vyššie spomínaný Bernard Slobodník vypovedali, že Bödörovci a vtedajšie vládne elity na týchto stretnutiach rozoberali aj možné kompromateriály na politickú opozíciu, za účelom diskreditácie ."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["poľovníckej chate", "vyjadrenia", "vypovedal", "stretávať", "tvrdil", "stretávali", "navštevovali", "diskreditácie"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22920562/bodor-chata-fico-kalinak-para-cifare.html", "https://dennikn.sk/minuta/tema/14121/nahravky-na-chate", "https://www.aktuality.sk/clanok/846540/slobodnik-o-boedoerovi-budte-ticho-fiko-vola-okrikol-nas-na-tajnej-porade/", "https://www.aktuality.sk/clanok/BSmDTeG/mal-sa-tam-stretavat-kalinak-so-spickami-policie-bodorovi-zaistili-podiel-v-pivnici-radosina/", "http://Čítajte viac: https://video.sme.sk/c/22530981/rozhovory-zhk-robert-kalinak-a-norbert-bodor-video.html", "https://dennikn.sk/1803965/peter-toth-svedci-ze-fico-s-kalinakom-riadili-s-oligarchami-krajinu-z-hiltonu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/847652/kauza-dobytkar-politici-sns-sa-stretavali-s-oligarchom-kvietikom-v-tajomnej-izbe-c-8/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905006/tajna-schodzka-u-kalinaka-boedoerovo-komando-riadilo-stihanie-matovica-profitoval-z-toho-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:45.015458+00:00"}
{"id": "vr18224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18224", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Časť pozemkov na starom Solivare patrí mestu a ja som rokoval nedávno priamo so zástupcom firmy a oni privítali práve tento projekt vrátiť soľ do tohto objektu. A rovnako sme sa bavili o využití starých budov tohto solivaru na kultúrne účely, vytvoriť nejakú výstavnú zónu, športovú zónu a podobne.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Napriek tomu, že Hagyari informoval o svojom stretnutí s vlastníkmi areálu starého areálu prešovského Solivaru, z tohto rokovania nie sú dostupné žiadne oficiálne mediálne výstupy, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPočas obdobia 2006 až 2014, kedy zastával post primátora Prešova, Hagyari viackrát avizoval svoj záujem o obnovu starého areálu Solivaru.\n\nV roku 2009 sa začalo aktívne hovoriť o projekte soľných kúpeľov a soľných baní, no všetky vtedajšie plány ostali v štádiu vízií. Na mieste chcel Hagyari zriadiť aj oddychovú zónu , park s lavičkami a detské ihrisko.\n\nJednou z najväčších prekážok sa stalo vlastníctvo pozemkov, na ktorom areál stojí. Časť pozemkov v tom čase patrila mestu, časť štátnym lesom a časť štátu. Hagyarimu sa podarilo dohodnúť na výmene pozemkov so štátnymi lesmi.\n\nAreál však naďalej patril mestu aj Slovenskému technickému múzeu v Košiciach.\n\nV roku 2014 Hagyari inicioval predanie múzea aj Solivarov mestu Prešov. Rezort kultúry totiž získal financie na rekonštrukciu z Regionálneho operačného programu už v roku 2010, no s obnovou skladu sa začalo až o štyri roky neskôr. Kompletne rekonštruovaný sklad soli bol otvorený v marci 2016 a realizácia sa enormne predražila.\n\nHagyari sa k projektu starého Solivaru vrátil aj vo svojej predvolebnej kampani v roku 2018. Podľa jeho tvrdení sa stretol s majiteľmi areálu a spolu dospeli ku dohode o obnove ťažby soli, prípadne realizácie projektu v podobe soľných kúpeľov či soľného mestečka.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že Hagyari informoval o svojom stretnutí s vlastníkmi areálu starého areálu prešovského Solivaru, z tohto rokovania nie sú dostupné žiadne oficiálne mediálne výstupy, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Počas obdobia 2006 až 2014, kedy zastával post primátora Prešova, Hagyari viackrát avizoval svoj záujem o obnovu starého areálu Solivaru.", "V roku 2009 sa začalo aktívne hovoriť o projekte soľných kúpeľov a soľných baní, no všetky vtedajšie plány ostali v štádiu vízií. Na mieste chcel Hagyari zriadiť aj oddychovú zónu , park s lavičkami a detské ihrisko.", "Jednou z najväčších prekážok sa stalo vlastníctvo pozemkov, na ktorom areál stojí. Časť pozemkov v tom čase patrila mestu, časť štátnym lesom a časť štátu. Hagyarimu sa podarilo dohodnúť na výmene pozemkov so štátnymi lesmi.", "Areál však naďalej patril mestu aj Slovenskému technickému múzeu v Košiciach.", "V roku 2014 Hagyari inicioval predanie múzea aj Solivarov mestu Prešov. Rezort kultúry totiž získal financie na rekonštrukciu z Regionálneho operačného programu už v roku 2010, no s obnovou skladu sa začalo až o štyri roky neskôr. Kompletne rekonštruovaný sklad soli bol otvorený v marci 2016 a realizácia sa enormne predražila.", "Hagyari sa k projektu starého Solivaru vrátil aj vo svojej predvolebnej kampani v roku 2018. Podľa jeho tvrdení sa stretol s majiteľmi areálu a spolu dospeli ku dohode o obnove ťažby soli, prípadne realizácie projektu v podobe soľných kúpeľov či soľného mestečka."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["soľných kúpeľov", "oddychovú zónu", "inicioval", "financie", "otvorený", "tvrdení"], "url": ["https://spis.korzar.sme.sk/c/4400156/v-presove-by-mohli-vyrast-solne-kupele.html", "https://hagyari.webnode.sk/otazky-a-odpovede/mestska-zelen/", "https://presov.korzar.sme.sk/c/7060304/primator-presova-hagyari-o-solivar-by-sme-sa-postarali-lepsie-ako-stat.html", "http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/strukturalne-fondy-eu/regionalny-operacny-program-rop-167.html", "https://cestovanie.sme.sk/c/20117560/v-solivare-v-sobotu-otvoria-obnoveny-sklad-soli.html", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20907865/hagyari-planuje-navrat-na-post-primatora-presova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:35.130146+00:00"}
{"id": "vr15177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15177", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Readmisia je povinnosť vziať naspäť nelegálneho migranta, odkiaľ prišiel. To je to, čo máme 100% s Ukrajinou ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko má readmisnú dohodu s Ukrajinou, na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb z decembra 2007 ( .pdf ). Avšak nepodarilo sa nám zistiť % počet vrátení občanov Ukrajiny pri nelegálnom prekročení hranice. MV SR síce priebežne informuje ak sa takáto skutočnosť naskytne avšak na svojich stránkach neuvádza komplexnejšie štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko má readmisnú dohodu s Ukrajinou, na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb z decembra 2007 ( .pdf ). Avšak nepodarilo sa nám zistiť % počet vrátení občanov Ukrajiny pri nelegálnom prekročení hranice. MV SR síce priebežne informuje ak sa takáto skutočnosť naskytne avšak na svojich stránkach neuvádza komplexnejšie štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "informuje"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj9yp_Xn_LMAhXBCJoKHYnjAAYQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fukrajina%26subor%3D138118&usg=AFQjCNFotDBxX2JS-Ewm-rf1JVzjyis91Q&sig2=y9fSjNMVsJ-Qbu0szZpQxA", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=ukrajinec-nasnimany-kamerami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:07.086845+00:00"}
{"id": "49713", "numeric_id": 49713, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49713", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Tie obce od toho (pozn. podielových daní na škôlky) boli závislé práve z titulu toho, že im bolo za Matoviča zobraté 70 % podielových daní, čo sme tu vtedy vedeli, že z tej miliardy zobral pomaly 750 000 000, ostalo obciam to ostatné.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zvýšenie daňového bonusu na deti, ktoré presadil Igor Matovič, znížilo príjmy miest a obcí o približne 200 miliónov eur po kompenzáciách od vlády. Celkové transfery podielových daní mestám a obciam v rokoch 2023 boli vo výške 2,9 miliardy eur, na rok 2024 sa predpokladá 2,7 miliardy eur. Znížená čiastka netvorí 70% podielových daní miest a obcí, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV roku 2022 bol prijatý návrh novely zákona z dielne vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča, ktorý zvýšil daňový bonus rodičom. Obce sú dlhodobo financované z daní z príjmov fyzických osôb, štát z celého objemu vyzbieraných daní z príjmov fyzických osôb posiela 70% obciam a 30% samosprávam. V dôsledku zvýšenia daňového bonusu rodičom došlo v roku 2023 k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb, čo znížilo celkový objem finančných prostriedkov, ktoré obce dostávajú počas roka 2024. Štát kompenzoval výpadok príjmov z podielových daní z príjmov fyzických osôb pomocou podielových daní z príjmov právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z podielových daní približne 2,928 miliardy eur, v roku 2024 to má byť podľa predbežného rozpočtu o 200 miliónov eur menej. Podľa doterajších reálnych dát dostali obce do augusta 2024 z podielových daní 1,95 miliardy eur. Novela zákona o daňovom bonuse pre rodičov od Igora Matoviča zapríčiní zníženie príjmov obcí v roku 2024, avšak nie o 750 miliónov, ale o plánovaných 200 miliónov.\n\nV roku 2023 dostali obce finančný transfer podielových daní vyzbieraných v roku 2022, teda pred znížením príjmov z daní fyzických osôb, v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur (. pdf , s. 3). V pozmeňovacom návrhu ku novele zákona o daňovom bonuse na deti bol prijatý aj mechanizmus doplnkového financovania obcí z daní z príjmu právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z dane z príjmov právnických osôb 228 miliónov eur (. pdf , s. 3). Dokopy teda financovanie obcí z podielových daní predstavovalo približne 2,928 miliárd eur.\n\nPočas roka 2023 došlo kvôli zavedeniu daňového bonusu pre rodičov k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb. Ministerstvo financií vo svojom predbežnom rozpočtovom odhade pre rok 2024 uviedlo, že obce by mali dostať z daní z príjmov fyzických aj právnických osôb 2,729 miliardy eur (. pdf , s. 1). Rozdiel oproti roku 2023 má teda podľa predbežného rozpočtu predstavovať zhruba 200 miliónov eur.\n\nPodľa najnovších dát z finančnej správy prijali obce od začiatku roka 2024 do augusta 2024 prevody podielu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 1,796 miliárd eur. K tejto sume ešte v máji 2024 štát pripojil podiel z daní z príjmov právnických osôb vo výške 157,7 milióna eur. Dokopy tak k augustu 2024 prijali obce od štátu finančné transfery z podielových daní z príjmu fyzických aj právnických osôb vo výške približne 1,95 miliárd eur.\n\nV roku 2022 vydala Únia miest Slovenska výzvu poslancom, v ktorej uviedla, že očakáva výpadky príjmov obcí a samospráv z dôvodu nižšieho výnosu dane v roku 2023 na úrovni 544 miliónov eur, čo by predstavovalo 380 miliónov eur pre obce menej. S takýmto výpadkom príjmov Únia miest Slovenska rátala pred prijatím pozmeňovacieho návrhu, ktorý k podielovým daniam z príjmov fyzických osôb pridal aj podielové dane z príjmov právnických osôb.\n\nZdruženie miest a obcí Slovenska hovorí o výpadku 1,5 miliárd eur spoločne pre obce aj kraje v priebehu posledných dvoch rokov.\n\nZdroj: Finančná správa Slovenskej republiky", "analysis_paragraphs": ["Zvýšenie daňového bonusu na deti, ktoré presadil Igor Matovič, znížilo príjmy miest a obcí o približne 200 miliónov eur po kompenzáciách od vlády. Celkové transfery podielových daní mestám a obciam v rokoch 2023 boli vo výške 2,9 miliardy eur, na rok 2024 sa predpokladá 2,7 miliardy eur. Znížená čiastka netvorí 70% podielových daní miest a obcí, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V roku 2022 bol prijatý návrh novely zákona z dielne vtedajšieho ministra financií Igora Matoviča, ktorý zvýšil daňový bonus rodičom. Obce sú dlhodobo financované z daní z príjmov fyzických osôb, štát z celého objemu vyzbieraných daní z príjmov fyzických osôb posiela 70% obciam a 30% samosprávam. V dôsledku zvýšenia daňového bonusu rodičom došlo v roku 2023 k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb, čo znížilo celkový objem finančných prostriedkov, ktoré obce dostávajú počas roka 2024. Štát kompenzoval výpadok príjmov z podielových daní z príjmov fyzických osôb pomocou podielových daní z príjmov právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z podielových daní približne 2,928 miliardy eur, v roku 2024 to má byť podľa predbežného rozpočtu o 200 miliónov eur menej. Podľa doterajších reálnych dát dostali obce do augusta 2024 z podielových daní 1,95 miliardy eur. Novela zákona o daňovom bonuse pre rodičov od Igora Matoviča zapríčiní zníženie príjmov obcí v roku 2024, avšak nie o 750 miliónov, ale o plánovaných 200 miliónov.", "V roku 2023 dostali obce finančný transfer podielových daní vyzbieraných v roku 2022, teda pred znížením príjmov z daní fyzických osôb, v celkovej hodnote 2,7 miliardy eur (. pdf , s. 3). V pozmeňovacom návrhu ku novele zákona o daňovom bonuse na deti bol prijatý aj mechanizmus doplnkového financovania obcí z daní z príjmu právnických osôb. V roku 2023 dostali obce z dane z príjmov právnických osôb 228 miliónov eur (. pdf , s. 3). Dokopy teda financovanie obcí z podielových daní predstavovalo približne 2,928 miliárd eur.", "Počas roka 2023 došlo kvôli zavedeniu daňového bonusu pre rodičov k nižšiemu výberu daní z príjmu fyzických osôb. Ministerstvo financií vo svojom predbežnom rozpočtovom odhade pre rok 2024 uviedlo, že obce by mali dostať z daní z príjmov fyzických aj právnických osôb 2,729 miliardy eur (. pdf , s. 1). Rozdiel oproti roku 2023 má teda podľa predbežného rozpočtu predstavovať zhruba 200 miliónov eur.", "Podľa najnovších dát z finančnej správy prijali obce od začiatku roka 2024 do augusta 2024 prevody podielu dane z príjmov fyzických osôb vo výške 1,796 miliárd eur. K tejto sume ešte v máji 2024 štát pripojil podiel z daní z príjmov právnických osôb vo výške 157,7 milióna eur. Dokopy tak k augustu 2024 prijali obce od štátu finančné transfery z podielových daní z príjmu fyzických aj právnických osôb vo výške približne 1,95 miliárd eur.", "V roku 2022 vydala Únia miest Slovenska výzvu poslancom, v ktorej uviedla, že očakáva výpadky príjmov obcí a samospráv z dôvodu nižšieho výnosu dane v roku 2023 na úrovni 544 miliónov eur, čo by predstavovalo 380 miliónov eur pre obce menej. S takýmto výpadkom príjmov Únia miest Slovenska rátala pred prijatím pozmeňovacieho návrhu, ktorý k podielovým daniam z príjmov fyzických osôb pridal aj podielové dane z príjmov právnických osôb.", "Združenie miest a obcí Slovenska hovorí o výpadku 1,5 miliárd eur spoločne pre obce aj kraje v priebehu posledných dvoch rokov.", "Zdroj: Finančná správa Slovenskej republiky"], "analysis_date": "2024-10-14", "analysis_sources": {"text": ["zvýšil", "posiela", "pdf", "prijatý", "pdf", "pdf", "prijali", "pripojil", "očakáva", "hovorí", "Zdroj: Finančná správa Slovenskej republiky"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/253280/matovicov-balicek-presiel-v-parlamente-danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur", "https://e.dennikn.sk/minuta/4223199", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/85/Vyhodnotenie_vysledkov_rozpoctoveho_hospodarenia_obci_a_vyssich_uzemnych_celkov_za-rok-2023.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/253280/matovicov-balicek-presiel-v-parlamente-danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/85/Vyhodnotenie_vysledkov_rozpoctoveho_hospodarenia_obci_a_vyssich_uzemnych_celkov_za-rok-2023.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/33/Prevod-vynosu-dane-z-prijmov-FO-uzemnej-samosprave-januar-2024.pdf", "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/show/prevody-podielu-dane-z-prijmov-fyzickych-osob-do-rozpoctov-obci", "https://www.trend.sk/spravy/stat-nemoze-plnej-miere-sanovat-hospodarenie-miest-obci-tvrdi-ministerstvo-financii", "https://www.uniamiest.sk/tlacovespravy/v%C3%BDzva-samospr%C3%A1v-poslancom-n%C3%A1rodnej-rady-sr", "https://www.trend.sk/ekonomika/matovicov-bonus-dieta-skoncil-splnil-svoj-ucel", "https://opendata.financnasprava.sk/opendata/show/prevody-podielu-dane-z-prijmov-fyzickych-osob-do-rozpoctov-obci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:50.818296+00:00"}
{"id": "vr35708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35708", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Žartujete. Také tempo výstavby diaľnic nikdy v histórii Slovenska nebolo.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak počítame tempo výstavby diaľnic ako počet otvorených km diaľnic za jeden rok, tak podľa údajov ministerstva dopravy počas vlády Roberta Fica sa stavalo 22km diaľnic ročne. Medzi rokmi 1995 a 2000 toto tempo predstavovalo 19 km a medzi rokmi 2000 a 2006 iba 6 km ročne. Toto číslo však môže byť zavádzajúce, vzhľadom na to, že nerešpektuje rozostavanosť jednotlivých úsekov v jednotlivých obdobiach.", "analysis_paragraphs": ["Ak počítame tempo výstavby diaľnic ako počet otvorených km diaľnic za jeden rok, tak podľa údajov ministerstva dopravy počas vlády Roberta Fica sa stavalo 22km diaľnic ročne. Medzi rokmi 1995 a 2000 toto tempo predstavovalo 19 km a medzi rokmi 2000 a 2006 iba 6 km ročne. Toto číslo však môže byť zavádzajúce, vzhľadom na to, že nerešpektuje rozostavanosť jednotlivých úsekov v jednotlivých obdobiach."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva dopravy"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/dop_infra.htm#k2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:14.902688+00:00"}
{"id": "vr38169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38169", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Portugalsko teraz dostalo finančnú pomoc, bola schválená vo výške 78 miliárd eur. My tu na jednej strane na Slovensku diskutujeme o tom, že reforma daní a odvodov bude mať negatívny dopad na niektoré skupiny podnikateľov a obyvateľstva v hodnote asi rádovo desiatok miliónov eur a na druhej strane ako keby nás nezaujímali miliardy eur, ktoré by malo Slovensko formou tohto stabilizačného mechanizmu poslať do Bruselu.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portugalsko ešte finančnú pomoc nedostalo, bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur , ktoré by mali byť vyplatené počas najbližších troch rokov. Ako sa bude Slovensko podieľať na pomoci zatiaľ nie je známe. V oficiálnom vyhlásení sa o tom, ako Portugalsko peniaze dostane, ani koľko zaplatí IMF nehovorí. Šéf eurovalu uviedol , že IMF by mal zaplatiť tretinu, zvyšok sa nejakým spôsobom podelí medzi EFSF (euroval) a Európsky stabilizačný mechanizmus. V prípade eurovalu \"miliardy do Bruselu\" zatiaľ neposielame, keďže tam fungujeme v pozícii ručiteľa.", "analysis_paragraphs": ["Portugalsko ešte finančnú pomoc nedostalo, bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur , ktoré by mali byť vyplatené počas najbližších troch rokov. Ako sa bude Slovensko podieľať na pomoci zatiaľ nie je známe. V oficiálnom vyhlásení sa o tom, ako Portugalsko peniaze dostane, ani koľko zaplatí IMF nehovorí. Šéf eurovalu uviedol , že IMF by mal zaplatiť tretinu, zvyšok sa nejakým spôsobom podelí medzi EFSF (euroval) a Európsky stabilizačný mechanizmus. V prípade eurovalu \"miliardy do Bruselu\" zatiaľ neposielame, keďže tam fungujeme v pozícii ručiteľa."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["bola však dohodnutá vo výške 78 miliárd eur", "V oficiálnom vyhlásení", "uviedol"], "url": ["http://www.spiegel.de/international/europe/0,1518,760590,00.html", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/11/275&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=sk", "http://www.nasdaq.com/aspx/stock-market-news-story.aspx?storyid=201105020413dowjonesdjonline000063&title=efsf-reglingno-country-will-veto-portugal-aid-package-report"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:57.150220+00:00"}
{"id": "vr27677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27677", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Draghi povedal, že ja vykúpim všetky dlhopisy.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Richard Sulík - Kandidát do Európskeho parlamentu, 24. apríla 2014 )\n\nJe pravdou, že M. Draghi povedal, že je pripravený vykúpiť všetky dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions). Každopádne, podmienkou je účasť v trvalom eurovale (ESM)\n\nRichard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny.\n\nDraghi na otázku: \"Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?\" odpovedal: \"Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT — Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti — budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele.\" Ďalej povedal, že \"potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.\" A rovnako, že \"konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu, aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia.\" (vlastný preklad, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Richard Sulík - Kandidát do Európskeho parlamentu, 24. apríla 2014 )", "Je pravdou, že M. Draghi povedal, že je pripravený vykúpiť všetky dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions). Každopádne, podmienkou je účasť v trvalom eurovale (ESM)", "Richard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny.", "Draghi na otázku: \"Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?\" odpovedal: \"Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT — Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti — budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele.\" Ďalej povedal, že \"potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.\" A rovnako, že \"konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu, aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia.\" (vlastný preklad, pozn.)"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["24. apríla 2014", "podmienkou", "stanovisko"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/454/#10575", "http://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2012/html/pr120906_1.en.html", "http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2012/html/is120906.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:25.630974+00:00"}
{"id": "48183", "numeric_id": 48183, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48183", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "WHO a EMA povedala, že štvrtú dávku už nebude podporovať preto, že sa znižuje imunita.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska agentúra pre lieky (EMA) majú pochybnosti o efektivite štvrtej dávky vakcíny proti Covid-19. EMA upozorňuje na to, že príliš časté posilňovacie dávky by hypoteticky mohli znížiť imunitnú odpoveď na koronavírus. Upozorňujú na nedostatok dát, na základe ktorých by mohli vydať odporúčanie. Keďže názory organizácií nie sú až také kategorické, ako hovorí Raši, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nRaši takisto nepresne hovorí o zníženej imunite. Podávanie booster vakcíny by mohlo znížiť množstvo vírusových protilátok, keďže imunitný systém potrebuje istý čas na to, aby dozrela imunitná odpoveď na antigény, ktorým je vystavený. Tvdenia, že očkovanie je škodlivé a štvrtá dávka poškodzuje imunitu, šíri konšpiračná scéna.\n\nWHO vo svojom vyhlásení uviedla, že organizácia presadzuje okamžitý a široký prístup k existujúcim vakcínam proti Covid-19 pre prioritné časti populácie na celom svete a nie preočkovanie už zaočkovaných ľudí.\n\nEMA vyjadrila pochybnosti o potrebe štvrtej posilňovacej dávky vakcíny Covid-19. V súčasnosti podľa agentúry neexistujú údaje, ktoré by dokazovali efektivitu štvrtej dávky.\n\nMarco Cavaleri, vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, 11. januára uviedol, že „opakované očkovania v krátkych intervaloch nepredstavujú udržateľnú dlhodobú stratégiu“ ( 7:20 ). Zároveň dodal, že takáto stratégia by mohla spôsobiť problémy s imunitnou odpoveďou na koronavírus.\n\nVedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, počas tlačovej konferencie 18. januára upresnil, že „opakované podanie boosterov s veľmi krátkym intervalom môže znížiť hladinu protilátok\" ( 3:58 ) a v konečnom dôsledku sa účinnosť súčasných vakcín zníži.\n\nPodobný postoj zastáva aj ICMRA (Medzinárodná koalícia regulačných orgánov pre lieky).\n\nJe dôležité zdôrazniť, že účinnosť resp. neúčinnosť štvrtej dávky nie je nateraz dostatočne preskúmaná. Možná znížená imunitná reakcia na koronavírus je takisto hypotézou, ktorá si vyžaduje hlbší vedecký výskum.", "analysis_paragraphs": ["Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Európska agentúra pre lieky (EMA) majú pochybnosti o efektivite štvrtej dávky vakcíny proti Covid-19. EMA upozorňuje na to, že príliš časté posilňovacie dávky by hypoteticky mohli znížiť imunitnú odpoveď na koronavírus. Upozorňujú na nedostatok dát, na základe ktorých by mohli vydať odporúčanie. Keďže názory organizácií nie sú až také kategorické, ako hovorí Raši, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Raši takisto nepresne hovorí o zníženej imunite. Podávanie booster vakcíny by mohlo znížiť množstvo vírusových protilátok, keďže imunitný systém potrebuje istý čas na to, aby dozrela imunitná odpoveď na antigény, ktorým je vystavený. Tvdenia, že očkovanie je škodlivé a štvrtá dávka poškodzuje imunitu, šíri konšpiračná scéna.", "WHO vo svojom vyhlásení uviedla, že organizácia presadzuje okamžitý a široký prístup k existujúcim vakcínam proti Covid-19 pre prioritné časti populácie na celom svete a nie preočkovanie už zaočkovaných ľudí.", "EMA vyjadrila pochybnosti o potrebe štvrtej posilňovacej dávky vakcíny Covid-19. V súčasnosti podľa agentúry neexistujú údaje, ktoré by dokazovali efektivitu štvrtej dávky.", "Marco Cavaleri, vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, 11. januára uviedol, že „opakované očkovania v krátkych intervaloch nepredstavujú udržateľnú dlhodobú stratégiu“ ( 7:20 ). Zároveň dodal, že takáto stratégia by mohla spôsobiť problémy s imunitnou odpoveďou na koronavírus.", "Vedúci oddelenia stratégie vakcín EMA, počas tlačovej konferencie 18. januára upresnil, že „opakované podanie boosterov s veľmi krátkym intervalom môže znížiť hladinu protilátok\" ( 3:58 ) a v konečnom dôsledku sa účinnosť súčasných vakcín zníži.", "Podobný postoj zastáva aj ICMRA (Medzinárodná koalícia regulačných orgánov pre lieky).", "Je dôležité zdôrazniť, že účinnosť resp. neúčinnosť štvrtej dávky nie je nateraz dostatočne preskúmaná. Možná znížená imunitná reakcia na koronavírus je takisto hypotézou, ktorá si vyžaduje hlbší vedecký výskum."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "agentúry", "7:20", "3:58", "postoj"], "url": ["https://www.who.int/news/item/11-01-2022-interim-statement-on-covid-19-vaccines-in-the-context-of-the-circulation-of-the-omicron-sars-cov-2-variant-from-the-who-technical-advisory-group-on-covid-19-vaccine-composition", "https://www.dw.com/en/covid-do-multiple-boosters-exhaust-our-immune-response/a-60447735", "https://www.youtube.com/watch?v=c_bdtDczwK0&t=440s", "https://www.youtube.com/watch?v=0Gz8MTPV5qs&t=238s", "https://www.icmra.info/drupal/en/covid-19/12january2022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:25.730977+00:00"}
{"id": "vr13822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13822", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...donedávna téma plotu bola z úst rakúskych predstaviteľov, plotu v Maďarskej republike, kritizovaná a šľahali hromy, blesky na Maďarsko. Dnes je to 7 dní, kedy ste si mohli vypočuť, že na hranici so Slovinskom už plánujú, oni to volajú že stavebné úpravy.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúsko dlhodobo kritizuje plot v Maďarsku, ale približne pred týždňom oznámilo, že tiež postaví plot na hranici so Slovinskom. Tento plot má byť iný ako ten v Maďarsku a jeho cieľom nebude hranicu uzavrieť, ale umožniť kontrolovaný a usporiadaný vstup do krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko dlhodobo kritizuje maďarský plot, kritické vyhlásenia mala rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová: \"Spoliehať sa na to, že nejaký plot utečencov odradí, je ilúzia.\" Kritiku vyjadril aj rakúsky minister obrany Gerald Klug, podľa jeho slov totiž Maďarsko výstavbou plota z ostnatého drôtu prekročilo hranice ľudskosti. Maďarský plot na hranici so Srbskom je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu. Plány na postavenie plota oznámila v stredu 28. októbra 2015 rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Na rozdiel od maďarského plotu má byť rakúsky humánny a je potrebný na správnu kontrolu utečencov, ale nemal by im brániť v ceste. Podľa TASR : \"Pokým v utorok sa Miklová-Leitnerová slovu plot ešte vyhýbala, v dnešnej raňajšej spravodajskej relácii rakúskeho rozhlasu povedala: \"Samozrejme, že ide aj o plot.\" Nejde však o to, hranicu \"uzavrieť\", zdôraznila podľa agentúry APA. Rakúsko musí podniknúť opatrenia pre prípad, že sa situácia zhorší, uviedla ministerka. V posledných dňoch podľa nej došlo k tomu, že niektoré skupiny utečencov boli čoraz netrpezlivejšie a správali sa aj agresívne. Na otázku, či je cieľom plánovaných opatrení prílev utečencov obmedziť, Miklová-Leitnerová odpovedala, že zámerom je umožniť ich \"usporiadaný a kontrolovaný\" vstup do krajiny. Väčšina utečencov bude chcieť cestovať ďalej do Nemecka.\"", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko dlhodobo kritizuje plot v Maďarsku, ale približne pred týždňom oznámilo, že tiež postaví plot na hranici so Slovinskom. Tento plot má byť iný ako ten v Maďarsku a jeho cieľom nebude hranicu uzavrieť, ale umožniť kontrolovaný a usporiadaný vstup do krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko dlhodobo kritizuje maďarský plot, kritické vyhlásenia mala rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová: \"Spoliehať sa na to, že nejaký plot utečencov odradí, je ilúzia.\" Kritiku vyjadril aj rakúsky minister obrany Gerald Klug, podľa jeho slov totiž Maďarsko výstavbou plota z ostnatého drôtu prekročilo hranice ľudskosti. Maďarský plot na hranici so Srbskom je dlhý 175 km, vysoký 3 až 4 metre a prvá línia je tvorená z ostnatého žiletkového drôtu. Plány na postavenie plota oznámila v stredu 28. októbra 2015 rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová. Na rozdiel od maďarského plotu má byť rakúsky humánny a je potrebný na správnu kontrolu utečencov, ale nemal by im brániť v ceste. Podľa TASR : \"Pokým v utorok sa Miklová-Leitnerová slovu plot ešte vyhýbala, v dnešnej raňajšej spravodajskej relácii rakúskeho rozhlasu povedala: \"Samozrejme, že ide aj o plot.\" Nejde však o to, hranicu \"uzavrieť\", zdôraznila podľa agentúry APA. Rakúsko musí podniknúť opatrenia pre prípad, že sa situácia zhorší, uviedla ministerka. V posledných dňoch podľa nej došlo k tomu, že niektoré skupiny utečencov boli čoraz netrpezlivejšie a správali sa aj agresívne. Na otázku, či je cieľom plánovaných opatrení prílev utečencov obmedziť, Miklová-Leitnerová odpovedala, že zámerom je umožniť ich \"usporiadaný a kontrolovaný\" vstup do krajiny. Väčšina utečencov bude chcieť cestovať ďalej do Nemecka.\""], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia", "vyjadril", "plot", "žiletkového", "postavenie", "rozdiel", "potrebný", "nemal", "TASR"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kto-odmieta-migrantov-mal-by-prist-podla-rakuska-o-dotacie-fico-nepodlahneme-896363", "http://www.teraz.sk/zahranicie/sijjarto-k-zabranam-rakusko-nas-k/163347-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368116-do-rakuska-prislo-za-jeden-den-viac-ako-12-tisic-utecencov/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1560622-zakaz-ilegalniho-vstupu-madarsky-plot-budou-lemovat-i-ziletkove-pasy", "https://dennikn.sk/280758/rakusko-chce-migrantov-postavit-plot-hranici-so-slovinskom/", "https://dennikn.sk/280758/rakusko-chce-migrantov-postavit-plot-hranici-so-slovinskom/", "http://orf.at/stories/2306553/2306554/", "http://www.aktuality.sk/clanok/307098/idu-chranit-hranicu-rakusko-stavia-plot/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/sijjarto-k-zabranam-rakusko-nas-k/163347-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:16.571918+00:00"}
{"id": "vr38934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38934", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Myslím si, že nie a našou prioritou je, aby sme našli túto dohodu v rámci vládnej koalície a pokiaľ tento priestor stále ešte bude trvať, tak berieme si za svoju povinnosť hľadať čo najlepšie riešenie. To najlepšie riešenie pre Slovensko vidíme v tom, aby sme boli stabilným partnerom a aby sme podporili to, k čomu sa mimochodom pred rokom zaviazalo 140 poslancov Národnej rady.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "11.augusta 2010 NR SR vyslovila súhlas s Európskym financným stabilizacným nástrojom (EFSF) tzv. eurovalom. Zo 142 hlasujúcich poslancov sa za vyjadrilo 140. Je potrebné zdôraznit, že v tomto prípade sa hlasovalo za súhlas s tzv. eurovalom 1, ktorý mal byt len docasným financným mechanizmom. Jeho cielom je : \" zabezpecit preventívne financnú stabilitu menovej únie poskytnutím docasnej financnej pomoci štátom eurozóny v prípade výnimocných okolností \".", "analysis_paragraphs": ["11.augusta 2010 NR SR vyslovila súhlas s Európskym financným stabilizacným nástrojom (EFSF) tzv. eurovalom. Zo 142 hlasujúcich poslancov sa za vyjadrilo 140. Je potrebné zdôraznit, že v tomto prípade sa hlasovalo za súhlas s tzv. eurovalom 1, ktorý mal byt len docasným financným mechanizmom. Jeho cielom je : \" zabezpecit preventívne financnú stabilitu menovej únie poskytnutím docasnej financnej pomoci štátom eurozóny v prípade výnimocných okolností \"."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["11.augusta 2010", "Jeho cielom je", "Návrh", "britský Telegraph", "Dodatku k zmluve o ESFS"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083", "http://www.trimbroker.com/zona_obchodnika/cik_views.php?typ=K&id=komentar-Zachranna-siet-Europy-101118", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/miklos-hrozi-ze-radicova-spoji-euroval-s-doverou.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/8653439/The-European-Financial-Stability-Facility-QandA.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134213?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:53.352045+00:00"}
{"id": "45501", "numeric_id": 45501, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45501", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Vy (vláda Smeru - pozn.) ste nechali deficit … 1,2 miliardy sa podarilo presunúť z eurofondov, ktoré neboli vyčerpané. Ďalšie peniaze sa alokujú z nového programovacieho obdobia. Teraz Eduard Heger musí hľadať ďalšie peniaze, to znamená, že peniaze sa vyplácajú ale bolo ich treba nájsť, nehovoriac o tom, že sme si museli požičať cez 5 miliárd na finančných trhoch.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj tretia vláda Roberta Fica - ako všetky doterajšie slovenské vlády - hospodárili s deficitom. Novej vláde sa podarilo presunúť 1,2 miliárd nevyčerpaných eurofondov na oživenie ekonomiky postihnutej koronavírusom. Ďalších 7 miliárd si však musela požičať. Napriek nepresnosti v čísle 5/7 (požičaných miliárd) hodnotíme aj s ohľadom na formálnu správnosť povedaného tvrdenie Juraja Šeligu ako ešte pravdivé. Deficit Podľa Ministerstva financií dosiahol štátny deficit na konci roku 2019 2,201 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol o 87%. Úrad podpredsedkyne vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej oznámil , že v spolupráci s ministerstvami našli v nevyčerpaných eurofondoch rezervy vo výške 1,252 miliardy eur. Po rokovaniach s Európskou komisiou sa im podarilo presunúť peniaze na pomoc ekonomike zasiahnutej koronavírusom - na udržanie pracovných miest, podporu podnikov a zdravotníctva. Predaj dlhopisov Slovensko si k 10. máju 2020 požičalo na dlhopisových trhoch vyše 7 miliárd eur. Spravilo tak v troch kolách - najprv si dvakrát požičalo 1,5 miliárd, neskôr v máji 4 miliardy eur. “ „ Je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy, ” napísal o predaji dlhopisov DenníkE. Vyplácanie pomoci K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Aj tretia vláda Roberta Fica - ako všetky doterajšie slovenské vlády - hospodárili s deficitom. Novej vláde sa podarilo presunúť 1,2 miliárd nevyčerpaných eurofondov na oživenie ekonomiky postihnutej koronavírusom. Ďalších 7 miliárd si však musela požičať. Napriek nepresnosti v čísle 5/7 (požičaných miliárd) hodnotíme aj s ohľadom na formálnu správnosť povedaného tvrdenie Juraja Šeligu ako ešte pravdivé. Deficit Podľa Ministerstva financií dosiahol štátny deficit na konci roku 2019 2,201 miliárd eur. V porovnaní s rokom 2018 vzrástol o 87%. Úrad podpredsedkyne vlády pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej oznámil , že v spolupráci s ministerstvami našli v nevyčerpaných eurofondoch rezervy vo výške 1,252 miliardy eur. Po rokovaniach s Európskou komisiou sa im podarilo presunúť peniaze na pomoc ekonomike zasiahnutej koronavírusom - na udržanie pracovných miest, podporu podnikov a zdravotníctva. Predaj dlhopisov Slovensko si k 10. máju 2020 požičalo na dlhopisových trhoch vyše 7 miliárd eur. Spravilo tak v troch kolách - najprv si dvakrát požičalo 1,5 miliárd, neskôr v máji 4 miliardy eur. “ „ Je to doteraz najväčšia pôžička Slovenska a tiež najväčší predaj štátnych dlhopisov v regióne strednej a východnej Európy, ” napísal o predaji dlhopisov DenníkE. Vyplácanie pomoci K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["deficit", "vzrástol", "oznámil", "najprv", "dvakrát", "4", "napísal", "vyplatil", "vysvetľoval", "bolo", "vyplatil", "bola"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/prijmy-aj-vydavky-statneho-rozpoctu-vlani-rastli.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/1702708", "https://www.vicepremier.gov.sk/aktuality/cko/remisova-presuvame-12-miliardy-eur-na-boj-s-koronavirusom-na-zachranu-pracovnych-miest-a-do-zdravotnictva/", "https://e.dennikn.sk/1842324/stat-v-aprilovej-pozicke-plati-bankam-v-urokoch-aj-cenu-za-bankovy-odvod/?ref=tit", "https://e.dennikn.sk/1844609/slovensko-si-pozicalo-15-miliardy-na-105-roka-urok-nam-dvihla-koronakriza/", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html", "https://www.ta3.com/clanok/1182703/v-ramci-prvej-pomoci-vyplatil-stat-uz-vyse-20-milionov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/789922/koronavirus-az-15-000-ziadatelov-o-ocr-zabudlo-na-zaslanie-cestneho-vyhlasenia/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html?fbclid=IwAR2uNXTLrMK631RyLzmqGMt16UOQ5-9q6-7KbXiomVIApcNuA7b0acR8N2E", "https://www.teraz.sk/najnovsie/krajniak-stat-uz-poslal-pomoc-318-m/467098-clanok.html?fbclid=IwAR0N8zs0PbGPC93m56FiUI8hVgLSexWVkDZ90f6tLPbHWGMFWB2BhH9ReW8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:13.525337+00:00"}
{"id": "vr34101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34101", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Jedinou viditeľnou investíciou v portfóliu vlády v oblasti veľkých investícií je vytvorenie postu podpredsedu a úradu, ktorý s tým je spojený. Ostatné nula, zero, nič.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných informácií sa skutočne nie je možné dopátrať po konkrétnych výsledkoch práce podpredsedu vlády SR pre investície, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vážny ako podpredseda vlády pre investície bol za svoju nečinnosť kritizovaný už v minulosti (konkrétne vo februári 2013). Na kritiku v hodine otázok v NRSR reagoval vtedy takto: \"Len okrajovo sa venujem aj veľkým investíciám, ktoré som teraz musel dať stranou\"; \"Ale postupne sa snažím rozvíjať aj investície, pre ktoré som pôvodne na tento post nastúpil\"; \"Naozaj 99 % času venujem príprave eurofondov a nastaveniu procesov na dočerpanie súčasného programovacieho obdobia.\" Na webe podpredsedu vlády SR pre investície sú uvedené jeho kompetencie a jeho životopis, nikde však nie je možné zistiť jeho aktuálnu činnosť resp. výsledky jeho práce. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných informácií sa skutočne nie je možné dopátrať po konkrétnych výsledkoch práce podpredsedu vlády SR pre investície, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ľubomír Vážny ako podpredseda vlády pre investície bol za svoju nečinnosť kritizovaný už v minulosti (konkrétne vo februári 2013). Na kritiku v hodine otázok v NRSR reagoval vtedy takto: \"Len okrajovo sa venujem aj veľkým investíciám, ktoré som teraz musel dať stranou\"; \"Ale postupne sa snažím rozvíjať aj investície, pre ktoré som pôvodne na tento post nastúpil\"; \"Naozaj 99 % času venujem príprave eurofondov a nastaveniu procesov na dočerpanie súčasného programovacieho obdobia.\" Na webe podpredsedu vlády SR pre investície sú uvedené jeho kompetencie a jeho životopis, nikde však nie je možné zistiť jeho aktuálnu činnosť resp. výsledky jeho práce. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["kritizovaný", "webe"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1339677/Vicepremier-Vazny-sa-venuje-najma-eurofondom--investicie-riesi-okrajovo", "http://www.vlada.gov.sk/lubomir-vazny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:33.763760+00:00"}
{"id": "vr30501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30501", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Na Slovensku máme 96 lôžkových zariadení. Z toho bol núdzový stav vyhlásený v 16. To znamená, v menšom počte, to je 17 %, ten núdzový stav a vlastne ta situácia bola zvládnutá tak, že akútna zdravotná starostlivosť bola zabezpečená v plnom rozsahu, v tom zvyšku, v tých 80 nemocniciach bola zabezpečená aj plánovaná zdravotná starostlivosť.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "TASR (4. december 2011): Posilnené bolo operačné stredisko, posilnené boli počty sanitiek, pripravené boli presuny lekárov. K takýmto prípadom prišlo výnimočne a žiadne hromadné presuny pacientov neboli. Núdzový stav bol vyhlásený v 16 z 96 lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo aj pomoc v zahraničí, okolité štáty nám ponúkli svoje zdravotnícke zariadenia, Česko k nám poslalo lekárov. \"Nebolo mojím cieľom priviezť na Slovensko 1000 ukrajinských lekárov, nechcel som, aby naši lekári zostali nezamestnaní, pretože sú to špičkoví odborníci, ktorých si vážim,\" povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.", "analysis_paragraphs": ["TASR (4. december 2011): Posilnené bolo operačné stredisko, posilnené boli počty sanitiek, pripravené boli presuny lekárov. K takýmto prípadom prišlo výnimočne a žiadne hromadné presuny pacientov neboli. Núdzový stav bol vyhlásený v 16 z 96 lôžkových zdravotníckych zariadení na Slovensku. Ministerstvo zdravotníctva SR zabezpečilo aj pomoc v zahraničí, okolité štáty nám ponúkli svoje zdravotnícke zariadenia, Česko k nám poslalo lekárov. \"Nebolo mojím cieľom priviezť na Slovensko 1000 ukrajinských lekárov, nechcel som, aby naši lekári zostali nezamestnaní, pretože sú to špičkoví odborníci, ktorých si vážim,\" povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR", "Dolnom Kubíne", "Fakultnej nemocnici v Trnave"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=11554", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/aka-je-situacia-v-nemocniciach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:44.721394+00:00"}
{"id": "vr33237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33237", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My keď sme prišli na ministerstvo, sme mali zablokovaný operačný program Doprava. Za 8 mesiacov sa nepodarilo odblokovať odkedy to zablokovala Únia tento operačný program.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií na stránke Ministerstva dopravy, bolo financovanie z prostriedkov EÚ pozastavené v auguste 2011. K odblokovaniu, teda k opätovnému spolufinancovaniu projektov OPD z eurofondov, podľa portálu ministerstva došlo v júni 2012, teda približne tri mesiace po nástupe novej vlády v apríli 2012. Medzi zablokovaním prostriedkov a nástupom novej vlády teda naozaj uplynulo približne osem mesiacov. Tvrdenie Jána Počiatka o dĺžke pozastavenia financovania počas vládnutia predchádzajúcej vlády je správne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií na stránke Ministerstva dopravy, bolo financovanie z prostriedkov EÚ pozastavené v auguste 2011. K odblokovaniu, teda k opätovnému spolufinancovaniu projektov OPD z eurofondov, podľa portálu ministerstva došlo v júni 2012, teda približne tri mesiace po nástupe novej vlády v apríli 2012. Medzi zablokovaním prostriedkov a nástupom novej vlády teda naozaj uplynulo približne osem mesiacov. Tvrdenie Jána Počiatka o dĺžke pozastavenia financovania počas vládnutia predchádzajúcej vlády je správne."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=126529&sword=&date%5Bod%5D=1&date%5Bom%5D=1&date%5Bor%5D=2005&date%5Bdd%5D=16&date%5Bdm%5D=02&date%5Bdr%5D=2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:35.090065+00:00"}
{"id": "vr15136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15136", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Petícia mala cez 100 tisíc podpisov, čiže podľa zákona o rokovacom poriadku má parlament povinnosť ju prerokovať.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov, do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto: \"Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie tohto bodu\". Cieľom petície bolo \" presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych zákazkách .\" Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval , aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel. Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií: \" (1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. (2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy. (3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. \" Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve ( Zákon č. 85/1990 Zb. ), v ktorom sa píše:", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic sa v danom výroku odvoláva na petíciu (.pdf) za zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov, ktorú sa snažila presadiť strana Sieť. Táto petícia získala v minulom roku viac než 100 tisíc podpisov. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje Národná rada. Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Strana Sieť začala so zbieraním podpisov 1. júla 2015, kandidáti strany odovzdali petíciu 14. decembra 2015. Petíciu podpísalo 117 000 občanov, do národnej rady odovzdali 106 951 preverených podpisov. Radoslav Procházka sa k tomu vyjadril ešte v novembri takto: \"Ľudia si zaslúžia, aby sa ich vyjadrenou vôľou Národná rada skutočne zaoberala, preto chceme odovzdať podpisy do parlamentu aj s určitou rezervou, aby sme sa vyhli akejkoľvek možnej zámienke na neprerokovanie tohto bodu\". Cieľom petície bolo \" presadiť, aby osoby, ktoré vykonávajú funkciu vo verejnej správe niesli osobnú hmotnú zodpovednosť za nimi spôsobenú škodu, ktorá vznikla občanom Slovenskej republiky. Po druhé, aby boli schránkové firmy vylúčené z obchodovania so štátom a z účasti na štátnych zákazkách .\" Prerokovanie petície sa do programu schôdze národnej rady nedostalo, Miroslav Beblaý navrhoval , aby sa tento bod zaradil do programu 4. schôdze (od 17. mája 2016), ale jeho návrh neprešiel. Zákon o rokovacom poriadku (.pdf) v devätnástej časti hovorí o vybavovaní petícií: \" (1) Petície doručené národnej rade, jej výborom, predsedovi a podpredsedom národnej rady sa odovzdávajú kancelárii, ktorá vedie ich evidenciu. Predseda národnej rady postúpi petíciu gestorskému výboru, ktorý ju prerokuje a zaujme k nej stanovisko. Ak petícia patrí do pôsobnosti viacerých výborov, príslušný výbor pôsobí na koordináciu jej vybavenia. (2) Ak petícia nepatrí do pôsobnosti národnej rady, kancelária ju postúpi na vybavenie príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy. (3) Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. \" Na podávanie a vybavenie petícií sa vzťahuje zákon o petičnom práve ( Zákon č. 85/1990 Zb. ), v ktorom sa píše:"], "analysis_date": "2016-05-18", "analysis_sources": {"text": ["petíciu", "Radoslav Procházka", "Cieľom", "navrhoval", "Zákon o rokovacom poriadku", "Zákon č. 85/1990 Zb.", "reagovala"], "url": ["http://siet.sk/wp-content/uploads/2015/07/peticia-siet.pdf", "http://siet.sk/peticiu-za-hmotnu-zodpovednost-politikov-podpisalo-100-tisic-ludi/", "http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1083943/parlament-sa-zacal-minutou-ticha-peticia-sa-na-program-nedostala.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-85", "http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:16.225842+00:00"}
{"id": "vr37679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37679", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pri tom, že vieme už len inflácia januárová a to sú potvrdené čísla, vytiahla z peňaženiek 18 eur štvorčlennej rodine.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk už overoval takmer rovnaké tvrdenie poslanca P. Kažimíra vo februári 2011 .\n\nPodľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že:\n\n\"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\" V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že:\n\n\" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR.\"", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už overoval takmer rovnaké tvrdenie poslanca P. Kažimíra vo februári 2011 .", "Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že:", "\"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\" V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že:", "\" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vo februári 2011", "Hospodárske noviny", "V materiály IFP"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/112/", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:49.039535+00:00"}
{"id": "44440", "numeric_id": 44440, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44440", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Dopravné odvetvie veľmi klesá, im klesajú proste objednávky, naozaj pomaly až krachujú, ale to jeden z dôvodov, celé protesty vznikli pred desiatimi rokmi, keď sa robil tento mýtny tender. Prečo to znova robia, pretože ten mýtny tender, 50 % z toho ide do SkyTollu. 51 % ide do SkyTollu, nejde do opravy ciest a nejde do našich nových ciest.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cestní dopravcovia hovoria o kríze v podnikaní. Prvýkrát protestovali pred desiatimi rokmi, keď vláda zaviedla e-mýto, teraz protesty obnovili. 48 percent z výnosov elektronického mýta ide prevádzkujúcej firme. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Truban správne hovorí o zhoršujúcom sa ekonomickom vývoji slovenskej dopravy aj o protestoch autodopravcov. Nepresný je údaj o podiele spoločnosti SkyToll na platbách elektronického mýta - firme z nich ide 48 %. Keďže rozdiel nepresahuje nami tolerovanú odchýlku, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý. Podľa združenia cestných dopravcov SR Česmad je podnikanie v oblasti cestnej dopravy v kríze . Česmad hodnotí rok 2019 ako jeden z najhorších a tvrdí, že ak sa nezlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov, resp. nezlepšia sa podmienky pre podnikanie, je vysoká pravdepodobnosť, že mnohí dopravcovia presunú svoje podnikanie do susedných krajín. Protesty autodopravcov začalii pred desiatimi rokmi v januári 2010 po tom, ako vláda zaviedla elektronický mýtny systém pre vozidlá nad 3,5 tony. Únia autodopravcov Slovenska, ktorá mnoho z protestných akcií organizovala, kritizovala jeho netransparentnosť a žiadala od vlády prijatie viacerých opatrení, ktoré by obmedzili negatívny ekonomický dopad mýta na dopravcov. Po splnení väčšiny požiadaviek Únia autodopravcov protest ukončila. Protesty sa opäť obnovili v januári tohto roku. Únia autodopravcov hovorí, že ide o pripomienku roku 2010 a opäť poukazuje na netransparentnosť mýtného systému. Jednou z požiadaviek je začatie nového tendra a pozastavenie výberu mýta, kým vláda nevyrieši kauzu okolo firmy SkyToll. Spoločnosti SkyToll, ktorá prevádzkuje mýto na Slovensku, ide podľa NKÚ 48 % výnosov z elektronického mýta. Za deväť rokov tak firma mala zarobiť až 760 miliónov eur. Podľa NKÚ ďalej Národná diaľničná spoločnosť investuje z výnosu z mýta iba približne 10 % na rozvoj infraštruktúry. V závere svojej správy NKÚ konštatuje, že „systém distribúcie elektronického výberu mýta neplní svoj základný cieľ a len minimálne prispieva k výstavbe nových diaľnic a rýchlostných ciest” .", "analysis_paragraphs": ["Cestní dopravcovia hovoria o kríze v podnikaní. Prvýkrát protestovali pred desiatimi rokmi, keď vláda zaviedla e-mýto, teraz protesty obnovili. 48 percent z výnosov elektronického mýta ide prevádzkujúcej firme. Tvrdenie Michala Trubana preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Truban správne hovorí o zhoršujúcom sa ekonomickom vývoji slovenskej dopravy aj o protestoch autodopravcov. Nepresný je údaj o podiele spoločnosti SkyToll na platbách elektronického mýta - firme z nich ide 48 %. Keďže rozdiel nepresahuje nami tolerovanú odchýlku, hodnotíme výrok ako ešte pravdivý. Podľa združenia cestných dopravcov SR Česmad je podnikanie v oblasti cestnej dopravy v kríze . Česmad hodnotí rok 2019 ako jeden z najhorších a tvrdí, že ak sa nezlepší konkurencieschopnosť slovenských autodopravcov, resp. nezlepšia sa podmienky pre podnikanie, je vysoká pravdepodobnosť, že mnohí dopravcovia presunú svoje podnikanie do susedných krajín. Protesty autodopravcov začalii pred desiatimi rokmi v januári 2010 po tom, ako vláda zaviedla elektronický mýtny systém pre vozidlá nad 3,5 tony. Únia autodopravcov Slovenska, ktorá mnoho z protestných akcií organizovala, kritizovala jeho netransparentnosť a žiadala od vlády prijatie viacerých opatrení, ktoré by obmedzili negatívny ekonomický dopad mýta na dopravcov. Po splnení väčšiny požiadaviek Únia autodopravcov protest ukončila. Protesty sa opäť obnovili v januári tohto roku. Únia autodopravcov hovorí, že ide o pripomienku roku 2010 a opäť poukazuje na netransparentnosť mýtného systému. Jednou z požiadaviek je začatie nového tendra a pozastavenie výberu mýta, kým vláda nevyrieši kauzu okolo firmy SkyToll. Spoločnosti SkyToll, ktorá prevádzkuje mýto na Slovensku, ide podľa NKÚ 48 % výnosov z elektronického mýta. Za deväť rokov tak firma mala zarobiť až 760 miliónov eur. Podľa NKÚ ďalej Národná diaľničná spoločnosť investuje z výnosu z mýta iba približne 10 % na rozvoj infraštruktúry. V závere svojej správy NKÚ konštatuje, že „systém distribúcie elektronického výberu mýta neplní svoj základný cieľ a len minimálne prispieva k výstavbe nových diaľnic a rýchlostných ciest” ."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["v kríze", "autodopravcov", "Únia", "pripomienku", "NKÚ"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/1695445", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/319425-myto-sa-spustilo-pridu-protesty", "https://domov.sme.sk/c/5188689/autodopravcovia-povazuju-protest-za-uspesny.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22292075/protest-autodopravcov-by-mal-byt-v-bratislave-a-na-orave.html", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/takmer-polovica-z-vyberu-dialnicneho-myta-konci-na-ucte-spolocnosti-skytoll"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:22.704752+00:00"}
{"id": "vr34252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34252", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Musím povedať, že sa našla. Veď tri strany sa vedeli dohodnúť a vždy ak sme sa dohodli ako tri koaličné strany, tak ostal problém v SDKÚ, ale toto už je otázka na SDKÚ, prečo sa nevedelo nájsť dohodu s ostatnými tromi politickými stranami... Tri politické strany sa dohodli na pánovi Kanderovi, vlastne SDKÚ odmietlo aj tento návrh, predpokladám teda, že zajtra.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tri strany sa síce dohodli na jednom kandidátovi (Kandera, pôvodne navrhnutý KDH), Most aj SaS ale predstavili ešte aj vlastných kandidátov.", "analysis_paragraphs": ["Tri strany sa síce dohodli na jednom kandidátovi (Kandera, pôvodne navrhnutý KDH), Most aj SaS ale predstavili ešte aj vlastných kandidátov."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:12.156359+00:00"}
{"id": "vr17789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17789", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...demografický trend je taký, že na Slovensku sa rodí jeden z najmenších počtov detí zo všetkých vyspelých krajín sveta. Máme pôrodnosť 1,4 dieťaťa na ženu (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 bola pôrodnosť v Slovenskej republike 1,48 dieťaťa na jednu ženu. Z 43 sledovaných európskych krajín malo rovnaký alebo horší demografický trend 11 štátov a to Ukrajina, Srbsko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Podobné číslo uvádza štatistika Svetovej banky (The World Bank), podľa ktorého v roku 2016 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,4 dieťaťa. V roku 1998 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,37 dieťaťa. Táto hodnota postupne klesala, až v roku 2002 pripadalo na jednu ženu 1,19 dieťaťa. Odvtedy tento údaj narastal a v roku 2011 dosiahol najväčšiu hodnotu 1,45 dieťaťa na jednu ženu. Potom nasledoval výrazný pokles, kedy v roku 2012 pripadalo 1,34 dieťaťa na jednu ženu. Od roku 2012 počet detí na jednu ženu postupne narastal a v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,4. Nakoľko sa počet detí na jednu ženu od roku 1998 do roku 2016 pohyboval na stupnici od 1,19 do 1,45 hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 bola pôrodnosť v Slovenskej republike 1,48 dieťaťa na jednu ženu. Z 43 sledovaných európskych krajín malo rovnaký alebo horší demografický trend 11 štátov a to Ukrajina, Srbsko, Malta, Luxembursko, Cyprus, Portugalsko, Poľsko, Taliansko, Chorvátsko, Španielsko a Grécko. Podobné číslo uvádza štatistika Svetovej banky (The World Bank), podľa ktorého v roku 2016 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,4 dieťaťa. V roku 1998 pripadalo na Slovensku na jednu ženu 1,37 dieťaťa. Táto hodnota postupne klesala, až v roku 2002 pripadalo na jednu ženu 1,19 dieťaťa. Odvtedy tento údaj narastal a v roku 2011 dosiahol najväčšiu hodnotu 1,45 dieťaťa na jednu ženu. Potom nasledoval výrazný pokles, kedy v roku 2012 pripadalo 1,34 dieťaťa na jednu ženu. Od roku 2012 počet detí na jednu ženu postupne narastal a v roku 2016 dosiahol hodnotu 1,4. Nakoľko sa počet detí na jednu ženu od roku 1998 do roku 2016 pohyboval na stupnici od 1,19 do 1,45 hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "štatistika"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00199&plugin=1", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.TFRT.IN?locations=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:59.735867+00:00"}
{"id": "48254", "numeric_id": 48254, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48254", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Sme sa rozhodli aj my, podobne, ako už pred pár dňami Spojené štáty a Spojené kráľovstvo stiahnuť rodinných príslušníkov diplomatického personálu.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlády Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických nariadili ešte 24. januára rodinným príslušníkom svojich diplomatov, aby opustili Ukrajinu pre obavy z blížiaceho sa konfliktu.\n\nO takmer tri týždne neskôr, 12. februára, sa k rovnakému kroku rozhodol aj náš rezort diplomacie a zároveň vydal odporúčanie občanom necestovať na Ukrajinu, ak nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vlády Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických nariadili ešte 24. januára rodinným príslušníkom svojich diplomatov, aby opustili Ukrajinu pre obavy z blížiaceho sa konfliktu.", "O takmer tri týždne neskôr, 12. februára, sa k rovnakému kroku rozhodol aj náš rezort diplomacie a zároveň vydal odporúčanie občanom necestovať na Ukrajinu, ak nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Vlády", "náš"], "url": ["https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/usa-naridily-odchod-rodinnych-prislusniku-diplomatu-z-ukrajiny/2149976", "https://domov.sme.sk/c/22840036/ukrajina-rusko-vojna-slovensko-diplomati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:30.439580+00:00"}
{"id": "vr38076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38076", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Každopádne, čo viem, tak pani premiérka chodí po jednotlivých poslaneckých kluboch a vyslovene prosí poslancov, aby hlasovali naozaj dôstojne, aby tajná voľba bola tajná, a aby nevymýšľali sme žiadne spôsoby akým spôsobom nejako by sme tú tajnosť voľby narušili.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť údajné chodenie premiérky po poslaneckých kluboch s cieľom prosiť o dôstojnosť tajnej voľby.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť údajné chodenie premiérky po poslaneckých kluboch s cieľom prosiť o dôstojnosť tajnej voľby."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:09.739039+00:00"}
{"id": "44328", "numeric_id": 44328, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44328", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Takýto systém je v Amerike, v Izraeli, Grécku a na Cypre (prenesenie ústavného súdnictva na Najvyšší súd, pozn.).", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8) je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť. Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd , ktorý o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli. Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu. Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení. Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola. Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov. Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci , ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré krajiny - medi nimi aj tie spomínané Štefanom Harabinom - preniesli v rôznej miere funkcie ústavných súdov na iné druhy súdov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa americkej ústavy (pdf. str. 8) je súdna moc Spojených štátov rozdelená medzi Najvyšší súd a nižšie súdy, ktoré zriaďuje Kongres. Najvyšší súd má právomoc výkladu ústavy a vykonáva kontrolu nad prijatou legislatívou a vládnymi opatreniami, ktoré môže zneplatniť. Na vrchole súdnej pyramídy v Izraeli je Najvyšší súd , ktorý o.i. osobitnú právomoc rozhodovať o odvolaniach vo veciach volieb do Knesset, čo je jednokomorový zákonodarný zbor v Izraeli. Môže taktiež konať ako Najvyšší Súdny dvor, ktorý vykonáva súdnu kontrolu nad ostatnými zložkami vlády a má právomoci vo veciach, v ktorých považuje za potrebné poskytnúť pomoc v záujme spravodlivosti a ktoré nespadajú do právomoci žiadneho iného súdu alebo tribunálu. Keďže Izrael nemá kompletnú písanú ústavu, žiadna z úrovní súdneho systému nemá právomoc kontrolovať ústavnosť právnych ustanovení. Grécky súdny systém Ústavný súd nepozná. Každý súd môže posudzovať zhodu právnych ustanovení s ústavou. Ide o tzv. rozptýlenú kontrolu ústavnosti, ktorej opakom je koncentrovaná kontrola. Cez odvolania sa však táto kompetencia do veľkej miery sústreďuje do rúk troch najvyšších súdov - Najvyšší občiansky a trestný súd, Najvyšší administratívny súd a Dvor audítorov. Na Cypre existuje sedem druhov súdov, na ich vrchu stojí Najvyšší Súd. Patria mu aj ústavné právomoci , ako napríklad skúmať ústavnosť prijatých zákonov či riešiť konflikty medzi orgánmi verejnej správy."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["ústavy", "Najvyšší súd", "súdny systém", "rozptýlenú kontrolu", "Cypre", "ústavné právomoci"], "url": ["https://www.govinfo.gov/content/pkg/CDOC-110hdoc50/pdf/CDOC-110hdoc50.pdf", "https://mfa.gov.il/mfa/aboutisrael/state/democracy/pages/the%20judiciary-%20the%20court%20system.aspx", "https://e-justice.europa.eu/content_judicial_systems_in_member_states-16-el-cs.do", "https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-94-6265-273-6_14", "https://e-justice.europa.eu/content_judicial_systems_in_member_states-16-cy-cs.do?member=1", "http://www.supremecourt.gov.cy/judicial/sc.nsf/DMLScourt_en/DMLScourt_en?opendocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:44.204524+00:00"}
{"id": "vr28865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28865", "speaker": "Jozef Čentéš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-centes", "statement": "...čo je fakt a čo je pravda, je to, že bývalý prezident Slovenskej republiky porušil moje práva garantované Ústavou, garantované Listinou základných práv a slobôd a dohovorom.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rozhodnutia Ústavného súdu bolo v prípade Jozefa Čentéša porušené právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré je dané v Ústave a v Listine základných práv a slobôd, a právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rozhodnutia Ústavného súdu bolo v prípade Jozefa Čentéša porušené právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré je dané v Ústave a v Listine základných práv a slobôd, a právo vstúpiť do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutia"], "url": ["http://www.najpravo.sk/clanky/oficialny-vyrok-o-poruseni-zakladnych-prav-doc-jozefa-centesa-phd.html?print=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:02.848649+00:00"}
{"id": "47036", "numeric_id": 47036, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47036", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Nemecko už má 5 mesiacov kompletne zavreté všetky reštaurácie, bary, kultúrne podujatia atď, čiže tam takisto rastie určitá nespokojnosť. Tento rok budu tzv. super volebný rok v Nemecku, kde v spolkových krajinách budú voľby.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá vlna koronavírusu zasiahla Nemecko koncom októbra 2020. Spolková vláda vtedy rozhodla o zatvorení reštaurácií, barov a o zákaze kultúrnych podujatí. Lockdown trvá v rôznych formách dodnes. Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apríli 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Krajinu čakajú v roku 2021 spolkové aj viaceré krajinské voľby. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Druhá vlna koronavírusu zasiahla Nemecko koncom októbra 2020. Spolková vláda vtedy rozhodla o zatvorení reštaurácií, barov a o zákaze kultúrnych podujatí. Lockdown trvá v rôznych formách dodnes. Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apríli 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Krajinu čakajú v roku 2021 spolkové aj viaceré krajinské voľby. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "trvá", "mala", "narástla", "klesla", "čakajú"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-54728893", "https://www.dw.com/de/lockdown-wird-verl%C3%A4ngert-aber-auch-gelockert/a-56765317", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.fr.de/politik/superwahljahr-2021-landtagswahlen-baden-wuerttemberg-rheinland-pfalz-bundestagswahl-angela-merkel-termine-90237421.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:22.850320+00:00"}
{"id": "vr15167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15167", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak úlohou slovenského predsedníctva bude veľmi intenzívna implementácia tej dohody medzi Britániou, to, čo vlastne David Cameron vyrokoval (...) aby sme čo najrýchlejšie túto dohodu dokázali implementovať.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ 1. júla 2016, len niekoľko dní po britskom referende o zotrvaní v EÚ. V prípade, že Veľká Británia zostane v EÚ, Slovensko ako predsedajúca krajina bude dohliadať na implementáciu dohody, ktorá bola prijatá vo februári 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa ujme predsedníctva v Rade EÚ 1. júla 2016, len niekoľko dní po britskom referende o zotrvaní v EÚ. V prípade, že Veľká Británia zostane v EÚ, Slovensko ako predsedajúca krajina bude dohliadať na implementáciu dohody, ktorá bola prijatá vo februári 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "programe", "referenda"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1040917-lidri-europskej-dvadsatosmicky-podporili-dohodu-s-britaniou/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25364", "http://www.teraz.sk/zahranicie/referendum-o-zotrvani-velkej-britanie/182749-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:46.769664+00:00"}
{"id": "42998", "numeric_id": 42998, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42998", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...USA a na druhý deň aj Rusko odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "USA dňa 1. februára 2019 odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, ktorá platila od roku 1987. Urobili tak po tom, čo obvinili Rusko z porušenia tejto zmluvy a vývoja zbraní. Putin to však popiera. Následne 2. februára 2019 od tejto zmluvy odstúpilo aj Rusko. Zaviazalo sa však, že aj keď začne vyvíjať nové zbrane, nestojí o preteky v zbrojení. Obe strany sa vyjadrili, že sú ochotné viesť dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["USA dňa 1. februára 2019 odstúpili od zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, ktorá platila od roku 1987. Urobili tak po tom, čo obvinili Rusko z porušenia tejto zmluvy a vývoja zbraní. Putin to však popiera. Následne 2. februára 2019 od tejto zmluvy odstúpilo aj Rusko. Zaviazalo sa však, že aj keď začne vyvíjať nové zbrane, nestojí o preteky v zbrojení. Obe strany sa vyjadrili, že sú ochotné viesť dialóg týkajúci sa kontroly zbrojenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["odstúpili"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-russia-usa-nuclear/russia-suspends-inf-nuclear-deal-with-u-s-putin-idUSKCN1PR06T"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:19.468385+00:00"}
{"id": "vr16102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16102", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...samozrejme v Írsku je najväčším problémom hranica, pomerne značná časť pracovnej sily dochádza, či už do Írskej republiky, respektíve naopak, opačný pohyb je smerom do Severného Írska.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nÍrska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.\n\n\"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné\" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o \"neviditeľnú\" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Keny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám.", "analysis_paragraphs": ["Podľa OSN žije mimo Veľkej Británie 1, 2 milióna Britov. V Írsku je ich zhruba 255, 000, čo predstavuje druhú najpočetnejšiu komunitu Britov po Španielsku (309, 000). Naopak, v Británii žije až 3, 3 milióna občanov EÚ. Írov v Británii je zhruba 411, 000, podľa údajov OSN. Hranica medzi týmito štátmi je neviditeľnou, štátnici na oboch stranách sa vyjadrili v prospech zachovania súčasného stavu aj po Brexite, tvrdé kontroly by mohli mať veľmi negatívny dopad na vzájomné obchodné vzťahy oboch krajín. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Írska republika je piatym najväčším trhom pre Veľkú Britániu, čo sa týka exportu a Veľká Británia je najdôležitejším obchodným partnerom Írskej republiky. Íri majú v Británii viac práv ako k ostatní občania EÚ, čo je spôsobené historickými väzbami týchto dvoch krajín. Medzi ne patrí napríklad právo voliť a právo zastávať verejný úrad, vrátane Westminstru. Predpokladá sa, že tieto výhody výchadzajú z už spomínaných väzieb a hlavne z tzv. írskeho zákona ( 1949 ), ktorý oficiálne ukončil status krajiny pod britskou nadvládou.", "\"Hranica medzi Írskom a Veľkou Britániou (Severným Írskom) je prakticky neviditeľná a komplexné colné, či kontroly na hraniciach sú nemožné\" , vyjadril sa Írsky veľvyslanec vo VB, Daniel Mulhall . Predpokladá sa, že EÚ uzná jedinečný štatút tejto hranice, prameniaci z historických väzieb aj po Brexite a vystúpení Británie z EÚ, t. j. taktiež spoločnej colnej únie, avšak či budú umožnené Írsku rokovania s VB nezávisle na EÚ je otázne, každopádne Írsko bude žiadať o \"neviditeľnú\" hranicu. Daniel Mulhall taktiež uviedol , že kontrolovať hranicu je prakticky nemožné, keďže sa na nej nachádza viac ako 200 hraničných priechodov a hranicu mesačne prejde 177 tisíc kamiónov, 208 tisíc dodávok a 1, 85 milióna automobilov. Enda Keny (írsky politik) a Theresa May (premiérka Británie) veria, že s hranicou sa nič nezmení aj po Brexite, avšak vystríhali pred negatívnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať návrat k tvrdým kontrolám."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["OSN", "najpočetnejšiu", "trhom", "práv", "1949", "vyjadril", "Daniel Mulhall", "žiadať", "uviedol"], "url": ["http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/index.shtml", "https://www.migrationwatchuk.org/briefing-paper/354", "https://www.gov.uk/government/publications/exporting-to-ireland/exporting-to-ireland", "https://assets.guim.co.uk/stylesheets/a8cb331d1dd8a2776eec8c06960e5a8e/content.css", "http://www.legislation.gov.uk/ukpga/Geo6/12-13-14/41", "https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall", "https://www.dfa.ie/irish-embassy/great-britain/about-us/ambassador-dan-mulhall/", "http://uk.reuters.com/article/uk-britain-eu-ireland-idUKKBN15O2K4", "https://www.theguardian.com/uk-news/2017/feb/08/irish-border-checks-impossible-after-brexit-says-ambassador-daniel-mulhall"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:44.138469+00:00"}
{"id": "48559", "numeric_id": 48559, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48559", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Veľká časť produkcie alebo značná časť produkcie elektrární je teda kúpená za 61,20, takže tiež nestrašme, že teda všetko je za tie vysoké ceny.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding Group. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,20 € / MWh počas rokov 2023 a 2024.\n\nTajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta upresnil , že daný objem elektriny bude za zastropovanú cenu prerozdelený medzi všetky domácnosti na Slovensku.\n\nSlovenské elektrárne v roku 2021 vyrobili 17,271 TWh elektriny, čo predstavuje 64,3 % všetkej vyprodukovanej elektriny na území Slovenska.\n\nZ týchto údajov vyplýva, že ministerstvu hospodárstva sa za dohodnutú sumu 61,20 € / MWh podarilo odkúpiť iba 35,61 % celkovej vyrobenej elektriny od Slovenských elektrární. To všetko za predpokladu podobného objemu celkovej vygenerovanej elektriny v rokoch 2023 a 2024.\n\nZ uvedeného dôvodu hodnotíme Viskupičov výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární, spoločnosťou Slovak Power Holding Group. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,20 € / MWh počas rokov 2023 a 2024.", "Tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek na konci augusta upresnil , že daný objem elektriny bude za zastropovanú cenu prerozdelený medzi všetky domácnosti na Slovensku.", "Slovenské elektrárne v roku 2021 vyrobili 17,271 TWh elektriny, čo predstavuje 64,3 % všetkej vyprodukovanej elektriny na území Slovenska.", "Z týchto údajov vyplýva, že ministerstvu hospodárstva sa za dohodnutú sumu 61,20 € / MWh podarilo odkúpiť iba 35,61 % celkovej vyrobenej elektriny od Slovenských elektrární. To všetko za predpokladu podobného objemu celkovej vygenerovanej elektriny v rokoch 2023 a 2024.", "Z uvedeného dôvodu hodnotíme Viskupičov výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["memoranda", "predávať", "upresnil", "vyrobili"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/", "https://e.dennikn.sk/2992030/okrem-lacnej-elektriny-chce-sulik-zastropovat-pre-domacnosti-aj-ceny-plynu-statnu-pomoc-maju-dostat-tiez-podniky/", "https://www.seas.sk/novinky/elektrarne-vyroba-spotreba-elektriny-2021/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:03.736353+00:00"}
{"id": "vr31851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31851", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Dnes sa vážne debatuje o dani z finančnej transakcii. Jedine Briti to odmietajú. Ale všetci naši veľkí partneri, na ktorých sme závislí, to dávajú.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. Je však zavádzajúce tvrdiť, sú to len Briti, ktorí odmietajú daň z finančnej transakcie. Odmietavý postoj majú aj Švédsko či Česká republika. Rezervované v tejto otázke aj aj Holandsko. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Veľká Británia zablokovala návrh o európskej dani z finančných transakcií. Je však zavádzajúce tvrdiť, sú to len Briti, ktorí odmietajú daň z finančnej transakcie. Odmietavý postoj majú aj Švédsko či Česká republika. Rezervované v tejto otázke aj aj Holandsko. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["zablokovala", "pripojila", "Spiegel"], "url": ["http://www.helsinkitimes.fi/news/index.php/business/1775-financial-transaction-tax-likely-this-year-2", "http://ipsnews.net/news.asp?idnews=107108", "http://www.spiegel.de/international/europe/fears-of-competitive-disadvantage-euro-zone-split-over-financial-transaction-tax-a-820965.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:30.267584+00:00"}
{"id": "vr9850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9850", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "... armáda prišla s analýzou a hlavne teda odborníci na obranu Slovenskej republiky s tým, že aby si Slovensko vedelo plniť všetky, úlohy, ktoré mu vyplývajú tak z členstva v NATO, tak 24 hodinového zabezpečovania ochrany vzdušného priestoru, ako aj výcviku pilotov a prípadne nasadenie do nejakých spoločných operácií, tak tých 12 lietadiel jednomiestnych a 2 cvičné dvojmiestne sú zhruba ten počet, ktorý by mal umožniť pokryť nám všetky tieto aktivity ...", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" Slovenská republika sa prihlásila ku konceptu „Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO“ a od roku 2006 zabezpečuje obranu vzdušného priestoru v rámci operácie NATINAMDS vyčlenením vybraných síl a prostriedkov Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR). Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru je jedným z kľúčových aspektov kolektívnej bezpečnosti a obrany NATO. Udržovanie integrity vzdušného priestoru Aliancie je preto trvalou úlohou členských krajín NATO. \" ( .docx , s. 3)\n\n\" Dokument: NATO DEFENCE PLANNING CAPABILITY REVIEW 2017/2018 THE SLOVAK REPUBLIC OVERVIEW, C-M(2018)0025 (SVK-OVERVIEW), definuje v rámci AF SVK počet 12 ks lietadiel MiG-29. Z tohto počtu sú vyčlenené do QRA (24-hodinová pohotovosť stíhacích lietadiel, pozn.) dve lietadlá. Dokument zároveň ďalej uvádza že modernizačný plán zahŕňa v krátkom časovom horizonte obstaranie 14 ks viacúčelových taktických lietadiel (...) Na zabezpečenie plnohodnotného plnenia úloh ochrany a obrany vzdušného priestoru SR a integrovaného systému obrany NATINAMDS, súčinnostných úloh podpory a výcviku je potrebné dosiahnuť minimálny počet 15 vycvičených operačných pilotov viacúčelových taktických lietadiel. \" ( .docx , s. 5-6)", "analysis_paragraphs": ["\" Slovenská republika sa prihlásila ku konceptu „Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO“ a od roku 2006 zabezpečuje obranu vzdušného priestoru v rámci operácie NATINAMDS vyčlenením vybraných síl a prostriedkov Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky pod velenie vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR). Zabezpečovanie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru je jedným z kľúčových aspektov kolektívnej bezpečnosti a obrany NATO. Udržovanie integrity vzdušného priestoru Aliancie je preto trvalou úlohou členských krajín NATO. \" ( .docx , s. 3)", "\" Dokument: NATO DEFENCE PLANNING CAPABILITY REVIEW 2017/2018 THE SLOVAK REPUBLIC OVERVIEW, C-M(2018)0025 (SVK-OVERVIEW), definuje v rámci AF SVK počet 12 ks lietadiel MiG-29. Z tohto počtu sú vyčlenené do QRA (24-hodinová pohotovosť stíhacích lietadiel, pozn.) dve lietadlá. Dokument zároveň ďalej uvádza že modernizačný plán zahŕňa v krátkom časovom horizonte obstaranie 14 ks viacúčelových taktických lietadiel (...) Na zabezpečenie plnohodnotného plnenia úloh ochrany a obrany vzdušného priestoru SR a integrovaného systému obrany NATINAMDS, súčinnostných úloh podpory a výcviku je potrebné dosiahnuť minimálny počet 15 vycvičených operačných pilotov viacúčelových taktických lietadiel. \" ( .docx , s. 5-6)"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Návrh na obstaranie", ".docx", "analýze", ".docx", ".docx", ".docx", ".docx"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RPO/Material/1702/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=16577", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=DF64149D4B8F49B2831674A5EF214EF0-0A7EABBC9FDC4D2D9421EB3005F32541"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:38.103234+00:00"}
{"id": "vr29135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29135", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Že v skutočnosti máme 2 500 párov čakajúcich na dieťa a ročne sa adoptuje od, minulý rok myslím, že 170, okolo 200-250 detí.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR , najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.\n\nCelkovo bolo v tomto roku do náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo. Podrobné údaje sú zo štatistiky ÚPSVAR :\n\nDôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“", "analysis_paragraphs": ["Aj keď A. Chromík uvádza vo svojom výroku približné čísla, jeho vyjadrenie môžeme považovať za pravdivé. Počet 2500 žiadateľov v poradovníkoch potvrdzuje bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ida Želinská, v článku z februára 2013. „Na Slovensku je asi 3 500 detí umiestnených v detských domovoch. Žiadateľov v poradovníkoch je asi 2 500. Počet detí, ktoré prichádzajú do detských domovov a idú do osvojiteľského procesu, je každý rok zhruba rovnaký.“ Žiadateľmi môžu byť páry, ale aj jednotlivci. Tiež je pravdou, že v roku 2013 bolo osvojených (adoptovaných) 173 detí. Vyplýva to zo štatistiky ÚPSVAR , najaktuálnejšie údaje sú zverejnené za obdobie 2013.", "Celkovo bolo v tomto roku do náhradných rodín zverených 1568 detí. Ďalšie formy starostlivosti v náhradných rodinách okrem osvojenia sú: náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť a poručníctvo. Podrobné údaje sú zo štatistiky ÚPSVAR :", "Dôvody, pre ktoré je taký veľký nepomer medzi počtom žiadateľov a počtom osvojených detí sa môžu týkať nárokov žiadateľov (obmedzenia vekové, zdravotné, etnické a pod.), môžu však závisieť od konkrétneho regiónu, alebo od pružnosti konkrétnych úradníkov, zabezpečujúcich komunikáciu so žiadateľmi. „Nie je pravda, že ‚deti nie sú‘. Len ľudia, ktorí by si ich chceli vziať do starostlivosti, sa o nich niekedy jednoducho ani nedozvedia,“ tvrdí I. Želinská. „Adopcia sa prednostne robí v rámci kraja, aby dieťa, väčšinou už staršie, nestratilo sociálne väzby. Malé dieťa však zatiaľ takéto väzby nemá a pri väčších deťoch nie je až taký rozdiel, keď sa dieťa presťahuje do Bratislavy z Pezinka alebo odinakiaľ.“"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["článku", "štatistiky ÚPSVAR", "štatistiky ÚPSVAR", "tvrdí"], "url": ["http://zivot.azet.sk/clanok/13112/preco-je-na-slovensku-cakanie-na-adopciu-zdlhave", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Vyvoj_osvojovania_deti.pdf", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Deti_zverene_do_jednotlivych_foriem_nahradnych_rodin.pdf", "http://zivot.azet.sk/clanok/13112/preco-je-na-slovensku-cakanie-na-adopciu-zdlhave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:26.478803+00:00"}
{"id": "48486", "numeric_id": 48486, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48486", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Český príklad, v roku 2017 vybrali 56,2 miliardy EUR na, pardon, korún, na dani z tabaku, potom sa rozhodli, že budú výrazne zvyšovať sadzby, v roku dvadsaťjedna vybrali presne rovnakých 56,2 miliardy českých korún, ale tie sadzby medzitým zvýšili o tretinu a nevybrali ani o jednu českú korunu navyše … neprestalo sa fajčiť, čo sa stalo je, že nemeckí a rakúski spotrebitelia si prestali kupovať lacnejšie cigarety v Čechách a Česi začali poľské.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výber spotrebnej dane na tabakové výrobky v Českej republike bol v roku 2017 rovnaký ako v roku 2021 - 56,2 miliardy korún, a to napriek tomu, že daňové zaťaženie vzrástlo o tretinu. V dôsledku vyšších cien začali Česi viac nakupovať slovenské a poľské cigarety, zatiaľčo Nemci a Rakúšania prestali nakupovať tie české. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa výročnej správy (s. 4) Finančného a Colného úradu Českej Republiky bola v roku 2017 celkovo vybraná na spotrebnej dani za tabakové výrobky suma 56, 2 miliardy českých korún. V nasledujúcich rokoch výber stúpal ( 2018 - 58,8 miliardy), v roku 2021 sa však vrátil na úroveň z roku 2017.\n\nNa základe analýzy Vysokej školy ekonomickej v Prahe (VŠE) z pera ekonóma Štěpána Křečka sa v Česku na spotrebnej dani za tabakové výrobky v roku 2021 vybrala približne rovnaká suma ako v roku 2017, teda niečo okolo 56, 2 miliardy českých korún.\n\nMedzi zdaňovacím obdobím 2017 a 2021 výrazne vzrástla spotrebná daň na tabakové výrobky v ČR, a to konkrétne pri cigaretách zo sumy 1,42 Kč za kus v roku 2017, na 1,79 Kč za kus v roku 2021. Celková percentuálna sadzba spotrebnej dane na tabakové výrobky sa zvýšila v tomto období z pôvodných 27 na 30 %.\n\nAko uviedol pre portál BussinesINFO.cz ekonóm Štepán Křeček, v roku 2020 padlo v ČR rozhodnutie zvýšit všetky (nielen tabakové) zložky spotrebnej dane o 10 %, a to vrátane percentuálnej zložky dane z 27 na 30 %. Tým však vo výsledku daňová záťaž na cigarety vzrástla skoro o 20%. Takýto efekt podľa Křečka nastal z toho dôvodu, že výška spotrebnej dane sa v ČR u cigariet vypočítava z celkovej maloobchodnej ceny, teda z ceny v ktorej je už započítaná aj DPH, aj spotrebná daň ( .pdf , s. 15 - 16).\n\nEkonóm Štepán Křeček na margo týchto ukazovateľov vo svojej správe priamo uvádza : „Zatiaľ čo sadzba dane vzrástla za štyri roky o tretinu, príjem štátu z nej nestúpol ani o korunu.“\n\nVysvetlení pre takýto efekt je podľa citovaného ekonóma viacero . Nemeckým a rakúskym fajčiarom z českého pohraničia sa pre zvýšené ceny prestal vyplácať nákup tabakových výrobkov v ČR, čo predtým vo veľkom praktizovali. Naopak českí fajčiari začali vo väčšom množstve nakupovať slovenské, ale najmä poľské cigarety.", "analysis_paragraphs": ["Výber spotrebnej dane na tabakové výrobky v Českej republike bol v roku 2017 rovnaký ako v roku 2021 - 56,2 miliardy korún, a to napriek tomu, že daňové zaťaženie vzrástlo o tretinu. V dôsledku vyšších cien začali Česi viac nakupovať slovenské a poľské cigarety, zatiaľčo Nemci a Rakúšania prestali nakupovať tie české. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa výročnej správy (s. 4) Finančného a Colného úradu Českej Republiky bola v roku 2017 celkovo vybraná na spotrebnej dani za tabakové výrobky suma 56, 2 miliardy českých korún. V nasledujúcich rokoch výber stúpal ( 2018 - 58,8 miliardy), v roku 2021 sa však vrátil na úroveň z roku 2017.", "Na základe analýzy Vysokej školy ekonomickej v Prahe (VŠE) z pera ekonóma Štěpána Křečka sa v Česku na spotrebnej dani za tabakové výrobky v roku 2021 vybrala približne rovnaká suma ako v roku 2017, teda niečo okolo 56, 2 miliardy českých korún.", "Medzi zdaňovacím obdobím 2017 a 2021 výrazne vzrástla spotrebná daň na tabakové výrobky v ČR, a to konkrétne pri cigaretách zo sumy 1,42 Kč za kus v roku 2017, na 1,79 Kč za kus v roku 2021. Celková percentuálna sadzba spotrebnej dane na tabakové výrobky sa zvýšila v tomto období z pôvodných 27 na 30 %.", "Ako uviedol pre portál BussinesINFO.cz ekonóm Štepán Křeček, v roku 2020 padlo v ČR rozhodnutie zvýšit všetky (nielen tabakové) zložky spotrebnej dane o 10 %, a to vrátane percentuálnej zložky dane z 27 na 30 %. Tým však vo výsledku daňová záťaž na cigarety vzrástla skoro o 20%. Takýto efekt podľa Křečka nastal z toho dôvodu, že výška spotrebnej dane sa v ČR u cigariet vypočítava z celkovej maloobchodnej ceny, teda z ceny v ktorej je už započítaná aj DPH, aj spotrebná daň ( .pdf , s. 15 - 16).", "Ekonóm Štepán Křeček na margo týchto ukazovateľov vo svojej správe priamo uvádza : „Zatiaľ čo sadzba dane vzrástla za štyri roky o tretinu, príjem štátu z nej nestúpol ani o korunu.“", "Vysvetlení pre takýto efekt je podľa citovaného ekonóma viacero . Nemeckým a rakúskym fajčiarom z českého pohraničia sa pre zvýšené ceny prestal vyplácať nákup tabakových výrobkov v ČR, čo predtým vo veľkom praktizovali. Naopak českí fajčiari začali vo väčšom množstve nakupovať slovenské, ale najmä poľské cigarety."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["správy", "2018", "analýzy", "vzrástla", "uviedol", ".pdf", "uvádza", "viacero"], "url": ["https://www.mfcr.cz/assets/cs/media/Dane_Vyhodnoceni_2017_Zprava-o-cinnosti-FS-a-CS-CR.pdf", "https://www.mfcr.cz/assets/cs/media/Dane_Vyhodnoceni_2018_Zprava-o-cinnosti-FS-a-CS-CR.pdf", "https://khp.vse.cz/aktuality/studie-khp-vyssi-dan-mensi-vyber-cesko-dan-na-tabak-prestrelilo/", "https://www.celnisprava.cz/cz/dane/spotrebni-dane/tabak/Informace/Sazby%20dan%C4%9B%20tab%C3%A1kov%C3%BDch%20v%C3%BDrobk%C5%AF.pdf", "https://www.businessinfo.cz/clanky/vyssi-spotrebni-dan-ale-vybrano-mene-cesko-dan-na-tabak-zvysilo-moc/", "https://khp.vse.cz/wp-content/uploads/post/1213/Spotrebni-dan-z-tabakovych-vyrobku-v-CR-a-na-evropske-urovni.pdf", "https://khp.vse.cz/aktuality/studie-khp-vyssi-dan-mensi-vyber-cesko-dan-na-tabak-prestrelilo/", "https://euractiv.cz/section/politika/news/cesi-jezdi-nakupovat-cigarety-do-polska-muze-za-to-vysoka-dan-rika-studie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:22.741977+00:00"}
{"id": "vr16440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16440", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Podľa najaktuálnejšieho rebríčka z novembra 2015 sa Trenčiansky samosprávny kraj stal najväčším skokanom v transparentnosti, poskytovaní informácií a otvorenosti. Za posledné sledované obdobie si polepšil najviac, o viac ako 18 percentuálnych bodov.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International v roku 2015 po tretí krát vytvorila rebríček transparentnosti miest a VÚC. Trenčiansky samosprávny kraj sa síce nachádza na poslednom mieste v rebríčku (so známkou \"C-\"), ale je pravdou, že od roku 2013 zaznamenal nárast o 18 percentuálnych bodov. Mal tak najvýraznejší posun v transparentnosti podľa hodnotiacich kritérií daného rebríčka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Transparency International v roku 2015 po tretí krát vytvorila rebríček transparentnosti miest a VÚC. Trenčiansky samosprávny kraj sa síce nachádza na poslednom mieste v rebríčku (so známkou \"C-\"), ale je pravdou, že od roku 2013 zaznamenal nárast o 18 percentuálnych bodov. Mal tak najvýraznejší posun v transparentnosti podľa hodnotiacich kritérií daného rebríčka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["skúmala", "hodnotení", "posun", "uvádza"], "url": ["http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2015", "http://samosprava.transparency.sk/profile/Z006/2015", "http://transparency.sk/sk/trencianska-a-zilinska-zupa-sa-v-transparentnosti-zlepsili-najviac-2/", "http://transparency.sk/sk/trencianska-a-zilinska-zupa-sa-v-transparentnosti-zlepsili-najviac-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:20.017327+00:00"}
{"id": "vr17254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17254", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...fínskeho systému, ktorý dosahuje najlepšie výsledky v rámci hodnotenia PISA (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fínsko sa v rámci medzinárodného hodnotenia PISA už tradične umiestňuje vysoko nad priemerom OECD, avšak podľa dokumentov PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ) a PISA 2015 Results in Focus ( .pdf ) nemožno povedať, že Fínsko dosahuje najlepšie výsledky. Prvé priečky spravidla patria ázijským štátom (mestám), ako Singapúr, Japonsko, Hong Kong alebo Šanghaj, ale aj niekoľko európskych štátov malo lepšie výsledky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 prvé tri priečky v kategórii matematika obsadili Šanghaj (613), Singapúr (573) a Hong Kong (561), pričom Fínsko obsadilo 12. miesto (519). V kategórii čítanie na prvých troch miestach skončili Šanghaj (570), Hong Kong (545) a Singapúr (542), Fínsko sa umiestnilo na šiestom mieste (524). V kategórii veda na prvých troch priečkach skončili Šanghaj (580), Hong Kong (555) a Singapúr (551), Fínsko sa umiestnilo na piatom mieste (545)( .pdf , s. 5). Podľa dokumentu PISA 2015 Results in Focus ( .pdf , s. 5) v kategórii veda prvé tri priečky obsadili Singapúr (556), Japonsko (538) a Estónsko (534), Fínsko skončilo na piatom mieste (531). V kategórii čítanie prvé tri miesta patrili Singapúr (535), Hong Kong (527) a Kanada (527), Fínsko sa umiestnilo na štvrtom mieste (526). V kategórii matematika prvé tri pozície získali Singapúr (564), Hong Kong (548) a Macao (544), Fínsko obsadilo spolu s Dánskom 12. miesto (511). Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fínsko sa v rámci medzinárodného hodnotenia PISA už tradične umiestňuje vysoko nad priemerom OECD, avšak podľa dokumentov PISA 2012 Results in Focus ( .pdf ) a PISA 2015 Results in Focus ( .pdf ) nemožno povedať, že Fínsko dosahuje najlepšie výsledky. Prvé priečky spravidla patria ázijským štátom (mestám), ako Singapúr, Japonsko, Hong Kong alebo Šanghaj, ale aj niekoľko európskych štátov malo lepšie výsledky. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2012 prvé tri priečky v kategórii matematika obsadili Šanghaj (613), Singapúr (573) a Hong Kong (561), pričom Fínsko obsadilo 12. miesto (519). V kategórii čítanie na prvých troch miestach skončili Šanghaj (570), Hong Kong (545) a Singapúr (542), Fínsko sa umiestnilo na šiestom mieste (524). V kategórii veda na prvých troch priečkach skončili Šanghaj (580), Hong Kong (555) a Singapúr (551), Fínsko sa umiestnilo na piatom mieste (545)( .pdf , s. 5). Podľa dokumentu PISA 2015 Results in Focus ( .pdf , s. 5) v kategórii veda prvé tri priečky obsadili Singapúr (556), Japonsko (538) a Estónsko (534), Fínsko skončilo na piatom mieste (531). V kategórii čítanie prvé tri miesta patrili Singapúr (535), Hong Kong (527) a Kanada (527), Fínsko sa umiestnilo na štvrtom mieste (526). V kategórii matematika prvé tri pozície získali Singapúr (564), Hong Kong (548) a Macao (544), Fínsko obsadilo spolu s Dánskom 12. miesto (511). Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "https://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf", "https://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:55.192357+00:00"}
{"id": "vr18254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18254", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Prevzali sme mesto v kondícii najlepšie hospodáriaceho krajského mesta...", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2014, kedy preberal post primátora Ján Nosko, bola Banská Bystrica podľa rebríčku INEKO až 2. najlepšie hospodáriacim krajským mestom, predbehlo ju mesto Trnava. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ján Nosko bol za primátora Banskej Bystrice zvolený vo voľbách v novembri 2014. Inštitút INEKO vydal v roku 2015 dokument s názvom Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR (Aktualizácia analýzy so zahrnutím údajov o hospodárení za rok 2014). 50 najväčších miest Slovenska je v tejto analýze zoradených podľa takzvaného ukazovateľa finančnej stability. Banská Bystrica sa umiestnila na 22. mieste (ukazovateľ 4,49), no lepší výsledok mala Trnava, na 15. mieste (ukazovateľ 4,96). V predchádzajúcom roku - v roku 2013 , Banskú Bystricu v rebríčku predbehli Nitra a Trnava.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014, kedy preberal post primátora Ján Nosko, bola Banská Bystrica podľa rebríčku INEKO až 2. najlepšie hospodáriacim krajským mestom, predbehlo ju mesto Trnava. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ján Nosko bol za primátora Banskej Bystrice zvolený vo voľbách v novembri 2014. Inštitút INEKO vydal v roku 2015 dokument s názvom Analýza finančnej stability 50 najväčších miest v SR (Aktualizácia analýzy so zahrnutím údajov o hospodárení za rok 2014). 50 najväčších miest Slovenska je v tejto analýze zoradených podľa takzvaného ukazovateľa finančnej stability. Banská Bystrica sa umiestnila na 22. mieste (ukazovateľ 4,49), no lepší výsledok mala Trnava, na 15. mieste (ukazovateľ 4,96). V predchádzajúcom roku - v roku 2013 , Banskú Bystricu v rebríčku predbehli Nitra a Trnava."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "2013"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/publikacie", "http://www.ineko.sk/clanky/publikacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:30.605961+00:00"}
{"id": "48788", "numeric_id": 48788, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48788", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "No naša vláda sa o to veľmi snaží a myslím si, že za našej vlády naozaj sme poslali našich policajtov na maďarsko-srbskú hranicu, spolupracujeme teraz s Rakúskom a Maďarskom na tom, aby sme dali ešte políciu možno ešte na srbskú hranicu na juhu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na maďarsko-srbskú hranicu boli skutočne počas vlády premiéra Hegera vyslaní príslušníci Policajného zboru zo Slovenska.\n\nKvôli rastúcej migrácii do Európskej únie boli v roku 2022 posilnené hliadky na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. V rámci tohto posilnenia bolo práve na maďarsko-srbskú hranicu 20. októbra 2022 vyslaných 40 príslušníkov Policajného zboru SR. Po skončení dvojmesačnej misie Ministerstvo vnútra a Policajný zbor 9. januára 2023 vyslali na maďarsko-srbskú hranicu novú rotáciu v počte 39 príslušníkov.\n\nSlovenská republika plní aj svoje záväzky aj voči Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Kvôli zapojeniu do operácií Frontexu vyslalo Slovensko na srbsko-bulharskú hranicu 20 príslušníkov a na rumunsko-srbskú 10 príslušníkov Policajného zboru. Je možné, že do budúcna sa pôsobenie slovenskej polície na južnej hranici Srbska ešte posilní, ako to uvádza premiér Heger.", "analysis_paragraphs": ["Na maďarsko-srbskú hranicu boli skutočne počas vlády premiéra Hegera vyslaní príslušníci Policajného zboru zo Slovenska.", "Kvôli rastúcej migrácii do Európskej únie boli v roku 2022 posilnené hliadky na vonkajších hraniciach schengenského priestoru. V rámci tohto posilnenia bolo práve na maďarsko-srbskú hranicu 20. októbra 2022 vyslaných 40 príslušníkov Policajného zboru SR. Po skončení dvojmesačnej misie Ministerstvo vnútra a Policajný zbor 9. januára 2023 vyslali na maďarsko-srbskú hranicu novú rotáciu v počte 39 príslušníkov.", "Slovenská republika plní aj svoje záväzky aj voči Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex). Kvôli zapojeniu do operácií Frontexu vyslalo Slovensko na srbsko-bulharskú hranicu 20 príslušníkov a na rumunsko-srbskú 10 príslušníkov Policajného zboru. Je možné, že do budúcna sa pôsobenie slovenskej polície na južnej hranici Srbska ešte posilní, ako to uvádza premiér Heger."], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["vyslaných", "vyslali", "plní"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=chranime-schengen-policajny-zbor-vyslal-na-madarsko-srbsku-hranicu-40-policajtov", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=dalsia-skupina-slovenskych-policajtov-bude-nadalej-pomahat-v-madarsku-pri-ochrane-vonkajsej-schengenskej-hranice", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=dalsia-skupina-slovenskych-policajtov-bude-nadalej-pomahat-v-madarsku-pri-ochrane-vonkajsej-schengenskej-hranice"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:00.490531+00:00"}
{"id": "vr30252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30252", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Toto hovoria predstavitelia, ktorí majú financovanie tunelu Sitina, je to vytendrované za miliardu a zaplatený za 3 miliardy.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.", "analysis_paragraphs": ["Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "asb.sk"], "url": ["http://cestovanie.sme.sk/c/3365952/sitina-od-soboty-vyrazne-zlacnela.html", "http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dopravne-stavby/externy-dozor-jedna-z-ciest-k-lacnejsim-tunelom-3191.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:46.837433+00:00"}
{"id": "vr35136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35136", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Takisto napríklad som si vyžiadal stanovisko pánov Čaploviča a Jarjabka, poslancov za stranu Smer.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemáme zdroj, ktorý by potvrdzoval slová R. Sulíka.", "analysis_paragraphs": ["Nemáme zdroj, ktorý by potvrdzoval slová R. Sulíka."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:52.678157+00:00"}
{"id": "vr29687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29687", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ešte v tomto volebnom období budete vyberať ďalšieho kandidáta na sudcu ústavného súdu.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je dvanásť rokov. Vo februári 2016 končí funkčné obdobie sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi . O návrhu na voľbu kandidáta na toto miesto by mala Národná rada rokovať niekoľko mesiacov pred skončením funkcie, teda ešte v tomto roku, nakoľko pri predchádzajúcich voľbách možno pozorovať odstup niekoľko mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidátov na sudcov Ústavného súdu skutočne vyberá Národná rada SR. Podľa Ústavy SR : \" Čl. 134 (1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Zákon o organizácii Ústavného súdu nestanovuje, v akom termíne pred skončením funkčného obdobia sudcu má prebehnúť výberové konanie na jeho nahradenie. Súčasťou voľby nového sudcu je okrem rokovania v NRSR a rozhodovania prezidenta o kandidátoch aj prezentovanie kandidátov na Ústavnom súde (. rtf ). Je preto potrebné začať vyberať kandidátov s dostatočným časovým odstupom. Pri poslednej voľbe končilo funkčné obdobie troch sudcov v júly 2014 (. rtf ), a v NRSR sa o kandidátoch začalo rokovať v marci toho roku, teda približne štyri mesiace vopred. Pri predchádzajúcej voľbe bol odstup medzi doručením prvého návrhu k vykonaniu voľby a skončením funkcie sudcov (. rtf ) tri mesiace. Je tak možné predpokladať, že o kandidátoch na obsadenie miesta, ktoré sa uvoľní vo februári 2016 sa bude rokovať ešte v tomto roku. V súčasnej dobe má Ústavný súd len jedenásť z optimálneho počtu trinásť sudcov. V roku 2014 prezident Kiska totiž vymenoval len jednu sudkyňu zo šiestich kandidátov na tri pozície ústavných sudcov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu z tohto roku má prezident kandidátov prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu je dvanásť rokov. Vo februári 2016 končí funkčné obdobie sudcovi Ľubomírovi Dobríkovi . O návrhu na voľbu kandidáta na toto miesto by mala Národná rada rokovať niekoľko mesiacov pred skončením funkcie, teda ešte v tomto roku, nakoľko pri predchádzajúcich voľbách možno pozorovať odstup niekoľko mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidátov na sudcov Ústavného súdu skutočne vyberá Národná rada SR. Podľa Ústavy SR : \" Čl. 134 (1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. (2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. \" Zákon o organizácii Ústavného súdu nestanovuje, v akom termíne pred skončením funkčného obdobia sudcu má prebehnúť výberové konanie na jeho nahradenie. Súčasťou voľby nového sudcu je okrem rokovania v NRSR a rozhodovania prezidenta o kandidátoch aj prezentovanie kandidátov na Ústavnom súde (. rtf ). Je preto potrebné začať vyberať kandidátov s dostatočným časovým odstupom. Pri poslednej voľbe končilo funkčné obdobie troch sudcov v júly 2014 (. rtf ), a v NRSR sa o kandidátoch začalo rokovať v marci toho roku, teda približne štyri mesiace vopred. Pri predchádzajúcej voľbe bol odstup medzi doručením prvého návrhu k vykonaniu voľby a skončením funkcie sudcov (. rtf ) tri mesiace. Je tak možné predpokladať, že o kandidátoch na obsadenie miesta, ktoré sa uvoľní vo februári 2016 sa bude rokovať ešte v tomto roku. V súčasnej dobe má Ústavný súd len jedenásť z optimálneho počtu trinásť sudcov. V roku 2014 prezident Kiska totiž vymenoval len jednu sudkyňu zo šiestich kandidátov na tri pozície ústavných sudcov. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu z tohto roku má prezident kandidátov prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Ľubomírovi Dobríkovi", "Ústavy SR", "Zákon", "rtf", "rtf", "marci", "prvého návrhu", "rtf", "uvoľní", "vymenoval"], "url": ["http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277988", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277992", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-38", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=400013", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=945", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=945", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=110", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=229213", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277988", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:17.934888+00:00"}
{"id": "vr32050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32050", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Živnostníkov, ktorých je viac než pol milióna registrovaných.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdroje o počtoch živnostníkov sa líšia. ÚPSVaR ku koncu októbra 2011 (tretí kvartál 2011) informoval, že počet SZČO resp. živnostníkov bol 253 314. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vydala zatiaľ poslednú správu (.pdf) o stave malého a stredného podnikania za rok 2010, v ktorej uvádza celkový počet 384 202 registrovaných živnostníkov (s.117). Takto informovala aj pravda.sk v auguste 2011: Počet fyzických osôb – podnikateľov poklesol vlani len mierne o necelé percento na 410 308 osôb. Z tohto počtu bolo 384 202 živnos­tníkov, 18 378 osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 7 728 samostatne hospodáriacich roľníkov. Výrok Ivana Štefanca podľa dostupných údajov môžeme teda považovať za nepravdivý, pretože nesedí so žiadnym dostupným údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdroje o počtoch živnostníkov sa líšia. ÚPSVaR ku koncu októbra 2011 (tretí kvartál 2011) informoval, že počet SZČO resp. živnostníkov bol 253 314. Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania vydala zatiaľ poslednú správu (.pdf) o stave malého a stredného podnikania za rok 2010, v ktorej uvádza celkový počet 384 202 registrovaných živnostníkov (s.117). Takto informovala aj pravda.sk v auguste 2011: Počet fyzických osôb – podnikateľov poklesol vlani len mierne o necelé percento na 410 308 osôb. Z tohto počtu bolo 384 202 živnos­tníkov, 18 378 osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach a 7 728 samostatne hospodáriacich roľníkov. Výrok Ivana Štefanca podľa dostupných údajov môžeme teda považovať za nepravdivý, pretože nesedí so žiadnym dostupným údajom. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "správu", "pravda.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6148704/pocet-zivnostnikov-za-posledne-styri-mesiace-stupol-o-16-tisic.html", "http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2010-fin.pdf", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/18650-pocet-zivnostnikov-vlani-poklesol-o-necele-percento/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:00.316266+00:00"}
{"id": "vr27480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27480", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "Z toho dôvodu sme nesúhlasili s tou predstavou previerok bezpečnostných tak ako sa predtým o nich, tak ako boli v tom pôvodnom návrhu.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH naozaj nesúhlasilo s bezpečnostnými previerkami tak, ako boli napísané v pôvodnom návrhu, čo potvrdil Figeľ: \"previerky tak, ako ich navrhuje Smer-SD, sú neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným\".", "analysis_paragraphs": ["KDH naozaj nesúhlasilo s bezpečnostnými previerkami tak, ako boli napísané v pôvodnom návrhu, čo potvrdil Figeľ: \"previerky tak, ako ich navrhuje Smer-SD, sú neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným\"."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["nesúhlasilo", "Bezpečnostné previerky"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kdh-zhoda-smer-sudcovia-previerky/78562-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310134-ciastkove-zmeny-justicii-podla-mostu-hid-nepomozu-navrh-smeru-nepodporia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:11.537210+00:00"}
{"id": "vr15170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15170", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... predseda Európskej komisie pán Juncker, ktorý sa vyhráža Britom, že ak by si dovolili zahlasovať proti, tak jednoducho (...) sa budeme na nich pozerať ako na tretiu krajinu...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker naozaj povedal , že s Britmi sa bude zachádzat ako s dezertérmi, pokial budú hlasovat za vystúpenie z EU v nadchádzajúcom referende. Taktiež dodal, že Velká Británia bude celit dôsledkom za takéto rozhodnutie a bude sa na nich nahliadat ako na tretiu krajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"If the British should say No, which I hope they don't, then life in the EU will not go on as before,\" he said. \"The United Kingdom will have to accept being regarded as a third country, which won't be handled with kid gloves. \"If the British leave Europe, people will have to face the consequences -- we will have to, just as they will. It's not a threat but our relations will no longer be what they are today,\" uviedla agentúra Reuters. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker naozaj povedal , že s Britmi sa bude zachádzat ako s dezertérmi, pokial budú hlasovat za vystúpenie z EU v nadchádzajúcom referende. Taktiež dodal, že Velká Británia bude celit dôsledkom za takéto rozhodnutie a bude sa na nich nahliadat ako na tretiu krajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"If the British should say No, which I hope they don't, then life in the EU will not go on as before,\" he said. \"The United Kingdom will have to accept being regarded as a third country, which won't be handled with kid gloves. \"If the British leave Europe, people will have to face the consequences -- we will have to, just as they will. It's not a threat but our relations will no longer be what they are today,\" uviedla agentúra Reuters. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "uviedla"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/2016/05/20/british-deserters-will-face-the-consequences-warns-eus-juncker/", "http://www.reuters.com/article/us-britain-eu-juncker-idUSKCN0YB1O3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:10.872140+00:00"}
{"id": "vr25496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25496", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sme robili rozpočet (na rok 2013, pozn.) na raste 1,7% HDP. Vtedy Nemecko malo takisto povedzme 2%-ný rast plánovaný", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Kažimír neuvádza presné čísla ani v prípade očakávaného rastu na rok 2013 pre Slovensko, ktorý predpokladal rozpočet, ani pre Nemecko. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 z októbra 2012 (s. 2) vláda počítala s rastom HDP na rok 2013 vo výške 2,1% HDP . Až koncom decembra, teda už po prijatí rozpočtu sa ekonomický rast odhadoval v roku 2013 na 1,7 % HDP. NBS 7. decembra znížila odhad ekonomického rastu na rok 2013 z 2 % HDP na 1,6 % HDP. Nie je pravdou, že by Nemecko v čase prípravy rozpočtu na Slovensku odhadovalo ekonomický rast v roku 2013 na 2 % HDP. V júni 2012 odhadovalo Nemecko rast na úrovni 1,6 % HDP. V decembri 2012, teda v čase prijímania rozpočtu SR na rok 2013, Bundesbank odhadovala rast Nemecka v roku 2013 na 0,4 % HDP. Bloomberg , 7. decembra 2012: \" The Bundesbank cut its 2013 projection to 0.4 percent from the 1.6 percent predicted in June and said the economy, Europe’s largest, will grow 0.7 percent this year, down from its previous forecast of 1 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Kažimír neuvádza presné čísla ani v prípade očakávaného rastu na rok 2013 pre Slovensko, ktorý predpokladal rozpočet, ani pre Nemecko. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 z októbra 2012 (s. 2) vláda počítala s rastom HDP na rok 2013 vo výške 2,1% HDP . Až koncom decembra, teda už po prijatí rozpočtu sa ekonomický rast odhadoval v roku 2013 na 1,7 % HDP. NBS 7. decembra znížila odhad ekonomického rastu na rok 2013 z 2 % HDP na 1,6 % HDP. Nie je pravdou, že by Nemecko v čase prípravy rozpočtu na Slovensku odhadovalo ekonomický rast v roku 2013 na 2 % HDP. V júni 2012 odhadovalo Nemecko rast na úrovni 1,6 % HDP. V decembri 2012, teda v čase prijímania rozpočtu SR na rok 2013, Bundesbank odhadovala rast Nemecka v roku 2013 na 0,4 % HDP. Bloomberg , 7. decembra 2012: \" The Bundesbank cut its 2013 projection to 0.4 percent from the 1.6 percent predicted in June and said the economy, Europe’s largest, will grow 0.7 percent this year, down from its previous forecast of 1 percent.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["o štátnom rozpočte", "odhadoval", "znížila", "Bloomberg"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215", "http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/analyzy-trhu/zaujalo-nas/co-caka-nasu-ekonomiku-v-roku-2013", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/narodna-banka-slovenska-ekonomika-porastie-pomalsie-ako-mala.html", "http://www.bloomberg.com/news/2012-12-07/bundesbank-slashes-2013-german-growth-forecast-to-0-4-on.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:45.304984+00:00"}
{"id": "vr30603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30603", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zároveň sa spustil protikorupčný program otvorené vládnutie.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SR sa v septembri tohto roku stala jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy Open Government Partnership. Cieľom iniciatívy Open Government Parthership je medzinárodná spolupráca v otázkach transparentnosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a boja proti korupcii. Prvé ustanovujúce stretnutie inicioval americký prezident B. Obama.", "analysis_paragraphs": ["SR sa v septembri tohto roku stala jedným zo zakladajúcich členov iniciatívy Open Government Partnership. Cieľom iniciatívy Open Government Parthership je medzinárodná spolupráca v otázkach transparentnosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a boja proti korupcii. Prvé ustanovujúce stretnutie inicioval americký prezident B. Obama."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Úrad Vlády SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/barack-obama-ivete-radicovej-%E2%80%9Esme-na-vas-hrdi%E2%80%9C/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:22.299892+00:00"}
{"id": "vr25519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25519", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ale tie výdavky tam významne nenarástli na mestách a obciach za posledných 5 rokov.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z tlačovej správy ZMOS k podpísaniu memoranda o Konsolidácií financovania miest a obcí sa dá vyčítať vývoj bežných výdavkov obcí od roku 2008 (s. 4). Od roku 2008 do roku 2013 narástli bežné výdavky v priemere o 2,8 %. Toto číslo možno považovať za \"nie významný nárast\", zvlášť ak porovnáme tento nárast bežných výdavkov obcí s nárastom bežných výdavkov štátu za rovnaké obdobie (34,5 %). Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z tlačovej správy ZMOS k podpísaniu memoranda o Konsolidácií financovania miest a obcí sa dá vyčítať vývoj bežných výdavkov obcí od roku 2008 (s. 4). Od roku 2008 do roku 2013 narástli bežné výdavky v priemere o 2,8 %. Toto číslo možno považovať za \"nie významný nárast\", zvlášť ak porovnáme tento nárast bežných výdavkov obcí s nárastom bežných výdavkov štátu za rovnaké obdobie (34,5 %). Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy", "rozpočet 2013", "rozpočet 2012", "rozpočet 2011", "rozpočet 2010", "2008", "2013"], "url": ["http://www.krajne.sk/www/pdf/aktuality/tlacova-sprava-konsolidacia-financovania-miest-a-obci.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8818", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7929", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7830", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7252", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7252", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9088"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:39.645745+00:00"}
{"id": "vr38855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38855", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz ma len zaujalo na tom, že pán poslanec Marcinčin používal plural, pretože pokiaľ ja si pamätám, tak vo vláde, keď sme rozhodovali o gréckej pôžičke, tak to bolo konsenzuálne rozhodnutie vlády, že odmietame grécku pôžičku, teda aj vrátane členov vlády za KDH.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hlasovanie vo vláde nie je nikde oficiálne zaznamenávané, SME o tomto konkrétnom napísalo : \"Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Vláda dnes odsúhlasila rámcovú dohodu o obrannom vale, aj keď s podmienkami. S výnimkou dvoch ministrov za KDH, ktorí sa zdržali hlasovania, neodporučila parlamentu hlasovať za pôžičku Grécku. Postoj KDH neprekvapil, strana už pred voľbami hovorila o podmienenom súhlase pre túto pomoc.\" Vláda nerozhodla tak úplne konsenzuálne, ministri za KDH sa zdržali, pôžičku nepodporili.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie vo vláde nie je nikde oficiálne zaznamenávané, SME o tomto konkrétnom napísalo : \"Žiadne prekvapenie sa nekonalo. Vláda dnes odsúhlasila rámcovú dohodu o obrannom vale, aj keď s podmienkami. S výnimkou dvoch ministrov za KDH, ktorí sa zdržali hlasovania, neodporučila parlamentu hlasovať za pôžičku Grécku. Postoj KDH neprekvapil, strana už pred voľbami hovorila o podmienenom súhlase pre túto pomoc.\" Vláda nerozhodla tak úplne konsenzuálne, ministri za KDH sa zdržali, pôžičku nepodporili."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["SME o tomto konkrétnom napísalo"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:20.708210+00:00"}
{"id": "vr27045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27045", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Všetci už dlho hovoríme, že je treba oddeliť výkon predsedu Najvyššieho súdu od výkonu predsedu Súdnej rady, je to v návrhu. Všetci hovoríme o tom, že je treba sudcom odňať trestnoprávnu imunitu, je to súčasťou tohoto navrhu (ústavných zákonov o rodine a reforme súdov, pozn.). Všetci vieme, že bezpečnostné previerky môžu slúžiť na čistku personálnu v súdnej moci SR, z tohoto návrhu to vypadlo.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.\n\nNaše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:\n\nČl. 141a\n\nSúdna rada Slovenskej republiky\n\n(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\n\nČl. 136\n\n(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.\n\n(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.\n\n(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.\n\nO vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že súčasťou návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady a v jej súčasnej verzii už nie je zmienka o bezpečnostných previerkach. Navrhovaná novela rovnako upravuje rozsah imunity sudcov a zužuje ju na ich rozhodovaciu činnosť.", "Naše overovanie opierame o Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla PAŠKU a Pavla HRUŠOVSKÉHO na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Citujeme jeho ustanovenia:", "Čl. 141a", "Súdna rada Slovenskej republiky", "(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.", "Čl. 136", "(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.", "(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu a ak ide o predsedu ústavného súdu oznámiť to ihneď podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu.", "(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.“.", "O vypustení previerok pre sudcov informovali Paška a Hrušovský na tlačovej besede pri predstavení spoločného návrhu ústavného zákona 28. februára 2014. Smer avizoval, že bez previerok zákony v druhom čítaní nepodporí."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "tlačovej besede"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.ta3.com/clanok/1035895/tb-p-pasku-a-p-hrusovskeho-o-zmenach-v-justicii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:53.598300+00:00"}
{"id": "46141", "numeric_id": 46141, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46141", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "na začiatku, keď bola ešte vláda Smeru, a začalo sa testovať, tak tých testov bolo 19. marca vo štvrtok napr. 301 testov, no a keď si zoberieme porovnanie napr. 3. septembra tiež vo štvrtok, tak tých testov bolo 4772, čiže je to neporovnateľne viac testov, ako to bolo v minulosti, čiže tam je aj krásne vidieť ten rozdiel ako sa na takéto veci pripravila minulá vláda, a ako v podstate pokračuje naša vláda. Máme pandemický plán... podľa ktorého sa dnes postupuje, máme plné sklady hmotných rezerv a ochranných pomôcok, zvýšili sme počty pľúcnych ventilácií, pripravili sme plán reprofilizácie nemocníc, otvárame v každom krajskom meste veľkoplošné odberné miesta, a čo je dosť podľa mňa aj dôležité, že tí ľudia v prvej línii, ktorí pomáhali, dostanú odmeny", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Web korona.gov.sk, ktorý prevádzkuje Ministerstvo informatizácie, uvádza pre deň 19. marec 301 testov na koronavírus. To bolo dva dni predtým, ako vládu prebral Igor Matovič. Web NCZI uvádza pre 19. marec 284 spravených testov. Vo štvrtok 3. septembra zdravotníci spravili 4772 testov. Ministerstvo zdravotníctva 14. augusta zverejnilo pandemický plán , ktorým má riadiť postup úradov a zdravotníkov pri respiračných ochoreniach. Riaditeľ Štátnych hmotných rezerv koncom augusta ubezpečil , že majú zásoby ochranných pomôcok a sú pripravení na druhú vlnu pandémie. Podľa hlavného hygienika bol dostatok testovacích setov na 30 až 40 dní a priebežne ich dopĺňali aj štátne hmotné rezervy. Koncom júla štát dostal od firmy Chirana 300 pľúcnych ventilácií, ktoré si od nej objednal. Trojfázovú reprofilizáciu nemocničných lôžok pre pacientov s Covid-19 ohlásil minister zdravotníctva ešte v apríli. V júli štát otestoval aj spustenie druhej a tretej fázy. 6. septembra pandemická komisia schválila vybudovanie krajských veľkokapacitných odberových miest, prvé bolo otvorené v Bratislave. Zdravotníci, hasiči, vojaci a policajti, ktorí boli v začiatkoch pandémie „v prvej línii”, dostanú od štátu odmeny. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Web korona.gov.sk, ktorý prevádzkuje Ministerstvo informatizácie, uvádza pre deň 19. marec 301 testov na koronavírus. To bolo dva dni predtým, ako vládu prebral Igor Matovič. Web NCZI uvádza pre 19. marec 284 spravených testov. Vo štvrtok 3. septembra zdravotníci spravili 4772 testov. Ministerstvo zdravotníctva 14. augusta zverejnilo pandemický plán , ktorým má riadiť postup úradov a zdravotníkov pri respiračných ochoreniach. Riaditeľ Štátnych hmotných rezerv koncom augusta ubezpečil , že majú zásoby ochranných pomôcok a sú pripravení na druhú vlnu pandémie. Podľa hlavného hygienika bol dostatok testovacích setov na 30 až 40 dní a priebežne ich dopĺňali aj štátne hmotné rezervy. Koncom júla štát dostal od firmy Chirana 300 pľúcnych ventilácií, ktoré si od nej objednal. Trojfázovú reprofilizáciu nemocničných lôžok pre pacientov s Covid-19 ohlásil minister zdravotníctva ešte v apríli. V júli štát otestoval aj spustenie druhej a tretej fázy. 6. septembra pandemická komisia schválila vybudovanie krajských veľkokapacitných odberových miest, prvé bolo otvorené v Bratislave. Zdravotníci, hasiči, vojaci a policajti, ktorí boli v začiatkoch pandémie „v prvej línii”, dostanú od štátu odmeny. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "bolo", "uvádza", "pandemický plán", "ubezpečil", "dostatok", "dostal", "ohlásil", "otestoval", "schválila", "dostanú"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://www.ta3.com/clanok/1190153/zverejnili-pandemicky-plan-ma-pat-faz-pozrite-si-co-znamenaju.html", "https://www.noviny.sk/koronavirus/551043-statne-hmotne-rezervy-su-na-druhu-vlnu-pripravene-ulohu-zasobovacov-ale-plnit-nemozu", "https://www.noviny.sk/koronavirus/551043-statne-hmotne-rezervy-su-na-druhu-vlnu-pripravene-ulohu-zasobovacov-ale-plnit-nemozu", "https://mytrencin.sme.sk/c/22439507/chirana-dodala-rezortu-zdravotnictva-300-plucnych-ventilatorov.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/krajci-reprofilizacia-nemocnic-bude/459675-clanok.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-23-07-2020-pandemicka-komisia-plan", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/562024-krajske-odberove-miesta-vysetria-stovky-pacientov/", "https://www.ta3.com/clanok/1190394/premier-zmenil-nazor-odmeny-maju-dostat-vsetci-v-prvej-linii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:21.505472+00:00"}
{"id": "vr25653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25653", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o valorizácii po troch rokoch zmrazeniach...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme hodnotili už viackrát ( V politike , 2. decembra 2012 alebo O 5 minút 12,16. septembra 2012) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Naposledy rástli platy v štátnej správe v roku 2010 a to o 1% . V zákone o štátnom rozpočte 2010 je posledná valorizácia (§ 5) vo výške 1%. Od roku 2011 boli platy vo verejnej správe zmrazené. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2011 (§ 5) je navýšenie taríf vo výške 0%. Vláda sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd v štátnej správe. Presné detaily o koľko nakoniec mzdy stúpnu a či pre všetkých zamestnancov ešte nie sú známe. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme hodnotili už viackrát ( V politike , 2. decembra 2012 alebo O 5 minút 12,16. septembra 2012) Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože k 1. januáru 2010 skutočne prišlo k poslednej valorizácii platov zamestnancov štátnej správy o 1 % a odvtedy sa platy zmrazili. Naposledy rástli platy v štátnej správe v roku 2010 a to o 1% . V zákone o štátnom rozpočte 2010 je posledná valorizácia (§ 5) vo výške 1%. Od roku 2011 boli platy vo verejnej správe zmrazené. V zákone o štátnom rozpočte na rok 2011 (§ 5) je navýšenie taríf vo výške 0%. Vláda sa s odborármi dohodla na zvýšení miezd v štátnej správe. Presné detaily o koľko nakoniec mzdy stúpnu a či pre všetkých zamestnancov ešte nie sú známe. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O 5 minút", "Naposledy", "2010", "2011", "dohodla"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/340/?politik=48&ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/312/spravne-poplatky-skolstvo-konsolidacia-verejnych-financii/?politik=48", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/293893-odborom-sa-nepacia-zmrazene-mzdy-uradnikov-ziadaju-raznu-zmenu/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7386", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8328&documentId=8509", "http://ekonomika.sme.sk/c/6968667/ludia-s-minimalnou-mzdou-v-statnej-sprave-nevedia-kolko-im-pridaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:09.886456+00:00"}
{"id": "vr26232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26232", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "A spomeniem druhé voľby napríklad do Nitrianskeho samosprávneho kraja, tam som mal ešte nižšiu v prvom kole teda pozíciu okolo 43 myslím % (nižší výsledok ako v 1. kole volieb VÚC 2013, pozn.).", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Belica získal v 1. kole volieb do VÚC 2005 42% hlasov, čo možno považovať za \"okolo 43%\". Išlo o nižší výsledok ako v 1. kole volieb do VÚC 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé voľby do VÚC boli voľby v roku 2005. Uvádzame výsledky (v %), ktoré Belica na post predsedu NSK dosiahol od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 40,87% 61,37% 2005 41,8% 74,08% 2009 60,27% nebolo 2013 46,87% 55,61% Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Belica získal v 1. kole volieb do VÚC 2005 42% hlasov, čo možno považovať za \"okolo 43%\". Išlo o nižší výsledok ako v 1. kole volieb do VÚC 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé voľby do VÚC boli voľby v roku 2005. Uvádzame výsledky (v %), ktoré Belica na post predsedu NSK dosiahol od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 40,87% 61,37% 2005 41,8% 74,08% 2009 60,27% nebolo 2013 46,87% 55,61% Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["2001", "2005", "2009", "2013"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/obsah.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/index.jsp.htm", "http://app.statistics.sk/vuc2009/menu/indexv.jsp@lang=sk.htm", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/osk_def_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:47.694324+00:00"}
{"id": "vr26644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26644", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Nakoniec mal som aj podporu niekoľkých politických strán. Takže to bolo moje rozhodnutie a že som sa rozhodol správne, to ukázali voľby(prezidentské v roku 2009, pozn.), kde som dostal od voličov väčšinu a nastúpil som do druhého volebného obdobia.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 podporili strany SMER-SD, SNS, Hnutie za demokraciu, Nová demokracia a v druhom kole aj KSS.", "analysis_paragraphs": ["Ivana Gašparoviča v prezidentských voľbách 2009 podporili strany SMER-SD, SNS, Hnutie za demokraciu, Nová demokracia a v druhom kole aj KSS."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["podporili", "získal"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Prezidentsk%C3%A9_volby_na_Slovensku_2009#Ivan_Ga.C5.A1parovi.C4.8D", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//Prezident_volby_2009/Volebne_vysledky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:23.151526+00:00"}
{"id": "vr37228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37228", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Neprešlo možno ani 2 týždne alebo koľko od prijatia tohto zákona, museli zvoliť dneska mimoriadnu schôdzu, na ktorej idú prijať to, čo ja som v zákone im povedal, že sa musí prijať, pretože inak sa stretnú s rozporom niektorých ústavných článkov.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča pri zákone o sudcoch a prísediacich 1. februára 2011 . \"Bolo by dobré vypracovať nový návrh, ktorý nebude protiústavný a nebude zasahovať do nezávislosti súdnej moci,\" vyhlásil na pôde parlamentu poslanec za Smer a tieňový minister spravodlivosti najsilnejšej opozičnej strany Róbert Madej. NR SR 11. februára 2011 v skrátenom legislatívnom konaní schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Predkladateľka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) ním opravila znenie zákona, čiastočne v súlade s tým, čo namietal Prezident. Podrobnosti sú v ďalšom výroku.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci prelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča pri zákone o sudcoch a prísediacich 1. februára 2011 . \"Bolo by dobré vypracovať nový návrh, ktorý nebude protiústavný a nebude zasahovať do nezávislosti súdnej moci,\" vyhlásil na pôde parlamentu poslanec za Smer a tieňový minister spravodlivosti najsilnejšej opozičnej strany Róbert Madej. NR SR 11. februára 2011 v skrátenom legislatívnom konaní schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich. Predkladateľka Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS) ním opravila znenie zákona, čiastočne v súlade s tým, čo namietal Prezident. Podrobnosti sú v ďalšom výroku."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5747308/poslanci-prelomili-veto-pri-zakone-o-sudcoch-a-prisediacich.html#ixzz1Dxjg5SY5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:56.705658+00:00"}
{"id": "vr13862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13862", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme odklonili od slovenských hraníc ešte pred týmto atentátom obrovské množstvo migrantov.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícii máme štatistiky o tom, koľkým osobám bol odopretý vstup na Slovensko, ale rovnako aj s rôznymi dôvodmi, prečo tomu tak bolo. Tieto štatistiky sú však len pre prvý polrok 2015. Kompletné údaje pre obdobie pred atentátom v Paríži teda zatiaľ nemáme k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["K dispozícii máme štatistiky o tom, koľkým osobám bol odopretý vstup na Slovensko, ale rovnako aj s rôznymi dôvodmi, prečo tomu tak bolo. Tieto štatistiky sú však len pre prvý polrok 2015. Kompletné údaje pre obdobie pred atentátom v Paríži teda zatiaľ nemáme k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["prvý polrok", "pdf", "prvý polrok", "pdf", "8. novembra"], "url": ["http://www.minv.sk/?rok-2015-1", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf", "http://www.minv.sk/?rok-2015-1", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/554/?politik=24"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:08.179174+00:00"}
{"id": "vr29596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29596", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A my, na rozdiel od nich, proste nevyhadzujeme ľudí za iný názor z klubov poslaneckých, tak ako to pred nedávnom urobilo KDH alebo podobne.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií nebol z poslaneckého klubu SMER-SD vylúčený nikto pre názorové rozdiely. Zároveň možno nájsť viacero príkladov toho, keď sa tak udialo v iných stranách vrátane KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií nebol z poslaneckého klubu SMER-SD vylúčený nikto pre názorové rozdiely. Zároveň možno nájsť viacero príkladov toho, keď sa tak udialo v iných stranách vrátane KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Marián Kvasnička.", "minulosti", "vylúčený", "vylúčený"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/kvasnicka-stratu-miestenky-v-poslaneckom-klube-kdh-beriem-ako-fakt/615137", "http://www.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155000-gaburu-vylucili-z-poslaneckeho-klubu-kdh/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/sdku-ds-opustil-poslanec-kuruc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:44.555055+00:00"}
{"id": "vr32052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32052", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Bez toho, že by nás niekto vyzýval na to, predložili sme 5 návrhov zákonov, ktoré pomáhajú živnostníkom mladým, starým, ktoré zlepšujú sociálny systém. Šetria 50 miliónov eur.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke NRSR je až 6 návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne SDKÚ-DS. Je však pravdou, že sa diskutovanej témy dotýka len 5 z nich. Konkrétne ide o:", "analysis_paragraphs": ["Na stránke NRSR je až 6 návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne SDKÚ-DS. Je však pravdou, že sa diskutovanej témy dotýka len 5 z nich. Konkrétne ide o:"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["NRSR", "Zákon o rodičovskom príspevku", "Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/predlozene", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4037", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4038"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:39.015932+00:00"}
{"id": "49021", "numeric_id": 49021, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49021", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "588 presne vyčíslili (pozn. chýbajúce peniaze pre samosprávy). A viete, koľko majú v rozpočte na tento rok a to, čo im vláda garantuje, že dostanú samosprávy navyše? 300 000 000 ako priamu, 325 000 000 ako priamu dotáciu už dostali, 200 000 000 ako dotáciu v cenách energií, ďalších 130 000 000. Ďalších 130.000.000 z eurozdrojov cez projekt alebo program Fast Care, a to nie je všetko, to je 650 000 000, pán redaktor, a to nie je všetko, ešte navyše ďalších 130 000 000 ako bonifikované úvery, ktoré poskytne každej samospráve, ktorá by napriek tomu mala problém štát.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dôsledku tzv. rodinného balíčka, ktorý minulý rok schválil parlament prišli samosprávy, podľa prepočtu Ministerstva financií (MF), o 588 miliónov eur. Všetky schémy pomoci zo strany štátu by však mali predstavovať 789 miliónov eur, ktoré sa skladajú z financií z rozpočtu, európskych zdrojov a úverových produktov.\n\nNajväčšiu porciu pomoci predstavujú príjmy z podielových daní a to vo výške 325 mil. eur . Tie sa zvyčajne vyplácajú v mesačných splátkach, tento rok však vláda po dohode so samosprávami rozhodla (od 2:35) poslať peniaze za apríl-december v jednej splátke.\n\nMinisterstvo hospodárstva prostredníctvom kompenzačných schém vyčlenilo na pomoc samosprávam v boji proti vysokým cenám energií 200 miliónov eur.\n\nProstriedky z programu FAST-CARE dosahujú výšku 127 mil. eur. Sú to eurofondy pôvodne určené na iné účely, ktoré však Slovensko môže využiť na náklady spojené s migračnou vlnou vojnových utečencov z Ukrajiny.\n\nŠtátny tajomník MF Klimek tiež potvrdil, že úverové nástroje štátneho Slovenského investičného holdingu poskytnú (od 8:50) samosprávam 136 miliónov eur.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý napriek marginálnym nerovnostiam v niektorých sumách.", "analysis_paragraphs": ["V dôsledku tzv. rodinného balíčka, ktorý minulý rok schválil parlament prišli samosprávy, podľa prepočtu Ministerstva financií (MF), o 588 miliónov eur. Všetky schémy pomoci zo strany štátu by však mali predstavovať 789 miliónov eur, ktoré sa skladajú z financií z rozpočtu, európskych zdrojov a úverových produktov.", "Najväčšiu porciu pomoci predstavujú príjmy z podielových daní a to vo výške 325 mil. eur . Tie sa zvyčajne vyplácajú v mesačných splátkach, tento rok však vláda po dohode so samosprávami rozhodla (od 2:35) poslať peniaze za apríl-december v jednej splátke.", "Ministerstvo hospodárstva prostredníctvom kompenzačných schém vyčlenilo na pomoc samosprávam v boji proti vysokým cenám energií 200 miliónov eur.", "Prostriedky z programu FAST-CARE dosahujú výšku 127 mil. eur. Sú to eurofondy pôvodne určené na iné účely, ktoré však Slovensko môže využiť na náklady spojené s migračnou vlnou vojnových utečencov z Ukrajiny.", "Štátny tajomník MF Klimek tiež potvrdil, že úverové nástroje štátneho Slovenského investičného holdingu poskytnú (od 8:50) samosprávam 136 miliónov eur.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý napriek marginálnym nerovnostiam v niektorých sumách."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "prepočtu", "325 mil. eur", "rozhodla", "vyčlenilo", "dosahujú", "poskytnú"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/649525-parlament-definitivne-schvalil-matovicov-balicek-presiel-zasadnymi-zmenami-200-eur-na-dieta-nedostane-kazdy/", "https://es-es.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/posts/pfbid0Z7iQDZeghKAeAkbwHSfPgY28Tkz8C9fDLpX4FJoer1GnjNfDrMgLxWv51gWVfTf5l?locale=es_ES", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/samospravy-ziskaju-tohtorocny-podiel-firemnej-dani-do-konca-aprila.html", "https://joj24.noviny.sk/analyzy-24/774461-analyzy-24-o-financovani-samosprav-marcel-klimek-a-jozef-bozik?fbclid=IwAR0Iiw9PC1A3Chm9jTzS0gAxTDw9epbysb5Xp-hizSXY_mK0WFD-pXpsebw", "https://www.mhsr.sk/top/zverejnenie-vyzvy-na-kompenzacie-vysokych-cien-energii-pre-verejnu-spravu-uz-coskoro", "https://www.mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-plnime-nas-slub-na-pomoc-samospravam-s-migracnou-krizou-sme-vybojovali-127-milionov-z-eurofondov/index.html", "https://joj24.noviny.sk/analyzy-24/774461-analyzy-24-o-financovani-samosprav-marcel-klimek-a-jozef-bozik?fbclid=IwAR0Iiw9PC1A3Chm9jTzS0gAxTDw9epbysb5Xp-hizSXY_mK0WFD-pXpsebw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:57.399806+00:00"}
{"id": "vr15604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15604", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Za ministerstvo vnútra vám viem povedať, že 18 000 ľudí, ktorí sú dneska v štátnej správe, z celkového počtu do 400 000 štátnych zamestnancov,(...) a to číslo sa zmenšilo o 1500 (od spustení reformy ESO v roku 2013, pozn.)...", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že vo verejnej správe momentálne pracuje vyše 400 000 štátnych zamestnancov, avšak údaje o počte zamestnancov v štátnej správe, ktoré by malo podľa slov Roberta Kaliňáka činiť okolo 18 000, sa nám nepodarilo zistiť. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že vo verejnej správe momentálne pracuje vyše 400 000 štátnych zamestnancov, avšak údaje o počte zamestnancov v štátnej správe, ktoré by malo podľa slov Roberta Kaliňáka činiť okolo 18 000, sa nám nepodarilo zistiť. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií", "hlavnej knihe rozpočtu pre verejnú správu 2016-2018", "Radovana Ďurana", "Ministerstvo vnútra.", "Radovana Ďuranu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=14264", "https://www.aktuality.sk/clanok/393216/mala-to-byt-kalinakova-pycha-realita-je-vsak-ina/", "http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "https://www.aktuality.sk/clanok/393216/mala-to-byt-kalinakova-pycha-realita-je-vsak-ina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:47.000937+00:00"}
{"id": "vr28235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28235", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola 10% DPH na potraviny. Najskôr ste ju zvýšili na 19 % a potom ste ešte z 19 % zvýšili na 20 %.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sadzba DPH na potraviny na úrovni 10 % bola od roku 1999 do roku 2004 (2. vláda M. Dzurindu), keď bola znížená sadzba dane na potraviny zrušená a platila základná sadzba dane 19 %. Od roku 2011 (vláda I. Radičovej) platí základná sadzba dane 20 %. Výrok R. Fica je preto pravdivý.\n\nPodľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.\n\nVývoj DPH:\n\nUž zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.\n\nV apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Za tento zákon hlasoval aj súčasný predseda KDH Ján Figeľ.\n\nV roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.\n\nZnížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.\n\nV marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.\n\n6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Sadzba DPH na potraviny na úrovni 10 % bola od roku 1999 do roku 2004 (2. vláda M. Dzurindu), keď bola znížená sadzba dane na potraviny zrušená a platila základná sadzba dane 19 %. Od roku 2011 (vláda I. Radičovej) platí základná sadzba dane 20 %. Výrok R. Fica je preto pravdivý.", "Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty sú dve sadzby dane z pridanej hodnoty: základná sadzba DPH 20 % a znížená sadzba dane z DPH 10%. Znížená DPH ( príloha 7 ) platí pre zdravotnícke pomôcky, knihy, či hudobniny. Základná sadza dane 20 % bola zavedená na prechodné obdobie, do momentu, keď klesne deficit verejných financií pod 3 % HDP. Dňa 8. júla 2014 schválili poslanci v NR SR novelu zákona o DPH, ktorá automatický mechanizmus resp. prechodné obdobie zrušila a stanovuje základnú sadzbu dane 20% sadzby DPH.", "Vývoj DPH:", "Už zrušený zákon o DPH z roku 1995 hovoril o dvoch sadzbách dane: základnej 23 % a zníženej 6 %. V roku 1997 sa prijala novela (príloha), ktorá zaviedla zníženú sadzbu DPH 6 % aj na potraviny (mlieko, mäso, ryby, vajcia, cukor, prípravky z ovocia a zeleniny, obilniny a pod.). Od júla 1999 platila znížená sadzba dane 10 % na tovary uvedené v prílohe - aj potraviny. V roku 2002 bola znížená sadza dane 10 % zvýšená na 14 %.", "V apríli 2004, po prelomení prezidentovho veta, poslanci opätovne schválili nový zákon o DPH , ktorý zaviedol rovnú sadzbu DPH na úrovni 19 %, namiesto dovtedy platných 14 % (znížená sadzba dane) a 20 %. Znížená sadzba dane na potraviny teba neplatila. Za tento zákon hlasoval aj súčasný predseda KDH Ján Figeľ.", "V roku 2004 SMER snažil o zníženie sadzby dane na potraviny na 10 %, no zmena sa nedosiahla.", "Znížená 10 % daň na niektoré vybrané druhy (lieky a zdravotnícke pomôcky) tovarov bola zavedená od roku 2007 počas 1. vlády R. Fica. Novela bola prijatá koncom roka 2006. Od roku 2008 bola zavedená znížená sadzba dane z DPH 10 % aj pre knihy. Novela bola prijatá koncom roka 2007.", "V marci 2010 1. vláda R. Fica prijala novelu, ktorá znížila sadzbu dane na niektoré potraviny z dvora na 6 %.", "6. septembra 2010 bola za vlády I. Radičovej prijatá novela zákona o DPH, ktorá dočasne (pokiaľ neklesne deficit pod 3 % HDP) zaviedla sadzbu DPH na úrovni 20 %, pričom znížená sadzba DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy zostala zachovaná. Zároveň však zrušila sadzbu DPH 6 % na predaj z dvora. Novela bola s účinnosťou od 1. januára 2011."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "príloha 7", "schválili", "novelu", "základnú sadzbu dane", "1995", "novela", "1999", "2002", "schválili", "zákon o DPH", "hlasoval", "zníženie", "Novela", "Novela", "prijala", "prijatá"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210330", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6210448", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=969", "http://ekonomika.sme.sk/c/7274188/dph-neklesne-smer-schvalil-ze-zostane-20-percentna.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-289/znenie-19951220#f5439610", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1997-371", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1999-153", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/novy-zakon-o-dph-definitivne-schvaleny.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222/znenie-20040428", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14862", "http://www.strava.sk/showdoc.do?docid=2164", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-656", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-593", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-83", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-490"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:29.009760+00:00"}
{"id": "vr30572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30572", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nehovoríme len o fiškálnych úniách, hovoríme aj o spoločnej hospodárskej politike, kde sa opäť hovorí vo vyhlásení (hláv štátov z posledného summitu EÚ, pozn.) článku 9. Hlavné reformy, ktoré plánujú, podčiarkujem, národné štáty, členské štáty eurozóny, budú takisto prerokovávané a koordinované na úrovni eurozóny.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 9 Vyhlásenia hláv štátov alebo vlád eurozóny ( .pdf, strana 5 ) sa píše nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["V článku 9 Vyhlásenia hláv štátov alebo vlád eurozóny ( .pdf, strana 5 ) sa píše nasledovné:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": [".pdf, strana 5"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:32.428248+00:00"}
{"id": "vr26191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26191", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Takmer 80% všetkých verejných investícií získavame práve vďaka eurofondom.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013)."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "V politike", "Na telo", "V politike", "uviedol", "návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.demagog.sk/diskusie/407/?ph=4", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:59.667592+00:00"}
{"id": "vr15985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15985", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zakázali zisk zdravotných poisťovní a boli to títo istí opoziční poslanci, ktorí napadli tento náš zákona na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal, že náš zákon nebol v súlade s ústavou.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica v roku 2007 presadila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá zdravotným poisťovniam “zakázala zisk” , resp. im zakázala vyplácať dividendy svojim akcionárom. Túto novelu napadlo na Ústavnom súde vtedy 49 opozičných poslancov, s čím aj uspeli . Ústavný súd označil takéto obmedzenie podnikania v rozpore s Ústavou SR. Avšak premiérov výrok hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko nie je známy presný zoznam poslancov, ktorí návrh podali.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica v roku 2007 presadila novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá zdravotným poisťovniam “zakázala zisk” , resp. im zakázala vyplácať dividendy svojim akcionárom. Túto novelu napadlo na Ústavnom súde vtedy 49 opozičných poslancov, s čím aj uspeli . Ústavný súd označil takéto obmedzenie podnikania v rozpore s Ústavou SR. Avšak premiérov výrok hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko nie je známy presný zoznam poslancov, ktorí návrh podali."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "uspeli", "odôvodnení", "kriticky", "zdôvodnil"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/581/20150901.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/221/jan-figel-vs-robert-fico", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169210-fico-bud-chlap-a-plat-skody-zo-svojho-vyzyva-matovic-expremiera/", "https://www.aktuality.sk/clanok/181157/zakaz-zisku-zdravotnych-poistovni-protiustavny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:53.134310+00:00"}
{"id": "vr30115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mňa trebárs teší to, že inflácia na Slovensku je stále veľmi nízka. Dokonca v tomto roku sa plánuje niekde na úrovni okolo nuly.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdroj: inflation.eu Priemerná harmonizovaná inflácia pre rok 2015 (obdobie január - august) predstavovala -0,28%. Zdroj: Trading Economics Údaje na grafe hovoria, že miera inflácie k septembru 2015 bola -0,5%. Prognóza pre pre štvrtý kvartál 2015 je 0.1%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zdroj: inflation.eu Priemerná harmonizovaná inflácia pre rok 2015 (obdobie január - august) predstavovala -0,28%. Zdroj: Trading Economics Údaje na grafe hovoria, že miera inflácie k septembru 2015 bola -0,5%. Prognóza pre pre štvrtý kvartál 2015 je 0.1%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["inflation.eu", "Trading Economics", "štvrtý kvartál"], "url": ["http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/historic-inflation/hicp-inflation-slovakia-2015.aspx", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/inflation-cpi", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/inflation-cpi/forecast"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:51.020490+00:00"}
{"id": "vr14458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14458", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) Dánsko alebo Fínsko, kde 15-roční (žiaci, pozn.) vyhrávajú svetové porovnávania...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Figeľa hodnotíme na základe výsledkov najnovšie vyhodnoteného PISA testovania, ktoré sa konalo v roku 2012. Fínski študenti obsadili prvé priečky pri porovnaní ich výsledkov so študentmi ostatných krajín OECD. Dánsko síce dosiahlo skôr priemerné výsledky, no vzhľadom na to, že Figeľovo tvrdenie možno chápať v tom zmysle, že buď Fínsko alebo Dánsko dosahujú výborné výsledky, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. PISA testovanie sa koná každé tri roky a testuje šikovnosť, kreativitu a zručnosť študentov v troch oblastiach: matematika, prírodné vedy a čítanie s porozumením a práca s textom. V poslednom testovaní v roku 2012 sa testu zúčastnilo 510 000 študentov, ktorí boli starší ako 15 rokov a 3 mesiace a mladší ako 16 rokov a 2 mesiace. V nasledujúcich tabuľkách sú zoradené krajiny podľa dosiahnutého výsledku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Figeľa hodnotíme na základe výsledkov najnovšie vyhodnoteného PISA testovania, ktoré sa konalo v roku 2012. Fínski študenti obsadili prvé priečky pri porovnaní ich výsledkov so študentmi ostatných krajín OECD. Dánsko síce dosiahlo skôr priemerné výsledky, no vzhľadom na to, že Figeľovo tvrdenie možno chápať v tom zmysle, že buď Fínsko alebo Dánsko dosahujú výborné výsledky, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. PISA testovanie sa koná každé tri roky a testuje šikovnosť, kreativitu a zručnosť študentov v troch oblastiach: matematika, prírodné vedy a čítanie s porozumením a práca s textom. V poslednom testovaní v roku 2012 sa testu zúčastnilo 510 000 študentov, ktorí boli starší ako 15 rokov a 3 mesiace a mladší ako 16 rokov a 2 mesiace. V nasledujúcich tabuľkách sú zoradené krajiny podľa dosiahnutého výsledku."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["PISA testovanie"], "url": ["https://data.oecd.org/education.htm#profile-International student assessment (PISA)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:49.032388+00:00"}
{"id": "vr17233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17233", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "0,67%, to je tabuľka z ministerstva financií. (...) 931 tisíc je z európskych zdrojov a zo štátneho rozpočtu 164 tisíc. A prioritná os, technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, ste vyčlenili 243 662 462 eur a do dnešného dňa, čo Vám, čo sme, za polovicou programovacieho obdobia, ste vyčerpali 3 288 000 eur, čo je čerpanosť na úrovni 1,35%.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka miery čerpania finančných prostriedkov v Operačnom programe Ľudské zdroje 2014-2020. Nakoľko Nicholsonová správne uviedla hodnotu finančnej alokácie na obe prioritné osi a rovnako aj percentuálne vyčerpanie týchto finančných prostriedkov, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka miery čerpania finančných prostriedkov v Operačnom programe Ľudské zdroje 2014-2020. Nakoľko Nicholsonová správne uviedla hodnotu finančnej alokácie na obe prioritné osi a rovnako aj percentuálne vyčerpanie týchto finančných prostriedkov, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Cieľom", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/?ros_esif_strategie_op_lz", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1156"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:57.816725+00:00"}
{"id": "vr37657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37657", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V operačnom programe (Veda a výskum pozn.) od roku 2007 do 2013 je 1,42 miliardy eur obrovská suma. Z toho je, sú zazmluvnené, tak tomu zvykneme hovoriť projekty vo výške 858 aj niečo miliónov eur, ale čerpaných k dnešnému dňu je cirka len 10 %.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na operačný program Výskumu a vývoja 2007 - 2013 bola schválená suma 1,422 mld . eur. Tieto finančné prostriedky sú vyčlenené zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Zazmluvnené projekty v OP Výskum a vývoja dosahujú hodnotu 755 mil. eur (.xls, stav čerpania k dátumu: 30.11.2010). Čerpané výdavky vykazujú (xls.) skutočne 10% (stav čerpania k dátumu: 30.11.2010).", "analysis_paragraphs": ["Na operačný program Výskumu a vývoja 2007 - 2013 bola schválená suma 1,422 mld . eur. Tieto finančné prostriedky sú vyčlenené zo štrukturálnych fondov EÚ a štátneho rozpočtu. Zazmluvnené projekty v OP Výskum a vývoja dosahujú hodnotu 755 mil. eur (.xls, stav čerpania k dátumu: 30.11.2010). Čerpané výdavky vykazujú (xls.) skutočne 10% (stav čerpania k dátumu: 30.11.2010)."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["suma 1,422 mld", "755 mil. eur", "vykazujú"], "url": ["http://www.asfeu.sk/operacny-program-vyskum-a-vyvoj/aktuality/clanok/operacny-program-vyskum-a-vyvoj-bol-schvaleny/", "http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/2007-2013/2007-2013_cerpanie_k_30_11_2010.xls", "http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/2007-2013/2007-2013_cerpanie_k_30_11_2010.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:07.163139+00:00"}
{"id": "vr38007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38007", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Potom bude možné aj znižovať, ďalej znižovať odvodovo-daňové zaťaženie, ale zároveň platí, že my už dnes máme odvodovo-daňové zaťaženie jedno z najnižších v Európe.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA : \"Podľa Eurostatu malo v roku 2008 v EÚ nižšie daňové zaťaženie len Rumunsko a Lotyšsko.\" V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf) .", "analysis_paragraphs": ["SITA : \"Podľa Eurostatu malo v roku 2008 v EÚ nižšie daňové zaťaženie len Rumunsko a Lotyšsko.\" V roku 2008 bolo na Slovensku celkové daňové zaťaženie na úrovni 29,1% HDP, Prognóza celkového daňového zaťaženia v roku 2011 je Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf) ."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "daňové zaťaženie", "Výborom pre daňové prognózy odhadovaná na 28% HDP (.pdf)", ""], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=93419", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Fiskal/EDV/2010/september/dane_IFP_september2010_def.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:38.114673+00:00"}
{"id": "vr37829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37829", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...a jeho objem tohto Eurovalu 2 alebo toho najnovšieho, ktorý sa vyrokoval na summite v piatok uplynulý týždeň je 700 miliárd eur, pre porovnanie, pretože opäť divák si nevie častokrát ani ten počet núl celkom predstaviť aké je to číslo, tak len pre porovnanie, je to približne, ten celý Euroval, tých 700 miliárd eur, je 10-krát vyššia suma ako vyprodukuje Slovensko ročne tovarov a služieb. Je to 10-krát vyššia suma.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok 25. marca 2011 v Bruseli padlo rozhodnutie o finančnej štruktúre trvalého Eurovalu (ESM), ktorý vstúpi do platnosti od roku 2013. ESM by mal mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur s ratingom AAA, na jej dosiahnutie je však nutná 700-miliardová kapitálová základňa. O rovnakom čísle informuje aj server s24.sk (zdroj Webnoviny): \"Nový mechanizmus by mal disponovať celkovými finančnými prostriedkami vo výške 700 miliárd eur a začne platiť v roku 2013, keď sa skončí platnosť EFSF.\" HDP SR v bežných cenách bolo v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, objem Eurovalu 2 je tak 10,62 krát väčší.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 25. marca 2011 v Bruseli padlo rozhodnutie o finančnej štruktúre trvalého Eurovalu (ESM), ktorý vstúpi do platnosti od roku 2013. ESM by mal mať úverovú kapacitu 500 miliárd eur s ratingom AAA, na jej dosiahnutie je však nutná 700-miliardová kapitálová základňa. O rovnakom čísle informuje aj server s24.sk (zdroj Webnoviny): \"Nový mechanizmus by mal disponovať celkovými finančnými prostriedkami vo výške 700 miliárd eur a začne platiť v roku 2013, keď sa skončí platnosť EFSF.\" HDP SR v bežných cenách bolo v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, objem Eurovalu 2 je tak 10,62 krát väčší."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "s24.sk", "HDP"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5821775/koalicia-sa-dohodla-na-odvodoch-dohodarov-este-riesia.html#ixzz1HnLy38Ho", "http://www.s24.sk/sk/Ekonomika/Zahranicie/Ministri-financii-sa-dohodli-na-nastupcovi-eurovalu.alej", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:22.321639+00:00"}
{"id": "vr26278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26278", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Môžeme neurobiť nič, môžeme neurobiť. 15 rokov, pán redaktor sa tu nerobilo nič (v oblasti poberateľov dávok v hmotnej núdzi, pozn.).", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Kaliňák preháňa ak tvrdí, že za 15 rokov sa v oblasti poberateľov dávok hmotnej núdzi nespravilo vôbec nič. Ak odhliadneme o faktu, že samotný zákon má len 10 rokov, a teda len vznik samostatného zákona možno považovať za zmenu v oblasti dávok v hmotnej núdzi, jednou zo zásadných noviel bola novela z roku 2004. Táto novela zaviedla možnosť zrážky z dávok hmotnej núdzi v prípade, ak poberateľ neplatí výživné na dieťa. Inými slovami, tak ako novela z októbra 2013 ruší priestupkovú imunitu poberateľov dávok v hmotnej núdzi, novela z roku 2004 rušila trestnoprávnu imunitu minimálne v prípade, ak poberateľ dávok v hmotnej núdzi neplatil výživné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa od 1.1.2004, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti, novelizoval až 25 krát. Zákon o hmotnej núdzi je účinní takmer 10 rokov. Demagog.SK sa za účelom overenia tvrdenia pána ministra Kaliňáka zameral na podmienky uplatenia si nároku na dávky v hmotnej núdzi a podmienky jej vyplácania. Jednotlivé úpravy sú verejnosti dostupné. Prvá novela vyplývajúca na poberateľa dávok v hmotnej núdzi sa uskutočnila v roku 2004.\n\nPredpis č. 613/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nČl. II\n\n2. V § 299 odsek 1 znie: „(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi .“", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák preháňa ak tvrdí, že za 15 rokov sa v oblasti poberateľov dávok hmotnej núdzi nespravilo vôbec nič. Ak odhliadneme o faktu, že samotný zákon má len 10 rokov, a teda len vznik samostatného zákona možno považovať za zmenu v oblasti dávok v hmotnej núdzi, jednou zo zásadných noviel bola novela z roku 2004. Táto novela zaviedla možnosť zrážky z dávok hmotnej núdzi v prípade, ak poberateľ neplatí výživné na dieťa. Inými slovami, tak ako novela z októbra 2013 ruší priestupkovú imunitu poberateľov dávok v hmotnej núdzi, novela z roku 2004 rušila trestnoprávnu imunitu minimálne v prípade, ak poberateľ dávok v hmotnej núdzi neplatil výživné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi sa od 1.1.2004, teda odo dňa nadobudnutia účinnosti, novelizoval až 25 krát. Zákon o hmotnej núdzi je účinní takmer 10 rokov. Demagog.SK sa za účelom overenia tvrdenia pána ministra Kaliňáka zameral na podmienky uplatenia si nároku na dávky v hmotnej núdzi a podmienky jej vyplácania. Jednotlivé úpravy sú verejnosti dostupné. Prvá novela vyplývajúca na poberateľa dávok v hmotnej núdzi sa uskutočnila v roku 2004.", "Predpis č. 613/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Čl. II", "2. V § 299 odsek 1 znie: „(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi .“"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "úpravy", "Predpis č. 613/2004 Z. z."], "url": ["http://www.employment.gov.sk/zakon-c.-5992003-z.-z.-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599/info", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-613"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:12.045048+00:00"}
{"id": "vr36191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36191", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Dostala vyše 20 miliárd euro, respektíve dolárov, neviem teraz, či doláre alebo eura, ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že tento štát by bol úplne a do písmena pod bankovým dohľadom tých bankových inštitúcií, ktoré dozerajú na chod vlastne Európskej únie.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ide síce o eurá, od MMF ich ale bude 12,5 miliardy, ostatok doplatí EU a Svetová Banka.", "analysis_paragraphs": ["Ide síce o eurá, od MMF ich ale bude 12,5 miliardy, ostatok doplatí EU a Svetová Banka."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["MMF ich ale bude"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/575828/medzinarodny-menovy-fond-ponukol-madarsku-vacsi-uver"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:24.523554+00:00"}
{"id": "vr33139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33139", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Už dva roky klesali reálne príjmy.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Počas celého roka 2010 reálna mzda stúpala, klesať začala až od prvého štvrťroku 2011. Reálne príjmy klesali po celý rok 2011, aj počas prvých troch kvartálov 2012. P. Kažimír uvádza dva roky klesania reálnych príjmov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011 aj 2012 (údaje len do Q3) reálny príjem klesal a podľa analýzy IFP má mierne rásť až v roku 2013."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "2012", "IFP", "SITA"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053", "http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/257447-prognoza-pre-slovensko-je-horsia-rast-ma-len-o-12-percenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:11.391454+00:00"}
{"id": "vr37834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37834", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...minister financií snaží, snaží proste hovoriť o tom ako vyrokoval vynikajúce podmienky a zakrýva, zakrýva ten holý fakt klamstvom, lebo on prehlásil a dokonca to presadil aj do argumentácie premiérky a je tam jedno vyjadrenie: Hotovosť je lepšie ako prispievanie garanciami, lebo v prípade, keby pri najčernejšom scenáre by sme museli platiť viacej z garancie ako cez hotovosť.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla správ TASR a SITA je podla premiérky \"Ivety Radicovej pre Slovensko v súcasnosti výhodnejšie podielat sa na kapitáli mechanizmu hotovostou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byt poskytnuté v ovela vyššej miere ako hotovostný vklad.\" V inom clánku agentúry SITA možno zas doložit podobné vyjadrenie Mikloša: \"Hotovost neznamená, že tie peniaze, ktoré v hotovosti zložíme, budú poskytnuté ako pôžicka. Je to investícia do kapitálu ESM,' priblížil dnes dopoludnia na tlacovej konferencii. Cím menej hotovosti by sa do nového mechanizmu vložilo, tým vyšší by musel byt objem garancií zo strany jednotlivých clenov eurozóny. 'Je tam na výber, že ked dáme menej v hotovosti, budeme musiet dat rádovo viac v garanciách a pri riziku uplatnenia tých garancií by to znamenalo väcšiu škodu pre krajinu,' upozornil šéf rezortu financií.\"", "analysis_paragraphs": ["Podla správ TASR a SITA je podla premiérky \"Ivety Radicovej pre Slovensko v súcasnosti výhodnejšie podielat sa na kapitáli mechanizmu hotovostou, pretože záruky by kvôli zachovaniu najvyššieho ratingového hodnotenia efektívnej úverovej kapacity museli byt poskytnuté v ovela vyššej miere ako hotovostný vklad.\" V inom clánku agentúry SITA možno zas doložit podobné vyjadrenie Mikloša: \"Hotovost neznamená, že tie peniaze, ktoré v hotovosti zložíme, budú poskytnuté ako pôžicka. Je to investícia do kapitálu ESM,' priblížil dnes dopoludnia na tlacovej konferencii. Cím menej hotovosti by sa do nového mechanizmu vložilo, tým vyšší by musel byt objem garancií zo strany jednotlivých clenov eurozóny. 'Je tam na výber, že ked dáme menej v hotovosti, budeme musiet dat rádovo viac v garanciách a pri riziku uplatnenia tých garancií by to znamenalo väcšiu škodu pre krajinu,' upozornil šéf rezortu financií.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["TASR a SITA", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5820035/radicova-dostala-mandat-hlasovat-za-novy-euroval.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5823394/sulik-do-noveho-eurovalu-by-sme-mohli-zaplatit-eurofondmi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:17.697630+00:00"}
{"id": "vr36141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36141", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Len pre divákov pripomeniem, že nejde len o generálneho prokurátora, že takto sa volí prezídium Fondu národného majetku, Pozemkový fond, vlastne všetky personálne nominácie vrátane mediálnych rád, vysielanie pre retransmisiu a ďalšie a ďalšie personálne posty v tomto štáte, takže kvôli, kvôli jednému chorému stromu v podstate táto koalícia je ochotná vyrúbať celý zdravý legislatívny les a to je smutný príbeh už.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka pozemkového fondu, tak podľa volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3 : „ Voľba a odvolanie členov rady fondu sa vykonáva tajným hlasovaním, pokiaľ sa národná rada neuznesie inak .“", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka pozemkového fondu, tak podľa volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3 : „ Voľba a odvolanie členov rady fondu sa vykonáva tajným hlasovaním, pokiaľ sa národná rada neuznesie inak .“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["volebného poriadku o voľbe a odvolaní členov Rady Slovenského pozemkového fondu čl.1 ods.3"], "url": ["http://nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:29.909273+00:00"}
{"id": "45364", "numeric_id": 45364, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45364", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tá (Sociálna poisťovňa, pozn.) sa mnohokrát po 9 rokoch, ôsmich mesiacoch zobudí a začne pýtať peniaze, a preto aj to bolo mnohokrát neférové ako to bolo nastavené.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon umožňuje Sociálnej poisťovni požiadať dlžníka o nezaplatené poistné až do desiatich rokov odo dňa splatnosti. Sociálna poisťovňa si pritom účtuje penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keby sa dlžníkovi pripomenula povedzme deväť rokov po nezaplatenom poistnom, úroky by sa mohli vyšplhať do vysokých výšok. V praxi sa stali prípady , kedy sa poisťovňa ozvala dlžníkom až po rokoch - a ich úroky z omeškania tak boli patrične vysoké. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zákon umožňuje Sociálnej poisťovni požiadať dlžníka o nezaplatené poistné až do desiatich rokov odo dňa splatnosti. Sociálna poisťovňa si pritom účtuje penále 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Keby sa dlžníkovi pripomenula povedzme deväť rokov po nezaplatenom poistnom, úroky by sa mohli vyšplhať do vysokých výšok. V praxi sa stali prípady , kedy sa poisťovňa ozvala dlžníkom až po rokoch - a ich úroky z omeškania tak boli patrične vysoké. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["umožňuje", "účtuje", "prípady", "ozvala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20150901.html#paragraf-147", "https://www.ske.sk/home/nebudte-nasim-klientom/", "https://e.dennikn.sk/319786/socialna-poistovna-mu-rokoch-nauctovala-penale-co-generalny-pardon-pyta-sa/1739229", "https://e.dennikn.sk/319786/socialna-poistovna-mu-rokoch-nauctovala-penale-co-generalny-pardon-pyta-sa/1739229"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:37.151879+00:00"}
{"id": "vr31341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31341", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale na druhej strane práve spomínaný projekt (PPP Nitra-Zvolen pozn.) zvýhodňuje banky natoľko, že najväčšiu časť financií za 30 rokov získajú banky a koncesionár vo forme zisku, úrokov a dividend.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR uvádza, že 100 km diaľnic cez dva PPP balíky by bolo Slovensko stálo za 30 rokov platieb 17 mld €. Väčšinu z tejto sumy (10 mld) predstavovali finančné náklady - úroky, zisky a dividendy bánk a koncesionárskych firiem. Pri úrokoch a poplatkoch bankám ide (prezentácia, tretí slide pozn.) o 37% z celkovej sumy. Dividendy a úroky akcionárom predstavujú 24%, samotná výstavby 24%, iné náklady koncesionára 7%, ťažká údržba 5% a prevádzka a ľahká údržba 4%.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR uvádza, že 100 km diaľnic cez dva PPP balíky by bolo Slovensko stálo za 30 rokov platieb 17 mld €. Väčšinu z tejto sumy (10 mld) predstavovali finančné náklady - úroky, zisky a dividendy bánk a koncesionárskych firiem. Pri úrokoch a poplatkoch bankám ide (prezentácia, tretí slide pozn.) o 37% z celkovej sumy. Dividendy a úroky akcionárom predstavujú 24%, samotná výstavby 24%, iné náklady koncesionára 7%, ťažká údržba 5% a prevádzka a ľahká údržba 4%."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["ide"], "url": ["http://www.slideshare.net/mindopsk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:40.205639+00:00"}
{"id": "vr29313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29313", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...vyše bilióna eur vyše 2.500 eur na každého obyvateľa eurozóny.", "statement_date": "2015-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet obyvateľov eurozóny pre rok 2014 je podľa údajov Eurostat 334 542 125. Preto z bilióna eur na jedného obyvateľa eurozóny pripadá 2989,16€. Z vyše bilióna eur teda naozaj na každého obyvateľa eurozóny pripadá vyše 2500€. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet obyvateľov eurozóny pre rok 2014 je podľa údajov Eurostat 334 542 125. Preto z bilióna eur na jedného obyvateľa eurozóny pripadá 2989,16€. Z vyše bilióna eur teda naozaj na každého obyvateľa eurozóny pripadá vyše 2500€. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:47.046453+00:00"}
{"id": "vr26339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26339", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Daňová licencia svojou podstatou je odpočitateľná z kladnej daňovej povinnosti, to znamená že ten, kto bude mať v rozmedzí najmenej 4 rokov kladnú daňovú povinnosť, tak neplatí nič navyše, pretože si bude môcť odpočítať výšku daňovej licencie od svojej kladnej daňovej povinnosti.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon hovorí len o možnosti odpočítania daňovej licencie z kladného daňového základu v troch po sebe nasledujúcich rokoch. Firmy nemusia platiť daňovú licenciu 4 roky len ak uvažujeme o jednom roku neplatenia - roku 2014, kedy sa daňová licencia ešte neplatí. Povinnosť platiť daňovú licenciu vzniká až od roku 2015. Podľa zákona si potom môžu firmy, ktoré majú kladnú daňovú povinnosť (vyššiu ako sadzba daňovej licencie) započítať daňovú licenciu do daňovej povinnosti a tak technicky neplatiť daňovú licenciu. Išlo by teda o štyri roky. Štyri roky nebudú platiť daňovú licenciu aj novovzniknuté firmy, ktoré budú vykazovať kladnú daňovú povinnosť, pretože v prvom roku nové firmy neplatia daňovú licenciu a v troch ďalších rokoch si vedia daňovú licenciu odpočítať od kladného daňového základu. Ak nepočítame rok 2014 kedy sa daňová licencia ešte neplatí a novovzniknuté firmy, tak nie je pravdou, že najmenej štyri roky nemusia firmy s kladnou daňovou povinnosťou platiť žiadnu daňovú licenciu. Inými slovami, firmy neplatia daňovú licenciu štyri rok len vo výnimočnom prípade (novovzniknuté, alebo nepočítaním roku 2014). Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). § 46b (5)Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. SITA, TASR 3. decembra 2013: \"Daňovú licenciu bude možné odpočítať si od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a v ďalších troch rokoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon hovorí len o možnosti odpočítania daňovej licencie z kladného daňového základu v troch po sebe nasledujúcich rokoch. Firmy nemusia platiť daňovú licenciu 4 roky len ak uvažujeme o jednom roku neplatenia - roku 2014, kedy sa daňová licencia ešte neplatí. Povinnosť platiť daňovú licenciu vzniká až od roku 2015. Podľa zákona si potom môžu firmy, ktoré majú kladnú daňovú povinnosť (vyššiu ako sadzba daňovej licencie) započítať daňovú licenciu do daňovej povinnosti a tak technicky neplatiť daňovú licenciu. Išlo by teda o štyri roky. Štyri roky nebudú platiť daňovú licenciu aj novovzniknuté firmy, ktoré budú vykazovať kladnú daňovú povinnosť, pretože v prvom roku nové firmy neplatia daňovú licenciu a v troch ďalších rokoch si vedia daňovú licenciu odpočítať od kladného daňového základu. Ak nepočítame rok 2014 kedy sa daňová licencia ešte neplatí a novovzniknuté firmy, tak nie je pravdou, že najmenej štyri roky nemusia firmy s kladnou daňovou povinnosťou platiť žiadnu daňovú licenciu. Inými slovami, firmy neplatia daňovú licenciu štyri rok len vo výnimočnom prípade (novovzniknuté, alebo nepočítaním roku 2014). Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). § 46b (5)Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie. SITA, TASR 3. decembra 2013: \"Daňovú licenciu bude možné odpočítať si od kladnej daňovej povinnosti v danom roku a v ďalších troch rokoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "SITA, TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613", "http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:32.314402+00:00"}
{"id": "vr16875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16875", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "...prebytok hospodárenia (za rok 2016, pozn.) bol 22 mil. eur. (...) máme rozbehnuté projekty, či už s Európskou investičnou bankou, či sú to projekty cez ELENU to je znižovanie energetickej náročnosti budov, chceme pokračovať cez agentúru, ktorú sme založili teraz (2017, pozn.) v septembri a je to Energetická agentúra Smart región Prešov...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prešovský samosprávny kraj spolupracuje s Európskou investičnou bankou nielen prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na opravu infraštruktúry ale aj cez program ELENA, ktorý má za cieľ podporovať projekty v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti. Na tento program budúci rok naviaže nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK. Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík však chybne uvádza sumu prebytku hospodárenia za rok 2016, preto tento výrok označujeme za nepravdivý.\n\nPodľa oficiálnych vyjadrení Prešovského samosprávneho kraja bol prebytok hospodárenia za rok 2016 vo výške 9 mil. eur. Kraj hospodáril za rok 2016 s príjmami vo výške viac ako 188,4 milióna eur a výdavkami 179,4 milióna eur. Záverečný účet z roku 2016 uvádza presnejšiu sumu celkového prebytku hospodárenia, ide o 9 792 961,99 eur ( .pdf , s.77). Prebytok tým pádom nie je 22 mil. eur, ako uvádza Chudík.\n\nPrešovský samosprávny kraj dlhodobo spolupracuje Európskou investičnou bankou a využíva jej finančné prostriedky. Prvý úver v hodnote 40,4 mil. eur bol dohodnutý už v roku 2006. Druhý úver v hodnote 25 mil. eur bol dokonca ešte 23. augusta 2017 navýšený o 5 mil. eur. „ Podpis navýšenia úverového rámca nadväzuje na vyše desaťročnú spoluprácu s Prešovským samosprávnym krajom. Doteraz sme z neho financovali obnovu, rekonštrukciu a výstavbu regionálnych ciest, infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a kultúrnych centier, “ uviedol viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Navýšené finančné zdroje majú byť takisto využité najmä na projekty v oblasti cestnej siete, časť pôjde aj na oblasti vzdelávania, sociálnych služieb i kultúry.\n\nEurópska investičná banka spolupracuje s Prešovským samosprávnym krajom aj prostredníctvom projektu ELENA (European Local Energy Assistance). ELENA poskytuje granty európskym regiónom na technickú pomoc pri realizácii projektov v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných energetických zdrojov a mestskej hromadnej dopravy. Spolupráca má trvať v rokoch 2015 – 2017. Predseda PSK Peter Chudík ďalej priblížil detaily spolupráce: „ Ide o nástroj Európskej investičnej banky financovaný Európskou úniou. Pripravovaný investičný program je zameraný na zníženie energetickej náročnosti verejných budov (zateplenie budov, solárny ohrev TUV, výroba elektrickej energie FTV, modernizácia vnútorného osvetlenia v budovách) a modernizáciu systémov verejného osvetlenia. ”\n\nProjekt ELENA , ktorý vyprší koncom tohto roka, má nahradiť nový projekt s názvom SMART REGION PSK. Poslanci krajského zastupiteľstva schválili jeho vznik 22. augusta 2017. Nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK má pokračovať v činnosti projektu ELENA. Podľa Rudolfa Pojezdalu z agentúry má naviazať na jej nedokončené aktivity: \" Tým pádom ostanú desiatky projektov, ktoré budú rozpracované, bude potreba ich doimplementovať .\" Energetická Agentúra SMART REGION PSK má oficiálne začať pôsobiť od 1. januára 2018.", "analysis_paragraphs": ["Prešovský samosprávny kraj spolupracuje s Európskou investičnou bankou nielen prostredníctvom poskytovania finančných prostriedkov na opravu infraštruktúry ale aj cez program ELENA, ktorý má za cieľ podporovať projekty v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti. Na tento program budúci rok naviaže nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK. Súčasný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík však chybne uvádza sumu prebytku hospodárenia za rok 2016, preto tento výrok označujeme za nepravdivý.", "Podľa oficiálnych vyjadrení Prešovského samosprávneho kraja bol prebytok hospodárenia za rok 2016 vo výške 9 mil. eur. Kraj hospodáril za rok 2016 s príjmami vo výške viac ako 188,4 milióna eur a výdavkami 179,4 milióna eur. Záverečný účet z roku 2016 uvádza presnejšiu sumu celkového prebytku hospodárenia, ide o 9 792 961,99 eur ( .pdf , s.77). Prebytok tým pádom nie je 22 mil. eur, ako uvádza Chudík.", "Prešovský samosprávny kraj dlhodobo spolupracuje Európskou investičnou bankou a využíva jej finančné prostriedky. Prvý úver v hodnote 40,4 mil. eur bol dohodnutý už v roku 2006. Druhý úver v hodnote 25 mil. eur bol dokonca ešte 23. augusta 2017 navýšený o 5 mil. eur. „ Podpis navýšenia úverového rámca nadväzuje na vyše desaťročnú spoluprácu s Prešovským samosprávnym krajom. Doteraz sme z neho financovali obnovu, rekonštrukciu a výstavbu regionálnych ciest, infraštruktúry vzdelávania, sociálnej starostlivosti a kultúrnych centier, “ uviedol viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Navýšené finančné zdroje majú byť takisto využité najmä na projekty v oblasti cestnej siete, časť pôjde aj na oblasti vzdelávania, sociálnych služieb i kultúry.", "Európska investičná banka spolupracuje s Prešovským samosprávnym krajom aj prostredníctvom projektu ELENA (European Local Energy Assistance). ELENA poskytuje granty európskym regiónom na technickú pomoc pri realizácii projektov v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných energetických zdrojov a mestskej hromadnej dopravy. Spolupráca má trvať v rokoch 2015 – 2017. Predseda PSK Peter Chudík ďalej priblížil detaily spolupráce: „ Ide o nástroj Európskej investičnej banky financovaný Európskou úniou. Pripravovaný investičný program je zameraný na zníženie energetickej náročnosti verejných budov (zateplenie budov, solárny ohrev TUV, výroba elektrickej energie FTV, modernizácia vnútorného osvetlenia v budovách) a modernizáciu systémov verejného osvetlenia. ”", "Projekt ELENA , ktorý vyprší koncom tohto roka, má nahradiť nový projekt s názvom SMART REGION PSK. Poslanci krajského zastupiteľstva schválili jeho vznik 22. augusta 2017. Nová Energetická Agentúra SMART REGION PSK má pokračovať v činnosti projektu ELENA. Podľa Rudolfa Pojezdalu z agentúry má naviazať na jej nedokončené aktivity: \" Tým pádom ostanú desiatky projektov, ktoré budú rozpracované, bude potreba ich doimplementovať .\" Energetická Agentúra SMART REGION PSK má oficiálne začať pôsobiť od 1. januára 2018."], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení", "hospodáril", "Záverečný účet", ".pdf", "spolupracuje", "navýšený", "uviedol", "ELENA", "trvať", "priblížil", "ELENA", "schválili", "naviazať", "začať"], "url": ["https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/hospodarenie-kraja-prebytkom-novymi-investiciami.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/hospodarenie-kraja-prebytkom-novymi-investiciami.html", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/00_zaverecny_ucet-psk_za_rok2016_material.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/00_zaverecny_ucet-psk_za_rok2016_material.pdf", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/investicie-kraj-podporou-eib-za-14-milionov-eur.html", "http://www.eib.org/products/advising/elena/index.htm", "http://www.eib.org/attachments/documents/elena_sepr_factsheet_en.pdf", "https://www.po-kraj.sk/showdoc.do?docid=33800&forceBrowserDetector=blind", "http://www.eib.org/products/advising/elena/index.htm", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/aktuality/aktuality-2017/magazin-psk-2017-07-08.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/aktuality/aktuality-2017/magazin-psk-2017-07-08.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/elena/o-mudrych-smart-rieseniach-diskutovali-odbornici.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:12.113096+00:00"}
{"id": "vr14124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14124", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali najnižšiu nezamestnanosť okolo 8% v časoch konjunktúry v roku 2008 počas mojej prvej vlády, bola najnižšia nezamestnanosť vôbec v celej histórii Slovenska od roku 1993.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V štatistike eurostatu sa uvádza ako najnižšie číslo 8.6 % v štvrtom kvartáli roku 2008. Je to historicky najnižšia nezamestnanosť na Slovensku. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V štatistike eurostatu sa uvádza ako najnižšie číslo 8.6 % v štvrtom kvartáli roku 2008. Je to historicky najnižšia nezamestnanosť na Slovensku. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:09.778616+00:00"}
{"id": "vr15204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... sú tu ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní. Sú tu ľudia bez akýchkoľvek pracovných návykov.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA je na Slovensku podiel nezamestnaných vyše 68 percent. Informácia je za druhý kvartál roku 2015. Zaraďujeme sa tak na špicu rebríčka v EÚ hneď po Grécku. Je tiež pravdou , že firmy sa obávajú pri dlhodobo nezamestnaných straty ich pracovných návykov. Staršie informácie, rovnako z denníka Pravda , udávajú, že zamestnanosť na Slovensku je nižšia ako je priemer EÚ. Z tohto údaju môžeme vyvodiť, že v krajine je väčší počet ekonomicky neaktívnych ľudí, ktorí naozaj nemajú pracovné návyky. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA je na Slovensku podiel nezamestnaných vyše 68 percent. Informácia je za druhý kvartál roku 2015. Zaraďujeme sa tak na špicu rebríčka v EÚ hneď po Grécku. Je tiež pravdou , že firmy sa obávajú pri dlhodobo nezamestnaných straty ich pracovných návykov. Staršie informácie, rovnako z denníka Pravda , udávajú, že zamestnanosť na Slovensku je nižšia ako je priemer EÚ. Z tohto údaju môžeme vyvodiť, že v krajine je väčší počet ekonomicky neaktívnych ľudí, ktorí naozaj nemajú pracovné návyky. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "pravdou", "Pravda"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1005237-slovensko-ma-druhu-najvyssiu-dlhodobu-nezamestnanost-v-eu/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374359-ako-najst-pracu-pre-150-tisic-nezamestnanych/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/318119-zamestnanost-na-slovensku-je-nizsia-ako-priemer-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:42.821563+00:00"}
{"id": "vr17778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17778", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...v programe máme jasne zadefinovanú našu orientáciu, venujeme programe tomu viac ako 50 strán a k zahranično-politickým udalostiam (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V programe strany OĽaNO s názvom Program za ľudské a rozumné Slovensko (. pdf ) sú zahraničnej politike venované strany 124 až 135. Bodov programu, ktoré predstavujú návrhy na zlepšenia v oblasti zahraničnej politiky, je skutočne viac ako 50, nejedná sa však o strany, ako uvádza Remišová. Veronika Remišová neskôr po relácii doložila, že ide o normostrany. Pokiaľ by sme zarátali pod pojem zahranično-politické udalosti kapitoly Zahraničná politika, Obranná a bezpečnostná politika aj časť Eurofondy, išlo by dokopy o 46 normostrán, teda nie viac ako 50 ako tvrdí Remišová. Keďže z pôvodného výroku nebolo jasné, že ide o normostrany a takisto časti Eurofondy a Bezpečnostná a obranná politika neobsahujú len zahraničnopolitické aspekty, hodnotíme výrok podľa našej metodológie ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V programe strany OĽaNO s názvom Program za ľudské a rozumné Slovensko (. pdf ) sú zahraničnej politike venované strany 124 až 135. Bodov programu, ktoré predstavujú návrhy na zlepšenia v oblasti zahraničnej politiky, je skutočne viac ako 50, nejedná sa však o strany, ako uvádza Remišová. Veronika Remišová neskôr po relácii doložila, že ide o normostrany. Pokiaľ by sme zarátali pod pojem zahranično-politické udalosti kapitoly Zahraničná politika, Obranná a bezpečnostná politika aj časť Eurofondy, išlo by dokopy o 46 normostrán, teda nie viac ako 50 ako tvrdí Remišová. Keďže z pôvodného výroku nebolo jasné, že ide o normostrany a takisto časti Eurofondy a Bezpečnostná a obranná politika neobsahujú len zahraničnopolitické aspekty, hodnotíme výrok podľa našej metodológie ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2016/03/PROGRAM_OLANO_bez_orezek_B.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:02.424678+00:00"}
{"id": "vr30235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30235", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Táto vláda ich znížila z 8 % na 4,9 za jeden jediný rok. A budúcej vláde, akákoľvek bude, bude mať takmer 2 roky, aby znížila zo 4,6 na 2,9.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 30. októbra 2011 sme analyzovali podobný výrok Mikuláša Dzurindu. Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. Ako uvádza dokument Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený v roku 2011 na deficit 4,9% HDP (strana 2). Na rok 2013 vláda plánovala deficit rozpočtu na úrovni 2,9% (strana 8).", "analysis_paragraphs": ["Dňa 30. októbra 2011 sme analyzovali podobný výrok Mikuláša Dzurindu. Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. Ako uvádza dokument Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený v roku 2011 na deficit 4,9% HDP (strana 2). Na rok 2013 vláda plánovala deficit rozpočtu na úrovni 2,9% (strana 8)."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013", "celkový rozpočet za rok 2011 by mohol byť ešte nižší"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1245897"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:16.327209+00:00"}
{"id": "vr38867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38867", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Dnes už niektorí ekonómovia hovoria, že ten pokles bude ešte výraznejší, že pôjdeme možno na 2 % úroveň (rastu HDP na Slovensku pozn.)", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyjadrenie niektorých analytikov prináša aj denník SME z 25. augusta 2011 . Analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký očakáva, že rast ekonomiky sa spomalí na 2,9 percenta. „Keby ministerstvo nič nezmenilo, deficit by pri predpokladaných opatreniach klesol zo 4,9 percenta zhruba na 4,3 percenta HDP, “. Analytici VÚB očakávajú rast HDP na úrovni dvoch percent . Podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu Františka Bernadiča by mal HDP Slovenska vzrásť celkovo v tomto roku o zhruba tri percentá. „ Tento rok by mohol skončiť niekde na úrovni okolo 3 %, čo sa týka rastu HDP,“ uviedol Bernadič. Analytik UniCredit Bank Dávid Dereník odhaduje rast HDP na tento tok na úrovni 2,9 percenta (uvádza sa v správe TASR , pozn.). Z uvedených odhadov ekonómov vyplýva, že \"niektorí\" odhadujú rast aj na úrovni dvoch percent, hoci väčšina ekonómov odhaduje rast na vyšších úrovniach.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie niektorých analytikov prináša aj denník SME z 25. augusta 2011 . Analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký očakáva, že rast ekonomiky sa spomalí na 2,9 percenta. „Keby ministerstvo nič nezmenilo, deficit by pri predpokladaných opatreniach klesol zo 4,9 percenta zhruba na 4,3 percenta HDP, “. Analytici VÚB očakávajú rast HDP na úrovni dvoch percent . Podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu Františka Bernadiča by mal HDP Slovenska vzrásť celkovo v tomto roku o zhruba tri percentá. „ Tento rok by mohol skončiť niekde na úrovni okolo 3 %, čo sa týka rastu HDP,“ uviedol Bernadič. Analytik UniCredit Bank Dávid Dereník odhaduje rast HDP na tento tok na úrovni 2,9 percenta (uvádza sa v správe TASR , pozn.). Z uvedených odhadov ekonómov vyplýva, že \"niektorí\" odhadujú rast aj na úrovni dvoch percent, hoci väčšina ekonómov odhaduje rast na vyšších úrovniach."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["denník SME z 25. augusta 2011", "v správe TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6028861/analytici-cakaju-novu-prognozu-rastu-hdp.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=109960"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:18.007349+00:00"}
{"id": "vr31911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31911", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pozrieme na ten pomer k výberu daní HDP, tak Slovensko ho má podľa mňa najnižší v Európskej únii, je to len 28 %.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Výrok M. Šefčoviča preto hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko jeho číslo je správne, avšak jeho zasadenie do kontextu už správne nie je.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Výrok M. Šefčoviča preto hodnotíme ako zavádzanie, nakoľko jeho číslo je správne, avšak jeho zasadenie do kontextu už správne nie je."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia Európskej únie"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:32.487144+00:00"}
{"id": "48756", "numeric_id": 48756, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48756", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Platy momentálne sa za, môžeme si to povedať, za posledných 10 rokov, toto bolo najvýraznejšie zvýšenie platov (pozn. plat lekárov).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy zdravotníkov sa naposledy výrazne dvíhali v roku 2013, teda približne pred desiatimi rokmi, a začali sa odvíjať od priemernej mzdy v hospodárstve.\n\nMinisterstvo zdravotníctva v septembri 2022 zverejnilo na facebookovom profile tabuľku. Tá zobrazuje, ako sa menili základné platy lekárov od roku 2011. K výraznému zvýšeniu platov došlo v roku 2013 o takmer 400 eur, kedy sa plat lekárov začal odvíjať od výšky priemernej mzdy, následne sa plat v ďalších rokoch zvyšoval len o desiatky eur. Parlament 5. 10. 2022 schválil zvýšenie platu lekárov, začínajúci lekár dostane v roku 2023 o 279 eur viac, lekár so špecializáciou a 20 ročnou praxou o 421 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nFacebook- MZ SR", "analysis_paragraphs": ["Platy zdravotníkov sa naposledy výrazne dvíhali v roku 2013, teda približne pred desiatimi rokmi, a začali sa odvíjať od priemernej mzdy v hospodárstve.", "Ministerstvo zdravotníctva v septembri 2022 zverejnilo na facebookovom profile tabuľku. Tá zobrazuje, ako sa menili základné platy lekárov od roku 2011. K výraznému zvýšeniu platov došlo v roku 2013 o takmer 400 eur, kedy sa plat lekárov začal odvíjať od výšky priemernej mzdy, následne sa plat v ďalších rokoch zvyšoval len o desiatky eur. Parlament 5. 10. 2022 schválil zvýšenie platu lekárov, začínajúci lekár dostane v roku 2023 o 279 eur viac, lekár so špecializáciou a 20 ročnou praxou o 421 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Facebook- MZ SR"], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["septembri 2022 zverejnilo", "schválil", "Facebook- MZ SR"], "url": ["https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/pfbid021oaMgEJxKzTiACVKwhU8pLhECPKZrehrRtS8yDC1TVAcTdUUVxPjtHqryRgvwDUEl", "https://health.gov.sk/Clanok?parlament-schvalenie-zdravotnici-platy-rast", "https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/pfbid021oaMgEJxKzTiACVKwhU8pLhECPKZrehrRtS8yDC1TVAcTdUUVxPjtHqryRgvwDUEl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:08.227757+00:00"}
{"id": "vr15176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15176", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... predsedajúca krajina má mať tú pozíciu toho honest brokera, ktorý vlastne má byť tým vyjednávateľom, spájačom, hľadačom tých kompromisov vo všetkých návrhoch.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže predsedajúca krajina má predovšetkým zabezpečovať hladký priebeh rokovaní Rady EÚ, a to aj napriek tomu, že predsedníctvo dáva krajine možnosť upozorniť na jej blízke témy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže predsedajúca krajina má predovšetkým zabezpečovať hladký priebeh rokovaní Rady EÚ, a to aj napriek tomu, že predsedníctvo dáva krajine možnosť upozorniť na jej blízke témy."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR", "Lisabonská zmluva"], "url": ["https://www.mzv.sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-predsednictvo_v_rade_eu", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:47.106209+00:00"}
{"id": "vr33672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33672", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Reformujeme školstvo, aby sa viac absolventov uplatnilo na trhu práce, zvyšujeme platy učiteľov.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento \"vládny fakt\" hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko v ňom nenachádzame skutočné faktografické údaje. Nevieme totiž posúdiť, nakoľko súčasné kroky vlády predstavujú skutočne \"reformu\" a nakoľko sa jedná o reformu namierenú na lepšie uplatnenie absolventov na trhu práce.", "analysis_paragraphs": ["Tento \"vládny fakt\" hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko v ňom nenachádzame skutočné faktografické údaje. Nevieme totiž posúdiť, nakoľko súčasné kroky vlády predstavujú skutočne \"reformu\" a nakoľko sa jedná o reformu namierenú na lepšie uplatnenie absolventov na trhu práce."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["324/2012", "Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu", "HNonline.sk", ".týždeň", "webnoviny.sk", "24hod.sk", "SME", "programové vyhlásenie vlády", "štrajkoch", "navýšiť", "neboli", "médii"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=371485", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=454", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59667950-odborarom-sa-sprava-o-stave-skolstva-nepaci-nevylucuju-protesty", "http://www.tyzden.sk/domaci-servis/opozicia-poslanci-budu-iniciovat-navrh-na-odvolanie-caplovica-2.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kabinet-rokuje-o-caplovicovej-sprave/657268-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.24hod.sk/kabinet-rokuje-o-caplovicovej-sprave-o-stave-skolstva-cl226585.html", "http://www.sme.sk/c/6750389/caplovic-dal-parlamentu-spravu-o-stave-skolstva-vlada-ju-nevidela.html", "http://www.vlada.gov.sk/znalostna-spolocnost-vzdelavanie-a-kultura/", "http://www.sme.sk/tema/strajk%20ucitelov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252181-vlada-rozhodla-pridame-ucitelom-5-percent-na-viac-nemame/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6632366/ucitelia-nie-su-s-piatimi-percentami-spokojni.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/minister-kazimir-uvolni-miliony-na/620043-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:11.522717+00:00"}
{"id": "vr31365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31365", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mnohé prieskumy aj v západnej Európe hovoria o tom, že volič v stredoľavých strán naozaj vidí veci oveľa komplikovanejšie a viacej do hĺbky, pokiaľ pravicový volič má predovšetkým na pamäti ten individualizmus a schopnosť presadiť sa každého jedinca u toho voliča stredoľavej strany je to predsa len viacej o tej solidarite schopnosti prerozdeľovať.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť na aký konkrétny prieskum poukazuje R. Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť na aký konkrétny prieskum poukazuje R. Kaliňák."], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:35.077355+00:00"}
{"id": "vr39138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39138", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale viete čo znamená transformácia nemocníc? Minimálne zavretie kohútikov tam, kde zbytočne utekajú miliardy. Bohužiaľ to musím povedať, to je základný dôvod, prečo to bolo odštartované.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Béla Bugár vychádza z predpokladu, že samotnou transformáciou nemocníc na a.s. sa zníži alebo odstráni problém zadĺženia. S týmto tvrdením kolidujú vyjadrenia viacerých lekárov a Lekárskych odborových zväzov.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár vychádza z predpokladu, že samotnou transformáciou nemocníc na a.s. sa zníži alebo odstráni problém zadĺženia. S týmto tvrdením kolidujú vyjadrenia viacerých lekárov a Lekárskych odborových zväzov."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:15.736705+00:00"}
{"id": "vr29738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29738", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na hlavu sme asi krajina s najvyšším počtom áut vyrobených na svete.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA) patrí Slovensku 1.miesto z hľadiska počtu vyrobených áut na obyvateľa. Na Slovensku pripadá 183 áut na 1000 obyvateľov. Na druhom mieste rebríčka sa nachádza Česká republika s 118 autami na 1000 obyvateľov. Výrok R. Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA) patrí Slovensku 1.miesto z hľadiska počtu vyrobených áut na obyvateľa. Na Slovensku pripadá 183 áut na 1000 obyvateľov. Na druhom mieste rebríčka sa nachádza Česká republika s 118 autami na 1000 obyvateľov. Výrok R. Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["1.miesto"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348933-slovensko-ostava-svetovym-lidrom-vo-vyrobe-aut/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:08.301136+00:00"}
{"id": "vr14767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14767", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...) podpredseda (strany Most-Híd, pozn.), Zsolt Simon v týždenníku Týždeň vyslovene povedal - v žiadnom prípade nepôjdeme so Smerom.", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhovor so Zsoltom Simonom, ktorý uverejnil Týždeň 4. marca, vyjadruje jeho negatívny postoj voči koalícii so Smerom-SD. Simon bol v čase rozhovoru podpredsedom Most-Híd. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po otázke redaktora na Zsolta Simona, či Most pôjde so Smerom, Simon reagoval nasledovne : \" Ak by mal Smer spolupracovať s akoukoľvek stranou, musel by akceptovať jej program. A o tom nie som vôbec presvedčený. Smer sa nezmení .\" (. týždeň ) Simon ďalej hovorí o tom, že pôsobenie Smeru, ktorý \" dotiahol krajinu v oblasti korupcie do krajnosti na každej úrovni \", sa nedá zlúčiť s protikorupčným balíčkom zahrnutým v programe Most. Pre Smer by bolo prekážkou akceptovať body ich programu. Na tému koalície zo Smerom Simon v rozhovore ďalej uviedol: \" Neviem si predstaviť, že si niekto sadne do vlády so Smerom a bude sa tváriť, že všetky jeho kauzy neexistujú. Neviem si predstaviť, že by pre koaličného partnera nepredstavovali problém. Napriek tomuto rozhovoru sa obávam, že pôjdete do vlády so Smerom. Tak ešte raz, mám dať hlas Mostu? Ja som presvedčený, že áno. A čo s mojou obavou? Tá obava sa nenaplní .\" 15. marca 2016 bola uverejnená správa, kde sa Simon vyjadril o konci strany Most-Híd pokiaľ by vstúpila do vlády so Smerom, pretože to nie je v súlade so záujmami členov strany Most. \" Simon sa vyjadril, že tak ako tvrdil pred voľbami, tak ani teraz nevie podporiť vládu Smeru, SNS, Mosta-Híd a trosiek Siete. \" ( SITA ) Zsolt Simon bol podpredsedom strany Most-Híd, vzdal sa členstva v strane po tom, čo Republiková rada Mosta-Híd rozhodla o vstúpení do koalície so Smerom.", "analysis_paragraphs": ["Rozhovor so Zsoltom Simonom, ktorý uverejnil Týždeň 4. marca, vyjadruje jeho negatívny postoj voči koalícii so Smerom-SD. Simon bol v čase rozhovoru podpredsedom Most-Híd. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po otázke redaktora na Zsolta Simona, či Most pôjde so Smerom, Simon reagoval nasledovne : \" Ak by mal Smer spolupracovať s akoukoľvek stranou, musel by akceptovať jej program. A o tom nie som vôbec presvedčený. Smer sa nezmení .\" (. týždeň ) Simon ďalej hovorí o tom, že pôsobenie Smeru, ktorý \" dotiahol krajinu v oblasti korupcie do krajnosti na každej úrovni \", sa nedá zlúčiť s protikorupčným balíčkom zahrnutým v programe Most. Pre Smer by bolo prekážkou akceptovať body ich programu. Na tému koalície zo Smerom Simon v rozhovore ďalej uviedol: \" Neviem si predstaviť, že si niekto sadne do vlády so Smerom a bude sa tváriť, že všetky jeho kauzy neexistujú. Neviem si predstaviť, že by pre koaličného partnera nepredstavovali problém. Napriek tomuto rozhovoru sa obávam, že pôjdete do vlády so Smerom. Tak ešte raz, mám dať hlas Mostu? Ja som presvedčený, že áno. A čo s mojou obavou? Tá obava sa nenaplní .\" 15. marca 2016 bola uverejnená správa, kde sa Simon vyjadril o konci strany Most-Híd pokiaľ by vstúpila do vlády so Smerom, pretože to nie je v súlade so záujmami členov strany Most. \" Simon sa vyjadril, že tak ako tvrdil pred voľbami, tak ani teraz nevie podporiť vládu Smeru, SNS, Mosta-Híd a trosiek Siete. \" ( SITA ) Zsolt Simon bol podpredsedom strany Most-Híd, vzdal sa členstva v strane po tom, čo Republiková rada Mosta-Híd rozhodla o vstúpení do koalície so Smerom."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["týždeň", "SITA", "vzdal"], "url": ["http://www.tyzden.sk/politika/30257/most-nepojde-so-smerom/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/koaliciu-so-smerom-a-sns-nepodpori-zsolt-simon-z-mosta-hid.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/323084/most-hid-definitivne-rozhodne-o-vstupe-do-vlady-so-smerom-sns-a-sietou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:12.756208+00:00"}
{"id": "49305", "numeric_id": 49305, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49305", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Neprešiel zákon napríklad, aby pri tej úchylnej sexuálnej výchove, ktorej sú vystavované deti bez súhlasu rodičov, bol potrebný súhlas rodiča alebo vôbec to na tej škole nebolo. Potom máte otázku, aby sa zrušil transgender, naprírklad vyhláška, kedy, keď si povie nejaký, nejaká tehotná žena, že je tehotný muž, vy to musíte akceptovať, pretože Lengvarský ako taký zbabelec deň pred odchodom z funkcie, a kvázi generál, tak podpísal niečo takéto.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tomáš Taraba vo výroku spomína dve samostatné udalosti. Prvou je návrh novely školského zákona, podľa ktorého mali byť rodičia vopred informovaní o obsahu vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy na školách. Podľa niektorých interpretácii návrh obsahoval aj právo rodičov nesúhlasiť s výchovou a vzdelávaním o ľubovoľnej téme, napríklad aj o holokauste či evolúcii. Zákon nakoniec nebol prerokovaný kvôli predčasnému ukončeniu júnovej schôdze.\n\nTomáš Taraba vo výroku odkazuje aj na Štandardný postup, ktorý pri svojom odchode z funkcie podpísal bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Tento postup predtým schválila odborná komisia na ministerstve zdravotníctva. Usmernenie stanovuje, ktorí zdravotníci môžu robiť diagnostiku, liečbu a vydať lekársky posudok o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom. Taktiež transrodovým ľuďom umožňuje zmeniť údaje v dokladoch bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok. Nie je však pravdou, že by toto usmernenie dovoľovalo transrodovej osobe zmeniť svoje pohlavie keď „si to povie.“ Podľa usmernenia je potrebné, aby takáto osoba najmenej jeden rok užívala hormonálnu liečbu, ktorá nie je povinná iba v prípade, že ju lekár neodporúča. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nŠkolský zákon\n\nV máji tohto roku navrhoval poslanec OĽaNO Richard Vašečka novelu školského zákona, podľa ktorej by rodičia mohli mať právo byť vopred informovaní o obsahu plánovanej výchovy a vzdelávania v oblasti sexuálneho správania. Sexuálnu výchovu by tak mohol navštevovať žiak len s povolením rodiča.\n\nRodič by zároveň získal právo požiadať školu, aby dieťa absolvovalo výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti, ktorú rodič považuje za dôležitú z hľadiska jeho filozofického a náboženského presvedčenia, a to na základe jeho predchádzajúceho písomného informovaného súhlasu.\n\nPodľa niektorých interpretácii by Vašečkov návrh priniesol rodičom možnosť nesúhlasiť s výchovou a vzdelávaním „aj v inej oblasti, ktorú považuje za dôležitú z hľadiska jeho náboženského a filozofického presvedčenia“. Rodič by takto mohol odmietnuť vyučovanie o holokauste alebo evolúcii.\n\nParlament nakoniec neumožnil rozhodovať o pozmeňovacom návrhu k zákonu v skrátenom konaní, čím ho de facto stopol. Keďže si predtým poslanci odhlasovali predčasné ukončenie júnovej schôdze, o návrh už ďalej nehlasovali.\n\nŠtandardný postup\n\nBývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, tesne pred svojím odchodom z funkcie, podpísal tzv. „štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.“\n\nTento postup predtým tesnou väčšinou schválila odborná komisia na ministerstve zdravotníctva začiatkom februára. Na to, aby vošiel do platnosti sa však vyžadoval ešte podpis ministra. Autormi tohto medicínskeho postupu boli deviati ľudia - psychiatri, psychológovia, urológ, sexuologička, endokrinologička a gynekologička.\n\nUsmernenie stanovuje , ktorí zdravotníci môžu robiť diagnostiku, liečbu a vydať lekársky posudok o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom. Transrodovým ľuďom zároveň umožňuje zmeniť údaje v dokladoch (meno a rodné číslo) aj bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok a mohli sa tak rozhodnúť medzi zákrokom a hormonálnou liečbou.\n\nNajdôležitejšou zmenou je to, že podľa usmernenia už nie je povinnosť podstúpiť odstránenie pohlavných orgánov, ako tomu bolo doteraz. Slovenská nariadenia totiž dávali transrodovým osobám pri právnej zmene pohlavia podmienku nútenej sterilizácie.\n\nPodľa nového usmernenia je potrebné , aby transrodová osoba najmenej jeden rok užívala hormonálnu liečbu a písomne vyhlásila ošetrujúcemu lekárovi, že za jediné možné riešenie považuje trvalú, celoživotnú a nezvratnú zmenu svojej právnej identity, mena a priezviska. Hormonálnu liečba nie je povinná, iba ak ju lekár neodporúča.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Taraba vo výroku spomína dve samostatné udalosti. Prvou je návrh novely školského zákona, podľa ktorého mali byť rodičia vopred informovaní o obsahu vzdelávania v oblasti sexuálnej výchovy na školách. Podľa niektorých interpretácii návrh obsahoval aj právo rodičov nesúhlasiť s výchovou a vzdelávaním o ľubovoľnej téme, napríklad aj o holokauste či evolúcii. Zákon nakoniec nebol prerokovaný kvôli predčasnému ukončeniu júnovej schôdze.", "Tomáš Taraba vo výroku odkazuje aj na Štandardný postup, ktorý pri svojom odchode z funkcie podpísal bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Tento postup predtým schválila odborná komisia na ministerstve zdravotníctva. Usmernenie stanovuje, ktorí zdravotníci môžu robiť diagnostiku, liečbu a vydať lekársky posudok o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom. Taktiež transrodovým ľuďom umožňuje zmeniť údaje v dokladoch bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok. Nie je však pravdou, že by toto usmernenie dovoľovalo transrodovej osobe zmeniť svoje pohlavie keď „si to povie.“ Podľa usmernenia je potrebné, aby takáto osoba najmenej jeden rok užívala hormonálnu liečbu, ktorá nie je povinná iba v prípade, že ju lekár neodporúča. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Školský zákon", "V máji tohto roku navrhoval poslanec OĽaNO Richard Vašečka novelu školského zákona, podľa ktorej by rodičia mohli mať právo byť vopred informovaní o obsahu plánovanej výchovy a vzdelávania v oblasti sexuálneho správania. Sexuálnu výchovu by tak mohol navštevovať žiak len s povolením rodiča.", "Rodič by zároveň získal právo požiadať školu, aby dieťa absolvovalo výchovu a vzdelávanie aj v inej oblasti, ktorú rodič považuje za dôležitú z hľadiska jeho filozofického a náboženského presvedčenia, a to na základe jeho predchádzajúceho písomného informovaného súhlasu.", "Podľa niektorých interpretácii by Vašečkov návrh priniesol rodičom možnosť nesúhlasiť s výchovou a vzdelávaním „aj v inej oblasti, ktorú považuje za dôležitú z hľadiska jeho náboženského a filozofického presvedčenia“. Rodič by takto mohol odmietnuť vyučovanie o holokauste alebo evolúcii.", "Parlament nakoniec neumožnil rozhodovať o pozmeňovacom návrhu k zákonu v skrátenom konaní, čím ho de facto stopol. Keďže si predtým poslanci odhlasovali predčasné ukončenie júnovej schôdze, o návrh už ďalej nehlasovali.", "Štandardný postup", "Bývalý minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, tesne pred svojím odchodom z funkcie, podpísal tzv. „štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.“", "Tento postup predtým tesnou väčšinou schválila odborná komisia na ministerstve zdravotníctva začiatkom februára. Na to, aby vošiel do platnosti sa však vyžadoval ešte podpis ministra. Autormi tohto medicínskeho postupu boli deviati ľudia - psychiatri, psychológovia, urológ, sexuologička, endokrinologička a gynekologička.", "Usmernenie stanovuje , ktorí zdravotníci môžu robiť diagnostiku, liečbu a vydať lekársky posudok o zmene pohlavia osobe s transsexualizmom. Transrodovým ľuďom zároveň umožňuje zmeniť údaje v dokladoch (meno a rodné číslo) aj bez toho, aby museli podstúpiť chirurgický zákrok a mohli sa tak rozhodnúť medzi zákrokom a hormonálnou liečbou.", "Najdôležitejšou zmenou je to, že podľa usmernenia už nie je povinnosť podstúpiť odstránenie pohlavných orgánov, ako tomu bolo doteraz. Slovenská nariadenia totiž dávali transrodovým osobám pri právnej zmene pohlavia podmienku nútenej sterilizácie.", "Podľa nového usmernenia je potrebné , aby transrodová osoba najmenej jeden rok užívala hormonálnu liečbu a písomne vyhlásila ošetrujúcemu lekárovi, že za jediné možné riešenie považuje trvalú, celoživotnú a nezvratnú zmenu svojej právnej identity, mena a priezviska. Hormonálnu liečba nie je povinná, iba ak ju lekár neodporúča."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["navrhoval", "získal", "interpretácii", "neumožnil", "podpísal", "schválila", "stanovuje", "zmenou", "dávali", "potrebné"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/sexualna-vychova-dietata-by-mohla-by/715207-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/sexualna-vychova-dietata-by-mohla-by/715207-clanok.html", "https://dennikn.sk/3433495/vasecka-chce-obmedzit-sexualnu-vychovu-nakoniec-moze-zasiahnut-aj-do-dejepisu-ci-biologie/", "https://www.postoj.sk/133240/navrh-richarda-vasecku-o-suhlase-rodicov-pri-sexualnej-vychove-nepresiel", "https://www.aktuality.sk/clanok/SWpCMtY/lengvarsky-pred-odchodom-rozhodnutie-o-nemocniciach-aj-podpis-standardneho-postupu-pre-transsexualizmus/", "https://www.aktuality.sk/clanok/SWpCMtY/lengvarsky-pred-odchodom-rozhodnutie-o-nemocniciach-aj-podpis-standardneho-postupu-pre-transsexualizmus/", "https://www.aktuality.sk/clanok/SWpCMtY/lengvarsky-pred-odchodom-rozhodnutie-o-nemocniciach-aj-podpis-standardneho-postupu-pre-transsexualizmus/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/658360-lengvarsky-pred-odchodom-podpisal-usmernenie-na-zmenu-pohlavia-matovic-s-majerskym-zuria", "https://dennikn.sk/3266478/lengvarsky-schvalil-standard-pre-transrodovych-ludi-a-umoznil-zapisat-zmenu-pohlavia-aj-bez-chirurgickeho-zakroku/", "https://dennikn.sk/3266478/lengvarsky-schvalil-standard-pre-transrodovych-ludi-a-umoznil-zapisat-zmenu-pohlavia-aj-bez-chirurgickeho-zakroku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:42.714463+00:00"}
{"id": "vr32079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32079", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Paradoxne najviac poškodzuje rast znižovanie výdavkov. Paradoxne, ten multiplikátor na hospodársky rast je najväčší pri výdavkoch.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ekonomickej teórie je pravdou, že vládne výdavky majú výrazný multiplikačný efekt. Podľa Keynesiánskych ekonómov zvýšenie vládnych výdavkov spôsobí rast agregátneho dopytu a zvýšenie spotreby, čo vedie k zvyšovaniu produkcie a teda vedie k zvýšeniu ekonomickej aktivity. Ak vychádzame z knihy Hospodárska politika od D. Bartkovej (s.49) tak skutočne môžeme potvrdiť, že vládne výdavky majú zásadný vplyv na hospodársky rast. \" Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby, tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov .\" Program stability SR 2012-2015 uvádza odhad multiplikátora verejných výdavkov na rok 2013: Vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2013 sa odhaduje na -0,7 p.b., čoho výsledkom bude fiškálny multiplikátor na úrovni 0,4... (s.17). *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 6. januára 2013 Riaditeľ IFP MF SR Martin Filko potvrdzuje, že multiplikátor je pri vládnych výdajoch (vládnych investíciách) najvyšší. SME (26.júna 2012): „Pri znížení vládnych investícií je multiplikátor najvyšší, a tento efekt sa v plnej miere prejaví na HDP,“ Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ekonomickej teórie je pravdou, že vládne výdavky majú výrazný multiplikačný efekt. Podľa Keynesiánskych ekonómov zvýšenie vládnych výdavkov spôsobí rast agregátneho dopytu a zvýšenie spotreby, čo vedie k zvyšovaniu produkcie a teda vedie k zvýšeniu ekonomickej aktivity. Ak vychádzame z knihy Hospodárska politika od D. Bartkovej (s.49) tak skutočne môžeme potvrdiť, že vládne výdavky majú zásadný vplyv na hospodársky rast. \" Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby, tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov .\" Program stability SR 2012-2015 uvádza odhad multiplikátora verejných výdavkov na rok 2013: Vplyv konsolidácie verejných financií na rast HDP v roku 2013 sa odhaduje na -0,7 p.b., čoho výsledkom bude fiškálny multiplikátor na úrovni 0,4... (s.17). *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 6. januára 2013 Riaditeľ IFP MF SR Martin Filko potvrdzuje, že multiplikátor je pri vládnych výdajoch (vládnych investíciách) najvyšší. SME (26.júna 2012): „Pri znížení vládnych investícií je multiplikátor najvyšší, a tento efekt sa v plnej miere prejaví na HDP,“ Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Keynesiánskych ekonómov", "Hospodárska politika", "Program stability SR 2012-2015", "SME"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Keynesian_economics", "http://www.scribd.com/doc/38619624/39/Vladne-v%C3%BDdavky", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2012_slovakia_sk.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6435123/ci-konsolidacny-balik-zabrzdi-ekonomiku-viac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:50.634624+00:00"}
{"id": "vr27152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27152", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...nezamestnanosť mladých ľudí prevyšuje 30%.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu z konca februára 2014 bola nezamestnanosť mladých (pod 25 rokov) na Slovensku v januári 2014 na úrovni 31,3%, pričom v predchádzajúcich mesiacoch sa tiež pohybovala nad úrovňou 30%. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu z konca februára 2014 bola nezamestnanosť mladých (pod 25 rokov) na Slovensku v januári 2014 na úrovni 31,3%, pričom v predchádzajúcich mesiacoch sa tiež pohybovala nad úrovňou 30%. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-28022014-AP/EN/3-28022014-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:26.620544+00:00"}
{"id": "vr29772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29772", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naviac je známe, že tieto (garancie, pozn.) sú už zaradené do hrubého verejného dlhu", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v minulosti sme overovali podobný výrok Richarda Sulíka, konkrétne 28. apríla 2014 . Slovensko je jedným zo štátov, ktorý síce priamo bilaterálne Grécku pôžičku neposkytol, no ručí za jeho dlhy, ktoré má Grécko voči iným veriteľom. Slovenské garancie predstavujú približne 1,1 miliardy eur. Denník Pravda takisto informuje, že pôžička za ktorú Slovensko (a iné štáty eurozóny) garantuje sú zaradené do hrubého verejného dlhu: \"Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat do neho zahŕňa aj garancie eurovalu.\" Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Už v minulosti sme overovali podobný výrok Richarda Sulíka, konkrétne 28. apríla 2014 . Slovensko je jedným zo štátov, ktorý síce priamo bilaterálne Grécku pôžičku neposkytol, no ručí za jeho dlhy, ktoré má Grécko voči iným veriteľom. Slovenské garancie predstavujú približne 1,1 miliardy eur. Denník Pravda takisto informuje, že pôžička za ktorú Slovensko (a iné štáty eurozóny) garantuje sú zaradené do hrubého verejného dlhu: \"Hrubý dlh krajín eurozóny by sa síce nenavýšil, pretože európsky štatistický úrad Eurostat do neho zahŕňa aj garancie eurovalu.\" Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["28. apríla 2014", "garancie", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/473/co-nam-europska-unia-dala-a-o-co-nas-pripravila", "http://www.nextfuture.sk/ekonomika/clanky/Za-grecke-dlhy-mozno-zaplati-aj-Slovensko/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/359943-grecko-na-kraji-priepasti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:03.571953+00:00"}
{"id": "vr29366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29366", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "V ´47 roku v Rakúsku bol hladomor po druhej svetovej vojne. Viedeň sa niekoľko rokov po sebe umiestňuje v medzinárodných prieskumoch ako najlepšie miesto na život.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Rakúsku v roku 1947 skutočne nastal hladomor , podobne ako v iných krajinách po druhej svetovej vojne. Existuje tiež viacero prieskumov, ktoré Viedeň zaraďujú do svojich rebríčkov najlepších miest na život, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Rakúsku v roku 1947 skutočne nastal hladomor , podobne ako v iných krajinách po druhej svetovej vojne. Existuje tiež viacero prieskumov, ktoré Viedeň zaraďujú do svojich rebríčkov najlepších miest na život, preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["hladomor", "Mercer", "2014", "2014", "2013"], "url": ["http://www.pnas.org/content/suppl/2013/02/27/1215626110.DCSupplemental/pnas.201215626SI.pdf", "http://www.imercer.com/content/quality-of-living.aspx", "http://www.mercer.com/content/mercer/global/all/en/newsroom/2014-quality-of-living-survey.html", "http://www.economist.com/blogs/graphicdetail/2014/08/daily-chart-13", "https://www.eiu.com/public/topical_report.aspx?campaignid=Liveability2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:42.246950+00:00"}
{"id": "47110", "numeric_id": 47110, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47110", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "… však oni (SaS, pozn.) sami hovorili, že sa má ísť na pôdorys volebných výsledkov 2020, tak keď sme to zopakovali, tak zrazu s tým nesúhlasia.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koaliční partneri OĽaNO hovorili o zmenách na pôdoryse parlamentných volieb a zároveň „tejto vládnej koalície” - ktorej rozdelenie rezortov je dané v koaličnej zmluve v pomere 8:3:3:2. Keďže Jaroslav Naď nepovedal celú pravdu o požiadavke partnerov - o tom, ako oni sami túto požiadavku formulovali a ako si ju vykladali - a skreslil tým ich slová, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Jaroslav Naď takto obhajoval požiadavku OĽaNO, aby SaS odovzdalo jedno ministerstvo, pretože podľa počtu získaných poslancov v parlamentných voľbách 2020 im príslucha o jeden rezort menej. Richard Sulík (SaS) žiadal začiatkom marca rekonštrukciu vlády, na stôl mali podľa neho ísť všetky mená. Zmenu v pomere rozdelenia ministerstiev nenavrhoval. V ten istý deň sa k požiadavke na rekonštrukciu vlády pridala Veronika Remišová (Za ľudí). Dodala , že má ísť o zmenu „na pôdoryse týchto parlamentných volieb”. Jej stranícky kolega Juraj Šeliga o deň neskôr napísal , že „ stále verí(m), že táto rekonštrukcia vlády má prísť na pôdoryse a výsledkov parlamentných volieb z roku 2020 a tejto vládnej koalície.” Richard Sulík 15. marca uviedol , že „pre zachovanie vlády na pôdoryse súčasnej koalície je možný len odchod Igora Matoviča.” Igor Matovič o dva týždne neskôr - 21. marca - k tejto požiadavke uviedol , že „ súhlasí(me), a preto požaduje(me) prerozdelenie miest vo vláde striktne na pôdoryse výsledkov parlamentných volieb v roku 2020. To znamená, že strana SaS sa vzdá jedného ministerstva, ktoré jej hnutie OĽANO po voľbách prepustilo na svoj úkor.” Sulík na túto výzvu reagoval žiadosťou o „rekonštrukciu na pôdoryse dnešnej koalície, ktorá je definovaná v koaličnej zmluve”. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod na odovzdávanie dobre fungujúceho ministerstva. Koaličná zmluva hovorí o rozdelení ministerstiev medzi vládne strany v pomere 8:3:3:2 na základe „výsledkov volieb zo dňa 29. februára 2020”. „ Je to veľmi nekorektné, že to takto komunikujú. Po voľbách si OĽaNO ako prvé vyberalo post, logicky predsedu vlády. Sme rodina si ako druhá vybrala predsedu parlamentu. SaS chcela ako tretia v poradí ministra financií, ale Igor Matovič si postavil hlavu a rokovania sa načas zadrhli. Aby sa nám revanšoval za fakt, že sme si nemohli vybrať post ako tretí v poradí, dostali sme ministerstvo navyše,” uviedla v rozhovore pre Denník N Jana Bittó Cigániková. „Dohodli sme sa, oni spravili ústupok, my sme spravili ústupok, Boris Kollár spravil ústupok,“ hovoril o rozdelení rezortov krátko po voľbách Richard Sulík. Podľa informácií Denníka N sa koaliční partneri OĽaNO dozvedeli o požiadavke na odobratie jedného z ministerstiev SaS v nedeľu, 21. marca krátko pred tlačovkou Igora Matoviča - predtým o takejto interpretácii nehovorili. Jaroslav Naď pre portál Demagóg.SK uviedol, že „mal na mysli tie strany, ktoré požadovali rekonštrukciu vlády, teda nielen SaS, ako Vy mylne predpokladáte, ale aj stranu Za ľudí. Ako správne uvádzate v poznámkach, Veronika Remišová - ako predsedníčka strany Za ľudí jasne deklarovala, že má ísť o zmenu „na pôdoryse týchto parlamentných volieb”. A tak to aj je logické, keďže pán Sulík, ako predseda strany SaS verejne tvrdil, ako inde tiež potvrdzujete, že „sme na bode nula“, tým logicky sú výsledky parlamentných volieb, nie existencia koaličnej zmluvy.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že stranícky kolega Veroniky Remišovej Juraj Šeliga hovoril aj o pôdoryse „tejto vládnej koalície”. Zároveň konštatujeme, že Richard Sulík bodom nula myslel opätovný začiatok rokovaní v rámci koalície (ktorej koaličná zmluva bola v tom čase platná) - nie vzťahovanie sa na parlamentné voľby. Sulík povedal : „Včerajšou tlačovou besedou Igor Matovič prakticky zrušil dohodu, ktorú sme týždeň tvorili. Sme na bode nula.”", "analysis_paragraphs": ["Koaliční partneri OĽaNO hovorili o zmenách na pôdoryse parlamentných volieb a zároveň „tejto vládnej koalície” - ktorej rozdelenie rezortov je dané v koaličnej zmluve v pomere 8:3:3:2. Keďže Jaroslav Naď nepovedal celú pravdu o požiadavke partnerov - o tom, ako oni sami túto požiadavku formulovali a ako si ju vykladali - a skreslil tým ich slová, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Jaroslav Naď takto obhajoval požiadavku OĽaNO, aby SaS odovzdalo jedno ministerstvo, pretože podľa počtu získaných poslancov v parlamentných voľbách 2020 im príslucha o jeden rezort menej. Richard Sulík (SaS) žiadal začiatkom marca rekonštrukciu vlády, na stôl mali podľa neho ísť všetky mená. Zmenu v pomere rozdelenia ministerstiev nenavrhoval. V ten istý deň sa k požiadavke na rekonštrukciu vlády pridala Veronika Remišová (Za ľudí). Dodala , že má ísť o zmenu „na pôdoryse týchto parlamentných volieb”. Jej stranícky kolega Juraj Šeliga o deň neskôr napísal , že „ stále verí(m), že táto rekonštrukcia vlády má prísť na pôdoryse a výsledkov parlamentných volieb z roku 2020 a tejto vládnej koalície.” Richard Sulík 15. marca uviedol , že „pre zachovanie vlády na pôdoryse súčasnej koalície je možný len odchod Igora Matoviča.” Igor Matovič o dva týždne neskôr - 21. marca - k tejto požiadavke uviedol , že „ súhlasí(me), a preto požaduje(me) prerozdelenie miest vo vláde striktne na pôdoryse výsledkov parlamentných volieb v roku 2020. To znamená, že strana SaS sa vzdá jedného ministerstva, ktoré jej hnutie OĽANO po voľbách prepustilo na svoj úkor.” Sulík na túto výzvu reagoval žiadosťou o „rekonštrukciu na pôdoryse dnešnej koalície, ktorá je definovaná v koaličnej zmluve”. Uviedol, že nevidí žiaden dôvod na odovzdávanie dobre fungujúceho ministerstva. Koaličná zmluva hovorí o rozdelení ministerstiev medzi vládne strany v pomere 8:3:3:2 na základe „výsledkov volieb zo dňa 29. februára 2020”. „ Je to veľmi nekorektné, že to takto komunikujú. Po voľbách si OĽaNO ako prvé vyberalo post, logicky predsedu vlády. Sme rodina si ako druhá vybrala predsedu parlamentu. SaS chcela ako tretia v poradí ministra financií, ale Igor Matovič si postavil hlavu a rokovania sa načas zadrhli. Aby sa nám revanšoval za fakt, že sme si nemohli vybrať post ako tretí v poradí, dostali sme ministerstvo navyše,” uviedla v rozhovore pre Denník N Jana Bittó Cigániková. „Dohodli sme sa, oni spravili ústupok, my sme spravili ústupok, Boris Kollár spravil ústupok,“ hovoril o rozdelení rezortov krátko po voľbách Richard Sulík. Podľa informácií Denníka N sa koaliční partneri OĽaNO dozvedeli o požiadavke na odobratie jedného z ministerstiev SaS v nedeľu, 21. marca krátko pred tlačovkou Igora Matoviča - predtým o takejto interpretácii nehovorili. Jaroslav Naď pre portál Demagóg.SK uviedol, že „mal na mysli tie strany, ktoré požadovali rekonštrukciu vlády, teda nielen SaS, ako Vy mylne predpokladáte, ale aj stranu Za ľudí. Ako správne uvádzate v poznámkach, Veronika Remišová - ako predsedníčka strany Za ľudí jasne deklarovala, že má ísť o zmenu „na pôdoryse týchto parlamentných volieb”. A tak to aj je logické, keďže pán Sulík, ako predseda strany SaS verejne tvrdil, ako inde tiež potvrdzujete, že „sme na bode nula“, tým logicky sú výsledky parlamentných volieb, nie existencia koaličnej zmluvy.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že stranícky kolega Veroniky Remišovej Juraj Šeliga hovoril aj o pôdoryse „tejto vládnej koalície”. Zároveň konštatujeme, že Richard Sulík bodom nula myslel opätovný začiatok rokovaní v rámci koalície (ktorej koaličná zmluva bola v tom čase platná) - nie vzťahovanie sa na parlamentné voľby. Sulík povedal : „Včerajšou tlačovou besedou Igor Matovič prakticky zrušil dohodu, ktorú sme týždeň tvorili. Sme na bode nula.”"], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["počtu", "žiadal", "Dodala", "napísal", "uviedol", "uviedol", "reagoval", "hovorí", "uviedla", "hovoril", "Denníka", "povedal"], "url": ["https://dennikn.sk/2321705/matovicova-poziadavka-zobrat-sas-ministerstvo-otvara-koalicnu-zmluvu-a-spochybnuje-povolebne-dohody/", "https://www.aktuality.sk/clanok/870338/online-koalicna-kriza-richard-sulik-ziada-rekonstrukciu-vlady-kollar-chysta-mimoriadne-vyhlasenie/", "https://dennikn.sk/minuta/2295511/", "https://www.facebook.com/SeligaZaLudi/posts/1357316407985565", "https://www.ta3.com/clanok/1205509/tb-ministra-hospodarstva-r-sulika-o-vladnuti-i-matovica-a-koalicnej-krize.html?fbclid=IwAR3-UM2_K9YK-R67kQtci2hrWinutjWMwjvjICtK6WEpUixc0qW5GwKrFWk", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10221694623647329", "https://www.facebook.com/RichardSulik/posts/3859480660798300", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf", "https://dennikn.sk/2329459/jana-bitto-ciganikova-stracame-najcennejsich-ludi-aby-mohol-zostat-jediny-problem-vlady-igor-matovic/?ref=in", "https://dennikn.sk/2321705/matovicova-poziadavka-zobrat-sas-ministerstvo-otvara-koalicnu-zmluvu-a-spochybnuje-povolebne-dohody/?ref=list", "https://dennikn.sk/2321705/matovicova-poziadavka-zobrat-sas-ministerstvo-otvara-koalicnu-zmluvu-a-spochybnuje-povolebne-dohody/?ref=list", "https://dennikn.sk/2308617/vladna-kriza-na-bode-nula-co-chcu-kde-stoja-a-kde-maju-hranice-styri-koalicne-strany/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:16.715189+00:00"}
{"id": "vr14700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14700", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Minister Čaplovič sľubil, že platy budú 1,2 násobok priemrnej mzdy a nesplnil.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme overovali V politike 14. februára 2016. Je pravdou, že počas ministrovania Dušana Čaploviča bol prijatý v Správe o stave školstva v roku 2013 záväzok, v ktorom Ministerstvo sľubovalo do roku 2016 učiteľom plat v hodnote 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, čo podľa vtedajších prepočtov vychádzalo na približne 1090 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu . Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. V Správe sa píše (. pdf , s.32), \"že priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov dosiahne do roku 2016 hodnotu 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve\" . Podľa vtedajších odhadov vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v rokoch 2013 — 2016 zverejnených v materiáloch k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 — 2016 ministerstvom financií sa v roku 2016 očakával priemerná mzda v národnom hospodárstve na úrovni 910 €. To znamená, že priemerná mzda pedagogického zamestnanca mala v roku 2016 dosiahnuť hodnotu približne 1090 € ( Pluska ).", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme overovali V politike 14. februára 2016. Je pravdou, že počas ministrovania Dušana Čaploviča bol prijatý v Správe o stave školstva v roku 2013 záväzok, v ktorom Ministerstvo sľubovalo do roku 2016 učiteľom plat v hodnote 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, čo podľa vtedajších prepočtov vychádzalo na približne 1090 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu . Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. V Správe sa píše (. pdf , s.32), \"že priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov dosiahne do roku 2016 hodnotu 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve\" . Podľa vtedajších odhadov vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v rokoch 2013 — 2016 zverejnených v materiáloch k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 — 2016 ministerstvom financií sa v roku 2016 očakával priemerná mzda v národnom hospodárstve na úrovni 910 €. To znamená, že priemerná mzda pedagogického zamestnanca mala v roku 2016 dosiahnuť hodnotu približne 1090 € ( Pluska )."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "predložilo", "pdf", "Pluska"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia", "http://www.minedu.sk/sprava-o-stave-skolstva-na-slovensku/", "http://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/ucitelia-budu-zarabat-1100-eur-pozrite-si-co-presne-predpoklada-ministerstvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:08.819980+00:00"}
{"id": "vr29830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29830", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "ja som v tom kontrolnom výbore Slovenskej informačnej služby, že mne chýba a to je chyba aj predchádzajúcich vlád, že my máme.... obyčajné odpočúvanie, nie strategické. Strategické znamená, že zadáte kľúčové slovo a ten systém to monitoruje a takto je možné odhaliť napríklad ľudí, ktorí sa pripravujú na terorizmus, hlavne ak používajú moderné niektoré technické vymoženosti.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že B.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, avšak jeho tvrdenie o druhu používaného odpočúvania je na základe dostupných zdrojov neoveriteľné. Na základe zastaralosti momentálne používaného systému sa iba môžme domnievať, že odpočúvací mechanizmus funguje ako obyčajné odpočúvanie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nB.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, ktorý sa podieľa na jej vonkajšej kontrole .\n\nV roku 2011 podpísal rezort vnútra s izraelskou firmou Verint zmluvu o kúpe nového odpočúvacieho systému. Vláda si od nákupu sľubovala napríklad to, že bude môcť kontrolovať hovory cez Skype, ale aj esemesky či MMS. K novému systému nie je dostupných veľa informácií, Podľa vyjadrení R.Kaliňáka v roku 2013 ,, Ministerstvo vnútra predstaví, ako bude systém fungovať, keď na to príde čas a v takom rozsahu, ako mu umožňuje skutočnosť, že táto problematika patrí medzi utajované skutočnosti ,\".\n\nMomentálne používaný odpočúvací systém nedokáže odchytávať dátovú prevádzku v telekomunikačných sieťach. Bol totiž kupovaný v roku 1995 od tej istej firmy. Podobná technika, ako je strategické odpočúvanie spomínané Bugárom, sa používa v Spojených štátoch amerických , tiež funguje na základe detekovania kľúčových slov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že B.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, avšak jeho tvrdenie o druhu používaného odpočúvania je na základe dostupných zdrojov neoveriteľné. Na základe zastaralosti momentálne používaného systému sa iba môžme domnievať, že odpočúvací mechanizmus funguje ako obyčajné odpočúvanie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "B.Bugár je členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS, ktorý sa podieľa na jej vonkajšej kontrole .", "V roku 2011 podpísal rezort vnútra s izraelskou firmou Verint zmluvu o kúpe nového odpočúvacieho systému. Vláda si od nákupu sľubovala napríklad to, že bude môcť kontrolovať hovory cez Skype, ale aj esemesky či MMS. K novému systému nie je dostupných veľa informácií, Podľa vyjadrení R.Kaliňáka v roku 2013 ,, Ministerstvo vnútra predstaví, ako bude systém fungovať, keď na to príde čas a v takom rozsahu, ako mu umožňuje skutočnosť, že táto problematika patrí medzi utajované skutočnosti ,\".", "Momentálne používaný odpočúvací systém nedokáže odchytávať dátovú prevádzku v telekomunikačných sieťach. Bol totiž kupovaný v roku 1995 od tej istej firmy. Podobná technika, ako je strategické odpočúvanie spomínané Bugárom, sa používa v Spojených štátoch amerických , tiež funguje na základe detekovania kľúčových slov."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["členom", "kontrole", "vyjadrení", "nedokáže", "Spojených štátoch amerických"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=131", "http://www.sis.gov.sk/o-nas/koordinacia-a-kontrola.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256282-sis-uz-nebude-kontrolovat-odpocuvanie/", "http://blog.etrend.sk/adam-valcek/preco-sis-este-nemoze-odpocuvat-vas-facebook-skype-viber.html", "https://www.eff.org/nsa-spying/how-it-works"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:54.385420+00:00"}
{"id": "vr30693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30693", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "O istotách hovorí viac pán kolega Fico, ale jedna z nich mala byť diaľničná sieť, respektíve prepojenie Bratislava - Košice v roku 2010.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico sa naozaj, ako uvádza zdroj TASR z 12.júla 2007, vyjadril spôsobom, že cieľ dostavby diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc severnou trasou do roku 2010 je realizovateľný. Bratislava mala byť spojená s Košicami jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií s výnimkou tunelu medzi Žilinou a Martinom.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico sa naozaj, ako uvádza zdroj TASR z 12.júla 2007, vyjadril spôsobom, že cieľ dostavby diaľničného prepojenia Bratislavy a Košíc severnou trasou do roku 2010 je realizovateľný. Bratislava mala byť spojená s Košicami jedným systémom diaľnic a rýchlostných komunikácií s výnimkou tunelu medzi Žilinou a Martinom."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:01.802691+00:00"}
{"id": "vr25927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25927", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Už od roku 2010 sme len elektronickým aukciami dokázali ušetriť viac ako 3,6 milióna eur.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvú elektronickú aukciu uskutočnil ŽSK v auguste 2010. Ušetrenú sumu vo výške 3,6 mil. eur realizáciou e-aukcií potvrdil riaditeľ úradu ŽSK. Demagog.SK však nezistil nezávislé vyhodnotenie efektu e-aukcií v ŽSK. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa vyjadrení Pavla Holeštiaka (v minulosti kandidát na primátor Čadce za SNS), súčasného riaditeľa úradu ŽSK, ušetril ŽSK realizáciami e-akcií sumu 3,6 milióna eur. Žilinský večerník (22. októbra, 2013 - tlačené vydanie) \"Ako v súvislosti s hospodárením župy vyhodnocujete s odstupom času elektronizáciu verejného obstarávania? (P. Holeštiak) Za všetky komentáre odpoviem sumou viac ako 3,6 milióna eur, ktorú sme ušetrili vďaka elektronizácii verejného obstarávania. Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvú elektronickú aukciu uskutočnil ŽSK v auguste 2010. Ušetrenú sumu vo výške 3,6 mil. eur realizáciou e-aukcií potvrdil riaditeľ úradu ŽSK. Demagog.SK však nezistil nezávislé vyhodnotenie efektu e-aukcií v ŽSK. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa vyjadrení Pavla Holeštiaka (v minulosti kandidát na primátor Čadce za SNS), súčasného riaditeľa úradu ŽSK, ušetril ŽSK realizáciami e-akcií sumu 3,6 milióna eur. Žilinský večerník (22. októbra, 2013 - tlačené vydanie) \"Ako v súvislosti s hospodárením župy vyhodnocujete s odstupom času elektronizáciu verejného obstarávania? (P. Holeštiak) Za všetky komentáre odpoviem sumou viac ako 3,6 milióna eur, ktorú sme ušetrili vďaka elektronizácii verejného obstarávania. Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným.\" Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnil", "", "Žilinský večerník"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/sk/dokumenty-oznamy/tlacovy-servis/napisali-nas/2009-2012/35-tyzden1.html", "https://docs.google.com/file/d/0B4YMkseJim8hSFNycDlHa0FFSkE/edit?usp=drive_web", "http://www.zilinskyvecernik.sk/sites/default/files/download_archive/archiv_web_zv_43.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:02.751669+00:00"}
{"id": "49009", "numeric_id": 49009, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49009", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "To nie je vaše rozhodnutie, pretože to bola naša vláda, ktorá rozhodla, že pri vysokých cenách sa budú ľuďom dôchodcom zvyšovať automaticky dôchodky. Vy ste preto nemuseli urobiť nič.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé návrhy o zvyšovaní dôchodku podľa inflácie sa objavili počas vlády Ivety Radičovej v roku 2010. Dôchodky sa mali zvyšovať o dôchodcovskú infláciu od roku 2018, návrh bol schválený počas vlády Smeru v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZvyšovanie dôchodkov podľa tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorá predstavuje výšku medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, navrhol v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej, minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Podľa návrhu sa mali dôchodky od roku 2012 zvyšovať pevnou sumou v závislosti od medziročnej inflácie a od výšky priemerného starobného dôchodku. Do úvahy sa mal brať rast cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia, teda napríklad potravín, liekov či energií. Vtedy však jeho zámer poslanci nepodporili . Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 sa vláda strany Smer rozhodla v navrhovaných zmenách pokračovať a od roku 2016 ich postupne začať zavádzať.\n\nK rozhodnutiu vlády nakoniec došlo v roku 2017, od 1. januára 2018 sa dôchodky mali zvyšovať o dôchodcovskú infláciu alebo o pevnú sumu. K zmene došlo v roku 2022, odkedy sa dôchodky zvyšujú len o dôchodcovskú infláciu.\n\nLen na doplnenie uvádzame, že súčasná vláda v utorok 14. februára 2023 po predložení návrhu mimoparlamentným Hlasom-SD, schválila novelu zákona. Podľa nej sa pri vysokej inflácii dôchodky na Slovensku budú valorizovať viackrát do roka ak inflácia prekročí 5%. Za návrh hlasovalo 139 zo 141 prítomných zákonodárcov a novela bude účinná od 1. januára 2024.", "analysis_paragraphs": ["Prvé návrhy o zvyšovaní dôchodku podľa inflácie sa objavili počas vlády Ivety Radičovej v roku 2010. Dôchodky sa mali zvyšovať o dôchodcovskú infláciu od roku 2018, návrh bol schválený počas vlády Smeru v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zvyšovanie dôchodkov podľa tzv. dôchodcovskej inflácie, ktorá predstavuje výšku medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, navrhol v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej, minister práce a sociálnych vecí Jozef Mihál. Podľa návrhu sa mali dôchodky od roku 2012 zvyšovať pevnou sumou v závislosti od medziročnej inflácie a od výšky priemerného starobného dôchodku. Do úvahy sa mal brať rast cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia, teda napríklad potravín, liekov či energií. Vtedy však jeho zámer poslanci nepodporili . Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 sa vláda strany Smer rozhodla v navrhovaných zmenách pokračovať a od roku 2016 ich postupne začať zavádzať.", "K rozhodnutiu vlády nakoniec došlo v roku 2017, od 1. januára 2018 sa dôchodky mali zvyšovať o dôchodcovskú infláciu alebo o pevnú sumu. K zmene došlo v roku 2022, odkedy sa dôchodky zvyšujú len o dôchodcovskú infláciu.", "Len na doplnenie uvádzame, že súčasná vláda v utorok 14. februára 2023 po predložení návrhu mimoparlamentným Hlasom-SD, schválila novelu zákona. Podľa nej sa pri vysokej inflácii dôchodky na Slovensku budú valorizovať viackrát do roka ak inflácia prekročí 5%. Za návrh hlasovalo 139 zo 141 prítomných zákonodárcov a novela bude účinná od 1. januára 2024."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["nepodporili", "pokračovať", "rozhodnutiu", "došlo", "schválila"], "url": ["https://sita.sk/premierka-ziada-dopracovat-dochodkovu-analyzu/", "https://sita.sk/ficova-vlada-planuje-zvysovanie-veku-odchodu-do-penzie/", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/446537-valorizacia-2018-penzie-porastu-o-pevnu-sumu/", "https://e.dennikn.sk/3250607/poslanci-pokazili-dochodky-keby-neurobili-nic-v-januari-2024-by-boli-vyssie/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/dochodky-sa-budu-pri-vysokej-inflacii/694365-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:59.457085+00:00"}
{"id": "vr38215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38215", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Po usmrtení bin Ládina sme prijali najmä sprísnené opatrenia k americkej, k americkému týmu na majstrovstvách sveta, k ochrane americkej ambasády, pretože americké ciele sú pravdepodobne jedny z najzraniteľnejších.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk : „'Až do odvolania budú príslušníci Policajného zboru prísnejšie strážit napríklad velvyslanectvo Spojených štátov amerických v Bratislave a pocas majstrovstiev sveta v ladovom hokeji aj clenov reprezentácie USA,' napísal hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel.\"", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk : „'Až do odvolania budú príslušníci Policajného zboru prísnejšie strážit napríklad velvyslanectvo Spojených štátov amerických v Bratislave a pocas majstrovstiev sveta v ladovom hokeji aj clenov reprezentácie USA,' napísal hovorca ministerstva vnútra Gábor Grendel.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5875185/odplaty-sa-boja-aj-americania-u-nas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:46.573355+00:00"}
{"id": "vr14117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14117", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Najskôr sa prijal zákon o zvýšení platov zdravotných sestier a ten bol napadnutý na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že zákon je protiústavný. My sme ho nenapadli na Ústavnom súde, napadol ho niekto iný.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko zákon o zvýšení platov zdravotných sestier bol napadnutý na Ústavnom súde a strana SMER-SD neiniciovala podnet. Podnet na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zvyšovaním platov zdravotných sestier podal vtedajší prezident Slovenskej lekárskej komory prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Generálna prokuratúra tento podnet posunula na Ústavný súd Slovenskej republiky. Následne tento zákon o zvýšení platov zdravotných sestier (ktorý bol schválený v parlamente v roku 2012) na Ústavnom súde napadol prvý námestník generálnej prokuratúry - Ladislav Tichý. Hlavné dôvody napadnutia zákona na Ústavnom súde boli: prijatý zákon nútil súkromníkov zvyšovať platy sestier, zákon nebol finančne realizovateľný, pretože nemocniciam aj ambulanciám chýbajú na zvyšovanie platov zdravotných sestier potrebné financie. ÚS SR vyhlásil tento zákon za protiústavný 19. júna 2013.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko zákon o zvýšení platov zdravotných sestier bol napadnutý na Ústavnom súde a strana SMER-SD neiniciovala podnet. Podnet na Generálnu prokuratúru v súvislosti so zvyšovaním platov zdravotných sestier podal vtedajší prezident Slovenskej lekárskej komory prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Generálna prokuratúra tento podnet posunula na Ústavný súd Slovenskej republiky. Následne tento zákon o zvýšení platov zdravotných sestier (ktorý bol schválený v parlamente v roku 2012) na Ústavnom súde napadol prvý námestník generálnej prokuratúry - Ladislav Tichý. Hlavné dôvody napadnutia zákona na Ústavnom súde boli: prijatý zákon nútil súkromníkov zvyšovať platy sestier, zákon nebol finančne realizovateľný, pretože nemocniciam aj ambulanciám chýbajú na zvyšovanie platov zdravotných sestier potrebné financie. ÚS SR vyhlásil tento zákon za protiústavný 19. júna 2013."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Podnet", "napadol", "dôvody"], "url": ["http://mediweb.hnonline.sk/literatura-pre-lekarov/analyzy/sestry-su-sklamane-nahnevane-peniaze-na-ich-platy-boli-uz-vtedy-ked", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292600-sud-vyssie-platy-sestier-by-ohrozili-sukromnikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:14.504669+00:00"}
{"id": "vr29284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29284", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "V základnej zmluve, v samotnej preambule alebo v úvode základnej zmluvy so Svätou stolicou sa uvádza nasledovné. Slovenská republika a Svätá stolica vychádzajúc, Slovenská republika z ústavných noriem. Inými slovami, pri tejto zmluve Slovenská republika vychádza zo svojej ústavy, ktorá je plne rešpektovaná aj touto zmluvou. Čo je v článku 1 našej slovenskej ústavy? Nasledovné: Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo, bodka.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok považujeme za pravdivý, pretože časť preambuly Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: \"Slovenská republika a Svätá stolica,vychádzajúc, Slovenská republika z ústavných noriem a Svätá stolica z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva...sa dohodli takto...\" Takisto č l. 1 (1) Ústavy SR hovorí , že: \" Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok považujeme za pravdivý, pretože časť preambuly Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: \"Slovenská republika a Svätá stolica,vychádzajúc, Slovenská republika z ústavných noriem a Svätá stolica z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva...sa dohodli takto...\" Takisto č l. 1 (1) Ústavy SR hovorí , že: \" Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. \""], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Základnej", "Ústavy"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:34.468193+00:00"}
{"id": "48481", "numeric_id": 48481, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48481", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "1,4 milióna dôchodcov nedostane žiadnu pomoc v tomto čase zdražovania.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok, že dôchodcovia nedostanú žiadnu pomoc, hodnotíme ako zavádzajúci - dôchodcovia síce nedostanú samostatnú dávku pomoci, ale bude im aspoň predčasne vyplatená suma 13. dôchodku.\n\nDôchodok na Slovensku poberá približne 1,4 milióna ľudí. Vláda aj parlament začiatkom mája schválili predčasné vyplatenie 13. dôchodku. Ten poberatelia dostanú už v júli namiesto decembra. Premiér Eduard Heger sa v relácii Sobotné dialógy z februára 2022 vyjadril (čas od 19:15), že peniaze dôchodcovia môžu využiť aj na pokrytie rastúcej inflácie. Predčasné vyplatenie sa vzťahuje na poberateľov starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského a sirotského dôchodku. Seniori, ktorí nepoberajú starobný dôchodok, dostanú od štátu jednorazový príspevok vo výške 100 eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok, že dôchodcovia nedostanú žiadnu pomoc, hodnotíme ako zavádzajúci - dôchodcovia síce nedostanú samostatnú dávku pomoci, ale bude im aspoň predčasne vyplatená suma 13. dôchodku.", "Dôchodok na Slovensku poberá približne 1,4 milióna ľudí. Vláda aj parlament začiatkom mája schválili predčasné vyplatenie 13. dôchodku. Ten poberatelia dostanú už v júli namiesto decembra. Premiér Eduard Heger sa v relácii Sobotné dialógy z februára 2022 vyjadril (čas od 19:15), že peniaze dôchodcovia môžu využiť aj na pokrytie rastúcej inflácie. Predčasné vyplatenie sa vzťahuje na poberateľov starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského a sirotského dôchodku. Seniori, ktorí nepoberajú starobný dôchodok, dostanú od štátu jednorazový príspevok vo výške 100 eur."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Dôchodok", "schválili", "vyjadril", "nepoberajú"], "url": ["https://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/1741345", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/stat-vyplati-100-eur-ohrozenym-skupinam-ludi-opozicia-ziada-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:27.268163+00:00"}
{"id": "vr27001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27001", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006–2010, počas mojej prvej vlády, sme finančne podporili výstavbu viac ako 600 multifunkčných ihrísk v mestách a obciach, spustili sme modernizáciu 21 futbalových štadiónov, postavili sme nový národný zimný štadión, uvoľnili financie na výstavbu nového národného futbalového štadiónu ...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico uvádza v tejto odpovedi súbor pravdivých, nepravdivých a neoveriteľných informácii. Je pravdou, že národné štadióny (futbalový aj zimný) získali finančnú podporu v roku 2009. Zimný štadión O. Nepelu sa aj začal rekonštruovať v máji 2009. Nie je však pravdou, že by ho prvá vláda Roberta Fica \"postavila\", jednalo sa iba o rekonštrukciu (aj keď zásadnú) a hotová bola až v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej. Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrisiek Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Modernizáciu 21 futbalových štadiónov spustila až druhý Ficova vláda v roku 2013, nie prvá, ako uvádza. Výrok hodnotíme ako celok nepravdivý. SME (2010): Vláda minulý týždeň už schválila pre projekt výstavby národného futbalového štadióna dotáciu vo výške takmer 70 mil. eur. Jednou z podmienok poskytnutia štátnej dotácie je aj záväzok, že futbalový štadión bude bezplatne k dispozícii pre potreby štátnych futbalových reprezentácií Slovenskej republiky od mládežníckych kategórií až po seniorské a pre potreby organizovania významných národných športových a kultúrnych podujatí počas 30 rokov odo dňa kolaudácie. Oficiálna stránka štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave: \"Starý zimák\" - Zimný štadión Ondreja Nepelu predstavoval so svojimi dvomi umelými ľadovými plochami jeden z najlepších štadiónov na Slovensku. Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v hokeji ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale a stolnom tenise si opäť zaslúžil ďalšiu rekonštrukciu k Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011, ktorá sa začala v máji 2009. Jej súčasťou je rozšírenie diváckej kapacity z pôvodných 8026 na 9953, ďalej zvýšenie bezpečnosti návštevníkov, rozšírenie prevádzkových priestorov, rekonštrukcia technológie, infraštruktúry vrátane odstránenia stĺpov v hľadisku. Rekonštrukcia obsahuje kompletnú zmenu strešnej konštrukcie, podporných stĺpov, ich nahradenie novou konštrukciou a celkom nové dispozičné riešenie zázemia haly s dvomi tréningovými plochami. Taktiež súčasťou rekonštrukcie bola realizovaná 2 podlažná garáž s kapacitou 372 parkovacích miest. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať. Sľuby o výstavbe 21 futbalových štadiónov prišli až počas jeho druhej vlády, konkrétne v roku 2013. V rokoch 2006-2010 išlo skôr o individuálnu podporu a prevažne o výstavbu zimných štadiónov, napríklad v Čani . Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico uvádza v tejto odpovedi súbor pravdivých, nepravdivých a neoveriteľných informácii. Je pravdou, že národné štadióny (futbalový aj zimný) získali finančnú podporu v roku 2009. Zimný štadión O. Nepelu sa aj začal rekonštruovať v máji 2009. Nie je však pravdou, že by ho prvá vláda Roberta Fica \"postavila\", jednalo sa iba o rekonštrukciu (aj keď zásadnú) a hotová bola až v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej. Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrisiek Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Modernizáciu 21 futbalových štadiónov spustila až druhý Ficova vláda v roku 2013, nie prvá, ako uvádza. Výrok hodnotíme ako celok nepravdivý. SME (2010): Vláda minulý týždeň už schválila pre projekt výstavby národného futbalového štadióna dotáciu vo výške takmer 70 mil. eur. Jednou z podmienok poskytnutia štátnej dotácie je aj záväzok, že futbalový štadión bude bezplatne k dispozícii pre potreby štátnych futbalových reprezentácií Slovenskej republiky od mládežníckych kategórií až po seniorské a pre potreby organizovania významných národných športových a kultúrnych podujatí počas 30 rokov odo dňa kolaudácie. Oficiálna stránka štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave: \"Starý zimák\" - Zimný štadión Ondreja Nepelu predstavoval so svojimi dvomi umelými ľadovými plochami jeden z najlepších štadiónov na Slovensku. Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v hokeji ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale a stolnom tenise si opäť zaslúžil ďalšiu rekonštrukciu k Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011, ktorá sa začala v máji 2009. Jej súčasťou je rozšírenie diváckej kapacity z pôvodných 8026 na 9953, ďalej zvýšenie bezpečnosti návštevníkov, rozšírenie prevádzkových priestorov, rekonštrukcia technológie, infraštruktúry vrátane odstránenia stĺpov v hľadisku. Rekonštrukcia obsahuje kompletnú zmenu strešnej konštrukcie, podporných stĺpov, ich nahradenie novou konštrukciou a celkom nové dispozičné riešenie zázemia haly s dvomi tréningovými plochami. Taktiež súčasťou rekonštrukcie bola realizovaná 2 podlažná garáž s kapacitou 372 parkovacích miest. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať. Sľuby o výstavbe 21 futbalových štadiónov prišli až počas jeho druhej vlády, konkrétne v roku 2013. V rokoch 2006-2010 išlo skôr o individuálnu podporu a prevažne o výstavbu zimných štadiónov, napríklad v Čani . Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["hotová", "SME", "Oficiálna stránka", "Spustenie výstavby", "Sľuby o výstavbe", "konkrétne", "v Čani"], "url": ["http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-sa-ako-vyzera-zimny-stadion.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4937859/narodny-futbalovy-stadion-bude-stat-zhruba-100-milionov-eur.html", "http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1451", "http://www.sme.sk/c/4120061/do-roku-2010-chce-vlada-postavit-600-ihrisk.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6716907/smer-zadotuje-stadiony-najviac-arenu-poorovho-spartaku.html", "http://sport.aktuality.sk/c/145659/odklepnute-slovenske-futbalove-stadiony-sa-dockali/", "http://www.topky.sk/cl/10/1334487/V-Cani-otvoria-zimny-stadion--Stal-vyse-miliona-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:08.877137+00:00"}
{"id": "vr35664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35664", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme už začali robiť a donesieme na konkrétnych prípadoch, kde budeme obstarávať a už obstarávame elektronickým obstarávaním, elektronickými aukciami a inými transparentnými formami...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "PortalVS.sk píše : Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa ako prvé spomedzi ústredných orgánov štátnej správy rozhodlo využiť na vyhodnotenie ponúk verejného obstarávania elektronickú aukciu, ktorá je súčasťou systému elektronického verejného obstarávania (EVO) prevádzkovaného Úradom pre verejné obstarávanie. … Oznámenie o vyhlásení elektronického verejného obstarávania bolo do Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie odoslané v pondelok 16. augusta 2010 a na portáli EVO by malo byť zverejnené 20. augusta 2010.", "analysis_paragraphs": ["PortalVS.sk píše : Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa ako prvé spomedzi ústredných orgánov štátnej správy rozhodlo využiť na vyhodnotenie ponúk verejného obstarávania elektronickú aukciu, ktorá je súčasťou systému elektronického verejného obstarávania (EVO) prevádzkovaného Úradom pre verejné obstarávanie. … Oznámenie o vyhlásení elektronického verejného obstarávania bolo do Vestníka Úradu pre verejné obstarávanie odoslané v pondelok 16. augusta 2010 a na portáli EVO by malo byť zverejnené 20. augusta 2010."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["PortalVS.sk píše"], "url": ["http://www.portalvs.sk/sk/aktuality/aktualita/historicky-prva-elektronicka-aukcia-v-ramci-verejneho-obstaravania-v-ustrednom-organe-statnej-spravy-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:05.667172+00:00"}
{"id": "vr15713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15713", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V riešeniach problémov akumulovaných v oceliarskom priemysle bude vláda prihliadať najmä k prijatiu Akčného plánu pre oceliarsky priemysel prijatého európskou komisiou.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súčasnosti sa nevedie o problémoch v oceliarskom priemysle a o akčnom pláne diskusia a nie je jasné, kedy bude táto téma zaradená do programu schôdzí a ani aké bude jej ďalšie smerovanie. Vláda a koaliční partneri sa daným problémom nezaoberajú a preto hodnotíme sľub ako nesplnený. Pod problémami v oceliarskom priemysle je myslená oceliarska kríza , ktorá vypukla po tom, čo sa Čína snažila predať svoje prebytky ocele (viac než 440 miliónov ton) za dumpingové ceny. Čína zároveň znížila exportné clá. Lacný dovoz ocele by mohol byť likvidačný pre mnohé európske oceliarske spoločnosti, ako aj pre slovenský oceliarsky priemysel vrátane košickej spoločnosti U.S. Steel. Spotrebu ocele v celej Európskej únii (155 miliónov ton ročne) je Únia schopná pokryť prostredníctvom vlastnej výroby. Výroba ocele v Únii podlieha prísnym ekologickým normám, čo ju robí nákladnejšou. Európska komisia 11.júna 2013 predložila akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel s cieľom \"pomôcť tomuto odvetviu čeliť aktuálnym výzvam a položiť základy pre budúcu konkurencieschopnosť podporením inovácie, rastu a zamestnanosti .\" Cieľom Európskej únie je aby do roku 2020 priemysel vytváral 20 % HDP. Akčný plán Komise vytvára novú politickú stratégiu pre oceliarske odvetvie, ktorá zahŕňa zaviazanie sa k nasledujúcim opatreniam : - Zaistenie zavedenia správneho regulačného rámca - Uspokojovanie potrieb v oblasti zručností a uľahčenie reštrukturalizácie - Podpora dopytu po oceli - Zlepšenie prístupu na zahraničné trhy a zaistenie rovnakých podmienok - Zaistenie primeraných nákladov na energiu - Politika v oblasti zmeny klímy - Podpora inovácie Komisia v súvislosti s politikou v oblasti zmeny klímy vyzýva členské štáty, aby vyčlenili príjmy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami na projekty výskumu a vývoja v energeticky náročných priemyselných odvetviach. V nadväznosti na akčný plán Komisie predložila vláda Slovenskej republiky 23. apríla 2014 \" Návrh Akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku \", ktorého cieľom uvedenom v predkladacej správe je \" analyzovať možnosti podpory pre konkurencieschopný oceliarsky priemysel, prispieť k zachovaniu konkurenčnej schopnosti a udržateľnosti oceliarskeho sektora a stanoviť reálne a dosiahnuteľné ciele v tejto oblasti. \" Vláda stanovuje, že má maximálny záujem na udržaní výroby ocele na Slovensku na súčasnej úrovni a súhlasí so zaradením výroby ocele medzi strategické priemyselné odvetvia. 9.novembra 2015 SME uviedlo, že rezort hospodárstva požiadal vládny kabinet, aby zrušil Návrh akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku, pretože z neho stačilo realizovať len štyri opatrenia, ktoré podľa ministerstva boli splnené. Medzi tieto opatrenia patrí: - podporenie rezortu v súlade so zámermi Európskej komisie - pripravenie návrhu opatrení na využitie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu na preškolenie a rekvalifikáciu pracovníkov v oceliarskom odvetví - pripravenie návrhu osobitného rámca na financovanie projektov výskumu, rozvoja a inovácií v oceliarskom odvetví a uprednostňovanie vytvárania prirodzených technologicko-produkčných partnerstiev - vytvorenie predpokladov na zapojenie verejných výskumných inštitúcií do projektov hospodárskej praxe Podľa ministerstva hospodárstva sa nejavilo reálne využívať ďalšie opatrenia z akčného plánu, pretože nie sú k dispozícii žiadne finančné zdroje na podporu z iných zdrojov. V danom období teda podľa ministerstva hospodárstva splnenie bodov Akčného plánu dosiahlo svoje limity. Košickú spoločnosť U.S. Steel v dôsledku dlhodobých negatívnych hospodárskych výsledkov čaká audit. Hoci za posledné dva roky jej štvrťročné výsledky boli najlepšie, za posledný rok utrpela korporácia celkovú stratu 355 miliónov dolárov. U.S. Steel je americká spoločnosť sídliaca v meste Pittsburgh. Košická U.S. Steel je jej jedinou európskou dcérskou spoločnosťou. Problémom košickej U.S. Steel je aj nedostatok investícií, keďže väčšina z nich putuje do jej materskej spoločnosti. Okrem toho Donald Trump vyhlásil, že plánuje podporovať oceliarsky priemysel na pôde Spojených štátov. O košickú U.S. Steel prejavilo záujem niekoľko spoločností, Američania nakoniec podpísali memorandum o porozumení s čínskou He Steel Group. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa nevedie o problémoch v oceliarskom priemysle a o akčnom pláne diskusia a nie je jasné, kedy bude táto téma zaradená do programu schôdzí a ani aké bude jej ďalšie smerovanie. Vláda a koaliční partneri sa daným problémom nezaoberajú a preto hodnotíme sľub ako nesplnený. Pod problémami v oceliarskom priemysle je myslená oceliarska kríza , ktorá vypukla po tom, čo sa Čína snažila predať svoje prebytky ocele (viac než 440 miliónov ton) za dumpingové ceny. Čína zároveň znížila exportné clá. Lacný dovoz ocele by mohol byť likvidačný pre mnohé európske oceliarske spoločnosti, ako aj pre slovenský oceliarsky priemysel vrátane košickej spoločnosti U.S. Steel. Spotrebu ocele v celej Európskej únii (155 miliónov ton ročne) je Únia schopná pokryť prostredníctvom vlastnej výroby. Výroba ocele v Únii podlieha prísnym ekologickým normám, čo ju robí nákladnejšou. Európska komisia 11.júna 2013 predložila akčný plán pre európsky oceliarsky priemysel s cieľom \"pomôcť tomuto odvetviu čeliť aktuálnym výzvam a položiť základy pre budúcu konkurencieschopnosť podporením inovácie, rastu a zamestnanosti .\" Cieľom Európskej únie je aby do roku 2020 priemysel vytváral 20 % HDP. Akčný plán Komise vytvára novú politickú stratégiu pre oceliarske odvetvie, ktorá zahŕňa zaviazanie sa k nasledujúcim opatreniam : - Zaistenie zavedenia správneho regulačného rámca - Uspokojovanie potrieb v oblasti zručností a uľahčenie reštrukturalizácie - Podpora dopytu po oceli - Zlepšenie prístupu na zahraničné trhy a zaistenie rovnakých podmienok - Zaistenie primeraných nákladov na energiu - Politika v oblasti zmeny klímy - Podpora inovácie Komisia v súvislosti s politikou v oblasti zmeny klímy vyzýva členské štáty, aby vyčlenili príjmy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami na projekty výskumu a vývoja v energeticky náročných priemyselných odvetviach. V nadväznosti na akčný plán Komisie predložila vláda Slovenskej republiky 23. apríla 2014 \" Návrh Akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku \", ktorého cieľom uvedenom v predkladacej správe je \" analyzovať možnosti podpory pre konkurencieschopný oceliarsky priemysel, prispieť k zachovaniu konkurenčnej schopnosti a udržateľnosti oceliarskeho sektora a stanoviť reálne a dosiahnuteľné ciele v tejto oblasti. \" Vláda stanovuje, že má maximálny záujem na udržaní výroby ocele na Slovensku na súčasnej úrovni a súhlasí so zaradením výroby ocele medzi strategické priemyselné odvetvia. 9.novembra 2015 SME uviedlo, že rezort hospodárstva požiadal vládny kabinet, aby zrušil Návrh akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku, pretože z neho stačilo realizovať len štyri opatrenia, ktoré podľa ministerstva boli splnené. Medzi tieto opatrenia patrí: - podporenie rezortu v súlade so zámermi Európskej komisie - pripravenie návrhu opatrení na využitie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu na preškolenie a rekvalifikáciu pracovníkov v oceliarskom odvetví - pripravenie návrhu osobitného rámca na financovanie projektov výskumu, rozvoja a inovácií v oceliarskom odvetví a uprednostňovanie vytvárania prirodzených technologicko-produkčných partnerstiev - vytvorenie predpokladov na zapojenie verejných výskumných inštitúcií do projektov hospodárskej praxe Podľa ministerstva hospodárstva sa nejavilo reálne využívať ďalšie opatrenia z akčného plánu, pretože nie sú k dispozícii žiadne finančné zdroje na podporu z iných zdrojov. V danom období teda podľa ministerstva hospodárstva splnenie bodov Akčného plánu dosiahlo svoje limity. Košickú spoločnosť U.S. Steel v dôsledku dlhodobých negatívnych hospodárskych výsledkov čaká audit. Hoci za posledné dva roky jej štvrťročné výsledky boli najlepšie, za posledný rok utrpela korporácia celkovú stratu 355 miliónov dolárov. U.S. Steel je americká spoločnosť sídliaca v meste Pittsburgh. Košická U.S. Steel je jej jedinou európskou dcérskou spoločnosťou. Problémom košickej U.S. Steel je aj nedostatok investícií, keďže väčšina z nich putuje do jej materskej spoločnosti. Okrem toho Donald Trump vyhlásil, že plánuje podporovať oceliarsky priemysel na pôde Spojených štátov. O košickú U.S. Steel prejavilo záujem niekoľko spoločností, Američania nakoniec podpísali memorandum o porozumení s čínskou He Steel Group. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["oceliarska kríza", "akčný plán", "Návrh Akčného plánu pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel na Slovensku", "predkladacej správe", "SME", "U.S. Steel", "štvrťročné výsledky"], "url": ["https://europskenoviny.sk/2015/12/20/vladimir-manka-v-eu-sa-zacina-oceliarska-kriza-problemy-moze-mat-aj-us-steel/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-527_sk.htm", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23419", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163470?prefixFile=m_", "https://ekonomika.sme.sk/c/8065783/rezort-hospodarstva-chce-zrusit-vladne-uznesenie-o-podpore-oceliarov.html", "https://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/900235-u-s-steel-caka-audit-predaj-je-na-spadnutie", "https://www.ussteel.com/uss/portal/home/investors/financialresults/!ut/p/b1/vZPJbqNQEEW_xR9AeMxmCWZ6DI953FhgwuABsLHB8PXtSFFn1elNp6tWJV3p6p6qwjM8wbMun9o6v7d9l58_5ozdqyFJ0prF2Vs14gB0HIb1DI8ELIfHeOKk9FMa4SzJ8ZT2mWEpnt4byT18P170Pst3ddYKmEk2MBkmTObZYsrWSBuL68ihih127VP1DnVNtVfdfc_PqdMJ54fvx2VZ8qmP5GvbnMq0WSbssfXnKbyNUVGthoPtoOrBHN2Z2KxP78GyRs0NON4ijHOne4bu6udo4UuIHSjjVOl7E9NQP2CGdrcft5xNWlh4tx1wqqbTU49Kom3BseIa5csrePpNcJf5Gxcdzx7j-DYfLm8czfMEHjkp-cKkC5KM9roH2vkAFbHOMRG1Nrr0x6S0fVEY9uszbPT75I8MZbOBLq-7w2lQo6zsYFFiAMAbpfY9DUjebcrgvExqqebtARGnY3KjzordWjwlK1frEQvaLCrFUNwlb4qnvnbI7XUQtaou0we_6xyGZ0S5w-ZnHIAykxKfqc2bRUArbaiDxp-uklvlGq2u1_g4pcpM22zloy3QZLPRw3mzwdMXB25vAFqNTNrzHZt_cQhUwrB5h4QKgwd4Aui9f1wGuJ5W77j6xCjPhCXXK2GGAElSggJFR6VKIAnZxAk80epSKIgsH1wWHwVOGXmhKIidccPYT8Pf4O3QJABkSEcSLBoABvy04Ra48stwuyNIlSFol_shwy-kkSsBaEZq4IrOa_vE_0bK_nRCQhFpACXDV-1gSwL_3x9NjGff_uvHO38rsKlPAfhDCQBHWn95x4fLZDITqr7ah5iw2fwCtY5K1g!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:14.676361+00:00"}
{"id": "vr34060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34060", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď si spomínate na hodnotenie Roberta Fica a Jána Počiatka po zhruba trištvrte roku pôsobenia, tak odkázali verejnosti, že chcú investovať cez dopravu 8 miliárd, 8 miliárd eur za 4 roky. Koľko že to bolo za jeden rok? Ani štvrť miliardy, ani štvrť miliardy.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že R. Fico a J. Počiatek vyhlásili, že majú v pláne investovať do apríla 2016 až 8 mld. eur. Je tiež pravdou, že za celé obdobie druhej vlády R. Fica vyčerpala vlády menej ako štvrť miliardy eur v OP Doprava. SITA (14.2.2013): \" Premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom rezortu dopravy Jánom Počiatkom informoval, že do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry na Slovensku sa do apríla 2016 investuje 8 mld. € . Dopravnú infraštruktúru považuje za dôležitú pre podporu hospodárskeho rastu. Počas funkčného obdobia terajšej vlády by malo byť podľa premiéra ukončených okolo 140 km diaľnic a rýchlostných ciest, rozostavaných 310 kilometrov a pripravených na výstavbu ďalších dvesto kilometrov. Začať sa má aj s modernizáciou a opravou vyše 1 000 km ciest I. triedy. \" Čerpanie OP Doprava ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 27,29% . Čo predstavuje sumu približne 0,875 mld. eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 33,44% . Čo predstavuje sumu približne 1 ,057 mld. eur. Suma, ktorú vyčerlala len druhá vláda R. Fica (rozdiel koniec mája 2013 a koniec marca 2012) je približne 181 mil. eur, čo je menej ako štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že R. Fico a J. Počiatek vyhlásili, že majú v pláne investovať do apríla 2016 až 8 mld. eur. Je tiež pravdou, že za celé obdobie druhej vlády R. Fica vyčerpala vlády menej ako štvrť miliardy eur v OP Doprava. SITA (14.2.2013): \" Premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom rezortu dopravy Jánom Počiatkom informoval, že do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry na Slovensku sa do apríla 2016 investuje 8 mld. € . Dopravnú infraštruktúru považuje za dôležitú pre podporu hospodárskeho rastu. Počas funkčného obdobia terajšej vlády by malo byť podľa premiéra ukončených okolo 140 km diaľnic a rýchlostných ciest, rozostavaných 310 kilometrov a pripravených na výstavbu ďalších dvesto kilometrov. Začať sa má aj s modernizáciou a opravou vyše 1 000 km ciest I. triedy. \" Čerpanie OP Doprava ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 27,29% . Čo predstavuje sumu približne 0,875 mld. eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 33,44% . Čo predstavuje sumu približne 1 ,057 mld. eur. Suma, ktorú vyčerlala len druhá vláda R. Fica (rozdiel koniec mája 2013 a koniec marca 2012) je približne 181 mil. eur, čo je menej ako štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "marca", "mája"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Rozvoj-cestnej-a-zeleznicnej-infrastruktury?l=1&c=0&i=58260&p=1", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-maja-2013-na-urovni-41-50-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:39.539209+00:00"}
{"id": "vr32291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32291", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Existujú v Európe systémy aj s jednou zdravotnou poisťovňou. Existujú v Európe systémy aj s dvoma zdravotnými poisťovňami.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Analytik Health policy Institute v komentári píše, že \" Je pravda, že existujú zdravotné systémy s jednou poisťovňou (alebo systémy, kde poisťovne ani nie sú a zdravotníctvo je financované z daní), ktoré vykazujú lepšie výsledky ako slovenské zdravotníctvo, napríklad Švédsko alebo Veľká Británia. Zároveň je však pravdou, že existujú aj systémy s jednou poisťovňou, ktoré vykazujú horšie výsledky ako slovenské zdravotníctvo (napr. Maďarsko, Poľsko).\"", "analysis_paragraphs": ["Analytik Health policy Institute v komentári píše, že \" Je pravda, že existujú zdravotné systémy s jednou poisťovňou (alebo systémy, kde poisťovne ani nie sú a zdravotníctvo je financované z daní), ktoré vykazujú lepšie výsledky ako slovenské zdravotníctvo, napríklad Švédsko alebo Veľká Británia. Zároveň je však pravdou, že existujú aj systémy s jednou poisťovňou, ktoré vykazujú horšie výsledky ako slovenské zdravotníctvo (napr. Maďarsko, Poľsko).\""], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Health policy Institute", "rozdeliť"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/8131/problem-v-systeme.html", "http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:12.938323+00:00"}
{"id": "48493", "numeric_id": 48493, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48493", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "na jednej strane obhajuje týchto ľudí. Dokonca sám je obvinený. (pozn. Kaliňák) ", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NAKA vzniesla v apríli 2022 obvinenie voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi a obvinila ich zo zosnovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a daňového tajomstva, uvádza denník SME. Po zadržaní príslušníkmi NAKA koncom apríla bol Kaliňák v polovici mája prepustený na slobodu. Kaliňák obhajoval viacero osôb, ktoré boli obvinené v kauzách ako napr. Dobytkár či Mýtnik – Miroslava Výboha a Norberta Bödöra. V minulosti Kaliňák obhajoval už aj Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["NAKA vzniesla v apríli 2022 obvinenie voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi a obvinila ich zo zosnovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a daňového tajomstva, uvádza denník SME. Po zadržaní príslušníkmi NAKA koncom apríla bol Kaliňák v polovici mája prepustený na slobodu. Kaliňák obhajoval viacero osôb, ktoré boli obvinené v kauzách ako napr. Dobytkár či Mýtnik – Miroslava Výboha a Norberta Bödöra. V minulosti Kaliňák obhajoval už aj Roberta Fica."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "prepustený", "obhajoval", "Dobytkár", "obhajoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22890100/fico-kalinak-naka-uznesenie-obvinenie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/0Up78Ct/exministra-kalinaka-sud-prepustil-na-slobodu-k-priznaniu-ma-nenutili-povedal/", "https://dennikn.sk/minuta/2805971/", "https://dennikn.sk/minuta/2852813/", "https://tv.pravda.sk/relacie/spravodajstvo/epizoda/3131-ficovym-advokatom-bude-kalinak-je-mi-ctou-ho-obhajovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:45.046481+00:00"}
{"id": "vr15912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15912", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zo zákona má ústredie práce povinnosť pravidelne všetkým zriaďovateľom škôl dávať informácie o potrebách trhu práce.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter hovorí o Zákone č.61/2015, ktorý bol schválený na 48. schôdzi NR SR dňa 12.marca 2015 a 31.marca bol vyhlásený v Z.z. ako Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 61/2015. V Čl. I § 30 sa uvádza, že Ústredie práce raz ročne tieto informácie zverejňuje. Síce nejde o priame poskytnutie či zaslanie informácii zriaďovateľom, ale \"len\" ch zverejnenie, výrok i tak hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona bol do NR SR doručený 9. januára 2015, pričom jeho navrhovateľom bola vláda, resp. Ministerstvo školstva. V I. čítaní z 28. januára 2015 NR SR rozhodla o gestorskom výbore s lehotou na prerokovanie 9. marca 2015. V II. čítaní na 48. schôdzi NR SR zo dňa 12. marca 2015 boli prednesené doplňujúce návrhy zákona, predložené napr. Martinom Froncom a Eugenom Jurzycom. Následne bolo znenie zákona schválené v III. čítaní. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov 31. marca 2015 a účinnosť nadobudol od 1. apríla 2015. Čl. I. § 30, prvý odsek : \"Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom školstva raz ročne zverejňuje na svojom webovom sídle informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce v rámci pravidelných prognóz vývoja na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a vykonávaného zamestnania.\" Podľa ministerstva školstva bolo cieľom nového zákona umožniť plynulý prechod absolventov stredných odborných škôl zo vzdelávania na trh práce a zníženie rizika nezamestnanosti mladého absolventa. Zákon mal tiež motivovať zamestnávateľov, aby vstupovali do systému odborného vzdelávania a prípravy už na stredných školách, a mohli tak poskytnúť žiakom zo strany konkrétnych spoločností praktické vyučovanie. Zákon tiež dal nový legislatívny rámec duálnemu vzdelávaniu. V novembri roku 2016 sa Robert Fico pustil do kritiky stredných škôl, ktoré nepripravujú žiakov na prax. Vinu v tejto situáciu majú podľa neho aj župy: \"Úrad práce im posiela rôzne analýzy a prognózy na daný rok i konkrétne odporúčania, ale na konci dňa si poslanci samosprávnych krajov urobia tak či tak, čo chcú. Toto bude asi prvý prelom do vzťahu medzi štátom a vyššími územnými celkami (VÚC). Jednoducho to budú musieť rešpektovať,\" povedal Fico. Na túto tému sa chcel so županmi rozprávať. Pripustil, že pokiaľ nebudú v tejto oblasti spolupracovať, môže dojsť k ďalšej zmene zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter hovorí o Zákone č.61/2015, ktorý bol schválený na 48. schôdzi NR SR dňa 12.marca 2015 a 31.marca bol vyhlásený v Z.z. ako Zákon o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 61/2015. V Čl. I § 30 sa uvádza, že Ústredie práce raz ročne tieto informácie zverejňuje. Síce nejde o priame poskytnutie či zaslanie informácii zriaďovateľom, ale \"len\" ch zverejnenie, výrok i tak hodnotíme ako pravdivý. Návrh zákona bol do NR SR doručený 9. januára 2015, pričom jeho navrhovateľom bola vláda, resp. Ministerstvo školstva. V I. čítaní z 28. januára 2015 NR SR rozhodla o gestorskom výbore s lehotou na prerokovanie 9. marca 2015. V II. čítaní na 48. schôdzi NR SR zo dňa 12. marca 2015 boli prednesené doplňujúce návrhy zákona, predložené napr. Martinom Froncom a Eugenom Jurzycom. Následne bolo znenie zákona schválené v III. čítaní. Zákon vyšiel v Zbierke zákonov 31. marca 2015 a účinnosť nadobudol od 1. apríla 2015. Čl. I. § 30, prvý odsek : \"Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci s ministerstvom školstva raz ročne zverejňuje na svojom webovom sídle informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl na trhu práce v rámci pravidelných prognóz vývoja na trhu práce podľa jednotlivých krajov, stredných škôl, študijných odborov a učebných odborov a vykonávaného zamestnania.\" Podľa ministerstva školstva bolo cieľom nového zákona umožniť plynulý prechod absolventov stredných odborných škôl zo vzdelávania na trh práce a zníženie rizika nezamestnanosti mladého absolventa. Zákon mal tiež motivovať zamestnávateľov, aby vstupovali do systému odborného vzdelávania a prípravy už na stredných školách, a mohli tak poskytnúť žiakom zo strany konkrétnych spoločností praktické vyučovanie. Zákon tiež dal nový legislatívny rámec duálnemu vzdelávaniu. V novembri roku 2016 sa Robert Fico pustil do kritiky stredných škôl, ktoré nepripravujú žiakov na prax. Vinu v tejto situáciu majú podľa neho aj župy: \"Úrad práce im posiela rôzne analýzy a prognózy na daný rok i konkrétne odporúčania, ale na konci dňa si poslanci samosprávnych krajov urobia tak či tak, čo chcú. Toto bude asi prvý prelom do vzťahu medzi štátom a vyššími územnými celkami (VÚC). Jednoducho to budú musieť rešpektovať,\" povedal Fico. Na túto tému sa chcel so županmi rozprávať. Pripustil, že pokiaľ nebudú v tejto oblasti spolupracovať, môže dojsť k ďalšej zmene zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["Zákone", "Návrh zákona", "Čl. I. §", "30, prvý odsek", "Podľa", "Zákon", "pustil"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61#cl1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5313", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61#cl1", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61#cl1", "https://www.minedu.sk/zakon-o-odbornom-vzdelavani-a-priprave/", "https://podnikam.webnoviny.sk/zakon-o-odbornom-vzdelavani-ma-prepojit-skoly-s-praxou/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/skolstvo/nebudu-posluchat-prikaze-im-zakon-fico-planuje-zasahovat-do-rozhodnuti-zup.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:06.255555+00:00"}
{"id": "vr17922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17922", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...máme stále najnižší rast priemerných miezd z krajín vyšehrádskej skupiny.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva nárast priemernej mesačnej mzdy v krajinách V4. Ako informoval portál Visegrad group vo februári 2018, vzrástla priemerná mesačná mzda v Poľsku medziročne o 6,8 %. V Maďarsku, podľa portálu Trading Economics , vzrástla priemerná mzda medziročne o 11,3 %. V Českej republike narástla priemerná mesačná mzda medziročne o 6,6 %. Na Slovensku vzrástla priemerná mesačná mzda medziročne o 4,1 %. Podľa portálu Reinis Fischer , ktorý porovnával výšku priemernej mzdy v krajinách EÚ v rokoch 2014 a 2017, narástla priemerná mesačná mzda spomedzi krajín V4 najviac v Českej republike (o 136 eur), nasledovalo Maďarsko (o 119 eur), Poľsko (o 74 eur) a nakoniec Slovensko (nárast o 72 eur). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva nárast priemernej mesačnej mzdy v krajinách V4. Ako informoval portál Visegrad group vo februári 2018, vzrástla priemerná mesačná mzda v Poľsku medziročne o 6,8 %. V Maďarsku, podľa portálu Trading Economics , vzrástla priemerná mzda medziročne o 11,3 %. V Českej republike narástla priemerná mesačná mzda medziročne o 6,6 %. Na Slovensku vzrástla priemerná mesačná mzda medziročne o 4,1 %. Podľa portálu Reinis Fischer , ktorý porovnával výšku priemernej mzdy v krajinách EÚ v rokoch 2014 a 2017, narástla priemerná mesačná mzda spomedzi krajín V4 najviac v Českej republike (o 136 eur), nasledovalo Maďarsko (o 119 eur), Poľsko (o 74 eur) a nakoniec Slovensko (nárast o 72 eur). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Visegrad group", "Economics", "narástla", "Slovensku", "Fischer"], "url": ["http://www.visegradgroup.eu/news/poland-wage-growth-6-8", "https://tradingeconomics.com/hungary/wage-growth", "https://tradingeconomics.com/czech-republic/wage-growth", "https://tradingeconomics.com/slovakia/wage-growth", "https://www.reinisfischer.com/average-salary-european-union-2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:27.365521+00:00"}
{"id": "vr28146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28146", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ako náhle sme do vlády vstúpili, no tak sme vojakov z Iraku stiahli.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že približne polroka po vymenovaní 1. Ficovej vlády, došlo k stiahnutiu vojakov z Iraku. Fico ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2006 avizoval svoj úmysel vojakov stiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK v minulosti viackrát overoval podobný výrok Roberta Fica (napríklad počas prezidentskej kampane HN Club 4. marca 2014, Prezidentskej debate na TA3 , 9. marca) a vyhodnotil ho ako pravdivý. Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako sa stal predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. K stiahnutiu našich vojakov z Iraku došlo za prvej vlády Roberta Fica 25. februára 2007 , teda asi polroka po vymenovaní 1. Ficovej vlády. Jednalo sa o takmer 100-člennú jednotku ženistov. V Iraku však aj naďalej pôsobili dvaja velitelia z operácie Iracká sloboda, ktorí boli definitívne stiahnutí rozhodnutím parlamentu 11. decembra 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že približne polroka po vymenovaní 1. Ficovej vlády, došlo k stiahnutiu vojakov z Iraku. Fico ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2006 avizoval svoj úmysel vojakov stiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK v minulosti viackrát overoval podobný výrok Roberta Fica (napríklad počas prezidentskej kampane HN Club 4. marca 2014, Prezidentskej debate na TA3 , 9. marca) a vyhodnotil ho ako pravdivý. Robert Fico vyhlásil ešte pred tým, ako sa stal predsedom vlády, že stiahne jednotky z Iraku. K stiahnutiu našich vojakov z Iraku došlo za prvej vlády Roberta Fica 25. februára 2007 , teda asi polroka po vymenovaní 1. Ficovej vlády. Jednalo sa o takmer 100-člennú jednotku ženistov. V Iraku však aj naďalej pôsobili dvaja velitelia z operácie Iracká sloboda, ktorí boli definitívne stiahnutí rozhodnutím parlamentu 11. decembra 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["HN Club", "Prezidentskej debate na TA3", "stiahne", "stiahnutiu", "25. februára 2007", "vymenovaní", "jednotku"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3/?ph=3&politik=21", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150731-ak-bude-smer-vladnut-vojaci-z-iraku-sa-vratia-tvrdi-fico/", "http://hn.hnonline.sk/fico-stiahnutim-vojakov-z-iraku-vlada-splnila-slub-volicom-225642", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=482", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.sme.sk/c/3632126/parlament-stiahol-vojakov-z-iraku-viac-ich-posle-do-kosova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:45.286094+00:00"}
{"id": "vr15049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15049", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrime si tých 6 rokov politiky zachraňovania (Grécka, pozn.). ..., priemyselná produkcia na úrovni 70. rokov, ekonomika šiesty rok v poklese...", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok o tom, že grécka produkcia je na úrovni 70. rokov overoval Demagog.SK v minulosti ( debata HN , 28. apríla 2014). Potobne ako vtedy, ani teraz nevieme z verejne dostupných údajov výrok overiť. Demagog.SK nedokáže porovnať priemyslenú produkciu Grécka dnes a v 70. rokoch 20. storočia. Údaje na stránke Štatistického úradu Grécka sú v oblasti priemyslu od roku 1993. V prípade ekonomického rastu ide podľa Eurostat o ekonomickom raste Grécka o provizórne resp. dočasné hodnoty, ktoré ešte môžu byť reevidované. Od začiatku krízy 2009/2010 Grécko každý rok vykázalo negatívny rast. Výnimkou bol len rok 2014, keď bol rast 0,7 % HDP. Ako však aj Eurostat uvádza, ide len o provizórne čísla. Vzhľadom na vyššie uvedené neoveriteľné časti výroku, výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o tom, že grécka produkcia je na úrovni 70. rokov overoval Demagog.SK v minulosti ( debata HN , 28. apríla 2014). Potobne ako vtedy, ani teraz nevieme z verejne dostupných údajov výrok overiť. Demagog.SK nedokáže porovnať priemyslenú produkciu Grécka dnes a v 70. rokoch 20. storočia. Údaje na stránke Štatistického úradu Grécka sú v oblasti priemyslu od roku 1993. V prípade ekonomického rastu ide podľa Eurostat o ekonomickom raste Grécka o provizórne resp. dočasné hodnoty, ktoré ešte môžu byť reevidované. Od začiatku krízy 2009/2010 Grécko každý rok vykázalo negatívny rast. Výnimkou bol len rok 2014, keď bol rast 0,7 % HDP. Ako však aj Eurostat uvádza, ide len o provizórne čísla. Vzhľadom na vyššie uvedené neoveriteľné časti výroku, výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["debata HN", "Štatistického", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/473/co-nam-europska-unia-dala-a-o-co-nas-pripravila/?", "http://www.statistics.gr/en/statistics/ind", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&pcode=tec00115&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:35.308142+00:00"}
{"id": "49478", "numeric_id": 49478, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49478", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja aj teraz ako kandidát na prezidenta, ale aj ako predseda koaličnej strany som nesúhlasil s tým, aby sme účelovo menili zákon, ktorý odoberie túto právomoc prezidentovi Slovenskej republiky (menovanie šéfa SIS, pozn.). A tak sa aj stalo. A zákon je nezmenený. Ten štatút, ktorý zmenila vláda, rieši len to, že navzájom sa môžu námestníci poverovať vedením pokiaľ prezident nevymenuje riaditeľa alebo riaditeľku Slovenskej informačnej služby.", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Peter Pellegrini sa verejne vyjadril, že nesúhlasí s prípadnou zmenou zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS), ktorá by odobrala kompetencie prezidentke pri menovaní riaditeľa tejto inštitúcie. Zákon o SIS doposiaľ zmenou neprešiel. Došlo však k zmene štatútu SIS, ktorý rieši poverovanie námestníkom. Keďže je štatút tajný, nie je možné overiť, či sa v dokumente rieši len tento bod. Výrok je preto neoveriteľný.\n\nVládna koalícia 14. februára nominovala Pavla Gašpara na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Menovanie tohto postu je kompetenciou prezidentky. Zuzana Čaputová na margo nominácie Gašpara za šéfa SIS 15. februára uviedla, že s ňou nebola vopred oboznámená a so samotným vymenovaním sa neponáhľa .\n\nPo tomto vyhlásení Čaputovej premiér Fico 21. februára odkázal , že ak je pre ňu vymenovanie Gašpara zaťažujúce, „radi a rýchlo“ ju „tohto bremena“ zbavia. „Nie sme malé deti a môžem vás informovať, že do niekoľkých dní bude táto situácia vyriešená a SIS bude mať riadne vedenie so všetkým, čo k tomu patrí,“ vyhlásil Fico v parlamente. Naznačil tým možnosť, že by zmenili zákon a odobrali prezidentke právomoc menovať riaditeľa SIS.\n\nPellegrini sa v politickej debate Na hrane vyjadril , že sa s Ficom na tému odobratia právomoci prezidentky menovať riaditeľa SIS rozprávali a premiér rešpektoval jeho odmietnutie legislatívnej zmeny. Pellegrini svoj postoj o ponechaní tejto kompetencie prezidentke zopakoval aj po rokovaní vlády.\n\nKompetencia menovania riaditeľa SIS prezidentom sa zákonom doposiaľ nemenila. Vládna koalícia však zmenila štatút SIS. Pellegrini ako predseda parlamentu zabránil rokovaniu opozičného výboru o plánovaných zmenách v štatúte SIS presunutím obednej prestávky. Podľa poslanca Tibora Gašpara presunutie obednej prestávky s tým nemalo súvisieť.\n\nNa základe zmeneného štatútu sa Pavol Gašpar mohol stať námestníkom , de facto s kompetenciami riaditeľa.\n\n„Je zjavné, že zmenou štatútu SIS vláda obišla menovaciu právomoc prezidentky. Na takýto poľutovaniahodný postup neexistoval žiaden dôvod. Žiaľ, neexistuje naň účinný právny prostriedok nápravy. Týmto krokom vláda prevzala zodpovednosť za fungovanie SIS,“ reagovala prezidentka.\n\nNový štatút SIS je ale utajený dokument a preto nie je možné overiť, či pojednáva len o vzájomnom menovaní námestníkov, „pokiaľ prezident nevymenuje riaditeľa alebo riaditeľku Slovenskej informačnej služby“ a viac o ničom inom.\n\nPellegriniho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini sa verejne vyjadril, že nesúhlasí s prípadnou zmenou zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS), ktorá by odobrala kompetencie prezidentke pri menovaní riaditeľa tejto inštitúcie. Zákon o SIS doposiaľ zmenou neprešiel. Došlo však k zmene štatútu SIS, ktorý rieši poverovanie námestníkom. Keďže je štatút tajný, nie je možné overiť, či sa v dokumente rieši len tento bod. Výrok je preto neoveriteľný.", "Vládna koalícia 14. februára nominovala Pavla Gašpara na post riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Menovanie tohto postu je kompetenciou prezidentky. Zuzana Čaputová na margo nominácie Gašpara za šéfa SIS 15. februára uviedla, že s ňou nebola vopred oboznámená a so samotným vymenovaním sa neponáhľa .", "Po tomto vyhlásení Čaputovej premiér Fico 21. februára odkázal , že ak je pre ňu vymenovanie Gašpara zaťažujúce, „radi a rýchlo“ ju „tohto bremena“ zbavia. „Nie sme malé deti a môžem vás informovať, že do niekoľkých dní bude táto situácia vyriešená a SIS bude mať riadne vedenie so všetkým, čo k tomu patrí,“ vyhlásil Fico v parlamente. Naznačil tým možnosť, že by zmenili zákon a odobrali prezidentke právomoc menovať riaditeľa SIS.", "Pellegrini sa v politickej debate Na hrane vyjadril , že sa s Ficom na tému odobratia právomoci prezidentky menovať riaditeľa SIS rozprávali a premiér rešpektoval jeho odmietnutie legislatívnej zmeny. Pellegrini svoj postoj o ponechaní tejto kompetencie prezidentke zopakoval aj po rokovaní vlády.", "Kompetencia menovania riaditeľa SIS prezidentom sa zákonom doposiaľ nemenila. Vládna koalícia však zmenila štatút SIS. Pellegrini ako predseda parlamentu zabránil rokovaniu opozičného výboru o plánovaných zmenách v štatúte SIS presunutím obednej prestávky. Podľa poslanca Tibora Gašpara presunutie obednej prestávky s tým nemalo súvisieť.", "Na základe zmeneného štatútu sa Pavol Gašpar mohol stať námestníkom , de facto s kompetenciami riaditeľa.", "„Je zjavné, že zmenou štatútu SIS vláda obišla menovaciu právomoc prezidentky. Na takýto poľutovaniahodný postup neexistoval žiaden dôvod. Žiaľ, neexistuje naň účinný právny prostriedok nápravy. Týmto krokom vláda prevzala zodpovednosť za fungovanie SIS,“ reagovala prezidentka.", "Nový štatút SIS je ale utajený dokument a preto nie je možné overiť, či pojednáva len o vzájomnom menovaní námestníkov, „pokiaľ prezident nevymenuje riaditeľa alebo riaditeľku Slovenskej informačnej služby“ a viac o ničom inom.", "Pellegriniho výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "neponáhľa", "odkázal", "vyhlásil", "vyjadril", "zopakoval", "štatút", "zabránil", "Gašpara", "námestníkom", "kompetenciami", "reagovala", "utajený"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/Mtvoeaj/novym-riaditelom-sis-sa-ma-stat-pavol-gaspar-sefa-tajnych-menuje-prezidentka/", "https://www.noviny.sk/politika/890975-prezidentka-oznami-postup-tykajuci-sa-novely-trestneho-zakona-v-piatok", "https://hnonline.sk/slovensko/96132327-fico-zahadne-naznacuje-co-s-vymenovanim-gaspara-do-sis-moze-caputovej-zuzit-pravomoci", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/700532-fico-sis-bude-mat-do-niekolkych-dni-riadne-vedenie/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-by-nepodporil-zmenu-menovania/775019-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/701000-pellegrini-menovanie-sefa-sis-ostava-v-kompetencii-prezidenta-danko-ziada-tvrdsi-pristup/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gdajddi/peter-pellegrini-ine-meno-na-sefa-sis-nemame-prezidentka-by-mala-rozhodnut-o-pavlovi-gasparovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/FdL3rl7/peter-pellegrini-presunul-obednu-prestavku-cim-zablokoval-opozicny-vybor-o-vladnych-zmenach-v-sis/", "https://www.aktuality.sk/clanok/FdL3rl7/peter-pellegrini-presunul-obednu-prestavku-cim-zablokoval-opozicny-vybor-o-vladnych-zmenach-v-sis/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/pavol-gaspar-sa-stal-namestnikom-sis-dostal-kompetencie-riaditela/", "https://domov.sme.sk/c/23293248/gaspar-uz-uraduje-v-sis-previerku-mu-urobili-este-ked-bol-statnym-tajomnikom.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/pavol-gaspar-sa-stal-namestnikom-sis-dostal-kompetencie-riaditela/", "https://dennikn.sk/3867921/pavol-gaspar-uz-nie-je-statnym-tajomnikom-kto-riadi-sis-ostava-tajomstvom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:56.316266+00:00"}
{"id": "47447", "numeric_id": 47447, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47447", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dvojnásobné zdraženie a trojnásobné predĺženie dokončenia tretieho bloku v Mochovciach.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatok výstavby oboch blokov započal v roku 2008, spustené mali byť pôvodne v časovom horizonte 2012-2013. Podľa informácií z marca 2021 by mali úrady spustiť tretí blok na jeseň tohto roku a štvrtý blok o dva roky potom. V pôvodných plánoch sa cena dostavby elektrárne odhadovala na 2,8 miliardy eur. Neskôr štát výstavbu niekoľkokrát dofinancoval, pričom podľa posledných odhadov si vyžiadala až 6,2 miliardy eur. Národný kontrolný úrad zároveň upozornil na ekonomické straty v dôsledku nedostavaného zdroja energie. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatok výstavby oboch blokov započal v roku 2008, spustené mali byť pôvodne v časovom horizonte 2012-2013. Podľa informácií z marca 2021 by mali úrady spustiť tretí blok na jeseň tohto roku a štvrtý blok o dva roky potom. V pôvodných plánoch sa cena dostavby elektrárne odhadovala na 2,8 miliardy eur. Neskôr štát výstavbu niekoľkokrát dofinancoval, pričom podľa posledných odhadov si vyžiadala až 6,2 miliardy eur. Národný kontrolný úrad zároveň upozornil na ekonomické straty v dôsledku nedostavaného zdroja energie. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["započal", "informácií", "posledných", "upozornil"], "url": ["https://www.seas.sk/mochovce-3-4", "https://ekonomika.sme.sk/c/22623404/treti-mochovsky-blok-by-mal-zacat-vyrabat-elektrinu-v-jeseni.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22623404/treti-mochovsky-blok-by-mal-zacat-vyrabat-elektrinu-v-jeseni.html", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/stat-zlyhal-pri-riadeni-ale-aj-kontrole-dostavby-atomovej-elektrarne-mochovce/pop_up?_101_INSTANCE_9A3u_viewMode=print"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:12.049569+00:00"}
{"id": "vr14188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14188", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "..na Slovensku máme 140 zdravotníckych zariadení.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2014 bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku 13 040 zdravotníckych zariadení (podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR 770/2004 patria pod zdravotnícke zariadenia aj zariadenia ústavnej aj zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti), z toho 10 141 bolo ambulantných zariadení, 174 ústavných zariadení (všeobecné a špecializované nemocnice, kúpele, liečebne a hospice), 1749 zariadení lekárenskej starostlivosti, 12 hematologicko-transfúznych zariadení a 964 ostatných zdravotníckych zariadení. Ministrov údaj teda nie je správny, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bolo podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku 13 040 zdravotníckych zariadení (podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR 770/2004 patria pod zdravotnícke zariadenia aj zariadenia ústavnej aj zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti), z toho 10 141 bolo ambulantných zariadení, 174 ústavných zariadení (všeobecné a špecializované nemocnice, kúpele, liečebne a hospice), 1749 zariadení lekárenskej starostlivosti, 12 hematologicko-transfúznych zariadení a 964 ostatných zdravotníckych zariadení. Ministrov údaj teda nie je správny, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Národného centra zdravotníckych informácií", "770/2004"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2014.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-770"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:57.724691+00:00"}
{"id": "vr28341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28341", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Upozornili sme na to tlačovou konferenciou a napokon sa medzi poslancami našla väčšina, ktorá tento návrh odmietla (návrh na legalizáciu billbordov, pozn.).", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Najväčší poslanecký klub v bratislavskom mestskom zastupiteľstve SDKÚ-DS a MOST-HÍD kritizovali návrh primátora na legalizáciu cca 400 bilboardov. Ako tvrdí Ivo Nesrovnal, upozornili na to vo svojej tlačovej konferencii. V rámci rokovania zo 6. marca 2014 o bode programu 11A, týkajúceho sa legalizácie presne 405 bilboardov sa hlasovalo nasledovne: z 37-mich prítomných poslancov hlasovali za návrh len 11-ti, štyria boli proti, 21 poslancov sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval.", "analysis_paragraphs": ["Najväčší poslanecký klub v bratislavskom mestskom zastupiteľstve SDKÚ-DS a MOST-HÍD kritizovali návrh primátora na legalizáciu cca 400 bilboardov. Ako tvrdí Ivo Nesrovnal, upozornili na to vo svojej tlačovej konferencii. V rámci rokovania zo 6. marca 2014 o bode programu 11A, týkajúceho sa legalizácie presne 405 bilboardov sa hlasovalo nasledovne: z 37-mich prítomných poslancov hlasovali za návrh len 11-ti, štyria boli proti, 21 poslancov sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval."], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["kritizovali", "rokovania"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/nesrovnal-bilbordy-bratislava/76169-clanok.html", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042704"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:21.365386+00:00"}
{"id": "vr29300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29300", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "...tu bolo vystavaných 600 kostolov...", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe informácií poskytnutých zástupcami cirkví pre ČTK uverejnených v denníku SME , bolo na Slovensku od roku 1989 postavaných približne 659 kostolov. Spomedzi na Slovensku zastúpených cirkví bolo možné zistiť nasledovné počty postavených kostolov po roku 1989: Rímskokatolícka cirkev: vyše 450 kostolov Pravoslávna cirkev: 129 kostolov a modlitební Gréckokatolícka cirkev: takmer 50 kostolov Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku ( ECAV ) - 30 kostolov Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe informácií poskytnutých zástupcami cirkví pre ČTK uverejnených v denníku SME , bolo na Slovensku od roku 1989 postavaných približne 659 kostolov. Spomedzi na Slovensku zastúpených cirkví bolo možné zistiť nasledovné počty postavených kostolov po roku 1989: Rímskokatolícka cirkev: vyše 450 kostolov Pravoslávna cirkev: 129 kostolov a modlitební Gréckokatolícka cirkev: takmer 50 kostolov Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku ( ECAV ) - 30 kostolov Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "kostolov", "ECAV"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4201781/nove-kostoly-nie-vsetky-sa-podarili.html", "http://www.sme.sk/c/4201781/nove-kostoly-nie-vsetky-sa-podarili.html", "http://www.ecav.sk/?p=info/ruzove"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:53.178119+00:00"}
{"id": "vr37436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37436", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Po prvé, veľkú časť toho (plánu ušetriť 1,7 miliardy eur, pozn.) ste vyriešili tým, že ste zdvihli dane. Nešetríte prevádzku štátu alebo administratívne náklady štátu, po druhé, veľkú časť toho ste ušetrili tým, že ste jednoducho siahli ľuďom na platy.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Plánované ušetrenie približne 1,7 miliardy eur má byť podľa rozpočtu na rok 2011 zvýšením príjmov (o 770 mil. eur) a znížením výdavkov (o 980 mil. eur). Pri znižovaní výdavkov má ísť najmä o škrty v mzdových výdavkoch a prevádzkových výdavkoch jednotlivých kapitol. Pravdou je, že hlavný podiel na zvyšovaní príjmov majú mať zisky zo zvyšovania daní a rušenie odvodových výnimiek. Na druhú stranu ale nie je pravda, že by sa vôbec nešetrilo (neplánovalo šetriť) na prevádzkových nákladoch štátu. Nárast dane z pridanej hodnoty pritom nemá pokryť \"veľkú časť\" z plánovaného šetrenia, daňové príjmy štátu by sa mali s rastom DPH zvýšiť v tomto roku o 185,5 milióna eur. Na druhej strane sa najväčšie (218,8 miliónov) šetrenie očakáva vďaka desaťpercentnému zníženiu osobných výdavkov, stále to ale netvorí \"väčšiu časť\" z celkového balíka. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Plánované ušetrenie približne 1,7 miliardy eur má byť podľa rozpočtu na rok 2011 zvýšením príjmov (o 770 mil. eur) a znížením výdavkov (o 980 mil. eur). Pri znižovaní výdavkov má ísť najmä o škrty v mzdových výdavkoch a prevádzkových výdavkoch jednotlivých kapitol. Pravdou je, že hlavný podiel na zvyšovaní príjmov majú mať zisky zo zvyšovania daní a rušenie odvodových výnimiek. Na druhú stranu ale nie je pravda, že by sa vôbec nešetrilo (neplánovalo šetriť) na prevádzkových nákladoch štátu. Nárast dane z pridanej hodnoty pritom nemá pokryť \"veľkú časť\" z plánovaného šetrenia, daňové príjmy štátu by sa mali s rastom DPH zvýšiť v tomto roku o 185,5 milióna eur. Na druhej strane sa najväčšie (218,8 miliónov) šetrenie očakáva vďaka desaťpercentnému zníženiu osobných výdavkov, stále to ale netvorí \"väčšiu časť\" z celkového balíka. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["ušetrenie", "znižovaní", "by sa mali s rastom DPH zvýšiť"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-2011-budeme-hospodarit-s-deficitom-3/223181-clanok.html", "http://podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/parlament-schvalil-docasne-zvysenie-dph-na-20-/18731"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:35.751828+00:00"}
{"id": "vr31880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31880", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Napr. v Rakúsku 4% nezamestnanosť a 3-4 razy väčšie mzdy ako na Slovensku", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath, o ktorej hovoria medialne.etrend.sk a pravda.sk , skúmala najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy. Priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili v priemere 3 030 eur, čiže približne štyrikrát viac.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia audítorskej a poradenskej spoločnosti TPA Horwath, o ktorej hovoria medialne.etrend.sk a pravda.sk , skúmala najdôležitejšie faktory odmeňovania, zdaňovania a produktivity práce a zloženia daňových príjmov Rakúska s deviatimi krajinami strednej a východnej Európy. Priemerná mesačná mzda Slovákov v minulom roku dosiahla 769 eur, Rakúšania zarobili v priemere 3 030 eur, čiže približne štyrikrát viac."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["medialne.etrend.sk", "pravda.sk", "Eurostat (.pdf)."], "url": ["http://medialne.etrend.sk/marketing-tlacove-spravy/hruba-mzda-v-rakusku-je-styrikrat-vyssia-ako-na-slovensku.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/18495-rakusania-zarabaju-styrikrat-viac-ako-slovaci/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-02052012-AP/EN/3-02052012-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:36.385524+00:00"}
{"id": "vr35616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35616", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čiže pokiaľ ide o komunikáciu. Myslím si, že fungovala jedna vec a funguje aj ďalej a dúfam, že bude fungovať aj do budúcnosti. Keď bol Mikuláš Dzurinda premiérom a stala sa nejaká vážna vec, vždy mi volal. Keď ja som bol premiérom a stala sa nejaká vážna vec, napríklad výbuch v Novákoch alebo bolo banské nešťastie, vždy som mu volal.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pravidlo vzájomných telefonátov sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Pravidlo vzájomných telefonátov sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:27.204312+00:00"}
{"id": "vr31721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31721", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pri Lisabonskej zmluve, kedy sme potrebovali ústavnú väčšinu, nám opozícia odmietla tieto hlasy dať. Vrátanie KDH.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "KDH skutočne odmietla dať svoje hlasy pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve. Je však zavádzajúce tvrdiť to isté o \"opozícii\", nakoľko nakoniec za hlasovali poslanci SMK. Lisabonskú zmluvu sa v parlamente skutočne nepodarilo dvakrát ratifikovať, kvôli sporu medzi vtedajšou koalíciou a opozíciou ohľadom tlačového zákona. 28. januára 2008 opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH vyhlásili , že Lisabonskú zmluvu nepodporia, ak vláda neprijme ich pripomienky k tlačovému zákonu. Ústavná väčšina pre prijatie zmluvy bola však nakoniec dosiahnutá s pomocou SMK, ktoré hlasovalo spolu s koalíciou 10. apríla 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["KDH skutočne odmietla dať svoje hlasy pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve. Je však zavádzajúce tvrdiť to isté o \"opozícii\", nakoľko nakoniec za hlasovali poslanci SMK. Lisabonskú zmluvu sa v parlamente skutočne nepodarilo dvakrát ratifikovať, kvôli sporu medzi vtedajšou koalíciou a opozíciou ohľadom tlačového zákona. 28. januára 2008 opozičné strany SDKÚ-DS, SMK a KDH vyhlásili , že Lisabonskú zmluvu nepodporia, ak vláda neprijme ich pripomienky k tlačovému zákonu. Ústavná väčšina pre prijatie zmluvy bola však nakoniec dosiahnutá s pomocou SMK, ktoré hlasovalo spolu s koalíciou 10. apríla 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásili", "hlasovalo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu-f2s-/sk_domace.asp?c=A080512_115542_sk_domace_p23", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=22734"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:11.756653+00:00"}
{"id": "vr29622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29622", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja nebudem zmiešavať súčasnosť s históriou a považoval som za správne prejaviť úctu 60-tisíc mŕtvym vojakom vtedajšej Červenej armády, ktorí padli na Slovensku pri oslobodzovaní.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v O5M12, 29. marca 2015 a V politike 22. marca 2015 . Podľa ústrednej evidencie je na Slovensku pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády. Počet pochovaných vojakov nemusí nevyhnutne odrážať počet padlých vojakov, nakoľko sa nám však nepodarilo nájsť informáciu o hromadnom transporte mŕtvych vojakov z nášho územia, možno predpokladať, že sa nejedná o výrazný rozdiel.Fico navyše referuje k prejavovaniu úcty prostredníctvom návštevy hrobov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti v O5M12, 29. marca 2015 a V politike 22. marca 2015 . Podľa ústrednej evidencie je na Slovensku pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády. Počet pochovaných vojakov nemusí nevyhnutne odrážať počet padlých vojakov, nakoľko sa nám však nepodarilo nájsť informáciu o hromadnom transporte mŕtvych vojakov z nášho územia, možno predpokladať, že sa nejedná o výrazný rozdiel.Fico navyše referuje k prejavovaniu úcty prostredníctvom návštevy hrobov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["O5M12, 29. marca 2015", "V politike 22. marca 2015", "ústrednej evidencie", "pochovaných", "ústrednej evidencie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/528/rozhovor-s-andrejom-kiskom", "http://www.demagog.sk/politici/99/miroslav-lajcak/?oblast=20", "http://www.minv.sk/?zakonna-uprava-vojnovych-hrobov", "http://www.klubvtn.info/info_153.htm", "http://www.minv.sk/?zakonna-uprava-vojnovych-hrobov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:51.474463+00:00"}
{"id": "vr27171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27171", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ideme napríklad odňať trestnoprávnu imunitu sudcov, sú zmeny v zostavení súdnej rady. Vytvárame podmienky na tzv. previerky sudcov.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navrhovaná zmena ústavného zákona má priniesť odňatie trestnoprávnej imunity sudcov a aj zmeny v zostavení Súdnej rady. Paška na TB , ktorý mal spolu s Hruškovským uviedol, ohľadom neprítomnosti bezpečnostných previerok v návrhu, že sú technickou záležitosťou. Z návrhu vypadli práve kvôli odmietavému postoju KDH. Fico viackrát vyhlásil ( 25. februára 2014 alebo 20. februára 2014 ), že pre SMER-SD sú bezpečnostné previerky dôležité a ponúkajú na túto zmenu 83 poslancov. To sa dá chápať ako vytváranie podmienok pre bezpečnostné previerky sudcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Navrhovaná zmena ústavného zákona má priniesť odňatie trestnoprávnej imunity sudcov a aj zmeny v zostavení Súdnej rady. Paška na TB , ktorý mal spolu s Hruškovským uviedol, ohľadom neprítomnosti bezpečnostných previerok v návrhu, že sú technickou záležitosťou. Z návrhu vypadli práve kvôli odmietavému postoju KDH. Fico viackrát vyhlásil ( 25. februára 2014 alebo 20. februára 2014 ), že pre SMER-SD sú bezpečnostné previerky dôležité a ponúkajú na túto zmenu 83 poslancov. To sa dá chápať ako vytváranie podmienok pre bezpečnostné previerky sudcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Navrhovaná", "priniesť", "TB", "25. februára 2014", "20. februára 2014"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.ta3.com/clanok/1036358/smer-a-kdh-chce-odpolitizovat-a-ukludnit-justiciu.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035895/tb-p-pasku-a-p-hrusovskeho-o-zmenach-v-justicii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035703/tb-r-fica-navrh-novely-ustavy-sr.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035460/tb-r-fica-a-t-boreca-o-zmenach-v-justicii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:20.795194+00:00"}
{"id": "vr26888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26888", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V stredu tento týždeň navštívil Slovenskú republiku Timotheus Höttges, najvyšší výkonný šéf spoločnosti Deutsche Telekom. Utajené, kamuflované zasadnutie za zatvorenými dverami, kde si prišiel najvyšší výkonný šéf spoločnosti Deutsche Telekom podpísať s vládou Roberta Fica memorandum o privatizácii spoločnosti Slovak Telekom.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou tvrdenie Jozefa Kollára o podpísaní tajného memoranda o privatizácii spoločnosti Slovak Telekom. Memorandum o privatizácií Slovak Telekom podpísal šéf spoločnosti Deutche Telekom s vládou Roberta Fica. Podľa zdroja Sme: Memorandum o spoločnom postupe úpdpísal Deutsche Telekomom v stredu 12. februára 2014 premiér Robert Fico, upozornil vo štvrtok poslanec Daniel Lipšic (Nova). Problematika pokutovania Telekomu Európskou komisiou za to, že mal brániť menším operátorom využívať svoju sieť na zasadnutí neriešili.\n\nPodľa zdroja Aktuality : \"Podpis memoranda hovorí o ďalšom smerovaní a vývine možného predaja v Slovak Telekome. Prijala sa dohoda, že ak si Deutsche Telekom predkupné právo neuplatní, bude náš podiel predávaný prostredníctvom burzy,\" vysvetlil.\n\nDohodlo sa tiež, že banka vyberie kvalifikovaného poradcu, ktorý do deviatich mesiacov predloží kvalifikovaný odhad ceny 49-% podielu. Čo všetko bude suma zahŕňať, je podľa Jurikoviča zatiaľ predčasné. Na margo výzvy na zverejnenie memoranda povedal, že to záleží aj od Deutsche Telekomu, či s tým bude súhlasiť. \"My sme za to, aby obsah tohto memoranda bol zverejnený,\" dodal.\n\nNepodarilo sa nám zistiť kto zo spoločnosti Deutsche Telekom podpísal zmluvu s vládou SR.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou tvrdenie Jozefa Kollára o podpísaní tajného memoranda o privatizácii spoločnosti Slovak Telekom. Memorandum o privatizácií Slovak Telekom podpísal šéf spoločnosti Deutche Telekom s vládou Roberta Fica. Podľa zdroja Sme: Memorandum o spoločnom postupe úpdpísal Deutsche Telekomom v stredu 12. februára 2014 premiér Robert Fico, upozornil vo štvrtok poslanec Daniel Lipšic (Nova). Problematika pokutovania Telekomu Európskou komisiou za to, že mal brániť menším operátorom využívať svoju sieť na zasadnutí neriešili.", "Podľa zdroja Aktuality : \"Podpis memoranda hovorí o ďalšom smerovaní a vývine možného predaja v Slovak Telekome. Prijala sa dohoda, že ak si Deutsche Telekom predkupné právo neuplatní, bude náš podiel predávaný prostredníctvom burzy,\" vysvetlil.", "Dohodlo sa tiež, že banka vyberie kvalifikovaného poradcu, ktorý do deviatich mesiacov predloží kvalifikovaný odhad ceny 49-% podielu. Čo všetko bude suma zahŕňať, je podľa Jurikoviča zatiaľ predčasné. Na margo výzvy na zverejnenie memoranda povedal, že to záleží aj od Deutsche Telekomu, či s tým bude súhlasiť. \"My sme za to, aby obsah tohto memoranda bol zverejnený,\" dodal.", "Nepodarilo sa nám zistiť kto zo spoločnosti Deutsche Telekom podpísal zmluvu s vládou SR."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["tajného", "Sme:", "pokutovania", "Aktuality"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/toto-je-odporca-privatizacie-fico-tajne-podpisal-memorandum-dopredaji-slovak-telekomu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7102239/fico-tajne-podpisal-memorandum-o-dopredaji-telekomu.html", "http://tech.sme.sk/c/6368332/telekomu-hrozi-pokuta-200-milionov-mal-obmedzovat-konkurenciu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/247020/premier-tajne-rokoval-podpisal-memorandum-o-dopredaji-telekomu-upozornuje-lipsic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:26.754694+00:00"}
{"id": "vr36583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36583", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Nemyslím si, že ste to pán redaktor korektne pomenovali, pretože ten návrh (návrh zákona na podporu vlastenectva, pozn.), ktorý prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky bol vládny návrh a nie návrh Smeru.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikolaj správne uvádza, že zákon bol predložený ako vládny a nie ako návrh Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Mikolaj správne uvádza, že zákon bol predložený ako vládny a nie ako návrh Smeru."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["predložený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1534"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:08.667590+00:00"}
{"id": "vr18335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18335", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Urobili sme 31 kilometrov cyklotrás , 2 veľké škôlky pre 200 detí sme urobili. (...) moderný dom kultúry postavili (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nový Dom kultúry bol vo Vajnoroch otvorený v roku 2014 ako súčasť celkovej rekonštrukcie centrálnej pamiatkovo chránenej zóny Vajnor. V tom istom roku bola dokončená aj cyklotrasa JuRaVa, ktorá merá 28 kilometrov a spája Svätý Jur, Raču a Vajnory. V máji 2018 otvorili ďalšiu cyklotrasu Pri starom letisku, dĺžka tejto trasy nebola zverejnená. Čo sa týka otázky škôlok v marci 2018 začala výstavba priestorov formou prístavby v objekte ZŠ, ktoré majú slúžiť štyrom novým triedam materskej školy. Od septembra 2018 sa tak kapacita zvýšila o 90 detí. V roku 2009 zas prebehla rekonštrukcia inej škôlky, ktorá zvýšila kapacitu z necelých šesťdesiat na 125. Dokopy tieto dve škôlky slúžia pre 215 detí. Napriek nepresnostiam, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nový Dom kultúry bol vo Vajnoroch otvorený v roku 2014 ako súčasť celkovej rekonštrukcie centrálnej pamiatkovo chránenej zóny Vajnor. V tom istom roku bola dokončená aj cyklotrasa JuRaVa, ktorá merá 28 kilometrov a spája Svätý Jur, Raču a Vajnory. V máji 2018 otvorili ďalšiu cyklotrasu Pri starom letisku, dĺžka tejto trasy nebola zverejnená. Čo sa týka otázky škôlok v marci 2018 začala výstavba priestorov formou prístavby v objekte ZŠ, ktoré majú slúžiť štyrom novým triedam materskej školy. Od septembra 2018 sa tak kapacita zvýšila o 90 detí. V roku 2009 zas prebehla rekonštrukcia inej škôlky, ktorá zvýšila kapacitu z necelých šesťdesiat na 125. Dokopy tieto dve škôlky slúžia pre 215 detí. Napriek nepresnostiam, výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["2014", "dokončená", "ďalšiu", "marci", "", "2009"], "url": ["http://www.vajnory.sk/pulikacie/tv-ba-vo-vajnoroch-otvorili-novy-dom-kultury", "https://bratislava.sme.sk/c/7421925/pri-bratislave-je-cyklotrasa-ako-v-rakusku-plna-krasnych-vyhladov.html", "https://www.facebook.com/jan.mrva.94/videos/2124133757829196/", "http://www.vajnory.sk/novinky/pristavba-nadstavba-zabezpeci-novu-jedalen-4-triedy-ms", "http://www.vajnory.sk/novinky/pristavba-nadstavba-zabezpeci-novu-jedalen-4-triedy-ms", "http://www.vajnory.sk/novinky/vo-vajnoroch-pribudlo-skoro-90-miest-pre-skolkarov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:12.257451+00:00"}
{"id": "vr28702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28702", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Zmluva, ktorá bola podpísaná so Strelingstavom bola na 5 rokov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V archíve článkov o kauze Strelingstav košického Korzára, alebo napr. v článku denníka SME sa viacero krát uvádza, že zmluva podpísaná v roku 1994 Rudolfom Bauerom s firmou Strelingstav bola na dobu neurčitú, a bola nevypovedateľná do doby piatich rokov. De facto bola teda podpísaná na 5 rokov, kedy ju mesto nemohlo vypovedať. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V archíve článkov o kauze Strelingstav košického Korzára, alebo napr. v článku denníka SME sa viacero krát uvádza, že zmluva podpísaná v roku 1994 Rudolfom Bauerom s firmou Strelingstav bola na dobu neurčitú, a bola nevypovedateľná do doby piatich rokov. De facto bola teda podpísaná na 5 rokov, kedy ju mesto nemohlo vypovedať. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["archíve", "článku"], "url": ["http://korzar.sme.sk/tema/kosicka_kauza_strelingstav/", "http://www.sme.sk/c/3923665/kosice-mozu-prist-o-pol-miliardy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:50.050341+00:00"}
{"id": "vr39028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39028", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ak by sme navyšovali záruky, tak v pomere k HDP je to v prípade Slovenska takmer 12 %. Naozaj dosť dôležitý moment. V prípade Luxemburska len 5 %.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "HDP Luxemburska za rok 2010, ako uvádza eurostat , je 41,6 mld. eur. Ako sa uvádza v upravenej rámcovej dohode EFSF (.pdf), výška záruk Luxemburska je 1,946 mld. eur. Tzn., že výška záruk Luxemburska v EFSF je necelých 5%.", "analysis_paragraphs": ["HDP Luxemburska za rok 2010, ako uvádza eurostat , je 41,6 mld. eur. Ako sa uvádza v upravenej rámcovej dohode EFSF (.pdf), výška záruk Luxemburska je 1,946 mld. eur. Tzn., že výška záruk Luxemburska v EFSF je necelých 5%."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["eurostat", "upravenej rámcovej dohode EFSF"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dcb9d45ca682b043b382fbf90796029874.e34OaN8PchaTby0Lc3aNchuMb3qOe0?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/efsf_framework_agreement_consolidated_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:42.897485+00:00"}
{"id": "45066", "numeric_id": 45066, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45066", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Budúci minister zahraničných vecí, Ivan Korčok, tiež nestraník.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Korčok je kariérny diplomat. Bol štátnym tajomníkom ministrov zahraničných vecí Eduarda Kukana aj Miroslava Lajčáka, nie je však členom žiadnej strany. Keď prezidentka menovala vládu, Korčok prítomný nebol , pretože sa nachádzal v USA, kde pôsobil ako veľvyslanec. Dočasným ministrom bol Richard Sulík. Začiatkom apríla, po povinnej karanténe, však prezidentka nominanta strany SaS dodatočne vymenovala za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Korčok je kariérny diplomat. Bol štátnym tajomníkom ministrov zahraničných vecí Eduarda Kukana aj Miroslava Lajčáka, nie je však členom žiadnej strany. Keď prezidentka menovala vládu, Korčok prítomný nebol , pretože sa nachádzal v USA, kde pôsobil ako veľvyslanec. Dočasným ministrom bol Richard Sulík. Začiatkom apríla, po povinnej karanténe, však prezidentka nominanta strany SaS dodatočne vymenovala za ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Bol", "nie", "nebol", "bol", "vymenovala"], "url": ["https://dennikn.sk/1801162/ministrom-zahranicia-za-sas-ma-byt-korcok-sulik-prekvapil-aj-v-strane/", "https://dennikn.sk/1801162/ministrom-zahranicia-za-sas-ma-byt-korcok-sulik-prekvapil-aj-v-strane/", "https://www.facebook.com/ivan.korcok/photos/a.1188402294510373/3491305707553342/?type=3&theater", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-ivana-korcoka-za-ministra-zahranicnych-veci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:51.022062+00:00"}
{"id": "vr37405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37405", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "KDH má trošku, trošku obavy, nie je úplne presvedčené o tej privatizácii teplární.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Pravda.sk : \"KDH nie je podľa predsedu poslaneckého klubu strany Pavla Hrušovského nadšené odštátnením teplární. Privatizácia teplární je jedným z bodov programu Koaličnej rady.\" Aj pre Hospodárske noviny sa Pavol Hrušovský vyjadril: \"Nie som nadšený tým, aby sme v tejto chvíli odštátnili slovenské teplárne. Budeme o tom diskutovať s našimi koaličnými partnermi, aj o dôvodoch, ktoré nás vedú k trochu inému postoju ako iné koaličné strany.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Pravda.sk : \"KDH nie je podľa predsedu poslaneckého klubu strany Pavla Hrušovského nadšené odštátnením teplární. Privatizácia teplární je jedným z bodov programu Koaličnej rady.\" Aj pre Hospodárske noviny sa Pavol Hrušovský vyjadril: \"Nie som nadšený tým, aby sme v tejto chvíli odštátnili slovenské teplárne. Budeme o tom diskutovať s našimi koaličnými partnermi, aj o dôvodoch, ktoré nás vedú k trochu inému postoju ako iné koaličné strany.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-nie-je-nadsene-privatizaciou-teplarni-fgn-/sk_ekonomika.asp?c=A110207_161402_sk_ekonomika_p01", "http://hnonline.sk/c1-49882670-kdh-je-proti-privatizacii-teplarni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:09.158983+00:00"}
{"id": "vr13792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13792", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...premiér si robí tlačovku, kde si slávnostne odsekáva balíček (sociálny, pozn.), nechajte ma dokončiť, 1500 miest (pre materské školy, pozn.)..", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico sa zúčastnil vo štvrtok 22. októbra 2015 na tlačovej konferencii v priestoroch Materskej školy na Sadovej ulici v Rovinke, kde oznámil vznik 67 nových tried v materských školách pre 1500 detí. Na toto opatrenie bolo vyčlenených 5 miliónov eur zo sociálneho balíčka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo štvrtok 22. októbra 2015 sa konal spoločný brífing predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraja Draxlera v obci Rovinka. Na tejto konferencii oznámil premiér Robert Fico splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur. \"Vďaka dotácii ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorá je súčasťou i druhého vládneho sociálneho balíka, vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Vytvoria sa tak priestory na prijatie zhruba 1500 detí a zamestnanie 130 učiteliek. Na dnešnom brífingu o tom informovali minister školstva Juraj Draxler a premiér Robert Fico, ktorý tak považuje túto úlohu z druhého sociálneho balíka za splnenú.\" (TASR)", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico sa zúčastnil vo štvrtok 22. októbra 2015 na tlačovej konferencii v priestoroch Materskej školy na Sadovej ulici v Rovinke, kde oznámil vznik 67 nových tried v materských školách pre 1500 detí. Na toto opatrenie bolo vyčlenených 5 miliónov eur zo sociálneho balíčka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo štvrtok 22. októbra 2015 sa konal spoločný brífing predsedu vlády SR Roberta Fica a ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraja Draxlera v obci Rovinka. Na tejto konferencii oznámil premiér Robert Fico splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur. \"Vďaka dotácii ministerstva školstva na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby či rekonštrukcie, ktorá je súčasťou i druhého vládneho sociálneho balíka, vznikne v škôlkach na Slovensku 67 nových tried. Vytvoria sa tak priestory na prijatie zhruba 1500 detí a zamestnanie 130 učiteliek. Na dnešnom brífingu o tom informovali minister školstva Juraj Draxler a premiér Robert Fico, ktorý tak považuje túto úlohu z druhého sociálneho balíka za splnenú.\" (TASR)"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["konal", "splnenie", "(TASR)"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/podpora-statu-skolky-triedy/162222-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/", "http://www.teraz.sk/slovensko/podpora-statu-skolky-triedy/162222-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:53.532936+00:00"}
{"id": "vr27414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27414", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Urobili sme výnimky v prípade vysokoškolákov, v prípade dôchodcov, ktorí majú inak nastavene parametre týchto dohôd. (hovorí o dohodároch, pozn.)", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už v minulosti overovali ( O 5 minút 12 , 7. októbra 2012)\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý, v prípade vysokoškolákov a dôchodcov boli skutočne v novele Zákona o sociálnom poistení urobené isté výnimky, kvôli ktorým majú parametre dohôd nastavené inak.\n\nNa základe novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dňa 10. augusta 2012 sa Dohody o vykonaní brigádnickej práce študentov pozmenili ( § 227 Zákonník práce ) a na základe povinnosti platiť odvody (taktiež tu ) rozdelili do dvoch kategórií:\n\n- prvou sú študenti stredných škôl do 18 rokov ktorí mesačne nezarobia u jedného zamestnávateľa viac než 66€, títo nebudú odvádzať nič, iba zamestnávateľ za nich odvedie garančné a úrazové poistenie (1,05%).\n\n- druhou sú ostatní študenti pracujúci na dohodu o vykonaní brigádnickej práce študenta - tí budú musieť platiť odvody vo výške spolu 7% a zamestnávateľ za nich odvedie odvody vo výške 22,8%.\n\nRovnaké odvody ako študenti budú podľa zákona platiť i poberatelia invalidného a výsluhového invalidného dôchodku, menšie odvody než študenti budú platiť poberatelia starobného dôchodku (zamestnanec 4%, zamestnávateľ 19,8%).\n\nVyššie odvody sa týkajú ostatných dohodárov bez pravidelného príjmu (zamestnanec 11%, zamestnávateľ 32.8%), celkovo najvyššie odvody z príjmov za prácu na dohodu budú platiť dohodári s pravidelným príjmom (zamestnanec 13,4%, zamestnávateľ 35.2%). Iba u jednej z týchto kategórií budú mať študenti výhodu takmer 50 % — a to v prípade porovnania s dohodármi s pravidelným príjmom. V prípade porovnania s dohodármi bez pravidelného príjmu sa už bude jednať iba o výhodu približne 37 % a v porovnaní s ďalšími skupinami nebudú mať študenti výhodu žiadnu.\n\nVo februári 2014 vláda schválila návrh zákona , ktorý stanovil maximálnu dĺžku trvania dohody na jeden rok. V tomto prípade ide o plošnú zmenu, bez ohľadu na študentov a dôchodcov.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už v minulosti overovali ( O 5 minút 12 , 7. októbra 2012)", "Výrok hodnotíme ako pravdivý, v prípade vysokoškolákov a dôchodcov boli skutočne v novele Zákona o sociálnom poistení urobené isté výnimky, kvôli ktorým majú parametre dohôd nastavené inak.", "Na základe novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dňa 10. augusta 2012 sa Dohody o vykonaní brigádnickej práce študentov pozmenili ( § 227 Zákonník práce ) a na základe povinnosti platiť odvody (taktiež tu ) rozdelili do dvoch kategórií:", "- prvou sú študenti stredných škôl do 18 rokov ktorí mesačne nezarobia u jedného zamestnávateľa viac než 66€, títo nebudú odvádzať nič, iba zamestnávateľ za nich odvedie garančné a úrazové poistenie (1,05%).", "- druhou sú ostatní študenti pracujúci na dohodu o vykonaní brigádnickej práce študenta - tí budú musieť platiť odvody vo výške spolu 7% a zamestnávateľ za nich odvedie odvody vo výške 22,8%.", "Rovnaké odvody ako študenti budú podľa zákona platiť i poberatelia invalidného a výsluhového invalidného dôchodku, menšie odvody než študenti budú platiť poberatelia starobného dôchodku (zamestnanec 4%, zamestnávateľ 19,8%).", "Vyššie odvody sa týkajú ostatných dohodárov bez pravidelného príjmu (zamestnanec 11%, zamestnávateľ 32.8%), celkovo najvyššie odvody z príjmov za prácu na dohodu budú platiť dohodári s pravidelným príjmom (zamestnanec 13,4%, zamestnávateľ 35.2%). Iba u jednej z týchto kategórií budú mať študenti výhodu takmer 50 % — a to v prípade porovnania s dohodármi s pravidelným príjmom. V prípade porovnania s dohodármi bez pravidelného príjmu sa už bude jednať iba o výhodu približne 37 % a v porovnaní s ďalšími skupinami nebudú mať študenti výhodu žiadnu.", "Vo februári 2014 vláda schválila návrh zákona , ktorý stanovil maximálnu dĺžku trvania dohody na jeden rok. V tomto prípade ide o plošnú zmenu, bez ohľadu na študentov a dôchodcov."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "novely", "§ 227 Zákonník práce", "platiť odvody", "tu", "zákona"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/319/#7140", "http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-09-2012-a.html", "http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2013-a.html#223", "http://www.novaintereal.sk/post/a-opaet-odvody-z-dohod-od-11-2013-63/", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/16/socialne-a-zdravotne-poistenie-zmeny-v-odvodoch-od-1-1-2013/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-dohodari-zmluvy-studenti-zmena/75293-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:27.432695+00:00"}
{"id": "49652", "numeric_id": 49652, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49652", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Teraz pri tejto debate nám obmedzili rozpravu (pozn.: zákon o RTVS), viacerí moji kolegovia sa nemohli vyjadriť v parlamente.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličné strany sa dohodli , že rozpravu k navrhovanému zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase skrátia na minimálny počet stanovený zákonom, 12 hodín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa koalíciu Slovensko - Kresťanská únia - Za ľudí vystúpili počas rozpravy piati poslanci – Michal Šípoš, Gábor Grendel, Jozef Pročko, Lukáš Bužo a Rastislav Krátky, ktorí vyjadrili faktické pripomienky k zákonu o STVR. Nie je jasné, či sa chceli do rozpravy zapojiť aj ďalší poslanci strany Slovensko, alebo či sa chceli zapojiť s plnohodnotným vstupom, nie len faktickou pripomienkou.\n\nNa základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov je možné stanoviť konkrétnu dĺžku časová dĺžka rozpravy, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín. ( § 29a, ods. 1) Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a poslancov a poslankyne bez politickej príslušnosti. ( § 29 a ods. 3 ).\n\nZačatie každej parlamentnej schôdze je podmienené schválením programu schôdze národnej rady. V rámci rozpravy majú poslanci a poslankyne možnosť vyjadriť svoje stanovisko k jednotlivým bodom programu. Podľa rokovacieho poriadku sa do rozpravy môžu poslanci prihlásiť písomne zápisom do zoznamu rečníkov alebo ústne ak svoj prejav dokončia písomne prihlásení rečníci. (§ 27 ods. 3). Každému prihlásenému poslancovi alebo poslankyni do rozpravy prináleží rečnícky čas v trvaní 20 minút, každému poverenému členovi poslaneckému klubu 30 minút. Ak sa rečník alebo rečníčka prihlásil do rozpravy ústne, svoj prejav musí predniesť do 10 minút ( § 30 ).\n\nVládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol 20. júna v skrátenom legislatívnom konaní schválený v rámci pätnástej parlamentnej schôdze. Za prijatie zákona hlasovalo 78 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Koaličné strany sa dohodli , že rozpravu k navrhovanému zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase skrátia na minimálny počet stanovený zákonom, 12 hodín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Za koalíciu Slovensko - Kresťanská únia - Za ľudí vystúpili počas rozpravy piati poslanci – Michal Šípoš, Gábor Grendel, Jozef Pročko, Lukáš Bužo a Rastislav Krátky, ktorí vyjadrili faktické pripomienky k zákonu o STVR. Nie je jasné, či sa chceli do rozpravy zapojiť aj ďalší poslanci strany Slovensko, alebo či sa chceli zapojiť s plnohodnotným vstupom, nie len faktickou pripomienkou.", "Na základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov je možné stanoviť konkrétnu dĺžku časová dĺžka rozpravy, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín. ( § 29a, ods. 1) Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a poslancov a poslankyne bez politickej príslušnosti. ( § 29 a ods. 3 ).", "Začatie každej parlamentnej schôdze je podmienené schválením programu schôdze národnej rady. V rámci rozpravy majú poslanci a poslankyne možnosť vyjadriť svoje stanovisko k jednotlivým bodom programu. Podľa rokovacieho poriadku sa do rozpravy môžu poslanci prihlásiť písomne zápisom do zoznamu rečníkov alebo ústne ak svoj prejav dokončia písomne prihlásení rečníci. (§ 27 ods. 3). Každému prihlásenému poslancovi alebo poslankyni do rozpravy prináleží rečnícky čas v trvaní 20 minút, každému poverenému členovi poslaneckému klubu 30 minút. Ak sa rečník alebo rečníčka prihlásil do rozpravy ústne, svoj prejav musí predniesť do 10 minút ( § 30 ).", "Vládny návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol 20. júna v skrátenom legislatívnom konaní schválený v rámci pätnástej parlamentnej schôdze. Za prijatie zákona hlasovalo 78 poslancov."], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "vystúpili", "§ 29a, ods. 1)", "§ 29 a ods. 3", "rokovacieho poriadku", "§ 30", "schválený"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/nrsr-diskusia-k-zmenam-v-rtvs-bude-skr/803193-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101#:~:text=D%C4%BA%C5%BEka%20re%C4%8Dn%C3%ADckeho%20%C4%8Dasu%20p%C3%ADsomne,pozme%C5%88uj%C3%BAceho%20alebo%20dopl%C5%88uj%C3%BAceho%20n%C3%A1vrhu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/714403-poslanci-zacali-rokovanie-novelou-zakona-o-medialnych-sluzbach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:08.034622+00:00"}
{"id": "vr34819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34819", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Predsa len od toho roku 1998 k dnešnému dňu, keď sa na Slovensko pozrieme, ja som to delegátom kongresu sa snažil veľmi plasticky popísať, tak Slovensko sa naplno zmenilo. Keď vezmem do úvahy zásadnú zmenu ústavy po tom 98., pamätáte sa, priama voľba prezidenta republiky...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon č.9/1999 novelizoval Ústavu SR a zaviedol priamu voľbu prezidenta.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon č.9/1999 novelizoval Ústavu SR a zaviedol priamu voľbu prezidenta."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:E10YwR_RAHUJ:www.sappress.sk/pravnyobzor/87-02-04.pdf+zmena+ustavneho+zakona+o+priamej+volbe+prezidenta&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiLshdlHm1c2hCYVHFxumjF3RQzadjn-Ixo2g6-jjGo1Q17KzCIWVJNT73HjbqhOvMkwObcYrZe1t-i"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:48.636707+00:00"}
{"id": "vr37942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37942", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na jednej strane hovoríte. Týmto zákonom vytláčame slovenský jazyk, tak vám prečítam paragraf 7: Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a samozrejme, za určitých podmienok môžu aj, aj jazyk menšiny, ale orgány verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyky menšiny.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon c. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v §7 hovorí: \"(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" Podla navrhovanej zmeny tohto zákona sa v tomto paragrafe:", "analysis_paragraphs": ["Zákon c. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v §7 hovorí: \"(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" Podla navrhovanej zmeny tohto zákona sa v tomto paragrafe:"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["navrhovanej zmeny"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:50.510054+00:00"}
{"id": "vr33388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33388", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, koľko ľudí prišlo do evidencie nezamestnaných s dôvodom, že idem do evidencie nezamestnaných, lebo som stratil prácu, pretože sa zmenili podmienky na dohodu? Tipnite si. 47. 47 ľudí v januári z tohto dôvodu došlo.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok je neoveriteľný, nakoľko počet dohodárov v súčastnosti eviduje Sociálna Poisťovňa, ktorá však o počte ľudí, ktorí prešli z dohody na úrad práce neinformuje. Posledná informácia týkajúca sa dohodárov bola z 18.2.2013 , kedy informovala o celkovom počte dohôd z januára pričom k 31.12.2012 to bolo 642 295 dohôd, v januári 297 422 dohôd a toto číslo sa zvýšilo na 339 552 k 18.2.2013.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je neoveriteľný, nakoľko počet dohodárov v súčastnosti eviduje Sociálna Poisťovňa, ktorá však o počte ľudí, ktorí prešli z dohody na úrad práce neinformuje. Posledná informácia týkajúca sa dohodárov bola z 18.2.2013 , kedy informovala o celkovom počte dohôd z januára pričom k 31.12.2012 to bolo 642 295 dohôd, v januári 297 422 dohôd a toto číslo sa zvýšilo na 339 552 k 18.2.2013."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["18.2.2013"], "url": ["http://www.socpoist.sk/aktuality-v-januari-socialna-poistovna-zaregistrovala-297-422-dohodarov/48411s54899c?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:18.078647+00:00"}
{"id": "vr27303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27303", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pán Maďarič, bez mihnutia oka som povedal, že mu (Maňkovi, pozn.) dám hlas, keby som bol v Bystrici.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Je pravdou, že P. Frešo vyjadril podporu po prvom kole volieb VÚC 2013 Maňkovi. TASR , 20. novembra 2013: \"Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo by v Banskobystrickom kraji volil za predsedu kraja Vladimíra Maňku (Smer-SD). \"Pár minút potom, ako bol známy výsledok, nebol pre mňa problém povedať, postavíme sa proti extrémizmu a keby som bol v Banskej Bystrici, podporujem pána Maňku . Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku , lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,\" vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Frešo sa aj po výsledku volieb 24. novembra pre denník SME vyjadril, že podporoval Kotlebu od prvého dňa po prvom kole. \"Rozhodlo o víťazstve Kotlebu, že krajské predsedníctvo SDKÚ nepodporilo jeho protikandidáta zo Smeru Maňku? „ Ako predseda SDKÚ som od prvej minúty po prvom kole hovoril, že podporujem pána Maňku a dal by som mu hlas, keby som žil v Banskej Bystrici . Tam je to vecou všetkých demokratických strán, aby sa s tým vyrovnali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 24. novembra 2013). Je pravdou, že P. Frešo vyjadril podporu po prvom kole volieb VÚC 2013 Maňkovi. TASR , 20. novembra 2013: \"Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo by v Banskobystrickom kraji volil za predsedu kraja Vladimíra Maňku (Smer-SD). \"Pár minút potom, ako bol známy výsledok, nebol pre mňa problém povedať, postavíme sa proti extrémizmu a keby som bol v Banskej Bystrici, podporujem pána Maňku . Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku , lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,\" vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Frešo sa aj po výsledku volieb 24. novembra pre denník SME vyjadril, že podporoval Kotlebu od prvého dňa po prvom kole. \"Rozhodlo o víťazstve Kotlebu, že krajské predsedníctvo SDKÚ nepodporilo jeho protikandidáta zo Smeru Maňku? „ Ako predseda SDKÚ som od prvej minúty po prvom kole hovoril, že podporujem pána Maňku a dal by som mu hlas, keby som žil v Banskej Bystrici . Tam je to vecou všetkých demokratických strán, aby sa s tým vyrovnali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/423/vysledky-po-druhom-kole-volieb-vuc", "http://www.teraz.sk/regiony/freso-manka-bbsk-volby-vuc/65183-clanok.html", "http://bratislava.sme.sk/c/7016653/fresovo-riesenie-pre-bystricku-sdku-jasne-si-to-vydiskutujeme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:52.303388+00:00"}
{"id": "vr14203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14203", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Požiadavka (predstaviteľov učiteľov, pozn.), aby sme menili systém kontinuálneho vzdelávania, veď to ideme robiť. Už niekoľko mesiacov to hovoríme.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednou z požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov bola aj zmena systému kontinuálneho vzdelávania. Je pravdou, že o zmene sa hovorí už niekoľko mesiacov, ale možno tiež povedať že aj posledné roky - hovorilo sa o nej už za bývalých ministrov Čaploviča a Pellegriniho. Draxler avizoval zmenu (plánovanú na rok 2015) po svojom nástupe do funkcie v roku 2014. K zásadným zmenám napriek tomu doteraz neprišlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože sa posledné mesiace hovorí o tom, že sa systém bude meniť pravdepodobne v období po parlamentných voľbách 2016. 11. januára 2016 vyhlásila Iniciatíva slovenských učiteľov ( ISU ) štrajkovú pohotovosť, aby dali slovenskej vláde na vedomie, že pokiaľ nebude vyhovené ich požiadavkam a nebudú navrhnuté konkrétne legislatívne opatrenia, vstúpi štrajkový odbor ISU do neobmedzeného štrajku: \"Štrajkovou pohotovosťou dávame na vedomie vláde a Národnej rade Slovenskej republiky, že ak do 25. januára 2016 nenavrhnú konkrétne legislatívne opatrenia, ako naplnia naše požiadavky ešte v tomto volebnom období, v tento deň na základe článku 37 odsek 4 Ústavy SR vstúpime do neobmedzeného ostrého štrajku.\" Súčasťou požiadaviek učiteľov je aj zmena systému kontinuálneho vzdelávania. \"Prečo ministerstvo nevykonáva medzi učiteľmi, riaditeľmi a zriaďovateľmi prieskumy spokojnosti a efektívnosti kariérneho systému a systému kontinuálneho vzdelávania (zákon č. 317/2009)?\" ( ISU )\n\n\"Naša tretia požiadavka sa týka zmeny systému vzdelávania pedagógov. Domnievame sa, že súčasný systém musí byť prehodnotený (...) Preto žiadame, aby vláda prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe.\" ( Denník N )", "analysis_paragraphs": ["Jednou z požiadaviek Iniciatívy slovenských učiteľov bola aj zmena systému kontinuálneho vzdelávania. Je pravdou, že o zmene sa hovorí už niekoľko mesiacov, ale možno tiež povedať že aj posledné roky - hovorilo sa o nej už za bývalých ministrov Čaploviča a Pellegriniho. Draxler avizoval zmenu (plánovanú na rok 2015) po svojom nástupe do funkcie v roku 2014. K zásadným zmenám napriek tomu doteraz neprišlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože sa posledné mesiace hovorí o tom, že sa systém bude meniť pravdepodobne v období po parlamentných voľbách 2016. 11. januára 2016 vyhlásila Iniciatíva slovenských učiteľov ( ISU ) štrajkovú pohotovosť, aby dali slovenskej vláde na vedomie, že pokiaľ nebude vyhovené ich požiadavkam a nebudú navrhnuté konkrétne legislatívne opatrenia, vstúpi štrajkový odbor ISU do neobmedzeného štrajku: \"Štrajkovou pohotovosťou dávame na vedomie vláde a Národnej rade Slovenskej republiky, že ak do 25. januára 2016 nenavrhnú konkrétne legislatívne opatrenia, ako naplnia naše požiadavky ešte v tomto volebnom období, v tento deň na základe článku 37 odsek 4 Ústavy SR vstúpime do neobmedzeného ostrého štrajku.\" Súčasťou požiadaviek učiteľov je aj zmena systému kontinuálneho vzdelávania. \"Prečo ministerstvo nevykonáva medzi učiteľmi, riaditeľmi a zriaďovateľmi prieskumy spokojnosti a efektívnosti kariérneho systému a systému kontinuálneho vzdelávania (zákon č. 317/2009)?\" ( ISU )", "\"Naša tretia požiadavka sa týka zmeny systému vzdelávania pedagógov. Domnievame sa, že súčasný systém musí byť prehodnotený (...) Preto žiadame, aby vláda prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe.\" ( Denník N )"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["hovorilo sa", "vyhlásila", "ISU", "ISU", "Denník N", "decembri", "reagoval", "hovoril"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1447117/Juraj-Draxler-o-reformach-skolstva--Zvysenie-ucitelskych-platov-a-koniec-nahanania-kreditov-", "https://dennikn.sk/blog/vyhlasenie-strajkovej-pohotovosti/", "http://isu.sk/", "http://isu.sk/tlacove-spravy/preco-42-otazok/", "https://dennikn.sk/blog/vyhlasenie-strajkovej-pohotovosti/", "http://www.topky.sk/cl/10/1447117/Juraj-Draxler-o-reformach-skolstva--Zvysenie-ucitelskych-platov-a-koniec-nahanania-kreditov-", "http://www.info.sk/sprava/76787/ucitelia-chcu-vyssie-platy-draxler-hovori-o-zlom-nacasovani/", "https://dennikn.sk/minuta/307068/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:41.354327+00:00"}
{"id": "vr14544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14544", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Procházka sedel v KDH (na poste poslanca NR SR, pozn.) dva roky.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Radoslav Procházka pôsobil v parlamente dva roky a osem mesiacov ako poslanec KDH. Ficov výrok referuje práve k pôsobeniu Procházku na poste poslanca. Radoslav Procházka sa dostal do parlamentu po voľbách v roku 2010 (12.6.2010) ako poslanec strany KDH. 18.2.2013 Procházka odišiel z KDH.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Radoslav Procházka pôsobil v parlamente dva roky a osem mesiacov ako poslanec KDH. Ficov výrok referuje práve k pôsobeniu Procházku na poste poslanca. Radoslav Procházka sa dostal do parlamentu po voľbách v roku 2010 (12.6.2010) ako poslanec strany KDH. 18.2.2013 Procházka odišiel z KDH."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Radoslav Procházka", "odišiel"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/radoslav-prochazka/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/408048-prochazka-konci-v-kdh-ukazal-nove-tvare-alfy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:59.919161+00:00"}
{"id": "vr36705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36705", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď vy ani nereagujete na to, že vaši policajní šéfovia majú tituly len preto, že urobili plagiátorské diplomové práce.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S prípadom plagiátorstva medzi policajnými funkcionármi prišilo Plus 7 dní: najprv 3.12.2010 písali o podozrivých právach viceprezidentov Ábela a Vaľa, o týždeň neskôr o práci prešovského krajského šéfa. Kým v prvom prípade minister Lipšic nereagoval (časopis uviedol, že pre časovú tieseň), o týždeň P7D napísalo: Niečo iné však sľubuje minister vnútra Daniel Lipšic. Ten si pri odpovedi na naše otázky ohľadom policajných funkcionárov plagiátorov nechal chvíľu na rozmyslenie, napokon však vyriekol: „Preskúmame to.“", "analysis_paragraphs": ["S prípadom plagiátorstva medzi policajnými funkcionármi prišilo Plus 7 dní: najprv 3.12.2010 písali o podozrivých právach viceprezidentov Ábela a Vaľa, o týždeň neskôr o práci prešovského krajského šéfa. Kým v prvom prípade minister Lipšic nereagoval (časopis uviedol, že pre časovú tieseň), o týždeň P7D napísalo: Niečo iné však sľubuje minister vnútra Daniel Lipšic. Ten si pri odpovedi na naše otázky ohľadom policajných funkcionárov plagiátorov nechal chvíľu na rozmyslenie, napokon však vyriekol: „Preskúmame to.“"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["3.12.2010 písali", "o týždeň neskôr"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/2010/12/plagiatori.html", "http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/vsimli-sme-si/2010/12/dalsi-plagiator.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:53.846318+00:00"}
{"id": "vr30855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30855", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Dôkazom úspešnosti PPP projektov je nová R1 (Nitra - Tekovské Nemce) ocenená ako najlepší PPP projekt v Európe za rok 2009, dnes využívaná vodičmi dvojnásobne viac, ako sa predpokladalo.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historicky prvý slovenský PPP projekt, ktorým je výstavba rýchlostnej komunikácie R1 (druhý balík PPP), získal ocenenie Project Finance International Award v kategórii „Infraštruktúrna transakcia roka“ za rok 2009.", "analysis_paragraphs": ["Historicky prvý slovenský PPP projekt, ktorým je výstavba rýchlostnej komunikácie R1 (druhý balík PPP), získal ocenenie Project Finance International Award v kategórii „Infraštruktúrna transakcia roka“ za rok 2009."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["PPP", "SITA", "Eric Delobe"], "url": ["http://www.transport.sk/spravy/cestna-doprava/2560-cena-infrastrukturna-transakcia-roka-pre-ppp-projekt-r1.html", "http://spravy.pravda.sk/sukromna-r1-znamena-rocny-prinos-28-milionov-eur-tvrdi-analyza-puh-/sk_ekonomika.asp?c=A111101_135311_sk_ekonomika_p01", "http://www.profivodic.sk/po-pr1bine-preslo-milionte-auto"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:31.566030+00:00"}
{"id": "vr26793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26793", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...v roku 2007, vo februári, vláda Roberta Fica prvá, áno, v kombinácii s SNS a vtedy HZDS Vladimíra Mečiara zmenila zákon, na základe ktorého sa predávajú tieto emisné kvóty alebo emisie. A kým predtým (v zákone z roku 2004, pozn.) tam bola možnosť štátu predávať emisie len priamo na trhu s emisiami, tieto kvóty nebolo možné inak predávať, tak v 2007 sa to zmenilo na priamo, sprostredkovane alebo na burze s kvótami. Tú zmenu zákona presadilo nie SNS izolované, ale s hlasmi Smeru.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že 1. vláda R. Fica zmenila možnosti predaja z priameho predaja na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót.\" Za túto novelu v roku 2007 hlasovali poslanci SNS, SMER-SD, HZDS, ale aj vtedajší predseda KDH Hrušovský alebo napríklad poslanec za KDH R. Bauer. Ich hlasy však neboli v tomto hlasovaní podstatné, novela by prešla aj bez hlasov KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý bol novelizovaný v roku 2004 ( č. 733/2004 Z.z. , ktorý nemenil obchodovanie s kvótami). Spôsob obchodovanie upravuje § 9: \"(5) Nepridelenú časť rezervy kvót (kvóty určená na predaj, pozn.) môže ministerstvo predať priamo na dražbe kvót ľubovoľnému účastníkovi schémy obchodovania. Ak kvóty predá, primerane sa uplatní § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja kvót sú príjmom štátneho rozpočtu.\" Novela, ktorá možnosti obchodovania, bola schválená 9. februára 2007 ( č. 117/2007 Z. z. ). \" V § 9 ods. 5 prvej vete sa vypúšťa slovo „priamo“. V § 9 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Nepridelenú časť priznaných jednotiek môže ministerstvo predať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót . Ak priznané jednotky predá, pri evidencii prevodu sa primerane použijú ustanovenia § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja priznaných jednotiek sú príjmom Environmentálneho fondu.“.\" V dnes platnom zákone o obchodovaní s emisnými kvótami ( č. 414/2012 Z.z, § 10 odsek 10) je stále možnosť predaja priamo, sprostredkovane a na dražbe. Aj denník SME uvádza, že zmena spôsobu predaja bola zmenená na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražba kvót za 1. Ficovej vlády. Za túto novelu, ktorá menila spôsob predaja hlasovali poslanci SMER-SD, SNS, HZDS. Za novelu však hlasovali aj opoziční poslanci. Za KDH do bol vtedajší predseda KDH P. Hrušovský, R. Bauer. A za SMK to boli M. László a L. Köteles. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 1. vláda R. Fica zmenila možnosti predaja z priameho predaja na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót.\" Za túto novelu v roku 2007 hlasovali poslanci SNS, SMER-SD, HZDS, ale aj vtedajší predseda KDH Hrušovský alebo napríklad poslanec za KDH R. Bauer. Ich hlasy však neboli v tomto hlasovaní podstatné, novela by prešla aj bez hlasov KDH. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý bol novelizovaný v roku 2004 ( č. 733/2004 Z.z. , ktorý nemenil obchodovanie s kvótami). Spôsob obchodovanie upravuje § 9: \"(5) Nepridelenú časť rezervy kvót (kvóty určená na predaj, pozn.) môže ministerstvo predať priamo na dražbe kvót ľubovoľnému účastníkovi schémy obchodovania. Ak kvóty predá, primerane sa uplatní § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja kvót sú príjmom štátneho rozpočtu.\" Novela, ktorá možnosti obchodovania, bola schválená 9. februára 2007 ( č. 117/2007 Z. z. ). \" V § 9 ods. 5 prvej vete sa vypúšťa slovo „priamo“. V § 9 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Nepridelenú časť priznaných jednotiek môže ministerstvo predať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót . Ak priznané jednotky predá, pri evidencii prevodu sa primerane použijú ustanovenia § 12. Peňažné prostriedky získané z predaja priznaných jednotiek sú príjmom Environmentálneho fondu.“.\" V dnes platnom zákone o obchodovaní s emisnými kvótami ( č. 414/2012 Z.z, § 10 odsek 10) je stále možnosť predaja priamo, sprostredkovane a na dražbe. Aj denník SME uvádza, že zmena spôsobu predaja bola zmenená na \"priamo, sprostredkovane alebo na dražba kvót za 1. Ficovej vlády. Za túto novelu, ktorá menila spôsob predaja hlasovali poslanci SMER-SD, SNS, HZDS. Za novelu však hlasovali aj opoziční poslanci. Za KDH do bol vtedajší predseda KDH P. Hrušovský, R. Bauer. A za SMK to boli M. László a L. Köteles. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["č. 572/2004 Z. z.", "č. 733/2004 Z.z.", "č. 117/2007 Z. z.", "č. 414/2012 Z.z,", "SME", "hlasovali"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-572/znenie-20041030", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-733", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-117", "http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Spolocnost/O_nas/Energetika_na_Slovensku/Regulacia_a_trh/ETS_12-z4141.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/4731989/az-za-fica-sa-mozu-predavat-emisie-priamo.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:47.164428+00:00"}
{"id": "49825", "numeric_id": 49825, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49825", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Pôsobili ste na pôde Európskej komisie a všetkých ste tu strašili, že nám budú zastavené eurofondy, a neboli zastavené eurofondy. Potom ste strašili, že nepríde štvrtá platba z Plánu obnovy a odolnosti a ona prišla. Potom ste hovorili, že nebudú prichádzať investori. No a investori prichádzajú.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozičné strany upozorňovali na možné komplikácie pri vyplácaní eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy po prijatí novely Trestného zákona. Komplikáciou vyplývajúcou z novely mal podľa opozície byť aj oslabený prílev investorov na Slovensko. Doposiaľ však nebol spustený mechanizmus podmienenosti na prerušenie financovania Slovenska z eurofondov. V októbri tohto roku EK potvrdila vyplatenie štvrtej platby z plánu obnovy. V tomto roku potvrdilo príchod na Slovensko niekoľko zahraničných investorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDoposiaľ nebol spustený mechanizmus na pozastavenie eurofondov\n\nO možnosom pozastavení eurofondov informovala v septembri 2024 agentúra Bloomberg. Podľa nej mala Európska komisia (EK) pripraviť správu o spustení konania obmedzujúceho financovanie Slovenska prostredníctvom eurofondov.\n\n„Vláda obetovala Slovensko, aby jej blízki ľudia unikli pred spravodlivosťou. Hanebná novela trestných kódexov, ako aj zrušenie špeciálnej prokuratúry, je rana pre boj proti korupcii a Európska komisia tu nemohla a nemôže byť ľahostajná. Vláda vedela a vie, o čo všetko môže Slovensko prísť pre jej hrubé valcovanie spravodlivosti, demokracie a právneho štátu, ale stálo jej to za to, aby jej ľudia boli chránení. Európska únia by to však nemala akceptovať, ak má byť jej silným pilierom právny štát a boj proti korupcii,“ uviedla Mária Kolíková v reakcii na správu Bloomberg. „Potrebujeme stabilitu, potrebujeme prilákať investorov, dať perspektívu zamestnancom a podnikateľom, ktorí u nás vytvárajú hodnoty,“ dodal Viskupič.\n\nPodľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára tieto informácie nie sú pravdivé.\n\nPozastavenie financovania podlieha mechanizmu podmienenosti. „Každú situáciu posudzujeme jednotlivo a podnikáme potrebné kroky v prípade, ak sú splnené kritériá stanovené v článku č. 4 nariadenia. Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne ide o Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť. Komisia nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa tohto nariadenia, ak budú splnené príslušné kritériá,“ uviedla EK k medializovaných informáciám.\n\nEurópska komisia potvrdila úhradu štvrtej platby z plánu obnovy\n\nV decembri 2023 zaslala európska prokurátorka Laura Kövesi list EK, kde poukázala na možné riziká vyplývajúce z vtedajšieho návrho novely Trestného zákona. Vo februári 2024, v nadväznosti na schválenie novely Trestného zákona, EK pozastavila hodnotenie štvrtej platby z plánu obnovy pre Slovensko. V reakcii na schválenie novely aj strana SaS avizovala možné ohrozenie eurofondov a finančných prostriedkov z plánu obnovy.\n\nV októbri 2024 EK potvrdila zaslanie štvrtej platby z plánu obnovy na Slovensko. Od schválenia k vyplateniu štvrtej platby prešlo doposiaľ rekordných desať mesiacov, zatiaľ čo pri ostatných platbách došlo k vyplateniu približne o polovicu skôr.\n\nJana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay v júli tohto roku tiež upozornili na možné ohrozenie vyplácania prostriedkov z plánu obnovy na zdravotníctvo. Reagovali tak na meškajúce spĺňanie míľnikov.\n\nV tomto roku potvrdilo príchod na Slovensko niekoľko zahraničných investorov\n\nVo februári 2024 definitívne padla plánovaná megainvestícia spoločnosti Bosch, ktorá mala zamestnať v okolí Prešova štyri až osem tisíc ľudí. Bosch tam plánoval výrobu elektromotorov do bicyklov. Spočiatku narazili na problém s výkupom pozemkov, neskôr na klesajúci dopyt po elektrobicykloch, na čo prepustil už vtedajších zamestnancov pracujúcich v prenajatých priestoroch a oznámil ukončenie výroby.\n\nPodľa SaS to bolo výsledkom nečinnosti ministerky hospodárstva Sakovej a pochybnou úrovňou demokracie na Slovensku. „Agendou ministerky je pritom starostlivosť o to, ako na Slovensku udržať investície. Bosch nemusí byť posledný investor, ktorý od nás odíde,“ uviedol Karol Galek.\n\nV kontexte schválenej novely Trestného zákona poukázal Štefan Kišš zo strany PS na možné zníženie prílevu investícií na Slovensko. „Prídeme tak nielen o tieto peniaze, ale aj o nové pracovné miesta. Štátna kasa príde o časť príjmov z daní a ostane v nej menej zdrojov na služby pre občanov,“ uviedol v komentári Kišš.\n\nV máji tohto roku sa oznámila investíciu na Slovensku hydinárska spoločnosť EU Poultry.\n\nV júni 2024 ministerstvo hospodárstvo oznámilo ďalšiu megainvestíciu na Slovensku v oblasti elektromobility. „Spoločný podnik čínskej skupiny Gotion a slovenskej spoločnosti InoBat plánuje vybudovať závod na výrobu batérií pre elektromobily v regióne Dolnej Nitry,“ uviedlo ministerstvo.\n\nV júli 2024 oznámil príchod na východné Slovensko čínsky investor Jiangsu Xinquan Automotive Trim, ktorý podpísal zmluvu o prenájme priestorov v priemyselnom parku CTPark Prešov Juh.\n\nV júli 2024 oznámila vďaka plánovanej automobilke Volvo príchod aj škandinávska spoločnosť CabinAir .\n\nNiekoľko ďalších investícií je plánovaných napríklad aj v Prešove Novákoch , Rimavskej Sobote .", "analysis_paragraphs": ["Opozičné strany upozorňovali na možné komplikácie pri vyplácaní eurofondov a prostriedkov z plánu obnovy po prijatí novely Trestného zákona. Komplikáciou vyplývajúcou z novely mal podľa opozície byť aj oslabený prílev investorov na Slovensko. Doposiaľ však nebol spustený mechanizmus podmienenosti na prerušenie financovania Slovenska z eurofondov. V októbri tohto roku EK potvrdila vyplatenie štvrtej platby z plánu obnovy. V tomto roku potvrdilo príchod na Slovensko niekoľko zahraničných investorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Doposiaľ nebol spustený mechanizmus na pozastavenie eurofondov", "O možnosom pozastavení eurofondov informovala v septembri 2024 agentúra Bloomberg. Podľa nej mala Európska komisia (EK) pripraviť správu o spustení konania obmedzujúceho financovanie Slovenska prostredníctvom eurofondov.", "„Vláda obetovala Slovensko, aby jej blízki ľudia unikli pred spravodlivosťou. Hanebná novela trestných kódexov, ako aj zrušenie špeciálnej prokuratúry, je rana pre boj proti korupcii a Európska komisia tu nemohla a nemôže byť ľahostajná. Vláda vedela a vie, o čo všetko môže Slovensko prísť pre jej hrubé valcovanie spravodlivosti, demokracie a právneho štátu, ale stálo jej to za to, aby jej ľudia boli chránení. Európska únia by to však nemala akceptovať, ak má byť jej silným pilierom právny štát a boj proti korupcii,“ uviedla Mária Kolíková v reakcii na správu Bloomberg. „Potrebujeme stabilitu, potrebujeme prilákať investorov, dať perspektívu zamestnancom a podnikateľom, ktorí u nás vytvárajú hodnoty,“ dodal Viskupič.", "Podľa ministra zahraničných vecí Juraja Blanára tieto informácie nie sú pravdivé.", "Pozastavenie financovania podlieha mechanizmu podmienenosti. „Každú situáciu posudzujeme jednotlivo a podnikáme potrebné kroky v prípade, ak sú splnené kritériá stanovené v článku č. 4 nariadenia. Aktuálne podmienky nariadenia momentálne spĺňa jeden prípad, konkrétne ide o Maďarsko. V súčasnosti nemáme žiadne ďalšie prípady, ktoré by sme mali oznámiť. Komisia nebude váhať prijať ďalšie opatrenia podľa tohto nariadenia, ak budú splnené príslušné kritériá,“ uviedla EK k medializovaných informáciám.", "Európska komisia potvrdila úhradu štvrtej platby z plánu obnovy", "V decembri 2023 zaslala európska prokurátorka Laura Kövesi list EK, kde poukázala na možné riziká vyplývajúce z vtedajšieho návrho novely Trestného zákona. Vo februári 2024, v nadväznosti na schválenie novely Trestného zákona, EK pozastavila hodnotenie štvrtej platby z plánu obnovy pre Slovensko. V reakcii na schválenie novely aj strana SaS avizovala možné ohrozenie eurofondov a finančných prostriedkov z plánu obnovy.", "V októbri 2024 EK potvrdila zaslanie štvrtej platby z plánu obnovy na Slovensko. Od schválenia k vyplateniu štvrtej platby prešlo doposiaľ rekordných desať mesiacov, zatiaľ čo pri ostatných platbách došlo k vyplateniu približne o polovicu skôr.", "Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay v júli tohto roku tiež upozornili na možné ohrozenie vyplácania prostriedkov z plánu obnovy na zdravotníctvo. Reagovali tak na meškajúce spĺňanie míľnikov.", "V tomto roku potvrdilo príchod na Slovensko niekoľko zahraničných investorov", "Vo februári 2024 definitívne padla plánovaná megainvestícia spoločnosti Bosch, ktorá mala zamestnať v okolí Prešova štyri až osem tisíc ľudí. Bosch tam plánoval výrobu elektromotorov do bicyklov. Spočiatku narazili na problém s výkupom pozemkov, neskôr na klesajúci dopyt po elektrobicykloch, na čo prepustil už vtedajších zamestnancov pracujúcich v prenajatých priestoroch a oznámil ukončenie výroby.", "Podľa SaS to bolo výsledkom nečinnosti ministerky hospodárstva Sakovej a pochybnou úrovňou demokracie na Slovensku. „Agendou ministerky je pritom starostlivosť o to, ako na Slovensku udržať investície. Bosch nemusí byť posledný investor, ktorý od nás odíde,“ uviedol Karol Galek.", "V kontexte schválenej novely Trestného zákona poukázal Štefan Kišš zo strany PS na možné zníženie prílevu investícií na Slovensko. „Prídeme tak nielen o tieto peniaze, ale aj o nové pracovné miesta. Štátna kasa príde o časť príjmov z daní a ostane v nej menej zdrojov na služby pre občanov,“ uviedol v komentári Kišš.", "V máji tohto roku sa oznámila investíciu na Slovensku hydinárska spoločnosť EU Poultry.", "V júni 2024 ministerstvo hospodárstvo oznámilo ďalšiu megainvestíciu na Slovensku v oblasti elektromobility. „Spoločný podnik čínskej skupiny Gotion a slovenskej spoločnosti InoBat plánuje vybudovať závod na výrobu batérií pre elektromobily v regióne Dolnej Nitry,“ uviedlo ministerstvo.", "V júli 2024 oznámil príchod na východné Slovensko čínsky investor Jiangsu Xinquan Automotive Trim, ktorý podpísal zmluvu o prenájme priestorov v priemyselnom parku CTPark Prešov Juh.", "V júli 2024 oznámila vďaka plánovanej automobilke Volvo príchod aj škandinávska spoločnosť CabinAir .", "Niekoľko ďalších investícií je plánovaných napríklad aj v Prešove Novákoch , Rimavskej Sobote ."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "uviedla", "dodal", "ministra", "uviedla", "zaslala", "pozastavila", "avizovala", "ohrozenie", "potvrdila", "upozornili", "padla", "výsledkom", "uviedol", "poukázal", "oznámila", "oznámilo", "príchod", "príchod", "CabinAir", "Prešove", "Novákoch", "Rimavskej Sobote"], "url": ["https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-09-08/eu-weighs-blocking-slovakia-funds-over-democratic-backsliding", "https://www.sas.sk/detail/10846/ak-slovensku-prepadnu-miliardy-z-eu-nesie-za-to-ficova-vlada-plnu-zodpovednost/obsah", "https://www.sas.sk/detail/10846/ak-slovensku-prepadnu-miliardy-z-eu-nesie-za-to-ficova-vlada-plnu-zodpovednost/obsah", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024090900000359", "https://www.aktuality.sk/clanok/tcqtzWr/europska-unia-zvazuje-pozastavenie-eurofondov-pre-slovensko-hovori-o-narusani-demokratickych-noriem/", "https://eucrim.eu/news/european-chief-prosecutor-slovakia-may-no-longer-effectively-protect-eus-financial-interests/", "https://index.sme.sk/c/23279823/eurokomisia-pozastavuje-hodnotenie-stvrtej-platby-v-plane-obnovy.html", "https://www.sas.sk/detail/10189/novelu-trestneho-zakona-sme-napadli-na-ustavnom-sude/obsah", "https://www.sas.sk/detail/10377/pre-neprijatelne-kroky-ficovej-vlady-nam-hrozi-strata-miliard-eur-z-eurofondov/obsah", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/eurokomisia-novela-trestneho-zakona-ciastocne-zmiernila-niektore-nase-obavy-stale-vsak-zostavaju-nedoriesene-otazky/", "https://www.sas.sk/detail/10763/ministerka-dolinkova-nekonanim-v-pripade-planu-obnovy-ohrozuje-zdravie-a-zivoty-ludi/obsah", "https://index.sme.sk/c/23287879/bosch-v-presove-konci-ludi-prepusti-megainvesticia-definitivne-padla.html", "https://www.sas.sk/detail/10223/odchod-investora-bosch-zo-slovenska-je-prvou-obetou-nicnerobenia-ministerky-sakovej/obsah", "https://www.sas.sk/detail/10223/odchod-investora-bosch-zo-slovenska-je-prvou-obetou-nicnerobenia-ministerky-sakovej/obsah", "https://www.aktuality.sk/clanok/XTyVwNa/trestny-zakon-z-pohladu-ekonoma-mafia-sa-tesi-vsetci-ostatni-sa-budeme-mat-horsie-nazor-stefana-kissa/", "https://mytopolcany.sme.sk/c/23331381/v-bosanoch-vyrastie-zavod-na-tepelne-spracovanie-masa-je-za-nim-investor-z-ukrajiny.html", "https://www.mhsr.sk/top/na-slovensko-prichadza-druha-najvyssia-investicia-v-historii-v-hodnote-12-miliardy-eur-zameria-sa-na-vyrobu-baterii", "https://sita.sk/vpriemysle/vychod-ziskal-dalsieho-investora-popredna-cinska-spolocnost-postavi-na-slovensku-svoj-prvy-zavod-v-europe/", "https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/715946-na-slovensko-mieri-novy-investor-je-to-vdaka-automobilke-volvo/", "https://www.sario.sk/sk/novinky/nova-investicia-zo-skandinavie", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/928697-na-vychod-prichadza-novy-investor-v-presove-zacina-s-vystavbou-zavodu-a-slubuje-stovky-pracovnych-miest", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96134292-na-slovensko-smeruje-multimilionova-investicia-korejcania-chcu-na-hornej-nitre-expresne-zamestnat-stovky-ludi", "https://www.ta3.com/relacia/945015/rimavskej-sobote-pomoze-novy-nemecky-investor-co-ho-prilakalo-na-slovensko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:19.794329+00:00"}
{"id": "48281", "numeric_id": 48281, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48281", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Z Ukrajiny, ale aj Ruska sa dováža vo veľkej miere pre U. S. Steel železná ruda a uhlie a teda koks a najmä tá železná ruda. Pravidelne komunikujem s našimi veľvyslancami v Ukrajine aj v Rusku. Som v kontakte s vedením U. S. Steel, tak doteraz všetko prebieha štandardne. Ale keby sa to zrazu zastavilo, tak U.S. Steel má síce nejaké rezervy, čo vie produkovať, ale dlho by to nevydržalo.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Železná ruda a metalurgické (koksovateľné) uhlie patria medzi suroviny, ktoré U. S. Steel Košice, s.r.o. dováža z Ukrajiny a Ruska. Výroba doposiaľ prebieha štandardne a v prípade prerušenia dovozu surovín je spoločnosť schopná z vlastných zásob zabezpečiť výrobu po dobu zhruba troch mesiacov. Hovorca spoločnosti potvrdzuje, že jej vedenie je v kontakte s Richardom Sulíkom.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. U. S. Steel Košice kryje dopyt po surovinách dovozom zo zahraničia. Podľa prepravcu ZSSK Cargo pochádza železná ruda využívaná spoločnosťou U. S. Steel Košice pri výrobe z Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine a z Kurskej oblasti v Rusku. Pôvod surovín taktiež potvrdzujú údaje spoločnosti MINERFIN, a.s., ktorá je pre U. S. Steel Košice jedným z dovozcov železnej rudy. Závislosť amerického oceliarskeho priemyslu na dovoze surovín (najmä surového železa) z Ukrajiny a Ruska, a jeho zraniteľnosť voči prerušeniu dovozu z týchto oblastí dokladá portál Argus Media.\n\nHovorca U. S. Steel Košice Ján Bača potvrdil, že výroba prebieha v štandardnom prevádzkovom režime, ako uvádzajú Aktuality.sk. Vyjadrenie poskytol aj pre projekt Demagog.sk: „Môžeme potvrdiť, že vedenie U. S. Steel je v kontakte s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom.“ Ďalej upresňuje, že spoločnosť vývoj na Ukrajine sleduje a vykonáva kroky vedúce k úprave stavu zásob strategických surovín. Spoločnosť predpokladá, že prípadný výpadok v dovoze surovín by vedela vlastnými zásobami kompenzovať približne po dobu troch mesiacov: “Podľa súčasného stavu zásob surovín máme naplánovanú výrobu minimálne 90 dní, aj keby došlo k pozastaveniu dodávok surovín.“", "analysis_paragraphs": ["Železná ruda a metalurgické (koksovateľné) uhlie patria medzi suroviny, ktoré U. S. Steel Košice, s.r.o. dováža z Ukrajiny a Ruska. Výroba doposiaľ prebieha štandardne a v prípade prerušenia dovozu surovín je spoločnosť schopná z vlastných zásob zabezpečiť výrobu po dobu zhruba troch mesiacov. Hovorca spoločnosti potvrdzuje, že jej vedenie je v kontakte s Richardom Sulíkom.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. U. S. Steel Košice kryje dopyt po surovinách dovozom zo zahraničia. Podľa prepravcu ZSSK Cargo pochádza železná ruda využívaná spoločnosťou U. S. Steel Košice pri výrobe z Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine a z Kurskej oblasti v Rusku. Pôvod surovín taktiež potvrdzujú údaje spoločnosti MINERFIN, a.s., ktorá je pre U. S. Steel Košice jedným z dovozcov železnej rudy. Závislosť amerického oceliarskeho priemyslu na dovoze surovín (najmä surového železa) z Ukrajiny a Ruska, a jeho zraniteľnosť voči prerušeniu dovozu z týchto oblastí dokladá portál Argus Media.", "Hovorca U. S. Steel Košice Ján Bača potvrdil, že výroba prebieha v štandardnom prevádzkovom režime, ako uvádzajú Aktuality.sk. Vyjadrenie poskytol aj pre projekt Demagog.sk: „Môžeme potvrdiť, že vedenie U. S. Steel je v kontakte s ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom.“ Ďalej upresňuje, že spoločnosť vývoj na Ukrajine sleduje a vykonáva kroky vedúce k úprave stavu zásob strategických surovín. Spoločnosť predpokladá, že prípadný výpadok v dovoze surovín by vedela vlastnými zásobami kompenzovať približne po dobu troch mesiacov: “Podľa súčasného stavu zásob surovín máme naplánovanú výrobu minimálne 90 dní, aj keby došlo k pozastaveniu dodávok surovín.“"], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["pochádza", "údaje", "dokladá", "uvádzajú"], "url": ["https://www.zscargo.sk/en/news/iron-ore-the-backbone-of-the-freight-rail-in-slovakia", "http://www.minerfin.sk/en/raw-materials/", "https://www.argusmedia.com/en/news/2295822-ukraine-russia-conflict-could-hit-us-steel-industry", "https://www.aktuality.sk/clanok/9c1s89r/u-s-steel-je-zavisly-na-komoditach-z-ukrajiny-a-ruska-o-zasobach-nechce-hovorit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:21.971312+00:00"}
{"id": "vr31375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31375", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keď bol vážny prípad trestnoprávny, tak som sa k nemu vyjadroval od začiatku môjho funkčného obdobia. Či to bola Devínska Nová Ves, či to bola kauza Valko, či to bol turecký kamión, som sa vyjadroval.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Tlačovú konferenciu k streľbe v Devínskej Novej Vsi zvolal už 30. augusta 2010, relatívne čerstvo po nástupe do funkcie. Pokračovala tlačovka o vražde Ernesta Valka (9. november 2010) a poslednou tlačovkou z rady menovaných bola tlačová konferencia ku kauze tureckého \"drogového\" kamiónu (29. december 2010).", "analysis_paragraphs": ["Výrok Daniela Lipšica je pravdivý. Tlačovú konferenciu k streľbe v Devínskej Novej Vsi zvolal už 30. augusta 2010, relatívne čerstvo po nástupe do funkcie. Pokračovala tlačovka o vražde Ernesta Valka (9. november 2010) a poslednou tlačovkou z rady menovaných bola tlačová konferencia ku kauze tureckého \"drogového\" kamiónu (29. december 2010)."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["streľbe", "Ernesta Valka", "kamiónu"], "url": ["http://majawelt.blog.cz/1008/strelba-v-devinskej-novej-vsi-tlacova-konferencia-30-8-2010", "http://krimi.noviny.sk/krimi-clanky/09-11-2010/vrazda-ernesta-valka-nazivo-sledujte-novinysk-o-1400.html", "http://www.sme.sk/c/5700881/spisiak-prepravnu-firmu-vybrala-mafia-nie-slovenska-policia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:32.058851+00:00"}
{"id": "vr16860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16860", "speaker": "Anton Martvoň", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-martvon", "statement": "...zákon o rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti jasne stanovuje, že úhrady za návštevu pohotovosti sa platia poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, (...).", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Zákone č. 577/2004 Z. z .o rozsahu zdravotnej starostlivosti sa vo štvrtej časti venuje úhradám za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V § 38, v ods. 4 sa uvádza: \" Služby podľa odseku 3 sa uhrádzajú poskytovateľovi (zdravotnej starostlivosti, pozn.) po ich poskytnutí (...). \" V ods. 3 je pritom uvedená aj návšteva pohotovostnej služby, a to konkrétne v písm. c: \"spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby,\" .", "analysis_paragraphs": ["V Zákone č. 577/2004 Z. z .o rozsahu zdravotnej starostlivosti sa vo štvrtej časti venuje úhradám za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V § 38, v ods. 4 sa uvádza: \" Služby podľa odseku 3 sa uhrádzajú poskytovateľovi (zdravotnej starostlivosti, pozn.) po ich poskytnutí (...). \" V ods. 3 je pritom uvedená aj návšteva pohotovostnej služby, a to konkrétne v písm. c: \"spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby,\" ."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["č. 577/2004 Z. z"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/577/20150501.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:14.633601+00:00"}
{"id": "vr15078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15078", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Korektne sme (opozícia, pozn.) spolupracovali v pracovnej skupine, ktorá mala zmeniť majetkové priznania a ústavný zákon o nezlučiteľnosti funkcií. (...) najprv v pracovnej skupine s pani Zmajkovičovou, potom tam bol pán Brixi.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O podobnej širokej pracovnej skupine sa uvažuje aj v súčasnej dobe. TASR informuje, že \" Sprísnenie majetkových priznaní verejných činiteľov by mala opäť riešiť pracovná parlamentná skupina. Plánuje ju zriadiť predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS).\n\nO sprísnení majetkových priznaní sa hovorí už roky. Pracovná skupina tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel. Na zmeny ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov.\"", "analysis_paragraphs": ["O podobnej širokej pracovnej skupine sa uvažuje aj v súčasnej dobe. TASR informuje, že \" Sprísnenie majetkových priznaní verejných činiteľov by mala opäť riešiť pracovná parlamentná skupina. Plánuje ju zriadiť predseda parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Martin Poliačik (SaS).", "O sprísnení majetkových priznaní sa hovorí už roky. Pracovná skupina tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel. Na zmeny ústavného zákona treba aspoň 90 hlasov.\""], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["členom", "denníka Sme", "podpredseda", "TASR", "Hospodárskych novín", "TASR", ""], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/275941-ustavny-zakon-je-hotovy-majetkove-priznania-budu-po-novom/", "http://domov.sme.sk/c/20146088/majetkove-priznania-funkcionarov-by-mala-opat-riesit-pracovna-skupina.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=116", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/275941-ustavny-zakon-je-hotovy-majetkove-priznania-budu-po-novom/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/507843-poslanci-by-mali-dokladovat-majetok-po-novom-nikto-vsak-nevie-kedy", "http://domov.sme.sk/c/20146088/majetkove-priznania-funkcionarov-by-mala-opat-riesit-pracovna-skupina.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:30.870967+00:00"}
{"id": "vr29970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29970", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale povedal som aj pri viacerých príležitostiach, pokiaľ o to prejaví záujem Nemecko, ktoré prijíma migrantov, sme schopní urobiť veľmi bezpečný koridor cez Slovensko a Českú republiku...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácia o možnosti vytvorenia železničného koridoru cez Českú republiku a Slovensko sa objavila 4. septembra 2015 po rokovaní ministrov vnútra ČR a SR v Prahe. Premiér Fico o pripravenosti vytvoriť takýto bezpečný koridor cez Slovensko a Českú republiku informoval v relácii O 5 minút 12 a to 6.septembra a neskôr aj na tlačovej konferencii 15. septembra . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informácia o možnosti vytvorenia železničného koridoru cez Českú republiku a Slovensko sa objavila 4. septembra 2015 po rokovaní ministrov vnútra ČR a SR v Prahe. Premiér Fico o pripravenosti vytvoriť takýto bezpečný koridor cez Slovensko a Českú republiku informoval v relácii O 5 minút 12 a to 6.septembra a neskôr aj na tlačovej konferencii 15. septembra . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["4. septembra 2015", "6.septembra", "15. septembra"], "url": ["https://dennikn.sk/232010/tri-tisic-utecencov-vieme-prijat-bez-problemov-stale-mame-spiace-tabory/", "http://www.demagog.sk/diskusie/542/fico-vs-figel-o-uteceneckej-krize", "http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-cesko-koridor-migranti/155705-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:23.224450+00:00"}
{"id": "vr35192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35192", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...pravidlo, že nesmiete nosiť mobilný telefón do rokovacej miestnosti vzniklo možnože pred pätnástimi alebo ešte viacej rokmi, kedy mobilný telefón bola takáto veľká poštárska taška.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v § 32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále odsek (3) píše:\n\n„ Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky a prenosné telekomunikačné prostriedky ...“", "analysis_paragraphs": ["V zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v § 32 Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále odsek (3) píše:", "„ Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky a prenosné telekomunikačné prostriedky ...“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:54.066203+00:00"}
{"id": "vr17438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17438", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Podľa infotoku musia operatívci nahlásiť svoje zistenia operačnému pracovníkovi, a ten ihneď informuje prezidenta policajného zboru a všetkých troch viceprezidentov policajného zboru. V tomto prípade došlo k zvratu. Na priamy príkaz TIbora Gašpara neboli informovaní viceprezidenti policajného zboru o zisteniach, ktoré sa našli na mieste činu.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K tvrdeniu Nicholsonovej sa Prezídium policajného zboru vyjadrilo cez nasledujúce stanovisko: \" Žiadny príkaz neinformovať viceprezidentov PZ v prípade dvojnásobnej vraždy (novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej) nevydal a tvrdenia pani poslankyne sú absolútne nepravdivé a majú za cieľ opäť len zavádzať verejnosť ,\". O vyjadrenie k priebehu toku informácií v podobných prípadoch sme požiadali Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["K tvrdeniu Nicholsonovej sa Prezídium policajného zboru vyjadrilo cez nasledujúce stanovisko: \" Žiadny príkaz neinformovať viceprezidentov PZ v prípade dvojnásobnej vraždy (novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej) nevydal a tvrdenia pani poslankyne sú absolútne nepravdivé a majú za cieľ opäť len zavádzať verejnosť ,\". O vyjadrenie k priebehu toku informácií v podobných prípadoch sme požiadali Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrilo"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/gaspar-klamstva-nicholsonova/311796-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:15.445448+00:00"}
{"id": "vr32899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32899", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2013 by Slovensko malo mať pozitívny hospodársky rast, dokonca odhady sú, že jeden z najvyšších v celej Európskej únii.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odhadov Eurostatu by Slovensko skutočne malo mať v roku 2013 pozitívny hospodársky rast (2%).", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadov Eurostatu by Slovensko skutočne malo mať v roku 2013 pozitívny hospodársky rast (2%)."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:18.831754+00:00"}
{"id": "vr38314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38314", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Zrazu musel tiež v marci za záhadných okolností odstúpiť (F. Blanárik pozn.) z vlastnej vôle, pretože vyjadril sa, že boli isté tlaky a odmietol opäť citujem, \"byť nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom mala byť škandalizácia jeho osoby.\"", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : \"Šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik sa ráno vzdal svojej funkcie. Rezignáciu odovzdal do rúk predsedu NR SR Richarda Sulíka. Rozhodol sa tak ešte pred ukončením svojho funkčného obdobia v septembri 2013. Ako dôvod uvádza, že sa odmieta stať nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom je škandalizácia aj jeho osoby.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR : \"Šéf Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) František Blanárik sa ráno vzdal svojej funkcie. Rezignáciu odovzdal do rúk predsedu NR SR Richarda Sulíka. Rozhodol sa tak ešte pred ukončením svojho funkčného obdobia v septembri 2013. Ako dôvod uvádza, že sa odmieta stať nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom je škandalizácia aj jeho osoby.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/blanarik-odstupil-z-funkcie-sefa-nbu-d7s-/sk_domace.asp?c=A110307_114506_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:24.214613+00:00"}
{"id": "vr30251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30251", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tento rok po opatreniach, ktoré tvrdohlavo pripravili a presadili, reálna mzda klesá, za druhý štvrťrok tohto roku to bolo skoro 1%.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ŠÚSR : V druhom kvartáli 2011 bol pokles reálnych miezd 0,9%. Ako môžeme vidieť index reálnej mzdy v 2011Q2 je 99,1, čo znamená, že reálne mzdy klesli oproti rovnakému obdobiu roku 2010 o spomínaných 0,9%.", "analysis_paragraphs": ["ŠÚSR : V druhom kvartáli 2011 bol pokles reálnych miezd 0,9%. Ako môžeme vidieť index reálnej mzdy v 2011Q2 je 99,1, čo znamená, že reálne mzdy klesli oproti rovnakému obdobiu roku 2010 o spomínaných 0,9%."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚSR"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:46.541868+00:00"}
{"id": "49897", "numeric_id": 49897, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49897", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Už bola obsadená štvrtina územia vtedy. (pozn. pri Istanbulských jednaniach Ukrajiny a Ruska).", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2022 sa v Istanbule uskutočnili mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Cieľom týchto rokovaní bolo dosiahnuť dohodu, ktorá by zahŕňala ukrajinskú neutralitu výmenou za bezpečnostné záruky. Rokovania nepriniesli konečný výsledok a mier sa nepodarilo vyjednať. V čase konania týchto rokovaní ruské sily ovládali približne 25 % ukrajinského územia, čo zahŕňalo anektovaný Krym, časti Donbasu a oblasti obsadené počas ruskej vojenskej invázie v roku 2022. Podľa dát Inštitútu pre štúdium vojny citovaného CNN dosiahla ruská vojenská invázia na Ukrajinu svoj územný vrchol zhruba 22. marca 2022, kedy ruské ozbrojené sily mali kontrolovať 27 % ukrajinského územia.\n\nÚzemie Ukrajiny okupované ruskými ozbrojenými silami ku dňu 28.3. 2022, zdroj: Seznam správy a Institute for the Study of War\n\nVojnu na Ukrajine začalo Rusko obsadením polostrova Krym v marci 2014. O mesiac na to vyhlásili ukrajinskí separatisti podporovanými Ruskom nezávislosť na východe Ukrajiny v regiónoch Doneck a Luhansk. Vyhlásenie separatistických republík viedlo k ozbrojenému konfliktu medzi ukrajinskou armádou a neštátnymi vojenskými skupinami zo separatistických regiónov, ktoré Rusko podporovalo vojensky aj personálne. Ozbrojený konflikt prešiel do zamrznutej fáze vďaka podpisu Minských dohôd. Vo februári 2022 Rusko započalo úplnú vojenskú inváziu na Ukrajinu. V prvých týždňoch invázie ruské ozbrojené sily postupovali skrz separatistické územia smerom na juh k mestu Mariupol a smerom na sever ku Charkovu. Ruské jednotky prichádzajúce zo severu z Bieloruska a z ruskej Kurskej a Brianskej oblasti obsadili severovýchodné regióny Ukrajiny, pričom prišli až na predmestie Kyjeva. V marci 2022 počas rozhovorov za účelom ukončenia bojov v Istanbule Rusko kontrolovalo najviac ukrajinského územia v priebehu vojny a to jednu štvrtinu.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2022 sa v Istanbule uskutočnili mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Cieľom týchto rokovaní bolo dosiahnuť dohodu, ktorá by zahŕňala ukrajinskú neutralitu výmenou za bezpečnostné záruky. Rokovania nepriniesli konečný výsledok a mier sa nepodarilo vyjednať. V čase konania týchto rokovaní ruské sily ovládali približne 25 % ukrajinského územia, čo zahŕňalo anektovaný Krym, časti Donbasu a oblasti obsadené počas ruskej vojenskej invázie v roku 2022. Podľa dát Inštitútu pre štúdium vojny citovaného CNN dosiahla ruská vojenská invázia na Ukrajinu svoj územný vrchol zhruba 22. marca 2022, kedy ruské ozbrojené sily mali kontrolovať 27 % ukrajinského územia.", "Územie Ukrajiny okupované ruskými ozbrojenými silami ku dňu 28.3. 2022, zdroj: Seznam správy a Institute for the Study of War", "Vojnu na Ukrajine začalo Rusko obsadením polostrova Krym v marci 2014. O mesiac na to vyhlásili ukrajinskí separatisti podporovanými Ruskom nezávislosť na východe Ukrajiny v regiónoch Doneck a Luhansk. Vyhlásenie separatistických republík viedlo k ozbrojenému konfliktu medzi ukrajinskou armádou a neštátnymi vojenskými skupinami zo separatistických regiónov, ktoré Rusko podporovalo vojensky aj personálne. Ozbrojený konflikt prešiel do zamrznutej fáze vďaka podpisu Minských dohôd. Vo februári 2022 Rusko započalo úplnú vojenskú inváziu na Ukrajinu. V prvých týždňoch invázie ruské ozbrojené sily postupovali skrz separatistické územia smerom na juh k mestu Mariupol a smerom na sever ku Charkovu. Ruské jednotky prichádzajúce zo severu z Bieloruska a z ruskej Kurskej a Brianskej oblasti obsadili severovýchodné regióny Ukrajiny, pričom prišli až na predmestie Kyjeva. V marci 2022 počas rozhovorov za účelom ukončenia bojov v Istanbule Rusko kontrolovalo najviac ukrajinského územia v priebehu vojny a to jednu štvrtinu."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Istanbule", "ovládali", "Inštitútu pre štúdium vojny", "dosiahla", "kontrolovať", "Seznam správy", "začalo", "vyhlásili", "viedlo", "prešiel", "započalo", "postupovali", "smerom", "obsadili", "kontrolovalo"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-rusko-ukrajinske-mierove-roko/622871-clanok.html", "https://www.lemonde.fr/en/les-decodeurs/article/2023/01/06/war-in-ukraine-russia-now-controls-only-16-of-ukrainian-territory_6010578_8.html", "https://www.understandingwar.org/backgrounder/ukraine-conflict-updates", "https://edition.cnn.com/interactive/2022/09/europe/russia-territory-control-ukraine-shift-dg/", "https://edition.cnn.com/interactive/2022/09/europe/russia-territory-control-ukraine-shift-dg/", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-ruske-vyhry-a-potupy-v-mapach-tak-se-meni-fronta-na-ukrajine-220320", "https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine", "https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine", "https://www.cfr.org/global-conflict-tracker/conflict/conflict-ukraine", "https://www.reuters.com/world/europe/what-are-minsk-agreements-ukraine-conflict-2022-02-21/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682", "https://www.aljazeera.com/news/longform/2023/2/21/mapping-the-major-battles-of-the-ukraine-war", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682", "https://www.lemonde.fr/en/les-decodeurs/article/2023/01/06/war-in-ukraine-russia-now-controls-only-16-of-ukrainian-territory_6010578_8.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:00.614636+00:00"}
{"id": "vr37828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37828", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Povedz mi, čo si ty (Robert Fico, pozn.) v oblasti slovensko-maďarských vzťahov za štyri roky v koalícii so Slotom a Mečiarom urobil pozitívne? Raz ste sa stretli s premiérom Gyurcsányom v Komárne, ale to skončilo.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Priame stretnutie premiérov bolo len jedno zmieňované v Komárne v roku 2008. Je však nutné podotknúť, že Gyurcsányi odmietol Ficove pozvania na návštevu SR. Ďalší prehľad je možné nájsť tu . Zároveň podľa prehľadu portálu hnonline.sk došlo k viacerým neformálnym stretnutiam R. Fica a maďarského premiéra Gyurcsánya, či stretnutiam prebiehajúcich v rámci jednaní napr. EÚ či V4.", "analysis_paragraphs": ["Priame stretnutie premiérov bolo len jedno zmieňované v Komárne v roku 2008. Je však nutné podotknúť, že Gyurcsányi odmietol Ficove pozvania na návštevu SR. Ďalší prehľad je možné nájsť tu . Zároveň podľa prehľadu portálu hnonline.sk došlo k viacerým neformálnym stretnutiam R. Fica a maďarského premiéra Gyurcsánya, či stretnutiam prebiehajúcich v rámci jednaní napr. EÚ či V4."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["tu", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=11001", "http://hnonline.sk/c1-38278850-fico-a-bajnai-si-vyskusaju-ci-si-rozumeju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:21.947333+00:00"}
{"id": "vr33688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33688", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Za celú históriu Slovenskej republiky Slovensko nemalo nikdy ani len vyrovnaný rozpočet. To znamená, vždycky hospodárilo deficitne.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Slovenská Republika od roku 1992 nemala vyrovnaný rozpočet (Statistics.sk a Openiazoch.sk ).", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Slovenská Republika od roku 1992 nemala vyrovnaný rozpočet (Statistics.sk a Openiazoch.sk )."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["(Statistics.sk", "Openiazoch.sk"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://openiazoch.zoznam.sk/zivot/makro/ukazovatele.asp?iid=SRS&year=ALL"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:09.934868+00:00"}
{"id": "48426", "numeric_id": 48426, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48426", "speaker": "Tomáš Špaček", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-spacek", "statement": "Nemecko potvrdilo, že závažné nežiadúce účinky po vakcíne utrpelo 1% občanov. To by znamenalo, že len na Slovensku môžeme predpokladať približne 30 000 ťažkých nežiadúcich účinkov", "statement_date": "2022-05-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O vyššej miere závažných nežiadúcich účinkov informoval lekár Harald Matthes na základe otvoreného online dotazníku so 40-tisíc zapojenými respondentmi, čo sa nedá porovnať s databázami výskumných inštitútov rôznych krajín. Štatistiky z rôznych krajín sveta ukazujú mieru vážnych nežiadúcich účinkov vakcín od 0,01 do 0,09 %. Matthesova štúdia čelí kritike zo strany vedcov a nemocnica, pod ktorou Matthes pracuje, sa od jeho vyhlásení dištancovala. Matthes navyše hovorí o 0,8 % závažných nežiadúcich účinkoch, nie 1 %, ako zaokrúhľuje Tomáš Špaček, čo by pri aplikovaní výsledkov na slovenskú populáciu bolo 22-tisíc prípadov, nie 30-tisíc.\n\nS informáciou, že 0,8% očkovaných malo ťažké nežiadúce účinky, prišiel nemecký lekár Harald Matthes. Toto číslo je o 40-krát vyššie, než uvádza Paul-Ehrlich-Institut, národný inštitút, ktorý skúma a reguluje používanie vakcín. Ten hovorí o 0,02% očkovaných s ťažkými nežiadúcimi účinkami (. pdf , str.2). Harald Matthes pracuje v berlínskej nemocnici Charité ako profesor pre integratívnu a antropozofnú medicínu, nemocnica sa však od jeho tvrdení dištancovala . Podľa hovorcu Charité, Markusa Hegena Matthesova, práca nespĺňala vedecké štandardy. Dáta boli zozbierané cez otvorené otázky na internete, ktorý mohol dobrovoľne vyplniť každý, kto chcel, čo mohlo viesť k skresleniu informácií. Keďže dotazník mohol vyplniť ktokoľvek, je väčšia šanca, že naň odpovedali ľudia, ktorí sú viac kritickí voči očkovaniu či zažili nepriaznivé účinky vakcinácie než tí, u ktorých prebehla vakcinácia bezproblémovo. Podľa ZDF sa do dotazníku sa zapojilo okolo 40 000 respondentov. Zo štúdie boli navyše vylúčení maloletí a pravdepodobnosť, že by dotazník vyplnili starší ľudia je nízka. Na základe týchto dát nie je možné generalizovať na iné vzorky očkovaných, či na iné krajiny.\n\nMatthes taktiež nepracuje s rovnakou definíciou ťažkého nežiadúceho účinku ako EMA, Paul-Ehrlich Institut, či slovenský ŠÚKL. Problematická definícia je taktiež súčasťou kritiky, ktorej Matthesova štúdia čelí. Ťažký nežiaduci účinok bol podľa Matthesa definovaný ako taký, ktorý ošetrujúci lekár označil za potenciálne ohrozujúci a očkovaný bol minimálne tri dni práceneschopný. Keďže Matthesova štúdia nepoužíva definíciu zaužívanú vo výskume v oblasti vakcinácie, nie je možné jeho výsledky porovnávať s výsledkami iných štúdií.\n\nPodľa nemeckého zákona (Arzneimittelgesetz) je ťažký nežiadúci účinok smrteľný alebo život ohrozujúci, vyžaduje či predlžuje hospitalizáciu, alebo vedie k spusteniu vývojových anomálií, vrodených porúch či k invalidite. S touto definíciou pracoval aj Paul-Ehrlich-Institute (. pdf , str.23). Inštitút navyše pridal k ťažkým účinkom nežiaduce reakcie mimoriadneho záujmu, tie uvádza v zverejnenom reporte (.pdf, str.6-7). Ťažkých nežiadúcich účinkov sa v Nemecku objavilo 0,2 na 1000 očkovaných, pričom všetkých nežiadúcich účinkov bolo 1,7 na 1000 očkovaných (. pdf , str. 2).\n\nNie je teda pravdou, že by Nemecko potvrdilo 1% nežiadúcich účinkov, keďže údaj vychádza z jednej štúdie, ktorá čelí kritike kvôli metodológií a jej zistenia nie je možné generalizovať na slovenskú populáciu očkovaných.\n\nV prípade Slovenska bolo k máju 2022 evidovaných 1686 hlásení závažných nežiadúcich účinkov a okolo 11 tisíc hlásení ohľadom podozrenia na nežiadúce účinky. Slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) pri jednotlivých vakcínach uvádza najčastejšie hlásené podozrenia na nežiadúce účinky, taktiež však používa definíciu závažného nežiadúceho účinku, ktorá sa zhoduje s tou, ktorú používa aj Paul-Ehrlich-Institute. ŠÚKL navyše upozorňuje, že počet hlásení pre jednotlivé vakcíny závisí na niekoľkých faktoroch, akými je napr. dĺžka používania vakcín, počet očkovaných osôb či subjektivita hlásateľa. Počet hlásení nežiaducich účinkov zverejňuje ŠÚKL pravidelne.\n\nPre porovnanie, Európska lieková agentúra uvádza počet nežiaducich účinkov pre každú vakcínu podávanú v Európskej únií samostatne. Pri vakcíne Comirnaty (BioNTech & Pfizer) eviduje 743 735 všetkých vedľajších účinkov, nielen závažných, u približne 1,2 % očkovaných. Švajčiarsko eviduje 0,09 % hlásení o závažných vedľajších účinkoch, Kanada 0,011 %, Nový Zéland 0,07 %.\n\nSpojené kráľovstvo v svojej analýze nežiaducich účnkov upozorňuje , že nie je vhodné používať dáta zozbierané nahlasovaním od ľudí na účely porovnávanie bezpečnostných profilov vakcín či na určovanie miery vedľajších účinkov. Nahlasovanie totiž môže byť ovplyvnené viacerými faktormi, tie môžu údaje skresľovať.\n\nNie je teda vhodné aplikovať zistenia z Nemecka na Slovensko bez zohľadnenia iných faktorov. Problémom porovnana, ktoré Tomáš Špaček robí, je aj samotná štúdia, na ktorú sa výrok odvoláva. Navyše, zistenie je nadhodnotené o 0,2% a ako príklad slúžiaci pre porovnanie so Slovenskom je použitý ten, z ktorého vychádza najvyššia miera vedľajších účinkov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O vyššej miere závažných nežiadúcich účinkov informoval lekár Harald Matthes na základe otvoreného online dotazníku so 40-tisíc zapojenými respondentmi, čo sa nedá porovnať s databázami výskumných inštitútov rôznych krajín. Štatistiky z rôznych krajín sveta ukazujú mieru vážnych nežiadúcich účinkov vakcín od 0,01 do 0,09 %. Matthesova štúdia čelí kritike zo strany vedcov a nemocnica, pod ktorou Matthes pracuje, sa od jeho vyhlásení dištancovala. Matthes navyše hovorí o 0,8 % závažných nežiadúcich účinkoch, nie 1 %, ako zaokrúhľuje Tomáš Špaček, čo by pri aplikovaní výsledkov na slovenskú populáciu bolo 22-tisíc prípadov, nie 30-tisíc.", "S informáciou, že 0,8% očkovaných malo ťažké nežiadúce účinky, prišiel nemecký lekár Harald Matthes. Toto číslo je o 40-krát vyššie, než uvádza Paul-Ehrlich-Institut, národný inštitút, ktorý skúma a reguluje používanie vakcín. Ten hovorí o 0,02% očkovaných s ťažkými nežiadúcimi účinkami (. pdf , str.2). Harald Matthes pracuje v berlínskej nemocnici Charité ako profesor pre integratívnu a antropozofnú medicínu, nemocnica sa však od jeho tvrdení dištancovala . Podľa hovorcu Charité, Markusa Hegena Matthesova, práca nespĺňala vedecké štandardy. Dáta boli zozbierané cez otvorené otázky na internete, ktorý mohol dobrovoľne vyplniť každý, kto chcel, čo mohlo viesť k skresleniu informácií. Keďže dotazník mohol vyplniť ktokoľvek, je väčšia šanca, že naň odpovedali ľudia, ktorí sú viac kritickí voči očkovaniu či zažili nepriaznivé účinky vakcinácie než tí, u ktorých prebehla vakcinácia bezproblémovo. Podľa ZDF sa do dotazníku sa zapojilo okolo 40 000 respondentov. Zo štúdie boli navyše vylúčení maloletí a pravdepodobnosť, že by dotazník vyplnili starší ľudia je nízka. Na základe týchto dát nie je možné generalizovať na iné vzorky očkovaných, či na iné krajiny.", "Matthes taktiež nepracuje s rovnakou definíciou ťažkého nežiadúceho účinku ako EMA, Paul-Ehrlich Institut, či slovenský ŠÚKL. Problematická definícia je taktiež súčasťou kritiky, ktorej Matthesova štúdia čelí. Ťažký nežiaduci účinok bol podľa Matthesa definovaný ako taký, ktorý ošetrujúci lekár označil za potenciálne ohrozujúci a očkovaný bol minimálne tri dni práceneschopný. Keďže Matthesova štúdia nepoužíva definíciu zaužívanú vo výskume v oblasti vakcinácie, nie je možné jeho výsledky porovnávať s výsledkami iných štúdií.", "Podľa nemeckého zákona (Arzneimittelgesetz) je ťažký nežiadúci účinok smrteľný alebo život ohrozujúci, vyžaduje či predlžuje hospitalizáciu, alebo vedie k spusteniu vývojových anomálií, vrodených porúch či k invalidite. S touto definíciou pracoval aj Paul-Ehrlich-Institute (. pdf , str.23). Inštitút navyše pridal k ťažkým účinkom nežiaduce reakcie mimoriadneho záujmu, tie uvádza v zverejnenom reporte (.pdf, str.6-7). Ťažkých nežiadúcich účinkov sa v Nemecku objavilo 0,2 na 1000 očkovaných, pričom všetkých nežiadúcich účinkov bolo 1,7 na 1000 očkovaných (. pdf , str. 2).", "Nie je teda pravdou, že by Nemecko potvrdilo 1% nežiadúcich účinkov, keďže údaj vychádza z jednej štúdie, ktorá čelí kritike kvôli metodológií a jej zistenia nie je možné generalizovať na slovenskú populáciu očkovaných.", "V prípade Slovenska bolo k máju 2022 evidovaných 1686 hlásení závažných nežiadúcich účinkov a okolo 11 tisíc hlásení ohľadom podozrenia na nežiadúce účinky. Slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) pri jednotlivých vakcínach uvádza najčastejšie hlásené podozrenia na nežiadúce účinky, taktiež však používa definíciu závažného nežiadúceho účinku, ktorá sa zhoduje s tou, ktorú používa aj Paul-Ehrlich-Institute. ŠÚKL navyše upozorňuje, že počet hlásení pre jednotlivé vakcíny závisí na niekoľkých faktoroch, akými je napr. dĺžka používania vakcín, počet očkovaných osôb či subjektivita hlásateľa. Počet hlásení nežiaducich účinkov zverejňuje ŠÚKL pravidelne.", "Pre porovnanie, Európska lieková agentúra uvádza počet nežiaducich účinkov pre každú vakcínu podávanú v Európskej únií samostatne. Pri vakcíne Comirnaty (BioNTech & Pfizer) eviduje 743 735 všetkých vedľajších účinkov, nielen závažných, u približne 1,2 % očkovaných. Švajčiarsko eviduje 0,09 % hlásení o závažných vedľajších účinkoch, Kanada 0,011 %, Nový Zéland 0,07 %.", "Spojené kráľovstvo v svojej analýze nežiaducich účnkov upozorňuje , že nie je vhodné používať dáta zozbierané nahlasovaním od ľudí na účely porovnávanie bezpečnostných profilov vakcín či na určovanie miery vedľajších účinkov. Nahlasovanie totiž môže byť ovplyvnené viacerými faktormi, tie môžu údaje skresľovať.", "Nie je teda vhodné aplikovať zistenia z Nemecka na Slovensko bez zohľadnenia iných faktorov. Problémom porovnana, ktoré Tomáš Špaček robí, je aj samotná štúdia, na ktorú sa výrok odvoláva. Navyše, zistenie je nadhodnotené o 0,2% a ako príklad slúžiaci pre porovnanie so Slovenskom je použitý ten, z ktorého vychádza najvyššia miera vedľajších účinkov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-05-24", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "prišiel", "pdf", "dištancovala", "mohlo", "je", "vylúčení", "súčasťou", "možné", "zákona", "pdf", "uvádza", "pdf", "evidovaných", "používa", "hlásení", "uvádza", "eviduje", "Kanada", "Zéland", "upozorňuje"], "url": ["https://www.zeit.de/gesundheit/2022-05/corona-impfung-nebenwirkungen-behauptungen-charite", "https://www.zeit.de/gesundheit/2022-05/corona-impfung-nebenwirkungen-behauptungen-charite", "https://www.pei.de/SharedDocs/Downloads/DE/newsroom/dossiers/sicherheitsberichte/sicherheitsbericht-27-12-20-bis-31-03-22.pdf?__blob=publicationFile&v=5", "https://www.zdf.de/nachrichten/panorama/corona-studie-charite-impfnebenwirkungen-100.html", "https://www.zdf.de/nachrichten/panorama/corona-studie-charite-impfnebenwirkungen-100.html", "https://scilogs.spektrum.de/menschen-bilder/belegt-die-charite-studie-wirklich-40-mal-so-viele-impfnebenwirkungen/", "https://www.zdf.de/nachrichten/panorama/corona-studie-charite-impfnebenwirkungen-100.html", "https://www.zdf.de/nachrichten/panorama/corona-studie-charite-impfnebenwirkungen-100.html", "https://www.zeit.de/gesundheit/2022-05/corona-impfung-nebenwirkungen-behauptungen-charite/seite-2", "https://www.gesetze-im-internet.de/amg_1976/__4.html", "https://www.pei.de/SharedDocs/Downloads/DE/newsroom/dossiers/sicherheitsberichte/sicherheitsbericht-27-12-20-bis-31-03-22.pdf?__blob=publicationFile&v=5", "https://www.pei.de/SharedDocs/Downloads/DE/newsroom/dossiers/sicherheitsberichte/sicherheitsbericht-27-12-20-bis-31-03-22.pdf?__blob=publicationFile&v=5", "https://www.pei.de/SharedDocs/Downloads/DE/newsroom/dossiers/sicherheitsberichte/sicherheitsbericht-27-12-20-bis-31-03-22.pdf?__blob=publicationFile&v=5", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/mesacna-statistika-hlaseni-podozreni-na-neziaduce-ucinky-vakcin-na-prevenciu-covid-19-2.-5.-2022?page_id=5885", "https://www.sukl.sk/buxus/docs/Bezpecnost_liekov/Pokyny/Definicie_zakladnych_pojmov_farmakovigilancie_08_2019_final.pdf", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/mesacna-statistika-hlaseni-podozreni-na-neziaduce-ucinky-vakcin-na-prevenciu-covid-19-2.-5.-2022?page_id=5885", "https://www.ema.europa.eu/en/human-regulatory/overview/public-health-threats/coronavirus-disease-covid-19/treatments-vaccines/vaccines-covid-19/safety-covid-19-vaccines", "https://www.swissmedic.ch/swissmedic/en/home/news/coronavirus-covid-19/covid-19-vaccines-safety-update-15.html", "https://health-infobase.canada.ca/covid-19/vaccine-safety/", "https://www.medsafe.govt.nz/COVID-19/safety-report-43.asp", "https://www.gov.uk/government/publications/coronavirus-covid-19-vaccine-adverse-reactions/coronavirus-vaccine-summary-of-yellow-card-reporting#yellow-card-reports"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:38.936438+00:00"}
{"id": "vr16827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16827", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "(Počas Baškovho pôsobenia, poz.) 0 kilometrov vybudovaných cyklotrás za 4 roky...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webu www.cyklotrasytsk.sk , ktorý popisuje pokrok vo výstavbe úsekov cyklotrás v kraji, nebola doposiaľ fyzicky vybudovaná žiadna časť plánovaných cyklotrás v Trenčianskom samosprávnom kraji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Realizovali sa aj práce v rámci projektu \"Spoznávaj prihraničíe Trenčianskeho a Zlínskeho kraja zo sedla bicykla\", pričom išlo hlavne o propagačno-reprezentačné akcie a taktiež o vydanie cykloturisickej mapy. V súvislosti s obnovou značenia (cyklo)turistických trás a obnovou turistickej infraštruktúry bola uzatvorená zmluva medzi TSK a Slovenským cykloklubom o realizácii prác súvisiacich s novými cyklotrasami a obnovou už jestvujúcich cyklotrás v celkovej výške 24 928,74 Eur. (zdroj: Záverečný účet TSK za rok 2015, .pdf , s. 257) Podľa záverečného účtu za rok 2016 bol cieľ atraktívnych cykloturistických strán taktiež čiastočne splnený. Z plánovanej 150 len 22,8 km cyklotrás bolo opatrených vhodným cykloturistickým značením. V I. polroku 2016 prebiehala výroba prvkov cykloturistického značenia, v II. polroku ich osadenie, pritom išlo hlavne o výmenu resp. obnovu značenia v nedobrom stave. Podľa záverečného účtu nedošlo ani k vybudovaniu nových turistických trás v tomto období. Trenčiansky kraj proklamuje, že rozvoj cykloturistiky je jednou z priorít, napriek tomu bolo čerpanie financií na túto kapitolu na úrovni približne 5 % (celková rozpočtovaná suma bola v roku 2016 2,3 miliónov eur). Dôvodom nízkeho čerpania rozpočtovaných výdavkov pre rok 2016 mal byť hlavne proces verejného obstarávania pre obstaranie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutia k projektu „Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“. Kvôli zdĺhavému procesu sa plánovalo vyhlásenie verejnej súťaže na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenia a realizáciu stavby najskôr v rokau 2017. V rámci projektu \"Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“ boli projektové práce pre vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie spracované pre 8 úsekov. V rámci projektu \"Obnovené cykloturistické trasy na území Trenčianskeho samosprávneho kraja\" bola zrealizovaná obnova značenia na 6 cyklotrasách a na vyznačenie 1 novej cykloturistickej trasy. Trenčiansky samosprávny kraj pokračoval v roku 2016 v príprave podkladov a projektovej dokumentácie k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vybudovanie cyklotrasy v rámci projektu \"Na bicykli po stopách histórie\", na ktorý chce získať kraj financie z Operačného programu Interreg V-A SK-CZ 2014 - 2020. V roku 2016 bol taktiež pripravený strategický dokument \"Stratégia využitia potenciálu Trenčianskeho samosprávneho kraja pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry\". Začalo sa pracovať na príprave aj ďalšieho dokumentu “Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry na Hornej Nitre – vypracovanie prípravnej dokumentácie, štúdie realizovateľnosti“. Ide o predbežnú verziu štúdie variantných riešení vedenia cyklotrasy, ktorá bude spájať mestá Handlovú, Prievidza, Nováky, Partizánske, až po hranicu s Nitrianskym krajom. (Zdroj: Záverečný účet TSK na rok 2016, .pdf , s. 280) Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa webu www.cyklotrasytsk.sk , ktorý popisuje pokrok vo výstavbe úsekov cyklotrás v kraji, nebola doposiaľ fyzicky vybudovaná žiadna časť plánovaných cyklotrás v Trenčianskom samosprávnom kraji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Realizovali sa aj práce v rámci projektu \"Spoznávaj prihraničíe Trenčianskeho a Zlínskeho kraja zo sedla bicykla\", pričom išlo hlavne o propagačno-reprezentačné akcie a taktiež o vydanie cykloturisickej mapy. V súvislosti s obnovou značenia (cyklo)turistických trás a obnovou turistickej infraštruktúry bola uzatvorená zmluva medzi TSK a Slovenským cykloklubom o realizácii prác súvisiacich s novými cyklotrasami a obnovou už jestvujúcich cyklotrás v celkovej výške 24 928,74 Eur. (zdroj: Záverečný účet TSK za rok 2015, .pdf , s. 257) Podľa záverečného účtu za rok 2016 bol cieľ atraktívnych cykloturistických strán taktiež čiastočne splnený. Z plánovanej 150 len 22,8 km cyklotrás bolo opatrených vhodným cykloturistickým značením. V I. polroku 2016 prebiehala výroba prvkov cykloturistického značenia, v II. polroku ich osadenie, pritom išlo hlavne o výmenu resp. obnovu značenia v nedobrom stave. Podľa záverečného účtu nedošlo ani k vybudovaniu nových turistických trás v tomto období. Trenčiansky kraj proklamuje, že rozvoj cykloturistiky je jednou z priorít, napriek tomu bolo čerpanie financií na túto kapitolu na úrovni približne 5 % (celková rozpočtovaná suma bola v roku 2016 2,3 miliónov eur). Dôvodom nízkeho čerpania rozpočtovaných výdavkov pre rok 2016 mal byť hlavne proces verejného obstarávania pre obstaranie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutia k projektu „Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“. Kvôli zdĺhavému procesu sa plánovalo vyhlásenie verejnej súťaže na spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenia a realizáciu stavby najskôr v rokau 2017. V rámci projektu \"Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry v TSK - inžinierska činnosť, vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie a majetkovo-právne vysporiadanie“ boli projektové práce pre vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie spracované pre 8 úsekov. V rámci projektu \"Obnovené cykloturistické trasy na území Trenčianskeho samosprávneho kraja\" bola zrealizovaná obnova značenia na 6 cyklotrasách a na vyznačenie 1 novej cykloturistickej trasy. Trenčiansky samosprávny kraj pokračoval v roku 2016 v príprave podkladov a projektovej dokumentácie k žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na vybudovanie cyklotrasy v rámci projektu \"Na bicykli po stopách histórie\", na ktorý chce získať kraj financie z Operačného programu Interreg V-A SK-CZ 2014 - 2020. V roku 2016 bol taktiež pripravený strategický dokument \"Stratégia využitia potenciálu Trenčianskeho samosprávneho kraja pre rozvoj cyklistickej infraštruktúry\". Začalo sa pracovať na príprave aj ďalšieho dokumentu “Zlepšenie cyklistickej infraštruktúry na Hornej Nitre – vypracovanie prípravnej dokumentácie, štúdie realizovateľnosti“. Ide o predbežnú verziu štúdie variantných riešení vedenia cyklotrasy, ktorá bude spájať mestá Handlovú, Prievidza, Nováky, Partizánske, až po hranicu s Nitrianskym krajom. (Zdroj: Záverečný účet TSK na rok 2016, .pdf , s. 280) Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["www.cyklotrasytsk.sk", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.cyklotrasytsk.sk/hlavna-stranka/cyklotrasy-tsk.html?page_id=1528", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZU_FINAL.pdf", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZU%20TSK%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:22.580435+00:00"}
{"id": "vr26386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26386", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pretože dokonca v Kórey, kde dosahujú najlepšie výsledky, v Južnej Kórey, deti sú menej spokojné so životom v škole ako sú na Slovensku. Čiže toto sú výsledky PISA, ktoré tiež treba zohľadniť a na ne takisto reagovať.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa PISA 2012 (str. 21) sa Južná Kórea umiestnila na 5. mieste, podľa PISA 2009 to bolo druhé miesto hneď za čínskym Šanghajom a pred Fínskom. Dá sa teda súhlasiť, že dosahujú najlepšie výsledky.", "analysis_paragraphs": ["Podľa PISA 2012 (str. 21) sa Južná Kórea umiestnila na 5. mieste, podľa PISA 2009 to bolo druhé miesto hneď za čínskym Šanghajom a pred Fínskom. Dá sa teda súhlasiť, že dosahujú najlepšie výsledky."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "2009"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:13.915532+00:00"}
{"id": "vr28942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28942", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som úplne komfortný s týmto rozhodnutím a to sa preukázalo aj pri zdravotných poisťovniach, kde bolo veľakrát voči Slovensku vedených veľa arbitrážnych konaní a všetky sme vyhrali.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica overoval Demagog.SK už 23. novembra v relácii o 5 minút 12. Slovenská republika vyhrala napríklad spor o súkromných poisťovniach, kedy súd priznal štátu právo súkromné poisťovne zakázať. V otázkach zákazu zisku zdravotných poisťovní však Slovensko nebolo úspešné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodný arbitrážny súd v máji tohto roka rozhodol spor medzi štátom a holandskou poisťovňou Achmea, ktorá je akcionárom Union zdravotnej poisťovne. Slovensko túto arbitráž vyhralo keď arbitrážny súd potvrdil právo štátu rozhodnúť sa koľko zdravotných poisťovní bude fungovať na trhu. Na základe toho Achmea bola povinná Slovensku vyplatiť právne náklady v celkovej výške 1,01 milióna eur a náklady tribunálu v sume vyše 340 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica overoval Demagog.SK už 23. novembra v relácii o 5 minút 12. Slovenská republika vyhrala napríklad spor o súkromných poisťovniach, kedy súd priznal štátu právo súkromné poisťovne zakázať. V otázkach zákazu zisku zdravotných poisťovní však Slovensko nebolo úspešné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodný arbitrážny súd v máji tohto roka rozhodol spor medzi štátom a holandskou poisťovňou Achmea, ktorá je akcionárom Union zdravotnej poisťovne. Slovensko túto arbitráž vyhralo keď arbitrážny súd potvrdil právo štátu rozhodnúť sa koľko zdravotných poisťovní bude fungovať na trhu. Na základe toho Achmea bola povinná Slovensku vyplatiť právne náklady v celkovej výške 1,01 milióna eur a náklady tribunálu v sume vyše 340 tisíc eur."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["23. novembra", "rozhodol", "rozhodol", "žalovala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/506", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318517-slovensko-vyhralo-v-arbitrazi-s-holandskou-spolocnostou-achmea/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318517-slovensko-vyhralo-v-arbitrazi-s-holandskou-spolocnostou-achmea/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7227250/slovensko-nemusi-platit-130-milionov-za-zakaz-zisku-poistovni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:20.090751+00:00"}
{"id": "48130", "numeric_id": 48130, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48130", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Očkovanie môže zvyšovať tvorbu nových mutácií, čím len predlžuje pandémiu. Toto je téza nositeľa Nobelovej ceny za virológiu Luca Montagniera.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Držiteľ Nobelovej ceny Luc Montagnier skutočne povedal, že nové mutácie COVID-19 sú produktom a výsledkom očkovania. Toto tvrdenie však už v minulosti vyvolalo vlnu kritiky odborníkov v oblasti virológie a je opakovane vyvrátené . Luc Montagnier získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 2008 spolu s Françoisem Barré-Sinoussi za objavenie HIV vírusu.\n\nDenník N publikoval článok , v ktorom sa pýtal slovenských vedcov na názor na Montagnierovu teóriu. Tí tvrdenie vyvrátili. Priznávajú, že pre očkovanie je vírus nútený mutovať a vytvárať nové varianty, na ktoré by vakcína neúčinkovala, avšak rovnaký efekt spôsobuje aj prirodzená imunita po prekonaní.\n\nOčkovaní sa následne nakazia v menšej miere a sú tak menšími prenášačmi, čím znižujú možnosť vírusu mutovať a vznik nových variantov je tým pádom menej pravdepodobný. V konečnom dôsledku je efekt vakcín opačný, než tvrdí Montagnier. Najnovší variant Omikron vznikol pravdepodobne tak, že mohol dlhšie mutovať v tele imunosupresívneho pacienta, keďže ľudia s poruchou imunity mávajú covid dlhšie. Delta variant vznikol v Indii v marci 2021, pričom 31. marca bolo v Indii zaočkovaných 0,67 percenta ľudí dvomi dávkami a 4 percentá aspoň jednou.\n\nTento výrok o vzniku nových mutácií bol v minulosti zle interpretovaný a šíril sa internetom ako hoax , ktorý tvrdil, že zaočkovaní do dvoch rokov umrú. Bol však niekoľkokrát vyvrátený .\n\nLuc mal takýchto kontroverzných vyjadrení viac – tvrdil, že vírus bol úmyselne vypustený z laboratória vo Wuhane a v roku 2017 kritizoval aj očkovanie ako také, voči čomu sa ohradilo v otvorenom liste 106 vedcov.", "analysis_paragraphs": ["Držiteľ Nobelovej ceny Luc Montagnier skutočne povedal, že nové mutácie COVID-19 sú produktom a výsledkom očkovania. Toto tvrdenie však už v minulosti vyvolalo vlnu kritiky odborníkov v oblasti virológie a je opakovane vyvrátené . Luc Montagnier získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu v roku 2008 spolu s Françoisem Barré-Sinoussi za objavenie HIV vírusu.", "Denník N publikoval článok , v ktorom sa pýtal slovenských vedcov na názor na Montagnierovu teóriu. Tí tvrdenie vyvrátili. Priznávajú, že pre očkovanie je vírus nútený mutovať a vytvárať nové varianty, na ktoré by vakcína neúčinkovala, avšak rovnaký efekt spôsobuje aj prirodzená imunita po prekonaní.", "Očkovaní sa následne nakazia v menšej miere a sú tak menšími prenášačmi, čím znižujú možnosť vírusu mutovať a vznik nových variantov je tým pádom menej pravdepodobný. V konečnom dôsledku je efekt vakcín opačný, než tvrdí Montagnier. Najnovší variant Omikron vznikol pravdepodobne tak, že mohol dlhšie mutovať v tele imunosupresívneho pacienta, keďže ľudia s poruchou imunity mávajú covid dlhšie. Delta variant vznikol v Indii v marci 2021, pričom 31. marca bolo v Indii zaočkovaných 0,67 percenta ľudí dvomi dávkami a 4 percentá aspoň jednou.", "Tento výrok o vzniku nových mutácií bol v minulosti zle interpretovaný a šíril sa internetom ako hoax , ktorý tvrdil, že zaočkovaní do dvoch rokov umrú. Bol však niekoľkokrát vyvrátený .", "Luc mal takýchto kontroverzných vyjadrení viac – tvrdil, že vírus bol úmyselne vypustený z laboratória vo Wuhane a v roku 2017 kritizoval aj očkovanie ako také, voči čomu sa ohradilo v otvorenom liste 106 vedcov."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["kritiky", "vyvrátené", "Nobelovu cenu", "článok", "pravdepodobne", "31. marca", "hoax", "vyvrátený", "úmyselne"], "url": ["https://dennikn.sk/2486784/fact-check-udajny-vyrok-nobelistu-ze-zaockovani-do-dvoch-rokov-zomru-je-vymysleny/?fbclid=IwAR0ZIzQ_auNFjavxqR4mpBCSRADCVFxfMINdGgyVkvn99er42EWEDAoJf1I&ref=inc", "https://www.newswise.com/factcheck/debunking-the-claim-that-vaccines-cause-new-covid-19-variants", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/health/7654214.stm", "https://dennikn.sk/2523185/o-ockovani-proti-covidu-opakovane-siria-nepravdy-fact-check-vyjadreni-lekarov-lakotu-a-janca-v-spravach-rtvs/", "https://www.medicalnewstoday.com/articles/did-hiv-help-omicron-evolve#HIV-and-SARS-CoV-2", "https://ourworldindata.org/covid-vaccinations?country=IND", "https://www.politifact.com/factchecks/2021/may/28/viral-image/no-french-virologist-luc-montagnier-didnt-say-covi/", "https://www.reuters.com/article/factcheck-health-coronavirus-idUSL2N2ND0WS", "https://www.connexionfrance.com/French-news/Disputed-French-Nobel-winner-Luc-Montagnier-says-Covid-19-was-made-in-a-lab-laboratory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:02.799830+00:00"}
{"id": "vr30687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30687", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pani Puškárová, pani Puškárová, my nemlčíme. Zase /nezrozumiteľné/ nemlčíme, mali sme prvý tlačovú konferenciu (na tému Gorila pozn.) 8. januára mala SDKÚ-DS k tejto téme prvá tlačovú konferenciu.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii SDKÚ, ktorá sa uskutočnila 8. januára sa okrem iných tém, prezentovali postoje predstaviteľov strany ohľadom kauzy Gorila. Táto konferencia však nebola venovaná len tejto téme. Podstatnou témou sa stalo vylúčenie povolebnej spolupráce so stranou SMER .", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii SDKÚ, ktorá sa uskutočnila 8. januára sa okrem iných tém, prezentovali postoje predstaviteľov strany ohľadom kauzy Gorila. Táto konferencia však nebola venovaná len tejto téme. Podstatnou témou sa stalo vylúčenie povolebnej spolupráce so stranou SMER ."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "SMER"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1251203", "http://www.ta3.com/clanok/7188/dzurinda-sdku-ds-po-volbach-nevstupi-do-spoluprace-so-smerom-sd.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:32.322560+00:00"}
{"id": "vr26804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26804", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Kšeftu, ktorý má hodnotu skoro 50 miliónov. Odkážte sestričkám zdravotným, čo znamená táto hodnota pre nich, pre ich požiadavky alebo učiteľom alebo dôchodcom...", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 50 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Skutočná výška škody resp. aká škoda vznikla nie je známe. Demagog.SK nehodnotí či škoda na emisiách vo výške 50 miliónov eur je reálna. Hodnotíme porovnanie tejto sumy so sumami na platy sestričiek a učiteľov. Figeľ prirovnáva sumu 50 miliónov eur k sume potrebnej na dodatočné navýšenie platov sestier resp. učiteľov. Na zvýšenie platov učiteľov sa odhadovala sumu 50 miliónov eur. Podobne aj na zvýšené platy zdravotných sestier sa odhadovala potrebná suma vo výške 50 miliónov eur, keď na to bola určená rezerva v tejto výške. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 50 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Skutočná výška škody resp. aká škoda vznikla nie je známe. Demagog.SK nehodnotí či škoda na emisiách vo výške 50 miliónov eur je reálna. Hodnotíme porovnanie tejto sumy so sumami na platy sestričiek a učiteľov. Figeľ prirovnáva sumu 50 miliónov eur k sume potrebnej na dodatočné navýšenie platov sestier resp. učiteľov. Na zvýšenie platov učiteľov sa odhadovala sumu 50 miliónov eur. Podobne aj na zvýšené platy zdravotných sestier sa odhadovala potrebná suma vo výške 50 miliónov eur, keď na to bola určená rezerva v tejto výške. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Odhad", "50 miliónov", "učiteľov", "sestier", "rezerva"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7089052/freso-policia-emisny-zoznam-potvrdila-fico-blufuje.html", "http://aktualne.atlas.sk/sns-nemala-z-emisnej-kauzy-ani-cent-tvrdi-danko/slovensko/politika/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/obciam-chyba-na-platy-ucitelov-20-milionov-594508", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/na-vyssie-platy-sestier-treba-podla-a/742316-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1012165/uhliarik-rezerva-50-milionov-eur-na-platy-sestier-sa-nenavratne-stratila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:44.660653+00:00"}
{"id": "vr15703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15703", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ako súčasť týchto opatrení vláda podporí spoločné európske poistenie v nezamestnanosti, ktoré formou dočasných transferov medzi krajinami zmierni negatívny vplyv ekonomických šokov na ekonomický rast a obyvateľstvo.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensku sa v rámci SK PRES nepodarilo dosiahnuť konkrétne výsledky ohľadom Európskeho poistenia v nezamestnanosti. Kažimír však túto tému otvoril na bruselskej konferencii s názvom \"Realizovateľnosť a pridaná hodnota európskeho poistenia v nezamestnanosti\" a až najbližšie roky ukážu, či sa poistením EÚ bude v budúcnosti zaoberať . Dalo by sa povedať, že vláda týmto Európske poistenie v nezamestnanosti podporila a tak sľub splnila.\n\n„ Cieľom Európskeho poistenia v nezamestnanosti je automatické vyrovnávanie ekonomických šokov: ak niektorú krajinu alebo región zasiahne ekonomický problém, jednotný fond automaticky presunie prostriedky na vyplácanie dávok v nezamestnanosti. Lokálne vlády tak získajú niekoľko mesiacov na odstránenie týchto problémov. Počas tohto obdobia zostane vďaka dávkam v nezamestnanosti domáci dopyt relatívne vysoký. Fond sa týka iba krátkodobo nezamestnaných. “\n\nInštitút zamestnanosti však pritom tvrdí , že: „ Poistenie v nezamestnanosti na úrovni EÚ nemá zmysel ak nebudú rovnako centralizované aj prístupy regionálnych úradov práce. “\n\nUž v minulosti sa spomínala téma Európskeho poistenia v nezamestnanosti (napr. v roku 2014 maďarským eurokomisárom Lászlóm Andorom ). Konkrétne reakcie jednotlivých členských štátov sa nám však nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Slovensku sa v rámci SK PRES nepodarilo dosiahnuť konkrétne výsledky ohľadom Európskeho poistenia v nezamestnanosti. Kažimír však túto tému otvoril na bruselskej konferencii s názvom \"Realizovateľnosť a pridaná hodnota európskeho poistenia v nezamestnanosti\" a až najbližšie roky ukážu, či sa poistením EÚ bude v budúcnosti zaoberať . Dalo by sa povedať, že vláda týmto Európske poistenie v nezamestnanosti podporila a tak sľub splnila.", "„ Cieľom Európskeho poistenia v nezamestnanosti je automatické vyrovnávanie ekonomických šokov: ak niektorú krajinu alebo región zasiahne ekonomický problém, jednotný fond automaticky presunie prostriedky na vyplácanie dávok v nezamestnanosti. Lokálne vlády tak získajú niekoľko mesiacov na odstránenie týchto problémov. Počas tohto obdobia zostane vďaka dávkam v nezamestnanosti domáci dopyt relatívne vysoký. Fond sa týka iba krátkodobo nezamestnaných. “", "Inštitút zamestnanosti však pritom tvrdí , že: „ Poistenie v nezamestnanosti na úrovni EÚ nemá zmysel ak nebudú rovnako centralizované aj prístupy regionálnych úradov práce. “", "Už v minulosti sa spomínala téma Európskeho poistenia v nezamestnanosti (napr. v roku 2014 maďarským eurokomisárom Lászlóm Andorom ). Konkrétne reakcie jednotlivých členských štátov sa nám však nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Kažimír", "zaoberať", "Cieľom", "tvrdí", "Andorom"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/kazimir-situacia-bank-v-taliansku-n/206265-clanok.html", "https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/eu-v-roku-2017-socialne-politiky-zamestnanost/", "http://www.iz.sk/sk/stanoviska/europske-poistenie-v-nezamestnanosti", "http://www.iz.sk/sk/stanoviska/europske-poistenie-v-nezamestnanosti", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-14-635_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:12.492407+00:00"}
{"id": "vr25548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25548", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Župa má kompetencie zo zákona, jej úlohou je aj bojovať s nezamestnanosťou, len to musí chcieť a vedieť to robiť.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov zo 4. júla 2001 hovorí, že \"samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov\" . Pod kompetencie alebo pôsobnosti samosprávmeho kraja patrí okrem iného aj \"tvorba a plnenie programu sociálneho,ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja\" alebo \" vykonávanie vlastnej investičnej činnosti a podnikateľskej činnosti v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov zo 4. júla 2001 hovorí, že \"samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov\" . Pod kompetencie alebo pôsobnosti samosprávmeho kraja patrí okrem iného aj \"tvorba a plnenie programu sociálneho,ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávneho kraja\" alebo \" vykonávanie vlastnej investičnej činnosti a podnikateľskej činnosti v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov.\""], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.snk.sk/swift_data/source/OKSSR/Zakony/302_2001%20o%20samosprave%20VUC.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:35.000029+00:00"}
{"id": "vr35738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35738", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ministerstvo dopravy malo v roku 2009, v roku 2010 a v roku 2008 rozpočty niekde na úrovni okolo 1,4 miliardy eur.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kým v rokoch 2009 a 2010 ministerstvo dopravy malo rozpočet okolo úrovne 1,4 miliardy eur ( rok 2010 (.pdf) 1,42 mld; rok 2009 (.pdf) 1,37 mld.), podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 (.pdf) to ale je 30,948 mld SKK, teda 1,02 mld eur.", "analysis_paragraphs": ["Kým v rokoch 2009 a 2010 ministerstvo dopravy malo rozpočet okolo úrovne 1,4 miliardy eur ( rok 2010 (.pdf) 1,42 mld; rok 2009 (.pdf) 1,37 mld.), podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2008 (.pdf) to ale je 30,948 mld SKK, teda 1,02 mld eur."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["rok 2010", "rok 2009", "zákona o štátnom rozpočte na rok 2008"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=209328&FileName=zz2009-00497-0209328&Rocnik=2009#page=5", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208707&FileName=zz2008-00596-0208707&Rocnik=2008#page=5", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207891&FileName=zz07-00608-0207891&Rocnik=2007#page=5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:05.343132+00:00"}
{"id": "vr30476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30476", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Takže myslím si, že určite sa dalo. Pretože tá situácia naberala obrátky zhruba od toho septembra. V priebehu októbra bolo viac-menej jasné, že keď nepristúpia na ultimátum pána ministra, máme problém so zdravotnou starostlivosťou. Krízový štáb urobil mnoho krokov.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa listu dostupnom na webovej stránky lekon.sk s názvom \"Vítame vás, všetci spolu - alebo nikto (newsletter 30.9.2011)\" \" ...My samozrejme prijmeme ministrovu ponuku na rokovanie a budeme veriť, že tentokrát to myslí vážne! Do tejto chvíle totiž nemal záujem o rokovanie, ale iba naťahoval čas, aby mohol uskutočniť svoj zámer čo najskôr transformovať nemocnice na akciové spoločnosti.\" \" Pokračujeme. Spolu to dokážeme (newsletter 7.10.2011)\"\n\n\"Prvé stretnutie, ktoré sa uskutočnilo včera [6.10.2011] neprinieslo konkrétne riešenia. My však nechceme dopadnúť ako sestry, ktoré ťahá pán minister za nos už 9 mesiacov bez žiadneho výsledku. Preto musíme v našom odhodlaní vydržať a dotiahnuť našu snahu o záchranu zdravotníctva až do konca!\"\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že situácia naberala obrátky 30.9.2011 kedy začalo podávanie hromadných výpovedí lekárov. Prvé stretnutie s lekármi sa uskutočnilo 6.10.2011 no neprinieslo žiadne výsledky. Navyše existovali indikátory, ktoré poukazovali na vznik krízového obdobia v zdravotníctve už v máji tohto roku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa listu dostupnom na webovej stránky lekon.sk s názvom \"Vítame vás, všetci spolu - alebo nikto (newsletter 30.9.2011)\" \" ...My samozrejme prijmeme ministrovu ponuku na rokovanie a budeme veriť, že tentokrát to myslí vážne! Do tejto chvíle totiž nemal záujem o rokovanie, ale iba naťahoval čas, aby mohol uskutočniť svoj zámer čo najskôr transformovať nemocnice na akciové spoločnosti.\" \" Pokračujeme. Spolu to dokážeme (newsletter 7.10.2011)\"", "\"Prvé stretnutie, ktoré sa uskutočnilo včera [6.10.2011] neprinieslo konkrétne riešenia. My však nechceme dopadnúť ako sestry, ktoré ťahá pán minister za nos už 9 mesiacov bez žiadneho výsledku. Preto musíme v našom odhodlaní vydržať a dotiahnuť našu snahu o záchranu zdravotníctva až do konca!\"", "Z vyššie uvedeného vyplýva, že situácia naberala obrátky 30.9.2011 kedy začalo podávanie hromadných výpovedí lekárov. Prvé stretnutie s lekármi sa uskutočnilo 6.10.2011 no neprinieslo žiadne výsledky. Navyše existovali indikátory, ktoré poukazovali na vznik krízového obdobia v zdravotníctve už v máji tohto roku."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["lekon.sk"], "url": ["http://www.lekom.sk/index.php?action=article&ArticleID=155"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:11.003292+00:00"}
{"id": "vr26182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26182", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Mi príde až také divotvorné, že kraj zruší stavebnú priemyslovku v Banskej Bystrici.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Mariana Kotlebu sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra 2013. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici nebola zrušená, ale zlúčením sa stala organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Stalo sa tak na základe Uznesenia č. 216/2011 Zastupiteľstva BBSK z 27. apríla 2011, ktoré v bode A.5. schválilo \"zaradenie Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica do siete škôl a školských zariadení SR k 1. 9. 2011 s organizačnými zložkami: Stredná priemyselná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná odborná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica.\" Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Mariana Kotlebu sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra 2013. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici nebola zrušená, ale zlúčením sa stala organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Stalo sa tak na základe Uznesenia č. 216/2011 Zastupiteľstva BBSK z 27. apríla 2011, ktoré v bode A.5. schválilo \"zaradenie Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica do siete škôl a školských zariadení SR k 1. 9. 2011 s organizačnými zložkami: Stredná priemyselná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná odborná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica.\" Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "tu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/412/", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/rt_frameset_ressug_main.php?app=zm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:03.176793+00:00"}
{"id": "vr37483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37483", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My kritizujeme spôsob komunikácie vlády a spôsob akým chcú s tým naložiť... Tento program je naozaj určený na humanitárne účely, pre exodusy, pri iných ranách, rôzne situácie.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Bruseli 20. novembra 2009 Komisia prijala plán potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby na rok 2010. Účasť členských štátov na programe je dobrovoľná. Pomoc sa obyčajne poskytuje rôznym kategóriám osôb žijúcich v chudobe, vrátane rodín v ťažkej situácií, starším ľuďom s nedostatočnými prostriedkami, bezdomovcom, zdravotne postihnutým osobám, deťom v ohrození, chudobným pracujúcim, migrujúcim pracovníkom a žiadateľom o azyl. Program je tak určený nie len pre humanitárne účely, ale aj pre chudobných. Použitie programu vládou je legitímne a kritika jeho nevhodného použitia je z tohoto pohľadu nelegitímna.", "analysis_paragraphs": ["V Bruseli 20. novembra 2009 Komisia prijala plán potravinovej pomoci pre najodkázanejšie osoby na rok 2010. Účasť členských štátov na programe je dobrovoľná. Pomoc sa obyčajne poskytuje rôznym kategóriám osôb žijúcich v chudobe, vrátane rodín v ťažkej situácií, starším ľuďom s nedostatočnými prostriedkami, bezdomovcom, zdravotne postihnutým osobám, deťom v ohrození, chudobným pracujúcim, migrujúcim pracovníkom a žiadateľom o azyl. Program je tak určený nie len pre humanitárne účely, ale aj pre chudobných. Použitie programu vládou je legitímne a kritika jeho nevhodného použitia je z tohoto pohľadu nelegitímna."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Komisia"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1779&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:50.178314+00:00"}
{"id": "vr38281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38281", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Je to v štádiu vyšetrovania (nástenkový tender zo strany Bruselu, pozn.).", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SITA (20. november 2009): \"Európska komisia (EK) zastavila konanie voci Slovensku pre porušenie právnych predpisov v súvislosti s tzv. nástenkovým tendrom. Stalo sa tak po tom, co Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v máji tohto roku ukoncilo zmluvu o poskytovaní služieb pri cerpaní eurofondov s konzorciom štyroch firiem. (...) 'Komisia zastáva názor, že ukoncením zmluvy sa formálne odstránili osobitné dôvody stažnosti na porušenie právnych predpisov, takže konanie vo veci porušenia sa môže zastavit,' zdôvodnila komisia rozhodnutie o zastavení konania.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA (20. november 2009): \"Európska komisia (EK) zastavila konanie voci Slovensku pre porušenie právnych predpisov v súvislosti s tzv. nástenkovým tendrom. Stalo sa tak po tom, co Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR v máji tohto roku ukoncilo zmluvu o poskytovaní služieb pri cerpaní eurofondov s konzorciom štyroch firiem. (...) 'Komisia zastáva názor, že ukoncením zmluvy sa formálne odstránili osobitné dôvody stažnosti na porušenie právnych predpisov, takže konanie vo veci porušenia sa môže zastavit,' zdôvodnila komisia rozhodnutie o zastavení konania.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1195898"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:33.365895+00:00"}
{"id": "vr27033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27033", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006–2010, počas mojej prvej vlády, sme finančne podporili výstavbu viac ako 600 multifunkčných ihrísk v mestách a obciach.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrisiek Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje, na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o podpore 600 multifunkčných ihrisiek Robert Fico používal už aj v minulosti, nepodarilo sa nám ju však nikdy overiť. Spustenie výstavby 600 multifunkčných ihrísk oznámil Robert Fico ešte na začiatku svojho prvého volebného obdobia, nie sú však dostupné presné údaje, na koľko sa tento cieľ podarilo zrealizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Spustenie výstavby"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4120061/do-roku-2010-chce-vlada-postavit-600-ihrisk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:56.529750+00:00"}
{"id": "49310", "numeric_id": 49310, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49310", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnes Európa odoberá výrazne, výrazne menej ruského plynu, ako odoberala predtým a je presne pravda, čo ste povedali vy, že Putin pol roka predtým, ako začal inváziu na Ukrajinu, začal priťahovať kohútiky a začal umelo zvyšovať ceny plynu.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine, ktorá viedla aj k obavám súvisiacim s bezpečnosťou dodávok energie, sa EÚ definitívne rozhodla obmedziť svoju závislosť od ruského plynu. Toto úsilie viedlo k zníženiu dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ z viac ako 50 % v roku 2021 na menej ako 15 % v prvej polovici roku 2023.\n\nNárast cien energií spôsobili aj kroky Ruskej federácie v oblasti dodávok plynu. Niekoľko rokov pred februárovou inváziou na Ukrajinu Rusko zámerne manipulovalo s dodávkami energie do Európy. V dôsledku pravidelného znižovania dodávok plynu a porušovania zmluvných záväzkov čelil európsky trh bezprecedentnému nárastu cien plynu.\n\nCena ruského plynu začala na svetovom trhu rapídne stúpať približne od marca v roku 2021, kedy tento plyn stál 5,15 EUR za MMBTU (merná jednotka energie – Milion Metric British Thermal Unit), pol roka pred vojnou, v auguste 2021 to bolo 13,11 EUR za MMBTU. Vo februári v roku 2022, keď sa začala invázia na Ukrajinu, stál plyn z Ruskej federácie 24,01 EUR za MMBTU.", "analysis_paragraphs": ["V dôsledku agresie Ruska voči Ukrajine, ktorá viedla aj k obavám súvisiacim s bezpečnosťou dodávok energie, sa EÚ definitívne rozhodla obmedziť svoju závislosť od ruského plynu. Toto úsilie viedlo k zníženiu dodávok zemného plynu z Ruska do EÚ z viac ako 50 % v roku 2021 na menej ako 15 % v prvej polovici roku 2023.", "Nárast cien energií spôsobili aj kroky Ruskej federácie v oblasti dodávok plynu. Niekoľko rokov pred februárovou inváziou na Ukrajinu Rusko zámerne manipulovalo s dodávkami energie do Európy. V dôsledku pravidelného znižovania dodávok plynu a porušovania zmluvných záväzkov čelil európsky trh bezprecedentnému nárastu cien plynu.", "Cena ruského plynu začala na svetovom trhu rapídne stúpať približne od marca v roku 2021, kedy tento plyn stál 5,15 EUR za MMBTU (merná jednotka energie – Milion Metric British Thermal Unit), pol roka pred vojnou, v auguste 2021 to bolo 13,11 EUR za MMBTU. Vo februári v roku 2022, keď sa začala invázia na Ukrajinu, stál plyn z Ruskej federácie 24,01 EUR za MMBTU."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["obmedziť", "zníženiu", "polovici", "manipulovalo", "Cena ruského plynu", ""], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-response-ukraine-invasion/impact-of-russia-s-invasion-of-ukraine-on-the-markets-eu-response/", "https://www.consilium.europa.eu/en/infographics/eu-gas-supply/", "https://www.euronews.com/my-europe/2023/08/30/eu-purchases-of-russian-lng-up-40-compared-to-pre-war-levels-new-study-finds", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/uvadzame-na-pravu-mieru-energeticka-kriza-2023-01-24_sk", "https://www.indexmundi.com/commodities/?commodity=russian-natural-gas&months=60&currency=eur", "https://www.indexmundi.com/commodities/?commodity=russian-natural-gas&months=60&currency=eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:38.475276+00:00"}
{"id": "49234", "numeric_id": 49234, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49234", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Hlas podporil otvorenie schôdze aj pre migráciu, aj pre riešenie problémov s pediatrami s tým, že sme pomoc chceli pomôcť otvoriť len schôdzu.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo štvrtok 7. 9. 2023 a piatok 8. 9. sa mali v parlamente konať až štyri mimoriadne schôdze. Dve schôdze sa týkali úpravy Trestného zákona a situácii pediatrov, ďalšie dve nelegálnej migrácie: jednu schôdzu inicioval Smer-SD a druhú vláda. Strana Hlas-SD avizovala podporu mimoriadnej schôdzi o pediatroch a migrácii, otvorenie Trestného zákona však už podporiť odmietla. Hlas-SD však nakoniec podporil len schôdzu migrácii, ktorú iniciovala strana Smer-SD. Pri otvorání schôdze iniciovanej vládou sa prezentovala menej ako polovica poslancov strany, alebo boli všetci vykázaní ako neprítomní. Hlas-SD tak podporil len schôdzu o migrácii Smeru-SD, nie vládnu schôdzu, ktorá mala vyššiu šancu na otvorenie. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nStrana Hlas-SD na začiatku septembra avizovala, že jej poslanci podporia mimoriadnu schôdzu o nelegálnej migrácii. Peter Pellegrini sa tiež vyjadril, že HLAS podporí aj otvorenie mimoriadnej schôdze týkajúcej sa pediatrov, rokovanie o novelizácii Trestného zákona však už strana podporiť odmietla .\n\nStrana k téme migrácie podporila iba mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovali jej bývalí kolegovia zo strany Smer. Na prvom pokuse o otvorenie schôdze k nelegálnej migrácii, ktorá sa konala 7. 9. 2023, boli prítomní všetci poslanci strany Hlas-SD okrem Róberta Puciho. Avšak k hlasovaniu o samotnom návrhu neprišlo nakoľko prítomných bolo celkovo iba 67 poslancov. Na otvorenie schôdze je pritom potrebných minimálne 76 poslancov, aby bol parlament uznášaniaschopný. Okrem Puciho sa poslanci Hlasu-SD zúčastnili tiež druhého pokusu o otvorenie mimoriadnej schôdze, ktorá sa konala ešte v ten istý deň. Avšak kvórum znova nebolo dosiahnuté.\n\nO deň neskôr sa konali ďalšie dva pokusy o otvorenie mimoriadnej schôdze o nelegálnej migrácii. Prvého hlasovania sa nezúčastnili štyria predstavitelia Hlasu vrátane Petra Pellegriniho. Na druhom hlasovaní už chýbali strane Hlas-SD len traja poslanci.\n\nV rovnaký deň sa poslanci tiež pokúšali otvoriť 101. schôdzu týkajúcu sa ambulantnej starostlivosti. Počas prvého hlasovania chýbal k plnej zostave poslancov Hlasu-SD opäť iba Róbert Puci a počas druhého hlasovania bol scenár rovnaký. Nasledujúci deň sa prvého hlasovania nezúčastnili štyria poslanci Hlasu-SD a pri druhom chýbali traja.\n\nVládnu schôdzu týkajúcu sa nelegálnej migrácie, na ktorej mali poslanci odhlasovať zmenu vo vydávaní tlačiva pre migrantov, Hlas-SD nepodporil. Na dvoch ( 1. hlasovanie , 2. hlasovanie ) piatkových hlasovaniach sa neprezentoval ani jeden poslanec strany. Pri druhom hlasovaní by pritom hlasy poslancov okolo Petra Pellegriniho postačovali na otvorenie schôdze. Na pondeľňajšom pokuse o otvorenie schôdze sa už prezentovali aj niektorí poslanci Hlasu-SD, v žiadnom hlasovaní ich však nebola viac ako polovica. Na prvom hlasovaní sa prezentovali traja poslanci a na druhom už piati. Na otvorenie schôdze sa napriek tomu ani na štvrtý pokus nenašiel dostatočný počet hlasov.\n\nAni jednu z mimoriadnych schôdzí sa kvôli nízkej účasti poslancov nakoniec otvoriť nepodarilo .", "analysis_paragraphs": ["Vo štvrtok 7. 9. 2023 a piatok 8. 9. sa mali v parlamente konať až štyri mimoriadne schôdze. Dve schôdze sa týkali úpravy Trestného zákona a situácii pediatrov, ďalšie dve nelegálnej migrácie: jednu schôdzu inicioval Smer-SD a druhú vláda. Strana Hlas-SD avizovala podporu mimoriadnej schôdzi o pediatroch a migrácii, otvorenie Trestného zákona však už podporiť odmietla. Hlas-SD však nakoniec podporil len schôdzu migrácii, ktorú iniciovala strana Smer-SD. Pri otvorání schôdze iniciovanej vládou sa prezentovala menej ako polovica poslancov strany, alebo boli všetci vykázaní ako neprítomní. Hlas-SD tak podporil len schôdzu o migrácii Smeru-SD, nie vládnu schôdzu, ktorá mala vyššiu šancu na otvorenie. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Strana Hlas-SD na začiatku septembra avizovala, že jej poslanci podporia mimoriadnu schôdzu o nelegálnej migrácii. Peter Pellegrini sa tiež vyjadril, že HLAS podporí aj otvorenie mimoriadnej schôdze týkajúcej sa pediatrov, rokovanie o novelizácii Trestného zákona však už strana podporiť odmietla .", "Strana k téme migrácie podporila iba mimoriadnu schôdzu, ktorú iniciovali jej bývalí kolegovia zo strany Smer. Na prvom pokuse o otvorenie schôdze k nelegálnej migrácii, ktorá sa konala 7. 9. 2023, boli prítomní všetci poslanci strany Hlas-SD okrem Róberta Puciho. Avšak k hlasovaniu o samotnom návrhu neprišlo nakoľko prítomných bolo celkovo iba 67 poslancov. Na otvorenie schôdze je pritom potrebných minimálne 76 poslancov, aby bol parlament uznášaniaschopný. Okrem Puciho sa poslanci Hlasu-SD zúčastnili tiež druhého pokusu o otvorenie mimoriadnej schôdze, ktorá sa konala ešte v ten istý deň. Avšak kvórum znova nebolo dosiahnuté.", "O deň neskôr sa konali ďalšie dva pokusy o otvorenie mimoriadnej schôdze o nelegálnej migrácii. Prvého hlasovania sa nezúčastnili štyria predstavitelia Hlasu vrátane Petra Pellegriniho. Na druhom hlasovaní už chýbali strane Hlas-SD len traja poslanci.", "V rovnaký deň sa poslanci tiež pokúšali otvoriť 101. schôdzu týkajúcu sa ambulantnej starostlivosti. Počas prvého hlasovania chýbal k plnej zostave poslancov Hlasu-SD opäť iba Róbert Puci a počas druhého hlasovania bol scenár rovnaký. Nasledujúci deň sa prvého hlasovania nezúčastnili štyria poslanci Hlasu-SD a pri druhom chýbali traja.", "Vládnu schôdzu týkajúcu sa nelegálnej migrácie, na ktorej mali poslanci odhlasovať zmenu vo vydávaní tlačiva pre migrantov, Hlas-SD nepodporil. Na dvoch ( 1. hlasovanie , 2. hlasovanie ) piatkových hlasovaniach sa neprezentoval ani jeden poslanec strany. Pri druhom hlasovaní by pritom hlasy poslancov okolo Petra Pellegriniho postačovali na otvorenie schôdze. Na pondeľňajšom pokuse o otvorenie schôdze sa už prezentovali aj niektorí poslanci Hlasu-SD, v žiadnom hlasovaní ich však nebola viac ako polovica. Na prvom hlasovaní sa prezentovali traja poslanci a na druhom už piati. Na otvorenie schôdze sa napriek tomu ani na štvrtý pokus nenašiel dostatočný počet hlasov.", "Ani jednu z mimoriadnych schôdzí sa kvôli nízkej účasti poslancov nakoniec otvoriť nepodarilo ."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["podporia", "odmietla", "prítomní", "druhého", "Prvého", "druhom", "chýbal", "druhého", "prvého", "druhom", "1. hlasovanie", "2. hlasovanie", "neprezentoval", "prvom hlasovaní", "druhom", "nepodarilo"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/poslanci-hlasu-podporia-mimoriadnu-scho/738504-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/680192-k-migracii-pediatrom-a-trestnemu-zakonu-poslanci-mimoriadne-zasadnu-vo-stvrtok/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533673", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533674", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533708", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533714", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533680", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533681", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533719", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533723", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533724", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533725", "https://dennikn.sk/minuta/3560017/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533785", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=533786", "https://www.ta3.com/clanok/900597/poslanci-sa-snazia-otvorit-tri-mimoriadne-schodze-caka-sa-na-hlasovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:00.770219+00:00"}
{"id": "vr32795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32795", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Znížili sme počet učiteľov zo 100 000 na 70 000 za to obdobie (na poste ministra školstva, pozn.).", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiadny z ukazovateľov špecifických počtov učiteľov nepotvrdzuje pokles počtu učiteľov v takom rozsahu o akom hovorí Martin Fronc, jeho výrok je preto nepravdivý. Nakoľko poslanec Fronc nešpecifikoval pojem \"počet učiteľov\" bližšie, rozhodli sme sa k tomuto údaju pristúpiť z viacerých uhlov. Údaje za roky 2002-2006 sme čerpali z dát UIPS , pričom sme sledovali vývoj počtu interných učiteľov bez učiteľov VŠ, interných učiteľov vrátane učiteľov VŠ, interných a externých učiteľov spolu vrátane, i bez učiteľov VŠ (vždy vrátane učiteľov škôl ktorých zriaďovateľmi sú iné ministerstvá - takmer zanedbateľná čiastka). Nasledujúci graf tieto údaje názorne zobrazuje: Ako je z grafu zrejmé, údaje poslanca Fronca sú nepresné. Pokles počtu učiteľov o 30 000 nebadáme pri žiadnom zo zvolených spôsobov porovnania. Najvýraznejší pokles badáme pri počte učiteľov pokiaľ zarátame i externých učiteľov, i ten je však najvýraznejší medzi rokmi 2003 a 2006, i to iba o 12 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadny z ukazovateľov špecifických počtov učiteľov nepotvrdzuje pokles počtu učiteľov v takom rozsahu o akom hovorí Martin Fronc, jeho výrok je preto nepravdivý. Nakoľko poslanec Fronc nešpecifikoval pojem \"počet učiteľov\" bližšie, rozhodli sme sa k tomuto údaju pristúpiť z viacerých uhlov. Údaje za roky 2002-2006 sme čerpali z dát UIPS , pričom sme sledovali vývoj počtu interných učiteľov bez učiteľov VŠ, interných učiteľov vrátane učiteľov VŠ, interných a externých učiteľov spolu vrátane, i bez učiteľov VŠ (vždy vrátane učiteľov škôl ktorých zriaďovateľmi sú iné ministerstvá - takmer zanedbateľná čiastka). Nasledujúci graf tieto údaje názorne zobrazuje: Ako je z grafu zrejmé, údaje poslanca Fronca sú nepresné. Pokles počtu učiteľov o 30 000 nebadáme pri žiadnom zo zvolených spôsobov porovnania. Najvýraznejší pokles badáme pri počte učiteľov pokiaľ zarátame i externých učiteľov, i ten je však najvýraznejší medzi rokmi 2003 a 2006, i to iba o 12 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["UIPS"], "url": ["http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:13.592718+00:00"}
{"id": "50051", "numeric_id": 50051, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50051", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Explicitne, tam to má takú preambulu, takú pomerne dlhú preambulu, WHO má rado také dokumenty s dlhými úvodmi a v tom úvode je napísané explicitne, že Svetová zdravotnícka organizácia nemá kompetenciu zasahovať akýmkoľvek spôsobom do vnútroštátnych zákonov a predpisov, tzn. ak si tu dáme lockdown alebo nedáme jej naše rozhodnutie, či budeme alebo nebudeme očkovať povinne - nepovinne, je naše rozhodnutie slovenské, slovenskej vlády, ktorá tu vtedy bude, keď prípadne takáto situácia nastane.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Globálna pandemická dohoda bola formálne prijatá 20. mája 2025 hlasovaním na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Zmluva si stanovuje za cieľ zlepšiť koordináciu a kooperáciu v rámci prevencie a riešenia globálnych pandémií. Článok 22 ods. 2 Dohody ustanovuje , že Svetová zdravotnícka organizácia vrátane jej generálneho riaditeľa nemá právomoc zasahovať do národných zákonov a ani nemôže členským krajinám nariadovať konkrétne opatrenia ako povinné očkovanie, cestovné obmedzenia či lockdowny (. pdf , s. 28).\n\nNápad vytvoriť medzinárodnú zmluvu pre zlepšenie kooperácie pri ďalšej pandémii prvýkrát odprezentoval bývalý predseda Európskej rady Charles Michel spolu s generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom v reakcii na vypuknutie globálnej pandémie covidu-19. Príprava samotnej zmluvy začala v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.\n\nHoci dohoda kladie dôraz na medzinárodnú koordináciu a výmenu informácií medzi štátmi, konečné rozhodnutie o tom, aké opatrenie štát príjme, zostáva v kompetencií jeho vlády (. pdf , s. 28). Pandemická dohoda garantuje právo štátov prijímať vlastné rozhodnutia ohľadom riadenia pandémií. Slovenská akadémia vied v reakcii na šírenie informácií o tom, že dohoda okliešťuje právo štátov na vlastné rozhodnutia, vydala v máji 2025 stanovisko, v ktorom uviedla : „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky.”", "analysis_paragraphs": ["Globálna pandemická dohoda bola formálne prijatá 20. mája 2025 hlasovaním na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Zmluva si stanovuje za cieľ zlepšiť koordináciu a kooperáciu v rámci prevencie a riešenia globálnych pandémií. Článok 22 ods. 2 Dohody ustanovuje , že Svetová zdravotnícka organizácia vrátane jej generálneho riaditeľa nemá právomoc zasahovať do národných zákonov a ani nemôže členským krajinám nariadovať konkrétne opatrenia ako povinné očkovanie, cestovné obmedzenia či lockdowny (. pdf , s. 28).", "Nápad vytvoriť medzinárodnú zmluvu pre zlepšenie kooperácie pri ďalšej pandémii prvýkrát odprezentoval bývalý predseda Európskej rady Charles Michel spolu s generálnym riaditeľom Svetovej zdravotníckej organizácie Dr. Tedrosom Adhanom Ghebreyesusom v reakcii na vypuknutie globálnej pandémie covidu-19. Príprava samotnej zmluvy začala v roku 2021. Zmluva by mala zlepšiť koordináciu laboratórnych a výskumných kapacít pre monitorovanie hrozieb a systém včasného varovania. Ďalej si dohoda kladie za cieľ zvýšiť spoluprácu v oblasti zdravotníctva a zabezpečiť lepšie zdieľanie zdravotníckych kapacít či zdravotníckeho materiálu. Dohoda má takisto posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja.", "Hoci dohoda kladie dôraz na medzinárodnú koordináciu a výmenu informácií medzi štátmi, konečné rozhodnutie o tom, aké opatrenie štát príjme, zostáva v kompetencií jeho vlády (. pdf , s. 28). Pandemická dohoda garantuje právo štátov prijímať vlastné rozhodnutia ohľadom riadenia pandémií. Slovenská akadémia vied v reakcii na šírenie informácií o tom, že dohoda okliešťuje právo štátov na vlastné rozhodnutia, vydala v máji 2025 stanovisko, v ktorom uviedla : „Globálna pandemická dohoda výslovne zakotvuje suverenitu jednotlivých štátov, rešpektovanie ľudských práv a nezasahuje do vnútroštátnych kompetencií Slovenskej republiky.”"], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["prijatá", "stanovuje", "ustanovuje", "pdf", "odprezentoval", "začala", "zlepšiť", "zvýšiť", "zostáva", "pdf", "garantuje", "vydala", "uviedla"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/752590-who-formalne-prijala-pandemicku-dohodu-nikto-nehlasoval-proti/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/coronavirus-pandemic/pandemic-treaty/", "https://www.dw.com/en/pandemic-preparedness-first-pandemic-treaty-adopted/a-72609575#:~:text=The%20pandemic%20agreement,laws%20and%20policies.", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_10-en.pdf", "https://www.dw.com/en/pandemic-preparedness-first-pandemic-treaty-adopted/a-72609575#:~:text=The%20pandemic%20agreement,laws%20and%20policies.", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800#:~:text=Glob%C3%A1lna%20pandemick%C3%A1%20dohoda%20v%C3%BDslovne%20zakotvuje%20suverenitu%20jednotliv%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20re%C5%A1pektovanie%20%C4%BEudsk%C3%BDch%20pr%C3%A1v%20a%20nezasahuje%20do%20vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tnych%20kompetenci%C3%AD%20Slovenskej%20republiky.", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800#:~:text=Glob%C3%A1lna%20pandemick%C3%A1%20dohoda%20v%C3%BDslovne%20zakotvuje%20suverenitu%20jednotliv%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20re%C5%A1pektovanie%20%C4%BEudsk%C3%BDch%20pr%C3%A1v%20a%20nezasahuje%20do%20vn%C3%BAtro%C5%A1t%C3%A1tnych%20kompetenci%C3%AD%20Slovenskej%20republiky."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:19.142993+00:00"}
{"id": "vr31699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31699", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Základná línia nášho programu (prog. vyhlásenia pozn), ktorý sme predložili je, že ideme ozdravovať, lebo musíme ozdravovať, ale len vtedy, ak súčasne bude hospodársky rast a budeme vytvárať pracovné miesta.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico vyjadruje skôr svoj subjektívny pohľad, volí slovo ozdravovanie na definovanie hlavnej línie programového vyhlásenia vlády. Základná línia programu sa vypozorovať dá, aj keď výraz ozdravovanie sa v ňom nenachádza. Vyskytuje sa tam však niekoľko symbolov \"ozdravovania\"- hovorí sa o zmiernení dopadov krízy, hospodárskom raste, konsolidácii verejných financií, znížení nezamestnanosti, tvorbe pracovných miest...", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Robert Fico vyjadruje skôr svoj subjektívny pohľad, volí slovo ozdravovanie na definovanie hlavnej línie programového vyhlásenia vlády. Základná línia programu sa vypozorovať dá, aj keď výraz ozdravovanie sa v ňom nenachádza. Vyskytuje sa tam však niekoľko symbolov \"ozdravovania\"- hovorí sa o zmiernení dopadov krízy, hospodárskom raste, konsolidácii verejných financií, znížení nezamestnanosti, tvorbe pracovných miest..."], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:27.642214+00:00"}
{"id": "48154", "numeric_id": 48154, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48154", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dohodnuté priestory a zariadenia sú definované v prílohe A, čo je napísané v prílohe A? V prílohe nie je napísané, že hangár 1 a 4, 100 m2 letiská, v prílohe 1 je napísané, letisko Sliač, vojenské letisko a vojenské letisko Kuchyňa.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pomocou uvedeného výroku sa Robert Fico snaží naznačiť, že Slovenská republika touto dohodou odovzdáva celé letiská Sliač a vojenské letisko Malacky-Kuchyňa do užívania armáde USA. Avšak opomína článok 2, odsek 6 dohody, v ktorom je uvedené, že Slovensko samo určí, ktoré časti letísk budú môcť využívať príslušníci USA. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.\n\nV prílohe A dohody sa sice uvádzajú ako dohodnuté priestory a zariadenia vojenské letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa, avšak poslanec Fico opomína obsah článku 2, odseku 6, ktorý ďalej vymedzuje pojem daných priestorov a zariadení.\n\nV danom odseku sa uvádza, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" (. docx. , s. 5)\n\nZ uvedeného vyplýva, že Slovenská republika bude mať možnosť určiť si priestory, ktoré budú v jej výhradnom používaní, a ktoré nebudú k dispozícií ozbrojeným silám USA. Možnosť využívať celý areál oboch letísk, ktorú podľa poslanca Fica zaručuje táto zmluva, bude teda podmienená implicitným či explicitným súhlasom Slovenskej republiky. Keďže poslanec Fico túto skutočnosť vo svojom výroku úmyselne či neúmyselne opomenul, výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Pomocou uvedeného výroku sa Robert Fico snaží naznačiť, že Slovenská republika touto dohodou odovzdáva celé letiská Sliač a vojenské letisko Malacky-Kuchyňa do užívania armáde USA. Avšak opomína článok 2, odsek 6 dohody, v ktorom je uvedené, že Slovensko samo určí, ktoré časti letísk budú môcť využívať príslušníci USA. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.", "V prílohe A dohody sa sice uvádzajú ako dohodnuté priestory a zariadenia vojenské letiská Sliač a Malacky-Kuchyňa, avšak poslanec Fico opomína obsah článku 2, odseku 6, ktorý ďalej vymedzuje pojem daných priestorov a zariadení.", "V danom odseku sa uvádza, že „pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" (. docx. , s. 5)", "Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika bude mať možnosť určiť si priestory, ktoré budú v jej výhradnom používaní, a ktoré nebudú k dispozícií ozbrojeným silám USA. Možnosť využívať celý areál oboch letísk, ktorú podľa poslanca Fica zaručuje táto zmluva, bude teda podmienená implicitným či explicitným súhlasom Slovenskej republiky. Keďže poslanec Fico túto skutočnosť vo svojom výroku úmyselne či neúmyselne opomenul, výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "docx."], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26828/1", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:24.563707+00:00"}
{"id": "vr17109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17109", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...sa znížil výber príjmu z právnických osôb, ale ja si aj od paušálnych výdavkov napríklad budúci rok, čo presadili sme my (...)", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva daňový príjem od právnických osôb. V roku 2016 predstavovali daňové príjmy od právnických osôb 3 187 063 000 eur a prognózy na rok 2017 predpokladajú zníženie na 2 612 030 000 eur. (Hlavná kniha, .pdf . str.22) Rovnako sa aj na rok 2018 predpokladá zníženie dane z príjmov právnických osôb o 551,0 mil. eur. (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) Toto zníženie príjmu daní od právnických osôb je čiastočne spôsobené úpravou zákona o výške paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % čo bolo jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády z roku 2016. Nakoľko bol tento vládny sľub dodržaný a konečná podoba zákona o navýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkom bola ovplyvená pozmeňovacím návrhom Andreja Danka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Hlavným dôvodom zníženia daňových príjmov právnických osôb je podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2018 prispievajú k nižšiemu výberu legislatívne zmeny v podobe zrušenia daňových licencií (-77,2 až -82,8 mil. eur), zavedenie samostatného technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva (-0,1 až -0,7 mil. eur) a zvýšenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum (-9,0 až -13,3 mil. eur) (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) V svojom Programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda vyslovila zvýšiť limit na paušálne výdavky pre živnostníkov. V septembri 2016 predložil Robert Fico vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Úvodná strana, .doc ) V priebehu druhého čítania sa vyslovili tri pozmeňujúce návrhy, pričom hlasovaním prešiel len pozmeňovací návrh Andreja Danka. Zákon bol schválený na treťom čítaní v novembri 2016 a nadobudol účinnosť od 1. januára 2017, v niektorých bodoch od 1. februára 2017 resp. 1. januára 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva daňový príjem od právnických osôb. V roku 2016 predstavovali daňové príjmy od právnických osôb 3 187 063 000 eur a prognózy na rok 2017 predpokladajú zníženie na 2 612 030 000 eur. (Hlavná kniha, .pdf . str.22) Rovnako sa aj na rok 2018 predpokladá zníženie dane z príjmov právnických osôb o 551,0 mil. eur. (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) Toto zníženie príjmu daní od právnických osôb je čiastočne spôsobené úpravou zákona o výške paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 % na 60 % čo bolo jedným z bodov Programového vyhlásenia vlády z roku 2016. Nakoľko bol tento vládny sľub dodržaný a konečná podoba zákona o navýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkom bola ovplyvená pozmeňovacím návrhom Andreja Danka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Hlavným dôvodom zníženia daňových príjmov právnických osôb je podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch. Od roku 2018 prispievajú k nižšiemu výberu legislatívne zmeny v podobe zrušenia daňových licencií (-77,2 až -82,8 mil. eur), zavedenie samostatného technického zhodnotenia pre sektor kúpeľníctva (-0,1 až -0,7 mil. eur) a zvýšenie odpočtu výdavkov na vedu a výskum (-9,0 až -13,3 mil. eur) (Hlavná kniha, .pdf , str. 19) V svojom Programovom vyhlásení v roku 2016 sa vláda vyslovila zvýšiť limit na paušálne výdavky pre živnostníkov. V septembri 2016 predložil Robert Fico vládny návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Úvodná strana, .doc ) V priebehu druhého čítania sa vyslovili tri pozmeňujúce návrhy, pričom hlasovaním prešiel len pozmeňovací návrh Andreja Danka. Zákon bol schválený na treťom čítaní v novembri 2016 a nadobudol účinnosť od 1. januára 2017, v niektorých bodoch od 1. februára 2017 resp. 1. januára 2018. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "úpravou", "dodržaný", ".pdf", "vyslovila", ".doc", "Zákon"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11520", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "https://sluby.sme.sk/slub/286/navysenie-limitov-pausalnych-vydavkov", "https://sluby.sme.sk/slub/286/navysenie-limitov-pausalnych-vydavkov", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon_diag&MasterID=6079&WorkitemID=45198", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6079"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:49.093747+00:00"}
{"id": "vr28486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28486", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Mesto Trenčín aj vďaka tomuto auditu zvíťazilo, alebo uspelo, v niekoľkých závažných sporoch. Napríklad so spoločnosťou CTP, kde nám hrozilo okolo 20 mil. eur. Jednoznačne sme si poradili so sporom s Trenčianskou televíziou, kde súd jednoznačne potvrdil, že zmluvy ktoré boli, boli neplatné. Vyhrali sme niekoľko ďalších súdnych sporov, posledný sme vyhrali, práve kvôli nešťastnej jame v Trenčíne, kde spoločnosť žiadala od mesta odškodné 1,7 mil. eur, súd to v plnej miere zamietol.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či mesto Trenčín uspelo v súdnych sporoch aj vďaka uvádzanému auditu. Je však pravdou, že Trenčín uspel v spomínaných sporoch (v prípade jedného možno ešte predpokladať pokračovanie sporu, pozn.), pričom Richard Rybníček správne uvádza aj sumy, o ktoré sa mesto súdilo. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako pravdivý. Rybníček hovorí o právnom audite, ktorý nechal vypracovať koncom roka 2010 hneď po nástupe do funkcie. Jeho výsledky doteraz neboli sprístupnené verejnosti. Primátor vyhlásil , že celú Správu o právnom audite nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé informácie a sú v ňom tiež naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. Odmietnutie zverejnenia tohto dokumentu je predmetom súdneho sporu medzi organizáciou Centrum environmentálnych a mestom Trenčín. V roku 2012 viedlo mesto spor so spoločnosťou CTP Invest, ktorá od mesta požadovala vyplatenie sumy 20,9 mil. eur s príslušenstvom náhrady škody. Žalobca stiahol žalobu v celom rozsahu a súd teda rozhodol o zastavení konania. TASR , 27. februára 2012: \"Ide o firmu, ktorá patrí Multiinvestu a Finspelu, a ktorej slovenská dcéra CTP Invest mala vykúpiť pozemky a zdevelopovať priemyselný park pre taiwanského investora AU Optronics. Z biznisu však napokon nič nebolo, a to napriek tomu, že s mestom Trenčín mal CTP Invest uzatvorenú zmluvu a zmluvu o spolupráci.\" Rybníček pravdivo uvádza, že mesto vyhralo súdny spor s Trenčianskou televíziou, kde súd vyvrátil právoplatnosť zmlúv a žalobu zamietol . Existuje však predpoklad, že spor bude mať ešte pokračovanie. Rybníček tiež pravdivo uvádza, že súd zamietol vyplatenie odškodného vo výške 1,7 mil. eur firme Tatra Real Trade, a.s., ktorá chcela v Trenčíne postaviť podzemné garáže a polyfunkčný objekt. Spoločnosť od mesta požadovala odškodnenie za údajne zmarenú investíciu. v súvislosti. Mesto Trenčín musí na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spoločnosti transakciu vyše 330 tis. eur, ktorá predstavuje vrátenie zloženej zábezpeky plus úroky. TASR , 28. októbra 2014: \"Mesto Trenčín musí vrátiť spoločnosti Tatra Real Trade viac ako 225.000 eur plus deväťpercentný ročný úrok z omeškania za sedem rokov. Spoločnosti, ktorá chcela pri Posádkovom klube v Trenčíne postaviť podzemné garáže s polyfunkčným objektom, tak musí mesto na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spolu 330.493 eur. Finančnú transakciu odobrili na dnešnom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva v zmene rozpočtu. Podľa predsedu finančnej komisie Pavla Kubečku, ktorý zmenu rozpočtu predkladal, Krajský súd v Trenčíne nárok spoločnosti voči mestu zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd však zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy z roku 2007. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či mesto Trenčín uspelo v súdnych sporoch aj vďaka uvádzanému auditu. Je však pravdou, že Trenčín uspel v spomínaných sporoch (v prípade jedného možno ešte predpokladať pokračovanie sporu, pozn.), pričom Richard Rybníček správne uvádza aj sumy, o ktoré sa mesto súdilo. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako pravdivý. Rybníček hovorí o právnom audite, ktorý nechal vypracovať koncom roka 2010 hneď po nástupe do funkcie. Jeho výsledky doteraz neboli sprístupnené verejnosti. Primátor vyhlásil , že celú Správu o právnom audite nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé informácie a sú v ňom tiež naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. Odmietnutie zverejnenia tohto dokumentu je predmetom súdneho sporu medzi organizáciou Centrum environmentálnych a mestom Trenčín. V roku 2012 viedlo mesto spor so spoločnosťou CTP Invest, ktorá od mesta požadovala vyplatenie sumy 20,9 mil. eur s príslušenstvom náhrady škody. Žalobca stiahol žalobu v celom rozsahu a súd teda rozhodol o zastavení konania. TASR , 27. februára 2012: \"Ide o firmu, ktorá patrí Multiinvestu a Finspelu, a ktorej slovenská dcéra CTP Invest mala vykúpiť pozemky a zdevelopovať priemyselný park pre taiwanského investora AU Optronics. Z biznisu však napokon nič nebolo, a to napriek tomu, že s mestom Trenčín mal CTP Invest uzatvorenú zmluvu a zmluvu o spolupráci.\" Rybníček pravdivo uvádza, že mesto vyhralo súdny spor s Trenčianskou televíziou, kde súd vyvrátil právoplatnosť zmlúv a žalobu zamietol . Existuje však predpoklad, že spor bude mať ešte pokračovanie. Rybníček tiež pravdivo uvádza, že súd zamietol vyplatenie odškodného vo výške 1,7 mil. eur firme Tatra Real Trade, a.s., ktorá chcela v Trenčíne postaviť podzemné garáže a polyfunkčný objekt. Spoločnosť od mesta požadovala odškodnenie za údajne zmarenú investíciu. v súvislosti. Mesto Trenčín musí na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spoločnosti transakciu vyše 330 tis. eur, ktorá predstavuje vrátenie zloženej zábezpeky plus úroky. TASR , 28. októbra 2014: \"Mesto Trenčín musí vrátiť spoločnosti Tatra Real Trade viac ako 225.000 eur plus deväťpercentný ročný úrok z omeškania za sedem rokov. Spoločnosti, ktorá chcela pri Posádkovom klube v Trenčíne postaviť podzemné garáže s polyfunkčným objektom, tak musí mesto na základe rozhodnutia súdu vyplatiť spolu 330.493 eur. Finančnú transakciu odobrili na dnešnom zasadnutí poslanci mestského zastupiteľstva v zmene rozpočtu. Podľa predsedu finančnej komisie Pavla Kubečku, ktorý zmenu rozpočtu predkladal, Krajský súd v Trenčíne nárok spoločnosti voči mestu zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd však zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy z roku 2007. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["vypracovať", "vyhlásil", "súdneho sporu", "rozhodol", "TASR", "vyhralo", "zamietol", "zamietol", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/315570-trencin-prehral-spor-s-aktivistami-obrati-sa-na-najvyssi-sud/", "http://www.trencin21.sk/via-iuris-mesto-trencin-si-svojvolne-ohyba-infozakon-586.htm", "http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=B2D6C634-78ED-452E-94AD-4F7E50C5E727&PojCislo=478377", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensku-hrozi-arbitraz-za-viac-ako/56-clanok.html?currency=CZK", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/319006-trencin-vyhral-spor-s-televiziou-ta-sa-nevzdava/", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=95339C17-83C4-4494-9C2D-1C4B1B4DD9CB&PojCislo=199267", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutie-detail.aspx?PorCis=CE408064-9650-4102-AF07-163C96566ADB&PojCislo=176904", "http://www.teraz.sk/regiony/trencin-vratenie-tatra-real-financie/103627-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:58.849247+00:00"}
{"id": "vr33170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33170", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Potom sú tu rôzne otvorené ďalšie tému. Napríklad Slováci v zahraničí, či už v Rumunsku, v Maďarsku, v Poľsku alebo v Srbsku vo Vojvodine, ktorí boli prenasledovaní.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Napriek našej snahe sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o podobných témach, či už na stránkach ÚPN, alebo inde. Na druhej strane nemôžeme vylúčiť, že tieto témy sú otvorené, avšak zatiaľ sa informácie nepublikovali, preto výrok označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Napriek našej snahe sa nám nepodarilo nájsť žiadne informácie o podobných témach, či už na stránkach ÚPN, alebo inde. Na druhej strane nemôžeme vylúčiť, že tieto témy sú otvorené, avšak zatiaľ sa informácie nepublikovali, preto výrok označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:07.192676+00:00"}
{"id": "vr27923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27923", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Krajina, ktorá trvalo porušuje pravidlá, može dostať sankcie do výšky 0,2% HDP. V prípade Slovenskej republiky môžeme dostať sankciu do výšky 140 miliónov eur, pri našom HDP plus mínus 72 miliárd eur. Ak by sme túto sakciu dostali, nemali by sme zdroje na tri roky na zvyšovane platov zdravotných sestier, kde ročne potrebujeme asi 50 miliónov eur. Druhý typ pravidla, ak krajina porušuje pravidlá, môžu jej byť krátené eurofondy, a tretí typ, krajina stráca hlasovacie práva v európskych inštitúciách.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade porušenia Paktu stability a rastu môže byť krajine udelená pokuta za splnenia podmienok do výšky 0,2% HDP (sankcia sa udeľuje za deficit vyšší ako 3% alebo za skresľovanie štatistických údajov). Keďže HDP Slovenska je na úrovni 72,1 mld. Eur tak pokuta pre Slovensko vo výške 0,2% by bola približne 144 mil. Eur. Ak ide o zvyšovanie platov sestier tak konkrétna výška nákladov nie je vyčíslená, ale náklady sa pohybujú od 50 mil. Eur až po 135 mil. Eur v prípade, že by sa platy zvyšovali všetkým sestrám. ( zdroj. mediweb.hnonline , hnonline , sme ).", "analysis_paragraphs": ["V prípade porušenia Paktu stability a rastu môže byť krajine udelená pokuta za splnenia podmienok do výšky 0,2% HDP (sankcia sa udeľuje za deficit vyšší ako 3% alebo za skresľovanie štatistických údajov). Keďže HDP Slovenska je na úrovni 72,1 mld. Eur tak pokuta pre Slovensko vo výške 0,2% by bola približne 144 mil. Eur. Ak ide o zvyšovanie platov sestier tak konkrétna výška nákladov nie je vyčíslená, ale náklady sa pohybujú od 50 mil. Eur až po 135 mil. Eur v prípade, že by sa platy zvyšovali všetkým sestrám. ( zdroj. mediweb.hnonline , hnonline , sme )."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["porušenia", "HDP", "mediweb.hnonline", "hnonline", "sme", "sankcia", "sankcia"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/pakt-stabilty-a-rastu1", "http://www.kurzy-online.sk/makroekonomika/hdp/", "http://mediweb.hnonline.sk/literatura-pre-lekarov/analyzy/sestry-su-sklamane-nahnevane-peniaze-na-ich-platy-boli-uz-vtedy-ked", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/zistenie-hn-dohoda-pada-platy-sestier-porastu-inak-584850", "http://www.sme.sk/c/6959122/vlada-mlci-kde-vezme-na-mzdy-sestier-kto-by-ich-mohol-zaplatit.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/284381-europoslanci-varuju-orbana-ale-hlas-mu-nechaju/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199480-madarsku-zmrazili-takmer-pol-miliardy-eur-z-eurofondov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:32.537322+00:00"}
{"id": "vr14305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14305", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) máme distribučné spoločnosti rozpredané (...) štát dovolil vstúpiť J&T do stredoslovenskej energetiky a teraz ešte západoslovenská a východoslovenská.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nakoľko väčšinovým vlastníkom distribučných spoločností (51%) zostáva i naďalej štát, považujeme Dankov výrok za zavádzajúci. Na Slovensku pôsobia tri najväčšie distribučné spoločnosti - Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE). Tieto spoločnosti sú väčšinovo kontrolované štátom, ktorý vlastní prostredníctvom ministerstva hospodárstva 51% podiel. V novembri roku 2013 dokončili francúzsky Electricité de France (EDF) a český Energetický a průmyslový holding (EPH) transakciu, ktorej predmetom bol prevod menšinového podielu (49%) v spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE). Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. Z hľadiska akcionárov sú na tom podobne i ZSE a VSE , kde 51% podielu vlastný štát a zvyšných 49% akcií a manažérsku kontrolu vykonávajú zahraniční akcionári - v prípade VSE je to nemecký energetický koncern RWE a akcionárom vo ZSE je nemecká spoločnosť E. ON , ktorá 49% podiel od ZSE kúpila v roku 2002. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko väčšinovým vlastníkom distribučných spoločností (51%) zostáva i naďalej štát, považujeme Dankov výrok za zavádzajúci. Na Slovensku pôsobia tri najväčšie distribučné spoločnosti - Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE). Tieto spoločnosti sú väčšinovo kontrolované štátom, ktorý vlastní prostredníctvom ministerstva hospodárstva 51% podiel. V novembri roku 2013 dokončili francúzsky Electricité de France (EDF) a český Energetický a průmyslový holding (EPH) transakciu, ktorej predmetom bol prevod menšinového podielu (49%) v spoločnosti Stredoslovenská energetika (SSE). Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. Z hľadiska akcionárov sú na tom podobne i ZSE a VSE , kde 51% podielu vlastný štát a zvyšných 49% akcií a manažérsku kontrolu vykonávajú zahraniční akcionári - v prípade VSE je to nemecký energetický koncern RWE a akcionárom vo ZSE je nemecká spoločnosť E. ON , ktorá 49% podiel od ZSE kúpila v roku 2002. Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["tri najväčšie distribučné spoločnosti", "V novembri roku 2013", "Stredoslovenská energetika", "ZSE", "VSE", "E. ON"], "url": ["http://www.seas.sk/energetika-na-slovensku", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/holding-eph-ziskal-podiel-v-stredoslovenskej-energetike-za-400-milionov-596006", "http://www.sse.sk/portal/page/portal/stranka_SSE/zakladne_menu/o_nas/investori_a_partneri/struktura_akcionarov", "http://www.skupinazse.sk/sk/Investori/Zakladne-informacie", "http://www.vse.sk/wps/portal/nvse/domov/o-spolocnosti/profil-spolocnosti/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOLd_Q2dLZ0MHQ0sfH2MDBzNPF2cAj1MjY2CzIEKIoEKDHAARwNC-sP1o_ArMYAqwGOFn0d-bqp-QW6EQZaJoyIAktWAXg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X0dPMUM5QjFBMDhNTDIwQTZJREJRSDUzNjY1/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291134-eon-neplanuje-odist-zo-zapadoslovenskej-energetiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:27.886368+00:00"}
{"id": "vr16624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16624", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...nová ministerka školstva, ktorá prišla povedala, že nás to (nevyčerpanie eurofondov, pozn.) bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko skutočne môže prísť o časť z eurofondov na vedu a výskum v maximálnej hodnote 32 miliónov eur. Ministerka školstva Martina Lubyová však nepotvrdila, že by sme o tieto finančné prostriedky definitívne prišli, naopak uviedla, že spolu s Európskou komisiou konzultovala plán, ktorým by spomínané číslo znížila. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Martina Lubyová (nominantka SNS) si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po vymenovaní ministerkou školstva zvolila Brusel. Dňa 20. septembra 2017 sa stretla s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţovou, aby vysvetlila, v čom sú problémy zablokovaných eurofondových výziev v hodnote 300 miliónov eur a čo robiť, aby sa mohlo čerpanie eurofondov spriechodniť. Lubyová na rokovaní pripomenula , že riešenie daného stavu je pre Slovensko veľkou prioritou, zároveň však prezentovala kroky, ktoré ministerstvo doteraz vykonalo. Šlo najmä o začiatok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zrušenie problematickej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vypracovanie akčných plánov na zvýšenie transparentnosti výberu projektov. Na základe toho 22. septembra 2017 informovala ministerka o tom, že \"Európska komisia nechce Slovensku žiadne prostriedky odobrať v dôsledku toho, čo sa stalo, EK bude veľmi rada, ak sa Slovensku podarí dobehnúť čerpanie a tieto prostriedky odblokovať v rámci tých dohôd o stransparentnení režimu čerpania, ktoré sme (delegácie, pozn.) dosiahli a ktoré budeme implementovať\". V dôsledku zablokovania výziev však hrozí, že Slovensko príde o časť z eurofondov na vedu a výskum. „Z titulu plynutia času sa nám nepodarí vyčerpať prostriedky do konca roka, ktoré sme mali vyčerpať,“ uviedla Martina Lubyová na tej istej tlačovej konferencii . Zvýšeným úsilím partnerov na Slovensku a v Európske únii sa podľa nej podarilo dosiahnuť, že pôvodná \"horibilná\" suma 72 miliónov eur, o ktorú malo Slovensko prísť, sa redukovala na súčasných 32 miliónov eur. „Toto nás veľmi mrzí, pretože toto sú naozaj prostriedky, ktoré sa dali produktívne využiť. Nie je to ešte definitívne, je možné, že sa nám do konca roku podarí toto číslo znížiť,“ prisľúbila Lubyová. Podľa denníku Pravda konzultovalo ministerstvo školstva s Európskou komisiou tri možné spôsoby čerpania peňazí, pričom ako schodný sa ukázal iba jeden, a to presunutie istej časti prostriedkov do takzvaných finančných nástrojov, čo v podstate predstavuje využitie návratných finančných príspevkov. Podľa ministerky prebehlo celkovo rokovanie s eurokomisárkou v pozitívnom duchu, pričom EK ocenila, že SR nastavila novú a intenzívnejšiu úroveň komunikácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko skutočne môže prísť o časť z eurofondov na vedu a výskum v maximálnej hodnote 32 miliónov eur. Ministerka školstva Martina Lubyová však nepotvrdila, že by sme o tieto finančné prostriedky definitívne prišli, naopak uviedla, že spolu s Európskou komisiou konzultovala plán, ktorým by spomínané číslo znížila. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci. Martina Lubyová (nominantka SNS) si za cieľ svojej prvej zahraničnej cesty po vymenovaní ministerkou školstva zvolila Brusel. Dňa 20. septembra 2017 sa stretla s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Corinou Creţovou, aby vysvetlila, v čom sú problémy zablokovaných eurofondových výziev v hodnote 300 miliónov eur a čo robiť, aby sa mohlo čerpanie eurofondov spriechodniť. Lubyová na rokovaní pripomenula , že riešenie daného stavu je pre Slovensko veľkou prioritou, zároveň však prezentovala kroky, ktoré ministerstvo doteraz vykonalo. Šlo najmä o začiatok kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zrušenie problematickej výzvy na dlhodobý strategický výskum a vypracovanie akčných plánov na zvýšenie transparentnosti výberu projektov. Na základe toho 22. septembra 2017 informovala ministerka o tom, že \"Európska komisia nechce Slovensku žiadne prostriedky odobrať v dôsledku toho, čo sa stalo, EK bude veľmi rada, ak sa Slovensku podarí dobehnúť čerpanie a tieto prostriedky odblokovať v rámci tých dohôd o stransparentnení režimu čerpania, ktoré sme (delegácie, pozn.) dosiahli a ktoré budeme implementovať\". V dôsledku zablokovania výziev však hrozí, že Slovensko príde o časť z eurofondov na vedu a výskum. „Z titulu plynutia času sa nám nepodarí vyčerpať prostriedky do konca roka, ktoré sme mali vyčerpať,“ uviedla Martina Lubyová na tej istej tlačovej konferencii . Zvýšeným úsilím partnerov na Slovensku a v Európske únii sa podľa nej podarilo dosiahnuť, že pôvodná \"horibilná\" suma 72 miliónov eur, o ktorú malo Slovensko prísť, sa redukovala na súčasných 32 miliónov eur. „Toto nás veľmi mrzí, pretože toto sú naozaj prostriedky, ktoré sa dali produktívne využiť. Nie je to ešte definitívne, je možné, že sa nám do konca roku podarí toto číslo znížiť,“ prisľúbila Lubyová. Podľa denníku Pravda konzultovalo ministerstvo školstva s Európskou komisiou tri možné spôsoby čerpania peňazí, pričom ako schodný sa ukázal iba jeden, a to presunutie istej časti prostriedkov do takzvaných finančných nástrojov, čo v podstate predstavuje využitie návratných finančných príspevkov. Podľa ministerky prebehlo celkovo rokovanie s eurokomisárkou v pozitívnom duchu, pričom EK ocenila, že SR nastavila novú a intenzívnejšiu úroveň komunikácie. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "pripomenula", "informovala", "tlačovej konferencii", "Pravda", "rokovanie"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/ministerka-skolstva-hovorila-s-komisiou-o-situacii-s-eurofondami-na-vedu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442538-slovensku-po-afere-s-dotaciami-hrozi-prepadnutie-32-milionov-eur/", "http://www.teraz.sk/slovensko/martina-lubyova-brusel-slovensko-eurofon/281912-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/martina-lubyova-brusel-slovensko-eurofon/281912-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/442538-slovensku-po-afere-s-dotaciami-hrozi-prepadnutie-32-milionov-eur/", "https://euractiv.sk/clanky/veda-a-inovacie/ministerka-skolstva-hovorila-s-komisiou-o-situacii-s-eurofondami-na-vedu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:02.926071+00:00"}
{"id": "vr16643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16643", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "My máme pomerne nízky dlh, nejakých 52%, ale sú krajiny, ktoré ho majú dvojnásobný. Francúzsko 99%, Grécko 170%, Taliansko vyše 100%.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlhy krajín eurozóny, ktoré uviedla Remišová sa približne zhodujú s údajmi, ktoré v júli 2017 uverejnil EUROSTAT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Verejný dlh krajín eurozóny je vyjadrený v percentách z HDP. Na konci 1. štvrťroka 2017 sa zvýšil na 89,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 89,2 % HDP na konci predchádzajúceho, 4. kvartálu 2016. V celej EÚ vzrástol verejný dlh v sledovanom období na 84,1 % z 83,6 % HDP. Spomedzi členských štátov EÚ najvyšší dlh mali na konci 1. štvrťroku 2017 Grécko (176,2 % HDP), Taliansko (134,7 %) a Portugalsko (130,5 %) a naopak, najmenšie dlhy vykázali Estónsko (9,2 %) a Luxembursko (23 %). Slovenský verejný dlh na konci 1. štvrťroka 2017 vzrástol na 53,5 % HDP z 51,9 % HDP vo 4. kvartáli 2016 a 51,8 % HDP v období január-marec 2016. Slovensko má naozaj v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízky dlh. Na porovnanie slúži nižšie uvedená tabuľka. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"uLhkp\"]={},window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas={\"100\":551,\"200\":526,\"300\":500,\"400\":500,\"500\":500,\"600\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-uLhkp\"),window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"uLhkp\"==b)window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dlhy krajín eurozóny, ktoré uviedla Remišová sa približne zhodujú s údajmi, ktoré v júli 2017 uverejnil EUROSTAT. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Verejný dlh krajín eurozóny je vyjadrený v percentách z HDP. Na konci 1. štvrťroka 2017 sa zvýšil na 89,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 89,2 % HDP na konci predchádzajúceho, 4. kvartálu 2016. V celej EÚ vzrástol verejný dlh v sledovanom období na 84,1 % z 83,6 % HDP. Spomedzi členských štátov EÚ najvyšší dlh mali na konci 1. štvrťroku 2017 Grécko (176,2 % HDP), Taliansko (134,7 %) a Portugalsko (130,5 %) a naopak, najmenšie dlhy vykázali Estónsko (9,2 %) a Luxembursko (23 %). Slovenský verejný dlh na konci 1. štvrťroka 2017 vzrástol na 53,5 % HDP z 51,9 % HDP vo 4. kvartáli 2016 a 51,8 % HDP v období január-marec 2016. Slovensko má naozaj v porovnaní s ostatnými krajinami pomerne nízky dlh. Na porovnanie slúži nižšie uvedená tabuľka. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"uLhkp\"]={},window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas={\"100\":551,\"200\":526,\"300\":500,\"400\":500,\"500\":500,\"600\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-uLhkp\"),window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"uLhkp\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"uLhkp\"==b)window.datawrapper[\"uLhkp\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["dlh"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8118661/2-20072017-AP-EN.pdf/83147478-c193-40e9-8a0a-b76e56a5cebc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:56.686990+00:00"}
{"id": "vr38203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38203", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A nestačí na to nominálny rast miezd na reálne mzdy, ktoré sú skutočným vyjadrením životnej úrovne. Je tu veľká hrozba, že budú mať nulový nárast, alebo, že dokonca poklesnú, to znamená, ľudia schudobnejú.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme presne, z ktorých prognóz alebo informácií čerpá P. Kažimír. K dispozícii máme vládne materiály, ktoré odhadujú vývoj v rokoch 2012-2014. V tejto prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:", "analysis_paragraphs": ["Nevieme presne, z ktorých prognóz alebo informácií čerpá P. Kažimír. K dispozícii máme vládne materiály, ktoré odhadujú vývoj v rokoch 2012-2014. V tejto prognóze z dňa 2. februára 2011 , s ktorou prišlo ministerstvo financií, sa okrem iného píše:"], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["prognóze z dňa 2. februára 2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:48.893710+00:00"}
{"id": "vr28099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28099", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "Slovenský europoslanec nikdy doteraz nemal povinnosť aspoň raz za rok predniesť správu o svojej činnosti. To je predsa jasné, že slovenský občan nevie o tom, čo europoslanec robí, keď ani europoslanec ani svojim kolegom raz za štyri roky nepríde povedať- robil som toto. Kolega Viskupič vystúpil v tomto, práve na poslednej schôdzi podal takýto návrh, nebol schválený...", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V skutočnosti podal okrem Viskupiča ten istý návrh aj Škripek. Návrh novelizoval Rokovací poriadok a dal europoslancovi možnosť predložiť raz za rok správu o svojej činnosti. Dnes im takáto možnosť alebo povinnosť formálne nevyplýva z rokovacieho poriadku a ani zo žiadneho iného zákona alebo normy. Návrh nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že poslanci Viskupič a Škripek predniesli návrh , ktorý novelizoval Rokovací poriadok NR SR, v ktorom pridávajú v § 128 odseky 3 a 4: „(3) Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) majú právo raz za kalendárny rok predniesť národnej rade správy o svojej činnosti. Predseda národnej rady zaradí takéto správy po ich doručení do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. (4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“. V dôvodovej správe uvádzajú: \"...javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady.\" Tento návrh však neprešiel , keďže na schôdzi č. 35 dňa 11. júna 2014 z celkovo hlasujúcich 117 poslancov hlasovalo za návrh 32, proti boli štyria a zdržalo sa hlasovania 81 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti podal okrem Viskupiča ten istý návrh aj Škripek. Návrh novelizoval Rokovací poriadok a dal europoslancovi možnosť predložiť raz za rok správu o svojej činnosti. Dnes im takáto možnosť alebo povinnosť formálne nevyplýva z rokovacieho poriadku a ani zo žiadneho iného zákona alebo normy. Návrh nebol schválený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že poslanci Viskupič a Škripek predniesli návrh , ktorý novelizoval Rokovací poriadok NR SR, v ktorom pridávajú v § 128 odseky 3 a 4: „(3) Poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,47b) majú právo raz za kalendárny rok predniesť národnej rade správy o svojej činnosti. Predseda národnej rady zaradí takéto správy po ich doručení do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 sa nepoužijú. (4) Správy podľa odseku 1 a 3 a správy, ktoré sa každý rok predkladajú na prerokovanie do národnej rady v rámci jej pôsobnosti, sa po ich prerokovaní berú národnou radou na vedomie.“. V dôvodovej správe uvádzajú: \"...javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady.\" Tento návrh však neprešiel , keďže na schôdzi č. 35 dňa 11. júna 2014 z celkovo hlasujúcich 117 poslancov hlasovalo za návrh 32, proti boli štyria a zdržalo sa hlasovania 81 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "schôdzi č. 35"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=971", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34095"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:57.976167+00:00"}
{"id": "vr31123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31123", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Súčasný stav správy národnej domény .sk je plne nevyhovujúci pre internetovú komunitu aj pre štát. Z historických dôvodov je doména .sk dosiaľ spravovaná súkromnou spoločnosťou SK-NIC, a.s., ktorá plní praktickú funkciu správcu centrálnej databázy a zároveň aj jediného centrálneho registrátora.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaná súkromná spoločnosť SK-NIC , a.s je skutočne správcom internetovej domény najvyššej úrovne .sk, ktorá je vyhradená pre slovenský internet. Pred touto spoločnosťou doménu .sk spravovali firmy EuroWeb Slovakia a.s. a EUnet Slovakia s.r.o.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaná súkromná spoločnosť SK-NIC , a.s je skutočne správcom internetovej domény najvyššej úrovne .sk, ktorá je vyhradená pre slovenský internet. Pred touto spoločnosťou doménu .sk spravovali firmy EuroWeb Slovakia a.s. a EUnet Slovakia s.r.o."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SK-NIC", "správe"], "url": ["https://www.sk-nic.sk/main.jsp;jsessionid=A0A7C20F8FDD368F7EEF1C96C76CB641", "https://www.sk-nic.sk/documents/pdf/2010-12-31_SK-NIC_PS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:52.924150+00:00"}
{"id": "49857", "numeric_id": 49857, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49857", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Pretože keď prídete do reštaurácie, tak za to jedlo zaplatíte 5 %, keď si objednáte, zaplatíte 19 %, keď si ho dáte doviezť, tak v rámci toho dovozu je to 23 %.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré schválili poslanci NR SR v októbri 2024, bola novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Od 1. januára 2025 platí , že sa konzumácia jedla v priestoroch reštaurácie zdaňuje sadzbou DPH vo výške 5 %. Zabalené jedlo, ktoré si zákazník z reštaurácie odnesie alebo mu bude doručené reštauráciou, podlieha sadzbe DPH vo výške 19 %. V prípade donášky externým kuriérom sa strava zdaňuje sadzbou DPH na úrovni 19 % a externá donáška 23 % sadzbou DPH.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou konsolidačných opatrení, ktoré schválili poslanci NR SR v októbri 2024, bola novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH). Od 1. januára 2025 platí , že sa konzumácia jedla v priestoroch reštaurácie zdaňuje sadzbou DPH vo výške 5 %. Zabalené jedlo, ktoré si zákazník z reštaurácie odnesie alebo mu bude doručené reštauráciou, podlieha sadzbe DPH vo výške 19 %. V prípade donášky externým kuriérom sa strava zdaňuje sadzbou DPH na úrovni 19 % a externá donáška 23 % sadzbou DPH."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "platí", "zdaňuje"], "url": ["https://spravy.stvr.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-pridanej-hodnoty/sadzby-dph-v-restauracnych-sluzbach-od-1-1-2025", "https://www.noviny.sk/slovensko/1009820-zmeny-v-dph-nove-pravidla-menia-cenu-jedla-podla-sposobu-konzumacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:11.966783+00:00"}
{"id": "vr15542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15542", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Napríklad viete dobre, že zaznel v Národnej rade ten vtip o židoch, ktorý rozčúlil aj pána profesora Traubnera, aj židovskú náboženskú obec(...)židovská náboženská obec povedala, že je tým dotknutá. Pán Traubner takisto...", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomenutý výrok zaznel z úst Igora Matoviča počas rozpravy k rokovaciemu poriadku v októbri 2016. Išlo konkrétne o hodnotenie situácie v slovenskom parlamente, ktorú prirovnal k hraniu futbalu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, kde Židia predstavujú opozíciu a dozorcovia koalíciu. Matovič sa toto prirovnanie potom snažil uviesť na pravú mieru s tým, že nemal v úmysle uraziť žiadnu rasu ani národ. Židovská náboženská obec i profesor Traubner sa však jeho porovnaním cítili byť dotknutí. Výrok Danka preto hodnotíme ako pravdu.\n\nProfesor Pavel Traubner , uznávaný slovenský neurológ, ktorý prežil holokaust, sa k téme vyjadril nasledovne: „ Vyjadrenia pána Matoviča sa ma osobne dotkli, (...) lebo porovnanie poslanca a Žida je urážkou tých, ktorí tam zahynuli. (...) Sme demokratická krajina a poslanec má právo povedať, ale nesmie to hraničiť s porušovaním zákona a s porušovaním ľudských práv “.\n\nReakcia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí reprezentovaná Igorom Rintelom , predsedom zväzu, znela: „ Poslanec si zrejme neuvedomuje, že Židom išlo počas holokaustu o život a futbal bolo to posledné, čo by si v koncentračnom tábore priali robiť (...) Slovensko totiž v tomto období stratilo 70-tisíc spoluobčanov. A to len preto, že sa narodili ako Židia. “ Rintel označil Matovičovo zľahčovanie holokaustu za neslušné, nemorálne a hlúpe.\n\nMatovič sa následne, ako sám spomína na tlačovej konferencii, stretol s Rintelom, ktorý výrok tento jeho výrok považuje naďalej za nešťastný a hlúpy.\n\nDemagog.SK nehodnotí, či išlo o pokus o vtip, alebo a pokus literárnej metafory, prípadne hyperboly.", "analysis_paragraphs": ["Spomenutý výrok zaznel z úst Igora Matoviča počas rozpravy k rokovaciemu poriadku v októbri 2016. Išlo konkrétne o hodnotenie situácie v slovenskom parlamente, ktorú prirovnal k hraniu futbalu medzi Židmi a dozorcami v koncentračnom tábore, kde Židia predstavujú opozíciu a dozorcovia koalíciu. Matovič sa toto prirovnanie potom snažil uviesť na pravú mieru s tým, že nemal v úmysle uraziť žiadnu rasu ani národ. Židovská náboženská obec i profesor Traubner sa však jeho porovnaním cítili byť dotknutí. Výrok Danka preto hodnotíme ako pravdu.", "Profesor Pavel Traubner , uznávaný slovenský neurológ, ktorý prežil holokaust, sa k téme vyjadril nasledovne: „ Vyjadrenia pána Matoviča sa ma osobne dotkli, (...) lebo porovnanie poslanca a Žida je urážkou tých, ktorí tam zahynuli. (...) Sme demokratická krajina a poslanec má právo povedať, ale nesmie to hraničiť s porušovaním zákona a s porušovaním ľudských práv “.", "Reakcia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí reprezentovaná Igorom Rintelom , predsedom zväzu, znela: „ Poslanec si zrejme neuvedomuje, že Židom išlo počas holokaustu o život a futbal bolo to posledné, čo by si v koncentračnom tábore priali robiť (...) Slovensko totiž v tomto období stratilo 70-tisíc spoluobčanov. A to len preto, že sa narodili ako Židia. “ Rintel označil Matovičovo zľahčovanie holokaustu za neslušné, nemorálne a hlúpe.", "Matovič sa následne, ako sám spomína na tlačovej konferencii, stretol s Rintelom, ktorý výrok tento jeho výrok považuje naďalej za nešťastný a hlúpy.", "Demagog.SK nehodnotí, či išlo o pokus o vtip, alebo a pokus literárnej metafory, prípadne hyperboly."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Matoviča", "Traubner", "Rintelom", "spomína"], "url": ["http://tv.hnonline.sk/politika/850694-on-je-zid-trpel-ako-zid-danko-ide-stihat-matovica-a-kotlebovcov", "http://www.ta3.com/clanok/1093665/traubnera-sokuju-parlamentne-reci-o-zidoch-citi-sa-byt-dotknuty.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409317-danko-dava-podnet-na-matovica-a-poslancov-lsns-za-vyroky-o-zidoch/", "http://tv.hnonline.sk/ef3e3493-587e-4fc9-a346-b1da0f16f2ff"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:57.868808+00:00"}
{"id": "vr27225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27225", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Strana (KDH, pozn.) prispela na kampaň sumou 100-tisíc eur.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil či skutočne strana KDH prispela na kampaň Hrušovského sumou 100 tisíc eur. Volebný štáb Hrušovského priznal , že si objednal jeden prieskum a ten bol uhradený zo zdrojov KDH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil či skutočne strana KDH prispela na kampaň Hrušovského sumou 100 tisíc eur. Volebný štáb Hrušovského priznal , že si objednal jeden prieskum a ten bol uhradený zo zdrojov KDH. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["priznal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308960-kolko-doteraz-kandidati-minuli-zakon-neriesi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:11.798761+00:00"}
{"id": "vr27296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27296", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Je to spoločný projekt, volá sa kandidát na župana pán Maňka, to bol spoločný kandidát KDH a Smeru.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že V. Maňka bol v župných voľbách v novembri 2013 kandidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja za strany SMER-SD, KDH, SZ, SMK, HZD, ĽS-HZDS a SMS. Je teda pravdou, že KDH a SMER-SD vytvorili koalíciu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že V. Maňka bol v župných voľbách v novembri 2013 kandidátom na župana Banskobystrického samosprávneho kraja za strany SMER-SD, KDH, SZ, SMK, HZD, ĽS-HZDS a SMS. Je teda pravdou, že KDH a SMER-SD vytvorili koalíciu."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:02.123345+00:00"}
{"id": "vr29105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29105", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Včera som v jedných novinách čítal, dali si prácu s tým, že sa opýtali detí, ktoré vyrástli v detských domovoch, či by išli radšej do adopcie do páru rovnakého pohlavia alebo by radšej ostali v detskom domove. Myslím, že osem z desiatich povedalo, že by radšej ostali v detskom domove. A to sú už dospelí ľudia.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kremský naráža na článok Nového času , ktorý sa pýtal ôsmich ľudí vo veku od 22 do 37 rokov, ktorí detstvo prežili v detských domovoch alebo v pestúnskych rodinách. Šesť z ôsmich opýtaných odpovedalo, že by radšej volilo život v detskom domove ako v rodine s dvoma partnermi rovnakého pohlavia. Dvaja opýtaní odpovedali, že by radšej ako život v detskom domove volili rodinu s homosexuálnym párom. Peter Kremský síce nepresne uvádza veľkosť vzorky, keďže opýtaných nebolo desať, ale len osem, no správne uvádza, že len dvaja opýtaní zo vzorky odpovedali, že by radšej volili homosexuálnu rodinu ako život v detskom domove. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kremský naráža na článok Nového času , ktorý sa pýtal ôsmich ľudí vo veku od 22 do 37 rokov, ktorí detstvo prežili v detských domovoch alebo v pestúnskych rodinách. Šesť z ôsmich opýtaných odpovedalo, že by radšej volilo život v detskom domove ako v rodine s dvoma partnermi rovnakého pohlavia. Dvaja opýtaní odpovedali, že by radšej ako život v detskom domove volili rodinu s homosexuálnym párom. Peter Kremský síce nepresne uvádza veľkosť vzorky, keďže opýtaných nebolo desať, ale len osem, no správne uvádza, že len dvaja opýtaní zo vzorky odpovedali, že by radšej volili homosexuálnu rodinu ako život v detskom domove. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Nového času"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/305916/co-by-si-vybrali-deti-ktore-vyrastali-bez-rodicov-detsky-domov-alebo-homosexualny-par.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:26.061674+00:00"}
{"id": "vr14158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14158", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...nemajú (polícia SR, pozn.) technické zabezpečenie, sprchy, výzbroje a ďalšie veci.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií nie je vybavenie a technické zabezpečenie Policajného zboru SR celkovo vnímané ako na zlej úrovni. Čo sa vyzbrojenia policajného zboru týka, v decembri 2015 minister vnútra Robert Kaliňák informoval o podpíse rámcovej dohody na nákup zbraní aj s príslušenstvom pre policajný zbor. Ako dôvod bola uvedená modernizácia a zladenie vybavenia zo zvyškom EÚ, stav však nebol označený za akútny. Problémy so sprchami mali len na Krajskom riaditeľstve v Košiciach pred dvoma rokmi, opäť sa však nejednalo o závažný problém. Funkčné sprchy v budove boli, časti policajtov sa však zdali byť príliš vzdialené, uskutočnili tak zbierku na nové sprchy v inej časti budovy. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť relevantné informácie o chýbajúcom alebo zastaralom vybavení z posledných rokov, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií nie je vybavenie a technické zabezpečenie Policajného zboru SR celkovo vnímané ako na zlej úrovni. Čo sa vyzbrojenia policajného zboru týka, v decembri 2015 minister vnútra Robert Kaliňák informoval o podpíse rámcovej dohody na nákup zbraní aj s príslušenstvom pre policajný zbor. Ako dôvod bola uvedená modernizácia a zladenie vybavenia zo zvyškom EÚ, stav však nebol označený za akútny. Problémy so sprchami mali len na Krajskom riaditeľstve v Košiciach pred dvoma rokmi, opäť sa však nejednalo o závažný problém. Funkčné sprchy v budove boli, časti policajtov sa však zdali byť príliš vzdialené, uskutočnili tak zbierku na nové sprchy v inej časti budovy. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť relevantné informácie o chýbajúcom alebo zastaralom vybavení z posledných rokov, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["rámcovej dohody", "sprchami", "Zákona", "Zákona", "plat"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1074717/policajtov-caka-velke-prezbrojenie-dostanu-tisice-novych-zbrani.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1738982_kosicki-policajti-sa-museli-poskladat-na-vlastne-sprchy", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-523", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-583", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/prevencia/zakon_cest_a_odvaha/POVOLANIE%20POLICAJTA.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:38.903041+00:00"}
{"id": "vr36830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36830", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ale treba si povedať, že ten euroval to nie je nejaká pôžička, to je proste len nejaké potenciálne záruky, ktoré vlastne tento euroval dáva nejakým krajinám.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : \" Na vytvorení Európskeho financného stabilizacného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo financných tažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. \" Portál etrend.sk uvádza: \" V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013.\" Clánok je z dna 15. júla 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["TASR : \" Na vytvorení Európskeho financného stabilizacného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo financných tažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. \" Portál etrend.sk uvádza: \" V prípade, že sa niektorý zo štátov eurozóny dostane do tažkostí, akciovka vydá dlhopisy a z príjmov z ich predaja problémovej krajine požicia. Tento mechanizmus bude možné využívat len do júna 2013.\" Clánok je z dna 15. júla 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "etrend.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/minister-financii-podpisal-euroval-d65-/sk_domace.asp?c=A100715_164722_sk_domace_p12", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-euroval-nezbori-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:42.696834+00:00"}
{"id": "vr25767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25767", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Je to niekde okolo teraz 70 miliónov eur, o ktoré sa takto jednorázovo ročne vyplatia (na vianočné dôchodky, pozn.).", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur, predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur, predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne 2012 bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "rozpočtu", "sumou", "správy"], "url": ["http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "http://www.employment.gov.sk/rozpocet-ministerstva-na-rok-2013.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/139087/Vianocne-prispevky-maju-dostat-penzisti-aj-buduci-rok", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:43.091418+00:00"}
{"id": "vr26844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26844", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "V minulosti alebo v zákone, ktorý je v súčasnosti ešte stále platný, hovoríme stále o vláde, hovoríme o rade obrany štátu a podobných kolektívnych orgánoch.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "a) prezident Slovenskej republiky,\n\nb) predseda Národnej rady Slovenskej republiky,\n\nc) predseda vlády Slovenskej republiky .", "analysis_paragraphs": ["a) prezident Slovenskej republiky,", "b) predseda Národnej rady Slovenskej republiky,", "c) predseda vlády Slovenskej republiky ."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_sis.rtf&ei=DDD6UrXoJOGsyAG85IGYBw&usg=AFQjCNH2kXfr_c1cMibRg39GvRhg_yBpIA&sig2=EPXTDnVK3TP9iwl1NATdvQ&bvm=bv.61190604,d.aWc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:18.410317+00:00"}
{"id": "48355", "numeric_id": 48355, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48355", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "My máme, Slovenská republika má na 90 dní zásoby (ropy, pozn.). Na to má ešte aj Slovnaft a Transpetrol svoje vlastné, tzn. my máme na 4 mesiace zásoby a za túto dobu oni sú schopní prejsť na spracovávanie inej ropy, čiže tam máme, máme naozaj zabezpečenú alternatívu cez, cez Chorvátsko a cez ropovod Adria.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zásoby ropy na Slovensku by mali vystačiť na 4 mesiace, alternatívou k ruským ropovodom je ropovod Adria z chorvátskeho Omišalju. Ako dlho by však Slovnaftu trvala úprava liniek a na spracovanie inej ropy, nie je jasné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nKu koncu roka 2021 Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov potvrdila , že skladovatelia ropy majú ropu v predpísanom množstve. To je podľa zákona minimálne také množstvo, ktoré by stačilo na 90 dní. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka Slovensko má v štátnych hmotných rezervách zásobu ropy na 108 dní, ďaľšie zásoby by mal mať Slovnaft a Transpetrol. Slovensko by teda malo byť zásobené na 4 mesiace.\n\nAk by došlo k zastaveniu ropovodov z Ruska, ropa by na Slovensko mohla prúdiť z Chorvátskeho Omišalju cez ropovod Adria. Richard Sulík sa vyjadril , že Slovnaft by mal byť schopný prestaviť svoje výrobné linky na iný druh ropy v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa hovorcu spoločnosti, Antona Molnára, Slovnaft síce má skúsenosti so spracovaním inej ropy, ale len v malom merítku. Zmena na inú ropu vo väčšom rozsahu by vyžadovala rozsiahle investície a trvala by dlhšie obdobie. Nie je však jasné, o aké dlhé obdobie by malo ísť.", "analysis_paragraphs": ["Zásoby ropy na Slovensku by mali vystačiť na 4 mesiace, alternatívou k ruským ropovodom je ropovod Adria z chorvátskeho Omišalju. Ako dlho by však Slovnaftu trvala úprava liniek a na spracovanie inej ropy, nie je jasné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ku koncu roka 2021 Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov potvrdila , že skladovatelia ropy majú ropu v predpísanom množstve. To je podľa zákona minimálne také množstvo, ktoré by stačilo na 90 dní. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka Slovensko má v štátnych hmotných rezervách zásobu ropy na 108 dní, ďaľšie zásoby by mal mať Slovnaft a Transpetrol. Slovensko by teda malo byť zásobené na 4 mesiace.", "Ak by došlo k zastaveniu ropovodov z Ruska, ropa by na Slovensko mohla prúdiť z Chorvátskeho Omišalju cez ropovod Adria. Richard Sulík sa vyjadril , že Slovnaft by mal byť schopný prestaviť svoje výrobné linky na iný druh ropy v priebehu niekoľkých mesiacov. Podľa hovorcu spoločnosti, Antona Molnára, Slovnaft síce má skúsenosti so spracovaním inej ropy, ale len v malom merítku. Zmena na inú ropu vo väčšom rozsahu by vyžadovala rozsiahle investície a trvala by dlhšie obdobie. Nie je však jasné, o aké dlhé obdobie by malo ísť."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila", "má", "mal", "mohla", "vyjadril", "hovorcu"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/48280", "https://www.aktuality.sk/clanok/deptl89/stat-vie-ako-dlho-vydrzia-zasoby-plynu-a-ropy-z-ruska-ma-nudzovy-plan/", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/je-slovensko-pripravene-na-obmedzenie-dodavok-ruskej-ropy/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/je-slovensko-pripravene-na-obmedzenie-dodavok-ruskej-ropy/", "https://e.dennikn.sk/2740025/vysvetlujeme-ako-velmi-sme-zavisli-od-ruskych-paliv-a-ci-sa-od-nich-vieme-odstrihnut/?ref=inc&cst=1c2f040e932930ac35b8fddb6b76e4fd1edc9c74"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:58.488867+00:00"}
{"id": "vr17098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17098", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...táto organizácia (Slovenská konsolidačná, pozn.) vlastne po voľbách, už po voľbách (v roku 2012, pozn. ) (...) predala pohľadávku v hodnote 4,5 milióna iba za 18 tisíc.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Proces predaja istých pohľadávok bežal od 1. januára 2011 do 24. júla 2012. Predčasné voľby do NR SR sa konali v marci 2012. K udalostiam, ktoré uviedol Kaliňák, sa vyjadril aj Jozef Rajtár , komu tieto výtky boli adresované. Rajtár nevyvrátil infomrácie o predajnej a o pôvodnej cene pohľadávok. Médiá sa téme zatiaľ veľmi nevenujú, zverejnené sú len Kaliňákove a Rajtárove tvrdenia, ktoré v otázke ceny nerozchádzajú. Z dôvodu chýbajúcich konkrétnejších informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1 januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, pritom samozrejme, nehlasoval. Slovenská konsolidačná, a.s. spravuje a vymáha pohľadávky postúpené z portfólií reštrukturalizovaných bánk. \"Jej hlavným cieľom je urýchlené vysporiadanie týchto pohľadávok, a to urýchlením likvidácie neživotaschopných podnikov a podporením reštrukturalizácie životaschopných podnikov\" - uvádza sa na webe . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Proces predaja istých pohľadávok bežal od 1. januára 2011 do 24. júla 2012. Predčasné voľby do NR SR sa konali v marci 2012. K udalostiam, ktoré uviedol Kaliňák, sa vyjadril aj Jozef Rajtár , komu tieto výtky boli adresované. Rajtár nevyvrátil infomrácie o predajnej a o pôvodnej cene pohľadávok. Médiá sa téme zatiaľ veľmi nevenujú, zverejnené sú len Kaliňákove a Rajtárove tvrdenia, ktoré v otázke ceny nerozchádzajú. Z dôvodu chýbajúcich konkrétnejších informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Jozef Rajtár zverejnil výpis z hlasovania dozornej rady Slovenskej konsolidačnej, kde sa práve schvaľoval predaj pohľadávok zaradených do Verejného výberového konania. Tento proces prebiehal v období od 1 januára 2011 do 24. júla 2012, predčasné voľby do NRSR sa konali v marci 2012. Podľa výpisu z hlasovania dozornej rady boli na rokovaní prítomní všetci piati členovia až na Jozefa Rajtára. Všetci piati hlasovali za predaj pohľadávok, pritom samozrejme, nehlasoval. Slovenská konsolidačná, a.s. spravuje a vymáha pohľadávky postúpené z portfólií reštrukturalizovaných bánk. \"Jej hlavným cieľom je urýchlené vysporiadanie týchto pohľadávok, a to urýchlením likvidácie neživotaschopných podnikov a podporením reštrukturalizácie životaschopných podnikov\" - uvádza sa na webe . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dozornej", "Jozef Rajtár", "Jozef Rajtár", "webe"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25932&SID=2&P=1", "https://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/papierove-kamene-roberta-kalinaka.html", "https://blog.etrend.sk/jozef-rajtar/papierove-kamene-roberta-kalinaka.html", "http://www.konsolidacna.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:21.644042+00:00"}
{"id": "vr33821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33821", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európska centrálna banka opäť raz znížila tú základnú sadzbu na historické minimum 0,5%.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí pravdu. Úroková sadzba 0,5% pre hlavné refinančné operácie bola zavedená podľa dát NBS 8. mája 2013.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí pravdu. Úroková sadzba 0,5% pre hlavné refinančné operácie bola zavedená podľa dát NBS 8. mája 2013."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["NBS"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:37.502014+00:00"}
{"id": "vr34704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34704", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kto že to dnes žiada Európsku úniu o pomoc, Írsko alebo Slovensko?", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledných dňoch sa v médiách objavili viaceré správy o tom, že Írsko má finančné problémy a vraj rokuje s Európskou úniou o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (eurovalu). Deficit Írska sa má v tomto roku dostať až na úroveň 32%.", "analysis_paragraphs": ["V posledných dňoch sa v médiách objavili viaceré správy o tom, že Írsko má finančné problémy a vraj rokuje s Európskou úniou o poskytnutí medzinárodnej finančnej pomoci z Európskeho fondu finančnej stability (eurovalu). Deficit Írska sa má v tomto roku dostať až na úroveň 32%."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["posledných", "médiách", "správy"], "url": ["http://hnonline.sk/nazory/c1-46784050-irska-ekonomika-sa-dostava-na-grecku-cestu", "http://spravy.pravda.sk/irsko-bude-potrebovat-pomoc-ako-grecko-do-roka-tvrdia-ekonomovia-phd-/sk_ekonomika.asp?c=A101111_190101_sk_ekonomika_p01", "http://dnes.atlas.sk/ekonomika/711279/nad-irskom-sa-zmraka-vraj-uz-ziadaju-o-pomoc-z-eurovalu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:17.196416+00:00"}
{"id": "vr16523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16523", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "...namiesto toho dostal kraj na pokraj krachu (...).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dnešný predseda NSK Milan Belica začal svoje tretie funkčné obdobie na poste predsedu kraja v roku 2009 podľa údajov z INEKO s celkovým dlhom 32,9 %. V druhej polovici jeho štvrtého funkčného obdobia, teda v roku 2015 znížil celkový dlh kraja na 19,0 %. Údaje z INEKO potvrdzujú, že Nitriansky kraj s od roku 2009 nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. Podľa Záverečného účtu NSK za rok 2016 sa stav dlhu oproti minulým rokom opäť znížil, preto výrok Milana Uhríka (z rozhovoru pre Hlavné správy), že predseda Milan Belica dostal NSK na pokraj krachu možno považovať za nepravdivý. Z údajov INEKO o finančnom zdraví Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 2009- 2015 vyplýva, že celkový dlh, ktorý bol v roku 2009 32,9 % dosiahol v roku 2014 17,7 % a v roku 2015 narástol na 19,0 %. NSK sa počas sledovaného obdobia nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. § 17 ods.12) Zákona 583/2004 Z.z upravuje postupy, ktoré sú potrebné pri 60 percentom celkovom zadlžení vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií. Podľa tohto zákona sa ukladá pokuta za prekročenie dlhu z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur. Aj napriek medziročnému nárastu celkového dlhu patril v roku 2015 NSK medzi kraje s najlepším celkovým finančným zdravím. Celkové finančné zdravie kraja vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie VÚC udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, prípadne nespôsobuje problémy.", "analysis_paragraphs": ["Dnešný predseda NSK Milan Belica začal svoje tretie funkčné obdobie na poste predsedu kraja v roku 2009 podľa údajov z INEKO s celkovým dlhom 32,9 %. V druhej polovici jeho štvrtého funkčného obdobia, teda v roku 2015 znížil celkový dlh kraja na 19,0 %. Údaje z INEKO potvrdzujú, že Nitriansky kraj s od roku 2009 nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. Podľa Záverečného účtu NSK za rok 2016 sa stav dlhu oproti minulým rokom opäť znížil, preto výrok Milana Uhríka (z rozhovoru pre Hlavné správy), že predseda Milan Belica dostal NSK na pokraj krachu možno považovať za nepravdivý. Z údajov INEKO o finančnom zdraví Nitrianskeho samosprávneho kraja v rokoch 2009- 2015 vyplýva, že celkový dlh, ktorý bol v roku 2009 32,9 % dosiahol v roku 2014 17,7 % a v roku 2015 narástol na 19,0 %. NSK sa počas sledovaného obdobia nedostal na úroveň 60 percentného zadlženia. § 17 ods.12) Zákona 583/2004 Z.z upravuje postupy, ktoré sú potrebné pri 60 percentom celkovom zadlžení vyššieho územného celku. Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku dosiahne 60 % alebo viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka, obec alebo vyšší územný celok sú povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií. Podľa tohto zákona sa ukladá pokuta za prekročenie dlhu z podielu celkovej sumy dlhu ku koncu príslušného rozpočtového roka na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka. Ak sa medziročne podiel dlhu obce alebo vyššieho územného celku na skutočných bežných príjmoch predchádzajúceho rozpočtového roka zvýši, pokuta za prekročenie dlhu sa uloží vo výške 5 % z tohto medziročného zvýšenia. Pokuta za prekročenie dlhu sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur. Aj napriek medziročnému nárastu celkového dlhu patril v roku 2015 NSK medzi kraje s najlepším celkovým finančným zdravím. Celkové finančné zdravie kraja vypovedá o tom, do akej miery je hospodárenie VÚC udržateľné a či mu hospodárenie spôsobuje, prípadne nespôsobuje problémy."], "analysis_date": "2017-08-23", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "Záverečného", "rozhovoru", "Zákona"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9004&y=2015", "https://www.unsk.sk/zobraz/obsah/7843", "http://www.hlavnespravy.sk/milan-uhrik-o-svojej-kandidature-na-post-predsedu-nitrianskeho-kraja-nebojim-sa-panov-z-financnych-skupin-vyhodit-z-kancelarie/1097032", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/20170101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:23.086280+00:00"}
{"id": "vr32319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32319", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Budem citovať z vášho materiálu, ktorý ste teraz dali na vládu. Ministerstvo argumentuje vo svojej analýze aj arbitrážami, ktoré prebehli v týchto troch krajinách: Burundy, Libéria a Lýbia. Podľa súdov je v týchto štátoch vyvlastnenie zákonné, ak štát predložil ponuku na odškodnenie.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Uhliarik cituje z materiálu, ktorý bol predkladaný ministerkou Zuzanou Zvolenskou s názvom Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (.rtf). Predkladateľ v tomto projekte mimo iného uvádza aj arbitráže zo štátov o ktorých sa zmieňuje Ivan Uhliarik.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Uhliarik cituje z materiálu, ktorý bol predkladaný ministerkou Zuzanou Zvolenskou s názvom Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (.rtf). Predkladateľ v tomto projekte mimo iného uvádza aj arbitráže zo štátov o ktorých sa zmieňuje Ivan Uhliarik."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Projekt zavedenia unitárneho systému verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike", "arbitráže"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Projekt_final.rtf?instEID=-1&attEID=48736&docEID=270771&matEID=5517&langEID=1&tStamp=20120925223717673", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Projekt_final.rtf?instEID=-1&attEID=48736&docEID=270771&matEID=5517&langEID=1&tStamp=20120925223717673"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:07.504613+00:00"}
{"id": "vr31624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31624", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale tam vznikol prvý problém. Ja som bol vtedy, nebol priamym aktérom, ale formálne som bol predsedom toho zväzu, kde sa to stalo. Akonáhle tam vznikol prvý náznak, tak som povedal, že ak je takáto situácia tak ja rezignujem, je nebudem deliť pravicu. Ja chcem proste pokračovať ďalej ako župan a rozhodne mi to nestojí za to, aby sme si tam rozprávali kto za čo mohol. (O okolnostiach odstúpenia z kandidátky v roku 2010, pozn.)", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Pavol Frešo nebol priamym aktérom v údajných podvodoch, ktoré sprevádzali primárky strany SDKÚ-DS vo februári 2010, aj napriek tomu však prevzal politickú zodpovednosť, z kandidátky odstúpil a pokračoval ďalej ako župan. 8. marca 2010 Mikuláš Dzurinda v médiách povedal , že februárové stranícke primárky sprevádzali manipulácie s hlasmi v bratislavskom Starom Meste a Sučanoch. Podvod sa zistil pri kontrole hlasov v Starom Meste, keď vyšlo najavo, že najmenej dvaja členovia SDKÚ, ktorí neboli na voľbách prítomní boli evidovaní, ako keby volili. Výsledky primárok boli preto nakoniec anulované a Pavol Frešo, bratislavský župan, resp. formálny predseda zväzu, prevzal zodpovednosť a vzdal sa siedmeho miesta na kandidátke. \"Bolo to moje osobné rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažoval. Chcem sa naplno venovať bratislavskej župe, \" povedal na margo veci Frešo. Keďže organizáciu mali na starosti rádoví členovia strany, išlo z Frešovej strany o čisto politické gesto, ktorá ocenila aj Lucia Žitňanská. Zrušenie volieb v Starom Meste nezmenilo poradie na prvých šiestich miestach kandidátky.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pavol Frešo nebol priamym aktérom v údajných podvodoch, ktoré sprevádzali primárky strany SDKÚ-DS vo februári 2010, aj napriek tomu však prevzal politickú zodpovednosť, z kandidátky odstúpil a pokračoval ďalej ako župan. 8. marca 2010 Mikuláš Dzurinda v médiách povedal , že februárové stranícke primárky sprevádzali manipulácie s hlasmi v bratislavskom Starom Meste a Sučanoch. Podvod sa zistil pri kontrole hlasov v Starom Meste, keď vyšlo najavo, že najmenej dvaja členovia SDKÚ, ktorí neboli na voľbách prítomní boli evidovaní, ako keby volili. Výsledky primárok boli preto nakoniec anulované a Pavol Frešo, bratislavský župan, resp. formálny predseda zväzu, prevzal zodpovednosť a vzdal sa siedmeho miesta na kandidátke. \"Bolo to moje osobné rozhodnutie, ktoré som dlhšie zvažoval. Chcem sa naplno venovať bratislavskej župe, \" povedal na margo veci Frešo. Keďže organizáciu mali na starosti rádoví členovia strany, išlo z Frešovej strany o čisto politické gesto, ktorá ocenila aj Lucia Žitňanská. Zrušenie volieb v Starom Meste nezmenilo poradie na prvých šiestich miestach kandidátky."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5276100/freso-odstupil-z-kandidatky-sdku-po-podvodoch-v-primarkach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:37.964111+00:00"}
{"id": "43657", "numeric_id": 43657, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43657", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ten rozdiel kvality života Slovákov so Západom sa prehlbuje aj preto, že si peniaze nepožičiavame.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15 42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %. Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje , že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ. Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom. Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076). Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom. Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu). Podla indexu SEDA , ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom.", "analysis_paragraphs": ["Hoci sa výkon slovenskej ekonomiky pomaly približuje priemeru Európskej únie, podľa niektorých výskumov sa rozdiely v kvalite života Slovenska v porovnaní s niektorými západnými krajinami zväčšujú. Nie je však zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na kauzálnu súvislosť, že je to „aj preto, že si peniaze nepožičiavame.” Demagog.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svojej tvrdenia - žiadne však nedodal. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov magazínu The Economist sa Slovensko od roku 1995 približuje životnej úrovni Západu. V roku 1995 dosahovala naša ekonomika v porovnaní s krajinami EÚ15 42 % HDP na hlavu - v roku 2017 to už bolo 67,9 %. Podobne analýza Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 ukazuje , že slovenské HDP na osobu sa od roku 2000 s malými výkyvmi približuje HDP priemeru EÚ a eurozóny - „i keď pomalším tempom, ako tomu bolo pred krízou.” V roku 2017 dosahovala naša ekonomika 77 percent priemeru EÚ. Tzv. Index ľudského rozvoja (HDI) dlhodobo meria kvalitu života v štátoch po celom svete. Neudáva pomer jednotlivých krajín k európskemu priemeru, no umožňuje porovnanie krajín navzájom. Zo zakladateľských krajín EÚ (Benelux, Nemecko, Francúzsko, Taliansko) sa od roku 1995 Slovensku podarilo znížiť rozdiel v kvalite života medzi ním a Francúzskom (z 0,074 bodu na 0,046 bodu), Nemeckom (z 0,113 na 0,081), Talianskom (z 0,049 na 0,025), Belgickom (z 0,101 na 0,061), Luxemburgskom (z 0,057 na 0,049) aj Holandskom (z 0,078 bodu na 0,076). Hoci sa Slovensko v uvedenom období týmto krajinám priblížilo, niektoré sa mu v posledných rokoch opäť vzďaľujú. Francúzom aj Holanďanom sa od roku 2012 darí zlepšovať kvalitu života obyvateľov rýchlejšie ako Slovákom. Podľa HDI sa Slovensku od roku 1995 takmer vôbec nepodarilo zmenšiť rozdiely v kvalite života v porovnaní s Fínskom (rovnaká hodnota 0,065 bodu). Podla indexu SEDA , ktorý zostavuje spoločnosť Boston Consulting Group, sa Slovensku v porovnaní s rokom 2008 podarilo znížiť rozdiely v kvalite života medzi ním a Talianskom, Luxemburgskom. Naopak, uteká nám Francúzsko, Belgicko aj Holandsko. Takmer nezmenený ostal rozdiel medzi nami a Nemeckom."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["približuje", "ukazuje", "meria", "SEDA"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1097849/", "https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/2018/2-dobiehame-alebo-nedobiehame-ten-zapad-januar-2018/", "http://hdr.undp.org/en/data", "https://www.bcg.com/publications/interactives/seda-2019-guide.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:33.308864+00:00"}
{"id": "vr32534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32534", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Je treba povedať, že 412 tisíc ľudí to dostalo (pomoc pre najchudobnejších z EÚ, pozn.). Áno aj pre mňa je ľúto, že nejakých 87 tisíc ľudí to nedostalo.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Z. Simona hodnotíme ako pravdivý, pretože pomoc dostalo 82% ľudí, ktorí na ňu mali nárok, čo prestavuje 412 tisíc. Európska komisia schválila potravinovú pomoc pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Je pravdou, že približne 87 tisíc ľudí, ktorí túto pomoc mali nárok, pomoc nedostali. Podľa prezentácie Léa Geneixa, riaditeľa sekcie poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieku Európskej komisie, ktorá je zodpovedná za program \" Free food for the most deprived \", bolo v roku 2011, v čase sa Slovensko pridalo k tomuto programu, identifikovaných 715 000 osôb, ktoré majú nárok na potravinovú pomoc. Podľa dostupných informácií potravinovú pomoc schválila Európska komisia pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Príslušné údaje k roku 2012 sa nám však nepodarilo nájsť. V roku 2011 boli Slovensku pridelené finančné prostriedky v sume 4 809 692 €. Na rok 2012 podľa ročného plánu distribúcie Slovensko dostalo finančné prostriedky v sume 5 098 384 € . Ministerstvo pôdohospodárstva 29. marca 2012, v deň skončenia potravinovej pomoci informoval : \"...k 29. marcu 2012 sa podarilo zabezpečiť potravinovú pomoc pre 412-tisíc občanov , čo predstavuje 82-percentný podiel z celkového množstva osôb, ktoré na ňu majú nárok ...\" Ak vychádzame z informácie Ministerstva pôdohospodárstva, že 412 tisíc občanov predstavuje 82 percent občanov, ktorí mali na potravinovú pomoc nárok, tak celkový počet prijímateľov bol približne 502 tisíc. Inými slovami 18 percent ľudí, ktorí napriek nároku na pomoc, túto potravinovú pomoc nedostalo je približne 90 tisíc. Náš sa približuje k hodnote, ktorú spomína Z. Simon. V roku 2013 bude Slovensko z potravinového programu EU vyradené. Podľa portálu euractiv.eu (12. 10. 2012) komisia ako zdôvodnenie uviedla, že krajina nevytvorila vhodné podmienky na správnu implementáciu programu pre budúci rok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Z. Simona hodnotíme ako pravdivý, pretože pomoc dostalo 82% ľudí, ktorí na ňu mali nárok, čo prestavuje 412 tisíc. Európska komisia schválila potravinovú pomoc pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Je pravdou, že približne 87 tisíc ľudí, ktorí túto pomoc mali nárok, pomoc nedostali. Podľa prezentácie Léa Geneixa, riaditeľa sekcie poľnohospodárskeho rozvoja a rozvoja vidieku Európskej komisie, ktorá je zodpovedná za program \" Free food for the most deprived \", bolo v roku 2011, v čase sa Slovensko pridalo k tomuto programu, identifikovaných 715 000 osôb, ktoré majú nárok na potravinovú pomoc. Podľa dostupných informácií potravinovú pomoc schválila Európska komisia pre 500 tisíc ľudí na Slovensku. Príslušné údaje k roku 2012 sa nám však nepodarilo nájsť. V roku 2011 boli Slovensku pridelené finančné prostriedky v sume 4 809 692 €. Na rok 2012 podľa ročného plánu distribúcie Slovensko dostalo finančné prostriedky v sume 5 098 384 € . Ministerstvo pôdohospodárstva 29. marca 2012, v deň skončenia potravinovej pomoci informoval : \"...k 29. marcu 2012 sa podarilo zabezpečiť potravinovú pomoc pre 412-tisíc občanov , čo predstavuje 82-percentný podiel z celkového množstva osôb, ktoré na ňu majú nárok ...\" Ak vychádzame z informácie Ministerstva pôdohospodárstva, že 412 tisíc občanov predstavuje 82 percent občanov, ktorí mali na potravinovú pomoc nárok, tak celkový počet prijímateľov bol približne 502 tisíc. Inými slovami 18 percent ľudí, ktorí napriek nároku na pomoc, túto potravinovú pomoc nedostalo je približne 90 tisíc. Náš sa približuje k hodnote, ktorú spomína Z. Simon. V roku 2013 bude Slovensko z potravinového programu EU vyradené. Podľa portálu euractiv.eu (12. 10. 2012) komisia ako zdôvodnenie uviedla, že krajina nevytvorila vhodné podmienky na správnu implementáciu programu pre budúci rok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["prezentácie", "informácií", "roku 2011", "ročného plánu distribúcie", "informoval", "euractiv.eu (12. 10. 2012)"], "url": ["http://ec.europa.eu/agriculture/most-deprived-persons/meetings/05-07-2012/dg-agri-1_en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/potraviny-z-unie-chudobnym-uz-nepomozu-f0g-/sk_domace.asp?c=A120916_191012_sk_domace_p23", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32010R0945:SK:HTML", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:072:0032:01:SK:HTML", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=263&id=5578", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/buducorocny-program-potravinovej-pomoci-bude-bez-slovenska-020124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:23.453004+00:00"}
{"id": "vr14745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14745", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "….len 45 % ide (zo zdrojov na zdravotníctvo, pozn.) na starostlivosť. V iných štátoch je to 80 %.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok (aj napriek malým nepresostiam) hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Z toho 3,4 % HDP (teda približne 45 %) smeruje na zdravotnú starostlivosť - ústavná a ambulantná starostlivosť. Bugár mierne znižuje toto číslo. Zároveň upozorňujeme je viacero krajín, ktoré majú tieto výdavky na zdravotnú starostlivosť podstatne nižšiu ako Slovensko. Ide napríklad o Rumunsko (55 %), Loyšsko (63 %), Maďarsko (70 %), Cyprus (71 %), Chorvátsko (65 %), Španielsko (69 %), Nemecko (69 %), Česká republika (64 %). Priemer EÚ je však 79 %, priemer eurozóny 75 %. Výrok ako celok (aj napriek malým nepresostiam) hodnotíme ako pravdivý. Zároveň dodávame, že Eurostat zaradil medzi nešpecifikované približne tretinu výdavkov do zdravotníctva do nespecifikovaných (Health n.e.c). Ak by sme chceli zistiť nárast týchto nešpecifikovaných výdavkov od roku 2006, museli by sme čerpať dáta z Eurostat General government expenditure by function (COFOG) , kde je možné zvoliť zobrazenie práve nešpecifikovaných výdavkov na zdravotníctvo (Pri COFOG99 zvoliť Health n.e.c.). Problémom však je, že pri Slovensku nie sú údaje k dispozícii. Eurostat (pdf. s., 174) uvádza v popise parametra 7.6, teda nešpecifikovaných výdavkoch všetko, čo zapadá do tejto kategórie: \"07.6 (health n.e.c.) Administration, operation or support of activities such as formulation, administration, coordination and monitoring of overall health policies, plans, programs and budgets; preparation and enforcement of legislation and standards for the provision of health services, including the licensing of medical establishments and medical and paramedical personnel; production and dissemination of general information, technical documentation and statistics on health. Includes: health affairs and services that cannot be assigned to (07.1), (07.2), (07.3), (07.4) or (07.5).\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3859598/5917333/KS-RA-11-013-EN.PDF/2eb9714a-ee4b-49fe-baab-e9af5ca457b1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:11.555709+00:00"}
{"id": "vr33070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33070", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Videli sme mýtny tender, bolo naňho vidieť. Vyradili tie lacnejšie ponuky.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Prochádzka správne uvádza, že tri najlacnejšie ponuky na mýtny tender boli zo súťaže vyradené a vyhrala najdrahšia ponuka.\n\nMýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené.\n\n\"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ... Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia .\"\n\nTrend 20. januára 2009:\n\n\"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Prochádzka správne uvádza, že tri najlacnejšie ponuky na mýtny tender boli zo súťaže vyradené a vyhrala najdrahšia ponuka.", "Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené.", "\"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ... Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia .\"", "Trend 20. januára 2009:", "\"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\""], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vyhrala", "Trend"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4263449/najdrahsi-vyhral-brusel-sa-pyta-preco-vaznemu-to-neprekaza.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/myto-zmluva-s-najdrahsim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:27.094221+00:00"}
{"id": "vr33703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33703", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A je zaujímavý faktor, že od toho krízového roku 2009 nám stúpla produktivita práce na Slovensku o skoro 17%, to niekde pod 20%, ale vôbec sa to neodzrkadlilo ani na mzdách našich zamestnancov.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Faktor produktivity práce zohráva úlohu pri vypracovávaní tzv. Global Dynamism Indexu medzinárodnej audítorskej spoločnosti Grant Thornton: \"GDI index hodnotí a zoraďuje 50 krajín podľa dynamiky ich ekonomík, pričom analyzuje 5 hlavných oblastí - podnikateľské prostredie, ekonomiku a ekonomický rast, ľudský kapitál, finančné prostredie a oblasť vedy a technológií. Pre potreby indexu sa ekonomickou dynamikou rozumejú zmeny v príslušnej ekonomike, ktoré umožňujú jej zotavenie z hospodárskej krízy a vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcnosti. GDI index teda poskytuje obraz o sile príslušnej ekonomiky a jej schopnosti dynamického rozvoja.\" (Zdroj: Poštová banka )", "analysis_paragraphs": ["Faktor produktivity práce zohráva úlohu pri vypracovávaní tzv. Global Dynamism Indexu medzinárodnej audítorskej spoločnosti Grant Thornton: \"GDI index hodnotí a zoraďuje 50 krajín podľa dynamiky ich ekonomík, pričom analyzuje 5 hlavných oblastí - podnikateľské prostredie, ekonomiku a ekonomický rast, ľudský kapitál, finančné prostredie a oblasť vedy a technológií. Pre potreby indexu sa ekonomickou dynamikou rozumejú zmeny v príslušnej ekonomike, ktoré umožňujú jej zotavenie z hospodárskej krízy a vedú k rýchlejšiemu ekonomickému rastu v budúcnosti. GDI index teda poskytuje obraz o sile príslušnej ekonomiky a jej schopnosti dynamického rozvoja.\" (Zdroj: Poštová banka )"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Global Dynamism Indexu", "Poštová banka", "umiestnilo", "miezd"], "url": ["https://www.globaldynamismindex.com/gdi.html", "http://www.postovabanka.sk/sk/o-nas/analyzy-trhu/zaujalo-nas/slovensko-je-najdynamickejsou-ekonomikou-v4", "https://www.globaldynamismindex.com/gdi.html#map/labour-productivity-growth/eastern-europe", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=187"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:08.170886+00:00"}
{"id": "vr37666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37666", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Boli tam (v Cargu, pozn.) vyplácané sumy na voči niektorým ľuďom vyše 110 tisíc eura a podobne.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová ešte trochu podcenila výšku odstupného pre niektorých bývalých členov Carga. Ako napísala Pravda.sk : \"Bývalý šéf nákladného dopravcu - spoločnosti Cargo Slovakia Matej Augustín (nominant Smeru) si po odchode z podniku prilepšil podľa informácií Pravdy o odstupné 154-tisíc eur . Ide o sumu, ktorá sa rovná jeho štrnástim platom. Iný člen predstavenstva Jozef Pavúk (nominant HZDS) odišiel z funkcie s odstupným vo výške takmer 130-tisíc eur a v uplynulých voľbách pritom za stranu kandidoval za poslanca.\"", "analysis_paragraphs": ["Radičová ešte trochu podcenila výšku odstupného pre niektorých bývalých členov Carga. Ako napísala Pravda.sk : \"Bývalý šéf nákladného dopravcu - spoločnosti Cargo Slovakia Matej Augustín (nominant Smeru) si po odchode z podniku prilepšil podľa informácií Pravdy o odstupné 154-tisíc eur . Ide o sumu, ktorá sa rovná jeho štrnástim platom. Iný člen predstavenstva Jozef Pavúk (nominant HZDS) odišiel z funkcie s odstupným vo výške takmer 130-tisíc eur a v uplynulých voľbách pritom za stranu kandidoval za poslanca.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/manazeri-zeleznic-dostali-opat-zlate-padaky-fmf-/sk_domace.asp?c=A100924_144548_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:04.109695+00:00"}
{"id": "42538", "numeric_id": 42538, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42538", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď som za Európsku komisiu viedol interkulturálny dialóg medzi náboženstvami (...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže osobný profil, stránky Európskej komisie (EK) ani ďalšie zdroje neuvádzajú fakt, že Maroš Šefčovič skutočne viedol za EK interkulturálny dialóg medzi náboženstvami. Túto agendu mal pred svojim odchodom na starosti náš prvý komisár Ján Figeľ (komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť), ktorý bol komisárom aj v roku 2008 počas tzv. Európskeho roka interkulturálneho dialógu a v súčasnosti sa tiež venuje tejto agende ako vyslanec . Po Figeľovom rozhodnutí odísť z postu komisára EK ho na pár mesiacov zastúpil práve Maroš Šefčovič. Bolo to však už v roku 2009, kedy sa už jednalo o Európsky rok kreativity a inovácii. Nasledujúce 4 roky pôsobil Šefčovič ako podpredseda EK zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnu a následne ako podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu. Je pravdou, že Šefčovič sa zúčastnil rôznych diskusii spojených s náboženstvom, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že by mal spomenutý dialóg medzi náboženstvami v mene EK viesť. Je teda otázne, či počas zastupovania Jána Figeľa komisár Šefčovič skutočne daný dialóg viedol, alebo či daný dialóg viedol v inom čase.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže osobný profil, stránky Európskej komisie (EK) ani ďalšie zdroje neuvádzajú fakt, že Maroš Šefčovič skutočne viedol za EK interkulturálny dialóg medzi náboženstvami. Túto agendu mal pred svojim odchodom na starosti náš prvý komisár Ján Figeľ (komisár pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mnohojazyčnosť), ktorý bol komisárom aj v roku 2008 počas tzv. Európskeho roka interkulturálneho dialógu a v súčasnosti sa tiež venuje tejto agende ako vyslanec . Po Figeľovom rozhodnutí odísť z postu komisára EK ho na pár mesiacov zastúpil práve Maroš Šefčovič. Bolo to však už v roku 2009, kedy sa už jednalo o Európsky rok kreativity a inovácii. Nasledujúce 4 roky pôsobil Šefčovič ako podpredseda EK zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívnu a následne ako podpredseda EK zodpovedný za energetickú úniu. Je pravdou, že Šefčovič sa zúčastnil rôznych diskusii spojených s náboženstvom, avšak nikde sa explicitne neuvádza, že by mal spomenutý dialóg medzi náboženstvami v mene EK viesť. Je teda otázne, či počas zastupovania Jána Figeľa komisár Šefčovič skutočne daný dialóg viedol, alebo či daný dialóg viedol v inom čase."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Ján Figeľ", "vyslanec", "zúčastnil"], "url": ["https://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1007/s12290-007-0002-x", "https://ec.europa.eu/europeaid/special-envoy-jan-figel_en", "https://www.churchofcypruseu.com/index.php/en/news/174-combating-poverty-and-social-exclusion-brussels-19-july-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:55.299857+00:00"}
{"id": "vr28397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28397", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS ako vznikla, stala sa členom Európskej liberálnej strany ELDR a celé tie roky sme boli členmi a tým členom sme aj ostali, ako som sa ja stal europoslancom a tá parlamentná frakcia tejto strany je práve to, kde som automaticky bol člen, ja som si to nevybral na začiatku, ja som v tom členstve pokračoval.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS sa stala členom ELDR v októbri 2010, teda po takmer dvoch rokoch od jej vzniku. Členom ELDR (od roku 2012 premenovaná na ALDE) bola po celú dobu až dodnes. Po voľbách do EP 24. mája 2014 získal jedno kreslo i člen strany SaS, Richard Sulík. Následne sa Sulík po rozhovore s predsedom európskych liberálov Watsonom rozhodol, že naďalej zotrvá v tejto frakcii. Keďže SaS pôsobila vo frakcii i pred voľbami, členstvo môžeme hodnotiť ako automatické. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS je liberálnou stranou, ktorej predsedom je Richard Sulík. Strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná v roku 2009. Po uplynutí takmer dvoch rokov, presne 15. októbra 2010 strana Európskych liberálov a demokratov (ELDR) na kongrese v Helsinkách rozhodla o prijatí politickej strany Sloboda a Solidarita do rodiny európskych liberálov. Je pravdou, že strana SaS je dodnes členom ALDE (v roku 2012 prijala tento názov, pozn.) Výsledok volieb do EP (24. mája 2014) znamenal zisk jedného kresla tejto strany. Nový europoslanec a predseda SaS Richard Sulík oznámil, že bude v Európskom parlamente (EP) pracovať v Aliancii liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Taký je výsledok jeho dnešného (pozn. z dňa 29. mája 2014) rozhovoru s predsedom európskych liberálov Grahamom Watsonom. Podľa Euroinfo.gov.sk , pléne Európskeho parlamentu nezasadajú poslanci podľa národností, ale podľa príslušnosti k politickým skupinám. Tieto frakcie tak združujú viacero politických strán s podobným ideologickým zameraním. EurActiv , 6. februára 2014: \"SaS je dodnes členom ALDE. Ak vo voľbách do EP získa mandát (čo aj získala) Slovensko bude mať ďalšie zastúpenie v tejto významnej rodine.\" Pred voľbami bola SaS členom ALDE. Tým pádom môžeme hodnotiť toto členstvo za automatické, ako povedal Sulík. SITA , 1. októbra 2014: \"Richard Sulík bol až do októbra členom Aliancie liberálov a demokratov. V súčasnosti už pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov. Hlavným dôvodom bola rozdielnosť názorov Sulíka v otázkach európskych kompetencií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS sa stala členom ELDR v októbri 2010, teda po takmer dvoch rokoch od jej vzniku. Členom ELDR (od roku 2012 premenovaná na ALDE) bola po celú dobu až dodnes. Po voľbách do EP 24. mája 2014 získal jedno kreslo i člen strany SaS, Richard Sulík. Následne sa Sulík po rozhovore s predsedom európskych liberálov Watsonom rozhodol, že naďalej zotrvá v tejto frakcii. Keďže SaS pôsobila vo frakcii i pred voľbami, členstvo môžeme hodnotiť ako automatické. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS je liberálnou stranou, ktorej predsedom je Richard Sulík. Strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná v roku 2009. Po uplynutí takmer dvoch rokov, presne 15. októbra 2010 strana Európskych liberálov a demokratov (ELDR) na kongrese v Helsinkách rozhodla o prijatí politickej strany Sloboda a Solidarita do rodiny európskych liberálov. Je pravdou, že strana SaS je dodnes členom ALDE (v roku 2012 prijala tento názov, pozn.) Výsledok volieb do EP (24. mája 2014) znamenal zisk jedného kresla tejto strany. Nový europoslanec a predseda SaS Richard Sulík oznámil, že bude v Európskom parlamente (EP) pracovať v Aliancii liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Taký je výsledok jeho dnešného (pozn. z dňa 29. mája 2014) rozhovoru s predsedom európskych liberálov Grahamom Watsonom. Podľa Euroinfo.gov.sk , pléne Európskeho parlamentu nezasadajú poslanci podľa národností, ale podľa príslušnosti k politickým skupinám. Tieto frakcie tak združujú viacero politických strán s podobným ideologickým zameraním. EurActiv , 6. februára 2014: \"SaS je dodnes členom ALDE. Ak vo voľbách do EP získa mandát (čo aj získala) Slovensko bude mať ďalšie zastúpenie v tejto významnej rodine.\" Pred voľbami bola SaS členom ALDE. Tým pádom môžeme hodnotiť toto členstvo za automatické, ako povedal Sulík. SITA , 1. októbra 2014: \"Richard Sulík bol až do októbra členom Aliancie liberálov a demokratov. V súčasnosti už pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov. Hlavným dôvodom bola rozdielnosť názorov Sulíka v otázkach európskych kompetencií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "prijatí", "členom", "Euroinfo.gov.sk", "EurActiv", "SITA"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/3293/Bro%C5%BE%C3%BArka%20SaS.pdf", "http://www.strana-sas.sk/sas-sa-stala-clenom-europskych-liberalov/207", "http://www.aldeparty.eu/en/members/political-parties", "http://www.euroinfo.gov.sk/vnutorna-organizacia-europskeho-parlamentu/", "http://www.euractiv.sk/komentare-000338/komentar/koniec-nudy-v-eurovolbach---000177", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331754-sulik-v-europskom-parlamente-vstupuje-do-novej-frakcie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:02.695406+00:00"}
{"id": "vr27310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27310", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Takto dopadol nakoniec pán Kukan (nepostup do druhého kola, pozn.), ktorého nezvolili, lebo si mysleli, že automaticky postúpi do druhého kola.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol v prezidentských voľbách v roku 2004 podporovaný stranou SDKÚ, a podľa prieskumov bol považovaný za jasného favorita. V súboji druhého kola sa však nakoniec stretli Vladimír Mečiar s 32,7-percentnou podporou a Ivan Gašparovič s 22,3 percentami. Až tretí skončil Eduard Kukan (22,09 percenta). O jeho neúspechu rozhodlo len 3644 hlasov. Za ním skončili R. Schuster, F. Mikloško a M. Bútora. Článok SME o voľbách v roku 2004 komentuje: Kukanovi nepomohlo ani odstúpenie herca, bratislavského župana Ľuba Romana. Kukan s odstupom desiatich rokov hovorí, že podcenili mobilizáciu voličov. „Mnohí sa na nich nezúčastnili, lebo môj postup považovali za automatický,“ hovorí europoslanec. Výsledky prezidentských volieb 2004 boli nasledovné: účasť v 1. kole - 47,94 % účasť v 2. kole - 43,50 % Najúspešnejší v 1. kole V. Mečiar - 32,73 % 650 242 hlasov I. Gašparovič - 22,28 % 442 564 hlasov E. Kukan - 22,09 % 438 920 hlasov Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan bol v prezidentských voľbách v roku 2004 podporovaný stranou SDKÚ, a podľa prieskumov bol považovaný za jasného favorita. V súboji druhého kola sa však nakoniec stretli Vladimír Mečiar s 32,7-percentnou podporou a Ivan Gašparovič s 22,3 percentami. Až tretí skončil Eduard Kukan (22,09 percenta). O jeho neúspechu rozhodlo len 3644 hlasov. Za ním skončili R. Schuster, F. Mikloško a M. Bútora. Článok SME o voľbách v roku 2004 komentuje: Kukanovi nepomohlo ani odstúpenie herca, bratislavského župana Ľuba Romana. Kukan s odstupom desiatich rokov hovorí, že podcenili mobilizáciu voličov. „Mnohí sa na nich nezúčastnili, lebo môj postup považovali za automatický,“ hovorí europoslanec. Výsledky prezidentských volieb 2004 boli nasledovné: účasť v 1. kole - 47,94 % účasť v 2. kole - 43,50 % Najúspešnejší v 1. kole V. Mečiar - 32,73 % 650 242 hlasov I. Gašparovič - 22,28 % 442 564 hlasov E. Kukan - 22,09 % 438 920 hlasov Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["súboji", "Článok"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6622121/kukan-nebude-kandidovat-na-prezidenta-raz-stacilo-tvrdi.html#ixzz2wFf9uAuU", "http://www.sme.sk/c/7122756/volby-2004-gasparovic-doma-spal-uspech-necakal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:48.758115+00:00"}
{"id": "vr36134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36134", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Nezastupujem ju ja. To je úradný záznam, ktorý predniesol aj do médií riaditeľ, jej (hovorí sa o vyšetrovateľke v kauze financovania strany Smer-SD, pozn.) riaditeľ Úradu boja proti korupcii. Ja ho k dispozícii mám a majú ho aj médií k dispozícií.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Médiá sprostredkovali vyhlásenie, ktoré im poslal so súhlasom vyšetrovateľky riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík. SME ho cituje: „ Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov, \". Vyšetrovateľka to potvrdila aj v úradnom zázname, ktorý mal ukázať D. Lipšic novinárom.", "analysis_paragraphs": ["Médiá sprostredkovali vyhlásenie, ktoré im poslal so súhlasom vyšetrovateľky riaditeľ Úradu boja proti korupcii Peter Kovařík. SME ho cituje: „ Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov, \". Vyšetrovateľka to potvrdila aj v úradnom zázname, ktorý mal ukázať D. Lipšic novinárom."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://sme.sk/c/5676506/spisiaka-vini-policajt-na-odchode.html#ixzz181GYFoE4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:36.519783+00:00"}
{"id": "47114", "numeric_id": 47114, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47114", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Na x rokovaniach, keď verejne donekonečna opakoval pán Sulík, že je pripravený odísť, ak odíde aj Igor Matovič, tak v zákulisí nám hovoril, že jednoznačne pripravený odísť nie je a robí to aj teraz.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Richard Sulík v rozpore so svojimi verejnými tvrdeniami v zákulisí hovoril, ako v skutočnosti nie je pripravený odísť z pozície ministra, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako neoveriteľné. Richard Sulík o.i. na tlačovej besede z 15.marca uviedol , že je ochotný odísť z postu ministra hospodárstva v prípade, ak ho o to požiada Igor Matovič a on sám odíde tiež. 22. marca Sulík podal demisiu, o deň neskôr ju prijala prezidentka Zuzana Čaputová. Povedal však, že ak sa v zrekonštruovanej vláde stane ministrom Igor Matovič, chce sa do nej vrátiť aj on. Predseda SaS pre Demagóg.Sk uviedol, že „nie je pravda”, že by v zákulisí v rozpore s verejnými vyjadreniami hovoril, že nie je pripravený odísť z pozície ministra hospodárstva. „Dá sa pochopiť, že toto tvrdenie uvádzate ako neoveriteľné. Išlo totižto o zákulisné rokovania. Faktom ale je, že Richard Sulík zmenil svoju rétoriku v procese vývoja situácie. Najprv žiadal iba o odchod Igora Matoviča z pozície premiéra a ponúkol aj svoju funkciu, ak ho o to požiada premiér,” uviedol pre portál Demagóg.SK Jaroslav Naď. „Dokonca ešte pred vyjadrením premiéra Matoviča, že odíde ako premiér, ale ostane ako člen vlády o tom vedela aj SaS, pričom dve jej vysoko postavené poslankyne (pani Cigániková a pani Zemanová) to potvrdili ešte pred verejným vyhlásením Igora Matoviča aj v TV debatách ,” dodal.", "analysis_paragraphs": ["Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Richard Sulík v rozpore so svojimi verejnými tvrdeniami v zákulisí hovoril, ako v skutočnosti nie je pripravený odísť z pozície ministra, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako neoveriteľné. Richard Sulík o.i. na tlačovej besede z 15.marca uviedol , že je ochotný odísť z postu ministra hospodárstva v prípade, ak ho o to požiada Igor Matovič a on sám odíde tiež. 22. marca Sulík podal demisiu, o deň neskôr ju prijala prezidentka Zuzana Čaputová. Povedal však, že ak sa v zrekonštruovanej vláde stane ministrom Igor Matovič, chce sa do nej vrátiť aj on. Predseda SaS pre Demagóg.Sk uviedol, že „nie je pravda”, že by v zákulisí v rozpore s verejnými vyjadreniami hovoril, že nie je pripravený odísť z pozície ministra hospodárstva. „Dá sa pochopiť, že toto tvrdenie uvádzate ako neoveriteľné. Išlo totižto o zákulisné rokovania. Faktom ale je, že Richard Sulík zmenil svoju rétoriku v procese vývoja situácie. Najprv žiadal iba o odchod Igora Matoviča z pozície premiéra a ponúkol aj svoju funkciu, ak ho o to požiada premiér,” uviedol pre portál Demagóg.SK Jaroslav Naď. „Dokonca ešte pred vyjadrením premiéra Matoviča, že odíde ako premiér, ale ostane ako člen vlády o tom vedela aj SaS, pričom dve jej vysoko postavené poslankyne (pani Cigániková a pani Zemanová) to potvrdili ešte pred verejným vyhlásením Igora Matoviča aj v TV debatách ,” dodal."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "podal", "prijala", "debatách"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1205499/sas-vyzyva-matovica-na-odstupenie-sulik-je-pripraveny-ponuknut-svoj-post.html", "https://dennikn.sk/2322191/sulik-dava-demisiu-dodava-vsak-ze-ak-sa-stane-matovic-v-novej-vlade-ministrom-chce-tam-byt-aj-on/?ref=in", "https://www.facebook.com/watch/live/?v=197202345141095&ref=watch_permalink", "https://www.trend.sk/spravy/bitto-ciganikova-vie-predstavit-bol-matovic-ministrom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:17.363914+00:00"}
{"id": "45204", "numeric_id": 45204, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45204", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Tam (v prípade Českej republiky, pozn.) práve bolo prijaté takisto opatrenie, kde sme vyšli v ústrety zdravotníckym pracovníkom ktorí, ktorí pendlujú, teda najmä najmä zo Slovenska na českú stranu a samozrejme to ochranné opatrenie je sprevádzané tým, že tam treba mať najstarší, teda dvojdňový negatívny test.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Českej republike. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Českej republike. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["udelil", "Podmienkou"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:38.560190+00:00"}
{"id": "vr35845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35845", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vo zneužívaní verejných zdrojov podľa Svetového ekonomického fóra. Zo 49. miesta na 95. pozíciu. Totiž to rast ekonomiky je o dôvere a dôveryhodnosti krajiny.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že rovnaká správa z roku 2006 nie je verejne dostupná , údaje o umiestnení Slovenska z toho obdobia sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že rovnaká správa z roku 2006 nie je verejne dostupná , údaje o umiestnení Slovenska z toho obdobia sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["dostupná", "11.4.2010"], "url": ["http://www.weforum.org/en/initiatives/gcp/Global%20Competitiveness%20Report/PastReports/index.htm", "http://demagog.sk/2010/04/miklos-a-meciar-v-na-telo-11-4-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:49.601981+00:00"}
{"id": "48907", "numeric_id": 48907, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48907", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": " (Prezident (Janukovyč, pozn.) bol zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou.) Prezidenta mohlo zosadiť len referendum podľa pôvodnej ústavy.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa pôvodnej ústavy Ukrajiny platnej v roku 2014 bolo možné prezidenta odvolať v prípade vlastizrady alebo trestného činu, nie referendom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Časť výroku o tom, či bol Viktor Janukovič zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou, nehodnotíme, keďže je to právny názor, uvádzame však k nemu kontext.\n\nV januári a februári 2014 sa v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny konali protesty, ktoré sa postupne vyvinuli do politickej krízy. Protestujúci žiadali okrem iného aj odstúpenie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Jedným z hlavných dôvodov bol nesúhlas s rozhodnutím odmietnuť podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou a namiesto toho uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom, čo išlo proti väčšinovému názoru obyvateľstva. Ďalším dôvodom protestov bol Janukovyčov autoritársky štýl vládnutia snahy o konsolidáciu moci či podpora oligarchických skupín.\n\nProtesty sa rýchlo rozšírili a tisíce ľudí demonštrovali na námestiach po celej krajine. Demonštrácie sa často konali v pokojnej atmosfére, ale niektoré stretnutia sa zmenili na násilné konfrontácie medzi občanmi a políciou.\n\nJanukovyč v reakcii na rastúce nepokoje, ktoré boli namierené najmä voči jeho vláde, opustil svoju kanceláriu v Kyjeve a odletel do Ruska. Napätú situáciu v krajine súvisiacu s rozsiahlymi protestmi, označil , ako štátny prevrat.\n\nVerchovna rada Ukrajiny (ukrajinský parlament) preto prijala rezolúciu , podľa ktorej sa Janukovyč vzdal výkonu svojich ústavných povinností. V uznesení sa uvádzalo, že vzhľadom na to, že Janukovyč si protiústavne prestal plniť svoje prezidentské povinnosti, Rada vyhlásila predčasné prezidentské voľby.\n\nOtázka ústavnosti tohto kroku ostáva predmetom odborných diskusií, túto časť výroku preto považujeme za právny názor a nehodnotíme. Viacerí odborníci na právo a problematiku Ukajiny (napríklad Maria Popova , Taras Kuzio či Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj ) sa zhodujú, že prijaté ustanovenie bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto uznesenie malo byť legálne na základe článkov Ústavy 85/7, 91 a 88/3.\n\nV pôvodnej ukrajinskej ústave bol postup odvolania prezidenta regulovaný článkom 111 . Tento článok však nespomína možnosť zosadenie prezidenta v ľudovom referende, ale iba v prípade vlastizrady alebo iného trestného činu.\n\nVyjadrenie Eduarda Chmelára pre Demagóg.sk z 15. marca 2023:\n\n„V tomto prípade uznávam, že došlo z mojej strany čiastočne k mylnému výkladu, pretože o zosadení referendom sa v ústave nič nehovorí. Trvám však na tom, že Janukovyč bol zosadený v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá v článku 108 určuje, že právomoci prezidenta Ukrajiny zanikajú pred uplynutím jeho funkčného obdobia v prípadoch: rezignácie; neschopnosti vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; odvolania z funkcie postupom impeachmentu; smrti. Článok 111 odôvodňujúci impeachment nemohol byť použitý, pretože prezidenta Ukrajiny môže odvolať z funkcie Najvyššia rada Ukrajiny iba v prípade, že sa dopustí štátnej zrady alebo iného trestného činu. V rezolúcii Verchovnej rady sa však hovorí, že Janukovyč sa vzdal výkonu svojich ústavných povinností, čo však nie je pravda a on sám to poprel. Nemôžete hlavu štátu vyhnať zo sídla, vyhrážať sa mu smrťou a tvrdiť, že sa vzdal funkcie. To sme tu naposledy mali za Mečiara pri protiústavnom zbavení mandátu poslanca Františka Gauliedera, a toto je ešte horšie, lebo tu bolo použité násilie a zastrašovanie voči legálne a legitímne zvolenej hlave štátu, ktorá neopustila svoj úrad dobrovoľne. Podčiarknuté sčítané, Verchovna rada na takýto krok „na hulváta“ nemala nijaké právo a je to hrubé porušenie všetkých demokratických princípov.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa pôvodnej ústavy Ukrajiny platnej v roku 2014 bolo možné prezidenta odvolať v prípade vlastizrady alebo trestného činu, nie referendom, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Časť výroku o tom, či bol Viktor Janukovič zosadený v rozpore s pôvodnou ústavou, nehodnotíme, keďže je to právny názor, uvádzame však k nemu kontext.", "V januári a februári 2014 sa v Kyjeve a ďalších mestách Ukrajiny konali protesty, ktoré sa postupne vyvinuli do politickej krízy. Protestujúci žiadali okrem iného aj odstúpenie vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Jedným z hlavných dôvodov bol nesúhlas s rozhodnutím odmietnuť podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou a namiesto toho uzavrieť dohodu o hospodárskej spolupráci s Ruskom, čo išlo proti väčšinovému názoru obyvateľstva. Ďalším dôvodom protestov bol Janukovyčov autoritársky štýl vládnutia snahy o konsolidáciu moci či podpora oligarchických skupín.", "Protesty sa rýchlo rozšírili a tisíce ľudí demonštrovali na námestiach po celej krajine. Demonštrácie sa často konali v pokojnej atmosfére, ale niektoré stretnutia sa zmenili na násilné konfrontácie medzi občanmi a políciou.", "Janukovyč v reakcii na rastúce nepokoje, ktoré boli namierené najmä voči jeho vláde, opustil svoju kanceláriu v Kyjeve a odletel do Ruska. Napätú situáciu v krajine súvisiacu s rozsiahlymi protestmi, označil , ako štátny prevrat.", "Verchovna rada Ukrajiny (ukrajinský parlament) preto prijala rezolúciu , podľa ktorej sa Janukovyč vzdal výkonu svojich ústavných povinností. V uznesení sa uvádzalo, že vzhľadom na to, že Janukovyč si protiústavne prestal plniť svoje prezidentské povinnosti, Rada vyhlásila predčasné prezidentské voľby.", "Otázka ústavnosti tohto kroku ostáva predmetom odborných diskusií, túto časť výroku preto považujeme za právny názor a nehodnotíme. Viacerí odborníci na právo a problematiku Ukajiny (napríklad Maria Popova , Taras Kuzio či Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj ) sa zhodujú, že prijaté ustanovenie bolo prijaté v súlade s platnými právnymi predpismi. Toto uznesenie malo byť legálne na základe článkov Ústavy 85/7, 91 a 88/3.", "V pôvodnej ukrajinskej ústave bol postup odvolania prezidenta regulovaný článkom 111 . Tento článok však nespomína možnosť zosadenie prezidenta v ľudovom referende, ale iba v prípade vlastizrady alebo iného trestného činu.", "Vyjadrenie Eduarda Chmelára pre Demagóg.sk z 15. marca 2023:", "„V tomto prípade uznávam, že došlo z mojej strany čiastočne k mylnému výkladu, pretože o zosadení referendom sa v ústave nič nehovorí. Trvám však na tom, že Janukovyč bol zosadený v rozpore s vtedajšou ústavou, ktorá v článku 108 určuje, že právomoci prezidenta Ukrajiny zanikajú pred uplynutím jeho funkčného obdobia v prípadoch: rezignácie; neschopnosti vykonávať svoje právomoci zo zdravotných dôvodov; odvolania z funkcie postupom impeachmentu; smrti. Článok 111 odôvodňujúci impeachment nemohol byť použitý, pretože prezidenta Ukrajiny môže odvolať z funkcie Najvyššia rada Ukrajiny iba v prípade, že sa dopustí štátnej zrady alebo iného trestného činu. V rezolúcii Verchovnej rady sa však hovorí, že Janukovyč sa vzdal výkonu svojich ústavných povinností, čo však nie je pravda a on sám to poprel. Nemôžete hlavu štátu vyhnať zo sídla, vyhrážať sa mu smrťou a tvrdiť, že sa vzdal funkcie. To sme tu naposledy mali za Mečiara pri protiústavnom zbavení mandátu poslanca Františka Gauliedera, a toto je ešte horšie, lebo tu bolo použité násilie a zastrašovanie voči legálne a legitímne zvolenej hlave štátu, ktorá neopustila svoj úrad dobrovoľne. Podčiarknuté sčítané, Verchovna rada na takýto krok „na hulváta“ nemala nijaké právo a je to hrubé porušenie všetkých demokratických princípov.”"], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["konali", "dôvodov", "rozšírili", "opustil", "označil", "prijala", "rezolúciu", "Maria Popova", "Taras Kuzio", "Aleksander Pronkiewicz a Oleh Krykawskyj", "legálne", "článkom 111"], "url": ["https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-Maidan-protest-movement", "https://www.bbc.com/news/world-europe-25162563", "https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-Maidan-protest-movement", "https://www.bbc.com/news/world-europe-29761799", "https://www.bbc.com/news/world-europe-26304842", "https://svet.sme.sk/c/7112205/parlament-zosadil-janukovyca-ktory-chcel-utiect-tymosenkova-je-na-slobode.html", "https://archive.ph/sXTOf#selection-5917.0-5928.0", "https://www.ponarseurasia.org/was-yanukovych-s-removal-constitutional/", "https://newpathway.ca/the-study-of-ukrainian-nationalism-at-the-university-of-ottawa/", "https://www.rp.pl/opinie-polityczno-spoleczne/art12602721-janukowycza-odsunieto-legalnie", "https://www.ponarseurasia.org/was-yanukovych-s-removal-constitutional/", "https://en.m.wikisource.org/wiki/Constitution_of_Ukraine,_2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:26.428474+00:00"}
{"id": "vr17863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17863", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "...pán Gajdoš (minister obrany, pozn.) napríklad už je nominantom Slovenskej národnej strany, je členom Slovenskej národnej strany, (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Gajdoš sa stal ministrom obrany SR po vzniku tretej vlády Roberta Fica v marci 2016. Do vlády vstúpil ako nominant Slovenskej národnej strany. Gajdoš do SNS vstúpil začiatkom decembra 2017. Sám o tom informoval na svojom profile na sociálnej sieti Facebook. Oficiálne to oznámil aj predseda SNS, Andrej Danko po rozšírenom rokovaní predsedníctva strany v Oponiciach. Gajdoš zastáva funkciu ministra obrany aj v súčasnosti vo vláde Petra Pellegriniho. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["nominant", "informoval", "oznámil", "súčasnosti"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/967911/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=2046922902218619&id=1789569397953972", "https://www.aktuality.sk/clanok/546384/minister-peter-gajdos-vstupil-do-slovenskej-narodnej-strany/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:24.882829+00:00"}
{"id": "vr36645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36645", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Vy ste sa skrývali 3 dni a tlačové konferencie ste odvolávali.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa SME slovenský občan odletel s výbušninou už v sobotu a minister vnútra Robert Kaliňák ešte v stredu (štyri dni po incidente) odmietol verejne vystúpiť a osobne sa k škandálu vyjadriť. Ďalej SME uvádza ,,Škandál medzinárodného rozsahu nepovažuje minister vnútra za dôvod, aby išiel na tlačovú konferenciu. Zrušil aj tlačovku o dopravných nehodách naplánovanú na štvrtok.\" Namiesto neho sa vyjadroval jeho hovorca Erik Tomáš.", "analysis_paragraphs": ["Podľa SME slovenský občan odletel s výbušninou už v sobotu a minister vnútra Robert Kaliňák ešte v stredu (štyri dni po incidente) odmietol verejne vystúpiť a osobne sa k škandálu vyjadriť. Ďalej SME uvádza ,,Škandál medzinárodného rozsahu nepovažuje minister vnútra za dôvod, aby išiel na tlačovú konferenciu. Zrušil aj tlačovku o dopravných nehodách naplánovanú na štvrtok.\" Namiesto neho sa vyjadroval jeho hovorca Erik Tomáš."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5181713/kalinak-ja-som-nezlyhal.html", "http://www.sme.sk/c/5179729/policia-zlyhala-kde-sa-dalo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:28.479909+00:00"}
{"id": "49486", "numeric_id": 49486, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49486", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ja by som sa sústredil v tejto chvíli na to, že by som napríklad vo vzťahu k susedom, kde sú poškodené vzťahy s Českou republikou, videli ste odozvu rovnako s Poľskom? Tu je ochladenie vzťahov. To je úplne úplne zrejmé.", "statement_date": "2024-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzťahy medzi Slovenskom a jeho susedmi Českom a Poľskom sa v poslednej dobe zmenili. Dôvodom je najmä zahraničná politika Slovenskej republiky a obzvlášť postoj k vojnovému konfliktu na Ukrajine. Český premiér Fiala prerušil rokovania so slovenskou vládou a poľský premiér Tusk vyjadril pochybnosti o budúcnosti fungovania V4 kvôli nejednotnej zahraničnej politike. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nČeská republika je dlhodobo najbližším spojencom Slovenska. Nadštandardné vzťahy má na starosti jazykovo-etnická blízkosť ale najmä spoločná história . Momentálne sú vzťahy medzi Českom a Slovenskom naštrbené a to najmä kvôli inému postoju vlád v zahraničnej politike.\n\nVo februári zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron konferenciu , aby zástupcovia pozvaných krajín „preskúmali prostriedky na posilnenie partnerskej spolupráce na podporu Ukrajiny\". Obsahom konferencie bol aj návrh na nasadenie pozemných jednotiek účastníckych štátov konferencie v boji na Ukrajine. Rozhodnutie o vyslaní vojakov na Ukrajinu je zvrchovaným a samostatným rozhodnutím vlády.\n\nSlovenský predseda vlády Robert Fico túto konferenciu nazval „bojovou poradou“ a pred jej konaním zvolal Bezpečnostnú radu SR, aby sa s koaličnými partnermi poradil o jej programe. „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine,\" vyhlásil Fico vo videu , v ktorom informoval o nadchádzajúcej konferencii.\n\nČeský premiér vyjadrenia Fica o konferencii o pomoci Ukrajine kritizoval . „Moje názory sú dlhodobo známe a je jasné, že sú presne opačné, aké teraz prezentoval Robert Fico. Myslím, že zatiaľ čo sa predseda vlády SR rozhodol ísť položiť kvety na hrob Gustáva Husáka, tak som to nijako nekomentoval. Teraz si to však vyžaduje komentár,“ vyjadril sa na adresu Fica pred konferenciou český premiér Fiala. Pred začatím rokovania vyjadril Fiala aj nesúhlas k ceste, akou chce slovenský premiér zabezpečiť mier.\n\nČeský premiér mal po zistení, že účastníkom konferencie bude aj Fico, pred rokovaním preškrtať obsah svojho prejavu v diskusii. „Šéf českej vlády nechcel, aby strategické informácie o munícii pre Ukrajinu odišli cez slovenského premiéra bližšie k ruským ušiam. Česká delegácia sa čudovala aj nad pozvánkou do Paríža pre neutrálne krajiny, Rakúsko a Írsko. Dôvodom preškrtania Fialovho prejavu však bol Fico,“ informuje web Aktuálně.cz a odvoláva sa na zdroj v diplomacii.\n\nPoľský premiér Tusk rovnako ako Fiala kritizoval Ficove vyjadrenia pred konferenciou v Paríži . Kvôli vyjadreniam Fica a Orbána smerom k Ukrajine Tusk spochybnil aj budúcnosť fungovania V4. „Nevidím nijaký dôvod, prečo by aj v súčasnosti krajiny tohto regiónu nemohli byť tak ako kedysi jednotné pri odpore a podporiť tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý nerešpektuje žiadnu z našich spoločných hodnôt,“ hovoril .\n\nRozdiely medzi postojmi v rámci agresie Ruska ukázal aj summit V4 . Fiala a Tusk po summite v súčasnosti odmietli úvahy o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu a zároveň komunikovali aj stále pretrvávajúce rozdielne postoje v otázke podpory Ukrajiny. Postoj poľského premiéra k zahraničnej politike je rovnaký ako u českého premiéra.\n\nZlomom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácii so Slovenskom.\n\nStretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v ten istý deň, keď bol v Moskve pochovaný ruský opozičný vodca Alexej Navaľnyj, kritizoval aj Tusk, podľa ktorého „nie je len prejavom dobrého či zlého vkusu.“ „Kolegovia v Bratislave a Budapešti opäť dokazujú, že naše názory na Problémy sú príliš odlišné,“ povedal poľský premiér.\n\nPoľská vláda chce naďalej aktívne podporovať Ukrajinu a preto momentálne posilňuje vzťahy s Francúzskom a Nemeckom.", "analysis_paragraphs": ["Vzťahy medzi Slovenskom a jeho susedmi Českom a Poľskom sa v poslednej dobe zmenili. Dôvodom je najmä zahraničná politika Slovenskej republiky a obzvlášť postoj k vojnovému konfliktu na Ukrajine. Český premiér Fiala prerušil rokovania so slovenskou vládou a poľský premiér Tusk vyjadril pochybnosti o budúcnosti fungovania V4 kvôli nejednotnej zahraničnej politike. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Česká republika je dlhodobo najbližším spojencom Slovenska. Nadštandardné vzťahy má na starosti jazykovo-etnická blízkosť ale najmä spoločná história . Momentálne sú vzťahy medzi Českom a Slovenskom naštrbené a to najmä kvôli inému postoju vlád v zahraničnej politike.", "Vo februári zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron konferenciu , aby zástupcovia pozvaných krajín „preskúmali prostriedky na posilnenie partnerskej spolupráce na podporu Ukrajiny\". Obsahom konferencie bol aj návrh na nasadenie pozemných jednotiek účastníckych štátov konferencie v boji na Ukrajine. Rozhodnutie o vyslaní vojakov na Ukrajinu je zvrchovaným a samostatným rozhodnutím vlády.", "Slovenský predseda vlády Robert Fico túto konferenciu nazval „bojovou poradou“ a pred jej konaním zvolal Bezpečnostnú radu SR, aby sa s koaličnými partnermi poradil o jej programe. „Aj keby ma mal môj postoj stáť funkciu predsedu vlády, urobím všetko, aby som zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine,\" vyhlásil Fico vo videu , v ktorom informoval o nadchádzajúcej konferencii.", "Český premiér vyjadrenia Fica o konferencii o pomoci Ukrajine kritizoval . „Moje názory sú dlhodobo známe a je jasné, že sú presne opačné, aké teraz prezentoval Robert Fico. Myslím, že zatiaľ čo sa predseda vlády SR rozhodol ísť položiť kvety na hrob Gustáva Husáka, tak som to nijako nekomentoval. Teraz si to však vyžaduje komentár,“ vyjadril sa na adresu Fica pred konferenciou český premiér Fiala. Pred začatím rokovania vyjadril Fiala aj nesúhlas k ceste, akou chce slovenský premiér zabezpečiť mier.", "Český premiér mal po zistení, že účastníkom konferencie bude aj Fico, pred rokovaním preškrtať obsah svojho prejavu v diskusii. „Šéf českej vlády nechcel, aby strategické informácie o munícii pre Ukrajinu odišli cez slovenského premiéra bližšie k ruským ušiam. Česká delegácia sa čudovala aj nad pozvánkou do Paríža pre neutrálne krajiny, Rakúsko a Írsko. Dôvodom preškrtania Fialovho prejavu však bol Fico,“ informuje web Aktuálně.cz a odvoláva sa na zdroj v diplomacii.", "Poľský premiér Tusk rovnako ako Fiala kritizoval Ficove vyjadrenia pred konferenciou v Paríži . Kvôli vyjadreniam Fica a Orbána smerom k Ukrajine Tusk spochybnil aj budúcnosť fungovania V4. „Nevidím nijaký dôvod, prečo by aj v súčasnosti krajiny tohto regiónu nemohli byť tak ako kedysi jednotné pri odpore a podporiť tých, ktorí bojujú proti režimu, ktorý nerešpektuje žiadnu z našich spoločných hodnôt,“ hovoril .", "Rozdiely medzi postojmi v rámci agresie Ruska ukázal aj summit V4 . Fiala a Tusk po summite v súčasnosti odmietli úvahy o vyslaní svojich vojakov na Ukrajinu a zároveň komunikovali aj stále pretrvávajúce rozdielne postoje v otázke podpory Ukrajiny. Postoj poľského premiéra k zahraničnej politike je rovnaký ako u českého premiéra.", "Zlomom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácii so Slovenskom.", "Stretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v ten istý deň, keď bol v Moskve pochovaný ruský opozičný vodca Alexej Navaľnyj, kritizoval aj Tusk, podľa ktorého „nie je len prejavom dobrého či zlého vkusu.“ „Kolegovia v Bratislave a Budapešti opäť dokazujú, že naše názory na Problémy sú príliš odlišné,“ povedal poľský premiér.", "Poľská vláda chce naďalej aktívne podporovať Ukrajinu a preto momentálne posilňuje vzťahy s Francúzskom a Nemeckom."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["história", "konferenciu", "návrh", "nazval", "videu", "kritizoval", "vyjadril", "informuje", "Paríži", "spochybnil", "hovoril", "summit V4", "embargo", "konzultácii", "kritizoval", "povedal", "posilňuje"], "url": ["https://watson.sk/NZONLINE/docs/cs_hist_roc_1999_59_63.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu", "https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/", "https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu", "https://www.ta3.com/clanok/926669/fico-zvolal-bezpecnostnu-radu-tvrdi-ze-aj-za-cenu-straty-funkcie-nedovoli-slovenskym-vojakom-ist-na-ukrajinu", "https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/", "https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/proskrtejme-to-fiala-zmenil-briefing-pro-spojence-o-munici-k/r~b141603ee20011eeb689ac1f6b220ee8/", "https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/", "https://enrsi.rtvs.sk/articles/topical-issue/355243/v4-meeting-in-prague", "https://www.aktuality.sk/clanok/OoB6PjV/v-polsku-pisu-o-matucich-slovach-roberta-fica-k-ukrajine-premier-tusk-spochybnoval-zmysel-v4/", "https://www.noviny.sk/politika/895506-summit-premierov-v4-fiala-v-prahe-privital-fica-orbana-aj-tuska", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/", "https://dennikn.sk/minuta/3868696/", "https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/2488144", "https://apnews.com/article/tusk-lavrov-poland-hungary-slovakia-5ca853b389a2b1ac195b5e93703254c6", "https://www.teraz.sk/zahranicie/tusk-macron-a-scholz-budu-v-piatok-rok/780943-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:52.646107+00:00"}
{"id": "45858", "numeric_id": 45858, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45858", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Na tých ľudí sa môže potom pozerať nejakým spôsobom, že už teda majú nejaký delikt za sebou a teda je to otázka, samozrejme, buď nejakého ambulantného skúmania alebo potom možno nejakého nariadeného vyšetrenia, ale to je samozrejme právomoc kompetentných orgánov, ktoré o tomto musia rozhodnúť, či teda samozrejme tam muselo prebehnúť alebo ak prebehlo nejaké expertízne skúmanie, tak či teda ten človek mal patriť pod nejaký dohľad. ...môže to byť aj obsahom toho samotného procesu a toho súdu a môže to, samozrejme, urobiť aj vyšetrovateľ v rámci toho vyšetrovania, ktorý môže nariadiť expertízne skúmanie, či ten daný človek je psychicky po psychickej stránke je nutné s ním robiť nejaké ďalšie úkony a pod.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Útočník z Vrútok Ivan Č. bol v decembri 2019 právoplatne odsúdený za vyhrážanie sa vlakvedúcej a výpravcovi. Sůd mu vymeral trest 8 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom 18 mesiacov skúšobnej doby a prepadnutie nožov, ktoré mal pri sebe. Slovenské súdy pri vymeriavaní rozsudku skúmajú aj to, či páchateľ v minulosti spáchal obdobný skutok. V prípravnom konaní môže vyšetrovateľ iniciovať a prokurátor navrhnúť vyšetrenie duševného stavu, povoliť ho musí sudca. V konaní pred súdom dáva takýto návrh sudca. Obvineného vyšetruje psychiatrický znalec. Ak nestačí ambulantné vyšetrenie, môže súd nariadiť pozorovanie v ústave. Ochranný dohľad nad páchateľom súd ukladá pri obzvlášť závažných zločinoch s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Tvrdenie Roman a Mikulca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Útočník z Vrútok Ivan Č. bol v decembri 2019 právoplatne odsúdený za vyhrážanie sa vlakvedúcej a výpravcovi. Sůd mu vymeral trest 8 mesiacov odňatia slobody s podmienečným odkladom 18 mesiacov skúšobnej doby a prepadnutie nožov, ktoré mal pri sebe. Slovenské súdy pri vymeriavaní rozsudku skúmajú aj to, či páchateľ v minulosti spáchal obdobný skutok. V prípravnom konaní môže vyšetrovateľ iniciovať a prokurátor navrhnúť vyšetrenie duševného stavu, povoliť ho musí sudca. V konaní pred súdom dáva takýto návrh sudca. Obvineného vyšetruje psychiatrický znalec. Ak nestačí ambulantné vyšetrenie, môže súd nariadiť pozorovanie v ústave. Ochranný dohľad nad páchateľom súd ukladá pri obzvlášť závažných zločinoch s nepodmienečným trestom odňatia slobody. Tvrdenie Roman a Mikulca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["bol", "skúmajú", "navrhnúť", "môže", "ukladá"], "url": ["https://dennikn.sk/1929041/utocnik-z-vrutok-tichy-robotnik-ktory-sa-uz-raz-s-nozom-vyhrazal-vlakveducej-a-vypravcovi/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-128.odsek-5", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-148", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-148", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/-/SK/ZZ/2005/300/20180101#predpis.cast-prva.hlava-druha.diel-piaty.skupinaParagrafov-ochranny_dohlad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:45.918043+00:00"}
{"id": "vr14095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14095", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "„A čo sa týka táborov v Afrike, povedzte mi, koľko Sýrčanov uteká z Afriky? Lebo teraz je problém so Sýrčanmi. Tí, ktorých chceme, sú Sýrčania. Koľkí konkrétne utekajú z Afriky? Ani jeden.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 13. septembra 2015. K téme sem napísali aj komentár .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 13. septembra 2015. K téme sem napísali aj komentár ."], "analysis_date": "2015-12-31", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "komentár", "Frontex", "Frontex", "Frontex", "prišlo", "", "prišlo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/543/kalinak-vs-poliacik-o-migracii-a-azylovej-politike", "http://www.demagog.sk/minister-kalinak-voci-poliacikovi-v-otazke-utecencov-pohorel", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf#page=18&zoom=auto,-107,687", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/migratory-routes-map/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:15.802137+00:00"}
{"id": "vr17829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17829", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Sme na chvoste, dramaticky na chvoste (pôrodnosť - počet detí na jednu ženu, pozn.)", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o počte narodených detí na jednu ženu. Podľa údajov Eurostatu z roku 2016 pripadá na Slovensku na jednu ženu 1,48 dieťaťa. Aj napriek tomu, že je to menej ako priemer EÚ (1,60 dieťaťa na jednu ženu), nejedná sa o najmenší údaj spomedzi krajín EÚ. Menej detí na jednu ženu ako na Slovensku sa rodí v Španielsku (1,34 ), Taliansku (1,34 ), Portugalsku (1,36 ), na Malte (1,37 ), na Cypre (1,37 ), v Grécku (1,38), Poľsku (1,39 ), Luxembursku (1,41) a Chorvátsku (1,42). Slovensko sa preto nenachádza na chvoste týchto štatistík a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o počte narodených detí na jednu ženu. Podľa údajov Eurostatu z roku 2016 pripadá na Slovensku na jednu ženu 1,48 dieťaťa. Aj napriek tomu, že je to menej ako priemer EÚ (1,60 dieťaťa na jednu ženu), nejedná sa o najmenší údaj spomedzi krajín EÚ. Menej detí na jednu ženu ako na Slovensku sa rodí v Španielsku (1,34 ), Taliansku (1,34 ), Portugalsku (1,36 ), na Malte (1,37 ), na Cypre (1,37 ), v Grécku (1,38), Poľsku (1,39 ), Luxembursku (1,41) a Chorvátsku (1,42). Slovensko sa preto nenachádza na chvoste týchto štatistík a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00199&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:48.137975+00:00"}
{"id": "vr28088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28088", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Pán Farage je proti Európskej únii. Napriek tomu požíva všetky výdobytky poslanca Európskeho parlamentu už niekoľko volebných období.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nigel Farage je poslancom Európskeho parlamentu od roku 1999, teda v súčastnosti je to už jeho štvrté volebné obdobie. Možno tvrdiť, že N. Farage je \" proti Európskej únii \" , keďže strana UKIP, za ktorú kandidoval do EP, a ktorej je zároveň predsedom , dlhodobo požaduje vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Vo svojom volebnom programe do volieb do EP v roku 2014 strana UKIP píše: \"S vašou pomocou sa budeme aj naďalej usilovať o vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ ... Do tej doby budú vaši europoslanci za UKIP naďalej chodiť do Bruselu a Štrasburgu s misiou líšiacou sa od akejkoľvek inej strany. Nepôjdeme tam , aby sme robili EÚ lepšou, silnejšou, a aby sme jej pomohli prijať ď alšie zákony . Pôjdeme tam, aby sme zistili, čo sa chystá, a mohli vám dať o tom vedieť.\" (vlastný preklad, pozn.) Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa N. Farage vzdal poslaneckého platu, príspevkov , či iných \"výdobytkov poslanca Európskeho parlamentu\" . V apríli 2014 sa naopak objavili obvinenia o tom, že niektoré z príspevkov zneužíval. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nigel Farage je poslancom Európskeho parlamentu od roku 1999, teda v súčastnosti je to už jeho štvrté volebné obdobie. Možno tvrdiť, že N. Farage je \" proti Európskej únii \" , keďže strana UKIP, za ktorú kandidoval do EP, a ktorej je zároveň predsedom , dlhodobo požaduje vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ. Vo svojom volebnom programe do volieb do EP v roku 2014 strana UKIP píše: \"S vašou pomocou sa budeme aj naďalej usilovať o vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ ... Do tej doby budú vaši europoslanci za UKIP naďalej chodiť do Bruselu a Štrasburgu s misiou líšiacou sa od akejkoľvek inej strany. Nepôjdeme tam , aby sme robili EÚ lepšou, silnejšou, a aby sme jej pomohli prijať ď alšie zákony . Pôjdeme tam, aby sme zistili, čo sa chystá, a mohli vám dať o tom vedieť.\" (vlastný preklad, pozn.) Nenašli sme žiadne informácie o tom, že by sa N. Farage vzdal poslaneckého platu, príspevkov , či iných \"výdobytkov poslanca Európskeho parlamentu\" . V apríli 2014 sa naopak objavili obvinenia o tom, že niektoré z príspevkov zneužíval. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["poslancom", "predsedom", "volebnom programe", "príspevkov", "objavili obvinenia"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/4525/NIGEL_FARAGE_history.html", "http://www.ukip.org/about_nigel", "http://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/themes/5308a93901925b5b09000002/attachments/original/1398869254/EuroManifestoLaunch.pdf?1398869254", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/0081ddfaa4/Poslanci-Eur%C3%B3pskeho-parlamentu.html", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-27030660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:41.526523+00:00"}
{"id": "vr29973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29973", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Lýbia bola takisto niekým zbombardovaná, režim bol niekým odstránený. Boli to talianske stíhačky, francúzske stíhačky a španielske stíhačky a treba o tom hovoriť.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme už premiérovi overovali v minulosti. Robert Fico zjednodušuje najmä v prehlásení o španielskych stíhačkách. Počas občianskej vojny v Lýbii boli k útoku použité stíhačky Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, kým španielske stíhačky mali na starosti hliadkovanie. Celkovo však do operácie v Lýbii proti Kaddáfímu Španieli zapojení boli.( pdf , str. 178). Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už premiérovi overovali v minulosti. Robert Fico zjednodušuje najmä v prehlásení o španielskych stíhačkách. Počas občianskej vojny v Lýbii boli k útoku použité stíhačky Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, kým španielske stíhačky mali na starosti hliadkovanie. Celkovo však do operácie v Lýbii proti Kaddáfímu Španieli zapojení boli.( pdf , str. 178). Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "pdf", "Arabskej jari", "pomoci", "v období", "zapojili", "Spojené štáty americké", "nezapojili", "Inštitútu strategických štúdií americkej armády", "Taliansko", "útokov", "Spúšťačom"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/542/fico-vs-figel-o-uteceneckej-krize", "http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf", "http://edition.cnn.com/2013/09/20/world/libya-civil-war-fast-facts/", "http://www.theguardian.com/world/2014/aug/29/-sp-briefing-war-in-libya", "http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf", "http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf", "http://www.thewire.com/global/2011/04/us-dropped-76-bombs-libya/36285/", "http://www.nytimes.com/2011/09/04/sunday-review/what-libyas-lessons-mean-for-nato.html?_r=1", "http://www.strategicstudiesinstitute.army.mil/pdffiles/pub1161.pdf", "http://www.globalsecurity.org/military/world/war/libya-civil-war.htm", "http://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR600/RR676/RAND_RR676.pdf", "http://edition.cnn.com/2013/09/20/world/libya-civil-war-fast-facts/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:24.160300+00:00"}
{"id": "vr31756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31756", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V júni 2010 sme vám odovzdali nemocnice s dlhom 150 miliónov eur, 31.12.2011 bol dlh 330 miliónov eur. Čiže vy ste zdvihli dlh o ďalších 180 miliónov.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa citovaných údajov v čase od júna 2010 do konca roku 2011 skutočne vzrástlo zadĺženie nemocníc, tak ako to hovorí Robert Fico. Jedná sa však o nárast o 270 miliónov a nie o 180, ako hovorí Fico. Výrok z dôvodu tejto nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva bol dlh nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti tohto rezortu k 30. júnu 2010 vo výške 148,7 mil. EUR. Bývalý ministere zdravotníctva Uhliarik ešte v októbri 2011 tvrdil , že dlh netransformovaných nemocníc je 420 mil. eur. V decembri 2011 televízia TA3 potvrdila vo svojej reportáži túto čiastku ako aktuálny dlh nemocníc. Za citované časové obdobie teda dlh nemocníc stúpol o viac ako 270 mil. EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa citovaných údajov v čase od júna 2010 do konca roku 2011 skutočne vzrástlo zadĺženie nemocníc, tak ako to hovorí Robert Fico. Jedná sa však o nárast o 270 miliónov a nie o 180, ako hovorí Fico. Výrok z dôvodu tejto nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva bol dlh nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti tohto rezortu k 30. júnu 2010 vo výške 148,7 mil. EUR. Bývalý ministere zdravotníctva Uhliarik ešte v októbri 2011 tvrdil , že dlh netransformovaných nemocníc je 420 mil. eur. V decembri 2011 televízia TA3 potvrdila vo svojej reportáži túto čiastku ako aktuálny dlh nemocníc. Za citované časové obdobie teda dlh nemocníc stúpol o viac ako 270 mil. EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "tvrdil", "TA3"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?zaciname-upratovat-a-setrit-v-nemocniciach", "http://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ivan-uhliarik-o-transformacii-musi-rozhodnut-vlada", "http://www.ta3.com/clanok/5652/nase-zdravotnictvo-neustale-vytvara-dlhy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:04.315272+00:00"}
{"id": "vr18102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18102", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Len 70% detí sa dnes na školách stravuje v jedálňach (...).", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií je stravníkov na základných a stredných školách na Slovensku 70,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Treba však dodať, že to stále nie je číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD o obedoch zadarmo spadajú. Taktiež teda nehovorí o počte detí, ktoré sa stravujú v materských školách, čo by toto percento pravdepodobne zvýšilo. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií je stravníkov na základných a stredných školách na Slovensku 70,8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka počtu jedální , podľa ŠÚ SR bolo v roku 2017 celkom 2 015 jedální na školách (číslo však nezahŕňa materské ani vysoké školy). Zo zoznamu škôl, ktoré na svojej stránke uvádza Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), vyplýva, že ak spočítame počet základných škôl, špeciálnych základných škôl, gymnázií, konzervatórií, stredných odborných škôl a špeciálnych odborných škôl, dostaneme číslo 3 276 škôl. Z toho vyplýva, že za rok 2017 malo približne 61,5% škôl (vyššie uvedených) svoju jedáleň. ŠÚ uvádza počet stravníkov za rok 2017 celkom 476 000, pričom počet žiakov na týchto školách bol podľa CVTI 672 137. Z toho vyplýva, že približne 70,8% žiakov sa stravovalo v školských jedálňach. Treba však dodať, že to stále nie je číslo, ktoré by hovorilo o kapacite daných jedální a taktiež sa nevzťahuje na materské školy, ktoré do návrhu Smeru-SD o obedoch zadarmo spadajú. Taktiež teda nehovorí o počte detí, ktoré sa stravujú v materských školách, čo by toto percento pravdepodobne zvýšilo. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["jedální", "stránke", "ŠÚ", "CVTI"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D", "http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sv5008rr/%C5%A0kolsk%C3%A9%20jed%C3%A1lne%20(okrem%20M%C5%A0%20a%20V%C5%A0)%20%5Bsv5008rr%5D", "http://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/registre/zoznamy-skol-a-skolskych-zariadeni.html?page_id=9332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:03.423252+00:00"}
{"id": "vr15855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15855", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ja to mám roky v programe (zákon o energetických podnikoch pozn.)", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bod o zavedení zákona o strategických podnikoch (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie) bol súčasťou len jediného volebného programu SNS z roku 2016 ( .pdf ,s.27). Napriek tomu, že tento bod bol súčasťou len jedného volebného programu, SNS na problematiku upozorňuje už dlhšie. V roku 2013 Andrej Danko protestoval proti vstupu EPH do Stredoslovenskej energetiky, na túto tému strana organizovala aj tlačovú besedu. Keďže téma je pre stranu dlhodobo dôležitá, výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek Dankovej nepresnosti.\n\nVolebný program pre silný štát 2016-2020 bol jediným volebným dokumentom Slovenskej národnej strany, ktorý obsahoval volebný sľub vzťahujúci sa na energetické podniky.\n\nPresné znenie bodu 7.12: \" Prijmeme ústavný zákon o ochrane strategických podnikov, ktorým je daná povinnosť vlády odkúpiť, spravovať a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby štát nad nimi už nikdy nestratil kontrolu. Zároveň treba zákonom defnovať strategické podniky a striktne zakázať akejkoľvek vláde nakladať s majetkovými právami v strategických podnikoch tak, aby stratila nad nimi majoritnú kontrolu (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie). Týmto zákonom definitívne určíme hranicu medzi dlhodobým národohospodárskym záujmom všetkých občanov Slovenska a individuálnymi či úzkoskupinovými záujmami, ktoré sa realizujú v rámci súkromného sektora .\"\n\nV programovom vyhlásení vlády nájdeme len jednu vetu v kapitole \" Hospodárska politika \", ktorá nadväzuje na volebný sľub SNS: \" Vláda v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. \"\n\nSprávu týkajúcu sa týchto plánov zverejnil portál venergetike.sk. Píše sa v nej, že minister hospodárstva Peter Žiga navrhol partnerom v koalícii prijatie zákona o strategických podnikoch s čím by súvisel vznik štátneho energetického holdingu, ktorý by mal automaticky predkupné právo na akcie energetických podnikov predávané zahraničnými investormi. Koaličná rada, však zatiaľ nedospela k nijakým záverom.", "analysis_paragraphs": ["Bod o zavedení zákona o strategických podnikoch (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie) bol súčasťou len jediného volebného programu SNS z roku 2016 ( .pdf ,s.27). Napriek tomu, že tento bod bol súčasťou len jedného volebného programu, SNS na problematiku upozorňuje už dlhšie. V roku 2013 Andrej Danko protestoval proti vstupu EPH do Stredoslovenskej energetiky, na túto tému strana organizovala aj tlačovú besedu. Keďže téma je pre stranu dlhodobo dôležitá, výrok hodnotíme ako pravdivý aj napriek Dankovej nepresnosti.", "Volebný program pre silný štát 2016-2020 bol jediným volebným dokumentom Slovenskej národnej strany, ktorý obsahoval volebný sľub vzťahujúci sa na energetické podniky.", "Presné znenie bodu 7.12: \" Prijmeme ústavný zákon o ochrane strategických podnikov, ktorým je daná povinnosť vlády odkúpiť, spravovať a rozvíjať majetkové účasti v strategických podnikoch tak, aby štát nad nimi už nikdy nestratil kontrolu. Zároveň treba zákonom defnovať strategické podniky a striktne zakázať akejkoľvek vláde nakladať s majetkovými právami v strategických podnikoch tak, aby stratila nad nimi majoritnú kontrolu (osobitne zamerané na energetiku, plynárenstvo, petrochemický priemysel, telekomunikácie). Týmto zákonom definitívne určíme hranicu medzi dlhodobým národohospodárskym záujmom všetkých občanov Slovenska a individuálnymi či úzkoskupinovými záujmami, ktoré sa realizujú v rámci súkromného sektora .\"", "V programovom vyhlásení vlády nájdeme len jednu vetu v kapitole \" Hospodárska politika \", ktorá nadväzuje na volebný sľub SNS: \" Vláda v nadväznosti na prijatú stratégiu hospodárskej politiky pripraví nové znenie zákona o strategických podnikoch a zákaze privatizácie strategického majetku štátu. \"", "Správu týkajúcu sa týchto plánov zverejnil portál venergetike.sk. Píše sa v nej, že minister hospodárstva Peter Žiga navrhol partnerom v koalícii prijatie zákona o strategických podnikoch s čím by súvisel vznik štátneho energetického holdingu, ktorý by mal automaticky predkupné právo na akcie energetických podnikov predávané zahraničnými investormi. Koaličná rada, však zatiaľ nedospela k nijakým záverom."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "protestoval", "organizovala", "dokumentom", "Hospodárska politika", "Správu"], "url": ["http://www.kleban.sk/wp-content/uploads/volebny_program_sns_2016.pdf", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-predaj-energetickych-podnikov-je-zradou-na-nasich-obcanoch/", "http://www.sns.sk/aktuality/energeticke-podniky-a-dopravna-infrastruktura-temou-tlacovej-besedy/", "http://www.sns.sk/dokumenty/program-strany/", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://venergetike.sk/koalicia-riesit-energetiku-este-dlho-nejde-jednoduchu-temu/#sthash.eLOEqqnd.dpuf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:56.974246+00:00"}
{"id": "vr27349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27349", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Je tu ešte jedno podanie na Ústavný súd (vo voľbe generálneho prokurátora, pozn.), na ktoré ešte čakáme.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 6. marca 2014 ). Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 6. marca 2014 ). Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26. februára 2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. ...Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. ...Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["6. marca 2014", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/457/radio-expres-prezidentski-kandidati/?politik=160", "http://www.sme.sk/c/7117020/ustavny-sud-este-nepovedal-ci-bolo-jeho-odblokovanie-pre-centesa-v-poriadku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:43.743428+00:00"}
{"id": "vr35612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35612", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Veď to práve treba rozmotať, pretože pán Mikloš: veľmi šikovne vie splietať čísla dokopy. Prvé, čo si treba uvedomiť a ešte raz by som to chcel pripomenúť divákom, keď tu pán Mikloš: menuje nejaké kauzy, ako bola nástenkový tender, emisia alebo všelijaké iné, plytvania, tie nesúvisia vôbec s rokom 2011, rok 2011 je im k dispozícii, môžu si ho naplánovať ako chcú, môžu si naplánovať príjmy aké chcú, aj výdavky. Ale na to už emisie vplyv nemajú nijaký. Čiže aký bude deficit v roku 2011, zbytočne sa uškŕňate, je to proste tak.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran.\n\nDruhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran.", "Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vyše 80%", "analytik"], "url": ["http://hnonline.sk/nazory/c1-43202700-o-zvysovani-dani-sa-len-sepka", "http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=print&sid=3141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:39.548573+00:00"}
{"id": "vr29569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29569", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Musím povedať, že Najvyšší kontrolný úrad dnes má 8 expozitúr na celom Slovensku...", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky NKÚ má úrad skutočne 8 expozitúr v každom krajskom meste Slovenskej republiky: v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave, Žiline. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky NKÚ má úrad skutočne 8 expozitúr v každom krajskom meste Slovenskej republiky: v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nitre, Prešove, Trenčíne, Trnave, Žiline. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránky NKÚ", "NKÚ"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/expozitury-nku-sr", "http://www.nku.gov.sk/expozitury-nku-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:48.563273+00:00"}
{"id": "vr29239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29239", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme už prvý krok urobili, keď sme napríklad urobili plynové severojužné prepojenie, je to trošku na juhu Slovenska a potom teraz sme modernizovali ropovod, ktorý umožňuje väčšiu kapacitu ropy.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico vo výroku hovorí o prvom kroku k väčšej energetickej nezávislosti Slovenska, ktorej má napomôcť diverzifikácia prístupov k rope a zemnému plynu. V roku 2014 bolo otvorené plynové severojužné prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. Začiatkom tohto roka bol zmodernizovaný a pustený do prevádzky ropovod Adria. Vďaka týmto zmenám má Slovenská republika viac možností pre prísun ropy a zemného plynu ako aj vyššiu celkovú kapacitu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády SR Robert Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 27. marca 2014 v obci Szada, ktorá sa nachádza 28 kilometrov severovýchodne od Budapešti, symbolicky otvorili prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov. Plynový interkonektor je dôležitou súčasťou severojužného koridoru, ktorý v budúcnosti umožní tranzit tejto strategickej suroviny od Poľska až po Chorvátsko. Plynovodné prepojenie Slovenska a Maďarska spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 4,38 miliardy kubických metrov má dĺžku 110,7 kilometra. Z toho 92,1 kilometra je na území Maďarska a 18,6 kilometra na slovenskom území. Výstavba plynovodu vyšla na 170 mil. Eur, z toho na slovenskej strane asi 21 mil. Eur. Projekt podporila aj Európska únia, a to v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu sumou 30 miliónov Eur. Na rekonštrukcii a modernizácii ropovodu Adria sa dohodli spoločnosti Transpetrol, Slovnaft a MOL. Na slovenskej strane sa rekonštruovalo necelých deväť kilometrov ropovodu na trase Tupá - Maďarská republika. Vyžiadalo si to zhruba osem miliónov Eur. Vďaka zmodernizovanému ropovodu Adria bude mať Slovensko prístup k alternatívnym dodávkam ropy z Chorvátska. Slovensko tak bude môcť v prípade potreby dovážať ropu z oblasti Jadranského mora. Ropovod Adria totiž spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj. Ropovodom Adria, ktorý sa nachádza medzi slovenskou obcou Tupá v levickom okrese a maďarským mestom Százhalombatta, sa bude dať po rekonštrukcii prepravovať na Slovensko 6 miliónov ton ropy ročne. Doteraz to bolo 3,5 milióna tony. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico vo výroku hovorí o prvom kroku k väčšej energetickej nezávislosti Slovenska, ktorej má napomôcť diverzifikácia prístupov k rope a zemnému plynu. V roku 2014 bolo otvorené plynové severojužné prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. Začiatkom tohto roka bol zmodernizovaný a pustený do prevádzky ropovod Adria. Vďaka týmto zmenám má Slovenská republika viac možností pre prísun ropy a zemného plynu ako aj vyššiu celkovú kapacitu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády SR Robert Fico spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom 27. marca 2014 v obci Szada, ktorá sa nachádza 28 kilometrov severovýchodne od Budapešti, symbolicky otvorili prepojenie slovenskej a maďarskej siete plynovodov. Plynový interkonektor je dôležitou súčasťou severojužného koridoru, ktorý v budúcnosti umožní tranzit tejto strategickej suroviny od Poľska až po Chorvátsko. Plynovodné prepojenie Slovenska a Maďarska spojí vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Obojsmerný plynovod s ročnou kapacitou 4,38 miliardy kubických metrov má dĺžku 110,7 kilometra. Z toho 92,1 kilometra je na území Maďarska a 18,6 kilometra na slovenskom území. Výstavba plynovodu vyšla na 170 mil. Eur, z toho na slovenskej strane asi 21 mil. Eur. Projekt podporila aj Európska únia, a to v rámci Európskeho energetického programu pre obnovu sumou 30 miliónov Eur. Na rekonštrukcii a modernizácii ropovodu Adria sa dohodli spoločnosti Transpetrol, Slovnaft a MOL. Na slovenskej strane sa rekonštruovalo necelých deväť kilometrov ropovodu na trase Tupá - Maďarská republika. Vyžiadalo si to zhruba osem miliónov Eur. Vďaka zmodernizovanému ropovodu Adria bude mať Slovensko prístup k alternatívnym dodávkam ropy z Chorvátska. Slovensko tak bude môcť v prípade potreby dovážať ropu z oblasti Jadranského mora. Ropovod Adria totiž spája slovenskú časť ropovodu Družba s chorvátskym prístavom Omišalj. Ropovodom Adria, ktorý sa nachádza medzi slovenskou obcou Tupá v levickom okrese a maďarským mestom Százhalombatta, sa bude dať po rekonštrukcii prepravovať na Slovensko 6 miliónov ton ropy ročne. Doteraz to bolo 3,5 milióna tony. Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["severojužného", "Plynovodné", "plynovod", "Adria", "Ropovod"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/prepojenim-slovenskych-a-madarskych-plynovodov-sa-podstatne-zvysi-energeticka-bezpecnost-nasich-krajin/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-orban-madarsko-plynovod/79171-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/312933-slovensko-prepojilo-s-madarskom-plynovody/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/914491-zrekonstruovany-ropovod-adria-coskoro-uvedu-do-prevadzky/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/153167/Zrekonstruovany-ropovod-Adria-uviedli-do-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:07.489400+00:00"}
{"id": "42044", "numeric_id": 42044, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42044", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "Treba povedať, že s Ruskom nás viaže jedna skúsenosť, ktorú západná Európa nemá a to je obete komunizmu. My sme prežili, Rusi prežili 70 rokov strašného stalinizmu a boľševizmu a to sú desiatky miliónov obetí. My sme prežili to isté cez iné obete. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "S Ruskom nás síce spája skúsenosť s komunistickým režimom, avšak Mikloško nesprávne uviedol dobu jeho trvania. Na Slovensku trvala komunistická totalita približne 40 rokov. Nastolená bola vo februári 1948 a ukončila ju Nežná revolúcia v novembri 1989. V Rusku sa komunizmus presadil po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Za koniec komunistického režimu môžeme považovať rok 1991, kedy v slobodných prezidentských voľbách zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý inicioval rozpad ZSSR . Keďže v prípade Slovákov (Československa) trval komunistický režim výrazne kratšie než 70 rokov, mal menej priamych obetí a represie nedosahovali takú mieru, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počet obetí komunizmu ostáva dodnes predmetom debát medzi historikmi. V ZSSR sa odhady pohybujú najmä v rozmedzí 10 až 30 miliónov obetí (napr. na hodnote približne 20 miliónov sa zhodujú historici Volkogonov , Yakovlev či Courtois , Robert Conquest vo svojej knihe zase uvádza dolnú hranicu 15 miliónov). Diskusia o celkovom počte obetí je často ideologicky zaujatá a závisí od definície pojmu. Najvyššie odhady celkového počtu obetí komunizmu zahŕňajú odsúdených na smrť, obete masového vyvražďovania, hladomoru, obete vzišlé z nútených deportácií, väznenia a nútenej práce. Z odhadov, ktoré sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 42 až 162 miliónov , väčšinu tvoria obete v Číne počas vlády Maa Ce-tunga v rokoch 1949 - 1976 (rozmedzie 29 až 79 miliónov obetí) a v Sovietskom zväze v rokoch 1922 - 1991 (rozmedzie 7 až 69 miliónov obetí). V ostatných krajinách postihnutých komunistickými vládami, napr. Kambodža, Vietnam, Severná Kórea, Afganistan, Etiópia, odhady neprevyšujú 2 milióny obetí.", "analysis_paragraphs": ["S Ruskom nás síce spája skúsenosť s komunistickým režimom, avšak Mikloško nesprávne uviedol dobu jeho trvania. Na Slovensku trvala komunistická totalita približne 40 rokov. Nastolená bola vo februári 1948 a ukončila ju Nežná revolúcia v novembri 1989. V Rusku sa komunizmus presadil po Októbrovej revolúcii v roku 1917. Za koniec komunistického režimu môžeme považovať rok 1991, kedy v slobodných prezidentských voľbách zvíťazil Boris Jeľcin, ktorý inicioval rozpad ZSSR . Keďže v prípade Slovákov (Československa) trval komunistický režim výrazne kratšie než 70 rokov, mal menej priamych obetí a represie nedosahovali takú mieru, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počet obetí komunizmu ostáva dodnes predmetom debát medzi historikmi. V ZSSR sa odhady pohybujú najmä v rozmedzí 10 až 30 miliónov obetí (napr. na hodnote približne 20 miliónov sa zhodujú historici Volkogonov , Yakovlev či Courtois , Robert Conquest vo svojej knihe zase uvádza dolnú hranicu 15 miliónov). Diskusia o celkovom počte obetí je často ideologicky zaujatá a závisí od definície pojmu. Najvyššie odhady celkového počtu obetí komunizmu zahŕňajú odsúdených na smrť, obete masového vyvražďovania, hladomoru, obete vzišlé z nútených deportácií, väznenia a nútenej práce. Z odhadov, ktoré sa väčšinou pohybujú v rozmedzí 42 až 162 miliónov , väčšinu tvoria obete v Číne počas vlády Maa Ce-tunga v rokoch 1949 - 1976 (rozmedzie 29 až 79 miliónov obetí) a v Sovietskom zväze v rokoch 1922 - 1991 (rozmedzie 7 až 69 miliónov obetí). V ostatných krajinách postihnutých komunistickými vládami, napr. Kambodža, Vietnam, Severná Kórea, Afganistan, Etiópia, odhady neprevyšujú 2 milióny obetí."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["komunistická totalita", "Rusku", "rozpad ZSSR", "Volkogonov", "Yakovlev", "Courtois", "knihe", "42 až 162 miliónov"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/oks-zlo-komunizmu-a-fasizmu-nie-je-len/245795-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/bolsevicky-experiment-skoncil-v-agonii", "http://www.teraz.sk/magazin/prvy-prezident-ruskej-federacie-boris/255831-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://books.google.sk/books/about/Autopsy_For_An_Empire.html?id=VB0VlQEACAAJ&redir_esc=y", "https://books.google.sk/books?id=ChRk43tVxTwC&pg=PA20&dq=Lenin:+executions,+hostage+taking,+concentration+camps&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q=Lenin%3A%20executions%2C%20hostage%20taking%2C%20concentration%20camps", "https://books.google.sk/books?id=H1jsgYCoRioC&redir_esc=y", "https://books.google.sk/books?id=ubXQSk2qfXMC&redir_esc=y", "https://web.archive.org/web/20180314175352/http://blog.victimsofcommunism.org/victims-by-the-numbers/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:34.187717+00:00"}
{"id": "vr16183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16183", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Je tam relatívne dosť ľudí, ktorí zabsolvovali len základnú školu. Veľa je aj takých, ktorí ani tú základnú školu nedokončili. Otvorene treba povedať, že to je väčšinou rómska komunita.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vedie podrobné štatistiky , čo sa týka napríklad počtu nezamestnaných žien a mužov, evidencia podľa profesie a odvetvia predošlého zamestnania, podľa veku, štatistiky podľa doby trvania nezamestnanosti, najvyššie dosiahnutého vzdelania, či rodinného stavu. Ohľadom etnickej príslušnosti sa takéto záznamy nevedú. Richter rozpráva o \"relatívne dosť ľuďoch\", či \"veľa je aj takých\", čo sú subjektívne vyjadrenia neoveriteľné na základe nejakých štatistík, pročom je nutné dodať, že odkazuje na okresy s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota - 24,65%, Revúca - 21,83%, Rožňava - 20,59%). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V rôznych obsahoch štatistík vedených ÚPSVaR sa daná možnosť prezretia dát nezamestnaných na základe etnickej príslušnosti nenachádza, takáto evidencia nejestvuje a nevedie sa v podmienkach Slovenskej republiky, bližšie o tom hovorí tzv. antidiskriminačný zákon \"o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\" 365/2004 Z.z . Takéto štatistiky by narúšali princípy európskych hodnôt a otvorenej, liberálnej spoločnosti založenej na rovnosti. Ďalšie zákony upravujúce práva národnostných menšín si je možné prezrieť na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Napriek tomu, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny neuviedol presný počet osôb v evidencii, ktorí absolvovali len základnú školu alebo vôbec nedokončili základne vzdelanie, podľa súčasnej štatistiky ÚPSVaR za marec sa jedná o 14 556 osôb s nedokončeným základným vzdelaním a 67 320 osôb s dokončeným základným vzdelaním. V okresoch, na ktoré Richter odkazuje sú podľa štatistiky ÚPSVaR (za marec) dáta nasledovné: - Okres Rimavská Sobota: 41,3 % evidovaných má základné vzdelanie; 12,19 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Revúca: 42,27 % evidovaných má základné vzdelanie; 11,39 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Rožňava: 40,95 % evidovaných má základné vzdelanie; 4,22 % má neukončené základné vzdelanie Štatistiku, ktorá skúmala počet rokov strávených v škole na základe etnickej príslušnosti (Rómovia - ne-Rómovia) zverejnil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ešte v roku 2011 v dokumente \"Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020\". Tento dokument odkazoval na regionálny prieskum marginalizovaných Rómov Svetovej banky z roku 2011, podľa ktorého v prípade Rómov skoro 60% strávi v škole len 5-9 rokov ( .pdf , str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Úrad práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vedie podrobné štatistiky , čo sa týka napríklad počtu nezamestnaných žien a mužov, evidencia podľa profesie a odvetvia predošlého zamestnania, podľa veku, štatistiky podľa doby trvania nezamestnanosti, najvyššie dosiahnutého vzdelania, či rodinného stavu. Ohľadom etnickej príslušnosti sa takéto záznamy nevedú. Richter rozpráva o \"relatívne dosť ľuďoch\", či \"veľa je aj takých\", čo sú subjektívne vyjadrenia neoveriteľné na základe nejakých štatistík, pročom je nutné dodať, že odkazuje na okresy s najvyššou nezamestnanosťou (Rimavská Sobota - 24,65%, Revúca - 21,83%, Rožňava - 20,59%). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V rôznych obsahoch štatistík vedených ÚPSVaR sa daná možnosť prezretia dát nezamestnaných na základe etnickej príslušnosti nenachádza, takáto evidencia nejestvuje a nevedie sa v podmienkach Slovenskej republiky, bližšie o tom hovorí tzv. antidiskriminačný zákon \"o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)\" 365/2004 Z.z . Takéto štatistiky by narúšali princípy európskych hodnôt a otvorenej, liberálnej spoločnosti založenej na rovnosti. Ďalšie zákony upravujúce práva národnostných menšín si je možné prezrieť na stránke Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Napriek tomu, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny neuviedol presný počet osôb v evidencii, ktorí absolvovali len základnú školu alebo vôbec nedokončili základne vzdelanie, podľa súčasnej štatistiky ÚPSVaR za marec sa jedná o 14 556 osôb s nedokončeným základným vzdelaním a 67 320 osôb s dokončeným základným vzdelaním. V okresoch, na ktoré Richter odkazuje sú podľa štatistiky ÚPSVaR (za marec) dáta nasledovné: - Okres Rimavská Sobota: 41,3 % evidovaných má základné vzdelanie; 12,19 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Revúca: 42,27 % evidovaných má základné vzdelanie; 11,39 % má neukončené základné vzdelanie - Okres Rožňava: 40,95 % evidovaných má základné vzdelanie; 4,22 % má neukončené základné vzdelanie Štatistiku, ktorá skúmala počet rokov strávených v škole na základe etnickej príslušnosti (Rómovia - ne-Rómovia) zverejnil Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity ešte v roku 2011 v dokumente \"Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020\". Tento dokument odkazoval na regionálny prieskum marginalizovaných Rómov Svetovej banky z roku 2011, podľa ktorého v prípade Rómov skoro 60% strávi v škole len 5-9 rokov ( .pdf , str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "okresy", "365/2004 Z.z .", "stránke", "súčasnej", "štatistiky", ".pdf"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/data/files/2293_antidisk.pdf", "http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/8427/dalsie-zakony-upravujuce-prava-narodnostnych-mensin/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/strategia-integracie-romov-do-roku-2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:08.316764+00:00"}
{"id": "vr34875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34875", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A keď si zobereme Fokus, MVK, tam samozrejme je asi pol percenta, 0,5% nejaký pokles, to áno, to je pravda, ale to vždy vyplýva z toho, že my sme len teraz začali vládnuť, niektoré kroky ešte stále ľudia čakajú, je tu také očakávanie a zas je tu trošku aj daň za to, že nie všetci sú skúsení politici, ale to je absolútne v poriadku. Ja hovorím, že vôbec naše vládnutie budem môcť hodnotiť možno že po roku, po dvoch rokoch, ak nie teda po skončení volebného obdobia.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry Focus sa preferencie strany Most-Híd od júna iba zväčšovali. Jún 2010 : 6,5% Júl 2010 : 7,2%. September 2010 : 7,3%. Podľa prieskumu agentúry Median z augusta a septembra, ktorý bol zverejnený 6. októbra, by Most získal 4,3%. Oproti zisku v parlamentných voľbách to je pochopiteľne pokles viac ako pol percenta- ak by sme to ale nebrali do úvahy (aby sme nemiešali hrušky a jablkami), stále platí, že podľa Focusu preferencie Mostu rástli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry Focus sa preferencie strany Most-Híd od júna iba zväčšovali. Jún 2010 : 6,5% Júl 2010 : 7,2%. September 2010 : 7,3%. Podľa prieskumu agentúry Median z augusta a septembra, ktorý bol zverejnený 6. októbra, by Most získal 4,3%. Oproti zisku v parlamentných voľbách to je pochopiteľne pokles viac ako pol percenta- ak by sme to ale nebrali do úvahy (aby sme nemiešali hrušky a jablkami), stále platí, že podľa Focusu preferencie Mostu rástli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Jún 2010", "Júl 2010", "September 2010", "Median"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/121_Preferencie%20politickych%20stran_%20jun2010.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/123_Preferencie%20politickych%20stran_%20jul2010.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/125_Preferencie%20politickych%20stran_september2010.pdf", "http://www.sme.sk/c/5581651/prieskum-medianu-most-hid-by-sa-do-parlamentu-nedostal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:47.165342+00:00"}
{"id": "vr35127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35127", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad len v colnej správe odchádza 800 ľudí. A čo sa týka teda toho šetrenia, aj toto je príklad toho, že sa šetrí. Šetrí sa zásadným spôsobom. Čo sa týka toho koľko ľudí odíde, to je celkový pokles aj tabuľkových miezd. U colníkov to zhruba vyzerá tak, že tá tretina toho poklesu je škrtnutie neobsadených miest a dve tretiny toho poklesu je naozaj reálne zníženie prezamestnanosti, ktorá vo verejnom sektore je, je pomerne výrazná a aj preto je taká veľká, že bývalá vláda s tým neurobila zhola, zhola nič.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "výročné správy Colnej správy nanešťastie nehovoria o tom, koľko má úrad neobsadených miest, preto sa Miklošova argumentácia nedá overiť.", "analysis_paragraphs": ["výročné správy Colnej správy nanešťastie nehovoria o tom, koľko má úrad neobsadených miest, preto sa Miklošova argumentácia nedá overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:05.031769+00:00"}
{"id": "44608", "numeric_id": 44608, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44608", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Máme 19 000 lekárov, 42 000 zdravotných sestier, chýba nám 10 000 zdravotných sestier a chýba nám asi 3000 lekárov.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko má asi 19-tisíc lekárov a asi 34-tisíc sestier. Chýba nám asi 4-tisíc sestier a 3300 lekárov. Tvrdenie Andreja Kisku hodnotíme pre priveľké odchýlky ako nepravdivé. Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 2018 19 173 lekárov, 31 061 zdravotných sestier a 3 308 zdravotníckych asistentov, resp. praktických sestier. Podľa správu Inštitútu pre zdravotnú politiku Ministerstva zdravotníctva z júla 2019 o predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku krajine chýba 3 338 lekárov, resp. 5 515 lekárov ak sa počítajú ak lekári nad 65 rokov (dôchodkový vek), v ústavnej a ambulantnej starostlivosti. Zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti chýba 1 020, resp. 1 700 ak sa počítajú aj sestry nad 65 rokov. Do roku 2030 sa predpokladá, že Slovensku bude chýbať až 7 420 zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti. Keďže inštitútu chýbajú dáta o ambulantnej zdravotnej starostlivosti, podľa teoretického predikčného modelu, ktorý predpokladá, že každý ambulačný lekár potrebuje jednu sestru, dokopy na SR chýba 3 550, resp. 4 197 zdravotných sestier, čo sa do 2030 zvýši na 9 934 zdravotných sestier. Keďže Andrej Kiska tvrdil, že na Slovensku je 42 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa štatistík je len 31 061, resp. 34 369 ak počítame aj praktické sestry, a že Slovensku v súčasnosti chýba 10 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa odhadov chýba 3 550, resp. 4 197, tento výrok považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má asi 19-tisíc lekárov a asi 34-tisíc sestier. Chýba nám asi 4-tisíc sestier a 3300 lekárov. Tvrdenie Andreja Kisku hodnotíme pre priveľké odchýlky ako nepravdivé. Podľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií bolo na Slovensku v roku 2018 19 173 lekárov, 31 061 zdravotných sestier a 3 308 zdravotníckych asistentov, resp. praktických sestier. Podľa správu Inštitútu pre zdravotnú politiku Ministerstva zdravotníctva z júla 2019 o predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku krajine chýba 3 338 lekárov, resp. 5 515 lekárov ak sa počítajú ak lekári nad 65 rokov (dôchodkový vek), v ústavnej a ambulantnej starostlivosti. Zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti chýba 1 020, resp. 1 700 ak sa počítajú aj sestry nad 65 rokov. Do roku 2030 sa predpokladá, že Slovensku bude chýbať až 7 420 zdravotných sestier v ústavnej starostlivosti. Keďže inštitútu chýbajú dáta o ambulantnej zdravotnej starostlivosti, podľa teoretického predikčného modelu, ktorý predpokladá, že každý ambulačný lekár potrebuje jednu sestru, dokopy na SR chýba 3 550, resp. 4 197 zdravotných sestier, čo sa do 2030 zvýši na 9 934 zdravotných sestier. Keďže Andrej Kiska tvrdil, že na Slovensku je 42 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa štatistík je len 31 061, resp. 34 369 ak počítame aj praktické sestry, a že Slovensku v súčasnosti chýba 10 000 zdravotných sestier, hoc ich podľa odhadov chýba 3 550, resp. 4 197, tento výrok považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Národného centra zdravotníckych informácií", "predikcii zdravotníckeho personálu na Slovensku"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Statisticke_vystupy/Tematicke_statisticke_vystupy/Pracovnici_zdravotnictve/Pages/default.aspx", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2019/07/predikcia_potreby_zdravotnickeho_personalu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:26.401181+00:00"}
{"id": "vr27888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27888", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Podpísali sme (EÚ, pozn.) takú dohodu (o voľnom obchode, pozn.) s Kóreou, rokujeme s ASEANom.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Južnou Kórou vstúpila v platnosť v roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Dohoda o zóne voľného obchodu medzi EÚ a Južnou Kórou vstúpila v platnosť v roku 2011."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Dohoda", "stránke"], "url": ["http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/south-korea/", "http://ec.europa.eu/enterprise/policies/international/facilitating-trade/free-trade/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:41.313468+00:00"}
{"id": "vr36241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36241", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože balík bol najväčší zo všetkých a bol zablokovaný tým, že jeho jeden úsek Turany - Hubová je blokovaný Európskou komisiou, ktorá zatiaľ nedala súhlas na pôžičku z Európskej investičnej banky. Preto náš prístup bol roztvoriť tento balík, dať jednotlivé úseky do súťaže, aby všetky firmy, aj naozaj slovenské a menšie, nielen veľké a veľké korporácie mohli súťažiť a pracovať.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento (PPP1) mal 75km a bol naozaj najväčším z projektov PPP. EIB podmienila poskytnutie financií kladným postojom ohľadne výstavby diaľnice na území národného parku. Na jednotlivé menšie úseky z tohto balíka PPP už beží verejná súťaž ako uvádza stránka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ako aj uznesenie vlády z 15. decembra, čo potvrdzuje slová o prístupe k výstavbe.", "analysis_paragraphs": ["Tento (PPP1) mal 75km a bol naozaj najväčším z projektov PPP. EIB podmienila poskytnutie financií kladným postojom ohľadne výstavby diaľnice na území národného parku. Na jednotlivé menšie úseky z tohto balíka PPP už beží verejná súťaž ako uvádza stránka Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ako aj uznesenie vlády z 15. decembra, čo potvrdzuje slová o prístupe k výstavbe."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["podmienila", "stránka", "uznesenie vlády"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/stopnutie-ppp-dialnic-vyjde-novu-vladu-vyse-92-milionov-pim-/sk_ekonomika.asp?c=A100616_065813_sk_ekonomika_p01", "http://www.zsps.eu.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=9961:doprava-rezort-dopravy-a-koncesionar-urovnali-spory-pre-1-balik-ppp-&catid=943:14122010&Itemid=1751", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=197"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:09.857313+00:00"}
{"id": "vr26034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26034", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nepredali sme žiadne zariadenie za našej éry, ani zdravotné, ani sociálne. Naopak sme to rozšírili.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od roku 2010, kedy nastúpil na post predsedu BSK Pavol Frešo ubudlo jedno zariadenie sociálnej služby v Senci. Išlo o detašované pracovisko Báhon. Demagog.SK žiadne informácie o predaji nezistil. Išlo pravdepodobne o zrušenie tohoto detašovaného pracoviska. Pocet zdravotníckych zariadení sa pocas úradovanie Freša nemenil. Nie je však pravdou, že sa siet zdravotníckych a sociálnych zariadení v správe BSK rozšírila. Výrok vzhladom na túto nepresnost hodnotíme ako nepravdivý. Podla dostupných informácií BSK , v roku 2010 bolo v pôsobnosti kraja 16 zariadení sociálnych služieb a Poliklinika Karlova Ves ako jediné sociálne zariadenia v zriadovatelskej pôsobnosti BSK. Kompletný zoznam zariadení na stane 73-74. BSK malo v roku 2010 v správe len jednu polikliniku v Karlovej Vsi (s. 74). Výrocná správa 2010 (. pdf , s. 20): \"K 31.12.2010 bolo v zriad'ovatel'skej pôsobnosti BSK 16 zariadení sociálnych služieb s právnou subjektivitou. Sú to rozpoctové organizácie, ktoré sú svojimi prijmami a výdavkami napojené na rozpocet BSK, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka, s víziou na dalšie 2 nasledujúce roky. V týchto zariadeniach sa kumuluje celkovo 29 druhov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 1 699 miest.\" Podla výrocnej správy (.pdf, s. 15) 2011 sa znížil pocet zdravotníckych zariadení na 15, pricom daný pocet zariadení je podla oficiálnych stránok kraja rovnaký aj k dnešnému dnu. Pocet zdravotníckych zariadení bol v roku 2011 na císle jedna - Poliklinika v Karlovej Vsi. Rovnaký pocet je zdravotníckych zariadení je evidovaný dnes. Došlo teda k poklesu poctu sociálnych zariadení o jedno. Konkrétne v zoznamoch chýba Domov sociálnych služieb Senec. Kedže Demagog.SK nezistil informáciu o predaji, toto zariadenie bolo pravdepodobne zrušené. Momentálne v Senci pôsobí hned niekolko sociálnych zariadení ( zoznam neverejných poskytovatelov). K predaju jedného zdravotníckeho zariadenia - polikliniky v Senci došlo ešte v máji roku 2009, teda v case ked nepôsobil ako predseda BSK Pavol Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2010, kedy nastúpil na post predsedu BSK Pavol Frešo ubudlo jedno zariadenie sociálnej služby v Senci. Išlo o detašované pracovisko Báhon. Demagog.SK žiadne informácie o predaji nezistil. Išlo pravdepodobne o zrušenie tohoto detašovaného pracoviska. Pocet zdravotníckych zariadení sa pocas úradovanie Freša nemenil. Nie je však pravdou, že sa siet zdravotníckych a sociálnych zariadení v správe BSK rozšírila. Výrok vzhladom na túto nepresnost hodnotíme ako nepravdivý. Podla dostupných informácií BSK , v roku 2010 bolo v pôsobnosti kraja 16 zariadení sociálnych služieb a Poliklinika Karlova Ves ako jediné sociálne zariadenia v zriadovatelskej pôsobnosti BSK. Kompletný zoznam zariadení na stane 73-74. BSK malo v roku 2010 v správe len jednu polikliniku v Karlovej Vsi (s. 74). Výrocná správa 2010 (. pdf , s. 20): \"K 31.12.2010 bolo v zriad'ovatel'skej pôsobnosti BSK 16 zariadení sociálnych služieb s právnou subjektivitou. Sú to rozpoctové organizácie, ktoré sú svojimi prijmami a výdavkami napojené na rozpocet BSK, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka, s víziou na dalšie 2 nasledujúce roky. V týchto zariadeniach sa kumuluje celkovo 29 druhov sociálnych služieb s celkovou kapacitou 1 699 miest.\" Podla výrocnej správy (.pdf, s. 15) 2011 sa znížil pocet zdravotníckych zariadení na 15, pricom daný pocet zariadení je podla oficiálnych stránok kraja rovnaký aj k dnešnému dnu. Pocet zdravotníckych zariadení bol v roku 2011 na císle jedna - Poliklinika v Karlovej Vsi. Rovnaký pocet je zdravotníckych zariadení je evidovaný dnes. Došlo teda k poklesu poctu sociálnych zariadení o jedno. Konkrétne v zoznamoch chýba Domov sociálnych služieb Senec. Kedže Demagog.SK nezistil informáciu o predaji, toto zariadenie bolo pravdepodobne zrušené. Momentálne v Senci pôsobí hned niekolko sociálnych zariadení ( zoznam neverejných poskytovatelov). K predaju jedného zdravotníckeho zariadenia - polikliniky v Senci došlo ešte v máji roku 2009, teda v case ked nepôsobil ako predseda BSK Pavol Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["BSK", "pdf", "správy", "stránok", "evidovaný", "zoznam", "predaju"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/vyrocne-spravy.aspx", "http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10041171", "http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10046764", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=138&rn=5&nid=2", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=139&rn=5&nid=2", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=9&sqi=2&ved=0CGcQFjAI&url=http%3A%2F%2Fwww.bratislava.sk%2FVismoOnline_ActionScripts%2FFile.ashx%3Fid_org%3D700000%26id_dokumenty%3D11036598&ei=KtJ7UtDyDqqE4ATvyoHoCg&usg=AFQjCNHMcoU0yzFbhU6zsrJEzAvLwbQrsA&sig2=FjNhBrCPYRsUsXPPXtuOJQ&bvm=bv.56146854,d.bGE", "http://www.region-bsk.sk/clanok/senec-predaj-polikliniky-mestu-285022.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:58.806949+00:00"}
{"id": "vr33016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33016", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "S pripomienkami (k novele Zákonníka práce, pozn.) boli všetci účastníci na tripartite, nakoniec akceptovali takéto riešenie.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister hospodárstva si nesprávne pamätá na výsledok Hospodárskej a sociálnej rady, na ktorej bola novela Zákonníka práce prerokovaná a zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas s pripravovanou novelou. S pripomienkami akceptovali novelu iba ZMOS a KOZ SR. Podobný výrok o postoji sociálnych partnerov k novele Zákonníka práce sme overovali už v minulosti V politike (28. októbra 2012). Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu (23. augusta 2012) sa konalo 20. augusta 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada nedospela k dohode. ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. augusta 2012, .docx). \" Rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ , ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami.\" Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. SITA (10. augusta 2012): \"Sociálni partneri vyriešili problematiku súbehu odstupného a výpovednej doby ako aj problematiku nadčasovej práce. Nedoriešené v rámci novely Zákonníka zostávajú ďalšie štyri okruhy zásadných tém. Týkajú sa definície závislej práce, reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, reprezentatívnosti odborovej organizácie a možnosti zhoršiť podmienky zamestnancov kolektívnou zmluvou. Kompletný návrh novely Zákonníka práce by mal Richter predložiť 22. augusta na výjazdovom rokovaní vlády s tým, že ešte dva dni predtým zasadne tripartita. Zákonník by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára budúceho roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister hospodárstva si nesprávne pamätá na výsledok Hospodárskej a sociálnej rady, na ktorej bola novela Zákonníka práce prerokovaná a zamestnávatelia vyjadrili nesúhlas s pripravovanou novelou. S pripomienkami akceptovali novelu iba ZMOS a KOZ SR. Podobný výrok o postoji sociálnych partnerov k novele Zákonníka práce sme overovali už v minulosti V politike (28. októbra 2012). Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu (23. augusta 2012) sa konalo 20. augusta 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada nedospela k dohode. ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. augusta 2012, .docx). \" Rada nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ , ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami.\" Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. SITA (10. augusta 2012): \"Sociálni partneri vyriešili problematiku súbehu odstupného a výpovednej doby ako aj problematiku nadčasovej práce. Nedoriešené v rámci novely Zákonníka zostávajú ďalšie štyri okruhy zásadných tém. Týkajú sa definície závislej práce, reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú, reprezentatívnosti odborovej organizácie a možnosti zhoršiť podmienky zamestnancov kolektívnou zmluvou. Kompletný návrh novely Zákonníka práce by mal Richter predložiť 22. augusta na výjazdovom rokovaní vlády s tým, že ešte dva dni predtým zasadne tripartita. Zákonník by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára budúceho roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Hospodárskej a sociálnej rady SR", "Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady", "schválená", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/327/konsoliduje-vlada-dobre", "http://hsr.rokovania.sk/rokovania-hospodarskej-a-socialnej-rady-sr/", "http://hsr.rokovania.sk/data/att/135968_zaznam.docx", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30977", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/socialni-partneri-sa-dohodli-na-nadcas/529911-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:38.558321+00:00"}
{"id": "vr27040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27040", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Územie, ktoré patrí Ukrajine (Krym, pozn.), ale kde žije 60% Rusov, 24% Ukrajincov, asi 12% Tatarov a potom ďalšie národnosti, je ich tam celkom 18 na Ukrajine...", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Ukrajine žije viac než 130 národností, 18 je však počet najpočetnejších národností podľa sčítania ľudu z roku 2001.\n\nPodľa sčítania ľudu v Ukrajine z roku 2001, “žijú na Ukrajine predstavitelia viac než 130 národností a etnických skupín na celom území Ukrajiny.” (vlastný preklad, pozn.). Nižšie uvádzame tabuľku, kde je podľa sčítania ľudu 18 najpočetnejších národností a ostatné národnosti spolu.\n\nNárodnosť\n\n% celkového počtu obyvateľov Ukrajiny\n\nUkrajinci\n\n77.8\n\nRusi\n\n17.3\n\nBielorusi\n\n0.6\n\nMoldavci\n\n0.5\n\nKrymskí Tatári\n\n0.5\n\nBulhari\n\n0.4\n\nMaďari\n\n0.3\n\nRumuni\n\n0.3\n\nPoliaci\n\n0.3\n\nŽidia\n\n0.2\n\nArméni\n\n0.2\n\nGréci\n\n0.2\n\nTatári\n\n0.2\n\nRómovia\n\n0.1\n\nAzerbajdžanci\n\n0.1\n\nGruzínci\n\n0.1\n\nNemci\n\n0.1\n\nGagauzi\n\n0.1\n\nOstatní\n\n0.4\n\nNa území Autonómnej republiky Krym sú najpočetnejšou národnosťou Rusi s 58,3 %. Krymskí Tatári predstavujú 12% populácie na území Autonómnej republiky Krym. Nižšie uvádzame tabuľku 10 najpočetnejších národností na území Autonómnej republiky Krym.\n\nNárodnosť\n\n% počtu obyvateľov Autonómnej republiky Krym\n\nRusi\n\n58.3\n\nUkrajinci\n\n24.3\n\nKrymskí Tatári\n\n12.0\n\nBielorusi\n\n1.4\n\nTatári\n\n0.5\n\nArméni\n\n0.4\n\nŽidia\n\n0.2\n\nPoliaci\n\n0.2\n\nMoldavci\n\n0.2\n\nAzerbajdžanci\n\n0.2", "analysis_paragraphs": ["Na Ukrajine žije viac než 130 národností, 18 je však počet najpočetnejších národností podľa sčítania ľudu z roku 2001.", "Podľa sčítania ľudu v Ukrajine z roku 2001, “žijú na Ukrajine predstavitelia viac než 130 národností a etnických skupín na celom území Ukrajiny.” (vlastný preklad, pozn.). Nižšie uvádzame tabuľku, kde je podľa sčítania ľudu 18 najpočetnejších národností a ostatné národnosti spolu.", "Národnosť", "% celkového počtu obyvateľov Ukrajiny", "Ukrajinci", "77.8", "Rusi", "17.3", "Bielorusi", "0.6", "Moldavci", "0.5", "Krymskí Tatári", "0.5", "Bulhari", "0.4", "Maďari", "0.3", "Rumuni", "0.3", "Poliaci", "0.3", "Židia", "0.2", "Arméni", "0.2", "Gréci", "0.2", "Tatári", "0.2", "Rómovia", "0.1", "Azerbajdžanci", "0.1", "Gruzínci", "0.1", "Nemci", "0.1", "Gagauzi", "0.1", "Ostatní", "0.4", "Na území Autonómnej republiky Krym sú najpočetnejšou národnosťou Rusi s 58,3 %. Krymskí Tatári predstavujú 12% populácie na území Autonómnej republiky Krym. Nižšie uvádzame tabuľku 10 najpočetnejších národností na území Autonómnej republiky Krym.", "Národnosť", "% počtu obyvateľov Autonómnej republiky Krym", "Rusi", "58.3", "Ukrajinci", "24.3", "Krymskí Tatári", "12.0", "Bielorusi", "1.4", "Tatári", "0.5", "Arméni", "0.4", "Židia", "0.2", "Poliaci", "0.2", "Moldavci", "0.2", "Azerbajdžanci", "0.2"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["sčítania ľudu"], "url": ["http://2001.ukrcensus.gov.ua/eng/results/general/nationality/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:58.149331+00:00"}
{"id": "vr30963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30963", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zastavili privatizáciu komplet a vôči finančnej skupine Penta sme urobili konkrétne kroky. Hneď sme zobrali im letisko.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica zrušila privatizáciu letiska hneď po nástupe do vlády v roku 2006 .", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica zrušila privatizáciu letiska hneď po nástupe do vlády v roku 2006 ."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["zrušila", "2006"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5378166/za-zrusenie-privatizacie-letiska-zaplatime.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/2954060/vlada-sr-schvalila-zrusenie-privatizacie-bratislavskeho-letiska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:44.996471+00:00"}
{"id": "vr17347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17347", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme teraz urobil rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrubá minimálna mzda je od 1. januára 2018 vládnym nariadením č. 278/2017 Z. z., ktoré bolo schválené 11. októbra 2017 stanovená na 480,00 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hrubá minimálna mzda je od 1. januára 2018 vládnym nariadením č. 278/2017 Z. z., ktoré bolo schválené 11. októbra 2017 stanovená na 480,00 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["minimálna mzda", "nariadením", "nariadenie", "avízoval"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20681679/richter-a-fico-so-sirokym-usmevom-podpisali-minimalnu-mzdu-na-dalsi-rok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/278/20180101", "http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-od-roku-2018-zvysi-na-480-eur/", "http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-od-roku-2018-zvysi-na-480-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:30.522028+00:00"}
{"id": "vr29527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29527", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Bratislava bola v roku 2013 úspešne ochránená pred rekordnou povodňou na Dunaji a intenzívne sa pracuje na ďalších protipovodňových opatreniach na Slovensku.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislava naozaj zvládla októbrové povodne v roku 2013. Ministerstvo plánuje projekt zvýšenia sebestačnosti obcí pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. V súčasnosti prebiehajú len prípravné práce na projektovej žiadosti. Výrok ale hodnotíme ako pravdivý. Na základe analytickej správy pojednávajúcej o dopade povodne z októbra 2013 je evidentné, že boli po povodniach z roku 2010 boli prijaté opatrenia na ochranu Bratislavy (. pdf , s. 25-26). V roku 2013 bol zaznamenaný najvyšší prietok Dunaja za posledných 100 rokov, ale je možné konštatovať, že Bratislava bola zasiahnutá menej, než pri povodniach v roku 2002 (obrazový materiál, . pdf ). Čo sa týka všeobecnej ochrany územia Slovenskej republiky pred dôsledkami povodňovej aktivity, Ministerstvo vnútra plánuje spustiť veľkoplošný projekt, ktorý by sa mal dotknúť 500 obcí a zvýšiť ich sebestačnosť pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. Projekt je podaný na schválenie kvôli eurofondom Európskej komisii. K navýšeniu aktivity protipovodňovej ochrany došlo hlavne po povodniach v roku 2010 . Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bratislava naozaj zvládla októbrové povodne v roku 2013. Ministerstvo plánuje projekt zvýšenia sebestačnosti obcí pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. V súčasnosti prebiehajú len prípravné práce na projektovej žiadosti. Výrok ale hodnotíme ako pravdivý. Na základe analytickej správy pojednávajúcej o dopade povodne z októbra 2013 je evidentné, že boli po povodniach z roku 2010 boli prijaté opatrenia na ochranu Bratislavy (. pdf , s. 25-26). V roku 2013 bol zaznamenaný najvyšší prietok Dunaja za posledných 100 rokov, ale je možné konštatovať, že Bratislava bola zasiahnutá menej, než pri povodniach v roku 2002 (obrazový materiál, . pdf ). Čo sa týka všeobecnej ochrany územia Slovenskej republiky pred dôsledkami povodňovej aktivity, Ministerstvo vnútra plánuje spustiť veľkoplošný projekt, ktorý by sa mal dotknúť 500 obcí a zvýšiť ich sebestačnosť pri vyrovnávaní sa s povodňami a prevenciou ich dôsledkov. Projekt je podaný na schválenie kvôli eurofondom Európskej komisii. K navýšeniu aktivity protipovodňovej ochrany došlo hlavne po povodniach v roku 2010 . Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "Projekt", "2010"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_09_25_26/MsZ_body_25_260913_anonym/49_Povodne_sprava.pdf", "http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/strategia_ppo_do_roku_2020-1.cast.pdf", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=odolnost-komunit-voci-povodniam-sa-posilni", "http://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vlastny_material-analyza_stavu_ppo_na_uzemi_sr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:59.702785+00:00"}
{"id": "48524", "numeric_id": 48524, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48524", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Posledná daňová prognóza bola v marci tohto roku a tá hovorí o tom, že máme nadvýber, daňový nadvýber 327.000.000 EUR a medzičasom výdavky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a podobné sú dokopy miliarda 648 - 5× viac výdavkov máme na ministerstve financií navyše voči tomu, čo nám prišli navyše príjmy, toto je ten rozdiel, toto je kvázi nadvýber a toto sú nadvýdavky.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Posledné zasadnutie Výboru pre daňové prognózy bolo v marci 2022. Odkaz na stiahnutie celkového prehľadu prognóz v tabuľke.\n\nKeď si porovnávame výber daní pre rok 2022 (v tis. € je to 33 647 756) s prognźou pre rok 2022, napríklad zo septembra 2021, výjde nám približne Matovičova suma nadvýberu 327 mil. €.\n\nNadvýdavky spočítal Igor Matovič na tlačovej konferencii 8. 6. 2022 na sumu 1,648 miliardy eur, tieto údaje však nevieme nezávislo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Posledné zasadnutie Výboru pre daňové prognózy bolo v marci 2022. Odkaz na stiahnutie celkového prehľadu prognóz v tabuľke.", "Keď si porovnávame výber daní pre rok 2022 (v tis. € je to 33 647 756) s prognźou pre rok 2022, napríklad zo septembra 2021, výjde nám približne Matovičova suma nadvýberu 327 mil. €.", "Nadvýdavky spočítal Igor Matovič na tlačovej konferencii 8. 6. 2022 na sumu 1,648 miliardy eur, tieto údaje však nevieme nezávislo overiť."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutie", "Odkaz", "septembra", "tlačovej konferencii"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/danove-prognozy/67-zasadnutie-vyboru-danove-prognozy-marec-2022.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/66/Dane_tabulky_pre_vybor_2022_03.xml", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/danove-prognozy/65-zasadnutie-vyboru-danove-prognozy-september-2021.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/i-matovic-b-grohling-vetoval-zvys/639370-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:46.948974+00:00"}
{"id": "vr28521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28521", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "My sme odovzdali okolo 60 bytov.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 nie je pravdou, že mesto odovzdalo až 60 nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie (september 2014). Ku dňu 3. novembru 2014 (debata na RTVS), teda došlo k odovzdaniu 30 bytových jednotiek. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že \"v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov\", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 nie je pravdou, že mesto odovzdalo až 60 nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie (september 2014). Ku dňu 3. novembru 2014 (debata na RTVS), teda došlo k odovzdaniu 30 bytových jednotiek. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že \"v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov\", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "verejné", "obstarávanie", "Rajčianke", "Dnes24.sk"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20120529074725.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20130814100901.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029093935.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/VerejneObstaravanie_20140505150331.pdf", "https://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdetail/8155/139568", "http://www.onlinezilina.sk/bude-pri-rajcianke-byvat-120-dni-dvadsat-rodin/", "http://zilina.dnes24.sk/vystavba-najomnych-bytov-v-ziline-zda-sa-ze-to-mesto-mysli-vazne-169343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:30.283767+00:00"}
{"id": "43498", "numeric_id": 43498, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43498", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Zoberte si, že toto (obedy zadarmo, pozn.) už platí od januára tohto roku v škôlkach, kde to nabehlo úplne bez problémov, ani ste nepočuli, že v škôlkach takéto veci fungujú.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zavedenie obedov zadarmo v škôlkach nerezonovalo v médiách tak silno, ako obedy zadarmo na školách. No nábeh na nový systém nebol ani pri škôlkach úplne bezproblémový. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Takzvané obedy zadarmo pre predškolákov platia od 1. januára 2019. Viacerí riaditelia a zriaďovatelia škôlok sa však po ich zavedení sťažovali , že príspevok v hodnote 1,20 eur nestačí. V Bardejove či Prešove museli chýbajúcu sumu doplácať rodičia. Niektoré škôlky mali problém s odhlasovaním detí z obeda v prípade choroby . Dotovaná strava sa týka len dieťaťa, ktoré je v materskej škole. Pri náhlej chorobe, o ktorej vedenie nie je informované deň vopred, museli rodičia nezjedený obed zaplatiť.", "analysis_paragraphs": ["Zavedenie obedov zadarmo v škôlkach nerezonovalo v médiách tak silno, ako obedy zadarmo na školách. No nábeh na nový systém nebol ani pri škôlkach úplne bezproblémový. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Takzvané obedy zadarmo pre predškolákov platia od 1. januára 2019. Viacerí riaditelia a zriaďovatelia škôlok sa však po ich zavedení sťažovali , že príspevok v hodnote 1,20 eur nestačí. V Bardejove či Prešove museli chýbajúcu sumu doplácať rodičia. Niektoré škôlky mali problém s odhlasovaním detí z obeda v prípade choroby . Dotovaná strava sa týka len dieťaťa, ktoré je v materskej škole. Pri náhlej chorobe, o ktorej vedenie nie je informované deň vopred, museli rodičia nezjedený obed zaplatiť."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["sťažovali", "choroby"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/zo-smerackych-obedov-zadarmo-sa-stava-poriadne-nakladna-zalezitost-stazuju-sa-materske-skoly/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499227-predskolaci-jedia-zadarmo-v-skolkach-to-zaskripalo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:07.212779+00:00"}
{"id": "vr16907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16907", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...pán Mikuš totiž to ani nepredstavil svoj volebný program, ľudia veľmi nemali čo porovnávať...", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe analýzy volebnej kampane do predsedníctva VÚC 2017 v TTSK môžeme konštatovať, že zatiaľ čo novozvolený Jozef Viskupič viedol pomerne intenzívnu kampaň založenú na komplexnom volebnom programe, dosluhujúci predseda Tibor Mikuš kampaň viedol len v nízkej miere a ucelený volebný program nezverejnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mikušova kampaň nejaví známky intenzity ani neponúka ucelený volebný program. Kampaň sa začala až v októbri, tzn. 4 týždne pred voľbami. Mikuš neplánoval organizovať žiadne volebné zhromaždenia ani stretnutia s novinármi . Jeho postoj ku kampani dopĺňajú aj jeho vyjadrenia, ktoré naznačujú, že jeho stratégiou vo voľbách nie je dôraz na kampaň. Pre MyTrnava povedal: \"Som presvedčený, že dosiahnuté pracovné výsledky sú viac ako propagačná kampaň.\" Podobný prístup k volebnej kampani pritom môžeme sledovať aj v roku 2013 , kedy Mikuš odkázal, že osobné mítingy neplánuje, lebo s občanmi sa stretáva priebežne počas celého obdobia pri plnení pracovných povinností. Mikuš nemal vo voľbách 2013 ani vlastný web, a to platí aj pre súčasné voľby. Pre Mikuša sme nenašli ani osobnú stránku, ani stránku na facebooku. Jedinou hmatateľnou podobu kampane boli prenajaté bilboardy s heslom \"Zodpovedne a vytrvalo\" . Na základe týchto informácií môžeme tvrdiť, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program. Z Viskupičovich slov tiež vyplýva, že na rozdiel od Mikuša, on program mal. To potvrdzuje dokument o budúcnosti kraja s názvom Spolu vytvoríme kraj, ktorý zverejnil ešte v septembri . Propagoval ho aj na vlastnej stránke . Dokument je príkladom komplexného volebného programu. Rieši školstvo, zdravotníctvo, dopravu a iné. Volebný program bol súčasťou širšej kampane, ktorá výrazne využívala internet a sociálne siete - už spomenutá vlastná stránka, no tiež Viskupičov profil na facebooku , a tiež stránka OĽaNO . Na záver teda konštatujeme, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program, a teda nie je možné ho porovnávať s Viskupičovým. Viskupič v jednokolovej voľbe vyhral s 42,91 % hlasov. Mikuš skončil druhý s 30,56 %.", "analysis_paragraphs": ["Na základe analýzy volebnej kampane do predsedníctva VÚC 2017 v TTSK môžeme konštatovať, že zatiaľ čo novozvolený Jozef Viskupič viedol pomerne intenzívnu kampaň založenú na komplexnom volebnom programe, dosluhujúci predseda Tibor Mikuš kampaň viedol len v nízkej miere a ucelený volebný program nezverejnil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mikušova kampaň nejaví známky intenzity ani neponúka ucelený volebný program. Kampaň sa začala až v októbri, tzn. 4 týždne pred voľbami. Mikuš neplánoval organizovať žiadne volebné zhromaždenia ani stretnutia s novinármi . Jeho postoj ku kampani dopĺňajú aj jeho vyjadrenia, ktoré naznačujú, že jeho stratégiou vo voľbách nie je dôraz na kampaň. Pre MyTrnava povedal: \"Som presvedčený, že dosiahnuté pracovné výsledky sú viac ako propagačná kampaň.\" Podobný prístup k volebnej kampani pritom môžeme sledovať aj v roku 2013 , kedy Mikuš odkázal, že osobné mítingy neplánuje, lebo s občanmi sa stretáva priebežne počas celého obdobia pri plnení pracovných povinností. Mikuš nemal vo voľbách 2013 ani vlastný web, a to platí aj pre súčasné voľby. Pre Mikuša sme nenašli ani osobnú stránku, ani stránku na facebooku. Jedinou hmatateľnou podobu kampane boli prenajaté bilboardy s heslom \"Zodpovedne a vytrvalo\" . Na základe týchto informácií môžeme tvrdiť, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program. Z Viskupičovich slov tiež vyplýva, že na rozdiel od Mikuša, on program mal. To potvrdzuje dokument o budúcnosti kraja s názvom Spolu vytvoríme kraj, ktorý zverejnil ešte v septembri . Propagoval ho aj na vlastnej stránke . Dokument je príkladom komplexného volebného programu. Rieši školstvo, zdravotníctvo, dopravu a iné. Volebný program bol súčasťou širšej kampane, ktorá výrazne využívala internet a sociálne siete - už spomenutá vlastná stránka, no tiež Viskupičov profil na facebooku , a tiež stránka OĽaNO . Na záver teda konštatujeme, že Mikuš nepredstavil ucelený volebný program, a teda nie je možné ho porovnávať s Viskupičovým. Viskupič v jednokolovej voľbe vyhral s 42,91 % hlasov. Mikuš skončil druhý s 30,56 %."], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["zhromaždenia", "novinármi", "MyTrnava", "2013", "bilboardy", "septembri", "stránke", "facebooku", "OĽaNO", "vyhral"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/443583-suboj-o-zupy-okrem-dvoch-krajov-zamrzol/", "https://www.webnoviny.sk/mikus-ako-zupan-trnavskeho-samospravneho-kraja-konci-strieda-ho-viskupic/", "https://mytrnava.sme.sk/c/20666012/mikusovi-niekto-v-trnave-pokreslil-bilbordy.html", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/297115-v-zupnych-volbach-rozhodnu-viac-sympatie-ako-programy/", "http://www.teraz.sk/volby-do-vuc-2017/trnava-reklamne-plochy-kandidata-na-post/284487-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/trnava-kandidat-jozef-viskupic-predst/282684-clanok.html", "https://trnavskyzupan.sk/nasa-vizia/", "https://www.facebook.com/viskupic.jozef", "https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/", "https://www.aktuality.sk/clanok/533139/volby-do-vuc-slovensko-vysledky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:03.980653+00:00"}
{"id": "48131", "numeric_id": 48131, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48131", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "V ozbrojených silách majú aktuálne vojačky 12 percentné zástupenie a ich záujem o túto prácu stúpa. Na ministerstve dámy obsadzujú nadpolovičnú väčšinu miest, pričom až 46,3 percenta zastáva riadiace funkcie.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácii, ktoré nám poskytlo Ministerstvo obrany SR, predstavuje aktuálne zastúpenie žien v OS SR presne 12,55 %, čo je 1641 profesionálnych vojačiek. Od roku 2011 miera zastúpenia žien postupne stúpala z hodnoty 8,55 %, čomu zodpovedalo 1088 žien v armáde.\n\nPočet žiadostí žien o vstup do ozborejných síl tiež ukazuje stúpajúci trend.\n\nNa Ministerstve obrany pracuje 315 žien z celkového počtu 602 zamestnancov, čo predstavuje 52,33 % a teda viac ako polovicu, ako píše Jaroslav Naď. 50 zo 108 riadiacich pozícii je obsadených ženami, čo prestavuje 46,3 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii, ktoré nám poskytlo Ministerstvo obrany SR, predstavuje aktuálne zastúpenie žien v OS SR presne 12,55 %, čo je 1641 profesionálnych vojačiek. Od roku 2011 miera zastúpenia žien postupne stúpala z hodnoty 8,55 %, čomu zodpovedalo 1088 žien v armáde.", "Počet žiadostí žien o vstup do ozborejných síl tiež ukazuje stúpajúci trend.", "Na Ministerstve obrany pracuje 315 žien z celkového počtu 602 zamestnancov, čo predstavuje 52,33 % a teda viac ako polovicu, ako píše Jaroslav Naď. 50 zo 108 riadiacich pozícii je obsadených ženami, čo prestavuje 46,3 %."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:03.025658+00:00"}
{"id": "vr31114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31114", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Podľa výsledkov Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku patria medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia vymáhateľnosť práva, nejednoznačnosť a nestálosť zákonov, odvodové a poplatkové zaťaženie či nadmerná byrokracia.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 patrí medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia resp. nevyhnutné opatrenia aj tie problémy, ktoré spomína SAS: \"Dosiahnuť vyššiu efektívnosť vymožiteľnosti práva\" \"Uskutočniť zásadnú reformu sociálneho systému – znížiť daňové a odvodové zaťaženie a zefektívniť sociálnu solidaritu – prostredníctvom zavedenia koncepcie „Odvodového bonusu“ po celospoločenskej diskusii.\" \"Skvalitniť a zjednodušiť legislatívny proces - zaviesť jednotnú metodiku na vypracúvanie a posudzovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.\" Toto opatrenia sa dá chápať ako nejednoznačnosť zákonov. \"Výrazne zredukovať a zamedziť duplicite výkazníctva štátnym inštitúciám (ŠÚ, SP, NBS apod.) Odstrániť zbytočné bariéry podnikania (vstup do podnikania, podnikanie samotné, ukončenie podnikania) – zavedenie „Jednotných kontaktných miest“. Zlúčiť výber daní a odvodov (sociálnych i zdravotných) na daňové úrady.\" Tieto nevyhnutné opatrenia sa dajú považovať za znižovanie administratívnej záťaže. Strana si vybrala z nevyhnutých opatrení podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 tie, ktoré považovala za hlavné. V skutočnosti sa v audite uvádza viac nevyhnutných opatrení. SaS však správne uvádza problémy podnikateľského prostredia, aj keď neuvádza všetky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 patrí medzi hlavné problémy podnikateľského prostredia resp. nevyhnutné opatrenia aj tie problémy, ktoré spomína SAS: \"Dosiahnuť vyššiu efektívnosť vymožiteľnosti práva\" \"Uskutočniť zásadnú reformu sociálneho systému – znížiť daňové a odvodové zaťaženie a zefektívniť sociálnu solidaritu – prostredníctvom zavedenia koncepcie „Odvodového bonusu“ po celospoločenskej diskusii.\" \"Skvalitniť a zjednodušiť legislatívny proces - zaviesť jednotnú metodiku na vypracúvanie a posudzovanie doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.\" Toto opatrenia sa dá chápať ako nejednoznačnosť zákonov. \"Výrazne zredukovať a zamedziť duplicite výkazníctva štátnym inštitúciám (ŠÚ, SP, NBS apod.) Odstrániť zbytočné bariéry podnikania (vstup do podnikania, podnikanie samotné, ukončenie podnikania) – zavedenie „Jednotných kontaktných miest“. Zlúčiť výber daní a odvodov (sociálnych i zdravotných) na daňové úrady.\" Tieto nevyhnutné opatrenia sa dajú považovať za znižovanie administratívnej záťaže. Strana si vybrala z nevyhnutých opatrení podľa Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku z roku 2006 tie, ktoré považovala za hlavné. V skutočnosti sa v audite uvádza viac nevyhnutných opatrení. SaS však správne uvádza problémy podnikateľského prostredia, aj keď neuvádza všetky. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Komplexného auditu prekážok podnikania na Slovensku"], "url": ["http://www.ruzsr.sk/?pageid=119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:52.635613+00:00"}
{"id": "vr14324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14324", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Áno, len problém je v tom, že v tomto výbere daní my nie sme vôbec premianti a naopak, keď porovnávame s inými krajinami Európskej únie, tak sme na chvoste.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie patríme vo výbere daní medzi 3 najhoršie krajiny (údaje za rok 2013 zo správy pre Európsku komisiu z roku 2015), výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy (.pdf) pre Európsku komisiu (2015) vyplýva, že Slovenská republika má skutočne veľký problém s výberom daní. Z tejto správy vyplýva, že spomedzi 26 krajín Európskej únie sme po Rumunsku a Litve, tretí najhorší vo výbere daní. Únik daní na Slovensku predstavoval v roku 2013 sumu 2,513 mld. eur. z celkového štátneho príjmu 4,6 mld. eur (34,9 %). Najmenšie daňové úniky majú Fínsko, Holandsko a Švédsko (s. 16). Únik daní vo Fínsku predstavuje sumu 812 miliónov eur z celkového štátneho príjmu 18,840 mld. eur (4,1 %).", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie patríme vo výbere daní medzi 3 najhoršie krajiny (údaje za rok 2013 zo správy pre Európsku komisiu z roku 2015), výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo správy (.pdf) pre Európsku komisiu (2015) vyplýva, že Slovenská republika má skutočne veľký problém s výberom daní. Z tejto správy vyplýva, že spomedzi 26 krajín Európskej únie sme po Rumunsku a Litve, tretí najhorší vo výbere daní. Únik daní na Slovensku predstavoval v roku 2013 sumu 2,513 mld. eur. z celkového štátneho príjmu 4,6 mld. eur (34,9 %). Najmenšie daňové úniky majú Fínsko, Holandsko a Švédsko (s. 16). Únik daní vo Fínsku predstavuje sumu 812 miliónov eur z celkového štátneho príjmu 18,840 mld. eur (4,1 %)."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:21.668960+00:00"}
{"id": "47178", "numeric_id": 47178, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47178", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pomoc plus plus nefunguje. Tak si to pozrite, nefunguje nič, pretože máme stovky podaní od našich ľudí, ktorí hovoria, že to jednoducho je absolútne nefunkčný mechanizmus.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Môže byť legitímny spor o tom, či program ekonomickej pomoci Prvá pomoc++ funguje dostatočne alebo nie. Na základe údajov o vyplatených sumách poskytnutých Ministerstvom práce však nemožno povedať, že „nefunguje nič”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy 29. marca 2020. V októbri ich doplnila pod názvom Prvá pomoc+ a vo februári 2021 opäť rozšírila schémy pomoci a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Od februára sa tak rozšíril okruh zamestnancov, na ktorých bolo možné žiadať príspevok, a taktiež sa zvýšil príspevok na zamestnanca do 100% celkovej ceny práce. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Rezort pre portál Demagóg.SK uviedol, že „na udržanie zamestnanosti (sme) z projektu Prvá pomoc ++ (február – marec 2021) vyplatili 192 456 514 eur, čím (sme) celkovo podporili 289 844 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO.”", "analysis_paragraphs": ["Môže byť legitímny spor o tom, či program ekonomickej pomoci Prvá pomoc++ funguje dostatočne alebo nie. Na základe údajov o vyplatených sumách poskytnutých Ministerstvom práce však nemožno povedať, že „nefunguje nič”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda Igora Matoviča predstavila opatrenia na podporu podnikateľov, SZČO a zamestnancov v čase koronakrízy 29. marca 2020. V októbri ich doplnila pod názvom Prvá pomoc+ a vo februári 2021 opäť rozšírila schémy pomoci a nazvala ich Prvá pomoc++. Okrem pridania nových opatrení vláda zakaždým navýšila aj objem poskytovanej pomoci. Od februára sa tak rozšíril okruh zamestnancov, na ktorých bolo možné žiadať príspevok, a taktiež sa zvýšil príspevok na zamestnanca do 100% celkovej ceny práce. Pri ohlasovaní Prvej pomoci++ ministerstvo práce uviedlo , že mesačne plánuje rozdať o 40 miliónov eur viac ako doposiaľ. Rezort pre portál Demagóg.SK uviedol, že „na udržanie zamestnanosti (sme) z projektu Prvá pomoc ++ (február – marec 2021) vyplatili 192 456 514 eur, čím (sme) celkovo podporili 289 844 mesačných príjmov zamestnancov, vrátane SZČO.”"], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "doplnila", "rozšírila", "navýšila", "uviedlo"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1179675/predstavili-najvacsiu-pomoc-zamestnancom-a-zivnostnikom-v-historii-sr.html", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-predstavila-prvu-pomoc-obsahuje-covidovy-priplatok-aj-zvysenu-pomoc/", "https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/", "https://www.pomahameludom.sk/", "https://e.dennikn.sk/2252704/nova-prva-pomoc-na-aky-prispevok-maju-narok-zamestnavatelia-a-szco-od-februara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:11.666808+00:00"}
{"id": "vr28562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28562", "speaker": "Alexander Ernst", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alexander-ernst", "statement": "Takýto projekt existuje (pozn. denný stacionár), inicioval som ho, len sa nerealizuje. Je to na sídlisku Sekčov.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zoznamu zariadení prevádzkujúcich denné stacionáre v Prešovskom kraji, skutočne sídli jedno zo zariadení na prešovskom sídlisku Sekčov. Je to konkrétne zariadenie Dar pokoja n.o. so sídlom na Bernolákovej 21.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zoznamu zariadení prevádzkujúcich denné stacionáre v Prešovskom kraji, skutočne sídli jedno zo zariadení na prešovskom sídlisku Sekčov. Je to konkrétne zariadenie Dar pokoja n.o. so sídlom na Bernolákovej 21."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/files/organizacie/poskytovatelia-socialnych-sluzieb/aktualizacia_2014-06-30/2014-06-30_register_denny-stacionar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:02.785763+00:00"}
{"id": "vr17079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17079", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ale napríklad ambasády Belgicka, Veľkej Británie, Holandska, Kanady, Spojených štátov, (...) včera (9. decembra 2017, pozn.) vydali stanovisko, pretože včera bol Deň boja proti korupcii a povedali, že oceňujú úsilie vlády, vysvetľujú, že Slovensko je lídrom v otvorenom vládnutí...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovisko , o ktorom Róbert Kaliňák hovorí bolo publikované 9. decembra 2017 ambasádami Belgicka, Kanady, Veľkej Británie, Holandska a Spojených štátov. Vydané bolo symbolicky v deň boja proti korupcii. \" Naše veľvyslanectvá vítajú a oceňujú úsilie vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku v boji proti korupcii (...) Slovensko je lídrom v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a naďalej podporuje transparentnosť a účasť verejnosti pri rozhodovaní prostredníctvom prijatia ambiciózneho tretieho národného Akčného plánu\" , uvádza sa v stanovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko , o ktorom Róbert Kaliňák hovorí bolo publikované 9. decembra 2017 ambasádami Belgicka, Kanady, Veľkej Británie, Holandska a Spojených štátov. Vydané bolo symbolicky v deň boja proti korupcii. \" Naše veľvyslanectvá vítajú a oceňujú úsilie vlády Slovenskej republiky v uplynulom roku v boji proti korupcii (...) Slovensko je lídrom v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a naďalej podporuje transparentnosť a účasť verejnosti pri rozhodovaní prostredníctvom prijatia ambiciózneho tretieho národného Akčného plánu\" , uvádza sa v stanovisku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Stanovisko", "deň", "Iniciatívu", "OGP", "ďalšími", "pdf"], "url": ["https://sk.usembassy.gov/sk/spolocne-stanovisko-ku-medzinarodnemu-dnu-boja-proti-korupcii/", "http://www.bojprotikorupcii.vlada.gov.sk/medzinarodny-den-boja-proti-korupciiinternational-anti-corruption-day/", "http://www.minv.sk/?ros_ogp", "https://www.opengovpartnership.org/", "https://www.opengovpartnership.org/participants", "http://www.minv.sk/swift_data/source/rozvoj_obcianskej_spolocnosti/otvorene_vladnutie/akcne_plany/2017_2019/OGP_AP_2017-2019_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:23.824668+00:00"}
{"id": "vr14336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14336", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "(...) tak malá krajina, akou je Slovensko, ktorá je počtom obyvateľov niekde medzi Londýnom a Berlínom (...)", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet obyvateľov Slovenska sa podľa štatistík nachádza medzi počtom obyvateľstva Berlína (vyše 3 milióny obyvateľov) a Londýna (vyše 8 miliónov obyvateľov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet obyvateľov Slovenska sa podľa štatistík nachádza medzi počtom obyvateľstva Berlína (vyše 3 milióny obyvateľov) a Londýna (vyše 8 miliónov obyvateľov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["obyvateľov", "štatistík"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22)&ui.name=Z%C3%A1kladn%C3%A9%20charakteristiky%20obyvate%C4%BEstva%20(absol%C3%BAtne%20%C3%BAdaje)%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/cities"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:19.053340+00:00"}
{"id": "vr30637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30637", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tá inflácia je na úrovni 4,7, 4,8%. Žiadna iná krajina v Európskej únií a v eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico hovorí pravdu o medziročnej inflácií , ktorá na Slovensku podľa údajov databázy Eurostat, meraná harmonizovaným indexom Európskej únie, d osiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. R. Fico však nehovorí pravdu ak tvrdí, že žiadna iná krajina v Európskej únii a eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu. Podľa údajov databázy Eurostat má rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %, ktoré síce nie je členom eurozóny ale EÚ áno. Len na doplnenie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Porovnávame medziročné miery inflácií v novembri 2011: Poľsko 4,4 % Maďarsko 4,3 % Litva 4,4 % Estónsko 4,4 %", "analysis_paragraphs": ["R. Fico hovorí pravdu o medziročnej inflácií , ktorá na Slovensku podľa údajov databázy Eurostat, meraná harmonizovaným indexom Európskej únie, d osiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. R. Fico však nehovorí pravdu ak tvrdí, že žiadna iná krajina v Európskej únii a eurozóne nečelí takémuto prudkému zdražovaniu. Podľa údajov databázy Eurostat má rovnakú medziročnú infláciu ako Slovensko aj Spojené Kráľovstvo a to tiež na úrovni 4,8 %, ktoré síce nie je členom eurozóny ale EÚ áno. Len na doplnenie uvádzame krajiny EÚ, ktoré čelia zdražovaniu na podobnej úrovni ako Slovensko a Spojené Kráľovstvo. Porovnávame medziročné miery inflácií v novembri 2011: Poľsko 4,4 % Maďarsko 4,3 % Litva 4,4 % Estónsko 4,4 %"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácií", "medziročnú infláciu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:13.815416+00:00"}
{"id": "vr37959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37959", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To čo zavádza je naozaj výraznejšie sankcie, aj za delikty alebo priestupky (tzv. malá novela stavebného zákona, ktorá je v súčasnosti pripravovaná pozn.)", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). Navrhovaný § 106, ktorý hovorí o správnych deliktoch stanovuje aj výšku pokuty: \"§ 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby.\" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Horná a dolná hranica peňažných sankcií bola na úrovni 400 000 až 5 000 000 korún (približne 13 277 eur až 165 970 eur). Pri novele ide o 1700 až 350 000 eur. Horná hranica je tak zvýšená viac než o polovicu. Čo sa týka dynamickejších pravidiel posudzovania stavebného konania, nie je v našich kapacitách navrhované zmeny overiť.", "analysis_paragraphs": ["Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). Navrhovaný § 106, ktorý hovorí o správnych deliktoch stanovuje aj výšku pokuty: \"§ 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby.\" Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . Horná a dolná hranica peňažných sankcií bola na úrovni 400 000 až 5 000 000 korún (približne 13 277 eur až 165 970 eur). Pri novele ide o 1700 až 350 000 eur. Horná hranica je tak zvýšená viac než o polovicu. Čo sa týka dynamickejších pravidiel posudzovania stavebného konania, nie je v našich kapacitách navrhované zmeny overiť."], "analysis_date": "2011-04-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:49.268487+00:00"}
{"id": "vr17941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17941", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...tie najchudobnejšie regióny, ktoré máme obzvlášť na juhu stredného Slovenska, ale aj na východe Slovenska (...). Tie regióny nám doslova vymierajú (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Väčšina najmenej rozvinutých okresov sa podľa verejne dostupných informácií nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Časť výroku o vymieraní daných okresov môžeme overiť na základe celkového úbytku obyvateľstva, ktorý je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda. Štatistický úrad SR zverejnil údaje o pohybe obyvateľstve v jednotlivých okresoch pre rok 2017. Zo štatistík vyplýva, že v 7 z 18 najmenej rozvinutých okresoch došlo k prírastku obyvateľstva, zatiaľ čo vo zvyšných okresoch sa počet obyvateľov znížil. Problém pre málo rozvinuté okresy predstavuje hlavne sťahovanie, keďže až 15 okresov zaznamenalo úbytok obyvateľstva dôsledkom migrácie. Keďže vo veľkej časti málo rozvinutých okresov na juhu a východe Slovenska skutočne klesá počet obyvateľov, hodnotíme výrok ako pravdivý. Najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Ich zoznam je pravidelne publikovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o okres , v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa zoznamu zverejneného pre prvý štvrťrok 2018 najmenej rozvinuté okresy sú: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Levoča a Snina. Väčšina daných regiónov sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Autori publikácie Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035, ktorá bola publikovaná Prognostickým ústavom Slovenskej akadémie vied v roku 2013, označili 27 okresov z južného a východného Slovenska za \" výrazne a dlhodobo úbytkové okresy (...) Je predpoklad, že tak ako v posledných rokoch, tak aj v budúcnosti sa obyvatelia týchto okresov budú sťahovať najmä do okresov západného Slovenska, pričom tieto pomerne výrazné hrubé migračné toky nebudú kompenzované protismerným migračným pohybom \" ( .pdf , s. 64-65). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"wGAEg\"]={},window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas={\"100\":976,\"200\":895,\"300\":814,\"400\":814,\"500\":787,\"700\":787,\"800\":760,\"900\":760,\"1000\":760},window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-wGAEg\"),window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"wGAEg\"==b)window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Väčšina najmenej rozvinutých okresov sa podľa verejne dostupných informácií nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Časť výroku o vymieraní daných okresov môžeme overiť na základe celkového úbytku obyvateľstva, ktorý je súčtom prirodzeného prírastku obyvateľstva a migračného salda. Štatistický úrad SR zverejnil údaje o pohybe obyvateľstve v jednotlivých okresoch pre rok 2017. Zo štatistík vyplýva, že v 7 z 18 najmenej rozvinutých okresoch došlo k prírastku obyvateľstva, zatiaľ čo vo zvyšných okresoch sa počet obyvateľov znížil. Problém pre málo rozvinuté okresy predstavuje hlavne sťahovanie, keďže až 15 okresov zaznamenalo úbytok obyvateľstva dôsledkom migrácie. Keďže vo veľkej časti málo rozvinutých okresov na juhu a východe Slovenska skutočne klesá počet obyvateľov, hodnotíme výrok ako pravdivý. Najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Ich zoznam je pravidelne publikovaný Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide o okres , v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,5 násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Podľa zoznamu zverejneného pre prvý štvrťrok 2018 najmenej rozvinuté okresy sú: Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Gelnica, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Bardejov, Medzilaborce, Košice-okolie, Levoča a Snina. Väčšina daných regiónov sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. Autori publikácie Prognóza vývoja obyvateľstva v okresoch SR do roku 2035, ktorá bola publikovaná Prognostickým ústavom Slovenskej akadémie vied v roku 2013, označili 27 okresov z južného a východného Slovenska za \" výrazne a dlhodobo úbytkové okresy (...) Je predpoklad, že tak ako v posledných rokoch, tak aj v budúcnosti sa obyvatelia týchto okresov budú sťahovať najmä do okresov západného Slovenska, pričom tieto pomerne výrazné hrubé migračné toky nebudú kompenzované protismerným migračným pohybom \" ( .pdf , s. 64-65). if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"wGAEg\"]={},window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas={\"100\":976,\"200\":895,\"300\":814,\"400\":814,\"500\":787,\"700\":787,\"800\":760,\"900\":760,\"1000\":760},window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-wGAEg\"),window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"wGAEg\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"wGAEg\"==b)window.datawrapper[\"wGAEg\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["pohybe", "okres", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/z1/tVFNc5swEP0tOXAUWhCfueFMx3Ybd-p0EhtdOhIIUA0SQYqp--sj0l4607STQ3TanX3a9_Y9TPERU8XOsmVWasV615c0-bZPt9lqFRSQrR5C2Kaf74JP-_16m4f4AVNMK2VH2-FSc8M6ZE4eGOs2VKjSygplPbBiuHhQi0G3E2skQwwZXUnWK1csWGPliXmg-eXMrOiNPWsPnk7sp37pxUIzVrLGZR4nOQCvUVCJCEVpwhELkxglPIgTHoq6Dhp8-J9u6sbwyisAf8S07TX_5UA47W52reNntkNSNRof59Hg46gn6xCHRZtbd7MuNlF6C5DdrmPYFpv7u3xPCBTkN-AffKXTm76q9wvBh7MUM75Xehoc5dc32rF5uUjywZ-rwQc_CyDNk4CQyFVxsBwpvz8-0sJluUT2w-Lje4bp-ArFSeZMnUQjJjH5T5PzurN2NNceeDDPs99q3fbCr_Tgwd--dNo4nX8i8TgMGbkgWqJTs_tAIsovpG-vrp4BcCUOBQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467547-do-zoznamu-najmenej-rozvinutych-okresov-pribudli-okresy-levoca-a-snina/", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza_okresy_SR_2035.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:29.390441+00:00"}
{"id": "49809", "numeric_id": 49809, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49809", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "My sme presadili, teda osobne som na to teda ako agendu ja tlačil, aby klesla daň pre malé slovenské firmy na 10 %, čo je potvrdenie toho, že ak štát chce v budúcnosti vyberať dane, tak musí mať životaschopné firmy. Takže my sme historicky najvýraznejšie znížili dane.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balík opatrení so zámerom ozdravenia verejných financií v roku 2025. Do vytvárania konsolidačných opatrení zasiahla aj strana SNS, ktorá presadila zníženie sadzby dane z príjmu na 10 % pre menšie firmy. Ide o historicky najvyššie zníženie dane pre právnické osoby na Slovensku. Podľa predsedu strany Andreja Danka sa o zníženie dane zaslúžil najmä Tomáš Taraba (. video , 00:01:14).\n\nSadzba dane z príjmov sa pre podnikateľov zmení od roku 2025 nasledovne:\n\nsadzba 10 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur,\n\nsadzba 21 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami od 100 000 eur do 5 000 000 eur,\n\nsadzba 24 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami vyššími ako 5 000 000 eur.\n\nPodľa prepočtu portálu Finstat sa bude znížená daň na úrovni 10 % týkať zhruba 190-tisíc malých firiem. Firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 miliónov eur podľa Finstatu za rok 2023 odviedli štátu na dani 2,57 miliardy eur. Pokiaľ by mali zvýšenú sadzbu dane, teda schválených 24 %, tak by táto čiastka dosiahla viac než 2,9 miliardy eur. Pre porovnanie, firmy so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur zaplatili za rok 2023 štátu na dani viac než 167 miliónov eur. So schválenou zníženou sadzbou dane by zaplatili o necelých 100 miliónov menej. Podľa analýzy Finstatu štát na nových sadzbách daní pre firmy viac získa , než stratí.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balík opatrení so zámerom ozdravenia verejných financií v roku 2025. Do vytvárania konsolidačných opatrení zasiahla aj strana SNS, ktorá presadila zníženie sadzby dane z príjmu na 10 % pre menšie firmy. Ide o historicky najvyššie zníženie dane pre právnické osoby na Slovensku. Podľa predsedu strany Andreja Danka sa o zníženie dane zaslúžil najmä Tomáš Taraba (. video , 00:01:14).", "Sadzba dane z príjmov sa pre podnikateľov zmení od roku 2025 nasledovne:", "sadzba 10 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami do 100 000 eur,", "sadzba 21 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami od 100 000 eur do 5 000 000 eur,", "sadzba 24 % - pre firmy so zdaniteľnými príjmami vyššími ako 5 000 000 eur.", "Podľa prepočtu portálu Finstat sa bude znížená daň na úrovni 10 % týkať zhruba 190-tisíc malých firiem. Firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 miliónov eur podľa Finstatu za rok 2023 odviedli štátu na dani 2,57 miliardy eur. Pokiaľ by mali zvýšenú sadzbu dane, teda schválených 24 %, tak by táto čiastka dosiahla viac než 2,9 miliardy eur. Pre porovnanie, firmy so zdaniteľnými príjmami do 100-tisíc eur zaplatili za rok 2023 štátu na dani viac než 167 miliónov eur. So schválenou zníženou sadzbou dane by zaplatili o necelých 100 miliónov menej. Podľa analýzy Finstatu štát na nových sadzbách daní pre firmy viac získa , než stratí."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "konsolidačný balík", "presadila", "video", "zmení", "znížená", "dosiahla", "zaplatili", "získa"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4199920", "https://www.youtube.com/watch?v=g-1uenfuqv0&ab_channel=AndrejDanko", "https://hnonline.sk/prakticke-hn/poradenstvo/96173972-dan-bude-v-roku-2025-pre-niektorych-podnikatelov-ina-pozrite-si-ako-sa-prejavia-zmeny-na-ich-uctoch", "https://e.dennikn.sk/minuta/4232353", "https://e.dennikn.sk/minuta/4232353", "https://e.dennikn.sk/minuta/4232353", "https://e.dennikn.sk/minuta/4232353"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:01.999816+00:00"}
{"id": "vr14341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14341", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja som si urobil taký modelový prepočet, pán redaktor, že náš hrubý domáci produkt je dnes okolo 80 miliárd. Tento rok by mal byť niekde o 80,6 miliardy eur. Z toho 52 percent je hrubý dlh, čiže to je tých 42 miliárd eur...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "42 mld. eur v uvedenom výroku predstavuje súčasný dlh Slovenska v absolútnom vyjadrení. Táto hodnota v súčasnosti, na základe údajov Ministerstva financií, vyjadruje hrubý dlh Slovenska, ktorý má hodnotu 52 % HDP. Hrubý domáci produkt by mal byť v tomto roku skutočne 80,6 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa údajov Ministerstva financií v roku 2015 mal HDP Slovenska hodnotu 78 mld. eur. V roku 2016 by mal mať podľa predpokladov hodnotu skutočne 80,6 mld. eur (. pdf , s.23).", "analysis_paragraphs": ["42 mld. eur v uvedenom výroku predstavuje súčasný dlh Slovenska v absolútnom vyjadrení. Táto hodnota v súčasnosti, na základe údajov Ministerstva financií, vyjadruje hrubý dlh Slovenska, ktorý má hodnotu 52 % HDP. Hrubý domáci produkt by mal byť v tomto roku skutočne 80,6 miliardy eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa údajov Ministerstva financií v roku 2015 mal HDP Slovenska hodnotu 78 mld. eur. V roku 2016 by mal mať podľa predpokladov hodnotu skutočne 80,6 mld. eur (. pdf , s.23)."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["78", "80,6", "pdf", "2015", "2016", "komisie", "Štatistického", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10608", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10608", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10608&documentId=14238", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/288/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/310/navrh-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2016-az-2018", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1009497-brusel-prognozuje-slovensku-ekonomicky-rast/", "http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/TM1WebCubeViewer.aspx?ObjectId=5361635", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:20.301815+00:00"}
{"id": "vr33153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33153", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "85% našej produkcie je exportované, sme bytostne závislí od exportu.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nami prepočítaný podiel vývozu na celkovom HDP Slovenska v roku 2012 je blízky číslu, ktoré uvádza premiér Robert Fico. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nami prepočítaný podiel vývozu na celkovom HDP Slovenska v roku 2012 je blízky číslu, ktoré uvádza premiér Robert Fico. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["vývozu", "HDP"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:09.085996+00:00"}
{"id": "vr32832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32832", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pred zavedením rovnej dane 60% najchudobnejších daňovníkov platilo 17% všetkých daňových výnosov. Po zavedení rovnej dane toto číslo kleslo na 9,5%.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík efekt rovnej dane prepočítal na svojom blogu pomocou Giniho koeficientu na základe dát z rokov 2001 - 2003 a 2004-2006. Juraj Karpiš z INESS na základe emailovou komunikáciou potvrdil správnosť prepočtu R. Sulíka. Karpiš potvrdil, že podľa dostupných údajov za rok 2002 58,3% ľudí s najnižším príjmom zaplatilo 16,6 % výnosov dane z príjmu fyzických osôb. V roku 2007 74,6% najmenej zarábajúcich zaplatilo iba 10 % výnosov z dane z príjmu fyzických osôb (ak ignorujeme aj vplyv daňového bonusu na dieťa). Na základe potvrdujúceho vyjadrenia Karpiša, výrok hodnotíme ako pravdivý. *výrok bol doplnený o vyjadrenie Juraja Karpiša z INESS, hodnotenie výroku bolo upravené z neoveriteľné na pravda. Richard Sulík cituje údaje zo svojho blogu , v ktorom vypočítal prostredníctvom Giniho koeficientu nerovnosť v oblasti platenia daní: Spodné percento zamestnancov Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2001 - 2003 Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2004 - 2006 10 % 0,50 % - 2,00 % 20 % 2,00 % - 3,50 % 30 % 5,00 % - 3,00 % 40 % 8,00 % - 0,50 % 50 % 13,00 % 4,00 % 60 % 17,00 % 9,50 % Juraj Karpiš z INESS tvrdí, že progresivita dane, hoci sme zaviedli v roku 2004 rovnú daň, nás nikdy neopustila. Príčinou je nezdaniteľné minimum. A práve nezdaniteľné minimum má na svedomí skutočnosť, že efektívna sadzba dane RASTIE s RASTÚCIM príjmom. Progresivita efektívnej dane z príjmu fyzických osôb má na svedomí fakt, že viac ako polovicu celkovo vybratej dane z príjmu fyzických osôb zaplatí 14% najlepšie zarábajúcich obyvateľov Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík efekt rovnej dane prepočítal na svojom blogu pomocou Giniho koeficientu na základe dát z rokov 2001 - 2003 a 2004-2006. Juraj Karpiš z INESS na základe emailovou komunikáciou potvrdil správnosť prepočtu R. Sulíka. Karpiš potvrdil, že podľa dostupných údajov za rok 2002 58,3% ľudí s najnižším príjmom zaplatilo 16,6 % výnosov dane z príjmu fyzických osôb. V roku 2007 74,6% najmenej zarábajúcich zaplatilo iba 10 % výnosov z dane z príjmu fyzických osôb (ak ignorujeme aj vplyv daňového bonusu na dieťa). Na základe potvrdujúceho vyjadrenia Karpiša, výrok hodnotíme ako pravdivý. *výrok bol doplnený o vyjadrenie Juraja Karpiša z INESS, hodnotenie výroku bolo upravené z neoveriteľné na pravda. Richard Sulík cituje údaje zo svojho blogu , v ktorom vypočítal prostredníctvom Giniho koeficientu nerovnosť v oblasti platenia daní: Spodné percento zamestnancov Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2001 - 2003 Podiel na celkovom výnose dane z príjmov v rokoch 2004 - 2006 10 % 0,50 % - 2,00 % 20 % 2,00 % - 3,50 % 30 % 5,00 % - 3,00 % 40 % 8,00 % - 0,50 % 50 % 13,00 % 4,00 % 60 % 17,00 % 9,50 % Juraj Karpiš z INESS tvrdí, že progresivita dane, hoci sme zaviedli v roku 2004 rovnú daň, nás nikdy neopustila. Príčinou je nezdaniteľné minimum. A práve nezdaniteľné minimum má na svedomí skutočnosť, že efektívna sadzba dane RASTIE s RASTÚCIM príjmom. Progresivita efektívnej dane z príjmu fyzických osôb má na svedomí fakt, že viac ako polovicu celkovo vybratej dane z príjmu fyzických osôb zaplatí 14% najlepšie zarábajúcich obyvateľov Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "INESS"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/129213/Rovna-dan-je-socialnejsia-a-solidarnejsia-vravia-Gini-a-Kakwani.html", "http://www.iness.sk/stranka/41-Je-rovna-dan-naozaj-rovna-SME.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:22.023636+00:00"}
{"id": "vr27653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27653", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Treba si ale uvedomiť, že v tejto krajine najnižšia nezamestnanosť, to číslo najnižšie bolo v histórii niekde okolo 8% v najlepších časoch", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica zo 7.apríla 2013. Z overenia vyplynulo, že najnižšia nezamestnanost bola zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%) Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica zo 7.apríla 2013. Z overenia vyplynulo, že najnižšia nezamestnanost bola zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%) Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Rok vlády Roberta Fica", "Makroekonomické indikátory", "ÚPSVaR", "Štatistický úrad SR", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/372", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:31.010949+00:00"}
{"id": "vr31617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31617", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Inými slovami, tak zase dlhodobo tam tie preferencie boli stabilizované a spoliehal som sa na to, že vedia, čo robia a že výsledok teda bude okolo 10%. ... Ale tam tie pády (v preferenciách, pozn.) boli až na konci, tak som pevne veril na to, že nejakým spôsobom oslovia tú verejnosť a že nezostanem pod nejakými 7 a už vôbec nie na 6%.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra FOCUS uverejnila v druhej polovici februára 2012 preferencie politických strán. Podľa tohto grafu strana SDKÚ- DS dosahovala v tomto čase podporu 5.1 %.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra FOCUS uverejnila v druhej polovici februára 2012 preferencie politických strán. Podľa tohto grafu strana SDKÚ- DS dosahovala v tomto čase podporu 5.1 %."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["preferencie", ""], "url": ["http://volby.sme.sk/c/6214798/parlamentne-volby-2012-preferencie-a-porovnania-stran-v-grafe.html", "http://volby.sme.sk/c/6214798/parlamentne-volby-2012-preferencie-a-porovnania-stran-v-grafe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:17.759355+00:00"}
{"id": "vr16934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16934", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...aj v tomto kraji (BBSK, pozn.) opozícia získala štyroch a koaličné strany 17 poslancov,(...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár správne uviedol počet poslancov koaličných strán a opozície v BBSK. Podľa informácií Štatistického úradu SR, bolo do krajského zastupiteľstva BBSK zvolených 15 poslancov za stranu SMER-SD, a po jednom za SNS a MOST-HÍD. Opozičné strany SaS, OĽaNO v koalícii s KDH NOVA a OKS získali štyroch poslancov. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár správne uviedol počet poslancov koaličných strán a opozície v BBSK. Podľa informácií Štatistického úradu SR, bolo do krajského zastupiteľstva BBSK zvolených 15 poslancov za stranu SMER-SD, a po jednom za SNS a MOST-HÍD. Opozičné strany SaS, OĽaNO v koalícii s KDH NOVA a OKS získali štyroch poslancov. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:54.138148+00:00"}
{"id": "48675", "numeric_id": 48675, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48675", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Blokujeme zákony, ktoré zvyšujú ľuďom dane. Proste strana OĽaNO má minimálne 3 zákony, ktoré jasne zvyšujú dane, napríklad zákon o mimoriadnom odvode z regulovaných odvetví.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec strany OĽaNO Milan Vetrák skutočne predložil 3 zákony, ktoré zvyšujú dane - zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákon o dani z osobitnej stavby. Poslanec Viskupič teda na tieto 3 zákony poukazuje správne. Rovnako správne tvrdí, že ich SaS blokuje .", "analysis_paragraphs": ["Poslanec strany OĽaNO Milan Vetrák skutočne predložil 3 zákony, ktoré zvyšujú dane - zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a zákon o dani z osobitnej stavby. Poslanec Viskupič teda na tieto 3 zákony poukazuje správne. Rovnako správne tvrdí, že ich SaS blokuje ."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "zákon", "zákon", "blokuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8878", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8879", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8881", "https://e.dennikn.sk/minuta/3066981"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:29.219970+00:00"}
{"id": "46734", "numeric_id": 46734, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46734", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Nakoniec sa väčšina poslaneckého klubu rozhodla, z 53 45 ľudí, dať hlas Danielovi Lipšicovi.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlasovania o voľbe špeciálneho prokurátora sa zúčastnilo 47 z 53 poslancov poslaneckého klubu OĽaNO. 45 poslancov dalo hlas Danielovi Lipšicovi, dvaja poslanci hlasovali za iného kandidáta. Lipšic nakoniec získal 79 hlasov a stal sa novým špeciálnym prokurátorom. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovania o voľbe špeciálneho prokurátora sa zúčastnilo 47 z 53 poslancov poslaneckého klubu OĽaNO. 45 poslancov dalo hlas Danielovi Lipšicovi, dvaja poslanci hlasovali za iného kandidáta. Lipšic nakoniec získal 79 hlasov a stal sa novým špeciálnym prokurátorom. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovania", "poslancov", "hlasov"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/ballots&ID=45402", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/ballots&ID=45402", "https://dennikn.sk/2258553/minuta-po-minute-parlament-voli-specialneho-prokuratora/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:44.673666+00:00"}
{"id": "vr25931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25931", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Transparency International uviedla vo svojej nedávnej správe, že ŽSK je v oblasti obstarávania a transparentnosti až na predposlednom 7. mieste.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa niektorých indikátorov transparentnosti (prístup k informáciám) sa umiestnil ŽSK ma 7. mieste. Avšak v oblasti, ktorú uvádza Mikolášik verejné obstarávanie ŽSK bol o dve priečky vyššie, obsadil 5. pozíciu. Mikolášek neuvádza presné umiestnenie ŽSK v oblasti obstarávania, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Transparency International uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. Ak by sme sa pozreli na prístup k informáciám tak ŽSK obsadilo 7. pozíciu. Avšak pokiaľ by sme sa pozreli len na oblasť verejného obstarávania a zabezpečovania služieb tak ŽSK sa umiestnilo na 5. priečke. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa niektorých indikátorov transparentnosti (prístup k informáciám) sa umiestnil ŽSK ma 7. mieste. Avšak v oblasti, ktorú uvádza Mikolášik verejné obstarávanie ŽSK bol o dve priečky vyššie, obsadil 5. pozíciu. Mikolášek neuvádza presné umiestnenie ŽSK v oblasti obstarávania, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Transparency International uverejnila 23. októbra 2013 rebríček Otvorená samospráva 2013 , v ktorom sa Žilinský samosprávny kraj umiestnil celkovo na siedmom mieste. V roku 2011 (hodnotenia sa robí v dvojročnom intervale) sa umiestnil ŽSK celkovo na 2. mieste. Ide teda o zhoršenie o pät pozícií. Ak by sme sa pozreli na prístup k informáciám tak ŽSK obsadilo 7. pozíciu. Avšak pokiaľ by sme sa pozreli len na oblasť verejného obstarávania a zabezpečovania služieb tak ŽSK sa umiestnilo na 5. priečke. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Otvorená samospráva 2013", "informáciám", "obstarávania"], "url": ["http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/rank", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category/276", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/category/278"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:03.660927+00:00"}
{"id": "vr26662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26662", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Zdravotné sestry, lekári odmietali ísť, nastal veľký kolaps, kedy som musel zakročiť tým, že som nariadil stav núdze.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Právomoc vyhlásiť núdzový stav má vláda (článok 119, písmeno n) a nie prezident. Vláda vyhlásila núdzový stav 29. novembra 2011 prostredníctvom svojho nariadenia. Tento stav sa týkal 16 nemocníc . Je pravda, že od 21. októbra 2011 bola vláda kvôli novele ústavy pod čiastočnou kontrolou prezidenta, jeho kontrola sa však nevzťahovala na článok 119, písmeno n. Prezident mohol dať v tomto prípade vláde iba návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Z výroky však vyplýva, že prezident ten stav sám nariadil(vyhlásil), preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Právomoc vyhlásiť núdzový stav má vláda (článok 119, písmeno n) a nie prezident. Vláda vyhlásila núdzový stav 29. novembra 2011 prostredníctvom svojho nariadenia. Tento stav sa týkal 16 nemocníc . Je pravda, že od 21. októbra 2011 bola vláda kvôli novele ústavy pod čiastočnou kontrolou prezidenta, jeho kontrola sa však nevzťahovala na článok 119, písmeno n. Prezident mohol dať v tomto prípade vláde iba návrh na vyhlásenie núdzového stavu. Z výroky však vyplýva, že prezident ten stav sám nariadil(vyhlásil), preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "núdzový stav", "16 nemocníc", "novele", "nevzťahovala", "Prezident"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/vlada-vyhlasila-nudzovy-stav-v-niekt/434377-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172534-nudzovy-stav-sa-bude-tykat-16-nemocnic/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F356-2011-z-z.p-34318.pdf&ei=eHjnUuDFLI6O7QbouIFo&usg=AFQjCNHNgxQeekk_D5jqdwIG_d-clztiWQ&sig2=SqpfFFjayGDxzsqa8JoNiw", "http://oz-politeia.blogspot.sk/2011/10/oktobrova-novela-ustavy-slovenskej.html", "http://www.sme.sk/c/6154962/lekari-nenasli-dohodu-s-vladou-ziadaju-hlavu-uhliarika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:17.485308+00:00"}
{"id": "49548", "numeric_id": 49548, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49548", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale pred rokom, áno, ale pred rokom to bolo 30 % (inflácia, pozn.) na potraviny. A dneska je to 4 % aj vďaka opatreniam slovenskej vlády.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 15. apríla 2024, boli potraviny za marec 2024 medziročne drahšie o 0,6 %, zatiaľ čo pred rokom to bolo 29 %. Podľa údajov z februára 2024 dosiahla inflácia pri potravinách medziročnú hodnotu 3,3 %. Je však neoveriteľné, či k poklesu tempa rastu infláciu došlo na základe opatrení vlády, keďže analytici sa zhodujú, že najväčšiu rolu pri tomto poklese zohrala situácia na svetových trhoch.\n\nSlovenská vláda zvolila ako opatrenia na zmiernenie rastu cien potravín odpúšťanie odvodov pre farmárov a potravinárov a začala viac sledovať vývoj cien. Prvá odvodová úľava bola pre potravinárov schválená v júni 2023 na návrh poslancov za stranu Smer-SD Richarda Takáča a exministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera\n\nTempo zdražovania sa pritom kontinuálne spomaľovalo od marca 2023, kedy bola inflácia pre potraviny najvyššia (29%). Zaujímavosťou je, že ceny u 3 položiek klesli . Spotrebitelia tak platili menej za mlieko, syry a vajcia (o 4,5 %), zeleninu (o 4,2 %) a oleje a tuky (o 3,9 %).\n\nEkonómovia považujú za významný faktor pri znižovaní celkového tempa rastu inflácie predovšetkým reguláciu cien energií, ktorá na Slovensku pokračuje od začiatku vojny na Ukrajine a súvisiaceho skokového nárastu cien energií. Plošná dotácia cien energií predstavuje záťaž pre štátny rozpočet, preto ministerstvo hospodárstva avizovalo, že od budúceho roka plánuje prejsť z plošného dotovania cien na adresnejšiu pomoc.\n\nAnalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák klesajúci trend tempa rastu inflácie zhodnotil nasledovne: \"V číslach došlo k významnej a vítanej zmene, keď ceny potravín už nie sú hlavným ťahúňom rastu cien ani na medzimesačnej, ani na medziročnej báze.\" Ďalej vyzdvihol , že v marci došlo k medzimesačnému zlacneniu v šiestich z deviatich kategórií potravín. Po dlhom období poklesu burzových cien komodít sa tento vývoj podľa neho začal výraznejšie prejavovať aj v slovenských obchodoch.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky z 15. apríla 2024, boli potraviny za marec 2024 medziročne drahšie o 0,6 %, zatiaľ čo pred rokom to bolo 29 %. Podľa údajov z februára 2024 dosiahla inflácia pri potravinách medziročnú hodnotu 3,3 %. Je však neoveriteľné, či k poklesu tempa rastu infláciu došlo na základe opatrení vlády, keďže analytici sa zhodujú, že najväčšiu rolu pri tomto poklese zohrala situácia na svetových trhoch.", "Slovenská vláda zvolila ako opatrenia na zmiernenie rastu cien potravín odpúšťanie odvodov pre farmárov a potravinárov a začala viac sledovať vývoj cien. Prvá odvodová úľava bola pre potravinárov schválená v júni 2023 na návrh poslancov za stranu Smer-SD Richarda Takáča a exministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera", "Tempo zdražovania sa pritom kontinuálne spomaľovalo od marca 2023, kedy bola inflácia pre potraviny najvyššia (29%). Zaujímavosťou je, že ceny u 3 položiek klesli . Spotrebitelia tak platili menej za mlieko, syry a vajcia (o 4,5 %), zeleninu (o 4,2 %) a oleje a tuky (o 3,9 %).", "Ekonómovia považujú za významný faktor pri znižovaní celkového tempa rastu inflácie predovšetkým reguláciu cien energií, ktorá na Slovensku pokračuje od začiatku vojny na Ukrajine a súvisiaceho skokového nárastu cien energií. Plošná dotácia cien energií predstavuje záťaž pre štátny rozpočet, preto ministerstvo hospodárstva avizovalo, že od budúceho roka plánuje prejsť z plošného dotovania cien na adresnejšiu pomoc.", "Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák klesajúci trend tempa rastu inflácie zhodnotil nasledovne: \"V číslach došlo k významnej a vítanej zmene, keď ceny potravín už nie sú hlavným ťahúňom rastu cien ani na medzimesačnej, ani na medziročnej báze.\" Ďalej vyzdvihol , že v marci došlo k medzimesačnému zlacneniu v šiestich z deviatich kategórií potravín. Po dlhom období poklesu burzových cien komodít sa tento vývoj podľa neho začal výraznejšie prejavovať aj v slovenských obchodoch."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["potraviny", "dosiahla", "zvolila", "odvodov", "schválená", "klesli", "menej", "považujú", "pokračuje", "predstavuje", "zhodnotil", "vyzdvihol", "začal"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6abaeb96-278d-4e22-995d-d66c512e77eb/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvMc3HKNjAatOtaVKLp0gUSkaUDJY_31Dp5ce_OihubxkZnez-xYYLIFJ3hYbropK8p1-p8x9n3mx3-8bFLE_tjAePb1Mo8GjGSYOLH4D_Ol8iPErfQ7nI9tA2wF2nf8GDNhKqlptIa2yhm9JU5JCrgkvVQ_1pTrutZtWCtLUR96ee9g2QpV6ujzjIgtcYnp-TmxhmiQInJzkrrtyDFN4nsg6-XpV5JDehV7cytvFwQuHouazb8ggpJHtjRH9cehgTKNkHswsC6n1A7iikWoP3kUPhgeLthAnSGS3mR28_DFihDC61Yquvfg4HBjV3VRSiU8Fy_8oR_9jHieDyUYn4GrbSVewvIta75O9b51JuZ4MLZtl5xN9-AIGbCeq/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8b889f80-7a80-471f-8804-b74994b189ad/!ut/p/z1/tVJLU8IwGPwtHnps85UEknoLDPIQGEERyMVJIaUV2pQ2tuKvN3W8OOPzYA55zOxudrNBAq2RyGSV7KVJdCaP9rwRnYc5HbFu1-cA3QmG0fj6djbsXbUGyzZafQSw2aIPozt-M1iMiQ-kjcT3_HskkNhmJjcx2uiwlLFbHtwki1x5MA7YjS5S66bKlFvmhazODlSlMge7spCxIGLgUmknQv3IZQyIG1ISBCT0WSB3jXy-TXZo8yv06qe8TRz4YnCwfPEG6Q34kNAJAJsM2jDiw-UimGMMHL8DvtHYWA_0Sw8-RasqUTVaZs3LHNHtHyMOAY1_asXWnjyeToLbbnRm1LNB6_8ox97TKqa96d4mkCZupDVa_4pqMyRh6tXb1AOPMgqYUkZaJOi0MW6EeRZiZoULFalCFd5TYb9zbExeXjrgQF3X3l7r_VF5W5068Bkl1qUN_hGJ8nSZMnx2D9G0j4kIz_hlolb84hXXaFQp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3893631", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/polnohospodari-a-potravinari-mozu-opat-ziadat-o-odvodovu-ulavu-tentokrat-si-mozu-prilepsit-aj-dalsie-odvetvia/", "https://sita.sk/vpotravinarstve/odvodova-ulava-pre-vybranych-zamestnavatelov-zatial-neplati-socialne-odvody-zostavaju-v-povodnej-vyske/", "https://www.susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6abaeb96-278d-4e22-995d-d66c512e77eb/!ut/p/z1/rVPLcqMwEPwaH1UanhJHYBPAwV6DDbG5bPG0WTAQm5D136_IOpVyUgYOqwOP0vSoe7qFA7zFQRV2-T5s87oKS_a_C-RfDrGopnEqgGYLYM2f1ktTf-QNT8LPtwV06T6AtVFXhjsXORAlHNxu_9DAIjZxqKUJPzX-O_5rQY_37dV1G9YSqMaKE11nBYIlX_G6oZoisQGobUhgqabnKo4ggCq841XHcda274Ph849gCZwBS88D2Hzg4c5SYRp-gOCNflg86QxvmY6muhxY4lf93wuGznfJFT9AMBj2z8cBDuKqbdoD3tXROTygc4HyKkNh0c6AfdSnI0tDV6Xo3JzC7jKD7py2BXvLYRSmkSIjntAEiSnPI0WREpTIcixxfEpIGvXtmzhP8G5S9bAcpneSHQN6g2G3n3u-I4Ea6xGMkdwxkuRuwZKFosvTN-xV_ehLvP6cYSZLmRJzHKKUl5GYUQXR_iETkAmJI5plMTYBz8diw-51_vvlJVCZ-XXVpn9avP1wfwbnljkeo_ediqWgOdXJa9Eyy5vXqMyLMM7Tq4p7o-bIfRWTkjAfS-6QhP8ZYHYOf1roiz2jH7aHvnWNt5OgzdH7t45UuOSocOnbJjuU3VGP6EUo938Bs-KYCg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/881530-potravinova-inflacia-je-skrotena-pozrite-si-ktore-potraviny-zlacneli-ci-zdrazeli-najviac", "https://index.sme.sk/c/23316524/inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny.html", "https://www.noviny.sk/672220-energetika-regulacia-cien-energii-bude-nadalej-pokracovat-jej-postupne-rusenie-bude-zavisiet-od-vyvoja-na-trhoch-ci-od-vojny", "https://index.sme.sk/c/23316524/inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny.html", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96144373-inflacia-vyrazne-spomaluje-pomohli-jej-potraviny-aj-regulovane-ceny-vysvetluje-analytik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:35.250483+00:00"}
{"id": "vr37104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37104", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "My sme niekoľko krát v parlamente novelizovali zákony aj účelovo a počas hry. Pamätám si, keď sme 3-krát museli meniť trestný poriadok tejto krajiny len preto, aby ľudia podozriví zo závažnej trestnej činnosti neboli prepustení z väzby, alebo mohli byť do väzby zobratí.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmeny trestného poriadku - Zákon č. 301/2005 Z.z: zmena: 576/2009 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2010 zmena: 224/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 zmena: 346/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 Trestný poriadok sa menil kvôli osobe Antonína Nováka a Róberta Okoličányho.", "analysis_paragraphs": ["Zmeny trestného poriadku - Zákon č. 301/2005 Z.z: zmena: 576/2009 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. januára 2010 zmena: 224/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 zmena: 346/2010 Z.z., ktorý dopĺňa Trestný poriadok s účinnosťou od 1. septembra 2010 Trestný poriadok sa menil kvôli osobe Antonína Nováka a Róberta Okoličányho."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Zmeny", "menil"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-poriadok/", "http://www.fmg.sk/clanky/novela-trestneho-poriadku-reaguje-na-pripady-novak-a-okolicany-4938.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:27.013203+00:00"}
{"id": "vr29443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29443", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Prijaté reformy penzijného systému a ozdravenie verejných financií viedli k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2011 sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť index dlhodobej udržateľnosti výrazne zlepšil a na zlepšení sa podľa Rady najvýraznejšie podpísali reformné opatrenia z roku 2012 a konsolidácie z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2011 sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť index dlhodobej udržateľnosti výrazne zlepšil a na zlepšení sa podľa Rady najvýraznejšie podpísali reformné opatrenia z roku 2012 a konsolidácie z roku 2013. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "správe", "pdf"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2013_final.pdf", "http://www.rozpoctovarada.sk/page.asp?prg=page&lang=svk&status=278", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2015_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:41.748711+00:00"}
{"id": "42334", "numeric_id": 42334, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42334", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...prieskum AKO, ktorý som spomínala, že sme dnes publikovali, odpovedá aj na otázku, či by som bola schopná poraziť v druhom kole pána Harabina a pána Šefčoviča. A tie preferencie vyšli tak, že áno. Je to na dolnej hranici zarátaná štatistická chyba...", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Respondenti prieskumu AKO zverejneného 17. februára 2019 odpovedali na otázku, či by v simulovanom druhom kole volili Čaputovú alebo Šefčoviča, porovnanie Čaputovej s Harabinom však prieskum nezahŕňal. Vo vyjadrení pre Demagog.SK komunikačný tím Zuzany Čaputovej uviedol, že Čaputová záver odvodzovala z otázky o nevoliteľnosti jednotlivých kandidátov, z ktorej vyplynulo, že pre 54,5 % respondentov je Harabin nevoliteľný. Keďže ale prieskum priamu otázku, či by respondenti v druhom kole volili Čaputovú alebo Harabina neobsahoval, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nAk by sa do druhého kola volieb dostala Čaputová a Šefčovič, podľa prieskumu by nominanta Smeru porazila o takmer osem percentuálnych bodov – v druhom kole by získal Šefčovič 45,1 % a Čaputová 54,9 %.", "analysis_paragraphs": ["Respondenti prieskumu AKO zverejneného 17. februára 2019 odpovedali na otázku, či by v simulovanom druhom kole volili Čaputovú alebo Šefčoviča, porovnanie Čaputovej s Harabinom však prieskum nezahŕňal. Vo vyjadrení pre Demagog.SK komunikačný tím Zuzany Čaputovej uviedol, že Čaputová záver odvodzovala z otázky o nevoliteľnosti jednotlivých kandidátov, z ktorej vyplynulo, že pre 54,5 % respondentov je Harabin nevoliteľný. Keďže ale prieskum priamu otázku, či by respondenti v druhom kole volili Čaputovú alebo Harabina neobsahoval, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Ak by sa do druhého kola volieb dostala Čaputová a Šefčovič, podľa prieskumu by nominanta Smeru porazila o takmer osem percentuálnych bodov – v druhom kole by získal Šefčovič 45,1 % a Čaputová 54,9 %."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1384531/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:21.736089+00:00"}
{"id": "vr34190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34190", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Keď budú účinné tieto zákony od 1.januára, 3 mesiace na to budú prezidentské voľby. Pán poslanec Beblavý za nás dal pripomienku, nech je účinnosť tohto zákona až po prezidentských voľbách.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je navrhovaná účinnosť novely od 1. januára 2014.", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je navrhovaná účinnosť novely od 1. januára 2014."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["novely", "pripomienky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660", "http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Pripomienky-k-navrhu-zakona-o-volebnej-kampani.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:10.417567+00:00"}
{"id": "49060", "numeric_id": 49060, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49060", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme napríklad po tom, ako sme dostali od strany pána Sulíka 15-percentnú nezamestnanosť po vláde Ivety Radičovej, sme ju znížili na 5-percentnú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 nahradila vládu Ivety Radičovej koalícia vedená stranou Smer-SSD. V tom čase bola miera nezamestnanosti 14,7 %. Počas prvého volebného obdobia Smeru sa miera nezamestnanosti znížila na 10,6 % a na uvedených 5,9 % sa znížila počas tretej Ficovej vlády v roku 2017. Vláda Ivety Radičovej bola pri moci dva roky, zatiaľ čo vláda Roberta Fica mala päť rokov na zníženie nezamestnanosti na úroveň 5 %.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 nahradila vládu Ivety Radičovej koalícia vedená stranou Smer-SSD. V tom čase bola miera nezamestnanosti 14,7 %. Počas prvého volebného obdobia Smeru sa miera nezamestnanosti znížila na 10,6 % a na uvedených 5,9 % sa znížila počas tretej Ficovej vlády v roku 2017. Vláda Ivety Radičovej bola pri moci dva roky, zatiaľ čo vláda Roberta Fica mala päť rokov na zníženie nezamestnanosti na úroveň 5 %."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosti", "znížila"], "url": ["https://e.dennikn.sk/367530/hovori-pravdu-zamestnanosti-fico-ci-radicova/", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/v-roku-2017-sa-miera-evidovanej-nezamestnanosti-znizovala-v-kazdom-mesiaci-1.html?page_id=764913"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:46.459178+00:00"}
{"id": "49819", "numeric_id": 49819, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49819", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Sme jediná z ôsmich konsolidujúcich krajín eurozóny, ktorá zároveň zvyšuje výdavky. Všetky krajiny, keď konsolidujú, tak nezvyšujú výdavky.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci Eurozóny plánuje v nasledujúcom roku konsolidovať okrem nás ešte 7 ďalších krajín. Slovensko je z nich však jedinou, ktorá plánuje popritom aj zvyšovať výdavky. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV rozpočte pre rok 2025 plánuje znižovať deficit verejných financií v rámci Európskej únie 8 štátov. Okrem Slovenska sú to ešte Francúzsko, Malta, Fínsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko a Grécko. ( .pdf )\n\nZákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s nárastom príjmov o vyše 4,9 miliárd eur, zároveň však z návrhu vyplýva, že stúpnu aj výdavky, a to o 3,7 miliardy eur ( .pdf , s. 1). Deficit tak v budúcom roku klesne z 5,8 % na 4,7 % HDP ( .pdf , s. 99).\n\nRozpočtové bilancie krajín eurozóny pre roky 2024 a 2025. Zdroj: NBS , EK\n\nPodobným tempom znižuje svoj deficit aj Francúzsko (zo 6,1 % na 5,0 % ). Malta konsoliduje o 1% (z 4 % na 3 %), a podobne aj Fínsko (z 2,4 % na 1,4 %). Taliansko znižuje deficit o 0,5 % (z 3,8 % na 3,3 %), Slovinsko o 0,3 % (z 2,9 % na 2,6 %), Nemecko o 0,75 % ( z 2,5 % na 1,75 %) a Grécko o 0,4 % (z 1 % na 0,6 %) ( .pdf , tabuľka General government budgetary position).\n\nSlovensko je jedinou z týchto krajín, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska (NBS).\n\n„Slovensko je jednou z 8 krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok a to pomerne výrazne. Je však jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky“, píše sa v analýze ( .pdf , s. 2).\n\nNBS taktiež konštatuje, že cielený deficit je stále druhým najvyšším v rámci krajín Eurozóny a že Slovensko má druhú najhoršiu očakávanú rozpočtovú bilanciu za rok 2024, ako aj plánovanú pre rok 2025 ( .pdf , s. 2-3).\n\nZ analýzy taktiež vyplýva, že v roku 2025 Maastrichtské kritérium schodku verejných financií v maximálnej výške 3 % HDP spolu so Slovenskom nesplnia už len Francúzsko, Fínsko a Taliansko ( .pdf , s. 3).", "analysis_paragraphs": ["V rámci Eurozóny plánuje v nasledujúcom roku konsolidovať okrem nás ešte 7 ďalších krajín. Slovensko je z nich však jedinou, ktorá plánuje popritom aj zvyšovať výdavky. Výrok Mariána Viskupiča preto hodnotíme ako pravdivý.", "V rozpočte pre rok 2025 plánuje znižovať deficit verejných financií v rámci Európskej únie 8 štátov. Okrem Slovenska sú to ešte Francúzsko, Malta, Fínsko, Taliansko, Slovinsko, Nemecko a Grécko. ( .pdf )", "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2025 počíta s nárastom príjmov o vyše 4,9 miliárd eur, zároveň však z návrhu vyplýva, že stúpnu aj výdavky, a to o 3,7 miliardy eur ( .pdf , s. 1). Deficit tak v budúcom roku klesne z 5,8 % na 4,7 % HDP ( .pdf , s. 99).", "Rozpočtové bilancie krajín eurozóny pre roky 2024 a 2025. Zdroj: NBS , EK", "Podobným tempom znižuje svoj deficit aj Francúzsko (zo 6,1 % na 5,0 % ). Malta konsoliduje o 1% (z 4 % na 3 %), a podobne aj Fínsko (z 2,4 % na 1,4 %). Taliansko znižuje deficit o 0,5 % (z 3,8 % na 3,3 %), Slovinsko o 0,3 % (z 2,9 % na 2,6 %), Nemecko o 0,75 % ( z 2,5 % na 1,75 %) a Grécko o 0,4 % (z 1 % na 0,6 %) ( .pdf , tabuľka General government budgetary position).", "Slovensko je jedinou z týchto krajín, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky. Konštatuje to aj analýza Národnej banky Slovenska (NBS).", "„Slovensko je jednou z 8 krajín eurozóny, ktorá medzi rokmi 2024 a 2025 znižuje schodok a to pomerne výrazne. Je však jedinou z nich, ktorá popri tom zvyšuje svoje výdavky“, píše sa v analýze ( .pdf , s. 2).", "NBS taktiež konštatuje, že cielený deficit je stále druhým najvyšším v rámci krajín Eurozóny a že Slovensko má druhú najhoršiu očakávanú rozpočtovú bilanciu za rok 2024, ako aj plánovanú pre rok 2025 ( .pdf , s. 2-3).", "Z analýzy taktiež vyplýva, že v roku 2025 Maastrichtské kritérium schodku verejných financií v maximálnej výške 3 % HDP spolu so Slovenskom nesplnia už len Francúzsko, Fínsko a Taliansko ( .pdf , s. 3)."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "NBS", ".pdf", "analýza", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/92ae05aa-5bec-4f31-874f-3da0246485f2_en?filename=SWD_2024_950_accompanying-17-DBPs.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/96/Zakon-o-statnom-rozpocte-na-rok-2025.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/92ae05aa-5bec-4f31-874f-3da0246485f2_en?filename=SWD_2024_950_accompanying-17-DBPs.pdf", "https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/92ae05aa-5bec-4f31-874f-3da0246485f2_en?filename=SWD_2024_950_accompanying-17-DBPs.pdf", "https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true", "https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true", "https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true", "https://nbs.sk/dokument/13e346b5-e1bb-4b84-b3a4-b5465e1e774a/stiahnut/?force=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:02.517308+00:00"}
{"id": "47625", "numeric_id": 47625, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47625", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dnes je to o tej skupine 50 a vyššie, ak títo ľudia sa rozhodnú zaočkovať na viac ako 65 % v ich okrese, ich okres nikdy nebude čierny. Ak sa ich rozhodne 75 % nikdy nebude bordový", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa počas tretej vlny pandémie Covid-19 riadi nastavením pravidiel súvisiacich s vývojom epidemiologickej situácie na základe tzv. Covid automatu. Ide o systém Ministerstva zdravotníctva, ktorého cieľom je včasne zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu nákazy a zabezpečiť stabilizáciu a zlepšenie pandemickej situácie. Na základe tohto semaforu sú jednotlivé okresy rozdelené do jednej z 5 kategórií, ktoré určujú stupeň obmedzení platných v danom okrese. Populácia vo veku nad 50 rokov predstavuje rizikovú skupinu, ktorá je pri ochorení covid-19 vystavená vyššej pravdepodobnosti hospitalizácie a vyššiemu riziku úmrtia ( pdf , s. 2). Vzhľadom na túto skutočnosť a na fakt, že očkovanie predstavuje jediný prostriedok účinnej ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia Covid-19, zohľadňuje Covid automat zaočkovanosť tejto skupiny obyvateľstva. Ak je v okrese zaočkovaných aspoň 65 percent obyvateľov vo veku nad 50 rokov, daný okres bude na semafore zaradený o jeden stupeň nižšie ako by bol v opačnom prípade. Znamená to, že takýto okres nikdy nebude zaradený do 3. stupňa ohrozenia a teda do čiernej farby. Ak je v okrese zaočkovaných 75 percent tejto populácie, je úroveň upravená o dva stupne nadol od identifikovaného stupňa, čo znamená, že takýto okres sa nikdy nestane bordovým. Jediným okresom , ktorý uplatňuje výhody vychádzajúce s viac ako 75 percentnej zaočkovanosti obyvateľov nad 50 rokov, je v súčasnosti Bratislava. Na základe vyššie uvedených informácií hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa počas tretej vlny pandémie Covid-19 riadi nastavením pravidiel súvisiacich s vývojom epidemiologickej situácie na základe tzv. Covid automatu. Ide o systém Ministerstva zdravotníctva, ktorého cieľom je včasne zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu nákazy a zabezpečiť stabilizáciu a zlepšenie pandemickej situácie. Na základe tohto semaforu sú jednotlivé okresy rozdelené do jednej z 5 kategórií, ktoré určujú stupeň obmedzení platných v danom okrese. Populácia vo veku nad 50 rokov predstavuje rizikovú skupinu, ktorá je pri ochorení covid-19 vystavená vyššej pravdepodobnosti hospitalizácie a vyššiemu riziku úmrtia ( pdf , s. 2). Vzhľadom na túto skutočnosť a na fakt, že očkovanie predstavuje jediný prostriedok účinnej ochrany pred ťažkým priebehom ochorenia Covid-19, zohľadňuje Covid automat zaočkovanosť tejto skupiny obyvateľstva. Ak je v okrese zaočkovaných aspoň 65 percent obyvateľov vo veku nad 50 rokov, daný okres bude na semafore zaradený o jeden stupeň nižšie ako by bol v opačnom prípade. Znamená to, že takýto okres nikdy nebude zaradený do 3. stupňa ohrozenia a teda do čiernej farby. Ak je v okrese zaočkovaných 75 percent tejto populácie, je úroveň upravená o dva stupne nadol od identifikovaného stupňa, čo znamená, že takýto okres sa nikdy nestane bordovým. Jediným okresom , ktorý uplatňuje výhody vychádzajúce s viac ako 75 percentnej zaočkovanosti obyvateľov nad 50 rokov, je v súčasnosti Bratislava. Na základe vyššie uvedených informácií hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["systém", "pdf", "okresom"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-20-10-2021-mapa-okresy", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/09/3_covid-automat_signalizacny-system_4v2.pdf", "https://bratislava.sme.sk/c/22748585/bratislava-dosiahla-plnu-zaockovanost-75-obyvatelstva-nad-50-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:39.501947+00:00"}
{"id": "49255", "numeric_id": 49255, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49255", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Takáto legislatíva bola na stole (pozn. týkajúca sa inštitútu registrovaného partnerstva a žitia v rovnoprávnom zväzku), Viliam Karas priniesol takéto riešenia, ale pani ministerka Dubovcová to stiahla zo stola.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Majerský reagoval na otázku moderátora o inštitúte registrovaného partnerstva.\n\nPo vražde na Zámockej ulici v októbri 2022 v Bratislave poveril premiér Heger ministra spravodlivosti vypracovaním legislatívnych návrhov, ktoré by riešili aj situáciu LGBTI+ komunity. Karasov návrh zavádzal inštitút dôverníctva umožňoval zakladal súkromné nadačné fondy. Nešlo tak o úpravu registrovaných partnerstiev, ale len o možnosť podať vyhlásenie u notára, ktoré by dovoľovalo dôverníkovi vykonávať len niektoré úkony, ktoré sú bežné pre manželstvá alebo registrované partnerstvá. Podľa organizácii venujúcich sa právam LGBTI+ komunity bol tento návrh nedostatočný, pretože navrhovaná legislatíva nespĺňala ani minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia. S podobných dôvodov požiadala nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová o stiahnutie návrhu. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPo dvojnásobnej vražde, ktorá sa udiala na Zámockej ulici v Bratislave, poveril premiér Eduard Heger ministra spravodlivosti Viliama Karasa spracovaním legislatívnych návrhov aj pre LGBTI+ komunitu.\n\nV januári tohto roka pripravil minister Karas návrh legislatívnych zmien na zlepšenie právnej ochrany nezosobášených párov. Návrh však nehovoril o registrovaných partnerstvách, ale o takzvanom inštitúte dôverníctva, ktorý nie je venovaný výlučne párom rovnakého pohlavia, ale pre akékoľvek nezosobášené páry.\n\nV praxi išlo o tzv. fiduciárne vyhlásenie, teda právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízkeho právomocou oboznamovať sa napríklad so svojimi zdravotnými informáciami. Toto vyhlásenie by taktiež umožnilo stanoviť dôverníka na správu dedičstva, či určiť ho ako poručníka alebo opatrovníka detí zosnulého.\n\nDruhým riešením z tohto legislatívneho balíka bol zákon o súkromných nadačných fondoch, tzv. trustoch, ktorým mali byť riešené ďalšie majetkové vzťahy a ich efektívne spravovanie\n\nNávrh však kritizovali viacerí aktivisti aj mimovládne organizácie. Iniciatíva Inakosť, ktorá spája ľudí a organizácie, ktoré hľadajú riešenia na zlepšenie života LGBTI ľudí vydala vyhlásenie , že sa tieto dva nové inštitúty v podstate ich požiadaviek netýkajú. Kľúčové je podľa iniciatívy uznanie existencie partnerského vzťahu a jeho overenie vzájomným vyhlásením. Iniciatíva dodáva, že tento vzťah dôverníctva nie je vzájomný a nemá definovaný súbor práv a povinností typicky potrebný pre partnerské vzťahy. Navrhovaná legislatíva tak podľa iniciatívy jednoznačne nespĺňa minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia.\n\nPo nástupe úradníckej vlády v máji tohto roka požiadala nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová o stiahnutie tohto návrhu. Podľa nej išlo totiž iba o doplnenie už existujúcich inštitútov v občianskom zákonníku a nie o riešenie životnej situácie ľudí, ktorí patria do menšiny LGBTI+.", "analysis_paragraphs": ["Majerský reagoval na otázku moderátora o inštitúte registrovaného partnerstva.", "Po vražde na Zámockej ulici v októbri 2022 v Bratislave poveril premiér Heger ministra spravodlivosti vypracovaním legislatívnych návrhov, ktoré by riešili aj situáciu LGBTI+ komunity. Karasov návrh zavádzal inštitút dôverníctva umožňoval zakladal súkromné nadačné fondy. Nešlo tak o úpravu registrovaných partnerstiev, ale len o možnosť podať vyhlásenie u notára, ktoré by dovoľovalo dôverníkovi vykonávať len niektoré úkony, ktoré sú bežné pre manželstvá alebo registrované partnerstvá. Podľa organizácii venujúcich sa právam LGBTI+ komunity bol tento návrh nedostatočný, pretože navrhovaná legislatíva nespĺňala ani minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia. S podobných dôvodov požiadala nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová o stiahnutie návrhu. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Po dvojnásobnej vražde, ktorá sa udiala na Zámockej ulici v Bratislave, poveril premiér Eduard Heger ministra spravodlivosti Viliama Karasa spracovaním legislatívnych návrhov aj pre LGBTI+ komunitu.", "V januári tohto roka pripravil minister Karas návrh legislatívnych zmien na zlepšenie právnej ochrany nezosobášených párov. Návrh však nehovoril o registrovaných partnerstvách, ale o takzvanom inštitúte dôverníctva, ktorý nie je venovaný výlučne párom rovnakého pohlavia, ale pre akékoľvek nezosobášené páry.", "V praxi išlo o tzv. fiduciárne vyhlásenie, teda právny úkon u notára, ktorým človek poverí blízkeho právomocou oboznamovať sa napríklad so svojimi zdravotnými informáciami. Toto vyhlásenie by taktiež umožnilo stanoviť dôverníka na správu dedičstva, či určiť ho ako poručníka alebo opatrovníka detí zosnulého.", "Druhým riešením z tohto legislatívneho balíka bol zákon o súkromných nadačných fondoch, tzv. trustoch, ktorým mali byť riešené ďalšie majetkové vzťahy a ich efektívne spravovanie", "Návrh však kritizovali viacerí aktivisti aj mimovládne organizácie. Iniciatíva Inakosť, ktorá spája ľudí a organizácie, ktoré hľadajú riešenia na zlepšenie života LGBTI ľudí vydala vyhlásenie , že sa tieto dva nové inštitúty v podstate ich požiadaviek netýkajú. Kľúčové je podľa iniciatívy uznanie existencie partnerského vzťahu a jeho overenie vzájomným vyhlásením. Iniciatíva dodáva, že tento vzťah dôverníctva nie je vzájomný a nemá definovaný súbor práv a povinností typicky potrebný pre partnerské vzťahy. Navrhovaná legislatíva tak podľa iniciatívy jednoznačne nespĺňa minimálny štandard ochrany ľudských práv párov rovnakého pohlavia.", "Po nástupe úradníckej vlády v máji tohto roka požiadala nová ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová o stiahnutie tohto návrhu. Podľa nej išlo totiž iba o doplnenie už existujúcich inštitútov v občianskom zákonníku a nie o riešenie životnej situácie ľudí, ktorí patria do menšiny LGBTI+."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["poveril", "pripravil", "išlo", "bol", "vyhlásenie", "požiadala"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/422970-minister-v-karas-pripravil-navrhy-pomoci-pre-nezosobasene-pary-lgbti-komunita-tvrdi-ze-ich-problemy-to-neriesi", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654183-karas-pripravil-navrh-pomoci-pre-pary-rovnakeho-pohlavia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654183-karas-pripravil-navrh-pomoci-pre-pary-rovnakeho-pohlavia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654183-karas-pripravil-navrh-pomoci-pre-pary-rovnakeho-pohlavia/", "https://www.facebook.com/inakost/posts/540761304753043/?paipv=0&eav=Afax-HMyfV-FuF29I5I5jH9kg_z3O8q7hTi_azInPjKibWQK-inVydrb8aAYScuONMA&_rdr", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/668653-vlada-stiahla-z-parlamentu-navrh-rieseni-zivotnych-situacii-nezosobasenych-parov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:55.888731+00:00"}
{"id": "vr27442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27442", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dve tretiny mladých ľudí keby mali možnosť, tak odídu do zahraničia.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike 9. marca, Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). V návrhu (vlastný materiál, s. 2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike 9. marca, Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). V návrhu (vlastný materiál, s. 2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. túto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, približne dve tretiny mladých by uprednostnilo život v inej krajine a teda odchod zo Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"S cieľom využiť potenciál mladých ľudí pre hospodársky a spoločenský rozvoj krajiny, je potrebné vynaložiť viac zdrojov na rozvoj tých oblastí politiky, ktoré ovplyvňujú mladých ľudí v ich každodennom živote, zlepšujú kvalitu ich života, prispejú k zníženiu ich sociálnej závislosti a podporia ich autonómiu. Tak sa Slovensko môže stať krajinou, kde mladí ľudia budú chcieť zostať žiť. Dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Online rozhovory SME a Pravda", "návrhu", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://hsr.rokovania.sk/2014-198540991-30c0/", "http://www.aktuality.sk/clanok/243958/az-70-mladych-slovakov-chce-zit-radsej-v-zahranici-dovodom-je-najma-nezamestnanost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:18.073420+00:00"}
{"id": "vr34721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34721", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú rovnaký názor (koaličné strany vo vláde Ivety Radičovej, pozn.) na to, že treba regulačný rámec zrušiť, aby sa zvyšovali ceny energií? Majú.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opäť z programového vyhlásenia (.pdf): „...vláda SR vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu.“ Čo síce môže znamenať oslabenie regulácií cien energií, nie však zrušenie regulačného rámca a nie nutne zvyšovanie cien energií.", "analysis_paragraphs": ["Opäť z programového vyhlásenia (.pdf): „...vláda SR vyvinie úsilie na minimalizáciu politického a verejného vplyvu a zabezpečí odbornú profesionalitu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a odbornú profesionalitu manažmentu a zástupcov štátu v energetických podnikoch s účasťou štátu.“ Čo síce môže znamenať oslabenie regulácií cien energií, nie však zrušenie regulačného rámca a nie nutne zvyšovanie cien energií."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["programového vyhlásenia"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:16.586642+00:00"}
{"id": "vr32148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32148", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Česká vláda napríklad teraz, lebo to je pravicová vláda ide jednoznačne prudkým zvýšením DPH.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda ČR už zvýšila DPH a plánuje ďalšie zvyšovanie. To či sa jedná o \"jednoznačne prudké\" zvyšovanie považujeme za politické hodnotenie a neposudzujeme ho. Výrok považujeme za pravdivý. Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike v januári 2012, kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %. Vláda ČR plánuje ďalšie zvýšenie DPH od januára 2013 zo 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Českí poslanci však tento návrh neschválili , zo 101 poslancov potrebných na schválenie zákona, hlasovalo za jeho prijatie iba 94 poslancov. Vláda plánuje predložiť návrh zákona znova a spojí s ním aj hlasovanie o dôvere. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda ČR už zvýšila DPH a plánuje ďalšie zvyšovanie. To či sa jedná o \"jednoznačne prudké\" zvyšovanie považujeme za politické hodnotenie a neposudzujeme ho. Výrok považujeme za pravdivý. Zvýšenie DPH prebehlo v Českej republike v januári 2012, kedy sa znížená sadzba dane zvýšila z 10 % na 14 %. Podľa novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 235/2004 Sb má od januára 2013 znížená sadzba DPH dosiahnuť úroveň 17,5 %. Vláda ČR plánuje ďalšie zvýšenie DPH od januára 2013 zo 14 % na 15 % (znížená sadzba DPH) a z 20 % na 21 % (základná sadzba DPH). Českí poslanci však tento návrh neschválili , zo 101 poslancov potrebných na schválenie zákona, hlasovalo za jeho prijatie iba 94 poslancov. Vláda plánuje predložiť návrh zákona znova a spojí s ním aj hlasovanie o dôvere. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Zvýšenie", "č. 235/2004 Sb", "neschválili", "Vláda"], "url": ["http://praha.idnes.cz/knihovny-budou-kvuli-zvysene-dph-setrit-doufaji-ale-v-priliv-ctenaru-12u-/praha-zpravy.aspx?c=A110809_1631883_praha-zpravy_sfo", "http://business.center.cz/business/pravo/zakony/dph/cast1h2d6.aspx", "http://www.ta3.com/clanok/1005399/ceski-poslanci-neschvalili-zvysenie-dph-hrozi-pad-vlady.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/cr-poslanecka-snemovna-neschvalila-zvysenie-dph.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:37.323469+00:00"}
{"id": "vr34261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34261", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... pán poslanec, podpredseda Ústavno-právneho výboru pán Mamojka predkladá pána terajšieho generálneho prokurátora pána Trnku, ktorého pozná dlhé roky, však spolu pracovali, dokonca on učil na VŠ na Právnickej fakulte, tak zatiaľ sú v hre títo piati zrejme.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré tento výrok potvrdzujú alebo vyvracajú.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie, ktoré tento výrok potvrdzujú alebo vyvracajú."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:34.310438+00:00"}
{"id": "vr16507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16507", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V Košiciach a blízkom okolí evidujeme vyše 60 investorov z Nemecka.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ohľadom prítomnosti nemeckých investorov v Košiciach a okolí sme narazili na niekoľko správ. Avšak nevieme o existencii zoznamu investorov, ktorý by poslúžil na náš účel. Z verejne dostupných zdrojov teda nevieme určiť počet investorov z Nemecka, ktorí by mohli v KE pôsobiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 19. mája 2014 bola zverejnená správa , že \" do Košíc mieri unikátna výroba v oblasti letectva. Ako v pondelok informoval denník Hospodárske noviny (HN), záujem prísť do metropoly východu má nemecká letecká spoločnosť AirBerlin.\" O inom investorovi sme sa dozvedeli v roku 2004 . \" Približne pol miliardy korún, vrátane súvisiacej mestskej infraštruktúry, investovala nemecká finančná spoločnosť Saller do výstavby nového obchodného centra (OC) Galéria v Košiciach, ktoré otvoria pre verejnosť vo štvrtok 9. septembra.\" O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk . \"Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni.\" V blízkom okolí Košíc sa nachádzajú 3 priemyslové parky: Nová Polhora, Veľká Ida a Kechnec. V prvom nie sú zatiaľ etablovaní žiadni investori, nakoľko výstavba parku ešte nie je dokončená. V priemyselnom parku Veľká Ida sú etablované 3 spoločnosti: slovenské ENERGYCO , luxemburská spoločnosť IEE a švajčiarska spoločnosť Oerlikon Balzers . V priemyselnej zóne Kechnec sa v súčasnosti nachádza 8 spoločnosti: z toho jedna nemecká ( Getrag ) a dve rakúske firmy ( Schelling Anlagenbau GmbH a spoločnosť Künz ). Dátum zverejnenia analýzy: 25.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ohľadom prítomnosti nemeckých investorov v Košiciach a okolí sme narazili na niekoľko správ. Avšak nevieme o existencii zoznamu investorov, ktorý by poslúžil na náš účel. Z verejne dostupných zdrojov teda nevieme určiť počet investorov z Nemecka, ktorí by mohli v KE pôsobiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 19. mája 2014 bola zverejnená správa , že \" do Košíc mieri unikátna výroba v oblasti letectva. Ako v pondelok informoval denník Hospodárske noviny (HN), záujem prísť do metropoly východu má nemecká letecká spoločnosť AirBerlin.\" O inom investorovi sme sa dozvedeli v roku 2004 . \" Približne pol miliardy korún, vrátane súvisiacej mestskej infraštruktúry, investovala nemecká finančná spoločnosť Saller do výstavby nového obchodného centra (OC) Galéria v Košiciach, ktoré otvoria pre verejnosť vo štvrtok 9. septembra.\" O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk . \"Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni.\" V blízkom okolí Košíc sa nachádzajú 3 priemyslové parky: Nová Polhora, Veľká Ida a Kechnec. V prvom nie sú zatiaľ etablovaní žiadni investori, nakoľko výstavba parku ešte nie je dokončená. V priemyselnom parku Veľká Ida sú etablované 3 spoločnosti: slovenské ENERGYCO , luxemburská spoločnosť IEE a švajčiarska spoločnosť Oerlikon Balzers . V priemyselnej zóne Kechnec sa v súčasnosti nachádza 8 spoločnosti: z toho jedna nemecká ( Getrag ) a dve rakúske firmy ( Schelling Anlagenbau GmbH a spoločnosť Künz ). Dátum zverejnenia analýzy: 25.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-25", "analysis_sources": {"text": ["správa", "2004", "zive.sk", "nachádzajú", "prvom", "Veľká Ida", "ENERGYCO", "IEE", "Oerlikon Balzers", "Kechnec", "Getrag", "Schelling Anlagenbau GmbH", "Künz"], "url": ["https://www.noviny.sk/ekonomika/129647-nemecky-investor-prinesie-na-vychod-200-pracovnych-miest", "https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/nemecky-saller-investoval-do-vystavby-oc-galeria-v-kosiciach.html", "https://www.zive.sk/clanok/116321/do-kosic-prisiel-dalsi-it-investor-o-pol-roka-chce-mat-desiatky-ludi/", "http://www.priemyselneparkyslovenska.sk/sk/textove-zobrazenie#kraj-ke/okres-KS", "http://www.novapolhorainvest.sk/sk/uvod", "http://pozemkyke.sk/sk/investori", "http://www.energyco.sk/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/velka-ida-iee-zavod/105486-clanok.html", "https://www.oerlikon.com/balzers/com/en/our-company/history/", "http://www.kechnec.sk/clanok/priemyselna-zona-kechnec", "http://www.getrag.com/de/imprint/imprint.html", "http://www.schelling.at/", "https://www.kuenz.com/sk/o-nas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:22.826541+00:00"}
{"id": "vr35224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35224", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No viete čo nie je to žiadna sláva, lebo tiež napriek tomu, že my sme hovorili, že najdôležitejší bod z nášho programu je odvodový bonus a ten v programovom vyhlásení je a ten sa aj ide realizovať už bolo prvé pracovné stretnutie k tomu, tak boli sme aj veľmi spájaní s dekriminalizáciou mariuhany, s registrovanými partnerstvami a tam v tomto momente sme jednoducho ustúpili.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:00.948953+00:00"}
{"id": "vr17644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17644", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...6 rokov (vo funkcii prezidenta Policajného zboru, pozn.) budem mať, dožijeme 15. mája.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov zo životopisu Tibora Gašpara dostupného na stránke Ministerstva vnútra SR vo funkcii prezidenta Policajného zboru SR pôsobí od 15. mája 2012, čo k 15. máju 2018 bude naozaj šesť rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov zo životopisu Tibora Gašpara dostupného na stránke Ministerstva vnútra SR vo funkcii prezidenta Policajného zboru SR pôsobí od 15. mája 2012, čo k 15. máju 2018 bude naozaj šesť rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "uviedol"], "url": ["https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru", "http://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-gaspar-pzsr-ministerstvo-vnut/319999-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:29.641507+00:00"}
{"id": "vr15372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15372", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A môžeme hovoriť o ďalšom 24 % zvýšení (platov učiteľov, pozn.) v horizonte nasledujúcich troch rokov. Čo by, preboha, za to dali iní, keby mohli povedať, že majú zákonom garantované 24 % zvýšenie platu!", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády (.pdf, s. 32) na roky 2016 ~ 2020 je síce vyjadrený zámer každoročne zvyšovať platy učiteľov počínajúc rokom 2018, ale zákonom je garantované len 6 % zvýšenie platu od 1. septembra 2016 v podobe novej platovej tabuľky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády (.pdf, s. 32) na roky 2016 ~ 2020 je síce vyjadrený zámer každoročne zvyšovať platy učiteľov počínajúc rokom 2018, ale zákonom je garantované len 6 % zvýšenie platu od 1. septembra 2016 v podobe novej platovej tabuľky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády", ".pdf", "novela", "doteraz platným", "Demagog.SK"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/217/20160901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2015/432/20160101_4561067-2.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/589/robert-fico-o-sucasnom-diani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:30.528161+00:00"}
{"id": "vr35392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35392", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Dobre, znovu opakujem, musím to povedať pán Oravec, ktorého ste vaša vláda schválili teraz do Bruselu zastupovať zamestnávateľov, takže tam stráca dôveru zrejme aj pán Oravec a očakával by som od pani predsedníčky vlády, aby revidovala toto uznesenie, ktoré išlo do európskeho sociálneho a hospodárskeho výboru, kde má zastupovať Slovensko...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila nomináciu Jána Oravca zastupovať zamestnávateľov za Slovensko v Hospodárskom a sociálnom výbore v rokoch 2010 až 2015 14. júla 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila nomináciu Jána Oravca zastupovať zamestnávateľov za Slovensko v Hospodárskom a sociálnom výbore v rokoch 2010 až 2015 14. júla 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["nomináciu", "14. júla 2010"], "url": ["http://rpo.rokovania.sk/RokovanieVlady/html/m_Mater-Dokum-121753.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-10877?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:15.433570+00:00"}
{"id": "vr31454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31454", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Len povodne v prvom roku znamenali dopady 680 miliónov eur, čiže zvýšené výdavky.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR spôsobili v roku 2010 povodne škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR spôsobili v roku 2010 povodne škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["povodne", "11", "13,3", "300"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52243250-povodne-napachali-u-nas-skody-za-stovky-milionov-eur", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vyclenila-na-povodne-dalsich-13-3-miliona-eur/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:16.454305+00:00"}
{"id": "49032", "numeric_id": 49032, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49032", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "A iný sudca povedal, že je dôvodné (pozn. obvinenie Čurillovcov).", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bratislavský krajský súd septembri 2021 konštatoval , že stíhanie vyšetrovateľov NAKA je neopodstatnené. Obvinení sú však aj naďalej a to zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Generálna prokuratúra vo februári 2022 zrušila len časť obvinení.\n\nK tomu sa vyjadril policajný prezident Hamran na tlačovej konferencii 8. septembra 2022. Povedal, že súd neoznačil stíhanie za dôvodné, obvinenie už vyše roka trvá a je politicky zneužívané . K stíhaniu sa vyjadril aj na ďalšej tlačovej besede 15. marca 2023. Podľa Hamrana tri súdy údajne potvrdili, že sa vyšetrovatelia trestného konania nedopustili.\n\nNa tlačovú besedu reagoval právnik Martin Ribár vo videu na facebookovej stránke „Za právny štát“. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa odvoláva na uznesenie Úradu inšpekčnej služby – tá je zodpovedná za vyšetrovanie a aj obvinenie vyšetrovateľov:\n\n„Na strane druhej z obsahu dotknutého uznesenia plynú závažné skutočnosti vyvolávajúce podozrenia, že v iných trestných veciach malo dochádzať a to aj za prispenia OČTK ku skresľovaniu dôkaznej situácie vytváraním nepravdivých dôkazov, (…) pričom o týchto skutočnostiach mal vedieť aj vyšetrovateľ Ján Čurilla“ (od 5:56).\n\nRozhodnutie sa zdá byť jediným údajným dôkazom v prospech tvrdenia, že obvinenia vyšetrovateľov NAKA sú opodstatnené. Predmetné rozhodnutie NS SR dostupné nie je, tvrdenia Martina Ribára nemôžeme overiť.\n\nPočas tlačovej besedy Hamran spomína aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého sa vyšetrovatelia NAKA nedopustili trestných skutkov či manipulácií vyšetrovania (10:50).\n\nOslovili sme Milana Krajniaka a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o vyjadrenie, do vydania relácie 4. 5. 2023 tak však neurobili.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský krajský súd septembri 2021 konštatoval , že stíhanie vyšetrovateľov NAKA je neopodstatnené. Obvinení sú však aj naďalej a to zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Generálna prokuratúra vo februári 2022 zrušila len časť obvinení.", "K tomu sa vyjadril policajný prezident Hamran na tlačovej konferencii 8. septembra 2022. Povedal, že súd neoznačil stíhanie za dôvodné, obvinenie už vyše roka trvá a je politicky zneužívané . K stíhaniu sa vyjadril aj na ďalšej tlačovej besede 15. marca 2023. Podľa Hamrana tri súdy údajne potvrdili, že sa vyšetrovatelia trestného konania nedopustili.", "Na tlačovú besedu reagoval právnik Martin Ribár vo videu na facebookovej stránke „Za právny štát“. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa odvoláva na uznesenie Úradu inšpekčnej služby – tá je zodpovedná za vyšetrovanie a aj obvinenie vyšetrovateľov:", "„Na strane druhej z obsahu dotknutého uznesenia plynú závažné skutočnosti vyvolávajúce podozrenia, že v iných trestných veciach malo dochádzať a to aj za prispenia OČTK ku skresľovaniu dôkaznej situácie vytváraním nepravdivých dôkazov, (…) pričom o týchto skutočnostiach mal vedieť aj vyšetrovateľ Ján Čurilla“ (od 5:56).", "Rozhodnutie sa zdá byť jediným údajným dôkazom v prospech tvrdenia, že obvinenia vyšetrovateľov NAKA sú opodstatnené. Predmetné rozhodnutie NS SR dostupné nie je, tvrdenia Martina Ribára nemôžeme overiť.", "Počas tlačovej besedy Hamran spomína aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, podľa ktorého sa vyšetrovatelia NAKA nedopustili trestných skutkov či manipulácií vyšetrovania (10:50).", "Oslovili sme Milana Krajniaka a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o vyjadrenie, do vydania relácie 4. 5. 2023 tak však neurobili."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["konštatoval", "zrušila", "zneužívané", "Podľa Hamrana", "videu"], "url": ["https://dennikn.sk/2558019/vysetrovatelia-naka-aj-sef-policajnej-inspekcie-idu-na-slobodu-rozhodol-krajsky-sud/?ref=inm", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144605-maros-zilinka-zrusil-curillovi-a-spol-len-cast-obvineni", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/272418-sme-zvyknuti-na-ostru-kritiku-zo-strany-politikov-vyhlasil-policajny-prezident-hamran", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/668920-policajny-prezident-hamran-ak-sa-robert-fico-dostane-k-moci-nemienim-ostat-v-uniforme", "https://www.facebook.com/zapravnystat/videos/1835559780155134"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:54.855857+00:00"}
{"id": "vr36336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36336", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale čo je najpodstatnejšie, je úplne evidentné, že naše opatrenia, ktoré sme urobili v rámci krízy, boli úspešné. Slovensko má najvyšší hospodársky rast v celej Európskej únii.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je však zavádzajúce tvrdiť, že vysoký rast HDP Slovenska vyplýva z protikrízových opatrení. Súvislosť nie je dokázateľná a je spochybniteľná argumentom o otvorenosti Slovenskej ekonomiky, keďže vyše 80% HDP je tvorené exportom a teda dopytom zahraničných subjektov po produktoch výrobcov vyrábajúcich na Slovensku. Akékoľvek vládne opatrenie namierené na zvýšenie domáceho dopytu má tak na tvorbu HDP marginálny dopad. Napríklad podľa Inštítútu finančnej politiky pri Ministerstva Financií je vplyv vládnych investičných projektov ako sú napríklad PPP projekty sporný. Na výkon slovenskej ekonomiky v roku 2010 mali mať „pozitívny vplyv vo výške 0,7 percenta HDP. V ďalších troch rokoch však zmažú 0,6 percenta HDP. PPP projekty ovplyvnia HDP cez vyššiu tvorbu kapitálu, čo však bude čiastočne kompenzované vyšším dovozom. Keďže projekt výstavby diaľnic je náročný predovšetkým na kapitál, vplyv na zamestnanosť, a tým na spotrebu domácností by mal byť minimálny,\" uviedlo ministerstvo.", "analysis_paragraphs": ["Je však zavádzajúce tvrdiť, že vysoký rast HDP Slovenska vyplýva z protikrízových opatrení. Súvislosť nie je dokázateľná a je spochybniteľná argumentom o otvorenosti Slovenskej ekonomiky, keďže vyše 80% HDP je tvorené exportom a teda dopytom zahraničných subjektov po produktoch výrobcov vyrábajúcich na Slovensku. Akékoľvek vládne opatrenie namierené na zvýšenie domáceho dopytu má tak na tvorbu HDP marginálny dopad. Napríklad podľa Inštítútu finančnej politiky pri Ministerstva Financií je vplyv vládnych investičných projektov ako sú napríklad PPP projekty sporný. Na výkon slovenskej ekonomiky v roku 2010 mali mať „pozitívny vplyv vo výške 0,7 percenta HDP. V ďalších troch rokoch však zmažú 0,6 percenta HDP. PPP projekty ovplyvnia HDP cez vyššiu tvorbu kapitálu, čo však bude čiastočne kompenzované vyšším dovozom. Keďže projekt výstavby diaľnic je náročný predovšetkým na kapitál, vplyv na zamestnanosť, a tým na spotrebu domácností by mal byť minimálny,\" uviedlo ministerstvo."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Inštítútu finančnej politiky", "slovenskej", "projekt"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/download/2010/tlacove_spravy/TS2010_10_04.pdf", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=293&pr=0.12&wid=198&tstamp=1287502424&pid=817&cd=d7d971636e3ff0935105ec6a93cf3389", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=319&pr=0.12&wid=613&tstamp=1287502424&pid=817&cd=bbe36f4075a4404995b8c6e631c70116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:46.176982+00:00"}
{"id": "vr30837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30837", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda nezastavila transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, aj keď na to má možnosť.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Transformácia nemocníc je vďaka pozmeňujúcemu návrhu R. Rašiho zrušená, nie pozastavená. Pozmeňujúci návrh R. Rašiho (§ 101i) o zrušení transformácie nemocníc bol 14. decembra 2011 schválený v NR SR. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD (62 poslancov), Obyčajný ľudia (štyria poslanci), Nezaradení poslanci (A. Belousovová, R. Púčik) a dvaja poslanci SNS. Vládna koalícia až na Obyčajných ľudí hlasovala proti alebo sa hlasovania zdržala. Poslanci SAS vytiahli hlasovanie karty, tým znížili kvórum a tak umožnili schválenie pozmeňujúceho návrhu. Následne bol schválený aj zákon ako celok. Za návrh hlasovalo aj 12 poslancov MOST-Híd.\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože síce vláda (až na Obyčajných ľudí) nehlasovala za pozmeňujúci návrh, ale obštrukciou SAS umožnila schválenie zákona umožnila. Inými slovami bez obštrukcie (t.j znížením kvóra) SAS by pozmeňujúci návrh neprešiel. Následne za zákon ako celok hlasovali aj poslanci 12 MOST-Híd. Zákon ako celok by nebol schválený bez ich hlasov a obštrukcie SAS.\n\nDruhou rovinou je fakt, že transformácia tak nie je už nie len vo fáze, kedy sa čaká na jej priebeh (čo bol stav do schválenia pozmeňujúceho návrhu), a kedy by sa dalo povedať, že ju \"vláda nezastavila\", ale je už definitívne zrušená, na jej rozbeh bude potrebný nový zákon.", "analysis_paragraphs": ["Transformácia nemocníc je vďaka pozmeňujúcemu návrhu R. Rašiho zrušená, nie pozastavená. Pozmeňujúci návrh R. Rašiho (§ 101i) o zrušení transformácie nemocníc bol 14. decembra 2011 schválený v NR SR. Za tento pozmeňujúci návrh hlasovali všetci poslanci poslaneckého klubu SMER-SD (62 poslancov), Obyčajný ľudia (štyria poslanci), Nezaradení poslanci (A. Belousovová, R. Púčik) a dvaja poslanci SNS. Vládna koalícia až na Obyčajných ľudí hlasovala proti alebo sa hlasovania zdržala. Poslanci SAS vytiahli hlasovanie karty, tým znížili kvórum a tak umožnili schválenie pozmeňujúceho návrhu. Následne bol schválený aj zákon ako celok. Za návrh hlasovalo aj 12 poslancov MOST-Híd.", "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože síce vláda (až na Obyčajných ľudí) nehlasovala za pozmeňujúci návrh, ale obštrukciou SAS umožnila schválenie zákona umožnila. Inými slovami bez obštrukcie (t.j znížením kvóra) SAS by pozmeňujúci návrh neprešiel. Následne za zákon ako celok hlasovali aj poslanci 12 MOST-Híd. Zákon ako celok by nebol schválený bez ich hlasov a obštrukcie SAS.", "Druhou rovinou je fakt, že transformácia tak nie je už nie len vo fáze, kedy sa čaká na jej priebeh (čo bol stav do schválenia pozmeňujúceho návrhu), a kedy by sa dalo povedať, že ju \"vláda nezastavila\", ale je už definitívne zrušená, na jej rozbeh bude potrebný nový zákon."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Pozmeňujúci návrh", "hlasovali", "schválený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=600", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29693", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29694"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:36.821520+00:00"}
{"id": "43481", "numeric_id": 43481, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43481", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja ďalej som teraz jeden a pol roka (premiérom, pozn.) a takisto súčasťou našej agendy je aj rómska otázka.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie Pellegriniho vlády, ako aj materiály z jej rokovania dokazujú, že marginalizované (rómske) komunity sú súčasťou jej agendy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Peter Pellegrini bol za premiéra vymenovaný 22. marca 2018 - teda pred necelým rokom a pol. Aj jeho vláda sa v programovom vyhlásení ( .pdf ) zaviazala, že bude venovať „ ...osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so Stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, vyplývajúcich zo záverov Rady - Rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.” (str. 51) V januári 2019 vláda schválila Aktualizovaný akčný plán Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie Pellegriniho vlády, ako aj materiály z jej rokovania dokazujú, že marginalizované (rómske) komunity sú súčasťou jej agendy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Peter Pellegrini bol za premiéra vymenovaný 22. marca 2018 - teda pred necelým rokom a pol. Aj jeho vláda sa v programovom vyhlásení ( .pdf ) zaviazala, že bude venovať „ ...osobitnú pozornosť začleňovaniu Rómov v súlade so Stratégiou Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 a záväzkami Slovenskej republiky ako členského štátu EÚ, vyplývajúcich zo záverov Rady - Rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020.” (str. 51) V januári 2019 vláda schválila Aktualizovaný akčný plán Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020."], "analysis_date": "2019-09-19", "analysis_sources": {"text": ["vymenovaný", ".pdf", "schválila"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1124415/pellegrini-je-premierom-kiska-po-rosadach-vymenoval-jeho-vladu.html", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23492/2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:50.844371+00:00"}
{"id": "42526", "numeric_id": 42526, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42526", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...to hovorí pápež František (rešpekt k inakosti LGBTI, pozn.).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pápež František zastáva umiernenejší postoj ku komunite LGBTI, dôkazom čoho sú aj jeho časté vyjadrenia na túto tému, pričom niektoré možno vnímať ako vyzývanie k rešpektu k inakosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2013 pápež František odpovedal na otázku ohľadom homosexuálnych kňazov: “ Ak je niekto gay a hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil ?“ Magazín Time v ten rok pápeža vyhlásil za osobnosť roka, jedným z dôvodov bola aj jeho empatia voči LGBTI komunite.\n\nPápež František sa opakovane stretáva s LGBTI aktivistami a veriacimi V roku 2015 prijal vo Vatikáne transrodového muža, ktorého po medicínskej tranzícii odmietla jeho náboženská komunita. Počas Popolcovej stredy toho istého roku pápež vo Vatikáne privítal aj skupinu 50 LGBTI katolíkov. V talianskom Neapole navštívil homosexuálne orientovaných, transrodových a HIV nakazených väzňov , počas návštevy Paraguaju sa pápež historicky prvýkrát stretol so ženatým LGBTI aktivistom . V septembri 2015 pápež František v USA poskytol iba jednu oficiálnu audienciu , a to pre svojho bývalého žiaka žijúceho v zväzku s partnerom rovnakého pohlavia. Písomnú podporu pápež vyjadril i mníške venujúcej sa transrodovým ženám a v roku 2018 sa osobne stretol so študentom , ktorý bol napadnutý, keď sa zastal páru rovnakého pohlavia. Na stretnutí s Juanom Carlosom Cruzom - homosexuálne orientovaným mužom, ktorý v detstve zažil sexuálne zneužívanie zo strany cirkvy - pápež František povedal, že nie je dôležité akú sexuálnu orientáciu človek má. Podľa jeho slov Boh má rád všetkých bez ohľadu na to, či je niekto gej , pretože tak ho Boh stvoril.\n\nTreba však podotknúť, že nie všetky vyjadrenia pápeža Františka sú ústretové voči LGBTI komunite, v niektorých vyjadreniach hovorí napríklad o gender ideológii. V knihe rozhovorov s francúzskym sociológom Dominique Woltonom Politique et société , ktorá bola vydaná v septembri 2017 sa pápež František vyjadril aj k téme manželstva. To je podľa neho historickým termínom, ktorý zahŕňa výlučne a nielen v cirkvi zväzok medzi mužom a ženou. Zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia by sa podľa pápeža mali nazývať registrovanými partnerstvami, pričom ich dal do spojitosti s genderovou ideológiou: \"Marriage between people of the same sex? ... Let’s call them ‘civil unions.’ Lets not play with the truth. It’s true that behind it there is a gender ideology.\"", "analysis_paragraphs": ["Pápež František zastáva umiernenejší postoj ku komunite LGBTI, dôkazom čoho sú aj jeho časté vyjadrenia na túto tému, pričom niektoré možno vnímať ako vyzývanie k rešpektu k inakosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2013 pápež František odpovedal na otázku ohľadom homosexuálnych kňazov: “ Ak je niekto gay a hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil ?“ Magazín Time v ten rok pápeža vyhlásil za osobnosť roka, jedným z dôvodov bola aj jeho empatia voči LGBTI komunite.", "Pápež František sa opakovane stretáva s LGBTI aktivistami a veriacimi V roku 2015 prijal vo Vatikáne transrodového muža, ktorého po medicínskej tranzícii odmietla jeho náboženská komunita. Počas Popolcovej stredy toho istého roku pápež vo Vatikáne privítal aj skupinu 50 LGBTI katolíkov. V talianskom Neapole navštívil homosexuálne orientovaných, transrodových a HIV nakazených väzňov , počas návštevy Paraguaju sa pápež historicky prvýkrát stretol so ženatým LGBTI aktivistom . V septembri 2015 pápež František v USA poskytol iba jednu oficiálnu audienciu , a to pre svojho bývalého žiaka žijúceho v zväzku s partnerom rovnakého pohlavia. Písomnú podporu pápež vyjadril i mníške venujúcej sa transrodovým ženám a v roku 2018 sa osobne stretol so študentom , ktorý bol napadnutý, keď sa zastal páru rovnakého pohlavia. Na stretnutí s Juanom Carlosom Cruzom - homosexuálne orientovaným mužom, ktorý v detstve zažil sexuálne zneužívanie zo strany cirkvy - pápež František povedal, že nie je dôležité akú sexuálnu orientáciu človek má. Podľa jeho slov Boh má rád všetkých bez ohľadu na to, či je niekto gej , pretože tak ho Boh stvoril.", "Treba však podotknúť, že nie všetky vyjadrenia pápeža Františka sú ústretové voči LGBTI komunite, v niektorých vyjadreniach hovorí napríklad o gender ideológii. V knihe rozhovorov s francúzskym sociológom Dominique Woltonom Politique et société , ktorá bola vydaná v septembri 2017 sa pápež František vyjadril aj k téme manželstva. To je podľa neho historickým termínom, ktorý zahŕňa výlučne a nielen v cirkvi zväzok medzi mužom a ženou. Zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia by sa podľa pápeža mali nazývať registrovanými partnerstvami, pričom ich dal do spojitosti s genderovou ideológiou: \"Marriage between people of the same sex? ... Let’s call them ‘civil unions.’ Lets not play with the truth. It’s true that behind it there is a gender ideology.\""], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["homosexuálnych kňazov:", "Time", "transrodového", "privítal", "väzňov", "aktivistom", "septembri", "audienciu", "mníške", "študentom", "gej", "Politique et société", "vyjadril"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/6884486/papez-frantisek-kto-som-aby-som-kritizoval-gejov.html", "http://poy.time.com/2013/12/11/person-of-the-year-pope-francis-the-peoples-pope/", "https://www.huffingtonpost.com/2015/01/26/pope-francis-transgender-man_n_6549886.html?utm_hp_ref=transgender", "https://www.huffingtonpost.com/2015/02/18/gay-catholic-group-gets-v_n_6704738.html?ir=Politics&ncid=tweetlnkushpmg00000016", "https://www.washingtonblade.com/2015/03/23/pope-francis-meets-with-gay-trans-prisoners/", "https://www.theguardian.com/world/2015/jul/10/simon-cazal-pope-francis-paraguay-lgbt-somosgay", "https://edition.cnn.com/2015/10/02/us/pope-gay-washington/index.html", "https://edition.cnn.com/2015/10/02/us/pope-gay-washington/index.html", "https://cruxnow.com/global-church/2017/07/25/nun-ministering-transgender-women-gets-thumbs-pope/", "https://www.newwaysministry.org/2018/04/19/pope-francis-meets-student-severely-injured-defending-gay-couple/", "https://www.ta3.com/clanok/1128381/papez-vyslal-dosial-najjasnejsie-vyjadrenie-k-homosexualite.html", "https://www.editions-observatoire.com/content/Politique_et_soci%C3%A9t%C3%A9", "https://cruxnow.com/vatican/2017/09/01/consulted-psychoanalyst-pope-francis-reveals-new-book/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:24.391372+00:00"}
{"id": "vr29331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29331", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Preto hovorím, že najťažšia úloha pre súčasnú vládu bude zabrániť tomu, aby Slovenské elektrárne sa dostali do rúk oligarchistických skupín a finančných skupín, ako sa to stalo v Eustream.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť Eustream v súčasnosti vlastní Slovenský plynárenský priemysel s 51 percentným zastúpením štátu cez Fond národného majetku a 49 percentným podielom Slovak Gas Holding B.V., ktorý vlastní česká energetická skupina Energetický a průmyslový holding (EPH) podnikateľa Dušana Křetínského a finančnej skupiny J&T. Tento výrok napriek spornému pojmu \"oligarchistická skupina\" hodnotíme ako pravdivý, pretože výrazný podiel spoločnosť Eustream vlastní aj finančná skupina J&T.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Eustream v súčasnosti vlastní Slovenský plynárenský priemysel s 51 percentným zastúpením štátu cez Fond národného majetku a 49 percentným podielom Slovak Gas Holding B.V., ktorý vlastní česká energetická skupina Energetický a průmyslový holding (EPH) podnikateľa Dušana Křetínského a finančnej skupiny J&T. Tento výrok napriek spornému pojmu \"oligarchistická skupina\" hodnotíme ako pravdivý, pretože výrazný podiel spoločnosť Eustream vlastní aj finančná skupina J&T."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Eustream", "EPH", "predajom"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/343925-eustream-coskoro-ocakava-dohody-o-novom-plynovode/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/830266-fico-sa-tesi-slovensko-sa-stalo-jedinym-majitelom-spp/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/346894-enel-v-rumunsku-predavat-nebude-na-slovensku-ano/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:44.238735+00:00"}
{"id": "vr15670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15670", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...dokonca sa o ňom (o Petrovi Kažimírovi, pozn.) často hovorí aj o možných funkciách na úrovni, ktoré presahujú hranice nášho štátu...", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti sa o Petrovi Kažimírovi špekuluje ako o možnom nástupcovi Jeroena Dijsselbloema, ktorý končí vo svojej funkcii šéfa euroskupiny (neformálne zoskupenie ministrov financií eurozóny, ktorý riešia záležitosti týkajúce sa eura). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa o Petrovi Kažimírovi špekuluje ako o možnom nástupcovi Jeroena Dijsselbloema, ktorý končí vo svojej funkcii šéfa euroskupiny (neformálne zoskupenie ministrov financií eurozóny, ktorý riešia záležitosti týkajúce sa eura). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["špekuluje", "nástupcovi", "kandidátov", "povedal"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/bude-kazimir-sefom-euroskupiny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/416252-kazimir-siaha-na-vyznamny-post-dopadne-ako-lajcak/", "http://archiv.ihned.cz/c1-65583980-slovensky-ministr-financi-ma-sanci-na-jednu-z-nejdulezitejsich-funkci-v-eu", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/416252-kazimir-siaha-na-vyznamny-post-dopadne-ako-lajcak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:52.437528+00:00"}
{"id": "vr30433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30433", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Skutočne tá dohoda, ktorá je zhmotnená v memorande, je dohoda všetkých požiadaviek, ktoré Lekárske odborové združenie a lekári mali.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Lekárske odborové združenie (LOZ) deklarovalo od začiatku štyri hlavné ciele : 1) Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. 2) Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. 3) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. 4) Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Pozrime sa teraz, čo navrhuje memorandum : K bodu 1 : Vláda sa zaväzuje vykonať organizačné a ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria predpoklady na dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce a Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K bodu 2 : Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje najneskôr do 31.12.2012, zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa najneskôr do konca roku 2013 reálne v praxi uplatňoval klasifikačný systém spolu so stanovením výšky úhrady za jednotlivé výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom 18/1996 Z.z. o cenách. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje uskutočniť zmenu financovania systému zdravotnej starostlivosti, ktorá bude založená na štandardných diagnostických a terapeutických postupoch stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR v spolupráci so stavovskými, odbornými a odborovými organizáciami (najmä Slovenská lekárska komora a LOZ) a bude zohľadňovať reálne náklady (vrátane ceny práce zdravotníckych pracovníkov) na liečbu konkrétnej diagnózy. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní tieto náklady nemocnici uhradiť. K bodu 3 : Zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločností 3.1 Vláda poverí ministra zdravotníctva SR, aby požiadal poslancov NR SR do 16.12.2011 predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh novelizácie zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie § 84 až 91 zákona. Vláda SR za zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do rozhodnutia NR SR o vyššie uvedenom návrhu. K bodu 4 : Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (Memorandum dané body, ktoré sú uvedené v tomto texte dopĺňa a konkretizuje, pre ich prečítanie kliknite na vyššie uvedený link, pozn.) Sme.sk : Podľa premiérky bola dôvodom nedohody najmä výška lekárskych platov. S návrhom na 300 ­eurový nárast lekári nesúhlasili. Odborári stále trvajú na tom, že sporné sú nielen platy, ale aj iné ich požiadavky a výpovede zatiaľ nesťahujú. Na ostatných požiadavkách lekárov ako dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie a zastavenie transformácie nemocníc sa obidve strany dohodli bez väčších problémov. (TOTO je tam takto napísané) aktuality.sk : Najväčšie rozpory sú v riešení platov lekárov. Kým odbory žiadajú od budúceho roka navýšenie základne mzdy na úroveň 1,25 až 2,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe, vláda im ponúka 1,17 až 1,73 násobok priemernej mzdy. Tá bola vlani 769 eur. Lekári okrem toho žiadajú aj ďalšie zvýšenie od roku 2013, a to na 1,5 až 3,0 násobok priemernej mzdy. Ako vyplýva z textov memoranda a pôvodných požiadaviek LOZ, tak tie sú vo svojej podstate v memorande naplnené a vládou garantované. Výnimku tvoria platy lekárov, kde má vláda a LOZ rozdielne postoje. To v podstate potvrdzuje vyššie uvedený server Sme.sk a Aktuality.sk. Požiadavky odborárov sú v memorande splnené, výnimkou však sú platové požiadavky. Fakt, že vláda síce navrhuje zvýšenie platov neznamená, že sa jedná o dohodu všetkých požiadavik. Dohodou všetkých požiadaviek by bolo naplnenie navýšenia platov v miere ako to požaduje LOZ, prípade spôsobom s ktorým by súhlasilo samotné LOZ. Ani jednu z uvedených podmienok vládne memorandum nesplňuje ,jedná sa tak o jednostranný návrh vlády.", "analysis_paragraphs": ["Lekárske odborové združenie (LOZ) deklarovalo od začiatku štyri hlavné ciele : 1) Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. 2) Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. 3) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. 4) Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Pozrime sa teraz, čo navrhuje memorandum : K bodu 1 : Vláda sa zaväzuje vykonať organizačné a ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria predpoklady na dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce a Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K bodu 2 : Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje najneskôr do 31.12.2012, zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa najneskôr do konca roku 2013 reálne v praxi uplatňoval klasifikačný systém spolu so stanovením výšky úhrady za jednotlivé výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom 18/1996 Z.z. o cenách. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje uskutočniť zmenu financovania systému zdravotnej starostlivosti, ktorá bude založená na štandardných diagnostických a terapeutických postupoch stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR v spolupráci so stavovskými, odbornými a odborovými organizáciami (najmä Slovenská lekárska komora a LOZ) a bude zohľadňovať reálne náklady (vrátane ceny práce zdravotníckych pracovníkov) na liečbu konkrétnej diagnózy. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní tieto náklady nemocnici uhradiť. K bodu 3 : Zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločností 3.1 Vláda poverí ministra zdravotníctva SR, aby požiadal poslancov NR SR do 16.12.2011 predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh novelizácie zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie § 84 až 91 zákona. Vláda SR za zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do rozhodnutia NR SR o vyššie uvedenom návrhu. K bodu 4 : Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (Memorandum dané body, ktoré sú uvedené v tomto texte dopĺňa a konkretizuje, pre ich prečítanie kliknite na vyššie uvedený link, pozn.) Sme.sk : Podľa premiérky bola dôvodom nedohody najmä výška lekárskych platov. S návrhom na 300 ­eurový nárast lekári nesúhlasili. Odborári stále trvajú na tom, že sporné sú nielen platy, ale aj iné ich požiadavky a výpovede zatiaľ nesťahujú. Na ostatných požiadavkách lekárov ako dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie a zastavenie transformácie nemocníc sa obidve strany dohodli bez väčších problémov. (TOTO je tam takto napísané) aktuality.sk : Najväčšie rozpory sú v riešení platov lekárov. Kým odbory žiadajú od budúceho roka navýšenie základne mzdy na úroveň 1,25 až 2,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe, vláda im ponúka 1,17 až 1,73 násobok priemernej mzdy. Tá bola vlani 769 eur. Lekári okrem toho žiadajú aj ďalšie zvýšenie od roku 2013, a to na 1,5 až 3,0 násobok priemernej mzdy. Ako vyplýva z textov memoranda a pôvodných požiadaviek LOZ, tak tie sú vo svojej podstate v memorande naplnené a vládou garantované. Výnimku tvoria platy lekárov, kde má vláda a LOZ rozdielne postoje. To v podstate potvrdzuje vyššie uvedený server Sme.sk a Aktuality.sk. Požiadavky odborárov sú v memorande splnené, výnimkou však sú platové požiadavky. Fakt, že vláda síce navrhuje zvýšenie platov neznamená, že sa jedná o dohodu všetkých požiadavik. Dohodou všetkých požiadaviek by bolo naplnenie navýšenia platov v miere ako to požaduje LOZ, prípade spôsobom s ktorým by súhlasilo samotné LOZ. Ani jednu z uvedených podmienok vládne memorandum nesplňuje ,jedná sa tak o jednostranný návrh vlády."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Lekárske odborové združenie", "memorandum", "Sme.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.loz.sk/o-kampani", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/toto-ponukla-premierka-radicova-odborarovi-kollarovi.html", "http://www.sme.sk/c/6154962/lekari-nenasli-dohodu-s-vladou-ziadaju-hlavu-uhliarika.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/197745/nesplnitelne-poziadavky-lekarskych-odborarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:01.478867+00:00"}
{"id": "vr35512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35512", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "predsa nie je možné akceptovať, aby niekto urobil podvod tým, že napíše všetkým starostom a primátorom listy, v ktorých oznámi, že pôjde do referenda aj predseda najsilnejšej opozičnej strany...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám dohľadať presné znenie toho listu, ale z rozhovoru s Richardom Sulíkom v Na Telo 12.9.2010 , alebo pre TASR potvrdzuje túto informáciu. Zároveň Ficov list , v ktorom Sulíka obviňuje zo zverejnenia neprávd nebol nikým dementovaný. Richard Sulík takto konal po tom, čo mu údajne na súkromných stretnutiach medzi štyrmi očami obaja politici prisľúbili svoju účasť na referende. Robert Fico toto vyhlásenie odmieta . Richard Sulík v parlamente vyhlásil, že sa už Ficovi sa medzi štyrmi očami ospravedlnil.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám dohľadať presné znenie toho listu, ale z rozhovoru s Richardom Sulíkom v Na Telo 12.9.2010 , alebo pre TASR potvrdzuje túto informáciu. Zároveň Ficov list , v ktorom Sulíka obviňuje zo zverejnenia neprávd nebol nikým dementovaný. Richard Sulík takto konal po tom, čo mu údajne na súkromných stretnutiach medzi štyrmi očami obaja politici prisľúbili svoju účasť na referende. Robert Fico toto vyhlásenie odmieta . Richard Sulík v parlamente vyhlásil, že sa už Ficovi sa medzi štyrmi očami ospravedlnil."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo 12.9.2010", "TASR", "Ficov list", "odmieta"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/46727", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100914TBB00613", "http://demagog.sk/old/2010/09/robert-fico-v-politike-19-9-2010/:%20http:/tvnoviny.sk/spravy/domace/fico-sulik-zneuzil-moje-meno.html%3far=", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-k-referendu-poslal-starostom-list/216597-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:35.213282+00:00"}
{"id": "46994", "numeric_id": 46994, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46994", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Máme tú slobodu, to, že sme členmi NATO neznamená, že sa musíme podpísať pod každé rozhodnutie, ktoré vymyslia či Spojené štáty či Veľká Británia.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutia v rámci NATO dosahujú krajiny konsenzom, návrhy teda potrebujú súhlas všetkých. Zasadnutia trvajú dovtedy, kým diskutéri nedospejú k spoločnému záveru. Web organizácie uvádza, že niekedy sa krajiny „zhodnú na tom, že sa nezhodnú”. Slovensko každopádne nemusí súhlasiť s názormi iných krajín a môže tlačiť diskusiu k zmene resp. konsenzu. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutia v rámci NATO dosahujú krajiny konsenzom, návrhy teda potrebujú súhlas všetkých. Zasadnutia trvajú dovtedy, kým diskutéri nedospejú k spoločnému záveru. Web organizácie uvádza, že niekedy sa krajiny „zhodnú na tom, že sa nezhodnú”. Slovensko každopádne nemusí súhlasiť s názormi iných krajín a môže tlačiť diskusiu k zmene resp. konsenzu. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["dosahujú"], "url": ["https://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_49178.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:26.553208+00:00"}
{"id": "vr18115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v roku 2011, keď ste položili vlastnú vládu...", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2011 skutočne padla vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola aj strana SaS s Richardom Sulíkom. Hlasovanie NR SR o dôvere vlády vtedy bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o navyšovaní tzv. eurovale. Poslanci SaS na čele s Richardom Sulíkom boli proti navyšovaniu eurovalu a hlasovania sa nezúčastnili. Vláde následne vyslovená dôvera nebola. To, či možno za pád vlády viniť Richarda Sulíka, je však nejednoznačné. Rôznia sa i názory politických komentátorov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podobný výrok Demagog.SK overoval u poslanca Róberta Madeja (Smer-SD) dňa 18. júna 2017. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk takto: \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\" Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí, že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia. Premiérka neskôr sama povedala, že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „ rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov “. SDKÚ, KDH aj Most-­Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „ Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra, “ vyhlásila Radičová. Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \" To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších. \" Z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa sa teda jednalo o neústupnosť na oboch stranách. Principiálny spor, kde je zložité jedného či druhého viniť z dôsledkov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 skutočne padla vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou bola aj strana SaS s Richardom Sulíkom. Hlasovanie NR SR o dôvere vlády vtedy bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o navyšovaní tzv. eurovale. Poslanci SaS na čele s Richardom Sulíkom boli proti navyšovaniu eurovalu a hlasovania sa nezúčastnili. Vláde následne vyslovená dôvera nebola. To, či možno za pád vlády viniť Richarda Sulíka, je však nejednoznačné. Rôznia sa i názory politických komentátorov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Podobný výrok Demagog.SK overoval u poslanca Róberta Madeja (Smer-SD) dňa 18. júna 2017. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk takto: \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\" Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí, že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia. Premiérka neskôr sama povedala, že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „ rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov “. SDKÚ, KDH aj Most-­Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „ Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra, “ vyhlásila Radičová. Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \" To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších. \" Z pohľadu nezúčastneného pozorovateľa sa teda jednalo o neústupnosť na oboch stranách. Principiálny spor, kde je zložité jedného či druhého viniť z dôsledkov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovanie", "poslanca", "Sulík", "Premiérka", "naliehala"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.demagog.sk/politici/37/robert-madej/?oblast=18", "https://www.aktuality.sk/clanok/312741/sulik-exkluzivne-dokaz-ze-my-sme-vladu-nepovalili/", "https://domov.sme.sk/c/6779472/radicova-den-pred-padom-vlady-hlasovanie-spajat-nechcela-ukazala-sulikova-sms.html#axzz4kfnugVu4", "https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html#axzz4kZDVln9y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:01.151680+00:00"}
{"id": "vr16316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16316", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...generálny prokurátor dá návrh na zrušenie politickej strany potom, čo predseda vlády a predseda parlamentu opakovane verejne hovoria, že proti tej strane treba zakročiť...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda vlády a predseda parlamentu verejne hovorili o tom, že proti ĽSNS je potrebné zakročiť. K takýmto vyjadreniam však dochádzalo nielen bezprostredne pred podaním návrhu generálneho prokurátora na zrušenie strany, ale aj skôr. Vyjadrenie Fica 9.mája o tom, že je nutné zakročiť proti ĽSNS sa navyše spájalo s Dňom víťazstva nad fašizmom a teda bolo opodstatnené. Fico podľa najnovších vyjadrení tvrdí, že zrušenie ĽSNS politicky nikomu nepomôže.Keďže na základe daných zistení nemožno tvrdiť, že ide o politickú objednávku, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 9.mája 2017 sa premiér Fico vyjadril, že je nutné zakročiť proti ĽSNS. \"Pretože ak toto budeme vnímať ako niečo normálne a budeme sa tváriť, že toto je súčasť slobody názoru alebo slobody prejavu, tak sa veľmi, veľmi mýlime. Toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s hodnotami a čím skôr tieto prejavy zastavíme, tak to bude pre túto krajinu lepšie,\" uviedol Fico . Podľa najnovších vyjadrení z 28. mája 2017 si Fico o návrhu na zrušenie ĽSNS myslí, že politicky nikomu nepomôže a keby sa aj rozhodlo o jej rozpustení, na scéne budú kotlebovci pôsobiť ďalej a Slovensko to nezmení. “Pôjde iba o reklamu pre konkrétnu skupinu ľudí, nič špeciálne sa nezmení, do politiky sa len vnesie ďalšia nervozita,” vysvetlil Fico . Danko sa už v marci 2016 vyjadroval, že Kotlebova strana je zrelá na zrušenie, pretože je xenofóbna a rasistická a teda protiústavná. V januári 2017 v reakcii na vyjadrenia poslanca za ĽSNS Stanislava Mizíka, ktorý na sociálnej sieti Facebook 10. januára kritizoval prezidenta SR Andreja Kisku za štátne vyznamenania Danko uviedol : \"Budeme sa tým vážne zaoberať. V rámci toho, čo nám zákon dovoľuje, neostane nitka suchá na ĽSNS. \" Mizík uviedol, že mu prekážalo, že vyznamenania dostali aj Židia, \"slniečkari\" a ochrancovia \"cigánov, moslimov\". Po podaní návrhu generálneho prokurátora na zrušenie strany obvinil Danko Sulíka z toho, že stojí za vznikom strany ĽSNS. Rozhodnutie generálneho prokurátora rešpektuje a v súvislosti s podaným návrhom sa vyjadril, že si myslí, že na zrušenie sú zrelé i niektoré iné politické strany. Návrh na rozpustenie ĽSNS podal Najvyššiemu súdu generálny prokurátor Jaromír Čižnár koncom mája 2017 s odôvodnením, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojou činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Prokuratúra eviduje približne 170 požiadaviek na rozpustenie strany ĽSNS. V súvislosti s rozpustením strany sa spája kauza neonacistických symbolov ukrytých v číslach, protižidovský status poslanca Stanislava Mizíka, slová Milana Uhríka o bielych deťoch či sporné výroky v rádiu poslanca Milana Mazureka.Čižnár odmieta, že jeho návrh na rozpustenie ĽSNS bol politickou objednávkou a že by tak z predstaviteľov tohto subjektu robil martýrov. \"Musia byť na to zákonné dôvody. Ja nemám nič proti tej strane, ale ak rok skúmam 170 podaní, rok to vyhodnocujem a dospel som k názoru, že sú splnené podmienky, tak ten návrh podám. O dôvodoch hovoriť nebudem, lebo ich ešte nepreskúmal súd,\" tvrdí Čižnár . Je potrebné sa tiež pozrieť aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva ako autoritu v oblasti ochrany ľudských práv. Ústavný právnik, Tomáš Ľalík sa pre aktuality.sk vyjadril, že podľa ESĽP je rozpustenie politickej strany krajným riešením a je potrebné dodržať podmienky , ktoré sú pomerne prísne: \"Podľa jeho súdnej praxe môže politická strana navrhovať zmeny ústavy, zákonov a celej formy štátu, ak pri tom rešpektuje dve podmienky: – prostriedky použité k týmto cieľom musia byť legálne a demokratické – samotná zmena musí byť v súlade so základnými demokratickými princípmi. Ak strana pri svojej činnosti jednu z týchto podmienok poruší, môže štát primerane zasiahnuť a eventuálne politickú stranu aj rozpustiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády a predseda parlamentu verejne hovorili o tom, že proti ĽSNS je potrebné zakročiť. K takýmto vyjadreniam však dochádzalo nielen bezprostredne pred podaním návrhu generálneho prokurátora na zrušenie strany, ale aj skôr. Vyjadrenie Fica 9.mája o tom, že je nutné zakročiť proti ĽSNS sa navyše spájalo s Dňom víťazstva nad fašizmom a teda bolo opodstatnené. Fico podľa najnovších vyjadrení tvrdí, že zrušenie ĽSNS politicky nikomu nepomôže.Keďže na základe daných zistení nemožno tvrdiť, že ide o politickú objednávku, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 9.mája 2017 sa premiér Fico vyjadril, že je nutné zakročiť proti ĽSNS. \"Pretože ak toto budeme vnímať ako niečo normálne a budeme sa tváriť, že toto je súčasť slobody názoru alebo slobody prejavu, tak sa veľmi, veľmi mýlime. Toto nemá nič spoločné ani s demokraciou, ani s hodnotami a čím skôr tieto prejavy zastavíme, tak to bude pre túto krajinu lepšie,\" uviedol Fico . Podľa najnovších vyjadrení z 28. mája 2017 si Fico o návrhu na zrušenie ĽSNS myslí, že politicky nikomu nepomôže a keby sa aj rozhodlo o jej rozpustení, na scéne budú kotlebovci pôsobiť ďalej a Slovensko to nezmení. “Pôjde iba o reklamu pre konkrétnu skupinu ľudí, nič špeciálne sa nezmení, do politiky sa len vnesie ďalšia nervozita,” vysvetlil Fico . Danko sa už v marci 2016 vyjadroval, že Kotlebova strana je zrelá na zrušenie, pretože je xenofóbna a rasistická a teda protiústavná. V januári 2017 v reakcii na vyjadrenia poslanca za ĽSNS Stanislava Mizíka, ktorý na sociálnej sieti Facebook 10. januára kritizoval prezidenta SR Andreja Kisku za štátne vyznamenania Danko uviedol : \"Budeme sa tým vážne zaoberať. V rámci toho, čo nám zákon dovoľuje, neostane nitka suchá na ĽSNS. \" Mizík uviedol, že mu prekážalo, že vyznamenania dostali aj Židia, \"slniečkari\" a ochrancovia \"cigánov, moslimov\". Po podaní návrhu generálneho prokurátora na zrušenie strany obvinil Danko Sulíka z toho, že stojí za vznikom strany ĽSNS. Rozhodnutie generálneho prokurátora rešpektuje a v súvislosti s podaným návrhom sa vyjadril, že si myslí, že na zrušenie sú zrelé i niektoré iné politické strany. Návrh na rozpustenie ĽSNS podal Najvyššiemu súdu generálny prokurátor Jaromír Čižnár koncom mája 2017 s odôvodnením, že ide o extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorá svojou činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky. Prokuratúra eviduje približne 170 požiadaviek na rozpustenie strany ĽSNS. V súvislosti s rozpustením strany sa spája kauza neonacistických symbolov ukrytých v číslach, protižidovský status poslanca Stanislava Mizíka, slová Milana Uhríka o bielych deťoch či sporné výroky v rádiu poslanca Milana Mazureka.Čižnár odmieta, že jeho návrh na rozpustenie ĽSNS bol politickou objednávkou a že by tak z predstaviteľov tohto subjektu robil martýrov. \"Musia byť na to zákonné dôvody. Ja nemám nič proti tej strane, ale ak rok skúmam 170 podaní, rok to vyhodnocujem a dospel som k názoru, že sú splnené podmienky, tak ten návrh podám. O dôvodoch hovoriť nebudem, lebo ich ešte nepreskúmal súd,\" tvrdí Čižnár . Je potrebné sa tiež pozrieť aj na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva ako autoritu v oblasti ochrany ľudských práv. Ústavný právnik, Tomáš Ľalík sa pre aktuality.sk vyjadril, že podľa ESĽP je rozpustenie politickej strany krajným riešením a je potrebné dodržať podmienky , ktoré sú pomerne prísne: \"Podľa jeho súdnej praxe môže politická strana navrhovať zmeny ústavy, zákonov a celej formy štátu, ak pri tom rešpektuje dve podmienky: – prostriedky použité k týmto cieľom musia byť legálne a demokratické – samotná zmena musí byť v súlade so základnými demokratickými princípmi. Ak strana pri svojej činnosti jednu z týchto podmienok poruší, môže štát primerane zasiahnuť a eventuálne politickú stranu aj rozpustiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Vyjadrenie", "Fico", "vyjadrení", "Fico", "Danko", "uviedol", "obvinil", "Návrh", "Čižnár", "podmienky"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/486352/fico-vo-svojom-prihovore-na-slavine-vyzval-na-boj-proti-extremizmu/", "http://www.ta3.com/clanok/1106085/kotlebovcov-chcu-rozpustit-ciznar-sa-obratil-na-najvyssi-sud.html", "http://www.hlavnespravy.sk/navrh-na-zrusenie-lsns-podla-r-fica-politicky-nikomu-nepomoze/1018412", "http://www.hlavnespravy.sk/navrh-na-zrusenie-lsns-podla-r-fica-politicky-nikomu-nepomoze/1018412", "http://www.hlavnespravy.sk/danko-strana-mariana-kotlebu-je-zrela-na-zrusenie/754743", "https://www.cas.sk/clanok/497408/danko-pohrozil-netolerantnym-poslancom-na-ktorej-politickej-strane-nechce-nechat-ani-nitku-suchu/", "http://hnonline.sk/slovensko/967712-fenomen-kotleba-by-tu-nebol-ak-by-mu-sas-nepomahala", "http://www.ta3.com/clanok/1106085/kotlebovcov-chcu-rozpustit-ciznar-sa-obratil-na-najvyssi-sud.html", "http://www.ta3.com/clanok/1106833/lsns-podla-ciznara-nechcu-rozpustit-na-politicku-objednavku.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/491136/ustavny-pravnik-rozpustenie-politickej-strany-je-krajna-moznost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:28.014588+00:00"}
{"id": "vr36648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36648", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predovšetkým chcem povedať to, že 6 rokov drogová scéna sa vylepšuje na Slovensku. To znamená..., zvyšuje sa počet tých, ktorí boli zadržaní,", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štatistiky s počtami zadržaných sme síce nenašli, táto tabuľka ale hovorí, že osôb, ktoré sú v prípadoch súvisiacich s drogami stíhané alebo vyšetrované (teda nie \"len\" zadržané) v ostatných rokoch nepribudlo.\n\nŠtatistika drogovej kriminality\n\nrok\n\nZistené trestné činy (súvisiace s drogami)\n\nObjasnené trestné činy (súvisiace s drogami)\n\nDodatočne objasnené trestné činy (súvisiace s drogami)\n\nCelkový počet stíhaných a vyšetrovaných osôb\n\n2008\n\n2 285\n\n1 167\n\n590\n\n1 779\n\n2009\n\n2 459\n\n1 330\n\n656\n\n2 032\n\n2010\n\n1 655\n\n1 119\n\n619\n\n1 776\n\n*jedná sa o obdobie od 1. 1. do 30. 11. 2010", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky s počtami zadržaných sme síce nenašli, táto tabuľka ale hovorí, že osôb, ktoré sú v prípadoch súvisiacich s drogami stíhané alebo vyšetrované (teda nie \"len\" zadržané) v ostatných rokoch nepribudlo.", "Štatistika drogovej kriminality", "rok", "Zistené trestné činy (súvisiace s drogami)", "Objasnené trestné činy (súvisiace s drogami)", "Dodatočne objasnené trestné činy (súvisiace s drogami)", "Celkový počet stíhaných a vyšetrovaných osôb", "2008", "2 285", "1 167", "590", "1 779", "2009", "2 459", "1 330", "656", "2 032", "2010", "1 655", "1 119", "619", "1 776", "*jedná sa o obdobie od 1. 1. do 30. 11. 2010"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Štatistika drogovej kriminality"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:29.416240+00:00"}
{"id": "vr17696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... napríklad v prípade tajomníka Bezpečnostnej rady bola PT previerka, to znamená prísne tajné.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v tomto výroku naráža na Viliama Jasaňa , ktorý pracoval ako tajomník bezpečnostnej rady Úradu vlády. O bezpečnostnú previerku Viliama Jasaňa začali mať verejnosť a médiá záujem po tom, ako bol zverejnený posledný článok zavraždeného novinára Jána Kuciaka, v ktorom písal aj o prepojení Viliama Jasaňa na taliansku mafiu. Fico hovorí, že Jasaň je držiteľom najvyššieho stupňa bezpečnostnej previerky so stupňom utajenia prísne tajné (PT). Informáciu o tom, že Jasaň má bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, priniesol poslanec z SaS a predseda kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ Ľubomír Galko. To, že Jasaň má PT previerku, tvrdil aj Robert Fico na tlačovej besede z 27. februára 2018. Jasaňova previerka je v súčasnosti otvorená a preveruje sa, či pri jej udelení nedošlo k pochybeniu. Napriek tomu, že evidencia oprávnených osôb pre spôsob utajenia Prísne tajné, ktorú je podľa § 42 zákona 215/2004 Z.z. NBÚ povinné viesť, nie je verejne prístupná, hodnotíme výrok na základe vyššie uvedených vyjadrení ako pravdivý. Bezpečnostné previerky vydáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Na základe informácií uvedených na stránke NBÚ na Slovensku existujú štyri stupne bezpečnostnej previerky:", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v tomto výroku naráža na Viliama Jasaňa , ktorý pracoval ako tajomník bezpečnostnej rady Úradu vlády. O bezpečnostnú previerku Viliama Jasaňa začali mať verejnosť a médiá záujem po tom, ako bol zverejnený posledný článok zavraždeného novinára Jána Kuciaka, v ktorom písal aj o prepojení Viliama Jasaňa na taliansku mafiu. Fico hovorí, že Jasaň je držiteľom najvyššieho stupňa bezpečnostnej previerky so stupňom utajenia prísne tajné (PT). Informáciu o tom, že Jasaň má bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, priniesol poslanec z SaS a predseda kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ Ľubomír Galko. To, že Jasaň má PT previerku, tvrdil aj Robert Fico na tlačovej besede z 27. februára 2018. Jasaňova previerka je v súčasnosti otvorená a preveruje sa, či pri jej udelení nedošlo k pochybeniu. Napriek tomu, že evidencia oprávnených osôb pre spôsob utajenia Prísne tajné, ktorú je podľa § 42 zákona 215/2004 Z.z. NBÚ povinné viesť, nie je verejne prístupná, hodnotíme výrok na základe vyššie uvedených vyjadrení ako pravdivý. Bezpečnostné previerky vydáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Na základe informácií uvedených na stránke NBÚ na Slovensku existujú štyri stupne bezpečnostnej previerky:"], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Jasaňa", "článok", "predseda", "tlačovej", "otvorená", "§ 42", "stránke", "podnikateľské", "Galko", "podozrenie", "vyšetrenia"], "url": ["https://osobnost.aktuality.sk/viliam-jasan/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460411-slovenske-urady-preskumaju-previerku-ficovho-spolupracovnika-jasana/", "https://tv.teraz.sk/live/x6fdazq20180226_fico-kalinak-gaspar/14395/", "https://domov.sme.sk/c/20774888/galko-dostal-moznost-skontrolovat-jasanovu-previerku.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-42", "http://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/pre-stupen-utajenia-d-t-pt/index.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460411-slovenske-urady-preskumaju-previerku-ficovho-spolupracovnika-jasana/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460411-slovenske-urady-preskumaju-previerku-ficovho-spolupracovnika-jasana/", "https://domov.sme.sk/c/20770836/mojzis-ak-troskova-nema-previerku-fico-by-pred-nou-nemal-hovorit-tajne-informacie.html", "https://dennikn.sk/1044072/jasan-a-troskova-opustaju-fica-oznamili-to-spolu-hovoria-ze-do-vysetrenia-vrazdy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:21.559114+00:00"}
{"id": "vr31087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31087", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja sa pýtam v akej to krajine pani redaktorka žijeme, že spravodajská relácie TA3 po vypuknutí tejto kauzy v 30-minútových intervaloch vysiela dokolečka ustavične podsúva obyvateľom a voličom stále videonahrávky.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po tom, čo sa na internete objavil prepis SMS správ medzi Richardom Sulíkom a podnikateľom Kočnerom Sasanka, má táto téma pokračovanie. V noci 23. februára prišiel do redakcie TA3 e-mail s odkazom na webovú stránku Sasanka, na ktorej je sedem krátkych videií. Podľa odosielateľa e-mailu ide o zachytený rozhovor bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom. V ten istý deň sa prípad Sasanka stal témou dňa TA3, kedy v štúdiu diskutovali R. Kaliňák (Smer-SD, bývalý minister vnútra), J. Zábojník (bezpečnostný expert), M. Žilinka (KDH, štátny tajomník) a P. Nechala (právnik Transparency International). Okrem tejto diskusie sa 23. februára na TA3 viazali k tejto téme reportáže Sasanka má pokračovanie , Ján Baránek o kauze Sasanka , či Videá zo Sasanky oživili prípad kupovania poslancov . V nasledujúcich dňoch sa k téme Sasanka vyjadrovali už len 2 reportáže: Politický analytik Michal Horský o možnom odstúpení Sulíka z kandidátky (24. februára) a Čo urobí Sasanka so stranou SaS ? (25. februára). Ani jedna z týchto reportáží sa neopakovala v 30 minutových intervaloch, ako to Jozef Kollár tvrdil. Na čo však Kollár poukazovať mohol sú Flash správy TA3, ktoré sa všeobecne v nejakých intervaloch skutočne opakujú. Treba však zdôrazniť, že úlohou Flash správ je mapovať najdôležitejšie udalosti dňa. Nie sú teda nijak zvlášť zamerané proti SaS, či prípad Sasanka, ako by to mohlo z vyjadrenia vyplývať.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, čo sa na internete objavil prepis SMS správ medzi Richardom Sulíkom a podnikateľom Kočnerom Sasanka, má táto téma pokračovanie. V noci 23. februára prišiel do redakcie TA3 e-mail s odkazom na webovú stránku Sasanka, na ktorej je sedem krátkych videií. Podľa odosielateľa e-mailu ide o zachytený rozhovor bývalého predsedu parlamentu Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom. V ten istý deň sa prípad Sasanka stal témou dňa TA3, kedy v štúdiu diskutovali R. Kaliňák (Smer-SD, bývalý minister vnútra), J. Zábojník (bezpečnostný expert), M. Žilinka (KDH, štátny tajomník) a P. Nechala (právnik Transparency International). Okrem tejto diskusie sa 23. februára na TA3 viazali k tejto téme reportáže Sasanka má pokračovanie , Ján Baránek o kauze Sasanka , či Videá zo Sasanky oživili prípad kupovania poslancov . V nasledujúcich dňoch sa k téme Sasanka vyjadrovali už len 2 reportáže: Politický analytik Michal Horský o možnom odstúpení Sulíka z kandidátky (24. februára) a Čo urobí Sasanka so stranou SaS ? (25. februára). Ani jedna z týchto reportáží sa neopakovala v 30 minutových intervaloch, ako to Jozef Kollár tvrdil. Na čo však Kollár poukazovať mohol sú Flash správy TA3, ktoré sa všeobecne v nejakých intervaloch skutočne opakujú. Treba však zdôrazniť, že úlohou Flash správ je mapovať najdôležitejšie udalosti dňa. Nie sú teda nijak zvlášť zamerané proti SaS, či prípad Sasanka, ako by to mohlo z vyjadrenia vyplývať."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["dňa", "Sasanka", "kauze", "oživili", "Horský", "SaS"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/10180/ranajky-u-kocnera-protikorupcne-minimum.html", "http://www.ta3.com/clanok/10138/sasanka-ma-pokracovanie.html", "http://www.ta3.com/clanok/10163/jan-baranek-o-kauze-sasanka.html", "http://www.ta3.com/clanok/10176/videa-zo-sasanky-ozivili-pripad-kupovania-poslancov.html", "http://www.ta3.com/clanok/10221/politicky-analytik-michal-horsky-o-moznom-odstupeni-sulika-z-kandidatky.html", "http://www.ta3.com/clanok/10271/co-urobi-sasanka-so-stranou-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:37.580392+00:00"}
{"id": "49025", "numeric_id": 49025, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49025", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Po ďalšie, dôchodcovia, seniori sa prepadávajú čoraz viac pod hranicu chudoby, podľa teda inštitútu ekonomicko-sociálnych rizík je už pod hranicou chudoby 500 000 dôchodcov, 180 000 z nich sa dostalo pod tú hranicu len v minulom roku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA v novembri minulého roka informoval, že počet seniorov pod hranicou chudoby narástol až na 494-tisíc. Ich počet sa výrazne zvýšil najmä v poslednom roku, kedy sa dostalo pod hranicu chudoby ďalších viac ako 187-tisíc poberateľov starobných dôchodkov. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa hranicou chudoby , ktorá bola na Slovensku stanovená na úroveň 424 eur mesačne, sa začiatkom tohto roku sa nachádzalo až 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo.\n\nZačiatkom minulého roka sa nachádzalo pod touto hranicou približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie.", "analysis_paragraphs": ["Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA v novembri minulého roka informoval, že počet seniorov pod hranicou chudoby narástol až na 494-tisíc. Ich počet sa výrazne zvýšil najmä v poslednom roku, kedy sa dostalo pod hranicu chudoby ďalších viac ako 187-tisíc poberateľov starobných dôchodkov. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivý.", "Za hranicou chudoby , ktorá bola na Slovensku stanovená na úroveň 424 eur mesačne, sa začiatkom tohto roku sa nachádzalo až 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti predchádzajúcemu roku výrazne zvýšilo.", "Začiatkom minulého roka sa nachádzalo pod touto hranicou približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["hranicou chudoby", "nachádzalo"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/717800-pocet-dochodcov-spadajucich-pod-hranicu-chudoby-neustale-rastie", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:16.459646+00:00"}
{"id": "vr36235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36235", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Na viac v zákone o sociálnom poistení boli zavedené nové, nové definované pojmy, zamestnanec, samostatne zárobková činná osoba, vymeriavaci základ a podobne. Toto sú všetko veci a dá sa povedať, že po siedmich rokoch účinnosti zákona meniť základné pojmy, to je priam katastrofa...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z. . s účinnosťou od 1.januára 2011 okrem ustanovených bodov v článku I, u ktorých sa navrhuje účinnosť 1. januára 2012 sa v osobitej časti (B) článku I okrem iného píše: Článok I K bodom 1 až 3 \"V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa v súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní definujú základné pojmy, a to zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia, vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.\" Článok I K bodom 37 až 41 a 45 \"Za účelom predchádzania zneužívaniu systému nemocenského poistenia neodôvodneným čerpaním prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje, aby pri existencii poistného pomeru kratšieho ako 31 dní, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bol predchádzajúci kalendárny rok, a to bez ohľadu na to, či v rozhodujúcom období trvalo nemocenské poistenie nepretržite. Ak v rozhodujúcom období poistenec nemal vymeriavací základ, nemocenské, ošetrovné a materské sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorým je jedna tridsatina 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodu na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky (t. j. jedna tridsatina 44,2 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov).\" K bodom 42 a 46 \"Ustanovuje sa maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.\"", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z. . s účinnosťou od 1.januára 2011 okrem ustanovených bodov v článku I, u ktorých sa navrhuje účinnosť 1. januára 2012 sa v osobitej časti (B) článku I okrem iného píše: Článok I K bodom 1 až 3 \"V návrhu novely zákona o sociálnom poistení sa v súlade s cieľom zjednotenia výberu odvodov a daní definujú základné pojmy, a to zárobková činnosť, zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, zamestnávateľ. Súčasne sa aj novo definuje osobný rozsah sociálneho poistenia, vznik a zánik sociálneho poistenia tak, aby tieto základné pojmy a zásady boli kompatibilné s príslušnými daňovými predpismi.\" Článok I K bodom 37 až 41 a 45 \"Za účelom predchádzania zneužívaniu systému nemocenského poistenia neodôvodneným čerpaním prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje, aby pri existencii poistného pomeru kratšieho ako 31 dní, rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu bol predchádzajúci kalendárny rok, a to bez ohľadu na to, či v rozhodujúcom období trvalo nemocenské poistenie nepretržite. Ak v rozhodujúcom období poistenec nemal vymeriavací základ, nemocenské, ošetrovné a materské sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorým je jedna tridsatina 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvodu na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky (t. j. jedna tridsatina 44,2 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov).\" K bodom 42 a 46 \"Ustanovuje sa maximálna suma denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenských dávok.\""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z. z.", ". s účinnosťou od 1.januára 2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=109", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:13.633207+00:00"}
{"id": "vr27187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27187", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Končí funkčné obdobie človeka (...) tým je pán Harabín", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií portálu Webnoviny by mal súčasnému predsedovi Najvyššieho súdu, Štefanovi Harabinovi, vypršať mandát 22. júna 2014. Voľby by sa teda mali konať tento rok a vyhlásené by mali byť najneskôr 45 dní pred ich konaním ( Aktuality.sk ).", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií portálu Webnoviny by mal súčasnému predsedovi Najvyššieho súdu, Štefanovi Harabinovi, vypršať mandát 22. júna 2014. Voľby by sa teda mali konať tento rok a vyhlásené by mali byť najneskôr 45 dní pred ich konaním ( Aktuality.sk )."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-neprezradil-ci-by-ako-prezident-z/784386-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/244729/stefan-harabin-este-neuvazoval-ci-bude-znovu-kandidovat-za-predsedu-ns-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:19.772462+00:00"}
{"id": "49572", "numeric_id": 49572, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49572", "speaker": "Roman Michelko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-michelko", "statement": "Takže v roku 2018 bol judikát Ústavného súdu, ktorý hovoril, že ľudia, ktorí sú kreovaní parlamentom a vládou, majú plný mandát a že nová garnitúra nemôže ich len tak odvolať. Vtedy paradoxne, kto mečom bojuje, mečom hynie, veľmi brutálne to napádal Mazák a je v právnych listoch je brilantná analýza, ako sa extrémne flexibilne menili jeho postoje a potom nastalo niečo pre mňa absolútne nepredstaviteľné, že ministerka Kolíková pre mňa nepochopiteľným nátlakom donútila, neviem či vydieraním alebo čím, členov Súdnej rady, ktoré boli za parlament a vládu a ktorým neexpiroval mandát, aby v úvodzovkách dobrovoľne odstúpili.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Mazák v článku pre denník Postoj kritizoval uznesenie Ústavného súdu, podľa ktorého člen súdnej rady nesmie byť odvolaný z pozície pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Po voľbách v septembri 2023 nastúpila nová vládna garnitúra, ktorá odvolala členov súdnej rady vymenovaných predchádzajúcou vládou a na ich miesto dosadila svojich nominantov. Ján Mazák toto rozhodnutie kritizoval, vláde však vyčítal najmä to, že členov súdnej rady odvolala svojvoľne bez udania dôvodu. Členovia Súdnej rady SR sa menili aj za predchádzajúcej vlády, vtedy sa však svojich funkcií vzdali dobrovoľne, aj keď s odôvodnením, že im bolo ministerkou spravodlivosti oznámené, že už nemajú dôveru orgánu, ktorých ich do funkcie vymenoval. Výrok Romana Michelka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSúdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity a má viaceré významná kompetencie. Rozhoduje napríklad o tom, či uchádzači na post sudcu spĺňajú predpoklady, môže ovplyvniť zloženie výberových komisií, rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne, či navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Predseda súdnej rady, ktorý je volený spomedzi členov, môže na sudcov podávať disciplinárne návrhy.\n\nSúdna rada má 18 členov, ktorých volia viaceré inštitúcie. Jedného sudcu volia spomedzi seba sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ôsmich členov volia sudcovia všeobecných súdov a po troch členoch volí Národná rada SR, prezident a vláda ( čl. 141a ods. 2 Ústavy SR ).\n\nV roku 2018 vydal Ústavný súd uznesenie (. pdf ), podľa ktorého člen súdnej rady vymenovaný prezidentom, vládou alebo zvolený národnou radou nesmie byť odvolaný z tejto pozície pred uplynutím celého funkčného obdobia.\n\nJán Mazák toto rozhodnutie v článku pre denník Postoj v marci 2020 kritizoval. „Väčšina pléna bez bázne a hany zrušila uznesením PLz. ÚS 2/2018 časti konkrétnych článkov ústavy. V článkoch 86, 102 a 119 ústavy sa ustanovuje, že národná rada, prezident a vláda môžu odvolať člena súdnej rady. Toto oprávnenie najvyšších ústavných orgánov ústavný súd de facto, aj keď nie de iure, zrušil sporným stanoviskom,“ napísal v článku. Mazák dokonca konštatuje, že väčšina pléna týmto rozhodnutím konala a rozhodovala v rozpore s princípom právneho štátu a jej stanovisko je preto nelegitímne a svojvoľné.\n\nMazák taktiež píše , že nová Národná rada a vláda by mali plne využívať svoje ústavné práva vrátane oprávnenia odvolať členov súdnej rady, zvolených či vymenovaných predošlou vládnucou garnitúrou.\n\nV septembri po parlamentných voľbách získali väčšinu v parlamente strany Smer-SD, Hlas-SD a SNS a spolu zostavili vládnu koalíciu. Okrem iného získali aj možnosť nominovať do súdnej rady 6 členov - troch za vládu a troch a parlament. Menovať nových členov súdnej rady je však možné iba ak sú v súdnej rade ich miesta uvolnené, členovia teda museli byť odvolaní alebo sami odstúpiť.\n\nVláda SR už na svojom druhom zasadnutí 2. novembra 2023 odvolala troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a vymenovala na ich miesto nových členov. Ján Mazák následne uverejnil na Denníku N článok , v ktorom sa k odvolaniu vyjadroval.\n\nMazák vo svojom článku kritizuje , že členovia Súdnej rady boli odvolaní bez udania dôvodu. „Je ozaj problematické prijať záver, podľa ktorého formulácia „kedykoľvek odvolať“ znamená odvolať aj bez dôvodov. Svojvoľne. Dôvodová správa k slovu „kedykoľvek“ síce uvádza, že znamená aj bez uvedenia dôvodov, to je však v príkrom rozpore s princípom právneho štátu a základným právom na dobrú správu verejných vecí,“ písal vtedajší predseda súdnej rady v článku.\n\nČlenka súdnej rady Marcela Kosová v reakcii Mazáka zverejnila na portály Právne listy článok , v ktorom ho kritizuje za údajnú názorovú nekonzistenciu pri vyjadreniach o odvolávaní členov Súdnej rady SR.\n\nMazák vo svojom článku taktiež opisuje svoju skúsenosť z nominácie do súdnej rady. Píše, že najprv kandidovať odmietol, pretože rešpektoval výklad Ústavného súdu zo septembra 2018, ktorý hovoril o tom, že člena súdnej rady nie je možné odvolať pred uplynutím jeho mandátu. Mazák podľa vlastných slov s kandidatúrou súhlasil až po tom, čo sa členovia nominovaní vládou a Národnou radou dobrovolne sa vzdali funkcie v súdnej rade.\n\nV marci 2020 sa v krátkom čase sa vzdalo funkcie v Súdnej rade SR päť jej členov. Išlo o dvoch nominantov Národnej rady Slovenskej republiky a troch členov, ktorých do funkcie členov súdnej rady vymenovala vláda.\n\nSúdna rada zverejnila aj odôvodnenia všetkých piatich odchádzajúcich členov. Všetci členovia zhodne uviedli , že dôvodom ich odchodu je skutočnosť, že podľa ministerky už nemajú dôveru vládnej koalície či vlády. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mi oznámila, že nemám dôveru vlády,“ uviedli traja nominanti vo vyhlásení.\n\nZačiatkom marca 2024 odvolali poslanci Národnej rady SR z funkcie členov súdnej rady ďalších dvoch členov - Andreja Majerníka a Jána Mazáka.", "analysis_paragraphs": ["Ján Mazák v článku pre denník Postoj kritizoval uznesenie Ústavného súdu, podľa ktorého člen súdnej rady nesmie byť odvolaný z pozície pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Po voľbách v septembri 2023 nastúpila nová vládna garnitúra, ktorá odvolala členov súdnej rady vymenovaných predchádzajúcou vládou a na ich miesto dosadila svojich nominantov. Ján Mazák toto rozhodnutie kritizoval, vláde však vyčítal najmä to, že členov súdnej rady odvolala svojvoľne bez udania dôvodu. Členovia Súdnej rady SR sa menili aj za predchádzajúcej vlády, vtedy sa však svojich funkcií vzdali dobrovoľne, aj keď s odôvodnením, že im bolo ministerkou spravodlivosti oznámené, že už nemajú dôveru orgánu, ktorých ich do funkcie vymenoval. Výrok Romana Michelka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Súdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity a má viaceré významná kompetencie. Rozhoduje napríklad o tom, či uchádzači na post sudcu spĺňajú predpoklady, môže ovplyvniť zloženie výberových komisií, rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne, či navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Predseda súdnej rady, ktorý je volený spomedzi členov, môže na sudcov podávať disciplinárne návrhy.", "Súdna rada má 18 členov, ktorých volia viaceré inštitúcie. Jedného sudcu volia spomedzi seba sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcovia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ôsmich členov volia sudcovia všeobecných súdov a po troch členoch volí Národná rada SR, prezident a vláda ( čl. 141a ods. 2 Ústavy SR ).", "V roku 2018 vydal Ústavný súd uznesenie (. pdf ), podľa ktorého člen súdnej rady vymenovaný prezidentom, vládou alebo zvolený národnou radou nesmie byť odvolaný z tejto pozície pred uplynutím celého funkčného obdobia.", "Ján Mazák toto rozhodnutie v článku pre denník Postoj v marci 2020 kritizoval. „Väčšina pléna bez bázne a hany zrušila uznesením PLz. ÚS 2/2018 časti konkrétnych článkov ústavy. V článkoch 86, 102 a 119 ústavy sa ustanovuje, že národná rada, prezident a vláda môžu odvolať člena súdnej rady. Toto oprávnenie najvyšších ústavných orgánov ústavný súd de facto, aj keď nie de iure, zrušil sporným stanoviskom,“ napísal v článku. Mazák dokonca konštatuje, že väčšina pléna týmto rozhodnutím konala a rozhodovala v rozpore s princípom právneho štátu a jej stanovisko je preto nelegitímne a svojvoľné.", "Mazák taktiež píše , že nová Národná rada a vláda by mali plne využívať svoje ústavné práva vrátane oprávnenia odvolať členov súdnej rady, zvolených či vymenovaných predošlou vládnucou garnitúrou.", "V septembri po parlamentných voľbách získali väčšinu v parlamente strany Smer-SD, Hlas-SD a SNS a spolu zostavili vládnu koalíciu. Okrem iného získali aj možnosť nominovať do súdnej rady 6 členov - troch za vládu a troch a parlament. Menovať nových členov súdnej rady je však možné iba ak sú v súdnej rade ich miesta uvolnené, členovia teda museli byť odvolaní alebo sami odstúpiť.", "Vláda SR už na svojom druhom zasadnutí 2. novembra 2023 odvolala troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a vymenovala na ich miesto nových členov. Ján Mazák následne uverejnil na Denníku N článok , v ktorom sa k odvolaniu vyjadroval.", "Mazák vo svojom článku kritizuje , že členovia Súdnej rady boli odvolaní bez udania dôvodu. „Je ozaj problematické prijať záver, podľa ktorého formulácia „kedykoľvek odvolať“ znamená odvolať aj bez dôvodov. Svojvoľne. Dôvodová správa k slovu „kedykoľvek“ síce uvádza, že znamená aj bez uvedenia dôvodov, to je však v príkrom rozpore s princípom právneho štátu a základným právom na dobrú správu verejných vecí,“ písal vtedajší predseda súdnej rady v článku.", "Členka súdnej rady Marcela Kosová v reakcii Mazáka zverejnila na portály Právne listy článok , v ktorom ho kritizuje za údajnú názorovú nekonzistenciu pri vyjadreniach o odvolávaní členov Súdnej rady SR.", "Mazák vo svojom článku taktiež opisuje svoju skúsenosť z nominácie do súdnej rady. Píše, že najprv kandidovať odmietol, pretože rešpektoval výklad Ústavného súdu zo septembra 2018, ktorý hovoril o tom, že člena súdnej rady nie je možné odvolať pred uplynutím jeho mandátu. Mazák podľa vlastných slov s kandidatúrou súhlasil až po tom, čo sa členovia nominovaní vládou a Národnou radou dobrovolne sa vzdali funkcie v súdnej rade.", "V marci 2020 sa v krátkom čase sa vzdalo funkcie v Súdnej rade SR päť jej členov. Išlo o dvoch nominantov Národnej rady Slovenskej republiky a troch členov, ktorých do funkcie členov súdnej rady vymenovala vláda.", "Súdna rada zverejnila aj odôvodnenia všetkých piatich odchádzajúcich členov. Všetci členovia zhodne uviedli , že dôvodom ich odchodu je skutočnosť, že podľa ministerky už nemajú dôveru vládnej koalície či vlády. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mi oznámila, že nemám dôveru vlády,“ uviedli traja nominanti vo vyhlásení.", "Začiatkom marca 2024 odvolali poslanci Národnej rady SR z funkcie členov súdnej rady ďalších dvoch členov - Andreja Majerníka a Jána Mazáka."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Súdna rada", "Rozhoduje", "čl. 141a ods. 2 Ústavy SR", "pdf", "článku", "píše", "zostavili", "odvolala", "článok", "kritizuje", "článok", "vzdalo", "zverejnila", "uviedli", "odvolali"], "url": ["https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky/", "https://dennikn.sk/3619676/ako-moze-ficova-vlada-zasiahnut-do-kauz-klucova-je-sudna-rada-a-tri-sudy/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/355523cb-0a50-40f9-b1ba-49d0d4794bae/%C4%8D.%2054%20-%20PLz.%20%C3%9AS%202_2018.pdf", "https://www.postoj.sk/52911/ustavny-sud-brani-odvolaniu-clenov-sudnej-rady-v-rozpore-s-ustavou", "https://www.postoj.sk/52911/ustavny-sud-brani-odvolaniu-clenov-sudnej-rady-v-rozpore-s-ustavou", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685116-lidri-buducej-trojkoalicie-podpisali-koalicnu-zmluvu-danko-pellegrini-fico/", "https://sita.sk/vlada-odvolala-troch-clenov-sudnej-rady-a-namiesto-nich-vymenovala-troch-novych/", "https://dennikn.sk/3663324/cistky-v-sudnej-rade-pohlad-do-historie-horuca-sucasnost-a-slovo-o-buducnosti/?ref=list#s_h_usr_itm__options?ref=menu", "https://dennikn.sk/3663324/cistky-v-sudnej-rade-pohlad-do-historie-horuca-sucasnost-a-slovo-o-buducnosti/?ref=list#s_h_usr_itm__options?ref=menu", "https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1306-pamatovy-zmizik-nie-len-jana-mazaka", "https://www.sudnarada.gov.sk/clenstva-v-sudnej-rade-sa-vzdalo-pat-jej-clenov/", "https://www.sudnarada.gov.sk/clenstva-v-sudnej-rade-sa-vzdalo-pat-jej-clenov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546425-pat-clenov-sudnej-rady-sa-vzdalo-svojej-funkcie-nemaju-doveru-vlady/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/05/poslanci-odvolali-sudcov-mazaka-a-majernika-zo-sudnej-rady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:48.437316+00:00"}
{"id": "vr26102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26102", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "V školskej rade my ako zriaďovateľ nemáme ani väčšinu a pri tom za to zodpovedáme.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdenko Trebuľa uvádza túto informáciu pri interpretovaní prípadu učiteľa Žarnaya, pričom hovorí o rade školy, v ktorej podľa neho KSK nemá ani väčšinu, hoci za ňu zodpovedá. Pravdou však je, že podľa zákona 596/2013 samosprávny kraj ako zriaďovateľ rozhoduje a zodpovedá o konkrétnom zložení rady školy, pričom podľa zákona v tejto rade musí byť počet ľudí, ktorí nie sú zamestnanci školy väčšinový . Na konkrétnej obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach, na ktorej pôsobil učiteľ Žarnay, má v súčasnosti rada školy 11 členov, pri čom troch zástupcov majú zamestnanci školy, troch rodičia, štyroch zriaďovateľ a jedného študenti. Je teda pravdou, že zriaďovateľ nemá priamu väčšinu, podobne platí aj to, že zamestnanci školy sú v menšine. Keďže platí, že zriaďovateľ radu školy určuje a zodpovedá za ňu, môže kontrolovať aj jej činnosť. Výrok na základe toho považujeme za závadzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdenko Trebuľa uvádza túto informáciu pri interpretovaní prípadu učiteľa Žarnaya, pričom hovorí o rade školy, v ktorej podľa neho KSK nemá ani väčšinu, hoci za ňu zodpovedá. Pravdou však je, že podľa zákona 596/2013 samosprávny kraj ako zriaďovateľ rozhoduje a zodpovedá o konkrétnom zložení rady školy, pričom podľa zákona v tejto rade musí byť počet ľudí, ktorí nie sú zamestnanci školy väčšinový . Na konkrétnej obchodnej akadémii na Polárnej ulici v Košiciach, na ktorej pôsobil učiteľ Žarnay, má v súčasnosti rada školy 11 členov, pri čom troch zástupcov majú zamestnanci školy, troch rodičia, štyroch zriaďovateľ a jedného študenti. Je teda pravdou, že zriaďovateľ nemá priamu väčšinu, podobne platí aj to, že zamestnanci školy sú v menšine. Keďže platí, že zriaďovateľ radu školy určuje a zodpovedá za ňu, môže kontrolovať aj jej činnosť. Výrok na základe toho považujeme za závadzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["596/2013", "súčasnosti"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-596", "http://www.polarka.sk/rada-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:21.524597+00:00"}
{"id": "vr35885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35885", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nemáme (KDH spolu s SMK, pozn.) pravidelné rokovania, nemáme všetky vyhlásenia spoločné a v tejto veci a tak, ako v mnohých iných, sa líšime, pán Kaliňák. Takže netlačte tu.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ má pravdu v tom, že KDH a SMK má v tomto (a aj v iných otázkach) iný názor: KDH napríklad hlasovalo za novelu o slovenskom štátnom občianstve (čo bolo až po odvysielaní relácie), rozdiely sa prejavovali aj pred nedeľou: napríklad KDH hovorilo o podobných opatreniach, ktoré boli zákonom prijaté, už 13. mája.", "analysis_paragraphs": ["Figeľ má pravdu v tom, že KDH a SMK má v tomto (a aj v iných otázkach) iný názor: KDH napríklad hlasovalo za novelu o slovenskom štátnom občianstve (čo bolo až po odvysielaní relácie), rozdiely sa prejavovali aj pred nedeľou: napríklad KDH hovorilo o podobných opatreniach, ktoré boli zákonom prijaté, už 13. mája."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "hovorilo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5392834/ziadatel-dvojakeho-obcianstva-pride-o-slovenske-rozhodol-parlament.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/152722_ak-madarsko-schvali-dvojake-obcianstvo-kdh-navrhne-opatrenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:38.572523+00:00"}
{"id": "vr37641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37641", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Premiéri Európskej únie vyzvali Kaddáfího, aby sa vzdal svojej moci, aj keď počúvajúc vyjadrenia diktátora, nemá to v úmysle.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavy štátov a vlád únie vyzvali na odchod Kaddáfiho vo vyhlásení v piatok 11. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Hlavy štátov a vlád únie vyzvali na odchod Kaddáfiho vo vyhlásení v piatok 11. marca 2011."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["odchod"], "url": ["http://articles.latimes.com/2011/mar/11/world/la-fg-libya-eu-20110312"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:08.773091+00:00"}
{"id": "vr29873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29873", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vo februári v Daily Mail, cez korešpondenta v Ríme vyšiel odkaz od Islamského štátu, že plánuje psychologický tlak alebo atak na Európu vo forme 500 tisíc utečencov.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2015 vyšiel v britskom denníku Daily Mail článok, ktorý hovoril o pláne Islamského štátu (ďalej ISIL) využiť pol milióna migrantov ako psychologickú zbraň v prípade, že európske krajiny budu intervenovať proti ISIL v Lýbii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 18. februára 2015 bol v britskom denníku Daily Mail zverejnený článok od korešpondentky z Ríma, ktorý hovorí o predzvesti naplnenia „proroctiev“ bývalého lýbijského diktátora Muammara al-Kaddáfího, pár mesiacov pred jeho zvrhnutím, o tom, že Stredomorie sa stane „morom chaosu“ v prípade pádu jeho tvrdého režimu. Článok hovorí o prepisoch odpočúvaných telefonátov, o ktorých informovali talianske noviny Il Mesaggero. Tie majú údajne potvrdzovať plán ISIL poslať do Európy pol milióna migrantov cez nestabilnú Lýbiu (medzi ktorými sa budú nachádzať taktiež teroristi) ako psychologickú zbraň proti Európe v prípade, že bude proti ním uskutočnená intervencia v Lýbii.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2015 vyšiel v britskom denníku Daily Mail článok, ktorý hovoril o pláne Islamského štátu (ďalej ISIL) využiť pol milióna migrantov ako psychologickú zbraň v prípade, že európske krajiny budu intervenovať proti ISIL v Lýbii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 18. februára 2015 bol v britskom denníku Daily Mail zverejnený článok od korešpondentky z Ríma, ktorý hovorí o predzvesti naplnenia „proroctiev“ bývalého lýbijského diktátora Muammara al-Kaddáfího, pár mesiacov pred jeho zvrhnutím, o tom, že Stredomorie sa stane „morom chaosu“ v prípade pádu jeho tvrdého režimu. Článok hovorí o prepisoch odpočúvaných telefonátov, o ktorých informovali talianske noviny Il Mesaggero. Tie majú údajne potvrdzovať plán ISIL poslať do Európy pol milióna migrantov cez nestabilnú Lýbiu (medzi ktorými sa budú nachádzať taktiež teroristi) ako psychologickú zbraň proti Európe v prípade, že bude proti ním uskutočnená intervencia v Lýbii."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["Daily Mail"], "url": ["http://www.dailymail.co.uk/news/article-2958517/The-Mediterranean-sea-chaos-Gaddafi-s-chilling-prophecy-interview-ISIS-threatens-send-500-000-migrants-Europe-psychological-weapon-bombed.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:42.786961+00:00"}
{"id": "vr28905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28905", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "povedali sme, že 13 (miliónov eur, vlaky zadarmo, pozn.), ale pripúšťame, že to bude viac", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozpočte NR SR (Hlavná kniha pdf, str. 57) na roky 2015-2017 bola vyčlenená suma 13 miliónov EUR na cestovanie vlakmi zadarmo. Ministerstvo dopravy má tak zvýšiť podporu železničnej osobnej doprave na budúci rok z doterajších 205 mil. EUR na 218 mil. EUR. Existujú však i viaceré štúdie, ktoré odhadujú, že vlaky zadarmo budú drahšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte NR SR (Hlavná kniha pdf, str. 57) na roky 2015-2017 bola vyčlenená suma 13 miliónov EUR na cestovanie vlakmi zadarmo. Ministerstvo dopravy má tak zvýšiť podporu železničnej osobnej doprave na budúci rok z doterajších 205 mil. EUR na 218 mil. EUR. Existujú však i viaceré štúdie, ktoré odhadujú, že vlaky zadarmo budú drahšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "štúdie", "zaplatíme", "vlaky", "využívať", "cestovať", "dotovaný", "vlakoch"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9774", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-nevidi-realitu-ucet-za-vlaky-zadarmo-bude-minimalne-46-milionov-637275", "http://www.idah.sk/tlacove-spravy/vlaky-zadarmo-nebudu-stat-13-ale-30-milionov/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-predstavil-revolucnu-novinku-takto-bude-fungovat-cestovanie-zadarmo-633658", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/880941-vlaky-budu-zadarmo-pre-deti-ziakov-studentov-a-dochodcov/", "http://www.investujeme.sk/studenti-a-seniori-dostali-cestovanie-vlakom-zadarmo/", "http://www.info.sk/sprava/51092/fico-obedoval-vo-vlaku-studenti-a-penzisti-jazdia-bezplatne/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/333891-bezplatne-vlaky-budu-od-17-novembra/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:18.932450+00:00"}
{"id": "48182", "numeric_id": 48182, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48182", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Bohužiaľ, nemocnicu nám zapĺňajú z 80 % nezaočkovaní.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 23. januáru 2022 bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 1497 osôb s ochorením Covid-19. Podľa informácií ministerstva zdravotníctva z nich nebolo úplne zaočkovaných 1223 pacientov, čo predstavuje 81,7 %. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nZdroj: NCZI", "analysis_paragraphs": ["K 23. januáru 2022 bolo v slovenských nemocniciach hospitalizovaných 1497 osôb s ochorením Covid-19. Podľa informácií ministerstva zdravotníctva z nich nebolo úplne zaočkovaných 1223 pacientov, čo predstavuje 81,7 %. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Zdroj: NCZI"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "NCZI"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19_22-01-2022-vysledky", "https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:49.979156+00:00"}
{"id": "vr25575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25575", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Ale o tom, že to boli ľudia, ktorý pochádzajú z Komjatíc, to nebolo to prioritné. Tých ľudí (obvinených z rodinkárstva, pozn.) som si predsa, tých ľudí som pozval, lebo tí ľudia robili so mnou na ministerstve hospodárstva.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže existuje minimálne jeden prípad, rodáka z Komjatíc, ktorý nepracoval na Ministerstve hospodárstva (ďalej len MH SR) predtým ako nastúpil na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len MPRV SR). Podľa denníka SME sa kauza dotýka celkovo ôsmych osôb, ktoré sú rodinou Jahnátka alebo pochádzajú z Komjatíc. Len v prípade troch z nich dokážeme potvrdiť, že skutočne v minulosti pracovali na MH SR. Marek Gocník vo svojom životopise uvádza, že bol v rokoch 2009 až 2010 riaditeľom odboru hospodárskej správy na MH SR. Ľudovít Koppan bol na základe dosptupných kontaktných údajov riaditeľom odboru kontroly na MH SR. Podľa tejto správy pracoval Stanislav Péli na odbore medzinárodného obchodu MH SR. V prípade ďalších osôb (Lukáš Peško, Petra Bohunová, Ľudovít a Michal Gráfovci) sme nenašli žiadne informácie o tom, že by v minulosti pracovali na MH SR. Peter Hajnala (nový riaditeľ odboru komunikácie MPRV SR) uvádza ako svojho predchádzajúceho zamestnávateľa Banskobystrický samosprávny kraj , kde pracoval ako hovorca . Ani tu nespomína, že by pracoval na MH SR. Denník SME poslal žiadosť o informácie o výberových konaniach na Ministerstvo pôdohospodárstva a na základe odpovede píše , že: \"Ľudia z Jahanátkovej blízkosti už pred výberovými konaniami funkcie (Pozn. funkcie na MPRV SR) zastávali, no boli len dočasne poverení ich výkonom. Konanie konkurzov si vyžadoval zákon.\" Väčšina z nich sa následne dostala do riadiacich pozícií po vnútorných výberových konaniach zverejnených na intranete ministerstva, kde majú prístup len jeho zamestnanci. Na konkurzoch boli jedinými uchádzačmi. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže existuje minimálne jeden prípad, rodáka z Komjatíc, ktorý nepracoval na Ministerstve hospodárstva (ďalej len MH SR) predtým ako nastúpil na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len MPRV SR). Podľa denníka SME sa kauza dotýka celkovo ôsmych osôb, ktoré sú rodinou Jahnátka alebo pochádzajú z Komjatíc. Len v prípade troch z nich dokážeme potvrdiť, že skutočne v minulosti pracovali na MH SR. Marek Gocník vo svojom životopise uvádza, že bol v rokoch 2009 až 2010 riaditeľom odboru hospodárskej správy na MH SR. Ľudovít Koppan bol na základe dosptupných kontaktných údajov riaditeľom odboru kontroly na MH SR. Podľa tejto správy pracoval Stanislav Péli na odbore medzinárodného obchodu MH SR. V prípade ďalších osôb (Lukáš Peško, Petra Bohunová, Ľudovít a Michal Gráfovci) sme nenašli žiadne informácie o tom, že by v minulosti pracovali na MH SR. Peter Hajnala (nový riaditeľ odboru komunikácie MPRV SR) uvádza ako svojho predchádzajúceho zamestnávateľa Banskobystrický samosprávny kraj , kde pracoval ako hovorca . Ani tu nespomína, že by pracoval na MH SR. Denník SME poslal žiadosť o informácie o výberových konaniach na Ministerstvo pôdohospodárstva a na základe odpovede píše , že: \"Ľudia z Jahanátkovej blízkosti už pred výberovými konaniami funkcie (Pozn. funkcie na MPRV SR) zastávali, no boli len dočasne poverení ich výkonom. Konanie konkurzov si vyžadoval zákon.\" Väčšina z nich sa následne dostala do riadiacich pozícií po vnútorných výberových konaniach zverejnených na intranete ministerstva, kde majú prístup len jeho zamestnanci. Na konkurzoch boli jedinými uchádzačmi. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "životopise", "údajov", "tejto", "uvádza", "tu", "píše"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6955117/jahnatkovi-ludia-nesutazili-na-konkurzoch-bol-vzdy-jediny-uchadzac.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=367657", "http://www.azet.sk/firma/13054/536555/196349/?idCompanyProduct=139363", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-sario-priblizilo-system-verejneho-obstaravania-v-rf-slovenskym-podnikatelom/10s130326c?set_subframe=text", "http://www.linkedin.com/pub/peter-hajnala/20/6a/24b", "http://www.hovorca.sk/index.php?mid=5&cont=102", "http://www.sme.sk/c/6955117/jahnatkovi-ludia-nesutazili-na-konkurzoch-bol-vzdy-jediny-uchadzac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:29.774616+00:00"}
{"id": "vr36520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36520", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Slovensko kleslo v tvorbe HDP o 25%. Kto vytiahol Slovensko tak, že v roku 98 nahradil výpadok a bolo na prvom mieste zo stredoeurópskych a východných štátov?", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mečiar opakovane popisuje neexistujúci stav: HDP Slovenska nikdy nedosiahlo medziročne dvadsať päť percentný pokles, rekordne nízko (medziročne pokles o 14,5 percenta) bolo v roku 1991. Podľa informácií (pdf) Národnej banky Slovenska patrí prvenstvo za návrat k rastu HDP nad nulou Poľsku (prelom rokov 1991 a 1992), za ním nasleduje Slovinsko (prelom 1992 a 1993). Slovensku medziročne rástlo reálne HDP podľa NBS až od roku 1994, rovnako ako Maďarsku a Česku. Porovnanie krajín z pohľadu rastu HDP v roku z dielne OECD tiež nedáva Mečiarovi za pravdu čo sa týka nášho údajného prvenstva- predbehlo nás ako Poľsko, tak Maďarsko.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar opakovane popisuje neexistujúci stav: HDP Slovenska nikdy nedosiahlo medziročne dvadsať päť percentný pokles, rekordne nízko (medziročne pokles o 14,5 percenta) bolo v roku 1991. Podľa informácií (pdf) Národnej banky Slovenska patrí prvenstvo za návrat k rastu HDP nad nulou Poľsku (prelom rokov 1991 a 1992), za ním nasleduje Slovinsko (prelom 1992 a 1993). Slovensku medziročne rástlo reálne HDP podľa NBS až od roku 1994, rovnako ako Maďarsku a Česku. Porovnanie krajín z pohľadu rastu HDP v roku z dielne OECD tiež nedáva Mečiarovi za pravdu čo sa týka nášho údajného prvenstva- predbehlo nás ako Poľsko, tak Maďarsko."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "OECD"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/AnnualReport/ENG1995/AR1995_chap01.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/economics/data/oecd-stat_data-00285-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:14.965501+00:00"}
{"id": "vr18147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18147", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Veď si pamätáme, ako to bolo na začiatku. Ako sa vtedy terajší predstavitelia vládnej strany Smer, na čele s predsedom Ficom, bránili napríklad medzinárodnému vyšetrovaniu.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z vyjadrení Roberta Fica a Roberta Kaliňáka vyplýva, že medzinárodnému vyšetrovaniu sa nebránili. Iba podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD) pre denník Nový čas povedal, že prípadu nepomôže , ak by sa kvôli zriadeniu medzinárodného tímu musela meniť legislatíva, ktorá nepovoľuje, aby slovenské trestné činy vyšetrovali zahraniční vyšetrovatelia. Keďže k vzniku medzinárodného tímu sa negatívne vyjadril iba Glváč, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Robert Fico a Robert Kaliňák sa k prípadnej medzinárodnej spolupráci pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prvýkrát vyjadrili na tlačovej besede dňa 27. februára 2018, čiže deň po zverejnení správy o vražde. Vláda vtedy ponúkla \"miliónovú odmenu\" za relevantné informácie, ktoré by mohli viesť ku odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu vrahov. Robert Kaliňák sa vyjadril, že, „ sme nadviazali spoluprácu s našimi susedmi v Českej republike, v Taliansku, ale aj s našou eur ópskou organizáciou Europol, osobitne pre prípady, pri ktorých sme ešte neboli konfrontovaní s takýmto spôsobom vykonania trestného činu...\" Podobne sa Kaliňák vyjadril aj na svojom FB profile 1. marca 2018 v statuse , kde uviedol: \" Od pondelka som v kontakte s najdôležitejšími vyšetrovacím inštitúciami na svete, ktoré sme požiadali o pomoc. V pondelok sa do vyšetrovania zapojila česká a talianska polícia, v utorok nám potvrdili pomoc predstavitelia Europolu a rovnakú odpoveď sme dostali od americkej FBI a britského Scotland Yardu. \" Robert Fico 4. marca 2018 počas špeciálneho vystúpenia v RTVS na margo medzinárodného vyšetrovacieho tímu povedal: \"Z tohto dôvodu slovenská polícia spolupracuje s expertmi americkej FBI, britského Scotland Yardu, českými a talianskymi partnermi, ale aj s Europolom. Tu chceme jednoznačne deklarovať, že sme pripravení prijať každú relevantnú ponuku na spoluprácu. \" Podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD) pre denník Nový čas 3. marca 2018 povedal: \" Som za kontrolu, to je fantastické, že nám budú pomáhať iné krajiny, ale meniť legislatívu, keď už sa čin stal, tak to prípadu nepomôže. Medzinárodnú spoluprácu a dohľad vítame, ale nemôže meniť legislatívu ku skutku, ktorý sa už stal. \" Slovenská legislatíva zakazuje, aby trestné činy vyšetrovali zahraniční vyšetrovatelia. Výnimka platí iba v prípade zriadenia medzinárodného vyšetrovacieho tímu, pričom kompetencie zahraničných vyšetrovateľov musia byť presne stanovené vopred. Návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu zaslal 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár justičným orgánom Talianskej republiky prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.). Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, podpísal Čižnár na pôde Eurojustu v Haagu 18. apríla 2018, čiže necelé dva mesiace po vražde. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z vyjadrení Roberta Fica a Roberta Kaliňáka vyplýva, že medzinárodnému vyšetrovaniu sa nebránili. Iba podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD) pre denník Nový čas povedal, že prípadu nepomôže , ak by sa kvôli zriadeniu medzinárodného tímu musela meniť legislatíva, ktorá nepovoľuje, aby slovenské trestné činy vyšetrovali zahraniční vyšetrovatelia. Keďže k vzniku medzinárodného tímu sa negatívne vyjadril iba Glváč, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Robert Fico a Robert Kaliňák sa k prípadnej medzinárodnej spolupráci pri vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prvýkrát vyjadrili na tlačovej besede dňa 27. februára 2018, čiže deň po zverejnení správy o vražde. Vláda vtedy ponúkla \"miliónovú odmenu\" za relevantné informácie, ktoré by mohli viesť ku odhaleniu, usvedčeniu a odsúdeniu vrahov. Robert Kaliňák sa vyjadril, že, „ sme nadviazali spoluprácu s našimi susedmi v Českej republike, v Taliansku, ale aj s našou eur ópskou organizáciou Europol, osobitne pre prípady, pri ktorých sme ešte neboli konfrontovaní s takýmto spôsobom vykonania trestného činu...\" Podobne sa Kaliňák vyjadril aj na svojom FB profile 1. marca 2018 v statuse , kde uviedol: \" Od pondelka som v kontakte s najdôležitejšími vyšetrovacím inštitúciami na svete, ktoré sme požiadali o pomoc. V pondelok sa do vyšetrovania zapojila česká a talianska polícia, v utorok nám potvrdili pomoc predstavitelia Europolu a rovnakú odpoveď sme dostali od americkej FBI a britského Scotland Yardu. \" Robert Fico 4. marca 2018 počas špeciálneho vystúpenia v RTVS na margo medzinárodného vyšetrovacieho tímu povedal: \"Z tohto dôvodu slovenská polícia spolupracuje s expertmi americkej FBI, britského Scotland Yardu, českými a talianskymi partnermi, ale aj s Europolom. Tu chceme jednoznačne deklarovať, že sme pripravení prijať každú relevantnú ponuku na spoluprácu. \" Podpredseda NR SR Martin Glváč (Smer-SD) pre denník Nový čas 3. marca 2018 povedal: \" Som za kontrolu, to je fantastické, že nám budú pomáhať iné krajiny, ale meniť legislatívu, keď už sa čin stal, tak to prípadu nepomôže. Medzinárodnú spoluprácu a dohľad vítame, ale nemôže meniť legislatívu ku skutku, ktorý sa už stal. \" Slovenská legislatíva zakazuje, aby trestné činy vyšetrovali zahraniční vyšetrovatelia. Výnimka platí iba v prípade zriadenia medzinárodného vyšetrovacieho tímu, pričom kompetencie zahraničných vyšetrovateľov musia byť presne stanovené vopred. Návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu zaslal 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár justičným orgánom Talianskej republiky prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.). Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, podpísal Čižnár na pôde Eurojustu v Haagu 18. apríla 2018, čiže necelé dva mesiace po vražde. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["nepomôže", "tlačovej besede", "statuse", "vystúpenia", "Nový čas", "Výnimka", "Návrh", "Dohodu"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/664348/na-vysetrovanie-vrazdy-kuciaka-27-chcu-expertov-zo-zahranicia-ale-drsny-odkaz-podpredsedu-parlamentu-glvaca/", "https://www.youtube.com/watch?v=gRvkmFqntSg", "https://www.facebook.com/rkalinak/posts/196046057651470?__tn__=-R", "https://domov.sme.sk/c/20773551/prihovor-roberta-fica-v-ktorom-tvrdi-ze-vysetrenie-vrazdy-novinara-je-prioritou.html", "https://www.cas.sk/clanok/664348/na-vysetrovanie-vrazdy-kuciaka-27-chcu-expertov-zo-zahranicia-ale-drsny-odkaz-podpredsedu-parlamentu-glvaca/", "https://dennikn.sk/1046800/prokuratura-zvazi-medzinarodny-tim-co-bude-s-talianmi-nie-je-jasne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/573988/generalny-prokurator-zaslal-talianom-navrh-na-spolocny-vysetrovaci-tim/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:51.542004+00:00"}
{"id": "vr16939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16939", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď som preberal ja ministerstvo vnútra v roku 2006, tak dôvera polícia sa hýbali medzi 35-40%. Dneska je cez 53% a patrí medzi tri najdôveryhodnejší inštitúcie v tomto štáte, (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Eurobarometer z roku 2007 (.pdf) uvádza, že 62 % opýtaných polícií (skôr) nedôverovalo. Zvyšných 38 % alebo polícií dôverovalo, alebo nevedelo odpovedať. Podľa najnovšej analýzy Eurobarometer (.pdf) z 2017 43 % respondentov (skôr) dôveruje v políciu, kým 53 % skôr nie. Aj OECD pravidelne zbiera informácie o dôvere v inštitúcie. Podľa najnovšieho vydania Government at a Glance 2017 bola dôvera ľudí v lokálnu políciu v roku 2007 na úrovni 48 % (OECD nedisponuje dátami pre rok 2006), kým v roku 2016 už 72 % respondentov odpovedalo, že (skôr) má dôveru v lokálnu políciu. Inštitút pre verejné otázky (IVO) v roku 2014 zorganizoval prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov medzi inými pýtali aj na dôveru k politickým a spoločenským inśtitúciam. Z odpovedí vyplývalo, že polícii dôveruje (alebo skôr dôveruje) 52 % respondentov. Kaliňákom uvedené údaje korespondujú so zistením Eurobarometru z roku 2007 a s prieskumom IVO, avšak tieto údaje sú už tri roky staré. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Dôvera k vláde je podľa OECD na úrovni 37 %, v justíciu dôverovalo 39 % respondentov. Údaje Európskej komisie pochádzajú z roku 2013, na škále 1-10 bola dôvera v políciu na úrovni 4,4 (súdnictvo 3,6, politický systém 3,5). Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurobarometer z roku 2007 (.pdf) uvádza, že 62 % opýtaných polícií (skôr) nedôverovalo. Zvyšných 38 % alebo polícií dôverovalo, alebo nevedelo odpovedať. Podľa najnovšej analýzy Eurobarometer (.pdf) z 2017 43 % respondentov (skôr) dôveruje v políciu, kým 53 % skôr nie. Aj OECD pravidelne zbiera informácie o dôvere v inštitúcie. Podľa najnovšieho vydania Government at a Glance 2017 bola dôvera ľudí v lokálnu políciu v roku 2007 na úrovni 48 % (OECD nedisponuje dátami pre rok 2006), kým v roku 2016 už 72 % respondentov odpovedalo, že (skôr) má dôveru v lokálnu políciu. Inštitút pre verejné otázky (IVO) v roku 2014 zorganizoval prieskum verejnej mienky, v ktorom sa respondentov medzi inými pýtali aj na dôveru k politickým a spoločenským inśtitúciam. Z odpovedí vyplývalo, že polícii dôveruje (alebo skôr dôveruje) 52 % respondentov. Kaliňákom uvedené údaje korespondujú so zistením Eurobarometru z roku 2007 a s prieskumom IVO, avšak tieto údaje sú už tri roky staré. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Dôvera k vláde je podľa OECD na úrovni 37 %, v justíciu dôverovalo 39 % respondentov. Údaje Európskej komisie pochádzajú z roku 2013, na škále 1-10 bola dôvera v políciu na úrovni 4,4 (súdnictvo 3,6, politický systém 3,5). Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["2007", "Eurobarometer", "Government at a Glance 2017", "48 %", "Inštitút pre verejné otázky", "Európskej komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb68/eb_68_en.pdf", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjEwdDtosXXAhWE_KQKHQ2jB9oQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fcommfrontoffice%2Fpublicopinion%2Findex.cfm%2FResultDoc%2Fdownload%2FDocumentKy%2F79557&usg=AOvVaw18G3LgxiYzYmFN3PRNM5iy", "http://www.oecd-ilibrary.org/governance/government-at-a-glance_22214399", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/22_12_2014_Slovensko_na_konci_roka_2014.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_pw03&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:55.751410+00:00"}
{"id": "vr34276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34276", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokončím. Čo je podstatné, vyšetrovateľ, prokurátor, sudca v týchto veciach rozhodujú. To znamená napríklad o väzbe rozhoduje prokurátor a súd. Naďalej to isté platí o všetkých opatreniach, domových prehliadkach a tak ďalej. Ja tú vec nechcem komentovať práve preto, že je teraz citlivá. Je tu nové vedenie ministerstva vnútra, je tu nové vedenie policajného zboru, v ktorom sú všetci tí, ktorí o tejto veci môžu čo najviac porozprávať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "vo vedení polície, ktoré sa menilo po voľbách je viceprezidentom aj Ján Vaľo. Ako to zhŕňa napríklad aktualne.sk: Vaľo bol pred časom riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), odkiaľ odišiel na vlastnú žiadosť v polovici apríla roku 2008. Dôvody, pre ktoré sa funkcie vzdal, však nezverejnil. O odchod z postu požiadal Vaľo krátko po kauze Rehák. Prokuratúra totiž zastavila trestné stíhanie podnikateľa Ladislava Reháka a advokáta Ernesta Valka z vydierania. Na akcii sa podieľal práve UBOK.", "analysis_paragraphs": ["vo vedení polície, ktoré sa menilo po voľbách je viceprezidentom aj Ján Vaľo. Ako to zhŕňa napríklad aktualne.sk: Vaľo bol pred časom riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), odkiaľ odišiel na vlastnú žiadosť v polovici apríla roku 2008. Dôvody, pre ktoré sa funkcie vzdal, však nezverejnil. O odchod z postu požiadal Vaľo krátko po kauze Rehák. Prokuratúra totiž zastavila trestné stíhanie podnikateľa Ladislava Reháka a advokáta Ernesta Valka z vydierania. Na akcii sa podieľal práve UBOK."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["podieľal práve UBOK."], "url": ["http://spravy.pravda.sk/policia-zadrzala-znameho-podnikatela-dwl-/sk_domace.asp?c=A061108_150954_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:08.020345+00:00"}
{"id": "50060", "numeric_id": 50060, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50060", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Dneska sa nám snaží opozícia nahovoriť, že nepodpísanie zmluvy WHO nebudeme participovať na najmodernejšom výskume, najmodernejších látkach, resp. liekoch. Toto je absolútny nezmysel, absolútny nezmysel.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanci opozície aj Slovenská akadémia vied upozorňujú, že Slovensko by sa pri odmietnutí Pandemickej dohody pripravovanej na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie nezúčastilo na procese zdieľania informácií, koordinácie výskumu ani prístupu k novým liekom, vakcínam a diagnostickým nástrojom. Pandemická dohoda WHO podporuje medzinárodnú vedeckú spoluprácu, účasť na klinických štúdiách a spravodlivý prístup k výsledkom výskumu, vrátane liekov a vakcín v časoch zdravotných kríz a pandémií. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovensko sa zdržalo hlasovania o prijatí pandemickej zmluvy. Opozícia reagovala, že odmietnutie pandemickej dohody by Slovensko mohlo pripraviť o prístup k medzinárodne koordinovanej pomoci. Podľa poslanca Oskara Dvořáka z Progresívneho Slovenska by Slovensko v prípade neúčasti na dohode „bolo mimo rozdeľovania liekov, techniky a zdieľania kľúčových informácií“.\n\n“Všetky krajiny budú mať najnovšie medicínske poznatky, my budeme mať akurát mikroskopové analýzy pána Kotlára. Vyzývam ministra zdravotníctva Šaška, aby to nezostal len pri prázdnych slovách, ale aby sa zasadil za zotrvanie Slovenska pri pandemickej zmluve. Ochrana zdravia občanov nemôže ustupovať politickej trafike premiéra Fica a bludom poslanca Kotlára,” dodal Dvořák.\n\nK stanovisku Slovenska k pandemmickej dohode sa vyjadril aj odborník na zdravotníctvo Tomáš Szalay z SaS, ktorý zdôraznil, že dohoda slúži „na výmenu vedeckých informácií, koordináciu opatrení a rovný prístup k ochranným prostriedkom“.\n\nV tejto súvislosti vydala vyhlásenie aj Slovenská akadémia vied. Zdôraznila, že dokument vychádza z vedeckých poznatkov a je výsledkom rokovaní členských štátov WHO. Podľa SAV je dôležitou súčasťou dohody „podpora rýchleho a otvoreného zdieľania dát medzi vedeckými a zdravotníckymi pracoviskami a podpora zapojenia vedcov a zdravotníkov do medzinárodnej spolupráce, výskumu a klinických skúšaní. Dohoda sa tiež snaží zabezpečiť spravodlivý prístup k liekom, vakcínam a diagnostickým postupom v prípade budúcich pandémií.“\n\nPandemická dohoda WHO\n\nPodľa textu Globálnej pandemickej dohody WHO je v čase zdravotných kríz a pandémií medzinárodná vedecká spolupráca, ako aj spravodlivý prístup k výsledkom výskumu, vrátane liekov, vakcín a diagnostiky, významným pilierom dokumentu. Dohoda v článku 9 uvádza, že zmluvné strany sa zaviažu k rozvoju a udržiavaniu výskumných a vývojových kapacít a budú „spolupracovať na podpore výskumnej spolupráce, prístupu k výskumu a rýchlemu zdieľaniu výsledkov, najmä počas globálnych zdravotných kríz“ ( čl. 9 ods. 1 )\n\nDohoda takisto podporuje zapojenie krajín a ich výskumníkov do klinických skúšaní počas zdravotných kríz, čo výslovne uvádza v článku 9 ods. 3 . Strany majú počas pandémie podporovať dobre navrhnuté klinické skúšania vrátane zabezpečenia reprezentatívnosti populácií, zdieľania vakcín či terapeutík ako porovnávacích produktov, a umožnenia prístupu k liečivám, ktoré zo skúšaní vzídu.\n\nČlánok 12 sa venuje tzv. systému PABS (Pathogen Access and Benefit Sharing System). Ten má zabezpečiť, že krajiny, ktoré prispejú zdieľaním patogénov alebo ich genetických sekvencií, získajú spravodlivý a rovný prístup k benefitom, najmä k vakcínam, liekom a diagnostickým nástrojom vyvinutým na základe týchto dát.\n\nTento princíp dohoda premieta aj do povinností výrobcov. Každý zapojený výrobca by mal podľa návrhu dohody sprístupniť 20 % svojej produkcie vakcín, terapeutík a diagnostík WHO, z toho časť ako dar a časť za prijateľnú cenu, na základe právne záväzných zmlúv (čl. 12 ods. 6) .\n\nDohoda tiež hovorí o podpore prenosu technológií a know-how na výrobu týchto produktov, najmä smerom k rozvojovým krajinám, aby mali možnosť zapojiť sa do výroby a distribúcie (čl. 11 ods. 1) .", "analysis_paragraphs": ["Poslanci opozície aj Slovenská akadémia vied upozorňujú, že Slovensko by sa pri odmietnutí Pandemickej dohody pripravovanej na pôde Svetovej zdravotníckej organizácie nezúčastilo na procese zdieľania informácií, koordinácie výskumu ani prístupu k novým liekom, vakcínam a diagnostickým nástrojom. Pandemická dohoda WHO podporuje medzinárodnú vedeckú spoluprácu, účasť na klinických štúdiách a spravodlivý prístup k výsledkom výskumu, vrátane liekov a vakcín v časoch zdravotných kríz a pandémií. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovensko sa zdržalo hlasovania o prijatí pandemickej zmluvy. Opozícia reagovala, že odmietnutie pandemickej dohody by Slovensko mohlo pripraviť o prístup k medzinárodne koordinovanej pomoci. Podľa poslanca Oskara Dvořáka z Progresívneho Slovenska by Slovensko v prípade neúčasti na dohode „bolo mimo rozdeľovania liekov, techniky a zdieľania kľúčových informácií“.", "“Všetky krajiny budú mať najnovšie medicínske poznatky, my budeme mať akurát mikroskopové analýzy pána Kotlára. Vyzývam ministra zdravotníctva Šaška, aby to nezostal len pri prázdnych slovách, ale aby sa zasadil za zotrvanie Slovenska pri pandemickej zmluve. Ochrana zdravia občanov nemôže ustupovať politickej trafike premiéra Fica a bludom poslanca Kotlára,” dodal Dvořák.", "K stanovisku Slovenska k pandemmickej dohode sa vyjadril aj odborník na zdravotníctvo Tomáš Szalay z SaS, ktorý zdôraznil, že dohoda slúži „na výmenu vedeckých informácií, koordináciu opatrení a rovný prístup k ochranným prostriedkom“.", "V tejto súvislosti vydala vyhlásenie aj Slovenská akadémia vied. Zdôraznila, že dokument vychádza z vedeckých poznatkov a je výsledkom rokovaní členských štátov WHO. Podľa SAV je dôležitou súčasťou dohody „podpora rýchleho a otvoreného zdieľania dát medzi vedeckými a zdravotníckymi pracoviskami a podpora zapojenia vedcov a zdravotníkov do medzinárodnej spolupráce, výskumu a klinických skúšaní. Dohoda sa tiež snaží zabezpečiť spravodlivý prístup k liekom, vakcínam a diagnostickým postupom v prípade budúcich pandémií.“", "Pandemická dohoda WHO", "Podľa textu Globálnej pandemickej dohody WHO je v čase zdravotných kríz a pandémií medzinárodná vedecká spolupráca, ako aj spravodlivý prístup k výsledkom výskumu, vrátane liekov, vakcín a diagnostiky, významným pilierom dokumentu. Dohoda v článku 9 uvádza, že zmluvné strany sa zaviažu k rozvoju a udržiavaniu výskumných a vývojových kapacít a budú „spolupracovať na podpore výskumnej spolupráce, prístupu k výskumu a rýchlemu zdieľaniu výsledkov, najmä počas globálnych zdravotných kríz“ ( čl. 9 ods. 1 )", "Dohoda takisto podporuje zapojenie krajín a ich výskumníkov do klinických skúšaní počas zdravotných kríz, čo výslovne uvádza v článku 9 ods. 3 . Strany majú počas pandémie podporovať dobre navrhnuté klinické skúšania vrátane zabezpečenia reprezentatívnosti populácií, zdieľania vakcín či terapeutík ako porovnávacích produktov, a umožnenia prístupu k liečivám, ktoré zo skúšaní vzídu.", "Článok 12 sa venuje tzv. systému PABS (Pathogen Access and Benefit Sharing System). Ten má zabezpečiť, že krajiny, ktoré prispejú zdieľaním patogénov alebo ich genetických sekvencií, získajú spravodlivý a rovný prístup k benefitom, najmä k vakcínam, liekom a diagnostickým nástrojom vyvinutým na základe týchto dát.", "Tento princíp dohoda premieta aj do povinností výrobcov. Každý zapojený výrobca by mal podľa návrhu dohody sprístupniť 20 % svojej produkcie vakcín, terapeutík a diagnostík WHO, z toho časť ako dar a časť za prijateľnú cenu, na základe právne záväzných zmlúv (čl. 12 ods. 6) .", "Dohoda tiež hovorí o podpore prenosu technológií a know-how na výrobu týchto produktov, najmä smerom k rozvojovým krajinám, aby mali možnosť zapojiť sa do výroby a distribúcie (čl. 11 ods. 1) ."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Oskara Dvořáka", "dodal", "Tomáš Szalay", "vyhlásenie", "Globálnej pandemickej dohody WHO", "čl. 9 ods. 1", "článku 9 ods. 3", "Článok 12", "(čl. 12 ods. 6)", "(čl. 11 ods. 1)"], "url": ["https://progresivne.sk/ps-ak-slovensko-zahlasuje-za-odstupenie-od-pandemickej-zmluvy-minister-sasko-musi-odstupit/#:~:text=%E2%80%9CCie%C4%BEom%20medzin%C3%A1rodnej,Kotl%C3%A1ra%2C%E2%80%9D%C2%A0uzavrel%20Dvo%C5%99%C3%A1k.", "https://progresivne.sk/ps-ak-slovensko-zahlasuje-za-odstupenie-od-pandemickej-zmluvy-minister-sasko-musi-odstupit/#:~:text=%E2%80%9CCie%C4%BEom%20medzin%C3%A1rodnej,Kotl%C3%A1ra%2C%E2%80%9D%C2%A0uzavrel%20Dvo%C5%99%C3%A1k.", "https://www.sas.sk/clanok/11270/vyzyvame-kamila-saska-aby-pre-neschvalenie-pandemickej-dohody-odstupil#:~:text=%E2%80%9EPandemick%C3%A1%20dohoda%20je%20n%C3%A1stroj%20na%C2%A0r%C3%BDchlu%20v%C3%BDmenu%20vedeck%C3%BDch%20inform%C3%A1ci%C3%AD%2C%20koordin%C3%A1ciu%20opatren%C3%AD%20a%C2%A0rovn%C3%BD%20pr%C3%ADstup%20k%C2%A0ochrann%C3%BDm%20prostriedkom.%20T%C3%A1to%20dohoda%20nijako%20nezasahuje%20do%C2%A0suverenity%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20ale%20sl%C3%BA%C5%BEi%20na%C2%A0zdie%C4%BEanie%20inform%C3%A1ci%C3%AD%2C%20koordin%C3%A1ciu%20a%C2%A0pr%C3%ADstup%20k%C2%A0liekom%20%C4%8Di%20ochrann%C3%BDm%20pom%C3%B4ckam%20v%C2%A0%C4%8Dase%20glob%C3%A1lnej%20kr%C3%ADzy.", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12800", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:15.730096+00:00"}
{"id": "vr30089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30089", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Krátko pred mojím nástupom do funkcie prezidenta došlo k anexii Krymu zo strany Ruskej federácie a vzápätí k ruskej angažovanosti v bojoch na východe Ukrajiny.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anexia Krymu Ruskom sa odohrala 18. marca 2014, potom, čo 16. marca prebehlo referendum, ktorého legitimita a legalita však ostáva pochybná z hľadiska zásad medzinárodného práva. Andrej Kiska nastúpil do prezidentského úradu po inaugurácii 15. júna 2014 a za prezidenta bol zvolený v druhom kole volieb 29. marca. V čase anexie Krymu bol síce len kandidátom na prezidenta, ale vzhľadom na trojmesačný rozdiel možno hovoriť o tom, že k historicky dôležitej udalosti došlo \"krátko\" pred Kiskovým nástupom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako to Demagog.SK overil už u Milana Kňažka v čase prezidentskej kampane, ruský prezident Putin získal mimoriadne právomoci umožňujúce použiť vojenskú silu na území Ukrajiny. \"V ďalších súvislostiach, článok uvedený v The Telegraph obsahuje informácie, že V. Putin skutočne obdržal od parlamentu splnomocnenie k použitiu vojenskej sily v oblasti označenej ako ,,territory of Ukraine\", čo možno interpretovať v širšom rozsahu, v porovnaní s užitím označenia ,,Krym\", čo vyvoláva isté obavy. Ďalej sa vo svojej reči, v ktorej žiadal parlament o spomenuté splnomocnenie, vyjadril, že hlavným účelom potenciálneho zásahu bude normalizovanie sociálno-ekonomickej situácie na Ukrajine (taktiež BBC i iHNed ).\" Existujú tiež presvedčivé dôkazy , ktoré dokumentujú prítomnosť ruskej armády na východe Ukrajiny krátko po anexii Krymu.", "analysis_paragraphs": ["Anexia Krymu Ruskom sa odohrala 18. marca 2014, potom, čo 16. marca prebehlo referendum, ktorého legitimita a legalita však ostáva pochybná z hľadiska zásad medzinárodného práva. Andrej Kiska nastúpil do prezidentského úradu po inaugurácii 15. júna 2014 a za prezidenta bol zvolený v druhom kole volieb 29. marca. V čase anexie Krymu bol síce len kandidátom na prezidenta, ale vzhľadom na trojmesačný rozdiel možno hovoriť o tom, že k historicky dôležitej udalosti došlo \"krátko\" pred Kiskovým nástupom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako to Demagog.SK overil už u Milana Kňažka v čase prezidentskej kampane, ruský prezident Putin získal mimoriadne právomoci umožňujúce použiť vojenskú silu na území Ukrajiny. \"V ďalších súvislostiach, článok uvedený v The Telegraph obsahuje informácie, že V. Putin skutočne obdržal od parlamentu splnomocnenie k použitiu vojenskej sily v oblasti označenej ako ,,territory of Ukraine\", čo možno interpretovať v širšom rozsahu, v porovnaní s užitím označenia ,,Krym\", čo vyvoláva isté obavy. Ďalej sa vo svojej reči, v ktorej žiadal parlament o spomenuté splnomocnenie, vyjadril, že hlavným účelom potenciálneho zásahu bude normalizovanie sociálno-ekonomickej situácie na Ukrajine (taktiež BBC i iHNed ).\" Existujú tiež presvedčivé dôkazy , ktoré dokumentujú prítomnosť ruskej armády na východe Ukrajiny krátko po anexii Krymu."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["odohrala", "ostáva", "pochybná", "nastúpil", "overil", "článok", "BBC", "iHNed", "presvedčivé", "dôkazy", "dokumentujú", "prítomnosť"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-middle-east-26248275", "http://opiniojuris.org/2014/03/06/can-crimea-secede-referendum/", "http://cjicl.org.uk/2014/04/20/international-law-legality-secession-crimea/", "https://www.prezident.sk/page/zivotopis/", "http://www.demagog.sk/politici/147/milan-knazko/?oblast=4&ph=1", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/ukraine/10669670/Ukraine-Russia-crisis-live.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-26400597", "http://zpravy.ihned.cz/svet/c1-61779760-letiste-simferopol-ukrajina-krym-krize", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/the-number-of-russian-troops-killed-or-injured-fighting-in-ukraine-seems-to-have-been-accidentally-10472603.html", "http://europe.newsweek.com/observers-spot-russian-army-insignia-eastern-ukraine-tension-rises-328255", "http://www.theguardian.com/world/2015/jun/03/bloggers-social-media-russian-soldiers-fighting-in-ukraine", "http://www.osce.org/ukraine-smm/175736"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:52.173533+00:00"}
{"id": "vr13798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13798", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Túto stratégiu (Správu o stave školstva, pozn.) síce najprv vláda do parlamentu doručila ako provizórny materiál, ale potom už nikdy finálnu verziu nedoručila, lebo minister Kažimír a premiér Fico odmietli garantovať školstvu navýšenie peňazí, ktoré školstvo potrebovalo...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodné znenie Správy o stave školstva bolo skutočne doručené do NR SR, finálna verzia však neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním kvôli námietke Ministerstva financií jednak z dôvodu nemožnosti vyčlenenia financií na opatrenia, ktoré obsahovala Správa, a taktiež kvôli jej obsahovým nedostatkom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič skutočne neskôr doručil do parlamentu dokument s názvom Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, avšak ten nespĺňal uznesenie z decembra 2012, keďže správa nebola prerokovaná vládou a vládni predstavitelia ju priemerkovali len medzirezortne. Uvádza to článok portálu noveskolstvo.sk . Správa bola podľa spomínaného článku nakoniec dňa 28. marca 2013 doručená vtedajšiemu predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Tento materiál doručený NR SR v marci Beblavý pravdepodobne označuje ako provizórny materiál.\n\nV septembri 2013 bol pôvodný materiál Správy o stave školstva finalizovaný . Ministerstvo školstva na svojej web-stránke píše nasledovné: \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu \" a ďalej dopĺňa: \" Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. \" Neexistuje však ani zmienka o tom, že by finálna verzia Správy bola doručená do Národnej rady, no na druhej strane podľa informácií portálu webnoviny.sk z 22. novembra 2013, Ministerstvo financií vznieslo k tejto Sprave zásadnú pripomienku, ktorá spočíva v nesúhlasnom stanovisku rezortu voči úlohe vyčleniť pre potreby nárastu prostriedkov do školstva na roky 2014-2015 každoročne o 130 miliónov viac. V texte pripomienky sa píše: \" Nie je vypracovaná doložka vybraných vplyvov a nie sú známe celkové vplyvy vyplývajúce z predloženého materiálu, preto nesúhlasím s úlohou uloženou v návrhu uznesenia vlády SR podpredsedovi vlády a ministrovi financií, \" Z uvedeného možno odvodiť, že to bol rezort financií spolu s jeho ministrom, ktorí odmietli garantovať navýšenie peňazí pre školstvo.\n\nPoslanec Beblavý sa, v reakcii na porušenie uznesenia, ktorým Národná rada zaviazala vládu, pre agentúru SITA v článku denníka SME vyjadril: \" Vláda o tejto správe nikdy nerokovala a správa nebola ani predložená na pripomienkové konanie, \"", "analysis_paragraphs": ["Pôvodné znenie Správy o stave školstva bolo skutočne doručené do NR SR, finálna verzia však neprešla medzirezortným pripomienkovým konaním kvôli námietke Ministerstva financií jednak z dôvodu nemožnosti vyčlenenia financií na opatrenia, ktoré obsahovala Správa, a taktiež kvôli jej obsahovým nedostatkom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič skutočne neskôr doručil do parlamentu dokument s názvom Správa o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja, avšak ten nespĺňal uznesenie z decembra 2012, keďže správa nebola prerokovaná vládou a vládni predstavitelia ju priemerkovali len medzirezortne. Uvádza to článok portálu noveskolstvo.sk . Správa bola podľa spomínaného článku nakoniec dňa 28. marca 2013 doručená vtedajšiemu predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi. Tento materiál doručený NR SR v marci Beblavý pravdepodobne označuje ako provizórny materiál.", "V septembri 2013 bol pôvodný materiál Správy o stave školstva finalizovaný . Ministerstvo školstva na svojej web-stránke píše nasledovné: \" Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu \" a ďalej dopĺňa: \" Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. \" Neexistuje však ani zmienka o tom, že by finálna verzia Správy bola doručená do Národnej rady, no na druhej strane podľa informácií portálu webnoviny.sk z 22. novembra 2013, Ministerstvo financií vznieslo k tejto Sprave zásadnú pripomienku, ktorá spočíva v nesúhlasnom stanovisku rezortu voči úlohe vyčleniť pre potreby nárastu prostriedkov do školstva na roky 2014-2015 každoročne o 130 miliónov viac. V texte pripomienky sa píše: \" Nie je vypracovaná doložka vybraných vplyvov a nie sú známe celkové vplyvy vyplývajúce z predloženého materiálu, preto nesúhlasím s úlohou uloženou v návrhu uznesenia vlády SR podpredsedovi vlády a ministrovi financií, \" Z uvedeného možno odvodiť, že to bol rezort financií spolu s jeho ministrom, ktorí odmietli garantovať navýšenie peňazí pre školstvo.", "Poslanec Beblavý sa, v reakcii na porušenie uznesenia, ktorým Národná rada zaviazala vládu, pre agentúru SITA v článku denníka SME vyjadril: \" Vláda o tejto správe nikdy nerokovala a správa nebola ani predložená na pripomienkové konanie, \""], "analysis_date": "2015-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Správa o stave školstva", "noveskolstvo.sk", "finalizovaný", "webnoviny.sk", "SME"], "url": ["https://sweb.mtf.stuba.sk/monitoring/clanky/1365161823_133974483-Sprava-o-stave-%C5%A1kolstva-na-Slovensku.pdf", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?819", "https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/759861-caplovic-chce-pre-skolstvo-miliony-navyse-kazimir-nesuhlasi/", "http://www.sme.sk/c/6750389/caplovic-dal-parlamentu-spravu-o-stave-skolstva-vlada-ju-nevidela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:22.882762+00:00"}
{"id": "vr14934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14934", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Boli aj prvé obvinenia vznesené (v kauze Gorila počas Radičovej vlády, pozn.), boli, odvolávali sme pani Bubeníkovú na základe toho...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas Radičovej vlády došlo k odvolaniu šéfky Fondu národného majetku a došlo tiež k vzneseniu prvých obvinení v súvislosti s kauzou Gorila. Vznesené obvinenie bolo 15. marca 2012. Vláda Ivety Radičovej úradovala do 3. apríla 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza Gorila bola spustená preniknutím tajného spisu SIS na verejnosť v decembri 2011. Spis hovorí o ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou a obsahuje prepis odpočutých rozhovorov medzi politickými lídrami a šéfom investičnej skupiny Penta. V januári 2012 bola pre podozrenia zo spisu odvolaná šéfka Fondu národného majetku (FNM) - Anna Bubeníková. Podľa spisu mala údajne prijať miliónové provízie za privatizáciu v prospech finančnej skupiny Penta. Vláda ju odvolala na návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd, za bola aj premiérka Iveta Radičová. Ešte za Radičovej vlády bol prvým obvineným v kauze Gorila bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko, v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas Radičovej vlády došlo k odvolaniu šéfky Fondu národného majetku a došlo tiež k vzneseniu prvých obvinení v súvislosti s kauzou Gorila. Vznesené obvinenie bolo 15. marca 2012. Vláda Ivety Radičovej úradovala do 3. apríla 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kauza Gorila bola spustená preniknutím tajného spisu SIS na verejnosť v decembri 2011. Spis hovorí o ovplyvňovaní politiky finančnou skupinou a obsahuje prepis odpočutých rozhovorov medzi politickými lídrami a šéfom investičnej skupiny Penta. V januári 2012 bola pre podozrenia zo spisu odvolaná šéfka Fondu národného majetku (FNM) - Anna Bubeníková. Podľa spisu mala údajne prijať miliónové provízie za privatizáciu v prospech finančnej skupiny Penta. Vláda ju odvolala na návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova hlasmi ministrov za SaS, KDH, Most-Híd, za bola aj premiérka Iveta Radičová. Ešte za Radičovej vlády bol prvým obvineným v kauze Gorila bývalý minister hospodárstva Pavol Rusko, v súvislosti s privatizáciou Paroplynového cyklu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["odvolaniu", "prvých", "Gorila", "odvolaná", "prijať", "obvineným", "Paroplynového cyklu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/448811-anna-bubenikova-uz-nie-je-sefkou-fnm/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/468797-prvy-obvineny-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko", "http://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/448811-anna-bubenikova-uz-nie-je-sefkou-fnm/", "http://dennik.hnonline.sk/468428-postava-z-kauzy-gorila-zrejme-zmizla", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/468797-prvy-obvineny-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko", "http://domov.sme.sk/c/6286356/lipsic-chce-zrusit-privatizaciu-paroplynu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:01.300093+00:00"}
{"id": "vr37171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37171", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zákon o štátnom jazyku bol vyhlásený aj medzinárodne za zákon, ktorý zodpovedá medzinárodným pravidlám, tak nehovorte.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V expertnom posudku vypracovanom pre vysokého komisára pre národnostné menšiny pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knuta Vollebaeka, zverejnenom slovenským ministerstvom zahraničných vecí je ( podľa The Economist ) uvedené, že zákon sám o sebe neporušuje medzinárodné právo. Niečo iné sa však píše v stanovisku (.pdf) k Zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí v Benátkach v októbri 2010 je mimo iného uvedené: \"Benátska komisia ďalej považuje niektoré ustanovenia zákona o štátnom jazyku za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami , ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a preto by mali byť prehodnotené.\"", "analysis_paragraphs": ["V expertnom posudku vypracovanom pre vysokého komisára pre národnostné menšiny pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Knuta Vollebaeka, zverejnenom slovenským ministerstvom zahraničných vecí je ( podľa The Economist ) uvedené, že zákon sám o sebe neporušuje medzinárodné právo. Niečo iné sa však píše v stanovisku (.pdf) k Zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijaté Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí v Benátkach v októbri 2010 je mimo iného uvedené: \"Benátska komisia ďalej považuje niektoré ustanovenia zákona o štátnom jazyku za nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami , ku ktorým Slovenská republika pristúpila, a preto by mali byť prehodnotené.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["podľa The Economist", "stanovisku"], "url": ["http://www.economist.com/node/14140437", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6527.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:10.269798+00:00"}
{"id": "vr31875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31875", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Od roku 2004 Slovensko rástlo najrýchlejšie z Európskej únie. Spomedzi všetkých 27 krajín.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca je pravdivý. Podľa štatistiky Eurostatu bol priemerný hospodársky rast Slovenska z rokov 2004 - 2011 najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca je pravdivý. Podľa štatistiky Eurostatu bol priemerný hospodársky rast Slovenska z rokov 2004 - 2011 najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:35.848929+00:00"}
{"id": "vr16443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16443", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "Kúpele (v Bojniciach, pozn.) (...) ak by im bolo umožnené zrealizovať svoje rozvojové plány, dokázali by aj bez dotácií zamestnať až 1200 ľudí z regiónu.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Renáta Kaščáková uvedené tvrdila na svojom blogu z marca 2017. Podobné odhady (tisíc alebo minimálne tisíc pracovných miest) uvádzal aj riaditeľ kúpeľov v Bojniciach Slavomír Eliáš. Keďže sa však jedná o predbežné plány, ktoré okrem riaditeľa exaktne nepotvrdzujú napríklad štúdie odborníkov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Renáta Kaščáková uvedené tvrdila na svojom blogu z marca 2017. Podobné odhady (tisíc alebo minimálne tisíc pracovných miest) uvádzal aj riaditeľ kúpeľov v Bojniciach Slavomír Eliáš. Keďže sa však jedná o predbežné plány, ktoré okrem riaditeľa exaktne nepotvrdzujú napríklad štúdie odborníkov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["tvrdila", "objavila", "Hospodárske noviny", "Quo vadis horná Nitra", "2:43"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiLxJ_5uvjVAhWqF5oKHYadBIUQFgglMAA&url=https%3A%2F%2Fkascakova.blog.sme.sk%2Fc%2F448940%2Fkraska-vedla-netvora.html&usg=AFQjCNFPPY9wwAYQb1LF1De_B2abRAJKVw", "https://myprievidza.sme.sk/c/20570355/slavomir-elias-bojnice-sa-mozu-stat-spickou-v-cestovnom-ruchu-v-strednej-europe.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1013595-bojnicke-kupele-investuju-45-milionov-do-wellness-centra", "https://www.youtube.com/watch?v=T2AygJ8GAVE", "http://kascakova.sk/bojnice-kratky-film-k-zupnym-volbam-2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:18.685316+00:00"}
{"id": "vr15083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15083", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "Situácia bola taká v predchádzajúcom období, že opozícia nebola schopná ani postaviť tieňového premiéra.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čížov spoludiskutujúci Martin Poliačik v relácii TA3 V politike zo dňa 1. mája 2016 sám odpovedá na argument Miroslava Číža: \"Nebolo možné z bývalej opozície jednoznačne postaviť kandidáta na budúceho premiéra.\" (43:00) Poliačik vníma ako hlavnú prekážku komplikované čítanie politickej mapy opozície pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Výrok Miroslava Číža preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čížov spoludiskutujúci Martin Poliačik v relácii TA3 V politike zo dňa 1. mája 2016 sám odpovedá na argument Miroslava Číža: \"Nebolo možné z bývalej opozície jednoznačne postaviť kandidáta na budúceho premiéra.\" (43:00) Poliačik vníma ako hlavnú prekážku komplikované čítanie politickej mapy opozície pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Výrok Miroslava Číža preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["odpovedá"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1082938/potrebne-zmeny-v-sudnictve-priority-vyhlasenia-vlady-sance-koalicie-ochotnych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:49.247540+00:00"}
{"id": "vr28381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28381", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Sú tu dlhé roky na stole analýzy, ktoré hovoria, že dnes zdravotné odvody fungujú ako svojho druhu daň, len sa volajú zdravotné odvody a sú s tým spojené náklady, ktoré sú zbytočné, tomu systému nijako nepomáhajú.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia riaditeľa IFP Martina Filka z e-mailovej komunikácie s Demagog.SK, je faktom, že zdravotné odvody fungujú ako napríklad daň zo mzdy ( payroll tax ) a odvod závisí len o výšky mzdy poistenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Filko dodal, že v minulosti sa robili na Ministerstve financií analýzy o zrušení zdravotných odvodov, no tieto dokumenty sú interné. Dodávame, že analýzy Health Policy Institute a INEKO uvádzajú možné riziká vyplývajúce zo zrušenia zdravotných odvodov. Z danej analýzy vyplýva viac negatívnych než pozitívnych dôsledkov zrušenia zdravotných odvodov. Keďže na systém zdravotného poistenia existujú rôznorodé názory, Demagog.SK nehodnotí \"zbytočnosť a nákladnosť\" systému zdravotných odvodov. Nižšie uvádzame spomínané analýzy HPI a INEKO. Peter Pažitný z HPI vypracoval analýzu (.pdf, s. 7) kde porovnával návrhy reformy odvodov Richarda Sulíka a Ľudovíta Ódora. Návrh Ódora uvažuje so zrušením zdravotných odvodov a ich zakomponovaním do všeobecných daní. Ako kompenzáciu výpadku navrhuje zvýšenie dane z príjmov na 23% a zvýšenie DPH na 21%. Zdroje do poisťovní by sa dostali až cez daňové úrady. Zároveň presun financovania na spotrebu cez zvýšenie DPH (z 19% na 21%) by znamenalo, že to zasiahne aj tie skupiny obyvateľstva (dôchodcovia a nezamestnaní), ktoré dnes zdravotné poistenie neplatia. Z výsledku vyplýva, že práca nebude takmer vôbec zaťažená a bremeno sa presunie na zisky firiem a živnostníkov a samozrejme spotrebu. Týmto by sa progresívny charakter financovania zdravotníctva premenil skôr na regresívny - relatívne viac by zaťažil chudobných ako bohatých. Z analýzy vyplýva aj pochybnosť o dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva. Riešenie vidí v zavedení nominálneho poistného, ktoré v súčasnosti funguje napríklad v Holandsku. Zavedenie tohto poistného by malo distribučné dopady a bolo by regresívnejšou formou financovania v porovnaní so súčasným stavom. Ďalšiu analýzu vypracoval P. Goliaš z INEKO. Kapitola 2.3 (str. 30-32) sa venuje financovaniu zdravotníctva z daní a teda konkrétne zrušeniu zdravotných odvodov a financovania zdravotníctva z daní. \" Financovanie zdravotníctva z daní by na jednej strane znížilo zdanenie práce, obmedzilo únik pred platením odvodov a znížilo administratívnu záťaž pri platení odvodov. S výnimkou prvého faktora (zdanenie práce, pozn.) však možno všetky tieto efekty do veľkej miery dosiahnuť aj bez zrušenia zdravotných odvodov (napr. harmonizáciou daňových a odvodových vymeriavacích základov, posilnením kompetencií zdravotných poisťovní pri výbere a vymáhaní nedoplatkov, zlepšením komunikácie poisťovní s Daňovým úradom, posilnení jednotných kontaktných miest, aktívnejším prístupom poisťovní k neplatičom, elektronizáciou komunikácie s platiteľmi, atď.). Na druhej strane by financovanie z daní znemožnilo zavedenie súťaže medzi poisťovňami na strane príjmov a súčasne by sa významne zvýšilo riziko politických zásahov pri riadení finančných tokov medzi štátom a zdravotnými poisťovňami. Súťaž medzi poisťovňami pritom považujeme za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva. Zrušenie zdravotných odvodov a financovanie zdravotníctva z daní preto neodporúčame realizovať . \" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia riaditeľa IFP Martina Filka z e-mailovej komunikácie s Demagog.SK, je faktom, že zdravotné odvody fungujú ako napríklad daň zo mzdy ( payroll tax ) a odvod závisí len o výšky mzdy poistenca. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Filko dodal, že v minulosti sa robili na Ministerstve financií analýzy o zrušení zdravotných odvodov, no tieto dokumenty sú interné. Dodávame, že analýzy Health Policy Institute a INEKO uvádzajú možné riziká vyplývajúce zo zrušenia zdravotných odvodov. Z danej analýzy vyplýva viac negatívnych než pozitívnych dôsledkov zrušenia zdravotných odvodov. Keďže na systém zdravotného poistenia existujú rôznorodé názory, Demagog.SK nehodnotí \"zbytočnosť a nákladnosť\" systému zdravotných odvodov. Nižšie uvádzame spomínané analýzy HPI a INEKO. Peter Pažitný z HPI vypracoval analýzu (.pdf, s. 7) kde porovnával návrhy reformy odvodov Richarda Sulíka a Ľudovíta Ódora. Návrh Ódora uvažuje so zrušením zdravotných odvodov a ich zakomponovaním do všeobecných daní. Ako kompenzáciu výpadku navrhuje zvýšenie dane z príjmov na 23% a zvýšenie DPH na 21%. Zdroje do poisťovní by sa dostali až cez daňové úrady. Zároveň presun financovania na spotrebu cez zvýšenie DPH (z 19% na 21%) by znamenalo, že to zasiahne aj tie skupiny obyvateľstva (dôchodcovia a nezamestnaní), ktoré dnes zdravotné poistenie neplatia. Z výsledku vyplýva, že práca nebude takmer vôbec zaťažená a bremeno sa presunie na zisky firiem a živnostníkov a samozrejme spotrebu. Týmto by sa progresívny charakter financovania zdravotníctva premenil skôr na regresívny - relatívne viac by zaťažil chudobných ako bohatých. Z analýzy vyplýva aj pochybnosť o dlhodobej finančnej udržateľnosti zdravotníctva. Riešenie vidí v zavedení nominálneho poistného, ktoré v súčasnosti funguje napríklad v Holandsku. Zavedenie tohto poistného by malo distribučné dopady a bolo by regresívnejšou formou financovania v porovnaní so súčasným stavom. Ďalšiu analýzu vypracoval P. Goliaš z INEKO. Kapitola 2.3 (str. 30-32) sa venuje financovaniu zdravotníctva z daní a teda konkrétne zrušeniu zdravotných odvodov a financovania zdravotníctva z daní. \" Financovanie zdravotníctva z daní by na jednej strane znížilo zdanenie práce, obmedzilo únik pred platením odvodov a znížilo administratívnu záťaž pri platení odvodov. S výnimkou prvého faktora (zdanenie práce, pozn.) však možno všetky tieto efekty do veľkej miery dosiahnuť aj bez zrušenia zdravotných odvodov (napr. harmonizáciou daňových a odvodových vymeriavacích základov, posilnením kompetencií zdravotných poisťovní pri výbere a vymáhaní nedoplatkov, zlepšením komunikácie poisťovní s Daňovým úradom, posilnení jednotných kontaktných miest, aktívnejším prístupom poisťovní k neplatičom, elektronizáciou komunikácie s platiteľmi, atď.). Na druhej strane by financovanie z daní znemožnilo zavedenie súťaže medzi poisťovňami na strane príjmov a súčasne by sa významne zvýšilo riziko politických zásahov pri riadení finančných tokov medzi štátom a zdravotnými poisťovňami. Súťaž medzi poisťovňami pritom považujeme za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva. Zrušenie zdravotných odvodov a financovanie zdravotníctva z daní preto neodporúčame realizovať . \" Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["payroll tax", "analýzu", "analýzu"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Payroll_tax", "http://www.hpi.sk/cdata/IntoBalance/zdravotna_politika_01-2011.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:18.570806+00:00"}
{"id": "vr15864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15864", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v relácii TA3 uviedol, že z evidencie nezamestnaných ubudlo 32 tisíc dlhodobo nezamestnaných, čo si protirečí s číslom 38 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter v relácii TA3 uviedol, že z evidencie nezamestnaných ubudlo 32 tisíc dlhodobo nezamestnaných, čo si protirečí s číslom 38 tisíc."], "analysis_date": "2017-02-21", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "2016", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1098007/30-minut-s-andrejom-dankom-ne-poctivi-nezamestnani-parlamentne-temy-2017.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:11.613867+00:00"}
{"id": "vr36357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36357", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...žiaľ musím povedať, že na realizáciu tohto projektu som potom nenašiel podporu vo vtedajšej koalícii, HZDS nechcelo podporiť určité zmeny, takže sa to bohužiaľ nepodarilo.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister kultúry Marek Maďarič 15. apríla 2009 po rokovaní vlády potvrdil agentúre SITA informáciu, že projekt spoločného mediálneho komplexu za takmer 150 miliónov eur, je zastavený. Mediálny komplex mal pomôcť stabilizovať ekonomickú situáciu verejnoprávnych médií. Dôvodom zastavenia projektu mal byť podľa ministra odmietavý postoj HZDS a tiež finančná kríza. Strana Vladimíra Mečiara už 29. októbra 2007 prišla s v yhlásením , že strana nesúhlasí so stavbou nového verejnoprávneho komplexu pri novostavbe Slovenského národného divadla. \"Veľkosť zastavanej plochy (v navrhovanom areáli, pozn. red.) nevytvára podmienky na presťahovanie písomných, obrazových a zvukových archívov ako aj umiestnenie prenosovej techniky, skladov kostýmov, nábytku a rekvizít. Z STV sa tak môže stať len vysielacia televízia, keďže nebude mať k dispozícií veľké štúdiá pre dramatickú tvorbu.\" píše sa vo vyhlásení.", "analysis_paragraphs": ["Minister kultúry Marek Maďarič 15. apríla 2009 po rokovaní vlády potvrdil agentúre SITA informáciu, že projekt spoločného mediálneho komplexu za takmer 150 miliónov eur, je zastavený. Mediálny komplex mal pomôcť stabilizovať ekonomickú situáciu verejnoprávnych médií. Dôvodom zastavenia projektu mal byť podľa ministra odmietavý postoj HZDS a tiež finančná kríza. Strana Vladimíra Mečiara už 29. októbra 2007 prišla s v yhlásením , že strana nesúhlasí so stavbou nového verejnoprávneho komplexu pri novostavbe Slovenského národného divadla. \"Veľkosť zastavanej plochy (v navrhovanom areáli, pozn. red.) nevytvára podmienky na presťahovanie písomných, obrazových a zvukových archívov ako aj umiestnenie prenosovej techniky, skladov kostýmov, nábytku a rekvizít. Z STV sa tak môže stať len vysielacia televízia, keďže nebude mať k dispozícií veľké štúdiá pre dramatickú tvorbu.\" píše sa vo vyhlásení."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "v", "yhlásením"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/verejnopravny-komplex-ma-stop-hovori-to-sam-madaric.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/hzds-je-proti-verejnopravnemu-komplexu.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/hzds-je-proti-verejnopravnemu-komplexu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:40.784354+00:00"}
{"id": "vr32725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32725", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Lisabonská stratégia hovorila o tom, že v roku 2010 bude Európa regiónom s najrozvinutejšou znalostnou ekonomikou na svete.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Kollár správne uvádza, že Lisabonská stratégia mala za cieľ vytvoriť do roku 2010 z Európy región s najrozvinutejšou znalostnou ekonomikou na svete.\n\nLisabonská stratégia bola prijatá na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca v roku 2000. Lídri EÚ sa dohodli, že Európa bude do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou.\n\nNa stránkach Európskeho parlamentu sa uvádza :\n\n\"At the Lisbon European Council on 23 and 24 March 2000, the Heads of State or Government resolved to make Europe’s economy the most competitive knowledge in the world , working on increasing jobs and on economic growth until 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár správne uvádza, že Lisabonská stratégia mala za cieľ vytvoriť do roku 2010 z Európy región s najrozvinutejšou znalostnou ekonomikou na svete.", "Lisabonská stratégia bola prijatá na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca v roku 2000. Lídri EÚ sa dohodli, že Európa bude do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta, schopnú trvalo udržateľného rastu s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou.", "Na stránkach Európskeho parlamentu sa uvádza :", "\"At the Lisbon European Council on 23 and 24 March 2000, the Heads of State or Government resolved to make Europe’s economy the most competitive knowledge in the world , working on increasing jobs and on economic growth until 2010.\""], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonská stratégia", "uvádza"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/lisabonska_strategia", "http://circa.europa.eu/irc/opoce/fact_sheets/info/data/policies/lisbon/article_7207_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:42.776705+00:00"}
{"id": "49360", "numeric_id": 49360, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49360", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Vyšetrovali aj podozrenia a korupciu na tých najvyšších miestach a samozrejme sa dopracovali k tomu, že tu máme vyše 40 ľudí, ktorí sú už odsúdení, máme tu ďalšiu asi stovku, ktorí sú obvinení atď.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuálny zoznam Denníka N z augusta 2023 zahŕňa 42 odsúdených , ktorí sú prepojení so stranou Smer-SD aj so stranou Hlas-SD. Trest za korupciu si z nich odpykáva napríklad bývalý šéf kontrarozviedky, Peter Gašparovič, či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Okrem právoplatne odsúdených Denník N tiež informoval o 130 menách, ktoré boli v korupčných škandáloch zapojené a stále čakajú na rozhodnutie súdu. Medzi obvinenými boli aj Robert Fico a Robert Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Aktuálny zoznam Denníka N z augusta 2023 zahŕňa 42 odsúdených , ktorí sú prepojení so stranou Smer-SD aj so stranou Hlas-SD. Trest za korupciu si z nich odpykáva napríklad bývalý šéf kontrarozviedky, Peter Gašparovič, či bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Okrem právoplatne odsúdených Denník N tiež informoval o 130 menách, ktoré boli v korupčných škandáloch zapojené a stále čakajú na rozhodnutie súdu. Medzi obvinenými boli aj Robert Fico a Robert Kaliňák."], "analysis_date": "2023-11-23", "analysis_sources": {"text": ["42 odsúdených", "130"], "url": ["https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/?_gl=1*4b76ck*_ga*MTk1ODU0OTAxOC4xNjk0MzM3OTMz*_ga_XTZVRP4SF9*MTY5Njk1ODA0Ni4xMC4xLjE2OTY5NTgyMDIuNjAuMC4w", "https://dennikn.sk/3580436/brali-uplatky-za-fica-skusali-to-aj-po-nom-korupcne-kauzy-odhalili-vyse-stovku-podozrivych/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:24.367598+00:00"}
{"id": "vr30284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30284", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pretože napríklad SPD v Nemecku tiež nesúhlasí s vládnou koalíciou, ale od začiatku povedala, že Euroval považuje za potrebný a nepodmieňovala to ničím.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti so schvaľovaním eurovalu, sa člen opozičnej SPD Carsten Schneider vyjadril : \"v zásade sme ochotní prevziať zodpovednosť.\" Podpora SPD však nebola celkom bez podmienok od začiatku. Schneider zdôraznil, že súhlas SPD vláda získa výmenou za ústupky, ktorými by bolo vyhradené právo pre súhlas akejkoľvek ďalšej finančnej pomoci a tiež úprava participácie súkromných veriteľov na finančnej pomoci.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti so schvaľovaním eurovalu, sa člen opozičnej SPD Carsten Schneider vyjadril : \"v zásade sme ochotní prevziať zodpovednosť.\" Podpora SPD však nebola celkom bez podmienok od začiatku. Schneider zdôraznil, že súhlas SPD vláda získa výmenou za ústupky, ktorými by bolo vyhradené právo pre súhlas akejkoľvek ďalšej finančnej pomoci a tiež úprava participácie súkromných veriteľov na finančnej pomoci."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "TREND", "Na telo z 10. októbra 2011", "nternational Financial Centre Review"], "url": ["http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/euroval-v-nemecku-poistuje-opozicia.html", "https://demagog.sk/vyrok/diskusie/191/jozef-kollar-radoslav-prochazka-marek-madaric", "http://www.ifcreview.com/viewarticle.aspx?articleId=2858&areaId=55"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:38.819002+00:00"}
{"id": "vr32352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32352", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vláda Ivety Radičovej tu bola rok a pol.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Výrok oznaačujeme za nepravdivý, nakoľko sa Ľudovít Kaník nižším časovým údajom snaží o vylepšenie svojej argumentácie.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Výrok oznaačujeme za nepravdivý, nakoľko sa Ľudovít Kaník nižším časovým údajom snaží o vylepšenie svojej argumentácie."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["trvala"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:01.797196+00:00"}
{"id": "vr33178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33178", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Máme v parlamente 83 poslancov Smeru.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok je pravdivý, potvrdené zo spočítania menného zoznamu poslancov klubu SMER-SD zo stránky Národnej Rady Slovenskej Republiky. V 6. volebnom období je strana SMER-SD ako jediná vládnuca strana, zastúpená 83 poslancami.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pravdivý, potvrdené zo spočítania menného zoznamu poslancov klubu SMER-SD zo stránky Národnej Rady Slovenskej Republiky. V 6. volebnom období je strana SMER-SD ako jediná vládnuca strana, zastúpená 83 poslancami."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Národnej Rady Slovenskej Republiky."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:20.961110+00:00"}
{"id": "vr30531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30531", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Takisto treba zvážiť či sa máme jednostranne orientovať len na EÚ. Bohužiaľ, je paradoxné, že vždy keď je vo vláde KDH, ktoré má svojho otca, predsedu rusko-slovenskej spoločnosti, rusofila pána Čarnogurského, tak vždy uniká od Ruska. Je tu otázka napr. riešenia širokorozchodnej, ktorú neviem či táto vláda pokračuje. 3,32 mld. na jej dobudovanie a ten úžasný ekonomický profit 6 mld. ton prepravovať, pričom pri 40 mil. už by sme boli ziskoví.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA (16 augusta 2011) by predĺženie širokorozchodnej trate z východu Slovenska do Viedne o 450 kilometrov stálo približne 6,3 mld. euro , ďalších 240 mil. eur by bolo potrebných na výstavbu terminálov. Podľa analýzy Ministerstva dopravy z roku 2008 by celkové náklady boli na úrovni približne 4,06 mld. euro.\n\nŽelezniční úsek\n\nsmer východ - západ (mld. ton ročne)\n\nsmer západ východ (mld. ton ročne)\n\n2015\n\n2020\n\n2025\n\n2015\n\n2020\n\n2025\n\nKošice - Bratislava\n\n13\n\n15,1\n\n17,5\n\n3,5\n\n4,7\n\n5,5\n\nBratislava - Viedeň\n\n11,4\n\n13\n\n15\n\n3,3\n\n4,4\n\n5,3", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA (16 augusta 2011) by predĺženie širokorozchodnej trate z východu Slovenska do Viedne o 450 kilometrov stálo približne 6,3 mld. euro , ďalších 240 mil. eur by bolo potrebných na výstavbu terminálov. Podľa analýzy Ministerstva dopravy z roku 2008 by celkové náklady boli na úrovni približne 4,06 mld. euro.", "Železniční úsek", "smer východ - západ (mld. ton ročne)", "smer západ východ (mld. ton ročne)", "2015", "2020", "2025", "2015", "2020", "2025", "Košice - Bratislava", "13", "15,1", "17,5", "3,5", "4,7", "5,5", "Bratislava - Viedeň", "11,4", "13", "15", "3,3", "4,4", "5,3"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "analýzy Ministerstva dopravy"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/sirokorozchodna-trat-moze-byt-pod/393358-clanok.html", "http://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=sprava-o-priprave-a-realizacii-vystavby-sirokorozchodnej-trate-srt-kosice-bratislava-vieden&cisloclanku=2008120007"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:07.105643+00:00"}
{"id": "vr28550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28550", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Tento rok sme preinvestovali 2,4 milióna eur (pozn. na opravy materských škôl).", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrení hovorkyne mesta a správy TASR mesto Prešov v tomto roku na rekonštrukciu škôlok dalo 4,5 milióna eur. Mesto Prešov predajom pozemkov Národnej dialničnej spoločnosti získalo isté finančné prostriedky, z ktorých plánovalo 3,7 milióna eur venovať na opravu materských a základných škôl. Nakoľko je táto suma kumulovaná za základné a materské školy, a rovnako nie je možné overiť, koľko prostriedkov sa skutočne minulo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Správa TASR z 18. augusta 2014 informovala o tom, že \" Mesto Prešov má v tohtoročnom rozpočte vyhradených viac ako 4,5 milióna eur na opravy materských škôl \" Hovorkyňa mesta Prešov Veronika Kmetóny Gazdová ďalej pre TASR uviedla, že \" Na rekonštrukčné práce objektu MŠ Haburská sú použité finančné prostriedky v dvoch etapách, celková investícia je 400.000 eur. Táto materská škola však nie je jedinou, ktorá dostane tento rok nový šat. Práce koncom augusta finalizujú aj na MŠ Jurkovičovej, v rámci ktorej sú zazmluvnené stavebné práce vo výške 478 200 eur. Rekonštrukcia vo viacerých etapách v objeme 364 000 eur sa vykonávala aj na MŠ Mirka Nešpora, no v zozname škôlok, na ktorých prebiehali alebo sa budú v tomto roku realizovať rôzne investičné akcie, sú aj MŠ Čergovská, Bratislavská, F. Kráľa, A. Prídavku, Bajkalská, Sabinovská, Hviezdoslavova, Volgogradská, Čs. armády, Budovateľská, Važecká, Sládkovičova, Solivarská a Mukačevská. Mesto tieto opravy realizuje väčšinou z vlastného rozpočtu.\" O hodnote 4,5 milióna eur opätovne informovala TASR 25. septembra 2014, kde sa hovorkyňa mesta vyjadrila nasledovne: \" Mesto Prešov dalo v tomto roku na rekonštrukciu škôlok najviac financií na Slovensku, 4,5 milióna eur. \" V rozpočte (.pdf, str. 76-78) mesta na rok 2014 nebola stanovená celková hodnota kapitálových výdavkov určených pre MŠ. V súčte boli plánované vo výške iba 300 000 eur, čo je iba malá časť z hodnoty, ktorú spomína Turčanová. Z rozpočtu sa nám teda nepodarilo vyčítať reálnu hodnotu plánovaných investícií do MŠ v meste Prešov. TASR ďalej informovala o predaji pozemkov mestom Prešov Národnej diaľničnej spoločnosti v celkovej hodnote 8,1 milióna eur. Z tejto sumy bolo plánované venovať na základné a materské školy spolu 3,7 milióna eur. Nie je však jasné, koľko z tejto sumy pôjde len na materské školy. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení hovorkyne mesta a správy TASR mesto Prešov v tomto roku na rekonštrukciu škôlok dalo 4,5 milióna eur. Mesto Prešov predajom pozemkov Národnej dialničnej spoločnosti získalo isté finančné prostriedky, z ktorých plánovalo 3,7 milióna eur venovať na opravu materských a základných škôl. Nakoľko je táto suma kumulovaná za základné a materské školy, a rovnako nie je možné overiť, koľko prostriedkov sa skutočne minulo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Správa TASR z 18. augusta 2014 informovala o tom, že \" Mesto Prešov má v tohtoročnom rozpočte vyhradených viac ako 4,5 milióna eur na opravy materských škôl \" Hovorkyňa mesta Prešov Veronika Kmetóny Gazdová ďalej pre TASR uviedla, že \" Na rekonštrukčné práce objektu MŠ Haburská sú použité finančné prostriedky v dvoch etapách, celková investícia je 400.000 eur. Táto materská škola však nie je jedinou, ktorá dostane tento rok nový šat. Práce koncom augusta finalizujú aj na MŠ Jurkovičovej, v rámci ktorej sú zazmluvnené stavebné práce vo výške 478 200 eur. Rekonštrukcia vo viacerých etapách v objeme 364 000 eur sa vykonávala aj na MŠ Mirka Nešpora, no v zozname škôlok, na ktorých prebiehali alebo sa budú v tomto roku realizovať rôzne investičné akcie, sú aj MŠ Čergovská, Bratislavská, F. Kráľa, A. Prídavku, Bajkalská, Sabinovská, Hviezdoslavova, Volgogradská, Čs. armády, Budovateľská, Važecká, Sládkovičova, Solivarská a Mukačevská. Mesto tieto opravy realizuje väčšinou z vlastného rozpočtu.\" O hodnote 4,5 milióna eur opätovne informovala TASR 25. septembra 2014, kde sa hovorkyňa mesta vyjadrila nasledovne: \" Mesto Prešov dalo v tomto roku na rekonštrukciu škôlok najviac financií na Slovensku, 4,5 milióna eur. \" V rozpočte (.pdf, str. 76-78) mesta na rok 2014 nebola stanovená celková hodnota kapitálových výdavkov určených pre MŠ. V súčte boli plánované vo výške iba 300 000 eur, čo je iba malá časť z hodnoty, ktorú spomína Turčanová. Z rozpočtu sa nám teda nepodarilo vyčítať reálnu hodnotu plánovaných investícií do MŠ v meste Prešov. TASR ďalej informovala o predaji pozemkov mestom Prešov Národnej diaľničnej spoločnosti v celkovej hodnote 8,1 milióna eur. Z tejto sumy bolo plánované venovať na základné a materské školy spolu 3,7 milióna eur. Nie je však jasné, koľko z tejto sumy pôjde len na materské školy. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR", "rozpočte", "TASR"], "url": ["http://skolskyservis.teraz.sk/materske-skoly/presovske-skolky-rekonstrukcie-opravy/12452-clanok.html?combinedGlobalTab_webmagazin=1", "http://agentury.sme.sk/c/7404161/rekonstrukcia-ms-jurkovicova-sa-rodicom-nepozdava-chyba-zateplenie.html", "http://www.presov.sk/file/20544/00_-_rozpocet_mesta_presov_2014-2016.pdf", "http://www.teraz.sk/regiony/poslanci-presov-dotacie-skolstvo/75052-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:26.763124+00:00"}
{"id": "vr27516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27516", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Keď hovoríte o notárovi, no tak bol to dlhoročný napríklad predseda notárskej komory, áno, pán doktor Duriš.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "JUDr. Miroslav Duriš sa stal predsedom notárskej komory 1.marca 2008. Informovala o tom agentúra TASR. Momentálne je prezidentom JUDr. Karol Kovács, ktorý Duriša navrhol ako kandidáta na ústavného sudcu.", "analysis_paragraphs": ["JUDr. Miroslav Duriš sa stal predsedom notárskej komory 1.marca 2008. Informovala o tom agentúra TASR. Momentálne je prezidentom JUDr. Karol Kovács, ktorý Duriša navrhol ako kandidáta na ústavného sudcu."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Miroslav Duriš", "Momentálne", "navrhol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3760765/prezidentom-notarskej-komory-sa-stal-miroslav-duris.html", "http://www.notar.sk/Not%C3%A1rskakomora/Org%C3%A1ny.aspx", "http://www.teraz.sk/slovensko/lipsic-vymenovanie-sudcovia-nazor-protiu/79862-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:02.419196+00:00"}
{"id": "vr36861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36861", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zjavne medzinárodná farmaceutická spoločnosť Pfizer prinútila svojho bývalého zamestnanca, aby jej vydal do niekoľkých hodín povolenie, na ktoré normálne by potrebovali sto dní.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, či spoločnosť Pfizer prinútila Uhliarika, aby jej vydal povolenie do niekoľkých hodín je neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["To, či spoločnosť Pfizer prinútila Uhliarika, aby jej vydal povolenie do niekoľkých hodín je neoveriteľné."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:34.783158+00:00"}
{"id": "vr31275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31275", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nepoznám krajinu v Európe, nepoznám, kde by nefungoval daňový systém. Bohužiaľ Slovensko takáto krajina je.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o daňových systémoch iných štátov EU. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o daňových systémoch iných štátov EU. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:01.158124+00:00"}
{"id": "vr30842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30842", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER po vstupe do vlády: zastavil výpredaj lukratívnych zariadení", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda R. Fica zastavila predovšetkým predaj viacerých strategických podnikov a niektorých zariadení. Svoj predvolebný sľub o zastavení privatizácie, predaji štátneho majetku počas svojej vlády viacmenej naplnila.", "analysis_paragraphs": ["Vláda R. Fica zastavila predovšetkým predaj viacerých strategických podnikov a niektorých zariadení. Svoj predvolebný sľub o zastavení privatizácie, predaji štátneho majetku počas svojej vlády viacmenej naplnila."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["príklad", "INEKO hodnotilo"], "url": ["http://hnonline.sk/2-19109140-k00000_detail-44", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=54"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:37.904166+00:00"}
{"id": "44691", "numeric_id": 44691, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44691", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...my máme program sociálnej pomoci, za ktorú som aj stíhaný, za ktorú som paradoxne stíhaný, za pomoc chudobným rodinám", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marián Kotleba nie je trestne stíhaný za samotnú finančnú pomoc rodinám v núdzi. Je obžalovaný z trestného činu prejavovania sympatii k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných a práv a slobôd v súvislosti so šekmi pre tieto rodiny v sume 1488 eur. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Hlavné pojednávanie sa začalo 29. januára, teda štyri dni pred vysielaním relácie. Číslo 1 488 je dlhodobo považované za súčasť nacistickej symboliky. Po vznesení obžaloby význam spojenia čísel vysvetlila hovorkyňa Úradu špeciálnej prokurátury Jana Tökölyová. Číslo 14 odkazuje na štrnásť slov amerického pravicového teroristu Davida Lanea: „We must secure the existence of our people and a future for white children” (Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre naše biele deti) . Číslo 88 odkazuje na písmeno H ôsme v abecede. Skratka HH predstavuje skrátený tvar nacistického pozdravu „Heil Hitler“ . Tri šeky v tejto hodnote odovzdal Kotleba v marci 2017.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba nie je trestne stíhaný za samotnú finančnú pomoc rodinám v núdzi. Je obžalovaný z trestného činu prejavovania sympatii k hnutiam smerujúcim k potláčaniu základných a práv a slobôd v súvislosti so šekmi pre tieto rodiny v sume 1488 eur. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Hlavné pojednávanie sa začalo 29. januára, teda štyri dni pred vysielaním relácie. Číslo 1 488 je dlhodobo považované za súčasť nacistickej symboliky. Po vznesení obžaloby význam spojenia čísel vysvetlila hovorkyňa Úradu špeciálnej prokurátury Jana Tökölyová. Číslo 14 odkazuje na štrnásť slov amerického pravicového teroristu Davida Lanea: „We must secure the existence of our people and a future for white children” (Musíme zabezpečiť existenciu našich ľudí a budúcnosť pre naše biele deti) . Číslo 88 odkazuje na písmeno H ôsme v abecede. Skratka HH predstavuje skrátený tvar nacistického pozdravu „Heil Hitler“ . Tri šeky v tejto hodnote odovzdal Kotleba v marci 2017."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["obžalovaný", "začalo", "vysvetlila", "odovzdal"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/specialny-prokurator-podal-obzalobu-na-kotlebu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zacalo-sa-pojednavanie-s-kotlebom-sud-bude-rozhodovat-o-spornych-sekoch.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/specialny-prokurator-podal-obzalobu-na-kotlebu.html", "https://domov.sme.sk/c/22264686/pojednavanie-s-kotlebom-v-kauze-spornych-sekov-sa-zacne-koncom-januara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:16.054997+00:00"}
{"id": "vr17745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17745", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "...tá zmluva (k projektu komunikačnej siete, o ktorom hovoril Špirko, pozn) bola podpísaná ministrom Kaliňákom, ale celý tento projekt bol dokončený v roku 2010 ku koncu roka, 11 a 12, kedy bol minister pán Lipšic a celý tento projekt bol vyplatený za obdobie 2010, 2011, 2012.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hovorí o projekte dodávania sieťových prvkov a súvisiacich IT služieb za 15,2 milóna eur na ministerstve vnútra v roku 2010. Na základe výberového konania sa víťazom stala firma Tempest a.s. Ministerstvo vnútra pôvodne odmietlo zmluvu zverejniť s odôvodnením, že zmluvu skartovali , keďže uplynula päťročná lehota uchovávania dokladov. Po nástupe novej ministerky Denisy Sakovej bol zverejnený druhý zachovaný originál zmluvy . Zmluva medzi ministerstvom vnútra a firmou Tempest a.s. bola podpísaná 17. marca 2010 Robertom Kaliňákom. V júni 2010 sa uskutočnili parlamentné voľby po ktorých sa novým ministrom vnútra stal Daniel Lipšic. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu (17. marca 2010). Tempest a.s. sa vyjadril, že čerpanie rámcovej dohody bolo rozložené do rokov 2010-2012. \" Realizácia všetkých fáz projektu prebehla v zmysle podmienok uvedených v Rámcovej dohode a v príslušných čiastkových zmluvách, \" uviedla firma. Výrok ministerky Sakovej sa zhoduje s vyjadrením firmy Forest a.s. Nakoľko však nie sú zverejnené faktúry, ktoré by vyplatenie projektu potvrdili, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o projekte dodávania sieťových prvkov a súvisiacich IT služieb za 15,2 milóna eur na ministerstve vnútra v roku 2010. Na základe výberového konania sa víťazom stala firma Tempest a.s. Ministerstvo vnútra pôvodne odmietlo zmluvu zverejniť s odôvodnením, že zmluvu skartovali , keďže uplynula päťročná lehota uchovávania dokladov. Po nástupe novej ministerky Denisy Sakovej bol zverejnený druhý zachovaný originál zmluvy . Zmluva medzi ministerstvom vnútra a firmou Tempest a.s. bola podpísaná 17. marca 2010 Robertom Kaliňákom. V júni 2010 sa uskutočnili parlamentné voľby po ktorých sa novým ministrom vnútra stal Daniel Lipšic. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu (17. marca 2010). Tempest a.s. sa vyjadril, že čerpanie rámcovej dohody bolo rozložené do rokov 2010-2012. \" Realizácia všetkých fáz projektu prebehla v zmysle podmienok uvedených v Rámcovej dohode a v príslušných čiastkových zmluvách, \" uviedla firma. Výrok ministerky Sakovej sa zhoduje s vyjadrením firmy Forest a.s. Nakoľko však nie sú zverejnené faktúry, ktoré by vyplatenie projektu potvrdili, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["projekte", "skartovali", "zmluvy", "ministrom", "rozložené"], "url": ["https://tech.sme.sk/c/5363610/tempest-doda-sietove-prvky-pre-rezort-vnutra-za-152-mil-eur.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/579560/kalinakovi-zmizli-doklady-z-tendra-cez-ktory-udajne-pral-uplatky/", "https://www.scribd.com/document/377472001/Zmluva-Ministerstva-vnutra-so-spolo%C4%8Dnos%C5%A5ou-Tempest", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://dennikn.sk/1054698/prokurator-spirko-mam-podozrenie-ze-kalinak-je-skorumpovany-a-spachal-sabotaz/?ref=top)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:10.352831+00:00"}
{"id": "45889", "numeric_id": 45889, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45889", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Robili sme napr. konkurz ešte za môjho pôsobenia na krajského riaditeľa policajného zboru v Nitre a bol to konkurz, bolo to výberové konanie, pri ktorom sedelo vedenie ministerstva, vedenie policajného zboru, dokonca odborári. Spĺňal všetky kvalifikácia a dodnes nie je vymenovaný.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niekdajší šéf Krajského riaditeľstva Polície v Nitre odišiel do civilu 31. decembra 2019. Denisa Saková bola ministerkou vnútra do 20. marca 2020. Výberové konanie sa teda muselo v posledných mesiacoch jej ministrovania. V registri výberových konaní dohľadateľné nie je. Konkurz, ktorý Saková opisovala, však pre portál Demagóg.SK potvrdil rezort vnútra v odpovedi z 18. júna. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Niekdajší šéf Krajského riaditeľstva Polície v Nitre odišiel do civilu 31. decembra 2019. Denisa Saková bola ministerkou vnútra do 20. marca 2020. Výberové konanie sa teda muselo v posledných mesiacoch jej ministrovania. V registri výberových konaní dohľadateľné nie je. Konkurz, ktorý Saková opisovala, však pre portál Demagóg.SK potvrdil rezort vnútra v odpovedi z 18. júna. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["odišiel", "bola", "registri"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/1eBmNE_dzUWYjoZ9vkSBdjMKxfOwlO8jl_4Caxg2GS9A/edit", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://docs.google.com/document/d/1eBmNE_dzUWYjoZ9vkSBdjMKxfOwlO8jl_4Caxg2GS9A/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:44.176117+00:00"}
{"id": "vr30277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30277", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dnes? Dnes sme v situácii, že sa pozeráme na chrbát Čechom, možme ich chytať tak za chvost, pretože majú o dva stupne vyšší rating.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Momentálne ratingy štátnych dlhopisov Ceska a Slovenska podla troch najrenomovanejších agentúr:", "analysis_paragraphs": ["Momentálne ratingy štátnych dlhopisov Ceska a Slovenska podla troch najrenomovanejších agentúr:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Fitch", "Moody's", "S&P"], "url": ["http://www.fitchratings.com/web_content/ratings/sovereign_ratings_history.xls", "http://www.moodys.com/research/Sovereign-Ratings-Summary?lang=en&cy=global&docid=PBC_124089", "http://www.standardandpoors.com/ratings/sovereigns/ratings-list/en/us/?subSectorCode=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:42.551927+00:00"}
{"id": "vr35336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35336", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalej nehovoríte pravdu, pretože súčasťou širokorozchodnej mali byť logistické centrá v Bratislave, na prístave a tak isto aj na letisku. Práve naopak, bol to projekt pre tisícky nových pracovných miest.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "štúdia ani plán ešte neboli vypracované, je to iba v rovine šľubov a úvah. Ako uvádzajú Hospodárske noviny , je pravda, že Fico dal podmienku, že logistické centrum má byť na Dunaji. „Absolútnou podmienkou Slovenskej republiky v prípade výstavby širokorozchodnej železnice je vybudovanie bratislavského prístavu na Dunaji ako logistického centra pre lodnú dopravu.“ Na rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["štúdia ani plán ešte neboli vypracované, je to iba v rovine šľubov a úvah. Ako uvádzajú Hospodárske noviny , je pravda, že Fico dal podmienku, že logistické centrum má byť na Dunaji. „Absolútnou podmienkou Slovenskej republiky v prípade výstavby širokorozchodnej železnice je vybudovanie bratislavského prístavu na Dunaji ako logistického centra pre lodnú dopravu.“ Na rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://dal.hnonline.sk/c1-44254620-predlzenie-sirokorozchodnej-trate-realitou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:12.725854+00:00"}
{"id": "vr37399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37399", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Nie je to pravda. Zobral (nominant Smer-u, pozn.), ale nezobral v takej výške ako sa tam uvádza, ktoré uvádzal časopis Trend.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V médiách sa spomína iba meno Jána Podhorského (nominanta SDKÚ-DS), Ivana Zicha a Martina Borovského ako nominantov SaS. Mená nominantov Smeru a ani informáciu koľko malo byť ich odstupné sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa spomína iba meno Jána Podhorského (nominanta SDKÚ-DS), Ivana Zicha a Martina Borovského ako nominantov SaS. Mená nominantov Smeru a ani informáciu koľko malo byť ich odstupné sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["médiách"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/sulik-tvrdi-ze-teplari-skandalozne-odstupne-este-nedostali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:13.337576+00:00"}
{"id": "vr30238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30238", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vláda Roberta Fica v druhom polroku 2010 nezverejnila daňové prognózy, nepripravila dokonca ani východiska štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa základného rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy ministerstva financií z mája 2008, východiská rozpočtu verejnej správy na tri roky sa predkladajú spravidla do konca marca bežného roka na rokovanie vlády. Vláda Roberta Fica nezverejnila žiadny návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011-2013. Tento dokument sa nenachádza na stránkach Ministerstva financií , ktoré tieto dokumenty zverejňuje. Nájsť sa ich nepodarilo ani na stránke rokovania.sk , ktorá obsahuje materiály z rokovaní vlády.", "analysis_paragraphs": ["Podľa základného rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy ministerstva financií z mája 2008, východiská rozpočtu verejnej správy na tri roky sa predkladajú spravidla do konca marca bežného roka na rokovanie vlády. Vláda Roberta Fica nezverejnila žiadny návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2011-2013. Tento dokument sa nenachádza na stránkach Ministerstva financií , ktoré tieto dokumenty zverejňuje. Nájsť sa ich nepodarilo ani na stránke rokovania.sk , ktorá obsahuje materiály z rokovaní vlády."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["základného rámca pre tvorbu rozpočtu verejnej správy", "Ministerstva financií", "rokovania.sk", "Prvá daňová prognóza v roku 2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4306", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:48.667747+00:00"}
{"id": "vr28442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28442", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezvyšovali sa (za pravicových vlád, pozn.) ale minimálne mzdy takým tempom (ako vláda R. Fica).", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tempo zvyšovania minimálnej mzdy sa dá pozerať buď cez nominálny nárast v čase, alebo relatívnej zmeny v čase. V oboch prípadoch platí, že v priemere je pravdou, že Ficové vlády zvyšovali mzdy vyšším tempom ako pravicové vlády.", "analysis_paragraphs": ["Na tempo zvyšovania minimálnej mzdy sa dá pozerať buď cez nominálny nárast v čase, alebo relatívnej zmeny v čase. V oboch prípadoch platí, že v priemere je pravdou, že Ficové vlády zvyšovali mzdy vyšším tempom ako pravicové vlády."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:51.314106+00:00"}
{"id": "vr14012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14012", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Európska komisia označila slovenský rozpočet na rok 2014, 2015 a 2016 za jeden z najlepších rozpočtov v Európskej únii.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské rozpočty, ktoré spomína predseda vlády, boli vo všetkých spomínaných rokoch hodnotené ako progresívne. Vyplýva to zo správ Draft budgetary plans of euro area Member States . Slovensko sa tak ocitlo medzi krajinami, ktoré hodnotila Európska komisia pozitívne s ohľadom na plnenie záväzkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý Hodnotenie Európskej komisie rozpočtu SR na rok 2014 hovorí, že Slovensko plní rozpočtové ciele s ohľadom na Pakt stability a rastu a naša krajina taktiež podľa komisie zaznamenala určitý progres, ktorý bude smerovať k zníženiu deficitu verejných financií na úroveň 3 %. Názor Európskej komisie na slovenský rozpočet na rok 2015 bol veľmi podobný. V dokumente sa opäť spomína, že Slovensko plní ciele Paktu rastu a stability a opäť zaznamenávame progres v oblasti konsolidácie a znižovania deficitu. Žiadnu zmenu nemožno badať pri hodnotení Komisie slovenského rozpočtu na rok 2016, kde sa opäť spomínajú už spomenuté pozitíva rozpočtu, ktorý opäť dosahuje určitý progres a Slovensko je tak zaradené medzi 5 pozitívne hodnotených krajín. Premiér Fico správne uvádza, že náš rozpočet bol jedným z najlepších, na rozdiel od svojho ministra Hudáka, ktorý 15. júna 2015 označil náš rozpočet za jeden zo štyroch najlepších, čo sme vtedy museli hodnotiť ako nepravdivé, keďže bol jedným z piatich najlepších. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenské rozpočty, ktoré spomína predseda vlády, boli vo všetkých spomínaných rokoch hodnotené ako progresívne. Vyplýva to zo správ Draft budgetary plans of euro area Member States . Slovensko sa tak ocitlo medzi krajinami, ktoré hodnotila Európska komisia pozitívne s ohľadom na plnenie záväzkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý Hodnotenie Európskej komisie rozpočtu SR na rok 2014 hovorí, že Slovensko plní rozpočtové ciele s ohľadom na Pakt stability a rastu a naša krajina taktiež podľa komisie zaznamenala určitý progres, ktorý bude smerovať k zníženiu deficitu verejných financií na úroveň 3 %. Názor Európskej komisie na slovenský rozpočet na rok 2015 bol veľmi podobný. V dokumente sa opäť spomína, že Slovensko plní ciele Paktu rastu a stability a opäť zaznamenávame progres v oblasti konsolidácie a znižovania deficitu. Žiadnu zmenu nemožno badať pri hodnotení Komisie slovenského rozpočtu na rok 2016, kde sa opäť spomínajú už spomenuté pozitíva rozpočtu, ktorý opäť dosahuje určitý progres a Slovensko je tak zaradené medzi 5 pozitívne hodnotených krajín. Premiér Fico správne uvádza, že náš rozpočet bol jedným z najlepších, na rozdiel od svojho ministra Hudáka, ktorý 15. júna 2015 označil náš rozpočet za jeden zo štyroch najlepších, čo sme vtedy museli hodnotiť ako nepravdivé, keďže bol jedným z piatich najlepších. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Draft budgetary plans of euro area Member States", "Hodnotenie Európskej komisie", "dokumente", "hodnotení Komisie", "15. júna 2015"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/sk_2013-11-15_co_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2014/sk_2014-11-28_co_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2015/sk_2015-11-16_co_en.pdf", "http://www.demagog.sk/hladat?q=styroch+najlepsich"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:31.171597+00:00"}
{"id": "vr32783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32783", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "50 miliónov (na zdravotníkov, pozn.) sme si vyžiadali do rozpočtu ako rezervu, preto sme spriechodnili prijatie rozpočtu. Nehlasovali sme za zaňho.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7. decembra 2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii 17 poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD, ktorí znížili kvórum, pričom žiadny z poslancov SMERu nehlasoval za. Proti prijatiu rozpočtu hlasovali všetci prítomní poslanci SMER-SD, SNS a nezaradení poslanci Ďurkovský, Pučík a Belousovová. SMER-SD umožnil prijatie štátneho rozpočtu, pod podmienkou zaradenia rezervy spomínaných 50 miliónov , ktorá mala byť použitá na zvýšené platy lekárov a sestier.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7. decembra 2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Zákon bol prijatý aj vďaka absencii 17 poslancov z poslaneckého klubu SMER-SD, ktorí znížili kvórum, pričom žiadny z poslancov SMERu nehlasoval za. Proti prijatiu rozpočtu hlasovali všetci prítomní poslanci SMER-SD, SNS a nezaradení poslanci Ďurkovský, Pučík a Belousovová. SMER-SD umožnil prijatie štátneho rozpočtu, pod podmienkou zaradenia rezervy spomínaných 50 miliónov , ktorá mala byť použitá na zvýšené platy lekárov a sestier."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "absencii", "umožnil", "50 miliónov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6498945/zdravotnictvo-dostane-viac-stat-zaplati-menej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:28.479008+00:00"}
{"id": "vr33358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33358", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Tá posledná voľba, pána Čentéša bola uznaná ústavným súdom za platnú.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O 5 minút 12 - 13. januára 2013; O 5 minút 12 - 20. januára 2013; O 5 minút 12 - 17. februára 2013; O 5 minút 12 - 24. februára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v minulosti už viackrát ( O 5 minút 12 - 13. januára 2013; O 5 minút 12 - 20. januára 2013; O 5 minút 12 - 17. februára 2013; O 5 minút 12 - 24. februára 2013)."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12", "Rozhodnutie", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/348/diskusia-s-ivanom-gasparovicom-a-dochodkovy-system", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/360/politicke-problemy-uplynuleho-tyzdna", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:41.507389+00:00"}
{"id": "vr38920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38920", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My vieme spolupracovať aj s koalíciou, dokonca vieme podporiť aj mnohé jej návrhy, za čo zasa zo Smeru sme kritizovaní, ale opäť ak tam vidíme, že napríklad zdravotná reforma prinesie druhé najnižšie lieky v Európskej únii, no tak prečo by sme to nepodporili, keď je to na podporu.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválil parlament 13. septembra 2011. Za návrh hlasovalo 83 poslancov, medzi ktorými boli aj siedmy poslanci z klubu SNS.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválil parlament 13. septembra 2011. Za návrh hlasovalo 83 poslancov, medzi ktorými boli aj siedmy poslanci z klubu SNS."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "podporilo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29094", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:03.897152+00:00"}
{"id": "48309", "numeric_id": 48309, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48309", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My zmluvu s Ukrajinou nemáme žiadnu. Ona s nami takisto. Vzájomne nikdy takáto pomoc nefungovala.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kontext výroku Roberta Kaliňáka naznačuje, že zrejme narážal na absenciu zmluvy alebo spolupráce v obrannej oblasti. Ministerstvo obrany SR uzavrelo v roku 2011 zmluvu s Ministerstvom obrany Ukrajiny o spolupráci vo vojenskej oblasti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSpolupráca medzi Ukrajinou a Slovenskom vo vojenskej oblasti pred vypuknutím ruskej invázie zahŕňala napríklad účasť Ozbrojených síl SR na medzinárodnom vojenskom cvičení Joint Endeavour 2021 a Rapid Trident 2021 na území Ukrajiny. Ďalej oficiálne návštevy delegácií OS SR, školenia v rámci kapacít Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ako aj pomoc pri rozvoji spôsobilostí ozbrojených síl a poskytovanie výcvikových zariadení.\n\nSlovensko má okrem tejto zmluvy uzavreté aj zmluvy o spolupráci s Ukrajinou v mnohých ďalších oblastiach, ktoré možno nájsť na stránkach Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike.", "analysis_paragraphs": ["Kontext výroku Roberta Kaliňáka naznačuje, že zrejme narážal na absenciu zmluvy alebo spolupráce v obrannej oblasti. Ministerstvo obrany SR uzavrelo v roku 2011 zmluvu s Ministerstvom obrany Ukrajiny o spolupráci vo vojenskej oblasti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Spolupráca medzi Ukrajinou a Slovenskom vo vojenskej oblasti pred vypuknutím ruskej invázie zahŕňala napríklad účasť Ozbrojených síl SR na medzinárodnom vojenskom cvičení Joint Endeavour 2021 a Rapid Trident 2021 na území Ukrajiny. Ďalej oficiálne návštevy delegácií OS SR, školenia v rámci kapacít Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši, ako aj pomoc pri rozvoji spôsobilostí ozbrojených síl a poskytovanie výcvikových zariadení.", "Slovensko má okrem tejto zmluvy uzavreté aj zmluvy o spolupráci s Ukrajinou v mnohých ďalších oblastiach, ktoré možno nájsť na stránkach Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["uzavrelo", "zahŕňala", "stránkach"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/131/", "https://www.mosr.sk/50370-sk/vojenska-spolupraca-slovenska-a-ukrajiny-prechadza-markantnym-rozvojom/", "https://slovakia.mfa.gov.ua/sk/spolupraca/zmluvna-baza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:13.338894+00:00"}
{"id": "vr43", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr43", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Minister zahraničných vecí (Miroslav Lajčák, pozn.) svoju demisiu stiahol. Oficiálne listom ju stiahol (...).", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Lajčák informoval prezidenta Andreja Kisku o stiahnutí svojej demisie listom doručeným 7. decembra 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Lajčák informoval prezidenta Andreja Kisku o stiahnutí svojej demisie listom doručeným 7. decembra 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["demisiu", "rozhodnutie"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/lajcak-podal-demisiu.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1855808-lajcak-poslal-kiskovi-list-informoval-ho-o-stiahnuti-demisie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:41.468246+00:00"}
{"id": "vr26865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26865", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "...keď som bol riaditeľ Joj, nebola vo vlastníctve J and T.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko nebol generálnym riaditeľom TV JOJ v čase keď bola transakcia resp. predaj TV JOJ do rúk J&T Media Enterprise, a. s. definitívne potvrdená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Milan Kňažko bol generálnym riaditeľom TV JOJ od 28. januára 2003 do 28. februára 2007. Stalo sa tak po dohode s novými majiteľmi TV JOJ (J&T). O možnom odchode Milana Kňažka z pozície generálneho riaditeľa TV JOJ písal denník SME už 19. januára 2003 Na zozname vlastníkov slovenských médií figuruje ako jeden z vlastníkov TV JOJ aj J&T Media Enterprise, a. s. už v roku 2005, zo zápisu v obchodnom registri je jasné, že spoločnosť vznikla až k 11. januáru 2007, teda pár dní pred podpisom zmluvy. K predaju TV JOJ došlo podpisom zmluvy ešte 15. januára 2007, na základe ktorej sa stala 100%-tným vlastníkom televízie spoločnosť J&T Media Enterprise, a. s. Takúto transakciu však musel potvrdiť Protimonopolný úrad SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR schválila predaj TV JOJ 20. februára 2007. Rozhodovať mal ešte Protimonopolný úrad SR. Novým riaditeľom TV JOJ sa stal Richard Flimel 2. mája 2007 potom ako Protimonopolný úrad potvrdil zmenu majiteľa, ktorá nastala už v januári. V tom čase už Milan Kňažko viac ako dva mesiace nebol riaditeľom TV JOJ. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko nebol generálnym riaditeľom TV JOJ v čase keď bola transakcia resp. predaj TV JOJ do rúk J&T Media Enterprise, a. s. definitívne potvrdená. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Milan Kňažko bol generálnym riaditeľom TV JOJ od 28. januára 2003 do 28. februára 2007. Stalo sa tak po dohode s novými majiteľmi TV JOJ (J&T). O možnom odchode Milana Kňažka z pozície generálneho riaditeľa TV JOJ písal denník SME už 19. januára 2003 Na zozname vlastníkov slovenských médií figuruje ako jeden z vlastníkov TV JOJ aj J&T Media Enterprise, a. s. už v roku 2005, zo zápisu v obchodnom registri je jasné, že spoločnosť vznikla až k 11. januáru 2007, teda pár dní pred podpisom zmluvy. K predaju TV JOJ došlo podpisom zmluvy ešte 15. januára 2007, na základe ktorej sa stala 100%-tným vlastníkom televízie spoločnosť J&T Media Enterprise, a. s. Takúto transakciu však musel potvrdiť Protimonopolný úrad SR a Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR). RVR schválila predaj TV JOJ 20. februára 2007. Rozhodovať mal ešte Protimonopolný úrad SR. Novým riaditeľom TV JOJ sa stal Richard Flimel 2. mája 2007 potom ako Protimonopolný úrad potvrdil zmenu majiteľa, ktorá nastala už v januári. V tom čase už Milan Kňažko viac ako dva mesiace nebol riaditeľom TV JOJ. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-15", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "SME", "zozname", "zápisu", "predaju", "schválila", "potvrdil"], "url": ["http://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/29396-knazko-konci-na-poste-riaditela-tv-joj/", "http://www.sme.sk/c/3103766/milan-knazko-uz-nebude-riaditel-televizie-joj.html", "http://medialne.etrend.sk/weby/vlastnicimedii/", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=89563&P=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/3098340/televiziu-joj-kupila-jt-media-enterprises.html", "http://sk.radiotv.cz/televize-clanky/televize-vseobecne/rvr-oficiaalne-povolila-zmenu-vlastna-kov-ta3-a-joj/", "http://www.sme.sk/c/3276625/jt-enterprises-si-do-joj-dosadila-riaditela-vo-vedeni-aj-krajcer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:19.547368+00:00"}
{"id": "50017", "numeric_id": 50017, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50017", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Aj teraz Standard & Poor’s nám nechal o dva stupne vyšší rating ako ostatné a síce výhľad išiel zo stabilné na negatívny, ale kvôli externému prostrediu.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra Standard & Poor's zmenila 25. apríla 2025 Slovensku výhľad zo stabilného na negatívny. V odôvodnení ratingová agentúra uviedla , že tak spravila najmä kvôli nepredvídateľnému vývoju globálneho obchodu. Naviazanosť slovenskej ekonomiky na automobilový priemysel robí podľa agentúry Slovensko zraniteľné voči globálnemu obchodnému napätiu v kontexte nepredvídateľnej obchodnej politiky USA, kde Slovensko vyváža automobily a ich komponenty.\n\nSlovenská republika aktuálne spolupracuje s troma ratingovými agentúrami: Standard and Poor's, Moody's a Fitch Ratings. Úverový rating Slovenska v súčasnosti uvádzajú na nasledujúcich úrovniach: Standard and Poor's A+, negatívny výhľad; Moody's A3, stabilný výhľad; Fitch Ratings A-, stabilný výhľad. Rozdiel medzi hodnoteniami je jeden stupeň v prípade agentúry Fitch Ratings a dva stupne v prípade agentúry Moody's .\n\nRatingové agentúry porovnávajú rôzne subjekty vrátane štátov podľa toho, aká je pri nich pravdepodobnosť splatenia záväzkov v súlade s podmienkami pri vydaní úverov. Úverové hodnotenia vyjadrujú riziko v porovnaní s ostatnými subjektmi.\n\nJednotlivé agentúry hodnotia subjekty podľa rozdielnych kritérií alebo dávajú rovnakým kritériám odlišnú váhu. Napríklad agentúra Moody's znížila 13. decembra 2024 Slovensku rating z A2 na A3. Pri hodnotení sa agentúra zamerala na faktory ako inštitucionálne zmeny, politické napätie v krajine a zmeny v médiách či justícii. Hodnotenie agentúra znížila aj kvôli nejasnej implementácii opatrení, medzi ktoré patrí aj zavedenie transakčnej dane.\n\nNaopak agentúra Standard & Poor's sa pri odôvodnení zmeny výhľadu zo stabilného na negatívny odvolala skôr na externé faktory, akými je napríklad nestabilné globálne obchodné prostredie. Za pozitívne faktory slovenskej ekonomiky agentúra považuje členstvo v EÚ a v eurozóne, ktoré zaručujú stabilitu meny a prístup k zahraničnej podpore, očakávaný rast ekonomiky v dôsledku investícií z Plánu obnovy a prebiehajúcu konsolidáciu, ktorá by mala znížiť deficit verejných financií.\n\nAgentúra Fitch dala Slovensku známku A, ktorá vyjadruje očakávanie nízkej pravdepodobnosti zlyhania. Vyššie nad ňou sú známky AA a AAA. Podobne ako Standard & Poor's považuje agentúra Fitch za silné stránky Slovenska členstvo v EÚ a eurozóne, stály príjem kapitálu z fondov EÚ, konkurencieschopný exportný sektor a stabilné zahraničné investície. Pomyselné body z hodnotenia Slovensku strhli za zhoršujúcu sa fiškálna situáciu, problémy v raste ekonomiky spojené s pomerne vysokou závislosťou od automobilového priemyslu, veľkou expozíciou voči Nemecku, závislosťou na ruských energetických zdrojoch, či vyšším čistým zahraničným dlhom v porovnaní s krajinami s podobným ratingom.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Standard & Poor's zmenila 25. apríla 2025 Slovensku výhľad zo stabilného na negatívny. V odôvodnení ratingová agentúra uviedla , že tak spravila najmä kvôli nepredvídateľnému vývoju globálneho obchodu. Naviazanosť slovenskej ekonomiky na automobilový priemysel robí podľa agentúry Slovensko zraniteľné voči globálnemu obchodnému napätiu v kontexte nepredvídateľnej obchodnej politiky USA, kde Slovensko vyváža automobily a ich komponenty.", "Slovenská republika aktuálne spolupracuje s troma ratingovými agentúrami: Standard and Poor's, Moody's a Fitch Ratings. Úverový rating Slovenska v súčasnosti uvádzajú na nasledujúcich úrovniach: Standard and Poor's A+, negatívny výhľad; Moody's A3, stabilný výhľad; Fitch Ratings A-, stabilný výhľad. Rozdiel medzi hodnoteniami je jeden stupeň v prípade agentúry Fitch Ratings a dva stupne v prípade agentúry Moody's .", "Ratingové agentúry porovnávajú rôzne subjekty vrátane štátov podľa toho, aká je pri nich pravdepodobnosť splatenia záväzkov v súlade s podmienkami pri vydaní úverov. Úverové hodnotenia vyjadrujú riziko v porovnaní s ostatnými subjektmi.", "Jednotlivé agentúry hodnotia subjekty podľa rozdielnych kritérií alebo dávajú rovnakým kritériám odlišnú váhu. Napríklad agentúra Moody's znížila 13. decembra 2024 Slovensku rating z A2 na A3. Pri hodnotení sa agentúra zamerala na faktory ako inštitucionálne zmeny, politické napätie v krajine a zmeny v médiách či justícii. Hodnotenie agentúra znížila aj kvôli nejasnej implementácii opatrení, medzi ktoré patrí aj zavedenie transakčnej dane.", "Naopak agentúra Standard & Poor's sa pri odôvodnení zmeny výhľadu zo stabilného na negatívny odvolala skôr na externé faktory, akými je napríklad nestabilné globálne obchodné prostredie. Za pozitívne faktory slovenskej ekonomiky agentúra považuje členstvo v EÚ a v eurozóne, ktoré zaručujú stabilitu meny a prístup k zahraničnej podpore, očakávaný rast ekonomiky v dôsledku investícií z Plánu obnovy a prebiehajúcu konsolidáciu, ktorá by mala znížiť deficit verejných financií.", "Agentúra Fitch dala Slovensku známku A, ktorá vyjadruje očakávanie nízkej pravdepodobnosti zlyhania. Vyššie nad ňou sú známky AA a AAA. Podobne ako Standard & Poor's považuje agentúra Fitch za silné stránky Slovenska členstvo v EÚ a eurozóne, stály príjem kapitálu z fondov EÚ, konkurencieschopný exportný sektor a stabilné zahraničné investície. Pomyselné body z hodnotenia Slovensku strhli za zhoršujúcu sa fiškálna situáciu, problémy v raste ekonomiky spojené s pomerne vysokou závislosťou od automobilového priemyslu, veľkou expozíciou voči Nemecku, závislosťou na ruských energetických zdrojoch, či vyšším čistým zahraničným dlhom v porovnaní s krajinami s podobným ratingom."], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["zmenila", "uviedla", "robí", "vyváža", "spolupracuje", "Standard and Poor's", "Moody's", "Fitch Ratings", "hodnoteniami", "jeden stupeň", "Moody's", "porovnávajú", "vyjadrujú", "agentúra", "zamerala", "znížila", "odvolala", "nestabilné", "považuje", "investícií", "dala", "považuje", "strhli", "spojené"], "url": ["https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667#:~:text=We%20revised%20our,industrial%20supply%20chains.", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/ratingove-agentury/ratingove-agentury.html", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://www.erstegroup.com/de/research/report/en/SR423199", "https://www.fitchratings.com/research/sovereigns/fitch-affirms-slovakia-at-a-outlook-stable-06-12-2024", "https://www.spglobal.com/ratings/en/about/understanding-credit-ratings", "https://www.fitchratings.com/products/rating-definitions#about-rating-definitions", "https://www.moodys.com/sites/products/productattachments/ap075378_1_1408_ki.pdf", "https://www.fitchratings.com/products/rating-definitions#about-rating-definitions", "https://www.fitchratings.com/products/rating-definitions#about-rating-definitions", "https://www.erstegroup.com/de/research/report/en/SR423199", "https://www.erstegroup.com/de/research/report/en/SR423199", "https://www.erstegroup.com/de/research/report/en/SR423199", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3359667", "https://www.fitchratings.com/research/sovereigns/fitch-affirms-slovakia-at-a-outlook-stable-06-12-2024", "https://www.fitchratings.com/research/sovereigns/fitch-affirms-slovakia-at-a-outlook-stable-06-12-2024", "https://www.fitchratings.com/research/sovereigns/fitch-affirms-slovakia-at-a-outlook-stable-06-12-2024", "https://www.fitchratings.com/research/sovereigns/fitch-affirms-slovakia-at-a-outlook-stable-06-12-2024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:26.876713+00:00"}
{"id": "48477", "numeric_id": 48477, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48477", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Dnes Slovnaft na tom profite, v tom rozdiele medzi ropou Brent a Ural zarába zhruba 100 000 000 mesačne, ak by mal tú výnimku v tridsiatich šiestich mesiacoch by to bolo 3,6 miliardy EUR, 8 mesiacov môže vyvážať, čiže 26 mesiacov je vo vzduchu, z tých dvadsiatich šiestich mesiacov 10 mesiacov môže vyvážať na polovičný výkon, tzn. 500 000 000 je v lufte a ďalších 1,8 miliardy tých zvyšných 18 mesiacov. Čiže Richard Sulík spôsobil štátu škodu 2,3 miliardy EUR, zhruba ak by tie ceny boli také počas troch rokov.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Gyimesi vytvára dojem, že ak by Slovensko vyjednalo výnimku embarga ruskej ropy Európskej únie, mohol by Slovnaft počas 36 mesiacov naďalej zarábať na rozdiele ceny ropy Brent a Ural. Výnimka na dovoz ropy ropovodom Družba pre Slovensko, Maďarsko, Česko a Bulharsko je však časovo neobmedzená, problém spočíva v obmedzení exportu. Slovnaft dnes predáva 60 percent svojej produkcie na slovenský a český trh, podľa aktuálnych výnimiek v tom môže pokračovať ešte 18 mesiacov. Zvyšných 40 percent produkcie smeruje do krajín mimo Slovenska a Českej republiky, pre ktoré začne o 8 mesiacov platiť embargo. Výnimka na dovoz ropy by teda neviedla k zisku Slovnaftu 2,3 miliardy eur, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jednanie na summite EÚ viedol Eduard Heger, nie Richard Sulík.\n\nSlovnaft momentálne profituje vďaka dovozu ruskej ropy Urals, ktorá sa po začiatku vojny na Ukrajine predáva výrazne lacnejšie, ako ropa Brent. Kým pred vojnou bola ropa Urals v porovnaní so zmesou Brent lacnejšia o dva doláre na barel, v súčasnosti je to okolo 35 dolárov. Minister financií Igor Matovič uviedol , že Slovnaft na rozdiele zarába približne 100-tisíc eur mesačne, čo chcel využiť pri návrhu dane.\n\nSpracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023.\n\nOd januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.\n\nTáto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023 klesne jeho odbyt o 40 %.\n\nZa výslednú podobu dohody o embargu na ruskú ropu navyše nie je zodpovedný Richard Sulík. Rozhodnutie totiž padlo počas samitu lídrov členských krajín Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Heger. Po samite nasledovala mediálna výmena medzi Sulíkom a Hegerom.\n\nPremiér v tomto prípade nadväzoval na rokovania rezortných ministrov. Ministerstvo hospodárstva pôvodne presadzovalo trojročné prechodné obdobie. Konečná vyrokovaná výnimka teda záležala na dohode premiéra s lídrami ostatných európskych krajín. „Všetky krajiny jasne deklarovali a rozhodli, že po ôsmich mesiacoch nechcú produkty z ruskej ropy. Darmo by som vyrokoval výnimku aj na 50 rokov, keď všetky krajiny nechcú produkty z ropy,“ vyjadril sa Heger.", "analysis_paragraphs": ["Gyimesi vytvára dojem, že ak by Slovensko vyjednalo výnimku embarga ruskej ropy Európskej únie, mohol by Slovnaft počas 36 mesiacov naďalej zarábať na rozdiele ceny ropy Brent a Ural. Výnimka na dovoz ropy ropovodom Družba pre Slovensko, Maďarsko, Česko a Bulharsko je však časovo neobmedzená, problém spočíva v obmedzení exportu. Slovnaft dnes predáva 60 percent svojej produkcie na slovenský a český trh, podľa aktuálnych výnimiek v tom môže pokračovať ešte 18 mesiacov. Zvyšných 40 percent produkcie smeruje do krajín mimo Slovenska a Českej republiky, pre ktoré začne o 8 mesiacov platiť embargo. Výnimka na dovoz ropy by teda neviedla k zisku Slovnaftu 2,3 miliardy eur, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jednanie na summite EÚ viedol Eduard Heger, nie Richard Sulík.", "Slovnaft momentálne profituje vďaka dovozu ruskej ropy Urals, ktorá sa po začiatku vojny na Ukrajine predáva výrazne lacnejšie, ako ropa Brent. Kým pred vojnou bola ropa Urals v porovnaní so zmesou Brent lacnejšia o dva doláre na barel, v súčasnosti je to okolo 35 dolárov. Minister financií Igor Matovič uviedol , že Slovnaft na rozdiele zarába približne 100-tisíc eur mesačne, čo chcel využiť pri návrhu dane.", "Spracovanú ruskú ropu a ropné produkty môže Slovnaft vyvážať na zahraničné trhy iba do februára 2023. Výnimku tvorí Česká republika, do ktorej môže exportovať ropné produkty až do konca roka 2023.", "Od januára 2024 tak môže dodávať ropu a ropné produkty dovezené z územia Ruska iba na slovenský trh.", "Táto skutočnosť ovplyvňuje výrobné a exportné kapacity Slovnaftu. Dodávky na slovenský a český trh tvoria 60 % produkcie slovenskej rafinérie, preto po februári 2023 klesne jeho odbyt o 40 %.", "Za výslednú podobu dohody o embargu na ruskú ropu navyše nie je zodpovedný Richard Sulík. Rozhodnutie totiž padlo počas samitu lídrov členských krajín Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Heger. Po samite nasledovala mediálna výmena medzi Sulíkom a Hegerom.", "Premiér v tomto prípade nadväzoval na rokovania rezortných ministrov. Ministerstvo hospodárstva pôvodne presadzovalo trojročné prechodné obdobie. Konečná vyrokovaná výnimka teda záležala na dohode premiéra s lídrami ostatných európskych krajín. „Všetky krajiny jasne deklarovali a rozhodli, že po ôsmich mesiacoch nechcú produkty z ruskej ropy. Darmo by som vyrokoval výnimku aj na 50 rokov, keď všetky krajiny nechcú produkty z ropy,“ vyjadril sa Heger."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["predáva", "bola", "uviedol", "vyvážať", "tvoria", "padlo", "mediálna výmena", "nadväzoval", "presadzovalo", "vyjadril"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/623314-slovnaftu-vystrelili-marze-vdaka-lacnej-ruskej-rope-preco-by-nemal-zlacnit-paliva-pyta-sa-analytik/", "https://index.sme.sk/c/22902879/slovnaft-tazi-z-ruskej-ropy-ruku-nad-nim-drzi-matovic-i-sulik.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/matovic-v-pripade-postoja-sas-k-zdanen/634289-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/2879128/slovnaft-sa-hneva-vynimku-z-embarga-mu-okresali-konkurencnu-vyhodu-si-dlho-neuzije/?ref=list&_ga=2.60220333.1440084589.1654885790-1640180521.1623271560#?ref=menu", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629309-problemy-slovnaftu-mozu-byt-aj-matovicove-problemy-koalicia-sa-kvoli-tomu-opat-rozhadala/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/lidri-eu-nasli-zhodu-na-ciastocnom-embargu-na-rusku-ropu/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629492-nazivo-sulik-reaguje-na-rokovania-o-rope-a-slovnafte/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/heger-zareagoval-na-gyimesiho-slova-o-sulikovi-a-vyjadril-sa-aj-k-tomu-ci-slovensko-zostane-bez-ropy/", "https://www.topky.sk/cl/10/2323871/AKTUALNE-Embargo-na-rusku-ropu-je-definitivne-schvalene--Sulik-ma-problem--Na-Slovensko-to-bude-mat-priamy-dopad", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629492-nazivo-sulik-reaguje-na-rokovania-o-rope-a-slovnafte/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:25.997304+00:00"}
{"id": "vr35835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35835", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vydržte. Mali ste 330 miliárd korún z privatizácie strategických majetkov, boli ste v čase hospodárskeho rastu, odovzdávali ste nám vládu s takou istou nezamestnanosťou, ako my máme teraz v čase brutálnej, ale brutálnej svetovej hospodárskej krízy.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Celkový objem príjmov ŠR z privatizácie vzhľadom na nejasné obdobie, ktoré mal Robert Fico na mysli, sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Celkový objem príjmov ŠR z privatizácie vzhľadom na nejasné obdobie, ktoré mal Robert Fico na mysli, sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:52.483775+00:00"}
{"id": "48434", "numeric_id": 48434, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48434", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Aj minulé vlády, v ktorých ja som mal tú možnosť pôsobiť, sme zaviedli takéto dane pre napr. regulované podnikateľské subjekty, zdanili sme banky, ktoré mali výrazný zisk.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Druhá Ficova vláda, v ktorej pôsobil aj Peter Pellegrini, zaviedla v roku 2012 osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach, ktorý platí dodnes.\n\nOsobitný bankový odvod však zaviedla vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2011. Podľa pôvodného návrhu sa mal znižovať a postupne zaniknúť . Pellegriniho vláda ho v roku 2019 zvýšila z 0,2% na 0,4%, nakoniec ho úplne zrušila Matovičova vláda.\n\nKeďže bankový odvod zaviedla Radičovej vláda, nie vláda Smeru, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Druhá Ficova vláda, v ktorej pôsobil aj Peter Pellegrini, zaviedla v roku 2012 osobitný odvod pre firmy pôsobiace v regulovaných odvetviach, ktorý platí dodnes.", "Osobitný bankový odvod však zaviedla vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2011. Podľa pôvodného návrhu sa mal znižovať a postupne zaniknúť . Pellegriniho vláda ho v roku 2019 zvýšila z 0,2% na 0,4%, nakoniec ho úplne zrušila Matovičova vláda.", "Keďže bankový odvod zaviedla Radičovej vláda, nie vláda Smeru, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "zaviedla", "platí", "zaviedla", "zaniknúť", "zvýšila", "zrušila"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/?csrt=10493416960676588078", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/235/20180101", "https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/osobitny-odvod-z-podnikania-regulovanych-odvetviach/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/384/20120101.html", "https://www.tatrabanka.sk/sk/blog/ekonomicke-analyzy/bankovy-odvod-1-aky-je-dovod-jeho-zvysenia-co-hrozi-bankam/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/384/20200101.html#paragraf-3.odsek-2", "https://spravy.rtvs.sk/2020/11/parlament-schvalil-zrusenie-osobitneho-bankoveho-odvodu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:41.608656+00:00"}
{"id": "vr27064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27064", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Keď kandidoval Reagan, mal 70 rokov.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kňažko má momentálne 69 rokov a porovnáva svoj vek s vekom Reagana v čase jeho kandidatúry. V oboch prípadoch kandidáti boli takmer 70-roční. V prípade svojej druhej kandidatúry v roku 1984 mal Reagan dokonca až 73 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKeď Reagan oznámil kandidatúru na prezidenta USA, mal 68 rokov (rok 1979) . V roku 1980, počas kandidatúry mal 69 rokov. Keď ho zvolili (november 1980), mal 69 (narodil sa vo februári 1911). Reagan kandidoval aj o 4 roky neskôr, už ako 73 ročný a v tomto veku aj začal po znovuzvolení aj druhý mandát.\n\nEšte predtým raz kandidoval neúspešne - v roku 1 976 nezískal nomináciu od Republikánov . Keď zvažoval kandidatúru prvýkrát, mal 57 rokov. Milan Kňažko uvádza výrok v kontexte jeho veku ako kandidáta na prezidenta SR.", "analysis_paragraphs": ["Kňažko má momentálne 69 rokov a porovnáva svoj vek s vekom Reagana v čase jeho kandidatúry. V oboch prípadoch kandidáti boli takmer 70-roční. V prípade svojej druhej kandidatúry v roku 1984 mal Reagan dokonca až 73 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Keď Reagan oznámil kandidatúru na prezidenta USA, mal 68 rokov (rok 1979) . V roku 1980, počas kandidatúry mal 69 rokov. Keď ho zvolili (november 1980), mal 69 (narodil sa vo februári 1911). Reagan kandidoval aj o 4 roky neskôr, už ako 73 ročný a v tomto veku aj začal po znovuzvolení aj druhý mandát.", "Ešte predtým raz kandidoval neúspešne - v roku 1 976 nezískal nomináciu od Republikánov . Keď zvažoval kandidatúru prvýkrát, mal 57 rokov. Milan Kňažko uvádza výrok v kontexte jeho veku ako kandidáta na prezidenta SR."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Kňažko", "mal 68 rokov (rok 1979)", "976 nezískal nomináciu od Republikánov"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254", "http://www.npr.org/news/specials/obits/reagan/timeline.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/1976_Republican_National_Convention"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:49.283495+00:00"}
{"id": "vr30497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30497", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Začiatkom tohto týždňa sa udiali v parlamente dve veci, ktoré situáciu podľa mňa vážne skomplikovali. Prvou bolo to, že hneď v prvý deň schôdze som požiadal Národnú radu, aby zaviazala vládu k tomu, aby zrušila transformáciu ako základnú podmienku a bolo to odmietnuté. Teraz sa to nakoniec ide urobiť, čiže mohla sa prvá trauma odstrániť.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Raši 29.11. inicioval návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Jej prijatím by sa legislatívne zrušila transformácia nemocníc. Návrh neprešiel . Pravda , 29.november: Poslanec Smeru-SD Richard Raši neuspel s návrhom, aby si vláda osvojila a zároveň navrhla skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Právna norma zákonom ruší transformáciu nemocníc. Pravda , 29.november: Exminister zdravotníctva Richard Raši po rokovaní výboru upozornil, že podľa jeho informácií je situácia vážna aj v niektorých nemocniciach, ktoré nespadajú pod vládou vyhlásený núdzový stav. Ako príklad spomenul Nitru a Levice. Vládu a odborárov vyzval, aby opätovne začali rokovať. Ak by podľa neho vláda hneď od začiatku lekárom garantovala zrušenie transformácie a zisku zdravotných poisťovní, mohla dohodnúť sociálny zmier aj s menším objemom zdrojov ako teraz. V memorande (.pdf ), ktoré sa stalo kompromisom po rokovaniach medzi Vládou SR a LOZ, sa rieši zastavenie transformácie nasledovne: Vláda poverí ministra zdravotníctva.. aby najneskôr do 16.12.2011 predložil na schválenie NR SR návrh novelizácie zákona 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie §84 až 91 v znení prílohy č.2. Vláda zabezpečí prípadne skrátené legislatívne konanie, tak, aby návrh novely zákona.., mohol nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012. Vláda SR sa zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do schválenia NR SR vyššie uvedeného návrhu v prílohe č.2. V memorande sa teda deklaruje a zaväzuje sa k tomu, čo navrhovali poslanci Smer-u už viackrát, naposledy poslanec Raši 29.11. v NR SR, a to zákonom zrušiť transformáciu nemocníc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Raši 29.11. inicioval návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Jej prijatím by sa legislatívne zrušila transformácia nemocníc. Návrh neprešiel . Pravda , 29.november: Poslanec Smeru-SD Richard Raši neuspel s návrhom, aby si vláda osvojila a zároveň navrhla skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Právna norma zákonom ruší transformáciu nemocníc. Pravda , 29.november: Exminister zdravotníctva Richard Raši po rokovaní výboru upozornil, že podľa jeho informácií je situácia vážna aj v niektorých nemocniciach, ktoré nespadajú pod vládou vyhlásený núdzový stav. Ako príklad spomenul Nitru a Levice. Vládu a odborárov vyzval, aby opätovne začali rokovať. Ak by podľa neho vláda hneď od začiatku lekárom garantovala zrušenie transformácie a zisku zdravotných poisťovní, mohla dohodnúť sociálny zmier aj s menším objemom zdrojov ako teraz. V memorande (.pdf ), ktoré sa stalo kompromisom po rokovaniach medzi Vládou SR a LOZ, sa rieši zastavenie transformácie nasledovne: Vláda poverí ministra zdravotníctva.. aby najneskôr do 16.12.2011 predložil na schválenie NR SR návrh novelizácie zákona 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie §84 až 91 v znení prílohy č.2. Vláda zabezpečí prípadne skrátené legislatívne konanie, tak, aby návrh novely zákona.., mohol nadobudnúť účinnosť od 1.1.2012. Vláda SR sa zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do schválenia NR SR vyššie uvedeného návrhu v prílohe č.2. V memorande sa teda deklaruje a zaväzuje sa k tomu, čo navrhovali poslanci Smer-u už viackrát, naposledy poslanec Raši 29.11. v NR SR, a to zákonom zrušiť transformáciu nemocníc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "neprešiel", "Pravda", "Pravda", "(.pdf"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=74590&ViewType=content&", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29434", "http://spravy.pravda.sk/slota-neuspel-v-parlamente-ddk-/sk_domace.asp?c=A111129_143149_sk_domace_p60", "http://spravy.pravda.sk/podla-ministerstva-zdravotnictva-stiahla-vypovede-tretina-lekarov-1gw-/sk_domace.asp?c=A111129_144632_sk_domace_p60", "http://wwww.premierkasr.sk/data/files/1518_memorandum-medzi-vladou-sr-a-loz-plne-znenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:23.390197+00:00"}
{"id": "vr29519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29519", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zmenil sa systém kontroly potravín, ročne sa urobí viac ako 50-tisíc kontrol.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém kontroly potravín bol počas vlády Roberta Fica zmenený, došlo k novelizácii zákona o potravinách. Pre rok 2012, kedy v apríli nastúpila Ficova vláda, i pre rok 2014 bol počet vykonaných kontrol potravín väčší ako 50 000. V roku 2013 bol však počet vykonaných kontrol mierne pod 50 000. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže v minulom roku bolo naozaj vykonaných viac ako 50 000 potravinových kontrol.", "analysis_paragraphs": ["Systém kontroly potravín bol počas vlády Roberta Fica zmenený, došlo k novelizácii zákona o potravinách. Pre rok 2012, kedy v apríli nastúpila Ficova vláda, i pre rok 2014 bol počet vykonaných kontrol potravín väčší ako 50 000. V roku 2013 bol však počet vykonaných kontrol mierne pod 50 000. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže v minulom roku bolo naozaj vykonaných viac ako 50 000 potravinových kontrol."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2013", "2012", "1.polrok", "novembru 2011", "obdobie", "novembra", "epravo.sk", "novela"], "url": ["http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_December_2014.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/Porovnanie_2012_2013.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/Porovnanie_2012_2013.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_jun_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_november_2011.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_vianoce_2011.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_november_2010.pdf", "http://www.epravo.sk/top/clanky/novela-zakona-o-potravinach-134.html", "http://www.epravo.sk/top/clanky/novela-zakona-o-potravinach-1577.htmlhttp://www.epravo.sk/top/clanky/novela-zakona-o-potravinach-1577.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:03.208230+00:00"}
{"id": "vr16722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16722", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...daňová disciplína, výber daní v Chorvátsku a Španielsku, je lepší ako v Fínsku a v Holandsku alebo Rakúsku.", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír týmito slovami reaguje na graf poslanca za OĽaNO, Hegera, ktorý znázorňuje tzv. VAT-Gap, resp. daňovú medzeru v krajinách EÚ pre rok 2015. Ukazovateľ porovnáva koľko štát očakával na DPH a koľko reálne vyzbieral. Podľa nového výskumu zverejneného Európskou komisiou majú Holandsko, Rakúsko aj Fínsko väčšiu daňovú medzeru ako Španielsko a Chorvátsko. Kažimír opakuje Hegerove slová aby spochybnil, že údaje nemožno považovať za spoľahlivý ukazovateľ daňovej disciplíny. Údaje teda hodnotíme ako pravdivé, otázne však je, či sú vhodným indikátorom daňovej disciplíny.", "analysis_paragraphs": ["Kažimír týmito slovami reaguje na graf poslanca za OĽaNO, Hegera, ktorý znázorňuje tzv. VAT-Gap, resp. daňovú medzeru v krajinách EÚ pre rok 2015. Ukazovateľ porovnáva koľko štát očakával na DPH a koľko reálne vyzbieral. Podľa nového výskumu zverejneného Európskou komisiou majú Holandsko, Rakúsko aj Fínsko väčšiu daňovú medzeru ako Španielsko a Chorvátsko. Kažimír opakuje Hegerove slová aby spochybnil, že údaje nemožno považovať za spoľahlivý ukazovateľ daňovej disciplíny. Údaje teda hodnotíme ako pravdivé, otázne však je, či sú vhodným indikátorom daňovej disciplíny."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "(19:45-21:30)."], "url": ["https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/vat_gap_factsheet_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11680#1295"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:02.703346+00:00"}
{"id": "vr15628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15628", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "… azylových žiadateľov, ktorých bolo za minulý rok asi 60, alebo necelých 60 (…)", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ sa fatálne pomýlil v tomto jednoducho dohľadateľnom ukazovateli. Stránka ministerstva vnútra eviduje štatistiky o počtu podaných žiadostí, odmietnutých alebo poskytnutých azyloch na území SR. V roku 2015, o ktorom období hovorí Figeľ, bolo podaných 330 žiadostí o azyl, pričom azyl bol poskytnutý len v 8 prípadoch. Celkovo päť osôb dostalo slovenské štátne občianstvo v roku 2015. V roku 2016, paradoxne, došlo k zníženiu počtu podaných žiadostí o viac ako polovicu, pritom azyl dostalo 164 osôb. Štátne občianstvo nikomu nebolo udelené.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ sa fatálne pomýlil v tomto jednoducho dohľadateľnom ukazovateli. Stránka ministerstva vnútra eviduje štatistiky o počtu podaných žiadostí, odmietnutých alebo poskytnutých azyloch na území SR. V roku 2015, o ktorom období hovorí Figeľ, bolo podaných 330 žiadostí o azyl, pričom azyl bol poskytnutý len v 8 prípadoch. Celkovo päť osôb dostalo slovenské štátne občianstvo v roku 2015. V roku 2016, paradoxne, došlo k zníženiu počtu podaných žiadostí o viac ako polovicu, pritom azyl dostalo 164 osôb. Štátne občianstvo nikomu nebolo udelené."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva vnútra"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:22.202072+00:00"}
{"id": "vr38359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38359", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pripomeniem mu, že on odvolával svojho ministra, ktorý bol pod masívnym podozrením z korupcie pri nástenkovom tendri 130 dní, to boli tie jeho povestné tri minúty.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Chronológiu kauzy nástenkového tendra prináša takto portál hnonline.sk 17. máj 2007 Ministerstvo vypísalo na nástenke na prvom poschodí tender na právne, poradenské a informačné služby pri čerpaní eurofondov. 23. novembra 2008 Premiér Robert Fico vyhlásil, že je pripravený odvolať vtedajšieho ministra výstavby Mariána Janušeka (SNS), tender však predtým nechal preveriť úradom. 14. apríla 2009 Janušek pod tlakom premiéra Fica podal demisiu. Nato prijal jeho demisiu prezident Ivan Gašparovič a na post ministra vymenoval Janušekovu pravú ruku Igora Štefanova 9. marca 2010 Fico vyzval Štefanova, aby podal demisiu. NKÚ totiž zverejnil správu z kontroly , v ktorej skonštatoval, že peniaze sa míňali neefektívne. Janoušek bol odvolaný cca za 5 mesiacov, čo je viac ako 130 dní . Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Chronológiu kauzy nástenkového tendra prináša takto portál hnonline.sk 17. máj 2007 Ministerstvo vypísalo na nástenke na prvom poschodí tender na právne, poradenské a informačné služby pri čerpaní eurofondov. 23. novembra 2008 Premiér Robert Fico vyhlásil, že je pripravený odvolať vtedajšieho ministra výstavby Mariána Janušeka (SNS), tender však predtým nechal preveriť úradom. 14. apríla 2009 Janušek pod tlakom premiéra Fica podal demisiu. Nato prijal jeho demisiu prezident Ivan Gašparovič a na post ministra vymenoval Janušekovu pravú ruku Igora Štefanova 9. marca 2010 Fico vyzval Štefanova, aby podal demisiu. NKÚ totiž zverejnil správu z kontroly , v ktorej skonštatoval, že peniaze sa míňali neefektívne. Janoušek bol odvolaný cca za 5 mesiacov, čo je viac ako 130 dní . Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-45059820-chronologia-kauzy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:35.332678+00:00"}
{"id": "48067", "numeric_id": 48067, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48067", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na konci jedna jediná osoba rozhodne o tom, že či túto zmluvu (s USA, pozn.) budeme mať alebo nebudeme mať a to je pani prezidentka.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Úlohou prezidentky podľa Ústavy je ratifikovať medzinárodné zmluvy, predtým je však potrebný súhlas Národnej rady SR. Rozhodovaciu právomoc o tejto zmluve má aj vláda a parlament, Matovičov výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Úlohou prezidentky podľa Ústavy je ratifikovať medzinárodné zmluvy, predtým je však potrebný súhlas Národnej rady SR. Rozhodovaciu právomoc o tejto zmluve má aj vláda a parlament, Matovičov výrok preto považujeme za zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:13.799394+00:00"}
{"id": "45390", "numeric_id": 45390, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45390", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Milan Krajniak, minister sociálnych vecí, predsa len už zverejnil konkrétne čísla, pokiaľ viem 60 000 žiadostí (o štátnu pomoc, pozn.) bolo prijatých, 38 000 spracovaných a z toho už 21 000 vyplatených.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ministra práce Milana Krajniaka evidovali úrady práce evidovali k 30. aprílu 56-tisíc žiadostí o štátnu pomoc súvisiacu s koronavírusom. 34-tisíc stihli schváliť, 21-tisíc zaplatiť. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ministra práce Milana Krajniaka evidovali úrady práce evidovali k 30. aprílu 56-tisíc žiadostí o štátnu pomoc súvisiacu s koronavírusom. 34-tisíc stihli schváliť, 21-tisíc zaplatiť. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1879839/firmy-a-szco-mozu-ziadat-o-pomoc-za-marec-este-12-dni-nepremeskajte-to/?ref=mpm&_ga=2.13909687.1275577697.1587467328-30211642.1587467328&fbclid=IwAR3f3XuQcGuYrjlQvaz-9JJ_imgkhUEqHe9iDQcZb7za2TvpLAOr-9lrSDU", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:21.463179+00:00"}
{"id": "vr13789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13789", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": ".. napríklad v susednom Maďarsku, kde bombasticky ohlásili zvyšovanie platov o štvrtinu a podobne, nakoniec sa prišlo na to, že len im zobrali príplatky, že im navýšili hodiny, ktoré musia odpracovať, takže aj samotná Európska komisia potom povedala, no vlastne sa postavenie maďarského učiteľa nejak nezlepšilo...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vyhlásenie Juraja Draxlera je ťažko overiteľné. Vo svojom vyhlásení totiž uvádza informácie ktoré sú ako časovo aj obsahovo vytrhnuté z kontextu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie Juraja Draxlera je ťažko overiteľné. Vo svojom vyhlásení totiž uvádza informácie ktoré sú ako časovo aj obsahovo vytrhnuté z kontextu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Maďarsku", ".", "pdf", ".", "pdf", ".pdf", ".", "pdf"], "url": ["http://hungarianspectrum.org/2013/08/27/in-the-last-minute-hungarys-teachers-received-a-modest-raise/", "http://http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://http://eacea.ec.europa.eu/education/Eurydice/documents/key_data_series/134EN.pdf", "http://eacea.ec.europa.eu/education/Eurydice/documents/key_data_series/134EN.pdf", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/key_data_series/151EN.pdf", "http://http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/184EN.pdf", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/184EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:19.872663+00:00"}
{"id": "vr33086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33086", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcel by som ešte zareagovať na pána Machynu, ktorý nehovoril pravdu o cestovnom ruchu, pretože v roku 2011 aj vďaka novému systému a dotácii nárokovateľných cez zmenu zákona o podpore cestovného ruchu pribudlo na Slovensku vyše 10 tisíc zahraničných turistov.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podpredseda parlamentu Ján Figeľ nehovorí pravdu. I keď si svojim omylom nezlepšuje argumentačnú pozíciu - práve naopak, jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko v roku 2011 na slovensku pribudlo podstatne viac zahraničných turistov, než tvrdí predseda KDH.", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda parlamentu Ján Figeľ nehovorí pravdu. I keď si svojim omylom nezlepšuje argumentačnú pozíciu - práve naopak, jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko v roku 2011 na slovensku pribudlo podstatne viac zahraničných turistov, než tvrdí predseda KDH."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Aktuálne", "čísel"], "url": ["http://www.sacr.sk/odborna-verejnost/analyzy-a-statistiky/statistiky/?no_cache=1&cid=1163&did=6515&sechash=000a08dc", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/na-slovensko-prichadza-coraz-viac-zahr/601533-clanok.html", "http://www.sacr.sk/odborna-verejnost/analyzy-a-statistiky/statistiky/?no_cache=1&cid=1163&did=7642&sechash=e6807f27"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:21.972851+00:00"}
{"id": "vr16721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16721", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": ".. graf vývoja daňovej medzery len na Slovensku za posledných desať rokov a tento Lomnický štít, ktorý tu vidíte, to vrcholí v roku 2012, práve v období totálneho kolapsu finančnej správy a od vtedy táto daňová medzera klesá..", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný minister financií sa nemýli v tom, že daňová medzera na Slovensku dosiahla svoj vrchol v roku 2012 v období kolapsu finančnej správy. Od tohto roku sa daňová medzera znižuje. Okrem kolapsu prispelo k jej nárastu aj mnoho ďalších faktorov, medzi inými nadmierna daňová regulácia, zmeny v pracovnej záťaži daňových kontrolórov, či zvýšenie sadzby DPH na 20 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi rokmi 2000 a 2015 sa daňová medzera vyvíjala nasledovne (údaje sú v % z potenciálnej DPH): if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"2AohS\"]={},window.datawrapper[\"2AohS\"].embedDeltas={\"100\":358,\"200\":298,\"300\":281,\"400\":281,\"500\":281,\"600\":281,\"700\":281,\"800\":281,\"900\":281,\"1000\":281},window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-2AohS\"),window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"2AohS\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"2AohS\"==b)window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Daňová medzera sa definuje ako rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou a zámermi legislatív. Nedá sa pritom povedať, že daňová medzera automaticky znamená daňové úniky, ukazovateľ zahŕňa aj neúmyselne nepriznanú daňovú povinnosť. Odhad veľkosti daňovej medzery sa robí podľa rôznych metodológií, Európska komisia má snahu vytvoriť jednotný postup, aby sa mohli krajiny EÚ vzájomne porovnať. Takouto štúdiou je \" Study and Reports on the VAT Gap \" (,pdf), najnovšia edícia je z roku 2017 a pracuje s údajmi z roku 2015. Odlišná metodika vedie k mierne odlišným číselným hodnotám ako prezentoval Inštitút finančnej politiky , ale štruktúra vývoja je rovnaká (vrchol v roku 2012). Za vlády Roberta Fica (SMER-SD) v období 2006-2010 došlo k značnému nárastu celkovej straty z daňových príjmov. Ako Demagog.SK overil už v júni 2012, výber DPH bol v týchto rokoch \"prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010)\" . Doterajší vrchol však daňová medzera dosiahla v roku 2012 na konci vlády Ivety Radičovej, kedy bol ministrom financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). V januári 2012 nastal kolaps informačného systému finančnej správy (FS SR). Z dôvodu nefunkčnosti systému neboli daňové úrady schopné zaistiť bežnú agendu, ako napríklad vratky DPH alebo daňové kontroly. Problémy boli spôsobené prechodom z pôvodného systému RDS na nový informačný systém KONS (téme sa Demagog venoval napríklad už vo februári 2012 ), a v náväznosti naň poslanci parlamentného výboru pre financie a rozpočet vytvorili monitorovací výbor a schválili poslanecký prieskum vo finančnej správe. Kolaps na FS v roku 2012 skúmali analytici bánk, či externí odborníci zo SAV a Štatistického úradu SR. Medzi príčiny kolapsu FS a úniku daní patrilo podľa hovorkyne Finančného riaditeľstva SR Gabriely Dianovej aj veľké množstvo daňových kontrol otvorených koncom roka 2011. Za neefektívnymi kontrolami stáli aj legislatívne zmeny vykonané v októbri 2012 (teda už v období druhej vlády Roberta Fica), ktoré sa týkali pracovnej vyťaženosti kontrolórov a zamerania daňovej kontroly, a kontrolu skomplikovali. Ďalším faktorom pre vyhýbanie sa plateniu daní bolo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a regulácie. \" Najmä v čase krízy, keď je nutné prehodnocovať všetky výdavky, sú podnikatelia k takému správaniu tlačení ešte väčšmi. Nezaplatenie daní v plnej výške sa pre podnikateľa môže stať otázkou prežitia. Z dlhodobého hľadiska sú jedinými efektívnymi nástrojmi boja proti daňovým únikom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zjednodušenie daňového systému a zrušenie zbytočných regulácií\" , vyhlásil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Do úvahy bolo v tom období potrebné brať aj dozvuky globálnej hospodárskej krízy z roku 2007. Od roku 2004 na Slovensku platila jednotná sadzba DPH 19%. Od 1. januára 2011 bola DPH zvýšená na 20 % . Vláda Ivety Radičovej týmto krokom sledovala zníženie verejného deficitu na 4,9 percenta HDP. Zvýšenie dane malo byť dočasné a na úroveň 19 % sa mala DPH vrátiť po poklese deficitu pod 3 % HDP. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z marca 2012 sa štandardne predpokladá, že \" s rastúcou priemernou sadzbou DPH pravdepodobne klesá výnos DPH\" ( .pdf , s. 23). Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Súčasný minister financií sa nemýli v tom, že daňová medzera na Slovensku dosiahla svoj vrchol v roku 2012 v období kolapsu finančnej správy. Od tohto roku sa daňová medzera znižuje. Okrem kolapsu prispelo k jej nárastu aj mnoho ďalších faktorov, medzi inými nadmierna daňová regulácia, zmeny v pracovnej záťaži daňových kontrolórov, či zvýšenie sadzby DPH na 20 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi rokmi 2000 a 2015 sa daňová medzera vyvíjala nasledovne (údaje sú v % z potenciálnej DPH): if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"2AohS\"]={},window.datawrapper[\"2AohS\"].embedDeltas={\"100\":358,\"200\":298,\"300\":281,\"400\":281,\"500\":281,\"600\":281,\"700\":281,\"800\":281,\"900\":281,\"1000\":281},window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-2AohS\"),window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"2AohS\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"2AohS\"==b)window.datawrapper[\"2AohS\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Daňová medzera sa definuje ako rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou a zámermi legislatív. Nedá sa pritom povedať, že daňová medzera automaticky znamená daňové úniky, ukazovateľ zahŕňa aj neúmyselne nepriznanú daňovú povinnosť. Odhad veľkosti daňovej medzery sa robí podľa rôznych metodológií, Európska komisia má snahu vytvoriť jednotný postup, aby sa mohli krajiny EÚ vzájomne porovnať. Takouto štúdiou je \" Study and Reports on the VAT Gap \" (,pdf), najnovšia edícia je z roku 2017 a pracuje s údajmi z roku 2015. Odlišná metodika vedie k mierne odlišným číselným hodnotám ako prezentoval Inštitút finančnej politiky , ale štruktúra vývoja je rovnaká (vrchol v roku 2012). Za vlády Roberta Fica (SMER-SD) v období 2006-2010 došlo k značnému nárastu celkovej straty z daňových príjmov. Ako Demagog.SK overil už v júni 2012, výber DPH bol v týchto rokoch \"prudko stratový (z 18% v rokoch 2000-2005 na 36% HDP v roku 2010)\" . Doterajší vrchol však daňová medzera dosiahla v roku 2012 na konci vlády Ivety Radičovej, kedy bol ministrom financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). V januári 2012 nastal kolaps informačného systému finančnej správy (FS SR). Z dôvodu nefunkčnosti systému neboli daňové úrady schopné zaistiť bežnú agendu, ako napríklad vratky DPH alebo daňové kontroly. Problémy boli spôsobené prechodom z pôvodného systému RDS na nový informačný systém KONS (téme sa Demagog venoval napríklad už vo februári 2012 ), a v náväznosti naň poslanci parlamentného výboru pre financie a rozpočet vytvorili monitorovací výbor a schválili poslanecký prieskum vo finančnej správe. Kolaps na FS v roku 2012 skúmali analytici bánk, či externí odborníci zo SAV a Štatistického úradu SR. Medzi príčiny kolapsu FS a úniku daní patrilo podľa hovorkyne Finančného riaditeľstva SR Gabriely Dianovej aj veľké množstvo daňových kontrol otvorených koncom roka 2011. Za neefektívnymi kontrolami stáli aj legislatívne zmeny vykonané v októbri 2012 (teda už v období druhej vlády Roberta Fica), ktoré sa týkali pracovnej vyťaženosti kontrolórov a zamerania daňovej kontroly, a kontrolu skomplikovali. Ďalším faktorom pre vyhýbanie sa plateniu daní bolo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a regulácie. \" Najmä v čase krízy, keď je nutné prehodnocovať všetky výdavky, sú podnikatelia k takému správaniu tlačení ešte väčšmi. Nezaplatenie daní v plnej výške sa pre podnikateľa môže stať otázkou prežitia. Z dlhodobého hľadiska sú jedinými efektívnymi nástrojmi boja proti daňovým únikom zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, zjednodušenie daňového systému a zrušenie zbytočných regulácií\" , vyhlásil analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Do úvahy bolo v tom období potrebné brať aj dozvuky globálnej hospodárskej krízy z roku 2007. Od roku 2004 na Slovensku platila jednotná sadzba DPH 19%. Od 1. januára 2011 bola DPH zvýšená na 20 % . Vláda Ivety Radičovej týmto krokom sledovala zníženie verejného deficitu na 4,9 percenta HDP. Zvýšenie dane malo byť dočasné a na úroveň 19 % sa mala DPH vrátiť po poklese deficitu pod 3 % HDP. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z marca 2012 sa štandardne predpokladá, že \" s rastúcou priemernou sadzbou DPH pravdepodobne klesá výnos DPH\" ( .pdf , s. 23). Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Study and Reports on the VAT Gap", "Inštitút finančnej politiky", "overil", "kolaps", "februári 2012", "prieskum", "vyhlásil", "20 %", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11229", "http://www.demagog.sk/diskusie/299/robert-fico-vs-jan-figel/?", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409114-byvaleho-sefa-danovej-spravy-oslobodili-spod-obzaloby/", "http://www.demagog.sk/politici/14/ivan-miklos/?=1&ph=4=1", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/Financna-sprava-je-podla-poslancov-opat-plne-funkcna.htm", "http://www.iness.sk/sk/stranka/8153-Az-desiatky-milionov-zarobili-podvodnici-na-kolapse-dani-Pravda", "https://www.etrend.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-od-januara-20-percentnu-dph.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:40.130889+00:00"}
{"id": "vr28638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28638", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Bolo tam hradisko, bola tam reštaurácia (na Zobore, pozn.).", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Nitra je medzi verejnosťou známe ako mesto pod Zoborom , kde bolo objavených viacero archeologických nálezísk. Už na začiatku prvého tisícročia vzniklo na vrchole Zobora výšinné hradisko s rozlohou približne 15 hektárov, ktoré masívne obopínalo vrchy Pyramída, Zobor a ich predelové sedlo. Spolu s ďalšími hradiskami tvorilo v 9. storočí základ osídlenia veľkomoravskej Nitry.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Nitra je medzi verejnosťou známe ako mesto pod Zoborom , kde bolo objavených viacero archeologických nálezísk. Už na začiatku prvého tisícročia vzniklo na vrchole Zobora výšinné hradisko s rozlohou približne 15 hektárov, ktoré masívne obopínalo vrchy Pyramída, Zobor a ich predelové sedlo. Spolu s ďalšími hradiskami tvorilo v 9. storočí základ osídlenia veľkomoravskej Nitry."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["mesto pod Zoborom", "Hradisko Zobor", "CHKO Ponitrie"], "url": ["http://www.obcasnecas.ukf.sk/2014/08/mesto-na-zobore/", "http://www.hradiskozobor.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=53&Itemid=200056", "http://www.krasneslovensko.eu/199/hradisko-zobor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:09.211037+00:00"}
{"id": "42968", "numeric_id": 42968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42968", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Aj tu v o Vrakuni sme mali veľkú kauzu presakujúcej skládky, ktorá znečisťuje podzemné vody.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V bratislavskej Vrakuni sa nachádza opustená toxická skládka po bývalej chemickej továrni Dimitrovka. Na skládke s rozlohou približne 4,65 hektára sa má nachádzať až 120 000 kubických metrov odpadu, ktorý bol na miesto navozený z továrne v 60. až 80. rokoch minulého storočia. To, že toxický odpad skládky presakuje do podzemných vôd, potvrdila SAV ( .pdf ) ako aj Ministerstvo životného prostredia SR ( .pdf ). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy SAV o stave znečistenia podzemných vôd na danom území ku kontaminácii podzemných vôd začalo dochádzať v 90. rokoch minulého storočia po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo, kedy stúpla hladina podzemných vôd. Tie následne prišli do kontaktu s toxickými látkami ( .pdf , s. 4). Podľa geológa Stanislava Klauča sa o probléme so skládkou vedelo už niekoľko desaťročí. Geológ, ktorý sa dlhodobo venuje skúmaniu oblasti okolo skládky, pre Denník N uviedol, že zvýšený výskyt nebezpečných látok zistili merania v okolí už začiatkom 80. rokov. Skládka ohrozuje predovšetkým obyvateľov Vrakune a neďalekých Podunajských Biskupíc, ktorí čerpajú vodu zo studní. Alena Trančíková, zamestnankyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zodpovedná za životné prostredie, pre Denník N uviedla: “ Život nad skládkou by nebol bezprostredne nebezpečný. Vodou zo studní však polievajú záhrady a sekundárne si tak zamorujú územie, na ktorom žijú. ” Mestská časť Bratislava –Vrakuňa už v roku 2002 vydala zákaz používania podzemných vôd, čerpaných z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum do odvolania. V decembri 2018 sa začala prvá fáza sanácie toxickej skládky. V ďalšej fáze budú vykonané stavebné práce, ktoré izolujú toxický odpad od okolia. Celkové náklady sa odhadujú na 30 miliónov eur, pričom sanácia by mala byť kompletná v roku 2023.", "analysis_paragraphs": ["V bratislavskej Vrakuni sa nachádza opustená toxická skládka po bývalej chemickej továrni Dimitrovka. Na skládke s rozlohou približne 4,65 hektára sa má nachádzať až 120 000 kubických metrov odpadu, ktorý bol na miesto navozený z továrne v 60. až 80. rokoch minulého storočia. To, že toxický odpad skládky presakuje do podzemných vôd, potvrdila SAV ( .pdf ) ako aj Ministerstvo životného prostredia SR ( .pdf ). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy SAV o stave znečistenia podzemných vôd na danom území ku kontaminácii podzemných vôd začalo dochádzať v 90. rokoch minulého storočia po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo, kedy stúpla hladina podzemných vôd. Tie následne prišli do kontaktu s toxickými látkami ( .pdf , s. 4). Podľa geológa Stanislava Klauča sa o probléme so skládkou vedelo už niekoľko desaťročí. Geológ, ktorý sa dlhodobo venuje skúmaniu oblasti okolo skládky, pre Denník N uviedol, že zvýšený výskyt nebezpečných látok zistili merania v okolí už začiatkom 80. rokov. Skládka ohrozuje predovšetkým obyvateľov Vrakune a neďalekých Podunajských Biskupíc, ktorí čerpajú vodu zo studní. Alena Trančíková, zamestnankyňa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti zodpovedná za životné prostredie, pre Denník N uviedla: “ Život nad skládkou by nebol bezprostredne nebezpečný. Vodou zo studní však polievajú záhrady a sekundárne si tak zamorujú územie, na ktorom žijú. ” Mestská časť Bratislava –Vrakuňa už v roku 2002 vydala zákaz používania podzemných vôd, čerpaných z vlastných studní na jednotlivých nehnuteľnostiach na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum do odvolania. V decembri 2018 sa začala prvá fáza sanácie toxickej skládky. V ďalšej fáze budú vykonané stavebné práce, ktoré izolujú toxický odpad od okolia. Celkové náklady sa odhadujú na 30 miliónov eur, pričom sanácia by mala byť kompletná v roku 2023."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "Denník N", "Bratislava –Vrakuňa", "prvá fáza sanácie"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=11&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwj4x92ztpziAhXOEVAKHXc1DBo4ChAWMAB6BAgGEAI&url=http%3A%2F%2Fwww.region-bsk.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10070667&usg=AOvVaw2tXS44hfIAybSBIoVEiC6i", "http://www.vrakuna.sk/wp-content/uploads/2017/06/SKMBT_C36017061311140.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=11&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwj4x92ztpziAhXOEVAKHXc1DBo4ChAWMAB6BAgGEAI&url=http%3A%2F%2Fwww.region-bsk.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10070667&usg=AOvVaw2tXS44hfIAybSBIoVEiC6i", "https://dennikn.sk/122634/pod-bratislavou-je-toxicke-jazero-politici-ho-roky-ignorovali/?ref=tema", "http://www.vrakuna.sk/zivot-vo-vrakuni/chzjd/", "https://bratislava.sme.sk/c/22016034/zacala-sa-sanacia-toxickej-skladky-vo-vrakuni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:21.203094+00:00"}
{"id": "vr33813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33813", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Už zaznievajú cez médiá aj vyhrážky, ako sa vysporiada každý nový kandidát na prezidenta, ako odvolá predsedníčku, ako sa vysporiada so sudcami, ktorí náhodou majú iný právny názor.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tomto prípade sa nám nepodarilo nájsť Pavlom Paškom spomínanú kritiku všetkých kandidátov na post Prezidenta Slovenskej Republiky. Paška síce správne uvádza, že jeden z kandidátov (Radoslav Procházka) spomínal odvolanie predsedníčky ústavného súdu Ivetu Macejkovú, ako aj o jeho všeobecnej nespokojnosti k justícií. Ide však len o jedného z kandidátov, Ján Čarnogurský ani Andrej Kiska o odvolávaní predsedníčky alebo vysporiadaní sa so sudcami vôbec nehovorili, ani v prípade, že o téme súdnictva diskutovali .", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade sa nám nepodarilo nájsť Pavlom Paškom spomínanú kritiku všetkých kandidátov na post Prezidenta Slovenskej Republiky. Paška síce správne uvádza, že jeden z kandidátov (Radoslav Procházka) spomínal odvolanie predsedníčky ústavného súdu Ivetu Macejkovú, ako aj o jeho všeobecnej nespokojnosti k justícií. Ide však len o jedného z kandidátov, Ján Čarnogurský ani Andrej Kiska o odvolávaní predsedníčky alebo vysporiadaní sa so sudcami vôbec nehovorili, ani v prípade, že o téme súdnictva diskutovali ."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["spomínal", "Ján Čarnogurský", "Andrej Kiska", "diskutovali"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/250407/kandidat-na-prezidenta-prochazka-macejkovu-aj-vedenie-sudu-by-som-hned-vymenil.html", "http://www.pravoportal.sk/rozhovory/158-rozhovor-s-kandidatom-na-prezidenta-janom-carnogurskym", "http://www.cas.sk/clanok/244540/prvy-kandidat-na-prezidenta-predstavil-strategiu-kiska-chce-porazit-fica.html", "http://www.postoy.sk/prezidentska_debata_2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:41.123076+00:00"}
{"id": "vr29662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29662", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "...tam sme videli na tom zozname, že jedno z najvyšších miest z hľadiska rebríčku kvality podnikateľského prostredia, určite možno najvyššie v rámci Európy, má Fínsko.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe údajov indexu ekonomickej slobody Herritage foundation Fínsko patrí medzi krajiny Európy, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v rámci rebríčku kvality podnikateľského prostredia. V indexe, ktorý pri vyhodnocovaní celkového skóre krajín analyzuje desať aspektov tvoriacich finálne číslo ich ekonomickej slobody, patrí Fínsku v kategórií slobody podnikania (business freedom) 2.miesto v rámci európskeho regiónu spomedzi 43 krajín. Prvé miesto však patrí Dánsku. V rámci sveta sa Fínsko taktiež nenachádza medzi prvými štátmi. V rebríčku Svetovej banky Doing Business sa Fínsko nachádza na 9. priečke za európskymi krajinami Dánsko a Nórsko. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV indexe ekonomickej slobody Heritage Foundation je skóre Fínska 73.4 zo 100 možných bodov, čo ho umiestňuje na 19. priečke najslobodnejších ekonomík v roku 2015. Od minulého roku sa toto skóre nezmenilo. Fínsko sa nachádza na 9. mieste v rámci 43 krajín európskeho regiónu a jeho celkové skóre je výrazne nad svetovým priemerom (60.4 bodov). Patrí ku krajinám s najlepšími výsledkami z 10 meraných kategórií v Európe i vo svete a naďalej ostáva dynamickou a flexibilnou ekonomikou. Avšak za posledných päť rokov jeho rýchly rast ekonomickej slobody skončil poklesom v slobode podnikania, menovej stabilite a kontrole štátnych výdavkov, pričom ekonomický rast takisto stagnoval.\n\nPriamo v analyzovanej kategórií slobody podnikania (business freedom) dosahuje 92.6 bodov, čo je v rámci regionálneho rebríčka druhá najvyššia dosiahnutá hodnota. Prvé miesto podľa najnovších výsledkov obsadilo Dánsko. Sloboda podnikania je v indexe celkovým ukazovateľom efektivity vládnej regulácie pre podnikateľské prostredie.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov indexu ekonomickej slobody Herritage foundation Fínsko patrí medzi krajiny Európy, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v rámci rebríčku kvality podnikateľského prostredia. V indexe, ktorý pri vyhodnocovaní celkového skóre krajín analyzuje desať aspektov tvoriacich finálne číslo ich ekonomickej slobody, patrí Fínsku v kategórií slobody podnikania (business freedom) 2.miesto v rámci európskeho regiónu spomedzi 43 krajín. Prvé miesto však patrí Dánsku. V rámci sveta sa Fínsko taktiež nenachádza medzi prvými štátmi. V rebríčku Svetovej banky Doing Business sa Fínsko nachádza na 9. priečke za európskymi krajinami Dánsko a Nórsko. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "V indexe ekonomickej slobody Heritage Foundation je skóre Fínska 73.4 zo 100 možných bodov, čo ho umiestňuje na 19. priečke najslobodnejších ekonomík v roku 2015. Od minulého roku sa toto skóre nezmenilo. Fínsko sa nachádza na 9. mieste v rámci 43 krajín európskeho regiónu a jeho celkové skóre je výrazne nad svetovým priemerom (60.4 bodov). Patrí ku krajinám s najlepšími výsledkami z 10 meraných kategórií v Európe i vo svete a naďalej ostáva dynamickou a flexibilnou ekonomikou. Avšak za posledných päť rokov jeho rýchly rast ekonomickej slobody skončil poklesom v slobode podnikania, menovej stabilite a kontrole štátnych výdavkov, pričom ekonomický rast takisto stagnoval.", "Priamo v analyzovanej kategórií slobody podnikania (business freedom) dosahuje 92.6 bodov, čo je v rámci regionálneho rebríčka druhá najvyššia dosiahnutá hodnota. Prvé miesto podľa najnovších výsledkov obsadilo Dánsko. Sloboda podnikania je v indexe celkovým ukazovateľom efektivity vládnej regulácie pre podnikateľské prostredie."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["indexu", "Herritage foundation", "Doing Business", "Fínska", "Sloboda podnikania", "Slovensko"], "url": ["http://www.heritage.org/index/", "http://www.heritage.org/", "http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www.heritage.org/index/country/finland", "http://www.heritage.org/index/business-freedom", "http://www.heritage.org/index/country/slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:28.160731+00:00"}
{"id": "vr39173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39173", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvyšovanie (príspevku pozn.), predlžovanie materskej bola iniciatíva osobná (Ivety Radičovej pozn.).", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zvýšenie a predĺženie materskej, bolo schválené Sociálnym výborom 18. novembra 2010. Účinnosť nadobudlo 1. januára 2011. V júni 2011 vláda avizovala, že do konca volebného obdobia, sa materské postupne zvýši až na 75 percent z vymeriavacieho základu. Zároveň sa má dĺžka materskej dovolenky predĺžiť až na jeden rok (52 týždňov). ( Pravda , 20. júna 2011)\n\nPremiérka Iveta Radičová už ako poslankyňa v auguste 2008 navrhovala sériu návrhov, medzi ktorými bolo aj zvýšenie, predlžovanie materskej. ( Aktualne.sk , 26. augusta 2008) Navrhovala (Iveta Radičová, pozn.) zvýšiť finančné príspevky počas materskej dovolenky pre rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali a platili odvody. Matky, ktoré pred pôrodom pracovali, by podľa nej mali dostávať súbežne s materskou aj rodičovský príspevok. Poslankyňa (Iveta Radičová, pozn.) zároveň navrhuje automatické zvyšovanie rodičovského príspevku podľa rastu cien k 1. januáru 2009. Automaticky by sa mal podľa nej zvyšovať aspoň o infláciu. Rodičia by mali zároveň dostať možnosť zvoliť si sami dĺžku čerpania rodičovského príspevku. Mali by podľa Radičovej dostať na výber, či zostanú doma 18 mesiacov, dva alebo tri roky. Premiérka Iveta Radičová 11. októbra 2010 po stretnutí s predstaviteľkami petičného výboru zastupujúce matky na materskej dovolenke avizovala postupné zvyšovanie materského príspevku až na úroveň minimálnej mzdy: \"Je pripravený návrh, ktorý by každoročne zvýšil materskú o vyše 10 % a predĺžil ju o takú časť, aby na konci tohto volebného obdobia dosahovala úroveň 100 % čistej mesačnej mzdy a dĺžka obdobia jej poberania bola jeden rok,\" ( SITA, TASR 11. októbra 2010).\n\nIveta Radičová iniciovala navýšenie príspevku a predĺženie doby materskej dovolenky ešte kým bola poslankyňou NR SR v minulom volebnom období.Tento výrok sa však vzťahuje na dobu jej pôsobenia ako premiérky. Či bola I. Radičová iniciátorkou zmeny nedokážeme overiť, hoci je evidentné, že k zmenám v minulom roku došlo.", "analysis_paragraphs": ["Zvýšenie a predĺženie materskej, bolo schválené Sociálnym výborom 18. novembra 2010. Účinnosť nadobudlo 1. januára 2011. V júni 2011 vláda avizovala, že do konca volebného obdobia, sa materské postupne zvýši až na 75 percent z vymeriavacieho základu. Zároveň sa má dĺžka materskej dovolenky predĺžiť až na jeden rok (52 týždňov). ( Pravda , 20. júna 2011)", "Premiérka Iveta Radičová už ako poslankyňa v auguste 2008 navrhovala sériu návrhov, medzi ktorými bolo aj zvýšenie, predlžovanie materskej. ( Aktualne.sk , 26. augusta 2008) Navrhovala (Iveta Radičová, pozn.) zvýšiť finančné príspevky počas materskej dovolenky pre rodičov, ktorí pred narodením dieťaťa pracovali a platili odvody. Matky, ktoré pred pôrodom pracovali, by podľa nej mali dostávať súbežne s materskou aj rodičovský príspevok. Poslankyňa (Iveta Radičová, pozn.) zároveň navrhuje automatické zvyšovanie rodičovského príspevku podľa rastu cien k 1. januáru 2009. Automaticky by sa mal podľa nej zvyšovať aspoň o infláciu. Rodičia by mali zároveň dostať možnosť zvoliť si sami dĺžku čerpania rodičovského príspevku. Mali by podľa Radičovej dostať na výber, či zostanú doma 18 mesiacov, dva alebo tri roky. Premiérka Iveta Radičová 11. októbra 2010 po stretnutí s predstaviteľkami petičného výboru zastupujúce matky na materskej dovolenke avizovala postupné zvyšovanie materského príspevku až na úroveň minimálnej mzdy: \"Je pripravený návrh, ktorý by každoročne zvýšil materskú o vyše 10 % a predĺžil ju o takú časť, aby na konci tohto volebného obdobia dosahovala úroveň 100 % čistej mesačnej mzdy a dĺžka obdobia jej poberania bola jeden rok,\" ( SITA, TASR 11. októbra 2010).", "Iveta Radičová iniciovala navýšenie príspevku a predĺženie doby materskej dovolenky ešte kým bola poslankyňou NR SR v minulom volebnom období.Tento výrok sa však vzťahuje na dobu jej pôsobenia ako premiérky. Či bola I. Radičová iniciátorkou zmeny nedokážeme overiť, hoci je evidentné, že k zmenám v minulom roku došlo."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Zvýšenie a predĺženie materskej,", "Pravda", "Aktualne.sk", "SITA, TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/socialny-vybor-nr-sr-odsuhlasil-zvy/252838-clanok.html", "http://peniaze.pravda.sk/materske-by-sa-malo-postupne-zvysovat-dh4-/sk-pstat.asp?c=A110617_132346_sk-pstat_p59", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1163713", "http://peniaze.pravda.sk/radicova-chce-zvysit-matersku-de2-/sk-pstat.asp?c=A101011_151104_sk-pstat_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:04.678971+00:00"}
{"id": "vr36742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36742", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Zapísali sme si do volebného programu, že otvoríme problematiku financovania cirkví.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Otázku odluky cirkví od štátu otvorila SaS a prísľub otvorenia celospoločenskej diskusie o problematike financovania cirkví obsahuje aj programové vyhlásenie vlády . Avšak priamo vo volebnom programe to ale zapísané SDKÚ nemalo. Pred voľbami však viacerí predstavitelia SDKÚ podporovali túto myšlienku, napr.: Ivan Štefanec v rozhovore pre stránku postoy.sk", "analysis_paragraphs": ["Otázku odluky cirkví od štátu otvorila SaS a prísľub otvorenia celospoločenskej diskusie o problematike financovania cirkví obsahuje aj programové vyhlásenie vlády . Avšak priamo vo volebnom programe to ale zapísané SDKÚ nemalo. Pred voľbami však viacerí predstavitelia SDKÚ podporovali túto myšlienku, napr.: Ivan Štefanec v rozhovore pre stránku postoy.sk"], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie vlády", "programe", "Ivan Štefanec"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/financovanie-cirkvi-chcu-zmenit-nie-je-jasne-ako-ftg-/sk_domace.asp?c=A100803_074407_sk_domace_p58", "http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Volebny-program-SDKU-DS.pdf,", "http://www.postoy.sk/stefanec_rozhovor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:55.720525+00:00"}
{"id": "vr28465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28465", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je taký, že rast (rast cien, pozn.) je prakticky na nule.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády správne tvrdí, že rast cien (inflácia) je na Slovensku momentálne na nule (0,1% v septembri 2014).", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády správne tvrdí, že rast cien (inflácia) je na Slovensku momentálne na nule (0,1% v septembri 2014)."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "ŠÚ SR"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/indicators/!ut/p/b1/hZPZlqI6AEW_pT7ANoEwPQYJgzITBnlxMTgioiIifv3FXtUP3XXLCi9A9lmBnZNpOk2m6Sm777fZbd-csuPrOeVXnmCIsgwxEDkBAMMOQgCiANAZGIHlCIBvBgb_5G2fAINiV_PnCALEfebfAG_WDxz-Mz_TsI4EEwDR1DhgYD30JY9lAWb_zgPZZIExXwS2PlMZLeSm8TTRCyjPWmtLiOJfGHoIzwM24zxdDoFQ-H2QsdHsJOcBEMpqstblEt3yi1N3NdfagTMgJkJWSRI7JXVWHC1luIcgNEnRV3EGSa_uwA0-vdAmZvnkzXvTlzruJnLiXg7i8l5uBHM3oLOQlLvkyDlLfFS2alu7fa5DkiPnNAR5paF-vc4bPRLdp-hZD69Wyy_uvsh5_Tv2PC8wowhoEaMCg4UasMMRkf-4ewO88mrgMlhC2kzxnXGazhgxMHkGAPiZfwO82zsAfvh-AN52D6H3-Rfww97_k_8K_ND9eJr-Rt617zfw7nj8JDl9a1H7CQDgPUAB-gS-6wHlfwDGoth6U6-nyxETvsV8bkqnCUCr4DCcjWf19A9P37aeIbAPxgMQaAY0oTZV5_ZtAW1yAUAJWRreFuN8byupY98St4z8UMazWqsWxXQ-Tfd5_asv6l_glwQZxEsiz43exnt2Gh2WSCCt0SskuHsXa2jjhl9vkQdutdOnAmoELXLMStodZc-KaMAvIBP1z316Pp0VvFtmE6acXaGDE2y6uxQPdTU7zXyTbSvM72jqy_lhLR2XiiHP1bgWrK0Tz08OP0F7R2CSWi8VdS1edoDGWciTFrJZUfPQPUhWwpqh1Lr7e0zjS6XEXJQ5YQ2ZfL-aO5XYD6qiBandSbilvSXydyi21JXX1XX78fEp-rviQuGLaNA_KNUGavoWpOFgVUJsh8dFUGaj6HYY3417tB8oGWCgeAOV9D-imVug079FC6IAWEEQEYMknmNfogskqI3REyPZwbBPLX7RMHYt4EWQu8qjN4wJPWCVMYVmdrlLjMQ5t42bWKKHDMdaPZeR0jWGpST2s7IY2eo9nC07A8YVLl317rb3zt3FoampQZ10nl-4yr2Sn4_Q7CMnWF4WjDI_tuvb-ZBGHgJRlCQBugyW2kIVrufLhrka7GXPa9eTa8EuWjIrKjfNzgph7jJNVi58YrZtR-6b_ZnTb9dbd3ZlaaPhR-z-j_B_jlAAvwgXvD4g3JzmqgEPMbDIKXoJt20NWqRmIIFzqoTQUvw5NUPQSsqncLxl9Hz7t3CeFZEIOADBaByAUbhZ9JLSWGOzld1FVLZkveDmvF6etFm0UCYOuRYePU5Id2V34OmY65i_cB4xOmclCBqTnQKKDTEpMOkiNcHH-ZpRcQorLnvWZbHepVsSMsw-j7dyq67sbrK3MVd6MkHhRR9PgLgXvGLR1e5NgUga9KjyrrEou43qTM7yM324BVpt5U3XHdPpuQ7D8L54DZP3yXiJ9sbmrtzd3lj44-M_xJ5qDg!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/indicators/!ut/p/b1/hZPZlqI6AEW_pT7ANoEwPQYJgzITBnlxMTgioiIifv3FXtUP3XXLCi9A9lmBnZNpOk2m6Sm777fZbd-csuPrOeVXnmCIsgwxEDkBAMMOQgCiANAZGIHlCIBvBgb_5G2fAINiV_PnCALEfebfAG_WDxz-Mz_TsI4EEwDR1DhgYD30JY9lAWb_zgPZZIExXwS2PlMZLeSm8TTRCyjPWmtLiOJfGHoIzwM24zxdDoFQ-H2QsdHsJOcBEMpqstblEt3yi1N3NdfagTMgJkJWSRI7JXVWHC1luIcgNEnRV3EGSa_uwA0-vdAmZvnkzXvTlzruJnLiXg7i8l5uBHM3oLOQlLvkyDlLfFS2alu7fa5DkiPnNAR5paF-vc4bPRLdp-hZD69Wyy_uvsh5_Tv2PC8wowhoEaMCg4UasMMRkf-4ewO88mrgMlhC2kzxnXGazhgxMHkGAPiZfwO82zsAfvh-AN52D6H3-Rfww97_k_8K_ND9eJr-Rt617zfw7nj8JDl9a1H7CQDgPUAB-gS-6wHlfwDGoth6U6-nyxETvsV8bkqnCUCr4DCcjWf19A9P37aeIbAPxgMQaAY0oTZV5_ZtAW1yAUAJWRreFuN8byupY98St4z8UMazWqsWxXQ-Tfd5_asv6l_glwQZxEsiz43exnt2Gh2WSCCt0SskuHsXa2jjhl9vkQdutdOnAmoELXLMStodZc-KaMAvIBP1z316Pp0VvFtmE6acXaGDE2y6uxQPdTU7zXyTbSvM72jqy_lhLR2XiiHP1bgWrK0Tz08OP0F7R2CSWi8VdS1edoDGWciTFrJZUfPQPUhWwpqh1Lr7e0zjS6XEXJQ5YQ2ZfL-aO5XYD6qiBandSbilvSXydyi21JXX1XX78fEp-rviQuGLaNA_KNUGavoWpOFgVUJsh8dFUGaj6HYY3417tB8oGWCgeAOV9D-imVug079FC6IAWEEQEYMknmNfogskqI3REyPZwbBPLX7RMHYt4EWQu8qjN4wJPWCVMYVmdrlLjMQ5t42bWKKHDMdaPZeR0jWGpST2s7IY2eo9nC07A8YVLl317rb3zt3FoampQZ10nl-4yr2Sn4_Q7CMnWF4WjDI_tuvb-ZBGHgJRlCQBugyW2kIVrufLhrka7GXPa9eTa8EuWjIrKjfNzgph7jJNVi58YrZtR-6b_ZnTb9dbd3ZlaaPhR-z-j_B_jlAAvwgXvD4g3JzmqgEPMbDIKXoJt20NWqRmIIFzqoTQUvw5NUPQSsqncLxl9Hz7t3CeFZEIOADBaByAUbhZ9JLSWGOzld1FVLZkveDmvF6etFm0UCYOuRYePU5Id2V34OmY65i_cB4xOmclCBqTnQKKDTEpMOkiNcHH-ZpRcQorLnvWZbHepVsSMsw-j7dyq67sbrK3MVd6MkHhRR9PgLgXvGLR1e5NgUga9KjyrrEou43qTM7yM324BVpt5U3XHdPpuQ7D8L54DZP3yXiJ9sbmrtzd3lj44-M_xJ5qDg!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:45.475196+00:00"}
{"id": "vr37733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37733", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Sám pán Mikloš tvrdí vo svojich analytických materiáloch, že banky sú veľmi špecifický segment dnes na trhu, dokonca v ich vlastnej analýze je, že banky sa neodôvodnene údajne obohatili na štátnej bonifikácii o 76 miliónov.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V analýze Inštitútu pre finančnú politiku (.pdf), ktorá sa zameriava na úrokovú mieru hypoték na Slovensku, sa k otázke vplyvu štátnej bonifikácie úverov na obohacovanie bánk hovorí nasledovné: \"Slovenský trh s hypotekárnymi úvermi je navyše z časti deformovaný štátnou podporou, pričom na úroky má primárny vplyv predovšetkým tzv. bonifikácia hypoték. Táto je v súčasnosti určená pre mladých, ktorí spĺňajú určité podmienky, v minulosti však bola poskytovaná širšiemu okruhu obyvateľov. Takáto podpora znižuje úrokové sadzby, ktoré by pri poskytovaní úverov za trhových podmienok mali byť na Slovensku ešte o niečo vyššie. Plánované výdavky rozpočtu na bonifikáciu hypoték pre mladých a doznievanie bonifikácií z minulosti sa odhadujú na rok 2010 vo výške 14,3 mil. €. Navyše existuje reálne podozrenie podporované útržkovými dátami, že banky neznižujú úroky pre obyvateľov o celú výšku štátnej bonifikácie a výrazná časť z nej predstavuje neodvôvodnený transfer finančného bohatstva v prospech bánk. Ak by sme predpokladali, že banky si ponechajú 50% z poskytovanej štátnej bonifikácie, tak tento nezaslúžený transfer príspevku z obyvateľstva na banky predstavuje ročne 7 mil. € ročne. Kumulatívne za roky 2000-2010 nás stáli dotácie 151,4 mil. eura. Pri predpoklade 50% ponechania si dotácie pre seba, banky si mohli neopravného prilepšiť až o 76 mil. eura (str. 4-5).\"", "analysis_paragraphs": ["V analýze Inštitútu pre finančnú politiku (.pdf), ktorá sa zameriava na úrokovú mieru hypoték na Slovensku, sa k otázke vplyvu štátnej bonifikácie úverov na obohacovanie bánk hovorí nasledovné: \"Slovenský trh s hypotekárnymi úvermi je navyše z časti deformovaný štátnou podporou, pričom na úroky má primárny vplyv predovšetkým tzv. bonifikácia hypoték. Táto je v súčasnosti určená pre mladých, ktorí spĺňajú určité podmienky, v minulosti však bola poskytovaná širšiemu okruhu obyvateľov. Takáto podpora znižuje úrokové sadzby, ktoré by pri poskytovaní úverov za trhových podmienok mali byť na Slovensku ešte o niečo vyššie. Plánované výdavky rozpočtu na bonifikáciu hypoték pre mladých a doznievanie bonifikácií z minulosti sa odhadujú na rok 2010 vo výške 14,3 mil. €. Navyše existuje reálne podozrenie podporované útržkovými dátami, že banky neznižujú úroky pre obyvateľov o celú výšku štátnej bonifikácie a výrazná časť z nej predstavuje neodvôvodnený transfer finančného bohatstva v prospech bánk. Ak by sme predpokladali, že banky si ponechajú 50% z poskytovanej štátnej bonifikácie, tak tento nezaslúžený transfer príspevku z obyvateľstva na banky predstavuje ročne 7 mil. € ročne. Kumulatívne za roky 2000-2010 nás stáli dotácie 151,4 mil. eura. Pri predpoklade 50% ponechania si dotácie pre seba, banky si mohli neopravného prilepšiť až o 76 mil. eura (str. 4-5).\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["analýze"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7849&documentId=5533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:47.914502+00:00"}
{"id": "44847", "numeric_id": 44847, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44847", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "5 ich bolo identifikovaných (prípadov nákazy koronavírusom v deň vysielania relácie 15.3. o 11:55, pozn.) v Trenčíne, jeden dospelý na Kramároch, jedno dieťa na Kramároch, jeden je z Trnavy, jeden pacient z Banskej Bystrice a jeden z Martina, čiže naozaj už dnes máme tu mapu, kde máme označeného nakazeného človeka takú, že sa už naozaj dotýka každého jedného regiónu Slovenskej republiky.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase relácie - teda 15. marca 2020 do 12:00 - informovalo Ministerstvo zdravotníctva o desiatich nových prípadoch - z Trenčína, Bratislavy, Trnavy, Banskej a Martina. V ten deň bolo spolu identifikovaných 17 novopribudnutých pacientov s ochorením Covid-19. Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že prípady ochorenia na nový koronavírus už eviduje vo všetkých krajoch. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V čase relácie - teda 15. marca 2020 do 12:00 - informovalo Ministerstvo zdravotníctva o desiatich nových prípadoch - z Trenčína, Bratislavy, Trnavy, Banskej a Martina. V ten deň bolo spolu identifikovaných 17 novopribudnutých pacientov s ochorením Covid-19. Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že prípady ochorenia na nový koronavírus už eviduje vo všetkých krajoch. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "bolo", "uviedol"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-pribudlo-10-pripadov-15-3-2020", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4097:covid-19-negativnych-1375-pozitivnych-61-pripadov&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4097:covid-19-negativnych-1375-pozitivnych-61-pripadov&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:06.111553+00:00"}
{"id": "vr15685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15685", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...čo sa týka zníženia počtu evidovaných nezamestnaných mladých ľudí, o polovicu sme za posledné tri roky dokázali tieto počty znížiť...", "statement_date": "2017-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Veľmi podobný výrok odznel aj v relácií V politike 15. januára 2017. Najnovšie údaje o vekovej štruktúre evidovaných uchádzačov o zamestnanie pochádzajú z decembra 2016, štatistiky týkajúce sa (ne)zamestnanosti, sú zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny . Keďže Richter spomína posledné trojročné obdobie, aktuálne údaje porovnávame s údajmi z decembra 2013. V prípade \"mladých ľudí\" predpokladáme, že ide o ľudí patriacich do vekovej kategórie do 25 rokov. V decembri 2016 bolo evidovaných 38 983 uchádzačov o zamestnanie v tejto vekovej kategóriii. V decembri 2013 bolo v evidencii Ústredia až 72 629 mladých ľudí do 25 rokov. Počet nezamestnaných mladých ľudí sa tak za posledné tri roky znížil o 33 646, nie ale o polovicu. Pokles predstavuje približne 46 %. Výrok Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veľmi podobný výrok odznel aj v relácií V politike 15. januára 2017. Najnovšie údaje o vekovej štruktúre evidovaných uchádzačov o zamestnanie pochádzajú z decembra 2016, štatistiky týkajúce sa (ne)zamestnanosti, sú zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny . Keďže Richter spomína posledné trojročné obdobie, aktuálne údaje porovnávame s údajmi z decembra 2013. V prípade \"mladých ľudí\" predpokladáme, že ide o ľudí patriacich do vekovej kategórie do 25 rokov. V decembri 2016 bolo evidovaných 38 983 uchádzačov o zamestnanie v tejto vekovej kategóriii. V decembri 2013 bolo v evidencii Ústredia až 72 629 mladých ľudí do 25 rokov. Počet nezamestnaných mladých ľudí sa tak za posledné tri roky znížil o 33 646, nie ale o polovicu. Pokles predstavuje približne 46 %. Výrok Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/620/richter-a-mihal-hlavne-o-nezamestnanych", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:28.958051+00:00"}
{"id": "46303", "numeric_id": 46303, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46303", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Do 19. 10. by tak či tak nebol navolený nový podpredseda. Bude volený hneď. Dvadsiateho v prvý deň schôdze.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredsedu - tak ako aj predsedu - parlamentu volia podľa čl. 90 Ústavy poslanci Národnej rady v tajnom hlasovaní. Prebieha na plánovanej schôdzi. Peter Pellegrini vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady k 30. septembru 2020, kedy končila 12. schôdza súčasného parlamentu. Šéf parlamentu Boris Kollár však Pellegriniho vyzval , „ aby vo funkcii podpredsedu zotrval až do dňa pred začatím sa najbližšej riadnej schôdze Národnej rady, keď by mal byť zvolený jeho nástupca.” Táto Kollárova požiadavka bola v súlade s Ústavou a Rokovacím poriadkom , ktorý hovorí, že „ (d)o zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda národnej rady.” Toto ustanovenie platí aj pre podpredsedov. Najbližšia plánovaná schôdza Národnej rady sa mala podľa harmonogramu začať práve 20. októbra. Poslanci tak mohli zvoliť Pellegriniho nástupcu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedu - tak ako aj predsedu - parlamentu volia podľa čl. 90 Ústavy poslanci Národnej rady v tajnom hlasovaní. Prebieha na plánovanej schôdzi. Peter Pellegrini vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady k 30. septembru 2020, kedy končila 12. schôdza súčasného parlamentu. Šéf parlamentu Boris Kollár však Pellegriniho vyzval , „ aby vo funkcii podpredsedu zotrval až do dňa pred začatím sa najbližšej riadnej schôdze Národnej rady, keď by mal byť zvolený jeho nástupca.” Táto Kollárova požiadavka bola v súlade s Ústavou a Rokovacím poriadkom , ktorý hovorí, že „ (d)o zvolenia nového predsedu národnej rady riadi ustanovujúcu schôdzu doterajší predseda národnej rady.” Toto ustanovenie platí aj pre podpredsedov. Najbližšia plánovaná schôdza Národnej rady sa mala podľa harmonogramu začať práve 20. októbra. Poslanci tak mohli zvoliť Pellegriniho nástupcu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["čl. 90 Ústavy", "podpredsedu", "vyzval", "Rokovacím poriadkom", "plánovaná schôdza"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-90", "https://slovensko.hnonline.sk/2220401-pellegrini-sa-vzdal-funkcie-podpredsedu-parlamentu", "https://www.ta3.com/clanok/1193518/zostante-vo-funkcii-poziadal-kollar-podpredsedu-pellegriniho.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:10.799755+00:00"}
{"id": "48838", "numeric_id": 48838, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48838", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Čo sa týka volebných obvodov, však ešte minulý rok malo, mali poslanci za OĽaNO tlačovú konferenciu, kde hovorili o viacerých volebných obvodoch a zrazu Igor Matovič si ide prostredníctvom zmeny Ústavy zabetónovať jeden volebný obvod.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie OĽaNO niekoľkokrát v minulosti hovorilo o zmenách vo volebnom systéme, začiatkom roka 2023 sa však snažia o upevnenie pomerného systému.\n\nNa tlačovej konferencií, ktorá sa uskutočnila 17. februára 2022, sa poslanci strany OĽaNO vyjadrili v prospech vytvorenia ôsmich volebných obvodov (0:30-2:05). OĽaNO o zmene volebného systému hovorilo už v rokoch 2016 a 2020.\n\nPočas januára 2023 si OĽaNO kládlo ako podmienku na podporu predčasných volieb zmenu ústavy takým spôsobom, aby bolo volebný zákon možné meniť len pomocou ústavnej väčšiny (90 poslancov). Podľa poslanca Vetráka z OĽaNO by zmena ústavy obsahovala aj zakotvenie pomerného systému a Slovenska ako jedného volebného obvodu. Matovič to zdôvodňuje tým, že podľa jeho tvrdení sa Hlas, Smer a Republika dohodli na vytvorení volebného systému, v ktorom by za každý okres bol zvolený jeden poslanec.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie OĽaNO niekoľkokrát v minulosti hovorilo o zmenách vo volebnom systéme, začiatkom roka 2023 sa však snažia o upevnenie pomerného systému.", "Na tlačovej konferencií, ktorá sa uskutočnila 17. februára 2022, sa poslanci strany OĽaNO vyjadrili v prospech vytvorenia ôsmich volebných obvodov (0:30-2:05). OĽaNO o zmene volebného systému hovorilo už v rokoch 2016 a 2020.", "Počas januára 2023 si OĽaNO kládlo ako podmienku na podporu predčasných volieb zmenu ústavy takým spôsobom, aby bolo volebný zákon možné meniť len pomocou ústavnej väčšiny (90 poslancov). Podľa poslanca Vetráka z OĽaNO by zmena ústavy obsahovala aj zakotvenie pomerného systému a Slovenska ako jedného volebného obvodu. Matovič to zdôvodňuje tým, že podľa jeho tvrdení sa Hlas, Smer a Republika dohodli na vytvorení volebného systému, v ktorom by za každý okres bol zvolený jeden poslanec."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrili", "hovorilo", "kládlo", "obsahovala", "zdôvodňuje"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=tvQmmhjIKo0&t=19s&ab_channel=TASRTV", "https://dennikn.sk/3199865/podmienkou-olano-na-predcasne-volby-je-zmenit-ustavu-tak-aby-sa-tazsie-menil-volebny-system/", "https://dennikn.sk/3199865/podmienkou-olano-na-predcasne-volby-je-zmenit-ustavu-tak-aby-sa-tazsie-menil-volebny-system/", "https://www.sme.sk/minuta/23118571/sucastou-zmeny-ustavy-bude-aj-ochrana-sucasneho-volebneho-systemu", "https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-pokracuju-v-prerusenej-78-s/689481-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:46.414129+00:00"}
{"id": "vr14111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14111", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Lebo teda hnutie NOVA si dalo 35 ľudí na našu kandidátku. Začínajú od čísla 14, majú tam vlastne potom tuším 5 ľudí a potom každé štvrté miesto.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke politického hnutia NOVA je presný menoslov kandidátov za hnutie NOVA na spoločnej kandidátnej listine OĽaNO-NOVA. Prví piati kandidáti za NOVA sú od čísla 14 (Lipšic) po číslo 18 (Hlavatý). Ďalší kandidát za NOVA nasleduje po troch kandidátoch za OĽaNO a je na 22. mieste (Šmehlíková). Toto pravidlo je dodržané až do 138. miesta, na ktorom je posledný kandidát za NOVA (Halka). Je teda pravdou, že obsadzujú od čísla 18, každé štvrté miesto, a celkovo ide o 35 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke politického hnutia NOVA je presný menoslov kandidátov za hnutie NOVA na spoločnej kandidátnej listine OĽaNO-NOVA. Prví piati kandidáti za NOVA sú od čísla 14 (Lipšic) po číslo 18 (Hlavatý). Ďalší kandidát za NOVA nasleduje po troch kandidátoch za OĽaNO a je na 22. mieste (Šmehlíková). Toto pravidlo je dodržané až do 138. miesta, na ktorom je posledný kandidát za NOVA (Halka). Je teda pravdou, že obsadzujú od čísla 18, každé štvrté miesto, a celkovo ide o 35 ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["NOVA", "kandidátnej"], "url": ["https://www.nova.sk/volby-2016", "https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:13.031342+00:00"}
{"id": "vr27630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27630", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tá spolupráca je v oblasti minimálne tej trojice Generálnej prokuratúry, polície a Finančnej správy na bezprecedentne dobrej úrovni. Preto sú tu aj výsledky. Snáď sledujete, že pravidelne mediálne informujeme o tom.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že tlačový odbor Ministerstva financií o tejto skutočnosti vydal viaceré správy: „Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy, za čo sa im chcem veľmi pekne poďakovať, a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom, sa nám spolu v tomto roku podarilo získať navyše 255 mil. eur len pri dani z pridanej hodnoty,“ tvrdí minister financií Peter Kažimír . ( Tlačový odbor Ministerstva Financií,2.12.2013 ) „Vďaka bezprecedentnej spolupráci finančnej správy polície, generálnej prokuratúry, sa nám podarilo dosiahnuť zlepšenie úspešnosti, efektivity výberu dane z pridanej hodnoty na medziročnej báze o 289 mil. eur,“ povedal minister financií Peter Kažimí r. ( Tlačový odbor Ministerstva Financií,15.2.2014 ). Taktiež podľa článku SME z 15.februára 2014 sa efektivita výberu DPH už rok zlepšuje Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že tlačový odbor Ministerstva financií o tejto skutočnosti vydal viaceré správy: „Od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy, za čo sa im chcem veľmi pekne poďakovať, a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom, sa nám spolu v tomto roku podarilo získať navyše 255 mil. eur len pri dani z pridanej hodnoty,“ tvrdí minister financií Peter Kažimír . ( Tlačový odbor Ministerstva Financií,2.12.2013 ) „Vďaka bezprecedentnej spolupráci finančnej správy polície, generálnej prokuratúry, sa nám podarilo dosiahnuť zlepšenie úspešnosti, efektivity výberu dane z pridanej hodnoty na medziročnej báze o 289 mil. eur,“ povedal minister financií Peter Kažimí r. ( Tlačový odbor Ministerstva Financií,15.2.2014 ). Taktiež podľa článku SME z 15.februára 2014 sa efektivita výberu DPH už rok zlepšuje Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Tlačový odbor Ministerstva Financií,2.12.2013", "Tlačový odbor Ministerstva Financií,15.2.2014", "článku"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=655", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=670", "http://ekonomika.sme.sk/c/7104073/efektivita-vyberu-dph-sa-uz-rok-zlepsuje.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:31.784592+00:00"}
{"id": "vr32818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32818", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Je tu analýza navýšenia o troch žiakov, pretože sa dokázalo na základe prieskumov, že kvalita školy je závislá od počtu žiakov v triedach len o 20%, ale predovšetkým 80% je o kvalite učiteľa, jeho dobré zaplatenie.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sme nenašli žiadnu analýzu, ktorá by potvrdzovala, alebo naopak poukázala na nepravdivosť jeho výroku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sme nenašli žiadnu analýzu, ktorá by potvrdzovala, alebo naopak poukázala na nepravdivosť jeho výroku."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:24.631174+00:00"}
{"id": "49202", "numeric_id": 49202, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49202", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vy ste boli šéfom Kotlebového úradu na Banskobystrickom samosprávnom kraji. Vaša súčasná asistentka bola šéfka správy ciest. Suja bol podpredseda tej správy ciest, a čo ste spravili? 112 obrovských stavebných strojov ste za jedno euro, za jedno euro predali.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase Kotlebovho pôsobenia na Banskobystrickej župe predala správa ciest, ktorej v tej dobe šéfoval Kotlebov bývalý spolustranník Miroslav Suja, pochybným spôsobom 103 kusov techniky za symbolické jedno euro firme z Hriňovej. Župný kontrolór pri predaji zistil niekoľko porušení predpisov a zákona. Suja bol v tejto súvislosti aj obvinený, v kauze však ešte nepadol rozsudok. Suja sa bránil slovami, že technika bola šrot, ktorý nikto nechcel zlikvidovať, túto informáciu však rozporuje Sujov predchodca, podľa ktorého sa stroje mali následne predávať za vysoké ceny.\n\nMarián Kotleba počas svojho pôsobenia na Banskobystrickej župe zamestnal vo vysokých funkciách viacerých jemu blízkych ľudí. Milan Uhrík bol za jeho županovania riaditeľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Súčasná asistentka Milana Uhríka je Ivana Slivková , bola zase predsedníčkou predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) v rokoch 2016-2017. Miroslav Suja bol v roku 2016 podpredsedom predstavenstva BBRSC a v roku 2017 dokonca generálny riaditeľ.\n\nV septembri 2017 župa pod Kotlebovým vedením previedla 103 kusov techniky na svoju správu ciest. Malo ísť o staré traktory, nákladné autá, sypače a rôzne špeciálne stroje. O pár dní ich správa cez dve zmluvy predala všetky za jedno euro spoločnosti Kalamar, s. r. o., ktorá sa venuje likvidácii železa.\n\nPodľa slov bezpečnostného analytika Radoslava Bránika, ktorý sa téme dlhodobo venoval, sa aj pri skutočne nefunkčnej techniky jednalo stále o stovky ton železného šrotu v cene desiatok tisíc Eur. Podľa jeho slov ľudia zvnútra firmy tvrdili, že do zoznamu boli prepašované aj funkčné stroje, ktoré boli ďalej predávané za vysoké sumy. Informáciu mal potvrdiť aj bývalý generálny riaditeľ BBRSC Radoslav Luka.\n\nV súvislosti s týmto predajom bol obvinený Miroslav Suja pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Suja sa obhajuje slovami, že stroje boli nepotrebné a nikto ich nechcel zlikvidovať až na spomínanú súkromnú firmu. Suja nie je v tomto prípade jediným obvineným, NAKA spolu s ním obvinila aj asistentku Milana Uhríka Ivanu Slivkovú.\n\nŽupný kontrolór pri predaji zistil celkovo 14 porušení predpisov a zákona. Napríklad, keď správa ciest zmluvy s firmou Kalamar, s. r. o. zverejnila na internetovej stránke župy, chýbala príloha, čo sa vlastne predáva, a zmluva nebola ani v obchodnom vestníku. Zákon v takomto prípade hovorí, že zmluvy sú neplatné.\n\nDaný rok bol navyše pre firmu Kalamar, s. r. o. výnimočne úspešný. Zisk firme vyskočil z 9600 eur takmer šesťnásobne na viac ako 57-tisíc eur. V nasledujúcich rokoch zisky firme opäť klesli o viac ako polovicu.\n\nMajiteľom firmy by mal byť Karol Kalamár. Podľa medializovaných informácii nie je známe jeho prepojenie na Suju. Kalamár pre denník Sme odmietol tvrdenia, že stroje, ktoré kúpil za euro, ďalej výhodne predal. Čo sa s nimi stalo, však nepovedal.", "analysis_paragraphs": ["V čase Kotlebovho pôsobenia na Banskobystrickej župe predala správa ciest, ktorej v tej dobe šéfoval Kotlebov bývalý spolustranník Miroslav Suja, pochybným spôsobom 103 kusov techniky za symbolické jedno euro firme z Hriňovej. Župný kontrolór pri predaji zistil niekoľko porušení predpisov a zákona. Suja bol v tejto súvislosti aj obvinený, v kauze však ešte nepadol rozsudok. Suja sa bránil slovami, že technika bola šrot, ktorý nikto nechcel zlikvidovať, túto informáciu však rozporuje Sujov predchodca, podľa ktorého sa stroje mali následne predávať za vysoké ceny.", "Marián Kotleba počas svojho pôsobenia na Banskobystrickej župe zamestnal vo vysokých funkciách viacerých jemu blízkych ľudí. Milan Uhrík bol za jeho županovania riaditeľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Súčasná asistentka Milana Uhríka je Ivana Slivková , bola zase predsedníčkou predstavenstva Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) v rokoch 2016-2017. Miroslav Suja bol v roku 2016 podpredsedom predstavenstva BBRSC a v roku 2017 dokonca generálny riaditeľ.", "V septembri 2017 župa pod Kotlebovým vedením previedla 103 kusov techniky na svoju správu ciest. Malo ísť o staré traktory, nákladné autá, sypače a rôzne špeciálne stroje. O pár dní ich správa cez dve zmluvy predala všetky za jedno euro spoločnosti Kalamar, s. r. o., ktorá sa venuje likvidácii železa.", "Podľa slov bezpečnostného analytika Radoslava Bránika, ktorý sa téme dlhodobo venoval, sa aj pri skutočne nefunkčnej techniky jednalo stále o stovky ton železného šrotu v cene desiatok tisíc Eur. Podľa jeho slov ľudia zvnútra firmy tvrdili, že do zoznamu boli prepašované aj funkčné stroje, ktoré boli ďalej predávané za vysoké sumy. Informáciu mal potvrdiť aj bývalý generálny riaditeľ BBRSC Radoslav Luka.", "V súvislosti s týmto predajom bol obvinený Miroslav Suja pre pokračovací zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Suja sa obhajuje slovami, že stroje boli nepotrebné a nikto ich nechcel zlikvidovať až na spomínanú súkromnú firmu. Suja nie je v tomto prípade jediným obvineným, NAKA spolu s ním obvinila aj asistentku Milana Uhríka Ivanu Slivkovú.", "Župný kontrolór pri predaji zistil celkovo 14 porušení predpisov a zákona. Napríklad, keď správa ciest zmluvy s firmou Kalamar, s. r. o. zverejnila na internetovej stránke župy, chýbala príloha, čo sa vlastne predáva, a zmluva nebola ani v obchodnom vestníku. Zákon v takomto prípade hovorí, že zmluvy sú neplatné.", "Daný rok bol navyše pre firmu Kalamar, s. r. o. výnimočne úspešný. Zisk firme vyskočil z 9600 eur takmer šesťnásobne na viac ako 57-tisíc eur. V nasledujúcich rokoch zisky firme opäť klesli o viac ako polovicu.", "Majiteľom firmy by mal byť Karol Kalamár. Podľa medializovaných informácii nie je známe jeho prepojenie na Suju. Kalamár pre denník Sme odmietol tvrdenia, že stroje, ktoré kúpil za euro, ďalej výhodne predal. Čo sa s nimi stalo, však nepovedal."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "Slivková", "Suja", "previedla", "slov", "predajom", "obvinený", "zistil", "vyskočil", "zisky", "Majiteľom"], "url": ["https://bbonline.sk/kratke-spravy/urad-bbsk-ma-noveho-riaditela/", "https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/ivana-slivkova/", "https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/miroslav-suja/", "https://domov.sme.sk/c/20936408/kotlebov-predaj-preveruje-policia.html", "https://blog.sme.sk/branik/politika/predaj-techniky-za-1-euro-je-iba-vrcholom-ladovca", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/obvineny-poslanec-suja-predaval-1-euro-stroje-patriace-samosprave%C5%88", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/5597866380243538?ref=embed_post", "https://domov.sme.sk/c/22002866/policajti-si-prisli-po-dokumenty-k-zupnemu-majetku-ktory-predali-kotlebovci.html", "https://domov.sme.sk/c/22002866/policajti-si-prisli-po-dokumenty-k-zupnemu-majetku-ktory-predali-kotlebovci.html", "https://www.finstat.sk/46627006#viac-informacii", "https://domov.sme.sk/c/22002866/policajti-si-prisli-po-dokumenty-k-zupnemu-majetku-ktory-predali-kotlebovci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:07.729288+00:00"}
{"id": "vr25957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25957", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Na propagáciu toho čo župa robí, už posledných 5 rokov, bolo vyčlenených v rozpočte župy 309 tisíc eur. To znamená čo robí župa pre občanov v takej a takej oblasti. 309 tisíc eur niekoľko rokov za sebou. Zatiaľ čo v tomto roku vyčlenila župa na cestovný ruch sedemkrát menší rozpočet.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na propagáciu ŽSK (informovanosť obyvateľov kraja o význame a kompetenciách VÚC) bolo vyčlenených v posledných štyroch rokoch suma 309 tisíc eur. To je približne suma 7-krát vyššia ako suma vyčlenená na cestovný ruch. Mikolášik v úvode výroku hovorí o období päť rokov. V skutočnosti išlo len o štyri. Vzhľadom, že neskôr sumu opakuje a hovorí už správne \"niekoľko rokov\" výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu rozpočtov z oficiálnych stránok ŽSK boli na propagáciu kraja, medializáciu a cestovný ruch v jednotlivých rokoch vyčlenené nasledujúce sumy: Rok Propagácia kraja Média (€) Cestovný ruch (€) Podľa rozpočtu 2009 210 099 103 547 81 325 Programový rozpočet 2009 (str. 18 a 21) 2010 407 894 309 203 100 500 Návrh rozpočtu 2010 (str. 36 a 38) 2011 403 594 309 203 63 600 Návrh rozpočtu 2011 (str. 32 a 33) 2012 401 455 309 203 46 300 Návrh rozpočtu 2012 (str. 32 a 34) 2013 393 855 309 203 45 000 Návrh rozpočtu 2013 (str.38 a 39) Zdroj: Rozpočet a jeho úpravy Prvok médiá má za cieľ zabezpečiť informovanosť obyvateľov kraja o význame a kompetenciách VÚC. V rámci prvku Médiá sú finančné prostriedky rozpočtované na počet príspevkov uverejnených v elektronických a tlačových médiách. Ako vidíme z oficiálnych čísel, suma peňazí vyčlenených na propagáciu práce, významu a kompetencií ŽSK bola každý rok od roku 2010 do roku 2013 na úrovni 309 tisíc eur. Táto suma je približne 7-krát vyššia ako suma na cestovný ruch. Rozpočet 2008 bol označený za úsporný v bežných výdavkoch. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na propagáciu ŽSK (informovanosť obyvateľov kraja o význame a kompetenciách VÚC) bolo vyčlenených v posledných štyroch rokoch suma 309 tisíc eur. To je približne suma 7-krát vyššia ako suma vyčlenená na cestovný ruch. Mikolášik v úvode výroku hovorí o období päť rokov. V skutočnosti išlo len o štyri. Vzhľadom, že neskôr sumu opakuje a hovorí už správne \"niekoľko rokov\" výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu rozpočtov z oficiálnych stránok ŽSK boli na propagáciu kraja, medializáciu a cestovný ruch v jednotlivých rokoch vyčlenené nasledujúce sumy: Rok Propagácia kraja Média (€) Cestovný ruch (€) Podľa rozpočtu 2009 210 099 103 547 81 325 Programový rozpočet 2009 (str. 18 a 21) 2010 407 894 309 203 100 500 Návrh rozpočtu 2010 (str. 36 a 38) 2011 403 594 309 203 63 600 Návrh rozpočtu 2011 (str. 32 a 33) 2012 401 455 309 203 46 300 Návrh rozpočtu 2012 (str. 32 a 34) 2013 393 855 309 203 45 000 Návrh rozpočtu 2013 (str.38 a 39) Zdroj: Rozpočet a jeho úpravy Prvok médiá má za cieľ zabezpečiť informovanosť obyvateľov kraja o význame a kompetenciách VÚC. V rámci prvku Médiá sú finančné prostriedky rozpočtované na počet príspevkov uverejnených v elektronických a tlačových médiách. Ako vidíme z oficiálnych čísel, suma peňazí vyčlenených na propagáciu práce, významu a kompetencií ŽSK bola každý rok od roku 2010 do roku 2013 na úrovni 309 tisíc eur. Táto suma je približne 7-krát vyššia ako suma na cestovný ruch. Rozpočet 2008 bol označený za úsporný v bežných výdavkoch. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["ŽSK", "Programový rozpočet 2009", "Návrh rozpočtu 2010", "Návrh rozpočtu 2011", "Návrh rozpočtu 2012", "Návrh rozpočtu 2013", "Rozpočet a jeho úpravy", "Rozpočet 2008"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-financii/rozpocet-jeho-upravy/", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/rok_2009/Upravy-rozpoctov/Programovy-rozpocet-2009_schvalene.doc", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/rok_2009/Zaverecny-ucet/Aktualizacia_Zaverecny-ucet/Navrh-rozpoctu-2010-vratane-doplnenia.doc", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/rok_2011/navrh-rozpoctu-2011/navrh-rozpoctu-2011_internet.doc", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/rok_2012/uprava-rozpoctu/2012/navrh-rozpoctu-2012.doc", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/2013/uprava-rozpoctu/navrh-2013/navrh-rozpoctu-2013-zast.doc", "http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-financii/rozpocet-jeho-upravy/", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/financie/rok_2007/rozpocty/52.tyzden/dovodova-sprava-navrh.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:54.362894+00:00"}
{"id": "vr17572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17572", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...niekoľko rokov dozadu, keď sme mali škody na ovocí a tam ministerstvo spolu s vládou Slovenskej republiky a s ministerstvom financií, pomohlo odškodniť týchto farmárov a dali sme tam myslím, že objem 3,1 milióna eur. 20 miliónov eur (vyčíslená škoda farmármi, pozn.) na sucho, ktoré bolo minulý rok, je obrovská čiastka. Ja potrebné prioritizovať.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mrazy, ktoré zastihli Slovensko v závere apríla 2016, spôsobili značný úbytok na množstve urodeného ovocia. Ovocinári škody vyčíslili na 16 miliónov eur. Podľa odhadov nízke teploty poškodili až 70 % všetkých sadov. Koncom decembra 2016 sa im štát rozhodol poskytnúť odškodnenie vo výške 3,5 milióna eur. 2,5 milióna z celkového objemu peňazí pochádzalo z Ministerstva financií SR, 1 miliónom prispelo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Poľnohospodári žiadali odškodnenie aj za sucho z roku 2017, ktoré spôsobilo škody v sume 19,3 milióna eur čiže približne 20 milióna eur čo spomínala Matečná. Agrárna komora Slovenska (AKS) uvádza vo svojej tlačovej správe, že na problém opakovane upozorňovala, pričom vláda sa jeho riešeniu vyhýba. Urýchlené riešenie žiada AKS v liste adresovanom najvyšším vládnym predstaviteľom. Do budúcnosti žiadajú aj vytvorenie rizikového fondu, z ktorého by sa poľnohospodárom vyplácali škody spôsobené nepriaznivým počasím. Podľa správy z februára 2018 k odškodneniu ešte stále nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mrazy, ktoré zastihli Slovensko v závere apríla 2016, spôsobili značný úbytok na množstve urodeného ovocia. Ovocinári škody vyčíslili na 16 miliónov eur. Podľa odhadov nízke teploty poškodili až 70 % všetkých sadov. Koncom decembra 2016 sa im štát rozhodol poskytnúť odškodnenie vo výške 3,5 milióna eur. 2,5 milióna z celkového objemu peňazí pochádzalo z Ministerstva financií SR, 1 miliónom prispelo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Poľnohospodári žiadali odškodnenie aj za sucho z roku 2017, ktoré spôsobilo škody v sume 19,3 milióna eur čiže približne 20 milióna eur čo spomínala Matečná. Agrárna komora Slovenska (AKS) uvádza vo svojej tlačovej správe, že na problém opakovane upozorňovala, pričom vláda sa jeho riešeniu vyhýba. Urýchlené riešenie žiada AKS v liste adresovanom najvyšším vládnym predstaviteľom. Do budúcnosti žiadajú aj vytvorenie rizikového fondu, z ktorého by sa poľnohospodárom vyplácali škody spôsobené nepriaznivým počasím. Podľa správy z februára 2018 k odškodneniu ešte stále nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["škody", "poškodili", "odškodnenie", "tlačovej", "liste", "správy"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-nepotrebuje-silikonove-ovocie.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/161281-miinulotyzdnove-mrazy-sposobili-milionove-skody", "https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/ovocinari-dockaju-utechy-od-statu-dostanu-financne-odskodnenie-za-mrazy.html", "http://www.aksds.sk/index.php?option=com_joomdoc&task=doc_download&gid=631&Itemid=", "http://www.aksds.sk/index.php?option=com_joomdoc&task=doc_download&gid=632&Itemid=", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/457521-vlanajsie-sucho-zobralo-rolnikom-20-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:49.869734+00:00"}
{"id": "vr36951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36951", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...aj pán prezident maďarský povedal, že sa mu zdá, že príčinou toho, že zatiaľ slovenskí občania nežiadajú v takej miere o maďarské občianstvo je práve existencia tohto zákona (slovenského o dvojakom občianstve, pozn.)...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schmitt podľa akutalne.sk tvrdí: \"Veľa ľudí totiž váha, keďže môžu byť veľmi tvrdo postihnutí stratou slovenského občianstva.\"", "analysis_paragraphs": ["Schmitt podľa akutalne.sk tvrdí: \"Veľa ľudí totiž váha, keďže môžu byť veľmi tvrdo postihnutí stratou slovenského občianstva.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["akutalne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1224516&tro5312_0_2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:09.496099+00:00"}
{"id": "vr14440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14440", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pretože tu máme 150 politických strán.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri overovaní relácie O 5 minút 12, dňa 31. januára 2016, sme analyzovali výrok Andreja Danka o počte politických strán. Dňa 26, januára 2016 TASR uviedla pre portál aktuality.sk správu, že na Slovensku je zaregistrovaných 155 politických strán. Z nich je 68 aktívnych a 87 v likvidácii . V približnom počte zaregistrovaných politických strán sa Danko nemýli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní relácie O 5 minút 12, dňa 31. januára 2016, sme analyzovali výrok Andreja Danka o počte politických strán. Dňa 26, januára 2016 TASR uviedla pre portál aktuality.sk správu, že na Slovensku je zaregistrovaných 155 politických strán. Z nich je 68 aktívnych a 87 v likvidácii . V približnom počte zaregistrovaných politických strán sa Danko nemýli. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["relácie", "TASR", "likvidácii"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/566/sulik-vs-danko", "http://www.aktuality.sk/clanok/312501/na-slovensku-mame-zaregistrovanych-155-politickych-stran-a-hnuti/", "http://volbydoparlamentu2016.sk/politicke-strany-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:55.171684+00:00"}
{"id": "45128", "numeric_id": 45128, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45128", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Napr. zákaz vychádzania takýto platí v Českej republike, akože je normálne na celú republiku platí, len majú asi 10 výnimiek a jedna napr. je taká, ktorú vy spomínate (ľudia, ktorí majú vážny dôvod opustiť domov, napr. majú ťažko chorých rodičov, pozn.).", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká vláda vyhlásila 12. marca núdzový stav spojený so zákazom vychádzania. Opatrenie bolo reakciou na šírenie sa koronavírusu v krajine. Vláda obmedzila voľný pohyb osôb, no povolila výnimky ako cesty do zamestnania či za rodinou, nákupy alebo cesta za lekármi. Koncom marca vláda opatrenia predĺžila do 11. apríla 2020. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Česká vláda vyhlásila 12. marca núdzový stav spojený so zákazom vychádzania. Opatrenie bolo reakciou na šírenie sa koronavírusu v krajine. Vláda obmedzila voľný pohyb osôb, no povolila výnimky ako cesty do zamestnania či za rodinou, nákupy alebo cesta za lekármi. Koncom marca vláda opatrenia predĺžila do 11. apríla 2020. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila", "obmedzila", "predĺžila"], "url": ["https://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/vyhlaseni-nouzoveho-stavu-180234/", "https://hnonline.sk/svet/2112691-ceska-vlada-zakazala-od-polnoci-volny-pohyb-ludi-v-celej-krajine", "https://www.teraz.sk/zahranicie/cr-vlada-predlzila-obmedzenie-pohyb/456759-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:43.844004+00:00"}
{"id": "44522", "numeric_id": 44522, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44522", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...my sme prebrali aj vlastne dali sme pomocnú ruku, partnerskú ruku Kresťanskej únii, ktorá mala veľmi dobrý výsledok v európskych voľbách. Dosiahli tam 4 % podpory.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kresťanská únia počas roka rokovala o spolupráci s viacerými stranami. Nakoniec si strana 22. októbra 2019 sadla za stôl s hnutím OĽaNO a dohodli sa na spoločnej kandidátke. Súčasťou dohody bolo aj to, že Kresťanská únia na spoločnej kandidátke obsadí 15 miest, pričom štvrté miesto má pripadnúť predsedníčke KÚ Anne Záborskej. Kresťanská únia získala vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2019 37 974 hlasov, čo predstavovalo 3,85 % zúčastnených voličov a nepodarilo sa jej získať ani jeden mandát. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Kresťanská únia počas roka rokovala o spolupráci s viacerými stranami. Nakoniec si strana 22. októbra 2019 sadla za stôl s hnutím OĽaNO a dohodli sa na spoločnej kandidátke. Súčasťou dohody bolo aj to, že Kresťanská únia na spoločnej kandidátke obsadí 15 miest, pričom štvrté miesto má pripadnúť predsedníčke KÚ Anne Záborskej. Kresťanská únia získala vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2019 37 974 hlasov, čo predstavovalo 3,85 % zúčastnených voličov a nepodarilo sa jej získať ani jeden mandát. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "voľbách"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1626465/", "https://www.ta3.com/eurovolby-2019/vysledky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:23.833713+00:00"}
{"id": "vr33258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33258", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "I keď treba povedať, že v podmienkach Slovenskej republiky je treba vnímať jednu vec, že nejaká priemerná mzda v národnom hospodárstve v porovnaní s okolitými krajinami, je veľmi nízka.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok ministra Richtera považujeme za nepravdivý, nakoľko dve susediace krajiny - naši severní a južní susedia, majú nižšie priemerné mzdy než SR. Na základe dát OECD za rok 2011 je možné konštatovať, že z okolitých krajín má Slovensko nižšiu priemernú mzdu ako Rakúsko a Česká republika, no vyššiu ako Maďarsko či Poľsko. Následujúci graf porovnáva výšku priemerného ročného zárobku zamestnanca hospodárstva týchto krajín podľa dát OECD (uvádzané v USD v cenách roku 2011): Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Richtera považujeme za nepravdivý, nakoľko dve susediace krajiny - naši severní a južní susedia, majú nižšie priemerné mzdy než SR. Na základe dát OECD za rok 2011 je možné konštatovať, že z okolitých krajín má Slovensko nižšiu priemernú mzdu ako Rakúsko a Česká republika, no vyššiu ako Maďarsko či Poľsko. Následujúci graf porovnáva výšku priemerného ročného zárobku zamestnanca hospodárstva týchto krajín podľa dát OECD (uvádzané v USD v cenách roku 2011): Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["dát"], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?DatasetCode=STLABOUR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:48.292864+00:00"}
{"id": "vr30470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30470", "speaker": "Peter Pažitný", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pazitny", "statement": "Ja keď som si memorandum včera čítal, tak to memorandum, ktoré bolo na záver, úplne ako finálna verzia prijaté, obsahuje 30x slovo lekár a len 2x slovo pacient. Navyše to slovo pacient sa prvýkrát objavuje až v článku 9.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "My sme narátali slovo \"lekár\" v rôznych tvaroch 27 krát, pričom sme nebrali do úvahy titulný list a obsah Memoranda. Slovo \"pacient\" sa nachádza v texte 2 krát, a to prvý krát v deviatom článku Memoranda s názvom \" Kódex vzťahu lekára k pacientovi\" . Memorandum z 3.12.2011", "analysis_paragraphs": ["My sme narátali slovo \"lekár\" v rôznych tvaroch 27 krát, pričom sme nebrali do úvahy titulný list a obsah Memoranda. Slovo \"pacient\" sa nachádza v texte 2 krát, a to prvý krát v deviatom článku Memoranda s názvom \" Kódex vzťahu lekára k pacientovi\" . Memorandum z 3.12.2011"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum z 3.12.2011"], "url": ["http://www.lekom.sk/upload/LOZ/memorandum_podpisane_1323077053.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:54.187168+00:00"}
{"id": "46305", "numeric_id": 46305, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46305", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tu máme naozaj na rôznych najvyšších postoch kauzy, či už plagiátorské alebo iné, ktoré sú predmetom pomaly ešte aj zahraničných komentárov a nikto sa neunúva zo stoličky a ja ako poslanec, ktorý získal najviac hlasov zo všetkých poslancov, ktorí tam dnes sedia, ako jediný, ale aj v záujme nejakého dodržania politickej kultúry sa vzdávam svoje stoličky.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaliční top ministri sa po svojich plagiátorských kauzách funkcií nevzdali, Peter Pellegrini po založení novej strany áno. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Viacerí vrcholoví politici dnešnej koalície odovzdali vo svojich záverečných školských prácach cudzie texty bez riadneho uvedenia autora. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé. Igor Matovič aj Boris Kollár použili vo svojej diplomovej práci rozsiahle časti cudzieho textu bez toho, aby ich riadne citovali. Text bez riadneho priznania autora odovzdal vo svojej diplomovke aj Branislav Gröhling, hoci v menšom rozsahu. O plagiátorských kauzách Igora Matoviča a Borisa Kollára písali aj zahraničné médiá - ABC News , agentúra DPA či Bloomberg . Boris Kollár odstúpiť odmietol , vzdal sa iba používania titulu. Premiér plagiátorstvo priznal , odstúpiť sa vraj chystá až po splnení predvolebných sľubov. Vo funkcii zostal aj minister školstva Branislav Gröhlinga. Funkcie splnomocnenkyne vlády pre rodinu a sociálnu pomoc sa vzdala Petra Krištúfková, ktorá tiež odpisovala . Dôvodom jej rezignácie však bol kontakty s Marianom Kočnerom. Peter Pellegrini dostal vo februárových voľbách 413 555 preferenčných hlasov . Viac získal iba Igor Matovič, 498 740 hlasov, ten však nie je poslancom ale premiérom. Pellegrini sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady k 30. septembru 2020. „Vnímam to ako prejav politickej kultúry, keďže naša nová strana HLAS - sociálna demokracia zatiaľ neprešla parlamentnými voľbami,” uviedol na svojom facebooku", "analysis_paragraphs": ["Koaliční top ministri sa po svojich plagiátorských kauzách funkcií nevzdali, Peter Pellegrini po založení novej strany áno. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. Viacerí vrcholoví politici dnešnej koalície odovzdali vo svojich záverečných školských prácach cudzie texty bez riadneho uvedenia autora. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé. Igor Matovič aj Boris Kollár použili vo svojej diplomovej práci rozsiahle časti cudzieho textu bez toho, aby ich riadne citovali. Text bez riadneho priznania autora odovzdal vo svojej diplomovke aj Branislav Gröhling, hoci v menšom rozsahu. O plagiátorských kauzách Igora Matoviča a Borisa Kollára písali aj zahraničné médiá - ABC News , agentúra DPA či Bloomberg . Boris Kollár odstúpiť odmietol , vzdal sa iba používania titulu. Premiér plagiátorstvo priznal , odstúpiť sa vraj chystá až po splnení predvolebných sľubov. Vo funkcii zostal aj minister školstva Branislav Gröhlinga. Funkcie splnomocnenkyne vlády pre rodinu a sociálnu pomoc sa vzdala Petra Krištúfková, ktorá tiež odpisovala . Dôvodom jej rezignácie však bol kontakty s Marianom Kočnerom. Peter Pellegrini dostal vo februárových voľbách 413 555 preferenčných hlasov . Viac získal iba Igor Matovič, 498 740 hlasov, ten však nie je poslancom ale premiérom. Pellegrini sa vzdal funkcie podpredsedu Národnej rady k 30. septembru 2020. „Vnímam to ako prejav politickej kultúry, keďže naša nová strana HLAS - sociálna demokracia zatiaľ neprešla parlamentnými voľbami,” uviedol na svojom facebooku"], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["Igor Matovič", "Boris Kollár", "odovzdal", "ABC News", "DPA", "Bloomberg", "odmietol", "priznal", "odpisovala", "Dôvodom", "preferenčných hlasov", "podpredsedu", "facebooku"], "url": ["https://dennikn.sk/1980254/preco-je-matovicova-diplomovka-plagiat-a-preco-prorektor-uk-hovori-ze-nemala-prejst-video-a-vizualizacia/", "https://dennikn.sk/1942222/boris-kollar-je-plagiator-ako-andrej-danko-na-kmotrikovej-skole-podvadzal/?ref=in", "https://dennikn.sk/1965107/aj-grohling-ma-pochybny-titul-pocas-kollarovej-kauzy-utajil-na-webe-svoju-diplomovku/?ref=tit1", "https://abcnews.go.com/International/wireStory/slovakias-pm-survives-parliamentary-confidence-vote-71957845", "https://www.dpa-international.com/topic/slovakian-prime-minister-matovic-latest-accused-plagiarism-urn%3Anewsml%3Adpa.com%3A20090101%3A200716-99-821241", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2020-07-21/slovak-premier-faces-no-confidence-vote-over-plagiarism-charges", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2000893_boris-kollar-pre-diplomovku-neodstupuje-nebude-vsak-pouzivat-magistersky-titul", "https://domov.sme.sk/c/22448425/igor-matovic-diplomovka-plagiat.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/p-kristufkova-odmieta-porovnavanie/475993-clanok.html", "https://www.postoj.sk/56914/kristufkova-rezignovala-na-post-splnomocnenkyne-pre-rodinu?page=3573", "https://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2020-na-slovensku-ktorych-politikov-slovaci-najviac-kruzkovali/", "https://slovensko.hnonline.sk/2220401-pellegrini-sa-vzdal-funkcie-podpredsedu-parlamentu", "https://www.facebook.com/pellegrini.peter/posts/1756363607864369"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:11.105371+00:00"}
{"id": "vr14368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14368", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Dohodári, dohodárom ste zvýšili odvody (súčasná vláda, pozn.)...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na hlasovaní 10. augusta 2012 schválila súčasná vláda novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej bolo zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov štandardným dohodárom na 48,6% a 43,8% pre dohodárov s nepravidelným príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kým v minulosti z príjmu z dohôd platil zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z vyplácaného príjmu, po novele zákona sa na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahujú kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 %. Ak má štandardný dohodár nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia z príjmu z dohôd platia 29,8-percentné odvody. Starobní penzisti majú odvodovú sadzbu 23,8 %. Za túto novelu hlasovalo 10. augusta 2012 80 poslancov Smeru. eTrend.sk vtedy napísal (rok 2012): „Kým v súčasnosti z príjmu z dohôd platí zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 percenta z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 percenta z vyplácaného príjmu, po novom sa budú na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahovať kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 percenta. Ak bude mať štandardný \"dohodár\" nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Z nepravidelného príjmu sa totiž nebude strhávať nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.“", "analysis_paragraphs": ["Na hlasovaní 10. augusta 2012 schválila súčasná vláda novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej bolo zvýšenie sociálnych a zdravotných odvodov štandardným dohodárom na 48,6% a 43,8% pre dohodárov s nepravidelným príjmom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kým v minulosti z príjmu z dohôd platil zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 % z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 % z vyplácaného príjmu, po novele zákona sa na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahujú kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 %. Ak má štandardný dohodár nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Študenti, invalidní a výsluhoví invalidní dôchodcovia z príjmu z dohôd platia 29,8-percentné odvody. Starobní penzisti majú odvodovú sadzbu 23,8 %. Za túto novelu hlasovalo 10. augusta 2012 80 poslancov Smeru. eTrend.sk vtedy napísal (rok 2012): „Kým v súčasnosti z príjmu z dohôd platí zamestnávateľ len úrazové poistenie pri sadzbe 0,8 percenta z príjmu a garančné poistenie so sadzbou 0,25 percenta z vyplácaného príjmu, po novom sa budú na dohodárov s pravidelným príjmom v prípade štandardnej osoby vzťahovať kompletné sociálne a zdravotné odvody so sadzbou 48,6 percenta. Ak bude mať štandardný \"dohodár\" nepravidelný príjem, jeho zárobok vláda zaťaží 43,8-percentnými odvodmi. Z nepravidelného príjmu sa totiž nebude strhávať nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.“"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["platil", "Starobní", "hlasovalo", "eTrend.sk"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123531/Parlament-schvalil-vyssie-odvody-pre-zivnostnikov-a-dohodarov", "http://ekonomika.sme.sk/c/6472774/dohodari-zostanu-budu-platit-odvody.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30548", "http://www.etrend.sk/ekonomika/odvody-pre-zivnostnikov-a-dohodarov-narastu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:10.416865+00:00"}
{"id": "vr28781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28781", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...že niekto príde pred váš dom a vy budete mať dcérku doma v dome, budete tam mať možno vnukov, budete tam niekoho mať a budete tam počuť nejakých polobláznov z parlamentu do ampliónu vyhukovať na vás, že pán predseda, poďte von s rukami nad hlavou, vás zastrelíme ako bol zastrelený Ceaucescu.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pred domom Pavla Pašku sa uskutočnil protest za jeho odvolanie pre kauzu predraženého CT. Protest zorganizoval nezaradený poslanec Alojz Hlina. Na protest prišlo približne 300 ľudí. Krátky videozáznam z protestu si môžete pozrieť tu . Demagog.SK nezistil audio alebo videozáznam, ktorý by dokazoval, že by dav či organizátor kričal heslá, ktoré uvádza Fico. Zároveň nie je k dispozícii celý záznam na to, aby sme vedeli vylúčiť použitie takýchto hesiel. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Pred domom Pavla Pašku sa uskutočnil protest za jeho odvolanie pre kauzu predraženého CT. Protest zorganizoval nezaradený poslanec Alojz Hlina. Na protest prišlo približne 300 ľudí. Krátky videozáznam z protestu si môžete pozrieť tu . Demagog.SK nezistil audio alebo videozáznam, ktorý by dokazoval, že by dav či organizátor kričal heslá, ktoré uvádza Fico. Zároveň nie je k dispozícii celý záznam na to, aby sme vedeli vylúčiť použitie takýchto hesiel. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Protest", "tu"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia/protesty-pred-paskovym-domom-najmenej-sa-teme-venovali-rtvs-a-ta3.html", "https://www.youtube.com/watch?v=RlAenEaua0A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:30.544793+00:00"}
{"id": "vr30604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30604", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Začala sa reforma súdnictva na lepšiu vymáhateľnosť práva.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení (.pdf) avizovala vykonanie viacerých legislatívnych zmien v súdnictve týkajúcich sa predovšetkým nestrannosti súdnictva, otvorenosti súdnictva, zlepšenia efektivity a posilnenia dôvery v justíciu.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení (.pdf) avizovala vykonanie viacerých legislatívnych zmien v súdnictve týkajúcich sa predovšetkým nestrannosti súdnictva, otvorenosti súdnictva, zlepšenia efektivity a posilnenia dôvery v justíciu."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "schválil", "schválili", "schválili"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/zakon-sudcoch-pohol-dopredu.html", "http://udalosti.noviny.sk/politika/08-12-2010/nrsr-poslanci-opatovne-schvalili-novelu-zakona-o-sudnej-rade-sr.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/poslanci-schvalili-novelu-zakona-o-sud/300996-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:22.550763+00:00"}
{"id": "vr38155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38155", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...máme v prvom kvartáli a v prvých 4 mesiacoch teda do včerajška najnižší počet smrteľných nehôd, ťažko zranených, ľahko zranených, v histórii vlastne novodobej Slovenska.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zdrojov, ktoré poskytuje policajný zbor SR ( .pdf ), nehodovosť výrazne klesla v rokoch 2009 a 2010. Oproti roku 2010 nehodovosť stále klesá, štatistika za prvé 4 mesiace sú zaznamenané tu (.pdf). Počet nehôd klesol o 2164, počet ťažko zranených klesol o 102 a počet usmrtených o 4. Ide teda o najnižšie počty za sledované obdobie (2000-2011).", "analysis_paragraphs": ["Podľa zdrojov, ktoré poskytuje policajný zbor SR ( .pdf ), nehodovosť výrazne klesla v rokoch 2009 a 2010. Oproti roku 2010 nehodovosť stále klesá, štatistika za prvé 4 mesiace sú zaznamenané tu (.pdf). Počet nehôd klesol o 2164, počet ťažko zranených klesol o 102 a počet usmrtených o 4. Ide teda o najnižšie počty za sledované obdobie (2000-2011)."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "tu"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/statistiky_dn_tlacovka_januar_2011/noveGRAFY-DN.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/tyzdenne_nehody/17%20%20tyzden.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:58.757399+00:00"}
{"id": "vr33445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33445", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď som prišiel na ministerstvo, bolo čerpanie k digitalizácii nula, dnes je to 35 miliónov.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Diskutovaná digitalizácia patrí v OP Informatizácia spoločnosti pod prioritnú os 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry opatrenie 2.1 Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupňovanie a zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany, ktorý je povinný zverejňovať prijímateľov finančných dotácií. Za čas keď Marek Maďarič prišiel na ministerstvo, považujeme obdobie po 4. apríli 2012 t.j. po výmene vlád. Ešte pred týmto dňom však nadobudlo účinnosť niekoľko zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (dotácie) s niekoľkými inštitúciami.\n\nSlovenská národná galéria\n\n( zdroj OP Informatizácia spoločnosti)", "analysis_paragraphs": ["Diskutovaná digitalizácia patrí v OP Informatizácia spoločnosti pod prioritnú os 2 Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry opatrenie 2.1 Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupňovanie a zlepšenie systémov jeho získavania, spracovania a ochrany, ktorý je povinný zverejňovať prijímateľov finančných dotácií. Za čas keď Marek Maďarič prišiel na ministerstvo, považujeme obdobie po 4. apríli 2012 t.j. po výmene vlád. Ešte pred týmto dňom však nadobudlo účinnosť niekoľko zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (dotácie) s niekoľkými inštitúciami.", "Slovenská národná galéria", "( zdroj OP Informatizácia spoločnosti)"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["OP", "prišiel", "zdroj"], "url": ["http://www.opis.culture.gov.sk/obsah/legislativa/prijimatelia", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.opis.culture.gov.sk/obsah/legislativa/prijimatelia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:12.279351+00:00"}
{"id": "vr28127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28127", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Do národného projektu Rozvoj stredného odborného vzdelávania financovaného z eurofondov sú zapojené všetky stredné odborné školy, s výnimkou Bratislavského kraja. Ide o približne 380 stredných odborných škôl. V prípade 347 SOŠ sú už uzavreté zmluvy o spolupráci. Zo zapojených SOŠ je vybratá vzorka 21 SOŠ, kde sa vytvoria centrá odborného vzdelávania a prípravy a prioritne sa v nich bude overovať zavádzanie prvkov duálneho vzdelávania.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď sa niektoré čísla uvádzané na oficiálnych stránkach projektu a ministerstva od Pellegriniho vyjadrení líšia. Rozdiely sú však malé a existuje predpoklad, že minister pracuje s aktuálnejšími číslami (dátum poslednej aktualizácie webu sa nám zistiť nepodarilo). Centrálny informačný portál rezortu školstva : Národný projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania je zameraný na zvýšenie kvality odborného vzdelávania na stredných odborných školách vo vybraných skupinách odborov stredného odborného vzdelávania a prípravy a celkové zvýšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy vo všetkých skupinách odborov. Realizovať ho bude Štátny inštitút odborného vzdelávania a financovaný je z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie. Projekt bol podpísaný v marci 2013 a jeho trvanie je naplánované do októbra 2015. Zapojí sa doň 400 stredných odborných škôl, 1 200 pedagogických zamestnancov a 35 000 študentov. Webová stránka RSOV : Do procesu prepojenia vzdelávania s praxou bude zapojených minimálne 250 zamestnávateľov, 7 zamestnávateľských zväzov a 800 učiteľov, ktorí budú vyškolení a prenesú informačno - komunikačné technológie a nové formy vyučovania do praxe. Pre lepšiu orientáciu verejnosti pri výbere povolania bude spracovaná mapa uplatniteľnosti na trhu práce po školách, regiónoch a krajoch a to v podobe portálu. Zároveň bude vytvorených 21 praktických centier odborného vzdelávania a prípravy s najmodernejším vybavením . (...) Od októbra 2013 začal Štátny inštitút odborného vzdelávania s uzatváraním Zmlúv o spolupráci s partnermi národného projektu RSOV. Do dnešného dňa sa do projektu zapojilo 345 stredných odborných škôl zo 7 samosprávnych krajov v cieli Konvergencia", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď sa niektoré čísla uvádzané na oficiálnych stránkach projektu a ministerstva od Pellegriniho vyjadrení líšia. Rozdiely sú však malé a existuje predpoklad, že minister pracuje s aktuálnejšími číslami (dátum poslednej aktualizácie webu sa nám zistiť nepodarilo). Centrálny informačný portál rezortu školstva : Národný projekt Rozvoj stredného odborného vzdelávania je zameraný na zvýšenie kvality odborného vzdelávania na stredných odborných školách vo vybraných skupinách odborov stredného odborného vzdelávania a prípravy a celkové zvýšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy vo všetkých skupinách odborov. Realizovať ho bude Štátny inštitút odborného vzdelávania a financovaný je z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie. Projekt bol podpísaný v marci 2013 a jeho trvanie je naplánované do októbra 2015. Zapojí sa doň 400 stredných odborných škôl, 1 200 pedagogických zamestnancov a 35 000 študentov. Webová stránka RSOV : Do procesu prepojenia vzdelávania s praxou bude zapojených minimálne 250 zamestnávateľov, 7 zamestnávateľských zväzov a 800 učiteľov, ktorí budú vyškolení a prenesú informačno - komunikačné technológie a nové formy vyučovania do praxe. Pre lepšiu orientáciu verejnosti pri výbere povolania bude spracovaná mapa uplatniteľnosti na trhu práce po školách, regiónoch a krajoch a to v podobe portálu. Zároveň bude vytvorených 21 praktických centier odborného vzdelávania a prípravy s najmodernejším vybavením . (...) Od októbra 2013 začal Štátny inštitút odborného vzdelávania s uzatváraním Zmlúv o spolupráci s partnermi národného projektu RSOV. Do dnešného dňa sa do projektu zapojilo 345 stredných odborných škôl zo 7 samosprávnych krajov v cieli Konvergencia"], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["Centrálny informačný portál rezortu školstva", "Webová stránka RSOV", "kancelárie"], "url": ["https://www.iedu.sk/digipedia/narodny_program_siov/Stranky/default.aspx", "http://rsov.sk/", "http://rsov.sk/node/58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:47.437618+00:00"}
{"id": "vr17817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17817", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...ženy u nás dlhšie žijú, okolo minimálne šesť rokov...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto výroku Ivan Švejna hovorí o strednej dĺžke života a rozdieloch v priemernej dĺžke života mužov a žien. Pri analýze sme vychádzali z údajov OECD, Eurostatu a Svetovej banky, pričom sme použili nateraz najaktuálnejšie dáta z roku 2016. Na Slovensku bola podľa Eurostatu stredná dĺžka života mužov 73,8 rokov. Ženy sa v priemere dožívajú 80,7 rokov. Na Slovensku teda ženy žijú o 6,9 rokov dlhšie ako muži. Ak sa pozrieme na údaje OECD , tak ženy sa dožívajú na Slovensku 80,2 rokov a muži 73,1 rokov. Podľa dát OECD sa ženy dožívajú o 7,1 rokov dlhšie ako muži. Podľa Svetovej banky sa ženy dožívajú 80,2 rokov, zatiaľ čo muži 73,1 rokov. V priemere teda ženy na Slovensku žijú dlhšie o 7,1 rokov. Ivan Švejna hovori vo výroku o minimálne šiestich rokov, čo dosvedčujú všetky štatistiky, ktoré sa pohybujú mierne nad uvedenou hodnotou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Celosvetový priemer v dĺžke života podľa Svetovej banky je 69,9 rokov. V roku 2016 bola stredná dĺžka života na Slovensku podľa Svetovej banky 74,5 rokov. Ak sa pozrieme na pohlavia celosvetovo, tak zaznamenáme taký istý trend ako na Slovensku, t.j. ženy sa dožívajú dlhšie ako muži. Ženy sa v svetovom meradle dožívajú 74,2 rokov v priemere, zatiaľ čo muži len 69,9 rokov. Rozdiel v priemernej dĺžke života ženy a muža je 4,3 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Ivan Švejna hovorí o strednej dĺžke života a rozdieloch v priemernej dĺžke života mužov a žien. Pri analýze sme vychádzali z údajov OECD, Eurostatu a Svetovej banky, pričom sme použili nateraz najaktuálnejšie dáta z roku 2016. Na Slovensku bola podľa Eurostatu stredná dĺžka života mužov 73,8 rokov. Ženy sa v priemere dožívajú 80,7 rokov. Na Slovensku teda ženy žijú o 6,9 rokov dlhšie ako muži. Ak sa pozrieme na údaje OECD , tak ženy sa dožívajú na Slovensku 80,2 rokov a muži 73,1 rokov. Podľa dát OECD sa ženy dožívajú o 7,1 rokov dlhšie ako muži. Podľa Svetovej banky sa ženy dožívajú 80,2 rokov, zatiaľ čo muži 73,1 rokov. V priemere teda ženy na Slovensku žijú dlhšie o 7,1 rokov. Ivan Švejna hovori vo výroku o minimálne šiestich rokov, čo dosvedčujú všetky štatistiky, ktoré sa pohybujú mierne nad uvedenou hodnotou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Celosvetový priemer v dĺžke života podľa Svetovej banky je 69,9 rokov. V roku 2016 bola stredná dĺžka života na Slovensku podľa Svetovej banky 74,5 rokov. Ak sa pozrieme na pohlavia celosvetovo, tak zaznamenáme taký istý trend ako na Slovensku, t.j. ženy sa dožívajú dlhšie ako muži. Ženy sa v svetovom meradle dožívajú 74,2 rokov v priemere, zatiaľ čo muži len 69,9 rokov. Rozdiel v priemernej dĺžke života ženy a muža je 4,3 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "OECD", "Svetovej banky", "Celosvetový priemer", "Ženy", "muži"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en", "https://data.oecd.org/healthstat/life-expectancy-at-birth.htm", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.FE.IN?end=2016&locations=SK&start=1960&view=chart&year_high_desc=true", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.FE.IN?view=chart&year_high_desc=true", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.FE.IN?view=chart&year_high_desc=true", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.MA.IN?view=chart"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:50.554572+00:00"}
{"id": "48836", "numeric_id": 48836, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48836", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "(Vláda, pozn.) Má nejaké kompetencie, ktoré im dovoľuje pani prezidentka, oni sú takéto, ale potom je tunak 1 časť kompetencií, ktoré nemôže odsúhlasiť ani pani prezidentka, ale nemôže ich vykonať ani vláda, lebo napr. nebudeme vedieť čerpať nejaké eurofondy, nebudeme môcť použiť plán obnovy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po vyslovení nedôvery prezidentka vládu odvolala a zároveň ju poverila vykonávaním odmedzeného rozsahu spôsobností. Vláda bude týmto obmedzeniam podliehať aj pri čerpaní časti eurofondov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nČlánok 115 ods. 3 ústavy určuje rozsah pôsobností, ktoré prináležia takto odvolanej vláde; v niektorých oblastiachsa požaduje súčinnosť a priamy súhlas prezidenta SR. Vláda po odvolaní nemá právomoc rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky či o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.\n\nTo potvrdzuje aj Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rozhovore pre TASR: „Niektoré [kompetencie] nemôže [vláda] vykonávať vôbec a na niektoré potrebuje súhlas hlavy štátu.“ Bujňák ako príklad právomoci vykonateľnej len v súčinnosti s prezidentkou uvádza aj zmenu účelu použitia výdavkov štátneho rozpočtu.\n\nProstredníctvom hovorcu problémy s čerpaním eurofondov potvrdzuje aj Kancelária prezidenta SR: „Zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, o ktorých už odvolaná vláda nemôže rozhodovať, nie sú legislatívne dostatočne a presne zadefinované. Ukazuje sa to najmä pri strategických materiáloch, na ktoré má byť naviazané čerpanie eurofondov.“", "analysis_paragraphs": ["Po vyslovení nedôvery prezidentka vládu odvolala a zároveň ju poverila vykonávaním odmedzeného rozsahu spôsobností. Vláda bude týmto obmedzeniam podliehať aj pri čerpaní časti eurofondov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Článok 115 ods. 3 ústavy určuje rozsah pôsobností, ktoré prináležia takto odvolanej vláde; v niektorých oblastiachsa požaduje súčinnosť a priamy súhlas prezidenta SR. Vláda po odvolaní nemá právomoc rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky či o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.", "To potvrdzuje aj Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rozhovore pre TASR: „Niektoré [kompetencie] nemôže [vláda] vykonávať vôbec a na niektoré potrebuje súhlas hlavy štátu.“ Bujňák ako príklad právomoci vykonateľnej len v súčinnosti s prezidentkou uvádza aj zmenu účelu použitia výdavkov štátneho rozpočtu.", "Prostredníctvom hovorcu problémy s čerpaním eurofondov potvrdzuje aj Kancelária prezidenta SR: „Zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, o ktorých už odvolaná vláda nemôže rozhodovať, nie sú legislatívne dostatočne a presne zadefinované. Ukazuje sa to najmä pri strategických materiáloch, na ktoré má byť naviazané čerpanie eurofondov.“"], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Článok 115 ods. 3", "rozhovore", "potvrdzuje"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-115", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-vlada-v-demisii-nie-je-sprav/681708-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/kompetencie-poverenej-vlady-by-sa-mohli/690114-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:45.741735+00:00"}
{"id": "vr17368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17368", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...mnohé veci sa dostali do trestného poriadku, ktoré hovoria o tom, ako bojovať proti násiliu.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na právne prostriedky boja proti násiliu. V súčasnosti môže byť násilie klasifikované ako priestupok alebo trestný čin, a teda sa ich úpravou zaoberá Trestný zákon a Trestný poriadok. Juraj Blanár vo svojom výroku odkazuje na dva zákony, ktorými sa menilo a dopĺňalo znenie Trestného zákona. Prvý, zákon č. 397/2015 ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom účinný od 1. januára 2016, zmenil znenie § 208 odseku 1, čím zo základnej skutkovej podstaty vypadlo slovo \"týra\" čo v praxi znamenalo, že páchateľ sa nemusel dopustiť \"týrania\" (určité sústavné konanie) ale na naplnenie skutkovej podstaty postačí aj jednorázové, či ojedinelé konanie. Druhý zákon č. 316/2016 Z.z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únií účinný od 1. januára 2017, preformuloval § 208 odsek 2. Účelom tohto doplnenia, malo byť zavedenie trestnoprávneho postihu páchateľov v prípade konaní, ktoré boli opakovane vyhodnotené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko pôvodné znenie viedlo k aplikačným problémom. Taktiež 1. januára 2018 vstúpil do platnosti zákon o obetiach trestných činov, ktorý priniesol definíciu domáceho násilia. Tento zákon bol vládnym návrhom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na právne prostriedky boja proti násiliu. V súčasnosti môže byť násilie klasifikované ako priestupok alebo trestný čin, a teda sa ich úpravou zaoberá Trestný zákon a Trestný poriadok. Juraj Blanár vo svojom výroku odkazuje na dva zákony, ktorými sa menilo a dopĺňalo znenie Trestného zákona. Prvý, zákon č. 397/2015 ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom účinný od 1. januára 2016, zmenil znenie § 208 odseku 1, čím zo základnej skutkovej podstaty vypadlo slovo \"týra\" čo v praxi znamenalo, že páchateľ sa nemusel dopustiť \"týrania\" (určité sústavné konanie) ale na naplnenie skutkovej podstaty postačí aj jednorázové, či ojedinelé konanie. Druhý zákon č. 316/2016 Z.z. o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únií účinný od 1. januára 2017, preformuloval § 208 odsek 2. Účelom tohto doplnenia, malo byť zavedenie trestnoprávneho postihu páchateľov v prípade konaní, ktoré boli opakovane vyhodnotené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko pôvodné znenie viedlo k aplikačným problémom. Taktiež 1. januára 2018 vstúpil do platnosti zákon o obetiach trestných činov, ktorý priniesol definíciu domáceho násilia. Tento zákon bol vládnym návrhom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "zmenil", "zákon", "Účelom", "zákon", "priniesol", "vládnym", "Zákon", "znelo", "pohľad", "Zákon", "odsek", "znelo", "aplikácií", "znenie", "definíciu", "prístup", "zákon", "klasifikuje"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/397/20160101", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a435-je-mozne-spachat-trestny-cin-tyrania-blizkej-osoby-bez-tyrania", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "http://www.najpravo.sk/clanky/trestnych-cinov-domaceho-nasilia-pribuda.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274/20180101", "http://www.zastavmenasilie.gov.sk/zakony-sr", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6488", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/397/20160101", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a435-je-mozne-spachat-trestny-cin-tyrania-blizkej-osoby-bez-tyrania", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a435-je-mozne-spachat-trestny-cin-tyrania-blizkej-osoby-bez-tyrania", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/397/20160101", "http://www.najpravo.sk/clanky/8-zasadnych-zmien-v-trestnom-zakone-od-1-januara-2017.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "http://www.zastavmenasilie.gov.sk/zakony-sr", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2290", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180101", "http://www.gender.gov.sk/zastavmenasilie/informacie/zakony/trestny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:29.750560+00:00"}
{"id": "vr32206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32206", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte ďalšie peniaze vo Fonde národného majetku smeruje na tzv\"bezcenné cenné papiere\". Viete na to, že minulý rok sa minulo 25 miliónov eur len na zber bezcenných cenných papierov a že skoro 18 miliónov eur skončilo v súkromnom ERMS systéme?", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na webovom sídle Fondu národného majetku zatiaľ nie je zverejnená výročná správy za rok 2011, preto nám nie sú dostupné informácie o jeho hospodárení.", "analysis_paragraphs": ["Na webovom sídle Fondu národného majetku zatiaľ nie je zverejnená výročná správy za rok 2011, preto nám nie sú dostupné informácie o jeho hospodárení."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:30.046316+00:00"}
{"id": "vr32764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32764", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Za tretí kvartál tohto roku, keď porovnávam rok 3.kvartál 2012 a rok 3.kvartál 2011 a mám tu všetkých pedagógov v rámci Slovenska, to znamená, obce, krajské školské úrady, VÚC, cirkevné školy, súkromné školy, tak ten priemerný plat aj za rok 2011 nebol 801, ale bol nejakých 770 eur a teraz je 765.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Pavel Ondrek uviedol správnu výšku mzdy pre pedagógov v prvých troch štvrťrokoch 2012 avšak neuviedol správnu výšku priemerného platu pedagogického zamestnanca za r. 2011. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat zamestnancov v školstve nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Pavel Ondrek uviedol správnu výšku mzdy pre pedagógov v prvých troch štvrťrokoch 2012 avšak neuviedol správnu výšku priemerného platu pedagogického zamestnanca za r. 2011. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat zamestnancov v školstve nasledovný:"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva školstva, vedy a výskumu"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:35.285339+00:00"}
{"id": "vr36502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36502", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...socialisti sa zlikvidovali sami nekvalifikovanou vládou, chybami, ktoré urobili, ako aj verejným priznaním, že ľudí klamali. To povedal to ich predseda vtedy veľmi jasne. Klamali sme vás ráno, na obed, večer...", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyurcsányove pamätné slová : „ Skoro som skapal od toho, že rok a pol som sa musel tváriť, ako keby sme vládli, namiesto toho sme klamali ráno, v noci a večer .“", "analysis_paragraphs": ["Gyurcsányove pamätné slová : „ Skoro som skapal od toho, že rok a pol som sa musel tváriť, ako keby sme vládli, namiesto toho sme klamali ráno, v noci a večer .“"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["slová"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=213137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:33.585260+00:00"}
{"id": "vr34583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34583", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...vláda môže spojiť aj iné otázky nie len zákony alebo samotné programové vyhlásenie s hlasovaním o dôvere vláde podľa článku 114 odsek 3. Ústavy...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“", "analysis_paragraphs": ["V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“"], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/8576/ustava-slovenskej-republiky.php?menu=1280"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:47.492537+00:00"}
{"id": "47463", "numeric_id": 47463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47463", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, ja som bol poradcom Ivana Mikloša a mal som na starosti výlučne daňovú reformu. Poradcom som bol od decembra 2002 do konca novembra 2003 a potom som odišiel, vtedy už bolo jasné, že prejde rovná daň a ja som odišiel. Ja som nikdy sa nevenoval ničomu inému za ten rok ako daňovej reforme.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Že Sulík radil Miklošovi práve s daňovou reformou, potvrdzuje rešerš vo vtedajších aj dnešných verejných zdrojoch aj samotný Ivan Mikloš. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy . „ Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010. „ Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka.", "analysis_paragraphs": ["Že Sulík radil Miklošovi práve s daňovou reformou, potvrdzuje rešerš vo vtedajších aj dnešných verejných zdrojoch aj samotný Ivan Mikloš. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Richard Sulík bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2003. Podľa jeho životopisu na webe Ministerstva hospodárstva bol zodpovedný za prípravu daňovej reformy . „ Poradcom Mikloša som bol od decembra 2002 do decembra 2003. Keď schválili všetky daňové zákony, dal som výpoveď,” povedal Sulík v roku 2010. „ Nie je pravda, že mi (Sulík) radil pri privatizácii. Blanár klame, Sulík má pravdu (ak hovorí, že jeho agendou bola len daňová reforma),” uviedol pre portál Demagóg.SK Ivan Mikloš. Dnes je Mikloš poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["poradcom", "daňovej reformy", "povedal", "je"], "url": ["https://sulik.sk/wp-content/uploads/2019/02/richard-sulik-zivotopis-slovensky.pdf", "https://www.mhsr.sk/ministerstvo/informacie-o-mhsr/vedenie-ministerstva/minister-hospodarstva", "https://zivot.pluska.sk/rozhovory/richard-sulik-ma-peniaze-chce-moc-aby-zmenil-pravidla", "https://www.aktuality.sk/clanok/901666/ivan-miklos-je-uz-rok-poradcom-ministra-sulika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:50.558657+00:00"}
{"id": "48832", "numeric_id": 48832, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48832", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Desiati odišli (z OĽaNO, pozn.) s pánom, s pánom Budajom.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2022 oznámili poslanci Občiansko-demokratickej platformy odchod z klubu OĽaNO a následné osamostatnenie sa na pôde parlamentu. Skupina, ktorú viedol minister životného prostredia Ján Budaj, mala v tej dobe desiatich členov , medzi výrazné tváre platformy patrí okrem Budaja aj Kristián Čekovský. Dôvodmi pre odchod z klubu mali byť nedostatočná spolupráca demokratických strán a rozvrat vlády, ako aj nedodržanie ich podmienky na zotrvanie v klube, ktorou bol odchod Igora Matoviča z funkcie.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2022 oznámili poslanci Občiansko-demokratickej platformy odchod z klubu OĽaNO a následné osamostatnenie sa na pôde parlamentu. Skupina, ktorú viedol minister životného prostredia Ján Budaj, mala v tej dobe desiatich členov , medzi výrazné tváre platformy patrí okrem Budaja aj Kristián Čekovský. Dôvodmi pre odchod z klubu mali byť nedostatočná spolupráca demokratických strán a rozvrat vlády, ako aj nedodržanie ich podmienky na zotrvanie v klube, ktorou bol odchod Igora Matoviča z funkcie."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["oznámili", "desiatich členov", "Dôvodmi", "odchod"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/254355/budaj-oficialne-oznamil-ze-obciansko-demokraticka-platforma-odchadza-z-klubu-oano", "https://domov.sme.sk/c/23096644/olano-z-klubu-odchadza-obciansko-demokraticka-platforma.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/AvNxZ0U/z-klubu-olano-odchadzaju-poslanci-obciansko-demokratickej-platformy/", "https://dennikn.sk/3154902/budajova-skupina-odchadza-od-olano-matovic-na-poslednu-chvilu-zrusil-sobotny-snem/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:50.492456+00:00"}
{"id": "vr32866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32866", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Napríklad 7,5% daňovníkov platí takmer polovicu všetkých výnosov daní z príjmov, 40% teda, aby som bol presný.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo z 9. decembra 2012", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo z 9. decembra 2012"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "blogu", "Jeho výpočty", "INESS"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/343/situacia-na-slovensku-a-v-europe", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/129213/Rovna-dan-je-socialnejsia-a-solidarnejsia-vravia-Gini-a-Kakwani.html", "http://www.sulik.sk/media/nl%2044%20graf.JPG", "http://www.iness.sk/stranka/41-Je-rovna-dan-naozaj-rovna-SME.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:12.090032+00:00"}
{"id": "42559", "numeric_id": 42559, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42559", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...som hneď aj konal (po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.)(...) som sa spojil s kolegami, ktoré za tieto veci zodpovedajú, aby sme okamžite dali ponuku na vyformovanie tímu v ktorom bude Europol, aby sme okamžite dali ponuku Eurojustu, aby sa vytvoril tím medzinárodných vyšetrovateľov.", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej so slovenskými vyšetrovateľmi spolupracuje talianska strana, no aj Europol (európsky policajný úrad) a Eurojust, ktorý kontroluje ich činnosť. O možnosti medzinárodnej spolupráce v tomto prípade informovala česká komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Údajne s Jourovou komunikoval aj Šefčovič, a to hneď na druhý deň po odhalení vraždy (27. februára 2018), no žiadne stretnutie na oficiálnej úrovni zaznamenané nebolo . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej so slovenskými vyšetrovateľmi spolupracuje talianska strana, no aj Europol (európsky policajný úrad) a Eurojust, ktorý kontroluje ich činnosť. O možnosti medzinárodnej spolupráce v tomto prípade informovala česká komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová. Údajne s Jourovou komunikoval aj Šefčovič, a to hneď na druhý deň po odhalení vraždy (27. februára 2018), no žiadne stretnutie na oficiálnej úrovni zaznamenané nebolo . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["spolupracuje", "informovala", "zaznamenané nebolo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/472613-jourova-o-vrazde-kuciaka-mam-len-tolko-informacii-ako-slovenska-verejnost/", "https://www.youtube.com/watch?v=0ql7wclZ44E", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019/calendar_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:52.742945+00:00"}
{"id": "vr32337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32337", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...1800 pracovných miest ste si naplánovali, že na budúci rok vznikne. To je vaša prognóza.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Frešo hovorí pravdu. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financi, rezort financií predpokladá, že zamestnanosť stúpne o 1 800 pracovných miest, \"Výraznejší rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, keď by zamestnanosť mala rásť o 0,7 percenta. Počet pracujúcich na Slovensku by sa mal už na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia,\" uvádza pre denník Pravda v správe z 18.septembra. Prognóza IFP SR zo septembra 2012 je dostupná tu .", "analysis_paragraphs": ["P. Frešo hovorí pravdu. Podľa Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financi, rezort financií predpokladá, že zamestnanosť stúpne o 1 800 pracovných miest, \"Výraznejší rast zamestnanosti sa očakáva od roku 2014, keď by zamestnanosť mala rásť o 0,7 percenta. Počet pracujúcich na Slovensku by sa mal už na konci prognózovaného obdobia v roku 2015 priblížiť k úrovniam predkrízového obdobia,\" uvádza pre denník Pravda v správe z 18.septembra. Prognóza IFP SR zo septembra 2012 je dostupná tu ."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/rast-ekonomiky-sa-pribrzdi-statu-vypadnu-dalsie-miliony-peo-/sk_ekonomika.asp?c=A120918_120247_sk_ekonomika_p01#ixzz282xmL3FX", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8298&documentId=8254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:05.677436+00:00"}
{"id": "vr27379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27379", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tieto firmy (Triangel a Quatro, pozn.) dodnes fungujú, banka ich kúpila, banka ich vlastní.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal Kiska už viackrát ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014 alebo v Prezidentských diskusiách RTVS a Markíza, 12. marca 2014).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal Kiska už viackrát ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014 alebo v Prezidentských diskusiách RTVS a Markíza, 12. marca 2014)."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovory SME a Pravda", "Prezidentských diskusiách", "odkúpila"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vub-za-triangel-quatro-zaplati-17-miliardy-korun.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:35.238674+00:00"}
{"id": "vr26526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26526", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Predseda Európskej komisie, pán Barroso, už v máji tohto roku (2013, pozn.) ohlásil záväzky Komisie na boj proti daňovým únikom a podvodom.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Summite EÚ v máji 2013, bola téma daňových únikov a daňových podvodov jednou z kľúčových. José Manuel Barroso počas Summitu prezentoval priority, ktoré by mali byť kľúčové pri riešení daňových problémov. Toto sú opatrenia, ktoré vo svojej prezentácií označil ako bezprostredné priority:", "analysis_paragraphs": ["Na Summite EÚ v máji 2013, bola téma daňových únikov a daňových podvodov jednou z kľúčových. José Manuel Barroso počas Summitu prezentoval priority, ktoré by mali byť kľúčové pri riešení daňových problémov. Toto sú opatrenia, ktoré vo svojej prezentácií označil ako bezprostredné priority:"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["prezentácií"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/archives/2013/05/pdf/tax_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:24.057408+00:00"}
{"id": "vr36942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36942", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Ja si myslím, že naozaj, ako ste hovorili, k tomu, aby k takémuto kroku došlo v Maďarsku, budú musieť zmeniť Ústavu. Pokiaľ však ide o volebné právo, tak hovorí sa o tom len ojedinele.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok pani Pfundtner by sme mohli hodnotiť ako pravdivý, keby zaznel pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy napríklad nastupujúci štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Németh (Fidesz) a podpredseda vlády Semjén (KDNP) zhodne tvrdili, že prijatím dvojitého občianstva sa nič nemení na volebnom práve, ktoré je ošetrené vlastným zákonom. Nevylučovali však jeho úpravu, ktorú otvorene presadzovalo hlavne hnutie Jobbik. Dnes títo páni tvrdia, že viazanie volebného práva na miesto pobytu je \"neopodstatnené\" ( Németh ) a že podľa \"osobného názoru\" by právo voliť udelili ( Semjén ).", "analysis_paragraphs": ["Výrok pani Pfundtner by sme mohli hodnotiť ako pravdivý, keby zaznel pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy napríklad nastupujúci štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Németh (Fidesz) a podpredseda vlády Semjén (KDNP) zhodne tvrdili, že prijatím dvojitého občianstva sa nič nemení na volebnom práve, ktoré je ošetrené vlastným zákonom. Nevylučovali však jeho úpravu, ktorú otvorene presadzovalo hlavne hnutie Jobbik. Dnes títo páni tvrdia, že viazanie volebného práva na miesto pobytu je \"neopodstatnené\" ( Németh ) a že podľa \"osobného názoru\" by právo voliť udelili ( Semjén )."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Németh", "Semjén", "Németh", "Semjén"], "url": ["http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=149766", "http://www.fidesz.hu/index.php?Cikk=150082", "http://inforadio.hu/hir/belfold/hir-407913", "http://nol.hu/belfold/semjen_szavazojogot_adna_a_hataron_tuliaknak_is"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:12.492799+00:00"}
{"id": "vr14751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14751", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...predseda SaS hovorí veľmi jasne, že nemá záujem spolupracovať pri takejto vláde so Smerom-sociálna demokracia...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík sa niekoľkokrát počas povolebného diania vyjadril, že odmieta akúkoľvek spoluprácu so Smer-SD. Odkazuje na to niekoľko médií. Dva dni po voľbách sa na margo vlády so Smerom vyjadril : \"Bol by to taký mačkopes. Našim voličom sme sľúbili, že nepôjdeme so Smerom-SD do vlády .\" To isté vyjadrenie poskytol aj denník SME . Takisto vyzval aj ostatné pravicové strany (Most-Híd, Sieť), aby odmietli ponuku Roberta Fica vytvoriť spoločnú koalíciu a ďalej rokovali o možnej pravicovej vláde. Apeloval na to, že \"chcú ich voliči\" a \"odstavia tým Roberta Fica\". Odmietavý postoj k vláde so Smerom je odôvodnený odlišnosťou postojov na rôzne témy a nesúhlas Richarda Sulíka so spôsobom vládnutia Smeru, jeho korupčnými aférami a podobne.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík sa niekoľkokrát počas povolebného diania vyjadril, že odmieta akúkoľvek spoluprácu so Smer-SD. Odkazuje na to niekoľko médií. Dva dni po voľbách sa na margo vlády so Smerom vyjadril : \"Bol by to taký mačkopes. Našim voličom sme sľúbili, že nepôjdeme so Smerom-SD do vlády .\" To isté vyjadrenie poskytol aj denník SME . Takisto vyzval aj ostatné pravicové strany (Most-Híd, Sieť), aby odmietli ponuku Roberta Fica vytvoriť spoločnú koalíciu a ďalej rokovali o možnej pravicovej vláde. Apeloval na to, že \"chcú ich voliči\" a \"odstavia tým Roberta Fica\". Odmietavý postoj k vláde so Smerom je odôvodnený odlišnosťou postojov na rôzne témy a nesúhlas Richarda Sulíka so spôsobom vládnutia Smeru, jeho korupčnými aférami a podobne."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "denník SME", "vyzval"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/593457-sulik-vladu-so-smerom-odmieta-bol-by-to-taky-mackopes", "http://domov.sme.sk/c/20111643/minuta-po-minute-kiska-sa-vyjadri-k-volbam-a-dalsim-krokom.html#sulik", "http://domov.sme.sk/c/20111643/minuta-po-minute-kiska-sa-vyjadri-k-volbam-a-dalsim-krokom.html#sulik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:34.971157+00:00"}
{"id": "49112", "numeric_id": 49112, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49112", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Ak dôveru nedostaneme, tak potrebujeme robiť na vyrovnanom rozpočte, kým nepríde ďalšia vláda s programovým vyhlásením, lebo ak by ďalšia vláda získala dôveru, tak 2 roky nemusí zostavovať vyrovnaný rozpočet.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novovymenovanú vládu Ľudovíta Ódora čaká v najbližších týždňoch hlasovanie o dôvere parlamentu. Pokiaľ vláde nebude vyslovená dôvera musí, podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Ak naopak dôveru získa, tak sa na ňu bude vzťahovať Ódorom spomenutá výnimka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPovinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte z dielne vlády Ivety Radičovej. Zákon stanovuje sankcie pre prípad, že vláda dosiahne vysoké úrovne štátneho dlhu. Tie stanovuje v pomere dlhu ku HDP a v prípade prekročenia najvyššieho stropu musí vláda dokonca znovu požiadať o dôveru parlamentu. Strop “dlhovej brzdy” vychádza z Maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny, aj z dlhodobých cieľov v rámci európskeho Paktu stability a rastu.\n\nOd roku 2018 sa výška sankčných pásiem znižuje o jeden percentuálny bod každý rok, tak aby od rozpočtového roku 2027 platilo najvyššie sankčné pásmo v rozmedzí 47-50 % HDP. Pre rok 2024 by teda mal platiť strop 53 %.\n\nKu koncu roka 2022 podľa Štatistického úradu SR a Eurostatu štátny dlh Slovenskej republiky zodpovedal výške 57,8 % HDP. Slovensko sa tak aktuálne nachádza v najvyššom sankčnom pásme. To pre vládu znamená, že musí na základe článku 12 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.\n\nAvšak na základe výnimky by z tejto povinnosti bola vláda na 24 mesiacov oslobodená pokiaľ by jej Národná rada vyslovila dôveru. Nová vláda totiž dostáva čas na konsolidovanie verejných financií a je chránená od najtvrdších sankcií zákona, akým je aj povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.\n\nAktuálne sa v parlamente rozhoduje , či by novovymenovaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora mala preložiť návrh štátneho rozpočtu už ku koncu augusta.", "analysis_paragraphs": ["Novovymenovanú vládu Ľudovíta Ódora čaká v najbližších týždňoch hlasovanie o dôvere parlamentu. Pokiaľ vláde nebude vyslovená dôvera musí, podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. Ak naopak dôveru získa, tak sa na ňu bude vzťahovať Ódorom spomenutá výnimka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti ešte z dielne vlády Ivety Radičovej. Zákon stanovuje sankcie pre prípad, že vláda dosiahne vysoké úrovne štátneho dlhu. Tie stanovuje v pomere dlhu ku HDP a v prípade prekročenia najvyššieho stropu musí vláda dokonca znovu požiadať o dôveru parlamentu. Strop “dlhovej brzdy” vychádza z Maastrichtských kritérií na vstup do eurozóny, aj z dlhodobých cieľov v rámci európskeho Paktu stability a rastu.", "Od roku 2018 sa výška sankčných pásiem znižuje o jeden percentuálny bod každý rok, tak aby od rozpočtového roku 2027 platilo najvyššie sankčné pásmo v rozmedzí 47-50 % HDP. Pre rok 2024 by teda mal platiť strop 53 %.", "Ku koncu roka 2022 podľa Štatistického úradu SR a Eurostatu štátny dlh Slovenskej republiky zodpovedal výške 57,8 % HDP. Slovensko sa tak aktuálne nachádza v najvyššom sankčnom pásme. To pre vládu znamená, že musí na základe článku 12 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti predložiť Národnej rade vyrovnaný rozpočet.", "Avšak na základe výnimky by z tejto povinnosti bola vláda na 24 mesiacov oslobodená pokiaľ by jej Národná rada vyslovila dôveru. Nová vláda totiž dostáva čas na konsolidovanie verejných financií a je chránená od najtvrdších sankcií zákona, akým je aj povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet.", "Aktuálne sa v parlamente rozhoduje , či by novovymenovaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora mala preložiť návrh štátneho rozpočtu už ku koncu augusta."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtovej zodpovednosti", "Maastrichtských", "Paktu", "znižuje", "Štatistického", "Eurostatu", "musí", "zákona", "rozhoduje"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/4500/parlament-schvalil-ustavny-zakon-o-dlhovej-brzde", "https://www.vlada.gov.sk/webarchiv/euro/index1e6f.html?ID=4263&csrt=12851098743094724415", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/european-semester/european-semester-key-rules-and-documents/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM89q0pngLjPIhMAIikIuTlkArtKltbMVfb-p4YUYED-bykpndnd3swxwvMc9ElWyFTlQm9ua94tfPE9oP2m2HAbSHBPqD-9m417lzu3MfL44BwXh6C_1H9tCdDjwHPB_z3_lPmGMeZTrXMV6psBQxKncoyTZI7LQF5qKK1LipMonKvBDVwYKqlHpnZuhTJyLSQT74AnkCCAoprJG7cdygtQ7dcA2NfB4la7y6CL04l7eJAycOa_j8C9Lpsp5HhwDBsOtDn_Xm09aEEGDkG_CLxsp4oCc9OBQvqkTWeJ41P7PHsz9G7AEenGvF1O4Wo85oa5SFjps-FF5eJG-oycvrK2emVpVp-a7x8j96NRmSMLXrKLXBpgEFQmnguV7r2iekccGykAQmQCE3spCF_VaYdY61zssbCyyo69reKrXdSztSqQU_UWJVGvfHSJyn8zQgB7TbjG6Jx8MD-RjKBbv6BMVYz4o!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/GOV_10DD_EDPT1__custom_6331986/default/table?lang=en", "https://www.ta3.com/clanok/266332/odor-pripravit-vyrovnany-rozpocet-je-kucovou-temou-na-najblizsie-mesiace", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#ustavnyclanok-5", "https://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-sa-nezhoduju-ci-chcu-od-vl/716668-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:32.761402+00:00"}
{"id": "vr31748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31748", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mne sa naozaj veľmi pozdávalo to, čo povedal bývalý minister financií v parlamente, pán Mikloš, keď konštatoval, že bez zvyšovania daní to nejde. Už dosiahnúť, a že sa vyčerpali všetky celoplošné metódy hľadania peňazí.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš skutočne v parlamente povedal, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Rovnako povedal, že celoplošné škrty už ďalej nie sú možné a bude nutné pristúpiť k štrukturálnym riešeniam. Robert Fico sa svojou interpretáciou nevzďaľuje tomuto významu, jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš skutočne v parlamente povedal, že bez zvyšovania daní to nepôjde. Rovnako povedal, že celoplošné škrty už ďalej nie sú možné a bude nutné pristúpiť k štrukturálnym riešeniam. Robert Fico sa svojou interpretáciou nevzďaľuje tomuto významu, jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ivan Mikloš na rokovaní NRSR dňa 4.5. 2012 tvrdil : \"Pán poslanec Duchoň, hovoríte, že aj Holandsko zvyšuje dane . Veď ja som nikdy netvrdil, ani SDKÚ - DS netvrdilo, že sa dá vyriešiť, dajú vyriešiť dnešné problémy bez zvyšovania daní. SaS to tvrdila, my nie. My si nemyslíme, že sa dajú bez zvyšovania, ale je rozdiel, či sa napríklad zvýši rovná daň, alebo či sa zruší, alebo, či sa zvýšia niektoré iné dane, alebo nie.\" Na rovnakom rokovaní sa ďalej Mikloš vyjadril v rozprave k predloženému programovému vyhláseniu vlády nasledovne: \"Zároveň platí a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal a je to tak, že to nebude jednoduché pretože plošné znižovanie deficitu už viac menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov bol naozaj takmer vyčerpaný a preto jediný spôsob ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa to nedá urobiť sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov. Nedá, pretože ak plošné škrty, ak na ne už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke. Mimochodom bývalá opozícia, dnešní poslanci Smeru nás veľmi tvrdo kritizovali za to a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme málo šetrili na výdavkovej strane a príliš??? na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane a boli to zhruba 2/3 efektu zníženia deficitu v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov a len 1/3 na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť a nevedeli by sme dosiahnuť ani my ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude ako zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "vyjadril"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78884&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=78816&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:07.437321+00:00"}
{"id": "42466", "numeric_id": 42466, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42466", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Zaznela veľmi jasná podpora pána prezidenta pre pani Čaputovú.", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V utorok 26. februára 2019 po tlačovej besede, na ktorej sa Robert Mistrík vzdal svojej kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, napísal prezident Andrej Kiska status, v ktorom aj on vyjadril Čaputovej podporu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. “ Od začiatku prezidentskej kampane som bol presvedčený, že hlasy slušného a spravodlivého Slovenska sa musia spojiť za jedným silným kandidátom, respektíve kandidátkou. Podporujem Zuzanu Čaputovú. Bude dobrou prezidentkou Slovenskej republiky, ” napísal v svojom statuse vo februári 2019 Andrej Kiska.", "analysis_paragraphs": ["V utorok 26. februára 2019 po tlačovej besede, na ktorej sa Robert Mistrík vzdal svojej kandidatúry v prospech Zuzany Čaputovej, napísal prezident Andrej Kiska status, v ktorom aj on vyjadril Čaputovej podporu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. “ Od začiatku prezidentskej kampane som bol presvedčený, že hlasy slušného a spravodlivého Slovenska sa musia spojiť za jedným silným kandidátom, respektíve kandidátkou. Podporujem Zuzanu Čaputovú. Bude dobrou prezidentkou Slovenskej republiky, ” napísal v svojom statuse vo februári 2019 Andrej Kiska."], "analysis_date": "2019-03-10", "analysis_sources": {"text": ["statuse"], "url": ["https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/2068946259892808"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:01.253977+00:00"}
{"id": "49148", "numeric_id": 49148, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49148", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme prišli dnes doobeda s vážnym zistením, kde obstarávacie oddelenie na NATO obstaráva tzv. kampaň, ktorou má presvedčiť ľudí, ktorí sú vo veku 25-34 rokov a 55-65 rokov, to sú v podstate voliči predovšetkým ľavicových strán, ale predovšetkým strany Smer-sociálna demokracia, aby zvýšili podporu slovenskej verejnosti, čo sa týka dodávania zbraní na Ukrajinu.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Severoatlantická aliancia (NATO) začiatkom roka vypísala kampaň na infomovanie verejnosti na Slovensku o pozitívnych aspektoch pomoci Ukrajine. Jej cieľom však nie je zvýšená podpora verejnosti pre vojenskú pomoc a zároveň necieli zámerne na voličov strany Smer-SSD, tak ako samotná strana interpretuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNATO vypísalo obstarávací proces na uskutočnenie informačnej kampane na Slovensku. Jej cieľom je zvýšiť povedomie Slovákov, konkrétne vekové skupiny 25-34 a 55-65 rokov, o činnosti NATO, jeho činnosti a o tom, prečo je dôležitá podpora suverénnej a samostatnej Ukrajiny.\n\nKampaň nie je cielene zameraná na voličov strany Smer-SSD, ako tvrdí poslanec Blanár a ako sa domnieva samotná strana, ktorá práva tento aspekt kritizuje . Na kategórie 25-34 a 55-65 rokov cieli z dôvodu, že Slováci v týchto vekových kategóriách v prieskumoch uvádzajú najnižšiu mieru podpory pre Ukrajinu a zároveň najnižšiu poznateľnosť činnosti NATO.\n\nRovnako nie je predmetom kampane zvyšovať podporu slovenskej verejnosti pre vojenskú podporu Ukrajiny. Kampaň má ukázať , prečo je podpora suverénnej, samostanej a bezpečnej Ukrajiny aj v záujme Slovenska.\n\nVýrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Je síce pravdou, že NATO obstaráva informačnú kampaň, poslanec Blanár však zavádza o jej cieľovej skupine aj dôvodoch, prečo vznikla.", "analysis_paragraphs": ["Severoatlantická aliancia (NATO) začiatkom roka vypísala kampaň na infomovanie verejnosti na Slovensku o pozitívnych aspektoch pomoci Ukrajine. Jej cieľom však nie je zvýšená podpora verejnosti pre vojenskú pomoc a zároveň necieli zámerne na voličov strany Smer-SSD, tak ako samotná strana interpretuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "NATO vypísalo obstarávací proces na uskutočnenie informačnej kampane na Slovensku. Jej cieľom je zvýšiť povedomie Slovákov, konkrétne vekové skupiny 25-34 a 55-65 rokov, o činnosti NATO, jeho činnosti a o tom, prečo je dôležitá podpora suverénnej a samostatnej Ukrajiny.", "Kampaň nie je cielene zameraná na voličov strany Smer-SSD, ako tvrdí poslanec Blanár a ako sa domnieva samotná strana, ktorá práva tento aspekt kritizuje . Na kategórie 25-34 a 55-65 rokov cieli z dôvodu, že Slováci v týchto vekových kategóriách v prieskumoch uvádzajú najnižšiu mieru podpory pre Ukrajinu a zároveň najnižšiu poznateľnosť činnosti NATO.", "Rovnako nie je predmetom kampane zvyšovať podporu slovenskej verejnosti pre vojenskú podporu Ukrajiny. Kampaň má ukázať , prečo je podpora suverénnej, samostanej a bezpečnej Ukrajiny aj v záujme Slovenska.", "Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Je síce pravdou, že NATO obstaráva informačnú kampaň, poslanec Blanár však zavádza o jej cieľovej skupine aj dôvodoch, prečo vznikla."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["vypísalo", "kritizuje", "ukázať"], "url": ["https://archiv.hn.cz/c1-67200370-nato-planuje-na-slovensku-kampan-pred-volbami-jde-na-ni-malo-penez-a-mohou-ji-zneuzit-extremiste-varuji-experti", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/669993-smer-kritizuje-medialnu-kampan-ktoru-ma-na-slovensku-organizovat-nato/", "https://bruselska-spojka.cz/nato-zaplati-na-slovensku-kampan-za-zvyseni-podpory-ukrajiny-proti-rusku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:23.612819+00:00"}
{"id": "45598", "numeric_id": 45598, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45598", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Slovensko alebo teda vláda, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií, Slovenský investičný holding uzavreli viacero dohôd s bankami práve kvôli tomu, aby rozložili to riziko, aby banky vedeli poskytovať úvery aj v tejto kríze, a to riziko je rozložené, teraz ma neberte za slovo, pokiaľ si dobre spomínam 85 ku 15 alebo 80 ku 20 možno v rôznych v prípadoch je to rôzne tak, aby banky vedeli, že keby náhodou niektorý z tých úverov nebol splatený, tak vie prevziať riziko aj štát.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Parlament 13. mája schválil zákon, vďaka tomu budú môcť firmy získať úvery aj napriek komplikáciám spôsobeným koronakrízou. Štát sa zaviazal, že bankám zapojeným do programu ponúkajúcim úvery poskytne záruky resp. odpustí poplatky za záruky. Záruky budú garantovať Slovak Investment Holding a Eximbanka. Pre úvery do 2 miliónov eur bude štátna záruka vo výške 90%, pri väčších úveroch to bude 80%. K 15. máju bolo do programu tzv. Antikorona záruk zapojených osem bánk, ktoré uzavreli zmluvy so Slovak Investment Holding. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Parlament 13. mája schválil zákon, vďaka tomu budú môcť firmy získať úvery aj napriek komplikáciám spôsobeným koronakrízou. Štát sa zaviazal, že bankám zapojeným do programu ponúkajúcim úvery poskytne záruky resp. odpustí poplatky za záruky. Záruky budú garantovať Slovak Investment Holding a Eximbanka. Pre úvery do 2 miliónov eur bude štátna záruka vo výške 90%, pri väčších úveroch to bude 80%. K 15. máju bolo do programu tzv. Antikorona záruk zapojených osem bánk, ktoré uzavreli zmluvy so Slovak Investment Holding. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "schválil", "bude", "zapojených"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7783", "https://e.dennikn.sk/1891027/sef-sih-ivan-lesay-s-novym-programom-zaruk-sa-uvery-dostanu-aj-k-rizikovejsim-klientom/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22405082/do-programu-antikorona-zaruka-sa-pripojila-tatra-banka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:04.738839+00:00"}
{"id": "vr13927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13927", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": ".. rozpočet (pre Ministerstvo zdravotníctva, pozn.) v tomto roku oproti roku 2015 je navýšený o 270 miliónov eur", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva pre rok 2015 a pre rok 2016 a tiež rozdiel medzi rozpočtami daných rokov zobrazue nasledujúca tabuľka. Rozdiel predstavuje 262 317 276, čo sa približuje Čislákovmu tvrdeniu o 270 miliónoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočtované výdavky ministerstva zdravotníctva pre rok 2015 a pre rok 2016 a tiež rozdiel medzi rozpočtami daných rokov zobrazue nasledujúca tabuľka. Rozdiel predstavuje 262 317 276, čo sa približuje Čislákovmu tvrdeniu o 270 miliónoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:27.596767+00:00"}
{"id": "vr34778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34778", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A hlavne naozaj máme skúsenosť s Krajanským zákonom, ktorý sme zastavili a občania nemuseli tieto napätia prežíva.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koho myslí I. Radičová pod pojmom „my“ je záhadou. Tak ako dole poukazuje M. Maďarič zákon o rozšírení občianstva bol v roku 2004 zastavený neúspešným referendom.", "analysis_paragraphs": ["Koho myslí I. Radičová pod pojmom „my“ je záhadou. Tak ako dole poukazuje M. Maďarič zákon o rozšírení občianstva bol v roku 2004 zastavený neúspešným referendom."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:28.093578+00:00"}
{"id": "vr27317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27317", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tak v prvom rade treba povedať, že presne rovnaká, dá sa povedať, presne rovnaká účasť bola aj v prvom kole pred 5 rokmi a v druhom kole bola vyššia.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu, účasť v prvom kole prezidentských volieb v roku 2009 dosiahla 43,63% a v roku 2014 to bolo 43,4%. Takže účasť v rokoch 2009 a 2014 bola skutočne rovnaká, na úrovni približne 43,5% oprávnených voličov. V druhom kole volieb v roku 2009, ako správne uvádza Andrej Kiska, bola táto účasť 51, 67%, teda vyššia o 8,04%.Na základe zistených údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu, účasť v prvom kole prezidentských volieb v roku 2009 dosiahla 43,63% a v roku 2014 to bolo 43,4%. Takže účasť v rokoch 2009 a 2014 bola skutočne rovnaká, na úrovni približne 43,5% oprávnených voličov. V druhom kole volieb v roku 2009, ako správne uvádza Andrej Kiska, bola táto účasť 51, 67%, teda vyššia o 8,04%.Na základe zistených údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["43,63", "51,67", "43,4"], "url": ["http://volby.statistics.sk/prez/prez2009/jsp/obvod/tab1.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/prez/prez2009/jsp/obvod/tab10.jsp.htm", "http://www.vysledkyvolieb.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:02.871774+00:00"}
{"id": "49206", "numeric_id": 49206, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49206", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Edo Heger s pani prezidentkou, bohužiaľ, dva týždne vedeli o tom, čo spáchal Vlčan s dotáciou, dva týždne obidvaja vedeli, pred celým Slovenskom to zamlčali.", "statement_date": "2023-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo životného prostredia prisúdilo rodinnej firme ministra pôdohohospodárstva Samuela Vlčana dotácie vo výške 1,4 milióna eur. Tým teda porazila ďalších siedmich konkurentov, ktorí sa k peniazom z eurofondov nedostali. Napriek tomu, že ešte 4. mája 2023 Vlčan trval na tom, že neporušil „akékoľvek etické princípy,” už o deň neskôr sa rozhodol opustiť svoju funkciu.\n\nBývalý minister Ján Budaj pre denník Pravda 5. mája povedal, že o dotácii sa dozvedel už 20. apríla , teda dva týždne pred jej medializáciou. Na výsledok tendra upozornila 20. apríla aj stránka odpady-portal.sk. Eduard Heger potvrdil , že o dotácii vedel pred jej zverejnením a komunikoval o nej aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Výro preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nOprava z 31. 7. 2023:\n\nTento výrok sme pôvodne hodnotili ako neoveriteľný, ale na základe doplnených informácií sme zmenili hodnotenie na pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo životného prostredia prisúdilo rodinnej firme ministra pôdohohospodárstva Samuela Vlčana dotácie vo výške 1,4 milióna eur. Tým teda porazila ďalších siedmich konkurentov, ktorí sa k peniazom z eurofondov nedostali. Napriek tomu, že ešte 4. mája 2023 Vlčan trval na tom, že neporušil „akékoľvek etické princípy,” už o deň neskôr sa rozhodol opustiť svoju funkciu.", "Bývalý minister Ján Budaj pre denník Pravda 5. mája povedal, že o dotácii sa dozvedel už 20. apríla , teda dva týždne pred jej medializáciou. Na výsledok tendra upozornila 20. apríla aj stránka odpady-portal.sk. Eduard Heger potvrdil , že o dotácii vedel pred jej zverejnením a komunikoval o nej aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Výro preto hodnotíme ako pravdivý.", "Oprava z 31. 7. 2023:", "Tento výrok sme pôvodne hodnotili ako neoveriteľný, ale na základe doplnených informácií sme zmenili hodnotenie na pravdivý."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["prisúdilo", "20. apríla", "upozornila", "potvrdil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23165092/kauza-samuel-vlcan-minister-podohospodarstva-dotacie-kauza-otazky-odpovede.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/666366-budaj-vystupil-s-vysvetlenim-ako-pridelili-vlcanovi-dotaciu-1-4-miliona-eur-okamzite-som-napisal-list-aj-hegerovi/", "https://www.odpady-portal.sk/Dokument/107413/eurofondy-uprava-odpadov-mbu-dotacia.aspx", "https://dennikn.sk/minuta/3369616/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:08.792823+00:00"}
{"id": "vr35154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35154", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pán Fico nikdy nepovedal, nepoprel to, čo mi povedal medzi štyrmi očami.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico minimálne na tlačovej besede zo 7.9. 2010 povedal, že nikdy nedal povolenie ani stanovisko, či sa zúčastní alebo nezúčastní referenda. To by sa malo vzťahovať aj na údajný rozhovor medzi 4 očami. Ak tvrdí, že nedal stanovisko ku svojej účasti, môžme to považovať za popretie Sulíkovho tvrdenia.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico minimálne na tlačovej besede zo 7.9. 2010 povedal, že nikdy nedal povolenie ani stanovisko, či sa zúčastní alebo nezúčastní referenda. To by sa malo vzťahovať aj na údajný rozhovor medzi 4 očami. Ak tvrdí, že nedal stanovisko ku svojej účasti, môžme to považovať za popretie Sulíkovho tvrdenia."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["besede"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/9/1819/stanovisko-strany-smer-sd-k-referendu-a-priprava-na-komunalne-volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:50.707349+00:00"}
{"id": "vr27018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27018", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zatiaľ sa ešte žiadne dlhopisy nevykúpili, zatiaľ len rastú dlhy štátov ... (hovorí o vykupovaní štátnych dlhopisov Európskou centrálnou bankou cez program OMT, pozn.)", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných údajov, ECB zatiaľ v rámci programu OMT nevykupovala dlhopisy a je tiež pravda, že dlhy štátov Eurozóny z dlhodobého hľadiska rastú. Podľa článkov MarketWatch , Reuters , BNY Mellon \" plán OMT nebol nikdy použitý\" (vlastný preklad, pozn.), čo znamená, že skutočne zatiaľ neboli žiadne dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions - Priame monetárne transakcie) vykúpené. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj verejného dlhu v krajinách Eurozóny a Európskej Únie. Z grafu je vidieť jasný rastúci trend vo výške verejného dlhu pre krajiny Eurozóny, nakoľko v programe OMT boli zaangažované len krajiny Eurozóny. V treťom štvrťroku 2013 je vidno mierny pokles, avšak z dlhšieho hľadiska je tam stúpajúca tendencia. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných údajov, ECB zatiaľ v rámci programu OMT nevykupovala dlhopisy a je tiež pravda, že dlhy štátov Eurozóny z dlhodobého hľadiska rastú. Podľa článkov MarketWatch , Reuters , BNY Mellon \" plán OMT nebol nikdy použitý\" (vlastný preklad, pozn.), čo znamená, že skutočne zatiaľ neboli žiadne dlhopisy v rámci programu OMT (Outright monetary transactions - Priame monetárne transakcie) vykúpené. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj verejného dlhu v krajinách Eurozóny a Európskej Únie. Z grafu je vidieť jasný rastúci trend vo výške verejného dlhu pre krajiny Eurozóny, nakoľko v programe OMT boli zaangažované len krajiny Eurozóny. V treťom štvrťroku 2013 je vidno mierny pokles, avšak z dlhšieho hľadiska je tam stúpajúca tendencia. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["MarketWatch", "Reuters", "BNY Mellon"], "url": ["http://www.marketwatch.com/story/france-germany-becoming-unhinged-2014-03-24", "http://www.reuters.com/article/2014/02/11/us-eurozone-summit-schaeuble-idUSBREA1A0F620140211", "http://www.bnymellon.com/sovereigninstitutions/emu-0813.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:59.576554+00:00"}
{"id": "49491", "numeric_id": 49491, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49491", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Povedal to najnovšie prezident Českej republiky. Povedal, že je za vyslanie českých vojakov na Ukrajinu.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Český prezident Petr Pavel vo svojich výrokoch odmieta vysielanie bojových jednotiek na boj proti Rusku, pretože by sa tým porušilo medzinárodné právo. Hovorí však o rôznych formách nebojovej asistencie, ktoré pomôžu ukrajinskej armáde zotrvať v boji, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nŠtefan Harabin v diskusii navodzoval dojem, že český prezident Petr Pavel súhlasí s vysielaním českých vojakov do boja na Ukrajinu.\n\nFrancúzsky prezident Emmanuel Macron 26. februára na Konferencii na podporu Ukrajiny v Paríži vyzval spojencov na posilnenie západnej pomoci. Okrem iného otvoril aj otázku pôsobenia západných vojsk na Ukrajine, čím vyvolal rozruch a odpor u viacerých európskych lídrov. Objasnil, že v tejto veci neexistuje „žiadny konsenzus“, jeho slová boli v ostrom kontraste so západoeurópskou „červenou čiarou“ vojenskej pomoci Ukrajine.\n\nS cieľom posilniť strategické partnerstvo Macron 5. marca navštívil Prahu, kde sa v rámci programu zúčastnil rokovaní s českým prezidentom Petrom Pavlom. Témou rozhovorov bola okrem iného aj invázia na Ukrajine, vzhľadom k tomu, že Česká republika nedávno úspešne iniciovala zber finančných prostriedkov na nákup munície z tretích krajín pre Ukrajinu.\n\nPo návšteve pražského hradu sa lídri na tlačovej konferencii zhodli, že jedinou cestou ako nepodľahnúť Rusku je ďalej podporovať Ukrajinu. To sa týka aj hľadania nových foriem pomoci pre ukrajinskú armádu.\n\nPri výstupe prezidentov zaznela zo strany Českej televízie otázka, či je možné hovoriť o vyslaní technických práporov alebo spravodajských služieb na územie Ukrajiny ( 15:04 ). Vo svojej odpovedi zaujal prezident Pavel jasné stanovisko. Nehovorí o vyslaní bojových jednotiek na Ukrajinu, „pretože tým by mohlo naozaj dôjsť k prekročeniu pomyselnej červenej čiary,“ ale o určitých formách asistencie. Ako príklad uvádza trénovanie ukrajinských vojakov. Konštatuje, že Ukrajina je stále suverénny štát, na ktorom aj keby fungovala nejaká výcviková misia, neporuší sa tým žiadne medzinárodné pravidlo ( 15:50 ).\n\nNa konci svojho vyjadrenia uviedol, že „je len na nás, akú formu asistencie zvolíme, ak ostaneme v rámci limitu nebojového angažmá.“ Je však dôležité, „aby sme zvážili všetky dostupné možnosti a venovali sa im, nie a priori odmietali akúkoľvek prítomnosť“ ( 16:35 ).\n\nSvoj postoj zopakoval aj v rozhovore pre portál Aktuálně.cz. Prezident Pavel by súhlasil s vyslaním českých vojakov na Ukrajinu, kde by príslušníci pomáhali zaúčať ukrajinských vojakov, ale nepodieľali by sa priamo na bojoch proti agresorovi. Pavel by súhlasil s takouto iniciatívou, ak by sa konala pod záštitou NATO ( 24:13 ).", "analysis_paragraphs": ["Český prezident Petr Pavel vo svojich výrokoch odmieta vysielanie bojových jednotiek na boj proti Rusku, pretože by sa tým porušilo medzinárodné právo. Hovorí však o rôznych formách nebojovej asistencie, ktoré pomôžu ukrajinskej armáde zotrvať v boji, preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Štefan Harabin v diskusii navodzoval dojem, že český prezident Petr Pavel súhlasí s vysielaním českých vojakov do boja na Ukrajinu.", "Francúzsky prezident Emmanuel Macron 26. februára na Konferencii na podporu Ukrajiny v Paríži vyzval spojencov na posilnenie západnej pomoci. Okrem iného otvoril aj otázku pôsobenia západných vojsk na Ukrajine, čím vyvolal rozruch a odpor u viacerých európskych lídrov. Objasnil, že v tejto veci neexistuje „žiadny konsenzus“, jeho slová boli v ostrom kontraste so západoeurópskou „červenou čiarou“ vojenskej pomoci Ukrajine.", "S cieľom posilniť strategické partnerstvo Macron 5. marca navštívil Prahu, kde sa v rámci programu zúčastnil rokovaní s českým prezidentom Petrom Pavlom. Témou rozhovorov bola okrem iného aj invázia na Ukrajine, vzhľadom k tomu, že Česká republika nedávno úspešne iniciovala zber finančných prostriedkov na nákup munície z tretích krajín pre Ukrajinu.", "Po návšteve pražského hradu sa lídri na tlačovej konferencii zhodli, že jedinou cestou ako nepodľahnúť Rusku je ďalej podporovať Ukrajinu. To sa týka aj hľadania nových foriem pomoci pre ukrajinskú armádu.", "Pri výstupe prezidentov zaznela zo strany Českej televízie otázka, či je možné hovoriť o vyslaní technických práporov alebo spravodajských služieb na územie Ukrajiny ( 15:04 ). Vo svojej odpovedi zaujal prezident Pavel jasné stanovisko. Nehovorí o vyslaní bojových jednotiek na Ukrajinu, „pretože tým by mohlo naozaj dôjsť k prekročeniu pomyselnej červenej čiary,“ ale o určitých formách asistencie. Ako príklad uvádza trénovanie ukrajinských vojakov. Konštatuje, že Ukrajina je stále suverénny štát, na ktorom aj keby fungovala nejaká výcviková misia, neporuší sa tým žiadne medzinárodné pravidlo ( 15:50 ).", "Na konci svojho vyjadrenia uviedol, že „je len na nás, akú formu asistencie zvolíme, ak ostaneme v rámci limitu nebojového angažmá.“ Je však dôležité, „aby sme zvážili všetky dostupné možnosti a venovali sa im, nie a priori odmietali akúkoľvek prítomnosť“ ( 16:35 ).", "Svoj postoj zopakoval aj v rozhovore pre portál Aktuálně.cz. Prezident Pavel by súhlasil s vyslaním českých vojakov na Ukrajinu, kde by príslušníci pomáhali zaúčať ukrajinských vojakov, ale nepodieľali by sa priamo na bojoch proti agresorovi. Pavel by súhlasil s takouto iniciatívou, ak by sa konala pod záštitou NATO ( 24:13 )."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "otázku", "Macron 5. marca navštívil", "zber", "tlačovej konferencii", "15:04", "15:50", "16:35", "zopakoval", "24:13"], "url": ["https://sk.ambafrance.org/Parizska-konferencia-na-podporu-Ukrajiny-26-02-2024", "https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/au-capitals-pour-cold-water-over-macrons-european-troops-in-ukraine-remarks/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/francouzsky-prezident-macron-priletel-do-prahy-setka-se-s-pavlem-i-fialou-346773", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/macron-in-prague-to-thaw-relationship-with-central-europe/", "https://video.aktualne.cz/zive-tiskova-konference-po-setkani-francouzskeho-prezidenta/r~119fe3aedadd11ee801c0cc47ab5f122/r~bdc3e532dadc11eeb553ac1f6b220ee8/", "https://video.aktualne.cz/zive-tiskova-konference-po-setkani-francouzskeho-prezidenta/r~119fe3aedadd11ee801c0cc47ab5f122/r~bdc3e532dadc11eeb553ac1f6b220ee8/", "https://video.aktualne.cz/zive-tiskova-konference-po-setkani-francouzskeho-prezidenta/r~119fe3aedadd11ee801c0cc47ab5f122/r~bdc3e532dadc11eeb553ac1f6b220ee8/", "https://video.aktualne.cz/zive-tiskova-konference-po-setkani-francouzskeho-prezidenta/r~119fe3aedadd11ee801c0cc47ab5f122/r~bdc3e532dadc11eeb553ac1f6b220ee8/", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/spotlight-sestrih-petr-pavel-ukrajina/r~829290cee20e11eeb553ac1f6b220ee8/", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/spotlight-sestrih-petr-pavel-ukrajina/r~829290cee20e11eeb553ac1f6b220ee8/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:44.151931+00:00"}
{"id": "vr36845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36845", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja sa chcem spýtať pán minister v čom je napríklad národnoštátny záujem, pokiaľ ide o privatizáciu teplárne, teplárne sú predsa strategické podniky, ktoré sú všetky v ziskoch a my sme garantovali, keďže to boli 100 % akciové štátne spoločnosti, že tieto akciové spoločnosti nielen že zarábali peniaze, ale nezvyšovali cenu tepla.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy niektorých teplární nebolo z technických príčin možné otvoriť, avšak vzhľadom na trend ostatných teplární a absenciu akejkoľvek mediálnej zmienky o strate teplární, je možne predpokladať, že rovnako netvorili stratu.", "analysis_paragraphs": ["Výročné správy - Tepláreň Košice, a. s . 2009 (.pdf) - zisk 693 560 eur 2008 (.pdf) - zisk 1 894 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 123 647 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 202 240 000 korún Výročné správy – Bratislavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 2 678 000 eur 2008 (.pdf) - zisk 519 800 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 107 900 000 korún 2006 (.pdf) - zisk 78 200 000 korún Výročné správy - Žilinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - 2008 (.pdf) - 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy - Martinská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 754 820 eur 2008 (.pdf) - zisk 70 943 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 80 799 000 korún 2006 (.pdf) – zisk 20 154 000 korún Výročné správy - Trnavská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 623 114 eur 2008 (.pdf) - zisk 52 109 000 korún 2007 (.pdf) - zisk 19 726 000 korún 2006 (.pdf) - zisk Výročné správy - Zvolenská teplárenská, a. s. 2009 (.pdf) - zisk 265 066 eur 2008 (.pdf) - zisk 848 545 korún 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - Výročné správy niektorých teplární nebolo z technických príčin možné otvoriť, avšak vzhľadom na trend ostatných teplární a absenciu akejkoľvek mediálnej zmienky o strate teplární, je možne predpokladať, že rovnako netvorili stratu."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008"], "url": ["http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=16d0cd0a-43c1-419d-8a60-d916474293b3&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4eb27ff4-a26b-4538-978d-6873e5116cc5&groupId=10136", "http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=65feea96-0dc1-482e-b720-a5f70ff713ec&groupId=10136", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2009.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2008.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2007.pdf", "http://www.batas.sk/images/stories/vs/vs_2006.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2009.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2008.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/files/36", "http://www.teplarenzilina.sk/files/37", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2007.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2006.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2009_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2008_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2007_web_1217247434.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/sprava_2006_vnutro_web_1189747472.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:35.731872+00:00"}
{"id": "vr26568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26568", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Správne konanie, žiadateľ, ktorý sa prihlásil v konkrétnom mesiaci do evidencie nezamestnaných, úrad práce mal mesiac na to, aby posúdil zákonnosť jeho nároku. My sme to zmenili tým, lebo obyčajne tí, ktorí sa prihlásia,z 99 ak spĺňajú podmienky, že ich evidujeme hneď.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "1. mája 2013 bola účinná novela zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 .", "analysis_paragraphs": ["1. mája 2013 bola účinná novela zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004 ."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["5/2004", "implementovala"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/Zakon_o_sluzbach_zamestnanosti.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDQQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.spext.cmsromboid.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Fext_dok%3D55305&ei=bUjdUtigJsbChAfwpYH4Aw&usg=AFQjCNFcCVxTn6DsqT4ejw5cZeaHVKwxQg&sig2=mDdYkvBGh4-t_PD1pJC15g&bvm=bv.59568121,d.ZG4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:38.557787+00:00"}
{"id": "vr35262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35262", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Už píšem dáma Anna.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od spomínaného incidentu Igor Matovič vo svojich vyjadreniach používa oslovenie Dáma Anna .", "analysis_paragraphs": ["Od spomínaného incidentu Igor Matovič vo svojich vyjadreniach používa oslovenie Dáma Anna ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["svojich vyjadreniach", "Dáma Anna"], "url": ["http://obycajniludia.sk/2010/08/09/liberalny-dom-a-tryskac/", "http://matovic.blog.sme.sk/c/237966/Netrestajte-prosim-Damu-Annu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:35.972971+00:00"}
{"id": "vr30249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30249", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme výpadok (v rozpočte pozn.) v najlepšom 600 miliónov eur.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kažimír pravdepodobne použil ako zdroj rozhovor s Jurajom Valachym, analytikom Tatra banky, uverejnený na portáli aktuality.sk dňa 9. októbra 2011 (samotnú analýzu sa nám bohužiaľ nájsť nepodarilo). Analytický tím Tatra banky prognózuje rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku len vo výške 1% ( o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu ). Podľa Juraja Valachyho by takýto rast v porovnaní s rastom, s ktorým počítalo ministerstvo financií, znamenal v štátnom rozpočte výpadok vo výške zhruba 600 miliónov eur. Hlavným dôvodom prečo Tatra banka odhaduje nižší rast ako iné inštitúcie je predpoklad, že dôjde k riadenému bankrotu Grécka.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír pravdepodobne použil ako zdroj rozhovor s Jurajom Valachym, analytikom Tatra banky, uverejnený na portáli aktuality.sk dňa 9. októbra 2011 (samotnú analýzu sa nám bohužiaľ nájsť nepodarilo). Analytický tím Tatra banky prognózuje rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku len vo výške 1% ( o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu ). Podľa Juraja Valachyho by takýto rast v porovnaní s rastom, s ktorým počítalo ministerstvo financií, znamenal v štátnom rozpočte výpadok vo výške zhruba 600 miliónov eur. Hlavným dôvodom prečo Tatra banka odhaduje nižší rast ako iné inštitúcie je predpoklad, že dôjde k riadenému bankrotu Grécka."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk dňa 9. októbra 2011", "o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu", "Komentár IFP MF", "SITA z dňa 4. novembra 2011"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/194809/analytik-ak-pojde-grecko-do-krachu-budeme-stagnovat/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6108233/planovany-deficit-sa-v-roku-2012-nedodrzi.html", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/komentar_MV_november2011.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/113600/MF-znizuje-odhad-buducorocneho-rastu-na"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:16.677855+00:00"}
{"id": "49385", "numeric_id": 49385, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49385", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nie predarmo bol minister obrany (Ukrajiny, pozn.) napr. odvolaný, pretože tam bola, sa prevalila veľká korupčná aféra pri dodávaní len potravín napr. na front.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister obrany Oleksii Reznikov 4. septembra 2023 odstúpil z funkcie na výzvu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Dôvodom je niekoľko korupčných káuz, z ktorých najnovšia sa týkala zabezpečenia vojenských búnd. V januári 2023 odstúpil zástupca ministra obrany za nákup potravín pre armádu za nadhodnotené ceny.\n\nUkrajinský úrad boja proti korupcii dlhodobo sledoval možné protiprávne konanie ministerstva obrany pri obstarávaní potravín pre armádu, čo bola jedna z korupčných káuz , kvôli ktorej sa prezident Volodymyr Zelensky chystal odvolať ministra obrany Oleksia Reznikova.\n\nPredtým, než k tomu mohlo dôjsť, oznámil Reznikov na sociálnej sieti X , predtým známej ako Twitter, že podal rezignačný list.\n\nV januári 2023 Zelenský odvolal alebo vyzval k odstúpeniu námestníka ministra obrany Vyacheslava Shapovalova, zástupcu generálneho prokurátora, zástupcov ministrov regionálneho rozvoja a ministra sociálnej politiky, spolu s viacerými úradníkmi. Dôvodom bol škandál s nadhodnotenými cenami potravín pre armádu. BBC píše, že Reznikov bol už vtedy blízko odvolaniu.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister obrany Oleksii Reznikov 4. septembra 2023 odstúpil z funkcie na výzvu prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Dôvodom je niekoľko korupčných káuz, z ktorých najnovšia sa týkala zabezpečenia vojenských búnd. V januári 2023 odstúpil zástupca ministra obrany za nákup potravín pre armádu za nadhodnotené ceny.", "Ukrajinský úrad boja proti korupcii dlhodobo sledoval možné protiprávne konanie ministerstva obrany pri obstarávaní potravín pre armádu, čo bola jedna z korupčných káuz , kvôli ktorej sa prezident Volodymyr Zelensky chystal odvolať ministra obrany Oleksia Reznikova.", "Predtým, než k tomu mohlo dôjsť, oznámil Reznikov na sociálnej sieti X , predtým známej ako Twitter, že podal rezignačný list.", "V januári 2023 Zelenský odvolal alebo vyzval k odstúpeniu námestníka ministra obrany Vyacheslava Shapovalova, zástupcu generálneho prokurátora, zástupcov ministrov regionálneho rozvoja a ministra sociálnej politiky, spolu s viacerými úradníkmi. Dôvodom bol škandál s nadhodnotenými cenami potravín pre armádu. BBC píše, že Reznikov bol už vtedy blízko odvolaniu."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["odstúpil", "Ukrajinský", ",", "oznámil Reznikov na sociálnej sieti X", "odvolal", "Dôvodom", "BBC"], "url": ["https://apnews.com/article/ukraine-defense-minister-reznikov-umerov-52989c433d6fd96c38f017dd1ccf0991", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/russia-ukraine-war-news-1-24-23/h_28da6b76c14ff1e68f1cb1c873d9049f", "https://edition.cnn.com/2023/08/11/europe/zelensky-military-corrruption-scandal-intl/index.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-66702893", "https://edition.cnn.com/2023/08/11/europe/zelensky-military-corrruption-scandal-intl/index.html", "https://www.politico.eu/article/ukraine-deputy-defense-minister-vyacheslav-shapovalov-resign-corruption-war-zelenskyy/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-66702893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:20.136566+00:00"}
{"id": "48243", "numeric_id": 48243, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48243", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Pôvodne sa hovorilo o útoku 15. 2., avšak keď sa ohlásila návšteva kancelára Olafa Scholza Moskve, tak sa tento dátum presunul na 16. 2.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cesta nemeckého kancelára Scholza do Moskvy bola ohlásená už začiatkom februára 2022. Spojitosť, ktorú Kmec vytvára medzi jeho príchodom do Moskvy 15. februára a medializovanými dátumami začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, ktoré sa zverejnili až neskôr, je nepravdivá.\n\nV prípade obidvoch dátumov ide o domnienky založené na vyjadreniach USA. Bezpečnostný poradca Bieleho domu, Jake Sullivan, 13. februára uviedol , že ruská invázia sa „môže začať kedykoľvek v najbližšom období,“ vrátane týždňa od 14. do 20. februára 2022. Bezpečnostný poradca však zdôraznil , že nie je možné určiť presný deň útoku. On aj hovorca Pentagonu odmietli potvrdiť, že Rusko zaútočí 16. februára. Upozornili tiež, že tieto odhady prichádzajú z rôznych zdrojov, nielen CIA. Nie je teda pravdou, že by sa jasne hovorilo len o vyššie spomínaných dátumoch.\n\nSprávu o možnosti ruského útoku v utorok, 15. februára, prinieslo spravodajstvo Bloomberg a to 11. februára, odvolávajúc sa na nemenovaný zdroj. Túto informáciu prinieslo aj izraelské spravodajstvo Haaretz , ktoré sa odvolávalo na slová izraelského ministra zahraničných vecí, podľa ktorého USA varovalo Izrael, že Ruská invázia môže „začať už v utorok“.\n\nMedzi diplomatmi, novinármi a zdrojmi z tajných služieb sa hovorilo o možnom začiatku invázie v stredu, Túto informáciu prinieslo viacero zdrojov. Nemecký Spiegel informoval , že podľa zachytených detailných plánov by sa 16. februára mala začať rozsiahla ruská ofenzíva. Politico sa odvolalo na „viacero amerických predstaviteľov“, ktorý údajne tvrdili, že ruská invázia začne 16. februára.\n\nInformácia o ceste nemeckého kancelára Olafa Scholza do Moskvy bola očakávaná a vopred avizovaná už 4. februára a uskutočnila sa 15. februára. Oznámená bola ešte skôr, ako sa objavili správy o možnom dátume útoku, preto zmenu v informáciach nie je možné pripisovať ceste Olafa Scholza do Moskvy.", "analysis_paragraphs": ["Cesta nemeckého kancelára Scholza do Moskvy bola ohlásená už začiatkom februára 2022. Spojitosť, ktorú Kmec vytvára medzi jeho príchodom do Moskvy 15. februára a medializovanými dátumami začiatku invázie Ruska na Ukrajinu, ktoré sa zverejnili až neskôr, je nepravdivá.", "V prípade obidvoch dátumov ide o domnienky založené na vyjadreniach USA. Bezpečnostný poradca Bieleho domu, Jake Sullivan, 13. februára uviedol , že ruská invázia sa „môže začať kedykoľvek v najbližšom období,“ vrátane týždňa od 14. do 20. februára 2022. Bezpečnostný poradca však zdôraznil , že nie je možné určiť presný deň útoku. On aj hovorca Pentagonu odmietli potvrdiť, že Rusko zaútočí 16. februára. Upozornili tiež, že tieto odhady prichádzajú z rôznych zdrojov, nielen CIA. Nie je teda pravdou, že by sa jasne hovorilo len o vyššie spomínaných dátumoch.", "Správu o možnosti ruského útoku v utorok, 15. februára, prinieslo spravodajstvo Bloomberg a to 11. februára, odvolávajúc sa na nemenovaný zdroj. Túto informáciu prinieslo aj izraelské spravodajstvo Haaretz , ktoré sa odvolávalo na slová izraelského ministra zahraničných vecí, podľa ktorého USA varovalo Izrael, že Ruská invázia môže „začať už v utorok“.", "Medzi diplomatmi, novinármi a zdrojmi z tajných služieb sa hovorilo o možnom začiatku invázie v stredu, Túto informáciu prinieslo viacero zdrojov. Nemecký Spiegel informoval , že podľa zachytených detailných plánov by sa 16. februára mala začať rozsiahla ruská ofenzíva. Politico sa odvolalo na „viacero amerických predstaviteľov“, ktorý údajne tvrdili, že ruská invázia začne 16. februára.", "Informácia o ceste nemeckého kancelára Olafa Scholza do Moskvy bola očakávaná a vopred avizovaná už 4. februára a uskutočnila sa 15. februára. Oznámená bola ešte skôr, ako sa objavili správy o možnom dátume útoku, preto zmenu v informáciach nie je možné pripisovať ceste Olafa Scholza do Moskvy."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "", "zdôraznil", "Upozornili", "Bloomberg", "Haaretz", "hovorilo", "Nemecký Spiegel informoval", "Politico", "očakávaná", "avizovaná", "uskutočnila"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/us-officials-wont-confirm-reports-possible-russia-invasion-ukraine-wednesday-2022-02-13/#:~:text=White%20House%20National%20Security%20Adviser%20Jake%20Sullivan%20repeated%20that%20a%20Russian%20invasion%20could%20begin%20any%20day", "https://www.reuters.com/world/europe/us-officials-wont-confirm-reports-possible-russia-invasion-ukraine-wednesday-2022-02-13/#:~:text=That%20includes%20this%20coming%20week%20before%20the%20end%20of%20the%20Olympics%2C", "https://www.reuters.com/world/europe/us-officials-wont-confirm-reports-possible-russia-invasion-ukraine-wednesday-2022-02-13/#:~:text=We%20cannot%20perfectly%20predict%20the%20day", "https://www.reuters.com/world/europe/us-officials-wont-confirm-reports-possible-russia-invasion-ukraine-wednesday-2022-02-13/#:~:text=these%20assessments%20are%20coming%20from%20a%20variety%20of%20sources.%20And%20not%2C%20not%20exclusively%20just%20inside%20intelligence%2C%20but%20also%20what%20we%27re%20seeing%20in%20plain%20sight", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-02-11/u-s-warns-of-risk-that-russia-moves-against-ukraine-next-week#:~:text=They%20said%20any%20action%20could%20start%20as%20soon%20as%20Tuesday", "https://www.haaretz.com/israel-news/.premium-israel-s-foreign-ministry-declares-state-of-emergency-over-russia-ukraine-tensions-1.10607522#:~:text=the%20U.S.%C2%A0warned%20Israeli%20officials%20that%20Russian%20forces%20could%20invade%20as%20early%20as%20Tuesday.", "https://dennikn.sk/2718158/medzi-diplomatmi-sa-hovori-ze-rusko-zautoci-v-stredu-hysteria-odpocitavanie-do-vojny-alebo-snaha-odvratit-ju/?cst=b697301969d2b9cb2aa1f3ee9c47d7cb6d045cbd&fbclid=IwAR0W0MIJSbFm--Gn7_wXWkiH5neZ-QsDdSIqPhSUxmYmEm-U-CvJnf_QNac#:~:text=Medzi%20diplomatmi%2C%20novin%C3%A1rmi%20a%C2%A0zdrojmi%20z%C2%A0tajn%C3%BDch%20slu%C5%BEieb%20sa%20dokonca%20hovor%C3%AD%20o%C2%A0konkr%C3%A9tnom%20d%C3%A1tume%20%E2%80%93%20strede%2016.%20febru%C3%A1ra", "https://dennikn.sk/2718158/medzi-diplomatmi-sa-hovori-ze-rusko-zautoci-v-stredu-hysteria-odpocitavanie-do-vojny-alebo-snaha-odvratit-ju/?cst=b697301969d2b9cb2aa1f3ee9c47d7cb6d045cbd&fbclid=IwAR1cr2T6vxFMkAZtmYSEBW9Hdx3vgirWS3btfYLtnuXRyW7AdRoqgl8tY5k#:~:text=Ako%20nap%C3%ADsal%20nemeck%C3%BD%20Spiegel%2C%20v%C2%A0ten%20de%C5%88%20by%20sa%20pod%C4%BEa%20zachyten%C3%BDch%20detailn%C3%BDch%20pl%C3%A1nov%20mala%20rozbehn%C3%BA%C5%A5%20rozsiahla%20rusk%C3%A1%20ofenz%C3%ADva.", "https://www.politico.eu/article/ukraine-russia-european-union-diplomats-leave/#:~:text=The%20U.S.%20intelligence%20briefing%20included%20specific%20reference%20to%20next%20Wednesday%2C%20February%2016%2C%20as%20a%20start%20date%20for%20the%20ground%20invasion%2C%20three%20officials%20%E2%80%94%C2%A0based%20in%20Washington%2C%20London%20and%20Ukraine%20%E2%80%94%20told%20POLITICO.", "https://www.dw.com/en/germanys-olaf-scholz-announces-impending-moscow-visit/a-60640844", "https://www.rferl.org/a/germany-scholz-moscow-visit-ukraine/31686469.html", "https://www.reuters.com/world/europe/scholz-flies-moscow-bid-avert-war-2022-02-15/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:29.485460+00:00"}
{"id": "vr15340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15340", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...oni (prisťahovalci zo strednej a východnej Európy, pozn.) totižto po vystúpení Veľkej Británie budú v pozícii občanov tretích krajín...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Status občanov EÚ v Británii po vystúpení Británie z EÚ ostáva nejasný , keďže postup voči imigrantom bude závisieť na podmienkach, ktoré prinesú vyjednávania predchádzajúcemu samotnému odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Momentálne teda ešte nie je isté, aký bude postup. Predpokladá sa však, že budú vyjednané ústupky tak, aby pracujúci imigranti mohli v krajine ostať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Momentálne upravuje pohyb osôb v rámci EÚ nariadenie 2004/38/EC , ktorý v článku 7 ustanovuje: \"1. All Union citizens shall have the right of residence on the territory of another Member State for a period of longer than three months if they: (a) are workers or self-employed persons in the host Member State; or (b) have sufficient resources for themselves and their family members not to become a burden on the social assistance system of the host Member State during their period of residence and have comprehensive sickness insurance cover in the host Member State, ... \" Nariadenie teda momentálne zabezpečuje zotrvanie na území hosťujúcej členskej krajiny, ak je imigrant zamestnaný a nezaťažuje sociálny systém. Podporovatelia Brexitu v kampani navrhovali zavedenie Austrálskeho modelu \" point-based system \", ktorý sa od roku 2008 uplatňoval v Británii pre žiadateľov z tretích krajín. Základom bodového systému je získanie 70 bodov na základe niekoľkých kritérií, ako napríklad získanie zamestnania v kritickom obore, alebo jazykové schopnosti. Holandský premiér Mark Rutte sa vyjadril proti zavedeniu, pričom upozornil, že Únia by mohla zareagovať zavedením takéhoto systému v EÚ: ,, And, secondly, it would be unavoidable, inevitable, for us and for many others in Europe to follow the same proposals, to implement a points-system also in the rest of the European Union. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Status občanov EÚ v Británii po vystúpení Británie z EÚ ostáva nejasný , keďže postup voči imigrantom bude závisieť na podmienkach, ktoré prinesú vyjednávania predchádzajúcemu samotnému odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Momentálne teda ešte nie je isté, aký bude postup. Predpokladá sa však, že budú vyjednané ústupky tak, aby pracujúci imigranti mohli v krajine ostať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Momentálne upravuje pohyb osôb v rámci EÚ nariadenie 2004/38/EC , ktorý v článku 7 ustanovuje: \"1. All Union citizens shall have the right of residence on the territory of another Member State for a period of longer than three months if they: (a) are workers or self-employed persons in the host Member State; or (b) have sufficient resources for themselves and their family members not to become a burden on the social assistance system of the host Member State during their period of residence and have comprehensive sickness insurance cover in the host Member State, ... \" Nariadenie teda momentálne zabezpečuje zotrvanie na území hosťujúcej členskej krajiny, ak je imigrant zamestnaný a nezaťažuje sociálny systém. Podporovatelia Brexitu v kampani navrhovali zavedenie Austrálskeho modelu \" point-based system \", ktorý sa od roku 2008 uplatňoval v Británii pre žiadateľov z tretích krajín. Základom bodového systému je získanie 70 bodov na základe niekoľkých kritérií, ako napríklad získanie zamestnania v kritickom obore, alebo jazykové schopnosti. Holandský premiér Mark Rutte sa vyjadril proti zavedeniu, pričom upozornil, že Únia by mohla zareagovať zavedením takéhoto systému v EÚ: ,, And, secondly, it would be unavoidable, inevitable, for us and for many others in Europe to follow the same proposals, to implement a points-system also in the rest of the European Union. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["ostáva nejasný", "nariadenie 2004/38/EC", "point-based system", "vyjadril"], "url": ["http://www.migrationobservatory.ox.ac.uk/commentary/what-would-uk-immigration-policy-look-after-brexit", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32004L0038&from=EN", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-29594642", "http://www.telegraph.co.uk/news/2016/06/01/eu-referendum-boris-and-gove-pledge-tough-new-australian-style-p/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:40.625720+00:00"}
{"id": "vr33169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33169", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Ústav pamäti národa plní úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona o Ústave pamäti národa. Zákon je 553/2002 a kde nám NR SR prikazuje skúmať obdobie neslobody od roku 39 až do roku 89. Tou základnou úlohou je vlastne dokumenty po bývalej štátnej bezpečnosti alebo dokumenty po bezpečnostných zložkách evidovať, sprístupňovať, zverejňovať verejnosti a zase s tým jedným a tým istým cieľom, aby sa o týchto veciach rozprávalo, tak v jednoduchosti povedané.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o pamäti národa za úlohy ÚPN považuje evidovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, zhromažďovania a spracovanie dokumentov o obdobia 1939-1989. Úlohou ÚPN je aj vydávanie a šírenie publikácií, usporiadavanie seminárov, výstav, konferencií a diskusných fór. Ondrej Krajňák správne zhrnul úlohy a ciele ÚPN. Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), uvádza úlohy nasledovne: \"§ 8 Úlohy ústavu (1) Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä: a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich, b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní, c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti, d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, f) systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody, g) spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť, h) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra, i) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu, j) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja, k) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam.\" Predmet zákona okrem zriadenia ÚPN aj časové obdobie (tzv. rozhodné obdobie), ktorým sa ÚPN zaoberá. \"§ 1 Predmet zákona Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie\") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností...\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o pamäti národa za úlohy ÚPN považuje evidovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, zhromažďovania a spracovanie dokumentov o obdobia 1939-1989. Úlohou ÚPN je aj vydávanie a šírenie publikácií, usporiadavanie seminárov, výstav, konferencií a diskusných fór. Ondrej Krajňák správne zhrnul úlohy a ciele ÚPN. Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa), uvádza úlohy nasledovne: \"§ 8 Úlohy ústavu (1) Úlohy zverené ústavu štátom sú najmä: a) vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich, b) sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní, c) zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti, d) dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov podľa § 1; spolupracuje pritom s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, e) poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, f) systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody, g) spolupracovať s obdobnými inštitúciami v Slovenskej republike aj mimo nej, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť, h) poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 - 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra, i) propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu, j) rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja, k) rozhodovať o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja, veterána protikomunistického odboja in memoriam a vydávať preukaz veterána protikomunistického odboja a preukaz veterána protikomunistického odboja in memoriam.\" Predmet zákona okrem zriadenia ÚPN aj časové obdobie (tzv. rozhodné obdobie), ktorým sa ÚPN zaoberá. \"§ 1 Predmet zákona Tento zákon upravuje a) zriadenie Ústavu pamäti národa, b) evidovanie, zhromažďovanie, sprístupňovanie, zverejňovanie, správu a využívanie dokumentov bezpečnostných orgánov Nemeckej tretej ríše a Zväzu sovietskych socialistických republík a tiež bezpečnostných orgánov štátu, ktoré boli vytvorené a zhromaždené v období od 18. apríla 1939 do 31. decembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie\") a ktoré sa týkali zločinov spáchaných na osobách národnosti slovenskej alebo slovenských občanoch iných národností...\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "č. 553/2002"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-553", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-553"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:06.850258+00:00"}
{"id": "vr26753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26753", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že ak si zoberieme spôsob realizácie previerok, ide o mechanizmus, ktorý prišiel k nám v súvislosti so vstupom do Severoatlantickej aliancie. Je to mechanizmus, ktorý funguje automaticky.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že NBÚ plní úlohy vyplývajúce z členstva v NATO, pričom zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností, kam partia aj bezpečnostné previerky. Ide o systém, ktorý funguje automaticky - tí čo potrebujú previerku ju musia podstúpiť. Domovská stránka Národného bezpečnostného úradu SR uvádza, že úrad ' ako národná bezpečnostná autorita plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únii (EÚ), zabezpečuje ochranu zahraničných utajovaných skutočností postúpených Slovenskej republike v súlade s medzinárodnými zmluvami a zároveň spolupracuje s národnými bezpečnostnými úradmi iných štátov a bezpečnostnými úradmi medzinárodných organizácií .' Bezpečnostné procedúry NATO sa píše v 10.kapitola (hlavne časť C) Príručky medzinárodných bezpečnostných programov ( International Programs Security HANDBOOK ) vydaný Americkou asociáciou vedcov . Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že NBÚ plní úlohy vyplývajúce z členstva v NATO, pričom zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností, kam partia aj bezpečnostné previerky. Ide o systém, ktorý funguje automaticky - tí čo potrebujú previerku ju musia podstúpiť. Domovská stránka Národného bezpečnostného úradu SR uvádza, že úrad ' ako národná bezpečnostná autorita plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskej únii (EÚ), zabezpečuje ochranu zahraničných utajovaných skutočností postúpených Slovenskej republike v súlade s medzinárodnými zmluvami a zároveň spolupracuje s národnými bezpečnostnými úradmi iných štátov a bezpečnostnými úradmi medzinárodných organizácií .' Bezpečnostné procedúry NATO sa píše v 10.kapitola (hlavne časť C) Príručky medzinárodných bezpečnostných programov ( International Programs Security HANDBOOK ) vydaný Americkou asociáciou vedcov . Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Domovská stránka", "10.kapitola", "International Programs Security HANDBOOK", "Americkou asociáciou vedcov"], "url": ["http://www.nbusr.sk/sk/", "http://www.fas.org/sgp/library/ipshbook/Chap_10.html", "http://www.fas.org/sgp/library/ipshbook/", "http://www.fas.org/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:35.071944+00:00"}
{"id": "vr34512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34512", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...my sme mali na prípravu rozpočtu necelých päť týždňov...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K Radičovej piatim týždňom sme sa dopočítať nevedeli, aj preto, že na stránkach ministerstva financií nie sú zverejnené východiská rozpočtu pre budúci rok.", "analysis_paragraphs": ["K Radičovej piatim týždňom sme sa dopočítať nevedeli, aj preto, že na stránkach ministerstva financií nie sú zverejnené východiská rozpočtu pre budúci rok."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["na stránkach ministerstva financií"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:44.308038+00:00"}
{"id": "vr38850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38850", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme deklarovali pán minister úplne jasne, že budeme hlasovať, ak, ak relevantné orgány komisie AMF povedia, že Gréci plnia podmienky.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer deklaroval , že podporí pôžičku pre Grécko, ak Európska komisia potvrdí, že si táto krajina plní svoje záväzky stanovené medzinárodnými inštitúciami v ozdravnom pláne. Oficiálna správa hodnotiacej misie EÚ a Medzinárodného menového fondu však mala byť známa až začiatkom septembra, preto chceli opoziční poslanci tému finančnej pomoci presunúť až na septembrovú schôdzu parlamentu. \"Ak sa preukáže, že Grécko si plní veľmi prísnu domácu úlohu, mala by byť táto pomoc poskytnutá,\" povedal Fico.", "analysis_paragraphs": ["Smer deklaroval , že podporí pôžičku pre Grécko, ak Európska komisia potvrdí, že si táto krajina plní svoje záväzky stanovené medzinárodnými inštitúciami v ozdravnom pláne. Oficiálna správa hodnotiacej misie EÚ a Medzinárodného menového fondu však mala byť známa až začiatkom septembra, preto chceli opoziční poslanci tému finančnej pomoci presunúť až na septembrovú schôdzu parlamentu. \"Ak sa preukáže, že Grécko si plní veľmi prísnu domácu úlohu, mala by byť táto pomoc poskytnutá,\" povedal Fico."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["deklaroval"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/34656--r-fico-euroval-aj-pozicka-grecku-su-dolezite-pre-stabilitu-eura/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:46.212337+00:00"}
{"id": "vr27891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27891", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "OĽaNO ma najvyššiu poslaneckú aktivitu.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných zisťovaní o aktivite poslancov v NR SR (z roku 2013) možno potvrdiť, že klub OĽaNO je najaktívnejší. Podľa HNonline.sk možno poslanecký klub OĽaNO , vďaka aktivite svojich členov, považovať za jeden z najaktívnejších. Poslanci OĽaNO dominovali v každej z kategórii (pozmeňujúce návrhy, poslanecká iniciatíva). V prípade kategórie interpelácie bol najaktívnejší M. Beblavý (nezaradený), na 2. až 4. mieste nasledovali poslanci OĽaNO (Huba, Juriniová, Mičovský). Najaktívnejším klubom bol klub OĽaNO. Iná, podobná analýza sa objavila na portály Aktuality.SK. Poslanecký klub OĽaNO bol vyhodnotený ako najaktívnejší zo všetkých klubov. Aktuality.SK , 6. januára 2014: \"Pod najväčší počet poslaneckých návrhov zákonov z dielne OĽaNO sa v roku 2013 podpísal Miroslav Kadúc. Jeho meno figuruje až na 23 návrhoch zákonov. Aktívny v predkladaní zákonov bol aj poslanec Martin Fecko, či Igor Matovič. Podpisy oboch sú zhodne za 21 poslaneckými návrhmi. ... Vo všeobecnosti sú to práve poslanci OĽaNO, ktorí predložili v roku 2013 v priemere najviac poslaneckých návrhov na jedného poslanca .\" Internetová stránka DoTankoch.sk poskytuje prehľad údajov z júla 2013 o aktivite poslancov NRSR. V kategórii najviac rozprávajú je v top 10 až šesť poslancov OĽaNO. V kategórii najviac predkladajú zákony sú v top 5 až štyria poslanci OĽaNO. V kategórii najviac pripomienkujú zákony sú v top 10 až štyria poslanci OĽaNO. Vo všetkých kategória boli na prvom mieste poslanci OĽaNO a ich zastúpenie poslaneckého klubu bolo najvýraznejšie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných zisťovaní o aktivite poslancov v NR SR (z roku 2013) možno potvrdiť, že klub OĽaNO je najaktívnejší. Podľa HNonline.sk možno poslanecký klub OĽaNO , vďaka aktivite svojich členov, považovať za jeden z najaktívnejších. Poslanci OĽaNO dominovali v každej z kategórii (pozmeňujúce návrhy, poslanecká iniciatíva). V prípade kategórie interpelácie bol najaktívnejší M. Beblavý (nezaradený), na 2. až 4. mieste nasledovali poslanci OĽaNO (Huba, Juriniová, Mičovský). Najaktívnejším klubom bol klub OĽaNO. Iná, podobná analýza sa objavila na portály Aktuality.SK. Poslanecký klub OĽaNO bol vyhodnotený ako najaktívnejší zo všetkých klubov. Aktuality.SK , 6. januára 2014: \"Pod najväčší počet poslaneckých návrhov zákonov z dielne OĽaNO sa v roku 2013 podpísal Miroslav Kadúc. Jeho meno figuruje až na 23 návrhoch zákonov. Aktívny v predkladaní zákonov bol aj poslanec Martin Fecko, či Igor Matovič. Podpisy oboch sú zhodne za 21 poslaneckými návrhmi. ... Vo všeobecnosti sú to práve poslanci OĽaNO, ktorí predložili v roku 2013 v priemere najviac poslaneckých návrhov na jedného poslanca .\" Internetová stránka DoTankoch.sk poskytuje prehľad údajov z júla 2013 o aktivite poslancov NRSR. V kategórii najviac rozprávajú je v top 10 až šesť poslancov OĽaNO. V kategórii najviac predkladajú zákony sú v top 5 až štyria poslanci OĽaNO. V kategórii najviac pripomienkujú zákony sú v top 10 až štyria poslanci OĽaNO. Vo všetkých kategória boli na prvom mieste poslanci OĽaNO a ich zastúpenie poslaneckého klubu bolo najvýraznejšie. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk", "OĽaNO", "Aktuality.SK", "DoTankoch.sk"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/v-parlamente-je-najaktivnejsia-jurinova-prevysuje-kolegov-600021", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=39", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=viete-ako-poslanci-pracovali-pozrite-si-prehlad-aktivity-poslancov", "http://dotankoch.sk/poslanci/obdobie/6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:32.038899+00:00"}
{"id": "vr27325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27325", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Ja ako bývalý novinár samozrejme beriem to, že každý má názor...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyula Bárdos v životopise uvádza, že pracoval v rokoch 1983 až 1992 ako redaktor v rôznych maďarských periodikách. (Napríklad) V rokoch 1983 až 1989 pracoval ako redaktor/novinár pre Vydavateľstvo Príroda a v rokoch 1989-1992 ako zástupca šéfredaktora v Redakcii Szabad Újság , ktorý publikuje články z prostredia školstva, kultúry, podnikania, hospodárstva či medzinárodných vzťahov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Gyula Bárdos v životopise uvádza, že pracoval v rokoch 1983 až 1992 ako redaktor v rôznych maďarských periodikách. (Napríklad) V rokoch 1983 až 1989 pracoval ako redaktor/novinár pre Vydavateľstvo Príroda a v rokoch 1989-1992 ako zástupca šéfredaktora v Redakcii Szabad Újság , ktorý publikuje články z prostredia školstva, kultúry, podnikania, hospodárstva či medzinárodných vzťahov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["Gyula Bárdos", "pracoval", "Szabad Újság"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/gyula-bardos/", "http://www.osobnosti.sk/osobnost_tlac.php?ID=478", "http://ipredplatne.sk/product/szabad-ujsag/671829c28078"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:47.240035+00:00"}
{"id": "vr32685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32685", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Je tu pani Piussi, ktorá je stíhaná, tak musím povedať, že ona stíhaná nie je ako osoba.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Film Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ obsahuje rozhovor s členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Helenou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej. Sudkyňa Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh. Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a údajne podala aj trestné oznámenie n a základe § 377 Trestného zákona Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. SITA, 16.11.2012: Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a 23. júla trestné oznámenie, na základe čoho polícia začala spomínané trestné stíhanie vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu. Nedá sa presne overiť, či je trestné stíhanie vedené proti neznámej osobe alebo či je vedené priamo proti Z. Piussi. Na to by bolo potrebné zverejniť presné znenie stíhania. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Film Zuzany Piussi „Nemoc tretej moci“ obsahuje rozhovor s členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Helenou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej. Sudkyňa Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh. Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a údajne podala aj trestné oznámenie n a základe § 377 Trestného zákona Porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. SITA, 16.11.2012: Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala sudkyňa Kožíková žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a 23. júla trestné oznámenie, na základe čoho polícia začala spomínané trestné stíhanie vo veci prečinu porušenia dôvernosti ústneho prejavu. Nedá sa presne overiť, či je trestné stíhanie vedené proti neznámej osobe alebo či je vedené priamo proti Z. Piussi. Na to by bolo potrebné zverejniť presné znenie stíhania. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Film", "SITA,"], "url": ["http://sudcovia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=702:trestne-stihanie-za-film-zuzany-piussi-o-slovenskom-sudnictve-je-neopodstatnene&catid=37:uvahy&Itemid=37", "http://www.sme.sk/c/6605853/borec-v-kauze-piussi-stojim-na-strane-slobody-prejavu.html#ixzz2CgliViPQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:07.840938+00:00"}
{"id": "vr30903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30903", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Világi spolupracuje ako šéf Slovnaftu, pretože odvádza tantiemy a dividendy Maďarom. A je tam absolútna komunikácia a ja dneska hovorím, že aj to je jeden z dôvodov najdrahšieho benzínu v Európe, aký máme.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko je v rebríčku krajín EÚ podľa cien benzínu na 16. mieste . (7 krajín má ceny benzínu vyššie).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je v rebríčku krajín EÚ podľa cien benzínu na 16. mieste . (7 krajín má ceny benzínu vyššie)."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["16. mieste", "TA3", "natankuj.sk", "spotrebné dane"], "url": ["http://natankuj.sme.sk/ceny-phm/?submenu=cestovanie", "http://www.ta3.com/clanok/7375/koncom-tyzdna-by-mal-opat-zdraziet-benzin-aj-nafta.html", "http://natankuj.sme.sk/c/6209710/benzin-vyrazne-zdrazie-nafta-o-pol-centa.html", "http://finexpert.e15.cz/jak-vysoke-je-zdaneni-benzinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:21.895930+00:00"}
{"id": "vr31204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31204", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Rovnako tak platinové sitká naozaj neboli (odhalené pozn.) na základe zverejňovania zmlúv , ale na základe pochybnej reakcie na elektronickú aukciu.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kauza platinové sitká bola odhalená na základe nevýhodného predaja platinových sitiek v elektronickej aukci i. Podozrivý predaj platinových sitiek odhalil redaktor TV Markíza Ján Maloch. Denník SME uvádza popis aukcie: Elektronická aukcia trvala 20 minút. Do aukcie sa zapojili firmy Euro Invest Limited, Energypower a Hudobov Heneken. Ani jedna nemá v obchodnom registri zapísané podnikanie s drahými kovmi. O predaji platiny nevedeli firmy , ktoré by za ňu zrejme ponúkli vyššiu sumu. TV Markíza totiž oslovila päť firiem, ktoré sa zaoberajú výkupom kovov vrátane tej najväčšej na Slovensku. Žiadna z nich o predaji platiny nevedela. Priebeh aukcie (prihadzovanie) bol nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["Kauza platinové sitká bola odhalená na základe nevýhodného predaja platinových sitiek v elektronickej aukci i. Podozrivý predaj platinových sitiek odhalil redaktor TV Markíza Ján Maloch. Denník SME uvádza popis aukcie: Elektronická aukcia trvala 20 minút. Do aukcie sa zapojili firmy Euro Invest Limited, Energypower a Hudobov Heneken. Ani jedna nemá v obchodnom registri zapísané podnikanie s drahými kovmi. O predaji platiny nevedeli firmy , ktoré by za ňu zrejme ponúkli vyššiu sumu. TV Markíza totiž oslovila päť firiem, ktoré sa zaoberajú výkupom kovov vrátane tej najväčšej na Slovensku. Žiadna z nich o predaji platiny nevedela. Priebeh aukcie (prihadzovanie) bol nasledovný:"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["aukci", "SME", "nevedeli firmy", "Priebeh aukcie", "Michal Hudoba"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/velmi-nevyhodny-biznis-stat-predal-platinu-vyrazne-pod-cenu.html", "http://www.sme.sk/c/6118136/platinova-aukcia-ludi-sdku-nebola-fer.html", "https://demagog.sk/vyrok/tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/velmi-nevyhodny-biznis-stat-predal-platinu-vyrazne-pod-cenu.html", "http://www.sme.sk/c/6118136/platinova-aukcia-ludi-sdku-nebola-fer.html", "http://www.sme.sk/c/6118136/platinova-aukcia-ludi-sdku-nebola-fer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:06.763675+00:00"}
{"id": "vr29928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29928", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na hraničnom priechode v Komárne BMW X6, čo je veľmi zaujímavé vozidlo, bol za volantom Iračan s britským pasom, s tromi teda naozaj super vyšportovanými a niekoľkými tisíckami eur vydotovanými mladými mužmi, ktorí okamžite tvrdili, že sú sýrski utečenci.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediná momentálne dostupná správa o utečencoch zachytených na hraničnom priechode pri Komárne sa viaže na dodávku zadržanú 31. augusta 2015, ktorá prevážala 20 osôb sýrskeho pôvodu. Výrok je preto neoveriteľný. Podľa dostupných informácií bola v dodávke medzi 20 sýrskymi utečencami aj jedna žena. Vodičom bol občan Veľkej Británie iráckeho pôvodu. Pár dní predtým boli taktiež zadržané ďalšie tri dodávky. V sobotu 29.8. auto s 30 migrantmi a v nedeľu v Žilinskom okrese auto s 29 migrantmi. V ten istý deň, 31.8., bola zadržaná ešte jedna dodávka s 26 migrantmi na hraničnom priechode v Čunove. Nakoľko o BMW X6 ani o žiadnom inom osobnom aute prevážajúcom utečencov zo Sýrie sme v médiách zmienku nenašli, no nemožno podobný incident na vylúčiť, daný výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jediná momentálne dostupná správa o utečencoch zachytených na hraničnom priechode pri Komárne sa viaže na dodávku zadržanú 31. augusta 2015, ktorá prevážala 20 osôb sýrskeho pôvodu. Výrok je preto neoveriteľný. Podľa dostupných informácií bola v dodávke medzi 20 sýrskymi utečencami aj jedna žena. Vodičom bol občan Veľkej Británie iráckeho pôvodu. Pár dní predtým boli taktiež zadržané ďalšie tri dodávky. V sobotu 29.8. auto s 30 migrantmi a v nedeľu v Žilinskom okrese auto s 29 migrantmi. V ten istý deň, 31.8., bola zadržaná ešte jedna dodávka s 26 migrantmi na hraničnom priechode v Čunove. Nakoľko o BMW X6 ani o žiadnom inom osobnom aute prevážajúcom utečencov zo Sýrie sme v médiách zmienku nenašli, no nemožno podobný incident na vylúčiť, daný výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["20 sýrskymi"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366401-v-komarne-zadrzali-dodavku-s-dalsimi-20-syrskymi-utecencami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:05.403068+00:00"}
{"id": "vr34887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34887", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme hlasovali. Viete čo, to takto pravda nie je. Práve že napríklad návrh pána vtedajšieho predsedu Národnej rady pána Pašku ani vlastní Smeráci nepodporili. To znamená, my sme podporili.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ten návrh, o ktorom hovoril Pavol Paška, vtedajšia SMK nepodporila - vo všetkých prípadoch sa zdržali hlasovania. Naopak, SMER za jeho podporu aktívne hlasoval.", "analysis_paragraphs": ["Ten návrh, o ktorom hovoril Pavol Paška, vtedajšia SMK nepodporila - vo všetkých prípadoch sa zdržali hlasovania. Naopak, SMER za jeho podporu aktívne hlasoval."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vo všetkých prípadoch"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=571&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:45.012673+00:00"}
{"id": "vr28704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28704", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Dnes sa ten projekt (električka do Petržalky) obstaral, naprojektoval a realizuje sa. (...) Termín to má 30. 10. 2015.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálny termín ukončenia prvej etapy je v súčasnej dobe skutočne naplánovaný na 30. októbra 2015, ako sa uvádza napríklad portál IMHD . V súčasnej dobe už prebieha výstavba.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny termín ukončenia prvej etapy je v súčasnej dobe skutočne naplánovaný na 30. októbra 2015, ako sa uvádza napríklad portál IMHD . V súčasnej dobe už prebieha výstavba."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["IMHD", "prebiehajúcej výstavbe", "výberu zhotoviteľa"], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12874/I-etapa-vystavby-elektricky-do-Petrzalky.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11007045&archiv=0&p1=11066768", "http://www.bratislava.sk/nosny-system-mhd-1-cast/d-11044409/p1=11066768"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:50.569363+00:00"}
{"id": "vr35976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35976", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...riešili sme ekonomiku, kde z mínus vysokého mínusu sme prešli do aktív, mali ste v Národnej banke aktív 10 miliárd dolárov, kým my sme tam mali pár miliónov, mali ste hotovosť v plusoch 34 miliárd, ktoré boli vedené na oprávkach.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné je Mečiarovo tvrdenie o počítaní dlhov a malej privatizácii. Nevieme, o čom hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné je Mečiarovo tvrdenie o počítaní dlhov a malej privatizácii. Nevieme, o čom hovorí."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:17.907214+00:00"}
{"id": "vr38573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38573", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...lebo oni nasľubovali 120 rýchlych, napríklad SaS 120 rýchlych opatrení, ktorí sú schopní rýchlo urobiť, neurobili ani jedno, hovoria, že máme štyri roky zrazu a toto je presne toho dôkaz.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SaS malo volebný program \"120+ dobrých nápadov pre lepší život na Slovensku\". Ako sa píše v samotnom sprievodnom texte: \" Závisí od Vás, našich voličov, koľko z našich návrhov sa nám podarí presadiť. Čím lepší volebný výsledok docielime, tým viac budeme môcť presadiť.\" Pri posudzovaní implementácie nápadov teda treba brať do úvahy, koľko z volebného programu sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. Čiastočné (a subjektívne) hodnotenie po polroku pôsobenia ponúka SaS tu .", "analysis_paragraphs": ["SaS malo volebný program \"120+ dobrých nápadov pre lepší život na Slovensku\". Ako sa píše v samotnom sprievodnom texte: \" Závisí od Vás, našich voličov, koľko z našich návrhov sa nám podarí presadiť. Čím lepší volebný výsledok docielime, tým viac budeme môcť presadiť.\" Pri posudzovaní implementácie nápadov teda treba brať do úvahy, koľko z volebného programu sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády. Čiastočné (a subjektívne) hodnotenie po polroku pôsobenia ponúka SaS tu ."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["volebný program", "tu"], "url": ["http://120napadov.sk/", "http://www.strana-sas.sk/prvy-semester-sas-vo-vlade---zodpovednost,-kontrola-a-vizia-video/230"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:24.058161+00:00"}
{"id": "vr37066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37066", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Je dôležité mať na čele generálnej prokuratúry generálneho prokurátora aj keď opäť zákon na túto situáciu pamätá a už to je isté posolstvo, ak zákon pamätá na to, že tu generálny prokurátor nemusí byť zvolený v čase, keď tomu predchádzajúcemu uplynie funkčné obdobie, tak zákon pred počíta, predpokladá tú možnosť, že sa to Národnej rade nepodarí,", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR pripúšťa možnosť nezvolenia GP na prvý a ani druhý krát. Stanovuje toto: \"ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIEGENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. (2) Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada. (3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby. § 125 Podrobnosti o podávaní návrhov na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR pripúšťa možnosť nezvolenia GP na prvý a ani druhý krát. Stanovuje toto: \"ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIEGENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Súčasťou návrhu na vymenovanie je životopis a súhlas navrhovaného s kandidatúrou. Ústavnoprávny výbor predloží návrh so svojím stanoviskom predsedovi národnej rady, ktorý ho so stanoviskom ústavnoprávneho výboru navrhne na program najbližšej schôdze národnej rady. (2) Kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora navrhuje prezidentovi republiky národná rada. (3) Navrhnutý je kandidát, ktorý získal vo voľbách v tajnom hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. (4) Ak kandidát nebol zvolený (odsek 3), vykoná sa opakovaná voľba. (5) Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja navrhovaní, ktorí získali najväčší počet hlasov. V prípade rovnosti počtu hlasov sa na opakovanej voľbe zúčastnia všetci navrhovaní, ktorí tento počet získali. (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby. § 125 Podrobnosti o podávaní návrhov na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora upraví volebný poriadok, ktorý schváli národná rada.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 350/1996 Z. z."], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:39.610435+00:00"}
{"id": "vr14065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14065", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Dnes požičiavame si, keď si požičiavame peniaze, tak platíme naspäť menej ako sme si ich požičali.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko si požičalo peniaze za zápornú úrokovú sadzbu. Pri predávaní dlhopisov so záporným výnosom štát vráti menej, ako si požičal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko si požičalo peniaze za zápornú úrokovú sadzbu. Pri predávaní dlhopisov so záporným výnosom štát vráti menej, ako si požičal. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "skonštatoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:25.770031+00:00"}
{"id": "vr34114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34114", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď bol premiér u ministra Počiatka, to bolo posledné zhodnotení myslím ministerstiev, tak tam odkázali, že na 4 roky chcú preinvestovať 8 miliard. Je to neskutočné číslo. Na diaľnice, železnice, na teda dopravnú infraštruktúru. Je nereálne. Vtedy som povedal, že je nereálne a dnes po roku, 13 mesiacov sa dá zhodnotiť už formálne, koľko sa stihlo, ministerstvo dopravy investovalo štvrť miliardy, necelú.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že R. Fico a J. Počiatek vyhlásili, že majú v pláne investovať do apríla 2016 až 8 mld. eur. Je tiež pravdou, že za celé obdobie druhej vlády R. Fica vyčerpala zatiaľ vláda menej ako štvrť miliardy eur v OP Doprava. Nenašli sme síce vyjadrenie Jána Figeľa, v ktorom by explicitne hovoril, že považuje tieto čísla za nereálne, avšak význam jeho komentáru vyznieva v podobnom duchu a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA (14.2.2013): \" Premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom rezortu dopravy Jánom Počiatkom informoval, že do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry na Slovensku sa do apríla 2016 investuje 8 mld. € . Dopravnú infraštruktúru považuje za dôležitú pre podporu hospodárskeho rastu. Počas funkčného obdobia terajšej vlády by malo byť podľa premiéra ukončených okolo 140 km diaľnic a rýchlostných ciest, rozostavaných 310 kilometrov a pripravených na výstavbu ďalších dvesto kilometrov. Začať sa má aj s modernizáciou a opravou vyše 1 000 km ciest I. triedy. \" Ján Figeľ sa po danom tvrdení skutočne vyjadril, že výsledky ministerstva dopravy \" skôr hovoria kriticky o stave vecí a o maľovaní analýz a plánov do budúcnosti“. „Za rok činností sú dôležité už výsledky, nielen zámery a už vôbec nie predchádzajúce sľuby. Ak by boli výsledky, tak sa nimi určite Robert Fico a Ján Počiatek pochvália, “ povedal po rokovaní premiéra a ministra dopravy na brífingu Figeľ. Čerpanie OP Doprava ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 27,29% . Čo predstavuje sumu približne 0,875 mld. eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 33,44%. Čo predstavuje sumu približne 1 ,057 mld. eur. Suma, ktorú vyčerlala len druhá vláda R. Fica (rozdiel koniec mája 2013 a koniec marca 2012) je približne 181 mil. eur, čo je menej ako štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že R. Fico a J. Počiatek vyhlásili, že majú v pláne investovať do apríla 2016 až 8 mld. eur. Je tiež pravdou, že za celé obdobie druhej vlády R. Fica vyčerpala zatiaľ vláda menej ako štvrť miliardy eur v OP Doprava. Nenašli sme síce vyjadrenie Jána Figeľa, v ktorom by explicitne hovoril, že považuje tieto čísla za nereálne, avšak význam jeho komentáru vyznieva v podobnom duchu a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. SITA (14.2.2013): \" Premiér Robert Fico po rokovaní so šéfom rezortu dopravy Jánom Počiatkom informoval, že do rozvoja cestnej a železničnej infraštruktúry na Slovensku sa do apríla 2016 investuje 8 mld. € . Dopravnú infraštruktúru považuje za dôležitú pre podporu hospodárskeho rastu. Počas funkčného obdobia terajšej vlády by malo byť podľa premiéra ukončených okolo 140 km diaľnic a rýchlostných ciest, rozostavaných 310 kilometrov a pripravených na výstavbu ďalších dvesto kilometrov. Začať sa má aj s modernizáciou a opravou vyše 1 000 km ciest I. triedy. \" Ján Figeľ sa po danom tvrdení skutočne vyjadril, že výsledky ministerstva dopravy \" skôr hovoria kriticky o stave vecí a o maľovaní analýz a plánov do budúcnosti“. „Za rok činností sú dôležité už výsledky, nielen zámery a už vôbec nie predchádzajúce sľuby. Ak by boli výsledky, tak sa nimi určite Robert Fico a Ján Počiatek pochvália, “ povedal po rokovaní premiéra a ministra dopravy na brífingu Figeľ. Čerpanie OP Doprava ku koncu marca 2012 (posledného mesiaca vlády I. Radičovej) bolo na úrovni 27,29% . Čo predstavuje sumu približne 0,875 mld. eur. Na konci mája roku 2013 bolo aktuálne čerpanie eurofondov v programovom období 2007 - 2013 na úrovni 33,44%. Čo predstavuje sumu približne 1 ,057 mld. eur. Suma, ktorú vyčerlala len druhá vláda R. Fica (rozdiel koniec mája 2013 a koniec marca 2012) je približne 181 mil. eur, čo je menej ako štvrť miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Ján Figeľ", "marca", "mája"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Rozvoj-cestnej-a-zeleznicnej-infrastruktury?l=1&c=0&i=58260&p=1", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/258882-stat-chce-naliat-do-dialnic-a-zeleznic-za-tri-roky-8-miliard-eur/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-maja-2013-na-urovni-41-50-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:20.750257+00:00"}
{"id": "vr14036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14036", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Štatistika Europolu napríklad hovorí, že každý rok je v Európskej únii zatknutých niekoľko stoviek ľudí podozrivých z terorizmu.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej výročnej správy (.pdf, s. 8) agentúry Europol bolo v roku 2014 za podozrenie z aktivít spojených s terorizmom zatknutých 774 osôb, z toho najväčšia časť (395 osôb) za nábožensky motivovaný terorizmus. V roku 2013 to bolo 535 osôb celkovo a 216 za nábožensky motivovaný terorizmus. Ďalšími častými motívmi je ľavicový a pravicový extrémizmus a separatizmus. Podľa správy z roku 2013 (.pdf, s. 9) bol v roku 2012 počet zatknutí 537, v roku 2011 došlo k 484 zatknutiam a v roku 2010 k 611. V posledných rokoch sa tak skutočne dá hovoriť o stovkách zatknutí z dôvodu podozrenia z terorizmom spojených aktivít, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej výročnej správy (.pdf, s. 8) agentúry Europol bolo v roku 2014 za podozrenie z aktivít spojených s terorizmom zatknutých 774 osôb, z toho najväčšia časť (395 osôb) za nábožensky motivovaný terorizmus. V roku 2013 to bolo 535 osôb celkovo a 216 za nábožensky motivovaný terorizmus. Ďalšími častými motívmi je ľavicový a pravicový extrémizmus a separatizmus. Podľa správy z roku 2013 (.pdf, s. 9) bol v roku 2012 počet zatknutí 537, v roku 2011 došlo k 484 zatknutiam a v roku 2010 k 611. V posledných rokoch sa tak skutočne dá hovoriť o stovkách zatknutí z dôvodu podozrenia z terorizmom spojených aktivít, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "správy"], "url": ["https://www.europol.europa.eu/content/european-union-terrorism-situation-and-trend-report-2015", "https://www.europol.europa.eu/content/te-sat-2013-eu-terrorism-situation-and-trend-report"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:34.510904+00:00"}
{"id": "49387", "numeric_id": 49387, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49387", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ja vám poviem príklad iný. Keď nastala tá kríza na Ukrajine, ten vojnový konflikt, tak prišli migranti z Ukrajiny a zoberte si, že sme im otvorili náruč.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol umožnený všetkým osobám utekajúcim pred vojnovým konfliktom krátkodobý pobyt do 90 dní, pričom existovala možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu či dočasné útočisko. Individuálne posúdenie umožnilo vstup aj tým, ktorí nemali platné cestovné doklady.\n\nVtedajší premiér Eduard Heger sa k situácii vyjadril nasledovne : ,,Slovensko je solidárne s Ukrajinou a sme lojálny sused. Bezpečnosť a prosperita Ukrajiny sú aj naším záujmom.’’\n\nBezprostredne po začiatku konfliktu sa k pomoci Ukrajine vyjadril kladne aj predseda Smeru-SD, Robert Fico: ,,Obeťou sú bežní občania Ukrajiny. Títo ľudia si zaslúžia humanitárnu podporu a pomoc vrátane našich slovenských kapacít.\"\n\nPodľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa na Slovensku registrovalo 112 350 utečencov z Ukrajiny a 131 885 utečencov požiadala o azyl na Slovensku.\n\nEurópska komisia eviduje 109 530 utečencov z Ukrajiny, ktorí na Slovensku využívajú dočasnú ochranu.", "analysis_paragraphs": ["Po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol umožnený všetkým osobám utekajúcim pred vojnovým konfliktom krátkodobý pobyt do 90 dní, pričom existovala možnosť požiadať o medzinárodnú ochranu či dočasné útočisko. Individuálne posúdenie umožnilo vstup aj tým, ktorí nemali platné cestovné doklady.", "Vtedajší premiér Eduard Heger sa k situácii vyjadril nasledovne : ,,Slovensko je solidárne s Ukrajinou a sme lojálny sused. Bezpečnosť a prosperita Ukrajiny sú aj naším záujmom.’’", "Bezprostredne po začiatku konfliktu sa k pomoci Ukrajine vyjadril kladne aj predseda Smeru-SD, Robert Fico: ,,Obeťou sú bežní občania Ukrajiny. Títo ľudia si zaslúžia humanitárnu podporu a pomoc vrátane našich slovenských kapacít.\"", "Podľa údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov sa na Slovensku registrovalo 112 350 utečencov z Ukrajiny a 131 885 utečencov požiadala o azyl na Slovensku.", "Európska komisia eviduje 109 530 utečencov z Ukrajiny, ktorí na Slovensku využívajú dočasnú ochranu."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["umožnený", "Individuálne posúdenie", "nasledovne", "vyjadril kladne", "registrovalo", "eviduje"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/618204-od-stredajsieho-popoludnia-prekrocilo-hranicu-slovenska-s-ukrajinou-vyse-7-tisic-ukrajincov/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=aktualizacia-situacia-na-hranicnych-priechodoch-s-ukrajinou", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko-poskytne-ukrajine-pomoc-viac-ako-530-milionov-eur-zo-zdrojov-eu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-pouzitie-vojenskej-sily-voci/614569-clanok.html", "https://data.unhcr.org/en/situations/ukraine", "https://www.consilium.europa.eu/en/infographics/ukraine-refugees-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:20.764981+00:00"}
{"id": "49815", "numeric_id": 49815, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49815", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Minister financií ma minulý mesiac informoval, že potom, ako sme predstavili konsolidačný balík, dopyt po našich dlhopisoch vzrástol takmer trojnásobne.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dopyt po slovenských dlhopisoch na poslednej aukcii pred predstavením konsolidačného balíčka, 16. septembra 2024, bol približne dvojnásobný ako hodnota predaných dlhopisov, na úrovni 923,5 milióna eur. Na aukcii 21. októbra ponúkli investori 2 100 miliónov eur, predali sa dlhopisy v hodnote 471 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože dopyt investorov po štátnych dlhopisoch sa zvýšil 2,3-násobne, čo nie je „takmer” trojnásobne.\n\nAgentúra pre riadenie dlhu a likvidity Slovenskej republiky uverejňuje mesačné reporty s informáciami o aukciách štátnych dlhopisov. V septembri 2024 sa konkurenčná časť aukcie slovenských dlhopisov konala 16. septembra, teda pred predstavením konsolidačného balíčka vládou (. pdf , s.1). Vláda konsolidačný balíček opatrení predstavila 17. septembra. Podľa reportu agentúry bol dopyt investorov po slovenských dlhopisoch na septembrovej aukcii na úrovni 923,5 miliónov eur (. pdf , s. 1). Na októbrovej aukcii, ktorá sa konala 21. októbra, teda po schválení balíka konsolidačných opatrení, bol dopyt investorov na úrovni 2 100 miliónov eur (. pdf , s. 1). Dopyt investorov po štátnych dlhopisoch sa zvýšil 2,3-násobne.\n\nAnalytik Marián Kočiš tvrdí , že dôvody, prečo stúpol dopyt pre štátne dlhopisy, môžu byť prevažne štedrá cenová politika a dobré načasovanie aukcií zo strany Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Pri štátnych dlhopisoch platí, že čím vyššia je výnosnosť dlhopisu pre investora, tým drahšia je pôžička pre štát. V dobe, kedy sa analytik vyjadroval, ešte investori nereagovali na potenciálne zmrazenie eurofondov.\n\nĎalším možným faktorom, ktorý sa mohol odraziť na dopyte po slovenských dlhopisoch, je fakt, že Európska centrálna banka (ECB) v októbri znížila tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov - úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií znížila na 3,25%, 3,40% a 3,65%. Rada guvernérov (najvyšší rozhodovací orgán ECB) o tomto kroku rozhodla na základe vízie zabezpečiť návrat inflácie na úrovni 2%.", "analysis_paragraphs": ["Dopyt po slovenských dlhopisoch na poslednej aukcii pred predstavením konsolidačného balíčka, 16. septembra 2024, bol približne dvojnásobný ako hodnota predaných dlhopisov, na úrovni 923,5 milióna eur. Na aukcii 21. októbra ponúkli investori 2 100 miliónov eur, predali sa dlhopisy v hodnote 471 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože dopyt investorov po štátnych dlhopisoch sa zvýšil 2,3-násobne, čo nie je „takmer” trojnásobne.", "Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity Slovenskej republiky uverejňuje mesačné reporty s informáciami o aukciách štátnych dlhopisov. V septembri 2024 sa konkurenčná časť aukcie slovenských dlhopisov konala 16. septembra, teda pred predstavením konsolidačného balíčka vládou (. pdf , s.1). Vláda konsolidačný balíček opatrení predstavila 17. septembra. Podľa reportu agentúry bol dopyt investorov po slovenských dlhopisoch na septembrovej aukcii na úrovni 923,5 miliónov eur (. pdf , s. 1). Na októbrovej aukcii, ktorá sa konala 21. októbra, teda po schválení balíka konsolidačných opatrení, bol dopyt investorov na úrovni 2 100 miliónov eur (. pdf , s. 1). Dopyt investorov po štátnych dlhopisoch sa zvýšil 2,3-násobne.", "Analytik Marián Kočiš tvrdí , že dôvody, prečo stúpol dopyt pre štátne dlhopisy, môžu byť prevažne štedrá cenová politika a dobré načasovanie aukcií zo strany Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Pri štátnych dlhopisoch platí, že čím vyššia je výnosnosť dlhopisu pre investora, tým drahšia je pôžička pre štát. V dobe, kedy sa analytik vyjadroval, ešte investori nereagovali na potenciálne zmrazenie eurofondov.", "Ďalším možným faktorom, ktorý sa mohol odraziť na dopyte po slovenských dlhopisoch, je fakt, že Európska centrálna banka (ECB) v októbri znížila tri kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov - úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií znížila na 3,25%, 3,40% a 3,65%. Rada guvernérov (najvyšší rozhodovací orgán ECB) o tomto kroku rozhodla na základe vízie zabezpečiť návrat inflácie na úrovni 2%."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["uverejňuje", "predstavením", "pdf", "predstavila", "pdf", "schválení", "pdf", "tvrdí", "vyššia", "znížila"], "url": ["https://www.ardal.sk/sk/ekonomicke-informacie/mesacne-reporty/mesacne-reporty-2024", "https://e.dennikn.sk/4200425/koalicia-oznamila-prekvapivo-velke-skrty-zvysi-dph-dan-pre-firmy-znizi-bonus-na-deti-a-zrusi-rodicovsky-dochodok/?p=4200425?ref=mwat", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_09_2024_sk.pdf", "https://e.dennikn.sk/4200425/koalicia-oznamila-prekvapivo-velke-skrty-zvysi-dph-dan-pre-firmy-znizi-bonus-na-deti-a-zrusi-rodicovsky-dochodok/?p=4200425?ref=mwat", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_09_2024_sk.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_10_2024_sk.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4196905", "https://e.dennikn.sk/minuta/4196905", "https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2024/html/ecb.mp241017~aa366eaf20.sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:22.246360+00:00"}
{"id": "46153", "numeric_id": 46153, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46153", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "A treba povedať na druhej strane, že keď sme vošli na rodinnú súkromnú oslavu, kde bola najbližšia moja rodina, a najbližší spolupracovníci, s ktorými som dennodenne v kontakte, tak na ten prípitok a na požívanie jedlá sme si tie rúška dali dole.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Michal Šípoš zverejnil fotky z hostiny jeho svadby 28. augusta. Ukazujú sediacich hostí bez rúšok - aj v momente, kedy práve nepili či nekonzumovali. Rovnako ukazujú desiatky stojacich hostí, ktorí si robia vnútri selfie alebo sa prizerajú - tiež bez rúšok. Nie je teda zjavne celou pravdou, že Michal Šípoš a jeho hostia si dali rúška dole (len) „na prípitok a požívanie jedla”, ako budí dojem jeho tvrdenie. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šípoš zverejnil fotky z hostiny jeho svadby 28. augusta. Ukazujú sediacich hostí bez rúšok - aj v momente, kedy práve nepili či nekonzumovali. Rovnako ukazujú desiatky stojacich hostí, ktorí si robia vnútri selfie alebo sa prizerajú - tiež bez rúšok. Nie je teda zjavne celou pravdou, že Michal Šípoš a jeho hostia si dali rúška dole (len) „na prípitok a požívanie jedla”, ako budí dojem jeho tvrdenie. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "Ukazujú", "ukazujú"], "url": ["https://www.facebook.com/uhricka/photos/pcb.10157725001013531/10157724999838531/", "https://www.facebook.com/uhricka/photos/pcb.10157725001013531/10157724999838531/", "https://www.facebook.com/uhricka/photos/pcb.10157725001013531/10157725000268531"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:51.717190+00:00"}
{"id": "vr32662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32662", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A my sme prešli tým rozhodnutím od extra predražených PPP projektov, ktoré by nás stáli ročne 30 rokov každý rok 500 miliónov eur.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spravodajský server SME.sk uvádza informácie , ktoré vychádzajú z výpočtu konzultanta svetovej banky Juraja Mesíka\n\n\"Najbližších 30 rokov zaplatíme zo svojich daní každý rok 600 miliónov eur súkromnému investorovi.\" Správa vyplýva z výpočtu konzultanta svetovej banky Juraja Mesíka", "analysis_paragraphs": ["Spravodajský server SME.sk uvádza informácie , ktoré vychádzajú z výpočtu konzultanta svetovej banky Juraja Mesíka", "\"Najbližších 30 rokov zaplatíme zo svojich daní každý rok 600 miliónov eur súkromnému investorovi.\" Správa vyplýva z výpočtu konzultanta svetovej banky Juraja Mesíka"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["informácie"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4360541/rysuje-sa-cena-za-ppp-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:37.404608+00:00"}
{"id": "vr26282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26282", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Tu by som len rád poznamenal, že Francúzi napríklad majú obmedzenú možnosť, ako podporiť politickú stranu. Je to 2 800 euro.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Milana Kňažka hodnotíme ako nepravdivý, pretože spomínané obmedzenie je na úrovni 7 500 eur a nie 2 800 eur. Maximálna čiastka, ktorou môžu fyzické osoby podporiť politickú stranu je 7500 eur na osobu, pričom príspevky právnických osôb sú zakázané. Súhrnné informácie o financovaní politických strán uvádza Veľvyslanectvo Francúzska v Prahe na svojej stránke . Podobné informácie uvádza aj Veľvyslanectvo Francúzska v Londýne. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Milana Kňažka hodnotíme ako nepravdivý, pretože spomínané obmedzenie je na úrovni 7 500 eur a nie 2 800 eur. Maximálna čiastka, ktorou môžu fyzické osoby podporiť politickú stranu je 7500 eur na osobu, pričom príspevky právnických osôb sú zakázané. Súhrnné informácie o financovaní politických strán uvádza Veľvyslanectvo Francúzska v Prahe na svojej stránke . Podobné informácie uvádza aj Veľvyslanectvo Francúzska v Londýne. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "uvádza"], "url": ["http://www.france.cz/System-financovani-politickych-stran-ve", "http://www.ambafrance-uk.org/Politics-Political-party-funding.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:37.851888+00:00"}
{"id": "vr14738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14738", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Teraz pán minister aj pred troma týždňami, sme mali parlamentné zasadnutie sa pochválil s tým, že e-health už ide. No napríklad v Dôvere to funguje tak, že vy keď ste pacient Dôvery, idete k lekárovi, dostanete to normálne SMS-kou, že aké lieky náhradné máte zadarmo, poprípade dostanete aj oznam, že na vaše meno bolo vypísaný nejaký liek.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Ministerstva môžeme nájsť informáciu o tom, že projekt eHealth už bol opäť spustený.Pacient Dôvery má k dispozícii online systém s informáciou o tom, aku zdravotnú starostlivosť mu lekári poskytli, ako a koľko môže ušetriť na predpísaných liekoch. Nie všetky informácie, ktoré spomína Bugár, sú skutočné dostupné prostreníctvom SMS, ale pacient si ich môže pozrieť prostredníctvom aplikácie na mobilnom telefóne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. E-Health je označenie pre elektronické zdravotníctvo. Jeho poslaním je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií podporiť naplnenie poslania zdravotníctva, najmä prispieť k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. Pred troma týždňami sa konalo 61. schôdza NR SR, kde sa o eHealte diskutovalo, podrobnejšie vyjadrenie nájdeme na stránke Ministerstva zdravotníctva SR , kde sa hovorí o spustení projektu eHealth do praxe. Podarilo sa nám vyriešiť dezolátny stav projektu, v ktorom zanechala eHealth predchádzajúca vláda. Vďaka prijatým opatreniam sme celý proces reštartovali, predovšetkým s prihliadnutím na potreby a ochranu pacientov.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Ministerstva môžeme nájsť informáciu o tom, že projekt eHealth už bol opäť spustený.Pacient Dôvery má k dispozícii online systém s informáciou o tom, aku zdravotnú starostlivosť mu lekári poskytli, ako a koľko môže ušetriť na predpísaných liekoch. Nie všetky informácie, ktoré spomína Bugár, sú skutočné dostupné prostreníctvom SMS, ale pacient si ich môže pozrieť prostredníctvom aplikácie na mobilnom telefóne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. E-Health je označenie pre elektronické zdravotníctvo. Jeho poslaním je prostredníctvom informačných a komunikačných technológií podporiť naplnenie poslania zdravotníctva, najmä prispieť k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a tým aj k zvyšovaniu kvality života občanov. Pred troma týždňami sa konalo 61. schôdza NR SR, kde sa o eHealte diskutovalo, podrobnejšie vyjadrenie nájdeme na stránke Ministerstva zdravotníctva SR , kde sa hovorí o spustení projektu eHealth do praxe. Podarilo sa nám vyriešiť dezolátny stav projektu, v ktorom zanechala eHealth predchádzajúca vláda. Vďaka prijatým opatreniam sme celý proces reštartovali, predovšetkým s prihliadnutím na potreby a ochranu pacientov."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["E-Health", "61. schôdza", "Ministerstva zdravotníctva SR", "Dôvera", "nasledovné"], "url": ["http://www.ezdravotnictvo.sk/Elektronicke-zdravotnictvo/Otazky-a-odpovede-o-eHealth/Stranky/TOP-20-otazok-a-odpovedi.aspx", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=332#current", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ehealth-v-praxi", "http://www.dovera.sk/plus", "http://www.dovera.sk/poistenec/elektronicka-pobocka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:37.311480+00:00"}
{"id": "vr31488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31488", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máte o 5 mandátov viac ako my (KDH ako SaS pozn.), čiže netvárme sa, že si teraz ujmete parlamentnú väčšinu, máte podpredsedu parlamentu, dvoch predsedov výborov, čiže tri pozície.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH získalo vo voľbách 10. marca 2012 16 mandátov. SaS získala o 5 mandátov menej, t.j. 11. Podľa predbežných dohôd, ktoré uvádza Portál pravda.sk by mali KDH pripadnúť dva predsednícke posty výborov NR SR (hodpodárstvo, kontrola SIS) a jeden post podpredsedu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["KDH získalo vo voľbách 10. marca 2012 16 mandátov. SaS získala o 5 mandátov menej, t.j. 11. Podľa predbežných dohôd, ktoré uvádza Portál pravda.sk by mali KDH pripadnúť dva predsednícke posty výborov NR SR (hodpodárstvo, kontrola SIS) a jeden post podpredsedu parlamentu."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["10. marca", "uvádza"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab4.jsp?lang=sk", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-sa-nedohodla-ani-na-treti-raz-d87-/sk_domace.asp?c=A120328_094533_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:08.060628+00:00"}
{"id": "vr35269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35269", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ani moc nie. Ako čo som jedine postrehol, tak od Richarda Sulíka vyjadrenie, že už bude chodiť na všetky koaličné rady. Že, keby že iba toto má byť nejaký výsledok tej našej aktivity, tak už to si myslím, že to je veľkým prínosom.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík účasť na zasadnutiach koaličnej rady sľúbil po prvom otvorenom liste poslancov za OL, kde sa okrem iného píše : „Nechceme sa už ďalej prizerať tomu, že na dôležitých zasadnutiach koaličnej rady sa nezúčastňujú všetci najvyšší predstavitelia koaličných strán“\n\nSulík na to reagoval: „Rozumiem im a v mnohom majú určite pravdu. My v SaS urobíme všetko preto, aby sme sa podobných chýb vyvarovali, a sám za seba môžem povedať, že na koaličných radách už chýbať nebudem.\"", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík účasť na zasadnutiach koaličnej rady sľúbil po prvom otvorenom liste poslancov za OL, kde sa okrem iného píše : „Nechceme sa už ďalej prizerať tomu, že na dôležitých zasadnutiach koaličnej rady sa nezúčastňujú všetci najvyšší predstavitelia koaličných strán“", "Sulík na to reagoval: „Rozumiem im a v mnohom majú určite pravdu. My v SaS urobíme všetko preto, aby sme sa podobných chýb vyvarovali, a sám za seba môžem povedať, že na koaličných radách už chýbať nebudem.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["kde sa okrem iného píše"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5580489/matovic-karhal-koaliciu-i-sulika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:32.348163+00:00"}
{"id": "vr36963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36963", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...ale takýto zákon o dvojakom občianstve predovšetkým nepozná žiadny štát EÚ.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:07.342461+00:00"}
{"id": "48835", "numeric_id": 48835, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48835", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "ÚRSO vypočítava cenu za prvých, za pol roka. A keď to by to bolo po starom, bolo by to vypočítané za pol roka, tak by to bolo niekde pod 190 EUR.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zmenil referenčné obdobie, podľa ktorého sa počítajú regulované ceny elektrickej energie pre rok 2023: kým doteraz to bolo prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka, tento rok sa budú odvíjať od cien v auguste a v septembri 2022. Keďže išlo o mesiace s najvyššími cenami elektrickej energie na burze, regulovaná cena silovej elektriny v súčasnosti presahuje 500 eur za megawatthodinu.\n\nPodľa analýzy energoportálu, ak by nedošlo k tejto zmene a zostalo by sa pri výpočte regulovanej ceny podľa cien v prvom polroku predošlého roka, boli by regulované ceny pre rok 2023 na úrovni 188€ za megawatthodinu. Na tento rozdiel doplácajú tzv. “zraniteľní” odberatelia s ročným odberom elektriny do 30 MWh, ktorých sa netýka dohoda štátu so Slovenskými elektrárňami o dodávkach lacnej elektriny. Táto dohoda sa týka len domácností.", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zmenil referenčné obdobie, podľa ktorého sa počítajú regulované ceny elektrickej energie pre rok 2023: kým doteraz to bolo prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka, tento rok sa budú odvíjať od cien v auguste a v septembri 2022. Keďže išlo o mesiace s najvyššími cenami elektrickej energie na burze, regulovaná cena silovej elektriny v súčasnosti presahuje 500 eur za megawatthodinu.", "Podľa analýzy energoportálu, ak by nedošlo k tejto zmene a zostalo by sa pri výpočte regulovanej ceny podľa cien v prvom polroku predošlého roka, boli by regulované ceny pre rok 2023 na úrovni 188€ za megawatthodinu. Na tento rozdiel doplácajú tzv. “zraniteľní” odberatelia s ročným odberom elektriny do 30 MWh, ktorých sa netýka dohoda štátu so Slovenskými elektrárňami o dodávkach lacnej elektriny. Táto dohoda sa týka len domácností."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["zmenil", "presahuje", "analýzy", "týka"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/Lrhvc7K/hirman-vyhlasil-ze-za-vysoke-zalohy-za-elektrinu-je-zodpovedne-byvale-vedenie-ministerstva-hospodarstva/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/654791-urso-sa-dostal-pod-palbu-kritiky-zmenil-preto-vypocet-regulovanej-ceny-elektriny-pre-rok-2024/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/regulator-rast-cien-elektriny-este-vyraznejsie-zvysenie-108670.aspx", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:45.516482+00:00"}
{"id": "vr29207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29207", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...sú to verejne overiteľné čísla zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a keď som povedal, že všeobecný lekár priemerne dostáva mesačne 2900 eur, špecialista okolo 3900...", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov sa náklady poisťovní na všeobecných lekárov dospelých pohybujú okolo 3000 eur, u pediatrov 2500 eur a v prípade špecialistov sú sumy o niečo vyššie. V prípade gynekológov sa jedná presne o 3900 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov sa náklady poisťovní na všeobecných lekárov dospelých pohybujú okolo 3000 eur, u pediatrov 2500 eur a v prípade špecialistov sú sumy o niečo vyššie. V prípade gynekológov sa jedná presne o 3900 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["uviedla"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/vseobecni-lekari-chcu-mat-iste-prijmy-558945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:15.555914+00:00"}
{"id": "vr26542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26542", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Minulý mesiac britský denník The Sun priniesol informáciu o incidente na palube civilného lietadla Airbus 330, keď počas dlhého letu ostalo riadenie lietadla na automatike, pretože obaja piloti zaspali. Piloti, ktorí sa k incidentu priznali Úradu pre civilné letectvo, pripísali svoje zlyhanie príliš intenzívnemu pracovnému vyťaženiu a príliš dlhým pracovným zmenám.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník The Sun v septembri 2013 skutocne publikoval clánok o incidente, ktorý spomína Jaroslav Paška (jeho výrok je z 8. októbra 2013). The Sun 26. septembra 2013 napísal , že \"plné lietadlo bolo ponechané pocas letu na autopilotovi, zatial co si obaja piloti v kokpite zdriemli\" (volný preklad, pozn.). Podla portálu cbsnews.com sa denník The Sun dostal k tejto informácii vdaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, kedže si od Britského Úradu pre civilné letectvo (U.K.'s Civil Aviation Authority) vyžiadal spis, ktorý obsahoval výpoved jedného z clenov posádky daného lietadla. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník The Sun v septembri 2013 skutocne publikoval clánok o incidente, ktorý spomína Jaroslav Paška (jeho výrok je z 8. októbra 2013). The Sun 26. septembra 2013 napísal , že \"plné lietadlo bolo ponechané pocas letu na autopilotovi, zatial co si obaja piloti v kokpite zdriemli\" (volný preklad, pozn.). Podla portálu cbsnews.com sa denník The Sun dostal k tejto informácii vdaka zákonu o slobodnom prístupe k informáciám, kedže si od Britského Úradu pre civilné letectvo (U.K.'s Civil Aviation Authority) vyžiadal spis, ktorý obsahoval výpoved jedného z clenov posádky daného lietadla. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "cbsnews.com"], "url": ["http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/news/5161906/Mid-air-scare-as-both-pilots-fall-asleep-during-long-haul-flight.html", "http://www.cbsnews.com/news/both-pilots-fall-asleep-during-british-airbus-flight-incident-report-reveals/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:40.323891+00:00"}
{"id": "vr16873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16873", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...300 kilometrov ciest bolo úplne obnovených, ďalšie stovky kilometrov boli opravené...", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V priebehu funkčného obdobia predsedu BBSK Mariana Kotlebu bolo podľa dostupných zdrojov opravených niekoľko desiatok kilometrov ciest. Nie sú verejne dostupné presné informácie o počte opráv a obnov ciest, ani dĺžka opravených a obnovených úsekov. Porovnanie stavu ciest II. a III. triedy v júni 2013 a v júni 2017 na základe analýzy Slovenskej správy ciest pritom nepotvrdzuje slová Kotlebu. V roku 2013 bolo 333,295 km ciest II. triedy vo veľmi dobrom stave, v roku 2017 bolo takto klasifikovaných už len 316,766 km. Úsekov vo veľmi dobrom stave ubudlo aj u ciest III. triedy, kým v roku 2013 bolo 770,809 km hodnotených takto, v roku 2017 bolo zaradených do kategórie vo veľmi dobrom stave 761,390 km. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V priebehu funkčného obdobia predsedu BBSK Mariana Kotlebu bolo podľa dostupných zdrojov opravených niekoľko desiatok kilometrov ciest. Nie sú verejne dostupné presné informácie o počte opráv a obnov ciest, ani dĺžka opravených a obnovených úsekov. Porovnanie stavu ciest II. a III. triedy v júni 2013 a v júni 2017 na základe analýzy Slovenskej správy ciest pritom nepotvrdzuje slová Kotlebu. V roku 2013 bolo 333,295 km ciest II. triedy vo veľmi dobrom stave, v roku 2017 bolo takto klasifikovaných už len 316,766 km. Úsekov vo veľmi dobrom stave ubudlo aj u ciest III. triedy, kým v roku 2013 bolo 770,809 km hodnotených takto, v roku 2017 bolo zaradených do kategórie vo veľmi dobrom stave 761,390 km. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "informovala", ".pdf", "Bystrické veci", "2013", "2017"], "url": ["http://www.bbrsc.sk/", "http://www.teraz.sk/regiony/bbsk-oprava-ciest-zvolen-krupina/260290-clanok.html", "http://www.bbrsc.sk/pdf/Vyrocna_sprava_2015.pdf", "http://www.bystrickeveci.sk/ruzovy-svet-mariana-kotlebu/", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2013.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:11.507025+00:00"}
{"id": "vr32815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32815", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A to sa týka aj budúceho roku. Ich má byť na Operačnom programe Vzdelávania 180 miliónov.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránkach operačného programu Vzdelávanie sme nenašli žiadnu informáciu o obheme finančných prostriedkov na rok 2013.", "analysis_paragraphs": ["Na stránkach operačného programu Vzdelávanie sme nenašli žiadnu informáciu o obheme finančných prostriedkov na rok 2013."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Vzdelávanie"], "url": ["http://www.asfeu.sk/operacny-program-vzdelavanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:23.644581+00:00"}
{"id": "vr38609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38609", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vôbec sme ho nezanechali v takom stave, pretože my sme odovzdali Slovensko v júli 2010 s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov Eurostatu (pdf.) sa pred Slovensko (4,3%) zaradilo Švédsko (4,5%) a Luxembursko (5,3%). Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov Eurostatu (pdf.) sa pred Slovensko (4,3%) zaradilo Švédsko (4,5%) a Luxembursko (5,3%). Fico by s najvyšším rastom mal pravdu, ak by sme použili napríklad čísla zo Septembra 2010 (.pdf) (ktoré sa objavili v našom hodnotení napríklad tu ), podľa ktorých Slovensko v druhom štvrťroku rástlo o 5%. Tieto čísla ale predstavovali iba prvý odhad (tak ako tie súčasné pre posledný štvrťrok 2010), ktorý je nepoužiteľný ak chceme porovnávať aktuálne hodnoty."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu (pdf.)", "čísla zo Septembra 2010", "tu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-08062011-AP/EN/2-08062011-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF", "http://demagog.sk/old/2010/09/iveta-radicova-robert-fico-o5m12-5-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:16.454760+00:00"}
{"id": "vr37690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37690", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Vláda si do programového vyhlásenia do svojho programového vyhlásenia dala tézu, že odbory, postavenie odborov treba oslabovať, že právomoci odborov alebo práva odborov a zamestnancov sú privilégia, ktoré treba odstrániť.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše: \"Vláda SR zastaví plytvanie finančných prostriedkov v sociálnych podnikoch, dôsledne prešetrí ich doterajšie hospodárenie a prehodnotí opodstatnenosť ich ďalšej existencie, Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností. S cieľom znižovania neprimeraných nákladov zamestnávateľov vláda SR zruší súbeh výpovednej doby a odstupného. Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené, a preto rozšíri možnosť uzatvárať vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Vláda SR zruší súčasný právny stav možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu príslušného zamestnávateľa pri rešpektovaní platných medzinárodných dohovorov. Spružní podmienky na výkon pracovnej zdravotnej služby a ponechá určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách. Vláda SR obmedzí súbeh dôchodku a príjmu u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnancov v služobnom pomere.\" B. Ondruš, napriek tomu, že to nie je presná citácia programového vyhlásenia, interpretuje jeho znenie a dôsledky korektne. \" Pod zrušením možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv bez súhlasu príslušného zamestnávateľa\" môžeme rozumieť oslabovanie práv odborov či zamestnancov resp. posilnenie práv zamestnávateľov. Rovnako dôležitá v tomto zmysle je téza o \" neopodstatnenosti privilégií odborov.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše: \"Vláda SR zastaví plytvanie finančných prostriedkov v sociálnych podnikoch, dôsledne prešetrí ich doterajšie hospodárenie a prehodnotí opodstatnenosť ich ďalšej existencie, Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností. S cieľom znižovania neprimeraných nákladov zamestnávateľov vláda SR zruší súbeh výpovednej doby a odstupného. Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené, a preto rozšíri možnosť uzatvárať vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Vláda SR zruší súčasný právny stav možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu príslušného zamestnávateľa pri rešpektovaní platných medzinárodných dohovorov. Spružní podmienky na výkon pracovnej zdravotnej služby a ponechá určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách. Vláda SR obmedzí súbeh dôchodku a príjmu u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnancov v služobnom pomere.\" B. Ondruš, napriek tomu, že to nie je presná citácia programového vyhlásenia, interpretuje jeho znenie a dôsledky korektne. \" Pod zrušením možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv bez súhlasu príslušného zamestnávateľa\" môžeme rozumieť oslabovanie práv odborov či zamestnancov resp. posilnenie práv zamestnávateľov. Rovnako dôležitá v tomto zmysle je téza o \" neopodstatnenosti privilégií odborov.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:49.789797+00:00"}
{"id": "vr36609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36609", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Všetci zainteresovaní vedeli o čo sa jedná. Potvrdil to aj zástupca EUROJUSTU, ktorý bol menovaný za bývalej vlády.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza SME „Turecké orgány hrubo porušili dohody. Závažným spôsobom porušili práva vodiča kamióna aj majiteľa prepravnej spoločnosti,\" povedal slovenský zástupca v Eurojuste Ladislav Hamran.\" Hamran je zástupcom Slovenska od septembra 2007, čiže zvolený minulou vládou.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza SME „Turecké orgány hrubo porušili dohody. Závažným spôsobom porušili práva vodiča kamióna aj majiteľa prepravnej spoločnosti,\" povedal slovenský zástupca v Eurojuste Ladislav Hamran.\" Hamran je zástupcom Slovenska od septembra 2007, čiže zvolený minulou vládou."], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hamran"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html#ixzz1AXUbkXGX", "http://www.sme.sk/c/3473475/zastupcom-slovenska-v-eurojuste-je-ladislav-hamran.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:40.995132+00:00"}
{"id": "49401", "numeric_id": 49401, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49401", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Ani z tej poslednej nóty, ktorú si vybavoval alebo z toho listu z Európskej komisie, ktorú si vybavovali opoziční poslanci, zrejme v europarlamente nevyplýva, že to nemôžeme urobiť, tzn. ja sa nedomnievam, že tu je dôvod na to, aby sme čelili nejakým sankciám.", "statement_date": "2023-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenská vláda predstavila návrh zákona, v ktorom chce presadiť zmeny v trestnom práve aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. Európska komisia na pripravované zmeny reagovala listom adresovanom ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, v ktorom, žiadala, aby slovenská vláda zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných úpravách a najmä, aby sa neuchyľovala k zrýchlenej procedúre. Komisia v liste nehovorí, že Slovenská republika nemôže zrušiť Špeciálnu prokuratúru, z jej vyjadrení, ako aj z vyjadrení ďalších európskych inštitúcii vyplýva, že by Slovensku pre jej zrušenie mohli hroziť sankcie. K rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa neskôr negatívne vyjadrila Predsedníčka európskej prokuratúry.\n\nEurópska komisia (EK) listom požiadala Slovenskú vládu, aby zastavili proces novelizácie trestného poriadku a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Christian Wigand, hovorca EK pre oblasť spravodlivosti, informoval, že EK považuje navrhované zmeny za urýchlené a vyžadujú dôkladnú analýzu, s ohľadom na ich široký rozsah a vplyv na viaceré oblasti práva EÚ. „Veľký rozsah zamýšľaných novelizácií a frekvencia oblastí práva EÚ, ktorých sa to týka, vyžaduje dôkladnú a hlbokú analýzu. Preto sme v tomto liste požiadali slovenskú vládu, aby zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných úpravách a najmä, aby sa neuchyľovala k zrýchlenej procedúre bez náležitého a dôkladného prerokovania so zainteresovanými subjektmi na národnej a európskej úrovni,“ uviedol Wigand.\n\nSúdnictvo patrí do právomocí členských štátov, ktoré si môžu upraviť organizáciu súdov podľa vlastných potrieb. Európska únia však môže členské štáty sankcionovať , pokiaľ ich kroky narušujú právny štát, ako tomu bolo v Poľsku a Maďarsku. EÚ tak môže na najkritickejšie prípady porušovania zásad právneho štátu reagovať vysokými pokutami, zmrazením eurofondov alebo odobratím hlasovacích práv.\n\nSlovensko by sa potenciálne mohlo dostať do podobnej situácie ako Poľsko. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z júna tohto roka konštatoval , že Poľská reforma súdnictva porušuje únijné právo. Súdny dvor síce potvrdil, že aj keď súdnictvo patrí do právomocí členského štátu, ten je však stále povinný dodržiavať právo EÚ.\n\nNa zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry upozornila aj Predsedníčka európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová. Kövesiová adresovala v pondelok 18. decembra (teda 8 dní po odznení Gašparovho výroku) Európskej komisii list pre vážne riziko porušenia zásad právneho štátu na Slovensku. EPPO má právomoc vyzvať Komisiu, aby začala konať proti členskej krajine, ktorá porušuje princípy právneho štátu a pozastaviť jej vyplácanie európskych peňazí. Podľa EPPO plánované kroky vlády SR predstavujú „amnestiu“ v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Kövesiová taktiež poznamenala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce.\n\nPre portál EURACTIV Slovensko sa hovorkyňa Európskej prokuratúry vyjadrila , že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím, čo môže byť aj dôvodom na ich zmrazenie.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská vláda predstavila návrh zákona, v ktorom chce presadiť zmeny v trestnom práve aj zrušenie špeciálnej prokuratúry. Európska komisia na pripravované zmeny reagovala listom adresovanom ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi, v ktorom, žiadala, aby slovenská vláda zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných úpravách a najmä, aby sa neuchyľovala k zrýchlenej procedúre. Komisia v liste nehovorí, že Slovenská republika nemôže zrušiť Špeciálnu prokuratúru, z jej vyjadrení, ako aj z vyjadrení ďalších európskych inštitúcii vyplýva, že by Slovensku pre jej zrušenie mohli hroziť sankcie. K rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sa neskôr negatívne vyjadrila Predsedníčka európskej prokuratúry.", "Európska komisia (EK) listom požiadala Slovenskú vládu, aby zastavili proces novelizácie trestného poriadku a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry. Christian Wigand, hovorca EK pre oblasť spravodlivosti, informoval, že EK považuje navrhované zmeny za urýchlené a vyžadujú dôkladnú analýzu, s ohľadom na ich široký rozsah a vplyv na viaceré oblasti práva EÚ. „Veľký rozsah zamýšľaných novelizácií a frekvencia oblastí práva EÚ, ktorých sa to týka, vyžaduje dôkladnú a hlbokú analýzu. Preto sme v tomto liste požiadali slovenskú vládu, aby zatiaľ nepokračovala v zamýšľaných úpravách a najmä, aby sa neuchyľovala k zrýchlenej procedúre bez náležitého a dôkladného prerokovania so zainteresovanými subjektmi na národnej a európskej úrovni,“ uviedol Wigand.", "Súdnictvo patrí do právomocí členských štátov, ktoré si môžu upraviť organizáciu súdov podľa vlastných potrieb. Európska únia však môže členské štáty sankcionovať , pokiaľ ich kroky narušujú právny štát, ako tomu bolo v Poľsku a Maďarsku. EÚ tak môže na najkritickejšie prípady porušovania zásad právneho štátu reagovať vysokými pokutami, zmrazením eurofondov alebo odobratím hlasovacích práv.", "Slovensko by sa potenciálne mohlo dostať do podobnej situácie ako Poľsko. Rozsudok Súdneho dvora EÚ z júna tohto roka konštatoval , že Poľská reforma súdnictva porušuje únijné právo. Súdny dvor síce potvrdil, že aj keď súdnictvo patrí do právomocí členského štátu, ten je však stále povinný dodržiavať právo EÚ.", "Na zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry upozornila aj Predsedníčka európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová. Kövesiová adresovala v pondelok 18. decembra (teda 8 dní po odznení Gašparovho výroku) Európskej komisii list pre vážne riziko porušenia zásad právneho štátu na Slovensku. EPPO má právomoc vyzvať Komisiu, aby začala konať proti členskej krajine, ktorá porušuje princípy právneho štátu a pozastaviť jej vyplácanie európskych peňazí. Podľa EPPO plánované kroky vlády SR predstavujú „amnestiu“ v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ. Kövesiová taktiež poznamenala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce.", "Pre portál EURACTIV Slovensko sa hovorkyňa Európskej prokuratúry vyjadrila , že zníženie trestov za korupciu ovplyvní aj účinnosť ochrany eurofondov pred zneužitím, čo môže byť aj dôvodom na ich zmrazenie."], "analysis_date": "2024-01-05", "analysis_sources": {"text": ["požiadala", "patrí", "sankcionovať", "bolo", "konštatoval", "upozornila", "právomoc", "predstavujú", "vyjadrila"], "url": ["https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2023120600000496", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sudny-dvor-polska-reforma-sudnictva-porusuje-unijne-pravo/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/analyza-moze-brusel-zasiahnut-proti-ficovi/", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/eu-affairs/20180222STO98434/porusovanie-hodnot-eu-ako-na-ne-reaguje-eu-infografika", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/sudny-dvor-polska-reforma-sudnictva-porusuje-unijne-pravo/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/predsednicka-europskej-prokuratury-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/europska-prokuratura-varuje-pred-zmenami-navrhnutymi-slovenskou-vladou/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/predsednicka-europskej-prokuratury-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-prokuratura-ma-obavy-z-vladnych-planov-znizit-tresty-za-korupciu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:13.163219+00:00"}
{"id": "47028", "numeric_id": 47028, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47028", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Sme ako Slovensko prepracovali na najhoršie rekordné čísla v počte úmrtí a v počte hospitalizácií na celom svete.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Our World in Data malo Slovensko od 6. februára do 5. marca najvyšší sedemdňový priemer počtu úmrtí v dôsledku COVID-19 na jeden milión obyvateľov na svete. Najhorší na svete sme boli aj v počte hospitalizovaných na jeden milión obyvateľov, a to medzi 6. do 23. februárom. Neskôr nás v oboch ukazovateľoch predbehlo Česko. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Our World in Data malo Slovensko od 6. februára do 5. marca najvyšší sedemdňový priemer počtu úmrtí v dôsledku COVID-19 na jeden milión obyvateľov na svete. Najhorší na svete sme boli aj v počte hospitalizovaných na jeden milión obyvateľov, a to medzi 6. do 23. februárom. Neskôr nás v oboch ukazovateľoch predbehlo Česko. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["počtu úmrtí", "počte hospitalizovaných"], "url": ["https://ourworldindata.org/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=earliest..latest&country=GBR~SVK~USA~ISR~CZE~BRA~IND~RUS~TUR~FRA~DEU~COL&region=World&deathsMetric=true&interval=smoothed&hideControls=true&perCapita=true&smoothing=7&pickerMetric=location&pickerSort=asc", "https://ourworldindata.org/grapher/current-covid-hospitalizations-per-million?tab=chart&stackMode=absolute&time=2020-03-01..latest&country=AUT~CZE~FRA~HUN~ITA~POL~SVK~ESP~GBR~USA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:04.916103+00:00"}
{"id": "vr36511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36511", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Nakoniec sme boli tí, ktorí prebrali zodpovednosť po roku 92 za hlbokú krízu slovenskú, keď padlo o 25% dole a vyriešili sme ju pozitívne ako prví v strednej a východnej Európe.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mečiar opakovane popisuje neexistujúci stav: HDP Slovenska nikdy nedosiahlo medziročne dvadsať päť percentný pokles, rekordne nízko (medziročne pokles o 14,5 percenta) bolo v roku 1991. Podľa informácií (pdf) Národnej banky Slovenska patrí prvenstvo za návrat k rastu HDP nad nulou Poľsku (prelom rokov 1991 a 1992), za ním nasleduje Slovinsko (prelom 1992 a 1993). Slovensku medziročne rástlo reálne HDP podľa NBS až od roku 1994, rovnako ako Maďarsku a Česku. Porovnanie krajín z pohľadu rastu HDP v roku z dielne OECD tiež nedáva Mečiarovi za pravdu čo sa týka nášho údajného prvenstva- predbehlo nás ako Poľsko, tak Maďarsko.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar opakovane popisuje neexistujúci stav: HDP Slovenska nikdy nedosiahlo medziročne dvadsať päť percentný pokles, rekordne nízko (medziročne pokles o 14,5 percenta) bolo v roku 1991. Podľa informácií (pdf) Národnej banky Slovenska patrí prvenstvo za návrat k rastu HDP nad nulou Poľsku (prelom rokov 1991 a 1992), za ním nasleduje Slovinsko (prelom 1992 a 1993). Slovensku medziročne rástlo reálne HDP podľa NBS až od roku 1994, rovnako ako Maďarsku a Česku. Porovnanie krajín z pohľadu rastu HDP v roku z dielne OECD tiež nedáva Mečiarovi za pravdu čo sa týka nášho údajného prvenstva- predbehlo nás ako Poľsko, tak Maďarsko."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "OECD"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/AnnualReport/ENG1995/AR1995_chap01.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/economics/data/oecd-stat_data-00285-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:17.988303+00:00"}
{"id": "vr15591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15591", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Robert Fico je druhý najobľúbenejší zahraničný politik v Českej republike, hneď po pápežovi.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa júnového prieskumu ústavu STEM je slovenský premiér druhou najobľúbenejšou zahraničnou osobnosťou v Českej republike, zatiaľ čo prvé miesto obsadil pápež František. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa júnového prieskumu ústavu STEM je slovenský premiér druhou najobľúbenejšou zahraničnou osobnosťou v Českej republike, zatiaľ čo prvé miesto obsadil pápež František. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["neziskový ústav STEM", "decembri 2015", "prieskumu z roku 2009", "júnovom prieskume", "STEM"], "url": ["https://www.stem.cz/hodnoceni-svetovych-osobnosti-cerven-2016/", "https://www.stem.cz/svetove-osobnosti-v-zrcadle-naseho-verejneho-mineni/", "https://www.stem.cz/vyznamne-osobnosti-svetove-a-evropske-politiky/", "https://www.stem.cz/hodnoceni-svetovych-osobnosti-cerven-2016/", "https://www.stem.cz/hodnoceni-svetovych-osobnosti-cerven-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:25.589658+00:00"}
{"id": "vr27820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27820", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Vieme, že sme dočerpali až v rokoch 2004-2006, aj vtedy to bolo že sa to nestíhalo, ale sme ich dočerpali na viac ako 90 %.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Ministerstva financií sme za obdobie 2004-2006 vyčerpali až 99,56% stanovených záväzkov z eurofondov v rámci štrukturálnych fondov. Výška záväzku predstavovala 1 169 156 967 euro z čoho bolo využitých 1 164 053 170 euro.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Ministerstva financií sme za obdobie 2004-2006 vyčerpali až 99,56% stanovených záväzkov z eurofondov v rámci štrukturálnych fondov. Výška záväzku predstavovala 1 169 156 967 euro z čoho bolo využitých 1 164 053 170 euro."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií", "kohézneho fondu", "rezorte školstva", "vyjadril", "vyplýva", "článok", "prehľad"], "url": ["http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/2004-2006/Fondy_EU_2004-2006(31122013).pdf", "http://www.monitoringfondov.eu/article.php?cal-2013-12-31-cerpaniefin", "https://www.minedu.sk/ministerstvo-skolstva-bilancuje-cerpanie-eurofondov-v-ukoncenom-programovom-obdobi-2004-2006/", "http://www.obroda.sk/clanok/24254/Zodpovednosel-za-Unerpanie-eurofondov-ueo-majOA-ministri-----(Alena-GottweisovOT)/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/z-eurofondov-sme-vycerpali-11-miliard-146443", "http://hn.hnonline.sk/europa-730/ako-cerpame-fondy-europskej-unie-145615", "http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/eurofondy_analyza.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:52.878253+00:00"}
{"id": "vr27037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27037", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V spoločnosti Consumer Finance Holding aktívne nepôsobím už vyše sedem rokov.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa výpisu z Obchodného registru Okresného súdu v Prešove je Andrej Kiska v spoločnosti Consumer Finance Holding uvedený v rámci štatutárneho orgánu - predstavenstva ako člen so vznikom funkcie 31. mája 2005 a skončením funkcie 30. júna 2007.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výpisu z Obchodného registru Okresného súdu v Prešove je Andrej Kiska v spoločnosti Consumer Finance Holding uvedený v rámci štatutárneho orgánu - predstavenstva ako člen so vznikom funkcie 31. mája 2005 a skončením funkcie 30. júna 2007."], "analysis_date": "2014-02-28", "analysis_sources": {"text": ["výpisu"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=65525&SID=8&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:28.725427+00:00"}
{"id": "48401", "numeric_id": 48401, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48401", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My dáme nejaké zbrane na Ukrajinu na to, aby sa Ukrajina bránila, aby sa bránila. My nedávame na to, aby útočila voči Rusku.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič hovorí pravdu, keďže Slovensko dodalo Ukrajine obranné zbraňové systémy, ktoré jej pomáhajú brániť sa voči vojenskej agresii zo strany Ruska. Vojenský materiál nemôže byť použitý na útok voči Rusku a rovnako slovenské protivzdušné systémy nie sú určené na útok voči nepriateľovi.\n\nUkrajina sa od 24. februára 2022 bráni invázii síl Ruskej federácie, ktoré vstúpili na jej územie. Toto potvrdzuje aj uznesenie Valného zhromaždenia OSN, ktoré označilo ruskú inváziu za agresiu v rozpore s Chartou OSN.\n\nSlovensko Ukrajine poskytlo svoj systém protivzdušnej obrany S-300. Špekulovalo sa o darovaní dosluhujúcich slovenských stíhačiek MiG-29, premiér Heger však poprel , že by nás Ukrajina o tieto stíhačky požiadala.\n\nSlovensko okrem systému S-300 dodalo Ukrajine vojenský materiál v hodnote 62 miliónov eur, ktorého detaily však nemôžu byť zverejnené. Ministerstvo obrany rokuje s Ukrajinou o predaji húfnic Zuzana, k dátumu odvysielania relácie však nebola dohoda uzavretá.\n\nNa území Ruska sa odohralo v posledných týždňoch viacero výbuchov v strategických podnikoch a skladoch munície, najmä v Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Ukrajina sa oficiálne k týmto útokom neprihlásila, ale aj v prípade, že by sa jednalo o operácie ukrajinskej armády, z povahy útokov je vylúčené, že by sa na nich podieľala slovenská technika.\n\nSlovensko teda Ukrajine na základe overených zdrojov dodalo iba obranný systém, a navyše Ukrajina v prebiehajúcej vojne nezaútočila na územie Ruska, ale bráni sa na vlastnom území invázii. Na základe uvedených argumentov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič hovorí pravdu, keďže Slovensko dodalo Ukrajine obranné zbraňové systémy, ktoré jej pomáhajú brániť sa voči vojenskej agresii zo strany Ruska. Vojenský materiál nemôže byť použitý na útok voči Rusku a rovnako slovenské protivzdušné systémy nie sú určené na útok voči nepriateľovi.", "Ukrajina sa od 24. februára 2022 bráni invázii síl Ruskej federácie, ktoré vstúpili na jej územie. Toto potvrdzuje aj uznesenie Valného zhromaždenia OSN, ktoré označilo ruskú inváziu za agresiu v rozpore s Chartou OSN.", "Slovensko Ukrajine poskytlo svoj systém protivzdušnej obrany S-300. Špekulovalo sa o darovaní dosluhujúcich slovenských stíhačiek MiG-29, premiér Heger však poprel , že by nás Ukrajina o tieto stíhačky požiadala.", "Slovensko okrem systému S-300 dodalo Ukrajine vojenský materiál v hodnote 62 miliónov eur, ktorého detaily však nemôžu byť zverejnené. Ministerstvo obrany rokuje s Ukrajinou o predaji húfnic Zuzana, k dátumu odvysielania relácie však nebola dohoda uzavretá.", "Na území Ruska sa odohralo v posledných týždňoch viacero výbuchov v strategických podnikoch a skladoch munície, najmä v Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Ukrajina sa oficiálne k týmto útokom neprihlásila, ale aj v prípade, že by sa jednalo o operácie ukrajinskej armády, z povahy útokov je vylúčené, že by sa na nich podieľala slovenská technika.", "Slovensko teda Ukrajine na základe overených zdrojov dodalo iba obranný systém, a navyše Ukrajina v prebiehajúcej vojne nezaútočila na územie Ruska, ale bráni sa na vlastnom území invázii. Na základe uvedených argumentov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["vstúpili", "označilo", "poskytlo", "poprel", "dodalo", "rokuje", "odohralo"], "url": ["https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "https://news.un.org/en/story/2022/03/1113152", "https://dennikn.sk/minuta/2802771/", "https://dennikn.sk/minuta/2829946", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/aku-vojensku-pomoc-poskytlo-slovensko-ukrajine-toto-nam-zrejme-europa-zaplati", "https://www.ta3.com/clanok/234631/korcok-pripustil-ze-ukrajina-ma-zaujem-o-hufnice-zuzana-o-pripadnom-dodani-rokuje-rezort-obrany", "https://eu.usatoday.com/in-depth/graphics/2022/05/02/explosions-in-russia-ukraine-attack-fire/9554857002/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:48.578940+00:00"}
{"id": "vr26623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26623", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...stačí si porovnať tu cenu, za ktorú by dostávalo plyn z Európy a tu cenu, za ktorú momentálne dostáva plyn z Ruskej federácie...keď je o sto dolárov na tisíc metrov kubických lacnejší (plyn z Ruska na Ukrajinu, pozn.).", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinský plyn je lacnejší od priemernej ceny plynu za 1000 m3 v Nemecku a Veľkej Británii lacnejší až o približne 131 USD/1000 m3. Je teda pravdou, že cena, za ktorú Ukrajina nakupuje plyn z Ruska je o približne 100 USD lacnejšia ako v cena plynu v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Česká národná banka vydala v roku 2013 vydala publikáciu s názvom \" Globálny ekonomický výhľad \", v ktorom uvádza ceny plynu v jednotlivých štátoch sveta. Nemecko a Veľká Británia bola v roku 2013 cena plynu (.pdf, s. 13) v priemere 400 USD na 1000 metrov kubických. V decembri 2013 sa Rusko a Ukrajina dohodli na znížení ceny ruského plynu 268,5 USD na 1000 metrov kubických potom ako Ukrajina nepodpísala asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský plyn je lacnejší od priemernej ceny plynu za 1000 m3 v Nemecku a Veľkej Británii lacnejší až o približne 131 USD/1000 m3. Je teda pravdou, že cena, za ktorú Ukrajina nakupuje plyn z Ruska je o približne 100 USD lacnejšia ako v cena plynu v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Česká národná banka vydala v roku 2013 vydala publikáciu s názvom \" Globálny ekonomický výhľad \", v ktorom uvádza ceny plynu v jednotlivých štátoch sveta. Nemecko a Veľká Británia bola v roku 2013 cena plynu (.pdf, s. 13) v priemere 400 USD na 1000 metrov kubických. V decembri 2013 sa Rusko a Ukrajina dohodli na znížení ceny ruského plynu 268,5 USD na 1000 metrov kubických potom ako Ukrajina nepodpísala asociačnú zmluvu s Európskou úniou. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["cena plynu", "dohodli"], "url": ["http://www.cnb.cz/miranda2/export/sites/www.cnb.cz/cs/menova_politika/gev/gev_2013/gev_2013_02.pdf", "http://www.bloomberg.com/news/2013-12-18/ukraine-to-seek-european-gas-imports-as-russia-offers-price-cut.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:24.802086+00:00"}
{"id": "vr17664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17664", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "A riešila (NAKA, pozn.) z hľadiska škodlivého následku pri majetkových trestných činoch 3 miliardy 290 miliónov eur škodu. Bolo rozložených skoro 200, 199 organizovaných skupín, v ktorých bolo stíhaných 966 osôb, 31 zločineckých skupín, 341 osôb. To sú všetko závažné kauzy. To nie sú drobné prípady, ako ste sa pýtali.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. Informácie o jej činnosti môžme nájsť vo výročných správach. V súčasnosti sú verejne dostupné výročné správy pre roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Podľa týchto správ bolo za existencie NAKA obvinených celkovo 5426 osôb. NAKA rozložila 197 organizovaných skupín, v ktorých bolo stíhaných ... osôb a ... zločineckých skupín, v ktorých bolo stíhaných ... osôb. V prípade korupcie boli od roku 2012 odsúdení: 1 sudca, 1 prokurátor, 4 starostovia a ... zamestnancov samosprávy a štátnych orgánov. 2012 , 2013 , 2014 , 2015 , 2016 organizované skupiny: 902 osôb zločinecké skupiny: 231 osôb Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národná kriminálna agentúra ( NAKA ) ako organizačná zložka Prezídia Policajného zboru vznikla 1. decembra 2012. Informácie o jej činnosti môžme nájsť vo výročných správach. V súčasnosti sú verejne dostupné výročné správy pre roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Podľa týchto správ bolo za existencie NAKA obvinených celkovo 5426 osôb. NAKA rozložila 197 organizovaných skupín, v ktorých bolo stíhaných ... osôb a ... zločineckých skupín, v ktorých bolo stíhaných ... osôb. V prípade korupcie boli od roku 2012 odsúdení: 1 sudca, 1 prokurátor, 4 starostovia a ... zamestnancov samosprávy a štátnych orgánov. 2012 , 2013 , 2014 , 2015 , 2016 organizované skupiny: 902 osôb zločinecké skupiny: 231 osôb Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["NAKA", "2012", "2013", "2014", "2015", "2016"], "url": ["http://www.minv.sk/?narodna-kriminalna-agentura", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20za%20rok%202012.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia%20o%20cinnosti%20externa%202013u.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202014.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/Informacia_o_cinnosti_NAKA_P_PZ_za_rok%202015.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:35.071902+00:00"}
{"id": "vr33060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33060", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "70% všetkých investícii, verejných investícii, ktoré boli urobené v posledných troch rokoch, pochádzajú z európskych fondov.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, koľko z verejných investícií pochádza z európskych fondov. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \" Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, koľko z verejných investícií pochádza z európskych fondov. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \" Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Projektový tím Demagog.sk nedokázal nájsť informáciu o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov,preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:26.470401+00:00"}
{"id": "vr36071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36071", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Objednával servis áut v cene u Audi štyrikrát vyššej, alebo u Passatov trikrát vyššej, ako je normálna internetová cena.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko malo stáť servisovanie áut ministerstva financií sme nezistili.", "analysis_paragraphs": ["Koľko malo stáť servisovanie áut ministerstva financií sme nezistili."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:46.944613+00:00"}
{"id": "vr17392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17392", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Na februárovú schôdzu som pripravil návrh zákona, ktorý mal umožniť voliť do Európskeho parlamentu občanom žijúcim v zahraničí poštou, presne tak, ako to máme vo voľbách do Národnej rady. Ak by všetci tí ľudia, ktorí volili do Národnej rady, volili aj do Európskeho parlamentu poštou, hovorím len o pošte, tak sa zvýši účasť o viac ako 3%. Vy ste to zhodili zo stola bez toho, že by sa to dostalo do druhého čítania, (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Martin Klus hovorí o návrhu zákona ktorým sa malo meniť a doplniť znenie zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh bol predložený Martinom Klusom (SaS) a Milanom Laurenčíkom 23. februára 2018. Návrh zákona prejednával právo voliť aj mimo územia Slovenskej republiky pri voľbách do Národnej rady SR, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta SR, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta a referende. (Návrh zákona, .doc , str. 1) V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že účasť slovenských voličov v niektorých voľbách dosahuje nízke percentuálne hodnoty, čo podľa navrhovateľov môže byť sčasti spôsobené aj tým, že mnoho Slovákov sa krátkodobo alebo dlhodobo zdržiava v zahraničí. Zákon predpokladal nadobudnutie v platnosť v júli 2018 aby táto nová úprava postihla prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu v 2019. (Dôvodová správa, .doc , str. 1) Podľa stránky Národnej rady SR je tento návrh zákona v procese výberu poradcov a nie sú dostupné žiadne údaje o hlasovaní alebo postúpení do druhého čítania. Podľa údajov Štatistického úradu SR hlasovalo vo voľbách do NRSR v roku 2016 17 278 voličov zo zahraničia. Tento počet predstavoval 0,65 % z celkového počtu hlasov. Pre porovnanie, v roku 2014 kedy sa konali posledné voľby do Európskeho parlamentu, bolo v zozname voličov zapísaných 4 414 433 oprávnených voličov. Z tohoto počtu bolo vydaných 576 437 volebných obálok, čo predstavovalo volebnú časť 13,05 %. Ak by sa pripočítali voliči zo zahraničia, ktorí volili vo voľbách do NRSR v roku 2016, tak by počet vydaných volebných obálok pre voľby do Európskeho parlamentu dosiahol počet 593 715. Za tohto predpokladu by účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla 13,44 %. Nakoľko výrok správne hovoril o návrhu zákona o zmene spôsobu volieb ale nesprávne sa vyjadril o 3 percentnom náraste počtu voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus hovorí o návrhu zákona ktorým sa malo meniť a doplniť znenie zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh bol predložený Martinom Klusom (SaS) a Milanom Laurenčíkom 23. februára 2018. Návrh zákona prejednával právo voliť aj mimo územia Slovenskej republiky pri voľbách do Národnej rady SR, voľbách do Európskeho parlamentu, voľbách prezidenta SR, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta a referende. (Návrh zákona, .doc , str. 1) V dôvodovej správe k návrhu zákona sa uvádza, že účasť slovenských voličov v niektorých voľbách dosahuje nízke percentuálne hodnoty, čo podľa navrhovateľov môže byť sčasti spôsobené aj tým, že mnoho Slovákov sa krátkodobo alebo dlhodobo zdržiava v zahraničí. Zákon predpokladal nadobudnutie v platnosť v júli 2018 aby táto nová úprava postihla prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu v 2019. (Dôvodová správa, .doc , str. 1) Podľa stránky Národnej rady SR je tento návrh zákona v procese výberu poradcov a nie sú dostupné žiadne údaje o hlasovaní alebo postúpení do druhého čítania. Podľa údajov Štatistického úradu SR hlasovalo vo voľbách do NRSR v roku 2016 17 278 voličov zo zahraničia. Tento počet predstavoval 0,65 % z celkového počtu hlasov. Pre porovnanie, v roku 2014 kedy sa konali posledné voľby do Európskeho parlamentu, bolo v zozname voličov zapísaných 4 414 433 oprávnených voličov. Z tohoto počtu bolo vydaných 576 437 volebných obálok, čo predstavovalo volebnú časť 13,05 %. Ak by sa pripočítali voliči zo zahraničia, ktorí volili vo voľbách do NRSR v roku 2016, tak by počet vydaných volebných obálok pre voľby do Európskeho parlamentu dosiahol počet 593 715. Za tohto predpokladu by účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla 13,44 %. Nakoľko výrok správne hovoril o návrhu zákona o zmene spôsobu volieb ale nesprávne sa vyjadril o 3 percentnom náraste počtu voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zákona", ".doc", ".doc", "rady", "hlasovalo", "2014"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6704", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6704", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6704", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=876", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data01.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka1_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:40.338553+00:00"}
{"id": "vr29147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29147", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ak by na Slovensku bol prijatý inštitút registrovaného partnerstva, v tom momente je možné sa obrátiť na štrasburský súd a môžu takisto si osvojiť deti.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa predchádzajúcich rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nie je možné diskriminovať jednotlivcov na základe sexuálnej orientácie, nie je však precedens pre priznanie práv na adopciu registrovaným partnerstvám, ak tieto práva nemajú aj nezosobášené páry. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach má každý právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a podľa čl. 13 sa zakazuje diskriminácia, čo v konečnom dôsledku pripisuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako heterosexuálnym, čiže aj adopciu detí. Pokiaľ teda majú na Slovensko právo adoptovať si deti jednotlivci bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, ktorí nie sú v manželskom zväzku, upieranie adopcií jednotlivcom v registrovanom partnerstve by mohlo byť Európskym súdom pre ľudské práva označené za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Demagog.SK overoval pred týždňom podobný výrok, ktorý odznel z úst A. Chromíka, konkrétne o rakúskom prípade, kde 19. februára 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že Rakúsko diskriminovalo konkrétnu ženu tým, že jej bolo odopreté právo na adopciu biologického dieťaťa jej partnerky. Krátko na to, 1. augusta 2013, boli v Rakúsku schválené adopcie detí pre druhých partnerov v homosexuálnych zväzkoch a Rakúsko sa stalo 13. krajinou Európy, ktorá toto povoľuje. Podľa analýzy Parlamentného inštitútu (. pdf , s. 14-15), ktorá sa venuje medzinárodným záväzkom, ktoré by mohli ovplyvňovať otázku adopcie homosexuálnymi pármi: \" Žiadna medzinárodná dohoda o ochrane ľudských práv neukladá signatárskym štátom povinnosť priznať homosexuálnym jedincom alebo zosobášeným alebo registrovaným párom rovnakého pohlavia právo na adopciu detí. Medzinárodné zmluvy ponechávajú rozhodnutia o prijatí právnej úpravy a jej povahe na jednotlivých štátoch. V Európe sa preto možno stretnúť s úpravami, ktoré stanovujú rovnaké práva pre homosexuálne aj heterosexuálne páry vo vzťahu k adopciám detí, ako aj s právnymi úpravami ktoré, za žiadnych okolností adopciu detí homosexuálmi n epovoľujú .\" K otázke rozhodnutí Európskeho súdu práca ďalej hodnotí, že: \" Európsky súd pre ľudské práva (...) posudzuje sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti so zamietnutím žiadosti o adopciu podanej homosexuálne orientovanou osobou podla skutkových okolností individuálnych prípadov (...). Zamietnutie žiadosti o adopciu, ktorá bola podaná slobodnou osobou s homosexuálnou orientáciou, na základe sexuálnej orientácie , bude Európsky súd pre ľudské práva považovať, v súlade so svojou judikatúrou, za diskriminačné jednanie, ak príslušný štát povoľuje adopcie detí slobodnými osobami .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa predchádzajúcich rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nie je možné diskriminovať jednotlivcov na základe sexuálnej orientácie, nie je však precedens pre priznanie práv na adopciu registrovaným partnerstvám, ak tieto práva nemajú aj nezosobášené páry. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach má každý právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a podľa čl. 13 sa zakazuje diskriminácia, čo v konečnom dôsledku pripisuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako heterosexuálnym, čiže aj adopciu detí. Pokiaľ teda majú na Slovensko právo adoptovať si deti jednotlivci bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, ktorí nie sú v manželskom zväzku, upieranie adopcií jednotlivcom v registrovanom partnerstve by mohlo byť Európskym súdom pre ľudské práva označené za diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie. Demagog.SK overoval pred týždňom podobný výrok, ktorý odznel z úst A. Chromíka, konkrétne o rakúskom prípade, kde 19. februára 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že Rakúsko diskriminovalo konkrétnu ženu tým, že jej bolo odopreté právo na adopciu biologického dieťaťa jej partnerky. Krátko na to, 1. augusta 2013, boli v Rakúsku schválené adopcie detí pre druhých partnerov v homosexuálnych zväzkoch a Rakúsko sa stalo 13. krajinou Európy, ktorá toto povoľuje. Podľa analýzy Parlamentného inštitútu (. pdf , s. 14-15), ktorá sa venuje medzinárodným záväzkom, ktoré by mohli ovplyvňovať otázku adopcie homosexuálnymi pármi: \" Žiadna medzinárodná dohoda o ochrane ľudských práv neukladá signatárskym štátom povinnosť priznať homosexuálnym jedincom alebo zosobášeným alebo registrovaným párom rovnakého pohlavia právo na adopciu detí. Medzinárodné zmluvy ponechávajú rozhodnutia o prijatí právnej úpravy a jej povahe na jednotlivých štátoch. V Európe sa preto možno stretnúť s úpravami, ktoré stanovujú rovnaké práva pre homosexuálne aj heterosexuálne páry vo vzťahu k adopciám detí, ako aj s právnymi úpravami ktoré, za žiadnych okolností adopciu detí homosexuálmi n epovoľujú .\" K otázke rozhodnutí Európskeho súdu práca ďalej hodnotí, že: \" Európsky súd pre ľudské práva (...) posudzuje sťažnosti na porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti so zamietnutím žiadosti o adopciu podanej homosexuálne orientovanou osobou podla skutkových okolností individuálnych prípadov (...). Zamietnutie žiadosti o adopciu, ktorá bola podaná slobodnou osobou s homosexuálnou orientáciou, na základe sexuálnej orientácie , bude Európsky súd pre ľudské práva považovať, v súlade so svojou judikatúrou, za diskriminačné jednanie, ak príslušný štát povoľuje adopcie detí slobodnými osobami .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho dohovoru", "rozhodol", "diskriminovalo", "schválené", "pdf"], "url": ["http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "http://www.amnesty.org/en/news/austria-reform-needed-after-european-court-adoption-victory-lesbian-couple-2013-02-19", "https://www.fidh.org/International-Federation-for-Human-Rights/europe/austria/European-Court-of-Human-Rights-ban-12919", "https://www.fidh.org/International-Federation-for-Human-Rights/europe/austria/austria-becomes-the-13th-european-country-to-allow-same-sex-second-parent-13749", "http://invenio.nusl.cz/record/174893/files/nusl-174893_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:23.378598+00:00"}
{"id": "vr17122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17122", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ak máte nejakú priemyselnú firmu, opakujem priemyselnú, bežné náklady v tejto firme na mzdy sú len 7 až 10 % zo všetkých nákladov (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tím Demagog.sk podobný výrok už overoval, a to v novembrovej diskusii pri ministrovi Richterovi. Na základe vtedajšieho vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené premiérom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7 % z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, a taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presné štatistiky nemôžu byť zverejnené. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tím Demagog.sk podobný výrok už overoval, a to v novembrovej diskusii pri ministrovi Richterovi. Na základe vtedajšieho vyjadrenia predsedu Odborového zväzu KOVO, Emila Machynu, môžeme považovať údaje uvedené premiérom za správne, čiže mzdové náklady zamestnávateľov v priemysle predstavujú približne 7 % z ich celkových nákladov. Machyna odkazoval na interné štatistiky jednak OZ KOVO, a taktiež firiem, ktoré zastupuje ich zväz. Nakoľko sa jedná o diskrétne informácie, presné štatistiky nemôžu byť zverejnené. Na základe vyjadrenia odborníka výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["diskusii"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/686/richter-a-mihal-v-relacii-v-politike"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:49.405437+00:00"}
{"id": "vr14981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14981", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Boli (Kotlebova ĽSNS, pozn.) legitímne zvolení 200 tisíc občanmi...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko získala vo voľbách do NR SR v marci 2016 približne 210-tisíc hlasov, čo bolo 8,04 %.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko získala vo voľbách do NR SR v marci 2016 približne 210-tisíc hlasov, čo bolo 8,04 %."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["https://volbysr.sk/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:48.128056+00:00"}
{"id": "vr18172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18172", "speaker": "Jaroslav Polaček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-polacek", "statement": "EEI nespravili toľko miest, koľko mali, nedodržali termíny...", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Špecifické informácie o plneniach nájomnej zmluvy medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI absentujú, preto výrok v tomto štádiu hodnotíme ako neoveriteľný. Spoločnosť EEI vybudovala v Košiciach 676 parkovacích miest ich vyznačením na existujúcich spevnených plochách (. pdf , s.8). EEI ďalej informuje o 353 nových miestach, ktoré vznikli stavebnou činnosťou. Celkovo teda išlo o 1029 parkovacích miest. Ako uvádza EEI vo svojom odpočte, viac parkovacích miest nebolo možné vybudovať najmä kvôli odporu miestnych obyvateľov proti výstavbe, vznikli rôzne petície. Podľa odpočtu EEI vzniklo len o 36 parkovacích miest menej, ako bolo schválených v stavebnom konaní. Spoločnosť EEI tvrdí , že splnila všetky dohodnuté záväzky a dodržiavala termíny práce. Pred zverejnením odpočtu EEI boli zo strany mesta a obyvateľov okolo 200-300 nových vybudovaných parkovacích miest, aj priebežné informácie od samotnej spoločnosti potvrdzoval toto číslo. Priebežne sa objavovali sťažnosti aj na nesplnenie čiastkových limitov v konkrétnych lokalitách. Absenciu \".. špecifických informácií o plneniach mesta Košice a spoločnosti EEI prijatých pri plnení nájomnej zmluvy, \" konštatuje aj právna analýza Právnickej fakulty UPJŠ. Analýza skôr kritizuje neoprávnenosť a nezákonnosť uzavretia zmluvy ako takej. Kritika zo strany mesta k nízkemu počtu parkovacích miest je dostupná len z obdobia pred zverejnením dpočtu EEI v septmbri 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Špecifické informácie o plneniach nájomnej zmluvy medzi mestom Košice a spoločnosťou EEI absentujú, preto výrok v tomto štádiu hodnotíme ako neoveriteľný. Spoločnosť EEI vybudovala v Košiciach 676 parkovacích miest ich vyznačením na existujúcich spevnených plochách (. pdf , s.8). EEI ďalej informuje o 353 nových miestach, ktoré vznikli stavebnou činnosťou. Celkovo teda išlo o 1029 parkovacích miest. Ako uvádza EEI vo svojom odpočte, viac parkovacích miest nebolo možné vybudovať najmä kvôli odporu miestnych obyvateľov proti výstavbe, vznikli rôzne petície. Podľa odpočtu EEI vzniklo len o 36 parkovacích miest menej, ako bolo schválených v stavebnom konaní. Spoločnosť EEI tvrdí , že splnila všetky dohodnuté záväzky a dodržiavala termíny práce. Pred zverejnením odpočtu EEI boli zo strany mesta a obyvateľov okolo 200-300 nových vybudovaných parkovacích miest, aj priebežné informácie od samotnej spoločnosti potvrdzoval toto číslo. Priebežne sa objavovali sťažnosti aj na nesplnenie čiastkových limitov v konkrétnych lokalitách. Absenciu \".. špecifických informácií o plneniach mesta Košice a spoločnosti EEI prijatých pri plnení nájomnej zmluvy, \" konštatuje aj právna analýza Právnickej fakulty UPJŠ. Analýza skôr kritizuje neoprávnenosť a nezákonnosť uzavretia zmluvy ako takej. Kritika zo strany mesta k nízkemu počtu parkovacích miest je dostupná len z obdobia pred zverejnením dpočtu EEI v septmbri 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "informuje", "tvrdí", "dodržiavala", "200-300", "priebežné informácie", "sťažnosti", "právna analýza", "dostupná"], "url": ["https://www.oan.sk/sites/default/files/attachments/eei_magistrat_mesta_ke_odpocet_harmonogramu_riesenia_statickeho_parkovania.pdf", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20649097/eei-robi-odpocet-v-kosiciach-pribudlo-vyse-tisic-parkovacich-miest.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20649097/eei-robi-odpocet-v-kosiciach-pribudlo-vyse-tisic-parkovacich-miest.html", "https://kosicednes.sk/udalosti/eei-tvrdi-ze-harmonogram-prac-dodrziava/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20611921/kosicky-magistrat-mozno-odpusti-firme-eei-440-novych-parkovacich-miest.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20611921/kosicky-magistrat-mozno-odpusti-firme-eei-440-novych-parkovacich-miest.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20239247/eei-im-urobila-zo-44-miest-iba-19.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20850393/posudok-univerzity-pre-mesto-zmluva-s-eei-je-absolutne-neplatna.html", "https://kosicednes.sk/tema-dna/drahu-informacnu-kampan-mesto-eei-neuznalo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:46.243908+00:00"}
{"id": "vr35592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35592", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Grécko v tomto roku dosiahne 8,7% HDP a je to oveľa vyšší deficit ako napríklad majú okolité krajiny visegrádskej štvorky.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R ovnako ako Ivan Mikloš, aj my budeme len v rovine odhadov, no tie ostatné hovoria o tom, že Grécky deficit by tento rok mal byť na úrovni 8,1%. Úroveň 8,7% sa odhadovala vo februári .", "analysis_paragraphs": ["R ovnako ako Ivan Mikloš, aj my budeme len v rovine odhadov, no tie ostatné hovoria o tom, že Grécky deficit by tento rok mal byť na úrovni 8,1%. Úroveň 8,7% sa odhadovala vo februári ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["na úrovni 8,1%.", "sa odhadovala vo februári"], "url": ["http://www.reuters.com/article/idUSTRE68C32O20100913", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/8538918.stm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:41.662992+00:00"}
{"id": "vr29338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29338", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Viete čo, ja by som nehovoril iba o tej divokej privatizácii v 90. rokoch, kedy sa rozpredával slovenský majetok a tam bola tá vízia Mečiara, že národným silám, ale aj o tej divokejšej privatizácii, kedy sa privatizoval dokonca strategický majetok, čo Mečiar nespravil. Strategický majetok štátu, plyn, elektrárne a rozpredával sa do zahraničia. To bolo ešte divokejšie, pretože naozaj žiaden štát sa nezbavuje strategického majetku, žiaden štát.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok je nepravdivý pretože privatizácia niektorých strategické podnikov prebehla už aj za Mečiarovej vlády ako v prípade Slovnaftu a strategické energetické podniky predalo aj Maďarsko.\n\nVláda Vladimíra Mečiara predala napr. Slovnaft, Naftu Gbely a Východoslovenské železiarne, ktoré sa dajú považovať rovnako strategické podniky.\n\nV roku 2002 vláda Mikuláša Dzurindu predala 49 percent akcií SPP a druhá Dzurindova vláda spolu s ministrom Ivanom Miklošom predala 66 % Slovenských elektrární. Rovnako vláda plánovala privatizovať aj bratislavské letisko .\n\nV Maďarsku boli odpredané energetické spoločnosti zahraničným firmám, ako napr. nemeckým spoločnostiam E.ON a RWE, francúzskym- EDF a GDF Suez a či talianskej firme Eni.\n\nV Poľsku sú lídrami trhu s energetickými surovinami napríklad RWE Polska and RWE Stoen Operator. V Česku bola tzv. Veľká privatizácia zahájená popri známej kupónovej privatizácii pred viac ako dvadsiatimi rokmi a dovŕšená bola v roku 1994.\n\nAj po veľkej privatizácii totiž štátu zostal značný majetok, predovšetkým takzvané strategické firmy a podiely v energetických ťažobných, hutnických, dopravných a finančných spoločnostiach strategického významu. Samotné ministerstvo financií eviduje päť strategických , nad ktorými si chce ponechať kontrolu. Tými sú ČEPRO, České aerolinie, ČEZ, Mero a Letiště Praha.\n\nPo páde ZSSR sa masová privatizácia rozmohla vo všetkých postsocialstických krajinách. Napríklad v Rusku sa do 2 rokov zprivatizovalo približne 15 000 podnikov. V Česku to bolo 1800 v priebehu 4 rokov. (.pdf , s. 630)\n\nPodľa tejto schémy stredoeurópskych štátov sa privatizovali aj podniky v krajinách východnej Európy ako Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Kazachstan a i. Dnes tvoria súkromné podniky viac ako 80 % príjmu štátu v Česku, Estónsku, Maďarsku a na Slovensku. 75 % je to v Poľsku a v Litve a 70 % v Lotyšsku, 65 % v Slovinsku.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je nepravdivý pretože privatizácia niektorých strategické podnikov prebehla už aj za Mečiarovej vlády ako v prípade Slovnaftu a strategické energetické podniky predalo aj Maďarsko.", "Vláda Vladimíra Mečiara predala napr. Slovnaft, Naftu Gbely a Východoslovenské železiarne, ktoré sa dajú považovať rovnako strategické podniky.", "V roku 2002 vláda Mikuláša Dzurindu predala 49 percent akcií SPP a druhá Dzurindova vláda spolu s ministrom Ivanom Miklošom predala 66 % Slovenských elektrární. Rovnako vláda plánovala privatizovať aj bratislavské letisko .", "V Maďarsku boli odpredané energetické spoločnosti zahraničným firmám, ako napr. nemeckým spoločnostiam E.ON a RWE, francúzskym- EDF a GDF Suez a či talianskej firme Eni.", "V Poľsku sú lídrami trhu s energetickými surovinami napríklad RWE Polska and RWE Stoen Operator. V Česku bola tzv. Veľká privatizácia zahájená popri známej kupónovej privatizácii pred viac ako dvadsiatimi rokmi a dovŕšená bola v roku 1994.", "Aj po veľkej privatizácii totiž štátu zostal značný majetok, predovšetkým takzvané strategické firmy a podiely v energetických ťažobných, hutnických, dopravných a finančných spoločnostiach strategického významu. Samotné ministerstvo financií eviduje päť strategických , nad ktorými si chce ponechať kontrolu. Tými sú ČEPRO, České aerolinie, ČEZ, Mero a Letiště Praha.", "Po páde ZSSR sa masová privatizácia rozmohla vo všetkých postsocialstických krajinách. Napríklad v Rusku sa do 2 rokov zprivatizovalo približne 15 000 podnikov. V Česku to bolo 1800 v priebehu 4 rokov. (.pdf , s. 630)", "Podľa tejto schémy stredoeurópskych štátov sa privatizovali aj podniky v krajinách východnej Európy ako Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Kazachstan a i. Dnes tvoria súkromné podniky viac ako 80 % príjmu štátu v Česku, Estónsku, Maďarsku a na Slovensku. 75 % je to v Poľsku a v Litve a 70 % v Lotyšsku, 65 % v Slovinsku."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Slovnaftu", "Vláda", "vláda", "letisko", "Maďarsku", "Poľsku", "Česku", "strategických", "privatizácia", "podniky"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/profil-akciova-spolocnost-slovnaft/43072-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/110500/komentar-privatizacia-konecna-bilancia/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253487-privatizaciu-sprevadzali-divoke-postupy/", "http://ekonomika.sme.sk/c/1446907/letisko-vieden-chce-privatizovat-bratislavske-letisko.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/293672-madarsko-chce-zostatnit-niektore-energeticke-firmy/", "http://www.rwe.com/web/cms/en/518680/rwe-east/participations/poland/", "http://www.denik.cz/ekonomika/velka-privatizace-prodej-statni20110526.html", "http://www.finance.cz/zpravy/finance/327339-pro-privatizaci-je-nyni-urceno-30-vyznamnych-statnich-firem/", "http://www.jstor.org/discover/10.2307/259315?sid=21105669109901&uid=4&uid=2&uid=3739024", "http://www.forbes.com/2005/03/10/cz_0310oxan_privatization2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:48.899349+00:00"}
{"id": "49334", "numeric_id": 49334, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49334", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Pani prezidentka odmietla D. Lipšica ako kandidáta na Generálneho prokurátora, ale nemá žiadny problém vymenovať trestne stíhaného zakladateľa zločineckej skupiny R. Kaliňáka za ministra obrany.", "statement_date": "2023-11-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezidentka Zuzana Čaputová sa viackrát nepriamo vyjadrila proti potenciálnemu zvoleniu Daniela Lipšica za generálneho prokurátora, priamo však jeho menovanie neodmietla. Lipšic sa nakoniec sám rozhodol na post generálneho prokurátora nekandidovať a podľa jeho slov nemali vyjadrenia prezidentky na jeho rozhodnutie žiaden vplyv.\n\nAj k vymenovaniu Roberta Kaliňáka mala prezidentka výhrady. Konkrétne sa vyjadrila, že by mala problém ho vymenovať, ak by bol obvinený zo spáchania trestného činu. V čase doručenia ministerských kandidátov však už Kaliňák obvinený nebol. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrezidentka naznačila, že by mala problém Lipšica vymenovať\n\nPrezidentka sa k potenciálnemu vymenovaniu Daniela Lipšica viackrát vyjadrila, nikdy však priamo nepovedala, že by ho nevymenovala. Prezidentka napríklad povedala , že kandidát na generálneho prokurátora by mal pochádzať z radov prokurátorov. Prezidentka taktiež verejne vyhlásila , že by musela pri vymenovaní generálneho prokurátora zvážiť aj „profesijné postavenie k súčasným predstaviteľom moci.\"\n\nPo pracovných raňajkách s Igorom Matovičom a Borisom Kollárom na tému voľby generálneho prokurátora Zuzana Čaputová uviedla , že je nesmierne dôležité, aby bol budúci generálny prokurátor politicky nezávislý. Hovorca prezidentky uviedol , že pred vymenovaním bude prezidentka vyhodnocovať splnenie všetkých predpokladov vrátane záťaží z minulosti, ktoré by ho mohli limitovať pri zákonnom výkone právomocí. Na priamu otázku, či by prezidentka vymenovala advokáta Daniela Lipšica za generálneho prokurátora hovorca prezidentky neodpovedal , s tým, že je to hypotetická otázka.\n\nDaniel Lipšic sa o post generálneho prokurátora nakoniec neuchádzal, kandidoval však na funckiu špeciálneho prokurátora. V relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo v januári 2021 uviedol , že vyjadrenia prezidentky nemali na jeho rozhodnutie žiadny vplyv.\n\nRobert Kaliňák nie v súčasnosti je trestne stíhaný\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová sa v minulosti vyjadrila , že nominanta na ministerský post odmietne, ak na to budú existovať závažné dôvody. Konkrétne spomenula aj Roberta Kaliňáka, ktorého obvinenie by vnímala ako prekážku. Nakoniec však jeho meno na zozname ministrov verejne nenamietala , v tom čase už totiž Kaliňák obvinený nebol.\n\nV apríli 2022 bol Kaliňák vzatý do väzby v súvislosti s kauzou Súmrak. Bývalého ministra vnútra obvinili spolu s expremiérom Robertom Ficom zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Najvyšší súd Kaliňáka z väzby prepustil 13. mája 2022.\n\nKaliňákovi dvakrát zrušila obvinenie generálna prokuratúra\n\nObvinenie zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny bolo Kaliňákovi neskôr zrušené generálnou prokuratúrou na základe paragrafu 363. Kaliňákov advokát dokonca požiadal ministerstvo spravodlivosti o náhradu škody.\n\nVyšetrovateľ NAKA vo februári 2023 obvinil Roberta Kaliňáka druhýkrát, tentoraz zo zločinu podplácania. Námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák však následne vyhovel Kaliňájovmu návrhu na postup podľa paragrafu 363 a jeho obvinenie opätovne zrušil.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Zuzana Čaputová sa viackrát nepriamo vyjadrila proti potenciálnemu zvoleniu Daniela Lipšica za generálneho prokurátora, priamo však jeho menovanie neodmietla. Lipšic sa nakoniec sám rozhodol na post generálneho prokurátora nekandidovať a podľa jeho slov nemali vyjadrenia prezidentky na jeho rozhodnutie žiaden vplyv.", "Aj k vymenovaniu Roberta Kaliňáka mala prezidentka výhrady. Konkrétne sa vyjadrila, že by mala problém ho vymenovať, ak by bol obvinený zo spáchania trestného činu. V čase doručenia ministerských kandidátov však už Kaliňák obvinený nebol. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Prezidentka naznačila, že by mala problém Lipšica vymenovať", "Prezidentka sa k potenciálnemu vymenovaniu Daniela Lipšica viackrát vyjadrila, nikdy však priamo nepovedala, že by ho nevymenovala. Prezidentka napríklad povedala , že kandidát na generálneho prokurátora by mal pochádzať z radov prokurátorov. Prezidentka taktiež verejne vyhlásila , že by musela pri vymenovaní generálneho prokurátora zvážiť aj „profesijné postavenie k súčasným predstaviteľom moci.\"", "Po pracovných raňajkách s Igorom Matovičom a Borisom Kollárom na tému voľby generálneho prokurátora Zuzana Čaputová uviedla , že je nesmierne dôležité, aby bol budúci generálny prokurátor politicky nezávislý. Hovorca prezidentky uviedol , že pred vymenovaním bude prezidentka vyhodnocovať splnenie všetkých predpokladov vrátane záťaží z minulosti, ktoré by ho mohli limitovať pri zákonnom výkone právomocí. Na priamu otázku, či by prezidentka vymenovala advokáta Daniela Lipšica za generálneho prokurátora hovorca prezidentky neodpovedal , s tým, že je to hypotetická otázka.", "Daniel Lipšic sa o post generálneho prokurátora nakoniec neuchádzal, kandidoval však na funckiu špeciálneho prokurátora. V relácii rádia Expres Braňo Závodský naživo v januári 2021 uviedol , že vyjadrenia prezidentky nemali na jeho rozhodnutie žiadny vplyv.", "Robert Kaliňák nie v súčasnosti je trestne stíhaný", "Prezidentka Zuzana Čaputová sa v minulosti vyjadrila , že nominanta na ministerský post odmietne, ak na to budú existovať závažné dôvody. Konkrétne spomenula aj Roberta Kaliňáka, ktorého obvinenie by vnímala ako prekážku. Nakoniec však jeho meno na zozname ministrov verejne nenamietala , v tom čase už totiž Kaliňák obvinený nebol.", "V apríli 2022 bol Kaliňák vzatý do väzby v súvislosti s kauzou Súmrak. Bývalého ministra vnútra obvinili spolu s expremiérom Robertom Ficom zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny. Najvyšší súd Kaliňáka z väzby prepustil 13. mája 2022.", "Kaliňákovi dvakrát zrušila obvinenie generálna prokuratúra", "Obvinenie zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny bolo Kaliňákovi neskôr zrušené generálnou prokuratúrou na základe paragrafu 363. Kaliňákov advokát dokonca požiadal ministerstvo spravodlivosti o náhradu škody.", "Vyšetrovateľ NAKA vo februári 2023 obvinil Roberta Kaliňáka druhýkrát, tentoraz zo zločinu podplácania. Námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák však následne vyhovel Kaliňájovmu návrhu na postup podľa paragrafu 363 a jeho obvinenie opätovne zrušil."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "vyhlásila", "uviedla", "uviedol", "neodpovedal", "kandidoval", "uviedol", "vyjadrila", "nenamietala", "obvinený", "kauzou", "obvinili", "prepustil", "zrušené", "požiadal", "obvinil", "vyhovel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22413620/prezidentka-caputova-kandidatom-na-sefa-generalnej-prokuratury-by-mal-byt-prokurator.html", "https://domov.sme.sk/c/22413620/prezidentka-caputova-kandidatom-na-sefa-generalnej-prokuratury-by-mal-byt-prokurator.html", "https://www.postoj.sk/60902/lipsic-chce-ist-do-toho-a-je-to-tak-dobre", "https://domov.sme.sk/c/22413620/prezidentka-caputova-kandidatom-na-sefa-generalnej-prokuratury-by-mal-byt-prokurator.html", "https://domov.sme.sk/c/22413620/prezidentka-caputova-kandidatom-na-sefa-generalnej-prokuratury-by-mal-byt-prokurator.html", "https://dennikn.sk/2190128/daniel-lipsic-bude-kandidovat-na-specialneho-prokuratora/", "https://youtu.be/1kGRtrWwG5c?t=1303", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/861023-z-caputova-v-na-telo-ak-by-bol-nominantom-na-ministra-vnutra-r-kalinak-jeho-obvinenie-by-som-vnimala-ako-prekazku", "https://plus.noviny.sk/850416-na-hrane-s-prezidentkou-caputovou-a-menovanie-ficovej-vlady-odmietla-zapocat-tradiciu-prezidentskej-svojvole", "https://www.aktuality.sk/clanok/pXmXPWL/robert-kalinak-uz-nie-je-obvineny-jeho-stihanie-stopla-generalna-prokuratura-na-zaklade-paragrafu-363/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685660-ministerstvo-spravodlivosti-sa-ospravedlnilo-kalinakovi-za-nezakonne-stihanie/", "https://www.ta3.com/clanok/234238/naka-zadrzala-kalinaka-s-expremierom-ficom-ho-obvinila-zo-zalozenia-zlocineckej-skupiny", "https://www.noviny.sk/slovensko/681810-roberta-kalinak-prepustil-najvyssi-sud-z-vazby-na-slobodu", "https://www.trend.sk/spravy/generalna-prokuratura-zrusila-obvinenie-roberta-fica-dalsich-kauzy-sumrak", "https://www.trend.sk/spravy/generalna-prokuratura-zrusila-obvinenie-roberta-fica-dalsich-kauzy-sumrak", "https://domov.sme.sk/c/23125364/kalinak-robert-obvinenie-brhel.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/pXmXPWL/robert-kalinak-uz-nie-je-obvineny-jeho-stihanie-stopla-generalna-prokuratura-na-zaklade-paragrafu-363/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:33.922845+00:00"}
{"id": "vr33789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33789", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Za túto dobu 20 rokov pán minister ste 15 ministrom školstva.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dušan Čaplovič je skutočne v poradí pätnástym ministrom školstva za obdobie dvadsiatich rokov. Ministrami školstva boli od roku 1989 postupne Ladislav KOVÁČ, Ján PIŠÚT, Dušan SLOBODNÍK, Matúš KUČERA, Roman KOVÁČ, Jaroslav PAŠKA, Ľubomír HARACH, Eva SLAVKOSKA, Milan FTÁČNIK, Peter PONICKÝ, László SZIGETI, Martin FRONC, Ján MIKOLAJ, Eugen JURZYCA. Zoznam ministrov pochádza z webu Úradu vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dušan Čaplovič je skutočne v poradí pätnástym ministrom školstva za obdobie dvadsiatich rokov. Ministrami školstva boli od roku 1989 postupne Ladislav KOVÁČ, Ján PIŠÚT, Dušan SLOBODNÍK, Matúš KUČERA, Roman KOVÁČ, Jaroslav PAŠKA, Ľubomír HARACH, Eva SLAVKOSKA, Milan FTÁČNIK, Peter PONICKÝ, László SZIGETI, Martin FRONC, Ján MIKOLAJ, Eugen JURZYCA. Zoznam ministrov pochádza z webu Úradu vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Zoznam"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:46.688501+00:00"}
{"id": "vr32622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32622", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Mohli by sme rozprávať aj o prevádzkových nákladoch, lebo tie sú stanovené zákonom. Pohybuje sa to okolo 4% celkového objemu finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenie.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Novela z roku 2011 stanovila presný limit, vzorec výpočtu na ročnom úhrne. Podľa prepočtu ministerstva zdravotníctva sa výška limitu pochybuje od 3,35% (VšZP) do 4,35% (Union). V prípade VšZP nemožno hovoriť, že limit sa pohybuje okolo 4%. Limit výdavkov na prevádzku zdravotných poisťovní sa menil novelou zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá bola schválená 8. júla 2011. Novela zákona stanovila presný výpočet objemu finančných prostriedkov, ktoré môžu poisťovne použiť ako prevádzkové náklady. Pre každú zdravotnú poisťovňu ZP bude limit daný nasledujúcim vzorcom. Príloha č. 1 k zákonu č. 581/2004, s. 18: \"Vzorec pre výpočet podielu na ročnom úhrne podľa § 6a ods. 1 limit (v %) = 2,9 + 2 000 000 / (1 000 000 + PPZP) , kde PPZP je počet poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne ZP.\" Health policy institute k zmenám limitu prevádzkových výdavkov poznamenal: \"Sadzba uvedeného limitu bude do budúcnosti určovaná tak, aby menšie zdravotné poisťovne mohli zo zdrojov verejného zdravotného poistenia použiť relatívne viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov. Celkový objem zdrojov, ktoré môžu zdravotné poisťovne použiť na prevádzkové výdavky by mal zostať po legislatívnej zmene rovnaký, ako keby mali všetky poisťovne limit 3,5 %. Je to záruka, aby nedošlo k zníženiu objemu zdrojov na nákup zdravotnej starostlivosti. Pri modelovaní dopadu na jednotlivé zdravotné poisťovne vychádzalo ministerstvo z počtu poistencov zdravotných poisťovní ku koncu februára 2011. Výpočet výšky limitu vyzerá nasledovne: VšZP: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 3 475 934) = 3,35 % Dôvera: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 1 397 307) = 3,74 % Union: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 385 895) = 4,35 % Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela z roku 2011 stanovila presný limit, vzorec výpočtu na ročnom úhrne. Podľa prepočtu ministerstva zdravotníctva sa výška limitu pochybuje od 3,35% (VšZP) do 4,35% (Union). V prípade VšZP nemožno hovoriť, že limit sa pohybuje okolo 4%. Limit výdavkov na prevádzku zdravotných poisťovní sa menil novelou zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá bola schválená 8. júla 2011. Novela zákona stanovila presný výpočet objemu finančných prostriedkov, ktoré môžu poisťovne použiť ako prevádzkové náklady. Pre každú zdravotnú poisťovňu ZP bude limit daný nasledujúcim vzorcom. Príloha č. 1 k zákonu č. 581/2004, s. 18: \"Vzorec pre výpočet podielu na ročnom úhrne podľa § 6a ods. 1 limit (v %) = 2,9 + 2 000 000 / (1 000 000 + PPZP) , kde PPZP je počet poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne ZP.\" Health policy institute k zmenám limitu prevádzkových výdavkov poznamenal: \"Sadzba uvedeného limitu bude do budúcnosti určovaná tak, aby menšie zdravotné poisťovne mohli zo zdrojov verejného zdravotného poistenia použiť relatívne viac prostriedkov na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov. Celkový objem zdrojov, ktoré môžu zdravotné poisťovne použiť na prevádzkové výdavky by mal zostať po legislatívnej zmene rovnaký, ako keby mali všetky poisťovne limit 3,5 %. Je to záruka, aby nedošlo k zníženiu objemu zdrojov na nákup zdravotnej starostlivosti. Pri modelovaní dopadu na jednotlivé zdravotné poisťovne vychádzalo ministerstvo z počtu poistencov zdravotných poisťovní ku koncu februára 2011. Výpočet výšky limitu vyzerá nasledovne: VšZP: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 3 475 934) = 3,35 % Dôvera: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 1 397 307) = 3,74 % Union: 2,9 + (2 000 000/(1 000 000 ­+ 385 895) = 4,35 % Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["novelou", "Health policy institute"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=346", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/4305/zdanenie-zisku-zdravotnych-poistovni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:40.156996+00:00"}
{"id": "vr17806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17806", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "...zaťaženie práce u nás (daňové a odvodové, pozn.) je jedno z najvyšších v OECD,...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daňovo-odvodové zaťaženie práce podľa štatistík OECD za rok 2017 bolo na Slovensku na úrovni 41,6 %. Podľa štatistik sa Slovensko zaraďuje k jednej zo 14 krajín s daňovým zaťažením nad 40 %. Podľa článku Hospodárskych novín z 11. augusta 2017 \"Slováci z platov odovzdávajú štátu čoraz viac. Štát si berie z celkových nákladov práce - superhrubej mzdy - 41,5 percenta. OECD radí Slovensko medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, priemer členských štátov je na úrovni 36 percent. \" Celkovo sa v porovnávaní 35 krajín umiestnilo Slovensko na 12. mieste. Hoci je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku vysoké, stále nepatrí medzi najvyššie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daňovo-odvodové zaťaženie práce podľa štatistík OECD za rok 2017 bolo na Slovensku na úrovni 41,6 %. Podľa štatistik sa Slovensko zaraďuje k jednej zo 14 krajín s daňovým zaťažením nad 40 %. Podľa článku Hospodárskych novín z 11. augusta 2017 \"Slováci z platov odovzdávajú štátu čoraz viac. Štát si berie z celkových nákladov práce - superhrubej mzdy - 41,5 percenta. OECD radí Slovensko medzi krajiny s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením, priemer členských štátov je na úrovni 36 percent. \" Celkovo sa v porovnávaní 35 krajín umiestnilo Slovensko na 12. mieste. Hoci je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku vysoké, stále nepatrí medzi najvyššie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "článku"], "url": ["https://data.oecd.org/tax/tax-wedge.htm#indicator-chart", "https://finweb.hnonline.sk/tema-tyzdna/1008449-slovaci-z-platov-odovzdavaju-coraz-viac-aky-vplyv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:53.121465+00:00"}
{"id": "vr31380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31380", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vláda Ivety Radičovej bola najtenšia aj preto, že vláda Roberta Fica rozhodla o zrušení 2 rezortov. Z ktorých síce jeden prežil, ale má na to aj dôvod.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku SR v roku 1993 na Slovensku eviduje stránka Úradu Vlády 7 vládnych kabinetov, vrátane súčasného . Jednotlivé vlády mali nasledujúce počty členov: Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21 Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18 Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22 Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21 Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16 Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010) Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka) Zníženie počtu ministerstiev o dve avizoval v 11. januára 2010 premiér Róbert Fico. Tento zámer úvádza do praxe zákon zo dňa 20. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. (.pdf) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Tento zákon úplne pozastavi l činnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja , ktorého pôsobnosť preniesol na Ministerstvo hospodárstva a výstavby, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja a Úrad vlády. Zákon rovnako presunul aj pôsobnosť Ministerstva životného prostredia , ktoré sa zlúčilo s Ministerstvom pôdohospodárstva za vzniku Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tento stav trval až do 7. septembra 2010, kedy bola prijatá novela zákona č. 575/2001, ktorá opäť obnovila činnosť Ministerstva životného prostredia a zmenila názov Ministerstva pôdohospodárstva na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Podľa tohto zákona však nebol obnovený samostatný rezort výstavby a regionálneho rozvoja. Jeho agenda prešla pod Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Keďže Róbert Fico naozaj rozhodol o zrušení 2 rezortov a aj napriek tomu, že sa jeden obnovil úplne, vládu Ivety Radičovej môžeme skutočne pokladať za najtenšiu v zmysle počtu ministerstiev.", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku SR v roku 1993 na Slovensku eviduje stránka Úradu Vlády 7 vládnych kabinetov, vrátane súčasného . Jednotlivé vlády mali nasledujúce počty členov: Od 24.06.1992 do 15.03.1994 - 21 Od 15.03.1994 do 13.12.1994 - 18 Od 13.12.1994 do 30.10.1998 - 22 Od 30.10.1998 do 15.10.2002 - 21 Od 16.10.2002 do 04.07.2006 - 16 Od 04.07.2006 do 08.07.2010 - 16 (14 od 30.6.2010) Od 08.07. 2010 -15 (14 po odvolaní Ľubomíra Galka) Zníženie počtu ministerstiev o dve avizoval v 11. januára 2010 premiér Róbert Fico. Tento zámer úvádza do praxe zákon zo dňa 20. januára 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. (.pdf) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Tento zákon úplne pozastavi l činnosť Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja , ktorého pôsobnosť preniesol na Ministerstvo hospodárstva a výstavby, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja a Úrad vlády. Zákon rovnako presunul aj pôsobnosť Ministerstva životného prostredia , ktoré sa zlúčilo s Ministerstvom pôdohospodárstva za vzniku Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Tento stav trval až do 7. septembra 2010, kedy bola prijatá novela zákona č. 575/2001, ktorá opäť obnovila činnosť Ministerstva životného prostredia a zmenila názov Ministerstva pôdohospodárstva na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Podľa tohto zákona však nebol obnovený samostatný rezort výstavby a regionálneho rozvoja. Jeho agenda prešla pod Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Keďže Róbert Fico naozaj rozhodol o zrušení 2 rezortov a aj napriek tomu, že sa jeden obnovil úplne, vládu Ivety Radičovej môžeme skutočne pokladať za najtenšiu v zmysle počtu ministerstiev."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["eviduje", "súčasného", "Zníženie", "575/2001", "novela", "obnovený"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=535581", "http://www.apvv.sk/buxus/docs/agentura/predpisy-externe/zakon-37-2010.pdf", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20575_2001%20Z.z.%20o%20organiz%C3%A1ci%C3%AD%20%C4%8Dinnosti%20vl%C3%A1dy%20a%20organiz%C3%A1cii%20%C3%BAstrednej%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20spr%C3%A1vy.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/175352/ministerstva-zmenili-nazvy-aj-kompetencie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:32.997662+00:00"}
{"id": "vr15240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15240", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To bolo vrátane, pán Csáky, to bolo 40 plus 120 (tisíc utečencov, ktorí mali byť prerozdeľovaní, pozn.)", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík referuje k počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót schvalovaných v Európskom parlamente. Počiatočný počet bol skutočne 40 000, neskôr bolo schválené prerozdelenie ďalších 120 000 utečencov, dokopy teda išlo o 160 000 utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richard Sulík týmto výrokom reagoval na výrok Pála Csákyho, ktorý mylne uviedol počty migrantov, ktorí mali byť prijatí na základe kvôt.", "analysis_paragraphs": ["Sulík referuje k počtu utečencov, ktorí mali byť prijatí na základe kvót schvalovaných v Európskom parlamente. Počiatočný počet bol skutočne 40 000, neskôr bolo schválené prerozdelenie ďalších 120 000 utečencov, dokopy teda išlo o 160 000 utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Richard Sulík týmto výrokom reagoval na výrok Pála Csákyho, ktorý mylne uviedol počty migrantov, ktorí mali byť prijatí na základe kvôt."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "Európskej Agende o Migrácii", "kvóty", "septembri 2015", "160 000"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/eam_state_of_play_20151014_migration_priority_en.pdf", "http://www.demagog.sk/hladat?q=kv%C3%B3ty", "http://europskenoviny.sk/2015/09/14/juncker-navrhuje-prerozdelenie-160-000-utecencov-v-ramci-unie/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5700_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:57.638519+00:00"}
{"id": "vr35344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35344", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...ale z toho, čo sa dialo v jednom konkrétnom denníku vôči môjmu kolegovi Martinovi Chrenovi, tak z toho mi naozaj bolo veľmi zle. Oni napísali za 30 dní 70 vysoko kritických článkov...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže nevieme presne o aký časový úsek 30 dní sa má jednať, nedokážeme toto tvrdenie overiť.", "analysis_paragraphs": ["Keďže nevieme presne o aký časový úsek 30 dní sa má jednať, nedokážeme toto tvrdenie overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:14.704110+00:00"}
{"id": "vr37668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37668", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No ak ste si všimli, my sme dosiahli vtedy najnižší deficit v histórii Slovenska - 1,8% (v období prvých dvoch rokov vlády R. Fica pred nástupom krízy, pozn.).", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj deficitu SR (.pdf):\n\n2006: - 3,5%\n\n2007: - 1,9%\n\n2008: - 2,3%\n\n2009: - 6,8%\n\nPresný údaj však nie je 1,8 %, ako uviedol P. Kažimír ale 1,9%. SME v apríli roku 2006 napísalo: \" Štát vlani hospodáril s verejnými financiami so schodkom takmer 42,5 miliardy korún, čo predstavuje 2,95 percenta hrubého domáceho produktu. Historicky sme sa tak po prvýkrát dostali pod 3-percentnú maastrichtskú hranicu, ktorá je pre nových členov únie podmienkou na prijatie eura.\" Deficit 1,8% bol tak najnižší v histórii Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj deficitu SR (.pdf):", "2006: - 3,5%", "2007: - 1,9%", "2008: - 2,3%", "2009: - 6,8%", "Presný údaj však nie je 1,8 %, ako uviedol P. Kažimír ale 1,9%. SME v apríli roku 2006 napísalo: \" Štát vlani hospodáril s verejnými financiami so schodkom takmer 42,5 miliardy korún, čo predstavuje 2,95 percenta hrubého domáceho produktu. Historicky sme sa tak po prvýkrát dostali pod 3-percentnú maastrichtskú hranicu, ktorá je pre nových členov únie podmienkou na prijatie eura.\" Deficit 1,8% bol tak najnižší v histórii Slovenska."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Vývoj deficitu SR", "SME"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF", "http://www.sme.sk/c/2660763/slovensko-vlani-dosiahlo-historicky-najnizsi-deficit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:04.717620+00:00"}
{"id": "vr27289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27289", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za vašej éry stúpla asi v druhom kvartáli, to znamená po troch mesiacoch vášho vládnutia nezamestnanosť na 14%. Za dva roky ste s tým neurobili nič.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešo sa odvoláva na štvrťročné údaje o nezamestnanosti. Je síce pravda, že nezamestnanosť podľa aktuálnych štvrťročných čísel od nástupu vlády neklesla, no Frešo nesprávne hovorí o miere nezamestnanosti po prvých mesiacoch po nástupe vlády R. Fica. Podľa ŠÚ SR bola od Frešovho čísla nižšia o 0,4 p.b., podľa Eurostat o 0,3 p.b. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V 3. štvrťroku bola nezamestnanosť na úrovni 13,7%. V podstate vláda R. Fica nahradila vládu I Radičovej v apríli 2013, teda na začiatku 2. štvrťroku. Podľa Eurostat bola nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2012 na úrovni 13,7%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo sa odvoláva na štvrťročné údaje o nezamestnanosti. Je síce pravda, že nezamestnanosť podľa aktuálnych štvrťročných čísel od nástupu vlády neklesla, no Frešo nesprávne hovorí o miere nezamestnanosti po prvých mesiacoch po nástupe vlády R. Fica. Podľa ŠÚ SR bola od Frešovho čísla nižšia o 0,4 p.b., podľa Eurostat o 0,3 p.b. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V 3. štvrťroku bola nezamestnanosť na úrovni 13,7%. V podstate vláda R. Fica nahradila vládu I Radičovej v apríli 2013, teda na začiatku 2. štvrťroku. Podľa Eurostat bola nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2012 na úrovni 13,7%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_urgan&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:54.351042+00:00"}
{"id": "vr17206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17206", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Viedol aj Robert Fico proti Andrejovi Kiskovi (v prezidentských voľbách v roku 2014, pozn.) po prvom kole.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné prezidentské voľby sa na Slovensku konali v roku 2014, kedy sa proti sebe postavilo celkovo 14 kandidátov, vrátane Roberta Fica a Andreja Kisku. V prvom kole dvojkolových volieb zvíťazil Robert Fico, s celkovým ziskom 28,00 % hlasov. Na druhom mieste skončil Andrej Kiska so ziskom 24,00 %. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Posledné prezidentské voľby sa na Slovensku konali v roku 2014, kedy sa proti sebe postavilo celkovo 14 kandidátov, vrátane Roberta Fica a Andreja Kisku. V prvom kole dvojkolových volieb zvíťazil Robert Fico, s celkovým ziskom 28,00 % hlasov. Na druhom mieste skončil Andrej Kiska so ziskom 24,00 %. Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["ziskom", "zvíťazil"], "url": ["http://volby.statistics.sk/prez/prez2014/Prezident-dv/Tabulka4_sk.html", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/313138-volby-sa-skoncili-sledujte-s-nami-kto-sa-stane-prezidentom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:53.363401+00:00"}
{"id": "vr14008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14008", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za štyri roky vlády, vašej vlády, pán premiér, ste znížili deficit o 2,16 %. Za jeden rok vlády Ivety Radičovej sme znížili deficit o 2,76 %.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Radičovej vláda nastúpila v júli 2010. Pre rok 2010 bol deficit 7,5 % HDP, o rok neskôr už len 4,1 % HDP, čo predstavuje rozdiel 3,4 percentuálnych bodov, a to je viac, ako hovorí Bugár. Ficova druhá vláda nastúpila v apríli 2012, deficit pre rok 2012 bol 4,2 % HDP, v roku 2016 (teda po 4 rokoch) sa predpokladá deficit na úrovni 2,6 % HDP. Rozdiel v deficite medzi rokmi 2012 a 2016 je 1,6 percentuálnych bodov. Keďže sa tieto údaje nezhodujú s údajmi uvedenými Bugárom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Nasledujúca tabuľka ukazuje mieru deficitu verejných financií v pomere k HDP v jednotlivých rokoch. Čerpá z údajov databázy Eurostat , zo správy Winter Forecast 2015 a tiež z údaju v návrhu rozpočtu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radičovej vláda nastúpila v júli 2010. Pre rok 2010 bol deficit 7,5 % HDP, o rok neskôr už len 4,1 % HDP, čo predstavuje rozdiel 3,4 percentuálnych bodov, a to je viac, ako hovorí Bugár. Ficova druhá vláda nastúpila v apríli 2012, deficit pre rok 2012 bol 4,2 % HDP, v roku 2016 (teda po 4 rokoch) sa predpokladá deficit na úrovni 2,6 % HDP. Rozdiel v deficite medzi rokmi 2012 a 2016 je 1,6 percentuálnych bodov. Keďže sa tieto údaje nezhodujú s údajmi uvedenými Bugárom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Nasledujúca tabuľka ukazuje mieru deficitu verejných financií v pomere k HDP v jednotlivých rokoch. Čerpá z údajov databázy Eurostat , zo správy Winter Forecast 2015 a tiež z údaju v návrhu rozpočtu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Winter Forecast 2015", "návrhu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2015/pdf/ee1_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:39.140071+00:00"}
{"id": "vr32119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32119", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Popravde povedané pán premiér zavádzal a bola to predošlá (druhá Dzurindova) vláda, ktorá prijímala všetky tie mechanizmy (vedúce k prijatiu eura, pozn).", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie všetky mechanizmy zavádzania eura prijímala vláda Mikuláša Dzurindu a podobne Robert Fico nevyvracal zásluhy tejto vlády v procese prijímania eura, tak ako to predkladá Pavol Frešo. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Činnosti vedúce k zavedeniu eura uvádzame v tabuľke vypracovanej podľa webu MF SR , Euromena , Euractiv a Euroinfo .", "analysis_paragraphs": ["Nie všetky mechanizmy zavádzania eura prijímala vláda Mikuláša Dzurindu a podobne Robert Fico nevyvracal zásluhy tejto vlády v procese prijímania eura, tak ako to predkladá Pavol Frešo. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Činnosti vedúce k zavedeniu eura uvádzame v tabuľke vypracovanej podľa webu MF SR , Euromena , Euractiv a Euroinfo ."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["MF SR", "Euromena", "Euractiv", "Euroinfo"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?catID=3852", "http://www.euromena.sk/harmonogram-zavedenia-eura/9350s", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/slovensko-a-euro", "http://www.euroinfo.gov.sk/milniky-na-ceste-sr-k-euro/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:42.246950+00:00"}
{"id": "vr36031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36031", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V prezidentských voľbách voličská podpora bola naprieč politickým spektrom, dokonca nemalú podporu ako ukazujú analýzy som získala aj od voličov strany Smer. Dnes. Áno. Dnes tá situácia v tomto je úplne neporovnateľná, pretože som volebná líderka jednej konkrétnej politickej strany.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Iveta Radičová podľa niektorých politológov získala viac hlasov, ako je odhadovaný súčet troch opozičných strán. Či sa jedná o voličov Smeru je však otázne.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová podľa niektorých politológov získala viac hlasov, ako je odhadovaný súčet troch opozičných strán. Či sa jedná o voličov Smeru je však otázne."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["získala"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/volby-09-politologovia-povazuju-taktiku-radicovej-za-uspesnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:06.878613+00:00"}
{"id": "vr15107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15107", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Nikdy som nepoužil ako dôvod pre vznik tejto koalície Kotlebu… aj na rade regiónov som povedal, že pre mňa hrozba Kotlebom bola nula percent, čiže ja na tento argument neverím.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Skutočne sme nenašli taký Procházkov výrok, kde by vznik koalície odôvodňoval volebným úspechom Mariana Kotlebu. Keďže nie je dostupný záznam jeho vyjadrení na rade regiónov, nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by o Kotlebovi v tomto priestore uviedol, že ho nepovažuje za hrozbu. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Rada regiónov strany #Sieť bola podľa memoranda založená pre rovnomerný rozvoj príležitostí pre regióny. Vo svojom programe pre regióny navrhujú napríklad tvorbu pracovných príležitostí, rozdelenie ústredných kontrolných orgánov naprieč Slovenskom alebo systém regionálnych štátnych tajomníkov ministerstiev. Rada regiónov #Siete sa zišla po voľbách, a aj napriek nepriaznivému výsledku vo voľbách vyjadrila podporu Radoslavovi Procházkovi. Rada slovenských regiónov sa vyslovila za skoré prijatie účinného protischránkového zákona, anti-byrokratického balíčka pre malých a stredných zamestnávateľov a ich zamestnancov a konkrétny plán pomoci menej rozvinutým okresom. Záznam z tohto stretnutia však nie je dostupný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Skutočne sme nenašli taký Procházkov výrok, kde by vznik koalície odôvodňoval volebným úspechom Mariana Kotlebu. Keďže nie je dostupný záznam jeho vyjadrení na rade regiónov, nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by o Kotlebovi v tomto priestore uviedol, že ho nepovažuje za hrozbu. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Rada regiónov strany #Sieť bola podľa memoranda založená pre rovnomerný rozvoj príležitostí pre regióny. Vo svojom programe pre regióny navrhujú napríklad tvorbu pracovných príležitostí, rozdelenie ústredných kontrolných orgánov naprieč Slovenskom alebo systém regionálnych štátnych tajomníkov ministerstiev. Rada regiónov #Siete sa zišla po voľbách, a aj napriek nepriaznivému výsledku vo voľbách vyjadrila podporu Radoslavovi Procházkovi. Rada slovenských regiónov sa vyslovila za skoré prijatie účinného protischránkového zákona, anti-byrokratického balíčka pre malých a stredných zamestnávateľov a ich zamestnancov a konkrétny plán pomoci menej rozvinutým okresom. Záznam z tohto stretnutia však nie je dostupný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Rada regiónov", "Rada regiónov"], "url": ["http://siet.sk/memorandum-slovenskych-regionov/", "http://siet.sk/rada-slovenskych-regionov-vyslovila-prochazkovi-podporu-a-uznanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:27.593205+00:00"}
{"id": "vr31387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31387", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Vítam to, že strana Smer zmenila názor na trestno-právnu imunitu, to je pokrok, pretože doposiaľ vlastne strana vždy odmietala zrušenie imunity trestno-právnej. Aj v koalícii, aj v opozícii.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic sám v tejto relácii neskôr spomína návrh ústavného zákona na zrušenie trestno-právnej imunity, ktorý Pavol Paška zo Smeru predložil v roku 2008. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol . Čo sa týka hlasovania Smeru v čase, keď bol v opozícii, dvakrát bol proti zrušeniu trestno-právnej imunity. Prvýkrát sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010. Za prijatie zákona vtedy hlasovalo len 75 zo 136 prítomných poslancov. Takmer všetci poslanci za Smer hlasovali proti zrušeniu. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU . Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunity 2. júna 2011. Prevažná časť poslancov Smeru opäť hlasovala proti. Hlasovanie si môžete pozrieť TU . Lídri parlamentných strán sa 15. marca 2012 nakoniec dohodli na zrušení trestnoprávnej imunity. Oznámil to Róbert Fico po rokovaní za okrúhlym stolom. Na zrušení panuje podľa Fica absolútna zhoda a ústavný zákon preto podľa neho získa podporu všetkých 150 poslancov. Podľa uvedeného je zrejmé, že počas času v koalícii Smer minimálne raz predložil návrh na zrušenie trestno-právnej imunity poslancov. Výrok Daniela Lipšica teda hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic sám v tejto relácii neskôr spomína návrh ústavného zákona na zrušenie trestno-právnej imunity, ktorý Pavol Paška zo Smeru predložil v roku 2008. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol . Čo sa týka hlasovania Smeru v čase, keď bol v opozícii, dvakrát bol proti zrušeniu trestno-právnej imunity. Prvýkrát sa o zrušení trestno-právnej imunity poslancov hlasovalo 26. októbra 2010. Za prijatie zákona vtedy hlasovalo len 75 zo 136 prítomných poslancov. Takmer všetci poslanci za Smer hlasovali proti zrušeniu. Výsledky hlasovania si môžete pozrieť TU . Naposledy sa v parlamente rozhodovalo o zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunity 2. júna 2011. Prevažná časť poslancov Smeru opäť hlasovala proti. Hlasovanie si môžete pozrieť TU . Lídri parlamentných strán sa 15. marca 2012 nakoniec dohodli na zrušení trestnoprávnej imunity. Oznámil to Róbert Fico po rokovaní za okrúhlym stolom. Na zrušení panuje podľa Fica absolútna zhoda a ústavný zákon preto podľa neho získa podporu všetkých 150 poslancov. Podľa uvedeného je zrejmé, že počas času v koalícii Smer minimálne raz predložil návrh na zrušenie trestno-právnej imunity poslancov. Výrok Daniela Lipšica teda hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["návrh ústavného zákona", "päť hlasovaní", "stiahol", "TU", "TU", "dohodli"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=571", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22686", "http://hnonline.sk/c1-47520710-ako-poslanci-ne-rusili-imunitu", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28709", "http://video.sita.sk/videoservis/lidri-parlamentnych-stran-sa-dohodli-na-zruseni-trestnopravnej-imunity/26752-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:28.885211+00:00"}
{"id": "vr29666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29666", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Po havárii vo Fukušime v roku 2011, keď prišlo k takzvaným tým crash testom, čiže testom bezpečnosti jadrových zariadení v rámci, prišla s tým Európska komisia a, samozrejme, odrazu Enel a Slovenské elektrárne museli investovať ďaleko viac peňazí jednak do prípravy, do zmeny projektovej dokumentácie (dostavby Mochoviec, pozn.), do realizácie samotných bezpečnostných opatrení.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 postihlo Japonsko silné zemetrasenie spojené s vlnami tsunami, ktoré poškodili jadrovú elektráreň vo Fukušime a spôsobili únik radiácie. Európska únia potom realizovala 143 záťažových testov v 14 členských štátoch, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Crash testy skutočne zapríčinili zmenu plánu dostavby 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciach a predĺženie výstavby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 postihlo Japonsko silné zemetrasenie spojené s vlnami tsunami, ktoré poškodili jadrovú elektráreň vo Fukušime a spôsobili únik radiácie. Európska únia potom realizovala 143 záťažových testov v 14 členských štátoch, ktoré prevádzkujú jadrové elektrárne. Crash testy skutočne zapríčinili zmenu plánu dostavby 3. a 4. bloku elektrárne v Mochovciach a predĺženie výstavby. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["poškodili", "záťažových testov", "katastrof", "vEnergetike.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6820850/havaria-vo-fukusime-nesposobi-podla-osn-zdravotne-problemy.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-11-1450_sk.htm", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1479-rozhovor-mochovce-by-mohli-spustat-v-buducom-roku/", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1479-rozhovor-mochovce-by-mohli-spustat-v-buducom-roku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:54.387249+00:00"}
{"id": "47523", "numeric_id": 47523, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47523", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Opozícia na Slovensku neodporúča očkovanie, resp. nie je zástancom očkovania. A samozrejme, nechcem to paušalizovať a hovoriť o opozícii ako o jednom človeku. Máme tam to na škále od toho, že sú to, že sú tam vymýšľané klamstvá a ponúkané ľuďom, až potom, že niekto sa proste nechce dať zaočkovať, pretože má obavu čo je ľudské, a rozumiem tomu.", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V porovnaní s inými krajinami sú mnohé slovenské opozičné strany a ich predstavitelia proti očkovaniu, viacerí šíria nepravdy a hoaxy. Jedna zo strán hovorí o dobrovoľnosti, no jej predseda sa zaočkovať nedal. Platí tak, že v opozícii je rôzne spektrum názorov, no opozícia ako celok vysiela k očkovaniu zmiešaný, ak nie skôr negatívny signál. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme v celkovom kontexte povedaného ešte ako pravdivé. Slovenská opozícia je pri očkovaní v stredoeurópskom priestore raritou. V susedných štátoch minimálne väčšia časť opozície (mimo krajnej pravice) očkovanie podporuje . ĽSNS Mariána Kotlebu je najväčším odporcom očkovania spomedzi parlamentných opozičných strán. Jej predstavitelia sa zúčastňujú na protestoch proti opatreniam a očkovaniu, niektoré dokonca organizujú . Kotleba v súvislosti s očkovaním šíri hoaxy a konšpirácie, napríklad o nanočipoch vo vakcínach. Podobný postoj má aj mimoparlamentná strana Republika. Milan Mazurek a Milan Uhrík vyzývali svojich priaznivcov, aby protestovali pred domami odborníkov podporujúcich očkovanie. No napríklad exposlanec za ĽSNS Jozef Šimko je zaočkovaný a nesúhlasí s postojom Koltlebu. Pre iné názory - aj pri iných témach - odišiel z poslaneckého klubu. Oficiálny postoj Smeru-SD k očkovaniu je taký, že očkovanie by malo byť dobrovoľné a neočkovaní by nemali byť nijako znevýhodňovaní. Postoje jednotlivých predstaviteľov k účinnosti očkovania sa však líšia. Napríklad Juraj Blanár povedal , že sa zaočkovať dá. Robert Fico zase tvrdí , že očkovanie je tvrdý biznis a nie je jeho zástancom . Ľuboš Blaha šíri o očkovaní nepravdy, ktoré v minulosti vyvrátili odborníci. Podľa analýzy projektu Infosecurity.sk a Investigatívneho centra Jána Kuciaka platí Smer na facebooku reklamu antivakcinačným príspevkom v stovkách eur. Hlas-SD podľa jeho podpredsedníčky Zuzany Dolinkovej očkovanie podporuje , no zdôrazňuje dobrovoľnosť. Dolinková a podpredseda strany Richard Raši očkovanie odporúčajú. Predseda strany Peter Pellegrini taktiež tvrdí , že Hlas očkovanie proti covidu odporúča, no on sám zaočkovaný nie je. Pri otázkach o tom, či sa dá zaočkovať Pellegrini odpovedá vyhýbavo. Hovorí, že covid prekonal a uvidí aké má protilátky. Rozhodnutie nezaočkovať sa prirovnával k žltým hviezdám, ktoré v minulosti museli nosiť štátom prenasledovaní a diskriminovaní Židia.", "analysis_paragraphs": ["V porovnaní s inými krajinami sú mnohé slovenské opozičné strany a ich predstavitelia proti očkovaniu, viacerí šíria nepravdy a hoaxy. Jedna zo strán hovorí o dobrovoľnosti, no jej predseda sa zaočkovať nedal. Platí tak, že v opozícii je rôzne spektrum názorov, no opozícia ako celok vysiela k očkovaniu zmiešaný, ak nie skôr negatívny signál. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme v celkovom kontexte povedaného ešte ako pravdivé. Slovenská opozícia je pri očkovaní v stredoeurópskom priestore raritou. V susedných štátoch minimálne väčšia časť opozície (mimo krajnej pravice) očkovanie podporuje . ĽSNS Mariána Kotlebu je najväčším odporcom očkovania spomedzi parlamentných opozičných strán. Jej predstavitelia sa zúčastňujú na protestoch proti opatreniam a očkovaniu, niektoré dokonca organizujú . Kotleba v súvislosti s očkovaním šíri hoaxy a konšpirácie, napríklad o nanočipoch vo vakcínach. Podobný postoj má aj mimoparlamentná strana Republika. Milan Mazurek a Milan Uhrík vyzývali svojich priaznivcov, aby protestovali pred domami odborníkov podporujúcich očkovanie. No napríklad exposlanec za ĽSNS Jozef Šimko je zaočkovaný a nesúhlasí s postojom Koltlebu. Pre iné názory - aj pri iných témach - odišiel z poslaneckého klubu. Oficiálny postoj Smeru-SD k očkovaniu je taký, že očkovanie by malo byť dobrovoľné a neočkovaní by nemali byť nijako znevýhodňovaní. Postoje jednotlivých predstaviteľov k účinnosti očkovania sa však líšia. Napríklad Juraj Blanár povedal , že sa zaočkovať dá. Robert Fico zase tvrdí , že očkovanie je tvrdý biznis a nie je jeho zástancom . Ľuboš Blaha šíri o očkovaní nepravdy, ktoré v minulosti vyvrátili odborníci. Podľa analýzy projektu Infosecurity.sk a Investigatívneho centra Jána Kuciaka platí Smer na facebooku reklamu antivakcinačným príspevkom v stovkách eur. Hlas-SD podľa jeho podpredsedníčky Zuzany Dolinkovej očkovanie podporuje , no zdôrazňuje dobrovoľnosť. Dolinková a podpredseda strany Richard Raši očkovanie odporúčajú. Predseda strany Peter Pellegrini taktiež tvrdí , že Hlas očkovanie proti covidu odporúča, no on sám zaočkovaný nie je. Pri otázkach o tom, či sa dá zaočkovať Pellegrini odpovedá vyhýbavo. Hovorí, že covid prekonal a uvidí aké má protilátky. Rozhodnutie nezaočkovať sa prirovnával k žltým hviezdám, ktoré v minulosti museli nosiť štátom prenasledovaní a diskriminovaní Židia."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["podporuje", "zúčastňujú", "organizujú", "šíri", "vyzývali", "je", "odišiel", "je", "povedal", "tvrdí", "zástancom", "šíri", "platí", "podporuje", "tvrdí", "odpovedá", "prirovnával"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22687448/slovenska-opozicia-spochybnuje-vakciny-je-to-rarita.html", "https://www.webnoviny.sk/za-protestmi-proti-ockovaniu-stoja-anonymne-stranky-na-facebooku-uspech-im-zarucila-politicka-podpora/", "https://dennikn.sk/2491039/kotleba-zvolava-dlhsiu-a-vacsiu-blokadu-bratislavy-od-policie-zatial-neprichadza-jasna-odpoved/", "https://demagog.sk/vyrok/45948/", "https://dennikn.sk/2560760/mazurek-s-uhrikom-dalej-huckaju-ludi-proti-lekarom-prispievaju-k-syndromu-vyhorenia-hovori-sabaka/?ref=list#?ref=menu", "https://www.aktuality.sk/clanok/ctzkx3n/z-klubu-lsns-odisiel-poslanec-simko-je-zaockovany-a-nepacia-sa-mu-nazory-kotlebu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ctzkx3n/z-klubu-lsns-odisiel-poslanec-simko-je-zaockovany-a-nepacia-sa-mu-nazory-kotlebu/", "https://slovensko.hnonline.sk/5167608-smer-vita-rozhodnutie-ustavneho-sudu-ockovanie-musi-byt-dobrovolne", "https://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-kritizuje-ministra-zdravotn/559042-clanok.html", "https://www.lidovky.cz/video-idnes.aspx?idvideo=V210911_094943_idnestv_pest", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-ockovani-pelegrini-fico-caputova-karantena-loterie_2107041244_ban", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2033191_poslanec-blaha-klame-o-ockovani-reaguje-ministerstvo-jeho-tvrdenia-vyvracaju-odbornici", "https://www.webnoviny.sk/za-protestmi-proti-ockovaniu-stoja-anonymne-stranky-na-facebooku-uspech-im-zarucila-politicka-podpora/", "https://www.markiza.sk/spravy/exkluzivne/2040192_dolinkova-hlas-podporuje-ockovanie-pellegriniho-vyjadrenia-nie-su-stanoviskom-strany", "https://www.teraz.sk/slovensko/monitor-p-pellegrini-hlas-sd-odporu/559166-clanok.html", "https://dennikn.sk/2445497/pellegriniho-postoj-k-ockovaniu-nechce-zltu-hviezdu-na-saku-a-priznava-emocie-na-ukor-faktov/", "https://dennikn.sk/2445497/pellegriniho-postoj-k-ockovaniu-nechce-zltu-hviezdu-na-saku-a-priznava-emocie-na-ukor-faktov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:13.549389+00:00"}
{"id": "vr32490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32490", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chcem poďakovať aj ministerstvu zahraničných vecí aj tímu v Bruseli za to, že do záverov z tohto summitu sa nám podarilo dostať ustanovenie, ktoré hovorí, že ak pôjde o rozdelenie právomocí medzi domácich regulátorov, teda medzi domáce kontrolné orgány, v tomto prípade je to Národná banka Slovenska, ktorá kontroluje správanie dcér, ktoré tu pôsobia, rozdelenie právomocí vo vzťahu k európskemu regulátorovi, musí to byť spravidla rovne a jednoducho musia rešpektovať naše oprávnené záujmy.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V záveroch zo summitu Európskej rady z minulého týždňa sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by sa vyjadrovalo v takom zmysle, ako spomína Robert Fico. Je síce pravda, že Slovensko malo podľa medializovaných informácii záujem o takejto požiadavke a nevieme posúdiť, aké záväzky v tejto otázke získalo, v záveroch sa však táto problematika neobjavuje. Hnonline.sk v rámci online sledovania summitu uvádza, že Slovensko malo isté požiadavky: V rámci jednotného bankového dohľadu v eurozóne bude SR požadovať, aby zostali zachované aj určité kompetencie národného regulátora, teda Národnej banky Slovenska (NBS). \"Na Slovensku sú takmer všetky banky pozícii dcér a obávame sa, že keby sme stratili kontrolu nad týmito bankami, materské banky by si mohli riešiť svoju zlú finančnú situáciu vyťahovaním kapitálu zo Slovenska,\" vysvetlil tento postoj Fico. V záveroch zo summmitu však nie je žiadne ustanovenie, ktoré by sa vyjadrovalo v takom zmysle, ako o tom hovorí premiér Fico. Jediné, aspoň vzdialene podobné, ustavenie je jednovetné: \" Pri všetkých týchto otázkach ( spojených s hospodárskou a menovou úniou, pozn .) je dôležité zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi domovskými a hostiteľskými krajinami .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V záveroch zo summitu Európskej rady z minulého týždňa sa nenachádza žiadne ustanovenie, ktoré by sa vyjadrovalo v takom zmysle, ako spomína Robert Fico. Je síce pravda, že Slovensko malo podľa medializovaných informácii záujem o takejto požiadavke a nevieme posúdiť, aké záväzky v tejto otázke získalo, v záveroch sa však táto problematika neobjavuje. Hnonline.sk v rámci online sledovania summitu uvádza, že Slovensko malo isté požiadavky: V rámci jednotného bankového dohľadu v eurozóne bude SR požadovať, aby zostali zachované aj určité kompetencie národného regulátora, teda Národnej banky Slovenska (NBS). \"Na Slovensku sú takmer všetky banky pozícii dcér a obávame sa, že keby sme stratili kontrolu nad týmito bankami, materské banky by si mohli riešiť svoju zlú finančnú situáciu vyťahovaním kapitálu zo Slovenska,\" vysvetlil tento postoj Fico. V záveroch zo summmitu však nie je žiadne ustanovenie, ktoré by sa vyjadrovalo v takom zmysle, ako o tom hovorí premiér Fico. Jediné, aspoň vzdialene podobné, ustavenie je jednovetné: \" Pri všetkých týchto otázkach ( spojených s hospodárskou a menovou úniou, pozn .) je dôležité zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi domovskými a hostiteľskými krajinami .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Hnonline.sk", "záveroch"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-57981430-politikov-aj-na-summite-rozdeli-bankova-unia", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/133014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:49.058319+00:00"}
{"id": "vr14864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14864", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) keď Švajčiarsko v referende povedalo, že nechce ísť do európskeho hospodárskeho priestoru, tak sa vymýšľali teraz bilaterálne dohody s európskymi štátmi, nejakých 120 majú zmlúv (..)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európsky hospodársky priestor (EHP) bol vytvorený v roku 1994. Švajčiarsko v referende odmietlo stať sa jeho súčasťou, ale s Európskou úniou ho spája viac než 120 sektorových bilaterálnych zmlúv. Viaceré z týchto zmlúv však boli podpísané ešte pred referendom, ktoré rozhodlo proti vstupu do EHP. Blaha teda uvádza nesprávnu súvislosť všetkých vyše 120 zmlúv s rozhodnutím nevstúpiť do EHP, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Európsky hospodársky priestor (EHP) bol vytvorený v roku 1994. Švajčiarsko v referende odmietlo stať sa jeho súčasťou, ale s Európskou úniou ho spája viac než 120 sektorových bilaterálnych zmlúv. Viaceré z týchto zmlúv však boli podpísané ešte pred referendom, ktoré rozhodlo proti vstupu do EHP. Blaha teda uvádza nesprávnu súvislosť všetkých vyše 120 zmlúv s rozhodnutím nevstúpiť do EHP, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Európsky hospodársky priestor", "120", "1992", "Dokument", "Výsledky referenda", "stránkach", "výraznejšom"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_6.5.3.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_6.5.3.pdf", "http://www.nytimes.com/1992/12/07/world/swiss-reject-tie-to-wider-europe.html", "http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_6.5.3.pdf", "http://eed.nsd.uib.no/webview/index.jsp?study=http://129.177.90.166:80/obj/fStudy/CHREF1992_Display&mode=cube&v=2&cube=http://129.177.90.166:80/obj/fCube/CHREF1992_Display_C1&top=yes", "https://www.eda.admin.ch/eda/en/fdfa/foreign-policy/european-politics/swiss-policy-europe.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/Switzerland%E2%80%93European_Union_relations#cite_note-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:10.473415+00:00"}
{"id": "vr30512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30512", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Dohoda padla o tom, že trvalý euroval, veľmi dôležitým nástrojom na záchranu eura, bude platiť už od marca. Takisto padla dohoda o tom, že tie štáty eurozóny príjmu ústavnými zákonmi zákony o dlhových brzdách, čo slovenský parlament prijal minulý týždeň. A čo je tiež veľmi dôležité dohodlo sa, že sa budú viac previazavať hospodárske politiky, čo má posilniť ekonomický hospodársky rast.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V oficiálnom dokumente po samite v Brusely (9. decembra) sa v prípade trvalého eurovalu hovorí o snahe zabezpečiť fungovanie tohto stabilizačného mechanizmu od júla 2012 (bod 13) nie od marca ako hovorí M. Maďarič. V marci 2012 má dôjsť k navýšeniu kapacity dočasného a trvalého eurovalu na 500 mld. euro. Ďalej došlo k dohode o nových fiškálnych pravidlách (bod 4.). V tomto bode sa okrem iných pravidiel hovorí aj o národných ústavných zákonoch na báze automatického mechanizmu, ktorý má zabrániť zadlžovaniu. Reštriktívne rozpočtové pravidlá budú podľa novej dohody zakotvená priamo v jednotlivých ústavách. V dokumente (bod 1) sa taktiež hovorí o previazaní hospodárskych politík v snahe naplniť hospodársky rast. ... enhanced governance to foster fiscal discipline and deeper integration in the internal market as well as stronger growth, enhanced competitiveness and social cohesion ... M. Maďarič sa pomýlil v termíne fungovania trvalého eurovalu ale ako celok hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V oficiálnom dokumente po samite v Brusely (9. decembra) sa v prípade trvalého eurovalu hovorí o snahe zabezpečiť fungovanie tohto stabilizačného mechanizmu od júla 2012 (bod 13) nie od marca ako hovorí M. Maďarič. V marci 2012 má dôjsť k navýšeniu kapacity dočasného a trvalého eurovalu na 500 mld. euro. Ďalej došlo k dohode o nových fiškálnych pravidlách (bod 4.). V tomto bode sa okrem iných pravidiel hovorí aj o národných ústavných zákonoch na báze automatického mechanizmu, ktorý má zabrániť zadlžovaniu. Reštriktívne rozpočtové pravidlá budú podľa novej dohody zakotvená priamo v jednotlivých ústavách. V dokumente (bod 1) sa taktiež hovorí o previazaní hospodárskych politík v snahe naplniť hospodársky rast. ... enhanced governance to foster fiscal discipline and deeper integration in the internal market as well as stronger growth, enhanced competitiveness and social cohesion ... M. Maďarič sa pomýlil v termíne fungovania trvalého eurovalu ale ako celok hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnom dokumente"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/20111209_1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:41.836122+00:00"}
{"id": "vr14159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14159", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...Nemci zistili až teraz, že keď tam niekto (žiadateľ o azyl, pozn.) spácha priestupok alebo malý trestný čin, že ho nevedia vyhostiť...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danko referuje k situácii , ktorá vznikla počas silvestrovských osláv v Kolíne, a následnej reakcii. Podľa dostupných informácií malo dôjsť k 379 priestupkom z ktorých väčšinu mali spáchať žiadatelia o azyl. Podľa BBC a ďalších zdrojov tieto udalosti spustili v Nemecku politickú debatu o novele niektorých zákonov a nemecká kancelárka Merkelová vyhlásila, že za porušenie zákona budú po úprave zákonov migranti vyhostení. Merkelová chce v prvom rade presadiť zmenu zákona, aby bolo vyhostenie jednoduchšie pri spáchaní kriminálneho činu zo strany žiadateľov o azyl. Podľa aktuálnych nemeckých zákonov, môžu byť žiadatelia o azyl vyhostení/poslaní späť do krajiny pôvodu iba ak sú odsúdení na minimálne 3 roky a zároveň ak dokážu, že v ich krajine pôvodu nehrozí žiadne nebezpečenstvo pre ich život. Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Danko referuje k situácii , ktorá vznikla počas silvestrovských osláv v Kolíne, a následnej reakcii. Podľa dostupných informácií malo dôjsť k 379 priestupkom z ktorých väčšinu mali spáchať žiadatelia o azyl. Podľa BBC a ďalších zdrojov tieto udalosti spustili v Nemecku politickú debatu o novele niektorých zákonov a nemecká kancelárka Merkelová vyhlásila, že za porušenie zákona budú po úprave zákonov migranti vyhostení. Merkelová chce v prvom rade presadiť zmenu zákona, aby bolo vyhostenie jednoduchšie pri spáchaní kriminálneho činu zo strany žiadateľov o azyl. Podľa aktuálnych nemeckých zákonov, môžu byť žiadatelia o azyl vyhostení/poslaní späť do krajiny pôvodu iba ak sú odsúdení na minimálne 3 roky a zároveň ak dokážu, že v ich krajine pôvodu nehrozí žiadne nebezpečenstvo pre ich život. Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["situácii", "BBC", "ďalších", "Podľa"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/12090750/German-law-should-be-toughened-to-ease-deportation-of-migrants-says-Angela-Merkel.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35271171", "http://www.theguardian.com/world/2016/jan/09/angela-merkel-deport-migrants-cologne-sex-attacks", "http://www.bamf.de/EN/Migration/AsylFluechtlinge/Asylverfahren/Widerruf/widerruf-node.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:00.810784+00:00"}
{"id": "vr29959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29959", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chcem povedať, že bolo to Nemecko a nie Slovensko, ktoré povedalo, že dôjdite sem všetci. Sú to západné krajiny, ktoré takýmto spôsobom sa rozhodli, že privítajú obrovské množstvo utečencov.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico vo výroku tvrdí, že západné krajiny pozývajú utečencov všeobecne k príchodu do EÚ. Nie sú dostupné vyjadrenia v tom zmysle, že by Nemecko alebo iné krajiny západnej Európy niekedy \"pozývali\" alebo nabádali migrantov aby prichádzali do Európy vo veľkých počtoch. Fico naráža na pozastavenie Dublinskej dohody Nemeckým federálnym úradom pre migráciu a utečencov ( BAMF ), ktorý sa týka občanov Sýrie. Podľa interných inštrukcií z 21. augusta 2015, už začaté procedúry v rámci Dublinskej dohody, týkajúce sa Sýrčanov, boli zrušené, pričom sa Nemecko stalo členským štátom zodpovedným za vybavenie ich žiadostí. Nemecko tak len pozvalo tých migrantov, ktorí sú už na území EÚ, aby žiadosť o azyl podávali v prípade záujmu na ich území. Cieľom je znížiť záťaž pre hraničné štáty. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Novoprijatí sýrski žiadatelia o azyl budú ihneď nasmerovaní do regulérnej azylovej procedúry. Dublinská smernica umožňuje členským štátom využiť tzv. klauzulu suverenity ( sovereignty clause ), čím dobrovoľne preberú zodpovednosť za spracovanie žiadostí o azyl, za ktoré za normálnych okolností nie sú zodpovedné. V prospech tejto výnimky prehovorili najmä zástupcovia Nemecka a Francúzska.", "analysis_paragraphs": ["Fico vo výroku tvrdí, že západné krajiny pozývajú utečencov všeobecne k príchodu do EÚ. Nie sú dostupné vyjadrenia v tom zmysle, že by Nemecko alebo iné krajiny západnej Európy niekedy \"pozývali\" alebo nabádali migrantov aby prichádzali do Európy vo veľkých počtoch. Fico naráža na pozastavenie Dublinskej dohody Nemeckým federálnym úradom pre migráciu a utečencov ( BAMF ), ktorý sa týka občanov Sýrie. Podľa interných inštrukcií z 21. augusta 2015, už začaté procedúry v rámci Dublinskej dohody, týkajúce sa Sýrčanov, boli zrušené, pričom sa Nemecko stalo členským štátom zodpovedným za vybavenie ich žiadostí. Nemecko tak len pozvalo tých migrantov, ktorí sú už na území EÚ, aby žiadosť o azyl podávali v prípade záujmu na ich území. Cieľom je znížiť záťaž pre hraničné štáty. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Novoprijatí sýrski žiadatelia o azyl budú ihneď nasmerovaní do regulérnej azylovej procedúry. Dublinská smernica umožňuje členským štátom využiť tzv. klauzulu suverenity ( sovereignty clause ), čím dobrovoľne preberú zodpovednosť za spracovanie žiadostí o azyl, za ktoré za normálnych okolností nie sú zodpovedné. V prospech tejto výnimky prehovorili najmä zástupcovia Nemecka a Francúzska."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["pozastavenie", "BAMF", "pozvalo", "Dublinská smernica", "sovereignty clause", "prospech", "povedala", "uviedla", "uviedla"], "url": ["http://www.asylumineurope.org/news/24-08-2015/germany-halt-dublin-procedures-syrians", "http://www.bamf.de/DE/Willkommen/LebenInDeutschland/lebenindeutschland-node.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/germany-opens-its-gates-berlin-says-all-syrian-asylumseekers-are-welcome-to-remain-as-britain-is-urged-to-make-a-similar-statement-10470062.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32013R0604", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2015/08/26/germanys-small-yet-important-change-to-the-way-it-deals-with-syrian-refugees/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/11821822/Germany-drops-EU-rules-to-allow-in-Syrian-refugees.html", "https://www.washingtonpost.com/news/on-leadership/wp/2015/09/11/on-refugee-crisis-germanys-angela-merkel-has-found-a-bold-voice/", "https://www.washingtonpost.com/news/on-leadership/wp/2015/09/11/on-refugee-crisis-germanys-angela-merkel-has-found-a-bold-voice/", "http://news.sky.com/story/1547326/germany-no-limit-to-refugees-well-take-in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:25.770311+00:00"}
{"id": "vr25433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25433", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, že keď sme rokovali, pán predseda, o generálnom prokurátorovi, my sme boli vtedy v opozícii, tak ste nám dali staré televízory do Národnej rady a ste nám vymedzili čas, že ty môžeš rozprávať maximálne 10 minút. Po 10 minútach ste nám brali slovo.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vtedajší predseda NR SR Richard Sulík v roku 2011 skutočne navrhol obmedziť celkový rečnícky čas na dvanásť hodín, keďže sa do rozpravy o voľbe generálneho prokurátora prihlásilo všetkých 62 poslancov opozičnej strany SMER-SD. Tým, že Sulík obmedzil čas na 12 hodín, SMER-SD dostal na základe pomerného rozdelenia času približne 5 hodín času. Priemerný čas na jedného sa rečníka z 62 prihlásených obmedzil na približne 5 minút . SMER-SD nakoniec stiahol niektorých poslancov z rozpravy a tým predĺžil čas na jedného poslanca. Práve staré televízory mali odrátavať čas pre jednotlivé poslanecké kluby.", "analysis_paragraphs": ["Vtedajší predseda NR SR Richard Sulík v roku 2011 skutočne navrhol obmedziť celkový rečnícky čas na dvanásť hodín, keďže sa do rozpravy o voľbe generálneho prokurátora prihlásilo všetkých 62 poslancov opozičnej strany SMER-SD. Tým, že Sulík obmedzil čas na 12 hodín, SMER-SD dostal na základe pomerného rozdelenia času približne 5 hodín času. Priemerný čas na jedného sa rečníka z 62 prihlásených obmedzil na približne 5 minút . SMER-SD nakoniec stiahol niektorých poslancov z rozpravy a tým predĺžil čas na jedného poslanca. Práve staré televízory mali odrátavať čas pre jednotlivé poslanecké kluby."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA"], "url": ["http://tv.sme.sk/v/21067/koalicia-obmedzila-cas-pre-recnikov.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:58.723178+00:00"}
{"id": "vr35456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35456", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "A čo sa týka dôchodkov, no samozrejme veď to aj verejnosť očakávala, keďže schodok verejných financií na úrovni 8 % je tak vážna vec, že kto to sleduje a číta, tak očakáva, že vláda musí prijať veľmi vážne aj nepopulárne opatrenia vo vzťahu k všetkým, aj k dôchodcom.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktuálny odhad deficitu na rok 2010 je aj podľa denníka Sme na úrovni 7,8%", "analysis_paragraphs": ["Aktuálny odhad deficitu na rok 2010 je aj podľa denníka Sme na úrovni 7,8%"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5539287/deficit-verejnych-financii-v-tomto-roku-prekroci-5-miliard-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:51.974863+00:00"}
{"id": "46254", "numeric_id": 46254, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46254", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "som autorom zákona o preukazovaní pôvodu majetku", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico predložil v roku 2010 do parlamentu návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku - platí dodnes, je však nefunkčný. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Predseda Smeru bol jedným z predkladateľov takéhoto zákona aj v roku 2005. Ústavný súd však jeho účinnosť pozastavil a v roku 2008 bol ho vyhlásil za protiústavný . Poslanci neskôr Ústavu zmenili .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico predložil v roku 2010 do parlamentu návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku - platí dodnes, je však nefunkčný. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Predseda Smeru bol jedným z predkladateľov takéhoto zákona aj v roku 2005. Ústavný súd však jeho účinnosť pozastavil a v roku 2008 bol ho vyhlásil za protiústavný . Poslanci neskôr Ústavu zmenili ."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "je", "zákona", "protiústavný", "zmenili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3192", "https://dennikn.sk/1750212/gaunerom-zoberieme-majetky-slubuju-strany-pred-volbami-smer-je-vyhybavy-volebna-anketa/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=1605", "https://www.ustavnysud.sk/aktuality/-/asset_publisher/khBX4dlb1ni1/content/podla-us-sr-zakon-o-preukazovani-povodu-majetku-nie-je-v-sulade-s-ustavou-sr", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:13.177416+00:00"}
{"id": "vr36185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36185", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "A z toho dôvodu sa vrátil do parlamentu len kvôli tomu, že prvý apríl sa zdal niekomu nejaký absurdný, i keď pán minister školstva a podpredseda vlády povedal a avizoval, že tieto nedostatky, ktoré s tým prichádzajú  z titulu doslovne a do písmena v tej časovej úzkosti...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "S dôvodmi vrátenia nemá Slota pravdu, aspoň podľa zdôvodnenia prezidenta Gašparoviča , kde hovorí aj o tom, že mu vadí názov tohto zákona, resp. to, že veci, ktoré sú v ňom obsiahnuté nie sú upravené prostredníctvom novely zákona o štátnych symboloch.", "analysis_paragraphs": ["S dôvodmi vrátenia nemá Slota pravdu, aspoň podľa zdôvodnenia prezidenta Gašparoviča , kde hovorí aj o tom, že mu vadí názov tohto zákona, resp. to, že veci, ktoré sú v ňom obsiahnuté nie sú upravené prostredníctvom novely zákona o štátnych symboloch."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["podľa zdôvodnenia prezidenta Gašparoviča"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prezident-vlastenecky-zakon-nepodpisal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:00.232848+00:00"}
{"id": "vr18024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18024", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok, že zvyšovanie DPH sa vždy spájalo s pravicovými vládami (1. a 2. Dzurindova vláda a Radičovej vláda) je pravdivý. Počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu síce prišlo k niektorým zníženiam DPH najskôr v roku 2003 sa uskutočnilo zníženie základnej DPH z 23 % na 20 %, avšak prišlo k zvýšeniu DPH na potraviny z 10 % na 14 %. O rok neskôr, v roku 2004 bola zavedená jednotná daň 19 % a počas vlády Ivety Radičovej bola dočasne zvýšená DPH na 20 %. Za pôsobenia druhej vlády Roberta Fica sa mala táto dočasne zvýšená daň (§ 85j odsek 1) z 20% opätovne znížiť na 19 %. Napriek tomu bol tento zákon zmenený ustanovením (§ 85kc odsek 5), predtým ako vstúpil do platnosti, čiže sa vlastne daň nezvýšila. Počas prvej ľavicovej vlády Roberta Fica prišlo postupne k zníženiu daní na tovary ako lieky a zdravotnícke pomôcky v roku 2007, knihy v roku 2008 a potraviny z dvora v roku 2010. Ak ide o druhú časť výroku a zníženie DPH na potraviny je tento výrok taktiež pravdivý. Počas ich druhého vládneho obdobia bol prijatý zákon , na základe ktorého od 1.1.2016 je na niektoré druhy potraviny znížená 10 % daň. Dátum zverejnenia analýzy: 01.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok, že zvyšovanie DPH sa vždy spájalo s pravicovými vládami (1. a 2. Dzurindova vláda a Radičovej vláda) je pravdivý. Počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu síce prišlo k niektorým zníženiam DPH najskôr v roku 2003 sa uskutočnilo zníženie základnej DPH z 23 % na 20 %, avšak prišlo k zvýšeniu DPH na potraviny z 10 % na 14 %. O rok neskôr, v roku 2004 bola zavedená jednotná daň 19 % a počas vlády Ivety Radičovej bola dočasne zvýšená DPH na 20 %. Za pôsobenia druhej vlády Roberta Fica sa mala táto dočasne zvýšená daň (§ 85j odsek 1) z 20% opätovne znížiť na 19 %. Napriek tomu bol tento zákon zmenený ustanovením (§ 85kc odsek 5), predtým ako vstúpil do platnosti, čiže sa vlastne daň nezvýšila. Počas prvej ľavicovej vlády Roberta Fica prišlo postupne k zníženiu daní na tovary ako lieky a zdravotnícke pomôcky v roku 2007, knihy v roku 2008 a potraviny z dvora v roku 2010. Ak ide o druhú časť výroku a zníženie DPH na potraviny je tento výrok taktiež pravdivý. Počas ich druhého vládneho obdobia bol prijatý zákon , na základe ktorého od 1.1.2016 je na niektoré druhy potraviny znížená 10 % daň. Dátum zverejnenia analýzy: 01.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-01", "analysis_sources": {"text": ["zníženie", "daň", "zvýšená", "daň", "znížiť", "ustanovením", "postupne", "zákon", "niektoré"], "url": ["http://www.epi.sk/odborny-clanok/Vyvoj-sadzieb-dane-z-pridanej-hodnoty-v-SR-od-roku-1993.htm", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/56010/1/2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f3050017", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1370/category/dan-z-pridanej-hodnoty/article/2015-pokles-dph.xhtml", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f3050017", "https://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-268", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2340/category/dan-z-pridanej-hodnoty/article/sadzby-dph-1-1-2016.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:33.773992+00:00"}
{"id": "vr30711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30711", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "11.novembra bolo odovzdané stavenisko, respektíve zahájená výstavba pri Martine, takisto následne v 11-km úseku pri Prešove. Je na stavbároch, na firmách, kedy v akej intenzite zahajujú výstavbu, ale ta reálne je už odovzdaná na stranu zhotoviteľa.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka úseku pri Martine Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku pri Prešove Fričovce - Svinia , keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka úseku pri Martine Dubná Skala - Turany 11. novembra 2011 bol položený základný kameň čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku pri Prešove Fričovce - Svinia , keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Dubná Skala - Turany", "bol položený", "Fričovce - Svinia", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:33.587792+00:00"}
{"id": "vr29317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29317", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Výkon tejto elektrárne je 720 megawattov. Hovoríme o ôsmich turbínach o výkone 90 megawattov, čo je dohromady 720 a ak si predstavíme, že dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach majú niečo viac ako 800, hovoríme teda prakticky o jednej atómovej elektrárni s dvoma blokmi.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico správne hovorí o výkone vodnej elektrárne Gabčíkovo, keď udáva výkon 720 MW, rovnako ako aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( ÚRSO ). Na druhej strane dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach majú výkon 1010 MW, každý po 505 MW, čo je výrazne viac ako výkon VE Gabčíkovo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý Po modernizácii atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, o ktorej informovala aj TASR, v roku 2002, sa zvýšil výkon oboch blokov z 440 MW na aktuálnych 505 MW. Podľa záverečného stanoviska (pdf, s.2), vydaného Ministerstvom životného prostredia bola modernizácia rozdelená na tri etapy a trvala od roku 2002 do roku 2010. Ani pred modernizáciou by sa tak VE Gabčíkovo výkonom nevyrovnala Jaslovským Bohuniciam.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne hovorí o výkone vodnej elektrárne Gabčíkovo, keď udáva výkon 720 MW, rovnako ako aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ( ÚRSO ). Na druhej strane dva bloky atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach majú výkon 1010 MW, každý po 505 MW, čo je výrazne viac ako výkon VE Gabčíkovo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý Po modernizácii atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, o ktorej informovala aj TASR, v roku 2002, sa zvýšil výkon oboch blokov z 440 MW na aktuálnych 505 MW. Podľa záverečného stanoviska (pdf, s.2), vydaného Ministerstvom životného prostredia bola modernizácia rozdelená na tri etapy a trvala od roku 2002 do roku 2010. Ani pred modernizáciou by sa tak VE Gabčíkovo výkonom nevyrovnala Jaslovským Bohuniciam."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["ÚRSO", "dva bloky", "modernizácii", "záverečného stanoviska"], "url": ["http://www.energie-portal.sk/Dokument/vodne-elektrarne-v-sr-100207.aspx", "http://www.seas.sk/ae-bohunice-v2", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/slovenske-elektrarne-dokoncili-zvysovanie-vykonu-jaslovskych-bohunic/1330/", "http://www.ujd.gov.sk/amis/dbrozhod.nsf/0/67f6a47dfa18b5e7802574dd004d0858/$FILE/Pr%C3%ADloha%20k%20R%20315.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:50.676115+00:00"}
{"id": "50095", "numeric_id": 50095, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50095", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dlhoročne tu bolo tolerované prítomnosť, oficiálna prítomnosť Iránskych revolučných gárd na mnohých bojiskách od Sýrie, Libanonu, Jemenu, Líbye, kdekoľvek si povieme na tom Blízkom východe. A zrazu sa chceme prebudiť. To sú všetko veľké problémy, kedy dlhodobo sme zanedbávali v mene toho, že akonáhle bola nejaká situácia ohľadne Ukrajiny a týkala sa Ruska, hneď boli sankcie, ale akonáhle sme videli prítomnosť iných štátov, napr. Iránu v niektorých konfliktoch na Blízkom východe, nereagovali sme nijako.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za zapojenie do konfliktov v zahraničí na Irán uvalila Európska únia sankcie až v súvislosti s vojnou na Ukrajine a spoluprácou s Ruskom v roku 2022. V minulosti EÚ uvalila hispodárske sankcie na Irán, aj sankcie na predstaviteľov režimu za porušovanie ľudských práv, avšak nie za pôsobenie iránskych revolučných gárd v konfliktoch v Sýrii, v Libanone, v Palestíne a v Jemene. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nIránske revolučné gardy (Islamic Revolutionary Guards Corps, IRGC) a ich elitné jednotky Quds Force vznikli po islamistickej revolúcii v Iráne v roku 1979. Sú oddelené od iránskej armády a podliehajú priamo ajatoláhovi Chameneímu.\n\nV Sýrii pôsobia iránske gardy už od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011. Irán podporoval bývalého sýrskeho diktátora Bašíra al-Assada. V Yemene podporovali húsijských rebelov, ktorí od roku 2014 bojujú proti režimu podporovanému Saudskou Arábiou. Iránske gardy podporovali , zásobovali a cvičili aj členov teroristických organizácií Hizballáh, Hamás a Palestínsky islamistický džihád.\n\nV Líbyi nie je prítomnosť IRGC potvrdená. Objavujú sa však nepotvrdené informácie o prepojeniach medzi Iránom a Chalífom Haftarom, veliteľom Líbyjskej národnej armády, ktorý neuznáva líbijskú vládu sídliacu v Tripolise.\n\nEurópska únia uvalila obchodné sankcie na Irán v roku 2010 a osobné sankcie na predstaviteľov iránskeho režimu v roku 2011 za potláčanie ľudských práv. Ekonomické sankcie EÚ zrušila v roku 2016 s prijatím dohody o obmedzení iránskeho jazdrového programu (JCPOA), od ktorej USA a Irán neskôr odstúpili, v rokoch 2014 - 2020 však na sankčný zoznam za porušovanie ľudských práv pribúdalo len minimum osôb. Nastalo tak opäť až v roku 2022 . V decembri 2022 EÚ odsúdila Irán za spoluprácu s Ruskom a dodávanie dronov na Ukrajinu. V roku 2023 pridala na sankčný zoznam predstaviteľov iránskych gárd. V roku 2024 pridala EÚ IRGC na zoznam teroristických organizácií.", "analysis_paragraphs": ["Za zapojenie do konfliktov v zahraničí na Irán uvalila Európska únia sankcie až v súvislosti s vojnou na Ukrajine a spoluprácou s Ruskom v roku 2022. V minulosti EÚ uvalila hispodárske sankcie na Irán, aj sankcie na predstaviteľov režimu za porušovanie ľudských práv, avšak nie za pôsobenie iránskych revolučných gárd v konfliktoch v Sýrii, v Libanone, v Palestíne a v Jemene. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Iránske revolučné gardy (Islamic Revolutionary Guards Corps, IRGC) a ich elitné jednotky Quds Force vznikli po islamistickej revolúcii v Iráne v roku 1979. Sú oddelené od iránskej armády a podliehajú priamo ajatoláhovi Chameneímu.", "V Sýrii pôsobia iránske gardy už od vypuknutia občianskej vojny v roku 2011. Irán podporoval bývalého sýrskeho diktátora Bašíra al-Assada. V Yemene podporovali húsijských rebelov, ktorí od roku 2014 bojujú proti režimu podporovanému Saudskou Arábiou. Iránske gardy podporovali , zásobovali a cvičili aj členov teroristických organizácií Hizballáh, Hamás a Palestínsky islamistický džihád.", "V Líbyi nie je prítomnosť IRGC potvrdená. Objavujú sa však nepotvrdené informácie o prepojeniach medzi Iránom a Chalífom Haftarom, veliteľom Líbyjskej národnej armády, ktorý neuznáva líbijskú vládu sídliacu v Tripolise.", "Európska únia uvalila obchodné sankcie na Irán v roku 2010 a osobné sankcie na predstaviteľov iránskeho režimu v roku 2011 za potláčanie ľudských práv. Ekonomické sankcie EÚ zrušila v roku 2016 s prijatím dohody o obmedzení iránskeho jazdrového programu (JCPOA), od ktorej USA a Irán neskôr odstúpili, v rokoch 2014 - 2020 však na sankčný zoznam za porušovanie ľudských práv pribúdalo len minimum osôb. Nastalo tak opäť až v roku 2022 . V decembri 2022 EÚ odsúdila Irán za spoluprácu s Ruskom a dodávanie dronov na Ukrajinu. V roku 2023 pridala na sankčný zoznam predstaviteľov iránskych gárd. V roku 2024 pridala EÚ IRGC na zoznam teroristických organizácií."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["vznikli", "podporoval", "podporovali", "2014", "podporovali", "prepojeniach", "uvalila", "2011", "zrušila", "pribúdalo", "2022", "odsúdila", "2023", "pridala"], "url": ["https://www.reuters.com/world/middle-east/irans-revolutionary-guards-powerful-group-with-wide-regional-reach-2024-04-01/", "https://www.reuters.com/article/world/iran-boosts-military-support-in-syria-to-bolster-assad-idUSBREA1K09U/", "https://apnews.com/article/houthis-yemen-united-nations-sanctions-2368b285b8872d08008998cbb8453a2a", "https://www.britannica.com/event/Yemeni-Civil-War", "https://www.cfr.org/article/irans-regional-armed-network", "https://warsawinstitute.org/iran-haftar-links-libya/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=legissum:4340618", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/sanctions-against-iran/#:~:text=In%202011%2C%20the%20EU%20introduced%20a%20sanctions%20regime%20against%20Iran%20in%20response%20to%20serious%20human%20rights%20violations%20in%20the%20country.%20The%20sanctions%20have%20been%20renewed%20annually%20since%20then%20and%20were%20last%20extended%20until%2013%20April%202026.", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/iran-and-eu-0_en", "https://data.europa.eu/apps/eusanctionstracker/search/WyJyZWdpbWUvSVJOIl0=", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2022/10/17/iran-eu-sanctions-perpetrators-of-serious-human-rights-violations/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2022/12/12/iran-eu-adopts-council-conclusions-and-additional-restrictive-measures/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/01/23/iran-eu-adopts-further-restrictive-measures-against-human-rights-violations/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/01/23/iran-eu-adopts-further-restrictive-measures-against-human-rights-violations/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:08.815011+00:00"}
{"id": "vr36736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36736", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "When a person, in the office of a President, or one campaigning to get elected, follows these general descriptions, we could anticipate, s/he would a successful (and for someone great) President.", "statement_date": "2011-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "blaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa", "analysis_paragraphs": ["blaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:37.440241+00:00"}
{"id": "vr34117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34117", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Cesty prvej triedy, nám zastavila Európska komisia s tým, že pôvodne bolo za 16 miliónov uvažované v operačnom programe, len na odstránenie kritických nehodových lokalít. Vy ste to zvýšili na 200 miliónov, potom ste tam pridali ešte ďalšie prostriedky, čo nebolo po vôli, pretože teória Európskej komisie je, že cesty prvej triedy si realizujte vo vlastnej réžii, štáty, ale súhlasíme s tým, že budete riešiť takzvané kritické nehodové lokality.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil či projekt opravy ciest bol pôvodne rozpočtovaný na 16 mil. eur. Projekt Eliminácia bezpečnostných rizík pripravený za pôsobenia Figeľa bol rozpočtovaný na 200 mil. eur. Európska komisia mala problémy s prefinancovaním projektu výstavby ciest I. triedy (Eliminácia bezpečnostných rizík) z roku 2012. Na druhej strane, EK nie je striktne proti výstavbe ciest prvej triedy z eurofondov v OP Doprava. V OP Doprava je jednou z hlavných oblastí prioritnej osi 5 aj výstavba a modernizácia ciest prvej triedy. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil či projekt opravy ciest bol pôvodne rozpočtovaný na 16 mil. eur. Projekt Eliminácia bezpečnostných rizík pripravený za pôsobenia Figeľa bol rozpočtovaný na 200 mil. eur. Európska komisia mala problémy s prefinancovaním projektu výstavby ciest I. triedy (Eliminácia bezpečnostných rizík) z roku 2012. Na druhej strane, EK nie je striktne proti výstavbe ciest prvej triedy z eurofondov v OP Doprava. V OP Doprava je jednou z hlavných oblastí prioritnej osi 5 aj výstavba a modernizácia ciest prvej triedy. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-06-25", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Operačného programu doprava 2007-2013"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6492461/brusel-nemusi-preplatit-200-milionov-eur-na-cesty-prvej-triedy.html", "http://www.svetdopravy.sk/europska-a-narodna-podpora-zavadzania-ids/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:26.459592+00:00"}
{"id": "48699", "numeric_id": 48699, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48699", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Mne odkedy SaS-ka odišla z vlády, prešlo 6 dôležitých zákonov, napr. otcovská dovolenka, ku ktorej ste sľúbili, že sa vrátime a ja sa len z praktických dôvodov k nej chcem vrátiť, lebo chcem upozorniť čerstvých oteckov, ktorým sa narodilo teraz dieťa alebo ešte v októbri, že majú šesťtýždňovú lehotu po narodení dieťaťa, kedy môžu využiť 14-dňovú otcovskú dovolenku, platenú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po odchode SaS z vlády bolo Národnou radou schválených šesť zákonov rezortu práce. Päť z nich bolo podporených aj hlasmi bývalého koaličného partnera, medzi nimi napríklad 13. dôchodky či otcovská dovolenka. Otcom zmenou zákona vznikol nárok na dva týždne plateného voľna po narodení dieťaťa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZ kontextu vyplýva, že minister hovorí o schválení zákonov Národnou radou SR, nie Vládou SR. Podľa údajov na oficiálnej stránke Úradu vlády, od vystúpenia SaS z vlády po diskusiu, v ktorej zaznel Krajniakov výrok, vláda rokovala 13, respektíve 14 krát. Tri zo všetkých bodov rokovaní boli schválené návrhy zákonov predložené ministrom práce: Zákon o 13. dôchodkoch , zákon o službách zamestnanosti a zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.\n\nV Národnej rade sa o zákonoch z dielne rezortu práce po odchode SaS z vlády rokovalo na 72. a 75. schôdzi. Schválených zákonov bolo skutočne šesť. Za päť z nich hlasoval aj takmer celý poslanecký klub SaS. Išlo napríklad o hlasovanie o 13. dôchodku , alebo aj o zmenu zákonníka práce , ktorá priniesla práve ministrom spomínanú otcovskú dovolenku.\n\nZmena zákona prináša otcom nárok na dva týždne plateného voľna po narodení dieťaťa. A to aj v prípade ak bude súbežne poberať materské alebo rodičovské dávky matka dieťaťa.", "analysis_paragraphs": ["Po odchode SaS z vlády bolo Národnou radou schválených šesť zákonov rezortu práce. Päť z nich bolo podporených aj hlasmi bývalého koaličného partnera, medzi nimi napríklad 13. dôchodky či otcovská dovolenka. Otcom zmenou zákona vznikol nárok na dva týždne plateného voľna po narodení dieťaťa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Z kontextu vyplýva, že minister hovorí o schválení zákonov Národnou radou SR, nie Vládou SR. Podľa údajov na oficiálnej stránke Úradu vlády, od vystúpenia SaS z vlády po diskusiu, v ktorej zaznel Krajniakov výrok, vláda rokovala 13, respektíve 14 krát. Tri zo všetkých bodov rokovaní boli schválené návrhy zákonov predložené ministrom práce: Zákon o 13. dôchodkoch , zákon o službách zamestnanosti a zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.", "V Národnej rade sa o zákonoch z dielne rezortu práce po odchode SaS z vlády rokovalo na 72. a 75. schôdzi. Schválených zákonov bolo skutočne šesť. Za päť z nich hlasoval aj takmer celý poslanecký klub SaS. Išlo napríklad o hlasovanie o 13. dôchodku , alebo aj o zmenu zákonníka práce , ktorá priniesla práve ministrom spomínanú otcovskú dovolenku.", "Zmena zákona prináša otcom nárok na dva týždne plateného voľna po narodení dieťaťa. A to aj v prípade ak bude súbežne poberať materské alebo rodičovské dávky matka dieťaťa."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["vláda rokovala", "13. dôchodkoch", "službách zamestnanosti", "zákon", "72.", "75.", "13. dôchodku", "zákonníka práce", "prináša"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27623/2", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27631/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27526/1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=468#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=471#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1205", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1039", "https://e.dennikn.sk/3069985/desat-najdolezitejsich-noviniek-v-zakonniku-prace-ktore-budu-platit-od-novembra/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:25.142824+00:00"}
{"id": "vr37122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37122", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja s úžasom počúvam názory niektorých predstaviteľov klubov, napríklad z SaS pána Poliačika, ktorý v záujme veľkého morálneho princípu, mravného, hovorí, že nezávislosť súdov môže byť len vtedy, keď fungujú. Ale keďže nefungujú, tak my máme právo ako zákonodarcovia, zrušiť alebo obmedziť nezávislosť.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Poliačik presadzoval zrušenie inštitútu justičných čakateľov a vrámci jeho vystúpenia v NR SR presne povedal: \"Oháňať sa nezávislosťou sudcov a súdov je možné v momente, keď títo plnia svoju funkciu a na ich práci nenachádzame žiadne chyby. Avšak nezávislosť sudcov, ani súdov nie je žiadnou zlatou klietkou a nie je ani žiadnym ochranným silovým poľom, ktoré by malo týchto ľudí ochraňovať pred akoukoľvek kritikou a pred zmenou podmienok ich práce. Je svätou povinnosťou vlády tejto krajiny urobiť všetko preto, aby to, s čím občania nie sú spokojní, sa zmenilo. A ak to treba meniť aj napriek alebo aj tým, že sa čiastočne poruší nezávislosť súdnictva ak zmena podmienok práce všetkých sudcov bude viesť k dobrému výsledku tak tvrdím, že vláda má právo s takýmto riešeniami prísť.\"", "analysis_paragraphs": ["Martin Poliačik presadzoval zrušenie inštitútu justičných čakateľov a vrámci jeho vystúpenia v NR SR presne povedal: \"Oháňať sa nezávislosťou sudcov a súdov je možné v momente, keď títo plnia svoju funkciu a na ich práci nenachádzame žiadne chyby. Avšak nezávislosť sudcov, ani súdov nie je žiadnou zlatou klietkou a nie je ani žiadnym ochranným silovým poľom, ktoré by malo týchto ľudí ochraňovať pred akoukoľvek kritikou a pred zmenou podmienok ich práce. Je svätou povinnosťou vlády tejto krajiny urobiť všetko preto, aby to, s čím občania nie sú spokojní, sa zmenilo. A ak to treba meniť aj napriek alebo aj tým, že sa čiastočne poruší nezávislosť súdnictva ak zmena podmienok práce všetkých sudcov bude viesť k dobrému výsledku tak tvrdím, že vláda má právo s takýmto riešeniami prísť.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["vystúpenia v NR SR"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/52864/Poliacik_Martin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:26.138755+00:00"}
{"id": "vr28259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28259", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "A mne Ústava ukladá, aby som skutočne pri menovaní zvážil spôsobilosť (kandidátov na Ústavný súd, pozn.)", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kiska naráža na rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš z októbra 2012, ktoré uznalo právo prezidentovi zvážiť spôsobilosť kandidátov. V Ústave SR sa však exaktne neukladá aby rezident zvážil spôsobilosť kandidátov, ktorých má vymenovať. Inými slovami, prezident nemusí zvažovať spôsobilosť (okrem zákonných predpokladov) kandidátov podľa Ústavy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa Ústavy SR čl. 134 (2):\n\n„ Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.“\n\nČl 102 písmeno s.) hovorí:\n\n\" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky , predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,\"\n\nV Ústave sa takáto právomoc \"zvážiť spôsobilosť\" exaktne neuvádza, no rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš mu takéto právomoci dáva. Rozhodnutie z 24. októbra 2012 uznáva právo prezidenta SR zvoleného kandidáta nevymenovať, dôvody však nesmú byť svojvoľné.\n\n\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\"\n\nKiska ako dôvod uviedol: „...u piatich kandidátov som dospel k záveru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu ústavného súdu. Nezistil som u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo, ústavne právo, nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstní záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny.“\n\nTrend , 27. júna 2014:\n\n\"Je pravda, že právomoc prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu potom ústava konkretizuje v článku 134 vetou: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.“ Skutočnosť, že sa táto veta nachádza v inej časti ústavy, nemôže nič zmeniť na podstate veci, na ktorej sa bez váhania zhodli renomovaní ústavní právnici: „Princípy vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Čentéš sú aplikovateľné v celom rozsahu aj na proces vymenovania a prijímania sľubu kandidátov na posty ústavných sudcov.“", "analysis_paragraphs": ["Kiska naráža na rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš z októbra 2012, ktoré uznalo právo prezidentovi zvážiť spôsobilosť kandidátov. V Ústave SR sa však exaktne neukladá aby rezident zvážil spôsobilosť kandidátov, ktorých má vymenovať. Inými slovami, prezident nemusí zvažovať spôsobilosť (okrem zákonných predpokladov) kandidátov podľa Ústavy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa Ústavy SR čl. 134 (2):", "„ Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.“", "Čl 102 písmeno s.) hovorí:", "\" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky , predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,\"", "V Ústave sa takáto právomoc \"zvážiť spôsobilosť\" exaktne neuvádza, no rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš mu takéto právomoci dáva. Rozhodnutie z 24. októbra 2012 uznáva právo prezidenta SR zvoleného kandidáta nevymenovať, dôvody však nesmú byť svojvoľné.", "\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\"", "Kiska ako dôvod uviedol: „...u piatich kandidátov som dospel k záveru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu ústavného súdu. Nezistil som u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo, ústavne právo, nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstní záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny.“", "Trend , 27. júna 2014:", "\"Je pravda, že právomoc prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu potom ústava konkretizuje v článku 134 vetou: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident vymenovať.“ Skutočnosť, že sa táto veta nachádza v inej časti ústavy, nemôže nič zmeniť na podstate veci, na ktorej sa bez váhania zhodli renomovaní ústavní právnici: „Princípy vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Čentéš sú aplikovateľné v celom rozsahu aj na proces vymenovania a prijímania sľubu kandidátov na posty ústavných sudcov.“"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Rozhodnutie", "dôvod", "Trend"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-25/pravo-prezidenta-nevymenovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:48.380582+00:00"}
{"id": "vr33870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33870", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokonca ešte máme jedno z najliberálnejších pretože rešpektujeme tú 90-dňovú lehotu, ktorá je v každom štáte. Mnohé štáty majú ďaleko kratšiu lehotu.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je úplne jasné, ci hovorí Robert Kalinák na tomto mieste o práve obcana EU na 90 dní pobytu v akomkolvek clenskom štáte Schengenskej zóny, alebo o povinnosti ohlásit v prípade svojej neprítomnosti vo vlastnej krajine túto skutocnost štátu. Nakolko v druhom prípade nie sme schopní potvrdit, alebo vyvrátit, ci skutocne iné krajiny EU disponujú podobnými, alebo inými úpravami zameranými na pobyt vlastných obcanov v krajine, výrok považujeme za neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne jasné, ci hovorí Robert Kalinák na tomto mieste o práve obcana EU na 90 dní pobytu v akomkolvek clenskom štáte Schengenskej zóny, alebo o povinnosti ohlásit v prípade svojej neprítomnosti vo vlastnej krajine túto skutocnost štátu. Nakolko v druhom prípade nie sme schopní potvrdit, alebo vyvrátit, ci skutocne iné krajiny EU disponujú podobnými, alebo inými úpravami zameranými na pobyt vlastných obcanov v krajine, výrok považujeme za neoveritelný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:59.572315+00:00"}
{"id": "vr28734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28734", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "K zimnej službe, to je prosím zmluva, ktorú uzavrel môj predchodca, v októbri 2010.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Účelom zimnej služby je \"zmierňovať dopady nepriaznivých vplyvov poveternostných podmienok na zjazdnosť a schodnosť komunikácií.\" Ako sa uvádza portál sme.sk , zmluvu s firmou, ktorá poskytuje tieto služby, podpísal bývalý primátor Ďurkovský s platnosťou na osem rokov. Táto zmluva sa dá predĺžiť, nie však skrátiť.", "analysis_paragraphs": ["Účelom zimnej služby je \"zmierňovať dopady nepriaznivých vplyvov poveternostných podmienok na zjazdnosť a schodnosť komunikácií.\" Ako sa uvádza portál sme.sk , zmluvu s firmou, ktorá poskytuje tieto služby, podpísal bývalý primátor Ďurkovský s platnosťou na osem rokov. Táto zmluva sa dá predĺžiť, nie však skrátiť."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zimnej služby", "sme.sk"], "url": ["http://www.bratislava.sk/zimna-sluzba/d-75905/p1=11050104", "http://bratislava.sme.sk/c/7081531/takmer-nesnezilo-no-bratislava-uz-dala-na-zimnu-udrzbu-statisice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:41.366916+00:00"}
{"id": "vr27872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27872", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Čerpáme eurofondy na úrovni 55%.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "1. Štrukturálne fondy a Kohézny fond (Cieľ 1 a Cieľ 2)\n\nZáväzok (zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie) v bežných cenách: 11 496 467 767 eur\n\nČerpanie (znížené o nezrovnalosti) k 31.12.2013: 5 854 288 692 eur\n\nStav čerpania v % k 31.12.2013: 50,92\n\n2. Štrukturálne fondy (Cieľ 3)\n\nZáväzok (zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie) v bežných cenách: 122 894 418 eur\n\nČerpanie (znížené o nezrovnalosti) k 31.12.2013: 76 149 524 eur\n\nStav čerpania v % k 31.12.2013: 61,96.", "analysis_paragraphs": ["1. Štrukturálne fondy a Kohézny fond (Cieľ 1 a Cieľ 2)", "Záväzok (zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie) v bežných cenách: 11 496 467 767 eur", "Čerpanie (znížené o nezrovnalosti) k 31.12.2013: 5 854 288 692 eur", "Stav čerpania v % k 31.12.2013: 50,92", "2. Štrukturálne fondy (Cieľ 3)", "Záväzok (zdroje z EÚ k dispozícii na vyčerpanie) v bežných cenách: 122 894 418 eur", "Čerpanie (znížené o nezrovnalosti) k 31.12.2013: 76 149 524 eur", "Stav čerpania v % k 31.12.2013: 61,96."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["nsrr.sk", "Ministerstva financí"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://www.monitoringfondov.eu/article.php?cal-2013-12-31-cerpaniefin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:42.585518+00:00"}
{"id": "vr26825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26825", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Samotný denník SME kvalifikoval, že tú súťaž, ktorú kritizoval pán poslanec Beblavý a viete, že v podstate okolo toho hovoril, že je problém podľa toho nového zákona, priniesla jasne najnižšie ceny na trhu a ďaleko viacej súťažiach. Hovoríme o 6 až 10 účastníkov na súťaži.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v spomínanom tendri na na nákup elektronických zariadení pre štátnu správu bolo nakoniec podpísaných 10 firiem, ktoré pri zadávaní konkrétnych zákaziek v rámci generálnej zmluvy budú súťažiť v elektronickej aukcii. Nie je však pravdou, že by denník SME či iný článok mal vyhodnotiť dosiahnuté ceny za najnižšie na trhu. Cena v tendri mala váhu 60%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Minister Kaliňák hovorí o \"megatendri\" na nákup elektronických zariadení pre štátnu správu, ktorý bol zverejnený v decembri 2012. Ide o prvé centrálne obstarávanie techniky pre celý štát. Tento tender kritizovali v máji 2013 aj poslanci NR SR Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý pričom za hlavne problémy tendru považujú : údajne obchádza európsku smernicu tým, že nebol zverejnený jeho objem ani predpokladaná cena, a neboli ani sprístupnené jeho podklady po tom, čo si ich Beblavý vyžiadal podľa infozákona. Riaditeľ Transparency international pripustil v máji 2013 pre denník SME , že štát môže centrálnym obstarávaním ušetriť. \"Šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš hovorí, že to môže znížiť administratívne náklady, ale štát môže aj získať väčšiu zľavu, keďže budú väčšie objemy. „Dával by som si však veľký pozor, či ministerstvo nedalo dokopy položky, pri ktorých by špecializované firmy neponúkli lepšie ponuky,“ hovorí.\" TASR informovala v decembri 2013, že generálna zmluva na základe tendra bola uzatvorená s 10 uchádzačmi, pričom hlavnými kritériami boli cena a lehota dodania. Ďalej sa uvádza, že Pri zadávaní konkrétnych zákaziek v rámci generálnej zmluvy sa použije elektronická aukcia. Tender má hodnotu 262 miliónov eur a zmluva sa podpísala z 10 firmami. Správa SITA (vyšla v denníku SME) uvádza, že kritériom výberu najnižšia cena s relatívnou váhou 60 % a lehota dodania s relatívnou váhou 40 %. Demagog.SK nezistil žiaden článok na SME či iný článok, ktorý by hovoril, že tender priniesol najnižšie ceny na trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v spomínanom tendri na na nákup elektronických zariadení pre štátnu správu bolo nakoniec podpísaných 10 firiem, ktoré pri zadávaní konkrétnych zákaziek v rámci generálnej zmluvy budú súťažiť v elektronickej aukcii. Nie je však pravdou, že by denník SME či iný článok mal vyhodnotiť dosiahnuté ceny za najnižšie na trhu. Cena v tendri mala váhu 60%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Minister Kaliňák hovorí o \"megatendri\" na nákup elektronických zariadení pre štátnu správu, ktorý bol zverejnený v decembri 2012. Ide o prvé centrálne obstarávanie techniky pre celý štát. Tento tender kritizovali v máji 2013 aj poslanci NR SR Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý pričom za hlavne problémy tendru považujú : údajne obchádza európsku smernicu tým, že nebol zverejnený jeho objem ani predpokladaná cena, a neboli ani sprístupnené jeho podklady po tom, čo si ich Beblavý vyžiadal podľa infozákona. Riaditeľ Transparency international pripustil v máji 2013 pre denník SME , že štát môže centrálnym obstarávaním ušetriť. \"Šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš hovorí, že to môže znížiť administratívne náklady, ale štát môže aj získať väčšiu zľavu, keďže budú väčšie objemy. „Dával by som si však veľký pozor, či ministerstvo nedalo dokopy položky, pri ktorých by špecializované firmy neponúkli lepšie ponuky,“ hovorí.\" TASR informovala v decembri 2013, že generálna zmluva na základe tendra bola uzatvorená s 10 uchádzačmi, pričom hlavnými kritériami boli cena a lehota dodania. Ďalej sa uvádza, že Pri zadávaní konkrétnych zákaziek v rámci generálnej zmluvy sa použije elektronická aukcia. Tender má hodnotu 262 miliónov eur a zmluva sa podpísala z 10 firmami. Správa SITA (vyšla v denníku SME) uvádza, že kritériom výberu najnižšia cena s relatívnou váhou 60 % a lehota dodania s relatívnou váhou 40 %. Demagog.SK nezistil žiaden článok na SME či iný článok, ktorý by hovoril, že tender priniesol najnižšie ceny na trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["zverejnený", "prvé", "problémy", "považujú", "SME", "TASR", "Tender", "SITA"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/189512", "http://ekonomika.sme.sk/c/6789316/kalinakov-megatender-na-techniku-ma-byt-len-na-dva-roky.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/227980/dalsi-pochybny-tender/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kalinak-ma-podla-zitnanskej-a-bebl/666827-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6789316/kalinakov-megatender-na-techniku-ma-byt-len-na-dva-roky.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerstvo-vnutra-hardver-sutaz-tender/67866-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7020562/ministerstvo-vnutra-ide-kupovat-elektro-zariadenia-za-vyse-stvrt-miliardy-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7020562/ministerstvo-vnutra-ide-kupovat-elektro-zariadenia-za-vyse-stvrt-miliardy-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:38.347619+00:00"}
{"id": "vr26502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26502", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "My máme v spoločnosti patový stav, kedy nemáme menovaného prokurátora", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kandidát na generálneho prokurátora Jaromír Čižnár získal 18. júna 2013 presne 82 hlasov, čo bol dostatočný počet hlasov na jeho zvolenie. Hlasovanie bolo tajné a nezúčastnila sa ho opozícia, teda ani H. Mezenská. O mesiac neskôr - 17. júla 2013 bol J. Čižnár prezidentom SR vymenovaný do funkcie generálneho prokurátora. Nie je teda pravda, že stále nie je vymenovaný generálny prokurátor. Naopak je vymenovaný takmer sedem mesiacov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kandidát na generálneho prokurátora Jaromír Čižnár získal 18. júna 2013 presne 82 hlasov, čo bol dostatočný počet hlasov na jeho zvolenie. Hlasovanie bolo tajné a nezúčastnila sa ho opozícia, teda ani H. Mezenská. O mesiac neskôr - 17. júla 2013 bol J. Čižnár prezidentom SR vymenovaný do funkcie generálneho prokurátora. Nie je teda pravda, že stále nie je vymenovaný generálny prokurátor. Naopak je vymenovaný takmer sedem mesiacov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["získal", "vymenovaný", "zvolený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=32317", "http://www.hlavnespravy.sk/generalny-prokurator-sr-jaromir-ciznar-vymenovany/119735/", "http://www.hlavnespravy.sk/generalny-prokurator-sr-jaromir-ciznar-vymenovany/119735/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:48.430716+00:00"}
{"id": "vr28135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sa pozrieme spätne, tak je množstvo medzinárodných prípadov, kedy sankcie boli použité a nezmenili nič na podstate veci. Koľko sankcií boli uvalených na Kubu, napríklad zo strany Spojených štátov amerických. Zoberme si koľko sankcií bolo uvalených vo vzťahu ešte v minulosti k Líbyi. Toto však nikdy nemalo žiadny vplyv na podstatu spravovania daného štátu.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "toto je podla mna za hranou faktickeho udaju. vieme najst sankcie, vieme vysvetlit co to je a povedat ake boli pripklady a vieme citovat dve skupiny ludi, kde jedna tvrdi ze fungovali a druha ze nie. je to typicky problem implikacie, kde nevieme overit ci jedna vec sposobila druhu. bud neoveritelne alebo uplne von. podla mna von, nakolko je to nazor a nie fakt", "analysis_paragraphs": ["toto je podla mna za hranou faktickeho udaju. vieme najst sankcie, vieme vysvetlit co to je a povedat ake boli pripklady a vieme citovat dve skupiny ludi, kde jedna tvrdi ze fungovali a druha ze nie. je to typicky problem implikacie, kde nevieme overit ci jedna vec sposobila druhu. bud neoveritelne alebo uplne von. podla mna von, nakolko je to nazor a nie fakt"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:37.457105+00:00"}
{"id": "vr38894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38894", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Príklad posledný uvediem, čo nás špecielne znepokojuje je flagrantný prístup ku komunite zahraničných Slovákov asi dvojmiliónovej, keďže Úrad pre zahraničných Slovákov nezverila niektorému, ako to bolo zvykom, ministrovi alebo podpredsedovi vlády priamo, ktorý má zabezpečovať styk materskej krajiny Slovenska so zahraničnými Slovákmi, ale nech mi to je odpustené, obyčajnému úradníkovi vlády.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je od 10. februára 2011 JUDr. Milan Vetrák, PhD. ÚSŽZ bol zriadený zákonom č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pričom z citovaného zákona podľa § 4, ods (4) vyplýva, že predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda na päť rokov. Ďalej z daného zákona z § 4, ods (5) vyplýva, že \"Predseda úradu nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, nesmie vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech.\"\n\nSúčasný predseda nie je ani ministrom ani podpredsedom vlády I. Radičovej, no podobne nebola ani jeho predchodkyňa p. Vilma Prívarová počas vlády R. Fica. Minimálne počas minulej vlády tak nebolo zvykom, aby Úrad riadil minister, alebo podpredseda vlády.", "analysis_paragraphs": ["Predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) je od 10. februára 2011 JUDr. Milan Vetrák, PhD. ÚSŽZ bol zriadený zákonom č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pričom z citovaného zákona podľa § 4, ods (4) vyplýva, že predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda na päť rokov. Ďalej z daného zákona z § 4, ods (5) vyplýva, že \"Predseda úradu nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia, nesmie vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech.\"", "Súčasný predseda nie je ani ministrom ani podpredsedom vlády I. Radičovej, no podobne nebola ani jeho predchodkyňa p. Vilma Prívarová počas vlády R. Fica. Minimálne počas minulej vlády tak nebolo zvykom, aby Úrad riadil minister, alebo podpredseda vlády."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Vilma Prívarová"], "url": ["http://www.uszz.sk/index.php?ID=1425"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:08.650388+00:00"}
{"id": "vr25918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25918", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Nariekame nad tým, že nám odbúdajú deti, ktoré do týchto škôl chodia, ale nám odbúda obyvateľstvo z kraja.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri porovnaní údajov o počte obyvateľstva za posledné roky môžme naozaj konštatovať, že obyvateľstvo v BBSK ubúda.", "analysis_paragraphs": ["Pri porovnaní údajov o počte obyvateľstva za posledné roky môžme naozaj konštatovať, že obyvateľstvo v BBSK ubúda."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Databáza regionálnej štatistiky"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:06.403838+00:00"}
{"id": "50082", "numeric_id": 50082, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50082", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Povedzte mi, že prečo Slovensko za dva roky vašej vlády rastie najpomalšie zo všetkých krajín Višegrádskej štvorky? My 1,5 % a všetky ostatné tri krajiny 3,5 %.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najpomalší rast HDP spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky za roky 2023 a 2024, v ktorých vládne štvrtá Ficova vláda, dosiahlo Maďarsko. Európska komisia na roky 2025 a 2026 predpokladá Slovensku rast okolo 1,5 %, ostatné krajiny však neočakávajú rast 3,5 %, maďarská ekonomika má v roku 2025 rásť len o 0,8 %. Výrok Ivana Štefunka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEkonomiky krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vrátane Slovenska prešli v rokoch 2023 a 2024 rôznymi fázami spomalenia a postupného oživenia.\n\nV roku 2023 dosiahlo Maďarsko pokles HDP, zatiaľ čo ostatné krajiny V4 dosiahli aspoň mierny rast. Hoci sa maďarská ekonomika začala v roku 2024 zotavovať, celkovo jej výkon za uplynulé dvojročné obdobie bol najslabší v rámci skupiny V4.\n\nV Maďarsku sa HDP v roku 2023 znížilo o 0,91 %, no v roku 2024 ekonomika začala vykazovať známky zotavenia, keď vzrástla medziročne o 0,5 %.\n\nSlovenská ekonomika zaznamenala v roku 2023 rast o 1,6 %. Ten sa v roku 2024 zrýchlil na 2,1 %, čo predstavovalo najrýchlejší rast za uplynulé tri roky.\n\nČesko v roku 2023 zaznamenalo len minimálny rast HDP na úrovni 0,06 %, ktorý sa v roku 2024 zrýchlil na 1,0 %.\n\nPoľsko by malo byť lídrom s najsilnejším rastom HDP – 3,3 % v roku 2025 a 3 % v roku 2026.\n\nPre Maďarsko očakáva Komisia v roku 2025 rast vo výške 0,8 % HDP a v roku 2026 o 2,5 %.\n\nČeská ekonomika by v roku 2025 mala rásť o 1,9 % HDP a v roku 2026 o 2,1 % HDP.\n\nNaopak, Slovensko bude mať pravdepodobne najpomalší rast v rámci V4. Komisia nám v roku 2025 predpovedá rast vo výške 1,5 % a 1,4 % v roku 2026. Dôvodmi pomalšieho rastu sú najmä pomalé oživenie exportu, neistota v domácom dopyte a potreba fiškálnej konsolidácie.\n\nPodľa Medzinárodného menového fondu dosiahlo Slovensko v roku 2023 najvyšší rast spomedzi V4 a v roku 2024 druhý najvyšší. V ich odhade na rok 2025 aj 2026 je Slovensko na poslednom mieste, s predpokladanými hodnoteami rastu HDP 1,3 % a 1,7 %. Ostatným krajinám neodhaduje 3,5 %, najbližšie je Poľsko s 3,2 a 3,1 %. Maďarsku a Česku predpovedá Fond rast ekonomiky pod dve percentá.", "analysis_paragraphs": ["Najpomalší rast HDP spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky za roky 2023 a 2024, v ktorých vládne štvrtá Ficova vláda, dosiahlo Maďarsko. Európska komisia na roky 2025 a 2026 predpokladá Slovensku rast okolo 1,5 %, ostatné krajiny však neočakávajú rast 3,5 %, maďarská ekonomika má v roku 2025 rásť len o 0,8 %. Výrok Ivana Štefunka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ekonomiky krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vrátane Slovenska prešli v rokoch 2023 a 2024 rôznymi fázami spomalenia a postupného oživenia.", "V roku 2023 dosiahlo Maďarsko pokles HDP, zatiaľ čo ostatné krajiny V4 dosiahli aspoň mierny rast. Hoci sa maďarská ekonomika začala v roku 2024 zotavovať, celkovo jej výkon za uplynulé dvojročné obdobie bol najslabší v rámci skupiny V4.", "V Maďarsku sa HDP v roku 2023 znížilo o 0,91 %, no v roku 2024 ekonomika začala vykazovať známky zotavenia, keď vzrástla medziročne o 0,5 %.", "Slovenská ekonomika zaznamenala v roku 2023 rast o 1,6 %. Ten sa v roku 2024 zrýchlil na 2,1 %, čo predstavovalo najrýchlejší rast za uplynulé tri roky.", "Česko v roku 2023 zaznamenalo len minimálny rast HDP na úrovni 0,06 %, ktorý sa v roku 2024 zrýchlil na 1,0 %.", "Poľsko by malo byť lídrom s najsilnejším rastom HDP – 3,3 % v roku 2025 a 3 % v roku 2026.", "Pre Maďarsko očakáva Komisia v roku 2025 rast vo výške 0,8 % HDP a v roku 2026 o 2,5 %.", "Česká ekonomika by v roku 2025 mala rásť o 1,9 % HDP a v roku 2026 o 2,1 % HDP.", "Naopak, Slovensko bude mať pravdepodobne najpomalší rast v rámci V4. Komisia nám v roku 2025 predpovedá rast vo výške 1,5 % a 1,4 % v roku 2026. Dôvodmi pomalšieho rastu sú najmä pomalé oživenie exportu, neistota v domácom dopyte a potreba fiškálnej konsolidácie.", "Podľa Medzinárodného menového fondu dosiahlo Slovensko v roku 2023 najvyšší rast spomedzi V4 a v roku 2024 druhý najvyšší. V ich odhade na rok 2025 aj 2026 je Slovensko na poslednom mieste, s predpokladanými hodnoteami rastu HDP 1,3 % a 1,7 %. Ostatným krajinám neodhaduje 3,5 %, najbližšie je Poľsko s 3,2 a 3,1 %. Maďarsku a Česku predpovedá Fond rast ekonomiky pod dve percentá."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["pokles", "znížilo", "zaznamenala", "zrýchlil", "zaznamenalo", "raste", "", "Poľsko", "rast", "rásť", "Slovensko"], "url": ["https://tradingeconomics.com/hungary/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/hungary/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/slovakia/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/slovakia/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/czech-republic/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/poland/full-year-gdp-growth", "https://public.flourish.studio/visualisation/23949705/?utm_source=embed&utm_campaign=visualisation/23949705", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/poland/economic-forecast-poland_en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/hungary/economic-forecast-hungary_en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/czechia/economic-forecast-czechia_en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-surveillance-eu-economies/slovakia/economic-forecast-slovakia_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:11.039999+00:00"}
{"id": "vr33300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33300", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Pán prezident len teraz podpísal novelu zákona o potravinách, čiže tá nadobúda až v najbližších dňoch účinnosť.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič podpísal 27. februára 2013 novelu zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Novela zákona rozširuje kompetencie zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín, upravuje sadzby pokút či zavádza sankciu pre obec v prípade nesplnenia si povinností.kontrolórom potravín a policajtom, pričom sprísňuje sankcie za nedostatky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2013, čo sa dá považovať o nadobudnutie účinnosti v najbližších dňoch.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič podpísal 27. februára 2013 novelu zákona o potravinách z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Novela zákona rozširuje kompetencie zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín, upravuje sadzby pokút či zavádza sankciu pre obec v prípade nesplnenia si povinností.kontrolórom potravín a policajtom, pričom sprísňuje sankcie za nedostatky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2013, čo sa dá považovať o nadobudnutie účinnosti v najbližších dňoch."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "rozširuje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6716535/prezident-podpisal-novelu-zakona-o-potravinach.html", "http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=7324"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:40.743062+00:00"}
{"id": "vr29127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29127", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ale čo som si prečítal, tak tu je problém úplne opačný, že tých detí voľných na adopciu je strašne málo.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2013 bol podľa ÚPSVaR celkový počet umiestnených detí do detských domovov 1188. Pričom celkový počet osvojených detí v tom istom roku bol 173. Problémom je, že na adopciu sú uvoľnené deti, ktoré sú právne voľné, t. z. rodičia sa ich vzdali alebo neudržiavajú s nimi kontakt. Zoznam takýchto detí má ÚPSVaR a ponúka ich žiadateľom o adopciu, ktorí sú zapísaní v jeho zozname. Keďže sa nám však nepodarilo nájsť žiadne štatistiky o počte týchto detí, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Adopcie detí na Slovensku upravuje Zákon o rodine. Pozná štyri typy starostlivosti ( .pdf , s. 8) o deti v rámci sociálno-právnej ochrany. Je to adopcia (resp. osvojenie), pestúnska starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť a profesionálna náhradná rodina. ŽIVOT , 24. februára 2013: \"Úradný osvojiteľský proces je taký, že dieťa sa dostane do prehľadu detí vhodných na osvojenie a oslovujú sa záujemcovia podľa poradovníka v danom kraji. Ak sa do 14 dní nepodarí nájsť ľudí ochotných si dieťatko vziať, do procesu sa zapoja akreditované subjekty – občianske združenia, ako sú napríklad Návrat či Úsmev ako dar a iné. Usilujú sa umiestňovať do rodín aj deti s hendikepom, chorobou, staršie či inak znevýhodnené. Ak nie je možné nájsť dieťaťu pestúnsku či adoptívnu rodinu v rámci kraja, hľadajú sa možnosti v iných krajoch. Ak dieťatku náhradnú rodinu nenájdu na celom Slovensku, najneskôr po 6 mesiacoch sa jeho dokumentácia dostáva do Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a môže byť osvojené v zahraničí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 bol podľa ÚPSVaR celkový počet umiestnených detí do detských domovov 1188. Pričom celkový počet osvojených detí v tom istom roku bol 173. Problémom je, že na adopciu sú uvoľnené deti, ktoré sú právne voľné, t. z. rodičia sa ich vzdali alebo neudržiavajú s nimi kontakt. Zoznam takýchto detí má ÚPSVaR a ponúka ich žiadateľom o adopciu, ktorí sú zapísaní v jeho zozname. Keďže sa nám však nepodarilo nájsť žiadne štatistiky o počte týchto detí, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Adopcie detí na Slovensku upravuje Zákon o rodine. Pozná štyri typy starostlivosti ( .pdf , s. 8) o deti v rámci sociálno-právnej ochrany. Je to adopcia (resp. osvojenie), pestúnska starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť a profesionálna náhradná rodina. ŽIVOT , 24. februára 2013: \"Úradný osvojiteľský proces je taký, že dieťa sa dostane do prehľadu detí vhodných na osvojenie a oslovujú sa záujemcovia podľa poradovníka v danom kraji. Ak sa do 14 dní nepodarí nájsť ľudí ochotných si dieťatko vziať, do procesu sa zapoja akreditované subjekty – občianske združenia, ako sú napríklad Návrat či Úsmev ako dar a iné. Usilujú sa umiestňovať do rodín aj deti s hendikepom, chorobou, staršie či inak znevýhodnené. Ak nie je možné nájsť dieťaťu pestúnsku či adoptívnu rodinu v rámci kraja, hľadajú sa možnosti v iných krajoch. Ak dieťatku náhradnú rodinu nenájdu na celom Slovensku, najneskôr po 6 mesiacoch sa jeho dokumentácia dostáva do Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a môže byť osvojené v zahraničí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["počet", "počet osvojených detí", "adopciu", ".pdf", "ŽIVOT"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Vyvoj_umiestnovania_deti_do_DeD_podla_veku.pdf", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs//SSVaR/OVOZ/statisticke_ukazovtele/Vyvoj_osvojovania_deti.pdf", "https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_ako-postupovat-pokial-si-chcete-adoptovat-dieta/", "http://www.navrat.sk/docs/hladame_rodicov_06.pdf", "http://zivot.azet.sk/clanok/13112/preco-je-na-slovensku-cakanie-na-adopciu-zdlhave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:30.307323+00:00"}
{"id": "vr14251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14251", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V roku 2009 až 2014 počet mladých učiteľov do 30 rokov klesol o 35 %.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INESS , odvolávajúc sa na štatistiky UIPS, uvádza nasledovné: \" Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPS) v rokoch 2009 až 2014 poklesol počet mladých učiteľov do 30 rokov o 35 %. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"V absolútnych číslach to znamená, že z 11 376 mladých učiteľov v roku 2009 poklesol ich počet na 7 437 (počet učiteľov do 25 rokov poklesol dokonca až o 60 %). Naopak v čase narástol počet učiteľov nad 60 rokov až o 71 %.\" (Chovanculiak, aktuality.sk )", "analysis_paragraphs": ["INESS , odvolávajúc sa na štatistiky UIPS, uvádza nasledovné: \" Podľa štatistík Ústavu informácií a prognóz školstva (UIPS) v rokoch 2009 až 2014 poklesol počet mladých učiteľov do 30 rokov o 35 %. \" Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"V absolútnych číslach to znamená, že z 11 376 mladých učiteľov v roku 2009 poklesol ich počet na 7 437 (počet učiteľov do 25 rokov poklesol dokonca až o 60 %). Naopak v čase narástol počet učiteľov nad 60 rokov až o 71 %.\" (Chovanculiak, aktuality.sk )"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/11146-Verejne-skolstvo-uci-a-nechava-ucit-nespravnych-ludi.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/311730/komentar-roberta-chovanculiaka-verejne-skolstvo-uci-a-nechava-ucit-nespravnych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:40.814073+00:00"}
{"id": "vr39087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39087", "speaker": "Vladimír Tvaroška", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-tvaroska", "statement": "Obce a mestá majú na budúci rok trojpercentný rast zdrojov oproti tomuto roku.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste predstaviteľom samospráv komentuje zmeny ich financovania. Podľa jeho slov bude nový systém férovejší a bude nastavený tak, aby v roku 2012 samosprávy dostali o 3% viac peňazí.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Ivan Mikloš vo svojom otvorenom liste predstaviteľom samospráv komentuje zmeny ich financovania. Podľa jeho slov bude nový systém férovejší a bude nastavený tak, aby v roku 2012 samosprávy dostali o 3% viac peňazí."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["otvorenom liste", "súhlasia", "problém"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=507", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/mesta-biju-poplach.html", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=29&itemid=1110060356&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:25.580806+00:00"}
{"id": "44098", "numeric_id": 44098, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44098", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vážení Slováci, my máme zadĺženie 46 %. Keby sme si aj 14 miliárd požičali, tak sa môžme hrdo pozrieť Francúzom, Talianom, Nemcom do očí, pretože Rakúšania majú 78 %, Gréci 178 %, Taliani 132 %.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je zrejmé, z údajov k akému časovému obdobiu Andrej Danko vychádzal, no jeho čísla sa v presnosti rozchádzajú s posledne dostupnými údajmi Eurostatu aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. S ohľadom na odchýlku pri uvádzaní štatistických údajov, ktorú na Demagóg.SK tolerujeme ako aj s ohľadom na pravdivosť ducha povedaného však jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa zatiaľ posledných štatistík Eurostatu z 2. kvartálu 2019 bol hrubý dlh verejnej správy Slovenska na úrovni 48,4 % HDP. Dlh Nemecka dosahoval 61,2 % HDP, Rakúsko malo dlhy vo výške 71,8 % HDP, Francúzsko vo výške 99,6 % HDP, Taliansko vo výške Taliansko 138,0 % HDP a Grécko vo výške 180,2 % HDP. V rámci EÚ bolo Slovensko 17. najzadĺženejšou krajinou. EÚ-priemer hrubého zadĺženia bol 80,5 %. Iné porovnanie: v roku 2018 predstavoval hrubý dlh verejnej správy Slovenska 49,4 % HDP. Dlh Nemecka bol vo výške 61,9 %, Rakúska 74,0 %, Francúzska 98,4 %, Talianska 134,8 % a Grécka 181,2 % HDP. Ak by si Slovensko požičalo 14 miliárd eur, jeho dlh by sa pri súčasnom HDP vyšplhal na približne 64 % HDP - čo by bolo porovnateľné s nemeckým zadĺžením a stále výrazne menej než je zadĺženie Rakúska, Grécka či Talianska. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko však pripomína (od 3:35), že podľa neho by malo byť prioritou tejto aj budúcich vlád, aby sa Slovensko dostalo na úroveň tzv. bezpečného dlhu (40% HDP, pozn.), aby mala vláda pri prípadnej recesii lepší manévrovací priestor.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, z údajov k akému časovému obdobiu Andrej Danko vychádzal, no jeho čísla sa v presnosti rozchádzajú s posledne dostupnými údajmi Eurostatu aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. S ohľadom na odchýlku pri uvádzaní štatistických údajov, ktorú na Demagóg.SK tolerujeme ako aj s ohľadom na pravdivosť ducha povedaného však jeho tvrdenie hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa zatiaľ posledných štatistík Eurostatu z 2. kvartálu 2019 bol hrubý dlh verejnej správy Slovenska na úrovni 48,4 % HDP. Dlh Nemecka dosahoval 61,2 % HDP, Rakúsko malo dlhy vo výške 71,8 % HDP, Francúzsko vo výške 99,6 % HDP, Taliansko vo výške Taliansko 138,0 % HDP a Grécko vo výške 180,2 % HDP. V rámci EÚ bolo Slovensko 17. najzadĺženejšou krajinou. EÚ-priemer hrubého zadĺženia bol 80,5 %. Iné porovnanie: v roku 2018 predstavoval hrubý dlh verejnej správy Slovenska 49,4 % HDP. Dlh Nemecka bol vo výške 61,9 %, Rakúska 74,0 %, Francúzska 98,4 %, Talianska 134,8 % a Grécka 181,2 % HDP. Ak by si Slovensko požičalo 14 miliárd eur, jeho dlh by sa pri súčasnom HDP vyšplhal na približne 64 % HDP - čo by bolo porovnateľné s nemeckým zadĺžením a stále výrazne menej než je zadĺženie Rakúska, Grécka či Talianska. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko však pripomína (od 3:35), že podľa neho by malo byť prioritou tejto aj budúcich vlád, aby sa Slovensko dostalo na úroveň tzv. bezpečného dlhu (40% HDP, pozn.), aby mala vláda pri prípadnej recesii lepší manévrovací priestor."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["2. kvartálu 2019", "2018", "pripomína"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teina230/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=sdg_17_40&language=en", "https://www.ta3.com/clanok/1164658/i-sramko-o-stave-verejnych-financii-a-dlhovej-brzde.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:03.940695+00:00"}
{"id": "vr16013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16013", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...tento dokument (Učiace sa Slovensko pozn.)...je povedal by som z veľkého percenta z dielne vašich reprezentantov, pretože pán minister bol ústretový a snažil sa všetky pripomienky aj od opozície prevziať.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je jasné, do akej miery do procesu pripomienkovania dokumentu Učiace sa Slovensko ( .pdf ) vstupoval Martin Poliačik a strana SaS, avšak na jeho samotnej tvorbe skutočne mala zastúpenie . Jedným z externých poradcov bol Ivan Juráš ( .pdf ), zakladateľ súkromnej montessoriovskej školy a člen strany Sloboda a Solidarita. Mnoho z bodov, ktoré s v reforme nachádzajú sú v zhode s programom SaS v oblasti školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte v októbri minister školstva Peter Plavčan v článku pre denník N povedal, že: \" Nastal čas dať všetky hlavy dokopy a zmeniť systém k lepšiemu.\". K tvorbe dokumentu plánoval prizvať zástupcov všetkých skupín, ktoré sa školstvu venujú. Ako zakladateľ súkromnej montessoriovskej školy sa na tvorbe podieľal aj Ivan Juráš, člen SaS. Na tvorbe dokumentu sa napokon podieľal ako interní poradca: Peter Mederly, jediný interný poradca, dlhodobo pôsobí na ministerstve školstva. Je docentom fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského. Ako externí poradcovia: Milan Ftáčnik, docent na Katedre aplikovanej informatiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, bývalý minister školstva za Stranu demokratickej ľavice a bývalý nezávislý primátor Bratislavy s podporou strany Smer-SD, v súčasnosti je člen Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a nie je členom žiadnej politickej strany; Libor Vozár, dekan Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa Nitra, bývalý rektor tejto univerzity, tiež má blízko strany Smer - pôsobí ako poradca Roberta Fica pre školstvo; Emil Višňovský, profesor na Katedre filozofie a dejín filozofie, Filozofická fakulta UK, Bratislava, podpredseda SAV; Vladimír Burjan, riaditeľ spoločnosti Exam testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola, na ministerstve školstva pôsobil za prvých ponovembrových ministrov Ladislava Kováča (VPN) a Jána Pišúta; Juraj Vantuch, národný koordinátor odborného vzdelávania a prípravy, Štátny inštitút odborného vzdelávania, robil poradcu ministrom školstva Ladislavovi Kováčovi (VPN) a Jánovi Pišútovi, ako docent pôsobil na Pedagogickej fakulte UK; Ivan Juráš , zriaďovateľ súkromnej montessoriovskej školy v Bratislave, člen strany SaS; Zuzana Zimenová sa na prípravných prácach podieľala predtým, než sa stala poslankyňou NR SR. Zhoda opozície s reformou môže byť tiež výsledkom, ako Paška tvrdí, ústretovosti ministra a odborníkov, ktorí v návrhu reformy prichádzajú so zmenami, ktoré si SaS dáva za cieľ vo svojom volebnom programe pre oblasť školstva . Ide o zavedenie povinnej školskej dochádzky od piateho roku dieťaťa, zvýšenie miery slobody škôl v rozhodnutí čo budú vyučovať a akými metódami, zjednodušenie systému domáceho vzdelávania, definovanie právnej subjektivity škôl, dôraz na manažérsku funkciu riaditeľa, hodnotenie žiakov slovných hodnotením, individualizáciu vzdelávania, inkluzívne vzdelávanie so zameraním na empatiu a spoluprácu, tiež navrhujú vzdelávanie sa vo vekovo zmiešaných skupinách, zvýšenie počtu asistentov v triedach, zvýšenie rozsahu praxe na školách počas štúdia na pedagogických fakultách, odstránenie povinnosti žiakov odborných vysokých škôl podpísať učebnú zmluvu s firmou, zavedenie kariérneho poradenstva na základných a stredných školách a určité prepojenie financovania vysokých škôl a ich kvality výskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, do akej miery do procesu pripomienkovania dokumentu Učiace sa Slovensko ( .pdf ) vstupoval Martin Poliačik a strana SaS, avšak na jeho samotnej tvorbe skutočne mala zastúpenie . Jedným z externých poradcov bol Ivan Juráš ( .pdf ), zakladateľ súkromnej montessoriovskej školy a člen strany Sloboda a Solidarita. Mnoho z bodov, ktoré s v reforme nachádzajú sú v zhode s programom SaS v oblasti školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte v októbri minister školstva Peter Plavčan v článku pre denník N povedal, že: \" Nastal čas dať všetky hlavy dokopy a zmeniť systém k lepšiemu.\". K tvorbe dokumentu plánoval prizvať zástupcov všetkých skupín, ktoré sa školstvu venujú. Ako zakladateľ súkromnej montessoriovskej školy sa na tvorbe podieľal aj Ivan Juráš, člen SaS. Na tvorbe dokumentu sa napokon podieľal ako interní poradca: Peter Mederly, jediný interný poradca, dlhodobo pôsobí na ministerstve školstva. Je docentom fakulte matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského. Ako externí poradcovia: Milan Ftáčnik, docent na Katedre aplikovanej informatiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK, bývalý minister školstva za Stranu demokratickej ľavice a bývalý nezávislý primátor Bratislavy s podporou strany Smer-SD, v súčasnosti je člen Rady vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a nie je členom žiadnej politickej strany; Libor Vozár, dekan Fakulty prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa Nitra, bývalý rektor tejto univerzity, tiež má blízko strany Smer - pôsobí ako poradca Roberta Fica pre školstvo; Emil Višňovský, profesor na Katedre filozofie a dejín filozofie, Filozofická fakulta UK, Bratislava, podpredseda SAV; Vladimír Burjan, riaditeľ spoločnosti Exam testing a šéfredaktor časopisu Dobrá škola, na ministerstve školstva pôsobil za prvých ponovembrových ministrov Ladislava Kováča (VPN) a Jána Pišúta; Juraj Vantuch, národný koordinátor odborného vzdelávania a prípravy, Štátny inštitút odborného vzdelávania, robil poradcu ministrom školstva Ladislavovi Kováčovi (VPN) a Jánovi Pišútovi, ako docent pôsobil na Pedagogickej fakulte UK; Ivan Juráš , zriaďovateľ súkromnej montessoriovskej školy v Bratislave, člen strany SaS; Zuzana Zimenová sa na prípravných prácach podieľala predtým, než sa stala poslankyňou NR SR. Zhoda opozície s reformou môže byť tiež výsledkom, ako Paška tvrdí, ústretovosti ministra a odborníkov, ktorí v návrhu reformy prichádzajú so zmenami, ktoré si SaS dáva za cieľ vo svojom volebnom programe pre oblasť školstva . Ide o zavedenie povinnej školskej dochádzky od piateho roku dieťaťa, zvýšenie miery slobody škôl v rozhodnutí čo budú vyučovať a akými metódami, zjednodušenie systému domáceho vzdelávania, definovanie právnej subjektivity škôl, dôraz na manažérsku funkciu riaditeľa, hodnotenie žiakov slovných hodnotením, individualizáciu vzdelávania, inkluzívne vzdelávanie so zameraním na empatiu a spoluprácu, tiež navrhujú vzdelávanie sa vo vekovo zmiešaných skupinách, zvýšenie počtu asistentov v triedach, zvýšenie rozsahu praxe na školách počas štúdia na pedagogických fakultách, odstránenie povinnosti žiakov odborných vysokých škôl podpísať učebnú zmluvu s firmou, zavedenie kariérneho poradenstva na základných a stredných školách a určité prepojenie financovania vysokých škôl a ich kvality výskumu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "zastúpenie", ".pdf", "tvorbe", "člen", "podieľala", "školstva"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20164348/plavcanovi-budu-radit-byvaly-minister-aj-kritici-systemu.html", "http://www.strana-sas.sk/pub/modules/m_members/cv/89.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20164348/plavcanovi-budu-radit-byvaly-minister-aj-kritici-systemu.html", "http://www.strana-sas.sk/nominanti/302", "https://www.etrend.sk/ekonomika/reforma-skolstva-po-druhe-verejnost-moze-posielat-ministrovi-pripomienky.html", "http://www.strana-sas.sk/skolstvo/48"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:48.173743+00:00"}
{"id": "vr29154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29154", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Veď naozaj ako som hovoril aj v minulosti, existovali rôzne tresty homosexuálom, povedal som, že Islam dokonca pozná trest smrti šaría za to, keď je homosexuál. A boli to trestné činy, dokonca dnes ešte existujú štáty, kde je to trestné.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V kľúčových textoch Islamu je viackrát spomenutá homosexualita v spojení s trestom smrti. Vo viacerých štátoch je homosexualita trestným činom, v niektorých prípadoch môže byť trestaná až smrťou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V kľúčových textoch Islamu je viackrát spomenutá homosexualita v spojení s trestom smrti. Vo viacerých štátoch je homosexualita trestným činom, v niektorých prípadoch môže byť trestaná až smrťou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["homosexualita", "štátov", "považovaná", "7:80-84", "hovorí", "V politike", "jedná", "môžu", "pdf"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1kony_t%C3%BDkaj%C3%ADc%C3%AD_se_homosexuality", "http://www.sme.sk/c/7117386/desat-krajin-v-ktorych-stoji-homosexualita-najvyssiu-cenu-zivot.html", "http://76crimes.com/76-countries-where-homosexuality-is-illegal/", "http://www.thereligionofpeace.com/Quran/026-homosexuality.htm", "http://www.thereligionofpeace.com/Quran/026-homosexuality.htm", "http://www.demagog.sk/diskusie/515/referendum-sloboda-slova-a-radikalizacia-spolocnosti", "http://www.saylor.org/site/wp-content/uploads/2011/08/HIST351-2.3.2-Sharia.pdf", "http://www.saylor.org/site/wp-content/uploads/2011/08/HIST351-2.3.2-Sharia.pdf", "http://farnost.sneznica.sk/wp-content/uploads/Stary-zakon_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:25.169450+00:00"}
{"id": "vr30954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30954", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To ste urobili vy. Jednoducho v mene ozdravenia spoločnosti ste vyšmarili na ulicu 3 tisíc ľudí, ani o jednoho z nich ste sa nepostarali, pretože ani jeden z týchto ľudí nebol rekvalifikovaný.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. O d začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až 973 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA 8. februára 2012 informuje, že Cargo v minulom roku v rámci úsporných opatrení prepustilo okolo 1300 z plánovaných 1800 zamestnancov. O d začiatku roka 2012 znížilo Cargo počet zamestnancov o 1 060 zamestnancov. Hlavný vplyv na pokles zamestnanosti mal prevod časti opravárenských činností z Carga do Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), a.s. Celkovo bolo z tohoto dôvodu prepustených až 973 zamestnancov."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SME", "skončilo"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/pocet-zamestnancov-carga-klesol-na-7000/460336-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6149434/prvy-tender-na-pomoc-zelezniciarom-padol.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6166163/zelezniciari-urady-prace-obisli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:06.358547+00:00"}
{"id": "49364", "numeric_id": 49364, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49364", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Keď si zoberieme úrad pre oznamovateľov, ten whistleblowerský úrad, ktorý podľa môjho názoru a názoru viacerých právnikov to vnímajú tak, že došlo vlastne k porušeniu zákona.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prokurátor špeciálnej prokuratúry Harkabus, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Dlugošová aj advokát vyšetrovateľov Kubina hodnotia konanie ministra vnútra Šutaja Eštoka ako v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister Šutaj Eštok po nástupe do funkcie pozbavil výkonu v štátnej službe šiestich príslušníkov Policajného zboru okolo Jána Čurillu. Týmto, ale aj ďalším príslušníkom Policajného zboru pridelil Úrad na ochranu oznamovateľov status chránených oznamovateľov.\n\nV prípade vyšetrovateľov, ktorých sa týka rozkaz ministra vnútra o pozbavení funkcie, rozhodol o udelení statusu prokurátor ŠP Matúš Harkabus. Prokurátor vyhodnotil , že boli splnené dve základné podmienky na poskytnutie ochrany, akými sú existencia kvalifikovaného oznámenia a podaná žiadosť oznamovateľa o poskytnutie ochrany.\n\nHarkabus v rozhovore pre denník SME poznamenal, že podľa zákona o ochrane oznamovateľov môže zamestnávateľ urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý oznamovateľ nedal súhlas, len so súhlasom úradu na ochranu oznamovateľov, k čomu v tomto prípade nedošlo. Skutočnosť, že „právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný” je priamo uvedená aj v samotnom zákone .\n\nPredsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová poznamenala, že ak zamestnávateľ uskutoční pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, je tento akt neplatný a zamestnávateľovi hrozí finančná pokuta.\n\nAko nezákonné hodnotí toto konanie aj advokát vyšetrovateľov Peter Kubina . Ten voči rozkazu ministra vnútra podal rozklad , v ktorom v niekoľkých bodoch odôvodňuje nezákonný postup Šutaja Eštoka.\n\nŠutaj Eštok okrem vyšetrovateľov pozbavil funkcie aj prvého viceprezidenta Kišša, ktorý bol taktiež chráneným oznamovateľom. V jeho prípade už rozhodol aj mestský súd Bratislava IV, že konanie ministra vnútra bolo nezákonné.", "analysis_paragraphs": ["Prokurátor špeciálnej prokuratúry Harkabus, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Dlugošová aj advokát vyšetrovateľov Kubina hodnotia konanie ministra vnútra Šutaja Eštoka ako v rozpore so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister Šutaj Eštok po nástupe do funkcie pozbavil výkonu v štátnej službe šiestich príslušníkov Policajného zboru okolo Jána Čurillu. Týmto, ale aj ďalším príslušníkom Policajného zboru pridelil Úrad na ochranu oznamovateľov status chránených oznamovateľov.", "V prípade vyšetrovateľov, ktorých sa týka rozkaz ministra vnútra o pozbavení funkcie, rozhodol o udelení statusu prokurátor ŠP Matúš Harkabus. Prokurátor vyhodnotil , že boli splnené dve základné podmienky na poskytnutie ochrany, akými sú existencia kvalifikovaného oznámenia a podaná žiadosť oznamovateľa o poskytnutie ochrany.", "Harkabus v rozhovore pre denník SME poznamenal, že podľa zákona o ochrane oznamovateľov môže zamestnávateľ urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý oznamovateľ nedal súhlas, len so súhlasom úradu na ochranu oznamovateľov, k čomu v tomto prípade nedošlo. Skutočnosť, že „právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný” je priamo uvedená aj v samotnom zákone .", "Predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová poznamenala, že ak zamestnávateľ uskutoční pracovnoprávny úkon bez súhlasu úradu, je tento akt neplatný a zamestnávateľovi hrozí finančná pokuta.", "Ako nezákonné hodnotí toto konanie aj advokát vyšetrovateľov Peter Kubina . Ten voči rozkazu ministra vnútra podal rozklad , v ktorom v niekoľkých bodoch odôvodňuje nezákonný postup Šutaja Eštoka.", "Šutaj Eštok okrem vyšetrovateľov pozbavil funkcie aj prvého viceprezidenta Kišša, ktorý bol taktiež chráneným oznamovateľom. V jeho prípade už rozhodol aj mestský súd Bratislava IV, že konanie ministra vnútra bolo nezákonné."], "analysis_date": "2023-11-23", "analysis_sources": {"text": ["vyhodnotil", "zákona", "zákone", "Zuzana Dlugošová", "Peter Kubina", "rozklad", "rozhodol"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Vai5AYQo1q4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/54/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/54/", "https://www.youtube.com/watch?v=v-Rq1QJnZH4", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/pravny-zastupca-tzv-curillovcov-povazuje-sutaj-estokov-rozkaz-o-pozbaveni-statnej-sluzby-siestich-policajtov-za-neplatne/", "https://www.facebook.com/peter.kubina/posts/pfbid02bQjeo6utTPE2As5tV7uqNEpfZ3bKRx6vR5mDkH4aGudxBUf1P2nbSMNBmJvZ9Up4l", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/866383-sutaj-estok-porusil-zakon-sud-rozhodol-ze-kissa-musia-vratit-na-poziciu-policajneho-viceprezidenta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:25.309041+00:00"}
{"id": "50146", "numeric_id": 50146, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50146", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "My sme súčasťou Európskej únie a tvoríme tam legislatívu, to nie, že by nám ju niekto natlačil, my tam máme svojich zástupcov, aj SNS tam malo svojich europoslancov, ktorí hlasovali alebo nehlasovali za určité veci a my tvoríme európsku legislatívu, tak by sme sa podľa toho mali riadiť.", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má možnosť podieľať sa na tvorbe a schvaľovaní európskej legislatívy, prostredníctvom zástupcov v Európskej komisii, v Európskom parlamente a v Rade Európskej únie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVýhradné právo iniciovať legislatívne návrhy má Európska komisia. Tvorí ju 27 komisárov a prezident. Za Slovensko je to Maroš Šefčovič, komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť.\n\nKomisia návrh následne pošle na pripomienkovanie národným parlamentom a takisto Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Ak sa nenájdu problémy, Europarlament a Rada návrh schvália.\n\nEuroparlament má v súčasnosti 720 poslancov, rozdelených do deviatich frakcií. Slovensko v ňom v období 2024 – 2029 má 15 mandátov.\n\nŠesť z nich zastávajú poslanci strany PS Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik, Veronika Cifrová-Ostrihoňová a Lucia Yar, ktorí pôsobia vo frakcii Renew Europe.\n\nZa stranu Smer - SD Slovensko zastupujú Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Monika Beňová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Za stranu Hlas je v Europarlamente jeden poslanec, a to Branislav Ondruš. Poslanci oboch strán sú od roku 2023 nezaradení.\n\nZvyšní traja europoslanci sú Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov a Miriam Lexmann (KDH) zo skupiny Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati).\n\nZa SNS bol do Európskeho parlamentu ešte v roku 2009 zvolený, dnes už zosnulý, Jaroslav Paška . Patril do frakcie Európa slobody a demokracie.\n\nRada EÚ pozostáva z ministrov zastupujúcich jednotlivé členské štáty. Asi v 80 % právnych predpisov Rada hlasuje kvalifikovanou väčšinou , čo znamená , že sa na výsledku musí zhodnúť 55 % členských štátov, ktoré zastupujú minimálne 65 % obyvateľov EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má možnosť podieľať sa na tvorbe a schvaľovaní európskej legislatívy, prostredníctvom zástupcov v Európskej komisii, v Európskom parlamente a v Rade Európskej únie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Výhradné právo iniciovať legislatívne návrhy má Európska komisia. Tvorí ju 27 komisárov a prezident. Za Slovensko je to Maroš Šefčovič, komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť.", "Komisia návrh následne pošle na pripomienkovanie národným parlamentom a takisto Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Ak sa nenájdu problémy, Europarlament a Rada návrh schvália.", "Europarlament má v súčasnosti 720 poslancov, rozdelených do deviatich frakcií. Slovensko v ňom v období 2024 – 2029 má 15 mandátov.", "Šesť z nich zastávajú poslanci strany PS Ľudovít Ódor, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezik, Veronika Cifrová-Ostrihoňová a Lucia Yar, ktorí pôsobia vo frakcii Renew Europe.", "Za stranu Smer - SD Slovensko zastupujú Katarína Roth Neveďalová, Judita Laššáková, Monika Beňová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Za stranu Hlas je v Europarlamente jeden poslanec, a to Branislav Ondruš. Poslanci oboch strán sú od roku 2023 nezaradení.", "Zvyšní traja europoslanci sú Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov a Miriam Lexmann (KDH) zo skupiny Európska ľudová strana (Kresťanskí demokrati).", "Za SNS bol do Európskeho parlamentu ešte v roku 2009 zvolený, dnes už zosnulý, Jaroslav Paška . Patril do frakcie Európa slobody a demokracie.", "Rada EÚ pozostáva z ministrov zastupujúcich jednotlivé členské štáty. Asi v 80 % právnych predpisov Rada hlasuje kvalifikovanou väčšinou , čo znamená , že sa na výsledku musí zhodnúť 55 % členských štátov, ktoré zastupujú minimálne 65 % obyvateľov EÚ."], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["iniciovať", "pošle", "má", "rozdelených", "zastávajú", "frakcii", "zastupujú", "frakcie", "strana", "Paška", "väčšinou", "znamená"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/decision-making/ordinary-legislative-procedure/#:~:text=Jedinou%20in%C5%A1tit%C3%BAciou%20E%C3%9A%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20pr%C3%A1vomoc%20iniciova%C5%A5%20pr%C3%A1vne%20akty%20E%C3%9A%2C%20je%20Komisia", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/decision-making/ordinary-legislative-procedure/#:~:text=Postup%20sa%20za%C4%8D%C3%ADna%20t%C3%BDm%2C%20%C5%BEe%20Eur%C3%B3pska%20komisia%20predlo%C5%BE%C3%AD%20legislat%C3%ADvny%20n%C3%A1vrh%20Rade%20a%C2%A0Eur%C3%B3pskemu%20parlamentu.%20N%C3%A1vrh%20z%C3%A1rove%C5%88%20po%C5%A1le%20na%20presk%C3%BAmanie%20n%C3%A1rodn%C3%BDm%20parlamentom%20a%C2%A0v%C2%A0niektor%C3%BDch%20pr%C3%ADpadoch%20aj%20V%C3%BDboru%20regi%C3%B3nov%20a%C2%A0Hospod%C3%A1rskemu%20a%C2%A0soci%C3%A1lnemu%20v%C3%BDboru.", "https://www.europarl.europa.eu/topics/sk/article/20180126STO94114/europsky-parlament-2024-2029-pocet-poslancov-za-jednotlive-krajiny-eu#:~:text=V%20septembri%202023%20europoslanci%20schv%C3%A1lili%20rozhodnutie%20Eur%C3%B3pskej%20rady%20nav%C3%BD%C5%A1i%C5%A5%20po%C4%8Det%20kresiel%20v%20Eur%C3%B3pskom%20parlamente%20o%2015%20na%20720%20pre%20legislat%C3%ADvne%20obdobie%202024%20%2D%202029.%20T%C3%A1to%20zmena%20sa%20t%C3%BDka%20aj%20Slovenska%2C%20ktor%C3%A9%20bude%20ma%C5%A5%20po%20vo%C4%BEb%C3%A1ch%20v%20roku%202024%20pod%C4%BEa%20n%C3%A1vrhu%2015%20mand%C3%A1tov.", "https://results.elections.europa.eu/sk/vysledky-volieb/2024-2029/", "https://domov.sme.sk/c/23341037/vysledky-eurovolieb-2024-kompletny-zoznam-zvoleni-poslanci.html", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/full-list/o", "https://domov.sme.sk/c/23341037/vysledky-eurovolieb-2024-kompletny-zoznam-zvoleni-poslanci.html", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/full-list/m", "https://www.europarl.europa.eu/meps/en/full-list/l", "https://www.teraz.sk/slovensko/volbyep24prehlad-poslancov-zastupuju/799861-clanok.html#:~:text=Jaroslav%20Pa%C5%A1ka%202009%2D2014", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/configurations/#:~:text=%C5%A0tandardn%C3%BDm%20hlasovac%C3%ADm%20sp%C3%B4sobom%2C%20ktor%C3%BD%20sa%20pou%C5%BE%C3%ADva%20v%20pr%C3%ADpade%20asi%2080%C2%A0%25%20pr%C3%A1vnych%20predpisov%20E%C3%9A%2C%20je%20kvalifikovan%C3%A1%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina.", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/#:~:text=kvalifikovanou%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inou%20(za%20n%C3%A1vrh%20hlasuje%2055%25%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tov%2C%20ktor%C3%A9%20predstavuj%C3%BA%20najmenej%2065%25%20po%C4%8Dtu%20obyvate%C4%BEov%20E%C3%9A)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:55.030284+00:00"}
{"id": "vr31559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31559", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Niektoré ministerstvá začínajú mať viacej tajomníkov ako za minulej vlády, hej. Dobre, ministerstvo financií, nehovorím o ministerstve financií, ale myslím ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo práce a podobne.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že počas súčasnej vlády budú mať minimálne štyri ministerstvá o jedného štátneho tajomníka viac, ako to bolo za predchádzajúcej vlády.\n\nDňa 11. apríla 2012, schválila vláda Roberta Fica nových štátnych tajomníkov. Z porovnania údajov agentúr SITA/TASR z rokov 2010 a 2012 vyplýva, že na štyroch ministerstvách budú dvaja štátni tajomníci, kým v predošlej vláde Ivety Radičovej mali tieto ministerstvá len jedného štátneho tajomníka. Ide o Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (Ondruš, J. Burian), Ministerstvo hospodárstva (Pavlis, Petrík), Ministerstvo zahraničných vecí (P. Burian, Javorčík) a Ministerstvo vnútra (Buček, Saloň).\n\nZatiaľ ešte nie sú známi štátni tajomníci Ministerstva školstva, Ministerstva kultúry ani Ministerstva pôdohospodárstva.\n\nĎalších šesť ministerstiev bude mať rovnaký počet štátnych tajomníkov ako bolo v minulom období. Dvoch štátnych tajomníkov má Ministerstvo financií (Pelegrini, Hudák) a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (Palko, Holák).\n\nJedného štátneho tajomníka má Ministerstvo zdravotníctva (Čislák), Ministerstvo obrany (Koterec), Ministerstvo spravodlivosti (Jankovská) a Ministerstvo životného prostredia (Ilavský).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že počas súčasnej vlády budú mať minimálne štyri ministerstvá o jedného štátneho tajomníka viac, ako to bolo za predchádzajúcej vlády.", "Dňa 11. apríla 2012, schválila vláda Roberta Fica nových štátnych tajomníkov. Z porovnania údajov agentúr SITA/TASR z rokov 2010 a 2012 vyplýva, že na štyroch ministerstvách budú dvaja štátni tajomníci, kým v predošlej vláde Ivety Radičovej mali tieto ministerstvá len jedného štátneho tajomníka. Ide o Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (Ondruš, J. Burian), Ministerstvo hospodárstva (Pavlis, Petrík), Ministerstvo zahraničných vecí (P. Burian, Javorčík) a Ministerstvo vnútra (Buček, Saloň).", "Zatiaľ ešte nie sú známi štátni tajomníci Ministerstva školstva, Ministerstva kultúry ani Ministerstva pôdohospodárstva.", "Ďalších šesť ministerstiev bude mať rovnaký počet štátnych tajomníkov ako bolo v minulom období. Dvoch štátnych tajomníkov má Ministerstvo financií (Pelegrini, Hudák) a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (Palko, Holák).", "Jedného štátneho tajomníka má Ministerstvo zdravotníctva (Čislák), Ministerstvo obrany (Koterec), Ministerstvo spravodlivosti (Jankovská) a Ministerstvo životného prostredia (Ilavský)."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2012"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/nova-vlada-vymenovala-statnych-tajomnikov-i-veduceho-uradu-vlady-p9l-/sk_domace.asp?c=A100709_113439_sk_domace_p23", "http://spravy.pravda.sk/kabinet-schvalil-novych-statnych-tajomnikov-fna-/sk_domace.asp?c=A120411_110729_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:51.016411+00:00"}
{"id": "vr31228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31228", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sa nevracajú vratky DPH z čoho vyplýva, že deficit do vlády I. Radičovej bude podstatne väčší ako bolo pôvodne naplánované", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "TASR 13. februára 2012: \"Daniari od januára nevyplácajú firmám preplatky na dani z pridanej hodnoty /DPH/. Každý mesiac ide o stovky miliónov eur. Dôvodom sú úpravy informačných systémov.\" SME 14. februára 2012 informuje o situácií v daňovej správe: \"Daniari nevyplácajú preplatky na DPH, nedokážu vydávať potvrdenia o platobnej disciplíne ani spracovávať a overovať daňové priznania k dani z motorových vozidiel.\" Hospodárske noviny 17. februára 2012: Daniari naslepo vrátili preplatky za DPH vo výške 400 miliónov eur, pričom suma stále rastie. SITA 28. februára: \"Situácia v daňovom informačnom systéme je naďalej závažná a pracovníci daňovej správy musia stále vykonávať veľa úkonov ručne.\" Je pravdou, že preplatky za DPH sa nevracajú tak ako by mali. Podľa HN daniari dokonca už vyplatili 400 \"naslepo\". Čo nasvedčuje tomu, že môže ísť o značné ekonomické škody. Penále za omeškanie vrátenia preplatkov za DPH môžu zasiahnuť rozpočet a tak zvýšiť deficit. Dnes to však nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["TASR 13. februára 2012: \"Daniari od januára nevyplácajú firmám preplatky na dani z pridanej hodnoty /DPH/. Každý mesiac ide o stovky miliónov eur. Dôvodom sú úpravy informačných systémov.\" SME 14. februára 2012 informuje o situácií v daňovej správe: \"Daniari nevyplácajú preplatky na DPH, nedokážu vydávať potvrdenia o platobnej disciplíne ani spracovávať a overovať daňové priznania k dani z motorových vozidiel.\" Hospodárske noviny 17. februára 2012: Daniari naslepo vrátili preplatky za DPH vo výške 400 miliónov eur, pričom suma stále rastie. SITA 28. februára: \"Situácia v daňovom informačnom systéme je naďalej závažná a pracovníci daňovej správy musia stále vykonávať veľa úkonov ručne.\" Je pravdou, že preplatky za DPH sa nevracajú tak ako by mali. Podľa HN daniari dokonca už vyplatili 400 \"naslepo\". Čo nasvedčuje tomu, že môže ísť o značné ekonomické škody. Penále za omeškanie vrátenia preplatkov za DPH môžu zasiahnuť rozpočet a tak zvýšiť deficit. Dnes to však nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME", "Hospodárske noviny", "SITA"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/stat-nevyplaca-firmam-preplatky-na-dph.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6260059/danova-sprava-sa-topi-v-chaose.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54697860-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy", "http://ekonomika.sme.sk/c/6278347/situacia-v-danovej-sprave-je-podla-poslancov-stale-zavazna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:01.287013+00:00"}
{"id": "44320", "numeric_id": 44320, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44320", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ani jeden (z rozsudkov Štefana Harabina - pozn.) nebol napadnutý.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je bežnou praxou, že rozhodnutia sudcov bývajú napadnuté protistranou a preskúmavané odvolacími alebo dovolacími súdmi. Preukázateľne sa to neraz stalo aj Štefanovi Harabinovi. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Štefan Harabin sa stal sudcom v roku 1983, začínal na Okresnom súde Poprad. S niekoľkoročnými prestávkami súdil do roku 2019. Približne 7 rokov bol sudcom na okresnom súde, asi tri roky na krajskom súde a asi 24 rokov na Najvyššom súde. Napadnutie rozsudku jednou zo strán sporu znamená, že rozhodnutie sudcu alebo senátu preskúma súd vyššieho stupňa. Zo samotnej existencie odvolacích súdov a zo štatistických výkazov slovenských sudcov vyplýva, že napadnutie rozsudkov a odvolanie sa na vyšší súd je bežnou praxou. Preukázateľne sa to stalo aj Štefanovi Harabinovi. Napríklad: rozsudok jeho senátu z okresného súdu v prípade františkánskeho kňaza Bystríka Janíka sa dostal na krajský súd. Podľa ÚPN ho vrátil kraj rozsudok Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne. Že boli viaceré rozhodnutia senátu, ktorého členom bol Štefan Harabin, preskúmavané odvolacím resp. dovolacím súdom, potvrdzuje aj jeho štatistický výkaz za rok 2016.", "analysis_paragraphs": ["Je bežnou praxou, že rozhodnutia sudcov bývajú napadnuté protistranou a preskúmavané odvolacími alebo dovolacími súdmi. Preukázateľne sa to neraz stalo aj Štefanovi Harabinovi. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Štefan Harabin sa stal sudcom v roku 1983, začínal na Okresnom súde Poprad. S niekoľkoročnými prestávkami súdil do roku 2019. Približne 7 rokov bol sudcom na okresnom súde, asi tri roky na krajskom súde a asi 24 rokov na Najvyššom súde. Napadnutie rozsudku jednou zo strán sporu znamená, že rozhodnutie sudcu alebo senátu preskúma súd vyššieho stupňa. Zo samotnej existencie odvolacích súdov a zo štatistických výkazov slovenských sudcov vyplýva, že napadnutie rozsudkov a odvolanie sa na vyšší súd je bežnou praxou. Preukázateľne sa to stalo aj Štefanovi Harabinovi. Napríklad: rozsudok jeho senátu z okresného súdu v prípade františkánskeho kňaza Bystríka Janíka sa dostal na krajský súd. Podľa ÚPN ho vrátil kraj rozsudok Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne. Že boli viaceré rozhodnutia senátu, ktorého členom bol Štefan Harabin, preskúmavané odvolacím resp. dovolacím súdom, potvrdzuje aj jeho štatistický výkaz za rok 2016."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["stal", "preskúma", "je", "prípade", "ÚPN", "stálo na", "potvrdzuje"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//stefan-harabin/", "https://e-justice.europa.eu/content_rights_of_defendants_in_criminal_proceedings_-169-SK-en.do?clang=sk&idSubpage=4", "https://www.justice.gov.sk/rsvs/", "https://demagog.sk/vyrok/43823/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://www.harabin-2019.sk/najcastejsie-medialne-lzi-o-harabinovi-a-upozornenie-pre-ich-siritelov/", "https://www.justice.gov.sk/rsvs/ukazhtm.aspx?DocId=816F4143-6052-48E3-9426-8B92554A9BC3&z=z3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:48.682435+00:00"}
{"id": "vr34707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34707", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A nám sa stalo, že v mestách a obciach, kde sme mali 50, 60% podporu, prišlo iba 30 alebo 40 % voličov.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dopad nízkej mobilizácie voličov pre jednotlivé strany by si zaslúžil hlbšiu analýzu. Robert Fico rozdiely v účasti a podpore v prípade Smeru a pravicových strán zveličuje v zásade má však pravdu, že v Bratislave, kde majú vyššiu podporu pravicové strany bola účasť vyššia ako na východnom Slovensku, kde dominoval SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Dopad nízkej mobilizácie voličov pre jednotlivé strany by si zaslúžil hlbšiu analýzu. Robert Fico rozdiely v účasti a podpore v prípade Smeru a pravicových strán zveličuje v zásade má však pravdu, že v Bratislave, kde majú vyššiu podporu pravicové strany bola účasť vyššia ako na východnom Slovensku, kde dominoval SMER-SD."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Košice - okolie", "Prešov", "mestách", "63,85%"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk&obvod=802", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk&obvod=705", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab9obv.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab1obec_Dp.jsp?lang=sk&obvod=101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:18.063598+00:00"}
{"id": "vr15893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15893", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...preferencie stále sú okolo toho, čo sme získali vo voľbách. To je jedna vec, lebo niekde sú nad osem, niekde sú pod šesť.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Most- Híd sa v prieskumoch verejnej mienky pohybuje naozaj v tom intervale, ako uviedol predseda Béla Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana Most- Híd získala v parlamentných voľbách v marci 2016 6,5 % platných hlasov. V období od apríla 2016 do februára 2017 namerali agentúry AKO a Focus preferencie tejto strany v rozmedzí 5,8 %- 8,1 %. Teda namerané preferencie sa naozaj pohybujú okolo hodnoty, ktorú strana získala vo voľbách. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Most- Híd sa v prieskumoch verejnej mienky pohybuje naozaj v tom intervale, ako uviedol predseda Béla Bugár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana Most- Híd získala v parlamentných voľbách v marci 2016 6,5 % platných hlasov. V období od apríla 2016 do februára 2017 namerali agentúry AKO a Focus preferencie tejto strany v rozmedzí 5,8 %- 8,1 %. Teda namerané preferencie sa naozaj pohybujú okolo hodnoty, ktorú strana získala vo voľbách. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["6,5 %", "namerali", "AKO", "Focus"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "http://preferencie.teraz.sk/", "https://ako.sk/referencie/prieskumy-volebnych-preferencii/", "http://www.focus-research.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:57.994455+00:00"}
{"id": "vr27631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27631", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Možno ste si všimli obrovský záujem Českej republiky o tento nástroj (kontrolný výkaz DPH, pozn.)", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Česká republika prejavila záujem o tento nástroj zefektívnenia výberu DPH. Český premiér Bohuslav Sobotka pri návšteve Slovenska 13. februára 2014 podľa agentúry SITA ocenil zavedenie systému kontrolných výkazov: \" Opäť, v prípade kontrolných výkazov, ktoré sa týkajú dane z pridanej hodnoty, je to vec ktorou by sa česká daňová správa mohla veľmi dobre inšpirovať... \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Česká republika prejavila záujem o tento nástroj zefektívnenia výberu DPH. Český premiér Bohuslav Sobotka pri návšteve Slovenska 13. februára 2014 podľa agentúry SITA ocenil zavedenie systému kontrolných výkazov: \" Opäť, v prípade kontrolných výkazov, ktoré sa týkajú dane z pridanej hodnoty, je to vec ktorou by sa česká daňová správa mohla veľmi dobre inšpirovať... \""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/aktuality/podvodnici-presuvaju-ceskej-republiky/34653"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:37.049784+00:00"}
{"id": "vr30393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30393", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Na tých istých 4 úsekoch diaľníc, ja to len preto pripomeniem, lebo ste vy spomenuli čiastku 600 mil. ?, sme už po vysúťažení ušporili 700 mil. ?. Iba na 4 úsekoch.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["J. Fígeľ hovorí o štyroch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:17.756864+00:00"}
{"id": "vr16516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16516", "speaker": "Peter Oremus", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-oremus", "statement": "Značnú časť pozemkov pod cestami má NSK nevysporiadaných. Každoročne vyčleňuje zo svojho mega rozpočtu úbohých 20 EUR na vysporiadanie vlastníckych vzťahov.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod mnohými existujúcimi diaľnicami, rýchlostnými cestami, ale tiež cestami prvej triedy, druhej a aj tretej triedy sú v súčasnosti na Slovensku ešte nevysporiadané pozemky. Výnimkou nie je ani NSK, ale presné odhady o tom, koľko percent pozemkov pod cestami, ktoré sú vo vlastníctve kraja (teda cesty II. a III. triedy) neexistujú. Kraj každoročne vyčleňuje financie na vysporiadanie vlastníckych vzťahov, od roku 2014 presne 20 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pod mnohými existujúcimi diaľnicami, rýchlostnými cestami, ale tiež cestami prvej triedy, druhej a aj tretej triedy sú v súčasnosti na Slovensku ešte nevysporiadané pozemky. Výnimkou nie je ani NSK, ale presné odhady o tom, koľko percent pozemkov pod cestami, ktoré sú vo vlastníctve kraja (teda cesty II. a III. triedy) neexistujú. Kraj každoročne vyčleňuje financie na vysporiadanie vlastníckych vzťahov, od roku 2014 presne 20 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-17", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "Podľa", "odhaduje", "odhadov", "podprogram"], "url": ["http://oremus2017.sk/moj-kraj/cesty-ii-a-iii-triedy", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/177276/Pod-existujucimi-cestami-I-triedy-je-asi-pozemkov-nevysporiadanych", "http://www.idah.sk/tlacove-spravy/stat-by-mal-prioritne-riesit-pozemky-pod-dialnicami-rychlostnymi-cestami-a-cestami-i-triedy-v-predbeznom-uzivani/", "http://nitraden.sk/kraj-chce-opravovat-cesty-problemom-su-nevysporiadane-pozemky/", "https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:18.726390+00:00"}
{"id": "vr38426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38426", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Samotní starostovia, či na  juhu slovenska,  v severovýchodnom slovensku to odmietajú. Však poznáte tie hlasy aj ukrajinských starostov, aj   rómskych starostov, aj rusínskych starostov aj mnohí maďarskí starostovia, ktori povedali, že ich to zaťaží  v rozpočte obecného úradu.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že mnoho starostov sa na prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín pozerá ako na záťaž, prípadne zbytočnosť. O tom, že napĺňanie zákona bude pre obce (ktorých sa to týka) predstavovať finančnú záťaž informuje pravda.sk . Správa konštatuje, že \"po zmene zákona o používaní jazyka národnostných menšín obciam na južnom Slovensku stúpnu výdavky\" a ďalej uvádza vyjadrenia niekoľkých starostov, ktorí tieto slová potvrdzujú. Starostov z rusínskych obcí na severovýchode Slovenska oslovil korzar.sme.sk . Aj oni prijatý zákon skôr odmietajú. Zákon o používaní jazyk národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život. (...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že mnoho starostov sa na prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín pozerá ako na záťaž, prípadne zbytočnosť. O tom, že napĺňanie zákona bude pre obce (ktorých sa to týka) predstavovať finančnú záťaž informuje pravda.sk . Správa konštatuje, že \"po zmene zákona o používaní jazyka národnostných menšín obciam na južnom Slovensku stúpnu výdavky\" a ďalej uvádza vyjadrenia niekoľkých starostov, ktorí tieto slová potvrdzujú. Starostov z rusínskych obcí na severovýchode Slovenska oslovil korzar.sme.sk . Aj oni prijatý zákon skôr odmietajú. Zákon o používaní jazyk národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život. (...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "korzar.sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vas-zakon-nepotrebujeme-odkazuju-politikom-starostovia-pzp-/sk_domace.asp?c=A110526_095640_sk_domace_p12", "http://korzar.sme.sk/c/5912035/rusini-jazykovy-zakon-nepotrebuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:00.332329+00:00"}
{"id": "vr38034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38034", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Namiesto toho Cargo rok čo rok, aj teda za vašej vlády, produkuje straty a už sme tam doplatili neviem koľko - 100 miliónov eur.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 ale vláda R. Fica súhlasila s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci vo výške 166 mil. eur . Podľa výročnej správy z roku 2008 štát prispel Cargu aj v roku 2008, a to čiastkou 266 mil.sk, a v roku 2007 100 mil. sk. Webnoviny uvádzajú, že celková úverová zaťaženosť v novembri 2010 bola 382,32 mil. eur vrátane pôžičky od SR z roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 ale vláda R. Fica súhlasila s poskytnutím návratnej finančnej výpomoci vo výške 166 mil. eur . Podľa výročnej správy z roku 2008 štát prispel Cargu aj v roku 2008, a to čiastkou 266 mil.sk, a v roku 2007 100 mil. sk. Webnoviny uvádzajú, že celková úverová zaťaženosť v novembri 2010 bola 382,32 mil. eur vrátane pôžičky od SR z roku 2009."], "analysis_date": "2011-04-12", "analysis_sources": {"text": ["166 mil. eur", "výročnej správy", "Webnoviny"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-37320320-zssk-cargo-z-vlanajsieho-zisku-do-tohtorocnej-straty", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/1-ZSSK-CARGO-Vyrocna-sprava-2008.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/cargo-ocakava-v-tomto-roku-stratu-na-/275597-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:08.116414+00:00"}
{"id": "vr13771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13771", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...(školskú reformu zavedenú prvou Ficovou vládou, pozn.) napríklad zmenil už pán minister Draxler, teda v septembri, kde nútia učiteľov znovu všetko prerábať, pretože sa zmenil štátny vzdelávací program dosť významným spôsobom.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže reforma štátneho vzdelávacieho programu sa so svojimi zmenami výrazne odklonila od predchádzajúcej Mikolajovej reformy práve mnohými inováciami nielen v spôsobe výučby ale i v administratívnom činnosti. Reforma štátneho vzdelávacieho programu súčasného ministra školstva Juraja Draxlera, s nadobudnutou platnosťou 1. septembra 2015 je pokusom o zmenu doterajšej reformy školstva, o ktorú sa zaslúžil bývalý minister prvej Ficovej vlády, Ján Mikolaj v máji v roku 2008. Predchádzajúca reforma školstva, ktorá vďaka svojmu neveľkému úspechu získala prezývku „ deforma “, so sebou prinášala zmeny v pravidlách výučby cudzích jazykov, znižovanie limitov počtu žiakov v triedach, väčšiu slobodu pre školy a priestor pre tvorivosť, či schvaľovanie a odporúčanie učebníc ministerstvom, čo sa stalo azda najproblematickejším bodom reformy.\n\nDraxlerova reforma školstva\n\nAzda najväčšou zmenou platnou od 1. septembra je zavedenie systému duálneho vzdelávania, ktoré sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania na stredných odborných školách s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Odbremenením učiteľov je i možnosť učiť podľa štátom ponúkanej jednotnej predlohy, miesto vytvárania vlastného školského vzdelávacieho programu. Medzi administratívne zmeny patrí i možnosť viesť triednu knihu v elektronickej podobe, či zrušenie alebo zjednodušenie niektorých typov dokumentácií na základných školách. K predchádzajúcej reforme vyučovania jazykov z roku 2008 sa pridružilo i zavedenie povinnej výučby anglického jazyka od 3. ročníka základných škôl či nepovinného cudzieho jazyka od 7. ročníka základných škôl. Ďalšou zmenou vo výučbe sú viditeľné i na zníženom počte voľných hodín, ktoré mohli školy odučiť podľa vlastných predstáv a sprísnilo sa i štátom predpisované povinné učivo. Posilnila sa dotácia hodín prírodných vied. Jedným z krokov, ktorý sa stretol s veľkou nevôľou zo strany učiteľov i rodičov je obmedzenie právomocí rady škôl pri voľbe riaditeľa.\n\nPodľa § 9 odseku 6 vznikla školám taktiež povinnosť vypracovať osnovy:\n\n\"(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže reforma štátneho vzdelávacieho programu sa so svojimi zmenami výrazne odklonila od predchádzajúcej Mikolajovej reformy práve mnohými inováciami nielen v spôsobe výučby ale i v administratívnom činnosti. Reforma štátneho vzdelávacieho programu súčasného ministra školstva Juraja Draxlera, s nadobudnutou platnosťou 1. septembra 2015 je pokusom o zmenu doterajšej reformy školstva, o ktorú sa zaslúžil bývalý minister prvej Ficovej vlády, Ján Mikolaj v máji v roku 2008. Predchádzajúca reforma školstva, ktorá vďaka svojmu neveľkému úspechu získala prezývku „ deforma “, so sebou prinášala zmeny v pravidlách výučby cudzích jazykov, znižovanie limitov počtu žiakov v triedach, väčšiu slobodu pre školy a priestor pre tvorivosť, či schvaľovanie a odporúčanie učebníc ministerstvom, čo sa stalo azda najproblematickejším bodom reformy.", "Draxlerova reforma školstva", "Azda najväčšou zmenou platnou od 1. septembra je zavedenie systému duálneho vzdelávania, ktoré sa vyznačuje najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania na stredných odborných školách s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Odbremenením učiteľov je i možnosť učiť podľa štátom ponúkanej jednotnej predlohy, miesto vytvárania vlastného školského vzdelávacieho programu. Medzi administratívne zmeny patrí i možnosť viesť triednu knihu v elektronickej podobe, či zrušenie alebo zjednodušenie niektorých typov dokumentácií na základných školách. K predchádzajúcej reforme vyučovania jazykov z roku 2008 sa pridružilo i zavedenie povinnej výučby anglického jazyka od 3. ročníka základných škôl či nepovinného cudzieho jazyka od 7. ročníka základných škôl. Ďalšou zmenou vo výučbe sú viditeľné i na zníženom počte voľných hodín, ktoré mohli školy odučiť podľa vlastných predstáv a sprísnilo sa i štátom predpisované povinné učivo. Posilnila sa dotácia hodín prírodných vied. Jedným z krokov, ktorý sa stretol s veľkou nevôľou zo strany učiteľov i rodičov je obmedzenie právomocí rady škôl pri voľbe riaditeľa.", "Podľa § 9 odseku 6 vznikla školám taktiež povinnosť vypracovať osnovy:", "\"(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy .\""], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Reforma", "Predchádzajúca", "deforma", "platnou", "systému", "obmedzenie"], "url": ["http://www.statpedu.sk/clanky/statny-vzdelavaci-program", "http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/245_2008_skolsky_zakon.pdf", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?315", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-188", "http://www.rsov.sk/system_dualneho_vzdelavania", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?1359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:19.260319+00:00"}
{"id": "48637", "numeric_id": 48637, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48637", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Teraz je vývoz na úrovni 1,3 miliardy (do Ruskej federácie, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z kontextu vyplýva, že ministerka Remišová hovorí o hodnote ročného exportu tovarov a služieb do Ruskej Federácie. Za rok 2021 bol podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky tento export na úrovni 1,34 miliardy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu vyplýva, že ministerka Remišová hovorí o hodnote ročného exportu tovarov a služieb do Ruskej Federácie. Za rok 2021 bol podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky tento export na úrovni 1,34 miliardy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0004rs/v_zo0004rs_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:40.826221+00:00"}
{"id": "49424", "numeric_id": 49424, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49424", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Rozprávať ľuďom, že pri škode 35 000 len niekto vyviazne s podmienkou, je klamstvo.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Novela trestného zákona, ktorú predstavila vládna koalícia, mení aj klasifikáciu spôsobenej škody, sadzby trestov, ako aj možnosti podmienečného odkladu trestu. Prezidentka pri tvrdení, že pri lúpeži vo výške škody nepresahujúcej 35 tisíc eur, bude podľa novely možné prednostne udeliť podmienku, hovorila pravdu. Okrem toho bude možné udeliť podmienku pre všetky trestné činy proti majetku a hospodárske trestné činy, bez ohľadu na ich výšku. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodobu, dĺžku a ukladanie trestov za trestnú činnosť upravuje Trestný zákon . Trestný zákon určuje aj sadzby trestu páchateľa v závislosti od výšku škody trestnej činnosti. Výšku malej škody, ktorá je rozhodujúca pre určenie trestnosti konania, stanovuje na sumu presahujúcu 266 eur ( § 125, ods. 1 ).\n\nOd výšky malej škody sa odvíjajú aj výšky závažnejších škôd, pri ktorých hrozí vyšší trest odňatia slobody. Väčšou škodou je podľa Trestného zákona desaťnásobok, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok a škodou veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody ( § 125, ods. 1 ).\n\nPodľa súčasne platnej právnej úpravy by krádež v hodnote 35 tisíc eur bola klasifikovaná ako krádež, ktorou páchateľ spôsobí značnú škodu ( § 212, ods. 3, písm. a) ). V tom prípade by páchateľovi hrozilo tri až desať rokov za mrežami.\n\nNová vládna úprava Trestného zákona mení výšky škôd. Malá škoda sa upravuje na sumu vyššiu než 700 eur, väčšia škoda na sumu vyššiu než 35 tisíc eur, značná škoda na sumu vyššiu než 350 tisíc eur a škoda veľkého rozsahu sa upravuje na sumu nad 700 tisíc eur (s. 12).\n\nDanko v tomto prípade reagoval na prejav prezidentky, ktorá v rámci prejavu v parlamente povedala , že „v prípade lúpeže, pokiaľ nevznikne škoda presahujúca 35 000 eur, páchateľovi musí byť prednostne uložený podmienečný trest alebo trest domáceho väzenia“.\n\nV prípade trestného činu lúpeže dnes pri sume neprevyšujúcej 35 tisíc eur hrozí trest odňatia slobody v rozpätí tri až pätnásť rokov, v závislosti od výšky škody, bez možnosti podmienečného odkladu ( § 188 ods. 1, 2, 3 ). Nakoľko novela Trestného zákona zvyšuje hranicu podmienečného odkladu trestu odňatia slobody z dvoch na tri roky, bude za lúpež v hodnote neprevyšujúcej 35 tisíc eur, kedy je podľa novely spôsobená malá škoda, hroziť trest odňatia slobody v trvaní tri až osem rokov s možnosťou podmienečného trestu alebo trestu domáceho väzenia.\n\nPodľa navrhovanej novely trestného zákona taktiež klesajú výšky trestu odňatia slobody v celej štvrtej hlave druhej časti Trestného zákona o trestných činoch proti majetku a v piatej hlave druhej časti Trestného zákona o hospodárskych trestných činoch, s možnosťou podmienečného odkladu trestu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ( s. 20-24 ).\n\nPodobne navrhuje novela aj zníženie trestu za krádež. Pri krádeži vo výške minimálne 35 tisíc eur (tzv. značná škoda) je v súčasnosti možné poslať páchateľa za mreže na tri až desať rokov, bez možnosti podmienky ( § 212, ods. 3) ). Nová právna úprava navrhuje zmenu klasifikácie výšky škody a tak po novom pri krádeži, ktorej spôsobená škoda je minimálne 35 tisíc (tzv. väčšia škoda), hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. So zvýšením hranice podmienečného trestu to v takomto prípade znamená možnosť uloženia podmienky.", "analysis_paragraphs": ["Novela trestného zákona, ktorú predstavila vládna koalícia, mení aj klasifikáciu spôsobenej škody, sadzby trestov, ako aj možnosti podmienečného odkladu trestu. Prezidentka pri tvrdení, že pri lúpeži vo výške škody nepresahujúcej 35 tisíc eur, bude podľa novely možné prednostne udeliť podmienku, hovorila pravdu. Okrem toho bude možné udeliť podmienku pre všetky trestné činy proti majetku a hospodárske trestné činy, bez ohľadu na ich výšku. Dankov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podobu, dĺžku a ukladanie trestov za trestnú činnosť upravuje Trestný zákon . Trestný zákon určuje aj sadzby trestu páchateľa v závislosti od výšku škody trestnej činnosti. Výšku malej škody, ktorá je rozhodujúca pre určenie trestnosti konania, stanovuje na sumu presahujúcu 266 eur ( § 125, ods. 1 ).", "Od výšky malej škody sa odvíjajú aj výšky závažnejších škôd, pri ktorých hrozí vyšší trest odňatia slobody. Väčšou škodou je podľa Trestného zákona desaťnásobok, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok a škodou veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody ( § 125, ods. 1 ).", "Podľa súčasne platnej právnej úpravy by krádež v hodnote 35 tisíc eur bola klasifikovaná ako krádež, ktorou páchateľ spôsobí značnú škodu ( § 212, ods. 3, písm. a) ). V tom prípade by páchateľovi hrozilo tri až desať rokov za mrežami.", "Nová vládna úprava Trestného zákona mení výšky škôd. Malá škoda sa upravuje na sumu vyššiu než 700 eur, väčšia škoda na sumu vyššiu než 35 tisíc eur, značná škoda na sumu vyššiu než 350 tisíc eur a škoda veľkého rozsahu sa upravuje na sumu nad 700 tisíc eur (s. 12).", "Danko v tomto prípade reagoval na prejav prezidentky, ktorá v rámci prejavu v parlamente povedala , že „v prípade lúpeže, pokiaľ nevznikne škoda presahujúca 35 000 eur, páchateľovi musí byť prednostne uložený podmienečný trest alebo trest domáceho väzenia“.", "V prípade trestného činu lúpeže dnes pri sume neprevyšujúcej 35 tisíc eur hrozí trest odňatia slobody v rozpätí tri až pätnásť rokov, v závislosti od výšky škody, bez možnosti podmienečného odkladu ( § 188 ods. 1, 2, 3 ). Nakoľko novela Trestného zákona zvyšuje hranicu podmienečného odkladu trestu odňatia slobody z dvoch na tri roky, bude za lúpež v hodnote neprevyšujúcej 35 tisíc eur, kedy je podľa novely spôsobená malá škoda, hroziť trest odňatia slobody v trvaní tri až osem rokov s možnosťou podmienečného trestu alebo trestu domáceho väzenia.", "Podľa navrhovanej novely trestného zákona taktiež klesajú výšky trestu odňatia slobody v celej štvrtej hlave druhej časti Trestného zákona o trestných činoch proti majetku a v piatej hlave druhej časti Trestného zákona o hospodárskych trestných činoch, s možnosťou podmienečného odkladu trestu bez ohľadu na výšku spôsobenej škody ( s. 20-24 ).", "Podobne navrhuje novela aj zníženie trestu za krádež. Pri krádeži vo výške minimálne 35 tisíc eur (tzv. značná škoda) je v súčasnosti možné poslať páchateľa za mreže na tri až desať rokov, bez možnosti podmienky ( § 212, ods. 3) ). Nová právna úprava navrhuje zmenu klasifikácie výšky škody a tak po novom pri krádeži, ktorej spôsobená škoda je minimálne 35 tisíc (tzv. väčšia škoda), hrozí trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. So zvýšením hranice podmienečného trestu to v takomto prípade znamená možnosť uloženia podmienky."], "analysis_date": "2024-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Trestný zákon", "§ 125, ods. 1", "§ 125, ods. 1", "§ 212, ods. 3, písm. a)", "úprava", "povedala", "§ 188 ods. 1, 2, 3", "s. 20-24", "§ 212, ods. 3)"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/vyhlasene_znenie.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.prezident.sk/article/mimoriadne-vystupenie-v-nr-sr-k-zmenam-v-trestnom-prave/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#predpis.cast-druha", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#predpis.cast-druha"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:08.767050+00:00"}
{"id": "47688", "numeric_id": 47688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47688", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Však viacerí tí kajúcnici už boli ako ich teda vy nazývate kajúcnici, odsúdení boli, veď o tom vieme.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu Denníka N sa k polovici septembra 2021 - nielen korupčným - trestným činom priznalo 25 ľudí, ktorí nejakým spôsobom spojení s bývalými vládami Smeru. Viacerí z nich spolupracujú s políciou a viacerí tiež uzavreli s prokuratúrou súdom schválené dohody o vine a treste. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Dohodu o vine a treste uzavrel s prokuratúrou aj Daniel Čech, bývalá dvojka na Finančnej správe. Bol obvinený z korupcie, spolupracoval však s políciou a pomáhal rozkrývať ďalšiu trestnú činnosť. Od súdu dostal tri roky s podmienkou a pokutu 30-tisíc eur. Právoplatne odsúdený je aj bývalý prvý námestník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa . Za prijímanie úplatku dostal trojročnú podmienku a pokutu 14-tisíc eur. Vypovedal aj v prípade Vladimíra Pčolinského, ktorý stopla Generálna prokuratúra. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu Denníka N sa k polovici septembra 2021 - nielen korupčným - trestným činom priznalo 25 ľudí, ktorí nejakým spôsobom spojení s bývalými vládami Smeru. Viacerí z nich spolupracujú s políciou a viacerí tiež uzavreli s prokuratúrou súdom schválené dohody o vine a treste. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Dohodu o vine a treste uzavrel s prokuratúrou aj Daniel Čech, bývalá dvojka na Finančnej správe. Bol obvinený z korupcie, spolupracoval však s políciou a pomáhal rozkrývať ďalšiu trestnú činnosť. Od súdu dostal tri roky s podmienkou a pokutu 30-tisíc eur. Právoplatne odsúdený je aj bývalý prvý námestník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa . Za prijímanie úplatku dostal trojročnú podmienku a pokutu 14-tisíc eur. Vypovedal aj v prípade Vladimíra Pčolinského, ktorý stopla Generálna prokuratúra. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["priznalo", "bol", "vynášal", "priznal", "poslal", "uzavrel", "Bol", "spolupracoval", "dostal"], "url": ["https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://www.google.com/search?q=daniel+%C4%8Dech+dohoda+vine+treste&oq=daniel+%C4%8Dech+dohoda+vine+treste&aqs=chrome..69i57j33i10i160l4j33i21l2.3433j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8", "https://www.aktuality.sk/clanok/898375/kauzy-korupcia-klientelizmus-po-uplatkoch-na-slobode-kto-z-kajucnikov-uz-pozna-svoj-trest/", "https://dennikn.sk/2368678/byvaly-viceprezident-daniarov-cech-sa-spolupracou-s-vysetrovatelmi-vykupil-z-vazenia-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:33.338325+00:00"}
{"id": "vr16284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16284", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na obálke je napísané povedzme, že sviňa zdochni alebo ešte aj nejaké iné písmená z abecedy a to znamená, že tam sú vulgarizmy a existujú, jednak existuje zákon o pošte, kde v paragrafe 32 odstavci už neviem 3-5 to je jedno, je jednoznačne napísané, také listy sa nedoručujú.", "statement_date": "2017-05-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predseda strany Most- Híd uviedol citovanú pasáž zo zákona správne, no ak sa podľa zákona o poštových službách zásielky s viditeľnými vulgarizmami nedoručujú, tak takéto listy nemohli byť do NRSR ani doručené. Preto v kontexte kauzy, ktorú sa Bugár snažil vysvetliť výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V zmysle zákona č.324/2011 Z.Z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je podľa paragrafu 32, odseku 3 písmena c po druhé uvedené: \"Z vybrania a distribúcie (zrejme zásielky) sú vylúčené tie, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé.\" Kauza, ktorej sa uvedený výrok týka vznikla 25. apríla 2017, po tom, ako poslanec Igor Matovič upozornil, že poslancom NRSR otvára poštu z bezpečnostných dôvodov kancelária NRSR. Príkaz na takéto otváranie pošty dal vedúci kancelárie NRSR Daniel Guspan. Podľa tohto nariadenia zamestnanci podateľne boli povinní „otvoriť obyčajné listové zásielky adresované na poslanca NR SR, pri ktorých nie je uvedený odosielateľ alebo je odosielateľom fyzická osoba “. Následne takéto obálky dostávali poslanci otvorené s pečiatkou „ Otvorené z bezpečnostných dôvodov“. Ďalej z rozhodnutia vyplývalo, že „ zásielky, ktoré obsahujú vulgarizmy alebo majú dehonestujúci charakter, zamestnanec podateľne nezaeviduje ani nepostúpi adresátovi, ale ich na tri mesiace odloží a po tejto lehote skartuje“ . Na poslaneckom grémiu (4. mája. 2017) sa zástupcovia parlamentných politických strán dohodli na nových pravidlách doručovania zásielok. Poslanci si môžu na náklady poslaneckého klubu zriadiť P. O. BOX, aby zásielky nechodili na adresu parlamentu. Ak tak neurobia, môžu byť prítomní pri otváraní zásielok v parlamente, alebo dajú súhlas, aby kancelária s listami nakladala, ako uzná za vhodné. Opozícia pre kauzu chcela odvolávať Danka, schôdzu však poslanci ani neotvorili. V pléne bolo prítomných 131 poslancov, no program schôdze nepodporila nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov. Opozícia žiada aj odvolanie vedúceho kancelárie NR SR Daniela Guspana, ktorý sporné rozhodnutie vydal. Ten vysvetlil , že dôvodom vydaného rozhodnutia na otváranie podozrivých obálok bolo zabezpečenie zdravia a ochrany života tak všetkých poslancov, ako aj zamestnancov Kancelárie NR SR. Zdôraznil, že kontrolovali iba listy identifikované ako bezpečnostné riziko a iba v nevyhnutnom rozsahu. Čo sa týka pôsobnosti kancelárie NRSR, upravuje ju zákon o rokovacom poriadku 350/1996, v platnom znení, v paragrafe 143. Doslovne sa v odseku 1 uvádza: \"Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky. Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.\" Ďalej v odseku 2 sa dopĺňa: \"Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.\" Z uvedeného teda nemožno vyvodiť rozšírené právomoci kancelárie NRSR v oblasti kontroly pošty poslancom NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Most- Híd uviedol citovanú pasáž zo zákona správne, no ak sa podľa zákona o poštových službách zásielky s viditeľnými vulgarizmami nedoručujú, tak takéto listy nemohli byť do NRSR ani doručené. Preto v kontexte kauzy, ktorú sa Bugár snažil vysvetliť výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V zmysle zákona č.324/2011 Z.Z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je podľa paragrafu 32, odseku 3 písmena c po druhé uvedené: \"Z vybrania a distribúcie (zrejme zásielky) sú vylúčené tie, ktorých úprava alebo viditeľný obsah sú urážlivé alebo hanlivé.\" Kauza, ktorej sa uvedený výrok týka vznikla 25. apríla 2017, po tom, ako poslanec Igor Matovič upozornil, že poslancom NRSR otvára poštu z bezpečnostných dôvodov kancelária NRSR. Príkaz na takéto otváranie pošty dal vedúci kancelárie NRSR Daniel Guspan. Podľa tohto nariadenia zamestnanci podateľne boli povinní „otvoriť obyčajné listové zásielky adresované na poslanca NR SR, pri ktorých nie je uvedený odosielateľ alebo je odosielateľom fyzická osoba “. Následne takéto obálky dostávali poslanci otvorené s pečiatkou „ Otvorené z bezpečnostných dôvodov“. Ďalej z rozhodnutia vyplývalo, že „ zásielky, ktoré obsahujú vulgarizmy alebo majú dehonestujúci charakter, zamestnanec podateľne nezaeviduje ani nepostúpi adresátovi, ale ich na tri mesiace odloží a po tejto lehote skartuje“ . Na poslaneckom grémiu (4. mája. 2017) sa zástupcovia parlamentných politických strán dohodli na nových pravidlách doručovania zásielok. Poslanci si môžu na náklady poslaneckého klubu zriadiť P. O. BOX, aby zásielky nechodili na adresu parlamentu. Ak tak neurobia, môžu byť prítomní pri otváraní zásielok v parlamente, alebo dajú súhlas, aby kancelária s listami nakladala, ako uzná za vhodné. Opozícia pre kauzu chcela odvolávať Danka, schôdzu však poslanci ani neotvorili. V pléne bolo prítomných 131 poslancov, no program schôdze nepodporila nadpolovičná väčšina prítomných zákonodarcov. Opozícia žiada aj odvolanie vedúceho kancelárie NR SR Daniela Guspana, ktorý sporné rozhodnutie vydal. Ten vysvetlil , že dôvodom vydaného rozhodnutia na otváranie podozrivých obálok bolo zabezpečenie zdravia a ochrany života tak všetkých poslancov, ako aj zamestnancov Kancelárie NR SR. Zdôraznil, že kontrolovali iba listy identifikované ako bezpečnostné riziko a iba v nevyhnutnom rozsahu. Čo sa týka pôsobnosti kancelárie NRSR, upravuje ju zákon o rokovacom poriadku 350/1996, v platnom znení, v paragrafe 143. Doslovne sa v odseku 1 uvádza: \"Kancelária je štátna rozpočtová organizácia. Plní odborné, organizačné a technické úlohy spojené so zabezpečovaním činnosti národnej rady, jej výborov, osobitných kontrolných výborov a komisií vrátane parlamentnej dokumentácie a tlačovej služby; plní tiež úlohy spojené s činnosťou Parlamentnej rady Slovenskej republiky. Na zabezpečenie činnosti národnej rady v záležitostiach Európskej únie Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky môže zriaďovať pracoviská v zahraničí.\" Ďalej v odseku 2 sa dopĺňa: \"Kancelária plní aj úlohy, ktoré pre ňu vyplývajú z iných právnych predpisov, najmä v pracovnoprávnych vzťahoch, správe a ochrane majetku štátu, používaní prostriedkov štátneho rozpočtu, ako správca rozpočtovej kapitoly.\" Z uvedeného teda nemožno vyvodiť rozšírené právomoci kancelárie NRSR v oblasti kontroly pošty poslancom NRSR. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "kancelárie", "tohto", "grémiu", "vysvetlil", "zákon"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/324/20160701#paragraf-32.odsek-3.pismeno-c.bod-2", "https://dennikn.sk/745234/u-danka-citaju-listy-poslancov-a-posudzuju-aky-je-ich-obsah/", "https://www.webnoviny.sk/kauzu-otvarania-listov-poslancom-v-parlamente-riesi-naka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428491-koniec-listovej-kauzy-kancelaria-nr-sr-uz-nebude-poslancom-otvarat-zasielky-bez-ich-vedomia/", "https://www.webnoviny.sk/kauzu-otvarania-listov-poslancom-v-parlamente-riesi-naka/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/#paragraf-143"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:06.014346+00:00"}
{"id": "vr38709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38709", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1.6. predstavujú 6,3 miliardy eur a v roku 2010 to bolo tiež 6,3 miliardy, rozdiel je 0,26%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu . Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu . Predstavovali 6 364 123 000 eur. Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur. Rozdiel činí 0,26 %.", "analysis_paragraphs": ["Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu . Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu . Predstavovali 6 364 123 000 eur. Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur. Rozdiel činí 0,26 %."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "výdavky"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3569", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7927", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7574"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:52.400671+00:00"}
{"id": "vr27738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27738", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Deficit za rok 2013 bol stanovený na úrovni 2,77 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico uvádza pravdivé údaje týkajúce sa úrovne deficitu na SR za rok 2013. Podľa Europan economic forecast (str. 95) z marca 2014 bol naozaj na Slovensku za rok 2013 stanovený deficit na úrovni 2,8% HDP: \"In 2013, the general government deficit declined markedly by almost 2 pps. reaching 2,8% of GDP. \" Toto číslo uvádza aj Eurostat na svojej stránke. Úroveň deficitu 2,77% potvrdzuje i v správe o vládnom dlhu a deficite Štatistický úrad SR. Ide o polodefinitívne výsledky. Deficit sa teda ešte môže mierne upraviť", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico uvádza pravdivé údaje týkajúce sa úrovne deficitu na SR za rok 2013. Podľa Europan economic forecast (str. 95) z marca 2014 bol naozaj na Slovensku za rok 2013 stanovený deficit na úrovni 2,8% HDP: \"In 2013, the general government deficit declined markedly by almost 2 pps. reaching 2,8% of GDP. \" Toto číslo uvádza aj Eurostat na svojej stránke. Úroveň deficitu 2,77% potvrdzuje i v správe o vládnom dlhu a deficite Štatistický úrad SR. Ide o polodefinitívne výsledky. Deficit sa teda ešte môže mierne upraviť"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["forecast", "Eurostat", "správe"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2014_spring/sk_en.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07e30e955eb6c2e1eea4c33ba66b34f9cf1dfc7.e34OaN8Pc3mMc40Lc3aMaNyTbhqNe0?tab=table&plugin=0&pcode=teina200&language=en", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/04228e5b-de65-4a95-ab1c-fc35a7e6777f/!ut/p/b1/hZDLkqJAEEW_ZT6ApngWLEFsKB7FQwqlNgRiC8KAiCiPrx97ojez6J7c3YiTkTcPS9kDS7v8eSnz8XLt8t-fmcpZCJGi65wGgO4KANnODlubd94k0gtIXwD4ZjTw776Coy1AsRaYkS1yQJTYPXuo01k3rl651fTzJJgrh4Y0lZhqnMi-J2njXqxZXRM1JEzsF2tZu0EwnsLElklgw93muL11FlLXXupz2usLGR7keLe5h9zBoXpSXysV0697mhrFBAIQA3-v8-M4W2OR-5bW9EfFk5RN3DEck1XSebJAr2fD128_lP-Pmz1L_yIbU7NE6AKguKYEkGaRSA0FAWjCF_CDPmxd2w82fWHw21McZGP2AMRsVy89Wps1qtdw8mJn2RkJBg1n4zhIMGkBxgmODdvjGs7FNcV4q3DeWgixGgSnJCK6Zrz3HFJYm6WXY_s2Fe0beIMKBAKEisiLqiwJApvUhQjfr2jaokPFkYl6i4P4sYWasztWn0rj2feebvr8KJ0hgEeBKAJTt2jW76XoonulmmI5Ab-w9vEqanMVyhNaLIrKIBfRXpWDVEjGLU6NDdX75Fw6wTMUUCMyM5VodRVKo1sDN7_wSXRwy-X2wGtPbnJyHTyQDx_d5XZjkvVwyrNMWeZ7UU0izLW0GTdA5fkWEOpIrv1ASls-q-GUWQSuaQZ1mHawT3-xfUuerhwp-OxpfwDYtCo2/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:12.873809+00:00"}
{"id": "47459", "numeric_id": 47459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47459", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Maroš Žilinka urobil (fundované), viac ako 75-stranové rozhodnutie, bol to jeho zástupca námestník, kde jasne zdôvodnil, kde tuším viac ako v štyridsiatich prípadoch porušili vyšetrovatelia a rovnako prokurátori svoje kompetencie...", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Námestník Generálneho prokurátora uvádza v rozhodnutí o zrušení stíhania v prípade Vladimíra Pčolinského vyše 40 paragrafov či odsekov, kde mal byť podľa neho porušený zákon. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. 31. augusta 2021 Generálna prokuratúra rozhodla o zrušení stíhania bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý bol obvinený z prijímania úplatku. Vo veci rozhodol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, generálny prokurátor Maroš Žilinka sa kvôli možnému konfliktu záujmov vylúčil z rozhodovania v tejto kauze. Pčolinský mal podľa výpovedí prijať úplatok od Zoroslava Kollára, ktorému Generálna prokuratúra týmto rozhodnutím taktiež zrušila obvinenie . Námestník Kandera zrušil obvinenia na základe §363 , ktorý dáva generálnemu prokurátorovi mimoriadnu právomoc zasahovať do prípravného konania. Kanderovo rozhodnutie má 77 strán, argumentuje v ňom o.i. tým, že dôkazy proti obvinenému neboli dostatočne silné. Zároveň vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým vyšetrovateľ postupoval pri začatí oboch trestných stíhaní, v rámci ktorých bol Pčolinský obvinený a kritizuje postupy vyšetrovateľov a prokurátorov. V prípade obvinenia Pčolinského Kandera identifikoval 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona. V prípade Kollára našiel podľa neho 14 porušení Trestného poriadku a 5 porušení Trestného zákona (s. 2,3). Zrušenie obvinenia Pčolinského a Kollára bolo terčom kritiky zo strany médií aj odbornej verejnosti. Jej hlavným dôvodom je fakt, že dôvodnosť a zákonnosť stíhania Pčolinského posudzovalo viacero súdov, pričom všetky videli dôvody na pokračovanie trestného stíhania. Prípad videlo 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu. Úrad špeciálnej prokuratúry uviedol, že „od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo nikdy rozhodnuté o zrušení obvinenia obvinenému, ktorého dôvodnosť trestného stíhania bola preskúmavaná v rámci konania o väzbe Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.” Z rovnakých dôvodov návrh kritizovala aj prezidentka SR či Nadácia Zastavme korupciu.", "analysis_paragraphs": ["Námestník Generálneho prokurátora uvádza v rozhodnutí o zrušení stíhania v prípade Vladimíra Pčolinského vyše 40 paragrafov či odsekov, kde mal byť podľa neho porušený zákon. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. 31. augusta 2021 Generálna prokuratúra rozhodla o zrušení stíhania bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý bol obvinený z prijímania úplatku. Vo veci rozhodol námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, generálny prokurátor Maroš Žilinka sa kvôli možnému konfliktu záujmov vylúčil z rozhodovania v tejto kauze. Pčolinský mal podľa výpovedí prijať úplatok od Zoroslava Kollára, ktorému Generálna prokuratúra týmto rozhodnutím taktiež zrušila obvinenie . Námestník Kandera zrušil obvinenia na základe §363 , ktorý dáva generálnemu prokurátorovi mimoriadnu právomoc zasahovať do prípravného konania. Kanderovo rozhodnutie má 77 strán, argumentuje v ňom o.i. tým, že dôkazy proti obvinenému neboli dostatočne silné. Zároveň vyjadril nesúhlas so spôsobom, akým vyšetrovateľ postupoval pri začatí oboch trestných stíhaní, v rámci ktorých bol Pčolinský obvinený a kritizuje postupy vyšetrovateľov a prokurátorov. V prípade obvinenia Pčolinského Kandera identifikoval 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona. V prípade Kollára našiel podľa neho 14 porušení Trestného poriadku a 5 porušení Trestného zákona (s. 2,3). Zrušenie obvinenia Pčolinského a Kollára bolo terčom kritiky zo strany médií aj odbornej verejnosti. Jej hlavným dôvodom je fakt, že dôvodnosť a zákonnosť stíhania Pčolinského posudzovalo viacero súdov, pričom všetky videli dôvody na pokračovanie trestného stíhania. Prípad videlo 8 sudcov Najvyššieho súdu, dvaja sudcovia Špecializovaného trestného súdu a traja sudcovia Ústavného súdu. Úrad špeciálnej prokuratúry uviedol, že „od vzniku Úradu špeciálnej prokuratúry nebolo nikdy rozhodnuté o zrušení obvinenia obvinenému, ktorého dôvodnosť trestného stíhania bola preskúmavaná v rámci konania o väzbe Špecializovaným trestným súdom a Najvyšším súdom Slovenskej republiky.” Z rovnakých dôvodov návrh kritizovala aj prezidentka SR či Nadácia Zastavme korupciu."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "§363", "rozhodnutie", "argumentuje", "identifikoval", "posudzovalo", "kritizovala"], "url": ["https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/?ref=inc", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20210815#paragraf-363.odsek-1", "https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=2954&fbclid=IwAR11gQzT4NRlneoJJSe4sHvLukTF_zHEvZRidyL7SeyF9am6zjRlQabd9i4", "https://dennikn.sk/2521801/ako-generalna-prokuratura-zachranila-pcolinskeho-vidia-malo-dokazov-a-procesnu-chybu-ktora-sudom-neprekazala/?ref=inm", "https://www.genpro.gov.sk/spravy-2ed7.html?id=2954&fbclid=IwAR11gQzT4NRlneoJJSe4sHvLukTF_zHEvZRidyL7SeyF9am6zjRlQabd9i4", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/?ref=inc", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/?ref=inc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:49.883826+00:00"}
{"id": "vr31487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31487", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ako druhá najsilnejšia politická strana po parlamentných voľbých sme si uplatnili nárok na dva parlamentné výbory. Z deviatich, ktoré vládna koalícia, respektíve vládna strana ponúkla opozícii. Neurobili sme nič iné, len to, čo podľa istého rešpektovania politických pravidiel stranám patrí.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, či má strana KDH nárok na dva parlamentné výbory, sme sa snažili overiť prostredníctvom jednoduchého matematického výpočtu. Počet opozičných parlamentných kresiel (67) sme vydelili počtom kresiel, ktoré získalo KDH vo voľbách (16). Následne nám vznikol podiel (24%), ktorý sme dali do pomeru s číslom 9 (ako počtom parlamentných výborov, vyčlenených pre opozíciu). Na základe výsledku tohto pomeru (2,16) môžeme skonštatovať, že strana KDH má vďaka voličskej podpore nárok na dva parlamentné výbory. Tento výpočet zohľadňuje výhradne posty predsedov výborov a neodráža iné politické konvencie, ktoré môžu do celkového pomerného výpočtu na funkcie zahŕňať aj iné posty (napr. podpredsedov NR SR). V takomto prípade to však už záleží na politickej dohode, aké spektrum postov do výpočtu zahrnú. Technicky hovorí P. Hrušovský pravdu ak sa bavíme len o kreslách predsedov výborov.", "analysis_paragraphs": ["To, či má strana KDH nárok na dva parlamentné výbory, sme sa snažili overiť prostredníctvom jednoduchého matematického výpočtu. Počet opozičných parlamentných kresiel (67) sme vydelili počtom kresiel, ktoré získalo KDH vo voľbách (16). Následne nám vznikol podiel (24%), ktorý sme dali do pomeru s číslom 9 (ako počtom parlamentných výborov, vyčlenených pre opozíciu). Na základe výsledku tohto pomeru (2,16) môžeme skonštatovať, že strana KDH má vďaka voličskej podpore nárok na dva parlamentné výbory. Tento výpočet zohľadňuje výhradne posty predsedov výborov a neodráža iné politické konvencie, ktoré môžu do celkového pomerného výpočtu na funkcie zahŕňať aj iné posty (napr. podpredsedov NR SR). V takomto prípade to však už záleží na politickej dohode, aké spektrum postov do výpočtu zahrnú. Technicky hovorí P. Hrušovský pravdu ak sa bavíme len o kreslách predsedov výborov."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["opozičných parlamentných kresiel"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab4.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:07.727200+00:00"}
{"id": "vr38994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38994", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predstavme si, že táto vládna koalícia by po neschválení eurovalu, potom by sa euroval schválil s našimi hlasmi, pokračovala ďalej v takom stave, v akom je. A Nemecko a Francúzsko prídu a už to oznamujú a povedia. My budeme stanovovať podmienky, ktoré keď budete plniť, tak budete vo vnútri eurozóny, ak ich nebudete plniť, budete mimo. A ja predpokladám, že jedna z prvých podmienok, ktorá bude postavená na stôl, sú harmonizované dane.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:19.189255+00:00"}
{"id": "vr17425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17425", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som na to úplne jasne odpovedal (na výzvu MOST-u - HÍD, pozn.).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako informuje hnonline.sk na výzvu Mostu-Híd, ktorý žiada odstúpenie ministra vnútra sa Robert Kaliňák v samotnej relácii O 5 minút 12 vyjadril ku otázke svojej politickej budúcnosti vyhýbavo: \" ...My pripravíme odpoveď pre stranu Most do jej Republikovej rady. Výzva bola jednoznačná a my im na to odpovieme, \" Okrem toho sa Robert Kaliňák vyjadril v diskusnej rozhlasovej relácii RTVS Sobotné dialógy vysielanej 3. marca 2018 na otázku moderátora, či plánuje voči sebe vyvodiť politickú zodpovednosť nasledovne: \" To, čo je v tejto chvíli podstatné a na čo je potrebné sa sústrediť, je vyšetriť dvojnásobnú vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. O ostatnom sa môžeme baviť dlhé dni potom. \" Z uvedeného môžeme vyvodiť záver, že minister vnútra jednoznačnú odpoveď na otázku zotrvania vo svojej funkcii nedal. Výrok preto označujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje hnonline.sk na výzvu Mostu-Híd, ktorý žiada odstúpenie ministra vnútra sa Robert Kaliňák v samotnej relácii O 5 minút 12 vyjadril ku otázke svojej politickej budúcnosti vyhýbavo: \" ...My pripravíme odpoveď pre stranu Most do jej Republikovej rady. Výzva bola jednoznačná a my im na to odpovieme, \" Okrem toho sa Robert Kaliňák vyjadril v diskusnej rozhlasovej relácii RTVS Sobotné dialógy vysielanej 3. marca 2018 na otázku moderátora, či plánuje voči sebe vyvodiť politickú zodpovednosť nasledovne: \" To, čo je v tejto chvíli podstatné a na čo je potrebné sa sústrediť, je vyšetriť dvojnásobnú vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. O ostatnom sa môžeme baviť dlhé dni potom. \" Z uvedeného môžeme vyvodiť záver, že minister vnútra jednoznačnú odpoveď na otázku zotrvania vo svojej funkcii nedal. Výrok preto označujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "výzvu", "Sobotné dialógy"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1704807-moje-miesto-je-teraz-bezvyznamne-mostu-hid-dame-jednoznacnu-odpoved-na-ich-vyzvu-reagoval-kalinak", "https://www.aktuality.sk/clanok/568915/bela-bugar-potvrdil-ze-most-hid-je-za-odstupenie-kalinaka/", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/884719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:18.049660+00:00"}
{"id": "vr28006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28006", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... pretože ten pásik (reflexný pásik, pozn.) je vidno 10-20-krát viac ako čierne oblečenie...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa testu SME a TASR , je chodec bez reflexných prvkov odetý v čiernom viditeľný slabo už z 20 metrov. Iný článok TASR uvádza, že reflexné prvky zvyšujú viditeľnosť až na 200 metrov. Len na základe týchto informácií vieme odhadnúť, že reflexné prvky zvyšujú viditeľnosť o približne 10-krát, pričom viditeľnosť je ovplyvnená kvalitou a kvantitou reflexných prvkov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa testu SME a TASR , je chodec bez reflexných prvkov odetý v čiernom viditeľný slabo už z 20 metrov. Iný článok TASR uvádza, že reflexné prvky zvyšujú viditeľnosť až na 200 metrov. Len na základe týchto informácií vieme odhadnúť, že reflexné prvky zvyšujú viditeľnosť o približne 10-krát, pričom viditeľnosť je ovplyvnená kvalitou a kvantitou reflexných prvkov."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR", "zákona o cestnej premávke", "TASR"], "url": ["http://auto.sme.sk/c/7054400/chodci-mimo-chodnika-musia-mat-reflexne-prvky-na-sebe-aj-v-obci.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/reflexne-prvky-cesty/70898-clanok.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-cestnej-premavke/", "http://www.teraz.sk/slovensko/reflexne-prvky-cesty/70898-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:15.480814+00:00"}
{"id": "vr37485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37485", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Môžte si pozrieť prepisy, napríklad mojich vystúpení v Národnej rade. Keď ste na jeseň prijímali ten váš skvelý vynález skazy, ten vládny balíček skromnosti, my sme vás jasne upozorňovali na to, že sú tu, informácie z Fall, z Svetovej organizácie pre výživu o tom, že index svetových cien sa dostal na jeseň minulého roku na úroveň predkrízových rokov, roku 2008, ktorý bol spojený s novým fenoménom nárastu cien potravín.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec P. Kažimír vystúpil 30. novembra 2010 počas rozpravy a okrem iného tiež povedal : \"Existuje štúdia FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Je stará takisto pár týždňov tá štúdia, ktorá hovorí o tom, že cenové indexy základných potravín, mám tým na mysli múku, cukor, také tie úplne základné potravinové komodity, s ktorými sa v obchode obchoduje, tak tie indexy sa dostávajú alebo sa dostali na úroveň jesene roku 2008. Jeseň 2008 bola opäť taká ojedinelá z toho pohľadu, že doniesla do ekonomickej teórie nový pojem alebo staronový pojem, ktorý sa nazýva agflácia. To znamená závratný nárast cien potravín. My sa dostávame s cenovou úrovňou niektorých komodít na úroveň jesene 2008.\"", "analysis_paragraphs": ["Poslanec P. Kažimír vystúpil 30. novembra 2010 počas rozpravy a okrem iného tiež povedal : \"Existuje štúdia FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Je stará takisto pár týždňov tá štúdia, ktorá hovorí o tom, že cenové indexy základných potravín, mám tým na mysli múku, cukor, také tie úplne základné potravinové komodity, s ktorými sa v obchode obchoduje, tak tie indexy sa dostávajú alebo sa dostali na úroveň jesene roku 2008. Jeseň 2008 bola opäť taká ojedinelá z toho pohľadu, že doniesla do ekonomickej teórie nový pojem alebo staronový pojem, ktorý sa nazýva agflácia. To znamená závratný nárast cien potravín. My sa dostávame s cenovou úrovňou niektorých komodít na úroveň jesene 2008.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/29647/video.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:50.895896+00:00"}
{"id": "vr34106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34106", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Vy ste vedeli o tom, lebo ústavný súd vydal nález až potom, keď som ja skončil ako minister. Vy ste vedeli o tom, že tento zákon je protiústavný a neštítili ste sa podľa tohto protiústavného režimu takéto protiústavné stavebné povolenia aktivovať do života.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutie o protiústavnosti v otázke tzv. zákona o vyvlastňovaní vydal Ústavný súd v januári 2011, Ľubomír Vážny bol v úrade ministra do 8. apríla 2010. Z článku SME jednoznačne vyplýva, že výstavba na pozemkoch na základe tohto zákona pokračovala aj po spomínanom rozhodnutí Ústavného súdu o jeho protiústavnosti, keďže trvalo značnú dobu, kým bolo zverejnené v Zbierke zákonov. SME , 25.5.2011:\n\nNález nebol zverejnený v Zbierke zákonov. Súd argumentuje zložitosťou prípadu. Podľa hovorkyne Anny Pančurovej by rozhodnutie mohli doručiť „v priebehu niekoľkých týždňov“. Kým to nespravia, nemôžu poškodení žiadať odškodné ani zastavenie prác na svojom pozemku.\n\n„Napriek tomu, že štát porušil naše práva, ďalej stavajú,“ povedal jeden z nich Ladislav Šindler .", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie o protiústavnosti v otázke tzv. zákona o vyvlastňovaní vydal Ústavný súd v januári 2011, Ľubomír Vážny bol v úrade ministra do 8. apríla 2010. Z článku SME jednoznačne vyplýva, že výstavba na pozemkoch na základe tohto zákona pokračovala aj po spomínanom rozhodnutí Ústavného súdu o jeho protiústavnosti, keďže trvalo značnú dobu, kým bolo zverejnené v Zbierke zákonov. SME , 25.5.2011:", "Nález nebol zverejnený v Zbierke zákonov. Súd argumentuje zložitosťou prípadu. Podľa hovorkyne Anny Pančurovej by rozhodnutie mohli doručiť „v priebehu niekoľkých týždňov“. Kým to nespravia, nemôžu poškodení žiadať odškodné ani zastavenie prác na svojom pozemku.", "„Napriek tomu, že štát porušil naše práva, ďalej stavajú,“ povedal jeden z nich Ladislav Šindler ."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5908089/sud-stale-nezastavil-stavbu-dialnic-na-sukromnom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:29.179549+00:00"}
{"id": "44683", "numeric_id": 44683, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44683", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...človek, ktorý je obvinený z vážnych daňových podvodov, vedie parlamentnú stranu a dokonca sa o ňom hovorilo ako o možno niekedy budúcom premiérovi. (po otázke moderátora povedal, že narážal na Andreja Kisku, pozn.)", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska je lídrom mimoparlamentnej strany Za ľudí. V súčasnosti je obvinený zo zločinu daňového podvodu. Toho sa mal dopustiť v rokoch 2013 a 2014, keď si prezidentskú kampaň zaúčtoval do nákladov svojej firmy KTAG. Kiska o obvinení hovorí ako o politickom vydieraní a proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť. Denník N upozornil na to, že prístup polície ku Kiskovi je tvrdší než v iných prípadoch týkajúcich sa daňových podvodov. Z predvolebných prieskumov dlhodobo vyplýva, že strana Za ľudí by sa mala dostať do parlamentu. Kiska sa pred založením strany takisto vyjadril, že má ambíciu byť premiérom. Hoci Marián Kotleba hovoril o strane Za ľudí ako o parlamentnej strane, hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska je lídrom mimoparlamentnej strany Za ľudí. V súčasnosti je obvinený zo zločinu daňového podvodu. Toho sa mal dopustiť v rokoch 2013 a 2014, keď si prezidentskú kampaň zaúčtoval do nákladov svojej firmy KTAG. Kiska o obvinení hovorí ako o politickom vydieraní a proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť. Denník N upozornil na to, že prístup polície ku Kiskovi je tvrdší než v iných prípadoch týkajúcich sa daňových podvodov. Z predvolebných prieskumov dlhodobo vyplýva, že strana Za ľudí by sa mala dostať do parlamentu. Kiska sa pred založením strany takisto vyjadril, že má ambíciu byť premiérom. Hoci Marián Kotleba hovoril o strane Za ľudí ako o parlamentnej strane, hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "vzneseniu", "Denník N", "prieskumov", "ambíciu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/747042/andreja-kisku-obvinili-v-kauze-jeho-firmy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/749793/kauza-ktag-kiska-podal-staznost-proti-obvineniu/", "https://e.dennikn.sk/1712112/preco-policia-obvinila-kisku-v-kauze-ktag-a-ake-ma-proti-nemu-dokazy/", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/i/preferencie-volby-2020", "https://dennikn.sk/1434188/kiska-chce-byt-premier-do-strany-vlozi-do-miliona-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:20.539541+00:00"}
{"id": "vr16943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16943", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...vláda v investíčnej zmluve v článku 5 povolila dovážať pracovnú silu z krajín mimo EÚ a za posledné dva roky, odkedy to vláda podpísala, stúpol počet tých ľudí z mimo EÚ na južnom Slovensku z 5 tisíc na 18 tisíc", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ustanovenia 5. časti investičnej zmluvy medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra pripúšťajú možnosť zamestnávania pracovníkov z krajín mimo EÚ, konkrétne predstavujú záväzok SR pousilovať sa o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre týchto občanov. Počty pracovníkov z krajín mimo EÚ, ktoré Krajniak uvádza, však nie sú pre južné Slovensko správne - dané počty sedia na počet pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP na celom Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Investičná zmluva so spoločnosťou Jaguar Land Rover bola podpísaná 11. decembra 2015, teda približne pred dvomi rokmi. V časti 5.4 investičnej zmluvy (. pdf , s. 11) medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra je uvedené: \" Za podmienok uvedených v tejto Zmluve a s tým, že nižšie uvedené (nie však výlučne) bude prínosom pre Nitru, Slovensko, Strategický park a investorov v Strategickom parku, okrem iného vrátane Investora, sa Slovensko a/alebo Nitra zaväzuje poskytnúť túto ďalšiu podporu (...) pousilujú sa o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre občanov zo štátov mimo EÚ,... \". Príloha 1(. pdf , s. 31) k Investičnej zmluve uvádza nasledovné: \" Nové pracovné miesto znamená pracovné miesto fyzickej osoby vytvorené v súvislosti s Projektom a podložené písomnou pracovnou zmluvou uzatvorenou s príslušnou fyzickou osobou (štátnym príslušníkom členského štátu EÚ) na dobu neurčitú dobu .\" Jaguar Land Rover sa zaviazal vytvoriť určitý poče pracovných miest, do tohto počtu sa budú teda započítavať len pracovníci z členských krajín EÚ, čiže len na vytvorenie takýchto pracovných miest sa vzťahuje investičná pomoc. Vo svojom blogu Milan Krajniak uvádza mierne odlišný údaj než ten vyslovený v relácii: \" Celkovo sa za posledné dva roky počet ľudí zo štátov mimo EÚ pracujúcich na Slovensku zvýšil z približne 5 tisíc ľudí na 19 tisíc ľudí. \" V relácii hovoril o pracovníkoch na južnom Slovensku za posledné dva roky, v blogu už píše o celom Slovensku. Štatistiky zamestnávania cudzincov eviduje portál Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Najnovšie dostupné údaje sú za september 2017 , kedy bol na Slovensku počet zamestnancov tretích krajín s udeleným povolením na zamestnanie 6874. Bez povolenia na zamestnanie (len s informačnou kartou) bolo na Slovensku 11 944 pracovníkov. Spolu je to teda 18 818 pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP. Pred dvoma rokmi, v septembri 2015 , bol na Slovensku celkový počet zamestnancov z tretích krajín s povolením na zamestnanie 2843 a počet pracovníkov bez povolenia 2290. Spolu teda išlo o 5133 pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ustanovenia 5. časti investičnej zmluvy medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra pripúšťajú možnosť zamestnávania pracovníkov z krajín mimo EÚ, konkrétne predstavujú záväzok SR pousilovať sa o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre týchto občanov. Počty pracovníkov z krajín mimo EÚ, ktoré Krajniak uvádza, však nie sú pre južné Slovensko správne - dané počty sedia na počet pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP na celom Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Investičná zmluva so spoločnosťou Jaguar Land Rover bola podpísaná 11. decembra 2015, teda približne pred dvomi rokmi. V časti 5.4 investičnej zmluvy (. pdf , s. 11) medzi Jaguar Land Rover, Slovenskou republikou a mestom Nitra je uvedené: \" Za podmienok uvedených v tejto Zmluve a s tým, že nižšie uvedené (nie však výlučne) bude prínosom pre Nitru, Slovensko, Strategický park a investorov v Strategickom parku, okrem iného vrátane Investora, sa Slovensko a/alebo Nitra zaväzuje poskytnúť túto ďalšiu podporu (...) pousilujú sa o urýchlené udelenie povolení na pobyt pre občanov zo štátov mimo EÚ,... \". Príloha 1(. pdf , s. 31) k Investičnej zmluve uvádza nasledovné: \" Nové pracovné miesto znamená pracovné miesto fyzickej osoby vytvorené v súvislosti s Projektom a podložené písomnou pracovnou zmluvou uzatvorenou s príslušnou fyzickou osobou (štátnym príslušníkom členského štátu EÚ) na dobu neurčitú dobu .\" Jaguar Land Rover sa zaviazal vytvoriť určitý poče pracovných miest, do tohto počtu sa budú teda započítavať len pracovníci z členských krajín EÚ, čiže len na vytvorenie takýchto pracovných miest sa vzťahuje investičná pomoc. Vo svojom blogu Milan Krajniak uvádza mierne odlišný údaj než ten vyslovený v relácii: \" Celkovo sa za posledné dva roky počet ľudí zo štátov mimo EÚ pracujúcich na Slovensku zvýšil z približne 5 tisíc ľudí na 19 tisíc ľudí. \" V relácii hovoril o pracovníkoch na južnom Slovensku za posledné dva roky, v blogu už píše o celom Slovensku. Štatistiky zamestnávania cudzincov eviduje portál Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Najnovšie dostupné údaje sú za september 2017 , kedy bol na Slovensku počet zamestnancov tretích krajín s udeleným povolením na zamestnanie 6874. Bez povolenia na zamestnanie (len s informačnou kartou) bolo na Slovensku 11 944 pracovníkov. Spolu je to teda 18 818 pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP. Pred dvoma rokmi, v septembri 2015 , bol na Slovensku celkový počet zamestnancov z tretích krajín s povolením na zamestnanie 2843 a počet pracovníkov bez povolenia 2290. Spolu teda išlo o 5133 pracovníkov z krajín mimo EÚ a EHP. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["podpísaná", "pdf", "pdf", "blogu", "portál", "september 2017", "septembri 2015"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-podpisala-investicnu-zmluvu-so-spolocnostou-jaguar-land-rover/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-194716.", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-194716.", "https://dennikn.sk/blog/slovensko-celi-invazii-lacnej-pracovnej-sily-zo-statov-z-mimo-eu-pozrite-si-cisla/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zamestnavanie-cudzincov-statistiky.html?page_id=10803", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zamestnavanie-cudzincov-statistiky/kopia-zamestnavanie-cudzincov-na-uzemi-slovenskej-republiky-za-rok-2016.html?page_id=672343", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=475017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:41.977615+00:00"}
{"id": "vr26484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26484", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja vždy hovorím napríklad môj sen je telekomunikačná daň, ako to urobil Orbán v Maďarsku alebo v Španielsku, alebo to urobili vo Francúzsku, proste zaviesť telekomunikačnú daň.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Maďarsku, Francúzsku a Španielsku je telekomunikačná daň. Danko už od roku 2011 opakuje zámer SNS zaviesť túto daň aj u nás. Podľa SITA , vo Francúzsku odvádzajú operátori 0,9% z tržieb ak tie presiahli 5 mil. eur, v Maďarsku sa táto daň pohybuje na úrovni 0-6,5%. Výnosy z tejto dane sú vo Francúzsku na úrovni 400 mil. eur, v Španielsku a Maďarsku niečo cez 200 mil. eur. Zavedenie takejto dane namietala Európska komisia, pričom jej súlad s právom EÚ musel uznať až Európsky súdny dvor (bližšie informácie tu a tu ). Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Maďarsku, Francúzsku a Španielsku je telekomunikačná daň. Danko už od roku 2011 opakuje zámer SNS zaviesť túto daň aj u nás. Podľa SITA , vo Francúzsku odvádzajú operátori 0,9% z tržieb ak tie presiahli 5 mil. eur, v Maďarsku sa táto daň pohybuje na úrovni 0-6,5%. Výnosy z tejto dane sú vo Francúzsku na úrovni 400 mil. eur, v Španielsku a Maďarsku niečo cez 200 mil. eur. Zavedenie takejto dane namietala Európska komisia, pričom jej súlad s právom EÚ musel uznať až Európsky súdny dvor (bližšie informácie tu a tu ). Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["opakuje", "SITA", "namietala", "tu", "tu"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-v-televiznej-diskusii-o-pat-minut-dvanast-na-slovensku-chaos-no-premierka-vyletuje-v-usa-preco-sa-vlada-boji-zavedenia-telekomunikacnych-dani/", "http://www.zive.sk/ek-od-nas-ocakava-informacie-o-specialnom-telekomunikacnom-odvode/sc-4-a-301877/default.aspx", "http://www.euractiv.sk/informacna-spolocnost/clanok/komisia-ziada-francuzsko-o-zrusenie-telekomunikacnej-dane-014443", "http://www.euractiv.sk/danova-politika/clanok/ek-zastavila-konanie-voci-madarsku-iniciovane-pre-telekomunikacnu-dan", "http://ekonomika.sme.sk/c/6879061/brusel-stiahne-zalobu-na-madarsko-a-spanielsko-za-dan-na-telekomunikacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:55.138775+00:00"}
{"id": "vr31418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31418", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A my musíme, či chceme alebo nechceme, musíme v roku 2013 dosiahnuť deficit nižší ako 3% HDP.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maastrichtské kritérium 3% HDP je zaznamenané v Pakte stability a rastu:\n\nČlánok 1\n\nReferenčné hodnoty uvedené v článku 126 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú:\n\n- 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách,\n\n- 60 % pre pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách.", "analysis_paragraphs": ["Maastrichtské kritérium 3% HDP je zaznamenané v Pakte stability a rastu:", "Článok 1", "Referenčné hodnoty uvedené v článku 126 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú:", "- 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách,", "- 60 % pre pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Článok 1", "Programe rastu a stability na roky 2011 až 2014", "0,2% HDP", "Veľkej Británie a Česka"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:12008E/PRO/12:SK:HTML", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6247213/nasa-dlhova-brzda-nam-pred-bruselom-nemusi-stacit.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-17230760"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:19.994328+00:00"}
{"id": "23472", "numeric_id": 23472, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23472", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "V súčasnosti ich evidujeme okolo 2470 dobrovoľných hasičských zborov na Slovensku a máme približne 160 tisíc dobrovoľných hasičov a z toho asi 50 tisíc je pripravených k okamžitému zásahu.", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky je v súčasnej dobe na Slovensku 2 357 dobrovoľných hasičských zborov podľa územného princípu. Počet ich členov je však približne 90 000. Aktuálnosť týchto počtov nám DPO následne aj potvrdilo. Keďže Saková uviedla iné číslo, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky je v súčasnej dobe na Slovensku 2 357 dobrovoľných hasičských zborov podľa územného princípu. Počet ich členov je však približne 90 000. Aktuálnosť týchto počtov nám DPO následne aj potvrdilo. Keďže Saková uviedla iné číslo, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Dobrovoľnej požiarnej ochrany"], "url": ["https://www.dposr.sk/index.php/dpo-sr/info-o-dpo-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:36.416673+00:00"}
{"id": "vr27053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27053", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som, aj preto, že bolo hlasovanie spojené s dôverou vlády Ivete Radičovej, za dočasný Euroval hlasoval, za trvalý som potom už nehlasoval.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dočasný euroval je pojem zaužívaný pre Európsky finančný stabilizačný nástroj (European Financial Stability facility – EFSF). Hlasovanie o dočasnom eurovale, presnejšie o vládnom návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov prebehlo 9. septembra 2010. Podľa oficiálnych stránok NRSR, môžeme potvrdiť prvú časť tvrdenia Radoslava Procházku, hlasoval ZA spomínaný návrh.\n\nDňa 11.10.2011 prebehlo hlasovanie o zmene spomínaného zákona, konkrétne o zvýšenie objemu ručenia v rámci EFSF spolu s hlasovaním o dôvere vlády. Radoslav Procházka aj v tomto hlasovaní hlasoval ZA.\n\nTrvalý euroval pojem zaužívaný pre ESM (European stability mechanism) nahradil v roku 2012 tzv. dočasný euroval. Hlasovanie o návrhu v NRSR prebehlo 22.6.2012 bez účasti Radoslava Procházku, t.z. za návrh nehlasoval .", "analysis_paragraphs": ["Dočasný euroval je pojem zaužívaný pre Európsky finančný stabilizačný nástroj (European Financial Stability facility – EFSF). Hlasovanie o dočasnom eurovale, presnejšie o vládnom návrhu zákona o špecifických štátnych zárukách a o zmene a doplnení niektorých zákonov prebehlo 9. septembra 2010. Podľa oficiálnych stránok NRSR, môžeme potvrdiť prvú časť tvrdenia Radoslava Procházku, hlasoval ZA spomínaný návrh.", "Dňa 11.10.2011 prebehlo hlasovanie o zmene spomínaného zákona, konkrétne o zvýšenie objemu ručenia v rámci EFSF spolu s hlasovaním o dôvere vlády. Radoslav Procházka aj v tomto hlasovaní hlasoval ZA.", "Trvalý euroval pojem zaužívaný pre ESM (European stability mechanism) nahradil v roku 2012 tzv. dočasný euroval. Hlasovanie o návrhu v NRSR prebehlo 22.6.2012 bez účasti Radoslava Procházku, t.z. za návrh nehlasoval ."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "ZA", "ZA.", "nehlasoval"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-381", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27196", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30192"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:48.706988+00:00"}
{"id": "vr32341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32341", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja hovorím, že v Nemecku je daň z príjmu právnických osôb 34%. Vo Francúzsku 34%, v Nemecku priemerne okolo 30%.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že daň z príjmu právnických osôb je vo Francúzsku je 34% a daň v Nemecku priemerne okolo 30%. Vyplýva to z tabuľky č.1 v štúdií (.pdf, s.2), ktorá je uverejnená na stránke Národnej banky Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že daň z príjmu právnických osôb je vo Francúzsku je 34% a daň v Nemecku priemerne okolo 30%. Vyplýva to z tabuľky č.1 v štúdií (.pdf, s.2), ktorá je uverejnená na stránke Národnej banky Slovenska."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["štúdií"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/3-2012/04_biatec12-3_durinova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:00.548247+00:00"}
{"id": "vr17865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17865", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...v niektorých štátoch Európskej únie je to priamo v ústave, že politické strany sa musia správať transparentne a demokraticky (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok odznel v súvislosti s návrhom zmeny zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý predložila skupina poslancov za SNS a SMER-SD. Aktuálne znenie slovenskej ústavy ( .pdf ) neobsahuje žiadne pasáže, ktoré by upravovali činnosť a správanie sa politických strán alebo hnutí alebo \"požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany\" . Ako na to poukazuje aj dôvodová správa novely zákona, takáto požiadavka je zakotvená napr. do \"ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi\" ( .rtf , s.2). Požiadavka transparentnosti nie je zakotvená ani v jednej z vyššie spomenutých ústav, tá sa objavuje v náleze II.ÚS 1969/10 Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27. novembra 2011, podľa ktorého za základný ústavný princíp existencie politických strán je možné označiť aj princíp transparentnosti ( .pdf , s. 5). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odznel v súvislosti s návrhom zmeny zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý predložila skupina poslancov za SNS a SMER-SD. Aktuálne znenie slovenskej ústavy ( .pdf ) neobsahuje žiadne pasáže, ktoré by upravovali činnosť a správanie sa politických strán alebo hnutí alebo \"požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany\" . Ako na to poukazuje aj dôvodová správa novely zákona, takáto požiadavka je zakotvená napr. do \"ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi\" ( .rtf , s.2). Požiadavka transparentnosti nie je zakotvená ani v jednej z vyššie spomenutých ústav, tá sa objavuje v náleze II.ÚS 1969/10 Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27. novembra 2011, podľa ktorého za základný ústavný princíp existencie politických strán je možné označiť aj princíp transparentnosti ( .pdf , s. 5). Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".rtf", ".pdf", ".pdf", "Základný", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=453054", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992172/IUS13.pdf/1884759a-9a28-4a5c-820d-1f2d2d899539", "http://www.en.parlamento.pt/Legislation/CRP/Constitution7th.pdf", "http://www.gesetze-im-internet.de/gg/BJNR000010949.html", "https://www.btg-bestellservice.de/pdf/80201000.pdf", "http://www.congreso.es/portal/page/portal/Congreso/Congreso/Hist_Normas/Norm/const_espa_texto_ingles_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:39.449792+00:00"}
{"id": "vr26479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26479", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Uvedomte si, že takmer 14 miliard eur odchádza každý rok, čo je výška štátneho rozpočtu, do zahraničia.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 13. októbra). Ak by sme vychádzali zo štatistiky Štatistického úradu SR, tak odlev dôchodkov z majetku platených do zahraničia je na úrovni 4,2 mld. eur resp. približne 3,2 mld v čistom. Podľa analýzy denníka Pravda, je odlev ziskov do zahraničia na úrovni 2 mld. ročne. Danko uvádza sumu značne vyššiu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Denník Pravda sa zaoberal odlevom ziskov spoločností do zahraničia. Suma ktorú vyčíslil denník Pravda, je suma pohybujúca sa ročne na úrovni 2 mld. eur, čiže asi sedmina príjmov rozpočtu 2014. Za posledných desať rokov sa suma pohybovala na úrovni 19,5 mld. eur. Sem boli započítané zisky bánk, firiem z oblasti energetiky, telekomunikácií a priemyslu. Suma, ktorú uvádza Danko je približne rovnaká ako výška štátneho rozpočtu. Konkrétne, rozpočet na rok 2014 počíta s príjmami na úrovni približne 14 miliárd a výdavkami približne na úrovni 17 miliárd eur (§1 odsek 1). Pravda (15. júla 2013): \"Podľa posledných zosumarizovaných údajov najmä banky, firmy z oblasti energetiky, telekomunikácií či rôznych sfér priemyslu poslali vlani zo ziskov vytvorených na Slovensku do zahraničia viac ako dve miliardy eur . Podobne to podľa analytikov bude aj tento rok. (...) Odlev firemných ziskov do zahraničia za posledných desať rokov však dosiahol už 19,5 miliardy eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 13. októbra). Ak by sme vychádzali zo štatistiky Štatistického úradu SR, tak odlev dôchodkov z majetku platených do zahraničia je na úrovni 4,2 mld. eur resp. približne 3,2 mld v čistom. Podľa analýzy denníka Pravda, je odlev ziskov do zahraničia na úrovni 2 mld. ročne. Danko uvádza sumu značne vyššiu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Denník Pravda sa zaoberal odlevom ziskov spoločností do zahraničia. Suma ktorú vyčíslil denník Pravda, je suma pohybujúca sa ročne na úrovni 2 mld. eur, čiže asi sedmina príjmov rozpočtu 2014. Za posledných desať rokov sa suma pohybovala na úrovni 19,5 mld. eur. Sem boli započítané zisky bánk, firiem z oblasti energetiky, telekomunikácií a priemyslu. Suma, ktorú uvádza Danko je približne rovnaká ako výška štátneho rozpočtu. Konkrétne, rozpočet na rok 2014 počíta s príjmami na úrovni približne 14 miliárd a výdavkami približne na úrovni 17 miliárd eur (§1 odsek 1). Pravda (15. júla 2013): \"Podľa posledných zosumarizovaných údajov najmä banky, firmy z oblasti energetiky, telekomunikácií či rôznych sfér priemyslu poslali vlani zo ziskov vytvorených na Slovensku do zahraničia viac ako dve miliardy eur . Podobne to podľa analytikov bude aj tento rok. (...) Odlev firemných ziskov do zahraničia za posledných desať rokov však dosiahol už 19,5 miliardy eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Štatistického úradu", "rozpočet", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/407/rozpoctove-plusy-a-minusy", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3469", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=640", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/286895-firmy-zo-slovenska-odlievaju-miliardy-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:53.782213+00:00"}
{"id": "vr34300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34300", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Pán Čaplovič, síce odkazoval na stanovisko Benátskej komisie aj z toho stanoviska citoval, zabudol však citovať myslím si, že najdôležitejšie ustanovenie a teraz dovoľte mne, aby som citovala, že zistilo sa, že určité ustanovenie zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala a preto tieto ustanovenie treba revidovať.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak E. Pfundtner interpretuje túto časť tak, že je to najdôležitejšia časť správy podľa Benátskej komisie, tak to považujeme za zavádzajúce. Táto správa nikde nezdôrazňuje, čo je to najdôležitejší výsledok skúmania.", "analysis_paragraphs": ["Ak E. Pfundtner interpretuje túto časť tak, že je to najdôležitejšia časť správy podľa Benátskej komisie, tak to považujeme za zavádzajúce. Táto správa nikde nezdôrazňuje, čo je to najdôležitejší výsledok skúmania."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:36.653997+00:00"}
{"id": "vr27765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27765", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "80 % všetkých verejných investícii na Slovensku je financovaných zo zdrojov Európskej únie.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Obdobný výrok sem overovali už viackrát v minulosti ( Prezidentský duel 24. marca 2014; Tlačová konferencia Maňku 18. novembra 2013; O5M12 3. februára 2013; V politike 3. februára 2013; Na telo 10. februára 2013 a V politike 13. októbra 2013). Demagog.SK stále nemá k dispozícii štatistické údaje, na základe ktorých by sa dal výrok jednoznačne overiť. Preto ho hodnotíme ako neoveriteľný. Údaj z webstránky Európskej komisie hovorí o približne 75 % investícií. \"Fondy EÚ tvoria až 75 % verejných investícií na Slovensku.\" Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (. pdf , s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument(. pdf ) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obdobný výrok sem overovali už viackrát v minulosti ( Prezidentský duel 24. marca 2014; Tlačová konferencia Maňku 18. novembra 2013; O5M12 3. februára 2013; V politike 3. februára 2013; Na telo 10. februára 2013 a V politike 13. októbra 2013). Demagog.SK stále nemá k dispozícii štatistické údaje, na základe ktorých by sa dal výrok jednoznačne overiť. Preto ho hodnotíme ako neoveriteľný. Údaj z webstránky Európskej komisie hovorí o približne 75 % investícií. \"Fondy EÚ tvoria až 75 % verejných investícií na Slovensku.\" Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ. Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. \"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\" Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\" O cca 75% hovorí aj štúdia (. pdf , s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument(. pdf ) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Prezidentský duel", "Maňku", "O5M12", "V politike", "Na telo", "V politike", "webstránky", "uviedol", "návšteve", "Euractiv.sk", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/464/prezidentsky-duel-v-arene-daga-danisa-fico-vs-kiska/?ph=4", "http://www.demagog.sk/diskusie/421/tlacove-konferencie-m-kotlebu-a-v-manku", "http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.demagog.sk/diskusie/407/?ph=4", "http://ec.europa.eu/budget/mycountry/SK/index_sk.cfm", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:07.216541+00:00"}
{"id": "42024", "numeric_id": 42024, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42024", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...sú na to aj dôkazy, že Rusko vlastne sa snaží o destabilizáciu (...) jednotnej EÚ.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledných rokoch Rusko preukazuje snahy o rozšírenie svojho politického vplyvu aj v krajinách Európskej Únie, a to napr. podporou euroskeptických a populistických strán, financovaním propagandy , či prevádzkovaním médií v krajinách únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi politické strany, ktorým Rusko napomáha či už finančne alebo organizačne, patria napr. rakúska Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ), nemecká Alternative für Deutschland (AfD), talianska Lega Nord , či francúzsky Front national na čele s Marine Le Pen. Viacero Moskvou podporovaných strán sa v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou postavilo na stranu Ruska. V Ruskom financovaných médiách sa často objavili informácie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo skreslené, napr. prípad 13-ročnej Lisy, ktorá mala byť znásilnená migrantmi. Neskôr priznala, že prípad si vymyslela . Proruské média v svojich článkoch často spochybňujú hodnoty, ku ktorým sa hlási EÚ. Obavy z šírenia ruskej propagandy vyjadrili predstavitelia viacerých krajín únie, napr. Fínska alebo Českej republiky .", "analysis_paragraphs": ["V posledných rokoch Rusko preukazuje snahy o rozšírenie svojho politického vplyvu aj v krajinách Európskej Únie, a to napr. podporou euroskeptických a populistických strán, financovaním propagandy , či prevádzkovaním médií v krajinách únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi politické strany, ktorým Rusko napomáha či už finančne alebo organizačne, patria napr. rakúska Freiheitliche Partei Österreichs (FPÖ), nemecká Alternative für Deutschland (AfD), talianska Lega Nord , či francúzsky Front national na čele s Marine Le Pen. Viacero Moskvou podporovaných strán sa v konflikte medzi Ruskom a Ukrajinou postavilo na stranu Ruska. V Ruskom financovaných médiách sa často objavili informácie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo skreslené, napr. prípad 13-ročnej Lisy, ktorá mala byť znásilnená migrantmi. Neskôr priznala, že prípad si vymyslela . Proruské média v svojich článkoch často spochybňujú hodnoty, ku ktorým sa hlási EÚ. Obavy z šírenia ruskej propagandy vyjadrili predstavitelia viacerých krajín únie, napr. Fínska alebo Českej republiky ."], "analysis_date": "2019-02-03", "analysis_sources": {"text": ["podporou", "propagandy", "prevádzkovaním médií", "Freiheitliche Partei Österreichs", "Alternative für Deutschland", "Lega Nord", "Front national", "postavilo", "prípad", "vymyslela", "Fínska", "Českej republiky"], "url": ["https://www.statecraft.org.uk/sites/default/files/documents/Peter%20Kreko%20Far%20Left%20definitive.pdf", "https://web.archive.org/web/20160310112956/http://www.aspeninstitute.cz/en/article/4-2015-four-types-of-russian-propaganda/", "https://jamestown.org/program/russias-hybrid-war-against-poland/#.VUIMv3lVhBf", "https://www.reuters.com/article/us-austria-farright-russia-idUSKBN1481MJ", "https://www.handelsblatt.com/today/politics/russian-collusion-russia-trip-exposes-afd-ties-to-moscow/23582296.html?ticket=ST-1210957-vexGgG6DsQcgMzGuNdAd-ap5", "https://www.ft.com/content/0d33d22c-0280-11e7-ace0-1ce02ef0def9", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2014/dec/08/russia-europe-right-putin-front-national-eu", "https://news.yahoo.com/russia-gambles-populist-parties-anti-eu-campaign-180919227.html", "https://www.huffingtonpost.com/entry/russia-disinformation-eu-fake-news_us_58b84cabe4b02a4e8ddafab7", "https://www.theguardian.com/world/2016/jan/31/teenage-girl-made-up-migrant-claim-that-caused-uproar-in-germany", "https://www.reuters.com/article/us-finland-russia-informationattacks-idUSKCN12J197", "https://www.theguardian.com/media/2016/dec/28/czech-republic-to-fight-fake-news-with-specialist-unit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:33.556147+00:00"}
{"id": "vr16043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16043", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...my sme výrazne znižovali deficit, ono to nejde z roka na rok. My sme zdedili po Ficovi 8% deficity, vyššie než v Grécku v tom čase a toto sme masívne znižovali,", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda, ktorej súčasťou bola aj SaS , nastúpila do úradu 8. júla 2010 po júnových voľbách v tom istom roku. Ako vyplýva z údajov Eurostatu , ktoré sú zobrazené v tabuľke, v rokoch 2009 a 2010 sa na Slovensku schodok (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) štátneho rozpočtu skutočne blížil k 8-percentnej hranici. Vláde Ivety Radičovej sa deficit podarilo významne znížiť. V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body. Tieto údaje sú revidované EÚ, nakoľko odhady deficitu jednotlivých krajín v tom ktorom roku sa časom menia. V čase, kedy sa nová slovenská vláda dostala k moci, sa \"zdedený\" deficit za rok 2009 odhadoval na 7,93 % HDP a plán na rok 2010 bol na úrovni 7,8 %. Grécka vláda na rok 2010 plánovala neprekročiť hodnotu deficitu 8,7 % HDP. Nie je preto pravda, že slovenská vláda zdedila vyšší deficit, akým v tom čase disponovalo Grécko. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Grékom sa navyše ich plán nepodarilo dosiahnuť a Eurostat dnes krajine im za rok 2010 priznáva až 11,2-percentný schodok štátneho rozpočtu. V krajine vypukla kríza v roku 2009 ako dôsledok štrukturálnych nedostatkov národného hospodárstva, z ktorých sa krajina dodnes spamätáva. Slovenská vláda ešte v zložení strán Smer, SNS, HZDS plánovala na rok 2010 deficit verejných financií na úrovni 5,5 percenta . To sa však ukázalo ako nereálny odhad. Nasledujúca vláda, ktorej súčasťou bola tiež SaS, sa udržala pri moci menej ako rok a pol. Aj za toto relatívne krátke obdobie sa jej podarilo významne znížiť deficit verejných financií. V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda, ktorej súčasťou bola aj SaS , nastúpila do úradu 8. júla 2010 po júnových voľbách v tom istom roku. Ako vyplýva z údajov Eurostatu , ktoré sú zobrazené v tabuľke, v rokoch 2009 a 2010 sa na Slovensku schodok (záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami) štátneho rozpočtu skutočne blížil k 8-percentnej hranici. Vláde Ivety Radičovej sa deficit podarilo významne znížiť. V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body. Tieto údaje sú revidované EÚ, nakoľko odhady deficitu jednotlivých krajín v tom ktorom roku sa časom menia. V čase, kedy sa nová slovenská vláda dostala k moci, sa \"zdedený\" deficit za rok 2009 odhadoval na 7,93 % HDP a plán na rok 2010 bol na úrovni 7,8 %. Grécka vláda na rok 2010 plánovala neprekročiť hodnotu deficitu 8,7 % HDP. Nie je preto pravda, že slovenská vláda zdedila vyšší deficit, akým v tom čase disponovalo Grécko. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Grékom sa navyše ich plán nepodarilo dosiahnuť a Eurostat dnes krajine im za rok 2010 priznáva až 11,2-percentný schodok štátneho rozpočtu. V krajine vypukla kríza v roku 2009 ako dôsledok štrukturálnych nedostatkov národného hospodárstva, z ktorých sa krajina dodnes spamätáva. Slovenská vláda ešte v zložení strán Smer, SNS, HZDS plánovala na rok 2010 deficit verejných financií na úrovni 5,5 percenta . To sa však ukázalo ako nereálny odhad. Nasledujúca vláda, ktorej súčasťou bola tiež SaS, sa udržala pri moci menej ako rok a pol. Aj za toto relatívne krátke obdobie sa jej podarilo významne znížiť deficit verejných financií. V rokoch 2011 a 2012 bol zhodne na úrovni 4,3 % HDP, čo znamenalo oproti roku 2010 pokles o vyše tri percentuálne body. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "8. júla", "voľbách", "Eurostatu", "7,93 %", "8,7 %", "kríza", "dodnes", "5,5 percenta", "menej"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5457388/kto-nam-bude-vladnut.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/167669/robert-fico-podal-demisiu-radicova-je-premierka/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243484-smer-volby-vyhral-vladu-zostavit-nemusi-pravica-ma-79-kresiel/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina200", "https://ekonomika.sme.sk/c/5605903/deficit-vlani-stupol-na-79-percenta-hdp.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/5466276/deficit-nasho-rozpoctu-sa-blizi-ku-grecku.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/359294-co-predchadzalo-sucasnemu-stavu-v-grecku/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20458661/grecku-hrozi-recesia-ak-sa-nedohodne-s-veritelmi-tvrdi-guverner-centralnej-banky.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/32474-j-pociatek-urobime-vsetko-preto-aby-sme-deficit-znizili-na-5-5/", "https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:38.695457+00:00"}
{"id": "vr16313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16313", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď mi niekto povie, že som pred voľbami hovoril, že nejdeme so Smerom, tak mu poviem do očí, že je obyčajný klamár s veľkými písmenami. My sme hovorili jednu vec vkuse a dokonca sme mali aj na bilbordoch. Viete si vy predstaviť vládu bez Smeru? My áno.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Most-Híd sa po posledných parlamentných voľbách dostala do pozície kľúčovej politickej strany, ktorá rozhodovala o zložení novej vlády. Predvolebný boj sa nezaobišiel bez sloganov a sľubov, ktoré podľa voličov svojim rozhodnutím o vytvorení koalície so Smerom práve strana Most-Híd nedodržala. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože na bilbordoch síce spomenutý uvedený slogan, ale v rôznych diskusiách sa vyjadroval k tejto spolupráci odmietavo a negatívne.", "analysis_paragraphs": ["Strana Most-Híd sa po posledných parlamentných voľbách dostala do pozície kľúčovej politickej strany, ktorá rozhodovala o zložení novej vlády. Predvolebný boj sa nezaobišiel bez sloganov a sľubov, ktoré podľa voličov svojim rozhodnutím o vytvorení koalície so Smerom práve strana Most-Híd nedodržala. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože na bilbordoch síce spomenutý uvedený slogan, ale v rôznych diskusiách sa vyjadroval k tejto spolupráci odmietavo a negatívne."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "možnosť koalície", "spolupráci", "voličov"], "url": ["http://plus7dni.pluska.sk/Rozhovory/Sef-Mostu-Hid-Bugar-Keby-sedel-pri-mne-Prochazka-kopol-by-do-mna", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/552945-po-prochazkovi-odmietol-vladu-so-smerom-aj-bugar", "https://www.aktuality.sk/clanok/321627/so-smerom-ano-so-smerom-nie-ako-most-siet-a-sns-menili-svoje-nazory/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/ludia-nesetria-bugara-odkazuju-mu-hanba-ti-judas-zradca-pokrytec.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:01.532848+00:00"}
{"id": "vr14034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14034", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Po druhé, veď, veď tu máme chronickú a jasnú skúsenosť z tých západoeurópskych štátov, ktoré umožnili, bolo to v druhej polovici 20. storočia, opäť bolo to trošku z ich strany zištné, pozývali si /nezrozumiteľné/ a vznikli tam veľké getá moslimov, ktorí sa proste nezačlenili do tej spoločnosti. Je tam najvyššia kriminalita...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia do západných vyspelých európskych krajín prichádzali ľudia za prácou (prípad napr. Turkov v Nemecku), alebo sa ľudia sťahovali do krajín, ktorými boli predtým kolonizované (napr. Francúzsko). Minister kultúry Marek Maďarič hovoril o tom, že štáty, ktoré boli vystavené problému integrácie moslimov do spoločnosti, hlásia neúspech a za neúspech často uvádzajú istú preindispozíciu moslimov na začlenenie do spoločnosti s európskymi hodnotami. Uvádzal problémy moslimských komunít, ako nezamestnanosť, nižšia vzdelanosť a podobne. Vzhľadom na dostupnosť údajov potvrdzujúcich určité rozdiely hodnotíme jeho výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 20. storočia do západných vyspelých európskych krajín prichádzali ľudia za prácou (prípad napr. Turkov v Nemecku), alebo sa ľudia sťahovali do krajín, ktorými boli predtým kolonizované (napr. Francúzsko). Minister kultúry Marek Maďarič hovoril o tom, že štáty, ktoré boli vystavené problému integrácie moslimov do spoločnosti, hlásia neúspech a za neúspech často uvádzajú istú preindispozíciu moslimov na začlenenie do spoločnosti s európskymi hodnotami. Uvádzal problémy moslimských komunít, ako nezamestnanosť, nižšia vzdelanosť a podobne. Vzhľadom na dostupnosť údajov potvrdzujúcich určité rozdiely hodnotíme jeho výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Muslims in Europe: Promoting Integration and Countering Extremism", ".pdf", "stredoškolské vzdelanie", "zákazom", "pravdepodobnosťou nezamestnaní", "Muslims in Europe", "Muslims in Europe", "Muslims in Europe", "PewGlobal", "výskumu", "dokumentu"], "url": ["https://www.fas.org/sgp/crs/row/RL33166.pdf", "https://www.fas.org/sgp/crs/row/RL33166.pdf", "http://www.euro-islam.info/country-profiles/france/", "http://svet.sme.sk/c/5845665/vo-francuzsku-sa-nesmu-nosit-burky.html", "http://www.euro-islam.info/country-profiles/germany/", "https://www.fas.org/sgp/crs/row/RL33166.pdf", "https://www.fas.org/sgp/crs/row/RL33166.pdf", "https://www.fas.org/sgp/crs/row/RL33166.pdf", "http://www.pewglobal.org/2006/07/06/muslims-in-europe-economic-worries-top-concerns-about-religious-and-cultural-identity/", "http://www.pewglobal.org/2011/07/21/chapter-2-how-muslims-and-westerners-view-each-other/", "http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/156-Manifestations_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:07.973166+00:00"}
{"id": "vr35236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35236", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Táto vládna koalícia samotná pani premiérka postavila svoju volebnú kampaň a vládny program na práve vymožiteľnosti práva a skvalitnenia dôveryhodnosti občanov vo verejnú moc.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vymožiteľnosti práva ako top priorite vo volebnej kampani sa píše napr. tu . V pogramovom vyhlásení vlády sa v odstavci s názvom právny štát píše: „Obnovenie dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie vyžaduje zmenu vo faktickom fungovaní štátnych inštitúcií.“ Tieto myšlienky sú ďalej rozvíjané.", "analysis_paragraphs": ["O vymožiteľnosti práva ako top priorite vo volebnej kampani sa píše napr. tu . V pogramovom vyhlásení vlády sa v odstavci s názvom právny štát píše: „Obnovenie dôvery v spravodlivosť, v štát a jeho inštitúcie vyžaduje zmenu vo faktickom fungovaní štátnych inštitúcií.“ Tieto myšlienky sú ďalej rozvíjané."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu", "V pogramovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/volby-2010/04/prioritou-sdku-je-vymozitelnost-prava.html", "http://www.government.gov.sk/22241/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-obdobie-rokov-2010-2014.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:06.838594+00:00"}
{"id": "vr29796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29796", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Väčšina migrantov má ekonomické ciele. Chce prísť do Európy, nájsť si prácu a postarať sa o možno ľudí, ktorí sú.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér hovorí o migrantoch, ktorí prichádzajú do Európy, teda o takých, ktorí pochádzajú z krajín na iných kontinentoch. V tomto prípade však nie je pravdou, že by väčšina z nich mala len ekonomické ciele, čo vyplýva z vyhlásení oficiálneho predstaviteľa OSN pre migrantov i zo štatistík. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácií od šéfa OSN pre migrantov, väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy najmä cez Stredozemné more, nie sú ekonomickí migranti, práve naopak, hľadajú ochranu pred vojnou a perzekúciami. Tretina ľudí, ktorí prichádzajú do Talianska a Grécka, je z vojnou ničenej Sýrie, ďalší z Afganistanu a Eritrei, ktorí utekajú pred represiami, tvoria okolo 12%. Ďalší sú z krajín, kde tiež prebieha vojnový konflikt- zo Somálska, Nigérie, Iraku a Sudánu.", "analysis_paragraphs": ["Premiér hovorí o migrantoch, ktorí prichádzajú do Európy, teda o takých, ktorí pochádzajú z krajín na iných kontinentoch. V tomto prípade však nie je pravdou, že by väčšina z nich mala len ekonomické ciele, čo vyplýva z vyhlásení oficiálneho predstaviteľa OSN pre migrantov i zo štatistík. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa informácií od šéfa OSN pre migrantov, väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy najmä cez Stredozemné more, nie sú ekonomickí migranti, práve naopak, hľadajú ochranu pred vojnou a perzekúciami. Tretina ľudí, ktorí prichádzajú do Talianska a Grécka, je z vojnou ničenej Sýrie, ďalší z Afganistanu a Eritrei, ktorí utekajú pred represiami, tvoria okolo 12%. Ďalší sú z krajín, kde tiež prebieha vojnový konflikt- zo Somálska, Nigérie, Iraku a Sudánu."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["nie sú", "AP"], "url": ["http://www.businessinsider.com/afp-record-137000-refugees-migrants-crossed-mediterranean-this-year-2015-7", "http://www.thestar.com/news/world/2015/06/17/un-launches-billboard-campaign-to-counter-hungarian-governments-anti-migrant-drive.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:33.743341+00:00"}
{"id": "vr25588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25588", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Keď som bol minister 2002-2006, v tom období trebárs na posty generálnych riaditeľov vyberal úrad pre štátnu službu. Ani nie samotné ministerstvo, ale úrad pre štátnu službu a vtedy bola povinnosť zverejniť každé jedno pracovné miesto v médiách. Každé jedno pracovné miesto, o ktoré sa súťažilo tak sa muselo zverejniť.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Úrad pre štátnu službu musel zverejniť každé štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Podľa Štúdie Staroňovej a Láštica je pravdou, že Úrad vyberal ľudí na posty generálnych riaditeľov sekcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dnes už neexistujúci Úrad pre štátnu službu vznikol zo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v marci 2002 a zanikol v máji 2006. Zsolt Simon bol v úrade od 16. októbra 2002 – 4. júla 2006. Posledné približne dva mesiace nefungoval Úrad pre štátnu službu. Zsolt Simon správne tvrdí, že vtedy bola povinnosť zverejniť každé jedno štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí: \"§ 6, (2) Úrad pre štátnu službu k) zverejňuje informácie o voľných štátnozamestna-neckých miestach v štátnej službe\". Z. Simon však nesprávne tvrdí, že ľudí na posty generálnych riaditeľov vyberal Úrad pre štátnu službu. Úrad pre štátnu službu robil výberové konania na na službu v služobných úradoch. Tieto služobné úrady na ministerstvách potom vykonávali výberové konania na napr. posty generálnych riaditeľov. Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí, že Úrad pre štátnu službu okrem iného: § 6, (2) Úrad pre štátnu službu f) vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu ; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady.\" § 7 Služobný úrad (1) Služobný úrad na účely tohto zákona je a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy, Štúdia K. Staroňovoj a E. Láštica Teória a prax Úradu pre štátnu službu (s. 17) uvádza , že úrad postupne od roku 2003 strácal kompetencie výberu a delegoval konania na na jednotlivé služobné úrady. Bol však zodpovedný za výber generálnych riaditeľov sekcií, tak ako uvádza Z. Simon. \"Úrad pre štátnu službu delegoval vykonávanie výberového konania na jednotlivé služobné úrady, hoci bol formálne zodpovedný za nábor, výber a menovanie. Umožnila mu to novela zákona o štátnej službe, ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2003, ako aj vyhláška Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z. z, ktorá poverila riaditeľa ÚŠS delegovať kompetencie v oblasti prijímania pracovníkov na služobné úrady (t.j. na ministerstvá), aby sa urýchlil proces prijímania pracovníkov. Proces prijímania zamestnancov sa tak začal postupne vracať opätovne do rúk ministerstiev (pozri tabuľku 1). V praxi to prebiehalo tak, že Úrad pre štátnu službu zverejnil voľné miesto, dohliadol na vytvorenie výberovej komisie a služobný úrad zodpovedal za samotný výber úradníkov . Úrad pre štátnu službu bol zodpovedný len za výber vedúcich (služobných) úradov a generálnych riaditeľov sekcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Úrad pre štátnu službu musel zverejniť každé štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Podľa Štúdie Staroňovej a Láštica je pravdou, že Úrad vyberal ľudí na posty generálnych riaditeľov sekcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dnes už neexistujúci Úrad pre štátnu službu vznikol zo zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v marci 2002 a zanikol v máji 2006. Zsolt Simon bol v úrade od 16. októbra 2002 – 4. júla 2006. Posledné približne dva mesiace nefungoval Úrad pre štátnu službu. Zsolt Simon správne tvrdí, že vtedy bola povinnosť zverejniť každé jedno štátno-zamestnanecké pracovné miesto. Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí: \"§ 6, (2) Úrad pre štátnu službu k) zverejňuje informácie o voľných štátnozamestna-neckých miestach v štátnej službe\". Z. Simon však nesprávne tvrdí, že ľudí na posty generálnych riaditeľov vyberal Úrad pre štátnu službu. Úrad pre štátnu službu robil výberové konania na na službu v služobných úradoch. Tieto služobné úrady na ministerstvách potom vykonávali výberové konania na napr. posty generálnych riaditeľov. Zákon č. 312/2001 Z.z. hovorí, že Úrad pre štátnu službu okrem iného: § 6, (2) Úrad pre štátnu službu f) vykonáva výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu ; výberové konanie na prípravnú štátnu službu a na dočasnú štátnu službu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode vykonávajú tieto služobné úrady.\" § 7 Služobný úrad (1) Služobný úrad na účely tohto zákona je a) ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy, Štúdia K. Staroňovoj a E. Láštica Teória a prax Úradu pre štátnu službu (s. 17) uvádza , že úrad postupne od roku 2003 strácal kompetencie výberu a delegoval konania na na jednotlivé služobné úrady. Bol však zodpovedný za výber generálnych riaditeľov sekcií, tak ako uvádza Z. Simon. \"Úrad pre štátnu službu delegoval vykonávanie výberového konania na jednotlivé služobné úrady, hoci bol formálne zodpovedný za nábor, výber a menovanie. Umožnila mu to novela zákona o štátnej službe, ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2003, ako aj vyhláška Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z. z, ktorá poverila riaditeľa ÚŠS delegovať kompetencie v oblasti prijímania pracovníkov na služobné úrady (t.j. na ministerstvá), aby sa urýchlil proces prijímania pracovníkov. Proces prijímania zamestnancov sa tak začal postupne vracať opätovne do rúk ministerstiev (pozri tabuľku 1). V praxi to prebiehalo tak, že Úrad pre štátnu službu zverejnil voľné miesto, dohliadol na vytvorenie výberovej komisie a služobný úrad zodpovedal za samotný výber úradníkov . Úrad pre štátnu službu bol zodpovedný len za výber vedúcich (služobných) úradov a generálnych riaditeľov sekcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["č. 312/2001 Z. z.", "Simon", "uvádza"], "url": ["http://www.google.co.uk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CC4QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F312-2001-z-z.p-5856.pdf&ei=AFVTUuDKHtOm0wWhwIDYBw&usg=AFQjCNF04OBSFWqFHCIoIOrlvshCeHZaqA", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zsolt_Simon", "http://www.fses.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/uvp/PPN_1-2_2012_FINAL_mala.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:34.770608+00:00"}
{"id": "vr32604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32604", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "INEKO, nezávislá ekonomická inštitúcia ukázala, že najdlhšie sa čaká vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na operácie umelých kľbov, to čakanie je niekedy 3 až 4 roky a čo je dôležité, o 4 až 5 mesiacov čakali poistenci dlhšie ako poistenci tých 2 súkromných zdravotných poisťovní.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne dostupné tvrdenie inštitútu INEKO, ktoré by tvrdilo to isté čo interpretuje V. Novotný. Podarilo sa nám nájsť Analýzu čakacích dôb , ktorú vypracoval inštitút HPI. V. Novotný na základe týchto informácii hovorí pravdu. Podobný výrok použil aj v O5M12, avšak tu použil slovo \"niekedy\" čo mení kontext výroku a je pravda, že niekedy sa čaká aj 3 roky. Čakacie lehoty uvádzané V. Novotným sú takto dlhé v jednom zariadení v prípade bedrového kĺbu resp. v dvoch zariadeniach v prípade kolenného kĺbu. Podľa analýzy HPI, čakajú poistenci VšZP na operácie kĺbov v priemere o 4-5 mesiacov dlhšie ako poistenci Union (najkratšie lehoty). Výrok V. Novotného hodnotíme v pozmenenom kontexte ako pravdivý. Analýza HPI presnejšie uvádza: Na totálnu endoprotézu (TEP) bedrového alebo kolenného kĺbu sa u nás v priemere (bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a zariadenie) čaká približne 15 mesiacov a na operáciu katarakty približne 3 mesiace Na TEP kolenného kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (548 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (392 dní) Na TEP bedrového kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (518 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (407 dní) Čakacia doba na totálnu endoprotéza bedrového kĺbu je v priemere 14 a pol mesiaca (s. 15). Je však pravdou, že v niektorých zariadeniach sa čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu sa v FN Trenčín čaká takmer 3 roky (35,9 mesiaca) v FNsP Prešov takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). Čakacia doba na totálnu endoprotéza kolenného kĺbu je v priemere 15 mesiacov (s.14). V niektorých zariadeniach sú čakacie lehoty na výmenu kĺbu takmer tri roky. Ide napríklad o FN Trenčín a FN Prešov (35,9 mesiaca). V UN BA Ružinov sa na tento zákrok čaká takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). V prípade operácie bedrového kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union (najkratšie lehoty) o 111 dní dlhšie, čo sú takmer 4 mesiace. V prípade operácie kolenného kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union o 156 dní dlhšie, čo je niečo viac ako 5 mesiacov. Analýzy čakacích dôb (s. 19): \"Na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, približne 18 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 mesiacov, o 5 mesiacov viac. Aj na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, necelých 17 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 a pol mesiaca, o necelé 4 mesiace viac .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne dostupné tvrdenie inštitútu INEKO, ktoré by tvrdilo to isté čo interpretuje V. Novotný. Podarilo sa nám nájsť Analýzu čakacích dôb , ktorú vypracoval inštitút HPI. V. Novotný na základe týchto informácii hovorí pravdu. Podobný výrok použil aj v O5M12, avšak tu použil slovo \"niekedy\" čo mení kontext výroku a je pravda, že niekedy sa čaká aj 3 roky. Čakacie lehoty uvádzané V. Novotným sú takto dlhé v jednom zariadení v prípade bedrového kĺbu resp. v dvoch zariadeniach v prípade kolenného kĺbu. Podľa analýzy HPI, čakajú poistenci VšZP na operácie kĺbov v priemere o 4-5 mesiacov dlhšie ako poistenci Union (najkratšie lehoty). Výrok V. Novotného hodnotíme v pozmenenom kontexte ako pravdivý. Analýza HPI presnejšie uvádza: Na totálnu endoprotézu (TEP) bedrového alebo kolenného kĺbu sa u nás v priemere (bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a zariadenie) čaká približne 15 mesiacov a na operáciu katarakty približne 3 mesiace Na TEP kolenného kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (548 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (392 dní) Na TEP bedrového kĺbu najdlhšie čakajú poistenci VšZP (518 dní) a najkratšie poistenci zdravotnej poisťovni Union (407 dní) Čakacia doba na totálnu endoprotéza bedrového kĺbu je v priemere 14 a pol mesiaca (s. 15). Je však pravdou, že v niektorých zariadeniach sa čakacie lehoty na výmenu bedrového kĺbu sa v FN Trenčín čaká takmer 3 roky (35,9 mesiaca) v FNsP Prešov takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). Čakacia doba na totálnu endoprotéza kolenného kĺbu je v priemere 15 mesiacov (s.14). V niektorých zariadeniach sú čakacie lehoty na výmenu kĺbu takmer tri roky. Ide napríklad o FN Trenčín a FN Prešov (35,9 mesiaca). V UN BA Ružinov sa na tento zákrok čaká takmer 2 a pol roka (29,9 mesiaca). V prípade operácie bedrového kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union (najkratšie lehoty) o 111 dní dlhšie, čo sú takmer 4 mesiace. V prípade operácie kolenného kĺbu poistenci VšZP čakajú v priemere oproti poistencom v súkromnej poisťovni Union o 156 dní dlhšie, čo je niečo viac ako 5 mesiacov. Analýzy čakacích dôb (s. 19): \"Na totálnu endoprotézu kolenného kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, približne 18 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 mesiacov, o 5 mesiacov viac. Aj na totálnu endoprotézu bedrového kĺbu čakajú najdlhšie poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, necelých 17 mesiacov, čo je v porovnaní s Dôverou a Unionom, kde sa čaká približne 13 a pol mesiaca, o necelé 4 mesiace viac .\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Analýzu čakacích dôb", "Analýzy čakacích dôb"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/6751/analyza-cakacich-dob.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/6751/analyza-cakacich-dob.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:04.350899+00:00"}
{"id": "vr37309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37309", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak sme povedali, že priemerný nárast bude 12 eur na mesiac a v januári to bolo 18 eur na mesiac, tak to vôbec nepopiera naše prognózy. My hovoríme priemerný rast na mesiac v priebehu roka.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Materiál IFP (.pdf) nepočíta nárasty pre jednotlivé mesiace, ale iba všeobecný mesačný/ ročný nárast výdavkov.", "analysis_paragraphs": ["Materiál IFP (.pdf) nepočíta nárasty pre jednotlivé mesiace, ale iba všeobecný mesačný/ ročný nárast výdavkov."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Materiál IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:39.041470+00:00"}
{"id": "vr15578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15578", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikdy som nezasiahol do slobody médií.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas prvej vlády Roberta Fica vznikol tlačový zákon, ktorý bol schválený v roku 2008. Médiá proti tomuto zákonu protestovali a vládnu koalíciu kritizovali. Treba ďalej pripomenúť, že Fico dlhodobo ignoruje niektorých novinárov a neodpovedá im na otázky (napr. Denník N a SME ), v poslednej dobe aj jeho tlačové konferencie sú len vyhláseniami , kde nie sú dovolené otázky. Výrok považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas prvej vlády Roberta Fica vznikol tlačový zákon, ktorý bol schválený v roku 2008. Médiá proti tomuto zákonu protestovali a vládnu koalíciu kritizovali. Treba ďalej pripomenúť, že Fico dlhodobo ignoruje niektorých novinárov a neodpovedá im na otázky (napr. Denník N a SME ), v poslednej dobe aj jeho tlačové konferencie sú len vyhláseniami , kde nie sú dovolené otázky. Výrok považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "SME", "vyhláseniami", "167/2008 Z.z", "zákon o úhrade", "2012", "zákon o niektorých opatreniach", "Tlačový zákon", "médiami", "kritizovaný", "pdf", "titulnou stránkou", "kritizovali", "obmedzené", "opakovane", "zahraničné", "súdil", "stiahol", "zažaluje"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi8wYS35NPQAhWHlCwKHc7zBZ4QFghCMAc&url=http%3A%2F%2Fwww.omediach.com%2Ftlac%2Fitem%2F5626-fico-na-otazky-projektu-n-neodpoveda-kvoli-sme&usg=AFQjCNHKEoD7DPmFucAB3l4asJfg8GwIBw&sig2=SOoVr4np_a_8qHxcFsEAng&bvm=bv.139782543,d.bGg", "http://medialne.etrend.sk/tlac/fico-nedal-sme-pred-volbami-ani-vetu-dennik-si-tak-cely-rozhovor-vymyslel.html", "https://dennikn.sk/522568/fico-k-vymenam-vo-vedeni-smeru-neotravujte-tu-sme-pri-zatve-neodpoveda-od-volieb/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-167/znenie-0", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2408", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4142", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2768", "http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/2008/04/1266-novy-tlacovy-zakon", "http://dennik.hnonline.sk/222395-tlacovy-zakon-a-verejny-zaujem", "http://domov.sme.sk/c/5162736/tlacovy-zakon-ma-prve-rozsudky.html", "http://www.communicationtoday.sk/download/1/2014/Drgonec%20-%20CT%201-2014.pdf", "http://medialne.etrend.sk/tlac/denniky-odpovedaju-vlade-vsetky-vysli-s-vybielenymi-titulkami.html", "http://www.sme.sk/c/3711005/svet-vidi-tlacovy-zakon-ako-nedemokraticky.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/311406-tlacovy-zakon-bude-jemnejsi-pravo-na-odpoved-ponechali/", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/564926", "https://www.theguardian.com/world/2016/nov/23/slovakias-pm-calls-journalists-dirty-anti-slovak-prostitutes", "http://domov.sme.sk/c/5006096/fico-zaluje-za-karikaturu.html", "http://domov.sme.sk/c/6731592/fico-po-styroch-rokoch-meni-nazor-stiahol-sud-so-shootym.html", "https://dennikn.sk/114157/fico-ide-znovu-zalovat-media/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:48.254738+00:00"}
{"id": "48619", "numeric_id": 48619, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48619", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Slovenská republika zahlasovala za sankcie proti Rusku, ktoré v konečnom dôsledku neubližujú Ruskej federácii, ale ubližujú nám, Slovenskej republike.", "statement_date": "2022-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sankcie Západu a Európskej únie majú negatívny efekt na ruskú ekonomiku aj napriek tomu, že Rusko nezverejňuje všetky ekonomické ukazatele, alebo sú oprávnené dôvody na ich spochybňovanie. Pokles je evidentný v mnohých oblastiach ekonomiky s výnimkou exportu komodít, kde má Rusko vyššie príjmy kvôli stúpajúcim cenám. Sankcie síce ekonomicky ubližujú aj krajinám EÚ vrátane Slovenska, rozhodne však nie viac, ako Rusku, ktorého ekonomika bude podľa MMF tento aj budúci rok klesať na rozdiel od Slovenska či EÚ, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPo ruskej invázii na Ukrajinu prijala Európska únia niekoľko balíkov sankcií voči Ruskej federácii, aby nefinancovala vojenské výpady Ruska do susedných štátov a motivovala Rusko k ukončeniu vojny. Majú mať dlhodobý charakter a následky sa dostavia v dlhšom časovom horizonte.\n\nRuské autority prestali zverejňovať štatistiky týkajúce ekonomickej situácie. Nie sú dostupné ani štatistiky zverejňované ruskou centrálnou bankou o ruských medzinárodných rezervách a vláda odporúča spoločnostiam zdržať sa zverejňovania finančných správ do konca roku 2022. Akékoľvek hodnotenie vplyvu sankcií tak musí brať do úvahy tieto obmedzenia.\n\nAvšak dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z univerzity Yale hodnotia vplyv sankcií ešte vážnejšie , bez zrušenia sankcií bude podľa nich veľmi ťažké stav ekonomiky zlepšiť. Predikcie na rok 2022 počítajú s pádom ruského HDP o 6 až 8 percentuálnych bodov taktiež ruský import z EÚ klesol o viac ako 50 %. Celkové príjmy z predaja ropy a plynu stúpajú , pretože zatiaľčo klesá ich objem, prudko stúpajú ceny. Ruskú ekonomiku to však robí ešte závislejšou na svetových trhoch týchto komodít. Šéfka Ruskej centrálnej Banky Elvira Nabuillinna priznala , že narušenie dlhodobých ekonomických vzťahov bude mať negatívny vplyv.\n\nMedzinárodný menový fond (MMF) napríklad predpokladá prepad ruskej ekonomiky o 6 % v roku 2022, zatiaľčo na Slovensku očakáva rast o 2,6 % a v Nemecku rast 1,2 %. Pôvodný odhad MMF z apríla bol dramatickejší, Rusku predpovedal prepad ekonomiky až o 8,5 percenta, v júli 2022 svoju predpoveď zmiernil. Predpoveď poklesu ekonomiky na rok 2023 však zhoršil z 2,3 na 3,5 %.\n\nV konkrétnych odvetviach vidno vplyv sankcií jednoznačnejšie: podľa výskumu univerzity Yale z Ruska odišli firmy, ktoré tvorili až 40 % HDP. V niektorých oblastiach ekonomiky došlo k úplnému zastaveniu a Rusko nemá možnosť opäť získať firmy, produkty ani ľudí, ktorí ich vyrábali.\n\nGlobsec upozorňuje aj na dáta Rosstatu , ktorý informoval v máji 2022 o znížení výroby v niektorých sektoroch: napríklad výroba optických káblov sa znížila o 81 %, minibusov o 77 % či lokomotív o 63 %, chladničiek a mrazniček o 58 %. Jedná sa o odvetvia priemyslu, ktoré sú závislé na západných technológiách a know-how. Predaj áut klesol o 83 %. Kľúčové sú sankcie tiež v oblasti technológií, ktoré Rusko potrebuje pre vojenský sektor a zbrojenie. Analytici sa však zhodujú, že sankcie samotné nestačia na cieľ prinútiť Rusko zastaviť vojenskú agresiu.\n\nNa druhej strane členské štáty EÚ tiež pociťujú negatívne dôsledky sankcií, najmä v cenách energií a potravín, s čím súvisí spomalenie ekonomického rastu. Podľa Európskej Centrálnej Banky miera negatívnych následkov by mala z dlhodobého hľadiska ustupovať, čo však závisí od dĺžky a intenzity vojny na Ukrajine. Jedným z následkov sankcií je aj prehĺbenie energetickej krízy, tú sa však Európska únia aj jednotlivé krajiny snažia zmierňovať .\n\nRusko na západné sankcie reagovalo preorientovaním sa na východný trh, avšak obchodné vzťahy s Indiou a Čínou plne nenahradia dlhodobo budovaný export do Európy. V auguste 2022 Rusko pálilo plyn na hranici s Fínskom, keďže ho nedokázalo predať.\n\nČast výroku o tom, že Slovensko hlasovalo za sankcie, je pravdivá.\n\nHoci presné posúdenie vplyvu sankcií na ekonomiku Ruska a Európskej únie je zložité, z dostupných dát sa jednoznačne nedá konštatovať, že neubližujú Rusku, ale ubližujú Slovensku, ako to tvrdí Ľuboš Blaha.", "analysis_paragraphs": ["Sankcie Západu a Európskej únie majú negatívny efekt na ruskú ekonomiku aj napriek tomu, že Rusko nezverejňuje všetky ekonomické ukazatele, alebo sú oprávnené dôvody na ich spochybňovanie. Pokles je evidentný v mnohých oblastiach ekonomiky s výnimkou exportu komodít, kde má Rusko vyššie príjmy kvôli stúpajúcim cenám. Sankcie síce ekonomicky ubližujú aj krajinám EÚ vrátane Slovenska, rozhodne však nie viac, ako Rusku, ktorého ekonomika bude podľa MMF tento aj budúci rok klesať na rozdiel od Slovenska či EÚ, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Po ruskej invázii na Ukrajinu prijala Európska únia niekoľko balíkov sankcií voči Ruskej federácii, aby nefinancovala vojenské výpady Ruska do susedných štátov a motivovala Rusko k ukončeniu vojny. Majú mať dlhodobý charakter a následky sa dostavia v dlhšom časovom horizonte.", "Ruské autority prestali zverejňovať štatistiky týkajúce ekonomickej situácie. Nie sú dostupné ani štatistiky zverejňované ruskou centrálnou bankou o ruských medzinárodných rezervách a vláda odporúča spoločnostiam zdržať sa zverejňovania finančných správ do konca roku 2022. Akékoľvek hodnotenie vplyvu sankcií tak musí brať do úvahy tieto obmedzenia.", "Avšak dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z univerzity Yale hodnotia vplyv sankcií ešte vážnejšie , bez zrušenia sankcií bude podľa nich veľmi ťažké stav ekonomiky zlepšiť. Predikcie na rok 2022 počítajú s pádom ruského HDP o 6 až 8 percentuálnych bodov taktiež ruský import z EÚ klesol o viac ako 50 %. Celkové príjmy z predaja ropy a plynu stúpajú , pretože zatiaľčo klesá ich objem, prudko stúpajú ceny. Ruskú ekonomiku to však robí ešte závislejšou na svetových trhoch týchto komodít. Šéfka Ruskej centrálnej Banky Elvira Nabuillinna priznala , že narušenie dlhodobých ekonomických vzťahov bude mať negatívny vplyv.", "Medzinárodný menový fond (MMF) napríklad predpokladá prepad ruskej ekonomiky o 6 % v roku 2022, zatiaľčo na Slovensku očakáva rast o 2,6 % a v Nemecku rast 1,2 %. Pôvodný odhad MMF z apríla bol dramatickejší, Rusku predpovedal prepad ekonomiky až o 8,5 percenta, v júli 2022 svoju predpoveď zmiernil. Predpoveď poklesu ekonomiky na rok 2023 však zhoršil z 2,3 na 3,5 %.", "V konkrétnych odvetviach vidno vplyv sankcií jednoznačnejšie: podľa výskumu univerzity Yale z Ruska odišli firmy, ktoré tvorili až 40 % HDP. V niektorých oblastiach ekonomiky došlo k úplnému zastaveniu a Rusko nemá možnosť opäť získať firmy, produkty ani ľudí, ktorí ich vyrábali.", "Globsec upozorňuje aj na dáta Rosstatu , ktorý informoval v máji 2022 o znížení výroby v niektorých sektoroch: napríklad výroba optických káblov sa znížila o 81 %, minibusov o 77 % či lokomotív o 63 %, chladničiek a mrazniček o 58 %. Jedná sa o odvetvia priemyslu, ktoré sú závislé na západných technológiách a know-how. Predaj áut klesol o 83 %. Kľúčové sú sankcie tiež v oblasti technológií, ktoré Rusko potrebuje pre vojenský sektor a zbrojenie. Analytici sa však zhodujú, že sankcie samotné nestačia na cieľ prinútiť Rusko zastaviť vojenskú agresiu.", "Na druhej strane členské štáty EÚ tiež pociťujú negatívne dôsledky sankcií, najmä v cenách energií a potravín, s čím súvisí spomalenie ekonomického rastu. Podľa Európskej Centrálnej Banky miera negatívnych následkov by mala z dlhodobého hľadiska ustupovať, čo však závisí od dĺžky a intenzity vojny na Ukrajine. Jedným z následkov sankcií je aj prehĺbenie energetickej krízy, tú sa však Európska únia aj jednotlivé krajiny snažia zmierňovať .", "Rusko na západné sankcie reagovalo preorientovaním sa na východný trh, avšak obchodné vzťahy s Indiou a Čínou plne nenahradia dlhodobo budovaný export do Európy. V auguste 2022 Rusko pálilo plyn na hranici s Fínskom, keďže ho nedokázalo predať.", "Čast výroku o tom, že Slovensko hlasovalo za sankcie, je pravdivá.", "Hoci presné posúdenie vplyvu sankcií na ekonomiku Ruska a Európskej únie je zložité, z dostupných dát sa jednoznačne nedá konštatovať, že neubližujú Rusku, ale ubližujú Slovensku, ako to tvrdí Ľuboš Blaha."], "analysis_date": "2022-10-06", "analysis_sources": {"text": ["sankcií", "prestali", "Globsec", "hodnotia", "vážnejšie", "počítajú", "stúpajú", "priznala", "prepad", "Slovensku", "Nemecku", "predpovedal", "výskumu", "Globsec", "Rosstatu", "klesol", "Európskej Centrálnej Banky", "zmierňovať", "preorientovaním", "Indiou", "Čínou", "nenahradia", "pálilo"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/", "https://www.gisreportsonline.com/r/russia-economy-war/", "https://www.globsec.org/news/yes-it-hurts-measuring-the-effects-of-western-sanctions-against-russia/", "https://www.dw.com/en/yale-study-shows-sanctions-are-crippling-russias-economy/a-62623738", "https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=4167193", "https://www.gisreportsonline.com/r/russia-evade-sanctions/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60125659", "https://archive.ph/dT21Q#selection-3725.3-3725.78", "https://www.imf.org/en/Countries/RUS", "https://www.imf.org/en/Countries/SVK", "https://www.imf.org/en/Countries/DEU", "https://interfax.com/newsroom/top-stories/81648/", "https://deliverypdf.ssrn.com/delivery.php?ID=009020074123068089029081101013089091037009014088040058108068101025082090029094005007011034030127028123007074067073009106029028109073061058077065088024095017113107102008002077086071083122104005115096009119006014064113008102008069085031099096091117072103&EXT=pdf&INDEX=TRUE", "https://www.globsec.org/news/yes-it-hurts-measuring-the-effects-of-western-sanctions-against-russia/", "https://rosstat.gov.ru/storage/mediabank/105_29-06-2022.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60125659", "https://www.ecb.europa.eu/pub/economic-bulletin/html/eb202205.en.html", "https://e.dennikn.sk/3034336/heger-hrozi-nemecku-ak-sa-neprijmu-tvrdsie-europske-opatrenia-zadrzime-elektrinu-ktoru-ste-si-od-nas-kupili/?ref=list1", "https://www.gisreportsonline.com/r/russia-evade-sanctions/", "https://hindustannewshub.com/russia-ukraine-news/india-refuses-to-buy-russian-oil-for-rubles-the-moscow-times/?fbclid=IwAR3TurOhWNlW0xNMWsP34kT7q-OzCJE66BkC6ZFxoLJqRzBAkDpMeV7i4rg", "https://www.aspistrategist.org.au/who-will-buy-russias-gas/", "https://www.bbc.com/news/world-asia-india-60783874", "https://www.bbc.com/news/science-environment-62652133"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:47.135783+00:00"}
{"id": "vr37218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37218", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Tam sa nezhodneme asi, ani po konzultáciách, ktoré som mal a mal som konzultácie aj s pánom ministrom zahraničných vecí v tejto veci, čiže v tom vzťahu a hľadania, aby nevyšlo, nedošlo k napätiu medzi prezidentom parlamentom, parlamentom a vládou si myslím, že je to skôr dobré ako zlé.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa v novembri 2010 pre médiá vyjadril, že sú s prezidentom Gašparovičom v zahranično-politickej oblasti zohratí. \"Ja mám pocity skôr dobré... A mám taký pocit, že si rozumieme aj preto, že pán prezident má záujem často konzultovať,\" vyjadril sa Dzurinda.", "analysis_paragraphs": ["Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda sa v novembri 2010 pre médiá vyjadril, že sú s prezidentom Gašparovičom v zahranično-politickej oblasti zohratí. \"Ja mám pocity skôr dobré... A mám taký pocit, že si rozumieme aj preto, že pán prezident má záujem často konzultovať,\" vyjadril sa Dzurinda."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["médiá"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/dzurinda-gasparovicom-sme-zohrati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:59.538862+00:00"}
{"id": "43248", "numeric_id": 43248, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43248", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...ja sám som zvolený poslanec národnej rady, ktorý si akurát neuplatňuje mandát", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe oficiálnych výsledkov parlamentných volieb z roku 2016 a na základe rozhodnutia predsedu NR SR o vyhlásení nastúpenia náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov výrok hodnotíme ako pravdivý. Peter Pellegrini bol v parlamentných voľbách 5. marca 2016 zvolený za poslanca Národnej rady ako tretí v poradí za stranu SMER-SD, pričom získal 193 420 prednostných hlasov. Po voľbách sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Mandát poslanca si z toho dôvodu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady z 24. marca 2016 neuplatnil, jeho náhradníkom sa stal Martin Nemky.", "analysis_paragraphs": ["Na základe oficiálnych výsledkov parlamentných volieb z roku 2016 a na základe rozhodnutia predsedu NR SR o vyhlásení nastúpenia náhradníkov na neuplatňované mandáty poslancov výrok hodnotíme ako pravdivý. Peter Pellegrini bol v parlamentných voľbách 5. marca 2016 zvolený za poslanca Národnej rady ako tretí v poradí za stranu SMER-SD, pričom získal 193 420 prednostných hlasov. Po voľbách sa Pellegrini stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu. Mandát poslanca si z toho dôvodu na základe rozhodnutia predsedu Národnej rady z 24. marca 2016 neuplatnil, jeho náhradníkom sa stal Martin Nemky."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "stal", "rozhodnutia"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html", "https://www.webnoviny.sk/pellegriniho-urad-chce-zefektivnit-cerpanie-eurofondov/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRRoz&MasterID=6278"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:02.864311+00:00"}
{"id": "vr26335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26335", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "To, že je neustálé stěhování nákladné, je pravda, administrativa parlamentu odhaduje dodatečné náklady spojené se sídlem ve Štrasburku na 103 miliony eur.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě informací z Usnesení Evropského parlamentu ze dne 20. listopadu 2013 o umístění sídel evropských institucí (2012/2308(INI)) označujeme výrok jako pravdivý. Česká verze usnesení (.pdf, str. 587) v poznámce pod čarou k bodu O. vysvětluje výpočet odhadu dodatečných ročních nákladů Evropského parlamentu díky jeho geograficky roztříštěné činnosti. Tyto celkové náklady se pohybují v rozmezí 156 až 204 milionů eur. Z nich odhad dodatečných nákladů štrasburského sídla tvoří skutečně Oldřichem Vlasákem uváděných 103 milionů eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě informací z Usnesení Evropského parlamentu ze dne 20. listopadu 2013 o umístění sídel evropských institucí (2012/2308(INI)) označujeme výrok jako pravdivý. Česká verze usnesení (.pdf, str. 587) v poznámce pod čarou k bodu O. vysvětluje výpočet odhadu dodatečných ročních nákladů Evropského parlamentu díky jeho geograficky roztříštěné činnosti. Tyto celkové náklady se pohybují v rozmezí 156 až 204 milionů eur. Z nich odhad dodatečných nákladů štrasburského sídla tvoří skutečně Oldřichem Vlasákem uváděných 103 milionů eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["usnesení"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+20131120+SIT-05+DOC+PDF+V0//CS&language=CS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:14.703075+00:00"}
{"id": "vr27568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27568", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "v pondelok budeme v Luxemburgu na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ pre vonkajšie vzťahy a pribudol nám ďalší bod do agendy, a to je vlastne požiadavka alebo prosba predsedu EK Barrosa, aby sme spoločne zaujali stanovisko k listu prezidenta Putina a aby sme teda odpovedali ako jedným hlasom.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 14. apríla sa v Luxemburgu uskutoční zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí EÚ. Na tomto stretnutí (pdf) sa má dospieť aj k dohode v prípade spoločnej odpovedi na list V. Putina, adresovaný predstaviteľom 18 európskych krajín, ktoré z Ruska odoberajú plyn. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa vyjadril , že sa tak má stať na základe žiadosti šéfa EK J.M.Barrosa.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 14. apríla sa v Luxemburgu uskutoční zasadnutie Rady ministrov zahraničných vecí EÚ. Na tomto stretnutí (pdf) sa má dospieť aj k dohode v prípade spoločnej odpovedi na list V. Putina, adresovaný predstaviteľom 18 európskych krajín, ktoré z Ruska odoberajú plyn. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski sa vyjadril , že sa tak má stať na základe žiadosti šéfa EK J.M.Barrosa."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["stretnutí", "vyjadril"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/pressData/EN/foraff/142167.pdf", "http://voiceofrussia.com/news/2014_04_13/EU-will-prepare-answer-to-Putins-letter-on-Ukraine-on-Monday-0693/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:15.907314+00:00"}
{"id": "vr37453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37453", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Zjednocovanie výberu daní a odvodov, čiže systém, ktorý má viesť k tomu, aby sa znížila administratívna náročnosť aj na strane štátu, ale predovšetkým na stane tých ktorí tie dane a odvody platia, tento systém robila a pokračovala v ňom aj naša vláda a boli by sme ho dokončili presne tak ako bol časovo naplánovaný práve v tomto období.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SITA v júli 2007 písala: Nová vláda premiéra Roberta Fica plánuje pokračovať v presadzovaní myšlienky spoločného výberu daní a odvodov. \"V záujme zjednodušenia správy, evidencie, ako aj zníženia administratívnej náročnosti vláda zjednotí miesto výberu daní a odvodov presunom výberu odvodov sociálneho poistenia na daňovú správu,\" uvádza sa v materiáli, ktorý by mal byť pracovnou verziou Programového vyhlásenia vlády.\" V septembri 2009 sa v správe SITA uvádza: Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov schválila vláda Roberta Fica ešte v máji minulého roka (2008, pozn.). (...) Celá reforma je rozvrhnutá na dve fázy. V prvej fáze pod názvom UNITAS I. by sa mala zlúčiť daňová a colná správa a taktiež by sa mal vytvoriť systém riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom novej Finančnej správy SR. Zjednotenie výberu daní a ciel by tak malo byť reálne od začiatku roka 2013. V druhej fáze UNITAS II. predpokladá rezort financií zjednotenie výberu všetkých odvodov do jediného miesta výberu. \"Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto zámeru,\" uvádza rezort financií.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA v júli 2007 písala: Nová vláda premiéra Roberta Fica plánuje pokračovať v presadzovaní myšlienky spoločného výberu daní a odvodov. \"V záujme zjednodušenia správy, evidencie, ako aj zníženia administratívnej náročnosti vláda zjednotí miesto výberu daní a odvodov presunom výberu odvodov sociálneho poistenia na daňovú správu,\" uvádza sa v materiáli, ktorý by mal byť pracovnou verziou Programového vyhlásenia vlády.\" V septembri 2009 sa v správe SITA uvádza: Koncepciu reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov schválila vláda Roberta Fica ešte v máji minulého roka (2008, pozn.). (...) Celá reforma je rozvrhnutá na dve fázy. V prvej fáze pod názvom UNITAS I. by sa mala zlúčiť daňová a colná správa a taktiež by sa mal vytvoriť systém riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom novej Finančnej správy SR. Zjednotenie výberu daní a ciel by tak malo byť reálne od začiatku roka 2013. V druhej fáze UNITAS II. predpokladá rezort financií zjednotenie výberu všetkých odvodov do jediného miesta výberu. \"Takýto dvojfázový postup je potrebný vzhľadom na to, že dotknuté organizácie nie sú v súčasnosti pripravené na jednorazovú realizáciu tohto zámeru,\" uvádza rezort financií."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "Koncepciu reformy daňovej a colnej správy"], "url": ["http://hnonline.sk/2-18975660-k00000_d-7e", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-urobila-dalsi-krok-k-zjednoteniu-dani-ciel-a-odvodov/10110", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:58.610244+00:00"}
{"id": "vr37449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37449", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Napríklad ako menšinoví akcionár v Slovenských elektrárňach sme dokázali väčšieho akcionára donútiť k tomu, aby dostaval ďalšie dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach. Aký bol výsledok? 4000 nových pracovných miest priniesla táto veľká investícia bez nároku na zdroje z verejných financií alebo na zdroje zo štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od apríla 2006 je 66% vlastníkom Slovenských elektrární firma Enel SpA, Fond národného majetku SR vlastní 34%. Na dostavbe tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach sa začalo pracovať v roku 2008. Údaje o nových pracovných miestach sa v médiách mierne líšia, v zásade sa ale počet pohybuje okolo 4000. Ako informuje agentúra SITA v správe z januára 2011, \"najviac ľudí by pri výstavbe malo pracovať v roku 2011, a to až štyri tisíc. Po dostavbe blokov vznikne 350 stálych pracovných miest. V roku 2008 SITA priniesla tieto čísla: \"na dostavbe EMO by malo podľa minuloročných vyjadrení (rok 2007, pozn.) Aquilantiho pracovať priamo približne 3500 zamestnancov, pričom 2 tis. pracovných miest vytvoria subdodávatelia. V samotnej prevádzke 3. a 4. bloku by mali elektrárne zamestnať 250 ľudí.\" Čo sa donútenia väčšinového akcionára týka, je možné toto tvrdenie potvrdiť. Podľa ČTK i agentúry SITA V auguste 2008 R. Fico hrozil Enelu vyvlastnením, ak nedostavia Mochovce. V tejto rétorike ho podporil aj Slota.", "analysis_paragraphs": ["Od apríla 2006 je 66% vlastníkom Slovenských elektrární firma Enel SpA, Fond národného majetku SR vlastní 34%. Na dostavbe tretieho a štvrtého bloku elektrárne v Mochovciach sa začalo pracovať v roku 2008. Údaje o nových pracovných miestach sa v médiách mierne líšia, v zásade sa ale počet pohybuje okolo 4000. Ako informuje agentúra SITA v správe z januára 2011, \"najviac ľudí by pri výstavbe malo pracovať v roku 2011, a to až štyri tisíc. Po dostavbe blokov vznikne 350 stálych pracovných miest. V roku 2008 SITA priniesla tieto čísla: \"na dostavbe EMO by malo podľa minuloročných vyjadrení (rok 2007, pozn.) Aquilantiho pracovať priamo približne 3500 zamestnancov, pričom 2 tis. pracovných miest vytvoria subdodávatelia. V samotnej prevádzke 3. a 4. bloku by mali elektrárne zamestnať 250 ľudí.\" Čo sa donútenia väčšinového akcionára týka, je možné toto tvrdenie potvrdiť. Podľa ČTK i agentúry SITA V auguste 2008 R. Fico hrozil Enelu vyvlastnením, ak nedostavia Mochovce. V tejto rétorike ho podporil aj Slota."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["vlastníkom", "dostavbe", "SITA", "SITA", "donútenia", "ČTK", "SITA"], "url": ["http://www.seas.sk/spolocnost/", "http://ekonomika.sme.sk/c/4155622/fico-v-pondelok-sa-zacne-dostavba-mochoviec.html", "http://spravy.pravda.sk/dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-planu-f1d-/sk_ekonomika.asp?c=A110107_121147_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/3715256/dostavba-mochoviec-priniesla-pracu-pre-350-ludi.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1167993", "http://www.cas.sk/clanok/86845/fico-pohrozil-enelu-vyvlastnenim-ak-nedostavia-mochovce.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1165136"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:57.342907+00:00"}
{"id": "vr30888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30888", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Táto vláda mala vo svojom programovom vyhlásení aj zmeny volebných predpisov.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zmene volebných predpisov sa v programovom vyhlásení vlády píše v časti 4.2 Vnútorný poriadok a bezpečnosť, konkrétne pod hlavičkou \"Verejná správa\".", "analysis_paragraphs": ["O zmene volebných predpisov sa v programovom vyhlásení vlády píše v časti 4.2 Vnútorný poriadok a bezpečnosť, konkrétne pod hlavičkou \"Verejná správa\"."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["k kódex"], "url": ["http://www.tasr.sk/files/Urad%20vlady/Programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:23.612202+00:00"}
{"id": "vr30275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30275", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak by bola pravda, že ste našli spálenú zem, takto to definujete, aj teraz ste to proste pred pár minútami povedali, ako je možné, že sme tesne pred voľbami, že sme si požičiavali s najmenšími, historicky najnižšími rizikovými prirážkami. To znamená, že riziko, ktoré vnímali finančné trhy, vôbec nezodpovedá tomu, čo hovorí pán minister.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Riziková prirážka (tzv. spread) na slovenské vládne 10-ročné dlhopisy oproti referenčným nemeckým dlhopisom bola podľa údajov Európskej centrálnej banky za posledných 10 rokov najnižšia v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, marci 2005 - bola vtedy nižšia oproti nemeckým o 10 bázických bodov. V období vlády Roberta Fica sa riziková prirážka slovenských dlhopisov pohybovala v rozpätí od 10 bázických bodov v júni 2007 do 180 bázických bodov v apríli 2009 nad nemeckými hodnotami. V priemere za celé obdobie od júla 2006 po júl 2010 predstavovala 86 bázických bodov, za obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu (októbe 2002 - jún 2006) - v priemere 68 bázických bodov. Nebola teda historicky najnižšia. Daný výrok je nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Riziková prirážka (tzv. spread) na slovenské vládne 10-ročné dlhopisy oproti referenčným nemeckým dlhopisom bola podľa údajov Európskej centrálnej banky za posledných 10 rokov najnižšia v období druhej vlády Mikuláša Dzurindu, marci 2005 - bola vtedy nižšia oproti nemeckým o 10 bázických bodov. V období vlády Roberta Fica sa riziková prirážka slovenských dlhopisov pohybovala v rozpätí od 10 bázických bodov v júni 2007 do 180 bázických bodov v apríli 2009 nad nemeckými hodnotami. V priemere za celé obdobie od júla 2006 po júl 2010 predstavovala 86 bázických bodov, za obdobie druhej vlády Mikuláša Dzurindu (októbe 2002 - jún 2006) - v priemere 68 bázických bodov. Nebola teda historicky najnižšia. Daný výrok je nepravdivý."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["údajov Európskej centrálnej banky"], "url": ["http://sdw.ecb.europa.eu/browseTable.do?sk=IRS.M.BE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.DE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.IE.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.GR.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.ES.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.FR.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.IT.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.CY.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.LU.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.MT.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.NL.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.AT.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.PT.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.SI.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.SK.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&sk=IRS.M.FI.L.L40.CI.0000.EUR.N.Z&node=SEARCHRESULTS&REF_AREA=262&REF_AREA=282&sfl2=4&DATASET=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:41.895966+00:00"}
{"id": "vr28118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28118", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "Čo bolo zlé, čo som videl práve na EFD a pánovi Farageovi, títo poslanci 48, sa mi zdá, sa postavili chrbtom.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že sa počas hymny EÚ otočilo chrbtom až 48 poslancov. Chrbtom sa otočilo len 24 poslancov UKIP a jeden český europoslanec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Členovia UKIP (24 poslancov) spolu s lídrom N. Farageom, sa otočili chrbtom k hymne. Viaceré zahraničné zdroje ( TU a TU ) uvádzajú len, že členovia UKIP sa otočili chrbtom. Čiastočne je to vidieť aj na fotke z EP. Le Pen a členovia Front National, spolu 23 poslancov , zostali sedieť , podobne ako členovia ECR. Chrbtom sa otočil otočil tiež český europoslanec Petr Mach z EFD. Na základe uvedených zdrojov bol počet poslancov, ktorí sa otočili chrbtom 25. Dátum zverejnenia analýzy: 08.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že sa počas hymny EÚ otočilo chrbtom až 48 poslancov. Chrbtom sa otočilo len 24 poslancov UKIP a jeden český europoslanec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Členovia UKIP (24 poslancov) spolu s lídrom N. Farageom, sa otočili chrbtom k hymne. Viaceré zahraničné zdroje ( TU a TU ) uvádzajú len, že členovia UKIP sa otočili chrbtom. Čiastočne je to vidieť aj na fotke z EP. Le Pen a členovia Front National, spolu 23 poslancov , zostali sedieť , podobne ako členovia ECR. Chrbtom sa otočil otočil tiež český europoslanec Petr Mach z EFD. Na základe uvedených zdrojov bol počet poslancov, ktorí sa otočili chrbtom 25. Dátum zverejnenia analýzy: 08.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-08", "analysis_sources": {"text": ["UKIP", "otočili", "TU", "TU", "fotke", "poslancov", "sedieť", "otočil tiež"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=g2tL97asTz0", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2676449/Brussels-backroom-stitch-sees-German-socialist-lost-European-elections-appointed-MEP-president-backing-Jean-Claude-Juncker-row-Cameron.html", "http://www.theguardian.com/politics/shortcuts/2014/jul/01/ukip-turn-their-backs-on-european-parliament", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-28113979", "https://twitter.com/PEStrasbourg/status/483884551689998336/photo/1", "http://www.results-elections2014.eu/en/country-results-fr-2014.html", "http://www.euractiv.com/sections/eu-elections-2014/ukip-and-national-front-stage-eu-parliament-protests-303206", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebeli-sa-k-hymne-unie-otocili-chrbtom-smiesne-gesto-vyhlasil-sulik-622748"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:51.619024+00:00"}
{"id": "vr15684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15684", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...a minulý rok pokles o 59 tisíc celkove nezamestnaných...", "statement_date": "2017-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa mesačných štatistík zverejnených na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri roku 2015 334 379 evidovaných uchádzačov o zamestnanie (z toho 286 825 disponibilných a 47 554 nedisponibilných). V decembri roku 2016 sa evidovalo 276 131 uchádzačov o zamestnanie, z toho 237 977 disponibilných a 38 154 nedisponibilných. Údaje sú platné ku koncu mesiaca. Za rok 2016 tak (ak provnávame údaje december 2015 - december 2016) ubudlo z evidencie 58 248 uchádzačov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po overení výrokov ministra, ktoré odzneli v debate na TA3 , nás Tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny upozornil, že so slovami \"minulý rok\" resp. \"v roku 2016\" minister myslel obdobie od januára 2016 po najnovšie zverejnené údaje. V tomto prípade preto by sme mali porovnávať údaje o celkovom počte evidovaných nezamestnaných z januára 2016 a decembera 2016. V januári sa evidovalo 330 783 uchádzačov o zamestnanie, v decembri 2016 už spomenutých 276 131. Rozdiel tak činí 54 652. V tom prípade by ale išlo o nepravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mesačných štatistík zverejnených na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri roku 2015 334 379 evidovaných uchádzačov o zamestnanie (z toho 286 825 disponibilných a 47 554 nedisponibilných). V decembri roku 2016 sa evidovalo 276 131 uchádzačov o zamestnanie, z toho 237 977 disponibilných a 38 154 nedisponibilných. Údaje sú platné ku koncu mesiaca. Za rok 2016 tak (ak provnávame údaje december 2015 - december 2016) ubudlo z evidencie 58 248 uchádzačov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po overení výrokov ministra, ktoré odzneli v debate na TA3 , nás Tlačový odbor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny upozornil, že so slovami \"minulý rok\" resp. \"v roku 2016\" minister myslel obdobie od januára 2016 po najnovšie zverejnené údaje. V tomto prípade preto by sme mali porovnávať údaje o celkovom počte evidovaných nezamestnaných z januára 2016 a decembera 2016. V januári sa evidovalo 330 783 uchádzačov o zamestnanie, v decembri 2016 už spomenutých 276 131. Rozdiel tak činí 54 652. V tom prípade by ale išlo o nepravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "TA3"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.demagog.sk/diskusie/620/richter-a-mihal-hlavne-o-nezamestnanych"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:53.096964+00:00"}
{"id": "vr15611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15611", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Získali sme dve ceny EÚ za najlepšiu dopravnú bezpečnosť a zlepšenie dopravnej situácie.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská republika skutočne získala v roku 2014 cenu od Európskej rady pre cestovnú bezpečnosť. avšak o druhej zmieňovanej cene sme nedokázali nájsť žiadne informácie. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný. Za rok 2015 v EÚ zomrelo na cestách viac ako 26 000 ľudí,ako uvádza výročná správa bezpečnosti na cestách (PIN) od Európskej rady pre cestovnú bezpečnosť (European Transport Safety Council = ETSC). Rok 2015 sa tak zapíše ako ďalší \"zlý\" rok pre bezpečnosť na cestách. Oproti roku 2014 vzrástol počet usmrtených osôb napriek tomu, že si EÚ stanovila cieľ do roku 2020 znížiť počet úmrtí na polovicu. ETSC každoročne udeľuje ocenenia za dobré výsledky v oblasti cestnej bezpečnosti. V roku 2016 toto ocenenie získalo Nórsko. Slovensku sa podarilo tiež jedenkrát získať ocenenie, a to v roku 2014. Cenu konkrétne udelili prezidentovi policajného zboru – Tiborovi Gašparovi. Slovenská republika si vyslúžila ocenenie zrejme pre to, že sa jej podarilo výrazne znížiť počet usmrtených na cestách. V roku 2009 došlo k rapídnemu zníženiu a v roku 2013 sme dosiahli historické minimum s počtom 223 usmrtených osôb. Kaliňák sa však zmieňuje o dvoch cenách. Z dostupných informácii nám nie je známe, že by Slovenská republika získala nejakú ďalšiu cenu \"za zlepšenie dopravnej situácie\". Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika skutočne získala v roku 2014 cenu od Európskej rady pre cestovnú bezpečnosť. avšak o druhej zmieňovanej cene sme nedokázali nájsť žiadne informácie. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný. Za rok 2015 v EÚ zomrelo na cestách viac ako 26 000 ľudí,ako uvádza výročná správa bezpečnosti na cestách (PIN) od Európskej rady pre cestovnú bezpečnosť (European Transport Safety Council = ETSC). Rok 2015 sa tak zapíše ako ďalší \"zlý\" rok pre bezpečnosť na cestách. Oproti roku 2014 vzrástol počet usmrtených osôb napriek tomu, že si EÚ stanovila cieľ do roku 2020 znížiť počet úmrtí na polovicu. ETSC každoročne udeľuje ocenenia za dobré výsledky v oblasti cestnej bezpečnosti. V roku 2016 toto ocenenie získalo Nórsko. Slovensku sa podarilo tiež jedenkrát získať ocenenie, a to v roku 2014. Cenu konkrétne udelili prezidentovi policajného zboru – Tiborovi Gašparovi. Slovenská republika si vyslúžila ocenenie zrejme pre to, že sa jej podarilo výrazne znížiť počet usmrtených na cestách. V roku 2009 došlo k rapídnemu zníženiu a v roku 2013 sme dosiahli historické minimum s počtom 223 usmrtených osôb. Kaliňák sa však zmieňuje o dvoch cenách. Z dostupných informácii nám nie je známe, že by Slovenská republika získala nejakú ďalšiu cenu \"za zlepšenie dopravnej situácie\". Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-08", "analysis_sources": {"text": ["zomrelo", "Slovensku", "znížiť"], "url": ["http://etsc.eu/10th-annual-road-safety-performance-index-pin-report/", "http://etsc.eu/projects/pin/", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/2014/Prehlad%20DN%201966%20-%202014%20nasledky%20alkohol%20chodci%20cyklisti%20(definit%20stat%20z%2019.02.2015).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:43.046300+00:00"}
{"id": "vr36479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36479", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rodičovský príspevok... sme zaviedli tak pracujúcim ako nepracujúcim mamičkám, vy ste to zrušili.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda, tento spôsob platí od prvého januára 2010. Pravdou je, že zamestnanosť pri vyplácaní RP nebola predtým zohľadňovaná (v tej miere, aby rozhodovala o vyplatení/nevyplatení).", "analysis_paragraphs": ["Pravda, tento spôsob platí od prvého januára 2010. Pravdou je, že zamestnanosť pri vyplácaní RP nebola predtým zohľadňovaná (v tej miere, aby rozhodovala o vyplatení/nevyplatení)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["spôsob platí"], "url": ["http://blog.etrend.sk/mihalblog/2009/12/05/rodicovsky-prispevok-od-1-1-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:25.946021+00:00"}
{"id": "vr31596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31596", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Treba vychádzať z toho, aká je realita ľudí v preddôchodkovom veku na Slovensku. Po prvé, nedožívame sa toho priemerného veku, ako viaceré krajiny západnej Európy.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter hovorí pravdu. Na Slovensku sa skutočne nedožívame takého priemerného veku, ako viaceré krajiny západnej Európy. Správa \" Health at a Glance: Europe 2010 \" (pdf.) zahrňuje zdravotnícke údaje 31 štátov, konkrétne 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) ako aj Islandu, Nórska, Švajčiarska a Turecka. Premerná dĺžka života pre celú EU je podľa tejto správy 80,8 u žien a 74,3 u mužov. Tu je prehľad údajov priemernej očakávanej dĺžky života pri narodení na Slovensku a v prvých piatich krajín západnej Európy, kde je táto hodnota najvyššia. muži ženy Slovensko 70,4 78,3 Francúzsko 77,2 84,4 Švajčiarsko 79,1 84,2 Španielsko 77,5 84,1 Taliansko 78,4 84,0 Island 79,8 83,3 Ponúkame na prehľad aj informácie OSN, dostupné na stránke francúzskeho Národného štatistického inštitútu pre ekonomické štúdie (Institut national de la statistique et des études économiques). Údaje ukazujú priemer z rokov 2005-2010.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter hovorí pravdu. Na Slovensku sa skutočne nedožívame takého priemerného veku, ako viaceré krajiny západnej Európy. Správa \" Health at a Glance: Europe 2010 \" (pdf.) zahrňuje zdravotnícke údaje 31 štátov, konkrétne 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) ako aj Islandu, Nórska, Švajčiarska a Turecka. Premerná dĺžka života pre celú EU je podľa tejto správy 80,8 u žien a 74,3 u mužov. Tu je prehľad údajov priemernej očakávanej dĺžky života pri narodení na Slovensku a v prvých piatich krajín západnej Európy, kde je táto hodnota najvyššia. muži ženy Slovensko 70,4 78,3 Francúzsko 77,2 84,4 Švajčiarsko 79,1 84,2 Španielsko 77,5 84,1 Taliansko 78,4 84,0 Island 79,8 83,3 Ponúkame na prehľad aj informácie OSN, dostupné na stránke francúzskeho Národného štatistického inštitútu pre ekonomické štúdie (Institut national de la statistique et des études économiques). Údaje ukazujú priemer z rokov 2005-2010."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Health at a Glance: Europe 2010", "dostupné"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-europe-2010_health_glance-2010-en", "http://www.insee.fr/fr/themes/tableau.asp?reg_id=98&ref_id=CMPTEF02216"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:42.517776+00:00"}
{"id": "48575", "numeric_id": 48575, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48575", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "…však im tam teraz (ruskí vojaci ukrajinským, pozn.) nechali za trištvrte miliardy, skoro za miliardu im tam nechali nové tanky, bojové vozidlá, muníciu.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že pri poslednej ofenzíve Ukrajinskej armády zanechala Ruská armáda pri úteku veľké množstvo armádného arzenálu. Žiadne oficiálne zdroje však neurčili presnú hodnotu zanechanej ruskej vojenskej výbavy.\n\nNiektoré odhady hovoria o 600$ miliónoch, iné všeobecne o stovkách miliónov.\n\nTvrdenie Kollára preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pri poslednej ofenzíve Ukrajinskej armády zanechala Ruská armáda pri úteku veľké množstvo armádného arzenálu. Žiadne oficiálne zdroje však neurčili presnú hodnotu zanechanej ruskej vojenskej výbavy.", "Niektoré odhady hovoria o 600$ miliónoch, iné všeobecne o stovkách miliónov.", "Tvrdenie Kollára preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["hovoria", "iné"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/global-europe/opinion/this-is-the-beginning-of-a-big-russian-military-defeat-in-ukraine/", "https://www.kyivpost.com/ukraine-politics/uaf-grabs-epic-haul-of-military-hardware-abandoned-by-russian-army.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:57.042264+00:00"}
{"id": "vr31070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31070", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Úrad boja proti korupcii v spolupráci s Úradom špeciálnej prokuratúry odhalil významne prípady korupcie predstaviteľov verejného života, ako aj mimoriadne závažné prípady daňových podvodov.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad boja proti korupcii na svojej stránke informuje o aktuálnych prípadoch korupčného chovania, ktoré vyšetruje. To, či sú tieto prípady významné, alebo mimoriadne závažné je na posúdení každého jednotlivca. Správa výsledkov činnosti Úradu pre rok 2011 však zatiaľ nebola vydaná, v hodnotení výsledkov práce polície za rok 2011 (.ppt) sa uvádza niekoľko príkladov z činnosti Úradu boja proti korupcii:\n\nPríklady odhalených daňových podvodov:", "analysis_paragraphs": ["Úrad boja proti korupcii na svojej stránke informuje o aktuálnych prípadoch korupčného chovania, ktoré vyšetruje. To, či sú tieto prípady významné, alebo mimoriadne závažné je na posúdení každého jednotlivca. Správa výsledkov činnosti Úradu pre rok 2011 však zatiaľ nebola vydaná, v hodnotení výsledkov práce polície za rok 2011 (.ppt) sa uvádza niekoľko príkladov z činnosti Úradu boja proti korupcii:", "Príklady odhalených daňových podvodov:"], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "hodnotení výsledkov práce polície za rok 2011", "prokurátorka OP Levice – si vypýtala úplatok 20 tisíc eur", "prokurátor OP Trenčín – vypýtal si úplatok 5 tisíc eur", "prokurátor OP Bratislava – neustálená výška úplatku – zabezpečenie prepustenia obvineného z väzby", "ministerstvo dopravy – zamestnanec ministerstva si vypýtal úplatok 3 tisíc eur", "ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny – snaha ovplyvniť legislatívny proces", "ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny – sociálna implementačná agentúra", "korupcia pri poskytnutí financií na dostavbu biatlonového štadiónu v Osrblí", "daňové podvody Mikuláša V.", "podvody okolo deaflympiády"], "url": ["http://www.minv.sk/?aktuality-korupcia&stranka=1", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cts=1330721348638&ved=0CCYQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fpolicia%26subor%3D140711&ei=NjJRT6urIMbptQaIrpHYCw&usg=AFQjCNEaFOMs7n7VYp8gyqzxRWZrNbkOug&sig2=C6R0L03omiQ3kH5w6IwUlA", "http://www.sme.sk/c/6089103/levicka-prokuratorka-je-na-slobode.html", "http://krimi.cas.sk/clanok/207043/vysetrovatel-prokurator-mal-zobrat-uplatok-5-tisic-eur-hrozi-mu-vazenie.html", "http://www.sme.sk/c/5812758/obvineniu-z-korupcie-celia-znamy-prokurator-a-sudca.html", "http://www.sme.sk/c/5941061/uradnik-ministerstva-dopravy-zobral-uplatok-uz-ho-obvinili.html", "http://spravy.pravda.sk/lobisti-ponukli-za-novelu-zakona-o-dochodkovom-sporeni-uplatok-pw6-/sk_domace.asp?c=A110923_192929_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/6046905/byvaleho-poradcu-nicholsonovej-obvinili-z-korupcie.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/krimi/kauza-osrblie-igor-l-ostava-vo-vazbe.html", "http://www.sme.sk/c/5789965/styl-varehu-stal-stat-vela.html", "http://spravy.pravda.sk/rudu-poslal-sud-do-vazby-za-udajne-podvody-mu-hrozi-az-15-rokov-pu5-/sk_domace.asp?c=A110222_165000_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:43.948643+00:00"}
{"id": "vr27123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27123", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...včera padli prvé výstrely na Ukrajine. Našťastie zatiaľ žiadne obete.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA , padli 8. marca 2014 (v čase vysielania prezidentskej relácie TA3 - to bolo včera) varovné výstrely do vzduchu s cieľom zabrániť vo vstupe členom pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na krymské územie. Podľa informácií organizácie nebol nikto z viac ako 40-člennej neozbrojenej misie zranení. Nie je však pravdou, že by išlo o prvé výstrely na Ukrajine. Už počas protestov V Kyjeve sa strieľalo ostrou muníciou a bolo zabitých viacero ľudí. Ak by sme brali výrok Hrušovského od času obsadenia pozícii na Kryme proruskými vojakmi, podľa viacerých zdrojov ( BBC 4. marca 2014, SITA 4.marca 2014) prvé výstrely padli na leteckej základni Belbek u Sevastopolu zo strany proruských vojakov voči neozbrojeným ukrajinským jednotkám. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA , padli 8. marca 2014 (v čase vysielania prezidentskej relácie TA3 - to bolo včera) varovné výstrely do vzduchu s cieľom zabrániť vo vstupe členom pozorovateľskej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na krymské územie. Podľa informácií organizácie nebol nikto z viac ako 40-člennej neozbrojenej misie zranení. Nie je však pravdou, že by išlo o prvé výstrely na Ukrajine. Už počas protestov V Kyjeve sa strieľalo ostrou muníciou a bolo zabitých viacero ľudí. Ak by sme brali výrok Hrušovského od času obsadenia pozícii na Kryme proruskými vojakmi, podľa viacerých zdrojov ( BBC 4. marca 2014, SITA 4.marca 2014) prvé výstrely padli na leteckej základni Belbek u Sevastopolu zo strany proruských vojakov voči neozbrojeným ukrajinským jednotkám. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "strieľalo", "BBC", "SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/799331-obse-ma-podla-ruska-uznat-prevrat-na-ukrajine/", "http://www.euronews.com/2014/02/20/ukraine-death-toll-rises-as-protesters-retake-maida/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-26443227", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/797436-na-kryme-znela-strelba-podla-putina-je-jeho-akcia-legalna/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:35.316656+00:00"}
{"id": "vr15101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15101", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...máme už vyše 4000 priateľov slobody, ktorí sú registrovaní sympatizanti.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počet sympatizantov strany SaS je dostupný naposledy z augusta 2015 , kedy toto číslo prekročilo 1 700. Nie je možné overiť, či sa počet \"Priateľov slobody\" dostal nad hranicu 4 000 ako tvrdí Poliačik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Počet sympatizantov strany SaS je dostupný naposledy z augusta 2015 , kedy toto číslo prekročilo 1 700. Nie je možné overiť, či sa počet \"Priateľov slobody\" dostal nad hranicu 4 000 ako tvrdí Poliačik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["augusta 2015", "stránke", "uviedol", "článku"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/302504/ako-vyzeraju-clenske-zakladne-politickych-stran-v-sr/", "http://www.strana-sas.sk/priatel-slobody/298", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/8-riadny-kongres-sas-sulik/", "http://www.iness.sk/stranka/11512-Neocakavany-lider-pravice-tyzden.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:24.188713+00:00"}
{"id": "vr28190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28190", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ruská ekonomika a Rusko ako také je naozaj postavené na príjmoch, ktoré predovšetkým dostáva z predaja týchto surovín ako je ropa, ako je plyn. ...sú to miliardové príjmy, ktoré prichádzajú do rozpočtu.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že miliardové príjmy do rozpočtu Ruskej federácie pochádzajú najmä z nerastných surovín ako je ropa a zemný plyn. Podiel exportu týchto surovín na štátnom rozpočte bol už v roku 2001 54,8 % a neustále sa zvyšoval.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa e-polis.cz viac ako 70 % ropnej produkcie smeruje v súčasnosti na export, zvyšná časť sa spracúva priamo v krajine.Ruská federácia je vlastníkom najväčších rezerv zemného plynu na svete. V roku 2006 bolo Rusko najväčším producentom zemného plynu ako i jeho najväčším exportérom.Gazprom, štátom spravovaný plynárenský monopol, má v rukách 93% ruských a takmer 1/3 svetových rezerv zemného plynu a riadi sieť plynovodov v krajine. Je zároveň najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu, daňové poplatky spoločnosti predstavujú okolo 25 % daňových príjmov federácie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že miliardové príjmy do rozpočtu Ruskej federácie pochádzajú najmä z nerastných surovín ako je ropa a zemný plyn. Podiel exportu týchto surovín na štátnom rozpočte bol už v roku 2001 54,8 % a neustále sa zvyšoval.Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa e-polis.cz viac ako 70 % ropnej produkcie smeruje v súčasnosti na export, zvyšná časť sa spracúva priamo v krajine.Ruská federácia je vlastníkom najväčších rezerv zemného plynu na svete. V roku 2006 bolo Rusko najväčším producentom zemného plynu ako i jeho najväčším exportérom.Gazprom, štátom spravovaný plynárenský monopol, má v rukách 93% ruských a takmer 1/3 svetových rezerv zemného plynu a riadi sieť plynovodov v krajine. Je zároveň najväčším prispievateľom do štátneho rozpočtu, daňové poplatky spoločnosti predstavujú okolo 25 % daňových príjmov federácie."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["e-polis.cz"], "url": ["http://www.e-polis.cz/ekonomie/198-ekonomicka-situacia-v-ruskej-federacii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:31.736845+00:00"}
{"id": "vr18342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18342", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Opravili sme rekordný počet bratislavských komunikácií, 250 kilometrov (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na brífingu vo februári 2018 oznámil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal plán rozsiahlych opráv bratislavských komunikácií. V roku 2018 sa má podľa Nesrovnala dohromady opraviť 100 km ciest za celkovú sumu 16 miliónov eur. \"To je ako keby sme opravili cestu Bratislava - Žilina\" , priblížil Nesrovnal v rozhovore pre Televíziu Markíza. Oproti roku 2017 to má znamenať dvojnásobný nárast počtu kilometrov opravených ciest; 50 km ciest bolo podľa slov súčasného primátora opravených aj v roku 2016. Zoznam všetkých plánovaných opráv je dostupný na webe mesta v Pláne opráv cestnej a pešej infraštruktúry na rok 2018 - avšak v ňom nie je uvedená dĺžka opravovaných komunikácii. Na brífingu začiatkom júla 2018 Nesrovnal uviedol, že \"doteraz sme opravili viac ako 60 kilometrov jazdných pruhov, čaká nás zvyšných 40\". Z verejne dostupných zdrojov nie je možné dohľadať údaje o opravených komunikáciách za rok 2015 a 2014. Keďže v prípade sú dostupné len vyhlásenia Nesrovnala a nie oficiálne dokumenty potvrdzujúce počet opravených komunikácii, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na brífingu vo februári 2018 oznámil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal plán rozsiahlych opráv bratislavských komunikácií. V roku 2018 sa má podľa Nesrovnala dohromady opraviť 100 km ciest za celkovú sumu 16 miliónov eur. \"To je ako keby sme opravili cestu Bratislava - Žilina\" , priblížil Nesrovnal v rozhovore pre Televíziu Markíza. Oproti roku 2017 to má znamenať dvojnásobný nárast počtu kilometrov opravených ciest; 50 km ciest bolo podľa slov súčasného primátora opravených aj v roku 2016. Zoznam všetkých plánovaných opráv je dostupný na webe mesta v Pláne opráv cestnej a pešej infraštruktúry na rok 2018 - avšak v ňom nie je uvedená dĺžka opravovaných komunikácii. Na brífingu začiatkom júla 2018 Nesrovnal uviedol, že \"doteraz sme opravili viac ako 60 kilometrov jazdných pruhov, čaká nás zvyšných 40\". Z verejne dostupných zdrojov nie je možné dohľadať údaje o opravených komunikáciách za rok 2015 a 2014. Keďže v prípade sú dostupné len vyhlásenia Nesrovnala a nie oficiálne dokumenty potvrdzujúce počet opravených komunikácii, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["februári 2018", "priblížil", "webe mesta", "júla 2018"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1695020-bratislava-zazije-masivnu-opravu-ciest-za-16-milionov-zacina-sa-na-bajkalskej-mapa", "http://videoarchiv.markiza.sk/video/160dccaf-a25b-489f-a04c-a88ec15c7fd7/opravy-ciest-v-bratislave", "https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Plan%20oprav%20ciest%202018-1.pdf", "https://bratislava.dnes24.sk/mesto-uz-opravilo-60-km-ciest-rekonstrukcie-idu-podla-harmonogramu-na-rade-su-dalsie-ulice-303870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:07.986351+00:00"}
{"id": "vr30199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30199", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ďalší významný ukazovateľ je inflácia, teda to zdražovanie, ktoré bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico už v minulosti odkazoval na negatívne dopady vládneho balíčku v súvislosti so zvyšovaním HDP a odkazoval sa priamo na štúdiu ministerstva financií, ktorá to mala dokazovať. Vzhľadom na tento fakt a na absenciu iných analýz využívame na overenie tohoto výroku práve spomínanú štúdiu ministerstva financií. Ako ukazujú obe analýzy MF SR, k inflácií významnou mierou prispeli najmä vonkajšie faktory ako rast cien potravín a ropy a to vo významnejšej role ako celkový vládny balíček, v ktorom sú započítané mimo DPH aj spotrebné dane a poplatky. Vývojom inflácie sa čiastočne zaoberajú dva komentáre z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR. Prvým z nich je Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. Druhou z nich je Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy z júna 2011 (str. 4, .pdf). Prvý komentár:\n\nPrognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%. Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b. , spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b. Druhý komentár:\n\nPrognóza inflácie (CPI) sa v roku 2011 zvyšuje na úroveň 4,1% predovšetkým v dôsledku vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššie ceny ropy, ktoré spôsobili plánované zvýšenia cien plynu (6,9%) a tepla (6%) od júla 2011. Za predpokladu stabilného vývoja vonkajšieho prostredia (predpoklad ropy, kurzu EUR/USD a svetových cien potravín z februára 2011) by došlo k úprave inflácie smerom nahor len o 0,1 p.b. z 3,5% na 3,6%. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, odhad dopadu vládneho balička na ceny zostal v nezmenenej výške 0,9 p.b. . Zvyšujeme príspevok rastu cien potravín o 0,1 p.b. vzhľadom na vývoj svetových cien FAO. Rozhodujúcou zmenou je však iný eurový vývoj ropy, ktorá zvyšuje náš odhad inflácie až o 0,5 p.b. (vyššia cena plynu, tepla a pohonných hmôt). Z toho samotný neštandardný júlový nárast cien plynu a tepla zvýši priemernú infláciu o 0,2 p.b. v roku 2011 a o 0,3 p.b. v roku 2012. Ak doslovne vykladáme výrok R. Fica, že zdražovanie bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH (slovo predovšetkým značí viac ako 50% zvýšenia inflácie je spôsobené zvýšením DPH), tak jeho výrok musíme pokladať za nepravdivý (okrem DPH na infláciu pôsobili aj iné opatrenia vládneho balíčka. Analýzy uvádzajú, že z 0,9 p.b., ktorým sa vládny balíček podieľal na tvorbe inflácie, DPH zvýšila infláciu iba o 0,4 p.b. z celkového odhadu, 4,1%).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico už v minulosti odkazoval na negatívne dopady vládneho balíčku v súvislosti so zvyšovaním HDP a odkazoval sa priamo na štúdiu ministerstva financií, ktorá to mala dokazovať. Vzhľadom na tento fakt a na absenciu iných analýz využívame na overenie tohoto výroku práve spomínanú štúdiu ministerstva financií. Ako ukazujú obe analýzy MF SR, k inflácií významnou mierou prispeli najmä vonkajšie faktory ako rast cien potravín a ropy a to vo významnejšej role ako celkový vládny balíček, v ktorom sú započítané mimo DPH aj spotrebné dane a poplatky. Vývojom inflácie sa čiastočne zaoberajú dva komentáre z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR. Prvým z nich je Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. Druhou z nich je Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy z júna 2011 (str. 4, .pdf). Prvý komentár:", "Prognóza inflácie (HICP) sa v roku 2011 mierne znížila na úroveň 3,4% (pri použití CPI 3,5%, pozn.) v dôsledku nižších rastov regulovaných cien ako sa predpokladalo v septembrovej prognóze a nezavedenia vyššej spotrebnej dane z piva. Miera inflácie sa v priebehu roka 2010 zvyšovala iba mierne. K výraznejšiemu rastu inflácie by malo prísť v úvode roka 2011, kedy sa prejavia vyššie ceny energií, zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zrušenie daňového zvýhodnenie pre biopalivá, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok. Výrazný rast svetových cien potravín podľa FAO - World food price index v závere roka 2010 a historické maximá indexu z januára 2011 indikujú rast cien potravín aj v úvode roka 2011. Predpokladáme, že medziročný rast cien potravín by v roku 2011 mohol dosiahnuť z časti aj vďaka bázickému efektu lacných potravín v úvode roka 2010 hodnotu 6,1%. Zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení by sa malo premietnuť do zvýšenia cien tovarov a služieb v roku 2011 príspevkom v celkovej výške 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b. , spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,5 p.b. Druhý komentár:", "Prognóza inflácie (CPI) sa v roku 2011 zvyšuje na úroveň 4,1% predovšetkým v dôsledku vonkajších faktorov ako rast cien potravín na svetových trhoch a vyššie ceny ropy, ktoré spôsobili plánované zvýšenia cien plynu (6,9%) a tepla (6%) od júla 2011. Za predpokladu stabilného vývoja vonkajšieho prostredia (predpoklad ropy, kurzu EUR/USD a svetových cien potravín z februára 2011) by došlo k úprave inflácie smerom nahor len o 0,1 p.b. z 3,5% na 3,6%. Ako ukazuje nasledujúca tabuľka, odhad dopadu vládneho balička na ceny zostal v nezmenenej výške 0,9 p.b. . Zvyšujeme príspevok rastu cien potravín o 0,1 p.b. vzhľadom na vývoj svetových cien FAO. Rozhodujúcou zmenou je však iný eurový vývoj ropy, ktorá zvyšuje náš odhad inflácie až o 0,5 p.b. (vyššia cena plynu, tepla a pohonných hmôt). Z toho samotný neštandardný júlový nárast cien plynu a tepla zvýši priemernú infláciu o 0,2 p.b. v roku 2011 a o 0,3 p.b. v roku 2012. Ak doslovne vykladáme výrok R. Fica, že zdražovanie bolo spôsobené predovšetkým zvýšením DPH (slovo predovšetkým značí viac ako 50% zvýšenia inflácie je spôsobené zvýšením DPH), tak jeho výrok musíme pokladať za nepravdivý (okrem DPH na infláciu pôsobili aj iné opatrenia vládneho balíčka. Analýzy uvádzajú, že z 0,9 p.b., ktorým sa vládny balíček podieľal na tvorbe inflácie, DPH zvýšila infláciu iba o 0,4 p.b. z celkového odhadu, 4,1%)."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["odkazoval sa", "Aktuálna makroekonomická prognóza", "Životná úroveň zrejme stúpne napriek poklesu reálnej mzdy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/198/pavol-hrusovsky-vs-robert-fico", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7935"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:01.130692+00:00"}
{"id": "vr25623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25623", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tá podpora (vstupu do Európskej únie, pozn.) bola, Maroš oprav ma, bola skoro 80 percent.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurobarometra bola podpora vstupu do EÚ pred referendom na úrovni 80% v januári, v marci sa toto číslo ešte zvýšilo na 82% resp 83% (v závislosti od prieskumu). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Eurobarometer , 11. apríla 2003 (pdf.): \"The proportion of those supporting EU accession has increased slightly from 80% in January to 82% in March.\" Eurobarometer , 4. apríla 2003 (pdf.): \"Among the voters, 83 percent do support EU membership, whereas 12.8 percent intent to vote \"no\".\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurobarometra bola podpora vstupu do EÚ pred referendom na úrovni 80% v januári, v marci sa toto číslo ešte zvýšilo na 82% resp 83% (v závislosti od prieskumu). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Eurobarometer , 11. apríla 2003 (pdf.): \"The proportion of those supporting EU accession has increased slightly from 80% in January to 82% in March.\" Eurobarometer , 4. apríla 2003 (pdf.): \"Among the voters, 83 percent do support EU membership, whereas 12.8 percent intent to vote \"no\".\""], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Eurobarometer"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/cceb/pre_referendum_110403_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/cceb/pre_referendum_040403_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:36.270663+00:00"}
{"id": "vr18331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18331", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Vlastníme až stovky hektárov v dvoch  oblastiach, Kočišská a Medziháj.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prostredníctvom webového portálu Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ktorý zabezpečuje Úrad geodézie kartografie a katastra SR, sme vyhľadali obe oblasti. V oblasti Kočišská sme vytýčili úsek, v ktorom mesto Trnava vlastní viac ako 100 hektárov pôdy. Stačí ak prostredníctvom tohto linku v danej oblasti kliknete na ľubovoľný pozemok a objavia sa informácie o jeho vlastníkovi.To isté platí aj pre oblasť Medziháj , kde má mesto vo vlastníctve ešte viac hektárov pôdy, resp. väčšie pozemky vo výmere nad 250 hektárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prostredníctvom webového portálu Základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, ktorý zabezpečuje Úrad geodézie kartografie a katastra SR, sme vyhľadali obe oblasti. V oblasti Kočišská sme vytýčili úsek, v ktorom mesto Trnava vlastní viac ako 100 hektárov pôdy. Stačí ak prostredníctvom tohto linku v danej oblasti kliknete na ľubovoľný pozemok a objavia sa informácie o jeho vlastníkovi.To isté platí aj pre oblasť Medziháj , kde má mesto vo vlastníctve ešte viac hektárov pôdy, resp. väčšie pozemky vo výmere nad 250 hektárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["portálu", "linku", "Medziháj"], "url": ["https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/?bm=zbgis&z=8&c=17.415132,48.915652", "https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=15&c=17.536785,48.358690&it=polygon&dt=-#/identifikacia", "https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=14&c=17.511782,48.373019&it=polygon&dt=-#/identifikacia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:11.195609+00:00"}
{"id": "vr36729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36729", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Znižujeme stavy úradníkov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 9. júla odišlo z inštitúcie po personálnom audite 203 zamestnancov, tvrdí Úradu vlády SR. K 1. januáru 2011 tam zostáva pracovať 368 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Od 9. júla odišlo z inštitúcie po personálnom audite 203 zamestnancov, tvrdí Úradu vlády SR. K 1. januáru 2011 tam zostáva pracovať 368 zamestnancov."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Úradu vlády", "v septembri bolo prepustených", "pokračuje"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/radicovej-urad-usporil-takmer-pat-mi/275813-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5571941/statna-sprava-prepustila-uz-takmer-3000-uradnikov.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49256580-uradnici-dostavaju-tisicove-odstupne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:06.760971+00:00"}
{"id": "vr33490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33490", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je inflácia, to znamená rast cien, niekde na úrovni okolo 2%, čo úplne zodpovedá priemeru Európskej únie.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inflácia na Slovensku podľa Eurostatu dosiahla vo februári 2,2 % , teda približne 2 % , ako hovorí Robert Fico. Priemer miery inflácie krajín Európskej únie v tomto mesiaci je 2,0 % , celková miera inflácie krajín eurozóny bola na úrovni 1,8%. Robert Fico uvádza presné aktuálne údaje o miere inflácie na Slovensku a v EÚ. V marci 2013 dokonca pre Eurozónu podľa najnovšej správy Eurostatu (.pdf) klesla na 1,7 % . Počas posledného roku má miera inflácie klesajúcu tendenciu: Mesiac 4/2012 5/2012 6/2012 7/2012 8/2012 9/2012 10/2012 11/2012 12/2012 1/2013 2/2013 Slovensko 3,7 3,4 3,7 3,8 3,8 3,8 3,9 3,5 3,4 2,5 2,2 Európska únia 2,7 2,6 2,5 2,5 2,7 2,7 2,6 2,4 2,3 2,1 2,0 Eurozóna 2,6 2,4 2,4 2,4 2,6 2,6 2,5 2,2 2,2 2,0 1,8 Podľa Štatistického úradu (.pdf) SR bola miera inflácie v roku 2012 3,6%. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Inflácia na Slovensku podľa Eurostatu dosiahla vo februári 2,2 % , teda približne 2 % , ako hovorí Robert Fico. Priemer miery inflácie krajín Európskej únie v tomto mesiaci je 2,0 % , celková miera inflácie krajín eurozóny bola na úrovni 1,8%. Robert Fico uvádza presné aktuálne údaje o miere inflácie na Slovensku a v EÚ. V marci 2013 dokonca pre Eurozónu podľa najnovšej správy Eurostatu (.pdf) klesla na 1,7 % . Počas posledného roku má miera inflácie klesajúcu tendenciu: Mesiac 4/2012 5/2012 6/2012 7/2012 8/2012 9/2012 10/2012 11/2012 12/2012 1/2013 2/2013 Slovensko 3,7 3,4 3,7 3,8 3,8 3,8 3,9 3,5 3,4 2,5 2,2 Európska únia 2,7 2,6 2,5 2,5 2,7 2,7 2,6 2,4 2,3 2,1 2,0 Eurozóna 2,6 2,4 2,4 2,4 2,6 2,6 2,5 2,2 2,2 2,0 1,8 Podľa Štatistického úradu (.pdf) SR bola miera inflácie v roku 2012 3,6%. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "správy Eurostatu", "Štatistického úradu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teicp000&tableSelection=3", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03042013-AP/EN/2-03042013-AP-EN.PDF", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/Informacny_servis/inflacia2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:53.328308+00:00"}
{"id": "vr35652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35652", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale v prípade DPH, dnes to pán Konštiak povedal, že podľa neho ten dopad bude úplne minimálny a väčšinou sa to vôbec nepremietne, pretože ta konkurencia je veľká a jednoducho to jedno percento sa nemusí vôbec premietnuť do cien, čo neznamená, že do žiadnej z tých cien.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Konštiak ďalej v O5M12 povedal: Pretože keď si zoberiete, cenovú vojnu, ktorá už druhý je na Slovensku, to znamená zdravá konkurencia domácich a zahraničných firiem, ktorá vplýva na znižovanie cien. Dôkazom toho je, že to najcitlivejšie ceny potravín v minulom roku klesli o vyše 4% a v tomto roku je to podobne, to znamená, že sme druhý rok zaznamenávame defláciu v potravinách, tak ten nárast cien 1% nebude taký bolestivý ako so o ňom rozpráva.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Konštiak ďalej v O5M12 povedal: Pretože keď si zoberiete, cenovú vojnu, ktorá už druhý je na Slovensku, to znamená zdravá konkurencia domácich a zahraničných firiem, ktorá vplýva na znižovanie cien. Dôkazom toho je, že to najcitlivejšie ceny potravín v minulom roku klesli o vyše 4% a v tomto roku je to podobne, to znamená, že sme druhý rok zaznamenávame defláciu v potravinách, tak ten nárast cien 1% nebude taký bolestivý ako so o ňom rozpráva."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:32.752026+00:00"}
{"id": "vr37593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37593", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Po privatizácii energetických blokov či to boli elektrárne, distribučné sústavy a či to boli plynárne došlo v niektorých prípadoch až k 400 % nárastu cien, čiže toto je prvý dôvod, prečo sú u nás tak vysoké ceny.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Opäť nevieme, ktoré ceny má eximinister na mysli, koncové alebo výrobné ceny. Navyše sa k tomu pridáva fakt, že hovorí o plynárňach, elektrárňach avšak nakoniec svoj výrok zužuje len na \"niektoré prípady\" . Takéto široké spektrum cien navyše v rôznych časových obdobiach, v obmedzenom čase nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Opäť nevieme, ktoré ceny má eximinister na mysli, koncové alebo výrobné ceny. Navyše sa k tomu pridáva fakt, že hovorí o plynárňach, elektrárňach avšak nakoniec svoj výrok zužuje len na \"niektoré prípady\" . Takéto široké spektrum cien navyše v rôznych časových obdobiach, v obmedzenom čase nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:24.250642+00:00"}
{"id": "vr31149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31149", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No ja som sa pani redaktorka poslaneckého prieskumu (vo Finančnej správe pozn.) nielenže zúčastnil, ale ja som ho priamo inicioval.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte pred schválením poslaneckého prieskumu výborom pre financie a rozpočet to boli stovky pracovníkov finančnej správy, ktorí poukazovali na nefunkčnosť informačného systému. O deň skôr 14. februára 2012 poukázali na problémy aj poslanci SAS medzi ktorými bol aj J. Kollár a ktorý vyjadril obavy nad nefunkčnosťou systému. J. Kollár ako predseda výboru pre financie a rozpočet pre vážnosť situácie zvolal na štvrtok (16. februára) mimoriadne rokovanie finančného výboru, ktorého sa mal zúčastniť minister financií, zástupcovia daňovej správy a nespokojných zamestnancov. Poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Bratislave 16. februára jednohlasne schválili členovia výboru NR SR pre financie a rozpočet. Predseda výboru J. Kollár konštatoval: \"Výbor žiada vedúceho Úradu vlády SR, aby vykonal okamžitú kontrolu vo Finančnej správe SR.\" U uvedeného možno vyvodiť záver, že J. Kollár bol jedným z iniciátorov poslaneckého prieskumu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ešte pred schválením poslaneckého prieskumu výborom pre financie a rozpočet to boli stovky pracovníkov finančnej správy, ktorí poukazovali na nefunkčnosť informačného systému. O deň skôr 14. februára 2012 poukázali na problémy aj poslanci SAS medzi ktorými bol aj J. Kollár a ktorý vyjadril obavy nad nefunkčnosťou systému. J. Kollár ako predseda výboru pre financie a rozpočet pre vážnosť situácie zvolal na štvrtok (16. februára) mimoriadne rokovanie finančného výboru, ktorého sa mal zúčastniť minister financií, zástupcovia daňovej správy a nespokojných zamestnancov. Poslanecký prieskum na Daňovom úrade v Bratislave 16. februára jednohlasne schválili členovia výboru NR SR pre financie a rozpočet. Predseda výboru J. Kollár konštatoval: \"Výbor žiada vedúceho Úradu vlády SR, aby vykonal okamžitú kontrolu vo Finančnej správe SR.\" U uvedeného možno vyvodiť záver, že J. Kollár bol jedným z iniciátorov poslaneckého prieskumu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["poukazovali", "zvolal", "schválili"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54724370-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy", "http://ekonomika.sme.sk/c/6259369/kollar-financna-sprava-sa-nachadza-v-chaose.html", "http://www.ta3.com/clanok/9742/cinnost-financnej-spravy-preveri-poslanecky-prieskum-nku-aj-urad-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:21.471547+00:00"}
{"id": "vr29516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29516", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Reforma vymožiteľnosti práva: v NR SR bola schválená jedna z najväčších právnych reforiem od vzniku SR – rekodifikácia civilného práva procesného, ktorá vytvorí predpoklady pre efektívnejšie, rýchlejšie a spravodlivejšie súdne konanie.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda skutočne ešte v decembri 2014 schválila najväčšie právne reformy od vzniku Slovenska. Konkrétne sa jedná o vládne návrhy zákonov na zmenu Správneho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Všetky návrhy sa týkajú civilného práva. NR SR však tieto zákony ešte neschválila, na schôdzi so začiatkom 5. mája budú všetky ešte len v druhom čítaní (pod číslom tlače 1333, 1334 a 1335). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda skutočne ešte v decembri 2014 schválila najväčšie právne reformy od vzniku Slovenska. Konkrétne sa jedná o vládne návrhy zákonov na zmenu Správneho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku. Všetky návrhy sa týkajú civilného práva. NR SR však tieto zákony ešte neschválila, na schôdzi so začiatkom 5. mája budú všetky ešte len v druhom čítaní (pod číslom tlače 1333, 1334 a 1335). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "čítaní", "platnosti"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339804-vlada-schvalila-navrh-najvacsich-pravnych-reforiem-od-vzniku-sr/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=321#current", "http://www.teraz.sk/slovensko/rekodifikacia-civilneho-prava-vlada/111037-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:02.149302+00:00"}
{"id": "45562", "numeric_id": 45562, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45562", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Aktuálne, keď som odchádzal z ministerstva pred 20 minútami (14.5.2020, pozn.), tak to bolo vyše 106.000.000 EUR (ekonomická pomoc štátu občanom pre koronakrízu - pozn.), my to priebežne si napočítavame a zhruba tak 1-2 razy do týždňa zverejňujeme ten objem pomoci.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v rámci tzv. Prvej pomoci (slovenskej verzie nástroja Kurzarbeit) vyplatilo k 15. máju (dňu nahrávania relácie) 31 800 532,13 eur. „ V ďalších cca 74,5 miliónoch je zahrnutá pandemická PN a OČR, predĺžená podpora v nezamestnanosti, predĺžený rodičovský príspevok, odpustenie odvodov na sociálne poistenie, humanitárna pomoc občanom a právnickým osobám, pomoc v hmotnej núdzi. Ide o už vyplatenú, ale aj plánovanú pomoc,” dodal rezort. Spolu tak štát firmám, podnikateľom a zamestnancom v súvislosti s pandémiou k 15. máju vyplatil 106 300 532,13 eur. Aktuálne čísla ministerstvo pravidelne zverejňuje na svojom webe. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v rámci tzv. Prvej pomoci (slovenskej verzie nástroja Kurzarbeit) vyplatilo k 15. máju (dňu nahrávania relácie) 31 800 532,13 eur. „ V ďalších cca 74,5 miliónoch je zahrnutá pandemická PN a OČR, predĺžená podpora v nezamestnanosti, predĺžený rodičovský príspevok, odpustenie odvodov na sociálne poistenie, humanitárna pomoc občanom a právnickým osobám, pomoc v hmotnej núdzi. Ide o už vyplatenú, ale aj plánovanú pomoc,” dodal rezort. Spolu tak štát firmám, podnikateľom a zamestnancom v súvislosti s pandémiou k 15. máju vyplatil 106 300 532,13 eur. Aktuálne čísla ministerstvo pravidelne zverejňuje na svojom webe. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["zverejňuje"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:01.165894+00:00"}
{"id": "vr17936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17936", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Prinášame teraz obedy pre deti v základných školách, prinášame teraz zdvojnásobenie aj vianočného príspevku...", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 5. júna 2018 predstavil Robert Fico tri sociálne opatrenia, ktoré chce strana SMER-SD presadiť v roku 2019. Prvým z týchto opatrení je stravné zadarmo pre deti v poslednom ročníku materských škôl a pre deti na základných školách. Opatrenie je naplánované na začiatok roka 2019 a malo by stáť 106 miliónov eur. Ďalším zo sociálnych opatrení je zdvojnásobenie vianočného príspevku pre poberateľov nižších dôchodkov, pričom dvojnásobná výška vianočného príspevku by sa mala zaviesť od decembra 2019. Zdvojnásobenie sumy vianočných príspevkov má štát stáť 75 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 5. júna 2018 predstavil Robert Fico tri sociálne opatrenia, ktoré chce strana SMER-SD presadiť v roku 2019. Prvým z týchto opatrení je stravné zadarmo pre deti v poslednom ročníku materských škôl a pre deti na základných školách. Opatrenie je naplánované na začiatok roka 2019 a malo by stáť 106 miliónov eur. Ďalším zo sociálnych opatrení je zdvojnásobenie vianočného príspevku pre poberateľov nižších dôchodkov, pričom dvojnásobná výška vianočného príspevku by sa mala zaviesť od decembra 2019. Zdvojnásobenie sumy vianočných príspevkov má štát stáť 75 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["predstavil"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1757505-fico-predstavil-tri-nove-socialne-opatrenia-stat-to-bude-vyse-sto-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:32.069430+00:00"}
{"id": "48372", "numeric_id": 48372, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48372", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Potom ste boli v Amerike, nakupovali ste F-16, nakupovali ste tieto systémy, kupovali ste Black Hawky, dokonca za fotku s Obamom ste sem doniesli 10 tých najťažších teroristov z Guantánama, týmto sa ohrozuje bezpečnosť Slovenska, pán Fico.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Druhá vláda Roberta Fica a vláda Petra Pellegriniho Slovensko schválili kúpu deviatich vrtuľníkov UH-60M Black Hawk a 14 stíhačiek F-16 Block 70/72. Slovensko prijalo osem väzňov zo zariadenia v Guantáname a to na základe dohody s vládou USA, prví väzni prišli na Slovensko v roku 2010. Išlo však o osoby, ktoré neboli podozrivé či obvinené z trestného činu terorizmu. Slovensko pritom nebolo jedinou krajinou, do ktorej USA väzňov premiestnilo, Barack Obama prijal Roberta Fica v roku 2013, teda 3 roky potom, čo Slovensko dohodu uzavrelo. Spájanie týchto dvoch udalostí hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nMinisterstvo obrany SR v roku 2015 obstaralo deväť vrtuľníkov typu UH-60M Black Hawk. V tom čase ministerstvo viedol nominant strany SMER-SD, Martin Glváč. Postup rezortu obrany bol kritizovaný pre nedostatočnú transparentnosť, keďže ministerstvo nevyhlásilo otvorenú súťaž.\n\nV roku 2018 rezort obrany pod vedením nominanta SNS Petra Gajdoša schválil nákup 14 stíhačiek typu F-16 Block 70/72, vyrobených americkou spoločnosťou Lockheed Martin. O spôsobe obstarania stíhačiek prejavil pochybnosti Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), keďže ministerstvo obrany malo niektoré náležitosti týkajúce sa tejto kúpy tajiť. Pochybnosti vtedy ÚVO nezistil a vec postúpil Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ). Ten v analýze z júna 2021 zhodnotil, že nákup nebol opodstatnený.\n\nPodľa tlačovej správy rezortu obrany USA, Slovensko v roku 2009 s USA vytvorilo vzájomnú dohodu o prevzatí niekoľkých väzňov z amerického väzenského tábora v Guantáname. Táto bola súčasťou širšieho rámca transatlantickej spolupráce , v rámci ktorej Spojené štáty presídlili do európskych krajín istý počet väzňov. Na územie Slovenska prišli prví väzni v januári 2010. V najbližších rokoch SR postupne prijala celkovo osem bývalých väzňov.\n\nV roku 2014, pri príležitosti prijatia posledných dvoch z nich sa hovorca Ministerstva vnútra SR Peter Lazarov vyjadril nasledovne: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre Slovensko nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko.” TASR upresňuje , že: „podľa amerického denníka New York Times uniknuté spisy týchto troch väzňov ukazujú, že armáda USA najneskôr v roku 2003 dospela k záveru, že nie sú spojení s al-Káidou ani s niektorým z lídrov Talibanu.“ V spojitosti s týmito osobami je preto označenie „najťažší teroristi“ nesprávne.\n\nVtedajšieho predsedu vlády SR Roberta Fica prijal Barack Obama v novembri 2013. Obsah stretnutia bol zameraný na širšiu bezpečnostnú spoluprácu SR s USA.\n\nDohody o spolupráci v rámci prevzatia väzňov zo zariadenia v Guantáname USA uzatvorilo aj s mnohými inými európskymi štátmi. Nie je náležité hodnotiť prijatie väzňov Slovenskom ako splatenie osobných záväzkov vtedajšieho premiéra SR voči americkému prezidentovi, resp. vláde. Spájať návštevu Roberta Fica s prijatím väzňov je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Druhá vláda Roberta Fica a vláda Petra Pellegriniho Slovensko schválili kúpu deviatich vrtuľníkov UH-60M Black Hawk a 14 stíhačiek F-16 Block 70/72. Slovensko prijalo osem väzňov zo zariadenia v Guantáname a to na základe dohody s vládou USA, prví väzni prišli na Slovensko v roku 2010. Išlo však o osoby, ktoré neboli podozrivé či obvinené z trestného činu terorizmu. Slovensko pritom nebolo jedinou krajinou, do ktorej USA väzňov premiestnilo, Barack Obama prijal Roberta Fica v roku 2013, teda 3 roky potom, čo Slovensko dohodu uzavrelo. Spájanie týchto dvoch udalostí hodnotíme ako zavádzajúce.", "Ministerstvo obrany SR v roku 2015 obstaralo deväť vrtuľníkov typu UH-60M Black Hawk. V tom čase ministerstvo viedol nominant strany SMER-SD, Martin Glváč. Postup rezortu obrany bol kritizovaný pre nedostatočnú transparentnosť, keďže ministerstvo nevyhlásilo otvorenú súťaž.", "V roku 2018 rezort obrany pod vedením nominanta SNS Petra Gajdoša schválil nákup 14 stíhačiek typu F-16 Block 70/72, vyrobených americkou spoločnosťou Lockheed Martin. O spôsobe obstarania stíhačiek prejavil pochybnosti Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), keďže ministerstvo obrany malo niektoré náležitosti týkajúce sa tejto kúpy tajiť. Pochybnosti vtedy ÚVO nezistil a vec postúpil Najvyššiemu kontrolnému úradu (NKÚ). Ten v analýze z júna 2021 zhodnotil, že nákup nebol opodstatnený.", "Podľa tlačovej správy rezortu obrany USA, Slovensko v roku 2009 s USA vytvorilo vzájomnú dohodu o prevzatí niekoľkých väzňov z amerického väzenského tábora v Guantáname. Táto bola súčasťou širšieho rámca transatlantickej spolupráce , v rámci ktorej Spojené štáty presídlili do európskych krajín istý počet väzňov. Na územie Slovenska prišli prví väzni v januári 2010. V najbližších rokoch SR postupne prijala celkovo osem bývalých väzňov.", "V roku 2014, pri príležitosti prijatia posledných dvoch z nich sa hovorca Ministerstva vnútra SR Peter Lazarov vyjadril nasledovne: „Tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre Slovensko nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko.” TASR upresňuje , že: „podľa amerického denníka New York Times uniknuté spisy týchto troch väzňov ukazujú, že armáda USA najneskôr v roku 2003 dospela k záveru, že nie sú spojení s al-Káidou ani s niektorým z lídrov Talibanu.“ V spojitosti s týmito osobami je preto označenie „najťažší teroristi“ nesprávne.", "Vtedajšieho predsedu vlády SR Roberta Fica prijal Barack Obama v novembri 2013. Obsah stretnutia bol zameraný na širšiu bezpečnostnú spoluprácu SR s USA.", "Dohody o spolupráci v rámci prevzatia väzňov zo zariadenia v Guantáname USA uzatvorilo aj s mnohými inými európskymi štátmi. Nie je náležité hodnotiť prijatie väzňov Slovenskom ako splatenie osobných záväzkov vtedajšieho premiéra SR voči americkému prezidentovi, resp. vláde. Spájať návštevu Roberta Fica s prijatím väzňov je zavádzajúce."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["obstaralo", "kritizovaný", "nevyhlásilo", "schválil", "prejavil", "analýze", "tlačovej správy", "spolupráce", "vyjadril", "upresňuje", "prijal"], "url": ["https://www.dsca.mil/press-media/major-arms-sales/slovakia-uh-60m-black-hawk-helicopters", "https://domov.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html", "https://e.dennikn.sk/116575/slovensko-kupi-americke-vrtulniky-za-235-milionov/", "https://www.vlada.gov.sk//slovensko-podpisalo-kontrakty-na-nakup-stihaciek-f-16/", "https://www.uvo.gov.sk/uvod/aktualne-temy-2a8.html?id=891", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/1460168/Nakup_F-16_analyza_NKU.pdf", "https://www.justice.gov/opa/pr/united-states-transfers-three-guantanamo-bay-detainees-slovakia", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-6-2009-0045_SK.html", "https://domov.sme.sk/c/7505829/usa-poslali-dvoch-vaznov-z-guantanama-na-slovensko.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/slovensko-ujgurovia-prijatie-guantanamo/69273-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk//predsedu-vlady-sr-roberta-fica-prijal-v-bielom-dome-vo-washingtone-americky-prezident-barack-obama/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:57.737494+00:00"}
{"id": "vr14266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14266", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Dostali sme sa do situácie, že na drvivej väčšine škôl sa bude normálne učiť (počas štrajku, pozn.)", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva je na Slovensku skoro 7000 školských zariadení , ktoré by sa mohli zapojiť do štrajku. Počítali sme do toho aj materské školy, špeciálne školy, zuš-ky a ďalšie zariadenia, ktoré vykonávajú pedagogickú činnosť a môžu sa zapojiť do štrajku. Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov je do štrajku zapojených 11 839 učiteľov z 763 škôl. Z toho vyplýva, že z niektorých škôl sa zapojili len jednotlivci. Podľa informácií TASR bolo 25. januára zavretých 301 škôl. Ostatné školy fungovali v provizórnom režime. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže počet škôl zapojených do štrajku je minimálny.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva je na Slovensku skoro 7000 školských zariadení , ktoré by sa mohli zapojiť do štrajku. Počítali sme do toho aj materské školy, špeciálne školy, zuš-ky a ďalšie zariadenia, ktoré vykonávajú pedagogickú činnosť a môžu sa zapojiť do štrajku. Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov je do štrajku zapojených 11 839 učiteľov z 763 škôl. Z toho vyplýva, že z niektorých škôl sa zapojili len jednotlivci. Podľa informácií TASR bolo 25. januára zavretých 301 škôl. Ostatné školy fungovali v provizórnom režime. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže počet škôl zapojených do štrajku je minimálny."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["7000 školských zariadení", "Iniciatívy slovenských učiteľov", "TASR"], "url": ["http://www.uips.sk/registre/zoznamy-skol-sz-v-exceli", "http://isu.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/cast-ucitelov-vstupila-do-strajku/178252-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:44.633246+00:00"}
{"id": "vr38884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38884", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A je fakt, je to číslo, ktoré sa nedá opomenúť, je ten, že táto vláda zadlžuje väčšou dynamikou, ako to bolo v čase svetovej finančnej krízy.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali, keď R.Fico v diskusnej relácii O 5 minút 12 (12.júna 2011), povedal: \"...prvý sľub, zastaviť zadlžovanie, nielenže ste ho nezastavili, vy ho prehlbujete to zadlžovanie, je ešte ďalej.\" Výrok sme označili na pravdivý, nakoľko je pravda, že výška verejného dlhu sa zvyšuje. S dynamikou rastu dlhu sa však dá polemizovať.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali, keď R.Fico v diskusnej relácii O 5 minút 12 (12.júna 2011), povedal: \"...prvý sľub, zastaviť zadlžovanie, nielenže ste ho nezastavili, vy ho prehlbujete to zadlžovanie, je ešte ďalej.\" Výrok sme označili na pravdivý, nakoľko je pravda, že výška verejného dlhu sa zvyšuje. S dynamikou rastu dlhu sa však dá polemizovať."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "INEKO", "Peter Goliaš, INEKO"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=zadl%C5%BEovanie", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:11.187665+00:00"}
{"id": "46238", "numeric_id": 46238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46238", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "A plus je k tomu informácia predsedníčky senátu, predsedu špeciálneho trestného súdu, že tie informácie, ktoré zazneli sú ešte nepravdivé, takže na jednej strane niekto šíri informácie, čo samo osebe nie je v poriadku, aké to hlasovanie bolo, pretože je tajné a na druhej strane sa tu vyjadruje predseda aj predsedníčka senátu, že ale to, čo znie verejnosťou je nepravdivé.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. á Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["DenníkN po vynesení oslobodzujúceho rozsudku pre Kočnera a Zsuzsovú vo veci objednávky vraždy Jána Kuciaka informoval o tom, ako hlasovali sudcovia v senáte. Podľa novín o nevine rozhodli Ivan Matel a Rastislav Stieranka, predsedníčka senátu Ružena Sabová mala byť proti. á Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala neskôr sprostredkoval vyjadrenie Sabovej, že hlasovanie sa neudialo tak, ako ho opísal DenníkN a informácie o ňom sú nepravdivé. Hlasovanie členov senátu je neverejnou informáciou. Podľa Trestného poriadku sú všetci prítomní povinní zachovať o obsahu hlasovania mlčanlivosť . Verejná nie je ani zápisnica o hlasovaní. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "mala", "neudialo", "mlčanlivosť", "zápisnica"], "url": ["https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1991881/kocnera-a-zsuzsovu-oslobodili-podla-sudu-nie-su-dokazy-ze-si-objednali-vrazdu-kuciaka/?ref=tit1", "https://www.aktuality.sk/clanok/820342/informacie-ako-sa-hlasovalo-v-senate-o-rozsudku-za-vrazdu-kuciaka-nie-su-pravdive/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-170", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901#paragraf-61.odsek-3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:16.465248+00:00"}
{"id": "vr31627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31627", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "... a teraz si pozreli iné voľby, ja neviem voľby napríklad županské, tak tam vyše 65 tisíc voličov som dostal len v Bratislave.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Frešo dosiahol vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov ako kandidát za predsedu bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009 presne 66 163 hlasov vo všetkých 18 bratislavských volebných obvodov. V týchto obvodoch sa nachádzajú nielen mestské časti Bratislavy, ale aj okolité obce. Nie je preto pravdou, že Pavol Frešo dosiahol v druhom kole vyše 65 tisíc hlasov len v Bratislave. V prvom kole vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov získal Pavol Frešo 41,29 % hlasov zo všetkých 18 volebných obvodov, čo predstavuje 42 794 hlasov. Jeho hlavný súper Vladimír Bajan dosiahol v prvom kole 29,49 % hlasov, približne 30 569 hlasov. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. Pavol Frešo získal v druhom kole 60,5 % hlasov zo všetkých 18 volebných obvodov, čo predstavuje 66 163 hlasov a tak porazil svojho hlavného súpera Vladimíra Bajana, ktorý dosiahol 39,49 % hlasov, približne 43 187 hlasov. Pavol Frešo síce dosiahol viac ako 65 tisíc hlasov ale nebolo to len v Bratislave ale aj po započítaní hlasov z okolitých obcí. Volebných obvodov pri voľbách do VUC bolo 18 , popis jednotlivých mestských častí a okolitých obcí spadajúcich pod konkrétny obvod nájdete tu - pod Bratislavu spadajú obvody 1 až 8. Štatistický úrad počet získaných hlasov pre jednotlivé obvody nezverejnil, vzhľadom na vyššie uvedené ich ale bude menej ako \"vyše 65 tisíc\". Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo dosiahol vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov ako kandidát za predsedu bratislavského samosprávneho kraja v roku 2009 presne 66 163 hlasov vo všetkých 18 bratislavských volebných obvodov. V týchto obvodoch sa nachádzajú nielen mestské časti Bratislavy, ale aj okolité obce. Nie je preto pravdou, že Pavol Frešo dosiahol v druhom kole vyše 65 tisíc hlasov len v Bratislave. V prvom kole vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov získal Pavol Frešo 41,29 % hlasov zo všetkých 18 volebných obvodov, čo predstavuje 42 794 hlasov. Jeho hlavný súper Vladimír Bajan dosiahol v prvom kole 29,49 % hlasov, približne 30 569 hlasov. Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. Pavol Frešo získal v druhom kole 60,5 % hlasov zo všetkých 18 volebných obvodov, čo predstavuje 66 163 hlasov a tak porazil svojho hlavného súpera Vladimíra Bajana, ktorý dosiahol 39,49 % hlasov, približne 43 187 hlasov. Pavol Frešo síce dosiahol viac ako 65 tisíc hlasov ale nebolo to len v Bratislave ale aj po započítaní hlasov z okolitých obcí. Volebných obvodov pri voľbách do VUC bolo 18 , popis jednotlivých mestských častí a okolitých obcí spadajúcich pod konkrétny obvod nájdete tu - pod Bratislavu spadajú obvody 1 až 8. Štatistický úrad počet získaných hlasov pre jednotlivé obvody nezverejnil, vzhľadom na vyššie uvedené ich ale bude menej ako \"vyše 65 tisíc\". Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["prvom kole", "druhom kole", "bolo 18", "mestských častí", "nájdete tu"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab7.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab2.jsp?lang=sk&kraj=1", "http://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=75053&p1=51337", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/zupne-volby/zoznam-volebnych-obvodov-pre-zupne-volby-2009.html?page_id=136769"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:38.562216+00:00"}
{"id": "vr32660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32660", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem povedať, že sme za rok a pol dali do výstavby 56 kilometrov ciest na základe kritérií.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010). V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km - D1 Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1 Jánovce - Jablonov 9,000 km - D1 Dubná Skala - Turany 16,450 km - D1 Fričovce - Svinia 11,217 km Len na doplnenie, úsek D1 Jánovce - Jablonov II. úsek 9,541 km je vo fáze prípravy. Taktiež je dôležité dodať, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s hotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany, 11. novembra 2011 bol položený základný kameň, čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác. Spolu za roky 2010 a 2011 je to 50,857 km diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5,210 km v polovičnom profile. Spolu 56,067 km diaľnic a rýchlostných ciest. J. Figeľ uvádza správne počet kilometrov, ktoré zahájila vláda I. Radičovej - 56 km.", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame výpočet diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré zahájila (sú v realizácií) vláda I. Radičovej (júla 2010). V roku 2010 bolo zahájených v plnom profile 14,190 km a v polovičnom profile 5,210 km diaľnic.- R4 Košice - Milhosť 14,190 km - D1 Jablonov - Studenec (druhý profil) 5,210 km V roku 2011 bolo zahájených v plnom profile 36,667 km diaľnic.- D1 Jánovce - Jablonov 9,000 km - D1 Dubná Skala - Turany 16,450 km - D1 Fričovce - Svinia 11,217 km Len na doplnenie, úsek D1 Jánovce - Jablonov II. úsek 9,541 km je vo fáze prípravy. Taktiež je dôležité dodať, že v úsekoch Dubná Skala - Turany a Fričovce - Svinia boli zmluvy s hotoviteľom podpísané koncom októbra resp. v novembri 2011. Čo sa týka úseku Dubná Skala - Turany, 11. novembra 2011 bol položený základný kameň, čo sa dá považovať za začiatok výstavby a stavebných prác. Podobný scenár nastal aj v prípade úseku Fričovce - Svinia, keď bol 24. novembra 2011 položený základný kameň, čo opäť považujeme za začiatok výstavby a stavebných prác. Spolu za roky 2010 a 2011 je to 50,857 km diaľnic a rýchlostných ciest v plnom profile a 5,210 km v polovičnom profile. Spolu 56,067 km diaľnic a rýchlostných ciest. J. Figeľ uvádza správne počet kilometrov, ktoré zahájila vláda I. Radičovej - 56 km."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zahájených", "zahájených", "bol položený", "položený"], "url": ["http://www.ndsas.sk/index/index.php", "http://www.ndsas.sk/index/index.php", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014-pjg-/sk_ekonomika.asp?c=A111124_205039_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:00.051672+00:00"}
{"id": "47390", "numeric_id": 47390, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47390", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Počkajte, nebola 6,3, zase vidíte, hráte sa tu na múdreho a neviete, 5,2% (dlhodobá udržateľnosť verejných financií 2020, pozn.).", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol začiatkom februára 2020 - teda pred vplyvom pandémie na verejné financie - ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni 5,4% HDP (nie 5,2%). Koncom februára - už po prepuknutí krízy - sa zvýšil na 6,7% HDP. (nie na 6,3%). Ladislav Kamenický a Igor Matovič sa pri údaji o februárovej udržateľnosti verejných financií navzájom spochybňovali, ani jeden z nich pritom neargumentoval presným číslom. Demagóg.SK oslovil oboch politikov so žiadosťou o vyjadrenie, pri ktorej mohli uviesť zdroj pre svoje čísla. Ani jeden z nich nereagoval. Preto pri týchto ich (dvoch) tvrdeniach Demagóg.SK neuplatňuje štandardnú toleranciu, do ktorej by sa údaj Ladislava Kamenického ešte zmestil, ale hodnotí jeho tvrdenie s ohľadom na výmenu s Igorom Matovičom ako už nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol začiatkom februára 2020 - teda pred vplyvom pandémie na verejné financie - ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni 5,4% HDP (nie 5,2%). Koncom februára - už po prepuknutí krízy - sa zvýšil na 6,7% HDP. (nie na 6,3%). Ladislav Kamenický a Igor Matovič sa pri údaji o februárovej udržateľnosti verejných financií navzájom spochybňovali, ani jeden z nich pritom neargumentoval presným číslom. Demagóg.SK oslovil oboch politikov so žiadosťou o vyjadrenie, pri ktorej mohli uviesť zdroj pre svoje čísla. Ani jeden z nich nereagoval. Preto pri týchto ich (dvoch) tvrdeniach Demagóg.SK neuplatňuje štandardnú toleranciu, do ktorej by sa údaj Ladislava Kamenického ešte zmestil, ale hodnotí jeho tvrdenie s ohľadom na výmenu s Igorom Matovičom ako už nepravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Hlavne-zavery-Sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-2021.pdf?fbclid=IwAR0RvaJKWdvO2BpesZbBv7H6496br0J74TiERD0OqN-64NkXyWSNcRwONN0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:11.316659+00:00"}
{"id": "vr31153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31153", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na druhej strane, trestnoprávny postih za čo i len jednorazové užitie marihuany je postavený na úroveň usmrtenia z nedbanlivosti či zneužitia tvrdých drog, pokiaľ ide o výšku trestu, pričom nebezpečnosť týchto konaní pre spoločnosť je omnoho vyššia.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 149 Trestného zákona sa Usmrtenie definuje nasledovne: (1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe. (3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy. (4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť. (5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb.", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 149 Trestného zákona sa Usmrtenie definuje nasledovne: (1) Kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, alebo b) na chránenej osobe. (3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na viacerých osobách preto, že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy. (4) Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potrestá, ak v súvislosti so svojím zamestnaním, povolaním, postavením alebo funkciou alebo ako vodič dopravného prostriedku spôsobí v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť. (5) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 4 spôsobí z nedbanlivosti smrť dvoch alebo viacerých osôb."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Trestného zákona"], "url": ["http://www.advokatkorch.sk/Trestny_zakon.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:22.380115+00:00"}
{"id": "vr32793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32793", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Za prvej Ficovej vlády začal pokles výberu DPH najmä v rokoch 2007 - 2008.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "I. Štefanec síce správne uvádza, že strata z výberu DPH zacala rást pocas prvej vlády Roberta Fica, no na druhej strane, nesprávne uvádza roky v ktorých mal byt pokles výberu DPH najvyšší. I. Štefanec pracuje so správnymi údajmi, no nesprávne ich interpretuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vyplýva to z analýzy Inštitútu financnej politiky. Celková strata príjmov, % z teoretickej DPH (s.19): Rok Celková strata príjmov v % z teoretickej DPH 2002 19,7 2003 15,2 2004 20,9 2005 18,2 2006 25,2 2007 29,5 2008 29,4 2009 35,4 2010 35,9 Z tabulky je zrejmé, že v rokoch 2006 až 2010 sa celková strata na DPH kontinuálne zvyšovala a v roku 2010 dosiahla maximálne hodnoty. Údaje za rok 2011 nie sú zverejnené. Strata príjmov z výberu DPH síce mierne vzrástla aj za vlády M. Dzurindu v roku 2004, no o rok neskôr opät klesla. I. Štefanec však nesprávne uvádza roky kedy môžeme hovorit o najväcšom poklese vo výber DPH. Najväcší pokles vo výbere DPH oproti predchádzajúcemu roku, nastal v rokoch 2006 (7 p.b.) a v roku 2009 (6 p.b.). Je potrebné dodat, že až od júla 2006 zacala fungovat prvá vlády R. Fica. Slovenský rozhlas vo svojom príspevku (15. marca 2012) uvádza k analýze Inštitútu financnej politiky Ministerstva financií SR, vyjadrenie J. Tótha: \"Pokial by sa úniky DPH dostali na úroven priemeru Európskej únie, vyzbieralo by sa viac ako miliarda eur navyše, co je 1,6 % HDP. Výber DPH sa podla zistení inštitútu prudko zhoršuje od roku 2006 . Ján Tóth: „Zatial co celková strata pri výbere DPH bola za roky 2000-2005 stabilne okolo 18 %, táto danová strata zacala relatívne prudko rást - až na úroven 36 % v roku 2010 (co predstavuje 2,3 mld. Eur, pozn.).“ Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec síce správne uvádza, že strata z výberu DPH zacala rást pocas prvej vlády Roberta Fica, no na druhej strane, nesprávne uvádza roky v ktorých mal byt pokles výberu DPH najvyšší. I. Štefanec pracuje so správnymi údajmi, no nesprávne ich interpretuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Vyplýva to z analýzy Inštitútu financnej politiky. Celková strata príjmov, % z teoretickej DPH (s.19): Rok Celková strata príjmov v % z teoretickej DPH 2002 19,7 2003 15,2 2004 20,9 2005 18,2 2006 25,2 2007 29,5 2008 29,4 2009 35,4 2010 35,9 Z tabulky je zrejmé, že v rokoch 2006 až 2010 sa celková strata na DPH kontinuálne zvyšovala a v roku 2010 dosiahla maximálne hodnoty. Údaje za rok 2011 nie sú zverejnené. Strata príjmov z výberu DPH síce mierne vzrástla aj za vlády M. Dzurindu v roku 2004, no o rok neskôr opät klesla. I. Štefanec však nesprávne uvádza roky kedy môžeme hovorit o najväcšom poklese vo výber DPH. Najväcší pokles vo výbere DPH oproti predchádzajúcemu roku, nastal v rokoch 2006 (7 p.b.) a v roku 2009 (6 p.b.). Je potrebné dodat, že až od júla 2006 zacala fungovat prvá vlády R. Fica. Slovenský rozhlas vo svojom príspevku (15. marca 2012) uvádza k analýze Inštitútu financnej politiky Ministerstva financií SR, vyjadrenie J. Tótha: \"Pokial by sa úniky DPH dostali na úroven priemeru Európskej únie, vyzbieralo by sa viac ako miliarda eur navyše, co je 1,6 % HDP. Výber DPH sa podla zistení inštitútu prudko zhoršuje od roku 2006 . Ján Tóth: „Zatial co celková strata pri výbere DPH bola za roky 2000-2005 stabilne okolo 18 %, táto danová strata zacala relatívne prudko rást - až na úroven 36 % v roku 2010 (co predstavuje 2,3 mld. Eur, pozn.).“ Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "príspevku"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171", "http://www.rozhlas.sk/Danove-uniky?l=1&c=0&i=32648&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:30.476434+00:00"}
{"id": "48969", "numeric_id": 48969, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48969", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď došlo k vojne v Iraku, ja som nezaváhal a som stiahol vojakov z Iraku. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenskí vojaci sa z Iraku vrátili v roku 2007, Robert Fico v roku 2006 hovoril , že ak ich strana zostaví vládu, vojakov z Iraku stiahnu. Koncom roka 2006 vláda informovala, že vojaci budú stiahnutí vo februári 2007.\n\nExminister obrany a vtedajší poslanec SDKÚ-DS Juraj Liška v tej dobe povedal, že neevidujú negatívne komentáre zo zahraničia. Ficova vláda v roku 2006 pripravovala odchod slovenských vojakov z Iraku. V roku 2007 ho vojaci opustili .", "analysis_paragraphs": ["Slovenskí vojaci sa z Iraku vrátili v roku 2007, Robert Fico v roku 2006 hovoril , že ak ich strana zostaví vládu, vojakov z Iraku stiahnu. Koncom roka 2006 vláda informovala, že vojaci budú stiahnutí vo februári 2007.", "Exminister obrany a vtedajší poslanec SDKÚ-DS Juraj Liška v tej dobe povedal, že neevidujú negatívne komentáre zo zahraničia. Ficova vláda v roku 2006 pripravovala odchod slovenských vojakov z Iraku. V roku 2007 ho vojaci opustili ."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["vrátili", "hovoril", "zahraničia.", "Iraku.", "opustili"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html", "https://domov.sme.sk/c/3165586/chronologia-posobenia-slovenskych-zenistov-v-iraku.html", "https://domov.sme.sk/c/2888774/koordinujeme-stiahnutie-vojakov-z-iraku-aj-s-usa.html", "https://domov.sme.sk/c/2797897/sro-stiahnutie-slovenskych-vojakov-z-iraku-sa-uz-pripravuje.html", "https://hnonline.sk/dennik/slovensko/160416-fico-vojna-v-iraku-je-nespravna"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:10.549250+00:00"}
{"id": "vr36588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36588", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Väčšinou je to demokratické, takže ja si myslím, že je to absolútne v poriadku a jediným ústupkom je naozaj to, že sa nehrá každý pondelok hymna, ale ako som povedal, všetko ostatné tam (v zákone na podporu vlastenectva, pozn.) je a to je dôležité.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je to jediný ústupok. Ako je uvedené vyššie v texte, na rozdiel od pôvodného zákona, štátni zamestnanci nemusia skladať sľub vernosti Slovenskej republike.", "analysis_paragraphs": ["Nie je to jediný ústupok. Ako je uvedené vyššie v texte, na rozdiel od pôvodného zákona, štátni zamestnanci nemusia skladať sľub vernosti Slovenskej republike."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:36.512604+00:00"}
{"id": "vr32085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32085", "speaker": "Martin Chren", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-chren", "statement": "Európsky mechanizmus pre stabilitu nie je ako Medzinárodný menový fond. V prvom rade je náš vklad v násobkoch vyšší...", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "M. Chren nehovorí pravdu ak uvádza, že príspevok resp. vklad do trvalého eurovalu (ESM) je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Tento príspevok by bol vyšší len ak by sme do príspevku započítali aj garancie Slovenska v trvalom eurovale. Príspevok Slovenska do MMF je 427,5 miliónov SDR ( Special Drawing Rights ) čo predstavuje 516,39 mil. eur. Podľa zmluvy o trvalom eurovale platíme v hotovosti celkovo 659 miliónov eur v hotovosti. Martin Chren uvádza, že náš vklad do trvalého eurovalu je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Akberieme do úvahy vklady v hotovosti tak to nie je pravda. M. Chren má ma mysli celkové podiel Slovenska v trvalom eurovale v objeme 5,768 mld. eur. Tieto garancie predstavujú oproti príspevku Slovenska do MMF 11-násobok. Takáto argumentácia je však zavádzajúca, keďže v prípade podielu Slovenska v trvalom eurovale nejde len o hotovosť, ale z väčšej časti o garancie, ktoré môžu ale nemusia byť uplatnené. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["M. Chren nehovorí pravdu ak uvádza, že príspevok resp. vklad do trvalého eurovalu (ESM) je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Tento príspevok by bol vyšší len ak by sme do príspevku započítali aj garancie Slovenska v trvalom eurovale. Príspevok Slovenska do MMF je 427,5 miliónov SDR ( Special Drawing Rights ) čo predstavuje 516,39 mil. eur. Podľa zmluvy o trvalom eurovale platíme v hotovosti celkovo 659 miliónov eur v hotovosti. Martin Chren uvádza, že náš vklad do trvalého eurovalu je niekoľkonásobne vyšší ako do MMF. Akberieme do úvahy vklady v hotovosti tak to nie je pravda. M. Chren má ma mysli celkové podiel Slovenska v trvalom eurovale v objeme 5,768 mld. eur. Tieto garancie predstavujú oproti príspevku Slovenska do MMF 11-násobok. Takáto argumentácia je však zavádzajúca, keďže v prípade podielu Slovenska v trvalom eurovale nejde len o hotovosť, ale z väčšej časti o garancie, ktoré môžu ale nemusia byť uplatnené. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["427,5", "Special Drawing Rights", "516,39", "zmluvy"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/sec/memdir/members.aspx#U", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/sdr.htm", "http://coinmill.com/EUR_SDR.html#SDR=427.5", "http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:51.918722+00:00"}
{"id": "vr26347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26347", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Je to vyše sto tisíc subjektov proste bude podliehať tejto daňovej licencii.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov, ktoré uviedol minister financií v rozprave a taktiež na základe údajov ŠÚ SR, je pravdou, že daňová licencia, ktorú budú platiť právnické osoby, sa dotkne viac ako 100 tisíc subjektov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne číslo koľko subjektov sa daňová licencia dotne neuvádza dôvodová správa k novele o dani z príjmov, ktorá zavádza daňovú licenciu. Dôvodová správa zákona neobsahuje presné počty ani vo svojej osobitnej ani vo všeobecnej časti a konkrétne číslo nie je uvedené ani v Doložke vplyvov zákona , kde sa uvádza len veta ,,všetky PO, SZČO a zamestnávatelia\" . Novela o dani z príjmov zavádza viaceré zmeny nielen daňovú licenciu. Nie všetky kategórie sa dotýka zavedenie daňových licencií. Podľa §46b daňové licencie platia právnické osoby. Sám predkladateľ a zároveň minister financií v uvádzaní tejto novely povedal : \" Od roku 2006 stúpol počet eseročiek na dvojnásobok. Bolo ich niečo pod 80 tisíc, teraz je ich skoro 140 tisíc. Ak hovoríme ešte o, o tom období medzi rokom 2006 a 2013 alebo 2011, aby som hovoril po pravde, lebo tie dáta posledné vyhodnocované boli v roku 2011, tak od tohto roku 2006 vrástlo počet firiem s nulovou v daňou o takmer 40 tisíc subjektov, o 40 tisíc, z 52 tisíc na 92 tisíc.\" Podľa Štatistického úradu SR , ktorý vo svojich podkladoch overuje ukazovatele ekonomického vývoja za regióny, medzi inými aj ich organizačnú štatistiku, ktorej súčasťou je tabuľka evidencie počtu podnikateľských subjektov v jednotlivých krajoch. Ku koncu roka 2012, teda ešte pri sadzbe dani z príjmu právnických osôb na úrovni 19%, bol počet podnikateľských subjektov, teda firiem na úrovni 164 771 podnikov . Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov, ktoré uviedol minister financií v rozprave a taktiež na základe údajov ŠÚ SR, je pravdou, že daňová licencia, ktorú budú platiť právnické osoby, sa dotkne viac ako 100 tisíc subjektov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne číslo koľko subjektov sa daňová licencia dotne neuvádza dôvodová správa k novele o dani z príjmov, ktorá zavádza daňovú licenciu. Dôvodová správa zákona neobsahuje presné počty ani vo svojej osobitnej ani vo všeobecnej časti a konkrétne číslo nie je uvedené ani v Doložke vplyvov zákona , kde sa uvádza len veta ,,všetky PO, SZČO a zamestnávatelia\" . Novela o dani z príjmov zavádza viaceré zmeny nielen daňovú licenciu. Nie všetky kategórie sa dotýka zavedenie daňových licencií. Podľa §46b daňové licencie platia právnické osoby. Sám predkladateľ a zároveň minister financií v uvádzaní tejto novely povedal : \" Od roku 2006 stúpol počet eseročiek na dvojnásobok. Bolo ich niečo pod 80 tisíc, teraz je ich skoro 140 tisíc. Ak hovoríme ešte o, o tom období medzi rokom 2006 a 2013 alebo 2011, aby som hovoril po pravde, lebo tie dáta posledné vyhodnocované boli v roku 2011, tak od tohto roku 2006 vrástlo počet firiem s nulovou v daňou o takmer 40 tisíc subjektov, o 40 tisíc, z 52 tisíc na 92 tisíc.\" Podľa Štatistického úradu SR , ktorý vo svojich podkladoch overuje ukazovatele ekonomického vývoja za regióny, medzi inými aj ich organizačnú štatistiku, ktorej súčasťou je tabuľka evidencie počtu podnikateľských subjektov v jednotlivých krajoch. Ku koncu roka 2012, teda ešte pri sadzbe dani z príjmu právnických osôb na úrovni 19%, bol počet podnikateľských subjektov, teda firiem na úrovni 164 771 podnikov . Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["novele", "osobitnej", "všeobecnej", "Doložke vplyvov zákona", "povedal", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4567", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=6216&docEID=307702&docFormEID=16&docTypeEID=6&langEID=1&tStamp=20130710144621057", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=6216&docEID=307701&docFormEID=14&docTypeEID=5&langEID=1&tStamp=20130710144621057", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=6216&docEID=307736&docFormEID=29&docTypeEID=21&langEID=1&tStamp=20130710144621057", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/113727/Kazimir_Peter.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1724"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:15.534535+00:00"}
{"id": "49446", "numeric_id": 49446, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49446", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď ten pozmeňovací návrh predkladá pán Gašpar, ktorý sám je trestne stíhaný a keby tá novela prešla, on je toho hlavný zástanca v parlamente, tak, že on nemusí čeliť spravodlivosti.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Gašpar je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu k novele Trestného zákona a zároveň obžalovaným v kauze Očistec a Fatima a obvineným v kauze Ezekiel 7. Zníženie sadzieb trestov z novely a pozmeňujúceho návrhu sa v prípade uznania viny budú týkať aj jeho. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanec za vládnu stranu SMER-SD Tibor Gašpar čelí obžalobe v kauze Očistec zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku a zo zneužitia právomoci. Obžalobe zo zneužitia právomoci čelí aj v kauze Fatima . V kauze Ezekiel 7 je obvinený z podplácania.\n\nPôvodne navrhnutá novela znižovala hranice trestných sadzieb aj pri trestných činoch, ktoré mal spáchať Gašpar. Pozmeňujúci návrh predložený Tiborom Gašparom, oproti súčasne platným sadzbám podobne znižuje sadzby trestov v oblasti zneužitia právomoci a korupcie. Po schválení sa tak budú v prípade dokázania viny dotýkať aj Gašparových prípadov.\n\nDenník SME preto poukázal na možný konflikt záujmov. Gašpar sa odvoláva na prezumpciu neviny, na základe ktorej podľa neho nie je v konflikte záujmov a má právo vykonávať funkciu poslanca a predkladať návrhy ( od 11:20 ). Aj po schválení novely Trestného zákona bude naďalej čeliť stíhaniu. V prípade dokázania viny a po schválení novely sa mu bude vymeriavať výška trestu podľa znížených sadzieb.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar je predkladateľom pozmeňujúceho návrhu k novele Trestného zákona a zároveň obžalovaným v kauze Očistec a Fatima a obvineným v kauze Ezekiel 7. Zníženie sadzieb trestov z novely a pozmeňujúceho návrhu sa v prípade uznania viny budú týkať aj jeho. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanec za vládnu stranu SMER-SD Tibor Gašpar čelí obžalobe v kauze Očistec zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, podplácania, prijímania úplatku a zo zneužitia právomoci. Obžalobe zo zneužitia právomoci čelí aj v kauze Fatima . V kauze Ezekiel 7 je obvinený z podplácania.", "Pôvodne navrhnutá novela znižovala hranice trestných sadzieb aj pri trestných činoch, ktoré mal spáchať Gašpar. Pozmeňujúci návrh predložený Tiborom Gašparom, oproti súčasne platným sadzbám podobne znižuje sadzby trestov v oblasti zneužitia právomoci a korupcie. Po schválení sa tak budú v prípade dokázania viny dotýkať aj Gašparových prípadov.", "Denník SME preto poukázal na možný konflikt záujmov. Gašpar sa odvoláva na prezumpciu neviny, na základe ktorej podľa neho nie je v konflikte záujmov a má právo vykonávať funkciu poslanca a predkladať návrhy ( od 11:20 ). Aj po schválení novely Trestného zákona bude naďalej čeliť stíhaniu. V prípade dokázania viny a po schválení novely sa mu bude vymeriavať výška trestu podľa znížených sadzieb."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["kauze Očistec", "kauze Fatima", "Ezekiel 7", "znižovala", "predložený", "poukázal", "od 11:20"], "url": ["https://kauzy.sk/akter/tibor-gaspar/", "https://kauzy.sk/akter/tibor-gaspar/", "https://dennikn.sk/3517451/byvaleho-policajneho-prezidenta-gaspara-a-dnes-kandidata-smeru-opat-zadrzali-s-bodorom-su-podozrivi-z-podplacania/?ref=tit1?ref=mpm", "https://domov.sme.sk/c/23275896/ficova-vlada-trestny-zakon-zmeny.html", "https://sita.sk/gaspar-vypracoval-pozmenujuci-navrh-k-novele-trestneho-zakona-uvadza-zmiernenie-zvysovania-zakonne-urcenych-vysok-skod/", "https://domov.sme.sk/c/23259448/ficova-vlada-trestne-kodexy-novela.html", "https://www.youtube.com/watch?v=TsOlOiIAnYg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:03.642097+00:00"}
{"id": "vr18126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18126", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...hovoríme približne o 10% celkovej dotácie (na bezplatnú vlakovú dopravu, pozn.), ktorá ide do osobnej dopravy...", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa schváleného rozpočtu na rok 2018 plánuje vynaložiť na železničnú osobnú dopravu 218 mil. eur. Náklady na bezplatnú vlakovú prepravu sa pohybujú okolo sumy 13 mil. eur, čo predstavuje iba 4,6 % z celkovej dotácie na železničnú osobnú dopravu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Odhadovaná výška celkových štátnych dotácií na železničnú dopravu by mala v roku 2018 dosiahnuť až 490,5 mil. eur. Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa schváleného rozpočtu plánuje vynaložiť na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry 272,5 mil. eur a na železničnú osobnú dopravu 218 mil. eur. Na základe zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) majú dotácie dosiahnuť tradične 272,5 mil. eur a podľa zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu s dvoma dopravcami 218 mil. eur. Pre ŽSR je v budúcom roku z uvedenej sumy 272,5 mil. eur určených, tak ako doteraz, na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry 250 mil. eur a na kompenzáciu finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre 22,5 mil. eur. Národný osobný vlakový doprava ŽSR môže znovu počítať s podporou štátu v objeme 209,56 mil. eur a súkromný prepravca RegioJet, a. s., má na prevádzku osobnej dopravy na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno dostať opäť 8,44 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa schváleného rozpočtu na rok 2018 plánuje vynaložiť na železničnú osobnú dopravu 218 mil. eur. Náklady na bezplatnú vlakovú prepravu sa pohybujú okolo sumy 13 mil. eur, čo predstavuje iba 4,6 % z celkovej dotácie na železničnú osobnú dopravu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Odhadovaná výška celkových štátnych dotácií na železničnú dopravu by mala v roku 2018 dosiahnuť až 490,5 mil. eur. Ministerstvo dopravy a výstavby SR podľa schváleného rozpočtu plánuje vynaložiť na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry 272,5 mil. eur a na železničnú osobnú dopravu 218 mil. eur. Na základe zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) majú dotácie dosiahnuť tradične 272,5 mil. eur a podľa zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme pre železničnú osobnú dopravu s dvoma dopravcami 218 mil. eur. Pre ŽSR je v budúcom roku z uvedenej sumy 272,5 mil. eur určených, tak ako doteraz, na zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry 250 mil. eur a na kompenzáciu finančných dopadov vyplývajúcich zo zníženia poplatku za prístup k železničnej infraštruktúre 22,5 mil. eur. Národný osobný vlakový doprava ŽSR môže znovu počítať s podporou štátu v objeme 209,56 mil. eur a súkromný prepravca RegioJet, a. s., má na prevádzku osobnej dopravy na trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno dostať opäť 8,44 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["osobnú", "prepravu", "štátnych dotácií"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/444954-stat-bude-dotovat-zeleznicnu-dopravu-sumou-490-milionov-eur/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html", "https://nasadoprava.sk/statne-dotacie-na-zeleznicnu-dopravu-maju-v-roku-2018-dosiahnut-4905-mil-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:57.586695+00:00"}
{"id": "48283", "numeric_id": 48283, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48283", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Doteraz máme 170 000 utečencov, ktorí prišli pred vojnou pred tým mierumilovným Putinom, pán Danko. Utiekli zo svojich krajín. 170 000 na naše územie. Keď si zoberieme situáciu, že Slovensko je 8× menšie ako Poľsko, tak na jedného obyvateľa máme taký istý počet utečencov na Slovensku ako majú Poliaci.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Polície Slovenskej republiky od vypuknutia konfliktu do času vysielania relácie prekročilo hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou približne 173 tisíc ľudí. Do toho istého času vstúpilo na územie Poľska približne 1,5 milióna utečencov z Ukrajiny.\n\nSlovensko má podľa výsledkov najnovšieho sčítania obyvateľov z roku 2021 5 449 270 obyvateľov. V Poľsku žije viac ako 38 500 000 obyvateľov. To znamená, že Slovensko zatiaľ prijalo 3,1 ľudí na 100 obyvateľov, zatiaľ čo Poľsko prijalo 3,9 ľudí na 100 obyvateľov.\n\nUvedené počty rádovo sedia a preto môžeme tento výrok uznať ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Polície Slovenskej republiky od vypuknutia konfliktu do času vysielania relácie prekročilo hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou približne 173 tisíc ľudí. Do toho istého času vstúpilo na územie Poľska približne 1,5 milióna utečencov z Ukrajiny.", "Slovensko má podľa výsledkov najnovšieho sčítania obyvateľov z roku 2021 5 449 270 obyvateľov. V Poľsku žije viac ako 38 500 000 obyvateľov. To znamená, že Slovensko zatiaľ prijalo 3,1 ľudí na 100 obyvateľov, zatiaľ čo Poľsko prijalo 3,9 ľudí na 100 obyvateľov.", "Uvedené počty rádovo sedia a preto môžeme tento výrok uznať ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["prekročilo", "vstúpilo", "sčítania", "žije"], "url": ["https://www.facebook.com/1488631054500445/posts/5394036380626540", "https://www.bloombergquint.com/onweb/poland-says-1-5-million-ukraine-refugees-entered-since-feb-24", "https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/pocet-obyvatelov/SR/SK0/SR", "https://www.gov.pl/web/slovensko/informacie-o-polsku?fbclid=IwAR0-zwLK4fiqwFcoWmTy3kmoPUsxXCEa6RhUN_amuZIiyn3pSTgztCoi7EI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:31.958173+00:00"}
{"id": "vr35259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35259", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Dva návrhy koaličné, to sú odlišné návrhy. My zavádzame istý sankčný mechanizmus v prípade, ak predsa len sa rozhodne občan Slovenskej republiky nadobudnúť štátne občianstvo iného štátu a v tom prípade sa snažíme návrhom zákona zamedziť, aby takýto občan mohol byť zamestnaný v policajnom zbore, Slovenskej informačnej službe, v bezpečnostných zložkách, aby mohol byť zamestnaný...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na novelu zákona o štátnom občianstve predložili 19. októbra poslanci Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas) . Strana KDH sa k tejto iniciatíve nepridala, pretože nesúhlasí s odstránením finančných sankcií. Daniel Lipšic preto pripravuje vlastný návrh novely zákona.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na novelu zákona o štátnom občianstve predložili 19. októbra poslanci Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas) . Strana KDH sa k tejto iniciatíve nepridala, pretože nesúhlasí s odstránením finančných sankcií. Daniel Lipšic preto pripravuje vlastný návrh novely zákona."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Gábor Gál (Most-Híd), Pavol Kubovič (SDKÚ-DS) a Szilárd Somogyi (Sas)", "Daniel Lipšic"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3477", "http://spravy.pravda.sk/koalicia-este-pre-mensiny-nic-neurobila-fco-/sk_domace.asp?c=A100910_104955_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:35.080497+00:00"}
{"id": "vr38475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38475", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ta kauza, (kauza ponúknutia úplatku I.Matovičovi, pozn.) ak vyšla von, ja som išiel podať trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru, ani táto kauza nebola vyšetrená, neviem, či už došlo k zastaveniu alebo sa to len tak niekde momentálne nachádza v šuflíku, ale aj tu by som uvítal, keby Generálna prokuratúra konala ráznejšie.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ČTK z dňa 28. júna 2010 : \"Liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS) dnes podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z úplatku, ktorý údajne nedávno ponúkli novozvolenému poslancovi Igorovi Matovičovi (SaS), ak zariadi predčasné voľby. Podnet doručil na generálnu prokuratúru predseda SaS Richard Sulík. Matovič minulý týždeň tvrdil, že išlo len o žart, Sulík si to však nemyslí.\"", "analysis_paragraphs": ["ČTK z dňa 28. júna 2010 : \"Liberálna strana Sloboda a solidarita (SaS) dnes podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z úplatku, ktorý údajne nedávno ponúkli novozvolenému poslancovi Igorovi Matovičovi (SaS), ak zariadi predčasné voľby. Podnet doručil na generálnu prokuratúru predseda SaS Richard Sulík. Matovič minulý týždeň tvrdil, že išlo len o žart, Sulík si to však nemyslí.\""], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["ČTK z dňa 28. júna 2010"], "url": ["http://ovolbach.topky.sk/c/2127/sas-podala-trestne-oznamenie-pre-udajny-uplatok-matovicovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:47.908116+00:00"}
{"id": "vr36437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36437", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Teraz máme nevyskúšané strany, takže na jednej strane ja vnímam názor občanov, že chcú aj nové tváre do politiky, čo je v poriadku, ale skôr túto výmenu by som preferoval ako  organickú výmenu, to znamená napríklad z prvých tridsať na zozname SMK máme osemnásť nových, to znamená sú tam aj staré tváre, sú tam aj nové tváre.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SMK má v prvej tridsiatke volebnej kandidátky 15 nových mien, z toho 7 bolo v roku 2006 na kandidátke, ale na nižších miestach. Aj vzhľadom na to, že SMK v medziobdobí odišli politici dnešného MOST-HÍD, ktorý boli na popredných miestach kandidátky SMK, považujeme Csákyho vyhlásenie o organickej výmene politických tvárí za zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["SMK má v prvej tridsiatke volebnej kandidátky 15 nových mien, z toho 7 bolo v roku 2006 na kandidátke, ale na nižších miestach. Aj vzhľadom na to, že SMK v medziobdobí odišli politici dnešného MOST-HÍD, ktorý boli na popredných miestach kandidátky SMK, považujeme Csákyho vyhlásenie o organickej výmene politických tvárí za zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["volebnej kandidátky", "2006"], "url": ["http://www.smk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=862&Itemid=1", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2006/kandidati/kandidatky/0603170157.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:32.917905+00:00"}
{"id": "vr30138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30138", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Každý, kto je priamym zákazníkom Slovenského plynárenského priemyslu alebo iných dodávateľov plynu, bude mať nárok na to, aby sa mu v hotovosti cez poštovú poukážku alebo inak, vrátilo, myslím, že to je 8%.. ročnej spotreby plynu.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tzv. vratky domácnostiam za plyn sú plánované na január 2016 vrámci opatrení prijatých v rozpočte pre budúci rok. Ide však o 6 % a nie 8 % ako premiér uvádza. Toto opatrenie sa má týkať všetkých dodávateľov plynu vrátane SPP. Toto opatrenie je posledným bodom prvého sociálneho balíčku strany Smer-SD . Kvôli chybným percentuálnym údajom hodnotíme výrok ako nepravdivý. Vratky za plyn sa majú podľa Roberta Fica týkať 1,4 milióna zákazníkov, pričom vláda bude domácnostiam vracať 6% z ročných nákladov na spotrebu plynu Budú sem patriť domácnosti, ktoré sú v tarifnej skupine D1 – D3. Odberatelia v D1, čo sú domácnosti používajúce plyn len na varenie, dostanú paušálnu vratku vo výške 10 €. Pri ostatných kategóriách, ktoré používajú plyn aj na ohrev vody či vykurovanie, by sa jej výška mala pohybovať od 14 do 165 eur, v závislosti od ročnej spotreby. Rozpätie odberu plynu v tarife D3 za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov je pritom až do 68 575 kWh vrátane (cca 6500 m3).", "analysis_paragraphs": ["Tzv. vratky domácnostiam za plyn sú plánované na január 2016 vrámci opatrení prijatých v rozpočte pre budúci rok. Ide však o 6 % a nie 8 % ako premiér uvádza. Toto opatrenie sa má týkať všetkých dodávateľov plynu vrátane SPP. Toto opatrenie je posledným bodom prvého sociálneho balíčku strany Smer-SD . Kvôli chybným percentuálnym údajom hodnotíme výrok ako nepravdivý. Vratky za plyn sa majú podľa Roberta Fica týkať 1,4 milióna zákazníkov, pričom vláda bude domácnostiam vracať 6% z ročných nákladov na spotrebu plynu Budú sem patriť domácnosti, ktoré sú v tarifnej skupine D1 – D3. Odberatelia v D1, čo sú domácnosti používajúce plyn len na varenie, dostanú paušálnu vratku vo výške 10 €. Pri ostatných kategóriách, ktoré používajú plyn aj na ohrev vody či vykurovanie, by sa jej výška mala pohybovať od 14 do 165 eur, v závislosti od ročnej spotreby. Rozpätie odberu plynu v tarife D3 za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov je pritom až do 68 575 kWh vrátane (cca 6500 m3)."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["vratky", "6 %", "všetkých", "Smer-SD", "týkať", "6%", "Denník N"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/premier-vlada-dokazala-konsolidovat/159458-clanok.html", "https://dennikn.sk/200520/kto-ma-doma-zavedeny-plyn-dostane-pred-volbami-od-vlady-peniaze/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/vratky-za-plyn-dostanu-vsetci-a-predsa-len-vyvoleni/17212/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/po-vratky-za-plyn-zajdite-na-postu-870016", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/363198-vratky-za-plyn-ministerstva-zaskocili/", "http://www.nextfuture.sk/financie/clanky/vlada-vrati-domacnostiam-cast-sumy-zaplatenej-za-plyn", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/vratky-za-plyn-dostanu-vsetci-a-predsa-len-vyvoleni/17212/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:44.148916+00:00"}
{"id": "vr27633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27633", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pre podmienky Slovenska naozaj platí, teraz oslavujeme 10. výročie vstupu, že tých 10 rokov znamená pozitívnych skoro 6 až 7 miliárd eur, ktoré sme dostali z európskych zdrojov.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií denníka Pravda, ktorý sa odvoláva na Ministerstvo financií, Slovensko skutočne získalo za 10 rokov členstva v EÚ 6,7 miliárd eur: \"Podľa štatistík ministerstva financií po odrátaní úniových daní domáca ekonomika z európskeho mešca dostala za desať rokov viac ako 6,7 miliardy eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií denníka Pravda, ktorý sa odvoláva na Ministerstvo financií, Slovensko skutočne získalo za 10 rokov členstva v EÚ 6,7 miliárd eur: \"Podľa štatistík ministerstva financií po odrátaní úniových daní domáca ekonomika z európskeho mešca dostala za desať rokov viac ako 6,7 miliardy eur.\""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "Analýza"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/316211-slovensko-ziskalo-z-eurofondov-za-desat-rokov-13-miliard-eur/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7186797/je-pre-nas-clenstvo-vyhodne-unii-platime-polovicu-ceny-eurofondov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:37.378531+00:00"}
{"id": "vr18348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18348", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "..tak som hovoril o tom (v programe do volieb do zastupiteľstva BSK, pozn.), že treba urobiť prestupné body integrovanej dopravy (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zámer budovania záchytných parkovísk na okrajoch mesta Mrva deklaroval už v kampani pred voľbami do zastupiteľstva BSK, ktoré prebehli v roku 2017. Riešenie dopravnej situácie bolo jedným z hlavných okruhov Mrvovho volebného programu do zastupiteľstva BSK. Vtedy Mrva hovoril o budovaní záchytných parkovísk, ktoré chcel využívať v kombinácii s prímestskými vlakmi a naviazať aj na električkovú dopravu. Prestupnými bodmi integrovanej dopravy teda Mrva myslí parkoviská v blízkosti železničných a predĺžených električkových tratí, ako nosného dopravného systému mesta. Plánuje ich vystavať na konci Petržalky, v Boroch, Vajnoroch, Vrakuni a Podunajských Biskupiciach. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zámer budovania záchytných parkovísk na okrajoch mesta Mrva deklaroval už v kampani pred voľbami do zastupiteľstva BSK, ktoré prebehli v roku 2017. Riešenie dopravnej situácie bolo jedným z hlavných okruhov Mrvovho volebného programu do zastupiteľstva BSK. Vtedy Mrva hovoril o budovaní záchytných parkovísk, ktoré chcel využívať v kombinácii s prímestskými vlakmi a naviazať aj na električkovú dopravu. Prestupnými bodmi integrovanej dopravy teda Mrva myslí parkoviská v blízkosti železničných a predĺžených električkových tratí, ako nosného dopravného systému mesta. Plánuje ich vystavať na konci Petržalky, v Boroch, Vajnoroch, Vrakuni a Podunajských Biskupiciach. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["hlavných", "hovoril", "myslí"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/bratislavskym-zupanom-chce-byt-aj-mrva-kampan-stavia-na-niekolkych-okruhoch/", "https://www.topky.sk/cl/1001009/1651739/Budte-na-volby-pripraveni--velka-spoved-kandidatov--Takto-sa-chcu-pobit-o-post-zupana-", "https://janmrva.sk/moderna-bratislava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:47.236118+00:00"}
{"id": "45670", "numeric_id": 45670, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45670", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nie, všetko sa bude otvárať. Dokonca aj cestovať sa bude. Budete môcť ísť na dovolenky, aj keď bude núdzový stav. Ten núdzový stav akurát hovorí, že v prípade, že udrie tá druhá vlna, nebude musieť rýchlo bežať niekde zasadať vláda a prijímať tento a už bude môcť len začať robiť konkrétne opatrenia.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Núdzový štát dáva štátu právomoci, ktorými môže výrazne zasahovať do občianskych práv a slobôd. Preto môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Už samotná možnosť, že štát takúto právomoc v tomto momente má, môže mať vplyv na rozhodovanie sa, správanie sa a prežívanie občanov - napríklad na zdravotníkov, ktorých sa týka najviac. Tvrdenie Borisa Kollára, podľa ktorého vyhlásenie núdzového stavu „akurát ” hovorí, že vláda bude môcť v prípade vzniknutej potreby rýchlo robiť opatrenia a naznačuje, že dopad na občanov to mať nebude, preto hodnotíme ako zavádzajúce. Núdzový stav Zákon hovorí , že počas núdzového stavu má štát právomoc výnimočnou mierou zasahovať za občianskych slobôd. Môže „uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti…” Môže obmedziť nedotknuteľnosť obydlia, aby v ňom ubytovala evakuované osoby; môže obmedziť slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania či zakázať štrajk. Núdzový stav platí na Slovensku od 15. marca 2020, môže platiť najviac 90 dní. V praxi sa dotkol najmä ( najprv len časti) zdravotníkov. Vláda im uložila „ pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcich sa na území okresov v územných obvodoch, v ktorých bol vyhlásený núdzový stav.” Dotknutí zdravotníci tak nemohli odmietnuť prísť do práce, vláda ich mohla presúvať medzi pracoviskami podľa toho, kde by ich potrebovala. Uvoľňovanie opatrení Vláda od začiatku júna uvoľnila limity pre hromadné podujatia akéhokoľvek typu (od 10. júna budú povolené do 500 ľudí) a verejné stravovanie. Môžu otvárať fitness centrá aj kúpaliská. V čase vysielania relácie - t.j. k 31. máju 2020 - politici tiež hovorili, že hľadajú cesty, ako občanom umožniť dovolenkovať pri mori. Zámer otvoriť hranice pre turistov deklarovalo viacero prímorských krajín - medzi nimi Taliansko a Španielsko.", "analysis_paragraphs": ["Núdzový štát dáva štátu právomoci, ktorými môže výrazne zasahovať do občianskych práv a slobôd. Preto môže byť vyhlásený iba v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Už samotná možnosť, že štát takúto právomoc v tomto momente má, môže mať vplyv na rozhodovanie sa, správanie sa a prežívanie občanov - napríklad na zdravotníkov, ktorých sa týka najviac. Tvrdenie Borisa Kollára, podľa ktorého vyhlásenie núdzového stavu „akurát ” hovorí, že vláda bude môcť v prípade vzniknutej potreby rýchlo robiť opatrenia a naznačuje, že dopad na občanov to mať nebude, preto hodnotíme ako zavádzajúce. Núdzový stav Zákon hovorí , že počas núdzového stavu má štát právomoc výnimočnou mierou zasahovať za občianskych slobôd. Môže „uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti…” Môže obmedziť nedotknuteľnosť obydlia, aby v ňom ubytovala evakuované osoby; môže obmedziť slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania či zakázať štrajk. Núdzový stav platí na Slovensku od 15. marca 2020, môže platiť najviac 90 dní. V praxi sa dotkol najmä ( najprv len časti) zdravotníkov. Vláda im uložila „ pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti zamestnancom poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti nachádzajúcich sa na území okresov v územných obvodoch, v ktorých bol vyhlásený núdzový stav.” Dotknutí zdravotníci tak nemohli odmietnuť prísť do práce, vláda ich mohla presúvať medzi pracoviskami podľa toho, kde by ich potrebovala. Uvoľňovanie opatrení Vláda od začiatku júna uvoľnila limity pre hromadné podujatia akéhokoľvek typu (od 10. júna budú povolené do 500 ľudí) a verejné stravovanie. Môžu otvárať fitness centrá aj kúpaliská. V čase vysielania relácie - t.j. k 31. máju 2020 - politici tiež hovorili, že hľadajú cesty, ako občanom umožniť dovolenkovať pri mori. Zámer otvoriť hranice pre turistov deklarovalo viacero prímorských krajín - medzi nimi Taliansko a Španielsko."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "„uložiť", "platí", "najprv", "uložila", "„", "nemohli", "uvoľnila", "deklarovalo"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-227", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-227#cl5", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2020/05/nudzovy_stav_114_2020.pdf", "https://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/co-znamena-nudzovy-stav-pre-zdravotnikov", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2020/05/nudzovy_stav_114_2020.pdf", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-227#cl5", "https://domov.sme.sk/c/22361807/nudzovy-stav-plati-pre-cely-sektor-zdravotnictva.html", "https://e.dennikn.sk/1915231/5-faza-uvolnovania-rusia-sa-hodiny-pre-seniorov-pri-stole-v-restauracii-mozu-byt-viac-ako-dvaja/?ref=list", "https://www.euronews.com/2020/06/05/which-european-countries-have-opened-their-borders-ahead-of-the-summer-holiday-season"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:44.874787+00:00"}
{"id": "47369", "numeric_id": 47369, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47369", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sa snažíme pomôcť ako Ministerstvo financií, sme sa rozhodli, že keďže 2,5 milióna skoro ľudí sa zaočkovalo, títo ľudia ušetria obrovské financie štátu, to sú miliardy EUR, a my sme sa rozhodli necelé jedno percento z toho, čo títo ľudia svojim očkovaním štátu ušetria vo verejných financiách, v našej spoločnej kasičke, vrátiť im späť.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič dnes vykresľuje účel očkovacej lotérie (najmä, niekedy len) ako prostriedok na odmeňovanie zaočkovaných. Ešte pred jej spustením však hovoril, že lotériou štát plánuje motivovať tú skupinu ľudí, ktorá by sa očkovať dobrovoľne nechala, no potrebuje k tomu „postrčiť”. Medzi týmito obsahovo rôznymi vyjadreniami sa začalo ukazovať, že štátu sa napriek lotérii nedarí zásadne zvýšiť zaočkovanosť. Keďže Igor Matovič hovorí o účele lotérie len časť pravdy a druhú - pre organizátora nie nutne príjemnú - časť vynecháva, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Podľa odhadu Útvaru hodnoty za peniaze sa spoločenské náklady na nezaočkovaného človeka pohybujú na úrovni 4384 eur. Náklady na očkovanie sú asi 40 eur. K dňu relácie - 5.septembra 2021 - bolo podľa webu korona.gov plne zaočkovaných takmer 2,2 milióna osôb. Prvú dávku dostalo k tomuto dátumu takmer 2,4 milióna osôb. ÚHP tvrdí , že lotéria s nákladmi 26,4 milióna eur je spoločensky návratná, ak presvedčí na očkovanie aspoň 6-tisíc ľudí. Analytici v máji 2021 odhadli štátne náklady na pandémiu na 5,6 miliardy eur. Ministerstvo financií spustilo lotériu 1. augusta. Od tohto momentu do vysielania relácie sa nechalo zaočkovať asi 190-tisíc ľudí - nedá sa však povedať, či práve vďaka lotérii. Štát nevráti peniaze všetkým zaočkovaným ľuďom, iba tým, ktorí sa zaregistrovali do lotérie a následne vyhrali. Podľa rezortu financií má byť odmenených 110-tisíc ľudí v celkovej sume 21 000 000 eur. ( 7:37 ) Pred spustením očkovacej lotérie 1. júla Igor Matovič v parlamente uviedol : „Tento návrh je o tom, aby sme najmä z môjho pohľadu odškodnili ľudí za to, že urobia niečo, do čoho sa im príliš nechce (...) Tento návrh je nasmerovaný na to, aby sme oslovili túto časť ľudí. Tých, ktorí nie sú apriori proti očkovaniu, čiže sú ochotní sa dobrovoľne očkovať, ale ak ich dajako nepomkneme k tomuto rozhodnutiu, tak to rozhodnutie neurobia. (...) Poďme teda motivovať tú strednú skupinu…” 26. augusta, keď sa začalo ukazovať, že lotéria zásadne nezvýšila zaočkovanosť, Igor Matovič povedal : „Lotéria bola ohlásená ako prostriedok na odmenu zaočkovaných. Či sa kvôli tomu nejakí ďalší ľudia zaočkujú, to je ich slobodné rozhodnutie. Ale ako vidíme aj príklady zo sveta, určite to nebude markantný nový podiel ľudí, ktorí sa kvôli tomu zaočkujú (...) Priorita bola odmeniť zaočkovaných.”", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič dnes vykresľuje účel očkovacej lotérie (najmä, niekedy len) ako prostriedok na odmeňovanie zaočkovaných. Ešte pred jej spustením však hovoril, že lotériou štát plánuje motivovať tú skupinu ľudí, ktorá by sa očkovať dobrovoľne nechala, no potrebuje k tomu „postrčiť”. Medzi týmito obsahovo rôznymi vyjadreniami sa začalo ukazovať, že štátu sa napriek lotérii nedarí zásadne zvýšiť zaočkovanosť. Keďže Igor Matovič hovorí o účele lotérie len časť pravdy a druhú - pre organizátora nie nutne príjemnú - časť vynecháva, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Podľa odhadu Útvaru hodnoty za peniaze sa spoločenské náklady na nezaočkovaného človeka pohybujú na úrovni 4384 eur. Náklady na očkovanie sú asi 40 eur. K dňu relácie - 5.septembra 2021 - bolo podľa webu korona.gov plne zaočkovaných takmer 2,2 milióna osôb. Prvú dávku dostalo k tomuto dátumu takmer 2,4 milióna osôb. ÚHP tvrdí , že lotéria s nákladmi 26,4 milióna eur je spoločensky návratná, ak presvedčí na očkovanie aspoň 6-tisíc ľudí. Analytici v máji 2021 odhadli štátne náklady na pandémiu na 5,6 miliardy eur. Ministerstvo financií spustilo lotériu 1. augusta. Od tohto momentu do vysielania relácie sa nechalo zaočkovať asi 190-tisíc ľudí - nedá sa však povedať, či práve vďaka lotérii. Štát nevráti peniaze všetkým zaočkovaným ľuďom, iba tým, ktorí sa zaregistrovali do lotérie a následne vyhrali. Podľa rezortu financií má byť odmenených 110-tisíc ľudí v celkovej sume 21 000 000 eur. ( 7:37 ) Pred spustením očkovacej lotérie 1. júla Igor Matovič v parlamente uviedol : „Tento návrh je o tom, aby sme najmä z môjho pohľadu odškodnili ľudí za to, že urobia niečo, do čoho sa im príliš nechce (...) Tento návrh je nasmerovaný na to, aby sme oslovili túto časť ľudí. Tých, ktorí nie sú apriori proti očkovaniu, čiže sú ochotní sa dobrovoľne očkovať, ale ak ich dajako nepomkneme k tomuto rozhodnutiu, tak to rozhodnutie neurobia. (...) Poďme teda motivovať tú strednú skupinu…” 26. augusta, keď sa začalo ukazovať, že lotéria zásadne nezvýšila zaočkovanosť, Igor Matovič povedal : „Lotéria bola ohlásená ako prostriedok na odmenu zaočkovaných. Či sa kvôli tomu nejakí ďalší ľudia zaočkujú, to je ich slobodné rozhodnutie. Ale ako vidíme aj príklady zo sveta, určite to nebude markantný nový podiel ľudí, ktorí sa kvôli tomu zaočkujú (...) Priorita bola odmeniť zaočkovaných.”"], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["pohybujú", "sú", "bolo", "tvrdí", "odhadli", "nechalo", "7:37", "uviedol", "povedal"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/65/Vakcinacia_strategia_20210802_1330_UHP.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/65/Vakcinacia_strategia_20210802_1330_UHP.pdf", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/65/Vakcinacia_strategia_20210802_1330_UHP.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/blogy-uhp/2021/ockovanie/", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://youtu.be/p-p6cVnVaRQ?t=457", "https://video.sme.sk/c/22729589/matovic-chcel-motivovat-zaockovanych-ked-to-nevyslo-otocil-takto-sa-z-toho-teraz-vykruca.html", "https://video.sme.sk/c/22729589/matovic-chcel-motivovat-zaockovanych-ked-to-nevyslo-otocil-takto-sa-z-toho-teraz-vykruca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:10.670612+00:00"}
{"id": "vr37088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37088", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán poslanec, odovzdali sme 150 kilometrov diaľníc plus 90 kilometrov rozostavaných diaľníc.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 01.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:01.092549+00:00"}
{"id": "vr17365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17365", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Vy (Miroslav Beblavy, pozn.) ste nezaložili žiadnu stranu, s ktorou by ste sa uchádzali v parlamentných voľbách, vy ste sprivatizovali poslancov, ktorí tam zrazu sa objavili a dnes sa chválite, že ich (poslankýň, pozn.) máte (v pomere, pozn.) najviac. .", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa oficiálneho životopisu , Miroslav Beblavý bol spoluzakladateľom strany SIEŤ, ktorá sa v parlamentných voľbách v roku 2016 dostala so ziskom 5,6 % do Národnej rady SR. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Beblavý stál pri vzniku strany SIEŤ ako jej spoluzakladateľ. Členstva v strane sa vzdal veľmi rýchlo spolu s ďalšími členmi strany po parlamentných voľbách v roku 2016. Prekážal im vstup do vládnej koalície spolu so stranou Smer-SD. Beblavý po odstúpení povedal: \"V tomto zložení nedokážeme presadiť svoj program. Cítim sa byť oklamaný a prekvapený.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho životopisu , Miroslav Beblavý bol spoluzakladateľom strany SIEŤ, ktorá sa v parlamentných voľbách v roku 2016 dostala so ziskom 5,6 % do Národnej rady SR. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Beblavý stál pri vzniku strany SIEŤ ako jej spoluzakladateľ. Členstva v strane sa vzdal veľmi rýchlo spolu s ďalšími členmi strany po parlamentných voľbách v roku 2016. Prekážal im vstup do vládnej koalície spolu so stranou Smer-SD. Beblavý po odstúpení povedal: \"V tomto zložení nedokážeme presadiť svoj program. Cítim sa byť oklamaný a prekvapený.\""], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["životopisu", "spoluzakladateľom", "vzdal", "založil", "opustili", "nedostala"], "url": ["http://www.beblavy.sk/kto-som/", "http://www.beblavy.sk/kto-som/", "https://www.aktuality.sk/clanok/322578/siet-prisla-o-styroch-klucovych-ludi-beblavy-machackova-petrik-a-zimenova-definitivne-odchadzaju/", "https://stranaspolu.sk/nas-pribeh", "https://www.aktuality.sk/clanok/322578/siet-prisla-o-styroch-klucovych-ludi-beblavy-machackova-petrik-a-zimenova-definitivne-odchadzaju/", "http://kandidatnaposlanca.sk/ludmila-chodelkova_87.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:44.343444+00:00"}
{"id": "49907", "numeric_id": 49907, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49907", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Sme urobili z Ministerstva životného prostredia najväčšieho čerpateľa eurofondov.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo životného prostredia jedná v roli sprostredkovateľa financií z EÚ na obdobie 2021-2027 a riadiaceho orgánu operačného programu Kvalita životného prostredia v období 2014-2020. Podľa tlačovej správy z 12. decembra 2024 MŽP rozdelilo takmer 600 miliónov € v dotáciách z eurofondov a výrazne zrýchlilo vyplácanie podpory na obnovu rodinných domov. Zatiaľ však neboli zverejnené obdobné informácie od iných ministerstiev, ktoré by umožnili porovnanie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nHlavným riadiacim orgánom Programu Slovensko, súhrnného operačného programu pre eurofondy na IV. obdobie (2021 - 2027), je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) je jedným z desiatich sprostredkovateľov, pričom z celkovej sumy takmer 12,6 miliardy € mu bolo alokovaných 1,7 miliardy € ( .pdf , s. 4).\n\nK 31. decembru 2024 Slovensko vyčerpalo približne 390 miliónov eur, teda 3,05 % celkovej alokácie Programu Slovensko a 15 575 miliárd (107 %) z predošlého obdobia ( .pdf , s. 1-3)\n\nPodľa tlačovej správy z 12. decembra 2024 MŽP rozdelilo takmer 600 miliónov € v dotáciách z eurofondov a výrazne zrýchlilo vyplácanie podpory na obnovu rodinných domov.\n\nPre čerpanie prostriedkov za predchádzajúce obdobie (2014 - 2020) bolo MŽP ako riadici orgán zodpovedné za operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) s celkou alokáciou vyše 3 miliardy €, v rámci ktorého mohli prijímatelia uhradiť výdavky do 31. decembra 2023 a v roku 2024 pokračoval proces spracovania týchto výdavkov ( .pdf , s. 3).\n\nK 31. januáru 2024 Slovensko vyčerpalo 13 miliárd € (90 %) z III. programového obdobia, pričom zostávalo predložiť Komisii výdavky na vyčerpanie celkovej alokácie aj z OP KŽP v hodnote 714,89 miliónov €. Z prostriedkov z IV. finančného obdobia boli vyčerpané približne 2 milióny €, teda 0,02 % ( .pdf , s. 1-6).\n\nPrehľad rozdelenia financií z eurofondov ministerstvami za rok 2024 zverejnený nie je, ministerstvá informujú o svojich aktivitách individuálne. V máji 2024 Ministerstvo dopravy uviedlo , že začalo čerpanie 677 miliónov z Programu Slovensko. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo v marci 2024 zoznam s 21 schválenými žiadosťami o finančný príspevok, pričom prvý sa začal realizovať v auguste 2024 a posledný projekt bude ukončený v decembri 2029 ( .pdf , s.1-4).", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo životného prostredia jedná v roli sprostredkovateľa financií z EÚ na obdobie 2021-2027 a riadiaceho orgánu operačného programu Kvalita životného prostredia v období 2014-2020. Podľa tlačovej správy z 12. decembra 2024 MŽP rozdelilo takmer 600 miliónov € v dotáciách z eurofondov a výrazne zrýchlilo vyplácanie podpory na obnovu rodinných domov. Zatiaľ však neboli zverejnené obdobné informácie od iných ministerstiev, ktoré by umožnili porovnanie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Hlavným riadiacim orgánom Programu Slovensko, súhrnného operačného programu pre eurofondy na IV. obdobie (2021 - 2027), je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) je jedným z desiatich sprostredkovateľov, pričom z celkovej sumy takmer 12,6 miliardy € mu bolo alokovaných 1,7 miliardy € ( .pdf , s. 4).", "K 31. decembru 2024 Slovensko vyčerpalo približne 390 miliónov eur, teda 3,05 % celkovej alokácie Programu Slovensko a 15 575 miliárd (107 %) z predošlého obdobia ( .pdf , s. 1-3)", "Podľa tlačovej správy z 12. decembra 2024 MŽP rozdelilo takmer 600 miliónov € v dotáciách z eurofondov a výrazne zrýchlilo vyplácanie podpory na obnovu rodinných domov.", "Pre čerpanie prostriedkov za predchádzajúce obdobie (2014 - 2020) bolo MŽP ako riadici orgán zodpovedné za operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) s celkou alokáciou vyše 3 miliardy €, v rámci ktorého mohli prijímatelia uhradiť výdavky do 31. decembra 2023 a v roku 2024 pokračoval proces spracovania týchto výdavkov ( .pdf , s. 3).", "K 31. januáru 2024 Slovensko vyčerpalo 13 miliárd € (90 %) z III. programového obdobia, pričom zostávalo predložiť Komisii výdavky na vyčerpanie celkovej alokácie aj z OP KŽP v hodnote 714,89 miliónov €. Z prostriedkov z IV. finančného obdobia boli vyčerpané približne 2 milióny €, teda 0,02 % ( .pdf , s. 1-6).", "Prehľad rozdelenia financií z eurofondov ministerstvami za rok 2024 zverejnený nie je, ministerstvá informujú o svojich aktivitách individuálne. V máji 2024 Ministerstvo dopravy uviedlo , že začalo čerpanie 677 miliónov z Programu Slovensko. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zverejnilo v marci 2024 zoznam s 21 schválenými žiadosťami o finančný príspevok, pričom prvý sa začal realizovať v auguste 2024 a posledný projekt bude ukončený v decembri 2029 ( .pdf , s.1-4)."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "rozdelilo", "bolo", ".pdf", ".pdf", "uviedlo", "zverejnilo", ".pdf"], "url": ["https://eurofondy.gov.sk/wp-content/uploads/2024/11/Stav-implementacie-Programu-Slovensko-k-31.10.2024.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/80/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.12.2024.pdf", "https://www.minzp.sk/spravy/2024/december/taraba-pri-vyuzivani-eurofondov-aj-vyplacani-penazi-obnovu-domov-napredujeme-tempom-ake-tu-doposial-nebolo.html", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/operacne-programy/#:~:text=Opera%C4%8Dn%C3%BD%20program%20Kvalita,137%20900%20110%20%E2%82%AC", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/38/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_30.09.2024.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/18/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.01.2024.pdf", "https://www.mindop.sk/media/tlacove-spravy/ministerstvo-dopravy-rozbehlo-cerpanie-prvych-677-milionov-eur-z-programu-slovensko#:~:text=Ministerstvo%20dopravy%20rozbehlo%20%C4%8Derpanie%20prv%C3%BDch%20677%20mili%C3%B3nov%20eur%20z%20Programu%20Slovensko", "https://www.employment.gov.sk/sk/sekcia-fondov-eu/programove-obdobie-2021-2027/schvalene-narodne-projekty/#:~:text=Schv%C3%A1len%C3%A9%20n%C3%A1rodn%C3%A9%20projekty%20ESF,%C3%BAdaje%20aktualizovan%C3%A9%20k%2028.03.2024", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/esf/op-slovensko/schvalene-np/zoznam-schvalenych-zonfp_np_28032024.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:57.988490+00:00"}
{"id": "48736", "numeric_id": 48736, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48736", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ale momentálne nerozumiem, ako môže minister vnútra povedať, že kontrola našej hranice napr. s Maďarskom by bola porušením Schengenského priestoru, keď to robí Rakúsko vo vzťahu k slovenskej hranici, robí to Česko vo vzťahu slovenskej hranici.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dočasné obnovenie hraničných kontrol zo závažných dôvodov nie je porušením schengenského priestoru, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRakúsko aj Česká republika zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom od konca septembra 2022. Toto rozhodnutie odôvodnili zvýšenou nelegálnou migráciou. Minister vnútra sa vyjadril , že týmto rozhodnutím porušujú schengenský kódex.\n\nPodľa Kódexu schengenských hraníc je možné dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, ak existuje “závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov” a to len na nevyhnutný čas, na dobu najviac 30 dní. Túto dobu je v prípade nutnosti možné predĺžiť. ( pdf , s. 25)\n\nPodľa dát Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex) je nelegálna migrácia do Európskej únie na výraznom vzostupe. V súčasnosti je najvyššia od roku 2016. Na Slovensku bolo od konca septembra zadržaných viac ako 4000 nelegálnych migrantov.", "analysis_paragraphs": ["Dočasné obnovenie hraničných kontrol zo závažných dôvodov nie je porušením schengenského priestoru, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rakúsko aj Česká republika zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom od konca septembra 2022. Toto rozhodnutie odôvodnili zvýšenou nelegálnou migráciou. Minister vnútra sa vyjadril , že týmto rozhodnutím porušujú schengenský kódex.", "Podľa Kódexu schengenských hraníc je možné dočasne obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru, ak existuje “závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v niektorom z členských štátov” a to len na nevyhnutný čas, na dobu najviac 30 dní. Túto dobu je v prípade nutnosti možné predĺžiť. ( pdf , s. 25)", "Podľa dát Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex) je nelegálna migrácia do Európskej únie na výraznom vzostupe. V súčasnosti je najvyššia od roku 2016. Na Slovensku bolo od konca septembra zadržaných viac ako 4000 nelegálnych migrantov."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["zaviedli", "sa vyjadril", "obnoviť", "pdf", "dát", "zadržaných"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/641834-rakusko-od-polnoci-zavedie-kontroly-na-hraniciach-so-slovenskom/", "https://www.ta3.com/clanok/249779/cesko-predzenim-kontrol-na-hraniciach-porusuje-poda-mikulca-schengensky-kodex", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02016R0399-20190611", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0399-20190611&from=EN", "https://frontex.europa.eu/media-centre/news/news-release/eu-external-borders-in-september-vlgp1C", "https://www.ta3.com/clanok/251421/na-slovensku-zadrzali-od-konca-septembra-vyse-styritisic-migrantov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:12.999083+00:00"}
{"id": "49978", "numeric_id": 49978, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49978", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Prešla som si európsku legislatívu, je tam napísané, že to nie je, že musíte zabíjať zdravé zvieratá, môžete sa rozhodnúť, že ich môžete zabiť, ale nielen tak, môžete ich zabiť na základe epidemiologických informácií alebo iných dôkazov.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Legislatíva Európskej únie ukladá štátom povinnosť usmrtiť všetky zvieratá v zariadení, v ktorom sa potvrdilo ohnisko choroby z kategórie A, do ktorej je zaradená aj slintačka a krívačka. Európska únia však členským štátom neprikazuje , aby usmrcovali aj zdravé zvieratá v okolí tohto zariadenia. Členské štáty môžu v prípade podozrenia na prítomnosť choroby kategórie A vytvoriť takzvané reštrikčné pásmo. V tomto pásme sa môžu na základe epidemiologickej situácie rozhodnúť , či pristúpia aj k usmrteniu zdravých zvierat.\n\nNariadenie Európskej únie o prenosných chorobách zvierat 2016/429 schválené Radou a Európskym parlamentom stanovuje zoznam opatrení, ktoré majú byť prijaté v prípade výskytu ohniska závažnej choroby, ktorou je aj slintačka a krívačka (. pdf , s. 49). Jedným z opatrení je zabitie všetkých zvierat, ktoré môžu byť nakazené alebo môžu prispieť k šíreniu choroby ( čl. 61 , s. 49). Ďalšie opatrenia zahŕňajú napríklad obmedzenie premiestňovania zvierat a produktov, vakcinácia či karanténa nakazených zvierat. Národné autority sú povinné si z týchto opatrení vybrať jedno alebo viaceré opatrenia, pričom do úvahy musia brať povahu choroby a postihnutých miest ( čl. 61 , s. 49). Tieto opatrenia musia byť okamžite prijaté s cieľom eradikovať chorobu.\n\nSmernicu doplňuje delegované nariadenie Komisie 2020/687, ktoré choroby zvierat rozdeľuje do jednotlivých kategórií a jasne určuje , že po oficiálnom potvrdení choroby v kategórii A majú byť usmrtené všetky zvieratá v postihnutých zariadeniach (čl. 12, odst. 1, písm. a). Európska komisia slintačku a krívačku zaradila medzi choroby kategórie A, teda po potvrdení výskytu ohniska choroby musí štát nechať usmrtiť všetky zvieratá v danom chove.\n\nPri podozrení na prítomnosť choroby kategórie A na miestach s vysokou hustotou držaných zvierat môže príslušný štátny orgán zriadiť takzvané dočasné reštrikčné pásmo, teda zónu, v rámci ktorej môže zakázať premiestňovanie držaných zvierat alebo produktov, či nariadiť izoláciu zvierat. Nariadenie ďalej uvádza , že: „príslušný orgán môže v dočasných reštrikčných pásmach nariadiť preventívne usmrtenie,” ale len v prípade, že si to vyžaduje epidemiologická situácia. V dočasných reštrikčných pásmach teda Európska únia neukladá štátom povinnosť usmrtiť zvieratá.", "analysis_paragraphs": ["Legislatíva Európskej únie ukladá štátom povinnosť usmrtiť všetky zvieratá v zariadení, v ktorom sa potvrdilo ohnisko choroby z kategórie A, do ktorej je zaradená aj slintačka a krívačka. Európska únia však členským štátom neprikazuje , aby usmrcovali aj zdravé zvieratá v okolí tohto zariadenia. Členské štáty môžu v prípade podozrenia na prítomnosť choroby kategórie A vytvoriť takzvané reštrikčné pásmo. V tomto pásme sa môžu na základe epidemiologickej situácie rozhodnúť , či pristúpia aj k usmrteniu zdravých zvierat.", "Nariadenie Európskej únie o prenosných chorobách zvierat 2016/429 schválené Radou a Európskym parlamentom stanovuje zoznam opatrení, ktoré majú byť prijaté v prípade výskytu ohniska závažnej choroby, ktorou je aj slintačka a krívačka (. pdf , s. 49). Jedným z opatrení je zabitie všetkých zvierat, ktoré môžu byť nakazené alebo môžu prispieť k šíreniu choroby ( čl. 61 , s. 49). Ďalšie opatrenia zahŕňajú napríklad obmedzenie premiestňovania zvierat a produktov, vakcinácia či karanténa nakazených zvierat. Národné autority sú povinné si z týchto opatrení vybrať jedno alebo viaceré opatrenia, pričom do úvahy musia brať povahu choroby a postihnutých miest ( čl. 61 , s. 49). Tieto opatrenia musia byť okamžite prijaté s cieľom eradikovať chorobu.", "Smernicu doplňuje delegované nariadenie Komisie 2020/687, ktoré choroby zvierat rozdeľuje do jednotlivých kategórií a jasne určuje , že po oficiálnom potvrdení choroby v kategórii A majú byť usmrtené všetky zvieratá v postihnutých zariadeniach (čl. 12, odst. 1, písm. a). Európska komisia slintačku a krívačku zaradila medzi choroby kategórie A, teda po potvrdení výskytu ohniska choroby musí štát nechať usmrtiť všetky zvieratá v danom chove.", "Pri podozrení na prítomnosť choroby kategórie A na miestach s vysokou hustotou držaných zvierat môže príslušný štátny orgán zriadiť takzvané dočasné reštrikčné pásmo, teda zónu, v rámci ktorej môže zakázať premiestňovanie držaných zvierat alebo produktov, či nariadiť izoláciu zvierat. Nariadenie ďalej uvádza , že: „príslušný orgán môže v dočasných reštrikčných pásmach nariadiť preventívne usmrtenie,” ale len v prípade, že si to vyžaduje epidemiologická situácia. V dočasných reštrikčných pásmach teda Európska únia neukladá štátom povinnosť usmrtiť zvieratá."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ukladá", "potvrdilo", "neprikazuje", "vytvoriť", "rozhodnúť", "zoznam", "prijaté", "pdf", "čl. 61", "zahŕňajú", "musia", "čl. 61", "musia", "určuje", "usmrtené", "zaradila", "usmrtiť", "prítomnosť", "zriadiť", "zakázať", "nariadiť", "uvádza", "vyžaduje", "neukladá"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%20Po%20%C3%BAradnom,p%C3%B4vodcu%20choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%20Po%20%C3%BAradnom,p%C3%B4vodcu%20choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=4.%C2%A0%C2%A0%20Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20org%C3%A1n%20m%C3%B4%C5%BEe%20v%C2%A0do%C4%8Dasn%C3%BDch%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%BDch%20p%C3%A1smach%20nariadi%C5%A5%20prevent%C3%ADvne%20usmrtenie%20v%C2%A0s%C3%BAlade%20s%C2%A0%C4%8Dl%C3%A1nkom%C2%A012%20ods.%C2%A01%20a%C2%A02%20alebo%20zabitie%20zvierat%20druhov%20zo%20zoznamu%2C%20ak%20si%20to%20vy%C5%BEaduje%20epidemiologick%C3%A1%20situ%C3%A1cia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=Do%C4%8Dasn%C3%A9%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%A9%20p%C3%A1sma%20v,sa%20zoh%C4%BEadnia%20tieto%20okolnosti%3A", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=4.%C2%A0%C2%A0%20Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20org%C3%A1n%20m%C3%B4%C5%BEe%20v%C2%A0do%C4%8Dasn%C3%BDch%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%BDch%20p%C3%A1smach%20nariadi%C5%A5%20prevent%C3%ADvne%20usmrtenie%20v%C2%A0s%C3%BAlade%20s%C2%A0%C4%8Dl%C3%A1nkom%C2%A012%20ods.%C2%A01%20a%C2%A02%20alebo%20zabitie%20zvierat%20druhov%20zo%20zoznamu%2C%20ak%20si%20to%20vy%C5%BEaduje%20epidemiologick%C3%A1%20situ%C3%A1cia.", "https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/429/oj/slk#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%C2%A0V%C2%A0pr%C3%ADpade%20v%C3%BDskytu,ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20in%C3%A9%20vhodn%C3%A9%20opatrenia.", "https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/429/oj/slk#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%C2%A0V%C2%A0pr%C3%ADpade%20v%C3%BDskytu,ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20in%C3%A9%20vhodn%C3%A9%20opatrenia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0429-20210421", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0429-20210421", "https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/429/oj/slk#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%C2%A0V%C2%A0pr%C3%ADpade%20v%C3%BDskytu,ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20in%C3%A9%20vhodn%C3%A9%20opatrenia.", "https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/429/2021-04-21/eng#:~:text=2.%C2%A0%C2%A0%20When%20determining,establishment%20or%20other%20location%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:02016R0429-20210421", "https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2016/429/oj/slk#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%C2%A0V%C2%A0pr%C3%ADpade%20v%C3%BDskytu,ak%C3%A9ko%C4%BEvek%20in%C3%A9%20vhodn%C3%A9%20opatrenia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%20Po%20%C3%BAradnom,p%C3%B4vodcu%20choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%20Po%20%C3%BAradnom,p%C3%B4vodcu%20choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=59%20tohto%20nariadenia)-,Choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A,21%20dn%C3%AD,-Infekcia%20v%C3%ADrusom%20moru", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=1.%C2%A0%C2%A0%20Po%20%C3%BAradnom,p%C3%B4vodcu%20choroby%20kateg%C3%B3rie%C2%A0A%3B", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=Do%C4%8Dasn%C3%A9%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%A9%20p%C3%A1sma%20v,sa%20zoh%C4%BEadnia%20tieto%20okolnosti%3A", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=Do%C4%8Dasn%C3%A9%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%A9%20p%C3%A1sma%20v,sa%20zoh%C4%BEadnia%20tieto%20okolnosti%3A", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=Predbe%C5%BEn%C3%A9%20obmedzenia%20a,nevyhnutn%C3%A9%2C%20do%20zariaden%C3%AD.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=Predbe%C5%BEn%C3%A9%20obmedzenia%20a,nevyhnutn%C3%A9%2C%20do%20zariaden%C3%AD.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=4.%C2%A0%C2%A0%20Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20org%C3%A1n%20m%C3%B4%C5%BEe%20v%C2%A0do%C4%8Dasn%C3%BDch%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%BDch%20p%C3%A1smach%20nariadi%C5%A5%20prevent%C3%ADvne%20usmrtenie%20v%C2%A0s%C3%BAlade%20s%C2%A0%C4%8Dl%C3%A1nkom%C2%A012%20ods.%C2%A01%20a%C2%A02%20alebo%20zabitie%20zvierat%20druhov%20zo%20zoznamu%2C%20ak%20si%20to%20vy%C5%BEaduje%20epidemiologick%C3%A1%20situ%C3%A1cia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=4.%C2%A0%C2%A0%20Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20org%C3%A1n%20m%C3%B4%C5%BEe%20v%C2%A0do%C4%8Dasn%C3%BDch%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%BDch%20p%C3%A1smach%20nariadi%C5%A5%20prevent%C3%ADvne%20usmrtenie%20v%C2%A0s%C3%BAlade%20s%C2%A0%C4%8Dl%C3%A1nkom%C2%A012%20ods.%C2%A01%20a%C2%A02%20alebo%20zabitie%20zvierat%20druhov%20zo%20zoznamu%2C%20ak%20si%20to%20vy%C5%BEaduje%20epidemiologick%C3%A1%20situ%C3%A1cia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:02020R0687-20230503#:~:text=4.%C2%A0%C2%A0%20Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%BD%20org%C3%A1n%20m%C3%B4%C5%BEe%20v%C2%A0do%C4%8Dasn%C3%BDch%20re%C5%A1trik%C4%8Dn%C3%BDch%20p%C3%A1smach%20nariadi%C5%A5%20prevent%C3%ADvne%20usmrtenie%20v%C2%A0s%C3%BAlade%20s%C2%A0%C4%8Dl%C3%A1nkom%C2%A012%20ods.%C2%A01%20a%C2%A02%20alebo%20zabitie%20zvierat%20druhov%20zo%20zoznamu%2C%20ak%20si%20to%20vy%C5%BEaduje%20epidemiologick%C3%A1%20situ%C3%A1cia."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:38.554901+00:00"}
{"id": "vr27", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...veľmi zaujímavé je to hlasovanie, pretože strana Smer - sociálna demokracia, všetkými svojimi hlasmi, odmietla tento pakt, ale napríklad strana SaS, ktorej predseda Richard Sulík sa do hrude bil, že bude odmietať tento pakt, tak všetci jeho poslanci sa zdržali pri hlasovaní, respektíve niektorí, ešte dvaja z nich dokonca boli proti uzneseniu, ktoré odmietalo tento pakt.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka hlasovania na 38. schôdzi Národnej rady SR o uznesení k dokumentu OSN - ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ( tlač 1233 ). Podľa tohto uznesenia je dokument OSN rozporuplný a nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky. Preto Národná rada SR žiada vládu SR, aby zaujala nesúhlasné stanovisko k tomuto dokumentu. Za návrh hlasovala strana Smer-SD jednomyseľne. Za stranu Sloboda a Solidarita sa z dvadsiatich poslancov za tento klub osemnásť zdržalo hlasovania a dvaja poslanci hlasovali proti tomuto návrhu (Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová). Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka hlasovania na 38. schôdzi Národnej rady SR o uznesení k dokumentu OSN - ku Globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii ( tlač 1233 ). Podľa tohto uznesenia je dokument OSN rozporuplný a nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou Slovenskej republiky. Preto Národná rada SR žiada vládu SR, aby zaujala nesúhlasné stanovisko k tomuto dokumentu. Za návrh hlasovala strana Smer-SD jednomyseľne. Za stranu Sloboda a Solidarita sa z dvadsiatich poslancov za tento klub osemnásť zdržalo hlasovania a dvaja poslanci hlasovali proti tomuto návrhu (Ondrej Dostál a Zuzana Zimenová). Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["tlač 1233", "hlasovala", "vyjadril"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1233", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41004", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/490907-pakt-o-migracii-je-nebezpecny-dokument-slovensko-ho-nesmie-podpisat-tvrdi-sas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:50.467371+00:00"}
{"id": "vr30416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30416", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Pán kolega, ja som prekvapený. Veď v prvej vlne ekonomickej krízy ste mohli riešiť tieto problémy aj zrušením rovnej dane a upravovať zvyšovanie. Nerobili ste to.", "statement_date": "2011-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovná daň funguje dodnes, vláda R. Fica ju nezrušila, ani zásadne nemenila hoci znížili DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky , knihy a učebnice z 19 % na 10 %.", "analysis_paragraphs": ["Rovná daň funguje dodnes, vláda R. Fica ju nezrušila, ani zásadne nemenila hoci znížili DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky , knihy a učebnice z 19 % na 10 %."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["lieky, zdravotnícke pomôcky", "knihy a učebnice", "zvýšila nezdaniteľné minimum", "znížila spotrebnú daň z nafty", "zaviedla milionársku daň"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/724/parlament-schvalil-znizenu-dph-na-lieky.html", "http://www.sme.sk/c/3611038/dph-klesne-knihy-nezlacneju.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4291078/fico-potichu-znizuje-dane.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1200090", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-23341830-milionarska-dan-zarobi-vyse-miliardy-korun"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:18.763648+00:00"}
{"id": "vr33952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33952", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Vybrať akúkoľvek kategóriu, dajme tomu profesionálnu, odbornú, z tohto riešenia je protiústavné. To znamená, aj KDH návrh (o dôchodcoch v štátnej/verejnej službe, pozn.) je veľmi populistický, ale je protiústavný. Je tu konkrétny prípad a rozhodnutie európskeho súdneho dvora. Týka sa smerom k Maďarsku. Oni takto riešili právnikov, to znamená, sudcov, prokurátorov, a notárov a bolo im to absolútne zamietnuté.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "J. Richter nesprávne spája návrh novely zákona poslancov KDH a Maďarský prípad, pretože návrh novely zákona KDH sa netýkal konkrétnej profesie resp. konkrétne druhy povolaní, ale zamestnancov celej štátnej správy. Návrh KDH taktiež neuvádzal povinný odchod do dôchodku. Návrh sa týkal iba vylúčenia nároku na poberanie starobného dôchodku v prípade zamestnania v štátnej správe. Spájanie týchto dvoch prípadov je nekorektné, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Európsky súdny dvor skutočne rozhodol, že Maďarsko porušilo smernicu EÚ, tým, že uzákonilo povinný odchod sudcov, notárov a prokurátorov do starobného dôchodku dovŕšením 62 rokov. Išlo teda o konkrétnu odbornú skupinu ľudí, ktorých sa zmena dotkla. Európska komisia podala žalobu na Maďarsko 7. júna 2012. Súdny dvor rozhodol a vyhlásil (6.november 2012): \" Maďarsko si tým, že prijalo vnútroštátny režim, ktorý stanovuje, že dovŕšením veku 62 rokov zaniká služobný pomer sudcov, prokurátorov a notárov, čo vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku , ktoré nie je primerané sledovaným cieľom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní . \" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Richter nesprávne spája návrh novely zákona poslancov KDH a Maďarský prípad, pretože návrh novely zákona KDH sa netýkal konkrétnej profesie resp. konkrétne druhy povolaní, ale zamestnancov celej štátnej správy. Návrh KDH taktiež neuvádzal povinný odchod do dôchodku. Návrh sa týkal iba vylúčenia nároku na poberanie starobného dôchodku v prípade zamestnania v štátnej správe. Spájanie týchto dvoch prípadov je nekorektné, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Európsky súdny dvor skutočne rozhodol, že Maďarsko porušilo smernicu EÚ, tým, že uzákonilo povinný odchod sudcov, notárov a prokurátorov do starobného dôchodku dovŕšením 62 rokov. Išlo teda o konkrétnu odbornú skupinu ľudí, ktorých sa zmena dotkla. Európska komisia podala žalobu na Maďarsko 7. júna 2012. Súdny dvor rozhodol a vyhlásil (6.november 2012): \" Maďarsko si tým, že prijalo vnútroštátny režim, ktorý stanovuje, že dovŕšením veku 62 rokov zaniká služobný pomer sudcov, prokurátorov a notárov, čo vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu na základe veku , ktoré nie je primerané sledovaným cieľom, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 2 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní . \" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:62012CJ0286:SK:NOT"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:09.322026+00:00"}
{"id": "vr14624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14624", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...my sme za podobný čas (za vlády Radičovej, pozn.) vytvorili viac pracovných miest ako vláda jednej strany. Za ten istý čas 33-tisic verzus 31-tisic.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet pracovných miest vytvorených vládou Ivery Radičovej sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1.2012). Údaje Štatistického úradu o stave zamestnanosti hovoria o vytvorení zhruba 54 tisíc pracovných miest počas vlády Ivety Radičovej. Ak by aj za ostatné štyri roky vláda vytvorila 130 tisíc pracovných miest, čo odborníci spochybňujú , za porovnateľný čas vytvorila súčasná vláda menej pracovných miest. Na rok vládnutia vychádza vláde I. Radičovej cca 35 tisíc, zatiaľ čo vláde R. Fica 32.5 tisíc. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet pracovných miest vytvorených vládou Ivery Radičovej sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1.2012). Údaje Štatistického úradu o stave zamestnanosti hovoria o vytvorení zhruba 54 tisíc pracovných miest počas vlády Ivety Radičovej. Ak by aj za ostatné štyri roky vláda vytvorila 130 tisíc pracovných miest, čo odborníci spochybňujú , za porovnateľný čas vytvorila súčasná vláda menej pracovných miest. Na rok vládnutia vychádza vláde I. Radičovej cca 35 tisíc, zatiaľ čo vláde R. Fica 32.5 tisíc. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Ján Figeľ", "Údaje", "spochybňujú"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel/?ph=1&page=22", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:08.358003+00:00"}
{"id": "vr34876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34876", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Štátny tajomník podlieha ministrovi, to znamená, vláda môže odvolať štátneho tajomníka len na návrh ministra. To znamená, my ak by sme ako opozícia chceli konať, náš jediný inštitút je návrh na odvolanie ministra, ale zatiaľ na jednoducho nevidíme, ako sa bude vyvíjať ta kauza ďalej.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 575/2001 z 12. decembra 2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa v §4 odsek (3) píše: „Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. V odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.“", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 575/2001 z 12. decembra 2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa v §4 odsek (3) píše: „Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. V odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci; minister určí, v ktorých otázkach a v akom poradí ho štátni tajomníci zastupujú.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/sk/ministerstvo/ministerstvo-zriadenie_vznik_a_posobnost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:47.521951+00:00"}
{"id": "vr25737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25737", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Osvedčil sa ten projekt, ktorý aj zásluhou pána Barrosa a v realokácii finančných prostriedkov sme zrealizovali viacej ako 9 tisíc mladých ľudí sa dokázalo v priebehu pol roka zamestnať.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K polovici septembra 2013 bol počet takto zamestnaných mladých okolo 9 tisíc. Nie je však pravdou, že projekt vytvoril tento počet pracovných miest v priebehu polroka. Projekt funguje od novembra 2012. Ide teda o podstatne dlhšie obdobie ako polroka. Výrok Jána Richtera hodnotíme ako nepravdivý. 19. septembra 2013 minister práce Richter informoval , že projekty zamestnávania mladých vytvorili k septembru 2013 až 9 000 pracovných miest. \"K zvyšovaniu zamestnanosti pomáhajú aj národné projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov, o ktoré javia zamestnávatelia veľký záujem. \" K polovici septembra sa nám podarilo cez tento projekt podporiť vytvorenie 9 000 pracovných miest na celom Slovensku.\" Podľa informácii (18. júla 2013), ktoré Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo denníku Nový Čas sa cez program zamestnávania mladých do 29 zamestnalo viac ako 8 300 mladých. \"Do 30. 6. 2013 bolo zmluvne uzatvorených - fakticky vytvorených 8 346 pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok vo výške 44 485 320 €,“ uviedla Veronika Černá z ústredia práce. Z tohto počtu je skoro 8-tisíc zmlúv v súkromnom sektore a zvyšok v samospráve. Úrady práce majú prijaté aj ďalšie zmluvy, ktoré sú v štádiu podpisu.\" V dokumente sa hovorí o dvoch projektoch v hodnote 70 miliónov eur schválených v novembri 2012 zameraných na nezamestnanosť mladých ľudí. Ide o Národný projekt XXI , Národný projekt XXI/A a Národný projekt XX spolu v hodnote 70 miliónov eur. Projekt zamestnávania mladých sa spustil už od 12. novembra 2012. Ku koncu júna 2013 išlo teda od približne dva mesiace dlhšie obdobie trvania projektu, ako uvádza Richter. Ján Richter vo svojom výroku hovorí o akčnom pláne Európskej komiesie, ktorý sa týka boja proti nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ. \"Following the ESF re-allocation, two national projects (worth EUR 70 million) were launched in November 2012 supporting job creation for young people under 29 in private and self-governing sectors in the regions with the highest levels of unemployment (target: 13 000 new jobs). The implementation of the projects to date has been successful, with microenterprises and SMEs showing the greatest interest in offering work opportunities for young people. By mid-May 2013, more than 6 200 new jobs had been created (EUR 33.1 million contracted).\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K polovici septembra 2013 bol počet takto zamestnaných mladých okolo 9 tisíc. Nie je však pravdou, že projekt vytvoril tento počet pracovných miest v priebehu polroka. Projekt funguje od novembra 2012. Ide teda o podstatne dlhšie obdobie ako polroka. Výrok Jána Richtera hodnotíme ako nepravdivý. 19. septembra 2013 minister práce Richter informoval , že projekty zamestnávania mladých vytvorili k septembru 2013 až 9 000 pracovných miest. \"K zvyšovaniu zamestnanosti pomáhajú aj národné projekty na podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov, o ktoré javia zamestnávatelia veľký záujem. \" K polovici septembra sa nám podarilo cez tento projekt podporiť vytvorenie 9 000 pracovných miest na celom Slovensku.\" Podľa informácii (18. júla 2013), ktoré Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny poskytlo denníku Nový Čas sa cez program zamestnávania mladých do 29 zamestnalo viac ako 8 300 mladých. \"Do 30. 6. 2013 bolo zmluvne uzatvorených - fakticky vytvorených 8 346 pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok vo výške 44 485 320 €,“ uviedla Veronika Černá z ústredia práce. Z tohto počtu je skoro 8-tisíc zmlúv v súkromnom sektore a zvyšok v samospráve. Úrady práce majú prijaté aj ďalšie zmluvy, ktoré sú v štádiu podpisu.\" V dokumente sa hovorí o dvoch projektoch v hodnote 70 miliónov eur schválených v novembri 2012 zameraných na nezamestnanosť mladých ľudí. Ide o Národný projekt XXI , Národný projekt XXI/A a Národný projekt XX spolu v hodnote 70 miliónov eur. Projekt zamestnávania mladých sa spustil už od 12. novembra 2012. Ku koncu júna 2013 išlo teda od približne dva mesiace dlhšie obdobie trvania projektu, ako uvádza Richter. Ján Richter vo svojom výroku hovorí o akčnom pláne Európskej komiesie, ktorý sa týka boja proti nezamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ. \"Following the ESF re-allocation, two national projects (worth EUR 70 million) were launched in November 2012 supporting job creation for young people under 29 in private and self-governing sectors in the regions with the highest levels of unemployment (target: 13 000 new jobs). The implementation of the projects to date has been successful, with microenterprises and SMEs showing the greatest interest in offering work opportunities for young people. By mid-May 2013, more than 6 200 new jobs had been created (EUR 33.1 million contracted).\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "informácii", "Národný projekt XXI", "Národný projekt XXI/A", "Národný projekt XX", "novembra", "akčnom pláne"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/nezamestnanost-klesla-aj-v-auguste-pomahaju-aj-narodne-projekty.html", "http://www.cas.sk/clanok/255685/stat-podporil-8-tisic-miest-pre-mladych-ake-su-podmienky-na-podporu.html", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/narodny-projekt-xxi-podpora-vytvarania-pracovnych-miest.html?page_id=234481", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/narodny-projekt-xxi-a-podpora-vytvarania-pracovnych-miest-2.html?page_id=332527", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/narodny-projekt-xx-podpora-zamestnavania-nezamestnanych-v-samosprave.html?page_id=234468", "http://www.employment.gov.sk/ministerstvo-startuje-realizaciu-projektov-na-podporu-zamestnavania-mladych.html", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/archives/2013/06/pdf/3_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:42.712780+00:00"}
{"id": "vr30633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30633", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Jedno opatrenie, ktoré trošku zvýšilo ceny, to je to DPH 1%.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií O 5 minút 12 (6. marca 2011)", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií O 5 minút 12 (6. marca 2011)"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Prognóza", "akroekonomická prognóza"], "url": ["http://www.demagog.sk/statistiky/?oblast=20&tema=7", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:18.686643+00:00"}
{"id": "vr14060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14060", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Takisto začíname budovať takzvané klastre vedomostné, ktoré sú zamerané na rozličné odvetvia ekonomiky.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Existujú informácie len o jednom v súčasnosti fungujúcom vedomostnom klastri na Slovensku (Dunajský vedomostný klaster), založenie ďalších dvoch vedomostných klastrov bolo spomínané, no nie je známe ich ďalšie fungovanie. Podľa vyjadrení ministra hospodárstva Hudáka sa však jedná o takzvané inovatívne klastre, ktorých budovanie minister avizoval od jesene 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. M. Porter definuje klastre ako \" geografické koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore.\" Na Slovensku existuje niekoľko klastrov, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín: technické klastre a klastre cestovného ruchu. Zakladajúcimi členmi klastrov sú verejné inštitúcie (samosprávne kraje, mestá, univerzity..). Zoznam klastrov v rámci Slovenska môžeme nájsť tu . Dunajský vedomostný klaster bol založený v roku 2010. Hlavným odborným garantom tohto združenia je Slovenská technická univerzita. Cieľom tohto klastera je rozumné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, ochrana ľudského zdravia a pod. Súčasne je Dunajský vedomostný klaster iniciátorom rôznych projektov . Dunajský vedomostný klaster je rozdelený do troch sektorov , ktoré obsahujú slovenské univerzity, slovenské mestá a podnikateľské subjekty.", "analysis_paragraphs": ["Existujú informácie len o jednom v súčasnosti fungujúcom vedomostnom klastri na Slovensku (Dunajský vedomostný klaster), založenie ďalších dvoch vedomostných klastrov bolo spomínané, no nie je známe ich ďalšie fungovanie. Podľa vyjadrení ministra hospodárstva Hudáka sa však jedná o takzvané inovatívne klastre, ktorých budovanie minister avizoval od jesene 2015. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. M. Porter definuje klastre ako \" geografické koncentrácie vzájomne prepojených firiem a inštitúcií v konkrétnom odbore.\" Na Slovensku existuje niekoľko klastrov, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch skupín: technické klastre a klastre cestovného ruchu. Zakladajúcimi členmi klastrov sú verejné inštitúcie (samosprávne kraje, mestá, univerzity..). Zoznam klastrov v rámci Slovenska môžeme nájsť tu . Dunajský vedomostný klaster bol založený v roku 2010. Hlavným odborným garantom tohto združenia je Slovenská technická univerzita. Cieľom tohto klastera je rozumné a racionálne využívanie prírodných zdrojov, ochrana ľudského zdravia a pod. Súčasne je Dunajský vedomostný klaster iniciátorom rôznych projektov . Dunajský vedomostný klaster je rozdelený do troch sektorov , ktoré obsahujú slovenské univerzity, slovenské mestá a podnikateľské subjekty."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["definuje klastre", "tu", "Dunajský vedomostný klaster", "projektov", "troch sektorov", "správy", "zakladal", "vznikol", "základom", "HNonline"], "url": ["http://www.vuepp.sk/EP2014/1/6_Hlusk.pdf", "https://www.siea.sk/klastre-na-slovensku/", "http://archiv.vlada.gov.sk/sepavs/data/files/7020.pdf", "http://www.dkc-eu.com/sk/pages/projects", "http://www.dkc-eu.com/sk/pages/list-of-members-of-the-danube-knowledge-cluster", "http://bystrica.sme.sk/c/4993276/v-bystrici-bude-vedomostny-klaster.html", "http://www.bystricoviny.sk/spravy/%E2%80%9Eklaster-stredoslovensky-vedomostny-region%E2%80%9C-vznika-v-banskej-bystrici/", "http://domov.sme.sk/c/4165510/podpisom-zmluvy-sa-dnes-zacal-budovat-nitriansky-vedomostny-region.html", "http://novezamky.sk/Samos/msz/materialy/2009/2605/13.2.pdf", "http://tv.hnonline.sk/ekonomika-832/minister-hospodarstva-znamka-za-biznis-prostredie-u-nas-dva-plus-896293"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:24.294573+00:00"}
{"id": "vr25817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25817", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Vucka v tomto bode (zdravotníctvo, pozn.) zlyhala úplne. Ako aktívny zriaďovateľ upustila od zdravotníctva... Aké nemocnice. Má 34 percentný podiel v nemocniciach.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "PSK má 34% podiel v nemocniciach vo Svidníku, Vranove, Humennom. Avšak v nemocnici v Starej Ľubovni ma PSK až 70% podiel. Je fakticky nesprávne tvrdiť a zovšeobecniť, že PSK má 34% podiel v nemocniciach, bez špecifikovania nemocníc kde PSK má skutočne 34% podiel. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V nemocnici v Starej Ľubovni má PSK až 70% podiel. PSK má 34% podiel v troch svojich nemocniciach - v Humennom , vo Vranove nad Topľou a vo Svidníku . Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["PSK má 34% podiel v nemocniciach vo Svidníku, Vranove, Humennom. Avšak v nemocnici v Starej Ľubovni ma PSK až 70% podiel. Je fakticky nesprávne tvrdiť a zovšeobecniť, že PSK má 34% podiel v nemocniciach, bez špecifikovania nemocníc kde PSK má skutočne 34% podiel. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V nemocnici v Starej Ľubovni má PSK až 70% podiel. PSK má 34% podiel v troch svojich nemocniciach - v Humennom , vo Vranove nad Topľou a vo Svidníku . Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Starej Ľubovni", "Humennom", "Vranove nad Topľou", "Svidníku"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/medialna-komunikacia/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2012/nemocnica-stara-lubovna.html", "http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2006/07-zasadnutie-27.06.2006/transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/uznesenie-c-083/", "http://www.vucpo.sk/showdoc.do?docid=4745&forceBrowserDetector=pc", "http://www.vucpo.sk/zasadnutia/2006/07-zasadnutie-27.06.2006/transformacia-vykonu-zdravotnickych-cinnosti-v-nsp-svidnik-a-nsp-humenne/uznesenie-c-083/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:32.251609+00:00"}
{"id": "vr18070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18070", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Ja som sa samoudala na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií (pre neuvedenie chaty v majetkovom priznaní, pozn.), (…) takže budem musieť platiť pokutu.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vyplýva, že pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní sa údava pokuta vo výške trojnásobku mesačného platu ( pdf ., odsek 10 , písmeno b). Zákon ale nešpecifikuje prípady, kedy verejný činiteľ doplní či opraví chybné údaje dobrovoľne, resp. sám nahlási chybu. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa chybou Lucie Ďuriš Nicholsonovej zaoberal 18. septembra 2018. Výbor odsúhlasil začatie konania a požiadal podpredsedníčku parlamentu o písomné vysvetlenie. Ako naznačil podpredseda výboru zo Smeru- SD Róbert Puci, členovia výboru (minimálne za jeho stranu) to budú naďalej brať ako porušenie zákona. O začatí konania, prípadne o sankcii voči podpredsedníčke parlamentu teda rozhodne výbor, v ktorom má vládna koalícia väčšinu . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpredsedníčka NR SR danú nehnuteľnosť po medializácii doplnila do svojho majetkového priznania a nahlásila príslušnému výboru. Dôkazom je fakt, že jej majetkové priznanie je už v aktualizovanej podobe verejne dostupné na internetovej stránke Národnej rady SR. Podpredsedníčka parlamentu v pôvodnom priznaní uviedla len vlastníctvo pozemku, nie nehnuteľnosti. Pokuta pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov sa udáva vo výške trojnásobku mesačného platu. ( pdf ., odsek 10 , písmeno b): \"Pokuta sa ukladá b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vyplýva, že pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní sa údava pokuta vo výške trojnásobku mesačného platu ( pdf ., odsek 10 , písmeno b). Zákon ale nešpecifikuje prípady, kedy verejný činiteľ doplní či opraví chybné údaje dobrovoľne, resp. sám nahlási chybu. Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa chybou Lucie Ďuriš Nicholsonovej zaoberal 18. septembra 2018. Výbor odsúhlasil začatie konania a požiadal podpredsedníčku parlamentu o písomné vysvetlenie. Ako naznačil podpredseda výboru zo Smeru- SD Róbert Puci, členovia výboru (minimálne za jeho stranu) to budú naďalej brať ako porušenie zákona. O začatí konania, prípadne o sankcii voči podpredsedníčke parlamentu teda rozhodne výbor, v ktorom má vládna koalícia väčšinu . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpredsedníčka NR SR danú nehnuteľnosť po medializácii doplnila do svojho majetkového priznania a nahlásila príslušnému výboru. Dôkazom je fakt, že jej majetkové priznanie je už v aktualizovanej podobe verejne dostupné na internetovej stránke Národnej rady SR. Podpredsedníčka parlamentu v pôvodnom priznaní uviedla len vlastníctvo pozemku, nie nehnuteľnosti. Pokuta pri uvedení neúplných alebo nepravdivých údajov sa udáva vo výške trojnásobku mesačného platu. ( pdf ., odsek 10 , písmeno b): \"Pokuta sa ukladá b) v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zaoberal", "naznačil", "", "väčšinu", "medializácii", "", "stránke", "", "pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ochrana-zaujmu.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20916844/parlamenty-vybor-zacal-konanie-aj-proti-solymosovi-nicholsonovej-remisovej-a-lajcakovi.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/478293-nepriznanu-chatu-bude-vysvetlovat-remisova-aj-nicholsonova/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/478293-nepriznanu-chatu-bude-vysvetlovat-remisova-aj-nicholsonova/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135", "https://www.cas.sk/clanok/721630/zvlastne-praktiky-podpredsednicky-parlamentu-nicholsonovej-v-majetkovom-priznani-zatajila-dom/", "https://www.cas.sk/clanok/721630/zvlastne-praktiky-podpredsednicky-parlamentu-nicholsonovej-v-majetkovom-priznani-zatajila-dom/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=NichLuci", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=NichLuci", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ochrana-zaujmu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:07.440867+00:00"}
{"id": "vr34809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34809", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "O 9% jeden rok, minulý rok, o 6,5% v tomto roku. Znižovali (v Lotyšsku, pozn.) platy.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mikloš u vádza nesprávne čísla: hrubý priemerný príjem vo verejnom sektore (o ktorý v prípade Lotyšska a jeho znižovania ide) v roku 2008 bol 803 latov, v tomto roku to podľa údajov tamojšieho štatistického úradu je 503 latov, posun je teda viac ako 9 percent. V júni 2009 schválený plán redukcie verejných výdavkov hovoril o škrtaní platov v štátnom sektore o jednu pätinu. Za posledný štvrťrok 2009 to mal byť pokles v medziročnom porovnaní o 23,7 percenta. Miklošom uvádzaných 6,5 percenta sa podarilo nájsť v požiadavku MMF v znižovaní výdajov - v roku 2010 to má byť (.pdf) 6,5 percenta HDP.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš u vádza nesprávne čísla: hrubý priemerný príjem vo verejnom sektore (o ktorý v prípade Lotyšska a jeho znižovania ide) v roku 2008 bol 803 latov, v tomto roku to podľa údajov tamojšieho štatistického úradu je 503 latov, posun je teda viac ako 9 percent. V júni 2009 schválený plán redukcie verejných výdavkov hovoril o škrtaní platov v štátnom sektore o jednu pätinu. Za posledný štvrťrok 2009 to mal byť pokles v medziročnom porovnaní o 23,7 percenta. Miklošom uvádzaných 6,5 percenta sa podarilo nájsť v požiadavku MMF v znižovaní výdajov - v roku 2010 to má byť (.pdf) 6,5 percenta HDP."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["roku 2008 bol", "štatistického úradu", "hovoril", "mal byť pokles", "to má byť"], "url": ["http://www.eurofound.europa.eu/eiro/2009/07/articles/lv0907019i.htm", "http://www.csb.gov.lv/csp/content/?cat=2304", "http://www.dw-world.de/dw/article/0,,4320882,00.html", "http://www.businessweek.com/news/2010-03-02/latvia-average-wage-fell-12-1-in-quarter-on-austerity-program.html", "http://www.cepr.net/documents/publications/latvia-exec-summary-2010-02.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:19.318052+00:00"}
{"id": "vr32933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32933", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Česká republika mala prvé kolo priamych volieb, účasť bola pomerne vysoká, myslím, že bola cez 60% a českí voliči si vybrali dvoch kandidátov, ktorí idú do druhého kola.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico správne udáva účasť v prvom kole prvých priamych prezidentských volieb v Českej republike, ktorá dosiahla až 61,31 %. 1. kolo prvej priamej voľby prezidenta Českej republiky sa uskutočnilo 11.-12. januára 2013. Českí voliči si vyberali z 9 kandidátov. Do 2. kola, ktoré sa uskutoční 25.-26. januára 2013, postúpili z 1.miesta Miloš Zeman so ziskom 24,21 % hlasov a z 2.miesta Karel Schwarzenberg so ziskom 23,40 % hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico správne udáva účasť v prvom kole prvých priamych prezidentských volieb v Českej republike, ktorá dosiahla až 61,31 %. 1. kolo prvej priamej voľby prezidenta Českej republiky sa uskutočnilo 11.-12. januára 2013. Českí voliči si vyberali z 9 kandidátov. Do 2. kola, ktoré sa uskutoční 25.-26. januára 2013, postúpili z 1.miesta Miloš Zeman so ziskom 24,21 % hlasov a z 2.miesta Karel Schwarzenberg so ziskom 23,40 % hlasov."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["účasť"], "url": ["http://www.volby.cz/pls/prez2013/pe2?xjazyk=CZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:59.199428+00:00"}
{"id": "vr30772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30772", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Len vtedy môžme hovoriť o skutočnosti, keď sa potvrdia niektoré finančné operácie, ktoré boli urobené podľa Gorily. Tieto udalosti sa stali v rokoch 2005-2006, na konci druhej vlády Mikuláša Dzurindu a rezonujú tam dve také najvýznamnejšie udalosti a to je údajná korupcia pri privatizácii Slovenských elektrární a kupovanie poslancov.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Odposluchy z daného konšpiračného bytu sa skutočne odohrali v rokoch 2005 a 2006 , tzn. v období konca druhej Dzurindovej vlády, tak ako tvrdí R. Fico.\n\nV danom spise Gorila sa spomína viacero káuz. Veľa priestoru je skutočne venovaného privatizácií Slovenských elektrární, kde sa však baví hlavne s bývalým ministrom hospodárstva J. Malchárkom. Spomínajú sa však aj SMK a SDKÚ.\n\nwww.najpravo.sk : \" V prvej trestnej veci vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry. Týkala sa podozrenia z kupovania poslancov Národnej rady SR. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii začal trestné stíhanie 12. februára 2009... \" následne sa uvádza, že trestné stíhanie bolo zastavené, pretože sa skutok nestal, ale spis Gorilo obsahuje podozrenia z kupovania poslancov.\n\nOkrem káuz, ktoré R. Fico uvádza sú však aj ďalšie kauzy, ktoré sa týkajú aj napr. strany SMER. Ide najmä o rozhovory F. Határa (osobný tajomník predsedu smeru R. Fica) a rozprávajú sa napr. o financovaní Smeru .\n\n\" Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu (v zmysle dohovoru viď stretnutie Haščák, Határ, 18.5.2006), ktoré odovzdáva Határovi -konkrétnu sumu nespomínajú. Haščák len hovorí: „Doniesol som ti tie veci, Dobre“ a vyťahuje pravdepodobne obálku (počuť šuchot).\"\n\nOkrem R. Ficom spomínaných privatizácií Slovenských elektrární a kupovania poslancov sa preberali aj privatizácia bratislavského letiska, teplární a železníc, kde sa taktiež spomínajú najmä poslanci vtedajšej koalície.\n\nNapriek tomu, že R. Fico uvádza pravdivé informácie, z jeho tvrdení vyplýva, že strany Smer sa daný spis netýka. Gorila sa týka aj strany Smer. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Celý spis Gorila nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Odposluchy z daného konšpiračného bytu sa skutočne odohrali v rokoch 2005 a 2006 , tzn. v období konca druhej Dzurindovej vlády, tak ako tvrdí R. Fico.", "V danom spise Gorila sa spomína viacero káuz. Veľa priestoru je skutočne venovaného privatizácií Slovenských elektrární, kde sa však baví hlavne s bývalým ministrom hospodárstva J. Malchárkom. Spomínajú sa však aj SMK a SDKÚ.", "www.najpravo.sk : \" V prvej trestnej veci vykonával dozor Úrad špeciálnej prokuratúry. Týkala sa podozrenia z kupovania poslancov Národnej rady SR. Vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii začal trestné stíhanie 12. februára 2009... \" následne sa uvádza, že trestné stíhanie bolo zastavené, pretože sa skutok nestal, ale spis Gorilo obsahuje podozrenia z kupovania poslancov.", "Okrem káuz, ktoré R. Fico uvádza sú však aj ďalšie kauzy, ktoré sa týkajú aj napr. strany SMER. Ide najmä o rozhovory F. Határa (osobný tajomník predsedu smeru R. Fica) a rozprávajú sa napr. o financovaní Smeru .", "\" Haščák doniesol Határovi peniaze v hotovosti na financovanie volebnej kampane SMERu (v zmysle dohovoru viď stretnutie Haščák, Határ, 18.5.2006), ktoré odovzdáva Határovi -konkrétnu sumu nespomínajú. Haščák len hovorí: „Doniesol som ti tie veci, Dobre“ a vyťahuje pravdepodobne obálku (počuť šuchot).\"", "Okrem R. Ficom spomínaných privatizácií Slovenských elektrární a kupovania poslancov sa preberali aj privatizácia bratislavského letiska, teplární a železníc, kde sa taktiež spomínajú najmä poslanci vtedajšej koalície.", "Napriek tomu, že R. Fico uvádza pravdivé informácie, z jeho tvrdení vyplýva, že strany Smer sa daný spis netýka. Gorila sa týka aj strany Smer. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Celý spis Gorila nájdete tu ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["2005 a 2006", "Gorila", "www.najpravo.sk", "o financovaní Smeru", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6201924/v-sas-videli-gorilu-davno.html", "http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=v%20prvej%20trestnej%20veci%20vykon%C3%A1val%20dozor%20%C3%BArad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry.%20t%C3%BDkala%20sa%20podozrenia%20z%20kupovania%20poslancov%20n%C3%A1rodnej%20rady%20sr.%20vy%C5%A1etrovate%C4%BE%20%C3%BAradu%20boja%20proti%20korupcii%20za%C4%8Dal%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie%2012.%20febr&source=web&cd=1&ved=0CCUQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.najpravo.sk%2Fclanky%2Foficialne-stanovisko-gp-ku-kauze-gorila.html&ei=cSEoT-HTN8yYOszdkcUC&usg=AFQjCNEwr7J0CX-sKaYyXpPJA6zj9azSfQ&sig2=ETI5KOrBfiSUpWNNZ2_QXQ", "http://skgorila.tumblr.com/", "http://dl.dropbox.com/u/51238188/gorila.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:46.815177+00:00"}
{"id": "vr15369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15369", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože jeden slovenský europoslanec zastupuje 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo v Nemecku na každého poslanca pripadá 846 796 obyvateľov. V Európskej komisii majú členské krajiny jedného zástupcu.\n\nPočet europoslancov pre jednotlivé krajiny EÚ sa odvýja od počtu obyvateľov. Lisabonská zmluva však obmedzila maximálny počet poslancov pre členské štáty na 96. To spôsobilo, že sa po voľbách v roku 2014 počet nemeckých europoslancov znížil na 96 (teda maximum). Od roku 2014 v Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože jeden slovenský europoslanec zastupuje 417 404 obyvateľov, zatiaľ čo v Nemecku na každého poslanca pripadá 846 796 obyvateľov. V Európskej komisii majú členské krajiny jedného zástupcu.", "Počet europoslancov pre jednotlivé krajiny EÚ sa odvýja od počtu obyvateľov. Lisabonská zmluva však obmedzila maximálny počet poslancov pre členské štáty na 96. To spôsobilo, že sa po voľbách v roku 2014 počet nemeckých europoslancov znížil na 96 (teda maximum). Od roku 2014 v Európskom parlamente zastupuje Slovensko 13 poslancov."], "analysis_date": "2016-09-15", "analysis_sources": {"text": ["maximálny počet", "96", "13", "Slovenska", "Nemecka", "zástupcov"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/en/FTU_1.1.5.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/map.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/map.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i700C5B7ABED1414B8B23B4A69E91D146%22)&ui.name=Population%20(absolute%20data)%20%5bom0001rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/SocietyState/Population/CurrentPopulation/Tables/Census_SexAndCitizenship.html;jsessionid=B699ED40EEAA8D79B128A124F33DDE07.cae3", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/map.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:37.612634+00:00"}
{"id": "vr16787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16787", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Vajnory v rokoch 2015 a 2016 vyhrali Zlaté vedro od Odkazu pre starostu...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestská časť Vajnory skutočne získala ocenenie Zlaté Vedro od portálu Odkaz pre starostu. V rokoch 2015 a 2016 ho MČ získala za predošlé roky, teda 2014 a 2015 . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mestská časť Vajnory skutočne získala ocenenie Zlaté Vedro od portálu Odkaz pre starostu. V rokoch 2015 a 2016 ho MČ získala za predošlé roky, teda 2014 a 2015 . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Vajnory", "Zlaté", "Odkaz", "2015", "Portál", "Capáka"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/359756-ktore-samospravy-su-najblizsie-obcanom-zlate-vedro-ziskala-trnava-aj-ruzinov/", "https://mytrnava.sme.sk/c/7882697/zlate-vedro-ma-trnava-vajnory-a-ruzinov.html", "https://dennikn.sk/171149/s-obcanmi-najlepsie-spolupracuje-trnava-ruzinov-a-vajnory/", "https://www.facebook.com/trnava/photos/pb.100472693440.-2207520000.1474416833./10153920331918441/?type=3&theater", "http://bbonline.sk/odkaz-pre-starostu-2/", "http://blog.odkazprestarostu.sk/2013/05/vyuzite-odkazprestarostu-sk-date-svojmu-starostovi-sancu-vyhrat-zlate-vedro-milana-capaka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:29.936357+00:00"}
{"id": "vr37915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37915", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ten návrh (uznesenia ku krokom maďarskej vlády pozn.) už sme podali v piatok. Dokonca sme to predstavili na brífingu aj našim médiám. Je mi ľúto, že naše médiá opäť o tom vôbec neinformovali, o tom obsahu tohoto uznesenia.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O iniciatíve zvolat mimoriadnu schôdzu médiá informovali - hnonline.sk , sme.sk , aktualne.sk alebo opät sme.sk . Co sa týka televízií informovalo o tom STV . Markíza ani TA3 sa o tom nezmienila. \"'Predložíme návrh uznesenia, ktorým parlament požiada vládu SR o konkrétne kroky k vyhláseniam a opatreniam, ktoré sú prijímané na madarskej strane. Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako clenovia EÚ a NATO,' priblížil Fico. \" Video z tlacovej besedy (brífingu) z 31. marca 2011 (štvrtok) si môžete pozriet tu . Brífing, ktorý M. Madaric hovorí, že bol v piatok, nie je zverejnený ani na stránkach strany Smer-SD. Na stránkach je len správa , ktorá sa ale viaže na brífing z predchádzajúceho dna. Na tlacovej besede sa Robert Fico vyjadril k obsahu návrhu v case od 7:45 do 8:20, že návrh bude obsahovat žiadost parlamentu smerom k vláde SR aby podnikla konkrétne kroky a stanoviská k vyhláseniam, ktoré z madarskej strany odzneli. Na otázku súvisiacu, aké konkrétne kroky chce Smer-SD dosiahnut s týmto uznesením Robert Fico odpovedal: \"Budeme v uznesení národnej rady žiadat, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako clenský štát Európskej únie a NATO.\" Dalšia otázka zacínajúca na 20:45 opät zaviedla rec na obsah návrhu. Robert Fico sa k nej vyjadril, že ocakáva, že vláda SR bude na medzinárodnej pôde jasne pripomínat nebezpecenstvo, ktoré vyplýva z rozhodnutia madarskej vlády udelovat volebné právo obcanom Madarskej republiky. Bude tiež žiadat vládu SR o maximálnu aktivitu v bilaterálnych vztahoch a Smer-SD chce v tomto uznesení aj definovat vztah slovensko-madarských vztahov a nebezpecenstvá, ktoré vyplývajú z Orbánovej politiky. Ako informoval server hnonline.sk pomocou prebranej správy TASR z 31. marca 2011: \"Predložíme návrh uznesenia, ktorým parlament požiada vládu SR o konkrétne kroky k vyhláseniam a opatreniam, ktoré sú prijímané na madarskej strane. Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako clenovia EÚ a NATO.\"", "analysis_paragraphs": ["O iniciatíve zvolat mimoriadnu schôdzu médiá informovali - hnonline.sk , sme.sk , aktualne.sk alebo opät sme.sk . Co sa týka televízií informovalo o tom STV . Markíza ani TA3 sa o tom nezmienila. \"'Predložíme návrh uznesenia, ktorým parlament požiada vládu SR o konkrétne kroky k vyhláseniam a opatreniam, ktoré sú prijímané na madarskej strane. Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako clenovia EÚ a NATO,' priblížil Fico. \" Video z tlacovej besedy (brífingu) z 31. marca 2011 (štvrtok) si môžete pozriet tu . Brífing, ktorý M. Madaric hovorí, že bol v piatok, nie je zverejnený ani na stránkach strany Smer-SD. Na stránkach je len správa , ktorá sa ale viaže na brífing z predchádzajúceho dna. Na tlacovej besede sa Robert Fico vyjadril k obsahu návrhu v case od 7:45 do 8:20, že návrh bude obsahovat žiadost parlamentu smerom k vláde SR aby podnikla konkrétne kroky a stanoviská k vyhláseniam, ktoré z madarskej strany odzneli. Na otázku súvisiacu, aké konkrétne kroky chce Smer-SD dosiahnut s týmto uznesením Robert Fico odpovedal: \"Budeme v uznesení národnej rady žiadat, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako clenský štát Európskej únie a NATO.\" Dalšia otázka zacínajúca na 20:45 opät zaviedla rec na obsah návrhu. Robert Fico sa k nej vyjadril, že ocakáva, že vláda SR bude na medzinárodnej pôde jasne pripomínat nebezpecenstvo, ktoré vyplýva z rozhodnutia madarskej vlády udelovat volebné právo obcanom Madarskej republiky. Bude tiež žiadat vládu SR o maximálnu aktivitu v bilaterálnych vztahoch a Smer-SD chce v tomto uznesení aj definovat vztah slovensko-madarských vztahov a nebezpecenstvá, ktoré vyplývajú z Orbánovej politiky. Ako informoval server hnonline.sk pomocou prebranej správy TASR z 31. marca 2011: \"Predložíme návrh uznesenia, ktorým parlament požiada vládu SR o konkrétne kroky k vyhláseniam a opatreniam, ktoré sú prijímané na madarskej strane. Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako clenovia EÚ a NATO.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "sme.sk", "aktualne.sk", "sme.sk", "STV", "Markíza", "TA3", "tu", "správa", "hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-51422730-smer-chce-od-vlady-plan-na-orbana", "http://www.sme.sk/c/5831763/smer-chce-mimoriadnu-schodzu-parlamentu-pre-madarsko.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1229688", "http://www.sme.sk/c/5837105/koalicia-nebude-hlasovat-za-zvolanie-mimoriadnej-schodze.html#ixzz1Ib2UJbR7", "http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv/?id=44771&date=2011-03-31&section=8036", "http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/60603", "http://www.ta3.com/sk/relacie/23_hlavne-spravy/11288_hlavne-spravy-z-31-marca", "http://www.smertv.sk/c/109/1/1/smer-sd-zvola-mimoriadnu-schodzu-nr-sr,-ako-protireakciu-na-orbanovu-snahu-udelit-volebne-pravo-aj-madarom-zijucim-na-slovensku.htm", "http://www.strana-smer.sk/2083/smer-sd-zvolava-mimoriadnu-schodzu-nr-sr-preto-lebo-hoci-orban-napina-svaly-slovenska-vlada", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-51422730-smer-chce-od-vlady-plan-na-orbana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:00.296655+00:00"}
{"id": "vr26978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26978", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "V kontexte práve aj pôsobenia strany Smer aj v minulosti, aj vo vláde, tak by som sa mohol vrátiť k tomu, že kto zaviedol príspevok na druhé a tretie dieťa.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V sekcii Príspevok pri narodení dieťaťa , ÚPSVaR uvádza: \" Od januára 2009 štát na každé narodené dieťa pripláca príplatkom k príspevku pri narodení dieťaťa na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé, druhé alebo tretie dieťa , ktoré sa dožilo aspoň 28 dní .\" Pravdou je,že prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 predložila ministerstvom sociálnych vecí a rodiny, na čele s Vierou Tomanovou (SMER-SD), vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predpis 383/2013 Z.z z októbra 2013, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014, predchádzajúci zákon mení : \"Rodičia pri narodení dieťaťa už nebudú dostávať príspevok a príplatok k nemu samostatne, ale dohromady v rámci jednej dávky . Výška príspevku bude závisieť na poradí pôrodu – pri prvom až treťom pôrode bude vyplatená suma 829,86 eur a pri štvrtom a ďalšom má dávka dosiahnuť 151,37 eura.\" \"Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa. Ak sa však súčasne narodili dve alebo viac detí a dožili sa 28 dní, zvyšuje sa príspevok pri narodení dieťaťa o jednu polovicu uvedenej sumy na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní. Príspevok pri narodení jedného dieťaťa je v roku 2013 vo výške 151,37 eura.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V sekcii Príspevok pri narodení dieťaťa , ÚPSVaR uvádza: \" Od januára 2009 štát na každé narodené dieťa pripláca príplatkom k príspevku pri narodení dieťaťa na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé, druhé alebo tretie dieťa , ktoré sa dožilo aspoň 28 dní .\" Pravdou je,že prvá vláda Roberta Fica v roku 2008 predložila ministerstvom sociálnych vecí a rodiny, na čele s Vierou Tomanovou (SMER-SD), vypracovaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predpis 383/2013 Z.z z októbra 2013, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014, predchádzajúci zákon mení : \"Rodičia pri narodení dieťaťa už nebudú dostávať príspevok a príplatok k nemu samostatne, ale dohromady v rámci jednej dávky . Výška príspevku bude závisieť na poradí pôrodu – pri prvom až treťom pôrode bude vyplatená suma 829,86 eur a pri štvrtom a ďalšom má dávka dosiahnuť 151,37 eura.\" \"Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok pri narodení dieťaťa vzniká na každé dieťa. Ak sa však súčasne narodili dve alebo viac detí a dožili sa 28 dní, zvyšuje sa príspevok pri narodení dieťaťa o jednu polovicu uvedenej sumy na každé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní. Príspevok pri narodení jedného dieťaťa je v roku 2013 vo výške 151,37 eura.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Príspevok pri narodení dieťaťa", "návrh", "zákon č. 235/1998 Z.z.", "383/2013 Z.z", "mení"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prispevok-pri-narodeni-dietata.html?page_id=1190", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2594", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1998-235/znenie-19980730", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-383", "http://www.finance.sk/spravy/finance/126845-prispevok-pri-narodeni-dietata-2014-toto-sa-zmeni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:45.378123+00:00"}
{"id": "vr37391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37391", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...my na poslaneckom klube SaS... úplne jednoznačne sme povedali, že Národná rada Slovenskej republiky nebola a nikdy nebude odkladiskom nejakých nevýkonných, zlyhaných, nepotrebných ľudí.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že poslanecké kluby sú neverejné nevieme informáciu o námietkach ostatných poslancov overiť.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že poslanecké kluby sú neverejné nevieme informáciu o námietkach ostatných poslancov overiť."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:16.423645+00:00"}
{"id": "vr18131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18131", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Začali sme dávať aj príspevky rodičom, že pokiaľ umiestni to dieťa v súkromnom zariadení, má od štátu príspevok.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený zákonom č. 561/2008 Z. z. od 1. januára 2009 vládou Roberta Fica. Výška príspevku sa v priebehu rokov viackrát menila. Od roku 2016 je pre deti v súkromných materských školách príspevok stanovený na maximálnu výšku 280 eur. Keďže Fico nespomenul, že o príspevok môžu požiadať iba rodičia detí do troch rokov (prípadne do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Výška príspevku pre deti umiestnené v súkromnom zariadení bola v roku 2009 rovnaká ako v prípade obecných a štátnych zariadení a nemohla byť vyššia ako suma rodičovského príspevku. V roku 2011 sa zvýšila maximálna suma príspevku pre deti v súkromných zariadeniach na 230 eur. Zmena zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa z roku 2016 zaviedla príspevky pre deti umiestnené v súkromných materských škôlkach až do výšky 280 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený zákonom č. 561/2008 Z. z. od 1. januára 2009 vládou Roberta Fica. Výška príspevku sa v priebehu rokov viackrát menila. Od roku 2016 je pre deti v súkromných materských školách príspevok stanovený na maximálnu výšku 280 eur. Keďže Fico nespomenul, že o príspevok môžu požiadať iba rodičia detí do troch rokov (prípadne do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Výška príspevku pre deti umiestnené v súkromnom zariadení bola v roku 2009 rovnaká ako v prípade obecných a štátnych zariadení a nemohla byť vyššia ako suma rodičovského príspevku. V roku 2011 sa zvýšila maximálna suma príspevku pre deti v súkromných zariadeniach na 230 eur. Zmena zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa z roku 2016 zaviedla príspevky pre deti umiestnené v súkromných materských škôlkach až do výšky 280 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["561/2008", "2016", "2011", "2016"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/561/20090101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/561/20160101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/561/20110101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/561/20160101.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:36.063677+00:00"}
{"id": "vr29122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29122", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Keď sme rozbiehali túto petíciu, ešte to nebolo v ústave, to sme nemohli vedieť, ako to dopadne (manželstvo definované ako zväzok jedného muža a jednej ženy v Ústave, pozn.).", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálny zber podpisov pre referendum začal 5. apríla 2014, teda dva mesiace pred novelizovaním Ústavy (4. jún 2014). Touto novelou bola pozmenená definícia manželstva, ktorá bolo upresnená ako \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny zber podpisov pre referendum začal 5. apríla 2014, teda dva mesiace pred novelizovaním Ústavy (4. jún 2014). Touto novelou bola pozmenená definícia manželstva, ktorá bolo upresnená ako \"jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["zber podpisov", "novelizovaním Ústavy"], "url": ["http://www.alianciazarodinu.sk/aktuality/pozvanka-na-oficialny-zaciatok-zberu-podpisov-pod-peticiu-za-referendum-o-ochrane-rodiny-5-4-o-13-45/", "http://www.sudcovia.sk/sk/dokumenty/1600-schvalena-novela-ustavy-sr-v-narodnej-rade-sr-dna-4-6-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:29.296982+00:00"}
{"id": "vr35853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35853", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Boli sme spolu v televíznej relácii pred pár dňami a pani Radičová spoločne s pánom Brockom oznámili slovenskej verejnosti, že treba zmeniť zákonník práce...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová a Július Brocka avizovali plány zmeniť zákonník práce.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová a Július Brocka avizovali plány zmeniť zákonník práce."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Radičová", "Brocka"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=6&ved=0CDQQFjAF&url=http://www.pluska.sk/slovensko/politika/radicova-potrebujeme-urobit-restart-krajiny.html&rct=j&q=radicova+chce+zmenit+zakonik+prace&ei=-mEKTMLFF46QOK2vuNMP&usg=AFQjCNEn-kMXSx3eJv", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CBIQFjAA&url=http://www.aktuality.sk/clanok/160919/kdh-prioritami-su-ocista-politiky-zamestnanost-rodiny-a-seniori/&rct=j&q=radicova+a+brocka+chcu+zmenit+zakonik+prace&ei=JmIKTPesFMalOMKh0Q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:14.142488+00:00"}
{"id": "vr31192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31192", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My nakoniec sme vždy hovorili lebo tie opatrenia, ktoré predkladala ministerka Žitňanská - zoberte si v oblasti prokuratúry tie opatrenia skončili tak, že ich zastavil Ústavný súd, to znamená, že asi je niečo nad čím by sme sa mali zamyslieť, že či všetko to ako to bolo pripravené bolo v poriadku.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "L. Žitňanská sa po zmenách v súdnictve pokúsila presadiť aj nové pravidlá pre prokuratúru, a tak zaviesť transparentnejšie výberové konania. Podľa SITA koalícia 2. júna 2011 schválila jej novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa zavádzajú výberové konania na miesta prokurátorov, zverejňovanie uznesení prokuratúry či zrušenie inštitútu právnych čakateľov. Podľa denníka SME však tieto zmeny 28. septembra 2011 zablokovali ústavní sudcovia, keď pozastavili účinnosť viacerých paragrafov tejto novely. Denník SME ďalej uvádza: \"Zmeny na prokuratúre napadol na Ústavnom súde námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý. Podľa neho ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k novele s jediným cieľom, získať zásadný vplyv na činnosť prokurátorov. Podľa neho si ministerstvo pletie prokuratúru so súdnictvom.\"", "analysis_paragraphs": ["L. Žitňanská sa po zmenách v súdnictve pokúsila presadiť aj nové pravidlá pre prokuratúru, a tak zaviesť transparentnejšie výberové konania. Podľa SITA koalícia 2. júna 2011 schválila jej novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa zavádzajú výberové konania na miesta prokurátorov, zverejňovanie uznesení prokuratúry či zrušenie inštitútu právnych čakateľov. Podľa denníka SME však tieto zmeny 28. septembra 2011 zablokovali ústavní sudcovia, keď pozastavili účinnosť viacerých paragrafov tejto novely. Denník SME ďalej uvádza: \"Zmeny na prokuratúre napadol na Ústavnom súde námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý. Podľa neho ministerstvo spravodlivosti pristúpilo k novele s jediným cieľom, získať zásadný vplyv na činnosť prokurátorov. Podľa neho si ministerstvo pletie prokuratúru so súdnictvom.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Podľa"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/koalicia-schvalila-zitnanskej-zmenu/360127-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6077003/ustavny-sud-zbrzdil-zitnanskej-zmeny-na-prokurature.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:09.672705+00:00"}
{"id": "vr16368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16368", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Prvá vláda Roberta Fica pomohla k Schengenu, druhá vláda zaviedla euro...", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hlavná časť príprav vstupu do Schengenu sa naozaj diala počas vlády Roberta Fica, ktorá k nemu významne pomohla. K splneniu podmienok pre pristúpenie však Slovensko zaviazala už vláda Mikuláša Dzurindu, ako nevyhnutný krok vstupu do EÚ. Rovnako to bolo v prípade prijatia eura, na ktorého prijatie sa Slovensko pripravovalo od júla 2003 a ešte počas prvej Ficovej vlády bol tento proces dokončený. V oboch prípadoch teda nejde o proces, ktorý by sa dal zvládnuť za jednej vlády a bol by uskutočniteľný bez spoločenského konsenzu. Pripisovať tak zásluhy len vláde Roberta Fica je zavádzajúce, avšak nakoľko euro bolo zavedené ešte počas prvej Ficovej vlády, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Schengenské aquis bolo začlenené do rámca Európskej únie Amsterdamskou zmluvou 1. mája 1995, čiže vstupom do EÚ muselo Slovensko prijať a splniť aj podmienky Schengenského priestoru. K ich implementácií sa SR zaviazala 16. apríla 2003, počas druhej Dzurindovej vlády. V novembri 2006, počas prvej Ficovej vlády, bolo Slovensko v hodnotiacej správe aj kritizované pre zaostávanie v plnení schengenských kritérií, reakciou na čo bol vymenovaný splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru štátny tajomník MV SR Jozef Buček. V júni 2007 EÚ pozitívne zhodnotila zabezpečenie hranice s Ukrajinou, čo bola pre Slovensko kľúčová a najťažšia podmienka pre vstup. Hlavná časť príprav vstupu krajiny do Schengenu sa naozaj diala počas prvej vlády Roberta Fica. Rovnako ako o Schengene sa o eure medzi Slovenskom a Európskou úniou rokovalo dlhší čas . Dzurindova vláda schválila vstup do eurozóny 16. júla 2003, o rok neskôr prijala Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR. V roku 2005 schválila Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike (ktorý bol neskoršou vládou dvakrát aktualizovaný), slovenská koruna vstúpila do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorého podmienky ako fluktuačné pásmo musela pre vstup dodržiavať a vláda tiež schválila návrh na vymenovanie splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura. V marci 2007, po takmer roku vlády Roberta Fica, Slovensko požiadalo o revalváciu centrálnej parity slovenskej koruny v ERM II, v septembri schválila zákon 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a ďalej organizačne riadila prechod na euro. K zavedeniu eura na Slovensku došlo 1. januára 2009 ešte počas prvej Ficovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hlavná časť príprav vstupu do Schengenu sa naozaj diala počas vlády Roberta Fica, ktorá k nemu významne pomohla. K splneniu podmienok pre pristúpenie však Slovensko zaviazala už vláda Mikuláša Dzurindu, ako nevyhnutný krok vstupu do EÚ. Rovnako to bolo v prípade prijatia eura, na ktorého prijatie sa Slovensko pripravovalo od júla 2003 a ešte počas prvej Ficovej vlády bol tento proces dokončený. V oboch prípadoch teda nejde o proces, ktorý by sa dal zvládnuť za jednej vlády a bol by uskutočniteľný bez spoločenského konsenzu. Pripisovať tak zásluhy len vláde Roberta Fica je zavádzajúce, avšak nakoľko euro bolo zavedené ešte počas prvej Ficovej vlády, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Schengenské aquis bolo začlenené do rámca Európskej únie Amsterdamskou zmluvou 1. mája 1995, čiže vstupom do EÚ muselo Slovensko prijať a splniť aj podmienky Schengenského priestoru. K ich implementácií sa SR zaviazala 16. apríla 2003, počas druhej Dzurindovej vlády. V novembri 2006, počas prvej Ficovej vlády, bolo Slovensko v hodnotiacej správe aj kritizované pre zaostávanie v plnení schengenských kritérií, reakciou na čo bol vymenovaný splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre zabezpečenie vstupu Slovenskej republiky do schengenského priestoru štátny tajomník MV SR Jozef Buček. V júni 2007 EÚ pozitívne zhodnotila zabezpečenie hranice s Ukrajinou, čo bola pre Slovensko kľúčová a najťažšia podmienka pre vstup. Hlavná časť príprav vstupu krajiny do Schengenu sa naozaj diala počas prvej vlády Roberta Fica. Rovnako ako o Schengene sa o eure medzi Slovenskom a Európskou úniou rokovalo dlhší čas . Dzurindova vláda schválila vstup do eurozóny 16. júla 2003, o rok neskôr prijala Konkretizáciu stratégie prijatia eura v SR. V roku 2005 schválila Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike (ktorý bol neskoršou vládou dvakrát aktualizovaný), slovenská koruna vstúpila do Mechanizmu výmenných kurzov ERM II, ktorého podmienky ako fluktuačné pásmo musela pre vstup dodržiavať a vláda tiež schválila návrh na vymenovanie splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura. V marci 2007, po takmer roku vlády Roberta Fica, Slovensko požiadalo o revalváciu centrálnej parity slovenskej koruny v ERM II, v septembri schválila zákon 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro a ďalej organizačne riadila prechod na euro. K zavedeniu eura na Slovensku došlo 1. januára 2009 ešte počas prvej Ficovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["začlenené", "zaviazala", "druhej", "kritizované", "vymenovaný", "dlhší čas"], "url": ["http://www.minv.sk/?schengensky", "https://domov.sme.sk/c/4234356/chronologia-pristupoveho-procesu-slovenska-k-schengenskej-dohode.html#axzz4kYDUY4ht", "http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "https://spravy.pravda.sk/europska-unia/clanok/201465-eu-schvalila-vstup-sr-do-schengenu/", "http://www.minv.sk/?predvstupovy-proces", "http://www.nbs.sk/sk/euro-na-slovensku/zavedenie-eura-v-sr/harmonogram-zavedenia-eura-v-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:44.808099+00:00"}
{"id": "48117", "numeric_id": 48117, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48117", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Asi si nevšimol, čo sa práve teraz deje vo Viedni, že stotisíc nespokojných občanov vyšlo do ulíc a protestuje proti vláde.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V sobotu 20. novembra sa vo Viedni konali protesty proti lockdownu a povinnému očkovaniu. Rakúske ( Der Standard , Kurier , Wiener Zeitung ) aj zahraničné ( The Guardian , Reuters , Deutsche Welle ) médiá informujú, že polícia odhadla počet účastníkov protestov na 35 - 40 tisíc. O 100 tisíc protestujúcich hovorila opozičná strana FPÖ , ktorá s opatreniami nesúhlasí, citovali ju aj niektoré médiá .", "analysis_paragraphs": ["V sobotu 20. novembra sa vo Viedni konali protesty proti lockdownu a povinnému očkovaniu. Rakúske ( Der Standard , Kurier , Wiener Zeitung ) aj zahraničné ( The Guardian , Reuters , Deutsche Welle ) médiá informujú, že polícia odhadla počet účastníkov protestov na 35 - 40 tisíc. O 100 tisíc protestujúcich hovorila opozičná strana FPÖ , ktorá s opatreniami nesúhlasí, citovali ju aj niektoré médiá ."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Der Standard", "Kurier", "Wiener Zeitung", "The Guardian", "Reuters", "Deutsche Welle", "opozičná strana FPÖ", "niektoré médiá"], "url": ["https://www.derstandard.at/story/2000131303742/bis-zu-15-000-corona-massnahmengegner-in-wien-erwartet", "https://kurier.at/chronik/wien/ein-samstag-auf-der-strasse-demos-gegen-impflicht-und-lockdown-in-wien/401812540", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/chronik/oesterreich/2128396-Grosseinsatz-wegen-Corona-Demonstranten.html", "https://www.theguardian.com/world/2021/nov/20/austria-covid-restrictions-vienna-protests", "https://www.reuters.com/world/europe/thousands-protest-vienna-against-covid-restrictions-before-lockdown-2021-11-20/", "https://www.dw.com/de/protest-in-wien-gegen-die-impfpflicht/a-59889616", "https://www.fpoe.at/artikel/100000-bei-demo-am-samstag-friedliches-und-starkes-zeichen-fuer-freiheit-und-menschenwuerde/", "https://kurier.at/chronik/wien/ein-samstag-auf-der-strasse-demos-gegen-impflicht-und-lockdown-in-wien/401812540"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:04.560720+00:00"}
{"id": "vr35644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35644", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A ďalší problém je, že my sme prišli do vlády v júli, na to, aby sa dali urobiť nejaké zásadnejšie zmeny z hľadiska zníženia výdavkov, alebo zvýšenia príjmov, teda z hľadiska zmeny toho hroziaceho deficitu v tomto roku, je potrebné schvaľovať zákony. Zákonný legislatívny proces trvá tak, že väčšinou to môžte robiť až k prvému prvý nového roka...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Legislatívny proces môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj niekoľko dní. Skrátené legislatívne konanie už vláda Ivety Radičovej skúsila v otázke novely Ústavy (pre imunitu), a novely trestného zákona - pričom tu to trvá o niečo dlhšie kvôli letnému prerušeniu zasadania NRSR. Skrátené legislatívne konanie bolo použité aj pri schvaľovaní slovenskej účasti na európskom stabilizačnom mechanizme.", "analysis_paragraphs": ["Legislatívny proces môže trvať niekoľko mesiacov, ale aj niekoľko dní. Skrátené legislatívne konanie už vláda Ivety Radičovej skúsila v otázke novely Ústavy (pre imunitu), a novely trestného zákona - pričom tu to trvá o niečo dlhšie kvôli letnému prerušeniu zasadania NRSR. Skrátené legislatívne konanie bolo použité aj pri schvaľovaní slovenskej účasti na európskom stabilizačnom mechanizme."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Skrátené legislatívne konanie už vláda Ivety Radičovej skúsila", "Skrátené legislatívne konanie"], "url": ["http://blog.etrend.sk/pavol-kubik/2010/07/15/radicovej-valec/", "http://www.aktuality.sk/clanok/171986/zakon-k-eurovalu-poslanci-prerokuju-v-skratenom-konani/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:04.766100+00:00"}
{"id": "vr15965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15965", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Boli ste (Bugár, pozn.) proti zvrchovanosti, proti ústave, proti vzniku štátu, boli ste proti usporiadaniu vzťahov s Maďarskom.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by Béla Bugár bol proti zvrchovanosti a vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Výhrady mal však voči tomu, že Deklarácia bola \"len\" slovenského národa, pričom nereflektovala aj menšiny žijúce na Slovensku a zrejme preto sa aj zdržal pri hlasovaní o jej prijatí. Nenarazili sme ani na informáciu, ktorá by hovorila o tom, že bol proti usporiadaniu vzťahov s Maďarskom. Výrok tak celkovo hodnotíme ako nepravdivý. Vladimír Mečiar hovorí o hlasovaní SNR (Slovenskej národnej rady), vtedy ešte ako súčasť parlamentu ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika), ktorým sa SNR uzniesla na požiadavke samostatnosti Slovenska. Jeho výsledkom bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky . Hlasovanie sa konalo 17. júla 1992 a bolo súčasťou procesu rozpadu ČSFR a naopak vzniku samostnanej Slovenskej republiky.TASR uvádza menovitý zoznam všetkých prítomných poslancov na hlasovaní a aj ich konkrétna voľba o zvrchovanosti Slovenska, bolo prítomných 147 poslancov, z toho 113 hlasovalo za, 24 poslancov proti a desať sa zdržalo hlasovania. Čo sa týka poslancov za MKDH, sedem hlasovalo proti a sedem sa hlasovania zdržalo. V deklarácii sa hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky a vzniku Slovenskej republiky ako štátu slovenského národa. \"Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.\" Na schválenie dokumentu bola požadovaná nadpolovičná väčšina, ktorá bola dosiahnutá. Predsedou SNR bol vtedy Ivan Gašparovič, premiérom Vladimír Mečiar. Podľa aktuality.sk \"Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR.\" Nedostali sme sa k iným relevantným informáciám, ktoré by potvrdzovali Mečiarove slová. Našli sme však výrok, ktorý má byť z toho obdobia, v ktorom sa vyjadruje na margo prijatej deklarácie: \"Je to prvý krok k samostatnosti Slovenska. Čelní politici hovorili, že to je len politická deklarácia a nič viac. V takom prípade však nebola potrebná, lebo aj súčasne platná ústava obsahuje princíp zvrchovanosti. Na druhej strane bol odmietnutý náš návrh, aby to nebola len deklarácia zvrchovanosti slovenského národa, ale všetkých občanov SR. Aj z toho vidno, ako sa s našou menšinou bude zaobchádzať pri schvaľovaní Ústavy SR.\" MKDH podľa všetkého chcela spolupracovať aj pri vzniku Ústavy SR, keďže do návrhu spracovala časť týkajúcu sa národnostných menšín a etnických skupín ( .pdf , s. 4). Uvedené informácie tak skôr popierajú Mečiarove slová o Bugárovom postoji k samostatnej SR. Problém pri nehlasovaní poslancov za MKDH za deklaráciu bude zrejme ten, že nebola vyhlásením všetkých (budúcich) občanov SR, ale len tých so slovenskou národnosťou. Vyjadrenie Bélu Bugára ohľadom vzniku SR sme našli aj z roku 2012, keď sa spätne hovorí o rozpade ČSR nasledovné: \"Rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, aj keď o tom nerozhodli občania v právoplatnom referende. Som presvedčený o tom, že sa netreba zamýšľať nad tým, či by mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť. Je potrebné poukázať na fakt, že toto rozdelenie sa zapísalo do dejín svojím pokojným a tichým rozdelením, bez násilia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by Béla Bugár bol proti zvrchovanosti a vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Výhrady mal však voči tomu, že Deklarácia bola \"len\" slovenského národa, pričom nereflektovala aj menšiny žijúce na Slovensku a zrejme preto sa aj zdržal pri hlasovaní o jej prijatí. Nenarazili sme ani na informáciu, ktorá by hovorila o tom, že bol proti usporiadaniu vzťahov s Maďarskom. Výrok tak celkovo hodnotíme ako nepravdivý. Vladimír Mečiar hovorí o hlasovaní SNR (Slovenskej národnej rady), vtedy ešte ako súčasť parlamentu ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika), ktorým sa SNR uzniesla na požiadavke samostatnosti Slovenska. Jeho výsledkom bola Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky . Hlasovanie sa konalo 17. júla 1992 a bolo súčasťou procesu rozpadu ČSFR a naopak vzniku samostnanej Slovenskej republiky.TASR uvádza menovitý zoznam všetkých prítomných poslancov na hlasovaní a aj ich konkrétna voľba o zvrchovanosti Slovenska, bolo prítomných 147 poslancov, z toho 113 hlasovalo za, 24 poslancov proti a desať sa zdržalo hlasovania. Čo sa týka poslancov za MKDH, sedem hlasovalo proti a sedem sa hlasovania zdržalo. V deklarácii sa hovorí o zvrchovanosti Slovenskej republiky a vzniku Slovenskej republiky ako štátu slovenského národa. \"Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlasuje zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.\" Na schválenie dokumentu bola požadovaná nadpolovičná väčšina, ktorá bola dosiahnutá. Predsedou SNR bol vtedy Ivan Gašparovič, premiérom Vladimír Mečiar. Podľa aktuality.sk \"Vladimír Mečiar limitoval platnosť federálnej ústavy na Slovensku do dňa nadobudnutia účinnosti Ústavy SR.\" Nedostali sme sa k iným relevantným informáciám, ktoré by potvrdzovali Mečiarove slová. Našli sme však výrok, ktorý má byť z toho obdobia, v ktorom sa vyjadruje na margo prijatej deklarácie: \"Je to prvý krok k samostatnosti Slovenska. Čelní politici hovorili, že to je len politická deklarácia a nič viac. V takom prípade však nebola potrebná, lebo aj súčasne platná ústava obsahuje princíp zvrchovanosti. Na druhej strane bol odmietnutý náš návrh, aby to nebola len deklarácia zvrchovanosti slovenského národa, ale všetkých občanov SR. Aj z toho vidno, ako sa s našou menšinou bude zaobchádzať pri schvaľovaní Ústavy SR.\" MKDH podľa všetkého chcela spolupracovať aj pri vzniku Ústavy SR, keďže do návrhu spracovala časť týkajúcu sa národnostných menšín a etnických skupín ( .pdf , s. 4). Uvedené informácie tak skôr popierajú Mečiarove slová o Bugárovom postoji k samostatnej SR. Problém pri nehlasovaní poslancov za MKDH za deklaráciu bude zrejme ten, že nebola vyhlásením všetkých (budúcich) občanov SR, ale len tých so slovenskou národnosťou. Vyjadrenie Bélu Bugára ohľadom vzniku SR sme našli aj z roku 2012, keď sa spätne hovorí o rozpade ČSR nasledovné: \"Rozpad Československa bol dejinnou nevyhnutnosťou, aj keď o tom nerozhodli občania v právoplatnom referende. Som presvedčený o tom, že sa netreba zamýšľať nad tým, či by mohol spoločný štát Čechov a Slovákov za istých okolností prežiť. Je potrebné poukázať na fakt, že toto rozdelenie sa zapísalo do dejín svojím pokojným a tichým rozdelením, bez násilia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky", "menovitý zoznam", "aktuality.sk", ".pdf", "hovorí"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_deklaracia-o-zvrchovanosti.htm", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-menny-prehlad-hlasovania-poslancov/146258-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/210670/deklaracia-snr-o-zvrchovanosti-slovenskej-republiky/", "http://www.nocka.sk/uploads/f1/00/f10048cd8bf4fd680033049867e032f5/19-26_chronologia_no-11-12-2012_internet.pdf", "https://www.tyzden.sk/casopis/12224/bola-to-nevyhnutnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:51.870832+00:00"}
{"id": "vr15901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15901", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "viac ako 50% z tých 130-tisíc nezamestnaných, čo celkove ubudli, je z kategórie dlhodobo evidovaných nezamestnaných.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V kontexte tohto výroku sa minister práce Richter vyjadroval o poklese nezamestnanosti od doby, kedy nastúpil do funkcie. Richter pôsobí vo funkcii ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od roku 2012, preto sme porovnávali pokles nezamestnanosti od konca roka 2012, do konca roka 2016. Podľa údajov zo Štatistického úradu skutočne klesla za toto obdobie nezamestnanosť o 130-tisíc a viac ako 50 % (v skutočnosti viac ako 70 %, pozn.) predstavujú dlhodobo evidovaní nezamestnaní. Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však ukazujú zníženie zamestnanosti o vyše 150-tisíc, no aj tak hodnotíme výrok ministra Richtera ako pravdivý. Ako ukazujú štatistiky ÚPSVaR v decembri 2012 dosiahol počet osôb dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov 214 275 z celkového počtu 390 111 osôb.Štatistické údaje za rok 2016 ukazujú , že na konci roka 2016 bolo na území Slovenska nezamestnaných 237 977 osôb, z toho 137 322 osôb bolo evidovaných ako dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov. Na základe týchto údajov môžeme pozorovať, že v dobe od nastúpenia Richtera do funkcie ministra v roku 2012 sa do konca roka 2016 znížil počet nezamestnaných osôb o 152 134 osôb. Evidencia dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov zaznamenala pokles o 76 953 ľudí, čo predstavuje 50,58 %. Údaje Štatistického úradu ponúkajú v niektorých možnostiach odlišné čísla, z dôvodu,že úrad pracuje so štvrťročnými informáciami a Ústredie zverejňuje i mesačné údaje . V roku 2012 evidoval ŠÚ 367 126 nezamestnaných osôb, z toho 236 900 ľudí bolo v treťom kvartáli nezamestnaných viac ako 1 rok. Štatistika pre rok 2016 ukazuje, že počet ľudí bez práce klesol na 257 644 a skupina dlhodobo nezamestnaných osôb sa v treťom kvartáli vyšplhala na 145 500 osôb. Na základe týchto štatistík je pozorovateľný pokles o 130 226 nezamestnaných osôb, z toho 91 400 dlhodobo nezamestnaných, čo predstavuje 70,19 %. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V kontexte tohto výroku sa minister práce Richter vyjadroval o poklese nezamestnanosti od doby, kedy nastúpil do funkcie. Richter pôsobí vo funkcii ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od roku 2012, preto sme porovnávali pokles nezamestnanosti od konca roka 2012, do konca roka 2016. Podľa údajov zo Štatistického úradu skutočne klesla za toto obdobie nezamestnanosť o 130-tisíc a viac ako 50 % (v skutočnosti viac ako 70 %, pozn.) predstavujú dlhodobo evidovaní nezamestnaní. Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však ukazujú zníženie zamestnanosti o vyše 150-tisíc, no aj tak hodnotíme výrok ministra Richtera ako pravdivý. Ako ukazujú štatistiky ÚPSVaR v decembri 2012 dosiahol počet osôb dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov 214 275 z celkového počtu 390 111 osôb.Štatistické údaje za rok 2016 ukazujú , že na konci roka 2016 bolo na území Slovenska nezamestnaných 237 977 osôb, z toho 137 322 osôb bolo evidovaných ako dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov. Na základe týchto údajov môžeme pozorovať, že v dobe od nastúpenia Richtera do funkcie ministra v roku 2012 sa do konca roka 2016 znížil počet nezamestnaných osôb o 152 134 osôb. Evidencia dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov zaznamenala pokles o 76 953 ľudí, čo predstavuje 50,58 %. Údaje Štatistického úradu ponúkajú v niektorých možnostiach odlišné čísla, z dôvodu,že úrad pracuje so štvrťročnými informáciami a Ústredie zverejňuje i mesačné údaje . V roku 2012 evidoval ŠÚ 367 126 nezamestnaných osôb, z toho 236 900 ľudí bolo v treťom kvartáli nezamestnaných viac ako 1 rok. Štatistika pre rok 2016 ukazuje, že počet ľudí bez práce klesol na 257 644 a skupina dlhodobo nezamestnaných osôb sa v treťom kvartáli vyšplhala na 145 500 osôb. Na základe týchto štatistík je pozorovateľný pokles o 130 226 nezamestnaných osôb, z toho 91 400 dlhodobo nezamestnaných, čo predstavuje 70,19 %. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["počet", "ukazujú", "Údaje"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/december_2012.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/dec_2016.ZIP", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=967&m_sso=2&m_so=15&ic=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:09.446177+00:00"}
{"id": "vr14125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa zaviedli zákon, že kto má sociálne dávky, musí odpracovávať 8 hodín týždenne v prospech obcí alebo iných verejných inštitúcií.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa zákona č. 417 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (26. november 2013), skutočne platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne, to však pod podmienkou, že mu táto práca bola ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, dávka je mu poskytnutá i bez takejto práce. Zákonom sa zaoberal aj Ústavný súd SR po podaní podnetu 30 poslancami NR SR a neskôr aj ombudsmankou J. Dubovcovou, avšak pri oboch podnetoch de facto rozhodol v prospech zákona (keďže pri ombudsmankinom podaní sa odmietol zaoberať meritom veci). Pre pravdivostnú hodnotu výroku je však podstatné to, že odpracovať musí jednotlivec 8 hodín týždenne len v prípade, že mu bola práca ponúknutá. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. [2]…ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti… Zákon taktiež upravuje výnimočné situácie, kedy sa na jednotlivca nevzťahuje povinnosť odpracovať stanovených 32 hodím mesačne a teda mať nárok na vyplatenie plnej výšky dávky (tieto situácie stanovuje §10, odsek 8). [8] Odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a) až c) a e) až h), b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, c) ktorým je rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, d) ktorým je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, e) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo f) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté. Ešte v roku 2013 podalo 30 poslancov žiadosť o prešetrenie zákona , pretože podľa nich bol v rozpore s Ústavou SR, ak je dávka v hmotnej núdzi viazaná na výkon práce. V úvode poukazovali na to, že dávka v hmotnej núdzi je určená vo výške 61,6 eura. V januári 2014 podala ombudsmanka J. Dubovcová podnet na Ústavný súd SR v prípade novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi . Poukázala napríklad na to, že zákon neupravuje dávku v hmotnej núdzi ako uplatnenie práva, ale ako uplatnenie sankcie vo forme odňatia tejto dávky. Taktiež podľa nej zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. Podľa nej predpísaný počet 32 hodín mesačne nespĺňa svojím rozsahom charakter tzv. drobných obecných služieb, o ktorých sa v zákone hovorí. Talktiež vytvára vo všeobecnosti podľa ombudsmanky priestor na priamu i nepriamu diskrimináciu. \"Priamo diskriminuje osoby v hmotnej núdzi, ktoré bez svojho zavinenia nemajú možnosť zúčastniť sa na aktivačných prácach,\" uviedla ombudsmanka. V prípade nepriamej diskriminácie upozornila na to, že cieľovou skupinou sú v prípade opatrení zákona poberatelia dávok z marginalizovaných rómskych komunít. \"Opatrenia, ešte pred tým, ako sa stali súčasťou zákona o hmotnej núdzi, boli predstavené ako súčasť rómskej reformy.\" ( TASR ) V júni 2015 bol ombudsmankin podnet odmietnutý z dôvodu podania sťažnosti neoprávnenou osobou. \"Verejný ochranca práv môže namietať neústavnosť len takého zákona, ktorý upravuje základné práva a slobody a ktorého aplikácia pripadá do úvahy vo veci, ktorú preskúmava v konaní o podnete právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu, ale v súvislosti so svojou činnosťou v konkrétnej veci, vždy však v súvislosti so svojou základnou ústavnou právomocou ochraňovať konkrétne, a nie abstraktné práva fyzických osôb a právnických osôb. Podľa názoru ústavného súdu predmetný anonymný podnet túto podmienku zjavne nespĺňal už z toho dôvodu, že neobsahoval žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa prípadného porušenia základných práv jeho autora.\" V júli 2015 Ústavný súd odmietol žiadosť o prešetrenie podnetu poslancami NR SR, keď rozhodol, že dávka v hmotnej núdzi podmienená vykonávaním menších obecných služieb neodporuje ústave. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 417 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (26. november 2013), skutočne platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne, to však pod podmienkou, že mu táto práca bola ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, dávka je mu poskytnutá i bez takejto práce. Zákonom sa zaoberal aj Ústavný súd SR po podaní podnetu 30 poslancami NR SR a neskôr aj ombudsmankou J. Dubovcovou, avšak pri oboch podnetoch de facto rozhodol v prospech zákona (keďže pri ombudsmankinom podaní sa odmietol zaoberať meritom veci). Pre pravdivostnú hodnotu výroku je však podstatné to, že odpracovať musí jednotlivec 8 hodín týždenne len v prípade, že mu bola práca ponúknutá. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. [2]…ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti… Zákon taktiež upravuje výnimočné situácie, kedy sa na jednotlivca nevzťahuje povinnosť odpracovať stanovených 32 hodím mesačne a teda mať nárok na vyplatenie plnej výšky dávky (tieto situácie stanovuje §10, odsek 8). [8] Odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti, a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a) až c) a e) až h), b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, c) ktorým je rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku, d) ktorým je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku, e) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo f) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté. Ešte v roku 2013 podalo 30 poslancov žiadosť o prešetrenie zákona , pretože podľa nich bol v rozpore s Ústavou SR, ak je dávka v hmotnej núdzi viazaná na výkon práce. V úvode poukazovali na to, že dávka v hmotnej núdzi je určená vo výške 61,6 eura. V januári 2014 podala ombudsmanka J. Dubovcová podnet na Ústavný súd SR v prípade novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi . Poukázala napríklad na to, že zákon neupravuje dávku v hmotnej núdzi ako uplatnenie práva, ale ako uplatnenie sankcie vo forme odňatia tejto dávky. Taktiež podľa nej zasahuje do dôstojnosti človeka, ktorý je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi. Podľa nej predpísaný počet 32 hodín mesačne nespĺňa svojím rozsahom charakter tzv. drobných obecných služieb, o ktorých sa v zákone hovorí. Talktiež vytvára vo všeobecnosti podľa ombudsmanky priestor na priamu i nepriamu diskrimináciu. \"Priamo diskriminuje osoby v hmotnej núdzi, ktoré bez svojho zavinenia nemajú možnosť zúčastniť sa na aktivačných prácach,\" uviedla ombudsmanka. V prípade nepriamej diskriminácie upozornila na to, že cieľovou skupinou sú v prípade opatrení zákona poberatelia dávok z marginalizovaných rómskych komunít. \"Opatrenia, ešte pred tým, ako sa stali súčasťou zákona o hmotnej núdzi, boli predstavené ako súčasť rómskej reformy.\" ( TASR ) V júni 2015 bol ombudsmankin podnet odmietnutý z dôvodu podania sťažnosti neoprávnenou osobou. \"Verejný ochranca práv môže namietať neústavnosť len takého zákona, ktorý upravuje základné práva a slobody a ktorého aplikácia pripadá do úvahy vo veci, ktorú preskúmava v konaní o podnete právnickej osoby alebo fyzickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy bez podnetu, ale v súvislosti so svojou činnosťou v konkrétnej veci, vždy však v súvislosti so svojou základnou ústavnou právomocou ochraňovať konkrétne, a nie abstraktné práva fyzických osôb a právnických osôb. Podľa názoru ústavného súdu predmetný anonymný podnet túto podmienku zjavne nespĺňal už z toho dôvodu, že neobsahoval žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa prípadného porušenia základných práv jeho autora.\" V júli 2015 Ústavný súd odmietol žiadosť o prešetrenie podnetu poslancami NR SR, keď rozhodol, že dávka v hmotnej núdzi podmienená vykonávaním menších obecných služieb neodporuje ústave. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "prešetrenie", "TASR", "odmietnutý", "odmietol"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/417-2013-z-z.p-35470.pdf", "http://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/361784-ustavny-sud-davka-v-hmotnej-nudzi-podmienena-pracou-neodporuje-ustave/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zakon-hmotna-nudza/70897-clanok.html", "http://www.najpravo.sk/clanky/ustavny-sud-odmietol-navrh-ombudsmanky-ako-podany-neopravnenou-osobou.html?print=1", "http://spravy.pravda.sk/cierna-kronika/clanok/361784-ustavny-sud-davka-v-hmotnej-nudzi-podmienena-pracou-neodporuje-ustave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:10.122992+00:00"}
{"id": "vr15782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15782", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Ako máte možnosť vidieť, najvyššie ceny elektrickej energie boli za vlády Ivety Radičovej a dokonca tak, ako sa deň s nocou strieda, tak je prakticky automatické, že počas ľavicových vlád, ceny energií klesajú alebo sú stabilné, počas pravicových vlád, stále stúpajú.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priemerné ceny elektrickej energie za 1 kWh pre stredne veľkú domácnosť boli najvyššie v roku 2012, čiže už za vlády Roberta Fica. Je pravda, že počas ďalšieho obdobia jednofarebnej vlády SMERu sa ceny znižovali. Nesedí ani druhá časť výroku o ľavicových a pravicových vládach. Je pravda, že počas obdobia I. a II. vlády Mikuláš Dzurindu ceny s výnimkou dvoch rokov stúpali ( .pdf , s.3), ale stabilné neboli ani počas I. vlády Roberta Fica, kedy cena prudko stúpla v roku 2009 a o niečo menej aj v roku 2007. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerné ceny elektrickej energie za 1 kWh pre stredne veľkú domácnosť boli najvyššie v roku 2012, čiže už za vlády Roberta Fica. Je pravda, že počas ďalšieho obdobia jednofarebnej vlády SMERu sa ceny znižovali. Nesedí ani druhá časť výroku o ľavicových a pravicových vládach. Je pravda, že počas obdobia I. a II. vlády Mikuláš Dzurindu ceny s výnimkou dvoch rokov stúpali ( .pdf , s.3), ale stabilné neboli ani počas I. vlády Roberta Fica, kedy cena prudko stúpla v roku 2009 a o niečo menej aj v roku 2007. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vývoja", "burzách", "prepojený", "tu", "tu", "Eurostatu", "stúpali", "aktuality.sk", "odvíja"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/MU/06_06.pdf", "http://www.kurzy.cz/komodity/cena-elektriny-graf-vyvoje-ceny/nr_index.asp?A=5&idk=142&od=29.9.2003&curr=EUR&default_curr=EUR&unit=1%20kWh&lg=1", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388265-otrasy-na-burzach-zlacnie-elektrina-aj-plyn/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/ako-funguje-trh-s-elektrinou-na-slovensku/0749/", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00117&plugin=1", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=ten00117&language=en", "https://www.aktuality.sk/clanok/304318/kolko-davate-mesacne-za-elektrinu-porovnali-sme-ceny-s-prijmami-europanov/", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/ako-funguje-trh-s-elektrinou-na-slovensku/0749/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:21.658005+00:00"}
{"id": "vr31258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31258", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Program (volebný do volieb 2012 pozn.) z našej strany bol vyhodnotený ako najlepší.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok R. Sulíka považujeme za zavádzanie. Hodnotenie volebných programov politických strán realizuje mnoho inštitúcií, ktoré používajú rozličné kritériá hodnotenia, nezávisle na sebe. Je pravdou, že volebný program strany SaS sa v hodnotení INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) umiestnil na prvom mieste. No existuje viacero štúdií, kde dosiahol horšie umiestnenia. Nižšie ponúkame prehľad niektorých z nich. Štúdia (pdf.) INESS hodnotila tri základné kritériá: verejné financie, podnikateľské prostredie a zamestnanosť a zdravotníctvo. Známkovanie prebiehalo na stupnici od jedna (najlepšie) to päť (najhoršie). Program SaS získal v každej kategórii známku dva, najlepšiu zámku vo všetkých hodnotených strán (iba SDKÚ malo rovnakú známku v kategórii verejné financie). Podľa metodológie štúdie znamená známka dva, že strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti. Inštitút zamestnanosti hodnotil volebné programy z hľadiska riešenia dlhodobej nezamestnanosti, sociálneho systému, prepojenia vzdelávania a trhu práce a inštitucionálneho rámca politiky trhu práce. V celkom hodnotení sa program SaS ocitol na deviatom mieste so známkou 3,1 (pozn. najlepšia možná 1, najhoršia 5). Najlepšie z hodnotenia vyšlo KDH so známkou 2,44. Portál Changenet.sk uvádza hodnotenie Slovenskej siete proti chudobe, ktorá si ako hodnotiace kritériá vybrala zámery kandidujúcich strán v sociálnej oblasti a princípy, ktoré zdôrazňujú pri tvorbe verejnej politiky. SaS sa v tomto hodnotení umiestnilo na 14. mieste. Podľa portálu nízke hodnotenie strany získali za zámery znížiť sociálnu ochranu či zrušiť garancie minimálneho príjmu a minimálnej mzdy. Portál Changenet.sk uvádza, že reštrikčné zámery sa podpísali pod nízky počet bodov získaný stranou SaS Najlepší výsledok dosiahol SMER. Health Policy Institute sa zameral na hodnotenie volebných programov z pohľadu korupcie v zdravotníctve. V tomto hodnotení sa volebný program SaS umiestnil na druhej pozícii, hneď za programom KDH. HPI uvádza že, SaS ponúka niekoľko veľmi efektívnych opatrení orientovaných na zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Sulíka považujeme za zavádzanie. Hodnotenie volebných programov politických strán realizuje mnoho inštitúcií, ktoré používajú rozličné kritériá hodnotenia, nezávisle na sebe. Je pravdou, že volebný program strany SaS sa v hodnotení INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz) umiestnil na prvom mieste. No existuje viacero štúdií, kde dosiahol horšie umiestnenia. Nižšie ponúkame prehľad niektorých z nich. Štúdia (pdf.) INESS hodnotila tri základné kritériá: verejné financie, podnikateľské prostredie a zamestnanosť a zdravotníctvo. Známkovanie prebiehalo na stupnici od jedna (najlepšie) to päť (najhoršie). Program SaS získal v každej kategórii známku dva, najlepšiu zámku vo všetkých hodnotených strán (iba SDKÚ malo rovnakú známku v kategórii verejné financie). Podľa metodológie štúdie znamená známka dva, že strana identifikovala problém, riešenia sú však buď čiastočné, alebo ich uplatnenie znamená len krátkodobé zlepšenie situácie v danej oblasti. Inštitút zamestnanosti hodnotil volebné programy z hľadiska riešenia dlhodobej nezamestnanosti, sociálneho systému, prepojenia vzdelávania a trhu práce a inštitucionálneho rámca politiky trhu práce. V celkom hodnotení sa program SaS ocitol na deviatom mieste so známkou 3,1 (pozn. najlepšia možná 1, najhoršia 5). Najlepšie z hodnotenia vyšlo KDH so známkou 2,44. Portál Changenet.sk uvádza hodnotenie Slovenskej siete proti chudobe, ktorá si ako hodnotiace kritériá vybrala zámery kandidujúcich strán v sociálnej oblasti a princípy, ktoré zdôrazňujú pri tvorbe verejnej politiky. SaS sa v tomto hodnotení umiestnilo na 14. mieste. Podľa portálu nízke hodnotenie strany získali za zámery znížiť sociálnu ochranu či zrušiť garancie minimálneho príjmu a minimálnej mzdy. Portál Changenet.sk uvádza, že reštrikčné zámery sa podpísali pod nízky počet bodov získaný stranou SaS Najlepší výsledok dosiahol SMER. Health Policy Institute sa zameral na hodnotenie volebných programov z pohľadu korupcie v zdravotníctve. V tomto hodnotení sa volebný program SaS umiestnil na druhej pozícii, hneď za programom KDH. HPI uvádza že, SaS ponúka niekoľko veľmi efektívnych opatrení orientovaných na zvýšenie transparentnosti v zdravotníctve."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia", "hodnotil", "vybrala", "hodnotenie"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/INESS%20znamkoval%20volebne%20programy%202012-1.pdf", "http://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-februar-2012/znamkovanie-stran", "http://www.changenet.sk/?section=spr&x=651690&cat=14657", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5425/volebne-programy-z-pohladu-korupcie-v-nbsp-zdravotnictve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:57.204308+00:00"}
{"id": "vr32349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32349", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... Je verejne známe, že pokles príjmov aj v tomto roku aj v budúcom roku vážne zasiahla prípravu rozpočtu. Ale aj realizáciu toho, čo sa deje v tomto roku. My sme prišli na základe prognóz len v tomto roku o skoro 500 miliónov eur. 478 miliónov eur.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P. Kažimír upresňuje zaokrúhlenú sumu 500 miliónov eur nesprávne. Podľa oficiálneho dokumentu ide o presne 498,2 milióna eur a nie o 478 miliónov eur ako uvádza P. Kažimír.\n\nSpráva o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcie vývoja do konca roka uvádza výpadok na strane príjmov v objeme takmer 500 miliónov eur.\n\n\"Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok dodržať rozpočtový cieľ na tento rok, čo si vyžaduje prijať dodatočné opatrenia v objeme 498,2 mil. eur. \"\n\nP. Kažimír hovorí o sume 478 miliónov eur. Vládny dokument uvádza sumu 498,2 miliónov eur. Po spočítaní negatív a dodatočných príjmov dostaneme sumu 458 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír upresňuje zaokrúhlenú sumu 500 miliónov eur nesprávne. Podľa oficiálneho dokumentu ide o presne 498,2 milióna eur a nie o 478 miliónov eur ako uvádza P. Kažimír.", "Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcie vývoja do konca roka uvádza výpadok na strane príjmov v objeme takmer 500 miliónov eur.", "\"Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok dodržať rozpočtový cieľ na tento rok, čo si vyžaduje prijať dodatočné opatrenia v objeme 498,2 mil. eur. \"", "P. Kažimír hovorí o sume 478 miliónov eur. Vládny dokument uvádza sumu 498,2 miliónov eur. Po spočítaní negatív a dodatočných príjmov dostaneme sumu 458 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146719?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:01.445385+00:00"}
{"id": "vr27993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27993", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Tak bol som asi jeden z tých vysokých funkcionárov, keď to tak môžem povedať, ktorý v politike bol od roku 1990. Čiže od revolúcie prakticky, cez rozdelenie Československa na dva samostatné štáty, až po vstupy do Aliancie, Schengen, euro.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa Ivan Gašparovič pohybuje v politike od roku 1990, pričom zastával viacero ústavných funkcií.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa Ivan Gašparovič pohybuje v politike od roku 1990, pričom zastával viacero ústavných funkcií."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Ivan Gašparovič"], "url": ["https://www.prezident.sk/?zivotopis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:18.597334+00:00"}
{"id": "vr32508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32508", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Čo sa týka pána Dobrovodského, ja som s tou kauzou v podstate zoznamujem a na budúci týždeň podnikneme nejaké stretnutie aj priamo v Malackách.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú nám dostupné informácie o plánovanom stretnutí Petra Polláka s Oskarom Dobrovodským.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú nám dostupné informácie o plánovanom stretnutí Petra Polláka s Oskarom Dobrovodským."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:49.389988+00:00"}
{"id": "vr35141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35141", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...A teraz čo sa týka porovnávania čoho s čím. Ak si spomeniete pred 4 rokmi takto presne bola debata o hruškách a jablkách. Pretože tu práve pán Mikloš ma poúčal vtedy, ako musíme porovnávať rozpočet voči rozpočtu. Nie skutočnosť voči rozpočtu. Čiže to len na margo toho čo hovorí...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "odkazy k diskusii spred štyroch rokov sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["odkazy k diskusii spred štyroch rokov sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:02.130177+00:00"}
{"id": "vr30269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30269", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja neviem, možno že ste odvtedy vymenili šéfa Inštitútu finančnej politiky, ale tu sú maily z vášho inštitútu, ktoré hovoria o dopadoch. A to znamená, proste toto, ako viete, to je neustále podrývanie akože tu sú maily o tom, ktoré hovoria o prepočtoch. To znamená, 60 miliónov vyššia daň pre fyzické osoby, vyše 60 miliónov pre právnické, 20 miliónov zrážková daň na dividendy a podiely na zisku pre fyzické osoby.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana SMER-SD na svojej internetovej stránke , ale aj v dôvodovej správe , ktorú predložila do parlamentu hovorí o 149 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD na svojej internetovej stránke , ale aj v dôvodovej správe , ktorú predložila do parlamentu hovorí o 149 mil. eur."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["internetovej stránke", "dôvodovej správe"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/2820/tienova-vlada-predstavila-navrhy-na-usetrenie-330-milionov-eur", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359770"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:10.796169+00:00"}
{"id": "vr33236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33236", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zhodou okolností posledné vystúpenie pána prezidenta Obamu súviselo s tým, že povedal, že aj Spojeným štátom vzhľadom na vývoj ekonomiky a isté veci je nevyhnutné robiť rozvojovú politiku.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Richtera hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vystupovanie prezidenta USA proti plánovaným rozpočtovým škrtom je možné interpretovať tým spôsobom, ako to robí on. Prezident USA je v poslednej dobe viditeľný najmä ako odporca masívnych škrtov vo verejných financiách (tzv. \" sequester \"), ktoré majú platiť od 1. marca a ktoré v Kongrese aj Senáte presadzujú republikáni. Uviedol to napríklad v utorok 19. februára pri vystúpení v Bielom dome, či na tlačovke po stretnutí s japonským premiérom v sobotu 23.2.: \" Obama: Naše škrty ohrozia aj iné štáty Americký prezident Barack Obama opäť varoval republikánov, že vstup výdavkových škrtov do platnosti 1. marca poškodí americkú ekonomiku, pričom následky pocítia aj ďalšie krajiny. Tlak na kongresmanov sa pokúsil zvýšiť aj minister dopravy, ktorý upozornil, že na automatické škrty doplatí letecká doprava v USA.\" Vo svojom video príhovore z 23. februára prezident USA hovorí: \"our top priority as a country right now should be doing everything we can to grow our economy and create good middle-class jobs. And yet, less than one week from now, the Congress is poised to allow a series of arbitrary, automatic budget cuts that will do the exact opposite.\" Barrack Obama teda tvrdí, že škrtanie výdavkov ekonomike škodí a je potrebné nachádzať iné možnosti šetrenia a zároveň naštartovať ekonomický rast. Vyzýva republikánov na dialóg o vyváženom šetriacom programe - škrtať výdavky, nachádzať možnosti na šetrenie a zvyšovať dane najbohatším. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Richtera hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vystupovanie prezidenta USA proti plánovaným rozpočtovým škrtom je možné interpretovať tým spôsobom, ako to robí on. Prezident USA je v poslednej dobe viditeľný najmä ako odporca masívnych škrtov vo verejných financiách (tzv. \" sequester \"), ktoré majú platiť od 1. marca a ktoré v Kongrese aj Senáte presadzujú republikáni. Uviedol to napríklad v utorok 19. februára pri vystúpení v Bielom dome, či na tlačovke po stretnutí s japonským premiérom v sobotu 23.2.: \" Obama: Naše škrty ohrozia aj iné štáty Americký prezident Barack Obama opäť varoval republikánov, že vstup výdavkových škrtov do platnosti 1. marca poškodí americkú ekonomiku, pričom následky pocítia aj ďalšie krajiny. Tlak na kongresmanov sa pokúsil zvýšiť aj minister dopravy, ktorý upozornil, že na automatické škrty doplatí letecká doprava v USA.\" Vo svojom video príhovore z 23. februára prezident USA hovorí: \"our top priority as a country right now should be doing everything we can to grow our economy and create good middle-class jobs. And yet, less than one week from now, the Congress is poised to allow a series of arbitrary, automatic budget cuts that will do the exact opposite.\" Barrack Obama teda tvrdí, že škrtanie výdavkov ekonomike škodí a je potrebné nachádzať iné možnosti šetrenia a zároveň naštartovať ekonomický rast. Vyzýva republikánov na dialóg o vyváženom šetriacom programe - škrtať výdavky, nachádzať možnosti na šetrenie a zvyšovať dane najbohatším. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["sequester", "vystúpení", "tlačovke", "video príhovore", "programe"], "url": ["http://www.whitehouse.gov/blog/2013/02/21/what-you-need-know-about-sequester", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/259620-obama-tlaci-na-republikanov-chce-zastavit-automaticke-skrty/", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59378590-obama-varuje-skrty-mozu-ohrozit-ameriku", "http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=4ZS-vS2lmlw", "http://www.whitehouse.gov/sites/default/files/docs/deficit_reduction_table_bucketed_r8.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:34.766629+00:00"}
{"id": "49290", "numeric_id": 49290, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49290", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Viete a opäť ja, keď som bol predseda vlády 2019/2020, sme sa dohodli, že naše fakulty lekárske začnú prijímať podstatne viacej slovenských študentov. Najprv to bolo len navýšili počty, druhý rok to bolo na úkor zahraničných. Prišiel Igor Matovič (...) a o tri roky s tým vyšiel ako zo svojou voľbou. ", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho predstavila návrh na zvýšenie počtu študentov medicíny, ktorý po výmene vlád nebol dostatočne financovaný. Igor Matovič neskôr predstavil podobný návrh bez spomenutia návrhu predošlej vlády.\n\nDiskusie o navýšení počtu prijatých študentov medicíny začali v roku 2018. Na konci svojho funkčného obdobia premiér Pellegrini dospel k dohode so zastúpcami lekárskych fakúlt, ktorí sľúbili navýšenie počtu slovenských študentov na úkor zahraničných samoplatcov výmenou za dodatočné finančné prostriedky od štátu vo výške 2,5 milióna eur. Sľúbené finančné prostriedky fakulty obdržali v akademickom roku 2020/2021, kedy zvýšili počet slovenských študentov o 250, no po výmene vládnej koalície v roku 2021 už fakulty dodatočné financie od štátu nedostávali , a to aj napriek tomu, že prijali viac slovenských študentov.\n\nV októbri 2022 Igor Matovič odprezentoval návrh navýšiť počty študentov medicíny a to nie o navrhovaných 100, ale až o 500, pričom dotovať to mal do veľkej miery štát. Už v tom čase pripomínala strana Hlas pôvodný návrh počas vlády Petra Pellegriniho, ktorý nebol naplnený.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho predstavila návrh na zvýšenie počtu študentov medicíny, ktorý po výmene vlád nebol dostatočne financovaný. Igor Matovič neskôr predstavil podobný návrh bez spomenutia návrhu predošlej vlády.", "Diskusie o navýšení počtu prijatých študentov medicíny začali v roku 2018. Na konci svojho funkčného obdobia premiér Pellegrini dospel k dohode so zastúpcami lekárskych fakúlt, ktorí sľúbili navýšenie počtu slovenských študentov na úkor zahraničných samoplatcov výmenou za dodatočné finančné prostriedky od štátu vo výške 2,5 milióna eur. Sľúbené finančné prostriedky fakulty obdržali v akademickom roku 2020/2021, kedy zvýšili počet slovenských študentov o 250, no po výmene vládnej koalície v roku 2021 už fakulty dodatočné financie od štátu nedostávali , a to aj napriek tomu, že prijali viac slovenských študentov.", "V októbri 2022 Igor Matovič odprezentoval návrh navýšiť počty študentov medicíny a to nie o navrhovaných 100, ale až o 500, pričom dotovať to mal do veľkej miery štát. Už v tom čase pripomínala strana Hlas pôvodný návrh počas vlády Petra Pellegriniho, ktorý nebol naplnený."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["začali", "výmenou", "zvýšili", "nedostávali", "prijali", "navýšiť", "pôvodný"], "url": ["https://kosice.dnes24.sk/lekarska-fakulta-v-kosiciach-prijme-viac-studentov-304326", "https://www.skolske.sk/clanok/52028/lekarske-fakulty-maju-prijat-o-250-studentov-viac-vlada-na-to-da-peniaze", "https://www.postoj.sk/80572/lekarske-fakulty-budu-musiet-zrejme-prijat-viac-zahranicnych-studentov?page=9136", "https://www.teraz.sk/slovensko/lekarske-fakulty-financnu-podporu-od/554162-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/lekarske-fakulty-volaju-systematickej-podpore-financie-statu-zatial-nedostali", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644853-matovic-chce-zafinancovat-500-medikov-rocne-naviac-uvolnit-ma-miliony/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/327354-sanca-dostat-sa-na-medicinu-bude-vyssia-matovic-chce-zvysit-pocet-medikov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:43.919396+00:00"}
{"id": "vr30490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30490", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Dovolil by som si ešte jeden veľmi dôležitý fakt, keď sme hovorili o podcenení situácie zo strany ministra zdravotníctva, dovoľte mi naozaj krátku vetu, ktorú zverejnil na internete a na sociálnych sieťach bývalý generálny riaditeľ sekcie zdravia, čiže ten, ktorý je priamo zodpovedný za zdravotnú starostlivosť, ktorý bol u pána ministra Uhliarika a citujem, je to adresované pánovi ministrovi: \"možno ti pomôže, ak si spomenieš na moje naliehavé varovania z jari toho roku. Boli zbytočné. Preto som ti dal v júni výpoveď na ministerstve. Nie že si neurobil revíziu, ty si si svoju politiku hnal do krajnosti.\"", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Píše Doc. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD . (diskusia str. 155):", "analysis_paragraphs": ["Píše Doc. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD . (diskusia str. 155):"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Píše Doc. MUDr. Tibor Hlavatý, PhD"], "url": ["http://www.modrykonik.sk/forum/tema/vas-nazor-na-strajk-lekarov/?page=155"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:47.306843+00:00"}
{"id": "vr25553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25553", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Veď za tie peniaze (900 tisíc eur za analýzy, pozn.) mohlo byť urobené množstvo iných vecí, a tie európske peniaze mohli byť nasmerované do rozvoja, napríklad do tej sľubovanej cyklotrasy zo Zvolena do Bystrice, nie zo Zvolena do Sliača, ale zo Zvolena do Bystrice, ktorá je sľubovaná dávno a dávno sa tak nerobí.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V článku SME z 9. septembra 2013 sa uvádza, že predseda Banskobystrického kraja Vladimír Maňka (Smer) vyhlásil verejné obstarávanie za takmer 900-tisíc eur na nové strategické materiály, deväť dokumentov, ktoré by mali slúžiť na rozvoj vyššieho územného celku.\n\nMedzi strategické dokumenty majú patriť aj urbanistická štúdia za 240-tisíc eur, plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja za 146-tisíc eur, stratégia efektívneho riadenia sociálnych služieb za 53-tisíc eur či stratégia podpory rastu zamestnanosti za 51-tisíc eur. Ďalej sú to dokumenty stratégia hospodárstva župy, stratégia komplexného systému dopravnej obslužnosti, regionálna inovačná stratégia, stratégia cestovného ruchu a rozvoja vidieka, štúdia využitia štrukturálnych fondov a ich vplyv na rozvoj územia.\n\nLadislav Topoľský, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), pred rokom sľúbil, že cyklotrasa medzi Banskou Bystricou a Zvolenom bude o takomto čase vo výstavbe resp. hotová. Samotná príprava projektu však narazila na nevysporiadané majetkové pomery. „V súčasnosti stále prebiehajú rokovania s dotknutými obcami o podmienkach zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní budúcej cyklotrasy,“ uviedla pre TASR hovorkyňa BBSK Monika Pastuchová.\n\nNevieme zistiť či európske peniaze, ktoré chce župa minúť na strategické dokumenty by mohli byť skutočne presmerované do rozvoja, alebo do výstavby cyklotrasy, nakoľko je možné, že existuje špeciálne určenie, na ktoré sa tieto peniaze musia využiť. Výrok preto označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V článku SME z 9. septembra 2013 sa uvádza, že predseda Banskobystrického kraja Vladimír Maňka (Smer) vyhlásil verejné obstarávanie za takmer 900-tisíc eur na nové strategické materiály, deväť dokumentov, ktoré by mali slúžiť na rozvoj vyššieho územného celku.", "Medzi strategické dokumenty majú patriť aj urbanistická štúdia za 240-tisíc eur, plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja za 146-tisíc eur, stratégia efektívneho riadenia sociálnych služieb za 53-tisíc eur či stratégia podpory rastu zamestnanosti za 51-tisíc eur. Ďalej sú to dokumenty stratégia hospodárstva župy, stratégia komplexného systému dopravnej obslužnosti, regionálna inovačná stratégia, stratégia cestovného ruchu a rozvoja vidieka, štúdia využitia štrukturálnych fondov a ich vplyv na rozvoj územia.", "Ladislav Topoľský, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), pred rokom sľúbil, že cyklotrasa medzi Banskou Bystricou a Zvolenom bude o takomto čase vo výstavbe resp. hotová. Samotná príprava projektu však narazila na nevysporiadané majetkové pomery. „V súčasnosti stále prebiehajú rokovania s dotknutými obcami o podmienkach zmluvy o spolupráci pri prevádzkovaní budúcej cyklotrasy,“ uviedla pre TASR hovorkyňa BBSK Monika Pastuchová.", "Nevieme zistiť či európske peniaze, ktoré chce župa minúť na strategické dokumenty by mohli byť skutočne presmerované do rozvoja, alebo do výstavby cyklotrasy, nakoľko je možné, že existuje špeciálne určenie, na ktoré sa tieto peniaze musia využiť. Výrok preto označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["SME", "cyklotrasa", "TASR"], "url": ["http://bystrica.sme.sk/c/6928616/kanik-vyzval-manku-aby-zrusil-verejne-obstaravanie-na-strategicke-materialy.html", "http://bbonline.sk/cyklotrasa-zvolen-banska-bystrica-pomaly-nabera-realne-kontury/", "http://www.teraz.sk/regiony/cyklocesta-zvolen-sliac-hron-cykloturist/54941-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:30.316395+00:00"}
{"id": "vr32819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32819", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Celkovo je požiadavka pre 137 000 nepedagogických a pedagogických zamestnancov.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dušan Čaplovič hovorí o počte zamestnancov v školstve (pedagogických, aj nepedagogických) pre ktorých odboroý zväz žiada zvýšenie mzdy. V liste (.pdf) poslancom NR SR od Dušana Ondeka, predsedu odborového zväzu, sa hovorí o 150 000 zamestnancoch. Preto výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dušan Čaplovič hovorí o počte zamestnancov v školstve (pedagogických, aj nepedagogických) pre ktorých odboroý zväz žiada zvýšenie mzdy. V liste (.pdf) poslancom NR SR od Dušana Ondeka, predsedu odborového zväzu, sa hovorí o 150 000 zamestnancoch. Preto výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["liste"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/list_poslancom_nr_sr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:36.476337+00:00"}
{"id": "vr30607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30607", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Štát šetril, ušetril za ten rok na svojej prevádzke cca tých 10%. Prvý rok sme znižovali mzdy o 10%.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "( TASR , 11. septembra 2010)", "analysis_paragraphs": ["( TASR , 11. septembra 2010)"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Programe Stability Slovenskej Republiky na roky 2011 až 2014", "tlačovej správy", "7,8 %"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-46380860-miklos-pri-daniach-som-ustupil", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=465", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/bilancia%20_oktober2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:23.129346+00:00"}
{"id": "vr29391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29391", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Ale napríklad sankcie týkajúce sa kľúčových osôb režimu ruského alebo v rámci Donbasu, tých jednotlivých predstaviteľov tej Novorossii, tak oni sa týkajú konkrétnych osôb. Že nemôžu vycestovať do západných krajín, nemôžu tam mať bankové kontá a tak ďalej.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zoznamu (.pdf) osôb a subjektov, na ktorých sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia EÚ v súvislosti s celistvosťou Ukrajiny z 15. marca 2015 je sankcionovaných 150 osôb a 39 subjektov, a to najmä z dôvodov narúšania teritoriálnej a politickej integrity a suverenity Ukrajiny, podieľaní sa na destabilizácii Ukrajiny a podpory akcií vedených v tomto duchu. Tieto osoby a subjekty boli potrestané zákazom vstupu na územie EÚ a zmrazením aktív. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zoznamu (.pdf) osôb a subjektov, na ktorých sa vzťahujú obmedzujúce opatrenia EÚ v súvislosti s celistvosťou Ukrajiny z 15. marca 2015 je sankcionovaných 150 osôb a 39 subjektov, a to najmä z dôvodov narúšania teritoriálnej a politickej integrity a suverenity Ukrajiny, podieľaní sa na destabilizácii Ukrajiny a podpory akcií vedených v tomto duchu. Tieto osoby a subjekty boli potrestané zákazom vstupu na územie EÚ a zmrazením aktív. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Zoznamu", "zozname", "pdf"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/cs/press/press-releases/2015/03/13-eu-extends-validity-sanctions-ukraine/", "http://www.bryancave.com/files/Publication/41482cb1-a5ac-4568-ac38-87b174fac0c6/Presentation/PublicationAttachment/52c599c1-24ad-4c42-9fb3-a3b13726774a/Bryan%20Cave%20Side-by-Side%20List%20of%20Ukraine-Related%20Sanctions-v14.pdf", "http://www.bryancave.com/files/Publication/41482cb1-a5ac-4568-ac38-87b174fac0c6/Presentation/PublicationAttachment/52c599c1-24ad-4c42-9fb3-a3b13726774a/Bryan%20Cave%20Side-by-Side%20List%20of%20Ukraine-Related%20Sanctions-v14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:36.612974+00:00"}
{"id": "vr27549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27549", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Taký jasný dôkaz je ľudská dôstojnosť. Ľudská dôstojnosť je citovaná práve aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv aj v Európskej konvencii, aj dokonca ľudská dôstojnosť je citovaná v Charte práv EÚ, ktoré sú súčasťou Lisabonskej zmluvy. Ale tá ľudská dôstojnosť sa vysvetľuje aj tak, že sa v Belgicku príjme zákon o eutanázii, kde sa môžu usmrtiť deti bez ohraničenia veku. A je to v mene dodržovania ľudskej dôstojnosti. Tu citujem správu pána Louisa Michela, ktorá bola prijatá na predchádzajúcej schôdzi, kde v kapitole ľudská dôstojnosť hovorí o možnosti eutanázie a možnostiach potratu.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudská dôstojnosť je naozaj uvádzaná vo všetkých dokumentoch (viď nižšie, pozn.), ktoré spomína Anna Záborská, zároveň je pravdou, že Charta základných práv EÚ je súčasťou Lisabonskej zmluvy (str. 483). Rovnako je pravda, že belgický parlament prijal vo februári 2014 zákon, ktorý povoľuje eutanáziu deťom bez obmedzenia veku. Informovali o tom slovenské tlačové agentúry. ( TASR a prevzatá správa na SME ). Belgicko sa na základe prijatia tohto legislatívneho aktu líši napríklad od Holandska v stanovení vekovej hranice,kde je ňou vek 12 rokov. A. Záborská ďalej hovorila o Správe z januára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012) , ktorej spravodajcom bol belgický poslanec Louis Michel, a ktorá bola prijatá vo februári 2014. V kapitole \"Dôstojnosť\" sa v bodoch 23. a 24. vyjadruje aj o možnostiach eutanázie a potratu: 23 . vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti na konci života ,a to najmä tým,že zabezpečia, aby boli rozhodnutia vyjadrené v životnej vôle uznávané a rešpektované 24. uznáva,že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (spolu s nimi) sú základným prvkom ľudskej dôstojnosti ,ktorými je potrebné sa zaoberať v širšom kontexte štrukturálnej diskriminácie a nerovnosti pohlaví, vyzýva členské štáty,aby zabezpečili SRHR cez Francúzsko a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) v neposlednom rade tým,že sa zabezpečia všetky programy a služby reprodukčného zdravia vrátane druhov starostlivosti a liekov nevyhnutných pre dobrovoľné plánované rodiny a zdravého materstva vďaka udržovaniu bdelej politiky a tvoreniu predpisov zabraňujúcich zasahovaniu do sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. Nižšie uvádzame časti týkajúce sa ľudskej dôstojnosti v spomínaných dokumentoch: Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) PREAMBULA Pretože uznanie vrodenej dôstojnosti a rovnakých a nescudziteľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, pretože ľud spojených národov potvrdil v Charte svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnost i, rovnaké práva mužov a žien a rozhodol sa podporovať sociálny pokrok a lepšie životné podmienky vo väčšej slobode, ČLÁNOK 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. ČLÁNOK 22 Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a medzinárodnou súčinnosťou v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné na jeho dôstojnosť a na slobodný rozvoj jeho osobnosti. ČLÁNOK 23 Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby to bolo potrebné, inými prostriedkami sociálnej ochrany. Charta základných práv Európskej únie (2000) Preambula Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti , slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demokracie a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Článok 1 Ľudská dôstojnosť 1. Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať. Článok 31 Spravodlivé a primerané pracovné podmienky 1. Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť . Dohovor o ochane ľudských práv a základných slobôd (1950) Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento protokol, súc presvedčené, že právo každého na život je základnou hodnotou v demokratickej spoločnosti a že zrušenie trestu smrti má zásadný význam pre ochranu tohto práva a plné uznanie vrodenej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí ; Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudská dôstojnosť je naozaj uvádzaná vo všetkých dokumentoch (viď nižšie, pozn.), ktoré spomína Anna Záborská, zároveň je pravdou, že Charta základných práv EÚ je súčasťou Lisabonskej zmluvy (str. 483). Rovnako je pravda, že belgický parlament prijal vo februári 2014 zákon, ktorý povoľuje eutanáziu deťom bez obmedzenia veku. Informovali o tom slovenské tlačové agentúry. ( TASR a prevzatá správa na SME ). Belgicko sa na základe prijatia tohto legislatívneho aktu líši napríklad od Holandska v stanovení vekovej hranice,kde je ňou vek 12 rokov. A. Záborská ďalej hovorila o Správe z januára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012) , ktorej spravodajcom bol belgický poslanec Louis Michel, a ktorá bola prijatá vo februári 2014. V kapitole \"Dôstojnosť\" sa v bodoch 23. a 24. vyjadruje aj o možnostiach eutanázie a potratu: 23 . vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti na konci života ,a to najmä tým,že zabezpečia, aby boli rozhodnutia vyjadrené v životnej vôle uznávané a rešpektované 24. uznáva,že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (spolu s nimi) sú základným prvkom ľudskej dôstojnosti ,ktorými je potrebné sa zaoberať v širšom kontexte štrukturálnej diskriminácie a nerovnosti pohlaví, vyzýva členské štáty,aby zabezpečili SRHR cez Francúzsko a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) v neposlednom rade tým,že sa zabezpečia všetky programy a služby reprodukčného zdravia vrátane druhov starostlivosti a liekov nevyhnutných pre dobrovoľné plánované rodiny a zdravého materstva vďaka udržovaniu bdelej politiky a tvoreniu predpisov zabraňujúcich zasahovaniu do sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. Nižšie uvádzame časti týkajúce sa ľudskej dôstojnosti v spomínaných dokumentoch: Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948) PREAMBULA Pretože uznanie vrodenej dôstojnosti a rovnakých a nescudziteľných práv všetkých členov ľudskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, pretože ľud spojených národov potvrdil v Charte svoju vieru v základné ľudské práva, v dôstojnosť a hodnotu ľudskej osobnost i, rovnaké práva mužov a žien a rozhodol sa podporovať sociálny pokrok a lepšie životné podmienky vo väčšej slobode, ČLÁNOK 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti i právach. ČLÁNOK 22 Každý človek ako člen spoločnosti má právo na sociálne zabezpečenie a nárok na to, aby mu boli národným úsilím a medzinárodnou súčinnosťou v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu zabezpečené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, nevyhnutné na jeho dôstojnosť a na slobodný rozvoj jeho osobnosti. ČLÁNOK 23 Každý, kto pracuje, má nárok na spravodlivú a uspokojivú odmenu, ktorá by zabezpečovala jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ľudskej dôstojnosti a ktorá by bola doplnená, keby to bolo potrebné, inými prostriedkami sociálnej ochrany. Charta základných práv Európskej únie (2000) Preambula Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti , slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demokracie a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Článok 1 Ľudská dôstojnosť 1. Ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná. Musí sa rešpektovať a ochraňovať. Článok 31 Spravodlivé a primerané pracovné podmienky 1. Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť . Dohovor o ochane ľudských práv a základných slobôd (1950) Protokol č. 13 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento protokol, súc presvedčené, že právo každého na život je základnou hodnotou v demokratickej spoločnosti a že zrušenie trestu smrti má zásadný význam pre ochranu tohto práva a plné uznanie vrodenej dôstojnosti všetkých ľudských bytostí ; Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluvy", "(", "TASR", "prevzatá správa na SME", "o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)", "prijatá", "Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)", "Charta základných práv Európskej únie (2000)", "", "Dohovor o ochane ľudských práv a základných slobôd (1950)"], "url": ["http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%206655%202008%20REV%207", "http://www.sme.sk/c/7101337/belgicky-parlament-povolil-eutanaziu-deti.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/belgicko-eutanazia-deti-podmienky/73848-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7101337/belgicky-parlament-povolil-eutanaziu-deti.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2014-0051+0+DOC+XML+V0//SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2014-0173&language=SK&ring=A7-2014-0051", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:NN48miGm0doJ:www.dostojnost.eu/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0389:0403:sk:PDF", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:53.526711+00:00"}
{"id": "vr36857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36857", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Konal podobne a zároveň odlišne ako váš minister Richard Raši dva roky dozadu v decembri 2008. Ja vám dám rozhodnutie, ktoré môžete konzultovať s vašimi košickými priateľmi, pretože je o vakcíne a o firme GSK, jedinej, o 1,6 milióna drahšej než dnešný stav a o monopole.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K tejto kauze sme nenašli nič ani na stránke min. zdravotníctva ani na stránke GSK a ani v mediách. Z dostupných informácií nič nenasvedčuje, že by sa jednalo o podobnú kauzu. Jediná medializovaná informácia v súvislosti s údajnou kauzou \"Raši\" je reakcia samotného Rašiho po vysielaní relácie v ktorej uvádza , že vakcína Infanrix Polio bola do tohto zoznamu zaradená absolútne štandardným postupom, pričom vakcína Infanrix Polio je navyše jedinou možnou vakcínou v rámci povinného očkovania proti detskej obrne, čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu. Na záver uviedol, že on ani jeho brat nikdy nepracovali vo firme GlaxoSmithKline Slovakia. Vzhľadom na absenciu iných dôkazov, nemáme dôvod Richardovi Rašimu neveriť a prípad sa nejaví v ničom podobný. Raši ani jeho brat v GSK nikdy nepracovali, na rozdiel od Uhliarika a jeho brata vo firme Pfizer. Ak má minister dopravy Jan Figeľ iné informácie, mal by ich verejnosti predstaviť.", "analysis_paragraphs": ["K tejto kauze sme nenašli nič ani na stránke min. zdravotníctva ani na stránke GSK a ani v mediách. Z dostupných informácií nič nenasvedčuje, že by sa jednalo o podobnú kauzu. Jediná medializovaná informácia v súvislosti s údajnou kauzou \"Raši\" je reakcia samotného Rašiho po vysielaní relácie v ktorej uvádza , že vakcína Infanrix Polio bola do tohto zoznamu zaradená absolútne štandardným postupom, pričom vakcína Infanrix Polio je navyše jedinou možnou vakcínou v rámci povinného očkovania proti detskej obrne, čiernemu kašľu, tetanu a záškrtu. Na záver uviedol, že on ani jeho brat nikdy nepracovali vo firme GlaxoSmithKline Slovakia. Vzhľadom na absenciu iných dôkazov, nemáme dôvod Richardovi Rašimu neveriť a prípad sa nejaví v ničom podobný. Raši ani jeho brat v GSK nikdy nepracovali, na rozdiel od Uhliarika a jeho brata vo firme Pfizer. Ak má minister dopravy Jan Figeľ iné informácie, mal by ich verejnosti predstaviť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/180429/figel-nevidi-dovod-na-odvolanie-ministra-uhliarika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:33.391111+00:00"}
{"id": "vr34648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34648", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2006, ako ste povedali pán redaktor, Smer podporil priamo 760 primátorov a starostov, ktorí boli zvolení. Keď použijeme toto isté kritérium, musím povedať, že v týchto komunálnych voľbách sa tento počet výrazne zvýšil. Takmer 1000 primátorov a starostov bolo zvolených s podporou strany Smer-SD.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Naše prepočty ukázali v roku 2006 – 887 primátorov a starostov zvolených za stranu SMER alebo za koalíciu, v ktorej bola prítomná. Za použitia rovnakej metódy sme vyrátali v roku 2010 – 930 primátorov a starostov. Fico tak významným spôsobom znížil volebný zisk s pred štyroch rokov, čím vytvoril dojem masívneho vzrastu podpory.", "analysis_paragraphs": ["Naše prepočty ukázali v roku 2006 – 887 primátorov a starostov zvolených za stranu SMER alebo za koalíciu, v ktorej bola prítomná. Za použitia rovnakej metódy sme vyrátali v roku 2010 – 930 primátorov a starostov. Fico tak významným spôsobom znížil volebný zisk s pred štyroch rokov, čím vytvoril dojem masívneho vzrastu podpory."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["887", "930"], "url": ["http://spravy.pozri.sk/clanok/Fico:-%C4%BDudia-nevyberaju-pod%C4%BEa-stranickej-prislusnosti/124268", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:35.090342+00:00"}
{"id": "49906", "numeric_id": 49906, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49906", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "V pripomienkovom konaní, keď sa napr. menil zákon o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, došlo 740 pripomienok, tuná došlo 29.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 757 pripomienok. K návrhu na určenie projektu prečerpávacej vodnej elektráreň Málinec za strategickú investíciu prišlo 30 pripomienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu bol ministerstvom životného prostredia do pripomienkového konania predložený 4. februára 2025. Do 10. februára, keď skončila lehota na podávanie pripomienok prišlo celkovo 30 pripomienok, z ktorých boli 4 zásadné.\n\nNovelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkového konania 6. 2. 2024. Do ukončenia pripomienkového konania 14. 2. 2024 prišlo celkovo 757 pripomienok, z toho 392 zásadných. Novela bola NR SR definitívne schválená 4. decembra 2024 po tom, čo NR SR akceptovala výhrady prezidenta, ktorý ju najskôr vetoval. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.\n\nNepresný počet pripomienok k týmto návrhom uviedol na svojom profile na sociálnej sieti Facebook zo dňa 11. februára 2025 aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie píše o 703 pripomienkach a pri návrhu na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu o 29 pripomienkach.\n\nNávrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu dalo ministerstvo do pripomienkovania na žiadosť investora, štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Projekt má za cieľ vybudovať nový energetický zdroj, za účelom zlepšenia flexibility a stability energetickej siete. Projekt predpokladá územné zábery v katastrálnych územiach obcí Látky, Cinobaňa a Málinec. Plánovaný termín ukončenia prác je december 2036 a investičné náklady v hodnote 2,39 mld. eur bez DPH.", "analysis_paragraphs": ["K novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie prišlo v rámci medzirezortného pripomienkového konania 757 pripomienok. K návrhu na určenie projektu prečerpávacej vodnej elektráreň Málinec za strategickú investíciu prišlo 30 pripomienok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu bol ministerstvom životného prostredia do pripomienkového konania predložený 4. februára 2025. Do 10. februára, keď skončila lehota na podávanie pripomienok prišlo celkovo 30 pripomienok, z ktorých boli 4 zásadné.", "Novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predložilo ministerstvo životného prostredia do skráteného pripomienkového konania 6. 2. 2024. Do ukončenia pripomienkového konania 14. 2. 2024 prišlo celkovo 757 pripomienok, z toho 392 zásadných. Novela bola NR SR definitívne schválená 4. decembra 2024 po tom, čo NR SR akceptovala výhrady prezidenta, ktorý ju najskôr vetoval. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025.", "Nepresný počet pripomienok k týmto návrhom uviedol na svojom profile na sociálnej sieti Facebook zo dňa 11. februára 2025 aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Pri novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie píše o 703 pripomienkach a pri návrhu na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu o 29 pripomienkach.", "Návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu dalo ministerstvo do pripomienkovania na žiadosť investora, štátneho podniku Vodohospodárska výstavba. Projekt má za cieľ vybudovať nový energetický zdroj, za účelom zlepšenia flexibility a stability energetickej siete. Projekt predpokladá územné zábery v katastrálnych územiach obcí Látky, Cinobaňa a Málinec. Plánovaný termín ukončenia prác je december 2036 a investičné náklady v hodnote 2,39 mld. eur bez DPH."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["predložený", "prišlo", "predložilo", "prišlo", "schválená", "nadobudol", "uviedol", "píše", "dalo", "vybudovať"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33", "https://www.slov-lex.sk/pripomienky/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33/pripomienky/zobraz", "https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2024/45", "https://www.teraz.sk/spravy/vladu-schvalila-novelu-zakona-o-eia/784245-clanok.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96182878-poslanci-schvalili-vetovanu-novelu-o-posudzovani-vplyvov-na-zivotne-prostredie-prijali-pripomienku-prezidenta", "https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2024/350/20250101.html", "https://www.facebook.com/tomastaraba.sk/posts/pfbid05tazDiEk9VJJgYc4Mi5b9KKGVKEMMwR5RBGjLULNDP6YV2TPztdi5dPgs3XxyNwwl", "https://www.facebook.com/tomastaraba.sk/posts/pfbid05tazDiEk9VJJgYc4Mi5b9KKGVKEMMwR5RBGjLULNDP6YV2TPztdi5dPgs3XxyNwwl", "https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33/sprievodne-dokumenty?stadiumUuid=99c52d78-cc9f-421f-aab1-b2a2578858f6", "https://www.aktuality.sk/clanok/EW4PObV/projekt-ministra-tarabu-dostal-pripomienky-viacere-ziadaju-stopku-pre-elektraren-malinec/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:57.696017+00:00"}
{"id": "vr35549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35549", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nehovoriac o tom, že ešte chceli ponúknuť 30% zľavu vzhľadom na podmienky, ktoré tam boli.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobnú informáciu sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Podobnú informáciu sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:29.274764+00:00"}
{"id": "vr35296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35296", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bývalá vládna garnitúra nevládla ani celkom slušne, pretože mala permanentný obraz trvalého nepriateľa... Raz to boli banky...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra TASR vo svojej správe uvádza informáciu, ktorá znie: „ Predseda vlády oznámil, že komerčné banky môžu čakať vojnu kvôli nedohode pri riešení mladomanželských pôžičiek. Banky sú totiž ochotné bonifikovať pôžičky len na úrovni 1,5 percenta. Premiér vyhlásil, že stiahne všetky peniaze z komerčných bánk a uloží ich do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a preverí zisky, ktoré banky presúvajú do zahraničia.“", "analysis_paragraphs": ["Agentúra TASR vo svojej správe uvádza informáciu, ktorá znie: „ Predseda vlády oznámil, že komerčné banky môžu čakať vojnu kvôli nedohode pri riešení mladomanželských pôžičiek. Banky sú totiž ochotné bonifikovať pôžičky len na úrovni 1,5 percenta. Premiér vyhlásil, že stiahne všetky peniaze z komerčných bánk a uloží ich do Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a preverí zisky, ktoré banky presúvajú do zahraničia.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra TASR"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-37500580-fico-veli-do-utoku-na-banky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:10.317522+00:00"}
{"id": "vr17095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17095", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...povie mu (prezidentovi Kiskovi, pozn.) to Benátska komisia, na ktorú sa obišiel, povedala, že musí vymenovať (sudcov Ústavného súdu), povedal mu to Ústavný súd prvýkrát a povedal mu to Ústavný súd druhýkrát.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR (ÚS SR) v marci 2015 a v decembri 2017 skutočne rozhodol, že prezident Andrej Kiska porušil práva kandidátov na sudcov ÚS SR, keď ich dlhodobo odmieta vymenovať do funkcie. Tieto rozhodnutia potvrdila aj Benátska komisia. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR (ÚS SR) v marci 2015 a v decembri 2017 skutočne rozhodol, že prezident Andrej Kiska porušil práva kandidátov na sudcov ÚS SR, keď ich dlhodobo odmieta vymenovať do funkcie. Tieto rozhodnutia potvrdila aj Benátska komisia. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["zvolil", "uviedol", "rozhodol", "vzali", ".pdf", "zvolila", "poradným", "odkázala", "bol", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-ustavny-sudca-kandidat-sopoliga/84545-clanok.html", "http://www.scribd.com/doc/232354465/Rozhodnutie-prezidenta", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/usdvaja-odmietnuti-kandidati-na-ustavnyc/142072-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/bf4f1402-639c-4503-b092-30f887a8ea23/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20PL.%20%C3%9AS%2045_2015.pdf", "https://dennikn.sk/310908/smer-zvolil-ustavny-sud-lassakovu-mamojku-opozicia-zavahala/", "https://www.ustavnysud.sk/analyticke-prehlady/stanoviska-benatskej-komisie", "https://www.postoj.sk/22035/prezident-kiska-respektuje-stanovisko-benatskej-komisie", "https://dennikn.sk/701868/kiska-musi-pri-menovani-ustavnych-sudcov-konat-na-tahu-je-ale-ustavny-sud/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/90ef4513-52c9-4203-8464-9cc2c952ce0b/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351111/TL_90_2017_/23d83616-5758-4145-a0a8-63568f0ef322"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:51.246621+00:00"}
{"id": "vr16181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16181", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...treba povedať, že aj tie tri okresy sú súčasťou tých 12-tich okresov, ktorým bol prijatý špeciálny zákon o znevýhodnených okresoch, kde je tá nezamestnanosť najvyššia. Konkrétno kroky napríklad z minulého mesiaca ministerstva, boli prijaté takzvané akčné plány. Všade zasadala vláda. My sme minulý mesiac vyhodili projekt, ktorý sa týkal len týchto 12-tich okresov. Objem 50 miliónov eur práve na zvýhodnenie prijímania zamestnancov v týchto okresoch.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji sú to okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, a v Prešovskom kraji okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najväčší podiel najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa informácií z marca 2017 prebehlo rokovanie, že zoznam NRO by sa mohol rozšíriť o ďalšie okresy - Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Okresy by sa zaradili do zoznamu po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018.\n\nVláda ešte v roku 2016 navštívila vyššie zmienené okresy. Ako prvý navštívila vláda ešte v predošlom zložení vo februári 2016 okres Kežmarok. V júni prišli na rad Lučenec a Rimavská Sobota. Následne v septembri počas štvortýždňovej šnúry zavítali ministri zvyšných deväť okresov. Počas tejto série výjazdov vláda navštívila od 22. augusta do 13. septembra 2016 postupne okresy Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúcu a Rožňava.\n\nZáväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu je tzv. Akčný plán , ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní rady. Tento dokument obsahuje napr. návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku. Akčný plán je pre každý okres špecifický , keďže každý má svoje vlastné problémy a špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania. Vláda sa tak týmito okresmi môže zaoberať detailnejšie než predtým. \" Ako prvý bol vládou schválený Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok 10. februára 2016. Stal sa záväzným rozvojovým plánom na päť rokov a je bázou pre intenzívnu spoluprácu vlády, samosprávneho kraja, okresu, miest a obcí. Jeho cieľom je znížiť nezamestnanosť a do roku 2020 podporiť vytvorenie približne 2 000 pracovných miest. Plán predpokladá celkový rozpočet minimálne 52 miliónov eur, z čoho 8 miliónov je zo súkromných zdrojov a 44 miliónov z verejných financií.\" Richter pravdepodobne omylom povedal, že akčné plány boli prijaté minulý mesiac, pretože tie boli prijaté už minulý rok.\n\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo v marci dve nové projekty na podporu zamestnávania uchádzačov o prácu. 20. marca 2017 to uviedol na tlačovej besede generálny riaditeľ ÚPSVaR Marian Valentovič. Prvý projekt sa týka umiestňovania dlhodobo nezamestnaných na trh práce cez tzv. neštátne služby zamestnanosti. Druhý projekt sa týka v súčasnosti dvanástich najmenej rozvinutých okresov. Na projekt, ktorý sa týka podpory vytvárania pracovných miest v týchto okresoch, vyčlenilo ministerstvo práce a sociálnych vecí 50 miliónov eur. Zamestnávateľ môže získať príspevok na vytvorenie pracovného miesta na maximálne 15 mesiacov, pričom ďalších 5 mesiacov musí zamestnávateľ vytvorené pracovné miesto zachovať. Maximálna výška podpory je podľa Valentoviča až do 85 % celkovej ceny práce, čo je 588,11 eura na jedného uchádzača mesačne.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji sú to okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, a v Prešovskom kraji okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najväčší podiel najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa informácií z marca 2017 prebehlo rokovanie, že zoznam NRO by sa mohol rozšíriť o ďalšie okresy - Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Okresy by sa zaradili do zoznamu po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018.", "Vláda ešte v roku 2016 navštívila vyššie zmienené okresy. Ako prvý navštívila vláda ešte v predošlom zložení vo februári 2016 okres Kežmarok. V júni prišli na rad Lučenec a Rimavská Sobota. Následne v septembri počas štvortýždňovej šnúry zavítali ministri zvyšných deväť okresov. Počas tejto série výjazdov vláda navštívila od 22. augusta do 13. septembra 2016 postupne okresy Sabinov, Sobrance, Trebišov, Vranov nad Topľou, Svidník, Poltár, Veľký Krtíš, Revúcu a Rožňava.", "Záväzným dokumentom zameraným na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu je tzv. Akčný plán , ktorý vychádza zo základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja, ďalších dokumentov a odporúčaní rady. Tento dokument obsahuje napr. návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku. Akčný plán je pre každý okres špecifický , keďže každý má svoje vlastné problémy a špecifické príčiny hospodárskeho zaostávania. Vláda sa tak týmito okresmi môže zaoberať detailnejšie než predtým. \" Ako prvý bol vládou schválený Akčný plán rozvoja okresu Kežmarok 10. februára 2016. Stal sa záväzným rozvojovým plánom na päť rokov a je bázou pre intenzívnu spoluprácu vlády, samosprávneho kraja, okresu, miest a obcí. Jeho cieľom je znížiť nezamestnanosť a do roku 2020 podporiť vytvorenie približne 2 000 pracovných miest. Plán predpokladá celkový rozpočet minimálne 52 miliónov eur, z čoho 8 miliónov je zo súkromných zdrojov a 44 miliónov z verejných financií.\" Richter pravdepodobne omylom povedal, že akčné plány boli prijaté minulý mesiac, pretože tie boli prijaté už minulý rok.", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR predstavilo v marci dve nové projekty na podporu zamestnávania uchádzačov o prácu. 20. marca 2017 to uviedol na tlačovej besede generálny riaditeľ ÚPSVaR Marian Valentovič. Prvý projekt sa týka umiestňovania dlhodobo nezamestnaných na trh práce cez tzv. neštátne služby zamestnanosti. Druhý projekt sa týka v súčasnosti dvanástich najmenej rozvinutých okresov. Na projekt, ktorý sa týka podpory vytvárania pracovných miest v týchto okresoch, vyčlenilo ministerstvo práce a sociálnych vecí 50 miliónov eur. Zamestnávateľ môže získať príspevok na vytvorenie pracovného miesta na maximálne 15 mesiacov, pričom ďalších 5 mesiacov musí zamestnávateľ vytvorené pracovné miesto zachovať. Maximálna výška podpory je podľa Valentoviča až do 85 % celkovej ceny práce, čo je 588,11 eura na jedného uchádzača mesačne."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Zoznam", "kategórie", "okresy", "12 okresov", "rozšíriť", "navštívila", "Akčný plán", "špecifický", "predstavilo"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov.html?page_id=561733", "http://www.nro.vlada.gov.sk/pomoc-najmenej-rozvinutym-okresom/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/najmenej-rozvinuty-okres/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/najmenej-rozvinuty-okres/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-okresy-zaostale-rozsirenie/248533-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-navstevou-roznavy-ukonci-v/217524-clanok.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/18329-sk/akcny-plan/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/pomoc-najmenej-rozvinutym-okresom/", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000142/1617359/UPSVAR-chce-zatocit-s-nezamestnanostou--Toto-su-projekty--ktore-maju-ludom-pomoct-najst-si-pracu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:27.085301+00:00"}
{"id": "vr26936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26936", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Odhováral som kolegov - advokátov od predĺženia koncipientskej praxe aj v orgánoch komory...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Radoslav Procházka zastával v Slovenskej advokátskej komore funkciu člena predsedníctva v rokoch 2007-2013,od roku 2012 bol jej podpredsedom. Ku výstupom interných negociácii SAK, z ktorých by bolo možné vyvodiť Procházkovo stanovisko k veci a jeho ,,odhováranie kolegov od tohto kroku,,, nemá Demagog.SK prístup. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka zastával v Slovenskej advokátskej komore funkciu člena predsedníctva v rokoch 2007-2013,od roku 2012 bol jej podpredsedom. Ku výstupom interných negociácii SAK, z ktorých by bolo možné vyvodiť Procházkovo stanovisko k veci a jeho ,,odhováranie kolegov od tohto kroku,,, nemá Demagog.SK prístup. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej advokátskej komore"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/sak/organy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:18.872361+00:00"}
{"id": "vr29166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29166", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Čiže dnešný stav je taký, že 76 ľudí v parlamente to vie urobiť (adopcie homosexuálmi, pozn.). Čiže jednoduchá väčšina. Ak sa presadí táto zmena v referende, bude to chránené, že bude to môcť byť zmenené po prvé po troch rokoch najskôr a jediným ústavným zákonom, čiže 90 ľuďmi najmenej.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na prijatie bežného zákona (teda aj o adopciách detí homosexuálnymi pármi) je potrebná relatívna väčšina (pri účasti 76 poslancov je to 39 hlasov). Je tiež pravdou, že výsledky referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákon (90 poslancov) po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na prijatie bežného zákona (teda aj o adopciách detí homosexuálnymi pármi) je potrebná relatívna väčšina (pri účasti 76 poslancov je to 39 hlasov). Je tiež pravdou, že výsledky referenda môže NR SR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákon (90 poslancov) po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["relatívna", "Ústava", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=slovnik", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.sme.sk/c/7463313/cez-ustavny-sud-presli-tri-otazky-referenda-o-rodine.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:22.880385+00:00"}
{"id": "vr38968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38968", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No jasné, keď celý víkend, toto teda nebol si ty, ale to boli zase kolegovia z KDH, celý víkend trúsia v rôznych rozhovoroch, do médií, že klub nie je jednotný, že oni budú nakoniec hlasovať za, no tak na to musíme reagovať, to nenecháme tak.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii Slovenského rozhlasu 17. septembra Sobotné dialógy Pavol Hrušovský povedal, že vážnosť situácie okolo eurovalu si už uvedomujú aj niektorí poslanci SaS. \"Sú náznaky z radov poslancov, že menia svoje názory, uvedomujú si riziká a rozhodnú sa zodpovedne,\" uviedol. Správu pôvodne priniesla TASR .", "analysis_paragraphs": ["V relácii Slovenského rozhlasu 17. septembra Sobotné dialógy Pavol Hrušovský povedal, že vážnosť situácie okolo eurovalu si už uvedomujú aj niektorí poslanci SaS. \"Sú náznaky z radov poslancov, že menia svoje názory, uvedomujú si riziká a rozhodnú sa zodpovedne,\" uviedol. Správu pôvodne priniesla TASR ."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-52888050-kw0000_d-sulik-sa-pod-euroval-nepodpise-v-ziadnom-pripade"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:57.111441+00:00"}
{"id": "vr30479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30479", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Smer ako jediná strana podporil navýšenie platby za poistencov štátu. Bol to návrh, ktorý dalo KDH a samotné KDH zahlasovali proti. Čiže druhý predpoklad, navýšenie zdrojov, sa obmedzil.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu dal poslanec KDH Alojz Přídal. Návrh, ktorý mal navýšiť platby na 4,37%, podal cez zákon o podmienkach prevádzky vozidiel. Návrh nebol schválený.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu dal poslanec KDH Alojz Přídal. Návrh, ktorý mal navýšiť platby na 4,37%, podal cez zákon o podmienkach prevádzky vozidiel. Návrh nebol schválený."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["HNonline", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53896110-poslanci-nezvysili-odvod-za-poistencov-statu-nehlasovalo-zan-ani-kdh", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:50.743741+00:00"}
{"id": "48774", "numeric_id": 48774, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48774", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Včera pán Visolajský na tlačovej besede povedal, že je spokojný s tou dohodou, ďakoval vláde, ďakoval ministrom a najmä, čo je veľmi dôležité povedať, apeloval na poslancov Národnej rady, aby príslušnú legislatívu, ktorú je nevyhnutné k tomuto schváliť, jednoducho v parlamente podporili.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po sobotňajšom rokovaní sa odborové združenie lekárov a vláda dohodli na ôsmich požiadavkách lekárov. K dohode sa vyjadril aj Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia. Ten poprosil poslancov, aby zmeny podporili. Poďakoval sa vláde a premiérovi Eduardovi Hegerovi za prácu, ktorá viedla k dohode. Rovnako ďakoval aj lekárom a ostatným predstaviteľom vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po sobotňajšom rokovaní sa odborové združenie lekárov a vláda dohodli na ôsmich požiadavkách lekárov. K dohode sa vyjadril aj Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia. Ten poprosil poslancov, aby zmeny podporili. Poďakoval sa vláde a premiérovi Eduardovi Hegerovi za prácu, ktorá viedla k dohode. Rovnako ďakoval aj lekárom a ostatným predstaviteľom vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["sobotňajšom rokovaní", "Poďakoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/648426-lekari-trvaju-na-zvysovani-platov-vratane-odmenovania-za-odpracovane-roky/", "https://www.ta3.com/clanok/252402/tb-premiera-e-hegera-a-p-visolajskeho-po-rokovani-s-loz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:02.102421+00:00"}
{"id": "vr16989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16989", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...za 10 mesiacov tohto roku na našom trhu práce pribudlo. Hovorím o číslach Sociálnej poisťovne. 55 tisíc viac dohôd.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2017 evidovala Sociálna poisťovňa 366 663 dohôd, v októbri 2017 bolo toto číslo na úrovni 408 850, rozdiel tak v tomto momente predstavuje 42 187. Počet dohôd je pritom číslo, ktoré sa mení každý mesiac, aj vplyvom sezóny. V júni 2017 poisťovňa evidovala 421 134 platných dohôd, vtedy ten rozdiel so stavom na začiatku roka skutočne predstavoval 54 471. Ministrove slová tak interpretujeme tak, že za spomínané desaťmesačné obdobie skutočne bol dosiahnutý aj nárast o skoro 55 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2017 evidovala Sociálna poisťovňa 366 663 dohôd, v októbri 2017 bolo toto číslo na úrovni 408 850, rozdiel tak v tomto momente predstavuje 42 187. Počet dohôd je pritom číslo, ktoré sa mení každý mesiac, aj vplyvom sezóny. V júni 2017 poisťovňa evidovala 421 134 platných dohôd, vtedy ten rozdiel so stavom na začiatku roka skutočne predstavoval 54 471. Ministrove slová tak interpretujeme tak, že za spomínané desaťmesačné obdobie skutočne bol dosiahnutý aj nárast o skoro 55 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:44.729677+00:00"}
{"id": "vr25509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25509", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo naozaj v rokoch 2011 a 2012 ich rozpočty (rozpočty samospráv, pozn.) boli o 200 miliónov horšie ako skutočnosť.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kažimír hovorí o rozpočte samospráv (obcí), ktorý mal byť v rokoch 2011 a 2012 o 200 miliónov horší ako skutočnosť. Samosprávy mali mať podľa Kažimíra v rokoch 2011 a 2012 zdroje rozpočtované o 200 mil. eur viac ako v skutočnosti minuli. Inými slovami, samosprávy neminuli v rokoch 2011 a 2012 200 mil. eur a teda tieto peniaze ušetrili. Podľa dostupných údajov nie je pravdou, že by samosprávy ušetrili viac o 200 mil. eur ako bolo rozpočtované. Výrok hodnotíme ako nepravdu. Ak porovnáme rozpočtovaný schodok podľa ESA 95 v roku 2011 a skutočnosti 2012 tak vylepšenie schodku je o približne 160 mil. eur. Ak by sme porovnali rozpočet na rok 2011 a skutočnosť v roku 2011 tak zistíme, schodok podľa ESA 95 bol oproti rozpočtu vylepšený len o 6,766 mil. eur. Ak by sme podobne porovnali rok 2012, tak zistíme, že schodok podľa ESA 95 bol v roku 2012 oproti rozpočtu vylepšený o 107,5 mil. eur. Rozpočet 2011 Rozpočet 2011 skutočnosť rozdiel oproti rozpočtu 2011 Rozpočet 2012 Rozpočet 2012 skutočnosť rozdiel oproti rozpočtu 2012 príjem 3 866 567 3 998 577 132 010 3 810 070 3 784 563 - 25 507 výdavky 3 743 262 3 848 533 105 271 3 603 288 3 627 095 23 807 Prebytok 123 305 150 044 26 739 206 782 157 468 - 49 314 Schodok/prebytok (ESA 95) -75 859 -69 093 6766 -25 218 82 282 107 500 Zdroj: Rozpočet 2012 (príloha č. 1), Rozpočet 2014 (príloha č. 1) V roku 2011 vytvorili mestá a obce spoločne schodok v rozpočte vo výške 69 miliónov eur. V oku 2012 boli v prebytku 151 miliónov eur. Ministerstvo financií SR vo Vyhodnotení výsledkov rozpočtového hospodárenia obcí a vyšších územných celkov za rok 2012 , píše: \"V porovnaní s rokom 2011, keď rozpočtové hospodárenie obcí v metodike ESA 95 skončilo so schodkom vo výške 69 093,0 tis. €, v roku 2012 došlo k jeho zlepšeniu o 151 374,6 tis. €.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír hovorí o rozpočte samospráv (obcí), ktorý mal byť v rokoch 2011 a 2012 o 200 miliónov horší ako skutočnosť. Samosprávy mali mať podľa Kažimíra v rokoch 2011 a 2012 zdroje rozpočtované o 200 mil. eur viac ako v skutočnosti minuli. Inými slovami, samosprávy neminuli v rokoch 2011 a 2012 200 mil. eur a teda tieto peniaze ušetrili. Podľa dostupných údajov nie je pravdou, že by samosprávy ušetrili viac o 200 mil. eur ako bolo rozpočtované. Výrok hodnotíme ako nepravdu. Ak porovnáme rozpočtovaný schodok podľa ESA 95 v roku 2011 a skutočnosti 2012 tak vylepšenie schodku je o približne 160 mil. eur. Ak by sme porovnali rozpočet na rok 2011 a skutočnosť v roku 2011 tak zistíme, schodok podľa ESA 95 bol oproti rozpočtu vylepšený len o 6,766 mil. eur. Ak by sme podobne porovnali rok 2012, tak zistíme, že schodok podľa ESA 95 bol v roku 2012 oproti rozpočtu vylepšený o 107,5 mil. eur. Rozpočet 2011 Rozpočet 2011 skutočnosť rozdiel oproti rozpočtu 2011 Rozpočet 2012 Rozpočet 2012 skutočnosť rozdiel oproti rozpočtu 2012 príjem 3 866 567 3 998 577 132 010 3 810 070 3 784 563 - 25 507 výdavky 3 743 262 3 848 533 105 271 3 603 288 3 627 095 23 807 Prebytok 123 305 150 044 26 739 206 782 157 468 - 49 314 Schodok/prebytok (ESA 95) -75 859 -69 093 6766 -25 218 82 282 107 500 Zdroj: Rozpočet 2012 (príloha č. 1), Rozpočet 2014 (príloha č. 1) V roku 2011 vytvorili mestá a obce spoločne schodok v rozpočte vo výške 69 miliónov eur. V oku 2012 boli v prebytku 151 miliónov eur. Ministerstvo financií SR vo Vyhodnotení výsledkov rozpočtového hospodárenia obcí a vyšších územných celkov za rok 2012 , píše: \"V porovnaní s rokom 2011, keď rozpočtové hospodárenie obcí v metodike ESA 95 skončilo so schodkom vo výške 69 093,0 tis. €, v roku 2012 došlo k jeho zlepšeniu o 151 374,6 tis. €.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet 2012", "Rozpočet 2014", "Vyhodnotení výsledkov rozpočtového hospodárenia obcí a vyšších územných celkov za rok 2012"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7973", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9089", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9030"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:43.106401+00:00"}
{"id": "vr35011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35011", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zadĺženie krajiny je druhé najnižšie v eurozóne a máme najvyšší hospodársky rast v EÚ.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po Luxembursku, sme krajina z najnižším verejným dlhom k HDP v eurozóne.", "analysis_paragraphs": ["Po Luxembursku, sme krajina z najnižším verejným dlhom k HDP v eurozóne."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dlhom"], "url": ["http://www.google.com/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&ctype=c&strail=false&nselm=s&met_y=gd_pc_gdp&scale_y=lin&ind_y=false&met_c=gd_pc_gdp&idim=country:sk&ifdim=country:country_group:eu&hl=en&dl=en&iconSize=0.5&uniSize=0.03499999999999999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:58.859611+00:00"}
{"id": "vr13969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13969", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Celý život som robila v prospech detí", "statement_date": "2015-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viera Tomanová sa často vyjadruje k záležitostiam súvisiacim so sociálnou oblasťou. Na túto tému predložila niekoľko poslaneckých návrhov a vystupovala s faktickými poznámkami v NR SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný - hoci sa niektoré z jej faktických poznámok v poslednom období týkali detí, nedá sa jednoznačne určiť, že by sa tejto problematike venovala celý život.", "analysis_paragraphs": ["Viera Tomanová sa často vyjadruje k záležitostiam súvisiacim so sociálnou oblasťou. Na túto tému predložila niekoľko poslaneckých návrhov a vystupovala s faktickými poznámkami v NR SR. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný - hoci sa niektoré z jej faktických poznámok v poslednom období týkali detí, nedá sa jednoznačne určiť, že by sa tejto problematike venovala celý život."], "analysis_date": "2015-12-04", "analysis_sources": {"text": ["3 poslanecké návrhy", "pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov", "vyjadrovala", "napríklad", "Pravda", "zápisnica", "Osobnosti.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/poslanecke", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/poslanecke", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=704&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=704&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&TypVystupenia=", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/372921-vo-vybore-najviac-grilovali-tomanovu/", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=253818", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/viera-tomanova-1559"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:11.472470+00:00"}
{"id": "vr26885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26885", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...pán minister, že na Slovensku až 57% účastníkov verejného obstarávania tvrdí, že nemohli vo verejnej súťaží uspieť, pretože došlo ku korupcii a podplácaniu. V tomto ukazovateli je Slovenská republika druhá najhoršia spomedzi skupiny 28 krajín Európskej únie.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurobarometra publikovaného vo februári 2014, ktorý sa zaoberá postojmi podnikov či obchodu ku korupcií, 57% spoločností uviedlo, že nemohlo uspieť vo verejnej súťaži či získať zmluvu na verejnú zákazku práve z dôvodu korupcie. Slovensko je zároveň, ako správne uvádza Kollár, druhou najhoršou krajinou spomedzi krajín EU28. Horšie je už len Bulharsko (s. 53-54). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurobarometra publikovaného vo februári 2014, ktorý sa zaoberá postojmi podnikov či obchodu ku korupcií, 57% spoločností uviedlo, že nemohlo uspieť vo verejnej súťaži či získať zmluvu na verejnú zákazku práve z dôvodu korupcie. Slovensko je zároveň, ako správne uvádza Kollár, druhou najhoršou krajinou spomedzi krajín EU28. Horšie je už len Bulharsko (s. 53-54). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_374_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:27.984480+00:00"}
{"id": "vr35584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35584", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tvrdil (Paška, pozn.), že chce lepšiu politickú kultúru, ale v parlamente sa valcovalo a opozícia menšina nemala šancu,  neboli za štyri roky schválené žiadne pozmeňujúce zákony či návrhy. Či ja si myslím, že dôležitejšie je toto.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť návrh, ktorý by bol po tom, ako ho zástupca opozície v uplynulom volebnom období navrhol, bol koalíciou prijatý. Namiesto toho bola občas využitá taktika „adoptovania“ si opozičných návrhov .", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť návrh, ktorý by bol po tom, ako ho zástupca opozície v uplynulom volebnom období navrhol, bol koalíciou prijatý. Namiesto toho bola občas využitá taktika „adoptovania“ si opozičných návrhov ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["„adoptovania“ si opozičných návrhov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5095603/smer-si-adoptoval-opozicne-kolky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:44.928380+00:00"}
{"id": "vr26884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26884", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...je holým faktom, to bolo včera zverejnené, tri milióny ľudí na Slovensku žije z mesačného príjmu nižšieho ako 600 eur.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zistenia článku na portály aktuálne.sk vychádzajú zo zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností SR. Je skutočne pravdou, že až takmer 3 milióny ľudí má mesačný ekvivalentný disponibilný príjem do 600 eur a nižšie. Na portály aktuálne.sk bol 13. februára uverejnený článok \" Chudoba Slovákov \" s podtitulom \" Tri milióny ľudí žije v domácnostiach s príjmami pod 600 eur \". Článok vychádza zo zistení Inštitútu pre výskum sociálno - ekonomických rizík a alternatív, ktorý pripravil analýzu príjmov slovenských domácností podľa mesačného ekvivalentného disponibilného príjmu a podľa jednotlivých krajov. Podľa EU SILC 2012 Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR z októbra 2013, malo 53,9% obyvateľov Slovenska mesačný ekvivalentného disponibilný príjem na úrovni do 600 eur (s. 37). To predstavuje po prepočte na počet obyvateľov SR, 2,913 milióna. Čiže takmer 3 milióny obyvateľov SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zistenia článku na portály aktuálne.sk vychádzajú zo zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností SR. Je skutočne pravdou, že až takmer 3 milióny ľudí má mesačný ekvivalentný disponibilný príjem do 600 eur a nižšie. Na portály aktuálne.sk bol 13. februára uverejnený článok \" Chudoba Slovákov \" s podtitulom \" Tri milióny ľudí žije v domácnostiach s príjmami pod 600 eur \". Článok vychádza zo zistení Inštitútu pre výskum sociálno - ekonomických rizík a alternatív, ktorý pripravil analýzu príjmov slovenských domácností podľa mesačného ekvivalentného disponibilného príjmu a podľa jednotlivých krajov. Podľa EU SILC 2012 Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR z októbra 2013, malo 53,9% obyvateľov Slovenska mesačný ekvivalentného disponibilný príjem na úrovni do 600 eur (s. 37). To predstavuje po prepočte na počet obyvateľov SR, 2,913 milióna. Čiže takmer 3 milióny obyvateľov SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Chudoba Slovákov", "EU SILC 2012"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/tri-miliony-slovakov-zije-v-domacnostiach-s-prijmami-pod-600-eur/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://portal.statistics.sk/files/silc_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:27.753593+00:00"}
{"id": "vr28880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28880", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Najnižšia historicky nezamestnanosť na Slovensku bola 8 %", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica (7.apríla 2013), O5M12 (27. apríla 2014) alebo O5M12 , (11. mája 2014): Najnižšia nezamestnanost bola skutocne zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, kedže minimálne podla jednej štatistiky sa nezamestnanost pohybovala na úrovni 8 %. Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica (7.apríla 2013), O5M12 (27. apríla 2014) alebo O5M12 , (11. mája 2014): Najnižšia nezamestnanost bola skutocne zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, kedže minimálne podla jednej štatistiky sa nezamestnanost pohybovala na úrovni 8 %. Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Rok vlády Roberta Fica", "O5M12", "O5M12", "Makroekonomické indikátory", "ÚPSVaR", "Štatistický úrad SR", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/372", "http://www.demagog.sk/diskusie/472/slovenska-ekonomika", "http://www.demagog.sk/diskusie/475/fico-vs-figel", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:12.359577+00:00"}
{"id": "vr27184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27184", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "...na čele NKÚ je už dva roky človek, ktorý už nemá plnú legitimitu. Na viacero návrhov, bolo opozícii odpovedané, že nie všetci hlasovali za toho alebo onoho.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK overoval podobný výrok už v minulosti. ( O 5 minút 12, 9.júna 2013 ). Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát, išlo pritom o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK overoval podobný výrok už v minulosti. ( O 5 minút 12, 9.júna 2013 ). Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát, išlo pritom o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš)."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12, 9.júna 2013", "vedie", "uplynulo", "uskutočnila", "Podmienkou", "očakáva", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14.3.2013"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/390/povodne-a-aktualne-politicke-temy", "https://www.nku.gov.sk/en/predseda-nku-sr", "http://www.sme.sk/c/7120914/volba-predsedu-nku-v-marci-nebude-paskovi-sa-nepaci-kandidat.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/pavol-paska-vypisal-sieste-volby-s/683412-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-noveho-sefa-nema-krnaca-posl/16969-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/zvolili-novych-podpredsedov-najvyssie/729756-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:18.845902+00:00"}
{"id": "vr33503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33503", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V januári v roku 2012, keď ste boli vo vláde vy (pravica, pozn.) pribudlo do evidencie nezamestnaných viacej ľudí ako v januári 2013.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok premiéra Róberta Fica sme overovali v minulosti (O 5 minút 12, 10. marec) . Do evidencie ÚPSVaR naozaj pribudlo v januári 2012, pocas vlády Ivety Radicovej viac obcanov, ako v januári 2013. V presnom císelnom vyjadrení to bolo podla ÚPSVaR za január 2012 - 35 313 ludí. V januári 2013 bol prítok nezamestnaných 30 126.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok premiéra Róberta Fica sme overovali v minulosti (O 5 minút 12, 10. marec) . Do evidencie ÚPSVaR naozaj pribudlo v januári 2012, pocas vlády Ivety Radicovej viac obcanov, ako v januári 2013. V presnom císelnom vyjadrení to bolo podla ÚPSVaR za január 2012 - 35 313 ludí. V januári 2013 bol prítok nezamestnaných 30 126."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["(O 5 minút 12, 10. marec)", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/365", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:13.662839+00:00"}
{"id": "vr31503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31503", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "My nechceme ísť cestou ako vláda Ivety Radičovej, ktorá si do programového vyhlásenia napriek tomu, že disponovala len 79 poslancami, dala niekoľko zásadných ústavných zmien.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov. Jedná sa o tieto návrhy: 1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov ; 2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998; 3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh; 4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava); 5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera; 6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej mala vo svojom programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014 (.pdf) viacero návrhov ústavných zákonov či návrhov na zmenu existujúcich ústavných zákonov. Jedná sa o tieto návrhy: 1. Zmeny ústavného zákona o konflikte záujmov ; 2. Príprava ústavného zákona, ktorý umožní prekonanie účinkov amnestií zastupujúceho prezidenta SR z roku 1998; 3. Predloženie ústavného zákona o fiskálnom pravidle pre hrubý verejný dlh; 4. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (tzv. rozpoctová ústava); 5. Návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera; 6. Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení na obdobie rokov 2010 - 2014"], "url": ["http://www.tasr.sk/files/Urad%20vlady/Programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:12.333643+00:00"}
{"id": "vr26873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26873", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Robert Fico na tej včerajšej tlačovke povedal, že v princípe rok 2014 bude lepší ako 2013 a že odznievajú dôsledky krízy, pretože vláda, citujem, pracovala veľmi aktívne.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaná tlačová konferencia s R. Ficom sa uskutočnila 15. februára 2013, teda deň pred výrokom J. Kollára. Odvysiela ju televízia TA3 . Prehlásenie R. Fica padlo hneď v úvode.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaná tlačová konferencia s R. Ficom sa uskutočnila 15. februára 2013, teda deň pred výrokom J. Kollára. Odvysiela ju televízia TA3 . Prehlásenie R. Fica padlo hneď v úvode."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1035174/tb-r-fica-p-kazimira-a-f-imreczeho-o-novej-danovej-prognoze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:26.521049+00:00"}
{"id": "vr36802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36802", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Samozrejme okorenené to bolo s tým, že DSS-ky svojim spôsobom nemali možnosť propagovať medzi mladými ľuďmi, že takáto možnosť existuje.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pán Švejna má zrejme na mysli obmedzenia výdavkov na marketingové a reklamné účely dôchodkových správcovských spoločností, ktoré boli zavedené zákonom č. 677/2006 Z. z. . Možnosť propagovať teda nebola zakázaná, iba obmedzená. Toto opatrenie bolo zavedené plošne, nie je preto dôvod tvrdiť, že spoločnosti nemali možnosť propagovať svoje produkty práve medzi mladými ľuďmi.", "analysis_paragraphs": ["Pán Švejna má zrejme na mysli obmedzenia výdavkov na marketingové a reklamné účely dôchodkových správcovských spoločností, ktoré boli zavedené zákonom č. 677/2006 Z. z. . Možnosť propagovať teda nebola zakázaná, iba obmedzená. Toto opatrenie bolo zavedené plošne, nie je preto dôvod tvrdiť, že spoločnosti nemali možnosť propagovať svoje produkty práve medzi mladými ľuďmi."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["zákonom č. 677/2006 Z. z."], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=19818&FileName=06-z677&Rocnik=2006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:59.069015+00:00"}
{"id": "vr35956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35956", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Dovolili sme opozícii, aby kontrolovala Úrad pre verejné obstarávanie.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S ÚVO, ako píšeme vyššie, má Fico pravdu.", "analysis_paragraphs": ["S ÚVO, ako píšeme vyššie, má Fico pravdu."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:19.158174+00:00"}
{"id": "vr35998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35998", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Použijete doprivatizovanie majetku štátu a štát na dividendách a peniazoch, ktoré odvádza do zahraničia cesty a tie firmy strata ročne asi 100 miliárd korún, to nemôžete poprieť, že tá suma je z mojej strany približná, ale pravdepodobne väčšia...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:22.305340+00:00"}
{"id": "49019", "numeric_id": 49019, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49019", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Síce celková inflácia klesla, ale potraviny sú na úrovni 30 %, ale oni už o 30 % sa zvýšili v minulom roku, čiže 3 roky po sebe podľa Štatistického úradu stúpa cena potravín.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celková inflácia klesla pod hranicu 15% a je najnižšia za posledných 6 mesiacov. Náklady na energie a bývanie sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022, čím prispeli k celkovému spomaleniu rastu cien. Potraviny ostávajú naďalej najviac ovplyvnené infláciou. V súčasnosti v medziročnom porovnaní dosahujú doterajšie maximum svojho rastu z decembra 2022 a to na úrovni 29%.\n\nCeny potravín podľa vyjadrenia Štatistického úradu rastú nepretržite už tretím rokom. Výrazne drahšie je najmä mlieko, syry a vajcia, ktoré dosahujú mieru inflácie až 37,1 %. K spomínaným 30 % sa približujú aj obilniny, chlieb a mäso.", "analysis_paragraphs": ["Celková inflácia klesla pod hranicu 15% a je najnižšia za posledných 6 mesiacov. Náklady na energie a bývanie sa mierne znížili a dostali sa na úroveň zo začiatku roka 2022, čím prispeli k celkovému spomaleniu rastu cien. Potraviny ostávajú naďalej najviac ovplyvnené infláciou. V súčasnosti v medziročnom porovnaní dosahujú doterajšie maximum svojho rastu z decembra 2022 a to na úrovni 29%.", "Ceny potravín podľa vyjadrenia Štatistického úradu rastú nepretržite už tretím rokom. Výrazne drahšie je najmä mlieko, syry a vajcia, ktoré dosahujú mieru inflácie až 37,1 %. K spomínaným 30 % sa približujú aj obilniny, chlieb a mäso."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["znížili", "rastú"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/eXuQTp2/inflacia-klesla-pod-hranicu-15-percent-je-najnizsia-za-sest-mesiacov/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/dd40edb4-93e2-4548-8558-0a52ff49988e/!ut/p/z1/pVTLkqIwFP2WXrgMubzD7MCpBmzbKXR8sZkKEDWjgA1paOfrJ5bzam2VqmFBLtQ9J_dwTsAxXuC4oA1fU8HLgu7k8zK2vkV2SDxPdQG8oQ7h4GkyCvqPmj818QzHOE4LsRcbvCyTmm5QvUW8WCG6FT2QRVnlkq0pGKr3FW0OPWhqJrZyzTIDWJYYyNGZhgzTIIiYJkFATW21MhyHEHak36c8w8tO3fOzeZ-f-hDqYRB57lg1VA3Ht-Wc8H3fDQx7CECGvgmhG0zHTqTr4Opn-Av6Ex6uXC50w98YML5NPz9-rzsK7nGcGtwoiibD2Qz8mfYoh1R9GE2nAKb9q-HPkGT02YPQHtoRCT39i6fhpVRhX5UZqHjecNbiaXHMxg5P_ppMUjOxSJYi26ZMmqxSlNiJhZxUTTPd1BzLoDgAPMAxT3KlTXMFFJUQixhgqaZp2KoD1jG2_PvLS-zKbJaFYG8CLy7DKW-84eIg11e6k8XvaP7zotNAcjuteu4_r6UMKjbHHUq8OOPCi65cbpHoRHJVbMUqVimvlTyIGyH29ace9KBtW2VdlusdU9Iy78FHkE1ZS8nvOy9seR8u1b5uS6ezN7h3uLq58v-_jI_t6ATd5znRD5xztB0HP7wR8uekZnMiSPt1lcvafXj4CfAaWhI!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:56.943177+00:00"}
{"id": "vr36188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36188", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Lenže on prišiel s návrhom, ktorý mal, ten návrh mal tri vety. Čiže skoro to nemalo nič podstatné s tým zákonom a pán podpredseda vlády pán Mikolaj doplnil všetky tieto záležitosti, ktoré boli schválené...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné, keďže materiály na stránke Úradu vlády sú už v doplnenej forme. Každopádne, Anna Belousovová v relácii Na telo tvrdila, že pôvodný návrh mal dve strany (nie tri vety).", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné, keďže materiály na stránke Úradu vlády sú už v doplnenej forme. Každopádne, Anna Belousovová v relácii Na telo tvrdila, že pôvodný návrh mal dve strany (nie tri vety)."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["materiály na stránke"], "url": ["http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/41DB438C3D2E2B6CC12577110030911D?OpenDocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:01.154914+00:00"}
{"id": "vr38253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38253", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Ministerka Žitňanská zrušila poriadkové konanie voči nemu, čím, de facto, vyjadrila podporu.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po dvoch rokoch, počas ktorých bol Peter Paluda disciplinárne stíhaný, nemohol vykonávať sudcovskú funkciu ani chodiť do budovy Najvyššieho súdu SR ( SITA ), ministerka Žitňanská rozhodla , že obvinenie stiahne. Jej oprávnenie konať vyplynulo z novely Zákona o sudcoch, ktorý preniesol kompetencie Súdnej rady rozhodovať v disciplinárnych konaniach na ministra spravodlivosti na základe §151s: \"V disciplinárnom konaní začatom na návrh súdnej rady, ktoré nie je právoplatne skončené k 30. aprílu 2011, sa stáva účastníkom tohto konania namiesto súdnej rady od 1. mája 2011 minister.\"", "analysis_paragraphs": ["Po dvoch rokoch, počas ktorých bol Peter Paluda disciplinárne stíhaný, nemohol vykonávať sudcovskú funkciu ani chodiť do budovy Najvyššieho súdu SR ( SITA ), ministerka Žitňanská rozhodla , že obvinenie stiahne. Jej oprávnenie konať vyplynulo z novely Zákona o sudcoch, ktorý preniesol kompetencie Súdnej rady rozhodovať v disciplinárnych konaniach na ministra spravodlivosti na základe §151s: \"V disciplinárnom konaní začatom na návrh súdnej rady, ktoré nie je právoplatne skončené k 30. aprílu 2011, sa stáva účastníkom tohto konania namiesto súdnej rady od 1. mája 2011 minister.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "rozhodla"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/sas-nominovla-za-riaditela-nbu-paludu/342686-clanok.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1232801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:38.110219+00:00"}
{"id": "vr33202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33202", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V minulom volebnom období som hlasoval proti tomu, aby sme úplne otvorili možnosť cezhraničného prideľovania druhých štátnych občianstiev, pretože sú veci, ktoré sú dôležitejšie ako jednota nejakej koalície, alebo dohoda medzi stranami.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Radoslav Procházka uvádza pravdivo, že v minulom volebnom období hlasoval v určitých prípadov spolu s vtedajšou opozíciou a v rozpore s koalíciou, ktorej bol sám členom. Upravuje však obsah hlasovania, pri ktorom sa tak stalo. V skutočnosti sa hlasovalo o zmiernenie prísneho zákonu z čias vlády Roberta Fica, ktorý úplne zakazoval možnosť druhých štátnych občiastiev, a nie o možnosti úplného otvorenia cezhraničného prideľovania štátnych občiastiev, ako uvádza Radoslav Procházka. Touto zmenou jeho vyjadrenie nadobúda zmysel, ako by Procházka hlasoval priamo proti úplnému otvoreniu cezhraničných štátnych občiastiev, pri čom v skutočnosti hlasoval naopak o určité uvoľnenie prideľovania druhých občianstiev. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Zákon o štátnom občianstve SR, platný od roku 1993, viac krát novelizovala ešte prvá vláda Roberta Fica. Následne sa ho pokúšal novelizovať i kabinet Ivety Radičovej, avšak, ako informuje Pravda : \"Ani to, že tento cieľ sa ocitol v Programovom vyhlásení vlády , niekoľkokrát o ňom rokovala Koaličná rada a do parlamentu bolo predložených niekoľko variantov novely, k zmene neviedlo.\" Celkovo bolo v období vlády pravicovej koalície predložených sedem návrhov noviel tohto zákona, z toho 3 návrhy vtedajšej opozície. Z koaličných návrhov sa hlasovanie uskutočnilo iba v dvoch prípadoch. V prípade prvého návrhu poslancov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho sa uskutočnilo hlasovanie v prvom čítaní, pri ktorom Radoslav Procházka nebol prítomný. V druhom kole sa hlasovanie o návrhu zákona neuskutočnilo, nakoľko ho navrhovatelia listom z 10. 2. 2011 stiahli späť. Uskutočnili sa však dve hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch poslancov Vörösa a Matoviča . V prvom prípade Procházka nehlasoval, v druhom hlasoval za návrh. Radoslav Procházka však v predchádzajúcom volebnom období vo veci zákona o štátnom občianstve dva krát hlasoval v rozpore s líniou koalície, ktorej bol členom. Návrh zákona, ktorým sa mení a pozmeňuje zákon o štátnom občianstve SR dva krát podali poslanci Fico, Faič a Čaplovič. Ich návrh NR SR dva krát odmietla v prvom čítaní (tretí krát sa o návrhu poslancov Fica, Faiča a Kaliňáka nehlasovalo (.rtf), bol odmietnutý na základe nesplnenia procedurálnych podmienok podávania návrhu zákona). V hlasovaní 10. 2. 2011 aj 24. 3. 2011 poslanec Procházka hlasoval za tieto návrhy zákona, napriek tomu, že boli opozičné. V oboch prípadoch z poslancov vtedajšej koalície za tieto návrhy hlasovali iba poslanci Procházka a Matovič. Podstatou navrhovaných noviel je podľa dôvodovej správy (.rtf): \"-umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú nepretržitý pobyt najmenej jedného roka, -umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.\" Ide teda o zmiernenie podmienok nastavených prvou vládou Roberta Fica. Mať dvojité občianstvo by sa však umožnilo iba občanom SR, ktorí reálne žijú na území štátu, ktorého občianstvo chcú získať. Hlasovaním za tieto návrhy teda Radoslav Procházka hlasoval v rozpore s koalíciou, ktorej bol členom. Zároveň hlasovaním za návrh, ktorého pointou bolo umožniť získavanie dvojitých občianstiev avšak nie pre ľudí ktorí nežijú na území štátu, ktorého občianstvo chcú získať. Ďalším návrhom na novelizáciu zákona o občianstve SR bol koaličný návrh poslancov Hrušovského, Mikuša a Kollára. Ten, napriek tomu, že bol koaličný, neprešiel ani prvým čítaním. V hlasovaní o ňom poslanec Procházka hlasoval za tento návrh. Pointa (.rtf) tohto návrhu sa v podstate zhodovala s predošlými návrhmi vtedajšej opozície - taktiež šlo o umožnenie získať druhé občianstvo občanom SR, ktorí dlhodobo žijú v krajine, ktorej občianstvo chcú získať: \"Strata štátneho občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva sa obmedzuje na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu. Z tohto dôvodu sa zároveň umožňuje osobám, ktoré získali cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a zároveň stratili občianstvo SR, opätovne nadobudnúť občianstvo SR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka uvádza pravdivo, že v minulom volebnom období hlasoval v určitých prípadov spolu s vtedajšou opozíciou a v rozpore s koalíciou, ktorej bol sám členom. Upravuje však obsah hlasovania, pri ktorom sa tak stalo. V skutočnosti sa hlasovalo o zmiernenie prísneho zákonu z čias vlády Roberta Fica, ktorý úplne zakazoval možnosť druhých štátnych občiastiev, a nie o možnosti úplného otvorenia cezhraničného prideľovania štátnych občiastiev, ako uvádza Radoslav Procházka. Touto zmenou jeho vyjadrenie nadobúda zmysel, ako by Procházka hlasoval priamo proti úplnému otvoreniu cezhraničných štátnych občiastiev, pri čom v skutočnosti hlasoval naopak o určité uvoľnenie prideľovania druhých občianstiev. Výrok teda považujeme za zavádzajúci. Zákon o štátnom občianstve SR, platný od roku 1993, viac krát novelizovala ešte prvá vláda Roberta Fica. Následne sa ho pokúšal novelizovať i kabinet Ivety Radičovej, avšak, ako informuje Pravda : \"Ani to, že tento cieľ sa ocitol v Programovom vyhlásení vlády , niekoľkokrát o ňom rokovala Koaličná rada a do parlamentu bolo predložených niekoľko variantov novely, k zmene neviedlo.\" Celkovo bolo v období vlády pravicovej koalície predložených sedem návrhov noviel tohto zákona, z toho 3 návrhy vtedajšej opozície. Z koaličných návrhov sa hlasovanie uskutočnilo iba v dvoch prípadoch. V prípade prvého návrhu poslancov Gábora Gála, Pavla Kuboviča a Szilárda Somogyiho sa uskutočnilo hlasovanie v prvom čítaní, pri ktorom Radoslav Procházka nebol prítomný. V druhom kole sa hlasovanie o návrhu zákona neuskutočnilo, nakoľko ho navrhovatelia listom z 10. 2. 2011 stiahli späť. Uskutočnili sa však dve hlasovania o pozmeňujúcich návrhoch poslancov Vörösa a Matoviča . V prvom prípade Procházka nehlasoval, v druhom hlasoval za návrh. Radoslav Procházka však v predchádzajúcom volebnom období vo veci zákona o štátnom občianstve dva krát hlasoval v rozpore s líniou koalície, ktorej bol členom. Návrh zákona, ktorým sa mení a pozmeňuje zákon o štátnom občianstve SR dva krát podali poslanci Fico, Faič a Čaplovič. Ich návrh NR SR dva krát odmietla v prvom čítaní (tretí krát sa o návrhu poslancov Fica, Faiča a Kaliňáka nehlasovalo (.rtf), bol odmietnutý na základe nesplnenia procedurálnych podmienok podávania návrhu zákona). V hlasovaní 10. 2. 2011 aj 24. 3. 2011 poslanec Procházka hlasoval za tieto návrhy zákona, napriek tomu, že boli opozičné. V oboch prípadoch z poslancov vtedajšej koalície za tieto návrhy hlasovali iba poslanci Procházka a Matovič. Podstatou navrhovaných noviel je podľa dôvodovej správy (.rtf): \"-umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o ktorého občianstvo žiadajú nepretržitý pobyt najmenej jedného roka, -umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.\" Ide teda o zmiernenie podmienok nastavených prvou vládou Roberta Fica. Mať dvojité občianstvo by sa však umožnilo iba občanom SR, ktorí reálne žijú na území štátu, ktorého občianstvo chcú získať. Hlasovaním za tieto návrhy teda Radoslav Procházka hlasoval v rozpore s koalíciou, ktorej bol členom. Zároveň hlasovaním za návrh, ktorého pointou bolo umožniť získavanie dvojitých občianstiev avšak nie pre ľudí ktorí nežijú na území štátu, ktorého občianstvo chcú získať. Ďalším návrhom na novelizáciu zákona o občianstve SR bol koaličný návrh poslancov Hrušovského, Mikuša a Kollára. Ten, napriek tomu, že bol koaličný, neprešiel ani prvým čítaním. V hlasovaní o ňom poslanec Procházka hlasoval za tento návrh. Pointa (.rtf) tohto návrhu sa v podstate zhodovala s predošlými návrhmi vtedajšej opozície - taktiež šlo o umožnenie získať druhé občianstvo občanom SR, ktorí dlhodobo žijú v krajine, ktorej občianstvo chcú získať: \"Strata štátneho občianstva SR nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva sa obmedzuje na prípady, keď cudzie štátne občianstvo bolo nadobudnuté bez toho, aby žiadateľ mal v tejto krajine nejakú formu evidovaného pobytu. Z tohto dôvodu sa zároveň umožňuje osobám, ktoré získali cudzie štátne občianstvo počas pobytu v cudzine a zároveň stratili občianstvo SR, opätovne nadobudnúť občianstvo SR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Programovom vyhlásení vlády", "prvého návrhu", "hlasovanie", "Vörösa", "Matoviča", "návrh", "nehlasovalo", "10. 2. 2011", "24. 3. 2011", "dôvodovej správy", "návrhom", "hlasovaní", "Pointa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173293-zakon-o-obcianstve-sa-nezmaekci-v-parlamente-nepreslo-takmer-nic/", "http://www.vlada.gov.sk/3-1-ochrana-a-podpora-ludskych-prav/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=149", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27478", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28092", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=355013", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=355766", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28093", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28218", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=355014", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=525", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29923", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359935"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:57.980079+00:00"}
{"id": "vr17628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17628", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Robert Fico vždy odmietal sankcie, strana Smer-SD vždy odmietala sankcie proti Rusku (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico (predseda strany SMER-SD a bývalý premiér) ešte pred prijatím prvých sankcií EÚ voči Rusku vyhlásil , že avizované sankcie by boli proti záujmom slovenskej ekonomiky. Následne 31. augusta 2014, keď EÚ uvažovala o prijatí nových sankcií uviedol , že uvalenie sankcií voči Rusku považuje za nezmyselné a kontraproduktívne. Po skončení summitu EÚ v Bruseli 21.10.2016 tento svoj názor prezentoval opäť. Posledné medializované stanovisko Roberta Fica ohľadom predĺženia sankcií voči Rusku sa spája so summitom EÚ z 15. decembra 2017. Po jeho skončení spochybnil efektívnosť týchto sankcií na samotné Rusko, lebo podľa neho nezmenili správanie tejto krajiny. „ Ja ale nechcem rozbíjať jednotu EÚ a preto som sankcie podporil, “ spresnil. Sankcie sa doposiaľ vždy prijímali konsenzom lídrov, Fico vtedy nebol pri finálnom rozhodnutí proti, v decembri 2017 však avizoval, že pri budúcom štandardnom hlasovaní by už bol proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico (predseda strany SMER-SD a bývalý premiér) ešte pred prijatím prvých sankcií EÚ voči Rusku vyhlásil , že avizované sankcie by boli proti záujmom slovenskej ekonomiky. Následne 31. augusta 2014, keď EÚ uvažovala o prijatí nových sankcií uviedol , že uvalenie sankcií voči Rusku považuje za nezmyselné a kontraproduktívne. Po skončení summitu EÚ v Bruseli 21.10.2016 tento svoj názor prezentoval opäť. Posledné medializované stanovisko Roberta Fica ohľadom predĺženia sankcií voči Rusku sa spája so summitom EÚ z 15. decembra 2017. Po jeho skončení spochybnil efektívnosť týchto sankcií na samotné Rusko, lebo podľa neho nezmenili správanie tejto krajiny. „ Ja ale nechcem rozbíjať jednotu EÚ a preto som sankcie podporil, “ spresnil. Sankcie sa doposiaľ vždy prijímali konsenzom lídrov, Fico vtedy nebol pri finálnom rozhodnutí proti, v decembri 2017 však avizoval, že pri budúcom štandardnom hlasovaní by už bol proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "uviedol", "prezentoval", "spochybnil", "konsenzom"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/575910-fico-sankcie-voci-rusku-by-boli-proti-nasim-zaujmom", "https://www.aktuality.sk/clanok/260678/fico-nesuhlasi-so-sankciami-voci-rusku-chyba-mu-objektivny-obraz-o-diani-na-ukrajine/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408664-fico-na-sumite-eu-oznacil-sankcie-voci-rusku-za-nezmyselne-a-nefunkcne/", "https://domov.sme.sk/c/20719911/fico-vnima-projekt-pesco-ako-europsky-pilier-nato.html", "http://www2.teraz.sk/slovensko/r-fico-eu-mala-zaujat-stanovisko-k-s/241867-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:36.784872+00:00"}
{"id": "42869", "numeric_id": 42869, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42869", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Má (Kotleba, pozn.) tam ľudí, ktorí s plnou vážnosťou tvrdia, že holokaust sa nestal, 6 miliónov mŕtvych Židov je rozprávka, alebo Hitler nezačal vojnu.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba má v radoch svojej strany ĽSNS niekoľko členov, ktorí v minulosti popierali holokaust. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Milanovi Mazurekovi hrozilo v roku 2016 stíhanie za výrok na Facebooku, v ktorom sa vyjadril: „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá. \" Polícia vtedy status nevyšetrovala ako trestný čin, nad čím vtedajšia ministerka spravodlivosti Žitňanská vyjadrila pochybnosť. Dnes už bývalý člen ĽSNS Marian Magát z kandidátskej listiny z roku 2016, opisoval Hitlera ako „ mierotvorca, skveli ekonom, recnik a clovek so srdcom na spravnom mieste .“ Holokaust bol pre neho „ Svindelkaust, tomu veria uz len k.koti .“ Alebo „ Holokaust je rozpravka “ a vyhladzovacie tábory sú „ kulisy pre idiotov, ktori platia za nieco, co sa nestalo ,“ ( zdroj : Denník N). Magát je obvinený z trestného činu popierania holokaustu. Na rovnakej kandidátskej listine sa nachádzal aj Štefan Jurík, ten v komentári na Facebooku tvrdil, že „ plynové komory tam (v Osvienčime, pozn.) nikdy neboli “ a že je to „ silné divadlo za veľa peňazí ,“ ( zdroj : Denník N). Zástupca strany ĽSNS a aktuálny kandidát za europoslanca, Milan Uhrík, v povolebnej diskusii v roku 2016 odpovedal na otázku Michala Kovačiča o popieraní holokaustu, že „ Každý človek má vďaka slobode prejavu právo vyhodnotiť udalosti a vytvoriť si vlastný názor. Prečo by to bolo popieranie holokaustu? ” a „ Ja neviem, či je to rozprávka alebo nie. ”", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba má v radoch svojej strany ĽSNS niekoľko členov, ktorí v minulosti popierali holokaust. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Milanovi Mazurekovi hrozilo v roku 2016 stíhanie za výrok na Facebooku, v ktorom sa vyjadril: „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá. \" Polícia vtedy status nevyšetrovala ako trestný čin, nad čím vtedajšia ministerka spravodlivosti Žitňanská vyjadrila pochybnosť. Dnes už bývalý člen ĽSNS Marian Magát z kandidátskej listiny z roku 2016, opisoval Hitlera ako „ mierotvorca, skveli ekonom, recnik a clovek so srdcom na spravnom mieste .“ Holokaust bol pre neho „ Svindelkaust, tomu veria uz len k.koti .“ Alebo „ Holokaust je rozpravka “ a vyhladzovacie tábory sú „ kulisy pre idiotov, ktori platia za nieco, co sa nestalo ,“ ( zdroj : Denník N). Magát je obvinený z trestného činu popierania holokaustu. Na rovnakej kandidátskej listine sa nachádzal aj Štefan Jurík, ten v komentári na Facebooku tvrdil, že „ plynové komory tam (v Osvienčime, pozn.) nikdy neboli “ a že je to „ silné divadlo za veľa peňazí ,“ ( zdroj : Denník N). Zástupca strany ĽSNS a aktuálny kandidát za europoslanca, Milan Uhrík, v povolebnej diskusii v roku 2016 odpovedal na otázku Michala Kovačiča o popieraní holokaustu, že „ Každý človek má vďaka slobode prejavu právo vyhodnotiť udalosti a vytvoriť si vlastný názor. Prečo by to bolo popieranie holokaustu? ” a „ Ja neviem, či je to rozprávka alebo nie. ”"], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "kandidátskej listiny", "zdroj", "kandidátskej listine", "komentári", "zdroj", "diskusii"], "url": ["https://dennikn.sk/553396/vyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature/", "http://www.naseslovensko.net/kandidatna-listina-volby-2016/", "https://dennikn.sk/blog/742523/akym-pravom-oznacujete-niekoho-za-fasistu/", "http://www.naseslovensko.net/kandidatna-listina-volby-2016/", "https://a-static.projektn.sk/2017/04/8.4.17-kom.jpg", "https://dennikn.sk/blog/742523/akym-pravom-oznacujete-niekoho-za-fasistu/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1822523_uhrik-z-lsns-neviem-ci-zavrazdenie-6-milionov-zidov-su-rozpravky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:33.768786+00:00"}
{"id": "vr36368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36368", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Už ste tu asi dva lebo trikrát hovorili fakty, ako že to je na vašej strane, ale hovorili ste a citovali ste slová, sú slová a sú fakty. Fakt je, Dzurindova vláda v roku 98 zmietla televíznu radu, ovládla opäť modrá koalícia v roku 2010 prichádza s vaším návrhom zmietnuť rozhlasovú radu, televíznu radu a zmocniť sa...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá vláda M. Dzurindu nastúpila do úradu 30. októbra, v priebehu novembra 1998 došlo k podstatnej zmene v personálnom zložení Rady STV .\n\nZloženie Rady STV k 20. VIII. 1998 Mgr. Dušan Jarjabek (odstúpil 20. VIII. 1998 z funkcie predsedu Rady) Ing. Jerguš Ferko Mgr. Štefan Drozd Mgr. Ján Majerník (zvolený za predsedu Rady) JUDr. Darina Jelínková Igor Kovačevič Jozef Steiner Mgr. Boris Macko Mgr. Igor Švec\n\nZloženie Rady STV k 31. X. 1998 Mgr. Ján Majerník * Mgr. Dušan Jarjabek (vzdal sa členstva v rade z dôvodu výkonu poslaneckého mandátu v NR SR - 29.X.1998) Ing. Jerguš Ferko (ukončil funkčné obdobie 4. XI. 1998) Mgr. Štefan Drozd * JUDr. Darina Jelínková * Igor Kovačevič * Jozef Steiner * Mgr. Boris Macko (ukončil funkčné obdobie 4. XI. 1998) Mgr. Igor Švec * * Členstvo ukončené k 6. XI. 1998 v zmysle zákona čís. 335/1998 Zb\n\nZloženie Rady STV, zvolenej 10. XI. 1998 Doc. Štefan Bučko Ing. Václav Mika (vzdal sa členstva 30. IX. 1999) PhDr. Július Gembický Jeno Gorfol PhDr. Ladislav Kulik Mgr. Miloslav Luther PhDr. Miloš Mistrík, CSc. PhDr. Leopold Moravčík Mgr. Igor Švec", "analysis_paragraphs": ["Prvá vláda M. Dzurindu nastúpila do úradu 30. októbra, v priebehu novembra 1998 došlo k podstatnej zmene v personálnom zložení Rady STV .", "Zloženie Rady STV k 20. VIII. 1998 Mgr. Dušan Jarjabek (odstúpil 20. VIII. 1998 z funkcie predsedu Rady) Ing. Jerguš Ferko Mgr. Štefan Drozd Mgr. Ján Majerník (zvolený za predsedu Rady) JUDr. Darina Jelínková Igor Kovačevič Jozef Steiner Mgr. Boris Macko Mgr. Igor Švec", "Zloženie Rady STV k 31. X. 1998 Mgr. Ján Majerník * Mgr. Dušan Jarjabek (vzdal sa členstva v rade z dôvodu výkonu poslaneckého mandátu v NR SR - 29.X.1998) Ing. Jerguš Ferko (ukončil funkčné obdobie 4. XI. 1998) Mgr. Štefan Drozd * JUDr. Darina Jelínková * Igor Kovačevič * Jozef Steiner * Mgr. Boris Macko (ukončil funkčné obdobie 4. XI. 1998) Mgr. Igor Švec * * Členstvo ukončené k 6. XI. 1998 v zmysle zákona čís. 335/1998 Zb", "Zloženie Rady STV, zvolenej 10. XI. 1998 Doc. Štefan Bučko Ing. Václav Mika (vzdal sa členstva 30. IX. 1999) PhDr. Július Gembický Jeno Gorfol PhDr. Ladislav Kulik Mgr. Miloslav Luther PhDr. Miloš Mistrík, CSc. PhDr. Leopold Moravčík Mgr. Igor Švec"], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["zložení Rady STV"], "url": ["http://www.mi.sk/medialna%20rocenka/02/radystv.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:38.536258+00:00"}
{"id": "49348", "numeric_id": 49348, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49348", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pán Kaliňák na ministerstvo obrany je, a to asi nemusím ani vysvetľovať, že prečo, je obrovský problém. Nielen kvôli tomu, že bol obvinený a bol by asi aj obžalovaný, ak by nebolo Maroša Žilinku, ale aj kvôli tomu, že ministerstvo obrany, samozrejme, robí veľké nákupy, ktoré často sú aj v režime utajení a kontroluje vojenské obranné spravodajstvo, aj sám pán Kaliňák mal väzby na obranný biznis.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák bol v minulosti obvinený a existuje dôvodný predpoklad, že by bol aj obžalovaný, keďže trojčlenný senát Najvyššieho súdu označil jeho obvinenie za dôvodné a stiahnuté bolo kvôli rozhodnutiu generálnej prokuratúry cez paragraf 363, nie kvôli rozhodnutiu súdu. Kaliňák má väzby na bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva, ale aj na riaditeľov dvoch zbrojárskych firiem a sám jednu vlastní.\n\nBývalý minister vnútra, Robert Kaliňák, bol v spojení s kauzou Súmrak obvinený zo založenia zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prezradenia daňového tajomstva. V apríli 2022 bol vzatý do väzby, z ktorej bol neskôr prepustený, keďže Najvyšší súd konštatoval, že neexistujú zákonné dôvody na Kaliňákovo stíhanie v kolúznej väzbe, avšak trojčlenný senát potvrdil, že samotné obvinenie je dôvodné . Generálna prokuratúra vedená Marošom Žilinkom nakoniec napriek tomuto konštatovaniu súdu obvinenie voči Kaliňákovi stiahla pomocou paragrafu 363 .\n\nRobert Kaliňák má väzby na bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva, Ľubomíra Skuhru. Skuhra je momentálne obvinený v kauze Vírus , v ktorej NAKA obvinila 16 ľudí kvôli podozreniu z tunelovania IT zakáziek, pri ktorom mal štát prísť o 74 miliónov eur. Skuhra sa podľa vlastných slov roky pozná s Kaliňákom.\n\nKaliňák mal väzby aj na Miroslava Výboha, ktorý sa priznal k tomu, že si s ním tyká. Výboh sa so svojou firmou Willing v minulosti angažoval na zakázkach spojených so servisovaním stíhačiek typu MiG-29 a zastupoval aj talianskeho výrobcu Leonardo, od ktorého štát za vlády Smeru kúpil dve dopravné lietadlá. Ďalej sa Kaliňák pozná aj s riaditeľom česko-slovenského holdingu CSG, Jaroslavom Strnadom, pričom CSG má záujem získavať štátne zakázky na Slovensku.\n\nSamotný Kaliňák v roku 2019 založil firmu Liwa Arms Slovakia so sídlom v budove zbrojovky ZVS Holding v Dubnici nad Váhom. V roku 2019 tvrdil, že napriek slovu „arms”, teda zbrane , v názve, sa firma bude venovať strojárstvu. V obchodnom registri je však ako jedna z činností firmy uvedená aj výroba a vývoj zbraní alebo streliva.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák bol v minulosti obvinený a existuje dôvodný predpoklad, že by bol aj obžalovaný, keďže trojčlenný senát Najvyššieho súdu označil jeho obvinenie za dôvodné a stiahnuté bolo kvôli rozhodnutiu generálnej prokuratúry cez paragraf 363, nie kvôli rozhodnutiu súdu. Kaliňák má väzby na bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva, ale aj na riaditeľov dvoch zbrojárskych firiem a sám jednu vlastní.", "Bývalý minister vnútra, Robert Kaliňák, bol v spojení s kauzou Súmrak obvinený zo založenia zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a z prezradenia daňového tajomstva. V apríli 2022 bol vzatý do väzby, z ktorej bol neskôr prepustený, keďže Najvyšší súd konštatoval, že neexistujú zákonné dôvody na Kaliňákovo stíhanie v kolúznej väzbe, avšak trojčlenný senát potvrdil, že samotné obvinenie je dôvodné . Generálna prokuratúra vedená Marošom Žilinkom nakoniec napriek tomuto konštatovaniu súdu obvinenie voči Kaliňákovi stiahla pomocou paragrafu 363 .", "Robert Kaliňák má väzby na bývalého riaditeľa vojenského spravodajstva, Ľubomíra Skuhru. Skuhra je momentálne obvinený v kauze Vírus , v ktorej NAKA obvinila 16 ľudí kvôli podozreniu z tunelovania IT zakáziek, pri ktorom mal štát prísť o 74 miliónov eur. Skuhra sa podľa vlastných slov roky pozná s Kaliňákom.", "Kaliňák mal väzby aj na Miroslava Výboha, ktorý sa priznal k tomu, že si s ním tyká. Výboh sa so svojou firmou Willing v minulosti angažoval na zakázkach spojených so servisovaním stíhačiek typu MiG-29 a zastupoval aj talianskeho výrobcu Leonardo, od ktorého štát za vlády Smeru kúpil dve dopravné lietadlá. Ďalej sa Kaliňák pozná aj s riaditeľom česko-slovenského holdingu CSG, Jaroslavom Strnadom, pričom CSG má záujem získavať štátne zakázky na Slovensku.", "Samotný Kaliňák v roku 2019 založil firmu Liwa Arms Slovakia so sídlom v budove zbrojovky ZVS Holding v Dubnici nad Váhom. V roku 2019 tvrdil, že napriek slovu „arms”, teda zbrane , v názve, sa firma bude venovať strojárstvu. V obchodnom registri je však ako jedna z činností firmy uvedená aj výroba a vývoj zbraní alebo streliva."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "dôvodné", "stiahla", "paragrafu 363", "Vírus", "pozná", "zakázkach", "založil", "zbrane", "venovať"], "url": ["https://dennikn.sk/2820111/kalinak-ide-do-vazby-rozhodovat-bude-este-najvyssi-sud-exminister-si-na-neho-pocka-v-cele/", "https://dennikn.sk/3636598/kalinak-u-zilinku-najprv-uspel-s-paragrafom-363-potom-mu-to-pomohlo-pri-ospravedlneni-od-statu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/EWmJuBg/kauza-sumrak-zilinkova-prokuratura-zrusila-obvinenie-ficovi-aj-kalinakovi/", "https://sita.sk/pouzitie-363-ky-pre-kalinaka-vyzera-ako-objednavka-tvrdi-seliga-a-podal-rozklad-na-generalnu-prokuraturu-video/", "https://domov.sme.sk/c/23217611/akcia-virus-profil-balciar-skuhra-gucik-kohut-jackuliak.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/563040/zahadne-komando-sis-kalinak-nechce-povedat-co-robila-u-tajnych-jeho-zena/", "https://dennikn.sk/3619888/kalinak-ako-minister-obrany-kamaratil-sa-s-amerikou-so-zbrojarmi-aj-s-ludmi-z-kauzy-vojenskej-tajnej-sluzby/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=495347&SID=6&P=1", "https://www.trend.sk/biznis/zistovali-sme-kalinak-vybavuje-statne-licencie-obchod-zbranami", "https://domov.sme.sk/c/22220564/kalinak-ma-novy-biznis-obchod-so-zbranami-vsak-odmieta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:35.597473+00:00"}
{"id": "vr27777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27777", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "...zvolili ma za hlavného spravodajcu pre EÚ rozpočet.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa verejne dostupných informácií bol Vladimír Maňka zvolený za spravodajcu Komisie pre rozpočet Európskej únie na rok 2010. Označenie \"hlavný spravodajca\" je uvádzané iba v správach v slovenskom jazyku. V ostatných dokumentoch sa o Maňkovi hovorí ako o spravodajcovi , spolu-spravodajcovi alebo ako o členovi komisie pre rozpočet. Komisia pre rozpočet má viacero spravodajcov a jedného predsedu. Tým je už od roku 2009 Alain Lamossoure z Francúzska. Výrok napriek určitej jazykovej nejasnosti hodnotíme ako pravdivý. Členovia komisie pre rozpočet sa menia každý rok. V komisii pre rozpočet na rok 2014 Slovensko zastupuje Vladimír Maňka na pozícii náhradníka. Za Slovensko je v danej komisii na pozícii náhradníka aj Peter Šťastný a jediným riadnym členom komisie/spravodajcom zo Slovenska je Sergej Kozlík. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa verejne dostupných informácií bol Vladimír Maňka zvolený za spravodajcu Komisie pre rozpočet Európskej únie na rok 2010. Označenie \"hlavný spravodajca\" je uvádzané iba v správach v slovenskom jazyku. V ostatných dokumentoch sa o Maňkovi hovorí ako o spravodajcovi , spolu-spravodajcovi alebo ako o členovi komisie pre rozpočet. Komisia pre rozpočet má viacero spravodajcov a jedného predsedu. Tým je už od roku 2009 Alain Lamossoure z Francúzska. Výrok napriek určitej jazykovej nejasnosti hodnotíme ako pravdivý. Členovia komisie pre rozpočet sa menia každý rok. V komisii pre rozpočet na rok 2014 Slovensko zastupuje Vladimír Maňka na pozícii náhradníka. Za Slovensko je v danej komisii na pozícii náhradníka aj Peter Šťastný a jediným riadnym členom komisie/spravodajcom zo Slovenska je Sergej Kozlík. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["správach", "spravodajcovi", "spolu-spravodajcovi", "členovi", "Komisia"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/resource/static/files/Publikacie/EU_parlament_400x205schvaleny.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/28192/VLADIMIR_MANKA_activities.html", "http://www.europarl.europa.eu/meetdocs/2009_2014/documents/budg/oj/797/797642/797642en.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/28192/VLADIMIR_MANKA_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/committees/en/budg/members.html#menuzone"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:04.644233+00:00"}
{"id": "vr31052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31052", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V rokoch 2008 až 2010 za posledné 2 roky Ficovej vlády pribudlo 140 tisíc nezamestnaných.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Nárast predstavuje 131,5 tisíc .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Nárast predstavuje 131,5 tisíc ."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "2010", "kvartálnych", "registrovaných"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17682", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:45.099687+00:00"}
{"id": "vr16883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16883", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Tento závod, (Jaguar Land Rover,pozn.) a to povedali ekonómovia ako Valachy a Páleník, mal byť postavený na východe Slovenska", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť Jaguar Land Rover mala záujem postaviť nový závod pri Nitre už pred oficiálnym rozhodnutím o jeho umiestnení na Slovensku. Na základe vyjadrenia Viliama Páleníka, ktoré poslal na našu žiadosť, hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nO príchode novej automobilky Jaguar Land Rover sa hovorilo od roku 2015. Britská spoločnosť si po rozhodnutí umiestniť nový závod na území strednej Európy vyberala medzi Slovenskom a Poľskom. Už vtedy bolo jednou z možností, že závod bude stáť pri Nitre. Vláda Slovenskej republiky 11. augusta 2015 podpísala so spoločnosťou Jaguar Land Rover memorandum o zámere postaviť závod pri Nitre. Premiér Fico sa po mimoriadnom rokovaní vlády vyjadril takto: „ Podpísali sme významný dokument s britskou spoločnosťou Jaguar Land Rover, je to strategický krok k získaniu významnej investície .“\n\nSpoločnosť Jaguar Land Rover sa definitívne rozhodla vybudovať nový závod na Slovensku a 11. decembra 2015 s vládou podpísala investičnú zmluvu. Generálny riaditeľ spoločnosti Ralf Dieter Speth pri podpise tvrdil , že pôjde o investíciu za 1,1 miliardy britských libier (asi 1,4 miliardy eur), a automobilka má zamestnať zhruba 2 800 ľudí. Prvé autá majú byť hotové už v roku 2018. Nový závod sa oficiálne podľa plánu začal stavať v roku 2016.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Jaguar Land Rover mala záujem postaviť nový závod pri Nitre už pred oficiálnym rozhodnutím o jeho umiestnení na Slovensku. Na základe vyjadrenia Viliama Páleníka, ktoré poslal na našu žiadosť, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "O príchode novej automobilky Jaguar Land Rover sa hovorilo od roku 2015. Britská spoločnosť si po rozhodnutí umiestniť nový závod na území strednej Európy vyberala medzi Slovenskom a Poľskom. Už vtedy bolo jednou z možností, že závod bude stáť pri Nitre. Vláda Slovenskej republiky 11. augusta 2015 podpísala so spoločnosťou Jaguar Land Rover memorandum o zámere postaviť závod pri Nitre. Premiér Fico sa po mimoriadnom rokovaní vlády vyjadril takto: „ Podpísali sme významný dokument s britskou spoločnosťou Jaguar Land Rover, je to strategický krok k získaniu významnej investície .“", "Spoločnosť Jaguar Land Rover sa definitívne rozhodla vybudovať nový závod na Slovensku a 11. decembra 2015 s vládou podpísala investičnú zmluvu. Generálny riaditeľ spoločnosti Ralf Dieter Speth pri podpise tvrdil , že pôjde o investíciu za 1,1 miliardy britských libier (asi 1,4 miliardy eur), a automobilka má zamestnať zhruba 2 800 ľudí. Prvé autá majú byť hotové už v roku 2018. Nový závod sa oficiálne podľa plánu začal stavať v roku 2016."], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["hovorilo", "stáť", "podpísala", "vyjadril", "rozhodla", "podpísala", "tvrdil", "stavať", "spomína", "nespomína"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/301676/slovensko-ma-velku-sancu-ziskat-mega-investiciu-jaguar-land-rover/", "https://www.aktuality.sk/clanok/301676/slovensko-ma-velku-sancu-ziskat-mega-investiciu-jaguar-land-rover/", "https://dennikn.sk/210456/jaguar-and-land-rover-sa-chysta-stavat-fabriku-v-nitre/", "https://ekonomika.sme.sk/c/7958224/automobilka-jaguar-land-rover-pride-na-slovensko.html", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415060-nitra-dostala-zavod-jaguar-land-rover/", "http://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/e-noviny-2015/8-2015/predbezna-dohoda-o-investicii-s-automobilkou-jaguar-land-rover.html?page_id=5328", "http://www.iness.sk/sk/stranka/10968-Ako-pomoze-Jaguar-nasej-ekonomike-a-kolko-z-jej-rastu-vezme-statna-pomoc-Dennik-N"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:08.789660+00:00"}
{"id": "vr29371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29371", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...Gabčíkovo patrí Vodohospodárskej stavbe už dávno. Ona bola len prenajatá Slovenským elektrárňam, dostala sa naspäť len správa Gabčíkova...", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Vodné dielo Gabčíkovo (VEG) bolo majetkom štátnej spoločnosti Vodohospodárske výstavby. Od roku 2006, teda po ukončení privatizačného procesu Slovenských elektrární, bolo Gabčíkovo až do vypovedania zmluvy o prevádzke vodného diela v marci 2015 len v správe Slovenských elektrární, ktorých majoritným vlastníkom je Enel. Vodná elektráreň Gabčíkovo ( VEG ) bola od svojho uvedenia do prevádzky v roku 1992 vlastnená Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, neskôr Slovenskou republikou ako nástupníckym štátom. Ako prevádzkovateľ VEG v nasledujúcom období figurovala Vodohospodárska výstavba, šp. (VV). V privatizačnom procese Slovenských elektrárni, a.s. (SE) v roku 2006 bola z ich majetku vyčlenená technologická časť vodného diela a bola zaradená priamo do majetku VV (. pdf , 2006, s. 5-6). Vzťahy medzi oboma subjektami boli následne upravené Zmluvou o prevádzke VEG z roku 2006 (. pdf , 2006, s. 7). Podľa tejto zmluvy boli prevádzkovateľom VEG Slovenské elektrárne, a.s, ktoré mali právo na podiel z výnosov z výroby VEG. Podiel vlastníctva akcií Slovenskej republiky v SE k septembru 2014 predstavoval 34%. Vlastníkom zvyšných 66% akcií je firma Enel SpA. Podiel z výnosov elektrárne bol VV odvádzaný vo výške 65%. Navyše k poplatkom k výnosom mali SE v prospech VV odvádzať ročný paušálny poplatok vo výške približne 5 miliónom eur ( pdf ., 2006, s. 12). Zmluva o prevádzke VEG bola vypovedaná vládou Slovenskej republiky dňa 4. decembra 2014 z dôvodu vážnych porušení zmluvy. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave dňa 9. marca 2015 bola Zmluva o prevádzke VEG označená ako neplatná, na základe čoho sa VEG dostáva pod plnú kontrolu štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Vodné dielo Gabčíkovo (VEG) bolo majetkom štátnej spoločnosti Vodohospodárske výstavby. Od roku 2006, teda po ukončení privatizačného procesu Slovenských elektrární, bolo Gabčíkovo až do vypovedania zmluvy o prevádzke vodného diela v marci 2015 len v správe Slovenských elektrární, ktorých majoritným vlastníkom je Enel. Vodná elektráreň Gabčíkovo ( VEG ) bola od svojho uvedenia do prevádzky v roku 1992 vlastnená Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou, neskôr Slovenskou republikou ako nástupníckym štátom. Ako prevádzkovateľ VEG v nasledujúcom období figurovala Vodohospodárska výstavba, šp. (VV). V privatizačnom procese Slovenských elektrárni, a.s. (SE) v roku 2006 bola z ich majetku vyčlenená technologická časť vodného diela a bola zaradená priamo do majetku VV (. pdf , 2006, s. 5-6). Vzťahy medzi oboma subjektami boli následne upravené Zmluvou o prevádzke VEG z roku 2006 (. pdf , 2006, s. 7). Podľa tejto zmluvy boli prevádzkovateľom VEG Slovenské elektrárne, a.s, ktoré mali právo na podiel z výnosov z výroby VEG. Podiel vlastníctva akcií Slovenskej republiky v SE k septembru 2014 predstavoval 34%. Vlastníkom zvyšných 66% akcií je firma Enel SpA. Podiel z výnosov elektrárne bol VV odvádzaný vo výške 65%. Navyše k poplatkom k výnosom mali SE v prospech VV odvádzať ročný paušálny poplatok vo výške približne 5 miliónom eur ( pdf ., 2006, s. 12). Zmluva o prevádzke VEG bola vypovedaná vládou Slovenskej republiky dňa 4. decembra 2014 z dôvodu vážnych porušení zmluvy. Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave dňa 9. marca 2015 bola Zmluva o prevádzke VEG označená ako neplatná, na základe čoho sa VEG dostáva pod plnú kontrolu štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["VEG", "pdf", "pdf", "Podiel", "Podiel", "pdf", "vypovedaná", "Rozhodnutím"], "url": ["http://www.vvb.sk/cms/index.php?page=svd-gabcikovo-nagymaros", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cusersu104664documentsenel2015digitalvegdohoda-o-usporiadanidohoda-o-usporiadani-majetkovo-pravnych-vztahov-veg.pdf", "http://www.seas.sk/data/files/pravdivo-o-gabcikove/Zmluva-o-prevadzke-VEG.pdf", "http://www.seas.sk/o-nas", "http://www.seas.sk/pravdivo-o-gabcikove", "http://www.seas.sk/data/files/pravdivo-o-gabcikove/Zmluva-o-prevadzke-VEG.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sa-rozhodla-vypovedat-zmluvu-o-prenajme-vd-gabcikovo/", "http://www.vlada.gov.sk/stat-prebera-absolutnu-kontrolu-nad-vodnou-elektrarnou-gabcikovo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:43.100433+00:00"}
{"id": "vr37437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37437", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Nepožiadala (reakcia na vyjadrenie Simona, že o poskytnutie pomoci žiadala Ficova vláda, pozn.).", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O zapojenie sa do programu síce nežiadal za Ficovej vlády exminister a súčasný tieňový minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, ale potvrdil to jeho nástupca Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal .", "analysis_paragraphs": ["O zapojenie sa do programu síce nežiadal za Ficovej vlády exminister a súčasný tieňový minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, ale potvrdil to jeho nástupca Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal ."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html#ixzz1FHnbJiGj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:00.302692+00:00"}
{"id": "vr27038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27038", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Prezident neudeľuje azyl žiadnemu občanovi.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR (.pdf) v šiestej hlave v rámci prvého oddielu venovanom prezidentovi SR, články 101 až 107, neudeľuje prezidentovi kompetencie, resp. právomoc udeľovať azyl.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR (.pdf) v šiestej hlave v rámci prvého oddielu venovanom prezidentovi SR, články 101 až 107, neudeľuje prezidentovi kompetencie, resp. právomoc udeľovať azyl."], "analysis_date": "2014-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "Migračný úrad MV SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.minv.sk/?migracny-urad-mv-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:06.101898+00:00"}
{"id": "vr37821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37821", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme vysokú nezamestnanosť mladých ľudí...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov bola podľa informácií (.pdf) z Eurostatu na Slovensku k januáru 2011 druhá najvyššia (37,7%) v rámci EÚ, po Španielsku (43,1%).", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov bola podľa informácií (.pdf) z Eurostatu na Slovensku k januáru 2011 druhá najvyššia (37,7%) v rámci EÚ, po Španielsku (43,1%)."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["informácií (.pdf) z Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01032011-AP/EN/3-01032011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:20.413700+00:00"}
{"id": "vr26378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26378", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "... Švédsko dopadlo oveľa horšie, dokonca ešte horšie ako my ... (hovorí o výsledkoch OECD PISA 2012, pozn.)", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Švédsko dosiahlo menej bodov ako Slovensko len v jednej oblasti, zatiaľ čo v ďalších dvoch oblastiach dosiahlo viac bodov. Ján Mikolaj však bližšie nešpecifikuje, o ktorej oblasti hovorí, a preto jeho tvrdenie, že \"Švédsko dopadlo oveľa horšie ako my\", možno označiť prinajmenšom za zavádzajúce. Celkový súčet bodov Slovenska je 1 416, zatiaľ čo Švédsko dosiahlo celkovo 1 446 bodov, teda o 30 viac. Pravdou však je, že v rebríčku PISA je umiestnené pod nami, čo je z dôvodu toho, že tohtoročný rebríček sa zostavoval podľa matematickej gramotnosti, ktorá bola v centre záujmu. Porovnanie výsledkov PISA 2012 Slovenska a Švédska: Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť Slovensko 2012 482 463 471 Švédsko 2012 478 483 485 ZDROJ: PISA 2012 , str. 5 Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Švédsko dosiahlo menej bodov ako Slovensko len v jednej oblasti, zatiaľ čo v ďalších dvoch oblastiach dosiahlo viac bodov. Ján Mikolaj však bližšie nešpecifikuje, o ktorej oblasti hovorí, a preto jeho tvrdenie, že \"Švédsko dopadlo oveľa horšie ako my\", možno označiť prinajmenšom za zavádzajúce. Celkový súčet bodov Slovenska je 1 416, zatiaľ čo Švédsko dosiahlo celkovo 1 446 bodov, teda o 30 viac. Pravdou však je, že v rebríčku PISA je umiestnené pod nami, čo je z dôvodu toho, že tohtoročný rebríček sa zostavoval podľa matematickej gramotnosti, ktorá bola v centre záujmu. Porovnanie výsledkov PISA 2012 Slovenska a Švédska: Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť Slovensko 2012 482 463 471 Švédsko 2012 478 483 485 ZDROJ: PISA 2012 , str. 5 Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["PISA 2012"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:17.599471+00:00"}
{"id": "vr29324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29324", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Slovenská republika vstúpila do vojny v Iraku, ktorá bola porušením medzinárodného práva,...", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyhlásil v roku 2004 vojenskú inváziu do Iraku na porušenie medzinárodného práva. Pre údajné porušenie rezolúcie OSN 1441 o odzbrojení a ďalších vlády Spojených štátov a Veľkej Británie považovali inváziu za oprávnenú. Legálnosť tejto vojny je sporná a žiadny medzinárodný súd nerozhodol o porušení medzinárodného právo, preto považujeme výrok Ľuboša Blahu za neoveriteľný. Kedže vojenský zásah v Iraku mal podporu OSN, napriek jeho neodôvodnenosti a neúspešnosti sa nedá považovať za porušenie medzinárodného práva a preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská republika vstúpila do vojny v Iraku v roku 2003 spolu s koalíciou ostatných štátov, ktoré sa odvolávali na viacero rezolúcií vydaných Radou bezpečnosti OSN, napríklad o tom, že Irak a jeho nezverejňovanie zbraní a zachovanie mierového zámeru Iraku podľa Rezolúcie 687 (. pdf , s. 2), alebo v Rezolúcii 1441 (. pdf , s. 1-5), kde je Irak vnímaný ako narušiteľ medzinárodného bezpečia. Článok 7 Charty OSN pojednáva o tom, že Rada Bezpečnosti OSN môže rozhodovať o nutných prostriedkoch v postupe pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Generálny tajomník OSN Kofi Annan vyhlásil v roku 2004 vojenskú inváziu do Iraku na porušenie medzinárodného práva. Pre údajné porušenie rezolúcie OSN 1441 o odzbrojení a ďalších vlády Spojených štátov a Veľkej Británie považovali inváziu za oprávnenú. Legálnosť tejto vojny je sporná a žiadny medzinárodný súd nerozhodol o porušení medzinárodného právo, preto považujeme výrok Ľuboša Blahu za neoveriteľný. Kedže vojenský zásah v Iraku mal podporu OSN, napriek jeho neodôvodnenosti a neúspešnosti sa nedá považovať za porušenie medzinárodného práva a preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská republika vstúpila do vojny v Iraku v roku 2003 spolu s koalíciou ostatných štátov, ktoré sa odvolávali na viacero rezolúcií vydaných Radou bezpečnosti OSN, napríklad o tom, že Irak a jeho nezverejňovanie zbraní a zachovanie mierového zámeru Iraku podľa Rezolúcie 687 (. pdf , s. 2), alebo v Rezolúcii 1441 (. pdf , s. 1-5), kde je Irak vnímaný ako narušiteľ medzinárodného bezpečia. Článok 7 Charty OSN pojednáva o tom, že Rada Bezpečnosti OSN môže rozhodovať o nutných prostriedkoch v postupe pre udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "rezolúcie", "Legálnosť", "neodôvodnenosti", "pdf", "pdf", "Článok"], "url": ["http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/3661134.stm", "https://en.wikipedia.org/wiki/United_Nations_Security_Council_Resolution_1441", "https://en.wikipedia.org/wiki/Legality_of_the_Iraq_War", "http://www.sme.sk/c/6738757/dva-z-troch-dovodov-irackej-vojny-neexistovali-skoncila-sa-neslavne.html", "http://www.un.org/Depts/unmovic/documents/687.pdf", "http://www.un.org/Depts/unmovic/documents/1441.pdf", "http://www.un.org/en/documents/charter/chapter7.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:43.374773+00:00"}
{"id": "vr32754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32754", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme v rokoch 2006 - 2010 a to potvrdzujú aj odborári, zvýšili platy učiteľov o 24%. Vláda, ktorá bola po nás Ivety Radičovej zvýšila o 1,33%.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico uvádza císla, ktoré zodpovedajú údajov z urcitých zdrojov, preto výrok považujeme za pravdivý. Nasledujúci graf ukazuje vývoj priemerných platov ucitelov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve SR. Tieto údaje sme cerpali z casových radov za roky 2005-2009 a 2009-2011 (.xls), ktoré vypracoval Ústav informácií a prognóz školstva . Údaje z rokov 2006-2008 boli prepocítané konverzným kurzom 1€ = 30,126 SKK. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca v regionálnom školstve SR v roku 2006 a 2010 zodpovedá tvrdeniu premiéra Fica (podla našich údajov platy narástli presne o 24,73 %). Podla agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy ucitelov mali v tomto roku zvýšit v priemere o 5,7%. \"Ucitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, co v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla úcinnost novela zákona o pedagogických zamestnancoch.\" Štatistický úrad SR uvádza priemernú mzdu v odvetví vzdelávania v 1. kvartáli roku 2010 619 eur, v 2. kvartáli roku 2010 je to 654 eur. V 1. kvartáli 2012 to bolo 638 eur. Podla týchto údajov je zrejmé, že priemerná mzda v školstve fluktuovala a údaj, ktorý uvádza Robert Fico zapadá do intervalov v údajoch podla priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico uvádza císla, ktoré zodpovedajú údajov z urcitých zdrojov, preto výrok považujeme za pravdivý. Nasledujúci graf ukazuje vývoj priemerných platov ucitelov, pedagogických a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve SR. Tieto údaje sme cerpali z casových radov za roky 2005-2009 a 2009-2011 (.xls), ktoré vypracoval Ústav informácií a prognóz školstva . Údaje z rokov 2006-2008 boli prepocítané konverzným kurzom 1€ = 30,126 SKK. Rozdiel medzi priemerným platom zamestnanca v regionálnom školstve SR v roku 2006 a 2010 zodpovedá tvrdeniu premiéra Fica (podla našich údajov platy narástli presne o 24,73 %). Podla agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy ucitelov mali v tomto roku zvýšit v priemere o 5,7%. \"Ucitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, co v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla úcinnost novela zákona o pedagogických zamestnancoch.\" Štatistický úrad SR uvádza priemernú mzdu v odvetví vzdelávania v 1. kvartáli roku 2010 619 eur, v 2. kvartáli roku 2010 je to 654 eur. V 1. kvartáli 2012 to bolo 638 eur. Podla týchto údajov je zrejmé, že priemerná mzda v školstve fluktuovala a údaj, ktorý uvádza Robert Fico zapadá do intervalov v údajoch podla priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["2005-2009", "2009-2011", "Ústav informácií a prognóz školstva", "SITA", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab20.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24136"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:38.553098+00:00"}
{"id": "vr35530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35530", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Môžme o tom hovoriť a ja s vami súhlasím, že imunita ústavných činiteľov ako takých na Slovensku je možno vyššia ako je imunita v iných štátoch.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Európe sa sformovali dve kategórie poslaneckej imunity. Ochrana slobody prejavu (non-accountability alebo non-liability) a ochrana pred trestným stíhaním (inviolability). Anglosaský model využíva najmä prvý druh, zatiaľ čo francúzsky model využíva obidva. V kontinentálnej Európe je viac zaužívaný francúzsky model, ktorý používa aj Slovensko. Čo sa týka slobody prejavu, tak v rámci EÚ sú určité odchylky. V krajinách ako Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Írsko, Fínsko sa tento druh imunity viaže iba na výroky v parlamente, ale nie na výroky v médiach. Vo väčšine krajín EÚ platí tento druh imunity absolútne, čiže ju nemožno zrušiť. Imunitu pred trestným stíhaním možno rozdeliť do troch skupín. V prvej skupine je Holandsko, kde od roku 1884 majú poslanci rovnaký trestnoprávny štatút ako radoví občania. V druhej skupine sú krajiny, ako Belgicko, Grécko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko, ktorých poslanci môžu využívať tento druh imunity len počas zasadnutí parlamentu. V tretej skupine sú všetky ostatné európske krajiny, vrátane Slovenska. Treba však dodať, že v žiadnej z členských krajín neplatí imunita pred trestným stíhaním absolútne a preto môže parlament svojho poslanca, ktorý je podozrivý z trestného činu, zbaviť imunity.", "analysis_paragraphs": ["V Európe sa sformovali dve kategórie poslaneckej imunity. Ochrana slobody prejavu (non-accountability alebo non-liability) a ochrana pred trestným stíhaním (inviolability). Anglosaský model využíva najmä prvý druh, zatiaľ čo francúzsky model využíva obidva. V kontinentálnej Európe je viac zaužívaný francúzsky model, ktorý používa aj Slovensko. Čo sa týka slobody prejavu, tak v rámci EÚ sú určité odchylky. V krajinách ako Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Írsko, Fínsko sa tento druh imunity viaže iba na výroky v parlamente, ale nie na výroky v médiach. Vo väčšine krajín EÚ platí tento druh imunity absolútne, čiže ju nemožno zrušiť. Imunitu pred trestným stíhaním možno rozdeliť do troch skupín. V prvej skupine je Holandsko, kde od roku 1884 majú poslanci rovnaký trestnoprávny štatút ako radoví občania. V druhej skupine sú krajiny, ako Belgicko, Grécko, Luxembursko, Portugalsko a Švédsko, ktorých poslanci môžu využívať tento druh imunity len počas zasadnutí parlamentu. V tretej skupine sú všetky ostatné európske krajiny, vrátane Slovenska. Treba však dodať, že v žiadnej z členských krajín neplatí imunita pred trestným stíhaním absolútne a preto môže parlament svojho poslanca, ktorý je podozrivý z trestného činu, zbaviť imunity."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Európe"], "url": ["http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1277&Itemid=43"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:23.064818+00:00"}
{"id": "48411", "numeric_id": 48411, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48411", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "3 mesiace pred voľbami nám Focus hovoril, že budeme mať 5,6 %. Mali sme 25 %.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra Focus uskutočnila začiatkom novembra 2019 - zhruba tri mesiace pred parlamentnými voľbami - prieskum volebných preferencií, v ktorom hnutie OĽANO obdržalo 5,7% hlasov rozhodnutých respondentov ( .pdf ). Vo voľbách 28. februára 2020 však OĽANO získalo 25,02% hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Focus uskutočnila začiatkom novembra 2019 - zhruba tri mesiace pred parlamentnými voľbami - prieskum volebných preferencií, v ktorom hnutie OĽANO obdržalo 5,7% hlasov rozhodnutých respondentov ( .pdf ). Vo voľbách 28. februára 2020 však OĽANO získalo 25,02% hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "získalo"], "url": ["https://focus-research.sk/files/n263_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_november2019.pdf", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:45.808660+00:00"}
{"id": "vr13921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13921", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...v školstve sa len za tieto 4 roky vymenili 3 ministri školstva.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas štvorročného obdobia druhej Ficovej vlády sa na poste ministerstva školstva vystriedali traja ministri.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas štvorročného obdobia druhej Ficovej vlády sa na poste ministerstva školstva vystriedali traja ministri."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Dušan Čaplovič", "najväčším štrajkom učiteľov", "finančnými prostriedkami", "tendre", "demisiu", "Peter Pellegrini", "kauzou predraženého nákupu CT", "Juraj Draxler", "systému duálneho vzdelávania", "výučbe cudzích jazykov", "rezortného informačného systému (RIS)", "návrhu na vyslovenie nedôvery", "EKOIUVENTY", "Metodicko-pedagogického centra"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/dusan-caplovic/", "http://www.sme.sk/c/6780188/velky-protest-sme-tu-mali-a-nic-sa-nezmenilo-tvrdia-nove-skolske-odbory.html", "http://www.sme.sk/c/6780188/velky-protest-sme-tu-mali-a-nic-sa-nezmenilo-tvrdia-nove-skolske-odbory.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sporne-tendre-u-caplovica-preveri-kontrola-582060", "http://www.sme.sk/c/7264594/minister-skolstva-caplovic-konci-po-dohode-s-ficom-nahradi-ho-pellegrini.html?ref=trz", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337295-fico-ma-na-predsednictve-strany-povedat-kto-bude-sefom-parlamentu/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/8046339/smer-vymenil-pasku-za-dvojicu-rasi-a-ziga.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337295-fico-ma-na-predsednictve-strany-povedat-kto-bude-sefom-parlamentu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348875-minister-draxler-zakon-o-dualnom-vzdelavani-je-len-prvym-krokom/", "https://www.minedu.sk/minister-juraj-draxler-predstavil-nove-svp-pre-zakladne-skoly/", "http://www.noveskolstvo.sk/article.php?1379", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/371406-opozicia-odvolava-ministra-draxlera-vycita-mu-neschopnost-riadit-rezort/", "https://dennikn.sk/144067/draxler-slubuje-ze-developer-z-penty-budovu-iuventy-nedostane/", "http://www.sme.sk/c/8028732/draxler-za-polmilionovy-podvod-bol-zodpovedny-pracovnik-metodickeho-centra.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:55.213628+00:00"}
{"id": "49467", "numeric_id": 49467, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49467", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ja som nemohol súhlasiť s tým, že urobíme takú konsolidáciu, ako navrhoval Ódor, nezávislý to úradnícky premiér, ktorý je dnes jednotkou na kandidátke Progresívneho Slovenska. To je naozaj obrovská miera nezávislosti. My sme nevedeli zoškrtať 7 miliárd z rozpočtu, ako to navrhovali liberáli.", "statement_date": "2024-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Úradnícka vláda v októbri 2023 predstavila balík opatrení, ktorými by sa mohla riadiť nadchádzajúca vláda pri konsolidácii verejných financií s cieľom zníženia dlhu. Opatrenia navrhovali prijať počas nadchádzajúceho volebného obdobia, v ktorom navrhli optimálne konsolidovať spolu za štyri roky v celkovej sume okolo šesť miliárd eur. Pre rozpočet na rok 2024 bola optimálna konsolidácia podľa predstaveného návrhu vo výške troch miliárd eur, pričom len časť z toho mali tvoriť škrty vo výdavkoch. Druhá časť mala pozostávať z navýšenia príjmov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nJe pravdou, že bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska vo voľbách do europarlamentu.\n\nV októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.\n\nNa zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie.\n\nV dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).\n\nKonsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).\n\nNa druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).\n\n\"V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 % HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 %, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ uviedol na tlačovej konferencii bývalý dočasne poverený minister financií Michal Horváth (od 21:46 ).\n\nNávrh konsolidačných opatrení nemal za cieľ škrtať výdavky v hodnote sedem miliárd eur pri zostavovaní rozpočtu. Opatrenia v optimálnej výške šesť miliárd navrhuje prijať počas súčasného volebného obdobia, teda v priebehu nadchádzajúcich štyroch rokov. Väčšia časť týchto opatrení navyše navrhuje vo vyššej celkovej sume zvýšiť príjmy, než škrtať štátne výdavky.", "analysis_paragraphs": ["Úradnícka vláda v októbri 2023 predstavila balík opatrení, ktorými by sa mohla riadiť nadchádzajúca vláda pri konsolidácii verejných financií s cieľom zníženia dlhu. Opatrenia navrhovali prijať počas nadchádzajúceho volebného obdobia, v ktorom navrhli optimálne konsolidovať spolu za štyri roky v celkovej sume okolo šesť miliárd eur. Pre rozpočet na rok 2024 bola optimálna konsolidácia podľa predstaveného návrhu vo výške troch miliárd eur, pričom len časť z toho mali tvoriť škrty vo výdavkoch. Druhá časť mala pozostávať z navýšenia príjmov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Je pravdou, že bývalý premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor povedie kandidátku Progresívneho Slovenska vo voľbách do europarlamentu.", "V októbri minulého roka Ódor predstavil balík konsolidačných opatrení zameraných na ozdravenie verejných financií, ktoré ponúkol novej vláde ako nástroj pri zostavovaní štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období. Ministerstvo financií SR v Návrhu na ozdravenie verejných financií navrhlo plán znižovania deficitu na najbližšie štyri roky.", "Na zastavenie rastu dlhu na Slovensku by malo postačiť zníženie deficitu k úrovni 2 % HDP do troch rokov. Podľa vtedajšieho ministra financií Michala Horvátha by sa to dalo dosiahnuť prijatím konsolidačných opatrení vo výške 5 % HDP, teda šesť miliárd eur. Návrh obsahuje takmer 100 konkrétnych konsolidačných opatrení v objeme 7 % HDP, čo predstavuje dokopy takmer desať miliárd eur. Rozsah navrhovaných opatrení bol väčší, ako je optimálne potrebné na zníženie dlhu, aby si nový vládny kabinet mohol vybrať opatrenia vzhľadom na ich politické smerovanie.", "V dokumente je uvedené, že „nová vláda sa v rámci poskytnutého menu opatrení môže inšpirovať viac tými, ktoré sú jej ekonomickému programu bližšie. Niektoré strany sa môžu zamerať o niečo viac na škrtanie výdavkov štátu, aby sa vyhli razantnejšiemu zvyšovaniu daní. Iné sa naopak môžu inšpirovať viac opatreniami na príjmovej strane“ ( .pdf , s. 9).", "Konsolidačné menu predstavovalo balík opatrení , ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, napríklad vyšším zdanením negatívnych externalít ako je vyššia spotrebná daň z tabakových výrobkov, vína, piva či zvýšené odvody z hazardu ( .pdf , s. 12-33); zvýšením príjmov menej škodlivých pre ekonomiku ako je zvýšenie základnej sadzby DPH alebo zrušenie znížených sadzieb na DPH ( .pdf , s. 34-55); a zavedením efektívnejšieho, spravodlivejšieho a jednoduchšieho daňového systému, napríklad zvýšením sadzby z dividend alebo znovuzavedením dane z dedičstva ( .pdf , s. 56-70).", "Na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy, napríklad znížením počtu zamestnancov vo verejnej správe ( .pdf , s. 71-80); efektívnou prevádzkou, napríklad optimalizáciou nákladov alebo znížením nákladov na výber mýta ( .pdf , s. 81-90); zacielením sociálnych výdavkov, napríklad v podobe zmien v daňovom bonuse na dieťa či zrušením trinásteho dôchodku ( .pdf , s. 91-107); a znížením neefektívnych dotácií, napríklad vo forme zrušenia vlakov zadarmo alebo zrušením rekreačných poukazov ( .pdf , s. 108-121).", "\"V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 % HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur. Celkovo sa dostávame k tej sume 5 %, ktorú komunikoval pán premiér ako optimum, čo je vyše 6 miliárd eur za budúce volebné obdobie,“ uviedol na tlačovej konferencii bývalý dočasne poverený minister financií Michal Horváth (od 21:46 ).", "Návrh konsolidačných opatrení nemal za cieľ škrtať výdavky v hodnote sedem miliárd eur pri zostavovaní rozpočtu. Opatrenia v optimálnej výške šesť miliárd navrhuje prijať počas súčasného volebného obdobia, teda v priebehu nadchádzajúcich štyroch rokov. Väčšia časť týchto opatrení navyše navrhuje vo vyššej celkovej sume zvýšiť príjmy, než škrtať štátne výdavky."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["povedie", "predstavil", "balík", "Návrhu na ozdravenie verejných financií", "postačiť", "Horvátha", "Návrh", "objeme", ".pdf", "opatrení", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "", "21:46"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23273103/progresivne-slovensko-odor-eurovolby.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96105433-odor-hovori-o-ozdraveni-verejnych-financii-predstavi-konsolidacne-ciele", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://www.tyzden.sk/politika/101267/ludovit-odor-predstavil-konsolidacne-opatrenia-za-takmer-10-mld-eur/", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://index.sme.sk/c/23227369/konsolidacii-by-pomohlo-takmer-sto-opatreni-za-takmer-desat-miliard-eur.html", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://www.youtube.com/watch?v=qckKkCdXlQw&t=1348s&ab_channel=HNtelev%C3%ADzia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:58.631916+00:00"}
{"id": "vr25626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25626", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ja sa pamätám, keď som prišiel do Bruselu ako veľvyslanec, stály predstaviteľ pri Európskej únii a začínali sa prvé rozhovory o tom, akým spôsobom sa bude rokovať, o tej sedemročnej finančnej perspektíve, o rozpočte Európskej únie, tak si veľmi dobre pamätám, že v tom čase slovenská životná úroveň predstavovala len niečo okolo 53 percent európskeho priemeru. Dnes, pár rokov neskôr, už sme na 73 percentách.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Životná úroveň obyvateľov krajiny sa určuje podľa úrovne HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Keď sa Maroš Šefčovič stal veľvyslancom, resp. stálym predstaviteľom Slovenska v EÚ v roku 2004 , životná úroveň na Slovensku bola podľa údajov Eurostatu na úrovni 57 percent európskeho priemeru. Momentálna situácia sa značne zlepšila, keďže súčasné ukazovatele sú HDP na obyvateľa sú na úrovni 75 percent. Tieto údaje pochádzajú z roku 2012, tohtoročné výsledky zatiaľ nie sú k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["Životná úroveň obyvateľov krajiny sa určuje podľa úrovne HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Keď sa Maroš Šefčovič stal veľvyslancom, resp. stálym predstaviteľom Slovenska v EÚ v roku 2004 , životná úroveň na Slovensku bola podľa údajov Eurostatu na úrovni 57 percent európskeho priemeru. Momentálna situácia sa značne zlepšila, keďže súčasné ukazovatele sú HDP na obyvateľa sú na úrovni 75 percent. Tieto údaje pochádzajú z roku 2012, tohtoročné výsledky zatiaľ nie sú k dispozícii."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["2004", "Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/about/cv/index_en.htm", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:13.853384+00:00"}
{"id": "47585", "numeric_id": 47585, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47585", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Ale sú pripravené a vláda schválila v stredu právo teda alebo mne ako ministrovi zdravotníctva vydať mobilizačné príkazy pre dopravné zdravotné služby, kde je pripravených asi 80 tímov, ktoré budú v ohniskách, ktoré určia hygienici regionálni, vykonávať plošné testovanie, ale v ohniskách, ktoré sa určia, tzn. obec, osada, štvrť a pod.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda ministrovi zdravotníctva uznesením z 22. septembra uložila povinnosť „priebežne zabezpečiť odber biologického materiálu a detekciu SARS-CoV-2 obyvateľov formou výjazdov ambulantných dopravných zdravotných služieb regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v identifikovaných ohniskách prostredníctvom hospodársky mobilizovaných ambulancií dopravných zdravotných služieb.“ ( .pdf , s. 2) Podľa uznesenia vlády bude nasadenie a využitie týchto mobilizovaných služieb prebiehať v ohniskách bližšie identifikovaných príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ). Opatrenia v danom okrese potom budú na základe výsledkov prijímané v súlade s Covid Automatom. Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala pre rok 2020 vyše 100 poskytovateľov ambulancií dopravnej zdravotnej služby. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda ministrovi zdravotníctva uznesením z 22. septembra uložila povinnosť „priebežne zabezpečiť odber biologického materiálu a detekciu SARS-CoV-2 obyvateľov formou výjazdov ambulantných dopravných zdravotných služieb regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva v identifikovaných ohniskách prostredníctvom hospodársky mobilizovaných ambulancií dopravných zdravotných služieb.“ ( .pdf , s. 2) Podľa uznesenia vlády bude nasadenie a využitie týchto mobilizovaných služieb prebiehať v ohniskách bližšie identifikovaných príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ). Opatrenia v danom okrese potom budú na základe výsledkov prijímané v súlade s Covid Automatom. Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala pre rok 2020 vyše 100 poskytovateľov ambulancií dopravnej zdravotnej služby. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["uznesením", ".pdf", "hodnotíme"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19516/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=174A976456AB4DD586774DEC86C8EF55-CD7334AB36502B7A3B6E515BA17B588F", "https://www.vszp.sk/files/poskytovatelia/aktualne/zmluvni-poskytovatelia-adzs-vszp-k-1_1_2020_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:14.383704+00:00"}
{"id": "vr36905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36905", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja som kritizovala aj počas tých 4 rokov na vnútrostraníckej pôde.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne zmienky vnútrostraníckej kritiky za volebné obdobie koalície 2006 - 2010 sa v médiách nepodarilo objaviť. Terajšia kritika Slotovho vedenia začala v septembri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne zmienky vnútrostraníckej kritiky za volebné obdobie koalície 2006 - 2010 sa v médiách nepodarilo objaviť. Terajšia kritika Slotovho vedenia začala v septembri 2010."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["začala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/belousovova-chce-koniec-kauzam-rafaja-jej-tlacovka-sokovala-pq6-/sk_domace.asp?c=A100924_112321_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:05.342870+00:00"}
{"id": "vr25633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25633", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Nie je to problém na Slovensku, ale boli by ste veľmi prekvapení, že v Európskej únii máme krajiny, hlavne na juhu, kde až 10-15 percent detí nedokončí základnú školskú dochádzku. Tento problém na Slovensku nemáme a tam patríme k najlepším z EÚ.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe tlačovej správy Európskej komisie zo 7.júna 2012 sme zistili, že 5% detí na Slovensku nedokončí základnú školskú dochádzku, čo skutočne patrí medzi najlepšie čísla v EU. Na druhej strane, viaceré štáty majú 10-15 % detí, ktoré nedokončia základnú školskú dochádzku. Medzi štáty v tomto intervale patria napríklad Francúzsko, Cyprus, alebo Grécko, ktoré možno počítať za štáty na juhu Európy. Iné štáty južnej Európy majú čísla dokonca vyššie. Napríklad Taliansko približne 17 %, ale Malta dokonca až dokonca vyše 30 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe tlačovej správy Európskej komisie zo 7.júna 2012 sme zistili, že 5% detí na Slovensku nedokončí základnú školskú dochádzku, čo skutočne patrí medzi najlepšie čísla v EU. Na druhej strane, viaceré štáty majú 10-15 % detí, ktoré nedokončia základnú školskú dochádzku. Medzi štáty v tomto intervale patria napríklad Francúzsko, Cyprus, alebo Grécko, ktoré možno počítať za štáty na juhu Európy. Iné štáty južnej Európy majú čísla dokonca vyššie. Napríklad Taliansko približne 17 %, ale Malta dokonca až dokonca vyše 30 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-577_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:37.011830+00:00"}
{"id": "45572", "numeric_id": 45572, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45572", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tie prvé žiadosti, čo dali tí zamestnávatelia, prípadne živnostníci približne 50 % sa ich vrátilo na doplnenie atď.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za prvých deväť dní od spustenia tzv. Prvej pomoci firmám a zamestnancom úrady prijali 22 524 žiadostí o podporu - 11 756 z nich bolo vyplnených správne. Zvyšné obsahovali vážne chyby v povinných údajoch. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Za prvých deväť dní od spustenia tzv. Prvej pomoci firmám a zamestnancom úrady prijali 22 524 žiadostí o podporu - 11 756 z nich bolo vyplnených správne. Zvyšné obsahovali vážne chyby v povinných údajoch. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["prijali"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-spracovali-prve-ziadosti-prispevky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:41.104333+00:00"}
{"id": "vr39063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39063", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tak isto by som ale klamal, keby som nezmienil, že sa v týchto rokoch významne skrátila dĺžka občiansko-právnych konaní na súdoch.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok je obľúbeným výrokom poslancov Smeru. R. Kaliňák 26. marca 2011 takmer identickým spôsobom uvádzal rovnaké štiatistiky. Pri skrátení dĺžky súdneho konania sa ale nejedná o trend z rokov 2007-2009, ale 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Európske právne centrum EUROIURIS uvádza, že Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sú politické orgány, nie nepolitické orgány. \"Výbor ministrov je zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov, resp. ich zástupcov a stálych zástupcov (tzv. permanent representative; zvyčajne ide o rovnakú osobu, ako v prípade zástupcu ministra), ktorí sú v nepretržitom styku s Radou Európy.\" Ďalšiu stránku, ktorá pojednáva o Výbore ministrov Rady Európy ako o hlavnom politickom rozhodovacom telese Rady Európy, si môžete pozrieť v angličtine napríklad tu .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je obľúbeným výrokom poslancov Smeru. R. Kaliňák 26. marca 2011 takmer identickým spôsobom uvádzal rovnaké štiatistiky. Pri skrátení dĺžky súdneho konania sa ale nejedná o trend z rokov 2007-2009, ale 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Európske právne centrum EUROIURIS uvádza, že Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sú politické orgány, nie nepolitické orgány. \"Výbor ministrov je zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov, resp. ich zástupcov a stálych zástupcov (tzv. permanent representative; zvyčajne ide o rovnakú osobu, ako v prípade zástupcu ministra), ktorí sú v nepretržitom styku s Radou Európy.\" Ďalšiu stránku, ktorá pojednáva o Výbore ministrov Rady Európy ako o hlavnom politickom rozhodovacom telese Rady Európy, si môžete pozrieť v angličtine napríklad tu ."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["26. marca 2011", "EUROIURIS", "tu"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/24/robert-kalinak/?oblast=14&page=2", "http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/organyRE", "http://diplomatie.belgium.be/en/policy/policy_areas/human_rights/main_institutions/council_of_europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:29.917572+00:00"}
{"id": "vr37191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37191", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Týmto zákonom ste zobrali invalidom, obrovskému množstvu invalidom na Slovensku invalidné dôchodky.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu pravda.sk sa počet dôchodcov, ktorým boli odobraté alebo znížené dôchodky pohybuje okolo 27 400.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu pravda.sk sa počet dôchodcov, ktorým boli odobraté alebo znížené dôchodky pohybuje okolo 27 400."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/casti-invalidov-vratia-menej-penazi-db5-/sk_domace.asp?c=A070301_202832_sk_domace_p04"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:09.611968+00:00"}
{"id": "vr16196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16196", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "60-tisíc, to je vami uvádzané číslo s dohodou (zamestnancov na dohodu pozn.)", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s novelizáciou zákona o službách a zamestnanosti, ktorá vstupuje do platnosti od mája tohto roka, sa Ján Richter ešte v novembri 2016 vyjadril , že sa zásadne obmedzí možnosť evidovaných na úrade práce privyrobiť si a finančne si prilepší 60-tisíc ľudí, ktorý dnes pracujú načierno na dohodu. Toto číslo potvrdzujú aj iné portály, napr. Sme alebo Pravda a je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s novelizáciou zákona o službách a zamestnanosti, ktorá vstupuje do platnosti od mája tohto roka, sa Ján Richter ešte v novembri 2016 vyjadril , že sa zásadne obmedzí možnosť evidovaných na úrade práce privyrobiť si a finančne si prilepší 60-tisíc ľudí, ktorý dnes pracujú načierno na dohodu. Toto číslo potvrdzujú aj iné portály, napr. Sme alebo Pravda a je aj súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Sme", "Pravda", "správy", "zákona", "schválený", "vyjadril", "podľa", "zmien", "správe"], "url": ["https://www.etrend.sk/financie/nezamestnany-si-uz-na-dohodu-neprivyrobi.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20430779/praca-na-dohodu-bude-obmedzena-schvalila-vlada.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/409088-podmienky-pre-nezamestnanych-sa-maju-sprisnit/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6180", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20150301", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6180", "https://www.etrend.sk/financie/nezamestnany-si-uz-na-dohodu-neprivyrobi.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/409088-podmienky-pre-nezamestnanych-sa-maju-sprisnit/", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000163/1616005/Nezamestnani--pozor--Od-maja-sa-menia-podmienky-prace-na-dohodu--na-toto-sa-pripravte", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6180"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:18.308086+00:00"}
{"id": "42215", "numeric_id": 42215, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42215", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za Mečiara vznikli tu silné mafie, za Mečiara sa mi stalo, že mi hodili granát ...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlád Vladimíra Mečiara, teda od roku 1990 do roku 1998, sa na Slovensku skutočne rozmohol organizovaný zločin v podobe mafiánskych skupín. V roku 1996 došlo k útoku granátom pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára.\n\nNa začiatku 90. rokov sa po rozpade komunistického režimu na Slovensku objavil organizovaný zločin, ktorému policajné zložky nedokázali dostatočne čeliť. Výhodnými podmienkami bola zmena pomerov a väzby pohlavárov mafiánskych skupín na vtedajšiu politickú moc. Až po roku 1999 priniesla nová vláda zmenu zákonov a podporu štátnych policajných a justičných orgánov, čo viedlo postupnému a úspešnému boju proti týmto mafiánskym skupinám. (1. časť dokumentu Mafiáni, RTVS )\n\nK útoku granátom došlo v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto Bugára zaparkované pred plotom jeho suseda. V rozsiahlom rozhovore pre SME z roku 2007 predseda Bugár spomína na 90. roky, ako na obdobie kedy mal \" problémy s mafiou \", ktoré vyvrcholili útokom, keď mu \" do dvora hodili granát \". O osobu dnešného predsedu Mostu-Híd sa údajne zaujímala mafia, pretože sa na pôde parlamentu príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Útočníci mali pochádzať z prostredia vtedy vplyvnej kriminálnej skupiny známej ako gang Pápayovcov pôsobiacej v 90. rokoch v Dunajskej Strede a okolí. Na základe siedmeho dielu dokumentárnej série Mafiáni z dielne RTVS o tom referovali viaceré články z roku 2016. Podrobnejšie o tomto útoku sme na stránke Demagog.SK informovali v príspevku z marca 2017.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas vlád Vladimíra Mečiara, teda od roku 1990 do roku 1998, sa na Slovensku skutočne rozmohol organizovaný zločin v podobe mafiánskych skupín. V roku 1996 došlo k útoku granátom pri dome vtedajšieho poslanca NR SR a predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia Bélu Bugára.", "Na začiatku 90. rokov sa po rozpade komunistického režimu na Slovensku objavil organizovaný zločin, ktorému policajné zložky nedokázali dostatočne čeliť. Výhodnými podmienkami bola zmena pomerov a väzby pohlavárov mafiánskych skupín na vtedajšiu politickú moc. Až po roku 1999 priniesla nová vláda zmenu zákonov a podporu štátnych policajných a justičných orgánov, čo viedlo postupnému a úspešnému boju proti týmto mafiánskym skupinám. (1. časť dokumentu Mafiáni, RTVS )", "K útoku granátom došlo v noci zo 4. na 5. mája 1996 v Šamoríne pri dome Bélu Bugára. Neznámy páchateľ údajne netrafil služobné auto Bugára zaparkované pred plotom jeho suseda. V rozsiahlom rozhovore pre SME z roku 2007 predseda Bugár spomína na 90. roky, ako na obdobie kedy mal \" problémy s mafiou \", ktoré vyvrcholili útokom, keď mu \" do dvora hodili granát \". O osobu dnešného predsedu Mostu-Híd sa údajne zaujímala mafia, pretože sa na pôde parlamentu príliš zaujímal o aktivity podsvetia. Útočníci mali pochádzať z prostredia vtedy vplyvnej kriminálnej skupiny známej ako gang Pápayovcov pôsobiacej v 90. rokoch v Dunajskej Strede a okolí. Na základe siedmeho dielu dokumentárnej série Mafiáni z dielne RTVS o tom referovali viaceré články z roku 2016. Podrobnejšie o tomto útoku sme na stránke Demagog.SK informovali v príspevku z marca 2017."], "analysis_date": "2019-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Mafiáni, RTVS", "rozhovore", "údajne", "siedmeho dielu", "viaceré", "príspevku"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Kf1UPOwV13I", "https://www.sme.sk/c/3407802/bela-bugar-duray-je-intrigan-a-klamar.html", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Co-este-o-Kalim-nevieme-Objavil-sa-aj-na-zaberoch-z-miesta-kde-utocila-mafia-270822", "https://www.youtube.com/watch?v=h8c0wBTCDSg", "http://www.teraz.sk/magazin/murin-papay-papa-joe-fontana-mafiani/194000-clanok.html", "https://demagog.sk/vyrok/vr15952/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:18.982797+00:00"}
{"id": "vr36641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36641", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Tuná nešlo o policajnú akciu. Polícia len sledovala kamión.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minimálne špedičná firma tvrdí podľa SME opak: \" Vozidlo aj šoféra tureckí policajti zadržali 24. decembra. Špedičná firma opäť kontaktovala odosielateľa tovaru, ktorý napokon priznal, že išlo o vopred pripravenú akciu.\" \" Išlo o vopred pripravenú policajnú akciu, do ktorej bolo zapojené Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Dohľad nad priebehom mala európska jednotka pre súdnu spoluprácu Eurojust. V závere nastali komplikácie a akcia bola zmarená.\" SITA z dňa 30. decembra 2010: \"Slovenská polícia zachytila už na jeseň informáciu, že nadnárodná zločinecká skupina chce dostať cez naše územie ukradnutý drogový prekurzor do Turecka, odkiaľ sa mal späť vrátiť heroín. Podľa šéfa slovenskej polície Jaroslava Spišiaka preto naplánovali so súhlasom a pomocou partnerských polícií medzinárodnú akciu, pri ktorej monitorovali dodávku.\" Aj keď teda platia skutočnosti uvedené aj vyššie, teda, že polícia sama nič neobjednávala, neiniciovala atď., po tom, ako ku objednávke došlo, sa k nej pridala aj polícia- šlo teda o policajnú akciu, minister ju dokonca aj sám pomenuváva (tzv. kontrolovaná dodávka podľa Trestného poriadku). Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minimálne špedičná firma tvrdí podľa SME opak: \" Vozidlo aj šoféra tureckí policajti zadržali 24. decembra. Špedičná firma opäť kontaktovala odosielateľa tovaru, ktorý napokon priznal, že išlo o vopred pripravenú akciu.\" \" Išlo o vopred pripravenú policajnú akciu, do ktorej bolo zapojené Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Turecko. Dohľad nad priebehom mala európska jednotka pre súdnu spoluprácu Eurojust. V závere nastali komplikácie a akcia bola zmarená.\" SITA z dňa 30. decembra 2010: \"Slovenská polícia zachytila už na jeseň informáciu, že nadnárodná zločinecká skupina chce dostať cez naše územie ukradnutý drogový prekurzor do Turecka, odkiaľ sa mal späť vrátiť heroín. Podľa šéfa slovenskej polície Jaroslava Spišiaka preto naplánovali so súhlasom a pomocou partnerských polícií medzinárodnú akciu, pri ktorej monitorovali dodávku.\" Aj keď teda platia skutočnosti uvedené aj vyššie, teda, že polícia sama nič neobjednávala, neiniciovala atď., po tom, ako ku objednávke došlo, sa k nej pridala aj polícia- šlo teda o policajnú akciu, minister ju dokonca aj sám pomenuváva (tzv. kontrolovaná dodávka podľa Trestného poriadku). Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "policajnú", "naplánovali"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html#ixzz1AXUbkXGX", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/168197_zmarena-policajna-akcia?pridaj=581007", "http://www.tyzden.sk/domaci-servis/policia-kontrolovanu-dodavku-vyuzivala-policia-aj-v-minulosti-3.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:32.889243+00:00"}
{"id": "vr34702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34702", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože v roku 2006, keď sme nastúpili... Nesúhlasili sme príliš s rovnou daňou, ale nechali sme ju tak.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minulá vláda až na malé úpravy (tzv. milionárska pre ľudí s príjmom vyšším ako 47-tisíc) daň ponechala rovnú daň. Tvrdiť, že je to kvôli existencii procesov, „ktoré nemôžu fungovať tak, že každé 4 roky príde vláda a to rozsekne“ je podivuhodné, keďže strana SMER podala v roku 2005 návrh na zrušenie rovnej dane a snažila sa tento proces „rozseknúť“.", "analysis_paragraphs": ["Minulá vláda až na malé úpravy (tzv. milionárska pre ľudí s príjmom vyšším ako 47-tisíc) daň ponechala rovnú daň. Tvrdiť, že je to kvôli existencii procesov, „ktoré nemôžu fungovať tak, že každé 4 roky príde vláda a to rozsekne“ je podivuhodné, keďže strana SMER podala v roku 2005 návrh na zrušenie rovnej dane a snažila sa tento proces „rozseknúť“."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["úpravy", "rovnej dane"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=221817", "http://www.sme.sk/c/2495762/snem-smeru-rovnu-dan-treba-zrusit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:45.271326+00:00"}
{"id": "vr36373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36373", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tam kde som mal možnosť niečo meniť, tak napríklad tlačová agentúra Slovenskej republiky, keď som prišiel ako minister, bola podriadená ministerstvu kultúry a riaditeľa menovala vláda. Ja som tlačovú agentúru odštátnil, stala sa z nej verejnoprávna inštitúcia, zaviedol som systém rady a ta zvolila aj terajšieho riaditeľa tlačovej agentúry. To je môj prístup k médiám a nie ako ho robíte vy, že prídete k moci,l teraz myslím vôbec tuto modrú koalíciu, tento zlepeniec, a idete robiť zmeny len za cieľom ovládnuť verejnoprávne médiá.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona z 23. septembra 2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov sa uvádzajú tieto informácie.\n\nPodľa § 2 ods.1, TASR je verejnoprávna , národná, nezávislá, informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva.\n\nPodľa § 8\n\nOrgány tlačovej agentúry sú a) správna rada, b) generálny riaditeľ.\n\nPodľa § 12 ods. 1 písm. b správna rada volí a odvoláva generálneho riaditeľa a určuje mu odmeny, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu ročnej mzdy,\n\nStarý zákon SNR z 30. Januára 1992 o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky § 2 ods.2, definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 5 ods.2, Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona z 23. septembra 2008 o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov sa uvádzajú tieto informácie.", "Podľa § 2 ods.1, TASR je verejnoprávna , národná, nezávislá, informačná inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti spravodajstva.", "Podľa § 8", "Orgány tlačovej agentúry sú a) správna rada, b) generálny riaditeľ.", "Podľa § 12 ods. 1 písm. b správna rada volí a odvoláva generálneho riaditeľa a určuje mu odmeny, pričom súhrn ročných odmien nesmie presiahnuť sumu ročnej mzdy,", "Starý zákon SNR z 30. Januára 1992 o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky § 2 ods.2, definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.", "Podľa § 5 ods.2, Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Starý zákon SNR z 30. Januára 1992"], "url": ["http://www.tasr.sk/files/pdf/2008-385.pdf", "http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislatva2/prvne-predpisy-v-oblasti-kultry/zkony/81/1992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:39.977880+00:00"}
{"id": "vr31084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31084", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Bolo potrebné aj SaS vtiahnuť alebo zašpiniť, keďže SaS nie je ani v Gorile a SaS je jediná strana, ktorá je zásadne proti pôžičke Grécku.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvá časť výroku je pravdivá. SaS sa nemohla spomínať v Gorile , keďže v rokoch 2005 - 2006, keď spis Gorila vznikal ešte tento politický subjekt neexistoval. Národná rada SR v roku 2010, po tom čo schválila pristúpenie Slovenska k tzv. dočasnému eurovalu, následne odmietla poskytnúť pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny. V tomto prípade hlasovala proti pôžičke drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142. 23. júna 2011 minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili navýšenie už existujúceho eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového - trvalého eurovalu (Európskeho stabilizačného mechanizmu). 11. októbra 2011 sa potom hlasovalo o eurovale v parlamente a po spojení hlasovania s dôverou vlády táto padla po tom, čo jej nebola vyslovená dôvera poslancami za Smer, SNS a SaS. Euroval bol následne prijatý s pomocou poslancov za Smer. Podľa hlasovania jednotlivých poslaneckých klubov je zrejmé, že strana SaS prejavila svoj nesúhlas neprítomnosťou svojich poslancov na hlasovaní. Proti (a to rovnako kvôli principiálnemu nesúhlasu s eurovalom) hlasovali aj poslanci SNS. Ján Slota navyše tvrdí, že SNS euroval nikdy nepodporí a že fakt, že je euroval megapodvod , SNS povedala prvá. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Z uvedeného vyplýva, že SaS nie je jediná strana, ktorá principiálne odmieta pôžičku Grécku. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je pravdivá. SaS sa nemohla spomínať v Gorile , keďže v rokoch 2005 - 2006, keď spis Gorila vznikal ešte tento politický subjekt neexistoval. Národná rada SR v roku 2010, po tom čo schválila pristúpenie Slovenska k tzv. dočasnému eurovalu, následne odmietla poskytnúť pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny. V tomto prípade hlasovala proti pôžičke drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142. 23. júna 2011 minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili navýšenie už existujúceho eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového - trvalého eurovalu (Európskeho stabilizačného mechanizmu). 11. októbra 2011 sa potom hlasovalo o eurovale v parlamente a po spojení hlasovania s dôverou vlády táto padla po tom, čo jej nebola vyslovená dôvera poslancami za Smer, SNS a SaS. Euroval bol následne prijatý s pomocou poslancov za Smer. Podľa hlasovania jednotlivých poslaneckých klubov je zrejmé, že strana SaS prejavila svoj nesúhlas neprítomnosťou svojich poslancov na hlasovaní. Proti (a to rovnako kvôli principiálnemu nesúhlasu s eurovalom) hlasovali aj poslanci SNS. Ján Slota navyše tvrdí, že SNS euroval nikdy nepodporí a že fakt, že je euroval megapodvod , SNS povedala prvá. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Z uvedeného vyplýva, že SaS nie je jediná strana, ktorá principiálne odmieta pôžičku Grécku. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Gorile", "odmietla", "nepodporili", "hlasovania", "SNS", "megapodvod"], "url": ["http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.euractiv.cz/print-version/clanek/slovensko-odmitlo-pomoc-recku-pujcku-podporil-jediny-poslanec-007801", "http://www.24hod.sk/postoj-sas-a-lipsica-k-eurovalu-je-vraj-populizmus-cl165491.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.sns.sk/video/sns-v-televizii/jan-slota-sns-euroval-nikdy-nepodpori-5-10-2011/", "http://janslota.blog.sme.sk/c/278284/Euroval-je-megapodvod-SNS-to-povedala-prva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:36.598254+00:00"}
{"id": "44174", "numeric_id": 44174, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44174", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nový zákon o financovaní cirkví sa týka rovnocenne všetkých typov cirkvi, ktoré sú na Slovensku oficiálne registrované dnes.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Podľa § 1 sa nové pravidlá tykajú „ registrovaných cirkví a náboženských spoločností.” Bližšie ich zákon nerozlišuje. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Podľa § 1 sa nové pravidlá tykajú „ registrovaných cirkví a náboženských spoločností.” Bližšie ich zákon nerozlišuje. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "mení", "platil"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7450", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473071", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/zakon-218-z-1949-65.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:01.762450+00:00"}
{"id": "vr38132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38132", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A ďalšia otázka, aby to bolo ľuďom úplne jasné, že aj v našich zemepisných šírkach boli tieto veci zneužité. Pamätáme si na voľby prezidenta Havla. Bol daný do väzby na 24 hodín poslanec Sládek, pretože jeho prítomnosť by znemožnila voľbu prezidenta Havla.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento argument, ktorý sa v diskusiách o imunite často používa, pekne rozobral na svojom blogu Pavol Szabo. Šlo o prípad hlasovania poslanca Miroslova Sládka počas voľby českého prezidenta v januári 1998. Sládek bol počas voľby zadržaný, to ale nijak nesúviselo s voľbou, ale s tým, že sa opakovane odmietal zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní vo svojej trestnej veci, resp. odmietal na rôznych adresách ním určených, prevziať predvolanie. Je pravda, že Havel bol v danom prípade zvolený práve vďaka tomu jednému chýbajúcemu hlasu (141 z 281 všetkých hlasov), avšak ako sa poliltológovia zhodujú, ak by nebol zvolený v druhom kole, bol by zvolený vzhľadom na odlišné pravidlá s týmto istým počtom hlasov v treťom kole, ergo racionálna motivácia pre takéto prípadné zneužitie polície teda neexistovala. Spájať Sládkovu väzbu s hlasovaním je zavádzajúce. To celé pritom ešte nijak nesúvisí s imunitou, ktorá je v českej Ústave (článok 27) koncipovaná širšie ako u nás- v prípade, že komora parlamentu nevydá poslanca či senátora na trestné stíhanie, to je navždy vylúčené (aj po skončením výkonu funkcie). Sládek chránený imunitou bol, zadržaniu (po súhlase parlamentu) sa ale nevyhol. Ak by chcel Maďarič upraviť našu Ústavu tak, aby sa niečo podobné nemohlo stať u nás, musel by navrhnúť úplné vylúčenie možnosti zadržania/ zatknutia poslanca (aj pri pristihnutí pri trestnom čine atď) bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Tento argument, ktorý sa v diskusiách o imunite často používa, pekne rozobral na svojom blogu Pavol Szabo. Šlo o prípad hlasovania poslanca Miroslova Sládka počas voľby českého prezidenta v januári 1998. Sládek bol počas voľby zadržaný, to ale nijak nesúviselo s voľbou, ale s tým, že sa opakovane odmietal zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní vo svojej trestnej veci, resp. odmietal na rôznych adresách ním určených, prevziať predvolanie. Je pravda, že Havel bol v danom prípade zvolený práve vďaka tomu jednému chýbajúcemu hlasu (141 z 281 všetkých hlasov), avšak ako sa poliltológovia zhodujú, ak by nebol zvolený v druhom kole, bol by zvolený vzhľadom na odlišné pravidlá s týmto istým počtom hlasov v treťom kole, ergo racionálna motivácia pre takéto prípadné zneužitie polície teda neexistovala. Spájať Sládkovu väzbu s hlasovaním je zavádzajúce. To celé pritom ešte nijak nesúvisí s imunitou, ktorá je v českej Ústave (článok 27) koncipovaná širšie ako u nás- v prípade, že komora parlamentu nevydá poslanca či senátora na trestné stíhanie, to je navždy vylúčené (aj po skončením výkonu funkcie). Sládek chránený imunitou bol, zadržaniu (po súhlase parlamentu) sa ale nevyhol. Ak by chcel Maďarič upraviť našu Ústavu tak, aby sa niečo podobné nemohlo stať u nás, musel by navrhnúť úplné vylúčenie možnosti zadržania/ zatknutia poslanca (aj pri pristihnutí pri trestnom čine atď) bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["na svojom blogu", "českej Ústave"], "url": ["http://pavolszabo.blog.sme.sk/c/240774/Imunita-velebnosti.html", "http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:04.875879+00:00"}
{"id": "vr15632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15632", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "… v roku 2020 uplynie platnosť prístupovej zmluvy Slovenskej republiky k NATO.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili: ,,… Považujeme tento cieľ (NATO Forces 2020) za stále platný a znovu potvrdzujeme náš záväzok k jeho naplneniu…\" (Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)\n\nK cieľu zotrvania v NATO sa Slovenská republika hlási v Programovom vyhlásení vlády z mája 2012, kde deklaruje: ,, Základom bezpečnosti Slovenskej republiky je Severoatlantická aliancia (NATO). Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. \" Aj súčasná vláda sa vyjadrila o význame členstva v NATO v podobnom duchu: \"Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. (...) Pre bezpečnosť SR majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility.\" ( Programové vyhlásenie vlády SR (.pdf))", "analysis_paragraphs": ["Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO nie sú časovo ohraničené. Rok 2020 je spojený s vytvorením moderných spojeneckých jednotiek v programe NATO Forces 2020, na ktorom sa dohodli počas Summitu NATO v Chicagu členovia NATO. Na Summite vo Walese zúčastnené strany tento cieľ opätovne potvrdili: ,,… Považujeme tento cieľ (NATO Forces 2020) za stále platný a znovu potvrdzujeme náš záväzok k jeho naplneniu…\" (Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)", "K cieľu zotrvania v NATO sa Slovenská republika hlási v Programovom vyhlásení vlády z mája 2012, kde deklaruje: ,, Základom bezpečnosti Slovenskej republiky je Severoatlantická aliancia (NATO). Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. \" Aj súčasná vláda sa vyjadrila o význame členstva v NATO v podobnom duchu: \"Vláda bude vychádzať z predvídateľnej, dôveryhodnej a transparentnej zahraničnej politiky a členstva v Európskej únii a NATO. Vláda bude podporovať rozvoj transatlantických vzťahov ako základný pilier zaručenia bezpečnosti a budovania prosperity SR. Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. (...) Pre bezpečnosť SR majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a Spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility.\" ( Programové vyhlásenie vlády SR (.pdf))"], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Prístupové protokoly Slovenskej republiky k NATO", "(Článok 63, Deklarácia zo Summitu vo Walese)", "Programovom vyhlásení vlády", "Programové vyhlásenie vlády SR"], "url": ["http://www.nato.int/docu/basictxt/b030326f.pdf", "http://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_112964.htm", "https://www.mzv.sk/documents/10182/12485/120511_programove_vyhlasenie_vlady_zahranicna_politika.pdf/28e5217e-89f5-4f8c-9f69-0eac46c8dfa8", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:51.055719+00:00"}
{"id": "vr31553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31553", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tých 24 (miliónov pozn.), to je iba časť roka. Zisk zdravotných poisťovní sa pohybuje v obmedzení od 60 do 80 miliónov eur. Lebo toto hovoríte len o časti roka.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov agentúry SITA (11. september 2011) zisk zdravotných poisťovní za prvých 6 mesiacov roku 2011 zodpovedá sume 26,098 miliónov eur. V akom rozmedzí sa pohybuje zisk ZP za celý minulý rok sa nám nepodarilo overiť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) uvádza len správu z roku 2010 . Tam porovnáva hospodársky výsledok ZP z posledných rokov (s.30). V roku 2010 ZP dosiahli stratu 62,8 mil. eur. V roku 2009 zisk 424,8 mil. eur. V roku 2008 zisk 3,1 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov agentúry SITA (11. september 2011) zisk zdravotných poisťovní za prvých 6 mesiacov roku 2011 zodpovedá sume 26,098 miliónov eur. V akom rozmedzí sa pohybuje zisk ZP za celý minulý rok sa nám nepodarilo overiť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) uvádza len správu z roku 2010 . Tam porovnáva hospodársky výsledok ZP z posledných rokov (s.30). V roku 2010 ZP dosiahli stratu 62,8 mil. eur. V roku 2009 zisk 424,8 mil. eur. V roku 2008 zisk 3,1 mil. eur."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zisk", "správu z roku 2010"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6050967/zdravotne-poistovne-dosiahli-za-polrok-zisk-26-milionov-eur.html", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/VE_8_Spr_VZP2010_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:14.621349+00:00"}
{"id": "vr32538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32538", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Pán minister (Jahnátek, pozn.), deň pred parlamentnými voľbami, 9.marca, európska komisia nám zverejnila, že dáva 5,1 milióna euro na potravinovú pomoc pre rok 2012.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Z. Simona správne uvádza, že vykonávacie nariadenie komisie EÚ bolo zverejnené 9.marca, teda jeden deň pred predčasnými parlamentnými voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Z. Simona správne uvádza, že vykonávacie nariadenie komisie EÚ bolo zverejnené 9.marca, teda jeden deň pred predčasnými parlamentnými voľbami."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia", "článku"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:072:0032:0038:SK:PDF", "http://www.rozhlas.sk/Minister-Jahnatek-chce-ziskat-potravinovu-pomoc-od-EU-aj-v-buducnosti?l=1&c=0&i=37609&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:24.726014+00:00"}
{"id": "47056", "numeric_id": 47056, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47056", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pani redaktorka, to bolo v novembri 2020, že? 17. novembra, keď sme boli na námestí na proteste, kedy tu bolo na Slovensku 1800 pozitívnych prípadov covidu v priemere, dneska ich máme 5000, čiže je to asi trošku iná situácia, rozumieme si, že? Bolo vtedy 800 úmrtí, dneska máme cez 8000 úmrtí.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek nepresnosti v jednom čísle porovnanie z novembra 2020 a marca 2021 v duchu povedaného sedí. Nevysvetľuje však, prečo poslanci Smeru v novembri 200 nemali rúška. Tvrdenie Ľuboša Blahu však ako také hodnotíme ako pravdivé. Ľuboš Blaha hovorí o protestoch Smeru pred parlamentom zo 17. novembra 2020, počas ktorých viacerí predstavitelia Smeru nemali rúška - a to nielen v momentoch, kedy sa fotografovali resp. nechali fotografovať, ako to povoľovali výnimky. Novo pribudnuté prípady Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva z 13. novembra 2020 bola sedemdňový priemer novopribudnutých pozitívnych prípadov 1815. Údaj sa však týka len PCR testov. Údaje z konca novembra 2020 hovoria o sedemdňovom priemere 2529 prípadov denne. Tento počet už zahŕňa aj prípady zachytené antigénovými testami. 23. februára 2021 potvrdili hygienici týždňový priemer takmer 5090 pozitívnych prípadov (. pdf , s. 24). Číslo zahrňa PCR aj antigénové testy. Úmrtia na covid-19 Do 17. novembra 2020 zomrelo podľa potvrdených čísel na koronavírus resp. v súvislosti s ním takmer 580 ľudí. 13. marca 2021 - teda v deň vysielania relácie - evidovalo Slovensko vyše 8500 obetí.", "analysis_paragraphs": ["Napriek nepresnosti v jednom čísle porovnanie z novembra 2020 a marca 2021 v duchu povedaného sedí. Nevysvetľuje však, prečo poslanci Smeru v novembri 200 nemali rúška. Tvrdenie Ľuboša Blahu však ako také hodnotíme ako pravdivé. Ľuboš Blaha hovorí o protestoch Smeru pred parlamentom zo 17. novembra 2020, počas ktorých viacerí predstavitelia Smeru nemali rúška - a to nielen v momentoch, kedy sa fotografovali resp. nechali fotografovať, ako to povoľovali výnimky. Novo pribudnuté prípady Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva z 13. novembra 2020 bola sedemdňový priemer novopribudnutých pozitívnych prípadov 1815. Údaj sa však týka len PCR testov. Údaje z konca novembra 2020 hovoria o sedemdňovom priemere 2529 prípadov denne. Tento počet už zahŕňa aj prípady zachytené antigénovými testami. 23. februára 2021 potvrdili hygienici týždňový priemer takmer 5090 pozitívnych prípadov (. pdf , s. 24). Číslo zahrňa PCR aj antigénové testy. Úmrtia na covid-19 Do 17. novembra 2020 zomrelo podľa potvrdených čísel na koronavírus resp. v súvislosti s ním takmer 580 ľudí. 13. marca 2021 - teda v deň vysielania relácie - evidovalo Slovensko vyše 8500 obetí."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["nemali", "nielen", "povoľovali", "údajov", "zahŕňa", "pdf", "zomrelo"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=NsepBv23_30", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/840836/bratislavu-cakaju-protesty-policia-je-pripravena/15/", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/ut/ciastka_11_2020.pdf", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_TK_201113.pdf", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka%20situacia_Pandemicka%20komisia_TK_201204_v1.pdf", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210223.pdf", "https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:19.801660+00:00"}
{"id": "vr35666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35666", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Samozrejme, že zareagujem. Toto je   absolútna demagógia, ale úplne najhrubšieho kalibru. Nejaká pseudokomisia povie, že niečo je predražené, neviem, vôči čomu to vôbec referencie, lebo ja vôbec nepoznám obsah toho, pretože pán Mikloš: sa tu už oháňa nejakými číslami a pritom nič nezverejnili ešte. Nie je možné si pozrieť, že na základe čoho ta takzvaná komisia, ani nevieme, kto ta komisia je, nejakých pár politických nominantov, ktorí tam niečo kontrolujú, niečo povedali, pán Mikloš: sa tu oháňa nejakými číslami,  ktoré ja vôbec neviem posúdiť, pretože on ich tu len má niekde na papieri poznačené a navyše všetky tie projekty prešli verejným obstarávaním.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Audit v súčasnosti k dispozícii nie je.", "analysis_paragraphs": ["Audit v súčasnosti k dispozícii nie je."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:25.760996+00:00"}
{"id": "49852", "numeric_id": 49852, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49852", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Druhá lož, ktorá sa tu, ktorá sa tu ocitá vo verejnom priestore je, že prídeme, a vy ste to sám spomenuli, lebo premiér to hovorí, že o 500 miliónov eur na tranzite, odkiaľ tie čísla má? Lebo tie tržby Eustreamu klesali, dokonca bol Eustream v strate.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát na preprave plynu cez Ukrajinu zarábal cez pološtátnu firmu Eurstream. Pol miliardy však táto spoločnosť neprinášala štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď bol objem plynu prepravovaný cez Ukrajinu výrazne vyšší. Odvtedy sa tržby a zisky spoločnosti výrazne znížili, za účtovný rok 2023 dokonca vykázala stratu. Na základe verejne dostupných výkazov spoločnosti Eustream za rok 2023 hodnotíme výrok Michala Šimečku ako pravdivý.\n\nPološtátna spoločnosť Eustream a.s. sa za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. júla 2023 dostala do straty vyše 12,5 milióna eur (. pdf , s. 27). Tržby spoločnosti za toto účtovné obdobie dosahovali niečo viac ako 176 miliónov eur.\n\nV roku 2019, keď boli objemy plynu na omnoho vyššej úrovni, dosahovala spoločnosť tržby na približne 793 miliónov eur a zisk na približne 387 miliónov eur.\n\nŠtát je nadpolovičným vlastníkom Eustreamu, vlastní 51 % akcií prostredníctvom spoločností SPP Infrastructure a SPP. Zvyšných 49 % akcií vlastní Energetický a průmyslový holding (EPH). Do štátneho rozpočtu Eustream prináša peniaze cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako aj cez daň z príjmu.\n\nPredseda predstavenstva Eustream Tomáš Mareček vo výročnej správe spoločnosti zdôraznil, že „toto obdobie bolo významne ovplyvnené komplikovanou situáciou na trhu so zemným plynom spôsobenou pokračujúcou vojnou na Ukrajine,“ ( .pdf , s. 5). Vysvetlil, že „hospodárske výsledky tak boli ovplyvnené nižším dopytom po prepravných kapacitách, a zároveň negatívnymi dôsledkami výpadku časti očakávaných príjmov, ktoré sú závislé od množstva skutočne prepravovaného zemného plynu,” ( .pdf , s. 5).\n\nMichal Šimečka upozorňuje na to, že Robert Fico zveličuje sumu, o ktorú Slovensko v dôsledku zastavenia toku ruského plynu na Slovensko príde. Premiér tvrdí , že Slovensko príde o 500 miliónov eur, ktoré by získalo z poplatkov za tranzit plynu.\n\nV skutočnosti však príjmy z tranzitu plynu v posledkých rokoch prudko klesli . Pre portál Startitup energetik a riaditeľ SSC Slovakia Vlastimil Mazal uviedol , že po začiatku ruskej invázie na Ukrajine v roku 2022 sa veľká časť krajín, do ktorých cez Slovensko putoval plyn, rozhodlo pre alternatívne trasy tranzitu plynu.\n\nFaktom je tiež, že ani pred počiatkom konfliktu zisk spoločnosti Eustream do štátneho rozpočtu neprinášali pol miliardy eur ročne. Mazal zdôraznil , že „k 500 miliónom pre štát sme sa v posledných rokoch nikdy ani nepriblížili.”\n\nMinisterka hospodárstva Denisa Saková 24. januára 2025 uviedla , že spoločnosť Eustream má za rok 2024 tržby z tranzitu 474 miliónov eur, hoci toto číslo zatiaľ nie je zverejnené. K tomuto číslu podľa jej slov treba pripočítať aj poplatky za dovod plynu z iných zdrojov. Denník E oslovil spoločnosť Eustream, tá však zatiaľ informácie nepotvrdila. Poznamenali tiež, že štát je len polovičným akcionárom v tejto spoločnosti a Sakovej vyjadrenie nedokazuje, že by Slovensko prišlo o 500 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Štát na preprave plynu cez Ukrajinu zarábal cez pološtátnu firmu Eurstream. Pol miliardy však táto spoločnosť neprinášala štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď bol objem plynu prepravovaný cez Ukrajinu výrazne vyšší. Odvtedy sa tržby a zisky spoločnosti výrazne znížili, za účtovný rok 2023 dokonca vykázala stratu. Na základe verejne dostupných výkazov spoločnosti Eustream za rok 2023 hodnotíme výrok Michala Šimečku ako pravdivý.", "Pološtátna spoločnosť Eustream a.s. sa za obdobie od 1. augusta 2022 do 31. júla 2023 dostala do straty vyše 12,5 milióna eur (. pdf , s. 27). Tržby spoločnosti za toto účtovné obdobie dosahovali niečo viac ako 176 miliónov eur.", "V roku 2019, keď boli objemy plynu na omnoho vyššej úrovni, dosahovala spoločnosť tržby na približne 793 miliónov eur a zisk na približne 387 miliónov eur.", "Štát je nadpolovičným vlastníkom Eustreamu, vlastní 51 % akcií prostredníctvom spoločností SPP Infrastructure a SPP. Zvyšných 49 % akcií vlastní Energetický a průmyslový holding (EPH). Do štátneho rozpočtu Eustream prináša peniaze cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako aj cez daň z príjmu.", "Predseda predstavenstva Eustream Tomáš Mareček vo výročnej správe spoločnosti zdôraznil, že „toto obdobie bolo významne ovplyvnené komplikovanou situáciou na trhu so zemným plynom spôsobenou pokračujúcou vojnou na Ukrajine,“ ( .pdf , s. 5). Vysvetlil, že „hospodárske výsledky tak boli ovplyvnené nižším dopytom po prepravných kapacitách, a zároveň negatívnymi dôsledkami výpadku časti očakávaných príjmov, ktoré sú závislé od množstva skutočne prepravovaného zemného plynu,” ( .pdf , s. 5).", "Michal Šimečka upozorňuje na to, že Robert Fico zveličuje sumu, o ktorú Slovensko v dôsledku zastavenia toku ruského plynu na Slovensko príde. Premiér tvrdí , že Slovensko príde o 500 miliónov eur, ktoré by získalo z poplatkov za tranzit plynu.", "V skutočnosti však príjmy z tranzitu plynu v posledkých rokoch prudko klesli . Pre portál Startitup energetik a riaditeľ SSC Slovakia Vlastimil Mazal uviedol , že po začiatku ruskej invázie na Ukrajine v roku 2022 sa veľká časť krajín, do ktorých cez Slovensko putoval plyn, rozhodlo pre alternatívne trasy tranzitu plynu.", "Faktom je tiež, že ani pred počiatkom konfliktu zisk spoločnosti Eustream do štátneho rozpočtu neprinášali pol miliardy eur ročne. Mazal zdôraznil , že „k 500 miliónom pre štát sme sa v posledných rokoch nikdy ani nepriblížili.”", "Ministerka hospodárstva Denisa Saková 24. januára 2025 uviedla , že spoločnosť Eustream má za rok 2024 tržby z tranzitu 474 miliónov eur, hoci toto číslo zatiaľ nie je zverejnené. K tomuto číslu podľa jej slov treba pripočítať aj poplatky za dovod plynu z iných zdrojov. Denník E oslovil spoločnosť Eustream, tá však zatiaľ informácie nepotvrdila. Poznamenali tiež, že štát je len polovičným akcionárom v tejto spoločnosti a Sakovej vyjadrenie nedokazuje, že by Slovensko prišlo o 500 miliónov eur."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "dosahovali", "dosahovala", "nadpolovičným", "vlastní", "prináša", ".pdf", ".pdf", "tvrdí", "klesli", "uviedol", "neprinášali", "zdôraznil", "uviedla", "Denník E"], "url": ["https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs20222023.pdf", "https://finstat.sk/35910712#:~:text=Spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20eustream%2C%20a.s.%20sa%20v%20roku%202023%20dostala%20do%20straty%20z%C2%A0264%2C8%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20na%20%2D12%2C56%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20a%20tr%C5%BEby%20jej%20klesli%20o%C2%A0%C2%A0%2069%C2%A0%25%20na%20176%2C1%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC.", "https://finstat.sk/35910712#:~:text=Spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20eustream%2C%20a.s.%20sa%20v%20roku%202023%20dostala%20do%20straty%20z%C2%A0264%2C8%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20na%20%2D12%2C56%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20a%20tr%C5%BEby%20jej%20klesli%20o%C2%A0%C2%A0%2069%C2%A0%25%20na%20176%2C1%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC.", "https://www.teraz.sk/najnovsie/eustream-sa-vlani-prepadol-do-straty-12/786904-clanok.html#:~:text=Nadpolovi%C4%8Dn%C3%BDm%20vlastn%C3%ADkom%20spolo%C4%8Dnosti%20s%2051%20%25%20akci%C3%AD%20je%20prostredn%C3%ADctvom%20SPP%20Infrastructure%20a%20spolo%C4%8Dnosti%20SPP%20%C5%A1t%C3%A1t.%20Zvy%C5%A1n%C3%BDch%2049%20%25%20a%20z%C3%A1rove%C5%88%20mana%C5%BE%C3%A9rsku%20kontrolu%20dr%C5%BE%C3%AD%20EP%20Infrastructure%2C%20ktor%C3%BD%20je%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Energetick%C3%A9ho%20a%20pr%C5%AFmyslov%C3%A9ho%20holdingu.", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/fico-tranzit-plynu-cez-slovensko-musi-pokracovat-mame-z-neho-velke-prijmy/#:~:text=T%C3%A1%20je%20dc%C3%A9rskou%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ou%20SPP%20Infrastructure%2C%20v%20ktorej%20vlastn%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1t%2051%20percent%20akci%C3%AD%20a%20Energetick%C3%BD%20a%20pr%C5%AFmyslov%C3%BD%20holding%20(EPH)%20zvy%C5%A1n%C3%BDch%2049%20percent%20akci%C3%AD.", "https://www.startitup.sk/fico-hovori-ze-zelensky-pripravil-slovensko-o-500-milionov-eur-odbornik-jeho-tvrdenie-razne-vyvracia/#:~:text=Do%20%C5%A1t%C3%A1tneho%20rozpo%C4%8Dtu%20teda%20tranzit%20plynu%20prispieva%20da%C5%88ou%20z%20pr%C3%ADjmu%20tejto%20spolo%C4%8Dnosti%2C%20ktor%C3%BA%20plat%C3%AD%20v%20pr%C3%ADpade%20vyk%C3%A1zania%20zisku%2C%20a%20dividendou%20zo%20zisku%20pre%20%C5%A1t%C3%A1t%2C%20ekvivalentnou%20vlastn%C3%ADckemu%20podielu.", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs20222023.pdf", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs20222023.pdf", "https://hnonline.sk/slovensko/96188789-fico-plyn-ktory-nam-ma-rusko-slovensku-dodat-aj-doruci#:~:text=Premi%C3%A9r%20zopakoval%2C%20%C5%BEe,na%20konkurencieschopnos%C5%A5%20E%C3%9A.", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/fico-tranzit-plynu-cez-slovensko-musi-pokracovat-mame-z-neho-velke-prijmy/#:~:text=Hoci%20dnes%20premi%C3%A9r%20hovoril%20o%20tom%2C%20%C5%BEe%20Slovensko%20m%C3%A1%20z%20tranzitu%20plynu%20vysok%C3%A9%20pr%C3%ADjmy%2C%20tie%20posledn%C3%A9%20roky%20prudko%20klesli%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20pokles%20prepraven%C3%BDch%20objemov%20paliva.", "https://www.startitup.sk/fico-hovori-ze-zelensky-pripravil-slovensko-o-500-milionov-eur-odbornik-jeho-tvrdenie-razne-vyvracia/#:~:text=%E2%80%9EKe%C4%8F%C5%BEe%20po%20napadnut%C3%AD,uviedol%20pre%20Startitup.", "https://finstat.sk/35910712#:~:text=Spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20eustream%2C%20a.s.%20sa%20v%20roku%202023%20dostala%20do%20straty%20z%C2%A0264%2C8%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20na%20%2D12%2C56%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC%20a%20tr%C5%BEby%20jej%20klesli%20o%C2%A0%C2%A0%2069%C2%A0%25%20na%20176%2C1%C2%A0mil.%C2%A0%E2%82%AC.", "https://www.startitup.sk/fico-hovori-ze-zelensky-pripravil-slovensko-o-500-milionov-eur-odbornik-jeho-tvrdenie-razne-vyvracia/#:~:text=Dodal%2C%20%C5%BEe%20aj,ani%20nepribl%C3%AD%C5%BEili%2C%E2%80%9C%20uzavrel.", "https://sita.sk/venergetike/sakova-rusky-plyn-sa-po-zastaveni-tranzitu-cez-ukrajinu-dovaza-do-europy-inymi-trasami-a-my-platime-viac-rozhovor/", "https://e.dennikn.sk/minuta/4427472"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:10.852344+00:00"}
{"id": "vr16334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16334", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... odmakáš osem hodín, hoci v nejakom štáte už normálne chodí do práce len šesť hodín...", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štátom, o ktorom rozpráva Andrej Danko je Švédsko, no nejedná sa však o celonárodné skrátenie pracovnej doby ale o experiment , kde bol testovaný vplyv 6-hodinovej pracovnej doby na ošetrovateľky starých ľudí. Experiment priniesol určité pozitíva a negatíva, ale bol ukončený v decembri 2016 a v 6-hodinovej pracovnej dobe sa viac nepokračuje. Keďže Andrej Danko označuje 6-hodinový pracovný čas za \"normálny\" v tejto krajine, čo v skutočnosti nie je, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátom, o ktorom rozpráva Andrej Danko je Švédsko, no nejedná sa však o celonárodné skrátenie pracovnej doby ale o experiment , kde bol testovaný vplyv 6-hodinovej pracovnej doby na ošetrovateľky starých ľudí. Experiment priniesol určité pozitíva a negatíva, ale bol ukončený v decembri 2016 a v 6-hodinovej pracovnej dobe sa viac nepokračuje. Keďže Andrej Danko označuje 6-hodinový pracovný čas za \"normálny\" v tejto krajine, čo v skutočnosti nie je, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["experiment", "začalo", "Dôvodom", "ukázali"], "url": ["https://podnikam.webnoviny.sk/svedsko-testovalo-6-hodinovy-pracovny-cas-vysledky-studie-prekvapili/", "https://podnikam.webnoviny.sk/svedsko-testovalo-6-hodinovy-pracovny-cas-vysledky-studie-prekvapili/", "http://connect-network.com/sk/6-hodinovy-pracovny-cas/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20424854/svedi-sa-tesili-predcasne-len-6-hodin-pracovat-nebudu.html#axzz4j86gmTOh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:54.025771+00:00"}
{"id": "vr15668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15668", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...im (obciam, odberateľom energie, pozn.) zrazu udelím alebo teda rozhodnutím im zvýšim poplatky o 700 % a potom ich nútim pod hrozbou týchto obrovských poplatkov niečo s tým (s technickým vybavením, prípojkami, pozn.)robiť.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini v tomto prípade hovorí o vysokých poplatkoch za energie , ktoré prišli odberateľom po novom roku. Aj napriek ohláseniu zníženia cien elektriny a plynu v roku 2017, suma na faktúrach viacerých odberateľov bola vyššia oproti minulému roku. V niektorých samosprávach dokonca zaznamenali zvýšenie až o 700%, čo by podľa primátorov mohlo mať na ich samosprávy až likvidačné následky. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini v tomto prípade hovorí o vysokých poplatkoch za energie , ktoré prišli odberateľom po novom roku. Aj napriek ohláseniu zníženia cien elektriny a plynu v roku 2017, suma na faktúrach viacerých odberateľov bola vyššia oproti minulému roku. V niektorých samosprávach dokonca zaznamenali zvýšenie až o 700%, čo by podľa primátorov mohlo mať na ich samosprávy až likvidačné následky. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["vysokých poplatkoch za energie", "Jozef Šimko", "Ceny energií", "navýšenie poplatkov", "Petra Žiga", "premiér Fico", "stiahnuť rozhodnutia týkajúce sa výšky fixných poplatkov", "Európska komisia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417362-vysoke-poplatky-za-energie-zacal-regulator-opravovat/", "http://www.rimavskasobota.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=114502", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/vysoke-distribucne-poplatky-za-energie-sa-nepacia-ani-vlade-zasahuje/22435/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417157-fico-pohrozil-regulacnemu-uradu-stale-poplatky-za-elektrinu-a-plyn-sa-nezvysia/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417157-fico-pohrozil-regulacnemu-uradu-stale-poplatky-za-elektrinu-a-plyn-sa-nezvysia/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/premier-urso-zrusi-svoje-energetick/238906-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417362-vysoke-poplatky-za-energie-zacal-regulator-opravovat/", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/brusel-sleduje-situaciu-ohladom-nezavisleho-rozhodovania-urso/22450/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:36.276253+00:00"}
{"id": "vr15495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15495", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Poslankyne OĽaNO sa inšpirovali nami (pri podaní návrhu zákona, pozn.) toto je z toho veľkého balíčka, ktorý SMER-SD dávno pred voľbami predstavil...", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Richter komentuje návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý podali poslankyne OĽaNO Silvia Petruchová, Erika Jurinová, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Veronika Remišová. Tie sa usilovali presadiť predĺženie doby dôchodkového poistenia osobám vykonávajúcim opatrovateľskú starostlivosť. O tomto návrhu sa hlasovalo na schôdzi NRSR 20. septembra 2016, v ktorom iba 58 poslancov zo 137 podporilo návrh. Síce vylepšenie podmienok opatrovateľov a osobných asistentov bolo skutočne súčasťou aj tretieho sociálneho balíčka SMER-SD v roku 2015, ten konkrétne upravoval iba finančný rámec vyčlenený na túto oblasť a plánované zvýšenie príspevkov. Ministerstvo avizovalo, že pripravuje zmeny týkajúce sa opatrovateľov, opatrenia predstavilo už v lete, návrh novely zákona bol doručený len 23. septembra 2016. Keďže nevieme posúdiť, kto sa v tomto prípade kým inšpiroval, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter komentuje návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý podali poslankyne OĽaNO Silvia Petruchová, Erika Jurinová, Soňa Gaborčáková, Anna Verešová a Veronika Remišová. Tie sa usilovali presadiť predĺženie doby dôchodkového poistenia osobám vykonávajúcim opatrovateľskú starostlivosť. O tomto návrhu sa hlasovalo na schôdzi NRSR 20. septembra 2016, v ktorom iba 58 poslancov zo 137 podporilo návrh. Síce vylepšenie podmienok opatrovateľov a osobných asistentov bolo skutočne súčasťou aj tretieho sociálneho balíčka SMER-SD v roku 2015, ten konkrétne upravoval iba finančný rámec vyčlenený na túto oblasť a plánované zvýšenie príspevkov. Ministerstvo avizovalo, že pripravuje zmeny týkajúce sa opatrovateľov, opatrenia predstavilo už v lete, návrh novely zákona bol doručený len 23. septembra 2016. Keďže nevieme posúdiť, kto sa v tomto prípade kým inšpiroval, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "", "tretí sociálny balíček", "návrh zákona", "Tento návrh zákona", "zmeny", "avizovalo", "doručilo", "zvýšiť", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37601", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37601", "http://ekonomika.sme.sk/c/20065663/smer-predstavil-treti-socialny-balicek-pozrite-sa-co-obsahuje.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428861", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428862", "http://ekonomika.sme.sk/c/20229798/smer-chysta-velke-zmeny-pre-postihnutych-na-niektore-vsak-zabudol.html?piano_t=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vyska-penazny-prispevok-zmena-mpsvrs/200871-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=243", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/400929-opatrovatelia-by-mali-dostat-viac/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=430321"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:07.527406+00:00"}
{"id": "vr32187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32187", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Lebo pozrime si príklad, za pána ministra Fronca v roku 2004-2005, sa napríklad zvýšilo o 10% do školstva, to čo učitelia dneska chcú pre budúci rok...", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "M. Beblavý neuvádza správne číslo v prípade zvýšenia dotácie do kapitoly Ministerstva školstva SR. Za ministra M. Fronca v rokoch 2004-2005 sa navýšili výdavky o 7,1% a nie o spomínaných 10%. V rokoch 2004 až 2005 sa za ministra školstva Martina Fronca zvýšili výdavky ŠR na kapitolu Ministerstva školstva SR o 7,1 %, preto prvú časť výroku hodnotíme ako nepravdivú. Rok Výdavky ŠR na kapitolu Ministerstva školstva SR Percentuálny rozdiel oproti predchádzajúcemu roku 2003 11 658 445 v tis. Sk cca. + 16,9 % 2004 41 541 953 v tis. Sk cca. + 256 % 2005 (Príloha č. 3) 44 700 037 v tis. Sk cca. + 7,1 % V ďalšej časti výroku Miroslav Beblavý pravdivo uvádza, že v súčasnosti učitelia štrajkujú a žiadajú podľa agentúry SITA a podľa denníka SME zvýšenie miezd od budúceho roku o 10 %. V tomto prípade však hlavnou požiadavkou je navýšenie platov, čo nemusí priamo súvisieť s navýšením rozpočtu v kapitole Ministerstva Školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["M. Beblavý neuvádza správne číslo v prípade zvýšenia dotácie do kapitoly Ministerstva školstva SR. Za ministra M. Fronca v rokoch 2004-2005 sa navýšili výdavky o 7,1% a nie o spomínaných 10%. V rokoch 2004 až 2005 sa za ministra školstva Martina Fronca zvýšili výdavky ŠR na kapitolu Ministerstva školstva SR o 7,1 %, preto prvú časť výroku hodnotíme ako nepravdivú. Rok Výdavky ŠR na kapitolu Ministerstva školstva SR Percentuálny rozdiel oproti predchádzajúcemu roku 2003 11 658 445 v tis. Sk cca. + 16,9 % 2004 41 541 953 v tis. Sk cca. + 256 % 2005 (Príloha č. 3) 44 700 037 v tis. Sk cca. + 7,1 % V ďalšej časti výroku Miroslav Beblavý pravdivo uvádza, že v súčasnosti učitelia štrajkujú a žiadajú podľa agentúry SITA a podľa denníka SME zvýšenie miezd od budúceho roku o 10 %. V tomto prípade však hlavnou požiadavkou je navýšenie platov, čo nemusí priamo súvisieť s navýšením rozpočtu v kapitole Ministerstva Školstva, vedy, výskumu a športu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["2003", "2004", "2005", "SITA", "SME"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-750", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-598", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3506", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ucitelia-strajkuju-ziadaju-vyssie-mzdy.html", "http://bratislava.sme.sk/c/6531258/ucitelia-strajkuju-ustupit-nemienia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:31.330980+00:00"}
{"id": "45477", "numeric_id": 45477, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45477", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Finančná pomoc mešká, pretože pán Krajniak 25. marca oznámil prvú finančnú pomoc pre ľudí vo výške jednej miliardy a chcel pomáhať 800 000 zamestnancom a 200 000 živnostníkom a 10. mája máme z tej jednej miliardy vyplatených 20 000 000, čo v porovnaní s okolitými krajinami sme naozaj na chvoste rebríčka.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda chcela naliať do koronavírusom postihnutej ekonomiky miliardu mesačne - viacerými nástrojmi. K tretine mája bolo za marec vyplatených 20-miliónov eur v rámci tzv. kurzarbeit. To je však len jeden z nástrojov. Erik Tomáš nespomenul vyplácanie tzv. pandemickej OČR a PN - čo sú ďalšie desiatky miliónov eur. Tvrdenie Erika Tomáša, že zo sľúbenej miliardy mesačne je k 7. máju vyplatených 20-miliónov, preto hodnotíme ako nepravdivé. Plán Prvej pomoci 29. marca 2020 vláda - aj minister práce Milan Krajniak - predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Súčasťou balíka pomoci malo byť preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; bankové záruky ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Milan Krajniak viackrát uviedol odhad, podľa ktorého sa pomoc dotkne 800-tisíc zamestnancov a 250-tisíc živnostníkov a SZČO. Vláda neskôr schválila materiál , podľa ktorého pomoc zasiahne asi 324-tisíc živnostníkov, 624-tisic zamestnancov a 95-tisíc dohodárov. Skutočnosť K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur. Porovnanie rýchlosti pomoci Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Už začiatkom apríla však deväť renomovaných ekonómov vládu vyzvalo , aby urýchlene naliala viac peňazí do ekonomiky. Podľa nich bolo „už včera neskoro.” Riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor pre portál noviny.sk uviedol , že „žiaľ, musíme konštatovať, že Slovenská republika priamo poslala na účty podnikov 5 miliónov, ale ak zoberieme porovnanie susedného Rakúska, tak v ten istý deň poslalo na účty svojich firiem sedem miliárd eur.”", "analysis_paragraphs": ["Vláda chcela naliať do koronavírusom postihnutej ekonomiky miliardu mesačne - viacerými nástrojmi. K tretine mája bolo za marec vyplatených 20-miliónov eur v rámci tzv. kurzarbeit. To je však len jeden z nástrojov. Erik Tomáš nespomenul vyplácanie tzv. pandemickej OČR a PN - čo sú ďalšie desiatky miliónov eur. Tvrdenie Erika Tomáša, že zo sľúbenej miliardy mesačne je k 7. máju vyplatených 20-miliónov, preto hodnotíme ako nepravdivé. Plán Prvej pomoci 29. marca 2020 vláda - aj minister práce Milan Krajniak - predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Súčasťou balíka pomoci malo byť preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; bankové záruky ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Milan Krajniak viackrát uviedol odhad, podľa ktorého sa pomoc dotkne 800-tisíc zamestnancov a 250-tisíc živnostníkov a SZČO. Vláda neskôr schválila materiál , podľa ktorého pomoc zasiahne asi 324-tisíc živnostníkov, 624-tisic zamestnancov a 95-tisíc dohodárov. Skutočnosť K 7. máju štát vyplatil firmám, zamestnancom a podnikateľom 20,3 milióna eur ako pomoc súvisiacu s pandémiou za marec. To sú však iba peniaze v rámci nástroja tzv. kurzarbeit. „ Ten celý balíček pomoci, ktorý sme nachystali, mal v sebe aj ďalšie časti - a to platby za OČR, ktoré sú veľké sumy, rádovo stovky miliónov. Potom sú tam časti za PN a odloženie preddavkov na dani a odvodov,” vysvetľoval Eduard Heger. K 7. máju bolo podľa hovorcu Sociálnej poisťovne vyplatených 65-tisíc tzv. pandemických OČR. Pre porovnanie rozdielu: k 14. máju štát vyplatil cez kurzarbeit 30 miliónov eur, celková pomoc s inými opatreniami však bola 106 miliónov eur. Porovnanie rýchlosti pomoci Štúdia Centra pre verejnú politiku, ktorá v apríli porovnala ekonomickú pomoc súvisiacu s koronavírusom na Slovensku, v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Česku a Maďarsku, zistila, že slovenská pomoc je o.i. najmenej štedrá, najužšia a aj najpomalšia. Už začiatkom apríla však deväť renomovaných ekonómov vládu vyzvalo , aby urýchlene naliala viac peňazí do ekonomiky. Podľa nich bolo „už včera neskoro.” Riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor pre portál noviny.sk uviedol , že „žiaľ, musíme konštatovať, že Slovenská republika priamo poslala na účty podnikov 5 miliónov, ale ak zoberieme porovnanie susedného Rakúska, tak v ten istý deň poslalo na účty svojich firiem sedem miliárd eur.”"], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "malo", "uviedol", "materiál", "vyplatil", "vysvetľoval", "bolo", "vyplatil", "bola", "Štúdia", "vyzvalo", "uviedol"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://demagog.sk/diskusia/krajniak-sulik-a-mikulec-na-ta3/?oblast=&politik=1414&pravdivost=Pravda", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24732/1", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html", "https://www.ta3.com/clanok/1182703/v-ramci-prvej-pomoci-vyplatil-stat-uz-vyse-20-milionov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/789922/koronavirus-az-15-000-ziadatelov-o-ocr-zabudlo-na-zaslanie-cestneho-vyhlasenia/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html?fbclid=IwAR2uNXTLrMK631RyLzmqGMt16UOQ5-9q6-7KbXiomVIApcNuA7b0acR8N2E", "https://www.teraz.sk/najnovsie/krajniak-stat-uz-poslal-pomoc-318-m/467098-clanok.html?fbclid=IwAR0N8zs0PbGPC93m56FiUI8hVgLSexWVkDZ90f6tLPbHWGMFWB2BhH9ReW8", "https://e.dennikn.sk/1875868/slovensko-v-pomoci-podnikom-zaostava-za-nemeckom-rakuskom-ci-ceskom-rozdiel-je-najma-v-rychlosti-a-pri-pozickach/?ref=list&_ga=2.46491172.2042554858.1589195406-61939902.1586977976", "https://e.dennikn.sk/1841764/treba-urychlene-konat-uz-vcera-bolo-neskoro-vyzva-ekonomov-pastora-eichlera-horvatha-kohutikovej-miklosa-odora-oravca-sterna-a-sramka/?ref=side&_ga=2.157492287.444941741.1586183805-1897562019.1586183805", "https://www.noviny.sk/ekonomika/528332-iny-kraj-iny-mrav-na-pomoc-podnikatelom-ide-zalostne-malo-priklad-mame-pritom-v-okolitych-krajinach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:16.240613+00:00"}
{"id": "vr16470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16470", "speaker": "Jozef Uhler", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-uhler", "statement": "Inzerciu si v tomto konkrétnom prípade Frešo za župné peniaze objednal v mesačníkoch “Záhorí” a “ProZáhorí”, ktorých vydavateľ sídli v Skalici..a sú orientované na problémy Skalice a okolia. Skalica nie je v bratislavskom kraji, ale v kraji trnavskom.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok pochádza z Uhlerovho blogu z 22. júna 2017 . Vydavateľ oboch spomínaných mesačníkov síce naozaj sídli v Skalici (Trnavský samosprávny kraj), ale mesačníky pokrývajú aj udalosti z okolia 4 miest v Bratislavskom kraji. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Uhlerovho blogu z 22. júna 2017 . Vydavateľ oboch spomínaných mesačníkov síce naozaj sídli v Skalici (Trnavský samosprávny kraj), ale mesačníky pokrývajú aj udalosti z okolia 4 miest v Bratislavskom kraji. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["22. júna 2017", "Záhorí.sk", "pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/freso-za-nase-veselo-nakupuje-inzerciu-v-trnavskom-kraji/", "http://zahori.sk/", "http://www.prozahori.sk/wp-content/uploads/2012/09/prozahori_2017_06-web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:26.822332+00:00"}
{"id": "vr15559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15559", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale kauza Gorila je kauza druhej Dzurindovej vlády.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V decembri 2011 sa na verejnosť dostali informácie o uniknutom spise a aj samotný záznam s názvom Gorila . Nahrávka vznikla v rámci akcie Slovenskej informačnej služby. Tá monitorovala Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta a jeho vzťahy s politikmi, s osobami z prostredia finančných skupín. Konšpiračný byt bol odpočúvaný v rokoch 2005 a 2006, teda v čase druhej Dzurindovej vlády, čo je v súlade s Ficovým výrokom. Z jeho tvrdenia ale vyplýva, že strany Smer sa daný spis netýka, pritom to nie je pravda. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nDemagog.SK už výroky ohľadom kauzy Gorila overoval, v jednom z nich sa od nej Fico podobne náznakom dištancoval . Spis Gorila však obsahuje aj kauzy týkajúce sa SMERu, napríklad prepisy rozhovorov Františka Határa (bývalý osobný tajomník Fica) ohľadom financovania strany. Nie je preto pravdou, že kauza Gorila je kauzou len Dzurindovej vlády, ako to naznačuje v tomto rozhovoru pre Pravdu Fico: \" Mám eminentný záujem na tom, aby Gorila bola vyšetrená. Keby bola (Gorila, pozn.) vyšetrená dôsledne, tak sa dozvieme veci o druhej Dzurindovej vláde, pri ktorých by sme asi mali husiu kožu. “\n\nV spise sa pritom objavujú aj informácie o iných kauzách, konkrétne privatizácia Slovenských elektrární, kupovanie poslancov, alebo privatizácia bratislavského letiska, teplární a železníc.\n\nŠpecializovaný tím pre Gorilu bol vytvorený v januári 2012 Danielom Lipšicom, vyšetrovanie Gorily ešte naďalej pokračuje. Vedúci tímu Marek Gajdoš v týchto dňoch odchádza z funkcie na vlastnú žiadosť. Gajdoša následne prijal aj prezident Kiska . Pri tejto príležitosti Gajdoš uviedol, že väčšie množstvo informácií zo spisu sa potvrdzuje . V kauze mal byť vypočutý aj Robert Fico, ktorý v spise vystupuje a podľa záznamu bol v byte na Vazovovej ulici . Premiér na otázky, či tam bol alebo nie, zásadne odmieta odpovedať. Vypovedať chcel aj bývalý príslušník SIS Peter Holúbek , ktorý záznam nahrával. Holúbek bol nakoniec zbavený mlčanlivosti a mohol tak vypovedať až v júli 2016. Holúbek po vypočutí sa médiam vyjadril, že to \" bola fraška a polícia sa ho pýtala len na okrajové veci predaja nahrávky \".", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2011 sa na verejnosť dostali informácie o uniknutom spise a aj samotný záznam s názvom Gorila . Nahrávka vznikla v rámci akcie Slovenskej informačnej služby. Tá monitorovala Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta a jeho vzťahy s politikmi, s osobami z prostredia finančných skupín. Konšpiračný byt bol odpočúvaný v rokoch 2005 a 2006, teda v čase druhej Dzurindovej vlády, čo je v súlade s Ficovým výrokom. Z jeho tvrdenia ale vyplýva, že strany Smer sa daný spis netýka, pritom to nie je pravda. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Demagog.SK už výroky ohľadom kauzy Gorila overoval, v jednom z nich sa od nej Fico podobne náznakom dištancoval . Spis Gorila však obsahuje aj kauzy týkajúce sa SMERu, napríklad prepisy rozhovorov Františka Határa (bývalý osobný tajomník Fica) ohľadom financovania strany. Nie je preto pravdou, že kauza Gorila je kauzou len Dzurindovej vlády, ako to naznačuje v tomto rozhovoru pre Pravdu Fico: \" Mám eminentný záujem na tom, aby Gorila bola vyšetrená. Keby bola (Gorila, pozn.) vyšetrená dôsledne, tak sa dozvieme veci o druhej Dzurindovej vláde, pri ktorých by sme asi mali husiu kožu. “", "V spise sa pritom objavujú aj informácie o iných kauzách, konkrétne privatizácia Slovenských elektrární, kupovanie poslancov, alebo privatizácia bratislavského letiska, teplární a železníc.", "Špecializovaný tím pre Gorilu bol vytvorený v januári 2012 Danielom Lipšicom, vyšetrovanie Gorily ešte naďalej pokračuje. Vedúci tímu Marek Gajdoš v týchto dňoch odchádza z funkcie na vlastnú žiadosť. Gajdoša následne prijal aj prezident Kiska . Pri tejto príležitosti Gajdoš uviedol, že väčšie množstvo informácií zo spisu sa potvrdzuje . V kauze mal byť vypočutý aj Robert Fico, ktorý v spise vystupuje a podľa záznamu bol v byte na Vazovovej ulici . Premiér na otázky, či tam bol alebo nie, zásadne odmieta odpovedať. Vypovedať chcel aj bývalý príslušník SIS Peter Holúbek , ktorý záznam nahrával. Holúbek bol nakoniec zbavený mlčanlivosti a mohol tak vypovedať až v júli 2016. Holúbek po vypočutí sa médiam vyjadril, že to \" bola fraška a polícia sa ho pýtala len na okrajové veci predaja nahrávky \"."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["záznam", "Gorila", "dištancoval", "Františka Határa", "financovania", "tomto", "tím", "Marek Gajdoš", "Kiska", "potvrdzuje", "Vazovovej ulici", "odmieta", "Peter Holúbek", "zbavený mlčanlivosti", "médiam"], "url": ["http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/237/bela-bugar-vs-robert-fico", "http://domov.sme.sk/c/7043521/po-chorobe-zomrel-ficov-byvaly-asistent-hatar-znamy-z-gorily.html", "http://skgorila.tumblr.com/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411322-premier-robert-fico-smer-vnutorne-revolucie-nepotrebuje/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411128-vysetrovanie-gorily-bude-pokracovat-aj-po-odchode-gajdosa/", "https://dennikn.sk/586577/kovacik-vystval-sefa-timu-gorila-z-policie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/409788-prezident-kiska-sa-stretol-s-konciacim-sefom-vysetrovatelov-gorily/", "http://www.teraz.sk/slovensko/gajdos-kiska-gorila-stretnutie/226141-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/20361237/gorilu-moze-odchod-vysetrovatela-zablokovat-obavy-ma-aj-bugar.html", "http://domov.sme.sk/c/7964805/fico-opat-kluckuje-okolo-gorily-nepovedal-ci-bol-v-byte.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/314837/autor-spisu-gorila-peter-holubek-sis-je-uplne-derava-robia-tam-obchodnici/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/399626-autora-spisu-gorila-predviedli-na-vysluch-a-zbavili-mlcanlivosti/", "http://domov.sme.sk/c/20375425/kovacik-vysluch-fica-opat-odklada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:51.031018+00:00"}
{"id": "vr25785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25785", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "V minulosti neboli dotiahnuté zonácie do konca... ...Nikomu sa nepodarilo vyzónovať žiaden národný park okrem Pienin.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Pieninský národný park je ako jediný park s prijatou zonáciou.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pieninský národný park je ako jediný park s prijatou zonáciou."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Pieninský národný park", "TASR", "vyhlásil"], "url": ["http://www.pienap.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=34&Itemid=47", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zonaciu-tatier-bude-riesit-nova-vlada.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/257866-zonacia-narodnych-parkov-ma-byt-do-roku-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:45.356661+00:00"}
{"id": "48558", "numeric_id": 48558, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48558", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Áno, jedno aj z riešení je, že skúsime sa dohodnúť so súčasnými akcionármi na tom, že by sme odkúpili podiel v Slovenských elektrárňach, keďže vieme, že svojho času Dzurinda s Miklošom predali trestuhodne tento podiel. Potom, keď Fico ho pred desiatimi rokmi mohol odkúpiť, tak jednoducho trestuhodne nevyužil predkupné právo a dnes všetci ľudia na to doplácajú.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica mala predkupné právo na majoritný podiel v Slovenských elektrárňach, bolo však podmienené dokončením dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Keďže oba bloky nie sú dokončené, Fico si predkupné právo uplatniť nemohol. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDruhá vláda Mikuláša Dzurindu zrealizovala v roku 2006 privatizáciu Slovenských elektrární (SE). Vláda Slovenskej republiky predala 66 percentný podiel v elektrárňach talianskej energetickej skupine Enel za 840 miliónov eur. V rukách štátu teda zostal menšinový 34 percentný podiel.\n\nFicova vláda v roku 2015 podpísala s Enelom Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17 percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie Enelu v SE. Opcia o.i. znamená , že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana.\n\nMemorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. „Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…” (článok 2.1).\n\nTretí blok dostal povolenie na prevádzku v auguste 2022, štvrtý blok plánujú SE spustiť v roku 2024.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica mala predkupné právo na majoritný podiel v Slovenských elektrárňach, bolo však podmienené dokončením dvoch blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach. Keďže oba bloky nie sú dokončené, Fico si predkupné právo uplatniť nemohol. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Druhá vláda Mikuláša Dzurindu zrealizovala v roku 2006 privatizáciu Slovenských elektrární (SE). Vláda Slovenskej republiky predala 66 percentný podiel v elektrárňach talianskej energetickej skupine Enel za 840 miliónov eur. V rukách štátu teda zostal menšinový 34 percentný podiel.", "Ficova vláda v roku 2015 podpísala s Enelom Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17 percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie Enelu v SE. Opcia o.i. znamená , že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana.", "Memorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. „Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…” (článok 2.1).", "Tretí blok dostal povolenie na prevádzku v auguste 2022, štvrtý blok plánujú SE spustiť v roku 2024."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["zrealizovala", "podpísala", "znamená", "viaže", "dostal"], "url": ["https://index.sme.sk/c/7829466/dzurinda-ficove-obvinenia-tykajuce-sa-slovenskych-elektrarni-su-spinavosti.html", "https://www.crz.gov.sk/2234426/", "https://www.iness.sk/sk/stranka/11350-Stat-ma-sancu-na-cele-elektrarne-Hospodarske-noviny", "https://www.crz.gov.sk/2234426/", "https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:03.385901+00:00"}
{"id": "vr26146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26146", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Prečítal som si na webovej stránke NSK, že sme sa pričinili o vytvorenie nových pracovných miest vo výške 6 tis. a počúvajte dobre, pri výstavbe diaľnice R1 a pri výstavbe Mochoviec.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránkách NSK sme našli správu z obdobia rokoch 2006-2009 o tom, že NSK plánuje vytvoriť 6 tisíc pracovných miest. Túto správu sme našli aj iných médiách, podobne ako správu o už vytvorených miestach v súvislosti s dostavbou Mochoviec. Výrok na základe toho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na stránkách NSK sme našli správu z obdobia rokoch 2006-2009 o tom, že NSK plánuje vytvoriť 6 tisíc pracovných miest. Túto správu sme našli aj iných médiách, podobne ako správu o už vytvorených miestach v súvislosti s dostavbou Mochoviec. Výrok na základe toho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Webstránka", "pohronie.s", "SITA", "priniesli"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/odpocet_nsk_2006-2009.pdf", "http://www.pohronie.sk/poslanci-nsk-zlozili-slub/2094/", "http://www.aktuality.sk/clanok/153916/nitra-v-kraji-ma-podla-belicu-vzniknut-6-000-pracovnych-miest/", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11036978"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:10.881098+00:00"}
{"id": "45885", "numeric_id": 45885, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45885", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "My budeme akceptovať toto rozhodnutie, že okresné úrady spadajú aj pod ministra vnútra a že bude o nich rozhodovať OĽaNO.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnej službe hovorí , že „služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.” Ministrom vnútra je Roman Mikulec, ktorý kandidoval za OĽaNO. Tvrdenie Branislava Gröhlinga, podľa ktorého okresné úrady patrie pod rezort vnútra, hodnotíme ako pravdivé", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnej službe hovorí , že „služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.” Ministrom vnútra je Roman Mikulec, ktorý kandidoval za OĽaNO. Tvrdenie Branislava Gröhlinga, podľa ktorého okresné úrady patrie pod rezort vnútra, hodnotíme ako pravdivé"], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "Ministrom", "kandidoval"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/#paragraf-15.odsek-3", "https://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "https://www.obycajniludia.sk/kandidat/ing-roman-mikulec/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:43.565906+00:00"}
{"id": "48452", "numeric_id": 48452, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48452", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Aj touto chcem poďakovať, že rozhodla ako rozhodla, že sa nedala ovplyvniť ministerkou a že rozhodla na základe dôkazov a faktov tak, že Daniel Lipšic bol disciplinárne pokarhaný.", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší správny súd SR 20.5. v rámci konania voči Danielovi Lipšicovi rozhodol , že sa špeciálny prokurátor dopustil disciplinárneho previnenia. Lipšic je vinný z toho, že sa nezdržal verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, čo je v rozpore so zákonnou povinnosťou prokurátora. Daniel Lipšic dostal za toto disciplinárne previnenie písomné pokarhanie a má tiež nahradiť trovy konania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší správny súd SR 20.5. v rámci konania voči Danielovi Lipšicovi rozhodol , že sa špeciálny prokurátor dopustil disciplinárneho previnenia. Lipšic je vinný z toho, že sa nezdržal verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené, čo je v rozpore so zákonnou povinnosťou prokurátora. Daniel Lipšic dostal za toto disciplinárne previnenie písomné pokarhanie a má tiež nahradiť trovy konania. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/05/lipsic-sa-dopustil-disciplinarneho-previnenia-rozhodol-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:35.534042+00:00"}
{"id": "vr26675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26675", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Kolóna viac než 5 áut je porušenie zákona alebo že ak píšete, v novinách napíšu článok o neadekvátnych majetkových pomeroch sudcov, tak že ste porušili zákon...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Infografika popisuje dopady zákonov , ktoré boli prijaté 16. januára 2014. Jazda piatich áut v kolóne je protizákonná a možnou sankciou je odobratie vozidla a strata vodičského preukazu. Zhromažďovanie šírenie (a teda aj publikovanie) materiálov o sudcoch a príslušníkov polície je taktiež protizákonné a hrozia pri porušení zákona až dva roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Infografika popisuje dopady zákonov , ktoré boli prijaté 16. januára 2014. Jazda piatich áut v kolóne je protizákonná a možnou sankciou je odobratie vozidla a strata vodičského preukazu. Zhromažďovanie šírenie (a teda aj publikovanie) materiálov o sudcoch a príslušníkov polície je taktiež protizákonné a hrozia pri porušení zákona až dva roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Infografika", "zákonov", "16. januára", "Jazda", "prisľúbil"], "url": ["http://euromaidanpr.files.wordpress.com/2014/01/infografika_zakon1_transl4.jpg", "http://world.maidanua.org/2014/australians-condemn-new-dictatorship-laws-in-ukraine", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/e9367e64-7ebc-11e3-a2a7-00144feabdc0.html?siteedition=intl#axzz2qwo9iKqv", "http://eurosearch.wordpress.com/", "http://www.aljazeera.com/news/europe/2014/01/ukraine-president-repeals-anti-protest-law-2014127213622707823.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:15.615725+00:00"}
{"id": "vr15309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15309", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...doteraz sa Únia rozširovala a vlastne sa stáva prvýkrát, že jeden podstatný člen Európskej únie odchádza z Európskej únie a je to okamih, kedy bude potrebné obnoviť dôveru v Európsku úniu, pretože v mnohých štátoch, aj v zakladateľských štátoch sú nielen politické sily, ale početné skupiny obyvateľstva, ktorí stratili dôveru...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia sa doposiaľ rozširovala šesťkrát, a Spojené kráľovstvo ako podstatný člen EU je historicky prvou krajinou, ktorá zo spoločenstva vystúpi. Je pravda, že Grónsko vystúpilo z EÚ v roku 1985, ale vystúpilo len ako oblasť a nie ako štát, keďže Grónsko je autonómnou krajinou patriacou k Dánsku. O nedôvere ľudí v Eurósku úniu vypovedá úspech rôznych euroskeptických a extremistických politických strán, ale poukázali na tento problém aj zistenia prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (.pdf). Výrok Mareka Maďariča hodnotíme preto ako pravdivý. Európske spoločenstvo bolo založené v roku 1957 so zakladajúcimi štátmi Belgickom, Holandskom, Luxemburskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom. Odvtedy sa rozšírilo v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu, v roku 1981 o Grécko, v roku 1986 o Španielsko a Portugalsko a v roku 1995 sa rozšírilo o Fínsko, Švédsko a Rakúsko. V roku 2004 prebehlo zatiaľ najväčšie rozšírenie: do spoločenstva pristúpili Cyperská republika, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2013 pristúpilo zatiaľ ako posledné Chorvátsko. V minulosti zo spoločenstva vystúpilo aj Grónsko , ktoré vstúpilo do spoločenstva ako súčasť Dánska v roku 1973. Veľká Británia, ako podstatný člen spoločenstva, prispieva treťou najvyššou sumou do rozpočtu EU . Vo viacerých krajinách existujú politické strany (Front National vo Francúzsku, Jobbik v Maďarsku, ĽSNS na Slovensku, Svobodní v Českej republike, PEGIDA v Španielsku, UKIP vo Veľkej Británii, Alternative for Germany v Nemecku a mnoho ďalších) zakladajú svoju kampaň na euroskepticizme . Tému Brexitu a úspešné referendum v prospech vystúpenia využívajú ako základ svojej kampane na vystúpenie z EU. O nedôvere ľudí v Európsku úniu svedčia aj zistenia Eurobarometer (.pdf, s. 83) z roku 2015. Tendenciu veriť Európskej únii má 42 % respondentov, 51 % naopak vyjadrilo nedôveru. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50 %. Prieskum (.pdf) z roku 2014 umožňovalo odpovedať na otázku o obraze EÚ možnosťami absolútne pozitívny, absolútne negatívny, neutrálny a neviem. Vtedy 25 % respondentov uviedol, že absolútne negatívne vníma EÚ, v roku 2006 bolo toto číslo na úrovni 15 %. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska únia sa doposiaľ rozširovala šesťkrát, a Spojené kráľovstvo ako podstatný člen EU je historicky prvou krajinou, ktorá zo spoločenstva vystúpi. Je pravda, že Grónsko vystúpilo z EÚ v roku 1985, ale vystúpilo len ako oblasť a nie ako štát, keďže Grónsko je autonómnou krajinou patriacou k Dánsku. O nedôvere ľudí v Eurósku úniu vypovedá úspech rôznych euroskeptických a extremistických politických strán, ale poukázali na tento problém aj zistenia prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (.pdf). Výrok Mareka Maďariča hodnotíme preto ako pravdivý. Európske spoločenstvo bolo založené v roku 1957 so zakladajúcimi štátmi Belgickom, Holandskom, Luxemburskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom. Odvtedy sa rozšírilo v roku 1973 o Dánsko, Írsko a Veľkú Britániu, v roku 1981 o Grécko, v roku 1986 o Španielsko a Portugalsko a v roku 1995 sa rozšírilo o Fínsko, Švédsko a Rakúsko. V roku 2004 prebehlo zatiaľ najväčšie rozšírenie: do spoločenstva pristúpili Cyperská republika, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2013 pristúpilo zatiaľ ako posledné Chorvátsko. V minulosti zo spoločenstva vystúpilo aj Grónsko , ktoré vstúpilo do spoločenstva ako súčasť Dánska v roku 1973. Veľká Británia, ako podstatný člen spoločenstva, prispieva treťou najvyššou sumou do rozpočtu EU . Vo viacerých krajinách existujú politické strany (Front National vo Francúzsku, Jobbik v Maďarsku, ĽSNS na Slovensku, Svobodní v Českej republike, PEGIDA v Španielsku, UKIP vo Veľkej Británii, Alternative for Germany v Nemecku a mnoho ďalších) zakladajú svoju kampaň na euroskepticizme . Tému Brexitu a úspešné referendum v prospech vystúpenia využívajú ako základ svojej kampane na vystúpenie z EU. O nedôvere ľudí v Európsku úniu svedčia aj zistenia Eurobarometer (.pdf, s. 83) z roku 2015. Tendenciu veriť Európskej únii má 42 % respondentov, 51 % naopak vyjadrilo nedôveru. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50 %. Prieskum (.pdf) z roku 2014 umožňovalo odpovedať na otázku o obraze EÚ možnosťami absolútne pozitívny, absolútne negatívny, neutrálny a neviem. Vtedy 25 % respondentov uviedol, že absolútne negatívne vníma EÚ, v roku 2006 bolo toto číslo na úrovni 15 %. Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Európske spoločenstvo", "Grónsko", "rozpočtu EU", "euroskepticizme", "Eurobarometer", "Prieskum"], "url": ["http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/69785", "https://www.mzv.sk/europske_zalezitosti/europske_politiky-rozsirovanie_eu", "https://ec.europa.eu/europeaid/countries/greenland_en", "http://www.statista.com/statistics/316691/european-union-eu-budget-share-of-contributions/", "http://www.france24.com/en/20140527-europe-pictures-european-parliament-eurosceptic-parties-fn-ukip", "http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/69785", "http://ec.europa.eu/citizenship/pdf/spring_eurobarometer_july_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:40.268711+00:00"}
{"id": "49591", "numeric_id": 49591, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49591", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A je to ešte horšie, pretože ukrajinská vláda reálne prijíma opatrenia na to, aby donútila ukrajinských mužov, ktorí odišli pred vojnou. Nechcú sa zapojiť do tej vojny, tak najnovšie nemecká vláda, pred mesiacom poľská vláda vlastne dáva ponuku, že bude chytať týchto mužov a bude ich posielať násilne naspäť na Ukrajinu.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajinská vláda zaviedla opatrenia, ktorými sa snaží urýchliť návrat potenciálnych vojakov zo zahraničia na Ukrajinu. Poľsko a Litva sa vyjadrili, že by chceli v tejto oblasti Ukrajine pomôcť, Nemecko zas vyhlásilo, že nebude nútiť ukrajinských utečencov slúžiť v ozbrojených silách ani ich deportovať na Ukrajinu. Zároveň nemecký kancelár potvrdil, že Nemecko umožní Ukrajincom ostať na ich území, ak splnia všetky stanovené podmienky. Ani jedna z krajín však nepovedala, že bude ukrajinských utečencov chytať a posielať späť na Ukrajinu, a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nPo dvoch rokoch ruskej invázie na Ukrajine sa ukrajinská armáda potýka s nedostatkom munície a vojakov. Už koncom minulého roka ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že bude potrebné nájsť ďalších 450 000 – 500 000 vojakov, aby bola Ukrajina schopná bojovať proti Rusku. Podľa portálu Financial Times ukrajinský parlamentný ekonomický výbor odhaduje, že z 11,1 milióna ukrajinských mužov vo veku 25-60 rokov je približne iba 3,7 milióna spôsobilých na mobilizáciu. Ostatní sú, zdravotne indisponovaní, sú považovaní za kritických pracovníkov, sú v zahraničí alebo už bojujú.\n\nPod náporom ruskej ofenzívy a nedostatku vojakov zaviedla Ukrajina novelu mobilizačného zákona, ktorá má priniesť niekoľko zmien . Najvýraznejším opatrením je zníženie minimálneho veku povinnej vojenskej služby z 27 na 25 rokov. Ukrajina tak bude môcť mobilizovať viac mladých mužov. Taktiež došlo k obmedzeniu konzulárnych služieb v zahraničí, Vďaka čomu dočasne nebudú môcť muži vo veku 18 – 60 žiadať o pasy v zahraničí.\n\nV rámci problému s nedostatkom vojakov prejavilo viacero krajín ochotu pomôcť Ukrajine tento problém riešiť. Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz pre televíznu stanicu Polsat uviedol, že Poľsko už dlhší čas navrhuje Ukrajine pomoc s vrátením ľuďom podliehajúcim povinnej vojenskej službe, aj keď neuviedol, aké mechanizmy by Poľsko vedelo použiť. Obdobne reagovala napríklad aj Litva .\n\nPrávnik z poľskej mimovládnej organizácie Ocalenie Foundation Tadeusz Kołodziej však uviedol , že neexistuje žiadny mechanizmus, ktorým by poľské úrady mohli deportovať ukrajinských mužov na Ukrajinu, a žiadne aktuálne plány vyhlásiť ich prítomnosť v krajine za nezákonnú. V Poľsku sa tak skôr hovorí o mäkších opatreniach.\n\nPoľská dolná komora parlamentu schválila v polovici mája 2024 opatrenie, ktoré vyžaduje, aby Ukrajinci potvrdili legálnosť svojho pobytu v Poľsku platným cestovným povolením.\n\nNemecko však ohľadom repatriácie Ukrajincov v bojaschopnom veku zaujalo odmietavejší postoj. Nemecký minister spravodlivosti Marko Buschmann ešte v decembri 2023 vyhlásil , že Nemecko nebude nútiť ukrajinských utečencov slúžiť v ozbrojených silách ani ich deportovať na Ukrajinu. Predstaviteľ nemeckej vlády ubezpečil, že ak si ukrajinské snahy o povolanie mužov, ktorí opustili krajinu, do armády, nebude to mať žiadne praktické dôsledky pre Ukrajincov žijúcich v Nemecku.\n\nNemecký kancelár Olaf Scholz nedávno prisľúbil , že v Nemecku bude dovolené zostať každému, kto je „zamestnaný a nie je vinný zo žiadneho priestupku“. Scholz taktiež vyhlásil, že chýbajúce doklady neovplyvnia chránený štatút Ukrajincov.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinská vláda zaviedla opatrenia, ktorými sa snaží urýchliť návrat potenciálnych vojakov zo zahraničia na Ukrajinu. Poľsko a Litva sa vyjadrili, že by chceli v tejto oblasti Ukrajine pomôcť, Nemecko zas vyhlásilo, že nebude nútiť ukrajinských utečencov slúžiť v ozbrojených silách ani ich deportovať na Ukrajinu. Zároveň nemecký kancelár potvrdil, že Nemecko umožní Ukrajincom ostať na ich území, ak splnia všetky stanovené podmienky. Ani jedna z krajín však nepovedala, že bude ukrajinských utečencov chytať a posielať späť na Ukrajinu, a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Po dvoch rokoch ruskej invázie na Ukrajine sa ukrajinská armáda potýka s nedostatkom munície a vojakov. Už koncom minulého roka ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že bude potrebné nájsť ďalších 450 000 – 500 000 vojakov, aby bola Ukrajina schopná bojovať proti Rusku. Podľa portálu Financial Times ukrajinský parlamentný ekonomický výbor odhaduje, že z 11,1 milióna ukrajinských mužov vo veku 25-60 rokov je približne iba 3,7 milióna spôsobilých na mobilizáciu. Ostatní sú, zdravotne indisponovaní, sú považovaní za kritických pracovníkov, sú v zahraničí alebo už bojujú.", "Pod náporom ruskej ofenzívy a nedostatku vojakov zaviedla Ukrajina novelu mobilizačného zákona, ktorá má priniesť niekoľko zmien . Najvýraznejším opatrením je zníženie minimálneho veku povinnej vojenskej služby z 27 na 25 rokov. Ukrajina tak bude môcť mobilizovať viac mladých mužov. Taktiež došlo k obmedzeniu konzulárnych služieb v zahraničí, Vďaka čomu dočasne nebudú môcť muži vo veku 18 – 60 žiadať o pasy v zahraničí.", "V rámci problému s nedostatkom vojakov prejavilo viacero krajín ochotu pomôcť Ukrajine tento problém riešiť. Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz pre televíznu stanicu Polsat uviedol, že Poľsko už dlhší čas navrhuje Ukrajine pomoc s vrátením ľuďom podliehajúcim povinnej vojenskej službe, aj keď neuviedol, aké mechanizmy by Poľsko vedelo použiť. Obdobne reagovala napríklad aj Litva .", "Právnik z poľskej mimovládnej organizácie Ocalenie Foundation Tadeusz Kołodziej však uviedol , že neexistuje žiadny mechanizmus, ktorým by poľské úrady mohli deportovať ukrajinských mužov na Ukrajinu, a žiadne aktuálne plány vyhlásiť ich prítomnosť v krajine za nezákonnú. V Poľsku sa tak skôr hovorí o mäkších opatreniach.", "Poľská dolná komora parlamentu schválila v polovici mája 2024 opatrenie, ktoré vyžaduje, aby Ukrajinci potvrdili legálnosť svojho pobytu v Poľsku platným cestovným povolením.", "Nemecko však ohľadom repatriácie Ukrajincov v bojaschopnom veku zaujalo odmietavejší postoj. Nemecký minister spravodlivosti Marko Buschmann ešte v decembri 2023 vyhlásil , že Nemecko nebude nútiť ukrajinských utečencov slúžiť v ozbrojených silách ani ich deportovať na Ukrajinu. Predstaviteľ nemeckej vlády ubezpečil, že ak si ukrajinské snahy o povolanie mužov, ktorí opustili krajinu, do armády, nebude to mať žiadne praktické dôsledky pre Ukrajincov žijúcich v Nemecku.", "Nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno prisľúbil , že v Nemecku bude dovolené zostať každému, kto je „zamestnaný a nie je vinný zo žiadneho priestupku“. Scholz taktiež vyhlásil, že chýbajúce doklady neovplyvnia chránený štatút Ukrajincov."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["nedostatkom", "Financial Times", "niekoľko zmien", "minimálneho veku povinnej vojenskej služby", "obmedzeniu konzulárnych služieb", "Poľsko", "Litva", "uviedol", "schválila", "vyhlásil", "prisľúbil"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2024/apr/17/wednesday-briefing-first-edition-ukraine-stalled-aid-soldier-shortages-weapons", "https://www.ft.com/content/d7e95021-df99-4e99-8105-5a8c3eb8d4ef", "https://kyivindependent.com/zelensky-signs-several-laws-on-mobilization/", "https://www.theguardian.com/world/2024/apr/03/ukraine-military-draft-age-law", "https://www.reuters.com/world/europe/kyiv-says-passports-military-age-men-be-issued-only-ukraine-2024-04-24/", "https://www.reuters.com/world/europe/poland-ready-help-ukraine-get-military-age-men-back-minister-says-2024-04-24/", "https://www.theguardian.com/world/2024/apr/25/poland-and-lithuania-pledge-to-help-kyiv-repatriate-ukrainians-subject-to-military-draft", "https://www.reuters.com/world/europe/poland-ready-help-ukraine-get-military-age-men-back-minister-says-2024-04-24/", "https://notesfrompoland.com/2024/05/17/polish-parliament-approves-linking-child-benefits-for-ukrainian-refugees-with-school-enrolment/", "https://www.kyivpost.com/post/25821", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/scholz-urges-more-ukrainian-refugees-in-germany-to-take-up-work/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:24.725314+00:00"}
{"id": "vr31961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31961", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "... veľmi korektný odhad, ktorý vypracovala skupina na ministerstve financií na úrovni 350, 352 miliónov presne, my dávame do tohto návrhu. Moderátorka: Súčasné ministerstvo to vypočítalo? J. Figeľ: Poradcovia ministra financií Ľudovít Odor a Michal Horváth. My sme to dali na úrovni 200 miliónov. To čo oni navrhujú na úrovni 350. Súčasní poradcovia.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok treba vnímať v dvoch rovinách. V jednej, ktorá sa týka číselných údajov je správna. Figeľ však výrazne zavádza čo do pôvodu spomenutého návrhu, ktorý obsahuje možnosť šetrenia vo výške 350 mil. Ódor a Horváth nie sú poradcami na MF SR. Je pravdou, že v navrhovaných opatreniach od KDH by sa obmedzením dávok od štátu bohatým dalo ušetriť 200 mil. ( .pdf ) eur ročne. Rovnako je pravdou, že Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich. Pri hodnotení tohto výroku však musíme upozorniť na fakt, že predseda Figeľ zavádza s tvrdením, že štúdia, ktorá obsahuje šetrenie výdavkov v oblasti sociálnych dávok, bola vypracovaná poradcami ministra financií. Spomínaná štúdia bola vypracovaná ešte počas minulej vlády, keď Ľudovít Ódor bol poradcom predsedníčky vlády a vtedajšieho ministra Mikloša. Aktuálne ani jeden z menovaných ekonómov nepôsobia na ministerstve ako poradcovia. Status týchto ekonómov ako poradcov nepotvrdila ani jedna zo strán, teda ani Ódor a Horváth a ani vláda. Samozrejme, prípadné neoficiálne konzultácie nevieme vylúčiť. V súvislosti s týmto výrokom sme priamo kontaktovali aj Ľ. Ódora, ktorý nám na otázku, či pracuje na MF SR ako poradca odpovedal, že v súčasnosti pre nikoho ako poradca nepracuje a na ministerstve ako poradca nepracuje odo dňa, kedy tam nepôsobí exminister Mikloš. Napriek tomu, hodnotíme výrok predsedu Figeľa ako zavádzajúci, pretože je jasné, že štúdia, ktorá obsahuje úsporu 350 mil. Eur na sociálnych dávkach, bola vytvorená ešte za vlády I. Radičovej. Teda v čase, keď KDH bolo súčasťou vládnej koalície. Toto Figeľ opakovane nespomenul, a to aj napriek tomu, že sa ho moderátorka doslovne pýtala, či štúdiu vypracovalo súčasné ministerstvo financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok treba vnímať v dvoch rovinách. V jednej, ktorá sa týka číselných údajov je správna. Figeľ však výrazne zavádza čo do pôvodu spomenutého návrhu, ktorý obsahuje možnosť šetrenia vo výške 350 mil. Ódor a Horváth nie sú poradcami na MF SR. Je pravdou, že v navrhovaných opatreniach od KDH by sa obmedzením dávok od štátu bohatým dalo ušetriť 200 mil. ( .pdf ) eur ročne. Rovnako je pravdou, že Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich. Pri hodnotení tohto výroku však musíme upozorniť na fakt, že predseda Figeľ zavádza s tvrdením, že štúdia, ktorá obsahuje šetrenie výdavkov v oblasti sociálnych dávok, bola vypracovaná poradcami ministra financií. Spomínaná štúdia bola vypracovaná ešte počas minulej vlády, keď Ľudovít Ódor bol poradcom predsedníčky vlády a vtedajšieho ministra Mikloša. Aktuálne ani jeden z menovaných ekonómov nepôsobia na ministerstve ako poradcovia. Status týchto ekonómov ako poradcov nepotvrdila ani jedna zo strán, teda ani Ódor a Horváth a ani vláda. Samozrejme, prípadné neoficiálne konzultácie nevieme vylúčiť. V súvislosti s týmto výrokom sme priamo kontaktovali aj Ľ. Ódora, ktorý nám na otázku, či pracuje na MF SR ako poradca odpovedal, že v súčasnosti pre nikoho ako poradca nepracuje a na ministerstve ako poradca nepracuje odo dňa, kedy tam nepôsobí exminister Mikloš. Napriek tomu, hodnotíme výrok predsedu Figeľa ako zavádzajúci, pretože je jasné, že štúdia, ktorá obsahuje úsporu 350 mil. Eur na sociálnych dávkach, bola vytvorená ešte za vlády I. Radičovej. Teda v čase, keď KDH bolo súčasťou vládnej koalície. Toto Figeľ opakovane nespomenul, a to aj napriek tomu, že sa ho moderátorka doslovne pýtala, či štúdiu vypracovalo súčasné ministerstvo financií. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "350 miliónov", "poradcom"], "url": ["http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/Preview%20of%20%E2%80%9CNavrh%20uspor.xlsx%E2%80%9D_0.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6298415/ekonomovia-navrhuju-nizsie-davky-vyssie-dane-ci-stop-vianocnym-dochodkom.html", "http://medialne.blog.etrend.sk/mediawatch/2012/02/22/hn-je-rozdiel-medzi-radenim-niekomu-a-robenim-poradcu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:19.140058+00:00"}
{"id": "vr38184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38184", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Napriek tomu sa nám ale podarilo presadiť zavedenie takzvanej milionárskej dane. To znamená zavedenie degresívnej odpočítateľnej položky, ktorá zvyšovala daňové zaťaženie vyšším príjmovým skupinám.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. milionárska daň bola parlamentom prijatá v decembri 2006 , po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007. Koncept tzv. milionárskej dane Daňovník už nemá po prekročení príjmov nad určitú sumu (15 387,12 eura za rok 2010, pozn.) nárok na celú odpočítateľnú položku (4 025,70 eura za rok 2010, pozn.), ale iba na jej nižšiu sumu, a tým sa mu zvýši celková daň. Všetko závisí od vypočítaného základu dane, nie hrubých príjmov.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. milionárska daň bola parlamentom prijatá v decembri 2006 , po prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2007. Koncept tzv. milionárskej dane Daňovník už nemá po prekročení príjmov nad určitú sumu (15 387,12 eura za rok 2010, pozn.) nárok na celú odpočítateľnú položku (4 025,70 eura za rok 2010, pozn.), ale iba na jej nižšiu sumu, a tým sa mu zvýši celková daň. Všetko závisí od vypočítaného základu dane, nie hrubých príjmov."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2006", "Daňovník"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=221817", "http://hnonline.sk/c1-40577150-odpocitatelna-polozka-2010-aka-je-na-danovnika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:55.261215+00:00"}
{"id": "vr29999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29999", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Blokády boli na srbsko-chorvátskej hranici a na maďarskej hranici sú tie ploty.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Chorvátsko zablokovalo svoju hranicu so Srbskom 21. septembra údajne ako protiopatrenie, keďže Srbsko im posielalo priveľa migrantov. Niektoré priechody však boli čiastočne otvorené už nasledujúci deň. Maďarsko vybudovalo plot na hranici so Srbskom ešte koncom augusta 2015 a tiež oceľové dvere na jednom zo svojich priechodov s Chorvátskom v septembri 2015. Maďarský premiér Orbán vyjadril tiež zámer postaviť plot na vybraných úsekoch hranice s Chorvátskom , ten by mal byť už takmer hotový , a Maďarsko tiež začalo s prípravami na vybudovanie plotu na hranici s Rumunskom. Drôtené prekážky by sa mali nachádzať aj na hraniciach so Slovinskom . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Chorvátsko zablokovalo svoju hranicu so Srbskom 21. septembra údajne ako protiopatrenie, keďže Srbsko im posielalo priveľa migrantov. Niektoré priechody však boli čiastočne otvorené už nasledujúci deň. Maďarsko vybudovalo plot na hranici so Srbskom ešte koncom augusta 2015 a tiež oceľové dvere na jednom zo svojich priechodov s Chorvátskom v septembri 2015. Maďarský premiér Orbán vyjadril tiež zámer postaviť plot na vybraných úsekoch hranice s Chorvátskom , ten by mal byť už takmer hotový , a Maďarsko tiež začalo s prípravami na vybudovanie plotu na hranici s Rumunskom. Drôtené prekážky by sa mali nachádzať aj na hraniciach so Slovinskom . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Chorvátsko", "Srbskom", "Chorvátskom", "Chorvátskom", "hotový", "Slovinskom"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368497-na-srbsko-chorvatskej-hranici-narasta-napatie-pre-utecencov/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366098-madarsko-dokoncilo-plot-proti-utencencom-na-hranici-so-srbskom/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368116-do-rakuska-prislo-za-jeden-den-viac-ako-12-tisic-utecencov/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367766-madarsko-uz-vymeriava-plot-ktory-povedie-pri-rumunskej-hranici/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368756-plot-na-madarsko-chorvatskych-hraniciach-je-takmer-hotovy/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368756-plot-na-madarsko-chorvatskych-hraniciach-je-takmer-hotovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:09.220032+00:00"}
{"id": "vr15183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15183", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vynechal som iba dve zasadnutia vlády...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda mala od svojho vzniku už deväť rokovaní (prvé sa konalo 30. marca 2016, zatiaľ posledné 25. mája 2016). Premiér bol v nemocnici od 14. apríla do 1. mája, za tú dobu vláda zasadala dvakrát, tieto rokovania viedol Robert Kaliňák. Na rokovanie 4. mája na krátku dobu prišiel aj Robert Fico, kto odvtedy rokovania vlády už aj vedie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér bol hospitalizovaný 14. apríla, postúpil operáciu a z nemocnice ho prepustili 1. mája. V tomto období sa konali dve zasadnutia vlády, 25. apríla a 29. apríla. Tieto viedol podľa záznamu rokovania podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalšie zasadnutie vlády sa uskutočnilo 4. mája, na ktorom už sa zúčastnil aj premiér. Podľa záznamu z rokovania ho premiér viedol, ale z mediálnych správ vyplýva, že premiér nebol prítomný na celom rokovaní. Robert Kaliňák, kto potom mal zastupovať premiéra, komentoval túto udalosť takto: \" Bol tu len na krátky okamih na pozdravenie a na stretnutie s členmi vlády. Bude pokračovať v liečebnom procese \". Záznamy o ďalších rokovaniach vlády (11. mája, 18. mája, 25. mája) potvrdzujú, že premiér na nich už bol prítomný.", "analysis_paragraphs": ["Vláda mala od svojho vzniku už deväť rokovaní (prvé sa konalo 30. marca 2016, zatiaľ posledné 25. mája 2016). Premiér bol v nemocnici od 14. apríla do 1. mája, za tú dobu vláda zasadala dvakrát, tieto rokovania viedol Robert Kaliňák. Na rokovanie 4. mája na krátku dobu prišiel aj Robert Fico, kto odvtedy rokovania vlády už aj vedie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Premiér bol hospitalizovaný 14. apríla, postúpil operáciu a z nemocnice ho prepustili 1. mája. V tomto období sa konali dve zasadnutia vlády, 25. apríla a 29. apríla. Tieto viedol podľa záznamu rokovania podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Ďalšie zasadnutie vlády sa uskutočnilo 4. mája, na ktorom už sa zúčastnil aj premiér. Podľa záznamu z rokovania ho premiér viedol, ale z mediálnych správ vyplýva, že premiér nebol prítomný na celom rokovaní. Robert Kaliňák, kto potom mal zastupovať premiéra, komentoval túto udalosť takto: \" Bol tu len na krátky okamih na pozdravenie a na stretnutie s členmi vlády. Bude pokračovať v liečebnom procese \". Záznamy o ďalších rokovaniach vlády (11. mája, 18. mája, 25. mája) potvrdzujú, že premiér na nich už bol prítomný."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["deväť", "hospitalizovaný", "prepustili", "25. apríla", "29. apríla.", "záznamu", "komentoval"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx", "https://dennikn.sk/434692/fico-mal-podozrenie-na-infarkt/", "https://dennikn.sk/448633/fica-prepustili-nemocnice-sa-liecit-doma/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Rok-Sub-1642?listName=RokovanieSubory&prefixFile=rs_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Rok-Sub-1643?listName=RokovanieSubory&prefixFile=rs_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Rok-Sub-1644?listName=RokovanieSubory&prefixFile=rs_", "https://dennikn.sk/451029/premier-fico-vedie-rokovanie-vlady-vikend-ho-pustili-nemocnice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:08.310629+00:00"}
{"id": "vr31148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31148", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V rómskych osadách nemá asi 50 % obyvateľov dokončené ani základné vzdelanie", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov (. pdf ) je \"iba\" 17% príslušníkov rómskej populácie s neukončeným základným vzdelaním. Ďalej podľa toto istého dokumentu (s.29) a zisťovania (UNDP 2010) bolo v roku 2010 v rámci rómskej populácie, ktorá bola už mimo školského systému, 56 % mužov a 63 % žien s ukončeným 9. ročníkom základnej školy . Inými slovami v rámci rómskej populácie neukončili základnú školu 44% mužov a 37% žien. Údaje o vzdelanosti v rómskych osadách sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov (. pdf ) je \"iba\" 17% príslušníkov rómskej populácie s neukončeným základným vzdelaním. Ďalej podľa toto istého dokumentu (s.29) a zisťovania (UNDP 2010) bolo v roku 2010 v rámci rómskej populácie, ktorá bola už mimo školského systému, 56 % mužov a 63 % žien s ukončeným 9. ročníkom základnej školy . Inými slovami v rámci rómskej populácie neukončili základnú školu 44% mužov a 37% žien. Údaje o vzdelanosti v rómskych osadách sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/justice/discrimination/files/roma_slovakia_strategy_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:21.089131+00:00"}
{"id": "49082", "numeric_id": 49082, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49082", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Na Slovensku je v automobilovom priemysle zamestnaných 400 000 ľudí, polovica priemyselnej produkcie, polovica priemyslu, čo vyjde zo Slovenska, sú autá.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle na Slovensku predstavuje 16,2 % všetkých zamestnaných. Pri celkovom počte 2,6 milióna pracujúcich to znamená zhruba 421-tisíc zamestnaných v tomto priemysle. Automobilový sektor sa podieľa na celkovej priemyselnej produkcii Slovenskej republiky 48 percentami. Toto číslo nezahŕňa len samotné autá, ale napríklad aj diely a súčiastky do nich.", "analysis_paragraphs": ["Počet ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle na Slovensku predstavuje 16,2 % všetkých zamestnaných. Pri celkovom počte 2,6 milióna pracujúcich to znamená zhruba 421-tisíc zamestnaných v tomto priemysle. Automobilový sektor sa podieľa na celkovej priemyselnej produkcii Slovenskej republiky 48 percentami. Toto číslo nezahŕňa len samotné autá, ale napríklad aj diely a súčiastky do nich."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["automobilovom", "pracujúcich", "priemyselnej"], "url": ["https://www.acea.auto/figure/share-of-direct-automotive-employment-in-the-eu-by-country/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/3712ade4-ef62-40c4-8c1f-7c441b252863/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM89qkJHoLjPIhMIIikIvT1pRWaFPb2Iq_3uB4cUYFD-bykpndnd3swxKvsCzCJtuEJtNFuLPvtew8zNiQd7ueAOiOCQxH17fTQe_K7y8CvPwK4NP5JQzvxE1_PqIe0ADL3_n3WGIZF6Y0KV7rqA5TVG9RViQo3BoH7EVXuXXTFArVZRU2eweaWpmtnYR5fvioKFJJx0cUYop47CWIxZR6kR_4vEMO8mWcPeL1SejlsbyHOPDDEWD58gPS64sBZWMAPu4HMBSDxfx8RggI8gn4RWNtPbAfPXgML5tMtXhRHH5mh2__GHEAeHSsFVu7X016k41VDk166EPj1Unylpo9PT9LYWvVhVGvBq_-o1ebIYtyt41zF1zGmWUxTn163gnIhwtRRITbAJVKVKUq96Wy65waU9YXDjjQtq270XqzU26scwe-o6S6tu6_InGZL3JO9mibTC4JldGevI3VUpy9A7JucFM!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/sektorove-analyzy/automobilovy-priemysel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:41.514869+00:00"}
{"id": "vr33326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33326", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Vy a váš generálny riaditeľ Viszlai ste dodatkom číslo 18 v zmluve 1/2009 medzi Lesmi Slovenskej republiky a Ružomberkom, ste dal cenovú klauzulu, kde keď odberateľ Ružomberok nebude súhlasiť s novou cenou, platí stará cena.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Ľubomír Jahnátek vo svojom výroku zavádza. Nikde v dodatku nie je explicitne napísané, že ak kupujúci nesúhlasí s cenou, musia mu LESY SR predávať svoj tovar za rovnakú cenu. Dodatok o vytváraní cien na nasledujúce obdobie hovorí nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Minister Ľubomír Jahnátek vo svojom výroku zavádza. Nikde v dodatku nie je explicitne napísané, že ak kupujúci nesúhlasí s cenou, musia mu LESY SR predávať svoj tovar za rovnakú cenu. Dodatok o vytváraní cien na nasledujúce obdobie hovorí nasledovné:"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Dodatok", "21. dodatok", "dosadeného", "18", "19", "20", "21"], "url": ["http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/473558-slovwood-ruzomberok-a-s-lesy-slovenskej-republiky-statny-podnik-doplnok-c-19-k-ramco#document/1/page/2", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/488386-slovwood-ruzomberok-a-s-lesy-slovenskej-republiky-s-p-doplnok-c-21-k-ramco#document/1/page/1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6345722/jahnatek-odvolal-sefa-statnych-lesov-povedie-ich-hatar.html", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/644026-slovwood-ruzomberok-a-s-lesy-slovenskej-republiky-statny-podnik-doplnok-c-18-k-ramco#document/1/page/1", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/473558-slovwood-ruzomberok-a-s-lesy-slovenskej-republiky-statny-podnik-doplnok-c-19-k-ramco#document/1/page/1", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/411221-slovwood-ruzomberokj-a-s-ruzomberok-lesy-slovenskej-republiky-statny-podnik-doplnok-c-20-k-ramco?q=SLOVWOOD+Ru%C5%BEomberok%2C+a.s#document/1/page/1", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/488386-slovwood-ruzomberok-a-s-lesy-slovenskej-republiky-s-p-doplnok-c-21-k-ramco#document/1/page/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:31.351621+00:00"}
{"id": "42666", "numeric_id": 42666, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42666", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ja keď som nastupovala na koncipientsku prax bola som 13 rokov (praxe, pozn.)... Od fakulty, ja som počas fakulty pracovala na právnom oddelení na mestskom úrade, potom som bola dva roky právnička, k tomu som si spravila 4 (roky, pozn.) a ešte niekoľko mesiacov koncipientskej praxe. Dokopy to bolo viac ako 3 roky (...) a to potvrdila aj komora.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V diskusii sa Zuzana Čaputová snažila argumentovať tým, že určitú prax v oblasti práva mala už pred začatím koncipientskej praxe. Konkrétne malo ísť o 13-ročnú prax, avšak keďže nie je známy presný začiatok jej pôsobenia na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku (kedy presne počas jej štúdia to bolo), hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Zuzana Čaputová študova la na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rozmedzí rokov 1991-1996. Počas štúdia a aj po jeho skončení, pôsobila v Pezinku ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu. Od roku 2001 do roku 2017 spolupracovala so združením Via Iuris (od roku 2010 ako advokátka)( TASR ). Koncipientskú prax začala v auguste 2005 v trvaní ‚ ‚4 roky, 2 mesiace, 25 dní” ako uviedla vo svojom stanovisku aj Slovenská advokátska komora.", "analysis_paragraphs": ["V diskusii sa Zuzana Čaputová snažila argumentovať tým, že určitú prax v oblasti práva mala už pred začatím koncipientskej praxe. Konkrétne malo ísť o 13-ročnú prax, avšak keďže nie je známy presný začiatok jej pôsobenia na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku (kedy presne počas jej štúdia to bolo), hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Zuzana Čaputová študova la na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rozmedzí rokov 1991-1996. Počas štúdia a aj po jeho skončení, pôsobila v Pezinku ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu. Od roku 2001 do roku 2017 spolupracovala so združením Via Iuris (od roku 2010 ako advokátka)( TASR ). Koncipientskú prax začala v auguste 2005 v trvaní ‚ ‚4 roky, 2 mesiace, 25 dní” ako uviedla vo svojom stanovisku aj Slovenská advokátska komora."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["študova la", "TASR", "stanovisku"], "url": ["http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Zuzana+Strapakova", "http://www.teraz.sk/slovensko/profil-prezidentskej-kandidatky-zuzany/375943-clanok.html", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/list/formular/rows/642/link/display/event"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:43.851116+00:00"}
{"id": "vr33189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33189", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja len pripomeniem kolegovi, čo povedala pani bývalá premiérka Radičova 5. februára 2011. Citujem: \"v mnohých momentoch to bola fraška. Spôsob voľby generálneho prokurátora ma neteší, voľba je nedôstojná a skutočne ju možno nazvať aj fraškou.\"", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 13. januára 2013). Róbert Madej, správne parafrázuje slová I. Radičovej ohľadom voľbe generálneho prokurátora. Iveta Radičova v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 13. januára 2013). Róbert Madej, správne parafrázuje slová I. Radičovej ohľadom voľbe generálneho prokurátora. Iveta Radičova v Sobotných dialógoch 5. februára 2011 povedala (prepis newtonmedia.sk): \"Ja som sa vyjadrila k celej téme voľby, ktorú nemôžem hodnotiť inak, ako nedôstojnú, a použijem aj ten výraz v mnohých momentoch to bola fraška a hlavný problém je kdesi za touto voľbou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "povedala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/?politik=21", "http://www.aktuality.sk/clanok/181683/sulikov-napad-odvolat-fica-nema-podporu-radicovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:00.376191+00:00"}
{"id": "vr34181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34181", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Poviem to na prípade prezidentských volieb, pretože tak ako boli predložené tieto zákony, majú sa vzťahovať aj na prezidentské voľby. Keď by platil ten stav, čo predložil minister Kaliňák do parlamentu, tak to v konečnom dôsledku bude znamenať, že billboardy, ktoré dnes visia napríklad Procházkovi a Kiskovi celé prázdniny a prezentujú svoje osoby, tak náklady, ktoré vynaložili počas týchto prázdnin, by sa zarátavali, alebo mohli zarátavať pri určitom výklade do nákladov na kampaň v rámci prezidentskej kampane, čo by v konečnom dôsledku napríklad znamenalo, že pred finišom kampane možno už nebudú môcť minúť ani euro na ďalšiu kampaň. Pretože máme strop kampane a podľa týchto návrhov zákonov sa aj všetky predchádzajúce výdavky mimo volebnej kampane do toho zarátavajú.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný argument použil v pripomienkach k volebnému zákonu aj M. Beblavý . \" Zvláštny je podľa nášho názoru spôsob výpočtu nákladov do kampane. V súčasnom znení sa do nákladov majú počítať jednak predkampaňové výdavky, výdavky na prieskumy a jednak aj výdavky politických strán a kandidátov. Z kombinácií týchto nákladov môžu vzniknúť absurdné situácie – napríklad medzi náklady by sa počítali všetky prieskumy, ktoré si politická strana a kandidáti platia od predchádzajúcich volieb, čo by mohlo viesť k tomu, že zákonná suma na volebnú kampaň by bola rýchlo prekročená.\" Zákon je nie úplne jednoznačný. Dôvodová správa hovorí o tom že strana, hnutie alebo kandidát musí uverejniť aj prehľad výdavkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu aj pred dňom vyhlásenia volieb. Podľa § 2 odsek 1 volebná kampaň začína až dňom vyhlásenia volieb. Paragraf 3 odsek 8 hovorí o tom, že o použití prostriedkov na volebnú kampaň politická strana vedie osobitnú evidenciu na účely volebnej kampane, malo by isť iba o prostriedky v rámci volebnej kampane, teda od vyhlásenia volieb. V tomto prípade neurčitosť novely zákona o volebnom poriadku poskytuje dva právne výklady. Ide predovšetkým o § 3 odsek 8: \"O použití prostriedkov na volebnú kampaň politická strana vedie osobitnú evidenciu na účely volebnej kampane v členení a) náklady na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky , b) náklady na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, c) náklady na vysielanie politickej reklamy podľa osobitného predpisu,4) d) náklady na úhradu volebných plagátov, e) náklady obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu,5) f) cestovné výdavky členov politickej strany a prehľad cestovných náhrad zamestnancov politickej strany podľa osobitného predpisu,6) g) prehľad darov a iných bezodplatných plnení, ktorých hodnota sa určuje podľa osobitného predpisu,7) h) všetky ostatné náklady politickej strany na propagáciu jej činnosti, cieľov a programu.\" L. Žitňanská používa príklad Kisku a Procházku, kde sa snaží poukázať na možnú retroaktivitu novely zákona o volebnej kampani. Faktom však je, že nové volebné zákony neobmedzia už rozbehnuté „imidžové“ kampane prezidentských kandidátov. Náklady sa totiž budú počítať až od vstupu novej legislatívy do účinnosti. Tieto slová potvrdil nielen R. Kaliňák ale aj poslanec Procházka . Dôvodová správa k volebnému zákonu uvádza: \"Ďalším nástrojom kontroly je povinnosť uverejňovať na webových sídlach nielen sumu výdavkov, ktorú politická strana alebo kandidát plánuje vo voľbách použiť, ale aj uverejniť prehľad všetkých výdavkov, ktoré boli na vedenie kampane vynaložené. Každý kandidujúci subjekt bude zároveň povinný uverejniť aj prehľad výdavkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu aj pred dňom vyhlásenia volieb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný argument použil v pripomienkach k volebnému zákonu aj M. Beblavý . \" Zvláštny je podľa nášho názoru spôsob výpočtu nákladov do kampane. V súčasnom znení sa do nákladov majú počítať jednak predkampaňové výdavky, výdavky na prieskumy a jednak aj výdavky politických strán a kandidátov. Z kombinácií týchto nákladov môžu vzniknúť absurdné situácie – napríklad medzi náklady by sa počítali všetky prieskumy, ktoré si politická strana a kandidáti platia od predchádzajúcich volieb, čo by mohlo viesť k tomu, že zákonná suma na volebnú kampaň by bola rýchlo prekročená.\" Zákon je nie úplne jednoznačný. Dôvodová správa hovorí o tom že strana, hnutie alebo kandidát musí uverejniť aj prehľad výdavkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu aj pred dňom vyhlásenia volieb. Podľa § 2 odsek 1 volebná kampaň začína až dňom vyhlásenia volieb. Paragraf 3 odsek 8 hovorí o tom, že o použití prostriedkov na volebnú kampaň politická strana vedie osobitnú evidenciu na účely volebnej kampane, malo by isť iba o prostriedky v rámci volebnej kampane, teda od vyhlásenia volieb. V tomto prípade neurčitosť novely zákona o volebnom poriadku poskytuje dva právne výklady. Ide predovšetkým o § 3 odsek 8: \"O použití prostriedkov na volebnú kampaň politická strana vedie osobitnú evidenciu na účely volebnej kampane v členení a) náklady na úhradu predvolebných prieskumov a volebných prieskumov verejnej mienky , b) náklady na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, c) náklady na vysielanie politickej reklamy podľa osobitného predpisu,4) d) náklady na úhradu volebných plagátov, e) náklady obchodnej spoločnosti podľa osobitného predpisu,5) f) cestovné výdavky členov politickej strany a prehľad cestovných náhrad zamestnancov politickej strany podľa osobitného predpisu,6) g) prehľad darov a iných bezodplatných plnení, ktorých hodnota sa určuje podľa osobitného predpisu,7) h) všetky ostatné náklady politickej strany na propagáciu jej činnosti, cieľov a programu.\" L. Žitňanská používa príklad Kisku a Procházku, kde sa snaží poukázať na možnú retroaktivitu novely zákona o volebnej kampani. Faktom však je, že nové volebné zákony neobmedzia už rozbehnuté „imidžové“ kampane prezidentských kandidátov. Náklady sa totiž budú počítať až od vstupu novej legislatívy do účinnosti. Tieto slová potvrdil nielen R. Kaliňák ale aj poslanec Procházka . Dôvodová správa k volebnému zákonu uvádza: \"Ďalším nástrojom kontroly je povinnosť uverejňovať na webových sídlach nielen sumu výdavkov, ktorú politická strana alebo kandidát plánuje vo voľbách použiť, ale aj uverejniť prehľad všetkých výdavkov, ktoré boli na vedenie kampane vynaložené. Každý kandidujúci subjekt bude zároveň povinný uverejniť aj prehľad výdavkov, ktoré vynaložil na svoju propagáciu aj pred dňom vyhlásenia volieb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Beblavý", "novely", "Kaliňák", "Procházka", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.beblavy.sk/2013/08/pripomienky-k-volebnym-zakonom/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660", "http://aktualne.atlas.sk/nove-zakony-prezidentskym-kandidatom-kampan-neosekaju-tvrdi-kalinak/slovensko/politika/", "http://www.sme.sk/c/6870365/kalinak-potichu-meni-pravidla-volieb-a-kampani.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:54.319364+00:00"}
{"id": "vr31828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31828", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad teraz komárňanské lodenice prepúšťajú.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. O prepúšťaní v spoločnosti Slovenské lodenice Komárno a.s. informovala dňa 27. apríla 2012 agentúra SITA . Podľa zverejnených informácií bolo k 1. máju tohto roku prepustených 79 pracovníkov, spoločnosť však ešte vo februári ohlásila prepúšťanie 300 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. O prepúšťaní v spoločnosti Slovenské lodenice Komárno a.s. informovala dňa 27. apríla 2012 agentúra SITA . Podľa zverejnených informácií bolo k 1. máju tohto roku prepustených 79 pracovníkov, spoločnosť však ešte vo februári ohlásila prepúšťanie 300 zamestnancov."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6355057/komarnanske-lodenice-prepustia-od-maja-79-zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:48.291424+00:00"}
{"id": "48882", "numeric_id": 48882, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48882", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Dnes napr. Európska únia platí spolu so Spojenými štátmi platia asi tretinu, ak nie viac výdavkov ukrajinskej vlády na nemocnice, školy atď.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Medzinárodného menového fondu potrebuje ukrajinská vláda na udržanie bežného chodu štátu 3 až 4 miliardy dolárov mesačne. Európska únia spolu so Spojenými štátmi preto krajine poskytujú finančné balíky, ktoré budú v roku 2023 pokrývať viac než tretinu mandatórnych výdajov vlády. Tieto peniaze zabezpečia napríklad vyplácanie miezd a dôchodkov, či udržiavanie prevádzky škôl a nemocníc.\n\nEurópska Únia sa v októbri 2022 zhodla na poskytnutí balíka určeného na podporu ukrajinskej vlády vo výške až 18 miliárd eur na rok 2023 . Podpora je vo forme zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú vyplácať v pravidelných splátkach, a teda v priemere 1,5 miliardy mesačne.\n\nSpojené štáty začiatkom roka 2023 schválili Zákon o dodatočných rozpočtových prostriedkoch pre Ukrajinu. Washington podporí (. pdf , s. 2) rozpočet ukrajinskej vlády sumou vo výške 13,37 miliárd dolárov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Medzinárodného menového fondu potrebuje ukrajinská vláda na udržanie bežného chodu štátu 3 až 4 miliardy dolárov mesačne. Európska únia spolu so Spojenými štátmi preto krajine poskytujú finančné balíky, ktoré budú v roku 2023 pokrývať viac než tretinu mandatórnych výdajov vlády. Tieto peniaze zabezpečia napríklad vyplácanie miezd a dôchodkov, či udržiavanie prevádzky škôl a nemocníc.", "Európska Únia sa v októbri 2022 zhodla na poskytnutí balíka určeného na podporu ukrajinskej vlády vo výške až 18 miliárd eur na rok 2023 . Podpora je vo forme zvýhodnených pôžičiek, ktoré sa budú vyplácať v pravidelných splátkach, a teda v priemere 1,5 miliardy mesačne.", "Spojené štáty začiatkom roka 2023 schválili Zákon o dodatočných rozpočtových prostriedkoch pre Ukrajinu. Washington podporí (. pdf , s. 2) rozpočet ukrajinskej vlády sumou vo výške 13,37 miliárd dolárov."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["potrebuje", "18 miliárd eur na rok 2023", "pdf"], "url": ["https://thehill.com/policy/3685408-imf-estimates-ukraine-needs-4-billion-a-month-to-keep-government-operating/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_6699", "https://appropriations.house.gov/sites/democrats.appropriations.house.gov/files/Ukraine%20Supplemental%20Summary%20FY23.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:36.211714+00:00"}
{"id": "vr16232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16232", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V roku 2016 sme mali najnižšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti za posledné dlhé roky.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR bol počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2016 najnižší od štvrtého kvartálu roku 2009, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Za dlhodobo nezamestnaného ( .pdf , s. 4) sa považuje občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Podobný výrok sme už overovali v januári 2017, vtedy vyrieknutý ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR bol počet dlhodobo nezamestnaných v roku 2016 najnižší od štvrtého kvartálu roku 2009, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Za dlhodobo nezamestnaného ( .pdf , s. 4) sa považuje občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Podobný výrok sme už overovali v januári 2017, vtedy vyrieknutý ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jánom Richterom. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "januári"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/Zakon_o_sluzbach_zamestnanosti.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/620/?"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:13.803197+00:00"}
{"id": "vr33554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33554", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ktorý klub vo vašom parlamente bratislavskom je najsilnejší? Kto má najväčší počet, individuálny klub poslancov? Samozrejme Smer - Sociálna demokracia má najsilnejší klub v bratislavskom parlamente. Tak teda ako veľký demokrat porozprávajte Slovensku (Pavol Frešo - župan BSK), že koľko predsedov alebo podpredsedov komisií alebo overovateľov majú predstavitelia Smeru u vás v župe. Ani jedného.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z celkového počtu 44 poslancov Bratislavského samosprávneho kraja je 11 poslancov zo strany SMER-SD. Rovnaký počet poslancov má však aj strana SDKÚ-DS. Inými slovami, nemožno povedať, že je klub poslancov Smeru najsilnejší. Je však pravdou, že z 9 komisií nemá zastúpenie na predsedníckom poste ani jeden predstaviteľ zo strany SMER-SD. V jednotlivých komisiách nie je podpredsednícka ani funkcia overovateľa. Všetci traja podpredsedovia bratislavskej župy nie sú taktiež zo strany SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Z celkového počtu 44 poslancov Bratislavského samosprávneho kraja je 11 poslancov zo strany SMER-SD. Rovnaký počet poslancov má však aj strana SDKÚ-DS. Inými slovami, nemožno povedať, že je klub poslancov Smeru najsilnejší. Je však pravdou, že z 9 komisií nemá zastúpenie na predsedníckom poste ani jeden predstaviteľ zo strany SMER-SD. V jednotlivých komisiách nie je podpredsednícka ani funkcia overovateľa. Všetci traja podpredsedovia bratislavskej župy nie sú taktiež zo strany SMER-SD."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["poslancov", "komisií", "podpredsedovia"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=693&rn=5&nid=2", "http://www.region-bsk.sk/clanok/podpredsedovia-544646.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:40.015704+00:00"}
{"id": "vr37116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37116", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "My sme odkedy ona odišla (Anna Belousovová, pozn.), sme prijali ďalších 280 ľudí do strany.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť či je to skutočne pravda.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť či je to skutočne pravda."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:24.345775+00:00"}
{"id": "vr38435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38435", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Treba povedať jasne, že my tiež konáme medzi našou socialistickou frakciou. My vážne o týchto veciach hovoríme. Sú informovaní.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Monika Flašíková-Beňová (členka socialistickej frakcie S&D v EP), napríklad 9. mája 2011 vystúpila v Európskom parlamente s krátkym prejavom , v ktorom uviedla, že \" prijatá ústava zásadným spôsobom narúša práva menšín a dobré susedské vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie .\" Či sa tak deje aj vnútri socialistickej frakcie sa nám overiť nepodarilo. Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Monika Flašíková-Beňová (členka socialistickej frakcie S&D v EP), napríklad 9. mája 2011 vystúpila v Európskom parlamente s krátkym prejavom , v ktorom uviedla, že \" prijatá ústava zásadným spôsobom narúša práva menšín a dobré susedské vzťahy medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie .\" Či sa tak deje aj vnútri socialistickej frakcie sa nám overiť nepodarilo. Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["prejavom"], "url": ["http://www.monikaflasikovabenova.sk/sk/aktivity/detail/k-madarskej-ustave"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:57.091494+00:00"}
{"id": "vr14845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14845", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "(...) k minulému volebnému obdobiu, lebo napríklad opozícia mala dvoch podpredsedov (NR SR, pozn.).", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR 4. apríla 2012 boli zvolení štyria podpredsedovia NR SR , z toho dvaja boli predstavitelia opozície: Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO) a dve predstaviteľky vládnej strany SMER-SD Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej. Renátu Zmajkovičovú ( TASR ) potom vystriedal Miroslav Číž (SMER-SD) kvôli kauze CT.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na ustanovujúcej schôdzi NR SR 4. apríla 2012 boli zvolení štyria podpredsedovia NR SR , z toho dvaja boli predstavitelia opozície: Ján Figeľ (KDH) a Erika Jurinová (OĽaNO) a dve predstaviteľky vládnej strany SMER-SD Jany Laššákovej a Renáty Zmajkovičovej. Renátu Zmajkovičovú ( TASR ) potom vystriedal Miroslav Číž (SMER-SD) kvôli kauze CT."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedovia NR SR", "TASR", "Miroslav Číž"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=365958", "http://www.teraz.sk/slovensko/novy-predseda-parlamentu-peter-pellegrin/107812-clanok.html", "https://dennikn.sk/105453/podpredsedovia-parlamentu-od-husaka-k-figelovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:16.886383+00:00"}
{"id": "vr37902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37902", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď sme, keď sme rokovali o zjemnení Zákona o dvojakom štátnom občianstve, tak v tom momente začali predstavitelia Fidesu hovoriť o znovuspojení menšín a Maďarov a neviem čo.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie potrebné na overenie tohto výroku."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:01.986202+00:00"}
{"id": "vr32687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32687", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ja si myslím, že zákon hovorí jasne, že sloboda súkromného prejavu nemôže prevažovať nad verejným záujmom, ale na druhej strane treba aj povedať, že tento paragraf v roku 2005 do Trestného zákona presadil poslanec SDKÚ, pán Vavrík. (paragraf 377 Trestného zákona pozn.)", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME (20. júla 2007) prináša správu, že \"paragraf o porušovaní dôvernosti presadil do nového trestného zákona v máji 2005 poslanec SDKÚ Roman Vavrík.\"", "analysis_paragraphs": ["SME (20. júla 2007) prináša správu, že \"paragraf o porušovaní dôvernosti presadil do nového trestného zákona v máji 2005 poslanec SDKÚ Roman Vavrík.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["SME", "tu."], "url": ["http://www.sme.sk/c/3402946/policajti-sa-brania-nahravkam.html", "http://ww.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:50.487603+00:00"}
{"id": "vr30207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30207", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Toto je vývoj dlho od roku 1998, kde sme sa ujali zodpovednosti, kde ešte dlh rástol, pretože predchádzajúce vlády si zobrali veľké záväzky, kde sme dlh začali zásadne znižovať a pozrite sa, čo sa dialo v druhej polovici obdobia pána Fica. Keď tento obrázok otočím, tak to poviem takým ľudovým spôsobom, že tu sme sa žgriapali z veľkého dna niekoľko rokov znižovaním deficitov, štartovaním ekonomík a pozrite, ako rýchlo sme v druhej polovici obdobia vládnutia pána Fica padli.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh verejnej správy Slovenskej republiky podľa údajov eurostatu vyjadrených v % HDP narastal do roku 2000, od vtedy klesal až do roku 2008, kedy opäť začal rásť. Deficit rozpočtu približne kopíroval tento trend, keď rástol do roku 2000, potom klesal do roku 2007, kedy začal rásť. Mikuláš Dzurindu vystihol tento trend dostatočne presným spôsobom.", "analysis_paragraphs": ["Dlh verejnej správy Slovenskej republiky podľa údajov eurostatu vyjadrených v % HDP narastal do roku 2000, od vtedy klesal až do roku 2008, kedy opäť začal rásť. Deficit rozpočtu približne kopíroval tento trend, keď rástol do roku 2000, potom klesal do roku 2007, kedy začal rásť. Mikuláš Dzurindu vystihol tento trend dostatočne presným spôsobom."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["narastal"], "url": ["http://www.google.cz/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&met_y=gd_pc_gdp&idim=country:sk&dl=sk&hl=sk&q=statny+dlh+slovensko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:57.926069+00:00"}
{"id": "49413", "numeric_id": 49413, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49413", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "V každom prípade teraz to vyzerá, že som jediný podpredseda Národnej rady, ktorý nie je trestne stíhaný z tých štyroch.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo štyroch zvolených podpredsedov NR SR sú trestne stíhaní traja: Andrej Danko (SNS), Peter Žiga (Hlas-SD) a Ľuboš Blaha (Smer-SD). Na Michala Šimečku (PS) je podané trestné oznámenie, nie sú však informácie, že by voči nemu bolo vedené aj konanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPo dopravnej nehode, ktorú spôsobil Andrej Danko, začala okresná prokuratúra Bratislava trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Na šiesty deň po nehode prišiel o vodičský preukaz.\n\nPeter Žiga čelí od roku 2020 obvineniu z prečinu podplácania na základe výpovede bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Jankovská v roku 2020 vypovedala , že exminister Žiga cez ňu ponúkal sudkyni úplatok vo výške stotisíc, aby spor o elektráreň Gabčíkovo rozhodla v prospech štátu. Vyšetrovanie nebolo ukončené a v súčasnosti stále prebieha . Peter Žiga obvinenie odmieta.\n\nĽuboš Blaha je vyšetrovaný vo veci prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd za obraz Che Guevaru, ktorým nahradil portrét prezidentky.\n\nNa Michala Šimečku bolo podané trestné oznámenie v roku 2023, informácie o ďalšom postupe však nie sú dostupné. Trestné oznámenie na predsedu PS vo veci marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podal aj europoslanec Miroslav Radačovský). Ani v tomto prípade však nie je známe, že by bolo začaté stíhanie. Michal Šimečka ako jediný z podpredsedov parlamentu doposiaľ nebol trestne stíhaný.", "analysis_paragraphs": ["Zo štyroch zvolených podpredsedov NR SR sú trestne stíhaní traja: Andrej Danko (SNS), Peter Žiga (Hlas-SD) a Ľuboš Blaha (Smer-SD). Na Michala Šimečku (PS) je podané trestné oznámenie, nie sú však informácie, že by voči nemu bolo vedené aj konanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Po dopravnej nehode, ktorú spôsobil Andrej Danko, začala okresná prokuratúra Bratislava trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia. Na šiesty deň po nehode prišiel o vodičský preukaz.", "Peter Žiga čelí od roku 2020 obvineniu z prečinu podplácania na základe výpovede bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej. Jankovská v roku 2020 vypovedala , že exminister Žiga cez ňu ponúkal sudkyni úplatok vo výške stotisíc, aby spor o elektráreň Gabčíkovo rozhodla v prospech štátu. Vyšetrovanie nebolo ukončené a v súčasnosti stále prebieha . Peter Žiga obvinenie odmieta.", "Ľuboš Blaha je vyšetrovaný vo veci prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd za obraz Che Guevaru, ktorým nahradil portrét prezidentky.", "Na Michala Šimečku bolo podané trestné oznámenie v roku 2023, informácie o ďalšom postupe však nie sú dostupné. Trestné oznámenie na predsedu PS vo veci marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podal aj europoslanec Miroslav Radačovský). Ani v tomto prípade však nie je známe, že by bolo začaté stíhanie. Michal Šimečka ako jediný z podpredsedov parlamentu doposiaľ nebol trestne stíhaný."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["spôsobil", "začala", "prišiel", "čelí", "výpovede", "vypovedala", "nebolo", "prebieha", "vyšetrovaný", "bolo", "podal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/GhA6VLd/nehoda-andreja-danka-sa-bude-vysetrovat-ako-precin-potvrdila-generalna-prokuratura/?fbclid=IwAR02qGE07eUvNu2ijR7COmWG0H5hXYAH4WnrlAC8lKrC0j0LA5KUghjfI_8", "https://www.aktuality.sk/clanok/3QbCzaQ/policia-dala-andrejovi-dankovi-fukat-15-hodin-po-dopravnej-nehode/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/876228-andrej-danko-prisiel-o-vodicsky-preukaz-vo-stvrtok-ho-budu-odvolavat-v-parlamente", "https://sita.sk/exminister-ziga-ma-na-krku-obvinenie-jeho-meno-sa-spominalo-najma-v-suvislosti-s-vypovedami-kajucnikov/", "https://domov.sme.sk/c/23234169/pellegrini-ziga-hlas-parlament.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/849205/naka-obvinila-exministra-hospodarstva-petra-zigu/#:~:text=%C5%BDiga%20pod%C4%BEa%20Jankovskej%20doniesol%20100%2Dtis%C3%ADc%20eur.%20Ona%20ich%20mala%20odovzda%C5%A5%20sudkyni.%20K%C3%BDm%20v%C5%A1ak%20Jankovsk%C3%A1%20stihla%20Pramukovej%20peniaze%20pon%C3%BAknu%C5%A5%2C%20t%C3%A1%20u%C5%BE%20spor%20rozhodla%20v%20prospech%20%C5%A1t%C3%A1tu.%20Zauj%C3%ADmav%C3%A9%20boli%20aj%20okolnosti%20celej%20oper%C3%A1cie.%C2%A0", "https://sita.sk/vysetrovanie-exministra-zigu-pokracuje-pre-hlas-stale-aktivne-pracuje-a-vystupuje-v-parlamente/", "https://domov.sme.sk/c/23234169/pellegrini-ziga-hlas-parlament.html", "https://sita.sk/kdh-opat-zbiera-podpisy-pod-navrh-na-odvolanie-blahu-z-funkcie-vysetruje-ho-naka-video/", "https://sita.sk/republika-podava-trestne-oznamenie-na-simecku-a-jurinovu-uhrikovi-vadia-nadavky-do-fasistov/", "https://www.facebook.com/radacovskypatriot/posts/769970907830225/?paipv=0&eav=AfbMblwlWSin9XFhkF5nsMwBxZUXcIQvf8kIFDamWidMn_eIXa_KFxGCWQroolH_B7s&_rdr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:10.981442+00:00"}
{"id": "42793", "numeric_id": 42793, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42793", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...skúsenosť hovorí, že volebnú koalíciu skladá volebný víťaz.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa slovenskej ústavnej tradície sa poverenie zostaviť vládu, respektíve vládnu koalíciu, udeľuje predsedovi (lídrovi) politickej strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Ten sa zároveň stáva predsedom vlády, čiže premiérom. Ak sa však víťazovi volieb nepodarí zostaviť vládnu koalíciu, prezident môže k zostaveniu vlády vyzvať druhú najsilnejšiu stranu. Stalo sa tak v roku 1998 , kedy sa premiérom stal predseda druhej najsilnejšej strany, respektíve koalície strán SDK , Mikuláš Dzurinda. K výnimke došlo aj v roku 2010, kedy sa premiérkou stala Iveta Radičová, predsedom strany bol ale Mikuláš Dzurinda. Stranu mal pôvodne do volieb viesť Dzurinda, nečakane sa však vzdal po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) obvinil SDKÚ-DS z prania špinavých peňazí. Radičová získala v straníckych primárkach väčšinu, porazila tým ex-ministra financií Ivana Mikloša a stala sa tak volebným lídrom za stranu SDKÚ-DS. “Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium .” Súčasný premiér Peter Pellegrini taktiež nie je predsedom strany SMER-SD, v jeho zasadnutí na premiérsku stoličku však figurovali iné dôvody, než v prípade Ivety Radičovej. Pellegrini sa stal predsedom vlády v roku 2018 po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico podal demisiu v reakcii na nepokoje spojené s vraždou novinára Jána Kuciaka. Vladimír Mečiar , predseda strany HZDS, ktorá zvíťazila vo voľbách v roku 1992 a 1994, sa stal ako líder najsilnejšej strany po oboch spomínaných voľbách premiérom. Výnimku opäť vidíme po prvých slobodných voľbách v roku 1990, kde zvíťazila strana VPN. Mečiar sa vďaka svojej popularite stal premiérom, aj keď nebol predsedom VPN, ani členom jej užšieho vedenia. V apríli 1991 bol Mečiar Slovenskou národnou radou odvolaný a vo funkcii premiéra ho nahradil Ján Černogurský z KDH. Premiérom sa Mečiar stal opätovne v roku 1992 po parlamentných voľbách. Podobný prípad nastal v marci 1994, kedy vláda Mečiarovi vyslovila nedôveru a prezident Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom z Demokratickej únie Slovenska. Po predčasných voľbách v októbri 1994 Mečiar znova nastúpil do funkcie premiéra ako líder víťaznej strany. Podľa slovenskej ústavnej tradície je zvykom, že vládnu koalíciu skladá líder strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Nájdu sa však početné historické výnimky, kedy sa predsedom vlády stala vybraná osobnosť v rámci víťaznej strany, ktorá nebola jej lídrom, prípadne predseda druhej najsilnejšej strany, pokiaľ nebol víťaz volieb schopný zložiť koalíciu. V 90-tych rokoch takisto nastali dva prípady, kedy vláda nevznikla na základe volieb, ale poverenie zostaviť vládu dostal vybraný politik od Slovenskej národnej rady (1991) a prezidenta (1994). Keďže formulácia Moniky Beňovej “ skúsenosť hovorí, že volebnú koalíciu skladá volebný víťaz ” nezodpovedá politickej realite s mnohými výnimkami tejto ústavnej tradície, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa slovenskej ústavnej tradície sa poverenie zostaviť vládu, respektíve vládnu koalíciu, udeľuje predsedovi (lídrovi) politickej strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Ten sa zároveň stáva predsedom vlády, čiže premiérom. Ak sa však víťazovi volieb nepodarí zostaviť vládnu koalíciu, prezident môže k zostaveniu vlády vyzvať druhú najsilnejšiu stranu. Stalo sa tak v roku 1998 , kedy sa premiérom stal predseda druhej najsilnejšej strany, respektíve koalície strán SDK , Mikuláš Dzurinda. K výnimke došlo aj v roku 2010, kedy sa premiérkou stala Iveta Radičová, predsedom strany bol ale Mikuláš Dzurinda. Stranu mal pôvodne do volieb viesť Dzurinda, nečakane sa však vzdal po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico (Smer-SD) obvinil SDKÚ-DS z prania špinavých peňazí. Radičová získala v straníckych primárkach väčšinu, porazila tým ex-ministra financií Ivana Mikloša a stala sa tak volebným lídrom za stranu SDKÚ-DS. “Vo voľbách do slovenského parlamentu 12. júna 2010 získala SDKÚ-DS 15,42 percenta hlasov a 28 poslaneckých kresiel. Vytvorila vládu spoločne so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Oficiálnym kandidátom SDKÚ-DS na post predsedu vlády bola od 15. júna 2010 volebná líderka Iveta Radičová. Jednohlasne o tom rozhodlo stranícke prezídium .” Súčasný premiér Peter Pellegrini taktiež nie je predsedom strany SMER-SD, v jeho zasadnutí na premiérsku stoličku však figurovali iné dôvody, než v prípade Ivety Radičovej. Pellegrini sa stal predsedom vlády v roku 2018 po tom, čo vtedajší premiér Robert Fico podal demisiu v reakcii na nepokoje spojené s vraždou novinára Jána Kuciaka. Vladimír Mečiar , predseda strany HZDS, ktorá zvíťazila vo voľbách v roku 1992 a 1994, sa stal ako líder najsilnejšej strany po oboch spomínaných voľbách premiérom. Výnimku opäť vidíme po prvých slobodných voľbách v roku 1990, kde zvíťazila strana VPN. Mečiar sa vďaka svojej popularite stal premiérom, aj keď nebol predsedom VPN, ani členom jej užšieho vedenia. V apríli 1991 bol Mečiar Slovenskou národnou radou odvolaný a vo funkcii premiéra ho nahradil Ján Černogurský z KDH. Premiérom sa Mečiar stal opätovne v roku 1992 po parlamentných voľbách. Podobný prípad nastal v marci 1994, kedy vláda Mečiarovi vyslovila nedôveru a prezident Michal Kováč vymenoval novú koaličnú vládu na čele s premiérom Jozefom Moravčíkom z Demokratickej únie Slovenska. Po predčasných voľbách v októbri 1994 Mečiar znova nastúpil do funkcie premiéra ako líder víťaznej strany. Podľa slovenskej ústavnej tradície je zvykom, že vládnu koalíciu skladá líder strany, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách. Nájdu sa však početné historické výnimky, kedy sa predsedom vlády stala vybraná osobnosť v rámci víťaznej strany, ktorá nebola jej lídrom, prípadne predseda druhej najsilnejšej strany, pokiaľ nebol víťaz volieb schopný zložiť koalíciu. V 90-tych rokoch takisto nastali dva prípady, kedy vláda nevznikla na základe volieb, ale poverenie zostaviť vládu dostal vybraný politik od Slovenskej národnej rady (1991) a prezidenta (1994). Keďže formulácia Moniky Beňovej “ skúsenosť hovorí, že volebnú koalíciu skladá volebný víťaz ” nezodpovedá politickej realite s mnohými výnimkami tejto ústavnej tradície, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["1998", "SDK", "obvinil", "volebným lídrom", "Peter Pellegrini", "demisiu", "Vladimír Mečiar"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab3.jsp.htm", "https://domov.sme.sk/c/647421/vznik-a-zanik-sdk.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sdku-povedie-do-volieb-iveta-radicova.html", "http://www5.teraz.sk/slovensko/profil-historia-sdku-ds-udalosti/86779-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/index.php?cms_location=clenovia-vlady", "https://dennikn.sk/1063689/fico-nekonci/", "https://domov.sme.sk/c/687556/chronologia-vladne-koalicie-na-slovensku-od-roku-1989.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:35.280287+00:00"}
{"id": "vr15247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15247", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Nigel Farage samotný a strana Ukip sa nijako netají, by som povedal istou afinitou k Putinovmu režimu a k Putinovmu videniu sveta.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "N. Farage sa pred dvomi rokmi súhlasne vyjadril k Putinovej politike smerom k Sýrii, pricom však oficiálne nepodporuje jeho režim ci anexiu Krymu. Obdivne smerom k Putinovej osobe sa vyjadrila taktiež clenka Ukip D. James, ktorá vyzdvihovala Putinov spôsob obhajovania národných záujmov Ruska. Ako celok však výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože neexistujú dostupné informácie o afinite pokrývajúcej všetky aspekty spomenuté F. Šebejom. Je pravdou, že N. Farage sa v minulosti s obdivom vyjadroval smerom k V. Putinovi. Istú afinitu k jeho práci unho možno usúdit napríklad na základe výroku: \" As an operator, but not as a human being, I would say Putin \" (odpoved na otázku, ktorého svetového lídra obdivuje Farage najviac, pozn.). Avšak nemožno povedat, že by verejne obdivoval Putinov politický režim, ku ktorému sa vo vybranom rozhovore nevyjadril pozitívne: \"... Not that I approve of him politically. How many journalists in jail now ?\". Taktiež nepodporuje ruskú anexiu Krymu. V rámci tejto problematiky sa vyjadril negatívne najmä o EÚ, ktorú \"obvinil\" z provokácie Ruska ponukou asociacnej dohody pre Ukrajinu. O Putinovi sa obdivne vyjadrila v rámci strany Ukip jej clenka D. James, ked súhlasne podporila jeho spôsob presadzovania národných záujmov Ruska: \" I admire him from the point of view that he's standing up for his country. He's very nationalist .\" pricom pokracovala \" He is putting Russia first and he has issues with how the EU encouraged a change of government in the Ukraine, which he felt put at risk and put in danger a Russian population in that country \".", "analysis_paragraphs": ["N. Farage sa pred dvomi rokmi súhlasne vyjadril k Putinovej politike smerom k Sýrii, pricom však oficiálne nepodporuje jeho režim ci anexiu Krymu. Obdivne smerom k Putinovej osobe sa vyjadrila taktiež clenka Ukip D. James, ktorá vyzdvihovala Putinov spôsob obhajovania národných záujmov Ruska. Ako celok však výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože neexistujú dostupné informácie o afinite pokrývajúcej všetky aspekty spomenuté F. Šebejom. Je pravdou, že N. Farage sa v minulosti s obdivom vyjadroval smerom k V. Putinovi. Istú afinitu k jeho práci unho možno usúdit napríklad na základe výroku: \" As an operator, but not as a human being, I would say Putin \" (odpoved na otázku, ktorého svetového lídra obdivuje Farage najviac, pozn.). Avšak nemožno povedat, že by verejne obdivoval Putinov politický režim, ku ktorému sa vo vybranom rozhovore nevyjadril pozitívne: \"... Not that I approve of him politically. How many journalists in jail now ?\". Taktiež nepodporuje ruskú anexiu Krymu. V rámci tejto problematiky sa vyjadril negatívne najmä o EÚ, ktorú \"obvinil\" z provokácie Ruska ponukou asociacnej dohody pre Ukrajinu. O Putinovi sa obdivne vyjadrila v rámci strany Ukip jej clenka D. James, ked súhlasne podporila jeho spôsob presadzovania národných záujmov Ruska: \" I admire him from the point of view that he's standing up for his country. He's very nationalist .\" pricom pokracovala \" He is putting Russia first and he has issues with how the EU encouraged a change of government in the Ukraine, which he felt put at risk and put in danger a Russian population in that country \"."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["afinitu", "vyjadrila"], "url": ["http://www.theguardian.com/politics/2014/mar/31/farage-i-admire-putin", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/generalelection/ukip-mep-diane-james-praises-russian-president-vladimir-putin-for-being-very-nationalist-10166531.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:53.896941+00:00"}
{"id": "vr15102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15102", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "ja som sa nikdy nesťažoval na SaSku, a nikdy som nič SaSke nevyčítal.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezistili sme vyjadrenia Radoslava Procházku, v ktorých by sa sťažoval na stranu SaS, prípadne na jej členov. Uvádzame Procházkove niektoré reakcie na SaS. Výrok na ich základe hodnotíme ako pravdivý. Ešte v roku 2014 Procházka podporil v eurovoľbách kandidátov strany Sloboda a solidarita. SaS predtým, v januári 2014 podporila Procházku v prezidentských voľbách. V marci 2016, krátko po parlamentných voľbách sa uvažovalo o pravicovej vláde za účasti SaS aj strany Sieť. Procházka sa k tejto téme vyjadril , že sa nezúčastní rokovania so Smerom o zostavení vlády, avšak na podobnom rokovaní s Richardom Sulíkom by sa zúčastnil. Spomedzi zistených vyjadrení Radoslava Procházku smerom k strane Sloboda a Solidarita sa žiadne netýkalo kritiky tejto strany, prípadne jej členov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nezistili sme vyjadrenia Radoslava Procházku, v ktorých by sa sťažoval na stranu SaS, prípadne na jej členov. Uvádzame Procházkove niektoré reakcie na SaS. Výrok na ich základe hodnotíme ako pravdivý. Ešte v roku 2014 Procházka podporil v eurovoľbách kandidátov strany Sloboda a solidarita. SaS predtým, v januári 2014 podporila Procházku v prezidentských voľbách. V marci 2016, krátko po parlamentných voľbách sa uvažovalo o pravicovej vláde za účasti SaS aj strany Sieť. Procházka sa k tejto téme vyjadril , že sa nezúčastní rokovania so Smerom o zostavení vlády, avšak na podobnom rokovaní s Richardom Sulíkom by sa zúčastnil. Spomedzi zistených vyjadrení Radoslava Procházku smerom k strane Sloboda a Solidarita sa žiadne netýkalo kritiky tejto strany, prípadne jej členov. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["podporil", "podporila", "vyjadril"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/7194891/prochazka-podpori-v-eurovolbach-sas-presvedcili-sme-ho-vravi-sulik.html", "http://www.strana-sas.sk/vyhlasenie-predsedu-sas-richarda-sulika-k-podpore-radoslava-prochazku/2930", "http://hnonline.sk/slovensko/593475-prochazka-priznal-ze-ponukol-rezignaciu-siet-mu-vsak-dala-podporu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:24.494087+00:00"}
{"id": "vr36836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36836", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tá zmena, ktorú sme uskutočňovali ako prvú (po vstupe do vlády, pozn.), že musíme viac šetriť, respektíve lepšie obstarávať napríklad vo forme elektronických aukcií, aby verejné obstarávanie bolo skôr šetrením než plytvaním nastavenie viacerých pravidiel ekonomických záležitostiach si myslím, že prinesie ovocie.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvým rozhodnutím, ku ktorému vláda I. Radičovej dospela na svojom prvom rokovaní hneď po vyriešení viacerých personálnych otázok, bola príprava návrhu Programového vyhlásenia vlády SR a hneď ďalším bodom programu bolo riešenie situácie ohľadom povodní . Zoznam návrhov zmien novej vlády súvisiace so šetrením a lepším obstarávaním v chronologickom poradí: Návrh uznesenia vlády SR k zverejneniu zmlúv ministerstiev a verejných inštitúcií – 3. Rokovanie vlády SR , 15. Júl 2010 Návrh zabezpečenia zvýšenia kvality vnútorných kontrolných systémov a vykonania mimoriadnych kontrol (auditov) na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy – 6. Rokovanie vlády SR , 11. August 2010 Rozdiel sa môže zdať banálny, avšak politici by si mali zvyknúť rozlišovať detaily, ktoré sú často predmetom hádok. V minulosti Pavol Paška obvinil vládu, že sa nevenuje problémom občanov, pretože jej prvé rozhodnutie sa malo týkať imunity.", "analysis_paragraphs": ["Prvým rozhodnutím, ku ktorému vláda I. Radičovej dospela na svojom prvom rokovaní hneď po vyriešení viacerých personálnych otázok, bola príprava návrhu Programového vyhlásenia vlády SR a hneď ďalším bodom programu bolo riešenie situácie ohľadom povodní . Zoznam návrhov zmien novej vlády súvisiace so šetrením a lepším obstarávaním v chronologickom poradí: Návrh uznesenia vlády SR k zverejneniu zmlúv ministerstiev a verejných inštitúcií – 3. Rokovanie vlády SR , 15. Júl 2010 Návrh zabezpečenia zvýšenia kvality vnútorných kontrolných systémov a vykonania mimoriadnych kontrol (auditov) na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy – 6. Rokovanie vlády SR , 11. August 2010 Rozdiel sa môže zdať banálny, avšak politici by si mali zvyknúť rozlišovať detaily, ktoré sú často predmetom hádok. V minulosti Pavol Paška obvinil vládu, že sa nevenuje problémom občanov, pretože jej prvé rozhodnutie sa malo týkať imunity."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["prvom rokovaní", "Programového vyhlásenia vlády SR", "riešenie situácie ohľadom povodní", "minulosti"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/533", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18351", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18363", "http://www.demagog.sk/diskusie/64/pavol-paska-vs-bela-bugar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:38.860572+00:00"}
{"id": "vr30123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30123", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja chcem znovu pripomenúť sme strana (Smer-SD, pozn.), ktorej neodišiel z poslaneckého klubu ani jeden jediný poslanec.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanecký klub Smer-SD zatiaľ neopustil ani jeden poslanec. Odchody zo strany sa odohrali len na individuálnej úrovni, nie však z poslaneckej pozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali v O 5 minút 12, 11.január 2015 alebo V politike , 12. apríl 2015.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanecký klub Smer-SD zatiaľ neopustil ani jeden poslanec. Odchody zo strany sa odohrali len na individuálnej úrovni, nie však z poslaneckej pozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali v O 5 minút 12, 11.január 2015 alebo V politike , 12. apríl 2015."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "V politike", "Behýla", "Hanzela", "vedení", "informácií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015/?ph=1", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=18", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304", "http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:52.290208+00:00"}
{"id": "vr28308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28308", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Cirka 5 500 je mesačný príspevok na jedného toho zamestnanca. Áno, je to okolo 70 miliónov celková čiastka, ktorá na, v tých troch etapách na tých mladých ľudí ide prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter hovorí o príspevku 5 500 eur ako mesačný príspevok na jedného zamestnanca chybuje. Ide o sumu na rok, pričom 1/12 z tejto sumy sa vypláca každý mesiac.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter hovorí o príspevku 5 500 eur ako mesačný príspevok na jedného zamestnanca chybuje. Ide o sumu na rok, pričom 1/12 z tejto sumy sa vypláca každý mesiac."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["jedná", "jedná", "Národného programu pre zamestnávanie mladých ľudí"], "url": ["http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/dotacie-na-mzdy-mladych-sa-zvysia-firmy-dostanu-476-eur-611732", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-784_sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306815-vlada-pripravuje-projekt-podpory-zamestnavania-mladych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:17.835321+00:00"}
{"id": "vr14204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14204", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ja nepokladám za korektné obviňovať učiteľov, že je to politikum a že sú riadení trebárs nejakou politickou stranou, ako tieto vyjadrenia zazneli jednak z úst pána ministra, jedna z úst pána predsedu Národnej rady.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister školstva a predseda NR SR skutočne vyslovili podozrenia z politizácie štrajku učiteľov, konkrétne narážali aj na väzbu viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov na stranu OĽaNO. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister školstva Peter Pellegrini vyhlásil v januári 2016 v súvislosti so štrajkom učiteľov toto: \" Prichádzať s takýmito návrhmi a ultimátami pár týždňov pred voľbami je nereálne(...) Niektorí politici z toho chcú vytĺcť politický kapitál, \"", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva a predseda NR SR skutočne vyslovili podozrenia z politizácie štrajku učiteľov, konkrétne narážali aj na väzbu viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov na stranu OĽaNO. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister školstva Peter Pellegrini vyhlásil v januári 2016 v súvislosti so štrajkom učiteľov toto: \" Prichádzať s takýmito návrhmi a ultimátami pár týždňov pred voľbami je nereálne(...) Niektorí politici z toho chcú vytĺcť politický kapitál, \""], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Pellegrini", "SME", "Draxler", "Aktuality.sk"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/342400/", "http://domov.sme.sk/c/20071687/draxler-kritizuje-strajk-ucitelov.html", "http://domov.sme.sk/c/20071687/draxler-kritizuje-strajk-ucitelov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/311755/strajku-ucitelov-nahrava-predvolebny-cas-smer-proti-nim-vytiahol-politikarcenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:50.711731+00:00"}
{"id": "vr38266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38266", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Zatiaľ maďarská ústava len vytvára predpoklady, keď hovorí o tom, že každý plnoletý občan maďarskej, Maďarska, lebo už nie je republika, ale Maďarsko, má právo voliť a byť volený, čiže tam musíme počkať aký bude ten konkrétny zákon", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku XXI maďarskej ústavy ( .pdf ) sa uvádza: \"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona. (2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon.\" Ústava teda poskytuje priestor na dodatočnú úpravu volebného práva.", "analysis_paragraphs": ["V článku XXI maďarskej ústavy ( .pdf ) sa uvádza: \"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona. (2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon.\" Ústava teda poskytuje priestor na dodatočnú úpravu volebného práva."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://tasz.hu/files/tasz/imce/constitution_in_english__government_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:34.899707+00:00"}
{"id": "vr33308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33308", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Obchodné reťazce realizujú 85% potravín na Slovensku.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže tržby obchodných reťazcov sa podieľali 85 % na celkových tržbách z potravín. Podiel tržieb obchodných reťazcov na celkových tržbách z potravín, možno interpretovať ako podiel potravín realizovaných cez obchodné reťazce. Prezentácia generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu p. Zuzany Nouzovskej k podielu slovenských potravinárskych výrobkov v obchodnej sieti ( pdf ., strana 7). Údaje o podiele tržieb vychádzajú z údajov Štatistického úradu SR, ako aj ročných výkazov, Z prezentácie vyplýva, že tržby obchodných reťazcov dosiahli za rok 2011 85,1% všetkých tržieb z potravín. Prameň : ŠÚ SR; výkaz Roč. 1 – 01, moduly 177 (tržby v MO spolu) a 186 (tržby v MO podľa klasifikácie Produkcie). Poznámka: Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami s prevažujúcou činnosťou \"maloobchod\". Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže tržby obchodných reťazcov sa podieľali 85 % na celkových tržbách z potravín. Podiel tržieb obchodných reťazcov na celkových tržbách z potravín, možno interpretovať ako podiel potravín realizovaných cez obchodné reťazce. Prezentácia generálnej riaditeľky sekcie potravinárstva a obchodu p. Zuzany Nouzovskej k podielu slovenských potravinárskych výrobkov v obchodnej sieti ( pdf ., strana 7). Údaje o podiele tržieb vychádzajú z údajov Štatistického úradu SR, ako aj ročných výkazov, Z prezentácie vyplýva, že tržby obchodných reťazcov dosiahli za rok 2011 85,1% všetkých tržieb z potravín. Prameň : ŠÚ SR; výkaz Roč. 1 – 01, moduly 177 (tržby v MO spolu) a 186 (tržby v MO podľa klasifikácie Produkcie). Poznámka: Údaje sú za podniky s 20 a viac zamestnancami s prevažujúcou činnosťou \"maloobchod\". Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Prezentácia", "pdf"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/download.php?fID=6541", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=1&navID2=1&sID=111&id=7004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:37.328612+00:00"}
{"id": "vr26681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26681", "speaker": "Stanislav Martinčko", "speaker_party": "KOS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-martincko", "statement": "moderátor: A to riešenie ktoré navrhujete? Stanislav MARTINČKO: Tak im( mladým rómkam, pozn.) štát dá nejakú odmenu, že nerodia. Ale kto chce, tak každý rok dostanú nejaké peniaze.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanislav Martinčko vo svojom oficiálnom programe neuvádza odmeny mladým Rómkam. V rozhovore pre SME však tento zámer priznáva. Pokiaľ by mladé Rómky neporodili do dvadsiatich rokov, štát by im vyplatil finančný bonus. Výšku tohto bonusu neuvádza. Jeho argumentácia je založená na tom, že 20 ročné dievčatá sa vedia lepšie rozhodnúť či chcú dieťa, alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Stanislav Martinčko vo svojom oficiálnom programe neuvádza odmeny mladým Rómkam. V rozhovore pre SME však tento zámer priznáva. Pokiaľ by mladé Rómky neporodili do dvadsiatich rokov, štát by im vyplatil finančný bonus. Výšku tohto bonusu neuvádza. Jeho argumentácia je založená na tom, že 20 ročné dievčatá sa vedia lepšie rozhodnúť či chcú dieťa, alebo nie."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["programe", "rozhovore"], "url": ["http://martincko.blog.sme.sk/c/347016/Stanislav-Martincko-moj-prezidentsky-program.html", "http://www.sme.sk/c/7070548/kandidat-na-prezidenta-martincko-nastartoval-ma-fico-akoby-som-pocul-husaka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:25.129017+00:00"}
{"id": "vr36347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36347", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď to je v poriadku, pani redaktorka, keď si zoberiete, koľko my sme úradníkov obvinili, šetrili za korupciu a podobne, koľko predtým sa dialo ešte za Dzurindovej vlády. Veď to štandard, že vždy zlyhá nejaký ľudský faktor a povinnosťou polície je tú korupciu šetriť.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ficova vláda po nástupe do funkcie vyšetrovala napríklad úradníkov za tunelovanie Braniska. Viacero káuz je tiež uvedených priamo na serveri http://www.korupcia.sk/ .", "analysis_paragraphs": ["Ficova vláda po nástupe do funkcie vyšetrovala napríklad úradníkov za tunelovanie Braniska. Viacero káuz je tiež uvedených priamo na serveri http://www.korupcia.sk/ ."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["vyšetrovala", "http://www.korupcia.sk/"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1156402", "http://www.korupcia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:43.750052+00:00"}
{"id": "vr27437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27437", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je odhad z Európskej komisie, že tento dlh (Slovenska, pozn.) bude v nasledujúcich rokoch klesá.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie R. Fica o poklese verejného dlhu Slovenskej republiky sme overili prostredníctvom poslednej správy Európskej komisie - tzv. Winter forecast , ktorá sa zaoberá hospodárskym výhľadom krajín EU. Správa je komplexná a bola vydaná vo februári roku 2014, Slovensku sa v jej rámci venuje samostnaná časť.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie R. Fica o poklese verejného dlhu Slovenskej republiky sme overili prostredníctvom poslednej správy Európskej komisie - tzv. Winter forecast , ktorá sa zaoberá hospodárskym výhľadom krajín EU. Správa je komplexná a bola vydaná vo februári roku 2014, Slovensku sa v jej rámci venuje samostnaná časť."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Winter forecast"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2014_winter/sk_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:22.591428+00:00"}
{"id": "vr27078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27078", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Našou prioritou je koordinovať stanoviská SR s EÚ a to sa stalo. Ak porovnáme vyhlásenia vlády SR s vyhláseniami EÚ, tak dochádza tam k veľkým podobnostiam (...) Predovšetkým jasne konštatujeme, že došlo k porušeniu medzinárodného práva na Kryme, pretože ak sú aktivity cudzích vojsk na území suverénneho štátu bez súhlasu príslušnej medzinárodnej organizácie, ide o porušenie medzinárodného práva a medzinárodné spoločenstvo má právo reagovať.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra TASR 3. marca 2014 informovala o vyjadrení najvyšších cinitelov SR: \"Vstup cudzích vojsk na územie Ukrajiny bez mandátu príslušnej medzinárodnej organizácie je porušením medzinárodného práva . Na schôdzke sa na tom zhodli traja najvyšší slovenskí ústavní cinitelia - prezident Ivan Gašparovic, predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer) a premiér Robert Fico (Smer).\" V tejto istej správa sa cituje vyhlásenie Roberta Fica o zámeroch koordinovat postoje Slovenska s Európskou úniou a o plánoch vydat spolocné stanovisko ku situácii spolu s ostatnými krajinami V4: \"Pripravujeme spolocné stanovisko štyroch krajín, Ceska, Polska, Madarska a Slovenska, k situácii na Ukrajine,\" povedal Fico. Dodal, že o postojoch Nemecka k tomuto problému sa rozprával aj s predsedom Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko Norbertom Lammertom, ktorý je na pozvanie Pašku na návšteve Slovenskej republiky.\" Najnovšie vyhlásenie Ministerstva zahranicia SR k udalostiam na Ukrajine bolo uverejnené 4. marca 2014 a odvoláva sa na závery mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre zahranicné veci: \"...ostro odsudzuje narušenia suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených zložiek. Zdôraznujeme, že tieto kroky sú zrejmým porušením Charty OSN a Helsinského záverecného aktu OBSE, ako aj záväzkov Ruska rešpektovat závery Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. \" a \" Sme pripravení aktívne napomôct a podporit konštruktívny dialóg zacielený na dosiahnutie takéhoto pokojného riešenia v spolupráci s EÚ, OSN, OBSE a ostatnými medzinárodnými organizáciami.\" EU External Action uvádza oficiálne stanovisko vypracované po stretnutí ministrov zahranicných vecí clenských štátov EU, ktoré hovorí takmer to isté: \"The Council condemned \"the clear violation of Ukraine's sovereignty and territorial integrity by acts of aggression by the Russian armed forces as well as the authorisation given by the Federation Council of Russia on 1 March for the use of the Russian armed forces on the territory of Ukraine.\" V tomto vyhlásení, ani v prípade SR, ani v prípade EU, sa však priamo nekonštatuje, že došlo k porušeniu medzinárodného práva na Kryme, vyhlásenia sú však skutocne takmer identické. Oficiálne vyhlásenie NATO túto formuláciu používa: \" Military action against Ukraine by forces of the Russian Federation is a breach of international law and contravenes the principles of the NATO-Russia Council and the Partnership for Peace. Russia must respect its obligations under the United Nations Charter and the spirit and principles of the OSCE, on which peace and stability in Europe rest. We call on Russia to de-escalate tensions. We call upon the Russian Federation to honor its international commitments, including those set out in the Budapest Memorandum of 1994, the Treaty on Friendship and Cooperation between Russia and Ukraine of 1997, and the legal framework regulating the presence of the Russian Black Sea Fleet, to withdraw its forces to its bases, and to refrain from any interference elsewhere in Ukraine. We urge both parties to immediately seek a peaceful resolution through bilateral dialogue, with international facilitation, as appropriate, and through the dispatch of international observers under the auspices of the United Nations Security Council or the Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE).\" Predchádzajúce stanovisko Ministerstva zahranicia bolo zverejnené 21. februára 2014 na podporu dohody medzi Janukovicom a predstavitelmi opozície, ktorej mediátormi boli aj zástupcovia EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Agentúra TASR 3. marca 2014 informovala o vyjadrení najvyšších cinitelov SR: \"Vstup cudzích vojsk na územie Ukrajiny bez mandátu príslušnej medzinárodnej organizácie je porušením medzinárodného práva . Na schôdzke sa na tom zhodli traja najvyšší slovenskí ústavní cinitelia - prezident Ivan Gašparovic, predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer) a premiér Robert Fico (Smer).\" V tejto istej správa sa cituje vyhlásenie Roberta Fica o zámeroch koordinovat postoje Slovenska s Európskou úniou a o plánoch vydat spolocné stanovisko ku situácii spolu s ostatnými krajinami V4: \"Pripravujeme spolocné stanovisko štyroch krajín, Ceska, Polska, Madarska a Slovenska, k situácii na Ukrajine,\" povedal Fico. Dodal, že o postojoch Nemecka k tomuto problému sa rozprával aj s predsedom Spolkového snemu Spolkovej republiky Nemecko Norbertom Lammertom, ktorý je na pozvanie Pašku na návšteve Slovenskej republiky.\" Najnovšie vyhlásenie Ministerstva zahranicia SR k udalostiam na Ukrajine bolo uverejnené 4. marca 2014 a odvoláva sa na závery mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre zahranicné veci: \"...ostro odsudzuje narušenia suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených zložiek. Zdôraznujeme, že tieto kroky sú zrejmým porušením Charty OSN a Helsinského záverecného aktu OBSE, ako aj záväzkov Ruska rešpektovat závery Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. \" a \" Sme pripravení aktívne napomôct a podporit konštruktívny dialóg zacielený na dosiahnutie takéhoto pokojného riešenia v spolupráci s EÚ, OSN, OBSE a ostatnými medzinárodnými organizáciami.\" EU External Action uvádza oficiálne stanovisko vypracované po stretnutí ministrov zahranicných vecí clenských štátov EU, ktoré hovorí takmer to isté: \"The Council condemned \"the clear violation of Ukraine's sovereignty and territorial integrity by acts of aggression by the Russian armed forces as well as the authorisation given by the Federation Council of Russia on 1 March for the use of the Russian armed forces on the territory of Ukraine.\" V tomto vyhlásení, ani v prípade SR, ani v prípade EU, sa však priamo nekonštatuje, že došlo k porušeniu medzinárodného práva na Kryme, vyhlásenia sú však skutocne takmer identické. Oficiálne vyhlásenie NATO túto formuláciu používa: \" Military action against Ukraine by forces of the Russian Federation is a breach of international law and contravenes the principles of the NATO-Russia Council and the Partnership for Peace. Russia must respect its obligations under the United Nations Charter and the spirit and principles of the OSCE, on which peace and stability in Europe rest. We call on Russia to de-escalate tensions. We call upon the Russian Federation to honor its international commitments, including those set out in the Budapest Memorandum of 1994, the Treaty on Friendship and Cooperation between Russia and Ukraine of 1997, and the legal framework regulating the presence of the Russian Black Sea Fleet, to withdraw its forces to its bases, and to refrain from any interference elsewhere in Ukraine. We urge both parties to immediately seek a peaceful resolution through bilateral dialogue, with international facilitation, as appropriate, and through the dispatch of international observers under the auspices of the United Nations Security Council or the Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE).\" Predchádzajúce stanovisko Ministerstva zahranicia bolo zverejnené 21. februára 2014 na podporu dohody medzi Janukovicom a predstavitelmi opozície, ktorej mediátormi boli aj zástupcovia EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra TASR", "vyhlásenie Ministerstva zahranicia SR", "oficiálne stanovisko", "vyhlásenie", "stanovisko"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/na-ukrajine-doslo-k-poruseniu-medzina/75900-clanok.html", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_E04764A307154153C1257C91005DC913", "http://www.consilium.europa.eu/homepage/highlights/ukraine-eu-condemns-russias-actions,-calls-for-de-escalation-and-remains-ready-for-further-measures?lang=en", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/official_texts_107681.htm", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_0DD465AD86EAEDABC1257C860059DD2F"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:46.049422+00:00"}
{"id": "49926", "numeric_id": 49926, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49926", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Pán premiér nepoužil právo veta, nezablokoval závery rokovania.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico začiatkom marca podporil závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady týkajúceho sa európskej obrany a pomoci Ukrajine. Nepridal sa tak k Viktorovi Orbánovi, ktorý časť o záverov o vojenskej pomoci Ukrajine vetoval. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV Bruseli sa 6. marca konalo mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany. Na spoločnom pracovnom obede sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.\n\nFico pred zasadnutím pohrozil zablokovaním záverov samitu v prípade nerešpektovania odlišných názorov na situáciu v Ukrajine. Zároveň požiadal o zahrnutie opätovného otvorenia tranzitu plynu cez Ukrajinu do záverov zasadnutia.\n\nPremiér svoj postoj zopakoval aj na výbore pre európske záležitosti. Ten odsúhlasil stanovisko , podľa ktorého môže Fico vetovať závery samitu pokiaľ nebudú obsahovať zmienku o tranzite plynu.\n\nEurópska rada Ficovej požiadavke nakoniec vyhovela, aj keď výsledný text bol vágnejší, ako pôvodne premiér žiadal: „Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska,“ píše sa v záveroch z rokovania ( .pdf , s. 4).\n\nRobert Fico tak hlasoval za celé znenie záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady.\n\nZávery zasadnutia týkajúce sa poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine schválilo 26 z 27 krajín ( .pdf , s. 1). Nepodporil ich iba maďarský premiér Viktor Orbán. Medzi hlavné body zaradila Rada pokračovanie vo vojenskej podpore Ukrajine a zvyšovanie tlaku na Rusko prostredníctvom sankcií.\n\nZávery týkajúce sa posilnenia európskej obrany schválilo všetkých 27 krajín.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico začiatkom marca podporil závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady týkajúceho sa európskej obrany a pomoci Ukrajine. Nepridal sa tak k Viktorovi Orbánovi, ktorý časť o záverov o vojenskej pomoci Ukrajine vetoval. Výrok Milana Majerského preto hodnotíme ako pravdivý.", "V Bruseli sa 6. marca konalo mimoriadne zasadnutie lídrov Európskej únie o ďalšej podpore Ukrajiny a budúcnosti európskej obrany. Na spoločnom pracovnom obede sa osobne zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.", "Fico pred zasadnutím pohrozil zablokovaním záverov samitu v prípade nerešpektovania odlišných názorov na situáciu v Ukrajine. Zároveň požiadal o zahrnutie opätovného otvorenia tranzitu plynu cez Ukrajinu do záverov zasadnutia.", "Premiér svoj postoj zopakoval aj na výbore pre európske záležitosti. Ten odsúhlasil stanovisko , podľa ktorého môže Fico vetovať závery samitu pokiaľ nebudú obsahovať zmienku o tranzite plynu.", "Európska rada Ficovej požiadavke nakoniec vyhovela, aj keď výsledný text bol vágnejší, ako pôvodne premiér žiadal: „Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska,“ píše sa v záveroch z rokovania ( .pdf , s. 4).", "Robert Fico tak hlasoval za celé znenie záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady.", "Závery zasadnutia týkajúce sa poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine schválilo 26 z 27 krajín ( .pdf , s. 1). Nepodporil ich iba maďarský premiér Viktor Orbán. Medzi hlavné body zaradila Rada pokračovanie vo vojenskej podpore Ukrajine a zvyšovanie tlaku na Rusko prostredníctvom sankcií.", "Závery týkajúce sa posilnenia európskej obrany schválilo všetkých 27 krajín."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["konalo", "pohrozil", "zopakoval", "stanovisko", ".pdf", "hlasoval", "záverov", ".pdf", "Nepodporil", "zaradila", "schválilo"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/v-bruseli-sa-kona-mimoriadny-summit-eu/861541-clanok.html", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/1211986873618944?ref=embed_post", "https://video.sme.sk/c/23459406/fico-zablokuje-zavery-samitu-ak-nebudu-pojednavat-o-tranzite-plynu.html", "https://www.ta3.com/clanok/983647/fico-dostal-od-eurovyboru-zelenu-moze-stopnut-zavery-samitu-eu-pozrite-si-cele-vyjadrenie-premiera", "https://www.consilium.europa.eu/media/eeujskaj/20250306-ukraine-euco10-25-sk.pdf", "https://sita.sk/na-samite-v-bruseli-rebeloval-iba-orban-fico-podporil-obranu-europy-aj-pomoc-ukrajine/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2025/03/06/special-european-council-6-march-2025/", "https://www.consilium.europa.eu/media/eeujskaj/20250306-ukraine-euco10-25-sk.pdf", "https://www.politico.eu/article/eu-leader-ukraine-viktor-orban-russia-hungary-26-countries/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2025/03/06/", "https://www.tickaroo.com/e/FM2Mp3ThMSOpWyVe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:52.189732+00:00"}
{"id": "vr37276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37276", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V programovom vyhlásení vlády je napísané, že koalícia bude eliminovať negatívne dopady Zákona o štátnom občianstve na občanov Slovenskej republiky", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (s.48) sa uvádza: \" V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky. \"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (s.48) sa uvádza: \" V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky. \""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:46.898324+00:00"}
{"id": "vr25448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25448", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "80 miliárd bola minimálna cena (za 49% SPP v roku 2002, pozn.), ktorá bola verejne známa, že vláda nepôjde pod toto.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne správy o tom, čo bola minimálna cena, pod ktorú vláda nebola ochotná ísť. Vzhľadom na časový odstup, rozsah zdrojov a level existencie neverejných informácii nemôžeme vyvrátiť, že takáto hranica existovala, preto výrok považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne správy o tom, čo bola minimálna cena, pod ktorú vláda nebola ochotná ísť. Vzhľadom na časový odstup, rozsah zdrojov a level existencie neverejných informácii nemôžeme vyvrátiť, že takáto hranica existovala, preto výrok považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:56.987145+00:00"}
{"id": "vr13913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13913", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...vybralo sa viacej na daniach, aj vďaka obmedzovaniu daňových únikov.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boj proti daňovým únikom je jednou z priorít súčasnej vlády. Podľa inštitútu finančnej politiky má štát na daniach a odvodoch vybrať tento rok o 250 miliónov eur (0,3 % HDP) viac, ako očakával ešte v júni. V rokoch 2016 až 2018 majú byť príjmy celkovo vyššie o 337 miliónov eur (0,1 % HDP) oproti predchádzajúcemu odhadu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Boj proti daňovým únikom je jednou z priorít súčasnej vlády. Podľa inštitútu finančnej politiky má štát na daniach a odvodoch vybrať tento rok o 250 miliónov eur (0,3 % HDP) viac, ako očakával ešte v júni. V rokoch 2016 až 2018 majú byť príjmy celkovo vyššie o 337 miliónov eur (0,1 % HDP) oproti predchádzajúcemu odhadu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["inštitútu finančnej politiky", "denníka N", "oznámil", "avizoval", "vybralo", "Inštitútu finančnej politiky"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/stat-ocakava-tento-rok-z-dani-a-odvodov/158347-clanok.html", "https://dennikn.sk/199473/danove-uniky-su-uz-2-roky-bez-trestu-umoznil-to-zakon-smeru/", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/fico-slubuje-od-buduceho-roka-zavedieme-kladivo-danove-uniky.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/premier-vlada-dane-uniky-dph-eu/63524-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-opozicia-kritika-rozpocet-2016/167143-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/stat-ocakava-tento-rok-z-dani-a-odvodov/158347-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:58.572462+00:00"}
{"id": "49047", "numeric_id": 49047, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49047", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Opatrenie, kde by sa odpustili dane ženám s deťmi, má dnes vo vyspelom svete iba Maďarsko, zaviedol to Viktor Orbán. Inak podobné opatrenia majú, tuším, na svete už iba Mozambik a Rovníková Guinea, je to nesystémové.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Maďarsko zaviedlo do svojej daňovej legislatívy zákon, ktorý oslobodzuje od platenia daní z príjmu za určitých podmienok, matky s deťmi. V súvislosti Mozambikom a Rovníkovou Guineou sa nám podobnú informáciu dohľadať nepodarilo. Nie je v kapacitách tímu Demagog.sk skontrolovať, či existuje podobné opatrenie v legislatíve iných štátov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMaďarsko od 1. januára 2020 zaviedlo s cieľom zvýšiť pôrodnosť v krajine opatrenie, ktorým oslobodzuje od platenia osobných daní z príjmu za určitých podmienok týkajúcich sa výšky príjmu, matky vychovávajúce najmenej štyri alebo viac detí. Toto opatrenie platí aj pre matky, ktoré za svoj život vychovali štyri alebo viac detí. Od 1. januára 2023 sa navyše platnosť tohto opatrenia rozšírila aj na všetky ženy do tridsiatich rokov, ktoré sa stali matkami. Podobné opatrenie pre slovenské matky nedávno navrhol aj Igor Matovič.\n\nO podobnom type opatrení v Mozambiku a Rovníkovej Guinei sa nám informácie nepodarilo dohľadať. Rovníková Guinea má iba opatrenie, ktorým zamestnávatelia mesačne prispievajú 1 % z hrubej mzdy do Fondu na ochranu práce a 21,5 % do Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Maďarsko zaviedlo do svojej daňovej legislatívy zákon, ktorý oslobodzuje od platenia daní z príjmu za určitých podmienok, matky s deťmi. V súvislosti Mozambikom a Rovníkovou Guineou sa nám podobnú informáciu dohľadať nepodarilo. Nie je v kapacitách tímu Demagog.sk skontrolovať, či existuje podobné opatrenie v legislatíve iných štátov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Maďarsko od 1. januára 2020 zaviedlo s cieľom zvýšiť pôrodnosť v krajine opatrenie, ktorým oslobodzuje od platenia osobných daní z príjmu za určitých podmienok týkajúcich sa výšky príjmu, matky vychovávajúce najmenej štyri alebo viac detí. Toto opatrenie platí aj pre matky, ktoré za svoj život vychovali štyri alebo viac detí. Od 1. januára 2023 sa navyše platnosť tohto opatrenia rozšírila aj na všetky ženy do tridsiatich rokov, ktoré sa stali matkami. Podobné opatrenie pre slovenské matky nedávno navrhol aj Igor Matovič.", "O podobnom type opatrení v Mozambiku a Rovníkovej Guinei sa nám informácie nepodarilo dohľadať. Rovníková Guinea má iba opatrenie, ktorým zamestnávatelia mesačne prispievajú 1 % z hrubej mzdy do Fondu na ochranu práce a 21,5 % do Národného inštitútu sociálneho zabezpečenia."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Maďarsko", "oslobodzuje", "2023", "rozšírila", "navrhol", "Mozambiku", "Rovníková Guinea"], "url": ["https://taxsummaries.pwc.com/hungary/individual/deductions", "https://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=22505&langId=en", "https://www.businessinsider.com/hungary-income-tax-new-moms-encourage-women-children-birth-rates-2023-1", "https://twitter.com/BalazsOrban_HU/status/1608412002980081665?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1608412002980081665%7Ctwgr%5E15aa46eee19a9d9aca03128370b4615964987254%7Ctwcon%5Es1_c10&ref_url=https%3A%2F%2Fgript.ie%2Fhungary-exempts-mothers-under-30-from-income-tax%2F", "https://sita.sk/vofinanciach/matky-deti-do-15-rokov-s-prijmom-do-2-000-eur-by-nemali-platit-dan-z-prijmu-navrhuje-matovic/", "https://taxsummaries.pwc.com/mozambique/individual/other-tax-credits-and-incentives", "https://taxsummaries-pwc-com.translate.goog/equatorial-guinea/corporate/other-taxes?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=sc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:48.175715+00:00"}
{"id": "vr29322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29322", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Normálne, keď sa prevádza štátny majetok z jednej štátnej firmy na druhú štátnu firmu, tak tento prevod správy býva zadarmo. V tomto prípade však mesiac predtým, ako došlo k privatizácii Slovenských elektrární, vláda Mikuláša Dzurindu medzi štátnymi inštitúciami Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou urobili presun vodnej elektrárne, ale odplatne. Vodohospodárska výstavba musela zaplatiť 146 miliónov eur Slovenským elektrárňam, čiže po privatizácii Taliani dostali ďalší darček, lebo Vodohospodárska výstavba musela platiť.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vodohospodárska výstavba v marci 2006, mesiac pred tým, ako Slovenské elektrárne získal Enel podpísala zmluvu (.pdf) o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Enel definitívne prevzal 66 % SE v apríli 2006. VV odplatne prevzala (.pdf) majetok VEG za 146 008 796 €. Platby boli podľa Dohody (.pdf) rozdelené na ročné platby, je teda pravdou, že minimálne časť peňazí bola SE vyplatená po vstupe talianskej spoločnosti Enel. Treba však zdôrazniť, že Enel nie je výhradným vlastníkom SE. 34 % je vo vlastníctve štátu, nie je preto pravdou, že by celých 146 miliónov dostali Taliani ako naznačuje Fico. Podľa dostupných informácií sa podobný prevod skutočne väčšinou rieši bezodplatne. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vodohospodárska výstavba v marci 2006, mesiac pred tým, ako Slovenské elektrárne získal Enel podpísala zmluvu (.pdf) o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Enel definitívne prevzal 66 % SE v apríli 2006. VV odplatne prevzala (.pdf) majetok VEG za 146 008 796 €. Platby boli podľa Dohody (.pdf) rozdelené na ročné platby, je teda pravdou, že minimálne časť peňazí bola SE vyplatená po vstupe talianskej spoločnosti Enel. Treba však zdôrazniť, že Enel nie je výhradným vlastníkom SE. 34 % je vo vlastníctve štátu, nie je preto pravdou, že by celých 146 miliónov dostali Taliani ako naznačuje Fico. Podľa dostupných informácií sa podobný prevod skutočne väčšinou rieši bezodplatne. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["získal", "zmluvu", "prevzala", "Dohody", "Výročnej správy Vodohospodárskej výstavby", "prevzatiu", "väčší", "počet", "zmlúv"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/www.seas.sk/data/files/pravdivo-o-gabcikove/Zmluva-o-prevadzke-VEG.pdf", "http://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CCoQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.vvb.sk%2Ffiles%2FVS2012.pdf&ei=rs8GVZL1E8vlUqzJgng&usg=AFQjCNGu_fy2puSTUX-NxTYIk4mmziUKmA&sig2=lOt0raLYfqEboDxaO5xCAA&bvm=bv.88198703,d.d24", "http://www.seas.sk/data/file/143/dohoda-o-usporiadani-majetkovo-pravnych-vztahov-veg.pdf", "http://www.vvb.sk/files/VS2012.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1604149&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=528841&l=sk", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1242901&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:43.122283+00:00"}
{"id": "vr35298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35298", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nasledovalo vlastne prijatie úsporného ozdravného balíka, ktorého cieľom je vlastne znížiť deficit verejných financií z tohtoročných takmer 8% na budúcoročných 4,9%...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O deficite 7,8% na tento rok hovorí ŠÚ , o budúcoročných 4,9% hovorí návrh štátneho rozpočtu (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["O deficite 7,8% na tento rok hovorí ŠÚ , o budúcoročných 4,9% hovorí návrh štátneho rozpočtu (.pdf)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ", "návrh štátneho rozpočtu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28395", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20-%20nov%C3%A9%20znenie%202/vlastny_mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:24.153068+00:00"}
{"id": "vr33150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Boli dve cesty. Cesta zdražovania, to je cesta, ktorú ponúkala opozícia, pán Štefanec, pán Mikloš jednodznačne povedali, že by išli cestou zvyšovania DPH.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok predsedu vlády sme už overovali 21. októbra 2012 ( O 5 minút 12 ) a minulý týždeň 3.2. v relácii V politike . Opäť hodnotíme výrok ako zavádzajúci, keďže sa jednoznačne nevyjadril ani jeden z uvedených politikov. Podpredseda SDKÚ I. Štefanec uviedol ( TASR ) : \"Určite chceme zachovať rovnú daň, pretože to sú pracovné miesta.\" Strana podľa neho zároveň nechce zvyšovať DPH, ale pripúšťa to. \"Pokiaľ by to bolo nevyhnutné.\" Pravdou teda je, že Ivan Štefanec povedal, že by zvyšovali DPH, pokiaľ by to bolo nevyhnutné. Nedá sa však povedať, že by sa vyjadril jasne, že pokiaľ by vládli, zvyšovali by DPH. Podobne sa i Ivan Mikloš vyjadril , že podľa neho je nutné zvyšovať dane - nehovoril však priamo o DPH. Známa je ich podpora dočasného zvýšenia DPH v minulom volebnom období, kedy boli členmi koalície. Materiál úradu vlády Slovenskej republiky uvádza: \"Na rokovaní 6. 9. 2010 koaliční partneri súhlasili s dočasným zvýšením hornej sadzby DPH o 1 % na obdobie, kým sa Eurostatom potvrdený deficit verejných financií nezníži pod 3%.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok predsedu vlády sme už overovali 21. októbra 2012 ( O 5 minút 12 ) a minulý týždeň 3.2. v relácii V politike . Opäť hodnotíme výrok ako zavádzajúci, keďže sa jednoznačne nevyjadril ani jeden z uvedených politikov. Podpredseda SDKÚ I. Štefanec uviedol ( TASR ) : \"Určite chceme zachovať rovnú daň, pretože to sú pracovné miesta.\" Strana podľa neho zároveň nechce zvyšovať DPH, ale pripúšťa to. \"Pokiaľ by to bolo nevyhnutné.\" Pravdou teda je, že Ivan Štefanec povedal, že by zvyšovali DPH, pokiaľ by to bolo nevyhnutné. Nedá sa však povedať, že by sa vyjadril jasne, že pokiaľ by vládli, zvyšovali by DPH. Podobne sa i Ivan Mikloš vyjadril , že podľa neho je nutné zvyšovať dane - nehovoril však priamo o DPH. Známa je ich podpora dočasného zvýšenia DPH v minulom volebnom období, kedy boli členmi koalície. Materiál úradu vlády Slovenskej republiky uvádza: \"Na rokovaní 6. 9. 2010 koaliční partneri súhlasili s dočasným zvýšením hornej sadzby DPH o 1 % na obdobie, kým sa Eurostatom potvrdený deficit verejných financií nezníži pod 3%.\""], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "V politike", "TASR", "vyjadril", "Materiál"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/323/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://ekonomika.sme.sk/c/6274704/sdku-pripusta-vyssiu-dph-navrat-k-19-dani-podla-smeru-nebude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174311-miklos-zvyste-dane-fico-zrusime-rovnu/", "http://www.vlada.gov.sk/iveta-radicova-v-pripade-zvysenia-dph-slo-o-standardne-hladanie-riesenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:08.381352+00:00"}
{"id": "vr36852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36852", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pravda je taká, keď som to spomenul, že tam, kde preukázateľne bývalý zamestnanec medzinárodnej farmaceutickej spoločnosti, v ktorej stále pracuje ešte jeho brat pomohol tejto firme takým spôsobom, že táto firma dostala za niekoľko hodín povolenie na distribúciu nového lieku, čím jej zachránil obrat vo výške 10 miliónov eur.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Uhliarik pracoval vo farmaceutickej spoločnosti Pfizer v rokoch 1996-2003 . Podľa denníka SME v spoločnosti Pfizer Uhliarikov brat stále pracuje.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Uhliarik pracoval vo farmaceutickej spoločnosti Pfizer v rokoch 1996-2003 . Podľa denníka SME v spoločnosti Pfizer Uhliarikov brat stále pracuje."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["1996-2003", "denníka SME"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59619", "http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:37.874067+00:00"}
{"id": "vr34143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34143", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Neviem, pán premiér, či o tom viete, že nájomné za pôdohospodársku pôdu sa zvyšuje o 30 %. To je májový list Slovenského pozemkového fondu, čo rozposielajú.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zdelenia Slovenského pozemkového fondu z mája 2013 sadzba na prenájom poľnohospodárskej pôdy stúpa na 2,2%.\n\n\"Pre rok 2012 sa jednorázovo upravuje výška minimálnej ročnej sadzby na 2,20% hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky...\"\n\nPred touto zmenou bol nájom vo výške minimálne 1% hodnoty pôdy ( zákon 504/2003 Z.z (§ 10 ).\n\n\"§ 10\n\n(1) Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.\"\n\nSkutočný nárast minimálnej ročnej sadzby z 1% na 2,2% je vo výške viac ako 100% a nie 30% ako spomína Bugár. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zdelenia Slovenského pozemkového fondu z mája 2013 sadzba na prenájom poľnohospodárskej pôdy stúpa na 2,2%.", "\"Pre rok 2012 sa jednorázovo upravuje výška minimálnej ročnej sadzby na 2,20% hodnoty poľnohospodárskej pôdy stanovenej podľa bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky...\"", "Pred touto zmenou bol nájom vo výške minimálne 1% hodnoty pôdy ( zákon 504/2003 Z.z (§ 10 ).", "\"§ 10", "(1) Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.\"", "Skutočný nárast minimálnej ročnej sadzby z 1% na 2,2% je vo výške viac ako 100% a nie 30% ako spomína Bugár. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["zdelenia", "výške", "zákon 504/2003"], "url": ["http://www.pozfond.sk/_documents/novinky/novinka_2013_02.pdf", "http://agrofarmy.sk/Rmenu/Informacie/Cenapody/cenapody.php", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-najme-polnohospodarskych-pozemkov-polnohospodarskeho-podniku-a-lesnych-pozemkov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:21.095098+00:00"}
{"id": "vr31727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31727", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To, čo sme dokázali za rok napríklad, bola konsolidácia o 2,8 miliardy eur. Vy teraz potrebujete za 1,5 roka stlačiť ďalej tento deficit o 1,2 až 1,5 miliardy.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit o približne 1,5 miliardy a eur a nie o 2,8 miliardy, ako hovorí Ján Figeľ. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Dňa 4. mája 2012 sa Ivan Mikloš počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády vrátil do minulosti a poukázal na to, že vláda Ivety Radičovej dokázala zároveň znižovať deficit a dosahovať pomerne vysoký ekonomický rast. Uviedol, že konsolidácia sa z dvoch tretín riešila okresávaním výdavkov a len z jednej tretiny zvyšovaním príjmov. Poukázal zároveň aj na skutočnosť, že Radičovej vláda v roku 2011 dokázala znížiť deficit o 2,8 miliardy eur. ( SITA ) Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Ministerstvo financií uvádza, že štát bude pritom musieť na dosiahnutie cieľa mať deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu znížiť deficit o zhruba 1,2 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit o približne 1,5 miliardy a eur a nie o 2,8 miliardy, ako hovorí Ján Figeľ. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Dňa 4. mája 2012 sa Ivan Mikloš počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády vrátil do minulosti a poukázal na to, že vláda Ivety Radičovej dokázala zároveň znižovať deficit a dosahovať pomerne vysoký ekonomický rast. Uviedol, že konsolidácia sa z dvoch tretín riešila okresávaním výdavkov a len z jednej tretiny zvyšovaním príjmov. Poukázal zároveň aj na skutočnosť, že Radičovej vláda v roku 2011 dokázala znížiť deficit o 2,8 miliardy eur. ( SITA ) Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Ministerstvo financií uvádza, že štát bude pritom musieť na dosiahnutie cieľa mať deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu znížiť deficit o zhruba 1,2 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "bola", "bola", "1,2 mld. eur."], "url": ["http://video.sita.sk/videoservis/nr-sr-podla-miklosa-nie-je-problemom-znizit-deficit-za-20-mesiacov-o-12-az-13-miliardy/27593-play.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8188"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:13.421890+00:00"}
{"id": "vr35246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35246", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Dôvody sú jasné, pretože sme povedali, že najmä zo strany terajšej vládnej koalície, dokonca jedného z najvyšších ústavných činiteľov pána Sulíka sa objavujú hlasy, že predseda strany Smer-sociálna demokracia patrí do kriminálu, že stranu Smer-SD treba vyhnať z parlamentu, aj to odznelo priamo v relácii Slovenského rozhlasu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci z kontextu nie je v podaní R. Sulíka jasné, či to myslí ako podmieňovací spôsob (ak sa preukáže pravosť nahrávky), alebo či R. Fico automaticky patrí za súčasných podmienok do kriminálu je možné to interpretovať aj tak ako to urobil D. Čaplovič. Na margo strany SMER-SD Sulík povedal, že sa tam dostala protizákonne a nemá tam potom čo hľadať. To je v podaní D. Čaploviča mierne zveličené, ale stále to hodnotíme ako pravdivú interpretáciu.\n\nCelé znenie relácie Sobotné dialógy zo 16. októbra 2010 vysielané Slovenským rozhlasom nájdete tu . Sulíkové slová odzneli v 2. resp. 3 minúte relácie.", "analysis_paragraphs": ["Hoci z kontextu nie je v podaní R. Sulíka jasné, či to myslí ako podmieňovací spôsob (ak sa preukáže pravosť nahrávky), alebo či R. Fico automaticky patrí za súčasných podmienok do kriminálu je možné to interpretovať aj tak ako to urobil D. Čaplovič. Na margo strany SMER-SD Sulík povedal, že sa tam dostala protizákonne a nemá tam potom čo hľadať. To je v podaní D. Čaploviča mierne zveličené, ale stále to hodnotíme ako pravdivú interpretáciu.", "Celé znenie relácie Sobotné dialógy zo 16. októbra 2010 vysielané Slovenským rozhlasom nájdete tu . Sulíkové slová odzneli v 2. resp. 3 minúte relácie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showRelacia&id=16&stationID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:07.493608+00:00"}
{"id": "48542", "numeric_id": 48542, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48542", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja som zachytil počas ôsmich rokoch prvýkrát alebo nie, šiestich rokov, čo som v parlamente, prvýkrát takéto vydávanie (poslanca na väzobné stíhanie, pozn.), áno prvýkrát.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 došlo k úprave zákona a poslanci si zrušili trestnoprávnu imunitu. Na ich väzobné stíhanie je však potrebný súhlas parlamentu. Politickú stranu Sme rodina založil Boris Kollár v roku 2015 a je súčasťou parlamentu od volieb v roku 2016 . Za ostatných šesť rokov, počas ktorých je Boris Kollár v parlamente, ide o jediný prípad vydávania poslanca na väzobné stíhanie, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDňa 4. mája 2022 poslanci NR SR hlasovali o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na žiadosť Generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra žiadala väzobné stíhanie Roberta Fica na obdobie, počas výsluchu svedkov, aby zabránila prípadnému ovplyvňovaniu vo veci založenia zločineckej skupiny. Poslanci hlasovali proti návrhu, čo však nemá dopad na kontinuitu vyšetrovania.\n\nV minulosti sa za podobné návrhy hlasovalo, ako napríklad v prípade Viliama Soboňu , ktorému bol v roku 2002 parlament odňal imunitu a súhlasil s vydaním na trestné stíhanie. Avšak, v tomto prípade platili pre poslancov NR SR pravidlá o trestnoprávnej imunite, ktoré boli v roku 2012 zrušené. Na zaklade platných pravidiel poslanci sú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch NR SR a za hlasovanie. Parlament hlasuje o vzatí poslanca do väzby a na zadržanie člena snemovne v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu je potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Zrušením trestnoprávnej imunity pre poslancov parlamentu umožnilo odsúdenie niekoľkých verejných činiteľov ako Milan Mazurek, Marián Kotleba alebo Igor Štefanov bez hlasovania v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 došlo k úprave zákona a poslanci si zrušili trestnoprávnu imunitu. Na ich väzobné stíhanie je však potrebný súhlas parlamentu. Politickú stranu Sme rodina založil Boris Kollár v roku 2015 a je súčasťou parlamentu od volieb v roku 2016 . Za ostatných šesť rokov, počas ktorých je Boris Kollár v parlamente, ide o jediný prípad vydávania poslanca na väzobné stíhanie, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dňa 4. mája 2022 poslanci NR SR hlasovali o vydanie súhlasu na vzatie do väzby poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na žiadosť Generálnej prokuratúry. Generálna prokuratúra žiadala väzobné stíhanie Roberta Fica na obdobie, počas výsluchu svedkov, aby zabránila prípadnému ovplyvňovaniu vo veci založenia zločineckej skupiny. Poslanci hlasovali proti návrhu, čo však nemá dopad na kontinuitu vyšetrovania.", "V minulosti sa za podobné návrhy hlasovalo, ako napríklad v prípade Viliama Soboňu , ktorému bol v roku 2002 parlament odňal imunitu a súhlasil s vydaním na trestné stíhanie. Avšak, v tomto prípade platili pre poslancov NR SR pravidlá o trestnoprávnej imunite, ktoré boli v roku 2012 zrušené. Na zaklade platných pravidiel poslanci sú nepostihnuteľní len za výroky prednesené v pléne alebo orgánoch NR SR a za hlasovanie. Parlament hlasuje o vzatí poslanca do väzby a na zadržanie člena snemovne v prípade pristihnutia pri páchaní trestného činu je potrebný súhlas mandátového a imunitného výboru. Zrušením trestnoprávnej imunity pre poslancov parlamentu umožnilo odsúdenie niekoľkých verejných činiteľov ako Milan Mazurek, Marián Kotleba alebo Igor Štefanov bez hlasovania v parlamente."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["zrušili", "2015", "2016", "hlasovali", "žiadala", "hlasovali", "Viliama Soboňu", "pravidiel", "verejných činiteľov"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247487-poslanci-si-zrusili-trestnopravnu-imunitu-sudcom-zostala/", "https://www.sme.sk/ps/70/sme-rodina", "https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47864", "https://www.pravnenoviny.sk/odkedy-poslanci-nr-sr-rozhoduju-o-vine-a-nevine-svojho-kolegu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/625558-nazivo-poslanci-rozhodnu-o-ficovi-dovolia-ziadat-pre-neho-vazbu/", "https://domov.sme.sk/c/986051/viliam-sobona-vydany-na-trestne-stihanie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51969", "https://blog.sme.sk/peterkovac2/spolocnost/zoznam-trestne-stihanych-verejnych-cinitelov-vladnych-nominantov-a-oligarchov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:10.417682+00:00"}
{"id": "vr30868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30868", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ale v kauze Gorila je priamym aktérom, ako jediný z aktívnych politikov pán Fico. Ktorý do toho bytu chodil. Ani pán Dzurinda tam nechodil ani pán Bugár ani pán Palacka. Ale ako jediný z politikov tam chodil pán Fico.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spis Gorila uvádza nasledovné osoby,ktoré chodili do \"bytu\" na Vazovovej alebo v ňom boli: Haščák (PENTA), Határ (osobný tajomník predsedu SMER-u), Bubeníková (FNM), Malchárek (exminister hospodárstva) a Fico. Zo súčasných politikov bol v sledovanom byte len R.Fico, ktorý v ňom bol 22.3.2006. Spis o tomto stretnutí hovorí:22.3.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. Róbert FICO)14.32 hod.-15.33 hodHaščák prichádza 14.00. Fico prichádza 14.32.?Fico prichádza priamo z autosalónu v Inchebe. Pýta sa Haščáka: „No čo, jak sa Vám darí?“. Haščák odpovedá: „Dobre, poďme si sem sadnúť za stôl”. Fico ide na WC. Po návrate sa Haščák pýta Fica, čo si dá. Fico si vyberá kolu.? Fico sa pýta Haščáka: „Čo hovoríte na čistiace procesy v SMERe, ktoré som spustil?“. Haščák s nimi súhlasí, ale „otázka je čo sa stalo s Fedorom (Flašíkom)“.?Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany. Haščák hovorí, že: “tak sa cítil, takú mal pozíciu“. Fico hovorí, že na to všetkých upozorňoval v predstihu. Haščák hovorí, že sa to môže otočiť proti Ficovi a Flašík teraz môže Ficovi škodiť.?Fico hovorí : „Vy máte dostatok informácii podľa mňa. Čo je na mňa mi povedzte? Čo môže na mňa použiť? Že som nejakú babu stískal na letisku?“ Haščák súhlasí, že to môže Ficovi skôr pomôcť ako uškodiť. Fico hovorí: .Aký biznis som ja robil kedy??Kde som bol?“ Haščák hovorí, že skôr by mohol použiť veci zvnútra, z kuchyne SMERu. Fico oponuje, že nemá čo rozprávať. Haščák súhlasí. Haščák sa pýta ako reagovali Flašíkoví parťáci. Fico hovorí, že „tí parťáci budú tiež dotknutí. Za chvíľočku. Tak isto. Nie všetko, ale sú tam ľudia, ktorí tiež pôjdu zo strany preč.“ Haščák sa pýta ako to funguje s ostatnými. Fico prisviedča, že bez problémov. Haščák hovorí, že Flašikovci to vnímajú tak, že pomohli Ficovi. Fico oponuje, že strana mala 13% keď ešte ani neexistovala a po voľbách mala 13,5%, čiže Flašikovci jej „bláznivou kampaňou“ vôbec nepomohli. Skôr mu narobili problémy. Fico jasne povedal podpredsedom SMERu: „Chlapci, vy sa musíte rozhodnúť čo chcete. Buď chcete tú politiku robiť tu, alebo po telefóne.“ Fico hovorí, že v politike je 14 rokov, nie je samovrah a nedá sa po vstupe do vlády predať za 5,50. Haščák sa pýta ako to vypadá, s Jurajom Širokým a Vladimírom Poórom. Fico odpovedá, že zo Širokým sa dá, ale s Poórom je to horšie. Haščák rozpráva Ficovi, že oni (Široký, Poór, Kiňo) nie sú zvyknutí na konkurenciu a súťaž na trhu a ich obchodovanie je postavené len na lobingu („žijú len z lobingu“). Fico sa pýta Haščáka na Širokého. Haščák vysvetľuje, že s ním mali konflikt v Chemolaku Smolenice a Široký sa odvtedy od PENTY stráni. Fico sa pýta Haščáka, či má Široký Váhostav. Haščák prisviedča. Haščák hovorí, že väčšina Širokého podnikov ide od 10 k 5 (Chemolak, Plastika), široký nemá zvládnuté moderné metódy riadenia „Corporate governance“, všetko má postavené na starých kamarátoch. Haščák objasňuje svoj názor na ďalších sponzorov SMERu. Vladimír Poór má zdravý sedliacky rozum, ale všetky veci poníma vzťahovo a ťažko sa s nim obchoduje. Ivan Kiňo je neschopný. Brhela Haščák nepozná. Podľa Haščáka môžu byť v budúcnosti v SMERe ešte problémy s Vladimírom Poórom (Haščák sa s ním pravidelne stretáva, nie sú partneri v obchodoch, ale vymieňajú si informácie). Fico hovorí, že odstavenie Flašíkovcov v SMERe vníma ako veľmi dôležité a správne a SMER môže na tom len získať. Haščák hovorí, že z pohľadu PR Flašík SMERu škodil. Haščák hovorí, že Flašikovci uvedený konflikt vnímajú inak.?Fico rozpráva Všeobecne o SMERe, o medzinárodnej akceptácii strany (ČR, MR, Rakúsko…). Haščák sa pýta na američanov. Fico hovorí, že sa pravidelne stretáva s americkým veľvyslancom. Američania síce považujú Dzurindu za priateľa (kvôli Iraku) ale prípadná zmena vlády pre nich nepredstavuje ohrozenie záujmov USA. Tajomníci ambasády chodia na konferencie a semináre SMERu a živo sa zaujímajú o stanoviská SMERu. Americká ambasáda chystá SMERu návštevu USA na 19. apríla 2006. Fico rozpráva o neúspešných cestách Hrušovského a Dzurindu do USA odkiaľ nepriniesli nič, ani len prísľub zmeny vízovej politiky.?Vracajú sa späť k vnútornému očistnému procesu v SMERe, ktorý Fico vníma veľmi pozitívne. Haščák oponuje, že sa to vnútornými procesmi v strane (štiepenie) môže obrátiť proti Ficovi. Fico argumentuje: „Ukážte mi človeka v SMERe, okrem Kaliňáka a Pašku o ktorých sa postarám, ktorý by efektívne v SMERe založil platformu“.?Haščák hovorí: „Beňová“. Fico odpovedá: „Beňová je mŕtva.“ Nakoniec sa zhodnú, že Beňová im môže zobrať tak maximálne 2 - 3% hlasov. Fico hovorí, že Beňová najprv vystrájala, ale potom akceptovala Ficove rozhodnutie. Fico je presvedčený, že do volieb bude SMER stabilný. Otázna je situácia po voľbách.?Haščák hovorí Ficovi. že vychádza to tak, že SMER bude po voľbách tvoriť vládu s SMK a KDH. Iná varianta podľa Haščáka nie je. Fico sa smeje, že prečo si Haščák myslí, že nemôže urobiť vládu s Dzuriridom (SDKÚ). Haščák ukazuje Ficovi analýzy možných koaličných zoskupení. PENTA robí teraz neverejný prieskum verejnej mienky na 3000 respondentoch. Závery budú do 2 týždňov. Haščák ich pošle aj Ficovi. Haščák má iné materiály, z ktorých vychádza SMER 24% hlasov, HZDS 13%, SDKÚ 15% (Haščák si myslí, že len 14% ale dal im 15%), SMK 10%, KDH 8%, SF 4,5%, SNS 7%, ostatní sa nedostali. Haščák vychádzal pri svojich výpočtoch z 2 premís, všetky koalície budú musieť mať nad 80 poslancov a osobné anymozity medzi stranami. Pri variante koalície SMER a SDKÚ to vychádza len na 75 poslaneckých kresiel, čo je veľmi nestabilné. Haščák ukazuje v materiáloch ďalšie varianty. Fico hovorí: „Skúste SMER, HZDS, SDKÚ“. Haščák hovorí, že to je 93 poslaneckých miest. Fico vysvetľuje, že SMER nemôže ísť do koalície s SMK a KDH. S KDH sa nedá komunikovať (KDH volajú Taliban) a keby išli do koalície s SMK, tak by to SMERu výrazne znížilo preferencie, pretože SMER robí aj národnú politiku.?Fico hovorí, že keby SMER nerobil národnú politiku tak SNS má vo voľbách 15% hlasov. SMER tiež berie veľa hlasov KSS. Podľa Fica by bolo najlepšie keby sa do parlamentu dostali aj SNS, aj KSS a jedinou možnou koalíciou by bola SMER, SDKÚ, HZDS. Haščák sa ho pýta na problémy s Mečiarom, vysvetľuje, že neverí, že medzi nimi nebudú problémy (všetci sú tzv. Alfa samci, z ktorých vyžaruje ego). Fico pripúšťa aj možnosť, že sa s Mečiarom a Dzurindom dohodnú na osobe predsedu vlády, ktorou nebude nikto z nich. Fico hovorí, že SDKÚ aj HZDS si dali obrovský pozor na výber kandidátov do parlamentných volieb, Fico teraz čisti svojich kandidátov. Podľa Fica by to bola najstabilnejšia možná koalícia. Fico je pripravený urobiť ústupky a akceptovať 19% daň z príjmov právnických osôb a 19% daň z príjmov fyzických osôb do určitej výšky. Nad túto výšku by bola nejaká vyššia daň. Fico sa tiež chce dohodnúť na DPH. Cestovný ruch, stavebníctvo, zdravotníctvo budú mať nižšie DPH ako 19%. V zdravotníctve bude potrebné urobiť zmeny. Na penzijný systém majú s SDKÚ a HZDS rovnaký názor. Druhý pilier zostane. Môžu sa pohrať s garanciami. Fico celkovo nevidí koalíciu s SDKÚ a HZDS ako zásadný problém. Haščák hovorí ako SMER nasiera Dzurindu s VUCkami. Fico hovorí, že? v prípade koalície SMER, SDKÚ a HZDS vie u Slotu zabezpečiť aj skrytú podporu?SNS (Slotovi by dali podpredsedu parlamentu).?Fico hovorí o problematickej komunikácii s KDH. Hovorí o problémoch v komunikácii s Lipšicom v BN televíznej relácii. Fico sa vie dohodnúť s Petrom Mišíkom s chlapcami z SDKÚ, ale nevie sa dohodnúť s Lipšicom, Minárikom alebo Palkom. Haščák hovorí, že sa s Minárikom občas stretáva a ťažko sa s nimi diskutuje.?SMK Ficovi nevadí. Z SMK sa dá komunikovať. Koalíciou z SMK by ale SMER prišiel o dosť veľké množstvo, ktoré by prešlo do SNS. Fico nemá dôvod odovzdávať Slotovi za jednu koalíciu z SMK také veľké množstvo hlasov. Fico si chce národne orientovaného voliča ponechať aj do ďalších volieb a koalícia z SMK mu za jeho stratu nestojí. Fico sa pýta Haščáka, čo má znamenať nominácia Viiágiho do Slovnaftu. Haščák nevie. Haščák sa stretáva s Világim každý tretí deň. Világi sa údajne vyhol odpovedi. Világi sa podľa Haščáka navyše tomu biznisu ani nerozumie. Fico sa pýta či to má súvis s voľbami (financovanie SMK). Haščák si mysli, že nie.?Rozprávajú o Ivanovi Miklošovi. Podľa Haščáka ho Fico preceňuje. Fico ho vníma ako šikovného zlodeja. Haščák hovorí, že Mikloš nekradne toľko ako si Fico mysli.?Rozoberajú aj Rudolfa Zajaca. Haščák hovorí, že Zajac nedokázal dostať na svoju stranu stavovské organizácie. Fico sa pýta, prečo sa ho Dzurinda nezbavil. Haščák hovorí, že Dzurinda premeškal dobu kedy ho mohol vyhodiť. Novotný ako jeho možná náhrada je úplný neschopák. Rozprávajú celkovo o situácii v zdravotníctve Haščák sa pýta na pozíciu zdravotníctva v agende SMERu. Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy. Pre SMER je zdravotníctvo vynikajúci príklad ako zlyhali reformy. Fico uvádza, že na téme zdravotníctva vyrástla preferenciami Martináková. Haščák hovorí, že jej pomohol Kmotrík (JOJ, TA3). Podľa Haščáka Martináková na zdravotníctve pohorí. V odborných kruhoch je ako odborník cenený Pavol Paška. Haščák sa pýta na záujem SMERu o post ministra zdravotníctva. Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Haščák sa pýta Fica, či sa môže stretnúť s Paškom. Fico súhlasí. Haščák vysvetľuje koncepciu PENTY, že zdravotníctvo bude fungovať len ak sa podmienky nastavia na maržu 7 -10% a čistú efektívnosť. K zdravotníctvu sa vyjadruje SF, Paška, Urbáni, Soboňa. Urbáni sa teší len na provízie z „ILS“ (projekt elektronizácie zdravotníctva) za 10 mld. Sk. Haščák vníma ako odborníkov len Pašku a Soboňu Pre PENTU je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Hovorí, že v energetike je marža 20%. Podľa Haščáka sa tretina Nemocníc musí zavrieť. PENTA ide investovať 3 mld. Sk do nových polikliník. Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Z krátkodobého hľadiska ale Paška neurobí nič, čo by mu zväzovalo ruky. Haščák bol raz s Paškom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flašíka). Haščák ide budúci týždeň do Londýna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.", "analysis_paragraphs": ["Spis Gorila uvádza nasledovné osoby,ktoré chodili do \"bytu\" na Vazovovej alebo v ňom boli: Haščák (PENTA), Határ (osobný tajomník predsedu SMER-u), Bubeníková (FNM), Malchárek (exminister hospodárstva) a Fico. Zo súčasných politikov bol v sledovanom byte len R.Fico, ktorý v ňom bol 22.3.2006. Spis o tomto stretnutí hovorí:22.3.2006 (Jaroslav HAŠČÁK. Róbert FICO)14.32 hod.-15.33 hodHaščák prichádza 14.00. Fico prichádza 14.32.?Fico prichádza priamo z autosalónu v Inchebe. Pýta sa Haščáka: „No čo, jak sa Vám darí?“. Haščák odpovedá: „Dobre, poďme si sem sadnúť za stôl”. Fico ide na WC. Po návrate sa Haščák pýta Fica, čo si dá. Fico si vyberá kolu.? Fico sa pýta Haščáka: „Čo hovoríte na čistiace procesy v SMERe, ktoré som spustil?“. Haščák s nimi súhlasí, ale „otázka je čo sa stalo s Fedorom (Flašíkom)“.?Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany. Haščák hovorí, že: “tak sa cítil, takú mal pozíciu“. Fico hovorí, že na to všetkých upozorňoval v predstihu. Haščák hovorí, že sa to môže otočiť proti Ficovi a Flašík teraz môže Ficovi škodiť.?Fico hovorí : „Vy máte dostatok informácii podľa mňa. Čo je na mňa mi povedzte? Čo môže na mňa použiť? Že som nejakú babu stískal na letisku?“ Haščák súhlasí, že to môže Ficovi skôr pomôcť ako uškodiť. Fico hovorí: .Aký biznis som ja robil kedy??Kde som bol?“ Haščák hovorí, že skôr by mohol použiť veci zvnútra, z kuchyne SMERu. Fico oponuje, že nemá čo rozprávať. Haščák súhlasí. Haščák sa pýta ako reagovali Flašíkoví parťáci. Fico hovorí, že „tí parťáci budú tiež dotknutí. Za chvíľočku. Tak isto. Nie všetko, ale sú tam ľudia, ktorí tiež pôjdu zo strany preč.“ Haščák sa pýta ako to funguje s ostatnými. Fico prisviedča, že bez problémov. Haščák hovorí, že Flašikovci to vnímajú tak, že pomohli Ficovi. Fico oponuje, že strana mala 13% keď ešte ani neexistovala a po voľbách mala 13,5%, čiže Flašikovci jej „bláznivou kampaňou“ vôbec nepomohli. Skôr mu narobili problémy. Fico jasne povedal podpredsedom SMERu: „Chlapci, vy sa musíte rozhodnúť čo chcete. Buď chcete tú politiku robiť tu, alebo po telefóne.“ Fico hovorí, že v politike je 14 rokov, nie je samovrah a nedá sa po vstupe do vlády predať za 5,50. Haščák sa pýta ako to vypadá, s Jurajom Širokým a Vladimírom Poórom. Fico odpovedá, že zo Širokým sa dá, ale s Poórom je to horšie. Haščák rozpráva Ficovi, že oni (Široký, Poór, Kiňo) nie sú zvyknutí na konkurenciu a súťaž na trhu a ich obchodovanie je postavené len na lobingu („žijú len z lobingu“). Fico sa pýta Haščáka na Širokého. Haščák vysvetľuje, že s ním mali konflikt v Chemolaku Smolenice a Široký sa odvtedy od PENTY stráni. Fico sa pýta Haščáka, či má Široký Váhostav. Haščák prisviedča. Haščák hovorí, že väčšina Širokého podnikov ide od 10 k 5 (Chemolak, Plastika), široký nemá zvládnuté moderné metódy riadenia „Corporate governance“, všetko má postavené na starých kamarátoch. Haščák objasňuje svoj názor na ďalších sponzorov SMERu. Vladimír Poór má zdravý sedliacky rozum, ale všetky veci poníma vzťahovo a ťažko sa s nim obchoduje. Ivan Kiňo je neschopný. Brhela Haščák nepozná. Podľa Haščáka môžu byť v budúcnosti v SMERe ešte problémy s Vladimírom Poórom (Haščák sa s ním pravidelne stretáva, nie sú partneri v obchodoch, ale vymieňajú si informácie). Fico hovorí, že odstavenie Flašíkovcov v SMERe vníma ako veľmi dôležité a správne a SMER môže na tom len získať. Haščák hovorí, že z pohľadu PR Flašík SMERu škodil. Haščák hovorí, že Flašikovci uvedený konflikt vnímajú inak.?Fico rozpráva Všeobecne o SMERe, o medzinárodnej akceptácii strany (ČR, MR, Rakúsko…). Haščák sa pýta na američanov. Fico hovorí, že sa pravidelne stretáva s americkým veľvyslancom. Američania síce považujú Dzurindu za priateľa (kvôli Iraku) ale prípadná zmena vlády pre nich nepredstavuje ohrozenie záujmov USA. Tajomníci ambasády chodia na konferencie a semináre SMERu a živo sa zaujímajú o stanoviská SMERu. Americká ambasáda chystá SMERu návštevu USA na 19. apríla 2006. Fico rozpráva o neúspešných cestách Hrušovského a Dzurindu do USA odkiaľ nepriniesli nič, ani len prísľub zmeny vízovej politiky.?Vracajú sa späť k vnútornému očistnému procesu v SMERe, ktorý Fico vníma veľmi pozitívne. Haščák oponuje, že sa to vnútornými procesmi v strane (štiepenie) môže obrátiť proti Ficovi. Fico argumentuje: „Ukážte mi človeka v SMERe, okrem Kaliňáka a Pašku o ktorých sa postarám, ktorý by efektívne v SMERe založil platformu“.?Haščák hovorí: „Beňová“. Fico odpovedá: „Beňová je mŕtva.“ Nakoniec sa zhodnú, že Beňová im môže zobrať tak maximálne 2 - 3% hlasov. Fico hovorí, že Beňová najprv vystrájala, ale potom akceptovala Ficove rozhodnutie. Fico je presvedčený, že do volieb bude SMER stabilný. Otázna je situácia po voľbách.?Haščák hovorí Ficovi. že vychádza to tak, že SMER bude po voľbách tvoriť vládu s SMK a KDH. Iná varianta podľa Haščáka nie je. Fico sa smeje, že prečo si Haščák myslí, že nemôže urobiť vládu s Dzuriridom (SDKÚ). Haščák ukazuje Ficovi analýzy možných koaličných zoskupení. PENTA robí teraz neverejný prieskum verejnej mienky na 3000 respondentoch. Závery budú do 2 týždňov. Haščák ich pošle aj Ficovi. Haščák má iné materiály, z ktorých vychádza SMER 24% hlasov, HZDS 13%, SDKÚ 15% (Haščák si myslí, že len 14% ale dal im 15%), SMK 10%, KDH 8%, SF 4,5%, SNS 7%, ostatní sa nedostali. Haščák vychádzal pri svojich výpočtoch z 2 premís, všetky koalície budú musieť mať nad 80 poslancov a osobné anymozity medzi stranami. Pri variante koalície SMER a SDKÚ to vychádza len na 75 poslaneckých kresiel, čo je veľmi nestabilné. Haščák ukazuje v materiáloch ďalšie varianty. Fico hovorí: „Skúste SMER, HZDS, SDKÚ“. Haščák hovorí, že to je 93 poslaneckých miest. Fico vysvetľuje, že SMER nemôže ísť do koalície s SMK a KDH. S KDH sa nedá komunikovať (KDH volajú Taliban) a keby išli do koalície s SMK, tak by to SMERu výrazne znížilo preferencie, pretože SMER robí aj národnú politiku.?Fico hovorí, že keby SMER nerobil národnú politiku tak SNS má vo voľbách 15% hlasov. SMER tiež berie veľa hlasov KSS. Podľa Fica by bolo najlepšie keby sa do parlamentu dostali aj SNS, aj KSS a jedinou možnou koalíciou by bola SMER, SDKÚ, HZDS. Haščák sa ho pýta na problémy s Mečiarom, vysvetľuje, že neverí, že medzi nimi nebudú problémy (všetci sú tzv. Alfa samci, z ktorých vyžaruje ego). Fico pripúšťa aj možnosť, že sa s Mečiarom a Dzurindom dohodnú na osobe predsedu vlády, ktorou nebude nikto z nich. Fico hovorí, že SDKÚ aj HZDS si dali obrovský pozor na výber kandidátov do parlamentných volieb, Fico teraz čisti svojich kandidátov. Podľa Fica by to bola najstabilnejšia možná koalícia. Fico je pripravený urobiť ústupky a akceptovať 19% daň z príjmov právnických osôb a 19% daň z príjmov fyzických osôb do určitej výšky. Nad túto výšku by bola nejaká vyššia daň. Fico sa tiež chce dohodnúť na DPH. Cestovný ruch, stavebníctvo, zdravotníctvo budú mať nižšie DPH ako 19%. V zdravotníctve bude potrebné urobiť zmeny. Na penzijný systém majú s SDKÚ a HZDS rovnaký názor. Druhý pilier zostane. Môžu sa pohrať s garanciami. Fico celkovo nevidí koalíciu s SDKÚ a HZDS ako zásadný problém. Haščák hovorí ako SMER nasiera Dzurindu s VUCkami. Fico hovorí, že? v prípade koalície SMER, SDKÚ a HZDS vie u Slotu zabezpečiť aj skrytú podporu?SNS (Slotovi by dali podpredsedu parlamentu).?Fico hovorí o problematickej komunikácii s KDH. Hovorí o problémoch v komunikácii s Lipšicom v BN televíznej relácii. Fico sa vie dohodnúť s Petrom Mišíkom s chlapcami z SDKÚ, ale nevie sa dohodnúť s Lipšicom, Minárikom alebo Palkom. Haščák hovorí, že sa s Minárikom občas stretáva a ťažko sa s nimi diskutuje.?SMK Ficovi nevadí. Z SMK sa dá komunikovať. Koalíciou z SMK by ale SMER prišiel o dosť veľké množstvo, ktoré by prešlo do SNS. Fico nemá dôvod odovzdávať Slotovi za jednu koalíciu z SMK také veľké množstvo hlasov. Fico si chce národne orientovaného voliča ponechať aj do ďalších volieb a koalícia z SMK mu za jeho stratu nestojí. Fico sa pýta Haščáka, čo má znamenať nominácia Viiágiho do Slovnaftu. Haščák nevie. Haščák sa stretáva s Világim každý tretí deň. Világi sa údajne vyhol odpovedi. Világi sa podľa Haščáka navyše tomu biznisu ani nerozumie. Fico sa pýta či to má súvis s voľbami (financovanie SMK). Haščák si mysli, že nie.?Rozprávajú o Ivanovi Miklošovi. Podľa Haščáka ho Fico preceňuje. Fico ho vníma ako šikovného zlodeja. Haščák hovorí, že Mikloš nekradne toľko ako si Fico mysli.?Rozoberajú aj Rudolfa Zajaca. Haščák hovorí, že Zajac nedokázal dostať na svoju stranu stavovské organizácie. Fico sa pýta, prečo sa ho Dzurinda nezbavil. Haščák hovorí, že Dzurinda premeškal dobu kedy ho mohol vyhodiť. Novotný ako jeho možná náhrada je úplný neschopák. Rozprávajú celkovo o situácii v zdravotníctve Haščák sa pýta na pozíciu zdravotníctva v agende SMERu. Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy. Pre SMER je zdravotníctvo vynikajúci príklad ako zlyhali reformy. Fico uvádza, že na téme zdravotníctva vyrástla preferenciami Martináková. Haščák hovorí, že jej pomohol Kmotrík (JOJ, TA3). Podľa Haščáka Martináková na zdravotníctve pohorí. V odborných kruhoch je ako odborník cenený Pavol Paška. Haščák sa pýta na záujem SMERu o post ministra zdravotníctva. Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR). Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR. Haščák sa pýta Fica, či sa môže stretnúť s Paškom. Fico súhlasí. Haščák vysvetľuje koncepciu PENTY, že zdravotníctvo bude fungovať len ak sa podmienky nastavia na maržu 7 -10% a čistú efektívnosť. K zdravotníctvu sa vyjadruje SF, Paška, Urbáni, Soboňa. Urbáni sa teší len na provízie z „ILS“ (projekt elektronizácie zdravotníctva) za 10 mld. Sk. Haščák vníma ako odborníkov len Pašku a Soboňu Pre PENTU je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Hovorí, že v energetike je marža 20%. Podľa Haščáka sa tretina Nemocníc musí zavrieť. PENTA ide investovať 3 mld. Sk do nových polikliník. Do konca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Z krátkodobého hľadiska ale Paška neurobí nič, čo by mu zväzovalo ruky. Haščák bol raz s Paškom pred 5 rokmi (stretnutie cez Flašíka). Haščák ide budúci týždeň do Londýna na 2 dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Spis"], "url": ["http://www.aktuality.sk/diskusia/200067/udajny-spis-gorila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:29.751354+00:00"}
{"id": "vr30978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30978", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SDKÚ-DS pripravovala svoj program v diskusii s desiatkami významných slovenských odborníkov.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám z verejných zdrojov zistiť mená významných slovenských odborníkov, v diskusii s ktorými pripravovalo SDKÚ-DS svoj volebný program.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám z verejných zdrojov zistiť mená významných slovenských odborníkov, v diskusii s ktorými pripravovalo SDKÚ-DS svoj volebný program."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:01.452494+00:00"}
{"id": "vr38083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38083", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Novému nominantovi na Daňovom riaditeľstve sa tá suma na zmluve, (pôvodnej s VSH Invest, pozn.) zdala prehnane vysoká, tak snažil sa nájsť nejakú lacnejšiu alternatívu. Našiel tú firmu, ktorá bola spomínaná, to je firma Nitra Invest, ktorej vlastne majiteľom je okresný predseda SDKÚ.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najskôr bola podpísaná zmluva s VSH Development (23. februára 2010,pozn.) ešte za bývalej vlády , kedy DR viedol Igor Šula j (nominant Smeru-SR). Za päťročný prenájom mala dostať okolo 10 miliónov eur . Po príchode nového riaditeľa DR pána Mikulčíka (nominant SDKÚ-DS) sa začalo rokovanie s Ščurkom (okresný predseda SDKÚ, pozn.) o lacnejšom prenájmu. Podiel v spoločnosti Nitra Invest má okrem nitrianskeho okresného predsedu SDKÚ O. Ščurku (majoritný vlastník) aj cyperská firma TPE Holding I. Limited. TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Daňové riaditeľstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu.", "analysis_paragraphs": ["Najskôr bola podpísaná zmluva s VSH Development (23. februára 2010,pozn.) ešte za bývalej vlády , kedy DR viedol Igor Šula j (nominant Smeru-SR). Za päťročný prenájom mala dostať okolo 10 miliónov eur . Po príchode nového riaditeľa DR pána Mikulčíka (nominant SDKÚ-DS) sa začalo rokovanie s Ščurkom (okresný predseda SDKÚ, pozn.) o lacnejšom prenájmu. Podiel v spoločnosti Nitra Invest má okrem nitrianskeho okresného predsedu SDKÚ O. Ščurku (majoritný vlastník) aj cyperská firma TPE Holding I. Limited. TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Daňové riaditeľstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["zmluva s VSH Development", "za bývalej vlády", "viedol Igor Šula", "10 miliónov eur", "Nitra Invest", "TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110414TBB00092", "http://hnonline.sk/c1-51530130-na-prenajme-sme-usetrili-miliony-odkazal-ficovi-mikulcik", "http://www.finance.sk/spravy/finance/54233--dohoda-o-ukonceni-zmluvy-s-vsh-development-je-definitivna/", "http://www.sme.sk/c/5848851/radicova-je-o-kauze-prenajmu-ticho.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=12278&SID=9&P=1", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51530130-na-prenajme-sme-usetrili-miliony-odkazal-ficovi-mikulcik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:19.268435+00:00"}
{"id": "vr15564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15564", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bavíme sa o rozpočte na celé slovenské predsedníctvo, ktorý má objem 70 miliónov eur, s tým, že tento rozpočet nebude prekročený, naopak. Bude iba vo výške 61 miliónov eur a 9 miliónov eur sa vráti do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko plánovalo minúť na predsedníctvo 70 miliónov eur a stať sa tak najúspornejšou predsedníckou krajinou v rámci V4. Do tejto sumy sa zahŕňa financovanie slovenských diplomatov, expertov, hotelov, služieb, slovenských umelcov a aktivít slovenských škôl a neziskových organizácií. Skutočné čerpanie finančných prostriedkov ešte nemôže byť overené vzhľadom na fakt, že predsedníctvo Slovnensko predáva až 1. januára 2017 a až do konca júna 2017 je členom predsedníckeho tria (s Maltou a Holandskom). Tento výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNa prípravu a na samotné predsedníctvo, čiže na obdobie 2014-2017, boli vyčlenené položky v rozpočte od roku 2014. Správa o pripravenosti Slovenska na výkon predsedníctva hovorí o úspore v roku 2014 \" Celkovo sa z rozpočtu SK PRES v roku 2014 (3 mil. EUR) vyčerpalo 1,845 mil. EUR.(...) Najväčšia časť úspor vznikla v dôsledku neskoršieho obsadenia pracovných pozícií SK PRES v jednotlivých ÚOŠS a na SZ Brusel. Finančné úspory v rozpočte vznikli aj v dôsledku posunu dátumu prenájmu novej budovy SK PRES v Bruseli a s tými spojenými prevádzkovými nákladmi. (...) V septembri 2014 vláda SR schválila materiál „Rozpočet výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016“, ktorým bol stanovený rozpočet výdavkov na rok 2015 v celkovej výške 15,6 mil. EUR .\" ( .pdf , s.6)\n\nVýška výdavkov sa skutočne odhaduje na najviac 70 miliónov eur: \"Objem celkových očakávaných finančných výdavkov v roku 2016 je vo výške 50,9 mil. EUR. Táto suma predstavuje až 75% z celkového finančného balíka alokovaného na programe 0D4 SK PRES realizovaného v rokoch 2014 až 2017. Celkové očakávané výdavky na SK PRES by nemali prekročiť čiastku 70 mil. EUR. \" ( zdroj : Správa o stave pripravenosti Slovenskej republiky na výkon predsedníctva SR v Rade Európskej únie za rok 2015) O približnej sume v takej, či dokonca nižšej výške sa už hovorilo aj v roku 2015 , Suma najviac 70 milliónov eur sa uvádza aj na oficiálnej stránke slovenského predsedníctva.\n\nFico takto háji rozpočet SK PRES kvôli najnovšej kauze, kde bývalá pracovníčka Ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková upozornila na podozrivú činnosť ministerstva. Na tlačovke zo dňa 23. novembra, kde sa Fico a Lajčák vyjadrovali ku kauze, použili presne tento istý argument , ktorý však, ako už bolo spomenuté, nie je overiteľný. \" K predsedníctvu Slovenska Lajčák uviedol, že už pred jeho začiatkom plánovali, že rozpočet nepresiahne 70 miliónov eur. Rezortu sa podarilo ušetriť a účet za predsedníctvo by sa mal pohybovať na úrovni 61 miliónov .\" S úsporou pri organizácií predsedníctva Slovenska sa hájil aj Robert Kaliňák v parlamente počas hodiny otázok , kedy odpovedal na otázku adresovanú pre premiéra od Veroniky Remišovej: \" rozpočet, ktorý Slovenská republika má pripravený pre predsedníctvo, ani nevyčerpá. A nehovoriac o tom teda, že dôjde k zásadnej úspore. Tým pádom s prostriedkami je jednoznačne nakladané úspešne \".", "analysis_paragraphs": ["Slovensko plánovalo minúť na predsedníctvo 70 miliónov eur a stať sa tak najúspornejšou predsedníckou krajinou v rámci V4. Do tejto sumy sa zahŕňa financovanie slovenských diplomatov, expertov, hotelov, služieb, slovenských umelcov a aktivít slovenských škôl a neziskových organizácií. Skutočné čerpanie finančných prostriedkov ešte nemôže byť overené vzhľadom na fakt, že predsedníctvo Slovnensko predáva až 1. januára 2017 a až do konca júna 2017 je členom predsedníckeho tria (s Maltou a Holandskom). Tento výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "Na prípravu a na samotné predsedníctvo, čiže na obdobie 2014-2017, boli vyčlenené položky v rozpočte od roku 2014. Správa o pripravenosti Slovenska na výkon predsedníctva hovorí o úspore v roku 2014 \" Celkovo sa z rozpočtu SK PRES v roku 2014 (3 mil. EUR) vyčerpalo 1,845 mil. EUR.(...) Najväčšia časť úspor vznikla v dôsledku neskoršieho obsadenia pracovných pozícií SK PRES v jednotlivých ÚOŠS a na SZ Brusel. Finančné úspory v rozpočte vznikli aj v dôsledku posunu dátumu prenájmu novej budovy SK PRES v Bruseli a s tými spojenými prevádzkovými nákladmi. (...) V septembri 2014 vláda SR schválila materiál „Rozpočet výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016“, ktorým bol stanovený rozpočet výdavkov na rok 2015 v celkovej výške 15,6 mil. EUR .\" ( .pdf , s.6)", "Výška výdavkov sa skutočne odhaduje na najviac 70 miliónov eur: \"Objem celkových očakávaných finančných výdavkov v roku 2016 je vo výške 50,9 mil. EUR. Táto suma predstavuje až 75% z celkového finančného balíka alokovaného na programe 0D4 SK PRES realizovaného v rokoch 2014 až 2017. Celkové očakávané výdavky na SK PRES by nemali prekročiť čiastku 70 mil. EUR. \" ( zdroj : Správa o stave pripravenosti Slovenskej republiky na výkon predsedníctva SR v Rade Európskej únie za rok 2015) O približnej sume v takej, či dokonca nižšej výške sa už hovorilo aj v roku 2015 , Suma najviac 70 milliónov eur sa uvádza aj na oficiálnej stránke slovenského predsedníctva.", "Fico takto háji rozpočet SK PRES kvôli najnovšej kauze, kde bývalá pracovníčka Ministerstva zahraničných vecí Zuzana Hlávková upozornila na podozrivú činnosť ministerstva. Na tlačovke zo dňa 23. novembra, kde sa Fico a Lajčák vyjadrovali ku kauze, použili presne tento istý argument , ktorý však, ako už bolo spomenuté, nie je overiteľný. \" K predsedníctvu Slovenska Lajčák uviedol, že už pred jeho začiatkom plánovali, že rozpočet nepresiahne 70 miliónov eur. Rezortu sa podarilo ušetriť a účet za predsedníctvo by sa mal pohybovať na úrovni 61 miliónov .\" S úsporou pri organizácií predsedníctva Slovenska sa hájil aj Robert Kaliňák v parlamente počas hodiny otázok , kedy odpovedal na otázku adresovanú pre premiéra od Veroniky Remišovej: \" rozpočet, ktorý Slovenská republika má pripravený pre predsedníctvo, ani nevyčerpá. A nehovoriac o tom teda, že dôjde k zásadnej úspore. Tým pádom s prostriedkami je jednoznačne nakladané úspešne \"."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["najúspornejšou", "Správa", ".pdf", "zdroj", "2015", "oficiálnej stránke", "argument", "hodiny otázok"], "url": ["http://www.eu2016.sk/sk/infografiky/rozpocet-sk-pres", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24404", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-181720", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194551?prefixFile=m_", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/350995-predsednictvo-eu-vyjde-slovensko-na-60-milionov/", "http://www.eu2016.sk/sk/o-predsednictve/rozpocet", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411745-lajcak-da-obstaravania-ohladom-predsednictva-preverit-fico-novinarov-oznacil-za-protislovenske-prostitutky/", "http://tv.nrsr.sk/transcript?id=169443"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:26.696907+00:00"}
{"id": "vr26995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26995", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Keď sa pozrieme na to, že ako sa vyvíjali ostatné krajiny, jednak platí, že tie krajiny, ktoré ustanovili ako keby výnimočnosť vzťahu muža a ženy v manželstve vo svojich ústavách, ani im nestúpla pôrodnosť, ani sa neznížila nejakým zásadným spôsobom rozvodovosť.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Väčšina z krajín, ktoré prijali do Ústavy definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, tak urobila v nedávnom období a preto zatiaľ nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o dôsledkoch týchto zmien. Jediné dve európske krajiny, ktoré majú takto zadefinované manželstvo už dlhšie, sú Poľsko (od roku 1997) a Lotyšsko (od roku 2006). Vývoj rozvodovosti a pôrodnosti v týchto krajinách potvrdzuje výrok Martina Poliačika.", "analysis_paragraphs": ["Väčšina z krajín, ktoré prijali do Ústavy definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, tak urobila v nedávnom období a preto zatiaľ nie je možné vyvodiť jednoznačný záver o dôsledkoch týchto zmien. Jediné dve európske krajiny, ktoré majú takto zadefinované manželstvo už dlhšie, sú Poľsko (od roku 1997) a Lotyšsko (od roku 2006). Vývoj rozvodovosti a pôrodnosti v týchto krajinách potvrdzuje výrok Martina Poliačika."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["od 1997", "od 2006", "od 2012", "od 2013", "od 2013", "článok 46 ústavy", "Rozvodovosť", "Pôrodnosť", "Poľského štatistického úradu", ""], "url": ["http://www.en.ordoiuris.pl/-marriage--as-a-union-between-a-man-and-a-woman---on-some-implications-of-article-18-of-the-polish-constitution,3333,analiza-prawna.html", "http://www.ilga-europe.org/home/guide_europe/country_by_country/latvia/call_for_a_constitutional_ban_on_same_sex_marriage_in_latvia", "http://www.15min.lt/en/article/politics/lithuanian-parliament-debates-family-and-marriage-talks-of-savage-tribes-disease-propagation-and-european-values-526-213469", "http://cnsnews.com/news/article/michael-w-chapman/10-13-newest-eu-states-reject-gay-marriage", "http://www.hrw.org/news/2013/03/12/hungary-constitution-changes-warrant-eu-action", "http://www.parliament.bg/en/const", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=demo_ndivind&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00111&plugin=1", "http://www.stat.gov.pl/gus/5840_646_ENG_HTML.htm", "http://www.15min.lt/en/article/politics/lithuanian-parliament-debates-family-and-marriage-talks-of-savage-tribes-disease-propagation-and-european-values-526-213469"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:06.343268+00:00"}
{"id": "vr16689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16689", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Už momentálne je priemerná mzda tisíc euro učiteľov v hrubom kdekoľvek.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keďže priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom iba pri niektorých typoch škôl a teda nie \"kdekoľvek\", hodnotíme výrok ako nepravdivý. Priemerný mzdový výdavok pedagogických a odborných zamestnancov je pre rok 2017 podľa Rozpočtu ( .pdf , s. 46) pre roky 2017 - 2019 schváleným NR SR na úrovni 1 116,00 eur (s medziročným rastom 63 eur). Keďže však ministerka Lubyová hovorí, že takáto priemerná hrubá mzda by mala byť pre učiteľov kdekoľvek, je potrebné posudzovať výrok podľa výšky priemernej mzdy pedagógov pri rôznych typoch zriaďovateľov škôl. Najnovšie zverejnené údaje o priemerných mzdách učiteľov sú dostupné na stránkach ministerstva školstva k prvému polroku 2017 (. pdf , s. 6,8).Podľa týchto údajov však priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom pri všetkých typoch zriaďovateľov len vtedy, ak berieme do úvahy údaje bez započítania materských škôl, jazykových škôl a ZUŠ (. pdf , s. 6). Ak sa však pozrieme na údaje zahŕňajúce aj tieto typy škôl (. pdf , s. 8), priemerná mzda učiteľov presahuje v hrubom hodnotu 1000 eur iba v školách zriaďovaných VÚC, pri ostatných typoch zriaďovateľov (cirkvi, krajský školský úrad, obec, súkromná osoba) nepresahuje priemerná mzda učiteľov túto hodnotu. Ministerka Lubyová výrokom namieta, že platy učiteľov nie sú jediným dôvodom nespokojnosti učiteľov, nakoľko napriek zvýšeniu platov stále nemajú dostatočné spoločenské docenenie. Zároveň kritizuje, že nepedagogickým zamestnancom, ktorí sú taktiež regionálnymi zamestnancami školstva platy ani zďaleka nestúpajú rovnakým tempom ako pedagogickým zamestnancom, poprípade vôbec nestúpajú. V rozpočte ( .pdf , s. 46) je naozaj vidieť, že kým priemerná mzda pedagogických zamestnancov od roku 2014 stúpla o 138,57€ (z 977,43 na 1116 eur), tak pri nepedagogických zamestnancoch sa táto mzda zvýšila iba o 10,77€ (z 556,85 na 567,62 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom iba pri niektorých typoch škôl a teda nie \"kdekoľvek\", hodnotíme výrok ako nepravdivý. Priemerný mzdový výdavok pedagogických a odborných zamestnancov je pre rok 2017 podľa Rozpočtu ( .pdf , s. 46) pre roky 2017 - 2019 schváleným NR SR na úrovni 1 116,00 eur (s medziročným rastom 63 eur). Keďže však ministerka Lubyová hovorí, že takáto priemerná hrubá mzda by mala byť pre učiteľov kdekoľvek, je potrebné posudzovať výrok podľa výšky priemernej mzdy pedagógov pri rôznych typoch zriaďovateľov škôl. Najnovšie zverejnené údaje o priemerných mzdách učiteľov sú dostupné na stránkach ministerstva školstva k prvému polroku 2017 (. pdf , s. 6,8).Podľa týchto údajov však priemerná mzda pedagogických zamestnancov presahuje hodnotu 1000 eur v hrubom pri všetkých typoch zriaďovateľov len vtedy, ak berieme do úvahy údaje bez započítania materských škôl, jazykových škôl a ZUŠ (. pdf , s. 6). Ak sa však pozrieme na údaje zahŕňajúce aj tieto typy škôl (. pdf , s. 8), priemerná mzda učiteľov presahuje v hrubom hodnotu 1000 eur iba v školách zriaďovaných VÚC, pri ostatných typoch zriaďovateľov (cirkvi, krajský školský úrad, obec, súkromná osoba) nepresahuje priemerná mzda učiteľov túto hodnotu. Ministerka Lubyová výrokom namieta, že platy učiteľov nie sú jediným dôvodom nespokojnosti učiteľov, nakoľko napriek zvýšeniu platov stále nemajú dostatočné spoločenské docenenie. Zároveň kritizuje, že nepedagogickým zamestnancom, ktorí sú taktiež regionálnymi zamestnancami školstva platy ani zďaleka nestúpajú rovnakým tempom ako pedagogickým zamestnancom, poprípade vôbec nestúpajú. V rozpočte ( .pdf , s. 46) je naozaj vidieť, že kým priemerná mzda pedagogických zamestnancov od roku 2014 stúpla o 138,57€ (z 977,43 na 1116 eur), tak pri nepedagogických zamestnancoch sa táto mzda zvýšila iba o 10,77€ (z 556,85 na 567,62 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pdf", "pdf", "pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/12041.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:48.906597+00:00"}
{"id": "46820", "numeric_id": 46820, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46820", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Ja poviem najprv fakty, ktoré sa vzťahujú teda k eurofondom, aby ich poslucháči počuli, najhorší, boli sme najhorší, keď bola priemerná výška korekcií v Európskej únii okolo dvoch percent, korekcie, aby ľudia chápali, to sú podvody, nezrovnalosti, chyby, za predchádzajúce roky, u nás tá výška korekcií, tzn., že peniaze, o ktoré sme v dôsledku chýb prišli bola 20 %, jednoznačne najväčšia.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko je štátom s suverénne najvyššou mierou chybovosti pri čerpaní eurofondov. Neznamená to však, že krajina o (všetky) tieto peniaze sprevádzané nezrovnalosťami prišla. Keďže Veronika Remišová posúva to, čo fakty dovolia povedať resp. vyvodzuje z nich prehnaný záver, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzajúce. Podľa správy Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) bol finančný dopad výšky nezrovnalostí / korekcií, ktoré našli vnútroštátne slovenské audity v eurofondových projektoch rokov 2015 až 2019, v pomere k zmluvným podmienkam 21 percent. Slovensko tak bolo s ďalekým odstupom najhoršou krajinou, priemer EÚ 27 bol 1,91 percent. Želmíra Hybská z kontaktného útvaru OLAF na Slovensku pre portál Euractiv uviedla , že dôvodom vysokej miery nezrovnalostí je „robustný systém nahlasovania nezrovnalostí na OLAF zo strany slovenských úradov,” ktoré tak robia aktívnejšie ako iné krajiny. Hybská tiež upozornila na to, že údaj 21 percent neznamená, že by Slovensko prišlo o štvrtinu z eurofondov. „Prevažná väčšina podvodných nezrovnalostí za programové obdobie 2014 až 2020, ktoré boli oznámené na OLAF, je objavených „pred platbou“, čo znamená, že ešte nedošlo k deklarovaniu výdavkov na Európsku komisiu a teda nevznikol záväzok voči Európskej komisii. Inak povedané, nezrovnalosť bola zistená ešte pred samotnou implementáciou projektu,” uviedla . Rovnako tak sa podľa Hybskej nedá povedať, že na Slovensku je najvyššia miera podvodov v EÚ. V roku 2019 bolo zo 134 hlásených nezrovnalostí 16 hlásených ako podvodných. Po zistení nezrovnalostí OLAF prípady vyšetruje, na konci Európskej komisii odporúča vrátenie financií do rozpočtu EÚ. V rokoch 2015 až 2019 vydal OLAF v prípade Slovenska 13 takýchto odporúčaní, čo predstavovalo 0,53 % z čerpaných eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je štátom s suverénne najvyššou mierou chybovosti pri čerpaní eurofondov. Neznamená to však, že krajina o (všetky) tieto peniaze sprevádzané nezrovnalosťami prišla. Keďže Veronika Remišová posúva to, čo fakty dovolia povedať resp. vyvodzuje z nich prehnaný záver, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzajúce. Podľa správy Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) bol finančný dopad výšky nezrovnalostí / korekcií, ktoré našli vnútroštátne slovenské audity v eurofondových projektoch rokov 2015 až 2019, v pomere k zmluvným podmienkam 21 percent. Slovensko tak bolo s ďalekým odstupom najhoršou krajinou, priemer EÚ 27 bol 1,91 percent. Želmíra Hybská z kontaktného útvaru OLAF na Slovensku pre portál Euractiv uviedla , že dôvodom vysokej miery nezrovnalostí je „robustný systém nahlasovania nezrovnalostí na OLAF zo strany slovenských úradov,” ktoré tak robia aktívnejšie ako iné krajiny. Hybská tiež upozornila na to, že údaj 21 percent neznamená, že by Slovensko prišlo o štvrtinu z eurofondov. „Prevažná väčšina podvodných nezrovnalostí za programové obdobie 2014 až 2020, ktoré boli oznámené na OLAF, je objavených „pred platbou“, čo znamená, že ešte nedošlo k deklarovaniu výdavkov na Európsku komisiu a teda nevznikol záväzok voči Európskej komisii. Inak povedané, nezrovnalosť bola zistená ešte pred samotnou implementáciou projektu,” uviedla . Rovnako tak sa podľa Hybskej nedá povedať, že na Slovensku je najvyššia miera podvodov v EÚ. V roku 2019 bolo zo 134 hlásených nezrovnalostí 16 hlásených ako podvodných. Po zistení nezrovnalostí OLAF prípady vyšetruje, na konci Európskej komisii odporúča vrátenie financií do rozpočtu EÚ. V rokoch 2015 až 2019 vydal OLAF v prípade Slovenska 13 takýchto odporúčaní, čo predstavovalo 0,53 % z čerpaných eurofondov."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bol", "uviedla", "uviedla", "bolo", "vydal"], "url": ["https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2019_en.pdf", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2019_en.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-opat-najviac-pochybeni-v-eurofondoch-z-celej-eu-co-to-znamena/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-opat-najviac-pochybeni-v-eurofondoch-z-celej-eu-co-to-znamena/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-opat-najviac-pochybeni-v-eurofondoch-z-celej-eu-co-to-znamena/", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2019_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:01.642964+00:00"}
{"id": "vr32368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32368", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska), navrhoval len 2,2% zvýšenia (minimálnej mzdy, pozn.).", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálny záznam z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady SR konaného dňa 24. septembra 2012 hovorí, že ZMOS skutočne navrhoval zvýšenie minimálnej mzdy o 2,2%. (.rtf)\n\n\"Stanovisko za ZMOS predniesol pán Turčány, ktorý uviedol, že ZMOS navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy maximálne do výšky 2,2%.\"", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny záznam z plenárneho zasadnutia Hospodárskej a sociálnej rady SR konaného dňa 24. septembra 2012 hovorí, že ZMOS skutočne navrhoval zvýšenie minimálnej mzdy o 2,2%. (.rtf)", "\"Stanovisko za ZMOS predniesol pán Turčány, ktorý uviedol, že ZMOS navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy maximálne do výšky 2,2%.\""], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálny záznam"], "url": ["http://lrv.rokovania.sk/data/att/136991_subor.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:58.928401+00:00"}
{"id": "vr26553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26553", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "..nikdy sme neboli spokojní s tým, že bývalý prezident Bush zriadil tento detenčný tábor v Guantáname... ak sme jeho existenci u Guantánama kritizovali, tak by sme sa mali zapojiť aj do jeho likvidácie, koniec koncov vyzvala nás k tomu aj Európska rada aj Európsky parlament, Európska únia sa do tohto procesu zapojila.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Európsky parlament ako aj komisár Rady Európy vyzvali clenské štáty EU aby pomohli s likvidáciou Guantanáma prijatím bývalých väznov. Taktiež je pravdou, že slovenská strana kritizovala Guantanámo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie Ministerstva zahranicných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väznov z Guantanama, uvádza: \"Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väznov z Guantanáma, pozn.) voci spojencovi, ktorý chce vyriešit problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súcastou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. Minister Lajcák má pravdu, že Európsky parlament vyzval clenské štáty k tomu, aby prijali väznov z Guantanáma. \"...the European Parliament welcomes President Obama's decision to close Guantánamo Bay but recalls that the main responsibility for the closing and for the future of the prisoners rests with the United States. MEPs, nevertheless, call on the Member States to be prepared to accept Guantánamo inmates in the EU in case the US asks so, in a resolution adopted in Strasbourg and adopted with 542 votes in favour, 55 against and 51 abstentions.\" Na rovnakú postoj vyzval aj Urobil tak aj Komisár Rady Európy pre ludské práva - Thomas Hammarberg. \"I am convinced about the US authorities’ determination to go ahead with the closure and the urgent need of effective support by European states to contribute to the attainment of this goal.\" V oboch prípadoch išlo o výzvy z roku 2009. To kolko a ci vôbec krajina príjme bývalých väznov je na rozhodnutí tej danej krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Európsky parlament ako aj komisár Rady Európy vyzvali clenské štáty EU aby pomohli s likvidáciou Guantanáma prijatím bývalých väznov. Taktiež je pravdou, že slovenská strana kritizovala Guantanámo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie Ministerstva zahranicných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väznov z Guantanama, uvádza: \"Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väznov z Guantanáma, pozn.) voci spojencovi, ktorý chce vyriešit problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súcastou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. Minister Lajcák má pravdu, že Európsky parlament vyzval clenské štáty k tomu, aby prijali väznov z Guantanáma. \"...the European Parliament welcomes President Obama's decision to close Guantánamo Bay but recalls that the main responsibility for the closing and for the future of the prisoners rests with the United States. MEPs, nevertheless, call on the Member States to be prepared to accept Guantánamo inmates in the EU in case the US asks so, in a resolution adopted in Strasbourg and adopted with 542 votes in favour, 55 against and 51 abstentions.\" Na rovnakú postoj vyzval aj Urobil tak aj Komisár Rady Európy pre ludské práva - Thomas Hammarberg. \"I am convinced about the US authorities’ determination to go ahead with the closure and the urgent need of effective support by European states to contribute to the attainment of this goal.\" V oboch prípadoch išlo o výzvy z roku 2009. To kolko a ci vôbec krajina príjme bývalých väznov je na rozhodnutí tej danej krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "vyzval", "Urobil tak"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_4DCFD22DCF808E8CC12576B1002FBE7A", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?language=EN&type=IM-PRESS&reference=20090203IPR48108", "http://www.andyworthington.co.uk/2009/06/09/council-of-europes-human-rights-commissioner-urges-european-governments-to-help-close-guantanamo/#sthash.fyYh9o0X.dpuf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:27.435706+00:00"}
{"id": "48526", "numeric_id": 48526, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48526", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vybrali sme 220 000 000 možno navyše voči tomu, čo sme vybrali takto pred rokom. (na daniach, za máj 2021, pozn.)", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji 2021 vybral štát na daniach viac ako 1,13 miliardy eur.\n\nO rok neskôr, máji 2022, vybral takmer 1,37 miliardy eur, čo je v porovnaní s májom 2021 rozdiel o viac ako 234 miliónov. ( xml )", "analysis_paragraphs": ["V máji 2021 vybral štát na daniach viac ako 1,13 miliardy eur.", "O rok neskôr, máji 2022, vybral takmer 1,37 miliardy eur, čo je v porovnaní s májom 2021 rozdiel o viac ako 234 miliónov. ( xml )"], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["vybral", "xml"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-statistiky/danove-prijmy/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/97/Danove_prijmy_SK_2022_06_01.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:11.441212+00:00"}
{"id": "vr25884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25884", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "V tomto roku rozbiehame duálne vzdelávanie. To čo robí Podbrezová, robíme aj my. Ideme to robiť s Continentalom, Podpolianskymi strojárňami Detva, ďalšie dve firmy v Banskej Bystrici.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Vladimíra Maňku hodnotíme ako pravdivý, pretože v Podbrezovej existuje duálne vzdelávanie a podobný projekt zavádza aj BBSK s firmou Continental. Keďže posledná časť výroku hovorí len o plánoch BBSK, nepodarilo sa nám overiť uvedené informácie. O duálnom vzdelávaní v Podbrezovej píše dvojtýždenník Podbrezovan : \"Ako jediná škola na Slovensku praktizuje SSOŠH ŽP duálny systém vzdelávania. Učebné plány a ťažisko vzdelávania sa orientujú na potreby zriaďovateľa. Žiaci získavajú praktické zručnosti priamo vo výrobnom procese Železiarní Podbrezová pod vedením inštruktorov z výroby a postupne sa oboznamujú so svojim budúcim pracoviskom. Zriaďovateľ poskytuje absolventom svojej školy aj garanciu zamestnania.\" Denník SME píše o zavádzaní rovnakého projektu v spolupráci BBSK a firmy Continental : ,,Firma Continental Automotive Systems Slovakia (...) zároveň rozbieha spoluprácu s Banskobystrickým samosprávnymi krajom (BBSK) pri vzdelávaní študentov v regióne v odbore strojárstva.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Vladimíra Maňku hodnotíme ako pravdivý, pretože v Podbrezovej existuje duálne vzdelávanie a podobný projekt zavádza aj BBSK s firmou Continental. Keďže posledná časť výroku hovorí len o plánoch BBSK, nepodarilo sa nám overiť uvedené informácie. O duálnom vzdelávaní v Podbrezovej píše dvojtýždenník Podbrezovan : \"Ako jediná škola na Slovensku praktizuje SSOŠH ŽP duálny systém vzdelávania. Učebné plány a ťažisko vzdelávania sa orientujú na potreby zriaďovateľa. Žiaci získavajú praktické zručnosti priamo vo výrobnom procese Železiarní Podbrezová pod vedením inštruktorov z výroby a postupne sa oboznamujú so svojim budúcim pracoviskom. Zriaďovateľ poskytuje absolventom svojej školy aj garanciu zamestnania.\" Denník SME píše o zavádzaní rovnakého projektu v spolupráci BBSK a firmy Continental : ,,Firma Continental Automotive Systems Slovakia (...) zároveň rozbieha spoluprácu s Banskobystrickým samosprávnymi krajom (BBSK) pri vzdelávaní študentov v regióne v odbore strojárstva.\""], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Podbrezovan", "SME", "ZVonline.sk", "Regionálnej stratégii rozvoja odborného vzdelávania v BBSK"], "url": ["http://www.zelpo.sk/regionnoviny/podbrezovan.nsf/page/2013_17_Desat_rokov_od_transformacie", "http://zvolen.sme.sk/c/6767616/continental-rozsiruje-vyrobu-a-najma-vyskum-a-vyvoj.html", "http://zvonline.sk/zvolensky-continental-presadzuje-spolu-s-bbsk-dualne-vzdelavanie/", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/krajska-rada-pre-ovap/regionalna-strategia-rozvoja-odborneho-vzdelavania-a-pripravy-v-bbsk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:15.015667+00:00"}
{"id": "vr16305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16305", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Pozrite sa, skončila Studená vojna, sľúbilo sa, že sa rozpadne ako Varšavská zmluva, tak aj NATO.", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci sa debaty po konci Studenej vojny a po zániku Varšavskej zmluvy točili aj okolo potenciálneho zániku NATO, nikto nikdy nesľúbil, že sa tak stane. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 v reakcií na začlenenie západného Nemecka do NATO. Na konci 80. rokov, s rastúcim vplyvom antikomunistických a antisovietských síl, strácal pakt podporu. V roku 1990 sa odtrhlo Nemecko, pretože sa pripravovalo na zjednotenie. Záujem o vystúpenie malo aj Československo a Poľsko. Situáciu zhoršovala zlá ekonomická situácia a politická nestabilita Sovietskeho zväzu. V roku 1991 sovietski vojenskí velitelia sa vzdali velenia nad jednotkami Varšavskej zmluvy a o pár mesiacov neskôr sa konalo posledné zasadnutie Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, na ktorom sa jej činnosť oficiálne ukončila. Naskytla sa teda otázka, čo ďalej s NATO , keď hlavný dôvod jeho existencie pominul. Jednou z diskutovaných a zároveň najlogickejších možností bol jeho zánik. Druhou možnosťou mala byť premena na organizáciu kolektívnej obrany Európy, do ktorej by patrilo aj Rusko. Fakt, že sa neuskutočnila ani jedna z týchto možností, bol vnímaný v Rusko veľmi nespravodlivo. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci sa debaty po konci Studenej vojny a po zániku Varšavskej zmluvy točili aj okolo potenciálneho zániku NATO, nikto nikdy nesľúbil, že sa tak stane. Preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Varšavská zmluva vznikla v roku 1955 v reakcií na začlenenie západného Nemecka do NATO. Na konci 80. rokov, s rastúcim vplyvom antikomunistických a antisovietských síl, strácal pakt podporu. V roku 1990 sa odtrhlo Nemecko, pretože sa pripravovalo na zjednotenie. Záujem o vystúpenie malo aj Československo a Poľsko. Situáciu zhoršovala zlá ekonomická situácia a politická nestabilita Sovietskeho zväzu. V roku 1991 sovietski vojenskí velitelia sa vzdali velenia nad jednotkami Varšavskej zmluvy a o pár mesiacov neskôr sa konalo posledné zasadnutie Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy, na ktorom sa jej činnosť oficiálne ukončila. Naskytla sa teda otázka, čo ďalej s NATO , keď hlavný dôvod jeho existencie pominul. Jednou z diskutovaných a zároveň najlogickejších možností bol jeho zánik. Druhou možnosťou mala byť premena na organizáciu kolektívnej obrany Európy, do ktorej by patrilo aj Rusko. Fakt, že sa neuskutočnila ani jedna z týchto možností, bol vnímaný v Rusko veľmi nespravodlivo. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "NATO"], "url": ["http://www.history.com/this-day-in-history/warsaw-pact-ends", "http://www.globalpolitics.cz/clanky/rusko-atlanticke-partnerstvi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:27.682729+00:00"}
{"id": "vr15528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15528", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...je ich 3 milióny (obyvateľov Arménska, pozn.)", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Arménsko (alebo Arménska republika) je krajina juhozápadnej Ázie, podľa informácii The World Bank, má Arménsko 3 017 712 obyvateľov podľa posledného prepočtu z roku 2015. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Arménsko (alebo Arménska republika) je krajina juhozápadnej Ázie, podľa informácii The World Bank, má Arménsko 3 017 712 obyvateľov podľa posledného prepočtu z roku 2015. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["kresťanstvu", "Arménsko"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-17398605", "http://www.welcomearmenia.com/armenia/armenian_history"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:59.640437+00:00"}
{"id": "vr37264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37264", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledná veta, táto vláda sa rozhodne zvýšiť napríklad cenu diaľničných známok s odôvodnením, že 4 roky sa tá cena nedvíhala to je presne rozdiel medzi nami.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dôvodov zvýšiť cenu diaľničných známok (pre motorové vozidlá do 3,5 tony, pozn.) bolo viacero a nielen fakt, že posledná úprava cien diaľničných nálepiek sa uskutočnila v roku 2005. Ministerstvo dopravy uvádza nasledovné odôvodnenie : \"V roku 2008 a 2009 bol znížený očakávaný príjem z dôvodu nezavedenia elektronického mýta. V súvislosti s nárastom cestnej infraštruktúry, ako aj vplyvom zvyšovania kvality údržby zohľadňujúcu najmä bezpečnosť pre motoristov a tiež vplyvom inflácie vzrástli náklady na správu a údržbu od roku 2006 a plánované prostriedky zo štátneho rozpočtu nebudú ani v budúcom roku postačovať na rozsiahlu investičnú činnosť a na kvalitnú letnú a zimnú údržbu diaľnic a rýchlostných ciest...\"", "analysis_paragraphs": ["Dôvodov zvýšiť cenu diaľničných známok (pre motorové vozidlá do 3,5 tony, pozn.) bolo viacero a nielen fakt, že posledná úprava cien diaľničných nálepiek sa uskutočnila v roku 2005. Ministerstvo dopravy uvádza nasledovné odôvodnenie : \"V roku 2008 a 2009 bol znížený očakávaný príjem z dôvodu nezavedenia elektronického mýta. V súvislosti s nárastom cestnej infraštruktúry, ako aj vplyvom zvyšovania kvality údržby zohľadňujúcu najmä bezpečnosť pre motoristov a tiež vplyvom inflácie vzrástli náklady na správu a údržbu od roku 2006 a plánované prostriedky zo štátneho rozpočtu nebudú ani v budúcom roku postačovať na rozsiahlu investičnú činnosť a na kvalitnú letnú a zimnú údržbu diaľnic a rýchlostných ciest...\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["nasledovné odôvodnenie"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/info-pre-vodicov/dialnicne-nalepky-budu-drahsie-v-/234128-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:48.774601+00:00"}
{"id": "vr27843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27843", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Fakt u nás je to ešte tak, že naši ľudia objektívne nemôžu využívať všetky výhody členstva Európskej únie tak, ako, ako ich kolegovia v západnej Európe.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pokiaľ ide o formálne obmedzenia (t.j. v podobe oficiálnych dohôd) voľného trhu EÚ, pre nové členské štáty najmä v oblasti voľného pohybu osôb a služieb, posledné obmedzenia, stanovené prechodnými opatreniami (.pdf), vzťahujúcimi sa (aj) na SR, boli zrušené 1. mája 2011. Ako uvádza portál Profesia.sk , \"tretie obdobie (obmedzenia pracovných trhov, pozn.) začalo plynúť 1. mája 2009 a skončilo sa 30. apríla 2011. Po tomto termíne už nie je možné obmedzovať voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ.\" Nemožno vylúčiť, že Kukan za obmedzenia považoval napr. často kritizované nižšie dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré o niečo neskôr v debate spomenula jeho oponentka Monika Flašíková-Beňová (takéto rozdiely skutočne existujú, viď nižšie overený výrok europoslankyne). Pri tomto type rozdielov však ťažko hovoriť o jednoznačnej diferenciácii medzi \"starými\" a \"novými\" členskými štátmi EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ ide o formálne obmedzenia (t.j. v podobe oficiálnych dohôd) voľného trhu EÚ, pre nové členské štáty najmä v oblasti voľného pohybu osôb a služieb, posledné obmedzenia, stanovené prechodnými opatreniami (.pdf), vzťahujúcimi sa (aj) na SR, boli zrušené 1. mája 2011. Ako uvádza portál Profesia.sk , \"tretie obdobie (obmedzenia pracovných trhov, pozn.) začalo plynúť 1. mája 2009 a skončilo sa 30. apríla 2011. Po tomto termíne už nie je možné obmedzovať voľný pohyb pracovníkov v rámci EÚ.\" Nemožno vylúčiť, že Kukan za obmedzenia považoval napr. často kritizované nižšie dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré o niečo neskôr v debate spomenula jeho oponentka Monika Flašíková-Beňová (takéto rozdiely skutočne existujú, viď nižšie overený výrok europoslankyne). Pri tomto type rozdielov však ťažko hovoriť o jednoznačnej diferenciácii medzi \"starými\" a \"novými\" členskými štátmi EÚ."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["opatreniami", "Profesia.sk"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fsocial%2FBlobServlet%3FdocId%3D144%26langId%3Dsk&ei=x0x2U5aXGIvB7Aaf7YHoDw&usg=AFQjCNG9FsxgFHTrw12F4G90pTbAyMysrQ&bvm=bv.66699033,d.ZGU", "http://www.profesia.sk/cms/dokumenty-na-stranke/hladanie-prace/co-znamena-otvorenie-pracovnych-trhov-pre-obcanov-sr/43190"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:47.909530+00:00"}
{"id": "vr25648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25648", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Direktíva je vlastne nariadenie, to znamená, že nariadenia sú priamo uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa síce prijímajú spoločne, ale sú priamo uplatniteľné v členských krajinách. Čiže ide o zákon, dá sa povedať.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, keďže hovorí o direktíve z anglického slova directive, čo je ekvivalentom smernice v slovenskom jazyku. Na rozdiel od nariadenia, ktoré je všeobecne záväzné právo a nevyžaduje ratifikáciu, smernica definuje ciele, ale metódy ich dosiahnutia prenecháva štátom. Právo Európskej únie definuje nariadenie ako: \"...všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ.\" Iný zdroj definuje nariadenie ako: \"Úlohou nariadení je zabezpečiť uniformné vykonanie určitej časti primárneho práva. Nariadenia sú všeobecne záväzné pre európske inštitúcie , aj pre národné štáty, právne subjekty v rámci nich, a teda aj pre každého občana. Nariadenia majú prednosť pred vnútroštátnym právom a nevyžadujú si transpozíciu do právneho systému členskej krajiny.\" Na druhej strane defininícia smernice je odlišná. Právo EÚ definuje directívu t.j. smernicu ako: \"... právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ, pričom sa voľba spôsobu a metód ponecháva na ich vnútroštátne orgány.\" Iný zdroj definuje smernicu ako: \"S mernica nie je všeobecne záväzný normatívny akt . Je záväzná iba pre tú členskú krajinu EÚ, ktorej je adresovaná a vzhľadom na cieľ, ktorý má ňou byť dosiahnutý. Forma a spôsob, akým ju členský štát zrealizuje je plne v jeho réžii .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, keďže hovorí o direktíve z anglického slova directive, čo je ekvivalentom smernice v slovenskom jazyku. Na rozdiel od nariadenia, ktoré je všeobecne záväzné právo a nevyžaduje ratifikáciu, smernica definuje ciele, ale metódy ich dosiahnutia prenecháva štátom. Právo Európskej únie definuje nariadenie ako: \"...všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ.\" Iný zdroj definuje nariadenie ako: \"Úlohou nariadení je zabezpečiť uniformné vykonanie určitej časti primárneho práva. Nariadenia sú všeobecne záväzné pre európske inštitúcie , aj pre národné štáty, právne subjekty v rámci nich, a teda aj pre každého občana. Nariadenia majú prednosť pred vnútroštátnym právom a nevyžadujú si transpozíciu do právneho systému členskej krajiny.\" Na druhej strane defininícia smernice je odlišná. Právo EÚ definuje directívu t.j. smernicu ako: \"... právny akt, ktorým sa stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty EÚ, pričom sa voľba spôsobu a metód ponecháva na ich vnútroštátne orgány.\" Iný zdroj definuje smernicu ako: \"S mernica nie je všeobecne záväzný normatívny akt . Je záväzná iba pre tú členskú krajinu EÚ, ktorej je adresovaná a vzhľadom na cieľ, ktorý má ňou byť dosiahnutý. Forma a spôsob, akým ju členský štát zrealizuje je plne v jeho réžii .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Právo Európskej únie", "Iný zdroj", "Právo EÚ", "Iný zdroj"], "url": ["http://europa.eu/eu-law/decision-making/legal-acts/index_sk.htm", "http://www.europskaunia.sk/pravne_akty_eu", "http://europa.eu/eu-law/decision-making/legal-acts/index_sk.htm", "http://www.europskaunia.sk/pravne_akty_eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:08.493768+00:00"}
{"id": "vr38325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38325", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Bola dohoda v koalícii, že koalícia nepodporí pána doktora Trnku.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O konkrétnej dohode sme zmienku nenašli, avšak z deklarácii jednotlivých koaličných strán ( SaS , KDH , SDKÚ ,Most-Híd) je zrejmé, že nemali v úmysle hlasovať za Trnku na post GP.", "analysis_paragraphs": ["O konkrétnej dohode sme zmienku nenašli, avšak z deklarácii jednotlivých koaličných strán ( SaS , KDH , SDKÚ ,Most-Híd) je zrejmé, že nemali v úmysle hlasovať za Trnku na post GP."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["deklarácii", "SaS", "KDH", "SDKÚ"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html", "http://www.strana-sas.sk/", "http://www.kdh.sk/spravy/aktuality/", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/vyhlasenie-predsedu-sdku-ds-mikulasa-dzurindu-k-volbe-gp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:21.335257+00:00"}
{"id": "vr38344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38344", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "V Aliancii (NATO pozn.), za ten čas sa nám ešte nepodarilo tie 2 % (na  obranu pozn.) naplniť, práve opak je pravdou, stále ideme nižšie, nižšie, dneska je to už len 1,07%.", "statement_date": "2011-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa stalo členom NATO 29. marca 2004. Severoatlantická Aliancia má určený minimálny prah na rozpočet obrany svojich členských krajín – 2 % HDP. Krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP sľúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase sľúbili, že ďalej výdavky znižovať nebudú a naopak sa pokúsia priblížiť k dvom percentám. Výdavky na obranu v SR: rok 2005 : 1,9 % rok 2006 : 1,6 % rok 2007: 1,5 % rok 2008 : 1,48 % rok 2009: 1,34 % rok 2010: 1,24 % rok 2011 : 1,07", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa stalo členom NATO 29. marca 2004. Severoatlantická Aliancia má určený minimálny prah na rozpočet obrany svojich členských krajín – 2 % HDP. Krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP sľúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase sľúbili, že ďalej výdavky znižovať nebudú a naopak sa pokúsia priblížiť k dvom percentám. Výdavky na obranu v SR: rok 2005 : 1,9 % rok 2006 : 1,6 % rok 2007: 1,5 % rok 2008 : 1,48 % rok 2009: 1,34 % rok 2010: 1,24 % rok 2011 : 1,07"], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["sa stalo členom NATO", "minimálny prah na rozpočet", "rok 2005", "rok 2006", "rok 2008", "rok 2011"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/gasparovic-sefovi-nato-armade-davame-malo.html", "http://www.mod.gov.sk/2903/rozpocet:-vydavky-na-obranu-budu-v-roku-2005-vyse-267-mld-sk.php?pg=1", "http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=print&sid=6211", "http://spravy.pravda.sk/na-obranu-pojde-polovica-z-toho-co-sme-slubili-nato-fwa-/sk_domace.asp?c=A101004_190339_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/vojaci-sa-chystaju-odist-z-armady-dqu-/sk_domace.asp?c=A101015_182226_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:15.012692+00:00"}
{"id": "44806", "numeric_id": 44806, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44806", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Kde teda sú systémové chyby vlastne v policajnom zbore, kde dnes každý policajt musí informovať alebo keď si vyžiada nadriadený, musí mu poskytnúť spis na kontrolu a tak podobne.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Práva a povinnosti nadriadeného pri vyšetrovaní upravuje „ Nariadenie Ministerstva vnútra o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov MV pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní.” Nadriadený je podľa neho zodpovedný za riadenie, organizovanie a kontrolu vyšetrovania. Okrem iného smie vykonávať vstupnú, priebežnú a výstupnú kontrolu spisu, aby dohliadol na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania a úplnosti dokazovania Ak teda priamy nadriadený policajta zodpovedný za jeho riadenia chce vidieť spis na priebežnú kontrolu, má na to nárok. Tvrdenie Igora Matoviča - mimo jeho hodnotiacej časti - preto považujeme za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Práva a povinnosti nadriadeného pri vyšetrovaní upravuje „ Nariadenie Ministerstva vnútra o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov MV pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní.” Nadriadený je podľa neho zodpovedný za riadenie, organizovanie a kontrolu vyšetrovania. Okrem iného smie vykonávať vstupnú, priebežnú a výstupnú kontrolu spisu, aby dohliadol na postup policajta z hľadiska plynulosti a metodiky vyšetrovania a úplnosti dokazovania Ak teda priamy nadriadený policajta zodpovedný za jeho riadenia chce vidieť spis na priebežnú kontrolu, má na to nárok. Tvrdenie Igora Matoviča - mimo jeho hodnotiacej časti - preto považujeme za pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "má"], "url": ["https://www.scribd.com/document/395695770/Nariadenie-ministra-vnutra?secret_password=P7cormVxu2esNfsQGWqv", "https://www.scribd.com/document/395695770/Nariadenie-ministra-vnutra?secret_password=P7cormVxu2esNfsQGWqv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:10.110636+00:00"}
{"id": "vr34653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34653", "speaker": "Milan Hort", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-hort", "statement": "...sú úspechy v nových mestách kde sme nevyhrávali v minulosti. Či je to Dolný Kubín alebo Liptovský Mikuláš.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Liptovskom Mikuláši sa novým primátorom stal Alexander Slafkovský (SDKÚ-DS, SaS, KDH, OKS), ktorý nahradil Jána Blcháča (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, SF, HZD, ANO). V roku 2002 sa primátorom stal Alexander Slafkovský (ANO,DS,KDH,SDKÚ,SMER). V Dolnom Kubíne sa novým primátorom stal Roman Matejov (SDKÚ-DS, KDH, SaS), ktorý nahradil Ivana Budiaka (SMER, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS). V roku 2002 sa primátorom stal Ľubomír Bláha (Nezávislý).", "analysis_paragraphs": ["V Liptovskom Mikuláši sa novým primátorom stal Alexander Slafkovský (SDKÚ-DS, SaS, KDH, OKS), ktorý nahradil Jána Blcháča (SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, SF, HZD, ANO). V roku 2002 sa primátorom stal Alexander Slafkovský (ANO,DS,KDH,SDKÚ,SMER). V Dolnom Kubíne sa novým primátorom stal Roman Matejov (SDKÚ-DS, KDH, SaS), ktorý nahradil Ivana Budiaka (SMER, ĽS-HZDS, SDKÚ-DS). V roku 2002 sa primátorom stal Ľubomír Bláha (Nezávislý)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Alexander Slafkovský", "Jána Blcháča", "Alexander Slafkovský", "Roman Matejov", "Ivana Budiaka", "Bláha"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=503&obec=510262", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=503&obec=510262", "http://app.statistics.sk/vs2002/sk/", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=502&obec=509540", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=502&obec=509540", "http://app.statistics.sk/vs2002/sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:42.601940+00:00"}
{"id": "vr32862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32862", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak ale porovnávame tie balíky opatrení, paradoxne opatrenia na rok 2013 brzdia rast o 0,5%, pritom opatrenia v roku 2011 brzdili rast o skoro 1%, 0,8-1%,", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aktualizovaný analytický pohľad na rozpočet 2013-2015 vytvorený Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financii neobsahuje informácie o predpokladanom vplyve konsolidačných opatrení na hospodársky rast. Rovnako tímu Demagog.sk nie sú známe štatistiky, ktpré by potvrdzovali dopad konsolidačných opatrení na hospodársky rast v predošlom období, konkrétne pre rok 2011.", "analysis_paragraphs": ["Aktualizovaný analytický pohľad na rozpočet 2013-2015 vytvorený Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financii neobsahuje informácie o predpokladanom vplyve konsolidačných opatrení na hospodársky rast. Rovnako tímu Demagog.sk nie sú známe štatistiky, ktpré by potvrdzovali dopad konsolidačných opatrení na hospodársky rast v predošlom období, konkrétne pre rok 2011."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Aktualizovaný analytický pohľad na rozpočet", "Inštitútom finančnej politiky"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8387&documentId=8757", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=44"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:32.743700+00:00"}
{"id": "vr36330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36330", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nemôžeme dlhodobo ťahať deficit, ktorý tu je už nad 7 %.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s deficitom 7,8% pre rok 2010.", "analysis_paragraphs": ["Návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s deficitom 7,8% pre rok 2010."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu na rok 2011"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=3207&docEID=135824&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:49.910154+00:00"}
{"id": "vr33142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33142", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale predsa my sme prealokovali vyše 300 miliónov eur na preplácanie odvodov ľudí, ktorí dneska nie sú zamestnaní.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podľa dokumentu , ktorý bol prerokovaný a schválený vládou SR, pôjde síce na podporu zamestnanosti mladých takmer 300 miliónov euro, na preplácanie odvodov je však vyčlenených iba 70 miliónov, zvyšných 225 mil. euro má ísť na inovácie a modernizáciu. Dokument , ktorý hovorí o realokácií finančných prostriedkov na operačné programy, ktoré sa týkajú zamestnanosti, prerokovala vláda 16. mája 2012. V ňom sa uvádza: Čiastka 300 miliónov euro pozostáva z dvoch častí: 1.) Pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ide o dodatočné zdroje 70 mil. euro . \"Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP ZaSI“) pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ľudí bola identifikovaná potreba dodatočných zdrojov pre opatrenia na podporu zamestnávania mladých ľudí vo výške min. 70 mil. eur. Realizáciou dodatočných projektov, z ktorých jeden by bol určený pre súkromný a druhý pre verejný sektor, sa predpokladá priama podpora cca 13-tisíc pracovných miest. Pri navrhnutých projektoch p ôjde predovšetkým o preplácanie časti ceny práce, a to do výšky minimálnej mzdy, vrátane prislúchajúcich odvodov s tým, že musí zo strany zamestnávateľov existovať záruka udržateľnosti. ..\" Z uvedeného vyplýva, že pri podpore zamestnanosti mladých, podstatná časť zdrojov pôjde na preplácanie odvodov - ceny práce. 2.) Pre o peračný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej len „OP KaHR“) pre oblasť podpory malých a stredných podnikov ide o dodatočné zdroje vo výške 225 mil. euro. \"Presun 225 mil. eur (zdroje EÚ + ŠR) do operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z operačného programu Informatizácia spoločnosti (170 mil. eur) a operačného programu Doprava (55 mil. eur). ... dodatočných 225 mil. eur na podporu malých a stredných podnikov primárne cez Inovácie a technologické transfery (alebo aj ďalšie oblasti, ktoré vyplynú z pripravovanej analýzy), ktorých cieľom je modernizácia výrobnej základne, inovácie výrobných procesov a produktov a zvyšovanie produktivity práce . Pričom pri podpore týchto aktivít sa bude klásť sekundárne aj dôraz na tvorbu pracovných miest. \" Z uvedeného vyplýva, že druhá časť z celkových prealokovaných 300 mil. euro má ísť na inovácie a technologické transfery, ktorých cieľom je modernizácia, inovácie a zvyšovanie produktivity. Nemožno preto hovoriť o účely týchto 225 mil. euro na preplácanie odvodov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podľa dokumentu , ktorý bol prerokovaný a schválený vládou SR, pôjde síce na podporu zamestnanosti mladých takmer 300 miliónov euro, na preplácanie odvodov je však vyčlenených iba 70 miliónov, zvyšných 225 mil. euro má ísť na inovácie a modernizáciu. Dokument , ktorý hovorí o realokácií finančných prostriedkov na operačné programy, ktoré sa týkajú zamestnanosti, prerokovala vláda 16. mája 2012. V ňom sa uvádza: Čiastka 300 miliónov euro pozostáva z dvoch častí: 1.) Pre operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ide o dodatočné zdroje 70 mil. euro . \"Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (ďalej len „OP ZaSI“) pre oblasť podpory zamestnanosti mladých ľudí bola identifikovaná potreba dodatočných zdrojov pre opatrenia na podporu zamestnávania mladých ľudí vo výške min. 70 mil. eur. Realizáciou dodatočných projektov, z ktorých jeden by bol určený pre súkromný a druhý pre verejný sektor, sa predpokladá priama podpora cca 13-tisíc pracovných miest. Pri navrhnutých projektoch p ôjde predovšetkým o preplácanie časti ceny práce, a to do výšky minimálnej mzdy, vrátane prislúchajúcich odvodov s tým, že musí zo strany zamestnávateľov existovať záruka udržateľnosti. ..\" Z uvedeného vyplýva, že pri podpore zamestnanosti mladých, podstatná časť zdrojov pôjde na preplácanie odvodov - ceny práce. 2.) Pre o peračný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej len „OP KaHR“) pre oblasť podpory malých a stredných podnikov ide o dodatočné zdroje vo výške 225 mil. euro. \"Presun 225 mil. eur (zdroje EÚ + ŠR) do operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z operačného programu Informatizácia spoločnosti (170 mil. eur) a operačného programu Doprava (55 mil. eur). ... dodatočných 225 mil. eur na podporu malých a stredných podnikov primárne cez Inovácie a technologické transfery (alebo aj ďalšie oblasti, ktoré vyplynú z pripravovanej analýzy), ktorých cieľom je modernizácia výrobnej základne, inovácie výrobných procesov a produktov a zvyšovanie produktivity práce . Pričom pri podpore týchto aktivít sa bude klásť sekundárne aj dôraz na tvorbu pracovných miest. \" Z uvedeného vyplýva, že druhá časť z celkových prealokovaných 300 mil. euro má ísť na inovácie a technologické transfery, ktorých cieľom je modernizácia, inovácie a zvyšovanie produktivity. Nemožno preto hovoriť o účely týchto 225 mil. euro na preplácanie odvodov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "Dokument"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144013?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144013?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:12.368882+00:00"}
{"id": "vr34318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34318", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "…sám cítim, že zahraničná politika, taká slabá zahraničná politika ako je tejto vlády doteraz nebola a to nehovorím ja, to hovorí expert Ján Čarnogurský, ktorý veľmi tvrdo kritizuje súčasnú zahraničnú politiku vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Čarnogurský vyhlásil, že v zahraničnej politike je vláda Ivety Radičovej „asi najhoršia, akú sme mali“ .", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský vyhlásil, že v zahraničnej politike je vláda Ivety Radičovej „asi najhoršia, akú sme mali“ ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Ján Čarnogurský"], "url": ["http://www.jancarnogursky.sk/clanky/86/carnogursky-pre-hn-radicovej-vlada-je-bez-smeru-slaba"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:57.444076+00:00"}
{"id": "vr31924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31924", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to záväzok Slovenskej republiky medzinárodný, ktorý sa týka deficitu na rok 2012 a rok 2013, čiže pre každú jednu vládu, ktorá by na Slovensku bola, by to bola základná povinnosť ozdraviť verejné financie. (V tomto roku nájsť 300 miliónov eur a budúci rok nájsť 1,5 miliardy eur.)", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok z spomenutom záväzku slovenskej vlády sme overovali už minulý týždeň v súvislosti s vyjadrením R. Kaliňáka . Podľa viacerých dostupných informácií, ktoré sa nám podarilo nájsť, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je 1,5 mld eur a nie 1,8 mld eur, ako uvádza predstavitelia strany SMER. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami Ivana Mikloša, Petra Kažimíra, komentáru Inštitútu finančnej politiky a dokonca aj samotného R. Fica. Toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štáteho rozpočtu. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 poveda l, že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári. Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval , že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť. Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Fico však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur). Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok z spomenutom záväzku slovenskej vlády sme overovali už minulý týždeň v súvislosti s vyjadrením R. Kaliňáka . Podľa viacerých dostupných informácií, ktoré sa nám podarilo nájsť, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je 1,5 mld eur a nie 1,8 mld eur, ako uvádza predstavitelia strany SMER. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami Ivana Mikloša, Petra Kažimíra, komentáru Inštitútu finančnej politiky a dokonca aj samotného R. Fica. Toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štáteho rozpočtu. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý. Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 poveda l, že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku 2013 pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur. Rovnaké číslo uvádza aj Inštitút finančnej politiky vo svojom komentári. Minister financií P. Kažimír 10. apríla 2012 informoval , že v nasledujúcich mesiacoch plánuje ušetriť najmenej 1,2 miliardy eur. Tento plán oznámil po rokovaní s guvernérom Národnej banky Slovenska Jozefom Makúchom, na ktorom sa zúčastnil aj premiér Robert Fico. Minister ďalej informoval o záujme vlády ošetriť ďalších 300 miliónov eur, ktoré by mali smerovať na priority vlády. Spolu ide o plán ušetriť do konca budúceho roka spolu 1,5 miliardy eur. Inými slovami na stlačenie deficitu na úroveň 3 % je potrebných 1,2 miliardy eur. Vláda R. Fica však plánuje ušetriť ďalších 300 miliónov eur na svoje priority. Týchto 300 miliónov je teda nad rámec toho čo vláda SR musí ušetriť. Denník Pravda 18. mája 2012 informoval, že vláda SR bude musieť tento rok ušetriť dodatočných 250 až 300 miliónov eur. Tieto čísla mal povedať R. Fico v 15. mája 2012 v NR SR, 16. mája tieto slová potvrdil aj štátny tajomník Ministerstva financií P. Pellegrini. Nie je však zrejmé či ide o nový výpadok alebo je spomínaný výpadok súčasťou plánovaného šetrenia 1,5 miliardy eur do roku 2013. Žiadny oficiálny dokument Ministerstva financií výpadok 250 až 300 miliónov eur v tomto roku neuvádza. Opozičný poslanec I. Štefanec taktiež upozorňuje, že rozpočet na rok 2012 už zahŕňa tieto riziká a preto výpadok 250 až 300 miliónov v tomto roku nebude v takom rozsahu ako uvádza Ministerstvo financií SR. Veľkosť výpadku značne závisí od výšky hospodárskeho rastu. Každé percento hospodárskeho rastu prinesie približne 170 miliónov eur. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013. Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6% HDP čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 3% HDP čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu 2,25 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu 1,5 mld. eur. R. Fico však uvádza nevyhnutné úspory vo výške 1,8 mld. eur (tento rok 300 mil eur. + budúci 1,5 mld. eur). Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["R. Kaliňáka", "poveda", "uvádza", "informoval", "Pravda", "odhadov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/miklos-pred-odchodom-vidi-vyssi-rast.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8188", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kazimir-hlada-v-rozpocte-1-5-miliardy-eur.html", "http://spravy.pravda.sk/vlade-chyba-tento-rok-300-milionov-doq-/sk_ekonomika.asp?c=A120518_085657_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&documentId=7065"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:15.178761+00:00"}
{"id": "vr38974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38974", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Hneď v Rakúsku máte 30 % stranu, ktorá je jednoznačne proti eurovalu. Vo Fínsku máte ďalšiu 20 % stranu, Praví Fíni, sú jednoznačne proti eurovalu", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fínske víkendové voľby (apríl 2011, pozn.) priniesli výhru euroskeptikom. Strana Praví Fíni išla do volieb s jasným sloganom “NIE finančnej podpore rizikových krajín Eurozóny“. (celkovo 19%). Praví Fíni odmietajú bezhlavé nalievanie EURo zdrojov krajinám PIGS. V Rakúsku tiež existuje strana FPO (Slobodný), ako uvádza denník Sme , ktorá je proti eurovalu. V posledných parlamentných voľbách v roku 2008 získala 17,5 %. V súčasných prieskumoch však dostáva od ľudí okolo 30 %. Pre ratifikáciu zmluvy v parlamente je relevantné percentuálny zisk vo voľbách. Udávať slobodných 30% podiel je prinajmenšom zavádzajúca barlička. Korektné od Sulíka by bolo uviesť, že sa jedná o predvolebné prieskumy.", "analysis_paragraphs": ["Fínske víkendové voľby (apríl 2011, pozn.) priniesli výhru euroskeptikom. Strana Praví Fíni išla do volieb s jasným sloganom “NIE finančnej podpore rizikových krajín Eurozóny“. (celkovo 19%). Praví Fíni odmietajú bezhlavé nalievanie EURo zdrojov krajinám PIGS. V Rakúsku tiež existuje strana FPO (Slobodný), ako uvádza denník Sme , ktorá je proti eurovalu. V posledných parlamentných voľbách v roku 2008 získala 17,5 %. V súčasných prieskumoch však dostáva od ľudí okolo 30 %. Pre ratifikáciu zmluvy v parlamente je relevantné percentuálny zisk vo voľbách. Udávať slobodných 30% podiel je prinajmenšom zavádzajúca barlička. Korektné od Sulíka by bolo uviesť, že sa jedná o predvolebné prieskumy."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Praví Fíni", "Sme"], "url": ["http://www.trimbroker.com/zona_obchodnika/cik_views.php?typ=D&id=analyza-Forex-EURUSD-Quo-vadis-Eurozona-110418", "http://www.sme.sk/c/5906132/kriza-v-unii-posilnuje-pravicovych-populistov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:53.276166+00:00"}
{"id": "vr26712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26712", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Výrok Najvyššieho súdneho dvora v Luxemburgu z októbra 2011 v procese o experimentovaní na žijúcich embryách hovorí, že ľudský život začína oplodnením, počatím a že od tej chvíle má aj neodcudziteľnú ľudskú dôstojnosť. A to ako lekár tiež podpisujem.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Európsky súdny dvor sídliaci v Luxemburgu vo svojom rozhodnutí z 18.októbra 2011 v spore Oliver Brustle vs. Greenpeace uviedol , že \" k využívaniu biologického materiálu ľudského pôvodu musí dochádzať v rámci rešpektovania základných práv, a to najmä ľudskej dôstojnosti. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Európsky súdny dvor sídliaci v Luxemburgu vo svojom rozhodnutí z 18.októbra 2011 v spore Oliver Brustle vs. Greenpeace uviedol , že \" k využívaniu biologického materiálu ľudského pôvodu musí dochádzať v rámci rešpektovania základných práv, a to najmä ľudskej dôstojnosti. \""], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "Európsky súdny dvor"], "url": ["http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=embry%25C3%25A1&docid=130823&pageIndex=0&doclang=sk&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=357927#ctx1", "http://www.euroinfo.gov.sk/europsky-sudny-dvor-esd-the-european-court-of-justice-ecj/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:06.531775+00:00"}
{"id": "vr33449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33449", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Česko je dvakrát tak väčšia krajina a tomu zodpovedá aj počet prípadov, ktoré sa na súdoch v Česku riešia a keď spočítame počet sudcov Najvyššieho súdu v Čechách a Najvyššieho správneho súdu v Čechách, tak je to zhruba rovnaké číslo ako má náš Najvyšší súd.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká republika je približne dvakrát väčšia krajina ako Slovensko, čo sa týka počtu obyvateľov (10,5 milióna- 5,4 milióna obyvateľov).", "analysis_paragraphs": ["Česká republika je približne dvakrát väčšia krajina ako Slovensko, čo sa týka počtu obyvateľov (10,5 milióna- 5,4 milióna obyvateľov)."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Najvyšší súd SR", "Najvyšší súd ČR", "Najvyšší správny súd"], "url": ["http://www.nssr.gov.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Nejvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD_soud_%C4%8Cesk%C3%A9_republiky", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Nejvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD_spr%C3%A1vn%C3%AD_soud_%C4%8Cesk%C3%A9_republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:04.919640+00:00"}
{"id": "vr35120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35120", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, bolo stretnutie, bolo.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie prebehlo 9. septembra. Viac v agentúrnej správe TASR .", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie prebehlo 9. septembra. Viac v agentúrnej správe TASR ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.aktuality.sk/forum/prispevky/172014/nrsr-sulik-sa-dnes-stretol-kvoli-svatoplukovi-s-kulichom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:59.864222+00:00"}
{"id": "vr32254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32254", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Sestry, ktoré sú chrbticou nášho zdravotníctva a robia za 300 - 400 eur.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku sú podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek stále vo viacerých regiónoch zdravotné sestry, ktoré zarobia mesačne 300 až 400 eur. Existencia platov sestrám v rozmedzí 300 - 400 eur potvrdil aj bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sú podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek stále vo viacerých regiónoch zdravotné sestry, ktoré zarobia mesačne 300 až 400 eur. Existencia platov sestrám v rozmedzí 300 - 400 eur potvrdil aj bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zarobia", "potvrdil", "mzda", "rozhodnutí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6457010/sefka-komory-50-milionov-nepojde-na-platy-sestier.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/sestry-platy-vyvlastnenie/", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/ministerstvo-vycislilo-zisk-ambulancii.html", "http://www.sme.sk/c/6453976/ustavny-sud-pozastavil-sestram-vyssie-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:47.578559+00:00"}
{"id": "48934", "numeric_id": 48934, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48934", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "363-ku dostal aj pán Gábor Grendel, ktorý zakladal stranu Nova s pánom Lipšicom…  a keď ju dostal pán Klimek, Marcel Klimek, taktiež zakladateľovi Nova, tiež nikto nevrešťal, že tú 363-ku treba zrušiť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Paragraf 363 v minulosti pomohol Gáborovi Grendelovi, ktorý zakladal stranu NOVA s Danielom Lipšicom. Stalo sa tak ešte v roku 2014, keď Grendel kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta. Krátko pred voľbami bolo na neho podané zjavne účelové trestné oznámenie pre podozrenie z krátenia dane. Grendel voľby nakoniec tesne prehral. V roku 2015 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, ktoré zrušil až vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár.\n\nČižnár použil paragraf 363 aj na zrušenie obvinenia voči štátnemu tajomníkovi Marcelovi Klimekovi. Klimek bol v roku 2015 obvinený z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Spolu s ním bol v tom čase obvinený aj podpredseda hnutia Sme rodina a Kollárov blízky spolupracovník Milan Krajniak. Podľa Čižnára boli vznesením obvinení porušené Krajniakove aj Klimekove práva.", "analysis_paragraphs": ["Paragraf 363 v minulosti pomohol Gáborovi Grendelovi, ktorý zakladal stranu NOVA s Danielom Lipšicom. Stalo sa tak ešte v roku 2014, keď Grendel kandidoval na starostu bratislavského Starého Mesta. Krátko pred voľbami bolo na neho podané zjavne účelové trestné oznámenie pre podozrenie z krátenia dane. Grendel voľby nakoniec tesne prehral. V roku 2015 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie, ktoré zrušil až vtedajší generálny prokurátor Jaromír Čižnár.", "Čižnár použil paragraf 363 aj na zrušenie obvinenia voči štátnemu tajomníkovi Marcelovi Klimekovi. Klimek bol v roku 2015 obvinený z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Spolu s ním bol v tom čase obvinený aj podpredseda hnutia Sme rodina a Kollárov blízky spolupracovník Milan Krajniak. Podľa Čižnára boli vznesením obvinení porušené Krajniakove aj Klimekove práva."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["pomohol", "zakladal", "zrušenie"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/7e0g1ex/paragraf-363-pomohol-aj-grendelovi-generalny-prokurator-zastavil-jeho-diskreditaciu/", "https://www.obycajniludia.sk/ludia/gabor-grendel/", "https://dennikn.sk/72969/ciznar-zrusil-obvinenie-krajniaka-aj-klimeka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:11.194185+00:00"}
{"id": "vr33244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33244", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme vlastne spustili za rok a pol 56 km vo výstavbe.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 11. novembra 2012). Takisto ako vtedy, aj dnes ho na základe rovnakého odôvodnenia hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 11. novembra 2012). Takisto ako vtedy, aj dnes ho na základe rovnakého odôvodnenia hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "zahájených", "zahájených", "bol položený", "položený"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/332/tragedia-pri-vystavbe-dialnice-v-kurimanoch/?ph=1", "http://www.ndsas.sk/index/index.php", "http://www.ndsas.sk/index/index.php", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=114440", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198392-rozbehla-sa-stavba-d1-fricovce-svinia-ukonci-sa-v-roku-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:50.268496+00:00"}
{"id": "vr33991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme krajina, ktorá ako jedna z mála má pozitívny hospodársky rast.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže v žiadnom z rokov 2012, 2013 či 2014 nie je pravda, že by Slovensko bolo jednou z mála krajín s pozitívnym hospodárskym rastom. Eurostat predpovedá SR pre rok 2013 pozitívny hospodársky rast (1,0 %), avšak tento pozitívny rast prognózuje i ďalším 16 krajinám v rámci EÚ. Vyšší hospodársky rast ako SR by malo mať Estónsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Priemerný hospodársky rast EÚ by sa mal pohybovať na úrovni - 0,1 %. V rámci eurozóny (17 krajín) sme jednou zo 6 krajín, ktoré by mali mať podľa Eurostatu v r. 2013 pozitívny hospodársky rast.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže v žiadnom z rokov 2012, 2013 či 2014 nie je pravda, že by Slovensko bolo jednou z mála krajín s pozitívnym hospodárskym rastom. Eurostat predpovedá SR pre rok 2013 pozitívny hospodársky rast (1,0 %), avšak tento pozitívny rast prognózuje i ďalším 16 krajinám v rámci EÚ. Vyšší hospodársky rast ako SR by malo mať Estónsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Rumunsko a Švédsko. Priemerný hospodársky rast EÚ by sa mal pohybovať na úrovni - 0,1 %. V rámci eurozóny (17 krajín) sme jednou zo 6 krajín, ktoré by mali mať podľa Eurostatu v r. 2013 pozitívny hospodársky rast."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostatu", "Eurostatu", "Eurostatu", "prognózuje"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=namq_gdp_k&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:00.807713+00:00"}
{"id": "vr28568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28568", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Mesto Prešov má zadlženosť 29% zo 60 - tich. Patríme medzi lepšie krajské mestá.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zadlženosť Prešova sa podľa najaktuálnejších údajov za rok 2013, ktoré uviedla nezisková organizácia Ineko pohybuje na úrovni 34,3% a nie 29% ako uvádza Hagyari. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa nezávislej organizácie Ineko , ktorá zverejnila údaje zadlženia slovenských miest a obcí za rok 2013, figuruje Prešov ako 4. najzadlženejšie krajské mesto v SR. Aj v prípade, že zoberieme do úvahy fakt, že súčasná vláda odpustila časť z celkového dlhu krajskému mestu Žilina, ktorý sa teraz pohybuje na úrovni zadlženia okolo 36% , je Prešov štvrtým najzadlženejším krajským mestom po Bratislave, Žiline a Trenčíne.\n\nÚdaje o zadlženosti krajských miest Slovenska znázorňuje nasledovný graf. Údaje v grafe sú z roku 2013, čísla sú uvádzané v percentách a sú získané nezávislou organizáciou Ineko .", "analysis_paragraphs": ["Zadlženosť Prešova sa podľa najaktuálnejších údajov za rok 2013, ktoré uviedla nezisková organizácia Ineko pohybuje na úrovni 34,3% a nie 29% ako uvádza Hagyari. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa nezávislej organizácie Ineko , ktorá zverejnila údaje zadlženia slovenských miest a obcí za rok 2013, figuruje Prešov ako 4. najzadlženejšie krajské mesto v SR. Aj v prípade, že zoberieme do úvahy fakt, že súčasná vláda odpustila časť z celkového dlhu krajskému mestu Žilina, ktorý sa teraz pohybuje na úrovni zadlženia okolo 36% , je Prešov štvrtým najzadlženejším krajským mestom po Bratislave, Žiline a Trenčíne.", "Údaje o zadlženosti krajských miest Slovenska znázorňuje nasledovný graf. Údaje v grafe sú z roku 2013, čísla sú uvádzané v percentách a sú získané nezávislou organizáciou Ineko ."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["34,3%", "Ineko", "okolo 36%", "Ineko"], "url": ["http://obce.sme.sk/profily/?ID=1950", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=1950", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332450-vlada-odpustila-ziline-dlh-za-korejsku-dedinu/", "http://www.obce.ineko.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:20.740688+00:00"}
{"id": "vr35748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35748", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, čo je sekera? Sekera je vtedy, keď míňate viacej, ako máte. Pokiaľ ide o súčasnú situáciu, myslím si, že mám pre pani Radičovú dobrú správu, čerpanie rozpočtu je na veľmi nízkej úrovni, to znamená, že ešte stále má k dispozícii na druhý polrok nová vláda 200 miliard, teda viacej ako je polovička peňazí.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plnenie výdavkov štátneho rozpočtu bolo v máji na úrovni 37,09 % (aj keď teda nemáme čísla až do polovice roka, za jeden mesiac neočakávame nárast o viac ako trinásť percent; nižšie ako 50 percentné plnenie oproti plánu tiež nemusí hovoriť nič o stave verejných financií v situácii, kedy vypadli príjmy rozpočtu).", "analysis_paragraphs": ["Plnenie výdavkov štátneho rozpočtu bolo v máji na úrovni 37,09 % (aj keď teda nemáme čísla až do polovice roka, za jeden mesiac neočakávame nárast o viac ako trinásť percent; nižšie ako 50 percentné plnenie oproti plánu tiež nemusí hovoriť nič o stave verejných financií v situácii, kedy vypadli príjmy rozpočtu)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["máji"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4129&id=76"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:08.325868+00:00"}
{"id": "vr26237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26237", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nájdete tam v zozname zvolených poslancov u pána Maňku bývalých mladých slovenských členov SNS, napríklad pána Gajdošíka, ktorý mal ostré protirómske výroky.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jakub Gajdošík bol skutočne v minulosti členom strany SNS. Dokonca sa stal najmladším poslancom v NR SR, keď v roku 2009 nahradil europoslanca Jaroslava Pašku. O jeho protirómskych výrokoch informoval aj denník SME 13. novembra 2013. Svojimi výrokmi sa dostal do pozornosti aj Radoslav Vazan (primátor Krupiny). Demagog.SK však nezistil, že by bol Vazan v minulosti členom SNS. Podľa zistení Demagog.SK nebol nik zvolený v koalícii Smer-SD-KDH (okrem Gajdošíka) v minulosti člen SNS. Vzhľadom na to, že Frešo hovorí o viacerých zvolených poslancov, bývalých členov SNS, za poslancov BBSK vo voľbách do VÚC 2013, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jakub Gajdošík bol skutočne v minulosti členom strany SNS. Dokonca sa stal najmladším poslancom v NR SR, keď v roku 2009 nahradil europoslanca Jaroslava Pašku. O jeho protirómskych výrokoch informoval aj denník SME 13. novembra 2013. Svojimi výrokmi sa dostal do pozornosti aj Radoslav Vazan (primátor Krupiny). Demagog.SK však nezistil, že by bol Vazan v minulosti členom SNS. Podľa zistení Demagog.SK nebol nik zvolený v koalícii Smer-SD-KDH (okrem Gajdošíka) v minulosti člen SNS. Vzhľadom na to, že Frešo hovorí o viacerých zvolených poslancov, bývalých členov SNS, za poslancov BBSK vo voľbách do VÚC 2013, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["stal", "SME", "pozornosti"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4881318/slotovo-dieta-mieri-do-velkej-politiky.html", "http://www.sme.sk/c/7005211/zupny-poslanec-za-smer-kuklacov-na-ciganov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/291118-primator-krupiny-v-diskusii-urazal-zidov-a-romov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:48.950492+00:00"}
{"id": "vr38792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38792", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Začali sme šetrením predovšetkým v štáte, v štátnej správe a vo verejnej správe, a to hneď prvými krokmi, znižovaním miest a zastavením pravideľných odmien v štátnej a verejnej správe. Znížili sme stav v štátnej správe o vyše 5 tisíc zamestnancov a samozrejme, že sme znížili výdavky samotného štátu medziročne o 7 %.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "týždeň.sk z 15. júna 2011: \"Počet zamestnancov štátnej správy bol v prvom štvrťroku tohto roka o vyše 5 000 nižší, ako v rovnakom období vlani. Vyplýva to z informácie rezortu financií o postupe šetrenia štátnej správy na osobných výdavkoch, ktorú v stredu prerokoval vládny kabinet. „Z porovnania skutočného plnenia zamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 oproti prvému štvrťroku 2010 vyplýva, že kapitoly štátneho rozpočtu medziročne reálne znížili skutočný počet zamestnancov o 5 107 osôb , čo zodpovedá 4 % počtu zamestnancov za prvý štvrťrok 2010,“ konštatuje sa v správe.\" Server Openiazoch.sk z 1. marca 2011: \"... výdavky po prvých dvoch mesiacoch tohto roka eviduje štát poklesy tak pri bežných, ako aj kapitálových výdavkoch. Bežné výdavky ku koncu februára medziročne klesli o 6 % na 1,983 mld. eur a kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 10,5 %, keď dosiahli 119,5 mil. eur.\" Server Pravda.sk z 1. júna 2011: \"Rozpočet za prvých päť mesiacov roka sa vyvíja uspokojivo a v súlade s očakávaniami,\" komentoval zverejnené údaje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Výdavky na základné fungovanie štát podľa neho medziročne klesli o 7,3 % .\"", "analysis_paragraphs": ["týždeň.sk z 15. júna 2011: \"Počet zamestnancov štátnej správy bol v prvom štvrťroku tohto roka o vyše 5 000 nižší, ako v rovnakom období vlani. Vyplýva to z informácie rezortu financií o postupe šetrenia štátnej správy na osobných výdavkoch, ktorú v stredu prerokoval vládny kabinet. „Z porovnania skutočného plnenia zamestnanosti za prvý štvrťrok 2011 oproti prvému štvrťroku 2010 vyplýva, že kapitoly štátneho rozpočtu medziročne reálne znížili skutočný počet zamestnancov o 5 107 osôb , čo zodpovedá 4 % počtu zamestnancov za prvý štvrťrok 2010,“ konštatuje sa v správe.\" Server Openiazoch.sk z 1. marca 2011: \"... výdavky po prvých dvoch mesiacoch tohto roka eviduje štát poklesy tak pri bežných, ako aj kapitálových výdavkoch. Bežné výdavky ku koncu februára medziročne klesli o 6 % na 1,983 mld. eur a kapitálové výdavky boli medziročne nižšie o 10,5 %, keď dosiahli 119,5 mil. eur.\" Server Pravda.sk z 1. júna 2011: \"Rozpočet za prvých päť mesiacov roka sa vyvíja uspokojivo a v súlade s očakávaniami,\" komentoval zverejnené údaje hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Výdavky na základné fungovanie štát podľa neho medziročne klesli o 7,3 % .\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["týždeň.sk", "Openiazoch.sk", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.tyzden.sk/ekonomicky-servis/vlada-pocet-zamestnancov-statnej-spravy-klesol-o-vyse-5-000-2.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=101924", "http://spravy.pravda.sk/deficit-statneho-rozpoctu-je-o-stvrtinu-nizsi-ako-pred-rokom-pt4-/sk_ekonomika.asp?c=A110601_102439_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:33.969938+00:00"}
{"id": "vr16920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16920", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...prvé rozhodnutia, ktoré vlastne druhá vláda Roberta Fica prijímala, boli práve proti tomu, aby sa zefektívnil výber daní...", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na deviatom rokovaní vlády SR 31. mája 2012 bol schválený \" Akčný plán proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 \", ktorý predložil minister financií Peter Kažimír, minister vnútra Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Tomáš Borec. Doslovné znenie vyjadrenia Kaliňáka evokuje, že druhá vláda Roberta Fica mala prijať rozhodnutia \"proti\" zefektívneniu výberu daní. Z kontextu je však evidentné, že sa len pomýlil. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na deviatom rokovaní vlády SR 31. mája 2012 bol schválený \" Akčný plán proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 \", ktorý predložil minister financií Peter Kažimír, minister vnútra Robert Kaliňák a minister spravodlivosti Tomáš Borec. Doslovné znenie vyjadrenia Kaliňáka evokuje, že druhá vláda Roberta Fica mala prijať rozhodnutia \"proti\" zefektívneniu výberu daní. Z kontextu je však evidentné, že sa len pomýlil. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "vytvorená", "navrhoval", "píše", "zozname"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21072", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/?day=2017-07-01&art_datum_od=2017-06-25&art_datum_do=2017-06-25", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144566?prefixFile=m_", "https://dennikn.sk/235274/fico-pri-vybere-dph-dohana-len-to-co-sa-prudko-zhorsilo-za-jeho-prvej-vlady/", "http://www.vlada.gov.sk/odpocet-100-najdolezitejsich-opatreni-a-vysledkov-vlady-slovenskej-republiky-april-2012-–-april-2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:01.738622+00:00"}
{"id": "vr38337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38337", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... ja nevidím žiadny dôvod na spochybňovanie prítomnosti predsedu (parlamentu na skartovaní hlasovacích lístkov, pozn.) za prítomnosti  skrutátorov, pozor, to nerobil predseda sám.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podla dostupných agentúrnych správ pri skartácii bol poverený pracovník a R. Sulík na nu dozeral. O prítomnosti skrutátorov sa nehovorí: \"Podla znenia volebného poriadku sa musia lístky po vyhlásení výsledkov volby skartovat. 'Toto sa stalo, poverený pracovník ich skartoval, ja som na to osobne dohliadol,' uistil Sulík. Volebný poriadok k volbe generálneho prokurátora hovorí, že, \"Zoznam poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, a hlasovacie lístky z volby alebo odvolávania overovatelia odovzdajú v zapecatenej obálke urcenému zamestnancovi kancelárie na skartovanie, ktoré sa vykoná po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania.\"", "analysis_paragraphs": ["Podla dostupných agentúrnych správ pri skartácii bol poverený pracovník a R. Sulík na nu dozeral. O prítomnosti skrutátorov sa nehovorí: \"Podla znenia volebného poriadku sa musia lístky po vyhlásení výsledkov volby skartovat. 'Toto sa stalo, poverený pracovník ich skartoval, ja som na to osobne dohliadol,' uistil Sulík. Volebný poriadok k volbe generálneho prokurátora hovorí, že, \"Zoznam poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, a hlasovacie lístky z volby alebo odvolávania overovatelia odovzdajú v zapecatenej obálke urcenému zamestnancovi kancelárie na skartovanie, ktoré sa vykoná po vyhlásení výsledkov tajného hlasovania.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["agentúrnych správ", "Volebný poriadok"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5898505/verejnost-hlasovacie-listky-z-tajnej-volby-neuvidi-skartovali-ich.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:19.023740+00:00"}
{"id": "vr26318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26318", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Zatím veškerá data nasvědčují tomu, že dlouhá ekonomická recese nejen u nás doma, ale i jinde v Evropě, postupně končí.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme na základě předpovědi Eurostatu jako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme na základě předpovědi Eurostatu jako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:29.811908+00:00"}
{"id": "vr35524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35524", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V referende bola napríklad aj otázka, že či by sa nemali pre ústavných činiteľov objednávať autá v hodnote do 40 tisíc eur.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázka v referende bola naformulovaná nasledovne: \"Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?.\" Obsahovo Fico vystihuje podstatu referendovej otázky.", "analysis_paragraphs": ["Otázka v referende bola naformulovaná nasledovne: \"Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?.\" Obsahovo Fico vystihuje podstatu referendovej otázky."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["naformulovaná"], "url": ["http://app.statistics.sk/ref2010/menu/index.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:33.052670+00:00"}
{"id": "49998", "numeric_id": 49998, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49998", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď to pre stredne veľkú firmu, to sú stovky eur denne a ešte to vidia na svojich bankových výpisoch.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stredne veľké firmy majú od 50 do 250 zamestnancov a obrat do 50 miliónov eur. Na Slovensku existujú firmy takejto veľkosti, ktoré pri nákladoch už od 20 miliónov eur pri malých platbách dodávateľom môžu platiť stovky eur denne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nEurópska komisia definuje stredne veľký podnik ako podnik s počtom zamestnancov od 50 do 250, obratom do výšky 50 miliónov eur a súvahou neprevyšujúcou 43 miliónov eur.\n\nAk by mala firma zaplatiť 200 eur denne na transakčnej dani, potrebovala by uskutočniť finančné transakcie, podliehajúce dani z finančných transakcií, v hodnote 50 000 eur denne. Muselo by ísť o transakcie nižšie ako 10 000 eur, ktoré podliehajú dani so sadzbou 0,4 %. Ročne teda firma potrebuje uskutočniť transakcie podliehajúce dani v celkovej hodnote 18 250 000 eur. Pri výbere peňazí v hotovosti, ktorá podlieha dani so sadzbou 0,8 %, by potrebovala firma vybrať 25 000 eur. Ročne by tak firma musela z bankomatu vybrať 9 125 000 eur.\n\nNa portáli Finstat sme hľadali firmy od 50 do 250 zamestnancov a tržbami v rozmedzí od 15 až 50 miliónov eur. V tejto kategórii sme našli aspoň 280 firiem. Daň z finančných transakcií by teoreticky mohli tieto firmy platiť zo všetkých nákladov, ktoré počítame ako tržby mínus zisk.\n\nNapríklad firma FaxCopy a. s. má podľa databázy FinStat 200-249 zamestnancov a za rok 2023 mala tržby 12,54 miliónov eur a dosiahla zisk 129 000 eur. Náklady tak dosiahli 12,31 milióna eur. Ak by všetky tieto náklady boli planené prevodmi z účtu do 10 000 eur, predstavovalo by to transakčnú daň ročne takmer 50 000 eur, čo je denne 135 eur. Pre porovnanie, firma za rok 2023 zaplatila daň z príjmu vo výške asi 47 000 eur.\n\nDo rovnakej kategórie podľa počtu zamestnancov patrí aj Martinus, s. r. o., ktorá mala v roku 2023 tržby 47,7 milióna eur. Zisk tejto spoločnosti dosiahol takmer 900 000 eur. Náklady tak mala 46,8 milióna eur. Ak by všetky náklady boli zaťažené transakčnou daňou, ročne by firma na transakčnej dani zaplatila 187 200 eur, čo predstavuje 513 eur denne.\n\nDaň z finančných transakcií platia podnikatelia - fyzické osoby alebo právnické osoby. Výnimku majú viaceré subjekty, či už ide o rôzne príspevkové organizácie, samosprávy, neziskovky, ako aj zdravotné poisťovne, školy, či turistické informačné centrá a ďalší. Daňou z finančných transakcií sa zdaňujú bezhotovostné operácie, sadzbou 0,4 % zo sumy s maximálnym stropom 40 eur na jednu transakciu. Výber hotovosti z účtu sa zdaňuje sadzbou 0,8 % zo sumy bez maximálneho limitu. Banky podnikateľom strhávajú daň z finančných transakcií z účtu, podnikatelia tak môžu vidieť koľko museli štátu odviesť za každú transakciu.", "analysis_paragraphs": ["Stredne veľké firmy majú od 50 do 250 zamestnancov a obrat do 50 miliónov eur. Na Slovensku existujú firmy takejto veľkosti, ktoré pri nákladoch už od 20 miliónov eur pri malých platbách dodávateľom môžu platiť stovky eur denne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Európska komisia definuje stredne veľký podnik ako podnik s počtom zamestnancov od 50 do 250, obratom do výšky 50 miliónov eur a súvahou neprevyšujúcou 43 miliónov eur.", "Ak by mala firma zaplatiť 200 eur denne na transakčnej dani, potrebovala by uskutočniť finančné transakcie, podliehajúce dani z finančných transakcií, v hodnote 50 000 eur denne. Muselo by ísť o transakcie nižšie ako 10 000 eur, ktoré podliehajú dani so sadzbou 0,4 %. Ročne teda firma potrebuje uskutočniť transakcie podliehajúce dani v celkovej hodnote 18 250 000 eur. Pri výbere peňazí v hotovosti, ktorá podlieha dani so sadzbou 0,8 %, by potrebovala firma vybrať 25 000 eur. Ročne by tak firma musela z bankomatu vybrať 9 125 000 eur.", "Na portáli Finstat sme hľadali firmy od 50 do 250 zamestnancov a tržbami v rozmedzí od 15 až 50 miliónov eur. V tejto kategórii sme našli aspoň 280 firiem. Daň z finančných transakcií by teoreticky mohli tieto firmy platiť zo všetkých nákladov, ktoré počítame ako tržby mínus zisk.", "Napríklad firma FaxCopy a. s. má podľa databázy FinStat 200-249 zamestnancov a za rok 2023 mala tržby 12,54 miliónov eur a dosiahla zisk 129 000 eur. Náklady tak dosiahli 12,31 milióna eur. Ak by všetky tieto náklady boli planené prevodmi z účtu do 10 000 eur, predstavovalo by to transakčnú daň ročne takmer 50 000 eur, čo je denne 135 eur. Pre porovnanie, firma za rok 2023 zaplatila daň z príjmu vo výške asi 47 000 eur.", "Do rovnakej kategórie podľa počtu zamestnancov patrí aj Martinus, s. r. o., ktorá mala v roku 2023 tržby 47,7 milióna eur. Zisk tejto spoločnosti dosiahol takmer 900 000 eur. Náklady tak mala 46,8 milióna eur. Ak by všetky náklady boli zaťažené transakčnou daňou, ročne by firma na transakčnej dani zaplatila 187 200 eur, čo predstavuje 513 eur denne.", "Daň z finančných transakcií platia podnikatelia - fyzické osoby alebo právnické osoby. Výnimku majú viaceré subjekty, či už ide o rôzne príspevkové organizácie, samosprávy, neziskovky, ako aj zdravotné poisťovne, školy, či turistické informačné centrá a ďalší. Daňou z finančných transakcií sa zdaňujú bezhotovostné operácie, sadzbou 0,4 % zo sumy s maximálnym stropom 40 eur na jednu transakciu. Výber hotovosti z účtu sa zdaňuje sadzbou 0,8 % zo sumy bez maximálneho limitu. Banky podnikateľom strhávajú daň z finančných transakcií z účtu, podnikatelia tak môžu vidieť koľko museli štátu odviesť za každú transakciu."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["definuje", "Finstat", "má", "patrí", "majú", "zdaňujú", "strhávajú"], "url": ["https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/glossary/small-and-medium-sized-enterprises.html", "https://finstat.sk/databaza-firiem-organizacii?SalesFrom=15000000&Sort=sales&NumberOfEmployees=12&page=15", "https://finstat.sk/35729040", "https://finstat.sk/45503249", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/747177-transakcna-dan-podnikatelia-hromzia-a-sleduju-ako-im-z-uctu-odchadzaju-tazko-zarobene-peniaze/", "https://www.financnasprava.sk/sk/aktualne-dan-clo/faq/dan-financne-transakcie/_1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/747177-transakcna-dan-podnikatelia-hromzia-a-sleduju-ako-im-z-uctu-odchadzaju-tazko-zarobene-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:32.794841+00:00"}
{"id": "vr32504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32504", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Daň z príjmu právnických osôb sa zvýšila z 19 na 23%, pri fyzických osobách sa zvýšila na 25% len vtedy, ak osoba zarába viac ako 3 300 eur.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci portálu demagog.sk bol už podobný výrok overovaný ( Na telo , 30. september 2012).", "analysis_paragraphs": ["V rámci portálu demagog.sk bol už podobný výrok overovaný ( Na telo , 30. september 2012)."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "schválila"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/konsolidacia-verejnych-financii", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:28.938167+00:00"}
{"id": "vr28172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28172", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "V roku 2013 podarilo získať úver od Rozvojovej banky Rady Európy, ktorým výhodnejšie, predovšetkým vďaka nižšiemu úroku na úrovni maximálne 0,85% p.a. + EURIBOR (oproti súčasným 1,38% p.a. + EURIBOR)", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že mesto v júni 2014 vyrokovalo úrok od Rozvojovej banky Rady Európy na úrovni 0,85 % Euribor. Predchádzajúci úver bol na úrovni 1,38 % Euribor. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe návrhu Rámcovej úverovej zmluvy (.pdf, s. 2) medzi Rozvojovou bankou Rady Európy a mestom Bratislava je pravdou, že mestu sa skutočne podarilo vyjednať nižší úrok na zabezpečenie úveru vo výške 20 miliónov eur pri maximálnej marži 0,85%. Získané finančné prostriedky by mali slúžiť na financovanie projektov mesta (.pdf, s. 13), presnejšie na zlepšenie životných podmienok a ochranu životného prostredia. Úverové zmluvy, ktoré mesto Bratislava v súčasnosti eviduje, uvádzajú rovnakú maržu a to vo výške 1,38 % ( Rámcová zmluva s. 54), ktoré v rámci reštrukturalizácie starých dlhov chce mesto splatiť z nového úveru vo výške 88,3 milióna eur pri úrokovej sadzbe 0,64 %. Zmluvu na nový úver podpísal primátor mesta Milan Ftáčnik s ČSOB, ktorá vyhrala vo verejnom obstarávaní. Euribor je medzibanková referenčná sadzba v rámci hospodárskej a menovej únie, ktorá bola zavedená v roku 1999. Je to sadzba, za ktorú sú euro termínové vklady ponúkané jednou bankou inej banke na medzibankovom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že mesto v júni 2014 vyrokovalo úrok od Rozvojovej banky Rady Európy na úrovni 0,85 % Euribor. Predchádzajúci úver bol na úrovni 1,38 % Euribor. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe návrhu Rámcovej úverovej zmluvy (.pdf, s. 2) medzi Rozvojovou bankou Rady Európy a mestom Bratislava je pravdou, že mestu sa skutočne podarilo vyjednať nižší úrok na zabezpečenie úveru vo výške 20 miliónov eur pri maximálnej marži 0,85%. Získané finančné prostriedky by mali slúžiť na financovanie projektov mesta (.pdf, s. 13), presnejšie na zlepšenie životných podmienok a ochranu životného prostredia. Úverové zmluvy, ktoré mesto Bratislava v súčasnosti eviduje, uvádzajú rovnakú maržu a to vo výške 1,38 % ( Rámcová zmluva s. 54), ktoré v rámci reštrukturalizácie starých dlhov chce mesto splatiť z nového úveru vo výške 88,3 milióna eur pri úrokovej sadzbe 0,64 %. Zmluvu na nový úver podpísal primátor mesta Milan Ftáčnik s ČSOB, ktorá vyhrala vo verejnom obstarávaní. Euribor je medzibanková referenčná sadzba v rámci hospodárskej a menovej únie, ktorá bola zavedená v roku 1999. Je to sadzba, za ktorú sú euro termínové vklady ponúkané jednou bankou inej banke na medzibankovom trhu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Rámcovej úverovej zmluvy", "financovanie projektov mesta", "Rámcová zmluva", "reštrukturalizácie", "dlhov", "splatiť", "Euribor"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_06_2526/003_Uver_NT.pdf", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_13_06_26_27/Informacie/C_Infor_vybavovanie_uveruCEB.pdf", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_06_2526/003_Uver_NT.pdf", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11044651&p1=11049950", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_05_22/02_Refinancovanie_dlhu.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/331223-bratislava-si-berie-88-milionovy-uver-vyplati-starsie/", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/euribor-eonia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:39.314314+00:00"}
{"id": "vr18310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18310", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Zákon nepozná mimoriadne a iné pamiatky, zákon pozná len národnú kultúrnu pamiatku...", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone o kultúrnych pamiatkach ani v zákone o ochrane pamiatkového fondu sa nehovorí o mimoriadnych alebo iných pamiatkach, preto hodnotíme výrok Richarda Rybníčka ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V zákone o kultúrnych pamiatkach ani v zákone o ochrane pamiatkového fondu sa nehovorí o mimoriadnych alebo iných pamiatkach, preto hodnotíme výrok Richarda Rybníčka ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "zákon"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/20131001.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/22/19580503.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:16.897384+00:00"}
{"id": "vr17212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17212", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...bývalo do 20 tisíc krádeží (v roku 2006, pozn.), vlámaní. Teraz je to už niečo cez 5 500, (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných štatistík, ktorými disponuje Ministerstvo vnútra SR bolo ešte v roku 2006 presne 19 044 krádeži spôsobených vlámaním. Údaje, ktoré túto trestnú činnosť mapujú od 1.januára do 31. decembra 2017 nám hovoria, že išlo už iba o 5 720 krádeží. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných štatistík, ktorými disponuje Ministerstvo vnútra SR bolo ešte v roku 2006 presne 19 044 krádeži spôsobených vlámaním. Údaje, ktoré túto trestnú činnosť mapujú od 1.januára do 31. decembra 2017 nám hovoria, že išlo už iba o 5 720 krádeží. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:59.721681+00:00"}
{"id": "vr30052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30052", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V záujme znižovania znečisťujúcich látok v ovzduší prijme vláda podporné nástroje na znižovanie množstva emisií z priemyslu, energetiky a mobilných zdrojov a orientáciu na využívanie automobilov so zníženou emisiou.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda prijala niekoľko zákonov podporujúcich reguláciu a znižovanie emisií v ovzduší. Vláda taktiež v novembri 2014 prijala Zákon o dani z motorových vozdiel, ktorý mimo iného zaviedol variabilnú sadzbu dane podľa veku a ekologickosti vozidla. Zákon č. 318/2012 Z.Z hovorí o podporných nástrojoch na znižovanie množstva emisií stacionárnych, ako aj mobilných zdrojov. Predpis č. 410/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší z novembra 2012 ustanovuje mimo iného emisné limity pre priemysel (zahrňa aj energetický priemysel). Sľub hodnotíme ako splnený. \"Palivá určené na spaľovanie v zariadeniach stacionárnych zdrojov alebo určené na pohon mobilných zdrojov, pre ktoré sú ustanovené požiadavky na kvalitu, sa môžu uvádzať na trh v Slovenskej republike, ak spĺňajú tieto požiadavky (rozptyl emisií znečisťujúcich látok, pozn.)\" (. pdf , s.2) Uznesením vlády SR č. 175/2014 na svojom rokovaní dňa 16.4.2014 vláda SR schválila návrh operačného programu Kvalita životného prostredia. Globálnym cieľom OP KŽP je podporiť trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva. Podľa dostupných informácií (28. november 2015) Slovensko dodržiava spoločnú pozíciu EÚ, a to znížiť emisie do roku 2030 o 40 percent v porovnaní so stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. Zoznam právnych predpisov platných pre ochranu ovzdušia prijatých počas druhej Ficovej vlády: Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 350/2015 Z. z. Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (poznámka - podľa § 35 ods. 3 zákona, národné emisné stropy, kritériá ich hodnotenia a celkové množstvo kvót oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý platia podľa doterajšieho predpisu - ktoré sú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 131/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné emisné stropy a celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok v znení vyhlášky č. 203/2008 Z.z., vyhlášky č. 159/2010 Z. z. a vyhlášky č. 52/2012 Z. z.) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 442/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 270/2014 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z., o informá­ciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení (nahradila vyhlášku č. 357/2010 Z. z.) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 85/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda prijala niekoľko zákonov podporujúcich reguláciu a znižovanie emisií v ovzduší. Vláda taktiež v novembri 2014 prijala Zákon o dani z motorových vozdiel, ktorý mimo iného zaviedol variabilnú sadzbu dane podľa veku a ekologickosti vozidla. Zákon č. 318/2012 Z.Z hovorí o podporných nástrojoch na znižovanie množstva emisií stacionárnych, ako aj mobilných zdrojov. Predpis č. 410/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší z novembra 2012 ustanovuje mimo iného emisné limity pre priemysel (zahrňa aj energetický priemysel). Sľub hodnotíme ako splnený. \"Palivá určené na spaľovanie v zariadeniach stacionárnych zdrojov alebo určené na pohon mobilných zdrojov, pre ktoré sú ustanovené požiadavky na kvalitu, sa môžu uvádzať na trh v Slovenskej republike, ak spĺňajú tieto požiadavky (rozptyl emisií znečisťujúcich látok, pozn.)\" (. pdf , s.2) Uznesením vlády SR č. 175/2014 na svojom rokovaní dňa 16.4.2014 vláda SR schválila návrh operačného programu Kvalita životného prostredia. Globálnym cieľom OP KŽP je podporiť trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, zabezpečujúce ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva. Podľa dostupných informácií (28. november 2015) Slovensko dodržiava spoločnú pozíciu EÚ, a to znížiť emisie do roku 2030 o 40 percent v porovnaní so stavom v roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent a indikatívne zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent. Zoznam právnych predpisov platných pre ochranu ovzdušia prijatých počas druhej Ficovej vlády: Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 350/2015 Z. z. Zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (poznámka - podľa § 35 ods. 3 zákona, národné emisné stropy, kritériá ich hodnotenia a celkové množstvo kvót oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý platia podľa doterajšieho predpisu - ktoré sú uvedené vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 131/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú národné emisné stropy a celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok v znení vyhlášky č. 203/2008 Z.z., vyhlášky č. 159/2010 Z. z. a vyhlášky č. 52/2012 Z. z.) Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 442/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 270/2014 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z., o informá­ciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení (nahradila vyhlášku č. 357/2010 Z. z.) Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 85/2014 Z. z., ktorou sa ustanovuje celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "ustanovuje", "pdf", "schválila", "cieľom", "dodržiava", "Zoznam"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-361", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-410", "http://www.ajuva.sk/files/2012_318_Za_O_ovzdusi_137.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23421", "http://www.minv.sk/?OPKZP", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerstvo-znizovanie-emisii/168398-clanok.html", "http://www.minzp.sk/oblasti/ovzdusie/ochrana-ovzdusia/pravne-predpisy/pravne-predpisy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:05.307217+00:00"}
{"id": "vr29298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29298", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Odluka cirkvi od štátu, z prieskumov verejnej mienky, má väčšinovú podporu obyvateľstva, poďme spolu rokovať s cirkvami, poďme hovoriť s tretím sektorom, ktorý je absolútne kľúčový... ...Naposledy vyšiel Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied, napríklad. Ale sú aj ďalšie prieskumy.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daniel Krajcer v hovorí o odluke cirkvi od štátu v kontexte zmeny financovania cirkví štátom. Podľa prieskumu SAV z roku 2014 (doc, s. 28) ale len 46,2 % opýtaných nesúhlasí so súčasným financovaním náboženských spoločností štátom. Preto tento výrok považujeme za nepravdivý. Ten istý dokument ( doc , s. 24) hovorí, že za úplnú odluku cirkvi od štátu (teda nielen vo finančnej rovine) bolo len takmer 31,3 % opýtaných. Na otázku: \" Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?\" , odpovedalo kladne 46,5 % opýtaných (s. 25) V poslednej dobe bol takýto výskum zorganizovaný len pod záštitou Slovenskej Akadémie Vied. Výskumu sa zúčastnilo 1215 respondentov a organizovala ho agentúra Focus. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Krajcer v hovorí o odluke cirkvi od štátu v kontexte zmeny financovania cirkví štátom. Podľa prieskumu SAV z roku 2014 (doc, s. 28) ale len 46,2 % opýtaných nesúhlasí so súčasným financovaním náboženských spoločností štátom. Preto tento výrok považujeme za nepravdivý. Ten istý dokument ( doc , s. 24) hovorí, že za úplnú odluku cirkvi od štátu (teda nielen vo finančnej rovine) bolo len takmer 31,3 % opýtaných. Na otázku: \" Súhlasili by ste s prijatím zákona, podľa ktorého by boli cirkvi a náboženské spoločnosti financované iba formou poukázania časti dane od členov a sympatizantov?\" , odpovedalo kladne 46,5 % opýtaných (s. 25) V poslednej dobe bol takýto výskum zorganizovaný len pod záštitou Slovenskej Akadémie Vied. Výskumu sa zúčastnilo 1215 respondentov a organizovala ho agentúra Focus. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["(doc, s. 28)", "doc", "Focus."], "url": ["http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1974_attach_podklady_TK_DOS_2014.rtf", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1974_attach_podklady_TK_DOS_2014.rtf", "http://www.sme.sk/c/7328700/statne-peniaze-pre-cirkvi-nepodporuje-ani-tretina-slovakov.html#ixzz3A7PUCc1e"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:52.514548+00:00"}
{"id": "vr16110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16110", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "My sme hlasovali za vylúčenie tejto strany (AKP z EPP pozn.)", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Martin Klus hovorí o hlasovaní v rámci Európskej skupiny AECR (Európsky konzervatívci a reformisti), ktorej členom je aj SaS o vylúčení AKP, strany tureckého prezidenta Erdogana, ktorá je členom od roku 2013. AKP malo čeliť možnému odvolávaniu po potlačení pokusu o prevrat v júli minulého roku a následných represiách voči novinárom a všeobecne rastúcemu autoritárstvu. Turecko mala ešte predtým navštíviť misia zástupcov AECR, s cieľom zistiť či AKP stále spĺňa stanovy Reykjavíkskej deklarácie , ktorá deklaruje základné princípy a hodnoty AECR. Či sa podobné hlasovanie nakoniec uskutočnilo sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vzťahy medzi tureckým prezidentom Recepom Tayipom Erdoganom a jeho stranou AKP na jednej strane a európskymi lídrami na strane druhej sa výrazne zhoršili po pokuse o prevrat, ktorý sa v Turecku uskutočnil 15.júla. Turecká vláda následne rozbehla prenasledovanie politických oponentov, vrátane novinárov. V súvislosti s akciami tureckej vlády bolo ohrozené aj členstvo strany AKP v európskej skupine konzeratívcov a reformistov, ktorej bola strana členom od roku 2013. Americký novinár a bývalý diplomat a poradca amerického prezidenta Georga W.Busha Mark Wallace sa vyjadril , že AKP môže mať problém splniť niektoré stanovy Reykjavíkskej deklarácie, ktorá je kľúčovým dokumentom AECR. Malo ísť hlavne o body 4 a 5: 4. AECR understands that open societies rest upon the dignity and autonomy of the individual, who should be as free as possible from state coercion. The liberty of the individual includes freedom of religion and worship, freedom of speech and expression, freedom of movement and association, freedom of contract and employment, and freedom from oppressive, arbitrary or punitive taxation. The freedom, inherent dignity and autonomy of the individual are among the highest values of modern society. AECR strongly supports governments that protect the liberty, human dignity and autonomy of its citizens in all respects. This liberty includes the right to hold political and religious beliefs and the right to express and manifest these within the bounds of international law. 5. AECR recognises the equality of all citizens before the law, regardless of ethnicity, sex or social class. It rejects all forms of political extremism, authoritarianism and racism. All individuals are equal before the law, without exceptions. AECR firmly rejects all political ideologies and systems that do not respect this equality, and it recognises the dangers of allowing these room. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus hovorí o hlasovaní v rámci Európskej skupiny AECR (Európsky konzervatívci a reformisti), ktorej členom je aj SaS o vylúčení AKP, strany tureckého prezidenta Erdogana, ktorá je členom od roku 2013. AKP malo čeliť možnému odvolávaniu po potlačení pokusu o prevrat v júli minulého roku a následných represiách voči novinárom a všeobecne rastúcemu autoritárstvu. Turecko mala ešte predtým navštíviť misia zástupcov AECR, s cieľom zistiť či AKP stále spĺňa stanovy Reykjavíkskej deklarácie , ktorá deklaruje základné princípy a hodnoty AECR. Či sa podobné hlasovanie nakoniec uskutočnilo sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vzťahy medzi tureckým prezidentom Recepom Tayipom Erdoganom a jeho stranou AKP na jednej strane a európskymi lídrami na strane druhej sa výrazne zhoršili po pokuse o prevrat, ktorý sa v Turecku uskutočnil 15.júla. Turecká vláda následne rozbehla prenasledovanie politických oponentov, vrátane novinárov. V súvislosti s akciami tureckej vlády bolo ohrozené aj členstvo strany AKP v európskej skupine konzeratívcov a reformistov, ktorej bola strana členom od roku 2013. Americký novinár a bývalý diplomat a poradca amerického prezidenta Georga W.Busha Mark Wallace sa vyjadril , že AKP môže mať problém splniť niektoré stanovy Reykjavíkskej deklarácie, ktorá je kľúčovým dokumentom AECR. Malo ísť hlavne o body 4 a 5: 4. AECR understands that open societies rest upon the dignity and autonomy of the individual, who should be as free as possible from state coercion. The liberty of the individual includes freedom of religion and worship, freedom of speech and expression, freedom of movement and association, freedom of contract and employment, and freedom from oppressive, arbitrary or punitive taxation. The freedom, inherent dignity and autonomy of the individual are among the highest values of modern society. AECR strongly supports governments that protect the liberty, human dignity and autonomy of its citizens in all respects. This liberty includes the right to hold political and religious beliefs and the right to express and manifest these within the bounds of international law. 5. AECR recognises the equality of all citizens before the law, regardless of ethnicity, sex or social class. It rejects all forms of political extremism, authoritarianism and racism. All individuals are equal before the law, without exceptions. AECR firmly rejects all political ideologies and systems that do not respect this equality, and it recognises the dangers of allowing these room. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["AECR", "odvolávaniu", "deklarácie", "prenasledovanie", "členom", "vyjadril"], "url": ["http://www.acreurope.eu/about_us", "http://www.conservativehome.com/international/2016/07/erdogans-ak-party-could-be-suspended-from-the-alliance-of-european-conservatives-and-reformists.html", "http://www.eyconservatives.org/the-reykjavik-declaration-explained/", "https://www.washingtonpost.com/world/europe/the-aftermath-of-turkeys-failed-coup-threatens-its-ties-with-western-allies/2016/09/20/314bb754-6e0d-11e6-993f-73c693a89820_story.html", "http://www.euractiv.com/section/elections/news/erdogan-s-akp-party-joins-cameron-s-conservative-political-family/", "http://www.conservativehome.com/international/2016/07/erdogans-ak-party-could-be-suspended-from-the-alliance-of-european-conservatives-and-reformists.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:40.944314+00:00"}
{"id": "vr13806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13806", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V tejto chvíli na Slovensku, v tejto chvíli na Slovensku nelegálnych migrantov, ktorých sme zadržali a obmedzili sme ich na slobode (od apríla 2015, pozn.), to je ten základ, to je to, čo Gréci odmietajú, obmedzili sme ich na slobode, bolo v tom najvyššom počte asi okolo 700. Teraz sme už vlastne niekde na čísle do 200. Postupne sme ich všetkých vrátili naspäť.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Momentálne dostupné informácie o prípadoch nelegálneho prekročenia slovenských hraníc predstavujú obdobie január - jún 2015. V tomto období bolo zaznamenaných 103 takýchto prípadov (. pdf , s.27) Zástupca riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Ivan Slezák 27. októbra 2015 priblíži l , že v zariadeniach v Medveďove a Sečovciach bolo k tomuto dátumu približne 150 zaistených migrantov, z ktorých väčšina čaká na odsun do Maďarska. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Momentálne dostupné informácie o prípadoch nelegálneho prekročenia slovenských hraníc predstavujú obdobie január - jún 2015. V tomto období bolo zaznamenaných 103 takýchto prípadov (. pdf , s.27) Zástupca riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Ivan Slezák 27. októbra 2015 priblíži l , že v zariadeniach v Medveďove a Sečovciach bolo k tomuto dátumu približne 150 zaistených migrantov, z ktorých väčšina čaká na odsun do Maďarska. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "priblíži"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015_I_polrok_uhcp_sk.pdf", "http://www.sme.sk/c/8051377/slovensko-je-mimo-migracnych-tras-prevadzaci-sa-mu-vyhybaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:21.592186+00:00"}
{"id": "vr33856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33856", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Indonézia je mimo Európskej únie. Je to veľmi silný trh, 240 miliónov obyvateľov.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 ako aj odhad počtu obyvateľov Indonézie v roku 2012 hovorí o počte približne 240 miliónov obyvateľov. Oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 hovorí o počte obyvateľov na úrovni približne 238 miliónov obyvateľov. Population Reference Bureau uvádza vo svojej správe World Population Data Sheet ( .pdf ) pre rok 2012, že populácia Indonézie dosiahla 241 miliónov obyvateľov. Podľa CIA The World Factbook je k júlu 2013 odhadovaný počet obyvateľov až na približne 251 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 ako aj odhad počtu obyvateľov Indonézie v roku 2012 hovorí o počte približne 240 miliónov obyvateľov. Oficiálny výsledok sčítania obyvateľstva v roku 2010 hovorí o počte obyvateľov na úrovni približne 238 miliónov obyvateľov. Population Reference Bureau uvádza vo svojej správe World Population Data Sheet ( .pdf ) pre rok 2012, že populácia Indonézie dosiahla 241 miliónov obyvateľov. Podľa CIA The World Factbook je k júlu 2013 odhadovaný počet obyvateľov až na približne 251 miliónov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["sčítania", ".pdf", "CIA"], "url": ["http://www.bps.go.id/eng/tab_sub/view.php?kat=1&tabel=1&daftar=1&id_subyek=12&notab=1", "http://www.prb.org/pdf12/2012-population-data-sheet_eng.pdf", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/id.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:33.456948+00:00"}
{"id": "vr28215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28215", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my predsa vianočný príspevok sme zaviedli počas prvej vlády. Už vtedy opozícia kričala, že to je nesystémový krok, ale nemala odvahu opozícia, áno, sama nezrušila.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vianočný príspevok bol naozaj zavedený počas prvej Ficovej vlády v roku 2006. Opozícia tento krok kritizovala, no vláda I. Radičovej vlády tento zákon nezrušila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vianočný príspevok pre dôchodcov bol schválený parlamentom 24. októbra 2006 počas prvej Ficovej vlády. Opozícia bola kritická voči tomuto návrhu. Opozičný poslanci označili príspevok za sociálne nespravodlivý a diskriminačný. Mihál , ktorý sa neskôr stal ministrom práce, sa vyjadril, že príspevky sú nesystémové. Vláda Ivety Radičovej vianočné príspevky nezrušila, len upravila jeho parametre - dôchodcom z nižším dôchodkom vyplatila viac, a naopak, dôchodcom s vyšším dôchodkom menej. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vianočný príspevok bol naozaj zavedený počas prvej Ficovej vlády v roku 2006. Opozícia tento krok kritizovala, no vláda I. Radičovej vlády tento zákon nezrušila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vianočný príspevok pre dôchodcov bol schválený parlamentom 24. októbra 2006 počas prvej Ficovej vlády. Opozícia bola kritická voči tomuto návrhu. Opozičný poslanci označili príspevok za sociálne nespravodlivý a diskriminačný. Mihál , ktorý sa neskôr stal ministrom práce, sa vyjadril, že príspevky sú nesystémové. Vláda Ivety Radičovej vianočné príspevky nezrušila, len upravila jeho parametre - dôchodcom z nižším dôchodkom vyplatila viac, a naopak, dôchodcom s vyšším dôchodkom menej. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Vianočný príspevok", "Opozícia", "Mihál", "Radičovej"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24674-opozicii-sa-nepaci-vianocny-prispevok/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/21005-cim-vyssi-dochodok-tym-nizsi-vianocny-prispevok/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=11&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAAOAo&url=http%3A%2F%2Fhn.hnonline.sk%2Fradicova-urobi-vianoce-ako-fico-411227&ei=FEAYVKDeLcOGOPzTgNgD&usg=AFQjCNFEQBrqz3Qs-GCcFzS0X2qqIb6kEg&sig2=GY_1xzr8nhFcR2cCdinX_w"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:35.374258+00:00"}
{"id": "48444", "numeric_id": 48444, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48444", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Nemyslím si, že to zameranie sa teraz na rodiny teraz s takýmto obrovským balíkom je presne tá správna cesta, nie je to adresné, je to obrovský balík peňazí, a to, že sme o tom nemali riadnu odbornú diskusiu naprieč smerom o tom, čo je sociálna politika, čo je teraz potrebné, ale aj ekonomicky čo zvládneme ako krajina, je hrubou chybou tejto vlády.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O prijatí balíčka protiinflačných opatrení sa rozhoduje v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by využíva pri mimoriadnych situáciách. Za skrátené legislatívne konanie hlasovalo 83 zo 134 prítomných poslancov.\n\nBalík pomoci pre rodiny známy ako balíček protiinflačných opatrení minulý týždeň schválený vládou posunuli poslanci parlamentu do druhého čítania. Ozývajú sa však ohlasy, že návrh schválila vláda bez odbornej diskusie v zrýchlenom legislatívnom konaní. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS ) navrhol stiahnuť z rokovania protiinflačnú pomoc a nechať návrh prejsť riadnym legislatívnym procesom s podstivou prípravou.\n\nPodľa Via Iuris minister financií Igor Matovič láme cez koleno princípy právneho štátu, pri balíčkoch obišiel všetky štandardné pravidlá. Mimovládna organizácia Via Iuris na sociálnej sieti uviedla, že prijímanie dôležitých zákonov bez odbornej diskusie či bez možnosti pripomienkovať ich odborníkmi a verejnosťou je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. „Skrátené legislatívne konanie odporuje všetkým týmto princípom, a preto by sa malo používať len v ozaj mimoriadnych situáciách. Takýto výnimočný krok musí byť riadne odôvodnený a podložený nevyhnutnosťou odvrátiť nejakú hrozbu. To sa však pri protiinflačných zákonoch ministra financií nestalo.”\n\nVia Iuris ďalej dodala, že v prípade zákona s významným finančným dopadom na štátny rozpočet by mala vláda ustanoviť aspoň skrátené pripomienkové konanie.", "analysis_paragraphs": ["O prijatí balíčka protiinflačných opatrení sa rozhoduje v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré by využíva pri mimoriadnych situáciách. Za skrátené legislatívne konanie hlasovalo 83 zo 134 prítomných poslancov.", "Balík pomoci pre rodiny známy ako balíček protiinflačných opatrení minulý týždeň schválený vládou posunuli poslanci parlamentu do druhého čítania. Ozývajú sa však ohlasy, že návrh schválila vláda bez odbornej diskusie v zrýchlenom legislatívnom konaní. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS ) navrhol stiahnuť z rokovania protiinflačnú pomoc a nechať návrh prejsť riadnym legislatívnym procesom s podstivou prípravou.", "Podľa Via Iuris minister financií Igor Matovič láme cez koleno princípy právneho štátu, pri balíčkoch obišiel všetky štandardné pravidlá. Mimovládna organizácia Via Iuris na sociálnej sieti uviedla, že prijímanie dôležitých zákonov bez odbornej diskusie či bez možnosti pripomienkovať ich odborníkmi a verejnosťou je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. „Skrátené legislatívne konanie odporuje všetkým týmto princípom, a preto by sa malo používať len v ozaj mimoriadnych situáciách. Takýto výnimočný krok musí byť riadne odôvodnený a podložený nevyhnutnosťou odvrátiť nejakú hrozbu. To sa však pri protiinflačných zákonoch ministra financií nestalo.”", "Via Iuris ďalej dodala, že v prípade zákona s významným finančným dopadom na štátny rozpočet by mala vláda ustanoviť aspoň skrátené pripomienkové konanie."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "Richard Sulík (SaS", "Via Iuris na sociálnej sieti"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22915534/pomoc-proti-inflacii-prerokuju-poslanci-v-zrychlenom-rezime.html", "https://dennikstandard.sk/208249/ty-si-jeden-mizerny-minister-financii-reagoval-na-matovica-koalicny-poslanec-protiinflacny-balicek-vyvolava-vasne/", "https://www.facebook.com/viaiuris/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:42.262579+00:00"}
{"id": "vr27424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27424", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2013 sme urobili veľmi komplikované realokácie európskych peňazí, získali sme 75 miliónov eur, ktoré sme okamžite ponúkli malým a stredným podnikateľom a firmám. (...)", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico uvádza sumu 75 miliónov eur, avšak v skutočnosti to bolo 70 milionov eur. Sám v minulosti uvádzal správne číslo, tentokrát však sumu zvýšil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRealokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012: “Vláda A. schvaľuje … návrh realokácie finančných prostriedkov v rámci operačných programov … z operačného programu Vzdelávanie do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do výšky 70 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR)”\n\nPortál profesia.pravda.sk : “Štát vďaka projektu podpory zamestnávania mladých nezamestnaných do 29 rokov vytvoril takmer 11 tisíc pracovných miest. Na projekt bolo počas jedného roka alokovaných 70 miliónov eur, ktoré boli popresúvané z iných operačných programov.”", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico uvádza sumu 75 miliónov eur, avšak v skutočnosti to bolo 70 milionov eur. Sám v minulosti uvádzal správne číslo, tentokrát však sumu zvýšil. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012: “Vláda A. schvaľuje … návrh realokácie finančných prostriedkov v rámci operačných programov … z operačného programu Vzdelávanie do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do výšky 70 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR)”", "Portál profesia.pravda.sk : “Štát vďaka projektu podpory zamestnávania mladých nezamestnaných do 29 rokov vytvoril takmer 11 tisíc pracovných miest. Na projekt bolo počas jedného roka alokovaných 70 miliónov eur, ktoré boli popresúvané z iných operačných programov.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Uznesenia", "Portál profesia.pravda.sk"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12507?prefixFile=u_", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:24.579652+00:00"}
{"id": "vr34317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34317", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Netreba zabudnúť na to, že kedy maďarská strana prišla s týmto návrhom bolo to tesne po parlamentných voľbách v Maďarsku a pred našimi parlamentnými voľbami. Považujem toto načasovanie za veľmi nešťastné a ja osobne za seba môžem povedať, že s takýmto návrhom ja osobne nesúhlasím. Ja o maďarské štátne občianstvo určite nepožiadam, pretože som zástancom teritoriálneho princípu, avšak nezabúdajme na jednu, pardon, ak dovolíte.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhé kolo parlamentných volieb v Maďarsku sa konalo 25. apríla 2010. Zákon o dvojakom občianstve bol predložený do maďarského parlamentu 17. mája prijatý bol 26. mája 2010. Parlamentné voľby na Slovensku sa konali 12. júna 2010. Je teda pravda, že maďarská vláda prišla so zákonom o dvojakom občianstve medzi voľbami v Maďarsku a na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Druhé kolo parlamentných volieb v Maďarsku sa konalo 25. apríla 2010. Zákon o dvojakom občianstve bol predložený do maďarského parlamentu 17. mája prijatý bol 26. mája 2010. Parlamentné voľby na Slovensku sa konali 12. júna 2010. Je teda pravda, že maďarská vláda prišla so zákonom o dvojakom občianstve medzi voľbami v Maďarsku a na Slovensku."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["25. apríla", "17. mája", "26. mája", "12. júna"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/svet/eu-a-europa/622391/parlamentne-volby-budu-v-madarsku-11-a-25-aprila", "http://www.strana-smer.sk/103/1699/bezpecnostna-rada-sr-k-zakonu-o-dvojakom-obcianstve-madarskej-republiky.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/164282/madarsky-parlament-prijal-navrh-zakona-o-dvojakom-obcianstve/", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-budu-12-juna-d20-/sk_domace.asp?c=A100201_150710_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:57.068430+00:00"}
{"id": "vr33072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33072", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mám dobrú správu a dobrá správa spočíva v tom, že inflácia bude nižšia v roku 2013, to znamená, že bude nižšia ako 3 %. Dokonca to nám dnes umožňuje povedať, že stále bude aký taký rast reálnych miezd.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je pravdou, že predikovaný rast spotrebiteľských cien by mal v roku 2013 dosiahnuť hodnoty nižšie než 3% a reálne mzdy by mali mierne rásť. Vyplýva to z v januári zverejnenej správy IFP (.pdf). Ako o nej informuje SITA : \"Prognózu tohtoročnej inflácie meranej národnou metodikou znížili o 0,8 percentu­álneho bodu na 2,3 % a harmonizovanej inflácie o 0,7 bodu na 2,4 %.\" Čo sa týka reálnej mzdy, tá by podľa spomínanej správy mala v roku 2013 rásť minimálne o 0,1 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je pravdou, že predikovaný rast spotrebiteľských cien by mal v roku 2013 dosiahnuť hodnoty nižšie než 3% a reálne mzdy by mali mierne rásť. Vyplýva to z v januári zverejnenej správy IFP (.pdf). Ako o nej informuje SITA : \"Prognózu tohtoročnej inflácie meranej národnou metodikou znížili o 0,8 percentu­álneho bodu na 2,3 % a harmonizovanej inflácie o 0,7 bodu na 2,4 %.\" Čo sa týka reálnej mzdy, tá by podľa spomínanej správy mala v roku 2013 rásť minimálne o 0,1 %."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["správy IFP", "SITA"], "url": ["http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/257447-prognoza-pre-slovensko-je-horsia-rast-ma-len-o-12-percenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:27.430951+00:00"}
{"id": "vr28167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28167", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnime sa, ako sme vstupovali do Európskej únie spolu s Českou republikou, aký bol rozdiel v HDP na hlavu a zrazu dnes zisťujeme, že sme Českú republiku z hľadiska tohto čísla dobehli. Dnes je to 99,95% toho, čo má Česká republika.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2013 malo Slovensko 84 % HDP na jedného obyvateľa Českej republiky. Inými slovami, Slovensko malo, v ukazovateli HDP na jedného obyvateľa, v roku 2013 84 % toho, čo mala Česká republika. Fico by sa nemýlil ak by hovoril o porovnaní hrubého národného dôchodku (HND) na jedného obyvateľa. V tomto ukazovateli skutočne Slovensko dosahuje 99,95 % HND na jedného ho obyvateľa v Českej republike. Vzhľadom na to, že Fico uvádza HDP a nie HND na jedného obyvateľa, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Údaje Eurostat o HDP na jedného obyvateľa nehovoria a takom výraznom dobehnutí Českej republiky. HDP na jedného obyvateľa je o 1800 eur väčšie ako v prípade Slovenska. Inými slovami, Slovensko má 84 % HDP na jedného obyvateľa v Českej republike. V roku 2004, teda v čase vstupu do EÚ, malo Slovensko 70 % HDP na hlavu Českej republiky. To znamená, že sa k výške HDP na hlavu približujeme z Českej republike, no stále nie je to úroveň 99,95 % HDP. Ak by sme brali údaje Eurostat o HDP na hlavu ako štandard kúpnej sily priemeru EÚ 28, tak podľa údajov za 2013 by sme dosiahli 95 % z toho čo Česká republika. Trend , 27. augusta 2014: \"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 malo Slovensko 84 % HDP na jedného obyvateľa Českej republiky. Inými slovami, Slovensko malo, v ukazovateli HDP na jedného obyvateľa, v roku 2013 84 % toho, čo mala Česká republika. Fico by sa nemýlil ak by hovoril o porovnaní hrubého národného dôchodku (HND) na jedného obyvateľa. V tomto ukazovateli skutočne Slovensko dosahuje 99,95 % HND na jedného ho obyvateľa v Českej republike. Vzhľadom na to, že Fico uvádza HDP a nie HND na jedného obyvateľa, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Údaje Eurostat o HDP na jedného obyvateľa nehovoria a takom výraznom dobehnutí Českej republiky. HDP na jedného obyvateľa je o 1800 eur väčšie ako v prípade Slovenska. Inými slovami, Slovensko má 84 % HDP na jedného obyvateľa v Českej republike. V roku 2004, teda v čase vstupu do EÚ, malo Slovensko 70 % HDP na hlavu Českej republiky. To znamená, že sa k výške HDP na hlavu približujeme z Českej republike, no stále nie je to úroveň 99,95 % HDP. Ak by sme brali údaje Eurostat o HDP na hlavu ako štandard kúpnej sily priemeru EÚ 28, tak podľa údajov za 2013 by sme dosiahli 95 % z toho čo Česká republika. Trend , 27. augusta 2014: \"Po 21 rokoch samostatnosti slovenské príjmy na obyvateľa dobehli zárobky historicky vyspelejších Čechov. Slovenský hrubý národný dôchodok (HND) v prepočte na osobu dosiahol podľa odhadu Európskej komisie vlani už 99,95 percenta českej úrovne. HND očisťuje hrubý domáci produkt (HDP) o zisky zahraničných spoločností presúvané do zahraničia a pripočítava príjmy obyvateľov zarábajúcich v zahraničí. Vystihuje preto skutočnú životnú úroveň občanov lepšie ako častejšie uvádzaný HDP.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "Trend"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec100", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00114&plugin=1", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-34/tak-sme-dobehli-cechov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:44.012894+00:00"}
{"id": "vr15129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15129", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Náš minister presadil protischránkovú doložku v zmluve (o cestnom obchvate v Bratislave, pozn.)", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister dopravy Brecely zo strany Sieť 9. mája oznámil, že zmluvu o stavbe diaľničného obchvatu okolo Bratislavy ministerstvo čoskoro predloží vláde, a bude sa jednať o verejno-súkromné partnerstvo (PPP projekt). Tiež uviedol, že do pôvodnej zmluvy bola pridaná takzvaná protischránková doložka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister dopravy Brecely zo strany Sieť 9. mája oznámil, že zmluvu o stavbe diaľničného obchvatu okolo Bratislavy ministerstvo čoskoro predloží vláde, a bude sa jednať o verejno-súkromné partnerstvo (PPP projekt). Tiež uviedol, že do pôvodnej zmluvy bola pridaná takzvaná protischránková doložka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-18", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "nazval"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20159533/brecely-sa-rozhodol-obchvat-bratislavy-podpise.html", "https://dennikn.sk/457975/protischrankova-dolozka-zmluve-obchvate-protischrankova-uvodzovkach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:28.899513+00:00"}
{"id": "vr39176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39176", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rozhodovaní sa o odvolávaní (ministrov pozn.), ktorých našťastie som nemusela robiť ani zďaleka toľko ako môj predchodca.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu ČTK , Róbert Fico odvolal počas svojej vlády týchto ministrov:", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu ČTK , Róbert Fico odvolal počas svojej vlády týchto ministrov:"], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["prehľadu ČTK", "odvolaný", "ČTK", "vyzvala", "odstúpil"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/prehlad-zmien-ministrov-ficovej-vlady.html", "http://hnonline.sk/c1-38172820-tursky-konci-odvolanie-podpisal-v-nemocnici", "http://www.sme.sk/c/5584604/svejna-odstupil-pre-kauzu-hayekovcov.html", "http://www.sme.sk/c/5853954/radicova-pre-dom-odvolava-mikulcika.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-51629650-miklosov-clovek-odstupil-sam-nechce-spor-v-koalicii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:00.055022+00:00"}
{"id": "vr37029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37029", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Druhá vec. Tým rozhodnutím sme v situácii, kedy súčasného generálneho riaditeľa už tohto zlúčeného média menoval predseda politickej strany, pán Sulík.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík ako predseda NR SR vymenoval Miloslavu Zemkovú do funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS), ktorú zastáva od 1. januára 2011 až do zvolenia prvého generálneho riaditeľa RTS poslancami NRSR. Menovací dekrét nájdete tu ( .pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 31.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík ako predseda NR SR vymenoval Miloslavu Zemkovú do funkcie generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska (RTS), ktorú zastáva od 1. januára 2011 až do zvolenia prvého generálneho riaditeľa RTS poslancami NRSR. Menovací dekrét nájdete tu ( .pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 31.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["vymenoval", ".pdf"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rts-docasne-povedie-zemkova-niznansky-skoncil.html", "http://www.rtvs.eu/Menovac%C3%AD%20dekr%C3%A9t%20z%C3%A1stupkyne%20%C5%A1tatut%C3%A1rneho%20org%C3%A1nu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:46.327869+00:00"}
{"id": "vr27376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27376", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...bol som v opozícii, ale vedel som že musím podporiť vstup Slovenska do EÚ.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii sa konalo 1. júla 2003, počas vlády Mikuláša Dzurindu a koalície SDKÚ-SMK-KDH-ANO. Robert Fico bol v tom čase opozičným poslancom za stranu Smer, ktorej bol predsedom. Hlasovanie , dopadlo v prospech vyslovenia súhlasu s prístupovou zmluvou s väčšinou 129 hlasov zo 140 prítomných. Fico, rovnako ako všetci ostatní poslanci Smeru, skutočne hlasoval za vstup Slovenska do EÚ. Proti boli len členovia KSS. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady SR so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii sa konalo 1. júla 2003, počas vlády Mikuláša Dzurindu a koalície SDKÚ-SMK-KDH-ANO. Robert Fico bol v tom čase opozičným poslancom za stranu Smer, ktorej bol predsedom. Hlasovanie , dopadlo v prospech vyslovenia súhlasu s prístupovou zmluvou s väčšinou 129 hlasov zo 140 prítomných. Fico, rovnako ako všetci ostatní poslanci Smeru, skutočne hlasoval za vstup Slovenska do EÚ. Proti boli len členovia KSS. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "vlády", "koalície", "Hlasovanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=261", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicna-dohoda-medzi-sdku-smk-kdh-a-ano.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=12149"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:34.243149+00:00"}
{"id": "vr28457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28457", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Fico odpovedá na otázku o nahradení ruského plynu reverzom, pozn.)...uvedomme si, že máme tri vetvy dodávok plynu do Európy. Máme tzv. Nord Stream, potom je Jamal a potom je plynovod, ktorý ide cez Slovensko, ktorý sa nazýva Družba. Pokiaľ by Nord Stream zostal zapnutý a išiel by ďalej plyn do Európy, my vtedy si vieme cez reverzný tok ten plyn natlačiť na Slovensko zo západu na východ. Ale stále to ten istý ruský plyn.\"", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z Ruskej federácie vedú do Európy tri plynovody - Nord Stream Baltickým morom do Nemecka, Jamal cez Bielorusko a Poľsko, a Družba cez Ukrajinu a Slovensko. Celkovo do Európy okrem ruského plynu prúdi nórsky alebo alžírsky plyn. V prípade výpadku Družby vieme cez reverzy dostať opäť ruský plyn z Nord Stream na Slovensko okľukou. Tento plyn z českého alebo rakúskeho reverzu nemusí byť len ruský, ale napríklad aj nórsky či alžírsky. Časť plynu z reverzu by v prípade výpadku reálne mohla z iného zdroja ako ruského. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas. Česká republika odoberá plyn z Nord Streamu a teda pokiaľ by plyn z českého reverzu bol z Nord Streamu, bol by ruský. Len dodávame, že časť plynu (asi tretinu ) odoberá Česká republika z Nórska. Okrem českého reverzu je tu aj rakúsky reverz. Ten vie tiež dopraviť plyn z Nordstreamu, ale napríklad aj z Alžírska cez Taliansko. Energypost.EU : \"Thanks to various measures taken since the last Ukrainian gas supply crisis in 2009 – in particular increased possibilities of “reverse flow” transit (i.e. from West to East) – Europe is in a much better position to diversify supplies than it was a few years ago. If Ukrainian transit is blocked, supplies through Nord Stream can be increased and shipped via the Czech Republic and Slovakia to the Baumgarten Hub in Austria, serving the South European market. \" Mapa dovozu plynu do Európy ( CIEP ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z Ruskej federácie vedú do Európy tri plynovody - Nord Stream Baltickým morom do Nemecka, Jamal cez Bielorusko a Poľsko, a Družba cez Ukrajinu a Slovensko. Celkovo do Európy okrem ruského plynu prúdi nórsky alebo alžírsky plyn. V prípade výpadku Družby vieme cez reverzy dostať opäť ruský plyn z Nord Stream na Slovensko okľukou. Tento plyn z českého alebo rakúskeho reverzu nemusí byť len ruský, ale napríklad aj nórsky či alžírsky. Časť plynu z reverzu by v prípade výpadku reálne mohla z iného zdroja ako ruského. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas. Česká republika odoberá plyn z Nord Streamu a teda pokiaľ by plyn z českého reverzu bol z Nord Streamu, bol by ruský. Len dodávame, že časť plynu (asi tretinu ) odoberá Česká republika z Nórska. Okrem českého reverzu je tu aj rakúsky reverz. Ten vie tiež dopraviť plyn z Nordstreamu, ale napríklad aj z Alžírska cez Taliansko. Energypost.EU : \"Thanks to various measures taken since the last Ukrainian gas supply crisis in 2009 – in particular increased possibilities of “reverse flow” transit (i.e. from West to East) – Europe is in a much better position to diversify supplies than it was a few years ago. If Ukrainian transit is blocked, supplies through Nord Stream can be increased and shipped via the Czech Republic and Slovakia to the Baumgarten Hub in Austria, serving the South European market. \" Mapa dovozu plynu do Európy ( CIEP ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["zmlúv", "odoberá", "časť", "tretinu", "Energypost.EU", "CIEP"], "url": ["http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1674-na-plynovu-krizu-sme-pripraveni-zhodla-sa-na-tom-vlada/", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.cena-plynu.eu/norsky-plyn/", "http://www.novinky.cz/ekonomika/329253-cr-ma-zasoby-ropy-na-94-dni-problemy-by-zpusobil-vypadek-dodavek-plynu.html", "http://www.energypost.eu/ukraine-fallout-deal-south-stream-nord-stream/", "http://www.clingendaelenergy.com/files.cfm?event=files.download&ui=9C1DEEC1-5254-00CF-FD03186604989704"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:49.194855+00:00"}
{"id": "vr37649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37649", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A súťaží sa o ďalšie dve stavby na D1.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webnoviny 10. januára 2011 napísali : \" Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zatiaľ vyhlásila dve verejné súťaže na dve rozdelené časti 18,5-kilometrového úseku D1 Jánovce - Jablonov. Rozdelený je na 9 a 9,5-kilometrové časti, aby mohli súťažiť aj menšie firmy.\"", "analysis_paragraphs": ["Webnoviny 10. januára 2011 napísali : \" Národná diaľničná spoločnosť, a.s. zatiaľ vyhlásila dve verejné súťaže na dve rozdelené časti 18,5-kilometrového úseku D1 Jánovce - Jablonov. Rozdelený je na 9 a 9,5-kilometrové časti, aby mohli súťažiť aj menšie firmy.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["napísali"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vystavba-usekov-d1-bude-podla-figela/281626-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:47.531118+00:00"}
{"id": "vr15433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15433", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja osobne mám už dnes pomaly toľko návrhov zákonov (podaných, pozn.) ako v polovičke minulého volebného obdobia.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe evidencie doručených návrhov zákonov jednotlivých poslancov Igor Matovič doposiaľ predložil 58 návrhov zákonov. V minulom, 6. volebnom období, Matovič bol predkladateľom 105 návrhov zákonov. Polovica volebného obdobia je približne do začiatku leta 2014. Do tohto obdobia predložil niečo cez 30 návrhov zákonov. Jeho výpočet – \"pomaly toľko isto návrhov\" – zrejme odvodil jednoduchým rozdelením 105 návrhov na polovicu, čo by vychádzalo cirka 50 zákonov. Podľa dostupných informácii z webu NR SR hodnotíme výrok Igora Matoviča ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe evidencie doručených návrhov zákonov jednotlivých poslancov Igor Matovič doposiaľ predložil 58 návrhov zákonov. V minulom, 6. volebnom období, Matovič bol predkladateľom 105 návrhov zákonov. Polovica volebného obdobia je približne do začiatku leta 2014. Do tohto obdobia predložil niečo cez 30 návrhov zákonov. Jeho výpočet – \"pomaly toľko isto návrhov\" – zrejme odvodil jednoduchým rozdelením 105 návrhov na polovicu, čo by vychádzalo cirka 50 zákonov. Podľa dostupných informácii z webu NR SR hodnotíme výrok Igora Matoviča ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["evidencie", "bol predkladateľom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=808&CisObdobia=7", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=808&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:32.227369+00:00"}
{"id": "vr16628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16628", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "...je to (koaličná zmluva, pozn.) v podstate koordinačný dokument, ktorý rieši nejaké technologické postupy pri predkladaní návrhov zákonov a tak ďalej.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z uvedeného výroku nie je jasné, či Ján Podmanický mal na mysli súčasnú koaličnú zmluvu, alebo koaličnú zmluvu ako dokument. Hoci v SR neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by predpisovala obsah koaličnej zmluvy, tento dokument spravidla obsahuje črty, ktoré spomína Podmanický. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z uvedeného výroku nie je jasné, či Ján Podmanický mal na mysli súčasnú koaličnú zmluvu, alebo koaličnú zmluvu ako dokument. Hoci v SR neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by predpisovala obsah koaličnej zmluvy, tento dokument spravidla obsahuje črty, ktoré spomína Podmanický. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "2006", "2010", ".pdf", "hovorila"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/20170101", "https://domov.sme.sk/c/2790028/koalicna-zmluva-medzi-smer-sd-sns-a-ls-hzds.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/166592/koalicna-zmluva-na-com-sa-dohodli-stredo-prave-strany/", "http://www.teraz.sk/download/59/koalicna-dohoda-0916.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/520316/v-com-sa-zmenil-text-koalicnej-zmluvy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:04.671648+00:00"}
{"id": "vr27734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27734", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Napríklad Špeciálny súd, Špeciálna prokuratúra, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde, ďalší o preukazovaní pôvodu majetku. Viaceré by som mohol pomenúvať, kde či ľavicové alebo pravicové spektrum alebo strany spolupracovali na prospech zmien.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde a zákone o preukazovaní pôvodu majetku vznikol konsenzus naprieč politickým spektrom, minimálne medzi pravicovými stranami a Smerom-SD. Figeľ hovorí o Špeciálnom súde a Špeciálnej prokuratúre. V tomto prípade síce nevznikol konsenzus v čase schvaľovania v roku 2003, no táto časť výroku sa dá chápať ako dohoda na zmene Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúre na Špecializovaný trestný súd, ktorá skutočne aj kvôli rozhodnutiu Ústavného súdu v roku 2009 nastala. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde a zákone o preukazovaní pôvodu majetku vznikol konsenzus naprieč politickým spektrom, minimálne medzi pravicovými stranami a Smerom-SD. Figeľ hovorí o Špeciálnom súde a Špeciálnej prokuratúre. V tomto prípade síce nevznikol konsenzus v čase schvaľovania v roku 2003, no táto časť výroku sa dá chápať ako dohoda na zmene Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúre na Špecializovaný trestný súd, ktorá skutočne aj kvôli rozhodnutiu Ústavného súdu v roku 2009 nastala. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["prešiel", "schválený", "vyhlásený", "zákona", "nezískal", "rozhodol", "predložila"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26709", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2008/6_08s.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-458", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=13251", "http://www.sme.sk/c/4851429/specialny-sud-zrusili-mafia-oslavuje.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=25194"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:24.094551+00:00"}
{"id": "vr34963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34963", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My budeme mať na rôzne témy rozdielne pohľady a nikdy nebudeme súhlasiť s tým, čo robí táto vláda. Najmä v oblasti zdražovania a chaosu. Sú však témy, kde sme pripravení spolupracovať. Som jasne povedal, že ak pôjde napríklad o témy boja proti kríze a prídu s dobrými návrhmi zákona, tak ich podporíme.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico 4 .augusta počas parlamentnej rozpravy k programovému vyhláseniu vlády vyhlásil , že Smer-SD podporí vládne návrhy reagujúce na dopady svetovej hospodárskej krízy. „ Potrebujeme spoločne postupovať proti dôsledkom svetovej krízy. Tu ponúkame pomocnú ruku ,“ uviedol predseda najsilnejšej opozičnej strany.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico 4 .augusta počas parlamentnej rozpravy k programovému vyhláseniu vlády vyhlásil , že Smer-SD podporí vládne návrhy reagujúce na dopady svetovej hospodárskej krízy. „ Potrebujeme spoločne postupovať proti dôsledkom svetovej krízy. Tu ponúkame pomocnú ruku ,“ uviedol predseda najsilnejšej opozičnej strany."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://wwww.webnoviny.sk/slovensko/navrhy-ku-krize-ficov-smer-sd-podpori/194342-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:26.472712+00:00"}
{"id": "vr27863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27863", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "...neviem z akých nepochopiteľných dôvodov my nemáme slovenský parlament, teda Národná rada Slovenskej republiky zástupcu, svojho zástupcu pri Európskom parlamente.  Opäť je to určitý prvok, ktorý bol v prvom období, keď som ja ešte bol v Európskom parlamente, teraz to nemáme.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v súčasnosti nemá NR SR svojho zástupcu v Európskom parlamente. Tento post je neobsadený od roku 2010. Do roku 2010 NR SR teda svojho zástupcu v EP mala. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zoznam zástupkýň a zástupcov národných parlamentov pri Európskom parlamente je dostupný na webstránke venovanej vzťahom medzi týmito inštitúciami. Ak sa pozrieme na jednotlivé členské štáty v mennom zozname (možnosť see full list ), vidíme, že takmer všetky skutočne svojho zástupcu majú, no Slovensko nie. V minulom volebnom období 2004-2009 NR SR mala svojho zástupcu v Európskom parlamente. V roku 2010 bol tento zástupca, v tom čase Lívia Gregušová, odvolaná a od vtedy nemá NR SR zástupcu v EP. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v súčasnosti nemá NR SR svojho zástupcu v Európskom parlamente. Tento post je neobsadený od roku 2010. Do roku 2010 NR SR teda svojho zástupcu v EP mala. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zoznam zástupkýň a zástupcov národných parlamentov pri Európskom parlamente je dostupný na webstránke venovanej vzťahom medzi týmito inštitúciami. Ak sa pozrieme na jednotlivé členské štáty v mennom zozname (možnosť see full list ), vidíme, že takmer všetky skutočne svojho zástupcu majú, no Slovensko nie. V minulom volebnom období 2004-2009 NR SR mala svojho zástupcu v Európskom parlamente. V roku 2010 bol tento zástupca, v tom čase Lívia Gregušová, odvolaná a od vtedy nemá NR SR zástupcu v EP. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["webstránke", "pozrieme", "zástupcu"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/webnp/cms/pid/18/cache/offonce", "http://www.europarl.europa.eu/webnp/cms/pid/18/cache/offonce", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/zastupca-v-bruseli-vysiel-skoro-17000/212376-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:46.067512+00:00"}
{"id": "vr29792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29792", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Takisto ako nemôžeme povedať, že ak v Hurbanove ten, ten člen miestnej polície vystrieľal tú rómsku rodinu...", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí o tragickom prípade, ktorý sa odohral 16. júna 2012 v dopoludňajších hodinách na Komárňanskej ulici v Hurbanove. Mestský policajt Milan Juhász v čase osobného voľna zaútočil na rómsku rodinu, pričom zabil troch ľudí a ďalších dvoch postrelil.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí o tragickom prípade, ktorý sa odohral 16. júna 2012 v dopoludňajších hodinách na Komárňanskej ulici v Hurbanove. Mestský policajt Milan Juhász v čase osobného voľna zaútočil na rómsku rodinu, pričom zabil troch ľudí a ďalších dvoch postrelil."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/208676/strelba-na-romov-co-mal-strelec-podobne-s-harmanom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:33.467172+00:00"}
{"id": "vr26634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26634", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Nedosiahli sme(Hnutie za demokraciu, pozn.) 5 % hranicu, takže strana fungovala len ako mimoparlamentná.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana HZD získala vo voľbách v roku 2002 3,28% , čo znamená, že nedosiahla parlamentné kvórum 5%. Strana teda fungovala ako mimoparlamentná.", "analysis_paragraphs": ["Strana HZD získala vo voľbách v roku 2002 3,28% , čo znamená, že nedosiahla parlamentné kvórum 5%. Strana teda fungovala ako mimoparlamentná."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://www.sme.sk/c/671737/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-2002.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:26.121635+00:00"}
{"id": "vr38559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38559", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Vy ste zazmluvnili 150 miliónov eur nepokrytými zmluvami, za ktoré nám teraz hrozia medzinárodné arbitráže.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ľubomír Galko vystúpil v médiách s týmto výrokom už viackrát. Iné konkrétne zdroje informácií ohľadom tejto sumy sa nám nepodarilo nájsť. Denník SME zo dňa 5.júna 2011: \"Zanechal nám nekryté zmluvy na 150 miliónov eur. Hrozia nám medzinárodné arbitráže. Keby som sa ja správal ako on, tak by sa môj nasledovník mohol zblázniť.\" Ľ. Galko v relácii O 5 minút 12 , dňa 5.júna 2011: \"Pán Baška tam zanechal nekryté zmluvy na 150 miliónov eur, na 150 miliónov eur, ktoré my nemáme z čoho zaplatiť a kde nám hrozia medzinárodné arbitráže.\"", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Galko vystúpil v médiách s týmto výrokom už viackrát. Iné konkrétne zdroje informácií ohľadom tejto sumy sa nám nepodarilo nájsť. Denník SME zo dňa 5.júna 2011: \"Zanechal nám nekryté zmluvy na 150 miliónov eur. Hrozia nám medzinárodné arbitráže. Keby som sa ja správal ako on, tak by sa môj nasledovník mohol zblázniť.\" Ľ. Galko v relácii O 5 minút 12 , dňa 5.júna 2011: \"Pán Baška tam zanechal nekryté zmluvy na 150 miliónov eur, na 150 miliónov eur, ktoré my nemáme z čoho zaplatiť a kde nám hrozia medzinárodné arbitráže.\""], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SME", "O 5 minút 12"], "url": ["http://aero.sme.sk/c/5923757/galko-nechce-zrusit-nadzvukove-letectvono-ani-sa-pozerat-na-jeho-krach.html", "http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?date=2011-06-05&id=45539"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:25.869894+00:00"}
{"id": "44614", "numeric_id": 44614, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44614", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ale v dnešnom parlamente je veľmi málo ľudí z regiónov, napr. z Prešovského kraja, ktorý má najviac ľudí, pokiaľ sa nemýlim, po voľbách bolo len 8 alebo 7 poslancov.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prešovský kraj je skutočne najviac obývaný kraj na Slovensku. K 15. aprílu 2019 tam malo trvalý pobyt 825 022 ľudí . Pre porovnanie, druhý počtom obyvateľov najväčší kraj je Košický kraj, kde žije 800 414 ľudí, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji má trvalý pobyt len vyše 659 598 ľudí. V NR SR je momentálne 10 poslancov s bydliskom v Prešovskom kraji. Jana Vaľová, Peter Šuca, Mikuláš Krajkovič, Stanislav Kubánek a Ľuboš Martinák (nastúpil 21. decembra 2017) za SMER-SD, Peter Pčolinský a Jozef Lukáč za Sme Rodina, Karol Galek za SaS, Martin Fecko za OĽANO-NOVA a Soňa Gaborčáková ako nezaradená. Po voľbách v roku 2016 do parlamentu nastúpili aj Milan Mazurek za ĽSNS a Peter Chudík za SMER (mandátu sa vzdal), čo znamená, že po voľbách bolo v parlamente 11 poslancov s bydliskom v Prešovskom kraji. Andrej Kiska uviedol, že po voľbách bolo v NR SR 8 alebo 7 poslancov z Prešovského kraja, pripustil však pochybnosť o presnosti tohto čísle. S ohľadom na priznanú pochybnosť, výšku odchýlky a duch povedaného hodnotíme ako jeho tvrdenie ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prešovský kraj je skutočne najviac obývaný kraj na Slovensku. K 15. aprílu 2019 tam malo trvalý pobyt 825 022 ľudí . Pre porovnanie, druhý počtom obyvateľov najväčší kraj je Košický kraj, kde žije 800 414 ľudí, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji má trvalý pobyt len vyše 659 598 ľudí. V NR SR je momentálne 10 poslancov s bydliskom v Prešovskom kraji. Jana Vaľová, Peter Šuca, Mikuláš Krajkovič, Stanislav Kubánek a Ľuboš Martinák (nastúpil 21. decembra 2017) za SMER-SD, Peter Pčolinský a Jozef Lukáč za Sme Rodina, Karol Galek za SaS, Martin Fecko za OĽANO-NOVA a Soňa Gaborčáková ako nezaradená. Po voľbách v roku 2016 do parlamentu nastúpili aj Milan Mazurek za ĽSNS a Peter Chudík za SMER (mandátu sa vzdal), čo znamená, že po voľbách bolo v parlamente 11 poslancov s bydliskom v Prešovskom kraji. Andrej Kiska uviedol, že po voľbách bolo v NR SR 8 alebo 7 poslancov z Prešovského kraja, pripustil však pochybnosť o presnosti tohto čísle. S ohľadom na priznanú pochybnosť, výšku odchýlky a duch povedaného hodnotíme ako jeho tvrdenie ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["825 022 ľudí", "10 poslancov"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i362DCE4D88EC4E13A9EE8526B286D18B%22%29&ui.name=Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20SR%2C%20oblasti%2C%20kraje%2C%20okresy%2C%20mesto%2C%20vidiek%20%28ro%C4%8Dne%29%20%5Bom7102rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:21.677049+00:00"}
{"id": "49822", "numeric_id": 49822, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49822", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Európska komisia povedala v posledných dňoch, že tieto opatrenia považuje za realistické a sme jednou z ôsmich krajín, ktorí profesionálne pristúpili k tejto konsolidácii.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia skonštatovala, že 8 krajín Eurozóny vrátane Slovenskej republiky vo svojom rozpočtovom pláne na rok 2025 postupuje v súlade s ich strednodobými fiškálnymi plánmi ( .pdf , str. 6). Komisia zároveň konštatuje , že slovenský strednodobý fiškálny plán je v súlade s novými fiškálnymi pravidlami EÚ a odporučila Rade EÚ tento plán schváliť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozpočtový plán na rok 2025, ktorý Slovenská republika zaslala Európskej komisii, počíta s rastom ekonomiky nad 2% HDP, poklesom deficitu verejných financii z 5,8% HDP v roku 2024 na 4,7% HDP v roku 2025 ( .pdf , str. 2). Vláda sa tiež zaviazala ďalej znižovať deficit tak, aby do konca roku 2027 bol na úrovni pod 3% HDP.\n\nSlovenská republika poslala Európskej komisii a Euroskupine 15.10.2024 návrh rozpočtu na rok 2025, ale aj strednodobý fiškálny plán pre obdobie rokov 2025 - 2028.\n\nKomisia v stanovisku k návrhu rozpočtu uvádza, že „rozpočtový plán je v súlade s odporúčaniami Rady Európskej únie” ( .pdf , str. 5).\n\nStrednodobý fiškálny plán je podľa Komisie v súlade s odporúčaniami Rady EÚ. Podľa Inštitútu finančnej politiky je z predložených strednodobých fiškálnych plánov ten slovenský najambicióznejší.\n\nOkrem Slovenskej republiky sú rozpočtové plány na rok 2025 v súlade s odporúčaniami na zníženie čistých výdavkov aj v prípade Cypru, Francúzska, Grécka, Chorvátska, Lotyšska, Slovinska a Talianska.\n\nSlovensko v nasledujúcich štyroch rokoch podstúpi najväčšiu konsolidáciu v EÚ. Potreba konsolidácie pritom vyplýva z vysokého deficitu verejných financií a rastu nákladov.\n\nOd júla 2024 je Slovensko medzi 8 krajinami v rámci procedúry nadmerného deficitu. Stalo sa tak preto, že od roku 2024 opäť platia európske rozpočtové pravidlá, ktoré boli pozastavené pre pandémiu a neskôr energetickú krízu. Slovensko prekračuje znovu platné rozpočtové pravidlo, podľa ktorého rozpočtový deficit nesmie presahovať 3 % a môže tiež presiahnuť aj ďalšie pravidlo, podľa ktorého dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 % HDP. Deficit Slovenska bude naďalej vysoko prekračovať trojpercentný limit aj v roku 2025, podľa predpokladaného vývoja bude dosahovať 5,4 %. Bez konsolidácie môže dlh Slovenska prekročiť 60% HDP. Komisia nás preto zaradila do procedúry nadmerného deficitu.\n\nV rámci tejto procedúry musí vláda predložiť konsolidačný plán, ktorý musí byť schválený a jeho dodržiavanie Komisia kontroluje. V prípade nedodania plánu alebo jeho nedodržania Slovensku hrozí pokuta až do výšky 0,2% HDP . Vláda SR bude predkladať správy o prijatých opatreniach na zníženie deficitu verejných financií každých šesť mesiacov.\n\nČlenské krajiny Eurozóny majú povinnosť vždy do 15. októbra poslať Európskej komisii a Euroskupine návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Európska komisia týmto spôsobom kontroluje, aby národné rozpočty krajín Eurozóny boli v súlade so spoločnou ekonomickou politikou Eurozóny ( .pdf , str. 1). Cieľom spoločnej politiky je podporovať spoločný a udržateľný ekonomický rast a prispievať k tomu, aby bola EÚ konkurencieschopnejšia a lepšie pripravená na budúce výzvy.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia skonštatovala, že 8 krajín Eurozóny vrátane Slovenskej republiky vo svojom rozpočtovom pláne na rok 2025 postupuje v súlade s ich strednodobými fiškálnymi plánmi ( .pdf , str. 6). Komisia zároveň konštatuje , že slovenský strednodobý fiškálny plán je v súlade s novými fiškálnymi pravidlami EÚ a odporučila Rade EÚ tento plán schváliť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rozpočtový plán na rok 2025, ktorý Slovenská republika zaslala Európskej komisii, počíta s rastom ekonomiky nad 2% HDP, poklesom deficitu verejných financii z 5,8% HDP v roku 2024 na 4,7% HDP v roku 2025 ( .pdf , str. 2). Vláda sa tiež zaviazala ďalej znižovať deficit tak, aby do konca roku 2027 bol na úrovni pod 3% HDP.", "Slovenská republika poslala Európskej komisii a Euroskupine 15.10.2024 návrh rozpočtu na rok 2025, ale aj strednodobý fiškálny plán pre obdobie rokov 2025 - 2028.", "Komisia v stanovisku k návrhu rozpočtu uvádza, že „rozpočtový plán je v súlade s odporúčaniami Rady Európskej únie” ( .pdf , str. 5).", "Strednodobý fiškálny plán je podľa Komisie v súlade s odporúčaniami Rady EÚ. Podľa Inštitútu finančnej politiky je z predložených strednodobých fiškálnych plánov ten slovenský najambicióznejší.", "Okrem Slovenskej republiky sú rozpočtové plány na rok 2025 v súlade s odporúčaniami na zníženie čistých výdavkov aj v prípade Cypru, Francúzska, Grécka, Chorvátska, Lotyšska, Slovinska a Talianska.", "Slovensko v nasledujúcich štyroch rokoch podstúpi najväčšiu konsolidáciu v EÚ. Potreba konsolidácie pritom vyplýva z vysokého deficitu verejných financií a rastu nákladov.", "Od júla 2024 je Slovensko medzi 8 krajinami v rámci procedúry nadmerného deficitu. Stalo sa tak preto, že od roku 2024 opäť platia európske rozpočtové pravidlá, ktoré boli pozastavené pre pandémiu a neskôr energetickú krízu. Slovensko prekračuje znovu platné rozpočtové pravidlo, podľa ktorého rozpočtový deficit nesmie presahovať 3 % a môže tiež presiahnuť aj ďalšie pravidlo, podľa ktorého dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 % HDP. Deficit Slovenska bude naďalej vysoko prekračovať trojpercentný limit aj v roku 2025, podľa predpokladaného vývoja bude dosahovať 5,4 %. Bez konsolidácie môže dlh Slovenska prekročiť 60% HDP. Komisia nás preto zaradila do procedúry nadmerného deficitu.", "V rámci tejto procedúry musí vláda predložiť konsolidačný plán, ktorý musí byť schválený a jeho dodržiavanie Komisia kontroluje. V prípade nedodania plánu alebo jeho nedodržania Slovensku hrozí pokuta až do výšky 0,2% HDP . Vláda SR bude predkladať správy o prijatých opatreniach na zníženie deficitu verejných financií každých šesť mesiacov.", "Členské krajiny Eurozóny majú povinnosť vždy do 15. októbra poslať Európskej komisii a Euroskupine návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Európska komisia týmto spôsobom kontroluje, aby národné rozpočty krajín Eurozóny boli v súlade so spoločnou ekonomickou politikou Eurozóny ( .pdf , str. 1). Cieľom spoločnej politiky je podporovať spoločný a udržateľný ekonomický rast a prispievať k tomu, aby bola EÚ konkurencieschopnejšia a lepšie pripravená na budúce výzvy."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["8 krajín", ".pdf", "konštatuje", ".pdf", ".pdf", "je", "Inštitútu finančnej politiky", "v súlade s odporúčaniami", "8 krajinami", "0,2% HDP", ".pdf"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/eurokomisia-ocenila-navrh-rozpoctu-sr/839070-clanok.html", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/0633b883-761d-4b68-91f9-6d8848c64f7c_en?filename=COM_2024_705_1_EN.pdf", "https://www.facebook.com/ifp.mfsr/photos/-eur%C3%B3pska-komisia-odobrila-ambici%C3%B3zny-pl%C3%A1n-vl%C3%A1dy-sr-na-ozdravenie-verejn%C3%BDch-fina/980365350788502/?_rdr", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/4430ccce-0fa7-41d0-8c15-9b5996b76c69_sk?filename=2025_dbp_sk_sk.pdf&prefLang=en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/911e6abb-2c57-4ede-b27c-91ae98d2b74f_en?filename=C_2024_9065_Slovakia.pdf", "https://europeannewsroom.com/sk/strednodoby-fiskalny-plan-slovenska-je-podla-bruselu-vhodny/", "https://www.facebook.com/ifp.mfsr/photos/-eur%C3%B3pska-komisia-odobrila-ambici%C3%B3zny-pl%C3%A1n-vl%C3%A1dy-sr-na-ozdravenie-verejn%C3%BDch-fina/980365350788502/?_rdr", "https://www.aktuality.sk/clanok/eXcLdnZ/europska-komisia-v-jesennom-baliku-europskeho-semestra-ocenila-navrh-rozpoctu-slovenska/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-nadmerny-deficit-komisia-pripravuje-dohlad/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/slovensko-ma-nadmerny-deficit-komisia-pripravuje-dohlad/", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/911e6abb-2c57-4ede-b27c-91ae98d2b74f_en?filename=C_2024_9065_Slovakia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:18.788490+00:00"}
{"id": "vr31350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31350", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Progresívna daň je vo všetkých európskych krajinách prakticky.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Progresívna daň (z príjmu) nie je zavedená vo všetkých európskych krajinách a ani vo všetkých členských krajinách EÚ. Neprogresívnu daň, ako vidno z údajov OECD , majú zavedenú okrem Slovenska napr. Estónsko, Česko, (Poľsko). Tabuľka 1.4 (odkaz v odstavci B.3 na Marginal Personal Income Tax-2010) zisťuje úroveň daňového zaťaženia pri rôznych úrovniach miezd. V spomenutých krajinách je percento zaťaženia pri rôznych úrovniach miezd rovnaké. Daň preto nie je progresívna. Zaujímavosťou je, že na Slovensku je zachytená dokonca mierna degresivita dane z príjmu. Údaje navyše nemapujú všetky členské krajiny EÚ, preto môže ich počet byť vyšší. * opravené dňa 15. marca 2012: Poľsko sme zo skupiny štátov, ktoré nemajú pre daň z príjmu zavedenú progresivitu vyčiarkli, keďže podľa brožúry poradenskej spoločnosti MDDP (s.18) je v systéme zavedená určitá miera progresivity, hoci na určité príjmy (kapítálové) sa vzťahuje rovná daň.", "analysis_paragraphs": ["Progresívna daň (z príjmu) nie je zavedená vo všetkých európskych krajinách a ani vo všetkých členských krajinách EÚ. Neprogresívnu daň, ako vidno z údajov OECD , majú zavedenú okrem Slovenska napr. Estónsko, Česko, (Poľsko). Tabuľka 1.4 (odkaz v odstavci B.3 na Marginal Personal Income Tax-2010) zisťuje úroveň daňového zaťaženia pri rôznych úrovniach miezd. V spomenutých krajinách je percento zaťaženia pri rôznych úrovniach miezd rovnaké. Daň preto nie je progresívna. Zaujímavosťou je, že na Slovensku je zachytená dokonca mierna degresivita dane z príjmu. Údaje navyše nemapujú všetky členské krajiny EÚ, preto môže ich počet byť vyšší. * opravené dňa 15. marca 2012: Poľsko sme zo skupiny štátov, ktoré nemajú pre daň z príjmu zavedenú progresivitu vyčiarkli, keďže podľa brožúry poradenskej spoločnosti MDDP (s.18) je v systéme zavedená určitá miera progresivity, hoci na určité príjmy (kapítálové) sa vzťahuje rovná daň."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "MDDP"], "url": ["http://www.oecd.org/document/60/0,3746,en_2649_34533_1942460_1_1_1_1,00.html#A_RevenueStatistics", "http://www.paiz.gov.pl/files/?id_plik=15605"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:36.774066+00:00"}
{"id": "48672", "numeric_id": 48672, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48672", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Preto blokovali prijatie aj v podstate aj zvyšovanie platov učiteľov, lebo my sme povedali áno, tu máme peniaze, môžme zvýšiť platy učiteľov od 1. júla o 10 %, blokovali to radšej, lebo chránili bohatých.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Igor Matovič opakovane spájal navýšenie platov učiteľov so zvýšením niekoľkých daní, vrátane návrhu zdanenia 100 najbohatších firiem s čím strana Sas nesúhlasila a návrh vetovala ako celok . Tvrdenie, že SaS týmto krokom chránila bohatých, je ale zavádzajúce. SaS argumentovala, že na navýšenie platov nie je potrebné, aby sa zvyšovali akékoľvek dane. Kolektívna zmluva s odborármi o navýšení platov bola nakoniec podpísaná bez zvyšovania daní.\n\nIgor Matovič správne tvrdí, že SaS v júni 2022 na vláde vetovala návrh vlády na zvýšenie platov učiteľov, ktorý mal platiť od 1. 7. 2022. Minister financií opakovane predkladal v jednom balíku návrh na 10% zvýšenie platov v školstve spoločne s návrhom na zdanenie hazardu, liehu, ruskej ropy a regulovaným odvodom. Strana SaS mala problém s druhou časťou návrhu a opakovale vyhlasovala, že zvyšovanie daní je pre nich červenou čiarou . Nakoniec sa vláda a odbory dohodli na zvýšení o 3% s tým, že o 10% budú platy zvýšené od januára 2023 a následne od septembra 2023 o ďalších 12%.\n\nArgumentácia Igora Matoviča sa ale líši od vysvetlenia strany Sloboda a Solidarita. SaS uviedla, že návrh Igora Matoviča bol podmienený zvyšovaním daní, ktoré odmietala a argumentovala , že ku zvýšeniu platov by malo dôjsť bez potreby zvyšovania daňového zaťaženia. Slová SaS potvrdzuje aj konečná dohoda na zvýšení platov, ktorá sa udiala bez zvýšenia predmetných daní. Z balíka daní, ktoré minister Matovič navrhoval, zatiaľ parlamentom úspešne neprešla ani jedna. Daň z ropy bola posunutá do druhého čítania, daň z liehu ako aj osobitý odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa nachádzajú v prvom čítaní.\n\nOtázne taktiež je, či by zvýšenie daní plne pokrylo navýšenie platov učiteľov. Ministerstvo financií vyčíslilo , že zvýšenie spotrebnej dane z liehu, zdanenie hazardu, zavedenie regulovaného odvodu, zdanenie plynovodu a daň z ruskej ropy by do rozpočtu mohlo priniesť necelých 500 miliónov eur. Zvýšenie platov učiteľov pritom bude podľa premiéra stáť takmer miliardu eur.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič opakovane spájal navýšenie platov učiteľov so zvýšením niekoľkých daní, vrátane návrhu zdanenia 100 najbohatších firiem s čím strana Sas nesúhlasila a návrh vetovala ako celok . Tvrdenie, že SaS týmto krokom chránila bohatých, je ale zavádzajúce. SaS argumentovala, že na navýšenie platov nie je potrebné, aby sa zvyšovali akékoľvek dane. Kolektívna zmluva s odborármi o navýšení platov bola nakoniec podpísaná bez zvyšovania daní.", "Igor Matovič správne tvrdí, že SaS v júni 2022 na vláde vetovala návrh vlády na zvýšenie platov učiteľov, ktorý mal platiť od 1. 7. 2022. Minister financií opakovane predkladal v jednom balíku návrh na 10% zvýšenie platov v školstve spoločne s návrhom na zdanenie hazardu, liehu, ruskej ropy a regulovaným odvodom. Strana SaS mala problém s druhou časťou návrhu a opakovale vyhlasovala, že zvyšovanie daní je pre nich červenou čiarou . Nakoniec sa vláda a odbory dohodli na zvýšení o 3% s tým, že o 10% budú platy zvýšené od januára 2023 a následne od septembra 2023 o ďalších 12%.", "Argumentácia Igora Matoviča sa ale líši od vysvetlenia strany Sloboda a Solidarita. SaS uviedla, že návrh Igora Matoviča bol podmienený zvyšovaním daní, ktoré odmietala a argumentovala , že ku zvýšeniu platov by malo dôjsť bez potreby zvyšovania daňového zaťaženia. Slová SaS potvrdzuje aj konečná dohoda na zvýšení platov, ktorá sa udiala bez zvýšenia predmetných daní. Z balíka daní, ktoré minister Matovič navrhoval, zatiaľ parlamentom úspešne neprešla ani jedna. Daň z ropy bola posunutá do druhého čítania, daň z liehu ako aj osobitý odvod z podnikania v regulovaných odvetviach sa nachádzajú v prvom čítaní.", "Otázne taktiež je, či by zvýšenie daní plne pokrylo navýšenie platov učiteľov. Ministerstvo financií vyčíslilo , že zvýšenie spotrebnej dane z liehu, zdanenie hazardu, zavedenie regulovaného odvodu, zdanenie plynovodu a daň z ruskej ropy by do rozpočtu mohlo priniesť necelých 500 miliónov eur. Zvýšenie platov učiteľov pritom bude podľa premiéra stáť takmer miliardu eur."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["vetovala", "predkladal", "červenou čiarou", "zvýšení", "zvýšené", "argumentovala", "dohoda", "Daň z ropy", "daň z liehu", "osobitý odvod", "vyčíslilo", "Zvýšenie platov"], "url": ["https://www.sme.sk/minuta/22938757/strana-sas-na-vlade-opaet-zavetovala-zvysovanie-platov-ucitelov", "https://www.trend.sk/spravy/sulik-spajat-rast-platov-ucitelov-zvysovanim-dani-je-absurdne-navrh-vetujeme", "https://www.webnoviny.sk/sulikovci-idu-proti-zvysku-koalicie-zvysovanie-dani-je-cervena-ciara-a-su-za-adresnu-pomoc-ludom/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/630536-grohling-potvrdil-trojpercentne-zvysovanie-platov-v-skolstve/", "https://index.sme.sk/c/22960284/matovic-heger-ucitelia-platy-zvysovanie.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/sulik-spajat-rast-platov-ucitelov/638928-clanok.html", "https://index.sme.sk/c/22960284/matovic-heger-ucitelia-platy-zvysovanie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1026", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1182", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1183", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/630550-vyssie-platy-ucitelom-matovicov-balik-ci-tvorba-rozpoctu-skutocne-treba-zvysit-dane/", "https://index.sme.sk/c/22960284/matovic-heger-ucitelia-platy-zvysovanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:34.433254+00:00"}
{"id": "49922", "numeric_id": 49922, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49922", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Máme teraz situáciu, že máme parlamentnú demokraciu takpovediac bez parlamentu, ktorý opäť nebol s výnimkou tých pár zákonov, kde sa koalícia zhodla, nebol schopný sa uzniesť. Čo mimochodom akože je aj trošku zásah už do práv opozície, my vieme síce predkladať zákony, ale vlastne nemá ich kto vypočuť, nemá ich kto posúdiť, nemá kto o nich hlasovať.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2025 bolo zvolaných 5 schôdzí parlamentu. Väčšina poslancov sa prezentovala iba 21 . januára, kedy prešli návrhy podpredsedu Národnej rady Petra Žigu. Vo februári bol parlament uznášaniaschopný 4 . a 5 . februára, v dňoch 18 . a 19 . februára sa neprezentovalo dostatočné množstvo poslancov na otvorenie schôdze Národnej rady. Podľa harmonogramu schôdzí Národnej rady za rok 2025 mala prebiehať schôdza od 4. februára. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nPoslanci Národnej rady mali mať tento rok 6 riadných schôdzi v parlamente. V súčasnosti parlament nefunguje v riadnom režime od 11. decembra 2024, všetky schôdze boli zvolané mimoriadne. Vo februári dotiahli hlasovanie o stavebnom a zdravotnom zákone, najbližší termín ďalšej riadnej schôdze sa očakáva na konci marca.\n\nOpozícia v januári 2025 podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Tá sa nakoniec mala uskutočniť v utajenom režime z dôvodu toho, že predseda vlády Robert Fico plánoval informovať o utajených zisteniach od Slovenskej informačnej služby. Opozícia počas schôdze o odvolávaní odišla zo sály, pretože nesúhlasili s utajeným režimom.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2025 bolo zvolaných 5 schôdzí parlamentu. Väčšina poslancov sa prezentovala iba 21 . januára, kedy prešli návrhy podpredsedu Národnej rady Petra Žigu. Vo februári bol parlament uznášaniaschopný 4 . a 5 . februára, v dňoch 18 . a 19 . februára sa neprezentovalo dostatočné množstvo poslancov na otvorenie schôdze Národnej rady. Podľa harmonogramu schôdzí Národnej rady za rok 2025 mala prebiehať schôdza od 4. februára. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Poslanci Národnej rady mali mať tento rok 6 riadných schôdzi v parlamente. V súčasnosti parlament nefunguje v riadnom režime od 11. decembra 2024, všetky schôdze boli zvolané mimoriadne. Vo februári dotiahli hlasovanie o stavebnom a zdravotnom zákone, najbližší termín ďalšej riadnej schôdze sa očakáva na konci marca.", "Opozícia v januári 2025 podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Tá sa nakoniec mala uskutočniť v utajenom režime z dôvodu toho, že predseda vlády Robert Fico plánoval informovať o utajených zisteniach od Slovenskej informačnej služby. Opozícia počas schôdze o odvolávaní odišla zo sály, pretože nesúhlasili s utajeným režimom."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["21", "4", "5", "18", "19", "mala prebiehať", "6 riadných schôdzi", "podala"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55907", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55917", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2025-02-05&DatumDo=2025-02-05%2023:59:59&FullText=False&ShowCriteria=False", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55947", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=9&Text=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2025-02-19&DatumDo=2025-02-19%2023:59:59&FullText=False&ShowCriteria=False", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=554865", "https://dennikn.sk/4481307/poslanci-maju-tri-mesiace-prazdnin-koalicia-nestiha-schvalit-nacas-covidove-amnestie-ani-dalsie-velke-zmeny/", "https://domov.sme.sk/c/23442027/schodzu-k-vysloveniu-nedovery-vlade-sa-na-prvykrat-nepodarilo-otvorit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:56.317354+00:00"}
{"id": "vr17794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17794", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ak sa pozrieme napríklad na OECD, ktoré vlastne vydalo nejaký prieskum, tak dôveryhodnosť polície od roku 2007 do roku 2017 stúpla z 52% na 78%.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskum uverejnilo OECD v publikácii Government at a Glance 2017. V nej sa uvádza, že lokálnej polícii v roku 2007 dôverovalo 48 % občanov, zatiaľ čo v roku 2016 sa dôvera zvýšila na 72 %. OECD svoje prieskumy zverejňuje v dvojročných intervaloch, údaje pre rok 2017 preto neexistujú. Keďže Saková nesprávne uviedla údaje prieskumu, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum uverejnilo OECD v publikácii Government at a Glance 2017. V nej sa uvádza, že lokálnej polícii v roku 2007 dôverovalo 48 % občanov, zatiaľ čo v roku 2016 sa dôvera zvýšila na 72 %. OECD svoje prieskumy zverejňuje v dvojročných intervaloch, údaje pre rok 2017 preto neexistujú. Keďže Saková nesprávne uviedla údaje prieskumu, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-25", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:21.205776+00:00"}
{"id": "45936", "numeric_id": 45936, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45936", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Neprokurátorom môže byť generálny prokurátor v mnohých európskych krajinách, v Anglicku, vo Švédsku, na Cypre, v Holandsku a ešte v ďalších. Nie je to žiadna novinka, je to celosvetová možnosť a je to dokonca aj odporúčaním Benátskej komisie, čo je poradný orgán pre ústavné otázky Rady Európy. Benátska komisia odporúča vo svojich analýzach rozšíriť možnosť kandidovať na generálneho prokurátora aj neprokurátora.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa porovnávacej štúdie Open Society Institute z januára 2019 nastúpilo do funkcie generálneho prokurátora z inej než prokurátorskej profesie 8 z 28 generálnych prokurátorov v EÚ. Možnosť kandidovať na túto funkciu aj pre právnikov - neprokurátorov platí aj v Holandsku, Švédsku, na Cypre či v Anglicku a Walese (s. 24). Tzv. Benátska komisia ( Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva) je poradným orgánom Rady Európy. V súhrnnej správe s odporúčaniami (2017) komisia uvádza , že šanca uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora pre kandidátov, ktorí neboli v prokuratúre, ale majú dostatok skúsenosti v súdnictve alebo advokácii, môže zvýšiť transparentnosť a nezávislosť úradu. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa porovnávacej štúdie Open Society Institute z januára 2019 nastúpilo do funkcie generálneho prokurátora z inej než prokurátorskej profesie 8 z 28 generálnych prokurátorov v EÚ. Možnosť kandidovať na túto funkciu aj pre právnikov - neprokurátorov platí aj v Holandsku, Švédsku, na Cypre či v Anglicku a Walese (s. 24). Tzv. Benátska komisia ( Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva) je poradným orgánom Rady Európy. V súhrnnej správe s odporúčaniami (2017) komisia uvádza , že šanca uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora pre kandidátov, ktorí neboli v prokuratúre, ale majú dostatok skúsenosti v súdnictve alebo advokácii, môže zvýšiť transparentnosť a nezávislosť úradu. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "je", "uvádza"], "url": ["https://crjm.org/wp-content/uploads/2020/01/Prosecutors_General-EU-MS-2019.pdf", "https://www.venice.coe.int/WebForms/pages/?p=01_Presentation&lang=EN", "https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:36.647868+00:00"}
{"id": "vr34196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34196", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nastáva oživenie ekonomiky v celej Európskej únii.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ekonomický rast EÚ 27 v priemere v 2. štvrťroku 2013 oproti 1. štvrťroku 2013 narástol o 0,5 p. b.. Výrok predsedu vlády však hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravdou, že sa tak udialo v celej EÚ 27. Až sedem štátov EÚ 27 malo v 2. štvrťroku 2013 nižší ekonomický rast ako tomu bolo v 1. štvrťroku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomický rast EÚ 27 v priemere v 2. štvrťroku 2013 oproti 1. štvrťroku 2013 narástol o 0,5 p. b.. Výrok predsedu vlády však hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravdou, že sa tak udialo v celej EÚ 27. Až sedem štátov EÚ 27 malo v 2. štvrťroku 2013 nižší ekonomický rast ako tomu bolo v 1. štvrťroku 2013."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["7 členských krajinách", "správu", "1. Q. 2013", "rastu HDP v EÚ a eurozóne", "The Economist", "McKinsey & Company", "Jose Manuel Barroso"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina011&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-04092013-BP/EN/2-04092013-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina011&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina011&plugin=1", "http://www.economist.com/news/finance-and-economics/21583650-recovery-last-no-revelation-mirabile-dictu", "http://www.mckinsey.com/insights/europe/european_growth_and_renewal_path_to_recovery", "http://www.reuters.com/article/2013/09/11/us-eu-barroso-idUSBRE98A0E220130911"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:24.701574+00:00"}
{"id": "vr15278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15278", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď ste (pravicová vláda, pozn.) 10-násobne predražene kúpili Fabie, ktorá stojí 8 000 a kúpili ste ju za 80 000...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka o nákupe predražených automobilov hodnotíme ako nepravdu, nakoľko viaceré internetové portály uvádzali hodnotu iba 60-tisíc €. Vysúťažené Fabie obsahovali mobilné radary, ktoré sa v nich štandardne nenachádzajú. Naviac, nie všetky automobily boli takto predražené. Fakt, že všetky autá by stáli viac, popieralo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. SME píše, že kupované Fabie boli vysúťažené po deväť- a jedenásťtisíc, cena po nainštalovaní radarov však stúpla až na takmer 59 000 eur. So správou o predražených automobiloch prišiel ako prvý portál autoforum.cz . Správu následne prebrali slovenské médiá . V správe sa písalo o predražených automobiloch Policajného zboru SR, ktoré nakúpilo Ministerstvo vnútra SR za privysoké ceny. Ministerstvo vnútra na obvinenia reagovalo správou , že vysoké ceny boli zapríčinené technickým vybavením vozidiel, pričom radary stáli 44 540 € a nie všetky vozidlá boli radarmi vybavené. Zmluva bola podpísaná na konci roka 2011, teda po vyslovení nedôvery Radičovej vláde parlamentom. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka o nákupe predražených automobilov hodnotíme ako nepravdu, nakoľko viaceré internetové portály uvádzali hodnotu iba 60-tisíc €. Vysúťažené Fabie obsahovali mobilné radary, ktoré sa v nich štandardne nenachádzajú. Naviac, nie všetky automobily boli takto predražené. Fakt, že všetky autá by stáli viac, popieralo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. SME píše, že kupované Fabie boli vysúťažené po deväť- a jedenásťtisíc, cena po nainštalovaní radarov však stúpla až na takmer 59 000 eur. So správou o predražených automobiloch prišiel ako prvý portál autoforum.cz . Správu následne prebrali slovenské médiá . V správe sa písalo o predražených automobiloch Policajného zboru SR, ktoré nakúpilo Ministerstvo vnútra SR za privysoké ceny. Ministerstvo vnútra na obvinenia reagovalo správou , že vysoké ceny boli zapríčinené technickým vybavením vozidiel, pričom radary stáli 44 540 € a nie všetky vozidlá boli radarmi vybavené. Zmluva bola podpísaná na konci roka 2011, teda po vyslovení nedôvery Radičovej vláde parlamentom. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "autoforum.cz", "médiá", "správou", "vyslovení nedôvery"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6222528/lipsic-kupil-lacne-auta-a-drahe-radary.html", "http://www.autoforum.cz/zajimavosti/jedna-policejni-fabie-za-2-1-milionu-kc-tak-se-krade-na-slovensku/", "http://domov.sme.sk/c/6222528/lipsic-kupil-lacne-auta-a-drahe-radary.html", "http://ipolitika.sk/2012/01/mv-protestuje-proti-klamstvam-v-clanku-o-nakupe-policajnych-aut/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51330"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:49.540826+00:00"}
{"id": "43868", "numeric_id": 43868, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43868", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som kauzu Sporoinvest nesúdil, čiže ako predseda súdu na to vôbec nemám vplyv...", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin nesúdil prípad Sporoinvest ako taký, bol však súčasťou senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2017 rozhodoval o sťažnosti prokurátora voči zastaveniu trestného stíhania v kauze. Stíhanie zastavil Špecializovaný trestný súd pre neprimeranú dĺžku konania. Senát, v ktorom sedel aj Harabin, sťažnosť prokurátora zamietol. Argumentoval , že 15-ročné prípravné konanie bolo pridlhé a že „je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom.” Nesedí teda, že Štefan Harabin kauzu nesúdil vôbec. Ako predseda súdu na prípad vplyv mať nemusel, no mal ho ako člen senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin nesúdil prípad Sporoinvest ako taký, bol však súčasťou senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2017 rozhodoval o sťažnosti prokurátora voči zastaveniu trestného stíhania v kauze. Stíhanie zastavil Špecializovaný trestný súd pre neprimeranú dĺžku konania. Senát, v ktorom sedel aj Harabin, sťažnosť prokurátora zamietol. Argumentoval , že 15-ročné prípravné konanie bolo pridlhé a že „je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom.” Nesedí teda, že Štefan Harabin kauzu nesúdil vôbec. Ako predseda súdu na prípad vplyv mať nemusel, no mal ho ako člen senátu, ktorý rozhodoval o sťažnosti prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["rozhodoval", "Argumentoval"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/kauza-nebankovky-a-muzikanta-z-elanu-senat-s-harabinom-meni-zauzivanu-prax-2.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:19.179140+00:00"}
{"id": "vr28419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28419", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Oni ako prinajlepšom urobia to, že za pol roka si ten zákon zoberú, doslova ho dajú do kopírky, odkopírujú, podpíšu sa pod to ich poslanci, predložia ho a potom si ho schvália.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tím Demagog.sk našiel až 3 príklady kopírovania zákonov pri predkladaní návrhov zákonov do parlamentu, čo potvrdzuje výrok Matoviča. Konkrétne ide o geologický zákon z mája 2014, reformu penzií z augusta 2012 a novela zákona o ochrane spotrebiteľa zo septembra 2013. Jedným z príkladov \"kopírovania\" zákona bol prípad novely geologického zákona. Ako informoval 28. mája 2014 portál Webnoviny , SDKÚ-DS opozičnou prácou podľa podpredsedu strany Ivana Štefanca prinútila Smer-SD, aby konal vo veci zákazu ťažby uránu. \" Ako povedal Štefanec, sme svedkami, že vláda predkladá návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní práve preto, že s ním prišla opozícia. \"Vláda je dotlačená k skrátenému legislatívnemu konaniu. Pracovať sa oplatí. Smer nie prvýkrát kopíruje naše návrhy zákonov. Chceme len poukázať, že SDKÚ predkladala návrh v roku 2009, poslanci za Smer hlasovali proti. V súčasnosti vznikla zrazu situácia, že Smer-SD to musí riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní. \"Zrazu sú ohrozené zdravie a životy ľudí (dôvod na skrátené legislatívne konanie – pozn.), Novotný ( poslanec za SDKÚ-DS) upozornil, že minister životného prostredia v januári 2014 napriek protestom prokuratúry vydal povolenie na pokračovanie prieskumu do roku 2015 v lokalite Jahodná. \"Vtedy zdravie a životy ľudí ohrozené neboli? Až teraz, lebo sa blížia komunálne voľby v Košiciach a Košičania nechcú, aby sa v lokalite Jahodná ťažil urán,\" uviedol Novotný s tým, že Richard Raši sa opätovne uchádza o primátorskú stoličku. \" Ďalším príkladom bolo schválenie Mihálovej reformy penzii v auguste 2012, ako informovali HN . \" Dôchodcovia budú od januára dostávať penzie od štátu po novom. Zmenu valorizácie dôchodkov, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ale aj vyššiu solidaritu v systéme v piatok odklepla parlamentná väčšina Smeru-SD. Úpravy pritom takmer kopírujú reformu, ktorú pred rokom navrhoval exminister práce Jozef Mihál (SaS) a Smer ju kritizoval. Dnes hovorí šéf strany a premiér Robert Fico, že je v poriadku. „Je to dobrý zákon, je pre ľudí. “ Ďalším príkladom bola novela zákona o elektronických komunikáciách. Strana OĽaNO v roku 2012 pripravovala vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Novela zákona o elektronických komunikáciách navrhovala, aby pri každom telefonáte na audiotextové číslo dostal volajúci vopred informáciu o cene hovoru. Návrh zákona vyšiel z pera M. Fecka, E. Jurinovej, I. Matoviča a J. Viskupiča, ktorý bol doručený do parlamentu 24. augusta 2012. Vládny Smer vtedy najprv novelu v prvom a druhom čítaní podporil, definitívne však za ňu v treťom čítaní nehlasoval (počas hlasovania bolo prítomných 140 poslancov, z ktorých len 5 hlasovali proti, 21 hlasovala za schválenie zákona a 114 poslancov sa zdržalo hlasovania). Pri druhom čítaní bol daný návrh pozmenený a doplnený Erikou Jurinovou na konečné znenie: „informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslám alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami, pri osobitných kategóriach služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.\" 27. septembra 2O13 vyšiel návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta BRIXIHO a Antona MARTVOŇA na vydanie zákona , ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Návrh zákona prešiel všetkými troma čítaniami a 5. decembra 2013 bol schválený . Prítomných pri hlasovaní bolo 135 poslancov, z ktorých 133 hlasovalo za schválenie. Návrh zákona O. Brixiho a A. Martvoňa znel: „uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii, vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania, ktorú bude musieť spotrebiteľ za takéto volanie uhradiť.“ Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tím Demagog.sk našiel až 3 príklady kopírovania zákonov pri predkladaní návrhov zákonov do parlamentu, čo potvrdzuje výrok Matoviča. Konkrétne ide o geologický zákon z mája 2014, reformu penzií z augusta 2012 a novela zákona o ochrane spotrebiteľa zo septembra 2013. Jedným z príkladov \"kopírovania\" zákona bol prípad novely geologického zákona. Ako informoval 28. mája 2014 portál Webnoviny , SDKÚ-DS opozičnou prácou podľa podpredsedu strany Ivana Štefanca prinútila Smer-SD, aby konal vo veci zákazu ťažby uránu. \" Ako povedal Štefanec, sme svedkami, že vláda predkladá návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní práve preto, že s ním prišla opozícia. \"Vláda je dotlačená k skrátenému legislatívnemu konaniu. Pracovať sa oplatí. Smer nie prvýkrát kopíruje naše návrhy zákonov. Chceme len poukázať, že SDKÚ predkladala návrh v roku 2009, poslanci za Smer hlasovali proti. V súčasnosti vznikla zrazu situácia, že Smer-SD to musí riešiť, a to v skrátenom legislatívnom konaní. \"Zrazu sú ohrozené zdravie a životy ľudí (dôvod na skrátené legislatívne konanie – pozn.), Novotný ( poslanec za SDKÚ-DS) upozornil, že minister životného prostredia v januári 2014 napriek protestom prokuratúry vydal povolenie na pokračovanie prieskumu do roku 2015 v lokalite Jahodná. \"Vtedy zdravie a životy ľudí ohrozené neboli? Až teraz, lebo sa blížia komunálne voľby v Košiciach a Košičania nechcú, aby sa v lokalite Jahodná ťažil urán,\" uviedol Novotný s tým, že Richard Raši sa opätovne uchádza o primátorskú stoličku. \" Ďalším príkladom bolo schválenie Mihálovej reformy penzii v auguste 2012, ako informovali HN . \" Dôchodcovia budú od januára dostávať penzie od štátu po novom. Zmenu valorizácie dôchodkov, postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, ale aj vyššiu solidaritu v systéme v piatok odklepla parlamentná väčšina Smeru-SD. Úpravy pritom takmer kopírujú reformu, ktorú pred rokom navrhoval exminister práce Jozef Mihál (SaS) a Smer ju kritizoval. Dnes hovorí šéf strany a premiér Robert Fico, že je v poriadku. „Je to dobrý zákon, je pre ľudí. “ Ďalším príkladom bola novela zákona o elektronických komunikáciách. Strana OĽaNO v roku 2012 pripravovala vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Novela zákona o elektronických komunikáciách navrhovala, aby pri každom telefonáte na audiotextové číslo dostal volajúci vopred informáciu o cene hovoru. Návrh zákona vyšiel z pera M. Fecka, E. Jurinovej, I. Matoviča a J. Viskupiča, ktorý bol doručený do parlamentu 24. augusta 2012. Vládny Smer vtedy najprv novelu v prvom a druhom čítaní podporil, definitívne však za ňu v treťom čítaní nehlasoval (počas hlasovania bolo prítomných 140 poslancov, z ktorých len 5 hlasovali proti, 21 hlasovala za schválenie zákona a 114 poslancov sa zdržalo hlasovania). Pri druhom čítaní bol daný návrh pozmenený a doplnený Erikou Jurinovou na konečné znenie: „informácie o platných cenách vo vzťahu k všetkým číslám alebo službám s osobitnými cenovými podmienkami, pri osobitných kategóriach služieb vrátane služieb so zvýšenou tarifou poskytnúť takúto informáciu okamžite pred zostavením volania.\" 27. septembra 2O13 vyšiel návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta BRIXIHO a Antona MARTVOŇA na vydanie zákona , ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. Návrh zákona prešiel všetkými troma čítaniami a 5. decembra 2013 bol schválený . Prítomných pri hlasovaní bolo 135 poslancov, z ktorých 133 hlasovalo za schválenie. Návrh zákona O. Brixiho a A. Martvoňa znel: „uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii, vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou pravdivý a úplný údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania, ktorú bude musieť spotrebiteľ za takéto volanie uhradiť.“ Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "HN", "OĽaNO", "hlasovania", "zákona", "schválený"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/827496-sdku-sa-hrdi-ze-prinutila-smer-konat-v-kauze-tazby-uranu/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/smer-schvalil-mihalovu-reformu-penzii-513809", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4162", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31592", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4693", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33351"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:56.949206+00:00"}
{"id": "vr29941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29941", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Aj my máme podiel na problémoch krajín, z ktorých utečenci utekajú - bojuje sa tam napríklad zbraňami vyrobenými na Slovensku.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že Islamský štát bojuje zo slovenskými obrnenými vozidlami a muníciou informoval v septembri DenníkN .", "analysis_paragraphs": ["O tom, že Islamský štát bojuje zo slovenskými obrnenými vozidlami a muníciou informoval v septembri DenníkN ."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["DenníkN", "WikiLeaks Slovensko", "ČTK"], "url": ["http://https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "http://http://www.wikileaks-slovensko.org/archives/321", "http://http//www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/sok-islamski-teroristi-pouzivaju-aj-slovenske-zbrane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:33.317799+00:00"}
{"id": "vr29320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29320", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, že pri 30-ročnej prevádzke tejto vodnej elektrárne, by talianska spoločnosť Enel dostala takmer 1,2 miliardy eur tržby a pritom celé Slovenské elektrárne, vrátane všetkých vodných elektrární, atómových elektrární, všetkého čo tam je, kúpili za 840 miliónov.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Treba zdôrazniť, že spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Nie je tak presné tvrdiť, že dostala \"celé Slovenské elektrárne\". Suma, za ktorú ENEL získal 66 % akcií v Slovenských elektrárňach bola 839 miliónov eur v roku 2006. Ako však už spomíname vo vyššie uvedenom výroku, z dostupných informácií nie je možné určiť zisk Enelu za prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Treba zdôrazniť, že spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Nie je tak presné tvrdiť, že dostala \"celé Slovenské elektrárne\". Suma, za ktorú ENEL získal 66 % akcií v Slovenských elektrárňach bola 839 miliónov eur v roku 2006. Ako však už spomíname vo vyššie uvedenom výroku, z dostupných informácií nie je možné určiť zisk Enelu za prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["839 miliónov eur"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:51.573595+00:00"}
{"id": "vr33767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33767", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja si dovolím citovať alebo parafrázovať to, čo povedal pán poslanec Procházka asi pol hodinu pred touto reláciou v spravodajskej televízii, kde hovoril, že on osobne by sa možno trošku inak staval pri tých námietkach predpojatosti a konzervatívnejšie by rozhodoval.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii V politike na TA3 5. mája 2013 povedal poslanec Radoslav Procházka: \"Že poviem vám teraz veľmi otvorene a asi aj prekvapujúco. Ja osobne by som pri rozhodovaní o vylúčení sudcov Brňáka a Lalika bol podstatne zdržanlivejší, ako bol ten námietkový senát a mne sa tie oficiálne dôvody až také presvedčivé nezdali.\"", "analysis_paragraphs": ["V relácii V politike na TA3 5. mája 2013 povedal poslanec Radoslav Procházka: \"Že poviem vám teraz veľmi otvorene a asi aj prekvapujúco. Ja osobne by som pri rozhodovaní o vylúčení sudcov Brňáka a Lalika bol podstatne zdržanlivejší, ako bol ten námietkový senát a mne sa tie oficiálne dôvody až také presvedčivé nezdali.\""], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["V politike"], "url": ["http://www.ta3.com/publicistika/182/v-politike.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:52.243529+00:00"}
{"id": "vr19", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr19", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "Žilina je líder v rámci mobility, sme dostali v Banskej Bystrici cenu za 1.miesto v rámci aktívnej mobility...", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, Žilina naozaj získala prvú cenu v kategórii Aktívna samospráva v rámci národnej súťaže Európskeho týždňa mobility (ETM) 2018.\n\nMesto Žilina sa pravidelne zapája do ETM od roku 2013 . V rámci ETM sa každoročne vyhlasuje aj národná súťaž, v roku 2018 sa do nej zapojilo päťdesiatštyri samospráv zo Slovenska. Výsledky súťaže boli vyhlásené 23. októbra 2018 a víťazom kategórie Aktívna samospráva sa stala práve Žilina.\n\n\"V kategórii Aktívna samospráva udelila prvé miesto Žiline za aktivity nielen počas kampane, ale aj za systematickú prácu pri hľadaní možností, ako znižovať emisie v meste a podporovať alternatívne a čisté formy dopravy.\"\n\nKomisia ocenila snahy mesta o zníženie emisného zaťaženia z dopravy, revitalizáciu verejných priestorov, podporu cyklistickej infraštruktúry a organizáciu podujatí pre občanov.\n\nRovnakú kategóriu Žilina vyhrala už v roku 2015 , aj vtedy \"najlepšie preukázala schopnosť motivovať subjekty pôsobiace na jej území k vzájomnej spolupráci a spolupatričnosti smerujúcej k realizácii aktivít a trvalých opatrení v oblasti mobility.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, Žilina naozaj získala prvú cenu v kategórii Aktívna samospráva v rámci národnej súťaže Európskeho týždňa mobility (ETM) 2018.", "Mesto Žilina sa pravidelne zapája do ETM od roku 2013 . V rámci ETM sa každoročne vyhlasuje aj národná súťaž, v roku 2018 sa do nej zapojilo päťdesiatštyri samospráv zo Slovenska. Výsledky súťaže boli vyhlásené 23. októbra 2018 a víťazom kategórie Aktívna samospráva sa stala práve Žilina.", "\"V kategórii Aktívna samospráva udelila prvé miesto Žiline za aktivity nielen počas kampane, ale aj za systematickú prácu pri hľadaní možností, ako znižovať emisie v meste a podporovať alternatívne a čisté formy dopravy.\"", "Komisia ocenila snahy mesta o zníženie emisného zaťaženia z dopravy, revitalizáciu verejných priestorov, podporu cyklistickej infraštruktúry a organizáciu podujatí pre občanov.", "Rovnakú kategóriu Žilina vyhrala už v roku 2015 , aj vtedy \"najlepšie preukázala schopnosť motivovať subjekty pôsobiace na jej území k vzájomnej spolupráci a spolupatričnosti smerujúcej k realizácii aktivít a trvalých opatrení v oblasti mobility.\""], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2013", "Výsledky", "2015"], "url": ["http://www.mobilityweek.eu/2018-participants/?country=SK&year=2013", "http://eurotm2018.eurotm.sk/sites/eurotm2018.eurotm.sk/files/prilohy/ts_vyhodnotenie_narodnej_sutaze_etm_2018_23102018_0.pdf", "https://www.minzp.sk/sluzby/osveta-neformalna-environmentalna-vychova/aktualne-informacie/naj-samospravy-narodnej-sutaze-europskeho-tyzdna-mobility-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:30.047828+00:00"}
{"id": "45043", "numeric_id": 45043, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45043", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Polícia by mala byť momentálne dostatočne zásobená všetky zložky a najmä tí, ktorí sú v teréne a ktorí majú dohliadať na tieto opatrenia, tak sú vybavení všetkými ochrannými prostriedkami tak, ako majú byť.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú známe prípady, kedy by policajti hlásili nedostatok ochranných pomôcok. V priebehu pandémie však chýbali zdravotníckemu personálu. Jedna zo sestier z prievidzských ambulancií pre SME uviedla , že podľa nej rúška chýbajú aj policajtom. „ V čase kedy minister vnútra SR uvádzal túto skutočnosť, táto bola platná. I koncom marca aj v týchto dňoch sú policajti neustále zásobení potrebnými ochrannými pomôckami. Mali a majú dostatok ochranných rúšok, dezinfekcie i ochranných rukavíc,” uviedlo pre Demagóg.SK tlačové oddelenie Ministerstva vnútra. Keďže z verejných zdrojov nie je možné nestranne potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie Romana Mikulca o dostatočnej zásobenosti polície, hodnotíme ho ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú známe prípady, kedy by policajti hlásili nedostatok ochranných pomôcok. V priebehu pandémie však chýbali zdravotníckemu personálu. Jedna zo sestier z prievidzských ambulancií pre SME uviedla , že podľa nej rúška chýbajú aj policajtom. „ V čase kedy minister vnútra SR uvádzal túto skutočnosť, táto bola platná. I koncom marca aj v týchto dňoch sú policajti neustále zásobení potrebnými ochrannými pomôckami. Mali a majú dostatok ochranných rúšok, dezinfekcie i ochranných rukavíc,” uviedlo pre Demagóg.SK tlačové oddelenie Ministerstva vnútra. Keďže z verejných zdrojov nie je možné nestranne potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie Romana Mikulca o dostatočnej zásobenosti polície, hodnotíme ho ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["chýbali", "uviedla"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/44930/", "https://myhornanitra.sme.sk/c/22363693/lekarom-v-prvej-linii-chybaju-ruska-aj-dezinfekcia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:53.596805+00:00"}
{"id": "vr26942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26942", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Nie. Už roky tu hlásam potrebu zrušiť zdravotné odvody, hradiť zákonný štandard zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu a v tom nadštandarde umožniť slobodnú súťaž poisťovní. (Odpoveď na otázku: \"Podpísali by ste zákon o jednej zdravotnej poisťovni?\")", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka potrebu zrušiť zdravotné odvody spomína už v rámci svojho manifestu Alfa , ktorý predstavil Rade KDH v októbri 2012. Vyjadrenie o zrušení odvodov sa nachádza v online dostupnej prezentácii manifestu (str. 4) \"úplné zrušenie odvodov, konkrétne: financovanie základnej zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu, s možnosťou dobrovoľného poistenia nadštandardu\"", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka potrebu zrušiť zdravotné odvody spomína už v rámci svojho manifestu Alfa , ktorý predstavil Rade KDH v októbri 2012. Vyjadrenie o zrušení odvodov sa nachádza v online dostupnej prezentácii manifestu (str. 4) \"úplné zrušenie odvodov, konkrétne: financovanie základnej zdravotnej starostlivosti zo štátneho rozpočtu, s možnosťou dobrovoľného poistenia nadštandardu\""], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["manifestu Alfa", "prezentácii", "hodnotili", "Konzervatívny Inštitút M.R. Štefánika", "TU", "TU"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6575492/prochazka-na-rade-kdh-ukazal-svoj-manifest.html", "http://www.slideshare.net/INSTITUTEsk/radoslav-prochazka-alfa", "http://www.aktuality.sk/clanok/223322/hodnotenie-prochazkovej-alfy-je-celkom-pozitivne/", "http://www.konzervativizmus.sk/article.php?4586", "http://www.sme.sk/c/6576712/prochazka-zdravotne-a-socialne-odvody-by-som-zrusil.html", "http://www.menejstatu.sk/radoslav-prochazka-zakonov-a-regulacii-je-prilis-vela/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:20.350988+00:00"}
{"id": "42286", "numeric_id": 42286, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42286", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ústavný súd v štyroch prípadoch sa rozhodol, že ste (Štefan Harabin, pozn.) nezákonným spôsobom zmenili napríklad senáty.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O protizákonnej zmene zloženia senátov na Najvyššom súde podľa archívnych článkov médií rozhodol Ústavný súd v štyroch prípadoch. Dva z nich sa týkali Duckého zmeniek a kauzy Tipos. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠvajčiarska spoločnosť GEN MAN VENTURES AG podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorá sa týkala zmeny senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o ich nároku na takzvané Duckého zmenky. Ústavný súd konštatoval, že „Základné právo obchodnej spoločnosti G. nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 4/2010 z 25. augusta 2011 porušené bolo.“ Dôvodom bola zmena senátu Najvyššieho súdu, ktorá sa udiala na základe zmeny Rozvrhu práce, ktorú nariadil vtedajší predseda NS SR Štefan Harabin. Predseda senátu ÚS v odôvodnení uviedol : „Najvyšší súd SR právo sťažovateľa porušil tým, že jeho predseda Štefan Harabin svojvoľne zmenil dovtedajší rozvrh práce NS SR a opatrením vymenil jedného sudcu v senáte, ktorý mal rozhodovať o dovolaní generálneho prokurátora v kauze Duckého zmeniek.“\n\nV kauze Tipos Ústavný súd taktiež rozhodol v neprospech Najvyššieho súdu. Dôvodom bola opäť zmena sudcov v senáte, ktorý o kauze rozhodoval. Sudkyne Janu Zemaníkovú a Zuzanu Ďurišovú vymenil predseda Najvyššieho súdu SR Harabin v roku 2009 a sudcu Dukesa len dva mesiace pred vynesením rozsudku. Spôsob , ktorý na to Harbin použil, bola zmena v rozvrhu prác Najvyššieho súdu, a to opatrením najvyššieho súdu z 3. augusta 2010 a z 24. septembra 2010, ktorými sa zmenil rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2010. Sudcovia Ústavného súdu na túto zmenu zareagovali takto: \"Zákon nepočíta so zmenou rozvrhu práce z iných ako zákonných dôvodov, a to dokonca s takými dôsledkami, že dôjde k podstatnej zmene v obsadení senátu v už pridelenej veci. Takéto zmeny v rozvrhu práce by sa dali označiť prinajmenšom za účelové.\"", "analysis_paragraphs": ["O protizákonnej zmene zloženia senátov na Najvyššom súde podľa archívnych článkov médií rozhodol Ústavný súd v štyroch prípadoch. Dva z nich sa týkali Duckého zmeniek a kauzy Tipos. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Švajčiarska spoločnosť GEN MAN VENTURES AG podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorá sa týkala zmeny senátu Najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o ich nároku na takzvané Duckého zmenky. Ústavný súd konštatoval, že „Základné právo obchodnej spoločnosti G. nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 4/2010 z 25. augusta 2011 porušené bolo.“ Dôvodom bola zmena senátu Najvyššieho súdu, ktorá sa udiala na základe zmeny Rozvrhu práce, ktorú nariadil vtedajší predseda NS SR Štefan Harabin. Predseda senátu ÚS v odôvodnení uviedol : „Najvyšší súd SR právo sťažovateľa porušil tým, že jeho predseda Štefan Harabin svojvoľne zmenil dovtedajší rozvrh práce NS SR a opatrením vymenil jedného sudcu v senáte, ktorý mal rozhodovať o dovolaní generálneho prokurátora v kauze Duckého zmeniek.“", "V kauze Tipos Ústavný súd taktiež rozhodol v neprospech Najvyššieho súdu. Dôvodom bola opäť zmena sudcov v senáte, ktorý o kauze rozhodoval. Sudkyne Janu Zemaníkovú a Zuzanu Ďurišovú vymenil predseda Najvyššieho súdu SR Harabin v roku 2009 a sudcu Dukesa len dva mesiace pred vynesením rozsudku. Spôsob , ktorý na to Harbin použil, bola zmena v rozvrhu prác Najvyššieho súdu, a to opatrením najvyššieho súdu z 3. augusta 2010 a z 24. septembra 2010, ktorými sa zmenil rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2010. Sudcovia Ústavného súdu na túto zmenu zareagovali takto: \"Zákon nepočíta so zmenou rozvrhu práce z iných ako zákonných dôvodov, a to dokonca s takými dôsledkami, že dôjde k podstatnej zmene v obsadení senátu v už pridelenej veci. Takéto zmeny v rozvrhu práce by sa dali označiť prinajmenšom za účelové.\""], "analysis_date": "2019-02-19", "analysis_sources": {"text": ["médií", "uviedol", "vymenil", "Spôsob", "zareagovali"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-8/preco-je-este-harabin-sudcom.html", "https://www.pluska.sk/spravy/z-domova/harabin-sebe-hovori-tretej-osobe-jeho-sudcovia-hovoria-dehonestuje-justiciu.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/predseda-senatu-ns-sr-v-kauze-tipos-sko/114604-clanok.html", "https://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sudcovia-vyroky-harabina-su-zjavne-ucelove-signalizuju-spachanie-trestneho-cinu.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp", "https://www.cas.sk/clanok/210128/stefan-harabin-menil-sudcov-v-kauze-tipos-ucelovo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:07.635192+00:00"}
{"id": "vr26117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26117", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "Áno, tá nezamestnanosť tu je, 19,2 %.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy portálu cas.sk z novembra 2013 je nezamestnanosť v KSK skutočne presne na úrovní 19,2% . Pri čísle však nie je uvedený zdroj. Snažíme sa získať zdroj tejto informácie, výrok zatiaľ označujeme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy portálu cas.sk z novembra 2013 je nezamestnanosť v KSK skutočne presne na úrovní 19,2% . Pri čísle však nie je uvedený zdroj. Snažíme sa získať zdroj tejto informácie, výrok zatiaľ označujeme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosť", "informácii", "údajov"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/264586/porovnanie-hospodarenia-platov-a-nezamestnanosti-v-ktorom-kraji-sa-zije-najlepsie.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72311", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:03.322063+00:00"}
{"id": "vr17615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17615", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...zomrelo pol milióna až jeden milión ľudí, odkedy sa spustila vojna v Iraku.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počty mŕtvych počas vojnových konfliktov sa rôznia podľa zdrojov takýcho štatistických meraní či odhadov, kedže sa využívajú rozdielne metodiky zberu dát a ich analýzy. V prípade vojny v Iraku sa spomína pomerne veľké rozmedzie počtu obetí, od 288 tisíc po 1,2 milióna, do čoho spadajú aj Blahom uvedené počty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počty mŕtvych počas vojnových konfliktov sa rôznia podľa zdrojov takýcho štatistických meraní či odhadov, kedže sa využívajú rozdielne metodiky zberu dát a ich analýzy. V prípade vojny v Iraku sa spomína pomerne veľké rozmedzie počtu obetí, od 288 tisíc po 1,2 milióna, do čoho spadajú aj Blahom uvedené počty. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["výskum", "výpočet", "2006", "Iraqi Body Count", "vojakov", "2007"], "url": ["http://journals.plos.org/plosmedicine/article?id=10.1371/journal.pmed.1001533#abstract1", "https://www.washingtonpost.com/news/politics/wp/2018/03/20/15-years-after-it-began-the-death-toll-from-the-iraq-war-is-still-murky/?noredirect=on&utm_term=.f38b2f282fa4", "https://www.theguardian.com/science/2006/oct/24/iraq.internationalnews", "https://www.iraqbodycount.org/database/", "https://www.iraqbodycount.org/", "https://www.researchgate.net/publication/228654909_Conflict_Deaths_in_Iraq_A_Methodological_Critique_of_the_ORB_Survey_Estimate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:38.722963+00:00"}
{"id": "vr34012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34012", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak si porovnáme postavenie prokuratúry a štátneho zastupiteľstva, je v tom obrovský rozdiel. V prípade štátneho zastupiteľstva ako to je v Českej republike, dochádza k priamemu vplyvu výkonnej moci na činnosť štátneho zastupiteľstva a mnohé krajiny, ktoré zaviedli tento systém, ho zvažujú a snažia sa opäť vrátiť skôr k mechanizmu, ktorý sa podobá prokuratúre. Prokuratúra na Slovensku nepodlieha exekutívnej moci. Na čele generálnej prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorý priamo rozhoduje spolu s krajskými, okresnými o fungovaní tejto inštitúcie bez toho, aby do toho mohol zasahovať ktokoľvek, či to je minister vnútra, minister spravodlivosti, predseda vlády alebo ktokoľvek iný.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok 80, odsek 2 Ústavy Českej republiky uvádza , že \" postavenie a pôsobnosť štátneho zastupiteľstva stanoví zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["Článok 80, odsek 2 Ústavy Českej republiky uvádza , že \" postavenie a pôsobnosť štátneho zastupiteľstva stanoví zákon.\""], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "hovorí", "uvádza", "Poľsko", "schválená", "väčšiu nezávislosť"], "url": ["http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html", "http://zakony-online.cz/?s95&q95=all", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-153", "http://www.pg.gov.pl/en/", "http://www.psp.cz/sqw/hl.sqw?o=6&s=54&d=20130612", "http://zpravy.ihned.cz/cesko/c1-60055150-snemovna-dala-zelenou-zruseni-vrchniho-statniho-zastupitelstvi-vznikne-i-novy-protikorupcni-urad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:54.760554+00:00"}
{"id": "vr35086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35086", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nájdu sa body, ktoré sme do programového vyhlásenia vlády nedostali, ale vyše polovicu bodov sme tam dostali a je tam zapísaná. Až teda si necháte niekedy skontrolovať, zistíte.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Materiály potrebné k ohodnoteniu Sulíkovho tvrdenia sú dostupné tu a tu . Je však mimo naše možnosti ich porovnať v rozumne krátkom čase.", "analysis_paragraphs": ["Materiály potrebné k ohodnoteniu Sulíkovho tvrdenia sú dostupné tu a tu . Je však mimo naše možnosti ich porovnať v rozumne krátkom čase."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://120napadov.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:04.400824+00:00"}
{"id": "vr33983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33983", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Predchádzajúca vláda (vláda I. Radočovej, pozn.) nejak dvojkoľajne riešila ochranu proti povodniam, s čím ja som nesúhlasil ani na vláde. Na jednej strane sme riešili prostredníctvom Ministerstva životného prostredia, ale zároveň sa to riešilo aj na Úrade vlády.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda riešila ochranu proti povodniam viackoľajne, nielen cez Ministerstvo životného prostredia ale aj Úrad vlády SR a Ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvá, ktoré zapojením Úradu vlády stratili monopol na realizáciu protipovodňových opatrení tento postup kritizovali. Administratívu protipovodňových opatrení aj s odstupom času exminister Nagy kritizoval. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR , ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok , a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. Vláda Ivety Radičovej riešila problematiku povodňových opatrení prostredníctvom 3 orgánov , a to Úradu vlády SR, Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR. Predchádzajúca vláda teda skutočne riešila ochranu proti povodniam viackoľajne. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia nevznieslo žiadne pripomienky v pripomienkovom konaní, no Nagy kritizoval predovšetkým hospodárnosť tohto projektu. Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME , 13. júla 2011: \"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur. Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu .\" Portál odpady-portal.sk (10. februára 2012) uviedol výstup z tlačovej konferencie J. Nagya: \"Minister reagoval aj na otázku týkajúcu sa vládneho Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa stretáva s kontroverznými reakciami odbornej verejnosti a nesúhlasom občianskych aktivistov... Podľa ministra sú na program rôzne pohľady na vec. „Môj politický pohľad na vec – ale ten nie je rozhodujúci – je taký, že revitalizácia krajiny je dobrým nástrojom na zadržanie vody a tým pádom na protipovodňovú ochranu, ale nemôže a nesmie byť náhradným programom klasickej protipovodňovej ochrany. Má byť len dobrým doplnkovým.“, uviedol minister.\" Neskôr aj samotný exminister Nagy kritizoval administratívu protipovodňových opatrení. TASR , 19. mája 2013: \"Exminister a poslanec Národnej rady SR József Nagy (Most-Híd) si myslí, že v prípade protipovodňových opatrení predchádzajúceho kabinetu nešlo o vyhodené peniaze. Poznamenal, že za tieto peniaze sa dala práca nízko kvalifikovaným nezamestnaným ľudom a hrádzky mali svoje opodstatnenie. \"Po týchto jarných veľkých vodách to prinieslo svoj úžitok ,\" doplnil. Pripustil však, že z administratívneho hľadiska nebola výstavba hrádzok v poriadku .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda riešila ochranu proti povodniam viackoľajne, nielen cez Ministerstvo životného prostredia ale aj Úrad vlády SR a Ministerstvo pôdohospodárstva. Ministerstvá, ktoré zapojením Úradu vlády stratili monopol na realizáciu protipovodňových opatrení tento postup kritizovali. Administratívu protipovodňových opatrení aj s odstupom času exminister Nagy kritizoval. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR , ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok , a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. Vláda Ivety Radičovej riešila problematiku povodňových opatrení prostredníctvom 3 orgánov , a to Úradu vlády SR, Ministerstva životného prostredia SR a Ministerstva pôdohospodárstva SR. Predchádzajúca vláda teda skutočne riešila ochranu proti povodniam viackoľajne. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia nevznieslo žiadne pripomienky v pripomienkovom konaní, no Nagy kritizoval predovšetkým hospodárnosť tohto projektu. Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME , 13. júla 2011: \"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur. Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu .\" Portál odpady-portal.sk (10. februára 2012) uviedol výstup z tlačovej konferencie J. Nagya: \"Minister reagoval aj na otázku týkajúcu sa vládneho Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí, ktorý sa stretáva s kontroverznými reakciami odbornej verejnosti a nesúhlasom občianskych aktivistov... Podľa ministra sú na program rôzne pohľady na vec. „Môj politický pohľad na vec – ale ten nie je rozhodujúci – je taký, že revitalizácia krajiny je dobrým nástrojom na zadržanie vody a tým pádom na protipovodňovú ochranu, ale nemôže a nesmie byť náhradným programom klasickej protipovodňovej ochrany. Má byť len dobrým doplnkovým.“, uviedol minister.\" Neskôr aj samotný exminister Nagy kritizoval administratívu protipovodňových opatrení. TASR , 19. mája 2013: \"Exminister a poslanec Národnej rady SR József Nagy (Most-Híd) si myslí, že v prípade protipovodňových opatrení predchádzajúceho kabinetu nešlo o vyhodené peniaze. Poznamenal, že za tieto peniaze sa dala práca nízko kvalifikovaným nezamestnaným ľudom a hrádzky mali svoje opodstatnenie. \"Po týchto jarných veľkých vodách to prinieslo svoj úžitok ,\" doplnil. Pripustil však, že z administratívneho hľadiska nebola výstavba hrádzok v poriadku .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR", "prehrádzok", "3 orgánov", "obnovilo", "schválená", "SME", "odpady-portal.sk", "TASR"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=3235&docEID=137099&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20101026105347640", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171516-protipovodnovy-projekt-miliony-eur-bez-zaruky-ze-bude-fungovat/", "http://www.sme.sk/c/5975486/ministri-protipovodnovym-hradzkam-neveria.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Ministerstvo_%C5%BEivotn%C3%A9ho_prostredia_Slovenskej_republiky", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20009", "http://www.sme.sk/c/5975486/ministri-protipovodnovym-hradzkam-neveria.html", "http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100987/jozsef-nagy-do-konca-mesiaca-zverejnime-ako-ma-vyzerat-moderny-zakon-o-odpadoch.aspx", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-je-priravena-na-viacero-velkych-vodohospodarskych-projektov/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:13.430076+00:00"}
{"id": "vr28691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28691", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Až teraz sa nám darí ukončievať mnohé súdne spory, ktoré spôsobili predchádzajúce vedenia.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad vlani prišla radnica o 2,6 milióna pre kauzy Dajal (za úver za Schustera) a Tory-leas (za zmenky za primátora Trebulu).", "analysis_paragraphs": ["Napríklad vlani prišla radnica o 2,6 milióna pre kauzy Dajal (za úver za Schustera) a Tory-leas (za zmenky za primátora Trebulu)."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "Košicelive", "Korzár", "Korzára", "informácie", "rozsudku"], "url": ["http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/mimosudna-dohoda-donuti-kosice-kauze-strelingstav-zaplatit-takmer-10-milionov.html", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/285581-kosice-by-mali-v-kauze-strelingstav-zaplatit-takmer-10-milionov-eur/", "http://www.kosicelive.sk/kauza-strelingstav-po-osemnastich-rokoch-ukoncena/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6855236/kosice-bude-stat-kauza-strelingstav-miliony.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6271161/rozpocet-kosic-nahlodavaju-sudne-spory-a-eurofondove-kiksy.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7188761/miliony-od-firmy-zo-seychel-uz-kosice-nevymahaju.html", "http://www.inprost.sk/kosice-vyhrali-najvacsi-sudny-spor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:53.389242+00:00"}
{"id": "vr29358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29358", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "...pamätáte si, aký bol návrh rozpočtu, keď ste ho prijímali minulý rok, prvý návrh rozpočtu a koľko ste mali v kapitole nájomné byty?...No nič. Bola to nula. Až potom, keď sa stali nájomné byty témou komunálnych volieb, keď to pootvárali viacerí primátori na Slovensku, zrazu sa objavilo nejakých 20 miliónov eur.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 nebola vyhradená žiadna suma na výstavbu a obnovu bytového fondu (. pdf , s. 24). Vo schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola vyhradená suma 20 mil. EUR na výstavbu a obnovu bytového fondu (. pdf , s. 64).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 nebola vyhradená žiadna suma na výstavbu a obnovu bytového fondu (. pdf , s. 24). Vo schválenom rozpočte verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola vyhradená suma 20 mil. EUR na výstavbu a obnovu bytového fondu (. pdf , s. 64)."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "pdf", "schválenom", "pdf", "Ftáčnik", "nájomných", "Rybníček", "Turčanová"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=640", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=391171", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=9521&documentId=11108", "http://bratislava.dnes24.sk/milan-ftacnik-ma-plany-aj-do-buducna-stavat-najomne-byty-skvalitnovat-mhd-186581", "http://www.demagog.sk/politici/179/richard-rybnicek/?oblast=15", "http://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2014/clanok/336699-rozhovory-s-novymi-primatormi-krajskach-miest/", "http://www.demagog.sk/diskusie/501/presov-komunalne-volby-2014/?ph=1&politik=193"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:41.374395+00:00"}
{"id": "vr38804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38804", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Slová, ktoré povedala pani ministerka Žitňanská v parlamente, keď sa rokovalo o zákone o prokuratúre, keď povedala, smerom k nám k opozícii, že nám vyhovuje, že momentálne prokuratúra nie je spôsobilá uzatvárať kauzy spojené s kšeftami za predchádzajúcej vlády.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti týmto vyjadrením reagovala na argumenty opozičných poslancov ohľadom predkladaného vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre. 18.schôdza NRSR, 10.deň 09:59-10:19 : \"Keď hovoríte o ovládnutí justícii a prokuratúre tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti zo súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu ako sa z ministra spravodlivosti sa zo dňa na deň stal predseda najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť. Vyhovovalo vám, vyhovovalo vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme akým teraz je nie momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by s mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje ale táto vláda si dala do svojho vienka do programového vyhlásenia vlády ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému a táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly, nech ľudia vidia čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia čo sa deje na prokuratúre.\"", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti týmto vyjadrením reagovala na argumenty opozičných poslancov ohľadom predkladaného vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre. 18.schôdza NRSR, 10.deň 09:59-10:19 : \"Keď hovoríte o ovládnutí justícii a prokuratúre tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti zo súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu ako sa z ministra spravodlivosti sa zo dňa na deň stal predseda najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť. Vyhovovalo vám, vyhovovalo vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme akým teraz je nie momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by s mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje ale táto vláda si dala do svojho vienka do programového vyhlásenia vlády ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému a táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly, nech ľudia vidia čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia čo sa deje na prokuratúre.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["18.schôdza NRSR, 10.deň"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:31.793048+00:00"}
{"id": "vr14520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14520", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...300 tisíc mladých ľudí, ktorí zdrhli do zahraničia za prácou…", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok povedal pred týždňom Boris Kollár ( V politike, 21. februára 2016 ). Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý bol médiami zverejnený v decembri 2015 uvádza, že 300 tisíc občanov krátkodobo alebo dlhodobo pracuje mimo hraníc Slovenska. Matovičovu frázu chápeme v zmysle, že počítame všetkých ľudí, ktorí pracujú (krátkodobo či dlhodobo) mimo hraníc Slovenska. Aj keď Matovič neuvádza obdobie, z ktorého údaj pochádza, vychádzame práve z prieskumu PAS a výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok povedal pred týždňom Boris Kollár ( V politike, 21. februára 2016 ). Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý bol médiami zverejnený v decembri 2015 uvádza, že 300 tisíc občanov krátkodobo alebo dlhodobo pracuje mimo hraníc Slovenska. Matovičovu frázu chápeme v zmysle, že počítame všetkých ľudí, ktorí pracujú (krátkodobo či dlhodobo) mimo hraníc Slovenska. Aj keď Matovič neuvádza obdobie, z ktorého údaj pochádza, vychádzame práve z prieskumu PAS a výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["V politike, 21. februára 2016", "Prieskum", "médiami"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/569/boris-kollar-–-predvolebny-suboj-o-volica", "http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila", "http://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/376268-pas-vacsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:36.158987+00:00"}
{"id": "vr16541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16541", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dôchodky na Slovensku sa skutočne zvýšia, a to od januára 2018. Dôchodky sa majú zvyšovať o pevnú sumu ( 2% z priemerného dôchodku). Strana Most-Híd síce mala vo svojom volebnom programe kapitalizáciu dôchodkov, avšak z dostupných údajov sa nedá zistiť, či to bol práve Most-Híd, ktorý to presadil.", "analysis_paragraphs": ["Dôchodky na Slovensku sa skutočne zvýšia, a to od januára 2018. Dôchodky sa majú zvyšovať o pevnú sumu ( 2% z priemerného dôchodku). Strana Most-Híd síce mala vo svojom volebnom programe kapitalizáciu dôchodkov, avšak z dostupných údajov sa nedá zistiť, či to bol práve Most-Híd, ktorý to presadil."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovať"], "url": ["http://www.pluska.sk/rady-tipy/chysta-riadna-krivda-bohatsim-dvihnu-penzie-viac-ako-biednym-dochodcom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:11.148089+00:00"}
{"id": "vr29041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29041", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A to už nehovorím o tom, že viaceré z tých dlhov boli rovno aj splatné a státisícové dlhy boli splatné a dlhodobo a dokonca tie dlhy nevznikali len v roku 2012, ďaleko predtým.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS mala v čase nástupu Pavla Freša na post predsedu skutočne nesplatené krátkodobé aj dlhodobé úvery, ktorých hodnota sa pohybovala v stovkách tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS mala v čase nástupu Pavla Freša na post predsedu skutočne nesplatené krátkodobé aj dlhodobé úvery, ktorých hodnota sa pohybovala v stovkách tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2012", "2013", "2012", "zip", "2008", "2007"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/2046/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20SDK%C3%9A-DS%202013.PDF", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1799/Vyrocna-sprava-SDKU-DS-2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/2046/V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1%20spr%C3%A1va%20SDK%C3%9A-DS%202013.PDF", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1799/Vyrocna-sprava-SDKU-DS-2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/1252/2010-vyrocna-sprava.zip", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/450/SDKU-DS%202008.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/archiv/data/MediaLibrary/449/vs_2007.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:47.341707+00:00"}
{"id": "vr32895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32895", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes ide dolu nemecká a francúzska ekonomika.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak sa pozrieme na vývoj rastu HDP a prognózy stanovené Eurostatom (uvedené 2. januára 2013), vidíme, že kým Nemecko by si malo v tomto roku počínať rovnako ako v minulom, Francúzsko by malo svoj rast HDP v roku 2013 zvýšiť. Štvrťročné údaje Eurostatu ukazujú v prípade Francúzska ekonomický rast. Pri štatistike OECD (Economic Outlook) je v prípade Nemecka skutočne uvedený pokles rastu HDP, v prípade Francúzska sa potvrdzuje zvýšenie rastu ekonomiky. Reálny rast HDP OECD vs. Eurostat ( v %)", "analysis_paragraphs": ["Ak sa pozrieme na vývoj rastu HDP a prognózy stanovené Eurostatom (uvedené 2. januára 2013), vidíme, že kým Nemecko by si malo v tomto roku počínať rovnako ako v minulom, Francúzsko by malo svoj rast HDP v roku 2013 zvýšiť. Štvrťročné údaje Eurostatu ukazujú v prípade Francúzska ekonomický rast. Pri štatistike OECD (Economic Outlook) je v prípade Nemecka skutočne uvedený pokles rastu HDP, v prípade Francúzska sa potvrdzuje zvýšenie rastu ekonomiky. Reálny rast HDP OECD vs. Eurostat ( v %)"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatom", "Štvrťročné", "OECD"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00115&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina011&plugin=1", "http://stats.oecd.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:07.384222+00:00"}
{"id": "vr39031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39031", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "No, ale nevyhovuje to aj iným. A pokiaľ vidíte, tak aj premiérka sa postavila proti takémuto riešeniu. (spájať hlasovanie o rozšírení ESFS s vyslovením dôvery vláde, pozn.)", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na rokovaní Koaličnej rady 20.septembra 2011 minister financií a podpredseda najväčšej koaličnej strany SDKÚ Ivan Mikloš na tlačovej besede vyhlásil: ...p o odmietnutí tejto ponuky (Odmietnutí SAS) Iveta Radičová informovala, že v tom prípade spojí hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Takáto je realita... Dodal pritom, že nevie komentovať, či sa stanovisko premiérky odvtedy zmenilo. ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Na rokovaní Koaličnej rady 20.septembra 2011 minister financií a podpredseda najväčšej koaličnej strany SDKÚ Ivan Mikloš na tlačovej besede vyhlásil: ...p o odmietnutí tejto ponuky (Odmietnutí SAS) Iveta Radičová informovala, že v tom prípade spojí hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde. Takáto je realita... Dodal pritom, že nevie komentovať, či sa stanovisko premiérky odvtedy zmenilo. ( SITA )"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Reuters", "SME", "uviedla"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-sa-vraj-rozhodla-euroval-spoji-s-hlasovanim-o-dovere-puo-/sk_domace.asp?c=A110920_132920_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/radicova-spojit-euroval-a-doveru-vlade-je-to-teoreticky-mozne-puy-/sk_domace.asp?c=A110921_060723_sk_domace_p01", "http://www.sme.sk/c/6073597/sdku-nuka-co-sas-odmietli.html", "http://www.24hod.sk/spajat-hlasovania-je-podla-premierky-predcasny-krok-cl174381.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:38.349381+00:00"}
{"id": "vr27992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27992", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Prečo by som to mal oznamovať kedy (sme sa dohodli, že sa s pánom zvoleným prezidentom Kiskom stretnem, pozn.)? Sme sa stretli na Javorine, kde sme spolu sedeli skoro dve a pol hodiny.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiska požiadal najprv prostredníctvom mailu a takisto listom (7.4.2014) o možnosť sa stretnúť s Gašparovičom ešte pred inauguráciou nového prezidenta. Kiska zverejnil aj svoju žiadosť o stretnutie ako aj odpoveď Gašparoviča. Gašparovič vo svojej odpovedi odmietol oficiálne stretnutie a označil ho za nepotrebné avšak nevylúčil neformálne stretnutie. Kiska a Gašparovič sa nakoniec stretli 22. mája 2014 v Tatranskej Javorine kde približne na 2 hodinovom stretnutí prerokovali praktické otázky spojené s inauguráciou a fungovaním prezidentského paláca v čase prechodu. Zaoberali sa aj niektorými otázkami zahraničnej politiky. Toto stretnutie inicioval Gašparovič vrámci svojej pracovnej cesty po východnom Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Kiska požiadal najprv prostredníctvom mailu a takisto listom (7.4.2014) o možnosť sa stretnúť s Gašparovičom ešte pred inauguráciou nového prezidenta. Kiska zverejnil aj svoju žiadosť o stretnutie ako aj odpoveď Gašparoviča. Gašparovič vo svojej odpovedi odmietol oficiálne stretnutie a označil ho za nepotrebné avšak nevylúčil neformálne stretnutie. Kiska a Gašparovič sa nakoniec stretli 22. mája 2014 v Tatranskej Javorine kde približne na 2 hodinovom stretnutí prerokovali praktické otázky spojené s inauguráciou a fungovaním prezidentského paláca v čase prechodu. Zaoberali sa aj niektorými otázkami zahraničnej politiky. Toto stretnutie inicioval Gašparovič vrámci svojej pracovnej cesty po východnom Slovensku."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "stretli"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/kiska-zverejnil-list-gasparovica-ten-pripusta-len-neformalne-stretnutie/262232", "http://www.teraz.sk/slovensko/ivan-gasparovic-andrej-kiska-sretnutie/85326-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:18.273894+00:00"}
{"id": "vr16953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16953", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... keď bolo KDH naposledy pri ministerstve vnútra v roku 2005, tak bolo 600 mŕtvych a teraz je 250.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o štatistike usmrtených osôb v dôsledku dopravných nehôd. V roku 2005 zomrelo na cestách 560 osôb, o rok neskôr 579. V roku 2016 na slovenských cestách bolo usmrtených 242 osôb. V období od januára do septembra 2017 zomrelo na cestách 185 ľudí. Kaliňák hovorí o štatistikách z éry druhej Dzurindovej vlády. Post ministra vnútra zastával vtedy Vladimír Palko (KDH), až do odchodu KDH z vlády. Palka vo februári 2006 na päť mesiacov vymenil Martin Pado (SDKÚ). KDH obsadilo post ministra vnútra aj počas vlády Ivety Radičovej, ministrom bol vtedy Daniel Lipšic. Už v tomto období bolo evidovaných menej usmertených na cestách, v roku 2010 toto číslo bolo na úrovni 347 a v roku 2011 324.Kaliňákom uvedené údaje sa zhodujú so štatistikami ministerstva vnútra až na zaokrúhlenie, avšak nie je pravdou, že nominant KDH riadil ministerstvo vnútra naspoledy v roku 2005. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra Robert Kaliňák hovorí o štatistike usmrtených osôb v dôsledku dopravných nehôd. V roku 2005 zomrelo na cestách 560 osôb, o rok neskôr 579. V roku 2016 na slovenských cestách bolo usmrtených 242 osôb. V období od januára do septembra 2017 zomrelo na cestách 185 ľudí. Kaliňák hovorí o štatistikách z éry druhej Dzurindovej vlády. Post ministra vnútra zastával vtedy Vladimír Palko (KDH), až do odchodu KDH z vlády. Palka vo februári 2006 na päť mesiacov vymenil Martin Pado (SDKÚ). KDH obsadilo post ministra vnútra aj počas vlády Ivety Radičovej, ministrom bol vtedy Daniel Lipšic. Už v tomto období bolo evidovaných menej usmertených na cestách, v roku 2010 toto číslo bolo na úrovni 347 a v roku 2011 324.Kaliňákom uvedené údaje sa zhodujú so štatistikami ministerstva vnútra až na zaokrúhlenie, avšak nie je pravdou, že nominant KDH riadil ministerstvo vnútra naspoledy v roku 2005. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-11-15", "analysis_sources": {"text": ["2005", "242", "2017", "KDH"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/2014/Prehlad%20DN%201966%20-%202014%20nasledky%20alkohol%20chodci%20cyklisti%20(definit%20stat%20z%2019.02.2015).pdf", "https://www.minv.sk/?statistika-1&rok=2016&mesiac=12", "https://www.minv.sk/?statistika-1&rok=2017&mesiac=9", "https://domov.sme.sk/c/2576557/ak-vlada-neschvali-zmluvu-o-vyhrade-vo-svedomi-kdh-odide-z-koalicie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:53.437687+00:00"}
{"id": "vr35015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35015", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keby aj mali na to peniaze, tak objem stavebných prác na nasledujúce 4 roky pokiaľ ide o vládu pani Radičovej, sa pohybuje v sume 1,311 miliardy eur, čiže rátam okolo 40 mld. Sk, pričom sa ráta, že sa vygeneruje asi 2 400 pracovných miest. Toto je už konkrétne číslo za vlády, ktorej som bol ja predsedom. 5 mld. 632 mil eur bolo použitých na stavebné práce na diaľnice a sa vygenerovalo 10 600 pracovných miest.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:14.887016+00:00"}
{"id": "vr15457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15457", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teraz, keď ste si všimli, Slovensko dopadlo ako druhé najhoršie v korupcii v rámci celej Európy. Albánsko nás dramaticky predbehlo v boji proti korupcii. Rumunsko, Litva, Lotyšsko, jednoducho krajiny, ktoré niekedy sme dávali za nás.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report , ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj Etiku a korupciu. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky, v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky: 1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups? 2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians? 3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes? Spomedzi 138 krajín Slovensko obsadilo 110. miesto v kategórii Etika a korupcia s indexom 2.7 porovnateľným s Ukrajinou či Bosnou a Herzegovinou. Zaostáva za všetkými krajinami EU a má druhé najhoršie skóre spomedzi krajín OECD, kde poslednú priečku dosiahlo Mexiko s indexom 2.5. Moldavsko sa na druhej strane radí za najviac skorumpovanú krajinu v Európe na 130. priečke s indexom 2.3. Už spomínané Albánsko sa umiestnilo na 76. mieste (3.3), Rumunsko na 105. mieste (2.8), Lotyšsko na 69. mieste (3.5) a Litva na 49. mieste (3.9). Tieto krajiny sa za posledných 10 rokov skutočne v oblasti korupcii razantne zlepšili. Pozoruhodný prípad je práve Albánsko, ktoré si zlepšilo skóre z 2 bodov na 3.3 bodu, alebo Litva z 2.6 bodu až na 3.9. Naopak Slovensko si oproti roku 2006/ 2007 pohoršilo. GCI sa vypočíta ako vážený priemer viacerých komponentov, z ktorých každý meria iný aspekt konkurencieschopnosti krajiny. Tieto komponenty sú zhrnuté do 12 kategórii a vytvárajú 12 pilierov konkurencieschopnosti. V celkovom CGI sa Slovensku umiestnilo na 65 mieste zo 138 krajín s indexom 4.3. Global Competitiveness Report (.pdf, s. 320) mimo iného obsahuje aj report pre každú krajinu, v ktorej Slovensko ukázalo výraznú slabosť v inštitučnom usporiadaní (1. pilier) a inováciach (12. pilier). Prieskum verejnej mienky ukázal, že medzi najproblematickejšie faktory podnikania patria korupcia, dane a byrokracia. Okrem Svetového ekonomického fóra, korupčný index vydáva aj Transparency International . Podľa neho sa Slovensko v roku 2015 umiestnilo na 50. priečke a predbehlo Rumunsko a Albánsko. Baltské štáty Litva a Lotyšsko aj v tomto porovnaní nad Slovenskom v boji proti korupcii víťazia. Ako to tabuľka ukazuje, Albánsko, Rumunsko a Litva skutočne mali horšie výsledky ako Slovensko, čo sa týka indexu Etka a korupcia. Albánsko nás prebehlo v období 2009-2010, odvtedy dosahuje stále lepšie výsledky ako Slovensko. Litva v hodnotení 2006-2007 sa umiestnila za Slovenskom, v 2007-2008 už nás predbehla. Rumunsko sa darí dosahovať lepšie výsledky ako Slovensko od 2009-2010. Odvtedy máva táto krajina stále lepší index ako Slovensko, ale dá sa povedať, že z vyššie spomínaných krajín Rumunsko má stále najbližšie ku Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič komentuje výsledky najnovšieho Global Competitiveness Report , ktorý každoročne vydáva Svetové ekonomické fórum. Súčasťou reportu je Globálny index konkurencieschopnosti, ktorý zachytáva mimo iného aj Etiku a korupciu. V rámci tohto subindexu sa skutočne Slovensko umiestnilo ako druhé najhoršie v Európe za Moldavskom. Od roku 2009/ 2010 v boji proti korupcii sústavne zaostáva za Albánskom, Rumunskom, Litvou aj Lotyšskom. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivý. Globálny index konkurencieschopnosti (GCI, z angl. Global Competitiveness Index) zachytáva konkurencieschopnosť 141 ekonomík sveta a jeho výsledky sú založené na prieskume verejnej mienky, v ktorom poskytlo odpoveď 14 723 biznis lídrov v období február až jún 2016. Index nadobúda hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najlepšie. Pre potreby merania korupčného indexu boli položené nasledujúce otázky: 1. In your country, how common is illegal diversion of public funds to companies, individuals, or groups? 2. In your country, how do you rate the ethical standards of politicians? 3. In your country, how common is it for firms to make undocumented extra payments or bribes? Spomedzi 138 krajín Slovensko obsadilo 110. miesto v kategórii Etika a korupcia s indexom 2.7 porovnateľným s Ukrajinou či Bosnou a Herzegovinou. Zaostáva za všetkými krajinami EU a má druhé najhoršie skóre spomedzi krajín OECD, kde poslednú priečku dosiahlo Mexiko s indexom 2.5. Moldavsko sa na druhej strane radí za najviac skorumpovanú krajinu v Európe na 130. priečke s indexom 2.3. Už spomínané Albánsko sa umiestnilo na 76. mieste (3.3), Rumunsko na 105. mieste (2.8), Lotyšsko na 69. mieste (3.5) a Litva na 49. mieste (3.9). Tieto krajiny sa za posledných 10 rokov skutočne v oblasti korupcii razantne zlepšili. Pozoruhodný prípad je práve Albánsko, ktoré si zlepšilo skóre z 2 bodov na 3.3 bodu, alebo Litva z 2.6 bodu až na 3.9. Naopak Slovensko si oproti roku 2006/ 2007 pohoršilo. GCI sa vypočíta ako vážený priemer viacerých komponentov, z ktorých každý meria iný aspekt konkurencieschopnosti krajiny. Tieto komponenty sú zhrnuté do 12 kategórii a vytvárajú 12 pilierov konkurencieschopnosti. V celkovom CGI sa Slovensku umiestnilo na 65 mieste zo 138 krajín s indexom 4.3. Global Competitiveness Report (.pdf, s. 320) mimo iného obsahuje aj report pre každú krajinu, v ktorej Slovensko ukázalo výraznú slabosť v inštitučnom usporiadaní (1. pilier) a inováciach (12. pilier). Prieskum verejnej mienky ukázal, že medzi najproblematickejšie faktory podnikania patria korupcia, dane a byrokracia. Okrem Svetového ekonomického fóra, korupčný index vydáva aj Transparency International . Podľa neho sa Slovensko v roku 2015 umiestnilo na 50. priečke a predbehlo Rumunsko a Albánsko. Baltské štáty Litva a Lotyšsko aj v tomto porovnaní nad Slovenskom v boji proti korupcii víťazia. Ako to tabuľka ukazuje, Albánsko, Rumunsko a Litva skutočne mali horšie výsledky ako Slovensko, čo sa týka indexu Etka a korupcia. Albánsko nás prebehlo v období 2009-2010, odvtedy dosahuje stále lepšie výsledky ako Slovensko. Litva v hodnotení 2006-2007 sa umiestnila za Slovenskom, v 2007-2008 už nás predbehla. Rumunsko sa darí dosahovať lepšie výsledky ako Slovensko od 2009-2010. Odvtedy máva táto krajina stále lepší index ako Slovensko, ale dá sa povedať, že z vyššie spomínaných krajín Rumunsko má stále najbližšie ku Slovensku."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Global Competitiveness Report", "Globálny index", "Globálny index konkurencieschopnosti", "prieskume", "GCI", "Global Competitiveness Report", "Transparency International"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/competitiveness-rankings/", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/appendix-a-methodology-and-computation-of-the-global-competitiveness-index-2016-2017/", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/the-executive-opinion-survey-the-voice-of-the-business-community/", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-index/appendix-a-methodology-and-computation-of-the-global-competitiveness-index-2016-2017/", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://www.transparency.org/cpi2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:14.610814+00:00"}
{"id": "47231", "numeric_id": 47231, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47231", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o tom, že malo sa naliať práve na cielene, na tieto na tieto sektory (gastro prevádzky, hotelieri, turistický ruch, šport, kultúra a ďalšie, pozn.), až dokonca 2 miliardy EUR.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha by mala vláda uvažovať o poskytnutí stimulov firmám postihnutým pandémiou - a to až do výšky 2 miliardy eur (asi 2% HDP). Peniaze by podľa neho mali byť určené najmä pre „sektory ako turizmus, gastro, kultúra, šport atď,“ nie však pre priemysel. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha by mala vláda uvažovať o poskytnutí stimulov firmám postihnutým pandémiou - a to až do výšky 2 miliardy eur (asi 2% HDP). Peniaze by podľa neho mali byť určené najmä pre „sektory ako turizmus, gastro, kultúra, šport atď,“ nie však pre priemysel. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["mala", "určené"], "url": ["https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/453/ako-konceptualne-rozmyslat-o-fiskalnych-stimuloch-v-case-krizy", "https://e.dennikn.sk/2333676/dajme-postihnutym-firmam-dve-miliardy-odmenia-sa-nam-tym-ze-preziju-odporuca-sef-rozpoctovej-rady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:09.311129+00:00"}
{"id": "vr29965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29965", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Spravodajské služby nám hlásia, že v táboroch migrantov sa pohybujú ľudia z Islamského štátu, ktorí robia nábor medzi migrantmi.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny významný zdroj či oficiálne vyhlásenie nepotvrdzuje, že by Islamský štát naberal rekrútov medzi ľuďmi v utečeneckých táboroch. Fico operuje so spravodajskými informáciami, ktoré nie sú verejne dostupné, a nám sa ich nepodarilo zistiť. Nedokážeme tak túto informáciu ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Jedinú zmienku sa nám doposiaľ podarilo objaviť na informačnom portáli Sputnik (medzinárodný multimediálny spravodajský servis, plne vlastnený a prevádzkovaný ruskou vládou, pozn.): \" Sýrske utečenecké tábory v susednom Turecku sa menia na náborové a operačné zázemie džihádistickej skupiny Islamského štátu (IS), potvrdil sýrsky delegát Tarek Al-Ahmad. \" Niektoré britské médiá (avšak žiadne z tých výraznejších, akými sú The Guardian, The Independent alebo BBC) priniesli správy o tom, že spolu s tisíckami utečencov prenikli na územie európy aj \" viac než 4000 trénovaných ostreľovačov ISIS - ukrytých medzi nevinnými utečencami \", či o tom, že \" dvaja zo 100 sýrskych utečencov vstupujúcich na územie Európy sú podporovateľmi ISIS, na základe varovaní , ktoré libanonský minister vzdelávania Elias Bousaab adresoval britskému premiérovi Davidovi Cameronovi. \"Tieto správy však neboli potvrdené žiadnymi oficiálnymi či hodnovernými zdrojmi. . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadny významný zdroj či oficiálne vyhlásenie nepotvrdzuje, že by Islamský štát naberal rekrútov medzi ľuďmi v utečeneckých táboroch. Fico operuje so spravodajskými informáciami, ktoré nie sú verejne dostupné, a nám sa ich nepodarilo zistiť. Nedokážeme tak túto informáciu ani potvrdiť a ani vyvrátiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Jedinú zmienku sa nám doposiaľ podarilo objaviť na informačnom portáli Sputnik (medzinárodný multimediálny spravodajský servis, plne vlastnený a prevádzkovaný ruskou vládou, pozn.): \" Sýrske utečenecké tábory v susednom Turecku sa menia na náborové a operačné zázemie džihádistickej skupiny Islamského štátu (IS), potvrdil sýrsky delegát Tarek Al-Ahmad. \" Niektoré britské médiá (avšak žiadne z tých výraznejších, akými sú The Guardian, The Independent alebo BBC) priniesli správy o tom, že spolu s tisíckami utečencov prenikli na územie európy aj \" viac než 4000 trénovaných ostreľovačov ISIS - ukrytých medzi nevinnými utečencami \", či o tom, že \" dvaja zo 100 sýrskych utečencov vstupujúcich na územie Európy sú podporovateľmi ISIS, na základe varovaní , ktoré libanonský minister vzdelávania Elias Bousaab adresoval britskému premiérovi Davidovi Cameronovi. \"Tieto správy však neboli potvrdené žiadnymi oficiálnymi či hodnovernými zdrojmi. . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Jedinú", "správy", "varovaní"], "url": ["http://sputniknews.com/middleeast/20150826/1026206153.html#ixzz3mQ2fggaQ", "http://www.wnd.com/2015/09/isis-smuggler-we-will-use-refugee-crisis-to-infiltrate-west/#36LVDDFoXMRaQlp7.99", "http://www.inquisitr.com/2420683/isis-infiltrating-syrian-refugee-camps-2-in-every-100-migrants-are-trained-islamic-state-fighters-lebanese-official-claims/#fulxacCIAwJUdSMc.99"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:27.340392+00:00"}
{"id": "vr25969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25969", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...plus asi ďalších 450 máme zazmluvnených (poskytovatelia sociálnych služieb, pozn.).", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil počet zazmluvnených lôžok nad rámec lôžok, ktoré poskytujú zriaďovatelia pod ŽSK. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil počet zazmluvnených lôžok nad rámec lôžok, ktoré poskytujú zriaďovatelia pod ŽSK. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:55.098925+00:00"}
{"id": "vr33636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33636", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tu je práve vydanie jednej publikácie Transparency International, ktoré sa volá Efektívne spoločné obstarávanie viacerých obstarávateľov, kde práve malí títo obstarávatelia (malí obstarávatelia, pozn.) boli vo vyhodnotení ako najefektívnejší.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Analýza Transparency International Slovensko (TIS) hovorí, že regionálne autority aj municipality vytvárajúce samostatné nákupné jednotky sú administratívne sú aj cenovo efektívnejšie pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov podliehajúcich organizácií. R. Kaliňák sa však dopúšťa zavádzania keď argumentuje týmto výstupom pri prípade Horné Plachtince, keďže tam malý obstarávateľ ROA uskutočňuje nie vlastné nákupy a nákupy podliehajúcich organizácií, ale nákupy pre 25 rôznych verejných organizácií. R. Kaliňák odkazuje na publikáciu TIS Efektívne spoločné obstarávanie viacerých obstarávateľov, ktorá práva analyzuje spôsob uzatvárania rámcových zmlúv a následné spoločné obstarávanie. Analýza pozitívne hodnotí sektorových obstarávateľov (s. 12): \"Výhodou sektorových obstarávateľov v porovnaní s prierezovými môže byť vyššia expertíza pri nákupoch či dlhodobé vzťahy s dodávateľmi, ktoré umožnia hladší priebeh obstarávania.\" Analýza však uvádza (s. 12), že nákupné jednoty vytvorené na regionálnej úrovni pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov sú administratívne ako aj cenovo efektívnejšie. \"Podľa OECD je spoločné obstarávanie na regionálnej a miestnej úrovni často uskutočňované prostredníctvom samostatných organizácií i ad-hoc spoločných obstarávaní. Regionálne autority aj municipality vytvárajú samostatné nákupné jednotky pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov podliehajúcich organizácií administratívne aj cenovo efektívnejšie .\" Štúdia uvádza možné pozitíva spoločného obstarávania (s. 13): \"Nakupovanie vo väčších množstvách zabezpečí pri dobrej realizácii nižšie ceny. ...Spoločné obstarávanie povedie k celkovo nižším transakčným nákladom. Jednotliví obstarávatelia ušetria personálne kapacity. Pri rámcových zmluvách možno dosiahnuť ďalšie úspory opakovanými nákupmi bez opakovania celého procesu obstarávania.\" Jedným z výstupov štúdie je, že centrálny obstrávateľ obstál dobre v transparentnosti aj efektívnosti: \"Z hľadiska transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti najkvalitnejšie spoločné obstarávanie zorganizoval Centrálny obstarávateľ (CO)...\" Malých obstarávateľov však ako efektívnych hodnotí iná štúdia TIS. Transparency International Slovensko vydalo v roku 2007 dokument s názvom Ako dobre a správne verejne obstarávať (.pdf). Na strane 68 sa uvádza, že v rámci elektronickej aukcie \"je pozoruhodné, aké efektívne výsledky dosahujú aj malí obstarávatelia pri podprahových súťažiach pri úspore svojich malých finančných prostriedkov. \" V tomto prípade TIS hodnotí malých obstarávateľov ako efektívnych pri podprahových súťažiach. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Analýza Transparency International Slovensko (TIS) hovorí, že regionálne autority aj municipality vytvárajúce samostatné nákupné jednotky sú administratívne sú aj cenovo efektívnejšie pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov podliehajúcich organizácií. R. Kaliňák sa však dopúšťa zavádzania keď argumentuje týmto výstupom pri prípade Horné Plachtince, keďže tam malý obstarávateľ ROA uskutočňuje nie vlastné nákupy a nákupy podliehajúcich organizácií, ale nákupy pre 25 rôznych verejných organizácií. R. Kaliňák odkazuje na publikáciu TIS Efektívne spoločné obstarávanie viacerých obstarávateľov, ktorá práva analyzuje spôsob uzatvárania rámcových zmlúv a následné spoločné obstarávanie. Analýza pozitívne hodnotí sektorových obstarávateľov (s. 12): \"Výhodou sektorových obstarávateľov v porovnaní s prierezovými môže byť vyššia expertíza pri nákupoch či dlhodobé vzťahy s dodávateľmi, ktoré umožnia hladší priebeh obstarávania.\" Analýza však uvádza (s. 12), že nákupné jednoty vytvorené na regionálnej úrovni pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov sú administratívne ako aj cenovo efektívnejšie. \"Podľa OECD je spoločné obstarávanie na regionálnej a miestnej úrovni často uskutočňované prostredníctvom samostatných organizácií i ad-hoc spoločných obstarávaní. Regionálne autority aj municipality vytvárajú samostatné nákupné jednotky pre uskutočňovanie vlastných nákupov a nákupov podliehajúcich organizácií administratívne aj cenovo efektívnejšie .\" Štúdia uvádza možné pozitíva spoločného obstarávania (s. 13): \"Nakupovanie vo väčších množstvách zabezpečí pri dobrej realizácii nižšie ceny. ...Spoločné obstarávanie povedie k celkovo nižším transakčným nákladom. Jednotliví obstarávatelia ušetria personálne kapacity. Pri rámcových zmluvách možno dosiahnuť ďalšie úspory opakovanými nákupmi bez opakovania celého procesu obstarávania.\" Jedným z výstupov štúdie je, že centrálny obstrávateľ obstál dobre v transparentnosti aj efektívnosti: \"Z hľadiska transparentnosti, nediskriminácie a efektívnosti najkvalitnejšie spoločné obstarávanie zorganizoval Centrálny obstarávateľ (CO)...\" Malých obstarávateľov však ako efektívnych hodnotí iná štúdia TIS. Transparency International Slovensko vydalo v roku 2007 dokument s názvom Ako dobre a správne verejne obstarávať (.pdf). Na strane 68 sa uvádza, že v rámci elektronickej aukcie \"je pozoruhodné, aké efektívne výsledky dosahujú aj malí obstarávatelia pri podprahových súťažiach pri úspore svojich malých finančných prostriedkov. \" V tomto prípade TIS hodnotí malých obstarávateľov ako efektívnych pri podprahových súťažiach. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["publikáciu", "Ako dobre a správne verejne obstarávať"], "url": ["http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2013/02/TIS_Efektivne-spolocne-obstaravanie-viacerych-obstaravatelov.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/akoobstaravatfinal.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:18.683538+00:00"}
{"id": "vr36044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36044", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Treba hneď zároveň priznať, že druhej skupine matiek, ktorá je skoro dvakrát vyššia pridá mesačne 25 euro. Na druhej strane mám s tým problém. Myslím si, že určitý prvok zásluhovosti, ktorý sa, vlastne ktorý v súčasnosti v tom systéme je, že vlastne matky, ktoré pred tým boli nezamestnané alebo teda nepracovali majú nižší rodičovský príspevok ako tie, ktoré pracovali. Myslím si, že tento mechanizmus je správny.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra SITA s odvolaním na údaje z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny informovala, že jednej, väčšej skupine, pridá 25 eur a inej, ktorá predstavuje jednu štvrtinu, uberie 66 eur. Podľa Hospodárskych novín v súčasnosti je výška rodičovského príspevku 164,22 eur, ktorú doteraz poberalo cca 91-tisíc rodičov a 256 eur (poberateľom je rodič, ktorý boli zamestnaný a vzdal sa práce pre osobnú starostlivosť o dieťa.) ktorú poberalo 49-tisíc rodičov. Novela zákona o rodičovskom príspevku bude jednotná vo výške 190,10 eura. Rodič môže pracovať popri poberaní príspevku, pričom sa mu príspevok o starostlivosť na dieťa sa zvýši na 300 eur. To znamená, že rodič poberajúci rodičovský príspevok vo výške 256 eur, bude ukrátený o 66 eur a rodič poberajúci rodičovský príspevok vo výške 164,22 dostane o 26 eur viac.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA s odvolaním na údaje z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny informovala, že jednej, väčšej skupine, pridá 25 eur a inej, ktorá predstavuje jednu štvrtinu, uberie 66 eur. Podľa Hospodárskych novín v súčasnosti je výška rodičovského príspevku 164,22 eur, ktorú doteraz poberalo cca 91-tisíc rodičov a 256 eur (poberateľom je rodič, ktorý boli zamestnaný a vzdal sa práce pre osobnú starostlivosť o dieťa.) ktorú poberalo 49-tisíc rodičov. Novela zákona o rodičovskom príspevku bude jednotná vo výške 190,10 eura. Rodič môže pracovať popri poberaní príspevku, pričom sa mu príspevok o starostlivosť na dieťa sa zvýši na 300 eur. To znamená, že rodič poberajúci rodičovský príspevok vo výške 256 eur, bude ukrátený o 66 eur a rodič poberajúci rodičovský príspevok vo výške 164,22 dostane o 26 eur viac."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/rodicovsky-prispevok-sa-zjednoti-na-190-10-eura-f3y-/sk-pstat.asp?c=A100923_130500_sk-pstat_p59", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46642750-rodicia-by-mali-dostavat-jednotny-rodicovsky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:31.407789+00:00"}
{"id": "46647", "numeric_id": 46647, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46647", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Bolo 47 % vtedy občanov, ktorí si želali predčasné voľby, dnes je to viacej dokonca ako vtedy, za tej udalosti, ktorú ste spomínali (vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.).", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si podľa prieskumu agentúry Focus prialo 43,30% , neskôr 44,7% občanov predčasné voľby. Aktuálny prieskum agentúry Median pre RTVS ukázal, že podľa 53% respondentov by vláda mala podať demisiu. Hoci otázky v porovnávaných prieskumoch sú mierne odlišné (predčasné voľby vs. demisia) Peter Pellegrini použil nepresný údaj, s ohľadom na malú odchýlku a ducha povedaného hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si podľa prieskumu agentúry Focus prialo 43,30% , neskôr 44,7% občanov predčasné voľby. Aktuálny prieskum agentúry Median pre RTVS ukázal, že podľa 53% respondentov by vláda mala podať demisiu. Hoci otázky v porovnávaných prieskumoch sú mierne odlišné (predčasné voľby vs. demisia) Peter Pellegrini použil nepresný údaj, s ohľadom na malú odchýlku a ducha povedaného hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["43,30%", "44,7%", "prieskum"], "url": ["https://dennikn.sk/1062512/prieskum-focusu-pre-dennik-n-odchod-fica-chce-62-percent-ludi/?ref=list", "https://dennikn.sk/1117349/prieskum-focusu-pre-dennik-n-hnev-volicov-neklesa-predcasne-volby-chce-45-percent-ludi/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/01/prieskum-najdoveryhodnejsou-politickou-je-caputova-aky-postoj-maju-ludia-k-referendu/?fotogaleria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:58.507168+00:00"}
{"id": "49053", "numeric_id": 49053, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49053", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "My sme návrh na zdanenie Slovnaftu podávali ešte na jeseň a dokonca aj vyššie, než ste ho navrhli vy teraz.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezaradený poslanec a člen Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek predložil na schôdzu Národnej rady 4. októbra návrh zákona na zdanenie nadmerných ziskov Slovnaftu a to vo výške 100 %. Návrh však poslanci neschválili .\n\nIgor Matovič a ďalší poslanci predložili na februárovú schôdzu parlamentu návrh na zvýšenie solidárneho príspevku z 55 % na 70 %. Toto je, inými slovami, zdanenie Slovnaftu a jeho ziskov zo spracovania lacnej ruskej ropy.\n\nNávrh zákona poslanci schválili a v apríli ho podpísala ja prezidentka Čaputová.\n\nTento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nezaradený poslanec a člen Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek predložil na schôdzu Národnej rady 4. októbra návrh zákona na zdanenie nadmerných ziskov Slovnaftu a to vo výške 100 %. Návrh však poslanci neschválili .", "Igor Matovič a ďalší poslanci predložili na februárovú schôdzu parlamentu návrh na zvýšenie solidárneho príspevku z 55 % na 70 %. Toto je, inými slovami, zdanenie Slovnaftu a jeho ziskov zo spracovania lacnej ruskej ropy.", "Návrh zákona poslanci schválili a v apríli ho podpísala ja prezidentka Čaputová.", "Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "neschválili", "predložili", "podpísala"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8803", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48544", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9069", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/663537-prezidentka-podpisala-mimoriadne-70-percentne-zdanenie-slovnaftu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:49.958322+00:00"}
{"id": "vr35712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35712", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...reálny pokles miezd a podobne, takže tie financie sú  nástrojom, istou nevyhnutnou podmienkou, ale nie dostačujúcou na to, aby sme sa začali zviechať.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Premiérka opäť nešpecifikuje obdobie ani dokument, z ktorého čerpá. Je neoveriteľné, či je niečo podobné v tom dokumente zmienené.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka opäť nešpecifikuje obdobie ani dokument, z ktorého čerpá. Je neoveriteľné, či je niečo podobné v tom dokumente zmienené."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:15.662892+00:00"}
{"id": "vr29669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29669", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Naša ekonomika rastie tempom, ktorý patrí medzi najrýchlejšie v eurozóne.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko dosiahlo v prvom štvrťroku 2015 z doteraz zverejnených krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Z krajín mimo eurozóny rástlo rýchlejšie Rumunsko, Česko a Maďarsko. Podľa Štatistického úradu SR sa jedná o nárast 3,1 %. Z krajín, ktoré v roku 2014 dosahovali lepšie výsledky než Slovensko však doteraz zverejnilo výsledky len Litva, ktorá zaznamenala menší rast než Slovenská republika. Podľa posledných kompletných údajov je Slovensko na šiestom mieste v rámci eurozóny, spoločne s Lotyšskom, čo sa týka rastu HDP. Zaraďuje sa tak do vrchnej tretiny rebríčka. Pre prvý štvrťrok tohto roku ešte nie sú dostupné kompletné údaje, nie je tak možné zhodnotiť postavenie Slovenska. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. V poslednom štvrťroku minulého roka sme ešte zaznamenali rast o 2,4 %. Slovensko dosiahlo v prvom štvrťroku 2015 z doteraz zverejnených krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Z krajín mimo eurozóny rástlo rýchlejšie Rumunsko, Česko a Maďarsko. Podľa Štatistického úradu SR sa jedná o nárast 3,1 %. Z krajín, ktoré v roku 2014 dosahovali lepšie výsledky než Slovensko však doteraz zverejnilo výsledky len Litva, ktorá zaznamenala menší rast než Slovenská republika. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko dosiahlo v prvom štvrťroku 2015 z doteraz zverejnených krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Z krajín mimo eurozóny rástlo rýchlejšie Rumunsko, Česko a Maďarsko. Podľa Štatistického úradu SR sa jedná o nárast 3,1 %. Z krajín, ktoré v roku 2014 dosahovali lepšie výsledky než Slovensko však doteraz zverejnilo výsledky len Litva, ktorá zaznamenala menší rast než Slovenská republika. Podľa posledných kompletných údajov je Slovensko na šiestom mieste v rámci eurozóny, spoločne s Lotyšskom, čo sa týka rastu HDP. Zaraďuje sa tak do vrchnej tretiny rebríčka. Pre prvý štvrťrok tohto roku ešte nie sú dostupné kompletné údaje, nie je tak možné zhodnotiť postavenie Slovenska. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. V poslednom štvrťroku minulého roka sme ešte zaznamenali rast o 2,4 %. Slovensko dosiahlo v prvom štvrťroku 2015 z doteraz zverejnených krajín eurozóny najvyšší rast v medziročnom vyjadrení. Z krajín mimo eurozóny rástlo rýchlejšie Rumunsko, Česko a Maďarsko. Podľa Štatistického úradu SR sa jedná o nárast 3,1 %. Z krajín, ktoré v roku 2014 dosahovali lepšie výsledky než Slovensko však doteraz zverejnilo výsledky len Litva, ktorá zaznamenala menší rast než Slovenská republika. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["eurozóny", "eurozóny"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/355286-slovensko-rastie-v-eurozone-najviac-aj-vdaka-spotrebitelom/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/355286-slovensko-rastie-v-eurozone-najviac-aj-vdaka-spotrebitelom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:24.116814+00:00"}
{"id": "48862", "numeric_id": 48862, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48862", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nakúpili sme vrtuľníky, nakúpili sme, nakúpili sme Black-Hawky, nakúpili sme F-16, nakúpili sme dopravné lietadlá Spartan a medzitým sme zaviedli obedy zadarmo, si predstavte.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nákup dvoch taktických dopravných lietadiel C-27J Spartan schválila prvá vláda Roberta Fica. Tento nákup sa ťahal od roku 2008, kedy bol známy dodávateľ prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, až do roku 2014, kedy bola reálne podpísaná zmluva o dodávke týchto lietadiel.\n\nV roku 2015 minister obrany Martin Glváč uzavrel kontrakt na nákup deviatich amerických transportných vrtuľníkov UH-60M Black Hawk so schválením Národnej rady SR aj bez otvorenej súťaže. Jednalo sa pritom o nákup neozbrojených strojov, keďže ich bojová výbava nebola súčasťou kontraktu. Nákup deviatich vrtuľníkov UH-60M Black Hawk stál rezort obrany 261 miliónov dolárov ( pdf , s. 15), v prepočte ide približne o 235 miliónov eur..\n\nVláda Petra Pellegriniho v roku 2018 iniciovala nákup 14 amerických stíhačiek F-16 za 1,63 miliardy dolárov ( pdf , s. 28), čo v prepočte činí približne 1,44 miliardy eur. Taktiež v roku 2018 Národná rada SR schválila “obedy zadarmo” pre deti základných a posledných ročníkov materských škôl. Sociálne opatrenie spočíva v príspevku 1,20 eur na jeden obed.", "analysis_paragraphs": ["Nákup dvoch taktických dopravných lietadiel C-27J Spartan schválila prvá vláda Roberta Fica. Tento nákup sa ťahal od roku 2008, kedy bol známy dodávateľ prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, až do roku 2014, kedy bola reálne podpísaná zmluva o dodávke týchto lietadiel.", "V roku 2015 minister obrany Martin Glváč uzavrel kontrakt na nákup deviatich amerických transportných vrtuľníkov UH-60M Black Hawk so schválením Národnej rady SR aj bez otvorenej súťaže. Jednalo sa pritom o nákup neozbrojených strojov, keďže ich bojová výbava nebola súčasťou kontraktu. Nákup deviatich vrtuľníkov UH-60M Black Hawk stál rezort obrany 261 miliónov dolárov ( pdf , s. 15), v prepočte ide približne o 235 miliónov eur..", "Vláda Petra Pellegriniho v roku 2018 iniciovala nákup 14 amerických stíhačiek F-16 za 1,63 miliardy dolárov ( pdf , s. 28), čo v prepočte činí približne 1,44 miliardy eur. Taktiež v roku 2018 Národná rada SR schválila “obedy zadarmo” pre deti základných a posledných ročníkov materských škôl. Sociálne opatrenie spočíva v príspevku 1,20 eur na jeden obed."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "nákup", "uzavrel", "pdf", "iniciovala", "pdf", "schválila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7452590/glvac-kupuje-lietadla-spartan-tajne-mozu-stat-do-80-milionov-eur.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-pri-nakupe-lietadiel-c-27j-spartan/300661-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/116575/slovensko-kupi-americke-vrtulniky-za-235-milionov/", "https://www.mosr.sk/data/files/4648_uh-60-m-black-hawk.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22006931/vlada-schvalila-nakup-stihaciek-f-16-za-16-miliardy-eur.html", "https://www.mosr.sk/data/files/4646_f-16.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/139168/parlament-schvalil-obedy-zadarmo-skolkari-ich-dostanu-ako-prvi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:41.900708+00:00"}
{"id": "vr15113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15113", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Celá tá situácia okolo voľby (...) celý sled udalostí, ktorý nasledoval pri voľbe generálneho prokurátora, pomenovala som to ako politicko-mocenský boj o prokuratúru.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora vtedajšia opozícia (.pdf) podala návrh na prijatie uznesenia, aby Národná rada podala obžalobu na Ústavný súd na Igora Gašparoviča. Lucia Žitňanská k tomu bodu vystupovala v rozprave, vo svojom prejave hovorila o politicko-mocenskej hre prezidenta a SMERU-SD. Jej výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Jozefa Čentéša zvolila Národná rada do funkcie generálneho prokurátora 17. júna 2011, ale prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať do funkcie. Prezident sa tak rozhodol 28. decembra 2012. Jozef Čentéš podal 3. januára 2013 ústavnú sťažnosť na rozhodnutie Ivana Gašparoviča. Aj keď Ústavný súd o prípade ešte nerozhodol v tom čase, parlament zvolil nového generálneho prokurátora v osobe Jaromíra Čižnára 18. júna 2013. Prezident Gašparovič vymenoval Čižnára krátko po jeho zvolení, 17. júla 2013. Ústavný súd vo veci sťažnosti Čentéša rozhodol len 4. decembra 2013. Po nevymenovaní Čentéša chcela opozícia podať obžalobu na prezidenta Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy na Ústavný súd SR.Podľa informácií TASR \" opozičný návrh na obžalobu (...) v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov piati sa zdržali. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov. \" Národná rada o obžalobe rokovala 14. marca 2013, v rozprave vystúpila aj Lucia Žitňanská, ktorá vo svojom prejave nazvala sled udalostí ako politicko-mocenský boj: \" Všetci tu vieme, že nevymenovanie Jozefa Čentéša je mocensko-politická hra prezidenta a strany SMER, ktorá prekročila hranice. A podľa mňa veci treba nazývať pravými menami. \"", "analysis_paragraphs": ["Po nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora vtedajšia opozícia (.pdf) podala návrh na prijatie uznesenia, aby Národná rada podala obžalobu na Ústavný súd na Igora Gašparoviča. Lucia Žitňanská k tomu bodu vystupovala v rozprave, vo svojom prejave hovorila o politicko-mocenskej hre prezidenta a SMERU-SD. Jej výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Jozefa Čentéša zvolila Národná rada do funkcie generálneho prokurátora 17. júna 2011, ale prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať do funkcie. Prezident sa tak rozhodol 28. decembra 2012. Jozef Čentéš podal 3. januára 2013 ústavnú sťažnosť na rozhodnutie Ivana Gašparoviča. Aj keď Ústavný súd o prípade ešte nerozhodol v tom čase, parlament zvolil nového generálneho prokurátora v osobe Jaromíra Čižnára 18. júna 2013. Prezident Gašparovič vymenoval Čižnára krátko po jeho zvolení, 17. júla 2013. Ústavný súd vo veci sťažnosti Čentéša rozhodol len 4. decembra 2013. Po nevymenovaní Čentéša chcela opozícia podať obžalobu na prezidenta Ivana Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy na Ústavný súd SR.Podľa informácií TASR \" opozičný návrh na obžalobu (...) v tajnom hlasovaní podporilo len 45 poslancov, potrebných bolo 90 poslaneckých hlasov. Proti obžalobe sa vyslovilo 78 zákonodarcov piati sa zdržali. Na tajnom hlasovaní sa zúčastnilo 133 poslancov. \" Národná rada o obžalobe rokovala 14. marca 2013, v rozprave vystúpila aj Lucia Žitňanská, ktorá vo svojom prejave nazvala sled udalostí ako politicko-mocenský boj: \" Všetci tu vieme, že nevymenovanie Jozefa Čentéša je mocensko-politická hra prezidenta a strany SMER, ktorá prekročila hranice. A podľa mňa veci treba nazývať pravými menami. \""], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["opozícia", "ústavnú sťažnosť", "Jaromíra Čižnára", "obžalobu", "TASR", "prejave"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=380081", "http://domov.sme.sk/c/6654662/centes-podal-ustavnu-staznost-chce-zastavit-novu-volbu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/284194-ciznar-na-otazky-poslancov-neodpovie/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=383", "http://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-centes-gasparovic-nr-sr/40046-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=692&DatumOd=2013-3-8%200:0:0&DatumDo=2013-3-24%200:0:0&TypVystupenia=Rozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:21.863187+00:00"}
{"id": "vr33545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33545", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Návrh z opozície, že má minister práce predložiť do parlamentu návrhy, ako bojovať s nezamestnanosťou, aké návrhy chceme predložiť na podporu hospodárskeho rastu. Tak uznesenie v Národnej rade bolo prijaté.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadosť NR SR o podanie správy bola prednesená na schôdzi NR SR 29. januára 2013. Uznesenie bolo prijaté na návrh poslanca SMER-SD Jána Podmanického. Ako však uvádza TASR , o to isté uznesenia sa snažili aj poslanci predseda SDKÚ Pavol Frešo a šéf KDH Ján Figeľ, avšak chceli, aby správa prišla do pléna skôr, než navrhoval Podmanický. Minister Ján Richter mal na jej základe vypracovať správu \" o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie .\" Podľa nej mala byť správa predložená do 31. marca 2013. Takáto správa sa na žiadnej zo schôdzi po 31. január 2013 dosiaľ neobjavila . Táto správa (tlač č. 453) bola doručená do NR SR 28. marca 2013, teda v rámci stanoveného termínu. \"Správa o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie sa predkladá na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 401 z 29. januára 2013 k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie (ďalej len „správa“). Správa východiskovým spôsobom zachytáva vplyv makroekonomického vývoja na trh práce, prioritu novej vlády SR po voľbách v marci 2012 spočívajúcu v podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti a uskutočnené opatrenia pozitívne ovplyvňujúce vývoj na trhu práce.\" Vzhľadom na to, že posledná schôdza sa konala 27. marca, správa bude najskôr prerokovaná na najbližšej schôdzi NR SR. Podľa Harmonogramu NR SR na rok 2013 sa ďalšia schôdza NR SR uskutoční 14. mája 2013, čiže približne o mesiac. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadosť NR SR o podanie správy bola prednesená na schôdzi NR SR 29. januára 2013. Uznesenie bolo prijaté na návrh poslanca SMER-SD Jána Podmanického. Ako však uvádza TASR , o to isté uznesenia sa snažili aj poslanci predseda SDKÚ Pavol Frešo a šéf KDH Ján Figeľ, avšak chceli, aby správa prišla do pléna skôr, než navrhoval Podmanický. Minister Ján Richter mal na jej základe vypracovať správu \" o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie .\" Podľa nej mala byť správa predložená do 31. marca 2013. Takáto správa sa na žiadnej zo schôdzi po 31. január 2013 dosiaľ neobjavila . Táto správa (tlač č. 453) bola doručená do NR SR 28. marca 2013, teda v rámci stanoveného termínu. \"Správa o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie sa predkladá na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 401 z 29. januára 2013 k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy, ktorým Národná rada Slovenskej republiky požiadala ministra práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do 31. marca 2013 Národnej rade Slovenskej republiky Správu o aktuálnej situácii na trhu práce v Slovenskej republike a o opatreniach na jej zlepšenie (ďalej len „správa“). Správa východiskovým spôsobom zachytáva vplyv makroekonomického vývoja na trh práce, prioritu novej vlády SR po voľbách v marci 2012 spočívajúcu v podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti a uskutočnené opatrenia pozitívne ovplyvňujúce vývoj na trhu práce.\" Vzhľadom na to, že posledná schôdza sa konala 27. marca, správa bude najskôr prerokovaná na najbližšej schôdzi NR SR. Podľa Harmonogramu NR SR na rok 2013 sa ďalšia schôdza NR SR uskutoční 14. mája 2013, čiže približne o mesiac. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Žiadosť NR SR", "TASR", "schôdzi", "správa", "Harmonogramu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=7852", "http://ekonomika.sme.sk/c/6683849/richter-ma-do-konca-marca-predlozit-spravu-o-trhu-prace.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/zoznam", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=453", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Schodze/harmonogram_2013-new.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:51.330636+00:00"}
{"id": "vr28740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28740", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Tá cesta včera, Staromestská (ktorá sa včera - 10. 11. 2014 - opravovala, pozn.) bola opravovaná preto, že sme získali peniaze od vlády práve v súvislosti s prípravou na predsedníctvo SR v roku 2016.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Bratislave sa koncom októbra a začiatkom novembra 2014 začalo s opravou a úpravou vozoviek. Súčasťou opráv je oprava Panónskej ulice a taktiež Staromestskej ulice v oboch smeroch. Tieto zdroje na opravu ciest boli vyčlenené ešte už v roku 2013 keď išlo o dotáciu vlády a BSK. Prezentovaným dôvodom dotácie zo strany vlády bol kritický stav ciest v Bratislave, nie predsedníctvo. V dokumentov týkajúcich sa predsedníctva, nie je vyčlenené na opravy ciest v Bratislave ani jedno euro. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Bratislave sa koncom októbra a začiatkom novembra 2014 začalo s opravou a úpravou vozoviek. Súčasťou opráv je oprava Panónskej ulice a taktiež Staromestskej ulice v oboch smeroch. Tieto zdroje na opravu ciest boli vyčlenené ešte už v roku 2013 keď išlo o dotáciu vlády a BSK. Prezentovaným dôvodom dotácie zo strany vlády bol kritický stav ciest v Bratislave, nie predsedníctvo. V dokumentov týkajúcich sa predsedníctva, nie je vyčlenené na opravy ciest v Bratislave ani jedno euro. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnych informácií", "avizoval", ".xsl", "999,9 tisíc eur", "dostala", "1,385 milióna eur", "Návrhu na logisticko-organizačné zabezpečenie", "dokumente", "uznesenie", "prijatých", "prijatým", "slov", "MZV", "odhadujú", "pohybujú"], "url": ["http://www.bakurier.sk/courier/view/vytlky-vytlky-na-cestach-chce-mesto-opravit-do-konca-juna/format:short", "http://aktualne.atlas.sk/cestne-vytlky-zaplataju-dalsie-miliony-stastie-sa-usmialo-aj-na-bratislavu/dnes/doprava/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rok-2013-814779.aspx", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-cesty-vytlky-oprava/63246-clanok.html", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vlada-vyclenila-na-opravu-vytlkov-v-bratislave-1385-miliona-eur.html?page_id=318315", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-156628?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167280?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21286", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-slovenske_predsednictvo_v_rade_eu", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167280?prefixFile=m_", "http://http//www.sme.sk/c/6755341/podla-lajcaka-nas-bude-predsednictvo-v-unii-stat-50-az-80-milionov.html", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/predsednictvo_v_rade_eu-casto_kladene_otazky_k_priprave_predsednictva_sr_v_rade_eu", "https://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_825513B5EFC45016C1257D0700421459", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/330187-vlada-sa-pripravuje-na-predsednictvo-eu-uradnikom-zaplatime-kurzy-i-byvanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:42.763845+00:00"}
{"id": "vr30234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30234", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ruší sa povinné poistenie dobrovoľne nezamestnaných, ale zase to bola podmienka SaS, aby sme zabránili ústavnej kríze.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedna z podmienok SaS bolo zrušenie zdravotných odvodov pre dobrovoľne nezamestnaných. Ivan Mikloš hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Jedna z podmienok SaS bolo zrušenie zdravotných odvodov pre dobrovoľne nezamestnaných. Ivan Mikloš hovorí pravdu."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["bolo"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53317260-podmienky-k-podpore-statneho-rozpoctu-ma-aj-oks"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:08.894402+00:00"}
{"id": "vr34243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34243", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Milan Ftáčnik je človek s veľmi silným sociálnym cítením, o tom netreba pochybovať, pretože ja som s ním spolupracoval v politike od roku 1990.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik pôsobil s Robertom Ficom v NR SR strane SDĽ v období 1993 - 1999. Ich spoluprácu od 1990 nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik pôsobil s Robertom Ficom v NR SR strane SDĽ v období 1993 - 1999. Ich spoluprácu od 1990 nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Milan Ftáčnik", "Robertom Ficom", ""], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Ft%C3%A1%C4%8Dnik", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Ft%C3%A1%C4%8Dnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:15.384210+00:00"}
{"id": "49992", "numeric_id": 49992, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49992", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Rastú nám ceny, kým zvyšku eurozóny ceny klesajú.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Slovensku sa v marci 2025 očakáva najvyššia inflácia spomedzi krajín eurozóny. V šiestich krajinách eurozóny inflácia tiež stúpila, v dvoch prípadoch ostala na rovnakej úrovni. V jedenástich krajinách sa inflácia v marci v porovnaní s infláciou vo februári znižuje. To však znamená, že ceny v týchto krajinách rastú pomalšie, nie, že klesajú, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.\n\nPodľa projekcie Eurostatu na marec 2025 je očakávaná miera ročnej inflácie pre eurozónu 2,2 % a pre Slovensko 4,3 %. Spolu s Estónskom a Chorvátskom je Slovensko v tomto predpoklade najhoršie z krajín eurozóny. V prípade Estónska a Chorvátska však ide o zlepšenie v porovnaní s ročnou infláciou za február 2025, zatiaľ čo pre Slovensko by mala inflácia narásť. V porovnaní ročnej inflácie február 2024/2025 a marec 2024/2025 zaznamenalo zhoršenie sedem krajín: Írsko (o 0,4 %), Grécko (o 0,1 %), Taliansko (o 0,4 %), Litva (o 0,4 %), Slovinsko (o 0,3 %), Slovensko ( (o 0,2 %) a Fínsko (o 0,4 %).\n\nRočná inflácia predstavuje zmenu ročnej cenovej úrovne spotrebiteľského tovaru a služieb a vie zaznamenať dlhodobý vývoj cien, oproti tomu zmena miery mesačnej inflácie porovnáva údaje súčasného a minulého mesiaca, vďaka čomu dokáže dynamicky zachytiť krátkodobé zmeny vo vývoji cien.\n\nMesačná inflácia za marec 2025 by mala pre celú eurozónu činiť 0,6 %, to znamená, že v eurozóne ceny neklesajú, ale rastú medzimesačným tempom 0,6 %. Slovensko sa pohybuje okolo priemeru s medzimesačnou infláciou 0,4 %, najhorší výsledok by malo zaznamenať Grécko (1,8 %). Iba tri štáty eurozóny by mali dosiahnuť mesačnú defláciu: Belgicko, Estónsko a Luxembursko.\n\nVývoj inflácie v rámci Eurozóny s odhadmi pre marec 2025. Zdroj: Eurostat", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa v marci 2025 očakáva najvyššia inflácia spomedzi krajín eurozóny. V šiestich krajinách eurozóny inflácia tiež stúpila, v dvoch prípadoch ostala na rovnakej úrovni. V jedenástich krajinách sa inflácia v marci v porovnaní s infláciou vo februári znižuje. To však znamená, že ceny v týchto krajinách rastú pomalšie, nie, že klesajú, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.", "Podľa projekcie Eurostatu na marec 2025 je očakávaná miera ročnej inflácie pre eurozónu 2,2 % a pre Slovensko 4,3 %. Spolu s Estónskom a Chorvátskom je Slovensko v tomto predpoklade najhoršie z krajín eurozóny. V prípade Estónska a Chorvátska však ide o zlepšenie v porovnaní s ročnou infláciou za február 2025, zatiaľ čo pre Slovensko by mala inflácia narásť. V porovnaní ročnej inflácie február 2024/2025 a marec 2024/2025 zaznamenalo zhoršenie sedem krajín: Írsko (o 0,4 %), Grécko (o 0,1 %), Taliansko (o 0,4 %), Litva (o 0,4 %), Slovinsko (o 0,3 %), Slovensko ( (o 0,2 %) a Fínsko (o 0,4 %).", "Ročná inflácia predstavuje zmenu ročnej cenovej úrovne spotrebiteľského tovaru a služieb a vie zaznamenať dlhodobý vývoj cien, oproti tomu zmena miery mesačnej inflácie porovnáva údaje súčasného a minulého mesiaca, vďaka čomu dokáže dynamicky zachytiť krátkodobé zmeny vo vývoji cien.", "Mesačná inflácia za marec 2025 by mala pre celú eurozónu činiť 0,6 %, to znamená, že v eurozóne ceny neklesajú, ale rastú medzimesačným tempom 0,6 %. Slovensko sa pohybuje okolo priemeru s medzimesačnou infláciou 0,4 %, najhorší výsledok by malo zaznamenať Grécko (1,8 %). Iba tri štáty eurozóny by mali dosiahnuť mesačnú defláciu: Belgicko, Estónsko a Luxembursko.", "Vývoj inflácie v rámci Eurozóny s odhadmi pre marec 2025. Zdroj: Eurostat"], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["miera", "Slovensko", "Estónskom", "Chorvátskom", "predstavuje", "porovnáva", "minulého", "by mala", "by malo", "Eurostat"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=Euro%20area%20annual%20inflation%20is%20expected%20to%20be%202.2%25%20in%20March%202025%2C", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=4.1-,4.3e,-0.4e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=5.1-,4.3e,-%2D0.3e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=4.8-,4.3e,-0.5e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=Annual%20inflation%20is%20the%20change%20of%20the%20price%20level%20of%20consumer%20goods%20and%20services%20between%20the%20current%20month%20and%20the%20same%20month%20of%20the%20previous%20year.", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=Monthly%20inflation%20is%20the%20change%20of%20the%20price%20level%20between%20the%20current%20month%20and%20the%20previous%20month", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Beginners:Inflation/sk#:~:text=Mesa%C4%8Dn%C3%A1%20miera%20zmeny,predch%C3%A1dzaj%C3%BAcich%2012%20mesiacov.", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=2.2e-,0.6e,-All%2Ditems%20excluding", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=3.1e-,1.8e,-Spain", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:36.649050+00:00"}
{"id": "vr33078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33078", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zamestnávateľské zväzy, najvýznamnejšie zamestnávateľské zväzy boli u nás na Úrade vlády a mali verejné vyhlásenie, že zákonník práce, ktorý teraz platí, nemá žiadny vplyv, pokiaľ ide o nezamestnanosť, zamestnanosť alebo hospodársky rast. To je zaujímavé, že ľudia, ktorí zamestnávajú, ktorí presne veď hovorím o zamestnávateľských zväzoch, si to nájdete tu tlačovú konferenciu veľmi ľahko, boli tam strojári, z automobilového priemyslu a myslím, že tam boli chemici, už teraz si presne nepamätám.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico naráža na tlačovú konferenciu (9. minúta) na Úrade vlády z 11.9.2012 medzi ním, Jánom Richterom, Emilom Machynom, Milanom Cagalom a Ivanom Holečkom, pričom Machyna reprezentoval odbory a poslední dvaja menovaní najväčšie zamestnávateľské zväzy.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico naráža na tlačovú konferenciu (9. minúta) na Úrade vlády z 11.9.2012 medzi ním, Jánom Richterom, Emilom Machynom, Milanom Cagalom a Ivanom Holečkom, pričom Machyna reprezentoval odbory a poslední dvaja menovaní najväčšie zamestnávateľské zväzy."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["konferenciu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/novela-zakonnika-prace-je-vysledok-zdraveho-kompromisu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:25.943625+00:00"}
{"id": "vr34672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34672", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "čiže prakticky každý druhý, keď to mám trošku prehnať občan Slovenska má nejaký vzťah k sociálno-demokratickým myšlienkam a teraz pozeráte na tri štruktúry stranícke.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Posledné tvrdenie R. Fica o sociálno-demokraticky zmýšľajúcich voličoch je silne prehnané a vychádza z viacerých problematických premís. Prvou chybnou premisou je, že R. Fico vyrátava tento voličský potenciál zrejme z akejsi priemernej voličskej účasti na voľbách, ktorá nikdy nedosiahla 100%. Preto keby mal SMER-SD aj 50% podporu vo voľbách, pri účasti 60% to je stále len 30% občanov s hlasovacím právom. Druhou problematickou premisou je či hlasovanie v prospech SMER-SD vyjadruje vzťah k sociálno-demokratickým hodnotám, a na základe čoho to R. Fico tvrdí.", "analysis_paragraphs": ["Posledné tvrdenie R. Fica o sociálno-demokraticky zmýšľajúcich voličoch je silne prehnané a vychádza z viacerých problematických premís. Prvou chybnou premisou je, že R. Fico vyrátava tento voličský potenciál zrejme z akejsi priemernej voličskej účasti na voľbách, ktorá nikdy nedosiahla 100%. Preto keby mal SMER-SD aj 50% podporu vo voľbách, pri účasti 60% to je stále len 30% občanov s hlasovacím právom. Druhou problematickou premisou je či hlasovanie v prospech SMER-SD vyjadruje vzťah k sociálno-demokratickým hodnotám, a na základe čoho to R. Fico tvrdí."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:43.575167+00:00"}
{"id": "vr13884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13884", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "..viaceré spravodajské služby poukazovali (už pred útokmi v Paríži, pozn.) na zvýšené riziko..", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred útokmi v Paríži 13. novembra upozorňovala na zvýšené bezpečnostné riziko najmä britská tajná služba. Sú dostupné aj vyjadrenia spravodajskej služby z Austrálie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Približne pred dvoma mesiacmi priniesla SITA informáciu o upozornení šéfa britskej tajnej služby na zvýšené riziko teroristických útokov. Upozornil nielen na hrozbu domácich, ale aj zahraničných teroristických útokov či kyberútokov. Podobne austrálske tajné služby upozorňovali v októbri na veľmi veľkú teroristickú hrozbu aj pre Austráliu.", "analysis_paragraphs": ["Pred útokmi v Paríži 13. novembra upozorňovala na zvýšené bezpečnostné riziko najmä britská tajná služba. Sú dostupné aj vyjadrenia spravodajskej služby z Austrálie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Približne pred dvoma mesiacmi priniesla SITA informáciu o upozornení šéfa britskej tajnej služby na zvýšené riziko teroristických útokov. Upozornil nielen na hrozbu domácich, ale aj zahraničných teroristických útokov či kyberútokov. Podobne austrálske tajné služby upozorňovali v októbri na veľmi veľkú teroristickú hrozbu aj pre Austráliu."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Upozornil", "austrálske", "TASR"], "url": ["http://www.noviny.sk/c/zahranicie/britania-sef-mi5-upozornil-v-rozhlase-na-vysoke-riziko-teroristickeho-utoku", "http://www.theguardian.com/uk-news/2015/oct/29/mi5-chief-terrorist-threat-uk-greater-than-any-point-career", "http://thenewdaily.com.au/news/2015/10/20/terrorism-threat-worse-ever/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sis-riziko-terorizmu-hrozi-najma-zo-s/115243-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:02.662353+00:00"}
{"id": "vr38671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38671", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "... keď sa ukazujú tieto štatistické údaje, kde už je nespochybniteľné, že za prvý kvartál roku 2011 klesli reálne mzdy o 0,4 % a pravdou je, že v histórii boli obdobia s vyššou infláciou, ale taktiež počas celej vlády Roberta Fica reálne mzdy stúpali.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011 ). Slovensko 2006 2007 2008 2009 2010 inflácia 4,3 1,9 3,9 0,9 0,7 rast reálnych miezd 3,3 4,3 3,3 1,4 2,2 (Zdroje: inflácia , reálne mzdy 2006-2009 , reálna mzda 2010 ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok týkajúci sa rastu reálnej mzdy v období vlády R.Fica sme už overovali ( V politike 18.jún 2011 ). Slovensko 2006 2007 2008 2009 2010 inflácia 4,3 1,9 3,9 0,9 0,7 rast reálnych miezd 3,3 4,3 3,3 1,4 2,2 (Zdroje: inflácia , reálne mzdy 2006-2009 , reálna mzda 2010 ) Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["V politike 18.jún 2011", "inflácia", "reálne mzdy 2006-2009", "reálna mzda 2010"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/47/?page=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsieb060", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=51", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=102014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:05.694463+00:00"}
{"id": "vr27912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27912", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Nemôžeme mať mladých nezamestnaných a zároveň počúvať predsedu automobilového zväzu pána Holečka, že o pár rokov nám môže chýbať 200 - 300 tisíc zamestnancov, ktorí musia mať vysokú kvalifikáciu v strojárstve.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda Zväzu automobilového priemyslu SR Jaroslav Holeček sa skutočne na tému chýbajúcich kvalifikovaných zamestnancov vyjadril pri viacerých príležitostiach . V apríli 2014 pre agentúru TASR uviedol, že sa jedná o ročnú potrebu 42 000 nových zamestnancov : \"V kontraste k celkovej nezamestnanosti vyznieva fakt, že firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. \"Naša predpoveď ukazuje ročnú potrebu 42.000 stredoškolsky vzdelaných nových zamestnancov, z toho 30.000 len na obyčajnú reprodukciu ako náhrada za tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Na druhej strane, podľa štatistík sa vo svojom študijnom odbore zamestná menej ako 5000 stredoškolských absolventov,\" uviedol Holeček.\"", "analysis_paragraphs": ["Predseda Zväzu automobilového priemyslu SR Jaroslav Holeček sa skutočne na tému chýbajúcich kvalifikovaných zamestnancov vyjadril pri viacerých príležitostiach . V apríli 2014 pre agentúru TASR uviedol, že sa jedná o ročnú potrebu 42 000 nových zamestnancov : \"V kontraste k celkovej nezamestnanosti vyznieva fakt, že firmy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. \"Naša predpoveď ukazuje ročnú potrebu 42.000 stredoškolsky vzdelaných nových zamestnancov, z toho 30.000 len na obyčajnú reprodukciu ako náhrada za tých, ktorí odchádzajú do dôchodku. Na druhej strane, podľa štatistík sa vo svojom študijnom odbore zamestná menej ako 5000 stredoškolských absolventov,\" uviedol Holeček.\""], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "viacerých", "príležitostiach"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/autopriemysel-zap-dialnice-nedostatok/81142-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/automobilovy-priemysel-zap-holecek/70298-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/369-o-automobilkach-a-ich-buducnosti-s-jaroslavom-holeckom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:35.100334+00:00"}
{"id": "vr34284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34284", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja som nie otec zakladateľ hnutia, ale tretí predseda, zároveň som v tejto funkcii rok.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ je tretím predsedom strany KDH po J. Čarnogurskom a P. Hrušovskom, vo funkcii je od roku 2009. V strane pôsobí od roku 1992. J. Figeľ nepatrí medzi zakladateľov hnutia.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ je tretím predsedom strany KDH po J. Čarnogurskom a P. Hrušovskom, vo funkcii je od roku 2009. V strane pôsobí od roku 1992. J. Figeľ nepatrí medzi zakladateľov hnutia."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Ján Figeľ"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Figeľ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:04.572618+00:00"}
{"id": "vr30582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30582", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy (Ivan Mikloš, pozn.) sami priznávate, že vy ste prijali v minulom roku opatrenia, ktoré priškrtili rast v tomto roku.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 - 2014 , z apríla 2011, bude pokles rastu HDP zaprícinený nutnou konsolidáciou verejných financií (s. 17). K zvýšenému rastu inflácie, teda zdražovaniu, má podla dokumentu dôjst v dôsledku zvýšenia DPH (s. 19).", "analysis_paragraphs": ["Podla vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 - 2014 , z apríla 2011, bude pokles rastu HDP zaprícinený nutnou konsolidáciou verejných financií (s. 17). K zvýšenému rastu inflácie, teda zdražovaniu, má podla dokumentu dôjst v dôsledku zvýšenia DPH (s. 19)."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:28.796688+00:00"}
{"id": "vr36917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36917", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Tak ja si myslím, že v predchádzajúcom období tie vzťahy boli studené. Určite tu neboli také návštevy a bilaterálne rokovania, aké sú momentálne...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa prezidentských návštev týka, 20. januára 2011 bol na oficiálnej jednodňovej návšteve Slovenska maďarský prezident Schmitt. Naposledy oficiálne navštívil Slovensko maďarský prezident Sólyom po svojom nástupe do funkcie v roku 2005 . V ďalšom období boli stretnutia a oficiálne prezidentské návštevy skutočne zriedkavé, došlo len k niekoľkým neoficiálnym či pracovným návštevám. V roku 2007 napríklad navštívil Sólyom Komárno súkromne, proti čomu Slovensko protestovalo oficiálnou diplomatickou cestou. V roku 2008 prezident SR Gašparovič rokoval so Sólyomom na neformálnom stretnutí v Nových Zámkoch. K stretnutiu týchto prezidentov došlo aj v januári 2009 na Univerzite Jánosa Selyeho. Vzájomné vzťahy poznačil aj incident pri nevpustení Sólyoma na územie Slovenskej republiky v auguste roku 2009 . Čo sa týka oficiálnych návštev premiérov oboch krajín, podľa informácií hnonline.sk , počas vlády R. Fica bola frekvencia ofiálnych návštev nízka. Premiéri sa oficiálne prvýkrát stretli až v roku 2009. Chronologický prehľad stretnutí predsedov vlád SR a MR od roku 1995 do roku 2008 je dostupný na stránkach portálu hnonline.sk , ďalší prehľad od roku 1993 až 2011 je dostupný tu . Ak by sme teda porovnali len prvý polrok vlády súčasnej a tej minulej, má poslankyňa pravdu. V prípade oficiálnych prezidentských návštev už terajšie obdobie predstihlo to predchádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa prezidentských návštev týka, 20. januára 2011 bol na oficiálnej jednodňovej návšteve Slovenska maďarský prezident Schmitt. Naposledy oficiálne navštívil Slovensko maďarský prezident Sólyom po svojom nástupe do funkcie v roku 2005 . V ďalšom období boli stretnutia a oficiálne prezidentské návštevy skutočne zriedkavé, došlo len k niekoľkým neoficiálnym či pracovným návštevám. V roku 2007 napríklad navštívil Sólyom Komárno súkromne, proti čomu Slovensko protestovalo oficiálnou diplomatickou cestou. V roku 2008 prezident SR Gašparovič rokoval so Sólyomom na neformálnom stretnutí v Nových Zámkoch. K stretnutiu týchto prezidentov došlo aj v januári 2009 na Univerzite Jánosa Selyeho. Vzájomné vzťahy poznačil aj incident pri nevpustení Sólyoma na územie Slovenskej republiky v auguste roku 2009 . Čo sa týka oficiálnych návštev premiérov oboch krajín, podľa informácií hnonline.sk , počas vlády R. Fica bola frekvencia ofiálnych návštev nízka. Premiéri sa oficiálne prvýkrát stretli až v roku 2009. Chronologický prehľad stretnutí predsedov vlád SR a MR od roku 1995 do roku 2008 je dostupný na stránkach portálu hnonline.sk , ďalší prehľad od roku 1993 až 2011 je dostupný tu . Ak by sme teda porovnali len prvý polrok vlády súčasnej a tej minulej, má poslankyňa pravdu. V prípade oficiálnych prezidentských návštev už terajšie obdobie predstihlo to predchádzajúce."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["20. januára 2011", "2005", "V roku 2007", "januári 2009", "auguste roku 2009", "hnonline.sk", "hnonline.sk", "tu"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=12865", "http://www.sme.sk/c/4269643/slovensky-a-madarsky-prezident-spolocne-oslavuju-v-komarne.html", "http://www.sme.sk/c/3517538/fico-madarsky-prezident-zneuzil-navstevu.html", "http://www.prezident.sk/?rok-2009&news_id=8176", "http://www.sme.sk/c/5160872/nevpustenie-solyoma-na-slovensko-bude-riesit-europsky-sudny-dvor.html", "http://hnonline.sk/c1-38278850-fico-a-bajnai-si-vyskusaju-ci-si-rozumeju", "http://hnonline.sk/c1-38278850-fico-a-bajnai-si-vyskusaju-ci-si-rozumeju", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1[detail]=11001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:16.452003+00:00"}
{"id": "vr33385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33385", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Viete sám, kandidátky sa podávali začiatkom decembra (roka 2011, pozn.), takže predtým ako bola zverejnená Gorila.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spis Gorila bol zverejnený na internete 21. decembra 2011 , v rovnaký deň o nej informovala napríklad televízia TA3 , či denník SME a agentúry SITA a TASR .", "analysis_paragraphs": ["Spis Gorila bol zverejnený na internete 21. decembra 2011 , v rovnaký deň o nej informovala napríklad televízia TA3 , či denník SME a agentúry SITA a TASR ."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Gorila", "TA3", "SME", "SITA a TASR", "zákona č. 333/2004", "vyhlásené"], "url": ["http://skgorila.tumblr.com/", "http://www.ta3.com/clanok/6172/na-verejnost-prenikol-dokument-s-krycim-nazvom-gorila.html", "http://www.sme.sk/c/6191114/udajny-dokument-sis-oznacuje-penta-za-uryvok-z-fikcie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172801-na-verejnost-unikli-dalsie-utajovane-skutocnosti-sis-mlci/", "http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=333%2F2004&q=", "http://www.minv.sk/?volby-nrsr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:17.438190+00:00"}
{"id": "vr33719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33719", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Štát vynakladá na dávky rodinnej politiky jednu miliardu eur ročne.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír správne udáva číslo veľmi podobné realite, kedže podľa kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2013 predstavujú rodinné prídavky sumu 990 miliónov eur. Podľa SME štát v roku 2012 vynaložil iba na rodinné dávky takmer 950 miliónov €:", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír správne udáva číslo veľmi podobné realite, kedže podľa kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na rok 2013 predstavujú rodinné prídavky sumu 990 miliónov eur. Podľa SME štát v roku 2012 vynaložil iba na rodinné dávky takmer 950 miliónov €:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["predstavujú", "SME"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/ucet/Eur/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6784204/na-rodinne-davky-dal-stat-vlani-takmer-950-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:00.198411+00:00"}
{"id": "vr14549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14549", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "(...) bola to ministerka Žitňanská, kto presadil povinne zverejňovanie zmlúv (...)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) za Radičovej vlády presadila v roku 2011 zákon, ktorý pojednával o zverejňovaní zmlúv na internete. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) za Radičovej vlády presadila v roku 2011 zákon, ktorý pojednával o zverejňovaní zmlúv na internete. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["presadila", "zákona", "SME"], "url": ["http://ipolitika.sk/2012/01/povinne-zverejnovanie-zmluv-oslavuje-prve-narodeniny/", "http://www.minv.sk/?zverejnovanie-zmluv-informacie-pre-obce", "http://domov.sme.sk/c/6209435/zitnanska-po-roku-je-v-centralnom-registri-vyse-110-tisic-zmluv.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:27.830609+00:00"}
{"id": "vr28317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28317", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My dávame na aktívnu politiku trhu práce pri takomto veľkom stupni nezamestnanosti 150 až 180 miliónov ročne. Mne s veľkým potešením kolega pán minister rakúsky oznámil vlani - minul som miliardu, dali mi 1,3 miliardy pri nezamestnanosti 4 alebo 5 %.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko dáva v porovnaní s Rakúskom podstatne menej na podporu zamestnanosti. Minister rovnako správne uvádza výšku nezamestnanosti u nášho západného suseda. Číslo, ktoré minister uvádza pri kapitole \"aktívna politika trhu práce\" je v skutočnosti nižšie, po započítaní kapitol rozpočtu ktoré môžu byť použité na podobné účely sa však dostávame na úroveň, ktorú uvádza minister. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa rozpočtu ministerstva na rok 2014 sa na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti má dať 16 039 363 eur. Avšak MPSVaR môže ďalšie prostriedky prerozdeľovať na aktívnu politiku zamestnanosti aj z iných programov napr. podporou rastu zamestnanosti (40 389 635 eur) alebo tvorbou a implementáciou politík (145 888 125 eur). Podľa údajov z rakúskeho rozpočtu venovalo Rakúsko v rokoch 2010 až 2013 aktívnej politike zamestnanosti približne 1.1 mld. eur. (tabuľka 10, str. 51). To, koľko mal pôvodne rakúsky minister práce k dispozícii zdrojov Demagog.SK neoveruje. Je pravdou, že rakúska nezamestnanosť je podľa augustových údajov na úrovni 4.7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko dáva v porovnaní s Rakúskom podstatne menej na podporu zamestnanosti. Minister rovnako správne uvádza výšku nezamestnanosti u nášho západného suseda. Číslo, ktoré minister uvádza pri kapitole \"aktívna politika trhu práce\" je v skutočnosti nižšie, po započítaní kapitol rozpočtu ktoré môžu byť použité na podobné účely sa však dostávame na úroveň, ktorú uvádza minister. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa rozpočtu ministerstva na rok 2014 sa na aktívnu politiku trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti má dať 16 039 363 eur. Avšak MPSVaR môže ďalšie prostriedky prerozdeľovať na aktívnu politiku zamestnanosti aj z iných programov napr. podporou rastu zamestnanosti (40 389 635 eur) alebo tvorbou a implementáciou politík (145 888 125 eur). Podľa údajov z rakúskeho rozpočtu venovalo Rakúsko v rokoch 2010 až 2013 aktívnej politike zamestnanosti približne 1.1 mld. eur. (tabuľka 10, str. 51). To, koľko mal pôvodne rakúsky minister práce k dispozícii zdrojov Demagog.SK neoveruje. Je pravdou, že rakúska nezamestnanosť je podľa augustových údajov na úrovni 4.7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "rozpočtu", "nezamestnanosť"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2014.html", "https://www.bmf.gv.at/budget/das-budget/Budgetbericht_2013.pdf?4cxx82", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Unemployment_statistics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:50.763159+00:00"}
{"id": "vr17755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17755", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ono treba povedať, že tá dôveryhodnosť nielen v políciu, ale celkovo štátne inštitúcie a dokonca aj médiá v rámci V4 je najnižšia spomedzi teda krajín V4 na Slovensku.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôveru verejnosti v inštitúcie hodnotí viacero prieskumov, pričom ich výsledky sa kvôli odlišnej metodike líšia. Podľa najnovšieho vydania správy OECD Government at Glance 2017 bola dôvera v políciu v roku 2016 72 %. Z krajín V4 dosiahlo nižší výsledok iba Poľsko , kde polícii dôveruje 66 % občanov. Podľa údajov prieskumu Eurobarometer nedôverovalo v novembri 2017 polícii 51,82 % opýtaných, čo je najhorší výsledok spomedzi krajín V4. Nedôveru v štátne inštitúcie vyjadrilo v novembri 2017 prieskume Eurobarometer 53% opýtaných, čím sa Slovensko v rámci V4 opäť umiestnilo na poslednom mieste. Čo sa týka nedôvery v médiá, podľa údajov z novembra 2017 na Slovensku médiám nedôveruje 55% občanov, čo je znova najhorší výsledok v rámci krajín V4. Hoci prieskum OECD uvádza, že spomedzi krajín V4 dôveruje polícii najmenej občanov v Poľsku, prieskum Eurobarometer ukazuje, že najnižšiu dôveryhodnosť v políciu, štátne inštitúcie a médiá dosiahlo práve Slovensko. Výrok teda podľa štatistík Eurobarometra môžeme hodnotiť ako pravdivý. Podľa najnovšej štatistiky OECD (Government at a Glance 2017) pre rok 2016 ( .pdf , s. 4) bola hodnota dôvery v políciu na úrovni 72 %, pričom v roku 2007 táto hodnota predstavovala iba 48 %. Nižší výsledok v roku 2016 spomedzi krajín V4 dosiahlo Poľsko, kde polícii dôverovalo 66 % občanov. Česká republika dosiahla výsledok 81 % a Maďarsko 73 %. Podľa posledných údajov z novembra 2017 zverejnených v prieskume Eurobarometer na Slovensku nedôveruje polícii až 51,82 % občanov. Ostatné krajiny V4 si v prieskume viedli omnoho lepšie. V Maďarsku polícii nedôveruje 34,57 %, v Českej republike 34,57 % a v Poľsku 40,59 % občanov. Eurobarometer v novembri 2017 skúmal aj dôveru v štátne inštitúcie . Nedôveru v prieskume vyjadrilo 53 % Slovákov. Aj v tejto kategórii ostatné krajiny V4 dosiahli lepší výsledok. V Maďarsku nedôverovalo štátnym inštitúciám 38 %, v Českej republike 43 % a v Poľsku 49 % občanov. Médiám podľa Eurobarometra v novembri 2017 na Slovensku nedôverovalo 55 % Slovákov, čo je opätovne najhorší výsledok v rámci krajín V4. V Poľsku nedôveru prejavilo 45 %, V Českej republike 46 % a v Maďarsku 50 % občanov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dôveru verejnosti v inštitúcie hodnotí viacero prieskumov, pričom ich výsledky sa kvôli odlišnej metodike líšia. Podľa najnovšieho vydania správy OECD Government at Glance 2017 bola dôvera v políciu v roku 2016 72 %. Z krajín V4 dosiahlo nižší výsledok iba Poľsko , kde polícii dôveruje 66 % občanov. Podľa údajov prieskumu Eurobarometer nedôverovalo v novembri 2017 polícii 51,82 % opýtaných, čo je najhorší výsledok spomedzi krajín V4. Nedôveru v štátne inštitúcie vyjadrilo v novembri 2017 prieskume Eurobarometer 53% opýtaných, čím sa Slovensko v rámci V4 opäť umiestnilo na poslednom mieste. Čo sa týka nedôvery v médiá, podľa údajov z novembra 2017 na Slovensku médiám nedôveruje 55% občanov, čo je znova najhorší výsledok v rámci krajín V4. Hoci prieskum OECD uvádza, že spomedzi krajín V4 dôveruje polícii najmenej občanov v Poľsku, prieskum Eurobarometer ukazuje, že najnižšiu dôveryhodnosť v políciu, štátne inštitúcie a médiá dosiahlo práve Slovensko. Výrok teda podľa štatistík Eurobarometra môžeme hodnotiť ako pravdivý. Podľa najnovšej štatistiky OECD (Government at a Glance 2017) pre rok 2016 ( .pdf , s. 4) bola hodnota dôvery v políciu na úrovni 72 %, pričom v roku 2007 táto hodnota predstavovala iba 48 %. Nižší výsledok v roku 2016 spomedzi krajín V4 dosiahlo Poľsko, kde polícii dôverovalo 66 % občanov. Česká republika dosiahla výsledok 81 % a Maďarsko 73 %. Podľa posledných údajov z novembra 2017 zverejnených v prieskume Eurobarometer na Slovensku nedôveruje polícii až 51,82 % občanov. Ostatné krajiny V4 si v prieskume viedli omnoho lepšie. V Maďarsku polícii nedôveruje 34,57 %, v Českej republike 34,57 % a v Poľsku 40,59 % občanov. Eurobarometer v novembri 2017 skúmal aj dôveru v štátne inštitúcie . Nedôveru v prieskume vyjadrilo 53 % Slovákov. Aj v tejto kategórii ostatné krajiny V4 dosiahli lepší výsledok. V Maďarsku nedôverovalo štátnym inštitúciám 38 %, v Českej republike 43 % a v Poľsku 49 % občanov. Médiám podľa Eurobarometra v novembri 2017 na Slovensku nedôverovalo 55 % Slovákov, čo je opätovne najhorší výsledok v rámci krajín V4. V Poľsku nedôveru prejavilo 45 %, V Českej republike 46 % a v Maďarsku 50 % občanov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["2016", "Poľsko", "Eurobarometer", "inštitúcie", "médiám", ".pdf", "2007", "nedôveruje", "inštitúcie", "Médiám"], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/themeKy/18/groupKy/317", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/themeKy/18/groupKy/84", "https://www.oecd.org/gov/gov-at-a-glance-2017-slovak-republic.pdf", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=78406#", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/gridChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/themeKy/18/groupKy/317", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/themeKy/18/groupKy/84"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:07.372835+00:00"}
{"id": "vr18049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18049", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Tento návrh (na voľbu prezidenta Policajného zboru SR, pozn.) ešte aj zužuje možnosť kandidátov, pretože hovorí, že iba z policajného zboru a nie napríklad z iných silových zložiek, nie napríklad z kriminálneho úradu a podobne.", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokiaľ Rajtár kriminálnym úradom myslel Kriminálny úrad Finančnej správy, ktorý spadá pod ministerstvo financií, výrok hodnotíme ako pravdivý. Rajtár sa vo výroku odvoláva na návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú začalo ministerstvo vnútra pripravovať ešte pod vedením Tomáša Druckera v apríli 2018 ako reakciu na nízku dôveru polícii zo strany verejnosti a stále sa stupňujúci sa hlas protestujúcich na uliciach po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jednou z požiadavok organizátorov a účastníkov protestov bolo tiež odstúpenie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Drucker oznámil zmeny obsadzovania riadiacich pozícií v policajnom zbore v apríli 2018, návrh chcel predložiť do parlamentu v júni 2018. Gašpara však neodvolal, ešte v apríli 2018 podal demisiu. Návrh novely zákona o policajnom zbore na rokovaní vlády predstavila v auguste 2018 Druckerova nástupkyňa, ministerka Denisa Saková. Novela však čelí nielen kritike verejnosti, konsenzus nepanuje ani medzi koalíciou. Preto je potrebné dodať, že návrh novely zákona pravdepodobne nie je finálny. Jeho verziu, ktorú ministerka vnútra Denisa Saková predložila na rokovanie vlády, vláda stiahla. Premiér Pellegrini sa neskôr v médiách vyjadril , že v stredu 12.9.2018 bude vláda schvaľovať novelu zákona, no napríklad bez funkčného obdobia policajného prezidenta. Takýto materiál však v programe rokovania vlády nebol. Nie je preto presne jednoznačné určiť, čo v novele ostane a čo sa naopak zmení. Z doterajšieho návrhu , ktorý predstavila Saková, z paragrafu § 33a vyplýva, že \"(2) Do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len toho, kto a) je príslušníkom Policajného zboru najmenej desať rokov, b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu, c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, d) získal špecializované policajné vzdelanie a e) bol najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným.\" Keďže tento paragraf o podmienkach pre voľbu a vymenovanie policajného prezidenta doterajšia verzia zákona o policajnom zbore neobsahuje, je možné povedať, že nový návrh možnosť kandidovať zúžil, ako uvádza Rajtár. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ Rajtár kriminálnym úradom myslel Kriminálny úrad Finančnej správy, ktorý spadá pod ministerstvo financií, výrok hodnotíme ako pravdivý. Rajtár sa vo výroku odvoláva na návrh novely zákona o Policajnom zbore SR, ktorú začalo ministerstvo vnútra pripravovať ešte pod vedením Tomáša Druckera v apríli 2018 ako reakciu na nízku dôveru polícii zo strany verejnosti a stále sa stupňujúci sa hlas protestujúcich na uliciach po tragickej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jednou z požiadavok organizátorov a účastníkov protestov bolo tiež odstúpenie vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Drucker oznámil zmeny obsadzovania riadiacich pozícií v policajnom zbore v apríli 2018, návrh chcel predložiť do parlamentu v júni 2018. Gašpara však neodvolal, ešte v apríli 2018 podal demisiu. Návrh novely zákona o policajnom zbore na rokovaní vlády predstavila v auguste 2018 Druckerova nástupkyňa, ministerka Denisa Saková. Novela však čelí nielen kritike verejnosti, konsenzus nepanuje ani medzi koalíciou. Preto je potrebné dodať, že návrh novely zákona pravdepodobne nie je finálny. Jeho verziu, ktorú ministerka vnútra Denisa Saková predložila na rokovanie vlády, vláda stiahla. Premiér Pellegrini sa neskôr v médiách vyjadril , že v stredu 12.9.2018 bude vláda schvaľovať novelu zákona, no napríklad bez funkčného obdobia policajného prezidenta. Takýto materiál však v programe rokovania vlády nebol. Nie je preto presne jednoznačné určiť, čo v novele ostane a čo sa naopak zmení. Z doterajšieho návrhu , ktorý predstavila Saková, z paragrafu § 33a vyplýva, že \"(2) Do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len toho, kto a) je príslušníkom Policajného zboru najmenej desať rokov, b) nebol odsúdený za spáchanie trestného činu, c) má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, d) získal špecializované policajné vzdelanie a e) bol najmenej päť rokov nadriadeným, ktorý riadil aspoň jedného príslušníka Policajného zboru, ktorý bol nadriadeným.\" Keďže tento paragraf o podmienkach pre voľbu a vymenovanie policajného prezidenta doterajšia verzia zákona o policajnom zbore neobsahuje, je možné povedať, že nový návrh možnosť kandidovať zúžil, ako uvádza Rajtár. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["novely", "Druckera", "požiadavok", "oznámil", "konsenzus", "stiahla.", "vyjadril", "programe", "návrhu", "verzia"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27736", "https://www.etrend.sk/ekonomika/drucker-povedal-ako-chce-menit-policiu-v-maji-to-nestihne.html", "https://dennikn.sk/1086606/gaspar-nemieni-odstupit-a-utoci-na-prezidenta-kisku/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/drucker-povedal-ako-chce-menit-policiu-v-maji-to-nestihne.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483875-novelu-o-policajnom-prezidentovi-predlozim-po-dohode-koalicie-tvrdi-ministerka-vnutra-denisa-sakova/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27736", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483456-policajny-sef-zatial-nebude-mat-urcenu-dlzku-mandatu-budeme-debatovat-tvrdi-premier/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/483875-novelu-o-policajnom-prezidentovi-predlozim-po-dohode-koalicie-tvrdi-ministerka-vnutra-denisa-sakova/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-220591?prefixFile=m_", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:11.294296+00:00"}
{"id": "vr27614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27614", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovensko už prekročilo (dlh) 55% HDP napriek tomu, že vláde to vychádzalo menej. A to znamená zhruba 40 miliárd eur, to znamená asi 7,5 tisíc eur na obyvateľa, aj toho, čo sa dnes alebo včera narodil, 22,5 tisíc na domácnosť.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že celkový dlh prekročil minulý rok podľa eurostatu 55,4% HDP. Vláda predpokladala dlh ku koncu roka 2013 na úrovni 54,3% . Nominálna hodnota dlhu Slovenskej republiky dosiahla 39,9 mld. €.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že celkový dlh prekročil minulý rok podľa eurostatu 55,4% HDP. Vláda predpokladala dlh ku koncu roka 2013 na úrovni 54,3% . Nominálna hodnota dlhu Slovenskej republiky dosiahla 39,9 mld. €."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "predpokladala", "informácií", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdde410&plugin=1", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-verejny-dlh-stat-3q-2013/71701-clanok.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfst_hhnhtych&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:44.098877+00:00"}
{"id": "vr33205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33205", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ale to ja hovorím dlhé mesiace. Nemá význam teraz do celej tej plejády neprehľadnej metúcej prikladať ďalšie polienko.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka podľa správ portálov sme.sk a pravda.sk hneď pri prezentovaní svojej programovej platformy Alfa povedal jasne, že nechce vytvárať novú politickú stranu a takýto krok ani nepovažuje na prospešný. Podobne v rozhovore na portáli Hnonline.sk sa Radoslav Procházka viac krát vyjadril, že neplánuje založiť novú politickú stranu, že by to považoval za zbytočné trieštenie beztak roztriešteného pravicového straníckeho spektra a že svoju Alfu nepovažuje za základ pre novú politickú stranu: Otázku položil: Roman (15.11. 07:05) \"Planujete zalozit vlastnu stranu? Napriek tomu ze Vam fandim, dufam ze nie, bude tu nekonecne vela stredopravych stran bez sance na velky uspech. Vy s Lipsicom by ste mali nahradit KDH a SaS zas SDKU a mat tu dve normalne, silne praicove strany s novymi ludmi bez starych kreatur ktore uz nemaju kontakt s realitou a neskorumpovanostou. Jedina sanca porazit Fica je mat max. dve silne a rozumne strany.\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:12) \"prave preto, ze s Vami suhlasim, sa myslienke dalsej novej strany branim a aj to tak neustale komunikujem. na druhej strane, som presvedceny, ze stara pravica je passe, ze sa odpisala, sama, tym, ze ludom neponuka skutocny vyber, zrozumitelnu alternativu voci tomu statu, s ktorym zapasia dnes: statu, ktory od nich vybera coraz viac penazi, ale coraz menej kvality im za tie peniaze dava. to sa neda napravit nahodnym platanim dier a nasledovanim kazdeho, aj toho najmensieho, poryvu volicskej duse, ale aktivnou a sebavedomou ponukou skutocnej zmeny v prospech obcanov SR.\" Otázku položil: Simon (15.11. 07:38) \"Dobry den pan Prochazka, cital som Vasu Alfu je to zaujimave citanie. Pacilo by sa mi keby ste s tymto programom vytvorili stranu s panom Lipsicom. Uvazujete nad tym? Myslim si ze by ste ziskali velmi vela pravicovych volicov. Ved SDKU ani KDH nic nove neponuka a pravicovi volic caka na nieco hodnotne. Dakujem.\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:19) \"Dano svoju stranu uz ma, a ja mu drzim palce, ale podla mna ma nova pravicova strana vyznam iba tak, ze nahradi tie ktore sa vycerpali, nie ze sa postavi do zastupu k nim. fragmentacia nasej strany spektra je na skodu veci, ani Vas, ani mna uz nebavi triast sa stale o to, kto sa s kym na com nedohodne a pohada. dufam, ze Vas coskoro prijemne prekvapim niecim, co by naopak mohlo stredoprave aktiva skor spojit, ako ich dalej delit.\" Otázku položil: Jozi (15.11. 09:42) \"Pán Procházka, Vy si naozaj myslíte, že Alfa má šancu uspieť v KDH?\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:46) \"myslim ze v clenskej zakladni ano, aspon take mam odozvy. v pondelok som stravil cely den v zilinskom kraji a prekvapilo ma, s akym zaujmom a chutou ludia reagovali.nehovoriac o mailovych a facebookovych odkazoch, ich pocet fakt rastie. na druhej strane vedenie je mimoriadne zdrzanlive, a aj to iba preto, ze hadam aj oni vidia tu podporu zdola. ak by tam nebola, konali by ovela radikalnejsie a otvorenejsie. ale ja uz som na zaciatku hovoril, ze Alfa nie je nastroj na nejake mocenske rosady v strane a nie je to program pre jednu stranu. je to zakladny podorys spolocenskej zmeny, ktoru podla mna potrebujeme a ktora sa nebude dat uskutocnit mimo tej spolocnosti, bez nej.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka podľa správ portálov sme.sk a pravda.sk hneď pri prezentovaní svojej programovej platformy Alfa povedal jasne, že nechce vytvárať novú politickú stranu a takýto krok ani nepovažuje na prospešný. Podobne v rozhovore na portáli Hnonline.sk sa Radoslav Procházka viac krát vyjadril, že neplánuje založiť novú politickú stranu, že by to považoval za zbytočné trieštenie beztak roztriešteného pravicového straníckeho spektra a že svoju Alfu nepovažuje za základ pre novú politickú stranu: Otázku položil: Roman (15.11. 07:05) \"Planujete zalozit vlastnu stranu? Napriek tomu ze Vam fandim, dufam ze nie, bude tu nekonecne vela stredopravych stran bez sance na velky uspech. Vy s Lipsicom by ste mali nahradit KDH a SaS zas SDKU a mat tu dve normalne, silne praicove strany s novymi ludmi bez starych kreatur ktore uz nemaju kontakt s realitou a neskorumpovanostou. Jedina sanca porazit Fica je mat max. dve silne a rozumne strany.\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:12) \"prave preto, ze s Vami suhlasim, sa myslienke dalsej novej strany branim a aj to tak neustale komunikujem. na druhej strane, som presvedceny, ze stara pravica je passe, ze sa odpisala, sama, tym, ze ludom neponuka skutocny vyber, zrozumitelnu alternativu voci tomu statu, s ktorym zapasia dnes: statu, ktory od nich vybera coraz viac penazi, ale coraz menej kvality im za tie peniaze dava. to sa neda napravit nahodnym platanim dier a nasledovanim kazdeho, aj toho najmensieho, poryvu volicskej duse, ale aktivnou a sebavedomou ponukou skutocnej zmeny v prospech obcanov SR.\" Otázku položil: Simon (15.11. 07:38) \"Dobry den pan Prochazka, cital som Vasu Alfu je to zaujimave citanie. Pacilo by sa mi keby ste s tymto programom vytvorili stranu s panom Lipsicom. Uvazujete nad tym? Myslim si ze by ste ziskali velmi vela pravicovych volicov. Ved SDKU ani KDH nic nove neponuka a pravicovi volic caka na nieco hodnotne. Dakujem.\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:19) \"Dano svoju stranu uz ma, a ja mu drzim palce, ale podla mna ma nova pravicova strana vyznam iba tak, ze nahradi tie ktore sa vycerpali, nie ze sa postavi do zastupu k nim. fragmentacia nasej strany spektra je na skodu veci, ani Vas, ani mna uz nebavi triast sa stale o to, kto sa s kym na com nedohodne a pohada. dufam, ze Vas coskoro prijemne prekvapim niecim, co by naopak mohlo stredoprave aktiva skor spojit, ako ich dalej delit.\" Otázku položil: Jozi (15.11. 09:42) \"Pán Procházka, Vy si naozaj myslíte, že Alfa má šancu uspieť v KDH?\" Odpovedá: Radoslav Prochazka (15.11. 11:46) \"myslim ze v clenskej zakladni ano, aspon take mam odozvy. v pondelok som stravil cely den v zilinskom kraji a prekvapilo ma, s akym zaujmom a chutou ludia reagovali.nehovoriac o mailovych a facebookovych odkazoch, ich pocet fakt rastie. na druhej strane vedenie je mimoriadne zdrzanlive, a aj to iba preto, ze hadam aj oni vidia tu podporu zdola. ak by tam nebola, konali by ovela radikalnejsie a otvorenejsie. ale ja uz som na zaciatku hovoril, ze Alfa nie je nastroj na nejake mocenske rosady v strane a nie je to program pre jednu stranu. je to zakladny podorys spolocenskej zmeny, ktoru podla mna potrebujeme a ktora sa nebude dat uskutocnit mimo tej spolocnosti, bez nej.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "pravda.sk", "Hnonline.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6575492/prochazka-na-rade-kdh-ukazal-svoj-manifest.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251446-prochazka-predstavil-na-rokovani-rady-kdh-svoju-platformu/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-58559660-prochazka-pre-hnonline-pripustil-boj-o-prezidenta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:58.887881+00:00"}
{"id": "vr32205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32205", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Možno viete, možno neviete, ale môj predchodca Ivan Mikloš vytriasol z Fondu národného majetku 200 miliónov eur na tento rok, ktoré sa týka rezerv na právne spory.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:29.696600+00:00"}
{"id": "vr29165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29165", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS nikdy nepožadovala manželstvo pre iné ako muža a ženy.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK nenašiel žiadny relevantný zdroj hovoriaci o tom, že by SaS požadovalo manželstvo pre iné páry ako pre tie, ktoré sú zložené z muža a ženy, výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS ( .pdf , s. 93) má vo svojom programe ako jeden z hlavných bodov uzákonenie registrovaných partnerstiev. V programe sa uvádza: \" Pre páry rovnakého pohlavia zavedieme nový právny inštitút životného partnerstva založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine .\" V roku 2012 sa SaS neúspešne snažila v NR SR presadiť zákon o registrovaných partnerstvách. Návrh neprešiel , keď za hlasovalo iba 14 poslancov zo 129-tich prítomných.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nenašiel žiadny relevantný zdroj hovoriaci o tom, že by SaS požadovalo manželstvo pre iné páry ako pre tie, ktoré sú zložené z muža a ženy, výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SaS ( .pdf , s. 93) má vo svojom programe ako jeden z hlavných bodov uzákonenie registrovaných partnerstiev. V programe sa uvádza: \" Pre páry rovnakého pohlavia zavedieme nový právny inštitút životného partnerstva založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine .\" V roku 2012 sa SaS neúspešne snažila v NR SR presadiť zákon o registrovaných partnerstvách. Návrh neprešiel , keď za hlasovalo iba 14 poslancov zo 129-tich prítomných."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "snažila", "neprešiel"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/1376/Program%20SAS%2025.02.2012.pdf", "http://www.sme.sk/c/6507225/sas-navrhuje-registrovane-partnerstva-veri-v-podporu-smeru.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251704-registrovane-partnerstva-nebudu-liberali-parlament-nepresvedcili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:22.538279+00:00"}
{"id": "vr15175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15175", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... proste našim najväčším obchodným partnerom je práve Nemecko...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavným obchodným partnerom Slovenska sú krajiny OECD, smeruje do nich skoro 90 % všetkého exportu. Podľa údajov Štatistického úradu SR na mesiace január-február 2016 predstavil vývoz do Nemecka skoro 23 % celkového vývozu (v poradí druhá je Česká republika s bezmála 12 % podielom). Je preto pravdou, že Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovensla.", "analysis_paragraphs": ["Hlavným obchodným partnerom Slovenska sú krajiny OECD, smeruje do nich skoro 90 % všetkého exportu. Podľa údajov Štatistického úradu SR na mesiace január-február 2016 predstavil vývoz do Nemecka skoro 23 % celkového vývozu (v poradí druhá je Česká republika s bezmála 12 % podielom). Je preto pravdou, že Nemecko je najväčším obchodným partnerom Slovensla."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "autá", "exportérov", "Trend"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i10B2CB52FFF44B319DA31F65A3FFE155%22%29&ui.name=Celkov%C3%BD%20dovoz%20a%20celkov%C3%BD%20v%C3%BDvoz%20pod%C4%BEa%20kontinentov%20a%20ekonomick%C3%BDch%20zoskupen%C3%AD%20kraj%C3%ADn%20v%20roku%202014%20[zo0002ms]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-6/slovensko-a-svet-6-2016.html", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-6/slovensko-a-svet-6-2016.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:06.765023+00:00"}
{"id": "vr17433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17433", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...dnes Robert Kaliňák tvrdí, že vo viac ako 70 prípadoch ich (Vadalovcov a Rodovcov, pozn.) mala v ostatných rokoch slovenská polícia rozpracovaných kvôli podozreniam z rôznych trestných činov (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii Sobotné dialógy 3. marca 2018 Robert Kaliňák uviedol, že sa slovenská polícia so skupinou spomenutou Luciou Nicholsonovou zaoberala už od roku 2002 a údajne voči spomínanej skupine ľudí viedla od roku 2002 približne 70 konaní. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V relácii Sobotné dialógy 3. marca 2018 Robert Kaliňák uviedol, že sa slovenská polícia so skupinou spomenutou Luciou Nicholsonovou zaoberala už od roku 2002 a údajne voči spomínanej skupine ľudí viedla od roku 2002 približne 70 konaní. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Sobotné dialógy"], "url": ["https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/884719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:03.815935+00:00"}
{"id": "vr27460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27460", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme z hľadiska hospodárstva veľmi viazaní na ruský trh.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusko sa nachádza na 9. priečke (podľa údajov MH SR za rok 2013) v rámci krajín, do ktorých Slovensko exportuje svoje produkty a je zároveň treťou krajinou, od ktorej Slovensko najviac importuje. Z toho vyplýva, že slovenské hospodárstvo je pomerne naviazané na ruské hospodárstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike uvádza: \" Slovenská republika, ktorá sa vyznačuje značným ekonomickým potenciálom, rozvinutou tranzitnou infraštruktúrou a je významným spotrebiteľom ruských surovín, sa zaraďuje medzi dôležitých obchodných a hospodárskych partnerov Ruska v Európe. Rusko je tretím najväčším obchodným partnerom Slovenska po Nemecku a Českej republike. Slovensko patrí k 20 hlavným zmluvným obchodným partnerom Ruska. \" Nakoľko podľa správy Ruského veľvyslanectva sú Nemecko, Česko a Rusko traja najväčší obchodní partneri Slovenska, uvádzame presné podiely na celkovom importe a exporte za rok 2013 ( údaje MH SR, .xls) Podiel na celkovom exporte Podiel na celkovom importe Nemecko 21,1 % - 1. miesto 15,54 % - 1. miesto Česká republika 13,6 % - 2. miesto 10,36 % - 2. miesto Ruská federácia 3,96 % - 9. miesto 10,23 % - 3. miesto Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rusko sa nachádza na 9. priečke (podľa údajov MH SR za rok 2013) v rámci krajín, do ktorých Slovensko exportuje svoje produkty a je zároveň treťou krajinou, od ktorej Slovensko najviac importuje. Z toho vyplýva, že slovenské hospodárstvo je pomerne naviazané na ruské hospodárstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Veľvyslanectva Ruskej federácie v Slovenskej republike uvádza: \" Slovenská republika, ktorá sa vyznačuje značným ekonomickým potenciálom, rozvinutou tranzitnou infraštruktúrou a je významným spotrebiteľom ruských surovín, sa zaraďuje medzi dôležitých obchodných a hospodárskych partnerov Ruska v Európe. Rusko je tretím najväčším obchodným partnerom Slovenska po Nemecku a Českej republike. Slovensko patrí k 20 hlavným zmluvným obchodným partnerom Ruska. \" Nakoľko podľa správy Ruského veľvyslanectva sú Nemecko, Česko a Rusko traja najväčší obchodní partneri Slovenska, uvádzame presné podiely na celkovom importe a exporte za rok 2013 ( údaje MH SR, .xls) Podiel na celkovom exporte Podiel na celkovom importe Nemecko 21,1 % - 1. miesto 15,54 % - 1. miesto Česká republika 13,6 % - 2. miesto 10,36 % - 2. miesto Ruská federácia 3,96 % - 9. miesto 10,23 % - 3. miesto Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Správa", "údaje"], "url": ["http://www.mhsr.sk/20210-ext_dok/140777c?ext=orig", "http://rusemb.sk/svk/Rusko-slovenske-vztahy/spravka/", "http://www.mhsr.sk/20210-ext_dok/140777c?ext=orig"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:16.797121+00:00"}
{"id": "44296", "numeric_id": 44296, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44296", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "To som urobil aj na Najvyššom súde (skrátil dĺžku súdneho konania - pozn.).", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je zrejmé, či Štefan Harabin myslí obdobie, keď bol ministrom spravodlivosti (2006 - 2009), alebo keď predsedal Najvyššiemu súdu (2006 - 2014). V minulosti Harabin tvrdil , že ako predseda Najvyššieho súdu skrátil po nástupe do funkcie v roku 2009 konania zo štyroch na jeden rok. Najvyšší súd nemá zverejnené štatistiky o dĺžke súdnych konaní pre ani jeden z týchto období. Portál Demagóg.SK si ich od súdu vyžiadal - ich vytiahnutie z databázy však bude trvať niekoľko týždňov. Nateraz považujeme tvrdenie Štefana Harabina za neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, či Štefan Harabin myslí obdobie, keď bol ministrom spravodlivosti (2006 - 2009), alebo keď predsedal Najvyššiemu súdu (2006 - 2014). V minulosti Harabin tvrdil , že ako predseda Najvyššieho súdu skrátil po nástupe do funkcie v roku 2009 konania zo štyroch na jeden rok. Najvyšší súd nemá zverejnené štatistiky o dĺžke súdnych konaní pre ani jeden z týchto období. Portál Demagóg.SK si ich od súdu vyžiadal - ich vytiahnutie z databázy však bude trvať niekoľko týždňov. Nateraz považujeme tvrdenie Štefana Harabina za neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42261/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:51.010417+00:00"}
{"id": "49118", "numeric_id": 49118, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49118", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Horšie je, že momentálne v parlamente máme množstvo návrhov, množstvo pozmeňujúcich návrhov, nie za 5 eur, ale za stovky miliónov eur a tzn., že nielenže pôjdeme tým lepším smerom, ale pred voľbami skôr ešte navýšime tú sekeru, ktorú máme v rozpočte.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na májovej schôdzi slovenského parlamentu bolo predložených rekordných 244 bodov. Predseda parlamentu Boris Kollár preto odkázal politickým stranám, aby si vybrali maximálne tri zákony, ktoré sú ich prioritou na prerokovanie.\n\nBývalý premiér Eduard Heger vyčíslil , že išlo o návrhy za dve miliardy eur a vyzval poslancov, aby stiahli tie, ktoré nemajú peňažne kryté. Medzi návrhy zákonov, ktoré môžu mať potenciálne negatívny vplyv na štátny rozpočet, patrí napríklad návrh na daňové úľavy pre mladých a matky z dielne OĽANO, či viacnásobné zvyšovanie dôchodkov od strany Hlas-SD.", "analysis_paragraphs": ["Na májovej schôdzi slovenského parlamentu bolo predložených rekordných 244 bodov. Predseda parlamentu Boris Kollár preto odkázal politickým stranám, aby si vybrali maximálne tri zákony, ktoré sú ich prioritou na prerokovanie.", "Bývalý premiér Eduard Heger vyčíslil , že išlo o návrhy za dve miliardy eur a vyzval poslancov, aby stiahli tie, ktoré nemajú peňažne kryté. Medzi návrhy zákonov, ktoré môžu mať potenciálne negatívny vplyv na štátny rozpočet, patrí napríklad návrh na daňové úľavy pre mladých a matky z dielne OĽANO, či viacnásobné zvyšovanie dôchodkov od strany Hlas-SD."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["májovej", "odkázal", "vyčíslil", "daňové úľavy", "zvyšovanie dôchodkov"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/live/16386/majova-parlamentna-schodza", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/665804-poslancov-caka-viac-ako-240-bodov-kollar-im-dal-cervenu-najviac-zakonov-ma-olano-a-sme-rodina-ake-su-priority-stran/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/heger-vyzval-poslancovktori-nemaju-kr/714860-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://e.dennikn.sk/minuta/3376448", "https://domov.sme.sk/c/23134633/predcasne-volby-2023-predvolebna-kampan-statny-rozpocet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:21.757947+00:00"}
{"id": "44452", "numeric_id": 44452, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44452", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Prvýkrát na 3 roky sme mali Ministerstvo dopravy.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MOST - HÍD aktuálne pôsobí v parlamente už tretie volebné obdobie. Vo voľbách v roku 2010, kedy sa dostal aj do vlády , viedol ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 však už vo vláde nepôsobil. Zmena prišla po voľbách v roku 2016, kedy sa MOST - HÍD opäť dostal do vlády a získal ministerstvo životného prostredia a ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo dopravy bolo MOSTU - HÍD pridelené až po tom, ako sa jeho vtedajší minister zo strany SIEŤ Roman Brecely zriekol 31. augusta 2016 svojho postu v prospech koaličných partnerov. MOST - HÍD skutočne vedie ministerstvo dopravy po prvýkrát a preto tvrdenie Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["MOST - HÍD aktuálne pôsobí v parlamente už tretie volebné obdobie. Vo voľbách v roku 2010, kedy sa dostal aj do vlády , viedol ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. Po predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 však už vo vláde nepôsobil. Zmena prišla po voľbách v roku 2016, kedy sa MOST - HÍD opäť dostal do vlády a získal ministerstvo životného prostredia a ministerstvo spravodlivosti. Ministerstvo dopravy bolo MOSTU - HÍD pridelené až po tom, ako sa jeho vtedajší minister zo strany SIEŤ Roman Brecely zriekol 31. augusta 2016 svojho postu v prospech koaličných partnerov. MOST - HÍD skutočne vedie ministerstvo dopravy po prvýkrát a preto tvrdenie Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["vlády", "vlády", "pridelené"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/novym-ministrom-dopravy-bude-arpad-ersek.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:37.008995+00:00"}
{"id": "49924", "numeric_id": 49924, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49924", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Rusko napadlo Ukrajinu, Rusko napadlo Ukrajinu, Rusko je agresor, to je podstatné. Ukrajinci sa bránia. Toto si zapamätajme. Oni bránia holý život.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská armáda začala 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá vyústila v stále prebiehajúcu vojnu. Pred začatím plnoformátovej vojenskej invázie Rusko v roku 2021 zhromažďovalo svoje jednotky na hranici s Ukrajinou. Ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá od roku 2014, kedy ruské ozbrojené sily anektovali Krymský polostrov a podporili separatistické hnutie na Donbase.\n\nNeoznačené vojská, ku ktorým sa neskôr prihlásilo Rusko, obsadili polostrov Krym 27. februára 2014. 18. marca 2014 Ruská federácia anektovala Krym na základe referenda. Toto referendum nebolo medzinárodne uznané a Valné zhromaždenie OSN sa uznieslo na rezolúcii 68/262 , podľa ktorej je anexia Krymu je neplatná. Počas marca 2014 separatisti na východe Ukrajiny, s podporou Ruska, vyhlásili Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku. Ukrajina sa rozhodla týchto separatistov potlačiť . Tieto udalosti eskalovali do ozbrojeného konfliktu na Donbase v roku 2014.\n\nKu koncu roka 2021 sa ruské vojenské jednotky začali zhromažďovať na rusko-ukrajinskej štátnej hranici, čo predchádzalo ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojich verejných prejavoch opakovane uviedol, že Rusko iniciovalo útok na Ukrajinu. 21. februára 2022, teda tri dni pred začiatkom ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu, Putin uviedol , že Rusko uznalo separatistické oblasti Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty. 24. februára 2022 Putin oznámil , že rozhodol o začatí vojenskej invázie na Ukrajinu. Týmto Ruská federácia porušila svoj záväzok rešpektovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny z roku 1994, kedy podpísala Budapeštianske memorandum . V relácii ruskej štátnej televízie v decembri 2024 Putin uviedol , že útok na Ukrajinu mal iniciovať skôr a ruské vojsko naň malo byť lepšie pripravené.\n\nAko napadnutý štát mala Ukrajina právo brániť sa ozbrojenému útoku a zároveň požiadať iné štáty o pomoc podľa článku 51 Charty OSN . Na ruskú vojenskú inváziu reagovalo aj medzinárodné spoločenstvo. Na Valnom zhromaždení OSN v marci 2022, 141 štátov odsúdilo ruskú agresiu na Ukrajine.", "analysis_paragraphs": ["Ruská armáda začala 24. februára 2022 vojenskú inváziu na Ukrajinu, ktorá vyústila v stále prebiehajúcu vojnu. Pred začatím plnoformátovej vojenskej invázie Rusko v roku 2021 zhromažďovalo svoje jednotky na hranici s Ukrajinou. Ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou trvá od roku 2014, kedy ruské ozbrojené sily anektovali Krymský polostrov a podporili separatistické hnutie na Donbase.", "Neoznačené vojská, ku ktorým sa neskôr prihlásilo Rusko, obsadili polostrov Krym 27. februára 2014. 18. marca 2014 Ruská federácia anektovala Krym na základe referenda. Toto referendum nebolo medzinárodne uznané a Valné zhromaždenie OSN sa uznieslo na rezolúcii 68/262 , podľa ktorej je anexia Krymu je neplatná. Počas marca 2014 separatisti na východe Ukrajiny, s podporou Ruska, vyhlásili Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku. Ukrajina sa rozhodla týchto separatistov potlačiť . Tieto udalosti eskalovali do ozbrojeného konfliktu na Donbase v roku 2014.", "Ku koncu roka 2021 sa ruské vojenské jednotky začali zhromažďovať na rusko-ukrajinskej štátnej hranici, čo predchádzalo ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu 24. februára 2022. Ruský prezident Vladimir Putin vo svojich verejných prejavoch opakovane uviedol, že Rusko iniciovalo útok na Ukrajinu. 21. februára 2022, teda tri dni pred začiatkom ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu, Putin uviedol , že Rusko uznalo separatistické oblasti Doneck a Luhansk ako nezávislé štáty. 24. februára 2022 Putin oznámil , že rozhodol o začatí vojenskej invázie na Ukrajinu. Týmto Ruská federácia porušila svoj záväzok rešpektovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny z roku 1994, kedy podpísala Budapeštianske memorandum . V relácii ruskej štátnej televízie v decembri 2024 Putin uviedol , že útok na Ukrajinu mal iniciovať skôr a ruské vojsko naň malo byť lepšie pripravené.", "Ako napadnutý štát mala Ukrajina právo brániť sa ozbrojenému útoku a zároveň požiadať iné štáty o pomoc podľa článku 51 Charty OSN . Na ruskú vojenskú inváziu reagovalo aj medzinárodné spoločenstvo. Na Valnom zhromaždení OSN v marci 2022, 141 štátov odsúdilo ruskú agresiu na Ukrajine."], "analysis_date": "2025-03-14", "analysis_sources": {"text": ["začala", "vyústila", "zhromažďovalo", "trvá", "obsadili", "rezolúcii 68/262", "separatisti", "potlačiť", "zhromažďovať", "invázii", "", "uviedol", "uznalo", "oznámil", "rozhodol", "Budapeštianske memorandum", "uviedol", "Charty OSN", "odsúdilo"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/p1chpjs/ruska-invazia-na-ukrajinu-foto/", "https://spravy.stvr.sk/2025/02/tri-roky-od-zaciatku-vojny-na-ukrajine-konflikt-zmenil-zivoty-milionov-ludi-sme-svedkami-odvahy-utrpenia-aj-nezlomnosti/", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rozestaveni-ruskych-vojsk-u-hranic-s-ukrajinou/r~efe2956e5c2511ecbc3f0cc47ab5f122/", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-osm-krvavych-let-rusky-pribeh-o-ukrajinske-genocide-zije-dodnes-192748", "https://www.bbc.com/news/world-europe-31796226", "https://www.securitycouncilreport.org/atf/cf/%7B65BFCF9B-6D27-4E9C-8CD3-CF6E4FF96FF9%7D/a_res_68_262.pdf", "https://www.rferl.org/a/ukraine-separatists-weapons-tracing/31545978.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rozestaveni-ruskych-vojsk-u-hranic-s-ukrajinou/r~efe2956e5c2511ecbc3f0cc47ab5f122/", "https://www.reuters.com/world/europe/putin-orders-military-operations-ukraine-demands-kyiv-forces-surrender-2022-02-24/", "https://www.bbc.com/news/articles/cdjgzrkxp97o", "https://www.teraz.sk/najnovsie/putin-sa-rozhodol-okamzite-uznat-suver/613682-clanok.html", "https://video.sme.sk/c/22847152/prehlad-toto-co-povedal-putin-o-ukrajine-zostrih.html", "https://dennikn.sk/minuta/2735113/", "https://www.ta3.com/clanok/228752/svet-sa-stal-inym-takto-vyzeral-24-februar-2022-minutu-po-minute", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.bbc.com/news/articles/cdjgzrkxp97o", "https://www.un.org/en/about-us/un-charter", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/un-general-assembly-demands-russian-federation-withdraw-all-military-forces-territory-ukraine_und_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:09.137507+00:00"}
{"id": "vr31530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31530", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Sú vážne problémy v čerpaní operačných programov v rámci európskych fondov, kde momentálne v mnohých operačných programoch je mierne pozastavené financovanie, prebiehajú audity a zo strany Európskej únie nám hrozia vážne korekcie, to znamená, že EÚ nemusí preplatiť tie výdavky, ktoré už jednotliví prijímatelia programov použili v plnej výške.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti je skutočne pozastavené čerpanie viacerých operačných programov, čo môžeme hodnotiť ako \"vážne problémy\" o ktorých hovorí Peter Pelegrini. Podľa správy agentúry SITA z 11. apríla 2012, je v súčasnosti na Slovensku z 13-tich operačných programov pozastavených šesť. V prípade ministerstva životného prostredia napríklad neboli dostatočne obhájené projekty, ktoré boli realizované. Priebežné platby na projekty v operačných programoch Životné prostredie a Informatizácia spoločnosti Európska komisia zastavila pre závažné nedostatky ešte v novembri 2011. Vtedy audit pre Európsku komisiu odhalil nedostatky pri piatich z 11 operačných programov. Pozastavením vyplácania peňazí vtedy pohrozila aj pri operačných programoch Doprava, Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Vzdelávanie.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je skutočne pozastavené čerpanie viacerých operačných programov, čo môžeme hodnotiť ako \"vážne problémy\" o ktorých hovorí Peter Pelegrini. Podľa správy agentúry SITA z 11. apríla 2012, je v súčasnosti na Slovensku z 13-tich operačných programov pozastavených šesť. V prípade ministerstva životného prostredia napríklad neboli dostatočne obhájené projekty, ktoré boli realizované. Priebežné platby na projekty v operačných programoch Životné prostredie a Informatizácia spoločnosti Európska komisia zastavila pre závažné nedostatky ešte v novembri 2011. Vtedy audit pre Európsku komisiu odhalil nedostatky pri piatich z 11 operačných programov. Pozastavením vyplácania peňazí vtedy pohrozila aj pri operačných programoch Doprava, Zamestnanosť a sociálna inklúzia a Vzdelávanie."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["pozastavených", "Životné prostredie", "piatich", "tender"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/204612/za-pozastavene-eurofondy-nemoze-brusel-ale-my-tvrdi-muska/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-moze-prist-o-peniaze-v-ce/426322-clanok.html", "http://www.joblife.sk/joblife/advice/tip/id/773/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/eurofondy-ek-nepreplati-slovensku-vydavky-spojene-s-nastenkovym-tendrom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:13.576839+00:00"}
{"id": "vr36545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36545", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Predseda vlády vtedy zareagoval tak, že odvolal ministra hospodárstva. Táto zmluva bola súčasťou vládneho programu. My sme len požadovali naplniť do konca volebného programu to, čo sme sa zaviazali ako vláda, ako Slovenská republika.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení je mimo iného zmienené: \"Vláda si uvedomuje dôležitosť posilňovať morálne hodnoty v našej spoločnosti. V tejto súvislosti počíta s efektívnou podporou cirkví. Svoje kontakty s cirkvami bude vláda realizovať na základe vzájomnej úcty a vyváženosti k jednotlivým cirkvám. Vláda dopracuje sústavu dohôd so Svätou stolicou a vyváženým spôsobom upraví aj vzťah štátu k iným cirkvám.\" Aj vzhľadom na to, že sa zmienka nachádza v kapitole Zdravotná starostlivosť a zdravotné poistenie, je možné interpretovať tento záväzok ako záväzok prijať zmluvu o výhrade vo svedomí. Absencia explicitnej zmienky takejto zmluvy však vyvoláva otázku, či bola vyššie zmienená klauzula chápaná aj ostatnými koaličnými partnermi ako záväzok ku zmluve o výhrade vo svedomí. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení je mimo iného zmienené: \"Vláda si uvedomuje dôležitosť posilňovať morálne hodnoty v našej spoločnosti. V tejto súvislosti počíta s efektívnou podporou cirkví. Svoje kontakty s cirkvami bude vláda realizovať na základe vzájomnej úcty a vyváženosti k jednotlivým cirkvám. Vláda dopracuje sústavu dohôd so Svätou stolicou a vyváženým spôsobom upraví aj vzťah štátu k iným cirkvám.\" Aj vzhľadom na to, že sa zmienka nachádza v kapitole Zdravotná starostlivosť a zdravotné poistenie, je možné interpretovať tento záväzok ako záväzok prijať zmluvu o výhrade vo svedomí. Absencia explicitnej zmienky takejto zmluvy však vyvoláva otázku, či bola vyššie zmienená klauzula chápaná aj ostatnými koaličnými partnermi ako záväzok ku zmluve o výhrade vo svedomí. Výrok však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=918#mnohostranna-diplomacia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:44.400509+00:00"}
{"id": "vr37027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37027", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pred niekoľkými mesiacmi, myslím si, že to bolo ešte za bývalej vlády ústavný súd rozhodol, že veľmi podobný zákon, ktorým bývalá vláda vyhnala invalidných dôchodcov z druhého piliera je rovnako protiústavný a rovnako to tá nasledujúca vláda bude teraz musieť riešiť.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyradenia invalidných dôchodcov z druhého piliera by podľa článku denníka SME malo byť súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. O pozastavení účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona podala skupina poslancov podnet na prešetrenie Ústavným súdom. ÚS rozhodol v prospech sťažovateľov. Rozhodnutie ÚS v tejto veci je dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["Vyradenia invalidných dôchodcov z druhého piliera by podľa článku denníka SME malo byť súčasťou novely zákona o sociálnom poistení. O pozastavení účinnosti niektorých ustanovení tohto zákona podala skupina poslancov podnet na prešetrenie Ústavným súdom. ÚS rozhodol v prospech sťažovateľov. Rozhodnutie ÚS v tejto veci je dostupné tu ."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["denníka SME", "podala skupina poslancov", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3451841/vlada-schvalila-otvorenie-druheho-piliera.html", "http://www.sme.sk/c/3708858/ustavny-sud-sa-zatial-nevyjadril.html", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=348273&slovo=druh%FD%20pilier"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:12.364258+00:00"}
{"id": "vr38000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38000", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vlani v roku 2010 z novovzniknutých pracovných miest v strojárstve, automobilovom priemysle, doprave a logistike bolo 78% vzniknutých ako živností.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál etrend.sk : \"Rast pracovných ponúk na živnosť sa v minulom roku najviac prejavil v oblastiach strojárstvo , doprava , špedícia, logistika a v oblasti automobilového priemyslu . Vo všetkých týchto oblastiach rástol medziročne počet ponúk o viac ako 78 percent .\" To isté píšu webnoviny.sk : \"Rast pracovných ponúk na živnosť sa v minulom roku najviac prejavil v oblastiach strojárstvo, doprava, špedícia, logistika a v oblasti automobilového priemyslu. Vo všetkých týchto oblastiach rástol medziročne počet ponúk o viac ako 78 percent.\" V oboch prípadoch sa jedná o čísla zo stránky profesia.sk, ktoré nie sú oficiálnymi štatistikami. Na medziročný nárast počtu ponúk sa vzťahuje 78%, nie na percento novovzniknutých pracovných miest v daných odvetviach za rok 2010 ako sa vyjadril Ivan Mikloš. Počet živností vzniknutých za rok 2010 v zmienených odvetviach sa nám nepodarilo overiť. Štatistický úrad SR uvádza údaje o zamestnanosti aj nezamestnanosti podľa jednotlivých odvetví, neuvádza však aký podiel v jednotlivých odvetviach tvoria živnosti. Inštitút zamestnanosti zase uvádza podiel živnostníkov na celkovo pracujúcich na Slovensku za prvý kvartál 2010 na úrovni 16,3 percenta, neuvádza však ako to je v jednotlivých odvetviach.", "analysis_paragraphs": ["Portál etrend.sk : \"Rast pracovných ponúk na živnosť sa v minulom roku najviac prejavil v oblastiach strojárstvo , doprava , špedícia, logistika a v oblasti automobilového priemyslu . Vo všetkých týchto oblastiach rástol medziročne počet ponúk o viac ako 78 percent .\" To isté píšu webnoviny.sk : \"Rast pracovných ponúk na živnosť sa v minulom roku najviac prejavil v oblastiach strojárstvo, doprava, špedícia, logistika a v oblasti automobilového priemyslu. Vo všetkých týchto oblastiach rástol medziročne počet ponúk o viac ako 78 percent.\" V oboch prípadoch sa jedná o čísla zo stránky profesia.sk, ktoré nie sú oficiálnymi štatistikami. Na medziročný nárast počtu ponúk sa vzťahuje 78%, nie na percento novovzniknutých pracovných miest v daných odvetviach za rok 2010 ako sa vyjadril Ivan Mikloš. Počet živností vzniknutých za rok 2010 v zmienených odvetviach sa nám nepodarilo overiť. Štatistický úrad SR uvádza údaje o zamestnanosti aj nezamestnanosti podľa jednotlivých odvetví, neuvádza však aký podiel v jednotlivých odvetviach tvoria živnosti. Inštitút zamestnanosti zase uvádza podiel živnostníkov na celkovo pracujúcich na Slovensku za prvý kvartál 2010 na úrovni 16,3 percenta, neuvádza však ako to je v jednotlivých odvetviach."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "webnoviny.sk", "zamestnanosti", "nezamestnanosti", "Inštitút zamestnanosti"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/marketing-tlacove-spravy/ponuk-na-dohodu-a-zivnost-je-viac-ako-pred-krizou.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/zamestnanci-a-mzdy/ponuk-prace-na-dohodu-a-zivnost-vlani-pribudlo/20997", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=183", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/podiel-zivnostnikov-na-celkovo-pracujucich"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:43.360340+00:00"}
{"id": "vr33128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33128", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, ako dopadol váš slávny rok 2011, kde deficit vyjde vyše 5%.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže Demagog.sk nezistil, či nesprávne započítané nadmerné odpočty v roku 2011, budú mať vplyv na reevidovanie deficitu v roku 2011 nad 5% HDP. Podľa poslednej prognózy (.pdf,s.1) Inštitútu finančnej politiky z 8. februára 2012 sa z dôvodu neskorého vracania nadmerných odpočtov opticky navýšil výnos výberu daní v roku 2011 o 179 mil. euro. Minister financií P. Kažimír na tlačovej konferencii k tento prognóze uviedol, že práve nesprávne započítanie odpočtov vo výške takmer 180 mil. euro, bude mať vplyv na výšku deficitu v roku 2011, ktorý sa z 4,9% HDP navýši na 5,2% HDP. Februárová prognóza IFP a ani podrobný manuál , však neuvádza či nesprávne započítaný odpočet vo výške 179 mil. euro, bude mať výšku na deficit, alebo dlh. Teoreticky pokiaľ by sme započítali sumu 180 miliónov euro k deficitu verejných financií za rok 2011, ktoré podľa Eurostatu predstavujú - 3 414 000 000 eur (4,9% HDP) stúpne deficit na - 3 593 000 000 eur. Výsledný deficit by tak predstavoval 5,15% HDP. S týmto výpočto pracoval pravdepodobne aj P. Kažimír. Autor poslednej prognózy IFP, však vplyv na deficit alebo dlh nespomína. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže Demagog.sk nezistil, či nesprávne započítané nadmerné odpočty v roku 2011, budú mať vplyv na reevidovanie deficitu v roku 2011 nad 5% HDP. Podľa poslednej prognózy (.pdf,s.1) Inštitútu finančnej politiky z 8. februára 2012 sa z dôvodu neskorého vracania nadmerných odpočtov opticky navýšil výnos výberu daní v roku 2011 o 179 mil. euro. Minister financií P. Kažimír na tlačovej konferencii k tento prognóze uviedol, že práve nesprávne započítanie odpočtov vo výške takmer 180 mil. euro, bude mať vplyv na výšku deficitu v roku 2011, ktorý sa z 4,9% HDP navýši na 5,2% HDP. Februárová prognóza IFP a ani podrobný manuál , však neuvádza či nesprávne započítaný odpočet vo výške 179 mil. euro, bude mať výšku na deficit, alebo dlh. Teoreticky pokiaľ by sme započítali sumu 180 miliónov euro k deficitu verejných financií za rok 2011, ktoré podľa Eurostatu predstavujú - 3 414 000 000 eur (4,9% HDP) stúpne deficit na - 3 593 000 000 eur. Výsledný deficit by tak predstavoval 5,15% HDP. S týmto výpočto pracoval pravdepodobne aj P. Kažimír. Autor poslednej prognózy IFP, však vplyv na deficit alebo dlh nespomína. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["prognózy", "tlačovej konferencii", "podrobný manuál", "Eurostatu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838", "http://www.ta3.com/clanok/1014495/tb-ministra-financii-p-kazimira-tema-danova-prognoza.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8838&documentId=9637", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00127&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:15.074206+00:00"}
{"id": "vr36197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36197", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Prečo hovoríme o 11 miliónov? My sme zachránili toto ministerstvo, pán minister Štefanov zachránil tomuto štátu miliardy eur. Miliardy eur, ktoré prešustrovala bývalá vláda, ktorá nevyčerpala, ktorá doslovne a do písmena po stránke legislatívnej nespravila to, aby sme mohli vyčerpať tieto milióny. My sme ich vyčerpali na 90%...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rola Štefanova na legislatívnom obrodení čerpania eurofondov ostáva neoveriteľná, Slota každopádne nemá pravdu čo sa týka čerpania fondov: buď mohol povedať, že sme už úspešne vyčerpali čo sa dalo z predchádzajúceho obdobia alebo, že „k septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur (takmer 405 mld. Sk), pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%.“ Aj keď novšie čísla k dispozícii nemáme, nárast na 90 percent pre celé obdobie do roku 2013 nepredpokladáme.", "analysis_paragraphs": ["Rola Štefanova na legislatívnom obrodení čerpania eurofondov ostáva neoveriteľná, Slota každopádne nemá pravdu čo sa týka čerpania fondov: buď mohol povedať, že sme už úspešne vyčerpali čo sa dalo z predchádzajúceho obdobia alebo, že „k septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur (takmer 405 mld. Sk), pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%.“ Aj keď novšie čísla k dispozícii nemáme, nárast na 90 percent pre celé obdobie do roku 2013 nepredpokladáme."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["čo sa dalo z predchádzajúceho obdobia"], "url": ["http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=135"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:57.881760+00:00"}
{"id": "vr17562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17562", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy na Slovensku spravuje práve tento register pozemkov od roku 2003.(...) V ostatných alebo v iných členských krajinách tento útvar geoinformatiky a diaľkového prieskumu územia priamo patrí pod pôdohospodárske platobné agentúry. Rakúsko, Nemecko.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), ktorý plní viacero úloh v rámci výskumu a vývoja, činnosti v rámci verejného záujmu ale plní aj služby občanom. Okrem iného prevádzkuje aj portál podnemapy.sk na ktorom majú občania prístup k poľnohospodárskym informáciám o konkrétnych pôdnych parcelách. Táto stránka je registrom poľnohospodárskych pôdnych blokov, ktorý bol na poverenie ministerstva pôdohospodárstva vybudovaný VÚPOP počas rokov 2002 a 2003 ( .pdf , s. 7). VÚPOP vykonáva niekoľko činností pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá je zodpovedná za administratívu a poskytnutie podpory poľnohospodárom. Pre porovnanie, v Nemecku a Rakúsku sú skutočne príslušné ministerstvá poľnohospodárstva zodpovedné za administráciu a spravovanie európskych fondov zameraných na rozvoj vidieka a podporu poľnohospodárstva. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) na Slovensku plní v rámci verejného záujmu MPaRV SR a štátnej správy tieto odborné činnosti : - vypracovanie odborných stanovísk a návrhov Pôdnej služby pri ochrane a využívaní poľnohospodárskych pôd v zmysle platnej legislatívy - prevádzkovanie a aktualizáciu Identifikačného systému produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde (LPIS) - tvorbu GIS vrstiev LPIS súvisiacich s kontrolou dotácií a s podporou rozhodovania v rezorte pôdohospodárstva - výkon delegovaných činností z Pôdohospodárskej platobnej agentúry metódou diaľkového prieskumu Zeme - aplikáciu národného systému pre odhad úrod a produkciu poľnohospodárskych plodín - monitoring kvality závlahových a drenážnych vôd - aktivity vyplývajúce z plnenia požiadaviek dusičnanovej smernice v podmienkach SR V rámci kontraktu medzi VÚPOP a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) plní VÚPOP tieto odborné úlohy : - kontrola oprávnenosti poberania dotácií na plochu metódou DPZ - mapový server GIS-Infoservis pre potreby PPA a ostatné služby - spracovanie a vyhodnotenie kontrol na mieste Pre MPaRV SR zabezpečuje VÚPOP okrem iného aj aktualizáciu, správu a administráciu informačného systému geopriestorových žiadostí o podporu. VÚPOP prevádzkuje aj portál podnemapy.sk , na ktorom si široká verejnosť môže online prezrieť informácie o poľnohospodárskej pôde. Dostupný je aj Register pôdy na ktorom si verejnosť môže po zadaní čísla LPIS dielu prezrieť na čo sa konkrétna parcela využíva. Pre porovnanie, v Nemecku je Federálne ministerstvo pre hospodárstvo a technologie (Federal Ministry for Economic Affairs and Energy) zodpovedné za financovanie projektov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu. ( .pdf , str. 2-3) Rovnako je tomu aj v Rakúsku , kde Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia (Federal Ministry of Sustainability and Tourism) koordinuje spravovanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), ktorý plní viacero úloh v rámci výskumu a vývoja, činnosti v rámci verejného záujmu ale plní aj služby občanom. Okrem iného prevádzkuje aj portál podnemapy.sk na ktorom majú občania prístup k poľnohospodárskym informáciám o konkrétnych pôdnych parcelách. Táto stránka je registrom poľnohospodárskych pôdnych blokov, ktorý bol na poverenie ministerstva pôdohospodárstva vybudovaný VÚPOP počas rokov 2002 a 2003 ( .pdf , s. 7). VÚPOP vykonáva niekoľko činností pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, ktorá je zodpovedná za administratívu a poskytnutie podpory poľnohospodárom. Pre porovnanie, v Nemecku a Rakúsku sú skutočne príslušné ministerstvá poľnohospodárstva zodpovedné za administráciu a spravovanie európskych fondov zameraných na rozvoj vidieka a podporu poľnohospodárstva. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) na Slovensku plní v rámci verejného záujmu MPaRV SR a štátnej správy tieto odborné činnosti : - vypracovanie odborných stanovísk a návrhov Pôdnej služby pri ochrane a využívaní poľnohospodárskych pôd v zmysle platnej legislatívy - prevádzkovanie a aktualizáciu Identifikačného systému produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde (LPIS) - tvorbu GIS vrstiev LPIS súvisiacich s kontrolou dotácií a s podporou rozhodovania v rezorte pôdohospodárstva - výkon delegovaných činností z Pôdohospodárskej platobnej agentúry metódou diaľkového prieskumu Zeme - aplikáciu národného systému pre odhad úrod a produkciu poľnohospodárskych plodín - monitoring kvality závlahových a drenážnych vôd - aktivity vyplývajúce z plnenia požiadaviek dusičnanovej smernice v podmienkach SR V rámci kontraktu medzi VÚPOP a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA) plní VÚPOP tieto odborné úlohy : - kontrola oprávnenosti poberania dotácií na plochu metódou DPZ - mapový server GIS-Infoservis pre potreby PPA a ostatné služby - spracovanie a vyhodnotenie kontrol na mieste Pre MPaRV SR zabezpečuje VÚPOP okrem iného aj aktualizáciu, správu a administráciu informačného systému geopriestorových žiadostí o podporu. VÚPOP prevádzkuje aj portál podnemapy.sk , na ktorom si široká verejnosť môže online prezrieť informácie o poľnohospodárskej pôde. Dostupný je aj Register pôdy na ktorom si verejnosť môže po zadaní čísla LPIS dielu prezrieť na čo sa konkrétna parcela využíva. Pre porovnanie, v Nemecku je Federálne ministerstvo pre hospodárstvo a technologie (Federal Ministry for Economic Affairs and Energy) zodpovedné za financovanie projektov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Európskeho námorného a rybárskeho fondu. ( .pdf , str. 2-3) Rovnako je tomu aj v Rakúsku , kde Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia (Federal Ministry of Sustainability and Tourism) koordinuje spravovanie Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "činnosti", "úlohy", "zabezpečuje", "podnemapy.sk", "Register pôdy", ".pdf", "Rakúsku"], "url": ["http://www.vupop.sk/dokumenty/prv/podny_portal_uvod.pdf", "http://www.vupop.sk/cinnost_odborne.php", "http://www.vupop.sk/projekty_ppa.php", "http://www.vupop.sk/projekty_odborne_mpsr.php", "http://www.podnemapy.sk/default.aspx", "http://portal.vupop.sk/portal/apps/webappviewer/index.html?id=32beed691b01498d9ebe11bf8f9b7b04", "https://www.bmwi.de/Redaktion/EN/Publikationen/european-structural-and-investment-funds-in-germany.pdf?__blob=publicationFile&v=2", "https://www.bmnt.gv.at/english/agriculture/European-Structural-and-Investment-Funds/European-Structural-and-Investment-Funds.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:10.194918+00:00"}
{"id": "vr17456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17456", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...kauza Bžán, keď pán advokát mal dostať 77 miliónov eur z našich spoločných peňazí (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kauza Bžán , spomínaná Veronikou Remišovou, sa týkala odmeny pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána za právne služby v arbitráži o vodné dielo Gabčíkovo. Táto odmena mala byť vyplatená štátnou akciovou spoločnosťou MH Manažment v pôvodnej výške 11 percent zo žalovanej sumy 705,6 milióna, čo predstavuje odmenu pre advokátsku kanceláriu vo výške 77.6 milióna. Po medializácii výšky odmeny došlo k zmene - predseda predstavenstva MH Manažment, Branislav Bačík v októbri 2017 vysvetlil , že výška odmeny sa z pôvodných 11 percent znížila na 2,5 percenta, čo predstavuje 17,6 miliónov. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kauza Bžán , spomínaná Veronikou Remišovou, sa týkala odmeny pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána za právne služby v arbitráži o vodné dielo Gabčíkovo. Táto odmena mala byť vyplatená štátnou akciovou spoločnosťou MH Manažment v pôvodnej výške 11 percent zo žalovanej sumy 705,6 milióna, čo predstavuje odmenu pre advokátsku kanceláriu vo výške 77.6 milióna. Po medializácii výšky odmeny došlo k zmene - predseda predstavenstva MH Manažment, Branislav Bačík v októbri 2017 vysvetlil , že výška odmeny sa z pôvodných 11 percent znížila na 2,5 percenta, čo predstavuje 17,6 miliónov. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Bžán", "odmenu", "vysvetlil", "spore", "arbitrážnom súde"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/567254/preverili-skandalozny-tender-co-bude-s-milionmi-pre-advokata-bzana/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/444469-advokat-bzan-dostane-za-gabcikovo-odmenu-17-6-miliona-eur/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/444469-advokat-bzan-dostane-za-gabcikovo-odmenu-17-6-miliona-eur/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/444469-advokat-bzan-dostane-za-gabcikovo-odmenu-17-6-miliona-eur/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/444469-advokat-bzan-dostane-za-gabcikovo-odmenu-17-6-miliona-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:13.598812+00:00"}
{"id": "vr35921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35921", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Toto je vec, ktorá má národno-štátny rozmer a trošku ma to mrzí, možno využijem vašu otázku, že v minulosti, keď išlo o spoločné témy Slovenska ako napríklad vstup do Európskej únie, tak opozícia aj vterajšia vládna koalícia boli spolu a hovorili sme, je to dobre pre Slovensko, poďme spoločne. A aj preto prešlo referendum. Keby sa opozícia vtedy, ktoré sme boli my, HZDS nepostavila za referendum o Európskej únii, tak referendum nikdy neprejde.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia aj koalícia spolupracovali jednak na prípade referenda o vstupe do EU, ako aj na kampani pred ním.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia aj koalícia spolupracovali jednak na prípade referenda o vstupe do EU, ako aj na kampani pred ním."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["spolupracovali"], "url": ["http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/analyza/nizka-ucast-na-referende-o-vstupe-sr-do-eu---priciny-a-suvis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:31.686575+00:00"}
{"id": "48883", "numeric_id": 48883, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48883", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "To je vojna, ktorú sme tu v podstate od konca druhej svetovej vojny nemali, kedy sa vlastne jeden štát snaží okupovať a zničiť druhý štát a v podstate zlikvidovať aj národ.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je svojím rozsahom a dôsledkami pre Ukrajinu a Európu po druhej svetovej vojne bezprecedentná. Vojny v bývalej Juhoslávii boli následkom rozpadu štátu, hoci spĺňali niektoré znaky, ktoré spomína poslanec Krúpa. Rozsah a postup ruskej invázie ukazuje, že cieľom bolo a stále je okupovať Ukrajinu či jej podstatnú časť. Zdokumentované systematické kroky smerujúce k „de-ukrainizácii“ a vyjadrenia ruských predstaviteľov potvrdzujú, že sa Ruská federácia na Ukrajine snaží o zničenie Ukrajiny ako štátu a národa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSúčasná vojna v Európe začala ruským ozbrojeným útokom na Ukrajinu 24. februára 2022. Takáto vojna je z hľadiska medzinárodných vzťahov definovaná ako medzištátny ozbrojený konflikt a útočná vojna zo strany Ruskej federácie.\n\nZ hľadiska medzinárodného humanitárneho práva je medzištátna vojna ( .pdf , str. 2) taký konflikt, v ktorom sa medzi sebou štáty uchýlia k použitiu ozbrojenej sily. Útočná vojna je z pohľadu medzinárodného práva nevyprovokovaný akt agresie, ktorý nie je aktom sebaobrany a porušuje zákaz použitia sily podľa Charty OSN.\n\nPodľa odborníkov sú takéto konflikty sú vo svete čoraz menej časté ( .pdf , str. 3) a v Európe prakticky vymizli. Pár medzištátnych ozbrojených konfliktov, ktoré sa v Európe od druhej svetovej vojny odohrali, nezodpovedali popísaným motívom tak, ako ruská útočná vojna na Ukrajine.\n\nPrvú časť výroku však označujeme ako ešte pravdivú, keďže viaceré vojenské konflikty v bývalej Juhoslávii boli považované za medzinárodné ozbrojené konflikty a boli dejiskom zločinov proti ľudskosti, etnických čistiek, či genocídy, ako v prípade vojen v Bosne a Hercegovine a v Kosove ( e-kniha , str. 183 a 191, e-kniha , str. 85-86).\n\nHoci Rusko oficiálne nikdy nepriznalo rozsah plánov na okupáciu Ukrajiny, na základe rozsahu invázie vo februári 2022 a snahy rýchlo obsadiť hlavné mesto a vymeniť vládu experti predpokladajú , že Ruská federácia mala v úmysle obsadiť a okupovať väčšinu Ukrajiny. Uniknuté dokumenty, ktoré cituje aj britský inštitút RUSI, hovoria , že Putin plánoval obsadiť Ukrajinu do desiatich dní.\n\nPrezident Putin viackrát v histórií povedal (v roku 2008 aj dni pred ruskou inváziou), že Ukrajina nie je samostatný štát. V júli 2021 taktiež vyhlásil , že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ a že ukrajinská suverenita môže existovať len v rámci ruskej. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev nazval Kyjev ruským mestom a podpredseda moskovského mestského zastupiteľstva Andrej Medvedev odmietol existenciu ukrajinského národa a nazval ho politickou orientáciou, ktorú treba zlikvidovať zničením ukrajinskej štátnosti.\n\n„Špeciálna vojenská operácia,“ ktorú Putin nariadil 24. februára 2022, mala „ demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu.“ V štátnych médiách navyše zaznelo, že to nepôjde bez „de-ukrainizácie“ – teda vymazania moderného ukrajinského národa.\n\nMnohé činy, ktoré túto rétoriku potvrdzujú sú zdokumentované. Masakre civilistov v Buči a Kyjevskej oblasti , kde ruskí vojaci zabíjali ukrajinských občanov, masové ničenie civilnej infraštruktúry, zavádzanie ruštiny na školách a zmena osnov, nútené deportácie státisícov Ukrajincov na odľahlé ruské územia a reedukácia v záchytných táboroch či raketové útoky na civilné objekty.\n\nPrezident Biden v apríli nazval ruské kroky na Ukrajine za „ genocídu ,“ poukazujúc na rastúce dôkazy, že Putin chce vymazať „čo i len myšlienku na to byť Ukrajincom.“\n\nZ uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vojna, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je svojím rozsahom a dôsledkami pre Ukrajinu a Európu po druhej svetovej vojne bezprecedentná. Vojny v bývalej Juhoslávii boli následkom rozpadu štátu, hoci spĺňali niektoré znaky, ktoré spomína poslanec Krúpa. Rozsah a postup ruskej invázie ukazuje, že cieľom bolo a stále je okupovať Ukrajinu či jej podstatnú časť. Zdokumentované systematické kroky smerujúce k „de-ukrainizácii“ a vyjadrenia ruských predstaviteľov potvrdzujú, že sa Ruská federácia na Ukrajine snaží o zničenie Ukrajiny ako štátu a národa. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Súčasná vojna v Európe začala ruským ozbrojeným útokom na Ukrajinu 24. februára 2022. Takáto vojna je z hľadiska medzinárodných vzťahov definovaná ako medzištátny ozbrojený konflikt a útočná vojna zo strany Ruskej federácie.", "Z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva je medzištátna vojna ( .pdf , str. 2) taký konflikt, v ktorom sa medzi sebou štáty uchýlia k použitiu ozbrojenej sily. Útočná vojna je z pohľadu medzinárodného práva nevyprovokovaný akt agresie, ktorý nie je aktom sebaobrany a porušuje zákaz použitia sily podľa Charty OSN.", "Podľa odborníkov sú takéto konflikty sú vo svete čoraz menej časté ( .pdf , str. 3) a v Európe prakticky vymizli. Pár medzištátnych ozbrojených konfliktov, ktoré sa v Európe od druhej svetovej vojny odohrali, nezodpovedali popísaným motívom tak, ako ruská útočná vojna na Ukrajine.", "Prvú časť výroku však označujeme ako ešte pravdivú, keďže viaceré vojenské konflikty v bývalej Juhoslávii boli považované za medzinárodné ozbrojené konflikty a boli dejiskom zločinov proti ľudskosti, etnických čistiek, či genocídy, ako v prípade vojen v Bosne a Hercegovine a v Kosove ( e-kniha , str. 183 a 191, e-kniha , str. 85-86).", "Hoci Rusko oficiálne nikdy nepriznalo rozsah plánov na okupáciu Ukrajiny, na základe rozsahu invázie vo februári 2022 a snahy rýchlo obsadiť hlavné mesto a vymeniť vládu experti predpokladajú , že Ruská federácia mala v úmysle obsadiť a okupovať väčšinu Ukrajiny. Uniknuté dokumenty, ktoré cituje aj britský inštitút RUSI, hovoria , že Putin plánoval obsadiť Ukrajinu do desiatich dní.", "Prezident Putin viackrát v histórií povedal (v roku 2008 aj dni pred ruskou inváziou), že Ukrajina nie je samostatný štát. V júli 2021 taktiež vyhlásil , že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ a že ukrajinská suverenita môže existovať len v rámci ruskej. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev nazval Kyjev ruským mestom a podpredseda moskovského mestského zastupiteľstva Andrej Medvedev odmietol existenciu ukrajinského národa a nazval ho politickou orientáciou, ktorú treba zlikvidovať zničením ukrajinskej štátnosti.", "„Špeciálna vojenská operácia,“ ktorú Putin nariadil 24. februára 2022, mala „ demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu.“ V štátnych médiách navyše zaznelo, že to nepôjde bez „de-ukrainizácie“ – teda vymazania moderného ukrajinského národa.", "Mnohé činy, ktoré túto rétoriku potvrdzujú sú zdokumentované. Masakre civilistov v Buči a Kyjevskej oblasti , kde ruskí vojaci zabíjali ukrajinských občanov, masové ničenie civilnej infraštruktúry, zavádzanie ruštiny na školách a zmena osnov, nútené deportácie státisícov Ukrajincov na odľahlé ruské územia a reedukácia v záchytných táboroch či raketové útoky na civilné objekty.", "Prezident Biden v apríli nazval ruské kroky na Ukrajine za „ genocídu ,“ poukazujúc na rastúce dôkazy, že Putin chce vymazať „čo i len myšlienku na to byť Ukrajincom.“", "Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "nevyprovokovaný", ".pdf", "nezodpovedali", "e-kniha", "e-kniha", "predpokladajú", "hovoria", "2008", "pred", "vyhlásil", "nazval", "odmietol", "demilitarizovať", "Buči", "Kyjevskej oblasti", "ničenie", "deportácie", "genocídu"], "url": ["https://www.cervenykriz.eu/files/files/cz/nsmhp_svbs/Pravidla_priloha_1.pdf", "https://www.internationalcrimesdatabase.org/Crimes/CrimeOfAggression", "https://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR1900/RR1904/RAND_RR1904.pdf", "https://www.wikiwand.com/en/List_of_interstate_wars_since_1945", "https://archive.org/details/warinbosniaherze00stev/page/191/mode/1up", "https://books.google.cz/books?id=Xuz6GngdaVsC&q=kosovo+war+museum+prizren&pg=PT122&redir_esc=y#v=snippet&q=kosovo%20war%20museum%20prizren&f=false", "https://www.brookings.edu/articles/the-russia-ukraine-war-and-its-ramifications-for-russia/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/649102-rusko-chcelo-obsadit-ukrajinu-do-desiatich-dni/", "https://web.archive.org/web/20180727223304/https:/www.nybooks.com/articles/2016/04/07/the-victory-of-ukraine/", "https://www.businessinsider.com/putin-denies-reviving-russian-empire-says-ukraine-not-real-country-2022-2", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/66181", "https://www.cnbc.com/2022/11/25/putins-supporters-call-for-the-extermination-of-ukraine.html", "https://www.cnbc.com/2022/11/25/putins-supporters-call-for-the-extermination-of-ukraine.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-56720589", "https://www.bbc.com/news/live/world-europe-60949706", "https://www.amnesty.org/en/latest/news/2022/05/ukraine-russian-forces-must-face-justice-for-war-crimes-in-kyiv-oblast-new-investigation/", "https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-erasing-mariupol-499dceae43ed77f2ebfe750ea99b9ad9", "https://www.fidh.org/en/region/europe-central-asia/ukraine/forcible-transfer-of-ukrainian-population-to-russia-constitutes-a-war", "https://kyivindependent.com/national/timeline-of-russias-all-out-war-in-ukraine-month-by-month"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:36.581872+00:00"}
{"id": "vr31065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31065", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V čase krízy rástla nezamestnanosť na Slovensku dvakrát rýchlejšie ako v krajinách EÚ.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri overovaní tohto tvrdenia budeme vychádzať údajov databázy Eurostat o miere nezamestnanosti. Na základe týchto údajov môžme porovnávať rast nezamestnanosti v krajinách EÚ v čase krízy. Za hlavné roky krízy považujeme roky 2008 (predovšetkým tretí kvartál 2008) a rok 2009. Preto budeme porovnávať medziročný nárast nezamestnanosti v rokoch 2008-2009 a 2009-2010. 2007 2008 2009 2010 2011 Slovensko 11,1 9,5 12,0 14,4 13,4 EÚ 27 7,2 7,1 9,0 9,7 9,6 Z uvedených údajov je zrejmé, že medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 (v porovnaní s rokom 2008) na Slovensku bol 2,5 percent. b. v roku 2010 (v porovnaní s rokom 2009) to bolo 2,4 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 4,9 p.b. V EÚ 27 bol medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 o 1,9 p.b. a v roku 2010 len 0,7 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,6 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,6 p.b.. V eurozóne bol medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 o 2 p.b. a v roku 2010 len 0,5 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,5 p.b. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,5 p.b. Na základe týchto údajov je evidentné, že o dvojnásobnom raste nezamestnanosti na Slovensku oproti krajinám EÚ a Eurozóny možno hovoriť len v roku 2010 (v porovnaní s rokom 2009). Ak však zoberieme krízové roky 2008 a 2009 spolu tak nezamestnanosť stúpla celkovo o 4,9 p.b. Ak porovnávame rast nezamestnanosti týmto spôsobom, tak môžeme hovoriť o dvojnásobnom raste nezamestnanosti v čase krízy na Slovensku oproti krajinám EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní tohto tvrdenia budeme vychádzať údajov databázy Eurostat o miere nezamestnanosti. Na základe týchto údajov môžme porovnávať rast nezamestnanosti v krajinách EÚ v čase krízy. Za hlavné roky krízy považujeme roky 2008 (predovšetkým tretí kvartál 2008) a rok 2009. Preto budeme porovnávať medziročný nárast nezamestnanosti v rokoch 2008-2009 a 2009-2010. 2007 2008 2009 2010 2011 Slovensko 11,1 9,5 12,0 14,4 13,4 EÚ 27 7,2 7,1 9,0 9,7 9,6 Z uvedených údajov je zrejmé, že medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 (v porovnaní s rokom 2008) na Slovensku bol 2,5 percent. b. v roku 2010 (v porovnaní s rokom 2009) to bolo 2,4 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 4,9 p.b. V EÚ 27 bol medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 o 1,9 p.b. a v roku 2010 len 0,7 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,6 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,6 p.b.. V eurozóne bol medziročný nárast nezamestnanosti v roku 2009 o 2 p.b. a v roku 2010 len 0,5 p.b.. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,5 p.b. Spolu v krízových rokoch nezamestnanosť narástla o 2,5 p.b. Na základe týchto údajov je evidentné, že o dvojnásobnom raste nezamestnanosti na Slovensku oproti krajinám EÚ a Eurozóny možno hovoriť len v roku 2010 (v porovnaní s rokom 2009). Ak však zoberieme krízové roky 2008 a 2009 spolu tak nezamestnanosť stúpla celkovo o 4,9 p.b. Ak porovnávame rast nezamestnanosti týmto spôsobom, tak môžeme hovoriť o dvojnásobnom raste nezamestnanosti v čase krízy na Slovensku oproti krajinám EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsiem110&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:42.456486+00:00"}
{"id": "vr31436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31436", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Skúsime byť v realite dokopy 20 mesiacov, nástup s 8% deficitom, odovzdávame s polovičným deficitom.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu . ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR 26. januára 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: \" Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu . ...Ozdravovanie rozpočtu tak bolo výraznejšie ako pôvodne plánovaný pokles na 4,9 percenta. Vyplýva to z predbežných výsledkov hospodárenia verejnej správy za minulý rok, ktoré dnes zverejnilo Ministerstvo financií. ...Celkový deficit verejných financií podľa týchto údajov dosiahol 3,186 miliardy eur, teda o 262 miliónov eur menej, ako sa rozpočtovalo.\""], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/261/bela-bugar-robert-fico-pavol-hrusovsky-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:17.225513+00:00"}
{"id": "vr26417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26417", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... aby to boli rozhodnutia, ktoré budú zlepšovať podnikateľské prostredie, aby dnes skupina pomaly 350 tisíc podnikateľov a ohrozených ich zamestnancov sa nebála o to, či stratí zamestnanie alebo podnikatelia odložia bokom svoju živnosť.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri tomto výroku sme overovali, či je na Slovensku skutočne 350 tisíc podnikateľov, resp. živnostníkov. Nie je celkom jasné, čo myslel Pavol Hrušovský pod \"podnikateľmi\", ale keďže v závere svojho výroku hovorí \"odložia bokom svoju živnosť\", predpokladáme, že údaj 350 tisíc sa vzťahuje na živnostníkov.", "analysis_paragraphs": ["Pri tomto výroku sme overovali, či je na Slovensku skutočne 350 tisíc podnikateľov, resp. živnostníkov. Nie je celkom jasné, čo myslel Pavol Hrušovský pod \"podnikateľmi\", ale keďže v závere svojho výroku hovorí \"odložia bokom svoju živnosť\", predpokladáme, že údaj 350 tisíc sa vzťahuje na živnostníkov."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/el_publikacie/monitor2013/Ekonomicky_monitor_stavu_hospodarstva_Slovenskej_republiky_c_10_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:08.254529+00:00"}
{"id": "vr14307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14307", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) aj v Rakúsku sa nebáli urobiť daňovú reformu, kde zdvihli čistý príjem ľuďom (...)", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od reformy sa očakávajú nové impulzy pre rakúsky trh práce , keďže budú odľahčené mzdové náklady. Práca na skrátený úväzok sa však už neoplatí, pretože vyťažiť maximum z reformy sa dá iba v prípade príjmu, ktorý spadá pod daňovú povinnosť. Výhody pre ľudí pracujúcich na skrátené úväzky budú menšie v porovnaní s lepšie zarábajúcimi ľuďmi. Reforma počíta aj so znížením odvodov. V priemere by mali klesnúť z 23 na 20 %. Očakáva sa, že najviac z toho budú profitovať stredné a vyššie príjmové triedy, ktoré ušetria ročne zhruba 2,8%.", "analysis_paragraphs": ["Od reformy sa očakávajú nové impulzy pre rakúsky trh práce , keďže budú odľahčené mzdové náklady. Práca na skrátený úväzok sa však už neoplatí, pretože vyťažiť maximum z reformy sa dá iba v prípade príjmu, ktorý spadá pod daňovú povinnosť. Výhody pre ľudí pracujúcich na skrátené úväzky budú menšie v porovnaní s lepšie zarábajúcimi ľuďmi. Reforma počíta aj so znížením odvodov. V priemere by mali klesnúť z 23 na 20 %. Očakáva sa, že najviac z toho budú profitovať stredné a vyššie príjmové triedy, ktoré ušetria ročne zhruba 2,8%."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["daňovú reformu", ".pdf", "TASR", "impulzy pre rakúsky trh práce"], "url": ["http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14484&langId=en", "http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14484&langId=en", "http://www.teraz.sk/ekonomika/danova-reforma-v-rakusku-vyrazne-zvsi-di/133022-clanok.html", "http://www.investujeme.sk/rakusko-znizuje-dane-a-odvody-z-prace/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:28.405206+00:00"}
{"id": "vr34532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34532", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda začala zverejňovať zmluvy a postupne ich bude zverejňovať až do roku 2000. Z tých rádovo 10 tisícov zmlúv sa dnes zaoberáme jednou, ktorá však vznikla v období pred nástupom tejto vlády.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME napísalo, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajitelmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Martin Chren na tomto ministerstve zastáva funkciu štátneho tajomníka, rovnakú funkciu zastáva Ivan Švejna na ministerstve dopravy. Zákazka medzi agentúrou ministerstva hospodárstva a firmou Hayek Consulting bola uzavretá 21. júla, kedy boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi firmy. Neskôr (16. augusta) firma Hayek Consulting túto zmluvu vypovedala.", "analysis_paragraphs": ["SME napísalo, že Firma Hayek Consulting, ktorej spolumajitelmi boli súčasný štátny tajomníci Ivan Švejna (Most-Híd) a Martin Chren (SaS), podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. Martin Chren na tomto ministerstve zastáva funkciu štátneho tajomníka, rovnakú funkciu zastáva Ivan Švejna na ministerstve dopravy. Zákazka medzi agentúrou ministerstva hospodárstva a firmou Hayek Consulting bola uzavretá 21. júla, kedy boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi firmy. Neskôr (16. augusta) firma Hayek Consulting túto zmluvu vypovedala."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:41.926646+00:00"}
{"id": "vr36088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36088", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...žiadna vládna strana nedokázala posilniť svoje pozície ako sme to dokázali my z 30 na 35%...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 získala strana Smer vo voľbách presne 29,14% hlasov. V roku 2010 získala 34,79% hlasov. Popularita strany sa teda za 4 roky posudzujúc volebné výsledky zvýšila o viac ako 5%.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 získala strana Smer vo voľbách presne 29,14% hlasov. V roku 2010 získala 34,79% hlasov. Popularita strany sa teda za 4 roky posudzujúc volebné výsledky zvýšila o viac ako 5%."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:40.579843+00:00"}
{"id": "vr37415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37415", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "...áno, boli to konkrétne školy v Bratislave (predstavitelia SNS tvrdili, že niektoré školy v Bratislave nútili vlastných žiakov k účasti na proteste prosti tzv. vlasteneckému zákonu, pozn.)...", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné ostáva to, či existovali v Bratislave školy, ktoré nútili študentov ísť protestovať. Nehovorí o nich ani minister školstva.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné ostáva to, či existovali v Bratislave školy, ktoré nútili študentov ísť protestovať. Nehovorí o nich ani minister školstva."], "analysis_date": "2011-02-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:06.250312+00:00"}
{"id": "vr33628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33628", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V dôvodovej správe predloženého návrhu (úspora reformy ESO, pozn.) je napísaných 11,5 milióna.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V dôvodovej správy (Tabuľka č. 1, Tabuľka č. 2) k reforme ESO sa uvádza úspora v rokoch 2013-2015 na úrovni približne 10,4 milióna euro. I. Matovič uvádza číslo o vyše 1 milión euro vyššiu, čo je vzhľadom na veľkosť úspory veľká odchýlka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V dôvodovej správy (Tabuľka č. 1, Tabuľka č. 2) k reforme ESO sa uvádza úspora v rokoch 2013-2015 na úrovni približne 10,4 milióna euro. I. Matovič uvádza číslo o vyše 1 milión euro vyššiu, čo je vzhľadom na veľkosť úspory veľká odchýlka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["dôvodovej správy"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-147278?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:15.433504+00:00"}
{"id": "vr36253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36253", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako môžete povedať, pán minister, že na jar sa začne stavať tunel Vyšňové. Teda poďme si povedať veľmi jednoducho, ako to bude vyzerať. Po prvé: najskôr musíte dať vytendrovať, kto vám pripraví súťažné podklady a samotné verejné obstarávanie. To vám bude trvať minimálne štyri mesiace a už sme v marci. Ešte máte len súťažné podklady. Vyhlásite verejné obstarávanie, ktoré pri takomto tunely bude trvať minimálne rok, pretože bude veľa záujemcov, budú sa podávať námietky a tieto firmy budú medzi sebou súperiť. Ste v apríli v roku 2012. Potom to musíte zazmluvniť a musíte začať. My hovoríme, že sa odkladá výstavba týchto projektov minimálne o dva roky.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok je pre túto chvílu neoveriteľný. My si ho však zapisujeme a budeme sledovať, či sa ukážu obavy Roberta Fica ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je pre túto chvílu neoveriteľný. My si ho však zapisujeme a budeme sledovať, či sa ukážu obavy Roberta Fica ako pravdivé."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:07.675551+00:00"}
{"id": "vr35006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35006", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...ale ja sa pohybujem po cestách a čerstvo otvorená volebne diaľnica D1, hovorím o D1, nie o R1, bola zastavená, preto lebo je prevádzky neschopná hneď po otvorení, alebo pár týždňov po otvorení. Je tam treba opravovať veľmi veľa 10 spojov, pretože bola použitá iná konštrukcia, než by mala byť. Kvôli termínom, aby sa to do volieb otváralo.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o úsek Jablonov-Studenec, ktorý bol v polprofile otvorený od 7. júna 2010. Po dvoch mesiacoch na mostnej konštrukcii vznikli výtlky . Najprv došlo k zniženiu rýchlosti, tento týždeň bol úsek kvôli opravám úplne uzavretý.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o úsek Jablonov-Studenec, ktorý bol v polprofile otvorený od 7. júna 2010. Po dvoch mesiacoch na mostnej konštrukcii vznikli výtlky . Najprv došlo k zniženiu rýchlosti, tento týždeň bol úsek kvôli opravám úplne uzavretý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["výtlky"], "url": ["http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=30606"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:17.997698+00:00"}
{"id": "47292", "numeric_id": 47292, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47292", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...keď bola vládna kríza, mali sme ešte plné nemocnice ľudí, boli sme naozaj už nie v tej úplne najhorúcejšej, ale stále ešte veľmi zlej a tragickej pandemickej situácii, nehovoriac o dopadoch pandémie, bola paralyzovaná vláda, v tých dňoch som myslím mala už 6 demisií prijatých od ministrov vtedajšej vlády.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas marcovej vládnej krízy bola na Slovensku zlá epidemiologická situácia. Viac ako 3 000 ľudí bolo hospitalizovaných s covidom. Denne pribúdalo v priemere viac ako 2 000 nakazených. V tomto období podalo demisiu šesť členov vlády. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Spúšťačom koaličnej krízy bol nákup vakcíny Sputnik a následná tlačovka Igora Matoviča a Mareka Krajčího na košickom letisku. Ruskú vakcínu na Slovensko priviezli 1. marca 2020 bez dohody s ostatnými členmi vlády. Krízu ukončilo vymenovanie novej vlády Eduarda Hegera presne mesiac po jej vypuknutí, teda 1. apríla. Počas marca prijala prezidentka demisie šiestich členov vlády. Prvým bol minister zdravotníctva Marek Krajčí , nasledoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak , ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a traja ministri za SaS - minister hospodárstva Richard Sulík , minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister školstva Branislav Gröhling . Najviac hospitalizovaných s covidom bolo na prelome februára a marca, teda na začiatku vládnej krízy. V priebehu marca počet klesol z 3 836 na približne 3 000 hospitalizovaných. Denné prírastky pozitívne testovaných nedosahovali počas vládnej krízy také vysoké hodnoty ako na jeseň, no i napriek tomu denne v priemere pribúdalo viac ako 2 000 nových prípadov.", "analysis_paragraphs": ["Počas marcovej vládnej krízy bola na Slovensku zlá epidemiologická situácia. Viac ako 3 000 ľudí bolo hospitalizovaných s covidom. Denne pribúdalo v priemere viac ako 2 000 nakazených. V tomto období podalo demisiu šesť členov vlády. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Spúšťačom koaličnej krízy bol nákup vakcíny Sputnik a následná tlačovka Igora Matoviča a Mareka Krajčího na košickom letisku. Ruskú vakcínu na Slovensko priviezli 1. marca 2020 bez dohody s ostatnými členmi vlády. Krízu ukončilo vymenovanie novej vlády Eduarda Hegera presne mesiac po jej vypuknutí, teda 1. apríla. Počas marca prijala prezidentka demisie šiestich členov vlády. Prvým bol minister zdravotníctva Marek Krajčí , nasledoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak , ministerka spravodlivosti Mária Kolíková a traja ministri za SaS - minister hospodárstva Richard Sulík , minister zahraničných vecí Ivan Korčok a minister školstva Branislav Gröhling . Najviac hospitalizovaných s covidom bolo na prelome februára a marca, teda na začiatku vládnej krízy. V priebehu marca počet klesol z 3 836 na približne 3 000 hospitalizovaných. Denné prírastky pozitívne testovaných nedosahovali počas vládnej krízy také vysoké hodnoty ako na jeseň, no i napriek tomu denne v priemere pribúdalo viac ako 2 000 nových prípadov."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["bol", "priviezli", "Krajčí", "Krajniak", "Kolíková", "Sulík", "Korčok", "Gröhling", "klesol", "pribúdalo"], "url": ["https://domov.sme.sk/t/8605/koalicna-kriza-matovicovej-vlady", "https://www.ta3.com/clanok/194993/sputnik-je-na-slovensku-v-kosiciach-pristalo-lietadlo-s-ruskou-vakcinou", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-demisiu-m-krajciho-poverila-e-hegera/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-demisiu-ministra-prace-milana-krajniaka/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-demisiu-ministerky-spravodlivosti/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-dalsiu-demisiu-skoncil-minister-hospodarstva/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-demisie-ministrov-b-grohlinga-a-i-korcoka/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-prijala-demisie-ministrov-b-grohlinga-a-i-korcoka/", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiZmVhNjM2ZmQtMDQ2NS00NDBjLWJkMjItYjNkZTZiNzY4NzQyIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9%C5%88", "https://app.powerbi.com/view?r=eyJrIjoiNDUwMDc4YjgtYjEyYS00YzlhLWI1MzktMzhlMTczYmY0YjVjIiwidCI6IjMxMGJhNTk1LTAxM2MtNDAyZC05ZWYyLWI1N2Q1ZjFkY2Q2MyIsImMiOjl9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:03.977729+00:00"}
{"id": "vr32679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32679", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sme (SMER-SD, pozn.) podporovali v podstate príchod Kie na Slovensko.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z vyhlásenia strany SMER-SD je zrejmé, že podporovali príchod investícií na Slovensko, medzi nimi aj príchod automobilky KIA.\n\nVyhlásenie strany SMER z roku 2004 v súvislosti s výkupom pozemkov pre automobilku KIA:", "analysis_paragraphs": ["Z vyhlásenia strany SMER-SD je zrejmé, že podporovali príchod investícií na Slovensko, medzi nimi aj príchod automobilky KIA.", "Vyhlásenie strany SMER z roku 2004 v súvislosti s výkupom pozemkov pre automobilku KIA:"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/116/vyhlasenie-politickej-strany-smer"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:53.743743+00:00"}
{"id": "vr27662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27662", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "… keď si ako euromisár zoberiete dovolenku - neplatené voľno a budete sa uchádzať o dôveru občanov...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kódex správania komisárov uvádza: „ komisári môžu byť politicky aktívni “.\n\nPokiaľ sa rozhodnú kandidovať vo voľbách: „ informujú predsedu o svojom zámere zúčastniť sa na volebnej kampani a o úlohe, ktorú plánujú zohrávať pri tejto kampani. Ak majú v úmysle zohrávať aktívnu úlohu vo volebnej kampani, musia prestať vykonávať prácu v Komisii počas celého obdobia aktívnej účasti a aspoň počas trvania kampane .“\n\nNa celú dobu trvania kampane je týmto komisárom udelené \" voľno, ktoré je neplatené a počas uvedeného obdobia komisári nesmú používať ľudské ani materiálne zdroje Komisie .\"\n\nA v prípade úspechu vo voľbách: \"Tí, ktorí sa rozhodnú vykonávať svoj mandát v Európskom parlamente, budú musieť v prípade zvolenia rezignovať na svoju funkciu v Komisii.\"\n\nMaroš Šefčovič je podľa informácii na stránkach Európskej komisie na dovolenke od 18. apríla do 25. mája.", "analysis_paragraphs": ["Kódex správania komisárov uvádza: „ komisári môžu byť politicky aktívni “.", "Pokiaľ sa rozhodnú kandidovať vo voľbách: „ informujú predsedu o svojom zámere zúčastniť sa na volebnej kampani a o úlohe, ktorú plánujú zohrávať pri tejto kampani. Ak majú v úmysle zohrávať aktívnu úlohu vo volebnej kampani, musia prestať vykonávať prácu v Komisii počas celého obdobia aktívnej účasti a aspoň počas trvania kampane .“", "Na celú dobu trvania kampane je týmto komisárom udelené \" voľno, ktoré je neplatené a počas uvedeného obdobia komisári nesmú používať ľudské ani materiálne zdroje Komisie .\"", "A v prípade úspechu vo voľbách: \"Tí, ktorí sa rozhodnú vykonávať svoj mandát v Európskom parlamente, budú musieť v prípade zvolenia rezignovať na svoju funkciu v Komisii.\"", "Maroš Šefčovič je podľa informácii na stránkach Európskej komisie na dovolenke od 18. apríla do 25. mája."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Kódex správania komisárov", "informácii"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/pdf/code_conduct_en.pdf", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/headlines/news/2014/04/2014_04_18_election_campaign_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:19.855694+00:00"}
{"id": "vr28687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28687", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Ako jediné hlavné mesto v Európe nemáme regulované parkovanie prostredníctvom spoplatnenia.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Parkovanie je v Bratislave regulované len na úrovni mestských častí. Podobná je však aj situácia v Prahe. Nepodarilo sa nám nájsť dostatočné informácie o parkovaní vo všetkých európskych metropolách, avšak podľa informácií je parkovné v krajinách bývalej východnej Európy stále menej regulované ako v západnej Európe. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Regulované parkovanie Bratislava na celomestskej úrovni vyriešené nemá, avšak príkladom regulácie na nižšej úrovni je mestská časť Staré mesto. Tá vzala iniciatívu do vlastných rúk a v čiastočnej podobe ho na svojom území aplikovala prostredníctvom ,,poplatkov\" za parkovacie miesta, ktorých použitie je odobrené zakúpením identifikačnej nálepky (pričom ich vystriedajú postupne rezidenčné kartky), po riadne splnenom procese žiadania o konkrétne miesto. ( SME ). Obdobné tendencie sa už v roku 2012 objavili i v mestskej časti Petržalka a pre rok 2014 zachádzajú do svojej finálnej podoby . Koncepčne sa odvolávajú na pravidlá pre rezidenčné parkovanie, prijaté mestom počas Ftáčnikovho vedenia magistrátu - aktivita magistrátu celkovo obsahovala tri etapy postupujúce nasledovne: deklarovanie zámeru regulovania parkovania prostredníctvom dokumentu Postup riešenia statickej dopravy v mestskej časti; spolupráca s mestskými časťami na podobe parkovacej politiky; kooperácia pri vypracovaní ostatných relevantných dokumentov. ( Webnoviny ) Situácia v českej metropole je obdobná. Celomestský parkovací systém zahrňujúcí regulované parkovanie je na celoplošnej úrovni taktiež len v procese tvorby. Podobne ako mestská časť Staré mesto, najnovšie Praha 5 reagovala na túto situáciu autonómnym krokom, kedy vytvorila vlastný systém parkovania - istú obdobu spomínaného regulovaného parkovania. Krok Pražskej mestskej časti zahŕňa podstatný rozdiel, pre lokálnych obyvateľov (rezidenti, miestny podnikatelia či aj ďalších občanov Prahy 5) bude parkovanie zdarma. Systém je relatívne komlexný, ašpirácie Prahy 5 sú relatívne vysoké, sľubujú si možnosť rozšíriť nimi podnieteného systému na celú metropolu - obdobne v predchádzajúcom obdobní už konali i mestské časti Praha 1, 2, 3 a 7. Pre viac podrobností viď. web Prahy 5. Pre prinesenie širšieho medzinárodného aspektu k nášmu zisteniu, v EU ako celku je len 5% celkových parkovacích miest platených a 10% regulovaných bez platby. Rozvoj týchto systémov i v širšom medzinárodnom koncepte je stále v priebehu. ( EPA1 a EPA2 ) Pravidlom je, že infraštruktúra a prostredie pre rozvinuté systémy parkovania je v západných krajinách rozvinutejšia , pričom na východ od Viedne je vo väčšine prípadov v procese tvorby a vývoja. Príkladom sú krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Litva či aj Bulharsko. Každá krajina a ich mestá, predovšetkým hlavné čelia obtiaži v spojení s rastúcim množstvom užívaných aút, voľných parkovacích miest bez poplatku a z komplikovaného, nie vždy korektného prístupu vodičov k spôsobu ich parkovania. Prináša to mnohé obtiaže pre každodenný život, ako možno pocítiť obyvateľ Bratislavy. O ich systémoch sme zistili len stručné informácie, vieme však potvrdiť, že v Sofii je systém regulovaného parkovania ešte len na vzostupe, podobne ako v Bratislave a ďalej npr. v Budapešti prešiel k posunu k spoplatnenej forme - npr. mobilným bankovníctvom, Wasršava zaviedla istý systém automatizovaného parkovania. Situácia v mestách si vyžaduje apel na riešenie problematiky, nakoľko neregulácia a neusporiadanosť systému parkovania je nepriaznivá a prehlbujúca sa. ( Worldparkingsymposium ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Parkovanie je v Bratislave regulované len na úrovni mestských častí. Podobná je však aj situácia v Prahe. Nepodarilo sa nám nájsť dostatočné informácie o parkovaní vo všetkých európskych metropolách, avšak podľa informácií je parkovné v krajinách bývalej východnej Európy stále menej regulované ako v západnej Európe. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Regulované parkovanie Bratislava na celomestskej úrovni vyriešené nemá, avšak príkladom regulácie na nižšej úrovni je mestská časť Staré mesto. Tá vzala iniciatívu do vlastných rúk a v čiastočnej podobe ho na svojom území aplikovala prostredníctvom ,,poplatkov\" za parkovacie miesta, ktorých použitie je odobrené zakúpením identifikačnej nálepky (pričom ich vystriedajú postupne rezidenčné kartky), po riadne splnenom procese žiadania o konkrétne miesto. ( SME ). Obdobné tendencie sa už v roku 2012 objavili i v mestskej časti Petržalka a pre rok 2014 zachádzajú do svojej finálnej podoby . Koncepčne sa odvolávajú na pravidlá pre rezidenčné parkovanie, prijaté mestom počas Ftáčnikovho vedenia magistrátu - aktivita magistrátu celkovo obsahovala tri etapy postupujúce nasledovne: deklarovanie zámeru regulovania parkovania prostredníctvom dokumentu Postup riešenia statickej dopravy v mestskej časti; spolupráca s mestskými časťami na podobe parkovacej politiky; kooperácia pri vypracovaní ostatných relevantných dokumentov. ( Webnoviny ) Situácia v českej metropole je obdobná. Celomestský parkovací systém zahrňujúcí regulované parkovanie je na celoplošnej úrovni taktiež len v procese tvorby. Podobne ako mestská časť Staré mesto, najnovšie Praha 5 reagovala na túto situáciu autonómnym krokom, kedy vytvorila vlastný systém parkovania - istú obdobu spomínaného regulovaného parkovania. Krok Pražskej mestskej časti zahŕňa podstatný rozdiel, pre lokálnych obyvateľov (rezidenti, miestny podnikatelia či aj ďalších občanov Prahy 5) bude parkovanie zdarma. Systém je relatívne komlexný, ašpirácie Prahy 5 sú relatívne vysoké, sľubujú si možnosť rozšíriť nimi podnieteného systému na celú metropolu - obdobne v predchádzajúcom obdobní už konali i mestské časti Praha 1, 2, 3 a 7. Pre viac podrobností viď. web Prahy 5. Pre prinesenie širšieho medzinárodného aspektu k nášmu zisteniu, v EU ako celku je len 5% celkových parkovacích miest platených a 10% regulovaných bez platby. Rozvoj týchto systémov i v širšom medzinárodnom koncepte je stále v priebehu. ( EPA1 a EPA2 ) Pravidlom je, že infraštruktúra a prostredie pre rozvinuté systémy parkovania je v západných krajinách rozvinutejšia , pričom na východ od Viedne je vo väčšine prípadov v procese tvorby a vývoja. Príkladom sú krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Litva či aj Bulharsko. Každá krajina a ich mestá, predovšetkým hlavné čelia obtiaži v spojení s rastúcim množstvom užívaných aút, voľných parkovacích miest bez poplatku a z komplikovaného, nie vždy korektného prístupu vodičov k spôsobu ich parkovania. Prináša to mnohé obtiaže pre každodenný život, ako možno pocítiť obyvateľ Bratislavy. O ich systémoch sme zistili len stručné informácie, vieme však potvrdiť, že v Sofii je systém regulovaného parkovania ešte len na vzostupe, podobne ako v Bratislave a ďalej npr. v Budapešti prešiel k posunu k spoplatnenej forme - npr. mobilným bankovníctvom, Wasršava zaviedla istý systém automatizovaného parkovania. Situácia v mestách si vyžaduje apel na riešenie problematiky, nakoľko neregulácia a neusporiadanosť systému parkovania je nepriaznivá a prehlbujúca sa. ( Worldparkingsymposium ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["SME", "objavili", "podoby", "Webnoviny", "Praha", "web", "EPA1", "EPA2", "rozvinutejšia", "Worldparkingsymposium"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7055367/v-centre-bratislavy-sa-parkuje-po-novom.html", "http://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2012/08/principy_regulovaneho_parkovania_dovodova_sprava.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/837971-parkovanie-v-petrzalke-sa-zmeni-bude-stat-peniaze/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/837971-parkovanie-v-petrzalke-sa-zmeni-bude-stat-peniaze/", "http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/mapa-praha-nakresli-nove-parkovaci-zony-vime-kde_307096.html#.VGPiK_mG8cE", "http://www.praha5.cz/cs/dokument/urad/210144-praha-5-spusti-vlastni-system-parkovani-pro-mistni-bude-zdarma", "http://www.polisnetwork.eu/uploads/ModuleXtender/PublicEvents/66/Parking_policy_as_access_control-parking_as_source_of_funding-Peter_Martens-European_Parking_Association.pdf", "http://www.epacongress.eu/cms/Media/roig.pdf", "http://www.racfoundation.org/assets/rac_foundation/content/downloadables/elliot%20-%20parking%20enforcement%20-%20main%20report%20-%2016082010.pdf", "http://www.worldparkingsymposium.ca/parking-library/download/131/00000131_d050011wx.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:52.292937+00:00"}
{"id": "vr14743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14743", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My ako jeden z mála štátov EÚ nemáme zákon o majetkových priznaniach.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že sme jeden z mála štátov EÚ, ktorý nemá zákon o majetkovom priznaní. V skutočnosti žiaden štát nemá obdobný zákon a skôr sa spolieha na boj s daňovými únikmi alebo zdanenie bohatých. Tento fakt potvrdzuje aj Transparency Internatonal. Slovensko navyše tento zákon nominálne má, len sa ukazuje byť nefunčkný. Výrok celkovo hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDanko pravdepodobne odkazuje na chýbajúcu novelu zákona o konflikte záujmov, ktorou by boli poslanci nútení podávať prísnejšie majetkové priznanie. Táto novela na Slovensku nie je platná po pokusoch z 2013 a 2015 rokov, keď bola blokovaná poslancami Smer-u. Samotné majetkové priznanie, respektíve povinnosť ich podávať, však máme uzákonené. Jedná sa o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zo zákona o konflikte zájmov(konkrétne majetkovým priznaním sa zaoberá čl. 7).\n\n“ Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.\n\nVerejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.”\n\nV článku zo SME sa píše, že nutnosť predložiť majetkové priznanie sa kvôli dieram v zákone dá jednoducho obísť. “Za takmer päť rokov účinnosti zákona štát na jeho základe nezobral nikomu žiadny nelegálny majetok. Zákon vstúpil do platnosti v januári 2011. Finančná polícia odvtedy do konca septembra tohto roka prijala 161 oznámení o podozreniach z nelegálnych príjmov konkrétnych osôb.”\n\n„V jednom prípade prokurátor podal návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ktorý bol prokurátorom vzatý späť,“ konštatuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka.\n\nAk polícia zistí, že výška pochybného majetku presahuje 1500 ­násobok minimálnej mzdy, prokurátor sa obráti na súd. Jediný dotiahnutý prípad prokuratúra zo súdu v Košiciach stiahla vlani v decembri. Ukázalo sa totiž, že manželia, ktorí podozrivý majetok vlastnili, ho zatiaľ prepísali tak, aby bol formálne v poriadku. Ficov zákon tomu totiž nijako nebráni.\n\nNa diery v zákone v júli 2015 v parlamente upozorňoval aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „ My sme veľmi šikovný národ a veľmi sa vieme prispôsobiť tomu, ako zákon obísť ,“ povedal. Tiež spomenul prípad z Košíc, keď prokurátor prišiel na súd a zistil, že majetok preverovaných manželov zázračne klesol. „To je absolútny výsmech. Pritom tam stačí veľmi rýchlo urobiť jednu novelu,“ konštatoval šéf prokuratúry v lete.”\n\n22. mája 2015 poslanci NR SR hlasovali o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorého zámerom bolo odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Návrh predložili opoziční poslanci a Miroslav Beblavý a Martin Fedor (obaja Sieť), ktorí ním chceli dosiahnuť, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu. Napríklad by bolo po novom možné, že majetkové priznanie ukazuje značku auta poslanca. Návrh však neprešiel druhým čitaním v parlamente, keď ho nepodporili poslanci Smeru.\n\nTakisto sa v roku 2013 snažili dosiahnuť sprísnenie pravidiel majetkového priznania, podľa ktorých by boli poslanci zaviazaní popísať majetok, ktorý je drahší ako 10-tisíc Eur.\n\nSmer predložil 3.septembra 2015 svoj návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý opozícia označila za hanbu a absurditu, nakoľko dokonca pridáva “nové, niekedy zásadné, niekedy smiešne až absurdné diery do tohto zákona” ako uviedol Miroslav Beblavý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že sme jeden z mála štátov EÚ, ktorý nemá zákon o majetkovom priznaní. V skutočnosti žiaden štát nemá obdobný zákon a skôr sa spolieha na boj s daňovými únikmi alebo zdanenie bohatých. Tento fakt potvrdzuje aj Transparency Internatonal. Slovensko navyše tento zákon nominálne má, len sa ukazuje byť nefunčkný. Výrok celkovo hodnotíme ako nepravdivý.", "Danko pravdepodobne odkazuje na chýbajúcu novelu zákona o konflikte záujmov, ktorou by boli poslanci nútení podávať prísnejšie majetkové priznanie. Táto novela na Slovensku nie je platná po pokusoch z 2013 a 2015 rokov, keď bola blokovaná poslancami Smer-u. Samotné majetkové priznanie, respektíve povinnosť ich podávať, však máme uzákonené. Jedná sa o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov zo zákona o konflikte zájmov(konkrétne majetkovým priznaním sa zaoberá čl. 7).", "“ Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR.", "Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Za verejného funkcionára sa navyše považuje osoba ešte rok odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.”", "V článku zo SME sa píše, že nutnosť predložiť majetkové priznanie sa kvôli dieram v zákone dá jednoducho obísť. “Za takmer päť rokov účinnosti zákona štát na jeho základe nezobral nikomu žiadny nelegálny majetok. Zákon vstúpil do platnosti v januári 2011. Finančná polícia odvtedy do konca septembra tohto roka prijala 161 oznámení o podozreniach z nelegálnych príjmov konkrétnych osôb.”", "„V jednom prípade prokurátor podal návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, ktorý bol prokurátorom vzatý späť,“ konštatuje hovorca policajného prezídia Michal Slivka.", "Ak polícia zistí, že výška pochybného majetku presahuje 1500 ­násobok minimálnej mzdy, prokurátor sa obráti na súd. Jediný dotiahnutý prípad prokuratúra zo súdu v Košiciach stiahla vlani v decembri. Ukázalo sa totiž, že manželia, ktorí podozrivý majetok vlastnili, ho zatiaľ prepísali tak, aby bol formálne v poriadku. Ficov zákon tomu totiž nijako nebráni.", "Na diery v zákone v júli 2015 v parlamente upozorňoval aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „ My sme veľmi šikovný národ a veľmi sa vieme prispôsobiť tomu, ako zákon obísť ,“ povedal. Tiež spomenul prípad z Košíc, keď prokurátor prišiel na súd a zistil, že majetok preverovaných manželov zázračne klesol. „To je absolútny výsmech. Pritom tam stačí veľmi rýchlo urobiť jednu novelu,“ konštatoval šéf prokuratúry v lete.”", "22. mája 2015 poslanci NR SR hlasovali o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorého zámerom bolo odhaliť, kto sa skrýva za schránkovými firmami. Návrh predložili opoziční poslanci a Miroslav Beblavý a Martin Fedor (obaja Sieť), ktorí ním chceli dosiahnuť, aby majetkové priznania mali svoju výpovednú hodnotu. Napríklad by bolo po novom možné, že majetkové priznanie ukazuje značku auta poslanca. Návrh však neprešiel druhým čitaním v parlamente, keď ho nepodporili poslanci Smeru.", "Takisto sa v roku 2013 snažili dosiahnuť sprísnenie pravidiel majetkového priznania, podľa ktorých by boli poslanci zaviazaní popísať majetok, ktorý je drahší ako 10-tisíc Eur.", "Smer predložil 3.septembra 2015 svoj návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý opozícia označila za hanbu a absurditu, nakoľko dokonca pridáva “nové, niekedy zásadné, niekedy smiešne až absurdné diery do tohto zákona” ako uviedol Miroslav Beblavý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["spolieha", "Transparency Internatonal.", "poukazuje", "ústavný zákon", "Povinnosť", "SME", "návrhu", "návrh"], "url": ["http://www.pehe.cz/Members/redaktor/majetkova-priznani-na-tenkem-lede", "http://www.transparency.org/whatwedo/answer/declaration_of_interests_assets_and_liabilities_oversight_mechanisms_disclo", "http://zastavmekorupciu.sk/programs/protikorupcna-legislativa", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/statni-tajomnici-lesay-korcok-pokuta/164589-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/8053273/cierne-majetky-uz-fica-netrapia-zakon-zostava-nadalej-nefunkcny.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/smer-pochoval-dalsi-protischrankovy-zakon-i-prisnejsie-majetkove-priznania.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/beblavy-navrh-zakona-o-konflikte-za/153755-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:38.818618+00:00"}
{"id": "42470", "numeric_id": 42470, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42470", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Patová situácia nastala v parlamente (pri voľbe ústavných sudcov, pozn.)...", "statement_date": "2019-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada SR na základe čl. 134 Ústavy „ navrhuje dvojnásobný počet kandidátov (teda 18 kandidátov, pozn.) na (ústavných) sudcov, ktorých má prezident SR vymenovať “. Národná rada v dvoch kolách voľby nezvolila ani jedného kandidáta z potrebných 18. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý. Prvá voľba prebehla verejne 12. februára za prítomnosti 132 poslancov, pričom bolo odovzdaných 66 platných hlasovacích lístkov (zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NRSR :). Opakovaná verejná voľba prebehla 14. februára za účasti 143 poslancov, pričom bolo odovzdaných 89 platných hlasovacích lístkov. Súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov nezískal ani jeden kandidát (zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NRSR ).", "analysis_paragraphs": ["Národná rada SR na základe čl. 134 Ústavy „ navrhuje dvojnásobný počet kandidátov (teda 18 kandidátov, pozn.) na (ústavných) sudcov, ktorých má prezident SR vymenovať “. Národná rada v dvoch kolách voľby nezvolila ani jedného kandidáta z potrebných 18. Výrok na základe týchto údajov hodnotíme ako pravdivý. Prvá voľba prebehla verejne 12. februára za prítomnosti 132 poslancov, pričom bolo odovzdaných 66 platných hlasovacích lístkov (zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NRSR :). Opakovaná verejná voľba prebehla 14. februára za účasti 143 poslancov, pričom bolo odovzdaných 89 platných hlasovacích lístkov. Súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov nezískal ani jeden kandidát (zdroj: Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NRSR )."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["čl. 134 Ústavy", "nezvolila", "webe NRSR", "Zápisnica o výsledku hlasovania, dostupná na webe NRSR"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava7", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/502205-poslanci-volia-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-volba-je-aj-tento-raz-verejna/", "https://bit.ly/2E7YNSK", "https://bit.ly/2VRSuc3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:23.340973+00:00"}
{"id": "vr27661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27661", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pozriete ako funguje britská vláda, tak tam tak isto, každý jeden minister ide do volieb a v prípade že je zvolený a premiér si ho vyberie, tak sa stáva ministrom.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Exceptions include Lord Carrington , who was the Foreign Secretary between 1979 and 1982, Lord Young of Graffham ( Minister without Portfolio , then Secretary of State for Employment and then Secretary of State for Trade and Industry from 1984 to 1989), and Lord Mandelson , who served as First Secretary of State , Secretary of State for Business, Innovation and Skills and President of the Board of Trade . George Robertson was briefly a peer whilst serving as Secretary of State for Defence before resigning to take up the post of Secretary General of NATO . From 1999 to 2010 the Attorney General for England and Wales was a Member of the House of Lords; the most recent was Baroness Scotland of Asthal .\n\nThe House of Lords remains a source for junior ministers and members of government.\"", "analysis_paragraphs": ["Exceptions include Lord Carrington , who was the Foreign Secretary between 1979 and 1982, Lord Young of Graffham ( Minister without Portfolio , then Secretary of State for Employment and then Secretary of State for Trade and Industry from 1984 to 1989), and Lord Mandelson , who served as First Secretary of State , Secretary of State for Business, Innovation and Skills and President of the Board of Trade . George Robertson was briefly a peer whilst serving as Secretary of State for Defence before resigning to take up the post of Secretary General of NATO . From 1999 to 2010 the Attorney General for England and Wales was a Member of the House of Lords; the most recent was Baroness Scotland of Asthal .", "The House of Lords remains a source for junior ministers and members of government.\""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["oficiálna stránka vlády Spojeného kráľovstva", "Wikipedia", "Lord Chancellor", "Leader of the House of Lords", "Lord Carrington", "Foreign Secretary", "Lord Young of Graffham", "Minister without Portfolio", "Secretary of State for Employment", "Secretary of State for Trade and Industry", "Lord Mandelson", "First Secretary of State", "Secretary of State for Business, Innovation and Skills", "President of the Board of Trade", "George Robertson", "Secretary of State for Defence", "Secretary General of NATO", "Attorney General for England and Wales", "Baroness Scotland of Asthal"], "url": ["https://www.gov.uk/government/how-government-works", "http://en.wikipedia.org/wiki/House_of_Lords", "http://en.wikipedia.org/wiki/Lord_Chancellor", "http://en.wikipedia.org/wiki/Leader_of_the_House_of_Lords", "http://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Carington,_6th_Baron_Carrington", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_of_State_for_Foreign_and_Commonwealth_Affairs", "http://en.wikipedia.org/wiki/Lord_Young_of_Graffham", "http://en.wikipedia.org/wiki/Minister_without_Portfolio", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_of_State_for_Employment", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_of_State_for_Trade_and_Industry", "http://en.wikipedia.org/wiki/Peter_Mandelson", "http://en.wikipedia.org/wiki/First_Secretary_of_State", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_of_State_for_Business,_Innovation_and_Skills", "http://en.wikipedia.org/wiki/President_of_the_Board_of_Trade", "http://en.wikipedia.org/wiki/George_Robertson,_Baron_Robertson_of_Port_Ellen", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_of_State_for_Defence", "http://en.wikipedia.org/wiki/Secretary_General_of_NATO", "http://en.wikipedia.org/wiki/Attorney_General_for_England_and_Wales", "http://en.wikipedia.org/wiki/Baroness_Scotland_of_Asthal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:33.046169+00:00"}
{"id": "49208", "numeric_id": 49208, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49208", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Štát dával rodinám doslova žobračenku 45 eur mesačne na dieťa a (...) my sme zvýšili tú podporu o 320 % na 200 eur.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peňažná podpora na dieťa vo výške 200 eur je súčtom prídavku na dieťa a daňového bonusu. Prídavok je na rok 2023 vo výške 60 eur a daňový bonus závisí od veku dieťaťa. Na deti do 18 rokov je daňový bonus vo výške 140 eur a na deti nad 18 rokov 50 eur. Na vyplatenie daňového bonusu v plnej výške musí rodič pri jednom dieťati zarábať nad 820 eur mesačne v hrubom.\n\nVýška prídavku na dieťa bola počas obdobia vlád Smeru v rokoch 2012-2020 nižšia ako 25 eur. V roku 2012 bol prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur, v roku 2014 23,52 eur, v roku 2018 sa zvýšil na sumu 23,68. V rokoch 2019 a 2020 sa jednalo o sumy 24,34 eur, resp. 24,95 eur.\n\nDaňový bonus dosahoval od roku 2013 do roku 2017 výšku 21,41 eur , následne bol zvýšený na 21,56 eur. V decembri 2018 s platnosťou od 1. apríla 2019 zvýšila vláda Petra Pellegriniho daňový bonus na dieťa vo veku do šesť rokov 45,44 eur a na dieťa nad šesť rokov na 22,72 eur. Rodič teda na dieťa nad šesť rokov mohol dostať dohromady 47,67 eur a na dieťa do šesť rokov 70,44 eur.\n\nJe pravdou, že v rokoch 2012-2018 dostávali rodiny podporu približne 45 eur na dieťa, avšak pre deti pod 6 rokov túto podporu navýšila už vláda Petra Pellegriniho a tvrdenie, že ju vláda Igora Matoviča navýšila o 320 %, hodnotíme ako zavádzajúce. Zároveň nie všetky rodiny majú nárok na plnú výšku daňového bonusu 140 eur na dieťa.\n\nVyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO pre Demagog.sk z 31. júla 2023: \"My považujeme za zavádzanie, že na porovnanie používate absolútny záver volebného obdobia minulej vlády, keďže prídavky dvíhali na poslednú chvíľu krátko pred voľbami. Keďže rodič na konci minulej vlády mohol na dieťa vo veku nad 6 rokov získať 47,67 eur, výrok Igora Matoviča o 45 eurách sa nedá označiť za zavádzanie ani za nepravdu, keďže ide o zaokrúhlenie. K deťom do 6 rokov ešte uvádzame, že kým na konci minulej vlády bol vyplácaný rodičovský príspevok pre deti do 3 rokov vo výške 270 resp. 370 eur, v súčasnosti je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 301 resp. 412,60 eur, čo znamená navýšenie o 31 resp. 42,60 eur mesačne na každé dieťa do 3 rokov. Takisto sme presadili tehotenský príspevok už od 4. mesiaca tehotenstva vo výške viac než 200 € mesačne. Prosím, rozpočítajte si to a následne porovnajte podporu rodín s deťmi počas našich vlád a počas vlád Smeru.\"", "analysis_paragraphs": ["Peňažná podpora na dieťa vo výške 200 eur je súčtom prídavku na dieťa a daňového bonusu. Prídavok je na rok 2023 vo výške 60 eur a daňový bonus závisí od veku dieťaťa. Na deti do 18 rokov je daňový bonus vo výške 140 eur a na deti nad 18 rokov 50 eur. Na vyplatenie daňového bonusu v plnej výške musí rodič pri jednom dieťati zarábať nad 820 eur mesačne v hrubom.", "Výška prídavku na dieťa bola počas obdobia vlád Smeru v rokoch 2012-2020 nižšia ako 25 eur. V roku 2012 bol prídavok na dieťa vo výške 22,54 eur, v roku 2014 23,52 eur, v roku 2018 sa zvýšil na sumu 23,68. V rokoch 2019 a 2020 sa jednalo o sumy 24,34 eur, resp. 24,95 eur.", "Daňový bonus dosahoval od roku 2013 do roku 2017 výšku 21,41 eur , následne bol zvýšený na 21,56 eur. V decembri 2018 s platnosťou od 1. apríla 2019 zvýšila vláda Petra Pellegriniho daňový bonus na dieťa vo veku do šesť rokov 45,44 eur a na dieťa nad šesť rokov na 22,72 eur. Rodič teda na dieťa nad šesť rokov mohol dostať dohromady 47,67 eur a na dieťa do šesť rokov 70,44 eur.", "Je pravdou, že v rokoch 2012-2018 dostávali rodiny podporu približne 45 eur na dieťa, avšak pre deti pod 6 rokov túto podporu navýšila už vláda Petra Pellegriniho a tvrdenie, že ju vláda Igora Matoviča navýšila o 320 %, hodnotíme ako zavádzajúce. Zároveň nie všetky rodiny majú nárok na plnú výšku daňového bonusu 140 eur na dieťa.", "Vyjadrenie mediálneho tímu OĽaNO pre Demagog.sk z 31. júla 2023: \"My považujeme za zavádzanie, že na porovnanie používate absolútny záver volebného obdobia minulej vlády, keďže prídavky dvíhali na poslednú chvíľu krátko pred voľbami. Keďže rodič na konci minulej vlády mohol na dieťa vo veku nad 6 rokov získať 47,67 eur, výrok Igora Matoviča o 45 eurách sa nedá označiť za zavádzanie ani za nepravdu, keďže ide o zaokrúhlenie. K deťom do 6 rokov ešte uvádzame, že kým na konci minulej vlády bol vyplácaný rodičovský príspevok pre deti do 3 rokov vo výške 270 resp. 370 eur, v súčasnosti je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 301 resp. 412,60 eur, čo znamená navýšenie o 31 resp. 42,60 eur mesačne na každé dieťa do 3 rokov. Takisto sme presadili tehotenský príspevok už od 4. mesiaca tehotenstva vo výške viac než 200 € mesačne. Prosím, rozpočítajte si to a následne porovnajte podporu rodín s deťmi počas našich vlád a počas vlád Smeru.\""], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["200", "820", "2012", "2014", "2018", "2019 a 2020", "21,41 eur", "zvýšila", "45,44 eur", "nie všetky rodiny"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/655764-matovicov-bonus-v-praxi-rodicia-dostali-200-eur-na-dieta-teraz-im-ich-starostovia-a-primatori-zoberu/", "https://www.rodinka.sk/vazne-veci/stat-pre-rodinu/kolko-eur-na-dieta-dostanem-2023/", "https://www.peniaze.sk/dochodky/1436-pridavky-na-deti-v-roku-2012-budu-vysie-o-53-centov", "https://www.upsvr.gov.sk/buxus/docs/urady/NM/Odbor_SV/Zmeny_v_prispevkoch_pre_rodicov_od_1.pdf", "https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=828", "https://www.podnikajte.sk/socialne-a-zdravotne-odvody/penazne-davky-pre-rodica-v-roku-2019-a-2020", "https://www.relia.sk/Article.aspx?ID=828", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-od-1-aprila-2019", "http://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-dieta-2020", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-na-dieta-v-roku-2023-priklady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:27.085751+00:00"}
{"id": "48142", "numeric_id": 48142, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48142", "speaker": "Miroslav Suja", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-suja", "statement": "Dávam do pozornosti, že hovoríme primárne o dreve (vyvážanom do Číny, pozn.) zo štátnych lesov (Lesy SR š.p.), na ktoré má štát priamy dosah.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O skupovaní dreva z Českej republiky informovalo viacero domácich aj zahraničných médií. Čína importuje české kôrovcové drevo. Drevári si pochvaľujú ceny. Český export dreva do Číny potvrdzuje z údajov 2019 aj portál WITS . Významný dovoz mal začať v reakcii na obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a Čínou. Európska Únia v reakcii na zvyšujúci sa Čínsky dovoz vyzvala členské štáty, aby „aby preskúmali ochranné opatrenia, ako je stanovenie kvót na vývoz nespracovanej guľatiny, v prípade potreby v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou.”\n\nPodľa údajov z portálu OEC tvoril vývoz dreva zo Slovenska do Číny v roku 2019 1,46 % z príjmov z exportu do tejto krajiny. V prvých dvoch mesiacoch roka 2021 to bolo 1,57 %. Najvýznamnejšou časťou slovenského exportu do Číny sú automobily (75 % v roku 2019 a 80% v prvých dvoch mesiacoch 2021). Najvýznamnejším importérom slovenskej produkcie je Nemecko.\n\n3. júna sa konala Čínou organizovaná videokonferencia s tematikou rozvoja biohospodárstva a významu lesov.\n\nVoči otázkam členov pôdohospodárskeho výboru parlamentu o údajnom exporte dreva do Číny sa Lesy SR, š.p. ohradil .", "analysis_paragraphs": ["O skupovaní dreva z Českej republiky informovalo viacero domácich aj zahraničných médií. Čína importuje české kôrovcové drevo. Drevári si pochvaľujú ceny. Český export dreva do Číny potvrdzuje z údajov 2019 aj portál WITS . Významný dovoz mal začať v reakcii na obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a Čínou. Európska Únia v reakcii na zvyšujúci sa Čínsky dovoz vyzvala členské štáty, aby „aby preskúmali ochranné opatrenia, ako je stanovenie kvót na vývoz nespracovanej guľatiny, v prípade potreby v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou.”", "Podľa údajov z portálu OEC tvoril vývoz dreva zo Slovenska do Číny v roku 2019 1,46 % z príjmov z exportu do tejto krajiny. V prvých dvoch mesiacoch roka 2021 to bolo 1,57 %. Najvýznamnejšou časťou slovenského exportu do Číny sú automobily (75 % v roku 2019 a 80% v prvých dvoch mesiacoch 2021). Najvýznamnejším importérom slovenskej produkcie je Nemecko.", "3. júna sa konala Čínou organizovaná videokonferencia s tematikou rozvoja biohospodárstva a významu lesov.", "Voči otázkam členov pôdohospodárskeho výboru parlamentu o údajnom exporte dreva do Číny sa Lesy SR, š.p. ohradil ."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Českej", "zahraničných", "WITS", "obchodnú", "vyzvala", "OEC", "videokonferencia", "Lesy SR, š.p.", "ohradil"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22177748/cina-skupuje-ceske-drevo-ponuka-dobru-cenu-a-nehladi-na-kvalitu.html", "https://www.idnes.cz/ekonomika/zahranicni/koronavirus-kurovec-drevo-export-cina-vyvoz.A200228_104353_eko-zahranicni_fih", "https://wits.worldbank.org/CountryProfile/en/Country/CHN/Year/LTST/TradeFlow/Import/Partner/by-country/Product/44-49_Wood", "https://www.drevari.sk/cl5311/Pre%C4%8Do-cena-dreva-tak-drasticky-st%C3%BApa-a%C2%A0stavba-V%C3%A1%C5%A1ho-domu-alebo-domu-pre-V%C3%A1%C5%A1ho-z%C3%A1kazn%C3%ADka-sa-zv%C3%BD%C5%A1ila-o%C2%A0desiatky-percent-", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/B-9-2021-0420_SK.html", "https://oec.world/en/profile/bilateral-country/chn/partner/svk", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2021060300000092", "https://www.mpsr.sk/statne-podniky/141", "https://www.lesmedium.sk/aktualne/lesy-sr-neexportujeme-drevo-do-ciny-v-prvom-rade-uspokojujeme-potreby-domacich-spracovatelov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:00.610735+00:00"}
{"id": "vr35645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35645", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...v Čechách vládla úradnícka vláda, ktorá bola veľmi zodpovedná a ktorá pripravila takéto škrty už pre vládu, ktorá prišla. A v Čechách mali voľby o mesiac skôr ako my. Ministrom financií v Čechách bol námestník Janota, ktorý bol predtým námestník dlhé roky, ktorý aj spolupracoval s vtedajším alebo predtým ministrom a teraz znovu ministrom Kalouskom. Úradnícka vláda v Českej republike bola veľmi zodpovedná. To je známe. Pripravovala tieto úsporné opatrenia, ale vtedy neprešli, pretože bolo pred voľbami, ale boli pripravené takto na stole.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Janota navrhoval niektoré rozpočtové opatrenia už v priebehu prvého polroku 2010, pred českými voľbami avizoval , že novej vláde navrhne niektoré ďalšie opatrenia, čo po voľbách aj spravil .", "analysis_paragraphs": ["Minister Janota navrhoval niektoré rozpočtové opatrenia už v priebehu prvého polroku 2010, pred českými voľbami avizoval , že novej vláde navrhne niektoré ďalšie opatrenia, čo po voľbách aj spravil ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["navrhoval niektoré rozpočtové opatrenia", "pred českými voľbami avizoval", "čo po voľbách aj spravil"], "url": ["http://ekonomika.idnes.cz/janota-progresivni-zdaneni-ano-ale-s-maximalni-sazbou-31-procent-psy-/ekonomika.asp?c=A100314_131633_ekonomika_jan", "http://www.ct24.cz/ekonomika/89398-rok-2011-podle-ministerstva-financi-vyssi-dane-a-skrty-v-rozpoctu/", "http://domaci.ihned.cz/c1-44281180-hn-ziskaly-plan-skrtu-na-rok-2011-janota-navrhl-jak-usetrit-68-miliard"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:30.646201+00:00"}
{"id": "vr14350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14350", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "(...) vláda (...) zaviedla daňovú licenciu.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3.12. 2013 vláda schválila daňovú licenciu. Firma je povinná zaplatiť minimálnu daň stanovenú v zákone napriek tomu, že sa ocitne v strate. Výška minimálnej dane závisí od veľkosti obratu firmy a od toho či subjekt je alebo nie je platcom DPH. Od platenia licencie sú v prvom roku oslobodené novovzniknuté spoločnosti. Podrobnejšie o daňovej licencii informuje Trend . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["3.12. 2013 vláda schválila daňovú licenciu. Firma je povinná zaplatiť minimálnu daň stanovenú v zákone napriek tomu, že sa ocitne v strate. Výška minimálnej dane závisí od veľkosti obratu firmy a od toho či subjekt je alebo nie je platcom DPH. Od platenia licencie sú v prvom roku oslobodené novovzniknuté spoločnosti. Podrobnejšie o daňovej licencii informuje Trend . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "povinná", "Trend"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/danove-licencie-su-trest-za-to-ze-firma-podnika.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/danove-licencie-su-trest-za-to-ze-firma-podnika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:16.762660+00:00"}
{"id": "vr37135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37135", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Prepánajána, veď tu na základe Viedenskej arbitráži už bolo odtrhnuté južné Slovensko.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe viedenskej arbitráže , ktorá sa konala 2. novembra 1938, sa muselo Česko-Slovensko vzdať svojho územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Slovensko prišlo o územia a mestá v línii Senec-Galanta-Levice-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice-Užhorod-Mukačevo. Územia dnešného Slovenska, odstúpené Maďarsku prvou viedenskou arbitrážou: 1. Bratislavské predmostie, ktoré bolo do 15. októbra 1947 súčasťou Maďarska 2. časť južného Slovenska, pripojeného od 2. 10. 1938 do 8. 5. 1945 k Maďarsku 3. časť východného Slovenska, pripojeného od 4. 4. 1939 do 8. 5. 1945 k Maďarsku", "analysis_paragraphs": ["Na základe viedenskej arbitráže , ktorá sa konala 2. novembra 1938, sa muselo Česko-Slovensko vzdať svojho územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Slovensko prišlo o územia a mestá v línii Senec-Galanta-Levice-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice-Užhorod-Mukačevo. Územia dnešného Slovenska, odstúpené Maďarsku prvou viedenskou arbitrážou: 1. Bratislavské predmostie, ktoré bolo do 15. októbra 1947 súčasťou Maďarska 2. časť južného Slovenska, pripojeného od 2. 10. 1938 do 8. 5. 1945 k Maďarsku 3. časť východného Slovenska, pripojeného od 4. 4. 1939 do 8. 5. 1945 k Maďarsku"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["viedenskej arbitráže", "Slovensko prišlo o územia"], "url": ["http://mladamatica.wordpress.com/2010/01/04/viedenskou-arbitrazou-ziskalo-madarsko-velke-uzemie-csr-a-slovenska/", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1167709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:18.593737+00:00"}
{"id": "vr35289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35289", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...keď tu boli povodne a ľudia plakali a čakali na pomoc vlády, tak vtedy napríklad sa vydalo viac ako 6 miliónov korún na premiestnenie sochy v Komárne.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "socha Cyrila a Metoda sa v Komárne premiestňovala a bola odhalená 7.7.2010 , čo sa časovo kryje s obdobím po povodniach.", "analysis_paragraphs": ["socha Cyrila a Metoda sa v Komárne premiestňovala a bola odhalená 7.7.2010 , čo sa časovo kryje s obdobím po povodniach."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["premiestňovala"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/4611620/osadenie-susosia-cyrila-a-metoda-v-komarne-sprevadzal-skandal."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:27.115221+00:00"}
{"id": "vr32844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32844", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Vláda v tomto návrhu zákona o štátnom rozpočte bude míňať viacej o pol miliardy eur ako bolo tomu v minulom roku. Čiže toto sú fakty, ktoré hovoria čísla.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Hrušovský opakuje výrok, ktorý používajú iní opoziční poslanci, uvádza ho však v nesprávnom kontexte a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 , ktorý je momentálne pred druhým čítaním v parlamente, uvádza celkové výdavky štátneho rozpočtu na 17 235 214 564 eur . Táto suma je o vyše 700 miliónov eur vyššia ako očakávané výdavky štátnej správy na rok 2012 - 16 527,8 miliónov eur (Východisko rozpočtu na roky 2013 - 2015, . pdf , s. 9). Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 (. pdf ) však bola schválená suma výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 17 299 979 558 eur , teda suma dokonca o niečo vyššia v porovnaní s plánovaným rozpočtom na rok 2013. Pavol Hrušovský sa snaží demonštrovať, že súčasná vláda míňa viac ako minulá vláda a dokazuje to porovnaním štátnych rozpočtov. Pravdou však je, že bývalá vláda pripravila štátny rozpočet s dokonca o niečo vyššími výdavkami ako tá súčasná. Naopak, bola to práve súčasná vláda, ktorá znížili plánované výdavky v roku 2012. Čo sa týka roku 2011, podľa návrhu štátneho rozpočtu na tento rok dosiahli výdavky 16 925 557 812 eur, čo stále nie je spomínaných pol miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský opakuje výrok, ktorý používajú iní opoziční poslanci, uvádza ho však v nesprávnom kontexte a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 , ktorý je momentálne pred druhým čítaním v parlamente, uvádza celkové výdavky štátneho rozpočtu na 17 235 214 564 eur . Táto suma je o vyše 700 miliónov eur vyššia ako očakávané výdavky štátnej správy na rok 2012 - 16 527,8 miliónov eur (Východisko rozpočtu na roky 2013 - 2015, . pdf , s. 9). Zákonom o štátnom rozpočte na rok 2012 (. pdf ) však bola schválená suma výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 17 299 979 558 eur , teda suma dokonca o niečo vyššia v porovnaní s plánovaným rozpočtom na rok 2013. Pavol Hrušovský sa snaží demonštrovať, že súčasná vláda míňa viac ako minulá vláda a dokazuje to porovnaním štátnych rozpočtov. Pravdou však je, že bývalá vláda pripravila štátny rozpočet s dokonca o niečo vyššími výdavkami ako tá súčasná. Naopak, bola to práve súčasná vláda, ktorá znížili plánované výdavky v roku 2012. Čo sa týka roku 2011, podľa návrhu štátneho rozpočtu na tento rok dosiahli výdavky 16 925 557 812 eur, čo stále nie je spomínaných pol miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2013", "pdf", "pdf", "návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6977", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3465"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:19.281958+00:00"}
{"id": "48734", "numeric_id": 48734, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48734", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dnes je Slovensko jednou z najoptimálnejšou cestou pre týchto pašerákov ľudí.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je prirodzene jednou z tranzitných krajín pre migrantov, pretože leží medzi Tureckom, ktoré používajú migranti ako bránu do Európy a Nemeckom, ktoré je ich cieľovou destináciou. Navyše Balkánska trasa na ktorej sa Slovensko nachádza je jednou z hlavných migračných trás a najnovšie dáta ukazujú, že zaznamenáva najväčší počet nelegálnych prekročení hranice. Atraktívnosť tranzitu cez Slovensko zvýšilo aj zavedenie hraničných kontrol na maďarských a slovinských hraniciach zo strany Rakúska, čo presmerovalo ešte viac migrantov na naše územie. Aj keď neskôr boli hraničné kontroly zavedené aj na slovensko-rakúskych a slovensko-českých hraniciach, tak migranti k nám stále prúdia z Maďarska. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVšeobecným faktom je, že nelegálni migranti sa chcú dostať do západnej Európy, predovšetkým do Nemecka . Už od utečeneckej krízy v roku 2015 je dobre známa tzv. Balkánska trasa , ktorá vedie predovšetkým cez Maďarsko, odkiaľ pašeráci môžu využívať benefity Schengenského priestoru. Za posledné obdobie sa podľa FRONTEXu zvýšil prúd migrantov do Európy oproti minulému roku na tejto trase až o 168% a bolo zaznamenaných až 128 438 nelegálnych prekročení hranice, čo bolo suverénne najviac spomedzi všetkých trás.\n\n( zdroj obrázka )\n\nBalkánska trasa vedie viacerými cestami, tou najfrekventovanejšou bola v minulosti trasa cez balkánske krajiny, Maďarsko a Rakúsko až do západnej Európy. Rakúsko však v roku 2015 zaviedlo hraničné kontroly s Maďarskom a Slovinskom, čo podľa rakúskeho ministra vnútra viedlo k preorientovaniu sa prevádzačov na severnejšiu trasu, teda cez Maďarsko a Slovensko.\n\nPre Slovensko je to objektívne komplikovanejšia situácia, pretože ustrážiť hranicu o dĺžke takmer 655 km je značne náročnejšie. Je preto logické, že pašeráci smerujú ďalej cez naše územie. Minister vnútra Roman Mikulec však odmieta nečinnosť policajných zložiek, mnohí jeho slová však považujú za alibizmus.\n\nTranzit do západnej Európy od nás je už komplikovanejší vzhľadom na to, že na hraniciach s Rakúskom a Českom máme zavedené hraničné kontroly . Migranti, ktorí prichádzajú z Maďarska tak často ostávajú na našom území, keďže Maďarsko odmieta dodržiavať readmisné dohody a teda neprijíma od Slovenska migrantov prichádzajúcich z ich územia.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je prirodzene jednou z tranzitných krajín pre migrantov, pretože leží medzi Tureckom, ktoré používajú migranti ako bránu do Európy a Nemeckom, ktoré je ich cieľovou destináciou. Navyše Balkánska trasa na ktorej sa Slovensko nachádza je jednou z hlavných migračných trás a najnovšie dáta ukazujú, že zaznamenáva najväčší počet nelegálnych prekročení hranice. Atraktívnosť tranzitu cez Slovensko zvýšilo aj zavedenie hraničných kontrol na maďarských a slovinských hraniciach zo strany Rakúska, čo presmerovalo ešte viac migrantov na naše územie. Aj keď neskôr boli hraničné kontroly zavedené aj na slovensko-rakúskych a slovensko-českých hraniciach, tak migranti k nám stále prúdia z Maďarska. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "Všeobecným faktom je, že nelegálni migranti sa chcú dostať do západnej Európy, predovšetkým do Nemecka . Už od utečeneckej krízy v roku 2015 je dobre známa tzv. Balkánska trasa , ktorá vedie predovšetkým cez Maďarsko, odkiaľ pašeráci môžu využívať benefity Schengenského priestoru. Za posledné obdobie sa podľa FRONTEXu zvýšil prúd migrantov do Európy oproti minulému roku na tejto trase až o 168% a bolo zaznamenaných až 128 438 nelegálnych prekročení hranice, čo bolo suverénne najviac spomedzi všetkých trás.", "( zdroj obrázka )", "Balkánska trasa vedie viacerými cestami, tou najfrekventovanejšou bola v minulosti trasa cez balkánske krajiny, Maďarsko a Rakúsko až do západnej Európy. Rakúsko však v roku 2015 zaviedlo hraničné kontroly s Maďarskom a Slovinskom, čo podľa rakúskeho ministra vnútra viedlo k preorientovaniu sa prevádzačov na severnejšiu trasu, teda cez Maďarsko a Slovensko.", "Pre Slovensko je to objektívne komplikovanejšia situácia, pretože ustrážiť hranicu o dĺžke takmer 655 km je značne náročnejšie. Je preto logické, že pašeráci smerujú ďalej cez naše územie. Minister vnútra Roman Mikulec však odmieta nečinnosť policajných zložiek, mnohí jeho slová však považujú za alibizmus.", "Tranzit do západnej Európy od nás je už komplikovanejší vzhľadom na to, že na hraniciach s Rakúskom a Českom máme zavedené hraničné kontroly . Migranti, ktorí prichádzajú z Maďarska tak často ostávajú na našom území, keďže Maďarsko odmieta dodržiavať readmisné dohody a teda neprijíma od Slovenska migrantov prichádzajúcich z ich územia."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Nemecka", "Balkánska trasa", "FRONTEXu", "zdroj obrázka", "zaviedlo", "preorientovaniu", "odmieta nečinnosť", "považujú", "hraničné kontroly", "odmieta"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/10/syrski-migranti-nechcu-ostat-na-slovensku-chcu-pokracovat-do-nemecka/", "https://www.dw.com/en/illegal-migration-puts-slovakia-into-schengen-isolation/a-63807814", "https://frontex.europa.eu/media-centre/news/news-release/eu-external-borders-in-october-number-of-irregular-entries-on-the-rise-7CiZBL", "https://www.dw.com/en/illegal-migration-puts-slovakia-into-schengen-isolation/a-63807814", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/austria-extends-hungarian-slovenian-border-control-amid-ukraine-war/", "https://www.sn.at/politik/innenpolitik/leitartikel-mit-den-grenzkontrollen-ist-oesterreich-nur-trittbrettfahrer-127647691", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/646622-migranti-prudia-cez-hranice-mikulec-necinnost-odmieta/", "https://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/646609-derava-hranica-pasivni-politici/", "https://www.dw.com/en/illegal-migration-puts-slovakia-into-schengen-isolation/a-63807814", "https://dennikn.sk/minuta/3029672/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:59.473129+00:00"}
{"id": "vr32789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32789", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prvá prognóza, bola vo februári, ešte pod vaším vedením a dala dole príjmy o 125 miliónov eur. V júni o dohromady 196 miliónov eur. V septembri 362 miliónov eur. A dnes prvých 10 mesiacov, to znamená, až do konca októbra, 640 mil.eur.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P.Kažimír pravdepodobne hovorí o prognózach, ktoré vypracoval Inštitút finančnej politiky. Čísla, ktoré uvádza sa však nezhodujú s číslami, ktoré sme sa nachádzajú v prognózach, hodnotíme preto jeho výrok ako nepravdivý. Februárová daňová prognóza (s. 1) Inštitútu finančnej politiky z februára 2012 hovorí: \"Celkový negatívny vplyv na saldo verejnej správy z titulu aktualizácie daňových prognóz vrátane zmeny nominálneho HDP sa v roku 2012 odhaduje na úrovni 0,2% HDP (128,2 mil. Eur. pozn.) s miernym rastom v ďalších rokoch na úroveň 0,4% HDP v roku 2013 a 0,5% HDP v roku 2014.\" V júni 2012 IFP zmenil odhady daňových a odvodových príjmov oproti predchádzajúcej prognóze z februára 2012. Podľa prognóz z júna 2012 mal príjmy nižšie o približne 261 miliónov eur. \"...Naopak významný negatívny príspevok k zmene prognózy -0,4% HDP (261 miliónov eur., pozn.) mala aktualizácia odhadu plnenia daní v tomto roku, stagnujúci výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov a najmä neistý vývoj DPH.\" Septembrová prognóza IFP uvádza, že oproti súčasnému návrhu rozpočtu je výpadok na príjmoch 233 miliónov eur v roku 2013. \"Predchádzajúce odhady daňovo-odvodových príjmov verejnej správy pre roky 2012 a 2013 znižujeme približne o 0,2% HDP a 0,3% HDP v rokoch 2012 a 2013, bez zohľadnenia pozitívnych vplyvov konsolidačných opatrení na strane príjmov. Pokles očakávaných daňových a odvodových príjmov oproti júlu je spôsobený predovšetkým revíziou makroekonomickej prognózy, znížením výnosu dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 a mierne horším výberom dane z pridanej hodnoty. Výpadok príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013.\" Podľa aktualizácie prognózy daňových a odvodových príjmov na roky 2012-2015 boli upravené prognózy smerom nadol. \"V porovnaní s júnovou prognózou dochádza k revidovaniu prognózy smerom nadol. Celkový pokles daňových a odvodových príjmov v roku 2012 a 2013 bez legislatívy sa odhaduje na úrovni 166 mil. eur a 217,6 mil. eur (0,2 a 0,3% HDP).\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P.Kažimír pravdepodobne hovorí o prognózach, ktoré vypracoval Inštitút finančnej politiky. Čísla, ktoré uvádza sa však nezhodujú s číslami, ktoré sme sa nachádzajú v prognózach, hodnotíme preto jeho výrok ako nepravdivý. Februárová daňová prognóza (s. 1) Inštitútu finančnej politiky z februára 2012 hovorí: \"Celkový negatívny vplyv na saldo verejnej správy z titulu aktualizácie daňových prognóz vrátane zmeny nominálneho HDP sa v roku 2012 odhaduje na úrovni 0,2% HDP (128,2 mil. Eur. pozn.) s miernym rastom v ďalších rokoch na úroveň 0,4% HDP v roku 2013 a 0,5% HDP v roku 2014.\" V júni 2012 IFP zmenil odhady daňových a odvodových príjmov oproti predchádzajúcej prognóze z februára 2012. Podľa prognóz z júna 2012 mal príjmy nižšie o približne 261 miliónov eur. \"...Naopak významný negatívny príspevok k zmene prognózy -0,4% HDP (261 miliónov eur., pozn.) mala aktualizácia odhadu plnenia daní v tomto roku, stagnujúci výnos spotrebnej dane z minerálnych olejov a najmä neistý vývoj DPH.\" Septembrová prognóza IFP uvádza, že oproti súčasnému návrhu rozpočtu je výpadok na príjmoch 233 miliónov eur v roku 2013. \"Predchádzajúce odhady daňovo-odvodových príjmov verejnej správy pre roky 2012 a 2013 znižujeme približne o 0,2% HDP a 0,3% HDP v rokoch 2012 a 2013, bez zohľadnenia pozitívnych vplyvov konsolidačných opatrení na strane príjmov. Pokles očakávaných daňových a odvodových príjmov oproti júlu je spôsobený predovšetkým revíziou makroekonomickej prognózy, znížením výnosu dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 a mierne horším výberom dane z pridanej hodnoty. Výpadok príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013.\" Podľa aktualizácie prognózy daňových a odvodových príjmov na roky 2012-2015 boli upravené prognózy smerom nadol. \"V porovnaní s júnovou prognózou dochádza k revidovaniu prognózy smerom nadol. Celkový pokles daňových a odvodových príjmov v roku 2012 a 2013 bez legislatívy sa odhaduje na úrovni 166 mil. eur a 217,6 mil. eur (0,2 a 0,3% HDP).\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["prognóza", "júni", "Septembrová", "aktualizácie"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8169&documentId=7105", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8240&documentId=7641", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8325&documentId=8459"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:35.919215+00:00"}
{"id": "vr33510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33510", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tu bola prvá vlna krízy, vtedy ste hovorili, že len idiot môže napísať na prvú stranu, že kríza berie nám pracovné miesta.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Béla Bugár spomína vystúpenie vtedajšieho a aj súčasného premiéra Róberta Fica z 29. októbra 2010. Záznam s celým, nezostrihaným prejavom Róberta Fica si môžete pozrieť na stránkach denníka SME. Béla Bugár však výrok vystrihuje z kontextu a tým mu dáva iný význam. Premiér v tom čase poskytoval tlačovku po svojej ceste do Vietname a spomínané vyjadrenie malo ukazovať na prepojenie premiérovej návštevy a snahe získť pracovné miesta pre Slovensko. Naopak, podľa premiéra si spomínaný denník toto spojenie neuvedomil a uviedol na jednej strane kritickú správu o strate zamestnania stoviek ľudí a na druhej strane o Ficovej návšteve Vietnamu. Výrok Bélu Bugára preto považujeme za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár spomína vystúpenie vtedajšieho a aj súčasného premiéra Róberta Fica z 29. októbra 2010. Záznam s celým, nezostrihaným prejavom Róberta Fica si môžete pozrieť na stránkach denníka SME. Béla Bugár však výrok vystrihuje z kontextu a tým mu dáva iný význam. Premiér v tom čase poskytoval tlačovku po svojej ceste do Vietname a spomínané vyjadrenie malo ukazovať na prepojenie premiérovej návštevy a snahe získť pracovné miesta pre Slovensko. Naopak, podľa premiéra si spomínaný denník toto spojenie neuvedomil a uviedol na jednej strane kritickú správu o strate zamestnania stoviek ľudí a na druhej strane o Ficovej návšteve Vietnamu. Výrok Bélu Bugára preto považujeme za zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["stránkach"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4149561/fico-idioti-su-v-pravde-hnkach-sme-aj-novom-case.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:49.667358+00:00"}
{"id": "vr38806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38806", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Naopak, to vyplýva z logiky veci (znižovanie platov sudcov spolu s platom poslancov, pozn.) a preto aj ten návrh, ktorý nakoniec prešiel mal svoju logiku v tom, že už dlhodobo je plat sudcu násobkom platu poslanca.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov SR (.pdf): § 16 Plat sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky \"(1) Sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky (dalej len 'ústavný súd') patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesacne , zacínajúc prvým dnom mesiaca, v ktorom zložil ústavou predpísaný slub........\" § 23 Platové pomery ostatných sudcov Slovenskej republiky \"(1) Priemerným platom sudcu Slovenskej republiky je plat poslanca uvedený v § 2. (2) Platové pomery sudcov Slovenskej republiky ustanoví podla zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis .\" Osobitným predpisom je zákon c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Zákon o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov SR (.pdf): § 16 Plat sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky \"(1) Sudcovi Ústavného súdu Slovenskej republiky (dalej len 'ústavný súd') patrí plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesacne , zacínajúc prvým dnom mesiaca, v ktorom zložil ústavou predpísaný slub........\" § 23 Platové pomery ostatných sudcov Slovenskej republiky \"(1) Priemerným platom sudcu Slovenskej republiky je plat poslanca uvedený v § 2. (2) Platové pomery sudcov Slovenskej republiky ustanoví podla zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis .\" Osobitným predpisom je zákon c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (.pdf)."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["platových pomeroch", "zákon c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15470&FileName=00-z385&Rocnik=2000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:32.433362+00:00"}
{"id": "vr38139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38139", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Vy keď sa vám príde na rodinkárstvo v prípade poslanca Poliačika alebo že členkou rady RTVS je manželka poslanca Nagya, tak mi poviete, že to je v poriadku, lebo to sú dobrí a odborní ľudia.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podrobnosti o obvineniach z rodinkárstva v prípade poslanca Poliačika uvádza napríklad SME . Poslancov otec bol dosadený za šéfa krajského pozemkového úradu v Trenčíne. Martin Poliačik na blogu k veci okrem iného napísal : \"Môj otec je odborník vo svojom obore a na pozíciu veľmi vhodný kandidát.\" Agentúra SITA priniesla informácie o tom, že manželka poslanca Nagya je členkou rady RTVS. Podľa poslanca \"nešlo o nejaké účelové zatajovanie, lebo čo je verejne známe, nejde zatajovať.\" Jej post obhajoval aj tým, že jeho manželka pracuje v médiách dlhé roky.", "analysis_paragraphs": ["Podrobnosti o obvineniach z rodinkárstva v prípade poslanca Poliačika uvádza napríklad SME . Poslancov otec bol dosadený za šéfa krajského pozemkového úradu v Trenčíne. Martin Poliačik na blogu k veci okrem iného napísal : \"Môj otec je odborník vo svojom obore a na pozíciu veľmi vhodný kandidát.\" Agentúra SITA priniesla informácie o tom, že manželka poslanca Nagya je členkou rady RTVS. Podľa poslanca \"nešlo o nejaké účelové zatajovanie, lebo čo je verejne známe, nejde zatajovať.\" Jej post obhajoval aj tým, že jeho manželka pracuje v médiách dlhé roky."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SME", "okrem iného napísal", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5766895/matovic-vytahuje-na-poslancov-pribuznych.html", "http://poliacik.blog.sme.sk/c/256064/Nepoznate-niekto-mojich-zvysnych-19-dusi.html#ixzz1LIrGH9cs", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/zemkova-kriticky-stav-v-rtvs-sa-bez-/301088-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:06.685477+00:00"}
{"id": "vr30170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30170", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...agentúra SBA, Slovenská Business Agency alebo teda bývala, bývala Agentúra pre podporu malého a stredného podnikania, tam má štát podiel iba jednou tretinou. To je ministerstvo hospodárstva. Druhú tretinu vlastní Združenie podnikateľov Slovenska. A ďalšiu tretinu vlastní Slovenský živnostenský zväz. Čiže to nie je žiadna štátna agentúra, tam je len štát spoluzakladateľom tretinovým.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zakladajúcimi členmi Slovak Business Agency boli v roku 1993 Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Slovak Business Agency (do marca 2014 Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) predstavuje v SR kľúčovú a najstaršiu špecializovanú inštitúciu z hľadiska podpory malých a stredných podnikov. Vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou EÚ a vlády SR. Je to jedinečná platforma verejného a súkromného sektora. Zakladajúcimi členmi boli Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Vedenie SBA tvoria dozorná rada, správna rada, zbor zástupcov členov združenia, manažment. Riadenie a kontrolu činnosti agentúry zabezpečujú orgány Slovak Business Agency, ktorými sú : Zbor zástupcov členov združenia, dozorná rada, správna rada, Generálny riaditeľ. Činnosť SBA riadi Generálny riaditeľ, ktorý koná v jej mene Dozorná rada z pozície kontrolného orgánu dohliada na hospodárenie a použitie prostriedkov Agentúry v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov a stanov. V dozornej rade Slovak Business Agency (SBA) sedí Ľ.Halák za Združenie podnikateľov Slovenska, M.Holák, PhD. za Ministerstvo hospodárstva SR a J.Vážny za Slovenský živnostenský zväz. Správna rada je výkonným a rozhodovacím orgánom, ktorý prijíma dôležité rozhodnutia súvisiace s činnosťou SBA, schvaľuje strednodobé a dlhodobé smerovanie agentúry. V správnej rade Slovak Business Agency (SBA) má Ministerstvo hospodárstva SR nadpolovičnú väčšinu a menuje troch členov (s.11, . pdf ). Po jednom členovi správnej rady menujú Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz.", "analysis_paragraphs": ["Zakladajúcimi členmi Slovak Business Agency boli v roku 1993 Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Slovak Business Agency (do marca 2014 Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania) predstavuje v SR kľúčovú a najstaršiu špecializovanú inštitúciu z hľadiska podpory malých a stredných podnikov. Vznikla v roku 1993 spoločnou iniciatívou EÚ a vlády SR. Je to jedinečná platforma verejného a súkromného sektora. Zakladajúcimi členmi boli Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Vedenie SBA tvoria dozorná rada, správna rada, zbor zástupcov členov združenia, manažment. Riadenie a kontrolu činnosti agentúry zabezpečujú orgány Slovak Business Agency, ktorými sú : Zbor zástupcov členov združenia, dozorná rada, správna rada, Generálny riaditeľ. Činnosť SBA riadi Generálny riaditeľ, ktorý koná v jej mene Dozorná rada z pozície kontrolného orgánu dohliada na hospodárenie a použitie prostriedkov Agentúry v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov a stanov. V dozornej rade Slovak Business Agency (SBA) sedí Ľ.Halák za Združenie podnikateľov Slovenska, M.Holák, PhD. za Ministerstvo hospodárstva SR a J.Vážny za Slovenský živnostenský zväz. Správna rada je výkonným a rozhodovacím orgánom, ktorý prijíma dôležité rozhodnutia súvisiace s činnosťou SBA, schvaľuje strednodobé a dlhodobé smerovanie agentúry. V správnej rade Slovak Business Agency (SBA) má Ministerstvo hospodárstva SR nadpolovičnú väčšinu a menuje troch členov (s.11, . pdf ). Po jednom členovi správnej rady menujú Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Slovak Business Agency", "orgány", "dozornej", "podnikateľov", "živnostenský", "správnej", "pdf"], "url": ["http://www.sbagency.sk/o-nas", "http://www.sbagency.sk/vedenie-slovak-business-agency#.VieSkiuYLsR", "http://www.sbagency.sk/vedenie-slovak-business-agency#.ViTUfSszvDs", "http://www.zps.sk/O-ZPS", "http://www.szz.sk/o-nas.html", "http://www.sbagency.sk/vedenie-slovak-business-agency#.ViTUfSszvDs", "http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stanovy_sba.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:18.415111+00:00"}
{"id": "vr30846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30846", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica v roku 2006 znížila naplánovaný deficit a v roku 2007 dosiahla najnižší deficit v histórii Slovenska.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii z augusta 2005 bol plánovaný verejný deficit v roku 2006 so započítaným vplyvom dôchodkovej reformy na úrovni 4,2 % HDP. Podľa údajom z databázy Eurostat bol v roku 2006 deficit na úrovni 3,2 % HDP. V roku 2007 sa uskutočnili dve notifikácie deficitu. Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010 (november 2007) uvádza: \"V rámci prvej notifikácie deficitu a dlhu bol deficit verejnej správy za rok 2006 vyčíslený na úrovni 3,4% HDP. Na základe údajov z druhej notifikácie Eurostatu sa deficit zvýšil o 0,3% HDP na úroveň 3,7% HDP. Napriek tomu, skutočnosť za rok 2006 je oproti rozpočtovanej úrovni 4,2% HDP nižšia o 0,5% HDP. \" Je pravdou, že vláda R. Fica v roku 2006 znížila naplánovaný deficit. V roku 2007 bol deficit na úrovni 1,8 % HDP, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 1995 ( najstarší údaj Eurostatu ). Podľa prepočtov Michala Lehutu z Trend Analyses predstavoval deficit v roku 1993 31,2 % HDP, v roku 1994 6,1 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii z augusta 2005 bol plánovaný verejný deficit v roku 2006 so započítaným vplyvom dôchodkovej reformy na úrovni 4,2 % HDP. Podľa údajom z databázy Eurostat bol v roku 2006 deficit na úrovni 3,2 % HDP. V roku 2007 sa uskutočnili dve notifikácie deficitu. Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010 (november 2007) uvádza: \"V rámci prvej notifikácie deficitu a dlhu bol deficit verejnej správy za rok 2006 vyčíslený na úrovni 3,4% HDP. Na základe údajov z druhej notifikácie Eurostatu sa deficit zvýšil o 0,3% HDP na úroveň 3,7% HDP. Napriek tomu, skutočnosť za rok 2006 je oproti rozpočtovanej úrovni 4,2% HDP nižšia o 0,5% HDP. \" Je pravdou, že vláda R. Fica v roku 2006 znížila naplánovaný deficit. V roku 2007 bol deficit na úrovni 1,8 % HDP, čo predstavuje najnižšiu úroveň od roku 1995 ( najstarší údaj Eurostatu ). Podľa prepočtov Michala Lehutu z Trend Analyses predstavoval deficit v roku 1993 31,2 % HDP, v roku 1994 6,1 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Analýzy konvergencie slovenskej ekonomiky k Európskej únii", "Konvergenčný program Slovenska na roky 2007 až 2010", "najstarší údaj Eurostatu"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/05_KOL1.PDF", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication10437_sk.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:34.122364+00:00"}
{"id": "vr28179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28179", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "V máji 2013 došlo k dohode hlavného mesta, Dopravného podniku Bratislava a HC Slovan Bratislava na tom, že permanentka alebo jednorazová vstupenka na zápas tímu Slovana v KHL bude platiť ako cestovný lístok na MHD. Možnosť cestovania v MHD na vstupenku na zápas platí dve hodiny pred začiatkom zápasu a trvá do posledného denného spoja daného dňa.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v máji 2013 došlo k dohode hlavného mesta, Dopravného podniku Bratislava a.s. a HC Slovan Bratislava, že vstupenka na hokej bude v dňoch, keď sa konajú zápasy tímu Slovana v KHL slúžiť ako cestovný lístok na MHD. Táto dohoda platila do konca sezóny 2013/2014. Podla informácií zverejnených na stránke Dopravného podniku Bratislava , táto dohoda však už neplatí na sezónu 2014/2015. Informácia bola zverejnená začiatkom septembra 2014. Ftáčnik tento fakt prezentuje ako trvajúcu výhodu. Výrok preto hodnotíme za zavádzajúci. Dohoda uzavretá v máji 2013 medzi Dopravným podnikom Bratislava .a.s., HC Slovan Bratislava a hlavným mestom Bratislava hovorila, že vstupenka na hokej bude v dňoch, keď sa konajú domáce zápasy v KHL, slúžiť aj ako platný cestovný lístok na mestskú hromadnú dopravu - dve hodiny pred a 2 hodiny po stretnutí. Táto dohoda platila predbežne na všetky domáce zápasy HC Slovan v KHL do konca sezóny 2013/2014. Pre sezónu 2014/2015 však neprišlo k dohode medzi HC Slovan a Dopravným podnikom Bratislava , a tak počas aktuálnej sezóny domácich zápasov HC Slovan verejnosť nebude môcť využívať vstupenky ani permanentky na zápasy ako cestovné lístky na MHD. Podla agentúry SITA , táto dohoda bola uzavretá aj v minulosti pre sezónu 2009/2010 a 2010/2011. Dopravný podnik Bratislava však túto dohodu pozastavil, pre nepriaznivú finančnú situáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v máji 2013 došlo k dohode hlavného mesta, Dopravného podniku Bratislava a.s. a HC Slovan Bratislava, že vstupenka na hokej bude v dňoch, keď sa konajú zápasy tímu Slovana v KHL slúžiť ako cestovný lístok na MHD. Táto dohoda platila do konca sezóny 2013/2014. Podla informácií zverejnených na stránke Dopravného podniku Bratislava , táto dohoda však už neplatí na sezónu 2014/2015. Informácia bola zverejnená začiatkom septembra 2014. Ftáčnik tento fakt prezentuje ako trvajúcu výhodu. Výrok preto hodnotíme za zavádzajúci. Dohoda uzavretá v máji 2013 medzi Dopravným podnikom Bratislava .a.s., HC Slovan Bratislava a hlavným mestom Bratislava hovorila, že vstupenka na hokej bude v dňoch, keď sa konajú domáce zápasy v KHL, slúžiť aj ako platný cestovný lístok na mestskú hromadnú dopravu - dve hodiny pred a 2 hodiny po stretnutí. Táto dohoda platila predbežne na všetky domáce zápasy HC Slovan v KHL do konca sezóny 2013/2014. Pre sezónu 2014/2015 však neprišlo k dohode medzi HC Slovan a Dopravným podnikom Bratislava , a tak počas aktuálnej sezóny domácich zápasov HC Slovan verejnosť nebude môcť využívať vstupenky ani permanentky na zápasy ako cestovné lístky na MHD. Podla agentúry SITA , táto dohoda bola uzavretá aj v minulosti pre sezónu 2009/2010 a 2010/2011. Dopravný podnik Bratislava však túto dohodu pozastavil, pre nepriaznivú finančnú situáciu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Dopravného podniku Bratislava", "dohoda", "Dopravným podnikom Bratislava", "SITA"], "url": ["http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/informacie-o-cestovani-mhd-na-hokejove-zapasy-hc-slovan/", "http://www.dpb.sk/o-podniku/tlacove-spravy/vstupenka-na-slovan-aj-ako-listok-na-mhd-38a/", "https://demagog.sk/vyrok/tak počas aktuálnej sezóny domácich zápasov HC Slovan verejnosť nebude môcť využívať vstupoenky ani permanentky na zápasy ako cestovné lístky na MHD.", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/listok-na-hokejovy-slovan-by-mohol-by/676597-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:36.669702+00:00"}
{"id": "42338", "numeric_id": 42338, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42338", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tlačová konferencia, kde tesne po tom obede (s Matovičom, Remišovou a Mistríkom, pozn.) stojím pred tými kamerami a opakujem okolnosť alebo podmienku za ktorej som uvažovala o vzdaní sa. Prvýkrát je tá podmienka dohľadaná v rozhovore s Denníkom SME 29. mája tesne po ohlásení kandidatúry. Kde som jasne povedala, že nie v prípade ak bude demokratický kandidát silnejší ja sa vzdám, ale v prípade ak by hrozilo, že sa do druhého kola voľby môžu dostať kandidáti predstaviteľ SMERU a predstaviteľ extrému.", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čaputová od začiatku kampane komunikovala stanovisko, že vzdanie sa v prospech silnejšieho kandidáta so spoločnými hodnotami zváži v prípade, že by hrozilo druhé kolo prezidentských volieb s kandidátmi nedemokratických síl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDenník SME 29. mája 2018, krátko po ohlásení Čaputovej kandidatúry, publikoval rozhovor , v ktorom sa vyjadrila k otázke možného trieštenia hlasov nasledovne: „Ale ak by vývoj vyúsťoval do situácie, ktorá nastala v roku 2004, že do druhého kola sa dostali kandidáti, ktorí preferujú, nazvem to iné hodnoty, demokratickí kandidáti by mali zvážiť svoje zotrvanie v kampani ešte pred prvým kolom a požiadať svojich budúcich voličov, aby presmerovali svoju dôveru v prospech perspektívnejšieho kandidáta.”\n\nSpomínaný pracovný obed s predstaviteľmi OĽaNO, Matovičom a Remišovou, a kandidátom na prezidenta Mistríkom sa uskutočnil 22. januára 2019. Na stretnutie bol pozvaný aj kandidát Mikloško, ten sa však nedostavil. Čaputová prízvukovala možnosť vzdania sa v prípade reálnej šance, že do druhého kola sa dostane predstaviteľ SMER-SD alebo extrémista: „Nebudem tá, ktorá ohrozí krajinu zotrvaním v kandidatúre, ak by hrozilo, že do druhého kola sa dostanú reprezentanti nedemokratických hodnôt.“ Možnosť zotrvania oboch kandidátov v kampani teda nevylúčila.\n\nMistrík spoločnú dohodu pred médiami vysvetlil nasledovne: „Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra. Dohodli sme sa, že budeme konať zodpovedne a to, kto koho podporí, závisí od preferencií.\" Predpokladaným mechanizmom vyhodnotenia preferencií sa stali prieskumy verejnej mienky. Podľa Mistríka mal do konečného súboja o prezidentské kreslo vstúpiť iba jeden z nich, ten preferenčne silnejší.", "analysis_paragraphs": ["Čaputová od začiatku kampane komunikovala stanovisko, že vzdanie sa v prospech silnejšieho kandidáta so spoločnými hodnotami zváži v prípade, že by hrozilo druhé kolo prezidentských volieb s kandidátmi nedemokratických síl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Denník SME 29. mája 2018, krátko po ohlásení Čaputovej kandidatúry, publikoval rozhovor , v ktorom sa vyjadrila k otázke možného trieštenia hlasov nasledovne: „Ale ak by vývoj vyúsťoval do situácie, ktorá nastala v roku 2004, že do druhého kola sa dostali kandidáti, ktorí preferujú, nazvem to iné hodnoty, demokratickí kandidáti by mali zvážiť svoje zotrvanie v kampani ešte pred prvým kolom a požiadať svojich budúcich voličov, aby presmerovali svoju dôveru v prospech perspektívnejšieho kandidáta.”", "Spomínaný pracovný obed s predstaviteľmi OĽaNO, Matovičom a Remišovou, a kandidátom na prezidenta Mistríkom sa uskutočnil 22. januára 2019. Na stretnutie bol pozvaný aj kandidát Mikloško, ten sa však nedostavil. Čaputová prízvukovala možnosť vzdania sa v prípade reálnej šance, že do druhého kola sa dostane predstaviteľ SMER-SD alebo extrémista: „Nebudem tá, ktorá ohrozí krajinu zotrvaním v kandidatúre, ak by hrozilo, že do druhého kola sa dostanú reprezentanti nedemokratických hodnôt.“ Možnosť zotrvania oboch kandidátov v kampani teda nevylúčila.", "Mistrík spoločnú dohodu pred médiami vysvetlil nasledovne: „Buď vyhrá kandidát Smeru-SD, kandidát extrému, alebo to bude slušný a demokratický kandidát. Je na našej zodpovednosti, aby sa stal prezidentom človek z demokratického spektra. Dohodli sme sa, že budeme konať zodpovedne a to, kto koho podporí, závisí od preferencií.\" Predpokladaným mechanizmom vyhodnotenia preferencií sa stali prieskumy verejnej mienky. Podľa Mistríka mal do konečného súboja o prezidentské kreslo vstúpiť iba jeden z nich, ten preferenčne silnejší."], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "prízvukovala", "mechanizmom"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20836862/prezidentska-kandidatka-caputova-od-kisku-som-vnimala-skor-povzbudzujuce-posolstvo.html", "https://www3.teraz.sk/volby-prezidenta-sr-2019/r-mistrik-a-z-caputova-sa-dohodli/373839-clanok.html", "https://dennikn.sk/1357688/caputova-a-mistrik-sa-dohodli-na-podpore-este-pred-prvym-kolom/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:05.452146+00:00"}
{"id": "vr26822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26822", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...predložil som v minulom roku zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie a niektorých vybraných trestných činov. 19. septembra to zmietli (poslanci SMER-SD, pozn.) zo stola. V priebehu jednej minúty Smer hlasoval za a následne proti.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie predkladal Ján Figeľ. Rokovanie o tomto návrhu sa konalo 19 septembra 2013. Je skutočne pravdou, že v hlasovaní 19. septembra 2013 o 11:08:39 o pristúpení k tretiemu čítaniu hlasovali poslanci SMER-SD za Figeľov návrh. Za hlasovali všetci poslanci SMER-SD, štyria boli neprítomný. O minútu neskôr 11:09:19 už v hlasovaní o zákone ako celku sa poslanci SMER-SD zdržali hlasovania, jeden bol proti, jeden bol za, traja nehlasovali. Figeľ správne uvádza túto náhlu zmenu v postoji poslancov SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie predkladal Ján Figeľ. Rokovanie o tomto návrhu sa konalo 19 septembra 2013. Je skutočne pravdou, že v hlasovaní 19. septembra 2013 o 11:08:39 o pristúpení k tretiemu čítaniu hlasovali poslanci SMER-SD za Figeľov návrh. Za hlasovali všetci poslanci SMER-SD, štyria boli neprítomný. O minútu neskôr 11:09:19 už v hlasovaní o zákone ako celku sa poslanci SMER-SD zdržali hlasovania, jeden bol proti, jeden bol za, traja nehlasovali. Figeľ správne uvádza túto náhlu zmenu v postoji poslancov SMER-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["predkladal", "hlasovali", "hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=415", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32765", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32766"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:38.758100+00:00"}
{"id": "vr30229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30229", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V roku 2006 kandidoval za Novú generáciu na nejakom 130 mieste, to nemôžte myslieť vážne. ( majiteľ firmy Heneken, ktorá vyhrala spornú \"platinovú\" zakázku, bývalý nominant SDKÚ v parlamentných voľbách v roku 2006,pozn.)", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Majiteľ firmy Heneken, ktorá vyhrala spornú \"platinovú\" zakázku, Michal Hudoba , kandidoval vo voľbách 2006 za SDKÚ-DS ešte ako študent, a to zo 123.miesta.", "analysis_paragraphs": ["Majiteľ firmy Heneken, ktorá vyhrala spornú \"platinovú\" zakázku, Michal Hudoba , kandidoval vo voľbách 2006 za SDKÚ-DS ešte ako študent, a to zo 123.miesta."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Michal Hudoba"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Kandida%C4%8Dn%C3%A1_listina_SDK%C3%9A-DS_pre_vo%C4%BEby_do_NR_SR_v_roku_2006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:52.254838+00:00"}
{"id": "vr34022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34022", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Premiérka vybierala vlastných poslancov, pani Radičová vravila, že odstúpi, pokiaľ nebude zvolený vhodný kandidát", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 11. apríla 2011; Na telo , 21. novembra 2010). Iveta Radičová nepovedala, že ak nebude zvolený vhodný resp. favorizovaný kandidát tak odstúpi. Bývalá premiérka I. Radičová povedala , že ak bude zvolený bývalý generálny prokurátor D. Trnka tak odstúpi. V prípade Madejovej interpretácie ide o navodenie dojmu, že Radičová podmienila svoju funkciu zvolením koaličného kandidáta. Podľa slov I. Radičovej nešlo o tlak na zvolenie konkrétneho kandidáta, ale o to, že v prípade opätovného zvolenia Trnku, by zložila funkciu. Výrok vzhľadom na nepresnú interpretáciu hodnotíme ako zavádzajúci. SITA , 2. novembra 2011: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 11. apríla 2011; Na telo , 21. novembra 2010). Iveta Radičová nepovedala, že ak nebude zvolený vhodný resp. favorizovaný kandidát tak odstúpi. Bývalá premiérka I. Radičová povedala , že ak bude zvolený bývalý generálny prokurátor D. Trnka tak odstúpi. V prípade Madejovej interpretácie ide o navodenie dojmu, že Radičová podmienila svoju funkciu zvolením koaličného kandidáta. Podľa slov I. Radičovej nešlo o tlak na zvolenie konkrétneho kandidáta, ale o to, že v prípade opätovného zvolenia Trnku, by zložila funkciu. Výrok vzhľadom na nepresnú interpretáciu hodnotíme ako zavádzajúci. SITA , 2. novembra 2011: \"Iveta Radičová pohrozila odchodom z funkcie, ak bude Dobroslav Trnka opätovne zvolený za generálneho prokurátora. \"Zmenu považujem za veľmi podstatnú a je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať svoje ďalšie pôsobenie,\" povedala premiérka. Na otázku, či by zložila funkciu, odpovedala: \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "povedala", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/142/pavol-abrhan-vs-robert-madej", "http://www.demagog.sk/diskusie/5/robert-kalinak-vs-gabor-gal/?ph=3", "http://www.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168319-radicova-pohrozila-pre-prokuratora-odchodom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:51.074514+00:00"}
{"id": "vr13957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13957", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Pán minister predložil výboru pre zdravotníctvo správu o stave zdravotníctva v prvej polovici tohto roku a hovorí, že priemerná mzda sestier na Slovensku v roku 2014 bola 929 eur. Teraz im garantuje týmto zákonom mzdy 694 eur alebo 729 eur alebo 823 eur", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa o stave zdravotníctva za rok 2015 obsahuje údaj o priemernej mzde zdravotných sestier v roku 2014 vo výške 929 euro. Taktiež je pravdou, že novelou zákona je sestrám garantovaný plat od 694 do 823 euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister Čislák predložil výboru pre zdravotníctvo Správu o stave zdravotníctva za rok 2015 . Z údajov z Tabuľky 10, zobrazujúcej vývoj priemernej mesačnej mzdy za roky 2010 až 2014 (zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MZ SR, VÚC, miest a obcí) vyplýva, že priemerná mzda sestier dosahovala v kalendárnom roku 2014 úroveň 929 EUR (s.48). Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozdeľuje zdravotné sestry do troch kategórií, na základ ktorých im následne upravuje len základnú zložku mzdy. Prvú kategóriu tvoria sestry, ktoré získali spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností. Tým bude garantovaná mzda o 0,81-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Druhou kategóriou sú sestry, ktoré nadobudli odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností, ktorým bude garantovaná mzda o 0,85-násobok a poslednou, treťou kategóriou sú sestry, ktoré disponujú spôsobilosťou pre výkon tzv. špecializovaných pracovných činností. Tejto kategórii zdravotných sestier bude garantovaný 0,96-násobok. Priemerná mzda v slovenskom hospodárstve v roku 2014 dosiahla sumu 858 euro. Vynásobením priemernej mzdy v hospodárstve z roku 2014 vyššie spomenutými násobkami získame sumy približne 694, 729 a 823 euro, ako správne poznamenal Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa o stave zdravotníctva za rok 2015 obsahuje údaj o priemernej mzde zdravotných sestier v roku 2014 vo výške 929 euro. Taktiež je pravdou, že novelou zákona je sestrám garantovaný plat od 694 do 823 euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister Čislák predložil výboru pre zdravotníctvo Správu o stave zdravotníctva za rok 2015 . Z údajov z Tabuľky 10, zobrazujúcej vývoj priemernej mesačnej mzdy za roky 2010 až 2014 (zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti MZ SR, VÚC, miest a obcí) vyplýva, že priemerná mzda sestier dosahovala v kalendárnom roku 2014 úroveň 929 EUR (s.48). Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti rozdeľuje zdravotné sestry do troch kategórií, na základ ktorých im následne upravuje len základnú zložku mzdy. Prvú kategóriu tvoria sestry, ktoré získali spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností. Tým bude garantovaná mzda o 0,81-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Druhou kategóriou sú sestry, ktoré nadobudli odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností, ktorým bude garantovaná mzda o 0,85-násobok a poslednou, treťou kategóriou sú sestry, ktoré disponujú spôsobilosťou pre výkon tzv. špecializovaných pracovných činností. Tejto kategórii zdravotných sestier bude garantovaný 0,96-násobok. Priemerná mzda v slovenskom hospodárstve v roku 2014 dosiahla sumu 858 euro. Vynásobením priemernej mzdy v hospodárstve z roku 2014 vyššie spomenutými násobkami získame sumy približne 694, 729 a 823 euro, ako správne poznamenal Novotný. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Správu o stave zdravotníctva za rok 2015", "Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti", "dosiahla"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwiXh5f36rjJAhXI2CwKHd2zAfQQFggeMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F851&usg=AFQjCNHIV_MI73A6ctyvg6CSJO4F2Q9-ow&sig2=4pxxm0TDkcC6jvt8JASzHQ&cad=rja", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/n%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona_rtf.pdf?instEID=-1&attEID=83184&docEID=437001&matEID=8394&langEID=1&tStamp=20150924100907250", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/347814-primerena-mzda-v-slovenskom-hospodarstve-vlani-dosiahla-858-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:51.644538+00:00"}
{"id": "vr34739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34739", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...u nás Benátska komisia jasne povedala, že to je legitímne, aby bolo postaveno v 36 štátoch okrem desať štátov v rámci Rady Európy je uvedené, že štátny jazyk je jasne definovaný v Ústave...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovisku Benátskej komisie , v odstavci 34 sa píše: „Na úvod Benátska komisia podotýka, že v európskych štátoch je pomerne bežné zakotviť v ústave používanie jazyka. Urobilo tak tridsaťšesť členských štátov Rady Európy, vrátane Slovenska; len desať* členských štátov sa takéhoto kroku doposiaľ zdržalo.“", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku Benátskej komisie , v odstavci 34 sa píše: „Na úvod Benátska komisia podotýka, že v európskych štátoch je pomerne bežné zakotviť v ústave používanie jazyka. Urobilo tak tridsaťšesť členských štátov Rady Európy, vrátane Slovenska; len desať* členských štátov sa takéhoto kroku doposiaľ zdržalo.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku Benátskej komisie"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6527.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:10.303679+00:00"}
{"id": "vr33471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33471", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Ten režim je hrozbou, pretože opakovane bez akáhokoľvek dôvodu vyvoláva ozbrojené šarvátky. Delostrelecké útoky na juhu kórejskej nejakej pozície. Potopenie juhokórejskej lode. Podkopávajú sa tunely, proste severokórejskí agenti sa dokonca dopúšťajú vrážd., proste v zahraničí.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý, nakoľko medzi KĽDR a Južnou Kóreou od uzatvorenia prímeria v roku 1951 pravidelne kulminuje napätie často sprevádzané vojenskými provokáciami i otvorenou agresiou. Severná Kórea v minulosti opakovane delostrelecky útočila na juhokórejské vojenské i civilné pozície na ostrove Jonpjong. 23.11.2010 si takýto útok vyžiadal životy dvoch juhokórejských vojakov, zranených bolo ďalších minimálne 15 vojakov i civilistov a zničených približne 70 domov. Medzi Severnou a Južnou Kóreou sa od uzatvorenia prímeria taktiež odohralo mnoho námorných potýčok. Známy je prípad z mája 2010, kedy severokórejské torpédo potopilo juhokórejskú fregatu Cheonan. Severokórejský režim odmietol zodpovednosť za tento útok, avšak medzinárodný vyšetrovací tím potvrdil jeho zodpovednosť za tento nevyprovokovaný akt agresie, ktorý si vyžiadal životy 46 juhokórejských námorníkov a zrejme i severokórejských samovražedných útočníkov. V minulosti severokórejský režim budoval i invázne tunely , alebo \"tunely agresie\" ako ich pomenovala juhokórejská tlač. Ide o podzemné tunely vedúce popod deminitarizovanú zónu na juhokórejské územie, ktoré mali slúžiť pre prekvapivý útok. Takzvaný \" tretí tunel agresie \" viedol až takmer ku Soulu. Zatiaľ posledný, štvrtý tunel , bol objavený v roku 1990. Dodnes však existujú podozrenia , že tunelov bolo vybudovaných a zatiaľ neobjavených oveľa viac. Čo sa týka vrážd, ktorých sa podľa poslanca Šebeja dopúšťajú severokórejskí agenti v zahraničí, dokázaných prípadov je mnoho : január 1968: 31 ťažko vyzbrojených severokórejských agentov preniklo do Soulu s cieľom zavraždiť juhokórejského prezidenta Park Čong-hiho. Ten prežil, avšak o život prišlo 7 juhokórejských občanov a 28 atentátnikov. december 1969: juhokórejské lietadlo uniesli severokórejskí agenti a donútili ho pristáť v Pchjongjangu, cestujúcich režim vzal ako rukojemníkov. Po dvoch mesiacoch bola väčšina z nich prepustená, o osude zvyšných dvanástich sa dodnes nič nevie. august 1974: Pri ďalšom neúspešnom severokórejskom atentáte na juhokórejského prezidenta Park Čong-hiho je zabitá jeho manželka. október 1983: 17 vysokých juhokórejských predstaviteľov, vrátane niekoľkých členov vlády, bolo zabitých pri výbuchu bomby v hlavnom meste Barmy, dnes Mjanmarska. Barmský súd vyhlásil, že išlo o severokórejský komplot. november 1987: Lietadlo juhokórejskej spoločnosti Korean Air smerujúce z Bagdadu do Soulu explodovalo za letu nad Bengálskym zálivom, zahynulo 115 pasažierov a celá posádka. Juhokórejský súd odsúdil za umiestnenie bomby do lietadla severokórejského špióna. Ďalší podozrivý Severokórejčan spáchal samovraždu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Františka Šebeja hodnotíme ako pravdivý, nakoľko medzi KĽDR a Južnou Kóreou od uzatvorenia prímeria v roku 1951 pravidelne kulminuje napätie často sprevádzané vojenskými provokáciami i otvorenou agresiou. Severná Kórea v minulosti opakovane delostrelecky útočila na juhokórejské vojenské i civilné pozície na ostrove Jonpjong. 23.11.2010 si takýto útok vyžiadal životy dvoch juhokórejských vojakov, zranených bolo ďalších minimálne 15 vojakov i civilistov a zničených približne 70 domov. Medzi Severnou a Južnou Kóreou sa od uzatvorenia prímeria taktiež odohralo mnoho námorných potýčok. Známy je prípad z mája 2010, kedy severokórejské torpédo potopilo juhokórejskú fregatu Cheonan. Severokórejský režim odmietol zodpovednosť za tento útok, avšak medzinárodný vyšetrovací tím potvrdil jeho zodpovednosť za tento nevyprovokovaný akt agresie, ktorý si vyžiadal životy 46 juhokórejských námorníkov a zrejme i severokórejských samovražedných útočníkov. V minulosti severokórejský režim budoval i invázne tunely , alebo \"tunely agresie\" ako ich pomenovala juhokórejská tlač. Ide o podzemné tunely vedúce popod deminitarizovanú zónu na juhokórejské územie, ktoré mali slúžiť pre prekvapivý útok. Takzvaný \" tretí tunel agresie \" viedol až takmer ku Soulu. Zatiaľ posledný, štvrtý tunel , bol objavený v roku 1990. Dodnes však existujú podozrenia , že tunelov bolo vybudovaných a zatiaľ neobjavených oveľa viac. Čo sa týka vrážd, ktorých sa podľa poslanca Šebeja dopúšťajú severokórejskí agenti v zahraničí, dokázaných prípadov je mnoho : január 1968: 31 ťažko vyzbrojených severokórejských agentov preniklo do Soulu s cieľom zavraždiť juhokórejského prezidenta Park Čong-hiho. Ten prežil, avšak o život prišlo 7 juhokórejských občanov a 28 atentátnikov. december 1969: juhokórejské lietadlo uniesli severokórejskí agenti a donútili ho pristáť v Pchjongjangu, cestujúcich režim vzal ako rukojemníkov. Po dvoch mesiacoch bola väčšina z nich prepustená, o osude zvyšných dvanástich sa dodnes nič nevie. august 1974: Pri ďalšom neúspešnom severokórejskom atentáte na juhokórejského prezidenta Park Čong-hiho je zabitá jeho manželka. október 1983: 17 vysokých juhokórejských predstaviteľov, vrátane niekoľkých členov vlády, bolo zabitých pri výbuchu bomby v hlavnom meste Barmy, dnes Mjanmarska. Barmský súd vyhlásil, že išlo o severokórejský komplot. november 1987: Lietadlo juhokórejskej spoločnosti Korean Air smerujúce z Bagdadu do Soulu explodovalo za letu nad Bengálskym zálivom, zahynulo 115 pasažierov a celá posádka. Juhokórejský súd odsúdil za umiestnenie bomby do lietadla severokórejského špióna. Ďalší podozrivý Severokórejčan spáchal samovraždu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["23.11.2010", "severokórejské", "potvrdil", "samovražedných", "invázne tunely", "tretí tunel agresie", "štvrtý tunel", "podozrenia", "dokázaných", "mnoho"], "url": ["http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/11/23/nkorea.skorea.reax/index.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-1279828/North-Korean-torpedo-DID-sink-Souths-navy-ship-propellor-lettering-proves.html", "http://www.guardian.co.uk/world/2010/may/19/north-korea-sinking-ship-south-korea", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/southkorea/7619087/South-Korean-ship-sunk-by-crack-squad-of-human-torpedoes.html", "http://www.f-106deltadart.com/Korea-DMZ/tunnels.htm", "http://en.wikipedia.org/wiki/Third_Tunnel_of_Aggression", "http://www.nytimes.com/1990/03/04/world/seoul-uncovers-a-border-tunnel.html", "http://www.nytimes.com/2012/07/04/world/asia/for-south-korean-tunnel-hunters-a-quixotic-quest-to-prove-a-threat.html?pagewanted=all&_r=0", "http://www.bbc.co.uk/news/10130248", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/ide-o-vojnu-severna-korea-podnikla-delosterelecky-utok-na-juhokorejsky-ostrov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:59.795956+00:00"}
{"id": "vr27898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27898", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My sme krajina, kde platí 5% kvórum. Rozhodnutie ústavneho súdu v Nemecku znížilo kvórum na tri percentá, alebo na nulu, opravuje ma pani Záborská.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na Slovensku je pre voľby do Európskeho parlamentu nastavená hranica, resp. kvórum 5%. Aby teda politický subjekt získal aspoň jeden mandát, musí prekročiť 5% hlasov. Je taktiež pravdou, že vo voľbách do Európskeho parlamentu v Nemecku už nie je kvórum. Nemecký Ústavný súd vo februári 2014 zrušil 3% kvórum a ešte v roku 2011 zrušil aj kvóru 5%, ktoré platilo vo voľbách do EP v roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Trojpercentné kvórum pri voľbách do EP je protiústavné. Rozhodol o tom nemecký ústavný súd. Súd v podstate hovorí, že kým pre voľby do Bundestagu je 5 % kvórum opodstatnené, pretože zabezpečuje, aby mohol riadne plniť svoje funkcie, u Európskeho parlamentu to – aspoň nateraz – neplatí a neexistujú dostatočné dôvody predpokladať, že neexistencia kvóra EP zásadnejším spôsobom poškodí jeho prácu. ...Súd už v roku 2011 odmietol o 5 % kvórum, ktoré platilo ešte pri eurovoľbách v roku 2009. Nemecký parlament preto minulý rok upravil jeho hranicu na 3 %. Po strede už neplatí ani tá.\" Súd vo svojom stanovisku uviedol, že za súčasných právnych a faktických okolností nie je vážny zásah do princípov rovnosti volieb a rovnosti príležitostí, ktorý predstavuje trojpercentné kvórum, opodstatnený, Rovnosť volieb pri tom chápe ako situáciu, kedy má hlas každého voliča rovnaký vplyv na zloženie parlamentu. Tento princíp možno obmedziť, len ak na to existuje dobrý dôvod. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na Slovensku je pre voľby do Európskeho parlamentu nastavená hranica, resp. kvórum 5%. Aby teda politický subjekt získal aspoň jeden mandát, musí prekročiť 5% hlasov. Je taktiež pravdou, že vo voľbách do Európskeho parlamentu v Nemecku už nie je kvórum. Nemecký Ústavný súd vo februári 2014 zrušil 3% kvórum a ešte v roku 2011 zrušil aj kvóru 5%, ktoré platilo vo voľbách do EP v roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Trojpercentné kvórum pri voľbách do EP je protiústavné. Rozhodol o tom nemecký ústavný súd. Súd v podstate hovorí, že kým pre voľby do Bundestagu je 5 % kvórum opodstatnené, pretože zabezpečuje, aby mohol riadne plniť svoje funkcie, u Európskeho parlamentu to – aspoň nateraz – neplatí a neexistujú dostatočné dôvody predpokladať, že neexistencia kvóra EP zásadnejším spôsobom poškodí jeho prácu. ...Súd už v roku 2011 odmietol o 5 % kvórum, ktoré platilo ešte pri eurovoľbách v roku 2009. Nemecký parlament preto minulý rok upravil jeho hranicu na 3 %. Po strede už neplatí ani tá.\" Súd vo svojom stanovisku uviedol, že za súčasných právnych a faktických okolností nie je vážny zásah do princípov rovnosti volieb a rovnosti príležitostí, ktorý predstavuje trojpercentné kvórum, opodstatnený, Rovnosť volieb pri tom chápe ako situáciu, kedy má hlas každého voliča rovnaký vplyv na zloženie parlamentu. Tento princíp možno obmedziť, len ak na to existuje dobrý dôvod. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["kvórum", "stanovisku"], "url": ["http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/zoznam_liniek/eurovolby-2014-na-slovensku-000325", "http://www.bundesverfassungsgericht.de/pressemitteilungen/bvg14-014en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:38.212445+00:00"}
{"id": "vr37144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37144", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pretože nikto v Európe nenamietal krok, ktorý sme urobili (prostredníctvom novely zákona o štátnom občianstve, pozn.), my musíme chrániť Slovensko.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne výrazne kritické ohlasy zo zahraničia (mimo Maďarska) voči novele zákona o štátnom občianstve. Kriticky o zákone nehovoria ani správy OBSE.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne výrazne kritické ohlasy zo zahraničia (mimo Maďarska) voči novele zákona o štátnom občianstve. Kriticky o zákone nehovoria ani správy OBSE."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["ani", "správy"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:_yA42nvzd_0J:www.osce.org/hcnm/68988+slovakia+citizenship+law+site:www.osce.org&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiqLhe-6rURuSru4SCp_v6wsVhJRqTkoaxtd8X0umovJYN4-wQRwLWXzT3d8-N7iX7VIW1SKKdP8OCFEj-cZ6qJBRA3-pFjAf3RatIZnuo93gwk8a6HKsXC6LBZ0ZSxyYCqai0G&sig=AHIEtbSi5RksnSNx6Hm7DM-M30LrPmYgmQ", "http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:ScY904sL4PIJ:www.osce.org/odihr/71246+slovakia+citizenship+law+site:www.osce.org&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiaZQnSqTwep4y6AwmSSJctEb0jG2AFA703mTKKgAQKhRmlX-WEtYJ3TVF0fBbsQ70DsASe4Swt4ysoVYXYTzIlS54-zih-X6buaNksSM77Frz_Lq9SDSouiDja2uzq95GCYy1o&sig=AHIEtbSw2LCUl8w3kPI0r3FVSQUAOUCqQQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:20.382570+00:00"}
{"id": "vr13838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13838", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...keď si pozrieme OECD alebo pozrieme si Európsku úniu, tak naozaj štátna správa na Slovensku v porovnaní s inými sektormi tak zamestnávame, sme na špici zamestnávania ľudí práve v byrokratickom aparáte.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme na základe dostupných zdrojov ako pravdivý. V pomere štátnych zamestnancov na 1000 obyvateľov sme predbehli dokonca také byrokratické krajiny ako Grécko alebo Francúzsko. Správa International Labour Organization, zmienená v januári 2015, hovorí o počte pracujúcich na základe odvetví a pohlavia. Slovensko v počte štátnych úradníkov na 1000 obyvateľov z krajín EU predbehlo iba Luxembursko. (Zdroj: ILOSTAT, EUROSTAT, citované tu ) Na Slovensku na 1000 obyvateľov pripadá až 37 úradníkov. Slovensko sa teda umiestnilo na druhom mieste. Napríklad v zamestnanosti v školstve sme skončili až na 21. mieste. Narastajúci trend počtu zamestnancov v štátnej správe pokračuje od roku 2013 . Všetky údaje je možné nájsť tu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme na základe dostupných zdrojov ako pravdivý. V pomere štátnych zamestnancov na 1000 obyvateľov sme predbehli dokonca také byrokratické krajiny ako Grécko alebo Francúzsko. Správa International Labour Organization, zmienená v januári 2015, hovorí o počte pracujúcich na základe odvetví a pohlavia. Slovensko v počte štátnych úradníkov na 1000 obyvateľov z krajín EU predbehlo iba Luxembursko. (Zdroj: ILOSTAT, EUROSTAT, citované tu ) Na Slovensku na 1000 obyvateľov pripadá až 37 úradníkov. Slovensko sa teda umiestnilo na druhom mieste. Napríklad v zamestnanosti v školstve sme skončili až na 21. mieste. Narastajúci trend počtu zamestnancov v štátnej správe pokračuje od roku 2013 . Všetky údaje je možné nájsť tu"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["zmienená", "tu", "2013", "tu"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/slovensko-ako-kralovstvo-uradnikov-sme-lidrami-v-pocte-statnych-zamestnancov/ekonomika/ekonomika-v-eu/", "http://tomasmeravy.blog.sme.sk/c/372104/patrime-k-europskej-spicke-v-byrokracii.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6501380/ludi-pracujucich-pre-stat-neubuda-ale-naopak.html", "http://www.ilo.org/ilostat/faces/help_home/data_by_subject/subject-details/indicator-details-by-subject?indicator=EMP_TEMP_SEX_ECO_NB&subject=EMP&_afrLoop=529668684838172&datasetCode=YI&collectionCode=YI&_adf.ctrl-state=imod2d8tw_25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:23.013967+00:00"}
{"id": "vr32864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32864", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Od 1. januára (2013, pozn.) tu bude obmedzenie platieb v hotovosti.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obmedzenie platieb bude platné od 1.1.2013 podľa článku 2 spomínaného zákona . Prezident ho podpísal dňa 13.12.2012. Obmedzenie platieb v hotovosti, resp. zavedenie povinnosti bezhotovostných platieb bolo súčasťou Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 . Konkrétne znenie sa pozmenilo, pretože podľa pôvodného návrhu v bode 28 išlo len o zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit (10 tis. eur). V súčasnosti zákon hovorí: § 4 (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obmedzenie platieb bude platné od 1.1.2013 podľa článku 2 spomínaného zákona . Prezident ho podpísal dňa 13.12.2012. Obmedzenie platieb v hotovosti, resp. zavedenie povinnosti bezhotovostných platieb bolo súčasťou Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 . Konkrétne znenie sa pozmenilo, pretože podľa pôvodného návrhu v bode 28 išlo len o zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit (10 tis. eur). V súčasnosti zákon hovorí: § 4 (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["spomínaného zákona", "podpísal", "Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=374336", "http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2518302-o-obmedzeni-platieb-v-hotovosti", "http://hsr.rokovania.sk/data/att/134982_subor.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:11.850888+00:00"}
{"id": "vr30228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30228", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "A ja som zobral so zadosťučinením na vedomie, že hneď ako sa táto téma dostala na verejnosť, bola to samotná predsedníčka Správy štátnych hmotných rezerv, ktorá požiadala protikorupčnú jednotku z Úradu vlády, ale aj Najvyšší kontrolný úrad o kontroly.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po informáciách, ktoré sa objavili v súvislosti s elektronickou aukciou Správy štátnych hmotných rezerv SR, a ktoré nasvedčovali tomu, že predmet aukcie-platinové sitká, boli predané výrazne pod cenu (navyše firme, ktorej majiteľ v roku 2006 kandidoval za SDKÚ-DS), sa SŠHR obrátila na kontrolné orgány. Kontrolu na základe tejto žiadosti vykonáva Úrad vlády SR aj NKÚ SR. Vyhlásenie predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv k nepravdivým medializovaným informáciám: Aby sme vyvrátili aj najmenšie pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť na základe umelých konštrukcií a poloprávd, sme požiadali príslušné kontrolné orgány štátu o vykonanie kontroly. SŠHR, 20.október: V nadväznosti na to, že v predchádzajúcich dňoch boli opakovane medializované viaceré nepravdivé tvrdenia a umelé konštrukcie a nakoľko médiá naďalej neobjektívne informujú verejnosť o činnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, aj z našej iniciatívy, dňa 20.10.2011 o 9,00 hod. začali štátni zamestnanci Sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, kontrolu hospodárenia s vybranými zásobami štátnych hmotných rezerv. Kompletná dokumentácia bola odovzdaná členom kontrolnej skupiny. Z uvedeného dôvodu nebude možné poskytovať žiadne dokumenty, ani informácie a to až do skončenia vykonávanej kontroly. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po informáciách, ktoré sa objavili v súvislosti s elektronickou aukciou Správy štátnych hmotných rezerv SR, a ktoré nasvedčovali tomu, že predmet aukcie-platinové sitká, boli predané výrazne pod cenu (navyše firme, ktorej majiteľ v roku 2006 kandidoval za SDKÚ-DS), sa SŠHR obrátila na kontrolné orgány. Kontrolu na základe tejto žiadosti vykonáva Úrad vlády SR aj NKÚ SR. Vyhlásenie predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv k nepravdivým medializovaným informáciám: Aby sme vyvrátili aj najmenšie pochybnosti, ktoré mohli vzniknúť na základe umelých konštrukcií a poloprávd, sme požiadali príslušné kontrolné orgány štátu o vykonanie kontroly. SŠHR, 20.október: V nadväznosti na to, že v predchádzajúcich dňoch boli opakovane medializované viaceré nepravdivé tvrdenia a umelé konštrukcie a nakoľko médiá naďalej neobjektívne informujú verejnosť o činnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, aj z našej iniciatívy, dňa 20.10.2011 o 9,00 hod. začali štátni zamestnanci Sekcie kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády Slovenskej republiky, podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, kontrolu hospodárenia s vybranými zásobami štátnych hmotných rezerv. Kompletná dokumentácia bola odovzdaná členom kontrolnej skupiny. Z uvedeného dôvodu nebude možné poskytovať žiadne dokumenty, ani informácie a to až do skončenia vykonávanej kontroly. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie predsedníčky Správy štátnych hmotných rezerv k nepravdivým medializovaným informáciám:", "SŠHR, 20.október:"], "url": ["http://www.reserves.gov.sk/sk/home", "http://www.reserves.gov.sk/sk/home"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:51.888015+00:00"}
{"id": "vr36251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36251", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kvalifikovaný lekár, znalec dal znalecký posudok presne tak ako bolo treba a povedal, že tieto zranenia sa nemohli stať tak ako povedala pani Malinová. Čo urobili médiá? Čo urobili médiá? Médiá roztrhali na kusy tohto znalca a povedali, že to je zlý znalec...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že znalec P. Labaš posudok predložil, avšak vzhľadom na argumenty, ktoré médiá použili, sa nezdá ich kritika ako neodôvodnená. Podľa súdneho znalca P. Kováča sa mal P. Labaš dopustiť počas spisovania posudku viacerých pochybení. Rovnako mal konať protizákonne počas následného zverejňovania informácií zo spisu. Médiá spochybnili i samotný posudok, ale nie odborné predpoklady P. Labaša.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že znalec P. Labaš posudok predložil, avšak vzhľadom na argumenty, ktoré médiá použili, sa nezdá ich kritika ako neodôvodnená. Podľa súdneho znalca P. Kováča sa mal P. Labaš dopustiť počas spisovania posudku viacerých pochybení. Rovnako mal konať protizákonne počas následného zverejňovania informácií zo spisu. Médiá spochybnili i samotný posudok, ale nie odborné predpoklady P. Labaša."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["P. Kováča", "spochybnili"], "url": ["http://www.tyzden.sk/casopis/2010/44/jednoducho-labas.html", "http://sme.sk/c/5043697/v-posudku-na-malinovu-je-dalsia-trhlina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:07.177713+00:00"}
{"id": "vr35357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35357", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Trošku by som vás opravil, čo sa týka tej zmluvy, ktorá potom bola zrušená na tých 8 tisíc eur, to sa netýka tej kontroly, lebo tá je zrušená, práve preto sme povedali, že čo sa týka tej konkrétnej veci nemáme dôvod vôbec sa ani rozmýšľať o tom, že povedzme náš štátny tajomník by mal odstúpiť, čo sa týka ale tej dohody...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluva z júla 2010, ktorá sa týkala Poradenstva pri analýze podnikateľského prostredia bola vypovedaná zo strany firmy v polovici augusta. NKÚ túto zmluvu skúmať nebude, ako sa vyjadrila premiérka Radičová na brífingu zo dňa 24. Septembra, ale preskúma nejasnosti okolo zmlúv, ktoré firma získala ešte za vlády premiéra Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva z júla 2010, ktorá sa týkala Poradenstva pri analýze podnikateľského prostredia bola vypovedaná zo strany firmy v polovici augusta. NKÚ túto zmluvu skúmať nebude, ako sa vyjadrila premiérka Radičová na brífingu zo dňa 24. Septembra, ale preskúma nejasnosti okolo zmlúv, ktoré firma získala ešte za vlády premiéra Roberta Fica."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["firmy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5555740/chren-mal-priatelov-aj-v-druhej-sutazi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:14.401281+00:00"}
{"id": "vr13997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13997", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o nezamestnanosť, tak nezamestnanosť sme dostali na úroveň priemeru eurozóny, to je 10,7 %.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už u premiéra Fica overovali 11. októbra 2015. Odvtedy však v databáze Eurostat pribudli novšie údaje o miere nezamestnanosti pre eurozónu aj pre Slovensko. Podľa týchto údajov bola v druhom kvartáli 2015 priemerná miera nezamestnanosti v krajinách eurozóny 10,9 % a na Slovensku 11,2 %. Decembrová správe Eurostatu však už informuje o priemernej miere nezamestnanosti v eurozóne na úrovni 10,7 %, preto je Ficov údaj správny a uvádza tiež, že miera nezamestnanosti na Slovensku je 10,7 %, čiže sme sa skutočne dostali na úroveň priemeru eurozóny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pripájame aj graf, ktorý mapuje mieru nezamestnanosti na Slovensku od roku 2012 po súčasnosť na základe dostupných údajov v databáze Eurostat, teda vývoj miery nezamestnanosti počas súčasnej Ficovej vlády: Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už u premiéra Fica overovali 11. októbra 2015. Odvtedy však v databáze Eurostat pribudli novšie údaje o miere nezamestnanosti pre eurozónu aj pre Slovensko. Podľa týchto údajov bola v druhom kvartáli 2015 priemerná miera nezamestnanosti v krajinách eurozóny 10,9 % a na Slovensku 11,2 %. Decembrová správe Eurostatu však už informuje o priemernej miere nezamestnanosti v eurozóne na úrovni 10,7 %, preto je Ficov údaj správny a uvádza tiež, že miera nezamestnanosti na Slovensku je 10,7 %, čiže sme sa skutočne dostali na úroveň priemeru eurozóny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pripájame aj graf, ktorý mapuje mieru nezamestnanosti na Slovensku od roku 2012 po súčasnosť na základe dostupných údajov v databáze Eurostat, teda vývoj miery nezamestnanosti počas súčasnej Ficovej vlády: Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["11. októbra", "novšie", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-055968_QID_-4749E205_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;SEX,L,Z,0;AGE,L,Z,1;CITIZEN,L,Z,2;UNIT,L,Z,3;INDICATORS,C,Z,4;&zSelection=DS-055968CITIZEN,TOTAL;DS-055968INDICATORS,OBS_FLAG;DS-055968SEX,T;DS-055968AGE,Y15-74;DS-055968UNIT,PC;&rankName1=TIME_1_0_0_0&rankName2=UNIT_1_2_-1_2&rankName3=GEO_1_2_0_1&rankName4=AGE_1_2_-1_2&rankName5=CITIZEN_1_2_-1_2&rankName6=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName7=SEX_1_2_-1_2&ppcRK=FIRST&ppcSO=ASC&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7091248/3-01122015-AP-EN.pdf/772e30b0-2308-45ab-a712-6b3039b632bb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:43.077246+00:00"}
{"id": "48777", "numeric_id": 48777, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48777", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ja som mala očakávania od tejto vlády a má to aj programové vyhlásenie vlády naznačené, že zreviduje postavenia a pozíciu (paragrafu 363, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úprava tzv. paragrafu 363 Trestného poriadku je súčasťou programového vyhlásenia vlády, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nParagraf 363 umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak je presvedčený, že bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti paragrafu 363 nie je možné uplatniť opravný prostriedok. Prostredníctvom tohto paragrafu zrušil Maroš Žilinka obvinenia viacerým vysokopostaveným obvineným v exponovaných kauzách. Stále intenzívnejšie sa preto hovorí o nadužívaní tejto právomoci generálneho prokurátora.\n\nVláda už vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že „bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.“ Napriek zmienke v programovom vyhlásení k zmene tohto paragrafu dodnes neprišlo. Je však pravdou, že SaS aj OĽANO podali v septembri tohto roku separátne návrhy na obmedzenie okruhu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363. Návrhy v oboch prípadoch neprešli ani do druhého čítania. Dôvodom bol odpor koaličnej strany Sme rodina, ktorej nominantovi bolo vďaka tomuto paragrafu zrušené obvinenie. Výrok Zuzany Čaputovej môžeme označiť za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úprava tzv. paragrafu 363 Trestného poriadku je súčasťou programového vyhlásenia vlády, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Paragraf 363 umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak je presvedčený, že bol takýmto rozhodnutím porušený zákon. Proti paragrafu 363 nie je možné uplatniť opravný prostriedok. Prostredníctvom tohto paragrafu zrušil Maroš Žilinka obvinenia viacerým vysokopostaveným obvineným v exponovaných kauzách. Stále intenzívnejšie sa preto hovorí o nadužívaní tejto právomoci generálneho prokurátora.", "Vláda už vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že „bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.“ Napriek zmienke v programovom vyhlásení k zmene tohto paragrafu dodnes neprišlo. Je však pravdou, že SaS aj OĽANO podali v septembri tohto roku separátne návrhy na obmedzenie okruhu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363. Návrhy v oboch prípadoch neprešli ani do druhého čítania. Dôvodom bol odpor koaličnej strany Sme rodina, ktorej nominantovi bolo vďaka tomuto paragrafu zrušené obvinenie. Výrok Zuzany Čaputovej môžeme označiť za pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["Paragraf 363", "zrušil", "nadužívaní", "programovom vyhlásení", "neprešli", "zrušené"], "url": ["https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/mimovladne-organizacie-ziadaju-zmenu-paragrafu-363/", "https://www.webnoviny.sk/zilinka-naduziva-paragraf-363-kolikova-vola-po-zuzeni-tohto-opravnenia-pre-generalneho-prokuratora/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677", "https://www.aktuality.sk/clanok/kHgewBv/zmena-paragrafu-363-nepresla-ani-sas-sulik-kritizuje-hnutie-sme-rodina-a-olano/", "https://www.teraz.sk/slovensko/usp-uznesenie-o-zruseni-obvinenia-v/574115-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:03.180614+00:00"}
{"id": "vr29330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29330", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "No už v roku 2010 sme zistili, pretože sme poslali audítorov do Slovenských elektrární, sme zistili, že nás oklamali o 800-tisíc eur.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky Slovenských elektrární skutočne od roku 2010 vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo došlo k viacerým auditom. Tieto audity však momentálne nie sú verejne dostupné. Ako uvádza stránka SE :", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky Slovenských elektrární skutočne od roku 2010 vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo došlo k viacerým auditom. Tieto audity však momentálne nie sú verejne dostupné. Ako uvádza stránka SE :"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránky", "SE", "venergetike.sk", "výrok", "vyslovil"], "url": ["http://www.seas.sk/pravdivo-o-gabcikove", "http://www.seas.sk/pravdivo-o-gabcikove", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/2117-slovenske-elektrarne-obvinenia-v-kauze-gabcikovo-odmietaju/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-1/kalne-vody-dunajske.html", "http://www.ta3.com/clanok/1052620/zmluvu-o-vodnej-elektrarni-gabcikovo-povazujeme-za-neplatnu-tvrdi-ziga.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:46.917864+00:00"}
{"id": "vr26722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26722", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pamätám si napríklad len na posledné dvojročné funkčné pôsobenie vlády Ivety Radičovej. Kedy bola ministerkou spravodlivosti Lucia Žitňanská. Ktorá predložila reformné zákony na transparentnosť súdnej moci. Vtedy ešte aj pán premiér ako opozičný poslanec spolu s ostatnými namietli tento koncept otvorenej justície na ústavnom súde, čo ma veľmi prekvapuje. Do dnešného dňa, sú to už dva roky, viacej ako 2 roky od podania tohoto návrhu, ústavný súd nerozhodol. Je pozastavená účinnosť týchto zákonov.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že SMER-SD novelu zákona, ktorá zavádzala viaceré zmeny v oblasti otvorenosti (napr. hlasovania) a transparentnosti nepodporila a časti novely napadla na Ústavnom súde. Časti, ktoré dôvodová správa identifikuje ako časti, ktoré zavádzajú otvorenosť a transparentnosť do systému, poslanci SMER-SD nenapadli na Ústavnom Súde. Súd od januára 2012 nerozhodol. SMER-SD teda odmietol reformu Žitňanskej, no nedá sa povedať, že by na Ústavnom súde napadol body, ktoré zavádzali otvorenosť a transparentnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Hrušovský poukazuje na reformné zákon z dielne ministerstva spravodlivosti z doby, keď na jeho čele stále Lucia Žitňanská v rokoch 2010-2012. Išlo o novelu zákona o sudcoch a prísediacich z 19. októbra 2011 . Prezident novelu nepodpísal a bolo prelomené prezidentské veto 29. novembra 2011 . Všetci poslanci SMER-SD okrem jedného (Glenda hlasoval za) hlasovali proti novele. Návrh (.pdf) na začatie konania o súlade s Ústavou predložila na Ústavný súd SR skupina 40 poslancov NR SR. ÚS SR tento návrh prvýkrát prerokoval 7. marca 2012 (spisová značka ), pričom okrem prijatia na ďalšie konanie pozastavil tiež viaceré ustanovenia napadnutého zákona (rozhodnutie ÚS SR dostupné tu ). Pozastavené sú najmä ustanovenia týkajúce sa volieb a odvolania členov Súdnej rady SR. Podľa dôvodovej správy k novele z októbra 2011 oblasť otvorenosti a transparentnosti mali riešiť body Článku II (2, 3, 4, 5, 26, 27) a Článku I. (20, 21). Poslanci SMER-SD v návrhu na Ústavný súd nenamietajú body v Článku II, ktoré majú podľa dôvodovej správy novely zavádzať do systému otvorenosť a transparentnosť. Namietajú v Článku II. body 6 až 25 a a 28, a v Článku I. je to bod 1. ÚS SR v tejto veci nevedie žiadne ďalšie rozhodnutie, je teda pravdou že ÚS SR ani po dvoch rokoch nerozhodol toto konanie. O pozastavení bližšie informuje napr. článok SITA. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že SMER-SD novelu zákona, ktorá zavádzala viaceré zmeny v oblasti otvorenosti (napr. hlasovania) a transparentnosti nepodporila a časti novely napadla na Ústavnom súde. Časti, ktoré dôvodová správa identifikuje ako časti, ktoré zavádzajú otvorenosť a transparentnosť do systému, poslanci SMER-SD nenapadli na Ústavnom Súde. Súd od januára 2012 nerozhodol. SMER-SD teda odmietol reformu Žitňanskej, no nedá sa povedať, že by na Ústavnom súde napadol body, ktoré zavádzali otvorenosť a transparentnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Hrušovský poukazuje na reformné zákon z dielne ministerstva spravodlivosti z doby, keď na jeho čele stále Lucia Žitňanská v rokoch 2010-2012. Išlo o novelu zákona o sudcoch a prísediacich z 19. októbra 2011 . Prezident novelu nepodpísal a bolo prelomené prezidentské veto 29. novembra 2011 . Všetci poslanci SMER-SD okrem jedného (Glenda hlasoval za) hlasovali proti novele. Návrh (.pdf) na začatie konania o súlade s Ústavou predložila na Ústavný súd SR skupina 40 poslancov NR SR. ÚS SR tento návrh prvýkrát prerokoval 7. marca 2012 (spisová značka ), pričom okrem prijatia na ďalšie konanie pozastavil tiež viaceré ustanovenia napadnutého zákona (rozhodnutie ÚS SR dostupné tu ). Pozastavené sú najmä ustanovenia týkajúce sa volieb a odvolania členov Súdnej rady SR. Podľa dôvodovej správy k novele z októbra 2011 oblasť otvorenosti a transparentnosti mali riešiť body Článku II (2, 3, 4, 5, 26, 27) a Článku I. (20, 21). Poslanci SMER-SD v návrhu na Ústavný súd nenamietajú body v Článku II, ktoré majú podľa dôvodovej správy novely zavádzať do systému otvorenosť a transparentnosť. Namietajú v Článku II. body 6 až 25 a a 28, a v Článku I. je to bod 1. ÚS SR v tejto veci nevedie žiadne ďalšie rozhodnutie, je teda pravdou že ÚS SR ani po dvoch rokoch nerozhodol toto konanie. O pozastavení bližšie informuje napr. článok SITA. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["19. októbra 2011", "29. novembra 2011", "hlasovali", "Návrh", "tu", "dôvodovej", "článok"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=454", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=553", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29310", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/podanie.do?id_spisu=420586", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=429798", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=454", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ustavny-sud-vyhovel-smeru-pozastavil/475796-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:01.823709+00:00"}
{"id": "43629", "numeric_id": 43629, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43629", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ako predsedu Národnej rady ma nahnevalo, že chcel (minister financií Ladislav Kamenický, pozn.) aby to (zvýšenie spotrebných daní z tabakových výrobkov, pozn.) bolo v zrýchlenom legislatívnom konaní, ktoré sa používa vo výnimočných situáciách.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predkladacia správa k návrhu zákona Ladislava Kamenického, ktorým by sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, uvádza: „ Predkladaný návrh zákona nebol prerokovaný v riadnom legislatívnom procese z dôvodu príprav rozpočtu na budúci rok v aktuálnej ekonomickej situácii (spomaľujúci sa hospodársky rast Slovenskej republiky), ktorá si vyžaduje mimoriadne riešenia…” Vlada skutočne chcela zákon prijať v zrýchlenom konaní. Skrátené legislatívne konanie môže parlament využiť „ z a mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.” Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predkladacia správa k návrhu zákona Ladislava Kamenického, ktorým by sa zvýšila spotrebná daň z tabaku, uvádza: „ Predkladaný návrh zákona nebol prerokovaný v riadnom legislatívnom procese z dôvodu príprav rozpočtu na budúci rok v aktuálnej ekonomickej situácii (spomaľujúci sa hospodársky rast Slovenskej republiky), ktorá si vyžaduje mimoriadne riešenia…” Vlada skutočne chcela zákon prijať v zrýchlenom konaní. Skrátené legislatívne konanie môže parlament využiť „ z a mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody alebo ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.” Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["správa", "chcela", "môže"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24140/1", "https://e.dennikn.sk/1581434/danko-nechce-zdrazovanie-cigariet-tvrdi-ze-minister-financii-porusil-koalicnu-zmluvu/?fbclid=IwAR2FRD6ech-Vgvi8M8yGuwN1lHBvV7J5vd4Qneo6hrrVXMITX3lai6YKyEY", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:46.297729+00:00"}
{"id": "vr15702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15702", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude počas predsedníctva SR v Rade EÚ, ako aj zvyšku svojho mandátu, aktívne presadzovať prehlbovanie Hospodárskej a menovej únie na základe Správy piatich predsedov. Hlavným cieľom bude viesť diskusiu o ekonomickej a fiškálnej integrácii členských štátov EÚ, konkrétne prostredníctvom vytvárania fiškálnych nástrojov za účelom tlmenia negatívnych dopadov z ekonomických a finančných kríz.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zameriame sa na úspechy, dosiahnuté ciele počas slovenského predsedníctva (SK PRES), ktoré sa konalo v druhej polovici roka 2016. V rámci priorít SK PRES sa Slovensko zaviazalo o budovanie hospodársky silnej Európy. Výsledky, ktoré v tomto bode dosiahla sú nasledovné : Prijatie rozpočtu EÚ pre rok 2017 (schválený v rekordnom čase), dohoda Rady na EFSI 2.0 (Európsky fond pre strategické investície), určenie kritérií pre čierny zoznam daňových rajov. Na základe uvedeného môžeme považovať tento vládny sľub za splnený.\n\nSpráva piatich predsedov je plán posilnenia hospodárskej a menovej únie EÚ, ktorý v roku 2015 predstavili predseda EK Juncker, predseda EP Schulz, predseda ECB Draghi, predseda ER Tusk a Dombrovskis, podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg. Tento plán je rozdelený do troch fáz:\n\n„ Fáza 1 alebo „prehlbovanie prostredníctvom činov“ (1. júla 2015 – 30. júna 2017): využívanie existujúcich nástrojov a súčasných zmlúv na zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, dosiahnutie zodpovednej fiškálnej politiky na úrovni členských štátov a na úrovni eurozóny, dobudovanie finančnej únie a posilnenie demokratickej zodpovednosti;\n\nFáza 2, alebo „dobudovanie HMÚ“: zavedú sa ďalekosiahlejšie opatrenia na to, aby sa proces konvergencie stal záväznejší, napríklad pomocou súboru spoločne dohodnutých kritérií konvergencie, ktoré by mali právnu povahu, a aj pomocou ministerstva financií eurozóny;\n\nZáverečná fáza (najneskôr do roku 2025): po úplnej realizácii všetkých krokov by rozsiahla a skutočná HMÚ predstavovala stabilné a prosperujúce miesto pre všetkých občanov členských štátov EÚ, ktoré spoločne využívajú jednotnú menu, atraktívne aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa k nej budú chcieť pripojiť, ak na to budú pripravené. “ (.pdf, s.1)\n\nV základných štyroch prioritách slovenského predsedníctva sa na prvom mieste objavuje: „ Hospodársky silná Európa: Zameriame sa na iniciatívy, ktoré prispejú k vytvoreniu vhodného prostredia pre investície a pre ďalší rozvoj Únie. Priaznivé prostredie je kľúčovým predpokladom pre rozvoj a realizáciu zjednocujúcich európskych projektov, ktoré sú nosnými prvkami moderného jednotného trhu. “ A teda môžeme konštatovať, že vláda do programu SK PRES zakomponovala ciele zo Správy piatich predsedov.\n\nPodľa oficiálnej stránky SK PRES sa v oblasti hospodárskej a menovej podarilo Slovensku dosiahnuť tieto výsledky: „ Predsedníctvo dosiahlo významný pokrok pri nastavení spravodlivého a efektívneho daňového systému, pri maximalizácii potenciálu Investičného plánu pre Európu či v oblasti efektivity a stability finančných trhov. Vďaka dohode na budúcoročnom rozpočte EÚ bude únia lepšie vybavená zoči-voči aktuálnym výzvam ako zvládanie migrácie a jej príčin, zvyšovanie bezpečnosti alebo povzbudenie rastu a tvorby pracovných miest.“\n\nA podľa posledného newslettru sa SK PRES hodnotí nasledovne: „Ambíciou predsedníctva bolo prispieť k vytvoreniu hospodársky silnej Európy. Podarilo sa to napríklad cez vyrokovanie dobrého rozpočtu EÚ na rok 2017, ako hlavného investičného nástroja Únie, ako aj cez dohodu Rady na predĺžení a vylepšení Európskeho fondu pre strategické investície. V rámci priority zameranej na modernizáciu jednotného trhu považujeme za úspech významné kroky v oblasti geoblockingu, iniciatívy WiFi4Europe či legislatívnych návrhov posilňujúcich energetickú bezpečnosť EÚ... Našu prioritu posilňovať globálnu angažovanosť EÚ sme pretavili do podpisu modernej obchodnej dohody EÚ s Kanadou (CETA), ktorá prinesie európskym firmám nové obchodné príležitosti pomôže zvyšovať zamestnanosť. Za zmienku nepochybne stojí prielom v téme ochranných obchodných nástrojoch, ako aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. “\n\nPočas SK PRES sa Rada dohodla na projekte EFSI 2.0. EFSI 2.0 slúži na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Od septembra 2016 Rada pracovala na jeho reforme, na ktorej sa dohodla v decembri toho istého roku. V podstate ide o osobitný účet, ktorý spravuje Európska investičná banka a slúži na podporu projektov v oblastiach ako infraštruktúra, výskum a inovácia, vzdelávanie, zdravie, informačné a komunikačné technológie, ale aj iné oblasti. Financie naň prúdia z rozpočtu EÚ a dopĺňa ho príspevok z EIB.", "analysis_paragraphs": ["Zameriame sa na úspechy, dosiahnuté ciele počas slovenského predsedníctva (SK PRES), ktoré sa konalo v druhej polovici roka 2016. V rámci priorít SK PRES sa Slovensko zaviazalo o budovanie hospodársky silnej Európy. Výsledky, ktoré v tomto bode dosiahla sú nasledovné : Prijatie rozpočtu EÚ pre rok 2017 (schválený v rekordnom čase), dohoda Rady na EFSI 2.0 (Európsky fond pre strategické investície), určenie kritérií pre čierny zoznam daňových rajov. Na základe uvedeného môžeme považovať tento vládny sľub za splnený.", "Správa piatich predsedov je plán posilnenia hospodárskej a menovej únie EÚ, ktorý v roku 2015 predstavili predseda EK Juncker, predseda EP Schulz, predseda ECB Draghi, predseda ER Tusk a Dombrovskis, podpredseda Komisie pre euro a sociálny dialóg. Tento plán je rozdelený do troch fáz:", "„ Fáza 1 alebo „prehlbovanie prostredníctvom činov“ (1. júla 2015 – 30. júna 2017): využívanie existujúcich nástrojov a súčasných zmlúv na zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie, dosiahnutie zodpovednej fiškálnej politiky na úrovni členských štátov a na úrovni eurozóny, dobudovanie finančnej únie a posilnenie demokratickej zodpovednosti;", "Fáza 2, alebo „dobudovanie HMÚ“: zavedú sa ďalekosiahlejšie opatrenia na to, aby sa proces konvergencie stal záväznejší, napríklad pomocou súboru spoločne dohodnutých kritérií konvergencie, ktoré by mali právnu povahu, a aj pomocou ministerstva financií eurozóny;", "Záverečná fáza (najneskôr do roku 2025): po úplnej realizácii všetkých krokov by rozsiahla a skutočná HMÚ predstavovala stabilné a prosperujúce miesto pre všetkých občanov členských štátov EÚ, ktoré spoločne využívajú jednotnú menu, atraktívne aj pre ďalšie členské štáty EÚ, ktoré sa k nej budú chcieť pripojiť, ak na to budú pripravené. “ (.pdf, s.1)", "V základných štyroch prioritách slovenského predsedníctva sa na prvom mieste objavuje: „ Hospodársky silná Európa: Zameriame sa na iniciatívy, ktoré prispejú k vytvoreniu vhodného prostredia pre investície a pre ďalší rozvoj Únie. Priaznivé prostredie je kľúčovým predpokladom pre rozvoj a realizáciu zjednocujúcich európskych projektov, ktoré sú nosnými prvkami moderného jednotného trhu. “ A teda môžeme konštatovať, že vláda do programu SK PRES zakomponovala ciele zo Správy piatich predsedov.", "Podľa oficiálnej stránky SK PRES sa v oblasti hospodárskej a menovej podarilo Slovensku dosiahnuť tieto výsledky: „ Predsedníctvo dosiahlo významný pokrok pri nastavení spravodlivého a efektívneho daňového systému, pri maximalizácii potenciálu Investičného plánu pre Európu či v oblasti efektivity a stability finančných trhov. Vďaka dohode na budúcoročnom rozpočte EÚ bude únia lepšie vybavená zoči-voči aktuálnym výzvam ako zvládanie migrácie a jej príčin, zvyšovanie bezpečnosti alebo povzbudenie rastu a tvorby pracovných miest.“", "A podľa posledného newslettru sa SK PRES hodnotí nasledovne: „Ambíciou predsedníctva bolo prispieť k vytvoreniu hospodársky silnej Európy. Podarilo sa to napríklad cez vyrokovanie dobrého rozpočtu EÚ na rok 2017, ako hlavného investičného nástroja Únie, ako aj cez dohodu Rady na predĺžení a vylepšení Európskeho fondu pre strategické investície. V rámci priority zameranej na modernizáciu jednotného trhu považujeme za úspech významné kroky v oblasti geoblockingu, iniciatívy WiFi4Europe či legislatívnych návrhov posilňujúcich energetickú bezpečnosť EÚ... Našu prioritu posilňovať globálnu angažovanosť EÚ sme pretavili do podpisu modernej obchodnej dohody EÚ s Kanadou (CETA), ktorá prinesie európskym firmám nové obchodné príležitosti pomôže zvyšovať zamestnanosť. Za zmienku nepochybne stojí prielom v téme ochranných obchodných nástrojoch, ako aj ratifikácia Parížskej klimatickej dohody. “", "Počas SK PRES sa Rada dohodla na projekte EFSI 2.0. EFSI 2.0 slúži na podporu rastu a konkurencieschopnosti. Od septembra 2016 Rada pracovala na jeho reforme, na ktorej sa dohodla v decembri toho istého roku. V podstate ide o osobitný účet, ktorý spravuje Európska investičná banka a slúži na podporu projektov v oblastiach ako infraštruktúra, výskum a inovácia, vzdelávanie, zdravie, informačné a komunikačné technológie, ale aj iné oblasti. Financie naň prúdia z rozpočtu EÚ a dopĺňa ho príspevok z EIB."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["priorít", "nasledovné", "Správa", "prioritách", "zakomponovala", "PRES", "newslettru", "EFSI"], "url": ["http://www.eu2016.sk/sk/program-a-priority/priority-slovenskeho-predsednictva", "http://www.eu2016.sk/data/newsletters/newsletter-sk-pres-19-2016.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5240_sk.pdf", "http://www.eu2016.sk/sk/program-a-priority/priority-slovenskeho-predsednictva", "http://www.eu2016.sk/data/documents/presidency-programme-sk-final2.pdf", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/top-vysledky-timu-ekonomika-a-financie", "http://www.eu2016.sk/data/newsletters/newsletter-sk-pres-19-2016.html", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/investment-plan/strategic-investments-fund/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:07.487527+00:00"}
{"id": "vr36337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36337", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Máme druhý najnižší dlh. Čiže ak nám hovoríte, že sme nechali dlh, tak nám zaňho treba poďakovať, pretože to je druhý najnižšie zadlžený v Európskej únii.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák chcel pravdepodobne použiť argument, ktorý rád a správne uvádza jeho stranícky predseda Robert Fico, o tom, že Slovensko má druhý najnižší dlh v eurozóne . Podľa štatistík Eurostatu je dlh SR v rámci EÚ siedmy najnižší a nie druhý, ako uvádza Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák chcel pravdepodobne použiť argument, ktorý rád a správne uvádza jeho stranícky predseda Robert Fico, o tom, že Slovensko má druhý najnižší dlh v eurozóne . Podľa štatistík Eurostatu je dlh SR v rámci EÚ siedmy najnižší a nie druhý, ako uvádza Kaliňák."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["https://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#deficit_eurostat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:46.400832+00:00"}
{"id": "vr32049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32049", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Veď idú siahať na peniaze ľudí, ktorí si šetria na svoj dôchodok v druhom pilieri. Tam je 1,5 milióna ľudí", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku Pravdy z marca 2012 penzijné spoločnosti ku koncu februára tohto roka evidovali spolu vyše 1,45 milióna sporiteľov. Podľa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností bolo v druhom pilieri 1,5 milióna sporiteľov. Celkový počet 1,5 milióna sporiteľov uvádza aj ČTK alebo hnonline . Výrok Ivana Štefanca teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku Pravdy z marca 2012 penzijné spoločnosti ku koncu februára tohto roka evidovali spolu vyše 1,45 milióna sporiteľov. Podľa Asociácie dôchodkových správcovských spoločností bolo v druhom pilieri 1,5 milióna sporiteľov. Celkový počet 1,5 milióna sporiteľov uvádza aj ČTK alebo hnonline . Výrok Ivana Štefanca teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "Asociácie", "ČTK", "hnonline"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/26225-garancie-vo-vaecsine-dochodkovych-fondov-skoncia/", "http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=43&NewsID=35", "http://m.topky.sk/cl/7/126280/V-druhom-pilieri-setri-na-penziu-15-miliona-Slovakov", "http://m.hnonline.sk/c3-55970360-kw0000_d-stat-si-odhryzne-z-2-piliera"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:59.957197+00:00"}
{"id": "vr16874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16874", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...keď sme chceli program (\"krompáča a lopaty, pozn.) rozšíriť (zhruba na 500 ľudí, pozn.) tak vláda zmenila Zákonník práce, a tým nám znemožnila pokračovať v tomto programe.", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Od spustenia projektu \"krompáče a lopaty\" v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) v apríli 2014 počítalo vedenie kraja s jeho postupným rozširovaním a dlhodobosťou (viď overenie Kotlebovho výroku o projekte v rovnakej diskusii k voľbám do VÚC). V čase prijatia novely Zákonníka práce bolo do programu regionálneho zamestnávania zapojených 14 obcí, číslo 20 bol pôvodne zamýšľaný cieľ. Účelom prijatia novely bolo predovšetkým riešenie problémov spojených s praxou agentúr dočasného zamestnávania. Marian Kotleba svojim výrokom vytvára falošnú kauzalitu, keď tvrdí, že vláda \"zmenila Zákonník práce\" v náväznosti na zámer BBSK projekt rozšíriť. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok predsedu Banskobystrického kraja ako zavádzajúci. Podobný výrok Mariana Kotlebu zaznel už 14. februára 2016 v rozhovore pre Topky.sk. Rovnako ním kritizoval vládu SR za znemožnenie rozšírenia a pokračovania projektu BBSK prostredníctvom novely Zákonníka práce. Najsilnejšia kritika vládnej novely zo strany vedenia kraja sa však nachádza už v letnom vydaní propagačného časopisu Bystrický kraj: \"Žiaľ, smerácka vláda, vidiac tieto úspechy, s cieľom zabrániť popularite predsedu BBSK, napokon projekt regionálnej zamestnanosti zastavila. Schválila novelu zákonníka práce č. 14/2015 Z. z., ktorou od 1. marca 2015 znemožnila prideľovanie zamestnancov obcí na práce pre BBRSC. V situácii, keď je nezamestnanosť v našom kraji druhé najvyššia na Slovensku, keď tu máme doslova armádu nezamestnaných, je tento krok vlády fackou všetkým slušným občanom\" ( .pdf , s. 1). Novela Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. nadobudla účinnosť 1. marca 2015. Jej hlavným cieľom bolo \"riešenie problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov\" (DPZ). Konkrétne mala byť novým opatrením proti obchádzaniu ustanovení takejto formy zamestnávania, zanedbávaniu porovnateľných pracovných a mzdových podmienok dočasne pridelených zamestnancov, a na podporu spravodlivej hospodárskej súťaži medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi. Chýbajúca úprava dĺžky DPZ bola stanovená na dva roky, a opätovné predĺženie dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na najviac päťkrát. Obmedzenia sa nevzťahujú na prípady záskoku počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, či počas pracovnej neschopnosti zamestnanca. Na druhej strane, dotkli sa i už existujúcich dočasných pridelení. Podľa čl. I, ods. 7 novely sa za dočasné pridelenie považuje aj taký výkon práce zamestnancom, kedy a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri . Týmto opatrením bolo agentúram dočasného zamestnávania znemožnené tváriť sa, že neposkytuje zamestnancov, ale len službu, v akom prípade by fakticky nespadala pod označenie agentúra dočasného zamestnávania. Autorky portálu podnikam.sk Lucia Regecová a Danica Valentová uvítali sprísnenú úpravu DPZ, zároveň však upozornili na jej možné negatívne dôsledky, ako napríklad zníženie flexibility práce a ochoty zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od spustenia projektu \"krompáče a lopaty\" v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) v apríli 2014 počítalo vedenie kraja s jeho postupným rozširovaním a dlhodobosťou (viď overenie Kotlebovho výroku o projekte v rovnakej diskusii k voľbám do VÚC). V čase prijatia novely Zákonníka práce bolo do programu regionálneho zamestnávania zapojených 14 obcí, číslo 20 bol pôvodne zamýšľaný cieľ. Účelom prijatia novely bolo predovšetkým riešenie problémov spojených s praxou agentúr dočasného zamestnávania. Marian Kotleba svojim výrokom vytvára falošnú kauzalitu, keď tvrdí, že vláda \"zmenila Zákonník práce\" v náväznosti na zámer BBSK projekt rozšíriť. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok predsedu Banskobystrického kraja ako zavádzajúci. Podobný výrok Mariana Kotlebu zaznel už 14. februára 2016 v rozhovore pre Topky.sk. Rovnako ním kritizoval vládu SR za znemožnenie rozšírenia a pokračovania projektu BBSK prostredníctvom novely Zákonníka práce. Najsilnejšia kritika vládnej novely zo strany vedenia kraja sa však nachádza už v letnom vydaní propagačného časopisu Bystrický kraj: \"Žiaľ, smerácka vláda, vidiac tieto úspechy, s cieľom zabrániť popularite predsedu BBSK, napokon projekt regionálnej zamestnanosti zastavila. Schválila novelu zákonníka práce č. 14/2015 Z. z., ktorou od 1. marca 2015 znemožnila prideľovanie zamestnancov obcí na práce pre BBRSC. V situácii, keď je nezamestnanosť v našom kraji druhé najvyššia na Slovensku, keď tu máme doslova armádu nezamestnaných, je tento krok vlády fackou všetkým slušným občanom\" ( .pdf , s. 1). Novela Zákonníka práce č. 14/2015 Z. z. nadobudla účinnosť 1. marca 2015. Jej hlavným cieľom bolo \"riešenie problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi pri dočasnom prideľovaní zamestnancov\" (DPZ). Konkrétne mala byť novým opatrením proti obchádzaniu ustanovení takejto formy zamestnávania, zanedbávaniu porovnateľných pracovných a mzdových podmienok dočasne pridelených zamestnancov, a na podporu spravodlivej hospodárskej súťaži medzi agentúrami dočasného zamestnávania a zamestnávateľmi. Chýbajúca úprava dĺžky DPZ bola stanovená na dva roky, a opätovné predĺženie dočasného pridelenia u toho istého zamestnávateľa na najviac päťkrát. Obmedzenia sa nevzťahujú na prípady záskoku počas materskej alebo rodičovskej dovolenky, či počas pracovnej neschopnosti zamestnanca. Na druhej strane, dotkli sa i už existujúcich dočasných pridelení. Podľa čl. I, ods. 7 novely sa za dočasné pridelenie považuje aj taký výkon práce zamestnancom, kedy a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri . Týmto opatrením bolo agentúram dočasného zamestnávania znemožnené tváriť sa, že neposkytuje zamestnancov, ale len službu, v akom prípade by fakticky nespadala pod označenie agentúra dočasného zamestnávania. Autorky portálu podnikam.sk Lucia Regecová a Danica Valentová uvítali sprísnenú úpravu DPZ, zároveň však upozornili na jej možné negatívne dôsledky, ako napríklad zníženie flexibility práce a ochoty zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["14. februára 2016", ".pdf", "č. 14/2015 Z. z.", "cieľom", "DPZ"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1527959/Velky-rozhovor-s-kontroverznym-Kotlebom--Prieskumy-klamu--mierime-do-parlamentu-", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/Nas_Kraj_jun-jul.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/14/20150901.html", "http://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2015/14-2015-z-z.html", "https://podnikam.webnoviny.sk/novela-zakonnika-prace-od-1-1-2015-dava-cervenu-zneuzivaniu-docasneho-zamestnavania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:11.847358+00:00"}
{"id": "vr28517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28517", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Postavili sme 1 200 bytových jednotiek (za pôsobenia Jána Slotu ako primátora Žiliny, pozn.)", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o výstavbe bytových jednotiek v období rokov 1990-2006 a teda počas štyroch funkčných období primátora Ján Slotu, sa nám nepodarilo nikde zistiť. Jedným zo zdrojov by mohli byť záverečné účty mesta, ktoré sú však dostupné až od roku 2005 . Podľa výročnej správy za rok 2013 (.pdf, 137), mesto spravovalo spolu 1 151 bytových jednotiek, mnohé však v čase mesto mohlo predať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o výstavbe bytových jednotiek v období rokov 1990-2006 a teda počas štyroch funkčných období primátora Ján Slotu, sa nám nepodarilo nikde zistiť. Jedným zo zdrojov by mohli byť záverečné účty mesta, ktoré sú však dostupné až od roku 2005 . Podľa výročnej správy za rok 2013 (.pdf, 137), mesto spravovalo spolu 1 151 bytových jednotiek, mnohé však v čase mesto mohlo predať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2013"], "url": ["http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:35.148377+00:00"}
{"id": "vr32879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32879", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, že naše poisťovne, aj štátne, aj súkromné majú nazhromaždených vyše 200 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe listu Ministerstva Zdravotníctva adresovanému generálnemu riaditeľovi Sekcie rozpočtovej politiky 3. októbra 2012, je pravdou, že zdravotné poisťovne majú podľa odhadu Ministerstva zdravotníctva, naakumulované disponibilné zdroje vo výške 200 mil. eur. Odpoveď MZ SR : \"V súčasnom období veľmi ťažké predikovat’ výšku disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní k ultimu roku 2012. Nemožno odhadnút’ správanie súkromných zdravotných poisťovní a ich zámery, aj v súvislosti s plánom zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR. Náš odhad disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní k 31.12. 2012 na základe informácií dostupných v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 201 mil. eur. Je však možné, že tento odhad sa bude vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte modifikovať.\" *doplnené a zmenené z neoveriteľné na pravda 7. januára 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe listu Ministerstva Zdravotníctva adresovanému generálnemu riaditeľovi Sekcie rozpočtovej politiky 3. októbra 2012, je pravdou, že zdravotné poisťovne majú podľa odhadu Ministerstva zdravotníctva, naakumulované disponibilné zdroje vo výške 200 mil. eur. Odpoveď MZ SR : \"V súčasnom období veľmi ťažké predikovat’ výšku disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní k ultimu roku 2012. Nemožno odhadnút’ správanie súkromných zdravotných poisťovní a ich zámery, aj v súvislosti s plánom zavedenia unitárneho systému zdravotného poistenia v SR. Náš odhad disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní k 31.12. 2012 na základe informácií dostupných v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 201 mil. eur. Je však možné, že tento odhad sa bude vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte modifikovať.\" *doplnené a zmenené z neoveriteľné na pravda 7. januára 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Odpoveď MZ SR"], "url": ["https://docs.google.com/file/d/0B4YMkseJim8hOWR6eUhXanM1ZjQ/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:09.407227+00:00"}
{"id": "vr28822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28822", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My na rozdiel od vás sme prišli do vlády a začali sme prijímať opatrenia, aj zákony, či to bol zákaz rokovacích konaní bez zverejnenia ako základ problému pri obstarávaní a netransparentných obstarávaniach,...", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V prípade zákazu rokovacích konaní bez zverejnenia minister zavádza, pretože v skutočnosti došlo k prepísaniu \"rokovacieho konania bez zverejnenia\" na \"priame rokovacie konanie\". V rámci § 58 a 59, pred vládnou novelou upravovali \"rokovacieho konania bez zverejnenia\" a dnes už \"priame rokovacie konanie\". Obsah paragrafov sa zmenil len minimálne a nešlo o podstatné zmeny meniace charakter typu konania vo verejnom obstarávaní. Predovšetkým § 58, ktorý uvádza podmienky, za ktorých sa môže vykonať \"priame rokovacie konanie\" zostali rovnaké zmeny písmena i.), ktoré znížilo hranicu kedy môže obstarávateľ doobjednať služby alebo stavebné práce z 50 na 20 % z pôvodne obstaranej sumy. Vláda Fica prijala novelu Zákona č. 25/2006 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júla 2013. Kaliňák síce hovorí o zákaze rokovacích konaní bez zverejnenia, avšak v skutočnosti ide predovšetkým o zmenu názvu (bod 29 a 158) na priame rokovacie konanie. Nižšie uvádzame zmeny paragrafov predtým upravujúcich \"rokovacie konanie bez zverejnenia\": V § 101 sa uvádzajú podmienky, že verejný obstarávateľ vypracuje a pošle oznámenie o začatí priameho rokovacieho konania úradu najneskôr do 14 dní pred uzavretím zmluvy a špecifikuje informácie, ktoré sú potrebné. Avšak toto bolo už súčasťou starého zákona z roku 2006 v § 58 \"rokovanie bez zverejnenia\". 29. V § 24 ods. 4 sa slová „bez zverejnenia“ nahrádzajú slovami „priame rokovacie konanie “. 158. V celom texte zákona sa slová „rokovacie konanie bez zverejnenia“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „priame rokovacie konanie“ v príslušnom tvare. \"79. V § 58 písm. e) sa slová „platnosť takýchto zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv“ nahrádzajú slovami „platnosť zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv, uzatvorených postupom podľa tohto písmena“. 80. V § 58 písm. g) sa vypúšťajú slová „od dodávateľa, ktorý končí podnikanie,“. 81. V § 58 písm. i) sa slová „50 %“ nahrádzajú slovami „20 %“. 82. § 59 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Verejný obstarávateľ je povinný zaslať úradu najneskôr päť pracovných dní pred dňom odoslania výzvy podľa odseku 1 oznámenie, v ktorom podrobne odôvodní použitie priameho rokovacieho konania a uvedie, ktorá podmienka podľa § 58 bola splnená, vrátane skutkového vymedzenia; ak ide o zákazku z dôvodu mimoriadnej udalosti, zašle oznámenie najneskôr jeden deň predo dňom odoslania výzvy a ak ide o obstaranie tovaru na komoditnej burze zašle oznámenie najneskôr v deň nasledujúci po dni obstarania tovaru.“.\" § 101 (1) Ak verejný obstarávateľ spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v § 58, vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy. (2) Verejný obstarávateľ vypracuje a pošle oznámenie o začatí priameho rokovacieho konania úradu spôsobom podľa § 23 ods. 1 bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie najneskôr 14 dní pred uzavretím zmluvy. V oznámení uvedie najmä a) názov, adresu, identifikačné číslo organizácie (IČO), kontaktnú osobu, telefónne číslo, faxové číslo, elektronickú adresu a zatriedenie verejného obstarávateľa, b) názov a stručný opis predmetu zákazky, c) predpokladanú hodnotu zákazky, d) podmienku použitia podľa § 58 a jej odôvodnenie, e) predchádzajúce oznámenie použité vo verejnom obstarávaní týkajúce sa zákazky, ak sa uplatnilo, f) názov, adresu, kontaktnú osobu, telefónne číslo, faxové číslo, elektronickú adresu záujemcu alebo záujemcov, ktorých vyzval na rokovanie. (3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 58 písm. c), ak ide o mimoriadnu udalosť podľa osobitného predpisu,16a) a podľa § 58 písm. e). (4) Verejný obstarávateľ môže požiadať o predloženie dokladov, ktorými záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti, v závislosti od predmetu zákazky. (5) Na rokovanie sa vzťahuje povinnosť podľa § 59 ods. 3.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade zákazu rokovacích konaní bez zverejnenia minister zavádza, pretože v skutočnosti došlo k prepísaniu \"rokovacieho konania bez zverejnenia\" na \"priame rokovacie konanie\". V rámci § 58 a 59, pred vládnou novelou upravovali \"rokovacieho konania bez zverejnenia\" a dnes už \"priame rokovacie konanie\". Obsah paragrafov sa zmenil len minimálne a nešlo o podstatné zmeny meniace charakter typu konania vo verejnom obstarávaní. Predovšetkým § 58, ktorý uvádza podmienky, za ktorých sa môže vykonať \"priame rokovacie konanie\" zostali rovnaké zmeny písmena i.), ktoré znížilo hranicu kedy môže obstarávateľ doobjednať služby alebo stavebné práce z 50 na 20 % z pôvodne obstaranej sumy. Vláda Fica prijala novelu Zákona č. 25/2006 Z. z.o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. júla 2013. Kaliňák síce hovorí o zákaze rokovacích konaní bez zverejnenia, avšak v skutočnosti ide predovšetkým o zmenu názvu (bod 29 a 158) na priame rokovacie konanie. Nižšie uvádzame zmeny paragrafov predtým upravujúcich \"rokovacie konanie bez zverejnenia\": V § 101 sa uvádzajú podmienky, že verejný obstarávateľ vypracuje a pošle oznámenie o začatí priameho rokovacieho konania úradu najneskôr do 14 dní pred uzavretím zmluvy a špecifikuje informácie, ktoré sú potrebné. Avšak toto bolo už súčasťou starého zákona z roku 2006 v § 58 \"rokovanie bez zverejnenia\". 29. V § 24 ods. 4 sa slová „bez zverejnenia“ nahrádzajú slovami „priame rokovacie konanie “. 158. V celom texte zákona sa slová „rokovacie konanie bez zverejnenia“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „priame rokovacie konanie“ v príslušnom tvare. \"79. V § 58 písm. e) sa slová „platnosť takýchto zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv“ nahrádzajú slovami „platnosť zmlúv, ako aj opakujúcich sa zmlúv, uzatvorených postupom podľa tohto písmena“. 80. V § 58 písm. g) sa vypúšťajú slová „od dodávateľa, ktorý končí podnikanie,“. 81. V § 58 písm. i) sa slová „50 %“ nahrádzajú slovami „20 %“. 82. § 59 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Verejný obstarávateľ je povinný zaslať úradu najneskôr päť pracovných dní pred dňom odoslania výzvy podľa odseku 1 oznámenie, v ktorom podrobne odôvodní použitie priameho rokovacieho konania a uvedie, ktorá podmienka podľa § 58 bola splnená, vrátane skutkového vymedzenia; ak ide o zákazku z dôvodu mimoriadnej udalosti, zašle oznámenie najneskôr jeden deň predo dňom odoslania výzvy a ak ide o obstaranie tovaru na komoditnej burze zašle oznámenie najneskôr v deň nasledujúci po dni obstarania tovaru.“.\" § 101 (1) Ak verejný obstarávateľ spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v § 58, vyzve na rokovanie jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy. (2) Verejný obstarávateľ vypracuje a pošle oznámenie o začatí priameho rokovacieho konania úradu spôsobom podľa § 23 ods. 1 bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie najneskôr 14 dní pred uzavretím zmluvy. V oznámení uvedie najmä a) názov, adresu, identifikačné číslo organizácie (IČO), kontaktnú osobu, telefónne číslo, faxové číslo, elektronickú adresu a zatriedenie verejného obstarávateľa, b) názov a stručný opis predmetu zákazky, c) predpokladanú hodnotu zákazky, d) podmienku použitia podľa § 58 a jej odôvodnenie, e) predchádzajúce oznámenie použité vo verejnom obstarávaní týkajúce sa zákazky, ak sa uplatnilo, f) názov, adresu, kontaktnú osobu, telefónne číslo, faxové číslo, elektronickú adresu záujemcu alebo záujemcov, ktorých vyzval na rokovanie. (3) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 58 písm. c), ak ide o mimoriadnu udalosť podľa osobitného predpisu,16a) a podľa § 58 písm. e). (4) Verejný obstarávateľ môže požiadať o predloženie dokladov, ktorými záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti, v závislosti od predmetu zákazky. (5) Na rokovanie sa vzťahuje povinnosť podľa § 59 ods. 3.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "názvu", "starého zákona"], "url": ["http://www.obstaraj.sk/legislativa/legislativa-sr/385-zakon-o-verejnom-obstaravani-uinnos-od-172013-.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-95", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25/znenie-20060125"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:23.684602+00:00"}
{"id": "vr27253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27253", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Kňažko hovoril v predchádzajúcej relácii, že keby sa stal prezidentom, tak by bol Robertovi Ficovi oporou, v tom dobrom, čo vláda spraví.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko v diskusii v HN Clube 4. marca 2013 povedal: \"Vo všetkom, čo budete robiť pre našu krajinu dobre, budem vašou oporou. Ale naopak, ak niečo nebude dobré, budem oponovať a polemizovať.\"", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko v diskusii v HN Clube 4. marca 2013 povedal: \"Vo všetkom, čo budete robiť pre našu krajinu dobre, budem vašou oporou. Ale naopak, ak niečo nebude dobré, budem oponovať a polemizovať.\""], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii v HN Clube"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/knazko-bavil-divakov-budem-vam-oporou-pan-premier-607769"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:01.604472+00:00"}
{"id": "vr25494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25494", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "37% DPH, 37% dane z pridanej hodnoty sa nevyberá.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V štúdii Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza, že v roku 2011 sa nevybralo 37% DPH. Poslanec Štefanec teda uvádza presné čísla a jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V štúdii Study to quantify and analyse the VAT Gap ( .pdf ) z júla 2013, ktorú si nechala vypracovať Európska komisia sa v časti venovanej Slovensku (strany 80-81) uvádza, že v roku 2011 sa nevybralo 37% DPH. Poslanec Štefanec teda uvádza presné čísla a jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:44.603632+00:00"}
{"id": "vr14895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14895", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...) tá dohoda, ktorá bola dosiahnutá s Tureckom, sa ukazuje zatiaľ ako relatívne funkčná. Naozaj výrazne klesli počty ľudí, ktorí do Grécka prichádzajú.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje UNHCR skutočne potvrdzujú, že počet utečencov, ktorí denne prichádzajú do Grécka, výraznejšie klesol po tom, čo dohoda EÚ s Tureckom vstúpila do platnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohoda s Tureckom, ktorá zaviedla nástroje návratu utečencov z grécka do Turecka, vstúpila do platnosti 20.marca 2016, 4.apríla 2016 sa potom uskutočnil prvý transport utečencov z Grécka späť do Turecka. \" On 18 March 2016, EU Heads of State or Government and Turkey agreed to end the irregular migration from Turkey to the EU and replace it instead with legal channels of resettlement of refugees to the European Union. The aim is to replace disorganised, chaotic, irregular and dangerous migratory flows by organised, safe and legal pathways to Europe for those entitled to international protection in line with EU and international law .\" Financial Times informuje o situácii týždeň po tom, čo dohoda s Tureckom vstúpila do platnosti,nasledovne: \" Between March 20 — the day the deal went into effect — and March 26, daily arrivals fell from 930 to 78. On Sunday there were 73 arrivals, according to official figures published by the Greek government.\" Zeit Online píše o poklese počtu prichádzajúcich utečencov o 80%. Nasledujúci graf UNHCR zobrazuje počty utečencov prichádzajúcich do Grécka. Badateľný je pokles počtu prichádzajúcich utečencov v posledných dňoch. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje UNHCR skutočne potvrdzujú, že počet utečencov, ktorí denne prichádzajú do Grécka, výraznejšie klesol po tom, čo dohoda EÚ s Tureckom vstúpila do platnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohoda s Tureckom, ktorá zaviedla nástroje návratu utečencov z grécka do Turecka, vstúpila do platnosti 20.marca 2016, 4.apríla 2016 sa potom uskutočnil prvý transport utečencov z Grécka späť do Turecka. \" On 18 March 2016, EU Heads of State or Government and Turkey agreed to end the irregular migration from Turkey to the EU and replace it instead with legal channels of resettlement of refugees to the European Union. The aim is to replace disorganised, chaotic, irregular and dangerous migratory flows by organised, safe and legal pathways to Europe for those entitled to international protection in line with EU and international law .\" Financial Times informuje o situácii týždeň po tom, čo dohoda s Tureckom vstúpila do platnosti,nasledovne: \" Between March 20 — the day the deal went into effect — and March 26, daily arrivals fell from 930 to 78. On Sunday there were 73 arrivals, according to official figures published by the Greek government.\" Zeit Online píše o poklese počtu prichádzajúcich utečencov o 80%. Nasledujúci graf UNHCR zobrazuje počty utečencov prichádzajúcich do Grécka. Badateľný je pokles počtu prichádzajúcich utečencov v posledných dňoch. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["4.apríla", "Financial Times", "Zeit Online", "UNHCR"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/20130614/grecko-zacalo-posielat-migrantov-spat-do-turecka.html", "http://www.ft.com/cms/s/0/65eb8674-f432-11e5-803c-d27c7117d132.html#axzz45XI1AUtH", "http://www.zeit.de/politik/2016-04/eu-tuerkei-fluechtlinge-umsiedlung", "https://data.unhcr.org/mediterranean/country.php?id=83"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:06.030740+00:00"}
{"id": "vr14264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14264", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "My máme najvyššie percento zastúpenia žien v školstve zo všetkých krajín OECD.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Takmer vo všetkých krajinách OECD (okrem Japonska a Mexika) podľa rebríčka z roku 2013 ( najnovšie údaje ) prevažujú v školstve ženy. Na Slovensku tvoria ženy až 76% zamestnancov v školstve. V tejto hodnote sú zastúpené všetky stupne školstva (predškolské, primárne, sekundárne, terciárne). Nad nami je už len Taliansko so 78,3 % žien v školstve. Keďže nemáme najväčšie, ale druhé najväčšie percentuálne zastúpenie žien v školstve, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Takmer vo všetkých krajinách OECD (okrem Japonska a Mexika) podľa rebríčka z roku 2013 ( najnovšie údaje ) prevažujú v školstve ženy. Na Slovensku tvoria ženy až 76% zamestnancov v školstve. V tejto hodnote sú zastúpené všetky stupne školstva (predškolské, primárne, sekundárne, terciárne). Nad nami je už len Taliansko so 78,3 % žien v školstve. Keďže nemáme najväčšie, ale druhé najväčšie percentuálne zastúpenie žien v školstve, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "najnovšie údaje"], "url": ["https://data.oecd.org/eduresource/women-teachers.htm", "http://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-d5-who-are-the-teachers_eag-2015-34-en;jsessionid=96em32o0qa3r.x-oecd-live-02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:06.766368+00:00"}
{"id": "48677", "numeric_id": 48677, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48677", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Česko oznámilo cenu silovej časti elektriny. Oznámili, že tú cenu budú mať 6.000 Kč za 1 MW. To je povedzme 240 EUR, to je bez dph 200 EUR. Bez DPH. My sme oznámili ešte v polovičke februára ešte pred vojnou, že táto cena čo Česi budú platiť 200 bez dph. Slovenské budú platiť 61 bez dph, čiže slovenské domácnosti na budúci rok budú platiť 3× nižšiu tú tú silovú zložku, takže netreba sa obávať. Chcem len ľudí upokojiť v tom, že domácnosti sa nemusia obávať, že napr. iba elektrinu tú silovú zložku bude mať 3× lacnejšie ako v Čechách.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zastropovaná cena silovej energie pre domácnosti na Slovensku za 61,21 € stále nie je právne ukotvená a vycházda len z memoranda, preto považujeme tento výrok za zavádzajúci.\n\nČeská republika v septembri tohto roku finálne zastropovala ceny komodít plynu a silovej elektriny. Celý proces bol už schválený aj poslaneckou snemovňou. Je faktom, že cena za jednu megawatthodinu je 6 000 CZK, a teda v prepočte na dnešný kurz (24.10.2022) 245.08 € s DPH. Pri odpočítaní DPH vo výške 20% sa bavíme o sume 196.6 €. Slová Matoviča preto môžeme aspoň pri českých sumách považovať za pravdivé, i napriek malej odchýlke.\n\nAvšak v kontexte Slovenského zastropovania cien je realita trošku komplikovanejšia. Približne v polovici februára podpísalo Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR a Slovak Power Holding, B.V. memorandum , v ktorom garantujú cenu silovej elektriny pre všetky domácnosti vo výške 61.21 € za megawatthodinu. Stále však nie je známy právne-záväzný spôsob, ktorým sa má komodita distribuovať a navyše stále nebol schválený Európskou komisiou .", "analysis_paragraphs": ["Zastropovaná cena silovej energie pre domácnosti na Slovensku za 61,21 € stále nie je právne ukotvená a vycházda len z memoranda, preto považujeme tento výrok za zavádzajúci.", "Česká republika v septembri tohto roku finálne zastropovala ceny komodít plynu a silovej elektriny. Celý proces bol už schválený aj poslaneckou snemovňou. Je faktom, že cena za jednu megawatthodinu je 6 000 CZK, a teda v prepočte na dnešný kurz (24.10.2022) 245.08 € s DPH. Pri odpočítaní DPH vo výške 20% sa bavíme o sume 196.6 €. Slová Matoviča preto môžeme aspoň pri českých sumách považovať za pravdivé, i napriek malej odchýlke.", "Avšak v kontexte Slovenského zastropovania cien je realita trošku komplikovanejšia. Približne v polovici februára podpísalo Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo financií SR a Slovak Power Holding, B.V. memorandum , v ktorom garantujú cenu silovej elektriny pre všetky domácnosti vo výške 61.21 € za megawatthodinu. Stále však nie je známy právne-záväzný spôsob, ktorým sa má komodita distribuovať a navyše stále nebol schválený Európskou komisiou ."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["zastropovala ceny", "memorandum", "nie je známy", "nebol schválený Európskou komisiou"], "url": ["https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/elektrina-plyn-petr-fiala-ano_2209131220_pj", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://index.sme.sk/c/22974457/regulacia-cien-elektriny-pre-domacnosti-zacala-chybaju-vsak-pravidla-pre-zastropovane-trhove-ceny.html", "https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-slovensko-zadne-zastropovani-elektriny-nema-inspiruje-se-v-cesku-40409237"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:29.928942+00:00"}
{"id": "vr31329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31329", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vôbec ste nečerpali eurofondy.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Webová stránka eurofondy.webnove.sk sa venuje úrovni čerpania eurofondov na Slovensku. Na stránke sa napríklad dočítame, že \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu januára 2012, vo výške 25,18%.\" Podľa rovnakého zdroja bol stav čerpania eurofondov v júni 2010 na úrovni 7,65%.", "analysis_paragraphs": ["Webová stránka eurofondy.webnove.sk sa venuje úrovni čerpania eurofondov na Slovensku. Na stránke sa napríklad dočítame, že \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu januára 2012, vo výške 25,18%.\" Podľa rovnakého zdroja bol stav čerpania eurofondov v júni 2010 na úrovni 7,65%."], "analysis_date": "2012-03-06", "analysis_sources": {"text": ["eurofondy.webnove.sk", "stránke", "rovnakého"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:42.756485+00:00"}
{"id": "vr33737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33737", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To znamená, za jeden rok vlády Smeru ten verejný dlh narástol o 8, 8%. Za dva roky vlády Ivety Radičovej o 7,7%.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 Slovensko zaznamenalo verejný dlh vo výške 52,1% výkonu ekonomiky, čo znamenalo nárast o 8,8% v porovnaní s rokom 2011, kedy bol na úrovni 43,3% výkonu ekonomiky. Počas prvého roku vlády Ivety Radičovej, v roku 2010, dosiahol dlh úroveň 41% HDP, pričom v roku 2009 predstavoval tento dlh 35,5% HDP. Béla Bugár teda uvádza presné údaje, pričom treba ešte zobrať do úvahy, že Iveta Radičová sa stala predsedníčkou vlády SR až v júli 2010. Pravdepodobne teda v tom čase dosiahol verejný dlh SR vyššiu úroveň ako na konci roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 Slovensko zaznamenalo verejný dlh vo výške 52,1% výkonu ekonomiky, čo znamenalo nárast o 8,8% v porovnaní s rokom 2011, kedy bol na úrovni 43,3% výkonu ekonomiky. Počas prvého roku vlády Ivety Radičovej, v roku 2010, dosiahol dlh úroveň 41% HDP, pričom v roku 2009 predstavoval tento dlh 35,5% HDP. Béla Bugár teda uvádza presné údaje, pričom treba ešte zobrať do úvahy, že Iveta Radičová sa stala predsedníčkou vlády SR až v júli 2010. Pravdepodobne teda v tom čase dosiahol verejný dlh SR vyššiu úroveň ako na konci roku 2009. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko"], "url": ["https://www.investicne.sk/2013/04/22/verejny-dlh-slovenska-si-veselo-vykracuje-nahor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:56.361576+00:00"}
{"id": "vr14340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14340", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Slovensko má dnes vo vrecku podpísané dohody o investovaní automobiliek.. ak hovoríme o Volkswagene, tak je to ďalších skoro 1,5 miliardy najbližšie tri roky. Kia Motors pokračuje, Peugeot-Citroen pokračuje, no a samozrejme, obrovskou, imidžovým ziskom je pre nás Land Rover, ktorý je v nábehovej fáze..", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Volkswagen Slovakia naozaj prijal investičný zámer na preinvestovanie 1,5 mld. eur. Táto investícia však bola predstavená už v roku 2012 a bola naplánovaná na päťročné obdobie, konkrétne na roky 2012 až 2016. Podľa dostupných informácií investície automobilky na Slovensku v najbližšom období dosiahnu výrazne nižšiu hodnotu než je 1,5 mld. eur. Ďalšie automobilky pokračujú v tomto roku v činnosti a investovaní na Slovensku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie sú dostupné údaje o ďalšej plánovanej investícii Volkswagenu vo výške 1,5 mld.\n\nZ 1,5 miliardového balíka investícií bolo už v rokoch 2012 až 2014 v rámci tohto investičného plánu preinvestovaných približne 939 mil. eur ( pdf ., s. 6).\n\nV marci roku 2015 Volkswagen vyhlásil, že plánuje postaviť novú montážnu halu v hodnote 100 mil. eur, a to bez finančnej pomoci od štátu. Stalo sa tak len dva mesiace po ohlásení predchádzajúcej, polmiliónovej investície.\n\nOkrem investícií do výrobných závodov Volkswagen v roku 2015 investoval aj do výstavby distribučného centra vo VGP Parku pri Malackách. Jednalo sa o sklad s rozlohou 20 tisíc metrov štvorcových, pričom výšku tejto investície automobilka nezverejnila.\n\nNa konci roka 2015 ohlásil Volkswagen ďalšiu investíciu na výstavbu novej montážnej haly, tentokrát vo výške 300 mil. eur. O tom, že by v nasledujúcich troch rokoch malo byť investovaných spolu 1,5 mld eur však v čase overenia výroku informácie dostupné neboli.\n\nAj ďalšie automobilky na Slovensku pokračujú vo svojich investíciách. Kia Motors plánuje v roku 2016 investíciu vo výške 60 mil. eur. PSA Peugeot Citroën v apríli 2015 oznámil investíciu vo výške 80 mil. eur do nového modelu Citroën, ktorého produkcia začne najneskôr do konca roka 2016.\n\nAutomobilka Jaguar Land Rover plánuje na Slovensku investovať približne 1,4 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Volkswagen Slovakia naozaj prijal investičný zámer na preinvestovanie 1,5 mld. eur. Táto investícia však bola predstavená už v roku 2012 a bola naplánovaná na päťročné obdobie, konkrétne na roky 2012 až 2016. Podľa dostupných informácií investície automobilky na Slovensku v najbližšom období dosiahnu výrazne nižšiu hodnotu než je 1,5 mld. eur. Ďalšie automobilky pokračujú v tomto roku v činnosti a investovaní na Slovensku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie sú dostupné údaje o ďalšej plánovanej investícii Volkswagenu vo výške 1,5 mld.", "Z 1,5 miliardového balíka investícií bolo už v rokoch 2012 až 2014 v rámci tohto investičného plánu preinvestovaných približne 939 mil. eur ( pdf ., s. 6).", "V marci roku 2015 Volkswagen vyhlásil, že plánuje postaviť novú montážnu halu v hodnote 100 mil. eur, a to bez finančnej pomoci od štátu. Stalo sa tak len dva mesiace po ohlásení predchádzajúcej, polmiliónovej investície.", "Okrem investícií do výrobných závodov Volkswagen v roku 2015 investoval aj do výstavby distribučného centra vo VGP Parku pri Malackách. Jednalo sa o sklad s rozlohou 20 tisíc metrov štvorcových, pričom výšku tejto investície automobilka nezverejnila.", "Na konci roka 2015 ohlásil Volkswagen ďalšiu investíciu na výstavbu novej montážnej haly, tentokrát vo výške 300 mil. eur. O tom, že by v nasledujúcich troch rokoch malo byť investovaných spolu 1,5 mld eur však v čase overenia výroku informácie dostupné neboli.", "Aj ďalšie automobilky na Slovensku pokračujú vo svojich investíciách. Kia Motors plánuje v roku 2016 investíciu vo výške 60 mil. eur. PSA Peugeot Citroën v apríli 2015 oznámil investíciu vo výške 80 mil. eur do nového modelu Citroën, ktorého produkcia začne najneskôr do konca roka 2016.", "Automobilka Jaguar Land Rover plánuje na Slovensku investovať približne 1,4 mld. eur."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["1,5", "pdf", "2015", "polmiliónovej", "centra", "300", "60", "80", "1,4"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/451538-volkswagen-pripravuje-na-slovensku-megainvesticiu/", "http://sk.volkswagen.sk/content/medialib/vwd4/sk/downloads/cisla-a-fakty-2014/_jcr_content/renditions/rendition.file/cisla_fakty_volkswagen_slovakia_2014.pdf", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/volkswagen-chysta-novu-obriu-investiciu-681689", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/volkswagen-chysta-novu-obriu-investiciu-681689", "http://www.etrend.sk/firmy/volkswagen-stavia-v-malackach-distribucne-centrum.html", "http://www.vlada.gov.sk/zavod-volkswagen-v-bratislave-investuje-300-milionov-do-novej-montaznej-haly/", "http://www.etrend.sk/firmy/slovenske-automobilky-este-nikdy-nevyrobili-viac-prelomili-magicku-hranicu.html", "http://www.psa-slovakia.sk/novinky-a-spravy/kratke-spravy/psa-peugeot-citroen-slovakia-zvysil-vlani-medzirocne-vyrobu-o-takmer-19-.-v-roku-2016-je-pripraveny-spustit-vyrobu-noveho-modelu-citroen.html?page_id=1711", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1020787-investicia-jaguaru-zvysi-nas-hdp-do-roku-2020-o-25-percenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:19.921323+00:00"}
{"id": "47375", "numeric_id": 47375, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47375", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Koľko ľudí teda áno, je v Izraeli, kopa ľudí v nemocniciach, ale že sa pozrie na to, že aký pomer medzi tými, ktorí sú v nemocniciach sú z nezaočkovaných a koľko je tam tých zaočkovaných.  A potom, pán Kamenický, by stačilo zobrať si malinkú kalkulačku, s takou základnou matematikou, spočítať si to a zistíte z toho veľmi jednoducho, a na miliónovej vzorke, mnohomiliónovej vzorke, že to očkovanie funguje. Áno, nefunguje dokonalo, a áno aj mnohí očkovaní roznášajú chorobu, aj sa môžu dostať do nemocnice, aj môžu zomrieť, ale pravdepodobnosť pri očkovaných je dramaticky nižšia ako pri nezaočkovaných.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Izrael patrí medzi krajiny najviac zaočkované proti koronavírusu, príklad a štatistiky tejto krajiny ukazujú, že očkovanie výrazne znižuje (najmä) riziko hospitalizácie pri ochorení covid-19 - a teda funguje. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé. K 5. septembru 2021 dostalo v Izraeli dve dávky registrovanej vakcíny proti ochoreniu Covid-19 približne 62 % populácie. Krajina tak patrí k medzi štáty s nadpriemernou mierou zaočkovanosti. Dáta izraelského ministerstva zdravotníctva ukazujú, že týždenný počet hospitalizácii pacientov s koronavírusom v Izraeli počas štvrtej vlny pandémie vyvrcholil v týždni pred vyslovením výroku pri počte zhruba 1400 hospitalizácií na COVID-19 za týždeň. Ide o nižší počet hospitalizácii ako počas vrcholu druhej a tretej vlny. K polovici augusta 2021 bolo v izraelských nemocniciach 394 ľudí s covidom-19. Denník N uvádza , že „ podľa údajov ministerstva zdravotníctva na 100-tisíc ľudí nad 60 rokov zaočkovaní vykazovali takmer 17 hospitalizácií. Nezaočkovaní až 98,5 hospitalizácií, čo je šesťnásobok.” „ Vakcíny chránia aj osoby mladšie ako 60 rokov. Podľa údajov z minulého utorka nezaočkovaní tvoria 1,6 hospitalizácie vo vážnom stave na 100-tisíc ľudí v tejto vekovej kategórii. U plne zaočkovaných ide o 0,5 prípadu. To znamená, že ochrana je viac ako trojnásobná,” píše N-ko. Čísla z Izraela ukazujú , že nezaočkovaní majú šesťkrát vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie ako zaočkovaní. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje toto riziko pre nezaočkovaných až desaťnásobne vyššie. Vakcína od Pfizeru dosahovala pri delta variante mieru účinnej ochrany proti nákaze vo výške 64 % (o 30 percent menej než pri predošlých variantoch). S vakcínou je však stále výrazne menšia šanca, že sa človek vôbec nakazí a bude mať symptomatický priebeh choroby než bez nej.", "analysis_paragraphs": ["Izrael patrí medzi krajiny najviac zaočkované proti koronavírusu, príklad a štatistiky tejto krajiny ukazujú, že očkovanie výrazne znižuje (najmä) riziko hospitalizácie pri ochorení covid-19 - a teda funguje. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé. K 5. septembru 2021 dostalo v Izraeli dve dávky registrovanej vakcíny proti ochoreniu Covid-19 približne 62 % populácie. Krajina tak patrí k medzi štáty s nadpriemernou mierou zaočkovanosti. Dáta izraelského ministerstva zdravotníctva ukazujú, že týždenný počet hospitalizácii pacientov s koronavírusom v Izraeli počas štvrtej vlny pandémie vyvrcholil v týždni pred vyslovením výroku pri počte zhruba 1400 hospitalizácií na COVID-19 za týždeň. Ide o nižší počet hospitalizácii ako počas vrcholu druhej a tretej vlny. K polovici augusta 2021 bolo v izraelských nemocniciach 394 ľudí s covidom-19. Denník N uvádza , že „ podľa údajov ministerstva zdravotníctva na 100-tisíc ľudí nad 60 rokov zaočkovaní vykazovali takmer 17 hospitalizácií. Nezaočkovaní až 98,5 hospitalizácií, čo je šesťnásobok.” „ Vakcíny chránia aj osoby mladšie ako 60 rokov. Podľa údajov z minulého utorka nezaočkovaní tvoria 1,6 hospitalizácie vo vážnom stave na 100-tisíc ľudí v tejto vekovej kategórii. U plne zaočkovaných ide o 0,5 prípadu. To znamená, že ochrana je viac ako trojnásobná,” píše N-ko. Čísla z Izraela ukazujú , že nezaočkovaní majú šesťkrát vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie ako zaočkovaní. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje toto riziko pre nezaočkovaných až desaťnásobne vyššie. Vakcína od Pfizeru dosahovala pri delta variante mieru účinnej ochrany proti nákaze vo výške 64 % (o 30 percent menej než pri predošlých variantoch). S vakcínou je však stále výrazne menšia šanca, že sa človek vôbec nakazí a bude mať symptomatický priebeh choroby než bez nej."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["62 %", "štáty", "1400", "bolo", "uvádza", "píše", "ukazujú", "odhaduje", "menej"], "url": ["https://ourworldindata.org/grapher/share-people-fully-vaccinated-covid?time=2021-09-05&region=Asia&country=~ISR", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-05&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=ARE~PRT~QAT~ESP~SGP~URY~DNK~CHL~IRL~CAN~IND~USA~IDN~PAK~BRA~NGA~BGD~RUS~MEX~JPN~ETH~PHL~EGY~VNM~TUR~IRN~DEU~THA~GBR~FRA~TZA~ITA~ZAF~KEN~OWID_WRL~ISR~ISL~CHN~AUS~AUT", "https://ourworldindata.org/grapher/weekly-hospital-admissions-covid?country=~ISR", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://context-cdn.washingtonpost.com/notes/prod/default/documents/54f57708-a529-4a33-9a44-b66d719070d9/note/753667d6-8c61-495f-b669-5308f2827155.?fbclid=IwAR0njPI3ix-K8iUfmuybXBkV4V251NZtlEV_rnTZekKtnaBg6IEvYIJ5YQ0", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:54.067492+00:00"}
{"id": "46489", "numeric_id": 46489, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46489", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Vláda nemala 6 týždňov na to, aby pripravila túto operáciu. To jednoducho nie je to pravda. Naozaj odkedy sme si povedali, že ideme zabezpečiť takúto operáciu, tak je to niečo viac ako 2 týždne, nie 6 týždňov…", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak berieme ako moment schválenia „zabezpečenia operácie” deň, kedy prešla vládou (a úradníci, armáda a polícia tak mohli začať prípravu), tak na priamu organizáciu v teréne zostávali asi dva týždne. Samozrejme, zostáva otázka, či vláda nemohla o začiatkoch príprav rozhodnúť skôr. Navyše, samotný premiér 17. októbra - teda dva týždne pred začiatkom testovania - povedal, že už vtedy na tom vláda pracovala tri týždne. S ohľadom na priame zabezpečenie testovania v teréne a vzťahujúc sa na schválenie na vláde hodnotíme tvrdenie Romana Mikulca ako ešte pravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” 28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. Zákon hovorí , že „ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na tvorbu štátnych hmotných rezerv vyplývajúce z krízových plánov a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy a požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Správu rezerv.” Rezervám teda musel niekto poslať požiadavku na nakúpenie testov. Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Okrem iného povedal , že vláda objednala 13. miliónov testov. 14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 30. októbra. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Viac ako polovica mala byť dodaná do 23. októbra. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 18 kalendárnych dní. Zmluvy so všetkými tromi firmami sa odvolávajú na predmet vyhlásenej zákazky z 28. septembra. Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že „ okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…” Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave. Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk. 26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra.", "analysis_paragraphs": ["Ak berieme ako moment schválenia „zabezpečenia operácie” deň, kedy prešla vládou (a úradníci, armáda a polícia tak mohli začať prípravu), tak na priamu organizáciu v teréne zostávali asi dva týždne. Samozrejme, zostáva otázka, či vláda nemohla o začiatkoch príprav rozhodnúť skôr. Navyše, samotný premiér 17. októbra - teda dva týždne pred začiatkom testovania - povedal, že už vtedy na tom vláda pracovala tri týždne. S ohľadom na priame zabezpečenie testovania v teréne a vzťahujúc sa na schválenie na vláde hodnotíme tvrdenie Romana Mikulca ako ešte pravdivé. Časová os Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” 28. septembra Správa štátnych hmotných rezerv vyhlásila priame rokovacie konanie na dodanie skríningových testov z dôvodu mimoriadnej udalosti. Zákon hovorí , že „ústredné orgány štátnej správy uplatňujú požiadavky na tvorbu štátnych hmotných rezerv vyplývajúce z krízových plánov a iných úloh ústredných orgánov štátnej správy a požiadaviek Ministerstva obrany Slovenskej republiky na Správu rezerv.” Rezervám teda musel niekto poslať požiadavku na nakúpenie testov. Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Okrem iného povedal , že vláda objednala 13. miliónov testov. 14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 30. októbra. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Viac ako polovica mala byť dodaná do 23. októbra. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Dodané mali byť do 18 kalendárnych dní. Zmluvy so všetkými tromi firmami sa odvolávajú na predmet vyhlásenej zákazky z 28. septembra. Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” O deň neskôr, 18. októbra, vláda schválila materiál na prípravu celoplošného testovania. Uvádza v ňom, že „ okrem profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky budú integrované tímy pozostávať z príslušníkov Policajného zboru…” Ako jeden z predkladateľov materiálu je uvedený minister vnútra - o zámere a nutnej súčinnosti policajtov teda musel vedieť ešte pred predložením materiálu na vládu pri jeho príprave. Napríklad, minister obrany sa podľa vyjadrenia jeho tlačového oddelenia dozvedel 12. októbra na základe pokynu predsedu vlády. Podľa informácií DenníkaN začala armáda pracovať na príprave celoplošného testovania predtým, než ho premiér oznámil v médiách. Muselo to byť po 16. septembri, kedy o tom prvýkrát hovoril na vláde a pred 16. októbrom, kedy o zámere informovali aktuality.sk. 26. októbra odsúhlasil celoplošné testovanie krízový štáb. Prvé kolo prebehlo 31. októbra a 1. novembra."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["DenníkaN", "uviedlo", "vyhlásila", "hovorí", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "uzavrela", "uzavrela", "mala", "uzavrela", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "schválila", "je", "dozvedel", "začala", "Muselo", "odsúhlasil", "prebehlo"], "url": ["https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://www.reserves.gov.sk/index.php/2020/09/28/zakazka-na-predmet-skriningove-testy-na-diagnostiku-ochorenia-covid-19/", "https://www.reserves.gov.sk/wp-content/uploads/2018/02/ZZ_2012_372_20140101.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://crz.gov.sk/data/att/2448151.pdf", "https://crz.gov.sk/data/att/2448156.pdf", "https://crz.gov.sk/zmluva/5021873/", "https://crz.gov.sk/data/att/2448154.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566002-matovic-chysta-tlacovku-s-cim-sa-chce-priznat/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25396/1", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/?ref=list", "https://www.ta3.com/clanok/1195464/celoplosne-testovanie-je-schvalene-nastala-vsak-jedna-zmena.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/heger-zatial-nevieme-kolko-stalo-pr/505372-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:57.047683+00:00"}
{"id": "vr38750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38750", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ešte odpoviem na tú otázku v tom, že nijakým spôsobom sa neposilnila pozícia ministerstva spravodlivosti. Tak minister spravodlivosti do prijatia tohto zákona nemal žiadny vplyv na generálnej prokuratúre a zrazu môže podávať disciplinárne návrhy voči všetkým prokurátorom.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z porovnania novely a pôvodného zákona vyplýva, že pôvodne nemmal minister možnosť navrhovať disciplinárne konanie voči prokurátorovi. Podľa novelizovanej verzie zákona toto právo má. Súčasne platný zákon : § 197 (1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len \"minister obrany\") proti ktorémukoľvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). V novele zákona (.doc) o prokuratúre sa mimo iného píše: V § 197 odsek 1 znie: Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z porovnania novely a pôvodného zákona vyplýva, že pôvodne nemmal minister možnosť navrhovať disciplinárne konanie voči prokurátorovi. Podľa novelizovanej verzie zákona toto právo má. Súčasne platný zákon : § 197 (1) Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len \"minister obrany\") proti ktorémukoľvek prokurátorovi vojenskej prokuratúry, c) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, d) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, e) vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry, g) príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). V novele zákona (.doc) o prokuratúre sa mimo iného píše: V § 197 odsek 1 znie: Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať a) generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry, b) minister spravodlivosti proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, c) verejný ochranca práv proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry vrátane generálneho prokurátora, d) námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti, e) príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry, f) príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry (ďalej len \"navrhovateľ\"). Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "novele zákona", "prokuratúre"], "url": ["http://www.ja-sr.sk/node/338", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:45.915202+00:00"}
{"id": "vr29396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29396", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...tak ten dlh (štátnych nemocníc, pozn.) je teraz nejakých 300 miliónov eur.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2013, ktorá bola predložená na rokovaní vlády, dosiahli záväzky po lehote splatnosti hodnotu 318,93 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2013, ktorá bola predložená na rokovaní vlády, dosiahli záväzky po lehote splatnosti hodnotu 318,93 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Informácie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164403?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:39.014100+00:00"}
{"id": "vr28707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28707", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Príklad s Brnom je na mieste - 80 km električkových tratí Brno, 40 km Bratislava.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Primátor mesta Bratislavy správne uvádza informácie týkajúce sa dĺžky električkových tratí v Bratislave, avšak poskytuje nesprávne informácie týkajúce sa mesta Brna, kde električková trať dosahuje len 70km. Vypracovaná analýza dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji, konkrétne v časti Mestská dráhová doprava v rámci hlavného mesta Bratislavy (.pdf, str.3), uvádza: \"Mestská hromadná doprava na území mesta Bratislava je v súčasnosti tvorená sieťou električkových, trolejbusových a autobusových tratí, ktoré sú navzájom komplementárne. Celková dĺžka prepravnej siete mestskej hromadnej dopravy na území mesta predstavuje 479,4 km, z toho 39,5 km (8,2%) električkových tratí , 41,5 km (8,7%) trolejbusových a 398,4 km (83,1%) autobusových tratí.\" Podobné údaje týkajúce sa dĺžky električkových tratí v meste Bratislava uvádza aj dôvodová správa pri štúdii realizovateľnosti Nosného systému Integrovanej hromadnej koľajovej dopravy na území mesta Bratislavy, ktorá uvádza: \"Hlavným cieľom Štúdie realizovateľnosti Nosného systému Integrovanej hromadnej koľajovej dopravy na území hlavného mesta Bratislavy a jeho regiónu (ďalej ŠR) je vypracovať technický návrh rozširovania električkových tratí na území mesta s možnosťou zapojenia do železničnej dráhy a týmto spôsobom vytvoriť priestor na rozvoj mesta spoločne so 40 km sieťou električkových a 80 km sieťou železničných tratí.\" Čo sa týka mesta Brna, odborník na mestskú hromadnú dopravu Mikuláš Hrubiško uvádza nasledovné: \" Brno má dĺžku električkovej siete 68,3 km, počet obyvateľov 367 729 (31.12.2004), rozlohu 230 km2. Bratislava má cca 450 000 obyvateľov a 370 km2 rozlohu, ale iba spomínaných 36 km tratí.\" Podľa mediálnych správ z roku 2013 má dĺžka električkových tratí v meste Brno 70,2 kilometrov , čo predstavuje druhú najväčšiu električkovú trať v Českej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Primátor mesta Bratislavy správne uvádza informácie týkajúce sa dĺžky električkových tratí v Bratislave, avšak poskytuje nesprávne informácie týkajúce sa mesta Brna, kde električková trať dosahuje len 70km. Vypracovaná analýza dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji, konkrétne v časti Mestská dráhová doprava v rámci hlavného mesta Bratislavy (.pdf, str.3), uvádza: \"Mestská hromadná doprava na území mesta Bratislava je v súčasnosti tvorená sieťou električkových, trolejbusových a autobusových tratí, ktoré sú navzájom komplementárne. Celková dĺžka prepravnej siete mestskej hromadnej dopravy na území mesta predstavuje 479,4 km, z toho 39,5 km (8,2%) električkových tratí , 41,5 km (8,7%) trolejbusových a 398,4 km (83,1%) autobusových tratí.\" Podobné údaje týkajúce sa dĺžky električkových tratí v meste Bratislava uvádza aj dôvodová správa pri štúdii realizovateľnosti Nosného systému Integrovanej hromadnej koľajovej dopravy na území mesta Bratislavy, ktorá uvádza: \"Hlavným cieľom Štúdie realizovateľnosti Nosného systému Integrovanej hromadnej koľajovej dopravy na území hlavného mesta Bratislavy a jeho regiónu (ďalej ŠR) je vypracovať technický návrh rozširovania električkových tratí na území mesta s možnosťou zapojenia do železničnej dráhy a týmto spôsobom vytvoriť priestor na rozvoj mesta spoločne so 40 km sieťou električkových a 80 km sieťou železničných tratí.\" Čo sa týka mesta Brna, odborník na mestskú hromadnú dopravu Mikuláš Hrubiško uvádza nasledovné: \" Brno má dĺžku električkovej siete 68,3 km, počet obyvateľov 367 729 (31.12.2004), rozlohu 230 km2. Bratislava má cca 450 000 obyvateľov a 370 km2 rozlohu, ale iba spomínaných 36 km tratí.\" Podľa mediálnych správ z roku 2013 má dĺžka električkových tratí v meste Brno 70,2 kilometrov , čo predstavuje druhú najväčšiu električkovú trať v Českej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["analýza dopravy", "dôvodová správa", "Mikuláš Hrubiško", "mediálnych správ"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:rRO9YS4oRLsJ:www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-160332+&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=cz&client=opera", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/Msz_11_09_29/Bod_06_real_NS_MHD/Studia_realizacie_ns_mhd.pdf", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/6065/Mikulas-Hrubisko-Bratislava-by-mala-mat-minimalne-dvojnasobok-elektrickovej-siete.html", "http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/brno-chce-vydat-miliony-korun-na-studie-novych-tramvajovych-trati-1031263"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:51.451579+00:00"}
{"id": "47712", "numeric_id": 47712, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47712", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "takto nedá (sa) zavetovať niečo, čo je v programovom vyhlásení vlády, tzn. nedá sa z tohto pohľadu zavetovať reforma justície. Keďže tak, ako je vlastne pripravená, je v naozaj v dôslednom súlade s programovým vyhlásením vlády.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma súdnej mapy je záväzkom koaličných partnerov v koaličnej zmluve. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Cieľom reformy súdnej mapy je najmä špecializácia sudcov, efektívnejšie riadenie justície a pretrhnutie korupčných väzieb. Ministerstvo spravodlivosti to chce docieliť zmenou súdnych obvodov (teda aj rušením niektorých súdov) na okresnej aj krajskej úrovni. V programovom vyhlásení (PVV) sa Hegerova vláda zaviazala k naplneniu cieľa špecializácie sudcov aj reorganizácie súdov(s. 9). Reforma súdnej mapy je aj súčasťou slovenského Plánu obnovy. Koaličná zmluva hovorí o práve veta toto: „ Všetky rozhodnutia Koaličnej rady sa prednostne prijímajú spoločnou dohodou všetkých členov Koaličnej rady. V prípade, ak nepríde na Koaličnej rade ku konsenzu, o návrhu sa hlasuje. Každý člen Koaličnej rady má právo veta. “ (s.2, bod 3) V inom bode sa zase píše: „PVV schválené Národnou radou Slovenskej republiky bude jediným programovým dokumentom záväzným pre vládu Slovenskej republiky vo volebnom období 2020-2024.” (s.3, bod 6) S Máriou Kolíkovou v tomto súhlasí aj premiér Eduard Heger, ktorý povedal , že navrhované reformy „nemôžu neprejsť” práve preto, že sú v PVV. Dodal, že momentálne zo strany Sme rodina chýba k presadeniu reforiem politická vôľa. Sme rodina dlhodobo spochybňuje reformu súdnej mapy. Jej predstavitelia sú proti rušeniu súdov kvôli obavám z prepúšťania v regiónoch. Peter Pčolinský za reformou vidí realitný biznis. Pre pretrvávajúcu kritiku Kolíková predstavila už tretí návrh súdnej mapy, ktorý ruší výrazne menej súdov.", "analysis_paragraphs": ["Reforma súdnej mapy je záväzkom koaličných partnerov v koaličnej zmluve. Tvrdenie Márie Kolíkovej preto hodnotíme ako pravdivé. Cieľom reformy súdnej mapy je najmä špecializácia sudcov, efektívnejšie riadenie justície a pretrhnutie korupčných väzieb. Ministerstvo spravodlivosti to chce docieliť zmenou súdnych obvodov (teda aj rušením niektorých súdov) na okresnej aj krajskej úrovni. V programovom vyhlásení (PVV) sa Hegerova vláda zaviazala k naplneniu cieľa špecializácie sudcov aj reorganizácie súdov(s. 9). Reforma súdnej mapy je aj súčasťou slovenského Plánu obnovy. Koaličná zmluva hovorí o práve veta toto: „ Všetky rozhodnutia Koaličnej rady sa prednostne prijímajú spoločnou dohodou všetkých členov Koaličnej rady. V prípade, ak nepríde na Koaličnej rade ku konsenzu, o návrhu sa hlasuje. Každý člen Koaličnej rady má právo veta. “ (s.2, bod 3) V inom bode sa zase píše: „PVV schválené Národnou radou Slovenskej republiky bude jediným programovým dokumentom záväzným pre vládu Slovenskej republiky vo volebnom období 2020-2024.” (s.3, bod 6) S Máriou Kolíkovou v tomto súhlasí aj premiér Eduard Heger, ktorý povedal , že navrhované reformy „nemôžu neprejsť” práve preto, že sú v PVV. Dodal, že momentálne zo strany Sme rodina chýba k presadeniu reforiem politická vôľa. Sme rodina dlhodobo spochybňuje reformu súdnej mapy. Jej predstavitelia sú proti rušeniu súdov kvôli obavám z prepúšťania v regiónoch. Peter Pčolinský za reformou vidí realitný biznis. Pre pretrvávajúcu kritiku Kolíková predstavila už tretí návrh súdnej mapy, ktorý ruší výrazne menej súdov."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["je", "zaviazala", "je", "hovorí", "povedal", "spochybňuje", "predstavila"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Sudna-mapa.aspx", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1053/komponent_15_reforma-justicie_1.pdf", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/2585165/", "https://dennikn.sk/2569689/kollar-hrozi-koncom-v-koalicii-pre-reformu-nemocnic-a-spochybnil-aj-kolikovej-sudnu-mapu/?ref=inm", "https://www.aktuality.sk/clanok/h0smf4g/tretia-verzia-sudnej-mapy-pocita-so-zrusenim-styroch-okresnych-sudov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:31.244348+00:00"}
{"id": "vr15904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15904", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...dochádza k manipulácii štatistík na jednotlivých úradoch práce a to rôznymi spôsobmi.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Isté podozrenia z manipulácie štatistík úradu práce boli niektorými opozičnými politikmi vznesené, ale ani v minulosti ani teraz, neboli jednoznačne preukázané. Úrad práce, samozrejme, takéto praktiky odmieta. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako neoveriteľné. Zákon č. 4/2005 Z. z. o službách zamestnanosti vo veľmi rozsiahlom § 36 upravuje vyradenie uchádzača z evidencie o zamestnanie. Niektoré tieto opatrenia nazývajú opoziční poslanci či médiá ako spôsoby na umelé znižovanie štatistík o nezamestnanosti. Jedným zo spôsobom, pri ktorom dochádza k znižovaniu počtu evidovaných nezamestnaných je vyraďovanie z evidencie tých, ktorí vykonávajú aktivačné alebo dobrovoľnícke práce. Ľudovít Kaník tvrdí (2013), že: „Ministerstvo práce od júna tohto roku vyraďuje ľudí z evidencie nezamestnaných, ktorí sú na aktivačných alebo dobrovoľníckych prácach.“ Zároveň doplnil, že vláda týmto spôsobom umelo vylepšuje štatistiky nezamestnanosti. Jozef Mihál sa domnieva, že za klesajúcim počtom nezamestnaných je ekonomické oživenie v Európe, ale taktiež umelé opatrenia (2014): \"Ústredie práce nezapočítava do počtu disponibilných nezamestnaných ľudí, ktorí sú na krátkodobých aktivačných obecných prácach, alebo vykonávajú dobrovoľnícke služby\" . Takéto konanie by však podľa zákona (§ 36 ods. 1 pís, a) v znení účinnom od 1. 5. 2013) nemalo byť možné, keďže sa nemá týkať prác, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima. Druhým využívaným či skôr zneužívaným spôsobom má byť pokyn, aby úrady práce presviedčali evidovaných, aby sa dobrovoľne vyradili z evidencie využijúc § 36 ods. 1 pís. n) zákona o službách zamestnanosti. Úspech majú mať najmä pri osobách, za ktoré štát i tak platí zdravotné odvody ako napríklad matky na materskej dovolenke či invalidov. Miroslav Beblavý pre portál teraz.sk (2014) povedal: \"Potvrdilo sa, že úrady práce na základe pokynu ústredia práce namiesto hľadania práce umelo čistia evidenciu. Zároveň sa potvrdilo, že za poklesom evidovanej nezamestnanosti je do veľkej miery administratívny zásah\". Odkazuje pritom na slová verejnej ochrankyne práv, no jej priame vyjadrenia alebo zistenia sme k danej problematike nenašli. V nasledujúcich riadkoch Beblavému oponoval ÚPSVaR: \"Považujeme toto tvrdenie za zámerne zavádzajúce a dehonestujúce prácu úradov. V roku 2013 bolo kvôli nespolupráci vyradených najmenej uchádzačov o zamestnanie za ostatné štyri roky. Preto o umelom vyraďovaní uchádzačov o zamestnanie nemôže byť ani reči.\" Na túto problematiku sa pozrel aj Pavel Sybila a hoci sú isté náznaky manipulovania štatistík, tiež ich nevie potvrdiť. Uvádza však anonymnú správu, ktorá sa k nemu dostala: “Prišiel mi doporučený list z Úpsvar Piešťany s výzvou aby som sa dostavila -.08.2013 o 8.30 hod. do zasadačky úpsvar. Ak neprídem, tak budem vyradená z evidencie. Spolu nás bolo v zasadačke asi okolo 15 ľudí, z prezenčnej listiny, ktorú sme podpisovali som zistila, že asi štvrtina ľudí, ktorí mali prísť, neboli prítomní.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Isté podozrenia z manipulácie štatistík úradu práce boli niektorými opozičnými politikmi vznesené, ale ani v minulosti ani teraz, neboli jednoznačne preukázané. Úrad práce, samozrejme, takéto praktiky odmieta. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako neoveriteľné. Zákon č. 4/2005 Z. z. o službách zamestnanosti vo veľmi rozsiahlom § 36 upravuje vyradenie uchádzača z evidencie o zamestnanie. Niektoré tieto opatrenia nazývajú opoziční poslanci či médiá ako spôsoby na umelé znižovanie štatistík o nezamestnanosti. Jedným zo spôsobom, pri ktorom dochádza k znižovaniu počtu evidovaných nezamestnaných je vyraďovanie z evidencie tých, ktorí vykonávajú aktivačné alebo dobrovoľnícke práce. Ľudovít Kaník tvrdí (2013), že: „Ministerstvo práce od júna tohto roku vyraďuje ľudí z evidencie nezamestnaných, ktorí sú na aktivačných alebo dobrovoľníckych prácach.“ Zároveň doplnil, že vláda týmto spôsobom umelo vylepšuje štatistiky nezamestnanosti. Jozef Mihál sa domnieva, že za klesajúcim počtom nezamestnaných je ekonomické oživenie v Európe, ale taktiež umelé opatrenia (2014): \"Ústredie práce nezapočítava do počtu disponibilných nezamestnaných ľudí, ktorí sú na krátkodobých aktivačných obecných prácach, alebo vykonávajú dobrovoľnícke služby\" . Takéto konanie by však podľa zákona (§ 36 ods. 1 pís, a) v znení účinnom od 1. 5. 2013) nemalo byť možné, keďže sa nemá týkať prác, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima. Druhým využívaným či skôr zneužívaným spôsobom má byť pokyn, aby úrady práce presviedčali evidovaných, aby sa dobrovoľne vyradili z evidencie využijúc § 36 ods. 1 pís. n) zákona o službách zamestnanosti. Úspech majú mať najmä pri osobách, za ktoré štát i tak platí zdravotné odvody ako napríklad matky na materskej dovolenke či invalidov. Miroslav Beblavý pre portál teraz.sk (2014) povedal: \"Potvrdilo sa, že úrady práce na základe pokynu ústredia práce namiesto hľadania práce umelo čistia evidenciu. Zároveň sa potvrdilo, že za poklesom evidovanej nezamestnanosti je do veľkej miery administratívny zásah\". Odkazuje pritom na slová verejnej ochrankyne práv, no jej priame vyjadrenia alebo zistenia sme k danej problematike nenašli. V nasledujúcich riadkoch Beblavému oponoval ÚPSVaR: \"Považujeme toto tvrdenie za zámerne zavádzajúce a dehonestujúce prácu úradov. V roku 2013 bolo kvôli nespolupráci vyradených najmenej uchádzačov o zamestnanie za ostatné štyri roky. Preto o umelom vyraďovaní uchádzačov o zamestnanie nemôže byť ani reči.\" Na túto problematiku sa pozrel aj Pavel Sybila a hoci sú isté náznaky manipulovania štatistík, tiež ich nevie potvrdiť. Uvádza však anonymnú správu, ktorá sa k nemu dostala: “Prišiel mi doporučený list z Úpsvar Piešťany s výzvou aby som sa dostavila -.08.2013 o 8.30 hod. do zasadačky úpsvar. Ak neprídem, tak budem vyradená z evidencie. Spolu nás bolo v zasadačke asi okolo 15 ľudí, z prezenčnej listiny, ktorú sme podpisovali som zistila, že asi štvrtina ľudí, ktorí mali prísť, neboli prítomní.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "tvrdí", "umelé opatrenia", "účinnom", "teraz.sk", "pozrel"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20170101", "http://www.ta3.com/clanok/1028181/tb-l-kanika-o-statistikach-nezamestnanosti.html", "https://aktualne.atlas.sk/umele-znizovanie-nezamestnanosti-urady-prace-udajne-nutili-ludi-odpisat-sa-z-evidencie/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/96/20130501.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/urad-prace-zamestnanost-manipulacia/94622-clanok.html", "https://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:58.999972+00:00"}
{"id": "45864", "numeric_id": 45864, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45864", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Napríklad v rámci národného projektu, ktorý sme vyhlásili Teacher, bude teraz rozšírenie na vzdelávanie bezpečnosti. Ja viem, že toto bude robiť organizácia MPC (Metodicko-pedagogické centrum), ktorá možno nemá dobrú povesť, ale my budeme sa snažiť nejakým spôsobom to zlepšiť.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pripravovaný projekt Teacher štát po tragédii vo Vrútkach doplnil o dva programy týkajúce sa prevencie násilia a bezpečnosti. Tvrdenie Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivé. Ministerstvo školstva vyhlásilo vo februári 2020 projekt Teachers, cez ktorý chce investovať vyše milióny eur do profesijného rozvoja učiteľov. Deklarovaným cieľom je „zvýšiť inkluzívnosť a rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávania a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov.” Oprávneným žiadateľom o tieto eurofondové peniaze je Metodicko-pedagogické centrum (MPC). Analýza iniciatívy To dá rozum zistila , že hoci MPC je financované z verejných peňazí a má tak oproti iným poskytovateľom vzdelávania výhodu, nedokáže zabezpečiť dostatočnú ponuku pre všetky typy učiteľov. „ Národný projekt Teachers, ktorý je v gescii Metodicko-pedagogického centra je v štádiu finalizácie, schválenie predpokladáme v septembri 2020. Súčasťou národného projektu sú aj vzdelávacie programy, z ktorých si môžu školy vyberať,” uviedol pre portál Demagóg.SK tlačový odbor Ministerstva školstva. „ Ponuka týchto programov bola po tragédii vo Vrútkach rozšírená o dva programy – Prevencia a eliminácia prejavov násilia a šikanovania, ktorý bude realizovaný v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a o vzdelávací program Bezpečnosť a ochrana zdravia detí a žiakov v školskom prostredí (určený pre pedagógov), ktorý bude realizovaný v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a Ministerstvom vnútra SR.” „ Oba doplnené programy sú zamerané na aplikačnú prax, teda riešenie mimoriadnych a krízových situácií v škole. Z celkovej sumy 6,8 milióna eur alokovanej na projekt je na vzdelávanie učiteľov určených približne 60 percent,” doplnil rezort.", "analysis_paragraphs": ["Pripravovaný projekt Teacher štát po tragédii vo Vrútkach doplnil o dva programy týkajúce sa prevencie násilia a bezpečnosti. Tvrdenie Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivé. Ministerstvo školstva vyhlásilo vo februári 2020 projekt Teachers, cez ktorý chce investovať vyše milióny eur do profesijného rozvoja učiteľov. Deklarovaným cieľom je „zvýšiť inkluzívnosť a rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávania a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov.” Oprávneným žiadateľom o tieto eurofondové peniaze je Metodicko-pedagogické centrum (MPC). Analýza iniciatívy To dá rozum zistila , že hoci MPC je financované z verejných peňazí a má tak oproti iným poskytovateľom vzdelávania výhodu, nedokáže zabezpečiť dostatočnú ponuku pre všetky typy učiteľov. „ Národný projekt Teachers, ktorý je v gescii Metodicko-pedagogického centra je v štádiu finalizácie, schválenie predpokladáme v septembri 2020. Súčasťou národného projektu sú aj vzdelávacie programy, z ktorých si môžu školy vyberať,” uviedol pre portál Demagóg.SK tlačový odbor Ministerstva školstva. „ Ponuka týchto programov bola po tragédii vo Vrútkach rozšírená o dva programy – Prevencia a eliminácia prejavov násilia a šikanovania, ktorý bude realizovaný v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a o vzdelávací program Bezpečnosť a ochrana zdravia detí a žiakov v školskom prostredí (určený pre pedagógov), ktorý bude realizovaný v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a Ministerstvom vnútra SR.” „ Oba doplnené programy sú zamerané na aplikačnú prax, teda riešenie mimoriadnych a krízových situácií v škole. Z celkovej sumy 6,8 milióna eur alokovanej na projekt je na vzdelávanie učiteľov určených približne 60 percent,” doplnil rezort."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásilo", "je", "je", "zistila"], "url": ["https://www.minedu.sk/14022020-vyzvanie-oplz-po12020np111-01-pre-narodny-projekt-s-nazvom-profesijny-rozvoj-ucitelov-teachers/", "https://www.minedu.sk/data/att/15858.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/15858.pdf", "https://analyza.todarozum.sk/docs/331118001ke1a/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:46.896984+00:00"}
{"id": "vr33280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33280", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Prijala sa nová pozícia, ktorá súvisí so stimulami, úplne iný spôsob, kategória prerozdelenie z hľadiska výšky nezamestnanosti jednotlivých regiónov.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR na rokovaní vlády dňa 9. januára ako 6. bod programu prerokovala návrh na zmenu zákona č. 561/2007 z dielne Ministerstva hospodárstva o investičných stimuloch. Návrh zákona bol následne v 1.čítaní prerokovaný na 14. schôdzi NR SR 30. januára 2013. Návrh predpokladá nadobudnutie účinnosti 1. apríla 2013. V návrhu zákona sa okrem spresneniu podmienok pre čerpanie investičných stimuloch uvádza, že \"navrhovanou zmenou sa precizuje znenie odseku tak, aby bolo zrejmé, že investičný zámer realizovaný v priemyselnej výrobe musí viesť k vytvoreniu nových pracovných miest\" . ( Dôvodová správa , .doc) Na inom mieste sa v správe ešte uvádza, že s cieľom zníženia nezamestnanosti v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, resp. s nezamestnanosťou o 50% vyššou, ako je priemerná miera nezamestnanosti, sa prispôsobili podmienky čerpania stimulov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR na rokovaní vlády dňa 9. januára ako 6. bod programu prerokovala návrh na zmenu zákona č. 561/2007 z dielne Ministerstva hospodárstva o investičných stimuloch. Návrh zákona bol následne v 1.čítaní prerokovaný na 14. schôdzi NR SR 30. januára 2013. Návrh predpokladá nadobudnutie účinnosti 1. apríla 2013. V návrhu zákona sa okrem spresneniu podmienok pre čerpanie investičných stimuloch uvádza, že \"navrhovanou zmenou sa precizuje znenie odseku tak, aby bolo zrejmé, že investičný zámer realizovaný v priemyselnej výrobe musí viesť k vytvoreniu nových pracovných miest\" . ( Dôvodová správa , .doc) Na inom mieste sa v správe ešte uvádza, že s cieľom zníženia nezamestnanosti v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, resp. s nezamestnanosťou o 50% vyššou, ako je priemerná miera nezamestnanosti, sa prispôsobili podmienky čerpania stimulov."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["prerokovaný na 14. schôdzi NR SR", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=357", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=357"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:41.438393+00:00"}
{"id": "vr32502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32502", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zatiaľ bezškandáloví. Od apríla do teraz vláda, ani jej predstavitelia neurobili nič, čo by vyrušovalo verejnosť.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od apríla 2012 média nezverejnili kauzu, ktorá by sa spájala so súčasnou vládou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od apríla 2012 média nezverejnili kauzu, ktorá by sa spájala so súčasnou vládou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:28.303328+00:00"}
{"id": "vr13768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13768", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": ".. v roku 2012, keď bol štrajk učiteľov, tak sme mali mimoriadnu schôdzu parlamentu tiež školstvo a ... vtedy sme hlasmi aj vlády aj opozície schválili úlohu, aby vláda pripravila zásadnú stratégiu, ako zmeniť školstvo, pod názvom Správa o stave školstva a o návrhu ďalších krokov.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2012 sa v NR SR uskutočnili dve hlasovania, ktoré mali vyzvať vládu k vytvoreniu Správy o stave školstva. Prvé hlasovanie neobsahovalo konečný dátum zhotovenia takejto správy, za návrh hlasovali poslanci opozície, poslanci vládneho SMER-u boli proti návrhu, návrh teda neprešiel. Druhý návrh už obsahoval konečný dátum predloženia správy- 31.marec, za ten naopak hlasovali poslanci SMER-u, ale opozícia nie. V konečnom dôsledku teda bola schválená úloha zostavenia Správy o stave školstva, no opozícia a poslanci strany SMER nehlasovlai spoločne za jedno znenie návrhu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Štrajk učiteľov v roku 2012 bol reakciou odborového zväzu na vládou predložený návrh rozpočtu, respektíve príjmov štátneho rozpočtu, boli určené pre rezort školstva na roky 2013-2015. Predseda OZ PŠaV Ondek si od štrajku sľuboval pozitívnu reakciu vlády: „ Od štrajku očakávame ústretovosť od vládnych činiteľov, aby sa zaoberali zlou situáciou v školstve a predovšetkým mzdami zamestnancov, “ Mimoriadna schôdza Národnej rady o situácií v školstve, o ktorej hovorí poslanec Beblavý (vtedy SDKÚ-DS) sa nakoniec skutočne konala, aj keď vládny SMER-SD ju najskôr 12. decembra 2012 zmietol zo stola s odôvodnením, že nebude mať žiaden prínos a označila ju za politizujúcu. O deň neskôr, t.j. 13. decembra 2012 sa na pôde parlamentu však uskutočnila 12. schôdza , ktorej predmetom bola situácia v školstve, pričom sa hlasovalo o dvoch návrhoch. Prvým bol návrh skupiny opozičných poslancov, ktorý predkladal sám Beblavý. Hlasovanie o návrhu uznesenia však nebolo úspešné , keďže zaň hlasovalo len 54 z prítomných poslancov NR SR. Pristúpilo sa tak k hlasovaniu o návrh vládneho poslanca člena výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmíra Mamojku. Jeho návrh vďaka poslancom SMER-u prešiel . Portál aktualne.sk s odvolaním sa na tlačovú agentúru TASR z 13. decembra 2012 píše: \" Vláda SR má do konca marca 2013 parlamentu predložiť správu o stave školstva a systémových krokoch na podporu ďalšieho rozvoja tejto oblasti. Zákonodarcovia k tomu vládu zaviazali uznesením, ktoré predložil poslanec Smeru-SD Mojmír Mamojka. V materiáli snemovňa tiež konštatuje, že rozvoj školstva je celospoločenskou prioritou. \" Za pôvodný návrh teda poslanci vládneho SMER-u nehlasovali a naopak za druhý návrh hlasovali len poslanci SMER-u. Nemožno teda tvrdiť, že by sa jednalo o hlasy aj vlády aj opozície, ako vraví Beblavý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 sa v NR SR uskutočnili dve hlasovania, ktoré mali vyzvať vládu k vytvoreniu Správy o stave školstva. Prvé hlasovanie neobsahovalo konečný dátum zhotovenia takejto správy, za návrh hlasovali poslanci opozície, poslanci vládneho SMER-u boli proti návrhu, návrh teda neprešiel. Druhý návrh už obsahoval konečný dátum predloženia správy- 31.marec, za ten naopak hlasovali poslanci SMER-u, ale opozícia nie. V konečnom dôsledku teda bola schválená úloha zostavenia Správy o stave školstva, no opozícia a poslanci strany SMER nehlasovlai spoločne za jedno znenie návrhu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Štrajk učiteľov v roku 2012 bol reakciou odborového zväzu na vládou predložený návrh rozpočtu, respektíve príjmov štátneho rozpočtu, boli určené pre rezort školstva na roky 2013-2015. Predseda OZ PŠaV Ondek si od štrajku sľuboval pozitívnu reakciu vlády: „ Od štrajku očakávame ústretovosť od vládnych činiteľov, aby sa zaoberali zlou situáciou v školstve a predovšetkým mzdami zamestnancov, “ Mimoriadna schôdza Národnej rady o situácií v školstve, o ktorej hovorí poslanec Beblavý (vtedy SDKÚ-DS) sa nakoniec skutočne konala, aj keď vládny SMER-SD ju najskôr 12. decembra 2012 zmietol zo stola s odôvodnením, že nebude mať žiaden prínos a označila ju za politizujúcu. O deň neskôr, t.j. 13. decembra 2012 sa na pôde parlamentu však uskutočnila 12. schôdza , ktorej predmetom bola situácia v školstve, pričom sa hlasovalo o dvoch návrhoch. Prvým bol návrh skupiny opozičných poslancov, ktorý predkladal sám Beblavý. Hlasovanie o návrhu uznesenia však nebolo úspešné , keďže zaň hlasovalo len 54 z prítomných poslancov NR SR. Pristúpilo sa tak k hlasovaniu o návrh vládneho poslanca člena výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Mojmíra Mamojku. Jeho návrh vďaka poslancom SMER-u prešiel . Portál aktualne.sk s odvolaním sa na tlačovú agentúru TASR z 13. decembra 2012 píše: \" Vláda SR má do konca marca 2013 parlamentu predložiť správu o stave školstva a systémových krokoch na podporu ďalšieho rozvoja tejto oblasti. Zákonodarcovia k tomu vládu zaviazali uznesením, ktoré predložil poslanec Smeru-SD Mojmír Mamojka. V materiáli snemovňa tiež konštatuje, že rozvoj školstva je celospoločenskou prioritou. \" Za pôvodný návrh teda poslanci vládneho SMER-u nehlasovali a naopak za druhý návrh hlasovali len poslanci SMER-u. Nemožno teda tvrdiť, že by sa jednalo o hlasy aj vlády aj opozície, ako vraví Beblavý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["OZ PŠaV", "nebude mať žiaden prínos", "12. schôdza", "nebolo úspešné", "prešiel", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/sk/Odborovy-zvaz.alej", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52317", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CisSchodze=12&ShowCisloSchodze=False", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31344", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31345", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-ma-parlamentu-do-konca-marca-povedat-ako-chce-zlepsit-skolstvo/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:27.322219+00:00"}
{"id": "vr39154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39154", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, koncept pravicovej koalície úplne zlyhal. Úplne. Inflácia na rekordnej úrovni.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico by mal spresniť, čo má na mysli pod rekordne vysokou úrovňou inflácie, aby mohol byť výrok overiteľný. Ťažko hodnotiť, že koncept pravicovej vlády úplne zlyhal. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok. Hodnotenie spojitosti rastu inflácie a vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi. Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieli. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať rekordne vysoká inflácia. Z výroku ale nie je jasné čo R. Fico myslí pod \"rekordne vysokou\" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EÚ27 . Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko (3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico by mal spresniť, čo má na mysli pod rekordne vysokou úrovňou inflácie, aby mohol byť výrok overiteľný. Ťažko hodnotiť, že koncept pravicovej vlády úplne zlyhal. Časť výroku o úplnom zlyhaní konceptu pravicovej vlády hodnotíme ako politický výrok. Hodnotenie spojitosti rastu inflácie a vládnutím pravicovej vlády nechávame na čitateľovi. Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieli. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať rekordne vysoká inflácia. Z výroku ale nie je jasné čo R. Fico myslí pod \"rekordne vysokou\" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EÚ27 . Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko (3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko)."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:05.154625+00:00"}
{"id": "vr15458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15458", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja osobne mám už dnes pomaly toľko návrhov zákonov (podaných, pozn.) ako v polovičke minulého volebného obdobia.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe evidencie doručených návrhov zákonov jednotlivých poslancov Igor Matovič doposiaľ predložil 58 návrhov zákonov. V minulom, 6. volebnom období, Matovič bol predkladateľom 105 návrhov zákonov. Polovica volebného obdobia je približne do začiatku leta 2014, do tohto obdobia predložil niečo cez 30 návrhov zákonov. Jeho výpočet – \"pomaly toľko isto návrhov\" – zrejme odvodil jednoduchým rozdelením 105 návrhov na polovicu, čo by vychádzalo cirka 50 zákonov. Keďže jeho výrok smeruje evidentne k dokázaniu toho, že v tomto volebnom období je ešte aktívnejší ako v minulom, hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Matovič skutočne má už po siedmych mesiacoch viac návrhov predložených, ako v minulom volebnom obodbí po dvoch rokoch.", "analysis_paragraphs": ["Na základe evidencie doručených návrhov zákonov jednotlivých poslancov Igor Matovič doposiaľ predložil 58 návrhov zákonov. V minulom, 6. volebnom období, Matovič bol predkladateľom 105 návrhov zákonov. Polovica volebného obdobia je približne do začiatku leta 2014, do tohto obdobia predložil niečo cez 30 návrhov zákonov. Jeho výpočet – \"pomaly toľko isto návrhov\" – zrejme odvodil jednoduchým rozdelením 105 návrhov na polovicu, čo by vychádzalo cirka 50 zákonov. Keďže jeho výrok smeruje evidentne k dokázaniu toho, že v tomto volebnom období je ešte aktívnejší ako v minulom, hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Matovič skutočne má už po siedmych mesiacoch viac návrhov predložených, ako v minulom volebnom obodbí po dvoch rokoch."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["evidencie", "bol predkladateľom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=808&CisObdobia=7", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=808&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:14.872395+00:00"}
{"id": "42563", "numeric_id": 42563, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42563", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...sme poslednou krajinou, ktorá tieto rokovania (o rámcovej dohode obrannej spolupráci so Slovenskou republikou a USA, pozn.) uzavrela, pred myslím dvoma týždňami to uzavreli Maďari...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pokiaľ ako uzavretie rokovaní o dohode o obrannej spolupráci berieme ukončenie rokovaní na úrovni vlády štátu (čo vyplýva z kontextu diskusie, ktorá sa v danej chvíli týkala opačných stanovísk MO SR a MZVaEZ SR), v spomínanom Maďarsku bola dohoda predsedom vlády Viktorom Orbánom uzatvorená vo februári 2019 (teda nie pred dvomi týždňami), má ešte nasledovať hlasovanie v parlamente. V článku maďarského vládneho portáluz 1. marca 2019 sa však spomínajú prebiehajúce rokovania v prípade Nórska, pričom doposiaľ nebola zverejnená žiadna správa o ich ukončení, neplatí teda, že by sme boli poslednou krajinou, ktorá rokovania uzatvára. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 12. februára 2019 sa o finálnej podobe textu dohody o obrannej spolupráci medzi USA a Maďarskom dohodli minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó (podrobnejšie napr. tu alebo ďalší zdroj ). Momentálne sa čaká na jej schválenie v maďarskom parlamente. To v praxi znamená, a ako potvrdzuje aj MZVEZ SR na konci svojho vyhlásenia , že by SR bola „ jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu .“ Z kontextu danej vety teda vyplýva aj to, že sme naozaj posledným členským štátom NATO, ktorý (ne)uzavrel spomínané rokovania na vládnej úrovni. Bližšie informácie k programu DCA rokovaní sú dostupné napríklad na oficiálnej stránke U.S. Department of State. MO SR 11.3.2019 avizovalo svoje odstúpenie od ďalších rokovaní ohľadom návrhu „Dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými“ (ďalej len DCA z anglického defence cooperation agreement ), ktoré by znamenalo ukončenie konkrétnych diplomatických snáh. Avšak, MZVEZ SR, zastrešujúce dané rokovania, v rovnaký deň zareagovalo vyhlásením , v ktorom píše, že „ v súvislosti so zdôvodneniami uvedenými vo vyhlásení rezortu obrany zdôrazňuje, že rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba. “", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ ako uzavretie rokovaní o dohode o obrannej spolupráci berieme ukončenie rokovaní na úrovni vlády štátu (čo vyplýva z kontextu diskusie, ktorá sa v danej chvíli týkala opačných stanovísk MO SR a MZVaEZ SR), v spomínanom Maďarsku bola dohoda predsedom vlády Viktorom Orbánom uzatvorená vo februári 2019 (teda nie pred dvomi týždňami), má ešte nasledovať hlasovanie v parlamente. V článku maďarského vládneho portáluz 1. marca 2019 sa však spomínajú prebiehajúce rokovania v prípade Nórska, pričom doposiaľ nebola zverejnená žiadna správa o ich ukončení, neplatí teda, že by sme boli poslednou krajinou, ktorá rokovania uzatvára. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 12. februára 2019 sa o finálnej podobe textu dohody o obrannej spolupráci medzi USA a Maďarskom dohodli minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo a maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó (podrobnejšie napr. tu alebo ďalší zdroj ). Momentálne sa čaká na jej schválenie v maďarskom parlamente. To v praxi znamená, a ako potvrdzuje aj MZVEZ SR na konci svojho vyhlásenia , že by SR bola „ jedinou členskou krajinou NATO, ktorá odmietla takúto dohodu .“ Z kontextu danej vety teda vyplýva aj to, že sme naozaj posledným členským štátom NATO, ktorý (ne)uzavrel spomínané rokovania na vládnej úrovni. Bližšie informácie k programu DCA rokovaní sú dostupné napríklad na oficiálnej stránke U.S. Department of State. MO SR 11.3.2019 avizovalo svoje odstúpenie od ďalších rokovaní ohľadom návrhu „Dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými“ (ďalej len DCA z anglického defence cooperation agreement ), ktoré by znamenalo ukončenie konkrétnych diplomatických snáh. Avšak, MZVEZ SR, zastrešujúce dané rokovania, v rovnaký deň zareagovalo vyhlásením , v ktorom píše, že „ v súvislosti so zdôvodneniami uvedenými vo vyhlásení rezortu obrany zdôrazňuje, že rokovania o dohode neboli ukončené a závisí od slovenskej strany, aká bude jej finálna podoba. “"], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["článku", "tu", "ďalší zdroj", "schválenie", "vyhlásenia", "oficiálnej stránke", "avizovalo", "vyhlásením"], "url": ["http://www.kormany.hu/en/ministry-of-foreign-affairs-and-trade/news/hungary-s-sovereignty-cannot-be-impaired", "https://emerging-europe.com/news/hungary-signs-new-defence-agreement-with-us/", "https://dailynewshungary.com/pompeo-us-aims-to-deepen-relations-with-hungary/", "http://www.kormany.hu/en/ministry-of-foreign-affairs-and-trade/news/hungary-s-sovereignty-cannot-be-impaired", "https://www.mzv.sk/aktuality/vsetky_spravy/-/asset_publisher/Rp2fPY0svzsu/content/vyhlasenie-mzvez-sr-k-rozhodnutiu-mo-sr-odstupit-o-rokovani-s-americkou-stranou-o-dohode-o-obrannej-spolupraci?p_p_auth=tujQaIun&_101_INSTANCE_Rp2fPY0svzsu_redirect=%2F", "https://www.state.gov/t/pm/c17194.htm", "https://www.mosr.sk/43778-sk/ministerstvo-obrany-ukoncilo-rokovania-o-financnej-pomoci-z-usa-pretoze-jej-prijatie-by-ohrozilo-suverenitu-slovenskej-republiky/?fbclid=IwAR3oL1Og1okjCgnjGpjW6hsXZNI19bZolSPCHrxK6oxD-2qfNO3c7EldjoY", "https://www.mzv.sk/aktuality/vsetky_spravy/-/asset_publisher/Rp2fPY0svzsu/content/vyhlasenie-mzvez-sr-k-rozhodnutiu-mo-sr-odstupit-o-rokovani-s-americkou-stranou-o-dohode-o-obrannej-spolupraci?p_p_auth=tujQaIun&_101_INSTANCE_Rp2fPY0svzsu_redirect=%2F"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:53.407357+00:00"}
{"id": "vr27260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27260", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chceme odňať trestnoprávnu imunitu sudcov, sú zmeny v zostavení súdnej rady. Vytvárame podmienky na tzv. previerky sudcov.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa registra zákonov NR SR je spomínaný návrh ústavného zákona v súčasnosti schválený poslancami NR SR a predsedom NR SR navrhnuty Ústavnoprávnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 9. mája 2014, s určením gestorského výboru, ktorým je Ústavnoprávny výbor NR SR s lehotou na prerokovanie 12. mája 2014. Dátum doručenia návrhu ústavného zákona je 28.2.2014. Stav legislatívneho procesu: I. čítanie (Zápis uznesenia NR SR) Výsledok štádia procesu: Zapísané rozhodnutie predsedu NR SR. Tento zákon má riešiť postavenie rodiny a justície. Návrh oddeľuje funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR, predseda Súdnej rady má byť volený samotnými členmi Súdnej rady, zákon ďalej zruší trestnoprávnu imunitu sudcov. Previerky sudcov z návrhu vypadli, ale Smer hovorí o istej forme previerky spôsobilosti sudcov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa registra zákonov NR SR je spomínaný návrh ústavného zákona v súčasnosti schválený poslancami NR SR a predsedom NR SR navrhnuty Ústavnoprávnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 9. mája 2014, s určením gestorského výboru, ktorým je Ústavnoprávny výbor NR SR s lehotou na prerokovanie 12. mája 2014. Dátum doručenia návrhu ústavného zákona je 28.2.2014. Stav legislatívneho procesu: I. čítanie (Zápis uznesenia NR SR) Výsledok štádia procesu: Zapísané rozhodnutie predsedu NR SR. Tento zákon má riešiť postavenie rodiny a justície. Návrh oddeľuje funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR a predsedu Súdnej rady SR, predseda Súdnej rady má byť volený samotnými členmi Súdnej rady, zákon ďalej zruší trestnoprávnu imunitu sudcov. Previerky sudcov z návrhu vypadli, ale Smer hovorí o istej forme previerky spôsobilosti sudcov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "riešiť"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=921", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310134-ciastkove-zmeny-justicii-podla-mostu-hid-nepomozu-navrh-smeru-nepodporia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:02.718247+00:00"}
{"id": "vr38012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38012", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete o tom, pán predseda, že Česi idú rušiť superhrubú mzdu? Viete o tom, že idú zavádzať výdavkový paušál?", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová reforma bola predstavená 18.marca 2011 je však stále v procese pripomienkovania a hľadania riešení , ešte nebola posunutá do rokovaní v parlamente. Daňová reforma má za úlohu, podobne ako na Slovensku, zjednodušiť systém daní a odvodov. Jednou zo zmien, ktoré má priniesť, je zrušenie superhrubej mzdy - sadzby daní a odvodov sa budú počítať z hrubej mzdy. Podľa vyjadrení ministra financií ČR Miroslava Kalouska však nejde o klasickú hrubú mzdu - má zahŕňať celkové náklady práce, vrátane sociálneho a zdravotného poistenia. Pri výdavkovom paušále nie je úplne zrejmé, čo mal pán Kažimír na mysli. Čo sa týka paušálnych výdavkov pre SZČO, tie chce česká strana ponechať v rôznych sadzbách (40/60/80%). Na druhej strane táto reforma zavádza tzv. výdavkový paušál, týkajúci príjmov zo závislej činnosti, teda pre zamestnancov. Bude to zníženie daňovej povinnosti o 3000 Kč. Obe informácie je možné nájsť v prezentácii (.pdf) MFČR k daňovej reforme.", "analysis_paragraphs": ["Daňová reforma bola predstavená 18.marca 2011 je však stále v procese pripomienkovania a hľadania riešení , ešte nebola posunutá do rokovaní v parlamente. Daňová reforma má za úlohu, podobne ako na Slovensku, zjednodušiť systém daní a odvodov. Jednou zo zmien, ktoré má priniesť, je zrušenie superhrubej mzdy - sadzby daní a odvodov sa budú počítať z hrubej mzdy. Podľa vyjadrení ministra financií ČR Miroslava Kalouska však nejde o klasickú hrubú mzdu - má zahŕňať celkové náklady práce, vrátane sociálneho a zdravotného poistenia. Pri výdavkovom paušále nie je úplne zrejmé, čo mal pán Kažimír na mysli. Čo sa týka paušálnych výdavkov pre SZČO, tie chce česká strana ponechať v rôznych sadzbách (40/60/80%). Na druhej strane táto reforma zavádza tzv. výdavkový paušál, týkajúci príjmov zo závislej činnosti, teda pre zamestnancov. Bude to zníženie daňovej povinnosti o 3000 Kč. Obe informácie je možné nájsť v prezentácii (.pdf) MFČR k daňovej reforme."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["predstavená 18.marca 2011", "pripomienkovania a hľadania riešení", "vyjadrení ministra financií ČR Miroslava Kalouska", "prezentácii"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/tiskove_zpravy_61131.html", "http://www.ctk.cz/sluzby/slovni_zpravodajstvi/ekonomicke/index_view.php?id=617657", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/media_centrum_61159.html", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/TK_MF_18032011_Prezentace_Reforma_primych_dani_a_odvodu_01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:06.471079+00:00"}
{"id": "vr30157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30157", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Žaloba (ohľadom prijatia kvótneho systému prerozdelenia utečencov, pozn.) sa pripravuje, ministerstvo spravodlivosti pripravuje všetky podklady. Máme termín do 18. alebo 19. decembra, kedy ju musíme podať, kedy nám uplynie lehota.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaná žaloba má byť podľa viacerých relevantných zdrojov ( TASR , Euractiv ) podaná do 18. decembra tohoto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaná žaloba má byť podľa viacerých relevantných zdrojov ( TASR , Euractiv ) podaná do 18. decembra tohoto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Euractiv", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/premier-zalobu-podame-do-18-decembr/161087-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-da-ludi-pre-frontex-a-21-milionov-024389", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-zalobu-podame-do-18-decembr/161087-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:43.458249+00:00"}
{"id": "49169", "numeric_id": 49169, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49169", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som vládu odovzdával s najnižším deficitom v histórii, s klesajúcim dlhom a s najnižšou nezamestnanosťou v histórii krajiny. Ja som odovzdal krajinu, kde ľudia bohatli každým rokom, pretože im reálne mzdy rástli.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini končil obdobie svojho vládnutia v dobrých ekonomických časoch. Aj keď sa už objavovali prvé prípady ochorenia covid-19, na ekonomike krajiny sa táto skutočnosť ešte nestihla prejaviť. Prvý rok Pellegriniho pôsobenia v úrade premiéra dosiahlo Slovensko opätovne historicky najnižší deficit verejných financií. Ku koncu Pellegriniho vlády malo Slovensko klesajúci dlh, najnižšiu nezamestnanosť a stúpajúce reálne mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda Petra Pellegriniho bola vymenovaná 22. marca 2018 po tom, čo predchádzajúci premiér Robert Fico podal demisiu.\n\nNajnižší deficit podľa údajov Európskeho štatistického úradu dosiahlo Slovensko prvý krát ešte v roku 2017 práve za premierovania Roberta Fica. Schodok verejných financií vtedy predstavoval 1 % hrubého domáceho produktu krajiny. Totožný deficit dosiahlo Slovensko aj v roku 2018, už za úradovania Petra Pellegriniho. V roku 2019, ktorý bol posledným plným rokom Pellegriniho vlády, dosiahol deficit výšku 1,2 % hrubého domáceho produktu štátu, čo by sme stále mohli zaradiť k lepším hospodárskym výsledkom v histórii Slovenska.\n\nPočas vlády Petra Pellegriniho hrubý dlh síce rástol, klesala však miera zadlženia k hrubému domácemu produktu. Zadlženie k počas jeho úradovania kleslo z 49,4 % na 48 % HDP.\n\nJe tiež pravdou, že v roku 2019 malo Slovensko najnižšiu nezamestnanosť vo svojej histórií a to na úrovni 7,35 %. Dobre sa v tomto období darilo aj reálnym mzdám, ktoré podľa štatistického úradu rástli od roku 2013 až po rok 2021.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini končil obdobie svojho vládnutia v dobrých ekonomických časoch. Aj keď sa už objavovali prvé prípady ochorenia covid-19, na ekonomike krajiny sa táto skutočnosť ešte nestihla prejaviť. Prvý rok Pellegriniho pôsobenia v úrade premiéra dosiahlo Slovensko opätovne historicky najnižší deficit verejných financií. Ku koncu Pellegriniho vlády malo Slovensko klesajúci dlh, najnižšiu nezamestnanosť a stúpajúce reálne mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda Petra Pellegriniho bola vymenovaná 22. marca 2018 po tom, čo predchádzajúci premiér Robert Fico podal demisiu.", "Najnižší deficit podľa údajov Európskeho štatistického úradu dosiahlo Slovensko prvý krát ešte v roku 2017 práve za premierovania Roberta Fica. Schodok verejných financií vtedy predstavoval 1 % hrubého domáceho produktu krajiny. Totožný deficit dosiahlo Slovensko aj v roku 2018, už za úradovania Petra Pellegriniho. V roku 2019, ktorý bol posledným plným rokom Pellegriniho vlády, dosiahol deficit výšku 1,2 % hrubého domáceho produktu štátu, čo by sme stále mohli zaradiť k lepším hospodárskym výsledkom v histórii Slovenska.", "Počas vlády Petra Pellegriniho hrubý dlh síce rástol, klesala však miera zadlženia k hrubému domácemu produktu. Zadlženie k počas jeho úradovania kleslo z 49,4 % na 48 % HDP.", "Je tiež pravdou, že v roku 2019 malo Slovensko najnižšiu nezamestnanosť vo svojej histórií a to na úrovni 7,35 %. Dobre sa v tomto období darilo aj reálnym mzdám, ktoré podľa štatistického úradu rástli od roku 2013 až po rok 2021."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["podal", "Najnižší deficit", "2017", "dlh", "2019", "najnižšiu", "rástli"], "url": ["https://dennikn.sk/1063689/fico-nekonci/", "https://www.trend.sk/spravy/slovensko-dosiahlo-prvykrat-historii-primarny-prebytok-verejnych-financii", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00127/default/table?lang=en", "https://cenastatu.sme.sk/kd-mz/2022/", "https://www.financnykompas.sk/grafy/vyvoj-nezamestnanosti", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/najnizsia-evidovana-nezamestnanost-historii.html", "https://www.finreport.sk/ekonomika/realne-mzdy-sa-vlani-prepadli-najhlbsie-za-poslednych-22-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:24.979732+00:00"}
{"id": "vr26930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26930", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Slovenská diplomacia, ktorú som spoluzakladal pred 20 rokmi, na čo som hrdý, dnes pracuje na štandardnej úrovni.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko stál na čele Ministerstva medzinárodných vzťahov s krátkou prestávkou od roku 1990 do marca 1993 (od 1. januára 1993 transformované na Ministerstvo zahraničných vecí SR, pozn.). V auguste 1992 predložil M. Kňažko novú organizačnú štruktúru ministerstva, ktorá bola po vzniku samostatnej SR pozmenená, keďže sa sekcie museli prispôsobiť už konkrétnym úlohám samostatného štátu. (Vychádzame z práce D. Šmihulovej, pozn.). Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Kňažko skutočne stál pri kreovaní organizačnej štruktúry Ministerstva zahraničných vecí SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko stál na čele Ministerstva medzinárodných vzťahov s krátkou prestávkou od roku 1990 do marca 1993 (od 1. januára 1993 transformované na Ministerstvo zahraničných vecí SR, pozn.). V auguste 1992 predložil M. Kňažko novú organizačnú štruktúru ministerstva, ktorá bola po vzniku samostatnej SR pozmenená, keďže sa sekcie museli prispôsobiť už konkrétnym úlohám samostatného štátu. (Vychádzame z práce D. Šmihulovej, pozn.). Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Kňažko skutočne stál pri kreovaní organizačnej štruktúry Ministerstva zahraničných vecí SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["práce"], "url": ["http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec3/pdf_doc/politologia/6.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:22.872082+00:00"}
{"id": "48801", "numeric_id": 48801, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48801", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Veľká Británia. Padla tam vláda 2×, 3× za posledné 2 roky? Jednoducho ľudia nešli znova k voľbám, opäť sa našiel nový premiér, ktorý tam bol, pani premiérka tam bola tuším 43, či 47 dní a nanovo sa vyskladala nová vláda. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že za posledný rok sa v kresle britského premiéra vystriedalo hneď niekoľko ľudí. Najskôr Liz Trussová v úrade nahradila predošlého britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý bol predsedom vlády od roku 2019 až do svojej rezignácie v júli 2022. Volebný proces britskej Konzervatívnej strany trval až do septembra 2022. Britská premiérka Liz Trussová v októbri 2022 rezignovala po 45 dňoch v úrade . 25. 10. 2025 Britský kráľ Karol III. vymenoval za nového predsedu vlády Rishiho Sunaka , ten sa stal v poradí tretím premiérom za necelé dva mesiace.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že za posledný rok sa v kresle britského premiéra vystriedalo hneď niekoľko ľudí. Najskôr Liz Trussová v úrade nahradila predošlého britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý bol predsedom vlády od roku 2019 až do svojej rezignácie v júli 2022. Volebný proces britskej Konzervatívnej strany trval až do septembra 2022. Britská premiérka Liz Trussová v októbri 2022 rezignovala po 45 dňoch v úrade . 25. 10. 2025 Britský kráľ Karol III. vymenoval za nového predsedu vlády Rishiho Sunaka , ten sa stal v poradí tretím premiérom za necelé dva mesiace."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["45 dňoch v úrade", "predsedu vlády Rishiho Sunaka"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/644375-britska-premierka-liz-trussova-oznamila-rezignaciu-v-urade-bola-iba-45-dni/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/rishi-sunak-je-oficialne-premierom/669672-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:58.473558+00:00"}
{"id": "49530", "numeric_id": 49530, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49530", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Však si spomeniete tie rokovania v Turecku, dohodlo Rusko a Ukrajina a bolo to veľmi blízko k dohode, keby nedošiel Johnson a keby nedošla Británia a západné mocnosti, ktoré chceli stoj čo stoj vojnu s Ruskom, tak by už dneska bol dávno mier a neumierali by státisíce ľudí niekde na Ukrajine.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V apríli 2022 boli obe strany konfliktu na Ukrajine blízko k dohode. Tú však nakoniec nedosiahli a rokovania sa dostali do mŕtveho bodu. Ľuboš Blaha vo výroku tvrdí, že dôvodom pokračovania bojov a nedosiahnutia dohody je návšteva premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve, toto tvrdenie však poprel hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamija, Boris Johnson aj viacerí priami účastníci rokovaní. Zmenu v ochote rokovať prinieslo najmä odhalenie vojnových zločinov na civilistoch páchaných ruskými vojakmi. Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nRusko a Ukrajina viedli mierové rokovania prakticky od začatia plnoformátovej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. V marci 2022 sa uskutočnilo niekoľko kôl rokovaní za účasti oboch strán, ktoré však neviedli k dohode.\n\nNevyriešené počas rokovaní ostávali otázky Krymu a republík na Donbase, ako aj bezpečnostných záruk v prípade vyhlásenia neutrality Ukrajinou, ako požadovalo Rusko.\n\nKoncom marca sa konali rokovania v tureckom Istanbule. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vtedy vyhlásil , že Ukrajina je pripravená súhlasiť so štyrmi zo šiestich požiadaviek Ruska. Ukrajinci boli ochotní prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 zmluvy NATO. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Podľa Erdoğana však Ukrajina nebola pripravená uznať ruskú okupáciu Krymu alebo časti Luhanskej a Doneckej oblasti.\n\nZlom v mierových rokovaniach však nastal po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti v apríli 2022, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.\n\nPo objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré spáchala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa dynamika mierových rokovaní zmenila. Zelenskyj označil masakre obyvateľstva za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby proti Rusku okamžite prijali nové sankcie.\n\nOdhalenie vojnových zločinov v Buči a iných mestách ovplyvnili aj verejnú mienku. V prieskume z mája 2022 sa 82 % Ukrajincov vyjadrilo , že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom nemala za žiadnych okolností vzdať žiadnych zo svojich území, aj keby to predĺžilo vojnu a zvýšilo ohrozenie nezávislosti Ukrajiny. Aj po týchto udalostiach však prezident Ukrajiny deklaroval ochotu rokovať.\n\nV apríli 2022 boli podľa publikovaných informácií obe strany pripravené na stretnutie medzi Zelenským a Putinom, ktoré však bolo neskôr zastavené . Tri dni potom Putin vyhlásil , že sa rokovania dostali do „mŕtveho bodu“.\n\nSpravodajský portál Ukrainska Pravda uvádza dva hlavné dôvody, prečo sa tak stalo. Tým prvým malo byť odhalenie vojnových zločinov pri ruskej invázii na Ukrajinu, najmä masakru v Buči 1. apríla 2022, druhým prekvapivá návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve.\n\nVtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať. Johnson spochybnil, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný.\n\nSlová vtedajšieho vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju však vyvracajú tvrdenia, že by dôvodom odmietnutia mierových rokovaní bola návšteva Borisa Johnsona. Arachamija v rozhovore z 24. novembra 2023 uviedol , že dôvodom nepodpísania dohody bola nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Rusku nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky. Problémom malo byť aj to, že neutralita Ukrajiny by vyžadovala zmenu ústavy.\n\nArachamija spomenul aj návštevu premiéra Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepodpisovať zmluvu s Rusmi. „Navyše, keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič a poďme len bojovať.“ Arachamija však poprel, že ukrajinská delegácia bola pripravená podpísať mierovú dohodu, ale Boris Johnson ich prinútil nepodpísať ju.\n\nTvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.\n\nJohnson tvrdil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.\n\nTo, že návšteva Johnsona nebola dôvodom neúspechu rokovaní, potvrdili aj viacerí priami účastníci jednaní.\n\nDefinitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom. Ukrajinský prezident taktiež v reakcii na tento krok Ruskej federácie oznámil, že Ukrajina oficiálne požiadala o vstup do NATO.\n\nZelenskyj v novembri 2022 na summite G20 predstavil svoj vlastný 10-bodový mierový plán. Ten okrem iného obsahuje aj požiadavky na jadrovú, potravinovú či energetickú bezpečnosť, ale aj na prepustenie väzňov, obnovu územnej celistvosti či stiahnutie ruských vojsk. Rusko Zelenského mierový návrh odmietlo a zopakovalo, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré zabralo.\n\nDemagóg.SK v overoval aj podobné vyjadrenia premiéra Roberta Fica či bývalého ministra Vladimíra Palka . Obe taktiež označil za zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2022 boli obe strany konfliktu na Ukrajine blízko k dohode. Tú však nakoniec nedosiahli a rokovania sa dostali do mŕtveho bodu. Ľuboš Blaha vo výroku tvrdí, že dôvodom pokračovania bojov a nedosiahnutia dohody je návšteva premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve, toto tvrdenie však poprel hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamija, Boris Johnson aj viacerí priami účastníci rokovaní. Zmenu v ochote rokovať prinieslo najmä odhalenie vojnových zločinov na civilistoch páchaných ruskými vojakmi. Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Rusko a Ukrajina viedli mierové rokovania prakticky od začatia plnoformátovej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. V marci 2022 sa uskutočnilo niekoľko kôl rokovaní za účasti oboch strán, ktoré však neviedli k dohode.", "Nevyriešené počas rokovaní ostávali otázky Krymu a republík na Donbase, ako aj bezpečnostných záruk v prípade vyhlásenia neutrality Ukrajinou, ako požadovalo Rusko.", "Koncom marca sa konali rokovania v tureckom Istanbule. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vtedy vyhlásil , že Ukrajina je pripravená súhlasiť so štyrmi zo šiestich požiadaviek Ruska. Ukrajinci boli ochotní prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 zmluvy NATO. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Podľa Erdoğana však Ukrajina nebola pripravená uznať ruskú okupáciu Krymu alebo časti Luhanskej a Doneckej oblasti.", "Zlom v mierových rokovaniach však nastal po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti v apríli 2022, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.", "Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré spáchala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa dynamika mierových rokovaní zmenila. Zelenskyj označil masakre obyvateľstva za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby proti Rusku okamžite prijali nové sankcie.", "Odhalenie vojnových zločinov v Buči a iných mestách ovplyvnili aj verejnú mienku. V prieskume z mája 2022 sa 82 % Ukrajincov vyjadrilo , že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom nemala za žiadnych okolností vzdať žiadnych zo svojich území, aj keby to predĺžilo vojnu a zvýšilo ohrozenie nezávislosti Ukrajiny. Aj po týchto udalostiach však prezident Ukrajiny deklaroval ochotu rokovať.", "V apríli 2022 boli podľa publikovaných informácií obe strany pripravené na stretnutie medzi Zelenským a Putinom, ktoré však bolo neskôr zastavené . Tri dni potom Putin vyhlásil , že sa rokovania dostali do „mŕtveho bodu“.", "Spravodajský portál Ukrainska Pravda uvádza dva hlavné dôvody, prečo sa tak stalo. Tým prvým malo byť odhalenie vojnových zločinov pri ruskej invázii na Ukrajinu, najmä masakru v Buči 1. apríla 2022, druhým prekvapivá návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve.", "Vtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať. Johnson spochybnil, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný.", "Slová vtedajšieho vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju však vyvracajú tvrdenia, že by dôvodom odmietnutia mierových rokovaní bola návšteva Borisa Johnsona. Arachamija v rozhovore z 24. novembra 2023 uviedol , že dôvodom nepodpísania dohody bola nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Rusku nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky. Problémom malo byť aj to, že neutralita Ukrajiny by vyžadovala zmenu ústavy.", "Arachamija spomenul aj návštevu premiéra Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepodpisovať zmluvu s Rusmi. „Navyše, keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič a poďme len bojovať.“ Arachamija však poprel, že ukrajinská delegácia bola pripravená podpísať mierovú dohodu, ale Boris Johnson ich prinútil nepodpísať ju.", "Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.", "Johnson tvrdil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.", "To, že návšteva Johnsona nebola dôvodom neúspechu rokovaní, potvrdili aj viacerí priami účastníci jednaní.", "Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom. Ukrajinský prezident taktiež v reakcii na tento krok Ruskej federácie oznámil, že Ukrajina oficiálne požiadala o vstup do NATO.", "Zelenskyj v novembri 2022 na summite G20 predstavil svoj vlastný 10-bodový mierový plán. Ten okrem iného obsahuje aj požiadavky na jadrovú, potravinovú či energetickú bezpečnosť, ale aj na prepustenie väzňov, obnovu územnej celistvosti či stiahnutie ruských vojsk. Rusko Zelenského mierový návrh odmietlo a zopakovalo, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré zabralo.", "Demagóg.SK v overoval aj podobné vyjadrenia premiéra Roberta Fica či bývalého ministra Vladimíra Palka . Obe taktiež označil za zavádzajúce."], "analysis_date": "2024-04-16", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnilo", "niekoľko", "konali", "vyhlásil", "prijať", "Zlom", "masakrov", "Buči", "Irpini", "Boroďanke", "Vorzeli", "stiahnuť", "nachádzali", "masové", "stovkami", "Mariupol", "označil", "ovplyvnili", "vyjadrilo", "prezident", "zastavené", "vyhlásil", "uvádza", "navštívil", "uviedol", "odmietol", "potvrdili", "vyhlásení", "oznámil", "predstavil", "odmietlo", "Roberta Fica", "Vladimíra Palka"], "url": ["https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-5229ea0b8bb56c10462ee0e00df61116", "https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson", "https://www.theguardian.com/world/2022/mar/28/zelenskiy-hails-upcoming-ukraine-russia-peace-talks-amid-fallout-from-biden-comments-on-putin", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/06/14/7406819/", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-offers-neutrality-exchange-nato-style-security-guarantees-russia-talks-2022-03-29/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/v-oslobodenej-obci-pri-kyjeve-objavili-dalsi-masovy-hrob-s-desiatkami-obeti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624323-konecna-bilancia-ruskeho-besnenia-v-buci-412-mrtvych-civilistov/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/157488-buca-cernihiv-ci-irpin-experti-sa-obavaju-ze-ruski-vojaci-spachali-este-horsie-masakre-ako-doteraz", "https://www.ta3.com/clanok/234359/na-ukrajine-nasli-dalsie-masove-hroby-s-civilistami-tentoraz-v-borodanke-medzi-obetami-je-aj-tinedzer", "https://www.ta3.com/clanok/232984/ruski-vojaci-spachali-masaker-hovori-ukrajina-eviduje-tisice-hlaseni-o-vojnovych-zlocinoch", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/masaker-v-buci-kremel-ho-uz-rok-popiera-2023-03-31_sk", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-rusi-po-obsadeni-mesta-kreminna-ohrozuju-aj-dalsie-a-podolak-je-pripraveny-rokovat-online/", "https://www.sme.sk/minuta/22897945/zelenskyj-oznamil-objavenie-dalsieho-masoveho-hrobu?ref=sharebox", "https://www.aktuality.sk/clanok/CKXSdez/vojna-na-ukrajine-v-okoli-mariupolu-su-zrejme-masove-hroby-azovstal-je-stale-pod-palbou/", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://firstamendment.mtsu.edu/post/seeing-bucha-atrocities-in-ukraine-is-turning-point-for-news-media-viewers/", "https://www.reuters.com/world/europe/eighty-two-percent-ukrainians-oppose-territorial-concessions-poll-2022-05-24/", "https://svet.sme.sk/c/22881916/rokovania-viaznu-ukrajina-je-pripravena-na-diplomaciu-aj-boj.html", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/5/7344206/", "https://www.pravda.com.ua/news/2022/04/12/7339088/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/5/7344206/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/5/7344206/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/11/24/7430282/", "https://www.kyivpost.com/post/26582", "https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson", "https://www.theglobeandmail.com/world/article-putin-signs-documents-to-unlawfully-claim-4-ukrainian-regions-in/", "https://www.theguardian.com/world/2022/sep/30/ukraine-applies-for-nato-membership-after-russia-annexes-territory", "https://www.aljazeera.com/news/2022/12/28/what-is-zelenskyys-10-point-peace-plan", "https://www.aljazeera.com/news/2022/12/29/russia-rejects-zelenskyys-peace-formula-lavrov", "https://demagog.sk/vyrok/49465", "https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:41.886301+00:00"}
{"id": "vr33259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33259", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Však vedzte, na východe priemerná mzda reálne je niekde medzi 400 - 500 eur.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko podľa viacerých údajov je priemerná mzda na východnom Slovensku vyššia, než uvádza. Priemerná čistá nominálna mesačná mzda na východnom Slovensku bola v roku 2010 597 €, o rok neskôr 595 €. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa za rok 2011 pohybovala priemerná mesačná mzda vo východných regiónoch Slovenska na úrovni 608 € (Prešovský kraj) / 726 € (Košický kraj). Z neskorších štatistík Prešovského kraja za prvý až tretí štvrťrok 2012 vyplýva, že priemerná mesačná mzda je 667 €. Košický kraj zaznamenal v tomto istom období hodnotu 715 €. V oboch rokoch, 2010 i 2011 oba východoslovenské kraje výrazne zaostali za celoslovenským priemerom 786 (2010), resp. 782 (1.-3.Q 2011) €. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko podľa viacerých údajov je priemerná mzda na východnom Slovensku vyššia, než uvádza. Priemerná čistá nominálna mesačná mzda na východnom Slovensku bola v roku 2010 597 €, o rok neskôr 595 €. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa za rok 2011 pohybovala priemerná mesačná mzda vo východných regiónoch Slovenska na úrovni 608 € (Prešovský kraj) / 726 € (Košický kraj). Z neskorších štatistík Prešovského kraja za prvý až tretí štvrťrok 2012 vyplýva, že priemerná mesačná mzda je 667 €. Košický kraj zaznamenal v tomto istom období hodnotu 715 €. V oboch rokoch, 2010 i 2011 oba východoslovenské kraje výrazne zaostali za celoslovenským priemerom 786 (2010), resp. 782 (1.-3.Q 2011) €. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["mzda", "údajov", "štatistík", "zaznamenal"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/varval.asp?ma=05_priem_cista_mzda_5&ti=Priemern%E1+%E8ist%E1+nomin%E1lna+mesa%E8n%E1+mzda++pod%BEa%3A+%FAzemie%2C+typ+ukazovate%BEa+a+rok&path=../DATABASE/Sk/03TrhPrace/02Mzdy/&lang=12", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1802", "http://portal.statistics.sk/files/KrajskeSpravy/PO/inf_sprava_2012/tab_is_03_2012.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=59469"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:18.308941+00:00"}
{"id": "vr27445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27445", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja viem, že prezident nenavrhuje zákony, nepredkladá rozpočet.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii ( SME a Trend , 3. marca 2014 a prezidentských debatách na Markíze a RTVS , 12. marca 2014).\n\nÚstava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nčl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …\n\nŠtátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii ( SME a Trend , 3. marca 2014 a prezidentských debatách na Markíze a RTVS , 12. marca 2014).", "Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "čl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …", "Štátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["SME a Trend", "Markíze a RTVS", "Ústava SR", "vláda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:18.742661+00:00"}
{"id": "vr14358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14358", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Čisté mzdy v Slovenskej republike sú tretie najnižšie v eurozóne.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čisté mzdy v Slovenskej republike sú podľa Eurostatu tretie najnižšie v eurozóne. Údaj však pochádza z marca 2015 a hovorí o predchádzajúcom roku. Údaje o roku 2015 budú k dispozícii v marci 2016. Výrok i napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Čisté mzdy v Slovenskej republike sú podľa Eurostatu tretie najnižšie v eurozóne. Údaj však pochádza z marca 2015 a hovorí o predchádzajúcom roku. Údaje o roku 2015 budú k dispozícii v marci 2016. Výrok i napriek tomu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "dostupná"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Annual_net_earnings,_2014_%28EUR%29_YB15.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Annual_net_earnings,_2014_%28EUR%29_YB15.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:13.375889+00:00"}
{"id": "vr37046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37046", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Bol to ich riaditeľ (Nižňanský, pozn.), ktorého oni podporovali, pretože ho nevyzvali na to, aby odišiel.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O tom, že bývalý riaditeľ STV Nižňanský bol nominantom strany SMER-SD sa píše napríklad sme.sk alebo tyzden.sk . Nižňanský čelil návrhu na odvolanie v januári roku 2009, ktorý predložil člen Rady STV blízky strane SMER-SD Kákoš. Nárvh na odvolanie súvisel s návrhmi rozpočtu STV na rok 2009.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že bývalý riaditeľ STV Nižňanský bol nominantom strany SMER-SD sa píše napríklad sme.sk alebo tyzden.sk . Nižňanský čelil návrhu na odvolanie v januári roku 2009, ktorý predložil člen Rady STV blízky strane SMER-SD Kákoš. Nárvh na odvolanie súvisel s návrhmi rozpočtu STV na rok 2009."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "tyzden.sk", "návrhu na odvolanie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3831815/novym-riaditelom-stv-sa-stal-niznansky.html", "http://www.tyzden.sk/casopis/2009/4/udalosti-doma-49.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/-b-este-jeden-hlas-a-niznansky-by-padol-b-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:45.459280+00:00"}
{"id": "vr14242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14242", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "...hovoriť o kolektívnej zmluve pre rok 2016, kde vyšla vláda s návrhom 1,3 %, čo sme odmietli. Nakoniec došlo ku kompromisu, pretože 4 % boli dohodnuté pre všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorých je takmer 360 000, vrátane škôl.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas kolektívnych vyjednávaní medzi vládou SR a predstaviteľmi odborov vláda skutočne predniesla návrh na zvýšenie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy o 1,3%, na čo kontrovali odbory so zvýšením platových taríf pre rok 2016 o 7%. V konečnom dôsledku však na základe vzájomnej dohody došlo k podpísaniu Kolektívnej zmluvy na rok 2016 , ktorá stanovuje zvýšenie platov všetkých kategórií zamestnancov štátnej správy a verejnej služby o 4%. Celkový počet zamestnancov štátnej a verejnej správy má byť v roku 2016 vyšší. ako uvádza Ondek (plánovaný 407 tisíc), ale jedná sa o plánovaný počet, teda ten nemusí byť zhodný so skutočným stavom. Ondek však mohol vychádzať z rozpočtovaného počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy pre rok 2015, ktorý bol presne 359 937 osôb, čo sa približuje údaju, ktorý Ondek spomína. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počas kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa v štátnej službe a verejnej službe na rok 2016 z júla minulého roku vláda SR predniesla návrh na zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov o 1,3%, s čím však odbory (predstavitelia Konfederácie odborových zväzov SR, Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, Všeobecného slovenského odborového zväzu), prítomné na vyjednávaniach, nesúhlasili a trvali na zvýšení platových taríf o 7% . Po niekoľkých kolách vyjednávaní však vláda a odbory dospeli ku kompromisu o celoplošné zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe o 4%, s nadobudnutím všeobecnej platnosti od 1.1.2016. Ondek uvádza, že počet zamestnancov štátnej a verejnej správy je 360 000. V najnovšom rozpočte (.pdf, s.44-45), ktorý upravuje aj spomínané zvyšovanie platov, sú však uvedené iné čísla: \" Predpokladá sa, že v roku 2016 sa pre cca 407 tis. zamestnancov verejnej správy ..\" Toto číslo je teda väčšie, ako spomína Ondek. Priamo zo štátneho rozpočtu je zas financovaných menej pracovníkov ako uvádza Ondek: \"V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa na rok 2016 rozpočtujú osobné výdavky pre 230 485 zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva \" Ondekom uvádzaný počet 360 tisíc sedí len na počet zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej správe, ktorý bol plánovaný pre rok 2015 (2015R)- 359 973 osôb. V súčasnosti však už toto číslo nie je aktuálne. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas kolektívnych vyjednávaní medzi vládou SR a predstaviteľmi odborov vláda skutočne predniesla návrh na zvýšenie platov zamestnancov štátnej a verejnej správy o 1,3%, na čo kontrovali odbory so zvýšením platových taríf pre rok 2016 o 7%. V konečnom dôsledku však na základe vzájomnej dohody došlo k podpísaniu Kolektívnej zmluvy na rok 2016 , ktorá stanovuje zvýšenie platov všetkých kategórií zamestnancov štátnej správy a verejnej služby o 4%. Celkový počet zamestnancov štátnej a verejnej správy má byť v roku 2016 vyšší. ako uvádza Ondek (plánovaný 407 tisíc), ale jedná sa o plánovaný počet, teda ten nemusí byť zhodný so skutočným stavom. Ondek však mohol vychádzať z rozpočtovaného počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy pre rok 2015, ktorý bol presne 359 937 osôb, čo sa približuje údaju, ktorý Ondek spomína. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počas kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa v štátnej službe a verejnej službe na rok 2016 z júla minulého roku vláda SR predniesla návrh na zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov o 1,3%, s čím však odbory (predstavitelia Konfederácie odborových zväzov SR, Nezávislých kresťanských odborov Slovenska, Všeobecného slovenského odborového zväzu), prítomné na vyjednávaniach, nesúhlasili a trvali na zvýšení platových taríf o 7% . Po niekoľkých kolách vyjednávaní však vláda a odbory dospeli ku kompromisu o celoplošné zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe o 4%, s nadobudnutím všeobecnej platnosti od 1.1.2016. Ondek uvádza, že počet zamestnancov štátnej a verejnej správy je 360 000. V najnovšom rozpočte (.pdf, s.44-45), ktorý upravuje aj spomínané zvyšovanie platov, sú však uvedené iné čísla: \" Predpokladá sa, že v roku 2016 sa pre cca 407 tis. zamestnancov verejnej správy ..\" Toto číslo je teda väčšie, ako spomína Ondek. Priamo zo štátneho rozpočtu je zas financovaných menej pracovníkov ako uvádza Ondek: \"V rozpočte verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa na rok 2016 rozpočtujú osobné výdavky pre 230 485 zamestnancov štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, verejných vysokých škôl a preneseného výkonu štátnej správy na úseku regionálneho školstva \" Ondekom uvádzaný počet 360 tisíc sedí len na počet zamestnancov pracujúcich v štátnej a verejnej správe, ktorý bol plánovaný pre rok 2015 (2015R)- 359 973 osôb. V súčasnosti však už toto číslo nie je aktuálne. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Kolektívnej zmluvy na rok 2016", "kolektívneho vyjednávania vyššieho stupňa v štátnej službe a verejnej službe na rok 2016", "7%", "4%,", "rozpočte"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/kzvs_vs_2016.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/kolektivne-vyjednavanie-vyssieho-stupna-v-statnej-sluzbe-a-verejnej-sluzbe-na-rok-2016/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/362239-vlada-chce-zvysit-statne-platy-o-1-3-odborari-o-7/", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:U7n1IlFAOCMJ:www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-193973+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:43.887714+00:00"}
{"id": "vr30945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30945", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale samotná vláda Ivety Radičovej v januári, keď prijímala takzvaný balíček opatrení priznala, že ide znižovať hospodársky rast.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sa píše: \"Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiskálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je potreba šetrenia už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka však šetrenie bude pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.Spomaľovanie rastu neposkytntím stimulov má navyše nezadlžovaním krajiny vytvoriť podmienky na dlhodobejší rast.\" Vláda Ivety Radičovej teda skutočne priznala, že sa hospodársky rast zníži.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sa píše: \"Spomaľovanie rastu v budúcom roku je však prirodzené, nakoľko fiskálne stimuly nemôžu byť poskytované v doterajšej miere kvôli nárastom verejných dlhov. Eurozóna bude v budúcom roku šetriť viac, nakoľko v niektorých krajinách je potreba šetrenia už vynucovaná situáciou na finančných trhoch. Šetrenie bude prebiehať aj u našich dvoch hlavných obchodných partnerov Nemecka a ČR. V prípade Nemecka však šetrenie bude pozvoľné, nakoľko deficit nestúpol až tak výrazne a krajina má status bezpečnej investície v rámci štátnych dlhopisov eurozóny.Spomaľovanie rastu neposkytntím stimulov má navyše nezadlžovaním krajiny vytvoriť podmienky na dlhodobejší rast.\" Vláda Ivety Radičovej teda skutočne priznala, že sa hospodársky rast zníži."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["návrhu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202011%20a%C5%BE%202013/vlastny_%20mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:09.765794+00:00"}
{"id": "vr29285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29285", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "My si myslíme, že stav financovania cirkvi, ktorý je upravovaný komunistickým zákonom z roku 1949 nie je zdravý pre žiadnu zo zúčastnených strán. Ani pre štát, ani pre občanov, ani pre cirkvi samotné a treba povedať, že odluka cirkvi od štátu je poslednou nesplnenou požiadavkou novembra ´89.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Financovanie cirkví upravoval zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z roku 1949. Zrušenie tohto zákona a odlúčenie cirkví od štátu bolo jednou z požiadaviek VPN z novembra 1989. Táto požiadavka doteraz nebola ani čiastočne splnená. Tento výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Financovanie cirkví upravoval zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z roku 1949. Zrušenie tohto zákona a odlúčenie cirkví od štátu bolo jednou z požiadaviek VPN z novembra 1989. Táto požiadavka doteraz nebola ani čiastočne splnená. Tento výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["novelizácií", "Zákon", "požiadavkami", "pdf"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1949-218/info", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/218/1949", "http://www.sme.sk/c/6152732/jedna-z-poziadaviek-vpn-sa-ignoruje-dodnes.html", "http://www.nocka.sk/uploads/d2/c2/d2c28957cf48ab9c0a2b303f4f71b0ed/15-20_kalendarium-vzniku-sr_no-9-10-201.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:34.797901+00:00"}
{"id": "vr18364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18364", "speaker": "Václav Mika", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vaclav-mika", "statement": "Je tam už štúdia zrealizovateľnosti (pri projekte Filiálka, pozn.).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Filiálka je projekt na zrekonštruovanie a vybudovanie starej železničnej stanice na Trnavskom mýte v Bratislave. Prvá štúdia realizovateľnosti vyšla v septembri v roku 2012, avšak na základe výsledkov štúdie vtedajší minister dopravy Ján Počiatek rozhodol, že stavba sa v programovom období eurofondov 2007-2013 realizovať nebude. Druhá štúdia o dopravnom uzle mesta bola zazmluvnená začiatkom roku 2017 a je predmetom riešenia. Jej ukončenie sa predpokladá v decembri 2018. Keďže jedna štúdia týkajúca sa projektu Filiálky už existuje a druhá by mala byť v blízkej dobe dokončená, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Filiálka je projekt na zrekonštruovanie a vybudovanie starej železničnej stanice na Trnavskom mýte v Bratislave. Prvá štúdia realizovateľnosti vyšla v septembri v roku 2012, avšak na základe výsledkov štúdie vtedajší minister dopravy Ján Počiatek rozhodol, že stavba sa v programovom období eurofondov 2007-2013 realizovať nebude. Druhá štúdia o dopravnom uzle mesta bola zazmluvnená začiatkom roku 2017 a je predmetom riešenia. Jej ukončenie sa predpokladá v decembri 2018. Keďže jedna štúdia týkajúca sa projektu Filiálky už existuje a druhá by mala byť v blízkej dobe dokončená, hodnotíme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-07", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "minister", "štúdia", "predpokladá"], "url": ["https://www.teraz.sk/bratislava/stanice-filialka-bratislava-studia/194745-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/pociatek-potvrdil-ze-projekt-filialka-ma-cervenu.html", "https://www.zsr.sk/5483/", "https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/jul/projekt-terminalov-integrovanej-osobnej-dopravy-bratislave.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:03.076174+00:00"}
{"id": "vr29094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29094", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...tak naozaj aj v OSN, kedy homosexuáli bojovali o to, aby homosexualita bola základným ľudským právom, tak práve Islamské štáty boli proti tomu, aby homosexualita bola oficiálne uznaná ako ľudské právo.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rada pre ľudské práva v Ženeve 26. septembra 2014 prijala rezolúciu proti násiliu a diskriminácii homosexuálne orientovaných ľudí. Väčšina európskych krajín (okrem Ruska), krajiny Latinskej Ameriky i USA sa uzniesli na ukončení násilia proti homosexuálom, a to i napriek značnému odporu zo strany práve islamských a afrických štátov. Nikde v rezolúcii ( .pdf ) sa však nehovorí o homosexualite ako ľudskom práve, jedná sa o nediskrimináciu a priznanie ľudských práv homosexuálom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rada pre ľudské práva v Ženeve 26. septembra 2014 prijala rezolúciu proti násiliu a diskriminácii homosexuálne orientovaných ľudí. Väčšina európskych krajín (okrem Ruska), krajiny Latinskej Ameriky i USA sa uzniesli na ukončení násilia proti homosexuálom, a to i napriek značnému odporu zo strany práve islamských a afrických štátov. Nikde v rezolúcii ( .pdf ) sa však nehovorí o homosexualite ako ľudskom práve, jedná sa o nediskrimináciu a priznanie ľudských práv homosexuálom. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "rovní", ".pdf"], "url": ["http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/177/32/PDF/G1417732.pdf?OpenElement", "http://www.washingtonblade.com/2014/09/26/breaking-u-n-human-rights-council-adopts-lgbt-resolution/", "http://www.humanrightsvoices.org/assets/attachments/documents/SOGIvote.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:34.553205+00:00"}
{"id": "46487", "numeric_id": 46487, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46487", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "(premiér - pozn.) neupovedomil pani prezidentku o tom (príprave plošného testovania - pozn.), že vrchná veliteľka ozbrojených síl by takúto akciu mala mať o nej informácie.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča dala za úlohu armáde, aby zorganizovala plošné testovanie obyvateľstva na koronavírus. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je podľa Ústavy hlavnou veliteľkou ozbrojených síl, o zámeroch vlády nevedela. Dozvedela sa ich z tlačovej konferencie premiéra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča dala za úlohu armáde, aby zorganizovala plošné testovanie obyvateľstva na koronavírus. Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá je podľa Ústavy hlavnou veliteľkou ozbrojených síl, o zámeroch vlády nevedela. Dozvedela sa ich z tlačovej konferencie premiéra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["dala", "Dozvedela"], "url": ["https://dennikn.sk/2094187/masove-testovanie-experti-spochybnili-matovic-aj-tak-hrozi-za-neucast-postihmi/", "https://domov.sme.sk/c/22512738/caputova-vopred-nevedela-o-plane-plosneho-testovania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:56.742409+00:00"}
{"id": "vr16310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16310", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...však už jedna strana, kde pán Kotleba šéfoval Pospolitosť, bola zrušená a práve kvôli tomu, že povedali, že ten základ demokratického systému oni neuznávajú, chcú stavovský režim nastaviť...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť a jedným z dôvodov bola práve snaha o vytvorenie „Stavovského Štátu“, v ktorom sa hlása obmedzenie volebného práva. Okrem toho Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana dňa 1. marca 2006. Príčina rozpustenia je nesúlad strany s Ústavou SR. Hlavné argumenty na rozpustenie strany boli nasledovné : \"Stanovy strany hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v rozpore s ústavou a existovali paralely medzi súčasným programom a činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu.\"", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť a jedným z dôvodov bola práve snaha o vytvorenie „Stavovského Štátu“, v ktorom sa hlása obmedzenie volebného práva. Okrem toho Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Najvyšší súd rozpustil stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana dňa 1. marca 2006. Príčina rozpustenia je nesúlad strany s Ústavou SR. Hlavné argumenty na rozpustenie strany boli nasledovné : \"Stanovy strany hovorili o cieli nahradiť dnešný demokratický systém stavovským štátom, obsahovali národný princíp formulovaný tak, že bol v rozpore s ústavou a existovali paralely medzi súčasným programom a činnosťou Pospolitosti a fungovaním HSĽS počas Slovenského štátu.\""], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["nasledovné", "Konštatuje", "premenovali"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sud-zakazal-kotlebovu-slovensku-pospolit/186579-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/4915711/najvyssi-sud-zrusil-rozpustenie-slovenskej-pospolitosti.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sud-zakazal-kotlebovu-slovensku-pospolit/186579-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:00.429825+00:00"}
{"id": "vr30113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30113", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme nemocnice, ktoré sú napríklad v pôsobnosti vyšších územných celkov, kde to navýšenie platu môže predstavovať aj 200 eur na plate, čo už je naozaj zaujímavá suma. Áno, niekde to bude menej a niekde to bude viac, ale máme nemocnice, kde to bude až 200 eur predstavovať.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V rovnakom znení sa vyjadroval už aj minister zdravotníctva Viliam Čislák ešte v septembri, keď oznámil návrh zákona (Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) s ktorým sa majú upraviť mzdy zdravotných sestier a iných pracovníkov v zdravotníctve: \" Podľa navrhnutých zmien nikomu mzda neklesne, práve naopak, v súkromných nemocniciach sa tak môže mzda zvýšiť aj o 200 až 300 eur v niektorých kategóriách. V štátnych nemocniciach tiež pôjde základná mzda mierne hore. Ak sestry zarábajú niekde 1 100 alebo 1 500 eur, u týchto sestier neočakávam veľké navýšenie, ale u sestier, ktoré zarábajú 400 alebo 500 eur v čistom, to navýšenie samozrejme bude. \" (zdroj: pravda.sk ) Keďže ani minister, ani premiér konkrétne informácie neposkytli o tom, ktoré môžu byť tie nemocnie, v ktorých dôjde k až takému navýšeniu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Premiér v diskusii spomenul, že \"A ko som informovaný, minister zdravotníctva v tomto období spoločne s ďalšími predstaviteľmi rezortu navštevuje nemocnice, pretože chceme vidieť v čom je ten by som povedal reálny dopad zákona, keď porovnávajú konkrétne výplatné pásky a reakcie v nemocniciach sú zatiaľ veľmi konštruktívne. Ja teraz nechcem povedať, že strieka šampanské, ale tie reakcie sú konštruktívne. \" (zdroj: V politike) Nepodarili sa zistiť presnejšie informácie o týchto výjazdoch, v ktorých nemocniciach bola už vykonaná návšteva a podobne, ani to, že v prípade ktorých nemocníc by sa k takému \" zaujímavému \" navýšeniu malo dochádzať, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Zo strany zdravotných sestier je návrh zákona veľmi silne kritizovaný (tlačová správa OZ Sestier a pôrodných asistentiek, Výzva k pripravenosti podať výpoveď Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (.pdf)), ale minister bol kritizovaný aj kvôli vyššiemu tvrdeniu o možnom náraste mzdy až o 200 EUR ( blog.sme.sk ). Návrh zákona sa týka pracovníkov v zdravotníctve, ktorí pracujú v nemocniciach , či už v štátnych, v správe vyšších územných celkov alebo obcí, alebo súkromných. Naopak sa netýka pracovníkov v ambulanciach, kúpeľoch, Práve reguláciou mzdy všetkých pracovníkov nemocníc vysvetluje minister spomínaný nárast výplaty až o niekoľko sto eur. Pracovníci súkromných nemocníc, alebo nemocníc v správe VUC by mali viac pocítiť dopad regulácie. Pracovníci štátnych nemocníc majú vyššie mzdy už teraz, preto navýšenie u nich nebude až také drastické. Návrh zákona je zo strany sestier a zdravotníckych pracovníkov kritizovaný hlavne preto, lebo: \" nie je finančne krytý, navyše je diskriminačný a nesystémový. \" Konkrétne vyčítajú, že:\" Prvou [nezhodou medzi zdravotníkmi a zákonodarcami] je pôsobnosť zákona iba pre zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Druhým problémom sú nízke navrhované koeficienty pre jednotlivé kategórie pracovníkov, pri ktorých sa nezohľadňuje vzdelanie ani náročnosť práce, ktorú vykonávajú. Treťou chybou je absencia zohľadnenia rokov praxe pre výpočet základnej zložky mzdy. Pritom upozorňujeme, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí sú takisto platení z verejných zdrojov, majú túto časovú postupnosť zachovanú. \" (zdroj: skspa.sk ) Po tom, ako vláda schválila rozpočet na rok 2016, ozvali sa ďalšie kritické hlasy , že zvýšenie mzdy pracovíkov v zdravotníctve nie je finančne pokryté. V minulosti práve z takého dôvodu zastavil Ústavný súd zákon, ktorý mal upravovať výšku mzdy zdravotníckeho personálu. V tomto prípade minister porobný scenár zatiaľ nepripustil.", "analysis_paragraphs": ["V rovnakom znení sa vyjadroval už aj minister zdravotníctva Viliam Čislák ešte v septembri, keď oznámil návrh zákona (Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) s ktorým sa majú upraviť mzdy zdravotných sestier a iných pracovníkov v zdravotníctve: \" Podľa navrhnutých zmien nikomu mzda neklesne, práve naopak, v súkromných nemocniciach sa tak môže mzda zvýšiť aj o 200 až 300 eur v niektorých kategóriách. V štátnych nemocniciach tiež pôjde základná mzda mierne hore. Ak sestry zarábajú niekde 1 100 alebo 1 500 eur, u týchto sestier neočakávam veľké navýšenie, ale u sestier, ktoré zarábajú 400 alebo 500 eur v čistom, to navýšenie samozrejme bude. \" (zdroj: pravda.sk ) Keďže ani minister, ani premiér konkrétne informácie neposkytli o tom, ktoré môžu byť tie nemocnie, v ktorých dôjde k až takému navýšeniu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Premiér v diskusii spomenul, že \"A ko som informovaný, minister zdravotníctva v tomto období spoločne s ďalšími predstaviteľmi rezortu navštevuje nemocnice, pretože chceme vidieť v čom je ten by som povedal reálny dopad zákona, keď porovnávajú konkrétne výplatné pásky a reakcie v nemocniciach sú zatiaľ veľmi konštruktívne. Ja teraz nechcem povedať, že strieka šampanské, ale tie reakcie sú konštruktívne. \" (zdroj: V politike) Nepodarili sa zistiť presnejšie informácie o týchto výjazdoch, v ktorých nemocniciach bola už vykonaná návšteva a podobne, ani to, že v prípade ktorých nemocníc by sa k takému \" zaujímavému \" navýšeniu malo dochádzať, preto hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný. Zo strany zdravotných sestier je návrh zákona veľmi silne kritizovaný (tlačová správa OZ Sestier a pôrodných asistentiek, Výzva k pripravenosti podať výpoveď Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (.pdf)), ale minister bol kritizovaný aj kvôli vyššiemu tvrdeniu o možnom náraste mzdy až o 200 EUR ( blog.sme.sk ). Návrh zákona sa týka pracovníkov v zdravotníctve, ktorí pracujú v nemocniciach , či už v štátnych, v správe vyšších územných celkov alebo obcí, alebo súkromných. Naopak sa netýka pracovníkov v ambulanciach, kúpeľoch, Práve reguláciou mzdy všetkých pracovníkov nemocníc vysvetluje minister spomínaný nárast výplaty až o niekoľko sto eur. Pracovníci súkromných nemocníc, alebo nemocníc v správe VUC by mali viac pocítiť dopad regulácie. Pracovníci štátnych nemocníc majú vyššie mzdy už teraz, preto navýšenie u nich nebude až také drastické. Návrh zákona je zo strany sestier a zdravotníckych pracovníkov kritizovaný hlavne preto, lebo: \" nie je finančne krytý, navyše je diskriminačný a nesystémový. \" Konkrétne vyčítajú, že:\" Prvou [nezhodou medzi zdravotníkmi a zákonodarcami] je pôsobnosť zákona iba pre zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Druhým problémom sú nízke navrhované koeficienty pre jednotlivé kategórie pracovníkov, pri ktorých sa nezohľadňuje vzdelanie ani náročnosť práce, ktorú vykonávajú. Treťou chybou je absencia zohľadnenia rokov praxe pre výpočet základnej zložky mzdy. Pritom upozorňujeme, že zamestnanci štátnej a verejnej správy, ktorí sú takisto platení z verejných zdrojov, majú túto časovú postupnosť zachovanú. \" (zdroj: skspa.sk ) Po tom, ako vláda schválila rozpočet na rok 2016, ozvali sa ďalšie kritické hlasy , že zvýšenie mzdy pracovíkov v zdravotníctve nie je finančne pokryté. V minulosti práve z takého dôvodu zastavil Ústavný súd zákon, ktorý mal upravovať výšku mzdy zdravotníckeho personálu. V tomto prípade minister porobný scenár zatiaľ nepripustil."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["vyjadroval", "pravda.sk", "(tlačová správa", "Výzva k pripravenosti podať výpoveď", "blog.sme.sk", "nemocniciach", "súkromných", "skspa.sk", "ďalšie kritické hlasy", "zastavil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/367748-zdravotnici-maju-byt-odmenovani-rovnako-sukromni-i-statni/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/367748-zdravotnici-maju-byt-odmenovani-rovnako-sukromni-i-statni/", "http://ozsapa.sk/clnk.php?clanokid=74", "http://dh006000.useron12.hostmaster.sk/files/Vyzva_k_Deklaracii_o_pripravonosti_poda%C5%A5_vypove%C4%8F.pdf", "http://monikakavecka.blog.sme.sk/c/388622/otvoreny-list-sestry-z-galanty-ministrovi-zdravotnictva.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/367748-zdravotnici-maju-byt-odmenovani-rovnako-sukromni-i-statni/", "http://www.sme.sk/c/8004296/fico-zvysi-platy-najma-v-sukromnych-nemocniciach.html", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/iveta-lazorova-radsej-ziadny-zakon-ako-zly.html", "http://www.hpi.sk/2015/09/v-rozpocte-nie-su-peniaze-na-zvysene-mzdy/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sukromne-nemocnice-budu-musiet-vyrazne-dvihat-platy-aj-o-stovky-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:21.316659+00:00"}
{"id": "44677", "numeric_id": 44677, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44677", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Keby PS/SPOLU a Kiskovci mali svoj vlastný program, čo nemajú, tak by mohli robiť svoje vlastné mítingy, ale oni veľmi dobre vedia, že keďže nemajú program na ich mítingy nikto nepríde...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "PS/SPOLU aj strana Andreja Kisku Za Ľudí majú riadne zverejnený program. Strana PS/SPOLU zverejnila kalendár ich vlastných mítingov a predvolebných podujatí. Kalendár mítingov strany Za ľudí sa nachádza v úvode ich webu . Obe strany a ich kandidáti o mítingoch pravidelne informujú aj na sociálnych sieťach, je možné tam nájsť i fotografie z týchto mítingov. Z nich je zrejmé, že ľudia na ich mítingy chodia. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["PS/SPOLU aj strana Andreja Kisku Za Ľudí majú riadne zverejnený program. Strana PS/SPOLU zverejnila kalendár ich vlastných mítingov a predvolebných podujatí. Kalendár mítingov strany Za ľudí sa nachádza v úvode ich webu . Obe strany a ich kandidáti o mítingoch pravidelne informujú aj na sociálnych sieťach, je možné tam nájsť i fotografie z týchto mítingov. Z nich je zrejmé, že ľudia na ich mítingy chodia. Tvrdenie Mariána Kotlebu preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["PS/SPOLU", "Za Ľudí", "kalendár", "webu"], "url": ["https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu", "https://za-ludi.sk/program/", "https://progresivnespolu.sk/podujatia?d=2019-12", "https://za-ludi.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:19.542930+00:00"}
{"id": "vr17275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17275", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...máme 3,5 milióna exekúcii v tomto štáte (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné dostupné štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR ( .pdf , s.2) za rok 2016 ukazujú, že v tom čase bolo na Slovensku presne 3 387 603 nevybavených exekúcií. Toto číslo sa za rok 2017 skutočne mohlo navýšiť a s menšími odchýlkami sa môže približovať spomínaným 3,5 miliónom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Posledné dostupné štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR ( .pdf , s.2) za rok 2016 ukazujú, že v tom čase bolo na Slovensku presne 3 387 603 nevybavených exekúcií. Toto číslo sa za rok 2017 skutočne mohlo navýšiť a s menšími odchýlkami sa môže približovať spomínaným 3,5 miliónom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "TASR", "údajov"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/stat/roc/17/B.%20Vybavovanie%20s%C3%BAdnej%20agendy%20v%20roku%202016.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/ske-exekucnu-amnestiu-treba-nastavit/286565-clanok.html", "http://www.ske.sk/exekucii-dnes-na-slovensku-celi-968-986-fyzickych-osob/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:48.424702+00:00"}
{"id": "48344", "numeric_id": 48344, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48344", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Na, po stretnutiach so starostami, ktoré sme mali z daných obcí, bolo to 30 starostov zo Sobraneckého a Sninského okresu. Tí vraveli, že prvých 6 dní ani okresné úrady nezvolali krízový štát, pritom všetci nominanti na prednostov okresných úradov sú nominanti OĽANO. Štát začal pracovať až po dvoch týždňoch a všetko bolo na dobrovoľníkoch, charitách a všetko bolo zároveň aj na samosprávach, čiže toto je naozaj jedno veľké zlyhanie.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predstavitelia Hlasu boli na hraniciach s Ukrajinou 19. marca, pričom na tlačovej konferencii tvrdili, že sa stretli s desiatkami miestnych starostov a starostiek. Toto tvrdenie však nie je možné z verejných zdrojov overiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára, čo okamžite spustilo utečeneckú vlnu a nápor na slovenské hraničné priechody s Ukrajinou. Zatiaľčo krízové štáby pohraničných okresných miest Snina a Sobrance zasadali hneď v prvý deň ruskej invázie, štát reagoval až 27. februára. Nešlo však o humanitárnu pomoc, ale o zriadenie hotspotov, ktoré urýchľujú administráciu prechodu cez hranicu.\n\nVytvorenie hotspotov a koordináciu zložiek na hranici mal na starosti operačný štáb v Sobranciach, ktorý zriadilo Ministerstvo vnútra. 4. marca ministerstvo zradilo nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá mala s operačným štábom spolupracovať.\n\nNapriek zriadeniu viacerých úrovní koordinácie utečeneckej krízy, premiér Eduard Heger po návšteve hraničných priechodov skonštatoval , že pri poskytovaní humanitárnej pomoci treba zlepšiť koordniáciu.\n\nZlú koordináciu a oneskorenú reakciu štátu kritizovali predstavitelia mimovládnych organizácií pôsobiacich na hranici, ale aj starostovia hraničných obcí.\n\nKrízový štáb Okresného úradu Michalovce zasadal 28. februára, kedy zasadali okresné krízové štáby v Snine a Sobranciach sa nám nepodarilo dohľadať. Je pravdou, že prednostov okresných úradov nominovalo na celom Slovensku hnutie Oľano.\n\nVyjadrenie Richarda Rašiho z 4. 4. 2022:\n\n„Informáciu o tom, že 6 dní neboli zvolané krízové štáby, máme od starostov zo Sobraneckého a Sninského okresu, a okresné úrady by mali verejnosti povedať, kedy tam zvolali krízové štáby. Starostovia to predsa vedia a nemáme dôvod o tejto info pochybovať.”", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia Hlasu boli na hraniciach s Ukrajinou 19. marca, pričom na tlačovej konferencii tvrdili, že sa stretli s desiatkami miestnych starostov a starostiek. Toto tvrdenie však nie je možné z verejných zdrojov overiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára, čo okamžite spustilo utečeneckú vlnu a nápor na slovenské hraničné priechody s Ukrajinou. Zatiaľčo krízové štáby pohraničných okresných miest Snina a Sobrance zasadali hneď v prvý deň ruskej invázie, štát reagoval až 27. februára. Nešlo však o humanitárnu pomoc, ale o zriadenie hotspotov, ktoré urýchľujú administráciu prechodu cez hranicu.", "Vytvorenie hotspotov a koordináciu zložiek na hranici mal na starosti operačný štáb v Sobranciach, ktorý zriadilo Ministerstvo vnútra. 4. marca ministerstvo zradilo nadrezortnú pracovnú skupinu, ktorá mala s operačným štábom spolupracovať.", "Napriek zriadeniu viacerých úrovní koordinácie utečeneckej krízy, premiér Eduard Heger po návšteve hraničných priechodov skonštatoval , že pri poskytovaní humanitárnej pomoci treba zlepšiť koordniáciu.", "Zlú koordináciu a oneskorenú reakciu štátu kritizovali predstavitelia mimovládnych organizácií pôsobiacich na hranici, ale aj starostovia hraničných obcí.", "Krízový štáb Okresného úradu Michalovce zasadal 28. februára, kedy zasadali okresné krízové štáby v Snine a Sobranciach sa nám nepodarilo dohľadať. Je pravdou, že prednostov okresných úradov nominovalo na celom Slovensku hnutie Oľano.", "Vyjadrenie Richarda Rašiho z 4. 4. 2022:", "„Informáciu o tom, že 6 dní neboli zvolané krízové štáby, máme od starostov zo Sobraneckého a Sninského okresu, a okresné úrady by mali verejnosti povedať, kedy tam zvolali krízové štáby. Starostovia to predsa vedia a nemáme dôvod o tejto info pochybovať.”"], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["boli", "zaútočilo", "Snina", "Sobrance", "reagoval", "zriadilo", "zradilo", "skonštatoval", "kritizovali", "starostovia", "zasadal", "nominovalo"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/231315/tb-predstavitelov-strany-hlas-sd-o-zvladani-uteceneckej-krizy-na-slovensku", "https://www.trend.sk/spravy/rusko-zautocilo-ukrajinu-chce-ju-demilitarizovat", "https://www.teraz.sk/najnovsie/snina-pomoc-utecencom-poskytne-i-teloc/614905-clanok.html", "https://www.teraz.sk/regiony/sobrance-chce-pomoct-utecencom-z-ukra/614940-clanok.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=pri-hranicnych-priechodoch-s-ukrajinou-zacnu-fungovat-hotspoty-pre-urychlenie-administrativneho-procesu-prichodzich-z-ukrajiny", "https://dennikstandard.sk/172861/prezidentke-caputovej-sa-na-socialnych-sietach-pre-konflikt-na-ukrajine-vyhrazali-smrtou-policia-kona/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=situaciu-na-hraniciach-koordinuje-nadrezortna-pracovna-skupina-ustredneho-krizoveho-stabu", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=pri-poskytovani-humanitarnej-pomoci-treba-zlepsit-koordinaciu", "https://www.cas.sk/clanok/2654575/dobrovolnikom-na-vychode-dochadzaju-sily-vycitka-statu-co-vlastne-robi-krizovy-stab-v-sobranciach/", "https://www.noviny.sk/slovensko/668596-kuchari-bez-hranic-vymenili-si-zmeny-vyhrnuli-rukavy-a-bez-naroku-na-honorar-prisli-na-vychodnu-hranicu", "https://michalovce.dnes24.sk/krizovy-stab-okresneho-uradu-michalovce-ubytovani-utecenci-a-nahrady-vydavkov-413178", "https://domov.sme.sk/c/22441815/olano-vybralo-kandidatov-na-prednostov-obcanov-vyzvalo-na-verejnu-kontrolu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:36.007393+00:00"}
{"id": "vr27051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27051", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...niekoľko desiatok tisíc ľudí, čo žije v osadách…", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy (pdf.) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod názvom Atlas rómskych komunít 2013, žije na Slovensku 402 840 rómov, čo podľa štatistického úradu predstavuje 7,45% celej populácie Slovenska.\n\nZ nich 187 285 býva v rozptyle medzi majoritou; t.j. v rozptyle medzi majoritou býva 46,5% všetkých Rómov na Slovensku;\n\n-51 998 Rómov býva v urbanistických koncentráciách vo vnútri obce; t.j. 12,9% všetkých Rómov na Slovensku;\n\n- 95 971 Rómov býva v urbanistických koncentráciách na okraji obce; t.j. 23,8% všetkých Rómov na Slovensku;\n\n- 68 540 býva v urbanistických segregovaných koncentráciách; t.j. 17,0% všetkých Rómov na Slovensku.\n\nTáto analýza potvrdzuje slová Radoslava Procházku a preto označujem výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy (pdf.) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod názvom Atlas rómskych komunít 2013, žije na Slovensku 402 840 rómov, čo podľa štatistického úradu predstavuje 7,45% celej populácie Slovenska.", "Z nich 187 285 býva v rozptyle medzi majoritou; t.j. v rozptyle medzi majoritou býva 46,5% všetkých Rómov na Slovensku;", "-51 998 Rómov býva v urbanistických koncentráciách vo vnútri obce; t.j. 12,9% všetkých Rómov na Slovensku;", "- 95 971 Rómov býva v urbanistických koncentráciách na okraji obce; t.j. 23,8% všetkých Rómov na Slovensku;", "- 68 540 býva v urbanistických segregovaných koncentráciách; t.j. 17,0% všetkých Rómov na Slovensku.", "Táto analýza potvrdzuje slová Radoslava Procházku a preto označujem výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://www.minv.sk/?atlas_2013&subor=180003"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:55.596221+00:00"}
{"id": "vr27153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27153", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dostali sme 44% vo voľbách.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD získal v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 presne 1 134 280 hlasov, čo predstavovalo 44,41% hlasov všetkých zúčastnených voličov.", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD získal v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 presne 1 134 280 hlasov, čo predstavovalo 44,41% hlasov všetkých zúčastnených voličov."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:26.985013+00:00"}
{"id": "vr37526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37526", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko, keď sme odovzdávali vládu, malo priemerný deficit na úrovni 7 %. Bol to priemerný deficit EÚ.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najnovšie čísla Eurostatu hovoria o tom, že Slovensko v roku 2009 (novšie údaje zatiaľ zverejnené neboli) bolo nad priemerom únie: u nás -7,9%, v únii -6,8%.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie čísla Eurostatu hovoria o tom, že Slovensko v roku 2009 (novšie údaje zatiaľ zverejnené neboli) bolo nad priemerom únie: u nás -7,9%, v únii -6,8%."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EK-10-002/EN/KS-EK-10-002-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:38.717795+00:00"}
{"id": "vr38840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38840", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veď my sme, normálne sme sledovali, ona dva týždne sa snažila nájsť podporu. Veď si pozvala aj Slotu, pozvala si aj Roberta Fica, ale hlasy nezohnala. Je to fakt.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "8. augusta 2011 - I. Radičová prijala I. Mikloša a M. Dzurindu, pričom témou rokovaní bola situácia v Eurozóne. O presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli chce premiérka v nasledujúcich dňoch rokovať s predstaviteľmi všetkých koaličných aj opozičných strán. Stretnutie so Sulíkom , predsedom strany SaS, premiérka absolvovala rovnako 8. augusta 2011. 11. augusta 2011 - Premiérka sa stretla s J. Fígeľom, predsedom strany KDH a B. Bugárom, predsedom strany Most-Híd. Témou rokovania bola situácia v Eurozóne. 15. augusta 2011 - Predsedníčka vlády rokovala s predsedom strany SNS, J. Slotom ohľadom eurovalu. 16. augusta 2011 - sa uskutočnilo stretnutie R. Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom . Rokovanie však bolo veľmi krátke. 22. augusta 2011 - premiérka rokovala s predstaviteľmi koaličných strán o eurovale. Dohodli sa, že Slovensko pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami (dočasným a trvalým eurovalom) ako posledné.", "analysis_paragraphs": ["8. augusta 2011 - I. Radičová prijala I. Mikloša a M. Dzurindu, pričom témou rokovaní bola situácia v Eurozóne. O presadení opatrení dohodnutých v júli na mimoriadnom summite eurozóny v Bruseli chce premiérka v nasledujúcich dňoch rokovať s predstaviteľmi všetkých koaličných aj opozičných strán. Stretnutie so Sulíkom , predsedom strany SaS, premiérka absolvovala rovnako 8. augusta 2011. 11. augusta 2011 - Premiérka sa stretla s J. Fígeľom, predsedom strany KDH a B. Bugárom, predsedom strany Most-Híd. Témou rokovania bola situácia v Eurozóne. 15. augusta 2011 - Predsedníčka vlády rokovala s predsedom strany SNS, J. Slotom ohľadom eurovalu. 16. augusta 2011 - sa uskutočnilo stretnutie R. Fica s premiérkou I. Radičovou ohľadom otázok spojených s eurovalom . Rokovanie však bolo veľmi krátke. 22. augusta 2011 - premiérka rokovala s predstaviteľmi koaličných strán o eurovale. Dohodli sa, že Slovensko pristúpi k ratifikácii dokumentov súvisiacich s európskymi stabilizačnými mechanizmami (dočasným a trvalým eurovalom) ako posledné."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["8. augusta 2011", "Sulíkom", "11. augusta 2011", "stretla", "15. augusta 2011", "J. Slotom", "16. augusta 2011", "stretnutie", "22. augusta 2011"], "url": ["http://wwww.premierkasr.sk/iradicova-%E2%80%9Ednes-rozhodujeme-o-pevnosti-a-stabilite-nasej-spolocnej-meny-o-stabilite-uspor-nasich-obcanov-a-o-ich-buducej-zivotnej-urovni%E2%80%9C/", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1239559", "http://www.vlada.gov.sk/pracovny-program-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-v-bratislave-vo-stvrtok-11augusta-2011/", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1239799", "http://wwww.premierkasr.sk/brifing-hovorcu-r-bata-po-stretnuti-predsednicky-vlady-s-j-slotom/", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1240028", "http://wwww.premierkasr.sk/brifing-hovorcu-r-bata-po-stretnuti-predsednicky-vlady-s-r-ficom/", "http://www.sme.sk/c/6018316/fico-vola-pravicu-k-sebe.html", "http://www.vlada.gov.sk/i-radicova-nasim-cielom-je-najst-zhodu-v-otazkach-fungovania-eura-a-eurozony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:23.207785+00:00"}
{"id": "vr25592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25592", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "My sme celkovo urobili 61 kontrol na cestách. Skontrolovali sme viac ako 10 000 vozidiel. 10 000 vozidiel a skontrolovali sme viac ako 30 000 ton potravín. Ta priemerná porušenosť keď si pamätáte s počiatku bola cez 36% z niektorých krajín. Dneska sa to dostalo niekde pod túto hranicu a už sa pohybujeme na úrovni niekde 15,5 %.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je ťažké povedať o akom období hovorí Ľ. Jahnátek preto boli použité údaje za prvý polrok 2012 keď nastúpili do vlády a 2013.", "analysis_paragraphs": ["Je ťažké povedať o akom období hovorí Ľ. Jahnátek preto boli použité údaje za prvý polrok 2012 keď nastúpili do vlády a 2013."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["vykonaných", "vykonaných", "správy", "vykonaných", "priliženej správy"], "url": ["http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_november_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_august_2013.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/sprava_potraviny_2007.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_august_2013.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/UKP_august_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:20.195474+00:00"}
{"id": "vr30458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30458", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Za zneužitie sanitky, v prípadoch, že by teda došlo k permanentnému, alebo opakovanému zneužívaniu tejto sanitky a boli by na to jednoznačné dôkazy. To bol ako jeden možno z návrhov. (návrhov na spoplatnenie používania sanitiek, pozn.)", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediné verejné vyhlásenie odborárov o tomto bode zaznelo práve v relácii Na telo. To, či tento bod LOZ formulovalo na rokovaní s vládou práve takýmto spôsobom vzhľadom na absenciu prepisu rokovania hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Jediné verejné vyhlásenie odborárov o tomto bode zaznelo práve v relácii Na telo. To, či tento bod LOZ formulovalo na rokovaní s vládou práve takýmto spôsobom vzhľadom na absenciu prepisu rokovania hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:56.471008+00:00"}
{"id": "vr14687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14687", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ľudia majú tri-krát vyššie platy, a skoro tri-krát nižšia nezamestnanosť tam je (v Rakúsku, pozn.)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Matovič hovorí pravdu čo sa týka platov, no značne sa mýli v nezamestnanosti, ktorá nie je trikrát nižšia.Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Matovič hovorí pravdu čo sa týka platov, no značne sa mýli v nezamestnanosti, ktorá nie je trikrát nižšia.Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "OECD", "OECD", "nemá"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&pcode=tsdec450&language=en", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324", "https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=AV_AN_WAGE", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/9/90/Minimum_wages%2C_January_2015_%28%C2%B9%29_%28EUR_per_month%29_YB15_II.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:51.638822+00:00"}
{"id": "vr27390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27390", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Prezident nenavrhuje zákony, nenavrhuje štátny rozpočet.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii ( SME a Trend , 3. marca 2014 a prezidentských debatách na Markíze a RTVS , 12. marca 2014).\n\nÚstava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nčl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …\n\nŠtátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii ( SME a Trend , 3. marca 2014 a prezidentských debatách na Markíze a RTVS , 12. marca 2014).", "Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "čl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …", "Štátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["SME a Trend", "Markíze a RTVS", "Ústava SR", "vláda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:31.691045+00:00"}
{"id": "48136", "numeric_id": 48136, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48136", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Kritika voči tomuto návrhu zákona (Kolíkovej zákona o dezinformáciách, pozn.) zaznieva aj z odbornej obce, od generálneho prokurátora, či šéfa SIS, podobne zo strany advokátov, a ešte aj od predstaviteľov ostatných koaličných strán ako SME RODINA, vrátane bývalých ex-kolegov pani ministerky zo strany ZA ĽUDÍ.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Trestného zákona, ktorú predložila ministerka Kolíková, sa stala predmetom kritiky viacerých, vrátane vymenovaných osôb, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Generálny prokurátor Žilinka označil túto novelu za “absurdnú” a dodal, že „neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov (je, pozn.) odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna.” Šéf SIS Aláč kritizoval novelu v relácii Na Telo Plus 7. decembra 2021. Markíza zverejnila kritiku tejto novely predsedom hnutia SME RODINA Borisa Kollára, pričom následne Aláč označil jej “ aplikačnú prax za veľmi náročnú”. Predpokladá, že by sa “minula […] účinku.” ( 31:00 ) Kolíkovej novelu ďalej kritizovali koaliční partneri a ex-kolegovia zo strany ZA ĽUDÍ Remišová a Šeliga .\n\nZ odbornej obce sa z radov advokátov proti novele zákona vyslovili viacerí, napríklad právnik Transparency International Slovensko Ivančík. Kritizuje , že novela by sa mala robiť na „základe poctivej odbornej diskusie” a v súčasnej podobe by „napriek dobre mienenému cieľu” bola kontraproduktívna. Docent trestného práva Laciak sa vyjadril , že: „Pokúšať sa z hľadiska trestného práva určiť, či niečo je alebo nie je pravdivá informácia, je ľahko dezinterpretovateľné a zneužiteľné, pričom by zavedenie takéhoto trestného činu mohlo viesť k okliešteniu ústavného práva na slobodu slova či prejavu.” Dodal, že na niektoré hoaxy stačí súčasná podoba trestného zákona šírenia poplašnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Novela Trestného zákona, ktorú predložila ministerka Kolíková, sa stala predmetom kritiky viacerých, vrátane vymenovaných osôb, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Generálny prokurátor Žilinka označil túto novelu za “absurdnú” a dodal, že „neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov (je, pozn.) odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna.” Šéf SIS Aláč kritizoval novelu v relácii Na Telo Plus 7. decembra 2021. Markíza zverejnila kritiku tejto novely predsedom hnutia SME RODINA Borisa Kollára, pričom následne Aláč označil jej “ aplikačnú prax za veľmi náročnú”. Predpokladá, že by sa “minula […] účinku.” ( 31:00 ) Kolíkovej novelu ďalej kritizovali koaliční partneri a ex-kolegovia zo strany ZA ĽUDÍ Remišová a Šeliga .", "Z odbornej obce sa z radov advokátov proti novele zákona vyslovili viacerí, napríklad právnik Transparency International Slovensko Ivančík. Kritizuje , že novela by sa mala robiť na „základe poctivej odbornej diskusie” a v súčasnej podobe by „napriek dobre mienenému cieľu” bola kontraproduktívna. Docent trestného práva Laciak sa vyjadril , že: „Pokúšať sa z hľadiska trestného práva určiť, či niečo je alebo nie je pravdivá informácia, je ľahko dezinterpretovateľné a zneužiteľné, pričom by zavedenie takéhoto trestného činu mohlo viesť k okliešteniu ústavného práva na slobodu slova či prejavu.” Dodal, že na niektoré hoaxy stačí súčasná podoba trestného zákona šírenia poplašnej správy."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["označil", "31:00", "Remišová", "Šeliga", "Kritizuje", "sa vyjadril"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/220112/budu-hoaxy-trestnym-cinom-svoje-stanovisko-zverejnil-aj-generalny-prokurator-zilinka", "https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2046355_sef-tajnej-sluzby-v-na-telo-plus-sis-vo-vojne-s-policiou-nie-je-v-pcolinsky-je-nevinny", "https://dennikn.sk/minuta/2635526/", "https://dennikn.sk/2638158/nepravda-sa-poraza-pravdou-nie-basou-odkazuje-seliga-ministerke-kolikovej-anketa-k-navrhu-trestat-za-sirenie-hoaxov/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/odbornici-podali-kolikovu-kritika-kvoli-novele-zakona-moze-takto-zneuzivat", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/odbornici-podali-kolikovu-kritika-kvoli-novele-zakona-moze-takto-zneuzivat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:58.899878+00:00"}
{"id": "vr38387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38387", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...viete veľmi dobre, že rusínski starostovia a primátori v tej oblasti, rusínskej oblasti na severovýchodnom Slovensku, aj úplne nechcú. Odmietajú, aby si dali tlačiť tlačivá v azbuke, lebo mnohí ľudia už ani nepoznajú azbuku, čiže je tam viacero problémov...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po schválení zákona o používaní jazykov národnostných menšín korzar.sme.sk napísal: Rusínom jazykový zákon nechýba. Niektorí ho považujú za zbytočný. (...) Zákon o používaní jazyka národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život... \"Ani si neviem predstaviť, aby niekto z našich ľudí žiadal nejaký dokument v rusínčine. Je to pritiahnuté za vlasy, k ničomu to nevedie.“ ( ...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková.", "analysis_paragraphs": ["Po schválení zákona o používaní jazykov národnostných menšín korzar.sme.sk napísal: Rusínom jazykový zákon nechýba. Niektorí ho považujú za zbytočný. (...) Zákon o používaní jazyka národností je však podľa neho (Ján Božík, starosta Kurimky, pozn.) zbytočný, robí len zlú krv a skomplikuje ľuďom život... \"Ani si neviem predstaviť, aby niekto z našich ľudí žiadal nejaký dokument v rusínčine. Je to pritiahnuté za vlasy, k ničomu to nevedie.“ ( ...) „Keď sme sa doteraz zaobišli bez zákona, vydržali by sme aj naďalej. Je to úplná zbytočnosť,“ myslí si starostka Uble (okres Snina) Nadežda Sirková."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["korzar.sme.sk"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5912035/rusini-jazykovy-zakon-nepotrebuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:26.057158+00:00"}
{"id": "vr39118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39118", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že Slovensko je suverénna krajina a že bude rozhodovať samostatne. Máme tam napísané, že nebudeme zadlžovať ďalšie generácie, máme tam napísané, že predtým, nech sa čokoľvek ďalej stane, je potrebný riadený bankrot krajín, ktoré hospodária zle. (odpoveď na otázku moderátorky, že kde sa píše v programovom vyhlásení vlády o eurovale a prečo je to porušenie programového vyhlásenia vlády, pozn.)", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády (.pdf): Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií. Výrazné zníženie deficitu verejných financií umožní, aby vláda začala ku koncu volebného obdobia znižovat podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte. (str. 8) Túto časť výroku môžeme hodnotiť ako pravdivú, že v programovom vyhlásení vlády je skutočne uvedené znižovať dlh budúcich generácií v pomere ku HDP. Na úrovni Európskej únie bude vláda SR presadzovať podstatné sprísnenie európskych rozpočtových pravidiel - Paktu stability a rastu, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku,... (str. 8) . V programovom vyhlásení vlády sa píše o vytvorení mechanizmu riadeného bankrotu rozpočtovo nezodpovedných krajín ( pretože EU takýto mechanizmus nemá vytvorený, pozn.) , nie však v súvislosti s eurovalom a teda \"predtým, než sa čokoľvek ďalej stane.\" Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý, zmienka o riadenom bankrote je v programovom vyhlásení i keď v mierne inom kontexte.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády (.pdf): Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií. Výrazné zníženie deficitu verejných financií umožní, aby vláda začala ku koncu volebného obdobia znižovat podiel verejného dlhu na hrubom domácom produkte. (str. 8) Túto časť výroku môžeme hodnotiť ako pravdivú, že v programovom vyhlásení vlády je skutočne uvedené znižovať dlh budúcich generácií v pomere ku HDP. Na úrovni Európskej únie bude vláda SR presadzovať podstatné sprísnenie európskych rozpočtových pravidiel - Paktu stability a rastu, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku,... (str. 8) . V programovom vyhlásení vlády sa píše o vytvorení mechanizmu riadeného bankrotu rozpočtovo nezodpovedných krajín ( pretože EU takýto mechanizmus nemá vytvorený, pozn.) , nie však v súvislosti s eurovalom a teda \"predtým, než sa čokoľvek ďalej stane.\" Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý, zmienka o riadenom bankrote je v programovom vyhlásení i keď v mierne inom kontexte."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:17.785322+00:00"}
{"id": "49714", "numeric_id": 49714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49714", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Pani Kolíková, ktorá zavraždila generála Lučanského v base, mne nebude robiť mravné kázania. Pani Kolíková ešte raz, je zodpovedná za smrť Lučanského.", "statement_date": "2024-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol v decembri 2020 obvinený z prijímania úplatku a ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. 6. decembra ho poslal Špecializovaný trestný súd do väzby, 29. decembra sa exprezident policajného zboru pokúsil o samovraždu, na ktorej následky o deň na to zomrel. Krajská prokuratúra prípad uzavrela ako samovraždu. Na základe pokynu generálnej prokuratúry vyšetrovateľ doplnil dokazovanie, opäť však prišiel k rovnakému záveru : že pri smrti Milana Lučanského nedošlo k cudziemu zavineniu. Jeho smrť preverila aj komisia zložená zo zástupcov inštitúcií v rezorte spravodlivosti, koaličných aj opozičných politikov. Ani tá však nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.\n\nKrajská prokuratúra v Prešove vo svojom vyšetrovaní v novembri 2022 konštatovala , že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia s tým, že cudzie zavinenie vylúčila. „Boli vypočutí traja poškodení, 87 výsluchov svedkov, rekonštrukcia udalostí, dve obhliadky miesta činu, jedna aj s 3D skenovacím zariadením, obhliadnutý kamerový systém, 13 znaleckých posudkov,“ informoval prokurátor Marek Švagerko.\n\nAktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.\n\nProkurátor generálnej prokuratúry v marci 2023 vydal pokyn doplniť dokazovanie. Žiadal o doplnenie dokazovania vo vzťahu k objasneniu motivácie generála Lučanského pri spáchaní samovraždy a vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže dostatočným spôsobom reagovali na stav Lučanského za účelom zabráneniu či predídeniu samovraždy a či prijali opatrenia zodpovedajúce jeho zdravotnému a psychickému stavu.\n\nVyšetrovateľ policajnej inšpekcie podľa pokynu opätovne začal trestné stíhanie a doplnil dokazovanie. Vyšetrovanie však opätovne uzavreli v apríli 2024 s tým, že dozorcovia vo väzbe sa v súvislosti s úmrtím policajného generála nedopustili trestného činu. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených JUDr. Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú.\n\nEšte krátko po samotnom incidente 30. decembra 2020 iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre vyšetrovanie smrti generála Lučanského. V komisií bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán. Členmi komisie boli ďalej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, súdny znalec, zástupca úradu verejného ochrancu práv, zástupcovia médií, zástupca prezidentskej kancelárie, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu ( .pdf , str. 2).\n\nKomisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Zistenia komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.\n\nSo záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD) hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.\n\nAj predstavitelia koaličnej stany Smer-SD šírili naratív, že Milan Lučanský si nevzal život svojpomocne.\n\nSúčasný europoslanec a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha vo videu tvrdil , že má dôkazy o tom, že Lučanského prípad nebola samovražda. Údajné materiály potvrdzujúce cudzie zavinenie však nikdy nepredložil . Blaha takéto tvrdenie zopakoval aj v októbri 2022. „Keď tu terorizovali ľudí, keď zabili Milana Lučanského, lebo pani Remišová si ho potrebovala hodiť ako odfajknutého na svoje pexeso,“ vyhlásil Blaha v televíznej relácii Na telo.\n\nMinister obrany za stranu Smer-SD Robert Kaliňák tiež okolnosti samovraždy bývalého policajného prezidenta spochybnil. „Vďačnosťou za vyšetrenie jedného z najzávažnejších prípadov doby mu bolo väzenie a zbavenie života. Oni ho zabili,“ povedal Kaliňák v októbri 2021.\n\nZávery vyšetrovania spochybnil aj nový šéf policajnej inšpekcie. Branislav Zurian na verejnom vypočutí v novembri 2023 trval na tom, že bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol zabitý.\n\nV apríli 2024 po opätovnom uzatvorení vyšetrovania sa Zurian vyjadril , že rešpektuje závery vyšetrovania, že smrť Milana Lučanského vo väzbe nezavinila cudzia osoba. Na otázku, či sa teda predtým nemýlil, odpovedal, že vtedy vychádzal len z medializovaných informácií.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol v decembri 2020 obvinený z prijímania úplatku a ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. 6. decembra ho poslal Špecializovaný trestný súd do väzby, 29. decembra sa exprezident policajného zboru pokúsil o samovraždu, na ktorej následky o deň na to zomrel. Krajská prokuratúra prípad uzavrela ako samovraždu. Na základe pokynu generálnej prokuratúry vyšetrovateľ doplnil dokazovanie, opäť však prišiel k rovnakému záveru : že pri smrti Milana Lučanského nedošlo k cudziemu zavineniu. Jeho smrť preverila aj komisia zložená zo zástupcov inštitúcií v rezorte spravodlivosti, koaličných aj opozičných politikov. Ani tá však nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.", "Krajská prokuratúra v Prešove vo svojom vyšetrovaní v novembri 2022 konštatovala , že Milan Lučanský zomrel na následky obesenia s tým, že cudzie zavinenie vylúčila. „Boli vypočutí traja poškodení, 87 výsluchov svedkov, rekonštrukcia udalostí, dve obhliadky miesta činu, jedna aj s 3D skenovacím zariadením, obhliadnutý kamerový systém, 13 znaleckých posudkov,“ informoval prokurátor Marek Švagerko.", "Aktívne a zákonné vyšetrovanie potvrdil aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.", "Prokurátor generálnej prokuratúry v marci 2023 vydal pokyn doplniť dokazovanie. Žiadal o doplnenie dokazovania vo vzťahu k objasneniu motivácie generála Lučanského pri spáchaní samovraždy a vo vzťahu k tomu, či príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže dostatočným spôsobom reagovali na stav Lučanského za účelom zabráneniu či predídeniu samovraždy a či prijali opatrenia zodpovedajúce jeho zdravotnému a psychickému stavu.", "Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie podľa pokynu opätovne začal trestné stíhanie a doplnil dokazovanie. Vyšetrovanie však opätovne uzavreli v apríli 2024 s tým, že dozorcovia vo väzbe sa v súvislosti s úmrtím policajného generála nedopustili trestného činu. Proti tomuto rozhodnutiu podal splnomocnenec poškodených JUDr. Miroslav Radačovský sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol ako nedôvodnú.", "Ešte krátko po samotnom incidente 30. decembra 2020 iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre vyšetrovanie smrti generála Lučanského. V komisií bolo 17 členov, medzi nimi zástupcovia koaličných aj opozičných strán. Členmi komisie boli ďalej zástupcovia Ministerstva spravodlivosti SR, súdny znalec, zástupca úradu verejného ochrancu práv, zástupcovia médií, zástupca prezidentskej kancelárie, zástupca odborového zväzu Zboru väzenskej a justičnej stráže, zástupkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu ( .pdf , str. 2).", "Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s informáciou, že si Lučanský siahol na život sám. Zistenia komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.", "So záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD) hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.", "Aj predstavitelia koaličnej stany Smer-SD šírili naratív, že Milan Lučanský si nevzal život svojpomocne.", "Súčasný europoslanec a podpredseda Smeru Ľuboš Blaha vo videu tvrdil , že má dôkazy o tom, že Lučanského prípad nebola samovražda. Údajné materiály potvrdzujúce cudzie zavinenie však nikdy nepredložil . Blaha takéto tvrdenie zopakoval aj v októbri 2022. „Keď tu terorizovali ľudí, keď zabili Milana Lučanského, lebo pani Remišová si ho potrebovala hodiť ako odfajknutého na svoje pexeso,“ vyhlásil Blaha v televíznej relácii Na telo.", "Minister obrany za stranu Smer-SD Robert Kaliňák tiež okolnosti samovraždy bývalého policajného prezidenta spochybnil. „Vďačnosťou za vyšetrenie jedného z najzávažnejších prípadov doby mu bolo väzenie a zbavenie života. Oni ho zabili,“ povedal Kaliňák v októbri 2021.", "Závery vyšetrovania spochybnil aj nový šéf policajnej inšpekcie. Branislav Zurian na verejnom vypočutí v novembri 2023 trval na tom, že bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol zabitý.", "V apríli 2024 po opätovnom uzatvorení vyšetrovania sa Zurian vyjadril , že rešpektuje závery vyšetrovania, že smrť Milana Lučanského vo väzbe nezavinila cudzia osoba. Na otázku, či sa teda predtým nemýlil, odpovedal, že vtedy vychádzal len z medializovaných informácií."], "analysis_date": "2024-10-14", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "poslal", "pokúsil", "záveru", "konštatovala", "informoval", "potvrdil", "zúčastnil", "vydal", "začal", "iniciovala", "bolo", "členka", ".pdf", "nezistila", "boli", "bola", "záverom", "tvrdil", "nepredložil", "zopakoval", "povedal", "spochybnil", "vyjadril"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/652112-prokuratura-vysvetlila-preco-pri-pitve-lucanskeho-nenasli-skrtiacu-ryhu/", "https://demagog.sk/vysetrovanie-nepreukazalo-cudzie-zavinenie-pri-smrti-milana-lucanskeho", "https://www.ta3.com/clanok/225456/vysetrovanie-lucanskeho-umrtia-este-neukoncili-zacala-sa-rekonstrukcia-pripadu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/706087-prokuratura-preverovala-lucanskeho-smrt-prisla-k-zaveru-ze-nedoslo-k-cudziemu-zavineniu/", "https://www.ta3.com/clanok/252273/lucansky-spachal-samovrazdu-prokuratura-v-pripade-jeho-smrti-vylucila-cudzie-zavinenie", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/363540-milan-lucansky-spachal-samovrazdu-cudzie-zavinenie-definitivne-vylucili", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-plynule-a-aktivne-zilinka-nema-ziadne-pochybnosti/", "https://sita.sk/vysetrovatel-vykona-rekonstrukciu-udalosti-v-suvislosti-s-lucanskeho-umrtim-zucastni-sa-ho-aj-zilinka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/706087-prokuratura-preverovala-lucanskeho-smrt-prisla-k-zaveru-ze-nedoslo-k-cudziemu-zavineniu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/706087-prokuratura-preverovala-lucanskeho-smrt-prisla-k-zaveru-ze-nedoslo-k-cudziemu-zavineniu/", "https://sita.sk/ombudsmanka-patakyova-prijme-clenstvo-v-komisii-ktora-bude-vysetrovat-lucanskeho-pokus-o-samovrazdu/", "https://www.ta3.com/clanok/191255/velka-komisia-ktora-vysetruje-lucanskeho-smrt-ma-17-clenov", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-komisiou-v-ktorej-su-aj-politici-pochybovacov-neumlci/", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2021/05/2021_04_16_Zaverecna-sprava_fin.pdf", "https://www.noviny.sk/slovensko/600878-posledne-zasadnutie-komisie-ktora-preveruje-okolnosti-smrti-milana-lucanskeho-jej-clenovia-zverejnia-zaverecnu-spravu", "https://sita.sk/komisia-vysetrujuca-lucanskeho-umrtie-nespochybnila-informaciu-ze-pricinou-smrti-bola-samovrazda/", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-definitivne-ukoncene-otvorena-vsak-ostala-este-jedna-cast-kauzy/", "https://www.noviny.sk/slovensko/600878-posledne-zasadnutie-komisie-ktora-preveruje-okolnosti-smrti-milana-lucanskeho-jej-clenovia-zverejnia-zaverecnu-spravu", "https://www.youtube.com/watch?v=ZuVv7wmVuos", "https://www.aktuality.sk/clanok/FTCCqBp/radikalny-slub-lubosa-blahu-volicom-narazil-na-realitu-o-smrti-milana-lucanskeho-narozpraval-hocico-teraz-mlci/", "https://demagog.sk/vyrok/48623", "https://www.trend.sk/spravy/smrt-lucanskeho-ponesu-politici-zodpovednost-konca-svojho-zivota-hovori-robert-kalinak", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687065-kandidat-na-sefa-policajnej-inspekcie-zurian-som-presvedceny-ze-lucanskeho-zabili/", "https://dennikn.sk/minuta/3947554/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:56.813789+00:00"}
{"id": "vr18304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18304", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Prvý platobný rozkaz, keď ešte jama nebola zasypaná, že mesto má platiť 1,25 milióna eur, prišla januári 2011, ....", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Rybníček sa vo výroku pomýlil o jeden mesiac, hodnotíme ho napriek malej odchýlke ako pravdivý. Mesto Trenčín dostalo platobný príkaz , podľa ktorého má zaplatiť 1,2 milióna eur firme Tatra Real Trade koncom februára 2011. Vydal ho okresný súd v Trenčíne. Zároveň je pravdivé, že tzv. \"Cellerova\" jama v tom čase nebola zasypaná. K začatiu zasypania došlo v októbri 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Rybníček sa vo výroku pomýlil o jeden mesiac, hodnotíme ho napriek malej odchýlke ako pravdivý. Mesto Trenčín dostalo platobný príkaz , podľa ktorého má zaplatiť 1,2 milióna eur firme Tatra Real Trade koncom februára 2011. Vydal ho okresný súd v Trenčíne. Zároveň je pravdivé, že tzv. \"Cellerova\" jama v tom čase nebola zasypaná. K začatiu zasypania došlo v októbri 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["príkaz", "zasypania"], "url": ["https://mytrencin.sme.sk/c/5815517/firma-garaze-nepostavila-od-mesta-chce-odskodne.html", "http://www.trencianska.tv/v-trencine/jama-v-centre-mesta-zmizla#.W9s9SWhKiUk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:44.756874+00:00"}
{"id": "48227", "numeric_id": 48227, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48227", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Toto nie je jediná zmluva (DCA, pozn.), ktorá tu teraz na svete existuje. Sú tu iné zmluvy, ktorými sme aj my viazaní a tie o tom veľmi konkrétne hovoria... jednoznačne sú zmluvy, ktoré hovoria, že sa nebudú, nemôžu, nesmú, akokoľvek to nazveme, rozmiestňovať atómové zbrane.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Existujú dve zmluvy, ktoré sa týkajú nešírenia a zákazu jadrových zbraní. Novú Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2021, Slovensko zatiaľ nepodpísalo. Staršiu Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970, ktorá hovorí o zákaze šírenia a premiestňovania jadrových zbraní, Slovensko ratifikovalo v roku 1993.\n\nSlovensko v roku 1993 ratifikovalo Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons), ktorá nadobudla platnosť v roku 1970. K zmluve sa pripojilo 191 krajín vrátane USA a Ruska. Zmluva sa snaží obmedziť šírenie jadrových zbraní tromi piliermi, ktorými sú nešírenie, odzbrojovanie a mierové využitie jadrovej energie. Štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sa zaväzujú, že ich nebudú ďalej distribuovať alebo povzbudzovať iný štát v ich výrobe. Štát, ktorý jadrové zbrane nevlastní, ich nemôže ani prijať. Podpísané krajiny sa podpisom zaviazali k rokovaniam o zastavení pretekov v jadrovom ozbrojovaní. Zmluva nijako neovplyvňuje právo na mierové využitie jadrovej energie vo výskumoch.\n\nOrganizácia Spojených národov (OSN) má za cieľ úplne odstrániť jadrové zbrane. Na konferencii v roku 2017 bola prijatá ďalšia Zmluva o zákaze jadrových zbraní (Treaty on the Prohibition of Nuclear Weapons), ktorú v súčasnosti podpísalo 86 krajín, Slovensko sa medzi nimi nenachádza. USA a ani ostatné svetové veľmoci, ktoré vlastnia množstvo atómových zbraní túto zmluvu rovnako zatiaľ nepodpísali. Zmluva následne nadobudla účinnosť v januári 2021. Krajiny sa svojimi podpismi zaviazali že nebudú vyvíjať, vlastniť, testovať, získavať, rozmiestňovať atómové zbrane.\n\nManipuláciu s jadrovou energiou vrátane zbraní a ich vývoja na Slovensku upravuje Atómový zákon umožňujúci Slovensku členstvo v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (EURATOM, pdf , s. 1) v znení: „Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.”\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Existujú dve zmluvy, ktoré sa týkajú nešírenia a zákazu jadrových zbraní. Novú Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2021, Slovensko zatiaľ nepodpísalo. Staršiu Zmluvu o nešírení jadrových zbraní z roku 1970, ktorá hovorí o zákaze šírenia a premiestňovania jadrových zbraní, Slovensko ratifikovalo v roku 1993.", "Slovensko v roku 1993 ratifikovalo Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons), ktorá nadobudla platnosť v roku 1970. K zmluve sa pripojilo 191 krajín vrátane USA a Ruska. Zmluva sa snaží obmedziť šírenie jadrových zbraní tromi piliermi, ktorými sú nešírenie, odzbrojovanie a mierové využitie jadrovej energie. Štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sa zaväzujú, že ich nebudú ďalej distribuovať alebo povzbudzovať iný štát v ich výrobe. Štát, ktorý jadrové zbrane nevlastní, ich nemôže ani prijať. Podpísané krajiny sa podpisom zaviazali k rokovaniam o zastavení pretekov v jadrovom ozbrojovaní. Zmluva nijako neovplyvňuje právo na mierové využitie jadrovej energie vo výskumoch.", "Organizácia Spojených národov (OSN) má za cieľ úplne odstrániť jadrové zbrane. Na konferencii v roku 2017 bola prijatá ďalšia Zmluva o zákaze jadrových zbraní (Treaty on the Prohibition of Nuclear Weapons), ktorú v súčasnosti podpísalo 86 krajín, Slovensko sa medzi nimi nenachádza. USA a ani ostatné svetové veľmoci, ktoré vlastnia množstvo atómových zbraní túto zmluvu rovnako zatiaľ nepodpísali. Zmluva následne nadobudla účinnosť v januári 2021. Krajiny sa svojimi podpismi zaviazali že nebudú vyvíjať, vlastniť, testovať, získavať, rozmiestňovať atómové zbrane.", "Manipuláciu s jadrovou energiou vrátane zbraní a ich vývoja na Slovensku upravuje Atómový zákon umožňujúci Slovensku členstvo v Európskom spoločenstve pre atómovú energiu (EURATOM, pdf , s. 1) v znení: „Vykonávať skúšobné výbuchy jadrovej zbrane alebo iné jadrové výbuchy, podporovať alebo zúčastňovať sa na vykonávaní akéhokoľvek skúšobného výbuchu jadrovej zbrane alebo iného jadrového výbuchu je zakázané.”", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["ratifikovalo", "Zmluva", "odstrániť", "zaviazali", "zákon", "pdf"], "url": ["https://treaties.unoda.org/t/npt", "https://www.un.org/disarmament/wmd/nuclear/npt/text/", "https://treaties.un.org/pages/ViewDetails.aspx?src=TREATY&mtdsg_no=XXVI-9&chapter=26", "https://www.un.org/disarmament/wmd/nuclear/tpnw/", "https://www.epi.sk/zz/2004-541", "https://www.nti.org/wp-content/uploads/2021/09/euratom_10.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:34.803864+00:00"}
{"id": "43282", "numeric_id": 43282, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43282", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "…vidíte rektorov vysokých škôl, dostali 50 miliónov eur.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka príspevku vlády na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Z pôvodne prisľúbenej sumy 50 miliónov eur majú zatiaľ univerzity k dispozícii len časť a s uvoľnením celej čiastky sa počíta postupne v priebehu rokov 2019 až 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 Robert Fico sľúbil , že v prípade účasti vo vláde vyčlení 50 miliónov eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Po takmer dvojročnej nečinnosti v tejto záležitosti začiatkom roku 2018 Fico vyhlásil , že na tento účel vláda vyčlení 10 miliónov eur a v prípade, že sa bude ekonomike dariť ďalších 10 miliónov. Po kritike od Študentskej rady vysokých škôl aj rektorov dodal , že preplatí každú faktúru za rekonštrukciu predloženú do konca roku 2018. V máji 2018 vláda univerzitám poslala prvých 20 miliónov eur, pričom na konkrétnom prerozdelení medzi jednotlivé školy sa mali s ohľadom na stav bratislavských internátov dohodnúť rektori. Prehľad príspevkov pre jednotlivé vysoké školy je dostupný na webe Ministerstva školstva. Premiér Pellegrini vtedy vyhlásil, že vláda má záujem o rozsiahlejšiu rekonštrukciu internátov a 50 miliónov by nemala byť finálna suma. Zvyšných 30 miliónov eur by mali univerzity získať v rokoch 2019 a 2020. Do konca roku 2018 univerzity stihli vyčerpať približne 39 percent z prvej dotácie, nevyčerpané prostriedky sa presunuli do roku 2019.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka príspevku vlády na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Z pôvodne prisľúbenej sumy 50 miliónov eur majú zatiaľ univerzity k dispozícii len časť a s uvoľnením celej čiastky sa počíta postupne v priebehu rokov 2019 až 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 Robert Fico sľúbil , že v prípade účasti vo vláde vyčlení 50 miliónov eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Po takmer dvojročnej nečinnosti v tejto záležitosti začiatkom roku 2018 Fico vyhlásil , že na tento účel vláda vyčlení 10 miliónov eur a v prípade, že sa bude ekonomike dariť ďalších 10 miliónov. Po kritike od Študentskej rady vysokých škôl aj rektorov dodal , že preplatí každú faktúru za rekonštrukciu predloženú do konca roku 2018. V máji 2018 vláda univerzitám poslala prvých 20 miliónov eur, pričom na konkrétnom prerozdelení medzi jednotlivé školy sa mali s ohľadom na stav bratislavských internátov dohodnúť rektori. Prehľad príspevkov pre jednotlivé vysoké školy je dostupný na webe Ministerstva školstva. Premiér Pellegrini vtedy vyhlásil, že vláda má záujem o rozsiahlejšiu rekonštrukciu internátov a 50 miliónov by nemala byť finálna suma. Zvyšných 30 miliónov eur by mali univerzity získať v rokoch 2019 a 2020. Do konca roku 2018 univerzity stihli vyčerpať približne 39 percent z prvej dotácie, nevyčerpané prostriedky sa presunuli do roku 2019."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["sľúbil", "vyhlásil", "dodal", "poslala", "webe", "získať", "vyčerpať"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/odlev-mladych-do-zahranicia-uz-kritizuje-aj-nku-sr-odporuca-zlepsit-financovanie-univerzit-a-ich-internatov.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/odlev-mladych-do-zahranicia-uz-kritizuje-aj-nku-sr-odporuca-zlepsit-financovanie-univerzit-a-ich-internatov.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/fico-slubuje-ze-v-roku-2018-preplati-kazdu-fakturu-na-rekonstrukciu-internatov.html?itm_site=etrend&itm_template=article&itm_area=article&itm_module=related&itm_position=1", "https://www.vlada.gov.sk/peter-pellegrini-v-najblizsich-dnoch-na-ucty-nasich-univerzit-pride-20-milionov-eur/", "https://www.minedu.sk/data/att/13278.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20828374/vlada-rozdelila-prve-miliony-na-rekonstrukciu-internatov-vysokych-skol.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22025403/univerzity-zatial-vyuzili-na-obnovu-internatov-menej-ako-polovicu-vyclenenych-penazi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:05.435434+00:00"}
{"id": "vr33461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33461", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Keď som na prechádzajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s týmto návrhom prišiel, že poďme si zriadiť aspoň parlamentný výbor pre trvalý euroval, hlasmi 83 poslancov Smeru toto bolo zamietnuté.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Kollár takýto zákon predložil . V NR SR zaň hlasovalo 37 poslancov zo 136 hlasujúcich. Proti bolo 76 členov strany SMER-SD. Návrh však nepodporili - neboli prítomní alebo sa zdržali - ani poslanci z klubu KDH (okrem Radoslava Procházku) a Mostu-Híd (okrem Ivana Švejnu). Z Klubu SDKÚ-DS za návrh nehlasoval Pavol Frešo (neprítomný) a Ivan Mikloš (zdržal sa).", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár takýto zákon predložil . V NR SR zaň hlasovalo 37 poslancov zo 136 hlasujúcich. Proti bolo 76 členov strany SMER-SD. Návrh však nepodporili - neboli prítomní alebo sa zdržali - ani poslanci z klubu KDH (okrem Radoslava Procházku) a Mostu-Híd (okrem Ivana Švejnu). Z Klubu SDKÚ-DS za návrh nehlasoval Pavol Frešo (neprítomný) a Ivan Mikloš (zdržal sa)."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4262", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31659"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:02.837154+00:00"}
{"id": "vr25771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25771", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "No tak vláda bojuje s nezamestnanosťou tým, že napríklad zvýšila odvody živnostníkom ... Vláda bojuje s nezamestnanosťou tým, že zaviedla odvody z dohôd.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínané zmeny v daniach a odvodoch prijala vláda SR a následne NR SR v roku 2012, pričom sú účinné od 1. januára 2013. Tvrdenie Jozefa Mihála o zvýšení odvodov hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Spomínané zmeny v daniach a odvodoch prijala vláda SR a následne NR SR v roku 2012, pričom sú účinné od 1. januára 2013. Tvrdenie Jozefa Mihála o zvýšení odvodov hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Podnikam.sk", "Podnikajte.sk"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/odvody-poistovne/11/odvody-dane-studenta-brigadnickych-dohodach/29776", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/793/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/zmena-vo-vypocte-odvodov-szco-do-socialnej-poistovne-2013.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:44.830613+00:00"}
{"id": "vr37566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37566", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "A keďže ten trend je taký, že zvlášť, teda u maďarskej menšiny, ale možno, že aj u iných, je klesajúci trend (v počte príslušníkov tejto menšiny, pozn.), tak je možné to riešiť úpravou percent...", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 1991 udávajú obyvateľov slovenskej národnosti v počte 4 519 328 obyvateľov a 567 296 obyvateľov maďarskej národnosti. Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 (.pdf) uviedlo slovenskú národnosť 4 614 854 obyvateľov. Maďarskú národnosť malo 520 528 obyvateľov. Počet obyvateľov maďarskej národnosti klesol medzi rokmi 1991 a 2001 z 567 tisíc na 520 tisíc. Okrem týchto dvoch sčítaní Štatistický úrad SR zverejnil aj údaje medzi rokmi 2001 až 2008, ktoré si viete pozrieť tu (.pdf), a ktoré ukazujú klesajúcu tendenciu obyvateľstva maďarskej národnosti na úroveň 513,6 tisíc v roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Výsledky sčítania ľudu, domov a bytov 1991 udávajú obyvateľov slovenskej národnosti v počte 4 519 328 obyvateľov a 567 296 obyvateľov maďarskej národnosti. Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 (.pdf) uviedlo slovenskú národnosť 4 614 854 obyvateľov. Maďarskú národnosť malo 520 528 obyvateľov. Počet obyvateľov maďarskej národnosti klesol medzi rokmi 1991 a 2001 z 567 tisíc na 520 tisíc. Okrem týchto dvoch sčítaní Štatistický úrad SR zverejnil aj údaje medzi rokmi 2001 až 2008, ktoré si viete pozrieť tu (.pdf), a ktoré ukazujú klesajúcu tendenciu obyvateľstva maďarskej národnosti na úroveň 513,6 tisíc v roku 2008."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sčítania ľudu, domov a bytov 1991", "sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001", "tu"], "url": ["http://sodb.infostat.sk/scitanie/sk/1991/format.htm", "http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=3&ved=0CCsQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.lamac.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D63681&ei=KUt1TZf7HMjIhAewgPU4&usg=AFQjCNE9sIGQubvA-BuMnlvb0SN1ZmXS-w&sig2=gXdjuSwdT3Yot1MKDCyRvA", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/vyvoj_obyvatelstva_sr/vyvoj_obyvatelstva_v_sr_2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:27.762071+00:00"}
{"id": "vr37758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37758", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Od 1.1.2005 k 1.7.2010 poklesol počet zamestnancov Carga z 12 245 na 9 553, čiže tiež sa postupne znižoval počet zamestnancov, ale veľmi citlivo.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., (ZSSK Cargo) bol evidenčný počet zamestnancov k 1.1.2005 projektovaný na úrovni 12 256 osôb. Údaje z 1.7.2010 sa nám zistiť nepodarilo, ale tie zo začiatku júna 2010 naznačujú podobné čísla ako vyjadrenie Jána Počiatka. Začiatkom júna 2010 bolo v spoločnosti podľa údajov sme.sk zamestnaných 9 590 osôb.", "analysis_paragraphs": ["V Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., (ZSSK Cargo) bol evidenčný počet zamestnancov k 1.1.2005 projektovaný na úrovni 12 256 osôb. Údaje z 1.7.2010 sa nám zistiť nepodarilo, ale tie zo začiatku júna 2010 naznačujú podobné čísla ako vyjadrenie Jána Počiatka. Začiatkom júna 2010 bolo v spoločnosti podľa údajov sme.sk zamestnaných 9 590 osôb."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["počet", "sme.sk"], "url": ["http://www.zssk.sk/sk/aktuality/%C5%BDeleznicna_spolocnost_cargo_slovakia,_a._s.,_%28zssk_cargo%29", "http://ekonomika.sme.sk/c/5671786/pocet-pracovnikov-carga-klesne-na-9-250.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:37.983264+00:00"}
{"id": "48531", "numeric_id": 48531, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48531", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...toto je údaj predsedu finančného výboru parlamentu, že nadpríjmy budú 2,2 miliardy eur tento rok a budú k dispozícii.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tlačovej správy zo začiatku júna informovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) o bilancii štátneho rozpočtu a údajoch o príjmoch samospráv . Analytici z projektu Dáta bez pátosu následne vypočítali daňové ‘nadpríjmy’ do štátneho rozpočtu za dobu prvých päť mesiacov (január-máj) roku 2022 v celkovej hodnote 1,1 miliardy €. V roku 2022 očakávajú, že daňové príjmy štátu narastú medziročne o 2-2,5 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V tlačovej správy zo začiatku júna informovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR) o bilancii štátneho rozpočtu a údajoch o príjmoch samospráv . Analytici z projektu Dáta bez pátosu následne vypočítali daňové ‘nadpríjmy’ do štátneho rozpočtu za dobu prvých päť mesiacov (január-máj) roku 2022 v celkovej hodnote 1,1 miliardy €. V roku 2022 očakávajú, že daňové príjmy štátu narastú medziročne o 2-2,5 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy", "údajoch", "príjmoch samospráv", "vypočítali"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-19.html?fbclid=IwAR2h1SmeZqIvGMR48Rlrkpi4AiYEQ73aTc9aFtZB0vhfPajXlxSA6a1eLIA", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/57/Hlavna_kniha.pdf?fbclid=IwAR0A-_cI3T4-rJOoUSc56c0h4pnKCtvjPDZ-Ae9BfAmFtXizOYb9hGkBxds", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/danove-prijmy-samosprav-budu-rast-aj-nadalej.html", "https://www.facebook.com/databezpatosu/photos/a.103138461600623/506496414598157/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:12.949838+00:00"}
{"id": "vr35614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35614", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Pre mňa je oveľa dôležitejšie, že ratingy medzinárodných agentúr, na ktoré pozerajú naozaj všetci na trhoch, v aktuálnom a reálnom čase, sú najlepšie a oveľa lepšie, ako boli za vlády Mikuláša Dzurindu.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 16. Júnu 2010 malo Slovensko rating A+ u Standard&Poor’s, ako aj Fitch, A1 od Moody’s. Za predchádzajúcich vlád nikdy takéto dobré hodnotenie nebolo udelené.", "analysis_paragraphs": ["K 16. Júnu 2010 malo Slovensko rating A+ u Standard&Poor’s, ako aj Fitch, A1 od Moody’s. Za predchádzajúcich vlád nikdy takéto dobré hodnotenie nebolo udelené."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["K 16. Júnu 2010 malo Slovensko"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:5_fkncLBuqsJ:www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf+fitch+rating+slovakia+1998&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiei7BRnmQ24G8vqgtD2V8KSa2QBpUpUBpvqbhCfJfkUJX2VMtti1FLJ6ZdDS_biN4qWhwdQHRNu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:40.221861+00:00"}
{"id": "vr36610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36610", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Nebola to policajná akcia (naloženie kamiónu s látkou slúžiacou na výrobu heroínu, pozn.).", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálne špedičná firma tvrdí podľa SME opak: \"Vozidlo aj šoféra tureckí policajti zadržali 24. decembra. Špedičná firma opäť kontaktovala odosielateľa tovaru, ktorý napokon priznal, že išlo o vopred pripravenú policajnú akciu.\"", "analysis_paragraphs": ["Minimálne špedičná firma tvrdí podľa SME opak: \"Vozidlo aj šoféra tureckí policajti zadržali 24. decembra. Špedičná firma opäť kontaktovala odosielateľa tovaru, ktorý napokon priznal, že išlo o vopred pripravenú policajnú akciu.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5700058/heroinovy-kamion-policia-neustrazila-tajna-akcia-nevysla.html#ixzz1AXVSf51h"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:41.335451+00:00"}
{"id": "vr30820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30820", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Zoberte si napríklad to, že nebol som zatiaľ na ulici, ale keď sa objavil náznak kompetenčného sporu, ktorý by mohol ohroziť priebeh vyšetrovania Gorila, zvolal som výbor, pozval som zúčastnených aktérov, aby sme ten kompetenčný spor vyriešili. O niekoľko dní bolo po ňom", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre Aktuality.sk (6. januára 2012) R. Procházka povedal: \" Objavili sa náznaky kompetenčných sporov (v súvislosti s Kauzou Gorila, pozn.) , ale tie chcem hneď v zárodku riešiť konštruktívnou diskusiou na pôde Ústavnoprávneho výboru , ktorý som za týmto účelom zvolal na mimoriadnu schôdzu.\" SITA , (5. januára 2012): \" Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka plánuje na 23. januára zvolať mimoriadne zasadnutie výboru , kde chce pozvať ministra vnútra Daniela Lipšica a prvého námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého, prípadne jeho zástupcu Dobroslava Trnku. \" Účelom je pokúsiť sa vydiskutovať procesné aspekty vyšetrovania spisu Gorila, keďže sa objavili niektoré kompetenčné otázniky , ktoré sa objavili vo vzťahoch medzi jednotlivými zložkami polície a prokuratúry,\" povedal pre SITA Procházka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre Aktuality.sk (6. januára 2012) R. Procházka povedal: \" Objavili sa náznaky kompetenčných sporov (v súvislosti s Kauzou Gorila, pozn.) , ale tie chcem hneď v zárodku riešiť konštruktívnou diskusiou na pôde Ústavnoprávneho výboru , ktorý som za týmto účelom zvolal na mimoriadnu schôdzu.\" SITA , (5. januára 2012): \" Predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka plánuje na 23. januára zvolať mimoriadne zasadnutie výboru , kde chce pozvať ministra vnútra Daniela Lipšica a prvého námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého, prípadne jeho zástupcu Dobroslava Trnku. \" Účelom je pokúsiť sa vydiskutovať procesné aspekty vyšetrovania spisu Gorila, keďže sa objavili niektoré kompetenčné otázniky , ktoré sa objavili vo vzťahoch medzi jednotlivými zložkami polície a prokuratúry,\" povedal pre SITA Procházka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "SITA"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/199600/prochazka-kauzu-gorila-treba-riesit-aj-preto-som-zvolal-ustavnopravny-vybor/", "http://www.sme.sk/c/6205093/prochazka-zvola-vybor-pre-kauzu-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:40.747133+00:00"}
{"id": "vr37710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37710", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete, ako tvorí URSO svoju cenovú politiku. V priemere zoberie od teplární, samozrejme nielen od týchto, o ktorých hovoríme, zoberie náklady, dá tam určitú maržu, zisk a tak sa tvorí cena.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kalkulácia cien tepla je stanovovaná pre všetky regulované subjekty rovnako podľa výnosu ÚRSO. V súčasnosti je platný výnos 6/2008 , upravený výnosom č. 6/2010 . Cena tepla sa skladá z variabilnej zložky (nie je ovplyvnená objemom výroby tepla) so spotrebnou daňou a z fixnej zložky (ovplyvnená obejmom výroby tepla) s primeraným ziskom. Výnos špecifikuje oprávnené náklady, ktoré obsahujú obe zložky ceny tepla. Výnos taktiež stanovuje sposob určenia primeraného zisku. Prehľadné zobrazenie položiek, z ktorých je tvorená cena tepla ponúka stránka termonova.sk : Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kalkulácia cien tepla je stanovovaná pre všetky regulované subjekty rovnako podľa výnosu ÚRSO. V súčasnosti je platný výnos 6/2008 , upravený výnosom č. 6/2010 . Cena tepla sa skladá z variabilnej zložky (nie je ovplyvnená objemom výroby tepla) so spotrebnou daňou a z fixnej zložky (ovplyvnená obejmom výroby tepla) s primeraným ziskom. Výnos špecifikuje oprávnené náklady, ktoré obsahujú obe zložky ceny tepla. Výnos taktiež stanovuje sposob určenia primeraného zisku. Prehľadné zobrazenie položiek, z ktorých je tvorená cena tepla ponúka stránka termonova.sk : Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["výnos 6/2008", "výnosom č. 6/2010", "termonova.sk"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2008_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vynos_06-2010_sk.pdf", "http://www.termonova.sk/tvorba-ceny-tepla.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:53.084679+00:00"}
{"id": "vr38784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38784", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Slovenská republika čerpala pomoc tohto fondu (Medzinárodného menového fondu pozn.) koncom 90.rokov.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke MMF , ktorá podrobnejšie hovorí o vzťahu Fondu so Slovenskom sa nám nepodarilo vyhľadať zmienku o čerpaní pomoci z Fondu. Nevieme tiež úplne presne či I. Radičová má na mysli finančnú, alebo len odbornú pomoc a expertízu.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke MMF , ktorá podrobnejšie hovorí o vzťahu Fondu so Slovenskom sa nám nepodarilo vyhľadať zmienku o čerpaní pomoci z Fondu. Nevieme tiež úplne presne či I. Radičová má na mysli finančnú, alebo len odbornú pomoc a expertízu."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["MMF"], "url": ["http://www.imf.org/external/country/SVK/index.htm?pn=5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:38.200450+00:00"}
{"id": "vr28597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28597", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Pokiaľ viem, tak mesto dostalo ponuku od investora na výstavbu (parkovacieho domu, pozn.) pri železničnej stanici alebo na Halenárskej.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil informáciu, že by mesto dostalo ponuku od investora na výstavbu parkovacieho domu pri železničnej stanici alebo Halenárskej ulici. S parkovaním pri stanici je problém, no pozemky pri stanici nepatria mestu. Bročka tak skôr myslí parkovací dom na Halenárskej. Súťaž o parkovací dom však už raz bola mestom Trnava na Halenárskej ulice vyhlásená (.rtf). Demagog.SK však nevie či sa niekto do súťaže prihlásil a ako mesto vyhodnotilo ponuku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Demagog.SK zistil len informácie o schválení parkovacieho domu na sídlisku Hliny . Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil informáciu, že by mesto dostalo ponuku od investora na výstavbu parkovacieho domu pri železničnej stanici alebo Halenárskej ulici. S parkovaním pri stanici je problém, no pozemky pri stanici nepatria mestu. Bročka tak skôr myslí parkovací dom na Halenárskej. Súťaž o parkovací dom však už raz bola mestom Trnava na Halenárskej ulice vyhlásená (.rtf). Demagog.SK však nevie či sa niekto do súťaže prihlásil a ako mesto vyhodnotilo ponuku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Demagog.SK zistil len informácie o schválení parkovacieho domu na sídlisku Hliny . Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["nepatria", "vyhlásená", "domu", "Hliny"], "url": ["http://www.odkazprestarostu.sk/trnava/podnety/6095/nedostupne-parkovisko-pred-zelenicnou-stanicou", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.trnava.sk%2Fuserfiles%2Fdownload%2Fattachment%2FOVS%2520-%25201_SP-pozemky-05-2012.rtf&ei=4d1fVI3WH9XVaur_gYgM&usg=AFQjCNEbPZbwCFEMbbidhbnUFBDmLpijiw&sig2=gMITYdRFctMEUPw-h405mA", "http://trnava.sme.sk/c/6770004/radnica-predava-a-prenajima-pozemky-za-jedno-euro.html", "http://trnava.sme.sk/c/7122912/parkovaciemu-domu-na-hlinach-chyba-uz-len-povolenie-na-vyrub.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:04.434630+00:00"}
{"id": "vr36150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36150", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nie, myslím, že  nie. Vôbec. Myslím, že ju nenájde ani, ani v Smere, pretože my sme boli pri zásadných zmenách, ktoré kreovali samostatný štát. Naši poslanci niesli ústavu, takže my máme vo veľkom rešpekte všetky tieto právne mechanizmy, ktoré sú tradične a dlhodobo platné.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci takýmito dôkazmi podporený argument stojí na vratkých nohách, je faktická časť pravdivá. TASR uvádza : „ Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojím uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravených poslancami. Prvý pripravili Vladimír Čečetka, Miroslav Kusý, Miroslav Sládek, Peter Tatár, Martin Krajčovič, Marcel Strýko z Verejnosti proti násiliu (VPN), druhý Ivan Čarnogurský, Ján Klepáč, Július Brocka z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), tretí Jozef Prokeš, Anton Hrnko, Marián Andel, Vladimír Miškovský zo Slovenskej národnej strany (SNS), štvrtý Roman Hofbauer, Ján Findra, Peter Ďurišin, Anton Kerti, Karol Dubjel, Pavol Homola, Miroslav Miček, Pavol Okres, Alfonz Zoričák z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), piaty Peter Brňák a šiesty skupina poslancov Pavol Boroň, Gabriela Kaliská, Vladimír Miškovský, Jozef Moravčík, Jozef Pokorný, Jozef Prokeš, Milan Sečánsky. Všetky boli hodnotené ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom. “", "analysis_paragraphs": ["Hoci takýmito dôkazmi podporený argument stojí na vratkých nohách, je faktická časť pravdivá. TASR uvádza : „ Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 konštatovalo svojím uznesením, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravených poslancami. Prvý pripravili Vladimír Čečetka, Miroslav Kusý, Miroslav Sládek, Peter Tatár, Martin Krajčovič, Marcel Strýko z Verejnosti proti násiliu (VPN), druhý Ivan Čarnogurský, Ján Klepáč, Július Brocka z Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), tretí Jozef Prokeš, Anton Hrnko, Marián Andel, Vladimír Miškovský zo Slovenskej národnej strany (SNS), štvrtý Roman Hofbauer, Ján Findra, Peter Ďurišin, Anton Kerti, Karol Dubjel, Pavol Homola, Miroslav Miček, Pavol Okres, Alfonz Zoričák z Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), piaty Peter Brňák a šiesty skupina poslancov Pavol Boroň, Gabriela Kaliská, Vladimír Miškovský, Jozef Moravčík, Jozef Pokorný, Jozef Prokeš, Milan Sečánsky. Všetky boli hodnotené ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom. “"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["TASR uvádza"], "url": ["http://sme.sk/c/4052718/v-pondelok-si-pripomenieme-statny-sviatok-den-ustavy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:26.556816+00:00"}
{"id": "vr14196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14196", "speaker": "Monika Kavecká", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-kavecka", "statement": "Platobný dekrét je jednostranný právny akt.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Moniky Kaveckej potvrdzuje súčasná právna úprava povolaní vykonávaných vo verejnom záujme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tzv. platobný (alebo aj platový či mzdový) dekrét je hovorové označenie Oznámenia o výške a zložení funkčného platu podľa Zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 7 tohto zákona, \"zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.\" Oznámenie je druhom jednostranného právneho úkonu, ktorý je prejavom vôle jedného subjektu (v tomto prípade zamestnávateľa). Zdravotným sestrám platový dekrét vydáva riaditeľ nemocnice , v ktorej sú zamestnaní/é. Platové dekréty sa v súvislosti so situáciou zdravotných sestier vo verejnej diskusii spomínajú hlavne po prijatí Zákona č. 62/2012 Z. z.o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, v súvislosti s ktorým boli sestrám vydané nové dekréty s upravenou výškou funkčného platu.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Moniky Kaveckej potvrdzuje súčasná právna úprava povolaní vykonávaných vo verejnom záujme. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tzv. platobný (alebo aj platový či mzdový) dekrét je hovorové označenie Oznámenia o výške a zložení funkčného platu podľa Zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 4 ods. 7 tohto zákona, \"zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.\" Oznámenie je druhom jednostranného právneho úkonu, ktorý je prejavom vôle jedného subjektu (v tomto prípade zamestnávateľa). Zdravotným sestrám platový dekrét vydáva riaditeľ nemocnice , v ktorej sú zamestnaní/é. Platové dekréty sa v súvislosti so situáciou zdravotných sestier vo verejnej diskusii spomínajú hlavne po prijatí Zákona č. 62/2012 Z. z.o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek, v súvislosti s ktorým boli sestrám vydané nové dekréty s upravenou výškou funkčného platu."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Oznámenia", "Zákona", "je", "riaditeľ nemocnice", "spomínajú", "Zákona"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/423.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-553", "http://hn.hnonline.sk/absolutna-neplatnost-pravnych-ukonov-84511", "https://dennikn.sk/306472/takmer-400-sestier-dalo-vypoved-aj-presovskej-nemocnici-inde-vypovede-nehlasia/", "http://www.aktuality.sk/clanok/309198/v-popradskej-nemocnici-podalo-vypovede-130-sestier-cislak-hovori-o-politickom-motive/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-62"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:54.515701+00:00"}
{"id": "vr35223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35223", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, no pozrite, to je tak, že cesta k cieľu je skrátka kľukatá a to DPH, to je výborný príklad. My sme boli proti zvýšeniu DPH, pôvodné návrhy boli zvýšiť DPH na 21% a natrvalo...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S návrhom zvýšiť DPH na 21% prišla strana KDH.", "analysis_paragraphs": ["S návrhom zvýšiť DPH na 21% prišla strana KDH."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhom"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kdh-prichadza-s-navrhom-zvysit-dph-na-21-percent-flj-/sk_ekonomika.asp?c=A101011_071456_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:46.623928+00:00"}
{"id": "vr35122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35122", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "..že pán predseda Národnej rady si tak ako v 50.rokoch sa to robilo, zostavil komisiu z ľudí, ktorých názory boli predtým už jasné.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výroky všetkých členov komisie o Svätoplukovi a ich názory na jeho postavu, prípadne sochu sa nám dohľadať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Výroky všetkých členov komisie o Svätoplukovi a ich názory na jeho postavu, prípadne sochu sa nám dohľadať nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:58.932790+00:00"}
{"id": "vr32161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32161", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, že máme otvorené hranice, ale colná správa môže vykonávať priame kontroly či už v krčmách, v predajniach alebo priamo na cestách, ale na mieste sú samozrejme aj systémové opatrenia.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je od rou 2007 súčasťou Schengenského priestoru, ktorý v súčasnosti združuje 26 členských krajín, medzi ktorými sa rušia kontroly na hraničných prechodoch. Režim hraníc v súčasnosti funguje podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady Európskeho Spoločenstva č. 562/2006 .", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je od rou 2007 súčasťou Schengenského priestoru, ktorý v súčasnosti združuje 26 členských krajín, medzi ktorými sa rušia kontroly na hraničných prechodoch. Režim hraníc v súčasnosti funguje podľa Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady Európskeho Spoločenstva č. 562/2006 ."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["súčasťou", "združuje", "562/2006", "tlačovú správu", "199/2004 Z.z"], "url": ["http://www.slovak-republic.org/eu/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Schengen_Area", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:105:0001:0032:SK:PDF", "http://www.colnasprava.sk/wps/PA_1_0_9D/OpenFile/tlacsprava-nebezpecnyalkohol.pdf?docID=I0t4svunFsKNQH4CVHYz7QQ2QTs", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=29317&VirtualDate=0&pa=19810#f_4559329"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:34.364647+00:00"}
{"id": "vr35943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35943", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v roku 2009 mali všetky krajiny s hospodárskym rastom, všetky krajiny mali problém s deficitom a všetky krajiny mali problém s verejným dlhom.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh oproti roku 2008 narástol všetkým krajinám EU, s výnimkou Malty všetkým medziročne rástol aj deficit, Malta je tiež na mínus 3,8 percentách, čo nemôžeme považovať za dobré.", "analysis_paragraphs": ["Dlh oproti roku 2008 narástol všetkým krajinám EU, s výnimkou Malty všetkým medziročne rástol aj deficit, Malta je tiež na mínus 3,8 percentách, čo nemôžeme považovať za dobré."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:19.405908+00:00"}
{"id": "vr39094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39094", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A tvrdím a dá sa to veľmi ľahko aj preukázať, že rozšírenie eurovalu aj samotný euroval, že je v rozpore s programovým vyhlásením vlády.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014 sa v časti 2.1 Hospodárska politika okrem iného uvádza aj nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014 sa v časti 2.1 Hospodárska politika okrem iného uvádza aj nasledovné:"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["2.1 Hospodárska politika", "Zmluve", "zmluve ESFS", "Trende", "blogu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/2-1-hospodarska-politika/", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CCUQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.efsf.europa.eu%2Fattachments%2Fefsf_framework_agreement_amendment_agreement.pdf&rct=j&q=efsf%20framework%20amendment&ei=P6edToW6FY7U4QTk_oDFCQ&usg=AFQjCNEsJQMIFrLViKQLJ_j6hPFE-FV5jg&sig2=jkdO7WrlahQDtOivuU_d6g", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/zla-dohoda-pre-danovnikov.html", "http://lehuta.blog.sme.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:22.104305+00:00"}
{"id": "vr30315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30315", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "No zmenil sa ale jeden základný parameter. Hospodárska kríza je sprevádzaná zvýšenou chorobnosťou a teda lekári sú v tomto a zdravotníci úplne špecifická skupina, pretože majú viacej pacientov.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:29.940363+00:00"}
{"id": "vr35352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35352", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Vypadli odtiaľ povinné osoby. Každý zákon, aby mal určitý rešpekt a aby bol predovšetkým zrozumiteľný, pretože my musíme prijímať zrozumiteľné zákony, komu sú adresované, kto sú povinné osoby. Vypadli fyzické, právnické. Nám osobne prekáža takisto vyškrtnutie všade, kde bola nejaká povinnosť, je povinný... to je škrtnuté.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z \" jazykového zákona \" (.rtf) z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa nového návrhu vládneho zákona (.rtf) vypadli okrem iného aj: § 1 odsek 5, kde sa píše: \"(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\" V § 2 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3. \"(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.\"", "analysis_paragraphs": ["Z \" jazykového zákona \" (.rtf) z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa nového návrhu vládneho zákona (.rtf) vypadli okrem iného aj: § 1 odsek 5, kde sa píše: \"(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.\" V § 2 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3. \"(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["jazykového zákona", "návrhu vládneho zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=331962", "http://www.nrsr.sk/dynamic/Download.aspx?DocID=347098"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:11.383935+00:00"}
{"id": "vr35055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35055", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Rokovania budú, už boli. V piatok rokoval štátny tajomník so zástupcami pivovarníkov a rokovania budú. My sme pripravení rokovať, a samozrejme sme pripravení diskutovať aj o tom, či to ohrozí malé, tie mikro pivovari.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "informáciu o tom, či pivovarníci rokovali so štátnym tajomníkom sa nám nepodarilo dohľadať. Tlačová správa neexistuje na stránkach ministerstva financií ani u pivovarníkov.", "analysis_paragraphs": ["informáciu o tom, či pivovarníci rokovali so štátnym tajomníkom sa nám nepodarilo dohľadať. Tlačová správa neexistuje na stránkach ministerstva financií ani u pivovarníkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["pivovarníci rokovali", "ani u pivovarníkov."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5539681/zvysenie-dani-podla-pivovarnikov-ohrozi-male-pivovary.html", "http://www.malepivovary.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:10.028284+00:00"}
{"id": "vr32811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32811", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Končí v tomto školskom roku, teda v minulom školskom roku k 30. júnu 2012 45-tisíc absolventov deviatakov, ponúknutých miest na stredných školách je 83-tisíc.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné sú údaje za školský rok 2011, kedy podľa ÚIPŠ (Vývojové tendencie, s.14 pdf) ukončilo základné školy 53 539 žiakov. Štúdia hovorí (s.20 a 25) o počte novoprijatých žiakov stredných škôl. Na gymnáziá sa prijalo 15 916 žiakov a na stredné odborné školy a konzervatóriá 44 893 žiakov už v roku 2012. Nevieme ale overiť koľko miest bolo \"ponúknutých\". V štúdii chýbajú ďalšie typy stredných škôl.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné sú údaje za školský rok 2011, kedy podľa ÚIPŠ (Vývojové tendencie, s.14 pdf) ukončilo základné školy 53 539 žiakov. Štúdia hovorí (s.20 a 25) o počte novoprijatých žiakov stredných škôl. Na gymnáziá sa prijalo 15 916 žiakov a na stredné odborné školy a konzervatóriá 44 893 žiakov už v roku 2012. Nevieme ale overiť koľko miest bolo \"ponúknutých\". V štúdii chýbajú ďalšie typy stredných škôl."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["ÚIPŠ"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_12v2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:22.697661+00:00"}
{"id": "vr32744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32744", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V tomto roku približne 350 000 ľudí pracuje vo verejnej správe. Vy ste si zapísali do rozpočtu, že ešte aj v roku 2015 bude stále pracovať 350 000 ľudí vo verejnej správe.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet zamestnancov v roku 2015 bude podľa návrhu rozpočtu nižší o približne 2 tisíc zamestnancov, ako uvádza J. Kollár. Inými slovami, nie je pravdou, že aj v roku 2015 bude stále pracovať vo verejnom sektore 350 tisíc zamestnancov ako v roku 2013. V roku 2013 má podľa Východiska rozpočtu na roky 2013-2015 (.pdf, s. 43) pracovať vo verejnej správe 349 163 zamestnancov. V nasledujúcich rokoch sa počet zamestnancov bude znižovať. V roku 2015 zamestnanosť vo verejnom sektore je plánovaná na úrovni 347 958 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet zamestnancov v roku 2015 bude podľa návrhu rozpočtu nižší o približne 2 tisíc zamestnancov, ako uvádza J. Kollár. Inými slovami, nie je pravdou, že aj v roku 2015 bude stále pracovať vo verejnom sektore 350 tisíc zamestnancov ako v roku 2013. V roku 2013 má podľa Východiska rozpočtu na roky 2013-2015 (.pdf, s. 43) pracovať vo verejnej správe 349 163 zamestnancov. V nasledujúcich rokoch sa počet zamestnancov bude znižovať. V roku 2015 zamestnanosť vo verejnom sektore je plánovaná na úrovni 347 958 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:41.564299+00:00"}
{"id": "vr38971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38971", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Koniec koncov Smer ani minulý rok, keď sa hlasovalo v lete o pôžičke tej prvej bilaterálnej pôžičke Grécku, tak nevyjadril žiaden názor ani áno ani nie, proste žiaden názor.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer sa počas hlasovania o pôžičke Grécku v parlamente zdržal hlasovania . Nevyjadril tak žiadny názor. V minulosti sa však prezentoval svojim súhlasným stanoviskom v súvislosti s pôžičkou Grécku. Podmienkou však bolo, že Európska komisia potvrdí, že Grécko plní svoje záväzky stanovené medzinárodnými inštitúciami v ozdravnom pláne.", "analysis_paragraphs": ["Smer sa počas hlasovania o pôžičke Grécku v parlamente zdržal hlasovania . Nevyjadril tak žiadny názor. V minulosti sa však prezentoval svojim súhlasným stanoviskom v súvislosti s pôžičkou Grécku. Podmienkou však bolo, že Európska komisia potvrdí, že Grécko plní svoje záväzky stanovené medzinárodnými inštitúciami v ozdravnom pláne."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["zdržal hlasovania", "Grécko"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/za-pozicku-grecku-hlasoval-jediny-poslanec-fk2-/sk_domace.asp?c=A100811_165539_sk_ekonomika_p58", "http://www.finance.sk/spravy/finance/34656--r-fico-euroval-aj-pozicka-grecku-su-dolezite-pre-stabilitu-eura/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:52.278616+00:00"}
{"id": "vr9853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9853", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Máme rekordnú najnižšiu nezamestnanosť, firmy už nevedia nájsť pracovníkov, máme 5,30% nezamestnaných a najväčší rekord zamestnaných ľudí v histórii našej krajiny. Budúci rok budeme hospodáriť prvýkrát s nulou (...) opäť znižujeme dlh, ktorý už klesne pod 49%.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v súčasnosti registruje najnižšiu mieru nezamestnanosti (5,2 %) od svojho vzniku. Rovnako je pravdivý aj údaj o rekorde v zamestnanosti, ktorá aktuálne dosahuje 67,1 %. Štátny rozpočet pre rok 2019, ktorý schválila NR SR, počíta s nulovým deficitom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v roku 2019 klesne verejný dlh na 47,3 %. Časť výroku, že firmy nevedia nájsť pracovníkov, sa týka hlavne priemyselných odvetí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera nezamestnanosti je na rekordne najnižšej úrovni. V októbri sa pohybovala na úrovni 5,2 %. Celkový vývoj miery nezamestnanosti nájdeme tu. Takisto je pravdivý výrok o rekordnej zamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni 67,1 %. Celkový vývoj miery zamestnanosti nájdeme tu. Ku dňu 19. decembra 2018 úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali 76 473 voľných pracovných miest. Nedostatok pracovnej sily registrujú firmy vo viacerých odvetviach. Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 % zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej webovej stránke. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz uviedol, že \" situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že 37,6 % firiem odmieta zákazky z dôvodu nedostatku pracovnej sily. \" Pomôcť by mala novela zákona o službách zamestnanosti, ktorej návrh vláda schválila v novembri 2018. Rovnako bol schválený návrh, aby sa parlament novelou zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Novela, ktorá by zaviedla povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce a uľahčila vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce, by tak mohla byť platná už od januára 2019. 5. decembra 2018 schválila NR SR vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2019. Deficit Slovenska tak bude nulový. Pôvodný návrh rozpočtu predpokladal deficit verejných financií úrovni 0,10 % HDP avšak prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil finančný výbor sa však rozpočet upravil tak, aby sa vyrovnané hospodárenie dosiahlo už v roku 2019 a nie v roku 2020, ako premiér pôvodne sľuboval. Tento vyronaný štátny rozpočet sa vyskytne v histórii Slovenska po prvýkrát. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa hrubý verejný dlh dostane pod 49 % v roku 2019 - na 47,30 %. Momentálne sa nachádza na úrovni 49.8 %, teda bude v nasledujúcom roku znížený. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v súčasnosti registruje najnižšiu mieru nezamestnanosti (5,2 %) od svojho vzniku. Rovnako je pravdivý aj údaj o rekorde v zamestnanosti, ktorá aktuálne dosahuje 67,1 %. Štátny rozpočet pre rok 2019, ktorý schválila NR SR, počíta s nulovým deficitom. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v roku 2019 klesne verejný dlh na 47,3 %. Časť výroku, že firmy nevedia nájsť pracovníkov, sa týka hlavne priemyselných odvetí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera nezamestnanosti je na rekordne najnižšej úrovni. V októbri sa pohybovala na úrovni 5,2 %. Celkový vývoj miery nezamestnanosti nájdeme tu. Takisto je pravdivý výrok o rekordnej zamestnanosti, ktorá sa pohybuje na úrovni 67,1 %. Celkový vývoj miery zamestnanosti nájdeme tu. Ku dňu 19. decembra 2018 úrady práce, sociálnych vecí a rodiny evidovali 76 473 voľných pracovných miest. Nedostatok pracovnej sily registrujú firmy vo viacerých odvetviach. Zoznam zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 % zverejňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na svojej webovej stránke. Generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz uviedol, že \" situácia na pracovnom trhu je dnes taká, že 37,6 % firiem odmieta zákazky z dôvodu nedostatku pracovnej sily. \" Pomôcť by mala novela zákona o službách zamestnanosti, ktorej návrh vláda schválila v novembri 2018. Rovnako bol schválený návrh, aby sa parlament novelou zákona zaoberal v skrátenom legislatívnom konaní. Novela, ktorá by zaviedla povinnosť nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce a uľahčila vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce, by tak mohla byť platná už od januára 2019. 5. decembra 2018 schválila NR SR vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2019. Deficit Slovenska tak bude nulový. Pôvodný návrh rozpočtu predpokladal deficit verejných financií úrovni 0,10 % HDP avšak prijatím pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil finančný výbor sa však rozpočet upravil tak, aby sa vyrovnané hospodárenie dosiahlo už v roku 2019 a nie v roku 2020, ako premiér pôvodne sľuboval. Tento vyronaný štátny rozpočet sa vyskytne v histórii Slovenska po prvýkrát. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa hrubý verejný dlh dostane pod 49 % v roku 2019 - na 47,30 %. Momentálne sa nachádza na úrovni 49.8 %, teda bude v nasledujúcom roku znížený. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["je", "tu.", "pohybuje", "tu.", "evidovali", "Ústredie", "sekretár", "novela", "vyrovnaný", "návrh", "dostane"], "url": ["https://tradingeconomics.com/slovakia/unemployment-rate", "https://tradingeconomics.com/slovakia/unemployment-rate", "https://tradingeconomics.com/slovakia/employment-rate", "https://tradingeconomics.com/slovakia/employment-rate", "https://www.istp.sk/volne-pracovne-miesta", "https://www.upsvr.gov.sk/sluzby-zamestnanosti/zamestnavanie-cudzincov/zoznam-zamestnani-s-nedostatkom-pracovnej-sily.html?page_id=806803", "https://www.webnoviny.sk/zamestnavanie-pracovnikov-zo-zahranicia-sa-zjednodusi-ministerstvo-prace-suhlasilo-so-zmenami/", "https://www.webnoviny.sk/system-zamestnavania-cudzincov-bude-pruznejsi-a-rychlejsi-navrh-schvalila-pellegriniho-vlada/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/prezident-podpisal-zakon-o-statnom-r/366790-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1242", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/116/grafy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:39.144278+00:00"}
{"id": "vr29115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29115", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pretože do roku 92 svetová organizácia zdravotníctva uznávala homosexualitu ako duševnú chorobu.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) skutočne deklasifikovala homosexualitu ako duševnú chorobu v dokumente ICD (International Classification of Diseases) -10 v roku 1992 . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) skutočne deklasifikovala homosexualitu ako duševnú chorobu v dokumente ICD (International Classification of Diseases) -10 v roku 1992 . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["ICD (International Classification of Diseases) -10", "1992"], "url": ["http://www.who.int/classifications/icd/en/", "http://www.who.int/classifications/icd/en/bluebook.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:33.681477+00:00"}
{"id": "vr16773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16773", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Priorita verejnej dopravy zostala aj na toto programovacie obdobie, čiže aj súčasná Bratislava môže za toto kupovať nové električky.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas pôsobenia Milana Ftáčnika (2010 – 2014) na pozícii primátora Hlavného mesta SR Bratislavy ním bola doprava v meste niekoľkokrát označovaná ako prioritná téma. Podobne sa o problémoch v doprave vyjadruje súčasný primátor Ivo Nesrovnal. Môžeme teda konštatovať, že priorita verejnej dopravy je aktuálna už niekoľko volebných období. Financie získané počas minulého obdobia od Európskej komisie na rozvoj verejnej dopravy či nákup nových vozidiel, ako napríklad v rámci Operačného programu Doprava, môžu byť využívané i v nasledujúcich rokoch, napríklad na nákup nových električiek. Výrok Milana Ftáčnika k problematike priority dopravy v Bratislave preto hodnotíme ako pravdivý. Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. bol primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 až 2014, v roku 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. V čase vedenia mesta sa Milan Ftáčnik v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom venoval niekoľkým dôležitým otázkam v oblasti dopravy, napríklad Operačnému programu Doprava (OPD), ktorý zahŕňal Nosný systém integrovanej dopravy, rekonštrukciu Starého mosta, vybudovanie električkovej trate do Petržalky a iné. Napríklad v roku 2014 bolo v rámci OPD nakúpených 45 električiek a 120 trolejbusov. Ako spomína portál aktuálne.sk vo svojom článku z júna 2011, \"...z európskych fondov by mal byť dopravný projekt financovaný nielen v prebiehajúcom programovacom období, ale vďaka využitiu mechanizmu rozpočtového premostenia aj v novom období 2014 – 2020.\" Znamená to, že i v nasledujúcich obdobiach je skutočne možné čerpať i financie schválené v predošlom období. Milan Ftáčnik, počas svojho obdobia vo funkcií primátora, označil dopravu v Bratislave za prioritu niekoľkokrát. Nielen niekoľkokrát na konci svojho mandátu (a zároveň v období predvolebnej kampane na ďalšie volebné obdobie) v roku 2014, napríklad vo svojom videu \"Prioritou roku 2014 je doprava\" ( 00:15 ), ale i v roku 2012 priniesol denník Pravda článok s názvom \"Prioritou Bratislavy bude v roku 2012 doprava\", kde vtedajší primátor Bratislavy predstanil štyri základné oblasti smerovania samosprávy vrátane dopravy. Podľa článku portálu etrend.sk z novembra 2015, by mal, v súlade s európkymi trendami, postupne klesať počet ľudí, ktorí do práce dochádzajú autom a zvyšovať sa počet tých, ktorí preferujú mestskú hromadnú dopravu. Električky sú, podľa strategického dokumentu Centra dopravního výzkumu, financovaného z OPD, odporúčaným nosným druhom dopravy v Bratislave. Súčasný primátor mesta JUDr. Ivo Nesrovnal LL.M. nastúpil do funkcie po komunálnych voľbách v novembri 2014. V povolebnom r ozhovore pre bratislavskenoviny.sk vymenoval tri hlavné priority, a to \"...riešenie dopravy, čistoty a developerov\". Etrend.sk priniesol vo februári 2017 správu agentúry SITA, ktorá cituje tlačovú konferenciu primátora Iva Nesrovnala. Ten oznámil plánované opravy pre \"...takmer 30 kilometrov ciest, päť kilometrov chodníkov či 18 zastávok mestskej hromadnej dopravy. ... Na cyklotrasy má magistrát sumu takmer milión eur\" . Ivo Nesrovnal v máji 2017 na stretnutí s ministrom dopravy označil za prioritu mesta \"dostať ľudí z áut do MHD\". Ako informuje v článku portál bratislava.sk, okrem témy Dopravného podniku, sa primátor venoval i investíciám do nových vozidiel a rozvoj kolajovej dopravy: „Motivovať ľudí, aby využívali MHD, chceme aj tým, že zvyšujeme komfort cestovania. Minulý rok sme nakúpili 15 nových električiek a tento rok obstaráme 90 nových autobusov a 18 elektrobusov. ... Začali sme s masívnou opravou 27 kilometrov ciest, 9 km chodníkov a 19 ník na zastávkach MHD. Osádzame nové elektronické informačné tabule a zavádzame platbu za lístky v automatoch platobnou kartou. ... Dostať ľudí z áut do MHD a zlepšiť tak mobilitu v Bratislave chce mesto dosiahnuť aj rozšírením alebo modernizáciou električkových radiál.\" Podľa Návrhu rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2014 – 2016, schváleného v januári 2014, sa navrhuje realizovať \"...viaceré väčšie i menšie projekty, financované najmä zo zdrojov Európskej únie, v ktorých mesto platí iba 5%-nú spoluúčasť. Ide predovšetkým o projekty z oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry...Rozvojovou prioritou roku 2014 z mestských prostriedkov je aj pokračovanie v budovaní hlavných mestských cyklotrás...\". ( .pdf , s. 1) Podľa Návrhu rozpočtu bolo na zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy na rok 2014 (na bežné výdavky) navrhnutých asi 60,8 miliónov eur a na rozvoj integrovanej dopravy to bolo asi 820 tisíc eur. ( .pdf , s. 22) Podľa Návrhu rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2016 – 2018 sa navrhuje na rok 2017 na zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy (bežné výdavky) dotácia vo výške takmer 61 mliónov eur a na integrovanú dopravu asi 2,9 milióna eur. ( .pdf , s. 14) Na rozvoj verejnej dopravy bola teda v roku 2014 i v roku 2017 plánovaná podobná výška dotácií. Návrh rozpočtu teda nenaznačuje, že by sa v roku 2017 znížila priorita (plánovaná výška vynaložených financií) verejnej dopravy. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia Milana Ftáčnika (2010 – 2014) na pozícii primátora Hlavného mesta SR Bratislavy ním bola doprava v meste niekoľkokrát označovaná ako prioritná téma. Podobne sa o problémoch v doprave vyjadruje súčasný primátor Ivo Nesrovnal. Môžeme teda konštatovať, že priorita verejnej dopravy je aktuálna už niekoľko volebných období. Financie získané počas minulého obdobia od Európskej komisie na rozvoj verejnej dopravy či nákup nových vozidiel, ako napríklad v rámci Operačného programu Doprava, môžu byť využívané i v nasledujúcich rokoch, napríklad na nákup nových električiek. Výrok Milana Ftáčnika k problematike priority dopravy v Bratislave preto hodnotíme ako pravdivý. Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. bol primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy v rokoch 2010 až 2014, v roku 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. V čase vedenia mesta sa Milan Ftáčnik v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom venoval niekoľkým dôležitým otázkam v oblasti dopravy, napríklad Operačnému programu Doprava (OPD), ktorý zahŕňal Nosný systém integrovanej dopravy, rekonštrukciu Starého mosta, vybudovanie električkovej trate do Petržalky a iné. Napríklad v roku 2014 bolo v rámci OPD nakúpených 45 električiek a 120 trolejbusov. Ako spomína portál aktuálne.sk vo svojom článku z júna 2011, \"...z európskych fondov by mal byť dopravný projekt financovaný nielen v prebiehajúcom programovacom období, ale vďaka využitiu mechanizmu rozpočtového premostenia aj v novom období 2014 – 2020.\" Znamená to, že i v nasledujúcich obdobiach je skutočne možné čerpať i financie schválené v predošlom období. Milan Ftáčnik, počas svojho obdobia vo funkcií primátora, označil dopravu v Bratislave za prioritu niekoľkokrát. Nielen niekoľkokrát na konci svojho mandátu (a zároveň v období predvolebnej kampane na ďalšie volebné obdobie) v roku 2014, napríklad vo svojom videu \"Prioritou roku 2014 je doprava\" ( 00:15 ), ale i v roku 2012 priniesol denník Pravda článok s názvom \"Prioritou Bratislavy bude v roku 2012 doprava\", kde vtedajší primátor Bratislavy predstanil štyri základné oblasti smerovania samosprávy vrátane dopravy. Podľa článku portálu etrend.sk z novembra 2015, by mal, v súlade s európkymi trendami, postupne klesať počet ľudí, ktorí do práce dochádzajú autom a zvyšovať sa počet tých, ktorí preferujú mestskú hromadnú dopravu. Električky sú, podľa strategického dokumentu Centra dopravního výzkumu, financovaného z OPD, odporúčaným nosným druhom dopravy v Bratislave. Súčasný primátor mesta JUDr. Ivo Nesrovnal LL.M. nastúpil do funkcie po komunálnych voľbách v novembri 2014. V povolebnom r ozhovore pre bratislavskenoviny.sk vymenoval tri hlavné priority, a to \"...riešenie dopravy, čistoty a developerov\". Etrend.sk priniesol vo februári 2017 správu agentúry SITA, ktorá cituje tlačovú konferenciu primátora Iva Nesrovnala. Ten oznámil plánované opravy pre \"...takmer 30 kilometrov ciest, päť kilometrov chodníkov či 18 zastávok mestskej hromadnej dopravy. ... Na cyklotrasy má magistrát sumu takmer milión eur\" . Ivo Nesrovnal v máji 2017 na stretnutí s ministrom dopravy označil za prioritu mesta \"dostať ľudí z áut do MHD\". Ako informuje v článku portál bratislava.sk, okrem témy Dopravného podniku, sa primátor venoval i investíciám do nových vozidiel a rozvoj kolajovej dopravy: „Motivovať ľudí, aby využívali MHD, chceme aj tým, že zvyšujeme komfort cestovania. Minulý rok sme nakúpili 15 nových električiek a tento rok obstaráme 90 nových autobusov a 18 elektrobusov. ... Začali sme s masívnou opravou 27 kilometrov ciest, 9 km chodníkov a 19 ník na zastávkach MHD. Osádzame nové elektronické informačné tabule a zavádzame platbu za lístky v automatoch platobnou kartou. ... Dostať ľudí z áut do MHD a zlepšiť tak mobilitu v Bratislave chce mesto dosiahnuť aj rozšírením alebo modernizáciou električkových radiál.\" Podľa Návrhu rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2014 – 2016, schváleného v januári 2014, sa navrhuje realizovať \"...viaceré väčšie i menšie projekty, financované najmä zo zdrojov Európskej únie, v ktorých mesto platí iba 5%-nú spoluúčasť. Ide predovšetkým o projekty z oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry...Rozvojovou prioritou roku 2014 z mestských prostriedkov je aj pokračovanie v budovaní hlavných mestských cyklotrás...\". ( .pdf , s. 1) Podľa Návrhu rozpočtu bolo na zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy na rok 2014 (na bežné výdavky) navrhnutých asi 60,8 miliónov eur a na rozvoj integrovanej dopravy to bolo asi 820 tisíc eur. ( .pdf , s. 22) Podľa Návrhu rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2016 – 2018 sa navrhuje na rok 2017 na zabezpečenie mestskej hromadnej dopravy (bežné výdavky) dotácia vo výške takmer 61 mliónov eur a na integrovanú dopravu asi 2,9 milióna eur. ( .pdf , s. 14) Na rozvoj verejnej dopravy bola teda v roku 2014 i v roku 2017 plánovaná podobná výška dotácií. Návrh rozpočtu teda nenaznačuje, že by sa v roku 2017 znížila priorita (plánovaná výška vynaložených financií) verejnej dopravy. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.", "článku", "00:15", "článok", "článku", "JUDr. Ivo Nesrovnal LL.M.", "ozhovore", "správu", "v článku", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.ftacnik.sk/kto-som/", "https://aktualne.centrum.sk/ftacnik-lobuje-v-bruseli-za-integrovanu-dopravu-v-bratislave/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "https://www.youtube.com/watch?v=MnaVjFosbWE", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/211352-prioritou-bratislavy-bude-v-roku-2012-doprava/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-45/bratislava-bude-preferovat-elektricky.html", "http://www.bratislava.sk/judr-ivo-nesrovnal/o-79556", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/38115-ivo-nesrovnal-predstavil-volebny-program-na-primatora", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nesrovnal-rozdelil-miliony-eur-na-bratislavske-cesty-cyklotrasy-a-zelen.html", "http://www.bratislava.sk/dopravnou-viziou-bratislavy-je-rozvoj-verejnej-dopravy/d-11053709", "http://www.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709", "http://www.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709", "http://m.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11052787"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:59.672645+00:00"}
{"id": "48367", "numeric_id": 48367, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48367", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "A okrem toho tie systémy tam dodáva 65 krajín (pozn. protivzdušnej obrany).", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kollár výrokom reaguje na kritiku Roberta Fica, ktorý tvrdí, že darovanie systému S-300 podporuje pokračovanie vojny a zapája Slovensko do konfliktu. V prípade systému S-300 je Slovensko prvým štátom, ktoré Ukrajine darovalo systém protivzdušnej obrany. Pokiaľ ide o akúkoľvek vojenskú pomoc, nielen systémy protivzdušnej obrany, zdroje sa zhodujú, že Ukrajine dodalo vojenskú pomoc viac ako 30 krajín ( Forbes a BBC uvádzajú viac ako 30, Politico viac ako 25, ide však o starší údaj).\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kollár výrokom reaguje na kritiku Roberta Fica, ktorý tvrdí, že darovanie systému S-300 podporuje pokračovanie vojny a zapája Slovensko do konfliktu. V prípade systému S-300 je Slovensko prvým štátom, ktoré Ukrajine darovalo systém protivzdušnej obrany. Pokiaľ ide o akúkoľvek vojenskú pomoc, nielen systémy protivzdušnej obrany, zdroje sa zhodujú, že Ukrajine dodalo vojenskú pomoc viac ako 30 krajín ( Forbes a BBC uvádzajú viac ako 30, Politico viac ako 25, ide však o starší údaj).", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["je", "Forbes", "BBC", "Politico"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/slovakia-gives-s-300-air-defence-system-ukraine-prime-minister-2022-04-08/#:~:text=The%20Slovak%20donation%20is%20the%20first%20known%20case%20of%20a%20country%20sending%20an%20air%20defence%20system%20to%20Ukraine%20since%20the%20start%20of%20the%20Russian%20invasion%20on%20Feb.%2024.", "https://www.forbes.com/sites/masonbissada/2022/04/12/us-reportedly-planning-another-750-million-in-military-aid-to-ukraine/?sh=d997121da9ca#:~:text=More%20than%2030%20countries%20have%20supplied%20Ukraine%20with%20some%20form%20of%20military%20assistance%2C", "https://www.bbc.com/news/world-europe-61020567#:~:text=Over%2030%20countries%20including%20the%20UK%20have%20provided%20military%20aid%20to%20Ukraine%2C%20including%20%E2%82%AC1bn%20(%C2%A3800m)%20from%20the%20EU%20and%20%241.7bn%20(%C2%A31.3bn)%20from%20the%20US.", "https://www.politico.com/news/2022/03/22/ukraine-weapons-military-aid-00019104#:~:text=More%20than%2025%20nations%20have%20joined%20in%20purchasing%20and%20delivering%20weapons%20to%20support%20Ukraine%E2%80%99s%20war%20effort."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:56.112999+00:00"}
{"id": "vr34162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34162", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme vyšší výber DPH.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výber DPH v roku 2012 oproti roku 2011 klesol o vyše 400 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Výber DPH v roku 2012 oproti roku 2011 klesol o vyše 400 miliónov eur."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["klesol", "SITA", "IFP"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/userfiles/images/FOTObanka/SITA/FS2.jpg", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/aktuality/vyber-vlani-poklesol/29732", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8965"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:53.687109+00:00"}
{"id": "vr29347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29347", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Nezamestnanosť, máme na Slovensku 350-tisíc nezamestnaných, ale nejde len o tých ľudí, ktorí nemajú prácu, ale ide aj o tých ľudí, ktorí majú prácu, ale boja sa, že o tú prácu prídu. A mnohí z týchto ľudí, je to, ak sa nemýlim, vyše milióna ľudí, žije vyslovene z ruky do úst, nevedia si odložiť ani pár eur na nejaký nákup.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda Miškov sa nemýlil ani v údaji o počte nezamestnaných, ani o údajoch o počte ľudí žijúcich na hranici chudoby. Vychádzajúc z najaktuálnejších údajov (. pdf , s. 2) zverejnených Národnou bankou Slovenska bolo v roku 2015 vedených ako nezamestnaných 354 700 ľudí. Čísla Štatistického úradu SR z roku 2013 hovoria o počte 5 415 949 obyvateľov Slovenska. Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky v správe (. pdf , s. 7) z roku 2013 hovoria o 12,8 % populácie, ktorá žije pod hranicou chudoby. Ľahkým výpočtom zistíme, že na alebo pod hranicou chudoby žije zhruba necelých 700 tisíc ľudí. Správa však ďalej uvádza (. pdf , s. 14), že až 23,4 % občanov Slovenskej republiky, zhruba 1 267 332 občanov Slovenskej republiky sa hodnotí v stave \"materiálnej deprivácie\". Z analýzy vyplýva, že 30 % seniorov, dôchodkýň až 37 % môžme považovať za chudobou ohrozených.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podpredseda Miškov sa nemýlil ani v údaji o počte nezamestnaných, ani o údajoch o počte ľudí žijúcich na hranici chudoby. Vychádzajúc z najaktuálnejších údajov (. pdf , s. 2) zverejnených Národnou bankou Slovenska bolo v roku 2015 vedených ako nezamestnaných 354 700 ľudí. Čísla Štatistického úradu SR z roku 2013 hovoria o počte 5 415 949 obyvateľov Slovenska. Údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky v správe (. pdf , s. 7) z roku 2013 hovoria o 12,8 % populácie, ktorá žije pod hranicou chudoby. Ľahkým výpočtom zistíme, že na alebo pod hranicou chudoby žije zhruba necelých 700 tisíc ľudí. Správa však ďalej uvádza (. pdf , s. 14), že až 23,4 % občanov Slovenskej republiky, zhruba 1 267 332 občanov Slovenskej republiky sa hodnotí v stave \"materiálnej deprivácie\". Z analýzy vyplýva, že 30 % seniorov, dôchodkýň až 37 % môžme považovať za chudobou ohrozených."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Čísla", "pdf", "Správa", "pdf", "analýzy"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2014/02-2014/01_biatec14-2_predikcia.pdf", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=65809.html", "http://www7.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=2aaad55e-b9a7-4d7c-81c7-6aa57b015b85", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/76a01cde-96ff-4be7-ad06-d4c2f041db3f/!ut/p/b1/hZHJkqMwEES_pT_AjVgM4igsGjCLQQKzXAhsvLEI243Zvn48E3PtmTplRbyozIziMi7hMlYMt0vR3zpWNL_3TM4DxYKaxiMAlDUG1jbCgUFVHkiAi7mkSscJf1sjRtq5Vo15w-u2BdXOg6UgXFFXZ9YNJt-BPvsVS6jpQnlWy3vCtFFNX-4-Zl-RKlbOlcaHTjgtSSPn2WVyL3Kl7YpA9_vOemoEDWSkq8is3JPJErOe-qxIlOhFv4pTLgzD_cRqPM59bI4fH-_g6Ts4-GEQ-H-v7A-yMZApKQ4A0DHWwEJmRNRAFAES_wL_sEjfgPKjiS1wIZcAKafVfLeWeiHVEoh0CcZQX2_5QwQoGEIvamyvLL0Q6-P76kTDzHYXNIV6PYe975d7EmkIy4tNVtyWy26H9nM8tp_gkxegIksCL0FVEN-a21eppODOHXWd-JK6lShBnVw6DFnklWdufzCWK87ygwaie9TbHqnzhQzhbZ1WMwsMXO7B0xF2TdTScQrRXmPNru2-jKB_LGmBKTHSm5ssmDy2rDaINsFeAgbMcquyzRWh2BKVs7rjN05Cr71aFGJdhceSBLDnu1mK2-bpPKaE4QdvNK_FPdtL62k7g_F9w7Aeu3FQTzlf16urXxz9-WyOaJVBCaD3wz2za0_cvR0cmUAeipePX4yNZXU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www7.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=2aaad55e-b9a7-4d7c-81c7-6aa57b015b85", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/327152-omyl-cisiel-v-luxembursku-zobrak-kral-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:45.564933+00:00"}
{"id": "47515", "numeric_id": 47515, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47515", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tá téma (očkovanie, pozn.) sa stala vlastne ako keby deliacou líniou, dokonca v rodinách, na pracovisku a pod.", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Téma očkovania rozdeľuje spoločnosť, často aj členov jednej rodiny. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. V júlovom prieskume agentúry AKO 48,9% nezaočkovaných respondentov uviedlo , že sa očkovať v žiadnom prípade nedajú, a to ani za odmenu. Niektorí odporcovia očkovania svoj názor presadzujú aj v uliciach, pred domovmi odborníkov, ktorí očkovanie podporujú, či priamo na miestach , kde očkovanie prebieha. Primár covid oddelenia v Komárne hovorí o prípadoch, kedy 80-roční pacienti o očkovanie záujem majú, no rodina ich odmieta vziať do očkovacieho centra. Portál tvnoviny.sk uverejnil skúsenosť ich čitateľa Mareka: „Moja mama sa pohádala so svojimi dvoma súrodencami práve preto, že nie sú zaočkovaní. Odmietla ich pozvať aj na rodinnú oslavu. Považujem to za nesprávne, no na druhej strane, rozumiem jej obavám.“ Vakcinácia neplnoletých detí je rozhodnutím rodičov, ktorí však častokrát v tejto téme nezdieľajú rovnaký názor. V minulosti už v podobných prípadoch rozhodovali aj súdy. Neochotu zaočkovať sa pozorujú u svojich zamestnancov aj firmy a riešia , aké majú právne možnosti.", "analysis_paragraphs": ["Téma očkovania rozdeľuje spoločnosť, často aj členov jednej rodiny. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. V júlovom prieskume agentúry AKO 48,9% nezaočkovaných respondentov uviedlo , že sa očkovať v žiadnom prípade nedajú, a to ani za odmenu. Niektorí odporcovia očkovania svoj názor presadzujú aj v uliciach, pred domovmi odborníkov, ktorí očkovanie podporujú, či priamo na miestach , kde očkovanie prebieha. Primár covid oddelenia v Komárne hovorí o prípadoch, kedy 80-roční pacienti o očkovanie záujem majú, no rodina ich odmieta vziať do očkovacieho centra. Portál tvnoviny.sk uverejnil skúsenosť ich čitateľa Mareka: „Moja mama sa pohádala so svojimi dvoma súrodencami práve preto, že nie sú zaočkovaní. Odmietla ich pozvať aj na rodinnú oslavu. Považujem to za nesprávne, no na druhej strane, rozumiem jej obavám.“ Vakcinácia neplnoletých detí je rozhodnutím rodičov, ktorí však častokrát v tejto téme nezdieľajú rovnaký názor. V minulosti už v podobných prípadoch rozhodovali aj súdy. Neochotu zaočkovať sa pozorujú u svojich zamestnancov aj firmy a riešia , aké majú právne možnosti."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedlo", "presadzujú", "domovmi", "miestach", "hovorí", "uverejnil", "nezdieľajú", "rozhodovali", "riešia"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/lxmm4yv/prieskum-sas-co-by-ludi-presvedcilo-o-ockovani/", "https://www.aktuality.sk/clanok/906734/v-bratislave-ludia-protestuju-proti-opatreniam-i-ockovaniu/", "https://dennikn.sk/2465287/radikalni-odporcovia-ockovania-navstevuju-znamych-lekarov-chcu-im-vynadat-do-vrahov-a-natocit-si-to-na-kameru/?ref=inm", "https://myturiec.sme.sk/c/22741759/ockovanie-v-centre-martina-narusil-protest.html", "https://dennikn.sk/2558409/primar-covid-oddelenia-v-komarne-pacienti-nad-80-rokov-hovoria-ze-by-sa-aj-dali-zaockovat-ale-rodina-ich-tam-nechce-zobrat/?ref=list", "https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2030392_ockovanie-proti-covidu-rozhadalo-mnohe-rodiny-co-robit-ak-blizki-odmietaju-vakcinu", "https://www.noviny.sk/koronavirus/622537-ockovanie-deti-vyvolava-spory-aj-medzi-rodicmi-rozhodnut-moze-sud", "https://www.noviny.sk/koronavirus/622537-ockovanie-deti-vyvolava-spory-aj-medzi-rodicmi-rozhodnut-moze-sud", "https://index.sme.sk/c/22692331/moze-sef-vo-firme-zistovat-kto-je-zaockovany-moze-ockovanych-financne-motivovat-otazky-a-odpovede.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:47.830586+00:00"}
{"id": "49100", "numeric_id": 49100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To nie je pravda (pozn. že Robert Fico opakovane nazval prezidentku americkou agentkou.) Ešte raz. Toto bolo pri obhajobe Ľuboša Blahu, ktorý ako dobre viete, sa dostal s týmto výrokom pred súd.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico o prezidentke ako o americkej agentke, či slúžke hovoril viac než raz a aj v iných súvislostiach, ako pri obhajobe poslanca Ľuboša Blahu za šírenie podobných nepravdivých tvrdení voči prezidentke, ktoré mali súdnu dohru. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová v statuse 9. mája kritizovala poslanca Roberta Fica za šírenie nepodložených tvrdení o nej ako „americkej agentke“ a oznámila, že sa proti nim bude brániť právnymi prostriedkami. Uviedla , že podnecujú nenávisť k nej a jej rodine a smerujú k vyhrážkam smrťou.\n\nNielen predseda Smeru-SSD Robert Fico, ale aj jeho spolustraník a poslanec Ľuboš Blaha prezidentku Slovenskej republika Zuzanu Čaputovú systematicky obviňujú zo služby cudzím mocnostiam, americkej ambasáde, či americkému miliardárovi Georgovi Sorosovi.\n\nRobert Fico pritom pred pár dňami v TA3 povedal, že nikdy prezidentku nenazval americkou agentkou (od 9:58). Neskôr v relácii Na telo už aj sám priznal, že týmto slovným spojením prezidentku Čaputová označil v roku 2022. Stalo sa tak na tlačovej besede 28. júna 2022 o petičnej akcii za referendum o predčasných voľbách, kedy povedal : „Pani prezidentka je americká agentka a môže ma zažalovať, koľko chce. Nič iné nerobí len plní pokyny a presadzuje cudzie záujmy na území Slovenskej republiky.“ (od 13:15). Nereagoval však na súdny spor prezidentky a pána Blahu ohľadom podobných tvrdení, ale na posúdenie otázky referenda o predčasných voľbách, na ktoré Smer-SSD zbieral podpisy, Ústavným súdom. Na ten sa prezidentka plánovala obrátiť pre predpokladanú neústavnosť jednej z otázok. To oznámila dva dni pred predmetnou tlačovou besedou a v septembri 2022 sa na Ústavný súd aj obrátila . Ten jej dal za pravdu, otázka o okamžitej demisii vlády bola v rozpore s Ústavou. Fico zároveň naznačoval, že prezidentka prisľúbila americkej ambasáde zmarenie referenda v spoločnom termíne so spojenými komunálnymi a župnými voľbami 29. októbra 2022 (od 12:58). Nejednalo sa teda o obhajobu Ľuboša Blahu.\n\nZároveň to nebolo jediný krát, čo podobné slovné spojenie použil . Na tlačovej besede k vyslaniu stíhačiek MIG-29 na Ukrajinu 10. februára 2023, teda vyše roka po začatí súdnych sporov Blahu a prezidentky a v úplne nesúvisiacej téme, predseda strany Smer-SD nazval prezidentku Čaputovú „americkou slúžkou“ (od 7:58).\n\nAko spomína vo výroku poslanec Fico, tvrdenia Ľuboša Blahu o prezidentke ako o „americkej agentke“ skončili na súdoch, na ktoré sa Zuzana Čaputová obrátila vo februári roku 2022. Najprv okresný súd v marci 2022, a potom odvolací krajský súd v júli 2022 konštatovali, že vyjadrenia protiprávne zasahujú do práv hlavy štátu a vydali neodkladné opatrenie, ktoré zakázalo zverejňovať a šíriť nepravdivé tvrdenia o vlastizrade, agentke cudzích mocností a ovládaní Spojenými štátmi. Zároveň prvostupňový súd nariadil predmetné statusy zmazať. Odvolací súd to odôvodnil tým, že „ani v politike nie je sloboda prejavu bezbrehá a nie je možné ňou prikrývať hrubé lži a urážky.“ Spor nakoniec skončil na Ústavnom súde SR, kam sa poslanec Blaha obrátil pre údajné obmedzovanie slobody prejavu. V novembri 2022 ÚS SR túto sťažnosť v novembri 2022 odmietol ako neprípustnú.\n\nNakoľko sa aj v samotnej relácii neskôr priznal, že o prezidentke ako o „americkej agentke“ hovoril, a to nie raz, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico o prezidentke ako o americkej agentke, či slúžke hovoril viac než raz a aj v iných súvislostiach, ako pri obhajobe poslanca Ľuboša Blahu za šírenie podobných nepravdivých tvrdení voči prezidentke, ktoré mali súdnu dohru. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Prezidentka Zuzana Čaputová v statuse 9. mája kritizovala poslanca Roberta Fica za šírenie nepodložených tvrdení o nej ako „americkej agentke“ a oznámila, že sa proti nim bude brániť právnymi prostriedkami. Uviedla , že podnecujú nenávisť k nej a jej rodine a smerujú k vyhrážkam smrťou.", "Nielen predseda Smeru-SSD Robert Fico, ale aj jeho spolustraník a poslanec Ľuboš Blaha prezidentku Slovenskej republika Zuzanu Čaputovú systematicky obviňujú zo služby cudzím mocnostiam, americkej ambasáde, či americkému miliardárovi Georgovi Sorosovi.", "Robert Fico pritom pred pár dňami v TA3 povedal, že nikdy prezidentku nenazval americkou agentkou (od 9:58). Neskôr v relácii Na telo už aj sám priznal, že týmto slovným spojením prezidentku Čaputová označil v roku 2022. Stalo sa tak na tlačovej besede 28. júna 2022 o petičnej akcii za referendum o predčasných voľbách, kedy povedal : „Pani prezidentka je americká agentka a môže ma zažalovať, koľko chce. Nič iné nerobí len plní pokyny a presadzuje cudzie záujmy na území Slovenskej republiky.“ (od 13:15). Nereagoval však na súdny spor prezidentky a pána Blahu ohľadom podobných tvrdení, ale na posúdenie otázky referenda o predčasných voľbách, na ktoré Smer-SSD zbieral podpisy, Ústavným súdom. Na ten sa prezidentka plánovala obrátiť pre predpokladanú neústavnosť jednej z otázok. To oznámila dva dni pred predmetnou tlačovou besedou a v septembri 2022 sa na Ústavný súd aj obrátila . Ten jej dal za pravdu, otázka o okamžitej demisii vlády bola v rozpore s Ústavou. Fico zároveň naznačoval, že prezidentka prisľúbila americkej ambasáde zmarenie referenda v spoločnom termíne so spojenými komunálnymi a župnými voľbami 29. októbra 2022 (od 12:58). Nejednalo sa teda o obhajobu Ľuboša Blahu.", "Zároveň to nebolo jediný krát, čo podobné slovné spojenie použil . Na tlačovej besede k vyslaniu stíhačiek MIG-29 na Ukrajinu 10. februára 2023, teda vyše roka po začatí súdnych sporov Blahu a prezidentky a v úplne nesúvisiacej téme, predseda strany Smer-SD nazval prezidentku Čaputovú „americkou slúžkou“ (od 7:58).", "Ako spomína vo výroku poslanec Fico, tvrdenia Ľuboša Blahu o prezidentke ako o „americkej agentke“ skončili na súdoch, na ktoré sa Zuzana Čaputová obrátila vo februári roku 2022. Najprv okresný súd v marci 2022, a potom odvolací krajský súd v júli 2022 konštatovali, že vyjadrenia protiprávne zasahujú do práv hlavy štátu a vydali neodkladné opatrenie, ktoré zakázalo zverejňovať a šíriť nepravdivé tvrdenia o vlastizrade, agentke cudzích mocností a ovládaní Spojenými štátmi. Zároveň prvostupňový súd nariadil predmetné statusy zmazať. Odvolací súd to odôvodnil tým, že „ani v politike nie je sloboda prejavu bezbrehá a nie je možné ňou prikrývať hrubé lži a urážky.“ Spor nakoniec skončil na Ústavnom súde SR, kam sa poslanec Blaha obrátil pre údajné obmedzovanie slobody prejavu. V novembri 2022 ÚS SR túto sťažnosť v novembri 2022 odmietol ako neprípustnú.", "Nakoľko sa aj v samotnej relácii neskôr priznal, že o prezidentke ako o „americkej agentke“ hovoril, a to nie raz, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["statuse", "Uviedla", "nenazval", "povedal", "oznámila", "obrátila", "dal", "prisľúbila", "použil", "nazval", "obrátila", "okresný", "odvolací", "nariadil", "odôvodnil", "odmietol"], "url": ["https://www.facebook.com/zcaputova/posts/pfbid028kfDjiuMA1Wn2FQNNGYeVvYxsK5Ua7XEE14CBbY13kRMsurtbq7towP14KxnFaqJl", "https://dennikn.sk/minuta/3362275/", "https://www.ta3.com/clanok/265770/tak-takto-fico-sa-neplanuje-ospravedlnit-prezidentke-tvrdi-ze-smer-iba-tvrdo-pomenuva-fakty", "https://www.facebook.com/smersd/videos/1095811154341227/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-nie-je-proti-referendu/643571-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/2JgUZWs/prezidentka-sa-s-jednou-referendovou-otazkou-obratila-na-ustavny-sud-sr/", "https://sita.sk/ustavny-sud-rozhodol-presla-ficova-referendova-otazka-o-demisii-vlady/", "https://www.facebook.com/smersd/videos/1095811154341227/", "https://sita.sk/fico-nesuhlasi-s-poslanim-stihaciek-mig-29-na-ukrajinu-caputovu-nazval-americkou-sluzkou-video/", "https://www.facebook.com/smersd/videos/497021535932910/?t=541", "https://dennikn.sk/2703845/prezidentka-zvazuje-pravne-kroky-voci-politikom-ktori-ju-nazyvaju-americkou-agentkou/", "https://dennikn.sk/2781287/blaha-uz-nemoze-o-caputovej-hovorit-ako-o-americkej-agentke-a-vlastizradkyni-a-ma-mazat-statusy-nariadil-sud/", "https://domov.sme.sk/c/22973965/blaha-lubos-zuzana-caputova-sud.html", "https://dennikn.sk/2781287/blaha-uz-nemoze-o-caputovej-hovorit-ako-o-americkej-agentke-a-vlastizradkyni-a-ma-mazat-statusy-nariadil-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/BJpF1BQ/blaha-neuspel-aj-odvolaci-sud-potvrdil-ze-o-caputovej-musi-prestat-hovorit-ako-o-agentke-usa/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gMeKg5n/dalsia-prehra-blahu-v-spore-s-prezidentkou-caputovou-neuspel-ani-na-ustavnom-sude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:35.615843+00:00"}
{"id": "vr38567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38567", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "My tu máme reálne o 150% predražené masky, predražené masky, ktoré vy ste účelovo zmenili podmienky súťažné, pretože sa robil spoločný tender. Rezort obrany si dal požiadavku nejakú technickú a vy ste účelovo tú technickú požiadavku zmenili bez toho, aby ste mali k tomu súhlas a tým pádom boli vysúťažené masky, ktoré sa nakupujú o 150% drahšie.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME v apríli 2011 upozornil na tender na dodanie plynových masiek. Podľa SME ministerstvo vnútra vyradilo dvoch z troch uchádzačov, ktorí za masky ponúkali 156 eur a 207 eur. Jedným z dôvodov na vyradenie bolo podľa ministerstva vnútra to,že nespĺňali požiadavku, že masky musia mať „ účinné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa “. Vyhrala ponuka za 390 eur/kus. Oproti najlacnejšej ponuke sa síce dosiahlo presne 150-percentné predraženie (pričom podľa SME \"predpokladanú cenu za 13 584 masiek s príslušenstvom ešte pred začiatkom súťaže stanovili na 178,7 milióna korún (5,93 milióna eur). Vyhrala ponuka za 187,6 milióna (6,23 milióna eur), teda s cenou podobnou zadaniu, ale odlišnou od lacnejšej konkurencie\" ). podmienky súťaže neboli podľa všetkého menené, ale nastavené od začiatku na 90-percentné zorné pole. Viac o kauze tendra na plynové masky si môžete prečítať tu .", "analysis_paragraphs": ["Denník SME v apríli 2011 upozornil na tender na dodanie plynových masiek. Podľa SME ministerstvo vnútra vyradilo dvoch z troch uchádzačov, ktorí za masky ponúkali 156 eur a 207 eur. Jedným z dôvodov na vyradenie bolo podľa ministerstva vnútra to,že nespĺňali požiadavku, že masky musia mať „ účinné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa “. Vyhrala ponuka za 390 eur/kus. Oproti najlacnejšej ponuke sa síce dosiahlo presne 150-percentné predraženie (pričom podľa SME \"predpokladanú cenu za 13 584 masiek s príslušenstvom ešte pred začiatkom súťaže stanovili na 178,7 milióna korún (5,93 milióna eur). Vyhrala ponuka za 187,6 milióna (6,23 milióna eur), teda s cenou podobnou zadaniu, ale odlišnou od lacnejšej konkurencie\" ). podmienky súťaže neboli podľa všetkého menené, ale nastavené od začiatku na 90-percentné zorné pole. Viac o kauze tendra na plynové masky si môžete prečítať tu ."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5865529/kalinakove-plynove-masky-usili-na-mieru.html", "http://www.sme.sk/c/5866843/ministerstva-nechcu-kalinakove-drahe-masky.html", "http://www.sme.sk/c/5865529/kalinakove-plynove-masky-usili-na-mieru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:35.057114+00:00"}
{"id": "vr27034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27034", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006–2010, počas mojej prvej vlády, (...) spustili sme modernizáciu 21 futbalových štadiónov.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Modernizáciu 21 futbalových štadiónov spustila až druhá Ficova vláda v roku 2013, nie prvá, ako uvádza. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Sľuby o výstavbe 21 futbalových štadiónov prišli až počas druhej Ficovej vlády, konkrétne v roku 2013. V rokoch 2006-2010 išlo skôr o individuálnu podporu a prevažne o výstavbu zimných štadiónov, napríklad v Čani . Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Modernizáciu 21 futbalových štadiónov spustila až druhá Ficova vláda v roku 2013, nie prvá, ako uvádza. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Sľuby o výstavbe 21 futbalových štadiónov prišli až počas druhej Ficovej vlády, konkrétne v roku 2013. V rokoch 2006-2010 išlo skôr o individuálnu podporu a prevažne o výstavbu zimných štadiónov, napríklad v Čani . Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Sľuby o výstavbe", "konkrétne", "v Čani"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6716907/smer-zadotuje-stadiony-najviac-arenu-poorovho-spartaku.html", "http://sport.aktuality.sk/c/145659/odklepnute-slovenske-futbalove-stadiony-sa-dockali/", "http://www.topky.sk/cl/10/1334487/V-Cani-otvoria-zimny-stadion--Stal-vyse-miliona-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:56.867736+00:00"}
{"id": "49547", "numeric_id": 49547, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49547", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Pán Pellegrini hlasoval za registrované partnerstvá.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini 19. októbra 2022 hlasoval za posunutie Návrhu zákona o partnerskom spolužití z dielne SaS do druhého čítania. Predložený návrh však do slovenského právneho poriadku nemal zaviesť právny inštitút registrovaného partnerstva, ale ponúkal len možnosť upraviť si niektoré životné aspekty so svojim partnerom či partnerkou u notára. Hajkovo tvrdenie, že Pellegrini hlasoval za registrované partnerstvá, hodnotíme ako zavádzajúce, keďže tento návrh možnosť uzavrieť registrované partnerstvo nevytváral.\n\nPredložený návrh, ktorý mal doplniť zákon o občianskoprávnych vzťahoch, upravoval majetkové práva, oprávnenia osôb v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave a nároku na ošetrovné, ale aj iné oblasti týkajúce sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov. Návrh napríklad umožňoval spolužijúcim partnerom využitie bezpodielového spoluvlastníctva.\n\nNávrh zákona bol adresovaný na osoby žijúce v spoločnej domácnosti a bol koncipovaný rodovo neutrálne, to znamená, že mal umožňovať uzatvorenie partnerského spolužitia tak ako medzi osobám rôzneho aj rovnakého pohlavia. Návrh zákona do druhého čítania po hlasovaní v NR SR neprešiel.\n\nZa návrh hlasovali aj ďalší poslanci strany Hlas-SD, ktorí sú dnes ministrami, a to napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, ale aj vicepremiér pre plán obnovy a eurofondy Peter Kmec. Naopak lídri súčasnej vlády zo strany Smer-SD ako Robert Fico, Juraj Blanár, Ľuboš Blaha, Boris Susko, Ladislav Kamenický, či Richard Takáč síce boli prítomní, ale nehlasovali. KDH v tomto období nebolo súčasťou NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini 19. októbra 2022 hlasoval za posunutie Návrhu zákona o partnerskom spolužití z dielne SaS do druhého čítania. Predložený návrh však do slovenského právneho poriadku nemal zaviesť právny inštitút registrovaného partnerstva, ale ponúkal len možnosť upraviť si niektoré životné aspekty so svojim partnerom či partnerkou u notára. Hajkovo tvrdenie, že Pellegrini hlasoval za registrované partnerstvá, hodnotíme ako zavádzajúce, keďže tento návrh možnosť uzavrieť registrované partnerstvo nevytváral.", "Predložený návrh, ktorý mal doplniť zákon o občianskoprávnych vzťahoch, upravoval majetkové práva, oprávnenia osôb v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave a nároku na ošetrovné, ale aj iné oblasti týkajúce sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov. Návrh napríklad umožňoval spolužijúcim partnerom využitie bezpodielového spoluvlastníctva.", "Návrh zákona bol adresovaný na osoby žijúce v spoločnej domácnosti a bol koncipovaný rodovo neutrálne, to znamená, že mal umožňovať uzatvorenie partnerského spolužitia tak ako medzi osobám rôzneho aj rovnakého pohlavia. Návrh zákona do druhého čítania po hlasovaní v NR SR neprešiel.", "Za návrh hlasovali aj ďalší poslanci strany Hlas-SD, ktorí sú dnes ministrami, a to napríklad minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši, ale aj vicepremiér pre plán obnovy a eurofondy Peter Kmec. Naopak lídri súčasnej vlády zo strany Smer-SD ako Robert Fico, Juraj Blanár, Ľuboš Blaha, Boris Susko, Ladislav Kamenický, či Richard Takáč síce boli prítomní, ale nehlasovali. KDH v tomto období nebolo súčasťou NR SR."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval", "občianskoprávnych", "upravoval", "bol adresovaný", "hlasovali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=48673", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515275", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515274", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=48673"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:35.005983+00:00"}
{"id": "45620", "numeric_id": 45620, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45620", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "V Česku majú 80 percentnú chybovosť žiadosti. U nás sme hlboko pod päťdesiatimi percentami.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko má 40-percentnú chybovosť pri žiadostiach o príspvky firmám, podnikateľom a zamestnancom zasiahnutým koronavírusom. Česko malo 80 percentnú chybovosť v týždni od 6. do 13. apríla. V čase relácie - t.j. 16. mája 2020 - bola chybovosť v Česku na úrovni 17 percent. Keďže Milan Krajniak vzal do porovnania správne čísla no z rôznych časových období a jeho záver z takéhoto porovnania skresľuje skutočnosť, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. „ Odhadujeme, že chybovosť sa pohybuje na úrovni okolo 40 %. Nejde však o zásadné chyby, sú to skôr drobné chyby v údajoch, poprípade chýbajúce údaje a podobne,” uviedlo slovenské Ministerstvo práce , sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK 28. mája 2020. Z čísel zverejnených rezortom vyplýva, že k 15. aprílu bola chybovosť 52 percentná, keďže z 22 524 došlých žiadostí žiadatelia vyplnili správne 11 756 Podľa údajov Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky bola chybovosť pri podávaní žiadostí v programe Antivirus (česká verzia nástroja Kurzarbeit) v týždni od 6. apríla 80 percentná; od 13. apríla 63 percentná; od 20. apríla 38 percentná; od 27. apríla 28 percentná; od 5. mája 27 percentná a od 11. mája 17 percentná.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má 40-percentnú chybovosť pri žiadostiach o príspvky firmám, podnikateľom a zamestnancom zasiahnutým koronavírusom. Česko malo 80 percentnú chybovosť v týždni od 6. do 13. apríla. V čase relácie - t.j. 16. mája 2020 - bola chybovosť v Česku na úrovni 17 percent. Keďže Milan Krajniak vzal do porovnania správne čísla no z rôznych časových období a jeho záver z takéhoto porovnania skresľuje skutočnosť, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. „ Odhadujeme, že chybovosť sa pohybuje na úrovni okolo 40 %. Nejde však o zásadné chyby, sú to skôr drobné chyby v údajoch, poprípade chýbajúce údaje a podobne,” uviedlo slovenské Ministerstvo práce , sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK 28. mája 2020. Z čísel zverejnených rezortom vyplýva, že k 15. aprílu bola chybovosť 52 percentná, keďže z 22 524 došlých žiadostí žiadatelia vyplnili správne 11 756 Podľa údajov Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky bola chybovosť pri podávaní žiadostí v programe Antivirus (česká verzia nástroja Kurzarbeit) v týždni od 6. apríla 80 percentná; od 13. apríla 63 percentná; od 20. apríla 38 percentná; od 27. apríla 28 percentná; od 5. mája 27 percentná a od 11. mája 17 percentná."], "analysis_date": "2020-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva"], "url": ["https://www.mpsv.cz/documents/20142/1580353/15_05_ANTIVIRUS_statistika.pdf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:02.179583+00:00"}
{"id": "49105", "numeric_id": 49105, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49105", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Nebolo nič vyplatené, ani jedno euro Samuel Vlčan nedostal. Po druhé, NAKA koná. (...) A po tretie. Nič zatiaľ neskončilo. To je to dôležité povedať. Sú tie kontroly, bežia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kauza Vlčanovej dotácie sa týka vyplatenia eurofondov, ktoré Ministerstvo životného prostredia pridelilo firme Reko Recycling vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten kvôli jej medializácií odstúpil z funkcie, ale vyjadril sa, že firma si dotáciu ponechá.\n\nPolícia na svojom Facebooku potvrdila , že poskytnutú dotáciu v súčasnosti preveruje Národná kriminálna agentúra.\n\nMinisterstvo životného prostredia 3. 5. 2023 informovalo agentúru TASR, že žiadne prostriedky ešte firme Reko Recycling neboli uvoľnené, aj keď zmluvu podpísali už koncom roku 2022.\n\nO dočasnom nevyplatení dotácie firme exministra Vlčana informoval aj expremiér Eduard Heger spolu s vtedajším dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Podobne situáciu opísal aj exminister obrany Jaroslav Naď v podcaste V redakcii, kde povedal (od 4:55), že dotácia by podľa zákona nemala byť vyplatená skôr ako v júli.\n\nPodľa Úradu vlády by mala dotácia ešte pred vyplatením prejsť ďalšími slovenskými a európskymi kontrolnými mechanizmami, nešpecifikovali však, akými.\n\nMinister životného prostredia Ján Budaj informoval 4. 5. 2023, že priebeh posudzovania žiadateľov o príspevok bude podrobený auditu.", "analysis_paragraphs": ["Kauza Vlčanovej dotácie sa týka vyplatenia eurofondov, ktoré Ministerstvo životného prostredia pridelilo firme Reko Recycling vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten kvôli jej medializácií odstúpil z funkcie, ale vyjadril sa, že firma si dotáciu ponechá.", "Polícia na svojom Facebooku potvrdila , že poskytnutú dotáciu v súčasnosti preveruje Národná kriminálna agentúra.", "Ministerstvo životného prostredia 3. 5. 2023 informovalo agentúru TASR, že žiadne prostriedky ešte firme Reko Recycling neboli uvoľnené, aj keď zmluvu podpísali už koncom roku 2022.", "O dočasnom nevyplatení dotácie firme exministra Vlčana informoval aj expremiér Eduard Heger spolu s vtedajším dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Podobne situáciu opísal aj exminister obrany Jaroslav Naď v podcaste V redakcii, kde povedal (od 4:55), že dotácia by podľa zákona nemala byť vyplatená skôr ako v júli.", "Podľa Úradu vlády by mala dotácia ešte pred vyplatením prejsť ďalšími slovenskými a európskymi kontrolnými mechanizmami, nešpecifikovali však, akými.", "Minister životného prostredia Ján Budaj informoval 4. 5. 2023, že priebeh posudzovania žiadateľov o príspevok bude podrobený auditu."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["pridelilo", "vyjadril", "potvrdila", "informovalo", "informoval", "povedal", "Úradu vlády", "informoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23165092/kauza-samuel-vlcan-minister-podohospodarstva-dotacie-kauza-otazky-odpovede.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/3355292", "https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/6704381016258730/?type=3", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96080994-premier-je-v-suvislosti-s-dotaciami-u-vlcana-pripraveny-konat-reaguje-na-obvinenia-zo-smeru", "https://www.aktuality.sk/clanok/UBQrIDG/dotacia-pre-firmu-samuela-vlcana-zatial-nebola-vyplatena-tvrdi-eduard-heger/", "https://www.youtube.com/watch?v=eotBqAERy9U", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/666120-u-budaja-odklepli-skoro-1-5-milionovu-dotaciu-pre-ministra-vlcana-heger-je-pripraveny-konat-kollar-nechape/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/666120-u-budaja-odklepli-skoro-1-5-milionovu-dotaciu-pre-ministra-vlcana-heger-je-pripraveny-konat-kollar-nechape/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:36.762983+00:00"}
{"id": "vr27693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27693", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ste jeden z mála (kto tvrdí že Grécko je na tom veľmi zle, pozn.), IMF, EK, Rada ministrov financií, majú na to iný názor tvrdia niečo úplne iné.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "IMF a Európska komisia sa zhodli na tom, že grécka ekonomika sa začína stabilizovať. Vyhlásenie ministrov financií eurozóny (Eurogroup) z 1. apríla 2014: \"The Eurogroup welcomes the conclusion of the fourth review mission under the second macroeconomic adjustment programme for Greece. The Eurogroup reiterates its appreciation for the efforts made by the Greek citizens and notes with satisfaction that the fiscal performance is on track to exceed the programme targets in 2013 and meet them in 2014, allowing Greece to provide additional financing for debt servicing and to undertake some one-off spending in 2014 to bolster social cohesion. Good progress is also being made on structural reforms.\" Vyhlásenie Európskej komisie, ECB a IMF: \"The mission and the authorities agreed that the economy is beginning to stabilize and is poised for a gradual resumption of growth, broadly in line with our previous projections. Prices are adjusting and inflation remains well below the euro area average.\" Sulík v debate hovoril o zlom stave v Grécku: \"Stačí si pozrieť výkazy gréckeho štatistického úradu, sú dostupné na webe, tam tie dlhy skrátka rastú, daňové príjmy klesajú, nezamestnanosť je 26-27 percent, priemyselná produkcia na úrovni 70 rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["IMF a Európska komisia sa zhodli na tom, že grécka ekonomika sa začína stabilizovať. Vyhlásenie ministrov financií eurozóny (Eurogroup) z 1. apríla 2014: \"The Eurogroup welcomes the conclusion of the fourth review mission under the second macroeconomic adjustment programme for Greece. The Eurogroup reiterates its appreciation for the efforts made by the Greek citizens and notes with satisfaction that the fiscal performance is on track to exceed the programme targets in 2013 and meet them in 2014, allowing Greece to provide additional financing for debt servicing and to undertake some one-off spending in 2014 to bolster social cohesion. Good progress is also being made on structural reforms.\" Vyhlásenie Európskej komisie, ECB a IMF: \"The mission and the authorities agreed that the economy is beginning to stabilize and is poised for a gradual resumption of growth, broadly in line with our previous projections. Prices are adjusting and inflation remains well below the euro area average.\" Sulík v debate hovoril o zlom stave v Grécku: \"Stačí si pozrieť výkazy gréckeho štatistického úradu, sú dostupné na webe, tam tie dlhy skrátka rastú, daňové príjmy klesajú, nezamestnanosť je 26-27 percent, priemyselná produkcia na úrovni 70 rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "Vyhlásenie"], "url": ["http://eurozone.europa.eu/media/522033/20140401-eurogroup-statement-Greece.pdf", "http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2014/pr14112.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:24.089916+00:00"}
{"id": "vr25824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25824", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za prvý polrok štatistika hovorí, že na trhu práce sa umiestnilo 135 tisíc ľudí. To znamená, našlo novú prácu.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ÚPSVaR za prvý polrok 2013 (január - jún) je počet vyradených uchádzačov o zamestnanie 155 668 (odtok nezamestnaných).", "analysis_paragraphs": ["Podľa ÚPSVaR za prvý polrok 2013 (január - jún) je počet vyradených uchádzačov o zamestnanie 155 668 (odtok nezamestnaných)."], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:40.461073+00:00"}
{"id": "vr14045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14045", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Smer prijal ústavnú zmenu aj s KDH.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Smer spolu s KDH prijali ústavnú zmenu týkajúcu sa manželstva a taktiež týkajúcu sa zmien v súdnictve.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Smer spolu s KDH prijali ústavnú zmenu týkajúcu sa manželstva a taktiež týkajúcu sa zmien v súdnictve."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavná zmena", "Zmeny v súdnictve", "tu", "dohoda"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-justicia-ustava-zmena/86847-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/319863-poslanci-schvalili-zmeny-v-justicii-a-ochranu-manzelstva/", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-justicia-ustava-zmena/86847-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/7119418/smer-a-kdh-sa-dohodli-na-ustave-manzelstvo-bude-len-muz-a-zena.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:31.725240+00:00"}
{"id": "vr18142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18142", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...povedzme si, v roku 2016. Akú mala polícia dôveryhodnosť? Skoro 50%. O koľko klesla? A práve teraz, keď od tej doby, samozrejme, máme tu politikov, ktorí neustále útočia, a zoberte si napríklad. No však hovorím, že skoro 50%.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov Eurobarometra polícii v roku 2016 verilo 47% Slovákov, kým v roku 2018 jej verilo 38% respondentov. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý. Hodnota dôvery v políciu bola podľa Eurobarometra ( .pdf , s. 36) v roku 2016 na úrovni 47%. Eurobarometer z roku 2018 (. pdf , s. 41) ukazuje pokles dôvery v políicu v Slovenskej republike o 9 p.b. ( na úroveň 38%). Spomedzi krajín V4 je dôvera v políciu dlhodobo najnižšia práve na Slovensku. Kým v ostatných krajinách dochádza k nárastu (s výnimkou Maďarska, kde dôvera v minulom roku mierne poklesla), na Slovensku došlo k výraznému poklesu dôvery v políciu. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"1FFjR\"]={},window.datawrapper[\"1FFjR\"].embedDeltas={\"100\":238,\"200\":212,\"300\":185,\"400\":185,\"500\":185,\"700\":185,\"800\":185,\"900\":185,\"1000\":185},window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-1FFjR\"),window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"1FFjR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"1FFjR\"==b)window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Eurobarometra polícii v roku 2016 verilo 47% Slovákov, kým v roku 2018 jej verilo 38% respondentov. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý. Hodnota dôvery v políciu bola podľa Eurobarometra ( .pdf , s. 36) v roku 2016 na úrovni 47%. Eurobarometer z roku 2018 (. pdf , s. 41) ukazuje pokles dôvery v políicu v Slovenskej republike o 9 p.b. ( na úroveň 38%). Spomedzi krajín V4 je dôvera v políciu dlhodobo najnižšia práve na Slovensku. Kým v ostatných krajinách dochádza k nárastu (s výnimkou Maďarska, kde dôvera v minulom roku mierne poklesla), na Slovensku došlo k výraznému poklesu dôvery v políciu. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"1FFjR\"]={},window.datawrapper[\"1FFjR\"].embedDeltas={\"100\":238,\"200\":212,\"300\":185,\"400\":185,\"500\":185,\"700\":185,\"800\":185,\"900\":185,\"1000\":185},window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-1FFjR\"),window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"1FFjR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"1FFjR\"==b)window.datawrapper[\"1FFjR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["(", ".pdf", "pdf"], "url": ["file:///C:/Users/Sebasti%C3%A1n/Downloads/eb85_anx_en.pdf", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/75902", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=2ahUKEwj2-rWL8eXdAhWJUlAKHT05BTAQFjABegQICBAC&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fcommfrontoffice%2Fpublicopinion%2Findex.cfm%2FResultDoc%2Fdownload%2FDocumentKy%2F83136&usg=AOvVaw1HsfYfV1GGEFechc63ElPp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:36.693361+00:00"}
{"id": "vr14667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14667", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "(...) kým rast HDP je taktiež teda jednoznačný, ale taktiež je jasný pokles hrubého národného príjmu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrubý domáci produkt, hoci počas krízy poklesol, v posledných kvartáloch skutočne rastie , rovnako tak hrubý národný dôchodok vykázal pred pár rokmi mierny pokles, no každým rokom rastie. Berényiho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hrubý domáci produkt, hoci počas krízy poklesol, v posledných kvartáloch skutočne rastie , rovnako tak hrubý národný dôchodok vykázal pred pár rokmi mierny pokles, no každým rokom rastie. Berényiho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["rastie", "Hrubý domáci produkt", "hrubý národný produkt", "hrubý národný príjem"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7995300/slovenske-hdp-rastlo-rychlejsie-ako-v-priemere-eurozony.html", "http://www.investopedia.com/terms/g/gdp.asp", "http://www.iness.sk/stranka/7450-Domaci-alebo-narodny-produkt.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/Gross_national_income"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:57.100522+00:00"}
{"id": "48682", "numeric_id": 48682, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48682", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Z tých 1,5 miliardy €, čo nám podarilo zvýšiť rozpočet na tento rok. Práve kvôli tomu, že lepšie vyberáme dane a ľudia teda platia viacej daní aj vzhľadom na na infláciu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko podľa posledných údajov z roku 2021 zaznamenalo zvýšenie efektivity výberu daní, keď v porovnaní s rokom 2020 znížilo daňovú medzeru o 4,7 percentuálneho bodu. Inflácia v porovnaní s rokom 2021 výrazne narástla, aktúalne sa pohybuje na hodnote 14%, čo tiež spôsobuje daňový nadvýber .\n\nVďaka týmto vplyvom mohla dňa 18. októbra NRSR schváliť novelu zákona o štátnom rozpočte a tým zvýšila príjmy aj výdavky tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko podľa posledných údajov z roku 2021 zaznamenalo zvýšenie efektivity výberu daní, keď v porovnaní s rokom 2020 znížilo daňovú medzeru o 4,7 percentuálneho bodu. Inflácia v porovnaní s rokom 2021 výrazne narástla, aktúalne sa pohybuje na hodnote 14%, čo tiež spôsobuje daňový nadvýber .", "Vďaka týmto vplyvom mohla dňa 18. októbra NRSR schváliť novelu zákona o štátnom rozpočte a tým zvýšila príjmy aj výdavky tohtoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenalo", "Inflácia", "nadvýber", "schváliť"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22881196/statu-sa-podarilo-vyraznejsie-zlepsit-vyber-dani.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/7VTLdtowEP0Vb7w0kh9gk50h4VUOBBwD9oYjywJUhO34ASGr_kP_sF9SyU6T0DSQ9rS7coxH0sxczcydMfDBAvgR2tM1ymkcIcb3nt9YTsy-1WqpNoStoQ77g0_OqNfuaF23DuanBtZoegP7d_ZtdzowVGjUgc_V7a7dM8whhNawW4d9u-dOmxNdH18bYAZ84OMoT_IN8OIgQxuFRAqNVgra5jLkizjd8Wj2EVGyJEX7owz3Gcm3XKqwGRorAykWahqKYcGmgqDVVAjCEBnqKlipSMAnmIbAw4Gm40bDVJBhWYqBtabSrIdIqa-aJgl0PTR17ed03uYr0oHv_Gz45P9OvtDWL5Wj8j9zwYf8zxj4l-j0z11RZnCpBpWBPZlMnOFsBrszrQP7utqFI9flVzYuGNw1gMezMN8NUzXBfE_JAbiR6A0GnN8kuQfB4FIheOPTz_f3vs27M45y8pCDxb9oTx7ImsVBNWqbPE-uZCjDw-FQo8GuhuOdDFmcF5kMM4JSvAH-fUHSI1j0oxUrp1T69uWrxGPMih1JpSSlmEg0CrnIuJTGOI8DrtCgpn34DhZjxAhYZNsnLmbD26cBd6cGtM1Bq3XbuNbHsFFVvwzKKdZrkomYbiIUMBIupyQKScoxuEkWFykmbVHMKB_FITnV4jgh_fDt2fOJrJotWdU0hgLCxEJWdVtIm4ktdEr8rNJobSFDkuGUJiKisw4QYb7IKI9Z7IKjeOebclNkJH2NSfEpGP93DolA6dAdWpNqJfgQiyqFqqxLxFhtTVcnaOFrLE5FSUnJRq3yqtnD4dIZu9P2jXOaG2YoJWGboSx7DSIAkjjNEfuBUAZRc8S7MjSvy6_uCxW82V-8nNJLanMdrzs3fAAefObjPxF_nYgipcCrTKqiX1UzzlUMHePiAkXSLT9kJJfmfOzjwy9nrRqoCtb7o08Hdz-KPkh27s7Sj5RSZTvtPbZGSneu-MFRf7wjwePJ430HBlw9hg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.trend.sk/financie/stat-vybera-daniach-viac-ako-cakal-pridavat-ucitelom-sestram-tychto-penazi-nebude", "https://index.sme.sk/c/23037225/parlament-schvalil-zmenu-tohtorocneho-statneho-rozpoctu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:31.582741+00:00"}
{"id": "49309", "numeric_id": 49309, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49309", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Európsku úniu, ktorá si založí ruky a iba sa prizerá a potom maximálne prijme rozhodnutie, že no však keď sa sem teda dostanú tí migranti, tak tí, ktorí ich nezoberú, tak poskladajú sa 22.000 eur na hlavu jedného migranta, lebo tak teda my máme deravé hranice.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po dlhých vyjednávaniach dospela Rada EÚ k dohode na novom migračnom pakte. Systém povinných kvót v ňom vystriedal princíp solidarity, pri ktorom majú krajiny na výber z možností – buď sa budú podieľať na relokácii, alebo budú podporovať túto relokáciu finančne. Za každého migranta, ktorého krajiny odmietnu prijať by mali v rámci solidarity zaplatiť sumu 20-tisíc eur, čo by malo pokryť náklady na zabezpčenie návratu takejto osoby. Je však zavádzajúce tvrdiť, že princíp solidarity je jediným opatrením, ktorým EU bojuje proti ilegálnej migrácii. V rámci EÚ funguje agentúra Frontex, ktorej hlavnou úlohou je ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenského priestoru. Existuje taktiež viacero dokumentov a stratégií, ktoré sa nelegálnej migrácii venujú. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVo štvrtok 8. júna schválili ministri vnútra EÚ svoju pozíciu k migračnému paktu. Aj keď návrh neobsahuje povinné kvóty, Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo , zatiaľčo Poľsko s Maďarskom hlasovali proti.\n\nNová dohoda na pôde EÚ tak nahradila princíp kvót novým princípom povinnej solidarity , kedy majú krajiny na výber z možností pri riešení migrácie – buď sa budú podieľať na relokácii alebo budú podporovať túto relokáciu finančne.\n\nPakt EÚ o migrácii a azyle obsahuje takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý sa zameriava na premiestňovanie alebo sponzorovanie návratov. V rámci sponzorovania návratu členské štáty poskytnú členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt. V rámci takejto solidarity by mali štáty platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať.\n\nNový pakt o migrácii a azyle predstavila ešte v septembri 2020 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dôvodom bol fakt, že dovtedajší azylový systém dostatošne nefungoval.\n\nPrincíp povinnej solidarity však nepatrí k jediným opatreniam, ktoré Únia prijala na boj proti ilegálnej migrácii. V rámci EÚ funguje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorej úlohou je ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenského priestoru. Medzi jej hlavnú náplň patrí boj proti ilegálnej migrácii, obchodu s ľuďmi a infiltrácii teroristov, harmonizácia hraničných kontrol a sprostredkovanie spolupráce medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov.\n\nÚnia prijala aj viacero strategických dokumentov na vysporiadanie sa s migráciou. Medzi tie najdôležitejšie patria Stratégia EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu , Oznámenie o efektívnejšej návratovej politike v Európskej únii , Akčný plán EÚ proti pašovaniu migrantov na roky 2015-2020 ale aj mnoho ďalších.", "analysis_paragraphs": ["Po dlhých vyjednávaniach dospela Rada EÚ k dohode na novom migračnom pakte. Systém povinných kvót v ňom vystriedal princíp solidarity, pri ktorom majú krajiny na výber z možností – buď sa budú podieľať na relokácii, alebo budú podporovať túto relokáciu finančne. Za každého migranta, ktorého krajiny odmietnu prijať by mali v rámci solidarity zaplatiť sumu 20-tisíc eur, čo by malo pokryť náklady na zabezpčenie návratu takejto osoby. Je však zavádzajúce tvrdiť, že princíp solidarity je jediným opatrením, ktorým EU bojuje proti ilegálnej migrácii. V rámci EÚ funguje agentúra Frontex, ktorej hlavnou úlohou je ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenského priestoru. Existuje taktiež viacero dokumentov a stratégií, ktoré sa nelegálnej migrácii venujú. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vo štvrtok 8. júna schválili ministri vnútra EÚ svoju pozíciu k migračnému paktu. Aj keď návrh neobsahuje povinné kvóty, Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo , zatiaľčo Poľsko s Maďarskom hlasovali proti.", "Nová dohoda na pôde EÚ tak nahradila princíp kvót novým princípom povinnej solidarity , kedy majú krajiny na výber z možností pri riešení migrácie – buď sa budú podieľať na relokácii alebo budú podporovať túto relokáciu finančne.", "Pakt EÚ o migrácii a azyle obsahuje takzvaný mechanizmus solidarity, ktorý sa zameriava na premiestňovanie alebo sponzorovanie návratov. V rámci sponzorovania návratu členské štáty poskytnú členskému štátu, ktorý sa ocitol pod tlakom, všetku potrebnú podporu, aby urýchlene vrátil tie osoby, ktoré nemajú právo na pobyt. V rámci takejto solidarity by mali štáty platiť 20-tisíc eur za každého migranta, ktorého odmietnu prijať.", "Nový pakt o migrácii a azyle predstavila ešte v septembri 2020 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dôvodom bol fakt, že dovtedajší azylový systém dostatošne nefungoval.", "Princíp povinnej solidarity však nepatrí k jediným opatreniam, ktoré Únia prijala na boj proti ilegálnej migrácii. V rámci EÚ funguje Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), ktorej úlohou je ochrana vonkajších hraníc EÚ a Schengenského priestoru. Medzi jej hlavnú náplň patrí boj proti ilegálnej migrácii, obchodu s ľuďmi a infiltrácii teroristov, harmonizácia hraničných kontrol a sprostredkovanie spolupráce medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých štátov.", "Únia prijala aj viacero strategických dokumentov na vysporiadanie sa s migráciou. Medzi tie najdôležitejšie patria Stratégia EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu , Oznámenie o efektívnejšej návratovej politike v Európskej únii , Akčný plán EÚ proti pašovaniu migrantov na roky 2015-2020 ale aj mnoho ďalších."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "zdržalo", "princípom povinnej solidarity", "Pakt EÚ o migrácii a azyle", "platiť", "predstavila", "Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž", "úlohou", "strategických dokumentov", "Stratégia EÚ pre dobrovoľný návrat a reintegráciu", "Oznámenie o efektívnejšej návratovej politike v Európskej únii", "Akčný plán EÚ proti pašovaniu migrantov na roky 2015-2020"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/06/08/migration-policy-council-reaches-agreement-on-key-asylum-and-migration-laws/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://dennikn.sk/3415679/staty-eu-schvalili-prelomovu-dohodu-migranti-slovensko-sa-zdrzalo/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A52020DC0609", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/slovensko-sa-pri-migracnom-pakte-zdrzalo-aj-ked-v-nom-nie-su-kvoty/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/von-der-leyenova-predstavila-novy-pakt/495273-clanok.html", "https://www.frontex.europa.eu/language/sk/", "https://european-union.europa.eu/institutions-law-budget/institutions-and-bodies/search-all-eu-institutions-and-bodies/frontex_cs", "https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/irregular-migration-and-return_en", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52021DC0120", "https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2017-03/20170302_a_more_effective_return_policy_in_the_european_union_-_a_renewed_action_plan_en.pdf", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52021DC0591"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:33.226304+00:00"}
{"id": "vr16701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16701", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...čo sa týka samotnej daňovej kontroly, to je predmetom daňového tajomstva...", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová kontrola je podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní predmetom daňového tajomstva. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní upravuje podmienky a postup pri daňovej kontrole. Podľa § 44 ods. 1 tohto zákona prostredníctvom daňovej kontroly „ správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\" Daňová kontrola spadá pod pojem \"správa daní\" (§ 2 pís. a).\n\n§ 11 ods.1 zakotvuje, že predmetom daňového tajomstva je akákoľvek informácia týkajúca sa daňového subjektu pri správe daní. Podľa § 11 ods. 2 je daňové tajomstvo „ povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel.\" § 11 ods. 5 – 7 zakotvujú prípady, v ktorých nedochádza k porušeniu daňového tajomstva.", "analysis_paragraphs": ["Daňová kontrola je podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní predmetom daňového tajomstva. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý.", "Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní upravuje podmienky a postup pri daňovej kontrole. Podľa § 44 ods. 1 tohto zákona prostredníctvom daňovej kontroly „ správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\" Daňová kontrola spadá pod pojem \"správa daní\" (§ 2 pís. a).", "§ 11 ods.1 zakotvuje, že predmetom daňového tajomstva je akákoľvek informácia týkajúca sa daňového subjektu pri správe daní. Podľa § 11 ods. 2 je daňové tajomstvo „ povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel.\" § 11 ods. 5 – 7 zakotvujú prípady, v ktorých nedochádza k porušeniu daňového tajomstva."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Zákon", "zistila"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20150901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20150901.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/443472-kisku-mrzi-ak-niekoho-sklamal-premier-fico-mal-informacie-o-kauze-uz-v-auguste-tvrdi-wienk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:46.932588+00:00"}
{"id": "vr33310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33310", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Rekord sme mali v roku 2010, kedy rozdiel medzi dovozom a vývozom (zahraničná obchodná bilancia s agropotravinárskymi komoditami. , pozn.) bol viac ako 1 miliarda v neprospech. Slovenska.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Obchodná bilancia v agropotravinárstve bola po zaokrúhlení 1 miliarda v neprospech Slovenska, čo predstavuje skutočne rekord za nami sledované obdobie. Z. Simon uvádza, že táto bilancia mala byť negatívna vyše 1 mld. euro, čo je neprimerané vylepšovanie argumentu, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácií zverejnených Štatistickým úradom SR bol v obchodnej bilancii v rámci agropotrovinárskych komodít v roku 2012 výsledok približne 374 miliónov euro v neprospech Slovenska. V roku 2011 bol tento negatívny výsledok ešte oveľa vyšší, 737 miliónov euro v neprospech Slovenska. V roku 2010 , tak tento ukazovateľ dosiahol približnú hodnotu 960 miliónov euro v neprospech Slovenska. Uvádzame prehľad obchodnej bilancie v agropotravinárskom sektore vychádzajúci zo štatistík ŠÚ SR. Medzi agropotravinárske komodity zaraďujeme živočíšne, rastlinné výrobky, živočíšne a rastlinné tuky, oleje, vosky a výrobky potravinárskeho priemyslu. Rok obchodná bilancia v agropotravinárstve (mil. euro) 2006 - 561 2007 - 694 2008 - 871 2009 - 850 2010 - 960 2011 - 738 2012 - 368 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka každoročne publikuje informáciu o zahraničnom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Podľa informácie (s. 2) Za rok 2010 bolo saldo agropotravinárskeho sektoru - 957 mil. euro a v roku 2011 - 762 mil. euro . Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obchodná bilancia v agropotravinárstve bola po zaokrúhlení 1 miliarda v neprospech Slovenska, čo predstavuje skutočne rekord za nami sledované obdobie. Z. Simon uvádza, že táto bilancia mala byť negatívna vyše 1 mld. euro, čo je neprimerané vylepšovanie argumentu, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácií zverejnených Štatistickým úradom SR bol v obchodnej bilancii v rámci agropotrovinárskych komodít v roku 2012 výsledok približne 374 miliónov euro v neprospech Slovenska. V roku 2011 bol tento negatívny výsledok ešte oveľa vyšší, 737 miliónov euro v neprospech Slovenska. V roku 2010 , tak tento ukazovateľ dosiahol približnú hodnotu 960 miliónov euro v neprospech Slovenska. Uvádzame prehľad obchodnej bilancie v agropotravinárskom sektore vychádzajúci zo štatistík ŠÚ SR. Medzi agropotravinárske komodity zaraďujeme živočíšne, rastlinné výrobky, živočíšne a rastlinné tuky, oleje, vosky a výrobky potravinárskeho priemyslu. Rok obchodná bilancia v agropotravinárstve (mil. euro) 2006 - 561 2007 - 694 2008 - 871 2009 - 850 2010 - 960 2011 - 738 2012 - 368 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka každoročne publikuje informáciu o zahraničnom obchode Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami. Podľa informácie (s. 2) Za rok 2010 bolo saldo agropotravinárskeho sektoru - 957 mil. euro a v roku 2011 - 762 mil. euro . Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistickým úradom", "2010", "štatistík", "informácie"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=9144", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=53848", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FfID%3D5776&ei=Yqk1UfOYMsKBOMC4gNgO&usg=AFQjCNFLUB99HRMD9zbW0ODonSHCO7FpQQ&sig2=xDZ5Dc4QowdSe8n7FvlYlw&bvm=bv.43148975,d.ZWU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:37.911695+00:00"}
{"id": "vr37165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37165", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale my sme zakročili, počkajte (pri pochode maďarskej gardy na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedli hnonline.sk \"Premier Robert Fico oznámil včera Slovensku varovnú správu- maďarskí extrémisti nás ohrozujú, majú u nás naplánované nábory nových ľudí. Kvôli stúpajúcim aktivitám extrémistov na našom území mimoriadne zasadala Bezpečnostná rada.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedli hnonline.sk \"Premier Robert Fico oznámil včera Slovensku varovnú správu- maďarskí extrémisti nás ohrozujú, majú u nás naplánované nábory nových ľudí. Kvôli stúpajúcim aktivitám extrémistov na našom území mimoriadne zasadala Bezpečnostná rada.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-36358780-premier-vytiahol-madarsky-extremizmus"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:57.677796+00:00"}
{"id": "vr36724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36724", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Sme jedna z mála krajín ako nie jediná okrem, pardon, ešte Švédi, ktorí zvýšili dávky pre rodinu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V priemere sa výdavky v rodinnej politike zvýšili, ale neplatí to pre každú rodinu: Je pravda, že v niektorých oblastiach sa finančná podpora zvýši (Matky, ktoré porodia dvojičky, trojičky či viac detí, dostanú vyšší rodičovský príspevok. Pri každom jednom dieťati si polepšia o 25 percent.) v iných prípadoch zníži. Okrem 3/4 rodín, ktorých sa zvýšenie rodičovskej dotkne pozitívne, je tu 1/4 rodín, ktorým sa príspevok zníži. Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý mal byť 300 eur, bude nakoniec nižší a to 230 eur mesačne. Údaje o švédskom zvyšovaní sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["V priemere sa výdavky v rodinnej politike zvýšili, ale neplatí to pre každú rodinu: Je pravda, že v niektorých oblastiach sa finančná podpora zvýši (Matky, ktoré porodia dvojičky, trojičky či viac detí, dostanú vyšší rodičovský príspevok. Pri každom jednom dieťati si polepšia o 25 percent.) v iných prípadoch zníži. Okrem 3/4 rodín, ktorých sa zvýšenie rodičovskej dotkne pozitívne, je tu 1/4 rodín, ktorým sa príspevok zníži. Príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý mal byť 300 eur, bude nakoniec nižší a to 230 eur mesačne. Údaje o švédskom zvyšovaní sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["niektorých oblastiach"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/78"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:10.823567+00:00"}
{"id": "vr32463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32463", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ale samozrejme, že áno. Návrh jedného z poslancov ma prekvapil, zaskočil nepríjemne, ale pravdou zostáva i to, že keď prišlo k hlasovaniu (o generálnom prokurátorovi koncom roku 2010 pozn.), tak 6 koaliční poslanci nehlasovali.", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radičová hovorí pravdu o hlasovaní o generálnom prokurátorovi. Tretie hlasovanie, kedy kandidoval Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka (2. decembra 2012) napriek predchádzajúcej dohode koalície o spoločnom kandidátovi J. Čentéšovi nakoniec neprešlo. Za J. Čentéša hlasovalo 73 poslancov, 6 poslancov koalície preto nemohlo za Čentéša hlasovať. Koalícia disponovala 79 hlasmi .", "analysis_paragraphs": ["I. Radičová hovorí pravdu o hlasovaní o generálnom prokurátorovi. Tretie hlasovanie, kedy kandidoval Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka (2. decembra 2012) napriek predchádzajúcej dohode koalície o spoločnom kandidátovi J. Čentéšovi nakoniec neprešlo. Za J. Čentéša hlasovalo 73 poslancov, 6 poslancov koalície preto nemohlo za Čentéša hlasovať. Koalícia disponovala 79 hlasmi ."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["predchádzajúcej dohode koalície", "6 poslancov", "79 hlasmi"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/koalicia-dohodla-kandidatom-generalnu-prokuraturu-bude-jozef-centes.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp", "http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:57.236972+00:00"}
{"id": "44857", "numeric_id": 44857, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44857", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Medzitým domáci výrobcovia nám už začínajú šiť (rúška - pozn.),", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát si nechal šiť rúška od slovenskej firmy Zornica Banko Fashion. Správa štátnych hmotných rezerv má s ňou uzavretú zmluvu na 650-tisíc chirurgických masiek v hodnote 1 755 000 eur. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štát si nechal šiť rúška od slovenskej firmy Zornica Banko Fashion. Správa štátnych hmotných rezerv má s ňou uzavretú zmluvu na 650-tisíc chirurgických masiek v hodnote 1 755 000 eur. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["nechal", "zmluvu"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/domace/1992195_zeny-zo-zornice-vo-velkom-siju-ruska-pomahaju-aj-tie-co-nikdy-predtym-nesili", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4496811&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:07.512110+00:00"}
{"id": "vr15857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15857", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Niekedy sme vedeli elektrárne stavať za 2,8 miliardy taký blok...", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce by mala podľa momentálnych odhadov stáť 5,4 miliardy eur, čo je oproti roku 2008, keď sa plánovaná cena dostavby pohybovala okolo sumy 2,8 miliardy, takmer dvojnásobok. Túto cenu mal pravdepodobne na mysli aj Andrej Danko, pretože nijaký iný blok našich dvoch jadrových elektrární nestál 2,8 miliardy eur. Keďže to bol, však len plán, ktorý sa nakoniec nevyplnil, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce by mala podľa momentálnych odhadov stáť 5,4 miliardy eur, čo je oproti roku 2008, keď sa plánovaná cena dostavby pohybovala okolo sumy 2,8 miliardy, takmer dvojnásobok. Túto cenu mal pravdepodobne na mysli aj Andrej Danko, pretože nijaký iný blok našich dvoch jadrových elektrární nestál 2,8 miliardy eur. Keďže to bol, však len plán, ktorý sa nakoniec nevyplnil, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "stála", "začala", "najnovšie", "Enel", "EPH", "participuje", "Škoda Jaderné strojírenství", "Atomstrojexport", "Inžinierske stavby Košice"], "url": ["http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/406932-dostavba-mochoviec-bude-drahsia/", "http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/", "https://www.seas.sk/clanok/eph-uzavrel-prvu-etapu-vstupu-do-slovenskych-elektrarni/261", "http://www.epholding.cz/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1137521-dostavba-mochoviec-ma-za-sebou-dalsi-milnik", "http://www.skoda-js.cz/", "http://www.atomstroyexport.ru/wps/wcm/connect/ase/eng/", "http://www.iske.sk/?Navigation_QuickMenu-view=subMenu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:13.134559+00:00"}
{"id": "vr14508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14508", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Od roku 2004 som bol 5 a pol roka v Bruseli ako komisár...", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o pôsobení Jána Figeľa vo funkcii eurokomisára hodnotíme ako pravdivý. Od 01. mája 2004 do 21. novembra 2004 bol členom Európskej komisie spoluzodpovedným za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti. Následne na to bol od 22. novembra 2004 do 31. decembra 2006 členom Európskej komisie, ktorý zodpovedal za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť a napokon od 01. januára 2007 do 30. septembra 2009, kedy podal demisiu, bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež ( Úrad vlády SR ). Keďže v Bruseli pôsobil 5 rokov a 5 mesiacov, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o pôsobení Jána Figeľa vo funkcii eurokomisára hodnotíme ako pravdivý. Od 01. mája 2004 do 21. novembra 2004 bol členom Európskej komisie spoluzodpovedným za oblasť podnikania a informačnej spoločnosti. Následne na to bol od 22. novembra 2004 do 31. decembra 2006 členom Európskej komisie, ktorý zodpovedal za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť a napokon od 01. januára 2007 do 30. septembra 2009, kedy podal demisiu, bol členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež ( Úrad vlády SR ). Keďže v Bruseli pôsobil 5 rokov a 5 mesiacov, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Úrad vlády SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/jan-figel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:38.291848+00:00"}
{"id": "vr29632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29632", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...projekt, ktorý sa nazýva Eastring, čo by znamenalo, že by (plyn, pozn.) nešiel v prípade, že by došlo prerušenie tranzitu cez Ukrajinu, že plyn by išiel Ruská federácia -Turecko a potom z Turecka by išiel Eastring, to je Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovensko, aby sme aspoň časť plynu dostali do našej rúry, do nášho plynovodu, pretože strácame inak stámilióny eur na tranzitných poplatkoch.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade zrušenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko do európskych krajín a neexistencie inej alternatívy prepravy cez Slovensko by ročné straty v prípade Slovenskej republiky predstavovali približne 160 miliónov eur. Pri vybudovaní projektu Eastring podľa súčasného plánu by Slovensko v takomto prípade mohlo do určitej miery takéto straty nahradiť, keďže projekt by sa dal do budúcna využiť práve aj na prepravu plynu európskym krajinám cez Slovensko, z čoho by malo Slovensko aspoň určité zisky v podobe tranzitných poplatkov. Vzhľadom na to, že súčasný zisk z prevádzky plynovodu sa skutočne pohybuje v stovkách miliónov eur hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2020 by mala prestať platiť dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave ruského plynu cez Ukrajinu do Európy. V prípade jej neobnovenia existujú obavy, na ktoré naráža vo svojom výroku aj premiér Fico, že spoločnosť Eustream a teda aj Slovensko, ktoré je jej 51% vlastníkom, by mohlo prísť o zisk z tranzitných poplatkov, ktorý dosahuje vďaka preprave tohto plynu cez slovenské územie. Takéto informácie prináša napríklad denník Pravda .", "analysis_paragraphs": ["V prípade zrušenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko do európskych krajín a neexistencie inej alternatívy prepravy cez Slovensko by ročné straty v prípade Slovenskej republiky predstavovali približne 160 miliónov eur. Pri vybudovaní projektu Eastring podľa súčasného plánu by Slovensko v takomto prípade mohlo do určitej miery takéto straty nahradiť, keďže projekt by sa dal do budúcna využiť práve aj na prepravu plynu európskym krajinám cez Slovensko, z čoho by malo Slovensko aspoň určité zisky v podobe tranzitných poplatkov. Vzhľadom na to, že súčasný zisk z prevádzky plynovodu sa skutočne pohybuje v stovkách miliónov eur hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2020 by mala prestať platiť dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou o preprave ruského plynu cez Ukrajinu do Európy. V prípade jej neobnovenia existujú obavy, na ktoré naráža vo svojom výroku aj premiér Fico, že spoločnosť Eustream a teda aj Slovensko, ktoré je jej 51% vlastníkom, by mohlo prísť o zisk z tranzitných poplatkov, ktorý dosahuje vďaka preprave tohto plynu cez slovenské územie. Takéto informácie prináša napríklad denník Pravda ."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Denníka N", "Výročnej správy", "Výročnej správy", "O 5 minút 12", "V politike", "48%", "2014", "predpokladaný", "Eastring", "Euractiv", "Karel Hirman"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/357341-eustream-o-zastaveni-plynu-nevieme/", "https://dennikn.sk/63179/crta-sa-novy-plynovod-na-ktory-maju-investori-ci-brusel-prispiet-vyse-miliardu/", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_vyrocne-spravy", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_vyrocne-spravy", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/ukrajina-grecko-a-ekonomicke-otazky", "http://www.demagog.sk/diskusie/519/zahranicna-politika-v-roku-2015", "https://dennikn.sk/63179/crta-sa-novy-plynovod-na-ktory-maju-investori-ci-brusel-prispiet-vyse-miliardu/", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_vyrocne-spravy", "http://www.demagog.sk/diskusie/519/zahranicna-politika-v-roku-2015", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/sefcovic-rusko-turecky-plynovod-nie-je-praktickym-riesenim-023326", "http://www.konzervativnyvyber.sk/karel-hirman-studeny-plynovy-zavan-z-moskvy/4140/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:52.151335+00:00"}
{"id": "vr30177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30177", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "Vieme, že aj teda keď už bola celkom zrušená vlastne rovná daň, tak toto prostredie sa nijako nezblížilo (rozdiel medzi chudobnými a bohatými, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny \" najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami. \"\n\nNaviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že \" pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%. \"\n\nAj napriek tomu, že \" najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku \", \" príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8. \"\n\nČo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo \" na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu. \"", "analysis_paragraphs": ["Podla analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa však zmeny \" najviac dotkli domácností, ktoré patria medzi 40 percent s najlepšími príjmami. Na druhej strane, zmeny boli nepatrné u domácností s najnižšími disponibilnými príjmami. \"", "Naviac, z nedávnej analýzy Trendu vyplýva, že \" pravdepodobnosť zamestnania sa a rovnako aj odpracované hodiny (existujúcich zamestnancov) klesnú iba minimálne. Následkom je mierne zvýšenie (0,1%) miery nezamestnanosti. Výsledky naznačujú, že v dlhodobom horizonte môže táto zmena znížiť úroveň HDP o 0,4%. \"", "Aj napriek tomu, že \" najmenšie rozdiely v príjmoch medzi najbohatšími a najchudobnejšími sú v Dánsku, Slovinsku, na Slovensku a v Nórsku \", \" príjmovú nerovnosť (na Slovensku, pozn.) odhaľujú aj ďalšie ukazovatele. „Horných 10 % obyvateľov zarábalo viac ako 1 452 eur v hrubom. Decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, bol 3,8. \"", "Čo sa samotnej chudoby na Slovensku týka, ohrozených ňou bolo \" na Slovensku v roku 2014 12,6 percenta obyvateľov, čo predstavuje 660-tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal mierny pokles počtu osôb ohrozených chudobou, a to o 0,2 percentuálneho bodu. \""], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Gini", "2012", "Zrušenie", "Správa", "Trendu", "nerovnosť", "chudoby"], "url": ["http://www.nextfuture.sk/ekonomika/clanky/Prijmova-nerovnost-poskodzuje-ekonomiku/", "http://data.worldbank.org/indicator/SI.POV.GINI", "http://www.etrend.sk/podnikanie/zrusenie-rovnej-dane-prinieslo-menej-ako-sa-ocakavalo.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/158332/MMF-Prijmova-nerovnost-sa-prehlbuje-produktivita-stupa-mzdy-klesaju", "http://www.etrend.sk/podnikanie/zrusenie-rovnej-dane-prinieslo-menej-ako-sa-ocakavalo.html", "http://www.nextfuture.sk/ekonomika/clanky/Prijmova-nerovnost-poskodzuje-ekonomiku/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7817010/hranica-chudoby-na-slovensku-narastla-o-4-eura.html#ixzz3p3jIkM7K"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:36.788357+00:00"}
{"id": "vr37403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37403", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak len jedna jediná veta, už sme všetci zabudli, keď pán Mečiar nominoval do Transpetrolu mladého Rezeša. To už sme všetci na to zabudli a vtedy dokonca hrozilo, že v priebehu niekoľko málo minút sa rozhodla vláda, určite sa konala koaličná rada. Takže ešte raz opakujem, netvárme sa, že sme tu všetci pápežskejší ako pápež. Konal tak, že riešil tento jediný individuálny prípad, táto vláda.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Mimoriadne valné zhromaždenie v pondelok (20. novembra) odsúhlasilo zmeny slovenských zástupcov v predstavenstve aj dozornej rade Transpetrolu. Novými členmi predstavenstva spoločnosti Transpetrol a.s. sa stali..., novými členmi dozornej rady sa stali okrem Júliusa Rezeša aj...\" SITA z dňa 23. novembra 2006: \"Nominant ĽS-HZDS na člena dozornej rady v spoločnosti Transpetrol Július Rezeš zostane napriek nesúhlasu premiéra Roberta Fica v tejto funkcii. Predseda vlády pritom po stredajšom (22. novembra) rokovaní koaličnej rady uviedol, že predsedovi ĽS-HZDS Vladimírovi Mečiarovi opakovane povedal, že s nomináciou Rezeša zásadne nesúhlasí a požiadal ho, aby bol z dozornej rady Transpetrolu stiahnutý. \"Na to som dostal odpoveď, že ide o nomináciu HZDS a že nesúhlasia s jeho stiahnutím a berú na seba celú zodpovednosť za nomináciu tohto človeka do Transpetrolu. Týmto sa pre mňa záležitosť skončila,\" povedal Fico.\" Július Rezeš vydržal v dozornej rade Transpetrolu od 20.novembra 2006 až do 2. novembra 2010.", "analysis_paragraphs": ["\"Mimoriadne valné zhromaždenie v pondelok (20. novembra) odsúhlasilo zmeny slovenských zástupcov v predstavenstve aj dozornej rade Transpetrolu. Novými členmi predstavenstva spoločnosti Transpetrol a.s. sa stali..., novými členmi dozornej rady sa stali okrem Júliusa Rezeša aj...\" SITA z dňa 23. novembra 2006: \"Nominant ĽS-HZDS na člena dozornej rady v spoločnosti Transpetrol Július Rezeš zostane napriek nesúhlasu premiéra Roberta Fica v tejto funkcii. Predseda vlády pritom po stredajšom (22. novembra) rokovaní koaličnej rady uviedol, že predsedovi ĽS-HZDS Vladimírovi Mečiarovi opakovane povedal, že s nomináciou Rezeša zásadne nesúhlasí a požiadal ho, aby bol z dozornej rady Transpetrolu stiahnutý. \"Na to som dostal odpoveď, že ide o nomináciu HZDS a že nesúhlasia s jeho stiahnutím a berú na seba celú zodpovednosť za nomináciu tohto človeka do Transpetrolu. Týmto sa pre mňa záležitosť skončila,\" povedal Fico.\" Július Rezeš vydržal v dozornej rade Transpetrolu od 20.novembra 2006 až do 2. novembra 2010."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["odsúhlasilo", "SITA", "dozornej rade"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3015109/julius-rezes-v-dozornej-rade-transpetrolu-zostane.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/3015109/julius-rezes-v-dozornej-rade-transpetrolu-zostane.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21046&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:33.523799+00:00"}
{"id": "vr25876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25876", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "KSK je zodpovedný za dvojtisícovú sieť ciest druhej a tretej triedy.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesty druhej a tretej triedy majú v Košickom samosprávnom kraji dokopy 2006 km za ktoré je zodpovedná Správa ciest KSK .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesty druhej a tretej triedy majú v Košickom samosprávnom kraji dokopy 2006 km za ktoré je zodpovedná Správa ciest KSK ."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Cesty", "KSK"], "url": ["http://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/phsr/phsr_kapitola_13_1_6_2.pdf", "http://www.scksk.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:49.945864+00:00"}
{"id": "47878", "numeric_id": 47878, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47878", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "To je fakt, je to fakt a napriek tomu, že premiér Heger tu môže tvrdiť niečo opačné, som rád že aspoň niekto sa našiel v koalícii, ktorý to povedal, že jednoducho nebola vláda pripravená na tretiu vlnu, potvrdil to aj šéf lekárskeho združenia, pán Visolajský, ktorý hovoril presne ako povedal aj môj kolega, že jednoducho vláda s nimi odmietala komunikovať, napriek tomu, že lekári prichádzali s návrhmi riešení, že ako sa pripraviť na tú tretiu vlnu, odmietli to  urobiť.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas leta 2021 premiér Heger viackrát zopakoval pripravenosť slovenských nemocníc na tretiu vlnu koronavírusu. Po tom, čo boli v novembri prijaté nové opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, zaznela kritika z úst lekára Petra Visolajského. Vyčítal vláde nedostatočnosť opatrení a neskôr aj zlú komunikáciu smerom k lekárom. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Predseda vlády Eduard Heger počas leta 2021 kontroloval pripravenosť viacerých nemocníc na očakávanú tretiu vlnu pandémie. Napríklad na adresu bojnickej (čas 1:20) či novozámockej nemocnice sa vyjadril, že sú pripravené na tretiu vlnu, najmä vďaka možnej reprofilizácií lôžok. Podobne sa vyjadril (čas 4:45) na adresu ostatných nemocníc. S prebiehajúcou treťou vlnou vláda v novembri prijala opatrenia na zabránenie prenosu koronavírusu, tie sa však podstatne líšili od návrhu konzília odborníkov. Slabé opatrenia kritizoval člen konzília a lekár Peter Visolajský, podľa ktorého „vláda ani ministerstvo zdravotníctva sa z druhej vlny nepoučili. Tieto opatrenia sú síce potrebné, ale obávam sa, že na zvrátenie stavu nestačia.” Vláda spomedzi všetkých navrhovaných opatrení prijala iba jedno a to vyžadovanie Covidpassov na vstup do zamestnania. Ku kvalite komunikácie zo strany vládnych inštitúcií sa Visolajský taktiež vyjadril a to v rozhovore z 15. novembra 2021. Kritizoval, že premiér Heger sa s nimi od leta nestretol ani raz. Preberať chceli najmä situáciu odchádzajúcich lekárov a sestier či pripravovanú reformu zdravotníctva.", "analysis_paragraphs": ["Počas leta 2021 premiér Heger viackrát zopakoval pripravenosť slovenských nemocníc na tretiu vlnu koronavírusu. Po tom, čo boli v novembri prijaté nové opatrenia na zabránenie šírenia vírusu, zaznela kritika z úst lekára Petra Visolajského. Vyčítal vláde nedostatočnosť opatrení a neskôr aj zlú komunikáciu smerom k lekárom. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Predseda vlády Eduard Heger počas leta 2021 kontroloval pripravenosť viacerých nemocníc na očakávanú tretiu vlnu pandémie. Napríklad na adresu bojnickej (čas 1:20) či novozámockej nemocnice sa vyjadril, že sú pripravené na tretiu vlnu, najmä vďaka možnej reprofilizácií lôžok. Podobne sa vyjadril (čas 4:45) na adresu ostatných nemocníc. S prebiehajúcou treťou vlnou vláda v novembri prijala opatrenia na zabránenie prenosu koronavírusu, tie sa však podstatne líšili od návrhu konzília odborníkov. Slabé opatrenia kritizoval člen konzília a lekár Peter Visolajský, podľa ktorého „vláda ani ministerstvo zdravotníctva sa z druhej vlny nepoučili. Tieto opatrenia sú síce potrebné, ale obávam sa, že na zvrátenie stavu nestačia.” Vláda spomedzi všetkých navrhovaných opatrení prijala iba jedno a to vyžadovanie Covidpassov na vstup do zamestnania. Ku kvalite komunikácie zo strany vládnych inštitúcií sa Visolajský taktiež vyjadril a to v rozhovore z 15. novembra 2021. Kritizoval, že premiér Heger sa s nimi od leta nestretol ani raz. Preberať chceli najmä situáciu odchádzajúcich lekárov a sestier či pripravovanú reformu zdravotníctva."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["bojnickej", "novozámockej", "vyjadril", "prijala", "kritizoval", "rozhovore"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2021/07/podobu-tretej-vlny-pandemie-maju-ludia-vo-svojich-rukach-vyhlasil-heger/", "https://www.cas.sk/clanok/2575617/heger-o-priprave-na-tretiu-vlnu-aj-ockovani-co-sa-deje-u-nas-sa-nedeje-v-ziadnej-inej-krajine/", "https://www.facebook.com/UradVladySR/videos/4363495560404866/", "https://slovensko.hnonline.sk/12842311-koalicna-rada-sa-dohodla-na-novych-opatreniach-su-prisne-musime-reagovat-odkazal-heger", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2043885_lekar-visolajsky-avizovane-hegerove-opatrenia-su-pre-mna-sklamanim", "https://www.cas.sk/clanok/2608979/sef-lekarskych-odborov-visolajsky-drsna-nakladacka-vlade-takto-sa-fakt-zachoval-heger/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:28.212782+00:00"}
{"id": "vr25955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25955", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Dnes už viac ako 50 významných firiem je úzko spojených s našimi školami.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci neuvádzame výpočet všetkých firiem, s ktorými stredné odborné školy v ŽSK spolupracujú, je zrejmé, že počet je viac ako 50. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stredná priemyselná škola stavebná v Žiline uverejnila zoznam svojich partnerov. Spolu ich je 44. Stredná odborná škola strojnícka v Kysuckom novom meste spolupracuje s ďalšími piatimi firmami. Podobne aj Stredná odborná škola svätého Jozefa Robotníka Žiline spolupracuje s viacerými firmami za čo bola odmenená aj cenou týždenníka Trend. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci neuvádzame výpočet všetkých firiem, s ktorými stredné odborné školy v ŽSK spolupracujú, je zrejmé, že počet je viac ako 50. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stredná priemyselná škola stavebná v Žiline uverejnila zoznam svojich partnerov. Spolu ich je 44. Stredná odborná škola strojnícka v Kysuckom novom meste spolupracuje s ďalšími piatimi firmami. Podobne aj Stredná odborná škola svätého Jozefa Robotníka Žiline spolupracuje s viacerými firmami za čo bola odmenená aj cenou týždenníka Trend. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["uverejnila", "spolupracuje", "spolupracuje"], "url": ["http://www.spssza.sk/index.php?zobraz=ehtml&idmenu=120", "http://www.souknm.sk/node/190", "http://www.saleziani.sk/index.php/spravy/16-slovensko4/872-tyzdennik-trend-ocenil-saleziansku-skolu-v-ziline"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:58.950830+00:00"}
{"id": "vr33647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33647", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sme robili teraz veľké tendre na obstarávanie hardwaru a softwaru, prizvali sme novinárov, ale aj verejnosť, aby boli súčasťou výberovej komisie, aby mohli podrobne monitorovať výbery.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MV SR ponúklo verejnosti miesta pozorovateľov minimálne v prípade dvoch tendrov. Jedná sa konkrétne o 15595 - MUT , súťaž na predmet nadlimitnej zákazky Technické zariadenia a 15598 - MDS , súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky Služby informačných technológií. itlacovespravy.sk , 17. januára 2013: \"V záujme zabezpečenia nadštandardnej transparentnosti verejný obstarávateľ oznamuje verejnosti, že má záujem vymenovať do hodnotiacej komisie členov komisie bez práva vyhodnocovať ponuky - pozorovateľov , v počte 3 pozorovatelia v každej hodnotiacej komisii. V prípade záujmu viacerých osôb budú z predložených žiadostí pozorovatelia vyžrebovaní.\" Záujemca musí splniť nasledovné podmienky:", "analysis_paragraphs": ["MV SR ponúklo verejnosti miesta pozorovateľov minimálne v prípade dvoch tendrov. Jedná sa konkrétne o 15595 - MUT , súťaž na predmet nadlimitnej zákazky Technické zariadenia a 15598 - MDS , súťažný dialóg na predmet nadlimitnej zákazky Služby informačných technológií. itlacovespravy.sk , 17. januára 2013: \"V záujme zabezpečenia nadštandardnej transparentnosti verejný obstarávateľ oznamuje verejnosti, že má záujem vymenovať do hodnotiacej komisie členov komisie bez práva vyhodnocovať ponuky - pozorovateľov , v počte 3 pozorovatelia v každej hodnotiacej komisii. V prípade záujmu viacerých osôb budú z predložených žiadostí pozorovatelia vyžrebovaní.\" Záujemca musí splniť nasledovné podmienky:"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["15595 - MUT", "15598 - MDS", "itlacovespravy.sk"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/189512", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/189517", "http://itlacovespravy.sk/mate-zaujem-byt-pozorovatelom-pri-vyhodnocovani-verejnych-sutazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:16.239778+00:00"}
{"id": "vr32002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32002", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Opakujem ale, že je to zvýšenie spotrebných daní,ktoré bolo viacmenej už v zákone (o tabaku a tabakových výrobkoch, pozn.) aj zakotvené ešte predchádzajúcou vládou, len malo platiť neskôr.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Momentálne je v platnosti Zákon o tabakových výrobkovh 335/2011 (pdf.) s účinnosťou od 1. novembra 2011, ktorým sa vyčleňujú tabakové výrobky zo zákona o potravinách. Je pravda, že bývalá vláda plánovala zvýšiť zdanenie tabakových výrobkov v dvoch krokoch, v prvom kroku od 1. februára 2012 a následne od začiatku marca 2013. Konkrétne špecifická časť spotrebnej dane z cigariet by mala v stúpnuť z 55,7 eura na 58 eur na tisíc kusov a minimálna sadzba dane z 85 eur na 88,5 eura na tisíc kusov cigariet. Dôvodom bola snaha vyhnúť sa cenovým rozdielom v okolitých krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Momentálne je v platnosti Zákon o tabakových výrobkovh 335/2011 (pdf.) s účinnosťou od 1. novembra 2011, ktorým sa vyčleňujú tabakové výrobky zo zákona o potravinách. Je pravda, že bývalá vláda plánovala zvýšiť zdanenie tabakových výrobkov v dvoch krokoch, v prvom kroku od 1. februára 2012 a následne od začiatku marca 2013. Konkrétne špecifická časť spotrebnej dane z cigariet by mala v stúpnuť z 55,7 eura na 58 eur na tisíc kusov a minimálna sadzba dane z 85 eur na 88,5 eura na tisíc kusov cigariet. Dôvodom bola snaha vyhnúť sa cenovým rozdielom v okolitých krajinách."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["335/2011", "plánovala zvýšiť zdanenie", "SME.sk"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CFEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F335-2011-z-z.p-34297.pdf&ei=WWvfT-quFfPN4QSUqvm8Cg&usg=AFQjCNGUykJww9iAxW7gzkPvSb611cBlXA&sig2=HoCeJ7uQyHVkQyzRh4wWEw", "http://ekonomika.sme.sk/c/6103077/poslanci-posunuli-do-druheho-citania-vyssie-spotrebne-dane.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:11.472547+00:00"}
{"id": "49833", "numeric_id": 49833, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49833", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Tie výpovede tu máme teraz, nielen tak náhodou z ničoho nič, máme ich tu preto, lebo vláda začala konsolidovať a škrtla zdravotníctvu peniaze. Tá istá vláda, ktoré rovnaké peniaze poslala na ministerstvo športu, že nech vznikne ministerstvo športu, teraz posiela peniaze, než vznikne olympijský štadión v Šamoríne.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v septembri 2024 v rámci konsolidácie navrhla šetrenie na platoch zdravotníckych pracovníkov vo výške 259 miliónov eur . LOZ v reakcii vyhlásilo, že vláda porušuje memorandum z roku 2022, ktoré upravovalo aj podmienky rastu platov lekárov. Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu na rok 2024 je 236 miliónov eur . Na výstavbu multifunkčnej športovej arény v Šamoríne vláda vyčlenila 20 miliónov eur . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV septembri 2024 vláda v rámci konsolidačného balíčka predstavila zámer ušetriť 259 miliónov eur na platoch zdravotníckych pracovníkov. V roku 2025 mali platy zdravotníckych pracovníkov stúpnuť o 9,66 %, v konsolidačnom balíčku vláda navrhla zvýšiť ich platy o 3 %.\n\nToto vládne opatrenie kritizovalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek aj Lekárske odborové združenie (LOZ). Šéf LOZ Peter Visolajský vyzval vládu, aby pokračovala v plnení memoranda z roku 2022, ktoré LOZ podpísalo s vládou Eduarda Hegera. K tejto dohode prišlo po tom, čo výpovede podalo viac ako 2100 lekárov a lekárok.\n\nMinister zdravotníctva Kamil Šaško 18. októbra oznámil , že vláda vyčlení na platy zdravotníckych pracovníkov ďalších 100 miliónov eur. Na základe návrhu sa na úroveň pred konsolidáciou mali vrátiť zvýšenia platov záchranárov a zdravotných sestier. Lekárom sa mali platy zvýšiť o 6,4 % oproti pôvodným 9,66 %.\n\n29. októbra šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) na tlačovej konferencii ohlásil , že lekári po celom Slovensku začali podávať výpovede. LOZ zopakovalo svoju požiadavku, aby vláda plnila memorandum z roku 2022.\n\nParlament dňa 11.12. schválil novelu zákona, ktorou chce vláda zabezpečiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Novela zákona umožní v prípade kritickej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti vyhlásiť mimoriadnu udalosť, počas ktorej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Novela tiež zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Zdravotníkom bude za spáchanie týchto trestných činov hroziť trest odňatia slobody na jeden rok a v prípade, že príde k ujme na zdraví alebo smrti pacienta až na päť rokov.\n\nMemorandum ( .pdf ) s LOZ podpísala vláda Eduarda Hegera 30. novembra 2022. V tomto dokumente sa vláda zaviazala plniť niekoľko bodov na zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva. Išlo napríklad o zmenu financovania zdravotníckych zariadení, navýšenie počtu lekárov, reformu vzdelávania lekárov či nerušenie oddelení nemocníc, ak nepríde k zlepšeniu zabezpečenia nemocníc, ktoré majú starostlivosť prebrať.\n\nMemorandum sa zaoberalo aj témou zabezpečenia mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní a stabilizácii lekárov a lekárok prostredníctvom zvýšenia ich platov.\n\nRozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu na rok 2024 je 236 miliónov eur . Ministerstvo vzniklo k 1. februáru 2024 a prebralo kompetencie v oblasti cestovného ruchu od ministerstva dopravy a od ministerstva školstva v oblasti športu. Cieľom zriadenia ministerstva bolo zefektívniť využívanie verejných zdrojov v cestovnom ruchu a športe.\n\nNa výstavbu multifunkčnej športovej arény v Šamoríne vláda vyčlenila príspevok 20 miliónov eur. Objekt má rozšíriť Slovenské olympijské tréningové centrum v Šamoríne a umožniť tak organizáciu medzinárodných športových podujatí. Celková suma výstavby sa odhaduje na 31 miliónov eur, okrem štátu ju plánuje financovať majiteľ súčasného športového centra v Šamoríne.\n\nLekári podávali v minulosti výpovede aj v roku 2011. Žiadali zvýšenie platov, zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie systému. Vláda Ivety Radičovej vtedy vyhlásila núdzový stav v 15 nemocniciach, mnohí lekári a lekárky napriek tomu nenastúpili do služby. Lekárske odbory nakoniec s vládou podpísali memorandum.\n\nMinisterstvo športu a cestovného ruchu vzniklo k 1. februáru 2024 po schválení novely kompetenčného zákona. Pôvodne malo ministerstvo vzniknúť od 1. januára, ale prezidentka Čaputová vetovala novelu kompetenčného zákona a tak sa dátum jeho vzniku musel posunúť.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v septembri 2024 v rámci konsolidácie navrhla šetrenie na platoch zdravotníckych pracovníkov vo výške 259 miliónov eur . LOZ v reakcii vyhlásilo, že vláda porušuje memorandum z roku 2022, ktoré upravovalo aj podmienky rastu platov lekárov. Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu na rok 2024 je 236 miliónov eur . Na výstavbu multifunkčnej športovej arény v Šamoríne vláda vyčlenila 20 miliónov eur . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V septembri 2024 vláda v rámci konsolidačného balíčka predstavila zámer ušetriť 259 miliónov eur na platoch zdravotníckych pracovníkov. V roku 2025 mali platy zdravotníckych pracovníkov stúpnuť o 9,66 %, v konsolidačnom balíčku vláda navrhla zvýšiť ich platy o 3 %.", "Toto vládne opatrenie kritizovalo Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek aj Lekárske odborové združenie (LOZ). Šéf LOZ Peter Visolajský vyzval vládu, aby pokračovala v plnení memoranda z roku 2022, ktoré LOZ podpísalo s vládou Eduarda Hegera. K tejto dohode prišlo po tom, čo výpovede podalo viac ako 2100 lekárov a lekárok.", "Minister zdravotníctva Kamil Šaško 18. októbra oznámil , že vláda vyčlení na platy zdravotníckych pracovníkov ďalších 100 miliónov eur. Na základe návrhu sa na úroveň pred konsolidáciou mali vrátiť zvýšenia platov záchranárov a zdravotných sestier. Lekárom sa mali platy zvýšiť o 6,4 % oproti pôvodným 9,66 %.", "29. októbra šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) na tlačovej konferencii ohlásil , že lekári po celom Slovensku začali podávať výpovede. LOZ zopakovalo svoju požiadavku, aby vláda plnila memorandum z roku 2022.", "Parlament dňa 11.12. schválil novelu zákona, ktorou chce vláda zabezpečiť dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Novela zákona umožní v prípade kritickej nedostupnosti zdravotnej starostlivosti vyhlásiť mimoriadnu udalosť, počas ktorej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť. Novela tiež zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinnosti za mimoriadnej situácie. Zdravotníkom bude za spáchanie týchto trestných činov hroziť trest odňatia slobody na jeden rok a v prípade, že príde k ujme na zdraví alebo smrti pacienta až na päť rokov.", "Memorandum ( .pdf ) s LOZ podpísala vláda Eduarda Hegera 30. novembra 2022. V tomto dokumente sa vláda zaviazala plniť niekoľko bodov na zlepšenie stavu slovenského zdravotníctva. Išlo napríklad o zmenu financovania zdravotníckych zariadení, navýšenie počtu lekárov, reformu vzdelávania lekárov či nerušenie oddelení nemocníc, ak nepríde k zlepšeniu zabezpečenia nemocníc, ktoré majú starostlivosť prebrať.", "Memorandum sa zaoberalo aj témou zabezpečenia mzdovej konkurencieschopnosti Slovenska pri získavaní a stabilizácii lekárov a lekárok prostredníctvom zvýšenia ich platov.", "Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu na rok 2024 je 236 miliónov eur . Ministerstvo vzniklo k 1. februáru 2024 a prebralo kompetencie v oblasti cestovného ruchu od ministerstva dopravy a od ministerstva školstva v oblasti športu. Cieľom zriadenia ministerstva bolo zefektívniť využívanie verejných zdrojov v cestovnom ruchu a športe.", "Na výstavbu multifunkčnej športovej arény v Šamoríne vláda vyčlenila príspevok 20 miliónov eur. Objekt má rozšíriť Slovenské olympijské tréningové centrum v Šamoríne a umožniť tak organizáciu medzinárodných športových podujatí. Celková suma výstavby sa odhaduje na 31 miliónov eur, okrem štátu ju plánuje financovať majiteľ súčasného športového centra v Šamoríne.", "Lekári podávali v minulosti výpovede aj v roku 2011. Žiadali zvýšenie platov, zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, dodržiavanie Zákonníka práce a dofinancovanie systému. Vláda Ivety Radičovej vtedy vyhlásila núdzový stav v 15 nemocniciach, mnohí lekári a lekárky napriek tomu nenastúpili do služby. Lekárske odbory nakoniec s vládou podpísali memorandum.", "Ministerstvo športu a cestovného ruchu vzniklo k 1. februáru 2024 po schválení novely kompetenčného zákona. Pôvodne malo ministerstvo vzniknúť od 1. januára, ale prezidentka Čaputová vetovala novelu kompetenčného zákona a tak sa dátum jeho vzniku musel posunúť."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["259 miliónov eur", "reakcii", "Rozpočet", "236 miliónov eur", "20 miliónov eur", "259 miliónov", "kritizovalo", "vyzval", "podpísalo", "oznámil", "vrátiť", "ohlásil", "schválil", "hroziť", ".pdf", "podpísala", "mzdovej konkurencieschopnosti", "Rozpočet", "236 miliónov eur", "vzniklo", "prebralo", "zefektívniť", "vyčlenila", "rozšíriť", "podávali", "vetovala"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/09/konsolidacia-sa-ma-dotknut-aj-platov-lekarov-porastu-pomalsie-pre-inflaciu-mozno-vobec-tvrdi-analyticka/", "https://hnonline.sk/slovensko/96170076-lekarski-odborari-kritizuju-konsolidacne-opatrenia-v-nemocniciach-zbieraju-vypovede-z-nadcasov", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://index.sme.sk/c/23327010/na-cestovny-ruch-a-sport-pojde-rocne-o-sto-milionov-eur-viac.html", "https://sportnet.sme.sk/spravy/olympijske-vlada-schvalila-20-milionov-eur-na-vystavbu-olympic-areny-v-samorine/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/konsolidacia-sa-ma-dotknut-aj-platov-lekarov-porastu-pomalsie-pre-inflaciu-mozno-vobec-tvrdi-analyticka/", "https://www.trend.sk/spravy/zdravotne-sestry-porodne-asistentky-su-pripravene-odmietat-nadcasy", "https://hnonline.sk/slovensko/96170076-lekarski-odborari-kritizuju-konsolidacne-opatrenia-v-nemocniciach-zbieraju-vypovede-z-nadcasov", "https://www.aktuality.sk/clanok/8oTo8xh/chcu-lekari-len-vyssie-platy-vysvetlujeme-spor-pre-ktory-hrozi-kolaps-nemocnic-otazky-a-odpovede/#:~:text=Ofici%C3%A1lne%20je%20d%C3%B4vodom,lek%C3%A1ri%20k%20dohode.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728080-den-d-pre-zdravotnictvo-budu-lekari-trvat-na-vypovediach/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728080-den-d-pre-zdravotnictvo-budu-lekari-trvat-na-vypovediach/", "https://www.aktuality.sk/clanok/i6Icp4z/lekari-z-nemocnic-po-celom-slovensku-dnes-zacali-podavat-vypovede/", "https://hnonline.sk/slovensko/96184181-praca-alebo-vaezenie-parlament-schvalil-navrh-ktory-nuti-lekarov-zostat-v-nemocniciach", "https://www.ta3.com/clanok/971055/vysvetlujeme-co-prinesie-bic-na-lekarov-a-ako-to-pocitia-pacienti-na-problem-sme-sa-pozreli-z-troch-stran", "https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/Memorandum.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/vlada-podpisala-memorandum-s-lekarskymi-odborarmi/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?memorandum-lekari-vlada", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://index.sme.sk/c/23327010/na-cestovny-ruch-a-sport-pojde-rocne-o-sto-milionov-eur-viac.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/vznik-noveho-ministerstva-cestovneho-ruchu-a-sportu-sa-odklada-ustavny-pravnik-vysvetlil-ake-su-moznosti/", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-vznik-ministerstva-ces/757782-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-vznik-ministerstva-ces/757782-clanok.html", "https://sportnet.sme.sk/spravy/olympijske-vlada-schvalila-20-milionov-eur-na-vystavbu-olympic-areny-v-samorine/", "https://samorin.sk/vlada-schvalila-20-milionov-eur-na-vystavbu-olympic-areny-v-samorine/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/historia-sa-opakuje-masovy-odchod-lekarov-ochromil-zdravotnictvo-uz-pred-trinastimi-rokmi/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/vznik-noveho-ministerstva-cestovneho-ruchu-a-sportu-sa-odklada-ustavny-pravnik-vysvetlil-ake-su-moznosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:16.049811+00:00"}
{"id": "46830", "numeric_id": 46830, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46830", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A presne v čase, kedy sa odbory rozhodujú, že či referendum podporí alebo nepodporia, schvália novelizáciu Zákonníka práce.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila zmeny v Zákoníku práce 4. novembra 2020, parlament ich odobril 4. februára 2021. Okrem iného umožnili zamestnancom vybrať si, či dostanú gastrolístky alebo namiesto nich finančný príspevok na stravovanie. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini oslovil v januári 2021 Konfederáciu odborových zväzov, aby podporila petíciu o vyhlásení referenda o predčasných voľbách. Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová uviedla, že o tom diskutujú vo vedení. Niektorí členovia podľa nej vyjadrili nesúhlas s účasťou KOZ na zbieraní podpisov. 10. februára sa odbory sa rozhodli petíciu podporiť. Argumentovali, že počas núdzového stavu nemajú inú možnosť vyjadrenia nesúhlasu „ s likvidáciou odborov a sociálneho dialógu na Slovensku zo strany vlády a parlamentu”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila zmeny v Zákoníku práce 4. novembra 2020, parlament ich odobril 4. februára 2021. Okrem iného umožnili zamestnancom vybrať si, či dostanú gastrolístky alebo namiesto nich finančný príspevok na stravovanie. Predseda strany Hlas Peter Pellegrini oslovil v januári 2021 Konfederáciu odborových zväzov, aby podporila petíciu o vyhlásení referenda o predčasných voľbách. Viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová uviedla, že o tom diskutujú vo vedení. Niektorí členovia podľa nej vyjadrili nesúhlas s účasťou KOZ na zbieraní podpisov. 10. februára sa odbory sa rozhodli petíciu podporiť. Argumentovali, že počas núdzového stavu nemajú inú možnosť vyjadrenia nesúhlasu „ s likvidáciou odborov a sociálneho dialógu na Slovensku zo strany vlády a parlamentu”. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "odobril", "umožnili", "Pellegrini", "10. februára"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18852/1", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=490926", "https://podnikatelskecentrum.sk/novela-zakonnika-prace-vybrane-zmeny-ucinne-od-1-marca-2021/", "https://dennikn.sk/2237237/zber-podpisov-na-referendum-pocas-testovania-necakajte-hlas-a-smer-sa-hadaju-a-odborari-su-opatrni/", "https://www.webnoviny.sk/konfederacia-odborovych-zvazov-podpori-peticiu-za-predcasne-volby-vlada-podla-nej-likviduje-socialny-dialog/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:36.424852+00:00"}
{"id": "vr15731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15731", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Ja som bol jeden z predkladateľov aj toho pôvodného zákona z roku 2008 (zákon o slobode náboženskej viery, pozn.), keď sme práve zaviedli tú hranicu 20 tisíc členov, povinnosť 20 tisíc členov.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií zverejnených na stránke Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 12. januára 2007 Národnej rade doručený návrh zákona poslancov NRSR Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z. Ján Podmanický teda skutočne bol jeden z prekladateľov a zákon skutočne zaviedol hranicu 20 tisíc členov pre registráciu cirkví alebo náboženských spoločností. Zákon bol podaný, schválený, aj nadobudol účinnosť v roku 2007, a nie v roku 2008. Keďže tento mylne uvedený dátum neovplyvní výpovednú hodnotu výroku, označujeme ho ako pravdivý. Návrh zákona bol prerokovaný na 8. schôdzi NRSR ako uznesenie č. 321 zo dňa 29. marca 2007. Návrh zákona bol schválený a vyšiel v Zbierke zákonov ako zákon č. 201/2007 Z.z . 24. apríla 2007, s nadobudnutím účinnosti k 1. máju 2007. Schválením daného zákona bola skutočne zavedená hranica 20 tisíc členov, o čom hovorí zmena v Čl. I § 11 zákona č. 201/2007 Z.z.: § 11 Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky,“ a zmena § 12 písmeno d) „d) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel;“. Ďalšie zmeny pôvodného zákona z roku 1991 sa týkali napríklad registrujúceho orgánu cirkví a náboženských spoločností (registruje Ministerstvo kultúry SR) a doplnením § 13 odseku 1 písmenom h) o právach a povinnostiach členov hlásiacich sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Hlasovania o návrhu zákona ako celku (tretie čítanie) sa zúčastnilo 111 z celkovo 117 prítomných poslancov z klubov SMER-SD, SDKÚ-DS, SMK-MKP, SNS, ĽS-HZDS a KDH, pričom za hlasovalo 108 poslancov NRSR, proti hlasoval jeden poslanec a dvaja sa zdržali hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zverejnených na stránke Národnej rady Slovenskej republiky bol dňa 12. januára 2007 Národnej rade doručený návrh zákona poslancov NRSR Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z.z. Ján Podmanický teda skutočne bol jeden z prekladateľov a zákon skutočne zaviedol hranicu 20 tisíc členov pre registráciu cirkví alebo náboženských spoločností. Zákon bol podaný, schválený, aj nadobudol účinnosť v roku 2007, a nie v roku 2008. Keďže tento mylne uvedený dátum neovplyvní výpovednú hodnotu výroku, označujeme ho ako pravdivý. Návrh zákona bol prerokovaný na 8. schôdzi NRSR ako uznesenie č. 321 zo dňa 29. marca 2007. Návrh zákona bol schválený a vyšiel v Zbierke zákonov ako zákon č. 201/2007 Z.z . 24. apríla 2007, s nadobudnutím účinnosti k 1. máju 2007. Schválením daného zákona bola skutočne zavedená hranica 20 tisíc členov, o čom hovorí zmena v Čl. I § 11 zákona č. 201/2007 Z.z.: § 11 Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti uvedený v § 10 ods. 2 môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky,“ a zmena § 12 písmeno d) „d) čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel;“. Ďalšie zmeny pôvodného zákona z roku 1991 sa týkali napríklad registrujúceho orgánu cirkví a náboženských spoločností (registruje Ministerstvo kultúry SR) a doplnením § 13 odseku 1 písmenom h) o právach a povinnostiach členov hlásiacich sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Hlasovania o návrhu zákona ako celku (tretie čítanie) sa zúčastnilo 111 z celkovo 117 prítomných poslancov z klubov SMER-SD, SDKÚ-DS, SMK-MKP, SNS, ĽS-HZDS a KDH, pričom za hlasovalo 108 poslancov NRSR, proti hlasoval jeden poslanec a dvaja sa zdržali hlasovania. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "zákon č. 201/2007 Z.z", "pôvodného zákona", "Hlasovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2113", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-201", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-308/znenie-0", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20716"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:27.448640+00:00"}
{"id": "49318", "numeric_id": 49318, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49318", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Za 4,5 mesiaca (úradnícka vláda, pozn.) rozdávali ako po nebohom. Na jednom zasadnutí vlády boli schopní podpísať výdavky navyše o jednu miliardu eur, na prvom zasadnutí 200 000 000, a takto to išlo.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na augustovom rokovaní schválila vláda výdavky za takmer miliardu eur. Išlo o podporu pre nový priemyselný park Valaliky, prostriedky pre podporu vysokých škôl či financovanie energetickej pomoci. Suma však predstavuje kumulatívny súčet výdavkov, v niektorých prípadoch až do roku 2029. Každý rok tak bude zo štátneho rozpočtu vynaložený iba zlomok tejto sumy.\n\nPrvé rokovanie vlády Ľudovíta Ódora pozostávalo takmer výlučne z návrhov na personálne nominácie. Zo schváleného programu a uznesení nevyplýva, že by bolo schválené jediné uznesenie s negatívnym vplyvom na štátny rozpočet. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrvé rokovanie vlády\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú úradnícku vládu Ľudovíta Ódora 15. mája 2023. Prvé rokovanie vlády sa uskutočnilo o dva dni na to, v stredu 17. mája. Program rokovania obsahoval najmä návrhy na odvolanie a vymenovanie personálu v kompetencií vlády. Jediný bod, ktorý sa netýkal personálnych nominácii, bol návrh na vyčlenenie vojakov na zabezpečenie hraníc, ani tento bod však nepredstavoval navýšenie výdavkov pre štátny rozpočet. V doložke vplyvov (. pdf ) sa píše, že návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.\n\nVýdavky za takmer miliardu\n\nViaceré uznesenia, ktoré majú zásadný vplyv na štátny rozpočet, schválila vláda na druhom augustovom zasadnutí. Celkový vplyv rozpočtovo nekrytých výdavkov schválených na tomto rokovaní vlády bol takmer 930 miliónov eur. Táto suma však predstavuje kumulatívny súčet výdavkov, v niektorých prípadoch až do roku 2029, čo znamená, že každý rok bude vynaložená iba časť tejto sumy.\n\nVláda schválila poskytnutie prostriedkov na financovanie významných investícií pre „Strategické územie Valaliky.“ V materiáli vlády „Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy“ sa píše, že odhadovaný vplyvy na rozpočet verejnej správy by mal dosiahnuť do roku 2026 takmer 422 miliónov eur ( .pdf) .\n\nĎalej sa v prijatom uznesení píše, že vláda taktiež ukladá ministrovi financií poskytnúť prostriedky zo štátnych finančných aktív vo výške približne 8 miliónov eur do konca roku 2027 a približne 7 miliónov eur do konca roku 2028 a 2029. Celkový odhadovaný dopad schváleného opatrenia na štátny rozpočet teda činí vyše 444 miliónov eur do roku 2029 (. pdf ).\n\nVláda schválila aj poskytnutie prostriedkov na financovanie vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028. V analýze vplyvov na rozpočet vláda odhaduje, že toto opatrenie zaťaží rozpočet sumou takmer 338 miliónov do roku 2028 ( .pdf ).\n\nVláda taktiež predpokladá, že schválená energopomoc pre vybraných koncových odberateľov bude mať negatívny vplyv na rozpočet vo výške 144 miliónov ( .pdf , s. 4). Ďalej vláda schválila zmeny v Trestnom zákone, ktorých vplyv na rozpočet vyčíslila na navyše 4 milióny eur do roku 2026 ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na augustovom rokovaní schválila vláda výdavky za takmer miliardu eur. Išlo o podporu pre nový priemyselný park Valaliky, prostriedky pre podporu vysokých škôl či financovanie energetickej pomoci. Suma však predstavuje kumulatívny súčet výdavkov, v niektorých prípadoch až do roku 2029. Každý rok tak bude zo štátneho rozpočtu vynaložený iba zlomok tejto sumy.", "Prvé rokovanie vlády Ľudovíta Ódora pozostávalo takmer výlučne z návrhov na personálne nominácie. Zo schváleného programu a uznesení nevyplýva, že by bolo schválené jediné uznesenie s negatívnym vplyvom na štátny rozpočet. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Prvé rokovanie vlády", "Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú úradnícku vládu Ľudovíta Ódora 15. mája 2023. Prvé rokovanie vlády sa uskutočnilo o dva dni na to, v stredu 17. mája. Program rokovania obsahoval najmä návrhy na odvolanie a vymenovanie personálu v kompetencií vlády. Jediný bod, ktorý sa netýkal personálnych nominácii, bol návrh na vyčlenenie vojakov na zabezpečenie hraníc, ani tento bod však nepredstavoval navýšenie výdavkov pre štátny rozpočet. V doložke vplyvov (. pdf ) sa píše, že návrh nebude mať žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy.", "Výdavky za takmer miliardu", "Viaceré uznesenia, ktoré majú zásadný vplyv na štátny rozpočet, schválila vláda na druhom augustovom zasadnutí. Celkový vplyv rozpočtovo nekrytých výdavkov schválených na tomto rokovaní vlády bol takmer 930 miliónov eur. Táto suma však predstavuje kumulatívny súčet výdavkov, v niektorých prípadoch až do roku 2029, čo znamená, že každý rok bude vynaložená iba časť tejto sumy.", "Vláda schválila poskytnutie prostriedkov na financovanie významných investícií pre „Strategické územie Valaliky.“ V materiáli vlády „Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy“ sa píše, že odhadovaný vplyvy na rozpočet verejnej správy by mal dosiahnuť do roku 2026 takmer 422 miliónov eur ( .pdf) .", "Ďalej sa v prijatom uznesení píše, že vláda taktiež ukladá ministrovi financií poskytnúť prostriedky zo štátnych finančných aktív vo výške približne 8 miliónov eur do konca roku 2027 a približne 7 miliónov eur do konca roku 2028 a 2029. Celkový odhadovaný dopad schváleného opatrenia na štátny rozpočet teda činí vyše 444 miliónov eur do roku 2029 (. pdf ).", "Vláda schválila aj poskytnutie prostriedkov na financovanie vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2023 – 2028. V analýze vplyvov na rozpočet vláda odhaduje, že toto opatrenie zaťaží rozpočet sumou takmer 338 miliónov do roku 2028 ( .pdf ).", "Vláda taktiež predpokladá, že schválená energopomoc pre vybraných koncových odberateľov bude mať negatívny vplyv na rozpočet vo výške 144 miliónov ( .pdf , s. 4). Ďalej vláda schválila zmeny v Trestnom zákone, ktorých vplyv na rozpočet vyčíslila na navyše 4 milióny eur do roku 2026 ( .pdf )."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["vymenovala", "uskutočnilo", "Program rokovania", "pdf", "schválila", ".pdf)", "pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-odbornikov/", "https://www.vlada.gov.sk/29797/rokovanie-vlady-sr/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1281", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=BEC551DA86CA457EA5005CD591DEED79-3B0641FB0635B4677CED8709E9712599", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/28697/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=7B3FEE43945641F49480D30163F64A9E-60560091A5DCC00A57870FC1F1AAFDED", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=B05E4738861043EEB115CBE36880D298-3217A2FEE25351345A707C9A4FDC0212", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=EF730326B18C4E9694B676876828DFD2-F98983AC692358462623532C3C68B993", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=C0470925A9FB40C988CA934380007F69-28F1FCD53FAEC97602D74F097C48C2B4", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=3AA7E769131D40EBBCDE6080468F86EE-D2FD8318947361AECFC7E89A0AE7F57C%C3%A4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:33.518657+00:00"}
{"id": "vr26540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26540", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Naši občania nám prostredníctvom internetovej petície zaslali viac ako 1,3 milióna odkazov na zmenu tohto hanebného plytvania ich daňami. (hovorí o nákladoch spojených s dvoma sídlami Európskeho parlamentu v Bruseli a v Štrasburgu, pozn.)", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Všetky dostupné zdroje hovoria o takmer 1,3 milióna podpisov pod spomínanou petíciou a nie viac ako 1,3, ako tvrdí Jaroslav Paška. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s fungovaním viacerých sídiel Európskeho parlamentu bola vyhlásená petícia za zámeom, aby jediné oficiálne sídlo EP bolo v Bruseli. Autorkou petície je švédska ministerka pre európske záležitosti Cecília Malmströmová. Pod petíciu sa od roku 2007 podpísalo 1,27 milióna ľudí. Okrem iného 75% členov EP podporilo zrušenie druhého sídla. Údaj \"1,27 milióna\" alebo \"takmer 1,3 milióna\" prinieslo viacero zdrojov v čase, z ktorého pochádza overovaný výrok J. Pašku (19. novembra 2013). Skupina poslancov EP, ktorý presadzujú zavedenie spoločného sídla EP, na svojej oficiálnej stránke SingleSeat.eu uvádza, že petíciu podpísalo 1,27 milióna občanov. Europoslankyňa Glenis Willmott na svojom blogu z 18. novembra 2013 píše o takmer 1,3 milióna Európanov, ktorí podpísali petíciu. Denník The Telegraph písal 14. októbra 2013 rovnako o \"takmer 1,3 milióna Európanoch\". mov ömov ömov Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Všetky dostupné zdroje hovoria o takmer 1,3 milióna podpisov pod spomínanou petíciou a nie viac ako 1,3, ako tvrdí Jaroslav Paška. Jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s fungovaním viacerých sídiel Európskeho parlamentu bola vyhlásená petícia za zámeom, aby jediné oficiálne sídlo EP bolo v Bruseli. Autorkou petície je švédska ministerka pre európske záležitosti Cecília Malmströmová. Pod petíciu sa od roku 2007 podpísalo 1,27 milióna ľudí. Okrem iného 75% členov EP podporilo zrušenie druhého sídla. Údaj \"1,27 milióna\" alebo \"takmer 1,3 milióna\" prinieslo viacero zdrojov v čase, z ktorého pochádza overovaný výrok J. Pašku (19. novembra 2013). Skupina poslancov EP, ktorý presadzujú zavedenie spoločného sídla EP, na svojej oficiálnej stránke SingleSeat.eu uvádza, že petíciu podpísalo 1,27 milióna občanov. Europoslankyňa Glenis Willmott na svojom blogu z 18. novembra 2013 píše o takmer 1,3 milióna Európanov, ktorí podpísali petíciu. Denník The Telegraph písal 14. októbra 2013 rovnako o \"takmer 1,3 milióna Európanoch\". mov ömov ömov Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["SingleSeat.eu", "blogu", "písal"], "url": ["http://www.singleseat.eu/11.html", "http://www.gleniswillmott.eu/the-next-president-must-call-for-an-end-to-the-european-parliaments-costly-travelling-circus-and-so-must-david-cameron/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/10378022/European-parliament-ready-to-abandon-Strasbourg-sittings.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:26.560849+00:00"}
{"id": "vr15783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15783", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Keď v roku 2008 francúzski a nemeckí akcionári SPP chceli z ničoho nič zvýšiť ceny plynu o 20% ... ak vláda Róberta Fica okamžite zasiahla, prijala osobitný zákon, v rámci ktorého preniesla právomoc z predstavenstiev spoločnosti na valné zhromaždenia.  A čo sa stalo, keď prišla vláda Ivety Radičovej? Okamžite tento zákon zrušila. Okamžite vrátila túto právomoc opäť do rúk súkromných privatizérov a to je presne to, ten rozdiel, o ktorom ja hovorím.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SPP v júli 2008 predložilo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví návrh na zvýšenie cien zemného plynu. 49 % spoločnosti v tom čase vlastnili cez Slovak Gas holding francúzska spoločnosť Gaz de France a nemecký E.ON Ruhrgas. Vláda Roberta Fica následne prijala zákon č. 429/2008 Z. z., ktorý zobral akcionárom možnosť podávať cenové návrhy a preniesol ju na valné zhromaždenia. Po nástupe vlády Ivety Radičovej bol tento zákon zrušený . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SPP v júli 2008 predložilo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví návrh na zvýšenie cien zemného plynu. 49 % spoločnosti v tom čase vlastnili cez Slovak Gas holding francúzska spoločnosť Gaz de France a nemecký E.ON Ruhrgas. Vláda Roberta Fica následne prijala zákon č. 429/2008 Z. z., ktorý zobral akcionárom možnosť podávať cenové návrhy a preniesol ju na valné zhromaždenia. Po nástupe vlády Ivety Radičovej bol tento zákon zrušený . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["predložilo", "vlastnili", "zákon", "zrušený", "obhajoval", "novela"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/3995331/potvrdene-spp-chce-drahsi-plyn-pre-domacnosti.html", "http://www.etrend.sk/firmy/kladivo-na-spp-sa-vracia.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-429", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/z_117-2011_sk.pdf", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/uvod/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/197/20120901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:21.828992+00:00"}
{"id": "46645", "numeric_id": 46645, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46645", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vráťme sa ešte do toho leta, pán Krajniak požiadal pána Lipšica, aby mu robil nejaké právne veci ohľadom nejakých kritických alebo veľmi citlivých káuz v rámci ministerstva, a vtedy musel požiadať o túto jeho previerku, a musím povedať, že vtedy sa ešte ani nechýrovalo, že by pán Kováčik, vtedy, že by vlastne odchádzal z postu, vtedy ešte bol tvrde posadený na svojej stoličke, nemal v tom čase žiadne problémy, a vôbec sa nechystal túto stoličku uvolniť, čiže ešte sa, sme sa vôbec nebavili o voľbe špeciálneho prokurátora ako takej.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V čase, keď rezort práce požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica, ten už pripúšťal kandidatúru na jednu z dvoch top prokurátorských pozícii. O tri týždne neskôr polícia zadržala vtedajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Musel byť však vyšetrovaný už dlhšie a teda už dlhšie musel „mať problémy”. V dobe žiadania previerky pre Lipšica sa teda mohlo „chyrovať” o problémoch Kováčika s políciou, ktoré by si vynútili jeho odstúpenie. Nie je však zrejmé, či to tak skutočne bolo. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako neoveriteľné. Časová os Poslanci vládnej koalície v lete 2020 umožnili aj neprokurátorom kandidovať na post špeciálneho prokurátora, no zabudli im dať možnosť požiadať o bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný úrad. Bez nej sa o post uchádzať nemôžu. Za prípadného kandidáta by tak o previerku musel žiadať niekto iný, kto na to má oprávnenie. Daniel Lipšic 4. septembra 2020 pripustil , že zvažuje kandidatúru na šéfa Generálnej alebo špeciálnej prokuratúry. Denník SME upozornil na to, že 1. októbra 2020 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica. Krajniak tvrdil , že „o slovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné” , aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. Portál Demagóg.SK požiada Milana Krajniaka aj Daniela Lipšica o dôkaz pre ich tvrdenie, že Lipšic mal byť ministrom oslovený na poskytovanie právnych služieb v citlivých prípadoch a preto potreboval bezpečnostnú previerku. Email zostal bez odpovede. Lipšic neskôr uviedol , že „ v danom čase som bezprostredne neriešil otázku bezpečnostnej previerky v súvislosti s kandidatúrou na špeciálneho prokurátora, keďže v tom čase malo uplynúť funkčné obdobie špeciálnemu prokurátorovi až v máji 2021. Je však pravdou, že som danú ponuku akceptoval aj preto, že som už vtedy túto kandidatúru zvažoval.“ V Centrálnom registri zmlúv nie je žiadna zmluva Ministerstva práce s Danielom Lipšicom alebo AK Dentons, v ktorej pôsobil. 22. októbra zadržala šéfa Špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika NAKA. Obvinili ho o.i. z korupcie. 22. novembra sa Dušan Kováčik vzdal funkcie špeciálneho prokurátora, uvoľnilo sa tak miesto pre voľbu nového. 22. decembra 2020 dostal Lipšic od Národného bezpečnostného úradu osvedčenie o previerke. V jeho prípade tak trvala iba dva mesiace, hoci podľa denníka SME úrad zvykne potrebovať šesť a viac mesiacov. NBÚ naopak tvrdí , že priemerný čas previerky bol roku 2020 60 dní. 22. decembra Boris Kollár vyhlásil voľbu na šéfa špeciálnej prokuratúry, termín určil na 26. januára 2021. Kandidáti mohli posielať prihlášky do 8. januára 2021. 16. decembra 2020 Daniel Lipšic potvrdil , že sa bude uchádzať o post špeciálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["V čase, keď rezort práce požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica, ten už pripúšťal kandidatúru na jednu z dvoch top prokurátorských pozícii. O tri týždne neskôr polícia zadržala vtedajšieho šéfa špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika. Musel byť však vyšetrovaný už dlhšie a teda už dlhšie musel „mať problémy”. V dobe žiadania previerky pre Lipšica sa teda mohlo „chyrovať” o problémoch Kováčika s políciou, ktoré by si vynútili jeho odstúpenie. Nie je však zrejmé, či to tak skutočne bolo. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako neoveriteľné. Časová os Poslanci vládnej koalície v lete 2020 umožnili aj neprokurátorom kandidovať na post špeciálneho prokurátora, no zabudli im dať možnosť požiadať o bezpečnostnú previerku Národný bezpečnostný úrad. Bez nej sa o post uchádzať nemôžu. Za prípadného kandidáta by tak o previerku musel žiadať niekto iný, kto na to má oprávnenie. Daniel Lipšic 4. septembra 2020 pripustil , že zvažuje kandidatúru na šéfa Generálnej alebo špeciálnej prokuratúry. Denník SME upozornil na to, že 1. októbra 2020 minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) požiadal o bezpečnostnú previerku pre Daniela Lipšica. Krajniak tvrdil , že „o slovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné” , aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. Portál Demagóg.SK požiada Milana Krajniaka aj Daniela Lipšica o dôkaz pre ich tvrdenie, že Lipšic mal byť ministrom oslovený na poskytovanie právnych služieb v citlivých prípadoch a preto potreboval bezpečnostnú previerku. Email zostal bez odpovede. Lipšic neskôr uviedol , že „ v danom čase som bezprostredne neriešil otázku bezpečnostnej previerky v súvislosti s kandidatúrou na špeciálneho prokurátora, keďže v tom čase malo uplynúť funkčné obdobie špeciálnemu prokurátorovi až v máji 2021. Je však pravdou, že som danú ponuku akceptoval aj preto, že som už vtedy túto kandidatúru zvažoval.“ V Centrálnom registri zmlúv nie je žiadna zmluva Ministerstva práce s Danielom Lipšicom alebo AK Dentons, v ktorej pôsobil. 22. októbra zadržala šéfa Špeciálnej prokuratúry Dušana Kováčika NAKA. Obvinili ho o.i. z korupcie. 22. novembra sa Dušan Kováčik vzdal funkcie špeciálneho prokurátora, uvoľnilo sa tak miesto pre voľbu nového. 22. decembra 2020 dostal Lipšic od Národného bezpečnostného úradu osvedčenie o previerke. V jeho prípade tak trvala iba dva mesiace, hoci podľa denníka SME úrad zvykne potrebovať šesť a viac mesiacov. NBÚ naopak tvrdí , že priemerný čas previerky bol roku 2020 60 dní. 22. decembra Boris Kollár vyhlásil voľbu na šéfa špeciálnej prokuratúry, termín určil na 26. januára 2021. Kandidáti mohli posielať prihlášky do 8. januára 2021. 16. decembra 2020 Daniel Lipšic potvrdil , že sa bude uchádzať o post špeciálneho prokurátora."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["lete", "zabudli", "pripustil", "tvrdil", "uviedol", "nie je", "Obvinili", "vzdal", "dostal", "tvrdí", "vyhlásil", "potvrdil"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/za-generalneho-prokuratora-moze-kandidovat-aj-neprokurator/", "https://dennikn.sk/2238571/poslanci-lipsicova-previerka-je-nasa-chyba-volba-bude-aj-tak-transparentna/", "https://slovensko.hnonline.sk/2205552-lipsic-prvykrat-pripustil-ze-zvazuje-kandidaturu-na-sefa-prokuratury", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://dennikn.sk/2238571/poslanci-lipsicova-previerka-je-nasa-chyba-volba-bude-aj-tak-transparentna/", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=lip%C5%A1ic&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=114533&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=60227e1ca9e86", "https://dennikn.sk/2100820/naka-zadrzala-specialneho-prokuratora-dusana-kovacika/", "https://dennikn.sk/2139777/kovacik-sa-vzdal-funkcie-bude-sa-volit-aj-novy-specialny-prokurator/", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://www.ta3.com/clanok/1201645/ako-to-bolo-s-previerkou-lipsica-krajniak-nevolal-reaguje-nbu.html", "https://www.webnoviny.sk/boris-kollar-vyhlasil-volbu-na-specialneho-prokuratora-a-prezradil-aj-termin-hlasovania-v-parlamente/", "https://www.trend.sk/spravy/lipsic-potvrdil-kandidaturu-post-specialneho-prokuratora"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:53.593448+00:00"}
{"id": "vr30806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30806", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Najprv on spomínal, že za 8 rokov je najvyššia nezamestnanosť.... Naschvál som si pozrel, lebo viem, že v každej relácii toto je taký, dá sa povedať, problém, že vy tvrdíte, že iné štatistiky. Nie. Keď sa pozriete, či Eurostat, Štatistický úrad, hocičo, tak všade vykazuje.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok B.Bugára je pravdivý. Tvrdenie Roberta Fica o najvyššej miere nezamestnanosti za posledných 8 rokov sme overovali v minulej relácii.", "analysis_paragraphs": ["Výrok B.Bugára je pravdivý. Tvrdenie Roberta Fica o najvyššej miere nezamestnanosti za posledných 8 rokov sme overovali v minulej relácii."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["tu."], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=posledn%C3%BDch+8+rokov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:42.339160+00:00"}
{"id": "vr27754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27754", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...každé šieste euro z daní, z daňových príjmov štátu dnes ide len na poplatok za úroky z verejného dlhu, pretože ten nás stojí ročne 1 miliardu 400 miliónov", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa našich prepočtov ide z celkového výnosu daní na obsluhu verejného dlhu každé ôsme euro a nie každé šieste ako tvrdí Figeľ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočtované výdavky na obsluhu verejného dlhu, čo Figeľ uvádza ako \"poplatok za úroky z verejného dlhu\", boli v roku 2013 na úrovni 1,33 mld. eur a v roku 2014 na úrovni 1,4 mld. eur. Tieto výdavky sú určené na splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch. Posledná februárová daňová prognóza IFP (. 8) uvádza daňové príjmy za rok 2013 na úrovni 11,58 mld eur. Pre rok 2014 sú daňové príjmy odhadované na úrovni 11,81 mld. eur. Jednoduchým podielu výnosu daní a sumy na obsluhu verejného dlhu v danom roku zistíme, že pre rok 2013 išlo na obsluhu dlhu každé takmer deviate euro. Pre rok 2014 to bolo každé ôsme euro. Ak by sme počítali len z rozpočtovaného výnosu daní v roku 2013 (11,34 mld. eur) a v roku 2014 (11,64 mld. eur.), aj v tom prípade by približne každé ôsme euro z výnosu daní išlo na obsluhu dlhu. Dokonca aj keby sme odčítali výnos z miestnych daní aj vtedy by išlo na obsluhu dlhu každé ôsme euro. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich prepočtov ide z celkového výnosu daní na obsluhu verejného dlhu každé ôsme euro a nie každé šieste ako tvrdí Figeľ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočtované výdavky na obsluhu verejného dlhu, čo Figeľ uvádza ako \"poplatok za úroky z verejného dlhu\", boli v roku 2013 na úrovni 1,33 mld. eur a v roku 2014 na úrovni 1,4 mld. eur. Tieto výdavky sú určené na splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch. Posledná februárová daňová prognóza IFP (. 8) uvádza daňové príjmy za rok 2013 na úrovni 11,58 mld eur. Pre rok 2014 sú daňové príjmy odhadované na úrovni 11,81 mld. eur. Jednoduchým podielu výnosu daní a sumy na obsluhu verejného dlhu v danom roku zistíme, že pre rok 2013 išlo na obsluhu dlhu každé takmer deviate euro. Pre rok 2014 to bolo každé ôsme euro. Ak by sme počítali len z rozpočtovaného výnosu daní v roku 2013 (11,34 mld. eur) a v roku 2014 (11,64 mld. eur.), aj v tom prípade by približne každé ôsme euro z výnosu daní išlo na obsluhu dlhu. Dokonca aj keby sme odčítali výnos z miestnych daní aj vtedy by išlo na obsluhu dlhu každé ôsme euro. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2014", "splátky", "prognóza"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/monitoringStatnehoRozpoctu/mesacnePlnenie/2013/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/monitoringStatnehoRozpoctu/mesacnePlnenie/2014/", "http://www.iness.sk/stranka/9410-Pod-narast-deficitu-statneho-rozpoctu-SR-sa-podpisali-vyssie-vydavky-TASR.html", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:10.411433+00:00"}
{"id": "vr37385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37385", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Je to národný problém na riešenie, to je tá agentúra pre podporu malého a stredného podnikania a naviac v tejto agentúre za podnikateľskú obec pracuje prezident Hayekovej spoločnosti pán Oravec, čiže to je celý takýto, by som povedal, problém, ktorý sa tuna vytvára, a ktorý každú chvíľu môže vybuchnúť.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec, tak ako uvádza Čaplovič, je jedným z členov Zboru zástupcov členov združenia tejto agentúry za Združenie podnikateľov Slovenska. Ján Oravec je súčasne prezident Hayek Consulting .", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec, tak ako uvádza Čaplovič, je jedným z členov Zboru zástupcov členov združenia tejto agentúry za Združenie podnikateľov Slovenska. Ján Oravec je súčasne prezident Hayek Consulting ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["členov", "Hayek Consulting"], "url": ["http://www.nadsme.sk/content/zbor-zastupcov-clenov-zdruzenia", "http://www.hayekconsulting.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=10&Itemid=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:14.723531+00:00"}
{"id": "vr14500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14500", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "SaS strana ... s najlepším ekonomickým programom, to je hodnotenie niekoľkých nezávislých inštitúcií.", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút INESS analyzoval ekonomickú časť volebných programov politických strán V celkovom hodnotení po ekonomickej stránke najlepšie skutočne obstála strana SaS. Podobne sa stal program strany SaS najlepším aj pre Podnikateľskú alianciu Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút INESS analyzoval ekonomickú časť volebných programov politických strán V celkovom hodnotení po ekonomickej stránke najlepšie skutočne obstála strana SaS. Podobne sa stal program strany SaS najlepším aj pre Podnikateľskú alianciu Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "Podnikateľská aliancia Slovenska"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/313381/analyza-volebnych-programov-najlepse-dopadli-sas-skok-a-kdh/", "http://www.aktuality.sk/clanok/313985/najlepsie-programy-pre-podnikatelov-maju-sas-most-hid-a-kdh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:41.715454+00:00"}
{"id": "vr25504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25504", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Máme rekordný dlh.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh Slovenska v prvom kvartáli 2013 je podľa Eurostat vystúpil až na úroveň 54,9%. Ide o rekordne najvyšší verejný dlh, čo ukazuje tabuľka historických údajov uvedená na stránkach Štatistického úradu SR .", "analysis_paragraphs": ["Dlh Slovenska v prvom kvartáli 2013 je podľa Eurostat vystúpil až na úroveň 54,9%. Ide o rekordne najvyšší verejný dlh, čo ukazuje tabuľka historických údajov uvedená na stránkach Štatistického úradu SR ."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=tipsgo20&tableSelection=1", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsdde410"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:41.704282+00:00"}
{"id": "49593", "numeric_id": 49593, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49593", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A viete, ktorej krajine bolo dokázané, že podpláca vo veľkom európskych činovníkov? Boli to arabské krajiny, teda zo zálivu.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predmetom korupčného škandálu Európskeho parlamentu z roku 2022 sú podozrenia o prijímaní úplatkov z Kataru, Maroka a Mauritánie, členmi Ligy arabských štátov. Vyšetrovanie prebieha, jeden z podozrivých europoslancov sa k prijatiu úplatkov priznal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV decembri 2022 polícia vykonala niekoľko razií v Bruseli a v Taliansku, na základe ktorých odhalila, že niektorí súčasní a bývalí členovia Europarlamentu, ako aj osoby s nimi prepojené, prijímali úplatky zo zahraničia. Malo sa pritom jednať o schému, v ktorej zahraničné krajiny platili europoslancom a europoslankyňám, prípadne ich asistentom a asistentkám, aby v ich prospech ovplyvnili uznesenia Europarlamentu. Príkladom ovplyvňovania malo byť napr. zaistenie schválenia dohody o bezvízovom styku medzi Katarom a EÚ a zlepšenie verejného vnímania Mauritánie.\n\nZ uplácania je podozrivý Katar, podľa ktorého sa aféra nazvala Qatargate, ale aj Mauritánia a Maroko. Vyšetrovanie zatiaľ nie je ukončené, nikto z podozrivých nebol usvedčený, avšak jeden, Antonio Panzeri, vtedajší europoslanec za Taliansko, poberanie úplatkov z Kataru a Maroka priznal.\n\nKatar je krajina s prevažne arabskou populáciou a nachádza sa v Perzskom zálive. Maroko je arabsko-africkou krajinou na severe Afriky. Mauritánia sa skladá z arabského a černošského obyvateľstva a je situovaná v západnej Afrike, nejedná sa preto o krajinu Zálivu. Označenie arabské krajiny je však pravdivé, všetky tri krajiny sú členmi Ligy arabských štátov.", "analysis_paragraphs": ["Predmetom korupčného škandálu Európskeho parlamentu z roku 2022 sú podozrenia o prijímaní úplatkov z Kataru, Maroka a Mauritánie, členmi Ligy arabských štátov. Vyšetrovanie prebieha, jeden z podozrivých europoslancov sa k prijatiu úplatkov priznal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V decembri 2022 polícia vykonala niekoľko razií v Bruseli a v Taliansku, na základe ktorých odhalila, že niektorí súčasní a bývalí členovia Europarlamentu, ako aj osoby s nimi prepojené, prijímali úplatky zo zahraničia. Malo sa pritom jednať o schému, v ktorej zahraničné krajiny platili europoslancom a europoslankyňám, prípadne ich asistentom a asistentkám, aby v ich prospech ovplyvnili uznesenia Europarlamentu. Príkladom ovplyvňovania malo byť napr. zaistenie schválenia dohody o bezvízovom styku medzi Katarom a EÚ a zlepšenie verejného vnímania Mauritánie.", "Z uplácania je podozrivý Katar, podľa ktorého sa aféra nazvala Qatargate, ale aj Mauritánia a Maroko. Vyšetrovanie zatiaľ nie je ukončené, nikto z podozrivých nebol usvedčený, avšak jeden, Antonio Panzeri, vtedajší europoslanec za Taliansko, poberanie úplatkov z Kataru a Maroka priznal.", "Katar je krajina s prevažne arabskou populáciou a nachádza sa v Perzskom zálive. Maroko je arabsko-africkou krajinou na severe Afriky. Mauritánia sa skladá z arabského a černošského obyvateľstva a je situovaná v západnej Afrike, nejedná sa preto o krajinu Zálivu. Označenie arabské krajiny je však pravdivé, všetky tri krajiny sú členmi Ligy arabských štátov."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vykonala", "zaistenie", "zlepšenie", "je", "nie je", "je", "nachádza sa", "je", "sa skladá", "je situovaná", "sú členmi"], "url": ["https://www.dw.com/en/qatargate-one-year-on-eu-cash-for-influence-scandal-still-far-from-over/a-67670541#:~:text=But%20by%20the,was%20eventually%20seized.", "https://www.politico.eu/article/european-parliament-qatargate-corruption-scandal-leaked-documents-pier-antonio-panzeri-francesco-giorgi-eva-kaili/#:~:text=Working%20for%20Qatar,Panzeri%20were%20arrested.", "https://www.politico.eu/article/qatargate-corruption-scandal-europe-panzeri-called-mauritania-gate/#:~:text=So%20in%20late,exchanged%20with%20money.%E2%80%9D", "https://www.politico.eu/european-parliament-qatargate-corruption-scandal-updates/#:~:text=The%20core%20allegations%20are%20that%20suspects%20linked%20to%20the%20European%20Parliament%20accepted%20money%20or%20gifts%20in%20exchange%20for%20doing%20the%20bidding%20of%20Qatar.%20Later%2C%20it%20emerged%20that%20Morocco%20and%20Mauritania%20were%20also%20allegedly%20suspected%20of%20being%20behind%20cash%2Dfor%2Dinfluence%20operations%20in%20the%20Parliament.", "https://www.ft.com/content/4616b7c4-b4c8-47e3-92e3-004f7bf7af7e#:~:text=But%20one%20year,towards%20both%20countries", "https://www.britannica.com/summary/Qatar#:~:text=Most%20of%20the%20population%20is%20Arab%2C%20with%20South%20Asian%20and%20Iranian%20minorities", "https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/qatar/#geography:~:text=bordering%20the%20Persian%20Gulf", "https://www.bbc.com/news/world-africa-64022940#:~:text=Culturally%20many%20Moroccans,grit%20and%20dexterity%22.", "https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/mauritania/#people-and-society:~:text=Black%20Moors%20(Haratines,ethnic%20groups)%2030%25", "https://www.cia.gov/the-world-factbook/countries/mauritania/#geography:~:text=Location-,Western%20Africa,-%2C%20bordering%20the%20North", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/league-arab-states-las-and-eu_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:49.782735+00:00"}
{"id": "vr15304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15304", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď bola SaS vo vláde(..) a rozpadla sa daňová správa (...) za tých pár mesiacov, než sa dala ako tak dokopy, odišla (...) miliarda eur bez kontroly,", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že v období Radičovej vlády, keď bola v parlamente aj strana SaS, nový daňový systém zaznamenal značné problémy. Za zmenami ale stál predovšetkým vtedajší minister financií Ivan Mikloš z politického klubu SDKU. Zároveň suma, ktorá kvôli tomuto nedostatku \"odišla bez kontroly\", nie je v súčastnosti pre nás dostupnou informáciou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV roku 2012 zaviedlo Ministerstvo financií nový informačný daňový systém :\n\n\" Nezvládnutie situácie vedením finančnej správy pri prechode na nový informačný systém je podľa Ivana Mikloša jedným z dvoch dôvodov súčasných problémov. Druhým je podľa jeho slov nesúčinnosť firmy Novitech, ktorá bola pôvodným dodávateľom informačného systému. Súčinnosť firmy bola podľa Mikloša nevyhnutná pre prepojenie systémov. \"\n\nK týmto pochybeniam sa poslanci za SaS už v tej dobe vyjadrovali kriticky:\n\n\" Strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorá taktiež kritizuje stav na daňových úradoch, však označuje iniciatívy Smeru-SD za zbytočnú politizáciu problému. (...) Aktuálnu situáciu na daňových úradoch si v piatok boli preveriť na poslaneckom prieskume aj poslanci NR SR. Informačný systém daňovej správy je podľa ich vyjadrení v havarijnom stave a vedenie Finančnej správy SR to podľa ich slov odmieta priznať. „Situácia je naozaj havarijná, mňa osobne veľmi mrzí, že najvyššie vedenie Finančnej správy Slovenskej republiky si to nepriznáva, pretože nás presviedčali celé tie dve hodinky, ako je to celé fajn, ako je to veľmi blízko optimálneho stavu,“ vyhlásil po skončení prieskumu predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Jozef Kollár (SaS). \"\n\nStrana SaS zároveň podporila návrh Smeru na riešenie problému daňovej správy:\n\n\" Opozičný Smer preto navrhuje posunúť povinnosť elektronickej komunikácie vybraných daňových subjektov z prvého apríla na január 2013. Návrh má podporu aj SaS, a tak je možné, že v strede v parlamente prejde. \"\n\nV súvislosti s ekonomickými pochybeniami vtedajšej vlády v roku 2012 figuruje len jedna suma, a to \" deficit štátneho rozpočtu (ktorý) sa za tri mesiace tohto roka vyšplhal na 1,16 miliardy eur \", a to práve pod vedením Ivana Mikloša. Robert Kaliňák pritom na schôdzi za jeho odvolanie v júni 2016 povedal , že za vlády Ivety Radičovej, keď vo vláde boli aj SaS aj Igor Matovič, v podobe neoprávnene vyplatených nadmerných odpočtov DHP odišlo 711 miliónov eur. INESS hodnotil situáciu daňovej správy takto: \" Kým v roku 2011 boli odhalené podvody na daniach za 707 miliónov eur, vlani (2012, pozn.) za 525 miliónov eur. Ak by sa preukázané daňové úniky neznížili, štát mohol mať k dispozícii sumu, ktorá by stačila napríklad asi na 15-percentný rast platov pre učiteľov. Kontrolóri museli bez informačného systému chodiť po informácie do archívov a boli aj preto menej efektívni, a to na úrovni 44-percent, kým roky predtým úspešnosť siahala až k 60-percentám. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v období Radičovej vlády, keď bola v parlamente aj strana SaS, nový daňový systém zaznamenal značné problémy. Za zmenami ale stál predovšetkým vtedajší minister financií Ivan Mikloš z politického klubu SDKU. Zároveň suma, ktorá kvôli tomuto nedostatku \"odišla bez kontroly\", nie je v súčastnosti pre nás dostupnou informáciou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V roku 2012 zaviedlo Ministerstvo financií nový informačný daňový systém :", "\" Nezvládnutie situácie vedením finančnej správy pri prechode na nový informačný systém je podľa Ivana Mikloša jedným z dvoch dôvodov súčasných problémov. Druhým je podľa jeho slov nesúčinnosť firmy Novitech, ktorá bola pôvodným dodávateľom informačného systému. Súčinnosť firmy bola podľa Mikloša nevyhnutná pre prepojenie systémov. \"", "K týmto pochybeniam sa poslanci za SaS už v tej dobe vyjadrovali kriticky:", "\" Strana Sloboda a solidarita (SaS), ktorá taktiež kritizuje stav na daňových úradoch, však označuje iniciatívy Smeru-SD za zbytočnú politizáciu problému. (...) Aktuálnu situáciu na daňových úradoch si v piatok boli preveriť na poslaneckom prieskume aj poslanci NR SR. Informačný systém daňovej správy je podľa ich vyjadrení v havarijnom stave a vedenie Finančnej správy SR to podľa ich slov odmieta priznať. „Situácia je naozaj havarijná, mňa osobne veľmi mrzí, že najvyššie vedenie Finančnej správy Slovenskej republiky si to nepriznáva, pretože nás presviedčali celé tie dve hodinky, ako je to celé fajn, ako je to veľmi blízko optimálneho stavu,“ vyhlásil po skončení prieskumu predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Jozef Kollár (SaS). \"", "Strana SaS zároveň podporila návrh Smeru na riešenie problému daňovej správy:", "\" Opozičný Smer preto navrhuje posunúť povinnosť elektronickej komunikácie vybraných daňových subjektov z prvého apríla na január 2013. Návrh má podporu aj SaS, a tak je možné, že v strede v parlamente prejde. \"", "V súvislosti s ekonomickými pochybeniami vtedajšej vlády v roku 2012 figuruje len jedna suma, a to \" deficit štátneho rozpočtu (ktorý) sa za tri mesiace tohto roka vyšplhal na 1,16 miliardy eur \", a to práve pod vedením Ivana Mikloša. Robert Kaliňák pritom na schôdzi za jeho odvolanie v júni 2016 povedal , že za vlády Ivety Radičovej, keď vo vláde boli aj SaS aj Igor Matovič, v podobe neoprávnene vyplatených nadmerných odpočtov DHP odišlo 711 miliónov eur. INESS hodnotil situáciu daňovej správy takto: \" Kým v roku 2011 boli odhalené podvody na daniach za 707 miliónov eur, vlani (2012, pozn.) za 525 miliónov eur. Ak by sa preukázané daňové úniky neznížili, štát mohol mať k dispozícii sumu, ktorá by stačila napríklad asi na 15-percentný rast platov pre učiteľov. Kontrolóri museli bez informačného systému chodiť po informácie do archívov a boli aj preto menej efektívni, a to na úrovni 44-percent, kým roky predtým úspešnosť siahala až k 60-percentám. \""], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["systém", "pochybeniam", "návrh", "deficit", "povedal", "INESS"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199248-danovy-chaos-ma-obete-padol-krnac-pojde-aj-mikulcik/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199248-danovy-chaos-ma-obete-padol-krnac-pojde-aj-mikulcik/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199349-nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur/", "http://www.bystricoviny.sk/spravy/miklos-zanechava-deficit-116-miliardy-eur-a-nefunkcny-danovy-infosystem/", "http://tv.hnonline.sk/politika/671948-kalinak-reagoval-na-zavazne-obvinenia-opozicia-chce-jeho-koniec", "http://www.iness.sk/stranka/8153-Az-desiatky-milionov-zarobili-podvodnici-na-kolapse-dani-Pravda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:39.177631+00:00"}
{"id": "vr35704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35704", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ešte jednu poznámku, ak dovolíte. Je to rast HDP o 1 %. To znamená ak nepustíme teraz na 3 a pol roka do obehu tie obrovské peniaze, ako budeme zabezpečovať hospodársky rast?", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky tri balíky PPP spolu s mýtom predstavujú podľa INEKO náklady nad 6,6 mld eur. Pri úrovni HDP za rok 2009 63,3 mld eur to predstavuje 4,1778% HDP, ak by sme brali do úvahy len jeden balík PPP, šlo by o 3,79%. Napriek tomu, že Fico nepoužil správne číslo, hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože správne ohodnotil fakt, že v prípade neinvestovania objemu peňazí vyhradeného PPP projektmi, by relatívne významne poznačil rast HDP.", "analysis_paragraphs": ["Všetky tri balíky PPP spolu s mýtom predstavujú podľa INEKO náklady nad 6,6 mld eur. Pri úrovni HDP za rok 2009 63,3 mld eur to predstavuje 4,1778% HDP, ak by sme brali do úvahy len jeden balík PPP, šlo by o 3,79%. Napriek tomu, že Fico nepoužil správne číslo, hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože správne ohodnotil fakt, že v prípade neinvestovania objemu peňazí vyhradeného PPP projektmi, by relatívne významne poznačil rast HDP."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa INEKO", "úrovni HDP"], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/01/27/ppp-zvysuju-verejny-dlh-nad-50-hdp/", "http://demagog.sk/old/2010/09/ekonomicke-statistiky/#dlh_minfin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:08.009335+00:00"}
{"id": "vr17905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17905", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...peniaze, ktoré Slovenská republika minulý rok zaplatila Turecku v rámci riešenia takzvanej migračnej krízy, sú vlastne peniaze, ktoré v skutočnosti idú na vyzbrojovanie tureckých alebo protureckých bojovníkov, ktorí zo severu útočia na Sýriu a tým vlastne sa prehlbuje migračná kríza.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba vo svojom výroku mieri na dohodu, ktorú uzavrela EÚ s Tureckom v rámci riešenia migračnej krízy. Financie, ktoré doteraz na túto pomoc smerovali, slúžili, ako uvádza stránka Európskej komisie , na to, aby 500-tisíc detí utečencov na území Turecka dostalo prístup k vzdelaniu, a aby sa prostredníctvom mesačných prevodov hotovosti podporilo 1,2 milióna utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba vo svojom výroku mieri na dohodu, ktorú uzavrela EÚ s Tureckom v rámci riešenia migračnej krízy. Financie, ktoré doteraz na túto pomoc smerovali, slúžili, ako uvádza stránka Európskej komisie , na to, aby 500-tisíc detí utečencov na území Turecka dostalo prístup k vzdelaniu, a aby sa prostredníctvom mesačných prevodov hotovosti podporilo 1,2 milióna utečencov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Európskej komisie", "uzatvorená", "uvoľní"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-18-2001_en.htm", "https://dennikn.sk/411071/turecko-aj-unia-su-spokojne-migracna-kriza-vsak-nekonci/", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1710844-eu-uvolnila-druhu-financnu-pomoc-za-tri-miliardy-eur-pre-utecencov-v-turecku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:38.459659+00:00"}
{"id": "vr14447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14447", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja som predčasne odišiel z Bruselu, aby som v roku 2009 pomohol kresťanským demokratom vo voľbách.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ bol 19. septembra 2009 zvolený za predsedu KDH po odporúčaní vtedajšieho predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Následne sa rozhodol abdikovať na funkciu eurokomisára. Vo februári toho roku sa stihol vyjadriť , že \"keď dokončím prácu, tak môžem hovoriť o druhej, ale nie o dvoch naraz, alebo nie pred tým.\" Reagoval tak vtedy na poznámku, že avizoval návrat do slovenskej politiky. Jeho vyjadrenie teda považujeme za pravdivé, pričom nehodnotíme motiváciu v ňom uvedenú, to znamená, či z pozície eurokomisára odišiel preto, aby pomohol KDH vo voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ bol 19. septembra 2009 zvolený za predsedu KDH po odporúčaní vtedajšieho predsedu hnutia Pavla Hrušovského. Následne sa rozhodol abdikovať na funkciu eurokomisára. Vo februári toho roku sa stihol vyjadriť , že \"keď dokončím prácu, tak môžem hovoriť o druhej, ale nie o dvoch naraz, alebo nie pred tým.\" Reagoval tak vtedy na poznámku, že avizoval návrat do slovenskej politiky. Jeho vyjadrenie teda považujeme za pravdivé, pričom nehodnotíme motiváciu v ňom uvedenú, to znamená, či z pozície eurokomisára odišiel preto, aby pomohol KDH vo voľbách."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "vyjadriť"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5024849/novym-predsedom-kdh-sa-podla-ocakavani-stal-jan-figel.html", "http://www.cas.sk/clanok/107381/figel-kym-som-eurokomisar-nechcem-byt-predsedom-kdh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:51.478797+00:00"}
{"id": "vr34841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34841", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Prvý krát, prvý krát neverím, že neviete, lebo som to povedal včera na kongrese. Vy ste pozorne sledovali náš kongres. Povedal som to veľa krát predtým. Povedal som to vo februári. Odôvodnil som to. Rozhodol som sa, že ochránim politickú stranu a perspektívne porazím nenávistnú politiku. Preto som to urobil. Chránil som moje dieťa. Moju politickú stranu. Tak som sa rohodol.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyjadrenie M. Dzurindu: „...som sa rozhodol, že ochránim svoju politickú stranu a ja ju ochránim.“ Toto vyhlásenie je dostupné aj na portály spravy.pravda.sk.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie M. Dzurindu: „...som sa rozhodol, že ochránim svoju politickú stranu a ja ju ochránim.“ Toto vyhlásenie je dostupné aj na portály spravy.pravda.sk."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["portály"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/dzurindova-volba-bola-jasna-len-ju-nechce-prezradit-fx5-/sk_domace.asp?c=A100227_125753_sk_domace_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:59.967850+00:00"}
{"id": "vr31597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31597", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Moderátorka: \"Lucia Žitňanská keď oznámila svoju kandidatúru, Mikuláš Dzurinda povedal, že to víta, ako reagoval na tu vašu?\" Pavol Frešo: \"Ja si myslím, že sa vyjadril pomerne dobre, myslím, v Starom Meste sme mali konferenciu a povedal, že pred tými všetkými zúčastnenými, že nebude zasahovať do tohoto súboja a jeho poznatkom to, že do toho zasahovať nebude, že to slovo dodrží.\"", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda doteraz vyjadril oficiálnu podporu iba Lucii Žitňanskej. Ku kandidatúre Pavla Freša a Viliama Novotného na post predsedu strany sa nevyjadruje.\n\nNa rokovaní predsedníctva SDKÚ-DS, ktoré sa konalo 23. apríla 2012 v Bratislave reagoval , že bude \"predovšetkým pozorne počúvať\". Ako sa vyjadril na spomínanej konferencii v Starom Meste však nie je možné zistiť. Mikuláš Dzurinda však po oznámení kandidatúry Pavla Freša, či Viliama Novotného opätovne neoznámil podporu Lucii Žitňanskej. Z jeho opatrných vyjadrení je teda možné predpokladať, že do súboja zasahovať nebude.", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda doteraz vyjadril oficiálnu podporu iba Lucii Žitňanskej. Ku kandidatúre Pavla Freša a Viliama Novotného na post predsedu strany sa nevyjadruje.", "Na rokovaní predsedníctva SDKÚ-DS, ktoré sa konalo 23. apríla 2012 v Bratislave reagoval , že bude \"predovšetkým pozorne počúvať\". Ako sa vyjadril na spomínanej konferencii v Starom Meste však nie je možné zistiť. Mikuláš Dzurinda však po oznámení kandidatúry Pavla Freša, či Viliama Novotného opätovne neoznámil podporu Lucii Žitňanskej. Z jeho opatrných vyjadrení je teda možné predpokladať, že do súboja zasahovať nebude."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "reagoval"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/video/showVideo/dzurinda-nebude-kandidovat-na-predsedu-podpori-luciu-zitnansku", "http://www.aktuality.sk/clanok/205287/dzurinda-do-volby-predsedu-sdku-ds-zasahovat-nebude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:42.781715+00:00"}
{"id": "vr14642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14642", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme sa pokúsili zastaviť zisk zdravotných poisťovní, ale Ústavný súd to zastavil.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali 26. februára u L. Žitňanskej. V októbri 2007 koaliční poslanci prvej Ficovej vlády schválili novelu Zákona o poisťovňach, ktorá mala zastaviť zisk zdravotných poisťovní . Určovala, že zisk sa má vrátiť a použiť v zdravotnom systéme. V januári 2011 vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodol o protiústavnosti zákona v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali 26. februára u L. Žitňanskej. V októbri 2007 koaliční poslanci prvej Ficovej vlády schválili novelu Zákona o poisťovňach, ktorá mala zastaviť zisk zdravotných poisťovní . Určovala, že zisk sa má vrátiť a použiť v zdravotnom systéme. V januári 2011 vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rozhodol o protiústavnosti zákona v zmysle čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "zisk zdravotných poisťovní", "Ústavy SR", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=zisk+zdravotn%C3%BDch+pois%C5%A5ovn%C3%AD", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155538-fico-pohrozil-poistovniam-zakazali-zisk/", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwixmKaXhJjLAhXJbRQKHS08D6gQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-250-2011-z-zp-34209%2F54558c&usg=AFQjCNGSobtxZOHsYrFkvNwqCrVflk0rxQ&sig2=ojOOGnZQZAOTlcScSpyucQ&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:01.844853+00:00"}
{"id": "vr32029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32029", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "No len tie škrty španielsky premiér robí aj bez toho balíka, tak mu ich nemusia predpisovať, viete, Španielsko, bolo by treba povedať, že pravicový premiér ich teraz robí...", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahraničnými médiami BBC (17. jún 2012) bola uverejnená správa, že španielsky minister Mariano Rajoy má v pláne podporiť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku Španielska, ktorá je v tomto čase potrebná. Ich plánom je znížiť deficit z úrovne 8,5% z roku 2011 na 5,3%. Zmeny ktoré premiér Rajoy zaviedol sa týkali zmrazenia dávok v nezamestnanosti a zníženiu platov pracovníkom vo verejnom sektore, zníženie rezortného rozpočtu a zvýšenie daní pre veľké spoločnosti. Avšak, všetky tieto reformy oslabili ekonomickú obnovu Španielska. Krajina je späť v recesii a má najvyššiu nezamestnanosť v eurozóne.", "analysis_paragraphs": ["Zahraničnými médiami BBC (17. jún 2012) bola uverejnená správa, že španielsky minister Mariano Rajoy má v pláne podporiť pružnejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku Španielska, ktorá je v tomto čase potrebná. Ich plánom je znížiť deficit z úrovne 8,5% z roku 2011 na 5,3%. Zmeny ktoré premiér Rajoy zaviedol sa týkali zmrazenia dávok v nezamestnanosti a zníženiu platov pracovníkom vo verejnom sektore, zníženie rezortného rozpočtu a zvýšenie daní pre veľké spoločnosti. Avšak, všetky tieto reformy oslabili ekonomickú obnovu Španielska. Krajina je späť v recesii a má najvyššiu nezamestnanosť v eurozóne."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["BBC"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/business-18477464"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:38.086753+00:00"}
{"id": "vr33221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33221", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Faktom však zostáva, že už 7. 12. 2011 vás upozornila Európska komisia, že tieto projekty nevyhovujú parametrom na financovanie Európskej únie. Vy ste do apríla 2012 sa nezmohli ani na to, aby ste im odpovedali.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister dopravy hovorí o upozornení z decembra 2011. Demagog.sk nezistil znenie upozornenia a ani tlačovú správu, ktorá by hovorila o takomto upozornení. J. Počiatek sa odvoláva na listovú dokumentáciu medzi Ministerstvom dopravy a EK. Minister dopravy by mal najskôr zverejniť údajné listy, na základe ktorých by mohol Demagog.sk výrok overiť. Posledné upozornenie, ktoré zverejňuje Ministerstvo dopravy na svojom portály je z augusta 2011 . V elektronickej verzií Eurokompasu (str. 13) problematiku upozornení ministerstva dopravy Európskou komisiou upozorňuje manažérka pre komunikáciu OPD. Ministerstvo dopravy dostalo varovný list od EK v auguste 2011, v ktorom bola spomenutá hrozba pozastavenia čerpania eurofondov. \"Ministerstvo dopravy vo svojej odpovedi informovalo generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG REGIO) o prijatí nápravných opatrení. V ďalšej reakcii – v liste z 11. júna 2012 – uistilo ministerstvo dopravy Európsku komisiu, že vykonáva systematické kroky pri implementácii nápravných a preventívnych opatrení.\" SITA , 10 augusta 2012: \"Európskej komisii sa nepáči, ako ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľ (KDH) peniaze použilo. Tie mali ísť len na opravu kritických úsekov a nie rekonštrukciu ciest ako takých. Komisia preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie. ... Slovenská strana poskytla Európskej komisii svoje odpovede v apríli tohto roku. Tieto odpovede sú v tejto chvíli vyhodnocované a stanovisko bude v priebehu niekoľkých týždňov,\" uviedla pre TA3 tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister dopravy hovorí o upozornení z decembra 2011. Demagog.sk nezistil znenie upozornenia a ani tlačovú správu, ktorá by hovorila o takomto upozornení. J. Počiatek sa odvoláva na listovú dokumentáciu medzi Ministerstvom dopravy a EK. Minister dopravy by mal najskôr zverejniť údajné listy, na základe ktorých by mohol Demagog.sk výrok overiť. Posledné upozornenie, ktoré zverejňuje Ministerstvo dopravy na svojom portály je z augusta 2011 . V elektronickej verzií Eurokompasu (str. 13) problematiku upozornení ministerstva dopravy Európskou komisiou upozorňuje manažérka pre komunikáciu OPD. Ministerstvo dopravy dostalo varovný list od EK v auguste 2011, v ktorom bola spomenutá hrozba pozastavenia čerpania eurofondov. \"Ministerstvo dopravy vo svojej odpovedi informovalo generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG REGIO) o prijatí nápravných opatrení. V ďalšej reakcii – v liste z 11. júna 2012 – uistilo ministerstvo dopravy Európsku komisiu, že vykonáva systematické kroky pri implementácii nápravných a preventívnych opatrení.\" SITA , 10 augusta 2012: \"Európskej komisii sa nepáči, ako ministerstvo dopravy pod vedením Jána Figeľ (KDH) peniaze použilo. Tie mali ísť len na opravu kritických úsekov a nie rekonštrukciu ciest ako takých. Komisia preto požiadala ministerstvo o vysvetlenie. ... Slovenská strana poskytla Európskej komisii svoje odpovede v apríli tohto roku. Tieto odpovede sú v tejto chvíli vyhodnocované a stanovisko bude v priebehu niekoľkých týždňov,\" uviedla pre TA3 tlačová tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ingrid Ludviková.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["augusta 2011", "Eurokompasu", "SITA"], "url": ["http://www.mindop.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=126529&sword=&date%5Bod%5D=1&date%5Bom%5D=1&date%5Bor%5D=2005&date%5Bdd%5D=16&date%5Bdm%5D=02&date%5Bdr%5D=2013", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDMQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1354095117.upl%26ANAME%3DEK3_2012_verWeb.pdf&ei=4twrUZ72CMmD4AT2mIDABg&usg=AFQjCNHd_Qo6JKCTK2OB76icQ9pSwss-6A&bvm=bv.42768644,d.Yms&cad=rja", "http://ekonomika.sme.sk/c/6492461/brusel-nemusi-preplatit-200-milionov-eur-na-cesty-prvej-triedy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:56.625895+00:00"}
{"id": "49675", "numeric_id": 49675, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49675", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Vaša rodina (pozn. Michala Šimečku) dostala 1 200 000 eur.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt Fórum, ktorý riadi matka Michala Šimečku, získal sumu približne v hodnote 315 tisíc eur a občianske združenie BOD.Y, ktoré vedie jeho partnerka Soňa Ferienčíková, dostalo 190-tisíc eur. Šutaj Eštok do sumy 1,2 milióna eur započítava aj dotácie, ktoré v rokoch 2020-2024 (počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovita Ódora) získala Nadácia Milana Šimečku, konkrétne 676-tisíc eur. Nadácia je pomenovaná po starom otcovi Michala Šimečku, no jeho rodina na udeľovanie dotácii nemá vplyv a z nadácie finančne neprofitovala a neprofituje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV auguste 2024 predseda vlády Robert Fico upozornil na štátne dotácie, ktoré medzi rokmi 2020 - 2023 dostali tri združenia spojené s rodinnými príslušníkmi Michala Šimečku. Podľa strán Smer-SD a SNS tieto dotácie z ministerstva kultúry a spravodlivosti dokazujú konflikt záujmov predsedu strany PS. Na tieto skutočnosti poukazovalo aj odôvodnenie návrhu na odvolanie Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu, odvolaný bol 17. septembra 2024.\n\nNadácia Milana Šimečku je pomenovaná podľa disidenta, filozofa a publicistu, ktorý je starým otcom Michala Šimečku. Vznikla rok po jeho smrti. Organizáciu založili Martin Bútora, Juraj Flamík, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac, priatelia Milana Šimečku. Nadácia sa zameriava na podporu demokracie a občianskej spoločnosti. Členom správnej rady nadácie je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku. Ide o neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Podľa nadačnej listiny nemôžu byť členom správnej rady poskytované peňažné prostriedky z majetku nadácie (. pdf , s. 18).\n\nNadácia Milana Šimečku získala dotácie aj počas vlády Smeru-SD, SNS a Most-Híd. V rokoch 2012 - 2020, počas druhej a tretej vlády Roberta Fica, a za vlády Petra Pellegriniho, ktorý bol v tom čase členom strany Smer-SD, získala nadácia spolu asi 770-tisíc eur. Napríklad v roku 2018 schválil Fond na podporu umenia dotáciu v hodnote 35-tisíc eur v súvislosti s organizáciou festivalu [fjúžn]. Festival [fjúžn] organizuje nadácia Milana Šimečku od roku 2006, jeho cieľom je zvyšovanie povedomia o menšinách a scitlivovanie verejnosti ohľadom migrácie a multikulturalizmu.\n\nObčianske združenie Projekt Fórum vzniklo v roku 2006, jeho predsedníčkou je Marta Šimečková, mama Michala Šimečku. Združenie k výročiu 17. novembra každoročne organizuje medzinárodné podujatie Stredoeurópske fórum, ktoré širokej verejnosti ponúka diskusie so spisovateľmi, umelcami a vedcami z rôznych krajín. Prvýkrát sa konalo v roku 2009, jeho prvým hosťom bol Václav Havel. Od roku 2017 náklady na organizáciu z najväčšej časti pokryl grant z Fondu pre ľudské práva, ktoré spravuje ministerstvo spravodlivosti. V roku 2017, keď bol predsedom vlády Robert Fico, získalo združenie na organizáciu fóra dotáciu 36-tisíc eur (. pdf , s. 1). V roku 2024 bola ministerstvo spravodlivosti výzvu na uchádzanie sa o túto podporu zrušil. Časť finančných výdavkov v roku 2024 pokryje crowdfundingová kampaň.\n\nNezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila partnerka Michala Šimečku Soňa Ferienčíková, sa zameriava na tvorbu a produkciu nových tanečných diel mladých slovenských a zahraničných umelcov. Diela organizácie sú prezentované na Slovensku aj v zahraničí. Toto občianske združenie získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia už v roku 2016, počas vlády strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Združeniu bola schválená podpora vo výške 8-tisíc eur. V tomto čase Michal Šimečka ešte nepôsobil v politike - v tej začal byť aktívny ako zvolený europoslanec v roku 2019.\n\nGranty sú bežným a zároveň kľúčovým zdrojom financovania rôznych občianskych združení, podujatí a projektov.\n\nV roku 2023 schválil Fond na podporu umenia 2 193 žiadostí o dotáciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, dotácie predstavovali celkovú sumu 17 823 912 eur (. pdf , s. 20).\n\nMinisterstvo spravodlivosti SR poskytlo v roku 2023 dotácie na podporu ľudských práv 45 projektom v celkovej výške 769 500 eur.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Fórum, ktorý riadi matka Michala Šimečku, získal sumu približne v hodnote 315 tisíc eur a občianske združenie BOD.Y, ktoré vedie jeho partnerka Soňa Ferienčíková, dostalo 190-tisíc eur. Šutaj Eštok do sumy 1,2 milióna eur započítava aj dotácie, ktoré v rokoch 2020-2024 (počas vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovita Ódora) získala Nadácia Milana Šimečku, konkrétne 676-tisíc eur. Nadácia je pomenovaná po starom otcovi Michala Šimečku, no jeho rodina na udeľovanie dotácii nemá vplyv a z nadácie finančne neprofitovala a neprofituje. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V auguste 2024 predseda vlády Robert Fico upozornil na štátne dotácie, ktoré medzi rokmi 2020 - 2023 dostali tri združenia spojené s rodinnými príslušníkmi Michala Šimečku. Podľa strán Smer-SD a SNS tieto dotácie z ministerstva kultúry a spravodlivosti dokazujú konflikt záujmov predsedu strany PS. Na tieto skutočnosti poukazovalo aj odôvodnenie návrhu na odvolanie Šimečku z pozície podpredsedu parlamentu, odvolaný bol 17. septembra 2024.", "Nadácia Milana Šimečku je pomenovaná podľa disidenta, filozofa a publicistu, ktorý je starým otcom Michala Šimečku. Vznikla rok po jeho smrti. Organizáciu založili Martin Bútora, Juraj Flamík, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac, priatelia Milana Šimečku. Nadácia sa zameriava na podporu demokracie a občianskej spoločnosti. Členom správnej rady nadácie je Peter Šimečka, strýko Michala Šimečku. Ide o neplatenú funkciu, ktorá nemá vplyv na udeľovanie dotácií. Podľa nadačnej listiny nemôžu byť členom správnej rady poskytované peňažné prostriedky z majetku nadácie (. pdf , s. 18).", "Nadácia Milana Šimečku získala dotácie aj počas vlády Smeru-SD, SNS a Most-Híd. V rokoch 2012 - 2020, počas druhej a tretej vlády Roberta Fica, a za vlády Petra Pellegriniho, ktorý bol v tom čase členom strany Smer-SD, získala nadácia spolu asi 770-tisíc eur. Napríklad v roku 2018 schválil Fond na podporu umenia dotáciu v hodnote 35-tisíc eur v súvislosti s organizáciou festivalu [fjúžn]. Festival [fjúžn] organizuje nadácia Milana Šimečku od roku 2006, jeho cieľom je zvyšovanie povedomia o menšinách a scitlivovanie verejnosti ohľadom migrácie a multikulturalizmu.", "Občianske združenie Projekt Fórum vzniklo v roku 2006, jeho predsedníčkou je Marta Šimečková, mama Michala Šimečku. Združenie k výročiu 17. novembra každoročne organizuje medzinárodné podujatie Stredoeurópske fórum, ktoré širokej verejnosti ponúka diskusie so spisovateľmi, umelcami a vedcami z rôznych krajín. Prvýkrát sa konalo v roku 2009, jeho prvým hosťom bol Václav Havel. Od roku 2017 náklady na organizáciu z najväčšej časti pokryl grant z Fondu pre ľudské práva, ktoré spravuje ministerstvo spravodlivosti. V roku 2017, keď bol predsedom vlády Robert Fico, získalo združenie na organizáciu fóra dotáciu 36-tisíc eur (. pdf , s. 1). V roku 2024 bola ministerstvo spravodlivosti výzvu na uchádzanie sa o túto podporu zrušil. Časť finančných výdavkov v roku 2024 pokryje crowdfundingová kampaň.", "Nezisková organizácia BOD.Y, ktorú založila partnerka Michala Šimečku Soňa Ferienčíková, sa zameriava na tvorbu a produkciu nových tanečných diel mladých slovenských a zahraničných umelcov. Diela organizácie sú prezentované na Slovensku aj v zahraničí. Toto občianske združenie získalo dotáciu z Fondu na podporu umenia už v roku 2016, počas vlády strán Smer-SD, SNS a Most-Híd. Združeniu bola schválená podpora vo výške 8-tisíc eur. V tomto čase Michal Šimečka ešte nepôsobil v politike - v tej začal byť aktívny ako zvolený europoslanec v roku 2019.", "Granty sú bežným a zároveň kľúčovým zdrojom financovania rôznych občianskych združení, podujatí a projektov.", "V roku 2023 schválil Fond na podporu umenia 2 193 žiadostí o dotáciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, dotácie predstavovali celkovú sumu 17 823 912 eur (. pdf , s. 20).", "Ministerstvo spravodlivosti SR poskytlo v roku 2023 dotácie na podporu ľudských práv 45 projektom v celkovej výške 769 500 eur."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["získala", "upozornil", "dokazujú", "poukazovalo", "bol", "pomenovaná", "Vznikla", "založili", "priatelia", "je", "Ide", "pdf", "získala", "získala", "schválil", "je", "vzniklo", "konalo", "pokryl", "pdf", "pokryje", "sa zameriava", "prezentované", "získalo", "schválená", "pdf", "poskytlo"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/", "https://domov.sme.sk/c/23374171/fico-simecka-dotacia-nadacia.html#:~:text=Fico%20na%20tla%C4%8Dovej%20konferencii%20uk%C3%A1zal%20tabu%C4%BEky%20s%20v%C3%BD%C5%A1kami%20dot%C3%A1ci%C3%AD%2C%20ktor%C3%A9%20tri%20organiz%C3%A1cie%20z%C3%ADskavali%20od%20roku%202020%20z%20dota%C4%8Dn%C3%BDch%20sch%C3%A9m%20ministerstva%20kult%C3%BAry%20a%20ministerstva%20spravodlivosti.", "https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://domov.sme.sk/c/23384786/simecka-odvolany-parlament-podpredseda.html", "https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/#:~:text=Nesie%20meno%20v%C3%BDznamn%C3%A9ho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20disidenta%2C%20filozofa%20a%C2%A0spisovate%C4%BEa%20Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20(1930%20%E2%80%93%201990).", "https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/", "https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=bo8pM8ziMq1tzHoxE7KbIo0Rk3kn%2fkoIysapQyR0niDe%2b%2fsX8kh3UHG4TZqBzgO3", "https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/#:~:text=1990).%20Nad%C3%A1ciu%20zalo%C5%BEili-,siedmi%20priatelia,-Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20kr%C3%A1tko", "https://nadaciamilanasimecku.sk/kontakt/#:~:text=B%C3%BAtora%0AAndrej%20Findor-,Peter%20%C5%A0ime%C4%8Dka,-Peter%20Tat%C3%A1r%0AEva", "https://www.aktuality.sk/clanok/8OHtbAN/ako-mohol-michal-simecka-pomoct-rodine-kde-zaraba-jeho-stryko-a-co-smer-zamlcal-vysvetlujeme-o-co-ide-v-kauze-dotacii/", "https://ives.minv.sk/rmno/download?file=nbsWR%2fGp5dQnJZS4EQO5%2fhTszGm3NfBiL45lolNP9LpsFyaqG%2fQXyaIVOlad9QqQMI0xa68lB00R4keShqXYi7wuM3x8gd8I8XMSHLgYeCdES7QyXqEFUloofK6N99uRVr3yvZIIN%2bSYfSONb3PHDcOfjAYSYHKhyhoggrorPDeOptFMyxIORyUTE7pgixpj#page=18", "https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/13832", "https://dennikn.sk/4159948/ako-je-to-s-klanom-simeckovcov-pokrikmi-do-basy-a-ficovym-sustredenym-tlakom-na-predsedu-ps/#:~:text=Z%C2%A0centr%C3%A1lneho%20registra%20zml%C3%BAv%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20za%20druhej%20a%C2%A0tretej%20vl%C3%A1dy%20Roberta%20Fica%20a%C2%A0za%20vl%C3%A1dy%20Petra%20Pellegriniho%20(vtedy%20nominant%20Smeru)%2C%20teda%20v%C2%A0rokoch%202012%20a%C5%BE%202020%2C%20z%C3%ADskala%20Nad%C3%A1cia%20Milana%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20z%C2%A0verejn%C3%BDch%20zdrojov%20asi%20770%2Dtis%C3%ADc%20eur%2C", "https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/13832", "https://kultura.pravda.sk/festivaly/clanok/466836-festival-novych-mensin-fjuzn-vola-po-dovere/", "https://ives.minv.sk/rmno/detail?id=QnryzsX1EG%2ffwfipx0ggCXKJWKZ%2fdQDI9bQa2tqMJadBV6Vvdx69NPt97gjrG6dF", "https://www.startlab.sk/projekty/3721-pomozte-nam-zorganizovat-svetove-stredoeuropske-forum-2024/#:~:text=%C3%9Aplne%20na%20za%C4%8Diatku,v%20listopadu%202009", "https://ceeforum.eu/2024/09/nedame-si-vziat-17-november/#:~:text=Ka%C5%BEd%C3%A9%20f%C3%B3rum%2C%20to,najvy%C5%A1%C5%A1ie%20ohodnoten%C3%BDch%20projektov.", "http://crz.gov.sk", "https://www.startlab.sk/projekty/3721-pomozte-nam-zorganizovat-svetove-stredoeuropske-forum-2024/", "https://www.danceplatform.sk/company/bod-y/", "https://www.danceplatform.sk/company/bod-y/#:~:text=Diela%20BOD.Y%20s%C3%BA%20prezentovan%C3%A9%20na%20Slovensku%2C%20v%20%C4%8Ceskej%20republike%2C%20Po%C4%BEsku%2C%20Belgicku%2C%20Ma%C4%8Farsku%2C%20Nemecku%2C%20%C5%A0panielsku%20a%20Loty%C5%A1sku.", "https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/930", "https://podpora.fpu.sk/statistiky/view-project/930#:~:text=Pridelen%C3%A1%20suma,8%20000%2C00%20%E2%82%AC", "https://www.fpu.sk/wp-content/uploads/vyrocna-sprava-2023-final.pdf#page=20", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/02/Zoznam-prijimatelov-dotacie-LP2023-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:57.415004+00:00"}
{"id": "vr14629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14629", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Verejný sektor, ten je v rukách štátu, to je 350-tisic zamestnancov.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (s. 44) je pravdou, že počet zamestnancov vo verejnom sektore bol v roku 2014 na úrovni 353-tisíc. Na rok 2015 bol rozpočtovaný na 360-tisíc zamestnancov. Schválený rozpočet však uvádza, že v roku 2015 bol v skutočnosti počet zamestnancov vo verejnom sektore o 40-tisíc väčší, celkovo až 404-tisíc. Aj v rokoch 2016 či 2017 sa počíta s rovnakým počtom. Nárast nastal predovšetkým v kategórii ostatné kam patria štátne zdravotnícke zariadenia, Železnice Slovenskej republiky, RTVS, Národná diaľničná spoločnosť, fondy atď. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (s. 44) je pravdou, že počet zamestnancov vo verejnom sektore bol v roku 2014 na úrovni 353-tisíc. Na rok 2015 bol rozpočtovaný na 360-tisíc zamestnancov. Schválený rozpočet však uvádza, že v roku 2015 bol v skutočnosti počet zamestnancov vo verejnom sektore o 40-tisíc väčší, celkovo až 404-tisíc. Aj v rokoch 2016 či 2017 sa počíta s rovnakým počtom. Nárast nastal predovšetkým v kategórii ostatné kam patria štátne zdravotnícke zariadenia, Železnice Slovenskej republiky, RTVS, Národná diaľničná spoločnosť, fondy atď. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:03.776543+00:00"}
{"id": "vr37992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37992", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Namiesto osem druhov poistenia, ktoré máme dnes budú len dva druhy poistenia.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V nich sa píše: \"Súčasný stav: 8 druhov poistenia Navrhovaný stav: 2 druhy poistenia (+ úrazové) Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo-odvodového systému: - zavedenie jedného zdravotného odvodu vo výške 9% (fyzické osoby); - zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 19% (fyzické osoby);\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V nich sa píše: \"Súčasný stav: 8 druhov poistenia Navrhovaný stav: 2 druhy poistenia (+ úrazové) Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo-odvodového systému: - zavedenie jedného zdravotného odvodu vo výške 9% (fyzické osoby); - zavedenie jedného sociálneho odvodu vo výške 19% (fyzické osoby);\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:41.092330+00:00"}
{"id": "vr31099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31099", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ak by nepokračovala konsolidácia verejných financií, už rok po voľbách môže nová vláda dostať sankcie vo výške približne 140 mil. €.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európskymi lídrami v januári schválená nová fiškálna zmluva - Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, zavádza prísnejšie rozpočtové pravidlá.", "analysis_paragraphs": ["Európskymi lídrami v januári schválená nová fiškálna zmluva - Zmluve o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, zavádza prísnejšie rozpočtové pravidlá."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "Mikloš", "Mikloš"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-142049?prefixFile=m_", "http://spravy.pravda.sk/dlhovu-brzdu-bude-treba-zmenit-dzn-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_110601_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/dlhovu-brzdu-bude-treba-zmenit-dzn-/sk_ekonomika.asp?c=A120223_110601_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:35.399152+00:00"}
{"id": "vr37540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37540", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Táto vláda videla, že tá kríza sa približuje, preto sme už v novembri rozhodli o tom, že požiadame Európsku úniu o uvoľnenie intervenčných zásob,ktoré sú na území Slovenskej republiky, aby sme tlmili ten rýchly nárast cien potravín, preto sme uvoľnili 80 tisíc ton obilia z intervenčných zásob.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR od novembra 2010 predalo počas šiestich kôl intervenčného predaja obilnín celkovo 80 112 ton jačmeňa , čím sa tender na predaj obilnín ukončil. Štvrté a piate kolo predaja sa uskutočnilo v januári. Šieste kolo predaja sa konalo vo februári."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["80 112 ton jačmeňa", "Štvrté", "piate", "Šieste"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347", "http://www.fuu.sk/2011/01/56827-vo-stvrtej-vlne-predalo-ministerstvo-12-230-ton-jacmena/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/v-piatom-kole-slovensko-predalo-12-260-t/293001-clanok.html", "http://www.mpsr.sk/sk/?navID=1&id=4347"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:36.966579+00:00"}
{"id": "vr27463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27463", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Časopis SME ukázal ako je prepojená vládna strana, že tá istá spoločnosť, ktorá vydávala a distribuovala letáky na podporu premiéra vydávala a distribuovala aj letáky s antikampaňou.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 18. marca 2014 denník SME uverejnil článok , v ktorom priniesli informácie týkajúce sa letákov spojených s antikampaňou proti Andrejovi Kiskovi. Taktiež uvádzajú, že za distribúciou letákov bola tá istá firma, ktorá mala zabezpečovala distribúciu letákov Roberta Fica s názvom: \"Pripravený pre Slovensko\" . Išlo o firmy GS Servis a Exhold.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 18. marca 2014 denník SME uverejnil článok , v ktorom priniesli informácie týkajúce sa letákov spojených s antikampaňou proti Andrejovi Kiskovi. Taktiež uvádzajú, že za distribúciou letákov bola tá istá firma, ktorá mala zabezpečovala distribúciu letákov Roberta Fica s názvom: \"Pripravený pre Slovensko\" . Išlo o firmy GS Servis a Exhold."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["článok"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7140780/letaky-za-fica-a-proti-kiskovi-isli-jednym-smerom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:10.500070+00:00"}
{"id": "47682", "numeric_id": 47682, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47682", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nesúvisí toto obvinenie s aktivitami jeho ako guvernéra (Petra Kažimíra, pozn.).", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Skutok sa mal udiať v čase, keď Imrecze šéfoval Finančnej správe a Kažimír bol ministrom financií. Z funkcie odišiel v roku 2019 do Národnej banky Slovenska. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "mal", "odišiel", "povedal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://dennikn.sk/2575972/preco-kazimira-obvinili-a-pellegriniho-nie-rozdiel-je-v-sile-svedectiev/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:32.499139+00:00"}
{"id": "49193", "numeric_id": 49193, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49193", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Preto nám utekajú ľudia preč, preto je toľko študentov v zahraničí. 2× toľko než v roku 2010, lebo tie slovenské školy sú v takom stave, v akom sú.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, od roku 2010 vyrástol zo 14 % na 19,2 % v roku 2022. Nevzrástol teda dvojnásobne. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.\n\nPodľa štúdie Ministerstva financií SR v roku 2022 v zahraničí študovalo 19,2 % všetkých vysokoškolských študentov, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD-EÚ (. pdf , s. 43).\n\nV roku 2010 tento podiel predstavoval 14 % a v roku 2017 17 %.\n\nPodľa výsledkov dotazníkového prieskumu mimovládneho projektu To dá rozum považujú študenti vysoké školy v zahraničí za prestížnejšie a veria, že získajú kvalitnejšie vzdelanie mimo hraníc Slovenska. Výsledky prieskumu indikujú, že študenti v zahraničí získajú aj lepší prístup a podmienky pre štúdium.", "analysis_paragraphs": ["Podiel študentov, ktorí sa rozhodli odísť za štúdiom na vysoké školy v zahraničí, od roku 2010 vyrástol zo 14 % na 19,2 % v roku 2022. Nevzrástol teda dvojnásobne. Výrok Michala Šimečku preto označujeme ako nepravdivý.", "Podľa štúdie Ministerstva financií SR v roku 2022 v zahraničí študovalo 19,2 % všetkých vysokoškolských študentov, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD-EÚ (. pdf , s. 43).", "V roku 2010 tento podiel predstavoval 14 % a v roku 2017 17 %.", "Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu mimovládneho projektu To dá rozum považujú študenti vysoké školy v zahraničí za prestížnejšie a veria, že získajú kvalitnejšie vzdelanie mimo hraníc Slovenska. Výsledky prieskumu indikujú, že študenti v zahraničí získajú aj lepší prístup a podmienky pre štúdium."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "predstavoval", "považujú"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/25/Reformny-kompas.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22387283/slovakov-v-zahranici-studuje-osemnasobne-viac-ako-je-priemer-oecd.html", "https://analyza.todarozum.sk/docs/382410002tu0a/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:10.569304+00:00"}
{"id": "vr27122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27122", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "Posledný rozhovor medzi estónskym ministrom zahraničných vecí a ministerkou zahraničných vecí EÚ ukazuje pravý opak, že ozbrojené zložky, ostreľovači, ktorí spôsobili ozbrojený puč na Ukrajine, boli objednaní súčasnou dočasnou vládou.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Uniknutý záznam z rozhovoru medzi estónskym ministrom zahraničných vecí U. Paetom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku C. Ashtonovou sa skutočne týka témy, ktorú spomína Helena Mezenská. V skutočnosti však estónsky premiér hovoril o tom, že existuje rastúce podozrenie, že nová koalícia bola \"za\" snajpermi. Nejedná sa teda o dôkaz, ktorý by mal \"ukazovať\", že títo snajperi boli \"objednaní\" súčasnou vládou, ako hovorí Helena Mezenská, ale o názor o nejakom existujúcom spojení. Jej výrok na základe toho považujeme za zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Uniknutý záznam z rozhovoru medzi estónskym ministrom zahraničných vecí U. Paetom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku C. Ashtonovou sa skutočne týka témy, ktorú spomína Helena Mezenská. V skutočnosti však estónsky premiér hovoril o tom, že existuje rastúce podozrenie, že nová koalícia bola \"za\" snajpermi. Nejedná sa teda o dôkaz, ktorý by mal \"ukazovať\", že títo snajperi boli \"objednaní\" súčasnou vládou, ako hovorí Helena Mezenská, ale o názor o nejakom existujúcom spojení. Jej výrok na základe toho považujeme za zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Uniknutý záznam z rozhovoru"], "url": ["http://voiceofrussia.com/news/2014_03_05/Estonia-confirms-authenticity-of-Paet-Ashton-conversation-on-Kiev-snipers-0339/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:35.084869+00:00"}
{"id": "vr18179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18179", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "My sme dnes podali odvolanie (voči žiadosti EEI o predbežné opatrenie na súde vo veci sporom medzi EEI a mestom Košice)", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšia správa, uverejnená na webe mesta Košice týkajúca sa vzťahov s firmou EEI, ktorá mala zabezpečiť parkovacie miesta a systém parkovania v Košiciach, je zo septembra 2018. Keďže web mesta neobsahuje aktuálnejšie informácie, požiadali sme o vyjadrenie magistrát a pravdivosť výroku nám potvrdil riaditeľ magistrátu mesta Košice. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O spore s firmou EEI informuje správa zo septembra 2018 nasledovne: \" Od februárového zasadnutia mestského zastupiteľstva prebiehajú rokovania, za akých podmienok môže mesto prevziať od EEI parkovací systém. Finančné nároky EEI však boli doteraz pre mesto neprijateľné. Keďže k dohode na finančnom vyrovnaní nedošlo, dalo mesto spoločnosti EEI veľmi ústretový návrh. Podľa neho by mesto odkúpilo od spoločnosti EEI všetky zariadenia a prevzalo prevádzkovanie celého parkovacieho systému. A výšku finančného vyrovnania, na ktorom sa nevie mesto a EEI dohodnúť, by určil nezávislý súd. Takáto dohoda by naviac zabránila vzniku akýchkoľvek ďalších škôd.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšia správa, uverejnená na webe mesta Košice týkajúca sa vzťahov s firmou EEI, ktorá mala zabezpečiť parkovacie miesta a systém parkovania v Košiciach, je zo septembra 2018. Keďže web mesta neobsahuje aktuálnejšie informácie, požiadali sme o vyjadrenie magistrát a pravdivosť výroku nám potvrdil riaditeľ magistrátu mesta Košice. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O spore s firmou EEI informuje správa zo septembra 2018 nasledovne: \" Od februárového zasadnutia mestského zastupiteľstva prebiehajú rokovania, za akých podmienok môže mesto prevziať od EEI parkovací systém. Finančné nároky EEI však boli doteraz pre mesto neprijateľné. Keďže k dohode na finančnom vyrovnaní nedošlo, dalo mesto spoločnosti EEI veľmi ústretový návrh. Podľa neho by mesto odkúpilo od spoločnosti EEI všetky zariadenia a prevzalo prevádzkovanie celého parkovacieho systému. A výšku finančného vyrovnania, na ktorom sa nevie mesto a EEI dohodnúť, by určil nezávislý súd. Takáto dohoda by naviac zabránila vzniku akýchkoľvek ďalších škôd."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["septembra", "schválilo"], "url": ["http://kosice.sk/article.php?id=21732", "https://static.kosice.sk/meeting/resolve/ca2DsirbVdwheP/rAqkOZrXbzPlO0/bUrpP32EC5EUOmui7Pt/uzn1215.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:38.642698+00:00"}
{"id": "vr28230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28230", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na čele NKÚ sedí alebo je stále pán predseda Jasovský. Plus sú tam dvaja podpredsedovia Najvyššieho kontrolného úradu.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský , ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi. Dvaja podpredsedovia NKÚ sú Igor Šulaj , ktorý je vo funkcii od roku 2013, a Vladimír Tóth , takisto od roku 2013. Obaja podpredsedovia boli zvolení v NR SR v septembri 2013. Oboch navrhla SMER-SD a opozícia sa na voľne nezúčastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že NKÚ v súčasnosti stále vedie Ján Jasovský , ktorému funkčné obdobie uplynulo pred viac než dvoma rokmi. Dvaja podpredsedovia NKÚ sú Igor Šulaj , ktorý je vo funkcii od roku 2013, a Vladimír Tóth , takisto od roku 2013. Obaja podpredsedovia boli zvolení v NR SR v septembri 2013. Oboch navrhla SMER-SD a opozícia sa na voľne nezúčastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Jasovský", "uplynulo", "Šulaj", "Tóth", "zvolení"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/en/predseda-nku-sr", "http://www.sme.sk/c/7120914/volba-predsedu-nku-v-marci-nebude-paskovi-sa-nepaci-kandidat.html", "http://www.nku.gov.sk/sk/ing.-igor-sulaj", "http://www.nku.gov.sk/sk/ing.-vladimir-toth", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nku-podpredseda-sulaj-toth/58073-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:47.647996+00:00"}
{"id": "vr32771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32771", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "U.S.Steel povedal, že odchádza zo Slovenska preto alebo naznačil, že odchádza zo Slovenska preto, lebo je veľmi prísna legislatíva z Bruselu, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a veľmi veľa sú vstupy pre nich pokiaľ ide o energie", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že Róbert Fico tvrdí, že jedným z dôvodov pravdepodobného odchodu U.S.Steel z Košíc je okrem iného aj ekologická politika EÚ , predstavitelia U.S.Steelu na čele s Davidom Rintoulom a Jánom Bačom ako hovorcom tohto koncernu sa k dôvodom odchodu verejne nevyjadrujú, preto považujeme daný výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že Róbert Fico tvrdí, že jedným z dôvodov pravdepodobného odchodu U.S.Steel z Košíc je okrem iného aj ekologická politika EÚ , predstavitelia U.S.Steelu na čele s Davidom Rintoulom a Jánom Bačom ako hovorcom tohto koncernu sa k dôvodom odchodu verejne nevyjadrujú, preto považujeme daný výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["ekologická politika EÚ"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6610649/preco-u-s-steel-odchadza-na-zisky-mu-siaha-aj-brusel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:31.343110+00:00"}
{"id": "vr30405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30405", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si rekonštrukciu hradu.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 20. decembra 2007: \"Rekonštrukcia Bratislavského hradu bude stáť jeden a pol až dve miliardy korún bez DPH . Vyplýva to z podmienok, ktoré dnes zverejnil európsky vestník verejného obstarávania.\" V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk . Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 20. decembra 2007: \"Rekonštrukcia Bratislavského hradu bude stáť jeden a pol až dve miliardy korún bez DPH . Vyplýva to z podmienok, ktoré dnes zverejnil európsky vestník verejného obstarávania.\" V decembri 2008 sa vláda rozhodla zvýšiť rozsah stavby na 3,8 mld. Sk . Rekonštrukcia Bratislavského hradu začala v apríli 2008. Za rekonštrukciu bola zodpovedná firma Váhostav - SK. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "zvýšiť", "začala"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/regiony/clanek.phtml?id=1148763", "http://bratislava.sme.sk/c/4229430/rekonstrukcia-hradu-bude-drahsia.html", "http://www.bratislava-hrad.sk/sk/rekonstrukcia-hradu/fazy-rekonstrukcie/2-stvrtrok-2008-april-jun"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:11.488971+00:00"}
{"id": "49231", "numeric_id": 49231, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49231", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Naši policajti boli a slúžili v Maďarsku s maďarskou políciou.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od októbra 2015 začalo na maďarsko-srbskej hranici pôsobiť 50 slovenských policajtov, ktorí pomáhali Maďarsku so strážením vonkajšej hranie Európskej únie a zamedzením nelegálnej migrácie. V auguste 2016 odišlo na maďarsko-srbskú hranicu 25 slovenských policajtov. Táto pomoc sa podľa dohody predlžovala na požiadanie Maďarska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od októbra 2015 začalo na maďarsko-srbskej hranici pôsobiť 50 slovenských policajtov, ktorí pomáhali Maďarsku so strážením vonkajšej hranie Európskej únie a zamedzením nelegálnej migrácie. V auguste 2016 odišlo na maďarsko-srbskú hranicu 25 slovenských policajtov. Táto pomoc sa podľa dohody predlžovala na požiadanie Maďarska. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["začalo", "odišlo"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=slovenskych-policajtov-pomahajucich-chranit-vonkajsiu-schengensku-hranicu-v-madarsku-po-mesiaci-vystriedali-kolegovia", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=nasi-policajti-znovu-pomahaju-chranit-madarsko-srbsku-hranicu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:00.004044+00:00"}
{"id": "vr14660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14660", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Zo zmluvy nám vyplýva chrániť Schengen… my máme 100 kilometrovú hranicu…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinská hranica je skutočne zároveň schengenskou hranicou, pričom jej dĺžka je takmer 100km. Výrok hodnotíme ako pravdivý Povinnosť ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, ktorá je zároveň hranicou Shengenu, vyplýva Slovensku na základe tzv. Shengenského protokolu . Ministerstvo vnútra na web-stránke uvádza: \"Dňom 21.decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru. \" Údaje ministerstva vnútra SR tiež informujú, že dĺžka Schengenskej hranice s Ukrajinou je celkovo 97,8km. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinská hranica je skutočne zároveň schengenskou hranicou, pričom jej dĺžka je takmer 100km. Výrok hodnotíme ako pravdivý Povinnosť ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, ktorá je zároveň hranicou Shengenu, vyplýva Slovensku na základe tzv. Shengenského protokolu . Ministerstvo vnútra na web-stránke uvádza: \"Dňom 21.decembra 2007 sa úsek štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou stal vonkajšou pozemnou hranicou schengenského priestoru. \" Údaje ministerstva vnútra SR tiež informujú, že dĺžka Schengenskej hranice s Ukrajinou je celkovo 97,8km. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Shengenského protokolu", "Ministerstvo vnútra", "Údaje"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/schengen/Protokol%20o%20schengenskom%20acquis%20zaclenenom%20do%20ramca%20EU.pdf", "http://www.minv.sk/?schengenske-hranice-a-cestovanie", "http://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:55.316502+00:00"}
{"id": "50071", "numeric_id": 50071, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50071", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Hromadných prepúšťaní za prvé 4 mesiace tohto roka je omnoho nižšia ako za prvé 4 mesiace predchádzajúceho roka.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z mája 2025 uvádza , že za prvé štyri mesiace roka nahlásili zamestnávatelia 22 hromadných prepúšťaní. Počet ohrozených pracovných miest v dôsledku prepúšťaní dosiahol číslo 2635. Ak tieto čísla porovnáme s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, ide o zníženie . Údaje z ústredia práce ukazujú , že za prvé štyri mesiace roku 2024 zamestnávatelia úradu nahlásili 36 hromadných prepúšťaní, v dôsledku čoho bolo ohrozených 3596 pracovných miest. Napokon bola v danom období ukončená spolupráca s 2766 zamestnancami.\n\nPodľa Zákonníka práce sa za hromadné prepúšťanie považuje, ak zamestnávateľ v priebehu 90 dní ukončí pracovný pomer s presne stanoveným minimálnym počtom zamestnancov, ktorý sa odvíja od celkovej veľkosti podniku. Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť nahlásiť hromadné prepúsťanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny z dôvodu sledovania dlhodobých trendov.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z mája 2025 uvádza , že za prvé štyri mesiace roka nahlásili zamestnávatelia 22 hromadných prepúšťaní. Počet ohrozených pracovných miest v dôsledku prepúšťaní dosiahol číslo 2635. Ak tieto čísla porovnáme s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka, ide o zníženie . Údaje z ústredia práce ukazujú , že za prvé štyri mesiace roku 2024 zamestnávatelia úradu nahlásili 36 hromadných prepúšťaní, v dôsledku čoho bolo ohrozených 3596 pracovných miest. Napokon bola v danom období ukončená spolupráca s 2766 zamestnancami.", "Podľa Zákonníka práce sa za hromadné prepúšťanie považuje, ak zamestnávateľ v priebehu 90 dní ukončí pracovný pomer s presne stanoveným minimálnym počtom zamestnancov, ktorý sa odvíja od celkovej veľkosti podniku. Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť nahlásiť hromadné prepúsťanie na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny z dôvodu sledovania dlhodobých trendov."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["správa", "uvádza", "porovnáme", "zníženie", "Údaje", "ukazujú", "Zákonníka práce", "ukladá"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902", "https://www.teraz.sk/najnovsie/hromadne-prepustanie-ohrozuje-menej/879621-clanok.html", "https://www.teraz.sk/najnovsie/hromadne-prepustanie-ohrozuje-menej/879621-clanok.html", "https://sita.sk/slovenski-zamestnanci-si-mozu-vydychnut-hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-vlani/", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902", "https://www.upsvr.gov.sk/zamestnavatel/hromadne-prepustanie/kedy-vznika-hromadne-prepustanie-a-ake-ma-zamestnavatel-povinnosti.html?page_id=129939", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/hromadne-prepustania-ohrozuju-menej-pracovnych-miest-ako-v-roku-2024.html?page_id=1437902#:~:text=V%C2%A0pr%C3%ADpade%2C%20ak%20sa%20zamestn%C3%A1vate%C4%BE%20rozhodne%20zru%C5%A1i%C5%A5%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20pracovn%C3%BDch%20miest%2C%20platn%C3%A1%20legislat%C3%ADva%20mu%20uklad%C3%A1%20povinnos%C5%A5%20nahl%C3%A1si%C5%A5%20tak%C3%A9to%20hromadn%C3%A9%20prep%C3%BA%C5%A1%C5%A5anie%20na%20pr%C3%ADslu%C5%A1nom%20%C3%BArade%20pr%C3%A1ce%2C%20soci%C3%A1lnych%20vec%C3%AD%20a%C2%A0rodiny."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:13.447890+00:00"}
{"id": "vr37744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37744", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Pravdou zostáva, že ten zisk bánk naozaj narástol na úrovne, ktoré aj podľa posledných údajov na základe januárových čísel hovorí, že medziročný januárový nárast ziskovosti bánk je až o 30%, to znamená, že v roku 2011 je možné očakávať ešte väčšiu ziskovosť bánk ako v roku 2010.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza správa SITA : \"Bankový sektor dosiahol v januári tohto roka na Slovensku čistý zisk 61,28 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 32,5%.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza správa SITA : \"Bankový sektor dosiahol v januári tohto roka na Slovensku čistý zisk 61,28 mil. eur a v medziročnom porovnaní sa zvýšil o 32,5%.\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/v-januari-sa-bankam-darilo-zisk-zvysili-o-tretinu-f7i-/sk_ekonomika.asp?c=A110228_110227_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:52.929861+00:00"}
{"id": "vr25758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25758", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Sme tu spodnú hranicu možného uloženia pokuty z 2000 eur zvýšili na 5 tisíc eur. Za predpokladu, že opakovateľne sa zistí u podnikateľa, že zamestnáva pracovníkov v úvodzovkách načierno.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty, no táto vyššia sadzba na úrovni 5 tisíc eur je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Pre ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu. Richter priraďuje zvýšenú minimálnu hranicu pokuty 5 tisíc eur, nesprávnemu deliktu, výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.\n\n§ 19 Správne delikty\n\n(2) Inšpektorát práce uloží pokutu\n\na) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za\n\n1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.\n\nNovela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..\n\nČl. I\n\n8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.\n\nUvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty a teda aj pre opakované porušovanie. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.\n\nNovela nezavádza nové pokuty pri opakovanom zistení. V pôvodnom konsolidovanom znení z roku 2012 je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.\n\n(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\n\n...e) opakované zistenie toho istého nedostatku.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty, no táto vyššia sadzba na úrovni 5 tisíc eur je len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Pre ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu. Richter priraďuje zvýšenú minimálnu hranicu pokuty 5 tisíc eur, nesprávnemu deliktu, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Pred novelizáciou z roku 2013, bola najnižšia hranica 2 tisíc eur. Úplné znenie Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ešte pred novelizáciou (Zbierka zákonov 2012), vo svojom paragrafovom znení uvádza nasledovné skutočnosti.", "§ 19 Správne delikty", "(2) Inšpektorát práce uloží pokutu", "a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za", "1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.", "Novela (.pdf) zákona o inšpekcií práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní z 13. septembra 2013 mení spodnú hranicu pokuty u 2 tisíc eur na 5 tisíc eur, avšak len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých FO..", "Čl. I", "8. V § 19 ods. 2 písm. a) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,“.", "Uvedená zmena minimálnej hranice na 5 tisíc eur sa týka len pre delikty nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Ide len o dodatok k pôvodnému zneniu. To znamená, že minimálna hranica 2 tisíc eur stále platí pre ostatné delikty a teda aj pre opakované porušovanie. V prípade opakovaného porušenia novela nestanovuje minimálnu hranicu pokuty. V praxi ide o zváženie inšpektorátu.", "Novela nezavádza nové pokuty pri opakovanom zistení. V pôvodnom konsolidovanom znení z roku 2012 je definovaná správna právomoc pri určovaní výšky pokuty za opakované porušovanie zákonných ustanovení bez konkrétnych čísiel.", "(6) Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na", "...e) opakované zistenie toho istého nedostatku."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 48/2012 o inšpekcii práce a č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní", "Novela"], "url": ["http://www.ajuva.sk/TEXT/Zak_48_2012.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F308-2013-z-z.p-35358.pdf&ei=c0VlUurGJ4qs4ATV2YGABw&usg=AFQjCNG9DvAfCZhvRHDLNL5Tp8nRUSmapA&sig2=1DRXmlk7CgbqIWEMcbN_Xg&bvm=bv.54934254,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:46.490542+00:00"}
{"id": "vr35461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35461", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ja by som mohol citovať predstaviteľa každej jednej strany, ale poviem len jedného. Pán Bugár 30. mája v jednej televíznej relácii povedal, že nová vláda bude musieť šetriť, pretože táto vláda to nevedela, vláda však nebude musieť podľa neho zvyšovať dane, škrtať mandatorné výdavky alebo predlžovať vek odchodu do dôchodku, ak sa odstráni súčasná korupcia, prinesie to zdroje do rozpočtu.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár to naozaj povedal v relácii Na Telo 30. Mája 2010.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár to naozaj povedal v relácii Na Telo 30. Mája 2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["relácii"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/42983"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:18.735507+00:00"}
{"id": "vr29244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29244", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vznikol projekt, s ktorým veľmi intenzívne pracujeme a prezentujeme ho na každej úrovni, ktorý sa nevolá South Stream, teda že Južný prúd, ale Eastring, akože východný okruh a spočíva v tom, že by sa prepojilo Bulharsko, Rumunsko a potom cez Maďarsko by sme sa vrátili naspäť do Veľkých Kapušian, čo by umožňovalo opäť v objeme asi 25 - 30 miliárd metrov kubických doručovať plyn cez územie Slovenska ďalej. Nebolo by to 60 miliárd, ale bolo by to minimálne 20 - 25.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Projekt Eastring by mal prepojiť terajšie plynovodné trasy zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Kapacita plynovodu by mala byť spočiatku 10 miliárd metrov kubických s možnosťou rozšírenia na 20 miliárd metrov kubických. Fico uvádza kapacitu 20-25 miliárd ako minimum, čím sa dopúšťa zavádzania, nakoľko toto je len potenciálna kapacita do budúcnosti a nie v súčasnosti projektovaná. Súčasná projektovaná kapacita plynovodu Eastring podľa údajov na jeho oficiálnej stránke dosahuje 10 miliárd kubických metrov ročne, pričom sa jedná o jednosmerný prúd. Jeho cena je odhadovaná na 750 mil. Eur v najkratšom variante. Výstavba by mohla trvať približne tri roky. Prostredníctvom Eastringu bude v prvej fáze do regiónu balkánskych štátov možné prepravovať plyn zo západných plynárenských uzlov, ako je napríklad rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool, alebo taliansky PSV. Spoločnosť poukazuje na možnosť dodatočného rozšírenia kapacity na 20 miliárd metrov kubických a zavedenia obojsmerného prúdu. Eastring by mal merať 570 kilometrov a viesť v podstate terajšími plynovodnými trasami zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Zdroj: eastring.com Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projekt Eastring by mal prepojiť terajšie plynovodné trasy zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Kapacita plynovodu by mala byť spočiatku 10 miliárd metrov kubických s možnosťou rozšírenia na 20 miliárd metrov kubických. Fico uvádza kapacitu 20-25 miliárd ako minimum, čím sa dopúšťa zavádzania, nakoľko toto je len potenciálna kapacita do budúcnosti a nie v súčasnosti projektovaná. Súčasná projektovaná kapacita plynovodu Eastring podľa údajov na jeho oficiálnej stránke dosahuje 10 miliárd kubických metrov ročne, pričom sa jedná o jednosmerný prúd. Jeho cena je odhadovaná na 750 mil. Eur v najkratšom variante. Výstavba by mohla trvať približne tri roky. Prostredníctvom Eastringu bude v prvej fáze do regiónu balkánskych štátov možné prepravovať plyn zo západných plynárenských uzlov, ako je napríklad rakúsky Baumgarten, nemecké NCG a Gaspool, alebo taliansky PSV. Spoločnosť poukazuje na možnosť dodatočného rozšírenia kapacity na 20 miliárd metrov kubických a zavedenia obojsmerného prúdu. Eastring by mal merať 570 kilometrov a viesť v podstate terajšími plynovodnými trasami zo západoeurópskych uzlov cez Slovensko na Ukrajinu a odtiaľ do Rumunska a do Bulharska. Zdroj: eastring.com Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["dosahuje", "eastring.com"], "url": ["http://www.eastring.eu/page.php?page=facts", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:08.581679+00:00"}
{"id": "vr27305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27305", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za druhé, narástla nezamestnanosť.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frešo už tentokrát presnejšie hovorí o nezamestnanosti za éry druhej vlády R. Fica. Podľa štvrťročných ako aj ročných údajov, je pravdou, že nezamestnanosť na druhej vlády R. Fica narástla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14% a v roku 2013 na úrovni 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo už tentokrát presnejšie hovorí o nezamestnanosti za éry druhej vlády R. Fica. Podľa štvrťročných ako aj ročných údajov, je pravdou, že nezamestnanosť na druhej vlády R. Fica narástla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročných údajov zo Štatistického úradu bola v 2. štvrťroku nezamestnanosť na úrovni 13,6% a v 4. štvrťroku 2013 dosahovala úroveň 14,2%. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14% a v roku 2013 na úrovni 14,2%. Miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR (uvedené štvrťročné aj ročné údaje): Podľa mesačných údajov Eurostat nezamestnanosť medziročne neklesá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Eurostat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:52.916980+00:00"}
{"id": "49397", "numeric_id": 49397, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49397", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Rusko bolo 3 či 4 štvrťroky po sebe v poklese hospodárskom, Rusko je dnes chudobnejšou krajinou vďaka tým sankciám.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská ekonomika bola približne od tretieho štvrťroku 2022 do druhého štvrťroku 2023 v recesii, kúpna sila obyvateľov je dnes nižšia ako v roku 2013 a inflácia za rok 2022 je na úrovni 11,9 %. Niektoré ukazatele sú ovplyvnené nárastom v odvetviach spojených s vojnou, po ich odčítaní je pravda, že Rusko je chudobnejšou krajinou.\n\nV reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a mnohými ďalšími krajinami zaviedli voči Rusku ekonomické sankcie. Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o 2,1 % po 5,6 % náraste v roku 2021. Podľa údajov Trading Economics , hrubý domáci produkt (HDP) Ruska bol v období približne od apríla 2022 do apríla 2023 v poklese. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v období krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, kedy rast HDP klesol v porovnaní s rokom 2021 v tomto období o 4,5 %.\n\nAko ukázali predbežné odhady agentúry, HDP Ruska naopak vzrástol v treťom štvrťroku 2023 o 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zrýchlil sa zo 4,9 % rastu v predchádzajúcom trojmesačnom období. Bolo to najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2021, k čomu prispeli vyššie referenčné ceny kľúčových ruských komodít, obnovenie dodávateľských reťazcov po vylúčení Ruska z kľúčových finančných trhov a na základe nízkych úrovní rastu HDP v predchádzajúcom roku v dôsledku ekonomických opatrení.\n\nOdborníci predpokladajú , že ruská ekonomika sa po prvotnom šoku z uvalených sankcií zotavuje. V prvom kvartáli tohto roku HDP prvotne pokleslo o 1,8 %, kým v druhom kvartáli stúplo o 4,9 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,8 %, Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá nárast o 1,5 %. Podľa predpokladov MMF ruská ekonomika v roku 2024 porastie o 1,1 %, čo je menej, než boli predchádzajúce predpoklady. Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá v budúcom roku rast o 2,3 %, zatiaľ čo predpovede Centrálnej banky Ruskej federácie sú v rozpätí 0,5 – 1,5 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) odhaduje , že ruská ekonomika vzrastie o 1,5 %. EBOR pritom pôvodne očakávala, že sankcie uvalené na Rusko z dôvodu ich invázie na Ukrajinu budú viac efektívne. EBOR tiež poznamenala, že aktivita Ruska „zostala silná – najmä spotreba domácností a verejné výdavky spojené s pokračujúcim konfliktom.“\n\nÚdaje agentúry Statista zaznamenali taktiež pokles HDP na osobu v roku 2023, avšak naďalej predpokladajú nárast.\n\nPodľa MMF je nárast odrazom výrazného fiškálneho stimulu, silných investícií a odolnej spotreby v kontexte napätého pracovného trhu. Vysoké výdavky na vojnu krátkodobo napomáhajú ekonomike Ruska, avšak z dlhodobého hľadiska sú tieto výdavky vynakladané na úkor iných odvetví. Ekonómovia tvrdia, že z dlhodobého hľadiska príde k zmrazeniu výdavkov v sektore školstva či zdravotníctva. Rovnako sa sankcie prejavujú na nižšej hodnote ruskej meny, klesajúcej kúpnej sile, vyšších nákladoch na dovoz a na obmedzenejšom vývoze ropy a plynu.\n\nSamotný Putin prezentuje krajinu ako odolnú voči západným sankciám. Aj napriek tomu však očakáva dvojpercentný deficit, nakoľko výdavky prevýšia príjmy. Ruská ekonomika dočasne rastie najmä vďaka vojnovému hospodárstvu a masívne zvýšenej produkcii zbraní a munície. Podniky sa však sťažujú na nedostatok pracovnej sily, nakoľko množstvo mužov bolo mobilizovaných do vojny. V neposlednom rade ruskú ekonomiku naďalej obmedzuje aj zdĺhavý vývoz, zvýšené clá a nevýhodné výmenné kurzy.\n\nPretrvávajúca vojna najviac ubližuje obyčajným Rusom a Ruskám. Centrálna banka vypočítala minulý rok mieru inflácie v Rusku na úrovni 11,9 %, za tento rok sa očakáva nárast o 7 – 7,5 %. Podľa údajov Nezavisimaja gazeta, kúpna sila obyvateľov Ruska je dnes o 6,5 % nižšia, než v roku 2013. Súčasná miera inflácie je dnes výrazne vyššia, ako ruská centrálna banka pôvodne očakávala.\n\nNakoľko krajina je vo vojne, zameranie na ekonomické ukazovatele, ako je HDP, je podľa niektorých expertov nepresné , práve pre vysoké výdaje na zbrojenie a s tým spojené prudké nafúknutie ekonomiky. Analýza Centra pre výskum politiky odhaduje, že pri odpočítaní vojenských výdavkov by bola minuloročná recesia dvakrát horšia ako ukazujú súčasné údaje.", "analysis_paragraphs": ["Ruská ekonomika bola približne od tretieho štvrťroku 2022 do druhého štvrťroku 2023 v recesii, kúpna sila obyvateľov je dnes nižšia ako v roku 2013 a inflácia za rok 2022 je na úrovni 11,9 %. Niektoré ukazatele sú ovplyvnené nárastom v odvetviach spojených s vojnou, po ich odčítaní je pravda, že Rusko je chudobnejšou krajinou.", "V reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022 Európska únia spolu so Spojenými štátmi, Veľkou Britániou a mnohými ďalšími krajinami zaviedli voči Rusku ekonomické sankcie. Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla o 2,1 % po 5,6 % náraste v roku 2021. Podľa údajov Trading Economics , hrubý domáci produkt (HDP) Ruska bol v období približne od apríla 2022 do apríla 2023 v poklese. Najvýraznejší pokles bol zaznamenaný v období krátko po začiatku invázie na Ukrajinu, kedy rast HDP klesol v porovnaní s rokom 2021 v tomto období o 4,5 %.", "Ako ukázali predbežné odhady agentúry, HDP Ruska naopak vzrástol v treťom štvrťroku 2023 o 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a zrýchlil sa zo 4,9 % rastu v predchádzajúcom trojmesačnom období. Bolo to najrýchlejšie tempo rastu od druhého štvrťroka 2021, k čomu prispeli vyššie referenčné ceny kľúčových ruských komodít, obnovenie dodávateľských reťazcov po vylúčení Ruska z kľúčových finančných trhov a na základe nízkych úrovní rastu HDP v predchádzajúcom roku v dôsledku ekonomických opatrení.", "Odborníci predpokladajú , že ruská ekonomika sa po prvotnom šoku z uvalených sankcií zotavuje. V prvom kvartáli tohto roku HDP prvotne pokleslo o 1,8 %, kým v druhom kvartáli stúplo o 4,9 %. Ruské ministerstvo hospodárstva očakáva, že HDP v tomto roku vzrastie o 2,8 %, Medzinárodný menový fond (MMF) predpokladá nárast o 1,5 %. Podľa predpokladov MMF ruská ekonomika v roku 2024 porastie o 1,1 %, čo je menej, než boli predchádzajúce predpoklady. Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá v budúcom roku rast o 2,3 %, zatiaľ čo predpovede Centrálnej banky Ruskej federácie sú v rozpätí 0,5 – 1,5 %. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) odhaduje , že ruská ekonomika vzrastie o 1,5 %. EBOR pritom pôvodne očakávala, že sankcie uvalené na Rusko z dôvodu ich invázie na Ukrajinu budú viac efektívne. EBOR tiež poznamenala, že aktivita Ruska „zostala silná – najmä spotreba domácností a verejné výdavky spojené s pokračujúcim konfliktom.“", "Údaje agentúry Statista zaznamenali taktiež pokles HDP na osobu v roku 2023, avšak naďalej predpokladajú nárast.", "Podľa MMF je nárast odrazom výrazného fiškálneho stimulu, silných investícií a odolnej spotreby v kontexte napätého pracovného trhu. Vysoké výdavky na vojnu krátkodobo napomáhajú ekonomike Ruska, avšak z dlhodobého hľadiska sú tieto výdavky vynakladané na úkor iných odvetví. Ekonómovia tvrdia, že z dlhodobého hľadiska príde k zmrazeniu výdavkov v sektore školstva či zdravotníctva. Rovnako sa sankcie prejavujú na nižšej hodnote ruskej meny, klesajúcej kúpnej sile, vyšších nákladoch na dovoz a na obmedzenejšom vývoze ropy a plynu.", "Samotný Putin prezentuje krajinu ako odolnú voči západným sankciám. Aj napriek tomu však očakáva dvojpercentný deficit, nakoľko výdavky prevýšia príjmy. Ruská ekonomika dočasne rastie najmä vďaka vojnovému hospodárstvu a masívne zvýšenej produkcii zbraní a munície. Podniky sa však sťažujú na nedostatok pracovnej sily, nakoľko množstvo mužov bolo mobilizovaných do vojny. V neposlednom rade ruskú ekonomiku naďalej obmedzuje aj zdĺhavý vývoz, zvýšené clá a nevýhodné výmenné kurzy.", "Pretrvávajúca vojna najviac ubližuje obyčajným Rusom a Ruskám. Centrálna banka vypočítala minulý rok mieru inflácie v Rusku na úrovni 11,9 %, za tento rok sa očakáva nárast o 7 – 7,5 %. Podľa údajov Nezavisimaja gazeta, kúpna sila obyvateľov Ruska je dnes o 6,5 % nižšia, než v roku 2013. Súčasná miera inflácie je dnes výrazne vyššia, ako ruská centrálna banka pôvodne očakávala.", "Nakoľko krajina je vo vojne, zameranie na ekonomické ukazovatele, ako je HDP, je podľa niektorých expertov nepresné , práve pre vysoké výdaje na zbrojenie a s tým spojené prudké nafúknutie ekonomiky. Analýza Centra pre výskum politiky odhaduje, že pri odpočítaní vojenských výdavkov by bola minuloročná recesia dvakrát horšia ako ukazujú súčasné údaje."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["prepadla", "údajov Trading Economics", "", "predpokladajú", "predpokladov", "odhaduje", "", "prejavujú", "vypočítala", "nepresné"], "url": ["https://tradingeconomics.com/russia/full-year-gdp-growth", "https://tradingeconomics.com/russia/gdp-growth-annual", "https://tradingeconomics.com/russia/gdp-growth-annual", "https://www.reuters.com/markets/europe/russias-q3-gdp-growth-estimated-55-rosstat-2023-11-15/", "https://www.reuters.com/markets/europe/imf-lowers-russia-2024-gdp-growth-forecast-11-2023-10-10/", "https://www.euronews.com/business/2023/09/27/russian-economy-expected-to-grow-despite-ukraine-war-sanctions", "https://www.statista.com/statistics/263777/gross-domestic-product-gdp-per-capita-in-russia/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3561817", "https://e.dennikn.sk/minuta/3687639", "https://www.theguardian.com/world/2023/apr/10/is-the-ukraine-war-boosting-or-damaging-the-russian-economy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:17.991796+00:00"}
{"id": "vr38503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38503", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Pán kolega, štát (Slovensko pozn.) sa práve že nezadlžuje.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko sa zadlžovalo a zadlžuje. Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza, že \"verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa zadlžovalo a zadlžuje. Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza, že \"verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:43.661029+00:00"}
{"id": "vr29524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29524", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Poľnohospodári a farmári získali finančnú podporu po extrémnom suchu v objeme 70 mil. eur vo forme výhodných úverov na založenie novej úrody, obnovený bol inštitút tzv. červenej nafty, ako aj nový systém centrálnej evidencie hospodárskych zvierat.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o štátnej podpore poľnohospodárov a farmárov zahŕňa opatrenia vlády, zrealizované v lete 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda v auguste 2012 schválila opatrenia na zmiernenie následkov sucha v objeme vyše 70 mil. eur. Podľa správy agentúry SITA tak poľnohospodári mohli čerpať doplnkové priame platby za vyše 1,67 mil. eur, zvýhodnené pôžičky za 30 mil. eur, či štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov v sume 660 tis. eur. Štátnou pomocou pre poľnohospodárov bolo aj opätovné zavedenie daňovo zvýhodnenej červenej nafty, čo v nasledujúcom roku predstavovalo zhruba o 10 mil. eur menej na príjmoch spotrebných daní z minerálnych olejov – nafty, uvádza sa v článku na portáli pravda.sk.\n\nSúčasťou opatrení bol aj návrh na skvalitnenie systému centrálnej evidencie hospodárskych zvierat a maximálneho využívania údajov z kontroly úžitkovosti s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti živočíšnej výroby. Zámerom nového systému evidencie bola podľa materiálu vlády (kapitola 2.5) registrácia fariem a zvierat, pohybu zvierat a vysledovateľnosť chorôb a zvierat v prípade výskytu nákaz a tým ochrana zdravia spotrebiteľov živočíšnych produktov na Slovensku. Rokovací materiál vlády obsahuje podrobné údaje o jednotlivých formách štátnej pomoci, vrátane sumáru navrhovaných opatrení:\n\nK uvedeným formám štátnej pomoci odzneli aj pripomienky (zdroj: pravda ): „ Kvitujeme snahu vlády pomôcť nám, ale treba si uvedomiť, že niektoré veľkoryso vyzerajúce opatrenia sú pre časť poľnohospodárskych podnikov jednoducho nedostupné,“ povedal podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Ivan Oravec. Napríklad o zvýhodnené pôžičky v celkovom objeme 30 miliónov eur mohli požiadať len malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú nie viac ako 50 pracovníkov. Veľké družstvá s farmami hovädzieho dobytka a ošípaných však zamestnávajú spravidla viac ako sto ľudí a podľa pravidiel Európskej únie nemajú nárok na lacné úvery len s polpercentným úrokom.\n\n„ Podstatou problému červenej nafty je to, či sa na Slovensku živočíšna výroba zachová alebo nie, či budeme konzumovať slovenské alebo zahraničné mlieko, jogurty, syry a mäso, “ podotýka podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek. Ak sa zrúti živočíšna výroba, v poľnohospodárstve sa podľa Pastoreka stratí 10–tisíc pracovných miest. Títo ľudia sa len ťažko uplatnia v iných odvetviach ekonomiky.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o štátnej podpore poľnohospodárov a farmárov zahŕňa opatrenia vlády, zrealizované v lete 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda v auguste 2012 schválila opatrenia na zmiernenie následkov sucha v objeme vyše 70 mil. eur. Podľa správy agentúry SITA tak poľnohospodári mohli čerpať doplnkové priame platby za vyše 1,67 mil. eur, zvýhodnené pôžičky za 30 mil. eur, či štátnu pomoc na zamestnávanie znevýhodnených zamestnancov v sume 660 tis. eur. Štátnou pomocou pre poľnohospodárov bolo aj opätovné zavedenie daňovo zvýhodnenej červenej nafty, čo v nasledujúcom roku predstavovalo zhruba o 10 mil. eur menej na príjmoch spotrebných daní z minerálnych olejov – nafty, uvádza sa v článku na portáli pravda.sk.", "Súčasťou opatrení bol aj návrh na skvalitnenie systému centrálnej evidencie hospodárskych zvierat a maximálneho využívania údajov z kontroly úžitkovosti s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti živočíšnej výroby. Zámerom nového systému evidencie bola podľa materiálu vlády (kapitola 2.5) registrácia fariem a zvierat, pohybu zvierat a vysledovateľnosť chorôb a zvierat v prípade výskytu nákaz a tým ochrana zdravia spotrebiteľov živočíšnych produktov na Slovensku. Rokovací materiál vlády obsahuje podrobné údaje o jednotlivých formách štátnej pomoci, vrátane sumáru navrhovaných opatrení:", "K uvedeným formám štátnej pomoci odzneli aj pripomienky (zdroj: pravda ): „ Kvitujeme snahu vlády pomôcť nám, ale treba si uvedomiť, že niektoré veľkoryso vyzerajúce opatrenia sú pre časť poľnohospodárskych podnikov jednoducho nedostupné,“ povedal podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Nitre Ivan Oravec. Napríklad o zvýhodnené pôžičky v celkovom objeme 30 miliónov eur mohli požiadať len malé a stredné podniky, ktoré zamestnávajú nie viac ako 50 pracovníkov. Veľké družstvá s farmami hovädzieho dobytka a ošípaných však zamestnávajú spravidla viac ako sto ľudí a podľa pravidiel Európskej únie nemajú nárok na lacné úvery len s polpercentným úrokom.", "„ Podstatou problému červenej nafty je to, či sa na Slovensku živočíšna výroba zachová alebo nie, či budeme konzumovať slovenské alebo zahraničné mlieko, jogurty, syry a mäso, “ podotýka podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Alexander Pastorek. Ak sa zrúti živočíšna výroba, v poľnohospodárstve sa podľa Pastoreka stratí 10–tisíc pracovných miest. Títo ľudia sa len ťažko uplatnia v iných odvetviach ekonomiky."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["správy", "článku", "materiálu", "pravda"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-pomoze-farmarom-za-sucho-dost/534073-clanok.html?from=section_article", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248875-v-baliku-pomoci-farmarom-je-aj-cervena-nafta/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146937?prefixFile=m_", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248875-v-baliku-pomoci-farmarom-je-aj-cervena-nafta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:46.381861+00:00"}
{"id": "45485", "numeric_id": 45485, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45485", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Aj pán Matovič hlasoval za pád vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery, Igor Matovič (a takmer celý poslanecký klub SaS) nehlasoval. Vláda tak nezískala - a s ohľadom na parlamentné počty ani nemohla získať - v parlamente nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala. Igorova Matovičova neúčasť - hoci nebol proti - teda prispela k nedostatočnej podpore vlády. Tvrdenie Erika Tomáša, podľa ktorého Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády, teda hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K eurovalu mali zásadné výhrady poslanci klubu SaS, v takomto spojenom hlasovaní preto vládu (okrem Martina Fecka) nepodporili - zo sály predtým odišli. Igor Matovič sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS, v tom čase bol však nezaradeným poslancom - nepatril do žiadneho klubu. Pri spojenom hlasovaní o eurovale dôvere vláde v sále aj on chýbal. Vláda dostala 55 zo 124 hlasov - nezískala teda nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala . Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov je potrebná pri vyslovovaní nedôvery vláde. Keďže poslanecký klub SaS mal 21 členov a Igor Matovič bol 22 koaličný poslanec, z parlamentných počtov je zrejmé, že bez ich hlasov vláda nemohla získať podporu - či by nehlasovali alebo hlasovali proti. Ústava hovorí , že „ ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.”", "analysis_paragraphs": ["Keď vláda Ivety Radičovej spojila hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery, Igor Matovič (a takmer celý poslanecký klub SaS) nehlasoval. Vláda tak nezískala - a s ohľadom na parlamentné počty ani nemohla získať - v parlamente nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala. Igorova Matovičova neúčasť - hoci nebol proti - teda prispela k nedostatočnej podpore vlády. Tvrdenie Erika Tomáša, podľa ktorého Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády, teda hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. K eurovalu mali zásadné výhrady poslanci klubu SaS, v takomto spojenom hlasovaní preto vládu (okrem Martina Fecka) nepodporili - zo sály predtým odišli. Igor Matovič sa dostal do parlamentu na kandidátke SaS, v tom čase bol však nezaradeným poslancom - nepatril do žiadneho klubu. Pri spojenom hlasovaní o eurovale dôvere vláde v sále aj on chýbal. Vláda dostala 55 zo 124 hlasov - nezískala teda nadpolovičnú väčšinu prítomných poslancov, ktorú potrebovala . Nadpolovičná väčšina všetkých poslancov je potrebná pri vyslovovaní nedôvery vláde. Keďže poslanecký klub SaS mal 21 členov a Igor Matovič bol 22 koaličný poslanec, z parlamentných počtov je zrejmé, že bez ich hlasov vláda nemohla získať podporu - či by nehlasovali alebo hlasovali proti. Ústava hovorí , že „ ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.”"], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Vláda", "nepodporili", "dostal", "nepatril", "potrebovala", "je", "hovorí"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167097-sulik-lutuje-ze-matovic-dostal-miesto-na-kandidatke-sas/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "https://dennikn.sk/1868373/matovicova-vlada-ziskala-doveru-v-parlamente-ju-podporilo-93-poslancov-48-bolo-proti/", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=3", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:17.247425+00:00"}
{"id": "vr29387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29387", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "V tomto chcem pripomenúť našu iniciatívu, to je projekt, ktorý sa nazýva Eastring. To je ponuka vybudovať prepojenie plynové zo Slovenska, z Veľkých Kapušian cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko, Bulharsko až na turecké hranice, ktoré by naozaj veľkým spôsobom preklenulo súčasnú chýbajúcu infraštruktúru a bolo by kľúčovou súčasťou prepojenia severo-južného.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plynovod Eastring ako iniciatíva spoločnosti Eustream má do roku 2018 prepojiť Veľké Kapušany s hranicami Turecka práve cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko a Bulharsko. Má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream a zároveň prinesie severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje Európska komisia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Plynovod Eastring ako iniciatíva spoločnosti Eustream má do roku 2018 prepojiť Veľké Kapušany s hranicami Turecka práve cez Maďarsko alebo Ukrajinu, Rumunsko a Bulharsko. Má byť alternatívou za zrušený projekt South Stream a zároveň prinesie severo-južné prepojenie plynovodov, ktoré dlhodobo podporuje Európska komisia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Eastring", "podporuje", "22.februára 2015", "Eustream", "trasovaním", "stáť", "zrušilo", "Eastring"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/928831-novy-plynovod-eastring-by-mali-spustit-koncom-roka-2018/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7542637/eastring-moze-byt-nahradny-plynovod-pre-balkan.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=3", "http://www.eustream.sk/sk_investori/sk_akcionari", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing", "http://www.teraz.sk/ekonomika/projekt-plynovodu-eastring-ma-podla-eu/112393-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-ukrajina-south-stream/108792-clanok.html", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:38.693086+00:00"}
{"id": "vr16172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16172", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...pána Ledeckého, starostu Spišského Hrhova, ktorý vybudoval obecný podnik a takto zamestnal sám bez nejakej štátnej pomoci, zdôrazňujem bez jedného eura štátnej pomoci, vybudoval pracovné miesta pre desiatky Rómov...", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V obci Spišský Hrhov pred pár rokmi vznikol za pomoci starostu Vladimíra Ledeckého, tzv.obecný podnik. Obecná firma v obci Spišský Hrhov funguje na princípe sociálneho podniku , pričom investície do neho prichádzali z obecného rozpočtu a výnosy následne zostávali v obecnej firme na realizáciu ďalšieho rozvoja v obci, príp. z niektorých fondov a nadácií ako napr. Phare , nadácia Európske komisie zameraná na podporu cestovného ruchu. Okrem obrovského úspechu fungujúceho sociálneho podniku obce, je jej výnimočnosť aj vo vyriešení rómskej problematiky v regióne a v ich začlenení do chodu obce. Na základe získaných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V obci Spišský Hrhov pred pár rokmi vznikol za pomoci starostu Vladimíra Ledeckého, tzv.obecný podnik. Obecná firma v obci Spišský Hrhov funguje na princípe sociálneho podniku , pričom investície do neho prichádzali z obecného rozpočtu a výnosy následne zostávali v obecnej firme na realizáciu ďalšieho rozvoja v obci, príp. z niektorých fondov a nadácií ako napr. Phare , nadácia Európske komisie zameraná na podporu cestovného ruchu. Okrem obrovského úspechu fungujúceho sociálneho podniku obce, je jej výnimočnosť aj vo vyriešení rómskej problematiky v regióne a v ich začlenení do chodu obce. Na základe získaných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["podniku", "Phare", "rozhovore", "Rómov", "investora", "Dedina", "Gypsy", "Európska", "Svetovej"], "url": ["http://www.scmagazine.cz/casopis/04-14/chodit-s-otvorenymi-ocami?locale=cs", "http://www.minv.sk/?phare-1", "http://www.scmagazine.cz/casopis/04-14/chodit-s-otvorenymi-ocami?locale=cs", "https://spis.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/spissky-hrhov-ako-podnik-starosta-ako-topmanazer.html", "http://www.ta3.com/clanok/1073916/titul-mu-uz-nikto-nezoberie-spissky-hrhov-si-prebral-ocenenie-dedina-roka.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1807109_slovenska-dedina-roka-prezradime-vam-tajomstvo-jej-uspechu", "http://www.obecne-noviny.sk/clanky/spissky-hrhov-ziskal-mimoriadnu-cenu-v-sutazi-europska-cena-obnovy-dediny", "https://spis.korzar.sme.sk/c/6575143/spissky-hrhov-vybudovali-romovia-a-dnes-ho-davaju-za-priklad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:07.608677+00:00"}
{"id": "vr31303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31303", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Taliani teraz rozhodli, že ženy pôjdu do dôchodku vo veku 67 rokov.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte v októbri 2011, sa Taliansko zaručilo EÚ, že bude postupne zvyšovať vek nástupu do dôchodku. Cieľom je dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov pre mužov aj ženy do roku 2025.", "analysis_paragraphs": ["Ešte v októbri 2011, sa Taliansko zaručilo EÚ, že bude postupne zvyšovať vek nástupu do dôchodku. Cieľom je dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov pre mužov aj ženy do roku 2025."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovať"], "url": ["http://www.boston.com/business/articles/2011/10/26/berlusconi_reaches_deal_on_pensions/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:02.493838+00:00"}
{"id": "48116", "numeric_id": 48116, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48116", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Minulý týždeň NCZI evidovalo najviac nakazených v skupinách nad 35 rokov a najmenej v skupine pod 9 rokov.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister školstva nesprávne používa údaje NCZI a zavádzajúco navodzuje dojem, ako keby v skupine detí do 9 rokov bolo najmenej prípadov Covidu-19 spomedzi všetkých vekových skupín za aktuálne obdobie. NCZI však píše o najnižšej miere pozitivity v tejto skupine, navyše za celé obdobie pandémie od marca 2020. V diskusii o zatváraní škôl je podstatné pozerať sa na aktuálne údaje, pre ktoré tvrdenie Branislava Gröhlinga neplatí: najviac pozitívnych prípadov za ostatný týždeň je vo vekovej skupine 45-49 rokov, druhou najčastejšou kategóriou sú deti od 10 do 14 rokov, pričom deti od 5 do 9 rokov sú siedmou najčastejšou skupinou spomedzi 20.\n\nNCZI zverejnilo 18. novembra 2021 údaje, podľa ktorej je priemerný vek človeka pozitívne testovaného PCR testom na Covid-19 40 rokov. V tlačovej správe tiež spomenulo mieru pozitivity: „Najvyššiu mieru pozitivity eviduje NCZI u vekovej skupiny 35 až 44 rokov a u 45- až 54-ročných osôb. Naopak, najmenej pozitívnych PCR testy odhalili u detí do deväť rokov.”\n\nMinister školstva tieto informácie použil ako argument na nezatváranie škôl. Jeho formulácia “minulý týždeň evidovalo NCZI” tiež vytvára dojem, ako keby išlo o aktuálne údaje, podľa ktorých treba robiť rozhodnutia. NCZI pritom zverejnilo informácie o celom priebehu pandémie, ktorý nie je výpovedný pre súčasnú situáciu, delta variant a otvorené školy.\n\nSpomedzi pozitívnych v priebehu týždňa od 17. novembra do 23. novembra je najsilnejšie zastúpená veková skupina 40 – 44 rokov. Po nej nasledujú deti vo veku 10-14 rokov, tretí sú ľudia od 45 do 49. Skupina detí od 5 do 9 rokov je na 7. mieste spomedzi 20 vekových kategórii, podľa ktorých dáta NCZI usporiadava. Nie je preto pravda, že nakazených do 9 rokov je najmenej, neplatí to ani pre vekovú skupinu 0-4 roky.\n\nMinisterstvo školstva sme požiadali o stanovisko, odkázali nás na tlačovú správu NCZI, ktorú zverejnila TASR .", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva nesprávne používa údaje NCZI a zavádzajúco navodzuje dojem, ako keby v skupine detí do 9 rokov bolo najmenej prípadov Covidu-19 spomedzi všetkých vekových skupín za aktuálne obdobie. NCZI však píše o najnižšej miere pozitivity v tejto skupine, navyše za celé obdobie pandémie od marca 2020. V diskusii o zatváraní škôl je podstatné pozerať sa na aktuálne údaje, pre ktoré tvrdenie Branislava Gröhlinga neplatí: najviac pozitívnych prípadov za ostatný týždeň je vo vekovej skupine 45-49 rokov, druhou najčastejšou kategóriou sú deti od 10 do 14 rokov, pričom deti od 5 do 9 rokov sú siedmou najčastejšou skupinou spomedzi 20.", "NCZI zverejnilo 18. novembra 2021 údaje, podľa ktorej je priemerný vek človeka pozitívne testovaného PCR testom na Covid-19 40 rokov. V tlačovej správe tiež spomenulo mieru pozitivity: „Najvyššiu mieru pozitivity eviduje NCZI u vekovej skupiny 35 až 44 rokov a u 45- až 54-ročných osôb. Naopak, najmenej pozitívnych PCR testy odhalili u detí do deväť rokov.”", "Minister školstva tieto informácie použil ako argument na nezatváranie škôl. Jeho formulácia “minulý týždeň evidovalo NCZI” tiež vytvára dojem, ako keby išlo o aktuálne údaje, podľa ktorých treba robiť rozhodnutia. NCZI pritom zverejnilo informácie o celom priebehu pandémie, ktorý nie je výpovedný pre súčasnú situáciu, delta variant a otvorené školy.", "Spomedzi pozitívnych v priebehu týždňa od 17. novembra do 23. novembra je najsilnejšie zastúpená veková skupina 40 – 44 rokov. Po nej nasledujú deti vo veku 10-14 rokov, tretí sú ľudia od 45 do 49. Skupina detí od 5 do 9 rokov je na 7. mieste spomedzi 20 vekových kategórii, podľa ktorých dáta NCZI usporiadava. Nie je preto pravda, že nakazených do 9 rokov je najmenej, neplatí to ani pre vekovú skupinu 0-4 roky.", "Ministerstvo školstva sme požiadali o stanovisko, odkázali nás na tlačovú správu NCZI, ktorú zverejnila TASR ."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zverejnilo", "pozitívnych", "TASR"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/priemerny-vek-pozitivne-otestovanych/591323-clanok.html", "https://github.com/Institut-Zdravotnych-Analyz/covid19-data", "https://www.teraz.sk/slovensko/priemerny-vek-pozitivne-otestovanych/591323-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:04.192217+00:00"}
{"id": "vr37461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37461", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Máme najvyššie ceny energie, elektrickej energie a prepravy práve na Slovensku.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf) Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. \"Cena elektriny pre firmy je u nás druhá najvyššia dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ.\" Ceny sú druhé najvyššie len pre firmy a nie pre domácnosti, ako môže vyplývať zo Simonovho tvrdenia .", "analysis_paragraphs": ["Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf) Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. \"Cena elektriny pre firmy je u nás druhá najvyššia dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ.\" Ceny sú druhé najvyššie len pre firmy a nie pre domácnosti, ako môže vyplývať zo Simonovho tvrdenia ."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Finance.gov.sk: Podľa analýzy (,pdf)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7857&documentId=5677"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:55.227089+00:00"}
{"id": "44698", "numeric_id": 44698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44698", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(odpoveď na otázku, koľko rokov je v politike, pozn.) 10 rokov.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič do politiky vstúpil v roku 2010, keď v parlamentných voľbách kandidoval za stranu SaS ako člen občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Vďaka preferenčným hlasom sa mu zo 150. miesta podarilo dostať až na štvrté miesto kandidátky. Do nasledujúcich volieb išlo hnutie OĽaNO už ako samostatný politický subjekt. Keďže Igor Matovič skutočne pôsobí v politike približne 10 rokov, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič do politiky vstúpil v roku 2010, keď v parlamentných voľbách kandidoval za stranu SaS ako člen občianskeho hnutia Obyčajní ľudia. Vďaka preferenčným hlasom sa mu zo 150. miesta podarilo dostať až na štvrté miesto kandidátky. Do nasledujúcich volieb išlo hnutie OĽaNO už ako samostatný politický subjekt. Keďže Igor Matovič skutočne pôsobí v politike približne 10 rokov, hodnotíme jeho tvrdenie ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["vstúpil", "dostať", "samostatný"], "url": ["https://www.sme.sk/os/51/igor-matovic", "https://www.sme.sk/os/51/igor-matovic", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/strana/119-obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-olano/2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:16.987968+00:00"}
{"id": "vr14306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14306", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...keď si pozriete, že ako výrazne nižšia alebo takmer žiadna korupcia bola počas našej vlády...", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International bolo vnímanie korupcie na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej horšie ako v predchádzajúce roky a tiež horšie ako v roky nasledujúce. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe indexu vnímania korupcie (CPI) podľa Transparency International bolo vnímanie korupcie na Slovensku počas vlády Ivety Radičovej horšie ako v predchádzajúce roky a tiež horšie ako v roky nasledujúce. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:28.049095+00:00"}
{"id": "vr37337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37337", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Kažimír, musím povedať, že dosť začínate dosahovať veľkosť k demagógii vášho šéfa. Vy citujete z nášho materiálu niečo, čo som ja potvrdil, čo som povedal. My nie sme proti zavedeniu bankovej dane. Len o tejto bankovej dani rokujeme v rámci Európskej únie. Vy citujete, že o tom rokujeme a toto kladiete ako dôkaz toho, že ja nechcem bankovú daň a že som dvojtvárny. Ja som povedal, že tak, ako ste vy túto bankovú daň navrhli, to považujem za nezmyselné, za škodlivé.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla sme.sk z 11. januára 2011 prezentoval hovorca ministerstva financií Jaroš toto stanovisko k zdaneniu bánk: „Rezort financií si vie takúto dan predstavit, ale dáva prednost koordinovanej celoeurópskej diskusii.“ Portál hnonline.sk 10. februára 2011 uvádza dalšie stanovisko ministerstva: \"'Návrh poslancov (za SMER, pozn.) bol nekoncepcný, zle pripravený a vychádzal z nesprávnych údajov ,' hovorí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Keby sa zaviedla dan podla návrhu Smeru-SD, zdanenie bánk by bolo mnohonásobne vyššie ako v iných krajinách. Mohol by sa zopakovat príklad z Madarska, kde z bankového sektora ustupovali investori, prípadne by sa preniesli dane na klientov vo forme vyšších poplatkov. 'Banky sme nemuseli vdaka ozdraveniu a privatizácii spred desiatich rokov v case krízy zachranovat, preto z principiálneho hladiska nemá teraz zmysel banky zdanovat ,' uviedol Jaroš.\" Podobné informácie uvádza 2. novembra 2010 aj agentúra SITA . Úplné stanovisko ministerstva financií k návrhu SMERu si môžete pozriet tu . Z týchto príkladov by sa dalo usudzovat, že ministerstvo financií je v princípe proti zavedeniu bankovej dane na Slovensku, no túto možnost úplne nevylucuje, ak by rozhodnutie o jej zavedení bolo založené na koordinovanom postupe štátov EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podla sme.sk z 11. januára 2011 prezentoval hovorca ministerstva financií Jaroš toto stanovisko k zdaneniu bánk: „Rezort financií si vie takúto dan predstavit, ale dáva prednost koordinovanej celoeurópskej diskusii.“ Portál hnonline.sk 10. februára 2011 uvádza dalšie stanovisko ministerstva: \"'Návrh poslancov (za SMER, pozn.) bol nekoncepcný, zle pripravený a vychádzal z nesprávnych údajov ,' hovorí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Keby sa zaviedla dan podla návrhu Smeru-SD, zdanenie bánk by bolo mnohonásobne vyššie ako v iných krajinách. Mohol by sa zopakovat príklad z Madarska, kde z bankového sektora ustupovali investori, prípadne by sa preniesli dane na klientov vo forme vyšších poplatkov. 'Banky sme nemuseli vdaka ozdraveniu a privatizácii spred desiatich rokov v case krízy zachranovat, preto z principiálneho hladiska nemá teraz zmysel banky zdanovat ,' uviedol Jaroš.\" Podobné informácie uvádza 2. novembra 2010 aj agentúra SITA . Úplné stanovisko ministerstva financií k návrhu SMERu si môžete pozriet tu . Z týchto príkladov by sa dalo usudzovat, že ministerstvo financií je v princípe proti zavedeniu bankovej dane na Slovensku, no túto možnost úplne nevylucuje, ak by rozhodnutie o jej zavedení bolo založené na koordinovanom postupe štátov EÚ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "hnonline.sk", "SITA", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5715018/miklos-si-vie-predstavit-bankovu-dan.html", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-49991520-briti-zvysili-bankovu-dan", "http://spravy.pravda.sk/miklos-odmietol-ficov-navrh-zdanit-banky-fpn-/sk_ekonomika.asp?c=A101102_143341_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=387"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:29.989122+00:00"}
{"id": "vr14686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14686", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vaša (Smer-SD, pozn.) podmienka bola, aby to začalo platiť až po voľbách (zákon o zvýšení platov učiteľov o 5,7 % z konca roka 2011, pozn).", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 % . Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Predmetný zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia okrem niekoľkých bodov, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012, 1. septembra 2012, resp. 1. januára 2013, tie sa však netýkajú daného zvýšenia platov. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa SITA", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2012 stúpli učiteľom platy o 5,7 % . Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov hlasovali aj poslanci Smeru. Predmetný zákon mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia okrem niekoľkých bodov, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. januára 2012, 1. septembra 2012, resp. 1. januára 2013, tie sa však netýkajú daného zvýšenia platov. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o tom, že by Smer požadoval, aby zvýšenie malo oneskorenú účinnosť, nedá sa však vylúčiť, že túto podmienku v niektorom štádiu novelizácie zákona mali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa SITA"], "analysis_date": "2016-03-01", "analysis_sources": {"text": ["5,7 %", "hlasovali", "SITA", "SME"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/199385/skolstvo-ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-5-7-percenta/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29377", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta", "http://domov.sme.sk/c/6107201/vacsina-ucitelov-si-od-noveho-roka-prilepsi-k-platu-o-dve-percenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:51.331815+00:00"}
{"id": "vr25721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25721", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "V Maďarsku len fyzické osoby môžu kúpiť poľnohospodársku pôdu.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej komory, 1. novembra 2012 povedal:", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Stanislav Nemec, hovorca Slovenskej poľnohospodárskej komory, 1. novembra 2012 povedal:"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "maďarské znenie"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?start&language=sk&navID=265&id=6896", "http://njt.hu/cgi_bin/njt_doc.cgi?docid=132222.244815"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:53.861954+00:00"}
{"id": "vr38306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38306", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Keď som na zahraničnom výbore po tom našom prerokovaní a vládnou koalíciou odmietnutom návrhu, si pozrel, čo vlastne zahraničný výbor navrhuje, tak bohužiaľ som bol šokovaný, pretože tu sa hovorí v tomto návrhu, že \"berieme na vedomie prijatie základného maďarského zákona.\"", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom (.doc) sa píše: \"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika. \" Hoci R. Rafaj korektným spôsobom citoval z návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom, opomenul však tú časť návrhu, v ktorej sa píše o odmietnutí akýchkoľvek exteritoriálnych účinkoch legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska. Citácia R. Rafaja môže vytvárať dojem, že vyhlásenie berie na vedomie novú maďarskú ústavu bez pripomienok.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom (.doc) sa píše: \"Národná rada Slovenskej republiky, vychádzajúc z ústavného poriadku Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť naplnenie základných práv a slobôd všetkých svojich občanov, zdôrazňujúc zodpovednosť Slovenskej republiky za svojich občanov, vyjadrujúc presvedčenie, že občania Slovenskej republiky všetkých národností považujú Slovenskú republiku za svoj domov, a podčiarkujúc odhodlanie Slovenskej republiky konať tak, aby Slovensko bolo vlasťou všetkých občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na ich národnosť, majúc v centre záujmu jednotlivca, jeho individuálne práva, slobodu a prosperitu v duchu idey európskej jednoty a spolupráce štátov Európskej únie, majúc na zreteli rozvoj dobrých susedských vzťahov, ktoré považuje za príspevok k upevňovaniu európskej integrácie, oceňujúc lojalitu príslušníkov národnostných menšín k Slovenskej republike, ako jediný zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenskej republiky potvrdzuje záujem na rozvoji dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou v duchu moderného európanstva, hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, a Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, berie na vedomie prijatie Základného zákona Maďarska, potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jej jurisdikciou, vyjadruje odhodlanie chrániť a rozvíjať ľudské práva občanov Slovenskej republiky vrátane práv občanov patriacich k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám, poskytuje osobám patriacim k národnostným menšinám žijúcim na území Slovenskej republiky práva v súlade s medzinárodnými normami, umožňujúce im rozvíjať svoju kultúru, jazykovú identitu a vzdelanosť, ktoré vníma ako zdroj bohatstva Slovenskej republiky, odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska a ubezpečuje všetkých občanov Slovenskej republiky, že na jej území platia a budú platiť výlučne Ústava Slovenskej republiky, jej právny poriadok a medzinárodnoprávne záväzky, ktoré prijala Slovenská republika. \" Hoci R. Rafaj korektným spôsobom citoval z návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom, opomenul však tú časť návrhu, v ktorej sa píše o odmietnutí akýchkoľvek exteritoriálnych účinkoch legislatívy iných krajín vrátane Základného zákona Maďarska. Citácia R. Rafaja môže vytvárať dojem, že vyhlásenie berie na vedomie novú maďarskú ústavu bez pripomienok."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu vyhlásenia predloženého zahraničným výborom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=230494"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:27.739279+00:00"}
{"id": "vr35947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35947", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, že priemerný dlh v eurozóne bol 60 % a vzrástol v priebehu krízy na 80 %.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas krízy (teda od roku 2008) narástol priemerný dlh pre eurozónu zo 69,4 na 78,7 percenta z HDP v minulom roku. (tých šesťdesiat, konkrétne 61,6, platí pre celú EU).", "analysis_paragraphs": ["Počas krízy (teda od roku 2008) narástol priemerný dlh pre eurozónu zo 69,4 na 78,7 percenta z HDP v minulom roku. (tých šesťdesiat, konkrétne 61,6, platí pre celú EU)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:22.222273+00:00"}
{"id": "vr14009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14009", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...minulý rok bol naplánovaný na tento rok v rozpočte v roku teda 2015 2,49 deficit a nakoniec aj podľa rozpočtovej rady vlády, ale aj podľa Európskej komisie budeme mať nad 2,7 (...) Na budúci rok (2016, pozn.) pôvodne bolo naplánovaných 1 % a teraz už vláda pri rozpočte plánuje 1,96% deficit.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bugár správne uviedol plánovaný rozpočet pre rok 2015 aj úroveň deficitu predpokladanú Európskou komisiou a Rozpočtovou radou. Nepresne však uviedol pôvodne plánovaný deficit pre rok 2016- ten bol až na úrovni 1,43 % a nie jedno percento. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ukazuje, že pôvodne bol plánovaný deficit pre rok 2015 vo výške 2,49%. Európska komisia vo svojej správe( .pdf , s.111) uviedla predpoklad o deficite Slovenska ku koncu roka 2015 pravdepodobne na úrovni 2,8 %. Rozpočtová rada dokonca predpovedala deficit ku koncu roka 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Pôvodne plánovaný rozpočet na rok 2016 nájdeme takisto v Rozpočte verejnej správy na roky 2015-2017 . Pre rok 2016 predpokladal deficit vo výške 1,43 % HDP. Novší rozpočet, teda ten pre roky 2016-2018 , už predpokladá deficit pre rok 2016 na úrovni 1,93%. Bugár sa teda pomýlil v jednom údaji: plánovaný pre rok 2016 bol podľa staršieho rozpočtu deficit 1,43 % HDP, nie 1 %. Menšiu odchýlku mal aj v deficite pre rok 2016 plánovanom v najnovšom rozpočte - je to 1,93 % a nie 1,96%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bugár správne uviedol plánovaný rozpočet pre rok 2015 aj úroveň deficitu predpokladanú Európskou komisiou a Rozpočtovou radou. Nepresne však uviedol pôvodne plánovaný deficit pre rok 2016- ten bol až na úrovni 1,43 % a nie jedno percento. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 ukazuje, že pôvodne bol plánovaný deficit pre rok 2015 vo výške 2,49%. Európska komisia vo svojej správe( .pdf , s.111) uviedla predpoklad o deficite Slovenska ku koncu roka 2015 pravdepodobne na úrovni 2,8 %. Rozpočtová rada dokonca predpovedala deficit ku koncu roka 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Pôvodne plánovaný rozpočet na rok 2016 nájdeme takisto v Rozpočte verejnej správy na roky 2015-2017 . Pre rok 2016 predpokladal deficit vo výške 1,43 % HDP. Novší rozpočet, teda ten pre roky 2016-2018 , už predpokladá deficit pre rok 2016 na úrovni 1,93%. Bugár sa teda pomýlil v jednom údaji: plánovaný pre rok 2016 bol podľa staršieho rozpočtu deficit 1,43 % HDP, nie 1 %. Menšiu odchýlku mal aj v deficite pre rok 2016 plánovanom v najnovšom rozpočte - je to 1,93 % a nie 1,96%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["2015 až 2017", ".pdf", "Rozpočtová rada", "2015-2017", "2016-2018"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2015/pdf/ee1_en.pdf", "http://aktualne.atlas.sk/rozpoctu-dominuju-negativne-rizika-sekera-moze-poriadne-rast/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:39.479762+00:00"}
{"id": "vr18196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18196", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "... sme riešili problém IPZ Záborské, ktoré som zdedil po bývalom primátorovi, alebo po bývalom vedení...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Post primátora prebral Pavel Hagyari v roku 2006 po Milanovi Benčovi . Mesto pod Benčovým vedením mesto v roku 2005 žiadalo v prepočte 7,6 milióna eur z eurofondov na priemyselný park IPZ Prešov - Záborské, pričom v ňom nemalo podiel a nevlastnilo ani pozemky pod parkom. Keď sa pri kontrole prišlo na tieto chyby, platby z EÚ boli pozastavené a výstavba sa zastavila. Pod vedením Pavla Hagyariho mesto schválilo v roku 2008 kúpu firmy, ktorá IPZ Záborské vlastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Prešov sa stalo stopercentným akcionárom správcovskej spoločnosti a zároveň malo úplnú kontrolu nad projektom priemyselný park Záborské. Odkúpením priemyselného parku sa ale problémy nevyriešili. Keďže peniaze z eurofondov stále blokovala agentúra pre rozvoj investícií a park neprinášal výnosy, mesto v roku 2010 uvažovalo o jeho predaji. V roku 2013 mala akciová spoločnosť IPZ Prešov na účte 3-tisíc eur, záväzky za 216-tisíc a pohľadávky vo výške 6-tisíc eur. \" V priemyselnom parku je zatiaľ len spoločnosť Honeywell, ktorá sama nedokáže zabezpečiť mestskej firme taký príjem, aby bola v zisku. To zapríčiňuje aj dlhodobé neplnenie záväzkov voči veriteľovi, teda mestu Prešov, “ uviedol vtedajší riaditeľ sekcie vnútornej správy a verejných činností Maroš Handzo. Kvôli neziskovosti bol podaný návrh na zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Mestská rada odporučila zastupiteľstvu návrh schváliť. \" Zároveň poverila primátora Pavla Hagyariho, aby zvolal valné zhromaždenie v spoločnosti IPZ Prešov a na ňom ako jediný akcionár rozhodol o jej zrušení likvidáciou. \" Akciová spoločnosť je v súčasnosti zrušená . Bývalý primátor Benč bol v kauze prešovského priemyselného parku odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za subvenčný podvod. Vinným bol Benč uznaný trikrát - vo februári 2013, v novembri 2014 a v marci 2016. Najvyšší súd SR v decembri 2017 Benča nakoniec spod obžaloby oslobodil . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Post primátora prebral Pavel Hagyari v roku 2006 po Milanovi Benčovi . Mesto pod Benčovým vedením mesto v roku 2005 žiadalo v prepočte 7,6 milióna eur z eurofondov na priemyselný park IPZ Prešov - Záborské, pričom v ňom nemalo podiel a nevlastnilo ani pozemky pod parkom. Keď sa pri kontrole prišlo na tieto chyby, platby z EÚ boli pozastavené a výstavba sa zastavila. Pod vedením Pavla Hagyariho mesto schválilo v roku 2008 kúpu firmy, ktorá IPZ Záborské vlastnila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Prešov sa stalo stopercentným akcionárom správcovskej spoločnosti a zároveň malo úplnú kontrolu nad projektom priemyselný park Záborské. Odkúpením priemyselného parku sa ale problémy nevyriešili. Keďže peniaze z eurofondov stále blokovala agentúra pre rozvoj investícií a park neprinášal výnosy, mesto v roku 2010 uvažovalo o jeho predaji. V roku 2013 mala akciová spoločnosť IPZ Prešov na účte 3-tisíc eur, záväzky za 216-tisíc a pohľadávky vo výške 6-tisíc eur. \" V priemyselnom parku je zatiaľ len spoločnosť Honeywell, ktorá sama nedokáže zabezpečiť mestskej firme taký príjem, aby bola v zisku. To zapríčiňuje aj dlhodobé neplnenie záväzkov voči veriteľovi, teda mestu Prešov, “ uviedol vtedajší riaditeľ sekcie vnútornej správy a verejných činností Maroš Handzo. Kvôli neziskovosti bol podaný návrh na zrušenie spoločnosti s likvidáciou. Mestská rada odporučila zastupiteľstvu návrh schváliť. \" Zároveň poverila primátora Pavla Hagyariho, aby zvolal valné zhromaždenie v spoločnosti IPZ Prešov a na ňom ako jediný akcionár rozhodol o jej zrušení likvidáciou. \" Akciová spoločnosť je v súčasnosti zrušená . Bývalý primátor Benč bol v kauze prešovského priemyselného parku odsúdený na 5 rokov odňatia slobody za subvenčný podvod. Vinným bol Benč uznaný trikrát - vo februári 2013, v novembri 2014 a v marci 2016. Najvyšší súd SR v decembri 2017 Benča nakoniec spod obžaloby oslobodil . Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Benčovi", "podiel", "vedením", "neprinášal", "pohľadávky", "zrušená", "Vinným", "oslobodil"], "url": ["https://www.presov.sk/najvyssi-predstavitelia-mesta.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/exprimator-presova-benc-pojde-do-vezenia/184488-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "https://spis.korzar.sme.sk/c/4426646/hagyari-dal-zelenu-priemyselnemu-parku.html", "https://www.webnoviny.sk/presov-uvazuje-o-predaji-priemyselneho-parku-ipz/", "http://www.povecernik.sk/nas-tip/74702/obchodnu-spolocnost-ipz-presov-a-s-zrusia-pravdepodobne-s-likvidaciou", "https://www.finstat.sk/36492841/udalosti", "https://www.teraz.sk/slovensko/exprimator-presova-benc-pojde-do-vezenia/184488-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www6.teraz.sk/regiony/brief-byvaleho-primatora-presova-m/297727-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:41.239787+00:00"}
{"id": "43950", "numeric_id": 43950, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43950", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Prvý obvinený v tejto kauze (Gorila, pozn.) bol Pavol Rusko. Bolo mu vznesené obvinenie ešte za vlády Ivety Radičovej. To bola v podstate dá sa povedať posledná taká rozlúčková tlačovka Daniela Lipšica pred ministerstvom vnútra (...) Len potom prišli voľby, prišla nová vláda, voči Ruskovi bolo zrušené obvinenie.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Rusko bol skutočne prvým obvineným v kauze Gorila. Obvinenie voči nemu však špeciálna prokuratúra zrušila ešte počas vlády Ivety Radičovej - nie počas novej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Prvou obvinenou osobou v kauze Gorila bol exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovateľ ho podozrieval z toho, že sa spolupodieľal na podvode pri nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004. Ruskove obvinenie oznámil verejnosti vtedajší minister vnútra za vlády Ivety Radičovej Daniel Lipšic 15. marca 2012. O týždeň neskôr prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ruskovo obvinenie zrušil . Podľa neho bolo nezákonné a neopodstatnené. „ Keďže na realizáciu privatizácie spoločnosti Paroplynový cyklus bol oprávnený výlučne príslušný orgán - Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) a (...) z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obvinený na uzatváraní zmluvy o kúpe akcií medzi predávajúcim a kupujúcim zo dňa 04.03.2004 participovať nemal ani nemohol,” uviedol ÚŠP v rozhodnutí. ÚŠP zrušil Ruskovo obvinenie po parlamentných voľbách 10. marca 2012, v čase tohto rozhodnutia však ešte vládli ministri Ivety Radičovej - nie nová vláda. Noví ministri nastúpili do funkcie 4. apríla 2012. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uznal, že jeho tvrdenie bolo nepresné. Dodal, že „ merito veci sa však nemení: po voľbách už bolo jasné, že Slovensku bude vládnuť jednofarebná vláda Smeru.”", "analysis_paragraphs": ["Pavol Rusko bol skutočne prvým obvineným v kauze Gorila. Obvinenie voči nemu však špeciálna prokuratúra zrušila ešte počas vlády Ivety Radičovej - nie počas novej vlády. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Prvou obvinenou osobou v kauze Gorila bol exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovateľ ho podozrieval z toho, že sa spolupodieľal na podvode pri nevýhodnej privatizácii Paroplynového cyklu v roku 2004. Ruskove obvinenie oznámil verejnosti vtedajší minister vnútra za vlády Ivety Radičovej Daniel Lipšic 15. marca 2012. O týždeň neskôr prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ruskovo obvinenie zrušil . Podľa neho bolo nezákonné a neopodstatnené. „ Keďže na realizáciu privatizácie spoločnosti Paroplynový cyklus bol oprávnený výlučne príslušný orgán - Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) a (...) z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obvinený na uzatváraní zmluvy o kúpe akcií medzi predávajúcim a kupujúcim zo dňa 04.03.2004 participovať nemal ani nemohol,” uviedol ÚŠP v rozhodnutí. ÚŠP zrušil Ruskovo obvinenie po parlamentných voľbách 10. marca 2012, v čase tohto rozhodnutia však ešte vládli ministri Ivety Radičovej - nie nová vláda. Noví ministri nastúpili do funkcie 4. apríla 2012. Gábor Grendel pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uznal, že jeho tvrdenie bolo nepresné. Dodal, že „ merito veci sa však nemení: po voľbách už bolo jasné, že Slovensku bude vládnuť jednofarebná vláda Smeru.”"], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["podozrieval", "oznámil", "zrušil", "uviedol", "nastúpili"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6300711/prvym-obvinenym-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko.html", "https://domov.sme.sk/c/6300711/prvym-obvinenym-v-kauze-gorila-je-pavol-rusko.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/prokuratura-tvdi-ze-zrusenie-ruskov/2833-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.teraz.sk/slovensko/prokuratura-tvdi-ze-zrusenie-ruskov/2833-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:17.916001+00:00"}
{"id": "vr28790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28790", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ste tu nechali skoro 8% deficit. Za jeden rok 1,6 miliardy sme museli ušetriť.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Možno teda tvrdiť, že ušetrili. Ešte v júli oznámila misia Medzinárodného menového fondu na základe svojho prieskumu začiatkom júla, že deficit sa môže pohybovať medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Ivan Miloš následne oznámil, že predpokladá deficit vo výške 7,3 percenta. V septembri 2010 však nová vláda oznámila, že odhad deficitu narástol až na vyše 5 miliárd EUR, čo predstavovalo 7,8 % HDP. Pôvodný rozpočet počítal s deficitom 5,5 %. V skutočnosti Slovensko nakoniec vykázalo deficit za rok 2010 7,54% . Podľa Eurostat bol deficit v roku 2010 na úrovni 7,5 %. Je pravdou, že v roku 2011 vláda podľa portálu cenastatu.sme.sk ušetrila vyše 1,6 miliardy na výdavkoch oproti rozpočtu. Pre doplnenie uvádzame prepočet koľko o koľko za svoje funkčné obdobie znížila deficit vláda I. Radičovej. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6 % . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu v roku 2011 na úrovni 4,1 %, v roku 2012 na úrovni 4,2 %. Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Zároveň upozorňujeme, že Eurostat pracuje s novou metodikou ESA2010, ktorá nahradila ESA95. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Možno teda tvrdiť, že ušetrili. Ešte v júli oznámila misia Medzinárodného menového fondu na základe svojho prieskumu začiatkom júla, že deficit sa môže pohybovať medzi siedmimi a ôsmimi percentami. Ivan Miloš následne oznámil, že predpokladá deficit vo výške 7,3 percenta. V septembri 2010 však nová vláda oznámila, že odhad deficitu narástol až na vyše 5 miliárd EUR, čo predstavovalo 7,8 % HDP. Pôvodný rozpočet počítal s deficitom 5,5 %. V skutočnosti Slovensko nakoniec vykázalo deficit za rok 2010 7,54% . Podľa Eurostat bol deficit v roku 2010 na úrovni 7,5 %. Je pravdou, že v roku 2011 vláda podľa portálu cenastatu.sme.sk ušetrila vyše 1,6 miliardy na výdavkoch oproti rozpočtu. Pre doplnenie uvádzame prepočet koľko o koľko za svoje funkčné obdobie znížila deficit vláda I. Radičovej. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6 % . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu v roku 2011 na úrovni 4,1 %, v roku 2012 na úrovni 4,2 %. Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Zároveň upozorňujeme, že Eurostat pracuje s novou metodikou ESA2010, ktorá nahradila ESA95. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "narástol", "7,54%", "Eurostat", "miliardy", "TASR", "Eurostat", "bola", "bola"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/mmf-slovensku-hrozi-deficit-az-osem-percent/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://aktualne.atlas.sk/deficit-prekroci-5-miliard-eur-co-je-7-8-percenta-hdp/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en", "http://cenastatu.sme.sk/km-sr-vm/2011/Eur/diff", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:14.233281+00:00"}
{"id": "vr26727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26727", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Štefan Harabin bol ten, ktorý v parlamente vulgárnym spôsobom sa vyhrážal poslancovi, že pôjde do basy.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 8. septembra 2013", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácii V politike 8. septembra 2013"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "povedal", "odmietol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/397/politicka-nekulturnost-a-volebne-zakony", "https://www.youtube.com/watch?v=BC-OiWcmY4I", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/158824-harabin-zostava-vo-funkcii-lipsicovi-sa-vyhrazal-pojdes-do-basy-ty-hajzel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:03.074015+00:00"}
{"id": "vr36831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36831", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A prezident Európskej banky vlastne vyzval všetky krajiny Európskej únie, aby v prvom rade bojovali s týmto verejným deficitom.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I keď nevieme presne, akú konkrétnu výzvu má pán Švejna na mysli, prezident ECB Trichet vyzýva štáty EÚ k prijatiu rôznych opatrení na ozdravenie ich ekonomík, predovšetkým takých, ktoré povedú k dodržiavaniu Pakty stability a rastu. Trichet podľa hnonline.sk hovorí, že: \" vlády krajín eurozóny musia začať s konsolidáciou verejných financií najneskôr v roku 2011. Znižovanie schodku bude musieť byť podľa neho podstatne vyššie než 0,5 % HDP ročne, ktoré ako minimum vyžaduje Pakt stability a rastu. Podľa prezidenta ECB sa vlády musia zamerať predovšetkým na reformy výdavkov.\" Podobné vyjadrenia môžeme nájsť vo viacerých Trichetovych prejavoch, napríklad tu alebo tu .", "analysis_paragraphs": ["I keď nevieme presne, akú konkrétnu výzvu má pán Švejna na mysli, prezident ECB Trichet vyzýva štáty EÚ k prijatiu rôznych opatrení na ozdravenie ich ekonomík, predovšetkým takých, ktoré povedú k dodržiavaniu Pakty stability a rastu. Trichet podľa hnonline.sk hovorí, že: \" vlády krajín eurozóny musia začať s konsolidáciou verejných financií najneskôr v roku 2011. Znižovanie schodku bude musieť byť podľa neho podstatne vyššie než 0,5 % HDP ročne, ktoré ako minimum vyžaduje Pakt stability a rastu. Podľa prezidenta ECB sa vlády musia zamerať predovšetkým na reformy výdavkov.\" Podobné vyjadrenia môžeme nájsť vo viacerých Trichetovych prejavoch, napríklad tu alebo tu ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "tu", "tu"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-40353390-kw0000_d-trichet-grecko-financne-problemy-zvladne", "http://http://www.ecb.int/press/key/date/2011/html/sp110107.en.html", "http://www.ecb.int/press/pressconf/2010/html/is100114.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:42.929094+00:00"}
{"id": "vr34552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34552", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme si dali do vienka a dali sme sľub, že urobíme zmenu. Že navrátime dôveru v justíciu, v spravodlivosť, v inštitúcie, ktoré majú túto spravodlivosť garantovať.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše: \"Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát. Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. ... Cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva. Vláda SR má preto záujem na dlhodobej udržateľnosti zmien v justícii a bude sa usilovať získať širšiu spoločenskú podporu pre svoje návrhy a opatrenia v tejto oblasti.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše: \"Vláda SR chce obnoviť dôveru občanov v právny štát. Vláda SR bude preto presadzovať dôsledné dodržiavanie princípu, že štátne orgány môžu konať len v medziach zákona, a bude vytvárať priestor a mechanizmy na účinné uplatňovanie práv občanov a ľudských práv vrátane efektívneho prístupu k spravodlivosti. ... Cieľom vlády SR je dlhodobo zvýšiť dôveryhodnosť demokratických inštitúcií vrátane justície a zvýšiť vymáhateľnosť práva. Vláda SR má preto záujem na dlhodobej udržateľnosti zmien v justícii a bude sa usilovať získať širšiu spoločenskú podporu pre svoje návrhy a opatrenia v tejto oblasti.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:53.762756+00:00"}
{"id": "vr26133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26133", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "VÚC-ka nemá v kompetencii poľnohospodárstvo, je pravda ...", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 416/2001 §3 ani podľa zákona č. 302/2001 §4 nie je v pôsobnosti samosprávnych krajov poľnohospodárstvo. Je teda pravdou, že VÚC nemajú v kompetencii poľnohospodárstvo. Najdôležitejšie kompetencie zhrnul denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 416/2001 §3 ani podľa zákona č. 302/2001 §4 nie je v pôsobnosti samosprávnych krajov poľnohospodárstvo. Je teda pravdou, že VÚC nemajú v kompetencii poľnohospodárstvo. Najdôležitejšie kompetencie zhrnul denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zákona", "SME"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-302", "http://www.sme.sk/c/6999355/pat-dovodov-preco-by-ste-mali-ist-volit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:13.321971+00:00"}
{"id": "vr27695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27695", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ak Gréci nesplnia svoje záväzky, tak sa jednoducho odloží tranža - stalo sa to veľmi veľa krat.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom k tomu že Medzinárodný menový fond, ani Európska Únia nezverejňuje oficiálne správy, ktoré pojednávajú priamo o odklade tranže, tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF zverejňuje iba tlačové správy týkajúce sa vyplatenia pôžičiek.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom k tomu že Medzinárodný menový fond, ani Európska Únia nezverejňuje oficiálne správy, ktoré pojednávajú priamo o odklade tranže, tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. MMF zverejňuje iba tlačové správy týkajúce sa vyplatenia pôžičiek."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["vyplatenia"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2013/pr13280.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:24.726186+00:00"}
{"id": "48240", "numeric_id": 48240, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48240", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Zhromažďovanie síl, (...) lenže to musí byť v určitých normách, v určitom rámci medzinárodne uznanom, a na to existuje tzv. viedenský dokument OBSE, ktorý bol aktualizovaný v roku 2011, ktorý definuje, aké môžu byť cvičenia, a aké môžu byť zhluky vojenské. ", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viedenský dokument prvýkrát podpísali krajiny OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) v roku 1990. V roku 2011 57 štátov, vrátane Ruskej federácie, podpísalo jeho aktualizovanú verziu.\n\nPodpísané krajiny sa v dokumente okrem iného zaviazali informovať zvyšné krajiny OBSE o vojenských cvičeniach presahujúcich určitý rozsah. Dokument presne vymedzuje , ktoré obranné cvičenia musia byť ohlásené, a to podľa počtu vojakov (nad 9-tisíc) a vojenskej techniky, ktorá sa pri cvičení zhromaždí (s. 20).\n\nV Dokumente je taktiež vymedzené, koľko cvičení väčšieho rozsahu môže krajina vykonávať súčasne, alebo v priebehu jedného kalendárneho roka (s. 30). Všetky cvičenia pritom spadajú pod oznamovaciu povinnosť voči ostatným štátom.\n\nRusko v blízkosti Ukrajinských hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viedenský dokument prvýkrát podpísali krajiny OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) v roku 1990. V roku 2011 57 štátov, vrátane Ruskej federácie, podpísalo jeho aktualizovanú verziu.", "Podpísané krajiny sa v dokumente okrem iného zaviazali informovať zvyšné krajiny OBSE o vojenských cvičeniach presahujúcich určitý rozsah. Dokument presne vymedzuje , ktoré obranné cvičenia musia byť ohlásené, a to podľa počtu vojakov (nad 9-tisíc) a vojenskej techniky, ktorá sa pri cvičení zhromaždí (s. 20).", "V Dokumente je taktiež vymedzené, koľko cvičení väčšieho rozsahu môže krajina vykonávať súčasne, alebo v priebehu jedného kalendárneho roka (s. 30). Všetky cvičenia pritom spadajú pod oznamovaciu povinnosť voči ostatným štátom.", "Rusko v blízkosti Ukrajinských hraníc sústredilo vyše 100-tisíc vojakov.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "vymedzuje", "sústredilo"], "url": ["https://www.osce.org/fsc/86597", "https://www.osce.org/files/f/documents/a/4/86597.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/2357922/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:32.970945+00:00"}
{"id": "vr17827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17827", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Švédsko má tzv. \"oranžovú obálku\", každý rok občan dostane informáciu, aký dôchodok bude mať a tam sa mu potom aj, alebo aký sa predpokladá,..", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eugen Jurzyca v tomto výroku hovorí, ako funguje informovanie občanov o dôchodku vo Švédsku. Raz ročne býva občanom Švédska odoslaná tzv. oranžová obálka, ktorá ich oboznamuje o výške dôchodku, respektíve jeho predpokladanej výške. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1999 funguje vo Švédsku systém nazvaný Oranžová obálka, ktorého cieľom je poskytnúť občanom kvalitné informácie o získaných daňových právach. Oranžová obálka v sebe nesie informácie, ako napríklad stav dôchodkového účtu alebo výšku budúceho dôchodku. Taktiež zhrňuje informácie, ako dôchodkový systém funguje a upozorňuje občanov na dôležité skutočnosti týkajúce sa dôchodkových práv ( .pdf , s. 20). Táto oranžová obálka je posielaná občanom raz ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eugen Jurzyca v tomto výroku hovorí, ako funguje informovanie občanov o dôchodku vo Švédsku. Raz ročne býva občanom Švédska odoslaná tzv. oranžová obálka, ktorá ich oboznamuje o výške dôchodku, respektíve jeho predpokladanej výške. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Od roku 1999 funguje vo Švédsku systém nazvaný Oranžová obálka, ktorého cieľom je poskytnúť občanom kvalitné informácie o získaných daňových právach. Oranžová obálka v sebe nesie informácie, ako napríklad stav dôchodkového účtu alebo výšku budúceho dôchodku. Taktiež zhrňuje informácie, ako dôchodkový systém funguje a upozorňuje občanov na dôležité skutočnosti týkajúce sa dôchodkových práv ( .pdf , s. 20). Táto oranžová obálka je posielaná občanom raz ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["oranžová", ".pdf"], "url": ["https://www.thenewbieguide.se/how-you-read-the-orange-envelope/", "http://praha.vupsv.cz/Fulltext/vz_393.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:47.672337+00:00"}
{"id": "vr34535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34535", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...riešil pán štátny tajomník tým, že sám predtým, ako boli zmluvy zverejnené, predtým, ako sa tomu začali venovať médiá, túto zmluvu sám zrušil.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8100 eur išlo o konflikt záujmov. \"Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.“ Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že \"keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie.\" Spoločnosť Hayek Consulting podpísala v júli tohto roka zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania . Tá patrí pod ministerstvo hospodárstva , ktorému šéfuje Juraj Miškov (SaS) a jeho štátnym tajomníkom je Chren. Štátni tajomníci odišli z firmy až po podpísaní kontraktu. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali. Zmluva bola vypovedaná dňa 16. augusta. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla 3. septembra v eTrende . Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako premiérka Iveta Radičová, tak aj Richard Sulík uznal , že v čase podpisu poslednej zmluvy na 8100 eur išlo o konflikt záujmov. \"Môj názor je, že pri tej poslednej zmluve konflikt bol, ale opakujem, že len čo sa o nej Martin Chren dozvedel, tak zariadil jej vypovedanie. Nedošlo teda k jej plneniu a ani k platbe.“ Predseda SaS priznal, že zmluva nemala byť podpísaná, no dodáva, že \"keď sa to Martin Chren dozvedel, tak ju vypovedal. To je čisté konanie, určite to nie je dôvod na odstúpenie.\" Spoločnosť Hayek Consulting podpísala v júli tohto roka zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania . Tá patrí pod ministerstvo hospodárstva , ktorému šéfuje Juraj Miškov (SaS) a jeho štátnym tajomníkom je Chren. Štátni tajomníci odišli z firmy až po podpísaní kontraktu. Chren tvrdí , že po vstupe do vysokej politiky prácu firmy nesledoval a keď zistil, že to bolo podpísané, požiadal kolegov, aby zmluvu vypovedali. Zmluva bola vypovedaná dňa 16. augusta. Ako prvý na kauzu upozornil Pavel Sibyla 3. septembra v eTrende . Na zákazku, ktorú dostala firma Hayek Consulting už po voľbách upozornil 17. septembra Matúš Burčík zo SME. Teda v dobe, kedy už firma od zmluvy odstúpila a rovnako aj obaja štátni tajomníci neboli spolumateľmi firmy."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["uznal", "podpísala", "tvrdí", "eTrende", "upozornil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5554344/sulik-zakazka-hayek-consulting-nie-je-dovod-na-odstupenie-chrena.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100920TBB00188", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/biznis-od-pociatka-dostali-aj-pravicovi-hayekovci.html", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:50.617457+00:00"}
{"id": "vr15431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15431", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tí ľudia, ktorí odišli od Kollára, hlasujú so zlepencom.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi zo 6.9. prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septemra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14.9. hlasovali všetci spomínaní poslanci \"za\" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7.7. kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na poslednej schôdzi (6-23.9.) došlo k 163 hlasovaniam, z ktorých sa pri 103 hlasovaniach nezávislí poslanci Holúbek , Šimkovičová a Marček rozhodli pri hlasovaní totožne ako poslanci koalície. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslanecký klub Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára 8. júna opustila nútene trojica poslancov, konkrétne išlo o Rastislava Holúbeka, Martinu Šimkovičovú a Petra Marčeka. Dôvodom ich vylúčenia bola údajná neúčasť na rokovaniach poslaneckého klubu a ich protichodné hlasovanie so zvyškom klubu. Na poslednej schôdzi zo 6.9. prebehlo 163 hlasovaní, z ktorých pri 103 hlasovaniach všetci traja, momentálne nezávislí poslanci hlasovali rovnako ako poslanci koalície . Pri analýze sme nezohľadňovali, kto návrh podával. Príkladom toho, že poslanci nehlasovali spolu s klubom je hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Kaliňákovi zo 7. júna, vtedy poslanci Holúbek, Šimkovičová a Marček zdržali sa hlasovania. 23. septemra sa konalo pokračovanie prerušenej schôdze za odvolanie Kaliňáka, vtedy Holúbek a Marček hlasovali proti odvolaniu, kým Šimkovičová nebola prítomná. V prípade návrhu na vyslovenie nedôvery Robertovi Ficovi, o ktorom sa hlasovalo 23. septembra, Holúbek a Marček zdržali sa hlasovania. V prípade návrhu na zmenu rokovacieho poriadku zo 14.9. hlasovali všetci spomínaní poslanci \"za\" rovnako ako poslanci koalície. Rovnaký súlad s hlasovaním koalície preukázali spomínaní poslanci aj pri medializovanom niekoľkonásobnom pokuse o otvorenie schôdze 7.7. kde sa pri prezentácii rovnako ako poslanci koalície zdržali hlasovania alebo boli neprítomní. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Holúbek", "Šimkovičová", "Marček", "8. júna", "koalície", "hlasovanie", "proti", "zdržali", "návrhu", "otvorenie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&CisObdobia=7&PoslanecMasterID=925", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=918", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=921", "http://www.ta3.com/clanok/1085277/zo-sme-rodina-vyhodili-cast-poslancov-simkovicova-hlasovala-za-kolegu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37471", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37647", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37577", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=8&ShowCisloSchodze=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:31.776639+00:00"}
{"id": "vr37134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37134", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V prvom čítaní ani slovo nepovedali. Hlasovali za (Obyčajní ľudia za novelu zákona o štátnom občianstve, pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri návrhu novely zákona o štátnom občianstve hlasovala v prvom čítaní za celá koalícia (tí, čo tam boli pozn.), vrátane štyroch Obyčajných ľudí. V rozprave (nutné nastaviť dátum 5. novembra 2010 vo vyhľadávaní pozn.) pred hlasovaním o tomto návrhu novely zákona nešla zo strany OL žiadna kritika ani poznámky.", "analysis_paragraphs": ["Pri návrhu novely zákona o štátnom občianstve hlasovala v prvom čítaní za celá koalícia (tí, čo tam boli pozn.), vrátane štyroch Obyčajných ľudí. V rozprave (nutné nastaviť dátum 5. novembra 2010 vo vyhľadávaní pozn.) pred hlasovaním o tomto návrhu novely zákona nešla zo strany OL žiadna kritika ani poznámky."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o štátnom občianstve", "v prvom čítaní za", "rozprave"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=149", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27478", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/rozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:23.765713+00:00"}
{"id": "vr29562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29562", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pozerám sa na tú štatistiku, evidujem tu, 7 krajín v Európskej únii nemá minimálnu mzdu.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov 22 krajín EÚ má univerzálnu minimálnu mzdu. Týmto pádom je v EÚ iba šesť krajín bez minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálne dáta Eurostatu uvádzajú, \" že všetkých 22 krajín s výnimkou Belgicka vládne presadzuje stanovenú minimálnu mzu, často po konzultácii so sociálnymi partnermi. V samotnom Belgicku je univerzálna minimálna mzda stanovená na základe štátnej medzirezortnej dohody a nadobúda platnosť vďaka kráľovskému dekrétu .\" Krajiny EÚ, ktoré nemajú štátom stanovenú univerzálnu minimálnu mzdu, sú Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Donedávna bolo štátov bez minimálnej mzdy skutočne sedem. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu len v januári tohto roku je Nemecko . Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov 22 krajín EÚ má univerzálnu minimálnu mzdu. Týmto pádom je v EÚ iba šesť krajín bez minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálne dáta Eurostatu uvádzajú, \" že všetkých 22 krajín s výnimkou Belgicka vládne presadzuje stanovenú minimálnu mzu, často po konzultácii so sociálnymi partnermi. V samotnom Belgicku je univerzálna minimálna mzda stanovená na základe štátnej medzirezortnej dohody a nadobúda platnosť vďaka kráľovskému dekrétu .\" Krajiny EÚ, ktoré nemajú štátom stanovenú univerzálnu minimálnu mzdu, sú Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Donedávna bolo štátov bez minimálnej mzdy skutočne sedem. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu len v januári tohto roku je Nemecko . Dátum zverejnenia analýzy: 04.05.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "ďalších", "dostupných", "zdrojov", "Eurostatu", "Nemecko"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm", "http://www.cato.org/publications/commentary/let-data-speak-truth-behind-minimum-wage-laws", "http://unitedexplanations.org/english/2013/02/04/minimum-wages-in-europe-2013/", "http://library.fes.de/pdf-files/id-moe/10558.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/cache/metadata/en/earn_minw_esms.htm", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/NationalEconomyEnvironment/EarningsLabourCosts/MinimumWages/Current.html;jsessionid=22A11CFFA78911383DA9A720EF5EDA00.cae1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:52.281168+00:00"}
{"id": "vr32017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32017", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď Grécko neplní podmienky memoranda o porozumení práve ktoré bolo podmienkou získania finančnej pomoci už viac ako 2 roky. V Grécku bol zastavený proces privatizácie, úplne pozastavený, pritom to bola jedna z kľúčových podmienok (memoranda o porozumení, pozn.).", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum o porozumení , ktoré vzniklo v roku 2010 ako dohoda medzi Gréckom a tzv.\"Veľkou trojkou\" (EÚ, MMF a ECB) obsahuje pod hlavičkou: Rozpočtová konsolidácia aj podmienku, v ktorej sa hovorí, že grécka vláda pripraví privatizačný plán pre prerozdelenie štátneho majetku a podnikov, s cieľom navýšenia o jeden miliardy eur ročne v období medzi rokmi 2011- 2013.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum o porozumení , ktoré vzniklo v roku 2010 ako dohoda medzi Gréckom a tzv.\"Veľkou trojkou\" (EÚ, MMF a ECB) obsahuje pod hlavičkou: Rozpočtová konsolidácia aj podmienku, v ktorej sa hovorí, že grécka vláda pripraví privatizačný plán pre prerozdelenie štátneho majetku a podnikov, s cieľom navýšenia o jeden miliardy eur ročne v období medzi rokmi 2011- 2013."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum o porozumení", "GreekReporter.com", "Ashiinvestments.com", "Salon.com"], "url": ["http://peter.fleissner.org/Transform/MoU.pdf", "http://greece.greekreporter.com/2012/03/28/with-privatization-lagging-greece-ready-to-burn-the-furniture/", "http://www.ashiinvestments.com/2012-05-17/greece-stops-privatization-elections/", "http://www.salon.com/2012/05/16/greek_election_delays_key_privatization_program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:37.258999+00:00"}
{"id": "vr31938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31938", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Už v tomto roku je možné prijať opatrenia, ktoré vytvoria tlak na celú podnikateľskú sféru, aby daňový únik bol vnímaný nielen ako problém, ale čosi, čo poškodzuje Slovensko. My sme už v máji minulého roku, tu mám materiál z vlády. ...obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov, ktoré spomína Ján Figeľ predpokladáme, že hovorí o Návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:\n\nVšetky tri návrhy boli schválené 4. mája 2011.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov, ktoré spomína Ján Figeľ predpokladáme, že hovorí o Návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje 13 legislatívnych a 24 nelegislatívnych opatrení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda Ivety Radičovej vypracovala tieto koncepcie boja proti daňovým únikom:", "Všetky tri návrhy boli schválené 4. mája 2011."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce", "Návrh koncepcie boja proti daňovým únikom na spotrebných daniach", "Návrh koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19564", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19563", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19562"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:33.634990+00:00"}
{"id": "vr16540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16540", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zvyšovanie kvality života starších ľudí patrí medzi priority vládnej strany Most-Híd. Zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo možné aktuálne zaznamenať, však neprebehlo z výlučnej iniciatívy strany, ale pod hlavičkou vládnej koalície, resp. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR), netýka sa plošne všetkých dôchodcov, a nepredstavuje dlhodobé opatrenie. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vo svojom najdôležitejšom programovom dokumente Občianska vízia z roku 2016 strana predstavila tri kľúčové body týkajúce sa zmien v dôchodkovom poistení: posilniť druhý pilier v zmysle zvýšenia veľkosti odvodov, ktoré doň smerujú; rozšíriť možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera na viac sporiteľov; zaviesť inštitút minimálnych dôchodkov v rámci prvého piliera (.pdf, s. 25-26). Hoci zvýšenie dôchodkov nie je priamo menované, pomoc seniorom je pre stranu Most-Híd jednou z hlavných programových priorít (ako ostatne pripomenula 1. augusta 2017 ). Tejto oblasti sa za stranu dlhodobo venuje štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna. NR SR doposiaľ od nástupu súčasnej vládnej koalície schválila dva vládne návrhy zákona ( 11. októbra 2016 a 20. júna 2017 ) doplňujúce zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré majú na zvyšovanie dôchodkov priamy vplyv. Návrhy konkrétne podalo MPSVR SR, na čele ktorého stojí Ján Richter (SMER-SD). Prvou zmenou je zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcom, t.j. tým, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Jedná sa o približne 116 tisíc dôchodcov, ktorí si polepšia o priemernú sumu 47 eur. Dôležitou je ďalej zmena vo valorizácii dôchodkov; tie sa budú zvyšovať o dôchodcovskú infláciu, resp. o pevnú sumu 8,40 eura. „Účelom takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, najmä ak by miera dôchodcovskej inflácie bola veľmi nízka, a zároveň garantovať zachovanie kúpnej sily dôchodkov všetkých dôchodcov,“ konštatoval minister práce Ján Richter. Programové zameranie strany SMER-SD na roky 2016-2020 priamo výraz \"zvyšovanie dôchodkov\" neobsahuje. Hovorí sa v ňom primárne o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, udržaní sumy príjmu seniorov, resp. o zabezpečení ich \"udržateľnej kvality života\" (.doc, s. 39-40). Strana SNS vo svojom programe na dané volebné obdobie spomína len zavedenie nového doplnkového penzijného systému (.pdf, s. 13), ktorý bližšie nešpecifikuje. Samotné programové vyhlásenie vlády počíta v danej oblasti s nasledovnými opatreniami: „Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. [...] Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť. [...] Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov.“ (.pdf, s. 41) Hoci sa téma (zvyšovania) dôchodkov javí byť najprepracovanejšou u strany Most-Híd, ktorá sa teda prirodzene najsilnejšie angažuje v jej presadzovaní , narážame na niekoľko faktov, ktoré nás prikláňajú k hodnoteniu tohto výroku ako zavádzajúceho. Po prvé, v rámci mediálneho pokrytia tejto témy sa neuvádza akákoľvek výlučná iniciatíva strany Most-Híd; najčastejšie sa uvádza meno ministra práce, jeho hovorcu Michala Stušku, resp. samotné MPSVR SR. Ďalej, presadené zvyšovanie dôchodku by sa od budúceho roka malo týkať len určitej skupiny dôchodcov, konkrétne tých, ktorých dôchodok presahuje 1050 eur mesačne. Most-Híd správne poukazuje na to , že oproti pôvodnej sume 1,3 eura je nová suma 8,4 eura výrazne vyššia. Na druhej strane ale nemôžeme zabúdať na to, že sa týka len vymedzenej skupiny penzistov. Nakoniec, mechanizmus navyšovania dôchodkov o pevnú sumu sa bude uplatňovať len najbližšie 4 roky (teda do roku 2021), po ktorých uplynutí bude nutné daný systém valorizácie opätovne analyzovať a prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zvyšovanie kvality života starších ľudí patrí medzi priority vládnej strany Most-Híd. Zvýšenie dôchodkov, ktoré bolo možné aktuálne zaznamenať, však neprebehlo z výlučnej iniciatívy strany, ale pod hlavičkou vládnej koalície, resp. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR SR), netýka sa plošne všetkých dôchodcov, a nepredstavuje dlhodobé opatrenie. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vo svojom najdôležitejšom programovom dokumente Občianska vízia z roku 2016 strana predstavila tri kľúčové body týkajúce sa zmien v dôchodkovom poistení: posilniť druhý pilier v zmysle zvýšenia veľkosti odvodov, ktoré doň smerujú; rozšíriť možnosť programového výberu peňazí z druhého piliera na viac sporiteľov; zaviesť inštitút minimálnych dôchodkov v rámci prvého piliera (.pdf, s. 25-26). Hoci zvýšenie dôchodkov nie je priamo menované, pomoc seniorom je pre stranu Most-Híd jednou z hlavných programových priorít (ako ostatne pripomenula 1. augusta 2017 ). Tejto oblasti sa za stranu dlhodobo venuje štátny tajomník rezortu práce Ivan Švejna. NR SR doposiaľ od nástupu súčasnej vládnej koalície schválila dva vládne návrhy zákona ( 11. októbra 2016 a 20. júna 2017 ) doplňujúce zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré majú na zvyšovanie dôchodkov priamy vplyv. Návrhy konkrétne podalo MPSVR SR, na čele ktorého stojí Ján Richter (SMER-SD). Prvou zmenou je zvýšenie dôchodkov tzv. starodôchodcom, t.j. tým, ktorí odišli do dôchodku pred 1. januárom 2004. Jedná sa o približne 116 tisíc dôchodcov, ktorí si polepšia o priemernú sumu 47 eur. Dôležitou je ďalej zmena vo valorizácii dôchodkov; tie sa budú zvyšovať o dôchodcovskú infláciu, resp. o pevnú sumu 8,40 eura. „Účelom takto definovanej minimálnej miery valorizácie dôchodkov je garantovať istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku, ktorá by bola akceptovateľná dôchodcovskou verejnosťou, najmä ak by miera dôchodcovskej inflácie bola veľmi nízka, a zároveň garantovať zachovanie kúpnej sily dôchodkov všetkých dôchodcov,“ konštatoval minister práce Ján Richter. Programové zameranie strany SMER-SD na roky 2016-2020 priamo výraz \"zvyšovanie dôchodkov\" neobsahuje. Hovorí sa v ňom primárne o finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, udržaní sumy príjmu seniorov, resp. o zabezpečení ich \"udržateľnej kvality života\" (.doc, s. 39-40). Strana SNS vo svojom programe na dané volebné obdobie spomína len zavedenie nového doplnkového penzijného systému (.pdf, s. 13), ktorý bližšie nešpecifikuje. Samotné programové vyhlásenie vlády počíta v danej oblasti s nasledovnými opatreniami: „Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. [...] Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť. [...] Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov.“ (.pdf, s. 41) Hoci sa téma (zvyšovania) dôchodkov javí byť najprepracovanejšou u strany Most-Híd, ktorá sa teda prirodzene najsilnejšie angažuje v jej presadzovaní , narážame na niekoľko faktov, ktoré nás prikláňajú k hodnoteniu tohto výroku ako zavádzajúceho. Po prvé, v rámci mediálneho pokrytia tejto témy sa neuvádza akákoľvek výlučná iniciatíva strany Most-Híd; najčastejšie sa uvádza meno ministra práce, jeho hovorcu Michala Stušku, resp. samotné MPSVR SR. Ďalej, presadené zvyšovanie dôchodku by sa od budúceho roka malo týkať len určitej skupiny dôchodcov, konkrétne tých, ktorých dôchodok presahuje 1050 eur mesačne. Most-Híd správne poukazuje na to , že oproti pôvodnej sume 1,3 eura je nová suma 8,4 eura výrazne vyššia. Na druhej strane ale nemôžeme zabúdať na to, že sa týka len vymedzenej skupiny penzistov. Nakoniec, mechanizmus navyšovania dôchodkov o pevnú sumu sa bude uplatňovať len najbližšie 4 roky (teda do roku 2021), po ktorých uplynutí bude nutné daný systém valorizácie opätovne analyzovať a prehodnotiť. Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["Občianska vízia", "1. augusta 2017", "11. októbra 2016", "20. júna 2017", "116 tisíc", "konštatoval", "Programové zameranie", "programe", "programové vyhlásenie vlády", "presadzovaní", "1050 eur", "poukazuje na to", "najbližšie 4 roky"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-uz-vyssie", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5988", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6345", "http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/1010566-20-otazok-o-penziach-starodochodcov", "https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/437570-rok-2018-prinesie-v-penziach-opat-zmeny/", "http://strana-smer.sk/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-roky-2012-2016", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hid-starodochodcovia-sa-dockaj/233935-clanok.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20627902/zvysovanie-dochodkov-slovensko-2018.html", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-uz-vyssie", "https://ekonomika.sme.sk/c/20627902/zvysovanie-dochodkov-slovensko-2018.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:10.809818+00:00"}
{"id": "vr25685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25685", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Samozrejme rastie zadlženosť, to proste je evidentná vec.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat uvádza verejný dlh SR za prvý kvartál 2013 v hodnote 54,9 % HDP, to znamená stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Keďže zadlženosť SR rastie, výrok hodnotíme ako pravdivý. ZDROJ: Eurostat Podľa údajov, ktoré ďalej uvádza Eurostat rastie v SR verejný dlh konštante od roku 2009 (v percentuálnom vyjadrení). V nominálnom vyjadrení rástol dlh bez prerušenia od roku 2005. ZDROJ: Eurostat ZDROJ: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurostat uvádza verejný dlh SR za prvý kvartál 2013 v hodnote 54,9 % HDP, to znamená stúpajúcu tendenciu v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Keďže zadlženosť SR rastie, výrok hodnotíme ako pravdivý. ZDROJ: Eurostat Podľa údajov, ktoré ďalej uvádza Eurostat rastie v SR verejný dlh konštante od roku 2009 (v percentuálnom vyjadrení). V nominálnom vyjadrení rástol dlh bez prerušenia od roku 2005. ZDROJ: Eurostat ZDROJ: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:01.745066+00:00"}
{"id": "vr17492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17492", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...my (ĽSNS, pozn.) sme hlavne dlhšie neboli v žiadnej televíznej debate, v žiadnej diskusii (...) Kým napríklad strana Smer-SD bola vo Vašej tejto relácii O päť minút dvanásť, za posledné volebné obdobie 61-krát, Sloboda a Solidarita 40-krát, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti 39-krát, Slovenská národná strana 24-krát, Most-Híd 24-krát, SME RODINA - Boris Kollár 17-krát, tak my sme boli raz.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok odkazuje na účasť politických strán na politických diskusiách v poslednom volebnom období. Podľa našich výpočtov sa strana ĽSNS zúčastnila relácii O 5 minút 12 raz v období od 20. marca 2016 do 11. marca 2018. Strana SMER-SD sa v tom istom období zúčastnila 55-krát, SNS 24-krát, OĽaNO 31-krát, SaS 40-krát, MOST-HÍD 24-krát, Sme rodina 17-krát. Pomerné zastúpenie strán v relácií O 5 minút 12 je podobné aj s ostatnými politickými reláciami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných štatistických údajov z Newton media sa v období od 5. marca 2016 do 29. decembra 2016, teda počas tretej vlády Roberta Fica, najviac politických diskusií zúčastnil práve Robert Fico. Sledované politické diskusie zahŕňali relácie O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy, Na telo a Naživo s Braňom Závodským. Robert Fico sa v tomto období zúčastnil celkovo 19 diskusií, za ním nasledovali Richard Sulík a Andrej Danko, obaja s účasťou na 16 diskuiách a na treťom mieste bol Béla Bugár s 12 účasťami. Rovnako ako pri porovnaní účasti predstaviteľov politických strán na politických diskusiách tak aj pri pohľade na jednotlivé strany sa najviac diskusií zúčastnila strana SMER-SD, nasledovala Sas, SNS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, Sieť, NOVA, KDH, ĽS-NS, SDKÚ-DS a SMK. Pri pohľade na účasť politických strán vedie strana SMER-SD s účasťou na 94 diskusiách, strana SaS sa zúčastnila 64 diskusií, SNS a jej nominanti sa zúčastnili 43 diskusií, OĽaNO sa zúčastnilo 41 diskusií, Most-Híd sa zúčastnil 34 diskusií, Sme rodina sa zúčastnila 17 diskusií, Sieť sa zúčastnila 14 diskusií, Daniel Lipšic ako reprezentant strany NOVA sa zúčastnil 7 diskusií, KDH sa zúčastnilo 5 diskusií, ĽSNS sa zúčastnilo 2 diskusií, SDKÚ-DS sa zúčastnilo 2 diskusií a SMK sa zúčastnilo jednej diskusie. Celkovo sa predstavitelia koalície zúčastnili nadpolovičnej väčšiny politických diskusií, 56% a opozícia sa zúčastnila 43%. Zvyšné 1% patrilo prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v politických diskusiách prezentoval päťkrát. Výrok Mariana Kotlebu nadväzuje aj na sťažnsť ĽS-NS na RTVS z marca 2017. ĽSNS v nej obvinila RTVS, že účelovo ignoruje a cenzuruje ĽS Naše Slovensko. \"Dôkazom ignorácie ĽS Naše Slovensko zo strany RTVS je aj fakt, že za posledný rok, t.j. od konania parlamentných volieb, nebol do relácie „O 5 minút 12“ pozvaný ani jeden náš zástupca. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb (t.j. od 5. marca 2016) relácia „O 5 minút 12“ vysielaná 40-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo 118 predstaviteľov parlamentných politických strán a 37 hostí z mimoparlamentných strán a hnutí. ĽS Naše Slovensko však za toto obdobie nedostala do relácie ani jednu pozvánku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na účasť politických strán na politických diskusiách v poslednom volebnom období. Podľa našich výpočtov sa strana ĽSNS zúčastnila relácii O 5 minút 12 raz v období od 20. marca 2016 do 11. marca 2018. Strana SMER-SD sa v tom istom období zúčastnila 55-krát, SNS 24-krát, OĽaNO 31-krát, SaS 40-krát, MOST-HÍD 24-krát, Sme rodina 17-krát. Pomerné zastúpenie strán v relácií O 5 minút 12 je podobné aj s ostatnými politickými reláciami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných štatistických údajov z Newton media sa v období od 5. marca 2016 do 29. decembra 2016, teda počas tretej vlády Roberta Fica, najviac politických diskusií zúčastnil práve Robert Fico. Sledované politické diskusie zahŕňali relácie O 5 minút 12, V politike, Sobotné dialógy, Na telo a Naživo s Braňom Závodským. Robert Fico sa v tomto období zúčastnil celkovo 19 diskusií, za ním nasledovali Richard Sulík a Andrej Danko, obaja s účasťou na 16 diskuiách a na treťom mieste bol Béla Bugár s 12 účasťami. Rovnako ako pri porovnaní účasti predstaviteľov politických strán na politických diskusiách tak aj pri pohľade na jednotlivé strany sa najviac diskusií zúčastnila strana SMER-SD, nasledovala Sas, SNS, OĽaNO, Most-Híd, Sme rodina, Sieť, NOVA, KDH, ĽS-NS, SDKÚ-DS a SMK. Pri pohľade na účasť politických strán vedie strana SMER-SD s účasťou na 94 diskusiách, strana SaS sa zúčastnila 64 diskusií, SNS a jej nominanti sa zúčastnili 43 diskusií, OĽaNO sa zúčastnilo 41 diskusií, Most-Híd sa zúčastnil 34 diskusií, Sme rodina sa zúčastnila 17 diskusií, Sieť sa zúčastnila 14 diskusií, Daniel Lipšic ako reprezentant strany NOVA sa zúčastnil 7 diskusií, KDH sa zúčastnilo 5 diskusií, ĽSNS sa zúčastnilo 2 diskusií, SDKÚ-DS sa zúčastnilo 2 diskusií a SMK sa zúčastnilo jednej diskusie. Celkovo sa predstavitelia koalície zúčastnili nadpolovičnej väčšiny politických diskusií, 56% a opozícia sa zúčastnila 43%. Zvyšné 1% patrilo prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorý sa v politických diskusiách prezentoval päťkrát. Výrok Mariana Kotlebu nadväzuje aj na sťažnsť ĽS-NS na RTVS z marca 2017. ĽSNS v nej obvinila RTVS, že účelovo ignoruje a cenzuruje ĽS Naše Slovensko. \"Dôkazom ignorácie ĽS Naše Slovensko zo strany RTVS je aj fakt, že za posledný rok, t.j. od konania parlamentných volieb, nebol do relácie „O 5 minút 12“ pozvaný ani jeden náš zástupca. Celkovo bola od posledných parlamentných volieb (t.j. od 5. marca 2016) relácia „O 5 minút 12“ vysielaná 40-krát. Dokopy sa v nej prezentovalo 118 predstaviteľov parlamentných politických strán a 37 hostí z mimoparlamentných strán a hnutí. ĽS Naše Slovensko však za toto obdobie nedostala do relácie ani jednu pozvánku.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["media", "pohľade", "obvinila"], "url": ["http://www.newtonmedia.sk/sk/novinky/novinky/analyza-temy-kdo-sa-najviac-prezentoval-v-politickych-diskusiach", "http://www.newtonmedia.sk/sk/novinky/novinky/analyza-temy-kdo-sa-najviac-prezentoval-v-politickych-diskusiach", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/staznost-na-rtvs-kvoli-medialnej-ignoracii-a-cenzure-ls-nase-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:05.648995+00:00"}
{"id": "vr14883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14883", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale v prípade Ukrajincov zrazu veľké referendá, veľké petície proti tomu, aby východoeurópčania prúdili do Holandska, čo ani nebolo predmetom asociačnej dohody (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Aj keď referendum oficiálne bolo o schválení asociačnej dohody, v diskusii o ňom sa skutočne objavovali argumenty o \"prívale Ukrajincov\" do EÚ, čo bolo využité na mobilizáciu voličov. Asociačná dohoda skutočne nie je o slobodnom vstupe Ukrajincov do EÚ. V dohode sa jednotlivé strany zaviazali k tomu, že si zachovajú dnes platné bilaterálne zmluvy a že sa budú snažiť, aby vízová povinnosť mohla byť odstránená pri dodržovaní istých pravidiel zo stranu Ukrajiny. Uskutočnila sa však len jedna veľká petícia, ktorá viedla k jednému referendu, neuskutočnilo sa ich viacero. Preto celkovo hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Zmena zákona o referende , ktorá platí od júla 2015 umožňuje holandským občanom inicializovať nezáväzné referendum o kontroverzných otázkach, v prípade, že na podporu referenda sa im podarí pozbierať aspoň 300 000 podpisov. Tento zjednodušený proces vytvorenia referenda využili holandskí euroskeptici k inicializovaniu referenda o prijatí asociačnej dohody. Koncom septembra 2015 oznámili , že ich petíciu o vyhlásení referenda podporuje už viac ako 400 000 ľudí. Propagácia referenda zo strany iniciátorov bola vedená v duchu proti dohody (\" Tegen het associatieverdrag met Oekraine \"), a bola aj zavádzajúca. Výskumov verejnej mienky už v marci ukázali , že mnohí, ktorí plánovali hlasovať za neprijatie dohody, vnímali asociačnú dohodu ako nejaký prvý krok k členstve Ukrainy v EÚ, čo by potom viedlo aj k otvorerenému trhu s prácou. Dá sa preto povedať, že aj keď referendum oficiálne nebol Ukrajincoch, ktorí pricestujú do Holandske, kampaň v mnohých mohol vyvolať tento pocit. Požadované kvórum pre nezáväzné referendá je 30 %-ná účasť. Účasť v referende o asociačnej dohode bola 32,2%, preto výsledok je platný, ale nezáväzný. Proti prijatiu asociačnej dohody hlasovalo 62 % zúčastnených, za 38 %. Podľa serveru Bloomberg bolo hlavním dôvodom takého výsledku narušenie vzťahov medzi Holandskom a EÚ, pričom asociačná dohoda s Ukrajinou mala slúžiť iba ako zámienka. Asociačná dohoda (.pdf) síce nepíše nič o \"prúdení východoeurópčanov do Holandska\" avšak články 18 a 19 ( Asociačnej dohody (.pdf), s. 9) sú venované uľahčeniu mobiliy pracovníkov a iných osôb do členských štátov EÚ, a teda aj do Holandska. Článok 18 bod 1 uvádza: \" the existing facilities of access to employment for Ukrainian workers accorded by Member States under bilateral agreements should be preserved and, if possible, improved; \" ( Asociačná dohoda (.pdf), s. 9) to znamená, že sa majú zachovať, a ak je možné, tak vylepšiť možnosti Ukrajincov získať zamestnanie na základe bilaterálnych zmlúv s členskými štátmi. V článku 19 sa strany zaviažu k presadeniu Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii z 18. júna 2007 a k zlepšeniu mobility obyvateľov. Ďalej avizujú, že budú k odstráneniu vízovej povinnosti, ale len v prípade, ak budú dodržané podmienky predstavené na summite EÚ-Ukrajina v 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj keď referendum oficiálne bolo o schválení asociačnej dohody, v diskusii o ňom sa skutočne objavovali argumenty o \"prívale Ukrajincov\" do EÚ, čo bolo využité na mobilizáciu voličov. Asociačná dohoda skutočne nie je o slobodnom vstupe Ukrajincov do EÚ. V dohode sa jednotlivé strany zaviazali k tomu, že si zachovajú dnes platné bilaterálne zmluvy a že sa budú snažiť, aby vízová povinnosť mohla byť odstránená pri dodržovaní istých pravidiel zo stranu Ukrajiny. Uskutočnila sa však len jedna veľká petícia, ktorá viedla k jednému referendu, neuskutočnilo sa ich viacero. Preto celkovo hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. Zmena zákona o referende , ktorá platí od júla 2015 umožňuje holandským občanom inicializovať nezáväzné referendum o kontroverzných otázkach, v prípade, že na podporu referenda sa im podarí pozbierať aspoň 300 000 podpisov. Tento zjednodušený proces vytvorenia referenda využili holandskí euroskeptici k inicializovaniu referenda o prijatí asociačnej dohody. Koncom septembra 2015 oznámili , že ich petíciu o vyhlásení referenda podporuje už viac ako 400 000 ľudí. Propagácia referenda zo strany iniciátorov bola vedená v duchu proti dohody (\" Tegen het associatieverdrag met Oekraine \"), a bola aj zavádzajúca. Výskumov verejnej mienky už v marci ukázali , že mnohí, ktorí plánovali hlasovať za neprijatie dohody, vnímali asociačnú dohodu ako nejaký prvý krok k členstve Ukrainy v EÚ, čo by potom viedlo aj k otvorerenému trhu s prácou. Dá sa preto povedať, že aj keď referendum oficiálne nebol Ukrajincoch, ktorí pricestujú do Holandske, kampaň v mnohých mohol vyvolať tento pocit. Požadované kvórum pre nezáväzné referendá je 30 %-ná účasť. Účasť v referende o asociačnej dohode bola 32,2%, preto výsledok je platný, ale nezáväzný. Proti prijatiu asociačnej dohody hlasovalo 62 % zúčastnených, za 38 %. Podľa serveru Bloomberg bolo hlavním dôvodom takého výsledku narušenie vzťahov medzi Holandskom a EÚ, pričom asociačná dohoda s Ukrajinou mala slúžiť iba ako zámienka. Asociačná dohoda (.pdf) síce nepíše nič o \"prúdení východoeurópčanov do Holandska\" avšak články 18 a 19 ( Asociačnej dohody (.pdf), s. 9) sú venované uľahčeniu mobiliy pracovníkov a iných osôb do členských štátov EÚ, a teda aj do Holandska. Článok 18 bod 1 uvádza: \" the existing facilities of access to employment for Ukrainian workers accorded by Member States under bilateral agreements should be preserved and, if possible, improved; \" ( Asociačná dohoda (.pdf), s. 9) to znamená, že sa majú zachovať, a ak je možné, tak vylepšiť možnosti Ukrajincov získať zamestnanie na základe bilaterálnych zmlúv s členskými štátmi. V článku 19 sa strany zaviažu k presadeniu Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii z 18. júna 2007 a k zlepšeniu mobility obyvateľov. Ďalej avizujú, že budú k odstráneniu vízovej povinnosti, ale len v prípade, ak budú dodržané podmienky predstavené na summite EÚ-Ukrajina v 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Zmena zákona o referende", "oznámili", "petíciu", "ukázali", "hlasovalo", "Bloomberg", "Asociačná dohoda", "Asociačnej dohody", "Asociačná dohoda", "Dohody medzi Európskou komisiou a Ukrajinou o readmisii", "summite EÚ-Ukrajina"], "url": ["https://www.kiesraad.nl/en/news/advisory-referendum-act-force", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2015/09/over-440000-dutch-call-for-referendum-on-ukraine-eu-treaty/", "http://www.burgercomite-eu.nl/referendum-associatieverdrag-eu-met-oekraine/", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/03/no-vote-makes-gains-ahead-of-dutch-ukraine-referendum/", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/04/dutch-reject-the-eu-treaty-with-ukraine-in-referendum/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2016-04-06/all-you-need-to-know-about-the-dutch-referendum-on-ukraine-q-a", "http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf", "http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf", "http://eeas.europa.eu/ukraine/docs/association_agreement_ukraine_2014_en.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Al14163", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-4949_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:09.178293+00:00"}
{"id": "vr35528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35528", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dobre viete, že keď došlo rozhodnutie ohľadne krízy, tak jedno z prvých rozhodnutí, ktoré sme urobili, hovorím teraz o mojej vláde a vládnej koalícii, kde som bol na čele tejto vládnej koalície. Zastavili sme valorizáciu platov.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament koncom roka 2008 presadil pozastavenie valorizácie platov poslancom Národnej rady SR, poslancom Európskeho parlamentu, prezidentovi SR a členom vlády. Platy im tak v roku 2009 ostali na úrovni roku 2008. Týmto opatrením chcela vláda reagovať na svetovú ekonomickú krízu, ktorá mala a stále má dopad aj na ekonomiku Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Parlament koncom roka 2008 presadil pozastavenie valorizácie platov poslancom Národnej rady SR, poslancom Európskeho parlamentu, prezidentovi SR a členom vlády. Platy im tak v roku 2009 ostali na úrovni roku 2008. Týmto opatrením chcela vláda reagovať na svetovú ekonomickú krízu, ktorá mala a stále má dopad aj na ekonomiku Slovenska."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Parlament", "presadil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fposlanci_vysledok&CisObdobia=4&PoslanecMasterID=226&Popis=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=2008-11-24+0%3a0%3a0&DatumDo=2008-11-29+0%3a0%3a0&FullText=True", "http://www.sme.sk/c/4194084/poslanci-si-pre-hospodarsku-krizu-zmrazili-platy.html#ixzz106nrDZW6http://www.sme.sk/c/4194084/poslanci-si-pre-hospodarsku-krizu-zmrazili-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:34.319727+00:00"}
{"id": "vr27479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27479", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "to je tá personálna únia, teda spojenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu, teda akéhosi manažéra celého súdnictva a spojenie šéfa, predsedu Súdnej rady, ktorá je vlastne akýmsi predovšetkým kontrolným orgánom, ale má aj veľké právomocí na to, aby tú kontrolu, aby z tej kontroly vyvodila dôsledky.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o \"predovšetkým\", nie \"výlucne\" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne: \"Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\" Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:\n\nPri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach :\n\n\"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že\n\nZ uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra \"celého súdnictva\" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako \"najvyššieho orgánu súdnej moci v SR\" ) táto metafora platí.\n\nPredseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR ). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: \" Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001).\"", "analysis_paragraphs": ["Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o \"predovšetkým\", nie \"výlucne\" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne: \"Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\" Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:", "Pri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach :", "\"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že", "Z uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra \"celého súdnictva\" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako \"najvyššieho orgánu súdnej moci v SR\" ) táto metafora platí.", "Predseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR ). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: \" Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001).\""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "385/2000 Z.z.", "757/2004 Z.z.", "185/2002 Z.z.", "právomociach", "postavenia", "Ústavy SR", "náleze"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F90-2001-z-z.p-5629.pdf&ei=Tr1CU7aSJuOw4QTqwICwDw&usg=AFQjCNGpSJjgLSAF-PMMRDhslIYUz173lA&bvm=bv.64125504,d.bGE", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-757", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDQQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F185-2002-z-z.p-6344.pdf&ei=LdBCU_3VC4GR4ASL3YDwDg&usg=AFQjCNFWiSqTnOXdjFPvZuwc3hql7zEUZA&bvm=bv.64125504,d.bGE", "http://www.nsud.sk/predseda-najvyssieho-sudu-sr/", "http://www.nsud.sk/sustava-sudov-sr/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2004/II/90_04s.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:11.279692+00:00"}
{"id": "vr29614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29614", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pani Mogheriniová má pod sebou 4 000 úradníkov, čiže minimálne diplomatickou cestou nech sa, nech sa, nech sa snaží zlepšiť, respektíve prispieť k stabilizácii situácie v Severnej Afrike.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o Federice Mogherini, najvyššej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnosť. Počet úradníkov, ktorých má pod sebou alebo s ktorými môže kooperovať sa dá určiť viacerými spôsobmi. Jej kabinet má 35 spolupracovníkov . Z jej funkcie ďalej vyplýva , že môže koordinovať prácu komisárov, ktorých portfólio sa zaoberá zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie. Najvyššej predstaviteľke sa nakoniec priamo zodpovedajú špeciálni predstavitelia EÚ, ktorí sú vysielaní ako zástupcovia do krajín mimo Únie. Z dostupných údajov nie je možné určiť presný počet úradníkov, ktorých činnosť má Mogherini možnosť ovplyvňovať, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o Federice Mogherini, najvyššej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnosť. Počet úradníkov, ktorých má pod sebou alebo s ktorými môže kooperovať sa dá určiť viacerými spôsobmi. Jej kabinet má 35 spolupracovníkov . Z jej funkcie ďalej vyplýva , že môže koordinovať prácu komisárov, ktorých portfólio sa zaoberá zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie. Najvyššej predstaviteľke sa nakoniec priamo zodpovedajú špeciálni predstavitelia EÚ, ktorí sú vysielaní ako zástupcovia do krajín mimo Únie. Z dostupných údajov nie je možné určiť presný počet úradníkov, ktorých činnosť má Mogherini možnosť ovplyvňovať, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["spolupracovníkov", "ďalej", "vyplýva", "zamestnávali", "zamestnáva"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/mogherini/team_en", "http://cenaa.org/analysis/the-role-of-the-new-high-representative-and-the-external-action-service-in-european-foreign-and-security-policy-eu-as-a-strong-global-player-finally/", "http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/mogherini_en", "http://ec.europa.eu/civil_service/docs/europa_sp2_bs_cat-sexe_x_dg_en.pdf", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/praca_v_instituciach_eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:38.087451+00:00"}
{"id": "44282", "numeric_id": 44282, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44282", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Návrh ministra neznamená, že o tom minister rozhoduje. Ten návrh (návrh strany Dobrá voľba o pozastavení výkonu sudcu pri návrhu ministra, pozn.) bol o tom, aby disciplinárny senát rozhodoval na základe niečoho. A my sme povedali, tak ako súčasné znenie zákona bolo, že len v prípade, že tam bol úmyselný trestný čin atď. My sme povedali, že v prípade, že tu je podozrenie zo skutkových podstát činov korupcie alebo obzvlášť závažných zločinov, môže podať minister návrh na Súdnu radu - ani nie Disciplinárnemu senátu lebo nie je nič vyššie ako je samotná Súdna rada - a Súdna rada o tom rozhodne.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dobrá voľba v jeseni 2019 navrhla, aby mal štát možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcom už pri podozreniach z vážnych zločinov. Tvrdenie Tomáša Drucker preto hodnotíme ako pravdivé. Mimoparlamentná strana Dobrá voľba Tomáša Druckera predstavila v októbri 2019 zmenu, ktorá by umožnila pozastaviť výkon funkcie už pri podozreniach sudcov z niektorých zločinov. Strana tak reagovala na komunikáciu sudkyne Moniky Jankovskej a ďalších sudcov s Mariánom Kočnerom. Dovtedy bolo podľa Zákona o sudcoch možné odvolať sudcu len na základe právoplatného rozsudku za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie. Podľa návrhu Dobrej voľby by Súdna rada mohla na návrh ministra spravodlivosti pozastaviť sudcovi výkon funkcie na tri mesiace, ak by existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie alebo obzvlášť závažného zločinu. Parlament nakoniec v decembri 2019 schválil iný - vládny - návrh, podľa ktorého môže sudca prísť o talár, ak môže byť jeho konaním vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva.", "analysis_paragraphs": ["Dobrá voľba v jeseni 2019 navrhla, aby mal štát možnosť pozastaviť výkon funkcie sudcom už pri podozreniach z vážnych zločinov. Tvrdenie Tomáša Drucker preto hodnotíme ako pravdivé. Mimoparlamentná strana Dobrá voľba Tomáša Druckera predstavila v októbri 2019 zmenu, ktorá by umožnila pozastaviť výkon funkcie už pri podozreniach sudcov z niektorých zločinov. Strana tak reagovala na komunikáciu sudkyne Moniky Jankovskej a ďalších sudcov s Mariánom Kočnerom. Dovtedy bolo podľa Zákona o sudcoch možné odvolať sudcu len na základe právoplatného rozsudku za úmyselný trestný čin alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom sudcovskej funkcie. Podľa návrhu Dobrej voľby by Súdna rada mohla na návrh ministra spravodlivosti pozastaviť sudcovi výkon funkcie na tri mesiace, ak by existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania niektorého z trestných činov korupcie alebo obzvlášť závažného zločinu. Parlament nakoniec v decembri 2019 schválil iný - vládny - návrh, podľa ktorého môže sudca prísť o talár, ak môže byť jeho konaním vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "reagovala", "Zákona", "návrhu", "decembri", "schválil"], "url": ["https://dobravolba2020.sk/wp-content/uploads/2020/01/DOBRA%CC%81-VOL%CC%8CBA-PRINA%CC%81S%CC%8CA-NA%CC%81VRH-AKO-DOC%CC%8CASNE-POZASTAVIT%CC%8C-VY%CC%81KON-FUNKCIE-PODOZRIVY%CC%81CH-SUDCOV.pdf", "https://domov.sme.sk/c/22238905/dobra-volba-prichadza-s-navrhom-ako-pozastavit-vykon-funkcie-podozrivych-sudcov.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20140901.html", "https://dobravolba2020.sk/wp-content/uploads/2020/01/DOBR%C3%81-VO%C4%BDBA-PRIN%C3%81%C5%A0A-N%C3%81VRH-AKO-DO%C4%8CASNE-POZASTAVI%C5%A4-V%C3%9DKON-FUNKCIE-PODOZRIV%C3%9DCH-SUDCOV.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=475078", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=474703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:19.667335+00:00"}
{"id": "vr26337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26337", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Dříve jsem v [Evropském] parlamentu realizoval výstavu k třetímu odboji,..", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránkách Oldřicha Vlasáka najdeme projev k zahájení výstavy III. odboj v Československu z roku 2006. Projev je k otevření výstavy v Hradci Králové, ale zmiňuje se v něm i skutečnost, že před Hradcem Králové byla výstava právě v Evropském parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Na stránkách Oldřicha Vlasáka najdeme projev k zahájení výstavy III. odboj v Československu z roku 2006. Projev je k otevření výstavy v Hradci Králové, ale zmiňuje se v něm i skutečnost, že před Hradcem Králové byla výstava právě v Evropském parlamentu."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["stránkách"], "url": ["http://www.vlasak.net/tp/texty-1/medium/629"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:23.575772+00:00"}
{"id": "vr30686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30686", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "moderátor:\"Dobre, keď bol hlas podobný Róbertovi Ficovi, to vám nevadilo pán Mikloš?\" IM: \"Vtedy sme, vtedy sme, áno ale zároveň sme žiadali, aby sa to prešetrilo.\"", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stanovisko v médiach k danej kauze zaujal najmä Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý však výslovne nežiada prešetrenie kauzy ale skôr abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica. \"Ale premiér by mal večer navštíviť prezidenta s abdikačným listom. To sa nedá ustáť na medzinárodnom fóre. Ako budú na nás pozerať ostatné krajiny EÚ, keď zaznie nahrávka, o pravosti ktorej, kto ju počul, asi ťažko môže pochybovať? Predseda vlády je zrelý na abdikáciu a zachráni Slovensko a možno aj Smer,\" vyhlásil Janiš. Za dôsledné prešetrenie kauzy bol D. Lipšic, ktorý nahrávku po tom ako mu bola zaslaná médiami ju odovzdal orgánom činným v trestnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Stanovisko v médiach k danej kauze zaujal najmä Stanislav Janiš (SDKÚ), ktorý však výslovne nežiada prešetrenie kauzy ale skôr abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica. \"Ale premiér by mal večer navštíviť prezidenta s abdikačným listom. To sa nedá ustáť na medzinárodnom fóre. Ako budú na nás pozerať ostatné krajiny EÚ, keď zaznie nahrávka, o pravosti ktorej, kto ju počul, asi ťažko môže pochybovať? Predseda vlády je zrelý na abdikáciu a zachráni Slovensko a možno aj Smer,\" vyhlásil Janiš. Za dôsledné prešetrenie kauzy bol D. Lipšic, ktorý nahrávku po tom ako mu bola zaslaná médiami ju odovzdal orgánom činným v trestnom konaní."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["abdikáciu vtedajšieho premiéra R. Fica.", "D. Lipšic,"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/janis-to-je-neslychane-fico-by-mal-okamzite-abdikovat-z-postu-premiera-1ek-/sk_domace.asp?c=A100610_155142_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:05.697465+00:00"}
{"id": "vr28505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28505", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "O pár mesiacov, myslím o dva, bude kolaudovať spoločnosť Akebono trade industry svoj závod v Trenčíne. Je to jedna z najväčších investícií v tomto roku, ktorá bola získaná na Slovensku ... v AU Optronics v dnešnej chvíli pracuje, okrem 170 zamestancov AU Optronics, spoločnosť Johnsons controls, ktorá tam má niekoľko stoviek zamestnancov a aj plus spoločnosť AAF, ktorá tam je.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spolocnost Akebono chce v Trencíne zamestnat 350 ludí a podla prehladu investícií v tomto roku môžeme konštatovat, že sa týka o jednu z najväcších. Informácie o tejto investícií možno nájst aj na stránke SARIO , v prehlade úspešných projektov. Podla navrhovaného Zámeru spolocnosti Akebono (.pdf, s.9), plánované skúšobné zacatie prevádzky by malo byt v Decembri 2014. Podla výrocnej správy AU Optronics (.pdf, str. 4), za rok 2013 pracuje v spolocnosti 161 zamestnancov. V budove spolocnosti sídlia aj dalšie spolocnosti. Podla Obchodného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj dalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 prestahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spolocnost Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spolocnost Akebono chce v Trencíne zamestnat 350 ludí a podla prehladu investícií v tomto roku môžeme konštatovat, že sa týka o jednu z najväcších. Informácie o tejto investícií možno nájst aj na stránke SARIO , v prehlade úspešných projektov. Podla navrhovaného Zámeru spolocnosti Akebono (.pdf, s.9), plánované skúšobné zacatie prevádzky by malo byt v Decembri 2014. Podla výrocnej správy AU Optronics (.pdf, str. 4), za rok 2013 pracuje v spolocnosti 161 zamestnancov. V budove spolocnosti sídlia aj dalšie spolocnosti. Podla Obchodného registra SR majú sídlo v budove AU Obtronics aj dalšie dve firmy: AAF International a Veeser Plastic Slovakia. V roku 2014 prestahovala svoju výrobu do priestorov AU Optronics aj spolocnost Johnson Controls, ktorá zamestnáva približne 500 zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["zamestnat", "prehladu investícií", "SARIO", "Zámeru spolocnosti Akebono", "správy", "AU Optronics", "Obchodného registra", "prestahovala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/287635-trencianski-poslanci-odsuhlasili-vykup-pozemkov-pre-investiciu-roka/", "http://www.cfo.sk/articles/prehlad-investicii-a-akvizicii-na-slovensku-7-2013#.VMvIllc1HIU", "http://www.sario.sk/sk/investicie/pzi-pribehy-uspesnych/prehlad-uspesnych-projektov-sario", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&ved=0CFwQFjAJ&url=http%3A%2F%2Fwww.enviroportal.sk%2Feia%2Fdokument%2F182068&ei=KS1VVPinLOPg7QaItoD4Bw&usg=AFQjCNEKW2y1qWkX_VGIk0GStMlv4gayQw&sig2=PVlUx2qy6yNBJFQubXDi8g&bvm=bv.78677474,d.ZGU", "http://finstat.sk/44461496/zavierka", "http://finstat.sk/44461496/zavierka", "http://orsr.sk/hladaj_sidlo.asp?ULICA=Bratislavsk%E1+&CISLO=517&OBEC=Tren%E8%EDn&SID=0&R=on", "http://www.teraz.sk/ekonomika/johnson-controls-trencin-stahovanie/80607-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:37.662348+00:00"}
{"id": "vr15835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15835", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "A že je napadnutá alebo spochybnená legitimita tej vyhlášky, ktorá je z 8.2. Pretože naozaj funkcia mala zaniknúť pánovi Holjenčíkovi 7.2.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Funkcia Holjenčíkovi podľa znenia abdikačného listu mala v súlade zo zákonom zaniknúť 8. februára 2017, teda legitimita vyhlášky ním podpísanej v ten istý deň (8. 2. 2017) je z toho dôvodu spochybnená. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil rozsiahlu vyhlášku , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Vyhláška nadobúda platnosť i účinnosť 8. februára 2017, čo vyplýva z § 48 predmetnej vyhlášky. Holjenčík poslal prezidentovi abdikačný list, ktorý bol síce doručený Kancelárii prezidenta SR už 7. februára 2017 avšak Holjenčík sa vzdáva funkcie až ku 8. februáru 2017. Uvedené konanie nie je v rozpore so zákonom – § 5 ods. 10 zákona č. 250/ 2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach stanovuje: \"Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie\" \"V abdikačnom liste, ktorý doručil prezidentovi 7. 2. , sa totiž vzdal svojej funkcie k 8. 2. , čo by malo znamenať, že prvou sekundou tohto dňa už bol odstúpený a vyhlášku tak už podpisovať nemal,\" tvrdí na svojom blogu Galek. Na čele ÚRSO stojí predseda, ktorý je vymenovaný a odvolaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády SR. (§ 5) Predseda ÚRSO je štátnym zamestnanecom a zároveň predsedom rady tohto úradu. Funkčné obdobie predsedu trvá šesť rokov, ten môže byť vymenovaný za predsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Funkcia Holjenčíkovi podľa znenia abdikačného listu mala v súlade zo zákonom zaniknúť 8. februára 2017, teda legitimita vyhlášky ním podpísanej v ten istý deň (8. 2. 2017) je z toho dôvodu spochybnená. Výrok z toho dôvodu hodnotíme ako pravdivý. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zverejnil rozsiahlu vyhlášku , ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike. Vyhláška nadobúda platnosť i účinnosť 8. februára 2017, čo vyplýva z § 48 predmetnej vyhlášky. Holjenčík poslal prezidentovi abdikačný list, ktorý bol síce doručený Kancelárii prezidenta SR už 7. februára 2017 avšak Holjenčík sa vzdáva funkcie až ku 8. februáru 2017. Uvedené konanie nie je v rozpore so zákonom – § 5 ods. 10 zákona č. 250/ 2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach stanovuje: \"Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Výkon funkcie sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia predsedu úradu o vzdaní sa funkcie prezidentovi Slovenskej republiky, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie\" \"V abdikačnom liste, ktorý doručil prezidentovi 7. 2. , sa totiž vzdal svojej funkcie k 8. 2. , čo by malo znamenať, že prvou sekundou tohto dňa už bol odstúpený a vyhlášku tak už podpisovať nemal,\" tvrdí na svojom blogu Galek. Na čele ÚRSO stojí predseda, ktorý je vymenovaný a odvolaný prezidentom Slovenskej republiky na návrh vlády SR. (§ 5) Predseda ÚRSO je štátnym zamestnanecom a zároveň predsedom rady tohto úradu. Funkčné obdobie predsedu trvá šesť rokov, ten môže byť vymenovaný za predsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vyhlášku", "poslal", "prezidentovi", "zákona", "tvrdí"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/ZZ_2017_18_20170210.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/20453310/holjencik-dorucil-kiskovi-abdikacny-list-vzdal-sa-funkcie-predsedu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/413887/kiska-prijal-jozefa-holjencika-a-vypocul-si-dovody-jeho-odstupenia/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-250#p5", "https://galek.blog.sme.sk/c/447618/ceny-energii-rastu-robert-fico-sa-nehybe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:15.633350+00:00"}
{"id": "49499", "numeric_id": 49499, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49499", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Samozrejme, že je jasné, že agresorom je Rusko a jednoducho vojensky zabralo územie inej krajiny, čo Slovensko nikdy nemôže akceptovať a nikto nemôže nikdy uznať územia, ktoré sú zamerané vojenskou silou tak ako sme neuznali Kosovo. Jednostranné rozhodnutie jednej časti zabrať jedno územie. ", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRuská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk.\n\nKosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 105 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 117 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus.", "analysis_paragraphs": ["Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorá zaväzuje štáty rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov ( Čl. 2, ods. 4 ). K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte a Minských dohodách . Rusko porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ruská federácia sa k rešpektovaniu nezávislosti, zvrchovanosti a hraníc Ukrajiny zaviazala aj v Budapeštianskom memorande podpísanom v roku 1994. Tento záväzok Rusko porušilo už v roku 2014 anexiou Krymu a podporou proruských rebelov v pokuse o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk.", "Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 105 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 117 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["porušilo", "Čl. 2, ods. 4", "Helsinskom záverečnom akte", "Minských dohodách", "zaviazala", "porušilo", "stránka", "Kosovothanksyou.com", "Nemecka", "Francúzska", "neuznalo"], "url": ["https://unsdg.un.org/latest/announcements/russias-invasion-ukraine-violation-un-charter-un-chief-tells-security-council", "http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Charta_OSN_sk.pdf", "https://www.csce.gov/country/russian-federation/?nation=RU&group=europe#:~:text=Russia%20is%20failing%20repeatedly%20to%20live%20up%20to%20its%20commitments%20of%20the%201975%20Helsinki%20Act%2C%20such%20as%20respecting%20territorial%20integrity%2C%20refraining%20from%20the%20threat%20or%20use%20of%20force%2C%20respecting%20human%20rights%20and%20fundamental%20freedoms%2C%20and%20fulfilling%20obligations%20under%20international%20law.", "https://cepa.org/article/dont-let-russia-fool-you-about-the-minsk-agreements/", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/report/hiding-in-plain-sight/", "https://mfa-ks.net/lista-e-njohjeve/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.dw.de/germany-recognizes-independent-kosovo/a-3138042-1", "http://www.spiegel.de/international/europe/suspense-is-over-france-germany-and-uk-to-recognize-kosovo-a-536119.html", "https://www.aljazeera.com/news/2023/2/17/mapping-the-countries-that-recognise-kosovo-as-a-state-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:50.090762+00:00"}
{"id": "vr38856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38856", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Chcem len pripomenúť, že poslanecký klub KDH vtedy hlasoval ináč ako poslanecké kluby ostatných troch strán (v otázke pôžičke Grécku pozn.). My ako klub sme sa vtedy zdržali a neboli sme proti ako ostatné tri kluby, čiže nepoužívam nejaký plural majestatikus, ale hovorím skôr teda o parlamentnej pôde, o poslaneckom klube.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výsledky hlasovania v tejto veci je možné nájsť tu : Všetci z klubu KDH okrem poslanca Marcinčina sa pri hlasovaní zdržali (poslankyňa Sabolová svoj hlas stiahla , vraj sa pomýlila). Všetci ostatní koaliční poslanci hlasovali proti.", "analysis_paragraphs": ["Výsledky hlasovania v tejto veci je možné nájsť tu : Všetci z klubu KDH okrem poslanca Marcinčina sa pri hlasovaní zdržali (poslankyňa Sabolová svoj hlas stiahla , vraj sa pomýlila). Všetci ostatní koaliční poslanci hlasovali proti."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["je možné nájsť tu", "svoj hlas stiahla"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://spravy.pravda.sk/za-pozicku-grecku-hlasoval-jediny-poslanec-fk2-/sk_domace.asp?c=A100811_165539_sk_ekonomika_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:21.072435+00:00"}
{"id": "vr14586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14586", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Odovzdávame verejné financie v lepšom stave, ako sme prebrali v roku 2012.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zatiaľ čo dlh verejnej správy od roku 2013 klesá, nie je pravdou, že by bol nižší než za minulej vlády. V roku 2012 bol na úrovni pod 52 % a v roku 2013 už dosahoval takmer 55 %. V súčasnej dobe je na úrovni 52,6 %. Deficit verejných financií za súčasnej vlády je nižší ako za vlády Radičovej. Taktiež oproti roku 2012 mierne stúpa hospodársky rast. IFP taktiež hodnotí, že sa zvýšila efektivita výberu daní. Výrok ako celok vzhľadom na mieru dlhu hodnotíme ako nepravdivý. Dlh počas súčasnej vlády stúpol aj v absolútnych číslach. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou klesol. Podľa IFP (.pdf, s 11) sa počas súčasnej vlády zvýšila efektivita výberu daní ako aj ich podiel na HDP. Ako informovala napríklad TASR : \" Daňové príjmy boli na rok 2014 rozpočtované v celkovej výške 19,97 miliardy eur. Ako však uviedol IFP, príjmy vlani dosiahli 21,32 miliardy eur, čo je o 6,7 percent viac, ako sa rozpočtovalo. Pod rast príjmov sa podpísal najmä lepší výber daní. \"Vyššia úspešnosť výberu daní sa v roku 2014 pozitívne prejavila na skutočnom plnení vo výške 968 miliónov eur. Pozitívnym prekvapením bol najmä analytikmi neočakávaný pokračujúci rast očistenej efektívnej sadzby u DPH a korporátnej dane .\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ čo dlh verejnej správy od roku 2013 klesá, nie je pravdou, že by bol nižší než za minulej vlády. V roku 2012 bol na úrovni pod 52 % a v roku 2013 už dosahoval takmer 55 %. V súčasnej dobe je na úrovni 52,6 %. Deficit verejných financií za súčasnej vlády je nižší ako za vlády Radičovej. Taktiež oproti roku 2012 mierne stúpa hospodársky rast. IFP taktiež hodnotí, že sa zvýšila efektivita výberu daní. Výrok ako celok vzhľadom na mieru dlhu hodnotíme ako nepravdivý. Dlh počas súčasnej vlády stúpol aj v absolútnych číslach. Deficit verejných financií v porovnaní s predchádzajúcou vládou klesol. Podľa IFP (.pdf, s 11) sa počas súčasnej vlády zvýšila efektivita výberu daní ako aj ich podiel na HDP. Ako informovala napríklad TASR : \" Daňové príjmy boli na rok 2014 rozpočtované v celkovej výške 19,97 miliardy eur. Ako však uviedol IFP, príjmy vlani dosiahli 21,32 miliardy eur, čo je o 6,7 percent viac, ako sa rozpočtovalo. Pod rast príjmov sa podpísal najmä lepší výber daní. \"Vyššia úspešnosť výberu daní sa v roku 2014 pozitívne prejavila na skutočnom plnení vo výške 968 miliónov eur. Pozitívnym prekvapením bol najmä analytikmi neočakávaný pokračujúci rast očistenej efektívnej sadzby u DPH a korporátnej dane .\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["absolútnych", "IFP", "TASR"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina225&language=en", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/545513-vyber-dani-predcil-ocakavania-stat-ziskal-o-vyse-miliardy-viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:15.723916+00:00"}
{"id": "vr38962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38962", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Po prvé a po druhé, veľmi, veľmi dôležité, nechceme to urobiť preto, lebo ak to niektorá krajina zablokuje, tak spadne celý systém ako, tak ratifikácia predchádzajúcich 6 krajín doteraz, ktoré to urobili - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Luxembursko, Španielsko, Írsko a ďalšie krajiny sa očakáva, že to prijmú tento týždeň ...", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec tvrdí správne, že dané krajiny už ratifikovali nové kompetencie a navýšenie balíka peňazí pre Európsky fond finančnej stability (EFSF). Konkrétne tak urobili krajiny spomínané p. Štefancom - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Španielsko, Luxembursko a Írsko. V súčasnosti nové kompetencie pre EFSF odsúhlasili aj v krajinách Portugalsko a Grécko. T.z., že celkovo 8 zo 17 krajín doposiaľ danú dohodu ratifikovali, uvádza msn news .", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec tvrdí správne, že dané krajiny už ratifikovali nové kompetencie a navýšenie balíka peňazí pre Európsky fond finančnej stability (EFSF). Konkrétne tak urobili krajiny spomínané p. Štefancom - Francúzsko, Belgicko, Taliansko, Španielsko, Luxembursko a Írsko. V súčasnosti nové kompetencie pre EFSF odsúhlasili aj v krajinách Portugalsko a Grécko. T.z., že celkovo 8 zo 17 krajín doposiaľ danú dohodu ratifikovali, uvádza msn news ."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["msn news", "Podľa článku Trendu", "podľa aktuálne.sk"], "url": ["http://news.ph.msn.com/business/article.aspx?cp-documentid=5318041", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/parlament-nemoze-zablokovat-eurovaly.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1241739"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:55.565491+00:00"}
{"id": "vr31020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31020", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Našťastie sa môžem oprieť o stanovisko Výboru ministrov spravodlivosti z decembra 2010, keď sa skonštatovalo v tomto stanovisku, že sa skrátili súdne prieťahy zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatreniam, ktoré boli prijímané v rokoch 2007 a 2008.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13. februára 2011) Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná: Rok priemerná dĺžka občiansko právneho sporu 2002 15,18 mesiacov 2003 16,56 mesiacov 2004 17,56 mesiacov 2005 16,86 mesiacov 2006 15,40 mesiacov 2007 15,06 mesiacov 2008 14,07 mesiacov 2009 13 mesiacov Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010 M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 13. februára 2011) Vychádzame zo stanoviska Rady ministrov z decembra 2010, ktoré spomína a na ktoré sa odvoláva M. Madarič. V stanovisku sa uvádza, priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2002 do roku 2009, ktorá je nasledovná: Rok priemerná dĺžka občiansko právneho sporu 2002 15,18 mesiacov 2003 16,56 mesiacov 2004 17,56 mesiacov 2005 16,86 mesiacov 2006 15,40 mesiacov 2007 15,06 mesiacov 2008 14,07 mesiacov 2009 13 mesiacov Zdroj: Stanovisko Rady ministrov, 2. december 2010 M. Maďarič hovorí o skrátení súdnych prieťahoch zo 17 na 13 mesiacov, vďaka opatrením z rokov 2007 a 2008. Z uvedeného je však evidentné, že trend poklesu súdnych prieťahov začal v roku 2005, resp. klesá priemerná dĺžka občiansko právnych sporov od roku 2004 kedy bola najvyššia. M. Maďarič zavádza. Spomínané skrátenie súdnych prieťahov je od roku 2004 (17,5 mesiacov) do roku 2009 (13 mesiacov). Inými slovami trend skracovanie súdnych prieťahov začal v od roku 2004 v období druhej Dzurindovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "stanoviska"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/109/radoslav-prochazka-vs-robert-kalinak/?ph=1", "https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:48.335472+00:00"}
{"id": "vr37862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37862", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nikto nevyslovil tézu, že nebudeme privatizovať. Ak boli vyslovené názory, nebudeme privatizovať strategické podniky.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadna zo strán súčasnej koalície alebo jej predstavitelia sa pred voľbami explicitne nevyjadrili, že sa nebude privatizovať. Buď privatizáciu priamo spomenuli vo svojich volebných programoch, alebo ju nespomenuli vôbec. SDKÚ-DS: R. Fico ( a nielen on , pozn.) už v minulosti kritizoval I. Radičovú za to, že sa pred voľbami mala vyjadriť v tom zmysle, že (citujúc R. Fica, pozn.) \"nebudeme privatizovať\" . Podľa Fica, sa tak mala Radičová vyjadriť v relácii Voľby 2010 – Okrúhle stoly. Žiaľ túto reláciu si nie je možné pozrieť v archíve STV . Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa okrem iného píše: \"Zachránime bratislavské letisko a Cargo Štyri roky terajšej vlády jasne ukázali, že štát nedokáže tieto firmy dobre riadiť. Získame pre tieto firmy strategických partnerov, a tým ich zachránime. Výsledkom bude zásadné zlepšenie ich služieb a zabezpečenie ich strategického rozvoja. Hlavným slovenským letiskom by sa mala stať Bratislava, a nie Viedeň.\" V programe sa teda nepíše explicitne, že strana bude privatizovať, ale uvádza, že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamená, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. KDH: Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína. Most-Híd: V programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo \"Štát nepodniká, štát vytvára podmienky\" okrem iného píše: Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov: - cestná doprava – dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest a rekonštrukcia a zvýšenie kapacity ciest 1. triedy. Ide hlavne o južné rýchlostné cesty, o spojenie Košíc s východnou a južnou štátnou hranicou, o dobudovanie D1, o výstavbu mostov cez Ipeľ a cez Dunaj. - železničná doprava – pokračovať v transformácii a v privatizácii železníc a obnove železničných tratí a staníc - vodná doprava – podporiť jej rozsiahlejšie využitie (napr. dobudovanie Vážškej vodnej cesty – napojenie na Poľsko) - letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom\" SaS: Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše: \"54. BOD PROGRAMU Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí. SaS navrhuje: - zrušiť väčšinu legislatívnych zmien neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu. Zabránime tak ďalším deformáciám slovenského energetického trhu a zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore.\" V programovom vyhlásení vlády (.pdf) stojí: \"Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.\"", "analysis_paragraphs": ["Žiadna zo strán súčasnej koalície alebo jej predstavitelia sa pred voľbami explicitne nevyjadrili, že sa nebude privatizovať. Buď privatizáciu priamo spomenuli vo svojich volebných programoch, alebo ju nespomenuli vôbec. SDKÚ-DS: R. Fico ( a nielen on , pozn.) už v minulosti kritizoval I. Radičovú za to, že sa pred voľbami mala vyjadriť v tom zmysle, že (citujúc R. Fica, pozn.) \"nebudeme privatizovať\" . Podľa Fica, sa tak mala Radičová vyjadriť v relácii Voľby 2010 – Okrúhle stoly. Žiaľ túto reláciu si nie je možné pozrieť v archíve STV . Vo volebnom programe SDKÚ-DS (.pdf) sa okrem iného píše: \"Zachránime bratislavské letisko a Cargo Štyri roky terajšej vlády jasne ukázali, že štát nedokáže tieto firmy dobre riadiť. Získame pre tieto firmy strategických partnerov, a tým ich zachránime. Výsledkom bude zásadné zlepšenie ich služieb a zabezpečenie ich strategického rozvoja. Hlavným slovenským letiskom by sa mala stať Bratislava, a nie Viedeň.\" V programe sa teda nepíše explicitne, že strana bude privatizovať, ale uvádza, že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamená, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. KDH: Vo volebnom programe KDH (.pdf) sa privatizácia nespomína. Most-Híd: V programe strany Most-Híd (.pdf) sa v časti Infraštruktúra a energetika alebo \"Štát nepodniká, štát vytvára podmienky\" okrem iného píše: Dôkladná analýza priorít prípravy výstavby infraštruktúry s hlavným dôrazom na potreby jednotlivých regiónov: - cestná doprava – dobudovanie siete diaľnic a rýchlostných ciest a rekonštrukcia a zvýšenie kapacity ciest 1. triedy. Ide hlavne o južné rýchlostné cesty, o spojenie Košíc s východnou a južnou štátnou hranicou, o dobudovanie D1, o výstavbu mostov cez Ipeľ a cez Dunaj. - železničná doprava – pokračovať v transformácii a v privatizácii železníc a obnove železničných tratí a staníc - vodná doprava – podporiť jej rozsiahlejšie využitie (napr. dobudovanie Vážškej vodnej cesty – napojenie na Poľsko) - letecká doprava – privatizácia letísk alebo ich prevádzkovanie súkromným sektorom\" SaS: Vo volebnom programe SaS (.pdf) sa okrem iného píše: \"54. BOD PROGRAMU Čiastočná privatizácia energetických podnikov a vytvorenie nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví situáciu výrazne zlepšili, no od roku 2006 sa opätovne zvyšuje vplyv štátu na fungovanie energetických podnikov a Úrad je tlačený do politických rozhodnutí. SaS navrhuje: - zrušiť väčšinu legislatívnych zmien neprimerane zasahujúcich do hospodárenia energetických podnikov a dôsledne pokračovať v liberalizácii energetického trhu. Zabránime tak ďalším deformáciám slovenského energetického trhu a zvýšime šancu na jeho konkurencieschopnosť v európskom priestore.\" V programovom vyhlásení vlády (.pdf) stojí: \"Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["a nielen on", "kritizoval", "archíve STV", "volebnom programe SDKÚ-DS", "volebnom programe KDH", "programe strany Most-Híd", "volebnom programe SaS", "programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/116/jozef-kollar-vs-dusan-caplovic", "http://www.demagog.sk/diskusie/7/robert-fico", "http://www.stv.sk/online/archiv/", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/37", "http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:13.274733+00:00"}
{"id": "vr37186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37186", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústavný súd povedal súčasne, že cieľ je legitímny, pretože aj rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo viacerých prípadoch potvrdilo, že ten, kto spravuje verejné zdroje a to sa týka aj zdravotného poistenia nepodniká, čiže nemôže z toho vytvárať žiadny zisk.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V tlačovej správe Ústavného súdu sa okrem iného uvádza, že \" došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy \". Rozhodovanie Európskeho súdneho dvora vo svojom odôvodnení ÚS nespomína.", "analysis_paragraphs": ["V tlačovej správe Ústavného súdu sa okrem iného uvádza, že \" došlo k ústavne neakceptovateľnému zásahu do základného práva súkromných zdravotných poisťovní podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy \". Rozhodovanie Európskeho súdneho dvora vo svojom odôvodnení ÚS nespomína."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:08.534863+00:00"}
{"id": "46655", "numeric_id": 46655, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46655", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "(ja som si vôbec nemyslel, že návštevou zatvoreného krajčírstva, kde som sa šel spýtať pána majiteľa, ktorého poznám, že či by mi mohol upraviť obleky, že s tým som porušil nejaký zákon) a dodnes ma ani teda nekontaktoval nikto z Úradu verejného zdravotníctva ani nezačal voči me nejaké konanie (vo veci návštevy krajčírstva počas lockdownu, pozn.)", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Petra Pellegriniho pre možné porušenie zákazu vychádzania Úrad verejného zdravotníctva nekontaktoval. Prípad nepreverovala ani polícia. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako pravdivé. Pellegrini hovoril o svojej návšteve krajčírstva v čase zákazu vychádzania 20. januára, pri ktorej ho prichytil Nový čas. Expremiér mal predajňu navštíviť v sprievode dvoch osôb a stráviť tam asi hodinu. „ Vzhľadom na to, že po prekonaní ochorenia COVID-19 výrazne schudol a oblečenie je pre politika pracovným nástrojom, bol sa informovať o možnostiach riešenia situácie,” vysvetľovala jeho hovorkyňa. Úrad verejného zdravotníctva pre portál Demagóg.SK uviedol, že „orgány verejného zdravotníctva nekonajú na základe medializovaných informácií, pričom tunajšiemu úradu nebol do dnešného dňa doručený podnet na p. Petra Pellegriniho vo veci návštevy krajčírstva počas zákazu vychádzania.” Odkázal nás na políciu. Hovorkyňa mesta Bratislave v stanovisku uviedla, že „mestská polícia v prípade, že zistí pri plnení svojich úloh porušenie právnych noriem, ktorých porušenie nepatrí do pôsobnosti obce, oznamuje toto príslušným orgánom. Pokiaľ ide o danú prevádzku, pri jej kontrole, ktorá bola vykonaná zo strany mestskej polície, porušenia neboli zistené, prevádzka bola uzatvorená.” Prezídium policajného zboru odkázalo na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. To v reakcii uviedlo, že „polícia nepreveruje možné porušenie, nakoľko príslušným orgánom na objasnenie takéhoto konania je Okresný úrad Bratislava.” Okresný úrad Bratislava na otázky portálu Demagóg.SK neodpovedal.", "analysis_paragraphs": ["Petra Pellegriniho pre možné porušenie zákazu vychádzania Úrad verejného zdravotníctva nekontaktoval. Prípad nepreverovala ani polícia. Tvrdenie expremiéra preto hodnotíme ako pravdivé. Pellegrini hovoril o svojej návšteve krajčírstva v čase zákazu vychádzania 20. januára, pri ktorej ho prichytil Nový čas. Expremiér mal predajňu navštíviť v sprievode dvoch osôb a stráviť tam asi hodinu. „ Vzhľadom na to, že po prekonaní ochorenia COVID-19 výrazne schudol a oblečenie je pre politika pracovným nástrojom, bol sa informovať o možnostiach riešenia situácie,” vysvetľovala jeho hovorkyňa. Úrad verejného zdravotníctva pre portál Demagóg.SK uviedol, že „orgány verejného zdravotníctva nekonajú na základe medializovaných informácií, pričom tunajšiemu úradu nebol do dnešného dňa doručený podnet na p. Petra Pellegriniho vo veci návštevy krajčírstva počas zákazu vychádzania.” Odkázal nás na políciu. Hovorkyňa mesta Bratislave v stanovisku uviedla, že „mestská polícia v prípade, že zistí pri plnení svojich úloh porušenie právnych noriem, ktorých porušenie nepatrí do pôsobnosti obce, oznamuje toto príslušným orgánom. Pokiaľ ide o danú prevádzku, pri jej kontrole, ktorá bola vykonaná zo strany mestskej polície, porušenia neboli zistené, prevádzka bola uzatvorená.” Prezídium policajného zboru odkázalo na Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave. To v reakcii uviedlo, že „polícia nepreveruje možné porušenie, nakoľko príslušným orgánom na objasnenie takéhoto konania je Okresný úrad Bratislava.” Okresný úrad Bratislava na otázky portálu Demagóg.SK neodpovedal."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "vysvetľovala"], "url": ["https://www.cas.sk/clanok/1076783/pellegrini-nacapany-pocas-zakazu-vychadzania-co-robil-expremier-hodinu-v-prevadzke-s-panskymi-oblekmi/", "https://www.cas.sk/clanok/1076783/pellegrini-nacapany-pocas-zakazu-vychadzania-co-robil-expremier-hodinu-v-prevadzke-s-panskymi-oblekmi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:49.279769+00:00"}
{"id": "vr32747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32747", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Komisia nám dáva 105 miliónov eur, ale za to, že sme dôveryhodný partner, že naozaj aj konsolidujeme aj uznáva európska komisia, že náš plán je zdravý do roku 2013, tak je tam ďalší návrh, aby Slovensko malo navýšené o 100%. Teda nie 105 ale 200 miliónov eur na Jaslovské Bohunice.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti sa dianie v EÚ točí okolo rozpočtu na roky 2014-2020 . Podľa najnovšieho návrhu,ktorý predložil van Rompuy hlavám členských štátov EÚ má Slovensko naozaj dostať 200 miliónov eúr z pôvodných 105 miliónov na vyradenie z činnosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Navýšenie v súvislosti s odstavením jadrových elektrární majú prisľúbené aj Litovci (jadrová elektráreň Ignalina) či Bulharsko (jadrová elektráreň Kozloduj). Či sa tak však stalo kvôli tomu, že Európska komisia uznáva, že dobre konsolidujeme a považuje nás za dôveryhodného partnera sa nám zistiť nepodarilo. Preto považujeme tento výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sa dianie v EÚ točí okolo rozpočtu na roky 2014-2020 . Podľa najnovšieho návrhu,ktorý predložil van Rompuy hlavám členských štátov EÚ má Slovensko naozaj dostať 200 miliónov eúr z pôvodných 105 miliónov na vyradenie z činnosti jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Navýšenie v súvislosti s odstavením jadrových elektrární majú prisľúbené aj Litovci (jadrová elektráreň Ignalina) či Bulharsko (jadrová elektráreň Kozloduj). Či sa tak však stalo kvôli tomu, že Európska komisia uznáva, že dobre konsolidujeme a považuje nás za dôveryhodného partnera sa nám zistiť nepodarilo. Preto považujeme tento výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu na roky 2014-2020"], "url": ["http://www.euractiv.com/priorities/leaders-confessions-impact-eu-bu-news-516241"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:36.573081+00:00"}
{"id": "50097", "numeric_id": 50097, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50097", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Po tom, čo my sme ako prví sťahovali vojakov z Iraku, sa ukázalo, že to bolo proste postavené celé na lži. Blair sa ospravedlnil, jednoducho ukázalo sa, že máme pravdu.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko začalo diskusie o stiahnutí vojakov z vojny v Iraku v roku 2006, k ich definitívnemu odchodu došlo v roku 2007. Ešte predtým, v roku 2004, Irak opustili jednotky Španielska a v roku 2005 odišli holandské jednotky. Britská vyšetrovacia komisia v takzvanej Chilcotovej správe v roku 2016 uviedla, že k invázii došlo na základe nesprávnych informácií, pričom neboli prehodnotené iné alternatívy riešenia sporu. Vtedajší britský premiér Blair sa za vzniknuté škody ospravedlnil, vyjadril ľútosť ale tiež obhajoval rozhodnutie zasiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVojna v Iraku začala 20. marca 2003 inváziou koaličných síl vedených Spojenými štátmi americkými s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Medzi dôvody invázie patrilo podozrenie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia.\n\nV máji 2003 prijalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvanie Poľskej republiky na zapojenie sa do mnohonárodnej divízie pôsobiacej v rámci stabilizačných síl v Iraku. Slovenská republika sa na operácii podieľala prostredníctvom ženijnej jednotky, ktorá pôsobila v oblasti al-Hilla. Jej hlavnou úlohou bolo odmínovanie plôch a cestných komunikácií.\n\nDiskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005.\n\nVýznamným dokumentom pre hodnotenie pozadia vojny v Iraku je tzv. Chilcotova správa , ktorú v roku 2016 zverejnila britská vyšetrovacia komisia. Správa okrem iného konštatuje, že rozhodnutie o invázii do Iraku bolo prijaté na základe zveličených spravodajských informácií. Irak podľa správy nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a neboli dostatočne preskúmané alternatívy k vojenskej intervencii.\n\nTony Blair, ktorý bol v čase vojny v Iraku britským premiérom, odmietol väčšinu kritiky Chilcotovej komisie. Na tlačovej konferencii síce vyjadril ľútosť, ospravedlnenie a prevzal plnú zodpovednosť za chyby v plánovaní konfliktu a jeho následkov, no zároveň s presvedčením obhajoval samotné rozhodnutie zasiahnuť. „Nemôžem a ani nechcem povedať, že sme sa rozhodli zle... Ako je zrejmé z tejto správy, nešlo o žiadne klamstvo, ani o podvod,“ uviedol Blair. Dodal, že jeho cieľom bolo zbaviť Irak režimu Saddáma Husajna a ochrániť svet pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. Trval na tom, že konal v dobrej viere a že vtedajšie obavy boli reálne - rástla hrozba terorizmu a dôkazy o zbraniach sa zdali byť presvedčivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko začalo diskusie o stiahnutí vojakov z vojny v Iraku v roku 2006, k ich definitívnemu odchodu došlo v roku 2007. Ešte predtým, v roku 2004, Irak opustili jednotky Španielska a v roku 2005 odišli holandské jednotky. Britská vyšetrovacia komisia v takzvanej Chilcotovej správe v roku 2016 uviedla, že k invázii došlo na základe nesprávnych informácií, pričom neboli prehodnotené iné alternatívy riešenia sporu. Vtedajší britský premiér Blair sa za vzniknuté škody ospravedlnil, vyjadril ľútosť ale tiež obhajoval rozhodnutie zasiahnuť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vojna v Iraku začala 20. marca 2003 inváziou koaličných síl vedených Spojenými štátmi americkými s cieľom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Medzi dôvody invázie patrilo podozrenie, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia.", "V máji 2003 prijalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky pozvanie Poľskej republiky na zapojenie sa do mnohonárodnej divízie pôsobiacej v rámci stabilizačných síl v Iraku. Slovenská republika sa na operácii podieľala prostredníctvom ženijnej jednotky, ktorá pôsobila v oblasti al-Hilla. Jej hlavnou úlohou bolo odmínovanie plôch a cestných komunikácií.", "Diskusia o stiahnutí slovenských jednotiek začala po zmene vlády v roku 2006, pričom hlavná časť kontingentu odišla vo februári 2007. Definitívne stiahnutie potvrdil slovenský parlament v decembri 2007. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá stiahla vojakov z Iraku; pred ním tak urobilo napríklad Španielsko, ktoré vojakov stiahlo už v roku 2004, ale aj Holandsko, ktoré ukončilo vojenskú misiu v roku 2005.", "Významným dokumentom pre hodnotenie pozadia vojny v Iraku je tzv. Chilcotova správa , ktorú v roku 2016 zverejnila britská vyšetrovacia komisia. Správa okrem iného konštatuje, že rozhodnutie o invázii do Iraku bolo prijaté na základe zveličených spravodajských informácií. Irak podľa správy nepredstavoval bezprostrednú hrozbu a neboli dostatočne preskúmané alternatívy k vojenskej intervencii.", "Tony Blair, ktorý bol v čase vojny v Iraku britským premiérom, odmietol väčšinu kritiky Chilcotovej komisie. Na tlačovej konferencii síce vyjadril ľútosť, ospravedlnenie a prevzal plnú zodpovednosť za chyby v plánovaní konfliktu a jeho následkov, no zároveň s presvedčením obhajoval samotné rozhodnutie zasiahnuť. „Nemôžem a ani nechcem povedať, že sme sa rozhodli zle... Ako je zrejmé z tejto správy, nešlo o žiadne klamstvo, ani o podvod,“ uviedol Blair. Dodal, že jeho cieľom bolo zbaviť Irak režimu Saddáma Husajna a ochrániť svet pred hrozbou zbraní hromadného ničenia. Trval na tom, že konal v dobrej viere a že vtedajšie obavy boli reálne - rástla hrozba terorizmu a dôkazy o zbraniach sa zdali byť presvedčivé."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["začala", "prijalo", "stiahnutí", "odišla", "potvrdil", "stiahlo", "ukončilo", "správa", "odmietol", "uviedol"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/261827/foto-tisicky-udi-prisli-o-zivot-zbytocne-vojna-v-iraku-pomohla-iba-radikalom-tvrdia-experti", "https://lrv.rokovania.sk/data/att/23426_subor.rtf", "https://www.sme.sk/c/2856180/fico-sa-necakane-vybral-do-iraku.html", "https://www.mod.gov.sk/vojaci-skoncili-v-iraku-pretoze-to-povazujeme-za-spravne/?pg=7", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22224", "https://www.nbcnews.com/id/wbna4845463", "https://www.abc.net.au/news/2005-10-06/dutch-govt-rethinks-iraq-invasion-support/2118678#:~:text=The%20Dutch%20mission%20in%20Iraq%20formally%20ended%20in%20March%20of%20this%20year.", "https://assets.publishing.service.gov.uk/media/5a80f42ced915d74e6231626/The_Report_of_the_Iraq_Inquiry_-_Executive_Summary.pdf", "https://www.theguardian.com/uk-news/2016/jul/06/tony-blair-deliberately-exaggerated-threat-from-iraq-chilcot-report-war-inquiry", "https://www.theguardian.com/uk-news/2016/jul/06/tony-blair-deliberately-exaggerated-threat-from-iraq-chilcot-report-war-inquiry#:~:text=%E2%80%9CWhat%20I%20cannot%20and%20will%20not%20do%20is%20say%20we%20took%20the%20wrong%20decision%20...%20As%20this%20report%20makes%20clear%2C%20there%20were%20no%20lies%2C%20there%20was%20no%20deceit.%E2%80%9D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:19.113398+00:00"}
{"id": "vr29200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29200", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...tak ja si myslím, že bolo by na mieste, aby všeobecní lekári si pozývali týchto pacientov aktívne, keď majú za jednu preventívnu prehliadku 10 eur.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Pravdy navýšili zdravotné poisťovne začiatkom roka 2014 platby za preventívne prehliadky u všeobecných lekárov na 14 eur. Nie sú teda na úrovni 10 eur, ako to uvádza Viliam Čislák. Podľa Denníka N prepláca poisťovňa Dôvera preventívnu prehliadku dokonca sumou 15,6 €. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Pravdy navýšili zdravotné poisťovne začiatkom roka 2014 platby za preventívne prehliadky u všeobecných lekárov na 14 eur. Nie sú teda na úrovni 10 eur, ako to uvádza Viliam Čislák. Podľa Denníka N prepláca poisťovňa Dôvera preventívnu prehliadku dokonca sumou 15,6 €. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "Denníka"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308189-lekarom-pridali-aby-lakali-pacientov-na-preventivky/", "https://dennikn.sk/46781/lekari-dostanu-od-poistovni-rovnako-po-cely-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:20.107072+00:00"}
{"id": "vr31049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31049", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, ak dovolíte, druhý argument, pre ktorý si myslím, že je to naozaj politizované, je ten, že my sme požiadali aj pán Krnáč o iný termín, aj ja osobne listom. Pán Krnáč mal presne v čase rokovania výboru pohreb svojej svokry. V Lučenci. Napriek tomu, že žiadal, napriek tomu, že ja som žiadal, bolo to odmietnuté. Nie je toto politizácia?", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácia o tom, že Krnáč nemohol príjsť na jednanie výboru z dôvodu pohrebu rodinného príslušníka potvrdila vo svojej reportáži TA3.", "analysis_paragraphs": ["Informácia o tom, že Krnáč nemohol príjsť na jednanie výboru z dôvodu pohrebu rodinného príslušníka potvrdila vo svojej reportáži TA3."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/9717/rokovanie-financneho-vyboru-nr-sr-aj-o-informacnom-systeme-financnej-spravy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:49.206092+00:00"}
{"id": "vr33376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33376", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým pán predseda nehovoríte dobre, že stúpa inflácia, práve naopak, inflácia klesá. Inflácia je vo všeobecnosti, ja teraz nehovorím o jednotlivých položkách, hovorím o inflácii ako o celku. Inflácia je na úrovni 2,6% a pokiaľ ide o priemerný rast cien, tak ide to smerom dole.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí o pomerne čerstvom údaji štatistického úradu. Je pravda, že jeho údaj 2,6% miery inflácie sa veľmi blíži k číslu, ktoré štatisti vydali v správe na konci februára: \" V januári 2013 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spo­trebiteľských cien dosiahla hodnotu 2,5 %, v porovnaní s jej hodnotou v decembri 2012 sa znížila o 0,9 percentuálneho bodu.\" Ako pravdivú teda hodnotíme aj druhú časť výroku o poklese inflácie na Slovensku. Celkovo jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí o pomerne čerstvom údaji štatistického úradu. Je pravda, že jeho údaj 2,6% miery inflácie sa veľmi blíži k číslu, ktoré štatisti vydali v správe na konci februára: \" V januári 2013 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spo­trebiteľských cien dosiahla hodnotu 2,5 %, v porovnaní s jej hodnotou v decembri 2012 sa znížila o 0,9 percentuálneho bodu.\" Ako pravdivú teda hodnotíme aj druhú časť výroku o poklese inflácie na Slovensku. Celkovo jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:21.275418+00:00"}
{"id": "42903", "numeric_id": 42903, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42903", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovenská akadémia vied to prepočítala, aj MESA10 to prepočítala, aj ja tiež a všetkým nám vyšli rovnaké výsledky (ohľadom fiškálneho dopadu odvodového bonusu v čase jeho uvedenia, pozn.).", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa skutočne podieľali všetky spomínané subjekty. Ich konkrétne vyčíslenia celkového dopadu odvodového bonusu boli v čase jeho uvedenia najmä vďaka rozdielnosti použitej metodiky a vstupných dát jednotlivých analýz rozdielne, avšak zhodli sa na tom, že odvodový bonus by po zavedení mal neutrálny dopad na štátny a verejný rozpočet (s výnimkou ročného prechodného obdobia v analýze SAV, pozn.). Vo svojom vyjadrení pre Demagog.SK Richard Sulík zdôraznil, že maximálny rozdiel medzi jednotlivými výpočtami fiškálneho dopadu predstavuje 56,43 mil. eur (1,7 mld. Sk), čo vzhľadom na celkové štátne výdavky v roku 2015 (15,65 mld. eur) zodpovedá 0,36 % štátnych výdavkov. Keďže analýzy Richarda Sulíka, SAV a MESA10 sa vo všeobecnosti zhodujú na neutrálnom fiškálnom dopade obvodového bonusu, avšak uvádzajú rozdielne konkrétne hodnoty dopadu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V kontexte Sulíkom navrhovaného modelu odvodového bonusu (ďalej len OB), ktorý prezentoval v roku 2006 prostredníctvom práce Odvodový bonus: zmena paradigmy (dostupná v .pdf ), môžeme o prepočítaní a prognóze jeho výsledkov hovoriť najmä v oblasti makrodopadov (s. 59-67). Na prepočítaní dát sa skutočne podieľali 3 subjekty – autor práce Richard Sulík a organizácie SAV, respektíve MESA10, ktorých k vyčísleniu vplyvu na verejné financie vyzvala RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), ale aj samotný autor práce. Čo sa týka konkrétnych výsledkov analýz návrhu OB, nezhodujú sa najmä v odhadoch celkového vplyvu na verejné financie. Túto skutočnosť dokladá aj obsah Sulíkovej práce v podobe nasledujúcej tabuľky (s. 67; vrátane výdavkov na výrazne vyššiu podporu detí +124%): Tabuľka 1: : Celkový dopad zavedenia OB na verejné financie. (Zdroj: https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf ). Pre úplnosť však hodnotenie výroku doplníme o prehľad kvantitatívnych výsledkov analýz, ktoré sme prekontrolovali vo vzťahu k originálnym dokumentom. Konštatujeme, že výsledky výpočtov sa líšia najmä na základe rozdielnosti v metodike a vstupných dátach, ktoré subjekty pri analýze využili. V prípade záujmu pripájame plnú verziu hodnotenia OB zo strany SAV (konkrétnym číslam sa venujú najmä strany 6-18), a taktiež aj pohľad MESA10, ktorý figuruje ako príloha č. 5 v .pdf verzii Sulíkovej práce (s. 190-194). Musíme však dodať, že SAV a rovnako aj MESA10 vyhodnotili pozitívny vplyv Sulíkovho návrhu odvodového bonusu na bilanciu verejných financií. Najväčšie výhrady voči OB mala SAV predovšetkým ohľadne neistých sociálnych dôsledkov reformy. Spomínaná tabuľka kvantitatívnych výsledkov jednotlivých analýz, ktorú vo svojej diplomovej práci ponúkla Anna Mitterová: Tabuľka 2: Prehľad výsledkov analýz. (Zdroj: Anna Mitterová: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni. Dostupné na internete: < https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc >, s. 33). Jednotlivé tabuľky finálnych bilancií: Tabuľka 3: Sulíkov model. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 65). Tabuľka 4: Model MESA10. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 66). Tabuľka 5: Model SAV. (Zdroj: Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu , s. 11).", "analysis_paragraphs": ["Na prepočítaní fiškálneho dopadu prípadneho zavedenia odvodového bonusu sa skutočne podieľali všetky spomínané subjekty. Ich konkrétne vyčíslenia celkového dopadu odvodového bonusu boli v čase jeho uvedenia najmä vďaka rozdielnosti použitej metodiky a vstupných dát jednotlivých analýz rozdielne, avšak zhodli sa na tom, že odvodový bonus by po zavedení mal neutrálny dopad na štátny a verejný rozpočet (s výnimkou ročného prechodného obdobia v analýze SAV, pozn.). Vo svojom vyjadrení pre Demagog.SK Richard Sulík zdôraznil, že maximálny rozdiel medzi jednotlivými výpočtami fiškálneho dopadu predstavuje 56,43 mil. eur (1,7 mld. Sk), čo vzhľadom na celkové štátne výdavky v roku 2015 (15,65 mld. eur) zodpovedá 0,36 % štátnych výdavkov. Keďže analýzy Richarda Sulíka, SAV a MESA10 sa vo všeobecnosti zhodujú na neutrálnom fiškálnom dopade obvodového bonusu, avšak uvádzajú rozdielne konkrétne hodnoty dopadu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V kontexte Sulíkom navrhovaného modelu odvodového bonusu (ďalej len OB), ktorý prezentoval v roku 2006 prostredníctvom práce Odvodový bonus: zmena paradigmy (dostupná v .pdf ), môžeme o prepočítaní a prognóze jeho výsledkov hovoriť najmä v oblasti makrodopadov (s. 59-67). Na prepočítaní dát sa skutočne podieľali 3 subjekty – autor práce Richard Sulík a organizácie SAV, respektíve MESA10, ktorých k vyčísleniu vplyvu na verejné financie vyzvala RÚZ (Republiková únia zamestnávateľov), ale aj samotný autor práce. Čo sa týka konkrétnych výsledkov analýz návrhu OB, nezhodujú sa najmä v odhadoch celkového vplyvu na verejné financie. Túto skutočnosť dokladá aj obsah Sulíkovej práce v podobe nasledujúcej tabuľky (s. 67; vrátane výdavkov na výrazne vyššiu podporu detí +124%): Tabuľka 1: : Celkový dopad zavedenia OB na verejné financie. (Zdroj: https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf ). Pre úplnosť však hodnotenie výroku doplníme o prehľad kvantitatívnych výsledkov analýz, ktoré sme prekontrolovali vo vzťahu k originálnym dokumentom. Konštatujeme, že výsledky výpočtov sa líšia najmä na základe rozdielnosti v metodike a vstupných dátach, ktoré subjekty pri analýze využili. V prípade záujmu pripájame plnú verziu hodnotenia OB zo strany SAV (konkrétnym číslam sa venujú najmä strany 6-18), a taktiež aj pohľad MESA10, ktorý figuruje ako príloha č. 5 v .pdf verzii Sulíkovej práce (s. 190-194). Musíme však dodať, že SAV a rovnako aj MESA10 vyhodnotili pozitívny vplyv Sulíkovho návrhu odvodového bonusu na bilanciu verejných financií. Najväčšie výhrady voči OB mala SAV predovšetkým ohľadne neistých sociálnych dôsledkov reformy. Spomínaná tabuľka kvantitatívnych výsledkov jednotlivých analýz, ktorú vo svojej diplomovej práci ponúkla Anna Mitterová: Tabuľka 2: Prehľad výsledkov analýz. (Zdroj: Anna Mitterová: Systém odvodového bonusu a jeho dopady na makroúrovni. Dostupné na internete: < https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc >, s. 33). Jednotlivé tabuľky finálnych bilancií: Tabuľka 3: Sulíkov model. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 65). Tabuľka 4: Model MESA10. (Zdroj: Odvodový bonus: zmena paradigmy , s. 66). Tabuľka 5: Model SAV. (Zdroj: Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu , s. 11)."], "analysis_date": "2019-05-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "hodnotenia OB zo strany SAV", ".pdf verzii", "výhrady", "diplomovej práci", "https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc", "Odvodový bonus: zmena paradigmy", "Odvodový bonus: zmena paradigmy", "Hodnotenie fiškálnych dopadov zavedenia systému odvodového bonusu"], "url": ["https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/ES61%20old.pdf", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "https://blogy.hnonline.sk/viliam-palenik/kto-vlastne-zo-sav-odporuca-sulikov-odvodovy-bonus-a-vobec", "https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc", "https://diplomovka.sme.sk/zdroj/3191.doc", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "https://www.ruzsr.sk/app/webroot/files/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf", "http://www.ekonom.sav.sk/uploads/journals/ES61%20old.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:26.572811+00:00"}
{"id": "vr35219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35219", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, áno to čakal som túto otázku, tak doniesol som takúto vec z roku 2002, keby ste to mohli dať na chvíľočku na kameru a tu je dole napísané v tej dolnej časti, v prípade, že poslanec NR zvolenej v septembrových voľbách 2002 za stranu Smer opustí poslanecký klub, že vráti mandát. Tu je napísané presne to, čo sme my dohodli.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidáti na poslancov za stranu SMER, krátko pred voľbami do NR SR prijali dňa 6. septembra 2002 záväzok , že po vystúpení z poslaneckého klubu strany sa vzdajú svojho mandátu.", "analysis_paragraphs": ["Kandidáti na poslancov za stranu SMER, krátko pred voľbami do NR SR prijali dňa 6. septembra 2002 záväzok , že po vystúpení z poslaneckého klubu strany sa vzdajú svojho mandátu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["záväzok"], "url": ["http://www.imagebam.com/image/bfbef1104216749"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:45.466863+00:00"}
{"id": "vr25455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25455", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Verejný dlh klesal za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas druhej vlády M. Dzurindu verejný dlh Slovenska klesal. Uvádzame grafické znázornenie vývoja verejného dlhu od roku 2000 štvrťročne (Údaje Eurostat ).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas druhej vlády M. Dzurindu verejný dlh Slovenska klesal. Uvádzame grafické znázornenie vývoja verejného dlhu od roku 2000 štvrťročne (Údaje Eurostat )."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://datamarket.com/data/set/1v1r/government-debt-in-of-gdp-quarterly-data#!display=table&ds=1v1r!1wcp=q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:53.254600+00:00"}
{"id": "vr25656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25656", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Sa nám zhusťujú takzvané výjazdové zasadnutia vlády.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že len v mesiaci október 2013 mala vláda až dve výjazdové rokovania v Košiciach a v Handlovej, no za približne rovnaké obdobie roka 2012 mala vláda až päť výjazdových rokovaní. Považovať dve výjazdové rokovania vlády v októbri ako zhusťovanie, je v porovnaní s množstvom výjazdových rokovaní v roku 2012 zavádzajúce.\n\nVýrok hodnotíme na základe registra rokovaní vlády SR . Podľa spomínaného zdroja sa tzv. výjazdové rokovania vlády počas 2. vlády Roberta Fica uskutočnili doteraz (4.4.2012-16.10.2013) celkovo 7 krát. Išlo o rokovania vlády číslo: 10. zasadnutie v Poltári, 21. v Nových Sadoch, 26. v Michalovciach, 31. v Gabčíkove, 37. v Krásne nad Kysucou, 76. v Košiciach a 77. v Handlovej.\n\nAk hovoríme o periodicite týchto rokovaní vlády, pravdou je, že sa zasadnutia na inom mieste, než sú budova Úradu vlády SR (resp. Zrkadlová sála historickej budovy Úradu vlády SR) v Bratislave, konali v mesiaci október 2013 dva krát. Išlo iba o dve výjazdové rokovania vlády v tomto roku, čiže za desať mesiacov. V období od apríla 2012 do decembra ( 5.12.2012), čiže za deväť mesiacov mala vláda až päť výjazdových rokovaní.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že len v mesiaci október 2013 mala vláda až dve výjazdové rokovania v Košiciach a v Handlovej, no za približne rovnaké obdobie roka 2012 mala vláda až päť výjazdových rokovaní. Považovať dve výjazdové rokovania vlády v októbri ako zhusťovanie, je v porovnaní s množstvom výjazdových rokovaní v roku 2012 zavádzajúce.", "Výrok hodnotíme na základe registra rokovaní vlády SR . Podľa spomínaného zdroja sa tzv. výjazdové rokovania vlády počas 2. vlády Roberta Fica uskutočnili doteraz (4.4.2012-16.10.2013) celkovo 7 krát. Išlo o rokovania vlády číslo: 10. zasadnutie v Poltári, 21. v Nových Sadoch, 26. v Michalovciach, 31. v Gabčíkove, 37. v Krásne nad Kysucou, 76. v Košiciach a 77. v Handlovej.", "Ak hovoríme o periodicite týchto rokovaní vlády, pravdou je, že sa zasadnutia na inom mieste, než sú budova Úradu vlády SR (resp. Zrkadlová sála historickej budovy Úradu vlády SR) v Bratislave, konali v mesiaci október 2013 dva krát. Išlo iba o dve výjazdové rokovania vlády v tomto roku, čiže za desať mesiacov. V období od apríla 2012 do decembra ( 5.12.2012), čiže za deväť mesiacov mala vláda až päť výjazdových rokovaní."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["základe registra rokovaní vlády SR", "10.", "21.", "26.", "31.", "37.", "76.", "77."], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/640", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/652", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/657", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/662", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/669", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/711", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/713"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:46.200715+00:00"}
{"id": "vr29540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29540", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zriadený bol Fond na podporu umenia, ktorý zdvojnásobuje zdroje na podporu neštátnej kultúry.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Roberta Fica skutočne došlo na základe zákona schváleného 12. septembra 2014 k zriadeniu Fondu na podporu umenia, ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje na podporu neštátnej kultúry skutočne majú zahŕňať rozpočet MK vo výške 10 mil. eur a ďalších 10 mil. eur. vo forme osobitného štátneho príspevku, poskytovaného z úhrad odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Ministerstvo kultúry SR : \" Fond nahradí podstatnú časť súčasného dotačného systému ministerstva kultúry. Pod správou ministerstva kultúry by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva... Pod správou ministerstva kultúry naďalej ostane aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. M inisterstvo bude poskytovať v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie príspevok minimálne vo výške 10 000 000 eur a osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Roberta Fica skutočne došlo na základe zákona schváleného 12. septembra 2014 k zriadeniu Fondu na podporu umenia, ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje na podporu neštátnej kultúry skutočne majú zahŕňať rozpočet MK vo výške 10 mil. eur a ďalších 10 mil. eur. vo forme osobitného štátneho príspevku, poskytovaného z úhrad odvodov prevádzkovateľov hazardných hier. Ministerstvo kultúry SR : \" Fond nahradí podstatnú časť súčasného dotačného systému ministerstva kultúry. Pod správou ministerstva kultúry by po zriadení fondu malo ostať poskytovanie dotácií na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva... Pod správou ministerstva kultúry naďalej ostane aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy. Na fond by sa mala presunúť podpora tvorby a šírenia umeleckých diel a ich reflexií. Fond bude podporovať aj projekty z oblasti kreatívneho priemyslu. M inisterstvo bude poskytovať v rámci schválených limitov na príslušné rozpočtové obdobie príspevok minimálne vo výške 10 000 000 eur a osobitný príspevok, ktorý bude poskytovaný prioritne z prostriedkov uhradených do štátneho rozpočtu vo forme odvodov prevádzkovateľov hazardných hier .\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zriadeniu", "zdroje", "Ministerstvo kultúry SR"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/fond-pre-umenie-12a.html", "http://www.teraz.sk/kultura/m-madaric-fond-na-podporu-umenia-bud/112502-clanok.html", "http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/fond-pre-umenie-12a.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:57.918410+00:00"}
{"id": "vr31431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31431", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Viete, my sme začínali nie len obrovskými povodňami... výdavky napr. na protipovodňové opatrenia, na škody, ktoré len po tom prvom lete presiahli 680 mil. €.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 spôsobili povodne podľa riaditeľa likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení Allianz – Slovenská poisťovňa Jozefa Hrdého škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur. Keďže povodne v roku 2010 spôsobili približne 700 miliónové škody a vláda musela na záchranné práce po týchto povodniach vyčleniť cca 24 miliónov eur, čo predstavovalo zvýšené výdavky, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výroku by ale pomohlo keby bol prezentovaný presnejšie, keďže je ľahké nadobudnúť dojem, že vládne výdavky na povodne boli vo výške 680 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 spôsobili povodne podľa riaditeľa likvidácie poistných udalostí v neživotnom poistení Allianz – Slovenská poisťovňa Jozefa Hrdého škody vo výške 700 miliónov eur. Presné údaje o výške týchto škôd sú však nedostupné. Podľa portálu aktualne.sk vláda vyčlenila na záchranné práce po týchto povodniach najskôr 17. augusta 11 miliónov eur a potom 19. augusta ďalších 13,3 milióna eur. Z rezervy predsedníčky vlády bolo na tieto účely vyčlenených takmer 300 tisíc eur. Keďže povodne v roku 2010 spôsobili približne 700 miliónové škody a vláda musela na záchranné práce po týchto povodniach vyčleniť cca 24 miliónov eur, čo predstavovalo zvýšené výdavky, výrok hodnotíme ako pravdivý. Výroku by ale pomohlo keby bol prezentovaný presnejšie, keďže je ľahké nadobudnúť dojem, že vládne výdavky na povodne boli vo výške 680 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["700", "11", "13,3", "300"], "url": ["http://m.hnonline.sk/2-52192450-kw0000_hndetail-fc", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vyclenila-na-povodne-dalsich-13-3-miliona-eur/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-vycleni-na-povodne-jedenast-milionov-eur/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:08.497989+00:00"}
{"id": "49509", "numeric_id": 49509, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49509", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A viac ako 83 % občanov chce koniec vojnovej aktivity a prestanie zabíjania na Ukrajine.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prieskum, ktorý by hovoril, že 83 percent Slovákov chce koniec vojnovej aktivity a ukončenie zabíjania na Ukrajine, sa nám nepodarilo vo verejných zdrojoch nájsť. Nie je jasné, na akú štúdiu či výskum sa Peter Pellegrini odvoláva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV auguste 2023 vypracovala agentúra AKO pre televíziu JOJ 24 prieskum , či by mala „budúca vláda pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Výsledky prieskumu ukázali, že celkom 43,2 % respondentov si myslí, že budúca vláda by mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 23,8 % si myslí, že by určite mala a 19,4 % uviedlo, že by asi mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Naopak 51,5 % si myslí, že budúca vláda by nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 37,3 % si myslí, že by určite nemala a 14,2 % uviedlo, že by asi nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Napokon 4,7 % respondentov nevedelo posúdiť a 0,6% na otázku nechcelo odpovedať.\n\nAgentúra YouGov skúmala, ako obyvatelia európskych krajín predpokladajú ukončenie vojny. Dáta boli zbierané z Poľska, Švédska, Portugalska, Holandska, Nemecka, Španielska, Rumunska, Francúzska, Rakúska, Talianska, Maďarska a Grécka. Tento prieskum neskúmal nálady obyvateľov Slovenska. Výsledky ukázali, že v priemere obyvatelia týchto krajín predpokladajú ukončenie vojny kompromisom.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum, ktorý by hovoril, že 83 percent Slovákov chce koniec vojnovej aktivity a ukončenie zabíjania na Ukrajine, sa nám nepodarilo vo verejných zdrojoch nájsť. Nie je jasné, na akú štúdiu či výskum sa Peter Pellegrini odvoláva. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V auguste 2023 vypracovala agentúra AKO pre televíziu JOJ 24 prieskum , či by mala „budúca vláda pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Výsledky prieskumu ukázali, že celkom 43,2 % respondentov si myslí, že budúca vláda by mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 23,8 % si myslí, že by určite mala a 19,4 % uviedlo, že by asi mala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Naopak 51,5 % si myslí, že budúca vláda by nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine, z toho 37,3 % si myslí, že by určite nemala a 14,2 % uviedlo, že by asi nemala pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine. Napokon 4,7 % respondentov nevedelo posúdiť a 0,6% na otázku nechcelo odpovedať.", "Agentúra YouGov skúmala, ako obyvatelia európskych krajín predpokladajú ukončenie vojny. Dáta boli zbierané z Poľska, Švédska, Portugalska, Holandska, Nemecka, Španielska, Rumunska, Francúzska, Rakúska, Talianska, Maďarska a Grécka. Tento prieskum neskúmal nálady obyvateľov Slovenska. Výsledky ukázali, že v priemere obyvatelia týchto krajín predpokladajú ukončenie vojny kompromisom."], "analysis_date": "2024-03-28", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "", "YouGov", ""], "url": ["https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/820189-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-ma-buduca-vlada-pokracovat-vo-vojenskej-pomoci-ukrajine?_gl=1%2A1tdca6h%2A_ga%2AMTYyNDA0MjMzOS4xNjkwOTcwOTI4%2A_ga_RHR53MHYFE%2AMTY5MDk3MDkyOC4xLjEuMTY5MDk3MjUwOS4wLjAuMA..", "https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/820189-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-ma-buduca-vlada-pokracovat-vo-vojenskej-pomoci-ukrajine?_gl=1%2A1tdca6h%2A_ga%2AMTYyNDA0MjMzOS4xNjkwOTcwOTI4%2A_ga_RHR53MHYFE%2AMTY5MDk3MDkyOC4xLjEuMTY5MDk3MjUwOS4wLjAuMA..", "https://ecfr.eu/publication/wars-and-elections-how-european-leaders-can-maintain-public-support-for-ukraine/", "https://ecfr.eu/publication/wars-and-elections-how-european-leaders-can-maintain-public-support-for-ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:47.446205+00:00"}
{"id": "vr33483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33483", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Tam je 23 000 000 ľudí potenciálne zúfalých a hladných a keď ten režim skolabuje, tak Číňanom hrozia dve veci. Jedna z nich je zjednotená Kórea, ale demokratická a spojenec Spojených štátov. Tento krát priamo na hranici, 1200 km hranici s Čínou.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa CIA World Factbook, hranica Severnej Kórei s Čínou je 1416 km, populácia je 24,7 miliónov. František Šebej nie je úplne presný vo svojich údajoch, ale jeho odchýlky mu nijako nezlepšujú agrumentačnú pozíciu a výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa CIA World Factbook, hranica Severnej Kórei s Čínou je 1416 km, populácia je 24,7 miliónov. František Šebej nie je úplne presný vo svojich údajoch, ale jeho odchýlky mu nijako nezlepšujú agrumentačnú pozíciu a výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["CIA"], "url": ["https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/kn.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:48.355329+00:00"}
{"id": "vr15507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15507", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marek Gajdoš, vyšetrovateľ kauzy Gorila, pred pár dňami ohlásil , že podal žiadosť o svoj odchod do civilu. Špecializovaný tím pod jeho vedením zriadil ešte Daniel Lipšic ako minister vnútra 9. januára 2012. Vláde Ivety Radičovej nevyslovili dôveru v hlasovaní poslanci NR SR v októbri 2011 . Demagog.SK nehodnotí, či bolo zriadenie vyšetrovacieho tímu \"na poslednú chvíľu\". Robert Kaliňák aj Robert Fico v poslednej dobe sa nechali počuť, že dali jasný sľub na to, že nebudú vyšetrovací tím meniť a že zabezpečia všetko, čo tím bude potrebovať. Pomocou našich čitateľov sme sa dopátrali aj k rozhovoru Fica pre SME z roku 2012, kde sľubuje, že vyšetrovací tím nebudú meniť. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico krátko pred predčasnými voľbami v marci 2012 v rozhovoru vyhlásil: \" Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme .\" Robert Kaliňák mal podobné vyjadrenie už po voľbách v apríli 2012: \" Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad \". Januárovému vytvorenie špeciálneho tímu predchádzala medialiazácia kauzy Gorila počas Vianoc 2011 , čo mohlo byť popudom pre Lipšica. V skutočnosti už spis Gorila na ministerstve bol aj predtým- a to počas pôsobenia práve Roberta Kaliňáka , ktorý ju vtedy vyšetrovať odmietol. \" Za prvej vlády Roberta Fica polícia pod Kaliňákovým vedením Gorilu vyšetrovať odmietla. Konať policajti začali, až keď v decembri 2011 niekto spis o prepojení Penty na politikov druhej vlády Mikuláša Dzurindu zverejnil na internete. Ministrom bol vtedy Daniel Lipšic z KDH .\" Z vyšetrovacieho tímu Gorily odišlo v roku 2013 osem ľudí, podľa informácií od šéfa tímu to boli dobrovoľné odchody. „ Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie, “ K pôvodnému tímu vytvorenému Lipšicom pribudli dodatočne ďalší ľudia, no pôvodné obsadenie nebolo podľa dostupných informácií vymenené vládou. Mierne nejasný bol odchod odborného garanta vyšetrovania Rudolfa Cádru . Pôvodne bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalise, z tohto postu bol odvolaný a stal sa z neho rádový policajt. Odborným garantom vyšetrovania však naďalej ostal, neskôr sám podal výpoveď. Lipšic kritizoval práve jeho odvolanie, policajný prezident zas tvrdil, že ho odvolali, aby sa mohol naplno venovať Gorile. Samotný Cádra tvrdí, že garantom bol potom už iba na papieri, reálne túto funkciu zastával štyri mesiace. \" Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma však odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť .\" V posledných dňoch sa o kauze a o postavení tímu hovorí kvôli odchodu vyšetrovateľa NAKA Mareka Gajdoša. Gajdoš bol vedúcim vyšetrovacieho tímu, ochádza na vlastnú žiadosť. O vzťahoch tímu a špeciálneho prokurátora hovorí takto: \" Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné \"", "analysis_paragraphs": ["Marek Gajdoš, vyšetrovateľ kauzy Gorila, pred pár dňami ohlásil , že podal žiadosť o svoj odchod do civilu. Špecializovaný tím pod jeho vedením zriadil ešte Daniel Lipšic ako minister vnútra 9. januára 2012. Vláde Ivety Radičovej nevyslovili dôveru v hlasovaní poslanci NR SR v októbri 2011 . Demagog.SK nehodnotí, či bolo zriadenie vyšetrovacieho tímu \"na poslednú chvíľu\". Robert Kaliňák aj Robert Fico v poslednej dobe sa nechali počuť, že dali jasný sľub na to, že nebudú vyšetrovací tím meniť a že zabezpečia všetko, čo tím bude potrebovať. Pomocou našich čitateľov sme sa dopátrali aj k rozhovoru Fica pre SME z roku 2012, kde sľubuje, že vyšetrovací tím nebudú meniť. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico krátko pred predčasnými voľbami v marci 2012 v rozhovoru vyhlásil: \" Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme .\" Robert Kaliňák mal podobné vyjadrenie už po voľbách v apríli 2012: \" Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad \". Januárovému vytvorenie špeciálneho tímu predchádzala medialiazácia kauzy Gorila počas Vianoc 2011 , čo mohlo byť popudom pre Lipšica. V skutočnosti už spis Gorila na ministerstve bol aj predtým- a to počas pôsobenia práve Roberta Kaliňáka , ktorý ju vtedy vyšetrovať odmietol. \" Za prvej vlády Roberta Fica polícia pod Kaliňákovým vedením Gorilu vyšetrovať odmietla. Konať policajti začali, až keď v decembri 2011 niekto spis o prepojení Penty na politikov druhej vlády Mikuláša Dzurindu zverejnil na internete. Ministrom bol vtedy Daniel Lipšic z KDH .\" Z vyšetrovacieho tímu Gorily odišlo v roku 2013 osem ľudí, podľa informácií od šéfa tímu to boli dobrovoľné odchody. „ Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie, “ K pôvodnému tímu vytvorenému Lipšicom pribudli dodatočne ďalší ľudia, no pôvodné obsadenie nebolo podľa dostupných informácií vymenené vládou. Mierne nejasný bol odchod odborného garanta vyšetrovania Rudolfa Cádru . Pôvodne bol šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalise, z tohto postu bol odvolaný a stal sa z neho rádový policajt. Odborným garantom vyšetrovania však naďalej ostal, neskôr sám podal výpoveď. Lipšic kritizoval práve jeho odvolanie, policajný prezident zas tvrdil, že ho odvolali, aby sa mohol naplno venovať Gorile. Samotný Cádra tvrdí, že garantom bol potom už iba na papieri, reálne túto funkciu zastával štyri mesiace. \" Papierovo rok, reálne štyri alebo päť mesiacov. Po voľbách 2012 ma však odvolali z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK a preložili na odbor boja proti extrémizmu. Od tohto momentu už bola moja činnosť v tíme Gorila skôr symbolická: ak ma jeho šéf s niečím oslovil, snažil som sa mu poradiť .\" V posledných dňoch sa o kauze a o postavení tímu hovorí kvôli odchodu vyšetrovateľa NAKA Mareka Gajdoša. Gajdoš bol vedúcim vyšetrovacieho tímu, ochádza na vlastnú žiadosť. O vzťahoch tímu a špeciálneho prokurátora hovorí takto: \" Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné \""], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["ohlásil", "zriadil", "októbri 2011", "Robert Fico", "SME", "rozhovoru", "vyjadrenie", "2011", "Kaliňáka", "2013", "Rudolfa Cádru", "šéfom", "Cádra", "odchodu"], "url": ["https://dennikn.sk/589808/konciaci-sef-timu-gorila-gajdos-je-pripraveny-prist-pred-poslancov/", "https://dennikn.sk/14250/tri-roky-timu-gorila-pente-sa-vysledok-pacit-nebude-no-vazenie-nikomu-nehrozi/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/", "https://www.youtube.com/watch?v=Eo8wXycHxUc", "http://domov.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html#ixzz4ONKJQTEh", "http://domov.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html#ixzz4ONKJQTEh", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kalinak-ponecha-vysetrovaci-tim-gorily-bezo-zmien.html", "https://dennikn.sk/14250/tri-roky-timu-gorila-pente-sa-vysledok-pacit-nebude-no-vazenie-nikomu-nehrozi/", "http://domov.sme.sk/c/20196661/basternakov-znamy-kalinak-zavadza-o-gorile.html", "http://domov.sme.sk/c/6744019/z-vysetrovacieho-timu-gorily-odide-osem-ludi.html", "http://domov.sme.sk/c/6659745/garant-vysetrovacieho-timu-gorila-odchadza-do-civilu.html", "http://aktualne.atlas.sk/vysetrovaci-tim-gorila-sa-oslabi-garant-odchadza-do-civilu/dnes/kauzy/", "http://www.tyzden.sk/nazory/23678/vysetrovatel-gorily-preco-ma-odstavili/", "https://dennikn.sk/586577/kovacik-vystval-sefa-timu-gorila-z-policie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:05.181119+00:00"}
{"id": "44300", "numeric_id": 44300, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44300", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "… rozsudok, ktorým som ja za komunizmu (...) oslobodil kňaza Bystríka Janíka. Senát Štefana Harabina oslobodzuje Bystríka Janíka. Tu máte originál, predseda senátu 15. októbra (Harabin ukazuje na dokument - pozn.)...", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil . Prípad mu však neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo - a tam už Harabinov senát Janíka odsúdil. Štefan Harabin teda - opakovane - opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN.", "analysis_paragraphs": ["Senát Štefana Harabina františkánskeho kňaza Bystríka Janíka skutočne najprv oslobodil . Prípad mu však neskôr vrátil krajský súd, aby rozhodol nanovo - a tam už Harabinov senát Janíka odsúdil. Štefan Harabin teda - opakovane - opomína vážne faktické okolnosti, ktoré na prípad a jeho konanie vrhajú iné svetlo. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Štefan Harabin bol predsedom senátu, ktorý v roku 1985 oslobodil stíhaného františkána Bystríka Janíka. Janík bol obžalovaný za podvod, Ústav pamäti národa píše o „vykonštruovanom pláne ŠtB”. Janík bol tajne vysväteným franktiškánskym kňazom, kvôli čomu sa o neho v rámci „akcie Vír” zaujímala ŠtB. Po jednom z jej zásahov prerušil kontakt s laikmi, aby ich neohrozoval. Jednou z nich bola aj žena, ktorá mu predtým pomáhala - dávala mu peniaze. Po Janíkovom odchode si jeho konanie vysvetlila tak, že ich od nej chcel vylákať. A rozpovedala to príbuznému, ktorý pracoval v ŠtB. Podľa zhrnutia prípadu Ústavu pamäti národa žena vypovedala zmätočne, no peniaze podľa nej neboli pôžičkou. ŠtB chcela Janíka najprv obviniť z marenia dozoru nad cirkvou, neskôr sa podľa ÚPN priklonila k obvineniu z podvodu. Po oslobodzujúcom rozsudku sa prípad dostal na Krajský súd. Podľa ÚPN ho kraj vrátil Harabinovmu senátu s odôvodnením „podrobnejšie ozrejmiť rozsah vecí a peňazí, poskytnutých poškodenou obvinenému”. „Prokurátor sa odvolal a nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu”, stálo na Harabinovom webe, keď tento kandidoval za prezidenta. Vo februári 1986 Harabinov senát Janíka odsúdil na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod. Prispela k tomu zmenená výpoveď ženy, ktorá Janíkovi dala peniaze. „Pravý dôvod tkvel však v objednávke režimu potrestať takto aspoň jedného z tajných františkánov”, uvádza Fórum Pamäť národa ÚPN. „Boží človek vadil komunistickému zriadeniu. Prečo mu vadil? Kvôli svojej viere alebo kvôli tomu, že dokázal poukázať na nedostatky ministerstva kultúry, ktoré sa malo starať o kultúrne pamiatky,“ spomínal Harabin po rokoch pre DenníkN."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["oslobodil", "opakovane", "píše", "rozpovedala", "zhrnutia", "ÚPN", "stálo na", "uvádza", "spomínal"], "url": ["https://www.facebook.com/harabinstefan/photos/pcb.2675110532765775/2675055966104565/?type=3&theater", "https://demagog.sk/vyrok/43823/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://www.harabin-2019.sk/najcastejsie-medialne-lzi-o-harabinovi-a-upozornenie-pre-ich-siritelov/", "https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-02-2007.pdf", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:51.649935+00:00"}
{"id": "48779", "numeric_id": 48779, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48779", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ale to, o čo by sme prišli z hľadiska plánu obnovy, tak tie čísla môžu byť pomerne veľké, veď tam hovoríme o miliardách, ktoré môžme z plánu obnovy získať, takže dúfam, že v rámci toho procesu, áno, malo to byť už v návrhu rozpočtu zohľadnené (výdavkové limity, pozn.), žiaľ, nie je to tak.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pláne obnovy a odolnosti bolo celkovo pre Slovensko alokovaných 6,3 miliardy eur, ktoré môže Slovensko v postupných investíciách získať. ( pdf , s. 7)\n\nKoľko by Slovensko stratilo, nie je jasné, pretože tento záväzok zavedenia výdavkových limitov bol súčasťou cieľov, ktoré už boli splnené a za ktoré Slovensko už získalo prvú platbu. Nezavedenie výdavkových limitov je teda považované za zvrátenie míľnika a nasledovať by mohlo zastavenie ďalších platieb. Nasledujúca platba mala hodnotu 815 miliónov eur .\n\nSlovansko sa v pláne obnovy zaviazalo zaviesť výdavkové limity - “výdavkové stropy” ( pdf s. 21, 22, 30, 707, 708, 710) - do konca 4. kvartálu roka 2021 (s. 718). Ako upozornila Európska komisia, nezavedenie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok môže ohroziť čerpanie z plánu obnovy. Je to totiž nesplnenie cieľa, ktorý sa Slovensko zaviazalo splniť.", "analysis_paragraphs": ["V pláne obnovy a odolnosti bolo celkovo pre Slovensko alokovaných 6,3 miliardy eur, ktoré môže Slovensko v postupných investíciách získať. ( pdf , s. 7)", "Koľko by Slovensko stratilo, nie je jasné, pretože tento záväzok zavedenia výdavkových limitov bol súčasťou cieľov, ktoré už boli splnené a za ktoré Slovensko už získalo prvú platbu. Nezavedenie výdavkových limitov je teda považované za zvrátenie míľnika a nasledovať by mohlo zastavenie ďalších platieb. Nasledujúca platba mala hodnotu 815 miliónov eur .", "Slovansko sa v pláne obnovy zaviazalo zaviesť výdavkové limity - “výdavkové stropy” ( pdf s. 21, 22, 30, 707, 708, 710) - do konca 4. kvartálu roka 2021 (s. 718). Ako upozornila Európska komisia, nezavedenie výdavkových limitov v návrhu rozpočtu na budúci rok môže ohroziť čerpanie z plánu obnovy. Je to totiž nesplnenie cieľa, ktorý sa Slovensko zaviazalo splniť."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zvrátenie", "zastavenie", "815 miliónov eur", "pdf", "upozornila"], "url": ["https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/647465-komisia-varuje-slovensko-zavedte-vydavkove-limity-inak-pridu-financne-a-reputacne-nasledky/", "https://hn24.hnonline.sk/hn24/96050534-chybajuce-vydavkove-limity-ohrozuju-platby-z-planu-obnovy-potvrdil-premier", "https://www.aktuality.sk/clanok/07TfG1S/slovensko-ziada-o-druhu-platbu-z-planu-obnovy-vo-vyske-815-milionov-eur/", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/pre-chybajuce-vydavkove-limity-je-ohrozene-cerpanie-penazi-z-planu-obnovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:03.774667+00:00"}
{"id": "vr30086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30086", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Domnievam sa, že preto predstavitelia viacerých krajín kritizujúcich a odmietajúcich takzvané dočasné kvóty hneď bezprostredne po ich schválení Radou ministrov Európskej únie oznámili, že budú rozhodnutie rešpektovať.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Proti migračným kvótam hlasovalo Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Fínsko sa zdržalo hlasovania a Poľsko, ktoré pôvodne bolo proti plánu, nakoniec ustúpilo a rozhodlo sa podporiť Nemecko. Napriek nesúhlasu s prijatým kvótnym systémom Slovensko ostalo jedinou z krajín hlasujúcich proti, ktorá odmietla rozhodnutie Rady EÚ rešpektovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka , napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Rumunský prezident, K. Iohannis , sa po schválení plánu vyjadril ,že: „ Rozhodnutie padlo. Rozumiem, že iné krajiny majú v pláne sa proti nemu postaviť a my počkáme na výsledok .“\n\nNeskôr dodal, že: „ V skutočnosti počet utečencov, ktoré Rumunsko prijme počas obdobia 1-2 rokov...nie je veľmi veľké. Je to zvládnuteľné a myslím si, že Rumunsko musí ukázať solidaritu .“\n\nMaďarský premiér V. Orbán sa vyjadril kriticky smerom k Nemecku, keď hovoril o Merkelovej morálnom imperializme. Z maďarskej strany napriek nesúhlasu s kvótnym systémom nezazneli striktné postoje, že by mali v záujme sa súdiť s EÚ.", "analysis_paragraphs": ["22. septembra Rada EÚ schválila plán na premiestnenie 120.000 migrantov do členských štátov EÚ počas ďalších dvoch rokov. Proti migračným kvótam hlasovalo Česko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko. Fínsko sa zdržalo hlasovania a Poľsko, ktoré pôvodne bolo proti plánu, nakoniec ustúpilo a rozhodlo sa podporiť Nemecko. Napriek nesúhlasu s prijatým kvótnym systémom Slovensko ostalo jedinou z krajín hlasujúcich proti, ktorá odmietla rozhodnutie Rady EÚ rešpektovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka , napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Rumunský prezident, K. Iohannis , sa po schválení plánu vyjadril ,že: „ Rozhodnutie padlo. Rozumiem, že iné krajiny majú v pláne sa proti nemu postaviť a my počkáme na výsledok .“", "Neskôr dodal, že: „ V skutočnosti počet utečencov, ktoré Rumunsko prijme počas obdobia 1-2 rokov...nie je veľmi veľké. Je to zvládnuteľné a myslím si, že Rumunsko musí ukázať solidaritu .“", "Maďarský premiér V. Orbán sa vyjadril kriticky smerom k Nemecku, keď hovoril o Merkelovej morálnom imperializme. Z maďarskej strany napriek nesúhlasu s kvótnym systémom nezazneli striktné postoje, že by mali v záujme sa súdiť s EÚ."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "vyhlásil", "rozhodlo", "bolo", "nepodstúpilo", "vyjadril", "kriticky"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-34329825", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368492-fico-slovensko-poda-zalobu-do-luxemburgu-kvoty-nebude-respektovat/", "http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html", "http://www.reuters.com/article/2015/09/23/us-europe-migrants-slovakia-idUSKCN0RN13Q20150923", "http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html", "http://www.theguardian.com/world/live/2015/sep/23/refugee-crisis-eu-summit-amid-resentment-over-quota-deal-live-updates", "http://news.yahoo.com/hungary-pm-rejects-merkels-moral-imperialism-refugee-crisis-130722708.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:56.146784+00:00"}
{"id": "vr36886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36886", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Podľa mňa teda to je to, čo jej slúži ku cti, je to, že myslím si osobne, že nekradla, na druhej strane veľmi poslušne dlhé roky, pomaly desiatky rokov, kryla chrbát ľuďom ako Slota a spol. a nepovedala nič.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "A. Malíková, v čase rozkolu SNS a PSNS, ako predsedníčka SNS vysvetľovala verejnosti, že vylúčením Slotu a spol. došlo k očiste strany, lebo \"SNS sa očistila o ľudí, čo využívali príslušnosť k strane na obohacovanie\" . Zároveň vyzvala novinárov, aby sa pýtali, kde si tak lacno požičiavajú slotovci zahraničné autá, kde im tak lacno ponúkajú jachty a ako získali blahobyt, v ktorom žijú. Formulácia o desiatkoch rokov krytia chrbátu tak nie je presná.", "analysis_paragraphs": ["A. Malíková, v čase rozkolu SNS a PSNS, ako predsedníčka SNS vysvetľovala verejnosti, že vylúčením Slotu a spol. došlo k očiste strany, lebo \"SNS sa očistila o ľudí, čo využívali príslušnosť k strane na obohacovanie\" . Zároveň vyzvala novinárov, aby sa pýtali, kde si tak lacno požičiavajú slotovci zahraničné autá, kde im tak lacno ponúkajú jachty a ako získali blahobyt, v ktorom žijú. Formulácia o desiatkoch rokov krytia chrbátu tak nie je presná."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vysvetľovala"], "url": ["http://www.sme.sk/c/589331/trapna-dohoda-slotu-s-malikovou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:25.011066+00:00"}
{"id": "vr36820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36820", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Napriek tomu som si dovolil ho požiadať hodinu pred tým (pred schôdzkou európskych ministrov zahraničných vecí v Budapešti, pozn.) o bilaterálny rozhovor. Ten rozhovor bol venovaný dvom témam. Mediálnemu zákon a zamýšľanému volebnému právu Maďarom v susedných krajinách.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí. 13. januára 2011 sa v Budapešti skutočne konalo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť zmienku o takomto stretnutí. 13. januára 2011 sa v Budapešti skutočne konalo neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["konalo"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=CLDR/11/1&type=HTML"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:45.916795+00:00"}
{"id": "vr35098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35098", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V absolútnom vyjadrení je náš podiel aj na pôžičke, aj na vale a s tým sa už nedalo nič robiť štyrikrát vyšší ako podiel Luxemburska...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "náš podiel na pôžičke a vale je štyri krát vyšší ako podiel Luxemburska.", "analysis_paragraphs": ["náš podiel na pôžičke a vale je štyri krát vyšší ako podiel Luxemburska."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:00.534409+00:00"}
{"id": "vr30437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30437", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V tomto prípade však v roku 2007 išlo o úplne iný prípad, keďže jednak to bol živý prípad, jednak to bol prípad, ktorý sa dotýkal cudzích spravodajských služieb a táto tajná informácia bola už vtedy zverejnená v novinách.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné informácie týkajúce sa kauzy odpočúvania novinárky Patrície Poprockej Ďuriškovej z roku 2007 pochádzajú z vyhlásenia exministra obrany Bašku a nie sú teda neutrálne (o akýchkoľvek prípadoch odpočúvani sa však je nie je možné z oficiálnych ofnormácií). Podľa článku z denníka SME z 23. novembra 2011 sa v Baškovom vyhlásení uvádza, že: \" Poprockej odpočúvanie iniciovali, pretože zverejnila časti dokumentov, ktoré „obsahovali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb na Slovensku, teda o ohrození bezpečnosti štátu “. Tajná informácie o ktorej Kaliňák hovorí bola zverejnená v roku 2007 v týždenníku Žurnál . Týždenník zverejnil článok, v ktorom sa hovorilo úniku utajovaných informácií. Ako v správe denníka Pravda z 23. novembra 2011 uvádza jeho vtedajšia šéfredaktorka N. Slišková: \" Týždenník Žurnál v roku 2007 upozornil na takýto únik. Konali sme vo verejnom záujme, bolo našou povinnosťou o tom informovať. Z našej strany nebolo čo riešiť, inak by sme išli proti podstate svojho povolania. \" A ďalej: \"Poprocká v článku opisovala snahu vojenských spravodajcov nadviazať spoluprácu s vysokým ruským vojenským diplomatom. VOS podklady z odpočúvania podľa Bašku následne odstúpilo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začali trestné stíhanie za ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti. \" Či bola vec priamo postúpená polícii sa explicitne neuvádza, každopádne však bola v prípade vyvodená zodpovednosť: \"Národný bezpečnostný úrad Poprockej a vtedajšej šéfredaktorke Žurnálu Nore Sliškovej uložil pokutu pätnásťtisíc korún. Tie podali odvolanie, prípad je teraz na Najvyššom súde. \" V prípade aktuálnej kauzy odpočúvana VOS novinárov Pravdy sa odpočúvanie nedialo z dôvodu, že by citlivé informácie boli zverejnené ale preto, že spravodajstvo nadobudlo pocit, že odpočúvaná novinárka citlivími informáciami \"iba\" disponuje (tzn., že neboli zverejnené). Ako sa uvádza v správe denníka SME z 21. novembra 2011 \" V žiadosti (o odpočúvanie, pozn.) sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS. Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu . Na základe uvedených výrokov je možné nájsť odlišnosti v jednotlivých kauzách. Avšak keďže celá kauza nie je prešetrená a vzhľadom na to, že informácie o kauze v roku 2007 máme iba od zainteresovaného ministra Bašku, nevieme jednoznačne určiť nakoľko odlišné oba prípady odpočúvania sú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie týkajúce sa kauzy odpočúvania novinárky Patrície Poprockej Ďuriškovej z roku 2007 pochádzajú z vyhlásenia exministra obrany Bašku a nie sú teda neutrálne (o akýchkoľvek prípadoch odpočúvani sa však je nie je možné z oficiálnych ofnormácií). Podľa článku z denníka SME z 23. novembra 2011 sa v Baškovom vyhlásení uvádza, že: \" Poprockej odpočúvanie iniciovali, pretože zverejnila časti dokumentov, ktoré „obsahovali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb na Slovensku, teda o ohrození bezpečnosti štátu “. Tajná informácie o ktorej Kaliňák hovorí bola zverejnená v roku 2007 v týždenníku Žurnál . Týždenník zverejnil článok, v ktorom sa hovorilo úniku utajovaných informácií. Ako v správe denníka Pravda z 23. novembra 2011 uvádza jeho vtedajšia šéfredaktorka N. Slišková: \" Týždenník Žurnál v roku 2007 upozornil na takýto únik. Konali sme vo verejnom záujme, bolo našou povinnosťou o tom informovať. Z našej strany nebolo čo riešiť, inak by sme išli proti podstate svojho povolania. \" A ďalej: \"Poprocká v článku opisovala snahu vojenských spravodajcov nadviazať spoluprácu s vysokým ruským vojenským diplomatom. VOS podklady z odpočúvania podľa Bašku následne odstúpilo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začali trestné stíhanie za ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti. \" Či bola vec priamo postúpená polícii sa explicitne neuvádza, každopádne však bola v prípade vyvodená zodpovednosť: \"Národný bezpečnostný úrad Poprockej a vtedajšej šéfredaktorke Žurnálu Nore Sliškovej uložil pokutu pätnásťtisíc korún. Tie podali odvolanie, prípad je teraz na Najvyššom súde. \" V prípade aktuálnej kauzy odpočúvana VOS novinárov Pravdy sa odpočúvanie nedialo z dôvodu, že by citlivé informácie boli zverejnené ale preto, že spravodajstvo nadobudlo pocit, že odpočúvaná novinárka citlivími informáciami \"iba\" disponuje (tzn., že neboli zverejnené). Ako sa uvádza v správe denníka SME z 21. novembra 2011 \" V žiadosti (o odpočúvanie, pozn.) sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS. Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu . Na základe uvedených výrokov je možné nájsť odlišnosti v jednotlivých kauzách. Avšak keďže celá kauza nie je prešetrená a vzhľadom na to, že informácie o kauze v roku 2007 máme iba od zainteresovaného ministra Bašku, nevieme jednoznačne určiť nakoľko odlišné oba prípady odpočúvania sú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["23. novembra 2011", "Žurnál", "správe denníka Pravda", "správe denníka SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6152084/smer-nechal-sledovat-tu-istu-novinarku-ako-galko.html", "http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=199&Itemid=89", "http://spravy.pravda.sk/pravda-tercom-utoku-vojenskej-tajnej-sluzby-f3b-/sk_domace.asp?c=A111123_215759_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/6147989/dokumenty-naznacuju-ze-novinarov-skutocne-odpocuvali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:02.837960+00:00"}
{"id": "vr33219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33219", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože ten druhý balík znamenal 570 km modernizovaných ciest.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci projektov, ktoré naplánoval rezort pod vedením Jána Figeľa, sa mala modernizácia ďalších 570 km ciest I. triedy uskutočniť v rokoch 2012 a 2013. Potvrdzuje to Výročná správa Ministerstva dopravy 2011, výstavby a regionálneho rozvoje z mája roku 2012 (.pdf, s. 20).", "analysis_paragraphs": ["V rámci projektov, ktoré naplánoval rezort pod vedením Jána Figeľa, sa mala modernizácia ďalších 570 km ciest I. triedy uskutočniť v rokoch 2012 a 2013. Potvrdzuje to Výročná správa Ministerstva dopravy 2011, výstavby a regionálneho rozvoje z mája roku 2012 (.pdf, s. 20)."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Výročná správa", "materiál", "Výročná správa"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=125836", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vyrocnespravy/2010/VS_final_na_tlac_web.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=125836"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:56.090275+00:00"}
{"id": "vr17700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17700", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... je podozrenie, že (Andrej Kiska, pozn.) nezákonne financoval vlastnú prezidentskú kampaň, nezákonne žiadal o vratky DPH, robil špeciálne operácie.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kauza prezidenta Andreja Kisku okolo financovania svojej kampane a krátenia daní pochádza ešte z minulého roku. Firma prezidenta Kisku KTAG si do nákladov neoprávnene započítala výdavky na volebnú kampaň. Daňová kontrola ukázala nedoplatenie daní v hodnote 27-tisíc eur. Robert Fico obviňuje Andreja Kisku, že na svoju volebnú kampaň minul niekoľkonásobne viac, než povoľuje zákon (265 550 eur pri dvojkolových voľbách). Andrej Kiska ale tvrdí, že limit dodržal počas oficiálnej časti kampane a suma prevyšujúca povolenú hranicu bola použitá mimo oficiálnej časti kampane. Výrok v súvislosti s existujúcimi podozreniami označujeme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kauza prezidenta Andreja Kisku okolo financovania svojej kampane a krátenia daní pochádza ešte z minulého roku. Firma prezidenta Kisku KTAG si do nákladov neoprávnene započítala výdavky na volebnú kampaň. Daňová kontrola ukázala nedoplatenie daní v hodnote 27-tisíc eur. Robert Fico obviňuje Andreja Kisku, že na svoju volebnú kampaň minul niekoľkonásobne viac, než povoľuje zákon (265 550 eur pri dvojkolových voľbách). Andrej Kiska ale tvrdí, že limit dodržal počas oficiálnej časti kampane a suma prevyšujúca povolenú hranicu bola použitá mimo oficiálnej časti kampane. Výrok v súvislosti s existujúcimi podozreniami označujeme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["nedoplatenie", "obviňuje", "doplatila", "minul"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20647042/kiskovu-firmu-vysetrovali-pre-dane-chybu-priznala-peniaze-doplatila.html?ref=av-center", "https://dennikn.sk/896314/fico-oznacil-kisku/?ref=list", "https://ekonomika.sme.sk/c/20647042/kiskovu-firmu-vysetrovali-pre-dane-chybu-priznala-peniaze-doplatila.html?ref=av-center", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/441459-prezident-kiska-obhajuje-svoju-firmu-nedoplatok-zaplatila-okamzite/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:22.536079+00:00"}
{"id": "vr29201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29201", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Treba ešte povedať, že za posledné tri roky minimálne Všeobecná zdravotná poisťovňa navýšila svoje platby každoročne o 7%, takže ja si myslím, že tieto finančné prostriedky sú absolútne v poriadku.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Viliam Čislák reaguje na výšku príjmov lekárov. Údaje o platbách Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa nachádzajú vo výročných správach tejto inštitúcie. Platby lekárom sú však vypočítavané podľa zložitého kľúča, ktorý rozlišuje kapitáciu (s rozdielmi pre odlišné vekové skupiny) a platby na základe bodového systému za výkony. Nedá sa povedať, že by sa platby lekárom jedoznačne zvýšili o 7 %. Je možné, že pre niektorých z lekárov sa platby zvýšili o 7 % v prípade určitej kombinácii výkonov a pacientov, komplexné platby lekárom sa však medziročne zvýšili o menej ako 7 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Viliam Čislák reaguje na výšku príjmov lekárov. Údaje o platbách Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa nachádzajú vo výročných správach tejto inštitúcie. Platby lekárom sú však vypočítavané podľa zložitého kľúča, ktorý rozlišuje kapitáciu (s rozdielmi pre odlišné vekové skupiny) a platby na základe bodového systému za výkony. Nedá sa povedať, že by sa platby lekárom jedoznačne zvýšili o 7 %. Je možné, že pre niektorých z lekárov sa platby zvýšili o 7 % v prípade určitej kombinácii výkonov a pacientov, komplexné platby lekárom sa však medziročne zvýšili o menej ako 7 %. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["výročných správach", "odhadov", "pdf", "pdf", "2011", "2012", "2013", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=394&forceBrowserDetector=blind", "http://www.vpl.sk/sk/poziadavky-pre-zmluvy-so-zp-v-roku-2013/", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs-2012.pdf", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs_2013_2.pdf", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vyrocna_sprava_2011.pdf", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs-2012.pdf", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs_2013_2.pdf", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vyrocna_sprava_2011.pdf", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs-2012.pdf", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/vs_2013_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:50.239176+00:00"}
{"id": "vr34227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34227", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dlh má nejakú hranicu, 60 %, to je takzvané Maastrichtské kritérium", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nato aby krajina vstúpila do eurozóny, musí splniť tzv. Maastrichtské kritériá, ktorých je dokopy päť. Jedným z nich je aj výška verejného dlhu , ktorého úroveň nesmie presiahnuť 60% HDP . Robert Fico teda udáva presné číslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nato aby krajina vstúpila do eurozóny, musí splniť tzv. Maastrichtské kritériá, ktorých je dokopy päť. Jedným z nich je aj výška verejného dlhu , ktorého úroveň nesmie presiahnuť 60% HDP . Robert Fico teda udáva presné číslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["verejného dlhu", "60% HDP"], "url": ["http://www.finance.sk/hospodarstvo/informacie/eurozona/co-je-eurozona/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Euro_convergence_criteria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:01.725767+00:00"}
{"id": "vr33763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33763", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "No vydierať sa nikto nedá, lebo nikdy mu nevidíte čo, aký lístok hodí do plendy. Toto tiež skonštatoval napríklad Ústavný súd a v niekoľkých rozhodnutiach povedal, že tá voľba [Čentéša - pozn.] bola zákonná, ústavná, aj platná. Ústavný súd povedal, že boli tam nejaké pochybenia, boli tam nejaké formálne nedostatky alebo či neboli, ale Ústavný súd túto problematiku uzavrel, že voľba bola platná, ústavná, zákonná.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký, resp. veľmi podobný výrok sme overovali 17. februára 2013 v relácii O 5 minút 12. Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti voľby generálneho prokurátora vyplýva, že Jozef Čentéš bol zvolený v súlade s Ústavou SR. Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 potvrdzuje, že voľba generálneho prokurátora bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. \"Ústavný súd k spôsobu voľby (verejná alebo tajná) dotknutých verejných funkcionárov uzatvára, že obidve volebné formy sú de lega lata v súlade s ústavou.\" Viac o téme nevymenovania Jozefa Čentéša, ktorej sa Demagog.sk venuje už od novembra 2010, nájdete tu . Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký, resp. veľmi podobný výrok sme overovali 17. februára 2013 v relácii O 5 minút 12. Z rozhodnutia Ústavného súdu vo veci ústavnosti voľby generálneho prokurátora vyplýva, že Jozef Čentéš bol zvolený v súlade s Ústavou SR. Rozhodnutie Ústavného súdu z 5. októbra 2011 potvrdzuje, že voľba generálneho prokurátora bola v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. \"Ústavný súd k spôsobu voľby (verejná alebo tajná) dotknutých verejných funkcionárov uzatvára, že obidve volebné formy sú de lega lata v súlade s ústavou.\" Viac o téme nevymenovania Jozefa Čentéša, ktorej sa Demagog.sk venuje už od novembra 2010, nájdete tu . Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Rozhodnutie", "tu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:50.960044+00:00"}
{"id": "48464", "numeric_id": 48464, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48464", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Boli tam, bolo tam zastúpenie. Toto ste tam teda zabudli dať, ale Richard Sulík jasne povedal, je tam zastúpenie SaS, toto rokuje  Oravec, rokuje to Viskupič, rokuje to Anka Zemanová, keď bolo treba, bola tam Mária Kolíková, to je jednoducho nekorektné. (pozn. reakcia na vyjadrenie Sulíka k rokovaniam o protiinflačných opatreniach, na ktorých sa údajne nezúčastnil)", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže na rokovaniach o protiinflačným opatreniach sa skutočne zúčastnilo zastúpenie strany SaS.\n\nPoslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková poprela, že by Richard Sulík podcenil rokovania o Matovičovom rodinnom balíku. Richard Sulík síce povedal, že odmieta na koaličných radách sedieť štyri až päť hodín každý pondelok, ale stranu SaS na rokovaniach zastupovali traja členovia . Ján Oravec ako štátny tajomník ministerstva hospodárstva, šéfka poslaneckého klubu SaS Anka Zemanová a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zúčastnili koaličnej rady o tzv. protiinflačnom balíku v pondelok 9. mája.\n\nV piatok 20. mája na rozpravu v pléne prišiel aj Sulík, ktorý navrhol, aby bol návrh protiinflačnej pomoci stiahnutý a radšej po poctivej príprave prešiel riadnym legislatívnym konaním.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže na rokovaniach o protiinflačným opatreniach sa skutočne zúčastnilo zastúpenie strany SaS.", "Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková poprela, že by Richard Sulík podcenil rokovania o Matovičovom rodinnom balíku. Richard Sulík síce povedal, že odmieta na koaličných radách sedieť štyri až päť hodín každý pondelok, ale stranu SaS na rokovaniach zastupovali traja členovia . Ján Oravec ako štátny tajomník ministerstva hospodárstva, šéfka poslaneckého klubu SaS Anka Zemanová a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa zúčastnili koaličnej rady o tzv. protiinflačnom balíku v pondelok 9. mája.", "V piatok 20. mája na rozpravu v pléne prišiel aj Sulík, ktorý navrhol, aby bol návrh protiinflačnej pomoci stiahnutý a radšej po poctivej príprave prešiel riadnym legislatívnym konaním."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["členovia", "koaličnej rady", "rozpravu"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2871407/", "https://e.dennikn.sk/2843241/v-koalicii-je-o-nieco-pokojnejsie-rokovania-o-pomoci-rodinam-pokracuju-a-sulik-mozno-nevytiahne-veto/", "https://www.ta3.com/clanok/236631/sulik-v-plene-navrhol-aby-protiinflacnu-pomoc-z-rokovania-stiahli-a-pripravili-ju-poctivo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:43.543256+00:00"}
{"id": "vr26314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26314", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Do mého osobního portfolia patří mimo jiné vztahy s místními a regionálními samosprávami, kde se snažím, aby zkušenosti a názory zastupitelů, starostů a hejtmanů byly v Bruselu co nejvíce slyšet.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě informací ze stránek Evropského parlamentu hodnotíme výrok jako pravdivý. Oldřich Vlasák je členem Výboru pro regionální rozvoj do jehož gesce patří záležitosti e) vztahů s Výborem regionů, organizacemi pro meziregionální spolupráci a s orgány místní a regionální samosprávy. To, do jaké míry (např. v komparaci s jinými kolegy) europoslanec prosazuje zkušenosti a názory zastupitelů, starostů a hejtmanův v Bruselu, zhodnotit neumíme. Můžeme však konstatovat, že na půdě parlamentu vyvíjí činnost, která se věnuje regionální problematice ( zde , zde či zde ). Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě informací ze stránek Evropského parlamentu hodnotíme výrok jako pravdivý. Oldřich Vlasák je členem Výboru pro regionální rozvoj do jehož gesce patří záležitosti e) vztahů s Výborem regionů, organizacemi pro meziregionální spolupráci a s orgány místní a regionální samosprávy. To, do jaké míry (např. v komparaci s jinými kolegy) europoslanec prosazuje zkušenosti a názory zastupitelů, starostů a hejtmanův v Bruselu, zhodnotit neumíme. Můžeme však konstatovat, že na půdě parlamentu vyvíjí činnost, která se věnuje regionální problematice ( zde , zde či zde ). Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Oldřich Vlasák", "záležitosti", "zde", "zde", "zde"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/28323/OLDRICH_VLASAK_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/committees/cs/regi/home.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20131120+ITEM-009-11+DOC+XML+V0//CS&language=cs&query=INTERV&detail=3-291-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20131119+ITEM-012+DOC+XML+V0//CS&language=cs&query=INTERV&detail=2-620-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A7-2013-0204+0+DOC+XML+V0//CS&language=cs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:13.590361+00:00"}
{"id": "vr38490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38490", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nerobí pre parlament vôbec nič (Robert Fico, pozn.), za to má dve tučné limuzíny, tri sekretárky, príplatok za to, že je podpredseda, no viete čo, no to je čisté papalášstvo a vôbec nič nerobí.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (.pdf) § 3 Funkčné príplatky (3) \" Podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“) patrí funkčný príplatok vo výške 331,94 eura .\" § 6 (1) \" Predseda národnej rady má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt. \" (2) \" Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky má právo podľa odseku 1 len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla národnej rady . \" (3) \" Okrem toho majú poslanci uvedení v odsekoch 1 a 2 počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.\" Podpredsedom NR SR patrí okrem iného samostatná kancelária v osobitnom trakte budovy parlamentu, limuzína so šoférom a funkčný príplatok vo výške asi 330 eur. Zároveň musia dostať v pléne slovo vždy, keď o to požiadajú. V súvislosti s uplynutím policajnej ochrany ako expremiérovi aktuálne.sk uvädza, že Fico bude mať k dispozícii dve autá a dvoch vodičov Národnej rady SR ako podpredseda parlamentu. R.Fico má jedného asistenta , okrem toho by v jeho kancelárii mali pracovať i traja zamestnanci sekretariátu :", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky (.pdf) § 3 Funkčné príplatky (3) \" Podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady“) patrí funkčný príplatok vo výške 331,94 eura .\" § 6 (1) \" Predseda národnej rady má počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne užívať primerane vybavený byt. \" (2) \" Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky má právo podľa odseku 1 len vtedy, ak má trvalý pobyt mimo sídla národnej rady . \" (3) \" Okrem toho majú poslanci uvedení v odsekoch 1 a 2 počas výkonu svojej funkcie právo bezplatne používať služobné motorové vozidlo a právo na zriadenie a bezplatné používanie účastníckej telefónnej stanice.\" Podpredsedom NR SR patrí okrem iného samostatná kancelária v osobitnom trakte budovy parlamentu, limuzína so šoférom a funkčný príplatok vo výške asi 330 eur. Zároveň musia dostať v pléne slovo vždy, keď o to požiadajú. V súvislosti s uplynutím policajnej ochrany ako expremiérovi aktuálne.sk uvädza, že Fico bude mať k dispozícii dve autá a dvoch vodičov Národnej rady SR ako podpredseda parlamentu. R.Fico má jedného asistenta , okrem toho by v jeho kancelárii mali pracovať i traja zamestnanci sekretariátu :"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona o platových pomeroch", "Podpredsedom", "aktuálne.sk", "jedného asistenta", "sekretariátu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1226754", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1223294", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=poslanci/posl_asistenti&PoslanecID=40&CisObdobia=5", "http://www.cas.sk/clanok/192113/pani-poslanci-co-tak-zacat-setrit-ich-asistenti-nas-stoja-tisicky-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:45.961569+00:00"}
{"id": "vr33514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33514", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Budeme mať jeden z najvyšších hospodárskych rastov. My máme tretí najnižší verejný dlh v eurozóne.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných dát Eurostatu aktualizovaných koncom roka 2012 je tento výrok pravdivý. Verejný dlh Slovenska je 43,3% a zároveň je tretí najnižší v eurozóne, hneď po Luxembursku (18,3%) a Estónsku (6,1%). Pokiaľ zohľadníme krajiny celej EU je Slovensko až na 8. mieste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných dát Eurostatu aktualizovaných koncom roka 2012 je tento výrok pravdivý. Verejný dlh Slovenska je 43,3% a zároveň je tretí najnižší v eurozóne, hneď po Luxembursku (18,3%) a Estónsku (6,1%). Pokiaľ zohľadníme krajiny celej EU je Slovensko až na 8. mieste."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Hospodársky rast"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Public_balance_and_general_government_debt,_2008-2011_(1)_(%25_of_GDP).png&filetimestamp=20121023174050", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:47.161744+00:00"}
{"id": "vr14968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14968", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vy keď vystúpite, tak tam je taká dvojročná lehota na vystúpenie z EÚ a potom vlastne prídete o členstvo vo všetkom.", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku 49a, Lisabonskej zmluvy skutočne existuje dvojročná lehota, počas ktorej by Európska rada mala dojednať a uzavrieť s vystupujúcim štátom dohodu o spôsobe vystúpenia štátu z Únie a jeho budúcich vzťahov s Úniou. Rada môže (jednohlasným hlasovaním) po dohode s členským štátom predĺžiť túto dobu. Výrok teda môžeme hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku 49a, Lisabonskej zmluvy skutočne existuje dvojročná lehota, počas ktorej by Európska rada mala dojednať a uzavrieť s vystupujúcim štátom dohodu o spôsobe vystúpenia štátu z Únie a jeho budúcich vzťahov s Úniou. Rada môže (jednohlasným hlasovaním) po dohode s členským štátom predĺžiť túto dobu. Výrok teda môžeme hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluvy"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:50.844027+00:00"}
{"id": "vr25778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25778", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... pri 9 000 nových pracovných miestach, ktoré sa zaviedli v súvislosti s tým projektom zamestnávania mladých. Až 3 000 živnostníkov využilo túto možnosť a zamestnalo mladého človeka. Ten zvyšok sú hlavne malé podniky do 20 zamestnancov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Jána Richtera hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných zdrojov bolo doposiaľ zamestnaných cca 9000 mladých, v rámci národných projektov na podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov. Avšak údaje o počte živnostníkov nie sú v súlade s informáciami, ktoré zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len MPSVR SR). Ján Richter navyše nesprávne definuje malé podniky.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Richtera hodnotíme ako nepravdivý. Podľa dostupných zdrojov bolo doposiaľ zamestnaných cca 9000 mladých, v rámci národných projektov na podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov. Avšak údaje o počte živnostníkov nie sú v súlade s informáciami, ktoré zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len MPSVR SR). Ján Richter navyše nesprávne definuje malé podniky."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "definované"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/nezamestnanost-klesla-aj-v-auguste-pomahaju-aj-narodne-projekty.html", "http://europa.eu/legislation_summaries/enterprise/business_environment/n26026_cs.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:39.399888+00:00"}
{"id": "vr35382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35382", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Čiže treba jasne povedať, že toto, túto národnú agentúru, o ktorej pani predsedníčka vlády povedala, že tam chce urobiť poriadok. Ona môže urobiť poriadok v tej tretine zástupcov štátu, ktorí sú tam, ale rozhodujúci partneri vždy a vždy o všetkom rozhodovali všetci traja...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako tvrdíme vyššie, premiérka (či presnejšie ministerstvo) môže urobiť poriadok okrem iného aj v správnej rade, kde má väčšinu.", "analysis_paragraphs": ["Ako tvrdíme vyššie, premiérka (či presnejšie ministerstvo) môže urobiť poriadok okrem iného aj v správnej rade, kde má väčšinu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:05.684285+00:00"}
{"id": "48992", "numeric_id": 48992, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48992", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bojaschopné MiG-y my dáme na Ukrajinu. Berieme vrtuľníky, ktoré vôbec nepotrebujeme, ale tie vrtuľníky ešte musíme zaplatiť 300 000 000+ daň a clo.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minimálne polovica stíhačiek MiG-29, ktoré Slovensko odovzdalo či v budúcnosti odovzdá Ukrajine v boji proti ruskej agresii, nie je plne bojaschopných. Nemáme k nim k dispozícii dosť pilotov a kvôli vojne ani náhradných dielov a technikov. Za vrtuľníky platíme viac ako 300 miliónov eur, je to však len približne tretina ich hodnoty. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSchopnosť stíhačiek MiG-29 účastniť sa vojenských a civilných misií závisí nielen od ich technického stav, ale aj od dostatočného počtu a pripravenosti pilotov.\n\nV roku 2022 bola bojaschopnosť odhadovaná u polovice slovenských Migov, čo znamená päť, respektíve šesť strojov. V roku 2012 Iveta Radičová verejne prehlásila, že okamžite bojaschopných strojov sme mali len dva alebo tri.\n\nLetecký inžinier Vladimír Koláček sa vyjadril , že do septembrového uzemnenia lietalo iba šesť stíhačiek.\n\nMinister obrany Jaroslav Naď tiež uviedol, že Slovensko nemá pre MiGy dostatok pilotov. Podľa jeho slov disponujeme štyrmi pilotmi schopnými operovať stíhacie lietadlá MiG-29, ešte v roku 2022 to bolo šesť pilotov. Zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda hovorí o siedmich pilotoch, z ktorých však dvaja museli byť na základni.\n\nVýcvik ďalších pilotov sa zastavil už v roku 2008.\n\nBojaschopnosť slovenských Migov sa odvíja aj od možnosti uskutočňovať ich pravidelnú údržbu. O tú sa v minulosti starali ruskí technici, čo sa po začiatku invázie stalo neudržateľným. Preto nie je možné v súčasnosti uskutočňovať väčšie opravy stíhačiek.\n\nOkrem finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 200 miliónov eur, ktorú očakáva minister obrany Jaroslav Naď, Slovensko dostalo ponuku od USA v podobe 12 vrtuľníkov AH-1Z Viper.\n\nCelá ponuka zahŕňa aj „protitankové strely Hellfire, náhradné diely a (...) výcvik pilotov a pozemného personálu.“ Za tento balík vojenského materiálu a strojov by Slovensko doplácalo 340 miliónov dolárov (približne 316 mil. eur).\n\nTáto suma je však už po dvojtretinovej zľave. Celková cena takéhoto balíka bez zľavy sa pohybuje okolo jednej miliardy dolárov.\n\nPre porovnanie, veľkostne podobný vojenský balík odovzdali USA do zahraničia už v roku 2018. Bahrajn, ktorý tento obchod s USA uzavrel, vtedy za nákup zaplatil 911 miliónov dolárov (približne 846 mil €).\n\nNehodnotíme Ficove osobné hodnotenie o tom, že „berieme vrtuľníky, ktoré vôbec nepotrebujeme.“ Pre doplnenie kontextu však uvádzame názory ostatných politikov.\n\nNázory na ponuku USA sa na našej politickej scéne líšia. Jaroslav Naď potenciálny obchod považuje za „realizáciu národných záujmov a zvyšovanie obranyschopnosti krajiny ako nikdy predtým“.\n\nBoris Kollár, predseda NR SR, berúc do úvahy finančnú stránku veci a kompletnú obnovu vzdušných síl, označil situáciu za „dobrý obchod“.\n\nPredseda Hlas-SD, Peter Pellegrini, označil nákup vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper za „dobrú kúpu“.\n\nBojové vrtuľníky neboli a nie sú prioritou v oblasti modernizácie Armády SR, dokonca sa s ich nákupom ani nepočítalo. Vyplýva to z dokumentu Dlhodobý plán rozvoja rezortu Ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý plán nakúpiť bojové vrtuľníky neobsahuje. Tento dokument vydalo ministerstvo v roku 2022.\n\nCelý Ficov výrok hodnotíme ako zavádzanie. Približne polovica slovenských stíhačiek MiG-29 totiž nie je bojaschopných a to z viacerých dôvodov. To už vo svojom výroku a ani v kontexte nespomenul. Rovnako je zavádzanie uviesť holý fakt, že za vrtuľníky Viper musíme zaplatiť viac ako 300 miliónov eur. Samotná suma je pravdivá, kontextuálne však Fico zavádza, pretože nepovedal, že táto suma je po dvojtretinovej zľave a bez nej by Slovensko muselo zaplatiť okolo jednej miliardy eur. Nespomenul ani kompenzáciu za stíhačky z Európskej únie.", "analysis_paragraphs": ["Minimálne polovica stíhačiek MiG-29, ktoré Slovensko odovzdalo či v budúcnosti odovzdá Ukrajine v boji proti ruskej agresii, nie je plne bojaschopných. Nemáme k nim k dispozícii dosť pilotov a kvôli vojne ani náhradných dielov a technikov. Za vrtuľníky platíme viac ako 300 miliónov eur, je to však len približne tretina ich hodnoty. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Schopnosť stíhačiek MiG-29 účastniť sa vojenských a civilných misií závisí nielen od ich technického stav, ale aj od dostatočného počtu a pripravenosti pilotov.", "V roku 2022 bola bojaschopnosť odhadovaná u polovice slovenských Migov, čo znamená päť, respektíve šesť strojov. V roku 2012 Iveta Radičová verejne prehlásila, že okamžite bojaschopných strojov sme mali len dva alebo tri.", "Letecký inžinier Vladimír Koláček sa vyjadril , že do septembrového uzemnenia lietalo iba šesť stíhačiek.", "Minister obrany Jaroslav Naď tiež uviedol, že Slovensko nemá pre MiGy dostatok pilotov. Podľa jeho slov disponujeme štyrmi pilotmi schopnými operovať stíhacie lietadlá MiG-29, ešte v roku 2022 to bolo šesť pilotov. Zástupca náčelníka generálneho štábu Ľubomír Svoboda hovorí o siedmich pilotoch, z ktorých však dvaja museli byť na základni.", "Výcvik ďalších pilotov sa zastavil už v roku 2008.", "Bojaschopnosť slovenských Migov sa odvíja aj od možnosti uskutočňovať ich pravidelnú údržbu. O tú sa v minulosti starali ruskí technici, čo sa po začiatku invázie stalo neudržateľným. Preto nie je možné v súčasnosti uskutočňovať väčšie opravy stíhačiek.", "Okrem finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 200 miliónov eur, ktorú očakáva minister obrany Jaroslav Naď, Slovensko dostalo ponuku od USA v podobe 12 vrtuľníkov AH-1Z Viper.", "Celá ponuka zahŕňa aj „protitankové strely Hellfire, náhradné diely a (...) výcvik pilotov a pozemného personálu.“ Za tento balík vojenského materiálu a strojov by Slovensko doplácalo 340 miliónov dolárov (približne 316 mil. eur).", "Táto suma je však už po dvojtretinovej zľave. Celková cena takéhoto balíka bez zľavy sa pohybuje okolo jednej miliardy dolárov.", "Pre porovnanie, veľkostne podobný vojenský balík odovzdali USA do zahraničia už v roku 2018. Bahrajn, ktorý tento obchod s USA uzavrel, vtedy za nákup zaplatil 911 miliónov dolárov (približne 846 mil €).", "Nehodnotíme Ficove osobné hodnotenie o tom, že „berieme vrtuľníky, ktoré vôbec nepotrebujeme.“ Pre doplnenie kontextu však uvádzame názory ostatných politikov.", "Názory na ponuku USA sa na našej politickej scéne líšia. Jaroslav Naď potenciálny obchod považuje za „realizáciu národných záujmov a zvyšovanie obranyschopnosti krajiny ako nikdy predtým“.", "Boris Kollár, predseda NR SR, berúc do úvahy finančnú stránku veci a kompletnú obnovu vzdušných síl, označil situáciu za „dobrý obchod“.", "Predseda Hlas-SD, Peter Pellegrini, označil nákup vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper za „dobrú kúpu“.", "Bojové vrtuľníky neboli a nie sú prioritou v oblasti modernizácie Armády SR, dokonca sa s ich nákupom ani nepočítalo. Vyplýva to z dokumentu Dlhodobý plán rozvoja rezortu Ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý plán nakúpiť bojové vrtuľníky neobsahuje. Tento dokument vydalo ministerstvo v roku 2022.", "Celý Ficov výrok hodnotíme ako zavádzanie. Približne polovica slovenských stíhačiek MiG-29 totiž nie je bojaschopných a to z viacerých dôvodov. To už vo svojom výroku a ani v kontexte nespomenul. Rovnako je zavádzanie uviesť holý fakt, že za vrtuľníky Viper musíme zaplatiť viac ako 300 miliónov eur. Samotná suma je pravdivá, kontextuálne však Fico zavádza, pretože nepovedal, že táto suma je po dvojtretinovej zľave a bez nej by Slovensko muselo zaplatiť okolo jednej miliardy eur. Nespomenul ani kompenzáciu za stíhačky z Európskej únie."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["odovzdalo", "odhadovaná", "mali", "vyjadril", "nemá", "šesť", "hovorí", "zastavil", "starali", "očakáva", "dostalo", "zahŕňa", "dvojtretinovej", "odovzdali", "zaplatil", "považuje", "označil", "Vyplýva"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23149978/stihacky-mig-29-na-ukrajinu.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/161132-z-11-slovenskych-migov-je-bojachopnych-iba-polovica-ukrajina-by-vsak-vyuzila-vsetky-stroje-hovori-analytik", "https://domov.sme.sk/c/6410928/bojaschopnych-stihaciek-mame-len-zopar.html", "https://www.startitup.sk/letecky-inzinier-pre-startitup-porovnalmigy-a-f-16-urcil-aktualneho-a-jasneho-vitaza/", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/migy-ktore-chceme-darovat-ukrajine-nikdy-nelietali-vysvetluje-mame-len-4-pilotov", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://dennikn.sk/3304921/general-letectva-pri-kazdom-lete-migu-som-bol-nervozny-aku-poruchu-zahlasi-rusi-boli-nespolahlivi/?ref=tit", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/", "https://dennikn.sk/3286223/ako-sa-z-11-stihaciek-stalo-13-kde-zobral-nad-sumu-900-milionov-za-migy-otazky-a-odpovede-k-migom/?ref=list", "https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid02eEeKr3c1qBF8H9VJkXMBwNWQGMiiPvZyfZrctvoYmQR4YEB9abskvutxMWbSivw4l", "https://dennikn.sk/3294655/oplati-sa-slovensku-vymenit-migy-za-americke-bojove-vrtulniky-otazky-a-odpovede/", "https://dennikn.sk/3294199/nad-usa-dodaju-slovensku-za-migy-dvanast-bojovych-vrtulnikov-viper/?ref=inc", "https://www.reuters.com/business/aerospace-defense/slovakia-gets-us-helicopter-offer-after-sending-jets-ukraine-2023-03-22/", "https://www.thedefensepost.com/2018/04/29/us-bahrain-12-ah-1z-helicopters-911-million/", "https://breakingdefense.com/2022/11/bahrains-viper-attack-helo-makes-debut-at-bias-2022-whole-fleet-expected-by-2023/", "https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid02eEeKr3c1qBF8H9VJkXMBwNWQGMiiPvZyfZrctvoYmQR4YEB9abskvutxMWbSivw4l", "https://www.trend.sk/spravy/nakup-vrtulnikov-viper-je-ekonomickych-parametrov-vyhodny-tvrdi-pellegrini", "https://www.mosr.sk/data/files/4767_dlhodoby-plan-rozvoja-rezortu-ministerstva-obrany-s-vyhladom-do-roku-2035.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:05.627916+00:00"}
{"id": "vr38062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38062", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako je možné, že štát by mal platiť firme pán Ščurku 11,4 eurá za meter štvorcový, keď v tom istom čase platí iným subjektom niečo vyše 6 eur, čo pán Ščurka nepoprel a habkal, že on vlastne ani nevie, a že to možno nejaký správca budovy.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda prišiel 17. apríla 2011 s vyjadreniami Tomáša Kolesára, spolumajiteľa košickej realitnej kancelárie Kolesár a Lagin, podľa ktorého v budove bývalého Elektromontu, kde sa mali sťahovať daňové úrady, prenajíma Ščurkova firma Nitra Invest priestory niektorým subjektom výrazne lacnejšie, len za niečo vyše šesť eur na štvorcový meter, a to vrátane energií. Preto zostáva zvláštnosťou fakt, že daňový úrad by ako štátna inštitúcia mal platiť 11,4 eura za štvorcový meter, pričom by si prenajal oveľa väčšiu plochu. Pri takýchto prípadoch vychádzajú majitelia budov podobným klientom v ústrety aj cenovo. Konateľ Nitra Investu Ondrej Ščurka sa k lacnejšiemu prenájmu vyjadril vyhýbavo .\"Neviem vám na to teraz odpovedať, môže to byť pravda, aj nemusí. Ťažko sa mi k tomu vyjadriť, je to prípad od prípadu. Budova má správcu, ktorý podpisuje zmluvy s nájomníkmi,\" uviedol. Zaujímavosťou ale zostáva, že SME ktoré tiež použilo informácie od Kolesára, okrem iného píše: \"Prenájom v Business Centre na Štúrovej by stál štát 12,50 eura za štvorcový meter na mesiac, na Rozvojovej by bol o 1,10 eura lacnejší. Podľa realitného makléra Tomáša Kolesára zo spoločnosti Kolesár a Lagin cena v podnikateľskom centre na Štúrovej sa pohybuje od 8,50 do 12,50 eura, na Rozvojovej od 7 eur do 11,50.\" Keďže ale aj moderátorka Z. Puškárová pracovala počas relácie so sumou šesť eur a I. Štefanec proti tejto sume nijako neprotestoval, možno Maďaričovo tvrdenie o sume \"niečo vyše 6 eur\" považovať za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda prišiel 17. apríla 2011 s vyjadreniami Tomáša Kolesára, spolumajiteľa košickej realitnej kancelárie Kolesár a Lagin, podľa ktorého v budove bývalého Elektromontu, kde sa mali sťahovať daňové úrady, prenajíma Ščurkova firma Nitra Invest priestory niektorým subjektom výrazne lacnejšie, len za niečo vyše šesť eur na štvorcový meter, a to vrátane energií. Preto zostáva zvláštnosťou fakt, že daňový úrad by ako štátna inštitúcia mal platiť 11,4 eura za štvorcový meter, pričom by si prenajal oveľa väčšiu plochu. Pri takýchto prípadoch vychádzajú majitelia budov podobným klientom v ústrety aj cenovo. Konateľ Nitra Investu Ondrej Ščurka sa k lacnejšiemu prenájmu vyjadril vyhýbavo .\"Neviem vám na to teraz odpovedať, môže to byť pravda, aj nemusí. Ťažko sa mi k tomu vyjadriť, je to prípad od prípadu. Budova má správcu, ktorý podpisuje zmluvy s nájomníkmi,\" uviedol. Zaujímavosťou ale zostáva, že SME ktoré tiež použilo informácie od Kolesára, okrem iného píše: \"Prenájom v Business Centre na Štúrovej by stál štát 12,50 eura za štvorcový meter na mesiac, na Rozvojovej by bol o 1,10 eura lacnejší. Podľa realitného makléra Tomáša Kolesára zo spoločnosti Kolesár a Lagin cena v podnikateľskom centre na Štúrovej sa pohybuje od 8,50 do 12,50 eura, na Rozvojovej od 7 eur do 11,50.\" Keďže ale aj moderátorka Z. Puškárová pracovala počas relácie so sumou šesť eur a I. Štefanec proti tejto sume nijako neprotestoval, možno Maďaričovo tvrdenie o sume \"niečo vyše 6 eur\" považovať za pravdivé."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/priestory-pre-danove-urady-by-sa-v-kosiciach-nasli-treba-vsak-na-to-cas-1ek-/sk_domace.asp?c=A110417_171817_sk_domace_p29", "http://www.sme.sk/c/5847506/vedenie-sdku-o-budove-pre-daniarov-mlci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:24.389259+00:00"}
{"id": "vr33770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33770", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Túto doktrínu nevyhnutnosti [súčasť Bangalorských princípy - pozn.] má aplikovať súd, ktorý je v nejakej patovej situácii a nie zákonodarný orgán.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dokumente (.pdf) The Bangalore principles of judicial conduct je ich úloha jasne špecifikovaná, a to aj v prípade doktríny nevyhnutnosti: \"The following principles are intended to establish standards for ethical conduct of judges. They are designed to provide guidance to judges and to afford the judiciary a framework for regulating judicial conduct. They are also intended to assist members of the executive and the legislature, and lawyers and the public in general, to better understand and support the judiciary. These principles presuppose that judges are accountable for their conduct to appropriate institutions established to maintain judicial standards, which are themselves independent and impartial, and are intended to supplement and not to derogate from existing rules of law and conduct which bind the judge .\" \"Zámerom nasledujúcich princípov je ustanovenie etických štandardov pre správanie sa sudcov. Majú im poskytovať vodítko a rámec pre riadenie súdneho konania. Taktiež majú pomáhať členom exekutívy a legislatívy, právnikom a verejnosti vo všeobecnosti lepšie pochopiť a podporiť súdnictvo. Tieto princípy predpokladajú, že sudcovia sú zodpovední za svoj výkon príslušným inštitúciám, ustanoveným za účelom udržania súdnych štandardov, ktoré sú nezávislé a nestranné. Princípy majú byť doplnkom neodchyľujúcim sa od už existujúcich zákonov a postupov viažúcich sa k osobe sudcu .\" Z tejto definície teda vyplýva, že Bangalorské princípy vrátane doktríny nevyhnutnosti majú dopĺňať legislatívu, a aplikovať ich má súd.", "analysis_paragraphs": ["V dokumente (.pdf) The Bangalore principles of judicial conduct je ich úloha jasne špecifikovaná, a to aj v prípade doktríny nevyhnutnosti: \"The following principles are intended to establish standards for ethical conduct of judges. They are designed to provide guidance to judges and to afford the judiciary a framework for regulating judicial conduct. They are also intended to assist members of the executive and the legislature, and lawyers and the public in general, to better understand and support the judiciary. These principles presuppose that judges are accountable for their conduct to appropriate institutions established to maintain judicial standards, which are themselves independent and impartial, and are intended to supplement and not to derogate from existing rules of law and conduct which bind the judge .\" \"Zámerom nasledujúcich princípov je ustanovenie etických štandardov pre správanie sa sudcov. Majú im poskytovať vodítko a rámec pre riadenie súdneho konania. Taktiež majú pomáhať členom exekutívy a legislatívy, právnikom a verejnosti vo všeobecnosti lepšie pochopiť a podporiť súdnictvo. Tieto princípy predpokladajú, že sudcovia sú zodpovední za svoj výkon príslušným inštitúciám, ustanoveným za účelom udržania súdnych štandardov, ktoré sú nezávislé a nestranné. Princípy majú byť doplnkom neodchyľujúcim sa od už existujúcich zákonov a postupov viažúcich sa k osobe sudcu .\" Z tejto definície teda vyplýva, že Bangalorské princípy vrátane doktríny nevyhnutnosti majú dopĺňať legislatívu, a aplikovať ich má súd."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["dokumente", "Rezolúcia"], "url": ["http://www.unodc.org/pdf/crime/corruption/judicial_group/Bangalore_principles.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.unhcr.org%2Frefworld%2Fpublisher%2CECOSOC%2C%2C%2C46c455ab0%2C0.html&ei=-Q-KUZKaKuiQ4gSU3YGIBA&usg=AFQjCNFgRg0eoKINfXmWfIxdi5tBnjTRsw&sig2=e8dVzGKRaDOdDqGGUTZltQ&bvm=bv.46226182,d.d2k&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:01.549135+00:00"}
{"id": "vr32533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32533", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Vrámci Európskej únie sme presadili a do budúceho obdobia 2014 - 2020 sa aj počíta, že Európska únia vyčlení časť peňazí na vytvorenie systému predaj priamo od výrobcu k spotrebiteľovi.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pripravovaná reforma Spoločnej hospodárskej politiky plánuje podporiť priamy predaj medzi producentmi a spotrebiteľmi. Nie sú nám však známe finančné zdroje, ktoré sa plánujú na tento účel vyčleniť.\n\nEuractiv. sk uvádza, že jedným z cieľov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky je aj podpora priameho predaja medzi producentmi a spotrebiteľmi.\n\nEuractiv , (17. januára 2010): \"EU agriculture ministers met yesterday ( 18. Januára 2010, pozn .) to discuss Commission proposals on a better functioning food supply chain in Europe, which aims at improving commercial relationships between producers and consumers.\"\n\nTáto reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) (.pdf) by mala platiť od 1. januára 2014.\n\nV pripravovanom rozpočte EÚ na obdobie 2014-2020 , Komisia navrhuje vyčleniť:\n\n•281,8 miliardy EUR na prvý pilier SPP; •89,9 miliardy EUR na rozvoj vidieka. Okrem toho sa rozdelí 15,2 miliardy EUR medzi tieto odvetvia: •4,5 miliardy EUR na výskum a inováciu; •2,2 miliardy EUR na bezpečnosť potravín; •2,5 miliardy EUR na potravinovú pomoc; •3,5 miliardy EUR na rezervu na možné krízy v odvetví poľnohospodárstva; •až 2,5 miliardy EUR na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.\n\nV uverejneného návrhu rozpočtu Európy na roky 2014-2020, nevieme jednoznačne identifikovať zdroje, ktoré by mali smerovať na vytvorenie systému predaja priamo od výrobcu k spotrebiteľovi.", "analysis_paragraphs": ["Pripravovaná reforma Spoločnej hospodárskej politiky plánuje podporiť priamy predaj medzi producentmi a spotrebiteľmi. Nie sú nám však známe finančné zdroje, ktoré sa plánujú na tento účel vyčleniť.", "Euractiv. sk uvádza, že jedným z cieľov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky je aj podpora priameho predaja medzi producentmi a spotrebiteľmi.", "Euractiv , (17. januára 2010): \"EU agriculture ministers met yesterday ( 18. Januára 2010, pozn .) to discuss Commission proposals on a better functioning food supply chain in Europe, which aims at improving commercial relationships between producers and consumers.\"", "Táto reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) (.pdf) by mala platiť od 1. januára 2014.", "V pripravovanom rozpočte EÚ na obdobie 2014-2020 , Komisia navrhuje vyčleniť:", "•281,8 miliardy EUR na prvý pilier SPP; •89,9 miliardy EUR na rozvoj vidieka. Okrem toho sa rozdelí 15,2 miliardy EUR medzi tieto odvetvia: •4,5 miliardy EUR na výskum a inováciu; •2,2 miliardy EUR na bezpečnosť potravín; •2,5 miliardy EUR na potravinovú pomoc; •3,5 miliardy EUR na rezervu na možné krízy v odvetví poľnohospodárstva; •až 2,5 miliardy EUR na Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii.", "V uverejneného návrhu rozpočtu Európy na roky 2014-2020, nevieme jednoznačne identifikovať zdroje, ktoré by mali smerovať na vytvorenie systému predaja priamo od výrobcu k spotrebiteľovi."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.", "Euractiv", "reforma", "pripravovanom rozpočte EÚ na obdobie 2014-2020"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/reforma-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-2014--2020-000303", "http://www.euractiv.com/cap/ministers-want-give-farmers-bett-news-223420", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16061_en.pdf", "http://europa.eu/legislation_summaries/budget/bu0001_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:46.028588+00:00"}
{"id": "vr30421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30421", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Tých 30 nemocníc, ktoré sú pod, 27 nemocníc, ktoré čelia týmto výpovediam, ...", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 23. novembra 2011 : \" Prezident Ivan Gašparovič dal v stredu viac ako 2 000 lekárom, ktorí podali začiatkom októbra výpovede, ultimátum. Buď sa do soboty s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom dohodnú, alebo požiada vládu o vyhlásenie núdzového stavu. Znamenalo by to, že by lekári museli nastúpiť do práce aj v prípade výpovedí. Núdzový stav by sa mal týkať 27 nemocníc. \"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 23. novembra 2011 : \" Prezident Ivan Gašparovič dal v stredu viac ako 2 000 lekárom, ktorí podali začiatkom októbra výpovede, ultimátum. Buď sa do soboty s ministrom zdravotníctva Ivanom Uhliarikom dohodnú, alebo požiada vládu o vyhlásenie núdzového stavu. Znamenalo by to, že by lekári museli nastúpiť do práce aj v prípade výpovedí. Núdzový stav by sa mal týkať 27 nemocníc. \""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 23. novembra 2011", "S me.sk", "tvnoviny.sk"], "url": ["http://fit.server.sk/spravy/lekarom-sa-rast-platov-mali-vypovede-nestahuju/", "http://www.sme.sk/c/6157995/pre-odchod-lekarov-je-ohrozeny-najma-sever-slovenska.html", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=614451"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:10.704702+00:00"}
{"id": "45122", "numeric_id": 45122, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45122", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sme prebrali vládu, tak vtedy bol taký štandard, že 200-250-300 ľudí sa testovalo denne. Nám sa v priebehu necelých dvoch mesiacov podarilo zdvihnúť, dvoch týždňov pardon, dvoch týždňov na viac ako 6-násobok.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. V ten deň zdravotníci otestovali 408 ľudí. Týždeň predtým to bolo 363, 284, 218, 297 a 153 pacientov. V deň vysielania relácie - t.j. 4. apríla 2020 - zdravotníci otestovali 1522 ľudí. Deň predtým 1878 a ešte deň pred 1445 pacientov. Počet testov má od začiatku testovania stúpajúcu tendenciu. V závislosti od porovnávaných dní je od vzniku novej vlády po deň vysielania relácie nárast aj 6-násobný. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. V ten deň zdravotníci otestovali 408 ľudí. Týždeň predtým to bolo 363, 284, 218, 297 a 153 pacientov. V deň vysielania relácie - t.j. 4. apríla 2020 - zdravotníci otestovali 1522 ľudí. Deň predtým 1878 a ešte deň pred 1445 pacientov. Počet testov má od začiatku testovania stúpajúcu tendenciu. V závislosti od porovnávaných dní je od vzniku novej vlády po deň vysielania relácie nárast aj 6-násobný. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["preberal", "otestovali", "otestovali"], "url": ["https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:33.440149+00:00"}
{"id": "vr14127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14127", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme dali dve zdravotné sestry na kandidátku a máme na jedenástom mieste Elenu Červeňákovú, zdravotnú sestru z Košíc. Žiadna iná politická strana neurobila takéto gesto voči zdravotným sestrám. Na kandidátke máme 11 lekárov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa kandidátnej listiny OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016, ktorá bola zverejnená v decembri 2015, sa budú o poslanecké kreslá uchádzať, ako I. Matovič správne uviedol, aj dve zdravotné sestry. Na kandidátnej listine je uvedených 10 lekárov, a taktiež sa tu nachádza psychologička, poslankyňa NRSR a overovateľka výboru pre zdravotníctvo Janka Šípošová, ku ktorej mohol Matovič taktiež referovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa kandidátnej listiny OĽaNO-Nova pre parlamentné voľby 2016, ktorá bola zverejnená v decembri 2015, sa budú o poslanecké kreslá uchádzať, ako I. Matovič správne uviedol, aj dve zdravotné sestry. Na kandidátnej listine je uvedených 10 lekárov, a taktiež sa tu nachádza psychologička, poslankyňa NRSR a overovateľka výboru pre zdravotníctvo Janka Šípošová, ku ktorej mohol Matovič taktiež referovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej", "upozornil", "MPH", "dekanky", "kandidátne listiny", "30. mieste", "11. mieste", "šiestom mieste"], "url": ["https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169093-socialisticke-tituly-sa-miesaju-s-americkymi/", "http://www.szu.sk/index.php?id=455&menu=", "https://dennikn.sk/314353/kandidatky-volby2016/", "https://dennikn.sk/313723/kandidatna-listina-strany-siet-parlamentne-volby-2016/?ref=in", "https://dennikn.sk/330800/kandidatna-listina-strany-strany-zelenych-slovenska-parlamentne-volby-2016/?ref=in", "https://dennikn.sk/320579/kandidatna-listina-strany-velkej-proruskej-koalicie-parlamentne-volby-2016/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:10.701181+00:00"}
{"id": "vr34205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34205", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predaj plynu pre domácnosti vytvára stratu odjakživa. To nie je nič nové. To tu stále je, ta strata tu je stále.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník Hospodárske noviny 4. septembra 2013 informoval o strate v segmente domácností od roku 2010. Vybrané údaje o nákladoch a výnosoch segmentov predaja zemného plynu divízie obchodu s plynom sa uvádzajú len vo Výročnej správe za rok 2011 (s. 29). V ostatných výročných správach nie je tento ukazovateľ zverejnený. K staršie údaje o výnosoch v regulovanom segmente domácností Demagog.SK nezistil. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník Hospodárske noviny 4. septembra 2013 informoval o strate v segmente domácností od roku 2010. Vybrané údaje o nákladoch a výnosoch segmentov predaja zemného plynu divízie obchodu s plynom sa uvádzajú len vo Výročnej správe za rok 2011 (s. 29). V ostatných výročných správach nie je tento ukazovateľ zverejnený. K staršie údaje o výnosoch v regulovanom segmente domácností Demagog.SK nezistil. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "správe"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-60578400-stat-priznal-stratu-v-spp", "http://www.spp.sk/Cds/Download/255_SPP_VS_2011_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:07.893605+00:00"}
{"id": "vr27269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27269", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad váš (Kiskov, pozn.) vrátnik chcel si požičať 40-tisíc a povedal, že naspäť ste od neho chceli 60-tisíc.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Denník SME uvádza:"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7132125/muz-ktoremu-sa-malilo-byt-anjelom-profil-andreja-kisku.html#ixzz2vnid48eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:59.529970+00:00"}
{"id": "48743", "numeric_id": 48743, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48743", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nepokračovali ste intenzívne vo výstavbe Rázsoch.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade nemocnice Rázsochy podpísalo ministerstvo zdravotníctva v júli 2022 zmluvu s projektantom, hrubú stavbu plánuje štát financovať z Plánu obnovy . Projektant má teraz rok na to, aby dodal kompletný projekt pre výstavbu nemocnice. Plán postaviť nemocnicu sa pritom nachádza aj v programovom vyhlásení vlády. Nie je teda pravda, že by sa ministerstvo prestalo zaoberať výstavbou Rázsoch.\n\nPočas minulej vlády sa začali pozostatky rozostavanej nemocnice búrať , Peter Pellegrini v roku 2020 očakával, že už v tom roku sa podpíše zmluva s projektantom. Podpisovanie sa však podľa ministerstva zdravotníctva posúvalo kvôli pandémií koronavírusu.", "analysis_paragraphs": ["V prípade nemocnice Rázsochy podpísalo ministerstvo zdravotníctva v júli 2022 zmluvu s projektantom, hrubú stavbu plánuje štát financovať z Plánu obnovy . Projektant má teraz rok na to, aby dodal kompletný projekt pre výstavbu nemocnice. Plán postaviť nemocnicu sa pritom nachádza aj v programovom vyhlásení vlády. Nie je teda pravda, že by sa ministerstvo prestalo zaoberať výstavbou Rázsoch.", "Počas minulej vlády sa začali pozostatky rozostavanej nemocnice búrať , Peter Pellegrini v roku 2020 očakával, že už v tom roku sa podpíše zmluva s projektantom. Podpisovanie sa však podľa ministerstva zdravotníctva posúvalo kvôli pandémií koronavírusu."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "Plánu obnovy", "dodal", "nachádza", "búrať", "posúvalo"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/07/nemocnica-razsochy-by-mala-fungovat-o-sest-rokov-problemom-moze-byt-personal/", "https://e.dennikn.sk/2935158/pripravuje-nemocnicu-na-razsochach-prvy-pacient-v-nej-moze-byt-osetreny-na-prelome-rokov-2028-az-2029/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/2935158/pripravuje-nemocnicu-na-razsochach-prvy-pacient-v-nej-moze-byt-osetreny-na-prelome-rokov-2028-az-2029/?ref=list", "https://dennikn.sk/2895891/stale-nevieme-ktore-nemocnice-postavime-mozeme-prist-o-miliardu-z-planu-obnovy/?ref=list", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/razsochy-buraju-stoji-uz-len-posledna-budova/", "https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/podpis-zmluvy-projektu-nemocnice-razsochach-posunie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:59.804099+00:00"}
{"id": "43831", "numeric_id": 43831, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43831", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Si zoberte strana Smer tu vládne v podstate už tretie volebné obdobie… Ja som mal na starosti rezort spravodlivosti (v prvej vláde Roberta Fica, pozn.).", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer bola súčasťou koaličných vlád v rokoch 2006 - 2010 a v rokoch 2016 - 2020. V rokoch 2012 - 2016 vládol Smer sám. Vládnutie strany tri volebné obdobia po sebe prerušila vláda Ivety Radičovej v rokoch 2010 - 2012. Počas prvej vlády Smeru bol Štefan Harabin tri roky ministrom spravodlivosti. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer bola súčasťou koaličných vlád v rokoch 2006 - 2010 a v rokoch 2016 - 2020. V rokoch 2012 - 2016 vládol Smer sám. Vládnutie strany tri volebné obdobia po sebe prerušila vláda Ivety Radičovej v rokoch 2010 - 2012. Počas prvej vlády Smeru bol Štefan Harabin tri roky ministrom spravodlivosti. Jeho tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["bola", "bol"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "https://hnonline.sk/galeria/7885-vsetci-ministri-ktori-skoncili-pocas-ficovych-vlad/764ef340e13ff16def6b220302789958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:25.504496+00:00"}
{"id": "vr26541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26541", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Irak je jednou z viacerých krajín sveta, ktoré nám dokazujú, že násilné zvrhnutie aj keď nedokonalého, ale aspoň politicky stabilného režimu môže viesť k úplnému rozvratu spoločnosti a nekontrolovaným násilnostiam medzi etnickými a náboženskými skupinami. Skutočnosť, že od začiatku roku bolo v krajine zabitých takmer 5000 civilistov, z toho len v septembri takmer tisíc, potvrdzuje, že v krajine vládne anarchia, neznášanlivosť a bezprávie.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj v tomto prípade Jaroslav Paška len cituje údaje obsiahnuté v prerokovávanom návrhu uznesenia . V ňom sa píše: \"... od začiatku roka 2013 bolo zabitých takmer 5 000 civilistov ...\" a ďalej \"... podľa údajov o obetiach na životoch zverejnených UNAMI bolo počas teroristických činov v septembri 2013 celkovo zabitých 979 a zranených 2133 Iračanov; \" . Výrok zaznel 10. októbra 2013, a keby si Paška zistil aktuálnejšie údaje, vedel by, že v danom čase bol počet obetí ešte vyšší ako 5000. Europoslanec si však týmto nezlepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 zahynulo podľa údajov OSN v Iraku najviac ľudí za posledných 5 rokov. Celkovo išlo o 7 718 civilistov. Ku koncu septembra 2013 bolo za rok 2013 vyčíslených 5 740 obetí . Konkrétne v septembri bolo usmrtených 979 Iračanov, z toho 887 civilistov . Graf prevzatý zo stránky: stopkillingus.quora.com Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj v tomto prípade Jaroslav Paška len cituje údaje obsiahnuté v prerokovávanom návrhu uznesenia . V ňom sa píše: \"... od začiatku roka 2013 bolo zabitých takmer 5 000 civilistov ...\" a ďalej \"... podľa údajov o obetiach na životoch zverejnených UNAMI bolo počas teroristických činov v septembri 2013 celkovo zabitých 979 a zranených 2133 Iračanov; \" . Výrok zaznel 10. októbra 2013, a keby si Paška zistil aktuálnejšie údaje, vedel by, že v danom čase bol počet obetí ešte vyšší ako 5000. Europoslanec si však týmto nezlepšuje argumentačnú pozíciu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 zahynulo podľa údajov OSN v Iraku najviac ľudí za posledných 5 rokov. Celkovo išlo o 7 718 civilistov. Ku koncu septembra 2013 bolo za rok 2013 vyčíslených 5 740 obetí . Konkrétne v septembri bolo usmrtených 979 Iračanov, z toho 887 civilistov . Graf prevzatý zo stránky: stopkillingus.quora.com Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu uznesenia", "OSN", "bolo usmrtených", "stopkillingus.quora.com"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=MOTION&reference=P7-RC-2013-0446&language=SK", "http://unami.unmissions.org/Default.aspx?tabid=5397&language=en-US", "http://unami.unmissions.org/Default.aspx?ctl=Details&tabid=2854&mid=5170&ItemID=2052532", "http://stopkillingus.quora.com/Iraq-civilian-deaths-2008-2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:24.731056+00:00"}
{"id": "45214", "numeric_id": 45214, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45214", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Z tých ostatných susediacich štátov (Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, pozn.) naďalej platí to pravidlo ktoré teraz bolo zavedené, ktoré je predmetom nejakého vyhodnocovania, a to je jednoducho mať pri sebe ten negatívny jednomesačný atest.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad verejného zdravotníctva už 6 . a potom nanovo s inými podmienkami 17 . apríla nariadil, že ľudia prichádzajúci na Slovensko zo zahraničia sa musia podrobiť povinnej karanténe v štátnom zariadení na dobu nevyhnutnú na ich otestovanie. Výnimku udelil o.i. tzv. pendlerom , ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v jednej krajine a pracujú v inej - nie však ďalej ako 30 km od hraníc. Od 1. mája sa však mali musieť preukázať negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 30 dní ( .pdf , s. 5). (Neskôr, koncom apríla, štát od žiadania negatívneho testu od pendlerov upustil .) Extra výnimku dostali slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúci v Česku. Týka sa pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Úrad verejného zdravotníctva už 6 . a potom nanovo s inými podmienkami 17 . apríla nariadil, že ľudia prichádzajúci na Slovensko zo zahraničia sa musia podrobiť povinnej karanténe v štátnom zariadení na dobu nevyhnutnú na ich otestovanie. Výnimku udelil o.i. tzv. pendlerom , ktorí majú trvalý alebo prechodný pobyt v jednej krajine a pracujú v inej - nie však ďalej ako 30 km od hraníc. Od 1. mája sa však mali musieť preukázať negatívnym RT-PCR testom nie starším ako 30 dní ( .pdf , s. 5). (Neskôr, koncom apríla, štát od žiadania negatívneho testu od pendlerov upustil .) Extra výnimku dostali slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúci v Česku. Týka sa pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["6", "17", "pendlerom", ".pdf", "upustil", "Podmienkou"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_statna_karantena_04042020.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.vlada.gov.sk//pendleri-musia-od-maja-predlozit-pri-vstupe-do-sr-negativny-test-na-covid-19/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://dennikn.sk/1877936/uznaju-aj-zahranicny-test-a-preco-vynimky-maju-len-opatrovatelky-otazky-a-odpovede-o-novych-pravidlach/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:34.405623+00:00"}
{"id": "vr31423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31423", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Samotná EÚ hovorí, že keď budete len škrtať a zvyšovať dane, tak to bude automaticky viesť k vyššej nezamestnanosti, k vyššej inflácii a k problémom.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Fico neupresňuje kto a alebo aký dokument by niečo takéto vravel. Výrok preto nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico neupresňuje kto a alebo aký dokument by niečo takéto vravel. Výrok preto nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:20.885378+00:00"}
{"id": "vr36099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36099", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "No, tu by som vám protirečila. Nepôjdem do detailov. Tí, ktorí boli zodpovední za kauzu spred 10 rokov, či išlo o pokladníka alebo ministrov, padli.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pokladníkom v SDKÚ v čase keď mala kauza vzniknúť bol Gabriel Palacka. Je síce pravda, že Gabriel Palacka už nie je v strane, avšak nie je možné hovoriť o padnutí. Denník SME približuje Palackovu kariéru. Palacka odišiel z verejnej funkcie (ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií) v auguste 1999 po kauze s mobilnými operátormi. Ďalej vykonával už „len“ funkciu pokladníka strany. V roku 2002 ho kongres SDKÚ, podľa SME „na žiadosť Mikuláša Dzurindu“ zvolila do prezídia strany. Z prezídia odišiel v roku 2003. Nebol však odvolaný, ale dobrovoľne odstúpil. (Aby následne získal post zástupcu Slovenska v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.)", "analysis_paragraphs": ["Pokladníkom v SDKÚ v čase keď mala kauza vzniknúť bol Gabriel Palacka. Je síce pravda, že Gabriel Palacka už nie je v strane, avšak nie je možné hovoriť o padnutí. Denník SME približuje Palackovu kariéru. Palacka odišiel z verejnej funkcie (ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií) v auguste 1999 po kauze s mobilnými operátormi. Ďalej vykonával už „len“ funkciu pokladníka strany. V roku 2002 ho kongres SDKÚ, podľa SME „na žiadosť Mikuláša Dzurindu“ zvolila do prezídia strany. Z prezídia odišiel v roku 2003. Nebol však odvolaný, ale dobrovoľne odstúpil. (Aby následne získal post zástupcu Slovenska v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.)"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME približuje"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3832153/pokladnik-co-berie-vec-alternativne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:23.233957+00:00"}
{"id": "vr36856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36856", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože minister Uhliarik znevýhodnil firmu Pfizer oproti predchádzajúcemu stavu jednak tým, že oproti tomu, čo bolo získal asi 800 tisíc eur menej na týchto liekoch, ktoré sú povinné a zrušil im monopol.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník Sme informuje o nasledovnej chronólogii súboja medzi spoločnosťami GlaxoSmithKline (GSK) a Pfizer.", "analysis_paragraphs": ["Denník Sme informuje o nasledovnej chronólogii súboja medzi spoločnosťami GlaxoSmithKline (GSK) a Pfizer."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Denník Sme", "jeden milión eur"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5721547/vynimkou-pre-pfizer-sa-usetril-milion-eur-tvrdi-uhliarik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:33.200227+00:00"}
{"id": "vr26955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26955", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Skoro 75 percent mladých ľudí by chcelo, ak by malo možnosť, zo Slovenska odísť.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. ťúto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, že skoro 75% mladých by uprednostnilo život v inej krajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu (vlastný materiál, s.2) predloženom Ministerstvom školstva SR nazvanom Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014-2020 sa uvádza, že dnes je na Slovensku viac ako 70 % mladých ľudí, ktorí by uprednostnili život v inej krajine. ťúto informáciu zverejnil v januári 2014 aj portál Aktuálne.sk . Je teda pravdou, že skoro 75% mladých by uprednostnilo život v inej krajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://hsr.rokovania.sk/2014-198540991-30c0/", "http://www.aktuality.sk/clanok/243958/az-70-mladych-slovakov-chce-zit-radsej-v-zahranici-dovodom-je-najma-nezamestnanost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:18.186417+00:00"}
{"id": "vr26801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26801", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...apropo, vláda Ivety Radičovej získal dôveru v auguste 2010 a stratila dôveru v októbri 2011. Je to 14 mesiacov legislatívnej dôvery", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Národná rada SR schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej 10. augusta 2010. Vláda naopak stratila dôveru 11. októbra 2011 pri hlasovaní o eurovale, ktoré bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Ide presne o obdobie 14 mesiacov, ktoré od získania dôvery po pád vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Národná rada SR schválila programové vyhlásenie vlády a vyslovila dôveru vláde Ivety Radičovej 10. augusta 2010. Vláda naopak stratila dôveru 11. októbra 2011 pri hlasovaní o eurovale, ktoré bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde Slovenskej republiky. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo len 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Ide presne o obdobie 14 mesiacov, ktoré od získania dôvery po pád vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["dôveru", "hlasovaním"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=6578", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:43.790374+00:00"}
{"id": "vr30736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30736", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pani ministerka Žitňanská vyjadrila želanie, aby pani Bubeníková prišla na rokovanie vlády, aby sa mohli ministri pýtať.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K tomuto tvrdeniu sme nenašli žiadny relevantný dôkaz, ktorý by hovoril o tom, že Žitňanská vyjadrila svoje želanie, aby Bubeníková prišla na rokovanie vlády.", "analysis_paragraphs": ["K tomuto tvrdeniu sme nenašli žiadny relevantný dôkaz, ktorý by hovoril o tom, že Žitňanská vyjadrila svoje želanie, aby Bubeníková prišla na rokovanie vlády."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:49.872969+00:00"}
{"id": "vr14050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14050", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Za vašej vlády (Radičovej, pozn.) reálne mzdy nestúpali. Za našej (Smer, pozn.) stúpajú.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj indexu reálnej mzdy podľa Štatistického úradu SR ukazuje, že pri nástupe vlády premiérky Ivety Radičovej mal stúpajúci charakter, v roku 2011 však prudko klesol. Ku koncu vlády začal opäť stúpať, nedosiahol už však ani hodnoty ako pri jej nástupe. Od nástupu Smeru (marec 2012, začiatok druhého kvartálu) je celkový trend stúpajúci, s výnimkou roka 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj indexu reálnej mzdy podľa Štatistického úradu SR ukazuje, že pri nástupe vlády premiérky Ivety Radičovej mal stúpajúci charakter, v roku 2011 však prudko klesol. Ku koncu vlády začal opäť stúpať, nedosiahol už však ani hodnoty ako pri jej nástupe. Od nástupu Smeru (marec 2012, začiatok druhého kvartálu) je celkový trend stúpajúci, s výnimkou roka 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/cost/indicators/!ut/p/b1/hZHJkqJAAES_pT-ApihWj6XNDoXQBUJdDJYWAVlaFLG-fpyJufZM3jLiRWRkJk_5lKdDvjR1fmvGIb_89lQ5hqqtbbcCAto2gcBWcSS4YWiiAPAHPrUysH5I9sNA9EjKrzTpLARKgiNUCXUgtlqG3JsdQmdpr1HxpcqORy65mq1kgPcL6ZP6BCpPG_Wn29CDt4zXZmR60Ce0Z8STC2CMoWs10MTAXBjVA7CjrpRFLL4ydKaXofa54wjGkWtv2A1INHo3ER8zfJ18jU3eDLH3mXq2Wx7uU_Vd23oeVD63O1_mjZEfiSHP4tLNb6-y2ass-EEI_H8L-gfZmciSVA8AzTNlYCMrjjahKAIk_gX-EZG9APXHEEngCZ8C6fjZPiebdSxqWbgSZjO_wD5gMcRtmuK4AwRj7HcNALoQYF0DfjwFJF4dctvvqySKtwgVhrgKvMPTpujfH2X_Dt5lCCVJUFWoKIIAgcInXgk3H-PrXLs451CXMq6nQyX4lYFIuZ9HI7oqhjg2Ej546x1Uw50k7UG2uvRROxflMKW0-taBu5rLY44-huCU6vvw80nj2xyfwyIiG27Opnuz21SPvLk7nPv04Sm2VutU4MZuWd5lZUHC2EzodtXEAF8btXZWs_KtBfZa_WSEk4h474y5kr_3Akm2UMg3JH7jsTX2X_zUL54SaYIm1m-_ADp81SY!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:27.110315+00:00"}
{"id": "vr35433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35433", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...aj pápež Štefan V., ktorý ho uvádza priamo ako kráľ.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Áno, pápež tento titul raz použil, ale inokedy ho zase nepoužil. Ako píše Stenhubel: \"Adresu s titulom „rex“ má jedine list pápeža Štefana V. z roku 885: „Zuentopolco regi Sclavorum“ čiže „Svätoplukovi kráľovi Slovanov“... Svätopluk, presne tak ako Michal, bol kniežaťom. Svedčí o tom aj nasledujúci list Štefana V. z prelomu rokov 885/886 (MMFH III, Epistolae č. 102) s pokynmi pre pápežských vyslancov do Svätoplukovej ríše, presnejšie priamo ku Svätoplukovi. Keďže pápež ich poslal „ad ducem patriae“, neposlal ich ku kráľovi ale ku kniežaťu, pretože latinský titul „dux“ v žiadnom prípade nie je kráľ, ale zodpovedal slovanskému titulu knieža.\"", "analysis_paragraphs": ["Áno, pápež tento titul raz použil, ale inokedy ho zase nepoužil. Ako píše Stenhubel: \"Adresu s titulom „rex“ má jedine list pápeža Štefana V. z roku 885: „Zuentopolco regi Sclavorum“ čiže „Svätoplukovi kráľovi Slovanov“... Svätopluk, presne tak ako Michal, bol kniežaťom. Svedčí o tom aj nasledujúci list Štefana V. z prelomu rokov 885/886 (MMFH III, Epistolae č. 102) s pokynmi pre pápežských vyslancov do Svätoplukovej ríše, presnejšie priamo ku Svätoplukovi. Keďže pápež ich poslal „ad ducem patriae“, neposlal ich ku kráľovi ale ku kniežaťu, pretože latinský titul „dux“ v žiadnom prípade nie je kráľ, ale zodpovedal slovanskému titulu knieža.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:57.986271+00:00"}
{"id": "vr14227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14227", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ešte nedávno hovorili odborári o desiatich percentách (odborári učiteľov o zvyšovaní platov, pozn.).", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedníctvo odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) prišlo minulý rok s požiadavkou zvýšenia platov zamestnancov školstva pre rok 2016 o 7 %. Išlo o spoločné stanovisko spolu s konfederáciou odborových zväzov SR, ktorá žiadala valorizáciu platov všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov pôsobiacich vo verejnej správe. V predchádzajúcich rokoch však učitelia viackrát požadovali zvyšovanie o 10 %, prvýkrát v roku 2012 . Výrok vzhľadom na to, že Fronc nešpecifikuje, čo myslí výrazom nedávno, a môže sa jednať aj o obdobie posledných rokov, hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predsedníctvo odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZPŠaV) prišlo minulý rok s požiadavkou zvýšenia platov zamestnancov školstva pre rok 2016 o 7 %. Išlo o spoločné stanovisko spolu s konfederáciou odborových zväzov SR, ktorá žiadala valorizáciu platov všetkých štátnych zamestnancov a zamestnancov pôsobiacich vo verejnej správe. V predchádzajúcich rokoch však učitelia viackrát požadovali zvyšovanie o 10 %, prvýkrát v roku 2012 . Výrok vzhľadom na to, že Fronc nešpecifikuje, čo myslí výrazom nedávno, a môže sa jednať aj o obdobie posledných rokov, hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["odborového zväzu", "požadovali", "2012", "Školské odbory", "4 %", "požiadavka", "952 eur"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/365622-odborari-ziadaju-sedempercentne-zvysovanie-platov/?sc=art-362844", "https://dennikn.sk/298375/preco-ucitelia-protestuju-a-co-ziadaju-otazky-a-odpovede/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/248039-strajkovala-vaecsina-skol-odborari-ziadaju-10-percent-k-platom/", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/platy-ucitelov-mali-zase-rast-odborari-za-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/369840-statnym-zamestnancom-vzrastu-platy-o-4-percenta/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/371531-ucitelia-vyzyvaju-vladu-na-zvysenie-ich-platov-o-140-eur/", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:45.166987+00:00"}
{"id": "vr34842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34842", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Podali sme my sami podnet v súvislosti s tou lžou a ohováraním, ku ktorému sa uchýlil pán Fico.… Na súd.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza denník Pravda na svojom portáli (posledná časť správy) strana SDKÚ-DS podala ešte v januári v súvislosti s obvineniami ohľadom financovania a ovládania strany schránkovými firmami trestné oznámenie na R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza denník Pravda na svojom portáli (posledná časť správy) strana SDKÚ-DS podala ešte v januári v súvislosti s obvineniami ohľadom financovania a ovládania strany schránkovými firmami trestné oznámenie na R. Fica."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["portáli"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/strana-sdku-ds-podava-na-fica-trestne/48761-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:49.909634+00:00"}
{"id": "42259", "numeric_id": 42259, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42259", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Desať rokov dokopy som bol predsedom Najvyššieho súdu a inak mimo tohto obdobia som vždy rádovým sudcom.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu so šesťročnou prestávkou dokopy desať rokov. Okrem toho bol vedúci trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti SR, predsedom trestného kolégia a trestného senátu NS SR a ministrom spravodlivosti. Vzhľadom na fakt, že aj mimo obdobia, kedy bol Harabin predsedom NS SR, zastával iné funkcie než len funkciu rádového sudcu, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nŠtefan Harabin začal kariéru sudcu v roku 1983 ako sudca okresného súdu v Poprade, kde pracoval do roku 1989. V roku 1990 pokračoval ako sudca Krajského súdu v Košiciach. V rokoch 1991 až 1992 pracoval na MS SR na pozícii vedúceho trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu a v rokoch 1996 až 1998 bol predsedom trestného kolégia tohto súdu, za čo mal nárok na funkčný príplatok vo výške 2200 Kčs mesačne. Funkciu predsedu NS SR začal vykonávať v roku 1998 a vykonával ju celých päť rokov až do roku 2003. Medzi rokmi 2003 – 2006 bol ako sudca NS SR aj predsedom trestného senátu. V roku 2006 sa stal podpredsedom prvej Ficovej vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti SR, pričom túto funkciu zastával do roku 2009, kedy opäť nastúpil na Najvyšší súd ako jeho predseda. V roku 2014 túto funkciu opustil a ostal sudcom NS SR.\n\nHarabin mal bohaté skúsenosti aj v Súdnej rade Slovenskej republiky, ktorej bol predsedom od 1. júla 2001 do 11. februára 2003. A ako predseda NS SR bol jej predsedom aj medzi rokmi 2009 a 2014.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin bol predsedom Najvyššieho súdu so šesťročnou prestávkou dokopy desať rokov. Okrem toho bol vedúci trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti SR, predsedom trestného kolégia a trestného senátu NS SR a ministrom spravodlivosti. Vzhľadom na fakt, že aj mimo obdobia, kedy bol Harabin predsedom NS SR, zastával iné funkcie než len funkciu rádového sudcu, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Štefan Harabin začal kariéru sudcu v roku 1983 ako sudca okresného súdu v Poprade, kde pracoval do roku 1989. V roku 1990 pokračoval ako sudca Krajského súdu v Košiciach. V rokoch 1991 až 1992 pracoval na MS SR na pozícii vedúceho trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu a v rokoch 1996 až 1998 bol predsedom trestného kolégia tohto súdu, za čo mal nárok na funkčný príplatok vo výške 2200 Kčs mesačne. Funkciu predsedu NS SR začal vykonávať v roku 1998 a vykonával ju celých päť rokov až do roku 2003. Medzi rokmi 2003 – 2006 bol ako sudca NS SR aj predsedom trestného senátu. V roku 2006 sa stal podpredsedom prvej Ficovej vlády pre legislatívu a minister spravodlivosti SR, pričom túto funkciu zastával do roku 2009, kedy opäť nastúpil na Najvyšší súd ako jeho predseda. V roku 2014 túto funkciu opustil a ostal sudcom NS SR.", "Harabin mal bohaté skúsenosti aj v Súdnej rade Slovenskej republiky, ktorej bol predsedom od 1. júla 2001 do 11. februára 2003. A ako predseda NS SR bol jej predsedom aj medzi rokmi 2009 a 2014."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["kariéru", "nárok", "zastával", "Súdnej"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/420/19950101.html#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g", "https://www.sme.sk/os/153668/stefan-harabin", "http://www.sudnarada.gov.sk/clenovia-sudnej-rady-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:20.143664+00:00"}
{"id": "vr29938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29938", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Utečenci a imigranti nepredstavujú výrazné zvýšenie bezpečnostného rizika.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V médiách je aktuálne veľmi často počuť o rizikách, ktoré so sebou prináša európska utečenecká kríza. Niektorí varujú ľudí, aby uprednostnili bezpečnosť štátu pred súcitom (N. Farage). Podobné hlasy tvrdia, že európska kultúra ako aj kresťanské dedičstvo sú v ohrození (V. Orbán) a mnohí ľudia neutekajú za lepším životom z vojnou zmietaných krajín, ale prichádzajú šíriť terorizmus (R. Fico). Odborné štatistiky týkajúce sa bezpečnostných rizík spojených s migračnou vlnou do Európy, ako aj názory odborníkov priamo zainteresovaných v bezpečnostných otázkach EÚ však tvrdia, že utečenci a imigranti nepredstavujú pre Európu zvýšené bezpečnostné riziko. S vedomím toho, že otázka bezpečnosti je vysoko subjektívna a zároveň akceptujúc, že až budúcnosť dokáže jednoznačne odpovedať čo súčasný príliv utečencov a migrantov bude znamenať pre bezpečnosť v Európe , však hodnotíme výrok ako pravdivý na základe uvedených odborných zdrojov.\n\nTradičný ekonomický model zločinu skoncipovaný Beckerom (1968) predpokladá, že pri inak rovnakých podmienkach, u jednotlivcov so slabými príležitosťami na pracovnom trhu je viac pravdepodobné angažovanie sa v kriminálnej aktivite. (. pdf , s.4)\n\nPočet nahlásených property crimes v Anglicku a Walese od 1983 do 2011 ukazuje, že počet nahlásených zločinov sa neustále znižoval napriek tomu, že rástol počet cudzincov v populácii. Táto štatistika nedokazuje, že by zvyšovanie počtu migrantov v populácii znižovalo zločinnosť, avšak značí, že taktiež nesúvisí s nárastom kriminality.\n\nBell a kolektív (2013) skúmali lokálne vzory kriminality v Anglicku a Walese v rokoch 2002-2009, aby určili kauzálny účinok nárastu cudzineckej populácie na mieru zločinu. Cieľovými skupinami boli azylanti z bývalej Juhoslávie, z krajín zmietaných sa vo vojnových konfliktov ako napríklad Afganistan a Irak a taktiež veľké migračné toky z krajín A8 (najmä Poľsko v roku 2004). Výsledky vyslovujú predpoklad, že zvýšením počtu obyvateľstva v rámci miestnej komunity o 1 %, ktoré predstavujú azylanti, je spojené s nárastom zločinov proti vlastníctvu (krádež, vlúpanie, lúpež atď.) o 1,1 %. Keďže azylanti predstavovali len 0,1% populácie, makroúčinky boli malé. Pre migrantov z krajín A8 pri rovnakom zvýšení predstavovali výsledky zníženie zločinov proti vlastníctvu o 0,4 %, čo vedci pripisujú najmä rozdielnym príležitostiam azylantov a migrantov na pracovnom trhu.\n\nIné medzinárodné štúdie ( Bianchi a kolektív 2012 – Taliansko, Spenkuch 2010 – USA) taktiež nenašli žiadny významný kauzálny dopad migrantov na násilný zločin alebo zločin proti vlastníctvu. Americká štúdia taktiež tvrdí, že za zvyšovaním miery zločinov proti vlastníctvu stoja najmä horšie výsledky iných etnických skupín na pracovnom trhu a preto zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na vytváranie pracovných príležitostí pre rozličné skupiny migrantov (s.5)\n\nInou použitou metódou pre získavanie dát týkajúcich sa vzťahu medzi migráciou a zločinom bolo využitie údajov o obetiach zločinov. Bell a kolektív tvrdia, že u príslušníkov cudzích národov je o niečo menej pravdepodobné, aby nahlásili, že sa stali obeťou zločinu, ako u britských štátnych príslušníkov. (s.5)\n\nČo sa týka špecifickej otázky kriminality v tzv. cudzineckých zónach, výskumy ukazujú, že pokiaľ cudzinci majú štandardné životné zabezpečenie, úroveň kriminality sa nijako nelíši od zvyšku spoločnosti. Výzkumy teda príčinu kriminality hľadajú nie v samotnej imigrácii, ale v socio-ekonomických otázkach - bez ohľadu na to, či sa jedná o cudzincov, alebo nie.\n\nZdravotné otázky\n\n24. augusta 2015 vyhlásila hlavná lekárka maďarskej zdravotnej služby, Judit Pallerová, že migranti prichádzajúci do Maďarska neznamenajú pre maďarské obyvateľstvo epidemiologickú hrozbu, avšak určité riziko nákazy existuje. Podľa jej slov sú migranti najčastejšie nakazení vírusovou hepatitídou typu B a typu C, syfilisom, ale aj AIDS. Tieto sa však šíria iba pohlavným stykom a krvou. Najväčšie problémy spočívajú podľa nej v problematickom vyšetrení azylantov, keď mnohí z nich nespolupracujú (zo 14000 sa na vyšetrenie dostavilo necelých 500) a v tom, že mnohí po vyšetrení ušli.\n\nSvetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pokúsila prispieť k rozptýleniu obáv, že utečenci prichádzajúci do Európy by mohli so sebou priniesť infekčné choroby. Podľa regionálnej riaditeľky WHO pre Európu, Zsuzsanny Jakab, neexistuje systematická asociácia medzi migráciou a prinášaním infekčných chorôb. Prenosné choroby sú podľa nej spojené najmä s chudobou. Podľa WHO skúsenosti ukázali, že prenos infekčných chorôb zasahuje najmä pravidelných turistov, cestovateľov alebo zdravotných pracovníkov, nie utečencov alebo migrantov.\n\nNapriek tomu Jakab upozorňuje , že vážnosť súčasnej situácie, spojenej s eskaláciou prílivu migrantov a zmenami v trasách ich príchodu, vyžaduje regionálnu, obsiahlu a systematickú odpoveď verejného zdravotníctva, pričom medzištátna koordinácia pohybu migrantov naskrz európskym regiónom musí byť posilnená.\n\nTerorizmus\n\nŠtatistiky Metropolitnej polície vo Veľkej Británii ukazujú neprerušovaný nárast počtu zatknutých v súvislosti s terorizmom od roku 2010 (odkedy začal konflikt v Sýrii), najmä v období rokov 2012-2015. 17. septembra 2015 v rádiu BBC 4 upozornil riaditeľ MI5 , David Parker, na to, že teroristická hrozba je tou najvážnejšou z tých, ktorým Veľká Británia čelí v bezpečnostných vzťahoch. Hovorí o tom ( 0:33/21:28 ), že len počas posledných 12 mesiacov bolo zmarených šesť údajných teroristických útokov v štádiu prípravy, čo predstavuje najvyšší počet počas jeho 32-ročnej kariéry a takisto najvyšší počet od 11. septembra 2001.\n\nMnohí bezpečnostní experti však uvádzajú, že riziko toho, že by Islamský štát a ďalšie teroristické organizácie posielali obrovské množstvá svojich bojovníkov na Západ cez rizikové trasy, je nízke už len na základe obrovského množstva islamistických fanatikov narodených na Západe, po ktorých môžu teroristické skupiny siahnuť v prípade, že sa rozhodnú započať útok.\n\nPodľa bezpečnostných špecialistov s blízkymi väzbami na európske vlády a bezpečnostné služby je riziko toho, že teroristické skupiny, ako napríklad Islamský štát, by mohli prepašovať bojovníkov do Európy skrytých medzi veľkou vlnou migrantov, omnoho nižšie ako tvrdia niektorí politici.\n\nReálnejším problémom je podľa nich opačný tok bojovníkov, ktorí smerujú z Európy smerom na Blízky východ. Podľa vyjadrení predsedu Európskeho centra pre strategickú špionáž a bezpečnosť, Claudea Moniqueta, nemá Islamský štát potrebu exportovať bojovníkov do Európy, pretože ich z nej hlavne importuje. Existuje podľa neho 5 až 6 tisíc Európanov, ktorí sú alebo už boli v Sýrii, pričom tam stále ďalší odchádzajú. Nevidí teda zmysel v tom, aby Islamský štát exportoval Sýrčanov alebo Iráčanov, ktorí hovoria arabsky, poznajú svoje krajiny a tým pádom ich tam potrebujú.\n\nNebezpečenstvo radikalizácie Moslimov v Európe existuje skôr medzi obyvateľstvom, ktoré v Európe už žijú, dokonca aj niekoľko generácií a sú občanmi EÚ. Výskumný riaditeľ Centra pre štúdiá asymetrických hrozieb, Magnus Ranstorp , súhlasí s tým, že je cesta teroristov do EÚ veľmi riskantná, avšak poukazuje na určité prípadné ľahšie spôsoby, ktoré by im to mohli umožniť. Sem napríklad patrí falšovanie dokladov alebo používanie ukradnutých pasov. Podľa Ranstorpa skôr zamestnáva európske tajné služby množstvo sympatizantov Islamského štátu, ktorí už v Európe dávno sú.\n\nZ tohto hľadiska je preto možné povedať, podobne ako v prípade kriminality, že možnosť terorizmu nerastie priamo na základe imigrácie, ale na základe ďalších faktorov reálneho života (menšiny v akomkoľvek ponímaní) v Európe. Spájanie utečencov a terorizmu preto nie je presvedčivá.", "analysis_paragraphs": ["V médiách je aktuálne veľmi často počuť o rizikách, ktoré so sebou prináša európska utečenecká kríza. Niektorí varujú ľudí, aby uprednostnili bezpečnosť štátu pred súcitom (N. Farage). Podobné hlasy tvrdia, že európska kultúra ako aj kresťanské dedičstvo sú v ohrození (V. Orbán) a mnohí ľudia neutekajú za lepším životom z vojnou zmietaných krajín, ale prichádzajú šíriť terorizmus (R. Fico). Odborné štatistiky týkajúce sa bezpečnostných rizík spojených s migračnou vlnou do Európy, ako aj názory odborníkov priamo zainteresovaných v bezpečnostných otázkach EÚ však tvrdia, že utečenci a imigranti nepredstavujú pre Európu zvýšené bezpečnostné riziko. S vedomím toho, že otázka bezpečnosti je vysoko subjektívna a zároveň akceptujúc, že až budúcnosť dokáže jednoznačne odpovedať čo súčasný príliv utečencov a migrantov bude znamenať pre bezpečnosť v Európe , však hodnotíme výrok ako pravdivý na základe uvedených odborných zdrojov.", "Tradičný ekonomický model zločinu skoncipovaný Beckerom (1968) predpokladá, že pri inak rovnakých podmienkach, u jednotlivcov so slabými príležitosťami na pracovnom trhu je viac pravdepodobné angažovanie sa v kriminálnej aktivite. (. pdf , s.4)", "Počet nahlásených property crimes v Anglicku a Walese od 1983 do 2011 ukazuje, že počet nahlásených zločinov sa neustále znižoval napriek tomu, že rástol počet cudzincov v populácii. Táto štatistika nedokazuje, že by zvyšovanie počtu migrantov v populácii znižovalo zločinnosť, avšak značí, že taktiež nesúvisí s nárastom kriminality.", "Bell a kolektív (2013) skúmali lokálne vzory kriminality v Anglicku a Walese v rokoch 2002-2009, aby určili kauzálny účinok nárastu cudzineckej populácie na mieru zločinu. Cieľovými skupinami boli azylanti z bývalej Juhoslávie, z krajín zmietaných sa vo vojnových konfliktov ako napríklad Afganistan a Irak a taktiež veľké migračné toky z krajín A8 (najmä Poľsko v roku 2004). Výsledky vyslovujú predpoklad, že zvýšením počtu obyvateľstva v rámci miestnej komunity o 1 %, ktoré predstavujú azylanti, je spojené s nárastom zločinov proti vlastníctvu (krádež, vlúpanie, lúpež atď.) o 1,1 %. Keďže azylanti predstavovali len 0,1% populácie, makroúčinky boli malé. Pre migrantov z krajín A8 pri rovnakom zvýšení predstavovali výsledky zníženie zločinov proti vlastníctvu o 0,4 %, čo vedci pripisujú najmä rozdielnym príležitostiam azylantov a migrantov na pracovnom trhu.", "Iné medzinárodné štúdie ( Bianchi a kolektív 2012 – Taliansko, Spenkuch 2010 – USA) taktiež nenašli žiadny významný kauzálny dopad migrantov na násilný zločin alebo zločin proti vlastníctvu. Americká štúdia taktiež tvrdí, že za zvyšovaním miery zločinov proti vlastníctvu stoja najmä horšie výsledky iných etnických skupín na pracovnom trhu a preto zdôrazňuje potrebu sústrediť sa na vytváranie pracovných príležitostí pre rozličné skupiny migrantov (s.5)", "Inou použitou metódou pre získavanie dát týkajúcich sa vzťahu medzi migráciou a zločinom bolo využitie údajov o obetiach zločinov. Bell a kolektív tvrdia, že u príslušníkov cudzích národov je o niečo menej pravdepodobné, aby nahlásili, že sa stali obeťou zločinu, ako u britských štátnych príslušníkov. (s.5)", "Čo sa týka špecifickej otázky kriminality v tzv. cudzineckých zónach, výskumy ukazujú, že pokiaľ cudzinci majú štandardné životné zabezpečenie, úroveň kriminality sa nijako nelíši od zvyšku spoločnosti. Výzkumy teda príčinu kriminality hľadajú nie v samotnej imigrácii, ale v socio-ekonomických otázkach - bez ohľadu na to, či sa jedná o cudzincov, alebo nie.", "Zdravotné otázky", "24. augusta 2015 vyhlásila hlavná lekárka maďarskej zdravotnej služby, Judit Pallerová, že migranti prichádzajúci do Maďarska neznamenajú pre maďarské obyvateľstvo epidemiologickú hrozbu, avšak určité riziko nákazy existuje. Podľa jej slov sú migranti najčastejšie nakazení vírusovou hepatitídou typu B a typu C, syfilisom, ale aj AIDS. Tieto sa však šíria iba pohlavným stykom a krvou. Najväčšie problémy spočívajú podľa nej v problematickom vyšetrení azylantov, keď mnohí z nich nespolupracujú (zo 14000 sa na vyšetrenie dostavilo necelých 500) a v tom, že mnohí po vyšetrení ušli.", "Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa pokúsila prispieť k rozptýleniu obáv, že utečenci prichádzajúci do Európy by mohli so sebou priniesť infekčné choroby. Podľa regionálnej riaditeľky WHO pre Európu, Zsuzsanny Jakab, neexistuje systematická asociácia medzi migráciou a prinášaním infekčných chorôb. Prenosné choroby sú podľa nej spojené najmä s chudobou. Podľa WHO skúsenosti ukázali, že prenos infekčných chorôb zasahuje najmä pravidelných turistov, cestovateľov alebo zdravotných pracovníkov, nie utečencov alebo migrantov.", "Napriek tomu Jakab upozorňuje , že vážnosť súčasnej situácie, spojenej s eskaláciou prílivu migrantov a zmenami v trasách ich príchodu, vyžaduje regionálnu, obsiahlu a systematickú odpoveď verejného zdravotníctva, pričom medzištátna koordinácia pohybu migrantov naskrz európskym regiónom musí byť posilnená.", "Terorizmus", "Štatistiky Metropolitnej polície vo Veľkej Británii ukazujú neprerušovaný nárast počtu zatknutých v súvislosti s terorizmom od roku 2010 (odkedy začal konflikt v Sýrii), najmä v období rokov 2012-2015. 17. septembra 2015 v rádiu BBC 4 upozornil riaditeľ MI5 , David Parker, na to, že teroristická hrozba je tou najvážnejšou z tých, ktorým Veľká Británia čelí v bezpečnostných vzťahoch. Hovorí o tom ( 0:33/21:28 ), že len počas posledných 12 mesiacov bolo zmarených šesť údajných teroristických útokov v štádiu prípravy, čo predstavuje najvyšší počet počas jeho 32-ročnej kariéry a takisto najvyšší počet od 11. septembra 2001.", "Mnohí bezpečnostní experti však uvádzajú, že riziko toho, že by Islamský štát a ďalšie teroristické organizácie posielali obrovské množstvá svojich bojovníkov na Západ cez rizikové trasy, je nízke už len na základe obrovského množstva islamistických fanatikov narodených na Západe, po ktorých môžu teroristické skupiny siahnuť v prípade, že sa rozhodnú započať útok.", "Podľa bezpečnostných špecialistov s blízkymi väzbami na európske vlády a bezpečnostné služby je riziko toho, že teroristické skupiny, ako napríklad Islamský štát, by mohli prepašovať bojovníkov do Európy skrytých medzi veľkou vlnou migrantov, omnoho nižšie ako tvrdia niektorí politici.", "Reálnejším problémom je podľa nich opačný tok bojovníkov, ktorí smerujú z Európy smerom na Blízky východ. Podľa vyjadrení predsedu Európskeho centra pre strategickú špionáž a bezpečnosť, Claudea Moniqueta, nemá Islamský štát potrebu exportovať bojovníkov do Európy, pretože ich z nej hlavne importuje. Existuje podľa neho 5 až 6 tisíc Európanov, ktorí sú alebo už boli v Sýrii, pričom tam stále ďalší odchádzajú. Nevidí teda zmysel v tom, aby Islamský štát exportoval Sýrčanov alebo Iráčanov, ktorí hovoria arabsky, poznajú svoje krajiny a tým pádom ich tam potrebujú.", "Nebezpečenstvo radikalizácie Moslimov v Európe existuje skôr medzi obyvateľstvom, ktoré v Európe už žijú, dokonca aj niekoľko generácií a sú občanmi EÚ. Výskumný riaditeľ Centra pre štúdiá asymetrických hrozieb, Magnus Ranstorp , súhlasí s tým, že je cesta teroristov do EÚ veľmi riskantná, avšak poukazuje na určité prípadné ľahšie spôsoby, ktoré by im to mohli umožniť. Sem napríklad patrí falšovanie dokladov alebo používanie ukradnutých pasov. Podľa Ranstorpa skôr zamestnáva európske tajné služby množstvo sympatizantov Islamského štátu, ktorí už v Európe dávno sú.", "Z tohto hľadiska je preto možné povedať, podobne ako v prípade kriminality, že možnosť terorizmu nerastie priamo na základe imigrácie, ale na základe ďalších faktorov reálneho života (menšiny v akomkoľvek ponímaní) v Európe. Spájanie utečencov a terorizmu preto nie je presvedčivá."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["varujú", "v ohrození", "terorizmus", "subjektívna", "zvýšenej", "pdf", "Bell a kolektív", "Bianchi a kolektív 2012", "Spenkuch 2010", "výskumy", "vyhlásila", "sa pokúsila", "upozorňuje", "Štatistiky", "MI5", "0:33/21:28", "zmarených", "zdôraznili", "riziko", "existuje", "Magnus Ranstorp"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/politics/nigel-farage/11844290/Thousands-of-Isil-fighters-could-use-migrant-crisis-to-flood-into-Europe-Nigel-Farage-warns.html", "http://www.politico.eu/article/orban-migrants-threaten-christian-europe-identity-refugees-asylum-crisis/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/fico-s-migrantmi-moze-prist-na-slovensko-aj-terorizmus", "https://en.wikipedia.org/wiki/Securitization_(international_relations)", "http://www.demagog.sk/politici/24/robert-kalinak", "http://www.migrationobservatory.ox.ac.uk/sites/files/migobs/Briefing%20-%20Immigration%20and%20Crime_0.pdf", "http://www.mitpressjournals.org/doi/abs/10.1162/REST_a_00337#.Vggzkvl_Oko", "https://hal.archives-ouvertes.fr/halshs-00670036/document", "https://mpra.ub.uni-muenchen.de/22864/1/immigration_crime.pdf", "http://www.theguardian.com/uk/2013/apr/28/immigration-impact-crime", "http://www.aktuality.sk/clanok/302560/migranti-nie-su-epidemickou-hrozbou-riziko-nakazy-vsak-existuje/", "http://www.bmj.com/content/351/bmj.h4808", "http://www.euro.who.int/en/media-centre/sections/press-releases/2015/09/who-supports-european-countries-in-managing-health-needs-of-refugee-and-migrant-influxes", "http://news.met.police.uk/news/latest-counter-terrorism-arrest-statistics-announced-116776", "https://www.mi5.gov.uk/home/news/news-by-category/speeches-and-statements/mi5-today-and-our-challenges-tomorrow.html", "http://www.bbc.co.uk/programmes/p032qcgm", "http://www.bbc.com/news/uk-34276525", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/11863978/Europe-is-at-risk-from-incredibly-cruel-Isil-warns-Pope-Francis.html", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/islamic-state-smuggling-terrorists-among-migrants-unlikely-say-experts-317160", "http://blog.etrend.sk/alexandra-macuchova/neklamme-sa-utecenci-su-naozaj-bezpecnostne-riziko.html", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/islamic-state-smuggling-terrorists-among-migrants-unlikely-say-experts-317160"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:27.033407+00:00"}
{"id": "49549", "numeric_id": 49549, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49549", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Na druhej strane Izrael nerešpektoval ani svojich spojencov, aby tento konflikt takto nevyhrocoval a porušilo sa tam aj humanitárne právo.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Izraelsko-palestínsky konflikt opakovane prechádza z fázy latentného napätia do fázy ozbrojeného konfliktu. V súčasnosti izraelská armáda intenzívne bombarduje územie Gazy, kde na jeseň 2023 podnikla aj pozemnú inváziu. Vojenský útok na Gazu je zo strany Izraela reakciou na útok teroristickej organizácie Hamas 7. októbra 2023, pri ktorej teroristi prenikli z Gazy na izraelské územie, pričom pri ich útoku prišlo o život takmer 1200 ľudí vrátane detí. Premiér Benjamin Netanjahu uviedol , že cieľom Izraela je zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov, ktorých Hamas pri útoku zajal. Po takmer siedmich mesiacoch neustálych izraelských leteckých útokov v apríli 2024 Gaza hlási viac ako 30-tisíc zabitých ľudí vrátane viac ako 13-tisíc detí . Najdôležitejší spojenec Izraela, Spojené štáty americké, kritizovali tento izraelský postup ako prehnaný a medzinárodné aj ľudskoprávne organizácie obvinili Izrael z porušovania humanitárneho práva.\n\nV apríli 2024 ministerstvo zdravotníctve v Gaze informuje o viac ako 30-tisíc mŕtvych, vrátane detí a civilistov. Hoci Izrael spochybňuje čísla mŕtvych civilistov prichádzajúce z Gazy, medzinárodné humanitárne organizácie ako aj OSN ich považujú za dôveryhodné.\n\nMedzinárodný súdny dvor v januári 2024 na žiadosť Juhoafrickej republiky vyšetroval vojenský postup Izraela v Gaze a konštatoval , že niektoré izraelské praktiky môžu narúšať Medzinárodný dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Medzinárodný súdny dvor vyzval Izrael na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a zabránenie možnej genocídy palestínskeho obyvateľstva.\n\nNajvyšší orgán OSN pre ľudské práva prijal 5. apríla 2024 rezolúciu, v ktorej odsúdil „používanie vyhladovania civilistov ako spôsobu vedenia vojny v Gaze\". Organizácia Human Right Watch takisto uviedla, že deti v Gaze umierajú na komplikácie spôsobené hladom, a to odkedy izraelská vláda začala používať hladomor ako zbraň vojny. Okrem pitnej vody, či jedla nemajú obyvatelia Gazy prístup ani k potrebným liekom. K dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva v oblasti vyzvala aj Medzinárodná rada Červeného kríža.\n\nŠpecifickým porušením medzinárodného humanitárneho práva je nedostatočná ochrana humanitárnych pracovníkov. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres v marci 2024 vyslovil výzvu na začatie nezávislého vyšetrovania smrti viac ako 196 humanitárnych pracovníkov, ktorí boli od začiatku konfliktu zabití v Gaze. Taktiež vyzval Izrael na zlepšenie prístupu pre humanitárnu pomoc do oblasti. Posledný z medializovaných incidentov bol izraelský letecký útok v Gaze na prelome marca a apríla 2024, pri ktorom zomrelo 7 humanitárnych pracovníkov neziskovej organizácie World Central Kitchen. Americký prezident Biden v reakcii na ich smrť vyhlásil , že je ,,veľmi nahnevaný a smutný”.\n\nIzrael momentálne plánuje obsadiť mesto Rafah na juhu Gazy, kam sa po útokoch premiestnilo približne 1,5 milióna Palestínčanov. Spojené štáty americké, ktoré sú najvýznamnejším spojencom Izraelu, ale túto inváziu nechcú podporiť . Americký prezident Biden novinárom vo februári tohto roku povedal : ,,Som toho názoru, že reakcia v Gaze - v pásme Gazy - bola prehnaná.\" Priamy nesúhlas s reakciou Izraela, a to hlasovaním za rokovania o prímerí, vyjadrilo v decembri 2023 až 147 členských krajín Organizácie spojených národov. Proti hlasovali Rakúsko, Česká republika, Izrael, Mikronézia, Papua Nová Guinea, Paraguay a Spojené štáty americké.", "analysis_paragraphs": ["Izraelsko-palestínsky konflikt opakovane prechádza z fázy latentného napätia do fázy ozbrojeného konfliktu. V súčasnosti izraelská armáda intenzívne bombarduje územie Gazy, kde na jeseň 2023 podnikla aj pozemnú inváziu. Vojenský útok na Gazu je zo strany Izraela reakciou na útok teroristickej organizácie Hamas 7. októbra 2023, pri ktorej teroristi prenikli z Gazy na izraelské územie, pričom pri ich útoku prišlo o život takmer 1200 ľudí vrátane detí. Premiér Benjamin Netanjahu uviedol , že cieľom Izraela je zničiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov, ktorých Hamas pri útoku zajal. Po takmer siedmich mesiacoch neustálych izraelských leteckých útokov v apríli 2024 Gaza hlási viac ako 30-tisíc zabitých ľudí vrátane viac ako 13-tisíc detí . Najdôležitejší spojenec Izraela, Spojené štáty americké, kritizovali tento izraelský postup ako prehnaný a medzinárodné aj ľudskoprávne organizácie obvinili Izrael z porušovania humanitárneho práva.", "V apríli 2024 ministerstvo zdravotníctve v Gaze informuje o viac ako 30-tisíc mŕtvych, vrátane detí a civilistov. Hoci Izrael spochybňuje čísla mŕtvych civilistov prichádzajúce z Gazy, medzinárodné humanitárne organizácie ako aj OSN ich považujú za dôveryhodné.", "Medzinárodný súdny dvor v januári 2024 na žiadosť Juhoafrickej republiky vyšetroval vojenský postup Izraela v Gaze a konštatoval , že niektoré izraelské praktiky môžu narúšať Medzinárodný dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948. Medzinárodný súdny dvor vyzval Izrael na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a zabránenie možnej genocídy palestínskeho obyvateľstva.", "Najvyšší orgán OSN pre ľudské práva prijal 5. apríla 2024 rezolúciu, v ktorej odsúdil „používanie vyhladovania civilistov ako spôsobu vedenia vojny v Gaze\". Organizácia Human Right Watch takisto uviedla, že deti v Gaze umierajú na komplikácie spôsobené hladom, a to odkedy izraelská vláda začala používať hladomor ako zbraň vojny. Okrem pitnej vody, či jedla nemajú obyvatelia Gazy prístup ani k potrebným liekom. K dodržiavaniu medzinárodného humanitárneho práva v oblasti vyzvala aj Medzinárodná rada Červeného kríža.", "Špecifickým porušením medzinárodného humanitárneho práva je nedostatočná ochrana humanitárnych pracovníkov. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres v marci 2024 vyslovil výzvu na začatie nezávislého vyšetrovania smrti viac ako 196 humanitárnych pracovníkov, ktorí boli od začiatku konfliktu zabití v Gaze. Taktiež vyzval Izrael na zlepšenie prístupu pre humanitárnu pomoc do oblasti. Posledný z medializovaných incidentov bol izraelský letecký útok v Gaze na prelome marca a apríla 2024, pri ktorom zomrelo 7 humanitárnych pracovníkov neziskovej organizácie World Central Kitchen. Americký prezident Biden v reakcii na ich smrť vyhlásil , že je ,,veľmi nahnevaný a smutný”.", "Izrael momentálne plánuje obsadiť mesto Rafah na juhu Gazy, kam sa po útokoch premiestnilo približne 1,5 milióna Palestínčanov. Spojené štáty americké, ktoré sú najvýznamnejším spojencom Izraelu, ale túto inváziu nechcú podporiť . Americký prezident Biden novinárom vo februári tohto roku povedal : ,,Som toho názoru, že reakcia v Gaze - v pásme Gazy - bola prehnaná.\" Priamy nesúhlas s reakciou Izraela, a to hlasovaním za rokovania o prímerí, vyjadrilo v decembri 2023 až 147 členských krajín Organizácie spojených národov. Proti hlasovali Rakúsko, Česká republika, Izrael, Mikronézia, Papua Nová Guinea, Paraguay a Spojené štáty americké."], "analysis_date": "2024-04-26", "analysis_sources": {"text": ["1200 ľudí", "uviedol", "30-tisíc zabitých ľudí", "13-tisíc detí", "kritizovali", "medzinárodné", "ľudskoprávne", "obvinili", "informuje", "spochybňuje", "považujú", "konštatoval", "narúšať", "zabránenie", "prijal", "Gaze", "izraelská", "nemajú", "humanitárneho", "vyzvala", "ochrana", "vyslovil", "reakcii", "vyhlásil", "plánuje", "inváziu", "podporiť", "povedal", "vyjadrilo v decembri 2023"], "url": ["https://www.france24.com/en/live-news/20231215-israel-social-security-data-reveals-true-picture-of-oct-7-deaths", "https://edition.cnn.com/2023/12/19/middleeast/netanyahu-hamas-war-mission-reelected-intl/index.html", "https://news.un.org/en/story/2024/02/1147082", "https://www.reuters.com/world/middle-east/unicef-says-over-13000-children-killed-gaza-israel-offensive-2024-03-17/#:~:text=children's%20agency%20said%20on%20Sunday,have%20the%20energy%20to%20cry.%22", "https://edition.cnn.com/2024/02/08/politics/biden-calls-israels-response-in-gaza-over-the-top/index.html", "https://www.ohchr.org/en/press-releases/2024/03/un-experts-urge-international-community-step-pressure-end-crimes-uphold", "https://www.theguardian.com/world/2024/mar/11/israeli-human-rights-groups-icj-gaza-aid-ruling", "https://www.ohchr.org/en/press-releases/2024/01/gaza-icj-ruling-offers-hope-protection-civilians-enduring-apocalyptic", "https://edition.cnn.com/2024/02/29/middleeast/gaza-death-toll-30000-israel-war-hnk-intl/index.html", "https://www.reuters.com/world/middle-east/despite-bidens-doubts-humanitarian-agencies-consider-gaza-toll-reliable-2023-10-27/", "https://www.reuters.com/world/middle-east/despite-bidens-doubts-humanitarian-agencies-consider-gaza-toll-reliable-2023-10-27/", "https://www.reuters.com/world/middle-east/key-takeaways-world-court-decision-israei-genocide-case-2024-01-26/", "https://www.ohchr.org/en/press-releases/2024/01/gaza-icj-ruling-offers-hope-protection-civilians-enduring-apocalyptic", "https://www.theguardian.com/world/2024/jan/26/world-courts-interim-ruling-on-genocide-in-gaza-key-takeaways-icj-israel", "https://news.un.org/en/story/2024/04/1148261", "https://www.hrw.org/middle-east/north-africa/israel/palestine", "https://www.hrw.org/middle-east/north-africa/israel/palestine", "https://www.rescue.org/eu/article/collapse-gazas-health-system", "https://redcross.eu/latest-news/israel-gaza-conflict-we-must-preserve-humanity", "https://www.icrc.org/en/document/icrc-president-tells-paris-conference-gaza-immediate-imperative-is-to-save-lives", "https://www.ohchr.org/en/statements-and-speeches/2024/04/civil-society-and-civilians-must-be-protected-harrowing-gaza", "https://www.reuters.com/world/middle-east/un-chief-hopes-israel-quickly-effectively-boost-gaza-aid-access-2024-04-05/", "https://edition.cnn.com/2024/04/02/politics/biden-white-house-world-central-kitchen/index.html", "https://www.whitehouse.gov/briefing-room/statements-releases/2024/04/02/statement-from-president-joe-biden-on-the-death-of-world-central-kitchen-workers-in-gaza/", "https://www.bbc.com/news/world-middle-east-67039975", "https://www.bbc.com/news/world-middle-east-68851986", "https://www.reuters.com/world/middle-east/us-israel-hold-virtual-meeting-thursday-rafah-2024-04-18/", "https://edition.cnn.com/2024/02/08/politics/biden-calls-israels-response-in-gaza-over-the-top/index.html", "https://www.washingtonpost.com/world/2023/12/13/un-vote-gaza-ceasefire-countries-against/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:35.486957+00:00"}
{"id": "vr15797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15797", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda prijme zákon o vytvorení Fondu pre financovanie menšinových kultúr (verejnoprávny fond) s cieľom zabezpečiť systematickú podporu kultúrnych a umeleckých aktivít všetkých národnostných menšín v Slovenskej republike.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Slovenskej republiky dňa 22. februára 2017 na svojom rokovaní schválila zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý predložilo ministerstvo kultúry. Zákon musí ešte úspešne prejsť celým legislatívnym procesom. Samotný sľub však hodnotíme, ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Slovenskej republiky dňa 22. februára 2017 na svojom rokovaní schválila zákon o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý predložilo ministerstvo kultúry. Zákon musí ešte úspešne prejsť celým legislatívnym procesom. Samotný sľub však hodnotíme, ako splnený."], "analysis_date": "2017-02-14", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "zákona", ".pdf", "2015"], "url": ["http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=804", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/1079", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/dovodova%20sprava_rtf.pdf?instEID=46&attEID=83731&docEID=448983&matEID=8622&langEID=1&tStamp=20151110103733047", "http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hid-financovanie-mensiny-nr-sr/167692-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:02.233749+00:00"}
{"id": "vr33421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33421", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Teda rok od februára minulého roku nie je prevolený šéf, predseda Najvyššieho kontrolného úradu.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od februára 2005 uplynulo zákonných 7 rokov vo februári roku 2012. Ján Figeľ tak správne uvádza, že vo februári 2013 uplynul rok, odkedy nie je zvolený nový predseda NKÚ Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005. Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ: \"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov .\" V § 8 odseku 5 sa píše: \"(5) p redseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu .\" . Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od februára 2005 uplynulo zákonných 7 rokov vo februári roku 2012. Ján Figeľ tak správne uvádza, že vo februári 2013 uplynul rok, odkedy nie je zvolený nový predseda NKÚ Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005. Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ: \"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov .\" V § 8 odseku 5 sa píše: \"(5) p redseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu .\" . Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Ján Jasovský", "Zákona"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/en/web/nku/predseda-nku-sr", "http://www.nku.gov.sk/documents/10157/163701/Znenie+%C3%BA%C4%8Dinn%C3%A9+od+1.11.2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:09.451888+00:00"}
{"id": "vr28816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28816", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dobre, čiže pán poslanec, keď si pozriete štátút inšpekcie ministerstva vnútra, inšpekcia vnútra, ministerstva vnútra robí len trestné konanie a nič iné.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Úrad inšpekčnej služby na Ministerstve vnútra sa zaoberá výhradne konaním alebo nekonaním príslušníkov policajného zboru v zmysle Trestného poriadku. Inými slovami, nezaoberajú sa inšpekciou, teda kontrolou činnosti policajtov, ako by to mohlo z názvy vyplývať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby na Ministerstve vnútra je nasledovná: \"- eviduje a vybavuje oznámenia a podania o podozrení z páchania trestnej činnosti policajtov, - odhaľuje a dokumentuje trestné činy páchané policajtmi, vykonáva operatívno-pátraciu činnosť, využíva informačno-technické prostriedky a využíva databázy informačných systémov ministerstva a Policajného zboru, prijíma trestné oznámenia, a ak je podozrivým policajt, vybavuje ich podľa Trestného poriadku, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch policajtov, spolupracuje s útvarmi ministerstva a útvarmi Policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov a navrhuje preventívne opatrenia, vyžaduje potrebnú spoluprácu a súčinnosť pri plnení úloh inšpekčnej služby od policajtov, štátnych zamestnancov a zamestnancov, - vykonáva sledovanie osôb a vecí a technicky zabezpečuje používanie informačno-technických prostriedkov, - navrhuje opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti policajtov, - zabezpečuje spoluprácu a koordináciu činností pri objasňovaní trestnej činnosti policajtov s medzinárodným prvkom, - koordinuje činnosti na úseku boja proti korupcii a ďalšej závažnej trestnej činnosti v Policajnom zbore a navrhuje opatrenia na jej odstránenie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Úrad inšpekčnej služby na Ministerstve vnútra sa zaoberá výhradne konaním alebo nekonaním príslušníkov policajného zboru v zmysle Trestného poriadku. Inými slovami, nezaoberajú sa inšpekciou, teda kontrolou činnosti policajtov, ako by to mohlo z názvy vyplývať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pôsobnosť Úradu inšpekčnej služby na Ministerstve vnútra je nasledovná: \"- eviduje a vybavuje oznámenia a podania o podozrení z páchania trestnej činnosti policajtov, - odhaľuje a dokumentuje trestné činy páchané policajtmi, vykonáva operatívno-pátraciu činnosť, využíva informačno-technické prostriedky a využíva databázy informačných systémov ministerstva a Policajného zboru, prijíma trestné oznámenia, a ak je podozrivým policajt, vybavuje ich podľa Trestného poriadku, vykonáva vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch policajtov, spolupracuje s útvarmi ministerstva a útvarmi Policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov a navrhuje preventívne opatrenia, vyžaduje potrebnú spoluprácu a súčinnosť pri plnení úloh inšpekčnej služby od policajtov, štátnych zamestnancov a zamestnancov, - vykonáva sledovanie osôb a vecí a technicky zabezpečuje používanie informačno-technických prostriedkov, - navrhuje opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti policajtov, - zabezpečuje spoluprácu a koordináciu činností pri objasňovaní trestnej činnosti policajtov s medzinárodným prvkom, - koordinuje činnosti na úseku boja proti korupcii a ďalšej závažnej trestnej činnosti v Policajnom zbore a navrhuje opatrenia na jej odstránenie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Pôsobnosť"], "url": ["http://www.minv.sk/?posobnost-inspekcnej-sluzby-na-useku-inspekcnej-sluzby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:06.528289+00:00"}
{"id": "vr28956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28956", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme obmedzili hotovostný limit. Dnes podnikateľ nemôže pracovať s hotovosťou väčšou, ako 5-tisíc eur. Rovnako fyzická osoba nemôže pracovať s hotovosťou väčšou, ako 15-tisíc eur.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o obmedzení platieb v hotovosti je platný od 1. januára 2013 určuje hotovostný limit na platbu pre podnikateľov na hodnotu 5 tisíc eur a pre fyzické osoby na hodnotu 15 tisíc eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Čl. (1) § 4 predpisu č. 394/2012 Z. z .: \"§ 4 (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.\" Pre zákon platia výnimky, ktoré sú špecifikované v § 8 \"§ 8 Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté a) pri poskytovaní platobných služieb,1) poštových služieb2) a poštového platobného styku,2) b) pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,3) c) pri spracovávaní bankoviek a mincí,4) d) pri preprave bankoviek a mincí,5) e) pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska, f) pri správe daní,6) g) v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,7) h) v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie,8) i) v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí,9) pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,10) j) v cudzine, ak 1. platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,11) so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, so zabezpečovaním plnenia úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo 2. právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti, k) pri plnení úloh podľa osobitného predpisu,12) l) pri výkone sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu,13) m) pri plnení úloh Slovenskou informačnou službou,14) n) v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností,15) o) odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis.\" Podľa správy TASR je zákon: \" súčasťou opatrení vyplývajúcich z vládou schváleného Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. \"Zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu,\" vysvetlil rezort financií. Obmedzením hotovostných platieb sa má zabrániť napríklad fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov či iným druhom tzv. kreatívneho účtovníctva.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o obmedzení platieb v hotovosti je platný od 1. januára 2013 určuje hotovostný limit na platbu pre podnikateľov na hodnotu 5 tisíc eur a pre fyzické osoby na hodnotu 15 tisíc eur. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Čl. (1) § 4 predpisu č. 394/2012 Z. z .: \"§ 4 (1) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5 000 eur, ak odsek 2 neustanovuje inak. (2) Zakazuje sa platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 15 000 eur, medzi fyzickými osobami nepodnikateľmi.\" Pre zákon platia výnimky, ktoré sú špecifikované v § 8 \"§ 8 Zákaz podľa § 4 sa nevzťahuje na platby v hotovosti odovzdané alebo prijaté a) pri poskytovaní platobných služieb,1) poštových služieb2) a poštového platobného styku,2) b) pri prevádzkovaní zmenárenskej činnosti,3) c) pri spracovávaní bankoviek a mincí,4) d) pri preprave bankoviek a mincí,5) e) pri predaji alebo výmene bankoviek alebo mincí vrátane výmeny slovenských korún za eurá v hotovosti Národnou bankou Slovenska, f) pri správe daní,6) g) v súvislosti s uplatňovaním colných predpisov,7) h) v čase krízovej situácie, vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a mimoriadnej situácie,8) i) v súvislosti so súdnym konaním, v súvislosti s úschovou peňazí,9) pri exekúcii alebo výkone rozhodnutia,10) j) v cudzine, ak 1. platba v hotovosti súvisí so zabezpečovaním plnenia úloh ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,11) so zabezpečovaním výkonu činnosti a plnenia úloh zastupiteľských úradov Slovenskej republiky, so zabezpečovaním plnenia úloh Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri medzinárodnej leteckej preprave ústavných činiteľov, významných predstaviteľov štátnych orgánov a pri vykonávaní medzinárodných letov štátnych lietadiel v policajných službách alebo so zabezpečovaním plnenia úloh v rámci zahraničnej rozvojovej spolupráce, alebo 2. právo štátu, v ktorom má byť platba v hotovosti odovzdaná alebo prijatá, zakazuje odovzdať alebo prijať túto platbu inak ako v hotovosti, k) pri plnení úloh podľa osobitného predpisu,12) l) pri výkone sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu,13) m) pri plnení úloh Slovenskou informačnou službou,14) n) v súvislosti so zabezpečovaním ochrany utajovaných skutočností,15) o) odovzdávajúcim alebo príjemcom, ak povinnosť odovzdať alebo prijať platbu v hotovosti ustanovuje osobitný predpis.\" Podľa správy TASR je zákon: \" súčasťou opatrení vyplývajúcich z vládou schváleného Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. \"Zavedenie povinného bezhotovostného styku nad určitý limit je možné vnímať ako príspevok nielen k obmedzeniu podvodných konaní v daňovej oblasti, ale aj ako opatrenie na boj proti praniu špinavých peňazí, na boj proti korupcii a trestnej činnosti či pri ochrane pred financovaním terorizmu,\" vysvetlil rezort financií. Obmedzením hotovostných platieb sa má zabrániť napríklad fiktívnemu vystavovaniu príjmových a výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov či iným druhom tzv. kreatívneho účtovníctva.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["394/2012 Z. z", "správy"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-394", "http://www.teraz.sk/slovensko/pozrite-si-dalsie-zakony-ktore-bud/31485-clanok.html?combinedGlobalTab_skolskyservis=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:57.274133+00:00"}
{"id": "vr13970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13970", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... na zasadnutí Európskej rady, myslím, že to bolo v júni a v júli, sme zablokovali prijatie povinných kvót, lebo ich nepovažujeme za správne.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 25-26 júna 2015 v Bruseli, riešilo aktuálne problémy Európskej únie. Otázka utečeneckej krízy a pomoci krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté utečeneckou vlnou, bola jedna z prerokovávaných tém. Európska rada sa v závere rokovaní zhodla na uskutočnení iných riešení iba na dobrovoľnej báze, neuzniesla sa na prijatí povinných kvót. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutočnilo 25-26 júna 2015 v Bruseli, riešilo aktuálne problémy Európskej únie. Otázka utečeneckej krízy a pomoci krajinám, ktoré sú najviac zasiahnuté utečeneckou vlnou, bola jedna z prerokovávaných tém. Európska rada sa v závere rokovaní zhodla na uskutočnení iných riešení iba na dobrovoľnej báze, neuzniesla sa na prijatí povinných kvót. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["neuzniesla", "vystupovali", "dobrovoľnosti"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html", "https://dennikn.sk/171022/kvoty-na-utecencov-padli-krajiny-europskej-unie-ich-maju-prijimat-dobrovolne/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:46.751420+00:00"}
{"id": "vr27759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja len verím, že neurobí sa chyba a že sa nepríjmu ekonomické sankcie voči Ruskej federácii, pretože ak sa príjmu ekonomické sankcie voči Ruskej federácii v tom najprísnejšom variante ako je navrhovaný, tak z 3,1 % bude 1 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil žiadny dokument alebo analýzu, ktorá by hovorila o dopadoch sankcií na Rusko na slovenskú ekonomiku. Fico naráža na to, že sankcie voči Rusku by mohli mať dopad jeden percentuálny bod na Európskou komisiou (s. 95) odhadovanom raste Slovenska na úrovni 3,1% HDP v roku 2015. Daniel Lipšic uviedol, že existuje správa, ktorej sa už venovala vláda, ktorá uvádza negatívne dopady zavedenia sankcii voči Rusku na Slovensko. Takáto správa nie je verejne dostupná na rokovanie.sk . Malatinský uviedol, že správu o možných dopadoch sankcií na Rusko dal vypracovať v rámci ministerstva, ktorá mala sledovať dopady na export a import. Demagog.SK nemá k tejto a ani žiadnej inej analýze prístup. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SITA , 7. mája 2014: \"Poslanec Daniel Lipšic chce zvolať parlamentný branno-bezpečnostný výbor na tému obranyschopnosti krajiny a energetickej bezpečnosti. Lipšic poukazuje na analýzu, ktorá hodnotí negatívne možné sankcie voči Rusku. Tvrdí, že týmto dokumentom sa už zaoberala aj vláda. V dokumente sa napríklad uvádza, že v rámci členských štátov EÚ má SR najvyšší stupeň závislosti od Ruska v oblasti obranyschopnosti krajiny. \"Robert Fico a jeho vláda rokovala o materiáli, ktorý by pokojne mohla pripraviť ruská vláda,\" vyhlásil Lipšic. Negatívne hodnotenie možných sankcií v analýze vychádza z našej údajnej závislosti na Rusku. Podľa Lipšica Ficova vláda túto závislosť prehlbuje v oblasti obrany. O materiáli nevie ani minister hospodárstva Tomáš Malatinský. \"Samozrejme, sú nejaké úvahy, čo by stáli možné sankcie slovenských podnikateľov,\" povedal. Minister si sám dal na svojom ministerstve urobiť správu, čo by znamenali sankcie a aký by to malo dopad na firmy, ktoré tam exportujú alebo odtiaľ dovážajú tovar.\" Zo strany EÚ boli doteraz prijaté zmrazenia účtov a zmrazenia víz pre 48 občanov Ruskej Federácie a Ukrajiny. Podľa dnešného zasadnutia Rady EÚ , budú prijaté reštrikčné opatrenia voči 2 krymským firmám a ďalším 13 ľuďom. USA prijalo zatiaľ opatrenia voči 45 osobám a 19 firmám. Kroky EÚ a USA na zavedenie sankcii kritizoval aj bývalý taliansky premiér, keď tieto rozhodnutia považoval za kontraproduktívne a tým pádom prerušenie skupiny G8 za nesprávne. Uviedol že nakoniec sa sankcie proti Rusku obrátia voči samotným Európanom. Podľa vyhlásení amerického ministra financií Jacka Lewa sú však americké sankcie dostatočne účinné a je evidentné, že majú na ruskú ekonomiku negatívny vplyv. \"Všetky hlavné indikátory ukazujú, že ruská ekonomika ide zlým smerom\" , konštatoval minister . Už 5. mája 2014 na tlačovej konferencii premiér Robert Fico pripustil, že \"uvalenie najprísnejších ekonomických sankcií zo strany Európskej únie na Ruskú federáciu by sa výrazne podpísalo aj na hospodárskom raste Slovenska.\" Zároveň dodal, že by tým mohlo dôjsť k poklesu až o polovicu rastu ekonomiky. Podľa údajov OECD by v roku 2014 mal byť rast predstavovať približne 2% a v roku 2015 až 2,9%. V otázke dodávok plynu, ruský gigant Gazprom potvrdil že dodávky budú zatiaľ stabilné a k obmedzeniu dôjde od mája 2014 len na Ukrajine. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil žiadny dokument alebo analýzu, ktorá by hovorila o dopadoch sankcií na Rusko na slovenskú ekonomiku. Fico naráža na to, že sankcie voči Rusku by mohli mať dopad jeden percentuálny bod na Európskou komisiou (s. 95) odhadovanom raste Slovenska na úrovni 3,1% HDP v roku 2015. Daniel Lipšic uviedol, že existuje správa, ktorej sa už venovala vláda, ktorá uvádza negatívne dopady zavedenia sankcii voči Rusku na Slovensko. Takáto správa nie je verejne dostupná na rokovanie.sk . Malatinský uviedol, že správu o možných dopadoch sankcií na Rusko dal vypracovať v rámci ministerstva, ktorá mala sledovať dopady na export a import. Demagog.SK nemá k tejto a ani žiadnej inej analýze prístup. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SITA , 7. mája 2014: \"Poslanec Daniel Lipšic chce zvolať parlamentný branno-bezpečnostný výbor na tému obranyschopnosti krajiny a energetickej bezpečnosti. Lipšic poukazuje na analýzu, ktorá hodnotí negatívne možné sankcie voči Rusku. Tvrdí, že týmto dokumentom sa už zaoberala aj vláda. V dokumente sa napríklad uvádza, že v rámci členských štátov EÚ má SR najvyšší stupeň závislosti od Ruska v oblasti obranyschopnosti krajiny. \"Robert Fico a jeho vláda rokovala o materiáli, ktorý by pokojne mohla pripraviť ruská vláda,\" vyhlásil Lipšic. Negatívne hodnotenie možných sankcií v analýze vychádza z našej údajnej závislosti na Rusku. Podľa Lipšica Ficova vláda túto závislosť prehlbuje v oblasti obrany. O materiáli nevie ani minister hospodárstva Tomáš Malatinský. \"Samozrejme, sú nejaké úvahy, čo by stáli možné sankcie slovenských podnikateľov,\" povedal. Minister si sám dal na svojom ministerstve urobiť správu, čo by znamenali sankcie a aký by to malo dopad na firmy, ktoré tam exportujú alebo odtiaľ dovážajú tovar.\" Zo strany EÚ boli doteraz prijaté zmrazenia účtov a zmrazenia víz pre 48 občanov Ruskej Federácie a Ukrajiny. Podľa dnešného zasadnutia Rady EÚ , budú prijaté reštrikčné opatrenia voči 2 krymským firmám a ďalším 13 ľuďom. USA prijalo zatiaľ opatrenia voči 45 osobám a 19 firmám. Kroky EÚ a USA na zavedenie sankcii kritizoval aj bývalý taliansky premiér, keď tieto rozhodnutia považoval za kontraproduktívne a tým pádom prerušenie skupiny G8 za nesprávne. Uviedol že nakoniec sa sankcie proti Rusku obrátia voči samotným Európanom. Podľa vyhlásení amerického ministra financií Jacka Lewa sú však americké sankcie dostatočne účinné a je evidentné, že majú na ruskú ekonomiku negatívny vplyv. \"Všetky hlavné indikátory ukazujú, že ruská ekonomika ide zlým smerom\" , konštatoval minister . Už 5. mája 2014 na tlačovej konferencii premiér Robert Fico pripustil, že \"uvalenie najprísnejších ekonomických sankcií zo strany Európskej únie na Ruskú federáciu by sa výrazne podpísalo aj na hospodárskom raste Slovenska.\" Zároveň dodal, že by tým mohlo dôjsť k poklesu až o polovicu rastu ekonomiky. Podľa údajov OECD by v roku 2014 mal byť rast predstavovať približne 2% a v roku 2015 až 2,9%. V otázke dodávok plynu, ruský gigant Gazprom potvrdil že dodávky budú zatiaľ stabilné a k obmedzeniu dôjde od mája 2014 len na Ukrajine. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Európskou komisiou", "na rokovanie.sk", "správu", "SITA", "Rady EÚ", "USA", "kritizoval", "Jacka Lewa", "minister", "OECD", "Gazprom"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/O materiáli nevie ani minister hospodárstva Tomáš Malatinský. ", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/819741-vladny-material-neriesi-zavislost-od-ruska-tvrdi-lipsic/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/819741-vladny-material-neriesi-zavislost-od-ruska-tvrdi-lipsic/", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/luhansk-oficialne-vyhlasil-nezavislost-617426", "http://www.teraz.sk/ekonomika/usa-rusko-sankcie-banky-j-boehner/83990-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/usa-rusko-sankcie-berlusconi/83439-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/usa-rusko-sankcie-banky-j-boehner/83990-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/usa-rusko-sankcie-ucinok-lew/83857-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/oecd-sr-ekonomika-vyhlad-rast/83474-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/818911-slovensko-doplati-na-sankcie-voci-rusku-varuje-premier-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:25.237029+00:00"}
{"id": "vr30424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30424", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Chcem povedať, že ten núdzový stav je možný vyhlásiť od nula alebo jedného dňa maximálne 90 dní.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon ( č. 227/2002 , .pdf) o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čl. 5, ods. 2, hovorí: \"Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.\"", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon ( č. 227/2002 , .pdf) o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čl. 5, ods. 2, hovorí: \"Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["č. 227/2002"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=16426&FileName=02-z227&Rocnik=2002&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:04.714533+00:00"}
{"id": "46885", "numeric_id": 46885, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46885", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A keď teda aj hovoríte že, že stále nejaké spory atď. však si spomeňte na 2016 rok sa mi zdá, keď Andrej Danko tú to sa ráno zobudil a posielal výpoveď z koaličnej zmluvy. Toto skrátka prináša každá koalícia.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu v auguste 2017 . Koaličným partnerom - stranám Smer-SD a Most-Híd - to oznámil listom. Požadoval nové nastavenie vzťahov a pravidiel v koalícii. Richard Sulík sa pomýlil v roku, no s ohľadom na to, že nepresnosť sám pripustil, hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko vypovedal koaličnú zmluvu v auguste 2017 . Koaličným partnerom - stranám Smer-SD a Most-Híd - to oznámil listom. Požadoval nové nastavenie vzťahov a pravidiel v koalícii. Richard Sulík sa pomýlil v roku, no s ohľadom na to, že nepresnosť sám pripustil, hodnotíme jeho tvrdenie ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["auguste 2017"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1006844-andrej-danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu-je-to-absurdny-krok-odkazuje-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:33.149256+00:00"}
{"id": "50032", "numeric_id": 50032, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50032", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ten (zahraničný, pozn.) znalecký posudok hovorí, že vo vakcínach, ktoré boli použité na Slovensku na očkovanie, je extrémne vysoký objem DNA a sú tam látky, sú tam látky, ktoré výrobca neudáva v tom letáku príbalovom.", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štúdia, ktorej autormi sú Richard Fleming, Soňa Peková a Peter Kotlár, tvrdí, že vakcíny obsahujú DNA vyššie, než výrobca deklaruje. Túto štúdiu však po jej zverejnení spochybnili viacerí odborníci. Metódy, ktoré autori použili, podľa nich nie sú vhodné. Objem DNA, ktorý vo vzorkách podľa štúdie namerali, navyše zodpovedá limitom, ktoré stanovujú regulačné úrady. DNA sa ako kontaminant nenachádza v príbalovom letáku, avšak počas schvaľovania lieku o ňom výrobcovia komunikovali s regulačnými úradmi. Časopis, v ktorom štúdiu zverejnili, sa nenachádza vo svetových databázach relevantných medicínskych žurnálov, naopak sa opakovane ocitá v zoznamoch tzv. predátorských časopisoch, v ktorých príspevky neprechádzajú riadnym procesom kontroly kvality. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nŠtúdia, ktorej autormi sú Richard Fleming, Soňa Peková a Peter Kotlár, sa zaoberá molekulárnou analýzou viacerých šarží vakcín proti Covidu-19 od spoločností Moderna a Pfizer. Autori v štúdii uvádzajú : „Pozorovaný obsah DNA môže tieto limity (stanovené EMA, pozn.) prekročiť a predstavovať teoretické riziká súvisiace s genomickou integráciou alebo imunologickými odpoveďami.”\n\nSamotná štúdia tvrdí , že vakcíny proti covidu-19 od spoločností Moderna a Pfizer síce obsahujú deklarovanú mRNA, ktorá má za úlohu naučiť imunitný systém rozpoznať koronavírus, no zároveň sa v nich našli aj genetické materiály, ktoré výrobca oficiálne neuvádza. Množstvo DNA vo všetkých preparátoch je podľa štúdie porovnateľné s množstvom jedinej oficiálne deklarovanej položky, ktorou je mRNA pre proteín S. „To naznačuje, že nejde o „kontamináciu“ DNA, ale skôr o bežnú prímes, ktorú ani jeden z výrobcov nedeklaroval”.\n\nTúto štúdiu však po jej zverejnení spochybnili viacerí odborníci. Molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes vidí problém v použitej metóde, ktorou autori štúdie merali množstvo DNA v dávke vakcíny. Podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej sú vo zverejnenej publikácii nedostatočne opísané metódy a chýbajú kontroly. Podľa Alexandry Bražinovej článok neporovnáva namerané hodnoty so stanovenými limitmi, ani s nejakými inými vedeckými štúdiami. Podľa infektológa Petra Sabaku nepodporuje takmer nič z toho, čo na tlačovkách hovoril Peter Kotlár.\n\nČlánok bol publikovaný vo vydavateľstve Herald Scholarly Open Access, ktorý je pre pochybné praktiky opakovane na zoznamoch (možných) predátorov. Kotlárov článok bol do časopisu Journal of Angiology & Vascular Surgery poslaný 24. apríla 2025 a prijali ho už 5. mája, čo je osem pracovných dní nato. Článok vyšiel v utorok 13. mája. Toto je expresná rýchlosť, ktorá nie je v štandardných časopisoch bežná.\n\nŠtúdia vyvoláva pochybnosti aj pre mená jej autorov, ktorými sú okrem splnomocnenca vlády Petra Kotlára aj americký kardiológ Richard M. Fleming a česká molekulárna biologička Soňa Peková. Obaja sú pritom známymi zástancami konšpiračných teórií. Fleming bol navyše v roku 2009 odsúdený za podvod, keď si neoprávnene účtoval zdravotné výkony, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonal. V minulosti čelil aj obvineniam z manipulácie s výsledkami testov v prospech komerčných zadávateľov.\n\nUž keď Soňa Peková zverejnila prezentáciu, o ktorej Peter Kotlár hovoril na svojej tlačovej konferencii, viacerí vedci upozornili, že namerané množstvo DNA aj podľa jej údajov neprekračuje povolenú mieru. Fragmentovaná DNA je totiž súčasťou výrobného procesu a regulačné úrady, ako sú americká FDA a európska EMA, stanovujú jej limit na 10 nanogramov na jednu dávku vakcíny. Podľa výsledkov , ku ktorým dospeli Fleming, Kotlár a Peková v štúdii, sa v skúmaných šaržiach nachádzalo 107-109 kópii DNA. Po prepočte na gramy však toto množstvo zodpovedá približne pol nanogramu DNA na jednu dávku vakcíny, čo je hlboko pod povoleným limitom.\n\nVýrobný proces aktívnych látok vakcíny Comirnaty je uvedený aj v dokumente EPAR – Plán riadenia rizík , ktorý je voľne dostupný na webovej stránke Európskej liekovej agentúry.\n\nEPAR – Plán riadenia rizík (European Public Assessment Report – Risk Management Plan) je oficiálny dokument vydávaný Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorý obsahuje podrobné informácie o bezpečnosti, účinnosti a rizikách liekov, vrátane vakcín. Obsahuje podrobné informácie o hodnotení lieku agentúrou EMA a vedeckých záveroch, ktoré viedli k rozhodnutiu o schválení alebo zamietnutí žiadosti.\n\nV prípade vakcíny Comirnaty sa v tomto dokumente uvádza, že jej účinné látky sa produkujú pomocou transkripcie in vitro z príslušných DNA templátov. To znamená, že mRNA obsiahnutá vo vakcíne je syntetizovaná na základe DNA šablón v laboratórnych podmienkach ( .pdf , s. 16).\n\nZuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje , že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami.", "analysis_paragraphs": ["Štúdia, ktorej autormi sú Richard Fleming, Soňa Peková a Peter Kotlár, tvrdí, že vakcíny obsahujú DNA vyššie, než výrobca deklaruje. Túto štúdiu však po jej zverejnení spochybnili viacerí odborníci. Metódy, ktoré autori použili, podľa nich nie sú vhodné. Objem DNA, ktorý vo vzorkách podľa štúdie namerali, navyše zodpovedá limitom, ktoré stanovujú regulačné úrady. DNA sa ako kontaminant nenachádza v príbalovom letáku, avšak počas schvaľovania lieku o ňom výrobcovia komunikovali s regulačnými úradmi. Časopis, v ktorom štúdiu zverejnili, sa nenachádza vo svetových databázach relevantných medicínskych žurnálov, naopak sa opakovane ocitá v zoznamoch tzv. predátorských časopisoch, v ktorých príspevky neprechádzajú riadnym procesom kontroly kvality. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Štúdia, ktorej autormi sú Richard Fleming, Soňa Peková a Peter Kotlár, sa zaoberá molekulárnou analýzou viacerých šarží vakcín proti Covidu-19 od spoločností Moderna a Pfizer. Autori v štúdii uvádzajú : „Pozorovaný obsah DNA môže tieto limity (stanovené EMA, pozn.) prekročiť a predstavovať teoretické riziká súvisiace s genomickou integráciou alebo imunologickými odpoveďami.”", "Samotná štúdia tvrdí , že vakcíny proti covidu-19 od spoločností Moderna a Pfizer síce obsahujú deklarovanú mRNA, ktorá má za úlohu naučiť imunitný systém rozpoznať koronavírus, no zároveň sa v nich našli aj genetické materiály, ktoré výrobca oficiálne neuvádza. Množstvo DNA vo všetkých preparátoch je podľa štúdie porovnateľné s množstvom jedinej oficiálne deklarovanej položky, ktorou je mRNA pre proteín S. „To naznačuje, že nejde o „kontamináciu“ DNA, ale skôr o bežnú prímes, ktorú ani jeden z výrobcov nedeklaroval”.", "Túto štúdiu však po jej zverejnení spochybnili viacerí odborníci. Molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes vidí problém v použitej metóde, ktorou autori štúdie merali množstvo DNA v dávke vakcíny. Podľa hovorkyne SAV Moniky Tinákovej sú vo zverejnenej publikácii nedostatočne opísané metódy a chýbajú kontroly. Podľa Alexandry Bražinovej článok neporovnáva namerané hodnoty so stanovenými limitmi, ani s nejakými inými vedeckými štúdiami. Podľa infektológa Petra Sabaku nepodporuje takmer nič z toho, čo na tlačovkách hovoril Peter Kotlár.", "Článok bol publikovaný vo vydavateľstve Herald Scholarly Open Access, ktorý je pre pochybné praktiky opakovane na zoznamoch (možných) predátorov. Kotlárov článok bol do časopisu Journal of Angiology & Vascular Surgery poslaný 24. apríla 2025 a prijali ho už 5. mája, čo je osem pracovných dní nato. Článok vyšiel v utorok 13. mája. Toto je expresná rýchlosť, ktorá nie je v štandardných časopisoch bežná.", "Štúdia vyvoláva pochybnosti aj pre mená jej autorov, ktorými sú okrem splnomocnenca vlády Petra Kotlára aj americký kardiológ Richard M. Fleming a česká molekulárna biologička Soňa Peková. Obaja sú pritom známymi zástancami konšpiračných teórií. Fleming bol navyše v roku 2009 odsúdený za podvod, keď si neoprávnene účtoval zdravotné výkony, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonal. V minulosti čelil aj obvineniam z manipulácie s výsledkami testov v prospech komerčných zadávateľov.", "Už keď Soňa Peková zverejnila prezentáciu, o ktorej Peter Kotlár hovoril na svojej tlačovej konferencii, viacerí vedci upozornili, že namerané množstvo DNA aj podľa jej údajov neprekračuje povolenú mieru. Fragmentovaná DNA je totiž súčasťou výrobného procesu a regulačné úrady, ako sú americká FDA a európska EMA, stanovujú jej limit na 10 nanogramov na jednu dávku vakcíny. Podľa výsledkov , ku ktorým dospeli Fleming, Kotlár a Peková v štúdii, sa v skúmaných šaržiach nachádzalo 107-109 kópii DNA. Po prepočte na gramy však toto množstvo zodpovedá približne pol nanogramu DNA na jednu dávku vakcíny, čo je hlboko pod povoleným limitom.", "Výrobný proces aktívnych látok vakcíny Comirnaty je uvedený aj v dokumente EPAR – Plán riadenia rizík , ktorý je voľne dostupný na webovej stránke Európskej liekovej agentúry.", "EPAR – Plán riadenia rizík (European Public Assessment Report – Risk Management Plan) je oficiálny dokument vydávaný Európskou liekovou agentúrou (EMA), ktorý obsahuje podrobné informácie o bezpečnosti, účinnosti a rizikách liekov, vrátane vakcín. Obsahuje podrobné informácie o hodnotení lieku agentúrou EMA a vedeckých záveroch, ktoré viedli k rozhodnutiu o schválení alebo zamietnutí žiadosti.", "V prípade vakcíny Comirnaty sa v tomto dokumente uvádza, že jej účinné látky sa produkujú pomocou transkripcie in vitro z príslušných DNA templátov. To znamená, že mRNA obsiahnutá vo vakcíne je syntetizovaná na základe DNA šablón v laboratórnych podmienkach ( .pdf , s. 16).", "Zuzana Baťová pre Denník N vysvetľuje , že každá šarža vakcíny prechádza dvojnásobnou kontrolou – najskôr ju analyzuje samotný výrobca a následne ju preverujú aj nezávislé oficiálne laboratóriá. Zvyšková DNA sa kontroluje ešte v medziprodukte, a ak by prekročila povolený limit, výrobný proces by sa v tej fáze zastavil. Ak by sa v mRNA vakcínach nachádzalo nadmerné množstvo DNA, odporovalo by to výsledkom testovaní vykonaných výrobcami, regulátormi aj nezávislými laboratóriami."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["obsahujú", "spochybnili", "zaoberá", "uvádzajú", "tvrdí", "je", "nejde", "vidí", "sú", "neporovnáva", "nepodporuje", "je", "bol", "je", "sú", "bol", "zverejnila", "súčasťou", "výsledkov", "prepočte", "EPAR – Plán riadenia rizík", "dostupný", "EPAR", ".pdf", "vysvetľuje"], "url": ["https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots", "https://www.noviny.sk/slovensko/1060836-kotlar-zverejnil-studiu-o-vakcinach-podla-odbornikov-je-plna-chyb-a-vysla-v-pofidernom-casopise", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots", "https://www.ta3.com/clanok/994089/kotlar-rozoslal-mediam-studiu-o-dna-vo-vakcinach-na-covid-vysla-v-pochybnom-casopise-spoluautori-su-znami-konspiratori", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots", "https://dennikn.sk/4526856/vedec-vravi-ze-pekovej-analyza-nedokazuje-vysoky-obsah-dna-v-mrna-vakcinach-ako-tvrdi-kotlar/", "https://www.noviny.sk/slovensko/1060836-kotlar-zverejnil-studiu-o-vakcinach-podla-odbornikov-je-plna-chyb-a-vysla-v-pofidernom-casopise", "https://www.noviny.sk/slovensko/1060836-kotlar-zverejnil-studiu-o-vakcinach-podla-odbornikov-je-plna-chyb-a-vysla-v-pofidernom-casopise", "https://www.noviny.sk/slovensko/1060836-kotlar-zverejnil-studiu-o-vakcinach-podla-odbornikov-je-plna-chyb-a-vysla-v-pofidernom-casopise", "https://dennikn.sk/4634790/kotlarova-studia-vysla-vo-vedeckom-braku-podoba-sa-na-pekovej-prezentaciu/", "https://dennikn.sk/4634790/kotlarova-studia-vysla-vo-vedeckom-braku-podoba-sa-na-pekovej-prezentaciu/", "https://dennikn.sk/4634790/kotlarova-studia-vysla-vo-vedeckom-braku-podoba-sa-na-pekovej-prezentaciu/", "https://www.ta3.com/clanok/994089/kotlar-rozoslal-mediam-studiu-o-dna-vo-vakcinach-na-covid-vysla-v-pochybnom-casopise-spoluautori-su-znami-konspiratori", "https://www.ta3.com/clanok/994089/kotlar-rozoslal-mediam-studiu-o-dna-vo-vakcinach-na-covid-vysla-v-pochybnom-casopise-spoluautori-su-znami-konspiratori", "https://domov.sme.sk/c/23465610/pekovej-analyza-nic-nedokazala-bat-sa-netreba-ani-keby-mala-pravdu.html", "https://demagog.sk/pfizer-nezatajil-zlozenie-vakcin-degradovane-fragmenty-dna-pochadzaju-z-vyrobneho-procesu", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots#:~:text=The%20summarized%20results%20of%20the%20mRNA%20and%20DNA%20quantities%20for%20the%20S%20protein%20cassette%20are%20shown%20in%20Table%202.", "https://demagog.sk/pfizer-nezatajil-zlozenie-vakcin-degradovane-fragmenty-dna-pochadzaju-z-vyrobneho-procesu#:~:text=Pekov%C3%A1%20pod%C4%BEa%20prezent%C3%A1cie,pol%20nanogramu%20DNA.", "https://www.ema.europa.eu/en/documents/product-information/comirnaty-epar-product-information_en.pdf", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/human/EPAR/comirnaty#overview", "https://www.ema.europa.eu/en/medicines/what-we-publish-medicines-when/european-public-assessment-reports-background-context", "https://www.ema.europa.eu/en/documents/rmp/comirnaty-epar-risk-management-plan_en.pdf", "https://dennikn.sk/4526856/vedec-vravi-ze-pekovej-analyza-nedokazuje-vysoky-obsah-dna-v-mrna-vakcinach-ako-tvrdi-kotlar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:25.337172+00:00"}
{"id": "vr37512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37512", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V každom prípade musím povedať, že ÚRSO v akom stave ste ho tam nechali aj s pánom Holjenčíkom je katastrofa.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéfom regulačného úradu je J. Holjenčík, ktorého nominovala strana Smer-SD. Avšak tvrdenie, že sa ÚRSO nachádza v katastrofálnom stave je hodnotový súd a preto ho nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["Šéfom regulačného úradu je J. Holjenčík, ktorého nominovala strana Smer-SD. Avšak tvrdenie, že sa ÚRSO nachádza v katastrofálnom stave je hodnotový súd a preto ho nehodnotíme."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["nominovala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zlacneniu-elektriny-brania-vladne-dotacie-banikom-fse-/sk_ekonomika.asp?c=A110217_210953_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:41.864615+00:00"}
{"id": "vr27096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27096", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Krymský parlament, legálne zvolený, ten autonómny, vyhlásil pred týždňom alebo tak nejak de facto zvrchovanosť a pozval potom požiadal Rusko o pomoc, na čo sa myslím Rusko mám pocit odvoláva pri vstupe vojsk. To vyhlásenie Krymského parlamentu je obsahovo to isté, čo slovenský parlament v 92. roku uznesenie o zvrchovanosti.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Krymský parlament nevyhlásil \"pred týždňom\" zvrchovanosť, ale referendum o zvrchovanosti. Jedná sa teda o zásadný rozdiel medzi aktom vyhlásenia zvrchovanosti na Slovensku v roku 1992. Udalosti 6. marca 2014 a neskôr neberieme pri overovaní pravdivostnej hodnoty tohto výroku do úvahy, nakoľko nastali až po jeho vyslovení doobeda 5.3. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Krym má v rámci Urajiny postavenie autonómnej republiky , ktorá má vlastný parlament. Je to jediná časť Ukrajiny, kde sú väčšinovou národnosťou etnickí Rusi, ruština je najčastejšie používaný jazyk. Po vyhnaní Viktora Janukoviča z krajiny a vymenovaní dočasnej vlády došlo na Kryme ku protestom voči tomuto vývoju situácie. Ako zhodne informujú Russia Today , ale aj západné médiá, ako napríklad Guardian , krymský parlament vyhlásil na 25. mája (spolu s prezidentskými voľbami) referendum s otázkou, resp. s vyjadrením súhlasu s vetou: „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov.“ V čase, keď o tom krymský parlament rozhodoval, bola jeho budova obsadená neznámimi ozbrojencami. Denník SME 1. marca 2014 napísal: \" Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov v sobotu oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme.\" \"Premiér Krymu Aksenov oznámil, že sa referendum o budúcnosti autonómnej republiky Krym presúva z 25. mája , keď sa majú konať i ukrajinské prezidentské voľby, na 30. marca . Zdôvodnil to naliehavosťou. Šéfa hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove Aksenova vymenoval krymský parlament za premiéra vo štvrtok 27. februára.\" Ján Čarnogurský v tomto výroku opakuje informáciu zo svojho blogu , ale aj mediálnom vyhlásení pre TASR . V týchto správach hovorí, že krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti, následne potom tvrdí, že toto vyhlásenie je v princípe už vyhlásením zvrchovanosti. O referende o \"štátnej zvrchovanosti\" Krymu hovorí aj agentúra SITA , nie však o akte vyhlásenia zvrchovanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Krymský parlament nevyhlásil \"pred týždňom\" zvrchovanosť, ale referendum o zvrchovanosti. Jedná sa teda o zásadný rozdiel medzi aktom vyhlásenia zvrchovanosti na Slovensku v roku 1992. Udalosti 6. marca 2014 a neskôr neberieme pri overovaní pravdivostnej hodnoty tohto výroku do úvahy, nakoľko nastali až po jeho vyslovení doobeda 5.3. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Krym má v rámci Urajiny postavenie autonómnej republiky , ktorá má vlastný parlament. Je to jediná časť Ukrajiny, kde sú väčšinovou národnosťou etnickí Rusi, ruština je najčastejšie používaný jazyk. Po vyhnaní Viktora Janukoviča z krajiny a vymenovaní dočasnej vlády došlo na Kryme ku protestom voči tomuto vývoju situácie. Ako zhodne informujú Russia Today , ale aj západné médiá, ako napríklad Guardian , krymský parlament vyhlásil na 25. mája (spolu s prezidentskými voľbami) referendum s otázkou, resp. s vyjadrením súhlasu s vetou: „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov.“ V čase, keď o tom krymský parlament rozhodoval, bola jeho budova obsadená neznámimi ozbrojencami. Denník SME 1. marca 2014 napísal: \" Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov v sobotu oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme.\" \"Premiér Krymu Aksenov oznámil, že sa referendum o budúcnosti autonómnej republiky Krym presúva z 25. mája , keď sa majú konať i ukrajinské prezidentské voľby, na 30. marca . Zdôvodnil to naliehavosťou. Šéfa hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove Aksenova vymenoval krymský parlament za premiéra vo štvrtok 27. februára.\" Ján Čarnogurský v tomto výroku opakuje informáciu zo svojho blogu , ale aj mediálnom vyhlásení pre TASR . V týchto správach hovorí, že krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti, následne potom tvrdí, že toto vyhlásenie je v princípe už vyhlásením zvrchovanosti. O referende o \"štátnej zvrchovanosti\" Krymu hovorí aj agentúra SITA , nie však o akte vyhlásenia zvrchovanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["autonómnej republiky", "protestom", "Russia Today", "Guardian", "Denník SME", "blogu", "TASR", "SITA"], "url": ["http://zakon1.rada.gov.ua/laws/show/90/98-%D0%B2%D1%80", "http://rt.com/news/crimea-facts-protests-politics-945/", "http://rt.com/news/ukraine-crimea-parliament-government-056/", "http://www.theguardian.com/world/2014/feb/27/crimean-parliament-seized-by-unknown-pro-russian-gunmen", "http://www.sme.sk/c/7119948/rusko-schvalilo-vojensky-zasah-ukrajina-ziada-svet-o-ochranu-sobotne-udalosti.html#ixzz2v7hJQbHR", "http://carnogursky.blog.sme.sk/c/350415/Dohovorim-sa-v-Bruseli-ale-aj-v-Moskve.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ukrajina-reakcie/75752-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/795986-video-krymsky-parlament-podporil-referendum-o-zvrchovanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:51.123254+00:00"}
{"id": "vr14482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14482", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...zamestnanosť nám nestúpla (2012-2015, pozn.).", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, že vytváralo pracovné miesta, nezamestnanosť klesá a zamestnaní pribúdajú. Niekoľko analytikov poukázalo na to, že tieto štatistiky sú zkreslené a v skutočnosti k výraznému zvýšeniu zamestnanosti nedošlo. Napriek tomu, údaje od Štatistického úradu aj údaje Eurostatu potvrdzujú, že počet zamestnaných a zamestnanosť narástla, preto tvrdenie Borisa Kollára nie je pravdivé. Na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) sú zverejnené štatistiky nezamestnanosti, bez analýz a výstupov ( štvrťročné štatistiky nezamestnanosti do 2012, mesačné do 2016). Štatistiky popisujú stav nezamestnanosti z rôznych aspektov, ako nezamestnanosť mladých, nezamestnanosť z hľadiska dosiahnutého vzdelania a pod. Retrospektívne analýzy (napr. Retrospektívna analýza zamestnania a komparácia štruktúr v národnom hospodárstve v období r. 2011-1. polrok 2014 v SR bez BSK (.pdf)) o vývoji nezamestnanosti nie sú kompletné, na stránkach je iba úvodná časť týchto materiálov, preto vzchádzame z údajov Eurostatu a Štatistického úradu. Eurostat prináša údaje o zamestnanosti pre jednotlivé kvartály. Nasledujúci graf mapuje obdobie od prvého štvrťroka 2012 (koniec predchádzajúcej vlády) po tretí štvrťrok 2015 (posledný údaj dostupný pre Ficovu vládu). Rozdiel medzi týmito kvartálmi je 110 100 (teda približne toľko zamestnaných pribudlo podľa oficiálnych štatistík v danom období).", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, že vytváralo pracovné miesta, nezamestnanosť klesá a zamestnaní pribúdajú. Niekoľko analytikov poukázalo na to, že tieto štatistiky sú zkreslené a v skutočnosti k výraznému zvýšeniu zamestnanosti nedošlo. Napriek tomu, údaje od Štatistického úradu aj údaje Eurostatu potvrdzujú, že počet zamestnaných a zamestnanosť narástla, preto tvrdenie Borisa Kollára nie je pravdivé. Na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) sú zverejnené štatistiky nezamestnanosti, bez analýz a výstupov ( štvrťročné štatistiky nezamestnanosti do 2012, mesačné do 2016). Štatistiky popisujú stav nezamestnanosti z rôznych aspektov, ako nezamestnanosť mladých, nezamestnanosť z hľadiska dosiahnutého vzdelania a pod. Retrospektívne analýzy (napr. Retrospektívna analýza zamestnania a komparácia štruktúr v národnom hospodárstve v období r. 2011-1. polrok 2014 v SR bez BSK (.pdf)) o vývoji nezamestnanosti nie sú kompletné, na stránkach je iba úvodná časť týchto materiálov, preto vzchádzame z údajov Eurostatu a Štatistického úradu. Eurostat prináša údaje o zamestnanosti pre jednotlivé kvartály. Nasledujúci graf mapuje obdobie od prvého štvrťroka 2012 (koniec predchádzajúcej vlády) po tretí štvrťrok 2015 (posledný údaj dostupný pre Ficovu vládu). Rozdiel medzi týmito kvartálmi je 110 100 (teda približne toľko zamestnaných pribudlo podľa oficiálnych štatistík v danom období)."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["štvrťročné", "mesačné", "Retrospektívna analýza zamestnania a komparácia štruktúr v národnom hospodárstve v období r. 2011-1. polrok 2014 v SR bez BSK", "propagovalo", "sociológmi", "zmenilo metodiku", "Trend", "Trend"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-stvrtrocne-statistiky.html?page_id=1253", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs//statistic/NP_prognozy/1.1_Retrospektivna_analyza_zamestnanosti_a_komparacie_struktur_v_narodnom_hospodarstve_v_obdobi_r._2011_%E2%80%93_1._polrok_2014_v_SR_bez_BSK.pdf", "http://strana-smer.sk/j-richter-vdaka-novym-projektom-sa-mohlo-zamestnat-90-000-ludi", "http://www.tyzden.sk/spolocnost/29823/radicova-nezamestnanost-skoro-neklesla-mam-dokaz/", "https://dennikn.sk/367530/hovori-pravdu-zamestnanosti-fico-ci-radicova/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:56.383120+00:00"}
{"id": "vr26125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26125", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Ja som zaviedol za 8 rokov desiatky opatrení, ktoré znižujú prevádzkové náklady samosprávneho kraja. ... Ale to, čo sa týka povedzme zásobovania energiami, to sme vyčerpali tie možnosti. Centrálny dodávateľ znížili sme náklady o 5 až 6%, to, čo sa týka hospodárenia s vodou boli prijaté režimové opatrenia, čo sa týka nákladov na svietenie a kúrenie, takisto režimové opatrenia, ktoré prinášajú úsporu na úrovni jednotiek percent každý rok.", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadne bližšie informácie o šetrení TTSK na zásobovaní energiami, na svietení, kúrení, či na dodávkach vody. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa nepodarilo nájsť žiadne bližšie informácie o šetrení TTSK na zásobovaní energiami, na svietení, kúrení, či na dodávkach vody. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:17.127632+00:00"}
{"id": "vr14940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14940", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "My sme navrhovali, aby sa každoročne zvyšovali platy učiteľov o 10 percent, lebo naozaj v OECD sme na poslednom mieste, keď porovnáte, čo ste vy spomínali, priemerné platy a priemerné platy vysokoškolských zamestnancov iných.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lipšic inými vysokoškolskými zamestnancami pravdepodobne referoval k iným vysokoškolsky vzdelaným pracujúcim ľuďom. Podľa OECD reportu \" Education at glance 2015 \"(.pdf, s.428) sa Slovensko v pomere platov učiteľov s pracovníkmi rovnakého dosiahnutého vzdelania nachádza z krajín OECD na predposlednom mieste pred Českou republikou. Výrok Daniela Lipšica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lipšic inými vysokoškolskými zamestnancami pravdepodobne referoval k iným vysokoškolsky vzdelaným pracujúcim ľuďom. Podľa OECD reportu \" Education at glance 2015 \"(.pdf, s.428) sa Slovensko v pomere platov učiteľov s pracovníkmi rovnakého dosiahnutého vzdelania nachádza z krajín OECD na predposlednom mieste pred Českou republikou. Výrok Daniela Lipšica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Education at glance 2015", "Pomer"], "url": ["http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015_eag-2015-en#page428", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2015/teachers-salaries-relative-to-earnings-for-similarly-educated-workers-2013_eag-2015-graph253-en#page1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:56.160886+00:00"}
{"id": "vr14739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14739", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme prijali zákon o zákaze zisku zdravotným poisťovniam, vtedy 50 poslancov opozičných, aj pán Bugár, podali návrh na Ústavný súd a Ústavný súd tento zákon zrušil.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti. 52 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložilo sťažnosť na Ústavný súd, ktorý spomínaný zákon, ktorý by zakazoval zisk poisťovniam, nakoniec zrušil . V zozname podpisov pod žiadosťou na Ústavnom súde sa však medzi 52 poslancami nenachádza Bugárovo meno. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti. 52 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložilo sťažnosť na Ústavný súd, ktorý spomínaný zákon, ktorý by zakazoval zisk poisťovniam, nakoniec zrušil . V zozname podpisov pod žiadosťou na Ústavnom súde sa však medzi 52 poslancami nenachádza Bugárovo meno. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "sťažnosť", "zrušil", "zozname"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/221/jan-figel-vs-robert-fico", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "https://www.ustavnysud.sk/SearchRozhodnutiav01/podanie.do?id_spisu=254278"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:37.625998+00:00"}
{"id": "vr17194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17194", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...zamestnanci vlády, množstvo z nich nedostalo ani len tú minimálnu mzdu.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobným problémom sme sa zaoberali vo výroku Jozefa Mihála z dňa 23.apríla 2017 v relácií V politike, kedy sme hovorili o zamietnutí návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá ráta so zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore. Vo verejnej správe pracuje okolo 144 000 ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď nemôžeme explicitne hovoriť iba o zamestnancoch vlády, keďže sa jedná o problém širokej škály úradov, inštitúcií či škôl. Minimálna mzda sa každým rokom na Slovensku postupne zvyšuje. Rovnako to je aj od 1.januára 2018, kedy sa z pôvodných 435 € táto suma navýšila na 480€ . Problém však nastáva u určitých skupín zamestnancov, ktorí sú podľa tarifných platov zaradení v platových triedach nižších ako je štátom stanovená minimálna mzda. Ide napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov. Štát prikázal zamestnávateľov aby týmto zamestnancom rozdiel dorovnával, avšak nedeje sa to všade a keď im mzdu dorovnajú, problém býva potom s jej ďalším zvyšovaním. Ďalším problémom je aj to, že štát diktuje minimálnu mzdu súkromným firmám, avšak sám toto nariadenia voči vlastným zamestnancom nedodržiava . Odborári už dlho poukazujú na to, že nie je normálne, aby tarify boli stále nastavené pod hranicou minimálnej mzdy.", "analysis_paragraphs": ["Podobným problémom sme sa zaoberali vo výroku Jozefa Mihála z dňa 23.apríla 2017 v relácií V politike, kedy sme hovorili o zamietnutí návrhu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá ráta so zvyšovaním minimálnej mzdy vo verejnom sektore. Vo verejnej správe pracuje okolo 144 000 ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako minimálna mzda. Výrok hodnotíme ako pravdivý, aj keď nemôžeme explicitne hovoriť iba o zamestnancoch vlády, keďže sa jedná o problém širokej škály úradov, inštitúcií či škôl. Minimálna mzda sa každým rokom na Slovensku postupne zvyšuje. Rovnako to je aj od 1.januára 2018, kedy sa z pôvodných 435 € táto suma navýšila na 480€ . Problém však nastáva u určitých skupín zamestnancov, ktorí sú podľa tarifných platov zaradení v platových triedach nižších ako je štátom stanovená minimálna mzda. Ide napríklad o upratovačky, školníkov, údržbárov, vodičov, kuchárov či hospodárov. Štát prikázal zamestnávateľov aby týmto zamestnancom rozdiel dorovnával, avšak nedeje sa to všade a keď im mzdu dorovnajú, problém býva potom s jej ďalším zvyšovaním. Ďalším problémom je aj to, že štát diktuje minimálnu mzdu súkromným firmám, avšak sám toto nariadenia voči vlastným zamestnancom nedodržiava . Odborári už dlho poukazujú na to, že nie je normálne, aby tarify boli stále nastavené pod hranicou minimálnej mzdy."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["výroku", "480€", "platových triedach", "nedodržiava"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=mzdy+vo+verejnom+sektore", "http://www.vlada.gov.sk/minimalna-mzda-sa-od-roku-2018-zvysi-na-480-eur/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20180101", "https://www.etrend.sk/financie/stat-nedodrziava-vlastnu-minimalnu-mzdu-ktoru-diktuje-podnikatelom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:49.333221+00:00"}
{"id": "vr37014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37014", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som takto pred týždňom bol v relácii v jednej súkromnej televízii s pánom podpredsedom Smeru pánom poslancom Kaliňákom a avizoval som, že v tej veci bude sedieť predsedníctvo a pán poslanec Kaliňák vtedy hovoril no ja ti, ja vám môžem povedať dopredu aký bude výsledok dáte mu pokoj, nič sa nebude diať.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Kaliňák sa k nadchádzajúcej schôdzke predsedníctva KDH v relácii V politike 23. januára 2010 vyjadril: \"Akonáhle je problém, akonáhle je veľká zlodejina na svete, tak sú všetci rozcestovaní, nedá sa zísť a nič už pre zákon nemôžete urobiť. KDH vládne v Bratislave 20 rokov. Čoho sa chce, čo chce vysvetľovať?\" Svoju reakciu uviedol vetou: \" Ja si myslím, že naozaj je to tak jasné a tak jasná forma klientelizmu v podaní KDH, že žiadne vysvetlenie, pretože to prepojenie je jasné. \" R. Kaliňák hovoril o tom, že sa to nedá rozumne odôvodniť, pretože je to jasná forma klientelizmu, nie o tom, či vyvodia dôsledky proti ministrovi.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Kaliňák sa k nadchádzajúcej schôdzke predsedníctva KDH v relácii V politike 23. januára 2010 vyjadril: \"Akonáhle je problém, akonáhle je veľká zlodejina na svete, tak sú všetci rozcestovaní, nedá sa zísť a nič už pre zákon nemôžete urobiť. KDH vládne v Bratislave 20 rokov. Čoho sa chce, čo chce vysvetľovať?\" Svoju reakciu uviedol vetou: \" Ja si myslím, že naozaj je to tak jasné a tak jasná forma klientelizmu v podaní KDH, že žiadne vysvetlenie, pretože to prepojenie je jasné. \" R. Kaliňák hovoril o tom, že sa to nedá rozumne odôvodniť, pretože je to jasná forma klientelizmu, nie o tom, či vyvodia dôsledky proti ministrovi."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:53.116914+00:00"}
{"id": "vr16393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16393", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...odborový zväz KOVO je najväčší odborový zväz na Slovensku", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Odborový zväz (OZ) KOVO je známy a často medializovaný pri hájení záujmov zamestnancov, avšak nevieme nájsť údaje, ktoré by jednoznačne potvrdili, že OZ KOVO je najväčším odborovým zväzom na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. OZ KOVO na svojom webovom sídle uvádza : \"Odborový zväz KOVO združuje členov predovšetkým z odvetví strojárskeho, elektrotechnického a hutníckeho priemyslu, služieb a verejnej cestnej dopravy, vrátane členov stredných škôl, ako i členov z iných odvetví, ktorí prejavili záujem byť organizovaní v odborovom zväze.\" Ide o právnickú osobu, ktorej cieľom je presadzovať oprávnené požiadavky a hájiť záujmy svojich členov. Na ich webovom sídle však nenájdeme informácie o počte členov daného odborového zväzu. V jednom článku sme našli označenie OZ KOVO za najväčší odborový zväz: \"Najväčší odborový zväz, OZ KOVO, vydal k obavám zo znižovania pracovných stavov vlastné vyhlásenie.\" píšu Košice:dnes. V iných článkoch sa spájal pojem \"najväčší\" s odborovom organizáciou pri Volkswagene (VW), ktorá patrí pod OZ KOVO: \"Rada predsedov Odborového zväzu KOVO pod vedením predsedu Emila Machynu rozhodla o likvidácii najväčšej odborovej organizácie na Slovensku, Základnej organizácie OZ KOVO, odborov Volkswagen Slovakia. Zoroslav Smolinský vidí za tým mocenskú ambíciu vedenia zväzu ovládnuť ich odborovú organizáciu a snahu zmocniť sa jej majetku. Odborári v automobilke pod jeho vedením už založili novú odborovú organizáciu.\" Odborová organizácia pri VW patriaca pod KOVO tiež už nemusí byť najväčšia, keďže po sporoch pri VW pôsobía aj Moderné odbory Volkswagen pod vedením Smolinského. Denník N zasa uvádza , že \"Najväčšia odborová organizácia, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, sa do štrajku nezapojí. Štrajk podporujú Nové školské odbory aj Nezávislé kresťanské odbory..\" Je však možné, že naráža len na oblasť školstva, pretože samotný Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku na svojom webovom sídle totiž píše , že: \"V súčasnosti združuje zväz viac ako 48 tisíc svojich členov - pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov na všetkých typoch a úrovniach škôl a školských zariadení. Je tak druhým najväčším odborovým zväzom na Slovensku a najväčším zväzom v nevýrobnej sfére.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Odborový zväz (OZ) KOVO je známy a často medializovaný pri hájení záujmov zamestnancov, avšak nevieme nájsť údaje, ktoré by jednoznačne potvrdili, že OZ KOVO je najväčším odborovým zväzom na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. OZ KOVO na svojom webovom sídle uvádza : \"Odborový zväz KOVO združuje členov predovšetkým z odvetví strojárskeho, elektrotechnického a hutníckeho priemyslu, služieb a verejnej cestnej dopravy, vrátane členov stredných škôl, ako i členov z iných odvetví, ktorí prejavili záujem byť organizovaní v odborovom zväze.\" Ide o právnickú osobu, ktorej cieľom je presadzovať oprávnené požiadavky a hájiť záujmy svojich členov. Na ich webovom sídle však nenájdeme informácie o počte členov daného odborového zväzu. V jednom článku sme našli označenie OZ KOVO za najväčší odborový zväz: \"Najväčší odborový zväz, OZ KOVO, vydal k obavám zo znižovania pracovných stavov vlastné vyhlásenie.\" píšu Košice:dnes. V iných článkoch sa spájal pojem \"najväčší\" s odborovom organizáciou pri Volkswagene (VW), ktorá patrí pod OZ KOVO: \"Rada predsedov Odborového zväzu KOVO pod vedením predsedu Emila Machynu rozhodla o likvidácii najväčšej odborovej organizácie na Slovensku, Základnej organizácie OZ KOVO, odborov Volkswagen Slovakia. Zoroslav Smolinský vidí za tým mocenskú ambíciu vedenia zväzu ovládnuť ich odborovú organizáciu a snahu zmocniť sa jej majetku. Odborári v automobilke pod jeho vedením už založili novú odborovú organizáciu.\" Odborová organizácia pri VW patriaca pod KOVO tiež už nemusí byť najväčšia, keďže po sporoch pri VW pôsobía aj Moderné odbory Volkswagen pod vedením Smolinského. Denník N zasa uvádza , že \"Najväčšia odborová organizácia, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, sa do štrajku nezapojí. Štrajk podporujú Nové školské odbory aj Nezávislé kresťanské odbory..\" Je však možné, že naráža len na oblasť školstva, pretože samotný Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku na svojom webovom sídle totiž píše , že: \"V súčasnosti združuje zväz viac ako 48 tisíc svojich členov - pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov na všetkých typoch a úrovniach škôl a školských zariadení. Je tak druhým najväčším odborovým zväzom na Slovensku a najväčším zväzom v nevýrobnej sfére.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "píšu", "iných", "článkoch", "patrí", "pôsobía", "uvádza", "píše"], "url": ["http://www.ozkovo.sk/o-nas/?", "http://kosicednes.sk/udalosti/prepustanie-ci-predaj-u-s-steelu-su-to-famy-trva-na-svojom-vedenie-spolocnosti/", "http://http://www.teraz.sk/ekonomika/smolinsky-machyna-chce-natlakom-ovla/222338-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/o-co-ide-v-boji-o-ovladnutie-odborov-vo-volkswagene.html", "https://www.etrend.sk/firmy/vo-volkswagene-zacalo-kolektivne-vyjednavanie-tent-rok-bude-narocne.html", "https://www.etrend.sk/firmy/vo-volkswagene-zacalo-kolektivne-vyjednavanie-tent-rok-bude-narocne.html", "https://dennikn.sk/345352/minister-skolstva-plosny-strajk-takmer-vyluceny/", "https://www.ozpsav.sk/sk/O-nas.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:40.000765+00:00"}
{"id": "vr15488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15488", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Účinnosť minimálneho dôchodku (...) je od 1. júla minulého roku.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minimálny dôchodok bol zavedený do sociálneho systému vládnou novelou zákona, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa minimálny dôchodok majú nárok (.pdf) občania po dovŕšení dôchodkového veku s dĺžkou dôchodkového poistenia najmenej 30 rokov. Účelom minimálneho dôchodku bolo zabezpečiť dôchodcom spĺňajúcim dané podmienky príjem na takej úrovni aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. Týka sa poberateľov starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku. Suma minimálneho dôchodku začína od 269,5 eur - táto suma predstavuje 136 % sumy životného minima. Suma minimálneho dôchodku sa za každý ďalší odpracovaný rok navyšuje o 2 percentuálne body, po 40 odpracovaných rokoch o 3 percentuálne body.\n\nKeďže je hranica odpracovaných rokov určená na 30, existuje skupina dôchodcov, ktorá má dôchodok nižší ako je ten minimálny. Tento zákon zároveň znižuje penzie pre sporiteľov v druhom pilieri . Táto úprava bola implementovaná do novely v druhom čítaní a vyslúžila si kritiku opozície, a aj prezidentovo veto. Predseda vlády Fico pred opätovným prerokovaním daného zákona avizoval, že veto poslanci prelomia. Zákon bol následne schválený 84 hlasmi a je účinný od 1. júla 2015.", "analysis_paragraphs": ["Minimálny dôchodok bol zavedený do sociálneho systému vládnou novelou zákona, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na minimálny dôchodok majú nárok (.pdf) občania po dovŕšení dôchodkového veku s dĺžkou dôchodkového poistenia najmenej 30 rokov. Účelom minimálneho dôchodku bolo zabezpečiť dôchodcom spĺňajúcim dané podmienky príjem na takej úrovni aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. Týka sa poberateľov starobného, predčasného starobného a invalidného dôchodku. Suma minimálneho dôchodku začína od 269,5 eur - táto suma predstavuje 136 % sumy životného minima. Suma minimálneho dôchodku sa za každý ďalší odpracovaný rok navyšuje o 2 percentuálne body, po 40 odpracovaných rokoch o 3 percentuálne body.", "Keďže je hranica odpracovaných rokov určená na 30, existuje skupina dôchodcov, ktorá má dôchodok nižší ako je ten minimálny. Tento zákon zároveň znižuje penzie pre sporiteľov v druhom pilieri . Táto úprava bola implementovaná do novely v druhom čítaní a vyslúžila si kritiku opozície, a aj prezidentovo veto. Predseda vlády Fico pred opätovným prerokovaním daného zákona avizoval, že veto poslanci prelomia. Zákon bol následne schválený 84 hlasmi a je účinný od 1. júla 2015."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["vládnou novelou", "nárok", "druhom pilieri", "kritiku", "schválený"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/140/20150701.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/rada-vlady-sr-prava-seniorov/zasadnutie-20-3.2015/material-bod-c-2.pdf", "http://www.etrend.sk/financie/niekto-dostane-minimalny-dochodok-iny-este-minimalnejsi-2.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/356499-opozicia-lobovala-u-kisku-za-vetovanie-minimalnej-penzie/?sc=art-358638", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35906"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:11.212527+00:00"}
{"id": "vr30313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30313", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Pretože čo sa týka transformácie, sme tam hovorili o zastavení transformácie, v tejto chvíli ta transformácia je v takom stave, že je pozastavená a ako sa vyjadrujú už niektorí politici napríklad v SDKÚ, bude to ich priorita v ďalšom volebnom období, ak teda by sa dostali do vlády.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou vyhlásil , že tranformácia nemocníc musí počkať do volieb a po nich o ďalšom osude bude rozhodovať nová vláda.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou vyhlásil , že tranformácia nemocníc musí počkať do volieb a po nich o ďalšom osude bude rozhodovať nová vláda."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "vyjadrila", "Sobotných dialógoch"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/transformacia-nemocnic-do-volieb-nebude-garantuje-prezident-prb-/sk_domace.asp?c=A111107_144054_sk_domace_p58", "http://hnonline.sk/c1-53621570-sdku-sa-transformacie-nemocnic-nevdza-ani-po-volbach", "http://213.215.116.181:8001/slovensko/2011-11-12/16-Sobotne_dialogy-12-10.mp3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:29.197410+00:00"}
{"id": "vr17854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17854", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...to podpísali desiatky odborníkov na ústavné právo tu výzvu (za reformu Ústavného súdu, pozn.) a pokiaľ viem, to nie sú veci spojení so Sme rodina, SPOLU, OĽaNO, SaS, to sú naozaj odborníci, z akademickej sféry (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh nových pravidiel pre výber ústavných sudcov podpísalo 38 právnických osobností Slovenska. Medzi signatármi sú bývalí ústavní sudcovia, sudcovia medzinárodných súdov, sudcovia Najvyššieho súdu, univerzitní akademici či právnici. Medzi signatármi skutočne nie sú politici. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh nových pravidiel pre výber ústavných sudcov podpísalo 38 právnických osobností Slovenska. Medzi signatármi sú bývalí ústavní sudcovia, sudcovia medzinárodných súdov, sudcovia Najvyššieho súdu, univerzitní akademici či právnici. Medzi signatármi skutočne nie sú politici. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "signatármi"], "url": ["https://dennikn.sk/1129811/renomovani-pravnici-necakali-na-politikov-navrhuju-zmenu-vyberu-ustavnych-sudcov/", "https://www.tyzden.sk/spolocnost/48307/pravnici-a-pravnicky-navrhuju-zasadne-zmeny-vo-vybere-novych-ustavnych-sudcov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:42.319547+00:00"}
{"id": "vr33493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33493", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Eurozóna hlási rekordnú nezamestnanosť. Hovorím o skupine štátov, ktoré majú euro a táto nezamestnanosť sa vyšplhala na 12%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:13.321365+00:00"}
{"id": "49916", "numeric_id": 49916, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49916", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Povedali ste, že progresívne, že ja osobne, ja osobne som nikdy neprotestoval proti vojne v Iraku. Nech sa páči, tak vám rád požičiam ten iPad, pokojne si dohľadajte desiatky mojich komentárov, článkov a vyjadrení, kde som skritizoval vojnu proti Iraku.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Valášek kritizoval vojnu v Iraku už v roku 2004, keď v akademickom časopise poukázal na jej negatívny vplyv na vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou. Neskôr svoje postoje vyjadroval aj na sociálnych sieťach, kde vojnu označil za chybu s dlhodobými následkami. Kritizoval aj zabitie iránskeho veliteľa Solejmáního, ktoré považoval za nelegálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTomáš Valášek sa k vojne v Iraku a jej dôsledkom vyjadroval dlhodobo, či už v odborných článkoch, na sociálnych sieťach alebo v médiách. Príkladom je článok pre akademický časopis Medzinárodné otázky, do ktorého Tomáš Valášek prispel v roku 2004 ako riaditeľ bruselskej pobočky americkej nezávislej výskumnej organizácie Center for Defense Information. V článku popisuje, ako vojna v Iraku vytvorila priepasť medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami, ktoré s vojnou nesúhlasili.\n\nPo začiatku politickej kariéry sa k problematike vyjadroval aj na sociálnych sieťach. V roku 2020 na výročie dobytia hlavného mesta Iraku americkými vojskami vo svojom statuse napísal : „Vojna bola chybou a dodnes cítime jej následky…“\n\nV roku 2021 na výročie pádu budov Svetového obchodného centra napísal : „Vojna v Iraku už nemala s útokom na Pentagon a Dvojičky nič spoločného, akokoľvek sa ich vtedajší prezident snažil spojiť. Pripravila Spojené štáty o obrovský kus reputácie a dôvery spojencov, nehovoriac o tisícoch mŕtvych.“\n\nTomáš Valášek taktiež kritizoval zabitie irackého veliteľa špeciálnych jednotiek Kásima Solejmáního, ktorého zabila americká armáda dronovým útokom 3. januára 2020. V rozhovorch pre aktuality.sk aj Denník N označil útok za chybu. Podľa neho pri útok samovoľnému konaniu Spojených štátov, ktoré nebolo legálne, keďže Solejmánímu nebolo dokázané, že by predstavoval bezprostrednú hrozbu.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Valášek kritizoval vojnu v Iraku už v roku 2004, keď v akademickom časopise poukázal na jej negatívny vplyv na vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európou. Neskôr svoje postoje vyjadroval aj na sociálnych sieťach, kde vojnu označil za chybu s dlhodobými následkami. Kritizoval aj zabitie iránskeho veliteľa Solejmáního, ktoré považoval za nelegálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Tomáš Valášek sa k vojne v Iraku a jej dôsledkom vyjadroval dlhodobo, či už v odborných článkoch, na sociálnych sieťach alebo v médiách. Príkladom je článok pre akademický časopis Medzinárodné otázky, do ktorého Tomáš Valášek prispel v roku 2004 ako riaditeľ bruselskej pobočky americkej nezávislej výskumnej organizácie Center for Defense Information. V článku popisuje, ako vojna v Iraku vytvorila priepasť medzi Spojenými štátmi a európskymi krajinami, ktoré s vojnou nesúhlasili.", "Po začiatku politickej kariéry sa k problematike vyjadroval aj na sociálnych sieťach. V roku 2020 na výročie dobytia hlavného mesta Iraku americkými vojskami vo svojom statuse napísal : „Vojna bola chybou a dodnes cítime jej následky…“", "V roku 2021 na výročie pádu budov Svetového obchodného centra napísal : „Vojna v Iraku už nemala s útokom na Pentagon a Dvojičky nič spoločného, akokoľvek sa ich vtedajší prezident snažil spojiť. Pripravila Spojené štáty o obrovský kus reputácie a dôvery spojencov, nehovoriac o tisícoch mŕtvych.“", "Tomáš Valášek taktiež kritizoval zabitie irackého veliteľa špeciálnych jednotiek Kásima Solejmáního, ktorého zabila americká armáda dronovým útokom 3. januára 2020. V rozhovorch pre aktuality.sk aj Denník N označil útok za chybu. Podľa neho pri útok samovoľnému konaniu Spojených štátov, ktoré nebolo legálne, keďže Solejmánímu nebolo dokázané, že by predstavoval bezprostrednú hrozbu."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["článok", "časopis", "napísal", "napísal", "aktuality.sk", "Denník N", "nebolo"], "url": ["https://ciaotest.cc.columbia.edu/olj/inti/v13n3/inti_v13n3d.pdf", "https://www.jstor.org/stable/44963589", "https://archive.ph/6FVDr", "https://www.facebook.com/story.php/?story_fbid=4065860463543692&id=2124278734368551", "https://www.aktuality.sk/clanok/754298/exvelvyslanec-pri-nato-iran-je-pre-americkych-konzervativcov-oblubenym-diablom-rozhovor/", "https://dennikn.sk/1706450/americania-urobili-velku-chybu-a-vsetci-to-pocitime-hovori-byvaly-velvyslanec-pri-nato/", "https://dennikn.sk/1706450/americania-urobili-velku-chybu-a-vsetci-to-pocitime-hovori-byvaly-velvyslanec-pri-nato/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:55.173688+00:00"}
{"id": "vr17596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17596", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...tie rozpočtové dopady sú obrovské, aj to 6% zvýšenie sú 200-300-miliónové položky, rádovo každý rok v štátnom rozpočte.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analýza vplyvov zvyšovania platov učiteľov na rozpočet verejnej správy uvádza, že v rokoch 2018, 2019 a 2020 by mala valorizácia o 6 % ročne predstavovať 104 092 530 eur (výdavky verejnej správy celkom). Podľa programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 sa vláda zaväzuje vykonať \"legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov\" ( .pdf , str. 32).", "analysis_paragraphs": ["Analýza vplyvov zvyšovania platov učiteľov na rozpočet verejnej správy uvádza, že v rokoch 2018, 2019 a 2020 by mala valorizácia o 6 % ročne predstavovať 104 092 530 eur (výdavky verejnej správy celkom). Podľa programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 sa vláda zaväzuje vykonať \"legislatívne úpravy tak, aby sa platová tarifa pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od 1.9.2016 a následne, za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania, počínajúc dňom 1.1.2018 každoročne zvýšila priemerne o 6 %, na čo zabezpečí primerané zvýšenie finančných prostriedkov\" ( .pdf , str. 32)."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Analýza vplyvov", ".pdf"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-210307?prefixFile=m_", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:45.045701+00:00"}
{"id": "vr33038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33038", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Bohužiaľ projekt (EHMK 2013, pozn.) sa absolútne nepohol za bývalého vedenia, keď prišlo nové vedenie do mesta, tak sme boli bez akéhokoľvek odsúťaženia čohokoľvek.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Raši sa stal primátorom mesta Košice po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 25 novembra 2010. Ustanovujúca schôdza (.rtf) mestského zastupiteľstva, ktorou novozvolené zastupiteľstvo začalo svoju činnosť, sa uskutočnila 21. decembra 2010. Nám sa podarilo identifikovať dva projekty v rámci EHMK Košice 2013, ktoré boli pripravené i spustené ešte pred týmto dátumom.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši sa stal primátorom mesta Košice po komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnili 25 novembra 2010. Ustanovujúca schôdza (.rtf) mestského zastupiteľstva, ktorou novozvolené zastupiteľstvo začalo svoju činnosť, sa uskutočnila 21. decembra 2010. Nám sa podarilo identifikovať dva projekty v rámci EHMK Košice 2013, ktoré boli pripravené i spustené ešte pred týmto dátumom."], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["schôdza", "projekt", "spustený"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.kosice.sk%2Fincludes%2FdocuStore_getByID.asp%3Fid%3D%252022788&ei=3w8JUburFoeutAbS0IDAAQ&usg=AFQjCNGXhWT6-aCrD95cDfgl8CcjrLurnA&bvm=bv.41642243,d.Yms", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Rozvoj-ludskych-zdrojov-prostrednictvom-investicii-do-vzdelavania", "http://www.sandormarai.eu/Projekt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:25.499789+00:00"}
{"id": "vr36666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36666", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na Slovensku zatkli ľudí ešte pred tým, než kamión bol v bezpečí.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa SME : \" Kým Červený polmesiac odpovedal na dožiadanie, trvalo to niekoľko dní. Potom turecký policajti zadržali kamión aj šoféra. Na Slovensku polícia zadržala dvoch ľudí. Sú vo väzbe.\" Údaje o tom v ako čase polícia zadržala spomínaných dvoch ľudí sa nám nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa SME : \" Kým Červený polmesiac odpovedal na dožiadanie, trvalo to niekoľko dní. Potom turecký policajti zadržali kamión aj šoféra. Na Slovensku polícia zadržala dvoch ľudí. Sú vo väzbe.\" Údaje o tom v ako čase polícia zadržala spomínaných dvoch ľudí sa nám nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5701387/policia-sa-akciou-s-heroinovym-kamionom-pysi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:23.340486+00:00"}
{"id": "vr33642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33642", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak je uverejnená súťaž v Eurovestníku, ktorý predpokladá len veľké zákazky nad 4 milióny alebo 130 000 eur.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych webových stránok Európskej únie sa európske smernice týkajúce sa verejného obstarávania vzťahujú len na zákazky presahujúce určité limity. \"Na verejné dodávky a služby v hodnote viac ako 130 tis. EUR v prípade ústredných orgánov štátnej správy, 200 tis. EUR v prípade orgánov na nižšej úrovni alebo 400 tis. EUR pre orgány pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. ...V záujme transparentnosti musia byť všetky verejné súťaže, ktorých hodnota prevyšuje uvedené limity, zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú bezplatne prístupné prostredníctvom internetového portálu Tenders Electronic Daily (TED).\" V záujme transparentnosti musia byť všetky verejné súťaže, ktorých hodnota prevyšuje tieto limity zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Robert Kaliňák má teda pravdu, že ak je súťaž uverejnená v Eurovestníku, predpokladá sa, že ide o zákazky na verejné dodávky v hodnote nad 130 tis. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych webových stránok Európskej únie sa európske smernice týkajúce sa verejného obstarávania vzťahujú len na zákazky presahujúce určité limity. \"Na verejné dodávky a služby v hodnote viac ako 130 tis. EUR v prípade ústredných orgánov štátnej správy, 200 tis. EUR v prípade orgánov na nižšej úrovni alebo 400 tis. EUR pre orgány pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb. ...V záujme transparentnosti musia byť všetky verejné súťaže, ktorých hodnota prevyšuje uvedené limity, zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú bezplatne prístupné prostredníctvom internetového portálu Tenders Electronic Daily (TED).\" V záujme transparentnosti musia byť všetky verejné súťaže, ktorých hodnota prevyšuje tieto limity zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Robert Kaliňák má teda pravdu, že ak je súťaž uverejnená v Eurovestníku, predpokladá sa, že ide o zákazky na verejné dodávky v hodnote nad 130 tis. euro. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["webových stránok"], "url": ["http://europa.eu/youreurope/business/profiting-from-eu-market/benefiting-from-public-contracts/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:20.577439+00:00"}
{"id": "vr30184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30184", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda navrhne legislatívne opatrenia, ktorými zvýši výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanci za Smer-SD (Pellegrini, Číž, Laššáková) navrhli legislatívne opatrenia, ktoré by upravovali majetkové priznania verejných funkcionárov. Ich návrh zákona ale neprešiel a vládna strana rovnako odmietla podporiť opozičný pozmeňujúci návrh, ktorý mal riešiť výpovednú hodnotu majetkového priznania (napr definuje, čo je majetkový pomer, prírastok majetku a pod.). Išlo o novelu ústavného zákona, preto na jej podporu potreboval parlament 90 hlasov. Návrh poslancov Smeru mal rozšíriť okruh verejných funkcionárov v súvislosti so zmenami v štruktúre orgánov verejnej moci ako i potrebou sprísnenia ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie. Nešlo tak o zvýšenie výpovednej hodnoty majetkových priznaní, ale o zvýšenie počtu subjektov, ktoré sú povinné majetkové priznanie v pôvodnej forme podať. Novelu podporilo 80 poslancov, parlament ju teda napokon neschválil. Nie je ani pravdou, že novelu navrhla vláda - navrhli ju poslanci NR SR za SMER-SD - Pellegrini, Číž, Laššáková. Sľub preto hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci za Smer-SD (Pellegrini, Číž, Laššáková) navrhli legislatívne opatrenia, ktoré by upravovali majetkové priznania verejných funkcionárov. Ich návrh zákona ale neprešiel a vládna strana rovnako odmietla podporiť opozičný pozmeňujúci návrh, ktorý mal riešiť výpovednú hodnotu majetkového priznania (napr definuje, čo je majetkový pomer, prírastok majetku a pod.). Išlo o novelu ústavného zákona, preto na jej podporu potreboval parlament 90 hlasov. Návrh poslancov Smeru mal rozšíriť okruh verejných funkcionárov v súvislosti so zmenami v štruktúre orgánov verejnej moci ako i potrebou sprísnenia ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie. Nešlo tak o zvýšenie výpovednej hodnoty majetkových priznaní, ale o zvýšenie počtu subjektov, ktoré sú povinné majetkové priznanie v pôvodnej forme podať. Novelu podporilo 80 poslancov, parlament ju teda napokon neschválil. Nie je ani pravdou, že novelu navrhla vláda - navrhli ju poslanci NR SR za SMER-SD - Pellegrini, Číž, Laššáková. Sľub preto hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "rozšíriť", "Jednou", "predložila", "odmietla", "neprešiel"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1677", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366422-beblavy-smerom-predlozeny-zakon-o-konflikte-zaujmov-je-hanba/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375552-smer-nepodporil-prisnejsie-majetkove-priznania-politikov/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1512533/Beblavy-pritlacil-na-verejnych-funkcionarov--Toto-vsetko-by-mali-priznat-", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36973", "http://www.sme.sk/c/8090051/majetkove-priznania-verejnych-funkcionarov-nebudu-podrobnejsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.455114+00:00"}
{"id": "vr37543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37543", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Problém je v tom, že sa prijal nezmyselný konsolidačný balíček a preto môžeme dnes na základe tohto dôkazu, ktorý predložila EÚ konštatovať, že za masívne zdražovanie ku ktorému došlo v januári a februári 2011, môže dominantne, nezmyselný konsolidačný balíček. To znamená zvyšovanie daní predovšetkým, DPH, zvyšovanie spotrebných daní a zvyšovanie cien energií.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku. Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011: 1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane. 2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt. 3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka). Ako sa píše v septembrovej analýze, \"ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov).\" Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b. Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový. S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny , ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009. Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie \"v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%\", pričom \"Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi.\" Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší. Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie.", "analysis_paragraphs": ["Prognóza (.pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje, že harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Najnovšia makroekonomická prognóza (.pdf) MF SR z 8. februára 2011 predpokladá harmonizovanú infláciu v roku 2011 na úrovni 3,4%. Znamená to teda nárast 2,6 p.b. oproti minulému roku. Obe analýzy zmieňujú tri príčiny rastu inflácie v roku 2011: 1) Rast cien potravín spôsobený zlou úrodou poľnohospodárskych plodín v Rusku, na Ukrajine a v Kazachstane. 2) Rast regulovaných cien plynu, tepla a elektriny v dôsledku rastu cien ropy a posilnenia kurzu USD. Tieto faktory budú pôsobiť aj na rast cien pohonných hmôt. 3) Z netrhových faktorov sa na raste inflácie prejaví zvýšenie DPH na 20%, zvýšenie spotrebnej dane z piva a tabakových výrobkov a zároveň sa ruší daňové zvýhodnenie pre biopalivá, rušia sa daňové oslobodenia pri energetických daniach pre teplárne, zavádza sa poplatok pre štátne hmotné rezervy a likvidáciu jadrových palív a zvyšujú sa ceny diaľničných známok (t. j. opatrenia konsolidačného balíčka). Ako sa píše v septembrovej analýze, \"ak by sa zvýšenie DPH, spotrebných daní, poplatkov a zrušenia oslobodení premietlo do zvýšenia cien tovarov a služieb v plnej miere, tak by vplyv týchto opatrení na priemernú ročnú infláciu bol 1,25 p.b. Po zohľadnení nízkeho domáceho dopytu a konkurencie pri výpočte inflácie v aktuálnej prognóze premietol IFP príspevok v celkovej výške mierne pod 1 p.b. (0, 98 p.b., pozn) , (80%-tné premietnutie do koncových cien spotrebiteľov).\" Vo februárovej analýze bol tento príspevok odhadovaný na 0,89 p.b. Príspevok zvýšenia DPH k inflácii tak predstavuje 0,4 p.b., spotrebné dane s ostatnými faktormi 0,6 p.b. Z týchto prognóz vyplýva, že na predpokladanom zvýšení inflácie o 2,5 p.b. má konsolidačný balíček (0, 98 p.b. alebo 0,89 p.b.) podiel približne tretinový. S inými hodnotením prišli Hospodárske noviny , ktoré napísali, že na zvýšení výdavkov štvorčlennej rodiny vo výške 18,2 eur, ktoré nastalo v januári v porovnaní s februárom, sa 12,2 eurami podieľal práve vládny balík. HN vychádzali z priemerných výdavkov domácnosti, ktoré uvádza aj Inštitút finančnej politiky (.pdf), v tom istom dokumente IFP predikuje nárast o uvedených 12,2 eur, pričom samo IFP uvádza, že výdavky po vládnych opatreniach narastú na 1030,7 eura mesačne z 1018 v roku 2009. Problém s uvažovaním HN je, že neberú do úvahy to, ktoré zložky rástli najviac, a aký vplyv na ne majú mať vládne opatrenia. Najviac (percentuálne) malo podľa Štatistického úradu nastať zdraženie \"v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá; doprava zhodne o 3,4%\", pričom \"Na zvýšenie cien v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá vplýval rast cien elektriny o 9,2%, tepelnej energie o 7,6%, plynu o 5,4%, stočného o 4,7%, vodného o 1,8%, služieb pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia; iných služieb vzťahujúcich sa na bývanie zhodne o 1%, pevných palív o 0,9%, odvozu a likvidácie odpadu o 0,5%, tovarov pre pravidelnú údržbu a opravy obydlia o 0,4% a imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov o 0,1%. Na úrovni minulého mesiaca zostali ceny skutočného nájomného plateného nájomníkmi.\" Vplyv opatrení na túto kategóriu výdavkov je práve vyšší ako na iné tovary a služby, ktoré vo výdavkoch rodiny započítané nie sú, zatiaľ čo v CPI započítané sú, preto sa v metodike HN zdá, že vplyv opatrení vlády je vyšší. Spotrebný kôš výdavkov 4 člennej rodiny a celkovej inflácie je pritom pochopiteľne rozdielny. Z expremiérových vyjadrení je jasné, že hovorí o celkovej inflácii (spomína jej rast december/január)- väčšinový vplyv dopadov vládnych opatrení v januári ale platil (podľa HN) v prípade zvýšenia výdavkov 4 člennej rodiny, nie v prípade celkovej inflácie."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza", "makroekonomická prognóza", "prišli Hospodárske noviny", "uvádza aj Inštitút finančnej politiky", "podľa Štatistického úradu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7719&documentId=5182", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30757"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:41.137308+00:00"}
{"id": "vr37669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37669", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ministerstvo financií deklarovalo ako svoj primárny cieľ, že zmena odvodového systému bude rozpočtovo neutrálna.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií sa snaží o fiškálne neutrálnu reformu odvodového systému, t.j. s nulovým vplyvom na deficit verejných rozpočtov. Uviedol to Ivan Mikloš pre agentúru SITA .", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií sa snaží o fiškálne neutrálnu reformu odvodového systému, t.j. s nulovým vplyvom na deficit verejných rozpočtov. Uviedol to Ivan Mikloš pre agentúru SITA ."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.poistenie.sk/miklos-system-je-zdeformovany-zivnostnici-si-doplatia.phtml?id6=205&module_action__0__id_s=96152"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:48.449797+00:00"}
{"id": "vr17372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17372", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...najmä u týchto (homosexuálnych) partnerov je, povedal by som, to striedanie partnerov veľmi časté. Nemusíte súhlasiť, štatistiky nám to potvrdia.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dr. Gerard J. M. van den Aardweg na konferencií \"Krize současné rodiny\" na pôde Parlamentu ČR v roku 2001 povedal , že: \"Na základě německého průzkumu z roku 1996 mezi aktivními homosexuály (což je v podstatě podskupina, jelikož není známo, kolik homosexuálů není aktivních) se ukázalo, že méně než 1/5 žije v monogamním vztahu. 60% z této 1/5 nebydlelo spolu. Z toho je možno usoudit, že většina homosexuálních vztahů nejsou vztahy pevné. Z mnoha průzkumů je dobře známo, že aktivní homosexuál má průměrně stovky partnerů, i když má stálého partnera.\" Iný nemecký prieskum ďalej uvádzal, že len 7 % homosexuálov malo vzťah dlhšie ako päť rokov. Nakoľko ale neexistujú štatistiky, ktoré by hovorili o striedaní partnerov v heterosexuálnych vzťahov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Dr. Gerard J. M. van den Aardweg na konferencií \"Krize současné rodiny\" na pôde Parlamentu ČR v roku 2001 povedal , že: \"Na základě německého průzkumu z roku 1996 mezi aktivními homosexuály (což je v podstatě podskupina, jelikož není známo, kolik homosexuálů není aktivních) se ukázalo, že méně než 1/5 žije v monogamním vztahu. 60% z této 1/5 nebydlelo spolu. Z toho je možno usoudit, že většina homosexuálních vztahů nejsou vztahy pevné. Z mnoha průzkumů je dobře známo, že aktivní homosexuál má průměrně stovky partnerů, i když má stálého partnera.\" Iný nemecký prieskum ďalej uvádzal, že len 7 % homosexuálov malo vzťah dlhšie ako päť rokov. Nakoľko ale neexistujú štatistiky, ktoré by hovorili o striedaní partnerov v heterosexuálnych vzťahov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "prieskum"], "url": ["http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html", "http://www.protiprudu.info/homosexualni_zivotni_styl.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:44.720852+00:00"}
{"id": "vr36317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36317", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A napríklad Veľká Británia si vedela vyrokovať niektoré špecifické veci čo sa týka prispievania do eurofondov.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Mikloš zrejme odkazuje na tzv. Britský rabat, ktorý bol vyjednaný ešte v roku 1984. Veľká Británia si vyjednala návrat časti príspevku do rozpočtu ES/EÚ kvôli tomu, že nevyužíva poľnohospodárske dotácie v takej miere ako ostatné veľké štáty.", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš zrejme odkazuje na tzv. Britský rabat, ktorý bol vyjednaný ešte v roku 1984. Veľká Británia si vyjednala návrat časti príspevku do rozpočtu ES/EÚ kvôli tomu, že nevyužíva poľnohospodárske dotácie v takej miere ako ostatné veľké štáty."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:51.858788+00:00"}
{"id": "vr26097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26097", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Dnešná takmer 20 % nezamestnanosť...", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácii Štatistického úradu bola nezamestnanosť v KSK v druhom štvrťroku 2013 na úrovni 18,2 %. Podľa posledných údajov úradu práce bola celková miera evidovanej nezamestnanosti v KSK v septebri 2013 17,77 %, miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola 19,81 %. Tieto čísla sa dajú považovať za takmer 20 % a výrok preto označujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii Štatistického úradu bola nezamestnanosť v KSK v druhom štvrťroku 2013 na úrovni 18,2 %. Podľa posledných údajov úradu práce bola celková miera evidovanej nezamestnanosti v KSK v septebri 2013 17,77 %, miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola 19,81 %. Tieto čísla sa dajú považovať za takmer 20 % a výrok preto označujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72311", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:02.304147+00:00"}
{"id": "vr36822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36822", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lebo neviem, či sa vám, ako novinárom, dostal posledný prieskum Fokusu, ktorý sa sústreďuje presne, meria, meria finančnú gramotnosť, sklon k riziku tých sporiteľov. Ja si myslím, že všetci by sme mali tých sporiteľov lepšie poznať. A ten prieskum hovorí vlastne o tom, že vyše 50% sporiteľov má mizivú, alebo iba úplne základnú finančnú gramotnosť.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum, ktorý zatiaľ nie je na stránkach agentúry Focus , podľa agentúry SITA hovorí : Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Ak za \"finančnú gramotnosť\" označíme vedomosti a skúsenosti s investovaním , má poslanec pravdu. O ničom viac podobnom finančnej gramotnosti prieskum (či SITA) nehovorí.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum, ktorý zatiaľ nie je na stránkach agentúry Focus , podľa agentúry SITA hovorí : Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Ak za \"finančnú gramotnosť\" označíme vedomosti a skúsenosti s investovaním , má poslanec pravdu. O ničom viac podobnom finančnej gramotnosti prieskum (či SITA) nehovorí."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["na stránkach agentúry Focus", "SITA hovorí"], "url": ["http://www.focus-research.sk/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:46.267711+00:00"}
{"id": "vr28156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28156", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...rúra, ktorá nebola používaná medzi Vojanmi a Užhorodom s kapacitou 10 až 11 miliárd metrov kubických. Urobili sme modernizáciu spoločne so spoločnosťou Eustream sme zainvestovali. To je spoločnosť, v ktorej má štát polovičku a v druhá polovička je v rukách českej spoločnosti.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že investíciu do reverzného toku na Ukrajinu realizovala dcéra SPP Eustream, v ktorom má 51 % akcií Slovensko a 49 % akcií energetický priemyslový holding (EHP) ( Výrocná správa 2013, .pdf, s. 4). Eustream hovorí o kapacite reverzu 10 mld. m3 plynu rocne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agentúra ITAR-TASS , 2. júla 2014: \" Poland’s Gaz-System, a natural gas transmission system operator, has a chance to say not over than 1.5 billion cubic metres per year will be supplied to Ukraine. ... The maximum amount of reverse gas flows from Hungary reaches five billion cubic metres . ... In 2013, Ukraine consumed about 50 billion cubic metres of gas .\" Niektoré zdroje hovoria o rocnej spotrebe Ukrajiny až 55 mld. m3 plynu. RT , 14. august 2014: \"Deliveries from Slovakia could satisfy up to 20 percent of Ukraine’s natural gas demand, which in 2013 was 55 billion cubic meters.\" Reuters , 2. septembra 2014: \" Ukrainian Prime Minister Arseniy Yatsenyuk said the opening of the pipeline that could potentially meet up to 20 percent of Ukraine's demand showed his country was united with the EU, which is also worried about a Russian supply cut this winter.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \" Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovat na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu rocne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od zaciatku septembra na prerušitelnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. rocne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spolocnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019. ... Eustream realizuje investíciu výlucne z vlastných zdrojov. Spolocnost nežiadala o dotáciu ani štát, ani Európsku úniu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že investíciu do reverzného toku na Ukrajinu realizovala dcéra SPP Eustream, v ktorom má 51 % akcií Slovensko a 49 % akcií energetický priemyslový holding (EHP) ( Výrocná správa 2013, .pdf, s. 4). Eustream hovorí o kapacite reverzu 10 mld. m3 plynu rocne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Agentúra ITAR-TASS , 2. júla 2014: \" Poland’s Gaz-System, a natural gas transmission system operator, has a chance to say not over than 1.5 billion cubic metres per year will be supplied to Ukraine. ... The maximum amount of reverse gas flows from Hungary reaches five billion cubic metres . ... In 2013, Ukraine consumed about 50 billion cubic metres of gas .\" Niektoré zdroje hovoria o rocnej spotrebe Ukrajiny až 55 mld. m3 plynu. RT , 14. august 2014: \"Deliveries from Slovakia could satisfy up to 20 percent of Ukraine’s natural gas demand, which in 2013 was 55 billion cubic meters.\" Reuters , 2. septembra 2014: \" Ukrainian Prime Minister Arseniy Yatsenyuk said the opening of the pipeline that could potentially meet up to 20 percent of Ukraine's demand showed his country was united with the EU, which is also worried about a Russian supply cut this winter.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \" Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovat na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu rocne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od zaciatku septembra na prerušitelnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. rocne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spolocnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019. ... Eustream realizuje investíciu výlucne z vlastných zdrojov. Spolocnost nežiadala o dotáciu ani štát, ani Európsku úniu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Výrocná správa", "ITAR-TASS", "RT", "Reuters", "Eustream"], "url": ["http://www.eustream.sk/sk_stiahnut-subor/vyrocna-sprava-2013", "http://en.itar-tass.com/economy/738717", "http://rt.com/business/180392-ukraine-slovakia-reverse-gas-flow/", "http://www.themoscowtimes.com/business/article/slovakian-gas-pipeline-offers-new-reverse-supply-route-for-ukraine/506316.html", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:44.750934+00:00"}
{"id": "vr13869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13869", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď na základe permanentných kvót, pán redaktor, nám hrozí 50 000 migrantov, ktorí majú byť dovezení na Slovensko, o ktorých nič nevieme.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Momentálne podľa povinného prerozdelenia pripadá na Slovensko z celkového počtu 160 000 utečencov, 2287. Čo sa týka spomínaných 50 000 utečencov, tento údaj spomenul ešte v októbri 2015 poslanec za SMER-SD, Ľ. Blaha. Hovoril o možnom každoročnom prerozdeľovaní v prípade permanentného mechanizmu, ktoré sa nezastaví len na čísle 2287, ale môže sa stať, že raz tu budeme mať 50 000. Toto číslo je však subjektívnym odhadom a nemusí nutne korešpondovať s realitou. To, že by na Slovensko malo byť privezených 50 000 utečencov naraz, ako hovorí Fico, nesedí podľa distribučného kľúča navrhovaného Európskou komisiou v septembri 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Trvalý relokačný mechanizmus bol ešte v septembri 2015 navrhnutý Európskou komisiou v rámci Európskej migračnej agendy ako možné riešenie pre budúce potenciálne krízove stavy týkajúce sa utečencov. Tento kľúč bol použitý aj pri rozhodnutí o prerozdelení 120 000 utečencov z Grécka, Maďarska a Talianska v septembri. Z tohto počtu má Slovensko relokovať 1502 utečencov. Čo sa týka distribučného kľúča pre prerozdelenie ďalších 40,000 utečencov: z počtu 24,000 z Talianska Slovensku bolo pridelených podľa schémy 471 utečencov a z počtu 16,000 z Grécka išlo o 314 utečencov.", "analysis_paragraphs": ["Momentálne podľa povinného prerozdelenia pripadá na Slovensko z celkového počtu 160 000 utečencov, 2287. Čo sa týka spomínaných 50 000 utečencov, tento údaj spomenul ešte v októbri 2015 poslanec za SMER-SD, Ľ. Blaha. Hovoril o možnom každoročnom prerozdeľovaní v prípade permanentného mechanizmu, ktoré sa nezastaví len na čísle 2287, ale môže sa stať, že raz tu budeme mať 50 000. Toto číslo je však subjektívnym odhadom a nemusí nutne korešpondovať s realitou. To, že by na Slovensko malo byť privezených 50 000 utečencov naraz, ako hovorí Fico, nesedí podľa distribučného kľúča navrhovaného Európskou komisiou v septembri 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Trvalý relokačný mechanizmus bol ešte v septembri 2015 navrhnutý Európskou komisiou v rámci Európskej migračnej agendy ako možné riešenie pre budúce potenciálne krízove stavy týkajúce sa utečencov. Tento kľúč bol použitý aj pri rozhodnutí o prerozdelení 120 000 utečencov z Grécka, Maďarska a Talianska v septembri. Z tohto počtu má Slovensko relokovať 1502 utečencov. Čo sa týka distribučného kľúča pre prerozdelenie ďalších 40,000 utečencov: z počtu 24,000 z Talianska Slovensku bolo pridelených podľa schémy 471 utečencov a z počtu 16,000 z Grécka išlo o 314 utečencov."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["pripadá", "Hovoril", "navrhnutý", "prerozdelenie"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/europoslanci-podpora-juncker-kvoty/154957-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/blaha-slovensko-sa-zalobou-brani/162740-clanok.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5039_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:24.552900+00:00"}
{"id": "vr29577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29577", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Len výsledok bol taký, že nemal ani len tých 67 hlasov opozície (Krnáč, kandidát na šéfa NKÚ, pozn.), to je holý fakt.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagóg overoval. ( V politike, 9. marca 2014 ). Voľba šéfa NKÚ prebehla už štyrikrát a vždy neúspešne (26.7.2012, 18.9.2012, 11.12.2012 a 14.3.2013). Ani jeden z kandidátov zatiaľ nezískal 67 hlasov, preto môžeme výrok označiť za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagóg overoval. ( V politike, 9. marca 2014 ). Voľba šéfa NKÚ prebehla už štyrikrát a vždy neúspešne (26.7.2012, 18.9.2012, 11.12.2012 a 14.3.2013). Ani jeden z kandidátov zatiaľ nezískal 67 hlasov, preto môžeme výrok označiť za pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike, 9. marca 2014", "NRSR", "nekonala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.nrsr.sk/web/", "http://www.sme.sk/c/6986304/paska-vypise-novu-volbu-sefa-nku-ked-opozicia-predlozi-kandidata.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:49.288397+00:00"}
{"id": "46619", "numeric_id": 46619, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46619", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "(odpoveď na otázku o možnosti predĺženia núdzového stavu a tvrdého lockdownu, pozn.) keď si pozeráme okolité štáty, čo sa deje v Rakúsku, predlžujú, v Nemecku predlžujú, v Holandsku predlžujú, tzn., že asi tá situácia je vážna, tak my robíme principiálne tie isté kroky ako celá západná Európa, my tu neurobíme nejaké slovenského hokusy pokusy.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Holandsko predĺžilo lockdown do 9. februára kvôli obavám zo šírenia britskej mutácie koronavírusu. V Nemecku platí najmenej do 14. februára. V Rakúsku sa mal skončiť 25. januára, no úrady ho predĺžili do 8. februára. Slovenská vláda opakovane predĺžila núdzový stav aj zákaz vychádzania, pretože sa nedarí stlačiť krivku nakazených a hospitalizovaných s koronavírusom. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Holandsko predĺžilo lockdown do 9. februára kvôli obavám zo šírenia britskej mutácie koronavírusu. V Nemecku platí najmenej do 14. februára. V Rakúsku sa mal skončiť 25. januára, no úrady ho predĺžili do 8. februára. Slovenská vláda opakovane predĺžila núdzový stav aj zákaz vychádzania, pretože sa nedarí stlačiť krivku nakazených a hospitalizovaných s koronavírusom. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Holandsko", "Nemecku", "Rakúsku"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/holandsko-predlzilo-lockdown-strach-nahana-krajine-aj-novy-variant-virusu/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-predlzi-lockdown-do-14-febru/521505-clanok.html", "https://svet.sme.sk/c/22575184/rakusko-predlzuje-lockdown-o-dva-tyzdne-obava-sa-britskej-mutacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:55.275497+00:00"}
{"id": "vr36865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36865", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kvalita rodinného života na Slovensku prudko klesá a tá starostlivosť ani zďaleka nie je taká aká bola možno v minulosti.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť nijakú štúdiu alebo výskum, ktorý by sa zaoberal priamo skúmaním kvality rodinného života. OSN však od roku 1990 každoročne poskytuje svetový rebríček kvality života všeobecne, do ktorej je logicky možné zahrnúť aj kvalitu rodinného života. Ide o Správu o ľudskom rozvoji (Human Development Report). Umiestnenie SR v rebríčku HDR za posledné roky:\n\n2010: 31 miesto (.pdf) 2009: 42 miesto (.xls) 2007/2008: 42 miesto (.pdf) 2006: 42 miesto (.pdf) Podľa tohoto indexu tak kvalita života na Slovensko v roku 2010 oproti minulým rokom stúpla.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť nijakú štúdiu alebo výskum, ktorý by sa zaoberal priamo skúmaním kvality rodinného života. OSN však od roku 1990 každoročne poskytuje svetový rebríček kvality života všeobecne, do ktorej je logicky možné zahrnúť aj kvalitu rodinného života. Ide o Správu o ľudskom rozvoji (Human Development Report). Umiestnenie SR v rebríčku HDR za posledné roky:", "2010: 31 miesto (.pdf) 2009: 42 miesto (.xls) 2007/2008: 42 miesto (.pdf) 2006: 42 miesto (.pdf) Podľa tohoto indexu tak kvalita života na Slovensko v roku 2010 oproti minulým rokom stúpla."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["31 miesto", "42 miesto", "42 miesto", "42 miesto"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/media/PR3-HDR10-HD1-E-rev4.pdf", "http://www.hdr.undp.org/en/media/HDR_2009_Tables_rev.xls", "http://hdr.undp.org/en/media/HDR_20072008_EN_Indicator_tables.pdf", "http://www.hdr.undp.org/en/media/HDR_2006_Tables.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:30.115062+00:00"}
{"id": "vr26636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26636", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Tam bol( v prezidentských voľbách v roku 2004, pozn.) okrem pána Mečiara, Kukana aj pán ešte fungujúci prezident Schuster. A medzi nami 4 sa vlastne potom rozhodlo... V tom prvom kole pán Mečiar dostal veľmi vysoký počet hlasov, ale druhé kolo bolo už úplne iné. V druhom kole som dostal ja tých hlasov viacej.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prezidentských voľbách v roku 2004 naozaj kandidovali kandidáti, ktorých uviedol pán prezident. Správne uvádza aj to, že Mečiar získal najviac hlasov v prvom kole, jemu sa však podarilo získať viac hlasov v druhom kole.", "analysis_paragraphs": ["V prezidentských voľbách v roku 2004 naozaj kandidovali kandidáti, ktorých uviedol pán prezident. Správne uvádza aj to, že Mečiar získal najviac hlasov v prvom kole, jemu sa však podarilo získať viac hlasov v druhom kole."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Kandidáti", "Kandidáti"], "url": ["http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/prezident_obv/results/tab10.jsp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:28.998696+00:00"}
{"id": "vr27162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27162", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som nepočul ani jednu vecnú výhradu voči tomu, čo je v zmene ústavného zákona...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Most-Híd kritizovala dve konkrétne zmeny, ktoré by mala priniesť navrhovaná zmena ústavného zákona. V čase prezidentskej debaty TA3 (9. marca 2014) minimálne Most-Híd kritizoval konkrétne časti ústavného zákona o rodine a súdnictve. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. SITA , 28. februára 2014: \"Most-Híd návrh ústavnej novely nepodporí. Bugár tvrdí, že si nevie predstaviť, že v súdnej rade by mal sedieť člen vlády. Strane tiež prekáža, že sa v novele píše „o nejakej nezávislej verejnej kontrole súdnictva, ktorú by zabezpečovala Súdna rada SR“ .\" Strany SDKÚ, SaS mali predovšetkým problém so spoluprácou KDH a SMER-SD, ktorú označovali za kšeftovanie. Lucia Žitňanská priamo kritizovala (9. marca 2014 - v čase vysielania prezidentskej debaty TA3) zmeny zloženia súdnej rady, keď podľa návrhu vláda a parlament volí po 4 členoch súdnej rady. Podľa nej tak polovicu členov zvolí vládna strana alebo koalícia a teda do systému sa zavedie viac politiky. Ústavný zákon dáva miesto v Súdnej rade aj členovi vlády, čo kritizujú aj sudcovia Za otvorenú justíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Most-Híd kritizovala dve konkrétne zmeny, ktoré by mala priniesť navrhovaná zmena ústavného zákona. V čase prezidentskej debaty TA3 (9. marca 2014) minimálne Most-Híd kritizoval konkrétne časti ústavného zákona o rodine a súdnictve. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. SITA , 28. februára 2014: \"Most-Híd návrh ústavnej novely nepodporí. Bugár tvrdí, že si nevie predstaviť, že v súdnej rade by mal sedieť člen vlády. Strane tiež prekáža, že sa v novele píše „o nejakej nezávislej verejnej kontrole súdnictva, ktorú by zabezpečovala Súdna rada SR“ .\" Strany SDKÚ, SaS mali predovšetkým problém so spoluprácou KDH a SMER-SD, ktorú označovali za kšeftovanie. Lucia Žitňanská priamo kritizovala (9. marca 2014 - v čase vysielania prezidentskej debaty TA3) zmeny zloženia súdnej rady, keď podľa návrhu vláda a parlament volí po 4 členoch súdnej rady. Podľa nej tak polovicu členov zvolí vládna strana alebo koalícia a teda do systému sa zavedie viac politiky. Ústavný zákon dáva miesto v Súdnej rade aj členovi vlády, čo kritizujú aj sudcovia Za otvorenú justíciu. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["navrhovaná", "SITA", "označovali", "kritizovala"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kdh-smer-dohodli-zmenach-ustave-hrusovsky-si-dohodu-pochvaluje.html", "http://new.webnoviny.sk/slovensko/clanok/796751-ustavny-navrh-kdh-a-smeru-je-kampan-socialistov-tvrdi-sdku/", "http://www.ta3.com/clanok/1036358/smer-a-kdh-chce-odpolitizovat-a-ukludnit-justiciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:23.731340+00:00"}
{"id": "49645", "numeric_id": 49645, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49645", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pán Bombic, v ktorého relácii ste boli aj vy (pozn.: Robert Kaliňák), je trestne stíhaný za to, čo hovoril. Vulgárne, antisemitsky uráža ľudí, hecuje proti nim nenávisť… Veď šikanuje novinárku, konkrétne novinárku z Denníka Sme a hovorí, že je neplodná Židovka a toto nie sú staré veci.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Bombic je trestne stíhaný pre extrémizmus, prenasledovanie, vyhrážanie a burcovanie svojich sledovateľov voči názorovým oponentom. V apríli 2024 rozhodol londýnsky súd o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, Bombic sa môže odvolať. Bombic je tiež známy svojimi antisemitskými výrokmi. Novinárka z Denníka Sme, Zuzana Kovačič Hanzelová, opakovane čelila osobným útokom zo strany Bombica, vrátane urážok a tvrdení o jej neplodnosti. Súčasný minister obrany Robert Kaliňák bol hosťom na YouTube kanáli Bombica v apríli 2023. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nBombic, ktorý na internete vystupuje pod pseudonymom Danny Kollár, na svojom telegrame opakovanie zdieľa antisemitský obsah. V minulosti označil holokaust za podvod, Židov opisuje ako nepriateľov ľudstva a Progresívne Slovensko označuje za „poskokov Sionu.“\n\nDaniel Bombica tiež šikanuje novinárov a novinárky, vrátane Zuzany Kovačič Hanzelovej . Zverejnil jej telefónne číslo, niekoľkokrát jej fotku a miesto, kde sa nachádzala. Bombica tiež dlhodobo šíri nepravdivú informáciu, že je novinárka neplodná. Zuzana Kovačič Hanzelová s D. Bombicom vyhrala súdny spor , súd uznal jeho tvrdenia za hate speech (nenávistné prejavy).\n\nOkrem Roberta Kaliňáka do diskusie s Bombicom prijali pozvanie aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a bývalý policajný prezident, aktuálne poslanec Národnej rady a predseda brannobezpečnostného výboru, Tibor Gašpar. V júni 2023 bol Daniel Bombic hosťom v diskusii s Robertom Ficom, ktorú moderovala novozvolená europoslankyňa za Smer, Judita Laššáková.\n\nDaniel Bombic v minulosti zverejnil osobné údaje zdravotníkov, ktorí liečili covidových pacientov, policajtov, hygienikov alebo iných pracovníkov štátu, ktorí dozerali na dodržiavanie pandemických opatrení. Po zverejnení telefónnych čísel a iných osobných údajov, Daniel Bombic vyzýval svojich sledovateľov, aby dali týmto osobám najavo svoju nespokojnosť. Lekári následne čelili šikane, dostávali vyhrážné správy a telefonáty.\n\nNa Daniela Bombica boli vydané tri zatykače. Prvý európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v júli 2022 na základe viacerých trestných stíhaní, vrátane extrémizmu, kyberšikany a zverejňovania citlivých osobných údajov. Európsky zatykač bol vydaný s cieľom zabezpečiť Bombicovu prítomnosť na trestnom konaní, Bombica žije dlhodobo v Londýne. Po zatknutí zaplatil kauciu 17-tisíc eur, aby zostal na slobode. V novembri 2022 naňho vydal druhý európsky zatykač pre šírenie extrémistického mateirálu Špecializovaný trestný súd. Vo februári 2023 bol na Bombicu vydaný tretí európsky zatykač v súvislosti s neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. 24. apríla britský súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné (apríl 2024), Bombica avizoval, že sa odvolá.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Bombic je trestne stíhaný pre extrémizmus, prenasledovanie, vyhrážanie a burcovanie svojich sledovateľov voči názorovým oponentom. V apríli 2024 rozhodol londýnsky súd o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie zatiaľ nie je právoplatné, Bombic sa môže odvolať. Bombic je tiež známy svojimi antisemitskými výrokmi. Novinárka z Denníka Sme, Zuzana Kovačič Hanzelová, opakovane čelila osobným útokom zo strany Bombica, vrátane urážok a tvrdení o jej neplodnosti. Súčasný minister obrany Robert Kaliňák bol hosťom na YouTube kanáli Bombica v apríli 2023. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Bombic, ktorý na internete vystupuje pod pseudonymom Danny Kollár, na svojom telegrame opakovanie zdieľa antisemitský obsah. V minulosti označil holokaust za podvod, Židov opisuje ako nepriateľov ľudstva a Progresívne Slovensko označuje za „poskokov Sionu.“", "Daniel Bombica tiež šikanuje novinárov a novinárky, vrátane Zuzany Kovačič Hanzelovej . Zverejnil jej telefónne číslo, niekoľkokrát jej fotku a miesto, kde sa nachádzala. Bombica tiež dlhodobo šíri nepravdivú informáciu, že je novinárka neplodná. Zuzana Kovačič Hanzelová s D. Bombicom vyhrala súdny spor , súd uznal jeho tvrdenia za hate speech (nenávistné prejavy).", "Okrem Roberta Kaliňáka do diskusie s Bombicom prijali pozvanie aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a bývalý policajný prezident, aktuálne poslanec Národnej rady a predseda brannobezpečnostného výboru, Tibor Gašpar. V júni 2023 bol Daniel Bombic hosťom v diskusii s Robertom Ficom, ktorú moderovala novozvolená europoslankyňa za Smer, Judita Laššáková.", "Daniel Bombic v minulosti zverejnil osobné údaje zdravotníkov, ktorí liečili covidových pacientov, policajtov, hygienikov alebo iných pracovníkov štátu, ktorí dozerali na dodržiavanie pandemických opatrení. Po zverejnení telefónnych čísel a iných osobných údajov, Daniel Bombic vyzýval svojich sledovateľov, aby dali týmto osobám najavo svoju nespokojnosť. Lekári následne čelili šikane, dostávali vyhrážné správy a telefonáty.", "Na Daniela Bombica boli vydané tri zatykače. Prvý európsky zatýkací rozkaz bol vydaný v júli 2022 na základe viacerých trestných stíhaní, vrátane extrémizmu, kyberšikany a zverejňovania citlivých osobných údajov. Európsky zatykač bol vydaný s cieľom zabezpečiť Bombicovu prítomnosť na trestnom konaní, Bombica žije dlhodobo v Londýne. Po zatknutí zaplatil kauciu 17-tisíc eur, aby zostal na slobode. V novembri 2022 naňho vydal druhý európsky zatykač pre šírenie extrémistického mateirálu Špecializovaný trestný súd. Vo februári 2023 bol na Bombicu vydaný tretí európsky zatykač v súvislosti s neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi. 24. apríla britský súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko. Rozhodnutie v súčasnosti nie je právoplatné (apríl 2024), Bombica avizoval, že sa odvolá."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["je", "čelila", "bol", "označil", "opisuje", "označuje", "Zuzany Kovačič Hanzelovej", "vyhrala súdny spor", "prijali", "hosťom", "zverejnil", "vydaný", "vydal", "vydaný", "rozhodol"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23321347/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-londyn.html", "https://komentare.sme.sk/c/23342156/zkh-pise-sikana-bombica-nie-je-iny-nazor.html", "https://dennikn.sk/3321422/kalinakovci-a-taraba-sa-zviditelnuju-cez-antisemitu-daniela-bombica-ktory-sikanoval-uradnicky-a-lekarov/", "https://dennikn.sk/blog/3741466/taraba-je-legalizant-sis-lipsicov-clovek-gauner-a-zlocinec-mazurek-je-steroidovy-batman-a-zbabele-vonavucke-suslave-transgender-dietatko-s-arijskou-ofinkou/#:~:text=%E2%80%9Eholokaust%20je%20podvod.%E2%80%9C", "https://dennikn.sk/blog/3741466/taraba-je-legalizant-sis-lipsicov-clovek-gauner-a-zlocinec-mazurek-je-steroidovy-batman-a-zbabele-vonavucke-suslave-transgender-dietatko-s-arijskou-ofinkou/", "https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/", "https://komentare.sme.sk/c/23342156/zkh-pise-sikana-bombica-nie-je-iny-nazor.html", "https://dennikn.sk/4046872/zuzana-kovacic-hanzelova-nenavist-nie-je-nazor-stat-nie-je-schopny-obete-ochranit/", "https://www.postoj.sk/153453/hajloval-stretaval-sa-s-neonacistami-obnazoval-sa-", "https://www.aktuality.sk/clanok/OabXbRK/sef-smeru-fico-diskutoval-s-extremistom-ktoreho-chcu-zatknut-chce-chranit-konspiracne-media/", "https://dennikn.sk/2655088/internetovy-agresor-zverejnuje-osobne-udaje-lekarov-a-zamestnancov-statu-ti-nasledne-celia-obtazovaniu/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/GfWuZES/slovensky-telegramovy-hoaxer-sa-hral-na-nedotknutelneho-vydali-na-neho-europsky-zatykac/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/EwxNb49/na-slovenskeho-hoaxera-z-londyna-vydali-dalsi-europsky-zatykac-opat-stal-pred-sudom/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/EwxNb49/na-slovenskeho-hoaxera-z-londyna-vydali-dalsi-europsky-zatykac-opat-stal-pred-sudom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/VfmW0F0/britsky-sud-rozhodol-o-vydani-slovenskeho-extremistu-diskutovali-s-nim-premier-fico-aj-minister-sutaj-estok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:05.925196+00:00"}
{"id": "46491", "numeric_id": 46491, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46491", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Naozaj tá operácia bola zo začiatku a poviem to veľmi úprimne, bola to utajovaná vec, ktorá sa riešila teda samozrejme v úzkom okruhu ľudí.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejnosť - a ani prezidentka - o zámere vlády plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus nevedela až do polovice októbra. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” Vedel o ňom podľa neho len úzky okruh ľudí. Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko. Deň predtým v Bruseli rokoval s Angelou Merkelovu, ktorej však plán plošného testovania spomenul. Nevedela o ňom ani prezidentka Zuzana Čaputová.", "analysis_paragraphs": ["Verejnosť - a ani prezidentka - o zámere vlády plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus nevedela až do polovice októbra. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa DenníkaN informoval premiér Igor Matovič členov vlády o nápade plošne pretestovať celú populáciu na utajenom rokovaní 16. septembra. Ministerstvo obrany pre portál Demagóg.SK nedávno uviedlo , že „minister obrany sa o zámere protestovať celé obyvateľstvo SR dozvedel na neverejnom rokovaní vlády koncom mesiaca september.” Ako prvé informáciu o tejto možnosti na verejnosť priniesli Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17.októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” Vedel o ňom podľa neho len úzky okruh ľudí. Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko. Deň predtým v Bruseli rokoval s Angelou Merkelovu, ktorej však plán plošného testovania spomenul. Nevedela o ňom ani prezidentka Zuzana Čaputová."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["DenníkaN", "uviedlo", "priniesli", "potvrdil", "povedal", "uviedol", "rokoval", "Nevedela"], "url": ["https://dennikn.sk/2107811/matovicov-vabank-skusali-sme-zistit-kde-a-ako-vznikol-napad-na-celoplosne-testovanie/", "https://demagog.sk/vyrok/46393/?fbclid=IwAR3Kl5dIgybUeHD9uICnUftrOsKDGZeLnmNu3DzYYji1MzxanIwKJ3EXfDw", "https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566002-matovic-chysta-tlacovku-s-cim-sa-chce-priznat/", "https://slovensko.hnonline.sk/2231324-chystame-najvacsiu-operaciu-v-historii-slovenska-oznamil-matovic-pretestuju-vsetkych-obyvatelov", "https://domov.sme.sk/c/22511960/matovic-v-bruseli-rokoval-s-kancelarkou-merkelovou-o-rozpocte-eu-a-pandemii.html", "https://domov.sme.sk/c/22512738/caputova-vopred-nevedela-o-plane-plosneho-testovania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:56.863478+00:00"}
{"id": "50120", "numeric_id": 50120, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50120", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "To urobil pán Ódor, keď som ja prišiel ako po voľbách, ako minister financií som nemal, mi bol sľubovaný nejaký rozpočet. Žiadny rozpočet som nemal pripravený. My sme museli behom, behom jedného mesiaca urobiť úplne nový rozpočet.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Úradnícka vláda v októbri 2023 predložila návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu, ktorý označila za škodlivý pre ekonomiku a parlamentu neodporučila zaň hlasovať. Nie je jasné, na aký sľubovaný rozpočet sa minister financií Kamenický odvoláva. Vláda síce neprišla s ďalším návrhom štátneho rozpočtu, pripravila však balík opatrení pre ozdravenie verejných financií, ktorými sa budúca vládna garnitúra mohla inšpirovať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nÚradnícka vláda Ľ. Ódora predložila parlamentu v októbri 2023 návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu na rok 2024. Minister financií Michal Horváth ho však poslancom a poslankyniam neodporučil schváliť pre jeho výrazne negatívny vplyv na ekonomiku a životnú úroveň. Premiér Ódor zdôraznil , že nová vláda, ktorá vznikne po voľbách v roku 2023, môže predložený návrh vziať späť a predložiť vlastný.\n\nNie je jasné, na aký sľubovaný rozpočet sa Ladislav Kamenický odvoláva. Úradnícka vláda navrhla len vyrovnaný rozpočet, pripravila však balík konsolidačných opatrení, ktoré mohla nová vláda využiť pri tvorbe štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období.\n\nNávrh na ozdravenie verejných financií , označovaný aj ako “lego kocky” obsahoval menu konkrétnych konsolidačných opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy. Išlo o takmer 100 opatrení. Prichádzajúcej vláde mohli pomôcť zostaviť rozpočet na najbližšie tri roky tak, aby sa nepriaznivý trend verejných financií zvrátil. (. pdf , p. 5, par. 3).\n\nV decembri 2023 novozvolená vláda R. Fica návrh vyrovnaného rozpočtu stiahla z parlamentu, poslanci a poslankyne následne schválili nový návrh štátneho rozpočtu 21. decembra 2023 podporou 79-tich hlasov.\n\nZákon o dlhovej brzde stanovuje , že v prípade, ak štátny dlh presahuje stanovené limity, musí vláda predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet. V roku 2022 deficit štátneho rozpočtu predstavoval 57,8 % HDP, prekračoval tak hranicu 52 % HDP, pri ktorom sa uplatňuje sankcia vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.\n\nVýnimku z tohto opatrenia má vláda v období 24 mesiacov, odkedy jej parlament vyslovil dôveru, aby mala čas na konsolidáciu verejných financií a nemusela hneď pristupovať k drastickým krokom ( .pdf , s. 5).\n\nPredložený návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý predstavila úradnícka vláda, rátal so znížením výdavkov o osem miliárd eur, čo predstavovalo zhruba 7 % HDP. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky by schválenie tohto rozpočtu viedlo k prudkej recesii, poklesu reálnych miezd o 4 %, poklesu HDP o 6,5 % a o prácu by prišlo 130 000 ľudí (, pdf , s. 1).\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý úradnícka vláda predložila pre jeho nerealistickosť. Zdôraznila, že štátny rozpočet je kľúčovým zákonom a vláda má povinnosť navrhnúť čo najreálnejšie opatrenia príjmov a výdavkov, ktoré by splnili podmienku vyrovnaného rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Úradnícka vláda v októbri 2023 predložila návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu, ktorý označila za škodlivý pre ekonomiku a parlamentu neodporučila zaň hlasovať. Nie je jasné, na aký sľubovaný rozpočet sa minister financií Kamenický odvoláva. Vláda síce neprišla s ďalším návrhom štátneho rozpočtu, pripravila však balík opatrení pre ozdravenie verejných financií, ktorými sa budúca vládna garnitúra mohla inšpirovať. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Úradnícka vláda Ľ. Ódora predložila parlamentu v októbri 2023 návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu na rok 2024. Minister financií Michal Horváth ho však poslancom a poslankyniam neodporučil schváliť pre jeho výrazne negatívny vplyv na ekonomiku a životnú úroveň. Premiér Ódor zdôraznil , že nová vláda, ktorá vznikne po voľbách v roku 2023, môže predložený návrh vziať späť a predložiť vlastný.", "Nie je jasné, na aký sľubovaný rozpočet sa Ladislav Kamenický odvoláva. Úradnícka vláda navrhla len vyrovnaný rozpočet, pripravila však balík konsolidačných opatrení, ktoré mohla nová vláda využiť pri tvorbe štátneho rozpočtu v nasledujúcom volebnom období.", "Návrh na ozdravenie verejných financií , označovaný aj ako “lego kocky” obsahoval menu konkrétnych konsolidačných opatrení, ktoré by na jednej strane zvýšili príjmy štátu, na druhej strane mal návrh konsolidácie znížiť výdavky štátu zoštíhlením verejnej správy. Išlo o takmer 100 opatrení. Prichádzajúcej vláde mohli pomôcť zostaviť rozpočet na najbližšie tri roky tak, aby sa nepriaznivý trend verejných financií zvrátil. (. pdf , p. 5, par. 3).", "V decembri 2023 novozvolená vláda R. Fica návrh vyrovnaného rozpočtu stiahla z parlamentu, poslanci a poslankyne následne schválili nový návrh štátneho rozpočtu 21. decembra 2023 podporou 79-tich hlasov.", "Zákon o dlhovej brzde stanovuje , že v prípade, ak štátny dlh presahuje stanovené limity, musí vláda predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet. V roku 2022 deficit štátneho rozpočtu predstavoval 57,8 % HDP, prekračoval tak hranicu 52 % HDP, pri ktorom sa uplatňuje sankcia vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.", "Výnimku z tohto opatrenia má vláda v období 24 mesiacov, odkedy jej parlament vyslovil dôveru, aby mala čas na konsolidáciu verejných financií a nemusela hneď pristupovať k drastickým krokom ( .pdf , s. 5).", "Predložený návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý predstavila úradnícka vláda, rátal so znížením výdavkov o osem miliárd eur, čo predstavovalo zhruba 7 % HDP. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky by schválenie tohto rozpočtu viedlo k prudkej recesii, poklesu reálnych miezd o 4 %, poklesu HDP o 6,5 % a o prácu by prišlo 130 000 ľudí (, pdf , s. 1).", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala návrh vyrovnaného rozpočtu, ktorý úradnícka vláda predložila pre jeho nerealistickosť. Zdôraznila, že štátny rozpočet je kľúčovým zákonom a vláda má povinnosť navrhnúť čo najreálnejšie opatrenia príjmov a výdavkov, ktoré by splnili podmienku vyrovnaného rozpočtu."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu", "neodporučil", "zdôraznil", "Návrh na ozdravenie verejných financií", "pdf", "stiahla", "schválili", "stanovuje", ".pdf", "rátal", "pdf", "kritizovala"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=18", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predlozilo-formalny-rozpocet-rokovanie-hospodarskej-socialnej-rady-sr.html#:~:text=%E2%80%9EN%C3%A1vrh%20vyrovnan%C3%A9ho%20rozpo%C4%8Dtu,verejn%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%A1tnych%20in%C5%A1tit%C3%BAci%C3%AD.", "https://www.ta3.com/clanok/905449/vlada-skoncila-rokovanie-z-programu-sa-schvalila-vyrovnany-rozpocet#:~:text=Rezort%20financi%C3%AD%20pripomenul%2C%20%C5%BEe%20po%20predlo%C5%BEen%C3%AD%20n%C3%A1vrhu%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20ho%20vzia%C5%A5%20z%20N%C3%A1rodnej%20rady%20SR%20sp%C3%A4%C5%A5.%20N%C3%A1sledne%20sa%20o%C4%8Dak%C3%A1va%2C%20%C5%BEe%20vl%C3%A1da%2C%20ktor%C3%A1%20vznikne%20po%20ned%C3%A1vnych%20parlamentn%C3%BDch%20vo%C4%BEb%C3%A1ch%2C%20priprav%C3%AD%20vlastn%C3%BD%20n%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu.", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf#page=5", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=537027", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=52905", "https://www.rrz.sk/stanovisko-k-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/#:~:text=N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202024%20a%C5%BE%202026%20je,verejnej%20spr%C3%A1vy%20tak%20mus%C3%AD%20by%C5%A5%20navrhnut%C3%A9%20ako%20vyrovnan%C3%A9%20alebo%20prebytkov%C3%A9.", "https://static.slov-lex.sk/pdf/SK/ZZ/2011/493/ZZ_2011_493_20150101.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/684430-az-130-tisic-ludi-bez-prace-nefunkcne-urady-prepad-kupnej-sily-a-kriza-co-by-priniesli-velke-skrty-a-vyrovnany-rozpocet/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/50/Komentar_MV_sep2023.pdf", "https://www.rrz.sk/stanovisko-k-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2024-az-2026/#:~:text=Napriek%20tomu%2C%20%C5%BEe,naplneniu%20rozpo%C4%8Dtov%C3%BDch%20cie%C4%BEov."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:59.428419+00:00"}
{"id": "vr18113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18113", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme zdvihli materskú na úroveň čistého príjmu ženy pred tým, ako odišla na materskú. Je to 34 týždňov.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú navrhla strana Smer-SD, vstúpila do platnosti 1. mája 2017. Upravuje výšku materskej, ktorá trva 34 týždňov tak, že ju zvyšuje na úroveň takmer 100% výšky čistého platu ženy pred odchodom na materskú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela upravuje výšku materskej zo 70 % na 75 % z hrubej mzdy zamestnankyne, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), čo sa rovná takmer 100% výšky čistého platu poistenkyne. Maximálna výška materského však nesmie prekročiť 1350 eur počas 31-dňového mesiaca. Poistenkyňa má nárok na materskú dávku počas 34 týždňov. Novela v § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovuje: \" Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak .\" \" Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. \" Nárok na materské je podľa zákona do 34 týždňov, iba v prípade ak žena porodila viac ako dve deti alebo je osamelá nárok na materské sa zvyšuje na 37 a 43 týždňov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú navrhla strana Smer-SD, vstúpila do platnosti 1. mája 2017. Upravuje výšku materskej, ktorá trva 34 týždňov tak, že ju zvyšuje na úroveň takmer 100% výšky čistého platu ženy pred odchodom na materskú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela upravuje výšku materskej zo 70 % na 75 % z hrubej mzdy zamestnankyne, resp. z vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), čo sa rovná takmer 100% výšky čistého platu poistenkyne. Maximálna výška materského však nesmie prekročiť 1350 eur počas 31-dňového mesiaca. Poistenkyňa má nárok na materskú dávku počas 34 týždňov. Novela v § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení stanovuje: \" Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak .\" \" Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 43. týždňa od vzniku nároku na materské. \" Nárok na materské je podľa zákona do 34 týždňov, iba v prípade ak žena porodila viac ako dve deti alebo je osamelá nárok na materské sa zvyšuje na 37 a 43 týždňov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "Maximálna výška", "Poistenkyňa", "§ 48"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170501.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20520427/preco-by-otcovia-mali-spozorniet-ked-sa-od-maja-zvysia-materske-davky.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427947-od-zaciatku-maja-sa-zvysuje-materska-davka-aj-rodicovsky-prispevok/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170501.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:00.441446+00:00"}
{"id": "vr15205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15205", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak som spomenul ľudí, ktorí nechcú mať oficiálne príjmy kvôli exekúciám, možno ich je niekoľko desaťtisíc ľudí...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O probléme ľudí, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, aby predišli exekúcii, informoval denník Pravda . Neexistujú presné štatistiky konkrétne tejto skupiny ľudí, avšak Ústredie práce odhaduje ich počet na niekoľko desiatok tisíc. Podľa poslednej zverejnenej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z vlaňajšieho novembra sa viac ako 48 mesiacov drží v evidencii nezamestnaných 73,5 tisíca ľudí. „Sú to jednak absolventi škôl bez perspektívy uplatnenia. Ďalej ľudia nad 50 rokov, ktorých zasiahla hospodárska kríza a ani teraz nie je o nich na trhu práce záujem. Sú to aj pracovníci odvetví, ktoré zanikajú a kde sa stavy zamestnaných už nikdy nevrátia na pôvodné čísla. A napokon, sú to ľudia, ktorí jednoducho pracovať nechcú a nebudú, “ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.\n\nNajproblémovejšou a zrejme aj najpočetnejšou časťou tejto podskupiny sú však tí, ktorí nemajú vôbec žiadnu motiváciu pracovať. Sú buď bez vzdelania, neraz aj základného, a ešte nepracovali nikdy. Alebo sa pri dlhodobej nečinnosti stali prakticky nezamestnateľnými, keďže postupne stratili pracovné návyky, zručnosti aj kontakt s dobou.", "analysis_paragraphs": ["O probléme ľudí, ktorí sú evidovaní ako nezamestnaní, aby predišli exekúcii, informoval denník Pravda . Neexistujú presné štatistiky konkrétne tejto skupiny ľudí, avšak Ústredie práce odhaduje ich počet na niekoľko desiatok tisíc. Podľa poslednej zverejnenej štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny z vlaňajšieho novembra sa viac ako 48 mesiacov drží v evidencii nezamestnaných 73,5 tisíca ľudí. „Sú to jednak absolventi škôl bez perspektívy uplatnenia. Ďalej ľudia nad 50 rokov, ktorých zasiahla hospodárska kríza a ani teraz nie je o nich na trhu práce záujem. Sú to aj pracovníci odvetví, ktoré zanikajú a kde sa stavy zamestnaných už nikdy nevrátia na pôvodné čísla. A napokon, sú to ľudia, ktorí jednoducho pracovať nechcú a nebudú, “ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.", "Najproblémovejšou a zrejme aj najpočetnejšou časťou tejto podskupiny sú však tí, ktorí nemajú vôbec žiadnu motiváciu pracovať. Sú buď bez vzdelania, neraz aj základného, a ešte nepracovali nikdy. Alebo sa pri dlhodobej nečinnosti stali prakticky nezamestnateľnými, keďže postupne stratili pracovné návyky, zručnosti aj kontakt s dobou."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/379488-dlhe-roky-bez-prace-na-slovensku-coraz-vacsi-problem/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:01.170898+00:00"}
{"id": "vr25867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25867", "speaker": "Rastislav Masnyk", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-masnyk", "statement": "Táto stavba (nemocnice v Michalovciach, pozn.) je realizovaná od roku 1998.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR sa v skutočnosti pavilón začal stavať v roku 1997. Iná správa TASR naopak spomína rok začatia stavby ako rok 1998. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR sa v skutočnosti pavilón začal stavať v roku 1997. Iná správa TASR naopak spomína rok začatia stavby ako rok 1998. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/ksk-michalovska-nemocnica-vyvolala-v-zastupitelstve-zivu-diskusiu/150305/", "http://www.sme.sk/c/3686674/vedenie-nemocnice-v-michalovciach-chce-dokoncit-roky-rozostavany-pavilon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:49.685394+00:00"}
{"id": "vr28539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28539", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Sa ide na budúci rok rekonštruovať Hlinkovo námestie za 2,5 milióna eur.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2015 by sa mala začať rekonštrukcia Námestia Andreja Hlinku, ktorou chce mesto Žilina nadviazať na už zrekonštruovanú Národnú ulicu. V tomto roku (2014) chce mesto podľa slov primátora Igora Chomu vypísať autorskú súťaž na architektonickú štúdiu, stihnúť verejné obstarávanie aj súťaž na projekt. Podľa predbežných odhadov si rekonštrukcia môže vyžiadať investíciu až 2,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2015 by sa mala začať rekonštrukcia Námestia Andreja Hlinku, ktorou chce mesto Žilina nadviazať na už zrekonštruovanú Národnú ulicu. V tomto roku (2014) chce mesto podľa slov primátora Igora Chomu vypísať autorskú súťaž na architektonickú štúdiu, stihnúť verejné obstarávanie aj súťaž na projekt. Podľa predbežných odhadov si rekonštrukcia môže vyžiadať investíciu až 2,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Námestia", "TASR"], "url": ["http://www.zilinak.sk/prispevky/110/pripravovana-rekonstrukcia-namestie-andreja-hlinku", "http://www.teraz.sk/regiony/zilina-namestie-andreja-hlinku-rekonstru/72507-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:12.320220+00:00"}
{"id": "vr32376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32376", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Váš(balík vlády Ivety Radičovej, pozn.) balík konsolidácie dopadol na hospodársky rast v objeme 0,8% náš to sú konkrétne čísla. Náš je projektový na 0,5%.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Kažimír uvádza správne čísla. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Minister financií správne uvádza dopad konsolidačných opatrení vlády I. Radičovej. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. Podľa poslednej prognózy IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, fiškálne opatrenia vlády znížia rast HDP o 0,5 p.b. \"Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b. (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.).\" Prognóza IFP z 15. júna 2012 vychádzala z predbežného konsolidačného balíka a očakávala dopad balíka 0,4 p.b . Dopad konsolidačných opatrení vlády Ivety Radičovej na ekonomický rast je odhadovaný na úrovni 0,8 %. Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad na úrovni 0,5%. Podľa denníka SME bol nakoniec vplyv väčší, pretože Radičovej vláda konsolidovala viac, preto aj vplyv na HDP musí byť väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír uvádza správne čísla. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Minister financií správne uvádza dopad konsolidačných opatrení vlády I. Radičovej. Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý. Podľa poslednej prognózy IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, fiškálne opatrenia vlády znížia rast HDP o 0,5 p.b. \"Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b. (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.).\" Prognóza IFP z 15. júna 2012 vychádzala z predbežného konsolidačného balíka a očakávala dopad balíka 0,4 p.b . Dopad konsolidačných opatrení vlády Ivety Radičovej na ekonomický rast je odhadovaný na úrovni 0,8 %. Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad na úrovni 0,5%. Podľa denníka SME bol nakoniec vplyv väčší, pretože Radičovej vláda konsolidovala viac, preto aj vplyv na HDP musí byť väčší. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "0,4 p.b", "Program stability", "SME"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8298&documentId=8257", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8226&documentId=7325", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6435123/ci-konsolidacny-balik-zabrzdi-ekonomiku-viac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:55.359840+00:00"}
{"id": "vr32480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32480", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predtým sa robili motivačné príspevky k tomu, že keď dieťa chodí do školy dáme príspevok...", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Motivačný príspevok za plnenie školskej dochádzky nebol zrušený, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Motivačný príspevok za plnenie školskej dochádzky nebol zrušený, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["o pomoci v hmotnej núdzi", "návrh", "SITA"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599", "http://www.poistovne.sk/27559-sk/sdku-chce-zrusit-davku-za-plnenie-skolskej-dochadzky.php", "http://spravy.pravda.sk/socialna-davka-za-plnenie-skolskej-dochadzky-sa-nezrusi-p2g-/sk_domace.asp?c=A120928_120729_sk_domace_p70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:48.145893+00:00"}
{"id": "vr36624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36624", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Čiže ešte raz. Polícia nič nenaložila, nič neobjednala, nič neiniciovala, odsledovala kamión naložený mafiou.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR : \" Tajná akcia sa začala na Slovensku 10. decembra. Česká špedičná spoločnosť na základe objednávky slovenskej firmy naložila v Dunajskej Strede kamión pätnástimi tonami dezinfekčného prostriedku chloramín.\" SME : \"Český kamión si oficiálne objednala začiatkom decembra slovenská firma Mozachem, s ktorej zástupcami sa od začiatku kauzy nedá spojiť. Podľa dokladov chcela do Turecka prepraviť náklad dezinfekčného prostriedku. Polícia prevoz sledovala, keďže mala informáciu, že v skutočnosti ide o látku na výrobu heroínu.\" Je pravda, že polícia akciu neiniciovala - nič nenakladala, ani neobjednala. Podľa SME : \" Polícia zásielku sledovala s cieľom zadržať obávaný zločinecký gang.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR : \" Tajná akcia sa začala na Slovensku 10. decembra. Česká špedičná spoločnosť na základe objednávky slovenskej firmy naložila v Dunajskej Strede kamión pätnástimi tonami dezinfekčného prostriedku chloramín.\" SME : \"Český kamión si oficiálne objednala začiatkom decembra slovenská firma Mozachem, s ktorej zástupcami sa od začiatku kauzy nedá spojiť. Podľa dokladov chcela do Turecka prepraviť náklad dezinfekčného prostriedku. Polícia prevoz sledovala, keďže mala informáciu, že v skutočnosti ide o látku na výrobu heroínu.\" Je pravda, že polícia akciu neiniciovala - nič nenakladala, ani neobjednala. Podľa SME : \" Polícia zásielku sledovala s cieľom zadržať obávaný zločinecký gang.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME", "SME"], "url": ["http://krimi.cas.sk/clanok/188291/policajny-skandal-v-turecku-zatkli-sofera-s-latkou-na-vyrobu-drog.html", "http://www.sme.sk/c/5701899/firma-zaluje-spisiaka-za-vyrok-o-mafii.html", "http://www.sme.sk/c/5701387/policia-sa-akciou-s-heroinovym-kamionom-pysi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:33.811353+00:00"}
{"id": "vr26474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26474", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vy ktorý kritizujete pitie v parlamente a vo februári 2011 pijete zakrytý kabátom v parlamente. Tam existuje február 2011, kedy ste povedal, že ste si vypil víno a spal do rána v parlamente.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič povedal 10. februára 2011 pre TASR ( Noviny.sk ), že si s Danielom Krajcerom a Jurajov Miškovom ulial jednu alebo dve flaše vína. Matovič uviedol, že následne spal v budove NR SR prikrytýkabátom. Inými slovami je pravdou, že Matovič si vo februári vypil víno a spal do rána v budove NR SR. Prvá časť výroku A. Danka nie je úplne presná o pití vína pod kabátom v budove NR SR, no keďže v druhej vete koriguje svoje vyhlásenie, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič povedal 10. februára 2011 pre TASR ( Noviny.sk ), že si s Danielom Krajcerom a Jurajov Miškovom ulial jednu alebo dve flaše vína. Matovič uviedol, že následne spal v budove NR SR prikrytýkabátom. Inými slovami je pravdou, že Matovič si vo februári vypil víno a spal do rána v budove NR SR. Prvá časť výroku A. Danka nie je úplne presná o pití vína pod kabátom v budove NR SR, no keďže v druhej vete koriguje svoje vyhlásenie, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Noviny.sk"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/09-02-2011/koalicia-opaet-v-krize-moze-za-to-neposlusny-matovic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:57.738355+00:00"}
{"id": "vr26330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26330", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Otázka: Můžete uvést příklady některých velkých investičních akcí spolufinancovaných za pomoci evropských fondů, jež jsou opožděny ve své realizaci nebo byly zastaveny či odloženy? A co se dá dělat pro zlepšení této situace? Mohu uvést jeden příklad za všechny. Tím je odložený miliardový projekt přestavby čistírny odpadních vod v Praze.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivé na základě informací z webového portálu hlavního města Prahy a zpravodajských článků.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivé na základě informací z webového portálu hlavního města Prahy a zpravodajských článků."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["portálu", "časové osy", "historie projektu", "zamítnuta", "začít", "dosáhnout"], "url": ["http://www.praha.eu/jnp/cz/home/magistrat/tiskovy_servis/aktuality_z_prahy/ustredni_cistirna-celkova_prestavba_a_rozsireni_ustredni.html", "http://www.praha.eu/public/72/39/c0/1283599_195051_Casova_osa___od_2002.doc", "http://www.praha.eu/public/b6/71/c3/1283605_195057_historie_projektu_UCOV.doc", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/162107-praha-prisla-kvuli-smlouve-s-firmou-veolia-o-dotaci-na-cisticku/", "http://praha.idnes.cz/prestavba-ustredni-cistirny-odpadnich-vod-v-praze-fw2-/praha-zpravy.aspx?c=A130723_1954967_praha-zpravy_sfo", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/regiony/230907-plan-na-prestavbu-prazske-cisticky-se-znovu-komplikuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:27.342771+00:00"}
{"id": "vr31753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31753", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja som hovoril o tom, že my sme mali (v programovom vyhlásení Radičovej vlády, pozn.) oveľa viac konkrétnosti. To je preto, lebo sme boli minimálne 4 koalícia. Napríklad len v prvej kapitole demokratický štát sme mali 6 konkrétnych zákonov pomenovaných samozrejme, ja som si vypísal. Napríklad obmedzenie imunity poslanca, alebo podmienka účinnosti zmlúv.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozmeňovanie, resp. vytváranie nových a účinnejších zákonov je v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej spomenutých pomerne dosť. Keď sa zameriame na Prvú kapitolu: Demokratický štát, návrhov zákonov nájdeme skutočne minimálne 6:", "analysis_paragraphs": ["Pozmeňovanie, resp. vytváranie nových a účinnejších zákonov je v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej spomenutých pomerne dosť. Keď sa zameriame na Prvú kapitolu: Demokratický štát, návrhov zákonov nájdeme skutočne minimálne 6:"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:03.421188+00:00"}
{"id": "vr38364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38364", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Verdikt bude taký, že medzičasom teda už mi pán Paška oznámil, že preferujú to riešenie, že zaradíme spätne tie body a v dohľadnej dobe zmeníme ten paragraf 96 odsek tri.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To či P. Paška prijal návrh R. Sulíka sa nám nepodarilo zistiť. Portál aktuálne.sk však uvádza, že \"predseda parlamentu Richard Sulík opätovne zaradí na rokovanie aktuálnej 18. schôdze Národnej rady SR tri návrhy zákonov Smeru-SD a nezávislého poslanca Igora Matoviča.\" Zmenu paragrafového znenia Sulík, podľa portálu, už prerokoval s koaličnými partnermi.", "analysis_paragraphs": ["To či P. Paška prijal návrh R. Sulíka sa nám nepodarilo zistiť. Portál aktuálne.sk však uvádza, že \"predseda parlamentu Richard Sulík opätovne zaradí na rokovanie aktuálnej 18. schôdze Národnej rady SR tri návrhy zákonov Smeru-SD a nezávislého poslanca Igora Matoviča.\" Zmenu paragrafového znenia Sulík, podľa portálu, už prerokoval s koaličnými partnermi."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1233686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:09.314923+00:00"}
{"id": "vr25812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25812", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "PSK je najlepšie hospodáriacim krajom, ziskovým.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že PSK je najlepšie hospodáriacim samosprávnym krajom za rok 2012 na Slovensku. Bežný rozpočet PSK bol v roku 2012 prebytkový a taktiež aj zostatok finančných prostriedkov rozpočtu je viac ako + 4 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 20. augusta 2013: \"Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa podľa najnovších údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálneho reformy INEKO stále drží na vrchole rebríčka najlepšie hospodáriacich krajov na Slovensku. Druhý v poradí je Nitriansky samosprávny kraj. \"Finančné zdravie Prešovského kraja je označené ako dobré a má hodnotu +1,8 na stupnici od -3 po +3. Spomedzi všetkých krajov je to najviac, druhý kraj v poradí – Nitriansky má skóre +1,6.\" INEKO skutočne vyhodnocuje Prešovský samosprávny kraj ako najlepší z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. SITA , 16. februára 2013: \"Podľa predbežného vyčíslenia Prešovský samosprávny kraj (PSK) ukončil vlaňajšie hospodárenie s prebytkom viac ako 2,7 mil. eur, navyše oproti odhadu prekročil rozpočtované príjmy o 2,1 mil. eur. Prešovská župa tak vlani ušetrila a dokázala získať z príjmov spolu vyše 4,8 mil. eur.\" Podľa záverečného účtu PSK schváleného v máji 2013 (.pdf, s. 22) , bol bežný rozpočet prebytkový vo výške 1,5 mil. eur. Kapitálový rozpočet vykázal schodok vo výške 9,1 mil. eur. Celkové rozpočtové hospodárenie PSK (s. 67) t.j. zostatok finančných prostriedkov po usporiadaní schodku je + 4,3 mil eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že PSK je najlepšie hospodáriacim samosprávnym krajom za rok 2012 na Slovensku. Bežný rozpočet PSK bol v roku 2012 prebytkový a taktiež aj zostatok finančných prostriedkov rozpočtu je viac ako + 4 mil. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 20. augusta 2013: \"Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa podľa najnovších údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálneho reformy INEKO stále drží na vrchole rebríčka najlepšie hospodáriacich krajov na Slovensku. Druhý v poradí je Nitriansky samosprávny kraj. \"Finančné zdravie Prešovského kraja je označené ako dobré a má hodnotu +1,8 na stupnici od -3 po +3. Spomedzi všetkých krajov je to najviac, druhý kraj v poradí – Nitriansky má skóre +1,6.\" INEKO skutočne vyhodnocuje Prešovský samosprávny kraj ako najlepší z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. SITA , 16. februára 2013: \"Podľa predbežného vyčíslenia Prešovský samosprávny kraj (PSK) ukončil vlaňajšie hospodárenie s prebytkom viac ako 2,7 mil. eur, navyše oproti odhadu prekročil rozpočtované príjmy o 2,1 mil. eur. Prešovská župa tak vlani ušetrila a dokázala získať z príjmov spolu vyše 4,8 mil. eur.\" Podľa záverečného účtu PSK schváleného v máji 2013 (.pdf, s. 22) , bol bežný rozpočet prebytkový vo výške 1,5 mil. eur. Kapitálový rozpočet vykázal schodok vo výške 9,1 mil. eur. Celkové rozpočtové hospodárenie PSK (s. 67) t.j. zostatok finančných prostriedkov po usporiadaní schodku je + 4,3 mil eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "INEKO", "SITA", "záverečného účtu"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/presov-presovsky-kraj-je-stale-najlepsie-hospodariacim-krajom/131709/", "http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/12-02-2013/presov-kraj-ukoncil-vlanajsie-hospodarenie-s-prebytkom.html", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/rozpocet/rozpocet-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:30.914626+00:00"}
{"id": "vr17742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17742", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "To bola prvá tlačovka a sám pán Matovič vtedy poznamenal, že nejde o štandardný nebytový priestor, pretože oproti iným priestorom, kde sa porovnávala cena, je tento priestor dvojpodlažný. To znamená, že prvé podlažie zhruba v polovice výmere má všetky štandardy, ako majú ostatné porovnateľné nebytové priestory v danom objekte, zvyšné podlažie je vyslovene galéria, ktorá sa nedá uzavrieť, ktorá nemá štandardnú stropnú výšku. To znamená, že ani cena nebola taká istá, ako pri tom spodnom podlaží.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínanú tlačovku Igor Matovič zorganizoval 2. mája 2018. Na nej Matovič tvrdil, že Denisa Saková spolu so svojím manželom prostredníctvom rodinnej firmy Komec nadobudla po parlamentných voľbách v roku 2016 nebytové priestory v centre Bratislavy za podozrivo nízku cenu. Išlo o obchodné priestory v komplexe Panorama city v Bratislave, ktoré mala firma získať za cenu 1 350 eur za štvorcový meter. \" Áno, treba čestne povedať, tento priestor je jediný dvojpodlažný v týchto priestoroch ,\" poznamenal Matovič (od 15:50). Hneď na to doložil, že cena 1 350 eur sa mu napriek tomu zdá prinízka: \" Podľa mojich informácií pôvodná cena, ktorú pýtali za všetky tieto obchodné priestory (umiestnené v jednej budove, pozn.) bola 3000 eur, na tento jediný (kúpený firmou Komec, pozn.) bola 2 700 eur vzhľadom na to, že bol dvojpodlažný. \" Keďže Matovič uviedol, že spomínaný nebytový priestor nie je úplne štandardný, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomínanú tlačovku Igor Matovič zorganizoval 2. mája 2018. Na nej Matovič tvrdil, že Denisa Saková spolu so svojím manželom prostredníctvom rodinnej firmy Komec nadobudla po parlamentných voľbách v roku 2016 nebytové priestory v centre Bratislavy za podozrivo nízku cenu. Išlo o obchodné priestory v komplexe Panorama city v Bratislave, ktoré mala firma získať za cenu 1 350 eur za štvorcový meter. \" Áno, treba čestne povedať, tento priestor je jediný dvojpodlažný v týchto priestoroch ,\" poznamenal Matovič (od 15:50). Hneď na to doložil, že cena 1 350 eur sa mu napriek tomu zdá prinízka: \" Podľa mojich informácií pôvodná cena, ktorú pýtali za všetky tieto obchodné priestory (umiestnené v jednej budove, pozn.) bola 3000 eur, na tento jediný (kúpený firmou Komec, pozn.) bola 2 700 eur vzhľadom na to, že bol dvojpodlažný. \" Keďže Matovič uviedol, že spomínaný nebytový priestor nie je úplne štandardný, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["priestory", "Matovič"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/468202-matovic-sakova-kopiruje-model-zazracneho-biznisu-tomasa-druckera/", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/3014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:18.728483+00:00"}
{"id": "vr33579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33579", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Však prosím vás pekne, tak v Čechách beží diskusia (o stave školstva - pozn.) od 1. januára, verejná diskusia, kde sa takiste diskutuje, či toto je dobré, či toto je zlé. A vláda to dala na diskusiu aj v Českej republike ako to dala teraz vláda Slovenskej republiky na diskusiu Slovenskej republike.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Českej republike naozaj exituje verejná diskusia o príprave \" Strategie vzdělávací politiky České republiky do roku 2020 \". Bola dokonca vytvorená oficiálna stránka www.vzdelavani2020.cz , kde je možné nájsť všetky informácie o pripravovanej Statégii aj o miestach konania verejných diskusií.", "analysis_paragraphs": ["V Českej republike naozaj exituje verejná diskusia o príprave \" Strategie vzdělávací politiky České republiky do roku 2020 \". Bola dokonca vytvorená oficiálna stránka www.vzdelavani2020.cz , kde je možné nájsť všetky informácie o pripravovanej Statégii aj o miestach konania verejných diskusií."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["www.vzdelavani2020.cz", "informácií", "Kalendář akcí", "Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy ČR", "idnes.cz", "Správa o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu", "HNonline.sk", ".týždeň", "webnoviny.sk", "24hod.sk", "SME"], "url": ["http://www.vzdelavani2020.cz/", "http://www.vzdelavani2020.cz/images_obsah/dokumenty/vyhodnoceni-verene-konzultace-ke-strategii-2020-leden-brezen-2013.pdf", "http://www.vzdelavani2020.cz/kalendar-akci.html", "http://www.vzdelavani2020.cz/images_obsah/dokumenty/ostatni/tz_strategie_2020-final.pdf", "http://zpravy.idnes.cz/deset-kroku-ke-zkvalitneni-skolstvi-dva-/domaci.aspx?c=A130205_104340_domaci_jj", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=454", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59667950-odborarom-sa-sprava-o-stave-skolstva-nepaci-nevylucuju-protesty", "http://www.tyzden.sk/domaci-servis/opozicia-poslanci-budu-iniciovat-navrh-na-odvolanie-caplovica-2.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/kabinet-rokuje-o-caplovicovej-sprave/657268-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.24hod.sk/kabinet-rokuje-o-caplovicovej-sprave-o-stave-skolstva-cl226585.html", "http://www.sme.sk/c/6750389/caplovic-dal-parlamentu-spravu-o-stave-skolstva-vlada-ju-nevidela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:33.869844+00:00"}
{"id": "vr32232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32232", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Naše analýzy potvrdili, že ten metylalkohol je takzvaný drevný lieh. Čiže vyrába sa z uhlia.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Odborného odporúčania Národného toxikologického informačného centra pri intoxikácii alkoholom má metanol viaceré synonymá, a to: methanol, metylakohol, drevný lieh a všetky tieto názvy označujú rovnakú chemickú zlúčeninu CH3 OH. To potvrdzuje aj slovenská a česká verzia wikipedie, ktoré uvádzajú \"drevný lieh\" ako archaický názov pre methanol/metylalkohol. Česká Wikipedia, rovnako ako učebný materiál CHTF STUBA uvádza, že methanol/drevný lieh vzniká ako vedľajší produkt pri karbonizácii dreva, alebo v dnešnej dobe syntézou z CO a H2. Metanol okrem toho vzniká v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Je teda evidentné, že metylalkohol a drevný lieh sú jeden a ten istý názov pre tú istú vec a nejedná sa o výsledok žiadnej analýzy, tak ako to uvádza minister Jahnátek. Otázkou môže byť to, akým spôsobom vznikol daný metanol/drevný lieh. Výrok v súčasnej podobe je však zavádzajúci, pretože minister v ňom prezentuje tvrdenie, ktoré je automaticky platné, ako výsledok nejakého výskumného procesu, ktorý úspešne viedol k určitým výsledkom. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Odborného odporúčania Národného toxikologického informačného centra pri intoxikácii alkoholom má metanol viaceré synonymá, a to: methanol, metylakohol, drevný lieh a všetky tieto názvy označujú rovnakú chemickú zlúčeninu CH3 OH. To potvrdzuje aj slovenská a česká verzia wikipedie, ktoré uvádzajú \"drevný lieh\" ako archaický názov pre methanol/metylalkohol. Česká Wikipedia, rovnako ako učebný materiál CHTF STUBA uvádza, že methanol/drevný lieh vzniká ako vedľajší produkt pri karbonizácii dreva, alebo v dnešnej dobe syntézou z CO a H2. Metanol okrem toho vzniká v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Je teda evidentné, že metylalkohol a drevný lieh sú jeden a ten istý názov pre tú istú vec a nejedná sa o výsledok žiadnej analýzy, tak ako to uvádza minister Jahnátek. Otázkou môže byť to, akým spôsobom vznikol daný metanol/drevný lieh. Výrok v súčasnej podobe je však zavádzajúci, pretože minister v ňom prezentuje tvrdenie, ktoré je automaticky platné, ako výsledok nejakého výskumného procesu, ktorý úspešne viedol k určitým výsledkom. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Odborného odporúčania Národného toxikologického informačného centra pri intoxikácii alkoholom", "slovenská", "česká", "materiál"], "url": ["http://ntic.sk/ntic.php?adr=aktual", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Metanol", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Methanol", "http://www.chtf.stuba.sk/kot/otp/82.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:22.565510+00:00"}
{"id": "45684", "numeric_id": 45684, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45684", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "My vidíme, že všetky štatistiky, ktoré máme hovoria, že za prvý kvartál sme klesli o 4 percentá a údaje Národnej banky aj vyspelých agentúr hovoria, že momentálne ku koncu mája, dnes máme koniec mája, sme niekde na úrovni -10 % poklesu HDP. Tzn. ekonomike chýba asi 10 miliárd, keďže sme mali 100 miliard HDP, tak ekonomike chýba 10 miliárd.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka Slovenska (NBS) uvádza medziročný pokles slovenského HDP v prvom štvrťroku 2020 o 3,9%. Rýchly odhad Štatistického úradu hovorí o poklese o 4,1%. V druhom kvartáli tohto roku by podľa NBS ekonomika mala medzikvartálne klesnúť o 9,9%. Podľa Rozpočtovej rady zažije krajina v druhom kvartáli medziročný prepad HDP vo výške 11%. Slovenské HDP bolo v roku 2019 na úrovni 94,2 mld. eur. Pri prepade o 10 % by sa naša ekonomika zmenšila približne o 9,4 miliardy eur. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka Slovenska (NBS) uvádza medziročný pokles slovenského HDP v prvom štvrťroku 2020 o 3,9%. Rýchly odhad Štatistického úradu hovorí o poklese o 4,1%. V druhom kvartáli tohto roku by podľa NBS ekonomika mala medzikvartálne klesnúť o 9,9%. Podľa Rozpočtovej rady zažije krajina v druhom kvartáli medziročný prepad HDP vo výške 11%. Slovenské HDP bolo v roku 2019 na úrovni 94,2 mld. eur. Pri prepade o 10 % by sa naša ekonomika zmenšila približne o 9,4 miliardy eur. Tvrdenie Petra Žigu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "hovorí", "klesnúť", "prepad", "HDP"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2020/protected/mb0520.pdf", "https://www.facebook.com/rozpoctovarada.rrz/posts/1770272439763000", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_MesacnyBulletin/2020/protected/mb0520.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/397/?fbclid=IwAR3KMRCYKemrJOleaTt1vwaI_B49xFIWRqGxe3M82FCFCxMbmTauDg2tLMQ", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVJNU4MwFPwtHjiG9yCEgDfqaFutzqhTtbk4gSYUWwJCBPvvTR0vzvgxHszlJfN2922yAQEPIIwcqlLaqjFy584rET9e83kymQQZ4mRBcX5-cXs1OzkLp0sGdyBAFMa2dgOrJu_lhihDKqOJ3FoP3abpaqc2GEX6tpPD3sOhV3brqqYpY5ynRCKXJAo0I1IGnERhHiqUqWZxcJBvi2oNK4VJrhlbO0wROkysSK6o49Eg1GuaqkTHcP-bX-Ha-M3K0PHFO-Rkms0ivkBMFlOG82y2vEmvKcWMfgB-0Fg5D_xbDwGH-6FSIyzN4WV2cPvHK84QzkFUee2PRe2jzxOOlPMkCqM0ZpQeMquenp9F5oJpjFWvFh7-Ixk3JzM5TUoQndKqU53_0rkvs7G27Y899HAcR79smnKn_KKpPfyKsml65-8zEtq6TuiebPXlKY1Evqe78ugNPK1Paw!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:00.006665+00:00"}
{"id": "vr30091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30091", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko opakovane schválilo spoločné sankcie Európskej únie proti Rusku.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O sankciách zo strany Európskej únie rozhoduje Rada, ktorá jednohlasne prijíma rozhodnutie, informuje Ministerstvo zahraničných vecí . Za každé doposiaľ zavedené sankcie teda hlasovalo aj Slovensko, kompletný prehľad prináša takisto stránka MZVaEZ , celkovo sa o sankciách voči Rusku hlasovalo štyrikrát. Predseda vlády Fico sa vyjadril , že sankcie voči Rusku síce považuje za kontraproduktívne, no nechce narúšať jednotu EÚ. Výrok prezidenta Kisku hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O sankciách zo strany Európskej únie rozhoduje Rada, ktorá jednohlasne prijíma rozhodnutie, informuje Ministerstvo zahraničných vecí . Za každé doposiaľ zavedené sankcie teda hlasovalo aj Slovensko, kompletný prehľad prináša takisto stránka MZVaEZ , celkovo sa o sankciách voči Rusku hlasovalo štyrikrát. Predseda vlády Fico sa vyjadril , že sankcie voči Rusku síce považuje za kontraproduktívne, no nechce narúšať jednotu EÚ. Výrok prezidenta Kisku hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo zahraničných vecí", "MZVaEZ", "vyjadril"], "url": ["http://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/europske_politiky-sankcie_eu", "https://www.mzv.sk/sk/europske_zalezitosti/sankcie_eu-sankcie__rusko", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-prezentovala-stanovisko-k-tretiemu-kolu-sankcii-eu-voci-rusku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:57.141992+00:00"}
{"id": "vr13928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13928", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "... minulý rok sme začínali napríklad percentom za poistenca štátu vo výške 4,16 a vo februári a marci som povedal, ak naozaj zistíme, že je tam nedostatok finančných prostriedkov, tak som tam prisľúbil vklad alebo finančné prostriedky vo výške 86 miliónov eur, čo sa aj zrealizovalo v tomto roku...zo 4,16 sa zvýšil na 4,46.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie ministra je pravdivé v údaji pôvodného percenta- 4,16% za poistenca štátu. Stránka ministerstva i článok SITA potvrdzujú, že navýšenie tohto percenta vkladom finančných prostriedkov prisľúbil minister vopred a vo výške 86 miliónov eur. Zvýšenie spomínaného percenta za poistenca štátu sa uskutočnilo až v mesiacoch november a december 2015, išlo o zvýšenie na 5,85%. Priemer zvýšenia za kalendárny rok je teda 4,46% preto výrok ministra hodnotíme ako pravdivý. O zvýšení platby za poistenca štátu kvôli pokrytiu mzdových nákladov pre zdravotníckych pracovníkov informuje Ministerstvo zdravotníctva nasledovne: \" Navýšenie platby za poistencov štátu v zdravotníctve je realitou. Výsledkom sérií rokovaní je historicky najvyššie percento za poistencov štátu. Dosiahne 5,85 %, zo súčasných 4,16 percenta. Ide o navýšenie, ktoré minister zdravotníctva Viliam Čislák dlhodobo presadzoval, aj vzhľadom na akútnu potrebu riešiť pokrytie zvýšených nákladov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti so mzdovými nárokmi zdravotníckych pracovníkov. \" Pôvodne bol percento za poistenca štátu (takými sú napr. nezamestnaní či nezaopatrené deti) stanovené na 4,16 percenta, po navýšení to malo byť 5,85%. Podobne informuje aj článok Hospodárskych novín , dodáva, že zvýšenie na 5,85% platí iba na dva mesiace (do konca roka)- pre november a december. Uvedené percento predstavuje v prepočte 86 miliónov eur, čo je presne aj údaj, ktorý spomína Čislák. Podobne informuje aj článok Pravdy , ktorý dodáva: \" Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay tvrdí, že v prípade 86 miliónov nejde o žiadne nové peniaze, ktoré by pribudli do zdravotníctva. „Tieto peniaze boli v kapitole rezortu už aj predtým, Čislák ich nevybavil,“ povedal Szalay. Ide o financie, ktoré boli minulý rok schválené v štátnom rozpočte na rok 2015. Akurát neboli naliate do zdravotných poisťovní za poistencov štátu hneď v januári. „Peniaze mali byť nalievané do rezortu priebežne, nie teraz na konci roka,“ dodal. Upozorňuje, že platy sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov z týchto peňazí nebudú kryté, pretože zákon o odmeňovaní sestier bude platiť až od januára budúceho roka .\" Článok SITA z augusta 2015, kedy ešte nebolo známe presné percentuálne navýšenie, informuje nasledovne: \" Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) by priemerná úhrada za poistencov štátu, ktorá kompenzuje navýšenie nákladov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na celom Slovensku, mala byť vo výške 4,46 %, čo by do systému zdravotného poistenia prinieslo o 86 mil. eur ročne viac. V súčasnosti je to 4,16 %.\" Tento článok potvrdzuje aj ministrovo tvrdenie o tom, že uvoľnenie finančných prostriedkov na tieto účely prisľúbil už skôr. V tomto vyjadrení sa spomína Čislákom uvedené percento 4,46. Portál Mediweb informuje, že 4,46% je priemerný za kalendárny rok: \"Ak teda spriemerujeme celý kalendárny rok, platba štátu sa rovná 4,46 percenta priemernej mzdy.\" Potvrdzuje to aj Asociácia nemocníc Slovenska . Rozpočet na rok 2016 počíta so zvýšením (oproti rozpočtu 2015) na úroveň 4,3 percenta. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie ministra je pravdivé v údaji pôvodného percenta- 4,16% za poistenca štátu. Stránka ministerstva i článok SITA potvrdzujú, že navýšenie tohto percenta vkladom finančných prostriedkov prisľúbil minister vopred a vo výške 86 miliónov eur. Zvýšenie spomínaného percenta za poistenca štátu sa uskutočnilo až v mesiacoch november a december 2015, išlo o zvýšenie na 5,85%. Priemer zvýšenia za kalendárny rok je teda 4,46% preto výrok ministra hodnotíme ako pravdivý. O zvýšení platby za poistenca štátu kvôli pokrytiu mzdových nákladov pre zdravotníckych pracovníkov informuje Ministerstvo zdravotníctva nasledovne: \" Navýšenie platby za poistencov štátu v zdravotníctve je realitou. Výsledkom sérií rokovaní je historicky najvyššie percento za poistencov štátu. Dosiahne 5,85 %, zo súčasných 4,16 percenta. Ide o navýšenie, ktoré minister zdravotníctva Viliam Čislák dlhodobo presadzoval, aj vzhľadom na akútnu potrebu riešiť pokrytie zvýšených nákladov poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti v súvislosti so mzdovými nárokmi zdravotníckych pracovníkov. \" Pôvodne bol percento za poistenca štátu (takými sú napr. nezamestnaní či nezaopatrené deti) stanovené na 4,16 percenta, po navýšení to malo byť 5,85%. Podobne informuje aj článok Hospodárskych novín , dodáva, že zvýšenie na 5,85% platí iba na dva mesiace (do konca roka)- pre november a december. Uvedené percento predstavuje v prepočte 86 miliónov eur, čo je presne aj údaj, ktorý spomína Čislák. Podobne informuje aj článok Pravdy , ktorý dodáva: \" Analytik Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku HPI Tomáš Szalay tvrdí, že v prípade 86 miliónov nejde o žiadne nové peniaze, ktoré by pribudli do zdravotníctva. „Tieto peniaze boli v kapitole rezortu už aj predtým, Čislák ich nevybavil,“ povedal Szalay. Ide o financie, ktoré boli minulý rok schválené v štátnom rozpočte na rok 2015. Akurát neboli naliate do zdravotných poisťovní za poistencov štátu hneď v januári. „Peniaze mali byť nalievané do rezortu priebežne, nie teraz na konci roka,“ dodal. Upozorňuje, že platy sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov z týchto peňazí nebudú kryté, pretože zákon o odmeňovaní sestier bude platiť až od januára budúceho roka .\" Článok SITA z augusta 2015, kedy ešte nebolo známe presné percentuálne navýšenie, informuje nasledovne: \" Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) by priemerná úhrada za poistencov štátu, ktorá kompenzuje navýšenie nákladov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na celom Slovensku, mala byť vo výške 4,46 %, čo by do systému zdravotného poistenia prinieslo o 86 mil. eur ročne viac. V súčasnosti je to 4,16 %.\" Tento článok potvrdzuje aj ministrovo tvrdenie o tom, že uvoľnenie finančných prostriedkov na tieto účely prisľúbil už skôr. V tomto vyjadrení sa spomína Čislákom uvedené percento 4,46. Portál Mediweb informuje, že 4,46% je priemerný za kalendárny rok: \"Ak teda spriemerujeme celý kalendárny rok, platba štátu sa rovná 4,46 percenta priemernej mzdy.\" Potvrdzuje to aj Asociácia nemocníc Slovenska . Rozpočet na rok 2016 počíta so zvýšením (oproti rozpočtu 2015) na úroveň 4,3 percenta. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo zdravotníctva", "Hospodárskych novín", "Pravdy", "SITA", "Mediweb", "Asociácia nemocníc Slovenska", "zvýšením"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?v-cislak-dosiahli-sme-historicke-maximum-platby-za-poistencov-statu", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/vyssie-platby-za-poistencov-statu-iba-na-dva-mesiace", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367982-cislakove-miliony-nepojdu-sestram-ale-na-dlhy-nemocnic/", "https://demagog.sk/vyrok/Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) by priemerná úhrada za poistencov štátu, ktorá kompenzuje navýšenie nákladov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na celom Slovensku, mala byť vo výške 4,46 %, čo by do systému zdravotného poistenia prinieslo o 86 mil. eur ročne viac. V súčasnosti je to 4,16 %.  Čítajte viac: http:/ekonomika.sme.sk/c/7950690/platba-za-poistencov-statu-by-sa-mala-zvysit-od-oktobra.html", "http://mediweb.hnonline.sk/diskusia/nazory/pocitia-caro-volieb-aj-zdravotnici", "http://asociacianemocnic.sk/2015/10/28/vyhlasenie-ans-27-10-2015/", "http://ekonomika.sme.sk/c/8077553/rozpocet-2016-s-tymto-bude-hospodarit-stat-v-dalsom-roku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:27.966941+00:00"}
{"id": "vr33264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33264", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "keď spočítame ukončené, ale aj prerušené živnosti, tak len za 4 mesiace od septembra do decembra to bolo 36 800 ľudí, čo je číslo, ktoré v porovnaní s rovnakými obdobiami predtým je naozaj pomerne vysoké, takže živnostníci naozaj ubudli.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad zverejňuje štatistické údaje o počtoch živnostníkov vo štvrťročných Výsledkoch výberového zisťovania pracovných síl. Za rok 2012 boli zatiaľ zverejnené tieto výsledky iba za prvý (.pdf) a druhý (.pdf) štvrťrok. Týmito informáciami však disponuje Odbor živnostenského podnikania MV SR, nám ich poskytla kancelária poslanca Beblavého. Po prepočítaní konštatujeme, že poslanec Beblavý uvádza nepresné číslo. Počet ukončených živností v danom období bol 23 154, počet prerušených 16 623. Spolu je to 39 777 , čiže o takmer 3000 viac, než uvádza Miroslav Beblavý. Napriek tomu, že touto nepresnosťou si svoju argumentačnú pozíciu nezlepšoval (skôr naopak), jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad zverejňuje štatistické údaje o počtoch živnostníkov vo štvrťročných Výsledkoch výberového zisťovania pracovných síl. Za rok 2012 boli zatiaľ zverejnené tieto výsledky iba za prvý (.pdf) a druhý (.pdf) štvrťrok. Týmito informáciami však disponuje Odbor živnostenského podnikania MV SR, nám ich poskytla kancelária poslanca Beblavého. Po prepočítaní konštatujeme, že poslanec Beblavý uvádza nepresné číslo. Počet ukončených živností v danom období bol 23 154, počet prerušených 16 623. Spolu je to 39 777 , čiže o takmer 3000 viac, než uvádza Miroslav Beblavý. Napriek tomu, že touto nepresnosťou si svoju argumentačnú pozíciu nezlepšoval (skôr naopak), jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["prvý", "druhý", "poskytla"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fportal.statistics.sk%2Fshowdoc.do%3Fdocid%3D51849&ei=RWEsUdr0Aqau4ASY7IGgDQ&usg=AFQjCNHtxlh4I28E62BLIagt45JMce1Eug&bvm=bv.42965579,d.bGE", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fportal.statistics.sk%2Fshowdoc.do%3Fdocid%3D55809&ei=RWEsUdr0Aqau4ASY7IGgDQ&usg=AFQjCNEIF0HQB803VgQFV1oqzRJUH0nZWA&bvm=bv.42965579,d.bGE", "https://docs.google.com/file/d/1zukDDbqt-zxLP0xIsCpyIpg3T8mSNiIQBLnmi2VCOA4F62sBoKb6FyHxFa8h/edit?usp=sharing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:43.960293+00:00"}
{"id": "vr25671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25671", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Za znárodnenie (nevyzdvihnutých vkladov, pozn.) ste hlasovali, pán poslanec.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií naráža na novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá posúvala vyplácanie nevyzdvihnutých vkladov až do konca roka 2013. Pôvodný zákon, ktorý zrušil nevyzdvihnuté vklady (anonymné vklady) bol prijatý už v roku 2001. Vklady od roku 2006 prešli na štát, no občania mali možnosť o požiadať o dodatočné vyplatenie týchto vkladov do konca roka 2012. Novela z roku 2012 tento termín posunula do konca roka 2013. Jozef Kollár hlasoval za túto novelu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPosunutie termínu tzv. znárodnenia anonymných, resp. nevyzdvihnutých vkladov bolo súčasťou Vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.\n\nO tomto zákone sa v rôznych fázach legislatívneho procesu rozhodovalo až 12 krát. Jozef Kollár zaň hlasoval sedem krát. Sám Kollár ako vtedajší šéf finančného výboru navrhol legislatívnu zmenu spomínaného zákona, ktorá sa týkala predĺženia lehoty vyplácania anonymných vkladov do konca roka 2013. Kollár hlasoval v treťom čítaní za prijatie zákona.\n\nSME , 13. októbra 2013:\n\n\"Anonymné vklady vrátane anonymných vkladných knižiek zrušila prvá Dzurindova vláda od roku 2001, lebo boli málo transparentné. Ich majitelia mohli následne požiadať o ich výplatu v bankách. Bolo to tak do konca roka 2006. Potom prešli vklady na štát. Odvtedy ich vypláca osobám, ktoré preukázali vlastnícky vzťah k týmto peniazom.\"\n\nSITA , 1. februára 2012:\n\n\"Vklady na anonymných vkladných knižkách si budú môcť ich majitelia vyberať až do konca roku 2013. Vyplýva to z nepriamej novely, ktorú poslanci schválili v rámci zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pôvodne mohol štát vyplácať tieto vklady, ktoré naň po roku 2006 prešli, len do konca uplynulého roku.\"", "analysis_paragraphs": ["Minister financií naráža na novelu zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá posúvala vyplácanie nevyzdvihnutých vkladov až do konca roka 2013. Pôvodný zákon, ktorý zrušil nevyzdvihnuté vklady (anonymné vklady) bol prijatý už v roku 2001. Vklady od roku 2006 prešli na štát, no občania mali možnosť o požiadať o dodatočné vyplatenie týchto vkladov do konca roka 2012. Novela z roku 2012 tento termín posunula do konca roka 2013. Jozef Kollár hlasoval za túto novelu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Posunutie termínu tzv. znárodnenia anonymných, resp. nevyzdvihnutých vkladov bolo súčasťou Vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.", "O tomto zákone sa v rôznych fázach legislatívneho procesu rozhodovalo až 12 krát. Jozef Kollár zaň hlasoval sedem krát. Sám Kollár ako vtedajší šéf finančného výboru navrhol legislatívnu zmenu spomínaného zákona, ktorá sa týkala predĺženia lehoty vyplácania anonymných vkladov do konca roka 2013. Kollár hlasoval v treťom čítaní za prijatie zákona.", "SME , 13. októbra 2013:", "\"Anonymné vklady vrátane anonymných vkladných knižiek zrušila prvá Dzurindova vláda od roku 2001, lebo boli málo transparentné. Ich majitelia mohli následne požiadať o ich výplatu v bankách. Bolo to tak do konca roka 2006. Potom prešli vklady na štát. Odvtedy ich vypláca osobám, ktoré preukázali vlastnícky vzťah k týmto peniazom.\"", "SITA , 1. februára 2012:", "\"Vklady na anonymných vkladných knižkách si budú môcť ich majitelia vyberať až do konca roku 2013. Vyplýva to z nepriamej novely, ktorú poslanci schválili v rámci zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Pôvodne mohol štát vyplácať tieto vklady, ktoré naň po roku 2006 prešli, len do konca uplynulého roku.\""], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Vládneho návrhu", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=561&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://ekonomika.sme.sk/c/6968696/vlada-znarodni-nevyplatene-anonymne-vklady.html", "http://peniaze.pravda.sk/sporenie-a-investicie/clanok/25594-anonymne-vklady-bude-mozne-vyberat-az-do-roku-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:03.513116+00:00"}
{"id": "43863", "numeric_id": 43863, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43863", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Vymenovali ste (Štefan Harabin, pozn.) pani Jankovskú za predsedkyňu Okresného súdu, mám pocit, v Trenčíne.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin ako minister spravodlivosti v roku 2006 Moniku Jankovskú vymenoval za predsedníčku Okresného súdu v Trenčíne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin ako minister spravodlivosti v roku 2006 Moniku Jankovskú vymenoval za predsedníčku Okresného súdu v Trenčíne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["vymenoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22228168/pomohli-jej-harabin-aj-smer-dnes-sa-k-nej-nehlasia-kto-stoji-za-jankovskou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:13.669044+00:00"}
{"id": "vr14547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14547", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme znížili DPH na 10% na základné potraviny.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o znížení sadzby DPH na 10% je účinný od 1. januára 2016. Prvýkrát predstavili toto opatrenie na sneme Smeru-SD v sobotu 23. mája 2015. Novelou zákona o DPH sa dostalo toto opatrenie do zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi základné potraviny patria podľa vlády vybrané druhy čerstvého mäsa, čerstvé sladkovodné ryby, mlieko, maslo a chlieb. Ficovo znižovanie DPH bude pritom stáť Slovákov 77 miliónov eur. Ďalšie mliečne potraviny, ako jogurty alebo syry, či ovocie a zelenina sa do zoznamu nedostali. Zoznam konkrétnych potravín, ktoré spadajú pod kompetenciu zákona:\n\n1. Mäso z hovädzích zvierat a to čerstvé alebo chladené\n\n2. Mäso z domácich svíň - čerstvé alebo chladené.\n\n3. Mäso z oviec alebo kôz, a to čerstvé, chladené\n\n4. Mäso a jedlé drobky z domácej hydiny, a to čerstvé, chladené\n\n5. Mäso a jedlé drobky z domácich králikov, a to čerstvé, chladené\n\n6. Sladkovodné ryby, a to živé ako aj chladené\n\n7. Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb\n\n8. Mlieko\n\n9. Maslo\n\n10. Chlieb - len čerstvý chlieb podľa vyhlášky", "analysis_paragraphs": ["Zákon o znížení sadzby DPH na 10% je účinný od 1. januára 2016. Prvýkrát predstavili toto opatrenie na sneme Smeru-SD v sobotu 23. mája 2015. Novelou zákona o DPH sa dostalo toto opatrenie do zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzi základné potraviny patria podľa vlády vybrané druhy čerstvého mäsa, čerstvé sladkovodné ryby, mlieko, maslo a chlieb. Ficovo znižovanie DPH bude pritom stáť Slovákov 77 miliónov eur. Ďalšie mliečne potraviny, ako jogurty alebo syry, či ovocie a zelenina sa do zoznamu nedostali. Zoznam konkrétnych potravín, ktoré spadajú pod kompetenciu zákona:", "1. Mäso z hovädzích zvierat a to čerstvé alebo chladené", "2. Mäso z domácich svíň - čerstvé alebo chladené.", "3. Mäso z oviec alebo kôz, a to čerstvé, chladené", "4. Mäso a jedlé drobky z domácej hydiny, a to čerstvé, chladené", "5. Mäso a jedlé drobky z domácich králikov, a to čerstvé, chladené", "6. Sladkovodné ryby, a to živé ako aj chladené", "7. Rybie filé a ostatné rybie mäso (tiež mleté) zo sladkovodných rýb", "8. Mlieko", "9. Maslo", "10. Chlieb - len čerstvý chlieb podľa vyhlášky"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["účinný", "Prvýkrát", "Novelou", "potraviny", "Zoznam"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/stat-zasadne-zmenil-pravidla-dph-niektore-potraviny-maju-nizsiu-dan.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/276405/lacnejsie-autobusy-aj-poukazy-na-dovolenky-smer-spusta-predvolebnu-kampan/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-268", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/378182-dan-na-zakladne-potraviny-sa-od-1-januara-znizuje-na-10/", "http://www.etrend.sk/podnikanie/stat-zasadne-zmenil-pravidla-dph-niektore-potraviny-maju-nizsiu-dan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:27.222089+00:00"}
{"id": "vr35016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35016", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme prijali jednoducho filozofiu a povedali sme, pokiaľ nebude postavená diaľničná sieť na Slovensku, nebudeme od ľudí, od fyzických osôb pýtať vyššie diaľničné známky a v roku 2006 až 2010 sme nedotkli ceny diaľničnej známky.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cena diaľničných známok pre autá do 3,5t sa počas Ficovej vlády nemenila . Ceny známok pre vozidlá nad 3,5t sa menili.", "analysis_paragraphs": ["Cena diaľničných známok pre autá do 3,5t sa počas Ficovej vlády nemenila . Ceny známok pre vozidlá nad 3,5t sa menili."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["nemenila"], "url": ["http://www.ndsas.sk/archiv-jtn/10796s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:15.194743+00:00"}
{"id": "vr32388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32388", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán Sirotka je predstaviteľ malých podnikov, to nie je predstaviteľ živnostníkov.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentom Asociácie malých podnikov je od roku 2002 Vladimír Sirotka , ktorý v rokoch 2000 až 2002 zastával funkciu predsedu Slovenskej živnostenskej komory. Súčasným predsedom Slovenskej živnostenskej komory je Vojtech Gottschall .", "analysis_paragraphs": ["Prezidentom Asociácie malých podnikov je od roku 2002 Vladimír Sirotka , ktorý v rokoch 2000 až 2002 zastával funkciu predsedu Slovenskej živnostenskej komory. Súčasným predsedom Slovenskej živnostenskej komory je Vojtech Gottschall ."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Vladimír Sirotka", "Vojtech Gottschall"], "url": ["http://www.swissness.sk/sk/program/cv_sirotka_sk", "http://www.szk.sk/organy-szk/predseda-szk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:52.211691+00:00"}
{"id": "vr28121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28121", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď ich (podriadených organizácii ministerstvu školstva, pozn.) mám dnes 16...", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webovej stránky Ministerstva školstva existuje 11 rozpočtových organizácií a 6 príspevkových organizácií podriadených ministerstvu školstva, čo by v súčte znamenalo 17 podriadených organizácii. Stránka Ministerstva školstva je však neaktuálna, keďže nezohľadňuje zlúčenie (. doc) Ústavu informácii a prognóz školstva s Centrom vedecko-technických informácií SR (ku dňu 31.12. 2013). Výsledný počet organizácii je preto 16. Výrok je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webovej stránky Ministerstva školstva existuje 11 rozpočtových organizácií a 6 príspevkových organizácií podriadených ministerstvu školstva, čo by v súčte znamenalo 17 podriadených organizácii. Stránka Ministerstva školstva je však neaktuálna, keďže nezohľadňuje zlúčenie (. doc) Ústavu informácii a prognóz školstva s Centrom vedecko-technických informácií SR (ku dňu 31.12. 2013). Výsledný počet organizácii je preto 16. Výrok je teda pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["školstva", "zlúčenie", "Rozpočtová", "Príspevková"], "url": ["http://www.minedu.sk/organizacie-rezortu/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCwQFjAB&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F5473.rtf&ei=QngJVL_eNMyO7Qar4oDgDQ&usg=AFQjCNFkhz_tsdzBeGoekhf-cNrQAH1l9A&sig2=mJgWrHPhA7qOAzf7debb9w", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/rozpoctove-organizacie", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-prijmov/pravnicke-osoby/prispevkove-organizacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:51.853972+00:00"}
{"id": "vr15296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15296", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A v tomto prípade jasne povedala aj pani podpredsedníčka vlády Lucia Žitňanská, že mali by sme napríklad policajnú inšpekciu, aby mal špeciálny dozor podriadený v rámci prokuratúry, špeciálneho oddelenia pri vyšetrovaní, a aby výbor pre obranu a bezpečnosť v parlamente mohol byť odvolacím orgánom pri všetkých tých námetoch a podnetoch, ktoré občania inšpekcii budú dávať, aby ich mohol preveriť.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Téma postavenia policajnej inšpekcie sa objavila aj na rokovaniach súčasnej vládnej koalície, médiá priniesli informácie o téme v apríli 2016. Lucia Žitňanská zhrnula výsledky rokovania takto: \" Dohodli sme, že zvýšime priestor pre kontrolu práce inšpekcie. Dohľadové právomoci by mal získať príslušný parlamentný výbor. (...) Každý sa môže obrátiť na výbor, ak nebude presvedčený, že inšpekcia náležite prešetrila jeho sťažnosť .\" Malo by dôjsť aj ku vzniku špecializovaného odboru prokuratúry, aby kontroloval vyšetrovanie policajtov. Prvá časť výroku je preto pravdivým popisom postoja ministerky spravodlivosti, ale nepodarili sa nám nájsť také jej vyjadrenia, v ktorých by hovorila o právach na odvolanie pri podnetoch výboru pre obranu a bezpečnosť. Celkovo preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Žitňanská je zástankyňou úplného odčlenenia policajnej inšpekcie, kým Kalinák práve zastáva názor proti úplnému osamostatneniu. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva by mala byť policajná inšpekcia samostatným orgánom. Lucia Žitňanská aj cez Most-Híd presadzovala a sľubovala odpolitizovanie polície, nezávislosť policajnej inšpekcie.", "analysis_paragraphs": ["Téma postavenia policajnej inšpekcie sa objavila aj na rokovaniach súčasnej vládnej koalície, médiá priniesli informácie o téme v apríli 2016. Lucia Žitňanská zhrnula výsledky rokovania takto: \" Dohodli sme, že zvýšime priestor pre kontrolu práce inšpekcie. Dohľadové právomoci by mal získať príslušný parlamentný výbor. (...) Každý sa môže obrátiť na výbor, ak nebude presvedčený, že inšpekcia náležite prešetrila jeho sťažnosť .\" Malo by dôjsť aj ku vzniku špecializovaného odboru prokuratúry, aby kontroloval vyšetrovanie policajtov. Prvá časť výroku je preto pravdivým popisom postoja ministerky spravodlivosti, ale nepodarili sa nám nájsť také jej vyjadrenia, v ktorých by hovorila o právach na odvolanie pri podnetoch výboru pre obranu a bezpečnosť. Celkovo preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Žitňanská je zástankyňou úplného odčlenenia policajnej inšpekcie, kým Kalinák práve zastáva názor proti úplnému osamostatneniu. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva by mala byť policajná inšpekcia samostatným orgánom. Lucia Žitňanská aj cez Most-Híd presadzovala a sľubovala odpolitizovanie polície, nezávislosť policajnej inšpekcie."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zhrnula", "zastáva", "Most-Híd"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/20139721/policajnu-inspekciu-pod-ministrom-skontroluju-poslanci.html", "http://domov.sme.sk/c/8058138/policajna-inspekcia-zostane-kalinak-pranieruje-cesko.html", "http://most-hid.sk/sk/protikorupcny-balicek-most-hid-pre-posilnenie-slovenska-ako-pravneho-statu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:42.343111+00:00"}
{"id": "vr38464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38464", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Aj slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí, majú možnosť voliť na území SR, čiže u nás taká analogická právna úprava je.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Právo voliť do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Teda bez podmienky trvalého pobytu na území SR.", "analysis_paragraphs": ["Právo voliť do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 18 rokov. Teda bez podmienky trvalého pobytu na území SR."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona o voľbách do NR SR", "zákona o voľbách do európskeho parlamentu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/download/101/zakon-o-volbach-do-nr-sr.pdf", "http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p08-07-f09.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:28.505481+00:00"}
{"id": "vr37055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37055", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My sme prijali podľa článku 7 Európskeho dohovoru o občianstve z roku 97 platí, adekvátnu obranu, to umožňuje článok 7.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 7 Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997 sa uvádza: \"1. Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov: a) dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva, b) nadobudnutie občianstva zmluvného štátu podvodným konaním, na základe falošnej informácie alebo zatajenia ľubovoľnej relevantnej skutočnosti žiadateľom, c) dobrovoľná služba v zahraničných ozbrojených silách, d) konanie vážne poškodzujúce životné záujmy zmluvného štátu, e) nedostatočná skutočná väzba medzi zmluvným štátom a občanom s obvyklým pobytom v zahraničí, f) ak je počas neplnoletosti dieťaťa ustanovené, že predbežné podmienky určené vnútroštátnou právnou normou, ktoré viedli k nadobudnutiu občianstva zmluvného štátu zo zákona, už ďalej nespĺňa, g) adopcia dieťaťa, ak dieťa nadobudne alebo má cudzie občianstvo jedného adoptívneho rodiča alebo oboch adoptívnych rodičov.\"", "analysis_paragraphs": ["V článku 7 Európskeho dohovoru o občianstve z roku 1997 sa uvádza: \"1. Zmluvný štát nemôže vo svojej vnútroštátnej právnej norme ustanoviť stratu občianstva zo zákona alebo na základe iniciatívy zmluvného štátu okrem týchto prípadov: a) dobrovoľné nadobudnutie ďalšieho občianstva, b) nadobudnutie občianstva zmluvného štátu podvodným konaním, na základe falošnej informácie alebo zatajenia ľubovoľnej relevantnej skutočnosti žiadateľom, c) dobrovoľná služba v zahraničných ozbrojených silách, d) konanie vážne poškodzujúce životné záujmy zmluvného štátu, e) nedostatočná skutočná väzba medzi zmluvným štátom a občanom s obvyklým pobytom v zahraničí, f) ak je počas neplnoletosti dieťaťa ustanovené, že predbežné podmienky určené vnútroštátnou právnou normou, ktoré viedli k nadobudnutiu občianstva zmluvného štátu zo zákona, už ďalej nespĺňa, g) adopcia dieťaťa, ak dieťa nadobudne alebo má cudzie občianstvo jedného adoptívneho rodiča alebo oboch adoptívnych rodičov.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho dohovoru o občianstve"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/?1360"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:42.126691+00:00"}
{"id": "vr32507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32507", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "12% ľudí na Slovensku zarába 1 100 eur mesačne.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme už kontrolovali 30.9.2012 v relácii Na telo a označili sme ho za nepravdivý.\n\nAnalýza Štruktúry miezd v SR za rok 2011 (.pdf) uvádza, že v intervale 1000,01 eur - 1200 eur sa nachádza 7,6% zamestnancov a v intervale od 1200,01 do 2300 eur sa nachádza 13,9% zamestnancov na Slovensku.\n\nZ toho vyplýva, že percento, ktoré uvádza Robert Fico, nesedí ani pre presný počet ľudí s príjmom na úrovni 1 100 eur mesačne, ani pre počet ľudí s 1 100 eur a viac.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme už kontrolovali 30.9.2012 v relácii Na telo a označili sme ho za nepravdivý.", "Analýza Štruktúry miezd v SR za rok 2011 (.pdf) uvádza, že v intervale 1000,01 eur - 1200 eur sa nachádza 7,6% zamestnancov a v intervale od 1200,01 do 2300 eur sa nachádza 13,9% zamestnancov na Slovensku.", "Z toho vyplýva, že percento, ktoré uvádza Robert Fico, nesedí ani pre presný počet ľudí s príjmom na úrovni 1 100 eur mesačne, ani pre počet ľudí s 1 100 eur a viac."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["30.9.2012", "Analýza Štruktúry miezd v SR za rok 2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/konsolidacia-verejnych-financii", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:29.993221+00:00"}
{"id": "vr30350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30350", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Komora sestier nikdy nepovedala, že a.s. sú tou správnou formou. Asociácia nemocníc Slovenska povedala, že môžu byť aj iné formy. Ale čo je dôležité, Asociácia nemocníc Slovenska povedala. Že univerzitné a fakultné nemocnice nie sú ani v Európe a.s. Čiže hovorme si tu celú pravdu.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie, že komora sestier súhlasila resp. nesúhlasila s transformáciou nemocníc na formu a.s.. Zo skorších vyjadrení môžeme povedať, že komora sa transformácie na a.s. obávala. Lévyová v apríli po stretnutí s ministrom Uhliarikom povedala: „Vieme, aké sú výpadky a vieme aké je hospodárenie akciových spoločností. Nemocnice sa narýchlo oddĺžia, nasledne sa nenavýšia finančné zdroje, nemocniciam klesne základné imanie a skončia v privatizácii. Toho sa obávame najviac.“", "analysis_paragraphs": ["Nevieme potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie, že komora sestier súhlasila resp. nesúhlasila s transformáciou nemocníc na formu a.s.. Zo skorších vyjadrení môžeme povedať, že komora sa transformácie na a.s. obávala. Lévyová v apríli po stretnutí s ministrom Uhliarikom povedala: „Vieme, aké sú výpadky a vieme aké je hospodárenie akciových spoločností. Nemocnice sa narýchlo oddĺžia, nasledne sa nenavýšia finančné zdroje, nemocniciam klesne základné imanie a skončia v privatizácii. Toho sa obávame najviac.“"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Lévyová", "lekari.sk:"], "url": ["http://www.zdravie.sk/sz/content/683-45413/zdravotne-sestry-sa-od-ministra-nic-nove-nedozvedeli.html", "http://www.lekari.sk/index.php?str=denne_spravy&hladany_vyraz=&sprava=2522&od=10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:20.775369+00:00"}
{"id": "vr15017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15017", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...ja spolupracujem, on je mojím poradcom, s pánom vyšetrovateľom, ktorý pracoval na tej kauze DPH (...) keď sa tej kauze venoval v roku 2014. Však nakoniec on nútene musel odísť a to bolo v čase, kedy platil akčný plán boja proti korupcii,", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jedným z Nicholsonovej poradcov je Pavol Milan, ktorý v rokoch 2007-2014 preveroval daňové podvody. Okrem strany SaS o tom ešte píše aj Pluska . Vyšetrovaniu kauzy, v ktorej mali figurovať aj Robert Kaliňák a Ján Počiatek sa venoval v rokoch 2011-2014. Keďže však odišiel z polície na vlastnú žiadosť, s dodatkom, že prestal dôverovať svojim nadriadeným, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Jedným z Nicholsonovej poradcov je Pavol Milan, ktorý v rokoch 2007-2014 preveroval daňové podvody. Okrem strany SaS o tom ešte píše aj Pluska . Vyšetrovaniu kauzy, v ktorej mali figurovať aj Robert Kaliňák a Ján Počiatek sa venoval v rokoch 2011-2014. Keďže však odišiel z polície na vlastnú žiadosť, s dodatkom, že prestal dôverovať svojim nadriadeným, výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["poradcov", "preveroval", "Pluska", "Sme", "Denník N", "Aktuality.sk", "Strategický plán boja proti korupcii", "rokovania"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/l.-nicholsonovej-budu-radit-bojovnici-s-nespravodlivostou/4647", "http://www.aktuality.sk/clanok/324159/exkluzivne-prehovoril-elitny-vysetrovatel-kauzy-dph-podvody-museli-mat-politicke-krytie-tvrdi-pavol-milan/#", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/nicholsonovasi-sklada-vlastny-tim-poradcov-ulovila-elitneho-vysetrovatela.html", "http://domov.sme.sk/c/20122772/vysetrovatel-v-policii-vladne-strach-nadriadeni-ma-nepodrzali.html?ref=njct", "https://dennikn.sk/416707/vysetrovatel-popisal-nemohol-vysetrovat-spicky-smeru/", "http://www.aktuality.sk/clanok/324159/exkluzivne-prehovoril-elitny-vysetrovatel-kauzy-dph-podvody-museli-mat-politicke-krytie-tvrdi-pavol-milan/#", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjUkPXbzKnMAhXGNpoKHVx0CpcQFgg7MAQ&url=http%3A%2F%2Fwww.slovenskamigracia.sk%2Fmedia%2Fdokumenty%2F2013%2FStrategicky_plan_boja_proti_korupcii.pdf&usg=AFQjCNHISj6f8CvsFWjPr9BNE9P2RZtJ5A&sig2=hROVG7zVK6aX1cF4lGpBHg", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/GetUznesenia/?idRokovanie=590"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:23.710907+00:00"}
{"id": "vr26700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26700", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Európska únia ako najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci musí bdieť nad zákonným a etickým využívaním finančných prostriedkov, ktoré poskytuje.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Miroslava Mikolášika je pravdivý v tom prípade, ak pod Európskou úniou chápeme súhrn poskytnutej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov EÚ. Podľa údajov zo stránky Európskej komisie je EÚ skutočne najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Podľa OECD , samotné inštitúcie EÚ dali v roku 2012 na rozvojovú pomoc 17,6 biliónov USD a krajiny EÚ-27 dokopy až 64,9 biliónov USD. Druhým najväčším donorom v roku 2012 bolo USA, ktoré poskytlo 30,5 biliónov USD. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Miroslava Mikolášika je pravdivý v tom prípade, ak pod Európskou úniou chápeme súhrn poskytnutej rozvojovej pomoci inštitúcií EÚ a všetkých členských štátov EÚ. Podľa údajov zo stránky Európskej komisie je EÚ skutočne najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete. Podľa OECD , samotné inštitúcie EÚ dali v roku 2012 na rozvojovú pomoc 17,6 biliónov USD a krajiny EÚ-27 dokopy až 64,9 biliónov USD. Druhým najväčším donorom v roku 2012 bolo USA, ktoré poskytlo 30,5 biliónov USD. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "OECD"], "url": ["http://ec.europa.eu/news/external_relations/130304_sk.htm", "http://www.oecd.org/newsroom/aidtopoorcountriesslipsfurtherasgovernmentstightenbudgets.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:08.896581+00:00"}
{"id": "vr37604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37604", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Dnes aktuálny stav oproti dvom rokom dozadu už 100 tisíc ton obilia neprodukujeme pre potraviny, ale pre obnoviteľné zdroje energie a mohol by som ďalej rozmeniť na drobné či pri repke či pri pšeniciach, pšenici či pri kukurici koľko odíde na obnoviteľné zdroje energie, to znamená aj.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\"", "analysis_paragraphs": ["K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Zelenej správy (2010)"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:44.811746+00:00"}
{"id": "vr26452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26452", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...zákonný záväzok znížiť daň z pridanej hodnoty zo súčasných 20 na 19% ak deficit verejných financií klesne pod 3% HDP.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 9. januára 2011). Je pravdou, že v zákone je uvedené, že sadzba DPH na úrovni 20% prestane platiť (a vráti sa na pôvodnú hodnotu 19%) ak deficit klesne pod 3% HDP. Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" SITA , 14. decembra 2010: \"Zvýšenie základnej sadzby dane pripravilo ministerstvo financií ako dočasné opatrenie, ktorého platnosť sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 9. januára 2011). Je pravdou, že v zákone je uvedené, že sadzba DPH na úrovni 20% prestane platiť (a vráti sa na pôvodnú hodnotu 19%) ak deficit klesne pod 3% HDP. Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa „§ 85j Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 (1) \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" SITA , 14. decembra 2010: \"Zvýšenie základnej sadzby dane pripravilo ministerstvo financií ako dočasné opatrenie, ktorého platnosť sa skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne menej ako 3 % hrubého domáceho produktu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "zákona", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/86/ivan-gasparovic-iveta-radicova-richard-sulik", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3432", "http://www.aktuality.sk/clanok/178334/prezident-podpisal-docasne-zvysenie-dph-na-20/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:20.557001+00:00"}
{"id": "vr38097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38097", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Je fakt, že sme sa dostali do parlamentu na kandidátke Mostu-Hídu, ale aj to je pravda, že sme sa dostali do parlamentu nie ako jednotlivci, ale ako politická strana. Na kandidátke Mostu-Hídu bolo 14 kandidátov za OKS, v každej desiatke jeden. Kandidovali sme ako OKS, mali sme svoje vlastné logo, kandidovali sme so svojim vlastným logom, mali sme svoju vlastnú kampaň, myslím si, že aj na základe tejto kampane sme pomohli aj Mostu-Hídu, a teda aj sami sebe, dostať sa do parlamentu.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS sa dostala do parlamentu na kandidátnej listine Mostu- Híd. OKS malo celkovo 14 kandidátov pričom v každej desiatke bol jeden. Prvým kandidátom OKS bol Peter Zajac s č.13 a posledným René Bílik s č.143. OKS malo vlastný volebný program (pdf.) a aj viaceré oficiálne predvolebné stretnutia s občanmi. OKS sa však zúčastňovala aj predvolebných mítingov Mostu-Híd . Na oficiálnych kandidátkach, ktoré sú zverejnené na stránke Ministerstva vnútra , ako aj na stránke Mostu- Híd nie sú kandidáti OKS viditeľne odlíšení ako príslušníci inej strany. To či boli členovia OKS na kandidátnych listinách Mostu-Híd použitých v deň volieb do NR SR označený vlastným logom sa nám nepodarilo zistiť. Logo sa spomína len v súvislosti s kampaňou, kde mala OKS svoje vlastné logo v podobe štvorlístku .", "analysis_paragraphs": ["OKS sa dostala do parlamentu na kandidátnej listine Mostu- Híd. OKS malo celkovo 14 kandidátov pričom v každej desiatke bol jeden. Prvým kandidátom OKS bol Peter Zajac s č.13 a posledným René Bílik s č.143. OKS malo vlastný volebný program (pdf.) a aj viaceré oficiálne predvolebné stretnutia s občanmi. OKS sa však zúčastňovala aj predvolebných mítingov Mostu-Híd . Na oficiálnych kandidátkach, ktoré sú zverejnené na stránke Ministerstva vnútra , ako aj na stránke Mostu- Híd nie sú kandidáti OKS viditeľne odlíšení ako príslušníci inej strany. To či boli členovia OKS na kandidátnych listinách Mostu-Híd použitých v deň volieb do NR SR označený vlastným logom sa nám nepodarilo zistiť. Logo sa spomína len v súvislosti s kampaňou, kde mala OKS svoje vlastné logo v podobe štvorlístku ."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej listine", "program", "predvolebné stretnutia", "mítingov Mostu-Híd", "Ministerstva vnútra", "Mostu- Híd", "štvorlístku"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1084", "http://www.oks.sk/upload/doc/OKS_2010.pdf", "http://www.oks.sk/article.php?1150", "http://www.oks.sk/article.php?1110", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/18_MOST-HID.HTM", "http://www.most-hid.sk/sk/webfm_send/96", "http://www.oks.sk/article.php?1115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:11.349198+00:00"}
{"id": "vr15480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15480", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Rastú mzdy sestier oveľa rýchlejšie ako rastie priemerná mzda v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných údajov o priemernej mzde v národnom hospodárstve a o priemernej mzde zdravotných sestier sa dá povedať, že mzdy sestier rástli rýchlejšie v rokoch 2015-2016 oproti mzdám v národnom hospodárstve. Priemerné platy sestier sú o osem percent vyššie v prvom kvartáli 2016, ako to bolo v roku 2015. V národnom hospodárstve, naopak, v prvom kvartáli je zaznamenaný pokles o skoro dve percentá oproti roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z uvedeného grafu možno vidieť, že medziročne vzrástla priemerná mzda sestier rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve, preto hodnotíme výrok Tomáša Druckera za pravdivý. Na základe dostupných údajov zo Štatistického úradu SR a Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) možno vidieť rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR a priemerný mesačný rast miezd sestier na grafu nižšie. (Údaje o mzdách sestier z Informačného bulletinu SOZZaSS, údaje o roku 2015 (. pdf ) s. 9, údaje o 1. kvartáli 2016 (. pdf ) s. 22 ) Ako vidno, priemerná mzda v hospodárstve SR v 1. kvartáli tohto roku dokonca klesla. V druhom kvartáli však opätovne vzrástla priemerná mzda v hospodárstve na 901 eur. Údajom o mzdách sestier z 2. kvartálu 2016 nedisponujeme. O problematike platov sestier a ich zvýšenia sa už v minulosti debatovalo, Demagog.sk aj tieto diskusie overoval. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných údajov o priemernej mzde v národnom hospodárstve a o priemernej mzde zdravotných sestier sa dá povedať, že mzdy sestier rástli rýchlejšie v rokoch 2015-2016 oproti mzdám v národnom hospodárstve. Priemerné platy sestier sú o osem percent vyššie v prvom kvartáli 2016, ako to bolo v roku 2015. V národnom hospodárstve, naopak, v prvom kvartáli je zaznamenaný pokles o skoro dve percentá oproti roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z uvedeného grafu možno vidieť, že medziročne vzrástla priemerná mzda sestier rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve, preto hodnotíme výrok Tomáša Druckera za pravdivý. Na základe dostupných údajov zo Štatistického úradu SR a Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS) možno vidieť rast priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR a priemerný mesačný rast miezd sestier na grafu nižšie. (Údaje o mzdách sestier z Informačného bulletinu SOZZaSS, údaje o roku 2015 (. pdf ) s. 9, údaje o 1. kvartáli 2016 (. pdf ) s. 22 ) Ako vidno, priemerná mzda v hospodárstve SR v 1. kvartáli tohto roku dokonca klesla. V druhom kvartáli však opätovne vzrástla priemerná mzda v hospodárstve na 901 eur. Údajom o mzdách sestier z 2. kvartálu 2016 nedisponujeme. O problematike platov sestier a ich zvýšenia sa už v minulosti debatovalo, Demagog.sk aj tieto diskusie overoval. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb", "pdf", "pdf", "tieto", "diskusie"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%c3%a1%20mesa%c4%8dn%c3%a1%20mzda%20v%20hospod%c3%a1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk#", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiJvYK7tNjPAhVGtBQKHVplDr4QFggeMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.sozzass.sk%2F&usg=AFQjCNFJBu0gAm8UDZQ28qwonHsQT-BuWQ&sig2=LCff0ai_moJbhebu_cGeQg", "http://www.sozzass.sk/userfiles/04_bulletin/2016/11no/2016-03_no11_IB_sozzass.pdf", "http://www.sozzass.sk/userfiles/04_bulletin/2016/14no/2016-06_no14_IB_sozzass.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/557/cislak-vs-novotny-o-rozpocte-ministerstva-zdravotnictva", "http://www.demagog.sk/diskusie/563/cislak-vs-uhliarik-vs-kavecka-o-situacii-v-zdravotnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:43.877261+00:00"}
{"id": "vr35946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35946", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...aký iný údaj mám použiť, keď v roku 2009 verejný dlh Slovenskej republiky dosiahol úroveň okolo 37 %. Čo mám ešte viacej povedať, keď je to druhý najnižší verejný dlh v rámci eurozóny?", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh vo výške 35,7 môžeme označiť za \"okolo 37\", rovnako je pravda, že to je druhý najnižší dlh v eurozóne.", "analysis_paragraphs": ["Dlh vo výške 35,7 môžeme označiť za \"okolo 37\", rovnako je pravda, že to je druhý najnižší dlh v eurozóne."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:21.921491+00:00"}
{"id": "47274", "numeric_id": 47274, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47274", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Najčastejšie menovanými osobami v Prezidentskom paláci sú práve noví sudcovia.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentka menuje do funkcie sudcov, ministrov, rektorov, generálov, veľvyslancov a iných funkcionárov. Čaputová od nastúpenia do úradu vymenovala vyše 70 sudcov, a viac ako 100 profesorov. Kým menovanie nových profesorov prebehlo päťkrát, sudcov prezidentka menovala pri viac ako deviatich príležitostiach. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka menuje do funkcie sudcov, ministrov, rektorov, generálov, veľvyslancov a iných funkcionárov. Čaputová od nastúpenia do úradu vymenovala vyše 70 sudcov, a viac ako 100 profesorov. Kým menovanie nových profesorov prebehlo päťkrát, sudcov prezidentka menovala pri viac ako deviatich príležitostiach. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["menuje", "vymenovala"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/", "https://www.prezident.sk/page/vymenovania-a-odvolania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:06.982983+00:00"}
{"id": "48937", "numeric_id": 48937, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48937", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Vy prosím tuna jačíte kvôli trom veciam a tá 363-ka sa nenadužíva. Je menej používaná, ako to mali minulý generálni prokurátori.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Generálna prokuratúra v minulosti viackrát zverejnila štatistiky, ktoré ukazujú, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí pomocou paragrafu 363 Trestného zákona počas pôsobenia Maroša Žilinku klesol. Kritika odbornej verejnosti však smeruje voči nadužívaniu tohto paragrafu v exponovaných kauzách či závažnej trestnej činnosti. Tieto čísla Generálna prokuratúra odmietla pre posledné dva roky zverejniť a nadácia Zastavme korupciu zistila, že počet takto zrušených rozhodnutí narástol. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nOd začatia pôsobenia v pozícií generálneho prokurátora bol Maroš Žilinka viackrát podrobený kritike pre údajné nadužívanie paragrafu 363. Ten umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak porušil zákon.\n\nŽilinka pomocou tohto mimoriadneho opravného prostriedku zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského , spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka , bývalého premiéra Roberta Fica a dlhoročného ministra vnútra Roberta Kaliňáka, súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra či poslanca Sme rodina Martina Borgulu .\n\nGenerálna prokuratúra zverejnila na svoju obranu štatistiku používania paragrafu 363. Tá mala ukázať, že Maroš Žilinka užíva paragraf 363 menej ako jeho predchodcovia.\n\nV rokoch pôsobnosti Maroša Žilinku bol podiel zrušených právoplatných rozhodnutí nižší ako 14 %, zatiaľ čo v rokoch 2015 až 2020 sa tento podiel pohyboval medzi 15-19 %.\n\nAj v absolútnych číslach Žilinka ukázal , že v roku 2022 bol počet zrušených rozhodnutí prokurátorov nižší než v minulosti. V roku 2022 bol tento paragraf použitý celkovo v 83 prípadoch, v roku 2021 to bolo 89, rok predtým 85 prípadov.\n\nOkrem štatistiky je však dôležité vziať do úvahy, aj na aké prípady sa paragraf 363 používa. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu poukázala na to, že nie je jasné, akých rozhodnutí sa zverejnená štatistika týka.\n\nParagraf 363 je možné použiť na akékoľvek rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Najviac kritizovanými rozhodnutiami sú zrušenia obvinení alebo trestných stíhaní. Pre komplexný obraz by bolo potrebné poznať najmä tieto čísla, Generálna prokuratúra ich ale pre roky 2021 a 2022 zverejniť odmieta . Za roky pred pôsobením Maroša Žilinku pritom takúto detailnejšiu štatistiku poskytla .\n\nDôležité je podľa nadácie aj to, či klesá počet zrušených obvinení od prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá vyšetruje obzvlášť závažnú trestnú činnosť, alebo obvinení politicky exponovaných osôb.\n\nNadácia zistila , že počet zrušených obvinení z dielne Úradu špeciálnej prokuratúry vzrástol v prvom roku pôsobnosti Maroša Žilinku, z štyroch na sedem.\n\nPoužívanie paragrafu 363 pritom nekritizujú len média alebo mimovládne organizácie, ale aj štátne inštitúcie.\n\nŽilinkov výklad tohto paragrafu kritizoval už aj Najvyšší súd. Senát sudcu Klimenta konštatoval , že Maroš Žilinka pri používaní tohto paragrafu vyhodnocuje dôkazy, čo je pozícia, ktorá v Slovenskej republike patrí výhradne súdu.\n\nPochybnosti o správnosti používania paragrafu vyjadril aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Ten v rozhovore pre Sme uviedol, že spôsob, akým si generálny prokurátor vykladá paragraf 363 môže byť protiústavný.\n\nŽilinku kritizovala za používanie tohto paragrafu aj jeho bývalá prvá námestníčka Vladimíra Klimenotová. Tá sa vyjadrila, že Žilinka paragraf 363 využíva inak ako jeho predchodcovia. Podľa Klimentovej Žilinka už neposudzuje len správnosť vzneseného obvinenia, ale hodnotí samotné dôkazy.\n\nKritika prichádza aj zo strany Špeciálnej prokuratúry, podľa ktorej koná Maroš Žilinka v prospech obhajcov a proti prokurátorom. Prokurátori ÚŠP tvrdia , že Žilinkov úrad v exponovaných prípadoch používa na zrušenie obvinenia dvojaký meter, nestačia mu ani dôkazy, ktoré stačia súdom, zasahuje aj do vecí, ktoré už na súde sú, či používa právne kľučky.\n\nŽilinku kritizovala v roku 2021 aj vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Pre paragraf 363 sa na Ústavný súd obrátili aj 42 poslanci NRSR či prezidentka SR Zuzana Čaputová.", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra v minulosti viackrát zverejnila štatistiky, ktoré ukazujú, že podiel zrušených právoplatných rozhodnutí pomocou paragrafu 363 Trestného zákona počas pôsobenia Maroša Žilinku klesol. Kritika odbornej verejnosti však smeruje voči nadužívaniu tohto paragrafu v exponovaných kauzách či závažnej trestnej činnosti. Tieto čísla Generálna prokuratúra odmietla pre posledné dva roky zverejniť a nadácia Zastavme korupciu zistila, že počet takto zrušených rozhodnutí narástol. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Od začatia pôsobenia v pozícií generálneho prokurátora bol Maroš Žilinka viackrát podrobený kritike pre údajné nadužívanie paragrafu 363. Ten umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora či policajta, ak porušil zákon.", "Žilinka pomocou tohto mimoriadneho opravného prostriedku zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského , spolumajiteľa Penty Jaroslava Haščáka , bývalého premiéra Roberta Fica a dlhoročného ministra vnútra Roberta Kaliňáka, súčasného guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra či poslanca Sme rodina Martina Borgulu .", "Generálna prokuratúra zverejnila na svoju obranu štatistiku používania paragrafu 363. Tá mala ukázať, že Maroš Žilinka užíva paragraf 363 menej ako jeho predchodcovia.", "V rokoch pôsobnosti Maroša Žilinku bol podiel zrušených právoplatných rozhodnutí nižší ako 14 %, zatiaľ čo v rokoch 2015 až 2020 sa tento podiel pohyboval medzi 15-19 %.", "Aj v absolútnych číslach Žilinka ukázal , že v roku 2022 bol počet zrušených rozhodnutí prokurátorov nižší než v minulosti. V roku 2022 bol tento paragraf použitý celkovo v 83 prípadoch, v roku 2021 to bolo 89, rok predtým 85 prípadov.", "Okrem štatistiky je však dôležité vziať do úvahy, aj na aké prípady sa paragraf 363 používa. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu poukázala na to, že nie je jasné, akých rozhodnutí sa zverejnená štatistika týka.", "Paragraf 363 je možné použiť na akékoľvek rozhodnutie prokurátora či policajta, ak ním bol porušený zákon. Najviac kritizovanými rozhodnutiami sú zrušenia obvinení alebo trestných stíhaní. Pre komplexný obraz by bolo potrebné poznať najmä tieto čísla, Generálna prokuratúra ich ale pre roky 2021 a 2022 zverejniť odmieta . Za roky pred pôsobením Maroša Žilinku pritom takúto detailnejšiu štatistiku poskytla .", "Dôležité je podľa nadácie aj to, či klesá počet zrušených obvinení od prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), ktorá vyšetruje obzvlášť závažnú trestnú činnosť, alebo obvinení politicky exponovaných osôb.", "Nadácia zistila , že počet zrušených obvinení z dielne Úradu špeciálnej prokuratúry vzrástol v prvom roku pôsobnosti Maroša Žilinku, z štyroch na sedem.", "Používanie paragrafu 363 pritom nekritizujú len média alebo mimovládne organizácie, ale aj štátne inštitúcie.", "Žilinkov výklad tohto paragrafu kritizoval už aj Najvyšší súd. Senát sudcu Klimenta konštatoval , že Maroš Žilinka pri používaní tohto paragrafu vyhodnocuje dôkazy, čo je pozícia, ktorá v Slovenskej republike patrí výhradne súdu.", "Pochybnosti o správnosti používania paragrafu vyjadril aj predseda súdnej rady Ján Mazák. Ten v rozhovore pre Sme uviedol, že spôsob, akým si generálny prokurátor vykladá paragraf 363 môže byť protiústavný.", "Žilinku kritizovala za používanie tohto paragrafu aj jeho bývalá prvá námestníčka Vladimíra Klimenotová. Tá sa vyjadrila, že Žilinka paragraf 363 využíva inak ako jeho predchodcovia. Podľa Klimentovej Žilinka už neposudzuje len správnosť vzneseného obvinenia, ale hodnotí samotné dôkazy.", "Kritika prichádza aj zo strany Špeciálnej prokuratúry, podľa ktorej koná Maroš Žilinka v prospech obhajcov a proti prokurátorom. Prokurátori ÚŠP tvrdia , že Žilinkov úrad v exponovaných prípadoch používa na zrušenie obvinenia dvojaký meter, nestačia mu ani dôkazy, ktoré stačia súdom, zasahuje aj do vecí, ktoré už na súde sú, či používa právne kľučky.", "Žilinku kritizovala v roku 2021 aj vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Pre paragraf 363 sa na Ústavný súd obrátili aj 42 poslanci NRSR či prezidentka SR Zuzana Čaputová."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["", "umožňuje", "", "Pčolinského", "", "Haščáka", "", "Fica", "", "Kažimíra", "", "Borgulu", "zverejnila", "podiel", "", "ukázal", "poukázala", "odmieta", "poskytla", "", "vyšetruje", "zistila", "konštatoval", "rozhovore", "kritizovala", "tvrdia", "kritizovala", "", "poslanci", "", "prezidentka"], "url": ["https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/", "https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pgj7mxs/jaroslav-hascak-uz-viac-nie-je-obvineny-zauradoval-generalny-prokurator-maros-zilinka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pgj7mxs/jaroslav-hascak-uz-viac-nie-je-obvineny-zauradoval-generalny-prokurator-maros-zilinka/", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2883284", "https://e.dennikn.sk/minuta/2883284", "https://sita.sk/zilinka-opat-vytiahol-paragraf-363-a-zrusil-obvinenie-poslanca-borgulu/", "https://sita.sk/zilinka-opat-vytiahol-paragraf-363-a-zrusil-obvinenie-poslanca-borgulu/", "https://dennikn.sk/minuta/3176422/", "https://dennikn.sk/minuta/3176422/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/minuly-rok-podla-zilinku-potvrdil-klesajuci-trend-v-pouzivani-paragrafu-363/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/minuly-rok-podla-zilinku-potvrdil-klesajuci-trend-v-pouzivani-paragrafu-363/", "https://sita.sk/statistiky-o-paragrafe-363-ktore-prezentoval-maros-zilinka-nie-su-jasne-a-skryvaju-to-podstatne/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/zilinka-z-udajov-o-363-vybera-len-niektore-aby-vyzeral-lepsie/", "https://dennikn.sk/3138963/petkova-z-nadacie-zastavme-korupciu-zilinkova-komunikacia-vyzera-ako-keby-uz-kampanoval-video/?ref=list", "https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/urad-specialnej-prokuratury-usp/", "https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/urad-specialnej-prokuratury-usp/", "https://zastavmekorupciu.sk/kauzy/zilinka-z-udajov-o-363-vybera-len-niektore-aby-vyzeral-lepsie/", "https://www.postoj.sk/94751/hodnotenie-dokazov-neprislucha-generalnemu-prokuratorovi-tvrdi-najvyssi-sud", "https://domov.sme.sk/c/22784536/sudca-jan-mazak-rozhovory-zkh.html", "https://dennikn.sk/minuta/2597110/", "https://www.noviny.sk/slovensko/742368-specialna-prokuratura-kritizovala-generalnu-dovodom-je-zilinka-a-jeho-363", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/zilinka-ak-dochadza-naduzivaniu-paragrafu-363-tak-len-pri-manipulacii-verejnosti", "https://www.teraz.sk/slovensko/us-posudi-ustavnost-paragrafu-363-tr/609083-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/us-posudi-ustavnost-paragrafu-363-tr/609083-clanok.html", "https://www.noviny.sk/politika/742846-prezidentka-napadla-na-ustavnom-sude-sr-paragraf-363-trestneho-poriadku", "https://www.noviny.sk/politika/742846-prezidentka-napadla-na-ustavnom-sude-sr-paragraf-363-trestneho-poriadku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:18.245303+00:00"}
{"id": "vr32307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32307", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Chceme, aby bolo zdravotníctvo na Slovensku také, ako je povedzme v Švajčiarsku, Holandsku, kde povedzme tento pluralitný systém funguje.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo Švajčiarsku aj v Holandsku funguje pluralitný systém zdravotného poistenia. Podrobnejšie informácie o jeho fungovaní v oboch krajinách a jeho špecifiká poskytuje štúdia University of York-Social Health Insurance Systems in European Countries, dostupná tu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo Švajčiarsku aj v Holandsku funguje pluralitný systém zdravotného poistenia. Podrobnejšie informácie o jeho fungovaní v oboch krajinách a jeho špecifiká poskytuje štúdia University of York-Social Health Insurance Systems in European Countries, dostupná tu. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["tu."], "url": ["http://www.york.ac.uk/che/pdf/op39.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:10.196143+00:00"}
{"id": "vr30801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30801", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pomohli sme im pri zdravotníckom zákone. Keby nehlasoval Most-Híd a Smer, tak zdravotnícky zákon neprejde pán predseda, dúfam, že na tomto sa zhodneme. A dnes máme ostrý štrajk lekárov.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za daný zákon zahlasovali všetci poslanci strany SMER spolu s poslancami Most-Híd, okrem O. Dostála a P. Osuského. Poslanci SDKÚ a KDH sa zväčša zdržali hlasovania a poslanic SaS boli všetci neprítomní. O danom návrhu sa hlasovalo 14. decembra 2011.", "analysis_paragraphs": ["Za daný zákon zahlasovali všetci poslanci strany SMER spolu s poslancami Most-Híd, okrem O. Dostála a P. Osuského. Poslanci SDKÚ a KDH sa zväčša zdržali hlasovania a poslanic SaS boli všetci neprítomní. O danom návrhu sa hlasovalo 14. decembra 2011."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29694"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:36.230438+00:00"}
{"id": "vr30380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30380", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dnes, ak sa bavíme o tej zmluve, o tom, čo sme vyrokovali (o trvalom eurovale pozn.). My sme to rokovali, ak sa dobre pamätám, niekedy vo februári, v marci tohoto roka. Vtedy bola známa, pre predsedu parlamentu nebolo známe čo sa vyrokovalo, aký bol text?", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena kľúča podľa ktorého sa vypočítava účasť krajín na tzv. trvalom eurovale (ESM) a v dôsledku, ktorej klesla účasť Slovenska na ňom bola ako rozhodnutie Európskej rady prijatá 25. marca.", "analysis_paragraphs": ["Zmena kľúča podľa ktorého sa vypočítava účasť krajín na tzv. trvalom eurovale (ESM) a v dôsledku, ktorej klesla účasť Slovenska na ňom bola ako rozhodnutie Európskej rady prijatá 25. marca."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["25. marca.", "správa agentúry SITA", "rozhodnutie európskej komisie"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf", "http://www.financeportal.eu/2011/03/22/podiel-slovenska-na-novom-eurovale-sa-znizi-o-takmer-17/", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:16.677921+00:00"}
{"id": "vr17651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17651", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...máme k tomu normálne nariadenie ministra vnútra, ktoré rieši tú komunikačnú stratégiu a spôsob, akým sa informuje verejnosť.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Gašparovho výroku existuje nariadenie ministra vnútra, ktoré stanovuje komunikačnú stratégiu a spôsob informovania verejnosti o vyšetrovaných trestných činov. Podľa slov Gašpara aj v prípade tlačových besied venovaných vyšetrovanej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa riadil týmto nariadením. Nakoľko toto nariadenie nie je verejne dostupné výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\n27. februára sa konala veľká tlačová beseda Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara, kde informovali o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Takisto bola ponúknutá suma 1 milión eur za informácie o vražde. Z tejto tlačovej besedy vyplynulo podozrenie, že Robert Fico a Robert Kaliňák sú podrobne informovaní o priebehu vyšetrovania.\n\nNasledujúci deň po tlačovej besede Jaromír Čižnár zakázal informovanie verejnosti a politikov o vyšetrovaní tejto vraždy. 22. marca Čižnár zrušil tento zákaz a poveril dozorného prokurátora, aby primerane a po dohode s vyšetrovateľským tímom informoval o vyšetrovaní vraždy verejnosť.\n\nHoci by sa o vražde nemalo informovať, Tibor Gašpar tento zákaz trikrát nedodržal . Raz hovoril o drogovej stope, ktorá sa ukázala ako nepravdivá. Neskôr zavádzal o prítomnosti riaditeľa NAKA – Róberta Krajmera na mieste činu. Naposledy v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal, že polícia stíha už iba jedného páchateľa . Táto informácia sa neskôr ukázala ako nepravdivá .", "analysis_paragraphs": ["Podľa Gašparovho výroku existuje nariadenie ministra vnútra, ktoré stanovuje komunikačnú stratégiu a spôsob informovania verejnosti o vyšetrovaných trestných činov. Podľa slov Gašpara aj v prípade tlačových besied venovaných vyšetrovanej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa riadil týmto nariadením. Nakoľko toto nariadenie nie je verejne dostupné výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "27. februára sa konala veľká tlačová beseda Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara, kde informovali o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Takisto bola ponúknutá suma 1 milión eur za informácie o vražde. Z tejto tlačovej besedy vyplynulo podozrenie, že Robert Fico a Robert Kaliňák sú podrobne informovaní o priebehu vyšetrovania.", "Nasledujúci deň po tlačovej besede Jaromír Čižnár zakázal informovanie verejnosti a politikov o vyšetrovaní tejto vraždy. 22. marca Čižnár zrušil tento zákaz a poveril dozorného prokurátora, aby primerane a po dohode s vyšetrovateľským tímom informoval o vyšetrovaní vraždy verejnosť.", "Hoci by sa o vražde nemalo informovať, Tibor Gašpar tento zákaz trikrát nedodržal . Raz hovoril o drogovej stope, ktorá sa ukázala ako nepravdivá. Neskôr zavádzal o prítomnosti riaditeľa NAKA – Róberta Krajmera na mieste činu. Naposledy v rozhovore pre Hospodárske noviny povedal, že polícia stíha už iba jedného páchateľa . Táto informácia sa neskôr ukázala ako nepravdivá ."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačová", "zakázal", "zrušil", "nedodržal", "drogovej", "NAKA", "páchateľa", "nepravdivá"], "url": ["https://dennikn.sk/1042692/fico-postavil-na-stol-kes-a-novinarom-odkazal-aby-neurazali-troskovu/", "https://dennikn.sk/1043438/ciznar-zakazal-informovat-politikov-o-vysetrovani-kuciakovej-vrazdy/", "https://slovensko.hnonline.sk/1715907-ciznar-zrusil-zakaz-informovania-o-vrazde-jana-kuciaka-a-jeho-priatelky", "https://dennikn.sk/1091745/gaspar-opat-hovori-o-vysetrovani-vrazdy-aj-ked-by-mal-mlcat/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568512/policajti-tvrdia-ze-maju-horucu-stopu-v-pripade-vrazdy-jana-kuciaka/", "https://slovensko.hnonline.sk/1706041-matovic-tvrdi-ze-gaspar-klamal-policia-priznala-ze-nemal-presne-informacie", "https://slovensko.hnonline.sk/1725935-vrazda-jana-kuciaka-policia-je-na-stope-mozneho-pachatela", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/465624-policia-je-na-stope-kuciakovho-vraha-gaspar-coskoro-pride-zasadny-posun/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:31.236661+00:00"}
{"id": "vr25697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25697", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... je to proste médiami alebo nejakými neprajníkmi podsúvané, že to úradníci ako z tých 343 tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy je opäť väčšina učiteľov zamestnancov v školstve, je ich 150 tisíc.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo 343 tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy je skutočne približne 150 tisíc zamestnaných v školstve. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva bol na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zo 343 tisíc zamestnancov štátnej a verejnej správy je skutočne približne 150 tisíc zamestnaných v školstve. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva bol na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Správa o stave školstva"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:59.170600+00:00"}
{"id": "vr28502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28502", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Primátori okolitých miest sme vytvorili v roku 2000 Združenie na rozvoj stredného Považia, kde sme vypracovali ponuky, alternatívy priemyselných parkov. Od Púchova po Nové Mesto, až po Bánovce.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O združení s názvom Združenie na rozvoj stredného Považia sa nám nepodarilo nájsť žiadnu zmienku. V dokumente s názvom Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja vypracovaným v roku 2003 Úradom Trenčianskeho samosprávneho kraja, na ktorého vypracovaní sa podieľali tiež rôzne osoby, sa však spomínajú Združenie pre rozvoj Považia a Združenie pre región Považia (pdf, s. 6). Tieto združenia taktiež stáli za vypracovaním podkladov pre regionálnu koncepciu priemyselných parkov, ktoré zmieňuje Žiška. Z dokumentu taktiež vyplýva, že tieto podklady boli vypracované v roku 2001, čo znamená, že združenie, ktoré Žiška spomína, mohlo byť založené v roku 2000. Keďže ale nie je možné dohľadať žiadne informácie o zakladateľoch, či členoch oboch daných združení, a tým pádom ani zistiť, či je jedno z týchto združením tým, ktoré Žiška myslel, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O združení s názvom Združenie na rozvoj stredného Považia sa nám nepodarilo nájsť žiadnu zmienku. V dokumente s názvom Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Trenčianskeho samosprávneho kraja vypracovaným v roku 2003 Úradom Trenčianskeho samosprávneho kraja, na ktorého vypracovaní sa podieľali tiež rôzne osoby, sa však spomínajú Združenie pre rozvoj Považia a Združenie pre región Považia (pdf, s. 6). Tieto združenia taktiež stáli za vypracovaním podkladov pre regionálnu koncepciu priemyselných parkov, ktoré zmieňuje Žiška. Z dokumentu taktiež vyplýva, že tieto podklady boli vypracované v roku 2001, čo znamená, že združenie, ktoré Žiška spomína, mohlo byť založené v roku 2000. Keďže ale nie je možné dohľadať žiadne informácie o zakladateľoch, či členoch oboch daných združení, a tým pádom ani zistiť, či je jedno z týchto združením tým, ktoré Žiška myslel, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["spomínajú"], "url": ["http://www.tsk.sk/buxus/docs/content/PHSR_TSK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:37.330489+00:00"}
{"id": "vr25639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25639", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "V tomto období, z tejto finančnej perspektívy, z tohto 7-ročného rozpočtu sa prijalo také určité nóvum. Ja som bol vtedy jeden z tých, ktorí to veľmi podporovali, aby sa vytvorila takzvaná horizontálna priorita. To znamená, aby z každého operačného programu bola vyčlenená určitá časť prostriedkov na rómske projekty.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pojem horizontálne priority vo vztahu k sociiálnej inklúzii Rómov sa spomína vo viacerých dokumentoch Európskej komisie ako na príklad dokument na tému opatrení štrutkturálnych fondov na obdobie 2014-2020, v ktorom sa uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Pojem horizontálne priority vo vztahu k sociiálnej inklúzii Rómov sa spomína vo viacerých dokumentoch Európskej komisie ako na príklad dokument na tému opatrení štrutkturálnych fondov na obdobie 2014-2020, v ktorom sa uvádza:"], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["dokument"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/consultation/5cr/pdf/answers/ecosoc/euroma_2011_01_31.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:12.112464+00:00"}
{"id": "vr14259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14259", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "My (SaS, pozn.) sme napríklad ponúkli rodičom detí, ktoré nebudú môcť ísť v pondelok do škôl, že budú môcť ísť ku nám. Je to síce iba 100 detí, ale budeme tam mať profesionálky, ktoré sa o ne postarajú.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení strany Sloboda a Solidarita na tlačovej besede 21. januára 2016 hodnotíme výrok ako pravdivý. Strana SaS na tlačovke 21. januára 2016 vyhlásila, že v prípade, ak učitelia nastúpia do štrajku a rodičia nebudú mať kam odovzdať deti, môžu využiť opatrovateľky v liberálnom dome. Poslanec za SaS Martin Poliačik spresnil , že ponuka liberálov sa týka najmä detí do desať rokov, ktoré by zo zákona nemali doma zostať bez dozoru rodičov. Odhadoval, že v centrále SaS budú schopní prijať počas prípadného štrajku asi stovku detí . (SITA)", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení strany Sloboda a Solidarita na tlačovej besede 21. januára 2016 hodnotíme výrok ako pravdivý. Strana SaS na tlačovke 21. januára 2016 vyhlásila, že v prípade, ak učitelia nastúpia do štrajku a rodičia nebudú mať kam odovzdať deti, môžu využiť opatrovateľky v liberálnom dome. Poslanec za SaS Martin Poliačik spresnil , že ponuka liberálov sa týka najmä detí do desať rokov, ktoré by zo zákona nemali doma zostať bez dozoru rodičov. Odhadoval, že v centrále SaS budú schopní prijať počas prípadného štrajku asi stovku detí . (SITA)"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "SaS", "spresnil"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/pocas-strajku-ucitelov-sme-pripraveni-pomoct/4392", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/sas-podpori-zvolanie-skolskeho-vybor/24621-clanok.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1523007/SaS-mozno-zmeni-svoje-sidlo-na-skolku--Stanu-sa-zo-Sulika-a-spol--vychovavatelky-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:37.607376+00:00"}
{"id": "vr36289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36289", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sme v záujme postavenia tých 150 kilometrov diaľnic, ktoré sme reálne odovzdali a tých 90 kilometrov, ktoré sme odovzdali v rozostavanom stave, prijímali v parlamente zákon o urýchlenom vyvlastňovaní pozemkov. Keď sme tento zákon prijímali v parlamente, tak na barikády sa postavili všetci predstavitelia opozície a kričali, že neústavnou cestou chceme stavať diaľnice, oberáme ľudí o práva a o ďalšie veci.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia v snahe pozastaviť účinnosť niektorých ustanovení zákona o urýchlenom vyvlastňovaní pozemkov podala podnet na Ústavný súd. Daniel Lipšic upozorňoval, \"že počas výstavby, keď bude znášať vlastník tieto obmedzenia, mu neprináleží podľa zákona žiadna náhrada.\" Lucia Žitňanská tvrdila, že štát by mal efektívnejšie využiť inštitút vyvlastnenia (v dnešnej podobe) a upozornila \" Tento zákon umožňuje stavať na pozemkoch, ku ktorým štát nemá nadobudnuté žiadne právo.\" Gábor Gál upozorňoval, že nie je možné zbaviť občanov práva na užívanie vlastníctva a dodáva \"To im na paperi síce zostáva, ale na tom pozemku budú premávať ťažké stavebné stroje.\" K tejto problematike zaujala negatívne stanovisko aj OKS a upozornila na ignorovanie hromadnej pripomienky zo strany Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorú podporilo viac ako 500 občanov.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia v snahe pozastaviť účinnosť niektorých ustanovení zákona o urýchlenom vyvlastňovaní pozemkov podala podnet na Ústavný súd. Daniel Lipšic upozorňoval, \"že počas výstavby, keď bude znášať vlastník tieto obmedzenia, mu neprináleží podľa zákona žiadna náhrada.\" Lucia Žitňanská tvrdila, že štát by mal efektívnejšie využiť inštitút vyvlastnenia (v dnešnej podobe) a upozornila \" Tento zákon umožňuje stavať na pozemkoch, ku ktorým štát nemá nadobudnuté žiadne právo.\" Gábor Gál upozorňoval, že nie je možné zbaviť občanov práva na užívanie vlastníctva a dodáva \"To im na paperi síce zostáva, ale na tom pozemku budú premávať ťažké stavebné stroje.\" K tejto problematike zaujala negatívne stanovisko aj OKS a upozornila na ignorovanie hromadnej pripomienky zo strany Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorú podporilo viac ako 500 občanov."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["Opozícia", "stanovisko aj OKS", ""], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/opozicia-namietla-dialnicny-zakon-na-ustavnom-sude/", "http://www.oks.sk/article.php?287", "http://www.oks.sk/article.php?287"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:43.902761+00:00"}
{"id": "vr30219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30219", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Veď aj ty si mal zlepenec, trošku menší. A už som ti povedal v Slovenskom rozhlase, že keď som sa zamýšľal nad politickou stranou Smer, no veď jeden z najhlasnejších poslancov tvojich je pán Jariabek, ktorý bol veľký exponent Vladimíra Mečiara a HZDS. Po druhé, máš tam nástupcu Jána ľuptáka, ktorý sa... Predseda Združenia robotníkov Slovenska, pán Kvorka, máš tam bývalého pokladníka SDĽ, pána Richtera. Hlási sa k tebe pán Ftáčnik, hlási sa k tebe pán Wolf. Aké lepidlo si použil?", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotlivci, o ktorých Dzurinda hovorí, politicky vzišli z rôznych straníckych zoskupení. Dušan Jarjabek - poslanec SMER-u, v máji 2005 vystúpil zo strany ĽS-HZDS a vstúpil do strany SMER-SD. Ján Kvorka - exposlanec SMER-u a v súčasnosti okresný šéf strany SMER v Martine. Kvorka je bývalým podpredsedom Združenia robotníkov Slovenska, ktoré pod vedením Jána Ľuptáka malo za tretej vlády Vladimíra Mečiara zastúpenie v Národnej rade aj vo vládnej koalícii. Ján Richter - bol vysokým funkcionárom pôvodnej SDĽ (tzv. Migašovskej) pred jej zlúčením so stranou SMER. Bývalý pokladník SDĽ sa po zlúčení stal generálnym manažérom SMER-u-SD. Dnešná SDĽ sa od tejto osoby dištancuje a označuje ho ako človeka, ktorý stranu a jej meno \" tuneloval \". Milan Ftáčnik - primátor hlavného mesta, zvíťazil v komunálnych voľbách síce ako nezávislý kandidát, ale s podporou SMER-u. Nezávislosť M.Ftáčnika, ktorú po svojom zvolení zdôrazňoval tým, že chce byť \" primátorom pre všetkých Bratislavčanov\" , možno spochybniť, pretože je zároveň poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SMER-SD. Jaroslav Volf - bol predsedom SDSS (Sociálnodemokratickej strany Slovenska), ktorá sa stala od roku 2005 súčasťou strany SMER. Tá sa následne premenovala na SMER-SD. Spojením SMER-u, SDSS a SDĽ sa tak zjednotila slovenská ľavica.", "analysis_paragraphs": ["Jednotlivci, o ktorých Dzurinda hovorí, politicky vzišli z rôznych straníckych zoskupení. Dušan Jarjabek - poslanec SMER-u, v máji 2005 vystúpil zo strany ĽS-HZDS a vstúpil do strany SMER-SD. Ján Kvorka - exposlanec SMER-u a v súčasnosti okresný šéf strany SMER v Martine. Kvorka je bývalým podpredsedom Združenia robotníkov Slovenska, ktoré pod vedením Jána Ľuptáka malo za tretej vlády Vladimíra Mečiara zastúpenie v Národnej rade aj vo vládnej koalícii. Ján Richter - bol vysokým funkcionárom pôvodnej SDĽ (tzv. Migašovskej) pred jej zlúčením so stranou SMER. Bývalý pokladník SDĽ sa po zlúčení stal generálnym manažérom SMER-u-SD. Dnešná SDĽ sa od tejto osoby dištancuje a označuje ho ako človeka, ktorý stranu a jej meno \" tuneloval \". Milan Ftáčnik - primátor hlavného mesta, zvíťazil v komunálnych voľbách síce ako nezávislý kandidát, ale s podporou SMER-u. Nezávislosť M.Ftáčnika, ktorú po svojom zvolení zdôrazňoval tým, že chce byť \" primátorom pre všetkých Bratislavčanov\" , možno spochybniť, pretože je zároveň poslancom Bratislavského samosprávneho kraja za stranu SMER-SD. Jaroslav Volf - bol predsedom SDSS (Sociálnodemokratickej strany Slovenska), ktorá sa stala od roku 2005 súčasťou strany SMER. Tá sa následne premenovala na SMER-SD. Spojením SMER-u, SDSS a SDĽ sa tak zjednotila slovenská ľavica."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Dušan Jarjabek", "Kvorka", "Richter", "tuneloval", "primátorom", "poslancom", "2005"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/dusan-jarjabek/", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1194087", "http://www.mojasdl.sk/index.php?Category_ID=260&Articles_ID=24", "http://www.aktuality.sk/clanok/183416/sdl-vyzyva-smer-aby-stiahli-z-kandidatky-j-richtera/", "http://video-c.sita.sk/videoservis/volby-ftacnik-chce-byt-primatorom-vsetkych-bratislavcanov/11118-play.html", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Soci%C3%A1lnodemokratick%C3%A1_strana_Slovenska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:55.345928+00:00"}
{"id": "46246", "numeric_id": 46246, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46246", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Čo sa týka názoru názoru pána poslanca ohľadom toho pomeru hlasovania. To sme tu mali (nezverejňovanie pomeru hlasov v senáte, pozn.)...(...) Toto, čo hovorí pán poslanec, podľa mňa to vôbec nie je pravda a nie je ani pravda, že by to mal byť niekde návrat. Naopak, proste my sme to zavádzali, platí to pre občianske veci, rodinné veci, že všade platí ten pomer a naviac na okresnom súde teraz rozhoduje samosudca aj o veľmi vážnych trestných činoch, o vraždách a tam sa naozaj nemá  za koho skryť, je tam sám, všetci vedia, že to rozhodol on.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zverejňovanie pomeru hlasov pri rozhodnutiach senátov v netrestných veciach zaviedla vláda Ivety Radičovej. Tento odsek pribudol do zákona o sudcoch v roku 2011, keď bola Kolíková štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. V trestných veciach zákon predpokladá uvedenie nesúhlasného stanoviska do zápisnice, no o samotnom hlasovaní sú zúčastnení povinní zachovať mlčanlivosť. Zápisnica o hlasovaní sa nezverejňuje . Samosudcovia môžu rozhodovať o prečinoch a zločinoch v prípadoch, kedy horná hranica trestu nepresahuje 8 rokov. Môže ísť, napríklad, o prípad vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zverejňovanie pomeru hlasov pri rozhodnutiach senátov v netrestných veciach zaviedla vláda Ivety Radičovej. Tento odsek pribudol do zákona o sudcoch v roku 2011, keď bola Kolíková štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. V trestných veciach zákon predpokladá uvedenie nesúhlasného stanoviska do zápisnice, no o samotnom hlasovaní sú zúčastnení povinní zachovať mlčanlivosť. Zápisnica o hlasovaní sa nezverejňuje . Samosudcovia môžu rozhodovať o prečinoch a zločinoch v prípadoch, kedy horná hranica trestu nepresahuje 8 rokov. Môže ísť, napríklad, o prípad vraždy novonarodeného dieťaťa matkou. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "pribudol", "bola", "zákon", "nezverejňuje", "rozhodovať", "vraždy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/33/20110501.html#predpis.clanok-7.bod-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/33/20110501.html#predpis.clanok-7.bod-1", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Predstavitelia-MSSR/Minister.aspx", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-170", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20200101.html#paragraf-61", "https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-2-koncepty-130", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-146"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:17.626755+00:00"}
{"id": "vr33262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33262", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Keď sme pristupovali k reforme živnostenského stavu, to znamená nastavenie iného minimálneho vymeriavacieho základu, viedli sme veľmi dlhé, zložité rokovania s dvomi organizáciami, ktoré sú reprezentanti živnostenského stavu, to je komora a to je zväz. Tie pôvodné naše zámery sa v značnej miere korigovali po týchto rokovaniach a my sme vzájomne s dohodou aj našich partnerov dospeli k riešeniu, ktoré sme ponúkli.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok o zdĺhavých rokovaniach o novele medzi ministerstvom, zväzom a komorou sme už overovali ( Na telo , 18. novembra 2012). Po dlhých rokovaniach sa Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) a Slovenská živnostenská komora (SŽK) nakoniec dohodli s ministerstvom na znení výsledného návrhu. SŽZ (1. júla 2012): \" Od 28.05.2012 – 14.06.2012 sa uskutočnilo na MPSVR SR niekoľko pracovných stretnutí s ministrom práce Jánom Richterom a štátnym tajomníkom Jozefom Burianom. ...", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o zdĺhavých rokovaniach o novele medzi ministerstvom, zväzom a komorou sme už overovali ( Na telo , 18. novembra 2012). Po dlhých rokovaniach sa Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) a Slovenská živnostenská komora (SŽK) nakoniec dohodli s ministerstvom na znení výsledného návrhu. SŽZ (1. júla 2012): \" Od 28.05.2012 – 14.06.2012 sa uskutočnilo na MPSVR SR niekoľko pracovných stretnutí s ministrom práce Jánom Richterom a štátnym tajomníkom Jozefom Burianom. ..."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SŽZ"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/334/stav-sudnictva-a-verejne-obstaravanie", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:35.966277+00:00"}
{"id": "vr27035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27035", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006–2010, počas mojej prvej vlády, (...) postavili sme nový národný zimný štadión.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zimný štadión O. Nepelu sa začal rekonštruovať (respektíve stavať) v máji 2009. Stavba však bola hotová až v roku 2011, teda až počas vlády Ivety Radičovej. Prestavbu štadióna navyše realizovalo mesto Bratislava, konkrétne poverená mestská organizácia Generálny investor Bratislavy. Okrem toho vláda na jeho stavbu prispela mestu \"len\" približne 46 % celkových nákladov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Projekt prestavby pôvodne schvaľovalo zastupiteľstvo mesta Bratislava, a to dokonca ešte počas úradovania Andreja Ďurkovského z KDH. Podľa oficiálnej stránky mesta : \"Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorá sa oficiálne začala 23. apríla 2009, pokračuje v súlade so schváleným harmonogramom realizácie stavby bez sklzu. Prestavbou je poverená mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB), ktorá realizovala verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby.\" Portál etrend.sk uvádza: \" Podľa informácií z magistrátu prvotné odhadované náklady na rekonštrukciu štadióna boli 74,822 milióna eur. Mesto získalo od ministerstva školstva dotáciu 40,575 milióna eur, pričom v reálnom vyjadrení bola nižšia o DPH. Po piatich dodatkoch k zmluve o dielo bola cena zvýšená o 11,3 milióna eur na 85,878 milióna eur .\" Oficiálna stránka štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave: \" Starý zimák\" - Zimný štadión Ondreja Nepelu predstavoval so svojimi dvomi umelými ľadovými plochami jeden z najlepších štadiónov na Slovensku. Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v hokeji ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale a stolnom tenise si opäť zaslúžil ďalšiu rekonštrukciu k Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011, ktorá sa začala v máji 2009. Jej súčasťou je rozšírenie diváckej kapacity z pôvodných 8026 na 9953, ďalej zvýšenie bezpečnosti návštevníkov, rozšírenie prevádzkových priestorov, rekonštrukcia technológie, infraštruktúry vrátane odstránenia stĺpov v hľadisku. Rekonštrukcia obsahuje kompletnú zmenu strešnej konštrukcie, podporných stĺpov, ich nahradenie novou konštrukciou a celkom nové dispozičné riešenie zázemia haly s dvomi tréningovými plochami. Taktiež súčasťou rekonštrukcie bola realizovaná 2 podlažná garáž s kapacitou 372 parkovacích mies t.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zimný štadión O. Nepelu sa začal rekonštruovať (respektíve stavať) v máji 2009. Stavba však bola hotová až v roku 2011, teda až počas vlády Ivety Radičovej. Prestavbu štadióna navyše realizovalo mesto Bratislava, konkrétne poverená mestská organizácia Generálny investor Bratislavy. Okrem toho vláda na jeho stavbu prispela mestu \"len\" približne 46 % celkových nákladov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Projekt prestavby pôvodne schvaľovalo zastupiteľstvo mesta Bratislava, a to dokonca ešte počas úradovania Andreja Ďurkovského z KDH. Podľa oficiálnej stránky mesta : \"Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorá sa oficiálne začala 23. apríla 2009, pokračuje v súlade so schváleným harmonogramom realizácie stavby bez sklzu. Prestavbou je poverená mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB), ktorá realizovala verejné obstarávanie na zhotoviteľa stavby.\" Portál etrend.sk uvádza: \" Podľa informácií z magistrátu prvotné odhadované náklady na rekonštrukciu štadióna boli 74,822 milióna eur. Mesto získalo od ministerstva školstva dotáciu 40,575 milióna eur, pričom v reálnom vyjadrení bola nižšia o DPH. Po piatich dodatkoch k zmluve o dielo bola cena zvýšená o 11,3 milióna eur na 85,878 milióna eur .\" Oficiálna stránka štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave: \" Starý zimák\" - Zimný štadión Ondreja Nepelu predstavoval so svojimi dvomi umelými ľadovými plochami jeden z najlepších štadiónov na Slovensku. Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v hokeji ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale a stolnom tenise si opäť zaslúžil ďalšiu rekonštrukciu k Majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji 2011, ktorá sa začala v máji 2009. Jej súčasťou je rozšírenie diváckej kapacity z pôvodných 8026 na 9953, ďalej zvýšenie bezpečnosti návštevníkov, rozšírenie prevádzkových priestorov, rekonštrukcia technológie, infraštruktúry vrátane odstránenia stĺpov v hľadisku. Rekonštrukcia obsahuje kompletnú zmenu strešnej konštrukcie, podporných stĺpov, ich nahradenie novou konštrukciou a celkom nové dispozičné riešenie zázemia haly s dvomi tréningovými plochami. Taktiež súčasťou rekonštrukcie bola realizovaná 2 podlažná garáž s kapacitou 372 parkovacích mies t.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["hotová", "schvaľovalo zastupiteľstvo", "stránky mesta", "etrend.sk", "Oficiálna stránka"], "url": ["http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-sa-ako-vyzera-zimny-stadion.html", "http://sport.aktuality.sk/c/123333/stadion-ondreja-nepelu-vraj-predrazil-byvaly-bratislavsky-primator/", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11022226", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-sa-ako-vyzera-zimny-stadion.html", "http://www.nepela-arena.eu/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600184&id=1451"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:57.110211+00:00"}
{"id": "vr15155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15155", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... novému zákonu o ochrane pred nelegálnym odpočúvaním, ktorý bol prijatý v roku 2004, ako následok káuz za druhej Dzurindovej vlády, napriek tomu došlo k zásadnému zneužitiu odpočúvacieho systému.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K prijatiu zákona o ochrane pred nelegálnym odpočúvaním skutočne došlo v roku 2004, pred týmto rokom, počas Dzurindovej vlády, sú známe viaceré kauzy odpočúvania. Aj po tom, čo tento zákon nadobudol účinnosť, sa vyskytli zneužitia odpočúvacieho systému. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), nadobudol účinnosť 1.júla 2004. Káuz, spojených s odpočúvaním, bolo už v minulosti mnoho. Z obdobia pred rokom 2004 patria medzi najznámejšie rozsiahle zneužívania nasadzovania ITP z roku 1999 proti politikom, novinárom, podnikateľom, kňazom a občanom, ktorí mali kritický vzťah k vláde a v roku 2002 bol napríklad odpočúvaný vtedajší šéf ANO Pavol Rusko a redaktor denníka SME. Po roku 2004 nastali ďalšie kauzy. Napríklad v roku 2006 podal šéf HZDS Vladimír Mečiar trestné oznámenie v súvislosti s odpočúvaním straníckych centrál tajnou službou. V roku 2011 sa prevalil škandál s odpočúvaním novinárov Pravdy a ďalších takmer dvoch desiatok civilistov Vojenským obranným spravodajstvom. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K prijatiu zákona o ochrane pred nelegálnym odpočúvaním skutočne došlo v roku 2004, pred týmto rokom, počas Dzurindovej vlády, sú známe viaceré kauzy odpočúvania. Aj po tom, čo tento zákon nadobudol účinnosť, sa vyskytli zneužitia odpočúvacieho systému. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), nadobudol účinnosť 1.júla 2004. Káuz, spojených s odpočúvaním, bolo už v minulosti mnoho. Z obdobia pred rokom 2004 patria medzi najznámejšie rozsiahle zneužívania nasadzovania ITP z roku 1999 proti politikom, novinárom, podnikateľom, kňazom a občanom, ktorí mali kritický vzťah k vláde a v roku 2002 bol napríklad odpočúvaný vtedajší šéf ANO Pavol Rusko a redaktor denníka SME. Po roku 2004 nastali ďalšie kauzy. Napríklad v roku 2006 podal šéf HZDS Vladimír Mečiar trestné oznámenie v súvislosti s odpočúvaním straníckych centrál tajnou službou. V roku 2011 sa prevalil škandál s odpočúvaním novinárov Pravdy a ďalších takmer dvoch desiatok civilistov Vojenským obranným spravodajstvom. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "pred rokom 2004", "2006", "Pravdy"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-166/znenie-20160101", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366811-posilni-sa-kontrolne-ucho-nad-odpocuvanim/", "http://domov.sme.sk/c/2844174/kalinak-sa-stretol-so-sefom-sis-kvoli-udajnemu-odpocuvaniu-stranickych-central.html", "http://www.pravda.sk/trendove-temy/odpocuvanie-novinarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:13.831408+00:00"}
{"id": "48812", "numeric_id": 48812, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48812", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Strana Hlas neorganizovala, pán Matovič, žiadne zhromaždenia vonku. My sme dodržiavali všetky opatrenia a vyzývali sme ľudí, aby aj tieto opatrenia dodržiavali.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože strana Hlas sa skutočne nepodieľala na organizácii zhromaždení a protestov počas obdobia, kedy boli na Slovensku zavedené prísne protipandemické opatrenia. Členovia strany Hlas taktiež nevyzývali ľudí, aby opatrenia porušovali, aj keď z úst niektorých predstaviteľov zaznievali hlasy spochybňujúce očkovanie.\n\nVeľké protestné zhromaždenia v rozpore s opatreniami organizovali na Slovensku počas pandémie primárne strany Smer-SD, ĽSNS a Republika. Strane Smer bola dokonca za jednu z protestných akcií vymeraná pokuta za nedodržiavanie protiepidemických opatrení. Veľké protesty sa konali najmä pri príležitosti 17. novembra. Zhromaždenia vtedy organizovali najmä opozičné strany Smer a ĽSNS. Hlas-SD ako alternatívu vyzval ľudí aby v okne zapálili sviečku ako symbol slobody.\n\nPredseda Hlasu v novembri 2021 dokonca vyzval verejnosť k dodržiavaniu opatrení.\n\nHoci strana Hlas na účasť na zhromaždeniach nevyzývala a ani ich neorganizovala, tak pre úplnosť je nutné spomenúť, že jej predseda Peter Pellegrini vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach otvorene kritizoval niektoré opatrenia ako testovanie, a taktiež sa negatívne vyjadroval ohľadom očkovania.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože strana Hlas sa skutočne nepodieľala na organizácii zhromaždení a protestov počas obdobia, kedy boli na Slovensku zavedené prísne protipandemické opatrenia. Členovia strany Hlas taktiež nevyzývali ľudí, aby opatrenia porušovali, aj keď z úst niektorých predstaviteľov zaznievali hlasy spochybňujúce očkovanie.", "Veľké protestné zhromaždenia v rozpore s opatreniami organizovali na Slovensku počas pandémie primárne strany Smer-SD, ĽSNS a Republika. Strane Smer bola dokonca za jednu z protestných akcií vymeraná pokuta za nedodržiavanie protiepidemických opatrení. Veľké protesty sa konali najmä pri príležitosti 17. novembra. Zhromaždenia vtedy organizovali najmä opozičné strany Smer a ĽSNS. Hlas-SD ako alternatívu vyzval ľudí aby v okne zapálili sviečku ako symbol slobody.", "Predseda Hlasu v novembri 2021 dokonca vyzval verejnosť k dodržiavaniu opatrení.", "Hoci strana Hlas na účasť na zhromaždeniach nevyzývala a ani ich neorganizovala, tak pre úplnosť je nutné spomenúť, že jej predseda Peter Pellegrini vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach otvorene kritizoval niektoré opatrenia ako testovanie, a taktiež sa negatívne vyjadroval ohľadom očkovania."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["organizovali", "bola", "organizovali", "vyzval", "kritizoval", "vyjadroval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/641162-politolog-vitazom-ficovho-protestu-je-uhrikova-republika-smer-ju-definitivne-legitimizoval/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/375834-smer-uz-pozna-trest-za-protest-bez-rusok-hygienici-rozhodli-o-niekolkotisicovej-pokute", "https://www.trend.sk/spravy/koalicia-17-november-pripomenie-individualne-smer-sd-podporuje-protesty", "https://spravy.rtvs.sk/2021/11/pellegrini-vyzval-verejnost-k-dodrziavaniu-opatreni-vladu-k-ich-vysvetlovaniu/", "https://www.facebook.com/watch/?v=758696161352898&ref=sharing", "https://www.aktuality.sk/clanok/6ndvdjq/dve-tvare-petra-pellegriniho-ockovanie-najskor-odporuca-potom-spochybnuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:56.224834+00:00"}
{"id": "vr33887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33887", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď to sú prieskumy, ktoré robia renomované agentúry a u nás sa kvalita podnikateľského prostredia dnes rovná kvalite podnikateľského prostredia v roku 2001 po Mečiarovi.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podnikateľská aliancia Slovenska meria kvalitu podnikateľského prostredia od roku 2001. Brocka uvádza, že kvalita podnikateľského prostredia by sa mala rovnať kvalite z roka 2001. V prieskume PAS z mája 2013 je kvalita podnikateľského prostredia ešte horšia ako v roku 2001. The Global Competitiveness Report, ktorá meria konkurenciu schopnosť krajín hodnotí Slovensko už od roku 2001. Vzhľadom na nedostupnosť štúdie nevieme vývoj konkurencieschopnosti posúdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Skutočne existuje viacero prieskumov zameraných na kvalitu a stav podnikateľského prostredia. Viacero prieskumov necháva robiť napríklad Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Okrem toho prieskum zameraný na túto tému robí aj poradenská spoločnosť PwC a Forbes. Poslanec KDH Július Brocka má však pravdepodobne na mysli najmä prieskum , ktorý vyhotovuje Podnikateľská aliancia Slovenska od roku 2001 a udáva hodnotu indexu podnikateľského prostredia na Slovensku (IPP) v každom kvartáli. O výsledkoch tohoto prieskumu informoval aj portrál Aktuálne.sk (14. mája 2013). Údaje posledného prieskumu za 4. kvartál roku 2012 vykazujú dokonca horšie výsledky ako v roku 2001 a klesajúcu tendenciu majú už niekoľko rokov. Kvalita podnikateľského prostredia sa vyrovnala kvalite z roku 2001, o ktorej Július Brocka hovorí v roku 2009. V súčasnosti je najhoršia v histórii. Za renomované medzinárodné meranie kvality podnikateľského prostredia možno považovať správy Svetovej banky - Doing Business. Prvá správa bola uverejnená v septembri 2003 ( Doing Business 2004 ) a zobrazuje stav k júlu 2003. Svetová banka hodnotí jednoduchosť podnikania a priaznivosť prostredia pre rozbeh a prevádzku firmy. Hodnotenie Svetového ekonomického fóra - The Global Competitiveness Report hodnotí konkurencieschopnosť Slovenska dlhodobo, na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov manažérov. Hodnotenie odráža stav ekonomiky k aprílu daného roka, V The Global Competitiveness Report 2001/2002 bolo zahrnuté aj Slovensko (stav k aprílu 2001). Celá štúdia z roku 2001 nie je verejne prístupná, preto nedokážeme na základe skóre obdržaného v roku 2001 porovnať výsledky. V roku 2001 sme obsadili 40 pozíciu (zo 75). V roku 2012 (s. 320) sme obsadili 71 pozíciu (zo 144) pričom sme obdržali skóre 4,1. V prípade The Global Competitiveness Report je to práve Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá koordinuje postup prieskumu, na základe ktorého ja následne štúdia vypracovaná. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podnikateľská aliancia Slovenska meria kvalitu podnikateľského prostredia od roku 2001. Brocka uvádza, že kvalita podnikateľského prostredia by sa mala rovnať kvalite z roka 2001. V prieskume PAS z mája 2013 je kvalita podnikateľského prostredia ešte horšia ako v roku 2001. The Global Competitiveness Report, ktorá meria konkurenciu schopnosť krajín hodnotí Slovensko už od roku 2001. Vzhľadom na nedostupnosť štúdie nevieme vývoj konkurencieschopnosti posúdiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Skutočne existuje viacero prieskumov zameraných na kvalitu a stav podnikateľského prostredia. Viacero prieskumov necháva robiť napríklad Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania. Okrem toho prieskum zameraný na túto tému robí aj poradenská spoločnosť PwC a Forbes. Poslanec KDH Július Brocka má však pravdepodobne na mysli najmä prieskum , ktorý vyhotovuje Podnikateľská aliancia Slovenska od roku 2001 a udáva hodnotu indexu podnikateľského prostredia na Slovensku (IPP) v každom kvartáli. O výsledkoch tohoto prieskumu informoval aj portrál Aktuálne.sk (14. mája 2013). Údaje posledného prieskumu za 4. kvartál roku 2012 vykazujú dokonca horšie výsledky ako v roku 2001 a klesajúcu tendenciu majú už niekoľko rokov. Kvalita podnikateľského prostredia sa vyrovnala kvalite z roku 2001, o ktorej Július Brocka hovorí v roku 2009. V súčasnosti je najhoršia v histórii. Za renomované medzinárodné meranie kvality podnikateľského prostredia možno považovať správy Svetovej banky - Doing Business. Prvá správa bola uverejnená v septembri 2003 ( Doing Business 2004 ) a zobrazuje stav k júlu 2003. Svetová banka hodnotí jednoduchosť podnikania a priaznivosť prostredia pre rozbeh a prevádzku firmy. Hodnotenie Svetového ekonomického fóra - The Global Competitiveness Report hodnotí konkurencieschopnosť Slovenska dlhodobo, na základe dostupných štatistických dát a celosvetového prieskumu názorov manažérov. Hodnotenie odráža stav ekonomiky k aprílu daného roka, V The Global Competitiveness Report 2001/2002 bolo zahrnuté aj Slovensko (stav k aprílu 2001). Celá štúdia z roku 2001 nie je verejne prístupná, preto nedokážeme na základe skóre obdržaného v roku 2001 porovnať výsledky. V roku 2001 sme obsadili 40 pozíciu (zo 75). V roku 2012 (s. 320) sme obsadili 71 pozíciu (zo 144) pričom sme obdržali skóre 4,1. V prípade The Global Competitiveness Report je to práve Podnikateľská aliancia Slovenska, ktorá koordinuje postup prieskumu, na základe ktorého ja následne štúdia vypracovaná. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["prieskumov", "prieskum", "prieskum", "Aktuálne.sk", "Prvá správa", "Doing Business 2004", "2001/2002", "2012"], "url": ["http://www.nadsme.sk/sk/content/prieskumy", "http://www.pwc.com/sk/sk/slovensky-pohlad/assets/Slovensky-CEO-prieskum-2012.pdf", "http://alianciapas.sk/prepad-kvality-podnikatelskeho-prostredia-sa-zrychluje/", "http://aktualne.atlas.sk/firmy-sa-mracia-kvalita-podnikatelskeho-prostredia-sa-prepadla/ekonomika/firmy/", "http://www.doingbusiness.org/about-us", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB04-FullReport.pdf", "http://www.oup.com/us/pdf/reports/gcrexecutivesummary.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:24.669013+00:00"}
{"id": "vr35198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35198", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...A pani Puškárová, ja som 8 rokov mal príležitosť sedieť na tripartite. Ak by sme boli akceptovali čo len niektoré z návrhov odborov počas tých 8 rokov, tak slovenská ekonomika by šla gréckou cestou a zbankrotovala by...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2004, počas druhej Dzurindovej vlády, vláda prerušila dialóg s tripartitou. Vtedajší Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník podal návrh do Národnej rady SR na zrušenie zákona o tripartite. Vládna koalícia nakoniec v parlamente presadila zrušenie tripartity. Neskôr v októbri toho istého roku obdržala slovenská vláda memorandum od Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa kompetenčný zákon o kolektívnom vyjednávaní. A aj preto nakoniec vláda pristúpila na návrh KOZ a dňa 23. Novembra 2004 podpísala Deklaráciu k budúcej forme fungovania sociálneho dialógu, 1. Decembra 2004 vznikla staronová tripartita pod názvom Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky (RHSP).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2004, počas druhej Dzurindovej vlády, vláda prerušila dialóg s tripartitou. Vtedajší Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník podal návrh do Národnej rady SR na zrušenie zákona o tripartite. Vládna koalícia nakoniec v parlamente presadila zrušenie tripartity. Neskôr v októbri toho istého roku obdržala slovenská vláda memorandum od Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa kompetenčný zákon o kolektívnom vyjednávaní. A aj preto nakoniec vláda pristúpila na návrh KOZ a dňa 23. Novembra 2004 podpísala Deklaráciu k budúcej forme fungovania sociálneho dialógu, 1. Decembra 2004 vznikla staronová tripartita pod názvom Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva Slovenskej republiky (RHSP)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prerušila"], "url": ["http://www.kozsr.sk/?page=./tripartita/soc_partner"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:50.431684+00:00"}
{"id": "vr28106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28106", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, ale ja mojim statusom som netvrdil, že ja to zmením (diéty pre europoslancov za jeden rokovací deň, pozn.) alebo že neviem čo. Ja som len povedal, tieto diéty z toho jedného dňa považujem za nehoráznosť a darujem ich tam nejakým chalanom, čo vyhrali nejakú cenu.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkov status zverejnený na jeho facebookovej stránke 3. júla vo štvrtok. V statuse netvrdí, že to chce zmeniť, prípadne zrušiť tieto diéty. Kritizuje jeden rokovací deň, s ktorým je spojené aj vyplatenie diéty na tento deň. Taktiež je pravdou, že túto sumu za jeden deň (304 eur) sa rozhodol venovať programátorom , ktorí získali bronz na medzinárodnej súťaži. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Neverím vlastným očiam: Práve sme mali akože schôdzu, Schultz (oprava Demagog.SK - Schulz) oznámil, nejakých náhradníkov a jedno zbavenie imunity, nič viac, žiadna rozprava ani hlasovanie. Celé to trvalo 7 minút a samozrejme mohlo to byť aj včera. Lenže to by ctení páni poslanci nemohli za dnes inkasovať 304 eur v čistom. Ja tie peniaze inkasujem tiež, 304 eur si v dvojmiliardovom rozpočte aj tak nik nevšimne. Avšak darujem ich tímu programátorov, ktorí spravili Slovensku pekné meno, k čomu gratulujem! P.S. Pls nech sa mi niekto z programátorov ozve na richard@sulik.sk, budem sa tomu venovať zajtra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sulíkov status zverejnený na jeho facebookovej stránke 3. júla vo štvrtok. V statuse netvrdí, že to chce zmeniť, prípadne zrušiť tieto diéty. Kritizuje jeden rokovací deň, s ktorým je spojené aj vyplatenie diéty na tento deň. Taktiež je pravdou, že túto sumu za jeden deň (304 eur) sa rozhodol venovať programátorom , ktorí získali bronz na medzinárodnej súťaži. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Neverím vlastným očiam: Práve sme mali akože schôdzu, Schultz (oprava Demagog.SK - Schulz) oznámil, nejakých náhradníkov a jedno zbavenie imunity, nič viac, žiadna rozprava ani hlasovanie. Celé to trvalo 7 minút a samozrejme mohlo to byť aj včera. Lenže to by ctení páni poslanci nemohli za dnes inkasovať 304 eur v čistom. Ja tie peniaze inkasujem tiež, 304 eur si v dvojmiliardovom rozpočte aj tak nik nevšimne. Avšak darujem ich tímu programátorov, ktorí spravili Slovensku pekné meno, k čomu gratulujem! P.S. Pls nech sa mi niekto z programátorov ozve na richard@sulik.sk, budem sa tomu venovať zajtra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "programátorom"], "url": ["https://www.facebook.com/RichardSulik", "http://www.topky.sk/cl/1000680/1407535/Uspech-nasich-studentov--V-medzinarodnej-programatorskej-sutazi-ziskali-bronz-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:53.720772+00:00"}
{"id": "vr37711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37711", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pri živnostníkoch tiež, no tak my sme, neviem, či si pamätáte, vtedy keď sme hľadali peniaze, 1,6 mld, fakticky sme museli nájsť. Tam sme znížili odpočítateľnú časť, položku zo 60 bol návrh na 30, no tak my sme s 30% nesúhlasili, tak sme sa dohodli na 40%.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe novely zákona o dani z príjmov došlo k zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40% z doterajších troch úrovní 25%, 40% a 60%. To, že Most-Híd mal výhrady voči zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 30% nájdete tu . Z článku vyplýva, že najväčšími odporcami boli strany Most-Híd a KDH.", "analysis_paragraphs": ["Na základe novely zákona o dani z príjmov došlo k zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40% z doterajších troch úrovní 25%, 40% a 60%. To, že Most-Híd mal výhrady voči zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 30% nájdete tu . Z článku vyplýva, že najväčšími odporcami boli strany Most-Híd a KDH."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o dani z príjmov", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48873450-dane-po-novom-poslanci-opat-schvalili-miklosov-zakon-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45752970-zivnostnikov-brani-most-a-kdh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:53.279069+00:00"}
{"id": "vr32409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32409", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď si ju prečítate (tzv. malú novelu), tak zistíte, že vlastne [...] odstraňuje to, čo ja som mal napríklad v našej novele, ktorá bola teraz zamietnutá. Úplne identické veci s miernymi odlišnosťami.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník spolu s Pavlom Frešom a Viliamom Novotným prezentovali v parlamente dňa 6. 7. 2012 návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh bol 28. 9. 2012 po prvom čítaní zamietnutý.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník spolu s Pavlom Frešom a Viliamom Novotným prezentovali v parlamente dňa 6. 7. 2012 návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh bol 28. 9. 2012 po prvom čítaní zamietnutý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "Novela zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4089", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148426?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:54.747494+00:00"}
{"id": "vr36077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36077", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "...zoberme si úsek Košice smerom na Miškolc, kde ideme stavať diaľnicu od niekiaľ do ničoho, pretože z maďarskej strany ani len neuvažujú v najbližších piatich rokoch so začatím výstavby a kde je intenzita dopravy 2000 áut za deň.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť by mala byť súčasťou medzinárodného koridoru v smere od poľského mesta Rzeszow cez Košice, maďarský Debrecen až po Oradeu v Rumunsku. Na Slovenskej strane by mala nahradiť cestu prvej triedy E 71, ktorá pokračuje až k mestu Miškolc, kde sa začína diaľnica M30, cez ktorú sa budú môcť východniari dostať do viacerých krajín Európy po diaľnici. Preto Slotovo tvrdenie, že „ideme stavať diaľnicu od niekiaľ do ničoho“ je zavádzajúce. Navyše maďarská časť E71 je na viacerých miestach riešená aj s obchvatmi maďarských dedín i zvýšenou maximálkou na viacerých úsekoch.", "analysis_paragraphs": ["Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť by mala byť súčasťou medzinárodného koridoru v smere od poľského mesta Rzeszow cez Košice, maďarský Debrecen až po Oradeu v Rumunsku. Na Slovenskej strane by mala nahradiť cestu prvej triedy E 71, ktorá pokračuje až k mestu Miškolc, kde sa začína diaľnica M30, cez ktorú sa budú môcť východniari dostať do viacerých krajín Európy po diaľnici. Preto Slotovo tvrdenie, že „ideme stavať diaľnicu od niekiaľ do ničoho“ je zavádzajúce. Navyše maďarská časť E71 je na viacerých miestach riešená aj s obchvatmi maďarských dedín i zvýšenou maximálkou na viacerých úsekoch."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Rýchlostná cesta R4 Košice – Milhosť", "nahradiť"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/zacala-sa-vystavba-r4-kosice---milhos/208566-clanok.html", "http://www.metropoly.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1081&Itemid=148"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:43.172480+00:00"}
{"id": "vr29455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29455", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Opatrenia smerujúce k podpore ekonomického rastu a rastu zamestnanosti prispeli k zrýchľovaniu dynamiky rastu ekonomiky SR, ktorá bude podľa najnovšej prognózy NBS rásť tempom 3,2 % HDP v tomto roku a 3,8 % HDP v roku 2016. V závere roka 2014 Slovensko dosahovalo 5. najsilnejší rast ekonomiky z krajín eurozóny.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších odhadov NBS má slovenské HDP za rok 2015 rásť o 3,2 % HDP a v roku 2016 o 3,8 %. V roku 2014 bolo Slovensko podľa Eurostatu na 5 resp. 4. mieste spolu so Slovinskom v raste HDP v rámci krajín eurozóny. Rovnako sedí že zamestnanosť rastie. Konštatuje to vo svojej analýze aj IFP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších odhadov NBS má slovenské HDP za rok 2015 rásť o 3,2 % HDP a v roku 2016 o 3,8 %. V roku 2014 bolo Slovensko podľa Eurostatu na 5 resp. 4. mieste spolu so Slovinskom v raste HDP v rámci krajín eurozóny. Rovnako sedí že zamestnanosť rastie. Konštatuje to vo svojej analýze aj IFP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "Eurostatu", "analýze", "povedal"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/938351-slovenska-ekonomika-by-mala-rast-fico-aj-kazimir-sa-tesia/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://www.teraz.sk/ekonomika/prognoza-ifp-mf-sr-zamestnanost-rast/131998-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/938351-slovenska-ekonomika-by-mala-rast-fico-aj-kazimir-sa-tesia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:19.421665+00:00"}
{"id": "vr29694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29694", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "Toto riešenie (preradenie súčasných kompetencií Pro-Hokeja v extralige pod správu SZĽH, pozn.) sme avizovali už veľmi dlho.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už uviedli vo výroku vyššie, extraligu spravuje Pro-Hokej. Podľa predsedu predstavenstva Pro-Hokeja sa uvažuje o výhodnosti rozdelenia kompetencií medzi Pro-Hokej a SZĽH. Lintner sa v minulosti (z hľadiska dĺžky Lintnerovej kampane - relatívne dávno) skutočne vyjadril v prospech spojenia extraligy, zväzu a ďalších úrovní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už uviedli vo výroku vyššie, extraligu spravuje Pro-Hokej. Podľa predsedu predstavenstva Pro-Hokeja sa uvažuje o výhodnosti rozdelenia kompetencií medzi Pro-Hokej a SZĽH. Lintner sa v minulosti (z hľadiska dĺžky Lintnerovej kampane - relatívne dávno) skutočne vyjadril v prospech spojenia extraligy, zväzu a ďalších úrovní. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["uvažuje", "januára"], "url": ["http://sport.aktuality.sk/c/188869/novy-sef-hokejovej-extraligy-pripraveny-aj-na-bolestive-riesenia/", "http://highlife.sk/richard-lintner-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:20.271758+00:00"}
{"id": "vr14402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14402", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad aj to je pravda, že 17% verejných zdrojov sa dáva do zdravotníctva a to je najviac v rámci OECD.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa najnovšej štúdie Health at Glance (.pdf,s.171), ktorú vydáva OECD predstavovali v roku 2013 (najnovší dostupný údaj) na zdravotnú starostlivosť iba 14 % výdavkov z verejných zdrojov. Navyše, Slovensko má podľa tejto publikácie ďaleko k tomu, aby bolo krajinou, ktorá dáva najviac- je v spodnej polovici grafu. Najviac výdavkov na zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov vyčleňovalo spomedzi krajín OECD v tomto roku (2013) Švajčiarsko a Nový Zéland (22 %). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšej štúdie Health at Glance (.pdf,s.171), ktorú vydáva OECD predstavovali v roku 2013 (najnovší dostupný údaj) na zdravotnú starostlivosť iba 14 % výdavkov z verejných zdrojov. Navyše, Slovensko má podľa tejto publikácie ďaleko k tomu, aby bolo krajinou, ktorá dáva najviac- je v spodnej polovici grafu. Najviac výdavkov na zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov vyčleňovalo spomedzi krajín OECD v tomto roku (2013) Švajčiarsko a Nový Zéland (22 %). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Health at Glance"], "url": ["http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en#page173"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:02.545327+00:00"}
{"id": "vr17294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17294", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V Čechách 150 miliónov (dostanú poľnohospodári, pozn.), v Maďarsku cez 200 miliónov, v Rakúsku 400 miliónov a my, jeden milión.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa poslednej dostupnej štatistiky Poľnohospodárskych komôr jednotlivých krajín za rok 2016 výška štátnej podpory pôdohospodárstva bola v Českej republike (v prepočte) 150,66 milióna eur, v Maďarsku 230,48 milióna eur a v Rakúsku 319,24 milióna eur. V roku 2016 na Slovenku štátna dotácia predstavovala 9,39 milióna eur. Ten jeden milión, o ktorom hovorí Kollár predstavuje vyčlenenú sumu pre podporu pôdohospodárstvo v štátnom rozpočte na rok 2018 a nie za rok 2016. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Na základe dostupných údajov z roku 2016 Slovensko evidovalo výdavky štátneho rozpočtu na podporu pôdohospodárstva vo výške 9,39 mil. eur (čiže 3,9 eura na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy), v Rakúsku to bolo 319,24 mil eur (teda 110,9 eura na hektár), v Česku 150,66 mil eur (36,5 eura na hektár) a v Maďarsku 230,48 mil eur (49,2 eura na hektár). Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej rady Milan Semančík tvrdí, že ak sa chceme vyrovnať okolitým štátom, štátna dotácia by mala dosahovať hodnotu 70 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej dostupnej štatistiky Poľnohospodárskych komôr jednotlivých krajín za rok 2016 výška štátnej podpory pôdohospodárstva bola v Českej republike (v prepočte) 150,66 milióna eur, v Maďarsku 230,48 milióna eur a v Rakúsku 319,24 milióna eur. V roku 2016 na Slovenku štátna dotácia predstavovala 9,39 milióna eur. Ten jeden milión, o ktorom hovorí Kollár predstavuje vyčlenenú sumu pre podporu pôdohospodárstvo v štátnom rozpočte na rok 2018 a nie za rok 2016. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Na základe dostupných údajov z roku 2016 Slovensko evidovalo výdavky štátneho rozpočtu na podporu pôdohospodárstva vo výške 9,39 mil. eur (čiže 3,9 eura na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy), v Rakúsku to bolo 319,24 mil eur (teda 110,9 eura na hektár), v Česku 150,66 mil eur (36,5 eura na hektár) a v Maďarsku 230,48 mil eur (49,2 eura na hektár). Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej rady Milan Semančík tvrdí, že ak sa chceme vyrovnať okolitým štátom, štátna dotácia by mala dosahovať hodnotu 70 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "evidovalo", "dosahovať"], "url": ["http://www.sppk.sk/clanok/2061", "https://www.webnoviny.sk/polnohospodarstvo-nie-je-podla-matecnej-docenene-nespokojnost-s-vyskou-statnej-pomoci-pretrvava/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/agro-statna-pomoc-do-agropotravinarskeho/294592-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:27.296992+00:00"}
{"id": "vr37482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37482", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My kritizujeme spôsob komunikácie vlády a spôsob akým chcú s tým ako naložiť, pretože si treba, treba si úplne jasne pripomenúť akým spôsobom sa to udialo, prečo pán minister ste zverejnili túto udalosť práve v období, keď, keď na trh s informáciami sa dostali posledné údaje Štatistického úradu o náraste cien potravín, o dopade vládneho balíčka.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prinášame chronologický prehľad udalostí: 11. február 2011 – Štatistický úrad SR prišiel s vývojom spotrebiteľských cien za mesiac január . 22. február 2011 – Tlačová beseda , na ktorej premiérka I. Radičová spolu s ministrami pôdohospodárstva Z. Simon a hospodárstva J. Miškov, informovali o balíčkoch pomoci. 22. február 2011 – O necelé dve hodiny, po tlačovej besede premiérky a vedúcich rezortov pôdohospodárstva a hospodárstva, nasledovala tlačová beseda strany Smer-SD , na ktorej predseda strany R. Fico reagoval na balíčky pomoci. Je síce pravda, že existuje časová postupnosť medzi zverejnením štatistických údajov a ohlásením potravinovej pomoci. Avšak 17. februára bola zverejnená výzva v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín, Európsky parlament vyzýva EÚ, \"aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva...\" Je tak odôvodnené predpokladaď, že vyhlásenie pomoci vlády je prirodzenou reakciou na uznesenie EP.", "analysis_paragraphs": ["Prinášame chronologický prehľad udalostí: 11. február 2011 – Štatistický úrad SR prišiel s vývojom spotrebiteľských cien za mesiac január . 22. február 2011 – Tlačová beseda , na ktorej premiérka I. Radičová spolu s ministrami pôdohospodárstva Z. Simon a hospodárstva J. Miškov, informovali o balíčkoch pomoci. 22. február 2011 – O necelé dve hodiny, po tlačovej besede premiérky a vedúcich rezortov pôdohospodárstva a hospodárstva, nasledovala tlačová beseda strany Smer-SD , na ktorej predseda strany R. Fico reagoval na balíčky pomoci. Je síce pravda, že existuje časová postupnosť medzi zverejnením štatistických údajov a ohlásením potravinovej pomoci. Avšak 17. februára bola zverejnená výzva v uznesení Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín, Európsky parlament vyzýva EÚ, \"aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva...\" Je tak odôvodnené predpokladaď, že vyhlásenie pomoci vlády je prirodzenou reakciou na uznesenie EP."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["vývojom spotrebiteľských cien za mesiac január", "Tlačová beseda", "tlačová beseda strany Smer-SD", "uznesení"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30757", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/171661_tb-zvysovanie-cien-potravin", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/171680_tb-smeru-o-raste-cien-potravin", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2011-0071+0+DOC+XML+V0//SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:49.806494+00:00"}
{"id": "vr14465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14465", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) pani Merkelová naozaj nemôže s Erdoganom, alebo mýlim sa, priamo s Erdoganom nebola, ona bola s predsedom vlády nie Turecka, ale sýrsky problém, ktorý mal byť vyriešený tri miliardami, zrazu to mali byť päť miliárd a o takej veci nemôže sama rokovať.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Začiatkom februára 2016 vyčlenila Európska únia 3 miliardy eur na migračný fond pre Turecko s cieľom zlepšiť životné podmienky utečencov zdržujúcich sa v Turecku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v súčasnosti nie sú dostupné informácie o konkrétnom navýšení tohto fondu, prípadne o inej forme pomoci EÚ utečencom vo výške 5 miliárd eur z iniciatívy Angely Merkelovej.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom februára 2016 vyčlenila Európska únia 3 miliardy eur na migračný fond pre Turecko s cieľom zlepšiť životné podmienky utečencov zdržujúcich sa v Turecku. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v súčasnosti nie sú dostupné informácie o konkrétnom navýšení tohto fondu, prípadne o inej forme pomoci EÚ utečencom vo výške 5 miliárd eur z iniciatívy Angely Merkelovej."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["3", "Turecka", "príspevky", "správy", "NATO", "konferencii", "Poskytovateľmi"], "url": ["http://www.politico.eu/article/eu-approves-e3-billion-payment-to-turkey/", "http://www.theguardian.com/world/2016/feb/08/germany-and-turkey-agree-deal-to-help-ease-refugee-crisis", "http://www.theguardian.com/world/2016/feb/08/germany-and-turkey-agree-deal-to-help-ease-refugee-crisis", "http://www.dw.com/en/turkey-wants-more-money-from-eu-for-refugee-aid-report/a-19012948", "https://euobserver.com/migration/132177", "http://uk.reuters.com/article/uk-mideast-crisis-syria-donors-idUKKCN0VD010", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-35488674"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:55.694055+00:00"}
{"id": "vr25528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25528", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pan Kaník sľubuje vo svojom programe veci, za ktoré samosprávny kraj ani vôbec nezodpovedá a ktoré predseda samosprávneho kraja nemôže nikdy ani splniť.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník sa vo svojej volebnej kampani na post župana Banskobystrického kraja zameriava na štyri hlavné body (s výnimkou bodu ktorý sa venuje Maňkovi ako europoslancovi):", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník sa vo svojej volebnej kampani na post župana Banskobystrického kraja zameriava na štyri hlavné body (s výnimkou bodu ktorý sa venuje Maňkovi ako europoslancovi):"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["kampani", "zákone", "zákone"], "url": ["http://www.kanik.sk/moj-program-pre-nas-kraj/", "http://www.snk.sk/swift_data/source/OKSSR/Zakony/302_2001%20o%20samosprave%20VUC.pdf", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20416_2001%20Z.z.%20o%20prechode%20niektor%C3%BDch%20p%C3%B4sobnost%C3%AD%20z%20org%C3%A1nov%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20spr%C3%A1vy%20na%20obce%20a%20na%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20%C3%BAzemn%C3%A9%20celky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:19.623201+00:00"}
{"id": "vr16351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16351", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Prvý, žiadna kauza by nebola, keby Michal Kováč ako prezident nebol prijal úplatok. Bol v lehote a bolo ho možné za úplatkárstvo stíhať. Žiadna kauza by nebola, keby Michal Kováč sa nebol dopustil politickej korupcie, sľúbil prokurátorovi, že bude generálny prokurátor, ak to zvalí na vládu a sudcovi, že bude predseda Najvyššieho súdu...", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:24.477852+00:00"}
{"id": "vr34234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34234", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A znovu veľa hovoríme o nezamestnanosti, pán redaktor, veľa o nej hovoríme. Boli časy za pravicovej vlády pána Mikloša, Dzurindu, kedy malo Slovensko suverénne najvyššiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nezamestnanosť dosahovala najvyššie čísla počas prvej vlády M. Dzurindu. Evidovaná nezamestnanosť dosiahla vrchol v roku 1999 (17,8 %) a nezamestnanosť podľa výberového zisťovania v roku 2001 (19,2 %). Slovensko v roku 2001 nebolo ešte členom EÚ, je však pravdou, že nikto z vtedy členov EÚ 15 nemal v roku 2001 vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý i keď v prvej vláde M. Dzurindu neboli len pravicové strany, ale ale aj ľavicová SDĽ", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nezamestnanosť dosahovala najvyššie čísla počas prvej vlády M. Dzurindu. Evidovaná nezamestnanosť dosiahla vrchol v roku 1999 (17,8 %) a nezamestnanosť podľa výberového zisťovania v roku 2001 (19,2 %). Slovensko v roku 2001 nebolo ešte členom EÚ, je však pravdou, že nikto z vtedy členov EÚ 15 nemal v roku 2001 vyššiu nezamestnanosť ako Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý i keď v prvej vláde M. Dzurindu neboli len pravicové strany, ale ale aj ľavicová SDĽ"], "analysis_date": "2013-09-17", "analysis_sources": {"text": ["časové rady IFP", "Eurostat"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tsdec450&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:26.171374+00:00"}
{"id": "vr37901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37901", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Spomínate konzula, ktorý urážal. Práve ten konzul bol zavolaný do Maďarska a zatiaľ sa nevrátil a dúfam, že ani sa nevráti.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či sa maďarský konzul na slovensko vráti alebo nie, nevieme. Faktom ale je, že bol do Budapešti povolaný po sérii kontroverzných výrokov z druhej polovice marca. SME s odvolaním na maďarské médiá 30. marca napísalo , že konzul by sa už na Slovensko vrátiť nemal.", "analysis_paragraphs": ["Či sa maďarský konzul na slovensko vráti alebo nie, nevieme. Faktom ale je, že bol do Budapešti povolaný po sérii kontroverzných výrokov z druhej polovice marca. SME s odvolaním na maďarské médiá 30. marca napísalo , že konzul by sa už na Slovensko vrátiť nemal."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["bol do Budapešti povolaný", "napísalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5827437/esterhazy-ide-cez-ambasadu.html", "http://www.sme.sk/c/5829377/odvolany-madarsky-konzul-sa-do-bratislavy-zrejme-nevrati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:01.728155+00:00"}
{"id": "vr27456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27456", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú rozhodnutia SOI, kde sa priamo hovorí o úžere vo firmách, ktoré Kiska vlastnil alebo ktoré potom riadil cez dozornú radu.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Takmer totožný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti ( Iné,22.marec 2014 ). Ani jedno z prvostupnových rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie neobsahuje právnu formuláciu ,,úžera,,. Absolucnými výrokmi boli napr. nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík v zmysle zákona o ochrane spotrebitela alebo ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vztahu k cene služby a k spôsobu jej výpoctu podla zákona o ochranespotrebitela,zákaz neukladania spotrebitelovi povinnosti bez právneho dôvodu, zákaz neupierat spotrebitelovi právo na ochranu pred neprijatelnými podmienkami v spotrebitelských zmluvách,nedodržania povinnosti zrozumitelne formulovat zmluvné podmienky v spotrebitelských zmluvách, ktorých obsah spotrebitel nemá možnost ovplyvnit, porušením zákazu neklamat spotrebitela uvádzaním nepresných údajov.", "analysis_paragraphs": ["Takmer totožný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti ( Iné,22.marec 2014 ). Ani jedno z prvostupnových rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie neobsahuje právnu formuláciu ,,úžera,,. Absolucnými výrokmi boli napr. nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík v zmysle zákona o ochrane spotrebitela alebo ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vztahu k cene služby a k spôsobu jej výpoctu podla zákona o ochranespotrebitela,zákaz neukladania spotrebitelovi povinnosti bez právneho dôvodu, zákaz neupierat spotrebitelovi právo na ochranu pred neprijatelnými podmienkami v spotrebitelských zmluvách,nedodržania povinnosti zrozumitelne formulovat zmluvné podmienky v spotrebitelských zmluvách, ktorých obsah spotrebitel nemá možnost ovplyvnit, porušením zákazu neklamat spotrebitela uvádzaním nepresných údajov."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Iné,22.marec 2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:02.597513+00:00"}
{"id": "vr36494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36494", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Takže napríklad sme vytvorili dnes legislatívne podmienky na mladomanželské pôžičky. Musíme to v dialógu s bankami dotiahnuť. Hovorili sme o tom, že sme dali príspevky na prvé, druhé, tretie dieťa. ...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O pôžičkách mal Fico hovoriť s bankami už v lete 2008, tým sa veľmi nepozdávajú.", "analysis_paragraphs": ["O pôžičkách mal Fico hovoriť s bankami už v lete 2008, tým sa veľmi nepozdávajú."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["mal Fico hovoriť"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5279717/mladomanzelske-pozicky-zacnu-vo-velkom-az-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:18.937985+00:00"}
{"id": "vr32779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32779", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V štátnom rozpočte na rok 2012 škrtli 5 000 učiteľov.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie o znižovaní počtu učiteľov sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť zo 16. septembra 2012: Nepodarilo sa nám zistiť, či ministerstvo financií v rokoch 2010 až 2012 skutočne administratívne znižovalo počet pedagógov, aby vykazovalo vyššie platy. Exminister školstva E. Jurzyca hovoril len o predpoklade, kedy ako by sa zníženie počtu pedagógov mohlo odraziť na ich zvýšenej mzde. Podľa vtedajšieho rezortu financií by mohol klesnúť počet učiteľov na Slovensku o 5 tisíc . V roku 2009 pripadalo na učiteľa dvanásť žiakov, v roku 2012 už iba jedenásť a tento trend bude pravdepodobne kvôli demografickému vývoju pokračovať. Jurzyca predstavil hypotézu, že ak by sa podľa ministerstva financií podarilo vrátiť k situácii z roku 2009, ovplyvnilo by to výraznejšie zvýšenie platov učiteľov. Nie je však možné zistiť, či a a ako konkrétne bola táto hypotéza aplikovaná.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o znižovaní počtu učiteľov sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť zo 16. septembra 2012: Nepodarilo sa nám zistiť, či ministerstvo financií v rokoch 2010 až 2012 skutočne administratívne znižovalo počet pedagógov, aby vykazovalo vyššie platy. Exminister školstva E. Jurzyca hovoril len o predpoklade, kedy ako by sa zníženie počtu pedagógov mohlo odraziť na ich zvýšenej mzde. Podľa vtedajšieho rezortu financií by mohol klesnúť počet učiteľov na Slovensku o 5 tisíc . V roku 2009 pripadalo na učiteľa dvanásť žiakov, v roku 2012 už iba jedenásť a tento trend bude pravdepodobne kvôli demografickému vývoju pokračovať. Jurzyca predstavil hypotézu, že ak by sa podľa ministerstva financií podarilo vrátiť k situácii z roku 2009, ovplyvnilo by to výraznejšie zvýšenie platov učiteľov. Nie je však možné zistiť, či a a ako konkrétne bola táto hypotéza aplikovaná."], "analysis_date": "2012-11-27", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "o 5 tisíc", "zvýšenie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/312/?ph=4", "http://hnonline.sk/c1-53469830-platy-ucitelov-mozu-prudko-narast", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/platy-ucitelov-mozu-prudko-narast"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:34.951801+00:00"}
{"id": "vr37078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37078", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Veľmi logicky, lebo kresťanskí demokrati hlasovali za súčasný právny stav, spolu s SNS a so Smerom, keď sa nemýlim.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov hlasovalo KDH, SNS a SMER-SD nasledovne: KDH - z 9 poslancov hlasovalo za 8 SNS - z 20 poslancov hlasovalo za 16 SMER-SR - z 50 poslancov hlasovalo za 49", "analysis_paragraphs": ["Za vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov hlasovalo KDH, SNS a SMER-SD nasledovne: KDH - z 9 poslancov hlasovalo za 8 SNS - z 20 poslancov hlasovalo za 16 SMER-SR - z 50 poslancov hlasovalo za 49"], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["štátnom občianstve Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:37.171808+00:00"}
{"id": "vr36363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36363", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Výsledkom je a to sú teda tie fakty, že na základe nového zákona dostáva Slovenský rozhlas a Slovenská televízia o niekoľko miliónov eur viac ako predtým podľa starého systému.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 Slovenský rozhlas vybral na koncesionárskych poplatkoch 21, 66 mil eur, pre rok 2009 sa v rozpočte SRo predpokladá výber 23,96 mil. STV na rok 2006 predpokladala výber koncesií vo výške 47, 33 mil eur, na rok 2009 sa počítalo s výberom 56,59 mil eur. V prípade oboch inštitúcií tak platí, že dostávajú \"o niekoľko\" miliónov eur viac.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 Slovenský rozhlas vybral na koncesionárskych poplatkoch 21, 66 mil eur, pre rok 2009 sa v rozpočte SRo predpokladá výber 23,96 mil. STV na rok 2006 predpokladala výber koncesií vo výške 47, 33 mil eur, na rok 2009 sa počítalo s výberom 56,59 mil eur. V prípade oboch inštitúcií tak platí, že dostávajú \"o niekoľko\" miliónov eur viac."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["V roku 2006", "v rozpočte SRo", "na rok 2006 predpokladala", "na rok 2009 sa počítalo"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/docs/vyrocnasprava2007.pdf", "http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/docs/rozpocet_sro_2009.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/6/4/164222_de854d.pdf", "http://www.stv.sk/chillout_items/1/8/6/186970_384ab2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:42.561026+00:00"}
{"id": "vr32763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32763", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Priemerný plat v školstve za rok 2011, a to sme si dali znovu prepočítať a máme tie informácie, 801 eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "D. Čaplovič nešpecifikuje o akých zamestnancov sa jedná, môže hovoriť o všetkých, teda pedagogických aj nepedagogických zamestnancoch alebo len o pedagogických. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat zamestnancov v školstve (celkovo) v r. 2011 nasledovný:", "analysis_paragraphs": ["D. Čaplovič nešpecifikuje o akých zamestnancov sa jedná, môže hovoriť o všetkých, teda pedagogických aj nepedagogických zamestnancoch alebo len o pedagogických. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat zamestnancov v školstve (celkovo) v r. 2011 nasledovný:"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva školstva, vedy a výskumu", "2009-2011", "Ústav informácií a prognóz školstva", "pedagogických zamestnancov"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "https://demagog.sk/vyrok/www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:34.950520+00:00"}
{"id": "vr39084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39084", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Váš koaličný poslanec nám prezradil, že chcete znížiť, že chcete zrušiť vianočný dôchodok. Váš človek, ktorý sedí pri koaličnej rade, je to v médiách.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA, 7. októbra 2011 17:18 \"Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) sa podľa nezávislého poslanca Igora Matovič pokúsil podraziť Obyčajných ľudí pri rušení vianočných dôchodkov. Ako dnes Matovič vysvetlil na tlačovej besede, Mikloš v utorok na Koaličnej rade navrhol zrušenie vianočných dôchodkov, na čo vo štvrtok Matovič kontroval alternatívnym návrhom zvýšiť bankovú daň z 0,2 na 0,5 percenta vybraných pasív. „Povedal som mu, aby ani náhodou neočakával, že zahlasujeme za zrušenie vianočných dôchodkov,“ tvrdí Matovič, ktorého teší, že minister napokon od svojho „zvráteného úmyslu“ ustúpil. \"", "analysis_paragraphs": ["SITA, 7. októbra 2011 17:18 \"Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) sa podľa nezávislého poslanca Igora Matovič pokúsil podraziť Obyčajných ľudí pri rušení vianočných dôchodkov. Ako dnes Matovič vysvetlil na tlačovej besede, Mikloš v utorok na Koaličnej rade navrhol zrušenie vianočných dôchodkov, na čo vo štvrtok Matovič kontroval alternatívnym návrhom zvýšiť bankovú daň z 0,2 na 0,5 percenta vybraných pasív. „Povedal som mu, aby ani náhodou neočakával, že zahlasujeme za zrušenie vianočných dôchodkov,“ tvrdí Matovič, ktorého teší, že minister napokon od svojho „zvráteného úmyslu“ ustúpil. \""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:24.740807+00:00"}
{"id": "vr36491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36491", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Veď to vládnutie s SDĽ verzus pravica, to bolo to obdobie 98 - 2002, skončilo štiepeniami... veľmi vážne HZDS niekoľko štiepení.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová má pravdu aj čo sa týka HZDS, to postihlo štiepenie v polovici roku 2002 so vznikom HZD .", "analysis_paragraphs": ["Radičová má pravdu aj čo sa týka HZDS, to postihlo štiepenie v polovici roku 2002 so vznikom HZD ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["so vznikom HZD"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/4651454/ivan-gasparovic-zalozil-politicku-stranu-hnutie-za-demokraciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:32.859264+00:00"}
{"id": "vr31058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31058", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bežia dva pilotné projekty, ktoré sú úplne konkrétne, obnovujú sa hrady v Uhrovci a Šarišský hrad. Je to tisíc ľudí, ale pozor.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hrad Uhrovec a Šarišský hrad sa obnovujú od 1. júna 2011 v rámci projektu \"Obnova hradov s pomocou nezamestnaných\". O projekte informuje Ministerstvo kultúry SR : Ministerstvo kultúry SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, v júni 2011 začali realizovať pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove kultúrneho dedičstva – torzálnej hradovej architektúry, pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie. Do pilotného projektu boli v roku 2011 zaradené dva hrady - Šariš a Uhrovec. Na hrade Uhrovec bolo do pracovného pomeru prijatých 20 uchádzačov o zamestnanie, pričom 18 z nich patrí do skupiny znevýhodnených. Do projektu obnovy hradu Šariš je zapojených 30 nezamestnaných. Minister kultúry Daniel Krajcer pri stretnutí 19. septembra 2011 k spomínanému projektu skonštatoval, že vzhľadom na úspešný pilotný projekt, v obnove hradov s pomocou nezamestnaných sa bude pokračovať aj v budúcom roku a vo väčšom rozsahu, čo by malo priniesť prácu stovkám nezamestnaných“ . Projekt by mal v r. 2012 zamestnať 840 ľudí . Dotácie pre vybrané objekty však zatiaľ nie sú schválené.", "analysis_paragraphs": ["Hrad Uhrovec a Šarišský hrad sa obnovujú od 1. júna 2011 v rámci projektu \"Obnova hradov s pomocou nezamestnaných\". O projekte informuje Ministerstvo kultúry SR : Ministerstvo kultúry SR, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v spolupráci s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Partizánske, v júni 2011 začali realizovať pilotný projekt, v rámci ktorého pri záchrane a obnove kultúrneho dedičstva – torzálnej hradovej architektúry, pomáhajú aj uchádzači o zamestnanie. Do pilotného projektu boli v roku 2011 zaradené dva hrady - Šariš a Uhrovec. Na hrade Uhrovec bolo do pracovného pomeru prijatých 20 uchádzačov o zamestnanie, pričom 18 z nich patrí do skupiny znevýhodnených. Do projektu obnovy hradu Šariš je zapojených 30 nezamestnaných. Minister kultúry Daniel Krajcer pri stretnutí 19. septembra 2011 k spomínanému projektu skonštatoval, že vzhľadom na úspešný pilotný projekt, v obnove hradov s pomocou nezamestnaných sa bude pokračovať aj v budúcom roku a vo väčšom rozsahu, čo by malo priniesť prácu stovkám nezamestnaných“ . Projekt by mal v r. 2012 zamestnať 840 ľudí . Dotácie pre vybrané objekty však zatiaľ nie sú schválené."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo kultúry SR", "840 ľudí"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/aktuality/pilotny-projekt-obnovy-hradov-je-uspesny", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/projekt-obnovy-hradov-prinesie-pracu-pre-viac-ako-800-nezamestnanych.html?page_id=137881"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:46.115636+00:00"}
{"id": "vr32335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32335", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...hlavný zamestnávateľ pán predseda sú u nás živnostníci, malí podnikatelia.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať potrebné údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie, že hlavnými zamestnávateľmi na Slovensku sú malí podnikatelia a živnostníci.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať potrebné údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali tvrdenie, že hlavnými zamestnávateľmi na Slovensku sú malí podnikatelia a živnostníci."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:04.972874+00:00"}
{"id": "vr15383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15383", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Marek Maďarič urobil to, čo mu predpisovalo programové vyhlásenie vlády (v otázke koncesionárskych poplatkov, pozn.).", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Otázke financovania RTVS sa venuje programové vyhlásenie vlády v časti Kultúrna politika (.pdf, s. 45). V rámci plnenia bodov programového vyhlásenia predložil minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) návrh zákona , ktorý upravuje financovanie RTVS, konkrétne navrhuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov o približne 50 %. V programovom vyhlásení sa píše o optimalizácii výšky úhrady za služby verejnosti, čiže vyhlásenie nepredpisoval zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV programovom vyhlásení vlády, ktoré bolo schválené v apríli tohto roku, je Rozhlas a televízia Slovenska označená za jediný systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. O potrebných opatreniach sa píše takto: \" Vláda prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska \". ( PVV (.pdf), s. 47)\n\nProgramové vyhlásenie vlády síce hovorí o dôležitosti legislatívnych úprav kvôli financovaniu RTVS a optimlizácii výšky úhrady (poplatkov), pritom optimalizácia neznamená automaticky zvýšenie.\n\nMinisterstvo kultúry v máji 2016 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona ( .doc ), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verenosti poskytované RTVS a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 - 2020. Okrem oslobodenia najslabšej sociálnej skupiny od povinnosti platiť úhrady je cieľom návrhu zákona aj stanovenie novej sadzobnej úhrady. Návrh zavádza aj nový mechanizmus stanovenia úhrady, ktorý je založený na valorizácii poslednej platnej sadzby úhrady v závislosti od miery inflácie, meranej indexom spotrebiteľských cien. Úhrada by sa valorizovala každé štyri roky. Navrhovaný mechanizmus by teda mal odrážať ekonomický vývoj spoločnosti. Sadzba úhrady sa pre každú kategóriu platiteľov zvýši o približne 50 %. Podľa tejto novely by sa koncesionárkse poplatky zvýšili od 1. januára 2017 do 30. decembra 2020 z 4,64 eur na 7 eur (ročný príspevok 84 eur).\n\nNávrh zákona počíta so zvýšením kvality služieb poskytovaných RTVS ako aj s rozšírením obsahu a ponuky programových služieb. Toto programové rozšírenie by malo kompenzovať zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Zákon predložený Ministerstvom kultúry však ukázal nesúdržnosť slovenskej koaličnej vlády. Napriek podpore koaličných partnerov sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril, že návrh o zvýšení koncesionárskych poplatkoch nepodporí . Danko, rovnako ako podpredseda SNS Andrej Hrnko sa vyjadrujú, že návrh podporia po tom čo RTVS predloží konkrétny plán na optimalizáciu a rozšírenie vysielania, ako aj návrh na vnútornú prestavbu RTVS.\n\nParlament sa zaoberá s témou financovania RTVS, avšak ide o opozičný návrh, ktorý bol 20. septembra prerokovaný v prvom čítaní. Ide o návrh Jozefa Viskupiča z OĽaNO-Nova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Otázke financovania RTVS sa venuje programové vyhlásenie vlády v časti Kultúrna politika (.pdf, s. 45). V rámci plnenia bodov programového vyhlásenia predložil minister kultúry Marek Maďarič (SMER-SD) návrh zákona , ktorý upravuje financovanie RTVS, konkrétne navrhuje zvýšenie koncesionárskych poplatkov o približne 50 %. V programovom vyhlásení sa píše o optimalizácii výšky úhrady za služby verejnosti, čiže vyhlásenie nepredpisoval zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "V programovom vyhlásení vlády, ktoré bolo schválené v apríli tohto roku, je Rozhlas a televízia Slovenska označená za jediný systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. O potrebných opatreniach sa píše takto: \" Vláda prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska \". ( PVV (.pdf), s. 47)", "Programové vyhlásenie vlády síce hovorí o dôležitosti legislatívnych úprav kvôli financovaniu RTVS a optimlizácii výšky úhrady (poplatkov), pritom optimalizácia neznamená automaticky zvýšenie.", "Ministerstvo kultúry v máji 2016 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona ( .doc ), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verenosti poskytované RTVS a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 - 2020. Okrem oslobodenia najslabšej sociálnej skupiny od povinnosti platiť úhrady je cieľom návrhu zákona aj stanovenie novej sadzobnej úhrady. Návrh zavádza aj nový mechanizmus stanovenia úhrady, ktorý je založený na valorizácii poslednej platnej sadzby úhrady v závislosti od miery inflácie, meranej indexom spotrebiteľských cien. Úhrada by sa valorizovala každé štyri roky. Navrhovaný mechanizmus by teda mal odrážať ekonomický vývoj spoločnosti. Sadzba úhrady sa pre každú kategóriu platiteľov zvýši o približne 50 %. Podľa tejto novely by sa koncesionárkse poplatky zvýšili od 1. januára 2017 do 30. decembra 2020 z 4,64 eur na 7 eur (ročný príspevok 84 eur).", "Návrh zákona počíta so zvýšením kvality služieb poskytovaných RTVS ako aj s rozšírením obsahu a ponuky programových služieb. Toto programové rozšírenie by malo kompenzovať zvýšenie koncesionárskych poplatkov. Zákon predložený Ministerstvom kultúry však ukázal nesúdržnosť slovenskej koaličnej vlády. Napriek podpore koaličných partnerov sa predseda SNS Andrej Danko vyjadril, že návrh o zvýšení koncesionárskych poplatkoch nepodporí . Danko, rovnako ako podpredseda SNS Andrej Hrnko sa vyjadrujú, že návrh podporia po tom čo RTVS predloží konkrétny plán na optimalizáciu a rozšírenie vysielania, ako aj návrh na vnútornú prestavbu RTVS.", "Parlament sa zaoberá s témou financovania RTVS, avšak ide o opozičný návrh, ktorý bol 20. septembra prerokovaný v prvom čítaní. Ide o návrh Jozefa Viskupiča z OĽaNO-Nova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Kultúrna politika", "návrh zákona", "schválené", "PVV", ".doc", "340/2012 Z.z.", "nepodporí", "prerokovaný"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislativa-2f.html#Kotva2016", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37218", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1564201&_processDetail_WAR_portletsel_file=Predkladacia-sprava.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/340/", "http://domov.sme.sk/c/20188712/koalicna-rada-bude-v-pondelok-riesit-koncesionarske-poplatky.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=223"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:27.021893+00:00"}
{"id": "vr30776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30776", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "To bola forma uznesenia (odsúdenie Mečiarových amnestií navrhnutých Smerom-SD pozn.), ktorú ponúkali. Malo to len deklaratórnu povahu a charakter, z ktorej deklaratórnej povahy a charakteru pre nikoho nevyplývajú žiadne práva ani povinnosti. Je to len konštatovanie, že sa to stalo, treba to odsúdiť.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už niekoľkokrát prebehli v parlamente pokusy o zrušenie tzv.Mečiarových amnestií, naposledy v polovici minulého roku. Ústavný zákon, ktorý by zrušil amnestie však vyžaduje prijatie 90 poslaneckými hlasmi. SMER ako opozičná strana však v súvislosti s odmietnutím Mečiarových amnestií presadzuje iba ich morálne odsúdenie bez právnych následkov.", "analysis_paragraphs": ["Už niekoľkokrát prebehli v parlamente pokusy o zrušenie tzv.Mečiarových amnestií, naposledy v polovici minulého roku. Ústavný zákon, ktorý by zrušil amnestie však vyžaduje prijatie 90 poslaneckými hlasmi. SMER ako opozičná strana však v súvislosti s odmietnutím Mečiarových amnestií presadzuje iba ich morálne odsúdenie bez právnych následkov."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["HN", "Aktuálne.sk", "Tvnoviny.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-52146280-fico-ma-nove-riesenie-pre-meciarove-amnestie", "http://aktualne.atlas.sk/smer-sd-dal-kdh-na-stol-svoje-riesenie-amnestii/slovensko/politika/", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/fico-predlozil-figelovi-svoje-riesenie-meciarovych-amnesti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:47.722872+00:00"}
{"id": "43292", "numeric_id": 43292, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43292", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nikto na Slovensku nehovoril o tom, že treba, aby Banderovci nedostali výsluhové dôchodky alebo dúfam, že vtedy takisto nikto nehovoril o tom, že toto Porošenko legitimizuje fašizmus.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon, ktorý priznáva status vojnových veteránov aj príslušníkom ozbrojených síl z Organizácie ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu, ľudovo nazývaných banderovci, v decembri 2018. Vo februári 2019 Miroslav Lajčák pri stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničia Klimkinom vyjadril znepokojenie z nárastu nacionalizmu spojeného s heroizáciou Stepana Banderu. Správa agentúry TASR nešpecifikuje, či sa ministri venovali aj zákonu o vojnových veteránoch. V parlamentnom zhromaždení Rady Európy tento zákon kritizoval Ľuboš Blaha ( video , kritika približne v čase 1:28). K prijatiu zákona sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril v decembri aj podpredseda SNS Anton Hrnko , ktorému sa nepáčilo, že slovenské médiá verejnosť o prípade málo informovali. K prijatiu zákona negatívne stanovisko zaujali aj neparlamentné strany KSS a Vzdor . Andrej Danko tvrdenie použil v súvislosti s pobúrením Slovákov, ktoré vyvolala správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa. Danko záujem o tento zákon označil za “ zbytočnú mediálnu tému ” a na porovnanie ponúkol prípad s Ukrajinou. Na to, že tieto prípady nemôže porovnávať, keďže slovenské médiá prirodzene informujú viac o témach týkajúcich sa (česko)slovenskej histórie, upozornil Danka aj moderátor relácie. Keďže o ukrajinskom zákone skutočne slovenské médiá informovali minimálne, ale k téme sa kriticky vyjadrilo viacero politických subjektov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal zákon, ktorý priznáva status vojnových veteránov aj príslušníkom ozbrojených síl z Organizácie ukrajinských nacionalistov Stepana Banderu, ľudovo nazývaných banderovci, v decembri 2018. Vo februári 2019 Miroslav Lajčák pri stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničia Klimkinom vyjadril znepokojenie z nárastu nacionalizmu spojeného s heroizáciou Stepana Banderu. Správa agentúry TASR nešpecifikuje, či sa ministri venovali aj zákonu o vojnových veteránoch. V parlamentnom zhromaždení Rady Európy tento zákon kritizoval Ľuboš Blaha ( video , kritika približne v čase 1:28). K prijatiu zákona sa na sociálnej sieti Facebook vyjadril v decembri aj podpredseda SNS Anton Hrnko , ktorému sa nepáčilo, že slovenské médiá verejnosť o prípade málo informovali. K prijatiu zákona negatívne stanovisko zaujali aj neparlamentné strany KSS a Vzdor . Andrej Danko tvrdenie použil v súvislosti s pobúrením Slovákov, ktoré vyvolala správa, že Rusko chce prijať zákon o oprávnenosti okupácie Československa. Danko záujem o tento zákon označil za “ zbytočnú mediálnu tému ” a na porovnanie ponúkol prípad s Ukrajinou. Na to, že tieto prípady nemôže porovnávať, keďže slovenské médiá prirodzene informujú viac o témach týkajúcich sa (česko)slovenskej histórie, upozornil Danka aj moderátor relácie. Keďže o ukrajinskom zákone skutočne slovenské médiá informovali minimálne, ale k téme sa kriticky vyjadrilo viacero politických subjektov, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "vyjadril", "video", "Anton Hrnko", "KSS", "Vzdor"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1333938/", "https://www.teraz.sk/slovensko/lajcak-rokoval-v-bruseli-s-ukrajinsky/379072-clanok.html", "https://www.facebook.com/watch/?v=1041687066033141", "https://www.facebook.com/hrnkoa?epa=SEARCH_BOX", "http://kss.sk/banderovcov-uznali-na-ukrajine-za-vojnovych-veteranov", "https://www.facebook.com/vzdorhp/posts/2258402144190141/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:59.470950+00:00"}
{"id": "23463", "numeric_id": 23463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23463", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "„…nakoniec je určite jediným (Robert Fico z kandidátov na ústavných sudcov, pozn.), ktorý pracoval na Ústave Slovenskej republiky a hlasoval za ňu ako poslanec (parlamentu, pozn.).“", "statement_date": "2019-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nových deväť sudcov Ústavného súdu SR sa bude vyberať spomedzi 40 kandidátov. Napriek tomu, že Fico nie je jediným kandidátom, ktorý je/bol činným v politike, ako jediný z kandidátov bol poslancom aj v roku 1992, kedy sa schvaľovala Ústava SR. Hlasovania o Ústave SR z 1. septembra 1992 sa zúčastnilo 134 poslancov, pričom 114 hlasovalo za, 16 proti a štyria sa zdržali hlasovania. Toto hlasovanie sa konalo verejne po vyzvaní každého poslanca zvlášť. Z prepisu schôdze, na ktorej sa hlasovanie uskutočnilo, vyplýva, že Robert Fico hlasoval za prijatie Ústavy SR ( .pdf , s. 314). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako poslanci v minulosti pôsobili aj kandidáti na ústavných sudcov Ján Drgonec, Monika Jankovská, Edita Pfundtner a Radoslav Procházka. Aktívnym poslancom je okrem Roberta Fica Peter Kresák , ktorý patrí pod stranu Most-Híd a pokladá sa za jedného z najväčších odborníkov na ústavné právo. Počas svojho pôsobenia vo funkcii poslanca Robert Fico podal buď samostatne alebo v rámci skupiny poslancov v období od 1998 do 2005 celkovo 10 návrhov na zmenu alebo vydanie ústavných zákonov. Po tom, ako Fico po protestoch v 2018 odstúpil z funkcie premiéra a stal sa rádovým poslancom NR, podal spolu s poslancami za Smer-SD jeden návrh na vydanie ústavného zákona. Musíme avšak zdôrazniť, že pôsobenie v politike a s tým súvisiace podieľanie sa na tvorbe ústavných zákonov nie sú kritériami, ktoré by dokázali určiť odbornosť a vhodnosť kandidáta na ústavného sudcu. V prípade kandidatúry Roberta Fica na ústavného sudcu je práve jeho dlhoročná straníckosť vnímaná negatívne. Straníckosť v súvislosti s Ústavou SR sa ukázala počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, kedy sa Robert Fico po zastávaní funkcie premiéra stal opätovne poslancom NR SR. V tom čase nepodporil (spolu s poslancami za Smer-SD a SNS) väčšinu návrhov na zmenu Ústavy, ktoré predložila koalícia. Takto Fico hlasoval proti návrhu ústavného zákona, ktorý by obmedzil imunitu poslancov NR a sudcov. Pri návrhu na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestii Fico v prvom čítaní hlasoval proti a v treťom sa zdržal hlasovania. Návrhom, ktorý Fico podporil a ktorý prešiel, bol napríklad návrh ústavného zákona na zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2019 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nových deväť sudcov Ústavného súdu SR sa bude vyberať spomedzi 40 kandidátov. Napriek tomu, že Fico nie je jediným kandidátom, ktorý je/bol činným v politike, ako jediný z kandidátov bol poslancom aj v roku 1992, kedy sa schvaľovala Ústava SR. Hlasovania o Ústave SR z 1. septembra 1992 sa zúčastnilo 134 poslancov, pričom 114 hlasovalo za, 16 proti a štyria sa zdržali hlasovania. Toto hlasovanie sa konalo verejne po vyzvaní každého poslanca zvlášť. Z prepisu schôdze, na ktorej sa hlasovanie uskutočnilo, vyplýva, že Robert Fico hlasoval za prijatie Ústavy SR ( .pdf , s. 314). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako poslanci v minulosti pôsobili aj kandidáti na ústavných sudcov Ján Drgonec, Monika Jankovská, Edita Pfundtner a Radoslav Procházka. Aktívnym poslancom je okrem Roberta Fica Peter Kresák , ktorý patrí pod stranu Most-Híd a pokladá sa za jedného z najväčších odborníkov na ústavné právo. Počas svojho pôsobenia vo funkcii poslanca Robert Fico podal buď samostatne alebo v rámci skupiny poslancov v období od 1998 do 2005 celkovo 10 návrhov na zmenu alebo vydanie ústavných zákonov. Po tom, ako Fico po protestoch v 2018 odstúpil z funkcie premiéra a stal sa rádovým poslancom NR, podal spolu s poslancami za Smer-SD jeden návrh na vydanie ústavného zákona. Musíme avšak zdôrazniť, že pôsobenie v politike a s tým súvisiace podieľanie sa na tvorbe ústavných zákonov nie sú kritériami, ktoré by dokázali určiť odbornosť a vhodnosť kandidáta na ústavného sudcu. V prípade kandidatúry Roberta Fica na ústavného sudcu je práve jeho dlhoročná straníckosť vnímaná negatívne. Straníckosť v súvislosti s Ústavou SR sa ukázala počas vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010-2012, kedy sa Robert Fico po zastávaní funkcie premiéra stal opätovne poslancom NR SR. V tom čase nepodporil (spolu s poslancami za Smer-SD a SNS) väčšinu návrhov na zmenu Ústavy, ktoré predložila koalícia. Takto Fico hlasoval proti návrhu ústavného zákona, ktorý by obmedzil imunitu poslancov NR a sudcov. Pri návrhu na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestii Fico v prvom čítaní hlasoval proti a v treťom sa zdržal hlasovania. Návrhom, ktorý Fico podporil a ktorý prešiel, bol napríklad návrh ústavného zákona na zriadenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dátum zverejnenia analýzy: 28.01.2019 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2019-01-28", "analysis_sources": {"text": ["40", "poslancom", "hlasovalo", ".pdf", "Kresák", "1998", "2005", "vydanie", "straníckosť", "návrhov", "imunitu", "prvom", "treťom", "podporil"], "url": ["https://dennikn.sk/1346456/vsetci-kandidati-na-ustavnych-sudcov-politici-manazeri-ludia-od-harabina-aj-jeho-kritici/", "https://osobnost.aktuality.sk/robert-fico/", "http://www5.teraz.sk/slovensko/nrsr-vyrocie-prijatia-den-ustavy-sr/153292-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=12491&fileName=zazn.pdf&ext=pdf", "https://slovensko.hnonline.sk/793614-basternak-chcem-byt-naivny-optimista", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=2&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Fico&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=3&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=Fico&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1015", "https://dennikn.sk/1344533/nie-je-vesmir-v-ktorom-by-fico-mal-byt-sefom-ustavneho-sudu-komentuju-radicova-seliga-sulik-ci-gal-anketa/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=%c3%bastavn%c3%a9ho&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28607", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29825", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:35.384198+00:00"}
{"id": "vr28415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28415", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Moderátorka: Je tu momentálne nápad Daniela Krajcera téma odluky cirkvi od štátu. Podporíte mu takýto návrh? Sulík: Samozrejme, že áno. Veď to sme spoločne presadzovali.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa opakovane vyjadroval za samotné otvorenie témy odluky cirkví od štátu rovnako ako Daniel Krajcer, ktorý túto tému považoval za hodnú celospoločenskej diskusie. Výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa opakovane vyjadroval za samotné otvorenie témy odluky cirkví od štátu rovnako ako Daniel Krajcer, ktorý túto tému považoval za hodnú celospoločenskej diskusie. Výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["vyjadroval", "považoval", "dane"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/sulik-nevylucujem-zmenu-financovania-cirkvi/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/s-navrhmi-sas-usetri-stat-aj-ludia-tvrdi-sulik/slovensko/politika/", "http://www.sme.sk/c/5366261/sulik-chce-zaviest-cirkevnu-dan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:55.690401+00:00"}
{"id": "47241", "numeric_id": 47241, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47241", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Mali sme tu mať mesiace diskusií verejných, čo by mal pokrývať tento plán obnovy. Príde deň D, keď ho pán bývalý minister Heger mal predložiť. To sa odkladalo mesiace, mesiace, keď prišiel deň D a prišlo, že medzirezortné pripomienkové konanie, tak 1200 strán pripomienok 2 a pol tisíc pripomienok.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igorom Matovičom sľubované diskusie o pláne obnovy z leta 2020 neboli, rezort financií ich uskutočnil až v zime. Zverejnenie plánu minister Eduard Heger odkladal, v pripomienkovom konaní k nemu prišlo 2500 pripomienok. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé. Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko má na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021. Verejné diskusie Vtedy-premiér Igor Matovič 27. júna 2020 povedal , že chce aby každý deň počas leta prebiehali diskusie ohľadom pláne obnovy. V lete sa však žiadne takéto diskusie nekonali. Vtedajší minister financií Eduard Heger pre Denník N na začiatku augusta uviedol , že verejná diskusia o pláne obnovy by mala začať v septembri. Verejné diskusie k plánu obnovy sa napokon uskutočnili 16. decembra 2020 , 7. januára 2021 , 8. januára 2021 a 11. marca 2021 . Celkovo absolvovali úradníci 24 rokovaní s kľúčovými partnermi a odbornou verejnosťou. Zverejnenie plánu obnovy Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2020 stručnú, 15-stranovú verziu plánu, ktorá vymenúva oblasti a sumy, ktorými majú byť podporené. 400 stranovú verziu poslalo Európskej komisii, neskôr unikla a anonym ju zverejnil na webe. Poslanci Smeru žiadali 5. a 26. februára zverejnenie slovenského plánu obnovy, no neuspeli. K plánu obnovy prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyše 2500 pripomienok, z toho 1375 bolo zásadných.", "analysis_paragraphs": ["Igorom Matovičom sľubované diskusie o pláne obnovy z leta 2020 neboli, rezort financií ich uskutočnil až v zime. Zverejnenie plánu minister Eduard Heger odkladal, v pripomienkovom konaní k nemu prišlo 2500 pripomienok. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé. Plán obnovy je balík opatrení a reforiem, ktoré budú krajiny Európskej únie realizovať do roku 2026. Odporúčania a podmienky dáva pre nich Európska komisia. Slovensko má na zaslanie finálnej verzie plánu čas do konca apríla 2021. Verejné diskusie Vtedy-premiér Igor Matovič 27. júna 2020 povedal , že chce aby každý deň počas leta prebiehali diskusie ohľadom pláne obnovy. V lete sa však žiadne takéto diskusie nekonali. Vtedajší minister financií Eduard Heger pre Denník N na začiatku augusta uviedol , že verejná diskusia o pláne obnovy by mala začať v septembri. Verejné diskusie k plánu obnovy sa napokon uskutočnili 16. decembra 2020 , 7. januára 2021 , 8. januára 2021 a 11. marca 2021 . Celkovo absolvovali úradníci 24 rokovaní s kľúčovými partnermi a odbornou verejnosťou. Zverejnenie plánu obnovy Ministerstvo financií zverejnilo v decembri 2020 stručnú, 15-stranovú verziu plánu, ktorá vymenúva oblasti a sumy, ktorými majú byť podporené. 400 stranovú verziu poslalo Európskej komisii, neskôr unikla a anonym ju zverejnil na webe. Poslanci Smeru žiadali 5. a 26. februára zverejnenie slovenského plánu obnovy, no neuspeli. K plánu obnovy prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyše 2500 pripomienok, z toho 1375 bolo zásadných."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["je", "dáva", "má", "povedal", "uviedol", "16. decembra 2020", "7. januára 2021", "8. januára 2021", "11. marca 2021", "absolvovali", "zverejnilo", "poslalo", "5.", "26.", "prišlo"], "url": ["https://www.planobnovy.sk/page/question", "https://www.planobnovy.sk/otazky-odpovede/", "https://www.planobnovy.sk/otazky-odpovede/", "https://fb.watch/4UZfcXd-kn/", "https://e.dennikn.sk/1992053/minister-financii-heger-ak-vam-15-minut-klikania-nestoji-za-180-eur-tak-tu-pomoc-nepotrebujete/?ref=side", "https://www.youtube.com/watch?v=8wNV8hjnJo8", "https://www.youtube.com/watch?v=V_0bHq-GY70&t=403s", "https://www.youtube.com/watch?v=7F-ukti1SvE", "https://www.youtube.com/watch?v=_pQHSRkrTQQ", "https://www.planobnovy.sk/aktivity/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/89/Plan_obnovy_Slovenska.pdf", "https://e.dennikn.sk/2198987/vlada-ukazala-doteraz-najviac-z-planu-obnovy-ktory-dnes-posiela-na-schvalenie-do-bruselu/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2258789", "https://e.dennikn.sk/minuta/2287729", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/pripomienkove-konanie-ukazalo-nespokojnost-verejnosti-s-pripravou-planu-obnovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:05.210807+00:00"}
{"id": "49133", "numeric_id": 49133, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49133", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Ste zasahovali do vyšetrovania, ako to teraz Bernard Slobodník všade hovorí, ako to hovoria ďalší vyšetrovatelia a ďalší vaši nominanti. Imrecze, Makó a ďalší, ktorých ste vy dali do vysokých funkcií, dokonca Imreczeho ste podľa obžaloby, lebo vy ste obžalovaný. Vy ste ho podľa obžaloby aj uplácali, aby bol vo svojej funkcii a vykonal tak svoje kroky, ako ste chceli, aby vykonával.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bernard Slobodník, František Imrecze aj Ľudovít Makó vypovedali v mnohých kauzách proti súčasným či bývalým predstaviteľom strany Smer-SSD. Mnohé z výpovedí sa týkajú Roberta Kaliňáka. Ten je aj na základe výpovede Imreczehe obžalovaný z korupcie a . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nĽudovít Makó vypovedal , že na ministerstve vnútra riešil zbieranie kompromitujúceho materiálu na Igora Matoviča pred voľbami 2016 aj vtedajší minister Robert Kaliňák.\n\nBernard Slobodník vypovedal vo viacerých kauzách. Vo svojich výpovediach poukazoval na korupciu a prepojenia vysokých politikcých špičiek strany Smer-SD s podnikateľom Norbertom Bodorom či Mariánom Kočnerom.\n\nFrantišek Imrecze a Bernard Slobodník hovoria aj o ďalších vyššie postavených funkcionároch strany Smer-SSD, napríklad o expremiérovi Robertovi Ficovi .\n\nSlobodník vypovedal podla Plusky aj o tom, že Kaliňák zasahoval do vyšetrovania káuz. \"...v jeho kancelárii sa podľa polície mali hlásiť vyšetrovatelia. Mal sa vraj podrobne zaujímal aj o vyšetrovanie vlastného prípadu, kde bol podozrivý z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to pri kúpe podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Vypovedal o tom kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý ho vraj kvôli tomu navštívil aj s vyšetrovateľom Kamilom Semankom. Neskôr vraj dal Kaliňák vyšetrovateľovi rukou písané pripomienky, ktoré mal zapracovať do spisu,\" napísali noviny.\n\nKaliňáka obžalovala NAKA zo sprostredkovania korupcie práve na základe výpovede Imreczeho. Ten vypovedal, že Kaliňák ho v roku 2012 poslal za Jozefom Brhelom, aby mu dorovnal plat a Imrecze na revanš prisudzoval verejné zákazky na Finančnej správe práve Brhelovi.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bernard Slobodník, František Imrecze aj Ľudovít Makó vypovedali v mnohých kauzách proti súčasným či bývalým predstaviteľom strany Smer-SSD. Mnohé z výpovedí sa týkajú Roberta Kaliňáka. Ten je aj na základe výpovede Imreczehe obžalovaný z korupcie a . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ľudovít Makó vypovedal , že na ministerstve vnútra riešil zbieranie kompromitujúceho materiálu na Igora Matoviča pred voľbami 2016 aj vtedajší minister Robert Kaliňák.", "Bernard Slobodník vypovedal vo viacerých kauzách. Vo svojich výpovediach poukazoval na korupciu a prepojenia vysokých politikcých špičiek strany Smer-SD s podnikateľom Norbertom Bodorom či Mariánom Kočnerom.", "František Imrecze a Bernard Slobodník hovoria aj o ďalších vyššie postavených funkcionároch strany Smer-SSD, napríklad o expremiérovi Robertovi Ficovi .", "Slobodník vypovedal podla Plusky aj o tom, že Kaliňák zasahoval do vyšetrovania káuz. \"...v jeho kancelárii sa podľa polície mali hlásiť vyšetrovatelia. Mal sa vraj podrobne zaujímal aj o vyšetrovanie vlastného prípadu, kde bol podozrivý z legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to pri kúpe podielu vo firme B. A. Haus od Ladislava Bašternáka. Vypovedal o tom kajúcnik Bernard Slobodník, ktorý ho vraj kvôli tomu navštívil aj s vyšetrovateľom Kamilom Semankom. Neskôr vraj dal Kaliňák vyšetrovateľovi rukou písané pripomienky, ktoré mal zapracovať do spisu,\" napísali noviny.", "Kaliňáka obžalovala NAKA zo sprostredkovania korupcie práve na základe výpovede Imreczeho. Ten vypovedal, že Kaliňák ho v roku 2012 poslal za Jozefom Brhelom, aby mu dorovnal plat a Imrecze na revanš prisudzoval verejné zákazky na Finančnej správe práve Brhelovi.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["vypovedal", "vypovedal", "hovoria", "Ficovi", "Plusky", "obžalovala"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2455718/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/07/kajucnik-slobodnik-vypovedal-v-kauze-kuciak-spominal-aj-fica-a-kalinaka/", "https://domov.sme.sk/c/22695205/imrecze-vypoveda-ako-v-smere-zhanali-kompromaterialy-na-matovica.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/8sRq9Hn/bernard-slobodnik-na-sude-tibor-gaspar-vynasal-z-vysetrovania-vrazdy-robertovi-ficovi/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/sef-rumburak-aj-brucho-prezyvky-obvinenych-daju-policii-zabrat/3", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/661926-kalinaka-a-brhela-obzalovali-pre-podozrenie-z-podplacania-imreczeho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:27.382143+00:00"}
{"id": "48339", "numeric_id": 48339, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48339", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Ale však to povedal pán minister, povedal doslovne, že v súčasnosti by naše slovenské nebo nebolo ochránené, keby sme systém S300 poslali.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzdušný priestor Slovenska bol desaťročia chránený systémom protiraketovej obrany S-300. S ohľadom na vojnu na Ukrajine boli na posilnenie obranyschopnosti dovezené tri systémy Patriot od spojeneckých krajín NATO. Tieto systémy však iba dopĺňajú obranu SR a nenahrádzajú pôvodný S-300. Slovensko stále nedosiahlo dohodu o presunutí systému S-300 na Ukrajinu, minister Naď totiž žiada masívnejšie chránený vzdušný priestor Slovenska.\n\nNaď prejavil záujem pomôcť Ukrajine vo forme zaslania systémov protivzdušnej obrany S-300, avšak dodal, že: „všetci sa snažíme pomáhať Ukrajine tak, ako len vieme, ale ja som minister obrany SR. Musím sa pozerať v prvom rade na to, aby slovenské obranné záujmy boli naplnené.“\n\nPresunutie systémov S-300 na Ukrajinu je podľa Naďa podmienené zabezpečením ochrany vzdušného priestoru Slovenska iným typom protivzdušnej obrany. Do tej doby je slovenské nebo chránené systémom S-300.\n\nV rámci spolupráce Severoatlantickej aliancie k nám prišli tri systémy Patriot , pričom prvý z nich je už pripravený a schopný ochrániť strategickú časť stredného Slovenska. Ďalšie dva systémy sa postupne tiež sfunkčnia a posilnia ochranu východného Slovenska.\n\nSystém protivzdušnej obrany Patriot je americkej výroby a patrí medzi najsofistikovanejšie systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany. Podľa Ministerstva obrany však tento systém nemožno považovať za náhradu systému ruskej výroby S-300, ale len ako jeho doplnenie a dočasné posilnenie obrany SR.", "analysis_paragraphs": ["Vzdušný priestor Slovenska bol desaťročia chránený systémom protiraketovej obrany S-300. S ohľadom na vojnu na Ukrajine boli na posilnenie obranyschopnosti dovezené tri systémy Patriot od spojeneckých krajín NATO. Tieto systémy však iba dopĺňajú obranu SR a nenahrádzajú pôvodný S-300. Slovensko stále nedosiahlo dohodu o presunutí systému S-300 na Ukrajinu, minister Naď totiž žiada masívnejšie chránený vzdušný priestor Slovenska.", "Naď prejavil záujem pomôcť Ukrajine vo forme zaslania systémov protivzdušnej obrany S-300, avšak dodal, že: „všetci sa snažíme pomáhať Ukrajine tak, ako len vieme, ale ja som minister obrany SR. Musím sa pozerať v prvom rade na to, aby slovenské obranné záujmy boli naplnené.“", "Presunutie systémov S-300 na Ukrajinu je podľa Naďa podmienené zabezpečením ochrany vzdušného priestoru Slovenska iným typom protivzdušnej obrany. Do tej doby je slovenské nebo chránené systémom S-300.", "V rámci spolupráce Severoatlantickej aliancie k nám prišli tri systémy Patriot , pričom prvý z nich je už pripravený a schopný ochrániť strategickú časť stredného Slovenska. Ďalšie dva systémy sa postupne tiež sfunkčnia a posilnia ochranu východného Slovenska.", "Systém protivzdušnej obrany Patriot je americkej výroby a patrí medzi najsofistikovanejšie systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany. Podľa Ministerstva obrany však tento systém nemožno považovať za náhradu systému ruskej výroby S-300, ale len ako jeho doplnenie a dočasné posilnenie obrany SR."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["prejavil", "podmienené", "chránené", "Patriot", "posilnia", "doplnenie"], "url": ["https://www.teraz.sk/import/j-nad-sr-sa-zatial-nedohodla-na-posk/619909-nahlad.html", "https://www.teraz.sk/spravy/vydavky-na-obranu-na-urovni-2-hdp-je/621430-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://dennikn.sk/minuta/2784374/", "https://www.aktuality.sk/clanok/dycHegV/komentar-jaroslava-nada-pozemne-sily-su-zaklad/", "https://www.facebook.com/Analytickyutvar/posts/290766746554707"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:04.963952+00:00"}
{"id": "vr28993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28993", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme historicky zvýšili minimálnu mzdu...", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobnú formuláciu výroku povedal R. Fico 23. novembra 2014 O5M12 . Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Rovnako historické zvýšenie minimálnej mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobnú formuláciu výroku povedal R. Fico 23. novembra 2014 O5M12 . Nie je pravda, že nárast minimálnej mzdy na rok 2015 o 28 eur je historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Na Slovensku minimálna mzda rástla v roku 2009 až o 54 eur a v roku 2007 napríklad o 39 eur. Rovnako historické zvýšenie minimálnej mzdy o 28 eur (8 %) neplatí ani v relatívnom vyjadrení. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) však nominálne nejde o historicky najvyššie zvýšenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda v roku 2009 sa na Slovensku zvýšila až o 54 eur a o 39 eur sa zvýšila minimálna mzda pre rok 2007. V rokoch 2003-2005 a 2007 rástla minimálna mzda na Slovensku o viac ako 10 %. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. Opäť však platí, že minimálna mzda historicky rástla viac v roku 2007. Platilo by to aj v relatívnom vyjadrení. Uvádzame ešte vývoj a zmenu minimálnej mzdy za polroky. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "stúpne", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/506/povolebny-vyvoj-na-slovensku", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167954?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:22.580162+00:00"}
{"id": "vr33021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33021", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Rok s najlepšou konjunktúrou 2007-2008, sme dosiahli nezamestnanosť okolo 8%.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "nezamestnanosť Štatistický úrad", "analysis_paragraphs": ["nezamestnanosť Štatistický úrad"], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "Eurostat", "Eurostat", "11%", "7,99%", "9,6%", "8,39%"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59166160-nezamestnanost-lame-rekordy", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec450", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8126", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2007.html?page_id=1278", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12552", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:24.519241+00:00"}
{"id": "vr38056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38056", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Táto zmluva (o prenájme budovy pre daňovákov v Košiciach, pozn.) bola dokonca ešte dodatkami upravovaná po voľbách, dva dni pred skončením funkčného obdobia súčasnej vlády a podľa nášho názoru nezákonne.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám dohľadať takéto informácie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám dohľadať takéto informácie."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:08.951584+00:00"}
{"id": "44689", "numeric_id": 44689, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44689", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "(odpoveď na otázku, koľko si vypláca zo štátneho príspevku, pozn.) Nič, momentálne nič. (odpoveď na otázku, koľko si vyplácal predtým, pozn.) 2000 EUR v hrubom.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Odmenu zo štátneho príspevku si Marian Kotleba spolu s Martinom Schlosárom začali vyplácať po voľbách v roku 2016. Kotleba a Schlosár so stranou uzatvorili zmluvu o pracovnej činnosti, na základe ktorej každý mesiac dostali peňažnú sumu. Výška sumy, ktorú obdržali konkrétni členovia, však nie je známa. Sám Marian Kotleba v čase, keď bola táto informácia medializovaná, vyhlásil, že ide o menej ako dvetisíc eur na osobu. Ďalšia zmienka o vyplácaní odmien zo štátneho príspevku v strane Kotlebovci - ĽSNS nastala 24. novembra 2019 v relácii Na telo, kde samotný Marian Kotleba vyhlásil, že zo štátneho príspevku si vypláca mesačne 1200 eur. Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Marián Kotleba dostáva nej'ék peniaze zo štátneho príspevku strana a ak áno, v akej výške, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Odmenu zo štátneho príspevku si Marian Kotleba spolu s Martinom Schlosárom začali vyplácať po voľbách v roku 2016. Kotleba a Schlosár so stranou uzatvorili zmluvu o pracovnej činnosti, na základe ktorej každý mesiac dostali peňažnú sumu. Výška sumy, ktorú obdržali konkrétni členovia, však nie je známa. Sám Marian Kotleba v čase, keď bola táto informácia medializovaná, vyhlásil, že ide o menej ako dvetisíc eur na osobu. Ďalšia zmienka o vyplácaní odmien zo štátneho príspevku v strane Kotlebovci - ĽSNS nastala 24. novembra 2019 v relácii Na telo, kde samotný Marian Kotleba vyhlásil, že zo štátneho príspevku si vypláca mesačne 1200 eur. Keďže z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či Marián Kotleba dostáva nej'ék peniaze zo štátneho príspevku strana a ak áno, v akej výške, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Odmenu", "zmienka"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/708100/kotleba-a-schlosar-si-prilepsuju-zo-stranickej-kasy-presnu-sumu-odmietli-prezradit/", "https://www.tvnoviny.sk/na-telo/1983091_kotleba-si-prilepsuje-zo-statneho-mesacne-o-1200-eur-podporujem-charitu-brani-sa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:25.920508+00:00"}
{"id": "vr33188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33188", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Sú v ňom (odôvodnení prezidenta, pozn.) uvádzané nesprávne dátumy výpovede poslanca Národnej rady, že sa tam uvádza nesprávny prípad, v ktorom mal údajne vypovedať.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "M. Poliačik správne uvádza, že prezident vo svojom odôvodnení uvádzal nesprávny dátum výpovede I. Matoviča. Taktiež nešlo o výpoveď o voľbe GP (údajná zaujatosť Čentéša), ale o korupcii v koaličných, aj opozičných stranách. Jeden z argumentov, ktorým Ivan Gašparovič odôvodnil svoje rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora sme uviedli aj 13. januára po relácii O 5 minút 12 : \"Neprejavenie dostatočnej zodpovednosti v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča\" Prezident Ivan Gašparovič vo svojom odôvodnení o odmietnutí vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora uvádza: \"Podobné opakované výroky viacerých poslancov a politikov sa stali predmetom trestného konania vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), v rámci ktorého Jozef Čentéš ( prečo Čentéš a nie iný, do veci nezainteresovaný prokurátor ) 27. júla 2011 vypočul poslanca Igora Matoviča.\" Čo sa týka dátumu, ten nie je uvedený v prezidentovom odôvodnení správne. SME aj Hospodárske noviny ako aj Matovič sám uvádzajú, že výpoveď prebehla 29. júla 2011 . Uvedené trestné konanie nebolo vo veci voľby GP, ale I. Matovičom opakované výroky o korupcii, tak koaličnej, ako aj opozičnej. Hospodárske noviny uvádzajú že, Matovičove predvolanie inicioval D. Trnka na základe jeho výpovedí o korupčnom správaní politikov pre denník SME. Poznámka o tom, prečo práve J. Čentéš vypočúval I. Matoviča a nie iný nezainteresovaný prokurátor, má narážať na to, že I. Matovič mal vypovedať vo veci voľby GP, v ktorej bol J. Čentéš ako kandidát zainteresovaný. Igor Matovič však vypovedal o korupcii v koaličných, aj opozičných stranách. Inými slovami, I. Matovič vypovedal ohľadom svojich medializovaných vyjadrení o korupcii a nie voľby GP. J. Čentéša ako vypučúvajúceho navrhol Dobroslav Trnka vtedy uviedol , že práve on pridelil toto vypočúvanie Čentéšovi. \"Rozhodol som sa túto vec zaradiť do trestného odboru, ktorý teraz riadi pán doktor Čentéš. Dnes dostane odo mňa pokyn k dopočutiu pána Matoviča...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["M. Poliačik správne uvádza, že prezident vo svojom odôvodnení uvádzal nesprávny dátum výpovede I. Matoviča. Taktiež nešlo o výpoveď o voľbe GP (údajná zaujatosť Čentéša), ale o korupcii v koaličných, aj opozičných stranách. Jeden z argumentov, ktorým Ivan Gašparovič odôvodnil svoje rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora sme uviedli aj 13. januára po relácii O 5 minút 12 : \"Neprejavenie dostatočnej zodpovednosti v súvislosti so skartovaním protokolov o výsluchu poslanca Igora Matoviča\" Prezident Ivan Gašparovič vo svojom odôvodnení o odmietnutí vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora uvádza: \"Podobné opakované výroky viacerých poslancov a politikov sa stali predmetom trestného konania vedeného Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), v rámci ktorého Jozef Čentéš ( prečo Čentéš a nie iný, do veci nezainteresovaný prokurátor ) 27. júla 2011 vypočul poslanca Igora Matoviča.\" Čo sa týka dátumu, ten nie je uvedený v prezidentovom odôvodnení správne. SME aj Hospodárske noviny ako aj Matovič sám uvádzajú, že výpoveď prebehla 29. júla 2011 . Uvedené trestné konanie nebolo vo veci voľby GP, ale I. Matovičom opakované výroky o korupcii, tak koaličnej, ako aj opozičnej. Hospodárske noviny uvádzajú že, Matovičove predvolanie inicioval D. Trnka na základe jeho výpovedí o korupčnom správaní politikov pre denník SME. Poznámka o tom, prečo práve J. Čentéš vypočúval I. Matoviča a nie iný nezainteresovaný prokurátor, má narážať na to, že I. Matovič mal vypovedať vo veci voľby GP, v ktorej bol J. Čentéš ako kandidát zainteresovaný. Igor Matovič však vypovedal o korupcii v koaličných, aj opozičných stranách. Inými slovami, I. Matovič vypovedal ohľadom svojich medializovaných vyjadrení o korupcii a nie voľby GP. J. Čentéša ako vypučúvajúceho navrhol Dobroslav Trnka vtedy uviedol , že práve on pridelil toto vypočúvanie Čentéšovi. \"Rozhodol som sa túto vec zaradiť do trestného odboru, ktorý teraz riadi pán doktor Čentéš. Dnes dostane odo mňa pokyn k dopočutiu pána Matoviča...\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "odôvodnení", "SME", "Hospodárske noviny", "Hospodárske noviny", "uviedol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740", "http://www.sme.sk/c/6000649/matovic-skartovanie-mojej-vypovede-bolo-ludskou-chybou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52427430-matovic-bol-u-centesa-padli-opozicne-aj-koalicne-mena", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52427430-matovic-bol-u-centesa-padli-opozicne-aj-koalicne-mena", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52427430-matovic-bol-u-centesa-padli-opozicne-aj-koalicne-mena"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:00.194944+00:00"}
{"id": "vr14825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14825", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Vašu vládu podporuje strana, ktorá nemá ani poslanecký klub. Napriek tomu má podpredsedu parlamentu, napriek tomu má predsedu výboru.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SIEŤ skutočne nemá poslanecký klub v NR SR, keďže na to nemá dostatočný počet poslancov. Andrej Hrnčiar, poslanec zvolený za túto stranu, sa stal podpredsedom parlamentu a Alena Bašistová je predsedníčkou Výboru pre sociálne veci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SIEŤ skutočne nemá poslanecký klub v NR SR, keďže na to nemá dostatočný počet poslancov. Andrej Hrnčiar, poslanec zvolený za túto stranu, sa stal podpredsedom parlamentu a Alena Bašistová je predsedníčkou Výboru pre sociálne veci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["poslanecký klub", "Miroslav Beblavý", "opustili", "nedôveru vo vedenie strany", "minimom", "Výboru NR SR pre sociálne veci", "podpredsedom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://hnonline.sk/slovensko/593596-beblavy-odchadza-z-predsednictva-siete-jeho-dovera-v-prochazku-je-vazne-narusena", "http://www.aktuality.sk/clanok/323421/beblavy-siet-sa-trha-vyse-200-clenov-definitivne-odchadza/", "http://www.aktuality.sk/clanok/323421/beblavy-siet-sa-trha-vyse-200-clenov-definitivne-odchadza/", "http://www.teraz.sk/slovensko/most-hid-siet-poslanecky-klub/187587-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=141", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=podpredsedovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:15.184699+00:00"}
{"id": "vr27150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chýba nám ucelená stratégia ako by Slovensko malo vyzerať o 15-20-30 rokov… my sa sa o to pokúsili v roku 2010 , tento významný dokument spracovala SAV za účasti mnohých úradníkov a odborníkov. To nebol úradnícky dokument z nejakého ministerstva. Ponúkli sme ho na širokú spoločenskú diskusiu...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská akadémia vied v roku 2010 skutočne vydala takýto dokument , a to pod názvom Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf), pričom na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok autorov aj vedeckých pracovníkov. Mená a pôsobiská jednotlivých autorov (s. 3-5) naznačujú, že sa okrem odborníkov z SAV, akademikov a externých odborníkov na publikácii podieľali aj úradníci (napr. Ministerstva zahraničných vecí SR). Predseda ponúkol tento dokument na širokú spoločenskú diskusiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská akadémia vied v roku 2010 skutočne vydala takýto dokument , a to pod názvom Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf), pričom na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok autorov aj vedeckých pracovníkov. Mená a pôsobiská jednotlivých autorov (s. 3-5) naznačujú, že sa okrem odborníkov z SAV, akademikov a externých odborníkov na publikácii podieľali aj úradníci (napr. Ministerstva zahraničných vecí SR). Predseda ponúkol tento dokument na širokú spoločenskú diskusiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "Stratégia", "podieľalo", "príhovore"], "url": ["http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf", "http://ekonom.sav.sk/sk/publikacie/strategia-rozvoja-slovenskej-spolocnosti-p182", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/11308/prepis-prihovoru-predsedu-vlady-sr-rfica-na-prezentacii-vizie-a-strategie-rozvoja-slovenskej-spolocnosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:54.098759+00:00"}
{"id": "vr34879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34879", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Môžem, keď trošku ja sa dostanem aj k tomu obsahu, ale najprv skutočne od prvého momentu, kedy bola sformovaná tato vláda napriek tomu, že sa hlásali sľuby ľuďom o tom, ako všetko teraz bude fungovať, aký bude raj na zemi, ako sa zníži nezamestnanosť, ako sa zvýšia príjmy ľudí, štvrtý mesiac od rána do večera nepočujeme nič iné, a prvé rozhodnutie vlády a prvý oznam, ktorý prišiel zo zasadnutia vlády, imunita.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvé zasadnutie vlády sa uskutočnilo 9. júla, na ktorom vláda okrem návrhov na vymenovanie do štátnych funkcií riešila problém povodní. Predsedníčka vlády poverila : ministra vnútra, ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, ministra zdravotníctva, podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, podpredsedu vlády a ministra financií a ministra obrany do 14. júla predložiť na rokovanie vlády informáciu o situácii vzniknutej po povodniach spolu s návrhmi a riešeniami v kratkodobom a strednodobom horizonte.", "analysis_paragraphs": ["Prvé zasadnutie vlády sa uskutočnilo 9. júla, na ktorom vláda okrem návrhov na vymenovanie do štátnych funkcií riešila problém povodní. Predsedníčka vlády poverila : ministra vnútra, ministra pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja, ministra zdravotníctva, podpredsedu vlády a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, podpredsedu vlády a ministra financií a ministra obrany do 14. júla predložiť na rokovanie vlády informáciu o situácii vzniknutej po povodniach spolu s návrhmi a riešeniami v kratkodobom a strednodobom horizonte."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Prvé zasadnutie vlády", "poverila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5459030/radicova-uviedla-ministrov-novej-vlady.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-10867?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:48.511278+00:00"}
{"id": "vr38845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38845", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Smer je konzistentný, lenže Smer zároveň súhlasil s gréckou pôžičkou...", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa v máji 2010 vyjadril, že", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa v máji 2010 vyjadril, že"], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:25.125509+00:00"}
{"id": "49382", "numeric_id": 49382, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49382", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Keď už sme pri tých zbraniach, ktorá vláda to bola, ktorá vláda to bola, ktorá označila ten systém S-300 za prežitý a že ho treba vymeniť? Uľahčím vám to, vláda Smeru v roku 2016.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v roku 2015 vyjadril , že je dôležitá modernizácia systému S-300 a v programovom vyhlásení vlády hovorí o modernizácii ozbrojených síl.\n\nVláda a Bezpečnostná rada SR schválili 28. septembra 2016 Bielu knihu obrany SR, ktorá navrhuje výmenu alebo modernizáciu systému S-300 ( .pdf , s. 90). Robert Fico na návšteve v Moskve v júni 2015 ohlásil zámer modernizovať S-300, avšak ruská štátna firma Almaz-Antej, ktorá by systém dokázala modernizovať, bola na sankčnom zozname EÚ.\n\nVeronika Remišová 4. apríla 2022 uviedla , že Smer-SD v rokoch 2013 a 2016 schválil výmenu systému S-300.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v roku 2015 vyjadril , že je dôležitá modernizácia systému S-300 a v programovom vyhlásení vlády hovorí o modernizácii ozbrojených síl.", "Vláda a Bezpečnostná rada SR schválili 28. septembra 2016 Bielu knihu obrany SR, ktorá navrhuje výmenu alebo modernizáciu systému S-300 ( .pdf , s. 90). Robert Fico na návšteve v Moskve v júni 2015 ohlásil zámer modernizovať S-300, avšak ruská štátna firma Almaz-Antej, ktorá by systém dokázala modernizovať, bola na sankčnom zozname EÚ.", "Veronika Remišová 4. apríla 2022 uviedla , že Smer-SD v rokoch 2013 a 2016 schválil výmenu systému S-300."], "analysis_date": "2023-12-20", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "programovom vyhlásení", "schválili", ".pdf", "sankčnom zozname", "uviedla"], "url": ["https://www.armadninoviny.cz/slovensko-modernizuje-protivzdusny-system-s-300-pmu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=425248", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/21467/1", "https://www.mod.gov.sk/data/BKO2016_LQ.pdf", "https://dennikn.sk/152861/fico-modernizaciou-systemu-s-300-obchadzal-sankcie-eu/", "https://www.sme.sk/minuta/22882641/smer-uz-v-rokoch-2013-a-2016-schvalil-vymenu-systemu-s-300"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:19.203480+00:00"}
{"id": "vr13777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13777", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Duálne vzdelávanie, ja som konzistentne od začiatku rozprával, týmto zákonom otvárame dvierka pre duál. Neznamená to, že keď sa prijme zákon, okamžite tu budeme mať duálny systém taký, aký existuje po dlhých desaťročiach v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku či v Nemecku.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulosti minister Draxler viackrát avizoval, že prijaté zmeny v zákone o duálnom vzdelávaní sú len prvým krokom k zavedeniu tohto systému. Duálne vzdelávanie existuje v spomínaných krajinách skutočne už niekoľko desaťročí, v prípade Nemecka napríklad od roku 1969, vo Švajčiarsku od druhej svetovej vojny. Výrok ako celok preto hodnotíme ako pravdivý. Článok denníka Pravda z 16. marca 2015 prebraný od agentúry SITA potvrdzuje slová ministra školstva. Už nadpis článku uvádza: \" Zákon o duálnom vzdelávaní, ktorý schválil parlament minulý týždeň, je podľa ministra školstva Juraja Draxlera len prvým krokom na ceste k fungovaniu duálneho systému vzdelávania. \" Draxler tvrdenie podporuje aj týmito slovami: „ Zväzy aj nás čaká ešte veľa drobnej ale náročnej práce, aby sme vybudovali funkčný systém školenia inštruktorov, vypracovávania učebných osnov či odborných skúšok, “ V článku je ďalej spomenuté, že slovenské ministerstvo školstva sa pri realizácií projektu duálneho vzdelávania inšpirovalo úspešnými projektami tohto typu v Nemecku, Rakúsku, či vo Švajčiarsku, ale aj pôsobenia konkrétnych firiem zo spomínaných krajín u nás. Na inšpiráciu zaviesť na Slovensku duálny systém vzdelávania, vďaka úspechu už zmienených krajín odkazuje aj portál vlády SR , ktorý v článku z 9.1. 2015 informuje: \" Podobný systém vzdelávania dlhé roky využívajú napríklad v Rakúsku, Nemecku či vo Švajčiarsku. Sú to krajiny, ktoré majú dobré hospodárske výsledky a nemajú problém so zamestnávaním absolventov a mladých ľudí \". Takmer identické slová ako v nedeľnej debate O 5 minút 12 z 25.októbra. 2015 zazneli z úst rezortného ministra školstva Juraja Draxlera aj pre týždenník TREND dňa 29. apríla 2015, keď povedal: „ Týmto zákonom sme len otvorili dvierka na to, aby sme zavádzali prvky duálneho systému. Je jasné, že od septembra tu nebudeme mať taký duál ako v Rakúsku, v Nemecku alebo vo Švajčiarsku, “ Do duálneho vzdelávania sa na Slovensku zapojili aj krajiny, ktoré majú s týmto systémom skúsenosti. Denník SME o tom informuje na svojej web-stránke v agentúrnom článku od SITY z dňa 25. septembra 2015. Slovensko sa s Nemeckom dohodlo na vzájomnej spolupráci, keď v Novom Meste nad Váhom podpísali minister školstva SR Juraj Draxler a nemecký štátny tajomník tamojšieho ministerstva vzdelávania a výskumu Georg Schutte Memorandum o spolupráci v oblasti duálneho vzdelávania. Minister Draxler pri tejto príležitosti informoval verejnosť, že je to práve Nemecko, ktoré má v tejto oblasti dostatok skúseností, navyše nemeckí partneri deklarovali pripravenosť aktívne sa podieľať pri pomoci zo zavádzaním a aplikáciou systému. Histórii duálneho vzdelávania v Európe, najmä s dôrazom na Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko sa venuje napríklad štúdia E. Hanusheka zo Stanfordu. O existencii duálneho systému vzdelávania ďalej informuje webový portál advantageaustria.sk , ktorá píše že duálny systém, respektíve kombinácia teórie a praxe sa uplatňuje v Rakúsku v učebných odboroch, ale taktiež v odborných učilištiach. Príklady fungovania duálneho vzdelávania v Nemecku a Švajčiarsku prináša ministerstvo školstva v materiáli s názvom Faktory úspechu pri duálnom vzdelávaní , (s. 97 a 98) popisuje Prípady manažmentu kvality v Nemecku a vo Švajčiarsku, aj keď neuvádza dĺžku existencie tohto systému v daných krajinách. Podľa economist.com sa duálne vzdelávanie v Nemecku datuje do roku 1969. Švajčiarsko má taktiež dlhú tradíciu duálneho vzdelávania, ktoré sa mierne odlišuje (.pdf, s. 1-3) od ďalších dvoch krajín, a v súčasnej podobe má pôvod v období po druhej svetovej vojne. Taktiež v prípade Rakúska (.pdf) sa dá hovoriť o existencii tohto systému po niekoľko dekád. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V minulosti minister Draxler viackrát avizoval, že prijaté zmeny v zákone o duálnom vzdelávaní sú len prvým krokom k zavedeniu tohto systému. Duálne vzdelávanie existuje v spomínaných krajinách skutočne už niekoľko desaťročí, v prípade Nemecka napríklad od roku 1969, vo Švajčiarsku od druhej svetovej vojny. Výrok ako celok preto hodnotíme ako pravdivý. Článok denníka Pravda z 16. marca 2015 prebraný od agentúry SITA potvrdzuje slová ministra školstva. Už nadpis článku uvádza: \" Zákon o duálnom vzdelávaní, ktorý schválil parlament minulý týždeň, je podľa ministra školstva Juraja Draxlera len prvým krokom na ceste k fungovaniu duálneho systému vzdelávania. \" Draxler tvrdenie podporuje aj týmito slovami: „ Zväzy aj nás čaká ešte veľa drobnej ale náročnej práce, aby sme vybudovali funkčný systém školenia inštruktorov, vypracovávania učebných osnov či odborných skúšok, “ V článku je ďalej spomenuté, že slovenské ministerstvo školstva sa pri realizácií projektu duálneho vzdelávania inšpirovalo úspešnými projektami tohto typu v Nemecku, Rakúsku, či vo Švajčiarsku, ale aj pôsobenia konkrétnych firiem zo spomínaných krajín u nás. Na inšpiráciu zaviesť na Slovensku duálny systém vzdelávania, vďaka úspechu už zmienených krajín odkazuje aj portál vlády SR , ktorý v článku z 9.1. 2015 informuje: \" Podobný systém vzdelávania dlhé roky využívajú napríklad v Rakúsku, Nemecku či vo Švajčiarsku. Sú to krajiny, ktoré majú dobré hospodárske výsledky a nemajú problém so zamestnávaním absolventov a mladých ľudí \". Takmer identické slová ako v nedeľnej debate O 5 minút 12 z 25.októbra. 2015 zazneli z úst rezortného ministra školstva Juraja Draxlera aj pre týždenník TREND dňa 29. apríla 2015, keď povedal: „ Týmto zákonom sme len otvorili dvierka na to, aby sme zavádzali prvky duálneho systému. Je jasné, že od septembra tu nebudeme mať taký duál ako v Rakúsku, v Nemecku alebo vo Švajčiarsku, “ Do duálneho vzdelávania sa na Slovensku zapojili aj krajiny, ktoré majú s týmto systémom skúsenosti. Denník SME o tom informuje na svojej web-stránke v agentúrnom článku od SITY z dňa 25. septembra 2015. Slovensko sa s Nemeckom dohodlo na vzájomnej spolupráci, keď v Novom Meste nad Váhom podpísali minister školstva SR Juraj Draxler a nemecký štátny tajomník tamojšieho ministerstva vzdelávania a výskumu Georg Schutte Memorandum o spolupráci v oblasti duálneho vzdelávania. Minister Draxler pri tejto príležitosti informoval verejnosť, že je to práve Nemecko, ktoré má v tejto oblasti dostatok skúseností, navyše nemeckí partneri deklarovali pripravenosť aktívne sa podieľať pri pomoci zo zavádzaním a aplikáciou systému. Histórii duálneho vzdelávania v Európe, najmä s dôrazom na Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko sa venuje napríklad štúdia E. Hanusheka zo Stanfordu. O existencii duálneho systému vzdelávania ďalej informuje webový portál advantageaustria.sk , ktorá píše že duálny systém, respektíve kombinácia teórie a praxe sa uplatňuje v Rakúsku v učebných odboroch, ale taktiež v odborných učilištiach. Príklady fungovania duálneho vzdelávania v Nemecku a Švajčiarsku prináša ministerstvo školstva v materiáli s názvom Faktory úspechu pri duálnom vzdelávaní , (s. 97 a 98) popisuje Prípady manažmentu kvality v Nemecku a vo Švajčiarsku, aj keď neuvádza dĺžku existencie tohto systému v daných krajinách. Podľa economist.com sa duálne vzdelávanie v Nemecku datuje do roku 1969. Švajčiarsko má taktiež dlhú tradíciu duálneho vzdelávania, ktoré sa mierne odlišuje (.pdf, s. 1-3) od ďalších dvoch krajín, a v súčasnej podobe má pôvod v období po druhej svetovej vojne. Taktiež v prípade Rakúska (.pdf) sa dá hovoriť o existencii tohto systému po niekoľko dekád. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Článok denníka Pravda", "portál vlády SR", "TREND", "Denník SME", "štúdia", "advantageaustria.sk", "Faktory úspechu pri duálnom vzdelávaní", "economist.com", "dlhú tradíciu", "odlišuje", "Rakúska"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348875-minister-draxler-zakon-o-dualnom-vzdelavani-je-len-prvym-krokom/", "http://www.vlada.gov.sk/dualne-vzdelavanie-by-mohlo-fungovat-od-noveho-skolskeho-roku/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-17/otvorene-dvierka-pre-dualne-vzdelavanie.html", "http://www.sme.sk/c/8014918/s-dualnym-vzdelavanim-nam-pomoze-nemecko.html", "http://hanushek.stanford.edu/publications/dual-education-europes-secret-recipe", "http://www.advantageaustria.org/international/zentral/business-guide-oesterreich/investieren-in-oesterreich/arbeit-und-beruf/ausbildung.sk.html", "https://www.minedu.sk/data/att/5842.pdf", "http://www.economist.com/news/europe/21578656-germanys-vaunted-dual-education-system-its-latest-export-hit-ein-neuer-deal", "http://www.joshi-foundation.ch/swiss-dual-system.html", "http://www.bwpat.de/7eu/gonon_ch_bwpat7.pdf", "http://www.bmwfw.gv.at/Berufsausbildung/LehrlingsUndBerufsausbildung/Documents/Die_Lehre_HP_engl.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:29.455255+00:00"}
{"id": "vr31214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31214", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Teraz dokonca videozáznam zo Sasanky, kde pán predseda parlamentu rokoval s človekom z mafiánskych zoznamov, o tristotisícový úplatok v prípade voľby generálneho prokurátora.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kauza Sasanka najskôr priniesla prepisy SMS medzi Richardom Sulíkom a Mariánom Kočnerom a neskôr aj sedem krátkych zostrihaných videozáznamov z domu Kočnera. Na týchto videozáznamoch je okrem iného rozoberané aj kupovanie poslancov a voľba generálneho prokurátora. Podľa SITA z kontextu týchto rozhovorov vyplýva : \"...podľa Sulíkových informácií niekoľkí poslanci koalície dostali ponuku 300-tisícovej odmeny, ak zahlasujú za Dobroslova Trnku. Z kontextu rozhovoru vyplýva, že ponuku dostal aj najmenej jeden z poslancov za SaS, ktorý Sulíkovi povedal, že ju odmietol. Podľa Kočnera dostal Sulíkov poslanec ponuku od niekoho z KDH. \"To je možné,\" pripúšťa na zázname Sulík.\" Výrok musíme označiť ako zavádzanie, pretože R. Sulík nerokoval s Kočnerom o úplatkoch v prípade voľby generálneho prokurátora, ale snažil sa zistiť, či sú informácie o úplatkoch pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kauza Sasanka najskôr priniesla prepisy SMS medzi Richardom Sulíkom a Mariánom Kočnerom a neskôr aj sedem krátkych zostrihaných videozáznamov z domu Kočnera. Na týchto videozáznamoch je okrem iného rozoberané aj kupovanie poslancov a voľba generálneho prokurátora. Podľa SITA z kontextu týchto rozhovorov vyplýva : \"...podľa Sulíkových informácií niekoľkí poslanci koalície dostali ponuku 300-tisícovej odmeny, ak zahlasujú za Dobroslova Trnku. Z kontextu rozhovoru vyplýva, že ponuku dostal aj najmenej jeden z poslancov za SaS, ktorý Sulíkovi povedal, že ju odmietol. Podľa Kočnera dostal Sulíkov poslanec ponuku od niekoho z KDH. \"To je možné,\" pripúšťa na zázname Sulík.\" Výrok musíme označiť ako zavádzanie, pretože R. Sulík nerokoval s Kočnerom o úplatkoch v prípade voľby generálneho prokurátora, ale snažil sa zistiť, či sú informácie o úplatkoch pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Sasanka", "vyplýva"], "url": ["http://sksasanka.tumblr.com/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sasanka-utoci-na-internete-su-vide/468016-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:03.801155+00:00"}
{"id": "49013", "numeric_id": 49013, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49013", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pán Suchoba hovorí, že ho vypaľujú na finančnej správe, že 1 000 000 má ísť Hegerovi.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Finančná správa sa omeškala so zaplatením faktúr firme Allexis podnikateľa Suchobu od mája do novembra 2020, avšak správy o tom, že by malo ísť o vypaľovanie, pochádzajú len z uniknutej emailovej komunikácie medzi Suchobom a jeho advokátkou. Samotná advokátka označila emaily za pozmenené, odmietla overiť ich autenticitu a podala trestné oznámenie z dôvodu ich úniku – ​to už Peter Pellegrini nespomína. V súčasnosti sa čaká na výsledok súdu medzi Finančnou správou a firmou Allexis a preto je zavádzajúce tvrdiť, že by Suchoba rozprával o vypaľovaní alebo o milióne eur pre Hegera.\n\nMichal Suchoba je vlastníkom firmy IT Allexis, ktorá pre slovenskú Finančnú správu dodávala softvér. V roku 2021 bol spolu s ďalšími osobami obvinený v rámci kauzy Mýtnik a Očistec za „trestnú činnosť súvisiacu s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupčnú trestnú činnosť”. IT firma Allexis údajne získavala od roku 2011 štátne zakázky za niekoľko miliónov bez verejnej súťaže . Zmluvy s touto firmou neboli dohľadateľné ani v Centrálnom registri zmlúv pretože existovali len v utajenom režime. Za všetok IT softvér zaplatila finančná správa tejto firme doteraz 69 miliónov eur.\n\nSuchoba sa v roku 2021 ku obvineniam priznal a začal spolupracovať s prokuratúrou. Ku trestnej činnosti malo dôjsť v dobe, keď finančnú správu viedol František Imrecze, ktorý bol už odsúdený za to, že zobral úplatok 50 tisíc eur a ďalších 200 tisíc mal dostať od Suchobu pre ďalších kolegov. Suchoba túto informáciu potvrdil. Začiatkom roka 2023 majiteľ Allexisu znovu vypovedal a opísal systém získavania zakázok na finančnej správe. Podnikateľ figuruje aj v nahrávkach Mariána Kočnera, s ktorým sa stretol v roku 2015.\n\nPeter Pellegrini sa odvoláva na uniknuté emaily medzi Suchobom a jeho advokátkou Janou Valkovou, ktoré začal zverejňovať tajomný bloger. Podľa emailov firma Allexis nemala dostávať od nového vedenia finančnej správy mesiace zaplatené faktúry za poskytovanie služieb. O vypaľovaní mal údajne vedieť aj vtedajší minister financií Eduard Hege, ktorý spolu s prezidentom finančnej správy Jiřím Žežulkom obvinenia popierajú.\n\nFinančná správa potvrdila, že skutočne došlo k omeškaniu platieb za faktúry od mája do novembra 2020 v hodnote 1,2 milióna eur. Hovorkyňa Martina Rybanská uviedla, že nemalo ísť o žiadne vypaľovanie, ale že skutočné dôvody omeškania platieb boli nedostatočné finančné krytie finančnej správy za rok 2020, strata bezpečnostnej previerky dodávateľa a pochybný spôsob doručovania faktúr. Finančná správa uhradila svoje záväzky voči firme Allexis v novembri a decembri roku 2020.\n\nV súčasnosti sa taktiež vedie súdny spor medzi finančnou správou a firmou Allexis, ktorý sa týka úrokov z omeškania, Finančná správa sa bráni argumentom, že nemusia uhradiť žiadne úroky z dôvodu neadekvátneho a pofidérneho doručenia faktúr zo strany dodávateľa služieb a ich obsahových náležitostí. Údajné výpalníctvo vyšetruje NAKA a prípad taktiež nie je uzavretý.\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzajúci pretože obsah emailov bol podľa samotnej advokátky Valkovej pozmenený a preto z nich nemožno vyvodzovať, že by Suchoba tvrdil, že ho vypaľujú. Suchobova výpoveď vo veci je momentálne neprístupná verejnosti. Keďže sa jedná ešte o neuzavretý prípad, ktorý je aktuálne na súde, nie je možné ešte jednoznačne preukázať či došlo k pochybeniu či vypaľovaniu Finančnej správy alebo nie. Milión eur resp. peniaze, ktoré spomenul Peter Pellegrini a ktoré mali ísť Eduardovi Hegerovi ako forma úplatku, je iinformácia, s ktorou narábajú predstavitelia Smeru a Hlasu, Demagóg.SK ju však inde nedohľadal.\n\nFinančná správa už v súčasnosti rozviazala tri zo štyroch zmlúv s firmou Allexis. Finančnej správe sa napríklad podarilo odstrihnúť od systému virtuálnej registračnej pokladnice, za ktorý pôvodne zaplatili Allexis 15,4 milióna eur. Neskôr si obdobný program svojpomocne vyvinuli za 28 tisíc eur.\n\nDemagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však na žiadosť o vyjadrenie nereagovali.", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa sa omeškala so zaplatením faktúr firme Allexis podnikateľa Suchobu od mája do novembra 2020, avšak správy o tom, že by malo ísť o vypaľovanie, pochádzajú len z uniknutej emailovej komunikácie medzi Suchobom a jeho advokátkou. Samotná advokátka označila emaily za pozmenené, odmietla overiť ich autenticitu a podala trestné oznámenie z dôvodu ich úniku – ​to už Peter Pellegrini nespomína. V súčasnosti sa čaká na výsledok súdu medzi Finančnou správou a firmou Allexis a preto je zavádzajúce tvrdiť, že by Suchoba rozprával o vypaľovaní alebo o milióne eur pre Hegera.", "Michal Suchoba je vlastníkom firmy IT Allexis, ktorá pre slovenskú Finančnú správu dodávala softvér. V roku 2021 bol spolu s ďalšími osobami obvinený v rámci kauzy Mýtnik a Očistec za „trestnú činnosť súvisiacu s machináciami pri verejnom obstarávaní a korupčnú trestnú činnosť”. IT firma Allexis údajne získavala od roku 2011 štátne zakázky za niekoľko miliónov bez verejnej súťaže . Zmluvy s touto firmou neboli dohľadateľné ani v Centrálnom registri zmlúv pretože existovali len v utajenom režime. Za všetok IT softvér zaplatila finančná správa tejto firme doteraz 69 miliónov eur.", "Suchoba sa v roku 2021 ku obvineniam priznal a začal spolupracovať s prokuratúrou. Ku trestnej činnosti malo dôjsť v dobe, keď finančnú správu viedol František Imrecze, ktorý bol už odsúdený za to, že zobral úplatok 50 tisíc eur a ďalších 200 tisíc mal dostať od Suchobu pre ďalších kolegov. Suchoba túto informáciu potvrdil. Začiatkom roka 2023 majiteľ Allexisu znovu vypovedal a opísal systém získavania zakázok na finančnej správe. Podnikateľ figuruje aj v nahrávkach Mariána Kočnera, s ktorým sa stretol v roku 2015.", "Peter Pellegrini sa odvoláva na uniknuté emaily medzi Suchobom a jeho advokátkou Janou Valkovou, ktoré začal zverejňovať tajomný bloger. Podľa emailov firma Allexis nemala dostávať od nového vedenia finančnej správy mesiace zaplatené faktúry za poskytovanie služieb. O vypaľovaní mal údajne vedieť aj vtedajší minister financií Eduard Hege, ktorý spolu s prezidentom finančnej správy Jiřím Žežulkom obvinenia popierajú.", "Finančná správa potvrdila, že skutočne došlo k omeškaniu platieb za faktúry od mája do novembra 2020 v hodnote 1,2 milióna eur. Hovorkyňa Martina Rybanská uviedla, že nemalo ísť o žiadne vypaľovanie, ale že skutočné dôvody omeškania platieb boli nedostatočné finančné krytie finančnej správy za rok 2020, strata bezpečnostnej previerky dodávateľa a pochybný spôsob doručovania faktúr. Finančná správa uhradila svoje záväzky voči firme Allexis v novembri a decembri roku 2020.", "V súčasnosti sa taktiež vedie súdny spor medzi finančnou správou a firmou Allexis, ktorý sa týka úrokov z omeškania, Finančná správa sa bráni argumentom, že nemusia uhradiť žiadne úroky z dôvodu neadekvátneho a pofidérneho doručenia faktúr zo strany dodávateľa služieb a ich obsahových náležitostí. Údajné výpalníctvo vyšetruje NAKA a prípad taktiež nie je uzavretý.", "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci pretože obsah emailov bol podľa samotnej advokátky Valkovej pozmenený a preto z nich nemožno vyvodzovať, že by Suchoba tvrdil, že ho vypaľujú. Suchobova výpoveď vo veci je momentálne neprístupná verejnosti. Keďže sa jedná ešte o neuzavretý prípad, ktorý je aktuálne na súde, nie je možné ešte jednoznačne preukázať či došlo k pochybeniu či vypaľovaniu Finančnej správy alebo nie. Milión eur resp. peniaze, ktoré spomenul Peter Pellegrini a ktoré mali ísť Eduardovi Hegerovi ako forma úplatku, je iinformácia, s ktorou narábajú predstavitelia Smeru a Hlasu, Demagóg.SK ju však inde nedohľadal.", "Finančná správa už v súčasnosti rozviazala tri zo štyroch zmlúv s firmou Allexis. Finančnej správe sa napríklad podarilo odstrihnúť od systému virtuálnej registračnej pokladnice, za ktorý pôvodne zaplatili Allexis 15,4 milióna eur. Neskôr si obdobný program svojpomocne vyvinuli za 28 tisíc eur.", "Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však na žiadosť o vyjadrenie nereagovali."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "získavala", "súťaže", "zaplatila", "priznal", "zobral", "vypovedal", "figuruje", "zverejňovať", "obvinenia", "omeškaniu", "spor", "pozmenený", "Smeru", "rozviazala", "podarilo"], "url": ["https://www.startitup.sk/luxusny-zivot-slovaka-ktory-vlastni-dom-s-najlepsim-vyhladom-v-bratislave-spravoval-majetok-v-stovkach-miliard-dolarov/", "https://dennikn.sk/82040/danovaci-zivia-firmu-tajnymi-zmluvami/?ref=inc", "https://dennikn.sk/3282617/svedok-cech-u-suchobu-sme-sa-stretavali-v-nedelu-jeho-prvy-projekt-na-financnej-sprave-nefungoval/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/3297117/daniari-predlzili-o-rok-zmluvu-s-allexisom-na-prevadzku-ekasy/?ref=list&_ga=2.146228221.852494321.1681144249-595619301.1663064723", "https://www.aktuality.sk/clanok/877144/michal-suchoba-sa-priznal-v-kauze-ocistec/", "https://dennikn.sk/3230494/imreczeho-po-prvy-raz-odsudili-za-uplatky-od-suchobu-dostal-podmienku-a-penazny-trest-202-tisic/?ref=list", "https://dennikn.sk/minuta/3249498/?ref=list", "https://dennikn.sk/1654148/kocner-na-dalsej-nahravke-o-tajnej-dohode-s-ficom-ak-budem-mat-pokoj-ty-budes-premier/", "https://www.aktuality.sk/clanok/KkTRd57/naka-vysetruje-udajne-vypalovanie-podnikatela-suchobu-premier-heger-aj-sef-daniarov-zezulka-podozrenia-odmietaju/", "https://www.sme.sk/minuta/23017622/nemecky-kancelar-scholz-ma-koronavirus-je-v-izolacii", "https://sita.sk/sef-daniarov-podla-fica-vypaloval-podnikatela-suchobu-percenta-zo-zisku-mali-ist-aj-hegerovi-video/", "https://www.topky.sk/cl/10/2386743/Premier-Heger-a-sef-FS-Zezulka-odmietaju-tvrdenia-o-vypalovani-Michala-Suchobu", "https://www.aktuality.sk/clanok/KkTRd57/naka-vysetruje-udajne-vypalovanie-podnikatela-suchobu-premier-heger-aj-sef-daniarov-zezulka-podozrenia-odmietaju/", "https://sita.sk/sef-daniarov-podla-fica-vypaloval-podnikatela-suchobu-percenta-zo-zisku-mali-ist-aj-hegerovi-video/", "https://e.dennikn.sk/3297117/daniari-predlzili-o-rok-zmluvu-s-allexisom-na-prevadzku-ekasy/?ref=list&_ga=2.146228221.852494321.1681144249-595619301.1663064723", "https://zive.aktuality.sk/clanok/yj0zKeV/stat-predstavil-novu-virtualnu-pokladnu-pre-podnikatelov-vyvija-ju-sam-odstrihol-sa-od-dodavatela/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:00.614526+00:00"}
{"id": "44338", "numeric_id": 44338, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44338", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Ale je komické, keď práve Most, ale svojím spôsobom ako dedičia v tom máte prsty aj vy, za Dzurindovej vlády rušili tie spoje a teraz sa ich s veľkými komplikáciami a s oveľa väčšími nákladmi pokúšajú obnovovať, lebo zistili, že jedine to je cesta ako priniesť život do tých regiónov.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eduard Chmelár si pravdepodobne pomýlil strany Most-Híd a SMK, pretože v období prvej a druhej Dzurindovej vlády ešte Most-Híd neexistoval. Strana SMK bola vo vláde v rokoch 1998-2002 a taktiež v rokoch 2002 až 2006 . Ani v jednom volebnom období strana nemala na starosti ministerstvo dopravy. Rušenie železničných tratí však pri štrajkoch železničiarov obhajoval vtedajší predseda SMK Béla Bugár. Prvou maďarskou stranou, ktorá dostala ministerstvo dopravy bol až Most-Híd na obdobie 2016-2020. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Eduard Chmelár si pravdepodobne pomýlil strany Most-Híd a SMK, pretože v období prvej a druhej Dzurindovej vlády ešte Most-Híd neexistoval. Strana SMK bola vo vláde v rokoch 1998-2002 a taktiež v rokoch 2002 až 2006 . Ani v jednom volebnom období strana nemala na starosti ministerstvo dopravy. Rušenie železničných tratí však pri štrajkoch železničiarov obhajoval vtedajší predseda SMK Béla Bugár. Prvou maďarskou stranou, ktorá dostala ministerstvo dopravy bol až Most-Híd na obdobie 2016-2020. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["1998-2002", "2002 až 2006", "obhajoval", "Most-Híd"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://domov.sme.sk/c/801106/smk-a-ano-povazuju-postoj-strajkujucich-zelezniciarov-za-neadekvatny.html", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:45.728688+00:00"}
{"id": "vr18333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18333", "speaker": "Václav Mika", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vaclav-mika", "statement": "RTVS je verejná inštitúcia, bol som v jej čele. Táto inštitúcia pracovala s verejnými zdrojmi, s verejným obstarávaním, s európskymi zdrojmi a prostriedkami, bola veľkým zamestnávateľom (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhlas a televízia Slovenska je podľa zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. RTVS je právnická osoba so sídlom v Bratislave zapísaná v obchodnom registri. Václav Mika zastával funckiu generálneho riaditeľa RTVS od roku 2012 až do roku 2017, kedy ho na poste vystriedal Jaroslav Rezník. Ako je uvedené vo výročnej správe za rok 2017, v roku 2017 boli transfery zo štátneho rozpočtu a eurofondov poskytnuté RTVS zúčtované do výnosov vo výške 28 333 389 eur, t.j. plnenie rozpočtu na 96,82 %. Výnosy z transferov zo štátneho rozpočtu a eurofondov v roku 2017 predstavovali 24,20 % z celkových výnosov RTVS. Počet zamestnancov RTVS k roku 2013 bol 1362. Veľký podnik je definovaný počtom zamestnancov od 501, čo z RTVS robí veľkého zamestnávateľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozhlas a televízia Slovenska je podľa zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania. RTVS je právnická osoba so sídlom v Bratislave zapísaná v obchodnom registri. Václav Mika zastával funckiu generálneho riaditeľa RTVS od roku 2012 až do roku 2017, kedy ho na poste vystriedal Jaroslav Rezník. Ako je uvedené vo výročnej správe za rok 2017, v roku 2017 boli transfery zo štátneho rozpočtu a eurofondov poskytnuté RTVS zúčtované do výnosov vo výške 28 333 389 eur, t.j. plnenie rozpočtu na 96,82 %. Výnosy z transferov zo štátneho rozpočtu a eurofondov v roku 2017 predstavovali 24,20 % z celkových výnosov RTVS. Počet zamestnancov RTVS k roku 2013 bol 1362. Veľký podnik je definovaný počtom zamestnancov od 501, čo z RTVS robí veľkého zamestnávateľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "od", "vystriedal", "výročnej správe", "Počet", "Veľký"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/legdoc/13/", "https://strategie.hnonline.sk/spravy/776828-vaclav-mika-zvoleny-za-noveho-sefa-rtvs", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1874900_jaroslav-reznik-je-novy-riaditel-rtvs", "http://cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0002/rtvs_vyrocna_sprava_2017_plus_dodatok_auditora.A4Zd.pdf", "http://firmy.transparency.sk/view.php?id=86", "https://www.euroekonom.sk/ekonomia/podnik-a-podnikanie/klasifikacia-podnikov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:11.566387+00:00"}
{"id": "49131", "numeric_id": 49131, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49131", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Pán Gašpar povedal prvú, pamätáte si na to, pán Kovačič, keď povedal prvú verziu, že to bolo o drogách. Kuciak kauza. Druhá bola, že to bolo lúpežné prepadnutie, hej. Potom sa ukázalo, aká je pravda, potom museli priznať, že išlo kvôli jeho práci, že išlo o skutok a teraz sa zase v Smere vracajú s tým istým Gašparom, len teraz už stojí vedľa nich ako ich sústranník.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na prvej tlačovej besede po vražde Gašpar povedal, že najpravdepodobnejším motívom bola investigatívna činnosť Jána Kuciaka. Polícia sa venovala aj verzií o drogovej činnosti, no už v tom čase pracovala aj inými možnými verziami. Gašpar v súčasnosti vystupuje na tlačových besedách strany Smer-SSD. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže bizarná verzia o drogách nebola prvou ani najpravdepodobnejšou vyšetrovacou verziou.\n\nNa prvej tlačovej besede po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar vyjadril , že polícia pracuje s viacerými verziami. Na začiatku sa vyjadril, že najpravdepodobnejším motívom bola práve novinárska investigatívna činnosť Jána Kuciaka (30:34). Gašpar naznačil, že polícia vždy pracuje s viacerými verziami.\n\nPolícia pracovala aj s verziou, ktorá súvisela s drogovou činnosťou. Začiatkom marca 2018 však túto možnosť definitívne vylúčila. Prípad bol od začiatku kvalifikovaný ako úkladná vražda.\n\nV máji 2018 Gašpar odstúpil z funkcie policajného prezidenta\n\nV súčasnosti sa Tibor Gašpar zúčastňuje na tlačových besedách Smeru-SD a Robert Fico tvrdí, že by Gašpara rád videl na voliteľnom mieste kandidátnej listiny Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Na prvej tlačovej besede po vražde Gašpar povedal, že najpravdepodobnejším motívom bola investigatívna činnosť Jána Kuciaka. Polícia sa venovala aj verzií o drogovej činnosti, no už v tom čase pracovala aj inými možnými verziami. Gašpar v súčasnosti vystupuje na tlačových besedách strany Smer-SSD. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže bizarná verzia o drogách nebola prvou ani najpravdepodobnejšou vyšetrovacou verziou.", "Na prvej tlačovej besede po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar vyjadril , že polícia pracuje s viacerými verziami. Na začiatku sa vyjadril, že najpravdepodobnejším motívom bola práve novinárska investigatívna činnosť Jána Kuciaka (30:34). Gašpar naznačil, že polícia vždy pracuje s viacerými verziami.", "Polícia pracovala aj s verziou, ktorá súvisela s drogovou činnosťou. Začiatkom marca 2018 však túto možnosť definitívne vylúčila. Prípad bol od začiatku kvalifikovaný ako úkladná vražda.", "V máji 2018 Gašpar odstúpil z funkcie policajného prezidenta", "V súčasnosti sa Tibor Gašpar zúčastňuje na tlačových besedách Smeru-SD a Robert Fico tvrdí, že by Gašpara rád videl na voliteľnom mieste kandidátnej listiny Smeru."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "pracovala", "bol", "odstúpil", "videl"], "url": ["https://www.tasrtv.sk/live/x6fb80820180226_gaspar_vrazda-novinara/14383", "https://www.noviny.sk/krimi/313099-vysetrovanie-ukazalo-ze-za-vrazdou-kuciaka-su-drogy", "https://domov.sme.sk/c/20768811/vrazda-jan-kuciak-tibor-gaspar-vysetrovanie-zurnalistika-investigativa.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/466478-dchadza-najdlhsie-uradujuci-policajny-prezident/", "https://sita.sk/fico-by-rad-videl-gaspara-na-volitelnom-mieste-kandidatnej-listiny-strany-smer-sd/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:26.661233+00:00"}
{"id": "vr17710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17710", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... Matovič príde a povie, že mám účet na Belize a že mám na ňom 750 miliónov dolárov.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico v tomto výroku naráža na kauzu Belize , ktorú na svetlo vyniesol Igor Matovič. Ten v auguste 2015 prišiel so správou, že Robert Fico spolu s manželkou založil v roku 2008 schránkovú firmu na Belize a spreneveril tam sumu 674 546 000 miliónov dolárov (v prepočte približne 597 044 000 eur). So sumou 750 miliónov dolárov prvýkrát prišiel Fico v reakcii na Matovičove obvinenie. Samotný Matovič o sume 750 mil. dolárov nikdy nehovoril. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n14. Augusta 2015 Igor Matovič zdieľal na svojom facebookovom profile príspevok , v ktorom napísal: „Pán vystupujúci ako predseda vlády si spoločne s manželkou v roku 2008 založili schránkovú firmu na Belize. V deň vzniku si táto firma založila dva bankové účty v Belize Bank Internacional (BBIL). Stav účtov k 21. júlu 2015 je 674.546.004,42$. Viac k tomu dnes o 10h na tlačovke v NR SR.“\n\nV ten istý deň Igor Matovič na svojej tlačovej besede tvrdil, že dostal anonymné udanie o tom, ako Robert Fico dostáva stovky miliónov zo zmanipulovaných verejných obstarávaní na účet v Belize. Rovnako uviedol, že správu dostal od anonymného zdroja, ktorého relevantnosť bude potrebné overiť.\n\nRobert Fico ako odpoveď zvolal tlačovú besedu v ten istý deň. Na tejto tlačovej besede vystúpil spolu s manželkou Svetlanou Ficovou a poprel tvrdenia Igora Matoviča. Taktiež vyhlásil, že podal trestné oznámenie na Igora Matoviča za krivé obvinenie.V auguste 2017 vyšetrovateľ skonštatoval vyšetrovanie za skončené a spis predložil prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v tomto výroku naráža na kauzu Belize , ktorú na svetlo vyniesol Igor Matovič. Ten v auguste 2015 prišiel so správou, že Robert Fico spolu s manželkou založil v roku 2008 schránkovú firmu na Belize a spreneveril tam sumu 674 546 000 miliónov dolárov (v prepočte približne 597 044 000 eur). So sumou 750 miliónov dolárov prvýkrát prišiel Fico v reakcii na Matovičove obvinenie. Samotný Matovič o sume 750 mil. dolárov nikdy nehovoril. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "14. Augusta 2015 Igor Matovič zdieľal na svojom facebookovom profile príspevok , v ktorom napísal: „Pán vystupujúci ako predseda vlády si spoločne s manželkou v roku 2008 založili schránkovú firmu na Belize. V deň vzniku si táto firma založila dva bankové účty v Belize Bank Internacional (BBIL). Stav účtov k 21. júlu 2015 je 674.546.004,42$. Viac k tomu dnes o 10h na tlačovke v NR SR.“", "V ten istý deň Igor Matovič na svojej tlačovej besede tvrdil, že dostal anonymné udanie o tom, ako Robert Fico dostáva stovky miliónov zo zmanipulovaných verejných obstarávaní na účet v Belize. Rovnako uviedol, že správu dostal od anonymného zdroja, ktorého relevantnosť bude potrebné overiť.", "Robert Fico ako odpoveď zvolal tlačovú besedu v ten istý deň. Na tejto tlačovej besede vystúpil spolu s manželkou Svetlanou Ficovou a poprel tvrdenia Igora Matoviča. Taktiež vyhlásil, že podal trestné oznámenie na Igora Matoviča za krivé obvinenie.V auguste 2017 vyšetrovateľ skonštatoval vyšetrovanie za skončené a spis predložil prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby ."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["schránkovú", "reakcii", "príspevok", "anonymné", "trestné", "obžaloby"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7963565/matovic-zverejnil-anonym-predseda-vlady-ma-schrankovu-firmu-na-belize.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-kalinak-uplatok-odvolavanie/202248-clanok.html", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10205974473093390?pnref=story", "https://dennikn.sk/minuta/213567/", "https://dennikn.sk/minuta/213732/", "https://dennikn.sk/815618/matovica-na-prikaz-sufliarskeho-znovu-obvinili-z-ohovarania-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:18.923469+00:00"}
{"id": "vr35718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35718", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prevzali ste krajinu, ktorá mala absolútne priemerný deficit v porovnaní s inými krajinami...", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu podľa Eurostatu za minulý rok je 6,8%, absolútny priemer EU27 je rovanko 6,8%. To, že máme nízke zadĺženie je hodnotový súd a preto ho nehodnotíme. Pre niekoho to môže byť nízke, pre iného vysoké.", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu podľa Eurostatu za minulý rok je 6,8%, absolútny priemer EU27 je rovanko 6,8%. To, že máme nízke zadĺženie je hodnotový súd a preto ho nehodnotíme. Pre niekoho to môže byť nízke, pre iného vysoké."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:10.763321+00:00"}
{"id": "vr37236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37236", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Všeobecne vo svete platí, že sú to roky, sú to väčšinou roky, kedy môžete získať občianstvo či už v Spojených štátoch, v Kanade, v Novom Zélande, v Írsku, všade tam, kde sa naši občania rozhodli zotrvať dlhšie a takéto štandardné nadobudnutie občianstva ako je cez trvalý pobyt, to znamená prácu, niekedy aj štúdium.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre získanie amerického občianstva musíte byť najskôr držiteľom \"green card\" (mať tam trvalý pobyt) a požiadať o občianstvo môžete po piatich rokoch (resp. troch ak ste získali zelenú kartu sobášom). Viac info v angličtine. Podmienkou na získanie kanadského občianstva je trvalý pobyt v Kanade, musíte tam stráviť aspoň tri roky zo štyroch pred tým, než oň požiadate. Viac info v angličtine. Žiadateľ na Novom Zélande musí mať okrem dobrého charakteru aj trvalý pobyt na NZ a žiť tam aspoň päť rokov. Viac info v angličtine. V Írsku treba žiť päť rokov z deviatich pred tým, ako požiadate o občianstvo. Viac info v angličtine. Občianstvo sa získava aj narodením v danej krajine, ak tam máte predkov, prípadne sobášom. Poslanec Kaliňák chcel príkladmi zrejme ilustrovať, že na to, aby ste niekde nadobudli občianstvo, musíte splniť prísne podmienky a trvá to roky. Výrok preto označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre získanie amerického občianstva musíte byť najskôr držiteľom \"green card\" (mať tam trvalý pobyt) a požiadať o občianstvo môžete po piatich rokoch (resp. troch ak ste získali zelenú kartu sobášom). Viac info v angličtine. Podmienkou na získanie kanadského občianstva je trvalý pobyt v Kanade, musíte tam stráviť aspoň tri roky zo štyroch pred tým, než oň požiadate. Viac info v angličtine. Žiadateľ na Novom Zélande musí mať okrem dobrého charakteru aj trvalý pobyt na NZ a žiť tam aspoň päť rokov. Viac info v angličtine. V Írsku treba žiť päť rokov z deviatich pred tým, ako požiadate o občianstvo. Viac info v angličtine. Občianstvo sa získava aj narodením v danej krajine, ak tam máte predkov, prípadne sobášom. Poslanec Kaliňák chcel príkladmi zrejme ilustrovať, že na to, aby ste niekde nadobudli občianstvo, musíte splniť prísne podmienky a trvá to roky. Výrok preto označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["info", "info", "info", "info"], "url": ["http://www.immigrationdirect.com/us-citizenship/U-S-Citizenship-application-Form-N-400.jsp?gclid=CLSUjI7ih6cCFYMI3wodFnDqdQ", "http://www.cic.gc.ca/english/citizenship/become-eligibility.asp", "http://www.dia.govt.nz/Services-Citizenship-General-Requirements-for-a-Grant-of-New-Zealand-Citizenship?OpenDocument", "http://www.citizensinformation.ie/en/moving_country/irish_citizenship/becoming_an_irish_citizen_through_naturalisation.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:24.421498+00:00"}
{"id": "vr33716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33716", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sadzba 25% je pre ľudí, ktorí majú vyšší príjem ako 3 300 eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Kažimíra označujeme za pravdivý. 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 34 401,7 € (mesačne 2866,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je viac než približne 3300 €. Novelou (.pdf) zákona o dani z príjmov (plné znenie) sa nastavilo nové, progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. §15 hovorí: \"Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,\" Podľa zákona o životnom minime z 1.7.2012 je toto 194,58 € mesačne . Jednoduchým prepočtom sa teda dostávame k záveru, že vyššia daň z príjmu sa týka zamestnancov, ktorých základ dane ročne tvorí viac než 34401.744 €. Vyššia sadzba dane sa teda vzťahuje na zamestnancov, ktorí zarábajú viac než 2866,8 € mesačne v čistom. Po pripočítaní zdravotných (4%) a sociálnych odvodov (9,4%), o ktoré sa hrubá mzda znižuje pri výpočte základu dane, sa dostávame k hranici 3308,114 € mesačne v hrubom . (hodnotenie výroku bolo zmenené 2.5.2013) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Kažimíra označujeme za pravdivý. 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 34 401,7 € (mesačne 2866,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je viac než približne 3300 €. Novelou (.pdf) zákona o dani z príjmov (plné znenie) sa nastavilo nové, progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. §15 hovorí: \"Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,\" Podľa zákona o životnom minime z 1.7.2012 je toto 194,58 € mesačne . Jednoduchým prepočtom sa teda dostávame k záveru, že vyššia daň z príjmu sa týka zamestnancov, ktorých základ dane ročne tvorí viac než 34401.744 €. Vyššia sadzba dane sa teda vzťahuje na zamestnancov, ktorí zarábajú viac než 2866,8 € mesačne v čistom. Po pripočítaní zdravotných (4%) a sociálnych odvodov (9,4%), o ktoré sa hrubá mzda znižuje pri výpočte základu dane, sa dostávame k hranici 3308,114 € mesačne v hrubom . (hodnotenie výroku bolo zmenené 2.5.2013) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Novelou", "(plné znenie)", "194,58 € mesačne", "zdravotných", "sociálnych"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F395-2012-z-z.p-34954.pdf&ei=twN5UaypHOWN7Ab0noHQCw&usg=AFQjCNHvTeBP5UFRNxvLqQTswXNAPOmDug&sig2=Yp-w2AKmfTWnBVbCFhlO7Q&bvm=bv.45645796,d.ZGU", "http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-01-2013-a.html#15", "http://www.employment.gov.sk/zivotne-minimum-od-172012.html", "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html#3", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:04.342555+00:00"}
{"id": "vr31835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31835", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tie sumy (príplatky funkcionárom NR SR, pozn.), pán predseda je naozaj veľmi skúsený z pohľadu výkonu mandátu dlhé roky, sa nastavili ešte v slovenských korunách dávno, dávno v 90. rokoch, kedy plat alebo teda to zvýraznenie zodpovednosti na úrovni predsedu výboru,kde bolo 5 tisíc korún, na úrovni podpredsedu Národnej...Podpredsedu bolo 2500, pre podpredsedu Národnej rady 10 tisíc a predsedu Národnej rady 15 tisíc, boli pomaly 1:1, to znamená, alebo nepatrne bol základný príjem vyšší. Suma, ktorú ste povedali, stále počas tých 15 rokov alebo koľko to funguje je tá istá a vlastne dnes sme sa dostali do situácie, skoro minimálneho rozlíšenia výkonu.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok P. Pašku hodnotíme ako pravdivý, keďže Zákon NR SR č. 120/1993 (.pdf) Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky z 21.apríla 1993 uvádza presne príplatky funkcionárom NRSR, tento zákon citujeme: \"Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 15 000 Sk. Podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk. Predsedovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 5 000 Sk. Podpredsedovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 2 500 Sk.\" Z toho vyplýva, že Pavol Paška hovorí pravdu, sumy uvádza presne. Zákon prijatý v roku 2010, ktorý pozmeňoval zákon z roku 1993 funkčné príplatky nezmenil, suma sa len začala uvádzať v eurách. Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. \"1.Plat poslanca je trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký. 2.Výška funkčných príplatkov (§ 3) sa nemenila a sú nasledovné: oPredseda NR SR: 497,91 eur oPodpredseda NR SR: 331,94 eur oPredseda výboru NR SR: 165,97 eur oPodpredseda výboru NR SR: 82,99 eur 3.Paušálne náhrady (§ 4) patria poslancom s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji vo výške 1,8 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, od 1. 1. 2011 to je 1 341,00 eur a poslancom s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja vo výške 2,1 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, od 1. 1. 2011 to je 1 564,00 eur. Po oznámení priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2010 bude znova prepočítaný plat a paušálne náhrady poslanca.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Pašku hodnotíme ako pravdivý, keďže Zákon NR SR č. 120/1993 (.pdf) Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky z 21.apríla 1993 uvádza presne príplatky funkcionárom NRSR, tento zákon citujeme: \"Predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 15 000 Sk. Podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 10 000 Sk. Predsedovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 5 000 Sk. Podpredsedovi výboru Národnej rady Slovenskej republiky patrí funkčný príplatok vo výške 2 500 Sk.\" Z toho vyplýva, že Pavol Paška hovorí pravdu, sumy uvádza presne. Zákon prijatý v roku 2010, ktorý pozmeňoval zákon z roku 1993 funkčné príplatky nezmenil, suma sa len začala uvádzať v eurách. Zákonom č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 bol zmenený a doplnený zákon NR SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. \"1.Plat poslanca je trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký. 2.Výška funkčných príplatkov (§ 3) sa nemenila a sú nasledovné: oPredseda NR SR: 497,91 eur oPodpredseda NR SR: 331,94 eur oPredseda výboru NR SR: 165,97 eur oPodpredseda výboru NR SR: 82,99 eur 3.Paušálne náhrady (§ 4) patria poslancom s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji vo výške 1,8 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, od 1. 1. 2011 to je 1 341,00 eur a poslancom s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja vo výške 2,1 násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, od 1. 1. 2011 to je 1 564,00 eur. Po oznámení priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2010 bude znova prepočítaný plat a paušálne náhrady poslanca.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "NR SR č. 120/1993", "Zákonom č. 500/2010 Z. z."], "url": ["http://jaobcan.wbl.sk/120_1993.pdf", "http://jaobcan.wbl.sk/120_1993.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:44.348555+00:00"}
{"id": "vr32070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32070", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Demografia je taká, že dnes na jedného dôchodcu pracuje 5 aktívnych ľudí. Za 15, 20 rokov to bude 1 až 2.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník neudáva presné čísla. V súčasnosti pracuje na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí . V roku 2060, t. j. o 48 rokov, má na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol pracujúceho a z demografického vývoja sa dá usúdiť, že o pätnásť či dvadsať rokov bude pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi vyšší ako referuje Ľudovít Kaník. Výrok je teda nepravdivý. Inštitút finančnej politiky vo svojej Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému SR (.pdf, str. 26) konštatuje, že \"... v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho. \" Demografická kríza má podľa uvedenej analýzy vyvrcholiť okolo roku 2055, kedy bude pomer medzi poproduktívnou a produktívnou populáciou najhorší.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník neudáva presné čísla. V súčasnosti pracuje na jedného dôchodcu šesť aktívnych ľudí . V roku 2060, t. j. o 48 rokov, má na jedného dôchodcu pripadať jeden a pol pracujúceho a z demografického vývoja sa dá usúdiť, že o pätnásť či dvadsať rokov bude pomer medzi dôchodcami a pracujúcimi vyšší ako referuje Ľudovít Kaník. Výrok je teda nepravdivý. Inštitút finančnej politiky vo svojej Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému SR (.pdf, str. 26) konštatuje, že \"... v súčasnosti sa musí „starať“ šesť občanov v produktívnom veku o jedného v poproduktívnom veku, v roku 2060 na jedného dôchodcu bude pripadať iba jeden a pol pracujúceho. \" Demografická kríza má podľa uvedenej analýzy vyvrcholiť okolo roku 2055, kedy bude pomer medzi poproduktívnou a produktívnou populáciou najhorší."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Analýze dlhodobej udržateľnosti a návrhy na zmenu dôchodkového systému SR", "Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2050"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8197&documentId=7198", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2050vdc2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:54.111924+00:00"}
{"id": "vr15568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15568", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko, pokiaľ ide o slobodu médií, je 12. najlepšie na svete. Sme lepší ako USA, Spojené kráľovstvo a mnohé členské štáty EÚ.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rebríček Indexu slobody tlače ( World Press Freedom Index , WPFI), uvádza, že Slovensko sa naozaj umiestnilo na 12. mieste spomedzi 180 krajín. Spojené kráľovstvo je na 38. mieste, USA na 41. Štáty vyšehradskej štvorky sú na tom horšie ako Slovensko, Česká republika je na 21. mieste, Poľsko na 47. a Maďarsko na 67. priečke. Ide len o jeden prieskum v tejto tematike, prieskum Freedom House napríklad hodnotí Slovensko v tejto oblasti 24 bodmi. Tu nás predbehlo Česko aj USA. Keďže premiér neupresnil, o ktorom prieskume hovorí, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Premiér Robert Fico tento rebríček už spomínal , v relácii V politike, 12. septembra. Vtedy tvrdil, že \" každý si hovorí a píše, čo chce, často bez nejakej miery zodpovednosti. Ale nebudeme proti tomu bojovať, nebudeme. My si vážime, že takto vysoká miera slobody tlače na Slovensku je. \" K vysokej slobode médií sa vrátil niekoľkokrát aj v Sobotňajších dialógoch u Branislava Dobšinského, kde kritizoval správanie sa médií a novinárov. Otázky moderátora označoval za protislovenské a protivládne. „ Vyprosím si takéto správanie, patríte medzi novinárov, ktorí za každú cenu budú útočiť proti vláde a slovenskému predsedníctvu, “ tvrdil Fico a trval na tom, ako sú niektorí novinári špinavými protislovenskými prostitútkami , to už uviedol na tlačovej konferencii v stredu 23. novembra. Hoci v umiestnení WPFI stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú výraznejšie v slobode tlači ako Slovensko, čoho výsledkom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor, na 13,26 (čím viac bodov, tým horší výsledok). Okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo s 24 bodmi za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rebríček Indexu slobody tlače ( World Press Freedom Index , WPFI), uvádza, že Slovensko sa naozaj umiestnilo na 12. mieste spomedzi 180 krajín. Spojené kráľovstvo je na 38. mieste, USA na 41. Štáty vyšehradskej štvorky sú na tom horšie ako Slovensko, Česká republika je na 21. mieste, Poľsko na 47. a Maďarsko na 67. priečke. Ide len o jeden prieskum v tejto tematike, prieskum Freedom House napríklad hodnotí Slovensko v tejto oblasti 24 bodmi. Tu nás predbehlo Česko aj USA. Keďže premiér neupresnil, o ktorom prieskume hovorí, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Premiér Robert Fico tento rebríček už spomínal , v relácii V politike, 12. septembra. Vtedy tvrdil, že \" každý si hovorí a píše, čo chce, často bez nejakej miery zodpovednosti. Ale nebudeme proti tomu bojovať, nebudeme. My si vážime, že takto vysoká miera slobody tlače na Slovensku je. \" K vysokej slobode médií sa vrátil niekoľkokrát aj v Sobotňajších dialógoch u Branislava Dobšinského, kde kritizoval správanie sa médií a novinárov. Otázky moderátora označoval za protislovenské a protivládne. „ Vyprosím si takéto správanie, patríte medzi novinárov, ktorí za každú cenu budú útočiť proti vláde a slovenskému predsedníctvu, “ tvrdil Fico a trval na tom, ako sú niektorí novinári špinavými protislovenskými prostitútkami , to už uviedol na tlačovej konferencii v stredu 23. novembra. Hoci v umiestnení WPFI stúpame, index slobody tlače sa zhoršuje. V skutočnosti tak platí, že porovnávané krajiny sa zhoršujú výraznejšie v slobode tlači ako Slovensko, čoho výsledkom je zlepšovanie umiestnenia v medzinárodnom porovnaní, so skutočným zlepšovaním to však má spoločné málo. V porovnaní s minulým rokom si síce Slovensko polepšilo o dve priečky, ale pohoršilo celkové skóre. Kým v roku 2015 Index slobody tlače stál na 11,66 bodoch, medziročne sa posunul o takmer dva body nahor, na 13,26 (čím viac bodov, tým horší výsledok). Okrem Reportérov bez hraníc slobodu tlače porovnáva aj organizácia Freedom House . Podľa tohto merania nie je Slovensko najlepšie v regióne V4. V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo s 24 bodmi za Nemeckom (20 bodov) či Spojenými štátmi (21 bodov). V porovnávaní Spojené kráľovstvo zaostáva za Slovenskom iba o jeden bod a spomedzi krajín V4 vedie Česká republika. Teda podľa merania Freedom House nemôžeme Slovensko považovať za krajinu s najvyššou mierou slobody tlače v regióne V4. Od roku 2011 sa dokonca skóre Slovenska zhoršuje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["World Press Freedom Index", "Freedom House", "spomínal", "ako sú niektorí novinári špinavými protislovenskými prostitútkami", "Freedom House"], "url": ["https://rsf.org/en/ranking", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016", "http://www.demagog.sk/diskusie/595/fico-o-slobode-tlaci", "https://dennikn.sk/614916/fico-oznacil-pripad-predrazeneho-galavecera-za-utok-na-predsednictvo-ste-spinave-protislovenske-prostitutky/", "https://freedomhouse.org/report/freedom-press/freedom-press-2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:52.242585+00:00"}
{"id": "vr33947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33947", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Veď tam (v Zákonníku práce, pozn.) 12 na 30 mesiacov sme predĺžili napríklad vyrovnávacie obdobie.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 3. marca 2013) Výrok je pravdivý, pretože vyrovnávacie obdobie sa v novele zákonníka práce v roku 2013 skutočne predĺžilo z 12 na 30 mesiacov. Z ákon č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 § 87a \"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\" Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. V novele zákonníka práce účinného od 1. januára 2013 ustanovuje § 87 a (pdf.s,35) ods. (2): \"V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 3. marca 2013) Výrok je pravdivý, pretože vyrovnávacie obdobie sa v novele zákonníka práce v roku 2013 skutočne predĺžilo z 12 na 30 mesiacov. Z ákon č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 § 87a \"(2) Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.\" Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe najviac 12 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. V novele zákonníka práce účinného od 1. januára 2013 ustanovuje § 87 a (pdf.s,35) ods. (2): \"V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca; vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "§ 87a", "§ 87"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/362/zamestnanost-a-konsolidacia-verejnych-financii", "http://www.google.sk/#hl=sk&gs_rn=5&gs_ri=psy-ab&cp=14&gs_id=7&xhr=t&q=257%2F2011+Z.+z.&es_nrs=true&pf=p&output=search&sclient=psy-ab&oq=257/2011+Z.+z.&gs_l=&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.&bvm=bv.43148975,d.Yms&fp=c0e080c4bfeb9bf0&biw=1280&bih=630", "http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:07.713936+00:00"}
{"id": "vr16699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16699", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...ako aj iné projekty, ktoré som realizoval pre zlepšenie našej krajiny ako detská nemocnica, na ktorej som pracoval dva roky, detský zdravotný systém trojlístok, (...).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií Andrej Kiska naozaj pracoval na oboch spomínaných projektoch. Spomínaný projekt detskej nemocnice podľa medializovaných informácií nebol úspešný. Nakoľko však predmetom výroku zrejme nie je úspešná finalizácia daných projektov, ale ich príprava, hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií Andrej Kiska naozaj pracoval na oboch spomínaných projektoch. Spomínaný projekt detskej nemocnice podľa medializovaných informácií nebol úspešný. Nakoľko však predmetom výroku zrejme nie je úspešná finalizácia daných projektov, ale ich príprava, hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Tatra Credit", "Quatro", "snaží", "prispel", "udelené", "správy", "rozhovore", "upresnil", "plánovanej", "tlačovej správy"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5066&SID=8&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=7454&SID=8&P=1", "https://www.dobryanjel.sk/co-je-dobry-anjel/", "https://www.prezident.sk/page/zivotopis/", "http://kristalovekridlo.sk/15-rocnik/oceneni-4/", "https://www.webnoviny.sk/unikatny-projekt-trojlistok-sa-postara-o-zdravie-deti/", "https://domov.sme.sk/c/6166229/dobry-anjel-andrej-kiska-lekari-si-zvolili-zlych-vodcov.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/kiska-politika-podnikanie-prezident-volb/77982-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20381362/penta-postavi-v-bratislave-nemocnicu-za-vyse-sto-milionov-eur.html", "https://www.prezident.sk/article/junovy-plat-prezident-opat-pomoze-ludom-v-nudzi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:46.305968+00:00"}
{"id": "vr33463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33463", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Len keď hovoríme všetko preto, tak sa jasne potvrdzujú, ak dovolíte naše slová z roku 2010 z leta. Keď viete veľmi dobre, že hlasmi práve Slobody a Solidarity sme odmietli vtedy bilaterálnu pôžičku pre Grécko 820 miliónov neodišlo eur zo Slovenska.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hlasovaním z 11.augusta 2010 Národná rada odmietla vysloviť súhlas s uzatvorením bilaterálneho úveru na pomoc Grécku. Nemožno však povedať, že by v tomto prípade boli hlasy Slobody a Solidarity kľúčové - proti pôžičke hlasoval i celý klub SDKÚ-DS, Mostu-Híd, a piati poslanci SNS. Prítomní pri hlasovaní boli i poslanci KDH, ktorí sa (okrem poslanca Marcinčina a poslankyne Szabolovej, ktorí odovzdali jediné dva hlasy za) hlasovania zdržali. Celý klub strany SMER-SD bol pri tomto hlasovaní v rokovacej sále NR SR neprítomný. Kollár taktiež mierne navýšil sumu (.rtf, príloha 1), ktorou sa Slovensko malo podieľať na pomoci pre Grécko - išlo o 817,8 mil. eur. Na základe uvedeného hodnotíme výrok poslanca Kollára ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hlasovaním z 11.augusta 2010 Národná rada odmietla vysloviť súhlas s uzatvorením bilaterálneho úveru na pomoc Grécku. Nemožno však povedať, že by v tomto prípade boli hlasy Slobody a Solidarity kľúčové - proti pôžičke hlasoval i celý klub SDKÚ-DS, Mostu-Híd, a piati poslanci SNS. Prítomní pri hlasovaní boli i poslanci KDH, ktorí sa (okrem poslanca Marcinčina a poslankyne Szabolovej, ktorí odovzdali jediné dva hlasy za) hlasovania zdržali. Celý klub strany SMER-SD bol pri tomto hlasovaní v rokovacej sále NR SR neprítomný. Kollár taktiež mierne navýšil sumu (.rtf, príloha 1), ktorou sa Slovensko malo podieľať na pomoci pre Grécko - išlo o 817,8 mil. eur. Na základe uvedeného hodnotíme výrok poslanca Kollára ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovaním", "hlasoval", "sumu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=30", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=345720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:47.325031+00:00"}
{"id": "vr32628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32628", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ-DS mala poriadne voľby na predsedu strany, čo nemala žiadna iná strana tu na Slovensku po marcových voľbách..", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak za voľby považujeme výber z minimálne dvoch kandidátov, tak výrok P. Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože strana SDKÚ-DS bola jediná, ktorá si po voľbách volila nového predsedu v súťaži kandidátov. V prípade KDH a SNS novozvolený predsedovia nemali protikandidátov. V prípade SaS išlo o vyjadrenie dôvery predsedovi strany R. Sulíkovi po parlamentných voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Ak za voľby považujeme výber z minimálne dvoch kandidátov, tak výrok P. Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože strana SDKÚ-DS bola jediná, ktorá si po voľbách volila nového predsedu v súťaži kandidátov. V prípade KDH a SNS novozvolený predsedovia nemali protikandidátov. V prípade SaS išlo o vyjadrenie dôvery predsedovi strany R. Sulíkovi po parlamentných voľbách."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "SNS", "SaS"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1001311/ruzombersky-snem-opatovne-zvolil-jana-figela-za-predsedu-kdh.html", "http://www.sns.sk/aktuality/snem-sns-novym-predsedom-sns-sa-stal-andrej-danko/", "http://www.cas.sk/clanok/222520/padlo-rozhodnutie-sulik-zostava-na-cele-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:04.463514+00:00"}
{"id": "vr32597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32597", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "European health consumer index, naozaj ústretovosť zdravotných systémov k pacientovi, skončili sme na 16. mieste z 34 krajín.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012 , v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín. Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012 , v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín. Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Euro Health Consumer Index 2012"], "url": ["http://www.healthpowerhouse.com/files/Report-EHCI-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:10.121766+00:00"}
{"id": "48509", "numeric_id": 48509, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48509", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Pozrite sa, čo sa týka tohto balíku, ja to vnímam skôr ako systémové riešenie, je to niečo, čo má v podstate pomôcť trom miliónom ľudí, hej.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že balík opatrení sa dotkne 2,5 milióna ľudí, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZ kvantifikácie vplyvu opatrení, ktorú 15. júna zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyplýva, že súbor opatrení, ktorý má pomôcť v boji s rastúcou infláciou, pokrýva 2,5 milióna obyvateľov ( .pdf , s. 4) (47 % z populácie). Súbor opatrení sa totiž týka rodín s nezaopatrenými deťmi, tie na Slovensku tvoria približne jednu štvrtinu zo všetkých rodín ( .pdf , s.11).\n\nVyjadrenie Juraja Krúpu z 23. 6. 2022 pre Demagog.SK: „Uviedol som „má v podstate pomôcť 3 miliónom ľudí” - keďže som použil formuláciu „v podstate”, znamená to, že ide o rámcový odhad celkového čísla.”", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že balík opatrení sa dotkne 2,5 milióna ľudí, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Z kvantifikácie vplyvu opatrení, ktorú 15. júna zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vyplýva, že súbor opatrení, ktorý má pomôcť v boji s rastúcou infláciou, pokrýva 2,5 milióna obyvateľov ( .pdf , s. 4) (47 % z populácie). Súbor opatrení sa totiž týka rodín s nezaopatrenými deťmi, tie na Slovensku tvoria približne jednu štvrtinu zo všetkých rodín ( .pdf , s.11).", "Vyjadrenie Juraja Krúpu z 23. 6. 2022 pre Demagog.SK: „Uviedol som „má v podstate pomôcť 3 miliónom ľudí” - keďže som použil formuláciu „v podstate”, znamená to, že ide o rámcový odhad celkového čísla.”"], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.rrz.sk/kvantifikacia-vplyvu-protinflacnych-opatreni-a-opatreni-v-oblasti-rodinnej-politiky/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/06/KO_202202_Pomoc_rodinam.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2022/06/KO_202202_Pomoc_rodinam.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:17.846433+00:00"}
{"id": "vr29545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29545", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pán minister, ale máte to pomerne zjednodušené tam tie stĺpčeky, lebo tam pomerne chýbajú, ja by som ukázal ten graf, ktorý som prezentoval na začiatku, lebo je tam jeden stĺpec, ktorý tam chýba a tam kde sa to dosiahlo až takmer 15 % (nezamestnanosť, pozn.) a to bolo už za vašej vlády.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mihál naráža na to, že Jánovi Richterovi pri jeho argumentácií a vysvetľovaní pozitívneho vplyvu vlády Roberta Fica na znižovanie nezamestnanosti chýba jeden údaj, respektíve stĺpec s údajom miery nezamestnanosti, ktorá sa blíži k 15 %. Na základe údajov Štatistického úradu , podľa ktorých nezamestnanosť začiatkom roka 2013 dosahovala približne 14,5% hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mihál naráža na to, že Jánovi Richterovi pri jeho argumentácií a vysvetľovaní pozitívneho vplyvu vlády Roberta Fica na znižovanie nezamestnanosti chýba jeden údaj, respektíve stĺpec s údajom miery nezamestnanosti, ktorá sa blíži k 15 %. Na základe údajov Štatistického úradu , podľa ktorých nezamestnanosť začiatkom roka 2013 dosahovala približne 14,5% hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "ŠÚ SR"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/news/!ut/p/b1/jZHbbqMwFEW_pR-QYjAYeDSQcDMGcwvhJSIXSKAEkqaB8PWTyYxGGmnajl-OLK21pX0Ol3MZl5-K27EqrsfuVLz9_OdonZJA0TQeA1OOeWBTGiWpwiAS4ANYPQDwycPg6TPZ_uUrNJwDO8aBGToiD0SJW3KZteI1492rDByWg2rpDM8k9XBypvCYAZ0xrdhFs_W5DfaCRykp7om03e3KvK7yjWyERjaMghMBD7q9m668s6Beq-YM36oRLSoXQ3KJlzqUrrzssqEE1e0j3yJK9z1x3VsoCffebd74aT0es9xLVqVp-9aC3I12UOwFzjQ_K7bV-wEXpDzsS0W_bESGhpeX392_KPdfu_vjA41AYDtuRC19IYiA_z9fN7ElygQAhZgSsLGVhCqDEGD4nb_k8ifyVcIT-Oq8fx_4Hx2ewCIKBKyKpm6E_uKxJF1QIoIEYKJvgEcCtbp2z60emPxpGyxwMZcBcR3V996emimsweh6tePTGgugASOtSULj-Z1etcfoeGAkIDZyL64XfrxJH1FGsEvDRMNYiM1Zxzlcfty0r8O2fQWvUJUgkmWIoASBwCMuJSsgzztvMHAWsLMVLa3UZ1fbEUXDsmDL5g31LYk66mazOi23p72qJmgA7J0kwqFug7oOqib1woFcJnw5sqaXUzx1H6i7FeOg-NfQqybgbhpWdRm7-Ws9xWp5er9uZ4p8Y17uVfYH0PsdOWxBaPT7o5VJY9YPghqd5JGiSVPwUo1Rp7xwfZvcXJegcB4qtPTwDwA54CE!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDBCTDMwSUpLU05IQ0YyNDAz/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/news/!ut/p/b1/jZHbbqMwFEW_pR-QYjAYeDSQcDMGcwvhJSIXSKAEkqaB8PWTyYxGGmnajl-OLK21pX0Ol3MZl5-K27EqrsfuVLz9_OdonZJA0TQeA1OOeWBTGiWpwiAS4ANYPQDwycPg6TPZ_uUrNJwDO8aBGToiD0SJW3KZteI1492rDByWg2rpDM8k9XBypvCYAZ0xrdhFs_W5DfaCRykp7om03e3KvK7yjWyERjaMghMBD7q9m668s6Beq-YM36oRLSoXQ3KJlzqUrrzssqEE1e0j3yJK9z1x3VsoCffebd74aT0es9xLVqVp-9aC3I12UOwFzjQ_K7bV-wEXpDzsS0W_bESGhpeX392_KPdfu_vjA41AYDtuRC19IYiA_z9fN7ElygQAhZgSsLGVhCqDEGD4nb_k8ifyVcIT-Oq8fx_4Hx2ewCIKBKyKpm6E_uKxJF1QIoIEYKJvgEcCtbp2z60emPxpGyxwMZcBcR3V996emimsweh6tePTGgugASOtSULj-Z1etcfoeGAkIDZyL64XfrxJH1FGsEvDRMNYiM1Zxzlcfty0r8O2fQWvUJUgkmWIoASBwCMuJSsgzztvMHAWsLMVLa3UZ1fbEUXDsmDL5g31LYk66mazOi23p72qJmgA7J0kwqFug7oOqib1woFcJnw5sqaXUzx1H6i7FeOg-NfQqybgbhpWdRm7-Ws9xWp5er9uZ4p8Y17uVfYH0PsdOWxBaPT7o5VJY9YPghqd5JGiSVPwUo1Rp7xwfZvcXJegcB4qtPTwDwA54CE!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDBCTDMwSUpLU05IQ0YyNDAz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:47.455058+00:00"}
{"id": "vr28576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28576", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Ja som predseda majetkovej komisie (v meste Trnava, pozn.)", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Bystrím Stanko je aktuálnym (vo volebnom období 2010-2014) predsedom majetkovej komisie v meste Trnava.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Bystrím Stanko je aktuálnym (vo volebnom období 2010-2014) predsedom majetkovej komisie v meste Trnava."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["predsedom"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/clanok/majetkova-komisia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:16.924087+00:00"}
{"id": "vr27432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27432", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Privítal som podporu Francúzskeho prezidenta, troch doterajších slovenských prezidentov, šéfa Európskeho parlamentu, českého prezidenta a veľmi si vážim aj podporu skutočnej celebrity pána kardinála Korca.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí pravdu o podpore pre jeho kandidatúru zo strany trojice slovenských prezidentov a ceskej hlavy štátu. Na jeho stránke bolo tiež zverejnené vyhlásenie o podpore zo strany francúzskeho prezidenta Hollanda a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Roberta Fica nepriamo podporil aj kardinál Korec. Výrok preto hodnotíme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí pravdu o podpore pre jeho kandidatúru zo strany trojice slovenských prezidentov a ceskej hlavy štátu. Na jeho stránke bolo tiež zverejnené vyhlásenie o podpore zo strany francúzskeho prezidenta Hollanda a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza. Roberta Fica nepriamo podporil aj kardinál Korec. Výrok preto hodnotíme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["zverejnili", "nepriamu", "zverejnené", "TASR", "uverejnilo", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=18964", "http://www.tvnoviny.sk/volby/1748721_byvali-prezidenti-a-gasparovic-nepriamo-podporili-fica", "http://www.fico2014.sk/volebna-podpora", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312499-roberta-fica-podporili-v-kandidature-na-prezidenta-francois-hollande/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prezident-nema-byt-novacik-odkazuje-kardinal-korec-610349", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312647-korec-podporuje-doplnenie-ustavy-deti-potrebuju-skutocnych-rodicov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:21.304331+00:00"}
{"id": "vr26902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26902", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja sa pýtam, ako je možné v civilizovanej krajine, že predseda parlamentu Pavol Paška zvolá mimoriadnu schôdzu na odvolávanie premiéra pre emisné kauzy na deň, keď je vopred niekoľko dní jasné a známe, aký bude pracovný program premiéra Fica. Teraz narážam na stretnutie s českým premiérom Sobotkom.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzajúc z medializovaných aj oficiálnych informácii, hodnotíme výrok Jozefa Kollára ako pravdivý. Pavol Paška vyhlásil termín spomínanej schôdze 11. februára 2014, teda dva dni pred samotnou návštevou B. Sobotku. Domnievame sa, že je veľmi nepravdepodobné, aby predseda NR SR nevedel o oficiálnej návšteve predsedu vlády ČR minimálne dva dni vopred. Najmä v tom prípade, ak mal túto návštevu sám oficiálne prijať. SITA (uverejnené na cas.sk, pozn.) dňa 9. februára 2014 informovala o tom, že predseda vlády ČR príde na oficiálnu návštevu dňa 13. februára 2014. Uvedené bolo aj to, kto sa mal s ním stretnúť: \" Sobotku prijme na bilaterálne rozhovory premiér Robert Fico, minister financií Peter Kažimír a predseda parlamentu Pavol Paška.\" Oficiálna pozvánka (.pdf) na 32. schôdzu, pod ktorou je podpísaný P. Paška, bola vydaná 11. februára 2014. Oficiálne informácie ohľadom programu členov vlády sú publikované na webovej stránke Úradu Vlády SR , avšak nie v predstihu, ale len ako denné zhrnutie ich aktivít, publikované v tom istom dni. Naopak stránka NRSR, uvádza program poslancov aj na niekoľko týždňov dopredu. Ak sa spätne pozrieme na kalendár NR SR , 13. februára 2014 o 15:00 mal P. Paška prijať B. Sobotku. Nedokážeme však s istotou tvrdiť, že tam tento údaj bol uvedený už 11. februára, kedy P. Paška zvolal schôdzu. Konkrétne informácie o zahraničných návštevách na území SR poskytuje rezort diplomacie , a to spravidla s výhľadom na aktuálny týždeň. Opäť môžme len predpokladať, že informácia o návšteve B. Sobotku bola zverejnená niekoľko dní vopred, tak ako je to zvykom na stránke MZVaEZ SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúc z medializovaných aj oficiálnych informácii, hodnotíme výrok Jozefa Kollára ako pravdivý. Pavol Paška vyhlásil termín spomínanej schôdze 11. februára 2014, teda dva dni pred samotnou návštevou B. Sobotku. Domnievame sa, že je veľmi nepravdepodobné, aby predseda NR SR nevedel o oficiálnej návšteve predsedu vlády ČR minimálne dva dni vopred. Najmä v tom prípade, ak mal túto návštevu sám oficiálne prijať. SITA (uverejnené na cas.sk, pozn.) dňa 9. februára 2014 informovala o tom, že predseda vlády ČR príde na oficiálnu návštevu dňa 13. februára 2014. Uvedené bolo aj to, kto sa mal s ním stretnúť: \" Sobotku prijme na bilaterálne rozhovory premiér Robert Fico, minister financií Peter Kažimír a predseda parlamentu Pavol Paška.\" Oficiálna pozvánka (.pdf) na 32. schôdzu, pod ktorou je podpísaný P. Paška, bola vydaná 11. februára 2014. Oficiálne informácie ohľadom programu členov vlády sú publikované na webovej stránke Úradu Vlády SR , avšak nie v predstihu, ale len ako denné zhrnutie ich aktivít, publikované v tom istom dni. Naopak stránka NRSR, uvádza program poslancov aj na niekoľko týždňov dopredu. Ak sa spätne pozrieme na kalendár NR SR , 13. februára 2014 o 15:00 mal P. Paška prijať B. Sobotku. Nedokážeme však s istotou tvrdiť, že tam tento údaj bol uvedený už 11. februára, kedy P. Paška zvolal schôdzu. Konkrétne informácie o zahraničných návštevách na území SR poskytuje rezort diplomacie , a to spravidla s výhľadom na aktuálny týždeň. Opäť môžme len predpokladať, že informácia o návšteve B. Sobotku bola zverejnená niekoľko dní vopred, tak ako je to zvykom na stránke MZVaEZ SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Oficiálna pozvánka", "webovej stránke Úradu Vlády SR", "kalendár NR SR", "rezort diplomacie"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/272591/sobotkova-prva-zahranicna-navsteva-smeruje-na-slovensko.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=396472", "http://www.vlada.gov.sk/", "http://www.nrsr.sk/web/", "http://www.foreign.gov.sk/sk/aktuality/tyzdenny_kalendar_akcii&CDATE=20140203_20140209_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:25.121516+00:00"}
{"id": "vr31089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31089", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Mimochodom v prípade trvalého eurovalu vôbec nie je potrebný súhlas Slovenska. Tak ako to bolo v prípade prvého.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu \"zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %. Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu. Súhlas Slovenska preto nie je pre prijatie trvalého Eurovalu pri väčšinovom hlasovaní potrebný. Daniek Krajcer hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Vyhlásenia hláv štátov Európskej Únie z 9. decembra 2011, ktoré komunikuje novú fiškálnu dohodu, ktorá sa stáva súčasťou tzv. trvalého eurovalu \"zmluva (o vzniku trvalého eurovalu - pozn.) nadobudne platnosť vo chvíli, keď ju ratifikujú členské štáty, ktorých spoločný podiel na kapitálových záväzkoch predstavuje 90 %. Podiel Slovenska na trvalom eurovale je po znížení 0,82% jeho celkového kapitálového objemu. Súhlas Slovenska preto nie je pre prijatie trvalého Eurovalu pri väčšinovom hlasovaní potrebný. Daniek Krajcer hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenia", "Podiel"], "url": ["http://consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/126681.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53734980-pravica-sa-hada-pre-euroval"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:38.316853+00:00"}
{"id": "vr32910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32910", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Například Česká republika je více urbanizovanou zemí, to znamená větší proporce obyvatel žije v městech střední a větší velikosti.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Míru urbanizace lze číselně vyjádřit jako podíl obyvatelstva žijícího ve městech oproti celkovému počtu obyvatel. Podle údajů Organizace spojených národů byla celková míra urbanizace (k metodologii výpočtu více zde ) v České republice v roce 2010 na úrovni 73.5 procent (na odkazované webové stránce je nutné zadat požadovaná data, neboť odkaz s výsledkem nelze zkopírovat). V případě Slovenska to bylo 54.8 procenta (na odkazované webové stránce je opět nutné zadat požadovaná data). Koncentrovaná data pro 2008 nabízí dále také např. server zemepis.com . Na základě těchto údajů označujeme výrok premiéra Nečase za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Míru urbanizace lze číselně vyjádřit jako podíl obyvatelstva žijícího ve městech oproti celkovému počtu obyvatel. Podle údajů Organizace spojených národů byla celková míra urbanizace (k metodologii výpočtu více zde ) v České republice v roce 2010 na úrovni 73.5 procent (na odkazované webové stránce je nutné zadat požadovaná data, neboť odkaz s výsledkem nelze zkopírovat). V případě Slovenska to bylo 54.8 procenta (na odkazované webové stránce je opět nutné zadat požadovaná data). Koncentrovaná data pro 2008 nabízí dále také např. server zemepis.com . Na základě těchto údajů označujeme výrok premiéra Nečase za pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Organizace spojených národů", "zde", "73.5 procent", "54.8 procenta", "zemepis.com"], "url": ["http://esa.un.org/unpd/wup/index.html", "http://esa.un.org/unpd/wup/Documentation/faq.htm", "http://esa.un.org/unpd/wup/unup/index_panel3.html", "http://esa.un.org/unpd/wup/unup/index_panel3.html", "http://www.zemepis.com/urbanizace.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:59.954652+00:00"}
{"id": "vr17463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17463", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...keď hlavný deň, keď ohlasuje opozícia, (...), tak tam stojí síce pani Remišová s pánom Matovičom. Ešte našli niekde pána podpredsedu Galka (...) pretože predseda najsilnejšej opozičnej strany, je v ten deň na autosalóne v Ženeve.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini vo výroku spomína tlačovú konferenciu, na ktorej opozícia špecifikovala, aké politické kroky plánujú, medzi ktoré patrilo aj avizovanie podania návrhu na odvolanie vlády. Igor Matovič na tlačovej konferencii v stredu 7. marca 2018 spolu so stranou SaS ohlásil zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze na vyslovenie nedôvery vláde. Na tlačovej konferencii boli prítomní viacerí poslanci za OĽANO a SaS, vrátane Veroniky Remišovej, Igora Matoviča, Jána Budaja, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a ďalších. Na tlačovej konferencii chýbal predseda SaS Richard Sulík, prítomný ale bol Ľubomír Galko, podpredseda strany SaS. Denník N publikoval správu. že Richarda Sulíka, videli v ten deň na autosalóne v Ženeve. V najnovšom prieskume z marca 2018 agentúra FOCUS namerala SaS podporu 14 %, kým OĽaNO podporilo 10,4 % opýtaných. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini vo výroku spomína tlačovú konferenciu, na ktorej opozícia špecifikovala, aké politické kroky plánujú, medzi ktoré patrilo aj avizovanie podania návrhu na odvolanie vlády. Igor Matovič na tlačovej konferencii v stredu 7. marca 2018 spolu so stranou SaS ohlásil zvolanie mimoriadnej parlamentnej schôdze na vyslovenie nedôvery vláde. Na tlačovej konferencii boli prítomní viacerí poslanci za OĽANO a SaS, vrátane Veroniky Remišovej, Igora Matoviča, Jána Budaja, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a ďalších. Na tlačovej konferencii chýbal predseda SaS Richard Sulík, prítomný ale bol Ľubomír Galko, podpredseda strany SaS. Denník N publikoval správu. že Richarda Sulíka, videli v ten deň na autosalóne v Ženeve. V najnovšom prieskume z marca 2018 agentúra FOCUS namerala SaS podporu 14 %, kým OĽaNO podporilo 10,4 % opýtaných. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["ohlásil", "podpredseda"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1706591-opozicia-podava-navrh-na-odvolanie-fica-podla-premiera-sa-snazia-o-statny-prevrat", "http://www.sas.sk/vedenie-sas/309"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:09.567041+00:00"}
{"id": "vr16882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16882", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Ako náhle bola pri Levoči dobudovaná diaľnica, prišiel investor, ktorý tam v prvej fáze zamestnal 120 ľudí..", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dobudovanie diaľnice pri Levoči koncom roku 2015 dopomohlo prilákať investora Helske s.r.o., ktorý sa zaviazal k tomu, aby v levočskom závode vytvoril až 120 pracovných miest do konca roka 2018. Nie sú zatiaľ verejne dostupné informácie o tom, koľko pracovných miest už reálne vzniklo. Demagog.SK požiadal Majerského, aby poskytol informácie o aktuálnom stave. Na základe doteraz známych informácií hodnotíme výrok ako zavádzanie.\n\nKompletný nový diaľničný úsek pri Levoči, ktorý odľahčil centrum mesta od veľkého množstva nákladných a osobných áut bol otvorený v decembri 2015. Podľa slov primátora Levoče Milana Majerského obyvatelia mesta novú diaľnicu vrúcne privítali : \" Levoča si naozaj vydýchla, nastal taký epochálny moment, nastane obrovská zmena, čo sa týka dopravy u nás. Verím, že samotní Levočania si vydýchnu .“ Novootvorený úsek spája dva samostatne stavané úseky a má dĺžku 9,5 km. Súčasťou neho je aj diaľničný tunel, 11 mostov a diaľničný privádzač smerom k Levoči.\n\nInvestora, o ktorom hovorí Majerský v tomto výroku už raz v rozhovore spomenul a Demagog.sk jeho výrok označil za pravdivý. Do Levoče naozaj prichádza spoločnosť Helske s.r.o., ktorá sa zameriava na výrobu unikátneho stavebného materiálu s použitím nanotechnológie . Poslanci mestského zastupiteľstva 13.júna 2017 schválili investičnú dohodu a vedenie mesta následne podpísali so zástupcami investora nájomnú zmluvu aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Investor Helske s.r.o. má vytvoriť až 120 pracovných miest a závod nachádzajúci sa v tzv. Hnedej priemyselnej zóne má byť hotový do konca roka 2018. Primátor Levoče sa po podpise zmluvy vyjadril nasledovne: „ To, že sa nám podarilo dohodnúť s firmou Helske považujem za veľké pozitívum. Je to spoločnosť, ktorá šetrí ľuďom energiu a životné prostredie. Okrem toho, si musíme bezvýhradne plniť záväzky, ktoré máme voči Hnedej priemyselnej zóne, potrebujeme do regiónu lákať kvalitných investorov a vytvárať pre ľudí, tu doma, stále viac atraktívnych pracovných miest. Aktuálne v tejto zóne prebieha archeologický výskum .“", "analysis_paragraphs": ["Dobudovanie diaľnice pri Levoči koncom roku 2015 dopomohlo prilákať investora Helske s.r.o., ktorý sa zaviazal k tomu, aby v levočskom závode vytvoril až 120 pracovných miest do konca roka 2018. Nie sú zatiaľ verejne dostupné informácie o tom, koľko pracovných miest už reálne vzniklo. Demagog.SK požiadal Majerského, aby poskytol informácie o aktuálnom stave. Na základe doteraz známych informácií hodnotíme výrok ako zavádzanie.", "Kompletný nový diaľničný úsek pri Levoči, ktorý odľahčil centrum mesta od veľkého množstva nákladných a osobných áut bol otvorený v decembri 2015. Podľa slov primátora Levoče Milana Majerského obyvatelia mesta novú diaľnicu vrúcne privítali : \" Levoča si naozaj vydýchla, nastal taký epochálny moment, nastane obrovská zmena, čo sa týka dopravy u nás. Verím, že samotní Levočania si vydýchnu .“ Novootvorený úsek spája dva samostatne stavané úseky a má dĺžku 9,5 km. Súčasťou neho je aj diaľničný tunel, 11 mostov a diaľničný privádzač smerom k Levoči.", "Investora, o ktorom hovorí Majerský v tomto výroku už raz v rozhovore spomenul a Demagog.sk jeho výrok označil za pravdivý. Do Levoče naozaj prichádza spoločnosť Helske s.r.o., ktorá sa zameriava na výrobu unikátneho stavebného materiálu s použitím nanotechnológie . Poslanci mestského zastupiteľstva 13.júna 2017 schválili investičnú dohodu a vedenie mesta následne podpísali so zástupcami investora nájomnú zmluvu aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Investor Helske s.r.o. má vytvoriť až 120 pracovných miest a závod nachádzajúci sa v tzv. Hnedej priemyselnej zóne má byť hotový do konca roka 2018. Primátor Levoče sa po podpise zmluvy vyjadril nasledovne: „ To, že sa nám podarilo dohodnúť s firmou Helske považujem za veľké pozitívum. Je to spoločnosť, ktorá šetrí ľuďom energiu a životné prostredie. Okrem toho, si musíme bezvýhradne plniť záväzky, ktoré máme voči Hnedej priemyselnej zóne, potrebujeme do regiónu lákať kvalitných investorov a vytvárať pre ľudí, tu doma, stále viac atraktívnych pracovných miest. Aktuálne v tejto zóne prebieha archeologický výskum .“"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["otvorený", "privítali", "úsek", "Súčasťou", "Demagog.sk", "prichádza", "schválili", "zmluvu", "zmluvu", "vytvoriť", "vyjadril"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375548-piaty-dialnicny-tunel-otvorili-pre-levoci-mesto-si-vydychlo/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375548-piaty-dialnicny-tunel-otvorili-pre-levoci-mesto-si-vydychlo/", "https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375548-piaty-dialnicny-tunel-otvorili-pre-levoci-mesto-si-vydychlo/", "http://www.demagog.sk/politici/264/milan-majersky", "http://www.levoca.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=130960", "http://www.levoca.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=130960", "https://levoca.digitalnemesto.sk/zverejnovanie/#levoca/ZML/0", "https://levoca.digitalnemesto.sk/zverejnovanie/#levoca/ZML/0", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2017/06/na-spis-mieri-novy-investor/", "http://www.podtatranske-noviny.sk/2017/06/na-spis-mieri-novy-investor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:08.553144+00:00"}
{"id": "vr26448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26448", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Cena plynu pre domácnosti má klesajúcu tendenciu.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat, ceny plynu v roku 2013 poklesli. Nevieme však hovoriť o trende, keďže pokles bol len v roku 2013. Podľa polročnej štatistiky cien plynu, ceny plynu pre domácnosti, ktoré plynom kúria, varia a používajú na ohrev vody klesli v druhom polroku 2012 a tiež v prvom polroku 2013. V tomto prípade možno hovoriť o klesajúcom trende. Ceny plynu pre domácnosti, ktoré používajú plyn len na ohrev vody a varenie, v prvom polroku 2013 mierne narástli. Hoci je na Slovensku takmer 62% domácností, ktoré plyn používajú aj na kúrenie, a teda pre minimálne pre 2/3 domácností na Slovensku ceny klesajú, pre domácnosti, ktoré plynom nekúria ceny v prvom polroku 2013 mierne narástli. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nDemagog.SK využíva verejne dostupné, oficiálne čísla o cenách plynu. Vychádzame z údajov Eurostat. Iné údaje o cenách plynu nie sú verejne dostupné. Ceny z ÚRSO sú uvádzané vo výročných správach sú len do roku 2012.\n\nEurostat ponúka ročnú štatistiku o cenách plynu pre domácnosti:\n\nAko je z grafu vidieť od roku 2012 (druhá Ficová vláda) cena za plyn klesá.\n\nDemagog.SK má k dispozícií polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Prehľad cien za plyn zahŕňa domácnosti, ktoré plynom aj kúria (viac ako 20 Gigajoule, menej ako 200 Gigajoule - viac metodika Eurostat). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, až 61,5% z obývaných bytov kúri plynom. Pod kategóriu (s. 6) \"byty\" patria nielen byty v bytových domoch, ale aj byty v rodinných domoch.\n\nV období druhej Ficovej vlády ceny plynu v druhom polroku 2012 mierne poklesli, pokles cien možno zaznamenať aj v prvom polroku 2013. Ceny by mali klesajúcu tendenciu aj ak by sme do cien zahrnuli všetky dane a poplatky.\n\nAk by sme sa však pozreli na ceny plynu len pre domácnosti, ktoré plyn používajú len na varenie a teplú vodu (menej ako 20 Gigajoule) tak zistíme, že cena pre tieto domácnosti v druhom polroku 2012 mierne poklesla, no v prvom polroku 2013 opäť narástla.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat, ceny plynu v roku 2013 poklesli. Nevieme však hovoriť o trende, keďže pokles bol len v roku 2013. Podľa polročnej štatistiky cien plynu, ceny plynu pre domácnosti, ktoré plynom kúria, varia a používajú na ohrev vody klesli v druhom polroku 2012 a tiež v prvom polroku 2013. V tomto prípade možno hovoriť o klesajúcom trende. Ceny plynu pre domácnosti, ktoré používajú plyn len na ohrev vody a varenie, v prvom polroku 2013 mierne narástli. Hoci je na Slovensku takmer 62% domácností, ktoré plyn používajú aj na kúrenie, a teda pre minimálne pre 2/3 domácností na Slovensku ceny klesajú, pre domácnosti, ktoré plynom nekúria ceny v prvom polroku 2013 mierne narástli. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Demagog.SK využíva verejne dostupné, oficiálne čísla o cenách plynu. Vychádzame z údajov Eurostat. Iné údaje o cenách plynu nie sú verejne dostupné. Ceny z ÚRSO sú uvádzané vo výročných správach sú len do roku 2012.", "Eurostat ponúka ročnú štatistiku o cenách plynu pre domácnosti:", "Ako je z grafu vidieť od roku 2012 (druhá Ficová vláda) cena za plyn klesá.", "Demagog.SK má k dispozícií polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Prehľad cien za plyn zahŕňa domácnosti, ktoré plynom aj kúria (viac ako 20 Gigajoule, menej ako 200 Gigajoule - viac metodika Eurostat). Podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011, až 61,5% z obývaných bytov kúri plynom. Pod kategóriu (s. 6) \"byty\" patria nielen byty v bytových domoch, ale aj byty v rodinných domoch.", "V období druhej Ficovej vlády ceny plynu v druhom polroku 2012 mierne poklesli, pokles cien možno zaznamenať aj v prvom polroku 2013. Ceny by mali klesajúcu tendenciu aj ak by sme do cien zahrnuli všetky dane a poplatky.", "Ak by sme sa však pozreli na ceny plynu len pre domácnosti, ktoré plyn používajú len na varenie a teplú vodu (menej ako 20 Gigajoule) tak zistíme, že cena pre tieto domácnosti v druhom polroku 2012 mierne poklesla, no v prvom polroku 2013 opäť narástla."], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["výročných správach", "ročnú štatistiku", "Eurostatu", "metodika", "Sčítania", "kategóriu", "zahrnuli"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/?q=content/%C3%BArad-spr%C3%A1vy-%C3%BAradu", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00113&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_SDDS/EN/nrg_price_esms.htm#unit_measure", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=65048", "http://portal.statistics.sk/files/byty-sr-krajoch-okresoch-obciach-evv4_1-5.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:03.061481+00:00"}
{"id": "vr32415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32415", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "ale pripomínam, že minulý rok v tej konsolidácii rast platov v školstve, bol vyšší ako plat priemerných platov.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mzdy v oblasti vzdelávania rástli v priebehu roka 2011 viac ako mzdy v národnom hospodárstve. Na druhej strane ak sa na vývoj miezd pozrieme medziročne je evidentné, že priemerné mzdy v hospodárstve rástli rýchlejšie ako priemerné platy v oblasti vzdelávania.\n\nPodľa údajov zverejnených Štatistickým úradom súhrnne za 2011 bola priemerná mzda v hospodárstve v prvom kvartáli 746 eur a vo štvrtom kvartáli bola táto mzda v hodnote 848 eur. Priemerná mzda za rok 2011 bola na úrovni 786 eur. Konkrétne v odvetví vzdelávania bola priemerná mzda v prvom kvartáli 626 eur a s kvartáli štvrtom 735. Priemerná mzda v odvetví vzdelávania v roku 2011 bola na úrovni 662 eur.\n\nZ toho vyplýva že v priebehu roka 2011 mzda v národnom hospodárstve vzrástla o 102 eur a v odvetví vzdelávania vzrástla o 109 eur. Priemerná mzda vo vzdelávané vzrástla o 7 eur viac než priemerná mzda v hospodárstve.\n\nNa ilustráciu rýchlosti a priebehu rastu budú odprezentevané medzikvartálne dáta, ktoré vyplývajú z údajov Štatistického úradu\n\nVzdelávanie\n\nPriemerná mzda\n\nV druhom kvartáli teda priemerná mzda stúpla vo vzdelávaní o 35 eur tj. 5,59%, pričom priemerná mzda vzrástla o 35 eur čo je 3,69%.\n\nV treťom kvartáli klesla mzda vo vzdelávaní o 36 eur čo činí 5,44 % pričom priemerná mzda klesla o 12 eur čo činí 1,54%.\n\nVo štvrtok kvartáli stúpla mzda vo vzdelávaní o 110 eur čo je 14,3% pričom priemerná mzda stúpla o 79 eur čo predstavuje 10,27%.\n\nAk sa však pozrieme na medziročný vývoj, situácia ohľadom vyššieho platu zamestnancov v oblasti vzdelávania nie je zrejmá:\n\nZ tabuľky vyplýva, že ak sa pozrieme na medziročný vývoj miezd v hospodárstve, je evidentné, že v roku 2011 rástla priemerná mzda v hospodárstve rýchlejšie ako v oblasti vzdelávania.", "analysis_paragraphs": ["Mzdy v oblasti vzdelávania rástli v priebehu roka 2011 viac ako mzdy v národnom hospodárstve. Na druhej strane ak sa na vývoj miezd pozrieme medziročne je evidentné, že priemerné mzdy v hospodárstve rástli rýchlejšie ako priemerné platy v oblasti vzdelávania.", "Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom súhrnne za 2011 bola priemerná mzda v hospodárstve v prvom kvartáli 746 eur a vo štvrtom kvartáli bola táto mzda v hodnote 848 eur. Priemerná mzda za rok 2011 bola na úrovni 786 eur. Konkrétne v odvetví vzdelávania bola priemerná mzda v prvom kvartáli 626 eur a s kvartáli štvrtom 735. Priemerná mzda v odvetví vzdelávania v roku 2011 bola na úrovni 662 eur.", "Z toho vyplýva že v priebehu roka 2011 mzda v národnom hospodárstve vzrástla o 102 eur a v odvetví vzdelávania vzrástla o 109 eur. Priemerná mzda vo vzdelávané vzrástla o 7 eur viac než priemerná mzda v hospodárstve.", "Na ilustráciu rýchlosti a priebehu rastu budú odprezentevané medzikvartálne dáta, ktoré vyplývajú z údajov Štatistického úradu", "Vzdelávanie", "Priemerná mzda", "V druhom kvartáli teda priemerná mzda stúpla vo vzdelávaní o 35 eur tj. 5,59%, pričom priemerná mzda vzrástla o 35 eur čo je 3,69%.", "V treťom kvartáli klesla mzda vo vzdelávaní o 36 eur čo činí 5,44 % pričom priemerná mzda klesla o 12 eur čo činí 1,54%.", "Vo štvrtok kvartáli stúpla mzda vo vzdelávaní o 110 eur čo je 14,3% pričom priemerná mzda stúpla o 79 eur čo predstavuje 10,27%.", "Ak sa však pozrieme na medziročný vývoj, situácia ohľadom vyššieho platu zamestnancov v oblasti vzdelávania nie je zrejmá:", "Z tabuľky vyplýva, že ak sa pozrieme na medziročný vývoj miezd v hospodárstve, je evidentné, že v roku 2011 rástla priemerná mzda v hospodárstve rýchlejšie ako v oblasti vzdelávania."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistickým úradom", "Štatistického úradu", "2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48054", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48054", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24136", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:47.566642+00:00"}
{"id": "50044", "numeric_id": 50044, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50044", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Toto porovnávanie ale že absolútne nesedí, pretože tie lôžka, ktoré sa deklarujú v Prešove, to je v nejakom plnom stave, pomaly vojnovom, kedy budú reprofilizované atď., tam ten základný počet lôžok je samozrejme nižší.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kamil Šaško hovorí o plánovanej nemocnice vo Vajnoroch. Jej cena je totiž podľa medializovaných informácií takmer dvojnásobná v porovnaní s nemocnicou v Prešove. Kritika sa okrem toho zameriava aj na počet lôžok, ktorý nezodpovedá memorandu uzavretému medzi vládou a lekárskymi odbormi. Podľa niektorých porovnaní by tak bratislavská nemocnica stála dvakrát toľko, no poskytovala by len polovičnú kapacitu lôžok. Tieto porovnania však nie sú úplne presné. Zvýšený počet lôžok uvádzaný pri prešovskej nemocnici totiž predstavuje výnimočný stav, ktorý by nastal v prípade reprofilizácie. V štandardnom režime podľa dostupných informácií obe nemocnice rátajú s približne 950 lôžkami. Výrok Kamila Šaška preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo obrany v júli 2024 oznámilo zámer vybudovania nového moderného komplexu vojenskej nemocnice v Prešove. Ešte predtým, ako projekt prešiel pod ministerstvo obrany, bola publikovaná štúdia uskutočniteľnosti z roku 2022, ktorá uvádzala, že nová nemocnica bude mať kapacitu 942 lôžok ( .pdf , s. 57).\n\nMinisterstvo obrany v septembri 2024 informovalo , že nemocnica v Prešove by mala mať kapacitu 1200 až 1300 lôžok. Neskôr minister Robert Kaliňák upresnil, že štandardná kapacita bude približne 950 lôžok, ktoré bude možné v prípade potreby možné reprofilizovať na 1300 lôžok. V budúcnosti by mohla byť maximálna kapacita navýšená až na 1500 lôžok .\n\nV pôvodnej štúdii sa počítalo s nákladmi na výstavbu v hodnote približne 410 miliónov eur. Okrem výstavby boli v tejto sume zahrnuté aj náklady na medicínske vybavenie a prípravné práce ( .pdf , s. 77). Premiér Robert Fico v septembri 2024 počas prvého kontrolného dňa v Prešove informoval, že na túto novú nemocnicu bolo vyčlenených 550 miliónov eur . Neskôr už sa táto suma navýšila o 50 miliónov eur, a v apríli 2025 narástla až na 650 miliónov eur. Nemocnica by mala byť hotová v roku 2027.\n\nKoncom apríla 2025 minister zdravotníctva informoval , že najnovšia koncová univerzitná nemocnica v Bratislave bude stáť vo Vajnoroch a bude niesť názvov Národná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika. S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo s výstavbou na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove, ktorý po príchode nového ministra vystriedali práve Vajnory.\n\nNová nemocnica bude podľa ministra zdravotníctva poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej - piatej úrovni. Jej kapacita má byť 950 lôžok , z toho 850 klasických a 150 určených pre intenzívnu starostlivosť. Očakáva sa, že ročne nemocnica poskytne služby viac ako 44 000 hospitalizovaným pacientom a to približne na 150 ambulanciách a plne vybavených diagnostických pracoviskách. Podľa Kamila Šaška bude nová nemocnica stáť celkovo 1,2 miliardy eur.\n\nLekárske odborové združenie (LOZ) však kritizovalo plánovaný počet lôžok ako nedostatočný. V memorande, ktoré LOZ podpísalo s vládou 30. novembra 2022 sa vláda zaviazala, že koncová nemocnica v Bratislave bude mať minimálne 1 150 lôžok (. pdf , s. 8).", "analysis_paragraphs": ["Kamil Šaško hovorí o plánovanej nemocnice vo Vajnoroch. Jej cena je totiž podľa medializovaných informácií takmer dvojnásobná v porovnaní s nemocnicou v Prešove. Kritika sa okrem toho zameriava aj na počet lôžok, ktorý nezodpovedá memorandu uzavretému medzi vládou a lekárskymi odbormi. Podľa niektorých porovnaní by tak bratislavská nemocnica stála dvakrát toľko, no poskytovala by len polovičnú kapacitu lôžok. Tieto porovnania však nie sú úplne presné. Zvýšený počet lôžok uvádzaný pri prešovskej nemocnici totiž predstavuje výnimočný stav, ktorý by nastal v prípade reprofilizácie. V štandardnom režime podľa dostupných informácií obe nemocnice rátajú s približne 950 lôžkami. Výrok Kamila Šaška preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo obrany v júli 2024 oznámilo zámer vybudovania nového moderného komplexu vojenskej nemocnice v Prešove. Ešte predtým, ako projekt prešiel pod ministerstvo obrany, bola publikovaná štúdia uskutočniteľnosti z roku 2022, ktorá uvádzala, že nová nemocnica bude mať kapacitu 942 lôžok ( .pdf , s. 57).", "Ministerstvo obrany v septembri 2024 informovalo , že nemocnica v Prešove by mala mať kapacitu 1200 až 1300 lôžok. Neskôr minister Robert Kaliňák upresnil, že štandardná kapacita bude približne 950 lôžok, ktoré bude možné v prípade potreby možné reprofilizovať na 1300 lôžok. V budúcnosti by mohla byť maximálna kapacita navýšená až na 1500 lôžok .", "V pôvodnej štúdii sa počítalo s nákladmi na výstavbu v hodnote približne 410 miliónov eur. Okrem výstavby boli v tejto sume zahrnuté aj náklady na medicínske vybavenie a prípravné práce ( .pdf , s. 77). Premiér Robert Fico v septembri 2024 počas prvého kontrolného dňa v Prešove informoval, že na túto novú nemocnicu bolo vyčlenených 550 miliónov eur . Neskôr už sa táto suma navýšila o 50 miliónov eur, a v apríli 2025 narástla až na 650 miliónov eur. Nemocnica by mala byť hotová v roku 2027.", "Koncom apríla 2025 minister zdravotníctva informoval , že najnovšia koncová univerzitná nemocnica v Bratislave bude stáť vo Vajnoroch a bude niesť názvov Národná nemocnica generála Milana Rastislava Štefánika. S výstavbou novej národnej univerzitnej nemocnice sa pôvodne počítalo s výstavbou na bratislavských Rázsochách. Vláda neskôr odobrila výstavbu v Ružinove, ktorý po príchode nového ministra vystriedali práve Vajnory.", "Nová nemocnica bude podľa ministra zdravotníctva poskytovať zdravotnú starostlivosť na najvyššej - piatej úrovni. Jej kapacita má byť 950 lôžok , z toho 850 klasických a 150 určených pre intenzívnu starostlivosť. Očakáva sa, že ročne nemocnica poskytne služby viac ako 44 000 hospitalizovaným pacientom a to približne na 150 ambulanciách a plne vybavených diagnostických pracoviskách. Podľa Kamila Šaška bude nová nemocnica stáť celkovo 1,2 miliardy eur.", "Lekárske odborové združenie (LOZ) však kritizovalo plánovaný počet lôžok ako nedostatočný. V memorande, ktoré LOZ podpísalo s vládou 30. novembra 2022 sa vláda zaviazala, že koncová nemocnica v Bratislave bude mať minimálne 1 150 lôžok (. pdf , s. 8)."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "štúdia uskutočniteľnosti", ".pdf", "informovalo", "kapacita", "1500 lôžok", "štúdii", ".pdf", "550 miliónov eur", "navýšila", "informoval", "950 lôžok", "stáť", "kritizovalo", "podpísalo", "pdf"], "url": ["https://www.ozdravme.sk/Dokument/101743/nova-nemocnica-v-presove-by-mala-byt-otvorena-v-roku-2027.aspx", "https://www.fnsppresov.sk/wp-content/uploads/2022/09/FS_Presovska-nemocnica_FINAL.pdf", "https://www.fnsppresov.sk/wp-content/uploads/2022/09/FS_Presovska-nemocnica_FINAL.pdf", "https://www.facebook.com/mosr.sk/posts/gigantick%C3%BD-projekt-v%C3%BDstavby-nemocnice-v-pre%C5%A1ove-napreduje-pod%C4%BEa-pl%C3%A1nu-podpredsed/898932598934390/", "https://presov.dnes24.sk/okres/kraj/nova-nemocnica-v-presove-riaditel-uz-teraz-dostava-emaily-so-ziadostami-o-pracu-453275", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZbVHPVk/nova-vojenska-nemocnica-v-presove-zdravotnu-starostlivost-poskytnu-aj-civilistom/", "https://www.fnsppresov.sk/wp-content/uploads/2022/09/FS_Presovska-nemocnica_FINAL.pdf", "https://www.fnsppresov.sk/wp-content/uploads/2022/09/FS_Presovska-nemocnica_FINAL.pdf", "https://spravy.stvr.sk/2024/09/v-presove-zacali-budovat-novu-vojensku-nemocnicu-ma-obsahovat-aj-priestor-pre-studium-lekarov", "https://presov.korzar.sme.sk/c/23495024/fico-hovori-pri-vojenskej-nemocnici-uz-o-sto-milionoch-navyse-to-by-na-rok-uzivilo-styri-mesta.html", "https://dennikn.sk/4607959/nova-bratislavska-nemocnica-bude-vo-vajnoroch-postavi-ju-kalinak-a-volat-sa-bude-po-stefanikovi/", "https://www.noviny.sk/slovensko/1054262-nova-narodna-nemocnica-v-bratislave-bude-vo-vajnoroch", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/750125-ruzinov-ani-razsochy-nova-narodna-nemocnica-bude-uplne-inde-stat-ma-200-milionov-eur/", "https://www.noviny.sk/slovensko/1057097-nova-narodna-nemocnica-vo-vajnoroch-ma-mat-len-950-lozok-loz-bije-na-poplach", "https://www.health.gov.sk/Clanok?memorandum-lekari-vlada", "https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/Memorandum.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:23.029513+00:00"}
{"id": "vr36635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36635", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvýšenie DPH, ktoré ste spomenuli o 1% dnes už môžem konštatovať sa vyjadrili potravinové reťazce, že sa to nijak v ich cenách potravín nepremietne.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Iveta Radičová si vybrala prehlásenie niektorých reťazcov a generalizovala to na všetky. Pravda je, že niektoré reťazce deklarovali, že sa zvýšená DPH do cien nepremietne ( Coop Jednota , CBA ). Niektore ako napr. Kaufland naopak tvrdí, že sa nebudú meniť ceny pri niečo vyše 300 najčastejšie kupovaných výrobkoch minimálne do veľkonočných sviatkov. Pri ostatných výrobkoch k zmenám môže dôjsť. Relevantné výroky ostatných reťazcov k dispozícií nemáme.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová si vybrala prehlásenie niektorých reťazcov a generalizovala to na všetky. Pravda je, že niektoré reťazce deklarovali, že sa zvýšená DPH do cien nepremietne ( Coop Jednota , CBA ). Niektore ako napr. Kaufland naopak tvrdí, že sa nebudú meniť ceny pri niečo vyše 300 najčastejšie kupovaných výrobkoch minimálne do veľkonočných sviatkov. Pri ostatných výrobkoch k zmenám môže dôjsť. Relevantné výroky ostatných reťazcov k dispozícií nemáme."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Coop Jednota", "CBA", "Kaufland"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5702511/povodne-ceny-vyuzil-obchod-ako-tahak.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46980990-odrazi-sa-podla-vas-zvysena-dph-aj-na-vyssich-cenach", "http://ekonomika.sme.sk/c/5702511/povodne-ceny-vyuzil-obchod-ako-tahak.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:31.189541+00:00"}
{"id": "vr35887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35887", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Zahmlieva, skrýva, sťahuje niektoré informácie už či z internetu, či z oficiálnych dokumentov (Robert Fico, pozn.).", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme o aké sťahovanie informácií by malo ísť.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme o aké sťahovanie informácií by malo ísť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:39.124824+00:00"}
{"id": "vr26305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26305", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Viete, mňa trošku tak zarazilo alebo prekvapilo to odloženie môjho nástupu do úradu, je mediálne známe, že sa tak malo uskutočniť 29.novembra a vzhľadom na výsledok volieb samozrejme to bolo zrušené, a posunuté doposiaľ na neurčito.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože ustanovujúce 1. zasadnutie Zastupiteľstva BBSK bolo skutočne presunuté na náhradný termín.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože ustanovujúce 1. zasadnutie Zastupiteľstva BBSK bolo skutočne presunuté na náhradný termín."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "sme.sk"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/aktualne-rokovanie-zbbsk/aktualne-rokovanie-zbbsk", "http://bystrica.sme.sk/c/7018477/v-bystrickom-zupnom-urade-je-napatie-ale-funguje-normalne.html#ixzz2mLLqQRfd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:32.528416+00:00"}
{"id": "vr34851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34851", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Ja mám také informácie, že, že tá, tie peniaze za tú zákazku alebo tá zákazka bola zrušená skôr ako bola táto kauza medializovaná.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už raz uviedli , žiadosť o zrušenie prišla 16. augusta , kauza bola medializovaná 3. septembra, povolebná zákazka až 17. septembra .", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už raz uviedli , žiadosť o zrušenie prišla 16. augusta , kauza bola medializovaná 3. septembra, povolebná zákazka až 17. septembra ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["uviedli", "16. augusta", "17. septembra"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/39-tyzden-v-televiznych-diskusiach-hayekovci-jazykovy-zakon-ekonomika-valorizacia-dochodkov/", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:57.547640+00:00"}
{"id": "vr34229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34229", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tvrdí dnes opozícia, že ceny plynu pre domácnosť treba zvýšiť, aby plyn pre domácnosti nevytváral straty.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tak ako uvádzajú dané výroky nižšie, predstavitelia opozície sa vyjadrovali k nízkym cenám plynu, no nie k ich zvýšeniu v súvislosti so zmenšením straty. Slová Bélu Bugára ako aj Juraja Miškova pochádzajú z doby po konkrétnej debate, zatiaľ čo Richard Sulík a Ivan Mikloš sa k problematike vyjadrili ešte pred diskusiou. Práve oni sa vôbec nevyjadrovali k zvýšeniu cien plynu aby sa tak vykryla strata a preto môžeme považovať daný výrok za klamlivý.", "analysis_paragraphs": ["Tak ako uvádzajú dané výroky nižšie, predstavitelia opozície sa vyjadrovali k nízkym cenám plynu, no nie k ich zvýšeniu v súvislosti so zmenšením straty. Slová Bélu Bugára ako aj Juraja Miškova pochádzajú z doby po konkrétnej debate, zatiaľ čo Richard Sulík a Ivan Mikloš sa k problematike vyjadrili ešte pred diskusiou. Práve oni sa vôbec nevyjadrovali k zvýšeniu cien plynu aby sa tak vykryla strata a preto môžeme považovať daný výrok za klamlivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["Sulík", "Bugár", "Miškov", "Mikloš", "Mikloša"], "url": ["http://http://richardsulik.blog.sme.sk/c/336844/SPP-Klasicky-tunel-v-podani-muza-s-kolou.html", "http://http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/293527-opozicia-fica-neodvolala-zosadit-z-postu-ho-chcelo-59-poslancov/", "http://http://www.aktuality.sk/clanok/236606/odvolanie-premier-robert-fico-september-2013/", "http://http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ivan-miklos-kritizuje-premiera-fica-za/732641-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/2013/09/06/plyn-ktory-smrdi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:18.928397+00:00"}
{"id": "vr27311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27311", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezident reprezentuje, hlava štátu, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už v online rozhovore denníka Pravda 21. februára 2014:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už v online rozhovore denníka Pravda 21. februára 2014:"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "Ústava SR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi/?politik=21&ph=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:49.038827+00:00"}
{"id": "vr14047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14047", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...zajtra nesieme do kancelárie Národnej rady, do parlamentu petíciu, ktorú podpísalo viac ako 104 000 ľudí práve za hmotnú zodpovednosť.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka hovoril o petícii, ktorá má zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov a vylúčiť schránkové firmy z verejného priestoru. Táto petícia bola odovzdaná 14. decembra, teda deň po diskusii, pričom bolo oznámené, že bolo vyzbieraných približne 117 tisíc podpisov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Radoslav Procházka so stranou Sieť začali s výbermi podpisov 1. júla 2015. Podľa TASR : \" Škatule s petičnými hárkami priniesla do NR SR väčšina zo 150 kandidátov strany v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Predseda #Siete Radoslav Procházka oznámil, že sa im podarilo vyzbierať necelých 117.000 podpisov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka hovoril o petícii, ktorá má zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov a vylúčiť schránkové firmy z verejného priestoru. Táto petícia bola odovzdaná 14. decembra, teda deň po diskusii, pričom bolo oznámené, že bolo vyzbieraných približne 117 tisíc podpisov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Radoslav Procházka so stranou Sieť začali s výbermi podpisov 1. júla 2015. Podľa TASR : \" Škatule s petičnými hárkami priniesla do NR SR väčšina zo 150 kandidátov strany v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Predseda #Siete Radoslav Procházka oznámil, že sa im podarilo vyzbierať necelých 117.000 podpisov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["začali", "TASR"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8103637/peticiu-za-hmotnu-zodpovednost-politikov-nesie-siet-do-parlamentu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/siet-odovzdala-nrsr-peticiu/171305-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:33.109106+00:00"}
{"id": "vr16435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16435", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Sme lídrom (TSK, pozn.) v oblasti zavádzania systému duálneho vzdelávania na stredných školách, máme viac ako 300 žiakov.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém duálneho vzdelávania sa na území SR uplatňuje od roku 2015, pričom je pravdou, že v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) je aktuálne zapojených viac ako 300 žiakov, presnejšie 303. V uplynulom šk. roku 2016/2017 mali najviac zapojených študentov, avšak prvé dva roky si v tesnom závese držali druhú pozíciu. Vyjadrenie Bašku ohľadom líderstva je teda trochu prismelé. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Systém duálneho vzdelávania sa na území SR uplatňuje od roku 2015, pričom je pravdou, že v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) je aktuálne zapojených viac ako 300 žiakov, presnejšie 303. V uplynulom šk. roku 2016/2017 mali najviac zapojených študentov, avšak prvé dva roky si v tesnom závese držali druhú pozíciu. Vyjadrenie Bašku ohľadom líderstva je teda trochu prismelé. Výrok však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "zákon", "zavádza", "učebnej zmluvy", "tabuľka", "zdroj", "uvádza", "TASR", "domnieva"], "url": ["http://vaszupan.sk/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/61/20160101", "https://www.minedu.sk/system-dualneho-vzdelavania/", "http://www.dualnysystem.sk/", "http://www.sppk.sk/download/2553", "https://myzilina.sme.sk/c/20569969/stredoskolaci-idu-na-prazdniny-niektore-skoly-prejdu-premenou.html", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/v-zavadzani-systemu-dualneho-vzdelavania-ide-trenciansky-samospravny-kraj-ostatnym-zupam-prikladom.html?page_id=398942", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiw4Lbq_pjVAhVDxxQKHZltA88QFgglMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fekonomika%2Fdo-dualneho-vzdelavania-sa-moze-zapo%2F251072-clanok.html&usg=AFQjCNHPUzDcEPmWaldj_XJFLeL-AiPy1g", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/slabe-stranky-systemu-dualneho-vzdel/34037-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:32.765530+00:00"}
{"id": "vr17236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17236", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Máme zazmluvnených 38 klientskych centier, ktoré sú už vo výstavbe, 78 materských škôl v celkovej hodnote 66 miliónov, (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák v tomto výroku tvrdí, že rezort vnútra má zazmluvnených 38 klientskych centier. Všetky dostupné údaje však hovoria o celkovom počte 79 plánovaných klientskych centier v rámci celého Slovenska. K dnešnému dňu už v plnej prevádzke funguje 55 z nich. Taktiež čo sa týka počtu materských škôl, ten nie je možné presne určiť, keďže v tomto programovom období bolo viacero projektov, kde v jednom nie sú dostupné všetky údaje schválených projektov a v druhom bolo úspešných celkovo 152 žiadostí. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza a v plnej prevádzke funguje 55 klientskych centier. Podľa dostupných údajov by v konečnom dôsledku malo byť u nás celkovo 79 klientskych centier. Tým pádom chýba 24 klientskych centier, ktorých dobudovanie považuje rezort vnútra za prioritu roku 2018. V tomto roku by však podľa Hospodárskych novín mali byť otvorené iba tri z nich, ostatné sú v budovaní. V rámci projektu Meranie efektívnosti poskytovaných služieb verejnej správy, inštitucionálny rozvoj Klientskych centier a integrácie spätnej väzby klientov bolo z finančných prostriedkov EÚ z OP Ľudské zdroje vyčlenených 8 140 036,21 eur. Ministerstvo vnútra SR vyhlásilo 29. januára 2016 prvú výzvu na predkladanie projektov zameraných na rozširovanie kapacít materských škôl, či už formou rekonštrukcie alebo formou výstavby nových budov MŠ. Tieto výzvy sú súčasťou OP Ľudské zdroje. Celkovo sa uskutočnili štyri hodnotiace kolá, kde bolo prerozdelených 15 miliónov eur . Rovnako boli vyhodnotené aj dve kolá žiadostí o príspevky z fondov EÚ na zvýšenie kapacít materských škôl. Celkovo bolo doteraz schválených 152 žiadostí za takmer 40 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák v tomto výroku tvrdí, že rezort vnútra má zazmluvnených 38 klientskych centier. Všetky dostupné údaje však hovoria o celkovom počte 79 plánovaných klientskych centier v rámci celého Slovenska. K dnešnému dňu už v plnej prevádzke funguje 55 z nich. Taktiež čo sa týka počtu materských škôl, ten nie je možné presne určiť, keďže v tomto programovom období bolo viacero projektov, kde v jednom nie sú dostupné všetky údaje schválených projektov a v druhom bolo úspešných celkovo 152 žiadostí. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti sa na Slovensku nachádza a v plnej prevádzke funguje 55 klientskych centier. Podľa dostupných údajov by v konečnom dôsledku malo byť u nás celkovo 79 klientskych centier. Tým pádom chýba 24 klientskych centier, ktorých dobudovanie považuje rezort vnútra za prioritu roku 2018. V tomto roku by však podľa Hospodárskych novín mali byť otvorené iba tri z nich, ostatné sú v budovaní. V rámci projektu Meranie efektívnosti poskytovaných služieb verejnej správy, inštitucionálny rozvoj Klientskych centier a integrácie spätnej väzby klientov bolo z finančných prostriedkov EÚ z OP Ľudské zdroje vyčlenených 8 140 036,21 eur. Ministerstvo vnútra SR vyhlásilo 29. januára 2016 prvú výzvu na predkladanie projektov zameraných na rozširovanie kapacít materských škôl, či už formou rekonštrukcie alebo formou výstavby nových budov MŠ. Tieto výzvy sú súčasťou OP Ľudské zdroje. Celkovo sa uskutočnili štyri hodnotiace kolá, kde bolo prerozdelených 15 miliónov eur . Rovnako boli vyhodnotené aj dve kolá žiadostí o príspevky z fondov EÚ na zvýšenie kapacít materských škôl. Celkovo bolo doteraz schválených 152 žiadostí za takmer 40 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["plánovaných", "Hospodárskych novín", "štyri", "15 miliónov eur", "schválených"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=klientske-centrum-v-bratislave", "https://slovensko.hnonline.sk/1669427-kalinak-s-klientskymi-centrami-zaostava", "http://www.minv.sk/?aktualne-vyzvy-na-predkladanie-ziadosti-o-nenavratny-financny-prispevok&sprava=vyzva-zamerana-na-vystavbu-a-rekonstrukciu-ms-oplz-po6-sc612-2016-1a", "https://www.itms2014.sk/vyzva?id=c7f27a71-3e32-4767-a857-1e184fe2dcd5", "http://mpsr.sk/sk/index.php?navID=263&id=12054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:45.592340+00:00"}
{"id": "vr31996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31996", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Konsolidačný balík a to potvrdil aj minister financií Kažimír z dvoch tretín sa koncentruje naozaj na tú príjmovú stránku.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informáciu o tom, že konsolidačný balík sa koncentruje z dvoch tretín na príjmovú stránku skutočne potvrdil aj súčasný minsiter financií Kažimír. Podobný názor zastávajú aj ďalší ekonómovia a média. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Agentúra TASR dňa 14. apríla 2012 uviedla: \"Minister financií avizuje, že z 1,5 miliardy eur, ktoré musí štát usporiť pôjde miliarda cez príjmovú stránku a len 500 miliónov eur cez škrtanie výdavkov.V porovnaní s výdavkovou stránkou rozpočtu by mal tento pomer predstavovať približne dva ku jednej. V dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to avizoval nový minister financií Peter Kažimír (Smer).\" Viaceré médiá potvrdzujú to, že konsolidačný balík predstavený novou vládou je orientovaný predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. Informuje o tom napríklad Juraj Hrabko, ktorého článok uverejnil Český rozhlas : \" Inými slovami, vláda pripravila konsolidačný balík tak, že vsadila na príjmovú stránku rozpočtu a výdavkovú – šetriacu - ponechala bokom. Súri ju vraj čas a opatrenia na výdavkovej strane možno docieliť za dlhšie obdobie, ako teraz potrebuje .\" Rovnako portál sme.sk uverejnil 14. mája 2012 článok Lenky Buchlákovej: \"Ale sú signály, že balíček bude naozaj nastavený najmä na príjmovej strane. Väčší dôraz na výdavky by bol určite vítaný.\" Tieto názory potvrdzuje aj článok Pravdy , ktorý predstavuje jednotlivé kroky, ktoré majú byť súčasťou Ficovho konsolidačného balíka. Článok ukazuje, že väčšina opatrení je namierená na príjmovú stránku. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o tom, že konsolidačný balík sa koncentruje z dvoch tretín na príjmovú stránku skutočne potvrdil aj súčasný minsiter financií Kažimír. Podobný názor zastávajú aj ďalší ekonómovia a média. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Agentúra TASR dňa 14. apríla 2012 uviedla: \"Minister financií avizuje, že z 1,5 miliardy eur, ktoré musí štát usporiť pôjde miliarda cez príjmovú stránku a len 500 miliónov eur cez škrtanie výdavkov.V porovnaní s výdavkovou stránkou rozpočtu by mal tento pomer predstavovať približne dva ku jednej. V dnešných Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu to avizoval nový minister financií Peter Kažimír (Smer).\" Viaceré médiá potvrdzujú to, že konsolidačný balík predstavený novou vládou je orientovaný predovšetkým na príjmovú stránku rozpočtu. Informuje o tom napríklad Juraj Hrabko, ktorého článok uverejnil Český rozhlas : \" Inými slovami, vláda pripravila konsolidačný balík tak, že vsadila na príjmovú stránku rozpočtu a výdavkovú – šetriacu - ponechala bokom. Súri ju vraj čas a opatrenia na výdavkovej strane možno docieliť za dlhšie obdobie, ako teraz potrebuje .\" Rovnako portál sme.sk uverejnil 14. mája 2012 článok Lenky Buchlákovej: \"Ale sú signály, že balíček bude naozaj nastavený najmä na príjmovej strane. Väčší dôraz na výdavky by bol určite vítaný.\" Tieto názory potvrdzuje aj článok Pravdy , ktorý predstavuje jednotlivé kroky, ktoré majú byť súčasťou Ficovho konsolidačného balíka. Článok ukazuje, že väčšina opatrení je namierená na príjmovú stránku. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Český rozhlas", "sme.sk", "Pravdy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6337966/kazimir-deficit-znizime-najma-cez-vyssie-dane-a-poplatky.html#ixzz1s6EVzYbA", "http://www.rozhlas.cz/cro6/komentare/_zprava/juraj-hrabko-koniec-a-zaciatok--1071771", "http://spravy.pravda.sk/konsolidacia-sa-uz-musi-zacat-hovori-analytik-fox-/sk_ekonomika.asp?c=A120514_114058_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/ficov-konsolidacny-balicek-alebo-ako-usetrit-1-5-miliardy-eur-pqh-/sk_ekonomika.asp?c=A120619_134702_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:09.602573+00:00"}
{"id": "50079", "numeric_id": 50079, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50079", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "KDH to nepodporilo (zákon Práca namiesto dávok, pozn.) napriek tomu, že hovorilo, že ten princíp je správny.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe novely zákona o službách zamestnanosti, známej skôr pod názvom Práca namiesto dávok, bude možné znížiť dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku od Úradu práce. Zákon bol schválený v parlamente koncom mája, Kresťanskodemokratické hnutie sa pri hlasovaní o návrhu zdržalo. Predstavitelia strany sa o novom opatrení vyjadrovali pomerne opatrne. Označili myšlienku alebo princíp za správny, poukazovali však zároveň na potrebu komplexných riešení v danej problematike a varovali pred nesprávnou aplikáciou zákona. Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh ministra práce Erika Tomáša parlament schválil 29. mája 2025 v treťom čítaní. Podľa tejto novely bude odmietnutie vhodnej ponuky bez vážnych dôvodov označené za nespoluprácu, ktorá je dôvodom na zníženie dávky v hmotnej núdzi o výšku dávky pre jednotlivca ( § 10, ods. 3 ).\n\nPri hlasovaní za vládny návrh zákona o službách zamestnanosti sa poslanecký klub KDH zdržal . Do rozpravy k zákonu sa zapojila aj poslankyňa za KDH Andrea Turčanová.\n\n„Ja ako pravičiar vnímam myšlienku práce namiesto dávok ako vyložene pravicový projekt, nie ani ako projekt sociálneho demokrata. Čiže sú to, pán minister to tak pravicovo poňal a na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé,“ povedala Turčanová.\n\nNásledne však prezentovala voči zákonu viaceré výhrady. „Čo považujem za zlé, je spôsob, akým je tento zákon predložený a to, že vlastne neriešime systémové zmeny,“ dodala.\n\nPodobným spôsobom hodnotila poslankyňa za KDH zákon aj v druhom čítaní.\n\n„Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii, je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná,“ vyhlásila Turčanová.\n\nVzápätí varovala pred zvýšením chudoby a sociálneho napätia. Vyzvala aj na väčšie zapojenie samospráv a na záver svojho vystúpenia varovala, že pokiaľ sa zákon bude nesprávne aplikovať, prinesie viac problémov ako riešení.\n\nEšte v marci 2025 na otázku moderátorky ohľadom podpory opatrení, vrátane zákona Práca namiesto dávok, reagoval predseda KDH Milan Majerský vyhýbavo: „Ja vidím riešenie v tom, že ľudia budú mať prístup k tečúcej pitnej vode, základné hygienické podmienky,“ povedal v relácii Na telo (v čase od 32:32 ).\n\nNeskôr po schválení zákona, v diskusii s Erikom Tomášom, v ktorej zaznel aj overovaný výrok, Jozef Hajko z KDH najprv iba stručne skonštatoval, že sa odbory striktne vyjadrili proti tomu, „akým spôsobom to chce vláda robiť“ (v čase od 23:23 ).\n\nNeskôr vyjadril súhlas s myšlienkou novely, vzápätí však kritizoval, že problematiku nerieši komplexne. „Však samozrejme, nech každý, kto vie pracovať, nech pracuje, pán minister, na tom sa dohodneme, na tom sa určite zhodneme,“ povedal Hajko.\n\n„Ja vám poviem, že v čom je problém. Problém je v tom, že vy si vytrhnite jednu dávku v hmotnej núdzi, ktorá tvorí 0,6 % zo sociálnych dávok a idete ju riešiť, idete riešiť, lebo, lebo sa to aj možno dobre počúva, problém treba riešiť komplexne. Vy ste spomínali marginalizované komunity, to treba riešiť, treba riešiť vzdelanie, vzdelávanie ľudí, ako tam je plno problémov,“ dodal (v čase od 43:34 ).\n\nNa základe vyjadrenia Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sme do výroku doplnili vyjadrenie poslankyne za KDH Andrey Turčanovej.\n\nVyjadrenie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre Demagog.sk z 20. 6. 2025:\n\nPoslankyňa Andrea Turčanová z KDH v rámci rozpravy k zákonu (Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 727) známy tiež aj ako Práca namiesto dávok) v NR SR 1. apríla uviedla (prvé čítanie): „Na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé“. V druhom čítaní počas 35. schôdze v NR SR dňa 28. mája povedala: „Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii, je plne legitímny a zaslúži si podporu.“ Podobnú myšlienku povedala aj na Výbore NR SR pre sociálne veci, z ktorého je tiež záznam.", "analysis_paragraphs": ["Na základe novely zákona o službách zamestnanosti, známej skôr pod názvom Práca namiesto dávok, bude možné znížiť dávku v hmotnej núdzi, pokiaľ poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku od Úradu práce. Zákon bol schválený v parlamente koncom mája, Kresťanskodemokratické hnutie sa pri hlasovaní o návrhu zdržalo. Predstavitelia strany sa o novom opatrení vyjadrovali pomerne opatrne. Označili myšlienku alebo princíp za správny, poukazovali však zároveň na potrebu komplexných riešení v danej problematike a varovali pred nesprávnou aplikáciou zákona. Výrok Erika Tomáša hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh ministra práce Erika Tomáša parlament schválil 29. mája 2025 v treťom čítaní. Podľa tejto novely bude odmietnutie vhodnej ponuky bez vážnych dôvodov označené za nespoluprácu, ktorá je dôvodom na zníženie dávky v hmotnej núdzi o výšku dávky pre jednotlivca ( § 10, ods. 3 ).", "Pri hlasovaní za vládny návrh zákona o službách zamestnanosti sa poslanecký klub KDH zdržal . Do rozpravy k zákonu sa zapojila aj poslankyňa za KDH Andrea Turčanová.", "„Ja ako pravičiar vnímam myšlienku práce namiesto dávok ako vyložene pravicový projekt, nie ani ako projekt sociálneho demokrata. Čiže sú to, pán minister to tak pravicovo poňal a na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé,“ povedala Turčanová.", "Následne však prezentovala voči zákonu viaceré výhrady. „Čo považujem za zlé, je spôsob, akým je tento zákon predložený a to, že vlastne neriešime systémové zmeny,“ dodala.", "Podobným spôsobom hodnotila poslankyňa za KDH zákon aj v druhom čítaní.", "„Čiže samotná myšlienka zásluhovosti je správna. Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii, je plne legitímny a zaslúži si podporu. Opatrenie je teda na mieste, ale jeho realizácia môže byť mimoriadne náročná,“ vyhlásila Turčanová.", "Vzápätí varovala pred zvýšením chudoby a sociálneho napätia. Vyzvala aj na väčšie zapojenie samospráv a na záver svojho vystúpenia varovala, že pokiaľ sa zákon bude nesprávne aplikovať, prinesie viac problémov ako riešení.", "Ešte v marci 2025 na otázku moderátorky ohľadom podpory opatrení, vrátane zákona Práca namiesto dávok, reagoval predseda KDH Milan Majerský vyhýbavo: „Ja vidím riešenie v tom, že ľudia budú mať prístup k tečúcej pitnej vode, základné hygienické podmienky,“ povedal v relácii Na telo (v čase od 32:32 ).", "Neskôr po schválení zákona, v diskusii s Erikom Tomášom, v ktorej zaznel aj overovaný výrok, Jozef Hajko z KDH najprv iba stručne skonštatoval, že sa odbory striktne vyjadrili proti tomu, „akým spôsobom to chce vláda robiť“ (v čase od 23:23 ).", "Neskôr vyjadril súhlas s myšlienkou novely, vzápätí však kritizoval, že problematiku nerieši komplexne. „Však samozrejme, nech každý, kto vie pracovať, nech pracuje, pán minister, na tom sa dohodneme, na tom sa určite zhodneme,“ povedal Hajko.", "„Ja vám poviem, že v čom je problém. Problém je v tom, že vy si vytrhnite jednu dávku v hmotnej núdzi, ktorá tvorí 0,6 % zo sociálnych dávok a idete ju riešiť, idete riešiť, lebo, lebo sa to aj možno dobre počúva, problém treba riešiť komplexne. Vy ste spomínali marginalizované komunity, to treba riešiť, treba riešiť vzdelanie, vzdelávanie ľudí, ako tam je plno problémov,“ dodal (v čase od 43:34 ).", "Na základe vyjadrenia Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sme do výroku doplnili vyjadrenie poslankyne za KDH Andrey Turčanovej.", "Vyjadrenie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre Demagog.sk z 20. 6. 2025:", "Poslankyňa Andrea Turčanová z KDH v rámci rozpravy k zákonu (Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 727) známy tiež aj ako Práca namiesto dávok) v NR SR 1. apríla uviedla (prvé čítanie): „Na tej myšlienke naozaj nie je nič zlé“. V druhom čítaní počas 35. schôdze v NR SR dňa 28. mája povedala: „Princíp, že dávky nemajú byť náhradou za prácu, ale pomocou v ťažkej životnej situácii, je plne legitímny a zaslúži si podporu.“ Podobnú myšlienku povedala aj na Výbore NR SR pre sociálne veci, z ktorého je tiež záznam."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "schválil", "§ 10, ods. 3", "zdržal", "povedala", "hodnotila", "32:32", "23:23", "43:34"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10213#:~:text=n%C3%A1vrh%20z%C3%A1kona%2C%20ktor%C3%BDm%20sa%20men%C3%AD%20a%20dop%C4%BA%C5%88a%20z%C3%A1kon%20%C4%8D.%205/2004%20Z.%20z.%20o%20slu%C5%BEb%C3%A1ch%20zamestnanosti%20a%20o%20zmene%20a%20doplnen%C3%AD%20niektor%C3%BDch%20z%C3%A1konov%20v%20znen%C3%AD%20neskor%C5%A1%C3%ADch%20predpisov%20a%20ktor%C3%BDm%20sa%20menia%20a%20dop%C4%BA%C5%88aj%C3%BA%20niektor%C3%A9%20z%C3%A1kony", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/parlament-schvalil-zamer-praca-namiesto-davok-ktory-ma-motivovat-ludi-k-praci-zakon-profesionalnych-nahradnych-rodicoch-sch.html#:~:text=%E2%80%9ENa%20Slovensku%20za%C4%8Dne,SR%20Erik%20Tom%C3%A1%C5%A1", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=560602#:~:text=1.-,ktor%C3%BD,)%20alebo,-2.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=56487", "https://tv.nrsr.sk/videokanaly/osoba/9/Andrea.Tur%C4%8Danov%C3%A1?id=338796", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/35?id=342502", "https://www.youtube.com/watch?v=1h7N--9qMno", "https://www.youtube.com/watch?v=tDXd_Nn97WI", "https://www.youtube.com/watch?v=tDXd_Nn97WI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:10.114357+00:00"}
{"id": "vr18407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18407", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ten dokument (globálny pakt o migrácii, pozn.) sa formálne vlastne bude schvaľovať až vo valnom zhromaždení sa vezme na vedomie výstup marakešskej konferencie a náš vzťah k tomuto dokumentu, to či ho budeme uplatňovať 100 percentne alebo nula percentne, absolútne na to nemá vplyv, či v Marakeši budeme alebo nebudeme.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hneď v úvode Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa spomína, že: „My, hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“ Z tejto formulácie vyplýva, že zúčastnené štáty prijímajú tento dokument. Výstupom marakešskej konferencie by teda malo byť prijatie tohto dokumentu. Žiadne relevantné zdroje nenasvedčujú tomu, že by po konferencii v Marakéši malo nasledovať ešte hlasovanie vo Valnom zhromaždení. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. K nejasnosti tejto problematiky sa vyjadril aj predseda vlády Peter Pellegrini na svojej tlačovej konferencií, a to: „ak by účasť akéhokoľvek zástupcu SR mala znamenať automaticky prihlásenie sa k Marrákešskému protokolu, tak sa nikto, vrátane ministra, na zasadnutí v Marrákeši za SR nezúčastní.“ Z tohto dôvodu požiadal predseda vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby spolu so štátnym tajomníkom Lukášom Parizekom z SNS vypracovali analýzu k účasti či neúčasti Slovenska na konferencií v Marrákeši. „Ak nám právna analýza ukáže, že je možno vhodné, aby sa niektorý z nižších predstaviteľov SR na tejto konferencii zúčastnil a jasne všetkým povedal, v čom SR nikdy s takýmto dohovorom súhlasiť nebude, a nebude nás to zaväzovať k tomu, že sa účasťou staneme akoby signatárom paktu, nevidím dôvod, prečo by tam niekto zo Slovenska alebo veľvyslanec z príslušnej ambasády nemohol ísť a naše výhrady tlmočiť,“ zdôvodnil predseda vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hneď v úvode Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa spomína, že: „My, hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“ Z tejto formulácie vyplýva, že zúčastnené štáty prijímajú tento dokument. Výstupom marakešskej konferencie by teda malo byť prijatie tohto dokumentu. Žiadne relevantné zdroje nenasvedčujú tomu, že by po konferencii v Marakéši malo nasledovať ešte hlasovanie vo Valnom zhromaždení. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. K nejasnosti tejto problematiky sa vyjadril aj predseda vlády Peter Pellegrini na svojej tlačovej konferencií, a to: „ak by účasť akéhokoľvek zástupcu SR mala znamenať automaticky prihlásenie sa k Marrákešskému protokolu, tak sa nikto, vrátane ministra, na zasadnutí v Marrákeši za SR nezúčastní.“ Z tohto dôvodu požiadal predseda vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby spolu so štátnym tajomníkom Lukášom Parizekom z SNS vypracovali analýzu k účasti či neúčasti Slovenska na konferencií v Marrákeši. „Ak nám právna analýza ukáže, že je možno vhodné, aby sa niektorý z nižších predstaviteľov SR na tejto konferencii zúčastnil a jasne všetkým povedal, v čom SR nikdy s takýmto dohovorom súhlasiť nebude, a nebude nás to zaväzovať k tomu, že sa účasťou staneme akoby signatárom paktu, nevidím dôvod, prečo by tam niekto zo Slovenska alebo veľvyslanec z príslušnej ambasády nemohol ísť a naše výhrady tlmočiť,“ zdôvodnil predseda vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii", "vyjadril"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/globalny-pakt-osn-o-migracii-slovensko-nepodpori-vyhlasil-pellegrini.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:23.795659+00:00"}
{"id": "vr17383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17383", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "My sme boli dlhodobo najeurooptimistickejšia krajina. To znamená, že Slováci vnímali naše členstvo v EÚ vždy veľmi pozitívne.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pojem eurooptimizmus označuje vieru v úspech európskej integrácie. Média používajú výraz eurooptizmus v súvislosti s prieskumami verejnej mienky v prípadoch, ak sa obyvatelia členských krajín pozitívne vyjadrujú o veľkých otázkach integrácie. Podľa portálu Euractiv patrili Slováci tradične k najväčším eurooptimistom. Toto tvrdenie je podložené výsledkami prieskumu EÚ - eurobarometru. Tesne po vstupe Slovenska do EÚ považovalo tento krok za dobrú vec 57 % Slovákov a 62 % sa vyjadrilo, že Slovensko profituje z členstva v EÚ. Podľa posledného prieskumu eurobarometra z novembra 2017 patrí Slovensko stále k eurooptimistickým krajinám, aj keď jeho podpora klesla. 38 % Slovákov vnímalo členstvo v EÚ pozitívne a 59 % vnímalo budúcnosť EÚ optimisticky. Hodnoty na Slovensku zodpovedajú priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pojem eurooptimizmus označuje vieru v úspech európskej integrácie. Média používajú výraz eurooptizmus v súvislosti s prieskumami verejnej mienky v prípadoch, ak sa obyvatelia členských krajín pozitívne vyjadrujú o veľkých otázkach integrácie. Podľa portálu Euractiv patrili Slováci tradične k najväčším eurooptimistom. Toto tvrdenie je podložené výsledkami prieskumu EÚ - eurobarometru. Tesne po vstupe Slovenska do EÚ považovalo tento krok za dobrú vec 57 % Slovákov a 62 % sa vyjadrilo, že Slovensko profituje z členstva v EÚ. Podľa posledného prieskumu eurobarometra z novembra 2017 patrí Slovensko stále k eurooptimistickým krajinám, aj keď jeho podpora klesla. 38 % Slovákov vnímalo členstvo v EÚ pozitívne a 59 % vnímalo budúcnosť EÚ optimisticky. Hodnoty na Slovensku zodpovedajú priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["eurooptimizmus", "Euractiv", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/eurooptimizmus", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/bez-kvalitnych-uradnikov-nebudeme-robit-dobru-europsku-politiku-018296/", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/yearFrom/2004/yearTo/2018/surveyKy/2143", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/yearFrom/2004/yearTo/2018/surveyKy/2143", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/yearFrom/2004/yearTo/2018/surveyKy/2143", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/yearFrom/2004/yearTo/2018/surveyKy/455", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/yearFrom/2004/yearTo/2018/surveyKy/455"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:40.031024+00:00"}
{"id": "46643", "numeric_id": 46643, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46643", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Túto špeciálnu previerku, prísne tajné, nerobí ministerstvo, ale robí to Národný bezpečnostný úrad. A bežný prokurátor, ktorí sú tí traja bežní prokurátori, môžu požiadať o tu previerku alebo musia, keď chcú kandidovať cez Generálnu prokuratúru. A tá za nich urobí túto požiadavku smerom na NBÚ, a oni ju vypracujú.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezpečnostnú previerku IV. stupňa - prísne tajné - vykonáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Táto previerka je zároveň jednou z podmienok kandidatúry na post špeciálneho prokurátora. Podľa hovorcu NBÚ nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba. Traja zo štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - sú prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra. Štvrtý - neskôr zvolený - kandidát, advokát Daniel Lipšic, sa k previerke dostal cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minister Milan Krajniak požiadal o bezpečnostnú previerku pre Lipšica v októbri 2020. Krajniak tvrdil , že „o slovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné” , aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostnú previerku IV. stupňa - prísne tajné - vykonáva Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Táto previerka je zároveň jednou z podmienok kandidatúry na post špeciálneho prokurátora. Podľa hovorcu NBÚ nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba. Traja zo štyroch kandidátov na špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - sú prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra. Štvrtý - neskôr zvolený - kandidát, advokát Daniel Lipšic, sa k previerke dostal cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Minister Milan Krajniak požiadal o bezpečnostnú previerku pre Lipšica v októbri 2020. Krajniak tvrdil , že „o slovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku - zhodou okolností na stupeň „prísne tajné” , aký potreboval aj pri kandidatúre na funkciu špeciálneho prokurátora. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["vykonáva", "podmienok", "nemôže", "sú", "potrebovali", "požiadala", "požiadal", "tvrdil"], "url": ["https://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/index.html", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/kandidatiUSPGPSR", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101#paragraf-55g", "https://slovensko.hnonline.sk/2285902-bez-previerky-by-nemohol-kandidovat-lipsicovi-pomohol-krajniak", "https://dennikn.sk/2238571/poslanci-lipsicova-previerka-je-nasa-chyba-volba-bude-aj-tak-transparentna/", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:53.258810+00:00"}
{"id": "vr30", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...v auguste minulého roku, Peter Pollák, čo bol za nás splnomocnenec pre rómske komunity, a zároveň bol našim poslancom v minulom volebnom období, tak si povedal, že sa nemôže pozerať na ten populizmus strany Smer-SD, ktorí si tu obtierajú svoje ústa o Rómov v osadách, a povedal, že bude príkladom. Založil si agentúru a v priebehu pol roka zamestnal 240 Rómov, ktorí predtým nikdy v živote nerobili, (...).", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pollák pôsobil vo volebnom období 2012-2016 ako poslanec NR SR za stranu OĽaNO a zároveň ako splnomocnenec pre rómske komunity. Svojej funkcie splnomocnenca sa vzdal v roku 2016, no rómskej komunite sa venuje naďalej. Podľa vyjadrenia Polláka pre Demagog.SK sa mu podarilo \" zamestnať v automobilovom priemysle a logistike cca 250 dlhodobo nezamestnaných Romov \". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Peter Pollák naozaj skončil v apríli 2016 v úrade splnomocnenca pre rómske komunity. Ako hlavný dôvod uviedol , že: „necítil politickú podporu v minulej vláde a ani po voľbách sa tento stav nezmenil.\" Ako sa v článku vyjadril: „svoju budúcnosť spája s pôsobením na vysokej škole, kde stále učí. Chce sa venovať aj naďalej rómskej téme a ľudia ho určite budú vidieť v teréne.\" Peter Pollák sa vyjadril na tlačovej konferencií OĽaNO v januári tohto roka k problematike zamestnanosti Rómov. Podľa jeho slov obišiel mnohé firmy po Slovensku s cieľom, aby zamestnali Rómov a celkovo tak vybavil prácu pre 182 Rómov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Pollák pôsobil vo volebnom období 2012-2016 ako poslanec NR SR za stranu OĽaNO a zároveň ako splnomocnenec pre rómske komunity. Svojej funkcie splnomocnenca sa vzdal v roku 2016, no rómskej komunite sa venuje naďalej. Podľa vyjadrenia Polláka pre Demagog.SK sa mu podarilo \" zamestnať v automobilovom priemysle a logistike cca 250 dlhodobo nezamestnaných Romov \". Výrok hodnotíme ako pravdivý. Peter Pollák naozaj skončil v apríli 2016 v úrade splnomocnenca pre rómske komunity. Ako hlavný dôvod uviedol , že: „necítil politickú podporu v minulej vláde a ani po voľbách sa tento stav nezmenil.\" Ako sa v článku vyjadril: „svoju budúcnosť spája s pôsobením na vysokej škole, kde stále učí. Chce sa venovať aj naďalej rómskej téme a ľudia ho určite budú vidieť v teréne.\" Peter Pollák sa vyjadril na tlačovej konferencií OĽaNO v januári tohto roka k problematike zamestnanosti Rómov. Podľa jeho slov obišiel mnohé firmy po Slovensku s cieľom, aby zamestnali Rómov a celkovo tak vybavil prácu pre 182 Rómov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Pollák", "vzdal", "uviedol", "konferencií"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=866&CisObdobia=6", "https://www.aktuality.sk/clanok/327129/peter-pollak-konci-ako-splnomocnenec-pre-romov-tvrdi-ze-neciti-politicku-podporu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/327129/peter-pollak-konci-ako-splnomocnenec-pre-romov-tvrdi-ze-neciti-politicku-podporu/", "https://slovensko.hnonline.sk/1682224-vyprosil-som-380-milionov-pre-slovensko-a-skoncili-u-kalinaka-tvrdi-matovicov-expert-na-romsku-problematiku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:48.913662+00:00"}
{"id": "vr31886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31886", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My vťahujeme do prideľovania stimulov práve zamestnávateľov, aby sa nestalo to čo sa stalo bývalému ministrovi Miškovovi, že schválil stimul firme, ktorá bola vlastne konkurenciou domácej firme a tým pádom zopár sto ľudí mohlo prísť o prácu.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "P. Kažimír nešpecifikuje o akú firmu ide a o aký stimul sa malo jednať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír nešpecifikuje o akú firmu ide a o aký stimul sa malo jednať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:31.844469+00:00"}
{"id": "vr15261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15261", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "... absolútna väčšina migrujúcich, pracujúcich ľudí z krajín Európskej únie vo Veľkej Británii pracuje a platí dane a nie sú záťažou pre sociálny systém. To platí rovnako na Poliakov, ako na Slovákov, ako na Čechov...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy mimovládnej organizácie Centrum pre výskum a analýzu migrácie v rokoch 2001 až 2011 si občania EU žijúci vo Veľkej Británii zobrali menej zo sociálneho systému ako do neho vo forme daní dali. V prípade občanov z 10 nových členských krajín ich príspevok bol až o 12 % väčší, než koľko zobrali zo systému. Občania z nových členských krajín mali tiež vyššiu mieru zamestnanosti oproti domácim: 81 % k 70 %. Tiež využívajú menej sociálne výhody ako domáci. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre ilustráciu uvádzame počty žiadateľov o sociálne benefity vo Veľkej Británii. Ešte v roku 2008 žiadalo o finančnú pomoc pri hľadaní zamestnania vo Veľkej Británii 12 600 migrantov z východnej Európy. V roku 2012 to už bolo 50 000. Zo sociálnych benefitov dostávajú migranti asi 120 eur mesačne ako prídavky na dieťa, aj keď dieťa nežije vo Veľkej Británii. 400 eur je dávka k nezamestnanosti. Podľa údajov zistených pre obdobie 2004-2014 \" In 2004, 84% of employed EU born were from EU14 (pôvodné krajiny EÚ s výnimkou UK, pozn.) countries, whereas in 2015 this stands at 40 % It is also worth noting that since about 2010, the number of accession (10 nových členských krajín EÚ, ponz.) born has surpassed the number of EU14 born in employment. \" Vo Veľkej Británii žije 3 milióny (údaj k 2014) občanov z iných krajín EU, 726 tisíc je Poliakov a 55 tisíc Slovákov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy mimovládnej organizácie Centrum pre výskum a analýzu migrácie v rokoch 2001 až 2011 si občania EU žijúci vo Veľkej Británii zobrali menej zo sociálneho systému ako do neho vo forme daní dali. V prípade občanov z 10 nových členských krajín ich príspevok bol až o 12 % väčší, než koľko zobrali zo systému. Občania z nových členských krajín mali tiež vyššiu mieru zamestnanosti oproti domácim: 81 % k 70 %. Tiež využívajú menej sociálne výhody ako domáci. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre ilustráciu uvádzame počty žiadateľov o sociálne benefity vo Veľkej Británii. Ešte v roku 2008 žiadalo o finančnú pomoc pri hľadaní zamestnania vo Veľkej Británii 12 600 migrantov z východnej Európy. V roku 2012 to už bolo 50 000. Zo sociálnych benefitov dostávajú migranti asi 120 eur mesačne ako prídavky na dieťa, aj keď dieťa nežije vo Veľkej Británii. 400 eur je dávka k nezamestnanosti. Podľa údajov zistených pre obdobie 2004-2014 \" In 2004, 84% of employed EU born were from EU14 (pôvodné krajiny EÚ s výnimkou UK, pozn.) countries, whereas in 2015 this stands at 40 % It is also worth noting that since about 2010, the number of accession (10 nových členských krajín EÚ, ponz.) born has surpassed the number of EU14 born in employment. \" Vo Veľkej Británii žije 3 milióny (údaj k 2014) občanov z iných krajín EU, 726 tisíc je Poliakov a 55 tisíc Slovákov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["správy", "sociálne výhody", "finančnú pomoc", "údajov", "3 milióny", "Poliakov"], "url": ["http://www.cream-migration.org/files/Press_release_FiscalEJ.pdf", "https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/456074/nino-registrations-adult-overseas-nationals-june-2015.pdf", "http://europskaunia.sulik.sk/socialna-turistika-imigranti-eu-europska-unia/", "http://www.migrationobservatory.ox.ac.uk/briefings/migration-flows-a8-and-other-eu-migrants-and-uk", "https://fullfact.org/immigration/eu-migration-and-uk/", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/articles/populationbycountryofbirthandnationalityreport/2015-09-27#which-countries-are-non-uk-born-residents-and-non-british-nationals-from"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:51.476928+00:00"}
{"id": "vr27617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27617", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď som to (boj proti daňovým únikom, pozn.) v lete 2012 ako predseda opozičnej strany naniesol na parlamentnom rokovaní, bol som v podstate vysmiaty, že to v Bruseli nevedia zrátať alebo nebudú považovať za silný konsolidačný prvok.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že v lete 2012 presadzovali predstavitelia opozícíe, vrátane strany KDH, šetrenie štátu na strane výdavkov a efektívnejší boj proti daňovým únikom namiesto zvyšovania daní a príjmov:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v lete 2012 presadzovali predstavitelia opozícíe, vrátane strany KDH, šetrenie štátu na strane výdavkov a efektívnejší boj proti daňovým únikom namiesto zvyšovania daní a príjmov:"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["presadzovali", "záznamu"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/7244-Opozicia-ma-svoju-predstavu-o-ozdraveni-financii-Ficovi-odkazuje-nech-setri-Aktualnesk.html", "http://www.dotankoch.sk/zaznamy/201895/danovym"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:39.255846+00:00"}
{"id": "vr36590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36590", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "V piatok máme programovú konferenciu, kde Slovenská národná strana predstaví svoj volebný program. Máme ho hotový. Dolaďujeme niektoré detaily. Má 52 strán.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Volebný program Slovenskej národnej strany do volieb v roku 2010 mal 35 strán a mnoho z nich bolo čistých listov.", "analysis_paragraphs": ["Volebný program Slovenskej národnej strany do volieb v roku 2010 mal 35 strán a mnoho z nich bolo čistých listov."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["Volebný program"], "url": ["http://www.sns.sk/wp-content/uploads/2010/03/Volebny_program_20101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:04.792922+00:00"}
{"id": "vr38343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38343", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja už niekoľko rokov upozorňujem na to, ako sme sa stali členmi Aliancie, že máme určité povinnosti a záväzky a mali by sme napĺňať zo štátneho rozpočtu 2% na modernizáciu armády.", "statement_date": "2011-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa stalo clenom NATO 29. marca 2004. Prinášame zoznam viacerých vyjadrení prezidenta I. Gašparovica na tému armáda SR a plnenie našich záväzkov voci NATO: 22. jún 2004 Prezident I. Gašparovic pocas tlacovej besedy pocas návštevy na Ministerstve obrany SR konštatoval : \"Slovensko ak chce byt naozaj zodpovedným štátom, ktoré bude vysielat jednotky zodpovedajúce tej, ktorej akcii, to znamená jednotky vyzbrojené podla limitov, ktoré sú stanovené v NATO, by malo najskôr dobudovat si armádu podla predstáv NATO a potom sa zúcastnovat takýchto misií, pretože ak sa budeme zúcastnovat misii bez príslušnej techniky a svojej schopnosti, tak si myslím, že ani tie misie nemusia byt pre nás velmi dobre hodnotené. Preto dobudovat armádu a potom sa zúcastnovat misii, ak to bude treba.\" 21. december 2006 Prezident I. Gašparovic na adresu prítomnosti našich vojakov v Afganistane a prípadného presunu na juh krajiny zdôraznil , že Slovensko vstúpilo do aliancie dobrovolne s vedomím si svojich úloh. \"Som jednoznacne za to, aby sme si naplnili túto povinnost,\" povedala hlava štátu. 8. december 2008 SITA : \"Gašparovic je presvedcený, že v budúcich rokoch bude musiet Slovensko do armády investovat urcite viac. Ako hlavného velitela Ozbrojených síl SR ho mrzí, že zaostávame v modernizácii techniky. \"Naša technika už pomalinky stráca na tých hodnotách modernosti a bojovej sily, uviedol. Nazdáva sa, že zmenit by sa to mohlo v blízkej budúcnosti.\" 9. február 2010 TASR : \"Slovensko potrebuje podla prezidenta SR Ivana Gašparovica, ktorý je zároven hlavným velitelom Ozbrojených síl (OS) SR, zodpovednú armádu s plným poctom príslušníkov a s plnou výzbrojou. Vyhlásil to dnes po prvom tohtorocnom velitelskom zhromaždení nácelníka Generálneho štábu OS SR, pricom skonštatoval, že takýto stav zatial nemáme. 'Napriek tomu vysoko hodnotím všetky zložky, ktoré profesionálne plnia aj pri tejto staženej situácii svoje úlohy,' povedal s tým, že práve stratégiou do budúcnosti je zabezpecenie totálneho vybavenia jednak technikou, ale aj ludskou silou.\" 1. február 2011 Podla I. Gašparovica je armáda v kríze. Prezident tak konštatoval na vyhodnotení minulého výcvikového roka a spresnení spôsobu plnenia úloh Ozbrojených síl SR. Podla prezidenta ostáva politická podpora pre naplnanie cielov a úloh obrannej a bezpecnostnej politiky Slovenska velakrát len v rovine deklarácií. \"Vlády SR obranné výdavky neustále znižujú,\" uviedla hlava štátu. Zdôraznil, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo vyclenovat dve percentá HDP, tento rok je to však len nieco cez jedno percento. \"Šetrenie, ktoré sa dotklo aj rezortu obrany, narušilo pôvodný zámer racionalizácie a modernizácie ozbrojených síl,\" uviedol. \"Ja už neviem, ci to mám brat ako postoj žartovný alebo zúfalý. Neviem ci ste carodejníci, alebo budete kamuflovat dalej, že všetko je v poriadku,\" vyhlásil a zároven ocenil, že dnes si po prvý raz vypocul z úst nácelníka generálneho štábu, že v armáde je kríza. Prezident preto vyzval ministra obrany, poslancov a velenie armády, aby už teraz zacali diskutovat o budúcorocnom rozpocte. 19. máj 2011 I.Gašparovic sa pocas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Andersom Goghom Rasmussenom postažoval , že rozpocet na obranu, ktorý parlament schvaluje, je nedostacujúci. Uviedol prezident na tlacovej besede po ich spolocnom stretnutí v Bratislave. Podla prezidenta by mal byt rozpocet taký, aby Slovensko mohlo armádu modernizovat. Severoatlantická Aliancia má urcený minimálny prah na rozpocet obrany – krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP slúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase slúbili, že dalej výdavky znižovat nebudú a naopak sa pokúsia priblížit k dvom percentám.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa stalo clenom NATO 29. marca 2004. Prinášame zoznam viacerých vyjadrení prezidenta I. Gašparovica na tému armáda SR a plnenie našich záväzkov voci NATO: 22. jún 2004 Prezident I. Gašparovic pocas tlacovej besedy pocas návštevy na Ministerstve obrany SR konštatoval : \"Slovensko ak chce byt naozaj zodpovedným štátom, ktoré bude vysielat jednotky zodpovedajúce tej, ktorej akcii, to znamená jednotky vyzbrojené podla limitov, ktoré sú stanovené v NATO, by malo najskôr dobudovat si armádu podla predstáv NATO a potom sa zúcastnovat takýchto misií, pretože ak sa budeme zúcastnovat misii bez príslušnej techniky a svojej schopnosti, tak si myslím, že ani tie misie nemusia byt pre nás velmi dobre hodnotené. Preto dobudovat armádu a potom sa zúcastnovat misii, ak to bude treba.\" 21. december 2006 Prezident I. Gašparovic na adresu prítomnosti našich vojakov v Afganistane a prípadného presunu na juh krajiny zdôraznil , že Slovensko vstúpilo do aliancie dobrovolne s vedomím si svojich úloh. \"Som jednoznacne za to, aby sme si naplnili túto povinnost,\" povedala hlava štátu. 8. december 2008 SITA : \"Gašparovic je presvedcený, že v budúcich rokoch bude musiet Slovensko do armády investovat urcite viac. Ako hlavného velitela Ozbrojených síl SR ho mrzí, že zaostávame v modernizácii techniky. \"Naša technika už pomalinky stráca na tých hodnotách modernosti a bojovej sily, uviedol. Nazdáva sa, že zmenit by sa to mohlo v blízkej budúcnosti.\" 9. február 2010 TASR : \"Slovensko potrebuje podla prezidenta SR Ivana Gašparovica, ktorý je zároven hlavným velitelom Ozbrojených síl (OS) SR, zodpovednú armádu s plným poctom príslušníkov a s plnou výzbrojou. Vyhlásil to dnes po prvom tohtorocnom velitelskom zhromaždení nácelníka Generálneho štábu OS SR, pricom skonštatoval, že takýto stav zatial nemáme. 'Napriek tomu vysoko hodnotím všetky zložky, ktoré profesionálne plnia aj pri tejto staženej situácii svoje úlohy,' povedal s tým, že práve stratégiou do budúcnosti je zabezpecenie totálneho vybavenia jednak technikou, ale aj ludskou silou.\" 1. február 2011 Podla I. Gašparovica je armáda v kríze. Prezident tak konštatoval na vyhodnotení minulého výcvikového roka a spresnení spôsobu plnenia úloh Ozbrojených síl SR. Podla prezidenta ostáva politická podpora pre naplnanie cielov a úloh obrannej a bezpecnostnej politiky Slovenska velakrát len v rovine deklarácií. \"Vlády SR obranné výdavky neustále znižujú,\" uviedla hlava štátu. Zdôraznil, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo vyclenovat dve percentá HDP, tento rok je to však len nieco cez jedno percento. \"Šetrenie, ktoré sa dotklo aj rezortu obrany, narušilo pôvodný zámer racionalizácie a modernizácie ozbrojených síl,\" uviedol. \"Ja už neviem, ci to mám brat ako postoj žartovný alebo zúfalý. Neviem ci ste carodejníci, alebo budete kamuflovat dalej, že všetko je v poriadku,\" vyhlásil a zároven ocenil, že dnes si po prvý raz vypocul z úst nácelníka generálneho štábu, že v armáde je kríza. Prezident preto vyzval ministra obrany, poslancov a velenie armády, aby už teraz zacali diskutovat o budúcorocnom rozpocte. 19. máj 2011 I.Gašparovic sa pocas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Andersom Goghom Rasmussenom postažoval , že rozpocet na obranu, ktorý parlament schvaluje, je nedostacujúci. Uviedol prezident na tlacovej besede po ich spolocnom stretnutí v Bratislave. Podla prezidenta by mal byt rozpocet taký, aby Slovensko mohlo armádu modernizovat. Severoatlantická Aliancia má urcený minimálny prah na rozpocet obrany – krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP slúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase slúbili, že dalej výdavky znižovat nebudú a naopak sa pokúsia priblížit k dvom percentám."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["clenom NATO", "konštatoval", "zdôraznil", "SITA", "TASR", "konštatoval", "postažoval"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "http://www.profesionalnaarmada.sk/5611/tlacova-beseda-pri-prilezitosti-navstevy-prezidenta-slovenskej-republiky-na-ministerstve-obrany-sr.php?pg=1&day=2011-05-01&art_datum_od=&art_datum_do", "http://www.mod.gov.sk/2183/gasparovic-navstivil-ministerstvo-obrany.php", "http://spravy.pravda.sk/gasparovic-budovanie-statu-je-dolezitejsie-ako-armada-ppf-/sk_domace.asp?c=A081208_192728_sk_domace_p29#ixzz1NACInILn", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-40439350-gasparovic-potrebujeme-armadu-v-plnej-zbroji", "http://www.sme.sk/c/5747102/armada-je-v-krize-tvrdi-gasparovic.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/gasparovic-sefovi-nato-armade-davame-malo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:14.775183+00:00"}
{"id": "vr14691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14691", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko ma jeden z najnižších dlhov v rámci krajín Eurozóny...52 %", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Eurostatu (. pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom vrámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší na 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo ako piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Eurostatu (. pdf ) sa k tretiemu kvartálu minulého roku najnižším dlhom vrámci eurozóny mohli pochváliť v Estónsku (9,8 %). Nasleduje Luxembursko (21,3 %), tretie Lotyšsko (36.4 %) a Litva (38.1 %). Slovenský dlh vtedy dosahoval podľa eurostatu 53,5 % HDP, podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol ešte nižší na 52,6 %. Slovensko sa vrámci devätnástich krajín eurozóny umiestnilo ako piate a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Rady", "Rady"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7141153/2-22012016-AP-EN.pdf/8288af1f-6f6f-4d2e-91ba-d5c45f07f2e2", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/288/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:47.143078+00:00"}
{"id": "vr14725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14725", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "a by som zacitoval generálneho tajomníka OECD Gurría. “Svet sa ešte stále spamätáva z finančnej krízy a v tomto kontexte sa Slovensku aj tak veľmi dobre darí, keď sa pozrieme na rast HDP, ktorý je na úrovni 3,6 %, tak je to v podstate dvojnásobok priemeru EÚ alebo jeden a pol násobok akým tempom rastú USA, nezamestnanosť je najnižšia za posledných 7 rokov. Fiškálna situácia veľmi dobre napreduje a deficit klesá k vyrovnanému deficitu v toku 2018”", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny tajomník OECD sa skutočne vyjadril tak ako tvrdí Robert Fico. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Generálny tajomník OECD Gurria povedal nasledovné: \" Svet sa ešte stále zviecha zo svetovej hospodárskej krízy. Hospodárstvo rastie pomaly, ekonomiky pomaly napredujú a v tomto kontexte sa Slovensku aj tak veľmi dobre darí. Keď sa pozrieme na rast hrubého domáceho produktu Slovenska, ktorý je na úrovni 3,6 %, tak je to v podstate dvojnásobok priemeru v EÚ, alebo 1,5-násobok toho, akým tempom rastú USA. Nezamestnanosť je najnižšia za posledných 7 rokov. Fiškálna situácia veľmi dobre napreduje a deficit klesá k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2018 ,\" zhodnotil Gurría.", "analysis_paragraphs": ["Generálny tajomník OECD sa skutočne vyjadril tak ako tvrdí Robert Fico. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Generálny tajomník OECD Gurria povedal nasledovné: \" Svet sa ešte stále zviecha zo svetovej hospodárskej krízy. Hospodárstvo rastie pomaly, ekonomiky pomaly napredujú a v tomto kontexte sa Slovensku aj tak veľmi dobre darí. Keď sa pozrieme na rast hrubého domáceho produktu Slovenska, ktorý je na úrovni 3,6 %, tak je to v podstate dvojnásobok priemeru v EÚ, alebo 1,5-násobok toho, akým tempom rastú USA. Nezamestnanosť je najnižšia za posledných 7 rokov. Fiškálna situácia veľmi dobre napreduje a deficit klesá k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2018 ,\" zhodnotil Gurría."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Gurria"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/gurria-svet-sa-zviecha-z-hospodarskej/182684-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:39.362318+00:00"}
{"id": "vr28357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28357", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...40 zo 100 firiem právnických osôb má kladný daňový základ.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nenašiel žiadnu štatistiku či relevantný dokument, ktoré by potvrdili údaje, ktoré uvádza minister Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nenašiel žiadnu štatistiku či relevantný dokument, ktoré by potvrdili údaje, ktoré uvádza minister Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Minister", "uviedol", "konferencii", "uviedol", "Glasa", "Finstat.sk"], "url": ["http://www.investujeme.sk/danove-licencie-undefined-dalsi-krok-v-boji-proti-danovym-unikom/", "http://www.aktuality.sk/clanok/239935/ministerstvo-financii-predstavilo-dalsiu-koncepciu-proti-danovym-unikom/", "http://www.ta3.com/clanok/1030108/tb-ministra-financii-p-kazimira-o-danovych-licenciach.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113727&ViewType=content&", "http://glasa.blog.sme.sk/c/343607/Kolko-slovenskych-firiem-je-v-strate-a-kolko-v-zisku.html", "http://finstat.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:09.999051+00:00"}
{"id": "49077", "numeric_id": 49077, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49077", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "A toto opatrenie podporovali aj automobilky verejnými vyhláseniami. Volvo, Wolkswagen, ďalšie veľké automobilky, ktoré pôsobia na Slovensku, Jaguar Land Rover.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svoje plány sa presmerovať v budúcnosti na výrobu vylúčne elektrických vozidiel vyslovili viaceré automobilky.\n\nNapríklad spoločnosť Volkswagen sa chce stať uhlíkovo neutrálnou spoločnosťou do roku 2050, spoločnosť Volvo Cars do roku 2030 a spoločnosť Jaguar Land Rover tak urobí do roku 2025.\n\nĎalšia automobilka, ktorá pôsobí na Slovensku, Kia Motors sľúbila , že do roku 2027 uvedie na trh sedem samostatných elektromobilov.\n\nVýrok poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojšíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Svoje plány sa presmerovať v budúcnosti na výrobu vylúčne elektrických vozidiel vyslovili viaceré automobilky.", "Napríklad spoločnosť Volkswagen sa chce stať uhlíkovo neutrálnou spoločnosťou do roku 2050, spoločnosť Volvo Cars do roku 2030 a spoločnosť Jaguar Land Rover tak urobí do roku 2025.", "Ďalšia automobilka, ktorá pôsobí na Slovensku, Kia Motors sľúbila , že do roku 2027 uvedie na trh sedem samostatných elektromobilov.", "Výrok poslanca Európskeho parlamentu Martina Hojšíka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["stať", "Volvo Cars", "urobí", "sľúbila"], "url": ["https://www.volkswagenag.com/en/sustainability/decarbonization.html", "https://www.media.volvocars.com/us/en-us/media/pressreleases/277409/volvo-cars-to-be-fully-electric-by-2030", "https://www.theguardian.com/business/2021/feb/15/jlr-to-make-jaguar-brand-electric-only-by-2025", "https://www.caranddriver.com/news/a34043831/kia-build-more-evs/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:39.947728+00:00"}
{"id": "vr38790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38790", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Je tu 27 členských krajín a nepodpísanie za vládu návrhu tejto zmluvy znamená, že 26 krajín sa nemôže zúčastniť vytvorenia takéhoto mechanizmu (Eurovalu 2 pozn.). Nemôžu spustiť ratifikáciu.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Server aktualne.sk z 13. júla 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na to, aby sa spustil celý mechanizmus. Podľa tlačových agentúr považuje Európa to, že sa k eurovalu pridá aj Slovensko, za samozrejmosť.\" Server pravda.sk z 25. júna 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na spustenie finančnej záchrannej siete v sume 750 mld. eur, ktorá je pre región kľúčovou časťou pri pokuse vyriešiť svoje dlhové problémy. \"Základnou otázkou pre európsku integráciu je, že keď sa na niečom jednomyseľne dohodneme, budeme to dodržiavať. Preto predpokladám, že Slovensko náležite, čim skôr, tým lepšie, podpíše rámcovú dohodu,\" povedal Rehn v rozhovore pre agentúru Reuters.\" Pravda.sk zo 4. apríla 2011: \"Bývalý minister zahraničných vecí, europoslanec za SDKÚ Eduard Kukan upozorňuje, že keby bolo Slovensko proti, Európsky stabilizačný mechanizmus by zablokovalo. \"Bolo by to absolútne vybočenie z radu. Museli by sme počítať s tým, že by nám to ostatní v budúcnosti vrátili. Teraz nehovoríme o tom, či je to správne, alebo nesprávne. Ale ak by sa tak Slovensko zachovalo, bolo by to brzdenie celého európskeho vývoja,\" hovorí Kukan.\"", "analysis_paragraphs": ["Server aktualne.sk z 13. júla 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na to, aby sa spustil celý mechanizmus. Podľa tlačových agentúr považuje Európa to, že sa k eurovalu pridá aj Slovensko, za samozrejmosť.\" Server pravda.sk z 25. júna 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na spustenie finančnej záchrannej siete v sume 750 mld. eur, ktorá je pre región kľúčovou časťou pri pokuse vyriešiť svoje dlhové problémy. \"Základnou otázkou pre európsku integráciu je, že keď sa na niečom jednomyseľne dohodneme, budeme to dodržiavať. Preto predpokladám, že Slovensko náležite, čim skôr, tým lepšie, podpíše rámcovú dohodu,\" povedal Rehn v rozhovore pre agentúru Reuters.\" Pravda.sk zo 4. apríla 2011: \"Bývalý minister zahraničných vecí, europoslanec za SDKÚ Eduard Kukan upozorňuje, že keby bolo Slovensko proti, Európsky stabilizačný mechanizmus by zablokovalo. \"Bolo by to absolútne vybočenie z radu. Museli by sme počítať s tým, že by nám to ostatní v budúcnosti vrátili. Teraz nehovoríme o tom, či je to správne, alebo nesprávne. Ale ak by sa tak Slovensko zachovalo, bolo by to brzdenie celého európskeho vývoja,\" hovorí Kukan.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "pravda.sk", "Pravda.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1212050&tro6601_0_0", "http://spravy.pravda.sk/eurokomisar-odkazuje-slovensku-neblokujte-podpis-obranneho-valu-1c6-/sk_ekonomika.asp?c=A100625_091102_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/ak-nepodpori-euroval-sas-hlasy-neprida-ani-smer-fru-/sk_domace.asp?c=A110404_143352_sk_domace_p29#ixzz1QTYuQDnQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:33.634501+00:00"}
{"id": "vr37473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37473", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Na predaj z dvora sa vám v zmysle európskych predpisov vzťahujú oveľa prísnejšie kritériá hygienických štandardov, ktoré musíte splniť, alebo to otočíme a povieme, že predaj konečnému spotrebiteľovi a potom tie hygienické štandardy také prísne nie sú a tá výroba a tá konečná saláma môže byť oveľa lacnejšia.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O právnych predpisoch EÚ , ktoré sa vzťahujú na predaj z dvora informuje server hygienamasa-vajec.sk . Predaj z dvora bližšie regulujú nariadenia (ES) č. 852/2004 a č. 853/2004. Nevieme zhromaždiť všetky nariadenia a vyhlášky, ktoré upravujú predaj koncovému spotrebiteľovi, preto nedokážeme overiť či regulácia pri predaji konečnému spotrebiteľovi je menej prísna ako pri predaji z dvora.", "analysis_paragraphs": ["O právnych predpisoch EÚ , ktoré sa vzťahujú na predaj z dvora informuje server hygienamasa-vajec.sk . Predaj z dvora bližšie regulujú nariadenia (ES) č. 852/2004 a č. 853/2004. Nevieme zhromaždiť všetky nariadenia a vyhlášky, ktoré upravujú predaj koncovému spotrebiteľovi, preto nedokážeme overiť či regulácia pri predaji konečnému spotrebiteľovi je menej prísna ako pri predaji z dvora."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["hygienamasa-vajec.sk", "852/2004", "853/2004."], "url": ["http://www.hygienamasa-vajec.sk/", "https://demagog.sk/vyrok/%C3%84%C2%8D.%20852/2004", "http://www.fsai.ie/uploadedFiles/Reg853_2004%281%29.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:53.318857+00:00"}
{"id": "vr34549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34549", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Občania Slovenskej republiky, platí dnes, bohužiaľ, že ani nie každý tretí občan dôveruje súdnictvu, právnemu štátu, vymáhateľnosti práva. Ba čo viac, občania nedôverujú hlavným inštitúciám, ktoré ich majú ochraňovať, kde sa majú obrátiť, obrátiť sa s dôverou, aby vyriešili ich problémy, či súdne spory alebo aby mohli dôverovať v spravodlivosť.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa národnej správy Eurobarometer (pdf), z jesene roku 2007, naším súdom dôveruje len 27% Slovákov. Zhrnutie správy prebral aj Slovenský rozhlas . Správa hovorí doslova o dôvere v súdny a právny systém, nie o právnom štáte či vymáhateľnosti práva.", "analysis_paragraphs": ["Podľa národnej správy Eurobarometer (pdf), z jesene roku 2007, naším súdom dôveruje len 27% Slovákov. Zhrnutie správy prebral aj Slovenský rozhlas . Správa hovorí doslova o dôvere v súdny a právny systém, nie o právnom štáte či vymáhateľnosti práva."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Slovenský rozhlas"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb68/eb68_sk_nat.pdf", "http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=1&page=showNews&id=47402"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:53.447461+00:00"}
{"id": "44597", "numeric_id": 44597, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44597", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Minulý štvrťrok skončil dokonca o niečo lepšie ako sme očakávali a rast slovenskej ekonomiky je stále vyšší ako je priemer Európy alebo Európskej únie.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odhadu Štatistického úradu bol medziročný rast slovenského HDP v štvrtom štvrťroku 2019 1,9 %, pričom rozdiel s predchádzajúcim štvrťrokom má byť 0,6 %. Podľa odhadu Výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra 2019 mal medziročný rast predstavovať 1,8 % a v porovnaní s 3Q 2019 malo sa mal rast HDP zvýšiť o 0,2 %. Rast HDP bol teda v 4Q 2019 naozaj lepší ako sa pôvodne očakávalo. Priemerný rast HDP v 4Q 2019 v EÚ bol podľa Eurostatu ( .pdf , s. 3) 1,1 %, čo znamená, že rast slovenskej ekonomiky je naozaj stále vyšší ako je priemer EÚ. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadu Štatistického úradu bol medziročný rast slovenského HDP v štvrtom štvrťroku 2019 1,9 %, pričom rozdiel s predchádzajúcim štvrťrokom má byť 0,6 %. Podľa odhadu Výboru pre makroekonomické prognózy zo septembra 2019 mal medziročný rast predstavovať 1,8 % a v porovnaní s 3Q 2019 malo sa mal rast HDP zvýšiť o 0,2 %. Rast HDP bol teda v 4Q 2019 naozaj lepší ako sa pôvodne očakávalo. Priemerný rast HDP v 4Q 2019 v EÚ bol podľa Eurostatu ( .pdf , s. 3) 1,1 %, čo znamená, že rast slovenskej ekonomiky je naozaj stále vyšší ako je priemer EÚ. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["odhadu", "odhadu", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVJNU4MwFPw1HtO8fEDIEaoFlKlShLa5OIFGxQqtlkHrrzf1Y8ZLWz2YS5KZfbtv31us8AyrVvf1ne7qVasf7X-u3JtUxF4QEB8gSBjE5xfZOBqOaJg7ePoBGIZ-xEUC4CWhA7Ef5ROZMgY-w-o39bDn-HCsvsAKq6rt1t09nq_Kjb5HpkV1e4v0sjsB-1g9N9ZN3xq0WT_rfnsC_cZ0S3tX0lSSEI2EpgTxWyGRJHyBmKFe6RK5kA7b0a-reoHnnJauLrWDBEiJODVWopQlYiBpVXJh6IJ_2TnQrzrsdrrT-8ngOQIgHmc5QJFBFpIjAIAvwCi7or7k4fB0cjmC-HpIvSxxKcA3w6GdHWvzE-CnaZolRQFhQa0EIyGMc9tH4B4BXLt4bgcl9g6KCDzta_OC83a3vkec_XEPEeBzrOqyGbxUzQAGwhPAhPA45dJ1GNsFu354elK-Tc-q7cxrh2f_EZ91k-eNx7ZoOTmbRG_BGIXTd1avBXU!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/ekonomicke-prognozy/makroekonomicke-prognozy/49-zasadnutie-vyboru-makroekonomicke-prognozy-september-2019.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10159400/2-14022020-AP-EN.pdf/f9d9764c-bd84-e8f9-90b1-24b12ecee7a4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:24.958755+00:00"}
{"id": "43191", "numeric_id": 43191, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43191", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "Ale to (nulová DPH na plienky, pozn.) ani neprešlo na Národnej rade.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že strana Smer-SD verejne komunikovala, že chce znížiť DPH na detské produkty na 10 percentnú či dokonca nulovú úroveň, tento zámer sa v podobe návrhu zákona do Národnej rady nedostal, nemohol preto parlamentom prejsť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. O zámere znížiť DPH na produkty pre deti, vrátane plienok, výživ a sunarov, začala vládna strana Smer-SD hovoriť začiatkom roka 2018. Toto opatrenie malo byť spoločne so zvýšením minimálnej mzdy, zvýšením platov zamestnancov v štátnej sfére či pomocou pre dôchodcov súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka . Robert Fico na straníckom sneme v decembri 2018 otvoril diskusiu , či by v prípade detských výživ, plienok a sunarov malo ísť o zníženie DPH na 10 % alebo by boli tieto produkty od dane oslobodené úplne. Posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pochádza zo septembra 2018 a nadobudla účinnosť 1. januára 2019. V návrhu sa však zníženie sadzby dane na detské produkty nespomína, rovnako ani v predošlých či neskorších návrhoch pozmeňovacích zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že strana Smer-SD verejne komunikovala, že chce znížiť DPH na detské produkty na 10 percentnú či dokonca nulovú úroveň, tento zámer sa v podobe návrhu zákona do Národnej rady nedostal, nemohol preto parlamentom prejsť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. O zámere znížiť DPH na produkty pre deti, vrátane plienok, výživ a sunarov, začala vládna strana Smer-SD hovoriť začiatkom roka 2018. Toto opatrenie malo byť spoločne so zvýšením minimálnej mzdy, zvýšením platov zamestnancov v štátnej sfére či pomocou pre dôchodcov súčasťou druhého vládneho sociálneho balíčka . Robert Fico na straníckom sneme v decembri 2018 otvoril diskusiu , či by v prípade detských výživ, plienok a sunarov malo ísť o zníženie DPH na 10 % alebo by boli tieto produkty od dane oslobodené úplne. Posledná novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pochádza zo septembra 2018 a nadobudla účinnosť 1. januára 2019. V návrhu sa však zníženie sadzby dane na detské produkty nespomína, rovnako ani v predošlých či neskorších návrhoch pozmeňovacích zákonov."], "analysis_date": "2019-06-03", "analysis_sources": {"text": ["opatrenie", "sociálneho balíčka", "sneme", "diskusiu", "novela"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/565453/fico-slubuje-znizenie-dph-na-plienky-sunar-ci-detsku-vyzivu/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20760685/vladna-koalicia-planuje-predstavit-druhy-socialny-balik.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/smer-chce-znova-vyhrat-volby-inu-ambiciu-ani-nemoze-mat-hovori-fico.html", "https://www.ta3.com/clanok/1143146/smer-chce-nizsiu-dph-na-produkty-pre-deti-vyrobcovia-krok-vitaju.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:04.280959+00:00"}
{"id": "vr31031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31031", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My stále kľúčovo považujeme za hlavný zdroj financovania európske fondy, kde máme katastrofálne čerpanie niekde na úrovni necelej tretiny.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že Slovenská republika je v oblasti eurofondov siedmy najhoršie čerpajúci členský štát.Aktuálny stav využitia úniových finančných prostriedkov z celkovej alokácie na obdobie 2007 – 2013 je na úrovni necelých 17 % Ku koncu roka 2011 Slovensko vyčerpalo eurofondy vo výške 25,02 %. Údaj, ktorý uvádza P. Kažimír nie je presný, Slovenská republika bohužiaľ čerpá ešte menej ako 1/3 možných Eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Slovenská republika je v oblasti eurofondov siedmy najhoršie čerpajúci členský štát.Aktuálny stav využitia úniových finančných prostriedkov z celkovej alokácie na obdobie 2007 – 2013 je na úrovni necelých 17 % Ku koncu roka 2011 Slovensko vyčerpalo eurofondy vo výške 25,02 %. Údaj, ktorý uvádza P. Kažimír nie je presný, Slovenská republika bohužiaľ čerpá ešte menej ako 1/3 možných Eurofondov."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["necelých 17 %", "25,02 %."], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-hlada-sposoby-ako-zrychlit-cerpanie-eurofondov-017235", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:53.832766+00:00"}
{"id": "vr34637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34637", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A že pri týchto slovách strana Smer klame, zavádza a zbytočne straší obyvateľov Slovenska uvediem na niekoľkých faktoch. Veľmi stručne 100 eurový nákup v potravinovom reťazci zdražie o 70 centov.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov NBÚ je na budúci rok odhadovaná inflácia vo výške 0,7%, čo pri 100 eurovom nákupe tvorí 70 centov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov NBÚ je na budúci rok odhadovaná inflácia vo výške 0,7%, čo pri 100 eurovom nákupe tvorí 70 centov."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["NBÚ"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nbs-mierne-navysila-prognozu-rastu-na/101541-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:38.000338+00:00"}
{"id": "vr31090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31090", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A podstatné je niečo iné. Podstatné je to, že sme mali pravdu, že sa ukazuje, že aj z ESF, z eurovalu, ktorý sme nepodporili, sa ide podporovať Grécko, viete, toto je podstatné, že v 2010 išlo o 150 eur, ktoré mali ľudia platiť do Grécka, zásluhou SaS sa to nestalo, teraz je to 214 eur.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daniel Krajcer hovorí pravdu v tom, že v roku 2010 vychádzal príspevok občana SR do prvého eurovalu 150 eur. Na druhý euroval prispeje každý Slovák sumou 214 eur. Vyčíslenie príspevku na druhý euroval však podľa dostupných informácií spracovala samotná SaS.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Krajcer hovorí pravdu v tom, že v roku 2010 vychádzal príspevok občana SR do prvého eurovalu 150 eur. Na druhý euroval prispeje každý Slovák sumou 214 eur. Vyčíslenie príspevku na druhý euroval však podľa dostupných informácií spracovala samotná SaS."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["150", "214"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5356368/slovaci-odmietaju-poziciavat-grekom.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/201962/sas-kazdy-slovak-da-na-zachranu-grecka-214-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:38.565013+00:00"}
{"id": "vr33501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33501", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Klesajú reálne mzdy o 0,3%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Most-Híd hovorí pravdu . V interpretácii údajov Štatistického úradu , na ktorú sa Béla Bugár zrejme odvoláva, sa píše: \"Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval aj medziročný pokles reálnej mzdy . V porovnaní so 4. štvrťrokom 2011 sa zmiernil o 3,5 p. b. na 0,3 %. Pokles reálnej mzdy tak pretrvával už dva roky, keďže naposledy vzrástla v 4. štvrťroku 2010.\" Najnovšie dáta Štatistického úradu zachytávajú vývoj v januári 2013 : Priemysel 100,7 Stavebníctvo 100,1 Predaj a oprava motor. vozidiel 103,4 Veľkoobchod, okrem motor. vozidiel 99,1 Maloobchod, okrem motor. vozidiel 99,6 Ubytovanie 100,1 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev 101,0 Doprava a skladovanie 93,0 Informácie a komunikácia 94,3 Vybrané trhové služby 102,5 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Most-Híd hovorí pravdu . V interpretácii údajov Štatistického úradu , na ktorú sa Béla Bugár zrejme odvoláva, sa píše: \"Vplyvom rastu spotrebiteľských cien pokračoval aj medziročný pokles reálnej mzdy . V porovnaní so 4. štvrťrokom 2011 sa zmiernil o 3,5 p. b. na 0,3 %. Pokles reálnej mzdy tak pretrvával už dva roky, keďže naposledy vzrástla v 4. štvrťroku 2010.\" Najnovšie dáta Štatistického úradu zachytávajú vývoj v januári 2013 : Priemysel 100,7 Stavebníctvo 100,1 Predaj a oprava motor. vozidiel 103,4 Veľkoobchod, okrem motor. vozidiel 99,1 Maloobchod, okrem motor. vozidiel 99,6 Ubytovanie 100,1 Činnosti reštaurácií a pohostinstiev 101,0 Doprava a skladovanie 93,0 Informácie a komunikácia 94,3 Vybrané trhové služby 102,5 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "januári 2013"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62898", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=100"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:50.031470+00:00"}
{"id": "vr14128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14128", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Majú na 40. mieste (Matovič referuje ku kandidátnej listine strany Sieť a ich umiestneniu zdravotnej sestry medzi kandidátmi, pozn.)...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Matovič vo výroku v kontexte súčasných protestov zdravotných sestier v spojení s výškou ich platov referuje k umiestneniu reprezentantky tejto skupiny na kandidátke strany Sieť. Zdravotná sestra Renáta Popundová je na 30. mieste kandidátnej listiny strany Sieť, až o desať miest vyššie než uvádza Matovič. Na 40. mieste sa nachádza Ľudmila Chodelková, riaditeľka centra voľného času v Žiline. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Matovič vo výroku v kontexte súčasných protestov zdravotných sestier v spojení s výškou ich platov referuje k umiestneniu reprezentantky tejto skupiny na kandidátke strany Sieť. Zdravotná sestra Renáta Popundová je na 30. mieste kandidátnej listiny strany Sieť, až o desať miest vyššie než uvádza Matovič. Na 40. mieste sa nachádza Ľudmila Chodelková, riaditeľka centra voľného času v Žiline. Výrok tak hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej listiny", "pôsobí"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8097249/volby-2016-kandidatka-strany-siet.html", "http://www.sksapa.sk/obsah/organy-komory.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:11.058386+00:00"}
{"id": "42528", "numeric_id": 42528, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42528", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...vládna koalícia, ktorá si to dala mimochodom aj do PVV (voľbu ústavných sudcov, pozn.)(...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa programového vyhlásenia vlády pre roky 2016 - 2020 “Vláda navrhne prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať kreácie ústavného súdu pri prehodnotení funkčného obdobia sudcov, kvalifikačných kritérií na osobu sudcu s dôrazom na odbornú a morálnu zdatnosť, vyjasnenie právomoci prezidenta v procese výberu.” (.pdf, s. 61) Programové vyhlásenie vlády bolo opätovne prijaté pri vzniku novej vlády vedenej premiérom Pellegrinim. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programového vyhlásenia vlády pre roky 2016 - 2020 “Vláda navrhne prijatie ústavného zákona, ktorý sa bude týkať kreácie ústavného súdu pri prehodnotení funkčného obdobia sudcov, kvalifikačných kritérií na osobu sudcu s dôrazom na odbornú a morálnu zdatnosť, vyjasnenie právomoci prezidenta v procese výberu.” (.pdf, s. 61) Programové vyhlásenie vlády bolo opätovne prijaté pri vzniku novej vlády vedenej premiérom Pellegrinim. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["programového"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:53.994558+00:00"}
{"id": "vr15577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15577", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovenský rozpočet bol zaradený už tretíkrát za sebou medzi 5 najlepších spolu s holandským, nemeckým, luxemburským a myslím, že sú tam Estónci.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia informovala pred pár týždňami o kompatibilite štátnych rozpočtov na ďalší rok podľa podmienok Paktu rastu a stability. Každý členský štát eurozóny mal do 15. októbra poslať návrh rozpočtu , z toho 5 štátov bolo plne kompatibilné s vlastnými podmienkami, Slovensko bolo medzi nimi. Okrem toho, kompatibilné rozpočty boli v Nemecku, Estónsku, Luxemburgu a Holandsku. Slovensko dostalo takéto hodnotenie aj za rozpočty na rok 2016 a 2015. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia informovala pred pár týždňami o kompatibilite štátnych rozpočtov na ďalší rok podľa podmienok Paktu rastu a stability. Každý členský štát eurozóny mal do 15. októbra poslať návrh rozpočtu , z toho 5 štátov bolo plne kompatibilné s vlastnými podmienkami, Slovensko bolo medzi nimi. Okrem toho, kompatibilné rozpočty boli v Nemecku, Estónsku, Luxemburgu a Holandsku. Slovensko dostalo takéto hodnotenie aj za rozpočty na rok 2016 a 2015. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "návrh rozpočtu", "tlačovej konferencii", ".pdf", "špeciálnych podmienok", "odporúčaniach", "2016", "2015", "2014", "Demagog.SK"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-3711_en.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/budgetary_plans/index_en.htm", "http://tv.hnonline.sk/politika/862086-priamy-prenos-fico-s-kazimirom-hodnotia-rozpocet-patri-medzi-najlepsie-v-eurozone", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2016/communication_to_euro_area_member_states_2016_dbp_en.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32016H0818(15)&from=EN", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2015/communication_to_euro_area_member_states_2015_dbp_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2014/communication_to_euro_area_member_states_2014_dbp_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/communication_to_euro_area_member_states_2013_dbp_en.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/556/kazimir-vs-kollar-o-statnom-rozpocte-na-buduci-rok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:49.193327+00:00"}
{"id": "49247", "numeric_id": 49247, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49247", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme postavili nemocnicu za 1 volebné obdobie kompletne celú. Svätý Michal, Svätý Michal, ktorá bola postavená 50 000 000 (eur). Je to veľkosť štandardnej veľkej okresnej nemocnice, ktorá plní všetky kritériá, ktoré má. (...) ona je pre civilných zamestnancov, pre celé Staré Mesto, veď tam je iba 20 % ľudí, ktorí pochádzajú z rezortu, či už vnútra alebo obrany, 80 % je civilistov.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemocnica sv. Michala v Bratislave bola postavená za 50 miliónov eur. V roku 2021 civilisti predstavovali iba 73 % z celkového počtu ošetrených. Navyše má minimálne o polovicu menšie lôžkové kapacity, než iné nemocnice spadajúce do kategórie regionálne podstatných nemocníc. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že táto nemocnica spĺňa kritériá, ktoré zákon ukladá „štandardne veľkým okresným nemocniciam“, keďže nebola zaradená do riadnej kategorizácie, keďže je primárne určená zamestnancom silových zložiek spadajúcich pod ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra a nespadá pod ministerstvo zdravotníctva. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie o kompletnej výstavbe nemocnice za jedno volebné obdobie, keďže samotné projektovanie začalo minimálne v roku 2011 a akciová spoločnosť Nemocnica sv. Michala bola založená v roku 2008. Objekt bol postavený pri poliklinike sv. Michala a využil už existujúcu technickú infraštruktúru polikliniky , ktorú preto nebolo nutné postaviť nanovo.\n\nPodľa súčasného znenia Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti sa nemocnice delia do úrovní jeden až päť. Podľa zoznamu kategorizovaných nemocníc uverejneného na stránke rezortu zdravotníctva je Nemocnica sv. Michala nemocnicou, ktorá plní verejný záujem , avšak nebola zaradená do žiadnej zo spomínaných piatich úrovní.\n\nRóbert Kaliňák dáva túto nemocnicu na úroveň „štandardne veľkých okresných nemocníc”, čo je opis, ktorý sa najviac podobá nemocniciam II. úrovne. Tie sú podľa ministerstva zdravotníctva nosnou časťou siete nemocníc v rámci poskytovania akútnej a plánovanej starostlivosti nemocníc na regionálnej úrovni. Jedným zo znakov týchto nemocníc sú vyššie lôžkové kapacity.\n\nPočty lôžok jednotlivých regionálnych nemocníc sa líšia. V dokumente uverejnenom na portále chcemvediet.sk sú uvedené jednotlivé nemocnice patriace do siete Svet zdravia. Pri porovnaní s tabuľkou Hospodárskych novín majú zariadenia Sveta zdravia druhej úrovne nasledovný počet lôžok: Rimavská Sobota 406 lôžok, Michalovce 517, Rožňava 315, Spišská Nová Ves 346, Humenné 304 a Dunajská Streda 358 lôžok (. pdf , s. 4). Ďalšia regionálna nemocnica II. úrovne, Košice - Šaca, mala podľa denníka Korzár v roku 2018 379 lôžok. Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky mala v roku 2019 660 lôžok . Správa ministerstva vnútra o otvorení nemocnice Sv. Michala malo zariadenie v čase otvorenia kapacitu 120 lôžok s možnosťou navýšenia kapacity na 140.\n\nPomer civilistov a zamestancov rezortu vnútra a obrany medzi pacientmi uvádza Nemocnica sv. Michala vo výročných správach . Z výročnej správy za rok 2022 vyplýva, že v roku 2021 pacienti, ktorí nespadajú do kategórií rezortov vnútra a obrany, tvorili približne 73 % ošetrených (. pdf , s. 29). Výročná správa za rok 2020 uvádza 68 % ošetrených civilných pacientov v roku 2017, 70 % v roku 2019 a 71 % v rokoch 2019 a 2020 (. pdf , s. 23).", "analysis_paragraphs": ["Nemocnica sv. Michala v Bratislave bola postavená za 50 miliónov eur. V roku 2021 civilisti predstavovali iba 73 % z celkového počtu ošetrených. Navyše má minimálne o polovicu menšie lôžkové kapacity, než iné nemocnice spadajúce do kategórie regionálne podstatných nemocníc. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že táto nemocnica spĺňa kritériá, ktoré zákon ukladá „štandardne veľkým okresným nemocniciam“, keďže nebola zaradená do riadnej kategorizácie, keďže je primárne určená zamestnancom silových zložiek spadajúcich pod ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra a nespadá pod ministerstvo zdravotníctva. Rovnako zavádzajúce je tvrdenie o kompletnej výstavbe nemocnice za jedno volebné obdobie, keďže samotné projektovanie začalo minimálne v roku 2011 a akciová spoločnosť Nemocnica sv. Michala bola založená v roku 2008. Objekt bol postavený pri poliklinike sv. Michala a využil už existujúcu technickú infraštruktúru polikliniky , ktorú preto nebolo nutné postaviť nanovo.", "Podľa súčasného znenia Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti sa nemocnice delia do úrovní jeden až päť. Podľa zoznamu kategorizovaných nemocníc uverejneného na stránke rezortu zdravotníctva je Nemocnica sv. Michala nemocnicou, ktorá plní verejný záujem , avšak nebola zaradená do žiadnej zo spomínaných piatich úrovní.", "Róbert Kaliňák dáva túto nemocnicu na úroveň „štandardne veľkých okresných nemocníc”, čo je opis, ktorý sa najviac podobá nemocniciam II. úrovne. Tie sú podľa ministerstva zdravotníctva nosnou časťou siete nemocníc v rámci poskytovania akútnej a plánovanej starostlivosti nemocníc na regionálnej úrovni. Jedným zo znakov týchto nemocníc sú vyššie lôžkové kapacity.", "Počty lôžok jednotlivých regionálnych nemocníc sa líšia. V dokumente uverejnenom na portále chcemvediet.sk sú uvedené jednotlivé nemocnice patriace do siete Svet zdravia. Pri porovnaní s tabuľkou Hospodárskych novín majú zariadenia Sveta zdravia druhej úrovne nasledovný počet lôžok: Rimavská Sobota 406 lôžok, Michalovce 517, Rožňava 315, Spišská Nová Ves 346, Humenné 304 a Dunajská Streda 358 lôžok (. pdf , s. 4). Ďalšia regionálna nemocnica II. úrovne, Košice - Šaca, mala podľa denníka Korzár v roku 2018 379 lôžok. Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky mala v roku 2019 660 lôžok . Správa ministerstva vnútra o otvorení nemocnice Sv. Michala malo zariadenie v čase otvorenia kapacitu 120 lôžok s možnosťou navýšenia kapacity na 140.", "Pomer civilistov a zamestancov rezortu vnútra a obrany medzi pacientmi uvádza Nemocnica sv. Michala vo výročných správach . Z výročnej správy za rok 2022 vyplýva, že v roku 2021 pacienti, ktorí nespadajú do kategórií rezortov vnútra a obrany, tvorili približne 73 % ošetrených (. pdf , s. 29). Výročná správa za rok 2020 uvádza 68 % ošetrených civilných pacientov v roku 2017, 70 % v roku 2019 a 71 % v rokoch 2019 a 2020 (. pdf , s. 23)."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["50 miliónov", "primárne", "začalo", "polikliniky", "Zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti", "verejný záujem", "poskytovania", "tabuľkou", "pdf", "denníka Korzár", "660 lôžok", "Správa", "výročných správach", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.strabag.com/databases/internet/_public/content30.nsf/web30?Openagent&id=F887575595D8432BC1258279003A25CD&men1=undefined&men2=undefined&sid=undefined", "https://www.yimba.sk/nemocnica-sv-michala", "https://bratislava.sme.sk/c/5720529/velke-pozemky-v-bratislave-su-stale-opustene.html", "https://bratislava.sme.sk/c/6915751/vystavba-novej-nemocnice-sv-michala-ma-zacat-o-mesiac.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/540/20240101.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96058688-nemocnice-rozdelili-do-piatich-kategorii-najvyssia-je-len-v-bratislave-kompletny-prehlad-v-tabulke", "https://www.health.gov.sk/?sn-faq-04", "https://www.health.gov.sk/?sn-faq-04", "https://www.chcemvediet.sk/sk/infoziadosti/prilohy-anonymizovane/6739/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20677947/z-nemocnice-na-okraji-mesta-je-spickove-a-moderne-zariadenie.html", "https://www.nspnz.sk/sucasnost-novozamockej-nemocnice/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=nova-nemocnica-sv-michala-v-bratislave-uz-sluzi-verejnosti", "https://nsmas.sk/nemocnica/vyrocne-spravy/", "https://nsmas.sk/dokumenty/vyrocna_sprava/2022/Vyrocna_sprava_za_rok_2022.pdf", "https://nsmas.sk/dokumenty/vyrocna_sprava/2020/UZ_ROK_2020_VyrocnaSprava_SpravaAuditora.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:59.125134+00:00"}
{"id": "vr29426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29426", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No my sme navrhli riešenie minulý rok vo februári, návrh zákon, ktorý hovoril o tom, aby malí veritelia nemohli byť vyšachovaní z reštrukturalizácie. Boli sme odmietnutí. Vo februári sme navrhli zákon, na základe ktorého minimálne 50% by dostali, teda tie podlžnosti, by dostali 50% malí podnikatelia.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská skutočne navrhla novelu zákona už na májovú schôdzu v rok 2014, ktorá dovoľovala postihnutému veriteľovi dostať 50 % dlžnej čiastky. Tento bod bol presunutý a opäť prerokovaný až na februárovej schôdzi v roku 2015. Bugár uvádza návrh z februára 2014. V skutočnosti išlo o návrh doručený v apríli 2014, no keďže príprava prebiehala určite s časovým predstihom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Začiatkom tohoto roku bol skutočne predložený návrh zákona, ktorý sa mal venovať problematike malých veriteľov. Nie je to prvý takýto zákon, ktorý opozícia predložila. Podľa článku SME strana Most-Híd už predložila podobný zákon. Vláda tento návrh neschválila , takže ochrana malých podnikov je stále nedoriešená. Opozícia sa preto pokúša obnoviť túto problematiku mimoriadnou schôdzou. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská skutočne navrhla novelu zákona už na májovú schôdzu v rok 2014, ktorá dovoľovala postihnutému veriteľovi dostať 50 % dlžnej čiastky. Tento bod bol presunutý a opäť prerokovaný až na februárovej schôdzi v roku 2015. Bugár uvádza návrh z februára 2014. V skutočnosti išlo o návrh doručený v apríli 2014, no keďže príprava prebiehala určite s časovým predstihom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Začiatkom tohoto roku bol skutočne predložený návrh zákona, ktorý sa mal venovať problematike malých veriteľov. Nie je to prvý takýto zákon, ktorý opozícia predložila. Podľa článku SME strana Most-Híd už predložila podobný zákon. Vláda tento návrh neschválila , takže ochrana malých podnikov je stále nedoriešená. Opozícia sa preto pokúša obnoviť túto problematiku mimoriadnou schôdzou. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "prerokovaný", "návrh", "takýto", "článku", "neschválila", "schôdzou."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1001", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5318", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-robert-fico-odmietol-pomoc-malym-veritelom-vahostavu", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4943", "http://ekonomika.sme.sk/c/7642759/bugar-vlada-pri-vahostave-uprednostnuje-sirokeho-pred-zivitelmi-rodin.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/manazment/manazment-podnikatela/21/vlada-neschvalila-zmeny-ochranu-malych-podnikatelov-restrukturalizacii/35939", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/350698-kdh-a-most-hid-chcu-mimoriadnu-schodzu-o-vahostave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:28.949027+00:00"}
{"id": "vr33099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33099", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "10 hlasov chýbalo, 10, nie 20.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NR SR zatiaľ hlasovala o predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu 3 krát. Všetky hlasovania boli tajné, preto nemôžme overiť kto hlasoval za a kto proti kandidátovi. Nasledujúca tabuľka zobrazuje údaje o výsledkoch hlasovania v jednotlivých voľbách. Údaje vyplývajú zo stenografických prepisov schôdzí Národnej rady z 26.júla 2012 , 18.septembra 2012 a 11.decembra 2012 :", "analysis_paragraphs": ["NR SR zatiaľ hlasovala o predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu 3 krát. Všetky hlasovania boli tajné, preto nemôžme overiť kto hlasoval za a kto proti kandidátovi. Nasledujúca tabuľka zobrazuje údaje o výsledkoch hlasovania v jednotlivých voľbách. Údaje vyplývajú zo stenografických prepisov schôdzí Národnej rady z 26.júla 2012 , 18.septembra 2012 a 11.decembra 2012 :"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["26.júla 2012", "18.septembra 2012", "11.decembra 2012"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:28.235093+00:00"}
{"id": "vr29470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29470", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Systém kvality poskytovania sociálnych služieb bol sprísnený a zvýšila sa miera ochrany klientov zariadení sociálnych služieb.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od prvého januára 2014 sa sprísnil systém posudzovania kvality poskytovaných sociálnych služieb. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytovateľom sprísnilo podmienky registrácie sociálnych služieb a zaviedlo úpravy napomáhajúce ochrane klientov, ktorých finančná situácia je menej priaznivá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny :\n\n\"Tí musia už pri registrácii predkladať opis rozsahu odborných či obslužných činností a špecifikujú sa personálne a hygienické podmienky. Prísnejšie sú aj podmienky finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko sa skúma daňová a odvodová schopnosť poskytovateľa. Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa od prvého januára 2014 poskytuje priamo neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby a nie prostredníctvom obce.\"\n\nVyššia miera ochrany klientov zariadení sociálnych služieb sa má dosiahnuť \"zvýšením hranice ochrany ich príjmu pred platením neprimeranej úhrady za službu.Táto úprava chráni najmä tých klientov, ktorých príjmy sú veľmi nízke, t.j. sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima, alebo len nepatrne presahujúce túto hranicu.\"\n\nBožena Kováčová, predsedníčka sociálnej komisie ZMOS pre Obecné noviny:\n\n\" Nový zákon síce priniesol pre obce povinnosť zabezpečiť dostupnosť sociálnej služby pre občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ako aj právo výberu poskytovateľa sociálnej služby, ale o tom, či je občan odkázaný na poskytovanie sociálnej služby rozhodne samotná obec prostredníctvom posudkovej činnosti. \"", "analysis_paragraphs": ["Od prvého januára 2014 sa sprísnil systém posudzovania kvality poskytovaných sociálnych služieb. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytovateľom sprísnilo podmienky registrácie sociálnych služieb a zaviedlo úpravy napomáhajúce ochrane klientov, ktorých finančná situácia je menej priaznivá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny :", "\"Tí musia už pri registrácii predkladať opis rozsahu odborných či obslužných činností a špecifikujú sa personálne a hygienické podmienky. Prísnejšie sú aj podmienky finančnej podpory z verejných zdrojov, nakoľko sa skúma daňová a odvodová schopnosť poskytovateľa. Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa od prvého januára 2014 poskytuje priamo neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby a nie prostredníctvom obce.\"", "Vyššia miera ochrany klientov zariadení sociálnych služieb sa má dosiahnuť \"zvýšením hranice ochrany ich príjmu pred platením neprimeranej úhrady za službu.Táto úprava chráni najmä tých klientov, ktorých príjmy sú veľmi nízke, t.j. sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima, alebo len nepatrne presahujúce túto hranicu.\"", "Božena Kováčová, predsedníčka sociálnej komisie ZMOS pre Obecné noviny:", "\" Nový zákon síce priniesol pre obce povinnosť zabezpečiť dostupnosť sociálnej služby pre občanov, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ako aj právo výberu poskytovateľa sociálnej služby, ale o tom, či je občan odkázaný na poskytovanie sociálnej služby rozhodne samotná obec prostredníctvom posudkovej činnosti. \""], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["systém", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny", "Obecné"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/novinky-socialnych-sluzbach.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/novinky-socialnych-sluzbach.html", "http://www.inprost.sk/zakon-o-socialnych-sluzbach-nemusi-byt-strasiakom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:17.968181+00:00"}
{"id": "43488", "numeric_id": 43488, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43488", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...on sám osobne (Ján Balciar, pozn.), ako aj služba pod jeho vedením, aj v zahraničí, je vysoko rešpektovaná inštitúcia a mne sa dostáva pozitívnych reakcií na jeho prácu, aj na prácu služby počas mojich zahraničných návštev, pretože služba sa naozaj nemôžem povedať nejaké detaily, ale je zapojená do rôznych medzinárodných aktivít, kedy v spolupráci s inými službami iných štátov NATO plníme nejaké úlohy a sme vyhľadávanou službou.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na povahu práce Vojenského spravodajstva (VS) je len málo verejne dostupných informácií k jeho činnosti. Nie je preto možné dostatočne potvrdiť rozsah a kvalitu spolupráce Vojenského spravodajstva (VS) s inými službami. Rovnako nie je možné verifikovať obsah neverejných rozhovorov premiéra. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Generálmajor Raúl E. ESCRIBANO, zástupca námestníka GT NATO pre spravodajstvo, počas svojej návštevy v januári 2019 ocenil prínos Vojenského spravodajstva pre spravodajské štruktúry NATO. V apríli 2018 ocenil maďarský minister obrany Balciara čestnou medailou za spojenectvo. Vo februári 2017 dostal Balciar štátne vyznamenanie od poľského prezidenta. Príslušník VS Otokar Grošek viedol medzinárodný tím, ktorý v novembri 2018 získal ocenenie SPS Science Partnership Prize za najlepší projekt v oblasti kybernetickej obrany. Exminister obrany a opozičný poslanec Ľubomír Galko ocenil Balciarovu väčšiu ochotu odpovedať poslancom na otázky: „ Aj jednotlivé body na výboroch sú vďaka tomu spracovávané detailnejšie než v minulosti .“ Správa o činnosti VS za rok 2018 uvádza, že v rámci rozvoja spôsobilosti bolo zriadené Národné centrum pre kybernetickú obranu. V medzinárodnej spolupráci spravodajstvo vykonalo 40 aktivít u nás či v zahraničí. Podpísalo memorandá o vzájomnej spolupráci s krajinami V4. Správa tiež spomína schválenie členstva SR v Centre výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na povahu práce Vojenského spravodajstva (VS) je len málo verejne dostupných informácií k jeho činnosti. Nie je preto možné dostatočne potvrdiť rozsah a kvalitu spolupráce Vojenského spravodajstva (VS) s inými službami. Rovnako nie je možné verifikovať obsah neverejných rozhovorov premiéra. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Generálmajor Raúl E. ESCRIBANO, zástupca námestníka GT NATO pre spravodajstvo, počas svojej návštevy v januári 2019 ocenil prínos Vojenského spravodajstva pre spravodajské štruktúry NATO. V apríli 2018 ocenil maďarský minister obrany Balciara čestnou medailou za spojenectvo. Vo februári 2017 dostal Balciar štátne vyznamenanie od poľského prezidenta. Príslušník VS Otokar Grošek viedol medzinárodný tím, ktorý v novembri 2018 získal ocenenie SPS Science Partnership Prize za najlepší projekt v oblasti kybernetickej obrany. Exminister obrany a opozičný poslanec Ľubomír Galko ocenil Balciarovu väčšiu ochotu odpovedať poslancom na otázky: „ Aj jednotlivé body na výboroch sú vďaka tomu spracovávané detailnejšie než v minulosti .“ Správa o činnosti VS za rok 2018 uvádza, že v rámci rozvoja spôsobilosti bolo zriadené Národné centrum pre kybernetickú obranu. V medzinárodnej spolupráci spravodajstvo vykonalo 40 aktivít u nás či v zahraničí. Podpísalo memorandá o vzájomnej spolupráci s krajinami V4. Správa tiež spomína schválenie členstva SR v Centre výnimočnosti NATO pre strategickú komunikáciu."], "analysis_date": "2019-09-19", "analysis_sources": {"text": ["ocenil", "ocenil", "dostal", "ocenenie", "ocenil", "Správa"], "url": ["http://vs.mosr.sk/navsteva-zastupcu-namestnika-gt-nato/?fbclid=IwAR3vR3LONFq-feOLiskjjYRoXwzZNRF3R0BcPej813oD9LMND8DtVsFdmx0", "http://vs.mosr.sk/ocenenie-od-spojenca/?fbclid=IwAR2mfO_U0vRy1GNGgkVn3V-Mdb60vQ4desDPD_yZUU-czeF5QKwNkoQWFFg", "http://vs.mosr.sk/polsky-prezident-ocenil-riaditela-vojenskeho-spravodajstva/?fbclid=IwAR1b-X6CNRls-qZmEpu5HNJxJIO6EkL8LXGYNIusocWbAYfwex2hj20YRhQ", "http://vs.mosr.sk/najlepsi-projekt-desatrocia/?fbclid=IwAR06dYBACzMZCYhUzp8aMcxh9CARk15gjK5Xoa41xKWQqmJlBwvHnEM8Aas", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "http://vs.mosr.sk/sprava-o-cinnosti-vs-2018/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:51.522869+00:00"}
{"id": "vr32308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32308", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Ja by som sa veľmi rada vyjadrila aj k tomu prerozdeľovaciemu systému, ktorý pán poslanec spomenul, a to ten tretí parameter. Je to tretí parameter, sme napočítali už na konci pôsobenia pána ministra Rašiho a musím povedať, že sa vám skutočne jeden a pol roka podarilo veľmi úspešne brzdiť jeho uvedenie do života.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné zistiť, či tretí parameter prerozdeľovacieho systému - teda parameter chorobnosti, bol vypočítaný na konci pôsobenia ministra Rašiho. Návrh zákona v ktorom sa píše o tomto parametri bol predložený 17. apríla 2012 poslancom Národnej rady Richardom Rašim, bol schválený vládou Roberta Fica 13. júna 2012 a parlamentom 20. júna 1012.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné zistiť, či tretí parameter prerozdeľovacieho systému - teda parameter chorobnosti, bol vypočítaný na konci pôsobenia ministra Rašiho. Návrh zákona v ktorom sa píše o tomto parametri bol predložený 17. apríla 2012 poslancom Národnej rady Richardom Rašim, bol schválený vládou Roberta Fica 13. júna 2012 a parlamentom 20. júna 1012."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona", "schválený", "parlamentom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=28", "http://www.teraz.sk/zdravie/vlada-odobrila-nove-prerozdelovanie-p/11818-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=28"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:10.511918+00:00"}
{"id": "vr25994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25994", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Ja som vtedy keď Zajac bol minister navrhol 8 zdravotných poisťovní, to znamená aby každý kraj mal jednu podľa výkonov a počtu obyvateľov.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediná zmienky o krajských zdravotných poisťovniach z úst Milana Belicu sa nám podarilo nájsť z roku 2012. Žiadne podobné vyjadrenie z čias Zajaca na poste ministerstva zdravotníctva sme nenašli, výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jediná zmienky o krajských zdravotných poisťovniach z úst Milana Belicu sa nám podarilo nájsť z roku 2012. Žiadne podobné vyjadrenie z čias Zajaca na poste ministerstva zdravotníctva sme nenašli, výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zmienky", "úst"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=7826", "http://mia.sk/vseobecne_inf/denna_tlac/m_clanok.php?hop=4&dbr=12725"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:45.585474+00:00"}
{"id": "vr36992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36992", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Áno, je to zhruba 1300 ľudí, tak to viedlo ministerstvo dopravy, u ktorých beží vyvlastňovací proces a ktorí sa raz skončí na súde a dostanú svoje peniaze. To znamená, tí ľudia budú vyvlastnení. My sme len urobili to, že vo fáze neukončeného vyvlastňovacieho procesu sa mohlo udeliť stavebné povolenie a začať výstavba. Čiže škoda tu žiadna.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest mohli byť udelené stavebné povolenia a započatá výstavba, keď bol proces vyvlastňovania zahájený, no nie dokončený. Vlastníci v takom prípade nedostali za svoj majetok náhradu predtým, ako svoj majetok museli prestať užívať. Bola im tak spôsobená škoda. Ako konštatoval vo svojom rozhodnutí Ústavný súd, táto právna úprava \"umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva\" . Ako informuje sme.sk \"správa Národnej diaľničnej spoločnosti ukazuje, že sa stavby dotkli 38 865 vlastníkov, návrh na vyvlastnenie padol v 1338 prípadoch.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest mohli byť udelené stavebné povolenia a započatá výstavba, keď bol proces vyvlastňovania zahájený, no nie dokončený. Vlastníci v takom prípade nedostali za svoj majetok náhradu predtým, ako svoj majetok museli prestať užívať. Bola im tak spôsobená škoda. Ako konštatoval vo svojom rozhodnutí Ústavný súd, táto právna úprava \"umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva\" . Ako informuje sme.sk \"správa Národnej diaľničnej spoločnosti ukazuje, že sa stavby dotkli 38 865 vlastníkov, návrh na vyvlastnenie padol v 1338 prípadoch.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "nedostali", "rozhodnutí", "sme.sk"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207953&FileName=zz07-00669-0207953&Rocnik=2007", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738192/ficov-vyvlastnovaci-zakon-je-protiustavny.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=100759", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738192/ficov-vyvlastnovaci-zakon-je-protiustavny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:58.075280+00:00"}
{"id": "vr38434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38434", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec čo je veľmi dôležité a to je rozdiel medzi opozíciou a koalíciou. Koaliční poslanci všade kde chodia, na rôzne zasadnutia európskych výborov a tak ďalej, túto otázku otvárajú (otázku a problémy súvisiace s maďarskou Ústavou, pozn.).", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O činnosti Ministerstva zahraničných vecí SR v otázke maďarskej ústavy informoval Mikuláš Dzurinda (.pdf). Okrem iného povedal:", "analysis_paragraphs": ["O činnosti Ministerstva zahraničných vecí SR v otázke maďarskej ústavy informoval Mikuláš Dzurinda (.pdf). Okrem iného povedal:"], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Mikuláš Dzurinda"], "url": ["http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_2310B83F07A91DCDC125789C003AF686_SK/$File/Prejav_M.Dzurinda.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:56.729707+00:00"}
{"id": "vr29336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29336", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2006 vláda Mikuláša Dzurindu predala celé Slovenské elektrárne za 840 miliónov eur. Hovoríme o 66 percentách, teda dve tretiny Slovenských elektrární za 840 miliónov eur.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už na stránkach demagog.SK overovali. V roku 2006 naozaj došlo k odpredaju 66 percentného podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne. Spoločnosť, ktorá tento podiel kúpila- taliansky Enel a takisto napríklad aj Hospodárske noviny hovoria o sume 839 miliónov eur, teda 31,3 miliardy slovenských korún. Hospodárske noviny ďalej uvádzajú, že pôvodná zmluvná suma bola presne 840 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už na stránkach demagog.SK overovali. V roku 2006 naozaj došlo k odpredaju 66 percentného podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne. Spoločnosť, ktorá tento podiel kúpila- taliansky Enel a takisto napríklad aj Hospodárske noviny hovoria o sume 839 miliónov eur, teda 31,3 miliardy slovenských korún. Hospodárske noviny ďalej uvádzajú, že pôvodná zmluvná suma bola presne 840 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["demagog.SK", "Enel", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/510/co-priniesol-rok-2014/?ph=1", "https://www.enel.com/en-gb/investors/press_releases/enel-acquisition-of-66-of-slovenske-elektrarne-completed/r/1595092", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/majitelom-elektrarni-je-uz-enel-192804"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:48.156908+00:00"}
{"id": "vr38910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38910", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Po druhé, našťastie máme schválený dokument, ktorý sa volá Lisabonská zmluva. Euroval 2 má vytvoriť akýsi nadnárodný finančný rámec, s čím ale článok 125 zmluvy nepočíta, pretože hovorí, že nijaký štát nemôže prevziať záväzky za iný štát.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 125 Zmluvy o fungovaní EÚ ( .pdf ) sa hovorí:\n\n\"Nemecká kancelárka Angela Merkelová a spolkový minister financií Wolfgang Schäuble vylúčili jednoduché predĺženie platnosti súčasného fondu pomoci Grécku (110 miliárd eur) a tiež Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). V oboch prípadoch ide o medzištátne dohody členov, ktoré nesúvisia s dohodami EÚ.\n\nMerkelová chce pravidlá, ktoré budú natrvalo založené na základných princípoch spoločenstva. Podľa expertov by sa nemuselo odstrániť článok 125, ale mal by sa zmeniť¨\".", "analysis_paragraphs": ["V článku 125 Zmluvy o fungovaní EÚ ( .pdf ) sa hovorí:", "\"Nemecká kancelárka Angela Merkelová a spolkový minister financií Wolfgang Schäuble vylúčili jednoduché predĺženie platnosti súčasného fondu pomoci Grécku (110 miliárd eur) a tiež Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). V oboch prípadoch ide o medzištátne dohody členov, ktoré nesúvisia s dohodami EÚ.", "Merkelová chce pravidlá, ktoré budú natrvalo založené na základných princípoch spoločenstva. Podľa expertov by sa nemuselo odstrániť článok 125, ale mal by sa zmeniť¨\"."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "avizovala"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:sk:PDF", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/financie-berlin-uvazuje-o-dolezitej-zmene-v-lisabonskej-zmluve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:06.861090+00:00"}
{"id": "vr17140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17140", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...rozhodnutie o premiestnení agentúr z Veľkej Británie do Európy, kde sme sa dohodli ako premiéri, že bude kritérium, že agentúra by mala ísť najmä do krajiny, ktorá nemá žiadnu agentúru a mala by byť nejaká geopolitická rovnováha, teda do východnej Európy viacej ako do západnej Európy. Kto dostal agentúry? Paríž a Amsterdam.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Upravujem P. Na summite lídrov EÚ sa 22. júna okrem iného rokovalo aj o premiestnení Európskej liekovej agentúry (EMA) a Európskej bankovej agentúry (EBA) s čím súvisí aj prijatie istých objektívnych kritérií ( .pdf ). Rada medzi ne zaradila aj geografické prerozdelenie agentúr, čo by nahrávalo krajinám ako Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Cyprus, v ktorých doteraz žiadne agentúry EÚ nesídlia.Keďže za nové sídlo Európskej agentúry pre lieky (EMA) bol vybratý Amsterdam a v prípade Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) bude sídlom Paríž, výrok Fica hodnotíme za pravdivý. O dané inštitúcie mali podľa lídrami schválených pravidiel požiadať členské štáty oficiálne do 31. júla 2017. Pretože v hre boli aj ďalšie dôležité kritériá , Slovensko sa teda ocitlo v roli nevhodného kandidáta. Podstatným kritériom bolo napríklad aj zaistenie nepretržitého fungovania agentúr, prípadne dobré prepojenie budúcich sídiel so svetom. Kľúčová bude aj vhodná budova a dopravná infraštruktúra a tiež dostatočný počet vhodných hotelov na tisíce prenocovaní ročne pre hosťov a odborníkov prichádzajúcich a pracujúcich v agentúrach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Upravujem P. Na summite lídrov EÚ sa 22. júna okrem iného rokovalo aj o premiestnení Európskej liekovej agentúry (EMA) a Európskej bankovej agentúry (EBA) s čím súvisí aj prijatie istých objektívnych kritérií ( .pdf ). Rada medzi ne zaradila aj geografické prerozdelenie agentúr, čo by nahrávalo krajinám ako Slovensko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko a Cyprus, v ktorých doteraz žiadne agentúry EÚ nesídlia.Keďže za nové sídlo Európskej agentúry pre lieky (EMA) bol vybratý Amsterdam a v prípade Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) bude sídlom Paríž, výrok Fica hodnotíme za pravdivý. O dané inštitúcie mali podľa lídrami schválených pravidiel požiadať členské štáty oficiálne do 31. júla 2017. Pretože v hre boli aj ďalšie dôležité kritériá , Slovensko sa teda ocitlo v roli nevhodného kandidáta. Podstatným kritériom bolo napríklad aj zaistenie nepretržitého fungovania agentúr, prípadne dobré prepojenie budúcich sídiel so svetom. Kľúčová bude aj vhodná budova a dopravná infraštruktúra a tiež dostatočný počet vhodných hotelov na tisíce prenocovaní ročne pre hosťov a odborníkov prichádzajúcich a pracujúcich v agentúrach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["premiestnení", ".pdf", "nové sídlo", "dôležité kritériá"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/co-priniesol-summit-lidrov-eu-v-bruseli/", "http://www.consilium.europa.eu/media/21503/22-euco-conclusions-agencies-relocation.pdf", "https://europskenoviny.sk/2017/11/21/komisia-vita-rozhodnutie-clenskych-statov-o-premiestneni-agentur-eu/", "https://euractiv.sk/clanky/brexit-referendum/o-europske-agentury-sutazim-s-20-krajinami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:52.507534+00:00"}
{"id": "48390", "numeric_id": 48390, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48390", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Namiesto tohto starého systému z osemdesiateho siedmeho, ktorý by tak či tak o 2 roky skončil, Slovenská republika dostala protivzdušný systém od spojencov, ktorý tu je a bude tu aj s 3000 vojakmi do konca roka v hodnote štyroch alebo 4,5 miliardy.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Išlo o techniku vyrobenú v roku 1987, ktorú Slovensko získalo po rozdelení Československa.\n\nPodľa Ozbrojených síl SR nemal tento systém od roku 1991 pravidelné päť- a desaťročné opravy. Slovenskí technici nemali ani dostatok náhradných dielov, techniku preto opravovali „na kolene”. Systém taktiež nebol od výroby ani raz modernizovaný. OS SR preto uvádzajú , že „V prípadne dlhodobej potreby použitia systému na ochranu vzdušného priestoru SR by bol reálne prevádzkovaný len niekoľko mesiacov ak nie týždňov.”\n\nSlovensko ako náhrada za darovaný S-300 chránia systémy Patriot od spojencov z NATO. Dokopy by malo ísť o štyri batérie, každá v hodnote približne jednej miliardy eur.\n\nS Patriotmi prišli na Slovensko aj spojeneckí vojaci. Pôvodne malo ísť o maximálne 2 100 vojakov, tento počet schválila vláda aj parlament. S príchodom štvrtej batérie Patriotu však vláda schválila navýšenie tohto počtu na 3 000.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Išlo o techniku vyrobenú v roku 1987, ktorú Slovensko získalo po rozdelení Československa.", "Podľa Ozbrojených síl SR nemal tento systém od roku 1991 pravidelné päť- a desaťročné opravy. Slovenskí technici nemali ani dostatok náhradných dielov, techniku preto opravovali „na kolene”. Systém taktiež nebol od výroby ani raz modernizovaný. OS SR preto uvádzajú , že „V prípadne dlhodobej potreby použitia systému na ochranu vzdušného priestoru SR by bol reálne prevádzkovaný len niekoľko mesiacov ak nie týždňov.”", "Slovensko ako náhrada za darovaný S-300 chránia systémy Patriot od spojencov z NATO. Dokopy by malo ísť o štyri batérie, každá v hodnote približne jednej miliardy eur.", "S Patriotmi prišli na Slovensko aj spojeneckí vojaci. Pôvodne malo ísť o maximálne 2 100 vojakov, tento počet schválila vláda aj parlament. S príchodom štvrtej batérie Patriotu však vláda schválila navýšenie tohto počtu na 3 000.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["darovalo", "vyrobenú", "získalo", "nemal", "nebol", "uvádzajú", "chránia", "hodnote", "prišli", "schválila"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622908-slovensky-system-s-300-ma-byt-uz-na-ukrajine-oficialne-miesta-zatial-mlcia/", "https://dennikn.sk/2806065/vyvoj-bojov-46-den-co-dokaze-s-300-a-co-patriot-a-aky-pocitac-by-si-kupil-robert-fico/", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/#:~:text=Bola%20vo%20v%C3%BDzbroji%20%C4%8Ceskoslovenskej%20socialistickej%20republiky.%20Dodali%20ju%20koncom%2080.%20rokov%20vojsk%C3%A1m%20protivzdu%C5%A1nej%20ochrany%20%C5%A1t%C3%A1tu.%20Sl%C3%BA%C5%BEila%20na%20severoz%C3%A1padnom%20pr%C3%ADstupe%20k%20Prahe%2C%20kde%20bola%20stacion%C3%A1rne%20umiestnen%C3%A1.%20Mala%20zabezpe%C4%8Di%C5%A5%20pr%C3%ADstup%20k%20hlavn%C3%A9mu%20mestu%20%C4%8CSSR.", "https://www.facebook.com/ozbrojenesily/posts/401701045103477", "https://www.facebook.com/ozbrojenesily/posts/401734738433441", "https://www.facebook.com/ozbrojenesily/posts/401734738433441", "https://www.facebook.com/ozbrojenesily/posts/401025075171074", "https://www.cnbc.com/2018/11/19/russia-lures-buyers-as-s-400-missile-system-costs-less-than-us-models.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/03/parlament-schvalil-pritomnost-vojakov-nato-na-slovensku/", "https://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensko-by-mohlo-prist-dalsich/626192-clanok.html#:~:text=Zv%C3%BD%C5%A1enie%20mand%C3%A1tov%C3%BDch%20po%C4%8Dtov%2C%20ktor%C3%A9%20ur%C4%8Duj%C3%BA%20maxim%C3%A1lny%20po%C4%8Det%20vojakov%2C%20v%20utorok%20ods%C3%BAhlasila%20vl%C3%A1da.%20N%C3%A1vrh%20mus%C3%AD%20e%C5%A1te%20odobri%C5%A5%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20rada%20SR."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:51.060561+00:00"}
{"id": "vr29854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29854", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Konsolidovať verejné financie tak, aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že deficit verejných financií bol už v roku 2013 pod 3 % HDP (2,9 % HDP), na základe čoho bolo Slovensko vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Následne nestúpol nad túto hranicu. Sľub preto hodnotíme ako splnený. Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 je plánovaný schodok na rok 2015 na úrovni 2,49 % HDP (hlavná kniha, s. 6). Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 (.pdf, hlavná kniha, s. 2): \"Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP.\" Konečný deficit pre rok 2015 až 2018 môže byť na inej úrovni, ako je plánovaný, napríklad v prípade nepriaznivého vývoja na svetových trhoch. Všetky krajiny, ktoré dosiahli deficit pod 3 % HDP sú vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Informácie o procedúre nadmerného deficitu (deficit nad 3 % HDP) na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Deficit Slovenska v roku 2013 bol podľa Eurostat na úrovni 2,9 % HDP. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Rakúsko, Holandsko a Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 31.08.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že deficit verejných financií bol už v roku 2013 pod 3 % HDP (2,9 % HDP), na základe čoho bolo Slovensko vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Následne nestúpol nad túto hranicu. Sľub preto hodnotíme ako splnený. Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 je plánovaný schodok na rok 2015 na úrovni 2,49 % HDP (hlavná kniha, s. 6). Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 (.pdf, hlavná kniha, s. 2): \"Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP.\" Konečný deficit pre rok 2015 až 2018 môže byť na inej úrovni, ako je plánovaný, napríklad v prípade nepriaznivého vývoja na svetových trhoch. Všetky krajiny, ktoré dosiahli deficit pod 3 % HDP sú vyradené z procedúry nadmerného deficitu. Informácie o procedúre nadmerného deficitu (deficit nad 3 % HDP) na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Deficit Slovenska v roku 2013 bol podľa Eurostat na úrovni 2,9 % HDP. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Rakúsko, Holandsko a Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 31.08.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-08-31", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "rozpočtu", "procedúre", "vyradení", "Eurostat", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10083", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/143282.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-procedura-slovensko-ukoncenie/86568-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/829231-slovensko-zrejme-vyradia-z-procedury-nadmerneho-deficitu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:48.727616+00:00"}
{"id": "vr39050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39050", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pretože táto vláda vyslovila s týmto navýšením súhlas, to je prvá vec, 21.6. a od tejto vlády predovšetkým to očakávajú partneri v eurozóne.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA, 22. JÚN 2011 Podľa webovej stránky udalosti.noviny.sk \"VLÁDA: Kabinet schválil navýšenie záruk v prvom vale aj vznik nového Vláda Ivety Radičovej odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi. Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou. S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Radičová zároveň zdôraznila, že žiaden z týchto návrhov nesúvisí so žiadnou konkrétnou pôžičkou, či už Grécku alebo inej krajine. Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka pôjde podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente. \"Schválené vládou, ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade,“ uviedla v súvislosti so svojím mandátom Radičová.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA, 22. JÚN 2011 Podľa webovej stránky udalosti.noviny.sk \"VLÁDA: Kabinet schválil navýšenie záruk v prvom vale aj vznik nového Vláda Ivety Radičovej odsúhlasila zmluvy súvisiace s európskymi ochrannými valmi. Podľa nich by sa tak mal navýšiť podiel Slovenska na zárukách v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) a zriadiť by sa mal aj nový Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), do ktorého by už krajiny mali prispievať aj hotovosťou. S navýšením prvého eurovalu vláda podľa premiérky Ivety Radičovej súhlasila, aby zachovala kontinuitu a naplnila zdedený záväzok, a to tak, aby kapacita eurovalu zodpovedala pôvodne dohodnutej sume. \"Vláda obidva tieto návrhy väčšinou hlasov schválila,“ uviedla premiérka s tým, že ich nepodporili predstavitelia SaS a minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Radičová zároveň zdôraznila, že žiaden z týchto návrhov nesúvisí so žiadnou konkrétnou pôžičkou, či už Grécku alebo inej krajine. Na rokovania do Bruselu tak slovenská premiérka pôjde podľa jej slov s mandátom, že má väčšinovú podporu vlády, ale nevie zaručiť schválenie zmien v parlamente. \"Schválené vládou, ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade,“ uviedla v súvislosti so svojím mandátom Radičová.\""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["udalosti.noviny.sk"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/22-06-2011/suhrn-sprav-domacej-redakcie-z-22-juna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:58.939179+00:00"}
{"id": "vr29081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29081", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "My sme boli varovaní pred tým a tiež boli práve týmito podobnými iniciatívami - Naša rodina a biskupskou konferenciou - boli občania varovaní v Čechách, že keď sa prijme registrované partnerstvo, že sa skazí mládež, že budú neustále protesty a problémy.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Čechách sa počas procesu prijímania zákona o registrovanom partnerstve (zákon prijatí na piaty pokus), objavovali vyhlásenia predovšetkým z radov biskupskej konferenice o možnom nebezpečí, komplikáciách, či zmätku a možného poškodenia osobnostného vývoja mladých ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Téma registrovaných partnerstiev sa v Česku rozoberala už od roku 1995 . V Čechách skutočne existujú organizácie ako Česká biskupská konference alebo Národní centrum pro rodinu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Čechách sa počas procesu prijímania zákona o registrovanom partnerstve (zákon prijatí na piaty pokus), objavovali vyhlásenia predovšetkým z radov biskupskej konferenice o možnom nebezpečí, komplikáciách, či zmätku a možného poškodenia osobnostného vývoja mladých ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Téma registrovaných partnerstiev sa v Česku rozoberala už od roku 1995 . V Čechách skutočne existujú organizácie ako Česká biskupská konference alebo Národní centrum pro rodinu."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["1995", "Petícia", "registrového partnerstva", "rozhovore", "stanoviskom"], "url": ["http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://tisk.cirkev.cz/z-domova/petice-proti-prijeti-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-osob-stejneho-pohlavi/", "http://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?o=4&T=969", "http://www.katolik.cz/texty/view.asp?cis=1", "http://www.rodiny.cz/publikace/stanoviska/2298-stanovisko-asociace-center-pro-rodinu-acer-ke-snmovnimu-tisku-3200-novely-zakona-1152006-sb-o-registrovanem-partnerstvi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:55.650295+00:00"}
{"id": "vr38937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38937", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ten kompromis, ktorý alebo návrh kompromisu, ktorý zaznel uplynulý týždeň v médiách (že sa schváli euroval ako celok a pri každej ďalšej pôžičke sa bude jednotlivo opäť hlasovať, pozn.) nie je ani nový a vonkoncom by som to tak nedramatizoval, že rozkoly v koalícii, je tu nejaký nový kompromis, Sloboda a Solidarita ho tvrdohlavo odmieta. Nie. Tento kompromis sme si vypočuli už pred viac ako dvoma týždňami na rokovaniach koaličnej rady v Častej a Papierničke.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov vyplýva, že tento kompromisný návrh bol SaS navrhnutý už na rokovaní v Častej-Papierničke, resp. pred týmto rokovaním. Vyplýva to napr. z informácií Ivana Mikloša , ktoré uviedol na tlačovej konferencii 20. septembra.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov vyplýva, že tento kompromisný návrh bol SaS navrhnutý už na rokovaní v Častej-Papierničke, resp. pred týmto rokovaním. Vyplýva to napr. z informácií Ivana Mikloša , ktoré uviedol na tlačovej konferencii 20. septembra."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["informácií Ivana Mikloša", "SITA uvádza"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-52907580-miklos-premierka-informovala-o-spojeni-eurovalu-s-hlasovanim-o-dovere", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52907580-miklos-premierka-informovala-o-spojeni-eurovalu-s-hlasovanim-o-dovere"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:00.907506+00:00"}
{"id": "46897", "numeric_id": 46897, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46897", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Nikto z koalície, nikto z koalície nepodporil ani otvorenie mimoriadnej schôdze, ani nepodporil schválenie programu, kde sme doplnili bod o pandémii.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci zo Smeru a Hlasu iniciovali zvolanie mimoriadnej schôdze 7. októbra. Navrhovali prerokovať opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov epidémie. Nakoniec však k rokovaniu nedošlo, keďže poslanci neschválili program schôdze. Za nebol ani jeden koaličný poslanec. Na ďalšej riadnej schôdzi parlamentu poslanec Ladislav Kamenický navrhol doplniť do programu schôdze doplniť bod o zmiernení dopadov epidémie, ktorý opozícia pôvodne chcela prerokovať na mimoriadnej schôdzi. Zmenu však poslanci neschválili . Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci zo Smeru a Hlasu iniciovali zvolanie mimoriadnej schôdze 7. októbra. Navrhovali prerokovať opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov epidémie. Nakoniec však k rokovaniu nedošlo, keďže poslanci neschválili program schôdze. Za nebol ani jeden koaličný poslanec. Na ďalšej riadnej schôdzi parlamentu poslanec Ladislav Kamenický navrhol doplniť do programu schôdze doplniť bod o zmiernení dopadov epidémie, ktorý opozícia pôvodne chcela prerokovať na mimoriadnej schôdzi. Zmenu však poslanci neschválili . Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["iniciovali", "Navrhovali", "nebol", "navrhol", "neschválili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=484857", "https://www.aktuality.sk/clanok/828536/poslanci-nebudu-v-stredu-rokovat-neschvalili-program/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44486", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/15", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44491"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:34.693744+00:00"}
{"id": "48271", "numeric_id": 48271, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48271", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Za posledné 2 roky ste o skoro tretinu zvýšili dlh tejto krajiny. Myslíte si, že kto nakupoval tie dlžobné úpisy, ktorým ste zatiahli náš dlh až nad úroveň 62 %? Z veľkej časti Národná banka Slovenska, Európska centrálna banka za nízke úroky, aby ste to dokázali vôbec financovať.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od nástupu Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády slovenský dlh verejnej správy narástol naozaj takmer o tretinu. Vláda dlh zvyšovala aj prostredníctvom štátnych dlhopisov, ktoré s úmyslom zmenšiť dopady pandémie vo veľkom nakupovala Európska centrálna banka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDlh verejnej správy sa od roka 2019 zvýšil o 13,8 percentuálnych bodov - zo 48,1% HDP na 61,9% HDP koncom roka 2021 (. pdf , s. 41). Slovensko sa v období pandémie zadlžovalo aj predajom štátnych dlhopisov.\n\nS úmyslom zmierniť ekonomické dopady pandémie Európska centrálna banka v marci 2020 zaviedla núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP - pandemic emergency purchase programme). Ten stavia na programe nákupu aktív ECB z roku 2016.\n\nNa základe PEPP-u ECB nakupovala v pandemickom období aktíva, najmä štátne dlhopisy, za približne 80 miliárd eur mesačne. V septembri 2021 prezidentka ECB Christine Lagardová oznámila, že pandemické tempo nákupu aktív bude postupne zmierňovať. ECB sa plánuje vrátiť k predpandemickej úrovni nákupu aktív, teda približne 20 miliárd eur mesačne.\n\nECB môže nakupovať štátne dlhopisy, avšak nemôže tak robiť na primárnom trhu, teda nakupovať ich priamo od členských štátov. Nakupuje ich na sekundárnom trhu od investorov po určení trhovej ceny. Podľa Národnej banky Slovenska sa na nákupe aktív podieľajú okrem ECB všetky národné centrálne banky.", "analysis_paragraphs": ["Od nástupu Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády slovenský dlh verejnej správy narástol naozaj takmer o tretinu. Vláda dlh zvyšovala aj prostredníctvom štátnych dlhopisov, ktoré s úmyslom zmenšiť dopady pandémie vo veľkom nakupovala Európska centrálna banka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dlh verejnej správy sa od roka 2019 zvýšil o 13,8 percentuálnych bodov - zo 48,1% HDP na 61,9% HDP koncom roka 2021 (. pdf , s. 41). Slovensko sa v období pandémie zadlžovalo aj predajom štátnych dlhopisov.", "S úmyslom zmierniť ekonomické dopady pandémie Európska centrálna banka v marci 2020 zaviedla núdzový pandemický program nákupu aktív (PEPP - pandemic emergency purchase programme). Ten stavia na programe nákupu aktív ECB z roku 2016.", "Na základe PEPP-u ECB nakupovala v pandemickom období aktíva, najmä štátne dlhopisy, za približne 80 miliárd eur mesačne. V septembri 2021 prezidentka ECB Christine Lagardová oznámila, že pandemické tempo nákupu aktív bude postupne zmierňovať. ECB sa plánuje vrátiť k predpandemickej úrovni nákupu aktív, teda približne 20 miliárd eur mesačne.", "ECB môže nakupovať štátne dlhopisy, avšak nemôže tak robiť na primárnom trhu, teda nakupovať ich priamo od členských štátov. Nakupuje ich na sekundárnom trhu od investorov po určení trhovej ceny. Podľa Národnej banky Slovenska sa na nákupe aktív podieľajú okrem ECB všetky národné centrálne banky."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zadlžovalo", "zaviedla", "stavia", "nakupovala", "vrátiť", "môže", "podieľajú"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/ekonomicky_menovy_vyvoj/2021/protected/emv_zima-2021.pdf", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/", "https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/omo/html/index.sk.html", "https://www.ecb.europa.eu/ecb/educational/explainers/tell-me-more/html/app.sk.html", "https://www.nytimes.com/2021/09/09/business/economy/european-central-bank-meeting.html", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2021-11-22/ecb-is-serious-on-ending-pandemic-bond-buying-villeroy-says", "https://www.nbs.sk/sk/faq/faq-skupina-otazok/_nakup-aktiv", "https://www.nbs.sk/sk/faq/faq-skupina-otazok/_nakup-aktiv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:24.841848+00:00"}
{"id": "46096", "numeric_id": 46096, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46096", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Spomeňme si na pána Sulíka, ktorý s ním (s Kočnerom, pozn.) dohadoval generálneho prokurátora.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Richard Sulík v roku 2010 preukázateľne raňajkoval s Mariánom Kočnerom. Dokazuje to video zverejnené v roku 2012 v rámci kauzy Sasanka. Sulík priznal , že medzi augustom a decembrom 2010 sa s Kočnerom stretol viackrát . V tom čase bol predsedom parlamentu. Zverejnený videozáznam zachytáva časť rozhovoru z jedného rána. Sulík na ňom Kočnerovi rozpráva aj zákulisné informácie z voľby generálneho prokurátora. Na základe informácii z videa sa však nedá povedať, že by voľbu „dohadovali”. „Dohadovanie voľby” by mohol naznačovať zverejnený prepis SMS-správ zo 4.11.2010. Sulík ich pravosť nepoprel . Na otázku Kočnera, či „ideme na to? (myslím fotenie lístkov)”, mal Sulík odpísať „hej”. To by mohlo znamenať, že sa o spôsobe voľby „dohadovali”. Iné vysvetlenie je, že Kočner o plánovanom fotení lístkom „len” vedel. Ľuboš Blaha upozornil Demagóg.SK na časť videozáznamu, kde Sulík Kočnerovi hovorí, že za podporu Dobroslava Trnku malo byť jednému z poslancov SaS ponúknutých 300-tisíc eur. Svoje tvrdenie považuje za pravdivé. (Ani) Táto pasáž však nedokazuje „dohadovanie” generálneho prokurátora medzi Kočnerom a Sulíkom. A nedokazuje ho ani ďalší Blahov argument: že Sulík Kočnerovi smskoval výsledky priamo z voľby. Z dostupných informácií je možné s istotou povedať, že Sulík sa s Kočnerom o voľbe generálneho prokurátora rozprával. Tvrdenie, že s ním „dohadoval voľbu” tento fakt posúva a navodzuje dojem, ktorý doposiaľ známe skutočnosti - vrátane tých, ktoré predložil Ľuboš Blaha - nepodporujú. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík v roku 2010 preukázateľne raňajkoval s Mariánom Kočnerom. Dokazuje to video zverejnené v roku 2012 v rámci kauzy Sasanka. Sulík priznal , že medzi augustom a decembrom 2010 sa s Kočnerom stretol viackrát . V tom čase bol predsedom parlamentu. Zverejnený videozáznam zachytáva časť rozhovoru z jedného rána. Sulík na ňom Kočnerovi rozpráva aj zákulisné informácie z voľby generálneho prokurátora. Na základe informácii z videa sa však nedá povedať, že by voľbu „dohadovali”. „Dohadovanie voľby” by mohol naznačovať zverejnený prepis SMS-správ zo 4.11.2010. Sulík ich pravosť nepoprel . Na otázku Kočnera, či „ideme na to? (myslím fotenie lístkov)”, mal Sulík odpísať „hej”. To by mohlo znamenať, že sa o spôsobe voľby „dohadovali”. Iné vysvetlenie je, že Kočner o plánovanom fotení lístkom „len” vedel. Ľuboš Blaha upozornil Demagóg.SK na časť videozáznamu, kde Sulík Kočnerovi hovorí, že za podporu Dobroslava Trnku malo byť jednému z poslancov SaS ponúknutých 300-tisíc eur. Svoje tvrdenie považuje za pravdivé. (Ani) Táto pasáž však nedokazuje „dohadovanie” generálneho prokurátora medzi Kočnerom a Sulíkom. A nedokazuje ho ani ďalší Blahov argument: že Sulík Kočnerovi smskoval výsledky priamo z voľby. Z dostupných informácií je možné s istotou povedať, že Sulík sa s Kočnerom o voľbe generálneho prokurátora rozprával. Tvrdenie, že s ním „dohadoval voľbu” tento fakt posúva a navodzuje dojem, ktorý doposiaľ známe skutočnosti - vrátane tých, ktoré predložil Ľuboš Blaha - nepodporujú. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["video", "priznal", "viackrát", "videozáznam", "zverejnený", "nepoprel", "ponúknutých"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU&t=3s", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://slovensko.hnonline.sk/466400-sulik-sa-radil-s-kocnerom-o-jeho-ludoch", "https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU&t=3s", "https://domov.sme.sk/c/6242762/sulik-bol-u-kocnera-doma-slubeny-mail-nedal.html", "https://sulik.sk/sasanka-kocner-a-ja/", "https://www.noviny.sk/slovensko/100460-sulik-o-kauze-sasanka-klame-tvrdi-kocner"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:25.912638+00:00"}
{"id": "vr35910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35910", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dajte si argumenty dokopy. Toto sú úplné nezmysly. Ja chápem, že vám nevyhovuje, že Slovensko naozaj veľmi dobre vychádza z tej krízy. Že Európska banka, že Európska komisia hovorí, že sme najlepší.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komisia hovorí, že momentálne sme najlepší, a máme patriť medzi najlepších - aspoň v oblasti predpovedaného rastu HDP.", "analysis_paragraphs": ["Komisia hovorí, že momentálne sme najlepší, a máme patriť medzi najlepších - aspoň v oblasti predpovedaného rastu HDP."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:34.444282+00:00"}
{"id": "vr38627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38627", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Všetci dnes hovoria o výhodách a o dôchodkoch, ale čo majú z toho (Gréci a Maďari, pozn.), keď jednoducho je to neudržateľné a dnes, dnes Medzinárodný menový fond diktuje ekonomické podmienky Maďarskej republike, dnes ostatné krajiny Európskej únie, ktoré požičavajú Grécku, diktujú ekonomické podmienky a iné podmienky Grécku.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 Maďarsko požiadalo MMF a EÚ o úver zo záchrannej siete platný do októbra 2010. Podľa Viktora Orbána najdôležitejšou podmienkou je udržanie deficitu verejných financií na úrovni 3,8% HDP . Podrobné podmienky, zverejnené forbes.com, ktoré musí Maďarsko plniť si môžte pozrieť tu . Podľa reuters.com najdôležitejšou podmienkou, ktorú musí Grécko splniť po prijatí európskej pôžičky je tohtoročné zníženie deficitu verejných financií na úroveň 7,4% HDP.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 Maďarsko požiadalo MMF a EÚ o úver zo záchrannej siete platný do októbra 2010. Podľa Viktora Orbána najdôležitejšou podmienkou je udržanie deficitu verejných financií na úrovni 3,8% HDP . Podrobné podmienky, zverejnené forbes.com, ktoré musí Maďarsko plniť si môžte pozrieť tu . Podľa reuters.com najdôležitejšou podmienkou, ktorú musí Grécko splniť po prijatí európskej pôžičky je tohtoročné zníženie deficitu verejných financií na úroveň 7,4% HDP."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["úver zo záchrannej siete", "3,8% HDP", "tu", "reuters.com"], "url": ["http://hnonline.sk/financie/c1-45924070-madarsko-uz-nechce-novy-uver-od-menoveho-fondu", "http://www.finance.sk/spravy/finance/34368--v-orban-madarsko-prejde-v-roku-2011-na-rovnu-dan-z-prijmov/", "http://www.forbes.com/feeds/afx/2008/11/06/afx5656942.html", "http://us.mobile.reuters.com/article/bondsNews/idUSRISKGR20110401?feedType=RSS&feedName=bondsNews"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:09.224028+00:00"}
{"id": "48624", "numeric_id": 48624, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48624", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Čiže táto vláda vyčerpala za 6 rokov vyčerpala 4,2 miliardy eurofondov. My za 2 roky 5,8 miliárd eurofondov. V predchádzajúcom volebnom období sme stratili miliardu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že predošlá vláda čerpala eurofondy pomalšie a v menšej miere, ako súčasná. Ministerka Remišová hovorí o rozdieloch v čerpaní v rámci programového obdobia 2014-2020. Ku koncu marca 2020, teda v období, kedy začínala súčasná vláda, bolo z fondov vyčerpaných 4,915 miliardy eur (.pdf, str.4). Ku koncu augusta 2022 to už bolo 10,1 miliardy eur (.pdf, str.4).\n\nV predošlom programovom období 2007 - 2013 malo Slovensko zazmluvnených 11,48 mld. eur, fondy sa však čerpali pomaly a na ich čerpanie počas ďalších troch, namiesto dvoch rokov, dostalo Slovensko výnimku. Napokon sa k roku 2017 vyčerpalo 97% a Slovensko prišlo o zrhuba 400 mil. eur, toto číslo však ešte stále nie je presné a definitívne, Európska komisia totiž doteraz rieši problémy s ich čerpaním. Za korekcie malo Slovensko zaplatiť 997 mil. eur.\n\nV programovom období 2014 - 2020 prepadlo 154 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že predošlá vláda čerpala eurofondy pomalšie a v menšej miere, ako súčasná. Ministerka Remišová hovorí o rozdieloch v čerpaní v rámci programového obdobia 2014-2020. Ku koncu marca 2020, teda v období, kedy začínala súčasná vláda, bolo z fondov vyčerpaných 4,915 miliardy eur (.pdf, str.4). Ku koncu augusta 2022 to už bolo 10,1 miliardy eur (.pdf, str.4).", "V predošlom programovom období 2007 - 2013 malo Slovensko zazmluvnených 11,48 mld. eur, fondy sa však čerpali pomaly a na ich čerpanie počas ďalších troch, namiesto dvoch rokov, dostalo Slovensko výnimku. Napokon sa k roku 2017 vyčerpalo 97% a Slovensko prišlo o zrhuba 400 mil. eur, toto číslo však ešte stále nie je presné a definitívne, Európska komisia totiž doteraz rieši problémy s ich čerpaním. Za korekcie malo Slovensko zaplatiť 997 mil. eur.", "V programovom období 2014 - 2020 prepadlo 154 mil. eur."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "bolo", "zazmluvnených", "dostalo", "prišlo", "zaplatiť", "prepadlo"], "url": ["https://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3620_implementacia-esif-k-31032020.pdf", "https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2018/11/Implement%C3%A1cia-E%C5%A0IF-k-31.08.2022.pdf", "https://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/2291819/najviac-cerpa-eurofondy-krajniak-najmenej-grohling-co-prepadlo-a-co-este-zachranuju/?ref=list", "https://www.mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2020/05/Prezentacia-k-tlacovej-sprave.pdf", "https://e.dennikn.sk/2291819/najviac-cerpa-eurofondy-krajniak-najmenej-grohling-co-prepadlo-a-co-este-zachranuju/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:52.957812+00:00"}
{"id": "vr31166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31166", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Je pravdou, že Smer hovorí, že tieto zmeny (ktoré robí Žitňanská - pozn. red.) zruinuje a Štefan Harabin je najlepším prvým sudcom.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "TASR, SITA (26. január 2012): \" Tieňový minister spravodlivosti strany Smer-SD Róbert Madej nesúhlasí s tvrdeniami šéfky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej, že Smer-SD chce zvrátiť zmeny v justícii, ktoré sa udiali pod jej vedením.", "analysis_paragraphs": ["TASR, SITA (26. január 2012): \" Tieňový minister spravodlivosti strany Smer-SD Róbert Madej nesúhlasí s tvrdeniami šéfky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej, že Smer-SD chce zvrátiť zmeny v justícii, ktoré sa udiali pod jej vedením."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR, SITA", "vyjadril", "nepodporil", "nevylučuje"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/specialy/volby/program-smeru-sd-poburil-zitnansku.html", "http://hnonline.sk/c1-52276550-smer-zitnanskej-boj-proti-harabinovi-nepodpori", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-52774090-smer-podrzal-harabina-o-moc-nad-justiciou-nepride", "http://www.sme.sk/c/6258606/harabina-nechcu-ocistit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:55.800648+00:00"}
{"id": "vr36863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36863", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dialóg a nie monológy. Odborári odišli od rokovacieho stola na túto tému, čo nie je dobré, pretože základný vzťah by mal byť v dialógu medzi zamestnávateľmi a reprezentáciou zamestnancov.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny prišli s informáciou, že 16. decembra 2010 odborári opustili rokovanie týkajúce zmien v Zákonníku práce. Urobili tak potom, ako sa dozvedeli, že rezort práce ani po druhý raz nemá pre nich pripravenú konkrétnu novelu novelu zákona. Na rokovaní sa mali preberať témy ako skúšobná doba, odstupné alebo aj výpovedná doba. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš povedal, že sa tak rozhodli, \"pretože neboli dodržané prísľuby. Rokovať postupne o niektorých inštitútoch zákona, je pre nás neprijateľné. Všetko na seba nadväzuje.\"", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny prišli s informáciou, že 16. decembra 2010 odborári opustili rokovanie týkajúce zmien v Zákonníku práce. Urobili tak potom, ako sa dozvedeli, že rezort práce ani po druhý raz nemá pre nich pripravenú konkrétnu novelu novelu zákona. Na rokovaní sa mali preberať témy ako skúšobná doba, odstupné alebo aj výpovedná doba. Viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš povedal, že sa tak rozhodli, \"pretože neboli dodržané prísľuby. Rokovať postupne o niektorých inštitútoch zákona, je pre nás neprijateľné. Všetko na seba nadväzuje.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48681820-reformu-prace-zasekli-odborari"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:02.705310+00:00"}
{"id": "49738", "numeric_id": 49738, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49738", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Pozrite, samospráva v rámci konsolidačného balíku sa nepodieľa v konsolidačnom úsilí nijako. Áno, dopadnú na ne tie dopady, čo sa týka napr. DPH a pod, ale ak sa pozrieme, ako sa k nemu správali predchodcovia a môžme si aj pozrieť lego kocky a pod., ako sa pozerá na samosprávu, tak za predchádzajúce 3 roky alebo teda 3 roky vlád, ktoré tu boli, troch vlád, tak sa na samospráve proste bačovalo, vyberali sa tam peniaze, tu sa priniesla nejaká atómovka alebo nejaká zmena a zaplatila to samospráva.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jediná zmena v konsolidačnom balíčku, ktorá sa priamo dotýka samospráv, je zníženie percenta podielovej dane z príjmov fyzických osôb, ktoré samosprávam posiela štát, z 30 % na 29,5 % (. pdf , s. 20-21). Keďže táto zmena predstavuje rozdiel 0,5 %, samosprávy sa na súčasnej podobe konsolidácie verejných financií významne priamo nepodieľajú. Podľa predsedu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Jozefa Božíka, však súčasnú finančnú situáciu samospráv zhorší zvýšená sadzba DPH či transakčná daň. ZMOS očakáva , že kvôli konsolidačnému balíčku sa zníži objem vybraných podielových daní z príjmov fyzických osôb. Samosprávam sa vplyvom zavedených daní zvýšia aj náklady na chod kvôli vyšším cenách tovarov a služieb.\n\nTakzvané „lego kocky”, o ktorých minister Drucker hovorí, je návrh 100 opatrení, ktoré v októbri 2023 predstavil poverený predseda vlády Ľudovít Odór a spracovalo ju ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha. Tento návrh obahuje rôzne opatrenia vo výdavkovej a príjmovej časti rozpočtu na postupné znižovanie štátneho dlhu. Návrh nepočíta s implementáciou všetkých navrhovaných opatrení, budúce vlády si majú vyberať vhodné riešenia, pričom pri každom riešení sú uvedené aj jeho negatívne vplyvy na rôzne, nielen finančné, aspekty života obyvateľov Slovenska. Jedným z riešení, ktoré by sa mohlo najviac dotknúť samospráv by bolo zníženie počtu zamestnancov o 10 %, respektíve zlučovanie výkonu kompetencií v samospráve (. pdf , s. 72).\n\nPočas vlády Eduarda Hegera bol prijatý zákon navrhnutý ministrom financií Igorom Matovičom o takzvanom daňovom bonuse na deti. Táto daňová reforma mala negatívny dopad na príjmy samospráv , keďže tie sú primárne financované z podielových daní z príjmov fyzických osôb. Daňové bonusy zmenšili celkový objem peňazí vybraných na týchto daniach. Predseda ZMOS-u Jozef Božík tvrdí , že samosprávy prišli za dva roky o asi 1,5 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Jediná zmena v konsolidačnom balíčku, ktorá sa priamo dotýka samospráv, je zníženie percenta podielovej dane z príjmov fyzických osôb, ktoré samosprávam posiela štát, z 30 % na 29,5 % (. pdf , s. 20-21). Keďže táto zmena predstavuje rozdiel 0,5 %, samosprávy sa na súčasnej podobe konsolidácie verejných financií významne priamo nepodieľajú. Podľa predsedu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Jozefa Božíka, však súčasnú finančnú situáciu samospráv zhorší zvýšená sadzba DPH či transakčná daň. ZMOS očakáva , že kvôli konsolidačnému balíčku sa zníži objem vybraných podielových daní z príjmov fyzických osôb. Samosprávam sa vplyvom zavedených daní zvýšia aj náklady na chod kvôli vyšším cenách tovarov a služieb.", "Takzvané „lego kocky”, o ktorých minister Drucker hovorí, je návrh 100 opatrení, ktoré v októbri 2023 predstavil poverený predseda vlády Ľudovít Odór a spracovalo ju ministerstvo financií pod vedením Michala Horvátha. Tento návrh obahuje rôzne opatrenia vo výdavkovej a príjmovej časti rozpočtu na postupné znižovanie štátneho dlhu. Návrh nepočíta s implementáciou všetkých navrhovaných opatrení, budúce vlády si majú vyberať vhodné riešenia, pričom pri každom riešení sú uvedené aj jeho negatívne vplyvy na rôzne, nielen finančné, aspekty života obyvateľov Slovenska. Jedným z riešení, ktoré by sa mohlo najviac dotknúť samospráv by bolo zníženie počtu zamestnancov o 10 %, respektíve zlučovanie výkonu kompetencií v samospráve (. pdf , s. 72).", "Počas vlády Eduarda Hegera bol prijatý zákon navrhnutý ministrom financií Igorom Matovičom o takzvanom daňovom bonuse na deti. Táto daňová reforma mala negatívny dopad na príjmy samospráv , keďže tie sú primárne financované z podielových daní z príjmov fyzických osôb. Daňové bonusy zmenšili celkový objem peňazí vybraných na týchto daniach. Predseda ZMOS-u Jozef Božík tvrdí , že samosprávy prišli za dva roky o asi 1,5 mld. eur."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "významne", "zhorší", "očakáva", "zvýšia", "návrh", "predstavil", "vyberať", "pdf", "bonuse", "negatívny", "samospráv", "tvrdí"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=552948", "https://index.sme.sk/c/23396775/rozpocet-samospravy-mesta-obce-konsolidacia.html", "https://www.trend.sk/spravy/dosahy-konsolidacneho-balicka-pocitia-cez-obcanov-aj-samospravy-vysvetluje-zmos", "https://www.trend.sk/spravy/dosahy-konsolidacneho-balicka-pocitia-cez-obcanov-aj-samospravy-vysvetluje-zmos", "https://www.trend.sk/spravy/dosahy-konsolidacneho-balicka-pocitia-cez-obcanov-aj-samospravy-vysvetluje-zmos", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://e.dennikn.sk/3605161/odor-ukazal-lego-kocky-je-tam-vyssia-dph-mensie-rodinne-davky-aj-dan-z-cukru-zoznam/", "https://www.ta3.com/clanok/904405/odor-predstavil-lego-kocky-pre-novu-vladu-caka-ju-skrtanie-a-setrenie", "https://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/WEB_IFP/03_Publikacie/03_Strategicke_materialy/04_INE/Ozdravenie%20verejnych%20financi%C3%AD_final.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/253280/matovicov-balicek-presiel-v-parlamente-danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur", "https://www.aktuality.sk/clanok/RfmNM75/sas-samospravy-dnes-padaju-na-kolena-moze-za-to-igor-matovic/", "https://hnonline.sk/slovensko/14979845-kalinak-zo-zmos-samospravy-nemozu-kvoli-matovicovi-prist-o-200-milionov-je-to-desatina-ich-rozpoctu", "https://www.trend.sk/ekonomika/matovicov-bonus-dieta-skoncil-splnil-svoj-ucel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:58.153444+00:00"}
{"id": "vr31785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31785", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V každom prípade treba povedať, že pokiaľ sa pozrieme na vývoj počtu obyvateľov národnostných menšín na Slovensku, tak je evidentné, že dochádza hlavne u maďarskej menšiny k poklesu.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad SR na základe sčítania obyvateľstva, domov a bytov z rokov 1991, 2001, 2011 uvádza, že počet obyvateľov maďarskej národnosti (.pdf) bol nasledovný: 1991- 567 296, čo bolo 10,8% 2001-520 528, čo bolo 9,7% 2011-458 467, čo bolo 8,5% Úbytok maďarskej menšiny je najväčší ak berieme do úvahy absolútne hodnoty (cca 110 tisíc), v relatívnych hodnotách niektoré menšiny zaznamenali väčší pokles napr česká alebo ukrajinská (42% resp.45%). Výrok hodnotíme ako pravdivý ak berieme do úvahy absolútne hodnoty.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR na základe sčítania obyvateľstva, domov a bytov z rokov 1991, 2001, 2011 uvádza, že počet obyvateľov maďarskej národnosti (.pdf) bol nasledovný: 1991- 567 296, čo bolo 10,8% 2001-520 528, čo bolo 9,7% 2011-458 467, čo bolo 8,5% Úbytok maďarskej menšiny je najväčší ak berieme do úvahy absolútne hodnoty (cca 110 tisíc), v relatívnych hodnotách niektoré menšiny zaznamenali väčší pokles napr česká alebo ukrajinská (42% resp.45%). Výrok hodnotíme ako pravdivý ak berieme do úvahy absolútne hodnoty."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "národnosti"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43829", "http://portal.statistics.sk/files/tab.11.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:26.889261+00:00"}
{"id": "vr35979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35979", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Vy (Dzurindove vlády, pozn.) ste urobili jednu vec, že ste urobili tlak na uvoľnenie pracovných miest, ale exportovali ste nezamestnanosť do zahraničia, a za vašej vlády do zahraničia odišlo pracovať okolo 300 tisíc ľudí. Dneska nám asi 100 tisíc vrátili naspäť, 200 tisíc je tam.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako píše Euractiv , rok po vstupe (teda v roku 2005) pracovalo v krajinách EU (ktoré má Mečiar predpokladáme na mysli) 120 000 Slovákov. Iveta Radičová ako ministerka v apríli 2006 hovorila o 170 000. V máji 2009 by to podľa Euractivu (ktorý má čísla od nášho ministerstva) malo byť medzi 230 a 240 000, pričom ale vrchol zamestnanosti v iných krajinách mal byť v roku 2008 (250 tisíc)- „niekoľko tisíc“ ľudí s prichádzajúcou krízou prišlo späť na Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Ako píše Euractiv , rok po vstupe (teda v roku 2005) pracovalo v krajinách EU (ktoré má Mečiar predpokladáme na mysli) 120 000 Slovákov. Iveta Radičová ako ministerka v apríli 2006 hovorila o 170 000. V máji 2009 by to podľa Euractivu (ktorý má čísla od nášho ministerstva) malo byť medzi 230 a 240 000, pričom ale vrchol zamestnanosti v iných krajinách mal byť v roku 2008 (250 tisíc)- „niekoľko tisíc“ ľudí s prichádzajúcou krízou prišlo späť na Slovensko."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["píše Euractiv"], "url": ["http://www.euractiv.com/en/enlargement/slovak-labour-migration-discrete-skilled/article-186489"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:13.235686+00:00"}
{"id": "vr27882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27882", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "To, že Bratislava nemôže čerpať eurofondy bolo prijaté za druhej vlády Dzurindu. Momentálne prebieha rokovanie o bratislavskej výnimke, mohla by dostať zo štrukturálnych fondov 3 percentá.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o tom, že vláda m. Dzurindu niekedy schválila to, že Bratislavský samosprávny kraj nemôže čerpať eurofondy. V roku 2007 boli eurofondy rozdelené už za spolupráce M. Dzurindu a R. Fica, ako píše Pravda (na obdobie 2007-2013). Euractiv 14.07.2006 informoval o tom, ako boli čerpané fondy v rokoch 2004-2006, konkrétnejšie vláda M. Dzurindu schválila Správu o implementácii a čerpaní predvstupových nástrojov, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 4. 2006. V tejto správe je detailne rozpracované čerpanie jednotlivých fondov, avšak nikde sa nepíše o tom, že Bratislavský kraj eurofondy čerpať nemôže. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko BSK Eurofondy počas 2. Dzurindovej vlády čerpal a aj v súčasnosti čerpá. Euractiv píše : \" Bratislavský kraj má v rámci Slovenska ako jediný obmedzené možnosti čerpania - práve vďaka skutočnosti, že jeho HDP per capita dosahoval v roku 2007 160 percent priemeru Únie. Dotýka sa ho preto iba 5 z 11 operačných programov na Slovensku - a to operačné programy Bratislavský samosprávny kraj (87 miliónov eur), Životné prostredie, Veda a výskum, Vzdelávanie a Zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde vo väčšine prípadov bojuje s ostatnými krajmi Slovenska. \" Denník SME rovnako píše , \" Najmenej, iba necelé štyri milióny eur, čerpal Bratislavský samosprávny kraj. V ňom sa však môžu žiadatelia pre vyššiu životnú úroveň obyvateľstva uchádzať o podporu iba v obmedzenej miere. \" V štúdii (.pdf, str. 5) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu z augusta 2007 sa mimo iného píše: \" Napriek všeobecne uznávanému mýtu, že okresy Bratislavského kraja nemôžu významne čerpať z eurofondov, tretí najvyšší príspevok z eurofondov (samozrejme vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu) v prepočte na obyvateľa smeruje do okresu Bratislava I , ktorého miera nezamestnanosti je druhá najnižšia v SR. \" Dodávame, že autor analýzu zostavoval k 31.7.2007, teda už po funkčnom období druhej Dzurindovej vlády. Zmienku o tom, že prebiehajú rokovania o bratislavskej výnimke a o tom, že by mohla Bratislava dostať zo štrukturálnych fondov 3%, sa nám nepodarilo nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o tom, že vláda m. Dzurindu niekedy schválila to, že Bratislavský samosprávny kraj nemôže čerpať eurofondy. V roku 2007 boli eurofondy rozdelené už za spolupráce M. Dzurindu a R. Fica, ako píše Pravda (na obdobie 2007-2013). Euractiv 14.07.2006 informoval o tom, ako boli čerpané fondy v rokoch 2004-2006, konkrétnejšie vláda M. Dzurindu schválila Správu o implementácii a čerpaní predvstupových nástrojov, štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 30. 4. 2006. V tejto správe je detailne rozpracované čerpanie jednotlivých fondov, avšak nikde sa nepíše o tom, že Bratislavský kraj eurofondy čerpať nemôže. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko BSK Eurofondy počas 2. Dzurindovej vlády čerpal a aj v súčasnosti čerpá. Euractiv píše : \" Bratislavský kraj má v rámci Slovenska ako jediný obmedzené možnosti čerpania - práve vďaka skutočnosti, že jeho HDP per capita dosahoval v roku 2007 160 percent priemeru Únie. Dotýka sa ho preto iba 5 z 11 operačných programov na Slovensku - a to operačné programy Bratislavský samosprávny kraj (87 miliónov eur), Životné prostredie, Veda a výskum, Vzdelávanie a Zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde vo väčšine prípadov bojuje s ostatnými krajmi Slovenska. \" Denník SME rovnako píše , \" Najmenej, iba necelé štyri milióny eur, čerpal Bratislavský samosprávny kraj. V ňom sa však môžu žiadatelia pre vyššiu životnú úroveň obyvateľstva uchádzať o podporu iba v obmedzenej miere. \" V štúdii (.pdf, str. 5) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu z augusta 2007 sa mimo iného píše: \" Napriek všeobecne uznávanému mýtu, že okresy Bratislavského kraja nemôžu významne čerpať z eurofondov, tretí najvyšší príspevok z eurofondov (samozrejme vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu) v prepočte na obyvateľa smeruje do okresu Bratislava I , ktorého miera nezamestnanosti je druhá najnižšia v SR. \" Dodávame, že autor analýzu zostavoval k 31.7.2007, teda už po funkčnom období druhej Dzurindovej vlády. Zmienku o tom, že prebiehajú rokovania o bratislavskej výnimke a o tom, že by mohla Bratislava dostať zo štrukturálnych fondov 3%, sa nám nepodarilo nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "informoval", "Správu", "Euractiv", "píše", "štúdii"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/183568-vlada-definitivne-rozdelila-eurofondy/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/cerpanie-eurofondov-vladou-mikulasa-dzurindu", "http://www.rvp.sk/doc/zamestnanost/spravaoimplementaciiacerpanifondov.htm", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/bratislavsky-kraj-bojuje-o-eurofondy-016118", "http://ekonomika.sme.sk/c/6995659/eurofondy-idu-najma-do-zup-na-vychode-bratislava-dostala-len-zlomok.html", "http://www.konzervativizmus.sk/upload/pdf/smerovanie_eurofondy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:43.781220+00:00"}
{"id": "vr27595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27595", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol som niekoľko rokov, pán redaktor, predsedom väzenskej komisie a poznám všetky väznice na Slovensku. Dobre viete, že sa neeviduje, kto je Róm a kto nie je Róm, toto sa jednoducho nerobí. Ja Vám garantujem, že každý druhý odsúdený alebo vo výkone trestu odňatia slobody, každý druhý vo výkone trestu odňatia slobody je Róm. Ak si zoberieme, že aká je miera populácie ... ak tu máme 10% obyvateľov približne, rómsku populáciu, a týchto 10% nám tvorí polovičku väzenskej populácie, tak to o niečom jako hovorí. Ja takisto uznávam sociálne korene kriminality.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štatistiky Generálneho riaditeľstva väzenskej a justičnej stráže ku 1.marcu 2014 predstavoval počet odsúdených 8615 .Na základe Zoznamu utajovaných skutočností uverejňovaných ZVJS patrí Sústreďovanie poznatkov k osobám ku utajovaným skutočnostiam v zmysle § 1 písm.i) j) Zákona č.216/2004 o ochrane utajovaných skutočností .Napriek tomu požiadal Demagog.SK o sprístupnenie informácie spomínaný orgán verejnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Generálneho riaditeľstva väzenskej a justičnej stráže ku 1.marcu 2014 predstavoval počet odsúdených 8615 .Na základe Zoznamu utajovaných skutočností uverejňovaných ZVJS patrí Sústreďovanie poznatkov k osobám ku utajovaným skutočnostiam v zmysle § 1 písm.i) j) Zákona č.216/2004 o ochrane utajovaných skutočností .Napriek tomu požiadal Demagog.SK o sprístupnenie informácie spomínaný orgán verejnej správy."], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "životopisu"], "url": ["http://www.zvjs.sk/dokumenty/Dokumenty/Stat-Marec-2014.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:54.612893+00:00"}
{"id": "vr27411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27411", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak mám správnu informáciu, mali ste 19–tisíc dohodárov, tisícky to boli. Pokiaľ viem ste zamestnávali mám informáciu že asi 400 na trvalý pracovný pomer a zvyšok na dohodu. (vo firmách Triangel a Quatro, pozn.)", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V minulosti sme už overovali podobné výroky ohľadom toho, koľko pracovných miest vytvoril A. Kiska ( V Politike , 15. decembra 2013; Online rozhovory SME , 27. februára 2014; Diskusia kandidátov pre SME a Trend , 3. marca 2014; Prezidentské diskusie RTVS a Markíza , 12. marca 2014).\n\nŽiadne konkrétne údaje a informácie o tom, koľko ľudí bolo zamestnaných na dohodu a koľko na trvalý pracovný pomer vo firmách A. Kisku sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Údaje o počte zamestnancov v čase, keď ich vlastnil Kiska, by sa mohli nachádzať vo výročných správach Kiskových firiem (Triangel a Quatro). Nemáme však k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti sme už overovali podobné výroky ohľadom toho, koľko pracovných miest vytvoril A. Kiska ( V Politike , 15. decembra 2013; Online rozhovory SME , 27. februára 2014; Diskusia kandidátov pre SME a Trend , 3. marca 2014; Prezidentské diskusie RTVS a Markíza , 12. marca 2014).", "Žiadne konkrétne údaje a informácie o tom, koľko ľudí bolo zamestnaných na dohodu a koľko na trvalý pracovný pomer vo firmách A. Kisku sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Nepodarilo sa nám zistiť, koľko zamestnancov rodinný podnik v čase predaja zamestnával, napriek tomu informáciu o zamestnávaní tisícov ľudí Andrej Kiska uvádza na svojej webovej stránke. Údaje o počte zamestnancov v čase, keď ich vlastnil Kiska, by sa mohli nachádzať vo výročných správach Kiskových firiem (Triangel a Quatro). Nemáme však k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["V Politike", "Online rozhovory SME", "Diskusia kandidátov pre SME a Trend", "Prezidentské diskusie RTVS a Markíza", "webovej", "výročné správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/431/#9973", "http://www.demagog.sk/diskusie/452/#10508", "http://www.demagog.sk/diskusie/455/#10625", "http://www.demagog.sk/diskusie/459/#10821", "http://andrejkiska.sk/index.php/moj-pribeh", "https://www.cfh.sk/spolocnost/vyrocnespravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:26.588592+00:00"}
{"id": "vr32136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32136", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prísne a jasne dodržujeme pravidlá hry, pokiaľ ide o konsolidáciu verejných financií, hoci môžno ako sociálny demokrati máme predstavu o rozvoji štátu inú alebo o nejakých prioritách, ale uvedomujeme si že toto je naša povinnosť číslo jedna.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Konsolidácia verejných financií skutočne figuruje na popredných miestach v agende SMERu a súčasnej vláde. V programovom vyhlásení je však uvedená pod číslom 2 a ako číslo 1 je uvedené zmiernenie dopadov krízy a posilnenie istôt ľudí. Podľa tohto dokumentu teda konsolidácii verejných financií patrí číslo 2 medzi povinnosťami vlády a výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Už vo svojom volebnom programe strana SMER vyjadrila dôležitosť vychádzať z konsolidovaných a dlhodobo udržateľných verejných financií, čo zahrnula pod prioritu dosiahnutia spoločenskej stability a istôt pre ľudí. Počas prvých 100 dní ministerstvo financií upriamilo pozornosť na vytvorenie konsolidačných opatrení, ktoré majú naplniť záväzok Slovenska dostať deficit verejných financií na úroveň 4,6 % a v priebehu roka 2013 dosiahnuť jeho zníženie pod 3%. TASR uvádza, že za jednu z kľúčových aktivít ministerstva financií je možné \"považovať to, že sa podarilo na vládnej úrovni pripraviť približne 50 opatrení zameraných na boj proti daňovým únikom, pri ktorých SR prichádza o stovky miliónov eur.\" V programovom vyhlásení vláda uviedla prioritu \"konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP\". Tento bod má číslo 2, pri čom pod číslom 1 sa nachádza zmiernenie dopadu krízy na ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Konsolidácia verejných financií skutočne figuruje na popredných miestach v agende SMERu a súčasnej vláde. V programovom vyhlásení je však uvedená pod číslom 2 a ako číslo 1 je uvedené zmiernenie dopadov krízy a posilnenie istôt ľudí. Podľa tohto dokumentu teda konsolidácii verejných financií patrí číslo 2 medzi povinnosťami vlády a výrok tak hodnotíme ako nepravdivý. Už vo svojom volebnom programe strana SMER vyjadrila dôležitosť vychádzať z konsolidovaných a dlhodobo udržateľných verejných financií, čo zahrnula pod prioritu dosiahnutia spoločenskej stability a istôt pre ľudí. Počas prvých 100 dní ministerstvo financií upriamilo pozornosť na vytvorenie konsolidačných opatrení, ktoré majú naplniť záväzok Slovenska dostať deficit verejných financií na úroveň 4,6 % a v priebehu roka 2013 dosiahnuť jeho zníženie pod 3%. TASR uvádza, že za jednu z kľúčových aktivít ministerstva financií je možné \"považovať to, že sa podarilo na vládnej úrovni pripraviť približne 50 opatrení zameraných na boj proti daňovým únikom, pri ktorých SR prichádza o stovky miliónov eur.\" V programovom vyhlásení vláda uviedla prioritu \"konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP\". Tento bod má číslo 2, pri čom pod číslom 1 sa nachádza zmiernenie dopadu krízy na ľudí."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["programe", "100", "uviedla"], "url": ["http://strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/programove_zameranie_2012-2016_0.doc", "http://www.teraz.sk/ekonomika/p-kazimir-prvych-100-dni-sme-venov/15438-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:02.797897+00:00"}
{"id": "vr38779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38779", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Treba povedať, že Slovenská republika má najnižšie verejné príjmy v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu , kategória \"Total general government revenue\", dosiahlo Slovensko (v roku 2010) najnižší podiel ku HDP v EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu , kategória \"Total general government revenue\", dosiahlo Slovensko (v roku 2010) najnižší podiel ku HDP v EÚ."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Podľa Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00021&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:36.465270+00:00"}
{"id": "vr29761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29761", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Slovensko je vo výbornej finančnej a ekonomickej kondícii.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 dosiahlo Slovensko hodnotu HDP 74,655 miliárd Eur. Táto suma predstavovala medziročný rast 3,5 %. Oproti rokom 2010 a 2011 je ale táto suma menšia, nakoľko vtedy dosahoval rast HDP 4,1 a 4,6 %. Taktiež sa znižuje miera nezamestnanosti, ktorá s úrovňou 12,3 % je najnižšia od roku 2009, keď dosahovala 12,1 %. V roku 2015 sme zaznamenali aj nárast priemernej mesačnej nominálnej mzdy, ktorá sa pohybuje na úrovni 853,70 Eur. Na základe toho, že sa finančné a hospodárske ukazovatele medziročne nezhoršovali, teda Slovensko dosahuje rast HDP a priemernej mesačnej nominálnej mzdy a pokles nezamestnanosti, je možné označiť tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 dosiahlo Slovensko hodnotu HDP 74,655 miliárd Eur. Táto suma predstavovala medziročný rast 3,5 %. Oproti rokom 2010 a 2011 je ale táto suma menšia, nakoľko vtedy dosahoval rast HDP 4,1 a 4,6 %. Taktiež sa znižuje miera nezamestnanosti, ktorá s úrovňou 12,3 % je najnižšia od roku 2009, keď dosahovala 12,1 %. V roku 2015 sme zaznamenali aj nárast priemernej mesačnej nominálnej mzdy, ktorá sa pohybuje na úrovni 853,70 Eur. Na základe toho, že sa finančné a hospodárske ukazovatele medziročne nezhoršovali, teda Slovensko dosahuje rast HDP a priemernej mesačnej nominálnej mzdy a pokles nezamestnanosti, je možné označiť tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["2014"], "url": ["http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:31.852875+00:00"}
{"id": "vr27431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27431", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola to Rada Európy, ktorá konštatovala, že sme výrazne skrátili súdne konania na Slovensku.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada Európy vydala v roku 2013 správu The functioning of judicial systems and the situation of the economy in the European Union Member States , v ktorej v časti venovanej Slovensku diskutuje niekoľko otázok zameriavajúcich sa na súdnictvo. V otázke č. 9 (s. 484) ukazujú údaje pokles dispozičného času trvania prípadov medzi rokmi 2006 - 2010 vo všetkých sledovaných prípadoch. Podobne v nasledujúcej otázke správa konštatuje pozitívny, alebo stabilný trend pri jednotlivých sledovaných ukazovateľoch. Výrok na základe toho hodnotíme ako pravdivý. V relácii V politike 26. marca 2011 Robert Kaliňák hovoril o rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy, v ktorej (avšak na základe dát poskytovaných slovenskými inštitúciami) bol konštatovaný pozitívny trend v dĺžke súdnych konaní na Slovensku: \"(Vítajúc) mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní, pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu (...).\" Za takmer štyri roky od zverejnenia tejto rezolúcie však vznikli nové výskumy. Jeden z najnovších (.pdf) z roku 2013 (dodávame, že ho Rada Európy a ďalšie organizácie pripravovala pre Európsku komisiu) skúma fungovanie súdnych systémov a správu súdnictva v členských štátoch EÚ. Prípadová štúdia Slovenska je dostupná na str. 478-498. Relevantný úryvok zo správy v pôvodnom jazyku: \"In 2010, the Disposition Time for the total number of other than criminal cases in Slovakia is 170.0 days, which corresponds to 0.68 times the EU27 average Disposition Time and 1.15 times the EU27 median Disposition Time. The situation is worsening compared to the 137.0 days in 2008. At the same time, the situation in 2010 is an improvement on the 310.5 days in 2006. As Disposition Time of the litigious civil and commercial cases is concerned, in 2010 it is 364.1 days, which corresponds to 1.28 times the EU27 average Disposition Time and 1.69 times the EU27 median Disposition Time. The situation is worsening compared to the 346.3 days in 2008. At the same time, the situation in 2010 is an improvement compared to the 387.2 days in 2006.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada Európy vydala v roku 2013 správu The functioning of judicial systems and the situation of the economy in the European Union Member States , v ktorej v časti venovanej Slovensku diskutuje niekoľko otázok zameriavajúcich sa na súdnictvo. V otázke č. 9 (s. 484) ukazujú údaje pokles dispozičného času trvania prípadov medzi rokmi 2006 - 2010 vo všetkých sledovaných prípadoch. Podobne v nasledujúcej otázke správa konštatuje pozitívny, alebo stabilný trend pri jednotlivých sledovaných ukazovateľoch. Výrok na základe toho hodnotíme ako pravdivý. V relácii V politike 26. marca 2011 Robert Kaliňák hovoril o rezolúcii Výboru ministrov Rady Európy, v ktorej (avšak na základe dát poskytovaných slovenskými inštitúciami) bol konštatovaný pozitívny trend v dĺžke súdnych konaní na Slovensku: \"(Vítajúc) mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní, pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu (...).\" Za takmer štyri roky od zverejnenia tejto rezolúcie však vznikli nové výskumy. Jeden z najnovších (.pdf) z roku 2013 (dodávame, že ho Rada Európy a ďalšie organizácie pripravovala pre Európsku komisiu) skúma fungovanie súdnych systémov a správu súdnictva v členských štátoch EÚ. Prípadová štúdia Slovenska je dostupná na str. 478-498. Relevantný úryvok zo správy v pôvodnom jazyku: \"In 2010, the Disposition Time for the total number of other than criminal cases in Slovakia is 170.0 days, which corresponds to 0.68 times the EU27 average Disposition Time and 1.15 times the EU27 median Disposition Time. The situation is worsening compared to the 137.0 days in 2008. At the same time, the situation in 2010 is an improvement on the 310.5 days in 2006. As Disposition Time of the litigious civil and commercial cases is concerned, in 2010 it is 364.1 days, which corresponds to 1.28 times the EU27 average Disposition Time and 1.69 times the EU27 median Disposition Time. The situation is worsening compared to the 346.3 days in 2008. At the same time, the situation in 2010 is an improvement compared to the 387.2 days in 2006.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["správu", "hovoril", "rezolúcii", "najnovších"], "url": ["http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/cepej_study_justice_scoreboard_en.pdf", "http://www.demagog.sk/hladat?q=+d%C4%BA%C5%BEka+s%C3%BAdneho+konania+", "https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CM", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/cepej_study_justice_scoreboard_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:20.985188+00:00"}
{"id": "vr9851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9851", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "... ten kontrakt (na nákup stíhačiek, pozn.) bol podpísaný a schválený aj americkým kongresom a vládou Spojených štátov amerických. Pri tom slávnostnom podpise tento týždeň bol prítomný aj námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kontrakt na nákup stíhacích lietadiel a leteckej výzbroje bol schválený kongresom aj vládou ( ministerstvom zahraničných vecí) Spojených štátov amerických v apríli 2018 ešte predtým, než Ministerstvo obrany SR vybralo konečnú ponuku. V októbri 2018 navyše kongres USA schválil pre Slovensko aj 50-miliónový grant na nákup vojenskej techniky. Pri podpise zmluvy 12. decembra 2018 bol aj námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktorý sa okrem iného stretol aj s ministrom Miroslavom Lajčákom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kontrakt na nákup stíhacích lietadiel a leteckej výzbroje bol schválený kongresom aj vládou ( ministerstvom zahraničných vecí) Spojených štátov amerických v apríli 2018 ešte predtým, než Ministerstvo obrany SR vybralo konečnú ponuku. V októbri 2018 navyše kongres USA schválil pre Slovensko aj 50-miliónový grant na nákup vojenskej techniky. Pri podpise zmluvy 12. decembra 2018 bol aj námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov amerických, ktorý sa okrem iného stretol aj s ministrom Miroslavom Lajčákom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["kongresom", "ministerstvom", "grant", "podpise", "stretol"], "url": ["https://spectator.sme.sk/c/20795249/us-congress-will-deal-with-f-16-purchase-offer.html", "https://www.defensenews.com/air/2018/04/04/state-department-gives-premptive-ok-to-selling-slovakia-newest-f-16s/", "https://dennikn.sk/1252282/usa-daju-slovensku-50-milionov-na-nakupy-americkych-zbrani/", "https://dennikn.sk/1323521/na-urade-vlade-podpisali-s-usa-miliardovy-nakup-stihaciek/", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/m-lajcak-prijal-zastupcu-ministra-zahranicnych-veci-usa-johna-j-sullivana?p_p_auth=iPiXDYTW&_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Faktuality%2Fvsetky_spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:38.432138+00:00"}
{"id": "49625", "numeric_id": 49625, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49625", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Máme správu OSN, ktorá tvrdí, že za to obdobie tých 8 rokov bolo zavraždených alebo zabitých 3405 civilistov, vrátane 298 civilistov, ktorí boli zostrelení v lietadle malajských aerolínií.", "statement_date": "2024-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej správy OSN zahynulo počas ozbrojeného konfliktu na Donbase v rokoch 2014 až 2021 14 000 ľudí, z toho 3 404 obetí boli civilisti, vrátane 298 civilistov, ktorí zahynuli v dôsledku zostrelenia lietadla malajských areolínií proruskými separatistami ( pdf , str. 3). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nOficiálna správa OSN uvádza, že v období od 2014 – 2021 v rusko-ukrajinskom konflikte na Donbase zahynulo približne 14 200 až 14 000 ludí ( pdf , str. 3). Konkrétne išlo o úmrtie 3 404 civilistov, 4 400 príslušníkov ukrajinskej armády a približne 6 500 členov ozbrojených skupín (. pdf , str. 3).\n\nOzbrojený konflikt na Donbase sa začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Stalo sa tak po tom, čo bol ukrajinský prezident Janukovyč zosadený z funkcie v dôsledku proeurópskych protestov, ktoré nesúhlasili s rozhodnutím prezidenta nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci , ktorí sa v regióne nachádzali kvôli ruskej anexii Krymu. Ukrajina proti proruským separatistom zakročila „rozsiahlou protiteroristickou operáciou“, aby sa zmocnila okupovaných území, pričom došlo aj k bojom medzi oboma stranami.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej správy OSN zahynulo počas ozbrojeného konfliktu na Donbase v rokoch 2014 až 2021 14 000 ľudí, z toho 3 404 obetí boli civilisti, vrátane 298 civilistov, ktorí zahynuli v dôsledku zostrelenia lietadla malajských areolínií proruskými separatistami ( pdf , str. 3). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Oficiálna správa OSN uvádza, že v období od 2014 – 2021 v rusko-ukrajinskom konflikte na Donbase zahynulo približne 14 200 až 14 000 ludí ( pdf , str. 3). Konkrétne išlo o úmrtie 3 404 civilistov, 4 400 príslušníkov ukrajinskej armády a približne 6 500 členov ozbrojených skupín (. pdf , str. 3).", "Ozbrojený konflikt na Donbase sa začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Stalo sa tak po tom, čo bol ukrajinský prezident Janukovyč zosadený z funkcie v dôsledku proeurópskych protestov, ktoré nesúhlasili s rozhodnutím prezidenta nepodpísať Asociačnú dohodu s EÚ. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci , ktorí sa v regióne nachádzali kvôli ruskej anexii Krymu. Ukrajina proti proruským separatistom zakročila „rozsiahlou protiteroristickou operáciou“, aby sa zmocnila okupovaných území, pričom došlo aj k bojom medzi oboma stranami."], "analysis_date": "2024-06-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pokúsili", "zosadený", "ruskí vojaci", "zakročila"], "url": ["https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2022-02/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2031%20December%202021%20%28rev%2027%20January%202022%29%20corr%20EN_0.pdf", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617798-chronologia-dlhotrvajuceho-konfliktu-medzi-ukrajinou-a-ruskom/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617798-chronologia-dlhotrvajuceho-konfliktu-medzi-ukrajinou-a-ruskom/#:~:text=28.%C2%A0%E2%80%93%2029.%C2%A0novembra,do%C5%A1lo%20de%C5%88%20predt%C3%BDm.", "https://svet.sme.sk/c/23284898/ukrajina-rusko-vojna-pomoc-vyrocie.html", "https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:11.083990+00:00"}
{"id": "vr27503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27503", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "predsa prvé čítanie skončilo vo štvrtok alebo teda prvá schôdza, kde sa schválilo prvé čítanie, bolo vo štvrtok, koniec tejto schôdze.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh poslancov NR SR Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol podľa oficiálnych stránok NR SR prerokovaný na 33. schôdzi NRSR, ktorá prebehla 18. 3. - 3. 4. 2014, to znamená, že skončila vo štvrtok 3.4.2014 ako tvrdí Tomáš Borec. Podľa uznesenia NRSR k prvému čítaniu bude daný návrh ústavného zákona opätovne prerokovaný v druhom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Návrh poslancov NR SR Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov bol podľa oficiálnych stránok NR SR prerokovaný na 33. schôdzi NRSR, ktorá prebehla 18. 3. - 3. 4. 2014, to znamená, že skončila vo štvrtok 3.4.2014 ako tvrdí Tomáš Borec. Podľa uznesenia NRSR k prvému čítaniu bude daný návrh ústavného zákona opätovne prerokovaný v druhom čítaní."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "33. schôdzi", "prebehla", "uznesenia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=302#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/zoznam", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:05.001692+00:00"}
{"id": "vr14616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14616", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...vratky za plyn, najmenej dostane, ten, ktorý najviac spotrebuje, lebo šetri. Kto nešetrí s plynom lebo má na to peniaze, samozrejme dostal najviac z tých vratiek.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko výška vratky za plyn sa vypočítava v závislosti od veľkosti spotreby plynu v domácnosti. Najmenej dostane ten, ktorý má najmenšiu spotrebu plynu a naopak najviac ten, ktorý má veľkú spotrebu plynu. Vratky za plyn dostane domácnosť, ktorá mala k 1.novembru 2015 so svojim dodávateľom uzavretú platnú zmluvu. Čím domácnosť minie viac plynu, tým vyššiu dostane vratku. Suma vratiek sa pohybuje od 10 eur do 165 eur. Výšku vratky pre svoju domácnosť si môžete overiť tu .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko výška vratky za plyn sa vypočítava v závislosti od veľkosti spotreby plynu v domácnosti. Najmenej dostane ten, ktorý má najmenšiu spotrebu plynu a naopak najviac ten, ktorý má veľkú spotrebu plynu. Vratky za plyn dostane domácnosť, ktorá mala k 1.novembru 2015 so svojim dodávateľom uzavretú platnú zmluvu. Čím domácnosť minie viac plynu, tým vyššiu dostane vratku. Suma vratiek sa pohybuje od 10 eur do 165 eur. Výšku vratky pre svoju domácnosť si môžete overiť tu ."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Vratky za plyn", "tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/381329-vratky-za-plyn-pre-domacnosti-od-10-do-165-eur-uz-posielaju/", "http://plynovevratky.spp.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:59.109637+00:00"}
{"id": "vr28498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28498", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "Pán primátor hovoril, že juhovýchodný obchvat skončil pri EIA, to je pravda, ale skončil sa ešte v roku 2010, čiže nie vašou zásluhou.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Vaňo hovorí o EIA (Enviromental impact assesment), čiže o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo pre II. etapu juchovýchodného obchvatu mesta Trenčín vypracované skutočne už v lete 2010, teda predtým ako sa stal Richard Rybníček primátorom Trenčína. EIA pre I. etapu juhovýchodného obchvatu bolo vypracované v roku 2005. V stanovisku Ministerstva životného prostredia je spomenuté, že ukončenie I. etapy obchvatu je naplánované na rok 2010, hoci most cez rieku Váh sa začal budovať až v roku 2012, teda vo funkčnom období Richarda Rybníčka, pričom by mal byť dokončený v marci 2015 . Záverečné stanovisko EIA pre II. etapu juhovychodneho obchvatu bolo vypracované 19. júla 2010, pričom terajší primátor Richard Rybníček sa ujal úradu až v decembri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Vaňo hovorí o EIA (Enviromental impact assesment), čiže o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktoré bolo pre II. etapu juchovýchodného obchvatu mesta Trenčín vypracované skutočne už v lete 2010, teda predtým ako sa stal Richard Rybníček primátorom Trenčína. EIA pre I. etapu juhovýchodného obchvatu bolo vypracované v roku 2005. V stanovisku Ministerstva životného prostredia je spomenuté, že ukončenie I. etapy obchvatu je naplánované na rok 2010, hoci most cez rieku Váh sa začal budovať až v roku 2012, teda vo funkčnom období Richarda Rybníčka, pričom by mal byť dokončený v marci 2015 . Záverečné stanovisko EIA pre II. etapu juhovychodneho obchvatu bolo vypracované 19. júla 2010, pričom terajší primátor Richard Rybníček sa ujal úradu až v decembri 2010."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["začal budovať", "Záverečné stanovisko", "decembri 2010."], "url": ["http://www.trencin.sk/78858", "http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/juhovychodny-obchvat-mesta-trencin-ii-etapa", "http://www.trencin.sk/primator"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:36.131925+00:00"}
{"id": "vr29069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29069", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pozrite sa žiaľ, aké prípady zastavuje Generálna prokuratúra. Nelegálne financovanie strán, kauza emisie, kauza falšovania analýzy na stavbu diaľníc.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálna prokuratúra skutočne pozastavila vyšetrovanie prípadov, ktoré spomína Lipšic. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Trestné konanie v kauze emisie bolo zahájené 16. decembra 2009 a pozastavené 18. septembra 2013. V júny 2014 vydala Generálna prokuratúra stanovisko , v ktorom ako dôvod pozastavenia uvádza, že ceny predaja jednotiek AAU (emisie) nie sú obvykle zverejňované, a nemožno tak posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť predaja slovenských jednotiek AAU. Taktiež bolo zastavené vyšetrovanie predraženia výstavby diaľníc, ku ktorému malo dôjsť počas prvej Ficovej vlády. V súčasnosti na podnet Daniela Lipšica prebieha preskúmanie pozastavenia vyšetrovania. Generálna prokuratúra vyšetrovala niekoľko prípadov týkajúcich sa financovania politických strán. V roku 2010 bolo prešetrované napríklad financovanie strán SDKÚ-DS a Smer-SD. Vyšetrovanie strany Smer pozastavil špeciálny prokurátor Kováčik. Prešetrovanie SDKÚ-DS bolo taktiež pozastavené . Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra skutočne pozastavila vyšetrovanie prípadov, ktoré spomína Lipšic. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Trestné konanie v kauze emisie bolo zahájené 16. decembra 2009 a pozastavené 18. septembra 2013. V júny 2014 vydala Generálna prokuratúra stanovisko , v ktorom ako dôvod pozastavenia uvádza, že ceny predaja jednotiek AAU (emisie) nie sú obvykle zverejňované, a nemožno tak posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť predaja slovenských jednotiek AAU. Taktiež bolo zastavené vyšetrovanie predraženia výstavby diaľníc, ku ktorému malo dôjsť počas prvej Ficovej vlády. V súčasnosti na podnet Daniela Lipšica prebieha preskúmanie pozastavenia vyšetrovania. Generálna prokuratúra vyšetrovala niekoľko prípadov týkajúcich sa financovania politických strán. V roku 2010 bolo prešetrované napríklad financovanie strán SDKÚ-DS a Smer-SD. Vyšetrovanie strany Smer pozastavil špeciálny prokurátor Kováčik. Prešetrovanie SDKÚ-DS bolo taktiež pozastavené . Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "súčasnosti", "prešetrované", "pozastavil", "pozastavené"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/stanovisko-generalnej-prokuratury-slovenskej-republiky-k-trestnej-veci-emisie-5-6-2014-37fb.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/333006-ciznar-dal-pokyn-na-preverenie-kauzy-falsovania-udajov-k-ppp-projektu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168562-prokuratura-preveruje-financovanie-kdh/", "http://www.sme.sk/c/5682510/specialny-prokurator-kovacik-taji-co-by-nemal.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/financovanie-sdku-pojde-zrejme-do-stratena-420776"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:40.362610+00:00"}
{"id": "45238", "numeric_id": 45238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45238", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Jedna z koaličných strán, kde pán minister (Ivan Korčok, pozn.) v súčasnosti je, má vzťahy s Národným Marine Le Pen alebo Ligou Severu v Taliansku, ktorí absolútne absolútne idú proti Európskej únii.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou vládnej koalície je aj strana Sme rodina, ktoré je medzinárodne ukotvená v euroskeptickom hnutí Identita a Demokracia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Ivan Korčok je nominantom strany Sloboda a Solidarita, ktorá po februárových voľbách 2020 vstúpila do koalície s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodiny a Za ľudí. Juraj Blanár odkazuje na politiku strany Sme rodina. Strana v roku 2019 vstúpila do hnutia Európa národov a slobody. Hnutie bolo predchodcom dnešnej politickej skupiny Identita a Demokracia, štvrtej najväčšej v Európskom parlamente. Spomedzi 76 zvolených poslancov tejto frakcie je 29 z talianskej strany LEGA , ktorej predsedom je Matteo Salvini. Francúzska strana Národné združenie , ktorej predsedníčkou je Marine le Penová, má vo frakcii 23 europoslancov. Marine le Pen a jej Národné zhromaždenie V máji 2019 prišla Le Penová na Kollárovo pozvanie na Slovensko. Medzi v minulosti deklarované ciele jej krajne pravicovej strany patrilo prerokovanie všetkých Európskych dohôd, zavedenie kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi, uzákonenie prednosti francúzskych zákonov pred európskymi a odstúpenie od spoločnej európskej meny. Matteo Salvini a LEGA Matteo Salvini nazval v roku 2013 napríklad euro „ zločinom proti ľudskosti”. O šesť rokov neskôr povedal , že mena Talianom ostáva a dúfa, že nikdo z jeho euroskeptickej strany nebude pochybovať o členstve krajiny v eurozóne. Taliansky denník La Repubblica v roku 2019 zverejnil informáciu, že Salvini pripravuje kampaň pre odchod z Únie. Ten to poprel s tým, že takýto nápad nebol nikdy na stole. LEGA však býva zaraďovaná medzi krajne pravicové euroskeptické strany. Členovia skupiny Identita a Demokracia si prajú obmedzenie integrácie a vrátenie moci z Bruselu do rúk členských krajín. Zahraničná politika strany Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Zahraničnopolitickú orientáciu strany - a jej postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou vládnej koalície je aj strana Sme rodina, ktoré je medzinárodne ukotvená v euroskeptickom hnutí Identita a Demokracia. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Ivan Korčok je nominantom strany Sloboda a Solidarita, ktorá po februárových voľbách 2020 vstúpila do koalície s hnutím OĽaNO a stranami Sme rodiny a Za ľudí. Juraj Blanár odkazuje na politiku strany Sme rodina. Strana v roku 2019 vstúpila do hnutia Európa národov a slobody. Hnutie bolo predchodcom dnešnej politickej skupiny Identita a Demokracia, štvrtej najväčšej v Európskom parlamente. Spomedzi 76 zvolených poslancov tejto frakcie je 29 z talianskej strany LEGA , ktorej predsedom je Matteo Salvini. Francúzska strana Národné združenie , ktorej predsedníčkou je Marine le Penová, má vo frakcii 23 europoslancov. Marine le Pen a jej Národné zhromaždenie V máji 2019 prišla Le Penová na Kollárovo pozvanie na Slovensko. Medzi v minulosti deklarované ciele jej krajne pravicovej strany patrilo prerokovanie všetkých Európskych dohôd, zavedenie kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi, uzákonenie prednosti francúzskych zákonov pred európskymi a odstúpenie od spoločnej európskej meny. Matteo Salvini a LEGA Matteo Salvini nazval v roku 2013 napríklad euro „ zločinom proti ľudskosti”. O šesť rokov neskôr povedal , že mena Talianom ostáva a dúfa, že nikdo z jeho euroskeptickej strany nebude pochybovať o členstve krajiny v eurozóne. Taliansky denník La Repubblica v roku 2019 zverejnil informáciu, že Salvini pripravuje kampaň pre odchod z Únie. Ten to poprel s tým, že takýto nápad nebol nikdy na stole. LEGA však býva zaraďovaná medzi krajne pravicové euroskeptické strany. Členovia skupiny Identita a Demokracia si prajú obmedzenie integrácie a vrátenie moci z Bruselu do rúk členských krajín. Zahraničná politika strany Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Zahraničnopolitickú orientáciu strany - a jej postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["vstúpila", "dnešnej", "štvrtej", "je", "LEGA", "Národné združenie", "má", "prišla", "ciele", "nazval", "povedal", "zverejnil", "zaraďovaná", "prajú", "uvádza", "uviedol", "Podpredseda", "vyjadril", "skúmali", "Zistili"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/TS-Le-Pen.pdf", "https://www.id-party.eu/", "https://europarl.europa.eu/meps/en/search/table", "https://europarl.europa.eu/meps/en/search/advanced?name=&groupCode=5588&countryCode=&bodyType=ALL", "https://www.leganord.org/", "https://rassemblementnational.fr/", "https://europarl.europa.eu/meps/en/search/advanced?name=&groupCode=5588&countryCode=&bodyType=ALL", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/TS-Le-Pen.pdf", "https://www.france24.com/en/20140528-france-national-front-policy-eu", "https://www.ansa.it/web/notizie/rubriche/politica/2013/12/15/Lega-Salvini-contro-euro-Crimine-contro-umanita-_9781968.html", "https://www.aljazeera.com/news/2019/10/salvini-euro-stay-191014150055555.html", "https://www.reuters.com/article/us-italy-politics/italy-not-thinking-about-leaving-euro-salvini-idUSKCN1V00I6", "https://books.google.sk/books?id=R6CjdfEXpPUC&printsec=frontcover&dq=Re-incenting+the+Italian+Right&redir_esc=y&hl=sk#v=onepage&q=lega%20nord%20populist&f=false", "https://www.euronews.com/2019/06/13/nationalism-in-the-eu-has-a-new-name-identity-and-democracy", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://www.teraz.sk/najnovsie/b-kollar-europsky-dom-chceme-opravi/395036-clanok.html", "https://hnutie-smerodina.sk/predsednictvo/", "https://www.facebook.com/BorisKollarOfficial/posts/1660262547628147?__tn__=-R", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:31.680061+00:00"}
{"id": "vr13859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13859", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu máte Turecko, na území ktorého máte 2,5 milióna migrantov...", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Len utečencov pochádzajúcich zo Sýrie, je na území Turecka podľa údajov UNHCR vyše 2,1 milióna. Turecký premiér Erdogan informoval v októbri o približne 2,2 miliónoch sýrskych utečencoch a okolo 300 000 irackých utečencoch, čiže dokopy približne 2,5 milióna utečencov. O takomto počte píšu napríklad aj Hospodárske noviny . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Treba však upozorniť na to, že premiér nesprávne používa pojem migranti, čo by zahŕňalo nielen utečencov, ale aj napríklad takzvaných ekonomických migrantov (rozdiel medzi pojmami vysvetľuje napr. denník SME či Demagog.CZ ). Ako uvádza článok migrationpolicy.org , práve ekonomických migrantov môže byť v Turecku aj okolo milióna, aj keď odhady sú rôzne. V takomto prípade celkový počet migrantov presahuje 2,5 milióna. Premiér mal však pravdepodobne na mysli len počet utečencov (v súvislosti s aktuálnou utečeneckou krízou), preto sme jeho výrok aj napriek nepresnosti zhodnotili ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Len utečencov pochádzajúcich zo Sýrie, je na území Turecka podľa údajov UNHCR vyše 2,1 milióna. Turecký premiér Erdogan informoval v októbri o približne 2,2 miliónoch sýrskych utečencoch a okolo 300 000 irackých utečencoch, čiže dokopy približne 2,5 milióna utečencov. O takomto počte píšu napríklad aj Hospodárske noviny . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Treba však upozorniť na to, že premiér nesprávne používa pojem migranti, čo by zahŕňalo nielen utečencov, ale aj napríklad takzvaných ekonomických migrantov (rozdiel medzi pojmami vysvetľuje napr. denník SME či Demagog.CZ ). Ako uvádza článok migrationpolicy.org , práve ekonomických migrantov môže byť v Turecku aj okolo milióna, aj keď odhady sú rôzne. V takomto prípade celkový počet migrantov presahuje 2,5 milióna. Premiér mal však pravdepodobne na mysli len počet utečencov (v súvislosti s aktuálnou utečeneckou krízou), preto sme jeho výrok aj napriek nepresnosti zhodnotili ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["UNHCR", "Erdogan", "Hospodárske noviny", "SME", "Demagog.CZ", "migrationpolicy.org"], "url": ["http://data.unhcr.org/syrianrefugees/country.php?id=224", "http://timesofindia.indiatimes.com/world/europe/EU-rolls-out-action-plan-with-Turkey-on-refugee-issues/articleshow/49253436.cms", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/nova-podpora-utecencov-do-turecka-posleme-miliony-eur-943405", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://demagogcz.blog.ihned.cz/c1-64582160-abeceda-migrace#uprchlik", "http://www.migrationpolicy.org/article/turkey-transformation-emigration-immigration"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:23.903825+00:00"}
{"id": "vr39170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39170", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme odovzdali v júni 2010 krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín.", "analysis_paragraphs": ["V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %. V tom čase mali vyšší hospodársky rast Švédsko 4,5 % a Luxembursko 5,5 %, (Fínsko malo rovnaký hosp. rast ako Slovensko). Eurostat neposkytuje mesačné porovnania vývoja deficitov verejných rozpočtov jednotlivých krajín."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["hospodársky rast"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-07012011-BP/EN/2-07012011-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:03.770086+00:00"}
{"id": "vr32999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32999", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Je to veľký projekt skutočne, ktorý nastavuje mechanizmy smerom do budúcnosti a má niekoľko rozvojových línií. To znamená, sú v ňom zahrnuté investičné projekty, kreatívna ekonomika. Mobilita umelcov, rezidenčné pobyty, komunitná komunikácia vlastne s ľuďmi. Regionálna spolupráca, kde máme veľké dva projekty, Terra Incognita a Pentapolitanu, ale aj samozrejme samotný oficiálny kultúrny program.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod projekty vrámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 patria Kreatívna ekonomika , K.A.i.R . - Košice Artist in Residence, Kasárne/Kulturpark , Projekt SPOTs , Pentapolitana , Destinácia Košice , Kunsthalle/Hala umenia , Terra Incognita , Putujúce mesto , mobilné pódium Kultour , výstava Sándora Máraia a projekt Európskeho sociálneho fondu Rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom investícií do vzdelávania . Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pod projekty vrámci Európskeho hlavného mesta kultúry 2013 patria Kreatívna ekonomika , K.A.i.R . - Košice Artist in Residence, Kasárne/Kulturpark , Projekt SPOTs , Pentapolitana , Destinácia Košice , Kunsthalle/Hala umenia , Terra Incognita , Putujúce mesto , mobilné pódium Kultour , výstava Sándora Máraia a projekt Európskeho sociálneho fondu Rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom investícií do vzdelávania . Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["projekty", "Kreatívna ekonomika", "K.A.i.R", "Kasárne/Kulturpark", "Projekt SPOTs", "Pentapolitana", "Destinácia Košice", "Kunsthalle/Hala umenia", "Terra Incognita", "Putujúce mesto", "Kultour", "Sándora Máraia", "Rozvoj ľudských zdrojov prostredníctvom investícií do vzdelávania"], "url": ["http://www.kosice2013.sk/sk/projekty/", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Kreativna-ekonomika", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Rezidencne-pobyty-umelcov-KAIR", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Kasarne-Kulturpark", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Projekt-SPOTs", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Pentapolitana-2", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/destinacia-kosice", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/kunsthalle", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/terra-incognita", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/putujuce-mesto", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Kultour", "http://www.sandormarai.eu/", "http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/Rozvoj-ludskych-zdrojov-prostrednictvom-investicii-do-vzdelavania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:40.280741+00:00"}
{"id": "vr37260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37260", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Minimalizácia negatívnych pokynov (v prokuratúre pozn.). Je to v závere a odporúčania Benátskej komisie. Jedno funkčné obdobie (Generálneho prokurátora pozn.) bez možnosti znovuzvolenia, opäť závery a odporúčania Benátskej komisie.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K negatívnym pokynom sa v Správe Benátskej komisie píše: \"Existujú dva rozličné, ale spojené druhy zneužitia, ktoré môžu súvisieť s politickými zásahmi alebo s chybnými rozhodnutiami prokuratúry. Prvý druh prináša stíhanie (...) Druhý, zradnejší a pravdepodobne bežnejší typ sa týka situácie, keď prokurátor nezačne trestné stíhanie, hoci by mal (...) V zásade je možné ťažšie čeliť negatívnemu pokynu nezačať trestné stíhanie, pretože tak ľahko nepodlieha súdnej kontrole. Právo obete požadovať súdne preskúmanie prípadov, keď sa nezačalo s trestným stíhaním, je potrebné rozvinúť, aby bolo možné tento problém prekonať. Napriek tomu sa ale táto správa nebude podrobnejšie zaoberať touto problematikou. \" Ak prihliadneme, že minimalizáciou sa nemyslí úplne odstránenie, len prísnejšia regulácia, môžme túto časť výroku interpretovať ako pravdivú. K funkčnému obdobie prokurátora sa uvádza: \"U prokurátora, podobne ako sudcu, nevyhnutne nastane situácia, že bude musieť prijať nepopulárne rozhodnutia, ktoré sa môžu stať terčom kritiky médií, ako aj predmetom politických sporov. Z týchto dôvodov je potrebné zabezpečiť primerané funkčné obdobie a vhodné opatrenia pre funkčné povýšenie, disciplinárne opatrenie a odvolanie z funkcie, ktoré zabezpečia, že prokurátor sa nemôže stať obeťou za prijatie nepopulárneho rozhodnutia.\" O funkčnom období generálneho prokurátora: \"Generálny prokurátor by mal byť vymenovaný bez časového obmedzenia alebo na relatívne dlhé obdobie, a to bez možnosti znovuzvolenia po skončení jeho funkčného obdobia . Trvanie jeho funkčného obdobia by sa nemalo presne zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený parlament.\" Aj tento bod interpretoval R. Procházka korektne.", "analysis_paragraphs": ["K negatívnym pokynom sa v Správe Benátskej komisie píše: \"Existujú dva rozličné, ale spojené druhy zneužitia, ktoré môžu súvisieť s politickými zásahmi alebo s chybnými rozhodnutiami prokuratúry. Prvý druh prináša stíhanie (...) Druhý, zradnejší a pravdepodobne bežnejší typ sa týka situácie, keď prokurátor nezačne trestné stíhanie, hoci by mal (...) V zásade je možné ťažšie čeliť negatívnemu pokynu nezačať trestné stíhanie, pretože tak ľahko nepodlieha súdnej kontrole. Právo obete požadovať súdne preskúmanie prípadov, keď sa nezačalo s trestným stíhaním, je potrebné rozvinúť, aby bolo možné tento problém prekonať. Napriek tomu sa ale táto správa nebude podrobnejšie zaoberať touto problematikou. \" Ak prihliadneme, že minimalizáciou sa nemyslí úplne odstránenie, len prísnejšia regulácia, môžme túto časť výroku interpretovať ako pravdivú. K funkčnému obdobie prokurátora sa uvádza: \"U prokurátora, podobne ako sudcu, nevyhnutne nastane situácia, že bude musieť prijať nepopulárne rozhodnutia, ktoré sa môžu stať terčom kritiky médií, ako aj predmetom politických sporov. Z týchto dôvodov je potrebné zabezpečiť primerané funkčné obdobie a vhodné opatrenia pre funkčné povýšenie, disciplinárne opatrenie a odvolanie z funkcie, ktoré zabezpečia, že prokurátor sa nemôže stať obeťou za prijatie nepopulárneho rozhodnutia.\" O funkčnom období generálneho prokurátora: \"Generálny prokurátor by mal byť vymenovaný bez časového obmedzenia alebo na relatívne dlhé obdobie, a to bez možnosti znovuzvolenia po skončení jeho funkčného obdobia . Trvanie jeho funkčného obdobia by sa nemalo presne zhodovať s obdobím, na aké bol zvolený parlament.\" Aj tento bod interpretoval R. Procházka korektne."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Správe"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Dokumenty/2011/D_2011_01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:48.115137+00:00"}
{"id": "vr18463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18463", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento dokument (Globálny pakt OSN o migrácii, pozn.) vychádza z filozofie, že migrácia je dobrá, že pomáha.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobné výroky o Migračnom pakte OSN overoval Demagog.SK v nedávnej minulosti viackrát ( 24. novembra a 2. decembra 2018). Spomínaný dokument hovorí najmä o tom, ako dosiahnuť, aby migrácia bola prospešná pre všetkých. Výrok poslanca Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky o Migračnom pakte OSN overoval Demagog.SK v nedávnej minulosti viackrát ( 24. novembra a 2. decembra 2018). Spomínaný dokument hovorí najmä o tom, ako dosiahnuť, aby migrácia bola prospešná pre všetkých. Výrok poslanca Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2018-12-13", "analysis_sources": {"text": ["24.", "2.", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "uviedol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/739", "http://www.demagog.sk/diskusie/740", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/v-maroku-schvalili-globalny-pakt-osn-o-migracii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:43.795093+00:00"}
{"id": "vr36237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36237", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je ten, že na diaľnici D1 medzi Žilinou a Prešovom zastali všetky práce s výnimkou jedného krátkeho profilu na jednom malom úseku, ktorý dostala firma pána Širokého Váhostav. O tom rozhodla táto vláda. Všetky ostatné úseky stoja.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že zrušením PPP1 a 3 došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. Krátky profil spomínaný Ficom je križovatka na úseku Sverepec - Vrtižer, ktorá je vo výstavbe. V tomto prípade zvlášť oceňujeme precíznosť vyjadrenia R. Fica, kedy negeneralizuje, ale analyzuje drobné nuance predmetu výroku.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že zrušením PPP1 a 3 došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. Krátky profil spomínaný Ficom je križovatka na úseku Sverepec - Vrtižer, ktorá je vo výstavbe. V tomto prípade zvlášť oceňujeme precíznosť vyjadrenia R. Fica, kedy negeneralizuje, ale analyzuje drobné nuance predmetu výroku."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["PPP1", "3", "križovatka"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12328&prm1=1&prm2=150"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:40.694004+00:00"}
{"id": "vr31225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31225", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Znepokojuje nás, že až 60 % slovenských dôchodcov má mesačne menej ako 360 eur.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "360 eur predstavuje priemernú výšku starobného dôchodku ( presnejšie 362,08 k 31.12.2011 ). SNS teda tvrdí, že 60 percent dôchodcov poberá menej ako je táto čiastka. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bolo k 31.12.2011 vyplatených 957 633 starobných dôchodkov, celkový počet dôchodcov bol 1 293 878, údaje o tom, aké bolo početné rozloženie výšky starobného dôchodku (či v kombinácii s inými dôchodkami) sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["360 eur predstavuje priemernú výšku starobného dôchodku ( presnejšie 362,08 k 31.12.2011 ). SNS teda tvrdí, že 60 percent dôchodcov poberá menej ako je táto čiastka. Podľa údajov Sociálnej poisťovne bolo k 31.12.2011 vyplatených 957 633 starobných dôchodkov, celkový počet dôchodcov bol 1 293 878, údaje o tom, aké bolo početné rozloženie výšky starobného dôchodku (či v kombinácii s inými dôchodkami) sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-03-03", "analysis_sources": {"text": ["presnejšie 362,08 k 31.12.2011", "Podľa údajov Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/646/1614s", "http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:59.075841+00:00"}
{"id": "vr38544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38544", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď bol, keď boli obrovské povodne na východe minulý rok, tak vlastne prešla veľmi rýchlo, v podstate sa podarilo uvoľňovať peniaze aj pre jednotlivých občanov,...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s povodňami roku 2010 v mesiacoch máj a jún sme našli správu (z 5. júna 2010), podľa ktorej už začiatkom júna vláda vyčlenila 25 miliónov eur, ktoré mali byť prerozdelené pre individuálnych poškodených. Prvé peniaze prišli na východ 9.6. Krátko pred parlamentnými voľbami sa menil zákon, aby z peňazí určených pre úspešné politické strany mohla byť určitá suma vyčlenená na rekonštrukciu po povodniach. Na tieto peniaze si ale obce museli nejaký čas počkať.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s povodňami roku 2010 v mesiacoch máj a jún sme našli správu (z 5. júna 2010), podľa ktorej už začiatkom júna vláda vyčlenila 25 miliónov eur, ktoré mali byť prerozdelené pre individuálnych poškodených. Prvé peniaze prišli na východ 9.6. Krátko pred parlamentnými voľbami sa menil zákon, aby z peňazí určených pre úspešné politické strany mohla byť určitá suma vyčlenená na rekonštrukciu po povodniach. Na tieto peniaze si ale obce museli nejaký čas počkať."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["správu", "prišli na východ 9.6.", "určených", "peniaze"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-44088470-vlada-vyclenila-na-povodne-prve-peniaze", "http://korzar.sme.sk/c/5413736/prve-peniaze-za-povodne-priniesli-v-taske.html", "http://spravy.pravda.sk/fico-zhana-peniaze-na-povodne-zoberie-stranam-a-vyzyva-aj-firmy-pvb-/sk_domace.asp?c=A100607_155425_sk_domace_p23", "http://www.aktuality.sk/clanok/167340/peniaze-na-povodne-pre-ktore-menili-zakon-este-neodisli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:32.580734+00:00"}
{"id": "48276", "numeric_id": 48276, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48276", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tento rok majú ľudia hlboko do peňaženky, majú obrovskú infláciu, platy ste dali zvyšovať minimálne, dôchodcovská inflácia je tak nízka, že ste zvýšili hanebne o jedno percento dôchodky.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2022 dosiahla inflácia na Slovensku hodnotu 8,4%, čo je najvyššia hodnota od júla 2004. Najdrahšie položky slovenských domácností boli potraviny, energie/palivá a bývanie.\n\nPodľa prognózy Národnej banky Slovenska aj napriek vyššej inflácii reálne mzdy v roku 2022 na Slovensku porastú . To však neplatí pre verejnú správu.\n\nNa návrh vlády sa od polovice roka 2022 zamestnancom verejnej a štátnej správy zvýšia platy o 3%. Okrem toho dostanú jednorazovú odmenu 350€ a k tomu jeden deň voľna. Týka sa to približne 300 000 zamestnancov.\n\nPlaty štátnym a verejným zamestnancom v roku 2021 nerástli. V roku 2020 rástli o 10%, rovnako ako v roku 2019.\n\nV roku 2022 sa zmenila valorizácia dôchodkov. Najnovšie si penzisti prilepšia len o tzv. dôchodcovskú infláciu, už sa nemôžu spoľahnúť na každoročné zvyšovanie o pevnú sumu. Dôchodcovská inflácia je podľa Štatistického úradu 1,3%.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2022 dosiahla inflácia na Slovensku hodnotu 8,4%, čo je najvyššia hodnota od júla 2004. Najdrahšie položky slovenských domácností boli potraviny, energie/palivá a bývanie.", "Podľa prognózy Národnej banky Slovenska aj napriek vyššej inflácii reálne mzdy v roku 2022 na Slovensku porastú . To však neplatí pre verejnú správu.", "Na návrh vlády sa od polovice roka 2022 zamestnancom verejnej a štátnej správy zvýšia platy o 3%. Okrem toho dostanú jednorazovú odmenu 350€ a k tomu jeden deň voľna. Týka sa to približne 300 000 zamestnancov.", "Platy štátnym a verejným zamestnancom v roku 2021 nerástli. V roku 2020 rástli o 10%, rovnako ako v roku 2019.", "V roku 2022 sa zmenila valorizácia dôchodkov. Najnovšie si penzisti prilepšia len o tzv. dôchodcovskú infláciu, už sa nemôžu spoľahnúť na každoročné zvyšovanie o pevnú sumu. Dôchodcovská inflácia je podľa Štatistického úradu 1,3%."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["inflácia", "porastú", "polovice", "rástli", "zmenila"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnps36NpSestMMqH4CiIQC5OCimt0Ka2sZV_b-p4cUYRD-aSl5ndzW42wGEFPBd1uhM6Vbk4mPOad5_u6Sjo9ToMsTchOBrfzG-H_Wt3sPBh-RUQ3M6ucPTA7gazsddBzwd-mv8IHPgm14VOYK2iSiR2tbfTPLbFXltoBlVmxk2dS7sqSlEfLawrqfdmFy5xJY2p7Qexb3uRmUTYITbxtySMtl1BorCVLzbpFtZnoZe_5W3j4A-LoeHzD0h_wIYenSAGk4GPIzZczMJ7QpCRT8AJjbXxQH_00KGwrFPZwCJvX-YA8z9GHCKMgadR5jSbzEGHBhQJpYHnemHXJ6TtPH1-eeHMFKNyLd80rP6jGXOPW077052xL3TSSitYnUtleUQCQy1lLEtZOq-l-a2J1kV1aaGFTdM4O6V2B-lsVGbhd5REVSbaVyQU2SILyNHex9Mr4vHoSA71hF1cvAPvX0I6/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/2656631/ludom-pracujucim-pre-stat-buduci-rok-klesne-realny-prijem-hovori-nbs/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/12/zamestnancom-statnej-a-verejnej-spravy-sa-zvysia-platy/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22799945/statnym-a-verejnym-zamestnancom-sa-zvysia-platy-o-3-percenta.html", "https://www.finsider.sk/dochodok/valorizacia-dochodkov-v-roku-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:20.533360+00:00"}
{"id": "vr32065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32065", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V prvom aj druhom pilieri, lebo ten stav je už skoro úplne rovnaký a spolu to dáva potrebu cca 1,7 miliardy eur pre vykrytie strát aj prvého aj druhého piliera.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť presné, kompletné a aktuálne údaje toho, aká je celková strata prvého a druhého pilieru, ktorú musí vykrývať štát. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Denník Pravda 2. júna 2012 píše, že Sociálna poisťovňa každý rok produkuje stratu okolo 1,9 miliardy eur, ktorú musí štát vykryť zo svojho rozpočtu. Vo výročnej správe Sociálnej poisťovne za rok 2011 (pdf.) sa píše v kapitole o plnení rozpočtu, str. 30, že \"s kutočné príjmy poisťovne v období január až december 2011 (bez prevodu z roku 2010) dosiahli výšku 6 253,8 mil. Eur \" a \" v ýdavky (náklady) poisťovne v hodnotenom období dosiahli výšku 6 132,6 mil. Eur \". Správa zároveň uvádza, že \" v príjmoch je zahrnutých 1 446,2 mil. Eur zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v tom v základnom fonde starobného poistenia 1 402,4 mil. Eur na krytie deficitu v dôsledku zavedenia II. piliera\". O stratách v druhom a prvom pilieri za rok 2009 sme našli tieto údaje : Na starobné dôchodkové sporenie, teda do druhého dôchodkového piliera zaslala Sociálna poisťovňa v roku 2009 príspevky spolu s penále v sume 780,3 mil. eur, čo je v porovnaní s rozpisom viac o 60,2 mil. eur. \"Deficit v zdrojoch vzniknutých v poisťovni z tohto dôvodu vykrylo Ministerstvo financií SR z prostriedkov Štátnych finančných aktív SR v sume 875,3 mil. eur,\" uvádza sa vo výročnej správe. Hospodárenie základného fondu starobného poistenia vykázalo deficit v sume takmer 1,34 mld. eur. SITA 15. 4. 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť presné, kompletné a aktuálne údaje toho, aká je celková strata prvého a druhého pilieru, ktorú musí vykrývať štát. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Denník Pravda 2. júna 2012 píše, že Sociálna poisťovňa každý rok produkuje stratu okolo 1,9 miliardy eur, ktorú musí štát vykryť zo svojho rozpočtu. Vo výročnej správe Sociálnej poisťovne za rok 2011 (pdf.) sa píše v kapitole o plnení rozpočtu, str. 30, že \"s kutočné príjmy poisťovne v období január až december 2011 (bez prevodu z roku 2010) dosiahli výšku 6 253,8 mil. Eur \" a \" v ýdavky (náklady) poisťovne v hodnotenom období dosiahli výšku 6 132,6 mil. Eur \". Správa zároveň uvádza, že \" v príjmoch je zahrnutých 1 446,2 mil. Eur zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, v tom v základnom fonde starobného poistenia 1 402,4 mil. Eur na krytie deficitu v dôsledku zavedenia II. piliera\". O stratách v druhom a prvom pilieri za rok 2009 sme našli tieto údaje : Na starobné dôchodkové sporenie, teda do druhého dôchodkového piliera zaslala Sociálna poisťovňa v roku 2009 príspevky spolu s penále v sume 780,3 mil. eur, čo je v porovnaní s rozpisom viac o 60,2 mil. eur. \"Deficit v zdrojoch vzniknutých v poisťovni z tohto dôvodu vykrylo Ministerstvo financií SR z prostriedkov Štátnych finančných aktív SR v sume 875,3 mil. eur,\" uvádza sa vo výročnej správe. Hospodárenie základného fondu starobného poistenia vykázalo deficit v sume takmer 1,34 mld. eur. SITA 15. 4. 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "výročnej správe", "údaje"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/62263-dochodky-cakaju-zasadne-zmeny/", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "http://www.poistovne.sk/25002-sk/socialna-poistovna-mala-vlani-deficit.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:40.077722+00:00"}
{"id": "vr31409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31409", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Tak tá reakcia je veľmi pozitívna a to hlavne z toho dôvodu, že je evidentné, že nová Vláda SR bude mať jednak veľkú podporu občanov, ale takisto aj veľmi silnú oporu v Národnej rade SR. A očakáva sa, že sa tým jednoznačne zvýši taká razancia prijímania rozhodnutí, ale aj taká čitateľnosť a predvídateľnosť hlavne v oblasti európskych záležitostí. (odpoveď na otázku ako EK hodnotí výsledok volieb pozn.)", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií Európska komisia nevydala oficiálne stanovisko, v ktorom by sa konkrétne vyjadrovala k výsledku parlamentných volieb. Podľa internetovej stránky Smer-SD strane gratulovali k víťazstvu predseda EK Jose Manuel Barroso a francúsky prezident Nicolas Sarkozy , ktoré mali skôr všeobecný diplomatický charakter. Výrok tým pádom považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií Európska komisia nevydala oficiálne stanovisko, v ktorom by sa konkrétne vyjadrovala k výsledku parlamentných volieb. Podľa internetovej stránky Smer-SD strane gratulovali k víťazstvu predseda EK Jose Manuel Barroso a francúsky prezident Nicolas Sarkozy , ktoré mali skôr všeobecný diplomatický charakter. Výrok tým pádom považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Barroso", "Sarkozy"], "url": ["http://ipolitika.sk/2012/03/predseda-europskej-komisie-jose-manuel-barroso-zablahozelal-robertovi-ficovi-k-vitazstvu-vo-volbach/", "http://www.strana-smer.sk/3679/francuzsky-prezident-nicolas-sarkozy-blahozelal-robertovi-ficovi-k-vitazstvu-vo-volbach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:23.543081+00:00"}
{"id": "vr16655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16655", "speaker": "František Oľha", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-olha", "statement": "VÚC na vlastnú spotrebu, či sú to zamestnanci, budovy, IT segment ročne spotrebuje skoro 10 miliónov eur...pri 160 miliónovom rozpočte", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočty Prešovského samosprávneho kraja za posledné dva roky a rozpočet schválený na rok 2017 sa pohybujú v rozmedzí od cca 157 000 000 € do 181 368 000 €. Tvrdenie Františka Oľha tak približne zodpovedá reálnym údajom uvedených v záverečných účtoch za posledné dva roky a návrhu na rozpočet Prešovského samosprávneho kraja na rok 2017. Výdavky na vlastnú spotrebu Prešovského VÚC boli v rozmedzí od 7 800 000 € v roku 2015 do 12 479 719 € pre rok 2017. František Oľha preto správne uvádza údaj o vlastnej spotrebe VÚC skoro 10 000 000 € v rokoch 2015 a 2016, ale už nezohľadňuje rozpočet na rok 2017, ktorý je ešte vyšší. Vzhľadom na doterajší trend vo vývoji vlastnej spotreby VÚC hodnotíme výrok ako pravdivý. Rozpočet Prešovského samosprávneho kraja na rok 2015 bol stanovený na 157 175 000 € a výdavky na fungovanie VÚC na 7 800 000 €. Rozpočet Prešovského samosprávneho kraja za nasledujúci rok 2016 bol 168 800 000 €. Na vlastnú spotrebu Prešovskému VÚC bolo na bežné výdavky úradu na rok 2016 schválených 8 950 000 € Návrh rozpočtu na rok 2017 ráta s 181 368 000 € a výdavkami na vlastnú spotrebu VÚC vo výške 12 479 719 €. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozpočty Prešovského samosprávneho kraja za posledné dva roky a rozpočet schválený na rok 2017 sa pohybujú v rozmedzí od cca 157 000 000 € do 181 368 000 €. Tvrdenie Františka Oľha tak približne zodpovedá reálnym údajom uvedených v záverečných účtoch za posledné dva roky a návrhu na rozpočet Prešovského samosprávneho kraja na rok 2017. Výdavky na vlastnú spotrebu Prešovského VÚC boli v rozmedzí od 7 800 000 € v roku 2015 do 12 479 719 € pre rok 2017. František Oľha preto správne uvádza údaj o vlastnej spotrebe VÚC skoro 10 000 000 € v rokoch 2015 a 2016, ale už nezohľadňuje rozpočet na rok 2017, ktorý je ešte vyšší. Vzhľadom na doterajší trend vo vývoji vlastnej spotreby VÚC hodnotíme výrok ako pravdivý. Rozpočet Prešovského samosprávneho kraja na rok 2015 bol stanovený na 157 175 000 € a výdavky na fungovanie VÚC na 7 800 000 €. Rozpočet Prešovského samosprávneho kraja za nasledujúci rok 2016 bol 168 800 000 €. Na vlastnú spotrebu Prešovskému VÚC bolo na bežné výdavky úradu na rok 2016 schválených 8 950 000 € Návrh rozpočtu na rok 2017 ráta s 181 368 000 € a výdavkami na vlastnú spotrebu VÚC vo výške 12 479 719 €. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet", "Rozpočet", "výdavky", "Návrh"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/rozpocet/rozpocet-2015/rozpocet-psk-za-rok-2015.html", "http://rozpocet.sk/web/#/rozpocet/SAM/sam/0", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/rozpocet/rozpocet-2016/zaverecny-ucet-psk-za-rok-2016.html", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/rozpocet/rozpocet-2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:28.080398+00:00"}
{"id": "vr27198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27198", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Na túto otázku som odpovedal viackrát (či sa chystá založiť politickú stranu, pozn.)", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že Andrej Kiska neodpovedal na túto otázke jednoznačne áno, alebo nie, skutočne sa k nej vyjadril v zmysle, že sa ňou bude zaoberať po voľbách. Keďže neposudzujeme kvalitu odpovede ale jej existenciu, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že Andrej Kiska neodpovedal na túto otázke jednoznačne áno, alebo nie, skutočne sa k nej vyjadril v zmysle, že sa ňou bude zaoberať po voľbách. Keďže neposudzujeme kvalitu odpovede ale jej existenciu, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["SME online", "Atlas.sk", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7089660/pytali-ste-sa-online-desat-top-problemov-podla-kisku.html", "http://aktualne.atlas.sk/vzkriesia-slovensku-pravicu-prezidentski-kandidati-po-volbach-mozu-prist-nove-strany/slovensko/politika/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/politik-haji-zaujmy-strany-ja-stojim-za-ludmi-606614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:16.381319+00:00"}
{"id": "44775", "numeric_id": 44775, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44775", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja zastupujem našich voličov a dostali sme cez 200 000 hlasov.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sme rodina získala v parlamentných voľbách 2020 237 531 hlasov. V parlamente tak bude mať 17 poslancov, ktorí v ňom budú zastupovať svojich voličov. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sme rodina získala v parlamentných voľbách 2020 237 531 hlasov. V parlamente tak bude mať 17 poslancov, ktorí v ňom budú zastupovať svojich voličov. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["získala"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:11.235060+00:00"}
{"id": "vr32695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32695", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Nemôžem ja jednoducho túto tému alebo tento problém riešiť dokým nerozhodne Ústavný súd o týchto justičných balíčkoch.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:37.614726+00:00"}
{"id": "vr30333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30333", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Róbert Kaliňák na vládu predkladal transformáciu nemocnice ministerstva vnútra na akciovú spoločnosť, ktorá sa aj transformovala za Ficovej vlády. A odôvodnil ju slovami:\"Akciová spoločnosť bude vystavená otvorenému trhovému prostrediu, ktoré vytvorí tlak na jej efektívne fungovanie a hospodárenie. To prinesie aj zvýšenú kvalitu v poskytovaní služieb, transparentné hospodárenie v prípade správne definovaného podnikateľského plánu bude akciová spoločnosť samofinancovať svoj ďalší rozvoj. Čo eliminuje požiadavky na štátny rozpočet.\" Ficova vláda tento materiál schválila bez jedinej pripomienky z ministerstva zdravotníctva, na čele ktorého bol pán minister Raši v tom čase.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatívny materiál, ktorý obsahoval návrh na Zmenu právnej formy príspevkovej organizácie NsP ministerstva vnútra SR na akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu, predložil 10.12.2008 na rokovaní vlády jej vtedajší podpredseda a minister vnútra R.Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Iniciatívny materiál, ktorý obsahoval návrh na Zmenu právnej formy príspevkovej organizácie NsP ministerstva vnútra SR na akciovú spoločnosť so 100% majetkovou účasťou štátu, predložil 10.12.2008 na rokovaní vlády jej vtedajší podpredseda a minister vnútra R.Kaliňák."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "materiáli", "R. Raši"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=14159", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-30072?prefixFile=m_", "http://www.vlada.gov.sk/richard-rasi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:28.566828+00:00"}
{"id": "vr25563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25563", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zrazu došlo k výraznému oživeniu ekonomiky v druhom pol roku, Slovensko má druhý alebo tretí najvyšší hospodársky rast.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa najaktuálnejších dostupných informácii Štatistického úradu SR , hrubý domáci produkt SR naozaj vzrástol, a to v bežných cenách o 2.4% medziročne , pričom v stálych cenách bol vyšší o 0.9%. čo bolo o 1,7 p. b. menej ako v 2. štvrťroku 2012. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2013 reálne zvýšil o 0,3 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najaktuálnejších dostupných informácii Štatistického úradu SR , hrubý domáci produkt SR naozaj vzrástol, a to v bežných cenách o 2.4% medziročne , pričom v stálych cenách bol vyšší o 0.9%. čo bolo o 1,7 p. b. menej ako v 2. štvrťroku 2012. Po očistení o sezónne vplyvy sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2013 reálne zvýšil o 0,3 %."], "analysis_date": "2013-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Eurostat (.pdf)"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72292", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-04092013-BP/EN/2-04092013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:49.135853+00:00"}
{"id": "vr32277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32277", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme napr. prepustili, keď som ja bol ministrom vnútra v predchádzajúcom období, 1 700 pracovníkov. Následne môj nástupca Daniel Lipšic 1 200 pracovníkov.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok týkajúci sa prepúšťania na ministerstve vnútra za vlády R. Fica sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 9. septembra 2012).\n\nViaceré verejne dostupné zdroje sa v počte prepustených zamestnancov Ministerstva vnútra SR rozchádzajú. V prípade R. Kaliňáka môžeme len ťažko hovoriť o skutočnom prepúšťaní, keďže podľa dostupných informácií počet zamestnancov na Ministerstve vnútra počas vlády R. Fica dokonca vzrástol. Počet prepustených zamestnancov na Ministerstve vnútra pod vedením D. Lipšica sa k júlu 2011 pohyboval na úrovni 1256. Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže za ministrovania R. Kaliňáka nedošlo k skutočnému prepúšťaniu a teda znižovaniu stavu ale naopak k nárastu počtu zamestnancov.\n\nSITA 11. septembra 2007 informovalo, že Ministerstvo vnútra SR prepustilo 1 350 úradníkov. Na začiatku roka 2007 pre rezort pracovalo 10 560 civilných zamestnancov. Ministerstvo vnútra tak splnilo v roku 2006 úlohu, aby každý rezort v roku 2007 prepustil pätinu svojich úradníkov.\n\nPodľa Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii sa veľké prepúšťanie, ktoré avizovala vláda Róberta Fica v roku 2006 nakoniec neuskutočnilo. Ministerstvo vnútra pod vedením R. Kaliňáka dokonca zaznamenalo nárast ( SITA , 11. júna 2010) počtu zamestnancov. V roku 2006 bola na ministerstve a v jeho organizáciach zamestnaných 34 808 ľudí a v roku 2009 dosiahol ich počet 35 555. Pribudli príslušníci Železničnej polície a zvýšil sa aj počet systemizovaných miest v Policajnom zbore. V prípade Ministerstva vnútra pod vedením R. Kaliňáka tak nemožno hovoriť o prepúšťaní, keďže počet pracovníkov sa počas vlády R. Fica navýšil.\n\nDenník Pravda 5. marca 2011 informoval, že Ministerstvo vnútra za vlády I. Radičovej prepustilo 1065 pracovníkov, pričom prijalo 104 nových.\n\nPodľa Aktuálne.sk v prvom štvrťroku roka 2011 prepustilo Ministerstvo vnútra pod vedením D. Lipšica 902 zamestnancov.\n\nPodľa SITA 23. júla 2011 prepustilo Ministerstvo vnútra za rok 1 256 zamestnancov. Prepúšťanie sa nedotklo policajtov, hasičov, záchranárov, ale úradníkov.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok týkajúci sa prepúšťania na ministerstve vnútra za vlády R. Fica sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 9. septembra 2012).", "Viaceré verejne dostupné zdroje sa v počte prepustených zamestnancov Ministerstva vnútra SR rozchádzajú. V prípade R. Kaliňáka môžeme len ťažko hovoriť o skutočnom prepúšťaní, keďže podľa dostupných informácií počet zamestnancov na Ministerstve vnútra počas vlády R. Fica dokonca vzrástol. Počet prepustených zamestnancov na Ministerstve vnútra pod vedením D. Lipšica sa k júlu 2011 pohyboval na úrovni 1256. Výrok hodnotíme ako nepravdivý keďže za ministrovania R. Kaliňáka nedošlo k skutočnému prepúšťaniu a teda znižovaniu stavu ale naopak k nárastu počtu zamestnancov.", "SITA 11. septembra 2007 informovalo, že Ministerstvo vnútra SR prepustilo 1 350 úradníkov. Na začiatku roka 2007 pre rezort pracovalo 10 560 civilných zamestnancov. Ministerstvo vnútra tak splnilo v roku 2006 úlohu, aby každý rezort v roku 2007 prepustil pätinu svojich úradníkov.", "Podľa Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii sa veľké prepúšťanie, ktoré avizovala vláda Róberta Fica v roku 2006 nakoniec neuskutočnilo. Ministerstvo vnútra pod vedením R. Kaliňáka dokonca zaznamenalo nárast ( SITA , 11. júna 2010) počtu zamestnancov. V roku 2006 bola na ministerstve a v jeho organizáciach zamestnaných 34 808 ľudí a v roku 2009 dosiahol ich počet 35 555. Pribudli príslušníci Železničnej polície a zvýšil sa aj počet systemizovaných miest v Policajnom zbore. V prípade Ministerstva vnútra pod vedením R. Kaliňáka tak nemožno hovoriť o prepúšťaní, keďže počet pracovníkov sa počas vlády R. Fica navýšil.", "Denník Pravda 5. marca 2011 informoval, že Ministerstvo vnútra za vlády I. Radičovej prepustilo 1065 pracovníkov, pričom prijalo 104 nových.", "Podľa Aktuálne.sk v prvom štvrťroku roka 2011 prepustilo Ministerstvo vnútra pod vedením D. Lipšica 902 zamestnancov.", "Podľa SITA 23. júla 2011 prepustilo Ministerstvo vnútra za rok 1 256 zamestnancov. Prepúšťanie sa nedotklo policajtov, hasičov, záchranárov, ale úradníkov."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo", "SITA", "Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii", "SITA", "Pravda", "Aktuálne.sk", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/308/verejne-obstaravanie", "http://www.naseplaty.sk/aktualne-spravodajstvo/3730/Kalinakov-rezort-minuly-rok-prepustil-1-350-uradnikov.html", "http://www.iness.sk/stranka/6322-Rezorty-prepustili-tisice-ludi-a-predlzuju-pracovny-cas-Aktualnesk.html", "http://www.sme.sk/c/5418140/fico-ma-na-urade-vlady-za-styri-roky-o-20-percent-viac-uradnikov.html", "http://spravy.pravda.sk/po-prepustani-prijali-rezorty-stovky-novych-uradnikov-p21-/sk_domace.asp?c=A110304_205348_sk_domace_p29", "http://www.iness.sk/stranka/6322-Rezorty-prepustili-tisice-ludi-a-predlzuju-pracovny-cas-Aktualnesk.html", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/lipsic-ministerstvo-vnutra-usetrilo/384412-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:15.953871+00:00"}
{"id": "vr15096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15096", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Aj Sieť aj Most podpísali memorandum s iniciatívou A dosť, čo sa týka zmien vo vzdelávaní. Mali by ich presadzovať vo vláde. Takisto podpísali záväzky, ktoré sa týkajú otvorenia štátu alebo otvorenia činnosti štátu verejnej kontroly v rámci iniciatívy Štrngám za zmenu.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasné koaličné strany Most-Híd a Sieť skutočne podpísali memorandum iniciatívy A dosť, ktoré má za cieľ zlepšenie stavu vzdelávania. Takisto sa podpísali aj pod iniciatívu Štrngám za zmenu, ako sme už u Poliačika overili aj v relácii z 3. apríla 2016 . Dokument Štrngám za zmenu (. pdf ) obsahuje aj záväzky verejnej kontroly. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Plné znenie memoranda kampane A dosť je zverejnené na stránke tejto iniciatívy. Obsahuje záväzky v nasledujúcich oblastiach: dlhodobá stratégia, inkluzívne vzdelávanie, materské školy, základné a stredné školy, vysoké školy, veda a výskum, príprava učiteľov, platy učiteľov, financie a zjednotenie systému.", "analysis_paragraphs": ["Súčasné koaličné strany Most-Híd a Sieť skutočne podpísali memorandum iniciatívy A dosť, ktoré má za cieľ zlepšenie stavu vzdelávania. Takisto sa podpísali aj pod iniciatívu Štrngám za zmenu, ako sme už u Poliačika overili aj v relácii z 3. apríla 2016 . Dokument Štrngám za zmenu (. pdf ) obsahuje aj záväzky verejnej kontroly. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Plné znenie memoranda kampane A dosť je zverejnené na stránke tejto iniciatívy. Obsahuje záväzky v nasledujúcich oblastiach: dlhodobá stratégia, inkluzívne vzdelávanie, materské školy, základné a stredné školy, vysoké školy, veda a výskum, príprava učiteľov, platy učiteľov, financie a zjednotenie systému."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["podpísali", "3. apríla 2016", "pdf", "stránke", "pdf"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/329453/iniciativa-a-dost-ziada-siet-a-most-hid-o-splnenie-zavazkov-tykajucich-sa-skolstva/", "http://www.demagog.sk/diskusie/580/poliacik-vs-vasecka-vs-gal-vs-hrnko-zastupcovia-zaujmovych-organizacii", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf", "http://kampanadost.sk/memorandum-za-lepsie-vzdelavanie-a-buducnost-slovenska-plne-znenie/", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:23.429208+00:00"}
{"id": "vr30171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30171", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Samozrejme, že myslím, že toto (konferencia TechMatch, pozn) išlo z rozpočtu samotnej agentúry (SBA, Slovak Business Agency, pozn.), ktorý je tvorený sčasti prostriedkami zo štrukturálnych fondov, sčasti z dotácií na jej chod.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zriadovatelmi Slovak Business Agency (SBA) sú Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikatelov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. SBA je podporovaná nielen štátnym rozpoctom, ale aj niekolkými dalšími zdrojmi. Náklady na konferenciu TechMatch boli pokryté SBA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Konferencia TechMatch a jej kritika sa objavili v médiách práve kvôli jej kontroverznej cene: Pôvodný navrhovaný rozpocet konferencie TechMatch: Zdroj: DenníkN Niektoré zdroje naznacujú, že položky v rozpocte môžu byt predražené ci nevysvetlitelne navýšené: \" Podla zverejnenej zmluvy má Slovak Business Agency, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva, vyclenených 609-tisíc eur iba na pozvania hostí. V rozpocte vyskakuje 3500 eur ako náklady na dve noci ubytovania pre Kawasakiho. V akom hoteli už dokument neuvádza. Najdrahšia izba v päthviezdickovom hoteli Sheraton pritom stojí 600 eur. \" Denník SME dalej dodáva, že \" celé podujatie platí vládna agentúra na podporu podnikania – Slovak Business Agency (SBA), zo štátneho rozpoctu je ochotná za akciu zaplatit najviac 1,4 milióna eur (po kritike hlási, že to nakoniec bude menej)\" . Usporiadatelia sa obhajujú , že tento rozpocet je maximálnou sumou, ktorú môžu na konferenciu využit (a neskôr aj reagovali na nedávnu kritiku prepocítaním pôvodného rozpoctu na sumu okolo 1.1 milióna eur): \" Je to pravda, zmluva na organizáciu podujatia je totiž iba rámcová. V praxi sa teda môže minút najviac 1,4 milióna eur, no zároven sa tento limit vôbec nemusí vycerpat. Šafárik v piatok odhadol, že ušetrit by sa mohlo 200- až 300-tisíc eur. Na com presne, nepovedal. Slúbil, že vyúctovanie zverejní. \" Majetok združenia okrem iného tvoria aj ( .pdf , p.4): \" financné prostriedky poskytované príslušnými orgánmi Európskej únie, napr. z fondov PHARE a iných fondov \" \" príjmy z pôžiciek alebo úverov, cerpaných za úcelom financovania cinnosti združenia \" \" financné prostriedky získané vlastnou cinnostou združenia \" atd. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zriadovatelmi Slovak Business Agency (SBA) sú Ministerstvo hospodárstva SR, Združenie podnikatelov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. SBA je podporovaná nielen štátnym rozpoctom, ale aj niekolkými dalšími zdrojmi. Náklady na konferenciu TechMatch boli pokryté SBA. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Konferencia TechMatch a jej kritika sa objavili v médiách práve kvôli jej kontroverznej cene: Pôvodný navrhovaný rozpocet konferencie TechMatch: Zdroj: DenníkN Niektoré zdroje naznacujú, že položky v rozpocte môžu byt predražené ci nevysvetlitelne navýšené: \" Podla zverejnenej zmluvy má Slovak Business Agency, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva, vyclenených 609-tisíc eur iba na pozvania hostí. V rozpocte vyskakuje 3500 eur ako náklady na dve noci ubytovania pre Kawasakiho. V akom hoteli už dokument neuvádza. Najdrahšia izba v päthviezdickovom hoteli Sheraton pritom stojí 600 eur. \" Denník SME dalej dodáva, že \" celé podujatie platí vládna agentúra na podporu podnikania – Slovak Business Agency (SBA), zo štátneho rozpoctu je ochotná za akciu zaplatit najviac 1,4 milióna eur (po kritike hlási, že to nakoniec bude menej)\" . Usporiadatelia sa obhajujú , že tento rozpocet je maximálnou sumou, ktorú môžu na konferenciu využit (a neskôr aj reagovali na nedávnu kritiku prepocítaním pôvodného rozpoctu na sumu okolo 1.1 milióna eur): \" Je to pravda, zmluva na organizáciu podujatia je totiž iba rámcová. V praxi sa teda môže minút najviac 1,4 milióna eur, no zároven sa tento limit vôbec nemusí vycerpat. Šafárik v piatok odhadol, že ušetrit by sa mohlo 200- až 300-tisíc eur. Na com presne, nepovedal. Slúbil, že vyúctovanie zverejní. \" Majetok združenia okrem iného tvoria aj ( .pdf , p.4): \" financné prostriedky poskytované príslušnými orgánmi Európskej únie, napr. z fondov PHARE a iných fondov \" \" príjmy z pôžiciek alebo úverov, cerpaných za úcelom financovania cinnosti združenia \" \" financné prostriedky získané vlastnou cinnostou združenia \" atd. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["kritika", "DenníkN", "rozpocte", "SME", "obhajujú", "prepocítaním", ".pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/266622/mladik-na-konferencii-za-14-miliona-aspon-o-nas-budu-pocut-ludia-ktori-o-start-upoch-nic-nevedia/", "https://dennikn.sk/263765/statnu-konferenciu-o-startupoch-bojkotuju-statisice-by-mali-stat-len-recnici-hostia-a-blogeri/", "http://ekonomika.sme.sk/c/8030601/vlada-da-za-konferenciu-o-start-upoch-14-miliona-ludia-z-it-sa-buria.html#ixzz3p3ZKzQVr", "http://ekonomika.sme.sk/c/8035892/komu-platime-konferenciu-za-14-miliona-eur-hlasia-sa-k-nej-americania.html#ixzz3p3Z4k75F", "http://ekonomika.sme.sk/c/8030601/vlada-da-za-konferenciu-o-start-upoch-14-miliona-ludia-z-it-sa-buria.html#ixzz3p3ZKzQVr", "http://www.zive.sk/clanok/108997/sba-zverejnila-revidovany-rozpocet-konferencia-techmatch-2015-ma-stat-1-1-miliona", "http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stanovy_sba.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:17.660945+00:00"}
{"id": "42880", "numeric_id": 42880, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42880", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Boli prezidentské voľby. Kandidát, ktorého sme my podporovali, bol síce nezávislý, ale my sme ho podporovali, on odstúpil a aj my sme podporili Zuzanu Čaputovú.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Mistrík, ktorý spoluzakladal stranu SaS, kandidoval na post prezidenta ako nezávislý kandidát na základe odovzdania petície s podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. Po tom, ako sa Andrej Kiska rozhodol nekandidovať na post prezidenta SR, mu 26. júna 2018 vyjadrili verejnú podporu politické strany SaS a SPOLU . Po odstúpení Roberta Mistríka z prezidentskej kampane v prospech Zuzany Čaputovej sa strana SaS rozhodla 26. februára 2019 vyjadriť podporu práve Zuzane Čaputovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Mistrík, ktorý spoluzakladal stranu SaS, kandidoval na post prezidenta ako nezávislý kandidát na základe odovzdania petície s podpismi potrebnými na jeho prezidentskú kandidatúru. Po tom, ako sa Andrej Kiska rozhodol nekandidovať na post prezidenta SR, mu 26. júna 2018 vyjadrili verejnú podporu politické strany SaS a SPOLU . Po odstúpení Roberta Mistríka z prezidentskej kampane v prospech Zuzany Čaputovej sa strana SaS rozhodla 26. februára 2019 vyjadriť podporu práve Zuzane Čaputovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["odovzdania petície s podpismi", "SaS a SPOLU", "SaS"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1950227_robert-mistrik-odovzdal-podpisy-pre-svoju-prezidentsku-kandidaturu?__tuu7ntqxojq1njqgcxfzydhlntyyxndhzhe=-a1-v3&__tuu7ntqxozayndugcxfzydhlntyyxndhzhe=zadjqpsopcqkaae&__tuu7ntqxozkzmj0gcxfzydhlntyyxndhzhe=-a1-v3&__tuu7ntqxozq2mtygcxfzydhlntyyxndhzhe=-a1-v3&__tuu7ntqxozy0nzagcxfzydhlntyyxndhzhe=-a1-v3&__tuvzy3niyghwoda0pdwzi1fnrts=-a1-v3&__tuvzy3niyghwoda1njo7i1fnrts=-a1-v3", "https://www.webnoviny.sk/kandidat-na-prezidenta-mistrik-ziskal-podporu-strany-spolu-sas-avizovala-aj-financie-na-kampan/", "https://www.aktuality.sk/clanok/670667/strana-sas-v-prezidentskych-volbach-vyjadrila-podporu-caputovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:29.505720+00:00"}
{"id": "vr27262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27262", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ukrajina je v stave mobilizácie…", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré médiá informujú o mobilizácii na Ukrajine, aj keď väčšinou hovoria o pohotovosti profesionálnej armády a mobilizácii záloh ( BBC , SME , TASR ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré médiá informujú o mobilizácii na Ukrajine, aj keď väčšinou hovoria o pohotovosti profesionálnej armády a mobilizácii záloh ( BBC , SME , TASR ). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["BBC", "SME", "TASR"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-26405635", "http://www.sme.sk/c/7120645/rusko-obsadilo-krym-nato-ho-vyzvalo-na-okamzity-odchod-nedela.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-muzi-utek-madarsko/75795-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:03.462780+00:00"}
{"id": "vr15333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15333", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...Briti, ktorí disponujú najsilnejšou nukleárne vyzbrojenou európskou armádou.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celkový počet jadrových hlavíc, ktorými Veľká Británia disponuje, je odhadovaný na číslo 215 - 225 , pričom rozmiestnený (aktívny) je len 120 hlavíc z celkového počtu. Francúzsko disponuje s celkovo 300 hlavicami z ktorých 280 je aktívnych. Francúzsko podľa tohto ukazovateľa disponuje so silnejšou nukleárne vyzbrojenou armácou, Šebejov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti osem krajín disponuje s jadrovými zbraňami, a to Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Izrael, pričom je možné , že s ňou disponuje aj Severná Kórea. Päť z vymenovaných krajín, Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína sú signatármi, alebo ratifikátormi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT ), ktorá mý zabrániť šíreniu jadrových zbraní. India a Pakistan dohodu nepodpísali, ale jadrovú skúšku úspešne vykonali. Podľa údajov ani India, ani Pakistan nemajú jadrové hlavice rozmiestnené. Severná Kórea od podpisu zmluvy odstúpila, Izrael zase vlastníctvo týchto zbraní oficiálne neuznala. Z vlastníctva jadrových zbraní sú podozrievaní aj Irán a Sýria . Francúzsko je celkovo na treťom mieste z pohľadu veľkosti arzenálu jadrových zbraní. pričom 90 % z celkového počtu jadrových hlavíc je vo vlastníctve Ruska a USA.", "analysis_paragraphs": ["Celkový počet jadrových hlavíc, ktorými Veľká Británia disponuje, je odhadovaný na číslo 215 - 225 , pričom rozmiestnený (aktívny) je len 120 hlavíc z celkového počtu. Francúzsko disponuje s celkovo 300 hlavicami z ktorých 280 je aktívnych. Francúzsko podľa tohto ukazovateľa disponuje so silnejšou nukleárne vyzbrojenou armácou, Šebejov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V súčasnosti osem krajín disponuje s jadrovými zbraňami, a to Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan a Izrael, pričom je možné , že s ňou disponuje aj Severná Kórea. Päť z vymenovaných krajín, Rusko, USA, Veľká Británia, Francúzsko a Čína sú signatármi, alebo ratifikátormi Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (Nuclear Non-Proliferation Treaty, NPT ), ktorá mý zabrániť šíreniu jadrových zbraní. India a Pakistan dohodu nepodpísali, ale jadrovú skúšku úspešne vykonali. Podľa údajov ani India, ani Pakistan nemajú jadrové hlavice rozmiestnené. Severná Kórea od podpisu zmluvy odstúpila, Izrael zase vlastníctvo týchto zbraní oficiálne neuznala. Z vlastníctva jadrových zbraní sú podozrievaní aj Irán a Sýria . Francúzsko je celkovo na treťom mieste z pohľadu veľkosti arzenálu jadrových zbraní. pričom 90 % z celkového počtu jadrových hlavíc je vo vlastníctve Ruska a USA."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["215", "225", "možné", "NPT", "Irán", "Sýria", "Global Firepower Military Ranks"], "url": ["http://fas.org/issues/nuclear-weapons/status-world-nuclear-forces/", "https://www.armscontrol.org/factsheets/Nuclearweaponswhohaswhat", "http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/10/13/AR2006101300576.html", "https://history.state.gov/milestones/1961-1968/npt", "http://www.huffingtonpost.com/seyed-hossein-mousavian/us-nuclear-deal-iran-distrust_b_9809758.html", "http://www.spiegel.de/international/world/evidence-points-to-syria-still-working-on-a-nuclear-weapon-a-1012209.html", "http://www.globalfirepower.com/countries-listing.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:35.213289+00:00"}
{"id": "vr28125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28125", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Sú nejaké zaužívané objemy prostriedkov v rámci krajín OECD, koľko percent z HDP by malo smerovať z rozpočtových zdrojov do školstva. Samozrejme, Slovensko je nižšie ako je priemer.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe OECD Education at a Glance 2013 (ďalšia správa bude vydaná 9. septembra 2014) sa uvádza: In 2010, OECD countries spent an average of 6.3% of their GDP on educational institutions. (s.184) Expenditure on educational institutions (all levels combined) relative to GDP was greater than 6% in nearly half of the OECD and G20 countries with available data, and even above 7% in seven of them: Denmark (8.0%), Iceland (7.7%), Israel (7.4%), Korea (7.6%), New Zealand (7.3%), Norway (7.6%) and the United States (7.3%). At the other end of the spectrum, five countries spent less than 5% of their GDP on education, namely the Czech Republic (4.7%), Hungary (4.6%), Italy (4.7%), the Russian Federation (4.9%) and the Slovak Republic (4.6%). ( s.186) Pellegrini správne poznamenal, že Slovensko sa nachádza pod priemerom krajín OECD v otázke investícií do školstva, dokonca výrazne. Dátum zverejnenia analýzy: 04.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V správe OECD Education at a Glance 2013 (ďalšia správa bude vydaná 9. septembra 2014) sa uvádza: In 2010, OECD countries spent an average of 6.3% of their GDP on educational institutions. (s.184) Expenditure on educational institutions (all levels combined) relative to GDP was greater than 6% in nearly half of the OECD and G20 countries with available data, and even above 7% in seven of them: Denmark (8.0%), Iceland (7.7%), Israel (7.4%), Korea (7.6%), New Zealand (7.3%), Norway (7.6%) and the United States (7.3%). At the other end of the spectrum, five countries spent less than 5% of their GDP on education, namely the Czech Republic (4.7%), Hungary (4.6%), Italy (4.7%), the Russian Federation (4.9%) and the Slovak Republic (4.6%). ( s.186) Pellegrini správne poznamenal, že Slovensko sa nachádza pod priemerom krajín OECD v otázke investícií do školstva, dokonca výrazne. Dátum zverejnenia analýzy: 04.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/eag2013%20(eng)--post-B%C3%A0T%2013%2009%202013%20(eBook)-XIX.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:43.364332+00:00"}
{"id": "vr37940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37940", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Verejne napr. vystupuje váš bývalý kolega Berenyi na zhromaždeniach, naposledy v Komárne 15. marca 2011, kde nabáda príslušníkov maďarskej menšiny na prijatie, alebo na podanie si žiadosti o občianstvo a hovorí, že, no ale samozrejme ak aj nie teraz, keď existujú tie sankcie, tak nezabudnite, že to právo máte do budúcnosti.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť spomínané vyjadrenie J. Beréniyho z 15. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť spomínané vyjadrenie J. Beréniyho z 15. marca 2011."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:03.091193+00:00"}
{"id": "vr14834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14834", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "My sme samozrejme aj ako klub za Eriku Jurinovú hlasovali.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže voľba predsedov výborov prebieha tajnou voľbou. Zo zápisnice hlasovania voľby predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny vyplýva, že voľby sa zúčastnilo 149 poslancov- z toho 130 podporilo Eriku Jurinovú, 10 bolo proti a 9 sa zdržalo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže voľba predsedov výborov prebieha tajnou voľbou. Zo zápisnice hlasovania voľby predsedu Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny vyplýva, že voľby sa zúčastnilo 149 poslancov- z toho 130 podporilo Eriku Jurinovú, 10 bolo proti a 9 sa zdržalo."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zápisnice hlasovania"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=424938"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:19.533375+00:00"}
{"id": "vr28888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28888", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A v eurozóne je to 11 % (priemerná nezamestnanosť, pozn.).", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Priemerná nezamestnanosť v eurozóne dosahuje podľa posledného dostupného údaju (október 2014) podľa štatistík Eurostatu 11,5 %. Rovnaký údaj uvádzajú posledné čísla štvrťročnej nezamestnanosti podľa Eurostat . Kažimír uvádza číslo o 0,5 p.b. vyššie, čo je podstatná odchýlka od skutočného čísla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná nezamestnanosť v eurozóne dosahuje podľa posledného dostupného údaju (október 2014) podľa štatistík Eurostatu 11,5 %. Rovnaký údaj uvádzajú posledné čísla štvrťročnej nezamestnanosti podľa Eurostat . Kažimír uvádza číslo o 0,5 p.b. vyššie, čo je podstatná odchýlka od skutočného čísla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teilm020&language=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:08.409502+00:00"}
{"id": "vr27787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27787", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Jacques Delors inštitút, ktorý pomenoval ako jeden z problémov proximity deficit: čím väčšia vzdialenosť medzi miestom, kde prijmete rozhodnutie, a miestom, ktorého sa to týka, tým väčšia šanca, že príjmete zlé riešenie.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problém proximity deficitu pomenoval súčasný riaditeľ Inštitútu J. Delorsa - Y. Bertoncini ako hlavný problém nízkej volebnej účasti pri voľbách do EP. Podľa Bertonciniho nízka účasť nie je dôsledkom legitimizačného deficitu, ale spôsobená tzv. proximity deficitom. Jeho definíciu Bertoncini vo svojom článku neuvádza, dá sa však odvodiť, že pod týmto pojmom rozumie geografickú vzdialenosť medzi rozhodovateľom a miestom dôsledku. Ján Oravec si svoju tézu o čiastočne upravuje, nejedná sa však o významnú zmenu a jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. J. Oravec vychádza z článku (.pdf) Yves Bertonciniho, riaditeľa Notre Europe - Jacques Delors Institute. Bertoncini uvádza, \" Namiesto toho, aby sme sa poddali povrchnému pokušeniu zvaliť vinu na tých občanov, ktorí sa nezúčastnia volieb, je potrebné brať na zreteľ nízku účasť voličov, ktorá trpí proximity deficitom, nie však deficitom legitimačným. (vlastný preklad, pozn.)\" Bertoncini ďalej tvrdí, že \"V oľby do Európskeho parlamentu v máji 2014 budú trpieť, tak ako predošlé voľby, proximity deficitom, a nie legitimačným deficitom. \" To, čo konkrétne proximity deficit znamená, sa v Bertonciniho článku neuvádza. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu definíciu proximity deficitu, zmienka o proximity deficite sa uvádza v dizertačnej práci K. Haugen z Umea University v Švédsku. Proximity deficit K. Haugen spomína v súvislosti so vzťahmi v rodine a podobnými sociálnymi záležitosťami, pričom definuje problém vzďaľovania pri výskume kvality týchto vzťahov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problém proximity deficitu pomenoval súčasný riaditeľ Inštitútu J. Delorsa - Y. Bertoncini ako hlavný problém nízkej volebnej účasti pri voľbách do EP. Podľa Bertonciniho nízka účasť nie je dôsledkom legitimizačného deficitu, ale spôsobená tzv. proximity deficitom. Jeho definíciu Bertoncini vo svojom článku neuvádza, dá sa však odvodiť, že pod týmto pojmom rozumie geografickú vzdialenosť medzi rozhodovateľom a miestom dôsledku. Ján Oravec si svoju tézu o čiastočne upravuje, nejedná sa však o významnú zmenu a jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. J. Oravec vychádza z článku (.pdf) Yves Bertonciniho, riaditeľa Notre Europe - Jacques Delors Institute. Bertoncini uvádza, \" Namiesto toho, aby sme sa poddali povrchnému pokušeniu zvaliť vinu na tých občanov, ktorí sa nezúčastnia volieb, je potrebné brať na zreteľ nízku účasť voličov, ktorá trpí proximity deficitom, nie však deficitom legitimačným. (vlastný preklad, pozn.)\" Bertoncini ďalej tvrdí, že \"V oľby do Európskeho parlamentu v máji 2014 budú trpieť, tak ako predošlé voľby, proximity deficitom, a nie legitimačným deficitom. \" To, čo konkrétne proximity deficit znamená, sa v Bertonciniho článku neuvádza. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu definíciu proximity deficitu, zmienka o proximity deficite sa uvádza v dizertačnej práci K. Haugen z Umea University v Švédsku. Proximity deficit K. Haugen spomína v súvislosti so vzťahmi v rodine a podobnými sociálnymi záležitosťami, pričom definuje problém vzďaľovania pri výskume kvality týchto vzťahov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["článku", "dizertačnej práci"], "url": ["http://www.notre-europe.eu/media/electionsabstentiontrap-bertoncini-ne-jdi-may14.pdf?pdf=ok", "http://umu.diva-portal.org/smash/get/diva2:467428/FULLTEXT01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:01.524470+00:00"}
{"id": "vr16020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16020", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...boli hrubo porušené jasné predvolebné sľuby, kto s kým pôjde, nepôjde do koalície", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred parlamentnými voľbami v marci roku 2016, niektoré koaličné strany skutočne deklarovali, že so svojimi súčasnými partnermi do koalície nepôjdu. Stalo sa tak napr. v prípade strany Sieť, ktorej predseda Radoslav Procházka sa niekoľkokrát o strane Smer vyjadril ako o svojom hlavnom súperovi. Strana Most spoluprácu so Smerom vyslovene nevylúčila, no jej predstavitelia viackrát naznačovali, že si spoluprácu nevedia predstaviť a neuvažujú nad ňou. Béla Bugár zase bezprostredne po voľbách vylúčil spoluprácu s SNS. V tomto prípade nehodnotíme, či boli sľuby boli porušené \"hrubo\".Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pred parlamentnými voľbami v marci roku 2016, niektoré koaličné strany skutočne deklarovali, že so svojimi súčasnými partnermi do koalície nepôjdu. Stalo sa tak napr. v prípade strany Sieť, ktorej predseda Radoslav Procházka sa niekoľkokrát o strane Smer vyjadril ako o svojom hlavnom súperovi. Strana Most spoluprácu so Smerom vyslovene nevylúčila, no jej predstavitelia viackrát naznačovali, že si spoluprácu nevedia predstaviť a neuvažujú nad ňou. Béla Bugár zase bezprostredne po voľbách vylúčil spoluprácu s SNS. V tomto prípade nehodnotíme, či boli sľuby boli porušené \"hrubo\".Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["niekoľkokrát", "viackrát", "vylúčil", "rozhovore", "otázku", "rozhovore", "rozhovore", "vylúčil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/321627/so-smerom-ano-so-smerom-nie-ako-most-siet-a-sns-menili-svoje-nazory/", "https://dennikn.sk/404608/most-siet-rokuju-so-smerom-co-hovorili-este-pred-par-tyzdnami/", "https://www.webnoviny.sk/most-nepojde-do-vlady-so-sns-vyzera-to-na-pat/", "https://dennikn.sk/22618/prochazka-brhel-kmotrik-penta-kazdy-den-ma-spoja-s-niekym-novym/", "http://www.aktuality.sk/clanok/308277/prochazka-gorilu-som-nedocital-prislo-mi-nevolno-penta-je-pre-spolocnost-nebezpecna/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/sef-mostu-hid-bugar-keby-sedel-pri-mne-prochazka-kopol-do-mna.html", "https://dennikn.sk/316597/sebej-so-smerom-by-nehlasoval-reakcia-pravicoveho-volica-vsak-hystericka/", "https://www.webnoviny.sk/most-nepojde-do-vlady-so-sns-vyzera-to-na-pat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:03.653010+00:00"}
{"id": "49831", "numeric_id": 49831, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49831", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Sme si zavolali, zvolali zdravotnícky výbor, žiaľ, koalícia neprišla, čiže boli tam len opoziční. (...) Ale bol tam aj pán minister, samozrejme, ale opozícia bola jediná s pánom Balážom, nebolo dosť poslancov, lebo koalícia to odbojkotovala.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozičná strana KDH iniciovala zdravotnícky výbor v nadväznosti na situáciu v zdravotníctve a avizované výpovede lekárov. Výbor však pre nedostatok poslancov nebol uznášaniaschopný. Z koalície sa ho zúčastnil len predseda výboru Baláž. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nOpozičná strana KDH iniciovala zvolanie mimoriadnej schôdze zdravotníckeho výboru na 5. decembra 2024. Na programe schôdze bolo prerokovanie „aktuálnej situácie týkajúcej sa výpovedi nemocničných lekárov“. Poslanci žiadali tiež „vysvetlenie dôvodov, pre ktoré doposiaľ nedošlo k dohode medzi zúčastnenými stranami“ a požadovali diskusiu „k aktuálnemu plneniu memoranda a opatreniam na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2025“. Na schôdzu boli prizvaní aj zástupcovia asociácií zo sektora zdravotníctva.\n\nSchôdza však nebola otvorená, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Nedostavilo sa naň dostatočné množstvo poslancov, chýbať mali práve tí koaliční . Z koalície prišiel iba predseda výboru Vladimír Baláž. Ten mal z výboru následne odísť a pozvať poslancov do svojej kancelárie, keďže nechcel diskutovať o výpovediach lekárov pred novinármi.\n\nNamiesto oficiálneho rokovania prebehla neformálna diskusia s reprezentantami zdravotníckeho sektoru, ktorej sa zúčastil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Poslanec Peter Stachura uviedol , že síce nedostali jasnú odpoveď na kroky smerujúce k stiahnutiu výpovedí LOZ, nasledujúce stretnutie by mohlo dosiahnuť dohodu. Jana Bittó Cigániková sa taktiež vyjadrila , že jej diskusia neozrejmila problémy a možné riešenia.\n\nPodľa ministra Šaška zhoda nenastala len v platoch, verí však, že dohoda príde a očakáva stiahnutie výpovedí. Šéf odborárov Peter Visolajský však upozorňuje, že rokovania sa ešte neskončili. Kritizuje aj to, že podľa neho minister koná bez konzultovania s odborármi.", "analysis_paragraphs": ["Opozičná strana KDH iniciovala zdravotnícky výbor v nadväznosti na situáciu v zdravotníctve a avizované výpovede lekárov. Výbor však pre nedostatok poslancov nebol uznášaniaschopný. Z koalície sa ho zúčastnil len predseda výboru Baláž. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Opozičná strana KDH iniciovala zvolanie mimoriadnej schôdze zdravotníckeho výboru na 5. decembra 2024. Na programe schôdze bolo prerokovanie „aktuálnej situácie týkajúcej sa výpovedi nemocničných lekárov“. Poslanci žiadali tiež „vysvetlenie dôvodov, pre ktoré doposiaľ nedošlo k dohode medzi zúčastnenými stranami“ a požadovali diskusiu „k aktuálnemu plneniu memoranda a opatreniam na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti od 1. januára 2025“. Na schôdzu boli prizvaní aj zástupcovia asociácií zo sektora zdravotníctva.", "Schôdza však nebola otvorená, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Nedostavilo sa naň dostatočné množstvo poslancov, chýbať mali práve tí koaliční . Z koalície prišiel iba predseda výboru Vladimír Baláž. Ten mal z výboru následne odísť a pozvať poslancov do svojej kancelárie, keďže nechcel diskutovať o výpovediach lekárov pred novinármi.", "Namiesto oficiálneho rokovania prebehla neformálna diskusia s reprezentantami zdravotníckeho sektoru, ktorej sa zúčastil aj minister zdravotníctva Kamil Šaško. Poslanec Peter Stachura uviedol , že síce nedostali jasnú odpoveď na kroky smerujúce k stiahnutiu výpovedí LOZ, nasledujúce stretnutie by mohlo dosiahnuť dohodu. Jana Bittó Cigániková sa taktiež vyjadrila , že jej diskusia neozrejmila problémy a možné riešenia.", "Podľa ministra Šaška zhoda nenastala len v platoch, verí však, že dohoda príde a očakáva stiahnutie výpovedí. Šéf odborárov Peter Visolajský však upozorňuje, že rokovania sa ešte neskončili. Kritizuje aj to, že podľa neho minister koná bez konzultovania s odborármi."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["iniciovala", "schôdze", "nebola", "koaliční", "prišiel", "odísť", "prebehla", "uviedol", "vyjadrila", "Podľa"], "url": ["https://kdh.sk/kdh-zvolalo-mimoriadny-zdravotnicky-vybor-kvoli-vypovediam-lekarov-na-ktory-pozyvaju-aj-premiera-fica/", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=181", "https://domov.sme.sk/c/23420548/vybor-nerokoval-o-situacii-s-vypovedami-lekarov-nebol-uznasaniaschopny.html#:~:text=V%C3%BDbor%20N%C3%A1rodnej%20rady%20pre%20zdravotn%C3%ADctvo%20vo%20%C5%A1tvrtok%20nerokoval%20o%20situ%C3%A1cii%20spojenej%20s%20v%C3%BDpove%C4%8Fami%20nemocni%C4%8Dn%C3%BDch%20lek%C3%A1rov.%20Nebol%20uzn%C3%A1%C5%A1aniaschopn%C3%BD%2C%20nepri%C5%A1lo%20na%C5%88%20dostatok%20poslancov.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/12/zdravotnicky-vybor-ktory-mal-riesit-vypovede-lekarov-nerokoval-chybali-poslanci-koalicie/#:~:text=Ch%C3%BDbali%20koali%C4%8Dn%C3%AD%20poslanci", "https://dennikn.sk/minuta/4345055/#:~:text=Z%C2%A0koali%C4%8Dn%C3%BDch%20poslancov%20pri%C5%A1iel%20len%20predseda%20Vladim%C3%ADr%20Bal%C3%A1%C5%BE%20zo%20Smeru.", "https://dennikn.sk/minuta/4345055/#:~:text=Poslanec%20Bal%C3%A1%C5%BE%20odi%C5%A1iel,rie%C5%A1enie%2C%E2%80%9C%20tvrd%C3%AD%20Bal%C3%A1%C5%BE.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/12/zdravotnicky-vybor-ktory-mal-riesit-vypovede-lekarov-nerokoval-chybali-poslanci-koalicie/#:~:text=Minister%20zdravotn%C3%ADctva%20Kamil%20%C5%A0a%C5%A1ko%20(Hlas%2DSD)%2C%20poslanci%20opoz%C3%ADcie%2C%20Lek%C3%A1rske%20odborov%C3%A9%20zdru%C5%BEenie%20(LOZ)%2C%20z%C3%A1stupcovia%20nemocn%C3%ADc%2C%20ambulanci%C3%AD%2C%20pois%C5%A5ovn%C3%AD%20aj%20pacientov.%20Dve%20hodiny%20neform%C3%A1lne%20diskutovali%20na%20zdravotn%C3%ADckom%20v%C3%BDbore%20o%20po%C5%BEiadavk%C3%A1ch%20odbor%C3%A1rov.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/12/zdravotnicky-vybor-ktory-mal-riesit-vypovede-lekarov-nerokoval-chybali-poslanci-koalicie/#:~:text=%E2%80%9EP%C3%BDtali%20sme%20sa%20konkr%C3%A9tne%2C%20ktor%C3%A9%20body%20bud%C3%BA%20smerova%C5%A5%20k%20tomu%2C%20aby%20LOZ%20stiahlo%20v%C3%BDpovede.%20Nedostali%20sme%20%C3%BAplne%20jasn%C3%BA%20odpove%C4%8F%2C%20ale%20predpoklad%C3%A1m%2C%20%C5%BEe%20to%20stretnutie%2C%20ktor%C3%A9%20bude%20nasledova%C5%A5%2C%20m%C3%B4%C5%BEe%20vies%C5%A5%20k%20dohode%2C%E2%80%9C%20uviedol%20poslanec%20Peter%20Stachura%20(KDH).", "https://spravy.rtvs.sk/2024/12/zdravotnicky-vybor-ktory-mal-riesit-vypovede-lekarov-nerokoval-chybali-poslanci-koalicie/#:~:text=%E2%80%9EBohu%C5%BEia%C4%BE%2C%20tento%20v%C3%BDbor%20pomohol%20vl%C3%A1de.%20Mne%20nie%20je%20jasn%C3%A9%2C%20%C4%8Do%20je%20probl%C3%A9mom%2C%20pre%C4%8Do%20nie%20s%C3%BA%20stiahnut%C3%A9%20v%C3%BDpovede%2C%20%C4%8Do%20konkr%C3%A9tne%20treba%20urobi%C5%A5%2C%E2%80%9C%20povedala%20poslanky%C5%88a%20a%20%C4%8Dlenka%20zdravotn%C3%ADckeho%20v%C3%BDboru%20Jana%20Bitt%C3%B3%20Cig%C3%A1nikov%C3%A1%20(SaS).", "https://spravy.rtvs.sk/2024/12/zdravotnicky-vybor-ktory-mal-riesit-vypovede-lekarov-nerokoval-chybali-poslanci-koalicie/#:~:text=Jedin%C3%A9%2C%20na%20%C4%8Dom%20pod%C4%BEa,mohli%20vyjadri%C5%A5%2C%E2%80%9C%20uviedol%20Visolajsk%C3%BD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:03.590214+00:00"}
{"id": "vr15717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15717", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda posilní starostlivosť o zahraničných Slovákov. Bude moderným dynamickým spôsobom podporovať ich inštitúcie a vzťahy so Slovenskou republikou v súlade s prijatou Koncepciou štátnej politiky na roky 2016 – 2020.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zahraniční Slováci sú reprezentovaní Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí , ktorý vláde predložil memorandum s požiadavkami. Z požiadaviek bolo splnenie zriadenie Centra slovenského zahraničia. Sľub bol teda zatiaľ splnený iba čiastočne.", "analysis_paragraphs": ["Zahraniční Slováci sú reprezentovaní Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí , ktorý vláde predložil memorandum s požiadavkami. Z požiadaviek bolo splnenie zriadenie Centra slovenského zahraničia. Sľub bol teda zatiaľ splnený iba čiastočne."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí", "definuje", "memorande", "vyhlásil", "založenie", "teraz.sk", "študijné štipendiá", "dotácie"], "url": ["http://www.uszz.sk/sk/", "http://www.uszz.sk/sk/vlada-sr-schvalila-koncepciu-statnej-politiky-slovenskej-republiky-vo-vztahu-k-slovakom-zijucim-v-zahranici-na-obdobie-rokov-2016-2020", "http://www.uszz.sk/data/2016/01_ZBORNIK_TLAC_muedit3.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-zahranicni-slovaci-sz/191777-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/v-bratislave-zradili-centrum-slovenskeh/225420-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/v-bratislave-zradili-centrum-slovenskeh/225420-clanok.html", "http://www.uszz.sk/sk/stipendia-vlady-sr-pre-slovakov-zijucich-v-zahranici--20142015", "http://www.uszz.sk/data/files/KONCEPCIA%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:09.731350+00:00"}
{"id": "49370", "numeric_id": 49370, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49370", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Polovica občanov nevyužíva túto možnosť (pozn. prispieť 2% z dane) a neposiela nikomu nič.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Finančná správa evidovala za rok 2022 viac ako 3,7 milióna subjektov, na ktoré sa vzťahovala daň z príjmu fyzických osôb. Možnosť poukázania podielu zaplatenej dane využilo v predchádzajúcom roku vyše 800-tisíc fyzických osôb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nFinančná správa vo svojej výročnej správe uvádza, že v roku 2022 evidovala 3 743 040 subjektov, na ktoré sa vzťahuje daň z príjmu fyzických osôb. (. pdf , str 32). Podľa údajov finančnej správy využilo v roku 2022 možnosť poukázania podielu zaplatenej dane 857 564 fyzických osôb. (. pdf , str 38)", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa evidovala za rok 2022 viac ako 3,7 milióna subjektov, na ktoré sa vzťahovala daň z príjmu fyzických osôb. Možnosť poukázania podielu zaplatenej dane využilo v predchádzajúcom roku vyše 800-tisíc fyzických osôb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Finančná správa vo svojej výročnej správe uvádza, že v roku 2022 evidovala 3 743 040 subjektov, na ktoré sa vzťahuje daň z príjmu fyzických osôb. (. pdf , str 32). Podľa údajov finančnej správy využilo v roku 2022 možnosť poukázania podielu zaplatenej dane 857 564 fyzických osôb. (. pdf , str 38)"], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Vyrocne_spravy/FS/2023.05.18_VSFS_2022.pdf", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Vyrocne_spravy/FS/2023.05.18_VSFS_2022.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:36.954565+00:00"}
{"id": "vr37559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37559", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Sa vrátim k tej spotrebnej, k tej červenej nafte, teda zvýšenie spotrebnej dane pre poľnohospodárov. Áno, je to zvýšený náklad, ale celkovo sa to podieľa na nákladoch poľnohospodárstva objemom jedno percento.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "\"Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225,71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty,\" uvádza portál mojeauto.sk Podľa sme.sk zrušením červenej nafty náklady pohonných látok stúpnu poľnohospodárom približne o 26%. Akým podielom sa toto zvýšenie cien pohonných látok prejaví v celkových nákladoch poľnohospodárov nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["\"Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225,71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty,\" uvádza portál mojeauto.sk Podľa sme.sk zrušením červenej nafty náklady pohonných látok stúpnu poľnohospodárom približne o 26%. Akým podielom sa toto zvýšenie cien pohonných látok prejaví v celkových nákladoch poľnohospodárov nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["mojeauto.sk", "", "sme.sk"], "url": ["http://www.mojeauto.sk/rok-2011-na-motoristov-caka-zdrazovanie-a-nova-legislativa/", "http://www.mojeauto.sk/rok-2011-na-motoristov-caka-zdrazovanie-a-nova-legislativa/", "http://natankuj.sme.sk/c/5719317/naklady-na-naftu-stupnu-polnohospodarom-o-26.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:31.395502+00:00"}
{"id": "vr25890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25890", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Za posledné dva roky sme dosiahli stav, že už nemocnice v našom kraji nevytvárajú dlhy a ani jedným eurom nezaťažujú samosprávny kraj.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v predvolebnej debate Vladimíra Maňku s Ľudovítom Kaníkom z dňa 26. septembra 2013.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v predvolebnej debate Vladimíra Maňku s Ľudovítom Kaníkom z dňa 26. septembra 2013."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["debate", "známe"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/402/banska-bystrica-kanik-vs-manka", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/260344-zupne-nemocnice-dlzia-socialne-odvody/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:10.831421+00:00"}
{"id": "vr29240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29240", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my dnes dovážame 99 % ropy a 99 % plynu z Ruskej federácie.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už v minulosti, konkrétne v relácii V politike zo 7. septembra 2014. Podľa správy Európskej komisie (.pdf, s. 260) 99 % zemného plynu je na Slovensko privážaného, a Rusko je jediným dodávateľom. Z ropy spotrebovanej v Slovenskej republike je necelých 90 % dovážaných, a všetká dovážaná ropa prichádza cez ruský ropovod Družba. Vzhľadom na to, že Fico vo výroku explicitne nereferuje k podielom spotrebovaných surovín, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už v minulosti, konkrétne v relácii V politike zo 7. septembra 2014. Podľa správy Európskej komisie (.pdf, s. 260) 99 % zemného plynu je na Slovensko privážaného, a Rusko je jediným dodávateľom. Z ropy spotrebovanej v Slovenskej republike je necelých 90 % dovážaných, a všetká dovážaná ropa prichádza cez ruský ropovod Družba. Vzhľadom na to, že Fico vo výroku explicitne nereferuje k podielom spotrebovaných surovín, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "správy", "90 %"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/occasional_paper/2013/pdf/ocp145_en.pdf", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/krajiny-eu-maju-dostatocne-zasoby-ropy-pre-pripad-prerusenia-dodavok-022153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:07.851952+00:00"}
{"id": "vr33696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33696", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Lebo tam sme rokovali aj o iných problémoch, nielen o prezidentskom kandidátovi. O VÚC, o NKÚ, o ďalších záležitostiach. (pozn. rokovanie ľudovej platformy)", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovania ľudovej platformy prebehli, okrem spoločného prezidentského kandidáta či kandidáta na post predsedu NKÚ bol na programe aj spoločný postup vo VÚC či SMERom navrhovaný zákon o reorganizácii Ústavného súdu. TASR , 26. apríl 2013: \"Ľudová platforma predstaví kandidáta na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Zároveň bude trvať na tom, aby voľba v parlamente prebehla verejne. Tri strany Ľudovej platformy chcú najprv dospieť k dohode na mene kandidáta medzi sebou a následne rokovať s ďalšími opozičnými subjektami. \"Chceme zintenzívniť rokovania ohľadom spoločného kandidáta na prezidenta SR,\" dodal Bugár. Na otázku, čo znamená \"zintenzívniť\" spresnil, že podľa niektorých názorov stačí, ak začnú strany riešiť túto otázku až po voľbách do VÚC. \"To by už bolo neskoro,\" upozornil. Strany Ľudovej platformy chcú v najbližších dňoch dospieť k dohode o spoločnom postupe v niektorých Vyšších územných celkoch , zverejniť ju plánujú \"na budúci týždeň\". Všetky tri strany platformy odmietajú zákon o reorganizácii ústavného súdu. \"", "analysis_paragraphs": ["Rokovania ľudovej platformy prebehli, okrem spoločného prezidentského kandidáta či kandidáta na post predsedu NKÚ bol na programe aj spoločný postup vo VÚC či SMERom navrhovaný zákon o reorganizácii Ústavného súdu. TASR , 26. apríl 2013: \"Ľudová platforma predstaví kandidáta na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Zároveň bude trvať na tom, aby voľba v parlamente prebehla verejne. Tri strany Ľudovej platformy chcú najprv dospieť k dohode na mene kandidáta medzi sebou a následne rokovať s ďalšími opozičnými subjektami. \"Chceme zintenzívniť rokovania ohľadom spoločného kandidáta na prezidenta SR,\" dodal Bugár. Na otázku, čo znamená \"zintenzívniť\" spresnil, že podľa niektorých názorov stačí, ak začnú strany riešiť túto otázku až po voľbách do VÚC. \"To by už bolo neskoro,\" upozornil. Strany Ľudovej platformy chcú v najbližších dňoch dospieť k dohode o spoločnom postupe v niektorých Vyšších územných celkoch , zverejniť ju plánujú \"na budúci týždeň\". Všetky tri strany platformy odmietajú zákon o reorganizácii ústavného súdu. \""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/opozicia-ludova-platforma-chce-navrhnut-kandidata-na-post-sefa-nku/93832/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:05.677247+00:00"}
{"id": "49333", "numeric_id": 49333, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49333", "speaker": "Milan Mazurek", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-mazurek", "statement": "Takže ona nevymenuje Huliaka, lebo má iný názor?", "statement_date": "2023-10-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka SR Zuzana Čaputová v oficiálnom odôvodnení uviedla, že Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia nevymenuje, pretože je presvedčená, že existujú ústavno-právne dôvody, ktoré tomu zabraňujú. Prezidentka argumentuje, že Huliak vo svojich vyjadreniach ide proti vedeckému konsenzu, jeho názory sú v rozpore s oblasťou, v ktorej má pôsobiť ako minister a taktiež schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názovými oponentami. Nie je preto pravdou, že prezidentka odmietla Huliaka vymenovať, pretože má „iný názor.“\n\nArgumentácia prezidentky\n\nPrezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Vo svojom vyhlásení uviedla , že je presvedčená, že existujú ústavno-právne dôvody na jeho nevymenovanie.\n\nPrezidentka argumentuje, že sa jedná o kandidáta, ktorý popiera existenciu klimatickej krízy, čím ide proti vedeckému konsenzu v tejto oblasti: „Kandidát, ktorý dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje, nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme.“\n\nHuliakovi prezidentka navyše vyčíta schvaľovanie násilného vysporiadania sa s názorovými oponentmi: „Zároveň, kandidát, ktorý verejne schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny, nemôže byť podľa prezidentky spôsobilý viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny,“ uvádza hlava štátu vo vyhlásení.\n\nÚstavní právnici dávajú prezidentke za pravdu\n\nÚstavní právnici hovoria, že je v právomoci prezidentky navrhnutých ministrov namietať. Zhodujú sa na tom Vincent Bujňák , Kamil Baraník , Martina Buzingera či Radoslav Procházka .\n\nDenník N sa vo svojom paneli pýtal ústavných expertov, aký názor majú na odmietnutie Rudolfa Huliaka. Väčšina oslovených expertov si myslí, že týmto odmietnutím prezidentka neporušila ústavu, našli sa však aj takí, ktorí tvrdia, že prezidentka v tejto veci prekročila svoje právomoci. Definitívne stanovisku k výkladu ústavy však môže dať len Ústavný súd.\n\nKontroverzné názory Huliaka\n\nRudolf Huliak dlhodobo prezentuje svoje kontroverzné názory na sociálnych sieťach, hlavne na Facebooku . Vo svojom statuse označil klímu a CO2 za „podvod“, v inom zase za „nástroj zotročenia.“ Prostredníctvom videí šíril nenávisť a schvaľoval násilie voči ochranárom za pokutu, ktorú dostala obec Očová, kde pôsobí ako starosta. Verejne vyhlasoval , že jeho prvá cesta by smerovala do Ruska, kde by chcel odprosiť o odpustenie za podporu Ukrajine. Taktiež šíril homofóbne tvrdenia, že homosexuáli produkujú viac CO2 ako iný človek", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka SR Zuzana Čaputová v oficiálnom odôvodnení uviedla, že Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia nevymenuje, pretože je presvedčená, že existujú ústavno-právne dôvody, ktoré tomu zabraňujú. Prezidentka argumentuje, že Huliak vo svojich vyjadreniach ide proti vedeckému konsenzu, jeho názory sú v rozpore s oblasťou, v ktorej má pôsobiť ako minister a taktiež schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názovými oponentami. Nie je preto pravdou, že prezidentka odmietla Huliaka vymenovať, pretože má „iný názor.“", "Argumentácia prezidentky", "Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová odmietla vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Vo svojom vyhlásení uviedla , že je presvedčená, že existujú ústavno-právne dôvody na jeho nevymenovanie.", "Prezidentka argumentuje, že sa jedná o kandidáta, ktorý popiera existenciu klimatickej krízy, čím ide proti vedeckému konsenzu v tejto oblasti: „Kandidát, ktorý dlhodobo neuznáva vedecký konsenzus o zmene klímy a žiadna skutočná klimatická kríza podľa neho neexistuje, nemôže viesť a reprezentovať rezort, ktorého hlavnou úlohou je v zmysle zákona práve ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme.“", "Huliakovi prezidentka navyše vyčíta schvaľovanie násilného vysporiadania sa s názorovými oponentmi: „Zároveň, kandidát, ktorý verejne schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi, najmä z radov ochrancov prírody a krajiny, nemôže byť podľa prezidentky spôsobilý viesť ministerstvo, ktorého súčasťou je štátna ochrana prírody a krajiny,“ uvádza hlava štátu vo vyhlásení.", "Ústavní právnici dávajú prezidentke za pravdu", "Ústavní právnici hovoria, že je v právomoci prezidentky navrhnutých ministrov namietať. Zhodujú sa na tom Vincent Bujňák , Kamil Baraník , Martina Buzingera či Radoslav Procházka .", "Denník N sa vo svojom paneli pýtal ústavných expertov, aký názor majú na odmietnutie Rudolfa Huliaka. Väčšina oslovených expertov si myslí, že týmto odmietnutím prezidentka neporušila ústavu, našli sa však aj takí, ktorí tvrdia, že prezidentka v tejto veci prekročila svoje právomoci. Definitívne stanovisku k výkladu ústavy však môže dať len Ústavný súd.", "Kontroverzné názory Huliaka", "Rudolf Huliak dlhodobo prezentuje svoje kontroverzné názory na sociálnych sieťach, hlavne na Facebooku . Vo svojom statuse označil klímu a CO2 za „podvod“, v inom zase za „nástroj zotročenia.“ Prostredníctvom videí šíril nenávisť a schvaľoval násilie voči ochranárom za pokutu, ktorú dostala obec Očová, kde pôsobí ako starosta. Verejne vyhlasoval , že jeho prvá cesta by smerovala do Ruska, kde by chcel odprosiť o odpustenie za podporu Ukrajine. Taktiež šíril homofóbne tvrdenia, že homosexuáli produkujú viac CO2 ako iný človek"], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "uviedla", "Vincent Bujňák", "Kamil Baraník", "Martina Buzingera", "Radoslav Procházka", "pýtal", "Facebooku", "statuse", "inom", "šíril", "vyhlasoval", "šíril"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/10/prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia/", "https://plus.noviny.sk/archiv/848395-nevymenovanie-huliaka-ocami-ustavneho-pravnika-problemom-su-nevyjasnene-mocenske-vztahy-medzi-ustavnymi-cinitelmi", "https://domov.sme.sk/c/23233989/huliak-caputova-vymenovanie-minister-nova-vlada-fico.html", "https://domov.sme.sk/c/23233989/huliak-caputova-vymenovanie-minister-nova-vlada-fico.html", "https://dennikn.sk/minuta/3624990/", "https://dennikn.sk/3641464/odmietnutim-huliaka-prezidentka-neporusila-ustavu-mysli-si-vacsina-ustavnych-expertov", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02UsYtRyKUCsJofQk918XB83AxnYxQedB1sPPcXfi1FwsiUvLDJcWMS9U8eMXcpA1Yl", "https://www.facebook.com/ingrudolfhuliak/posts/pfbid02R4qVnNzwy9unAKhNQFduqAbhpNUspCpBUw7My1RLM2munqKG2EzMf24HRHyNYbGbl", "https://e.dennikn.sk/3622481/navadzal-na-obesenie-ochranara-kto-je-mozny-minister-zivotneho-prostredia-rudolf-huliak/", "https://www.postoj.sk/139737/rudolf-huliak-vyhlasoval-ze-by-siel-do-moskvy-odprosit-za-nasu-pomoc-ukrajine", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/861953-popiera-klimaticku-krizu-a-je-proti-ochranarom-kto-je-horuci-kandidat-na-ministra-zivotneho-prostredia-rudolf-huliak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:33.591856+00:00"}
{"id": "vr38225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38225", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Chcete zažiť hanbu, ako Slovensko zažilo, že 14:0 prehralo s Lexom na prípady?", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk : \"Po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) označil jeho väzbu za nezákonnú, chcel Lexa odškodné. Nie však od štátu, ale od jednotlivcov, ktorí sú podľa neho zodpovední za jeho väzbu a ďalších štrnásť prípadov, v ktorých figuroval. Po porade so svojím právnikom Ľubomírom Hlbočanom, však už odškodné nechce.\" 14 prípadov Ivana Lexu zverejnených denníkom Hospodárske noviny : \"Únos Michala Kováča ml. Vyšetrovanie sa skončilo predčasne pre amnestie Vladimíra Mečiara. Vražda Róberta Remiáša Špeciálny prokurátor zastavil trestné stíhanie voči Lexovi takmer po 11 rokoch. Fingovaná kúpa Triptychu Okresný súd udelil polmiliónový trest, krajský súd rozsudok zrušil a Lexu oslobodil. Nenahlásená krádež Mercedesu Generálny prokurátor vec stiahol, lebo Najvyšší súd nerozhodol v lehote. Sabotáž v réžii tajnej služby Krajský súd kauzu uzavrel tak, že sa nedalo preukázať, či sa skutok vôbec stal. Kauza „mŕtve duše“ Na súde sa nepodarilo preukázať trestnú činnosť, bývalý šéf SIS oslobodený. Fiktívne faktúry pre SIS Trestné stíhanie voči exriaditeľovi SIS bolo zastavené. Údajná strata odpočúvacieho zariadenia Lexa oslobodený, súd skonštatoval, že štátu nevznikla škoda 200-tisíc korún. Nález výbušniny na mítingu KDH Lexa bol oslobodený, obžalobu na súde stiahol prokurátor. Likvidácia zbraní z arzenálu SIS Okresný súd bývalého šéfa SIS oslobodil spod obžaloby. Neoprávnené nakladanie s peniazmi SIS Vyšetrovateľka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie. Nezákonné vypočúvania príslušníkov SIS Vyšetrovateľka zastavila trestné stíhanie. Odčerpávanie financií z ministerstva vnútra Trestné stíhanie zastavené vyšetrovateľom. Prípad vily príslušníka SIS Gejzu V. Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie.\"", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk : \"Po tom, čo Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) označil jeho väzbu za nezákonnú, chcel Lexa odškodné. Nie však od štátu, ale od jednotlivcov, ktorí sú podľa neho zodpovední za jeho väzbu a ďalších štrnásť prípadov, v ktorých figuroval. Po porade so svojím právnikom Ľubomírom Hlbočanom, však už odškodné nechce.\" 14 prípadov Ivana Lexu zverejnených denníkom Hospodárske noviny : \"Únos Michala Kováča ml. Vyšetrovanie sa skončilo predčasne pre amnestie Vladimíra Mečiara. Vražda Róberta Remiáša Špeciálny prokurátor zastavil trestné stíhanie voči Lexovi takmer po 11 rokoch. Fingovaná kúpa Triptychu Okresný súd udelil polmiliónový trest, krajský súd rozsudok zrušil a Lexu oslobodil. Nenahlásená krádež Mercedesu Generálny prokurátor vec stiahol, lebo Najvyšší súd nerozhodol v lehote. Sabotáž v réžii tajnej služby Krajský súd kauzu uzavrel tak, že sa nedalo preukázať, či sa skutok vôbec stal. Kauza „mŕtve duše“ Na súde sa nepodarilo preukázať trestnú činnosť, bývalý šéf SIS oslobodený. Fiktívne faktúry pre SIS Trestné stíhanie voči exriaditeľovi SIS bolo zastavené. Údajná strata odpočúvacieho zariadenia Lexa oslobodený, súd skonštatoval, že štátu nevznikla škoda 200-tisíc korún. Nález výbušniny na mítingu KDH Lexa bol oslobodený, obžalobu na súde stiahol prokurátor. Likvidácia zbraní z arzenálu SIS Okresný súd bývalého šéfa SIS oslobodil spod obžaloby. Neoprávnené nakladanie s peniazmi SIS Vyšetrovateľka v júni 2005 zastavila trestné stíhanie. Nezákonné vypočúvania príslušníkov SIS Vyšetrovateľka zastavila trestné stíhanie. Odčerpávanie financií z ministerstva vnútra Trestné stíhanie zastavené vyšetrovateľom. Prípad vily príslušníka SIS Gejzu V. Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1174302", "http://hnonline.sk/2-28123550-k00000_d-b4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:43.408834+00:00"}
{"id": "vr28972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28972", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Napríklad zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie, rok a pol to trvalo, dnes už je uzákonený.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie prvýkrát priniesol 13. júna 2013 a teda zhruba pred rokom a pol do parlamentu Ján Figeľ; zákon ale nebol schválený. Schváliť tento zákon sa podarilo až 16. októbra 2014. Zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie predkladal pred rokom a pol Ján Figeľ. Prvýkrát návrh zákona bol spomínaný už 13. júna 2013, kedy navrhovateľ listom požiadal o presun rokovania o návrhu na riadnu plánovanú septembrovú schôdzu. Rokovanie o tomto návrhu sa konalo 19 septembra 2013. Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený 16. októbra 2014. Nový zákon si kladie za cieľ zvýšenou ochranou motivovať zamestnancov, aby boli ochotní oznámiť korupciu zamestnávateľa, o ktorej sa dozvedeli. Oznamovateľom korupcie bude v prípade potreby poskytnuté bezplatné právne poradenstvo v súvislosti s prípadnými represiami zo strany zamestnávateľa, pričom oznamovateľ sa môže s požiadavkou o pomoc obrátiť aj na inšpektorát práce. Okrem ochrany pred prípadnými postihmi zo strany zamestnávateľa zákon zavádza aj ďalšiu motiváciu, a to finančnú. Získanie finančnej odmeny až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy za oznámenie korupčného správania však nie je automatické a rozhoduje o nej Ministerstvo spravodlivosti SR. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie prvýkrát priniesol 13. júna 2013 a teda zhruba pred rokom a pol do parlamentu Ján Figeľ; zákon ale nebol schválený. Schváliť tento zákon sa podarilo až 16. októbra 2014. Zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie predkladal pred rokom a pol Ján Figeľ. Prvýkrát návrh zákona bol spomínaný už 13. júna 2013, kedy navrhovateľ listom požiadal o presun rokovania o návrhu na riadnu plánovanú septembrovú schôdzu. Rokovanie o tomto návrhu sa konalo 19 septembra 2013. Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený 16. októbra 2014. Nový zákon si kladie za cieľ zvýšenou ochranou motivovať zamestnancov, aby boli ochotní oznámiť korupciu zamestnávateľa, o ktorej sa dozvedeli. Oznamovateľom korupcie bude v prípade potreby poskytnuté bezplatné právne poradenstvo v súvislosti s prípadnými represiami zo strany zamestnávateľa, pričom oznamovateľ sa môže s požiadavkou o pomoc obrátiť aj na inšpektorát práce. Okrem ochrany pred prípadnými postihmi zo strany zamestnávateľa zákon zavádza aj ďalšiu motiváciu, a to finančnú. Získanie finančnej odmeny až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy za oznámenie korupčného správania však nie je automatické a rozhoduje o nej Ministerstvo spravodlivosti SR. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["korupcie", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=415", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5082"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:54.873593+00:00"}
{"id": "vr34179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34179", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Podarilo sa nám vlastne dostať nezamestnanosť pod tu hranicu kritickú pod 14 % a darí sa už v podstate od nového roku.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister vnútra nehovorí pravdu o vývoji nezamestnanosti. Od začiatku 2013 neklesla nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pod hranicu 14% ani raz, podľa údajov Ústredia práce klesla evidovaná nezamestnanosť pod 14% len v mesiaci júl. Zdroj: Eurostat . Podľa evidovanej nezamestnanosti poklesla v roku 2013 nezamestnanosť pod hranicu 14% len v júli (13,99%). Ústredie práce, ktoré vypracováva štatistiku sa však nevyhlo obvineniam z vylepšovania štatistík. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o udržiavanie hranice evidovanej nezamestnanosti pod hranicou 14% od začiatku 2013. Zdroj: infografika SME (modrá čiara - údaje Ústredia práce, interaktívny graf v článku) Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra nehovorí pravdu o vývoji nezamestnanosti. Od začiatku 2013 neklesla nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pod hranicu 14% ani raz, podľa údajov Ústredia práce klesla evidovaná nezamestnanosť pod 14% len v mesiaci júl. Zdroj: Eurostat . Podľa evidovanej nezamestnanosti poklesla v roku 2013 nezamestnanosť pod hranicu 14% len v júli (13,99%). Ústredie práce, ktoré vypracováva štatistiku sa však nevyhlo obvineniam z vylepšovania štatistík. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o udržiavanie hranice evidovanej nezamestnanosti pod hranicou 14% od začiatku 2013. Zdroj: infografika SME (modrá čiara - údaje Ústredia práce, interaktívny graf v článku) Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "nevyhlo", "vylepšovania", "SME"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6907219/nezamestnanost-klesla-pod-14-percent-beblavy-vidi-manipulaciu.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/09/04/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6907219/nezamestnanost-klesla-pod-14-percent-beblavy-vidi-manipulaciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:13.166579+00:00"}
{"id": "vr25834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25834", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Samosprávne kraje vznikli na základe dohody Bruselu a Slovenska, pri vstupe Slovenska do EÚ, ako jedna z podmienok.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samosprávne kraje vznikli na základe princípu subsidiarity, ktorý je základným princípom EÚ. Zohľadniť tento princíp subsidiarity bola jednou z predstupových podmienok. Výrok P. Chudíka hodnotíme ako pravdivý.\n\nVyhlásenie Združenia samosprávnych krajov SK8 k 10. výročiu vzniku vyšších územných celkov:\n\n\"Š tvrtého júla 2001 NR SR schválila zákon č. 302/2001 Z. z. (Zákon o samospráve vyšších územných celkov) , ktorý položil základy pre vznik ôsmich samosprávnych krajov v Slovenskej republike. Táto krajská ústava priniesla správu verejných vecí do krajov s ich historickými regiónmi na základe princípu subsidiarity , s cieľom priblížiť vykonávanie kompetencii, ktoré dovtedy vykonával štát na úroveň krajov, volenými zástupcami v priamych voľbách.\"\n\nPrincíp subsidiarity je jeden zo základných princípov EÚ, Decentralizácia verejnej správy a teda aj vytvorenie samosprávnych krajov vychádzalo z tohoto princípu EU:\n\n\"Subsidiarita je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.\"", "analysis_paragraphs": ["Samosprávne kraje vznikli na základe princípu subsidiarity, ktorý je základným princípom EÚ. Zohľadniť tento princíp subsidiarity bola jednou z predstupových podmienok. Výrok P. Chudíka hodnotíme ako pravdivý.", "Vyhlásenie Združenia samosprávnych krajov SK8 k 10. výročiu vzniku vyšších územných celkov:", "\"Š tvrtého júla 2001 NR SR schválila zákon č. 302/2001 Z. z. (Zákon o samospráve vyšších územných celkov) , ktorý položil základy pre vznik ôsmich samosprávnych krajov v Slovenskej republike. Táto krajská ústava priniesla správu verejných vecí do krajov s ich historickými regiónmi na základe princípu subsidiarity , s cieľom priblížiť vykonávanie kompetencii, ktoré dovtedy vykonával štát na úroveň krajov, volenými zástupcami v priamych voľbách.\"", "Princíp subsidiarity je jeden zo základných princípov EÚ, Decentralizácia verejnej správy a teda aj vytvorenie samosprávnych krajov vychádzalo z tohoto princípu EU:", "\"Subsidiarita je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.\""], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "subsidiarity"], "url": ["http://www.trnava-live.sk/2011/07/15/vyhlasenie-zdruzenia-samospravnych-krajov-sk8-k-10-vyrociu-vzniku-vyssich-uzemnych-celkov/", "http://www.europskaunia.sk/subsidiarita0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:25.465985+00:00"}
{"id": "vr16674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16674", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Členom ÚV KSS som bol až po novembri 1989.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik bol členom Výkonného výboru ÚV KSS po novembri 1989. Zúčastnil sa zjazdu KSS v decembri 1989 a podieľal sa na rekonštrukcii KSS na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Neskôr pôsobil ako jej predseda a poslanec NR SR. Je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005 a v regionálnych voľbách 2017 kandiduje na post predsedu BSK. Výrok kandidáta na predsedu BSK Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý. Výrok zaznel v diskusií SME ( 01:08:30 ). doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK. V rokoch 2010 – 2014 bol primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Milan Ftáčnik vstúpil do Komunistickej strany Slovenska v roku 1980, ponovembrového zjazdu KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989) sa skutočne zúčastnil ako člen Výkonného výboru ÚV KSS. Komunistická strana Slovenska prijala zmenu názvu od 1. decembra 1990 na Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), na treťom zasadnutí ÚV KSS-SDĽ, v januári 1991, bola opäť schválená zmena názvu (vypustením KSS) na Stranu demokratickej ľavice a v decembri 1991, na prvom zjazde SDĽ, bola prijatá rekonštrukcia strany a opustenie federácie Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) a SDĽ. Milan Ftáčnik bol podpredsedom SDĽ v rokoch 1993-96 a 1998-2001. Dňa 26. marca 2002 ohlásil Ftáčnik svoj odchod zo SDĽ a stal sa členom Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA), ktorú vo februári 2002 založil Peter Weiss. Do konca roka 2004 bola SDĽ i SDA zlúčené so stranou SMER, ktorá zmenila svoj názov na SMER – sociálna demokracia . Milan Ftáčnik pôsobil ako poslanec SNR i poslanec NR SR do roku 1998. V rokoch 1998 – 2002 bol ministrom školstva. V nastávajúcich regionálnych voľbách v novembri 2017 kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako občiansky kandidát bez podpory politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik bol členom Výkonného výboru ÚV KSS po novembri 1989. Zúčastnil sa zjazdu KSS v decembri 1989 a podieľal sa na rekonštrukcii KSS na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Neskôr pôsobil ako jej predseda a poslanec NR SR. Je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005 a v regionálnych voľbách 2017 kandiduje na post predsedu BSK. Výrok kandidáta na predsedu BSK Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý. Výrok zaznel v diskusií SME ( 01:08:30 ). doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK. V rokoch 2010 – 2014 bol primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Milan Ftáčnik vstúpil do Komunistickej strany Slovenska v roku 1980, ponovembrového zjazdu KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989) sa skutočne zúčastnil ako člen Výkonného výboru ÚV KSS. Komunistická strana Slovenska prijala zmenu názvu od 1. decembra 1990 na Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), na treťom zasadnutí ÚV KSS-SDĽ, v januári 1991, bola opäť schválená zmena názvu (vypustením KSS) na Stranu demokratickej ľavice a v decembri 1991, na prvom zjazde SDĽ, bola prijatá rekonštrukcia strany a opustenie federácie Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) a SDĽ. Milan Ftáčnik bol podpredsedom SDĽ v rokoch 1993-96 a 1998-2001. Dňa 26. marca 2002 ohlásil Ftáčnik svoj odchod zo SDĽ a stal sa členom Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA), ktorú vo februári 2002 založil Peter Weiss. Do konca roka 2004 bola SDĽ i SDA zlúčené so stranou SMER, ktorá zmenila svoj názov na SMER – sociálna demokracia . Milan Ftáčnik pôsobil ako poslanec SNR i poslanec NR SR do roku 1998. V rokoch 1998 – 2002 bol ministrom školstva. V nastávajúcich regionálnych voľbách v novembri 2017 kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako občiansky kandidát bez podpory politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["01:08:30", "zjazdu KSS 1989", "Komunistická strana Slovenska", "26. marca 2002", "SMER – sociálna demokracia", "Bratislavského samosprávneho kraja"], "url": ["https://bratislava.sme.sk/c/20657916/volby-vuc-2017-diskusia-sme-nazivo-bratislava-droba-freso-ftacnik-kusy-online.html", "http://www.upn.gov.sk/funkcionari-ksc-kss/zobraz.php?zjazd=25", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Strana_demokratickej_%C4%BEavice_(1990)", "https://domov.sme.sk/c/513583/zivotopis-predsedu-sda-milana-ftacnika.html", "https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/", "https://volbydovuc2017.sk/bratislavsky-kraj/milan-ftacnik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:51.391826+00:00"}
{"id": "49276", "numeric_id": 49276, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49276", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Priemerný dôchodok za Fica, za Pellegriniho 2019 460, dnes priemerný dôchodok 637 eur, skoro o 200 eur viac.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný starobný dôchodok bol v roku 2019 460,33 eur. Momentálne priemerný starobný dôchodok predstavuje sumu 637 eur.\n\nDôchodcovia si teda v priemere polepšili o 176,67 eur. Na základe týchto údajov hodnotíme Matovičov výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerný starobný dôchodok bol v roku 2019 460,33 eur. Momentálne priemerný starobný dôchodok predstavuje sumu 637 eur.", "Dôchodcovia si teda v priemere polepšili o 176,67 eur. Na základe týchto údajov hodnotíme Matovičov výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["2019", "637"], "url": ["https://www.skolaefektivne.sk/14/9/5/starobny-dochodok/", "https://www.finreport.sk/ekonomika/takto-sa-od-1-jula-2023-zvysia-penzie-dochodcom-podla-poctu-odpracovanych-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:51.239472+00:00"}
{"id": "vr35578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35578", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To znamená, že my samozrejme hľadáme riešenia a viete v Tornali napríklad skoro 300 ďalších zamestnancov, teda nové pracovné miesta vzniknú, ale hľadáme riešenia, ako pomôcť tým, ktorí chcú doniesť nové pracovné miesta, ale to neznamená, že sa nebudeme starať o veci, ktoré si myslíme, že boli zanedbané.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa servera financnik.sk má vzniknúť v Tornali 250 pracovných miest. Ide o investíciu spoločnosti LVD S3.", "analysis_paragraphs": ["Podľa servera financnik.sk má vzniknúť v Tornali 250 pracovných miest. Ide o investíciu spoločnosti LVD S3."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["financnik.sk"], "url": ["http://www.financnik.sk/financie.php?did=54&messagefr=SK&messageid=1066219&messagetitle=INVEST%CDCIE%3AFirma+LVD+S3+chce+v+Tornali+postavi%26%23357%3B+z%E1vod+za+6%2C9+mil.+eur&date=20100826150600&lid=79&page_messages&category&which&dt&text&kriza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:20.962164+00:00"}
{"id": "vr27372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27372", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A mám tu celý rad rozhodnutí, že ste klamali ľudí. Tu sú rozhodnutia Obchodnej inšpekcie, ktoré dokazujú, že ste klamali ľudí. A je to veľmi veľa rozhodnutí, kde sa tvrdí, že pri poskytovaní spotrebných úverov ste klamali ľudí.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SOI nemá kompletný archív rozhodnutí starších ako z roku 2013. Vychádzame preto len z týchto rozhodnutí. Rozhodnutí o tom, že nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík a porušením zákazu neklamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných údajov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, vyjadrenia \"veľmi veľa\" a \"celý rad\" nehodnotíme. Kiska bol v rokoch 2005-2007 členom predstavenstva a následne do roku 2012 členom dozornej rady Consumer Finance Holding (ďalej len CFH), ktorá firmy zastrešuje. Podľa uverejnených rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI),bolo v rokoch 2008 až 2011 vydaných viacero prvostupňových rozhodnutí tohto správneho orgánu, proti ktorým sa pokutovaný subjekt CFH, odvolal. SOI neposkytuje na svojej webstránke evidenciu prvostupňových výrokov svojich krajských centier pred rokom 2013,o ich vzniku(v našom prípade v danej veci) vieme na základe rozsudkov krajských súdov o žiadostiach žalobcu (CFH) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej strany (SOI). Krajské súdy konštatovali takmer v každom prípade zamietnutie žaloby a nepriznanie náhrady trov účastníkom konania, s tým, že potvrdili výrok prvostupňového správneho orgánu. Niekoľkými svojimi rozhodnutiami však ale aj zmenili výrok prvostupňového správneho orgánu,nie však výšku pokuty. Absolučnými výrokmi boli napr. nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa alebo ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochranespotrebiteľa , zákaz neukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu , zákaz neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,nedodržania povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, porušením zákazu neklamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných údajov. Šlo o rozsudky krajských súdov,ktoré už nadobudli právoplatnosť (s jej uvedením v dokumente) 2.1.2014 , 19.6.2013 , 17.6.2013 , 24.5.2012 (pozn.uverejnené na webe SOI). Najvyššia hodnota pokuty prvostupňovým rozhodnutím SOI uložená,bola 40 tisíc eur . Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SOI nemá kompletný archív rozhodnutí starších ako z roku 2013. Vychádzame preto len z týchto rozhodnutí. Rozhodnutí o tom, že nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík a porušením zákazu neklamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných údajov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, vyjadrenia \"veľmi veľa\" a \"celý rad\" nehodnotíme. Kiska bol v rokoch 2005-2007 členom predstavenstva a následne do roku 2012 členom dozornej rady Consumer Finance Holding (ďalej len CFH), ktorá firmy zastrešuje. Podľa uverejnených rozhodnutí Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len SOI),bolo v rokoch 2008 až 2011 vydaných viacero prvostupňových rozhodnutí tohto správneho orgánu, proti ktorým sa pokutovaný subjekt CFH, odvolal. SOI neposkytuje na svojej webstránke evidenciu prvostupňových výrokov svojich krajských centier pred rokom 2013,o ich vzniku(v našom prípade v danej veci) vieme na základe rozsudkov krajských súdov o žiadostiach žalobcu (CFH) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej strany (SOI). Krajské súdy konštatovali takmer v každom prípade zamietnutie žaloby a nepriznanie náhrady trov účastníkom konania, s tým, že potvrdili výrok prvostupňového správneho orgánu. Niekoľkými svojimi rozhodnutiami však ale aj zmenili výrok prvostupňového správneho orgánu,nie však výšku pokuty. Absolučnými výrokmi boli napr. nedodržanie zákazu používania nekalých obchodných praktík v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa alebo ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa zákona o ochranespotrebiteľa , zákaz neukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu , zákaz neupierať spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,nedodržania povinnosti zrozumiteľne formulovať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách , ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, porušením zákazu neklamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných údajov. Šlo o rozsudky krajských súdov,ktoré už nadobudli právoplatnosť (s jej uvedením v dokumente) 2.1.2014 , 19.6.2013 , 17.6.2013 , 24.5.2012 (pozn.uverejnené na webe SOI). Najvyššia hodnota pokuty prvostupňovým rozhodnutím SOI uložená,bola 40 tisíc eur . Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["členom", "prvostupňových rozhodnutí", "konštatovali", "2.1.2014", "19.6.2013", "17.6.2013", "24.5.2012", "40 tisíc eur"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=65525&SID=8&P=1", "http://www.soi.sk/sk/Pravoplatne-rozhodnutia/Prvostupnove.soi", "http://www.soi.sk/sk/Pravoplatne-rozhodnutia/Rozsudky.soi", "http://www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/rozsudky/rozsudok%2026022014.pdf", "http://www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/rozsudky/rozsudok%2020082013_2.pdf", "http://www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/rozsudky/rozsudok%2020082013_1.pdf", "http://www.soi.sk/files/rozsudok2.pdf", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:tcoK_nup690J:www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/%25C3%25BAvery/consumer%2520finance%2520holding,%2520a.%2520s.rtf+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:38.731746+00:00"}
{"id": "vr27474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27474", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "prečo akurát teraz v čase prezidentských volieb sa má meniť zloženie Súdnej rady tak, aby prezident prišiel o možnosť nominovať troch zástupcov do Súdnej rady a prečo by tým pádom polovicu Súdnej rady mala obsadzovať len vládna strana alebo vládna koalícia", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava (.pdf) Slovenskej republiky udeľuje podľa čl. 102 ods. 1 písmeno t) prezidentovi právomoc menovať \"... sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a príjma sľub sudcov. \" Podľa predloženého návrhu Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, táto právomoc prezidentovi už udelená nie je. V treťom bode návrhu sa nachádza nasledovné: V čl. 102 ods. 1 písmeno t) znie:\n\n„t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a prijíma sľub sudcov,“.\n\nPodľa Lucie Žitňanskej by podľa návrhu polovicu Súdnej rady mala obsadzovať len vládna strana či vládna koalícia. Tvrdenie označujeme ako pravdivé, pretože daný návrh upravuje i článok 141a, ktorý jasne stanovuje počet menovaných sudcov a umožnuje vymenovanie polovice Súdnej rady vládnou stranou či koalíciou.\n\n„Čl. 141a\n\nSúdna rada Slovenskej republiky\n\n(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú\n\na) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,\n\nb) štyria členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,\n\nc) štyria členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky...\"", "analysis_paragraphs": ["Ústava (.pdf) Slovenskej republiky udeľuje podľa čl. 102 ods. 1 písmeno t) prezidentovi právomoc menovať \"... sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a príjma sľub sudcov. \" Podľa predloženého návrhu Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, táto právomoc prezidentovi už udelená nie je. V treťom bode návrhu sa nachádza nasledovné: V čl. 102 ods. 1 písmeno t) znie:", "„t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a prijíma sľub sudcov,“.", "Podľa Lucie Žitňanskej by podľa návrhu polovicu Súdnej rady mala obsadzovať len vládna strana či vládna koalícia. Tvrdenie označujeme ako pravdivé, pretože daný návrh upravuje i článok 141a, ktorý jasne stanovuje počet menovaných sudcov a umožnuje vymenovanie polovice Súdnej rady vládnou stranou či koalíciou.", "„Čl. 141a", "Súdna rada Slovenskej republiky", "(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú", "a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,", "b) štyria členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,", "c) štyria členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky...\""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "návrhu", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:09.682036+00:00"}
{"id": "47276", "numeric_id": 47276, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47276", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Vymenovala som nového predsedu Najvyššieho súdu, podpredsedu Najvyššieho súdu, nového generálneho prokurátora, máme takmer obnovený nový Ústavný súd, máme teda obnovené kľúčové justičné funkcie, vzhľadom na to, že sa skončili mnohým z nich práve funkčné obdobia.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji 2020 vymenovala Zuzana Čaputová Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. V októbri 2020 vymenovala prezidentka podpredsedníčku tohto súdu - Andreu Moravčíkovú. V decembri 2020 vymenovala Maroša Žilinku za generálneho prokurátora Zmenami obsadenia prešiel v roku 2019 aj Ústavný súd, keďže mnohým sudcom uplynulo ich funkčné obdobie. Šesť z trinástich súčasných ústavných sudcov prezidentka vymenovala v októbri 2019. V septembri 2020 sa k nim pridal Robert Šorl. Súd je teda plne obsadený. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2020 vymenovala Zuzana Čaputová Jána Šikutu za predsedu Najvyššieho súdu. V októbri 2020 vymenovala prezidentka podpredsedníčku tohto súdu - Andreu Moravčíkovú. V decembri 2020 vymenovala Maroša Žilinku za generálneho prokurátora Zmenami obsadenia prešiel v roku 2019 aj Ústavný súd, keďže mnohým sudcom uplynulo ich funkčné obdobie. Šesť z trinástich súčasných ústavných sudcov prezidentka vymenovala v októbri 2019. V septembri 2020 sa k nim pridal Robert Šorl. Súd je teda plne obsadený. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["vymenovala", "podpredsedníčku", "generálneho", "sudcom", "súčasných"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-jana-sikutu-do-funkcie-predsedu-najvyssieho-sudu-sr/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-podpredsednicku-najvyssieho-sudu-sr/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-marosa-zilinku-za-generalneho-prokuratora/", "https://www.ustavnysud.sk/galeria-sudcov-predchadzajucich-funkcnych-obdobi", "https://www.ustavnysud.sk/sudcovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:07.335215+00:00"}
{"id": "vr25789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25789", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Čo sa týka intravilánu miest a obcí, to znamená, všetkého čo je v rámci tabule obce, tam sa nemení nič. To znamená, môžu sa bez súhlasu príslušných štátnych orgánov rúbať stromy do 40 cm obvodu, to znamená, asi do 13 cm v priemeru. Za tabuľou teraz chceme povoliť to, aby sa mohli rúbať stromy do 80 cm obvodu, čo je asi 25 cm v priemeru.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Žiga správne uvádza kde a stromy s akým obvodom sa môžu vyrúbať bez povolenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pôvodnom znení zákona o ochrane prírody a krajiny je povolenie výrubu stromov s obvodom do 40 cm. Toto platilo všeobecne aj pred aj za tabuľou obce", "analysis_paragraphs": ["Peter Žiga správne uvádza kde a stromy s akým obvodom sa môžu vyrúbať bez povolenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pôvodnom znení zákona o ochrane prírody a krajiny je povolenie výrubu stromov s obvodom do 40 cm. Toto platilo všeobecne aj pred aj za tabuľou obce"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novele"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-prirody-a-krajiny/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=726"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:36.739049+00:00"}
{"id": "49356", "numeric_id": 49356, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49356", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Ja sa pýtam, čo hovorí medzinárodné prostredie na krajinu, v ktorej za 3,5 roka už 2× boli trestne stíhaní a obvinení šéfovia bezpečnostnej služby? Veď pán Pčolinský, aj pán Aláč neboli nominanti Hlasu, ani súčasnej koalície, to boli nominanti koalície, v ktorej bola aj strana SaS, tu boli trestne obvinení.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dvaja bývalí riaditelia Slovenskej informačnej služby boli obvinení v súvislosti s kauzou Rozuzlenie kvôli podozreniu z členstva v zločineckej skupine, ktorá mala sabotovať vyšetrovanie korupcie. Pčolinský ďalej čelí obvineniu z prijatia úplatku od konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Obaja sú nominantmi strany Sme rodina, ktorá bola súčasťou vládnej koalície spolu so stranou SaS. Hoci strana SaS z vládnej koalície odišla v roku 2022, bola jej súčasťou v čase nominácie oboch exriaditeľov SIS.\n\nObvinený Vladimír Pčolinský bol nominovaný na pozíciu šéfa SIS stranou Sme rodina v roku 2020. Obvinený Michal Aláč, ktorý nahradil Pčolinského na pozícii šéfa SIS v marci 2021 a svoj mandát ukončil 23. augusta 2023, bol taktiež nominantom strany Sme rodina. V prípade nominácie Aláča neexistovali zásadné námietky, ani zo strany bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.\n\nPo nástupe Michala Aláča do funkcie riaditeľa SIS po zadržaní Vladimíra Pčolinského v marci 2021 sa mala SIS podieľať na odpočúvaní Petra Petrova známeho pod prezývkou „Tiger”. Nahrávky mali neskôr pomôcť pri ďalších obvineniach vznesených proti „Čurillovcom”.\n\nPčolinský bol zadržaný a obvinený v marci 2021. Podľa obvinení v kauze Rozuzlenie dal údajne vyhotoviť nepravdivú správu SIS, na základe ktorej bola skupina vyšetrovateľov známa ako „Čurillovci” obvinená z manipulovania svedkov pri vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti. Pčolinský bol tiež obvinený z prijatia úplatku, podľa výpovede jeho bývalého námestníka, Borisa Beňu, mal obrdžať 40-tisíc eur od konkurzného právnika, Zoroslava Kollára, výmenou za zastavenie jeho vyšetrovania. Beňa vypovedal, že si peniaze mali s Pčolinským rozdeliť. Podľa vyšetrovateľov mal byť úplatok sprostredkovaný cez bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Zoroslav Kollár sa v roku 2022 priznal k odovzdaniu úplatku.\n\nPčolinský prevzatie úplatku odmieta a jeho obvinenie v auguste 2021 generálna prokuratúra zrušila vďaka paragrafu 363. K opätovnému obvineniu došlo vo februári 2022, kedy špeciálna prokuratúra podala obžalobu skôr ako generálna, ktorá preto nemohla paragraf 363 využiť znova. Obžaloba bola kvôli procesnej chybe vrátená v novembri 2022. Tretíkrát podala špeciálna prokuratúra obžalobu pre podozrenie z prijatia úplatku v októbri 2023. V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie súdu o budúcom postupe.", "analysis_paragraphs": ["Dvaja bývalí riaditelia Slovenskej informačnej služby boli obvinení v súvislosti s kauzou Rozuzlenie kvôli podozreniu z členstva v zločineckej skupine, ktorá mala sabotovať vyšetrovanie korupcie. Pčolinský ďalej čelí obvineniu z prijatia úplatku od konkurzného právnika Zoroslava Kollára. Obaja sú nominantmi strany Sme rodina, ktorá bola súčasťou vládnej koalície spolu so stranou SaS. Hoci strana SaS z vládnej koalície odišla v roku 2022, bola jej súčasťou v čase nominácie oboch exriaditeľov SIS.", "Obvinený Vladimír Pčolinský bol nominovaný na pozíciu šéfa SIS stranou Sme rodina v roku 2020. Obvinený Michal Aláč, ktorý nahradil Pčolinského na pozícii šéfa SIS v marci 2021 a svoj mandát ukončil 23. augusta 2023, bol taktiež nominantom strany Sme rodina. V prípade nominácie Aláča neexistovali zásadné námietky, ani zo strany bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.", "Po nástupe Michala Aláča do funkcie riaditeľa SIS po zadržaní Vladimíra Pčolinského v marci 2021 sa mala SIS podieľať na odpočúvaní Petra Petrova známeho pod prezývkou „Tiger”. Nahrávky mali neskôr pomôcť pri ďalších obvineniach vznesených proti „Čurillovcom”.", "Pčolinský bol zadržaný a obvinený v marci 2021. Podľa obvinení v kauze Rozuzlenie dal údajne vyhotoviť nepravdivú správu SIS, na základe ktorej bola skupina vyšetrovateľov známa ako „Čurillovci” obvinená z manipulovania svedkov pri vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti. Pčolinský bol tiež obvinený z prijatia úplatku, podľa výpovede jeho bývalého námestníka, Borisa Beňu, mal obrdžať 40-tisíc eur od konkurzného právnika, Zoroslava Kollára, výmenou za zastavenie jeho vyšetrovania. Beňa vypovedal, že si peniaze mali s Pčolinským rozdeliť. Podľa vyšetrovateľov mal byť úplatok sprostredkovaný cez bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Zoroslav Kollár sa v roku 2022 priznal k odovzdaniu úplatku.", "Pčolinský prevzatie úplatku odmieta a jeho obvinenie v auguste 2021 generálna prokuratúra zrušila vďaka paragrafu 363. K opätovnému obvineniu došlo vo februári 2022, kedy špeciálna prokuratúra podala obžalobu skôr ako generálna, ktorá preto nemohla paragraf 363 využiť znova. Obžaloba bola kvôli procesnej chybe vrátená v novembri 2022. Tretíkrát podala špeciálna prokuratúra obžalobu pre podozrenie z prijatia úplatku v októbri 2023. V súčasnosti sa čaká na rozhodnutie súdu o budúcom postupe."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["obvinení", "odišla", "nominovaný", "nominantom", "strany", "obrdžať", "priznal", "nemohla", "podala", "rozhodnutie"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23206496/odpocuvali-sa-manipulovali-nahravky-a-udavali-sa-kto-su-akteri-vo-vojne-v-policii.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/vwVY2AI/koalicna-kriza-sas-dnes-odchadza-z-vlady-stvorkoaliciu-moze-este-zachranit-matovic/", "https://hnonline.sk/slovensko/96101912-obvineny-pcolinsky-na-sefa-tajnych-ho-nominovala-sme-rodina-jej-sef-celi-vysetrovaniu-zo-sledovania", "https://domov.sme.sk/c/23206496/odpocuvali-sa-manipulovali-nahravky-a-udavali-sa-kto-su-akteri-vo-vojne-v-policii.html", "https://domov.sme.sk/c/22653841/michal-alac-sa-stal-novym-riaditelom-sis.html", "https://domov.sme.sk/c/23206496/odpocuvali-sa-manipulovali-nahravky-a-udavali-sa-kto-su-akteri-vo-vojne-v-policii.html", "https://dennikn.sk/2826415/zoroslav-kollar-sa-priznal-v-pcolinskeho-afere-byvaly-sef-sis-ostava-jedinym-kto-uplatok-popiera/", "https://dennikn.sk/3514201/pcolinskeho-pripad-preslavil-paragraf-363-do-volieb-moze-prist-treti-pokus-dostat-ho-na-sud/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/minuta/3649347/", "https://dennikn.sk/minuta/3652627/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:28.886694+00:00"}
{"id": "vr36653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36653", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zákon hovorí jasne, že nesmiete pustiť vec, ktorá je nebezpečná mimo územie Slovenskej republiky. Nesmiete pustiť takú kontrolovanú dodávku, ak je ohrozený život a život a majetok občanov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Trestný poriadok upravujúci využitie inštitútu kontrolovanej dodávky opustenie dodávky územie Slovenska spomína: (5) V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu. Dodávka môže obsahovať: omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu, alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou. Väčšinou sa jedná o veci nebezpečné, s čím sa pravdepodobne práve počítalo.", "analysis_paragraphs": ["Trestný poriadok upravujúci využitie inštitútu kontrolovanej dodávky opustenie dodávky územie Slovenska spomína: (5) V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu. Dodávka môže obsahovať: omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu, alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou. Väčšinou sa jedná o veci nebezpečné, s čím sa pravdepodobne práve počítalo."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Trestný poriadok"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-poriadok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:50.767871+00:00"}
{"id": "vr39003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39003", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "85% exportu (Slovenska pozn.) ide do krajín EÚ.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkový vývoz SR do krajín EÚ, za obdobie január 2011 - jún 2011, bol podľa Štatistického úradu SR 85,2%.", "analysis_paragraphs": ["Celkový vývoz SR do krajín EÚ, za obdobie január 2011 - jún 2011, bol podľa Štatistického úradu SR 85,2%."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=33118"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:48.937330+00:00"}
{"id": "vr31537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31537", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Áno, je pravdou, že aj vláda Ivety Radičovej nakoniec zaviedla tú bankovú daň, najprv vo výške 0,2%, potom 0,4%.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci NR SR 20. októbra 2011 schválili bankovú daň 144 hlasmi. Nový bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v zrýchlenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%. SMER sa naopak snažil presadiť ešte vyšší - 0,7 percentný bankový odvod, dva návrhy zákona z ich dielne predtým poslanci parlamentu nepodporili. Robert Fico vtedy v reakcii na schválenie bankovej dane bez akceptovania návrhov Smeru pre Pravdu uviedol, že ak sa po parlamentných voľbách dostanú do vlády, vrátia sa k tomuto zákonu a budú sa snažiť svoje návrhy presadiť.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NR SR 20. októbra 2011 schválili bankovú daň 144 hlasmi. Nový bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v zrýchlenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%. SMER sa naopak snažil presadiť ešte vyšší - 0,7 percentný bankový odvod, dva návrhy zákona z ich dielne predtým poslanci parlamentu nepodporili. Robert Fico vtedy v reakcii na schválenie bankovej dane bez akceptovania návrhov Smeru pre Pravdu uviedol, že ak sa po parlamentných voľbách dostanú do vlády, vrátia sa k tomuto zákonu a budú sa snažiť svoje návrhy presadiť."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["20. októbra 2011", "Ivan Mikloš", "Pravdu", ""], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-zavedenie-bankovej-d/419321-clanok.html", "https://demagog.sk/vyrok/Ivan%20Miklo%C3%85%C2%A1%20p%C3%83%C2%B4vodne%20navrhoval%20ni%C3%85%C2%BE%C3%85%C2%A1iu%20da%C3%85%C2%88%20a%20to%20na%20%C3%83%C2%BArovni%200,2%.", "http://http://spravy.pravda.sk/parlament-schvalil-bankovu-dan-dmf-/sk_ekonomika.asp?c=A111020_114704_sk_ekonomika_p12#ixzz1sC7HIIow", "http://spravy.pravda.sk/parlament-schvalil-bankovu-dan-dmf-/sk_ekonomika.asp?c=A111020_114704_sk_ekonomika_p12#ixzz1sC7HIIow"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:56.952156+00:00"}
{"id": "vr25687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25687", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "... len si treba uvedomiť, že tej Radičovej vláda prišla do situácie, kedy bol enormný deficit. To znamená, enormný deficit, ktorý bol proste hraničiaci k 8 % ...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu bol v spomínanom čase blízko hranice 8% HDP, Ivan Švejna teda hovorí pravdu. Vláda Ivety Radičovej nastúpila v lete 2010. Podľa Eurostatu bol deficit štátneho rozpočtu 7,7% HDP za rok 2010 a 8% HDP za rok 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu bol v spomínanom čase blízko hranice 8% HDP, Ivan Švejna teda hovorí pravdu. Vláda Ivety Radičovej nastúpila v lete 2010. Podľa Eurostatu bol deficit štátneho rozpočtu 7,7% HDP za rok 2010 a 8% HDP za rok 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07e30e826f6f0dbef774affaee2cd58f8ef346f.e34OaN8Pc3mMc40Lc3aMaNyTb38Ne0?tab=table&plugin=0&pcode=teina200&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:02.356444+00:00"}
{"id": "vr34212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34212", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je ustanovenie v zmluve s Rusmi, ktoré hovorí, napríklad, že keď dôjde k určitému výkyvu cien, tak môžme žiadať od ruskej strany kompenzáciu toho rozdielu, ktorý tam vzniká.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že SPP uzavrelo s Gaspromom dodatok, ktorý umožňuje reevidovanie cien, aby lepšie zohľadňovali vývoj trhových cien. Nie je nám však známe, aké výkyvy cien a aké kompenzácie R. Fico myslí. Vládny dokument nie je tiež konkrétny. Taktiež nie je známe, kedy a za akých podmienok môže SPP žiadať kompenzáciu od Gaspomu. Výrok vzhľadom na tieto neoveriteľné a nejaké kategórie hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV Dokumente O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP, a.s. zo 4. septembra 2013, bod 14, sa uvádza:\n\n\"Dlhodobá zmluva o dodávke ruského ZP, s dobou platnosti do 31.12.2028, obsahuje tzv. take or pay záväzok SPP spočívajúci v povinnosti zaplatiť tomuto dodávateľovi určité množstvo ZP bez ohľadu na to, či bol daný ZP v skutočnosti zo strany SPP odobraný. Dokument zakotvuje, v konkrétnych časových úsekoch, v zásade právo strán na cenovú revíziu za dohodnutých podmienok , pričom na základe informácii manažmentu SPP Spoločnosť iniciovala cenovú revíziu k 1.1.2013[5],\"\n\nOdkaz 5 hovorí o spätnej kompenzácii zo strany Gaspromu, teda zo strany dodávateľa plynu v roku 2011, keď bola nákupná cena plynu spätne upravená nadol od začiatku roka 2011 a Spoločnosť bola kompenzovaná dobropisom.\n\n\"V tej súvislosti je však nutné upozorniť na fakt, že Spoločnosť má možnosť začať arbitráž voči GPE v prípade, že nedôjde k riešeniu, ktoré by bolo uspokojivé pre SPP. Na základe analýzy kontraktu s kľúčovým dodávateľom ZP je možné povedať, že klauzula o renegociácii ceny je pomerne štandardná a dáva SPP šance na úspech v prípadnej arbitráži .\"\n\nBližšie informácie o dodatku k zmluve, kedy a za akých podmienok možno dodatok využiť, nie sú zverejnené.\n\n17. januára 2012 agentúra SITA informovala, že SPP, a.s. podpísalo dodatok k zmluve.\n\n\"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu.\"\n\nTýždenník Trend (18. januára 2013) uvádza:\n\n\" Dominantný dodávateľ plynu na slovenskom trhu tak bude nakupovať surovinu z Ruska za podmienok, ktoré viac zohľadňujú aktuálny vývoj na trhu s plynom , informoval dnes SPP. V praxi by to malo znamenať zlacnenie, žiadne konkrétne údaje z dodatku zmluvy ale nie sú zverejnené. ...Po nástupe krízy sa znížil dopyt po energiách a prepad cien plynu na spotových trhoch znevýhodnil SPP s nákupným vzorcom oproti konkurencii. Možnosť nakúpiť lacnejší plyn urýchlila nástup nových dodávateľov v segmente domácností. Podpis dodatku k zmluve s Gazpromom nemá vplyv na ceny plynu pre firmy, pretože tie sú postavené na trhových princípoch.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že SPP uzavrelo s Gaspromom dodatok, ktorý umožňuje reevidovanie cien, aby lepšie zohľadňovali vývoj trhových cien. Nie je nám však známe, aké výkyvy cien a aké kompenzácie R. Fico myslí. Vládny dokument nie je tiež konkrétny. Taktiež nie je známe, kedy a za akých podmienok môže SPP žiadať kompenzáciu od Gaspomu. Výrok vzhľadom na tieto neoveriteľné a nejaké kategórie hodnotíme ako neoveriteľný.", "V Dokumente O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP, a.s. zo 4. septembra 2013, bod 14, sa uvádza:", "\"Dlhodobá zmluva o dodávke ruského ZP, s dobou platnosti do 31.12.2028, obsahuje tzv. take or pay záväzok SPP spočívajúci v povinnosti zaplatiť tomuto dodávateľovi určité množstvo ZP bez ohľadu na to, či bol daný ZP v skutočnosti zo strany SPP odobraný. Dokument zakotvuje, v konkrétnych časových úsekoch, v zásade právo strán na cenovú revíziu za dohodnutých podmienok , pričom na základe informácii manažmentu SPP Spoločnosť iniciovala cenovú revíziu k 1.1.2013[5],\"", "Odkaz 5 hovorí o spätnej kompenzácii zo strany Gaspromu, teda zo strany dodávateľa plynu v roku 2011, keď bola nákupná cena plynu spätne upravená nadol od začiatku roka 2011 a Spoločnosť bola kompenzovaná dobropisom.", "\"V tej súvislosti je však nutné upozorniť na fakt, že Spoločnosť má možnosť začať arbitráž voči GPE v prípade, že nedôjde k riešeniu, ktoré by bolo uspokojivé pre SPP. Na základe analýzy kontraktu s kľúčovým dodávateľom ZP je možné povedať, že klauzula o renegociácii ceny je pomerne štandardná a dáva SPP šance na úspech v prípadnej arbitráži .\"", "Bližšie informácie o dodatku k zmluve, kedy a za akých podmienok možno dodatok využiť, nie sú zverejnené.", "17. januára 2012 agentúra SITA informovala, že SPP, a.s. podpísalo dodatok k zmluve.", "\"Nová úprava zmluvného vzťahu reviduje nákupnú cenu plynu tak, aby do väčšej miery odrážala aktuálny vývoj trhových cien plynu.\"", "Týždenník Trend (18. januára 2013) uvádza:", "\" Dominantný dodávateľ plynu na slovenskom trhu tak bude nakupovať surovinu z Ruska za podmienok, ktoré viac zohľadňujú aktuálny vývoj na trhu s plynom , informoval dnes SPP. V praxi by to malo znamenať zlacnenie, žiadne konkrétne údaje z dodatku zmluvy ale nie sú zverejnené. ...Po nástupe krízy sa znížil dopyt po energiách a prepad cien plynu na spotových trhoch znevýhodnil SPP s nákupným vzorcom oproti konkurencii. Možnosť nakúpiť lacnejší plyn urýchlila nástup nových dodávateľov v segmente domácností. Podpis dodatku k zmluve s Gazpromom nemá vplyv na ceny plynu pre firmy, pretože tie sú postavené na trhových princípoch.\""], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["Dokumente", "SITA", "Trend"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159000?prefixFile=m_", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/spp-sa-podarilo-podpisat-dodatok-k-zml/450987-clanok.html?from=suggested_articles", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/spp-dohodol-nove-podmienky-s-gazpromom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:03.508139+00:00"}
{"id": "vr32784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32784", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "My sme išli, pripomínam, s konsolidáciou cez 3,5 % dole.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat , bol deficit v roku 2010 na úrovni -7,7% HDP. Na konci roka 2011 bol deficit -4,9% HDP, čo predstavuje zníženie o 2,8% HDP . I. Štefanec nesprávne uvádza zníženie deficitu počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet na rok 2012 plánuje deficit na úrovni 4,6 percenta HDP. Rozpočet na rok 2012 pracuje s predpokladom, to znamená, že konečná výška deficitu v roku 2012 môže byť aj vyššia. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat , bol deficit v roku 2010 na úrovni -7,7% HDP. Na konci roka 2011 bol deficit -4,9% HDP, čo predstavuje zníženie o 2,8% HDP . I. Štefanec nesprávne uvádza zníženie deficitu počas vlády I. Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Rozpočet na rok 2012 plánuje deficit na úrovni 4,6 percenta HDP. Rozpočet na rok 2012 pracuje s predpokladom, to znamená, že konečná výška deficitu v roku 2012 môže byť aj vyššia. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "4,6 percenta"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en", "http://ekonomika.sme.sk/c/6479058/deficit-rozpoctu-sa-znizil-ale-ostal-stale-vysoky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:28.850750+00:00"}
{"id": "vr33351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33351", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Požičiavame si najlacnejšie v histórii.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov na stránke cbonds.com a taktiež vyjadrenia šéfa IMP M. Filka, je pravdou, že sem si vo februári 2013 požičali historicky najvýhodnejšie. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca:", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov na stránke cbonds.com a taktiež vyjadrenia šéfa IMP M. Filka, je pravdou, že sem si vo februári 2013 požičali historicky najvýhodnejšie. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca:"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "cbonds.com", "Lampa"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-4-roky-eurokrizy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:26.331711+00:00"}
{"id": "vr38060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38060", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Prvé klamstvo, ktorého sa dopustil aj pán Mikulčík aj pán Mikloš, keď tvrdili, že bola už zrušená zmluva medzi daňovým riaditeľstvom a tou firmou VSH.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na tlačovej besede Daňového riaditeľstva , konanej dňa 11. apríla 2011, dostal M. Mikulčík otázku od redaktorky z televízie Markíza: Redaktorka: \"Akým spôsobom prebehlo odstúpenie od tej zmluvy o budúcej zmluve s VSH? Je tam nejaká sankcia?\" Mikulčík: \"Nie, dohodou.\" TASR vo svojej správe z 12. apríla 2011 okrem iného píše, že: \" Nový generálny riaditeľ daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podľa Mikloša vyrokoval po voľbách jej zrušenie bez sankcií a uzavrel zmluvu výhodnejšiu z hľadiska ceny aj dĺžky.\" avšak TASR vo svojej správe z 14. apríla 2011 okrem iného píše, že: \"Spoločnosť VSH development v súčasnosti ešte rokuje s Daňovým riaditeľstvom (DR) SR o ukončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve na prenájom kancelárskych plôch. Informoval o tom dnes konateľ spoločnosti Ján Horváth. Zmluva bola podpísaná ešte 23. februára minulého roka.\" Potvrdenie o ukončení zmluvy z nezávislého zdroja v čase vysielania relácie sa nám nepodarilo nájsť. Z dostupných zdrojov hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na jednej strane je tvrdenie Jána Horvátha z VSH a na druhej Miroslava Mikulčica z daňového úradu.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej besede Daňového riaditeľstva , konanej dňa 11. apríla 2011, dostal M. Mikulčík otázku od redaktorky z televízie Markíza: Redaktorka: \"Akým spôsobom prebehlo odstúpenie od tej zmluvy o budúcej zmluve s VSH? Je tam nejaká sankcia?\" Mikulčík: \"Nie, dohodou.\" TASR vo svojej správe z 12. apríla 2011 okrem iného píše, že: \" Nový generálny riaditeľ daňového riaditeľstva Miroslav Mikulčík podľa Mikloša vyrokoval po voľbách jej zrušenie bez sankcií a uzavrel zmluvu výhodnejšiu z hľadiska ceny aj dĺžky.\" avšak TASR vo svojej správe z 14. apríla 2011 okrem iného píše, že: \"Spoločnosť VSH development v súčasnosti ešte rokuje s Daňovým riaditeľstvom (DR) SR o ukončení platnosti zmluvy o budúcej zmluve na prenájom kancelárskych plôch. Informoval o tom dnes konateľ spoločnosti Ján Horváth. Zmluva bola podpísaná ešte 23. februára minulého roka.\" Potvrdenie o ukončení zmluvy z nezávislého zdroja v čase vysielania relácie sa nám nepodarilo nájsť. Z dostupných zdrojov hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na jednej strane je tvrdenie Jána Horvátha z VSH a na druhej Miroslava Mikulčica z daňového úradu."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede Daňového riaditeľstva", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174548_tb-danoveho-riaditelstva-o-ficovym-obvineniach", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110412TBB00298", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110414TBB00092"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:23.788113+00:00"}
{"id": "vr32318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32318", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Napríklad v Čechách. Prijali zákon (v boji proti daňovým únikom, pozn.) , že keď neodvedie ten konečný príjemca DPH tak ten, kto mu ju zaplatil je povinný.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií ČR predložilo v júni 2010 novelu zákona, ktorá umožňuje štátu v rámci boja proti daňovým únikom vyberať DPH od dodávateľa alebo od odberateľa ( lidovky.cz , finance.cz , ucetnikavarna.cz , zivnostnik.cz ). Tento zákon vstúpil do platnosti 1. apríla 2011 ako 47/2011, Z.z . Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií ČR predložilo v júni 2010 novelu zákona, ktorá umožňuje štátu v rámci boja proti daňovým únikom vyberať DPH od dodávateľa alebo od odberateľa ( lidovky.cz , finance.cz , ucetnikavarna.cz , zivnostnik.cz ). Tento zákon vstúpil do platnosti 1. apríla 2011 ako 47/2011, Z.z . Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["lidovky.cz", "finance.cz", "ucetnikavarna.cz", "zivnostnik.cz", "47/2011, Z.z"], "url": ["http://byznys.lidovky.cz/kalousek-novela-zakona-o-dph-zabrani-miliardovym-danovym-unikum-pxq-/statni-pokladna.asp?c=A100926_162800_statni-pokladna_lya", "http://www.finance.cz/zpravy/finance/281687-kalousek-novela-zakona-o-dph-zabrani-miliardovym-danovym-unikum/", "http://www.ucetnikavarna.cz/archiv/dokument/doc-d12193v15103-boj-proti-danovym-unikum-v-oblasti-dph/", "http://www.zivnostnik.cz/novela-zakona-o-dph-pomuze-v-boji-proti-danovym-unikum-cid257960/", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/dc2_legis_a_metod_61034.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:07.154765+00:00"}
{"id": "vr30439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30439", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže vec, ktorá je verejná, ktorá za normálnych okolností verejné obstarávanie má byť verejné a v tomto prípade nebol dôvod na to, aby sa to utajovalo, keďže išlo o bežné počítačové veci, kabeláže a podobne, sa rozhodli, že áno, je taký nejaký systém, ktorý vlastne obstarávame v tajom režime.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák hovorí o kauze týkajúcej sa zákazky ministerstva obrany na komunikačný systém pre centrum výnimočnosti NATO v hodnote 2 miliónov eur. Ministerstvo v tomto prípade zákazku uzavrelo po rokovaniach s dodávateľom, bez zverejnenia verejnej súťaže. Galko tento postup obhajoval tým, že vypísanie verejnej súťaže by nebolo efektívne, keďže dodávateľ už v minulosti, za predchádzajúceho vedenia rovnaký komunikačný systém prostredníctvom zmlúv o dielo niekoľkokrát realizoval. (viac v správe agentúry SITA , 20. júl 2011) Podľa dostupných informácií prípad preverila inšpekcia Ministerstva obrany a v postupe nenašla pochybenie, rovnako ako z dôvodu, že \" zmluvu o dodávke komunikačného systému zatiaľ ministerstvo neuzavrelo .\" (SME, 24. novembra 2011 ). Fakt zostáva, že obstarávanie nebolo verejné.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák hovorí o kauze týkajúcej sa zákazky ministerstva obrany na komunikačný systém pre centrum výnimočnosti NATO v hodnote 2 miliónov eur. Ministerstvo v tomto prípade zákazku uzavrelo po rokovaniach s dodávateľom, bez zverejnenia verejnej súťaže. Galko tento postup obhajoval tým, že vypísanie verejnej súťaže by nebolo efektívne, keďže dodávateľ už v minulosti, za predchádzajúceho vedenia rovnaký komunikačný systém prostredníctvom zmlúv o dielo niekoľkokrát realizoval. (viac v správe agentúry SITA , 20. júl 2011) Podľa dostupných informácií prípad preverila inšpekcia Ministerstva obrany a v postupe nenašla pochybenie, rovnako ako z dôvodu, že \" zmluvu o dodávke komunikačného systému zatiaľ ministerstvo neuzavrelo .\" (SME, 24. novembra 2011 ). Fakt zostáva, že obstarávanie nebolo verejné."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["správe agentúry SITA", "24. novembra 2011"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/20-07-2011/mo-preverilo-zakazku-zadanu-rokovanim-bez-zverejnenia.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=zmluvu%20o%20dod%C3%A1vke%20%20komunika%C4%8Dn%C3%A9ho%20syst%C3%A9mu%20zatia%C4%BE%20ministerstvo%20neuzavrelo&source=web&cd=1&ved=0CBsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fc%2F6153757%2Fgalko-nevysvetlil-prepisy-s-kalinakom.html&ei=TOPUTtW8A8TDswbDq6jBDg&usg=AFQjCNE_6GL66dv8X7rOyhh5PbI7J6QxNA&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:19.833676+00:00"}
{"id": "vr14636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14636", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) Dobre viete, že keď nám padla vláda Ivety Radičovej, tak sme spolu s vami (stranou Smer-SD, pozn.) prijali zákon, ktorý predurčil zvýšenie o 5,7 percent práve učiteľov.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy učiteľov mali v roku 2012 skutočne zvýšiť v priemere o 5,7%. Za tento zákon hlasovali aj vtedy opoziční poslanci Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa SITA : \" Učitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, čo v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o pedagogických zamestnancoch .\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy učiteľov mali v roku 2012 skutočne zvýšiť v priemere o 5,7%. Za tento zákon hlasovali aj vtedy opoziční poslanci Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa SITA : \" Učitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, čo v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o pedagogických zamestnancoch .\""], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "zahlasovali", "Kolektívne vyjednávanie", "Stránka Ministerstva školstva"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29377", "http://www.sloves.sk/index.php?page=archiv#01082011", "https://www.minedu.sk/stupnice-platovych-tarif-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancov-ucinne-od-1-januara-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:06.163865+00:00"}
{"id": "vr38598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38598", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Podľa pôvodného modelu si mali správcovské spoločnosti vyberať poplatok z výnosu až po tých 60 mesiacoch, po piatich rokoch. Skrátením garancie na šesť mesiacov si môžu správcovské spoločnosti svoj poplatok vyberať už po pol roku.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Server openiazoch.zoznam.sk z 13. júna 2011. \"Hlavným problémom, ktorý zaprícinil tieto obrovské straty, bolo skrátenie doby porovnávania výnosov zo 60 mesiacov (ako pôvodne navrhovala exministerka Tomanová) na 6 mesiacov, ktoré bez akejkolvek diskusie s odborníkmi presadil Smer zo dna na den cez návrh poslanca Róberta Madeja. Výsledkom je nielen masové zbavovanie sa akcií s následným poškodením sporitelov, ale aj to, že DSS-ky si môžu od sporitelov brat poplatky za 'zhodnotenie' nie raz za pät rokov, ale každého pol roka ! 'Výnosy sporitelov sú tak len o málo vyššie ako zisky správcovských spolocností, co je úplne absurdné,' upozornil minister Mihál\" Správa je prebraná z informácií pre médiá zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pôvodnú správu si viete pozriet tu (.doc). Pozmenovaciemu návrhu Róberta Madeja o skrátení sledovaného obdobia na urcenie poplatku za zhodnotenie z pôvodne navrhovaných 60 mesiacov na pol roka sa venuje aj komentár Filipa Obradovica zo dna 12 . marca 2009 na serveri hnonline.sk . K lepším zdrojom sa nám dopracovat nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Server openiazoch.zoznam.sk z 13. júna 2011. \"Hlavným problémom, ktorý zaprícinil tieto obrovské straty, bolo skrátenie doby porovnávania výnosov zo 60 mesiacov (ako pôvodne navrhovala exministerka Tomanová) na 6 mesiacov, ktoré bez akejkolvek diskusie s odborníkmi presadil Smer zo dna na den cez návrh poslanca Róberta Madeja. Výsledkom je nielen masové zbavovanie sa akcií s následným poškodením sporitelov, ale aj to, že DSS-ky si môžu od sporitelov brat poplatky za 'zhodnotenie' nie raz za pät rokov, ale každého pol roka ! 'Výnosy sporitelov sú tak len o málo vyššie ako zisky správcovských spolocností, co je úplne absurdné,' upozornil minister Mihál\" Správa je prebraná z informácií pre médiá zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pôvodnú správu si viete pozriet tu (.doc). Pozmenovaciemu návrhu Róberta Madeja o skrátení sledovaného obdobia na urcenie poplatku za zhodnotenie z pôvodne navrhovaných 60 mesiacov na pol roka sa venuje aj komentár Filipa Obradovica zo dna 12 . marca 2009 na serveri hnonline.sk . K lepším zdrojom sa nám dopracovat nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["openiazoch.zoznam.sk", "tu", "hnonline.sk"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=106219", "http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=5&ved=0CDcQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.employment.gov.sk%2Findex.php%3Fid%3D20797&ei=pnH2TeD_JNHsOZDunbIH&usg=AFQjCNHdQfc5mBdBn2MCGMzDYu9KLwpS0A&sig2=zYuSWUjHth9e3sXuJEwPEA", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-35654610-fico-bura-druhy-pilier-pomaly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:19.018142+00:00"}
{"id": "48955", "numeric_id": 48955, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48955", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Krajina, ktorá je jadrovou veľmocou, nemôže byť nikdy v konvenčnej vojne porazená.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V 20. storočí po vývoji jadrovej bomby sa vyskytli prípady, kedy sa jadrová veľmoc zapojila do vojny a nakoniec z nej ustúpila ako porazená strana: vojna v Afganistane, kde pôsobili sovietske jednotky, a vojna vo Vietname, odkiaľ sa stiahli Američania. Od 2. svetovej vojny neboli jadrové zbrane použité v akomkoľvek konflikte, medzinárodné spoločenstvo vynakladá veľa úsilia na to, aby bolo použitie jadrovej zbrane vnímané veľmi negatívne. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že jadrovú veľmoc nie je možné poraziť konvenčne.\n\nVojna vo Vietname začala po oslobodení územia Vietnamu spod francúzskej koloniálnej nadvlády, ako začiatok vojny sa zvykne udávať aj rok 1955 alebo 1957. USA sa zapojilo do podpory Južného Vietnamu v 60-tych rokoch, najmä počas Kennedyho vlády postupne zvyšovalo počet jednotiek. Kvôli zmene domácej politiky stiahlo svoje ozbrojené sily v roku 1973 a konflikt skončil v roku 1975 prehrou spojeneckého Južného Vietnamu.\n\nV roku 1979 Sovietsky zväz začal inváziu do Afganistanu, ktorá viedla k dlhoročnej a neúspešnej vojne, ktorá oslabila Sovietsky zväz a prispela k jeho pádu. Sovietski vojaci opustili afgánske územie v roku 1989. Vojnu ukončili aj preto, že neúspechy na tomto území pomaly ničili sovietsku povesť.\n\nTvrdiť, že jadrové mocnosti nemôžu byť porazené, je zavádzajúce. Štáty, ktoré jadrové zbrane vlastnia, ich nepoužili od konca druhej svetovej vojny, navyše nikdy nečelili útoku na vlastné územie. Napriek tomu existujú príklady vojen, ktoré viedli konvenčne na území iných štátov a nevyšli z nich víťazne.", "analysis_paragraphs": ["V 20. storočí po vývoji jadrovej bomby sa vyskytli prípady, kedy sa jadrová veľmoc zapojila do vojny a nakoniec z nej ustúpila ako porazená strana: vojna v Afganistane, kde pôsobili sovietske jednotky, a vojna vo Vietname, odkiaľ sa stiahli Američania. Od 2. svetovej vojny neboli jadrové zbrane použité v akomkoľvek konflikte, medzinárodné spoločenstvo vynakladá veľa úsilia na to, aby bolo použitie jadrovej zbrane vnímané veľmi negatívne. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že jadrovú veľmoc nie je možné poraziť konvenčne.", "Vojna vo Vietname začala po oslobodení územia Vietnamu spod francúzskej koloniálnej nadvlády, ako začiatok vojny sa zvykne udávať aj rok 1955 alebo 1957. USA sa zapojilo do podpory Južného Vietnamu v 60-tych rokoch, najmä počas Kennedyho vlády postupne zvyšovalo počet jednotiek. Kvôli zmene domácej politiky stiahlo svoje ozbrojené sily v roku 1973 a konflikt skončil v roku 1975 prehrou spojeneckého Južného Vietnamu.", "V roku 1979 Sovietsky zväz začal inváziu do Afganistanu, ktorá viedla k dlhoročnej a neúspešnej vojne, ktorá oslabila Sovietsky zväz a prispela k jeho pádu. Sovietski vojaci opustili afgánske územie v roku 1989. Vojnu ukončili aj preto, že neúspechy na tomto území pomaly ničili sovietsku povesť.", "Tvrdiť, že jadrové mocnosti nemôžu byť porazené, je zavádzajúce. Štáty, ktoré jadrové zbrane vlastnia, ich nepoužili od konca druhej svetovej vojny, navyše nikdy nečelili útoku na vlastné územie. Napriek tomu existujú príklady vojen, ktoré viedli konvenčne na území iných štátov a nevyšli z nich víťazne."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["začiatok vojny", "prehrou", "inváziu", "povesť."], "url": ["https://web.archive.org/web/20171019184424/https://www.mtholyoke.edu/acad/intrel/pentagon/pent14.htm", "https://www.britannica.com/event/Vietnam-War", "https://historylab.dennikn.sk/studena-vojna/preco-bola-invazia-zssr-do-afganistanu-neuspesna/", "https://www.washingtonpost.com/outlook/2019/02/15/why-russia-no-longer-regrets-its-invasion-afghanistan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:12.762318+00:00"}
{"id": "vr35739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35739", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podľa informácií, ktoré máme, idete znížiť 1,4 miliardy eur na 1 miliardu, čiže vlastne znižujete rozpočet ministerstva dopravy, tak nerozprávajte teraz tu na slovenskej verejnosti, že idete financovať diaľnice zo štátneho rozpočtu, keď priamo ministerstvu dopravy škrtáte takmer 400 miliónov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rovnako ako v prípade použitia tohto argumentu v Na telo , údaje pre jednotlivé kapitoly pre budúcoročný rozpočet zatiaľ nie sú verejne dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Rovnako ako v prípade použitia tohto argumentu v Na telo , údaje pre jednotlivé kapitoly pre budúcoročný rozpočet zatiaľ nie sú verejne dostupné."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Na telo"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:05.565432+00:00"}
{"id": "vr14563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14563", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "12. augusta 2015 najprv Robert Fico poslal na základe anonymu prepadové komando do našej rodinnej firmy, že vraj sa tam falšuje (...). Na druhý deň, ja som mal tiež anonym, a zverejnil som Belize. Pravdivo som hovoril, že možno to (Belize, pozn.) je pravda alebo nie.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" O vydanie účtovníctva sme žiadali najprv dobrovoľne, \" povedal Denníku N policajný prezident Tibor Gašpar. \" Firma to podľa neho najprv sľúbila, termín však stále odkladala. \" Preto sme si vyžiadali príkaz. \" Účtovníctvo žiadali podľa Gašpara preto, lebo z nahrávky medzi šéfom Siete Procházkom a Igorom Matovičom, ktorá unikla na internet 4. mája 2015, a z toho, ako ju komentovali obaja politici, vyplynuli viaceré podozrenia. Polícia začala voči RegionPress trestné stíhanie pre trestný čin krátenia dane a poistného.\n\nO dva dni neskôr, 14. augusta 2015, Matovič obvinil Roberta Fica na svojom Facebooku, že si v roku 2008 spoločne s manželkou založil schránkovú firmu v daňovom raji. V deň vzniku tejto schránkovej spoločnosti osoba vystupujúca ako predseda vlády údajne založila dva bankové účty v Belize Bank Internacional (BBIL).\n\nŠéf OĽaNO ďalej napísal, že stav týchto účtov k 21. júlu 2015 je 674.546.004,42 dolárov. Matovič zároveň uviedol , že tieto informácie dostal anonymne a ich pravosť nevie overiť.", "analysis_paragraphs": ["\" O vydanie účtovníctva sme žiadali najprv dobrovoľne, \" povedal Denníku N policajný prezident Tibor Gašpar. \" Firma to podľa neho najprv sľúbila, termín však stále odkladala. \" Preto sme si vyžiadali príkaz. \" Účtovníctvo žiadali podľa Gašpara preto, lebo z nahrávky medzi šéfom Siete Procházkom a Igorom Matovičom, ktorá unikla na internet 4. mája 2015, a z toho, ako ju komentovali obaja politici, vyplynuli viaceré podozrenia. Polícia začala voči RegionPress trestné stíhanie pre trestný čin krátenia dane a poistného.", "O dva dni neskôr, 14. augusta 2015, Matovič obvinil Roberta Fica na svojom Facebooku, že si v roku 2008 spoločne s manželkou založil schránkovú firmu v daňovom raji. V deň vzniku tejto schránkovej spoločnosti osoba vystupujúca ako predseda vlády údajne založila dva bankové účty v Belize Bank Internacional (BBIL).", "Šéf OĽaNO ďalej napísal, že stav týchto účtov k 21. júlu 2015 je 674.546.004,42 dolárov. Matovič zároveň uviedol , že tieto informácie dostal anonymne a ich pravosť nevie overiť."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["informovali", "zverejnil", "HN Online", "Denníku N", "nahrávky", "obvinil", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/211749/v-matovicovej-rodinnej-firme-robila-prehliadku-policia/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/529258-matovic-ak-sa-potvrdia-ucty-z-belize-tak-slovensko-zazije-hirosimu-a-nagasaki", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/522160-matovic-sa-stazuje-na-zasah-policia-nam-odstavila-celu-firmu-nemali-na-to-pravo", "http:", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353975-na-internete-bola-zverejnena-nahravka-prochazku-a-matovica-prochazka-potvrdil-ze-nikomu-nic-nedlhuje/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/529258-matovic-ak-sa-potvrdia-ucty-z-belize-tak-slovensko-zazije-hirosimu-a-nagasaki", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1802097_matovic-obvinil-premiera-ze-ma-na-ucte-viac-ako-674-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:00.766282+00:00"}
{"id": "vr32414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32414", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete o tom, že máme 24 škôl, ktoré majú 8 žiakov. 7 škôl, ktoré majú 4 žiakov. Viete o tom, že máme 600 škôl, každá jedna by sa zmestila do jedného autobusu?", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra považujeme za pravdivý, kedže uvádza podobné čísla ako Mapa regionálneho školstva. Pomocou Mapy regionálneho školstva je možné vyhľadať si školy podľa počtu žiakov. Až 67 škol zriadených obcou alebo VÚC má 10 a menej žiakov, pri orientačnej kapacite autobusu 50 miest by sa do jedného dokázalo zmestiť 618 slovenských škôl zriadených obcou alebo VÚC. Na Slovensku existuje presne 7 škôl, ktoré majú 4 žiakov, 3 z nich sú zriadené obcou alebo VÚC. Škôl s počtom žiakov 8 sa na Slovensku podľa Mapy regionálneho školstva nachádza 18 (vrátane súkromných a cirkevných škôl). Počet žiakov v škole je však je pomerne premenlivé číslo. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra považujeme za pravdivý, kedže uvádza podobné čísla ako Mapa regionálneho školstva. Pomocou Mapy regionálneho školstva je možné vyhľadať si školy podľa počtu žiakov. Až 67 škol zriadených obcou alebo VÚC má 10 a menej žiakov, pri orientačnej kapacite autobusu 50 miest by sa do jedného dokázalo zmestiť 618 slovenských škôl zriadených obcou alebo VÚC. Na Slovensku existuje presne 7 škôl, ktoré majú 4 žiakov, 3 z nich sú zriadené obcou alebo VÚC. Škôl s počtom žiakov 8 sa na Slovensku podľa Mapy regionálneho školstva nachádza 18 (vrátane súkromných a cirkevných škôl). Počet žiakov v škole je však je pomerne premenlivé číslo. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Mapy regionálneho školstva", "kapacite"], "url": ["http://mapaskol.iedu.sk/", "http://www.dopa.sk/article.php?autobusy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:47.202915+00:00"}
{"id": "49285", "numeric_id": 49285, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49285", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu sa zatvárali ľudia nevinní. Je tu už 32 rozhodnutí Ústavného súdu.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ústavný súd vo viacerých medializovaných prípadoch korupcie rozhodoval o prepustení väzby či porušení práv obžalovaných, týkali sa však len väzobného stíhania a pochybení v procesných úkonoch. Nekonštatovali nevinu obvinených, je preto zavádzajúce tvrdiť, že sa tu „zatvárali nevinní ľudia”.\n\nV roku 2021 Ústavný súd konštatoval 12 takýchto prípadov, kedy boli porušené práva obžalovaných, odvtedy ich počet ešte narástol. ÚS v týchto prípadoch však hodnotí opodstatnenosť väzobného stíhania, nie trestného stíhania ako takého. Aj keď Ústavný súd v týchto prípadoch konštatoval, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu, neznamená to, že akokoľvek rozhodoval o obvinení ako takom. Navyše vo viacerých podaniach Ústavný súd sťažnosti odmietol.\n\nViaceré z rozhodnutí Ústavného súdu sa týkali menej závažných porušení. V prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol , že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel .\n\nV prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.\n\nÚstavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby.\n\nV prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech . Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd.\n\nÚstavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu.\n\nV prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby. Ústavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera.\n\nV roku 2021 konštatoval Ústavný súd porušenie práv väzobne stíhaných osôb až 12 krát. Za ostatné roky sa mohlo to číslo mohlo vyšplhať bližšie k tomu, čo tvrdí Robert Fico. Ani v týchto stíhaniach súd nekonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania ako takého, len porušenie práv pre väzbu.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Roberta Fica so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd vo viacerých medializovaných prípadoch korupcie rozhodoval o prepustení väzby či porušení práv obžalovaných, týkali sa však len väzobného stíhania a pochybení v procesných úkonoch. Nekonštatovali nevinu obvinených, je preto zavádzajúce tvrdiť, že sa tu „zatvárali nevinní ľudia”.", "V roku 2021 Ústavný súd konštatoval 12 takýchto prípadov, kedy boli porušené práva obžalovaných, odvtedy ich počet ešte narástol. ÚS v týchto prípadoch však hodnotí opodstatnenosť väzobného stíhania, nie trestného stíhania ako takého. Aj keď Ústavný súd v týchto prípadoch konštatoval, že bolo porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu, neznamená to, že akokoľvek rozhodoval o obvinení ako takom. Navyše vo viacerých podaniach Ústavný súd sťažnosti odmietol.", "Viaceré z rozhodnutí Ústavného súdu sa týkali menej závažných porušení. V prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol , že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel .", "V prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.", "Ústavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby.", "V prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech . Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd.", "Ústavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu.", "V prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby. Ústavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera.", "V roku 2021 konštatoval Ústavný súd porušenie práv väzobne stíhaných osôb až 12 krát. Za ostatné roky sa mohlo to číslo mohlo vyšplhať bližšie k tomu, čo tvrdí Robert Fico. Ani v týchto stíhaniach súd nekonštatoval nedôvodnosť trestného stíhania ako takého, len porušenie práv pre väzbu.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Roberta Fica so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "neuspel", "rozhodol", "konštatoval", "nedoručenia listov rodine", "sa sťažovala", "prospech", "odmietol", "rozhodnutie Ústavného súdu", "prepustený", "rozhodol o porušení práva", "roku 2021 konštatoval"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/PQ6y8KD/sud-porusil-prava-exprokuratora-kovacika-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/iJdmOPK/ustavny-sud-odmietol-staznost-dusana-kovacika-voci-rozsudku-najvyssieho-sudu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/0hcgf8r/najvyssi-sud-porusil-pravo-norberta-bodora-tvrdi-ustavny-sud/", "https://dennikn.sk/minuta/3170441/", "https://www.aktuality.sk/clanok/AuxkEoN/ustavny-sud-rozhodol-o-poruseni-prava-hascaka-v-suvislosti-s-jeho-listami-pocas-vazby/", "https://www.aktuality.sk/clanok/s6Vb8Ug/kauza-jankovska-rozsudok-sa-odklada-pripad-vydierania-pozastavil-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/DD8JmnV/kauza-fatima-najvyssi-sud-porusil-prava-moniky-jankovskej-rozhodol-ustavny-sud/", "https://dennikn.sk/minuta/3201031/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/najvyssi-sud-porusil-pravo-byvaleho-statneho-tajomnika-kuruca-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/rt9847q/byvaleho-statneho-tajomnika-radka-kuruca-prepustili-z-vazby/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626616-najvyssi-sud-uznesenim-ktore-sa-tykalo-vazby-porusil-prava-exsudcu-lindtnera-rozhodol-ustavny-sud/", "https://dennikn.sk/minuta/2697849/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:48.215386+00:00"}
{"id": "45790", "numeric_id": 45790, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45790", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Podľa dôvodovej správy (návrhu zákona o voľbe generálneho prokurátora, pozn.) a podľa toho, že je tam spomenuté, že sú tam spomenuté závery Benátskej komisie, ktorá veľmi jasne povedala, že prokuratúra má byť apolitická a že kandidáti alebo teda budúci prokurátor by mal byť osoba, ktorá je bezúhonná, ktorá je apolitická.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaliční poslanci predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý mení spôsob voľby generálneho prokurátora. Dôvodová správa k tomuto zákonu sa viackrát odvoláva na závery Benátskej komisie, ktorá o.i. odporúča otvorenie kandidatúry aj pre neprokurátorov. Benátska komisia vo svojich - iných - odporúčaniach tiež radí, ako odpolitizovať proces výberu generálneho prokurátora. Krajiny ako Slovensko, kde je šéf prokuratúry volený parlamentom, by podľa nej mohli zriadiť parlamentnú komisiu, ktorá by pri svojom rozhodovaní brala do úvahy rady expertov. Zároveň komisia odporúča, aby kandidáti neboli členmi politických strán a nevykonávali aktivity, ktoré by boli spojené s činnosťou politických strán (s. 45). Tvrdenie Moniky Beňovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Koaliční poslanci predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý mení spôsob voľby generálneho prokurátora. Dôvodová správa k tomuto zákonu sa viackrát odvoláva na závery Benátskej komisie, ktorá o.i. odporúča otvorenie kandidatúry aj pre neprokurátorov. Benátska komisia vo svojich - iných - odporúčaniach tiež radí, ako odpolitizovať proces výberu generálneho prokurátora. Krajiny ako Slovensko, kde je šéf prokuratúry volený parlamentom, by podľa nej mohli zriadiť parlamentnú komisiu, ktorá by pri svojom rozhodovaní brala do úvahy rady expertov. Zároveň komisia odporúča, aby kandidáti neboli členmi politických strán a nevykonávali aktivity, ktoré by boli spojené s činnosťou politických strán (s. 45). Tvrdenie Moniky Beňovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "odvoláva", "odporúčaniach"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7804", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478827", "https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-PI(2018)001-e&fbclid=IwAR1JAAYmvdAMg2t3lYIWM5uZT8rjmQFekrgyvqgBimaTJk8IJh2m9TUkNXE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:45.243660+00:00"}
{"id": "vr28712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28712", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Tento návrh (z 2.6.2011) predložil do mestského parlamentu pán Ftáčnik, my sme sa ako poslanci dohodli, že oproti predchádzajúcemu obdobiu už v tých orgánoch nebudú poslanci.  … a to bolo určité nóvum a preto to zastupiteľstvo schválilo..", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2. 6. 2011 predložil Milan Ftáčnik návrh na schválenie zástupcov do štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností, v ktorých je mesto Bratislava vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Poslanci sa dohodli na tom, aby vo vedení spoločností neboli mestskí poslanci ale manažéri, ktorých koalície navrhnú. Zároveň odvolali zástupcov spoločností v predstavenstve a dozornej rade, ktorí boli v predchádzajúcom období (2006 - 2010) zároveň mestskými poslancami. Noví zástupcovia predstavenstva už nie sú mestskými poslancami a mestskí poslanci sedia len v dozornej rade.", "analysis_paragraphs": ["2. 6. 2011 predložil Milan Ftáčnik návrh na schválenie zástupcov do štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností, v ktorých je mesto Bratislava vlastníkom alebo spoluvlastníkom. Poslanci sa dohodli na tom, aby vo vedení spoločností neboli mestskí poslanci ale manažéri, ktorých koalície navrhnú. Zároveň odvolali zástupcov spoločností v predstavenstve a dozornej rade, ktorí boli v predchádzajúcom období (2006 - 2010) zároveň mestskými poslancami. Noví zástupcovia predstavenstva už nie sú mestskými poslancami a mestskí poslanci sedia len v dozornej rade."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "dohodli", "predchádzajúcom období", "poslanci"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_11_06_30/Materialy_rozd_020611_MsZ/Bod%205zastdozorrad.pdf", "http://www.bratislava.sk/uznesenie-c-159-2011/d-11028485/p1=11050087", "http://www.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-2006-2010/os-10240/p1=11049953", "http://www.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-2010-2014/os-11010938/p1=11049953"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:47.214231+00:00"}
{"id": "vr28110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28110", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... na Slovensku je jedno percento obyvateľov (v EÚ, pozn.)", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat za rok 2013 má Slovensko 5,4 milióna obyvateľov a počet obyvateľov 28 členských krajín EÚ spolu je 505 miliónov. Počet obyvateľov Slovenska teda predstavuje 1,07 % z obyvateľov EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat za rok 2013 má Slovensko 5,4 milióna obyvateľov a počet obyvateľov 28 členských krajín EÚ spolu je 505 miliónov. Počet obyvateľov Slovenska teda predstavuje 1,07 % z obyvateľov EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tps00001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:55.071640+00:00"}
{"id": "vr16645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16645", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Európska únia napríklad navrhuje (...) spravodlivé zdaňovanie, hlavne nadnárodných firiem, pretože momentálne nadnárodné firmy si presúvajú zisky hore dole tam, kde je to najvýhodnejšie a mali by zdaňovať zisky tam, kde ten zisk vytvoria.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spravodlivé zdaňovanie je jednou z hlavných priorít EÚ. Dosiaľ boli v tejto oblasti podniknuté určité kroky, ktoré prispeli k jej zlepšeniu. Daňový systém Únie však zatiaľ ostáva na úrovni rokovaní a hľadania najlepšieho riešenia. Najkonkrétnejší a najaktuálnejší návrh Európskej komisie (EK) v rámci celej otázky sa týka zdaňovanie internetových gigantov. Ten požaduje namiesto zdaňovania zisku týchto firiem, zdaňovanie ich obratu v každom členskom štáte, v ktorom pôsobia. Hoci na konkrétnej finálnej podobe celého daňového systému zatiaľ nepanuje zhoda, a je v štádiu pripomienkovania zo strany povereného výboru Európskeho parlamentu (EP), dlhodobým cieľom EÚ je vytvoriť spravodlivé zdaňovanie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok Veroniky Remišovej ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spravodlivé zdaňovanie je jednou z hlavných priorít EÚ. Dosiaľ boli v tejto oblasti podniknuté určité kroky, ktoré prispeli k jej zlepšeniu. Daňový systém Únie však zatiaľ ostáva na úrovni rokovaní a hľadania najlepšieho riešenia. Najkonkrétnejší a najaktuálnejší návrh Európskej komisie (EK) v rámci celej otázky sa týka zdaňovanie internetových gigantov. Ten požaduje namiesto zdaňovania zisku týchto firiem, zdaňovanie ich obratu v každom členskom štáte, v ktorom pôsobia. Hoci na konkrétnej finálnej podobe celého daňového systému zatiaľ nepanuje zhoda, a je v štádiu pripomienkovania zo strany povereného výboru Európskeho parlamentu (EP), dlhodobým cieľom EÚ je vytvoriť spravodlivé zdaňovanie. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok Veroniky Remišovej ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Akčnom pláne", ".pdf", ".pdf", "Cieľom", "Súčasťou", "Komisia", ".pdf", "daňových výhod", "11. septembra", ".pdf", "EurActive.sk"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5188_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2017/595907/EPRS_BRI(2017)595907_EN.pdf", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9019-2017-INIT/sk/pdf", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/ccctb/", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-3488_en.htm", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/company-tax/fair-taxation-digital-economy_en", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2017/595907/EPRS_BRI(2017)595907_EN.pdf", "https://ec.europa.eu/malta/news/state-aid-ireland-gave-illegal-tax-benefits-apple-worth-%E2%82%AC13-billion_mt", "https://www.bit-tech.net/news/tech/eu-finance-ministers-call-for-new-tax-on-tech-companies/1/", "http://www.ilsole24ore.com/pdf2010/Editrice/ILSOLE24ORE/ILSOLE24ORE/Online/_Oggetti_Embedded/Documenti/2017/09/09/dichiarazione-congiunta.pdf", "https://euractiv.sk/clanky/digitalizacia/krajiny-eu-sa-nevedia-dohodnut-ako-zdanit-internetovych-gigantov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:57.292386+00:00"}
{"id": "vr27343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27343", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Hovorím však, že viac ako 70 percent slovenských zákonov je ovplyvnených európskymi smernicami.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Existujú verejne dostupné informácie ci vyjadrenia, ktoré uvádzajú predpoklad podielu zmien zákonov, ovplyvnených európskymi smernicami. Žiadne z nich však neuvádzajú ani len aktuálny odhad pre ovplyvnenie zákonov a vyhlášok na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Existujú verejne dostupné informácie ci vyjadrenia, ktoré uvádzajú predpoklad podielu zmien zákonov, ovplyvnených európskymi smernicami. Žiadne z nich však neuvádzajú ani len aktuálny odhad pre ovplyvnenie zákonov a vyhlášok na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný."], "analysis_date": "2014-03-19", "analysis_sources": {"text": ["clánok na blogu", "Visegrad Revue", "Zastúpenia EK na Slovensku", "The Myth of Europe’s “Democratic Deficit”", "faktoid", "publikácii", "zhrnul", "štúdii", "uviedla"], "url": ["http://demagogcz.blog.ihned.cz/?p=06b100_d&article[id]=62154210", "http://visegradrevue.eu/naozaj-nam-brusel-diktuje-zakony-teoria-a-prax-delorsovho-mytu/", "https://ec.europa.eu/slovakia/Why_does_EU_regulate_so_much_sk", "http://www.princeton.edu/~amoravcs/library/myth_european.pdf", "http://www.macmillandictionary.com/thesaurus/british/factoid", "http://www.notre-europe.eu/media/euandlegislation-bertoncini-ne-jdi-may14.pdf?pdf=ok", "http://www.jcm.org.uk/blog/2009/06/what-percentage-of-laws-come-from-the-eu/", "http://www.parliament.uk/briefing-papers/RP10-62.pdf", "http://www.sme.sk/c/7177444/socialisti-by-mohli-prvy-raz-v-europarlamente-vyhrat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:42.672517+00:00"}
{"id": "vr16455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16455", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Žilinský kraj je najúspešnejším čerpateľom európskych fondov. Bolo to tak v minulom období a je to tak aj v súčasnosti.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozhovore pre Žilinský večerník sa poslanec Blanár vyjadril (27.4.2017) v súvislosti s čerpaním eurofondov o vysokej úspešnosti Žilinského kraja v tejto oblasti. Žilinskému kraju sa podarilo počas programového obdobia 2007 – 2013 využiť finančné prostriedky vo výške 1,1 miliardy eur zo zazmluvnených 1,8 miliardy eur. Ide o najvyššiu zazmluvnenú čiastku zo všetkých krajov Slovenska. Podľa posledných dostupných informácií ( k 31.1.2016 ) bolo za súčasné programové obdobie zo zazmluvnených 1 021 935 301 eur využitých 806 319 616 eur, čo predstavuje 78, 9 %. K danému dátumu však Košický kraj predbehol ten Žilinský v percentuálnom podiele doterajších vyčerpaných prostriedkov – 79,3 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre Žilinský večerník sa poslanec Blanár vyjadril (27.4.2017) v súvislosti s čerpaním eurofondov o vysokej úspešnosti Žilinského kraja v tejto oblasti. Žilinskému kraju sa podarilo počas programového obdobia 2007 – 2013 využiť finančné prostriedky vo výške 1,1 miliardy eur zo zazmluvnených 1,8 miliardy eur. Ide o najvyššiu zazmluvnenú čiastku zo všetkých krajov Slovenska. Podľa posledných dostupných informácií ( k 31.1.2016 ) bolo za súčasné programové obdobie zo zazmluvnených 1 021 935 301 eur využitých 806 319 616 eur, čo predstavuje 78, 9 %. K danému dátumu však Košický kraj predbehol ten Žilinský v percentuálnom podiele doterajších vyčerpaných prostriedkov – 79,3 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "využiť", "k 31.1.2016", "získať"], "url": ["https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/juraj-blanar-budem-kandidovat-je-tu-vela-projektov-ktore-chcem-zrealizovat/5825/", "http://www.teraz.sk/zilinsky-kraj/zilinsky-samospravny-kraj-eurofondy/136080-clanok.html", "https://www.grantexpert.sk/reporty/cerpanie-eurofondov-podla-sidla", "https://kazdyden.sk/dnes/aktuality/z-eurofondov-je-pre-zilinsky-kraj-vyclenenych-154-milionov-eur-zatial-boli-predlozene-projekty-v-celkovej-vyske-21-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:19.612129+00:00"}
{"id": "vr31830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31830", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Voľby v júni v Grécku budú dokonca referendom ako vyzvala pani Merklová, Grékov o tom, či chcú byť alebo nechcú byť súčasťou tejto veľkej rodiny, ktorej cieľom je, aby sa zabezpečila prosperita.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nové parlamentné voľby v Grécku sú podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA naplánované na 17. júna tohto roku. S nimi súvisiaci výrok Pavla Pašku, odkazujúci sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, je však zavádzajúci. Spomínaná tlačová agentúra DPA totiž uvádza, že nemecká kancelárka v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Giorgom Papandreouom navrhla uskutočnenie referenda, ktorého výsledky by rozhodli o tom, či Grécko ostane členským štátom Európskej únie. Pavol Paška však hovorí, že Merkelová označila voľby za referendum o o gréckom členstve v EU. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Nové parlamentné voľby v Grécku sú podľa nemeckej tlačovej agentúry DPA naplánované na 17. júna tohto roku. S nimi súvisiaci výrok Pavla Pašku, odkazujúci sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, je však zavádzajúci. Spomínaná tlačová agentúra DPA totiž uvádza, že nemecká kancelárka v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Giorgom Papandreouom navrhla uskutočnenie referenda, ktorého výsledky by rozhodli o tom, či Grécko ostane členským štátom Európskej únie. Pavol Paška však hovorí, že Merkelová označila voľby za referendum o o gréckom členstve v EU. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["DPA", "nepravdepodobné"], "url": ["http://www.zeit.de/news/2012-05/17/wahlen-interimsregierung-in-griechenland---neuwahlen-am-17-juni-17181202", "http://www.spiegel.de/politik/ausland/bundesregierung-dementiert-vorschlag-fuer-euro-referendum-fuer-griechenland-a-833916.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:29.414732+00:00"}
{"id": "vr30376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30376", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napr. my máme iný názor na ozdravenie verejných financií ako má pravica. Pravica ponúka len zvyšovanie DPH a spotrebných daní. Tzn., ponúka zdražovanie. My na druhej strane ponúkame napr. zdanenie bánk, zdanenie monopolov. Teda máme opačné prístupy.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dňa 17. októbra 2011 denník SME zhrnul návrhy strany SMER na ozdravenie verejných financií:", "analysis_paragraphs": ["Dňa 17. októbra 2011 denník SME zhrnul návrhy strany SMER na ozdravenie verejných financií:"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["zhrnul návrhy strany SMER", "Aktuálne.sk, 26. augusta 2011", "tu", "tu", "tu", "tu", "tu", "tu", "tu", "tu", "tu", "rozhovore s Ivanom Miklošom z 21. novembra 2011"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6101606/smer-chce-rozpocet-aj-nove-dane.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1240889", "http://ekonomika.sme.sk/c/6123383/buducorocny-deficit-moze-podla-galka-dosiahnut-aj-47-hdp.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/ivan-miklos-ak-sa-rozdeli-euro-musime-byt-v-elite", "http://ekonomika.sme.sk/c/6140809/sulik-pripustil-ze-podporia-zvysenie-dani.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/ivan-miklos-ak-sa-rozdeli-euro-musime-byt-v-elite", "http://ekonomika.sme.sk/c/6108233/planovany-deficit-sa-v-roku-2012-nedodrzi.html", "http://spravy.pravda.sk/vlada-navrhne-zmrazenie-platov-ustavnych-cinitelov-f92-/sk_domace.asp?c=A111109_154428_sk_domace_p29", "http://ekonomika.sme.sk/c/6086598/koalicia-zvazuje-predaj-majetku-a-rusenie-organizacii.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/ivan-miklos-ak-sa-rozdeli-euro-musime-byt-v-elite", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/ivan-miklos-ak-sa-rozdeli-euro-musime-byt-v-elite", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/ivan-miklos-ak-sa-rozdeli-euro-musime-byt-v-elite"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:16.271318+00:00"}
{"id": "vr16531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16531", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo uviedol nepresnú hodnotu celkového dlhu BSK na konci roku 2009 a neoveriteľnú hodnotu celkového dlhu na konci apríla 2017. Podľa výsledkov nezávislého inštitútu INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) bola hodnota celkového dlhu BSK na konci roku 2009 iba 20,30 % (namiesto 46,09 % uvedených Pavlom Frešom). Predseda ďalej uvádza výšku dlhu 28,25 % z apríla 2017, pričom podobná úroveň - 28,06 % je spomenutá i v správe na webovej stránke BSK. Nie je však podložená oficiálne vydaným dokumentom alebo iným zdrojom. Hodnota celkového dlhu je na konci roku 2016, na základe údajov v Návrhu Záverečného účtu BSK za rok 2016 ( .pdf , s. 34), vyhodnotená ako 29,67 %. Výrok Pavla Freša hodnotíme ako nepravdivý, pretože v jeho prvej časti uvádza výrazne nadhodnotenú výšku zadĺženia BSK v roku 2009 a hodnota dlhu z apríla 2017 v druhej časti výroku nie je jednoznačne overiteľná. Celkový dlh je jedným z hlavných indikátorov finančnej stability, ktorú každoročne vyhodnocuje inštitút INEKO na základe údajov Ministerstva financií, platného zákona a vlastnej metodiky . \"Údaje o celkovom dlhu obcí (VÚC) sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR, pričom sa jedná o tzv. \"zákonné kritérium\", teda dlh podľa § 17 ods. 8) Zákona 583/2004 Z.z. (nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Upozorňujeme, že po roku 2014 sa podľa zákona začali do dlhu započítavať aj investičné dodávateľské úvery. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.\" INEKO na svojej stránke ďalej presňuje spôsob spracovania výpočtov pred rokom 2012. \"Údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre obce a VÚC za roky 2006 až 2011 dostupné (MF SR nemá za dané obdobie k dispozícii údaje o návratných zdrojoch financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Celkový dlh obcí (VÚC) sme teda do roku 2011 aproximovali na základe dostupných údajov ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Keďže sa nám takto počítaný dlh nepodarilo očistiť aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %. Dlh, ktorý sme v období rokov 2006 až 2011 sledovali, teda vypovedá iba o tom, aké veľké záväzky obce (VÚC) mali, a to s jediným záverom – čím väčšie sú, tým väčšie potenciálne riziko z tohto zadlženia pre obec (VÚC) vyplýva.\" Pavol Frešo sa stal predsedom BSK v novembri 2009 a vo výroku uvádza zadĺženie samosprávy v tomto období 46,09 %. Podľa ú dajov INEKO bol však celkový dlh na konci roku 2009 vo výške 20,30 %, čiže o 25,79 p.b. (percentuálnych bodov) menej ako uviedol predseda. Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2009 ( .pdf ) bola výška bankových úverov a výpomocí 19,819 milióna eur a výška bežných príjmov za rok 2008 ( .pdf ) v prepočte takmer 98,184 miliónov eur (2 957 903 tis. SK pri konverznom kurze 30,1260 SKK/EUR). Pomer týchto hodnôt teda tvorí celkový dlh 20,30 %. Pavol Frešo ďalej vo výroku uvádza \"dlh župy na úrovni 28,25 %\" na konci apríla 2017. Na webovej stránke BSK bol v roku 2017 uverejnený článok s obrazovou prílohou - grafom, ktorý uvádza podobný celkový dlh, vo výške 28,06 % (vyčíslený ako 36,325 milióna eur) na konci apríla 2017. Nemáme k dispozícii oficiálnu správu na mesačnej alebo štvrťročnej báze, ktorá by potvrdzovala tieto údaje. INEKO zatiaľ údaje k roku 2016 nezverejnilo. Najaktuálnejším zdrojom informácii je Návrh Záverečného účtu BSK za rok 2016 ( .pdf ), ktorý uvádza k 31.decembru 2016 dlh asi 29,67 % (Vyčíslený ako 37,067 milióna eur k 124,848 miliónov bežných príjmov za rok 2015). Miera zadĺženia VÚC sa môže vyjadriť i pomocou súčtu záväzkov, zverejnených v účtových závierkach Bratislavského samosprávneho kraja. V minulosti tieto ukazovatele použil napríklad poslanec Milan Uhrík v diskusii Téma dňa - 16. mája 2017. Jeho výrok pojednával o znížení dlhu Banskobystrického samosprávneho kraja o 33 miliónov eur a bol nami zhodnotený ako nepravdivý. Údaje o výške súčtu záväzkov za daný rok sú dostupné v súvahe (na strane pasív, označenie B), pričom na presné posúdenie je potrebné uviesť aj výšku celkového majetku (na strane aktív, netto). Súvaha z roku 2009 v prípade BSK uvádza súčet záväzkov 27,241 miliónov eur (majetok spolu 200,909 milióna eur). V roku 2016 je v súvahe súčet záväzkov 44,679 miliónov eur (majetok spolu 258,051 miliónov eur). Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo uviedol nepresnú hodnotu celkového dlhu BSK na konci roku 2009 a neoveriteľnú hodnotu celkového dlhu na konci apríla 2017. Podľa výsledkov nezávislého inštitútu INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy) bola hodnota celkového dlhu BSK na konci roku 2009 iba 20,30 % (namiesto 46,09 % uvedených Pavlom Frešom). Predseda ďalej uvádza výšku dlhu 28,25 % z apríla 2017, pričom podobná úroveň - 28,06 % je spomenutá i v správe na webovej stránke BSK. Nie je však podložená oficiálne vydaným dokumentom alebo iným zdrojom. Hodnota celkového dlhu je na konci roku 2016, na základe údajov v Návrhu Záverečného účtu BSK za rok 2016 ( .pdf , s. 34), vyhodnotená ako 29,67 %. Výrok Pavla Freša hodnotíme ako nepravdivý, pretože v jeho prvej časti uvádza výrazne nadhodnotenú výšku zadĺženia BSK v roku 2009 a hodnota dlhu z apríla 2017 v druhej časti výroku nie je jednoznačne overiteľná. Celkový dlh je jedným z hlavných indikátorov finančnej stability, ktorú každoročne vyhodnocuje inštitút INEKO na základe údajov Ministerstva financií, platného zákona a vlastnej metodiky . \"Údaje o celkovom dlhu obcí (VÚC) sú počnúc rokom 2012 preberané od MF SR, pričom sa jedná o tzv. \"zákonné kritérium\", teda dlh podľa § 17 ods. 8) Zákona 583/2004 Z.z. (nezapočítavajú sa záväzky z úverov poskytnutých z bývalých štátnych fondov a Štátneho fondu rozvoja bývania, a tiež záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Upozorňujeme, že po roku 2014 sa podľa zákona začali do dlhu započítavať aj investičné dodávateľské úvery. Dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %.\" INEKO na svojej stránke ďalej presňuje spôsob spracovania výpočtov pred rokom 2012. \"Údaje o plnení zákonného dlhového kritéria nie sú pre obce a VÚC za roky 2006 až 2011 dostupné (MF SR nemá za dané obdobie k dispozícii údaje o návratných zdrojoch financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania eurofondov). Celkový dlh obcí (VÚC) sme teda do roku 2011 aproximovali na základe dostupných údajov ako (bankové úvery a výpomoci + dlhodobé záväzky - úvery od ŠFRB) / (bežné príjmy za predchádzajúci rok). Keďže sa nám takto počítaný dlh nepodarilo očistiť aj o záväzky prijaté na zabezpečenie predfinancovania eurofondov, nemožno robiť závery na základe jeho porovnania so zákonným limitom na úrovni 60 %. Dlh, ktorý sme v období rokov 2006 až 2011 sledovali, teda vypovedá iba o tom, aké veľké záväzky obce (VÚC) mali, a to s jediným záverom – čím väčšie sú, tým väčšie potenciálne riziko z tohto zadlženia pre obec (VÚC) vyplýva.\" Pavol Frešo sa stal predsedom BSK v novembri 2009 a vo výroku uvádza zadĺženie samosprávy v tomto období 46,09 %. Podľa ú dajov INEKO bol však celkový dlh na konci roku 2009 vo výške 20,30 %, čiže o 25,79 p.b. (percentuálnych bodov) menej ako uviedol predseda. Podľa Záverečného účtu BSK za rok 2009 ( .pdf ) bola výška bankových úverov a výpomocí 19,819 milióna eur a výška bežných príjmov za rok 2008 ( .pdf ) v prepočte takmer 98,184 miliónov eur (2 957 903 tis. SK pri konverznom kurze 30,1260 SKK/EUR). Pomer týchto hodnôt teda tvorí celkový dlh 20,30 %. Pavol Frešo ďalej vo výroku uvádza \"dlh župy na úrovni 28,25 %\" na konci apríla 2017. Na webovej stránke BSK bol v roku 2017 uverejnený článok s obrazovou prílohou - grafom, ktorý uvádza podobný celkový dlh, vo výške 28,06 % (vyčíslený ako 36,325 milióna eur) na konci apríla 2017. Nemáme k dispozícii oficiálnu správu na mesačnej alebo štvrťročnej báze, ktorá by potvrdzovala tieto údaje. INEKO zatiaľ údaje k roku 2016 nezverejnilo. Najaktuálnejším zdrojom informácii je Návrh Záverečného účtu BSK za rok 2016 ( .pdf ), ktorý uvádza k 31.decembru 2016 dlh asi 29,67 % (Vyčíslený ako 37,067 milióna eur k 124,848 miliónov bežných príjmov za rok 2015). Miera zadĺženia VÚC sa môže vyjadriť i pomocou súčtu záväzkov, zverejnených v účtových závierkach Bratislavského samosprávneho kraja. V minulosti tieto ukazovatele použil napríklad poslanec Milan Uhrík v diskusii Téma dňa - 16. mája 2017. Jeho výrok pojednával o znížení dlhu Banskobystrického samosprávneho kraja o 33 miliónov eur a bol nami zhodnotený ako nepravdivý. Údaje o výške súčtu záväzkov za daný rok sú dostupné v súvahe (na strane pasív, označenie B), pričom na presné posúdenie je potrebné uviesť aj výšku celkového majetku (na strane aktív, netto). Súvaha z roku 2009 v prípade BSK uvádza súčet záväzkov 27,241 miliónov eur (majetok spolu 200,909 milióna eur). V roku 2016 je v súvahe súčet záväzkov 44,679 miliónov eur (majetok spolu 258,051 miliónov eur). Dátum zverejnenia analýzy: 26.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "správe", ".pdf", "metodiky", "dajov", ".pdf", ".pdf", "článok", ".pdf", "závierkach", "výrok", "Súvaha", "súvahe"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?\n\nID=9001&y=2009", "http://www.region-bsk.sk/clanok/dlh-zupy-od-januara-klesol-\no-1-3-miliona-eur-678025.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?\n\ndocid=10067237", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9001&y=2009", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024826", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10021386", "http://www.region-bsk.sk/clanok/dlh-zupy-od-januara-klesol-o-1-3-miliona-eur-678025.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10067237", "http://www.registeruz.sk/cruz-\npublic/domain/accountingentity/show/211217", "http://www.demagog.sk/statistiky/?oblast=2&strana=20", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/1902/3", "http://www.registeruz.sk/cruz-\npublic/domain/financialreport/show/5599416/547"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:14.041073+00:00"}
{"id": "vr32152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32152", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Že okrem našej slovenskej opozície, všetci majú pocit, že Slovensko to robí dobrou formou a dobrým smerom. Celé zahraničie sa k tomu tak vyjadruje (k reforme verejnej správy k tzv. projektu ESO pozn.)", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Projekt reformy verejnej správy ESO kritizuje nielen opozícia ale aj niektorí experti, ZMOS a odborári. Za najväčší nedostatok považujú chýbajúce analýzy dopadov tejto reformy. Demagog.sk nezaznamenal žiadnu zahraničnú reakciu na pripravovanú reformu ESO. Výrok hodnotíme ako zavádzanie keďže nielen opozícia ale aj časť odbornej obce kritizuje reformu. Projekt reformy verejnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválila vláda na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka 27. apríla 2012. Jednou zo systémových zmien je opatrenie v oblasti teritoriálnej pôsobnosti, rozmiestnenia a dostupnosti služieb verejnej správy. Vízia projektu ESO je zjednodušiť kontakt občana a úradov. Občan by mal dokázať vybaviť všetky veci na jednom mieste či využitím elektronických prostriedkov. Štátna správa by mala byť jednoduchá, prehľadná a dostupná a zároveň pružná,udržateľná, transparentná a s minimálnymi nákladmi. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) vníma projekt ESO pozitívne a považuje projekt za dobrú správu, ktorá by mala viesť k znižovaniu nákladov a racionalizácie štátnej správy. Daniel Scheber zo spoločnosti Accenture, ktorá sledovala (od 6. - 10. augusta) pre denník SME chod konkrétneho úradu na otázku či verí reforme ESO odpovedal : „ Jej (reformy ESO, pozn.) princípy majú správny základ. Štátna správa by mala reagovať na životné situácie človeka a umožniť mu vybaviť čo najviac vecí z jedného miesta.“ Denník Hospodárske noviny (28. augusta 2012): \" opozícia a experti upozorňujú, že jedinej vládnej strane ide o ďalšiu centralizáciu moci. ... Smer takto centralizuje moc v území, riadiť 79 úradov je oveľa jednoduchšie ako riadiť sedemsto organizácií,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. Podobne to vidí aj podpredseda KDH Július Brocka. „ Som skeptický, pretože Smer zatiaľ nikdy nepreukázal, že vie robiť veci lacnejšie a efektívnejšie, “ dodal k plánovanej výške úspor.\" Na druhej strane experti chvália vládu za svahu šetriť hoci prezentovaným úsporám neveria. „Dosiaľ neboli zverejnené žiadne personálne a procesné audity, ktoré by garantovali ich reálnosť,“ hovorí analytik Iness Radovan Ďurana. „Ide iba o nepodložené sľuby,“ poznamenáva odborník na štátnu správu Ľubomír Plai.\" Pre denník SME (27. augusta 2012) sa bývalý predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai vyjadril, že projekt ESO nie je úplnou reformou: \"Nič z deklarovaných zámerov o vyššiu efektívnosť sa nepodarí naplniť, ak sa nezastaví bezbrehá politizácia - stranícke čistky v úradoch,\" povedal Plai.\" Pravda (22. augusta 2012): Poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) označil Kaliňákovu reformu za marketingový ťah bez reálnych výsledkov . “Takto nastavená reforma pri optimistických predpovediach ušetrí štátu približne 1 percento z toho, čo avizuje. Pripravovanú reformu ESO taktiež kritizujú ZMOS a odborári. \" Odborárom chýba ekonomická a právna analýza dosahu , ktorá je podľa nich základom pre racionalizáciu správy majetku štátu aj jeho centralizáciu. ... Samosprávy požiadali rezort, aby zákon stiahol z rokovania vlády a prepracoval ho.\" Demagog.sk nezistil žiadnu konkrétnu reakciu za reformu ESO zo zahraničia. Nemecký minister hospodárstva na svojej návšteve na Slovensku 24. augusta pochválil snahu šetriť no konkrétne k reforme ESO sa nevyjadril. \"S rešpektom sa pozeráme na slovenské reformy. Zároveň hovoríme o veľkej dôveryhodnosti Slovenska,\" poznamenal Rösler.\" R. Kaliňák by musel špecifikovať kto konkrétne a kedy sa vyjadril pochvalne konkrétne na adresu reformy ESO. Bez takéhoto upresnenia je výrok zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projekt reformy verejnej správy ESO kritizuje nielen opozícia ale aj niektorí experti, ZMOS a odborári. Za najväčší nedostatok považujú chýbajúce analýzy dopadov tejto reformy. Demagog.sk nezaznamenal žiadnu zahraničnú reakciu na pripravovanú reformu ESO. Výrok hodnotíme ako zavádzanie keďže nielen opozícia ale aj časť odbornej obce kritizuje reformu. Projekt reformy verejnej správy ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená štátna správa) schválila vláda na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka 27. apríla 2012. Jednou zo systémových zmien je opatrenie v oblasti teritoriálnej pôsobnosti, rozmiestnenia a dostupnosti služieb verejnej správy. Vízia projektu ESO je zjednodušiť kontakt občana a úradov. Občan by mal dokázať vybaviť všetky veci na jednom mieste či využitím elektronických prostriedkov. Štátna správa by mala byť jednoduchá, prehľadná a dostupná a zároveň pružná,udržateľná, transparentná a s minimálnymi nákladmi. Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) vníma projekt ESO pozitívne a považuje projekt za dobrú správu, ktorá by mala viesť k znižovaniu nákladov a racionalizácie štátnej správy. Daniel Scheber zo spoločnosti Accenture, ktorá sledovala (od 6. - 10. augusta) pre denník SME chod konkrétneho úradu na otázku či verí reforme ESO odpovedal : „ Jej (reformy ESO, pozn.) princípy majú správny základ. Štátna správa by mala reagovať na životné situácie človeka a umožniť mu vybaviť čo najviac vecí z jedného miesta.“ Denník Hospodárske noviny (28. augusta 2012): \" opozícia a experti upozorňujú, že jedinej vládnej strane ide o ďalšiu centralizáciu moci. ... Smer takto centralizuje moc v území, riadiť 79 úradov je oveľa jednoduchšie ako riadiť sedemsto organizácií,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda. Podobne to vidí aj podpredseda KDH Július Brocka. „ Som skeptický, pretože Smer zatiaľ nikdy nepreukázal, že vie robiť veci lacnejšie a efektívnejšie, “ dodal k plánovanej výške úspor.\" Na druhej strane experti chvália vládu za svahu šetriť hoci prezentovaným úsporám neveria. „Dosiaľ neboli zverejnené žiadne personálne a procesné audity, ktoré by garantovali ich reálnosť,“ hovorí analytik Iness Radovan Ďurana. „Ide iba o nepodložené sľuby,“ poznamenáva odborník na štátnu správu Ľubomír Plai.\" Pre denník SME (27. augusta 2012) sa bývalý predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai vyjadril, že projekt ESO nie je úplnou reformou: \"Nič z deklarovaných zámerov o vyššiu efektívnosť sa nepodarí naplniť, ak sa nezastaví bezbrehá politizácia - stranícke čistky v úradoch,\" povedal Plai.\" Pravda (22. augusta 2012): Poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ) označil Kaliňákovu reformu za marketingový ťah bez reálnych výsledkov . “Takto nastavená reforma pri optimistických predpovediach ušetrí štátu približne 1 percento z toho, čo avizuje. Pripravovanú reformu ESO taktiež kritizujú ZMOS a odborári. \" Odborárom chýba ekonomická a právna analýza dosahu , ktorá je podľa nich základom pre racionalizáciu správy majetku štátu aj jeho centralizáciu. ... Samosprávy požiadali rezort, aby zákon stiahol z rokovania vlády a prepracoval ho.\" Demagog.sk nezistil žiadnu konkrétnu reakciu za reformu ESO zo zahraničia. Nemecký minister hospodárstva na svojej návšteve na Slovensku 24. augusta pochválil snahu šetriť no konkrétne k reforme ESO sa nevyjadril. \"S rešpektom sa pozeráme na slovenské reformy. Zároveň hovoríme o veľkej dôveryhodnosti Slovenska,\" poznamenal Rösler.\" R. Kaliňák by musel špecifikovať kto konkrétne a kedy sa vyjadril pochvalne konkrétne na adresu reformy ESO. Bez takéhoto upresnenia je výrok zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Vízia", "vníma", "odpovedal", "Hospodárske noviny", "SME", "Pravda", "pochválil"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20957", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143447?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/6515217/eso-je-podla-podnikatelov-jednou-z-mala-dobrych-sprav.html", "http://www.sme.sk/c/6508083/z-velkej-reformy-moze-zostat-len-presuvanie-tabul.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-57199810-premier-fico-chce-lacnejsi-stat", "http://www.sme.sk/c/6511618/eso-ma-setrit-volno-aj-peniaze.html", "http://spravy.pravda.sk/kalinakovo-eso-u-spolustranikov-nezabralo-fkg-/sk_domace.asp?c=A120822_081031_sk_domace_p23", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-57161110-nemecky-minister-chvali-nase-setrenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:38.611425+00:00"}
{"id": "vr35636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35636", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "(Mikloš: ...vy ste nepripravili, nesplnili ste zákonnú povinnosť pripraviť východisko štátneho rozpočtu. A kde sú tie východiská?, pozn.) Však východiská máte v rozpočte na rok 2011.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počiatek má pravdu v tom, že východiská sa nachádzajú aj v návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012 , ktorý pochádza z apríla 2009.", "analysis_paragraphs": ["Počiatek má pravdu v tom, že východiská sa nachádzajú aj v návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012 , ktorý pochádza z apríla 2009."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu rozpočtu na roky 2010 až 2012"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7253"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:33.686543+00:00"}
{"id": "vr27803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27803", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Som 20 rokov bol v podnikateľskom prostredí, teraz 8 rokov v politike.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec začal svoju politicú kariéru v roku 2006 ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS. Momentálne sa v politike pohybuje skutočne 8 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec začal svoju politicú kariéru v roku 2006 ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS. Momentálne sa v politike pohybuje skutočne 8 rokov."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["poslanec", "Pracovnú", "Pracoval"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/ivan-stefanec/category:poslanci", "http://www.ivanstefanec.sk/m/o-mne-14/zivotopis-21/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59109"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:00.158875+00:00"}
{"id": "42084", "numeric_id": 42084, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42084", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...takto je to aj s mojim transparentným účtom. Mám tam tých 21 tisíc. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Mikloško má transparentný účet , na ktorom je možné vidieť všetkých prispievateľov, sumy, ktorými prispeli a aj výdavky na kampaň. Túto povinnosť mu stanovuje aj zákon . Dňa 26.1.2019 (deň pred diskusiou) bol stav na tomto účte 21 824,12 €. K 28.januáru 2019, kedy bol výrok overovaný, bol stav na tomto účte 32 924,12€. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["František Mikloško má transparentný účet , na ktorom je možné vidieť všetkých prispievateľov, sumy, ktorými prispeli a aj výdavky na kampaň. Túto povinnosť mu stanovuje aj zákon . Dňa 26.1.2019 (deň pred diskusiou) bol stav na tomto účte 21 824,12 €. K 28.januáru 2019, kedy bol výrok overovaný, bol stav na tomto účte 32 924,12€. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["transparentný účet", "zákon"], "url": ["https://www.transparentneucty.sk/?fbclid=IwAR1hlwzcUCozltHy1n-6hrtdvLsapbrrezPPBCn0fdURu_os02rf9CtpnHg#/ucet/SK3109000000005147170488", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20190101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:28.632056+00:00"}
{"id": "vr15765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15765", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V záujme vlády bude pokračovať aj vo výstavbe južného ťahu R2 medzi mestami Zvolen a Košice.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R2 je rýchlostná cesta, ktorá začína pri Trenčíne a ďalej pokračuje na stredné a východné Slovensko mestami Prievidza, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec a Rožňava. Končiť by mala pri Košických Oľšanoch, kde bude nadväzovať na diaľnicu D1. Plán výstavby cesty R2 sa začal realizovať v roku 2003 a ukončenie výstavby bolo naplánované na rok 2021. V procese stavebného konania sa nachádza výstavba úsekov Rožňava - Jablonov nad Turňou , Mníchova Lehota - Ruskovce a Kriváň - Lovinobaňa . Začiatok stavby bol naplánovaný ešte na rok 2016. Na rok 2017 sa plánuje začiatok výstavby úsekov Bátka - Figa, západ , Zacharovce - Bátka , Ožďany, východ - Zacharovce , Lovinobaňa - Ožďany, západ , Pravotice - Dolné Vestenice , D1 - Mníchova Lehota , Košice, Šaca - Košické Oľšany , ktoré sa rovnako nachádzajú v procese stavebného konania. Plánovaný termín ukončenia výstavby týchto úsekov nie je presne známy. Keďže výstavba ani naplánovaných úsekov nezačal a doposiaľ nie sú známe ani termíny začatia výberového konania na jednotlivých projektoch, sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["R2 je rýchlostná cesta, ktorá začína pri Trenčíne a ďalej pokračuje na stredné a východné Slovensko mestami Prievidza, Žiar nad Hronom, Zvolen, Lučenec a Rožňava. Končiť by mala pri Košických Oľšanoch, kde bude nadväzovať na diaľnicu D1. Plán výstavby cesty R2 sa začal realizovať v roku 2003 a ukončenie výstavby bolo naplánované na rok 2021. V procese stavebného konania sa nachádza výstavba úsekov Rožňava - Jablonov nad Turňou , Mníchova Lehota - Ruskovce a Kriváň - Lovinobaňa . Začiatok stavby bol naplánovaný ešte na rok 2016. Na rok 2017 sa plánuje začiatok výstavby úsekov Bátka - Figa, západ , Zacharovce - Bátka , Ožďany, východ - Zacharovce , Lovinobaňa - Ožďany, západ , Pravotice - Dolné Vestenice , D1 - Mníchova Lehota , Košice, Šaca - Košické Oľšany , ktoré sa rovnako nachádzajú v procese stavebného konania. Plánovaný termín ukončenia výstavby týchto úsekov nie je presne známy. Keďže výstavba ani naplánovaných úsekov nezačal a doposiaľ nie sú známe ani termíny začatia výberového konania na jednotlivých projektoch, sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Rožňava - Jablonov nad Turňou", "Mníchova Lehota - Ruskovce", "Kriváň - Lovinobaňa", "Bátka - Figa, západ", "Zacharovce - Bátka", "Ožďany, východ - Zacharovce", "Lovinobaňa - Ožďany, západ", "Pravotice - Dolné Vestenice", "D1 - Mníchova Lehota", "Košice, Šaca - Košické Oľšany", "stretnutie", "Zvolen, západ - Zvolen, východ", "neodporúčala", "petíciu", "Ruskovce - Pravotice", "Zvolen, východ - Pstruša", "predĺženie termínu"], "url": ["http://www.ndsas.sk/204-useky/44364s43623c", "http://www.ndsas.sk/useky-mnichova-lehota---ruskovce/44364s476c", "http://www.ndsas.sk/useky-krivan---lovinobana/44364s3120c", "http://www.ndsas.sk/useky-batka---figa--zapad/44364s3122c", "http://www.ndsas.sk/useky-zacharovce---batka/44364s296c", "http://www.ndsas.sk/useky-ozdany--vychod---zacharovce/44364s294c", "http://www.ndsas.sk/useky-lovinobana---ozdany--zapad/44364s3121c", "http://www.ndsas.sk/useky-pravotice---dolne-vestenice/44364s12292c", "http://www.ndsas.sk/useky-d1---mnichova-lehota/44364s3111c", "http://www.ndsas.sk/useky-kosice--saca---kosicke-olsany/44364s12299c", "https://www.noviny.sk/slovensko/162706-usek-r2-zvolen-kosice-moze-prilakat-investorov-datum-vystavby-stale-neznamy", "http://www.ndsas.sk/useky-zvolen--zapad---zvolen--vychod/44364s3113c", "https://naszvolen.sme.sk/c/7663561/dialniciari-este-nevedia-ako-obist-zvolen.html", "https://naszvolen.sme.sk/c/20277539/zvolen-rychlostnu-cestu-r2-cez-mesto-nechce-startuje-peticia.html", "http://www.ndsas.sk/useky-ruskovce---pravotice--1-2-profil/44224s477c", "http://www.ndsas.sk/useky-zvolen--vychod---pstrusa/44223s290c", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415416-useky-d3-na-kysuciach-a-r2-pri-zvolene-ukoncia-buduci-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:08.771561+00:00"}
{"id": "vr17775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17775", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...Váš pán štátny tajomník (Róbert Ondrejcsák, pozn.) ani nevedel o memorande, ktoré bolo podpísané s fínskou vládou(...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum medzi Slovenskom a Fínskom týkajúce sa spolupráce na obrnených vozidlách podpísal zástupca Ministerstva obrany SR v máji 2017, o jeho existencii sa verejnosť na Slovensku dozvedela v novembri 2017, kedy sa štátny tajomník ministerstva skutočne vyjadril, že o danom memorande nič nevie. Memorandum na žiadosť Martina Dubéciho poskytlo fínske ministerstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2017 minister obrany Gajdoš potvrdil, že plánuje nákup osemkolesových obrnených vozidiel, ktoré budú postavené na podvozkoch od fínskych transportérov Patria, k čomu malo byť s fínskou stranou podpísané tzv. memorandum o porozumení.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum medzi Slovenskom a Fínskom týkajúce sa spolupráce na obrnených vozidlách podpísal zástupca Ministerstva obrany SR v máji 2017, o jeho existencii sa verejnosť na Slovensku dozvedela v novembri 2017, kedy sa štátny tajomník ministerstva skutočne vyjadril, že o danom memorande nič nevie. Memorandum na žiadosť Martina Dubéciho poskytlo fínske ministerstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V novembri 2017 minister obrany Gajdoš potvrdil, že plánuje nákup osemkolesových obrnených vozidiel, ktoré budú postavené na podvozkoch od fínskych transportérov Patria, k čomu malo byť s fínskou stranou podpísané tzv. memorandum o porozumení."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["novembri 2017", "Denníka N", "Rádiu Expres", "Kópiu", "memorandum", "zmluvu", "sprístupnilo"], "url": ["https://dennikn.sk/938225/dankovi-ludia-pri-najvacsom-vojenskom-nakupe-obisli-vladu-v-tichosti-objednali-finske-vozidla/", "https://dennikn.sk/913282/dankovi-ludia-potichu-vybrali-transportery-za-400-milionov-na-tahu-je-este-smer/", "https://www.expres.sk/119930/nakup-transporterov-by-mal-byt-transparentnejsi-aj-podla-statneho-tajomnika-rezortu-obrany/", "https://drive.google.com/file/d/1JaulaAWjOTXLZmcPMfofqQ-3pYJltfja/view", "https://drive.google.com/file/d/1JaulaAWjOTXLZmcPMfofqQ-3pYJltfja/view", "https://drive.google.com/file/d/0B2kAegaaKi3DSEFSNkljWERmekFtQ3FLTHdQeTk5b2thTjVN/view", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/469007-fini-odtajnili-dohodu-o-transporteroch-kontrakt-bol-upeceny-dopredu-tvrdi-dubeci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:01.429324+00:00"}
{"id": "vr37719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37719", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň čo sa týka rastu cien, lebo ľudia sa obávajú rastu cien a to je prirodzené. Tieto ceny sú regulované.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011: \" Spôsob výpočtu maximálnej ceny tepla vychádza z princípu nákladovej metódy . Do návrhu ceny tepla je možné zahrnúť len oprávnené náklady, ktoré špecifikuje výnos a ktoré nepresahujú limitnú výšku určenú výnosom. Metódou regulácie sa zabezpečilo, že objem schválených fixných nákladov medziročne vzrástol len v odôvodnených prípadoch (zvýšené investície, generálne opravy, atď.). Určené ceny tepla rozhodnutím úradu podliehajú po skončení regulačného roka zúčtovaniu na skutočne vzniknuté oprávnené náklady.\" \"Cenovú reguláciu za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu pre regulované subjekty, ktorých počet odberných miest z distribučnej siete nepresahuje 100 000 (lokálne distribučné siete) vykonať určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny a tarify, nákladovou metódou . Základ pre výpočet cien podľa tejto metódy budú tvoriť oprávnené náklady a primeraný zisk stanovený úradom.\" Presné vzorce obsahujú konkrétne vyhlášky , ktoré vydáva ÚRSO.", "analysis_paragraphs": ["Regulačná politika (pdf.) na obdobie 2009 - 2011: \" Spôsob výpočtu maximálnej ceny tepla vychádza z princípu nákladovej metódy . Do návrhu ceny tepla je možné zahrnúť len oprávnené náklady, ktoré špecifikuje výnos a ktoré nepresahujú limitnú výšku určenú výnosom. Metódou regulácie sa zabezpečilo, že objem schválených fixných nákladov medziročne vzrástol len v odôvodnených prípadoch (zvýšené investície, generálne opravy, atď.). Určené ceny tepla rozhodnutím úradu podliehajú po skončení regulačného roka zúčtovaniu na skutočne vzniknuté oprávnené náklady.\" \"Cenovú reguláciu za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu pre regulované subjekty, ktorých počet odberných miest z distribučnej siete nepresahuje 100 000 (lokálne distribučné siete) vykonať určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny a tarify, nákladovou metódou . Základ pre výpočet cien podľa tejto metódy budú tvoriť oprávnené náklady a primeraný zisk stanovený úradom.\" Presné vzorce obsahujú konkrétne vyhlášky , ktoré vydáva ÚRSO."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Regulačná politika", "vyhlášky"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/urad/RegulacnaPolitika_2009-2011.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sk/legislativa/vyhlasky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:49.489591+00:00"}
{"id": "vr17235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17235", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To programové obdobie sa volá, že je 2014, 2020, ale v skutočnosti 2016 lebo schválené programy, vo všetkých tých rokovaniach, boli až na konci roku 2015, tzn. reálne sa mohlo začať z roku 2016 a nečerpať sa do roku 2020 a roku 2023 lebo M+3, (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nielen na základe dátumov dostupných výziev na stránke Ministerstva vnútra SR , ale aj na samotnom portáli partnerskadohoda.sk môžeme určiť, že reálne sa OP Ľudské zdroje začal realizovať až v druhej polovici roka 2015 ako to uvádza Robert Kaliňák. Minister myslel pravdepodobne na tzv. pravidlo N+3, ktorý v praxi znamená, že finančné prostriedky alokované pre členské štáty pre rok 2020 musí byť reálne vyčerpané najneskôr do troch rokov. V tomto prípade do 31. decembra 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nielen na základe dátumov dostupných výziev na stránke Ministerstva vnútra SR , ale aj na samotnom portáli partnerskadohoda.sk môžeme určiť, že reálne sa OP Ľudské zdroje začal realizovať až v druhej polovici roka 2015 ako to uvádza Robert Kaliňák. Minister myslel pravdepodobne na tzv. pravidlo N+3, ktorý v praxi znamená, že finančné prostriedky alokované pre členské štáty pre rok 2020 musí byť reálne vyčerpané najneskôr do troch rokov. V tomto prípade do 31. decembra 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra SR", "partnerskadohoda.sk", "pravidlo", "prípade", "ukončilo", "informačné dni", "výziev", ".pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/?aktualne-informacie-10&stranka=15", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/60-sk/operacny-program-ludske-zdroje/?page=1", "https://www.strukturalni-fondy.cz/cs/Informace-a-dokumenty/slovnik-pojmu/P/Pravidlo-N-3", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/operacny-program-ludske-zdoje/", "http://www.minv.sk/?aktualne-informacie-10&sprava=prve-eurofondove-vyzvy-ministerstvo-vnutra-vyhlasi-do-konca-leta", "http://www.minv.sk/?aktualne-informacie-10&sprava=informacne-dni-k-vyhlasenej-vyzve-pre-op-lz", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/60-sk/operacny-program-ludske-zdroje/?page=1", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/operacny-program-ludske-zdoje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:54.499069+00:00"}
{"id": "vr30810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30810", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja nemal som problém povedať SDKÚ pri daňovom úrade ako prvý poslanec alebo jediný poslanec z koalície, že toto je zlodejina.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa TASR z dňa 15. apríla v ktorej I. Matovič poskytol vyjadrenie: \"Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a sám odstúpi z funkcie.\" V tom čase už silneli negatívne ohlasy zo všetkých koaličných strán. SaS požadovala , aby zmluvu daňového riaditeľstva na prenájom priestorov v Košiciach preveril Najvyšší kontrolný úrad. 20 apríla I. Matovič vyhlásil : \"Očakával som jednoznačnejšie, tvrdšie, odvážnejšie riešenie. Ľudom sme sľúbili zmenu a včerajšie rozhodnutie sa mi zmenou nezdá. Keď niekto pred nami urobil špinavosť, nemôžeme argumentovať tým, že sme urobili menšiu špinavosť. Fico vymyslel odporný kšeft a my sme v tom kšefte len vymenili figúrky.“ Avšak v ten istý deň, 15.apríla, premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala \"generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach.\" Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič. Rovnako z toho vyplýva, že Igor Matovič nebol jediný politik, ktorý SDKÚ za kauzu kritizoval. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR z dňa 15. apríla v ktorej I. Matovič poskytol vyjadrenie: \"Verím, že si M. Mikulčík vstúpi do svedomia a sám odstúpi z funkcie.\" V tom čase už silneli negatívne ohlasy zo všetkých koaličných strán. SaS požadovala , aby zmluvu daňového riaditeľstva na prenájom priestorov v Košiciach preveril Najvyšší kontrolný úrad. 20 apríla I. Matovič vyhlásil : \"Očakával som jednoznačnejšie, tvrdšie, odvážnejšie riešenie. Ľudom sme sľúbili zmenu a včerajšie rozhodnutie sa mi zmenou nezdá. Keď niekto pred nami urobil špinavosť, nemôžeme argumentovať tým, že sme urobili menšiu špinavosť. Fico vymyslel odporný kšeft a my sme v tom kšefte len vymenili figúrky.“ Avšak v ten istý deň, 15.apríla, premiérka vo svojom vyhlásení uviedla , že vo štvrtok (14. apríla 2011, pozn.) vyzvala \"generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR, aby prijal politickú zodpovednosť, a získal tak priestor na očistenie vlastného mena a okolností uzavretia zmluvy o prenájme budovy v Košiciach.\" Zmenila tak svoj postoj oproti 13.aprílu, súčasťou riešenia situácie okolo daňového úradu v Košiciach odstúpenie Mikulčíka ešte nebolo. Premiérka tak vyzvala Mikulčíka ku odstúpeniu o deň skôr ako Matovič. Rovnako z toho vyplýva, že Igor Matovič nebol jediný politik, ktorý SDKÚ za kauzu kritizoval. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["negatívne ohlasy", "požadovala", "vyhlásil", "uviedla"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5853954/radicova-pre-dom-odvolava-mikulcika.html", "http://www.sme.sk/c/5853818/sas-chce-aby-prenajom-daniarov-skontroloval-nku.html", "http://www.sme.sk/c/5859929/matovic-za-seba-neruci-ak-by-sa-odvolaval-miklos.html", "http://www.vlada.gov.sk/25079/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:43.532110+00:00"}
{"id": "vr38058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38058", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ušetrili sme tri a pol milióna eur za päť rokov. (na zmene nájomnej zmluvy košických daňovákov, pozn.)", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Danové riaditelstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu. \" 'Rozhodli sme sa vybrat co najefektívnejšie a co najlacnejšie riešenie. Rozhodli sme sa podpísat zmluvu, na ktorej oproti inej zmluve, ktorá bola stole, sme ušetrili vyše 3,5 milióna eur na pät rokov. Takúto zmluvu by som podpísal aj priamo s bratom predsedu Smeru,' konštatoval generálny riaditel DR Miroslav Mikulcík.\" Hoci nejde o nezávislý zdroj, toto tvrdenie v diskusii nespochybnil ani M. Madaric. Otázne zostáva, ci je vzhladom na odlišnú pozíciu jednotlivých budov v jednotlivých zmluvách porovnanie výdajov štátu na mieste a teda ci Štefanec porovnáva porovnatelné. (priestory v centre sú drahšie ako na periférii bez toho, aby museli byt umelo predražené). Naše hodnotenie je založené na nominálnych ciastkach za funkcnú podstatu danového úradu, ktorú môže splnat v centre ako aj na periférii.", "analysis_paragraphs": ["TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že na prenájme budovy v Košiciach ušetrilo Danové riaditelstvo (DR) SR 3,5 milióna eur, a to oproti cene, ktorú dohodlo prechádzajúce vedenie úradu. \" 'Rozhodli sme sa vybrat co najefektívnejšie a co najlacnejšie riešenie. Rozhodli sme sa podpísat zmluvu, na ktorej oproti inej zmluve, ktorá bola stole, sme ušetrili vyše 3,5 milióna eur na pät rokov. Takúto zmluvu by som podpísal aj priamo s bratom predsedu Smeru,' konštatoval generálny riaditel DR Miroslav Mikulcík.\" Hoci nejde o nezávislý zdroj, toto tvrdenie v diskusii nespochybnil ani M. Madaric. Otázne zostáva, ci je vzhladom na odlišnú pozíciu jednotlivých budov v jednotlivých zmluvách porovnanie výdajov štátu na mieste a teda ci Štefanec porovnáva porovnatelné. (priestory v centre sú drahšie ako na periférii bez toho, aby museli byt umelo predražené). Naše hodnotenie je založené na nominálnych ciastkach za funkcnú podstatu danového úradu, ktorú môže splnat v centre ako aj na periférii."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51530130-na-prenajme-sme-usetrili-miliony-odkazal-ficovi-mikulcik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:23.043169+00:00"}
{"id": "vr17319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17319", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Kedysi sme boli krajina proste ťažkého strojárenského priemyslu. Vyrábali sme zbrane. Boli sme spolu v Českolovensku premiantmi v tejto oblasti.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozícia Československa v období socializmu (do roku 1989) bola v oblasti zbrojárstva a ťažkého strojárstva celosvetovo významná a výnimočná. Slovensko patrilo k tzv. \" ekonomickým tigrom \" najmä v oblasti zbrojárstva. Slovenské zbrojárske závody dotovali československú armádu tisíckami tankov a neskôr sa začali orientovať aj na export ťažkej zbrojárskej techniky do socialistických a spriatelených krajín, čo ešte viac zvýraznilo pozíciu Československa. Rovnako dôležité boli aj výrobky ťažkého strojárstva . Výrok ministra financií je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pozícia Československa v období socializmu (do roku 1989) bola v oblasti zbrojárstva a ťažkého strojárstva celosvetovo významná a výnimočná. Slovensko patrilo k tzv. \" ekonomickým tigrom \" najmä v oblasti zbrojárstva. Slovenské zbrojárske závody dotovali československú armádu tisíckami tankov a neskôr sa začali orientovať aj na export ťažkej zbrojárskej techniky do socialistických a spriatelených krajín, čo ešte viac zvýraznilo pozíciu Československa. Rovnako dôležité boli aj výrobky ťažkého strojárstva . Výrok ministra financií je pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["dotovali", "strojárstva", "Podiel", "strojárstva."], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/382831-zbrojarstvo-oziva-ale-navrat-je-tazky/", "https://domov.sme.sk/c/7673561/alt-fabriky-klenot-socializmu-znicil-trh-aj-zle-rozhodnutia.html", "http://www.armadninoviny.cz/efektivita-zbrojarskej-vyroby-na-slovensku-za-cias-socializmu.html", "https://domov.sme.sk/c/7673561/alt-fabriky-klenot-socializmu-znicil-trh-aj-zle-rozhodnutia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:41.552134+00:00"}
{"id": "vr28511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28511", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Mesto sa zadlžuje cez mestské organizácie. Takto Igor Choma zadĺžil mesto o 14,5 milióna eur.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Barčík uvádza, že Choma zadĺžil mesto cez mestské organizácie a má ísť až o sumu 14,5 milióna eur. V skutočnosti však toto zadĺženie 14,5 milióna eur až započítaním sumy 4,5 milióna eur, ktorý bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Len ťažko môžeme považovať túto položku ako \"cez mestské organizácie\". Zároveň tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu. V roku 2013 sa schválil (.pdf) splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Časť z tohoto dlhu je pravdepodobne dokonca už dnes odpustená . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Barčík zjavne vychádza z údajov uverejnených 2. októbra 2014 na blogu SME Martina Kapitulíka. Ten uvádza, že počas obdobia Chomu sa zvýšil dlh dopravného podniku o takmer sedem miliónov eur, záväzky z obchodného styku rozpočtových a príspevkových organizácií mesta a dopravného podniku mesta vzrástli o viac ako tri milióny eur a mesto Žilina sa upísalo splácať dlh Ministerstvu hospodárstva SR v sume takmer 4,5 milióna eur. Spolu to predstavuje sumu približne 14,5 milióna eur. Údaj z blogu Demagog.SK overil nasledovne: Na základe záverečných účtov za roky 2010 (s. 228-229) - 2013 uvádzame výšku záväzkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a Dopravného podniku mesta Žiliny: V rokoch 2012 a 2013 si Dopravný podnik mesta Žilina zobral úvery v hodnote spolu približne 6,6 milióna eur. V roku 2012 išlo o úver 2,1 milióna eur a v roku 2013 išlo o úver 4,5 milióna eur. Spolu teda úvery dopravného podniku a záväzky rozpočtových a príspevkových organizácií a obchodné záväzky Dopravného podniku tvoria takmer 10 miliónov eur za obdobie Chomu. Uvádzaná suma 14,5 milióna eur zahŕňa aj sumu 4,5 milióna eur, ktorú bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Ide o dlh z roku 2005, ktorý podpísal J. Slota. Tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu a súvisel z investíciou KIA. V roku 2013 sa schválil splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Táto suma teda jednoznačne nie je dlhom mestských organizácii (rozpočtových, príspevkových, 100% dcér mesta). Na októbrovom výjazdovom zasadnutí vlády v Žiline bol Žiline odpustený dlh v súvislosti s výstavbou \"kórejskej dediny\". Časť z tohto, alebo dokonca celý 4,5 miliónový dlh je dnes už odpustený . Matej Tunega, analytik spolupracujúci s INEKO, zverejnil 3. októbra 2014 rebríček miest podľa zmeny finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013, v ktorej je uvedené: \"Ku koncu roka 2013 dosiahla spomedzi 50 najväčších miest najvyšší dlh Žilina (77,1 %), v jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý postupne spláca.\" Ide o dlh, ktorý prekračuje zákonom povolenú hranicu 60% bežných príjmov. Žilina sa tak stala jediným mestom, ktoré vzhľadom na prekročenie limitu nemôže čerpať žiaden úver. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Barčík uvádza, že Choma zadĺžil mesto cez mestské organizácie a má ísť až o sumu 14,5 milióna eur. V skutočnosti však toto zadĺženie 14,5 milióna eur až započítaním sumy 4,5 milióna eur, ktorý bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Len ťažko môžeme považovať túto položku ako \"cez mestské organizácie\". Zároveň tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu. V roku 2013 sa schválil (.pdf) splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Časť z tohoto dlhu je pravdepodobne dokonca už dnes odpustená . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Barčík zjavne vychádza z údajov uverejnených 2. októbra 2014 na blogu SME Martina Kapitulíka. Ten uvádza, že počas obdobia Chomu sa zvýšil dlh dopravného podniku o takmer sedem miliónov eur, záväzky z obchodného styku rozpočtových a príspevkových organizácií mesta a dopravného podniku mesta vzrástli o viac ako tri milióny eur a mesto Žilina sa upísalo splácať dlh Ministerstvu hospodárstva SR v sume takmer 4,5 milióna eur. Spolu to predstavuje sumu približne 14,5 milióna eur. Údaj z blogu Demagog.SK overil nasledovne: Na základe záverečných účtov za roky 2010 (s. 228-229) - 2013 uvádzame výšku záväzkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a Dopravného podniku mesta Žiliny: V rokoch 2012 a 2013 si Dopravný podnik mesta Žilina zobral úvery v hodnote spolu približne 6,6 milióna eur. V roku 2012 išlo o úver 2,1 milióna eur a v roku 2013 išlo o úver 4,5 milióna eur. Spolu teda úvery dopravného podniku a záväzky rozpočtových a príspevkových organizácií a obchodné záväzky Dopravného podniku tvoria takmer 10 miliónov eur za obdobie Chomu. Uvádzaná suma 14,5 milióna eur zahŕňa aj sumu 4,5 milióna eur, ktorú bude mesto splácať Ministerstvu dopravy ako dlh za pozemky pod KIA. Ide o dlh z roku 2005, ktorý podpísal J. Slota. Tento dlh mesto podpísalo ešte v roku 2005 za J. Slotu a súvisel z investíciou KIA. V roku 2013 sa schválil splátkový kalendár, na túto starú zmluvu. Táto suma teda jednoznačne nie je dlhom mestských organizácii (rozpočtových, príspevkových, 100% dcér mesta). Na októbrovom výjazdovom zasadnutí vlády v Žiline bol Žiline odpustený dlh v súvislosti s výstavbou \"kórejskej dediny\". Časť z tohto, alebo dokonca celý 4,5 miliónový dlh je dnes už odpustený . Matej Tunega, analytik spolupracujúci s INEKO, zverejnil 3. októbra 2014 rebríček miest podľa zmeny finančného zdravia a kľúčových ukazovateľov hospodárenia medzi rokmi 2010 a 2013, v ktorej je uvedené: \"Ku koncu roka 2013 dosiahla spomedzi 50 najväčších miest najvyšší dlh Žilina (77,1 %), v jej dlhu je však započítaný aj úver od štátu na výkup pozemkov v súvislosti s investíciou automobilky KIA, ktorý postupne spláca.\" Ide o dlh, ktorý prekračuje zákonom povolenú hranicu 60% bežných príjmov. Žilina sa tak stala jediným mestom, ktoré vzhľadom na prekročenie limitu nemôže čerpať žiaden úver. Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "odpustená", "SME", "záverečných účtov", "2012", "2013", "schválil", "odpustený", "zverejnil", "rebríček miest", "prekročenie limitu"], "url": ["http://egov.zilina.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CAtLjzqjzJzMirQ2zU%2fQINGbdU%2bA%2fHTKN8lu%2fSRBzOCOvog%2fQK4QYkEV6KaoEfZQpIqLAZ4Kx7dyOY%2bLtrC0F3bLWLEkhnlMqQ%3d%3d", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332450-vlada-odpustila-ziline-dlh-za-korejsku-dedinu/", "http://kapitulik.blog.sme.sk/c/366002/za-chomu-sa-zilina-v-tichosti-zadlzila-o-takmer-145-miliona-eur.html", "http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20130619103328.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20120613103744.pdf", "http://egov.zilina.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CAtLjzqjzJzMirQ2zU%2fQINGbdU%2bA%2fHTKN8lu%2fSRBzOCOvog%2fQK4QYkEV6KaoEfZQpIqLAZ4Kx7dyOY%2bLtrC0F3bLWLEkhnlMqQ%3d%3d", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332450-vlada-odpustila-ziline-dlh-za-korejsku-dedinu/", "http://www.ineko.sk/clanky/financne-zdravie-najviac-zlepsili-v-trencine-zhorsili-v-novych-zamkoch", "http://obce.ineko.sk/profily/?ID=2921", "http://ekonomika.sme.sk/c/7417846/mesta-setria-najzadlzenejsia-zostava-zilina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:33.394902+00:00"}
{"id": "vr15914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15914", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Napríklad 3 mesiace dozadu známy prípad, súkromný detský domov Kozmálovce, v Levickom okrese. Tiež podozrenie nejakého sexuálne zneužívaného dieťaťa zo strany riaditeľa, tak sa konalo hneď. Ale viete prečo? Lebo na druhý deň polícia nerobila trestné konanie, ale dala obvinenie", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo Veľkých Kozmálovciach sa v Združení Rodiny pre detský úsmev rieši prípad zneužívania maloletých. Podozrenie ihneď padlo na jedného zo zamestnancov, neskôr sa ukázalo, že na samotného riaditeľa . Hneď na druhý deň začalo trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania. Okamžite začalo taktiež správne konanie o zrušení akreditácie a 14 detí, ktoré boli v tom čase v opatere boli domovu odobraté. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"Na podozrenia prišiel pracovník sociálnej kurately pri poskytovaní pomoci rodine, ktorej deti boli dočasne umiestnené v domove. Z rozhovoru s deťmi a rodičmi vyplynulo, že mohlo dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu jedného z detí. Úrady preverili aj ostatné deti v zariadení. Mali objaviť ďalšie podozrivé prípady. Následne rozhodli o premiestnení chovancov, ku ktorému došlo takmer okamžite.\"\n\nHneď na druhý deň po prevalení prípadu, teda 22.decembra polícia prijala tri trestné oznámenia a okamžite začala trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, avšak na základe sťažnosti prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra zrušila 13. januára uznesenie o vznesení obvinenia a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol. Riaditeľa detského domova opäť obvinili začiatkom februára z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.", "analysis_paragraphs": ["Vo Veľkých Kozmálovciach sa v Združení Rodiny pre detský úsmev rieši prípad zneužívania maloletých. Podozrenie ihneď padlo na jedného zo zamestnancov, neskôr sa ukázalo, že na samotného riaditeľa . Hneď na druhý deň začalo trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania. Okamžite začalo taktiež správne konanie o zrušení akreditácie a 14 detí, ktoré boli v tom čase v opatere boli domovu odobraté. Výrok Richtera hodnotíme ako pravdivý.", "\"Na podozrenia prišiel pracovník sociálnej kurately pri poskytovaní pomoci rodine, ktorej deti boli dočasne umiestnené v domove. Z rozhovoru s deťmi a rodičmi vyplynulo, že mohlo dôjsť k sexuálnemu obťažovaniu jedného z detí. Úrady preverili aj ostatné deti v zariadení. Mali objaviť ďalšie podozrivé prípady. Následne rozhodli o premiestnení chovancov, ku ktorému došlo takmer okamžite.\"", "Hneď na druhý deň po prevalení prípadu, teda 22.decembra polícia prijala tri trestné oznámenia a okamžite začala trestné stíhanie vo veci sexuálneho zneužívania, avšak na základe sťažnosti prokurátorka Krajskej prokuratúry Nitra zrušila 13. januára uznesenie o vznesení obvinenia a uložila vyšetrovateľovi, aby vo veci znova konal a rozhodol. Riaditeľa detského domova opäť obvinili začiatkom februára z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľa", "začalo", "domove", "oznámenia", "podozrenia", "zrušila", "blogu", "hovorí"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/418648-policia-opat-preveri-riaditela-detskeho-domova-vo-velkych-kozmalovciach/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1852341_udajne-sexualne-obtazovanie-deti-v-kozmalovciach-uz-vysetruje-policia", "https://domov.sme.sk/c/20416738/v-domove-vo-velkych-kozmalovciach-mali-vraj-zneuzivat-deti.html#ixzz4aXlQvNwz", "http://hnonline.sk/slovensko/880577-v-sukromnom-domove-pri-leviciach-mali-zneuzivat-deti-podozrivy-je-jeden-zo-zamestnancov", "https://domov.sme.sk/c/20416738/v-domove-vo-velkych-kozmalovciach-mali-vraj-zneuzivat-deti.html#ixzz4ad7Jdv9l", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/418648-policia-opat-preveri-riaditela-detskeho-domova-vo-velkych-kozmalovciach/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404808-v-kauze-udajneho-znasilnovania-chovankyn-je-vela-nejasnosti-zasadne-parlamentny-vybor/", "https://www.aktuality.sk/clanok/401443/richter-zastavil-konanie-voci-cistemu-dnu-tvrdia-poslanci-sas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:06.577797+00:00"}
{"id": "49847", "numeric_id": 49847, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49847", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je pomerne neskúsený politik (pozn. Volodymir Zelenskykj), on vhupol vlastne rovno do vojny, ale on vlastne vyhral voľby a je v politike zhruba teda tých 5 rokov a dačo potom, čo mu uplynul vlastne už jeho mandát je nelegitímny.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajinskému prezidentovi naozaj mal prezidentský mandát skončiť 20. mája 2024. Dôležitým aspektom však je, že Zákon o stannom práve, ktoré bolo na Ukrajine vyhlásené 24. februára 2022, zakazuje organizáciu volieb, aj tých prezidentských. Uskutočnenie akýchkoľvek volieb v súlade so zákonom je vzhľadom na prebiehajúcu celoplošnú inváziu Ruska nerealizovateľné. O tom, či mandát prezidenta skutočne tvrdá dovtedy, pokiaľ nie je zvolený nový prezident či prezidentka, môže rozhodnúť Ústavný súd Ukrajiny, zatiaľ sa však touto otázkou nezaoberal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nÚstava Ukrajiny stanovuje (Čl. 83), že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia. Tvrdenia o Zelenského nelegitimite sa odvolávajú na toto ustanovenie poukazujúc, že sa týka iba mandátu parlamentu, zatiaľ čo prezidentský mandát explicitne spomenutý nie je.\n\nZákon o stannom práve však zároveň zakazuje organizovať prezidentské, parlamentné, aj komunálne voľby (Čl. 19). Na to, aby sa na Ukrajine mohli uskutočniť voľby počas vojny v súlade so zákonom, by museli byť zmenené viaceré zákony.\n\nBývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí , že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“. Ukrajinská ústava taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka ( Čl. 108 ). Shevchuk doplnil , že ukončenie mandátu by spôsobilo „vákuum v štátnej moci,“ čo ukrajinská ústava neumožňuje. Na povinnosť prezidenta vykonávať svoje povinnosti do inaugurácie nového prezidenta alebo prezidentky sa odvolávajú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky. Inak povedané, podľa ich právneho názoru prezident stráca svoj mandát až zvolením nového prezidenta alebo prezidentky.\n\nPrávni experti a expertky sa zároveň zhodujú , že predĺženie mandátu súčasného prezidenta, respektíve odloženie volieb je v súlade so zákonom vzhľadom na to, že nie je možné ich organizovať počas celoplošnej invázie krajiny. Prebiehajúca vojna teda zamedzuje zorganizovať voľby aj po praktickej stránke. Autority musia byť totiž schopné zaistiť bezpečnosť voličov a volebných komisií. To vzhľadom na prebiehajúce boje a pravidelné raketové útoky z Ruskej federácie nie je možné.\n\nĎalším problémom je tiež zaručenie práva voliť. Podľa UNHCR bolo koncom júla 2024 v Európe registrovaných viac než 6 miliónov utečencov a utečeniek. Ďalších 3,7 milióna ľudí bolo podľa rovnakých dát vnútorne vysídlených a zhruba 570-tisíc ľudí bolo vyhnaných mimo Európu. Problematické by bolo tiež zaistiť ako aktívne, tak aj pasívne volebné právo pre ľudí bojujúcich na fronte.\n\nJednou z alternatív je hlasovanie prostredníctvom internetu. Rada Európy uskutočnila štúdiu , ktorá skúmala riziká a uskutočniteľnosť internetového hlasovania v povojnových voľbách. Spravila tak na žiadosť ukrajinského parlamentného výboru zaoberajúceho sa aj organizáciou štátnej moci. Podľa záverov by si internetové hlasovanie žiadalo zmenu ústavy a dlhodobú prípravu, prípustnú po ďalšom volebnom období. I keď sa táto štúdia zameriavala na možnosť hlasovania cez internet až po vojne, jej výsledky naznačujú, že online voľby v dohľadnom čase a počas vojny nie sú možné z technického ani legálneho hľadiska.\n\nOponenti a oponentky predlžovania prezidentského mandátu ďalej tvrdia, že Volodymyr Zelensky mal po uplynutí jeho 5 ročného mandátu odovzdať svoju moc predsedovi parlamentu, ktorý by konal ako náhradný prezident do organizácie ďalších volieb. Medzi týchto kritikov patrí aj bývalý predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Podľa neho by o probléme mal rozhodnúť Ústavný súd. S týmto tvrdením súhlasia aj experti a expertky na právo. O interpretáciu tohto práva by však ústavný súd museli požiadať prezident, vláda, Najvyšší súd Ukrajiny, 45 poslancov či poslankýň, alebo parlamentný komisár pre ľudské práva. Podľa informácií z mája 2024 viaceré ukrajinské strany, vrátane opozičných, vyhlásilo , že nemajú v úmysle obracať sa v tejto veci na súd.\n\nKyivský medzinárodný inštitút sociológie uskutočnil vo februári 2024 prieskum, v ktorom 69% zúčastnených odpovedalo, že Volodymyr Zelenský byl mal ostať ako roli prezidenta až do skončenia stanného práva, po ktorom by okamžite boli organizované nové prezidentské voľby.\n\nLegitimitu Volodymyra Zelenského dlhodobo spochybňuje aj ruský prezident Putin, ktorý nariadil inváziu Ukrajiny 24. februára 2022. V máji 2024 vyhlásil, že mierové rokovania sa môžu uskutočniť iba s legitímnym vedením Ukrajiny, zotrvávanie Zelenského na poste prezidenta preto podľa neho predstavuje prekážku.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinskému prezidentovi naozaj mal prezidentský mandát skončiť 20. mája 2024. Dôležitým aspektom však je, že Zákon o stannom práve, ktoré bolo na Ukrajine vyhlásené 24. februára 2022, zakazuje organizáciu volieb, aj tých prezidentských. Uskutočnenie akýchkoľvek volieb v súlade so zákonom je vzhľadom na prebiehajúcu celoplošnú inváziu Ruska nerealizovateľné. O tom, či mandát prezidenta skutočne tvrdá dovtedy, pokiaľ nie je zvolený nový prezident či prezidentka, môže rozhodnúť Ústavný súd Ukrajiny, zatiaľ sa však touto otázkou nezaoberal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ústava Ukrajiny stanovuje (Čl. 83), že v prípade stanného práva má byť autorita parlamentu predĺžená až do jeho skončenia. Tvrdenia o Zelenského nelegitimite sa odvolávajú na toto ustanovenie poukazujúc, že sa týka iba mandátu parlamentu, zatiaľ čo prezidentský mandát explicitne spomenutý nie je.", "Zákon o stannom práve však zároveň zakazuje organizovať prezidentské, parlamentné, aj komunálne voľby (Čl. 19). Na to, aby sa na Ukrajine mohli uskutočniť voľby počas vojny v súlade so zákonom, by museli byť zmenené viaceré zákony.", "Bývalý predseda ústavného súdu Stanislav Shevchuk tvrdí , že predĺženie mandátu neporušuje Ústavu. Podľa neho je možné článok Ústavy o predĺžení mandátu parlamentu počas stanného práva analogicky aplikovať aj na prezidentský mandát, keďže voľby sú „unifikovaným procesom v demokratickom štáte“. Ukrajinská ústava taktiež spomína, že prezident je povinný plniť svoje povinnosti než sa úradu ujme nový prezident alebo prezidentka ( Čl. 108 ). Shevchuk doplnil , že ukončenie mandátu by spôsobilo „vákuum v štátnej moci,“ čo ukrajinská ústava neumožňuje. Na povinnosť prezidenta vykonávať svoje povinnosti do inaugurácie nového prezidenta alebo prezidentky sa odvolávajú aj ďalší ukrajinskí právni experti či expertky. Inak povedané, podľa ich právneho názoru prezident stráca svoj mandát až zvolením nového prezidenta alebo prezidentky.", "Právni experti a expertky sa zároveň zhodujú , že predĺženie mandátu súčasného prezidenta, respektíve odloženie volieb je v súlade so zákonom vzhľadom na to, že nie je možné ich organizovať počas celoplošnej invázie krajiny. Prebiehajúca vojna teda zamedzuje zorganizovať voľby aj po praktickej stránke. Autority musia byť totiž schopné zaistiť bezpečnosť voličov a volebných komisií. To vzhľadom na prebiehajúce boje a pravidelné raketové útoky z Ruskej federácie nie je možné.", "Ďalším problémom je tiež zaručenie práva voliť. Podľa UNHCR bolo koncom júla 2024 v Európe registrovaných viac než 6 miliónov utečencov a utečeniek. Ďalších 3,7 milióna ľudí bolo podľa rovnakých dát vnútorne vysídlených a zhruba 570-tisíc ľudí bolo vyhnaných mimo Európu. Problematické by bolo tiež zaistiť ako aktívne, tak aj pasívne volebné právo pre ľudí bojujúcich na fronte.", "Jednou z alternatív je hlasovanie prostredníctvom internetu. Rada Európy uskutočnila štúdiu , ktorá skúmala riziká a uskutočniteľnosť internetového hlasovania v povojnových voľbách. Spravila tak na žiadosť ukrajinského parlamentného výboru zaoberajúceho sa aj organizáciou štátnej moci. Podľa záverov by si internetové hlasovanie žiadalo zmenu ústavy a dlhodobú prípravu, prípustnú po ďalšom volebnom období. I keď sa táto štúdia zameriavala na možnosť hlasovania cez internet až po vojne, jej výsledky naznačujú, že online voľby v dohľadnom čase a počas vojny nie sú možné z technického ani legálneho hľadiska.", "Oponenti a oponentky predlžovania prezidentského mandátu ďalej tvrdia, že Volodymyr Zelensky mal po uplynutí jeho 5 ročného mandátu odovzdať svoju moc predsedovi parlamentu, ktorý by konal ako náhradný prezident do organizácie ďalších volieb. Medzi týchto kritikov patrí aj bývalý predseda parlamentu Dmytro Razumkov. Podľa neho by o probléme mal rozhodnúť Ústavný súd. S týmto tvrdením súhlasia aj experti a expertky na právo. O interpretáciu tohto práva by však ústavný súd museli požiadať prezident, vláda, Najvyšší súd Ukrajiny, 45 poslancov či poslankýň, alebo parlamentný komisár pre ľudské práva. Podľa informácií z mája 2024 viaceré ukrajinské strany, vrátane opozičných, vyhlásilo , že nemajú v úmysle obracať sa v tejto veci na súd.", "Kyivský medzinárodný inštitút sociológie uskutočnil vo februári 2024 prieskum, v ktorom 69% zúčastnených odpovedalo, že Volodymyr Zelenský byl mal ostať ako roli prezidenta až do skončenia stanného práva, po ktorom by okamžite boli organizované nové prezidentské voľby.", "Legitimitu Volodymyra Zelenského dlhodobo spochybňuje aj ruský prezident Putin, ktorý nariadil inváziu Ukrajiny 24. februára 2022. V máji 2024 vyhlásil, že mierové rokovania sa môžu uskutočniť iba s legitímnym vedením Ukrajiny, zotrvávanie Zelenského na poste prezidenta preto podľa neho predstavuje prekážku."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["skončiť", "stanovuje", "Zákon o stannom práve", "zakazuje", "zmenené", "tvrdí", "Čl. 108", "doplnil", "odvolávajú", "zhodujú", "zaistiť", "UNHCR", "bolo", "štúdiu", "neho", "požiadať", "vyhlásilo", "uskutočnil", "nariadil", "uskutočniť"], "url": ["https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/president-zelenskyys-term-is-over-but-hes-still-a-legitimate-wartime-leader/#:~:text=Ukrainian%20President%20Volodymyr%20Zelenskyy%E2%80%99s%20five%2Dyear%20term%20in%20office%20ended%20on%20May%2020%2C", "https://hcj.gov.ua/sites/default/files/field/file/the_constitution_of_ukraine.pdf#page=21", "https://zakon.rada.gov.ua/laws/main/en/1647-14/sp:dark?lang=en#Text:~:text=%D0%A1%D1%82%D0%B0%D1%82%D1%82%D1%8F%2019.,%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%20%D1%81%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B9%D0%BA%D1%96%D0%B2.", "https://foreignpolicy.com/2023/07/11/ukraine-democracy-wartime-elections-russia-zelensky/#:~:text=Article%2019%20of%20Ukraine%E2%80%99s%20martial%20law%20legislation%20specifically%20forbids%20conducting%20national%20elections", "https://www.wilsoncenter.org/blog-post/wartime-ukraines-election-dilemma#:~:text=.%20Several%20laws%20would%20need%20to%20be%20changed%20in%20order%20for%20presidential%20elections%20to%20be%20held%2C%20which%20raises%20its%20own%20problems.", "https://kyivindependent.com/zelensky-legitimacy/", "https://hcj.gov.ua/sites/default/files/field/file/the_constitution_of_ukraine.pdf#page=34", "https://kyivindependent.com/zelensky-legitimacy/", "https://www.dw.com/en/can-ukraines-zelenskyy-stay-in-power-without-an-election/a-68789736#:~:text=Ukrainian%20legal%20experts,e.%2C%20after%20elections.%22", "https://kyivindependent.com/zelensky-legitimacy/#:~:text=One%20of%20the%20reasons%20why%20the%20postponement%20of%20elections%20is%20legal%20is%20that%20it%20is%20impossible%20to%20hold%20them%20during%20a%20full%2Dscale%20war%2C%20according%20to%20lawyers.", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/president-zelenskyys-term-is-over-but-hes-still-a-legitimate-wartime-leader/#:~:text=The%20key%20issue,international%20election%20observers.", "https://unric.org/en/ukraine-over-6-million-refugees-spread-across-europe/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/president-zelenskyys-term-is-over-but-hes-still-a-legitimate-wartime-leader/#:~:text=It%20is%20even%20more%20difficult%20to%20imagine%20how%20the%20hundreds%20of%20thousands%20of%20Ukrainian%20men%20and%20women%20currently%20serving%20in%20the%20armed%20forces%20could%20participate%20in%20a%20wartime%20ballot%2C%20both%20as%20voters%20and%20as%20candidates.%20Russia%20would%20certainly%20view%20any%20gatherings%20of%20voting%20soldiers%20as%20priority%20targets", "https://www.coe.int/en/web/kyiv/-/internet-voting-in-post-war-elections-in-ukraine-risks-and-challenges-results-of-the-study-presented", "https://meduza.io/en/feature/2024/05/21/now-is-not-the-time#:~:text=There%20aren%E2%80%99t%20any,consider%20the%20matter.", "https://www.dw.com/en/can-ukraines-zelenskyy-stay-in-power-without-an-election/a-68789736#:~:text=Legal%20experts%20told,review%20the%20matter.", "https://www.dw.com/en/can-ukraines-zelenskyy-stay-in-power-without-an-election/a-68789736#:~:text=Various%20parties%20in%20Ukraine%20have%20said%20they%20have%20no%20intention%20of%20appealing%20to%20the%20Constitutional%20Court%2C%20highlighting%20an%20inter%2Dparty%20agreement%20not%20to%20hold%20elections%20until%20martial%20law%20ends.", "https://www.kiis.com.ua/?lang=eng&cat=reports&id=1371&page=1", "https://svet.sme.sk/c/22848130/ukrajina-rusko-vojna-putin-analyza-invazia-utok.html", "https://www.reuters.com/world/europe/putin-says-legitimacy-ukraines-zelenskiy-is-over-2024-05-24/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:14.447470+00:00"}
{"id": "vr28304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28304", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Je tu menší počet celkovo nezamestnaných. Opakujem, celkovo nezamestnaných. Historicky sme niekde v decembri 2010 z hľadiska celkového množstva nezamestnaných. A to nie je o metodike, štatistikách, to je v značnej miere o celkovom množstve.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže celkový počet nezamestnaných je približne na úrovni decembra roku 2010. Ústredie sociálnych vecí a rodiny evidovalo mieru nezamestnanosti vypočítanú z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v auguste 2014( 380 668 osôb(14,11 %), kým v decembri (.zip) 2010 sa nezamestnanosť nachádzala na úrovni 381 209(14,19 %).", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže celkový počet nezamestnaných je približne na úrovni decembra roku 2010. Ústredie sociálnych vecí a rodiny evidovalo mieru nezamestnanosti vypočítanú z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie v auguste 2014( 380 668 osôb(14,11 %), kým v decembri (.zip) 2010 sa nezamestnanosť nachádzala na úrovni 381 209(14,19 %)."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["auguste", "decembri", "vyjadril", "súčasnosti", "bolo"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-klesla-aj-v-auguste.html?page_id=433744", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2010/December2010.ZIP", "http://blogy.hnonline.sk/lubica-navratilova/o-com-je-sucasna-evidencia-nezamestnanych", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=82799", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:50.053066+00:00"}
{"id": "vr28630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28630", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Nestaviame byty 2 mesiace pred voľbami, to bolo rozhodnutie vrátiť si späť majetok mesta a prebudovať to, s tým, že sa tam vybudovala aj kapacita pre dôchodcov.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mestská samospráva sa na začiatku roku 2014 rozhodla predčasne ukončiť zmluvu so súkromným podnikateľom, ktorý prevádzkoval bývalý hotel Olympia a prebudovať hotel na bytový dom pre mladé rodiny. V už zrekonštruovanom dome je okrem nájomných bytov aj stravovacie zariadenie a denné centrum pre dôchodcov presunuté z budovy Materskej školy na ulici Okánika. Tento výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mestská samospráva sa na začiatku roku 2014 rozhodla predčasne ukončiť zmluvu so súkromným podnikateľom, ktorý prevádzkoval bývalý hotel Olympia a prebudovať hotel na bytový dom pre mladé rodiny. V už zrekonštruovanom dome je okrem nájomných bytov aj stravovacie zariadenie a denné centrum pre dôchodcov presunuté z budovy Materskej školy na ulici Okánika. Tento výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla"], "url": ["http://nitraden.sk/novinky/spravy/mesto-otvorilo-stravovaciu-prevadzku-v-byvalom-hoteli-olympia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:08.073208+00:00"}
{"id": "49471", "numeric_id": 49471, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49471", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A toto všetko, vrátane neustáleho klamania Ruskej federácie, že nebude sa rozširovať NATO.", "statement_date": "2024-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase vstupu zjednoteného Nemecka do NATO prebiehali rozhovory s ruskými predstaviteľmi o budúcnosti obrannej aliancie. Niektorí západní predstavitelia vtedy signalizovali, že NATO sa nebude rozširovať ďalej na východ. Podľa vyjadrení vtedajších aktérov sa však sľuby týkali len vnútorných hraníc Nemecka. Žiadne formálne dohody, ktoré by prisľúbili nerozširovanie sa NATO, nikdy neexistovali, čo potvrdil aj sovietsky prezident Gorbačov. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKoniec Studenej vojny priniesol okrem iného aj spojenie východného a západného Nemecka. Práve začlenenie jednotného Nemecka označuje moment, kedy malo k dohode o nerozširovaní NATO údajne prísť.\n\nJe pravdou, že vtedajší minister zahraničných vecí USA James Baker uistil sovietskeho prezidenta, že po začlenení Nemecka do NATO sa „aliančná jurisdikcia“ neposunie smerom na východ.\n\nAj nemecký kancelár Helmut Kohl Gorbačovovi povedal , že NATO nemôže rozšíriť svoje územie na súčasné územie východného Nemecka. Sľub zopakoval vo svojom prejave generálny tajomník NATO.\n\nPodľa vyjadrení vtedajších aktérov sa toto uistenie týkalo len vnútorných hraníc vtedajšieho Nemecka, keďže na území Východného nemecka sa v tomto období stále nachádzalo približne 340-tisíc sovietskych vojakov. Otázka nerozširovania NATO smerom na východ tak nebola vôbec predmetom rokovaní.\n\nTúto verziu potvrdili americký veľvyslanec James Baker, vtedajšia poradkyňa amerického prezidenta Georga Busha pre Sovietsky zväz Condoleeza Riceová, bývalý americký veľvyslanec v Moskve Jack F. Matlock či samotný sovietsky líder Michail Gorbačov.\n\nDebata o rozširovaní Aliancie o ďalších členov zo strednej či východnej Európy nebola na stole, keďže v tomto období ešte stále existoval Sovietsky zväz aj Varšavská zmluva. Popri existencii Varšavskej zmluvy nebol totiž vstup niektorých jej členov zo strednej a východnej Európy vôbec mysliteľný, ako vysvetľuje portál Infosecurity.sk .\n\nNapriek tomu, že sú výsledky a priebeh vyjednávaní predmetom interpretácii, niektorí predstavitelia západu naozaj signalizovali Moskve, že Severoatlantická aliancia sa na východ rozširovať nebude. Z priebehu vyjednávaní mohla mať naozaj ruská strana dojem , že sľub nerozširovania NATO na východ zaznel.\n\nŽiadna formálna dohoda so spojencami v NATO a Ruskom o nerozširovaní neexistovala a z podstaty NATO ani nikdy nemohla. Vstup do NATO je, po splnení požiadaviek, pre nových členov otvorený od jeho založenia v roku 1949. Rozhodnutia o členstve v NATO sa prijímajú na základe konsenzu medzi všetkými spojencami.\n\nExistenciu dohody o nerozširovaní NATO na východ poprel aj samotný Gorbačov. Vtedajší prezident Sovietskeho zväzu potvrdil, že nepožadoval žiadne formálne záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ a že takéto záruky mu ani neboli ponúknuté. To, že neexistovali žiadne politické ani právne záväzky NATO o tom, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, uvádza aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí.\n\nV roku 1997 bola podpísaná dohoda medzi NATO a Ruskom, ktorá rámcovala ich vzájomné vzťahy a spoluprácu. NATO sa v tejto dohode zaviazalo nerozmiestňovať jadrové zbrane na území prípadných nových členov NATO v strednej a východnej Európe, no o nerozširovaní členských štátov sa v dohode taktiež nič nepíše.\n\nVstup do NATO je navyše v prvom rade rozhodnutím suverénnych štátov, je preto ťažko mysliteľné, že by dohoda medzi dvoma štátmi mala viazať tretí štát: „Všetky suverénne štáty, aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť svoju vlastnú cestu, svoju zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku, spojenectvá a svoju účasť v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách,“ píše sa na stránke ministerstva zahraničných vecí.\n\nSovietsky zväz sa v roku 1975 zaviazal v rámci princípov Helsinského záverečného aktu a v roku 1990 v rámci Parížskej charty rešpektovať spôsob, aký si ostatné štáty zvolia na zaistenie svojej bezpečnosti, a Ruská federácia ich má ako hlavný nástupnícky štát ich má taktiež rešpektovať.\n\nProti naratívu, že Rusko bolo oklamané ohľadom nerozširovania sa NATO smerom na západ, hovorí aj fakt, že v tomto období sa hovorilo aj o vstupe samotného Ruska do Severoatlantickej aliancie.", "analysis_paragraphs": ["V čase vstupu zjednoteného Nemecka do NATO prebiehali rozhovory s ruskými predstaviteľmi o budúcnosti obrannej aliancie. Niektorí západní predstavitelia vtedy signalizovali, že NATO sa nebude rozširovať ďalej na východ. Podľa vyjadrení vtedajších aktérov sa však sľuby týkali len vnútorných hraníc Nemecka. Žiadne formálne dohody, ktoré by prisľúbili nerozširovanie sa NATO, nikdy neexistovali, čo potvrdil aj sovietsky prezident Gorbačov. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý.", "Koniec Studenej vojny priniesol okrem iného aj spojenie východného a západného Nemecka. Práve začlenenie jednotného Nemecka označuje moment, kedy malo k dohode o nerozširovaní NATO údajne prísť.", "Je pravdou, že vtedajší minister zahraničných vecí USA James Baker uistil sovietskeho prezidenta, že po začlenení Nemecka do NATO sa „aliančná jurisdikcia“ neposunie smerom na východ.", "Aj nemecký kancelár Helmut Kohl Gorbačovovi povedal , že NATO nemôže rozšíriť svoje územie na súčasné územie východného Nemecka. Sľub zopakoval vo svojom prejave generálny tajomník NATO.", "Podľa vyjadrení vtedajších aktérov sa toto uistenie týkalo len vnútorných hraníc vtedajšieho Nemecka, keďže na území Východného nemecka sa v tomto období stále nachádzalo približne 340-tisíc sovietskych vojakov. Otázka nerozširovania NATO smerom na východ tak nebola vôbec predmetom rokovaní.", "Túto verziu potvrdili americký veľvyslanec James Baker, vtedajšia poradkyňa amerického prezidenta Georga Busha pre Sovietsky zväz Condoleeza Riceová, bývalý americký veľvyslanec v Moskve Jack F. Matlock či samotný sovietsky líder Michail Gorbačov.", "Debata o rozširovaní Aliancie o ďalších členov zo strednej či východnej Európy nebola na stole, keďže v tomto období ešte stále existoval Sovietsky zväz aj Varšavská zmluva. Popri existencii Varšavskej zmluvy nebol totiž vstup niektorých jej členov zo strednej a východnej Európy vôbec mysliteľný, ako vysvetľuje portál Infosecurity.sk .", "Napriek tomu, že sú výsledky a priebeh vyjednávaní predmetom interpretácii, niektorí predstavitelia západu naozaj signalizovali Moskve, že Severoatlantická aliancia sa na východ rozširovať nebude. Z priebehu vyjednávaní mohla mať naozaj ruská strana dojem , že sľub nerozširovania NATO na východ zaznel.", "Žiadna formálna dohoda so spojencami v NATO a Ruskom o nerozširovaní neexistovala a z podstaty NATO ani nikdy nemohla. Vstup do NATO je, po splnení požiadaviek, pre nových členov otvorený od jeho založenia v roku 1949. Rozhodnutia o členstve v NATO sa prijímajú na základe konsenzu medzi všetkými spojencami.", "Existenciu dohody o nerozširovaní NATO na východ poprel aj samotný Gorbačov. Vtedajší prezident Sovietskeho zväzu potvrdil, že nepožadoval žiadne formálne záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať smerom na východ a že takéto záruky mu ani neboli ponúknuté. To, že neexistovali žiadne politické ani právne záväzky NATO o tom, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, uvádza aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí.", "V roku 1997 bola podpísaná dohoda medzi NATO a Ruskom, ktorá rámcovala ich vzájomné vzťahy a spoluprácu. NATO sa v tejto dohode zaviazalo nerozmiestňovať jadrové zbrane na území prípadných nových členov NATO v strednej a východnej Európe, no o nerozširovaní členských štátov sa v dohode taktiež nič nepíše.", "Vstup do NATO je navyše v prvom rade rozhodnutím suverénnych štátov, je preto ťažko mysliteľné, že by dohoda medzi dvoma štátmi mala viazať tretí štát: „Všetky suverénne štáty, aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť svoju vlastnú cestu, svoju zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku, spojenectvá a svoju účasť v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách,“ píše sa na stránke ministerstva zahraničných vecí.", "Sovietsky zväz sa v roku 1975 zaviazal v rámci princípov Helsinského záverečného aktu a v roku 1990 v rámci Parížskej charty rešpektovať spôsob, aký si ostatné štáty zvolia na zaistenie svojej bezpečnosti, a Ruská federácia ich má ako hlavný nástupnícky štát ich má taktiež rešpektovať.", "Proti naratívu, že Rusko bolo oklamané ohľadom nerozširovania sa NATO smerom na západ, hovorí aj fakt, že v tomto období sa hovorilo aj o vstupe samotného Ruska do Severoatlantickej aliancie."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["začlenenie", "uistil", "povedal", "vyjadrení", "týkalo", "potvrdili", "nebola", "Infosecurity.sk", "signalizovali", "dojem", "neexistovala", "Existenciu dohody", "prezident", "uvádza", "V roku 1997", "dohoda", "píše", "zaviazal", "hovorilo"], "url": ["https://infosecurity.sk/mytyonato/myty-o-nato-rozsirovanim-na-vychod-aliancia-zradila-rusko/", "https://www.theguardian.com/world/2022/jan/12/russias-belief-in-nato-betrayal-and-why-it-matters-today", "https://www.theguardian.com/world/2022/jan/12/russias-belief-in-nato-betrayal-and-why-it-matters-today", "https://dennikn.sk/2817987/nie-je-pravda-ze-zapad-slubil-nerozsirovat-nato-smerom-na-vychod/", "https://infosecurity.sk/mytyonato/myty-o-nato-rozsirovanim-na-vychod-aliancia-zradila-rusko/", "https://dennikn.sk/2817987/nie-je-pravda-ze-zapad-slubil-nerozsirovat-nato-smerom-na-vychod/", "https://infosecurity.sk/mytyonato/myty-o-nato-rozsirovanim-na-vychod-aliancia-zradila-rusko/", "https://infosecurity.sk/mytyonato/myty-o-nato-rozsirovanim-na-vychod-aliancia-zradila-rusko/", "https://www.spiegel.de/international/world/nato-s-eastward-expansion-is-vladimir-putin-right-a-bf318d2c-7aeb-4b59-8d5f-1d8c94e1964d", "https://www.theguardian.com/world/2022/jan/12/russias-belief-in-nato-betrayal-and-why-it-matters-today", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/115204.htm", "https://dennikn.sk/3312893/mapatyzdna-rozsirovanie-nato-myty-a-realita/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/638811-zomrel-michail-gorbacov-prvy-a-posledny-prezident-sovietskeho-zvazu/", "https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/od-dohody-ktoru-v-roku-1997-podpisalo-nato-a-rusko-uplynulo-25-rokov/", "https://www.nato.int/cps/en/natolive/official_texts_25468.htm", "https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine", "https://infosecurity.sk/mytyonato/myty-o-nato-rozsirovanim-na-vychod-aliancia-zradila-rusko/", "https://hnonline.sk/svet/96128793-rusko-vstupi-do-nato-ako-prve-naliehal-na-clintona-pred-rokmi-jelcin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:53.976705+00:00"}
{"id": "vr35767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35767", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "95 % preniesli náš volebný program...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj keď \"95 %\" berieme ako metaforu, našli sme príliš veľa významných bodov, ktoré sa v roku 2006 nachádzali programe Smeru ( pdf ), ale nie vlády : daň 25% na prirodzené monopoly, dominantné podniky, finančné a bankové inštitúcie; daň z dividend; progresívne zdaňovanie zákaz zisku zdravotných poisťovní zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP dokončenie diaľnice D1 do roku 2012 uprednostňovať železničnú dopravu pred cestnou preskúmať možnosti zrušenia privatizácie letísk diverzifikovať štruktúru investičných stimulov kvôli rizikám automobilového priemyslu zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejnením jej príjemcov zaviesť manželskú pôžičku zaviesť väčšinovú zložku vo voľbách do NRSR Pre porovnanie, tieto vybrané body sa nachádzali v programe Smeru aj vlády: daň z darovania pri darovaní tretím osobám; druhá sadzba DPH zrušenie poplatkov riešenie invalidných dôchodkov valorizácia dôchodkov starodôchodcov finančná stabilita I. piliera maximálny týždenný pracovný čas právny nárok na odstupné tripartitná spolupráca úprava práva na štrajk zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa odovzdanie kompetencií na úseku hmotnej núdze obciam dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% HDP prijať zákon o pedagogických zamestnancoch financovanie vedy vo výške 0,8% HDP udržanie dominantného postavenia štátu v železničnej doprave urýchlená dostavba tretieho a štvrtého bloku JE Mochovce neprivatizovateľnosť štátnych lesných pozemkov vyvinúť maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku zachovať sociálne istoty pre policajtov Fico použil \"95%\" počas relácie spolu dvakrát.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď \"95 %\" berieme ako metaforu, našli sme príliš veľa významných bodov, ktoré sa v roku 2006 nachádzali programe Smeru ( pdf ), ale nie vlády : daň 25% na prirodzené monopoly, dominantné podniky, finančné a bankové inštitúcie; daň z dividend; progresívne zdaňovanie zákaz zisku zdravotných poisťovní zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP dokončenie diaľnice D1 do roku 2012 uprednostňovať železničnú dopravu pred cestnou preskúmať možnosti zrušenia privatizácie letísk diverzifikovať štruktúru investičných stimulov kvôli rizikám automobilového priemyslu zvýšiť transparentnosť poskytovania štátnej pomoci centrálnym zverejnením jej príjemcov zaviesť manželskú pôžičku zaviesť väčšinovú zložku vo voľbách do NRSR Pre porovnanie, tieto vybrané body sa nachádzali v programe Smeru aj vlády: daň z darovania pri darovaní tretím osobám; druhá sadzba DPH zrušenie poplatkov riešenie invalidných dôchodkov valorizácia dôchodkov starodôchodcov finančná stabilita I. piliera maximálny týždenný pracovný čas právny nárok na odstupné tripartitná spolupráca úprava práva na štrajk zvýšením príspevku pri narodení prvého dieťaťa odovzdanie kompetencií na úseku hmotnej núdze obciam dosiahnuť výdaje na školstvo vo výške 5% HDP prijať zákon o pedagogických zamestnancoch financovanie vedy vo výške 0,8% HDP udržanie dominantného postavenia štátu v železničnej doprave urýchlená dostavba tretieho a štvrtého bloku JE Mochovce neprivatizovateľnosť štátnych lesných pozemkov vyvinúť maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku zachovať sociálne istoty pre policajtov Fico použil \"95%\" počas relácie spolu dvakrát."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "vlády"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/07/fico-radicova-o5m12-27-6-2010/www.strana-smer.sk/files/dokumenty/volebny_program_2006.pdf", "http://demagog.sk/old/2010/07/fico-radicova-o5m12-27-6-2010/www.zbierka.sk/Dokumenty/Download/33/Default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:10.471934+00:00"}
{"id": "vr18129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18129", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemerný nárast výdavkov na zdravotníctvo sú 3% ročne.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z výroku Roberta Fica nie je jasné, o akom časovom období hovorí. Pokiaľ sa pozrieme na obdobie posledných troch rokov ( rozpočet verejnej správy ),v roku 2016 bol nárast výdavkov o 3,66 % oproti predchádzajúcemu roku, v roku 2017 pokles o 2,3 % oproti predchádzajúcemu roku. Pre rok 2018 sa rozpočtoval pokles výdavkov na zdravotníctvo o 4,73 %. Keďže však nie je jasné o akom období Robert Fico hovorí, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z výroku Roberta Fica nie je jasné, o akom časovom období hovorí. Pokiaľ sa pozrieme na obdobie posledných troch rokov ( rozpočet verejnej správy ),v roku 2016 bol nárast výdavkov o 3,66 % oproti predchádzajúcemu roku, v roku 2017 pokles o 2,3 % oproti predchádzajúcemu roku. Pre rok 2018 sa rozpočtoval pokles výdavkov na zdravotníctvo o 4,73 %. Keďže však nie je jasné o akom období Robert Fico hovorí, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet verejnej správy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11520"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:58.501450+00:00"}
{"id": "43865", "numeric_id": 43865, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43865", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Ako je možné, že ste (Štefan Harabin, pozn.) pri Sporoinveste, nebankovke, ktorá mala 7500 poškodených, 7500 ľudí poškodených, akože ste im odpustili, že aby ich už nesúdili, že prieťahy v konaní? Ako je to možné? Ako je možné, že proste tu súdia niekoho 20-30 rokov, ale Sporoinvest (...) no dlho sa svojimi súdime (...) tak vás proste zastavíme, celé to konanie. 7500 poškodených, 560 miliónov škoda.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štefan Harabin spolurozhodoval o sťažnosti prokuratúry, ktorej zamietnutím Najvyšší súd definitívne uzavrel vyšetrovanie kauzy Sporoinvest bez potrestania páchateľov. Nie je však známe hlasovanie členov senátu - a teda či a ako samotný Harabin k tomuto rozhodnutiu prispel. Tvrdenie Alojza Hlinu preto považujeme za neoveriteľné. Štefan Harabin bol súčasťou senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2017 rozhodoval o sťažnosti prokurátora voči zastaveniu trestného stíhania v kauze Sporoinvest. Stíhanie zastavil Špecializovaný trestný súd pre neprimeranú dĺžku konania. Senát, v ktorom sedel aj Harabin, sťažnosť prokurátora zamietol. Argumentoval , že 15-ročné prípravné konanie bolo pridlhé a že „je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom.” Hlasovanie členov senátu ani pomer hlasov však známy nie je. Dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol ani Alojz Hlina. Sporoinvest bola nebankovka, ktorá ľuďom ponúkala zhodnotenie vkladov až do výšky 50 percent. Vytiahla tak od nich vyše 836 miliónov korún. Ani nie po roku však pobočky zavrela a majetok previedla na tretiu osobu. Polícia vzniesla prvé obvinenie v roku 2003, prokuratúra vyčíslila škodu na 560 miliónov eur. Poškodených bolo takmer 7500 veriteľov.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin spolurozhodoval o sťažnosti prokuratúry, ktorej zamietnutím Najvyšší súd definitívne uzavrel vyšetrovanie kauzy Sporoinvest bez potrestania páchateľov. Nie je však známe hlasovanie členov senátu - a teda či a ako samotný Harabin k tomuto rozhodnutiu prispel. Tvrdenie Alojza Hlinu preto považujeme za neoveriteľné. Štefan Harabin bol súčasťou senátu Najvyššieho súdu, ktorý v roku 2017 rozhodoval o sťažnosti prokurátora voči zastaveniu trestného stíhania v kauze Sporoinvest. Stíhanie zastavil Špecializovaný trestný súd pre neprimeranú dĺžku konania. Senát, v ktorom sedel aj Harabin, sťažnosť prokurátora zamietol. Argumentoval , že 15-ročné prípravné konanie bolo pridlhé a že „je neprípustné, aby štát, ktorý je garantom základných práv a slobôd, bol ich pokračujúcim porušovateľom.” Hlasovanie členov senátu ani pomer hlasov však známy nie je. Dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol ani Alojz Hlina. Sporoinvest bola nebankovka, ktorá ľuďom ponúkala zhodnotenie vkladov až do výšky 50 percent. Vytiahla tak od nich vyše 836 miliónov korún. Ani nie po roku však pobočky zavrela a majetok previedla na tretiu osobu. Polícia vzniesla prvé obvinenie v roku 2003, prokuratúra vyčíslila škodu na 560 miliónov eur. Poškodených bolo takmer 7500 veriteľov."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["rozhodoval", "Argumentoval", "Vytiahla", "previedla", "vzniesla", "vyčíslila"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/kauza-nebankovky-a-muzikanta-z-elanu-senat-s-harabinom-meni-zauzivanu-prax-2.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20808297/kauza-nebankovky-sporoinvest-sudy-zastavili-trestne-stihanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:13.988970+00:00"}
{"id": "45134", "numeric_id": 45134, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45134", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My ju dnes máme ako keby takú vypnutú, lebo ten blackout je také vypnutie, čiže my dnes už ten blackout máme, my už dnes máme Slovensko, ekonomiku asi o 30 % vypnutú a mobilitu, tzn. pohyb ľudí na 70 % vypnutý.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút zdravotnej politiky pracoval vo svojom modeli šírenia sa ochorenia covid-19 s odhadom mobility obyvateľstva na úrovni 35 percent. Analytici hovoria o „stav(e) predikovan(ý)om po zavedení opatrení ohlásených 27.3.2020.” Šéf Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara na svojom facebooku 14. apríla - teda týždeň po relácií - uviedol, že (samotné) spomalenie našej ekonomiky na prelome marca a apríla odhadujú na približne 30 percent. Je dobrý predpoklad, že Igor Matovič ako premiér o tomto odhade mohol vedieť skôr. Jeho tvrdenie preto - aj s ohľadom na pripustenú odchýlku pri uvádzaní čísla o mobilite obyvateľstva - hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút zdravotnej politiky pracoval vo svojom modeli šírenia sa ochorenia covid-19 s odhadom mobility obyvateľstva na úrovni 35 percent. Analytici hovoria o „stav(e) predikovan(ý)om po zavedení opatrení ohlásených 27.3.2020.” Šéf Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara na svojom facebooku 14. apríla - teda týždeň po relácií - uviedol, že (samotné) spomalenie našej ekonomiky na prelome marca a apríla odhadujú na približne 30 percent. Je dobrý predpoklad, že Igor Matovič ako premiér o tomto odhade mohol vedieť skôr. Jeho tvrdenie preto - aj s ohľadom na pripustenú odchýlku pri uvádzaní čísla o mobilite obyvateľstva - hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "hovoria", "Šéf"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://www.facebook.com/eduard.hagara/posts/10219887021879057"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:44.719180+00:00"}
{"id": "vr26963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26963", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nie je možné, aby sa každý druhý sudca súdil so štátom o plat, aby každý piaty sudca bol v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom...", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Hrušovského je pravdivý v oboch ohľadoch: približne polovica sudcov sa súdi so štátom o plat a každý piaty sudca je v príbuzenskom vzťahu. Od roku 2007 podávajú sudcovia žaloby na štát a od Ministerstva spravodlivosti žiadajú finančnú náhradu za platový nepomer - diskrimináciu oproti sudcom Špeciálneho súdu, ktorí počas niekoľkých rokov poberali výrazne vyššie príplatky než ostatní sudcovia. Týchto tzv. diskriminačných žalôb podalo až 808 sudcov, z toho viaceré konania boli ukončené z dôvodov stiahnutia žaloby alebo nezaplatenia súdnych poplatkov. Navyše viaceré z doteraz vydaných rozsudkov boli spochybnené, pretože o nich rozhodovali sudcovia, ktorí sami takúto žalobu podali, čo bolo podľa Ústavného súdu neprípustné. Podľa posledných informácií zo septembra 2013, je 651 žalôb ešte stále bez právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti vo svojom zozname momentálne eviduje 1493 sudcov, z toho 1360 aktívnych , je počet sudcov súdiacich sa sudcov so štátom o plat približne polovicou z ich celkového počtu. Vyjadrenie tohto pomeru sa objavilo aj v titulkoch médií v apríli 2012. Súdi sa teda skutočne takmer každý druhý. To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov , ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Hrušovského je pravdivý v oboch ohľadoch: približne polovica sudcov sa súdi so štátom o plat a každý piaty sudca je v príbuzenskom vzťahu. Od roku 2007 podávajú sudcovia žaloby na štát a od Ministerstva spravodlivosti žiadajú finančnú náhradu za platový nepomer - diskrimináciu oproti sudcom Špeciálneho súdu, ktorí počas niekoľkých rokov poberali výrazne vyššie príplatky než ostatní sudcovia. Týchto tzv. diskriminačných žalôb podalo až 808 sudcov, z toho viaceré konania boli ukončené z dôvodov stiahnutia žaloby alebo nezaplatenia súdnych poplatkov. Navyše viaceré z doteraz vydaných rozsudkov boli spochybnené, pretože o nich rozhodovali sudcovia, ktorí sami takúto žalobu podali, čo bolo podľa Ústavného súdu neprípustné. Podľa posledných informácií zo septembra 2013, je 651 žalôb ešte stále bez právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti vo svojom zozname momentálne eviduje 1493 sudcov, z toho 1360 aktívnych , je počet sudcov súdiacich sa sudcov so štátom o plat približne polovicou z ich celkového počtu. Vyjadrenie tohto pomeru sa objavilo aj v titulkoch médií v apríli 2012. Súdi sa teda skutočne takmer každý druhý. To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov , ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["žaloby", "diskrimináciu", "podalo", "stiahnutia", "Ústavného súdu", "informácií", "zozname", "objavilo", "otvorenesudy.sk", "blogu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/281711-sudcovia-ziadaju-od-statu-o-9-mil-viac-ako-sa-ocakavalo/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sud-platy-specialnych-sudcov-boli-diskriminacne.html", "http://sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/1204-borec-poraza-sudcov-v-boji-o-miliony", "http://www.sme.sk/c/6089973/sudcovia-stahuju-zaloby-na-stat.html#ixzz2sGlV4r4M", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292670-pri-antidiskriminacnych-zalobach-sudcov-boli-porusene-ustavne-prava/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/diskriminacne-zaloby-sa-vracaju-na-zaciatok-580753", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudcovia/SudcaZoznam.aspx", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/polovica-sudcov-ziada-od-statu-po-vyse-stotisic-eur.html", "http://otvorenesudy.sk/", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:14.240688+00:00"}
{"id": "vr29946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29946", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Nevieme pomôcť utečencom, pretože máme dosť vlastných problémov s Rómami, nezamestnanosťou atď.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento veľmi častý argument nepracuje s faktickým základom. Kým niektorí účastníci verejnej debaty poukazujú na to, že sa nedá používať vlastné problémy ako dôvod absencie pomoci, iní zase oponujú a považujú to za reálne obmedzenie možnosti Slovenska pomôcť. Demagog.SK nehodnotí reálné možnosti Slovenska pomôcť a hodnotí výrok ako neoveriteľný. Napriek tomu je dobré poukázať na niektoré fakty.", "analysis_paragraphs": ["Tento veľmi častý argument nepracuje s faktickým základom. Kým niektorí účastníci verejnej debaty poukazujú na to, že sa nedá používať vlastné problémy ako dôvod absencie pomoci, iní zase oponujú a považujú to za reálne obmedzenie možnosti Slovenska pomôcť. Demagog.SK nehodnotí reálné možnosti Slovenska pomôcť a hodnotí výrok ako neoveriteľný. Napriek tomu je dobré poukázať na niektoré fakty."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:27.647740+00:00"}
{"id": "vr33645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33645", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zavádzame do nového (zákon o verejnom obstarávaní, pozn.), je povinné oboznamovanie všetkých tých, ktorí sú nahlásení v zozname, že chceme niekedy súťažiť do štátu, že nejaký tender je.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa §92, ods. 2 písm. h) novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, schválenej 19. marca 2013, musí byť elektronické trhovisko zriadené tak, aby \"bola zabezpečená možnosť registrovaným uchádzačom alebo záujemcom zvoliť si možnosť zasielania informácií o udalostiach na elektronickom trhovisku, a to v rozsahu, v akom si sami zvolia prostredníctvom funkcionality elektronického trhoviska.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa §92, ods. 2 písm. h) novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, schválenej 19. marca 2013, musí byť elektronické trhovisko zriadené tak, aby \"bola zabezpečená možnosť registrovaným uchádzačom alebo záujemcom zvoliť si možnosť zasielania informácií o udalostiach na elektronickom trhovisku, a to v rozsahu, v akom si sami zvolia prostredníctvom funkcionality elektronického trhoviska.\""], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["novely", "schválenej"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=379868", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:56.270869+00:00"}
{"id": "vr34906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34906", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pozrite sa, boli snahy o odvolávať sa na to, že bolo zverejnené, že čo potajomky budeme rokovať? Bolo zverejnené rokovanie pána Fica s pani premiérkou,...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie ohľadom zúženia imunity poslancov NR SR, medzi premiérkou Ivetou Radičovou a predsedom SMERU-SD Robertom Ficom, ktoré sa malo konať 6. októbra o 15:00 na úrade vlády, sa nakoniec nekonalo. Obaja politici boli dohodnutí na stretnutí už dlhšie. Robert Fico nakoniec rokovanie odmietol s odôvodnením, že toto stretnutie malo mať súkromný charakter. Deň predtým totižto premierka potvrdila agentúre SITA, že sa uskutočni taketo rokovanie. Robert Fico svoje rozhodnutie oznamil na tlačovej konferencii svojej strany. Premiérka podľa neho „nedodržiava elementárne dohody.“ Premierka naopak povedala, že „nevidí dôvod, aby som to stretnutie zatajovala a ani nikdy o tom nebola reč, že sa máme stretávať tajne.“ Navyše dodala, že „dohoda bola na tom, že sa výstup z rokovania nebude medializovať“, a toto vraj rešpektovala.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie ohľadom zúženia imunity poslancov NR SR, medzi premiérkou Ivetou Radičovou a predsedom SMERU-SD Robertom Ficom, ktoré sa malo konať 6. októbra o 15:00 na úrade vlády, sa nakoniec nekonalo. Obaja politici boli dohodnutí na stretnutí už dlhšie. Robert Fico nakoniec rokovanie odmietol s odôvodnením, že toto stretnutie malo mať súkromný charakter. Deň predtým totižto premierka potvrdila agentúre SITA, že sa uskutočni taketo rokovanie. Robert Fico svoje rozhodnutie oznamil na tlačovej konferencii svojej strany. Premiérka podľa neho „nedodržiava elementárne dohody.“ Premierka naopak povedala, že „nevidí dôvod, aby som to stretnutie zatajovala a ani nikdy o tom nebola reč, že sa máme stretávať tajne.“ Navyše dodala, že „dohoda bola na tom, že sa výstup z rokovania nebude medializovať“, a toto vraj rešpektovala."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Stretnutie ohľadom zúženia imunity"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5581336/fico-s-radicovou-o-imunite-rokovat-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:39.089448+00:00"}
{"id": "vr35690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35690", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Znížili sa reálne mzdy.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Reálna mzda sa oproti druhému štvrťroku 2009 v druhom štvrťroku 2010 podľa ostatných údajov ŠÚ zvýšila o 2,4%. Rovnako aj INEKO zhodnotilo sľub Ficovej vlády zvýšiť aj reálne mzdy počas svojho mandátu ako na 100% splnený.", "analysis_paragraphs": ["Reálna mzda sa oproti druhému štvrťroku 2009 v druhom štvrťroku 2010 podľa ostatných údajov ŠÚ zvýšila o 2,4%. Rovnako aj INEKO zhodnotilo sľub Ficovej vlády zvýšiť aj reálne mzdy počas svojho mandátu ako na 100% splnený."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa ostatných údajov ŠÚ", "INEKO zhodnotilo"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=26996", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=51"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:21.395344+00:00"}
{"id": "vr34483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34483", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja som jeho švagra nevymenúvala do funkcie, to je jeho rezortná úloha (Jána Figeľa, pozn.).", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švagor ministra Figeľa bol vymenovaný za šéfa investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove. Dosadený tam podľa slov hovorcu NDS pre Pravdu ako odborník na stavbu obchvatu Svidníka po tom, ako sám oslovil NDS a presvedčil ju o svojej kompetentnosti. Stále ale platí, že Figeľovo ministerstvo ako jediný akcionár NDS vie v spoločnosti zasahovať do personálnej politiky, naposledy sa tak stalo 20. septembra, kedy došlo k zmenám v predstavenstve.", "analysis_paragraphs": ["Švagor ministra Figeľa bol vymenovaný za šéfa investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove. Dosadený tam podľa slov hovorcu NDS pre Pravdu ako odborník na stavbu obchvatu Svidníka po tom, ako sám oslovil NDS a presvedčil ju o svojej kompetentnosti. Stále ale platí, že Figeľovo ministerstvo ako jediný akcionár NDS vie v spoločnosti zasahovať do personálnej politiky, naposledy sa tak stalo 20. septembra, kedy došlo k zmenám v predstavenstve."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["slov hovorcu NDS pre Pravdu", "došlo k zmenám"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/u-figela-zamestnali-jeho-svagra-d3j-/sk_ekonomika.asp?c=A101016_072701_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/riadiace-organy/30432s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:43.921749+00:00"}
{"id": "vr29967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29967", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Krajina môže ísť do takzvaného infringementu (v prípade nesúhlasu s výsledkom väčšinového hlasovania na úrovni EÚ (pozn.)...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade, že Rada EÚ schváli kvóty väčšinovým hlasovaním napriek nesúhlasu niektorých jej členov, tieto štáty sa môžu rozhodnúť, že dané rozhnodutia aplikovať nebudú. V tom prípade nastáva tzv. infringement , v rámci ktorého má Európska komisia za úlohu podstúpiť niekoľko krokov, keďže môže ísť o porušenie zmlúv EÚ, pričom tieto kroky môžu viesť až k predvolaniu pred súdny dvor Európskej únie. Výrok je teda pravdivý. Pojem infringement popisuje akt porušenia právnych podmienok či dohody. V kontexte Európskej únie a Lisabonskej zmluvy to znamená, že \" členský štát nesúhlasí s (Európskou, pozn.) komisiou alebo nevykoná implementáciu riešenia, ktoré by napravilo podozrenie z porušenia EU zákona. V tomto prípade môže komisia (v zmysle 258. odstavca Dohody of fungovaní Európskej únie, pozn.) zahájiť formálny proces \"infrigementu\". Tento proces zahŕňa niekoľko krokov, z ktorých je každý podstúpený formou oficiálneho rozhodnutia . \" Odstavec č. 258 zlúčenej Dohody o Európskej únii Dohody o fungovaní Európskej únie ( .pdf , p. 211) ustanovuje, že \" pokiaľ komisia uzná, že členský štát si nesplnil svoju povinnosť v rámci dohôd, (komisia, pozn.) má za úlohu predniesť oddôvodnené stanovisko vzhľadom na danú záležitosť po tom, čo dala konkrétnemu štátu možnosť predložiť svoje vlastné stanovisko. Pokiaľ tento štát nevyhovie úsudku komisie v rámci ňou vytýčeného časového obdboia, tá môže danú záležitosť predniesť Justičnému súdu Európskej únie. \" V rámci súčasnej imigračnej situácie \" komisia už zaznamenala 32 prípadov infringementu ( 18timi, pozn. ) členskými štátmi, ktoré zahŕňajú aj hraničné štáty EÚ (..). Značná pozornosť bude venovaná presunu a implementácií povinnosti odobratia odtlačkov prstov, povinnosti zabezpečenia hmotného prijatia a povinnosti systematického vydania a prevedenia rozhodnutí o návrate. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade, že Rada EÚ schváli kvóty väčšinovým hlasovaním napriek nesúhlasu niektorých jej členov, tieto štáty sa môžu rozhodnúť, že dané rozhnodutia aplikovať nebudú. V tom prípade nastáva tzv. infringement , v rámci ktorého má Európska komisia za úlohu podstúpiť niekoľko krokov, keďže môže ísť o porušenie zmlúv EÚ, pričom tieto kroky môžu viesť až k predvolaniu pred súdny dvor Európskej únie. Výrok je teda pravdivý. Pojem infringement popisuje akt porušenia právnych podmienok či dohody. V kontexte Európskej únie a Lisabonskej zmluvy to znamená, že \" členský štát nesúhlasí s (Európskou, pozn.) komisiou alebo nevykoná implementáciu riešenia, ktoré by napravilo podozrenie z porušenia EU zákona. V tomto prípade môže komisia (v zmysle 258. odstavca Dohody of fungovaní Európskej únie, pozn.) zahájiť formálny proces \"infrigementu\". Tento proces zahŕňa niekoľko krokov, z ktorých je každý podstúpený formou oficiálneho rozhodnutia . \" Odstavec č. 258 zlúčenej Dohody o Európskej únii Dohody o fungovaní Európskej únie ( .pdf , p. 211) ustanovuje, že \" pokiaľ komisia uzná, že členský štát si nesplnil svoju povinnosť v rámci dohôd, (komisia, pozn.) má za úlohu predniesť oddôvodnené stanovisko vzhľadom na danú záležitosť po tom, čo dala konkrétnemu štátu možnosť predložiť svoje vlastné stanovisko. Pokiaľ tento štát nevyhovie úsudku komisie v rámci ňou vytýčeného časového obdboia, tá môže danú záležitosť predniesť Justičnému súdu Európskej únie. \" V rámci súčasnej imigračnej situácie \" komisia už zaznamenala 32 prípadov infringementu ( 18timi, pozn. ) členskými štátmi, ktoré zahŕňajú aj hraničné štáty EÚ (..). Značná pozornosť bude venovaná presunu a implementácií povinnosti odobratia odtlačkov prstov, povinnosti zabezpečenia hmotného prijatia a povinnosti systematického vydania a prevedenia rozhodnutí o návrate. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["infringement", ".pdf", "súčasnej"], "url": ["http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/infringements-proceedings/index_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/st06655-re01.en08.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5597_en.htm#_ftnref2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:07.341695+00:00"}
{"id": "vr38789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38789", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Prvý krok je, aby 27 členských štátov prostredníctvom ministrov financií odsúhlasilo vôbec vznik takéhoto mechanizmu. Ak jedna to neurobí, tak tie ostatné to nemôžu ratifikovať a nemôžu si takýto mechanizmus vytvoriť.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Server aktualne.sk z 13. júla 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na to, aby sa spustil celý mechanizmus. Podľa tlačových agentúr považuje Európa to, že sa k eurovalu pridá aj Slovensko, za samozrejmosť.\" Server pravda.sk z 25. júna 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na spustenie finančnej záchrannej siete v sume 750 mld. eur, ktorá je pre región kľúčovou časťou pri pokuse vyriešiť svoje dlhové problémy. \"Základnou otázkou pre európsku integráciu je, že keď sa na niečom jednomyseľne dohodneme, budeme to dodržiavať. Preto predpokladám, že Slovensko náležite, čim skôr, tým lepšie, podpíše rámcovú dohodu,\" povedal Rehn v rozhovore pre agentúru Reuters.\" Pravda.sk zo 4. apríla 2011: \"Bývalý minister zahraničných vecí, europoslanec za SDKÚ Eduard Kukan upozorňuje, že keby bolo Slovensko proti, Európsky stabilizačný mechanizmus by zablokovalo. \"Bolo by to absolútne vybočenie z radu. Museli by sme počítať s tým, že by nám to ostatní v budúcnosti vrátili. Teraz nehovoríme o tom, či je to správne, alebo nesprávne. Ale ak by sa tak Slovensko zachovalo, bolo by to brzdenie celého európskeho vývoja,\" hovorí Kukan.\"", "analysis_paragraphs": ["Server aktualne.sk z 13. júla 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na to, aby sa spustil celý mechanizmus. Podľa tlačových agentúr považuje Európa to, že sa k eurovalu pridá aj Slovensko, za samozrejmosť.\" Server pravda.sk z 25. júna 2010: \"Podpis Slovenska je nevyhnutný na spustenie finančnej záchrannej siete v sume 750 mld. eur, ktorá je pre región kľúčovou časťou pri pokuse vyriešiť svoje dlhové problémy. \"Základnou otázkou pre európsku integráciu je, že keď sa na niečom jednomyseľne dohodneme, budeme to dodržiavať. Preto predpokladám, že Slovensko náležite, čim skôr, tým lepšie, podpíše rámcovú dohodu,\" povedal Rehn v rozhovore pre agentúru Reuters.\" Pravda.sk zo 4. apríla 2011: \"Bývalý minister zahraničných vecí, europoslanec za SDKÚ Eduard Kukan upozorňuje, že keby bolo Slovensko proti, Európsky stabilizačný mechanizmus by zablokovalo. \"Bolo by to absolútne vybočenie z radu. Museli by sme počítať s tým, že by nám to ostatní v budúcnosti vrátili. Teraz nehovoríme o tom, či je to správne, alebo nesprávne. Ale ak by sa tak Slovensko zachovalo, bolo by to brzdenie celého európskeho vývoja,\" hovorí Kukan.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "pravda.sk", "Pravda.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1212050&tro6601_0_0", "http://spravy.pravda.sk/eurokomisar-odkazuje-slovensku-neblokujte-podpis-obranneho-valu-1c6-/sk_ekonomika.asp?c=A100625_091102_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/ak-nepodpori-euroval-sas-hlasy-neprida-ani-smer-fru-/sk_domace.asp?c=A110404_143352_sk_domace_p29#ixzz1QTYuQDnQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:33.426078+00:00"}
{"id": "vr27077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27077", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som sa to dozvedel dva dni predtým… (o tom, že Fico sa nezúčastní diskusie Trendu, pozn.)", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, kedy sa A. Kiska dozvedel o neúčasti R. Fica v diskusii Trendu. Podľa mediálne.sk (súčasť eTrend.sk) o neúčasti Fica Kiskov tím vopred vedel.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, kedy sa A. Kiska dozvedel o neúčasti R. Fica v diskusii Trendu. Podľa mediálne.sk (súčasť eTrend.sk) o neúčasti Fica Kiskov tím vopred vedel."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Podľa mediálne.sk"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia/kiska-si-do-prezidentskej-diskusie-trendu-netrufol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:45.749723+00:00"}
{"id": "vr32506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32506", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Odvody sa zvyšujú len ľuďom, ktorí zarábajú viac ako 1 100 eur mesačne.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výpočtov Ministerstva financií sa odvody ľuďom, ktorí zarábajú menej ako 1100 eur a presne 1 100 eur v hrubom zvýšia o 0,0 eur. Odvody sa skutočne zvyšujú ľuďom zarábajúcim nad 1 100 eur v hrubom.\n\nPodobnú informáciu priniesol aj článok Etrend , podľa ktorého sa vyššie odvody týkajú ľudí zarábajúcich 1 200 eur a viac.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výpočtov Ministerstva financií sa odvody ľuďom, ktorí zarábajú menej ako 1100 eur a presne 1 100 eur v hrubom zvýšia o 0,0 eur. Odvody sa skutočne zvyšujú ľuďom zarábajúcim nad 1 100 eur v hrubom.", "Podobnú informáciu priniesol aj článok Etrend , podľa ktorého sa vyššie odvody týkajú ľudí zarábajúcich 1 200 eur a viac."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["výpočtov Ministerstva financií", "Etrend"], "url": ["http://www.investujeme.sk/o-kolko-sa-zvysia-dane-zamestnancov/", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/co-si-fico-nachystal-na-zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:29.642022+00:00"}
{"id": "vr35075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35075", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Tá štruktúra výdavkov sa v skutočnosti nijakým zásadným spôsobom nezmenila. Čiže na výdavkovej strane tá konsolidácia výrazným spôsobom neprebieha alebo neprebieha vôbec. V skutočnosti konsolidácia prebieha na strane príjmov. Čiže zaplatia tú konsolidáciu občania. Čiže celé čo sa udialo, že preniesli tú záťaž konsolidačnú na bežných ľudí.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štruktúra výdavkov sa zmenila (aj keď je na subjektívnej miere poslanca, kde vidí onú hranicu \"zásadného spôsobu\"); konsolidáciu najvýraznejšie vidieť predovšetkým vo financovaní administratívneho aparátu štátnej správy (Kancelária NR SR, menej Kancelária prezidenta SR, Kancelária Ústavného súdu SR; no na druhej strane výrazné navýšenie rozpočtu Úradu vlády SR). V prípade rozpočtu jednotlivých ministerstiev dochádza aj k navýšeniu (napr. v prípade Ministerstva zahraničných vecí SR), aj k zníženiu rozpočtu (napr. Ministerstvo obrany SR). Čo sa týka ostatných ústredných orgánov štátnej správy návrh rozpočtu najmarkantnejšie konsoliduje financie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. (bližšie viď tabuľka, hrubo označené pre rok 2011 polia, kde dochádza k poklesu v porovnaní s rokom 2010). Zdroj .", "analysis_paragraphs": ["Štruktúra výdavkov sa zmenila (aj keď je na subjektívnej miere poslanca, kde vidí onú hranicu \"zásadného spôsobu\"); konsolidáciu najvýraznejšie vidieť predovšetkým vo financovaní administratívneho aparátu štátnej správy (Kancelária NR SR, menej Kancelária prezidenta SR, Kancelária Ústavného súdu SR; no na druhej strane výrazné navýšenie rozpočtu Úradu vlády SR). V prípade rozpočtu jednotlivých ministerstiev dochádza aj k navýšeniu (napr. v prípade Ministerstva zahraničných vecí SR), aj k zníženiu rozpočtu (napr. Ministerstvo obrany SR). Čo sa týka ostatných ústredných orgánov štátnej správy návrh rozpočtu najmarkantnejšie konsoliduje financie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. (bližšie viď tabuľka, hrubo označené pre rok 2011 polia, kde dochádza k poklesu v porovnaní s rokom 2010). Zdroj ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Zdroj"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202011%20a%C5%BE%202013/vlastny_%20mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:06.198710+00:00"}
{"id": "vr26229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26229", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "S výnimkou vašich dvoch relácií ja som nekomentoval svojich kolegov alebo súperov, snáď ešte možno v jednej konkurenčnej televízii.  Nikde ani raz.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. novembra 2013). Nie je pravdou, že sa Pavol Frešo okmer predvolebných súbojov na TA3 (1. a 2. kolo) a RTVS \"nikdy ani raz\" nevenoval svojim protikandidátom. Minimálne raz sa Frešo venoval Flašíkovej-Beňovej vo svojom blogu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pavol Frešo má pravdu, keď uvádza, že Flašíková-Beňová sa venuje jeho osobe v blogoch a to napr. 7 . či 4. novembra 2013. Objavilo sa viacero kampaní proti Frešovi, napríklad v Malackách alebo Navoňaná zdochlina . Demagog.SK nevie kto za týmito negatívnymi kampaňami stojí. Pavol Frešo však nesprávne tvrdí, že sa svojim protikandidátom nevenoval a vyjadril sa k súperom len v diskusii na TA3 6. novembra 2013. Napríklad vo svojom blogu \" Grécke finty europoslankyne Flašíkovej-Beňovej \" zo dňa 20. augusta 2013 svoju protikandidátku spomína a to hneď v úvodných odstavcoch. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. novembra 2013). Nie je pravdou, že sa Pavol Frešo okmer predvolebných súbojov na TA3 (1. a 2. kolo) a RTVS \"nikdy ani raz\" nevenoval svojim protikandidátom. Minimálne raz sa Frešo venoval Flašíkovej-Beňovej vo svojom blogu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pavol Frešo má pravdu, keď uvádza, že Flašíková-Beňová sa venuje jeho osobe v blogoch a to napr. 7 . či 4. novembra 2013. Objavilo sa viacero kampaní proti Frešovi, napríklad v Malackách alebo Navoňaná zdochlina . Demagog.SK nevie kto za týmito negatívnymi kampaňami stojí. Pavol Frešo však nesprávne tvrdí, že sa svojim protikandidátom nevenoval a vyjadril sa k súperom len v diskusii na TA3 6. novembra 2013. Napríklad vo svojom blogu \" Grécke finty europoslankyne Flašíkovej-Beňovej \" zo dňa 20. augusta 2013 svoju protikandidátku spomína a to hneď v úvodných odstavcoch. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "7", "4.", "Malackách", "Navoňaná zdochlina", "blogu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/416/vysledky-volieb-do-samospravnych-krajov", "http://flasikovabenova.blog.sme.sk/c/341540/Fresov-Papan-papa-peniaze-zupy.html", "http://flasikovabenova.blog.sme.sk/c/341294/Neschopnost-havarie-a-upadok-Pavla-Fresa.html", "http://www.google.sk/imgres?sa=X&rlz=1C1CHMO_skSK559SK559&espv=210&es_sm=93&biw=1366&bih=624&tbm=isch&tbnid=8LsB8Z7t76yBCM:&imgrefurl=http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/freso-chce-pohotovost-dotovat-podla-flasikovej-benovej-robi-z-pacientov-rukojemnikov/&docid=rdc-u8WryQSewM&imgurl=http://www.ludiapremalacky.sk/texty/images/DSCF2953.jpg&w=800&h=600&ei=EkCBUqK6JoKItAazwYGQCQ&zoom=1&ved=1t:3588,r:16,s:0,i:135&iact=rc&page=2&tbnh=184&tbnw=243&start=15&ndsp=22&tx=109&ty=48", "https://www.facebook.com/navonanazdochlina?fref=ts", "http://pavolfreso.blog.sme.sk/c/335654/Grecke-finty-europoslankyne-Flasikovej-Benovej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:52.343413+00:00"}
{"id": "45376", "numeric_id": 45376, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45376", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ten deficit (spôsobený koronakrízou, pozn.) oddelíme, s tým sa musíme zmieriť, ostáva ten štrukturálny a tam naďalej platí záväzok, že pol percenta ročne by sme mali byť v stave ho znižovať tak, aby v tom štrukturálnom sme sa dostali na nulu. Ale treba povedať, že v tomto roku to bude veľký balík peňazí ktorý, ktorý zvýši ten ten jednorazový deficit.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa zaviazalo k tomu, že v čo najkratšom čase dosiahne približne vyrovnaný rozpočet. Tzv. štrukturálny deficit by nemal presiahnuť 0,5 percenta HDP ročne. Štrukturálny deficit je analytický pohľad na celkový schodok očistený o cyklické vplyvy na ekonomiku a jednorazové opatrenia. Výdavky spojené s koronakrízou sú jednorázové, podľa definície štrukturálneho deficitu by sa teda doň započítavať nemali. Po zohľadnení vplyvu pandémie na ekonomiku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla , že deficit verejných financií môže v roku 2020 dosiahnuť 7,82 % HDP. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa zaviazalo k tomu, že v čo najkratšom čase dosiahne približne vyrovnaný rozpočet. Tzv. štrukturálny deficit by nemal presiahnuť 0,5 percenta HDP ročne. Štrukturálny deficit je analytický pohľad na celkový schodok očistený o cyklické vplyvy na ekonomiku a jednorazové opatrenia. Výdavky spojené s koronakrízou sú jednorázové, podľa definície štrukturálneho deficitu by sa teda doň započítavať nemali. Po zohľadnení vplyvu pandémie na ekonomiku Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadla , že deficit verejných financií môže v roku 2020 dosiahnuť 7,82 % HDP. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["dosiahne", "", "nemal", "Štrukturálny deficit", "odhadla"], "url": ["https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/info_fk_2015jul.pdf", "https://www.tatrabanka.sk/files/sk/att/5234579/TB_mesacnik_apr2015.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/22395233/deficit-slovenska-by-mohol-vzrast-na-782-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:25.343460+00:00"}
{"id": "vr26871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26871", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...je tu skoro 300 miliónov eur, ktoré štát získal na základe lepšieho výberu daní (DPH, pozn.). Skoro 300 miliónov v porovnaní roku 2012 a 2013. Dodatočných 261 miliónov eur, ktoré pomáhajú v roku 2013 zlepšiť úroveň deficitu.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister správne nadväzuje na komentár Inštitútu finančnej politiky (.pdf), v ktorom sa uvádza, že:", "analysis_paragraphs": ["Minister správne nadväzuje na komentár Inštitútu finančnej politiky (.pdf), v ktorom sa uvádza, že:"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["komentár"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:29.730101+00:00"}
{"id": "vr37240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37240", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tá koaličná dohoda a teda ja tvrdím aj dohoda s Igorom Matovičom bola tá, že on bude hlasovať a podporí svoj pozmeňovací návrh, keď ten prejde, tak Béla Bugár stiahne celú novelu.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič 10. februára 2011 na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .\n\nB. Bugár sa 12. februára pre SME vyjadril: \"Sulík nás informoval, že budú hlasovať za vlastný pozmeňujúci návrh, ale nepodporia návrh Smeru.\"", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič 10. februára 2011 na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .", "B. Bugár sa 12. februára pre SME vyjadril: \"Sulík nás informoval, že budú hlasovať za vlastný pozmeňujúci návrh, ale nepodporia návrh Smeru.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "SME"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/170879_tb-i-matovica-ku-zakonu-o-statnom-obcianstve", "http://www.sme.sk/c/5763539/sulik-a-matovic-si-o-hlasovani-pisali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:54.212497+00:00"}
{"id": "vr30362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30362", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Trvalý euroval je obdoba Medzinárodného menového fondu. Jediný zásadný rozdiel je v tom, že pri Medzinárodnom menovom fonde, že v ňom je 187 krajín, ktoré sú potom zastúpené v rámci konštituencií, kým tu pôjde o obdobný mechanizmus, v ktorom bude 17 krajín, teda budeme tam mať priame zastúpenie.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zmluve o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, \"trvalý euroval\", .pdf ) sa často spomína Medzinárodný menový fond a je evidentné, že daná inštitúcia je Medzinárodným menovým fondom silne inšpirovaná a v zásade kopíruje jeho ciele (čo sa týka finančnej pomoci štátom), metódy (poskytnutie pôžičky pod podmienkou makroekonomických reštrukturalizačných programov) aj štruktúru (členovia majú rozdelené hlasovacie kvóty). Samozrejme, tieto inštitúcie nie sú úplne identické a MMF vypĺňa viac úloh; podobnosť posudzujeme výhradne v oblasti funkcie poskytovania finančnej pomoci členským štátom. Posúdenie zásadnosti rozdielov je podľa nás zväčša subjektívne a preto sa v danom výroku zameriame len na tvrdenie o rozdieloch v zastúpení členských štátov v ESM a v MMF.", "analysis_paragraphs": ["V zmluve o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, \"trvalý euroval\", .pdf ) sa často spomína Medzinárodný menový fond a je evidentné, že daná inštitúcia je Medzinárodným menovým fondom silne inšpirovaná a v zásade kopíruje jeho ciele (čo sa týka finančnej pomoci štátom), metódy (poskytnutie pôžičky pod podmienkou makroekonomických reštrukturalizačných programov) aj štruktúru (členovia majú rozdelené hlasovacie kvóty). Samozrejme, tieto inštitúcie nie sú úplne identické a MMF vypĺňa viac úloh; podobnosť posudzujeme výhradne v oblasti funkcie poskytovania finančnej pomoci členským štátom. Posúdenie zásadnosti rozdielov je podľa nás zväčša subjektívne a preto sa v danom výroku zameriame len na tvrdenie o rozdieloch v zastúpení členských štátov v ESM a v MMF."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "web-stránky MMF", "Vo výkonnej rade", "najdôležitejšie otázky s ďalekosiahajúcimi dôsledkami sa preberajú v Rade guvernérov", "rozhoduje Výkonná rada", "zdroj Zmluva o založení ESM, .pdf", "tu"], "url": ["http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.imf.org/external/np/sec/memdir/members.aspx#U", "http://www.imf.org/external/np/sec/memdir/eds.aspx", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/govern.htm", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/howlend.htm", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.imf.org/external/np/sec/memdir/eds.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:18.031645+00:00"}
{"id": "48633", "numeric_id": 48633, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48633", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pán Dzurinda s pánom Miklošom privatizovali Slovenské elektrárne.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2002 schválila spôsob privatizácie Slovenských elektrární. V roku 2005 druhá Dzurindova vláda podpísaním transakčných dokumentov odpredala 66 % akcií talianskej energetickej spoločnosti Enel.\n\nV prvej vláde zastával Ivan Mikloš funkciu podpredsedu vlády pre ekonomiku, v druhej už post ministra financií.\n\nZ uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda Mikuláša Dzurindu v roku 2002 schválila spôsob privatizácie Slovenských elektrární. V roku 2005 druhá Dzurindova vláda podpísaním transakčných dokumentov odpredala 66 % akcií talianskej energetickej spoločnosti Enel.", "V prvej vláde zastával Ivan Mikloš funkciu podpredsedu vlády pre ekonomiku, v druhej už post ministra financií.", "Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "podpredsedu", "ministra"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/?csrt=10306389101210673153", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/?csrt=10306389101210673153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:53.299504+00:00"}
{"id": "vr29966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29966", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja napríklad považujem za zvláštne, že Maďarsko chráni schengenské hranice, presne tak, ako sa očakáva, pokiaľ ide o nelegálny vstup migrantov a je za to kritizované. A sú tu krajiny ako je Taliansko alebo Grécko, ktoré nechránia schengenské hranice a nikto im nič absolútne nehovorí.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Existuje viacero dôkazov o tom, že Grécko i Taliansko boli za nedostatocnú ochranu hraníc kritizované. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štúdia dvoch profesorov v European Journal of Migration and Law kritiku zo strany iných štátov EÚ voci Taliansku a Grécku spomína nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Existuje viacero dôkazov o tom, že Grécko i Taliansko boli za nedostatocnú ochranu hraníc kritizované. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štúdia dvoch profesorov v European Journal of Migration and Law kritiku zo strany iných štátov EÚ voci Taliansku a Grécku spomína nasledovne:"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia", "euractiv.com", "kritizujú", "vyzvala", "kritizované", "sprísnenie", "Švajciarska", "vyslovil", "podmienkam", "Amnesty International", "reagovala", "plotom", "kampane", "vyjadrenia", "použití", "odsúdil", "skritizoval", "obvinil", "vycítajú"], "url": ["http://www.researchgate.net/publication/233680570_Irregular_Immigration_Control_in_Italy_and_Greece_Strong_Fencing_and_Weak_Gate-keeping_serving_the_Labour_Market", "http://www.euractiv.com/global-europe/eu-ultimately-responsible-immigr-analysis-530931", "http://budapestbeacon.com/public-policy/hungary-and-bulgaria-opt-out-of-ecs-refugee-distribution-plan/24729", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/14/babies-and-children-among-34-dead-in-aegean-migrant-boat-sinking", "http://www.ekathimerini.com/201248/article/ekathimerini/news/greek-authorities-send-troops-police-to-lesvos-after-migrant-clashes", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3106210/France-Germany-reject-EU-migrant-quota-plan-say-Italy-Greece-need-strengthen-borders.html", "http://europe.newsweek.com/switzerland-threatens-closing-italian-border-migrants-329099", "http://www.kormany.hu/en/the-prime-minister/news/the-eu-must-help-protect-greece-s-borders", "http://www.aljazeera.com/news/2015/08/migrants-facing-shameful-conditions-greece-unhcr-150807172512802.html", "https://www.amnesty.org/en/latest/news/2015/08/chaos-and-squalid-conditions-face-record-number-of-refugees-on-lesvos/", "http://www.theguardian.com/world/2015/aug/26/hungary-migrants-razor-wire-fence-roszke", "http://www.theguardian.com/world/2015/jul/13/hungary-begins-work-on-border-fence-to-keep-out-migrants", "http://www.bbc.com/news/world-europe-33091597", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34278886", "http://www.theguardian.com/world/live/2015/sep/16/first-refugees-head-for-croatia-after-hungarys-border-crackdown-live-updates#block-55f96d62e4b0ee9ae5e2a971", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/17/hungary-refugees-ban-ki-moon-eu-serbia", "http://news.yahoo.com/xenophobia-anti-muslim-views-appear-shaping-hungary-migrant-162124649.html", "http://www.reuters.com/article/2015/09/16/us-europe-migrants-hungary-vucic-idUSKCN0RG2MF20150916", "http://www.wsj.com/articles/criticized-abroad-hungarys-orban-gains-support-at-home-with-migrant-crackdown-1442517065"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:27.663543+00:00"}
{"id": "49608", "numeric_id": 49608, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49608", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Však presadzujeme to, aby ďalšie podobné sankcie neboli, lebo vidíme, že to nemá patričný účinok na Rusko.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Napriek tomu, že sa nenaplnili niektoré predpovede o rýchlom krachu ekonomiky, z dlhodobého hľadiska sú sankcie pre Rusko problematické. Ruský rubeľ od začiatku vojny oslabil, napriek tomu, že sa jeho kurz snaží ruská centrálna banka udržiavať aj za cenu vysokých úrokových sadzieb. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Ľudia v Rusku čelia vysokej inflácii, nedostatku viacerých tovarov či nedostatku mladej pracovnej sily. Krajina taktiež prišlo aj o značnú časť príjmov z fosílnych palív. Dodávky ropy a plynu do Ázije kompenzujú európsky výpadok len čiastočne, navyše Rusi do týchto krajín predávajú lacnejšie. Výrok Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurópska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankcií a v súčasnosti pracuje v poradí už na 14. balíku. Sankcie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Cieľom sankčných opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.\n\nKvôli exportným reštrikciám zo strany EÚ a ďalších západných štátov chýba v Ruskej federácii zhruba tretina produktov, na ktoré sa sankcie vzťahujú.\n\nNapriek sankciám sa však ruská ekonomika nezosypala , ako na začiatku niektorí analytici predpokladali.\n\nZápadné sankcie však bránili výrobe mnohých tovarov v Rusku a viedli k prehĺbeniu rozpočtového deficitu. Účinok sankcií je citeľný napríklad v sektore výroby automobilov, v ktorom sa výroba na jar 2022 prepadla o takmer 90 % v porovnaní s úrovňou pred inváziou a odvtedy sa zotavila len čiastočne. Podobné poklesy výroby zaznamenali aj oblasť výroby elektroniky a strojov.\n\nCelková výrobná produkcia však klesla relatívne málo. Dôvodom je najmä to, že mnohé odvetvia, ktorých produkty sa používajú vo vojne – napríklad hutníctvo, textil a zdravotnícky tovar – zaznamenali veľký nárast výroby.\n\nV EÚ a ďalších krajinách G7 je zablokovaných 300 miliárd EUR rezerv ruskej centrálnej banky.\n\nPodľa západných ekonómov nie je vývoj ruskej ekonomiky dlhodobo neudržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou.\n\nAko sa menil kurz rubľa\n\nPo ruskej invázii na Ukrajinu uvalili západné štáty na Rusko viacero balíčkov sankcií. V dôsledku nich začal rubeľ oslabovať a v marci 2022 sa prepadol až na hranicu 144 rubľov za jedno euro. Neskôr v tom istom roku sa vrátil na predvojnovú úroveň, tento rast bol však spôsobený umelým posilňovaním. Pred inváziou na Ukrajinu pritom stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov a pred anexiou Krymu sa kurz rubľa voči euru dlhodobo držal na úrovni okolo 40 rubľov za euro.\n\nPo krátkej stabilizácii začal rubeľ opäť oslabovať a v auguste minulého roka sa prepadol na 17-mesačné minimum, keď sa vymieňal pri kurze 110,44 RUB/EUR. Ku dňu 3. 6. 2024 bol výmenný kurz 98,1 rubľov za 1 euro.\n\nRuská centrálna banka sa snaží udržiavať kurz rubľa na nižšej úrovni aj za cenu zvyšovania základnej úrokovej miery. Bezprostredne po začiatku invázie centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a zvýšila ho až na 20%, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu. Následne ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu znížila, ale od leta 2023 bola nútená ju opätovne zvyšovať. V decembri 2023 stanovila ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu až na hodnotu 16% , na ktorej je dodnes . Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast.\n\nStav ekonomiky\n\nV Rusku v decembri 2023 podľa oficiálnych štatistík dosiahla inflácia 7,4 %, Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir dosahovala inflácia až 23%.\n\nPodľa aktuálnych údajov z apríla 2024 bola inflácia v Rusku na úrovni 7,8 %, oproti tomu inflácia v štátoch EÚ dosiahla hodnotu 2,6 %.\n\nV roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Rast ruskej ekonomiky je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EU o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.\n\nNapriek porovnateľným hodnotám rastu HDP je rozdiel najmä v kvalite ruskej a európskej ekonomiky. Pod rast ruského HDP sa podľa šéfky Medzinárodného menového fondu (IMF) podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.\n\nEkonomický rast ťahajú v Rusku zo značnej časti výdavky na obranu, ktoré sa podľa agentúry Bloomberg od roku 2021 viac než zdvojnásobili. Výdavky na obranu by mali v budúcnosti tvoriť až 30% výdavkov federálneho rozpočtu alebo 6% HDP.\n\nV dôsledku mobilizácie značnej časti produktívneho obyvateľstva je v ruských fabrikách nedostatok pracovníkov.\n\nPodľa IMF rastové možnosti Ruska zhoršuje odstrihnutie krajiny od medzinárodného finančného systému, sťažený prístup k technológiám a únik najkvalifikovanejších ľudí do zahraničia. Tieto faktory zapríčinia, že v budúcnosti bude mať ekonomika v Rusku problémy.\n\nPred vojnou vláda ešte hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Rusko z fondu národného bohatstva minulo kvôli vojne už 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu. Výdavky Ruska na národnú obranu a bezpečnosť sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 60%.\n\nVývoz ropy a plynu\n\nVývoz ruského plynu a ropy do Číny a iných krajín síce stúpol, avšak tento objem nenahradil celkové dodávky do Európy. Nižšia je taktiež cena, za ktorú Rusko na ázijské trhy fosílne palivá dodáva.\n\nRusku klesli príjmy z vývozu fosílnych palív o 37%. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, v decembri 2023 klesli na 640 miliónov eur denne. Konštatuje to vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air.\n\nPred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. Po invázii klesli platby od EÚ na úroveň 13 % príjmov z ruského vývozu.\n\nPred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.\n\nNielenže dodávky do ázijských krajín plnohodnotne nevykompenzovali dodávky do Európy, cena za tieto dodávky je aj podstatne nižšia. Z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, vyplýva , že Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch, podľa dokumentu, neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy.\n\nVyjadrenie Józsefa Berényiho pre Demagog.sk z 5. 6. 2024: \"Pri hodnotení tohto či hospodárske sankcie voči Rusku priniesli patričný účinok treba vychádzať z definície EÚ, podľa ktorej cieľom hospodárskych sankcií je spôsobiť Rusku vážne dôsledky za jeho konanie a účinne zmariť schopnosť Ruska pokračovať v agresii. Podľa mňa, vychádzajúc z informácií z otvorených zdrojov a opierajúc o hodnotenie odborníkov, podľa doterajších skúseností, priebehu a stavu vojny, sankcie zavedená voči Rusku po agresii na Ukrajinu nedosiahli pôvodný a plánovaný cieľ. Sankcie neprinútili Rusko, aby zmenilo svoju politiku voči Ukrajine a ani to, aby sa vzdalo svojich geopolitických cieľov a nedosiahli ani to aby došlo k zmene vnútropolitickej situácie v Rusku. (https://standard.sk/47548/protiruske-sankcie-europski-politici-hraju-zlu-hru-s-peknou-tvarou), https://wiiw.ac.at/russian-expert-west-will-not-stop-russia-with-sanctions-n-555.html, ) Teda ak vychádzame zo základnej definície EÚ - hospodárske sankcie by mali prinútiť Rusko, aby nemohlo pokračovať v agresii voči Ukrajine. Aký je však reálny stav v súčasnosti. Rusko nebolo prinútené kvôli sankciám ustúpiť a ruské hospodárstvo sa prispôsobilo k vojne. Argumenty o tom, že HDP, hospodársky výkon a veľkosť ekonomiky Ruska je oveľa nižšie ako napríklad najbohatších krajín G7 platí. Západné ekonomiky sú vyspelejšie aj vďaka dominancie sektoru služieb. Z hľadiska výrobných priemyselných kapacít to už tak celkom neplatí. Vo vojne však veľká priemyselná základňa predstavuje veľkú výhodu, pretože rýchlosť, ktorou krajina dokáže vyrábať zbrane (ako aj to, že koľko zbraní), je kľúčovým faktorom v boji. V čase vojny, prebiehajúcej deglobalizácie a posilňovania autarchických tendencií vo svetovom hospodárstve surovinovo-výrobná/priemyselná základňa sú kľúčové. Najväčšie produkčne/výrobné kapacity v Európe má Nemecko, pričom výroba predstavuje štvrtinu jeho HDP. Rusko v roku 2023 predbehlo Nemecko a stalo sa piatou najväčšou ekonomikou na svete z hľadiska PPP, čo lepšie vystihuje výhody výrobnej kapacity. ( Zdroj ) Vojna v Ukrajine je vojnou materiálnou (war of attrition), teda podľa súčasného stavu väčšiu šancu na výhru môže mať tá strana, ktorá produkuje viac zbraní, vojenského materiálu, munície teda. Rozhodujúce pri tom nie je množstvo peňazí, HDP a atď. ale koľko vecí potrebné k vedeniu vojny dokáže strana vyprodukovať. Rusko chápe vojnu proti Ukrajine ako existenčnú , ktorú vedie proti kolektívnemu západu. Z tohto dôvodu v maximálne možnej miere k tomu aj prispôsobilo svoju ekonomiku, zvýšilo vojenskú výrobu, aby dokázalo viesť vojnu v Ukrajine.( Zdroj )\n\nNapríklad v súčasnosti Rusko za rok dokáže vyprodukovať asi 3 krát toľko delostreleckých granátov ako západné krajiny spolu. K tomuto samozrejme je potrebné pripočítať granáty dodávané Rusku Severnou Kóreou (cca 1 mil. ks) a Iránom. (Pozn.: 80% všetkých zranení vo vojne v Ukrajine boli zapríčinené na obidvoch stranách práve delostreleckými granátmi). Rusko dokázalo masívne zvýšiť aj svoje kapacity na výrobu balistických rakiet (napr. Iskander-M zo 7 na 30 mesačne, rakiet typu Kh-101 zo cca 30 na cca 115 mesačne). Suma sumárum aj podľa odborníkov Ukrajina a jej západní podporovatelia sa v treťom roku vojny stále snažia udržať krok s výhodami Ruska v počte vojakov a zbraní. Rusko napriek pôvodnej prevahe v kvalite západných zbraní zmenšuje aj kvalitatívnu priepasť. USA a spojenci, európske krajiny by mali urobiť viac pre zvýšenie produkcie obrannej vvýroby aby udržali krok s ruskou vojnovou produkciou. ( Zdroj ) Zatiaľ to tak nie je. Na záver tejto časti by som parafrázoval len jedno ukrajinské príslovie. Nevestu nevykrúca ten, kto má najviac peňazí, najsilnejší , najmúdrejší, ale ten kto najviac platil. Z tohto dôvodu hovoriť o politických alebo ekonomických úspechoch dosiahnutých voči Rusku v dôsledku hospodárskych sankcií je veľmi otázne, ale pripúšťam, že na to môže mať každý svoj názor. V každom prípade by som podporil vecnú a otvorenú verejnú diskusiu o vojne a dopade sankcií. \"", "analysis_paragraphs": ["Cieľom sankčných opatrení zo strany Európskej únie je oslabenie schopnosti Ruska financovať vojnu. Západné sankcie majú už teraz dokázateľne negatívny vplyv na ruskú ekonomiku. Napriek tomu, že sa nenaplnili niektoré predpovede o rýchlom krachu ekonomiky, z dlhodobého hľadiska sú sankcie pre Rusko problematické. Ruský rubeľ od začiatku vojny oslabil, napriek tomu, že sa jeho kurz snaží ruská centrálna banka udržiavať aj za cenu vysokých úrokových sadzieb. Ruský ekonomický rast je ťahaný vojnovou výrobou, ktorá však ide na úkor životnej úrovne bežného obyvateľstva. Ľudia v Rusku čelia vysokej inflácii, nedostatku viacerých tovarov či nedostatku mladej pracovnej sily. Krajina taktiež prišlo aj o značnú časť príjmov z fosílnych palív. Dodávky ropy a plynu do Ázije kompenzujú európsky výpadok len čiastočne, navyše Rusi do týchto krajín predávajú lacnejšie. Výrok Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Európska Únia uvalila na Rusko už niekoľko balíkov sankcií a v súčasnosti pracuje v poradí už na 14. balíku. Sankcie majú väčšinou dlhodobý charakter a následky by sa mali dostaviť až v dlhšom časovom horizonte. Cieľom sankčných opatrení je obmedziť schopnosť Ruska nahradiť zničené vojenské vybavenie a financovať vojenskú kampaň.", "Kvôli exportným reštrikciám zo strany EÚ a ďalších západných štátov chýba v Ruskej federácii zhruba tretina produktov, na ktoré sa sankcie vzťahujú.", "Napriek sankciám sa však ruská ekonomika nezosypala , ako na začiatku niektorí analytici predpokladali.", "Západné sankcie však bránili výrobe mnohých tovarov v Rusku a viedli k prehĺbeniu rozpočtového deficitu. Účinok sankcií je citeľný napríklad v sektore výroby automobilov, v ktorom sa výroba na jar 2022 prepadla o takmer 90 % v porovnaní s úrovňou pred inváziou a odvtedy sa zotavila len čiastočne. Podobné poklesy výroby zaznamenali aj oblasť výroby elektroniky a strojov.", "Celková výrobná produkcia však klesla relatívne málo. Dôvodom je najmä to, že mnohé odvetvia, ktorých produkty sa používajú vo vojne – napríklad hutníctvo, textil a zdravotnícky tovar – zaznamenali veľký nárast výroby.", "V EÚ a ďalších krajinách G7 je zablokovaných 300 miliárd EUR rezerv ruskej centrálnej banky.", "Podľa západných ekonómov nie je vývoj ruskej ekonomiky dlhodobo neudržateľný a aj ruské nezávislé zdroje hovoria o poklese životnej úrovne bežných ľudí, ktorí trpia vysokou infláciou.", "Ako sa menil kurz rubľa", "Po ruskej invázii na Ukrajinu uvalili západné štáty na Rusko viacero balíčkov sankcií. V dôsledku nich začal rubeľ oslabovať a v marci 2022 sa prepadol až na hranicu 144 rubľov za jedno euro. Neskôr v tom istom roku sa vrátil na predvojnovú úroveň, tento rast bol však spôsobený umelým posilňovaním. Pred inváziou na Ukrajinu pritom stálo jedno euro 85,38 ruských rubľov a pred anexiou Krymu sa kurz rubľa voči euru dlhodobo držal na úrovni okolo 40 rubľov za euro.", "Po krátkej stabilizácii začal rubeľ opäť oslabovať a v auguste minulého roka sa prepadol na 17-mesačné minimum, keď sa vymieňal pri kurze 110,44 RUB/EUR. Ku dňu 3. 6. 2024 bol výmenný kurz 98,1 rubľov za 1 euro.", "Ruská centrálna banka sa snaží udržiavať kurz rubľa na nižšej úrovni aj za cenu zvyšovania základnej úrokovej miery. Bezprostredne po začiatku invázie centrálna banka základný úrok viac ako zdvojnásobila a zvýšila ho až na 20%, aby zmiernila odliv kapitálu a podporila finančnú stabilitu. Následne ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu znížila, ale od leta 2023 bola nútená ju opätovne zvyšovať. V decembri 2023 stanovila ruská centrálna banka základnú úrokovú sadzbu až na hodnotu 16% , na ktorej je dodnes . Vyššia úroková sadzba pritom vo všeobecnosti spomaľuje ekonomický rast.", "Stav ekonomiky", "V Rusku v decembri 2023 podľa oficiálnych štatistík dosiahla inflácia 7,4 %, Pre porovnanie, v štátoch EÚ bola v tomto období miera inflácie na úrovni 2,9%. Podľa moskovského výskumného inštitútu Romir dosahovala inflácia až 23%.", "Podľa aktuálnych údajov z apríla 2024 bola inflácia v Rusku na úrovni 7,8 %, oproti tomu inflácia v štátoch EÚ dosiahla hodnotu 2,6 %.", "V roku 2022 sa ruská ekonomika zmenšila o 2,1%. V roku 2023 už rástla o 3,6% a na rok 2024 je predpokladaný rast o 2,6%. Rast ruskej ekonomiky je však do veľkej miery umelý a ťahaný zbrojením a vojnovou produkciou. Oproti tomu v roku 2022 rástla ekonomika EU o 3,4%, v roku 2023 podľa odhadov o 0,4% a v roku 2024 je predpokladaný rast na úrovni 1,6 % HDP.", "Napriek porovnateľným hodnotám rastu HDP je rozdiel najmä v kvalite ruskej a európskej ekonomiky. Pod rast ruského HDP sa podľa šéfky Medzinárodného menového fondu (IMF) podpísali najmä štátne zákazky pre vojnou poháňaný zbrojársky priemysel. To však maskuje problémy krajiny, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní životnej úrovne obyvateľstva.", "Ekonomický rast ťahajú v Rusku zo značnej časti výdavky na obranu, ktoré sa podľa agentúry Bloomberg od roku 2021 viac než zdvojnásobili. Výdavky na obranu by mali v budúcnosti tvoriť až 30% výdavkov federálneho rozpočtu alebo 6% HDP.", "V dôsledku mobilizácie značnej časti produktívneho obyvateľstva je v ruských fabrikách nedostatok pracovníkov.", "Podľa IMF rastové možnosti Ruska zhoršuje odstrihnutie krajiny od medzinárodného finančného systému, sťažený prístup k technológiám a únik najkvalifikovanejších ľudí do zahraničia. Tieto faktory zapríčinia, že v budúcnosti bude mať ekonomika v Rusku problémy.", "Pred vojnou vláda ešte hospodárila s prebytkom, dnes si pri krytí rastúceho deficitu vypomáha zdrojmi z fondu národného bohatstva. Rusko z fondu národného bohatstva minulo kvôli vojne už 4 bilióny rubľov, čiže takmer polovicu likvidnej časti fondu. Výdavky Ruska na národnú obranu a bezpečnosť sa v roku 2023 v porovnaní s rokom 2021 zvýšili o 60%.", "Vývoz ropy a plynu", "Vývoz ruského plynu a ropy do Číny a iných krajín síce stúpol, avšak tento objem nenahradil celkové dodávky do Európy. Nižšia je taktiež cena, za ktorú Rusko na ázijské trhy fosílne palivá dodáva.", "Rusku klesli príjmy z vývozu fosílnych palív o 37%. Kým pred ruskou inváziou na Ukrajinu presahovali miliardu eur denne, v decembri 2023 klesli na 640 miliónov eur denne. Konštatuje to vládny Inštitút pre stratégie a analýzy na základe dát think tanku Centre for Research on Energy and Clean Air.", "Pred inváziou Ruska na Ukrajinu bola EÚ hlavným dovozcom ruských surovín a palív, keď na ňu pripadalo 63 % príjmov z ruského vývozu. Po invázii klesli platby od EÚ na úroveň 13 % príjmov z ruského vývozu.", "Pred inváziou vyvážalo Rusko do EÚ približne polovicu exportov ropy, tretinu exportov uhlia a tri štvrtiny exportov zemného plynu . V súčasnosti väčšinu ruskej ropy kupuje Čína (45 %) a India (33 %), na EÚ pripadá len 7 %.", "Nielenže dodávky do ázijských krajín plnohodnotne nevykompenzovali dodávky do Európy, cena za tieto dodávky je aj podstatne nižšia. Z dokumentu ruskej vlády, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, vyplýva , že Rusko očakáva, že bude predávať plyn Číne takmer za polovičnú cenu v porovnaní s Európou. Cena ruského plynu pre Čínu bude v nasledujúcich rokoch, podľa dokumentu, neustále klesať a bude oveľa nižšia v porovnaní s cenou, za ktorú Moskva predáva plyn do Európy.", "Vyjadrenie Józsefa Berényiho pre Demagog.sk z 5. 6. 2024: \"Pri hodnotení tohto či hospodárske sankcie voči Rusku priniesli patričný účinok treba vychádzať z definície EÚ, podľa ktorej cieľom hospodárskych sankcií je spôsobiť Rusku vážne dôsledky za jeho konanie a účinne zmariť schopnosť Ruska pokračovať v agresii. Podľa mňa, vychádzajúc z informácií z otvorených zdrojov a opierajúc o hodnotenie odborníkov, podľa doterajších skúseností, priebehu a stavu vojny, sankcie zavedená voči Rusku po agresii na Ukrajinu nedosiahli pôvodný a plánovaný cieľ. Sankcie neprinútili Rusko, aby zmenilo svoju politiku voči Ukrajine a ani to, aby sa vzdalo svojich geopolitických cieľov a nedosiahli ani to aby došlo k zmene vnútropolitickej situácie v Rusku. (https://standard.sk/47548/protiruske-sankcie-europski-politici-hraju-zlu-hru-s-peknou-tvarou), https://wiiw.ac.at/russian-expert-west-will-not-stop-russia-with-sanctions-n-555.html, ) Teda ak vychádzame zo základnej definície EÚ - hospodárske sankcie by mali prinútiť Rusko, aby nemohlo pokračovať v agresii voči Ukrajine. Aký je však reálny stav v súčasnosti. Rusko nebolo prinútené kvôli sankciám ustúpiť a ruské hospodárstvo sa prispôsobilo k vojne. Argumenty o tom, že HDP, hospodársky výkon a veľkosť ekonomiky Ruska je oveľa nižšie ako napríklad najbohatších krajín G7 platí. Západné ekonomiky sú vyspelejšie aj vďaka dominancie sektoru služieb. Z hľadiska výrobných priemyselných kapacít to už tak celkom neplatí. Vo vojne však veľká priemyselná základňa predstavuje veľkú výhodu, pretože rýchlosť, ktorou krajina dokáže vyrábať zbrane (ako aj to, že koľko zbraní), je kľúčovým faktorom v boji. V čase vojny, prebiehajúcej deglobalizácie a posilňovania autarchických tendencií vo svetovom hospodárstve surovinovo-výrobná/priemyselná základňa sú kľúčové. Najväčšie produkčne/výrobné kapacity v Európe má Nemecko, pričom výroba predstavuje štvrtinu jeho HDP. Rusko v roku 2023 predbehlo Nemecko a stalo sa piatou najväčšou ekonomikou na svete z hľadiska PPP, čo lepšie vystihuje výhody výrobnej kapacity. ( Zdroj ) Vojna v Ukrajine je vojnou materiálnou (war of attrition), teda podľa súčasného stavu väčšiu šancu na výhru môže mať tá strana, ktorá produkuje viac zbraní, vojenského materiálu, munície teda. Rozhodujúce pri tom nie je množstvo peňazí, HDP a atď. ale koľko vecí potrebné k vedeniu vojny dokáže strana vyprodukovať. Rusko chápe vojnu proti Ukrajine ako existenčnú , ktorú vedie proti kolektívnemu západu. Z tohto dôvodu v maximálne možnej miere k tomu aj prispôsobilo svoju ekonomiku, zvýšilo vojenskú výrobu, aby dokázalo viesť vojnu v Ukrajine.( Zdroj )", "Napríklad v súčasnosti Rusko za rok dokáže vyprodukovať asi 3 krát toľko delostreleckých granátov ako západné krajiny spolu. K tomuto samozrejme je potrebné pripočítať granáty dodávané Rusku Severnou Kóreou (cca 1 mil. ks) a Iránom. (Pozn.: 80% všetkých zranení vo vojne v Ukrajine boli zapríčinené na obidvoch stranách práve delostreleckými granátmi). Rusko dokázalo masívne zvýšiť aj svoje kapacity na výrobu balistických rakiet (napr. Iskander-M zo 7 na 30 mesačne, rakiet typu Kh-101 zo cca 30 na cca 115 mesačne). Suma sumárum aj podľa odborníkov Ukrajina a jej západní podporovatelia sa v treťom roku vojny stále snažia udržať krok s výhodami Ruska v počte vojakov a zbraní. Rusko napriek pôvodnej prevahe v kvalite západných zbraní zmenšuje aj kvalitatívnu priepasť. USA a spojenci, európske krajiny by mali urobiť viac pre zvýšenie produkcie obrannej vvýroby aby udržali krok s ruskou vojnovou produkciou. ( Zdroj ) Zatiaľ to tak nie je. Na záver tejto časti by som parafrázoval len jedno ukrajinské príslovie. Nevestu nevykrúca ten, kto má najviac peňazí, najsilnejší , najmúdrejší, ale ten kto najviac platil. Z tohto dôvodu hovoriť o politických alebo ekonomických úspechoch dosiahnutých voči Rusku v dôsledku hospodárskych sankcií je veľmi otázne, ale pripúšťam, že na to môže mať každý svoj názor. V každom prípade by som podporil vecnú a otvorenú verejnú diskusiu o vojne a dopade sankcií. \""], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "pracuje", "obmedziť", "chýba", "nezosypala", "bránili", "klesla", "zablokovaných", "neudržateľný", "oslabovať", "držal", "prepadol", "kurz", "zdvojnásobila", "16%", "dodnes", "spomaľuje", "dosiahla", "bola", "dosahovala", "bola", "dosiahla", "zmenšila", "umelý", "rástla", "odhadov", "podpísali", "tvoriť", "nedostatok", "zhoršuje", "vláda", "minulo", "Konštatuje", "pripadalo", "vyvážalo", "vyplýva", "Zdroj", "Zdroj", "Zdroj"], "url": ["https://finance.ec.europa.eu/eu-and-world/sanctions-restrictive-measures/sanctions-adopted-following-russias-military-aggression-against-ukraine_en#what-the-eu-is-doing-and-why", "https://www.teraz.sk/zahranicie/eu-pripravuje-novy-balik-sankcii-vo/789457-clanok.html", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/impact-sanctions-russian-economy/", "https://www.trend.sk/spravy/export-unie-ruska-klesol-nie-prilis-sankcie-zohladnuju-len-tretinu-vyvazanych-produktov", "https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc", "https://www.economicsobservatory.com/sanctions-against-russia-what-have-been-the-effects-so-far", "https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc", "https://www.consilium.europa.eu/en/infographics/impact-sanctions-russian-economy/", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/159123-rusky-rubel-prekvapil-a-vratil-sa-na-predvojnove-hodnoty-analytik-vysvetluje-co-je-za-tym?__cf_chl_rt_tk=QIgKHS19VQP2Gu38GlTbW6IHP2JmqxP5K4PxjhJnsD0-1709204103-0.0-1789", "https://www.google.com/finance/quote/EUR-RUB?window=MAX", "https://index.sme.sk/c/23204890/rubel-je-pod-tlakom-prepadol-sa-na-17-mesacne-minimum.html", "https://www.google.com/finance/quote/EUR-RUB", "https://index.sme.sk/c/23204890/rubel-je-pod-tlakom-prepadol-sa-na-17-mesacne-minimum.html", "https://www.reuters.com/markets/rates-bonds/russia-nears-end-rate-rise-cycle-with-hike-16-2023-12-15/", "https://www.cbr.ru/eng/DKP", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22022024-ap", "https://romir.ru/index/deflyator-fmcg-dostig-maksimuma-za-god", "https://www.cbr.ru/eng/DKP", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-30042024-ap", "https://e.dennikn.sk/3846818/graf-dna-ruska-ekonomika-po-dvoch-rokoch-vojny-prilis-nekrvaca-ale-zaklada-si-na-buduce-problemy/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00115/default/table?lang=en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-forecast-and-surveys/economic-forecasts/spring-2024-economic-forecast-gradual-expansion-amid-high-geopolitical-risks_en", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-ruska-ekonomika-sa-v-rok/773038-clanok.html", "https://index.sme.sk/c/23282090/rusko-ekonomika-vojna-ukrajina.html", "https://www.imf.org/en/News/Articles/2024/02/22/tr022224-com-press-briefing-transcript", "https://e.dennikn.sk/3849437/ekonomicky-newsfilter-ruska-ekonomika-sice-prekvapivo-stale-rastie-ale-sankcie-ju-dobehnu/#p_lock", "https://www.sme.sk/minuta/23272606/fond-narodneho-bohatstva-ruska-sa-pocas-invazie-na-ukrajinu-prudko-scvrkol", "https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/", "https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/", "https://dennikn.sk/blog/3812877/rusku-klesli-prijmy-z-vyvozu-fosilnych-paliv-o-37-percent/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/rusko-predava-plyn-cine-podstatne-lac/739663-clanok.html", "https://www.intellinews.com/long-read-china-and-russia-the-industrial-production-superpowers-that-could-win-a-war-314926/", "https://www.intellinews.com/long-read-china-and-russia-the-industrial-production-superpowers-that-could-win-a-war-314926/", "https://www.cfr.org/expert-brief/weapons-war-race-between-russia-and-ukraine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:17.751540+00:00"}
{"id": "vr30387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30387", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to typický prejav neschopnosti tejto vládnej koalície, pretože vy sa tvárite, že vraj máte nejaký úžasný deficit 4,6% v roku 2012. Ale veď plán bol mať deficit 3,8% a nie 4,6%.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky) Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne zníţiť deficit verejných financií a zastaviť zadlţovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit zniţuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013. Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitam, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny. Sme.sk (16. novembra 2011): \"Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produkt u (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície. \" Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP. Vyjadrenie R. Fica o výške rozpočtového deficitu sú uvedené správne. Vyjadrenie o dôvodoch tohto zvýšenia nechávame na čitateľovi a nehodnotíme ho.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf): Vychádzajúc z týchto zámerov a ekonomických podmienok, rámec rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 bol zostavený tak, aby postupné znižovanie plánovaného schodku rozpočtu verejnej správy viedlo k zníženiu schodku rozpočtu verejnej správy pod 3 % HDP v roku 2013. Schodok rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 je v roku 2011 rozpočtovaný na úrovni 4,9 % HDP, v roku 2012 vo výške 3,8 % HDP a v roku 2013 na úrovni 2,9 % HDP. Toto bol plán pri konsolidácií verejných rozpočtov z konca roku 2010. (Prijímaný rozpočet na 2011 a predpokladaný na ďalšie dva roky) Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014 (str. 2, .pdf, dokument je z 15. augusta 2011): Základným cieľom rozpočtovej politiky vlády je preto výrazne zníţiť deficit verejných financií a zastaviť zadlţovanie budúcich generácií.1 Podstatný krok k naplneniu tohto cieľa robí vláda uţ v roku 2011, keď sa deficit zniţuje z takmer 8 % v rokoch 2009 a 2010 na 4,9 % HDP. Pre roky 2012 a 2013 teda zostáva úloha zníţiť deficit o 2 percentuálne body, konkrétne v roku 2012 na 3,8 % HDP a následne na 2,9 % HDP v roku 2013. Aj návrh rozpočtu na 2012 tak ešte počíta z 3,8 % deficitam, avšak tento dokument bol vypracovaný ešte pred pádom vlády a je neaktuálny. Sme.sk (16. novembra 2011): \"Všetky štyri strany bývalej vládnej koalície sa dnes dohodli na prijatí štátneho rozpočtu na budúci rok. Deficit by nemal po dohode za okrúhlym stolom presiahnuť 4,6 % hrubého domáceho produkt u (HDP) a v prípade, ak ho budú chcieť koaliční poslanci v parlamente znížiť, budú potrebovať jednohlasný súhlas celej exkoalície. \" Zvýšenie tohtoročného schodku je zdôvodňované znížením prognózy rastu HDP. Vyjadrenie R. Fica o výške rozpočtového deficitu sú uvedené správne. Vyjadrenie o dôvodoch tohto zvýšenia nechávame na čitateľovi a nehodnotíme ho."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet verejnej správy na roky 2011 - 2013", "Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 - 2014", "Sme.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6460", "http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:13.354523+00:00"}
{"id": "vr17522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17522", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "\"... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda \" Z kontextu a ani prepisu nie je možné určiť o akú DPH ide. Avšak predpokladáme, že ide o potravinovú. \"To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...)\" Na konkrétne potraviny, na ktorých bola znížená DPH sa nedá nájsť graf vývoja dane. Avšak úryvok \"Historické zníženie DPH si zo štátneho rozpočtu vyžiada 77 miliónov eur\" (2) Konkrétne slovo historické možno chápať ako dôkaz pravdivosti výroku o stálom zvyšovaní DPH potravín pravicou. \"... my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia\" Odkazuje na r ok 2016, sociálny balíček od 1.januára 2016 Z kontextu usudzujeme, že sa jedná o výrok v súvislosti so sociálnym balíčkom, týkajúcim sa istého okruhu potravín, ktorý vstúpil do platnosti 1.januára 2016 pričom (2) hovorí o historickom znížení DPH. Avšak konkrétne grafy vývoja DPH potravín sa nedajú nájsť, a zmienka o poklese je iba v jednom zdroji (2) takže výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zdroje (1)http://www.vlada.gov.sk/dph-na-vybrane-potraviny-bude-o-10-nizsia/ (2)https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html", "analysis_paragraphs": ["\"... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda \" Z kontextu a ani prepisu nie je možné určiť o akú DPH ide. Avšak predpokladáme, že ide o potravinovú. \"To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...)\" Na konkrétne potraviny, na ktorých bola znížená DPH sa nedá nájsť graf vývoja dane. Avšak úryvok \"Historické zníženie DPH si zo štátneho rozpočtu vyžiada 77 miliónov eur\" (2) Konkrétne slovo historické možno chápať ako dôkaz pravdivosti výroku o stálom zvyšovaní DPH potravín pravicou. \"... my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia\" Odkazuje na r ok 2016, sociálny balíček od 1.januára 2016 Z kontextu usudzujeme, že sa jedná o výrok v súvislosti so sociálnym balíčkom, týkajúcim sa istého okruhu potravín, ktorý vstúpil do platnosti 1.januára 2016 pričom (2) hovorí o historickom znížení DPH. Avšak konkrétne grafy vývoja DPH potravín sa nedajú nájsť, a zmienka o poklese je iba v jednom zdroji (2) takže výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zdroje (1)http://www.vlada.gov.sk/dph-na-vybrane-potraviny-bude-o-10-nizsia/ (2)https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html"], "analysis_date": "2018-03-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:37.092513+00:00"}
{"id": "vr17027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17027", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Keď sa začínala PISA, tak my sme boli v situácii, že v čítaní sme boli podpriemerní, ale v matematike a vo vede sme boli priemerní (...) Dnes sme už hlboko podpriemerní vo všetkých troch tých základných oblastiach a teda aj v tejto doplnkovej.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia OECD PISA je najväčší a najdôležitejší výskum výsledkov vzdelávania, ktorý zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce. Zameriava sa na testovanie15-ročných žiakov v takzvanej funkčnej gramotnosti, ktoré skúma a porovnáva v čase. Slovenská republika sa prvýkrát do tohto testovania zapojila v roku 2003 ( .pdf , s. 1) spolu s ďalšími 40 krajinami. Trend znižovania výkonov slovenských žiakov je viditeľný vo všetkých oblastiach. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci prvého testovania v roku 2003 sa Slovenská republika umiestnila medzi krajiny s priemerným výkonom v oblasti matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 14) ako aj v oblasti prírodných vied ( .pdf , s. 18). V oblasti čitateľskej gramotnosti sa slovenskí žiaci umiestnili pod priemerom OECD ( .pdf , s. 22). Ak tieto výsledky porovnáme s výsledkami najnovšieho testovania uskutočneného v roku 2015, trend znižovania výkonov je zrejmý. Priemerný výkon slovenských žiakov v prírodovednej gramotnosti bol v roku 2015 pod priemerom OECD. V tabuľke uvedenej v Národnej správe PISA 2015 ( .pdf , s. 31) sú porovnané výsledky našich žiakov s výsledkami žiakov iných krajín v danom ale aj predchádzajúcich cykloch testovania. Je teda možné sledovať negatívny vývoj výkonov slovenských žiakov. Podľa najnovších výsledkov testovania sa v rámci matematickej a čitateľskej gramotnosti SR umiestinla medzi krajinami s výkonom pod priemerom OECD. Najziavnejší priemerný pokles medzi cyklami testovania je viditeľný v matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 36). Zatiaľ čo v roku 2003 bolo priemerné dosiahnuté skóre slovenských žiakov v matematickej gramotnosti vo výške 498 bodov, v roku 2012 to bolo 482 bodov a v roku 2015 bolo priemerné skóre 475 bodov. V rámci čitateľskej gramotnosti priemerné dosiahnuté skóre kleslo zo 477 bodov v roku 2009 na 453 v roku 2015 ( .pdf , s. 40). Podľa spomenutých výsledkov, dosiahnutý výkon slovenských žiakov opisuje negatívny trend v porovnaní so svojím zaradením medzi ostatné testované krajiny ale aj v porovnaní s vlastnými výsledkami v predošlých cykloch. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štúdia OECD PISA je najväčší a najdôležitejší výskum výsledkov vzdelávania, ktorý zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce. Zameriava sa na testovanie15-ročných žiakov v takzvanej funkčnej gramotnosti, ktoré skúma a porovnáva v čase. Slovenská republika sa prvýkrát do tohto testovania zapojila v roku 2003 ( .pdf , s. 1) spolu s ďalšími 40 krajinami. Trend znižovania výkonov slovenských žiakov je viditeľný vo všetkých oblastiach. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci prvého testovania v roku 2003 sa Slovenská republika umiestnila medzi krajiny s priemerným výkonom v oblasti matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 14) ako aj v oblasti prírodných vied ( .pdf , s. 18). V oblasti čitateľskej gramotnosti sa slovenskí žiaci umiestnili pod priemerom OECD ( .pdf , s. 22). Ak tieto výsledky porovnáme s výsledkami najnovšieho testovania uskutočneného v roku 2015, trend znižovania výkonov je zrejmý. Priemerný výkon slovenských žiakov v prírodovednej gramotnosti bol v roku 2015 pod priemerom OECD. V tabuľke uvedenej v Národnej správe PISA 2015 ( .pdf , s. 31) sú porovnané výsledky našich žiakov s výsledkami žiakov iných krajín v danom ale aj predchádzajúcich cykloch testovania. Je teda možné sledovať negatívny vývoj výkonov slovenských žiakov. Podľa najnovších výsledkov testovania sa v rámci matematickej a čitateľskej gramotnosti SR umiestinla medzi krajinami s výkonom pod priemerom OECD. Najziavnejší priemerný pokles medzi cyklami testovania je viditeľný v matematickej gramotnosti ( .pdf , s. 36). Zatiaľ čo v roku 2003 bolo priemerné dosiahnuté skóre slovenských žiakov v matematickej gramotnosti vo výške 498 bodov, v roku 2012 to bolo 482 bodov a v roku 2015 bolo priemerné skóre 475 bodov. V rámci čitateľskej gramotnosti priemerné dosiahnuté skóre kleslo zo 477 bodov v roku 2009 na 453 v roku 2015 ( .pdf , s. 40). Podľa spomenutých výsledkov, dosiahnutý výkon slovenských žiakov opisuje negatívny trend v porovnaní so svojím zaradením medzi ostatné testované krajiny ale aj v porovnaní s vlastnými výsledkami v predošlých cykloch. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Trend znižovania", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/realizovane_studie_pisa/2003/PISA_2003.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/v-testovani-pisa-zaostali-slovenski-z/232109-clanok.html", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2003.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2003.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2003.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:36.011493+00:00"}
{"id": "vr32726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32726", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Počet žiakov na Slovensku z roka na rok stále klesá a na strane druhej, počet učiteľov sa nemení.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledné tri roky (2009-2011) sa počet učiteľov menil len minimálne. Štatistické údaje za aktuálny školský rok nie sú ešte k dispozícii. Posledný veľký pokles počtu učiteľov bol v školskom roku 2007/2008. Počet žiakov má dlhodobo klesajúcu tendenciu.\n\nZa posledné tri roky (2007-2011) sa počet učiteľov na základných školách menil len minimálne. Počas týchto rokov počet učiteľov mierne klesal (2009/2010), resp. po dalšie roky mierne rástol. V priemere sa však udržiaval na približne rovnakej úrovni. Posledný veľký pokles počtu učiteľov bol v školskom roku 2007/2008. Počet žiakov základných škôl má dlhodobo klesajúcu tendenciu.\n\nÚstav informácií a prognóz školstva vo svojej štúdii Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl (.pdf) uvádza že do roku 2015 budú počty žiakov klesať a po roku 2015 budú počty žiakov narastať.", "analysis_paragraphs": ["Za posledné tri roky (2009-2011) sa počet učiteľov menil len minimálne. Štatistické údaje za aktuálny školský rok nie sú ešte k dispozícii. Posledný veľký pokles počtu učiteľov bol v školskom roku 2007/2008. Počet žiakov má dlhodobo klesajúcu tendenciu.", "Za posledné tri roky (2007-2011) sa počet učiteľov na základných školách menil len minimálne. Počas týchto rokov počet učiteľov mierne klesal (2009/2010), resp. po dalšie roky mierne rástol. V priemere sa však udržiaval na približne rovnakej úrovni. Posledný veľký pokles počtu učiteľov bol v školskom roku 2007/2008. Počet žiakov základných škôl má dlhodobo klesajúcu tendenciu.", "Ústav informácií a prognóz školstva vo svojej štúdii Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl (.pdf) uvádza že do roku 2015 budú počty žiakov klesať a po roku 2015 budú počty žiakov narastať."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "UIPS", "Vývojové tendencie ukazovateľov materských, základných a stredných škôl"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=49&cmd=go&s=1002&sso=2&so=31", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_12v2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:42.987409+00:00"}
{"id": "vr17047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17047", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Vy, ako koalícia, akonáhle je to opozičný návrh, akokoľvek dobrý, ste vždy proti alebo sa zdržiavate.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas prebiehajúceho volebného obdobia (2016-2017) schválili poslanci NR SR 149 zákonov ( .rtf ), pričom opozícii sa podarilo presadiť len jeden návrh, a síce návrh zákona, ktorým sa zmenilo nahlasovanie pobytu v zahraničí. Niekoľkými poslancami z koalície boli podporované aj iné opozičné návrhy, tie ale nakoniec nevstúpili do platnosti. Napriek jasnému trendu teda existuje výnimka, kde Rajtárovo tvrdenie neplatí a hodnotíme ho ako nepravdivé. Spomínaný návrh predložila strana SaS a parlament ho schválil na schôdzi z 8. septembra 2016. Z prítomných 142 zaň hlasovalo 141 poslancov, teda aj koalícia. Schválená novela upravuje zákon 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Občania tak už nemusia povinne nahlasovať prechodný pobyt alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Do druhého čítania bol posunutý návrh zákona od opozičného poslanca Ondreja Dostála (SaS), ktorý by zakazoval extrémistické strany a zriaďovanie straníckych ozbrojených zložiek ( .rtf ). Napriek tomu, že pôvodne návrh podporilo 121 poslancov, bol návrh v treťom čítaní zastavený. Z dielne SaS pochádza aj návrh schválený 14. februára 2017, ktorým by sa regulovalo množenie psov. V marci prezident Kiska návrh vrátil Národnej rade SR a odporučil, aby ho pri opätovnom prerokovaní parlament neprijal. Urobil tak po tom, ako sa k návrhu negatívne vyjadrilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Napriek týmto príkladom sa väčšina návrhov predložených opozíciou neschváli. Na schôdzi v máji 2016 Národná rada SR neschválila niekoľko desiatok opozičných návrhov, napríklad novelu zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov z dielne Sas a OĽaNO-NOVA. Rovnako nebolo podporených sedem noviel Zákonníka práce . Jedna z nich by umožnila zamestnancom zvoliť si namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie Denník N upozornil na to, že v prípade novely Zákonníka práce týkajúcej sa povinného zverejňovania platov v pracovných ponukách SMER-SD nepodporil návrh opozície z mája 2017, hoci traja poslanci z klubu SMER-SD predložili len o pár mesiacov neskôr, v novembri 2017, takmer identický návrh.", "analysis_paragraphs": ["Počas prebiehajúceho volebného obdobia (2016-2017) schválili poslanci NR SR 149 zákonov ( .rtf ), pričom opozícii sa podarilo presadiť len jeden návrh, a síce návrh zákona, ktorým sa zmenilo nahlasovanie pobytu v zahraničí. Niekoľkými poslancami z koalície boli podporované aj iné opozičné návrhy, tie ale nakoniec nevstúpili do platnosti. Napriek jasnému trendu teda existuje výnimka, kde Rajtárovo tvrdenie neplatí a hodnotíme ho ako nepravdivé. Spomínaný návrh predložila strana SaS a parlament ho schválil na schôdzi z 8. septembra 2016. Z prítomných 142 zaň hlasovalo 141 poslancov, teda aj koalícia. Schválená novela upravuje zákon 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky. Občania tak už nemusia povinne nahlasovať prechodný pobyt alebo pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní. Do druhého čítania bol posunutý návrh zákona od opozičného poslanca Ondreja Dostála (SaS), ktorý by zakazoval extrémistické strany a zriaďovanie straníckych ozbrojených zložiek ( .rtf ). Napriek tomu, že pôvodne návrh podporilo 121 poslancov, bol návrh v treťom čítaní zastavený. Z dielne SaS pochádza aj návrh schválený 14. februára 2017, ktorým by sa regulovalo množenie psov. V marci prezident Kiska návrh vrátil Národnej rade SR a odporučil, aby ho pri opätovnom prerokovaní parlament neprijal. Urobil tak po tom, ako sa k návrhu negatívne vyjadrilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Napriek týmto príkladom sa väčšina návrhov predložených opozíciou neschváli. Na schôdzi v máji 2016 Národná rada SR neschválila niekoľko desiatok opozičných návrhov, napríklad novelu zákona o odmenách a náhradách súdnych exekútorov z dielne Sas a OĽaNO-NOVA. Rovnako nebolo podporených sedem noviel Zákonníka práce . Jedna z nich by umožnila zamestnancom zvoliť si namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie Denník N upozornil na to, že v prípade novely Zákonníka práce týkajúcej sa povinného zverejňovania platov v pracovných ponukách SMER-SD nepodporil návrh opozície z mája 2017, hoci traja poslanci z klubu SMER-SD predložili len o pár mesiacov neskôr, v novembri 2017, takmer identický návrh."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "hlasovalo", ".rtf", "treťom čítaní", "vrátil", "schôdzi", "Zákonníka práce", "Denník N"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/strucny_prehlad_o_legislativnej_cinnosti_NR_SR_k_20171020.rtf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37535", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=425856", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5909", "https://slovensko.hnonline.sk/920337-kiska-vratil-protimnozitelsky-zakon-z-dielne-sas-postihne-aj-slusnych-chovatelov", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=4&ShowCisloSchodze=False", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392997-opozicne-navrhy-povazuje-richter-len-za-marketingovy-tah/", "https://dennikn.sk/941853/uz-aj-smer-navrhuje-aby-firmy-v-inzeratoch-zverejnovali-povinne-zakladne-platy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:28.836113+00:00"}
{"id": "vr33606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33606", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože prichádzali (počas vlády I. Radičovej, pozn.) normálne uznesenia koaličnej rady do parlamentu a diktovali ako sa majú schvaľovať zákony.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil, že by mali uznesenia Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej prichádzať do NR SR a mali by obsahovať inštrukcie pre poslancov koalície ako hlasovať.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil, že by mali uznesenia Koaličnej rady počas vlády I. Radičovej prichádzať do NR SR a mali by obsahovať inštrukcie pre poslancov koalície ako hlasovať."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Koaličnej rady", "neúčasť", "fungovala"], "url": ["https://docs.google.com/file/d/0ByhB0UcnNmX_M2U4ZTczMjMtZjExNC00OGY4LTkwNTktZThlZDU1ZGU4ZTdh/edit?authkey=COSdzoYC&pli=1&hl=sk", "http://www.sme.sk/c/5617520/ak-oks-pojde-na-koalicne-rady-chce-tam-aj-matovic.html", "http://www.strana-smer.sk/613/koalicna-rada-sa-dohodla-na-socialnom-balicku-za-7-miliard-korun"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:11.051533+00:00"}
{"id": "vr33468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33468", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Dobrá ilustrácia je to, že čo použili ako zdôvodnenie svojho zrazu agresívneho postoja a zrušenia zmluvy o prímerí ešte z roku 53 bolo spoločné cvičenie juhokórejskej armády a amerických ozbrojených síl. Ale to je každoročné cvičenie. Posledných 60 neviem koľko rokov každý rok sa odohráva spoločné cvičenie.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Americko-juhokórejské manévre prebiehajú pravidelne každý rok od ukončenia Kórejskej vojny prímerím v roku 1953. Výnimkou bolo iba obdobie vlády administratívy Billa Clintona, počas ktorého sa tieto cvičenia neuskutočňovali so zámerom upokojiť situáciu v regióne. Nakoľko toto sa minulo účinku, USA a Južná Kórea každoročné spoločné cvičenia obnovili. Cvičenia sú pravidelne sprevádzané kritikou zo strany Severnej Kórey ( 2010 , 2011 , 2012 ).Tento rok im prechádzalo napätie spôsobené tretím nukleárnym testom Severnej Kórey a následnými sankciami OSN. Už 8. marca 2013 sa KĽDR vyhrážala , že ak 11. marca začnú USA a Južná Kórea svoje spoločné vojenské cvičenia, bude to považovať za porušenie prímeria a vypovie ho. OSN a Južná Kórea sa však ohradili, že zmluvu nie je možné vypovedať unilaterálne. Americko-juhokórejské cvičenia sa uskutočnili podľa plánu. 29. marca Severná Kórea vyhlásila vojnový stav s Južnou Kóreou. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Americko-juhokórejské manévre prebiehajú pravidelne každý rok od ukončenia Kórejskej vojny prímerím v roku 1953. Výnimkou bolo iba obdobie vlády administratívy Billa Clintona, počas ktorého sa tieto cvičenia neuskutočňovali so zámerom upokojiť situáciu v regióne. Nakoľko toto sa minulo účinku, USA a Južná Kórea každoročné spoločné cvičenia obnovili. Cvičenia sú pravidelne sprevádzané kritikou zo strany Severnej Kórey ( 2010 , 2011 , 2012 ).Tento rok im prechádzalo napätie spôsobené tretím nukleárnym testom Severnej Kórey a následnými sankciami OSN. Už 8. marca 2013 sa KĽDR vyhrážala , že ak 11. marca začnú USA a Južná Kórea svoje spoločné vojenské cvičenia, bude to považovať za porušenie prímeria a vypovie ho. OSN a Južná Kórea sa však ohradili, že zmluvu nie je možné vypovedať unilaterálne. Americko-juhokórejské cvičenia sa uskutočnili podľa plánu. 29. marca Severná Kórea vyhlásila vojnový stav s Južnou Kóreou. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["prebiehajú", "neuskutočňovali", "2010", "2011", "2012", "nukleárnym testom", "8. marca 2013", "vyhrážala", "uskutočnili", "29. marca"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-pacific-11811861", "http://www.timesofmalta.com/articles/view/20130331/opinion/North-Korea-s-provocations.463566", "http://edition.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/07/24/south.korea.drills/index.html", "http://edition.cnn.com/2011/WORLD/asiapcf/08/15/us.south.korea/index.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-17175175", "http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-pacific-11813699", "http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-21709917", "http://edition.cnn.com/2013/03/07/world/asia/korean-war-explainer", "http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-21737859", "http://www.guardian.co.uk/world/video/2013/mar/30/north-korea-war-south-korea-video"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:58.801277+00:00"}
{"id": "vr27030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27030", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Europarlament bude mať po májových voľbách 751 poslancov ...", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa v SR uskutočnia v sobotu 24. mája 2014, bude počet poslankýň a poslancov v tomto orgáne skutočne 751. Bude to teda o 15 menej, než má Európsky parlament po vstupe Chorvátska do Európskej únie. Najmenší počet (šesť) zástupcov bude reprezentovať Maltu, najväčší (96) Nemecko, ktoré najviac pocíti znižovanie počtu poslankýň a poslancov z 99 na 96. K znižovaniu dochádza v dôsledku maximálneho počtu poslancov Europarlamentu stanoveného v Lisabonskej zmluve.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa v SR uskutočnia v sobotu 24. mája 2014, bude počet poslankýň a poslancov v tomto orgáne skutočne 751. Bude to teda o 15 menej, než má Európsky parlament po vstupe Chorvátska do Európskej únie. Najmenší počet (šesť) zástupcov bude reprezentovať Maltu, najväčší (96) Nemecko, ktoré najviac pocíti znižovanie počtu poslankýň a poslancov z 99 na 96. K znižovaniu dochádza v dôsledku maximálneho počtu poslancov Europarlamentu stanoveného v Lisabonskej zmluve."], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnia", "skutočne", "má", "reprezentovať", "stanoveného"], "url": ["http://tema.aktuality.sk/eurovolby-2014/", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20130214STO05853/html/Ko%C4%BEko-europoslancov-bud%C3%BA-ma%C5%A5-%C4%8Dlensk%C3%A9-%C5%A1t%C3%A1ty-po-vo%C4%BEb%C3%A1ch-do-EP-v-roku-2014", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/0081ddfaa4/Poslanci-Eur%C3%B3pskeho-parlamentu.html", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20130308STO06280/html/How-many-MEPs-will-each-country-get-after-European-Parliament-elections-in-2014", "http://europa.eu/legislation_summaries/institutional_affairs/treaties/lisbon_treaty/ai0010_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:47.525065+00:00"}
{"id": "vr16001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16001", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale ak by mala zvíťaziť Marine LePen a ak by mala zorganizovať referendum, o ktorom teda hovorila, ku ktorému sa zaviazala, v tom referende by mali občania Francúzska povedať, že chcú, aby Francúzsko vystúpilo z EÚ...", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzska krajne pravicová líderka a predsedníčka strany Národného frontu (FN) Marine Le Penová po ohlásení svojej kandidatúry na prezidentku Francúzska skutočne niekoľko krát potvrdila, že je rozhodnutá do šiestich mesiacov od svojho zvolenia vyhlásiť referendum, v ktorom by francúzski občania mali rozhodnúť o zotrvaní či vystúpení Francúzska z EÚ. Zmienku o referende obsahuje aj jej 144 bodový manifest ( .pdf ,s.2) Výrok hodnotíme ako pravdivý. Le Penová začiatkom februára 2017 oficiálne oznámila svoju prezidentskú kampaň . Pri tejto príležitosti predstavila svoj volebný manifest pozostávajúci zo 144 záväzkov, medzi ktorými sú napríklad i návrhy na opustenie eurozóny, vyhlásenie referenda o členstve v EÚ, navyšovanie daní z dovozu a práce cudzincov, znižovanie dôchodkového veku, navyšovanie niektorých sociálnych dávok a zníženie dane z príjmu. Le Penová v rozhovore pre Le Monde o svojich plánoch prezradila, že ak sa stane francúzskou prezidentkou, tak: \"pôjde okamžite do Bruselu, aby naštartovala rozhovory o navrátení štyroch suverenít (Francúzsku) týkajúcich sa meny, práva, rozpočtu a územia. Šesť mesiacov po víťazstve vo voľbách vyhlásim referendum o opustení EÚ. Ak sa mi to podarí (v Bruseli) dosiahnuť, občanom Francúzska ponúknem možnosť zostať. Inak im poradím, aby EÚ opustili,\" povedala. O rozhovore informovala agentúra TASS . V inom rozhovore pre BFMTV na priamu otázku Jean-Jacques Bourdina, či si prezidentská kandidátka praje aby Francúzsko opustilo Európsku úniu, odpovedala: \"Nie, ja si myslím, že musíme svoj vzťah s EÚ znovu prejednať, pretože ja chcem vidieť francúzsku suverenitu vo Francúzsku znovu nastolenú, podporenú referendom.\" V zápätí dodala, že ak sa stane prezidentkou, referendum vyhlási do šiestich mesiacov v úrade. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Francúzska krajne pravicová líderka a predsedníčka strany Národného frontu (FN) Marine Le Penová po ohlásení svojej kandidatúry na prezidentku Francúzska skutočne niekoľko krát potvrdila, že je rozhodnutá do šiestich mesiacov od svojho zvolenia vyhlásiť referendum, v ktorom by francúzski občania mali rozhodnúť o zotrvaní či vystúpení Francúzska z EÚ. Zmienku o referende obsahuje aj jej 144 bodový manifest ( .pdf ,s.2) Výrok hodnotíme ako pravdivý. Le Penová začiatkom februára 2017 oficiálne oznámila svoju prezidentskú kampaň . Pri tejto príležitosti predstavila svoj volebný manifest pozostávajúci zo 144 záväzkov, medzi ktorými sú napríklad i návrhy na opustenie eurozóny, vyhlásenie referenda o členstve v EÚ, navyšovanie daní z dovozu a práce cudzincov, znižovanie dôchodkového veku, navyšovanie niektorých sociálnych dávok a zníženie dane z príjmu. Le Penová v rozhovore pre Le Monde o svojich plánoch prezradila, že ak sa stane francúzskou prezidentkou, tak: \"pôjde okamžite do Bruselu, aby naštartovala rozhovory o navrátení štyroch suverenít (Francúzsku) týkajúcich sa meny, práva, rozpočtu a územia. Šesť mesiacov po víťazstve vo voľbách vyhlásim referendum o opustení EÚ. Ak sa mi to podarí (v Bruseli) dosiahnuť, občanom Francúzska ponúknem možnosť zostať. Inak im poradím, aby EÚ opustili,\" povedala. O rozhovore informovala agentúra TASS . V inom rozhovore pre BFMTV na priamu otázku Jean-Jacques Bourdina, či si prezidentská kandidátka praje aby Francúzsko opustilo Európsku úniu, odpovedala: \"Nie, ja si myslím, že musíme svoj vzťah s EÚ znovu prejednať, pretože ja chcem vidieť francúzsku suverenitu vo Francúzsku znovu nastolenú, podporenú referendom.\" V zápätí dodala, že ak sa stane prezidentkou, referendum vyhlási do šiestich mesiacov v úrade. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["kandidatúry", ".pdf", "kampaň", "TASS", "BFMTV", "vyhlási"], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-france-election-fn-idUSKBN15J007", "https://www.marine2017.fr/wp-content/uploads/2017/02/projet-presidentiel-marine-le-pen.pdf", "http://www.reuters.com/article/us-france-election-fn-idUSKBN15J007", "http://tass.com/world/928665", "http://www.bfmtv.com/mediaplayer/video/ue-regions-49-3-ce-que-ferait-marine-le-pen-si-elle-etait-elue-presidente-899537.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/marine-le-pen-france-renegotiate-eu-membership-european-union-front-national-leader-far-right-french-a7511566.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:50.625350+00:00"}
{"id": "vr32151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32151", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Debatovali sme o tom, že prvý pilier je ďalej neudržateľný. Povedali ste to Vy aj Váš pán minister.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie sú nám dostupné informácie o tom, že by sa Robert Fico alebo minister práce Ján Richter vyjadril o neudržateľnosti prvého piliera. Vyjadrujú sa však k neudržateľnosti celého dôchodkového systému a druhý pilier podrobujú kritike (viz nižšie) . Výrok Pavla Freša preto hodnotíme ako zavádzajúci. SITA (Poistovne.sk): Dôchodkový systém je v súčasnej podobe finančne neudržateľný, druhý pilier nezabezpečí dostatočné dôchodky a znehodnocuje vklady ľudí. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Robert Fico na margo pokračujúceho rokovania o novele zákona o sociálnom poistení v parlamente. TASR (Hnonline.sk): Doterajší dôchodkový systém v SR je podľa premiéra finančne neudržateľný. \"Slovensko je však krajina, ktorá bude mať napriek zníženiu výšky príspevkov stále najvyšší odvod do 2. piliera,\" dodal. TASR (Aktuality.sk): \"Dôchodkový systém ako celok je v dnešnej dobe neudržateľný,\" odôvodnil návrhy zmien minister práce. Druhý dôchodkový pilier nie je podľa jeho slov výnosný a majetok Dôchodcovských správcovských spoločností (DSS) poklesol. \"Ľudia, ktorí do nich vložili jedno euro, majú výnosnosť 80 centov. Tento spôsob nemôže takto ďalej pokračovať,\" priblížil Richter.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú nám dostupné informácie o tom, že by sa Robert Fico alebo minister práce Ján Richter vyjadril o neudržateľnosti prvého piliera. Vyjadrujú sa však k neudržateľnosti celého dôchodkového systému a druhý pilier podrobujú kritike (viz nižšie) . Výrok Pavla Freša preto hodnotíme ako zavádzajúci. SITA (Poistovne.sk): Dôchodkový systém je v súčasnej podobe finančne neudržateľný, druhý pilier nezabezpečí dostatočné dôchodky a znehodnocuje vklady ľudí. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Robert Fico na margo pokračujúceho rokovania o novele zákona o sociálnom poistení v parlamente. TASR (Hnonline.sk): Doterajší dôchodkový systém v SR je podľa premiéra finančne neudržateľný. \"Slovensko je však krajina, ktorá bude mať napriek zníženiu výšky príspevkov stále najvyšší odvod do 2. piliera,\" dodal. TASR (Aktuality.sk): \"Dôchodkový systém ako celok je v dnešnej dobe neudržateľný,\" odôvodnil návrhy zmien minister práce. Druhý dôchodkový pilier nie je podľa jeho slov výnosný a majetok Dôchodcovských správcovských spoločností (DSS) poklesol. \"Ľudia, ktorí do nich vložili jedno euro, majú výnosnosť 80 centov. Tento spôsob nemôže takto ďalej pokračovať,\" priblížil Richter."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.poistovne.sk/27648-sk/dochodkovy-system-bez-zmien-financne-neudrzatelny.php", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-56938950-fico-dochodok-z-druheho-piliera-bude-vyrazne-nizsi", "http://www.aktuality.sk/clanok/207334/do-dochodku-pojdeme-neskor-dlhsi-zivot-dlhsia-praca/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:38.309682+00:00"}
{"id": "vr32305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32305", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pani ministerka, skutočne je veľmi škoda, že ste to nehovorili ešte pred pár mesiacmi, keď ste sedela v predstavenstve súkromnej zdravotnej poisťovne.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože súčasná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská bola pred nástupom na ministerské kreslo v apríli 2012 členkou predstavenstva súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorou sa stala v októbri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože súčasná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská bola pred nástupom na ministerské kreslo v apríli 2012 členkou predstavenstva súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorou sa stala v októbri 2010."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Zvolenská"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?minister-zdravotnictva-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:09.860575+00:00"}
{"id": "vr37624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37624", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Mali sme (Ministerstvo hospodárstva 2006-2010 pozn.) minimálne v 40 prípadoch rozdielny názor na výšku ceny ako malo ÚRSO.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa SITA z dňa 10. marca 2010 píše: \"V minulom roku malo ministerstvo hospodárstva najväčšie výhrady k schvaľovaniu cien energií regulačným úradom tiež v oblasti teplárenstva. Počas vlaňajška (rok 2009) zaslal rezort hospodárstva regulačnému úradu viac ako 70 nesúhlasných stanovísk . V oblasti elektroenergetiky nemalo v minulom roku ministerstvo hospodárstva k schvaľovaniu cien energií žiadne výhrady, tak ako ani ministerstvo životného prostredia v oblasti vodárenstva. V oblasti plynárenstva zaslal rezort hospodárstva regulačnému úradu jedno nesúhlasné stanovisko.\" Keďže ľ. Jahnátek hovorí v \"minimálne 40 prípadoch\" , prisudzujeme tomuto výroku pravdivú hodnotu.", "analysis_paragraphs": ["Správa SITA z dňa 10. marca 2010 píše: \"V minulom roku malo ministerstvo hospodárstva najväčšie výhrady k schvaľovaniu cien energií regulačným úradom tiež v oblasti teplárenstva. Počas vlaňajška (rok 2009) zaslal rezort hospodárstva regulačnému úradu viac ako 70 nesúhlasných stanovísk . V oblasti elektroenergetiky nemalo v minulom roku ministerstvo hospodárstva k schvaľovaniu cien energií žiadne výhrady, tak ako ani ministerstvo životného prostredia v oblasti vodárenstva. V oblasti plynárenstva zaslal rezort hospodárstva regulačnému úradu jedno nesúhlasné stanovisko.\" Keďže ľ. Jahnátek hovorí v \"minimálne 40 prípadoch\" , prisudzujeme tomuto výroku pravdivú hodnotu."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://byvanie.pravda.sk/niektore-schvalene-ceny-za-teplo-su-cudne-tvrdi-jahnatkov-urad-p7a-/sk-bpeniaze.asp?c=A100310_130605_sk-bpeniaze_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:16.001501+00:00"}
{"id": "49610", "numeric_id": 49610, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49610", "speaker": "Miriam Lexmann", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miriam-lexmann", "statement": "Treba povedať, ale žiaľ, že Slovenská republika zahlasovala na rade za tento zákaz spaľovacích motorov. Je mi aj veľmi ľúto, že ako členovia tejto vlády v Európskom parlamente, teda členovia z týchto vládnych koalície Smer aj PS zahlasovali za tento zákaz.", "statement_date": "2024-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za návrh nariadenia o sprísnení emisných noriem pre nové osobné a ľahké úžitkové vozidlá v Europarlamente hlasovali slovenské poslankyne strany Smer Roth Neveďalová a Beňová aj poslanci strany PS Hojsík, Wiezik a Šimečka. Následne nariadenie schválila Rada Európskej únie, kde Slovensko hlasovalo za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV rámci Európskej zelenej dohody sa členské štáty EÚ zaviazali znížiť do roku 2030 čisté skleníkové plyny aspoň o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.\n\nV roku 2023 EÚ prijala balík Fit for 55 , ktorý premieta ambície Zelenej dohody do návrhov konkrétnych právnych predpisov v oblasti klímy, energetiky a dopravy. Zároveň je jeho cieľom navrhnúť legislatívne iniciatívy, ktoré by zosúladili právne predpisy s cieľmi EÚ v oblasti klímy.\n\nSúčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách CO2 z nových osobných automobilov a dodávok, ktoré má priniesť zníženie emisií v cestnej doprave a motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Nariadenie stanovuje v rokoch 2030-2034 zníženie emisií CO2 o 55 % v prípade osobných automobilov a v prípade dodávok o 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Zároveň sú krajiny EÚ povinné od roku 2035 v súvislosti s novými automobilmi a dodávkami znížiť CO2 o 100 %.\n\nEÚ chce po roku 2035 zapisovať do evidencie iba automobily, ktoré jazdia výlučne na uhlíkovo neutrálny pohon. Výrobcovia, ktorých emisie novoevidovaných vozidiel prekročia stanovenú hodnotu, budú musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km, ktorý je nad hranicou povolených emisií. V konečnom dôsledku by tak autá so spaľovacími motormi mali byť príliš drahé na výrobu oproti uhlíkovo neutrálnym alternatívam.\n\nProcedurálne pritom návrh nariadenia prešiel riadnym legislatívnym postupom, t. j. návrh predložila Komisia a po úpravách o ňom hlasovala Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou a Europarlament jednoduchou väčšinou.\n\nEuroparlament o balíku Fit for 55 hlasoval 14. februára 2023. Návrh bol schválený v pomere 340 hlasov za, 279 proti a 21 poslancov sa zdržalo hlasovania. Poslankyne za Smer Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová hlasovali za návrh. Rovnako za prijatie návrhu hlasovali aj poslanci PS Martin Hojsík, Michal Šimečka a Michal Wiezik. Okrem spomenutých poslancov a poslankýň hlasovali za návrh aj poslanci Bilčík a Hajšel a poslankyňa Ďuriš Nicholsonová. Proti návrhu hlasovali poslanci Jurzyca, Radačovský, Uhrík, Štefanec a poslankyňa Lexmann. Nehlasoval poslanec Pollák.\n\nRada EÚ o balíku Fit for 55 hlasovala 28. marca 2023. Slovensko hlasovalo za tento balík nariadení.\n\nRozhodnutie hlasovať za v Rade EÚ sa stalo predmetom sporu, keď proti kladnému hlasovaniu vzniesla námietky strana SaS. Podľa rozhodnutia Výboru parlamentu SR pre európske záležitosti mal štátny tajomník v Rade hlasovať proti, resp. výbor odporučil Ministerstvu životného prostredia, aby sa pridalo ku krajinám ako sú Nemecko, Česko, Poľsko alebo Taliansko. Zároveň sa ale slovami navrhovateľa, poslanca Oravca, nejednalo o „rigídnu pozíciu”. V čase medzi uznesením výboru a jednaním v Rade sa navyše Nemecko dohodlo s Komisiou na kompromise a hlasovalo za návrh, podobne ako aj Česko.", "analysis_paragraphs": ["Za návrh nariadenia o sprísnení emisných noriem pre nové osobné a ľahké úžitkové vozidlá v Europarlamente hlasovali slovenské poslankyne strany Smer Roth Neveďalová a Beňová aj poslanci strany PS Hojsík, Wiezik a Šimečka. Následne nariadenie schválila Rada Európskej únie, kde Slovensko hlasovalo za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V rámci Európskej zelenej dohody sa členské štáty EÚ zaviazali znížiť do roku 2030 čisté skleníkové plyny aspoň o 55 % a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.", "V roku 2023 EÚ prijala balík Fit for 55 , ktorý premieta ambície Zelenej dohody do návrhov konkrétnych právnych predpisov v oblasti klímy, energetiky a dopravy. Zároveň je jeho cieľom navrhnúť legislatívne iniciatívy, ktoré by zosúladili právne predpisy s cieľmi EÚ v oblasti klímy.", "Súčasťou tohto balíka je aj nariadenie o emisiách CO2 z nových osobných automobilov a dodávok, ktoré má priniesť zníženie emisií v cestnej doprave a motivovať automobilový priemysel k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Nariadenie stanovuje v rokoch 2030-2034 zníženie emisií CO2 o 55 % v prípade osobných automobilov a v prípade dodávok o 50 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Zároveň sú krajiny EÚ povinné od roku 2035 v súvislosti s novými automobilmi a dodávkami znížiť CO2 o 100 %.", "EÚ chce po roku 2035 zapisovať do evidencie iba automobily, ktoré jazdia výlučne na uhlíkovo neutrálny pohon. Výrobcovia, ktorých emisie novoevidovaných vozidiel prekročia stanovenú hodnotu, budú musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km, ktorý je nad hranicou povolených emisií. V konečnom dôsledku by tak autá so spaľovacími motormi mali byť príliš drahé na výrobu oproti uhlíkovo neutrálnym alternatívam.", "Procedurálne pritom návrh nariadenia prešiel riadnym legislatívnym postupom, t. j. návrh predložila Komisia a po úpravách o ňom hlasovala Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou a Europarlament jednoduchou väčšinou.", "Europarlament o balíku Fit for 55 hlasoval 14. februára 2023. Návrh bol schválený v pomere 340 hlasov za, 279 proti a 21 poslancov sa zdržalo hlasovania. Poslankyne za Smer Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová hlasovali za návrh. Rovnako za prijatie návrhu hlasovali aj poslanci PS Martin Hojsík, Michal Šimečka a Michal Wiezik. Okrem spomenutých poslancov a poslankýň hlasovali za návrh aj poslanci Bilčík a Hajšel a poslankyňa Ďuriš Nicholsonová. Proti návrhu hlasovali poslanci Jurzyca, Radačovský, Uhrík, Štefanec a poslankyňa Lexmann. Nehlasoval poslanec Pollák.", "Rada EÚ o balíku Fit for 55 hlasovala 28. marca 2023. Slovensko hlasovalo za tento balík nariadení.", "Rozhodnutie hlasovať za v Rade EÚ sa stalo predmetom sporu, keď proti kladnému hlasovaniu vzniesla námietky strana SaS. Podľa rozhodnutia Výboru parlamentu SR pre európske záležitosti mal štátny tajomník v Rade hlasovať proti, resp. výbor odporučil Ministerstvu životného prostredia, aby sa pridalo ku krajinám ako sú Nemecko, Česko, Poľsko alebo Taliansko. Zároveň sa ale slovami navrhovateľa, poslanca Oravca, nejednalo o „rigídnu pozíciu”. V čase medzi uznesením výboru a jednaním v Rade sa navyše Nemecko dohodlo s Komisiou na kompromise a hlasovalo za návrh, podobne ako aj Česko."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Európskej zelenej dohody", "Fit for 55", "nariadenie", "prekročia", "prešiel", "predložila", "schválený", "hlasovali", "hlasovalo", "vzniesla", "odporučil", "dohodlo"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/green-deal/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/green-deal/fit-for-55/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/HIS/?uri=celex:32023R0851#:~:text=Type%3A%20Ordinary%20legislative%20procedure%20(COD)", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/decision-making/ordinary-legislative-procedure/", "https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20230210IPR74715/fit-for-55-zero-co2-emissions-for-new-cars-and-vans-in-2035#:~:text=With%20340%20votes%20in%20favour%2C%20279%20against%20and%2021%20abstentions%2C%20MEPs%20endorsed%20the%20deal%20reached%20with%20the%20Council%20on%20revised%20CO2%20emission%20performance%20standards%20for%20new%20cars%20and%20vans%20in%20line%20with%20the%20EU%E2%80%99s%20increased%20climate%20ambition.", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/PV-9-2023-02-14-RCV_SK.html", "https://www.consilium.europa.eu/sk/general-secretariat/corporate-policies/transparency/open-data/voting-results/?meetingid=3943", "https://e.dennikn.sk/minuta/3305127#:~:text=SaS%20sa%20s%C5%A5a%C5%BEuje%2C%20%C5%BEe%20z%C3%A1stupca%20ministerstva%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia%20nehlasoval%20v%C2%A0E%C3%9A%20proti%20z%C3%A1kazu%20predaja%20nov%C3%BDch%20%C3%A1ut%20so%20spa%C4%BEovac%C3%ADm%20motorom.", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=293925#:~:text=Navrhol%2C,z%C3%A1kazu%20spa%C4%BEovac%C3%ADch%20motorov.", "https://www.dw.com/en/germany-strikes-deal-with-eu-on-combustion-engine-phase-out/a-65120095#:~:text=Germany%20and%20the%20European%20Commission%20on%20Saturday%20said%20a%20deal%20had%20been%20reached%20over%20an%20agreed%20phase%2Dout%20of%20combustion%20engine%20vehicles."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:18.361613+00:00"}
{"id": "vr18330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18330", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...bola petícia (proti vyrúbaniu stromov na Hlbokej ulici, pozn.). Zastavili sme na poslednej tretine alebo približne v polovici zvyšok toho výrubu a budeme čakať s jeho realizáciou až do ukončenia všetkých revitalizačných opatrení.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Trnava začalo s výrubom drevín pod historickými hradbami na Hlbokej ulici v 17. januára 2017. Tento výrub oznámilo ešte vo februári v roku 2016 na internetovej stránke Mesta Trnava. Dôvodom bolo uvedené nevhodné druhové rozloženie, ich zlý zdravotný stav a zviditeľňovanie hradieb. Následne však 25. januára 2017 bol výrub pozastavený primátorom mesta, keďže bola oznámená petícia proti tomuto výrubu, v ktorej občania vyjadrili obavy zo zosuvu pôdy kvôli výrubu. V pôvodnej zmluve bolo na výrub určených 299 kusov drevín. Po petícii bol v dodatku ich počet upravený na 198 kusov, ako sa píše aj v dodatku k zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Trnava v tomto roku vydalo správu o výrube stromov a taktiež odpoveď na petíciu. V správe , bolo uvedené, že bolo vyrúbaných 198 kusov drevín, medzi nimi aj staré a poškodené, na ktoré súhlas na výrub potrebný nebol. V tejto správe sa ďalej píše, že požiadavke na zastavenie výrubu nie je možné vyhovieť: \"Vašej požiadavke na zastavenie výrubu v danom území nie je možné vyhovieť, nakoľko v predmetnej veci prebehlo správne konanie v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z .z. o ochrane prírody a krajiny v znení noviel. Pri konaní sa potvrdilo, že dreviny boli fyziologicky preschnuté v rozpätí 40% - nad 60%, prestarnuté, s výskytom hnilobných dutín na kmeňoch a v korunách. Výrubom drevín bolo taktiež zabezpečené zlepšenie vývojových podmienok hodnotnejších drevín zachovaných v poraste.\" 198 kusov vyrúbaných drevín v minulom roku už bolo nahradených 211 kusmi nových odrastených stromov. V tomto roku sa však zistilo, že niektoré sa neujali, avšak podľa plánu majú byť túto jeseň znovu nasadené. Petícia proti výrubu stromov na Hlbokej ulici bola odovzdaná na Mestský úrad v Trnave v prvej polovici júna 2018. Podpísalo ju viac ako 500 občanov Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Trnava začalo s výrubom drevín pod historickými hradbami na Hlbokej ulici v 17. januára 2017. Tento výrub oznámilo ešte vo februári v roku 2016 na internetovej stránke Mesta Trnava. Dôvodom bolo uvedené nevhodné druhové rozloženie, ich zlý zdravotný stav a zviditeľňovanie hradieb. Následne však 25. januára 2017 bol výrub pozastavený primátorom mesta, keďže bola oznámená petícia proti tomuto výrubu, v ktorej občania vyjadrili obavy zo zosuvu pôdy kvôli výrubu. V pôvodnej zmluve bolo na výrub určených 299 kusov drevín. Po petícii bol v dodatku ich počet upravený na 198 kusov, ako sa píše aj v dodatku k zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mesto Trnava v tomto roku vydalo správu o výrube stromov a taktiež odpoveď na petíciu. V správe , bolo uvedené, že bolo vyrúbaných 198 kusov drevín, medzi nimi aj staré a poškodené, na ktoré súhlas na výrub potrebný nebol. V tejto správe sa ďalej píše, že požiadavke na zastavenie výrubu nie je možné vyhovieť: \"Vašej požiadavke na zastavenie výrubu v danom území nie je možné vyhovieť, nakoľko v predmetnej veci prebehlo správne konanie v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z .z. o ochrane prírody a krajiny v znení noviel. Pri konaní sa potvrdilo, že dreviny boli fyziologicky preschnuté v rozpätí 40% - nad 60%, prestarnuté, s výskytom hnilobných dutín na kmeňoch a v korunách. Výrubom drevín bolo taktiež zabezpečené zlepšenie vývojových podmienok hodnotnejších drevín zachovaných v poraste.\" 198 kusov vyrúbaných drevín v minulom roku už bolo nahradených 211 kusmi nových odrastených stromov. V tomto roku sa však zistilo, že niektoré sa neujali, avšak podľa plánu majú byť túto jeseň znovu nasadené. Petícia proti výrubu stromov na Hlbokej ulici bola odovzdaná na Mestský úrad v Trnave v prvej polovici júna 2018. Podpísalo ju viac ako 500 občanov Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "Dôvodom", "petícia", "zmluve", "správe", "odovzdaná"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/uradny-oznam/upovedomenie-o-zacati-konania-na-vydanie-suhlasu-na-vyrub-drevin-ulica-hlboka", "http://www.trnava.sk/sk/aktualita/mestske-opevnenie-bude-opat-viditelnou-sucastou-panoramy-nasho-mesta", "https://mytrnava.sme.sk/c/20440503/rubu-vyse-dvesto-stromov-aby-zviditelnili-hradby.html", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=2763270", "http://www.trnava.sk/userfiles/file/Odpove%25C4%258F%2520-%2520Pet%25C3%25ADcia_23.7.2018_DEFINIT_.pdf", "http://www.trnava-live.sk/2018/06/18/peticiu-proti-vyrubu-stromov-na-hlbokej-ulici-v-trnave-podpisalo-viac-ako-500-obcanov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:10.846604+00:00"}
{"id": "45522", "numeric_id": 45522, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45522", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "ôsmi z dvadsiatich siedmich boli kedysi prokurátormi, potom neboli.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zo zdroja, z ktorého Juraj Šeliga pri tvrdení vychádzal, takáto informácia nevyplýva. Prehľad podľa takýchto kritérií neposkytuje. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. Tá však takéto tvrdenie neuvádza. Hovorí „ iba”, že 8 z 28 generálnych prokurátorov do svojej funkcie nastúpilo z inej než prokurátorskej profesie. To však nemusí znamenať, že pred touto ne-prokurátorskou profesiou boli kedysi prokurátormi. Prehľad podľa takéhoto kritéria štúdia neposkytuje. Tvrdenie zo štúdie mal Šeliga korektne zachytené na plagáte, ktorý počas relácie ukazoval. Pred nástupom do funkcie boli sudcami generálni prokurátori Holandska, Cypru, Bulharska, Litvy a Švédska. Poľský GP bol ministrom, český bol v Eurojuste a anglický GP bol advokátom. „Toto bola súčasne informácia, ktorú sme chceli komunikovať - teda že 8 z 28 GP bezprostredne pred nástupom do funkcie neboli prokurátori,” uviedol pre Demagóg.SK Šeligov asistent Martin Záthurecký. „ Ako pomôcku mal pán Šeliga priložený plagát, v ktorom je táto štatistika zachytená presne nie len čo sa týka počtov, ale aj čo sa týka presného wordingu. Ide tak pri najlepšom svedomí o nepresnosť vo vyjadrení sa,” dodal.", "analysis_paragraphs": ["Zo zdroja, z ktorého Juraj Šeliga pri tvrdení vychádzal, takáto informácia nevyplýva. Prehľad podľa takýchto kritérií neposkytuje. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. Tá však takéto tvrdenie neuvádza. Hovorí „ iba”, že 8 z 28 generálnych prokurátorov do svojej funkcie nastúpilo z inej než prokurátorskej profesie. To však nemusí znamenať, že pred touto ne-prokurátorskou profesiou boli kedysi prokurátormi. Prehľad podľa takéhoto kritéria štúdia neposkytuje. Tvrdenie zo štúdie mal Šeliga korektne zachytené na plagáte, ktorý počas relácie ukazoval. Pred nástupom do funkcie boli sudcami generálni prokurátori Holandska, Cypru, Bulharska, Litvy a Švédska. Poľský GP bol ministrom, český bol v Eurojuste a anglický GP bol advokátom. „Toto bola súčasne informácia, ktorú sme chceli komunikovať - teda že 8 z 28 GP bezprostredne pred nástupom do funkcie neboli prokurátori,” uviedol pre Demagóg.SK Šeligov asistent Martin Záthurecký. „ Ako pomôcku mal pán Šeliga priložený plagát, v ktorom je táto štatistika zachytená presne nie len čo sa týka počtov, ale aj čo sa týka presného wordingu. Ide tak pri najlepšom svedomí o nepresnosť vo vyjadrení sa,” dodal."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["opieral"], "url": ["https://crjm.org/wp-content/uploads/2020/01/Prosecutors_General-EU-MS-2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:10.899478+00:00"}
{"id": "47441", "numeric_id": 47441, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47441", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Chystá sa veľké zdražovanie energií, či už to je elektrická energia, plyn. Avizované zdražovanie rovnako aj pekárenských výrobkov. Slovenská potravinová komora oznámila, že ďalšie zdražovanie potravín bude...", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže výrazne stúpa cena elektriny na burze, zvýši sa aj koncová cena, ktorú platia domácnosti . Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odhaduje , že nárast cien za elektrinu sa môže pohybovať na úrovni okolo 15%. O rovnako veľa pravdepodobne zdražie aj plyn . Stúpať budú aj ceny potravín. To sa bude týkať ako živočíšnej, tak pekárenskej výroby. ( 10:55 ) Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sú za tým náklady spojené s pandemickou situáciou, ako aj zvyšovanie nákladov v podobe zdražených hnojív, krmív a tiež zdraženej pšenice. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Keďže výrazne stúpa cena elektriny na burze, zvýši sa aj koncová cena, ktorú platia domácnosti . Úrad pre reguláciu sieťových odvetví odhaduje , že nárast cien za elektrinu sa môže pohybovať na úrovni okolo 15%. O rovnako veľa pravdepodobne zdražie aj plyn . Stúpať budú aj ceny potravín. To sa bude týkať ako živočíšnej, tak pekárenskej výroby. ( 10:55 ) Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sú za tým náklady spojené s pandemickou situáciou, ako aj zvyšovanie nákladov v podobe zdražených hnojív, krmív a tiež zdraženej pšenice. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["stúpa", "domácnosti", "odhaduje", "rovnako", "plyn", "budú", "10:55", "Podľa"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/elektrina-na-burzach-zdrazuje-urso-uz-avizuje-vyssie-ceny-elektriny-na-rok-2022-107352.aspx", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/598144-masivne-zdrazovanie-energii-ceny-elektriny-stupaju-do-vysin-stat-naplno-pracuje-na-naprave-co-moze-urobit/", "https://www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-zdrazovanie-elektriny-na-svetovych-burzach-bude-mat-vplyv-na-koncovu-cenu-elektriny-na-rok-2022-viac-informacii-tu-v-grafoch-httpswwwursogovskdatafiles231ts-269721-burzy-grafypdf/", "https://e.dennikn.sk/2532853/domacnostiam-zdrazie-plyn-o-15-percent-vlada-zmoze-este-menej-ako-pri-elektrine/?ref=tit&_ga=2.194099817.519741887.1631435009-752104303.1623695513", "https://e.dennikn.sk/2532853/domacnostiam-zdrazie-plyn-o-15-percent-vlada-zmoze-este-menej-ako-pri-elektrine/?ref=tit&_ga=2.194099817.519741887.1631435009-752104303.1623695513", "https://ekonomika.sme.sk/c/22737087/slovensko-caka-vlna-zdrazovania-potravin.html", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/286884#655", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/farmari-slovensko-caka-dalsie-zdrazovanie-potravin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:52.803561+00:00"}
{"id": "vr15", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "Pre 50 % populácie má Žilina bezplatnú prepravu..", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných zverejnených štatistík žije v Žiline spolu približne 83 tisíc ľudí s trvalým pobytom. Približne 38 tisíc obyvateľov má nárok na bezplatnú prepravu MHD. Na základe toho, že počet obyvateľov, ktorí majú nárok na bezplatnú prepravu tvorí cca 46 % (2017), novšie údaje, ktoré nám poskytol Mestský úrad Žilina, a sú aktuálne ku dňu 26.10.2018 dokazujú že nárok na bezplatnú prepravu MHD má 48,52 % obyvateľov Žiliny. Výrok (na základe nízkej odchýlky od skutočného čísla) hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných zverejnených štatistík žije v Žiline spolu približne 83 tisíc ľudí s trvalým pobytom. Približne 38 tisíc obyvateľov má nárok na bezplatnú prepravu MHD. Na základe toho, že počet obyvateľov, ktorí majú nárok na bezplatnú prepravu tvorí cca 46 % (2017), novšie údaje, ktoré nám poskytol Mestský úrad Žilina, a sú aktuálne ku dňu 26.10.2018 dokazujú že nárok na bezplatnú prepravu MHD má 48,52 % obyvateľov Žiliny. Výrok (na základe nízkej odchýlky od skutočného čísla) hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Bezplatná doprava", "zrušená", "pdf"], "url": ["https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fwww.zilina.sk%2Fuserfiles%2F2018%2Fzastupitelstvo%2Fmatarialy%2Fmz20180625%2FMateri%C3%A1l%2520do%2520MZ%2520-%2520bezplatn%C3%A1%2520MHD.pdf%3Ffbclid%3DIwAR2D2BaG09ciSWURAsT_D3FH3T_pqUz0jr2GNGRY8z6EWj8HqLxY6uQYBDk&h=AT29p32cis5nn0qn_vkS5HV4CwRf3L2DFj-zjk4UDay-0d7j8DEgIve_UaIGrC28OtLsSHItBaVpN9Y7NQtt0rsZK_Atm10Z3RwIW_-QQhTR1qOU9XIHSzu2kVrSCq2bv8lf", "https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/monika-koncalova-vzdelanie-je-pre-deti-z-bratislavskej-jedinou-sancou/7032/", "http://www.zilina.sk/userfiles/2016/mestska_rada/materialy/14MR/BD%20pre%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20%C5%BDilin%C4%8Danov%20-%20materi%C3%A1l%20na%20schv%C3%A1lenie.pdf?fbclid=IwAR3i1b3ydgFLl_EVpFHbNyDOeapCFVo_zQjE0Mxt-Z68-8npsgoolSmOp6g"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:28.877747+00:00"}
{"id": "vr37267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37267", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Existuje nejaký ich verejný prísľub (Obyčajných ľudí, pozn.) z leta, kde teda povedali, že pokiaľ by vystúpili z klubu, tak vrátia mandát.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prísľub o vrátení mandátu pri vystúpení z poslaneckého klubu dali poslanci za Obyčajných ľudí v dohode s SaS, ktorú uzatvorili 2. augusta 2010. \"DOHODA MEDZI STRANOU SLOBODA A SOLIDARITA A OBČIANSKYM HNUTÍM OBYČAJNÍ ĽUDIA Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS s vedomím premiérky Ivety Radičovej, vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť. My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícií. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prísľub o vrátení mandátu pri vystúpení z poslaneckého klubu dali poslanci za Obyčajných ľudí v dohode s SaS, ktorú uzatvorili 2. augusta 2010. \"DOHODA MEDZI STRANOU SLOBODA A SOLIDARITA A OBČIANSKYM HNUTÍM OBYČAJNÍ ĽUDIA Plnenie dohôd je základom akejkoľvek dobrej spolupráce, a preto ja, Richard Sulík, predseda strany SaS s vedomím premiérky Ivety Radičovej, vyhlasujem, že program strany SaS bude rozšírený o tie body programu občianskeho hnutia Obyčajní ľudia, s ktorými strana SaS súhlasí. To znamená, že vynaložím maximálne úsilie pri ich presadzovaní v rámci koalície a pri prvej aktualizácii vládneho programu ich predložím na jeho doplnenie. Tento prísľub nahrádza pôvodnú dohodu v tejto veci s občianskym hnutím Obyčajní ľudia, ktorú sa bohužiaľ nepodarilo naplniť. My, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, Jozef Viskupič, Martin Fecko, Erika Jurinová a Igor Matovič, dávame verejný prísľub, že do konca volebného obdobia nevystúpime z poslaneckého klubu SaS. V prípade, ak by ktokoľvek z nás z poslaneckého klubu vystúpil, vzdá sa poslaneckého mandátu. Tento prísľub dávame preto, aby už nikto viac nepochyboval o našej podpore koalícií. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["dohode"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/obycajni-ludia-ostavaju-v-klube-sas/189"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:49.785680+00:00"}
{"id": "44072", "numeric_id": 44072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44072", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...tak sa pozrite na Štatistický úrad, čo povedal o náraste tržieb v reštauračných službách a v ubytovacích, o 23 % až 28 %", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je zrejmé, na aké časové obdobie Andrej Danko svojimi číslami odkazuje. Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý ich poskytol portálu Demagóg.SK, stúpli medziročne tržby reštaurácií a pohostinstiev k augustu 2019 o 17,7 %, k septembru 2019 o 25,2%, k októbru 2019 o 26,3% a k novembru 2019 o 23,1%. Tržby ubytovacích zariadení stúpli medziročne k augustu 2019 o 20,6 %, k septembru 2019 o 12,8%, k októbru 2019 o 22% a k novembru 2019 o 15,3%. Toto meranie je však do nejakej miery nepresné. Zahŕňa totiž všetky subjekty, ktoré poskytujú ubytovanie a stravovacie služby - teda aj školské internáty či donášku jedál, ktoré s turizmom nemusia mať nič spoločné. Andrej Danko hovoril o náraste tržieb v súvislosti s tzv. rekreačnými poukazmi. Či mali na tento nárast vplyv práve poukazy a nie iné faktory, však zatiaľ potvrdiť nemožno. Štatistický úrad to neskúma a Inštitút finančnej politiky kauzálny vplyv poukazov aktuálne vyhodnocuje a zámery ešte nemá. Rozpätie nájdených medziročných nárastov tržieb ubytovacích zariadení a reštaurácií sa v mesiacoch august až november 2019 pohybuje od 12,8 cez 23,1 až po 26,3 percent. Medziročný 29-percentný nárast dosiahli tržby z domácich návštevníkov v 3. štvrťroku 2019. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, na aké časové obdobie Andrej Danko svojimi číslami odkazuje. Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý ich poskytol portálu Demagóg.SK, stúpli medziročne tržby reštaurácií a pohostinstiev k augustu 2019 o 17,7 %, k septembru 2019 o 25,2%, k októbru 2019 o 26,3% a k novembru 2019 o 23,1%. Tržby ubytovacích zariadení stúpli medziročne k augustu 2019 o 20,6 %, k septembru 2019 o 12,8%, k októbru 2019 o 22% a k novembru 2019 o 15,3%. Toto meranie je však do nejakej miery nepresné. Zahŕňa totiž všetky subjekty, ktoré poskytujú ubytovanie a stravovacie služby - teda aj školské internáty či donášku jedál, ktoré s turizmom nemusia mať nič spoločné. Andrej Danko hovoril o náraste tržieb v súvislosti s tzv. rekreačnými poukazmi. Či mali na tento nárast vplyv práve poukazy a nie iné faktory, však zatiaľ potvrdiť nemožno. Štatistický úrad to neskúma a Inštitút finančnej politiky kauzálny vplyv poukazov aktuálne vyhodnocuje a zámery ešte nemá. Rozpätie nájdených medziročných nárastov tržieb ubytovacích zariadení a reštaurácií sa v mesiacoch august až november 2019 pohybuje od 12,8 cez 23,1 až po 26,3 percent. Medziročný 29-percentný nárast dosiahli tržby z domácich návštevníkov v 3. štvrťroku 2019. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "ubytovacích"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iA583E7D4646143A5BD9BE6B068C38A78%22)&ui.name=%C4%8Cinnosti%20re%C5%A1taur%C3%A1ci%C3%AD%20a%20pohostinstiev%20(Tr%C5%BEby%20za%20vlastn%C3%A9%20v%C3%BDkony%20a%20tovar)%20%5bob0401ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iAE13B8744179497894A3EC39096922F5%22)&ui.name=Ubytovanie%20(Tr%C5%BEby%20za%20vlastn%C3%A9%20v%C3%BDkony%20a%20tovar)%20%5bob0301ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:06.074032+00:00"}
{"id": "vr15733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15733", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Od roku 2007 sme mali jeden jediný prípad, kedy bola žiadosť (o zaregistrovaní cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, pozn.) vyhodnotená ako špekulatívna, tam sa dokonca stalo, že bolo podozrenie z falšovania podpisov, ale už teraz paragraf 15 predmetného zákona umožňuje ministerstvu vyhodnotiť takúto žiadosť, ministerstvo má nakoniec posledné slovo, že či registruje cirkev alebo nie...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V médiách sa objavil len jediný rozhovor s riaditeľom cirkevného odboru MK, Jánom Juranom, ktorý sa venoval hromadnému falšovaniu podpisov na účel registrácie cirkvi. Avšak po sprísnení Zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v roku 2007 už má registrujúci orgán (čiže Ministerstvo kultúry) právo na preskúmanie žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa rozhovoru, ktorý týždenník Plus 7 dní publikoval v septembri 2016 sa v prípade falšovania podpisov jednalo o Spoločenstvo viery, ktoré predložilo 20-tisíc podpisov a čestných vyhlásení členov. Pri preskúmaní podpisov vysvitlo, že mnohí z údajných členov už dávno nežili alebo bývajú v zahraničí. Na túto organizáciu bol následne podaný podnet na políciu a prokuratúru za zneužitie osobných údajov.\n\nAko to poznamenal aj Poliačik, na základe § 15 zákona č. 308/1991 Zb. Ministerstvo kultúry (ako registrujúci orgán na základe § 10) vyhodnocuje žiadostí a vydáva rozhodnutie o schválení alebo odmietnutí registrácie cirkvi.\n\nPresné paragrafové znenie je nasledovné: „Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.“\n\nPodľa aktuálne platnej legislatívy, účinnej od júla 2016 (§ 10 a 11), k registrácii cirkví a náboženských spoločností je nutný návrh na registráciu najmenej trojčlenného prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby a uvedenie osoby splnomocnenca, ktorý je oprávnený konať v ich mene. Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa objavil len jediný rozhovor s riaditeľom cirkevného odboru MK, Jánom Juranom, ktorý sa venoval hromadnému falšovaniu podpisov na účel registrácie cirkvi. Avšak po sprísnení Zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v roku 2007 už má registrujúci orgán (čiže Ministerstvo kultúry) právo na preskúmanie žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa rozhovoru, ktorý týždenník Plus 7 dní publikoval v septembri 2016 sa v prípade falšovania podpisov jednalo o Spoločenstvo viery, ktoré predložilo 20-tisíc podpisov a čestných vyhlásení členov. Pri preskúmaní podpisov vysvitlo, že mnohí z údajných členov už dávno nežili alebo bývajú v zahraničí. Na túto organizáciu bol následne podaný podnet na políciu a prokuratúru za zneužitie osobných údajov.", "Ako to poznamenal aj Poliačik, na základe § 15 zákona č. 308/1991 Zb. Ministerstvo kultúry (ako registrujúci orgán na základe § 10) vyhodnocuje žiadostí a vydáva rozhodnutie o schválení alebo odmietnutí registrácie cirkvi.", "Presné paragrafové znenie je nasledovné: „Registrujúci orgán preskúma, či založenie a činnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nie je v rozpore s týmto zákonom a ostatnými zákonmi, ochranou bezpečnosti občanov a verejného poriadku, zdravia a mravnosti, zásadami ľudskosti a znášanlivosti, alebo či nie sú ohrozené práva iných právnických osôb a občanov.“", "Podľa aktuálne platnej legislatívy, účinnej od júla 2016 (§ 10 a 11), k registrácii cirkví a náboženských spoločností je nutný návrh na registráciu najmenej trojčlenného prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorého členmi musia byť plnoleté osoby a uvedenie osoby splnomocnenca, ktorý je oprávnený konať v ich mene. Návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti prípravný orgán cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať, ak preukáže, že sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti hlási najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor", "riaditeľom", "Zákona"], "url": ["http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/09/ziadatelia-registraciu-pokutnej-cirkvi-zneuzili-aj-znamu-slovenku.html", "http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/kontakty-1f4.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/308/20160701#predpis.cast-druha"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:28.030510+00:00"}
{"id": "vr38161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38161", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Uvediem len jeden príklad, ktorý veľmi rezonoval v médiách v uplynulých dňoch, a to bol napríklad osud Daňového úradu v Prievidzi, ktorý sa presťahoval z budovy, ktorá patrila, teraz neviem či mestu alebo VÚCke, a odišiel do priestorov súkromnej firmy za 10 násobne vyššie nájomné.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME 5. mája priniesol informáciu o sťahovaní Daňového úradu v Prievidzi. Ten sa podľa SME v roku 2008 presťahoval do budovy, ktorú vlastní súkromná spoločnosť s ročným nájmom vyše 214-tisíc eur. Do roku 2008 platil úrad mestu 25 944 eur. Nový nájom je približne 8,2 násobne vyšší.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME 5. mája priniesol informáciu o sťahovaní Daňového úradu v Prievidzi. Ten sa podľa SME v roku 2008 presťahoval do budovy, ktorú vlastní súkromná spoločnosť s ročným nájmom vyše 214-tisíc eur. Do roku 2008 platil úrad mestu 25 944 eur. Nový nájom je približne 8,2 násobne vyšší."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5879376/urady-draho-stahoval-aj-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:00.816040+00:00"}
{"id": "47968", "numeric_id": 47968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47968", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Už asi rok čakajú podnikatelia na odškodňovací zákon a ten neprišiel doteraz len preto, lebo sa naťahuje pán Sulík s pánom Matovičom, kto ho má predložiť.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík vo februári návrh odškodňovacieho zákona viackrát neúspešne predložil na rokovanie vlády. Následne sa prípravy tohto zákona ujalo Matovičovo ministerstvo financií. Igor Matovič v októbri vyhlásil, že zákon má pripraviť Sulíkovo ministerstvo. Prehadzovanie zodpovednosti za odškodňovací zákon medzi Sulíkom a Matovičom trvá od februára a nepriniesla žiaden výsledok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister hospodárstva Richard Sulík vo februári 2021 informoval , že jeho ministerstvo pripravilo návrh odškodňovacieho zákona, ktorý by mal zjednotiť štátnu pomoc podnikateľom pod jednu strechu. Podľa Sulíka v tom čase Ministerstvo financií (ešte pod Eduardom Hegerom) prepočítavalo dopad návrhu na štátny rozpočet. Sulík následne predložil na rokovanie vlády tri návrhy odškodňovacieho zákona, ani jeden však neprešiel. Táto agenda po dohode prešla pod Hegerovo ministerstvo financií, ktoré následne (už pod vedením Igora Matoviča) oznámilo , že na vládu odškodňovací zákon predkladať nebude. V júni Sulík postup Matovičovho ministerstva kritizoval , podľa neho už v tom čase mal byť návrh zákona v legislatívnom procese. V októbri Igor Matovič vyhlásil , že príprava odškodňovacieho zákona je v kompetencii Ministerstva hospodárstva, no ak by sa jej rozhodli vzdať, Ministerstvo financií ju prevezme. Sulík reagoval , že už sa tak stalo a túto úlohu vzalo na starosť Matovičovo ministerstvo.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík vo februári návrh odškodňovacieho zákona viackrát neúspešne predložil na rokovanie vlády. Následne sa prípravy tohto zákona ujalo Matovičovo ministerstvo financií. Igor Matovič v októbri vyhlásil, že zákon má pripraviť Sulíkovo ministerstvo. Prehadzovanie zodpovednosti za odškodňovací zákon medzi Sulíkom a Matovičom trvá od februára a nepriniesla žiaden výsledok. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister hospodárstva Richard Sulík vo februári 2021 informoval , že jeho ministerstvo pripravilo návrh odškodňovacieho zákona, ktorý by mal zjednotiť štátnu pomoc podnikateľom pod jednu strechu. Podľa Sulíka v tom čase Ministerstvo financií (ešte pod Eduardom Hegerom) prepočítavalo dopad návrhu na štátny rozpočet. Sulík následne predložil na rokovanie vlády tri návrhy odškodňovacieho zákona, ani jeden však neprešiel. Táto agenda po dohode prešla pod Hegerovo ministerstvo financií, ktoré následne (už pod vedením Igora Matoviča) oznámilo , že na vládu odškodňovací zákon predkladať nebude. V júni Sulík postup Matovičovho ministerstva kritizoval , podľa neho už v tom čase mal byť návrh zákona v legislatívnom procese. V októbri Igor Matovič vyhlásil , že príprava odškodňovacieho zákona je v kompetencii Ministerstva hospodárstva, no ak by sa jej rozhodli vzdať, Ministerstvo financií ju prevezme. Sulík reagoval , že už sa tak stalo a túto úlohu vzalo na starosť Matovičovo ministerstvo."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "predložil", "oznámilo", "kritizoval", "vyhlásil", "reagoval"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/?v=1780441152132103", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/579903-univerzalny-zakon-o-odskodneni-tretikrat-nepresiel-vladou/", "https://e.dennikn.sk/2412139/firmy-nedostanu-slubene-odskodnenie-matovic-s-tym-nic-nerobi-a-nechyba-to-uz-ani-sulikovcom/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22688412/odskodnovaci-zakon-mal-byt-podla-sulika-uz-davno-v-legislativnom-procese.html", "https://www.webnoviny.sk/odskodnovaci-zakon-stale-neexistuje-matovicove-a-sulikove-ministerstva-si-prehadzuju-cierneho-petra/", "https://www.webnoviny.sk/odskodnovaci-zakon-stale-neexistuje-matovicove-a-sulikove-ministerstva-si-prehadzuju-cierneho-petra/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:19.058792+00:00"}
{"id": "vr36046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36046", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "To, čo sa udeje celkovo v budúcom roku (nielen vládne opatrenia, pozn.) spôsobí zaťaženie rozpočtov domácností v priemere o 400 eur ročne. To je to, čo hovoríme.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Smer nie je vo svojej argumentácii počas ostatných mesiacov tak presný a nerozlišuje medzi tým, čo sú opatrenia vlády a čo je spôsobené inými okolnosťami, ako tvrdí Počiatek. Na stránke Smeru sa napríklad uvádzalo (článok už na webe Smeru nie je normálne dostupný): Ako konkrétne fakty R. Fico uviedol porovnanie, koľko peňazí ide do školstva teraz a koľko dávala jeho vláda. Podobne porovnal situáciu v sociálnych veciach či celkovo pri zaťažení strednej vrstvy na Slovensku, zarábajúcej mesačne 400 – 500 eur. Ľudí takisto upozornil aj na chystajúce sa masívne zdražovanie, ktoré podľa jeho slov Slovensko čaká od 1. januára 2011. \"Ak si zrátame efekt zvýšenia DPH, zvýšenia ceny tepla e energií, ak si zrátame takisto negatívny efekt, ktorý bude mať nárast ceny pôdohospodárskej nafty v prepočte na koruny o 5 korún a ďalšie rozhodnutia, ktoré prijala pravicová vláda, toto všetko bude znamenať významné zdraženie základných životných potrieb...\" poznamenal Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Smer nie je vo svojej argumentácii počas ostatných mesiacov tak presný a nerozlišuje medzi tým, čo sú opatrenia vlády a čo je spôsobené inými okolnosťami, ako tvrdí Počiatek. Na stránke Smeru sa napríklad uvádzalo (článok už na webe Smeru nie je normálne dostupný): Ako konkrétne fakty R. Fico uviedol porovnanie, koľko peňazí ide do školstva teraz a koľko dávala jeho vláda. Podobne porovnal situáciu v sociálnych veciach či celkovo pri zaťažení strednej vrstvy na Slovensku, zarábajúcej mesačne 400 – 500 eur. Ľudí takisto upozornil aj na chystajúce sa masívne zdražovanie, ktoré podľa jeho slov Slovensko čaká od 1. januára 2011. \"Ak si zrátame efekt zvýšenia DPH, zvýšenia ceny tepla e energií, ak si zrátame takisto negatívny efekt, ktorý bude mať nárast ceny pôdohospodárskej nafty v prepočte na koruny o 5 korún a ďalšie rozhodnutia, ktoré prijala pravicová vláda, toto všetko bude znamenať významné zdraženie základných životných potrieb...\" poznamenal Robert Fico."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Na stránke Smeru sa napríklad uvádzalo"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:lKxGKbwbaHwJ:www.strana-smer.sk/303/1968/rfico-prijatim-zleho-statneho-rozpoctu-sa-slovensku-iba-dostava-na-nebezpecnu-cestu.html+zdrazovanie+400&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:51.237385+00:00"}
{"id": "vr37393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37393", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "To len na margo toho, že ako demagogicky postupuje vládna koalícia pri obhajobe tých krokov, ktoré by nemuseli robiť práve ak by napríklad bola osobitnou daňou zdanený bankový sektor pretože má vyšší zisk v roku 2010 oproti roku 2009 o 250 miliónov eur.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulom roku (2011) dosiahli banky u nás spolu čistý zisk viac ako 514 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2010 predtým niečo vyše 250 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V minulom roku (2011) dosiahli banky u nás spolu čistý zisk viac ako 514 miliónov eur, zatiaľ čo v roku 2010 predtým niečo vyše 250 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["dosiahli"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html#ixzz1EhVq0sCn"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:33.157946+00:00"}
{"id": "vr14434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14434", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) dynamicky sa vyvíjali eurofondy vo vzťahu ku školstvu. Rekonštrukcie školských zariadení a keď to porovnávame s rokmi, aj to musím porovnávať s niečím, 2010-2012 tak čerpanie európskych fondov bolo prakticky nulové.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.sk overoval, a v relácii O 5 minút 12 , 25. októbra 2015, alebo v relácii V politike 17. januára kde minister školstva Draxler uviedol, že v období Radičovej vlády neboli zazmluvnené nové projekty. Zatiaľ čo je pravdou, že v tomto období neboli alokované zdroje na nové projekty z Regionálneho operačného programu na účely infraštruktúra vzdelávania, nie je pravdou, že by sa tieto peniaze nevyužívali na už schválené projekty, alebo že by žiadne projekty neboli schvalované v roku 2010. Podľa dostupných údajov bolo na infraštruktúru vzdelávania v rokoch 2007-2014 využitých 578 054 493,08 eur. V roku 2010 došlo k zazmluvneniu projektov z oblasti infraštruktúra vzdelávania vo výzve z obdobia 1.1.-1.4. 2010 (.xls). O týchto príspevkoch rozhodovala komisia na dvoch zasadaniach 28. mája a 28. júna, schválené boli 29. júna ( .doc, s.4 ). Voľby v roku 2010 sa uskutočnili 12. júna a vláda bola zostavená začiatkom júla. Tieto projekty tak boli schválené za prvej Ficovej vlády a za Radičovej boli realizované. Ďalšia výzva na predkladanie projektov v tejto oblasti bola vydaná až v roku 2014. Celkovo bolo podľa výročných správ v roku 2010 alokovaných 20 miliónov eur, z toho 16 150 000 pochádzalo z fondov EÚ. V rokoch 2011 a 2012 neboli alokované žiadne prostriedky (.zip). V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť, že po roku 2010 neboli žiadané nové príspevky zo fondov EÚ ani sa výrazne nemenila výška zazmluvnených prostriedkov, zvyšovala sa však výška prostriedkov investovaná v ukončených projektoch.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.sk overoval, a v relácii O 5 minút 12 , 25. októbra 2015, alebo v relácii V politike 17. januára kde minister školstva Draxler uviedol, že v období Radičovej vlády neboli zazmluvnené nové projekty. Zatiaľ čo je pravdou, že v tomto období neboli alokované zdroje na nové projekty z Regionálneho operačného programu na účely infraštruktúra vzdelávania, nie je pravdou, že by sa tieto peniaze nevyužívali na už schválené projekty, alebo že by žiadne projekty neboli schvalované v roku 2010. Podľa dostupných údajov bolo na infraštruktúru vzdelávania v rokoch 2007-2014 využitých 578 054 493,08 eur. V roku 2010 došlo k zazmluvneniu projektov z oblasti infraštruktúra vzdelávania vo výzve z obdobia 1.1.-1.4. 2010 (.xls). O týchto príspevkoch rozhodovala komisia na dvoch zasadaniach 28. mája a 28. júna, schválené boli 29. júna ( .doc, s.4 ). Voľby v roku 2010 sa uskutočnili 12. júna a vláda bola zostavená začiatkom júla. Tieto projekty tak boli schválené za prvej Ficovej vlády a za Radičovej boli realizované. Ďalšia výzva na predkladanie projektov v tejto oblasti bola vydaná až v roku 2014. Celkovo bolo podľa výročných správ v roku 2010 alokovaných 20 miliónov eur, z toho 16 150 000 pochádzalo z fondov EÚ. V rokoch 2011 a 2012 neboli alokované žiadne prostriedky (.zip). V nasledujúcej tabuľke môžeme vidieť, že po roku 2010 neboli žiadané nové príspevky zo fondov EÚ ani sa výrazne nemenila výška zazmluvnených prostriedkov, zvyšovala sa však výška prostriedkov investovaná v ukončených projektoch."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "údajov", "1.1.-1.4. 2010", ".doc, s.4", "12. júna", "vydaná", "výročných správ", "neboli", "Regionálny operačný program", "spočívajú"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/552/beblavy-vs-draxler-o-slovenskom-skolstve", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1426173445.upl&ANAME=vyhodnotenie+ROP+1.1+2014.doc", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1276860880.upl&ANAME=Schv%C3%A1len%C3%A9+%C5%BEiadosti+o+NFP+SaCS+na+web.xls", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1411992097.upl&ANAME=Spr%C3%A1va+o+vyhodnoten%C3%AD+v%C3%BDzvy+ROP-1.1-2010-01.doc", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243484-smer-volby-vyhral-vladu-zostavit-nemusi-pravica-ma-79-kresiel/", "http://www.ropka.sk/aktualne-vyzvy/&id=55&page=1", "http://www.ropka.sk/sk/vyrocne-spravy/", "http://www.ropka.sk/sk/vyrocne-spravy/", "http://eurofondy.webnode.sk/regionalny-operacny-program/", "http://www.ropka.sk/aktualne-vyzvy/&id=13&page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:03.140785+00:00"}
{"id": "vr14852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14852", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) sú tu naozaj problémy s tým, že samotní utečenci nechcú ísť do krajín typu Litva, Lotyšsko a podobne (...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre určenie atraktívnosti spomínaných krajín sme porovnávali údaje Eurostatu o počet žiadostí o azyl v Litve a Lotyšsku s ostatnými krajinami eurozóny. Nasledujúci graf ukazujúci údaje (počty žiadateľov o azyl v tisícoch) za posledné dva roky potvrdzuje, že pobaltské štáty patria medzi krajiny Európy s najnižším absolútnym počtom žiadostí.", "analysis_paragraphs": ["Pre určenie atraktívnosti spomínaných krajín sme porovnávali údaje Eurostatu o počet žiadostí o azyl v Litve a Lotyšsku s ostatnými krajinami eurozóny. Nasledujúci graf ukazujúci údaje (počty žiadateľov o azyl v tisícoch) za posledné dva roky potvrdzuje, že pobaltské štáty patria medzi krajiny Európy s najnižším absolútnym počtom žiadostí."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "počet obyvateľov", "počet obyvateľov", "počet obyvateľov"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-057066_QID_49282EC1_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;CITIZEN,L,Z,0;SEX,L,Z,1;AGE,L,Z,2;ASYL_APP,L,Z,3;UNIT,L,Z,4;INDICATORS,C,Z,5;&zSelection=DS-057066SEX,T;DS-057066AGE,TOTAL;DS-057066UNIT,PER;DS-057066CITIZEN,EXT_EU28;DS-057066ASYL_APP,ASY_APP;DS-057066INDICATORS,OBS_FLAG;&rankName1=TIME_1_0_0_0&rankName2=UNIT_1_2_-1_2&rankName3=GEO_1_2_0_1&rankName4=AGE_1_2_-1_2&rankName5=CITIZEN_1_2_-1_2&rankName6=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName7=ASYL-APP_1_2_-1_2&rankName8=SEX_1_2_-1_2&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/lithuania/index_sk.htm", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/latvia/index_sk.htm", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/germany/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:13.481000+00:00"}
{"id": "vr28556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28556", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Teraz sme vytvorili 4 multifunkčné ihriská, 4 hokejbalové ihriská.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mesto Prešov vyhradilo v júli 2014 dotácie z rozpočtu na 3 multifunkčné ihriská a 4 hokejbalové ihriská, ktoré mali byť dokončené k 28.112014. Nevieme však overiť či tieto ihriská už boli otvorené. Na druhej strane sa v meste Prešov v uplynulých rokoch otvorilo niekoľko ďalších detských multifunkčných ihrisiek. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako neoveriteľný. Dňa 26. júla 2014 mesto Prešov podpísalo zmluvu o poskytnutí dotácie z rozpočtu mesta. Dotácia bola poskytnutá v sume: 30 000 EUR na výstavbu detského a multifunkčného ihriska v Nižnej Šebastovej, 36 500 EUR na detské a multifunkčné ihrisko na Sídlisku 3, 36 500 EUR na detské a multifunkčné ihrisko pre ZŠ na Lesníckej ulici, 49 000 EUR výstavba hokejbalového ihriska na sídlisku Sekčov - ul. Vihorlatská 49 000 EUR výstavba hokejbalové ihrisko na Sídlisku 2 pre ZŠ Čs. Armády 49 000 EUR na rekonštrukciu pôvodného hokejbalového ihriska na sídlisku Sekčov - areál ZŠ Májové nám. 49 000 EUR na rekonštrukciu pôvodného hokejbalového ihriska na sídlisku 3 - areál ZŚ Šmeralova O tom istom informuje aj web Úradu pre verejné obstáravanie . Dňa 22. júla 2014 bola podpísaná zmluva s firmou C.M.R. Slovakia, s.r.o. na štyri hokejbalové ihriská. Celková cena zakázky je 233 969,65 EUR. O otvorení jedného z hokejbalových ihrísk informoval napr. portál PIS.sk . O ďalších ihriskách, ktoré boli v Prešove otvorené v uplynulých rokoch informovali média, viď napr tu , tu , alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mesto Prešov vyhradilo v júli 2014 dotácie z rozpočtu na 3 multifunkčné ihriská a 4 hokejbalové ihriská, ktoré mali byť dokončené k 28.112014. Nevieme však overiť či tieto ihriská už boli otvorené. Na druhej strane sa v meste Prešov v uplynulých rokoch otvorilo niekoľko ďalších detských multifunkčných ihrisiek. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako neoveriteľný. Dňa 26. júla 2014 mesto Prešov podpísalo zmluvu o poskytnutí dotácie z rozpočtu mesta. Dotácia bola poskytnutá v sume: 30 000 EUR na výstavbu detského a multifunkčného ihriska v Nižnej Šebastovej, 36 500 EUR na detské a multifunkčné ihrisko na Sídlisku 3, 36 500 EUR na detské a multifunkčné ihrisko pre ZŠ na Lesníckej ulici, 49 000 EUR výstavba hokejbalového ihriska na sídlisku Sekčov - ul. Vihorlatská 49 000 EUR výstavba hokejbalové ihrisko na Sídlisku 2 pre ZŠ Čs. Armády 49 000 EUR na rekonštrukciu pôvodného hokejbalového ihriska na sídlisku Sekčov - areál ZŠ Májové nám. 49 000 EUR na rekonštrukciu pôvodného hokejbalového ihriska na sídlisku 3 - areál ZŚ Šmeralova O tom istom informuje aj web Úradu pre verejné obstáravanie . Dňa 22. júla 2014 bola podpísaná zmluva s firmou C.M.R. Slovakia, s.r.o. na štyri hokejbalové ihriská. Celková cena zakázky je 233 969,65 EUR. O otvorení jedného z hokejbalových ihrísk informoval napr. portál PIS.sk . O ďalších ihriskách, ktoré boli v Prešove otvorené v uplynulých rokoch informovali média, viď napr tu , tu , alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["dotácie", "Úradu pre verejné obstáravanie", "zakázky", "PIS.sk", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://www.tsmp.sk/files/Files/disc-20141008-094517-3774.pdf", "https://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/255386", "http://www.tsmp.sk/files/Files/disc-20140723-180139-8966.pdf", "http://pis.sk/clanok/14204/foto-otvorenie_hokejbaloveho_ihriska.html", "http://pis.sk/clanok/10696/v_presove_otvorili_obnovene_ihrisko.html", "http://presov.korzar.sme.sk/c/6648379/otvorili-nove-kryte-ihrisko.html", "http://presov.dnes24.sk/nove-hojdacky-aj-umely-travnik-na-srobarovej-otvorili-ihrisko-proti-vandalom-nasadili-kamery-155898"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:22.787079+00:00"}
{"id": "vr28487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28487", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Takto pred štyrmi rokmi bola situácia nasledovná: na účte mesta bolo -4,4 mil. eur, zmluvy, ktoré bolo treba zaplatiť do jedného roka boli vo výške 17,6 mil. eur, záväzky po lehote splatnosti boli 3,2 mil. eur.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Hodnotiacej správy mesta Trenčín za rok 2010, bola suma krátkodobých záväzkov (str. 6) na konci roku 2010 vo výške 17 287 127,44 eur, pričom záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 3 222 885,60 eur. Pohľadávky mesta predstavovali v súčte 4 455 368 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Hodnotiacej správy mesta Trenčín za rok 2010, bola suma krátkodobých záväzkov (str. 6) na konci roku 2010 vo výške 17 287 127,44 eur, pričom záväzky po lehote splatnosti boli vo výške 3 222 885,60 eur. Pohľadávky mesta predstavovali v súčte 4 455 368 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["Hodnotiacej správy"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000177818/Z%E1vere%E8n%FD%20%FA%E8et%20Mesta%20Tren%E8%EDn%20za%20rok%202010_text.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:38.996462+00:00"}
{"id": "vr26619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26619", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...tentokrát sme prijali teda týchto troch ľudí, Ujgurov, faktom je, že nie sú na žiadnom zozname teroristov, nebolo po nich vyhlásené žiadne pátranie...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trojica Ujgurov, ktorých prijalo Slovensko, sú považovaný cínskou vládou za príslušníkov skupiny, ktorú aj USA identifikuje ako teroristickú skupinu. V roku 2008 ich však americký súd oslobodil, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich usvedcovali z príslušnosti k teroristickej skupiny. Výroky Cíny preto možno skôr chápat ako diplomatický postoj ako dôkazy o teroristickom pozadí prepustených Ujgurov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2013 Slovensko prijalo dalších troch väznov, príslušníkov moslimskej menšiny Ujgurov. Podla Cíny sú traja väzni teroristi z Islamského hnutia Východného Turkestanu a žiada ich vydanie do Cíny. „Sú to skutocní teroristi. Predstavujú hrozbu nielen pre Cínu, ale aj pre krajinu, ktorá ich príjme,“ povedal hovorca cínskeho ministerstva zahranicia Cchin Kang podla agentúry Reuters.\" Islamské hnutie Východného Turkmestanu (East Turkestan Islamic Movement) považuje za teroristickú skupinu nielen Cína, ale aj USA. Ako sa uvádza v správe Reuters, americký súd trojicu prepustil v roku 2008, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy o ich teroristickom pozadí. Reuters , 2. januára 2014: \"China's Foreign Ministry criticized the United States on Thursday for sending the last three Uighur Chinese inmates at the Guantanamo Bay detention center to Slovakia, saying they were \"terrorists\" who posed a real security danger. ...Chinese Foreign Ministry spokesman Qin Gang said the three were members of the separatist East Turkestan Islamic Movement, which Beijing labels a terror group. But U.S. officials have deemed they pose no threat to the United States. I n 2008, a U.S. court ordered that they be released. They have been resettled in El Salvador, Switzerland, Bermuda, Albania, and the Pacific island nation of Palau.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Trojica Ujgurov, ktorých prijalo Slovensko, sú považovaný cínskou vládou za príslušníkov skupiny, ktorú aj USA identifikuje ako teroristickú skupinu. V roku 2008 ich však americký súd oslobodil, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich usvedcovali z príslušnosti k teroristickej skupiny. Výroky Cíny preto možno skôr chápat ako diplomatický postoj ako dôkazy o teroristickom pozadí prepustených Ujgurov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2013 Slovensko prijalo dalších troch väznov, príslušníkov moslimskej menšiny Ujgurov. Podla Cíny sú traja väzni teroristi z Islamského hnutia Východného Turkestanu a žiada ich vydanie do Cíny. „Sú to skutocní teroristi. Predstavujú hrozbu nielen pre Cínu, ale aj pre krajinu, ktorá ich príjme,“ povedal hovorca cínskeho ministerstva zahranicia Cchin Kang podla agentúry Reuters.\" Islamské hnutie Východného Turkmestanu (East Turkestan Islamic Movement) považuje za teroristickú skupinu nielen Cína, ale aj USA. Ako sa uvádza v správe Reuters, americký súd trojicu prepustil v roku 2008, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy o ich teroristickom pozadí. Reuters , 2. januára 2014: \"China's Foreign Ministry criticized the United States on Thursday for sending the last three Uighur Chinese inmates at the Guantanamo Bay detention center to Slovakia, saying they were \"terrorists\" who posed a real security danger. ...Chinese Foreign Ministry spokesman Qin Gang said the three were members of the separatist East Turkestan Islamic Movement, which Beijing labels a terror group. But U.S. officials have deemed they pose no threat to the United States. I n 2008, a U.S. court ordered that they be released. They have been resettled in El Salvador, Switzerland, Bermuda, Albania, and the Pacific island nation of Palau.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["prijalo", "Cíny", "Islamského hnutia Východného Turkestanu", "považuje", "Reuters"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7053213/slovensko-prijalo-ujgurov-z-guantanama-nejde-o-teroristov.html", "http://www.sme.sk/c/7054947/vydajte-ujgurov-su-to-teroristi-odkazuje-slovensku-cina.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/East_Turkestan_Islamic_Movement", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_designated_terrorist_organizations", "http://www.reuters.com/article/2014/01/02/us-china-usa-uighurs-idUSBREA0107R20140102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:28.350565+00:00"}
{"id": "vr37545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37545", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Ceny na Slovensku sa zvýšili najviac z celej Európskej únie a v oblasti potravín sme na druhom mieste. Pritom v 15 štátoch Európskej únie sa ceny tovarov znižujú a za celú Európsku úniu je pokles cien 0,4 %.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci Ľ. Jahnátek neuvádza akú metodiku výpočtu, či medzimesačnú alebo medziročnú má na mysli, hodnotíme tento výrok na základe medzimesačnej štatistiky. Na základe údajov Eurostatu (.pdf) , je pravdou, že v rámci EÚ bola inflácia za január 2011 vo výške -0,4%. Jedná sa o porovnanie decembra 2010 a januára 2011. So všetkých krajín EÚ sme na prvom mieste (2,1%). Ľ. Jahnátek sa mierne prepočítal pri krajinách kde klesala cenová úroveň. Jedná sa len o 14. krajín EÚ. (BE, DE, IE,EL, ES, FR, IT, CY, LU, MT, AT, NL, SI, SE) Rozvedenú správu, ktorá by uvádzala aj infláciu pre jednotlivé krajiny v kategóriách (potraviny, oblečenie atď.), nemáme. Pri medziročnom porovnaní tieto čísla neplatia. Tu je Slovensko až na 13. mieste (3,2%). Viac v správe Eurostatu (.pdf) .", "analysis_paragraphs": ["Hoci Ľ. Jahnátek neuvádza akú metodiku výpočtu, či medzimesačnú alebo medziročnú má na mysli, hodnotíme tento výrok na základe medzimesačnej štatistiky. Na základe údajov Eurostatu (.pdf) , je pravdou, že v rámci EÚ bola inflácia za január 2011 vo výške -0,4%. Jedná sa o porovnanie decembra 2010 a januára 2011. So všetkých krajín EÚ sme na prvom mieste (2,1%). Ľ. Jahnátek sa mierne prepočítal pri krajinách kde klesala cenová úroveň. Jedná sa len o 14. krajín EÚ. (BE, DE, IE,EL, ES, FR, IT, CY, LU, MT, AT, NL, SI, SE) Rozvedenú správu, ktorá by uvádzala aj infláciu pre jednotlivé krajiny v kategóriách (potraviny, oblečenie atď.), nemáme. Pri medziročnom porovnaní tieto čísla neplatia. Tu je Slovensko až na 13. mieste (3,2%). Viac v správe Eurostatu (.pdf) ."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu (.pdf)", "Eurostatu (.pdf)"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-2802211-AP/EN/2-2802211-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-2802211-AP/EN/2-2802211-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:32.871719+00:00"}
{"id": "48884", "numeric_id": 48884, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48884", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Vedie sa tu debata medzi napr. Francúzskom a Spojenými štátmi, ktoré majú trošku rozdielne názory nad kontrolou internetu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzsko a Spojené štáty americké sa dlhodobo snažia o reguláciu internetového priestoru. Obe krajiny však ku problematike pristupujú odlišne. Zástupcovia oboch štátov na túto tému v minulosti viackrát diskutovali a často zastávali odlišné stanoviská. Výrok Petra Kmeca preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajviditeľnejším rozdielom medzi Francúzskom a USA je ich postoj ku regulácii veľkých technologických firiem. Francúzsko je dlhodobo zástancom „tvrdých\" požiadaviek na online platformy, akými sú napríklad prísne lehoty na odstránenie škodlivého obsahu. V máji 2020 prijalo Zákon o boji proti nenávisti na internete . Zákon vyžaduje, aby spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete takmer okamžite pod hrozbou vysokých pokút stiahli materiál považovaný za nezákonný. Po jeho prijatí ho francúzsky ústavný súd zrušil , keďže ho považoval za útok na slobodu prejavu.\n\nFrancúzsky prezident Emmanuel Macron tiež v apríli minulého roka vyjadril nesúhlas s anonymitou na internete a vyhlásil, že nezatvára dvere myšlienke zrušenia niektorých platforiem. V rozhovore Macron kritizoval aj americké platformy, kde sa podľa neho šíria nenávistné prejavy a dezinformácie. Francúzsko je taktiež silným zástancom európskej legislatívnej regulácie internetového priestoru.\n\nTieto kroky sú v kontraste s prístupom v Spojených štátoch amerických. Hoci americké regulačné orgány podali protimonopolné žaloby proti spoločnostiam ako Google a Meta , zo strany USA neboli prijaté žiadne komplexné federálne zákony, ktoré by riešili moc technologických spoločností.\n\nRozdielny postoj krajín k regulácii internetu bol viditeľný aj v debatách pri problematike sieťovej neutrality . Spojené štáty v roku 2017 zrušili pravidlá, ktoré zakazovali poskytovateľom internetového pripojenia blokovať alebo spomaľovať prístup k obsahu. Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí vtedy vyhlásil, že Francúzsko bude naďalej brániť sieťovú neutralitu bez ohľadu na to, aké rozhodnutia prijmú iné krajiny.\n\nOkrem sieťovej neutrality spolu krajiny diskutovali napríklad aj o podpise charty proti nenávistným prejavom na internete v rámci samitu G7 či o kontrole kyberpriestoru a boji proti dezinformáciám. Tento rok tiež spoločne plánujú zorganizovať už piaty americko-francúzsky kybernetický dialóg .", "analysis_paragraphs": ["Francúzsko a Spojené štáty americké sa dlhodobo snažia o reguláciu internetového priestoru. Obe krajiny však ku problematike pristupujú odlišne. Zástupcovia oboch štátov na túto tému v minulosti viackrát diskutovali a často zastávali odlišné stanoviská. Výrok Petra Kmeca preto hodnotíme ako pravdivý.", "Najviditeľnejším rozdielom medzi Francúzskom a USA je ich postoj ku regulácii veľkých technologických firiem. Francúzsko je dlhodobo zástancom „tvrdých\" požiadaviek na online platformy, akými sú napríklad prísne lehoty na odstránenie škodlivého obsahu. V máji 2020 prijalo Zákon o boji proti nenávisti na internete . Zákon vyžaduje, aby spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete takmer okamžite pod hrozbou vysokých pokút stiahli materiál považovaný za nezákonný. Po jeho prijatí ho francúzsky ústavný súd zrušil , keďže ho považoval za útok na slobodu prejavu.", "Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež v apríli minulého roka vyjadril nesúhlas s anonymitou na internete a vyhlásil, že nezatvára dvere myšlienke zrušenia niektorých platforiem. V rozhovore Macron kritizoval aj americké platformy, kde sa podľa neho šíria nenávistné prejavy a dezinformácie. Francúzsko je taktiež silným zástancom európskej legislatívnej regulácie internetového priestoru.", "Tieto kroky sú v kontraste s prístupom v Spojených štátoch amerických. Hoci americké regulačné orgány podali protimonopolné žaloby proti spoločnostiam ako Google a Meta , zo strany USA neboli prijaté žiadne komplexné federálne zákony, ktoré by riešili moc technologických spoločností.", "Rozdielny postoj krajín k regulácii internetu bol viditeľný aj v debatách pri problematike sieťovej neutrality . Spojené štáty v roku 2017 zrušili pravidlá, ktoré zakazovali poskytovateľom internetového pripojenia blokovať alebo spomaľovať prístup k obsahu. Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí vtedy vyhlásil, že Francúzsko bude naďalej brániť sieťovú neutralitu bez ohľadu na to, aké rozhodnutia prijmú iné krajiny.", "Okrem sieťovej neutrality spolu krajiny diskutovali napríklad aj o podpise charty proti nenávistným prejavom na internete v rámci samitu G7 či o kontrole kyberpriestoru a boji proti dezinformáciám. Tento rok tiež spoločne plánujú zorganizovať už piaty americko-francúzsky kybernetický dialóg ."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["„tvrdých\" požiadaviek", "prísne lehoty", "Zákon o boji proti nenávisti na internete", "zrušil", "nesúhlas", "kritizoval", "európskej legislatívnej regulácie", "prístupom", "Google", "Meta", "neboli", "sieťovej neutrality", "charty proti nenávistným prejavom", "kontrole kyberpriestoru", "americko-francúzsky kybernetický dialóg"], "url": ["https://apcoworldwide.com/blog/france-germany-and-illegal-content-online-where-to-europe/", "https://www.cambridge.org/core/books/social-media-and-democracy/comparative-media-regulation-in-the-united-states-and-europe/0E4F255ADA3FC81BDC4365FF10DFDF3A", "https://www.assemblee-nationale.fr/dyn/15/dossiers/lutte_contre_haine_internet", "https://www.conseil-constitutionnel.fr/decision/2020/2020801DC.htm", "https://www.euractiv.com/section/digital/news/macron-still-wants-to-end-online-anonymity/", "https://www.euractiv.com/section/digital/news/macron-still-wants-to-end-online-anonymity/", "https://www.nytimes.com/2022/04/22/technology/tech-regulation-europe-us.html", "https://www.nytimes.com/2022/04/22/technology/european-union-social-media-law.html", "https://www.nytimes.com/2020/10/20/technology/google-antitrust.html", "https://www.nytimes.com/2020/12/09/technology/facebook-antitrust-monopoly.html", "https://www.nytimes.com/2022/04/22/technology/european-union-social-media-law.html", "https://www.reuters.com/article/us-usa-internet-france-idUSKBN1E927D", "https://www.reuters.com/article/us-g7-summit-internet-charter-idUSKCN1VG1VZ", "https://www.whitehouse.gov/briefing-room/statements-releases/2022/12/01/joint-statement-following-the-meeting-between-president-biden-and-president-macron/", "https://franceintheus.org/spip.php?article11088"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:08.527527+00:00"}
{"id": "vr27601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27601", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Migranti EÚ chodia do Británie nielen za prácou alebo za štúdiom, ale aj za štedrými sociálnymi dávkami. Európska únia navyše takéto konanie podporuje. Akékoľvek snahy o obmedzenie sociálnej turistiky Európska únia označuje za diskrimináciu, akoby mali migranti EÚ na štedrejšie sociálne dávky právo. Británia sa však rozhodla konať v rozpore so zámermi Európskej únie a sociálnych migrantov “diskriminovať” jazykovými testami.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Britský premiér v stredu 27. novembra 2013 oznámil sprísnenie pravidiel voči migrantom, ktorí čerpajú sociálnu podporu, pretože sa obáva masívneho prílevu imigrantov po 1. januáry 2014, kedy skončia obmedzenia na trhu práce pre krajiny ktoré pristúpili do EÚ v 2007, teda Bulharsku a Rumunsku. Sprísnenie predpokladá, že migranti nebudú môcť počas prvých troch mesiacov pobytu čerpať dávky v nezamestnanosti. Podporu majú stratiť tí občania EÚ, ktorí po šiestich mesiacoch poberania dávky nebudú schopní preukázať reálnu šancu na získanie zamestnania.", "analysis_paragraphs": ["Britský premiér v stredu 27. novembra 2013 oznámil sprísnenie pravidiel voči migrantom, ktorí čerpajú sociálnu podporu, pretože sa obáva masívneho prílevu imigrantov po 1. januáry 2014, kedy skončia obmedzenia na trhu práce pre krajiny ktoré pristúpili do EÚ v 2007, teda Bulharsku a Rumunsku. Sprísnenie predpokladá, že migranti nebudú môcť počas prvých troch mesiacov pobytu čerpať dávky v nezamestnanosti. Podporu majú stratiť tí občania EÚ, ktorí po šiestich mesiacoch poberania dávky nebudú schopní preukázať reálnu šancu na získanie zamestnania."], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "pravidiel", "obmedzenia na trhu práce", "potvrdil", "kritizovala", "príspevky na bývanie", "19. februára 2014", "minister práce a sociálnych vecí", "nespokojnosť", "imigrácia", "rómske", "migrantov"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/762886-kritika-migracnej-politiky-spusta-hysteriu-tvrdi-cameron/", "http://www.aktuality.sk/clanok/241061/napatie-vo-velkej-britanii-premier-cameron-sa-vyhraza-vyhostenim-imigrantov-su-slovaci-v-ohrozeni/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/britania-cameron-migranti-opatrenia/65895-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/769696-britania-coskoro-sprisni-pravidla-pre-migrantov-z-eu/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/769696-britania-coskoro-sprisni-pravidla-pre-migrantov-z-eu/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/780496-londyn-od-aprila-skrtne-davky-pre-novych-imigrantov/", "http://http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/792991-imigrantom-v-britanii-sa-koncia-dobre-casy-v-marci/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/britania-migranti-eu-davky-libry/74555-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/britski-euroskeptici-spustili-kampan-pro/81932-clanok.html", "http://europskaunia.sulik.sk/imigranti-europska-unia-fakty/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/299526-londyn-upozornuje-romov/", "http://www.aktuality.sk/clanok/247558/nechcu-nepoctivych-migrantov-britania-sprisnuje-vyplacanie-socialnych-davok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:55.523958+00:00"}
{"id": "vr32822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32822", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Je to rozsudok (v spore so spoločnosťou Achmea akcionárom poisťovne Union pozn.), ktorý má množstvo úskalí, jednak nie je právoplatný...", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk sa v hodnotení výroku prikláňa k interpretácii právnika R. Palu. Ten v stanovisku pre Slovenský rozhlas , (10.decembra 2012) uviedol: \" Nález rozhodcovského súdu je konečný a Slovensko voči nemu nemôže podať odvolanie. Môže však podať žalobu na zrušenie nálezu, napríklad z dôvodu, že arbitrážny súd nemá v tomto prípade rozhodovaciu právomoc, tvrdí právnik Radovan Pala, advokát kancelárie Taylor Wessing. Momentálne túto otázku rieši nemecký najvyšší spolkový súd. Slovensko však už bolo v tejto veci neúspešné na nižších súdoch. Radovan Pala: „Čo je potrebné povedať, je, že rozhodcovský nález ako taký je právoplatný a vykonateľný. V zásade sa môže SR ešte brániť v rámci procedúr, ktoré by smerovali k vykonaniu tohto rozsudku.“", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk sa v hodnotení výroku prikláňa k interpretácii právnika R. Palu. Ten v stanovisku pre Slovenský rozhlas , (10.decembra 2012) uviedol: \" Nález rozhodcovského súdu je konečný a Slovensko voči nemu nemôže podať odvolanie. Môže však podať žalobu na zrušenie nálezu, napríklad z dôvodu, že arbitrážny súd nemá v tomto prípade rozhodovaciu právomoc, tvrdí právnik Radovan Pala, advokát kancelárie Taylor Wessing. Momentálne túto otázku rieši nemecký najvyšší spolkový súd. Slovensko však už bolo v tejto veci neúspešné na nižších súdoch. Radovan Pala: „Čo je potrebné povedať, je, že rozhodcovský nález ako taký je právoplatný a vykonateľný. V zásade sa môže SR ešte brániť v rámci procedúr, ktoré by smerovali k vykonaniu tohto rozsudku.“"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["rozhlas", "Denník Sme"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/spravy/Rozhodnutie-arbitrazneho-sudu-je-konecne?l=1&i=53184&p=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6632481/fico-neuznal-prehru-v-arbitrazi-miliony-platit-nechce.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:15.012807+00:00"}
{"id": "vr35281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35281", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ak vám môžem aspoň k tomu hlasovaniu niečo povedať. Viem, že aj v iných hlasovaniach dramaticky koaliční poslanci prehrávajú. Ale chcel by som im tak dodať trošičku odvahy, že aj svojho času v Nemecku Hitler mal 90 % popularitu a iba 10 % ľudí vedelo a rozoznalo, že kde je skutočná pravda. Takže myslím si, že netreba si lámať hlavu z toho hlasovania.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa volebných výsledkov bola najvyššia popularita, akú Hitler so svojou stranou NSDAP získal, 43,9%. Matovič to síce pravdepodobne mohol myslieť ako hyperbolu, no aj tá sa dá zvoliť vhodnejšie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa volebných výsledkov bola najvyššia popularita, akú Hitler so svojou stranou NSDAP získal, 43,9%. Matovič to síce pravdepodobne mohol myslieť ako hyperbolu, no aj tá sa dá zvoliť vhodnejšie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["volebných výsledkov"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C4%9B_socialistick%C3%A1_n%C4%9Bmeck%C3%A1_d%C4%9Blnick%C3%A1_strana#Volebn.C3.AD_v.C3.BDsledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:30.402517+00:00"}
{"id": "vr14529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14529", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Takýmto spôsobom bolo vytvorených asi 15-tisíc pracovných miest (v programoch ako boli za Radičovej vlády, ako protipovodňové opatrenia, oprava hradov… pracovné miesta, na ktoré sa môžu uplatniť aj nízko kvalifikovaní ľudia, pozn.)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt rekonštrukcií historických pamiatok pomohol podľa Ústredia práce od svojho začiatku vytvoriť 1 763 pracovných miest. Podľa hodnotenia (. pdf , s.18) Európskej komisie sa vrámci programu na ochranu pred povodňami vytvorilo viac ako 10 tisíc pracovných miest pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Záverečné hodnotenie projektu (.rtf, s.3) z roku 2013 uvádza počet 15 370 uchádzačov o prácu umiestnených do tohto programu. Len týmito dvoma opatreniami tak vláda Ivety Radičovej pomohla zamestnať vyše 17 tisíc uchádzačov o prácu a tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V marci 2009 sa na základe zákona č. 49/2009, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o službách zamestnanosti, prijalo niekoľko opatrení na podporu zamestnanosti osôb s nízkou alebo so zníženou kvalifikáciou v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti. Tieto opatrenia, ktoré mali za úlohu zmierniť dopady svetovej ekonomickej krízy, boli nahradené projektami z roku 2011, ktoré zahrňovali druhú etapu projektu profesionálnych rodičov, rekonštrukcie hradov a historických pamiatok, projekt na pomoc zamestnávania zdravotne znevýhodnených občanov a program na ochranu pred povodňami (. pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projekt rekonštrukcií historických pamiatok pomohol podľa Ústredia práce od svojho začiatku vytvoriť 1 763 pracovných miest. Podľa hodnotenia (. pdf , s.18) Európskej komisie sa vrámci programu na ochranu pred povodňami vytvorilo viac ako 10 tisíc pracovných miest pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Záverečné hodnotenie projektu (.rtf, s.3) z roku 2013 uvádza počet 15 370 uchádzačov o prácu umiestnených do tohto programu. Len týmito dvoma opatreniami tak vláda Ivety Radičovej pomohla zamestnať vyše 17 tisíc uchádzačov o prácu a tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V marci 2009 sa na základe zákona č. 49/2009, ktorým sa zmenil a doplnil zákon o službách zamestnanosti, prijalo niekoľko opatrení na podporu zamestnanosti osôb s nízkou alebo so zníženou kvalifikáciou v dôsledku dlhodobej nezamestnanosti. Tieto opatrenia, ktoré mali za úlohu zmierniť dopady svetovej ekonomickej krízy, boli nahradené projektami z roku 2011, ktoré zahrňovali druhú etapu projektu profesionálnych rodičov, rekonštrukcie hradov a historických pamiatok, projekt na pomoc zamestnávania zdravotne znevýhodnených občanov a program na ochranu pred povodňami (. pdf ). Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["rekonštrukcií", "pdf", "hodnotenie", "zákona", "projektami", "pdf"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/obnova-hradov-bude-pokracovat-aj-dalsich-rokoch.html", "https://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjypqaCjZfLAhVrJJoKHXSzBjQQFghGMAY&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fsocial%2FBlobServlet%3FdocId%3D9958%26langId%3Dsk&usg=AFQjCNEXyr3wV3SHOKcOxiiXam52xovflw&sig2=3ciNj1ztQ3ddtv3XCVMXGA&bvm=bv.115339255,d.bGs", "http://www.upsvar.sk/europsky-socialny-fond/narodne-projekty-v-programovom-obdobi-2007-2013/np-50j-prispevok-na-podporu-zamestnanosti-na-realizaciu-opatreni-na-ochranu-pred-povodnami-a-na-riesenie-nasledkov-mimoriadnej-situacie.html?page_id=150713", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-41826?prefixFile=m_", "http://www.vlada.gov.sk/ministerska-rada-o-eurofondoch-a-projektoch-na-zvysovanie-zamestnanosti/", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SESF/Opis_projektu_NP%C2%A750j_SR_bez_BSK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:33.139782+00:00"}
{"id": "vr18339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18339", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...spustili sme systém bikesharingu (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obyvatelia a návštevníci hlavného mesta môžu od 7. septembra 2018 využívať systém automatickej požičovne bicyklov. Mesto Bratislava spustilo bikesharing, tzv. Slovnaft BAjk , v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft. Finančný príspevok mesta predstavoval pol milióna eur, Slovnaft investoval čiastku 1,5 milióna eur. Návrh sa pripravoval od roku 2014, kedy bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 1099/2014 ( .pdf , s. 24). V úvodnej fáze projektu bolo k dispozícii 550 bicyklov, ďalších 200 by malo pribudnúť v budúcnosti. Dokovacích staníc má byť po meste rozmiestnených celkovo 90, od začiatku bolo spustených 73 z nich. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Obyvatelia a návštevníci hlavného mesta môžu od 7. septembra 2018 využívať systém automatickej požičovne bicyklov. Mesto Bratislava spustilo bikesharing, tzv. Slovnaft BAjk , v spolupráci so spoločnosťou Slovnaft. Finančný príspevok mesta predstavoval pol milióna eur, Slovnaft investoval čiastku 1,5 milióna eur. Návrh sa pripravoval od roku 2014, kedy bol schválený uznesením Mestského zastupiteľstva č. 1099/2014 ( .pdf , s. 24). V úvodnej fáze projektu bolo k dispozícii 550 bicyklov, ďalších 200 by malo pribudnúť v budúcnosti. Dokovacích staníc má byť po meste rozmiestnených celkovo 90, od začiatku bolo spustených 73 z nich. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["môžu", "Slovnaft BAjk", "spolupráci", ".pdf", "úvodnej"], "url": ["https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/50964-foto-v-bratislave-oddnes-funguje-bikesharing-mozete-sa-pridat", "https://slovnaftbajk.sk/", "https://zverejnovanie.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700026&id=50537", "https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Str%C3%A1nky/Chcem%20vybavit/msz-0812016_akcny-plan-rozvoja-cyklistickej-a-pesej-dopravy.pdf", "https://bratislava.sk/sk/sprava/bratislava-spusta-system-zdielania-bicyklov-slovnaft-bajk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:07.409355+00:00"}
{"id": "46497", "numeric_id": 46497, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46497", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ak odoberáme vzorky vonku v takomto daždivom počasí, je to počasie, ktoré práve naopak podnecuje roznášanie toho vírusu.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Existuje viacero dielčích štúdií, ktoré skúmajú vzťah medzi vlhkosťou a šírením sa koronavírusu, vedci však upozorňujú na to, že zatiaľ sú silné závery predčasné. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako neoveriteľné. V apríli 2020 vedci z oddelenia pre vedu a technológiu amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť uviedli , že koronavírus oslabuje slnko, teplo a vlhkosť. Štúdia publikovaná v Canadian Medical Association Journal v máji 2020 prišla k záveru, že „epidemiologický rast covid-19 nebol (v zisteniach) spojený so zemepisnými šírkami ani teplotou, ale môže byť slabo spojený s relatívnou alebo absolútnou vlhkosťou.” V modeli s jednou premennou štúdia zistila (negatívny) súvis s relatívnou a absolútnou vlhkosťou. Štúdia austrálskych a čínskych vedcov, tiež z mája 2020, zistila súvislosť medzi nízkou vlhosťou vzduchu a prenosom koronavírusu. Čím nižšia vlhkosť, tým viac prípadov výskytu. Autori však zdôrazňujú, že neskúmali vplyv dažďa ani teploty. Štúdia publikovaná v Annual Review of Virology „špekuluje ”, že nízka vlhkosť a nízka teplota podporuje prežitie vírusu. Autori však uvádzajú, že poznanie „precízneho vzťahu medzi teplotou, vlhkosťou a covidom-19 sa stane jasnejším po tom, čo leto zažije aj severná pologuľa.” Vedecké sympózium Svetovej meteorologickej organizácie prijalo stanovisko , že aktuálny stav vedeckého poznania „neukazuje robustnú a konzistentnú odpoveď” na spájanie covidu-19 s vplyvmi teploty, vlhkosti, radiácie či životného prostredia. Denisa Saková nereagovala na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedla, z akých zdrojov pri svojom tvrdení vychádzala.", "analysis_paragraphs": ["Existuje viacero dielčích štúdií, ktoré skúmajú vzťah medzi vlhkosťou a šírením sa koronavírusu, vedci však upozorňujú na to, že zatiaľ sú silné závery predčasné. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako neoveriteľné. V apríli 2020 vedci z oddelenia pre vedu a technológiu amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť uviedli , že koronavírus oslabuje slnko, teplo a vlhkosť. Štúdia publikovaná v Canadian Medical Association Journal v máji 2020 prišla k záveru, že „epidemiologický rast covid-19 nebol (v zisteniach) spojený so zemepisnými šírkami ani teplotou, ale môže byť slabo spojený s relatívnou alebo absolútnou vlhkosťou.” V modeli s jednou premennou štúdia zistila (negatívny) súvis s relatívnou a absolútnou vlhkosťou. Štúdia austrálskych a čínskych vedcov, tiež z mája 2020, zistila súvislosť medzi nízkou vlhosťou vzduchu a prenosom koronavírusu. Čím nižšia vlhkosť, tým viac prípadov výskytu. Autori však zdôrazňujú, že neskúmali vplyv dažďa ani teploty. Štúdia publikovaná v Annual Review of Virology „špekuluje ”, že nízka vlhkosť a nízka teplota podporuje prežitie vírusu. Autori však uvádzajú, že poznanie „precízneho vzťahu medzi teplotou, vlhkosťou a covidom-19 sa stane jasnejším po tom, čo leto zažije aj severná pologuľa.” Vedecké sympózium Svetovej meteorologickej organizácie prijalo stanovisko , že aktuálny stav vedeckého poznania „neukazuje robustnú a konzistentnú odpoveď” na spájanie covidu-19 s vplyvmi teploty, vlhkosti, radiácie či životného prostredia. Denisa Saková nereagovala na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedla, z akých zdrojov pri svojom tvrdení vychádzala."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["uviedli", "zistila", "zistila", "„špekuluje", "stanovisko"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/usa-koronavirus-podla-odbornikov-osl/462556-clanok.html", "https://www.cmaj.ca/content/192/21/E566", "https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/tbed.13631", "https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-virology-012420-022445", "https://medicalxpress.com/news/2020-09-weather-affect-coronavirus-climate-scientist.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:57.625688+00:00"}
{"id": "vr38604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38604", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ekonomická kríza pokračovala ďalej, nie je pravda, že by ekonomická kríza prestala a kam sme prišli.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neexistuje presne vymedzená definícia krízy. Ak by mal Abrhan na mysli negatívne čísla rastu HDP, tak by nemal pravdu, pretože od nástupu novej vlády bol rast HDP v plusových číslach. Vývoj HDP v percentách v medziročnom zrovnaní: ( eurostat )", "analysis_paragraphs": ["Neexistuje presne vymedzená definícia krízy. Ak by mal Abrhan na mysli negatívne čísla rastu HDP, tak by nemal pravdu, pretože od nástupu novej vlády bol rast HDP v plusových číslach. Vývoj HDP v percentách v medziročnom zrovnaní: ( eurostat )"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-08062011-AP/EN/2-08062011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:15.076049+00:00"}
{"id": "vr25498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25498", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Okrem toho, samozrejme, do výdavkov firiem sa dostávame, tých veľkých firiem, sa dostával takzvaný odvod z regulovaných odvetví, ktorý sa plní na 100%, je to vyše 100 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nevie zistiť ako sa očakávania výberu osobitného daňového odvodu vyvíjajú, a teda aj či sa napĺňajú na 100 %. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nevie zistiť ako sa očakávania výberu osobitného daňového odvodu vyvíjajú, a teda aj či sa napĺňajú na 100 %. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "uložil", "TASR", "Daňový úrad SR", "31. augustu 2013"], "url": ["http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/casopis/dane-a-uctovnictvo-v-praxi/osobitny-odvod-z-podnikania-v-regulovanych-odvetviach.m-2451.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6516528/od-septembra-zacinaju-regulovane-firmy-platit-specialny-odvod.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6516528/od-septembra-zacinaju-regulovane-firmy-platit-specialny-odvod.html", "http://www.drsr.sk/wps/portal/!ut/p/kcxml/04_Sj9SPykssy0xPLMnMz0vM0Y_QjzKLN4g3CgwxDQBJgjiO-pEIsSB9b31fj_zcVP0A_YLciHJHR0VFAHyvHWw!/delta/base64xml/L3dJdyEvd0ZNQUFzQUMvNElVRS82XzBfMlFUNk0!", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/plnenie_sr/data/rozp_08_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:45.998009+00:00"}
{"id": "vr33712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33712", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja musím vám zacitovať z apríla tohto roku. Šéf česko-nemeckej obchodnej komory prehlásil, že Česko už nie je tým najružovejším prístavom pre nemecké firmy, najpríťažlivejším a že ho dobieha Slovensko.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda česko-nemeckej obchodnej komory sa v rozhovore z apríla tohto roku sa vyjadruje podobne, ako to tvrdí minister financií Peter Kažimír. Jeho slová preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Predseda česko-nemeckej obchodnej komory sa v rozhovore z apríla tohto roku sa vyjadruje podobne, ako to tvrdí minister financií Peter Kažimír. Jeho slová preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "prieskum", "umiestnilo"], "url": ["http://byznys.ihned.cz/c1-59201030-vyrabite-letadla-nebo-jejich-soucastky-v-nemecku-na-vas-cekaji", "http://tschechien.ahk.de/fileadmin/ahk_tschechien/Presse/PM_2013/130410_TZ_Konkunkturalni_pruzkum_CNOPK_2013.pdf", "http://tschechien.ahk.de/fileadmin/ahk_tschechien/Presse/PM_2013/Vysledky_konjunkturalniho_pruzkumu_CNOPK_2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:03.354855+00:00"}
{"id": "48752", "numeric_id": 48752, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48752", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Za tejto vlády ide do zdravotníctva najväčší objem finančných prostriedkov, tzn. že ideme stavať nové nemocnice, už z eurofondov, s Európskou komisiou sme sme vyrokovali to, že z eurofondov už financujeme takmer 10 000 000 projektovú dokumentáciu na nemocnicu v Martine na nové, na nové vedecké pavilóny.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z Plánu obnovy a odolnosti vláda plánuje postaviť 2 nové nemocnice, jednou z nich je aj univerzitná nemocnica v Martine, na jej výstavbu by malo ísť 330 mil. eur. Základný kameň bol minister Lengvarský poklepať v novembri 2022. Z Plánu obnovy by do zdravotníctva malo smerovať celkovo 1,3 mld. eur.\n\nPodľa Útvaru hodnoty za peniaze išlo k februáru 2022 do projektovej prípravy na novú martinskú nemocnicu 2,8 mil. eur.\n\nZatiaľ sme neboli schopní nájsť aktuálnejšie informácie o sume 10 miliónov z eurofondov na projektovú dokumentáciu nemocnice, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z Plánu obnovy a odolnosti vláda plánuje postaviť 2 nové nemocnice, jednou z nich je aj univerzitná nemocnica v Martine, na jej výstavbu by malo ísť 330 mil. eur. Základný kameň bol minister Lengvarský poklepať v novembri 2022. Z Plánu obnovy by do zdravotníctva malo smerovať celkovo 1,3 mld. eur.", "Podľa Útvaru hodnoty za peniaze išlo k februáru 2022 do projektovej prípravy na novú martinskú nemocnicu 2,8 mil. eur.", "Zatiaľ sme neboli schopní nájsť aktuálnejšie informácie o sume 10 miliónov z eurofondov na projektovú dokumentáciu nemocnice, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["plánuje", "bol", "smerovať", "išlo"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/z-planu-obnovy-sa-postavia-razsochy-a-martinska-nemocnica/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-nemocnica-martin-zakladny-kamen", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/z-planu-obnovy-sa-postavia-razsochy-a-martinska-nemocnica/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/62/Hodnotenie_UNM_20220225.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:12.212253+00:00"}
{"id": "vr29420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29420", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale keď hovoríme napríklad o tom, že sa vám podarilo ešte predložiť to dá sa povedať čerpanie eurofondov až do konca roku 2015 výborne, len to nevyčerpáme. Však v roku 2013 čerpanie bolo 50%. V roku 2014 bolo 66%.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurofondy na roky 2007 až 2013 už nestíhajú byť podľa očakávaní vyčerpané v plnej miere. Miera čerpania sa v rokoch 2012 a 2013 pohybovala na úrovni 50 % a v roku 2014 vzrástla na 66 %. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. V rokoch 2007–2013 sa čerpanie eurofondov Slovenskou republikou pohybovalo na úrovni 44,5 %. Počas tohto obdobia mierne oscilovalo. V roku 2014 už dosahovalo takmer 66 %. Za obdobie 2012 a 2013 bolo čerpanie eurofondov na úrovni 51,4 % čo je možné zaokrúhliť na 50 % Efektívnosť pri čerpaní eurofondov nás radí k tým horším krajinám EU a dokonca viedlo k hrozbe zastavenia eurofondov zo strany Európskej komisie. Podľa opozičného poslanca Beblavého sú dôvodmi napríklad zistenia auditorov o nesprávnom čerpaní.", "analysis_paragraphs": ["Eurofondy na roky 2007 až 2013 už nestíhajú byť podľa očakávaní vyčerpané v plnej miere. Miera čerpania sa v rokoch 2012 a 2013 pohybovala na úrovni 50 % a v roku 2014 vzrástla na 66 %. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. V rokoch 2007–2013 sa čerpanie eurofondov Slovenskou republikou pohybovalo na úrovni 44,5 %. Počas tohto obdobia mierne oscilovalo. V roku 2014 už dosahovalo takmer 66 %. Za obdobie 2012 a 2013 bolo čerpanie eurofondov na úrovni 51,4 % čo je možné zaokrúhliť na 50 % Efektívnosť pri čerpaní eurofondov nás radí k tým horším krajinám EU a dokonca viedlo k hrozbe zastavenia eurofondov zo strany Európskej komisie. Podľa opozičného poslanca Beblavého sú dôvodmi napríklad zistenia auditorov o nesprávnom čerpaní."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["nestíhajú", "rokoch", "2014", "2013", "hrozbe", "Beblavého", "Hospodárske"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vlada-nestiha-vyuzit-peniaze-z-bruselu-v-hre-ostavaju-styri-miliardy-723983", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "https://www.scribd.com/fullscreen/253055606?access_key=key-jLpXrYJiR6NFgN5OsHij&allow_share=true&escape=false&view_mode=scroll", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/341839-cerpanie-zdrojov-eu-bolo-vlani-podla-vazneho-priemerne/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7202704/kontrola-nasich-kontrolorov-dopadla-zle-brusel-hrozi-stopnutim-eurofondov.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/cerpanie-eurofondov-na-slovensku-vazna-katastrofa-tvrdi-beblavy-641915", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/cerpanie-eurofondov-na-slovensku-vazna-katastrofa-tvrdi-beblavy-641915"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:40.608458+00:00"}
{"id": "vr37797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37797", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Trebárs tí, čo boli tá ružová revolúcia na Ukrajine, to bola tá demokracia? Veď je obvinený aj pán prezident bývalý Ukrajinskej republiky aj pani bývalá premiérka a všetci boli nositeľmi ružovej revolúcie.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Slota spája niekoľko nesúvisiacich prípadov a udalostí dohromady. Obvinený je ukrajinský bývalý prezident Kučma, ktorý sa podľa vyšetrovateľov mal podieľať na vražde novinára Gongadzeho v roku 2000. Kučma ale nebol hlavnou postavou oranžovej (nie ružovej) revolúcie , ako hlava štátu v druhom volebnom období už kandidovať nemohol (Viktor Janukovič, proti ktorému sa \"revolúcia\" konala údajne verejne obvinil Kučmu zo zrady, keďže ten nechcel vládu odovzdať \"kriminálnikovi z Donetsku\" ). Viktor Juščenko, \"porevolučný\" prezident, je naopak stále súčasťou iného vyšetrovania - a to pokusu o jeho otrávenie v roku 2004. Vyšetrovanie bolo začaté minulý rok aj voči Júlii Tymošenkovej - bývalej premiérke a jednej z tvárí oranžovej revolúcie. Obvinenia sa týkajú zneužitia verejných prostriedkov, niektoré správy týkajúce sa jeho okolností spochybňujú ich motiváciu a relevanciu (ďalší obvinený, z iných zločinov, člen bývalej vlády, získal nedávno politický azyl v Česku).", "analysis_paragraphs": ["Ján Slota spája niekoľko nesúvisiacich prípadov a udalostí dohromady. Obvinený je ukrajinský bývalý prezident Kučma, ktorý sa podľa vyšetrovateľov mal podieľať na vražde novinára Gongadzeho v roku 2000. Kučma ale nebol hlavnou postavou oranžovej (nie ružovej) revolúcie , ako hlava štátu v druhom volebnom období už kandidovať nemohol (Viktor Janukovič, proti ktorému sa \"revolúcia\" konala údajne verejne obvinil Kučmu zo zrady, keďže ten nechcel vládu odovzdať \"kriminálnikovi z Donetsku\" ). Viktor Juščenko, \"porevolučný\" prezident, je naopak stále súčasťou iného vyšetrovania - a to pokusu o jeho otrávenie v roku 2004. Vyšetrovanie bolo začaté minulý rok aj voči Júlii Tymošenkovej - bývalej premiérke a jednej z tvárí oranžovej revolúcie. Obvinenia sa týkajú zneužitia verejných prostriedkov, niektoré správy týkajúce sa jeho okolností spochybňujú ich motiváciu a relevanciu (ďalší obvinený, z iných zločinov, člen bývalej vlády, získal nedávno politický azyl v Česku)."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Obvinený je", "oranžovej (nie ružovej) revolúcie", "údajne verejne obvinil", "stále súčasťou iného vyšetrovania", "Vyšetrovanie bolo začaté minulý rok", "niektoré", "týkajúce sa", "získal nedávno"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12830698", "http://en.wikipedia.org/wiki/Orange_Revolution", "http://en.wikipedia.org/wiki/Leonid_Kuchma#Role_in_the_election.27s_crisis_of_2004", "http://english.ntdtv.com/ntdtv_en/ns_europe/2011-01-27/604956358926.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-12001004", "http://www.globalpost.com/dispatch/ukraine/110113/yulia-tymoshenko-corruption-investigation", "http://www.economist.com/node/17046645", "http://www.lidovky.cz/ukrajinsky-exministr-danylysyn-ziskal-v-cesku-azyl-ve-vezeni-ale-zustal-1lj-/ln_zahranici.asp?c=A110113_170221_ln_zahranici_jv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:55.785529+00:00"}
{"id": "vr33531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33531", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mali sme živnostníkov, ktorí povedzme po dvadsiatich rokoch činnosti prišli a zrazu mali dôchodok na úrovni 170 - 180 eur a nám prepadali do sociálnej siete.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica je pravdivý. Viackrát sme ho overovali v rámci nášho portálu, keďže podobný výrok zaznel od predsedu vlády napríklad v relácii Na telo (30. september 2012). Denník Pravda informuje o nízkych dôchodkoch živnostníkov i o ich príčine: \" Do penzie odchádza čoraz viac živnostníkov, ktorí roky platili iba minimálne odvody a dnes sú zaskočení, že ich vypočítaný dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 190 eur. Vedenie Sociálnej poisťovne podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej o vyhrocovaní problému vie, no pri výpočte dôchodkov sa musí opierať o platnú legislatívu a vyrátať ich poistencom len takú penziu, na akú majú nárok.\" \"...na poistencov stále apelujeme, aby si uvedomili, že platba minimálneho odvodu vedie v budúcnosti k malému dôchodku,\" informuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica je pravdivý. Viackrát sme ho overovali v rámci nášho portálu, keďže podobný výrok zaznel od predsedu vlády napríklad v relácii Na telo (30. september 2012). Denník Pravda informuje o nízkych dôchodkoch živnostníkov i o ich príčine: \" Do penzie odchádza čoraz viac živnostníkov, ktorí roky platili iba minimálne odvody a dnes sú zaskočení, že ich vypočítaný dôchodok nedosahuje ani výšku životného minima, čo je momentálne necelých 190 eur. Vedenie Sociálnej poisťovne podľa jej hovorkyne Jany Ďuriačovej o vyhrocovaní problému vie, no pri výpočte dôchodkov sa musí opierať o platnú legislatívu a vyrátať ich poistencom len takú penziu, na akú majú nárok.\" \"...na poistencov stále apelujeme, aby si uvedomili, že platba minimálneho odvodu vedie v budúcnosti k malému dôchodku,\" informuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Jana Ďuriačová."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["relácii"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/?ph=1&politik=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:46.307026+00:00"}
{"id": "vr33706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33706", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Keď som hovoril o únikoch na DPH, odhaduje sa 2 miliardy eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tému efektívnosti výberu DPH na Slovensku sme už overovali v minulosti ( Na telo , 18. november 2012) Analýza inštitútu finančnej politiky z marca 2012 hovorí: \"V absolútnom vyjadrení strata príjmov dosiahla v roku 2012 úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavuje 3,5% HDP.\" Novšie údaje sú nedostupné.", "analysis_paragraphs": ["Tému efektívnosti výberu DPH na Slovensku sme už overovali v minulosti ( Na telo , 18. november 2012) Analýza inštitútu finančnej politiky z marca 2012 hovorí: \"V absolútnom vyjadrení strata príjmov dosiahla v roku 2012 úroveň 2,3 mld. Eur, čo predstavuje 3,5% HDP.\" Novšie údaje sú nedostupné."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Analýza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/334/stav-sudnictva-a-verejne-obstaravanie", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:59.489625+00:00"}
{"id": "44552", "numeric_id": 44552, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44552", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Takto v pondelok sme boli v Cannes pred vilou ministra financií Počiatka. Vila, ktorá možno stála 20 000 000. Nikto nevie. Na takej ulici, kde naozaj tie vily stoja od dvoch do 120.000.000 EUR.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "20. januára natočil Igor Matovič a ďalší členovia OĽaNO video z Cannes na Francúzskej riviére. Vo videu tvrdia, že vo vile, pred ktorou stoja, býva bývalý minister financií a dopravy ze Smer - SD Ján Počiatek. Cez obchodnú informačnú službu societe.fr sa dá zistiť, že na uvedenej adrese 135 BD LEADER 06150 Cannes je registrovaná Počiatkova firma Paladin, na meno Ján Počiatek. Vili v Cannes Počiatek priznal v rozhovore pre Plus 7 dní vo februári 2020. Podľa Trendu stoja vily s parametrami tej Počiatkovej približne 3 milióny eur. Keďže nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť hodnotu Počiatkovej vily ani to, koľko v danej lokalite obdobné sídla stoja, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["20. januára natočil Igor Matovič a ďalší členovia OĽaNO video z Cannes na Francúzskej riviére. Vo videu tvrdia, že vo vile, pred ktorou stoja, býva bývalý minister financií a dopravy ze Smer - SD Ján Počiatek. Cez obchodnú informačnú službu societe.fr sa dá zistiť, že na uvedenej adrese 135 BD LEADER 06150 Cannes je registrovaná Počiatkova firma Paladin, na meno Ján Počiatek. Vili v Cannes Počiatek priznal v rozhovore pre Plus 7 dní vo februári 2020. Podľa Trendu stoja vily s parametrami tej Počiatkovej približne 3 milióny eur. Keďže nie je možné z verejne dostupných zdrojov overiť hodnotu Počiatkovej vily ani to, koľko v danej lokalite obdobné sídla stoja, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["natočil", "societe.fr", "firma", "priznal", "Trendu"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=n1HGRouSZms", "https://www.societe.com/societe/paladin-842987893.html", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/vila-4-000-000-eur-takto-zije-byvaly-slovensky-minister", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/rozhovor-exminister-pociatek-otvorene-kocnerovi-uteku-slovenska-kontroverznej-vile", "https://www.etrend.sk/podnikanie/nasli-sme-pociatkovu-vilu-vo-francuzsku-ma-biznis-s-realitami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:28.017366+00:00"}
{"id": "vr37452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37452", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V rámci Európskej únie sme riešili otázku cien cukru a dovozu cukru a preto sme odsúhlasili, že cukor, ktorý pôvodne európske cukrovary mali vyviesť mimo územia Európskej únie, môžu umiestniť na európskom trhu. To je zníženie ceny cukru o 300 euro na tonu. To je obrovská výhoda.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24.2.2011 EK a členské štáty rozhodli o navýšení kvóty, ktorá určuje maximálne množstvo cukru, ktoré môže byť umiestnené na domáci trh. Celkovo sa jedná o približne 500 tis. ton domáceho cukru plus navýšenie importnej kvóty o 300 tis. ton. Aký konkrétny efekt to bude mať na cenu cukru, nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["24.2.2011 EK a členské štáty rozhodli o navýšení kvóty, ktorá určuje maximálne množstvo cukru, ktoré môže byť umiestnené na domáci trh. Celkovo sa jedná o približne 500 tis. ton domáceho cukru plus navýšenie importnej kvóty o 300 tis. ton. Aký konkrétny efekt to bude mať na cenu cukru, nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["24.2.2011"], "url": ["http://www.confectionerynews.com/Regulation-Safety/Commission-introduces-measures-to-ease-EU-sugar-deficit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:58.374319+00:00"}
{"id": "vr15807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15807", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou,že nezamestnanosť na Slovensku za minulý rok 2016 skutočne poklesla čo ukazuje aj tento graf a však minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter pri tomto údaji neuviedol korektné číslo. Podľa zdrojov ŠÚSR je toto číslo o pár tisíc menšie. Samotné ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny na svojej oficiálnej stránke uviedlo 20.januára 2017 správu , v ktorej sa okrem iného dočítame aj to že počet dlhodobo nezamestnaných a teda ľudí bez zamestnania viac ako jeden rok klesol o približne 34 000 za rok 2016. Čo je o 4000 ľudí menej ako uviedol pán Richter. \"Najviac odišlo z evidencie úradov práce mladých do 25 rokov, ich podiel sa znížil o takmer 21 p.b. Výraznejšie ubudlo aj dlhodobo nezamestnaných, a to približne 34-tisíc. Z nich bolo dokonca takmer 11-tisíc bez práce viac ako 48 mesiacov. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou,že nezamestnanosť na Slovensku za minulý rok 2016 skutočne poklesla čo ukazuje aj tento graf a však minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter pri tomto údaji neuviedol korektné číslo. Podľa zdrojov ŠÚSR je toto číslo o pár tisíc menšie. Samotné ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny na svojej oficiálnej stránke uviedlo 20.januára 2017 správu , v ktorej sa okrem iného dočítame aj to že počet dlhodobo nezamestnaných a teda ľudí bez zamestnania viac ako jeden rok klesol o približne 34 000 za rok 2016. Čo je o 4000 ľudí menej ako uviedol pán Richter. \"Najviac odišlo z evidencie úradov práce mladých do 25 rokov, ich podiel sa znížil o takmer 21 p.b. Výraznejšie ubudlo aj dlhodobo nezamestnaných, a to približne 34-tisíc. Z nich bolo dokonca takmer 11-tisíc bez práce viac ako 48 mesiacov. \""], "analysis_date": "2017-02-18", "analysis_sources": {"text": ["graf", "ŠÚSR", "správu"], "url": ["https://www.datawrapper.de/chart/P7J7n/publish", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=41&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-klesala-po-cely-rok-2016.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:59.600630+00:00"}
{"id": "45306", "numeric_id": 45306, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45306", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...tam (v Slovenskom národnom divadle, pozn.)  boli platy navýšené o 1,6 milióna vlastne na úroveň valorizácie. Problém je, že tých 1,6 milióna nebolo finančne krytých, takže je to jedna z položiek, ktorá zase dostala do divadla do mínusu...", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské národné divadlo minulo v roku 2019 na platy a poistné o 2,8 milióna eur viac ako pôvodne plánovalo. Dodatočné peniaze nenašlo len v štátnom rozpočte, asi 1,5 milióna eur krylo z vlastných tržieb. Divadlo skončilo v roku 2019 v strate. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. V decembri 2019 Ministerstvo kultúry oznámilo, že našlo peniaze na zvýšenie platov technických zamestnancov Slovenského národného divadla aj na odmeny pre umelcov. Ministerka Ľubica Laššáková tiež iniciovala valorizovanie platov o 10 percent pre tie časti zamestnancov, ktoré boli dovtedy z plošného valorizovania platov vyňaté. Podľa pôvodnej zmluvy so štátom malo Slovenské národné divadlo v roku 2019 naplánované výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV na úrovni 10 857 017 eur. Z toho 10 242 441 mala byť hradená zo štátneho rozpočtu a 614 576 z vlastných tržieb. V skutočnosti minulo SND v roku 2019 podľa Správy o činnosti na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 12 610 259 eur - a teda o vyše 1,7 milióna viac než plánovalo. Dodatočné výdavky vykrylo príspevkom vo výške 757-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a vo výške takmer milióna eur z vlastných tržieb. Na poistné malo divadlo naplánovaných 3 635 170 eur. Z toho 3 428 920 mala byť hradená zo štátneho rozpočtu a 206 250 z vlastných tržieb. V skutočnosti minulo SND v roku 2019 podľa Správy o činnosti na poistné 4 721 080 eur - a teda o vyše 1 milión viac než plánovalo. Dodatočné výdavky vykrylo príspevkom vo výške 579-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a vo výške vyše 500-tisíc eur z vlastných tržieb. Spolu teda minulo SND na platy a poistné v roku 2019 o 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo. Dodatočné výdavky krylo v sume asi 1,5 milióna eur z vlastných tržieb. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v SND bola v roku 2019 1270 eur. Rok predtým bola 1126 eur - platy teda išli hore. Počet zamestnancov medziročne nestúpol. Pri hodnotení príčin, prečo divadlo skončilo v strate, jeho vedenia v Správe o činnosti nespomína valorizáciu platov.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské národné divadlo minulo v roku 2019 na platy a poistné o 2,8 milióna eur viac ako pôvodne plánovalo. Dodatočné peniaze nenašlo len v štátnom rozpočte, asi 1,5 milióna eur krylo z vlastných tržieb. Divadlo skončilo v roku 2019 v strate. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. V decembri 2019 Ministerstvo kultúry oznámilo, že našlo peniaze na zvýšenie platov technických zamestnancov Slovenského národného divadla aj na odmeny pre umelcov. Ministerka Ľubica Laššáková tiež iniciovala valorizovanie platov o 10 percent pre tie časti zamestnancov, ktoré boli dovtedy z plošného valorizovania platov vyňaté. Podľa pôvodnej zmluvy so štátom malo Slovenské národné divadlo v roku 2019 naplánované výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV na úrovni 10 857 017 eur. Z toho 10 242 441 mala byť hradená zo štátneho rozpočtu a 614 576 z vlastných tržieb. V skutočnosti minulo SND v roku 2019 podľa Správy o činnosti na mzdy, platy, služobné príjmy a OOV 12 610 259 eur - a teda o vyše 1,7 milióna viac než plánovalo. Dodatočné výdavky vykrylo príspevkom vo výške 757-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a vo výške takmer milióna eur z vlastných tržieb. Na poistné malo divadlo naplánovaných 3 635 170 eur. Z toho 3 428 920 mala byť hradená zo štátneho rozpočtu a 206 250 z vlastných tržieb. V skutočnosti minulo SND v roku 2019 podľa Správy o činnosti na poistné 4 721 080 eur - a teda o vyše 1 milión viac než plánovalo. Dodatočné výdavky vykrylo príspevkom vo výške 579-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a vo výške vyše 500-tisíc eur z vlastných tržieb. Spolu teda minulo SND na platy a poistné v roku 2019 o 2,8 milióna eur viac než pôvodne plánovalo. Dodatočné výdavky krylo v sume asi 1,5 milióna eur z vlastných tržieb. Priemerná mesačná mzda zamestnancov v SND bola v roku 2019 1270 eur. Rok predtým bola 1126 eur - platy teda išli hore. Počet zamestnancov medziročne nestúpol. Pri hodnotení príčin, prečo divadlo skončilo v strate, jeho vedenia v Správe o činnosti nespomína valorizáciu platov."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["našlo", "pôvodnej", "Správy", "Správy", "bola", "bola", "nespomína"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22001414/stat-vyclenil-peniaze-na-platy-aj-odmeny-v-snd.html", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872", "https://www.snd.sk/sites/default/files/pdf/Dokumenty/snd_sprava_2018_final.pdf", "https://snd.sk/sites/default/files/Dokumenty_na_stiahnutie/Spravy_o_cinnosti_a_hospodareni_SND/sprava_o_cinnosti_a_hospodareni_snd_za_rok_2019.pdf?_ga=2.226694813.183577851.1588029872-694720447.1588029872"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:30.999836+00:00"}
{"id": "vr25724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25724", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vidíte, ako znevažovali napríklad Európska komisia napadla jeho (Viktora Orbána, pozn.) daň telekomunikačným spoločnostiam. Stiahli žaloby.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných informácií ( tu a tu ) Európska komisia naozaj podala na Maďarsko žalobu v otázke mimoriadnej dane v telekomunikačnom sektore.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných informácií ( tu a tu ) Európska komisia naozaj podala na Maďarsko žalobu v otázke mimoriadnej dane v telekomunikačnom sektore."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2013/07/23/eu-hungary-tax-idUSL6N0FT2DJ20130723", "http://www.kormany.hu/en/ministry-for-national-economy/news/the-european-commission-drops-infringement-procedure-against-hungary-over-telecommunications-taxes"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:54.830569+00:00"}
{"id": "vr27732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27732", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "20. februára bolo rokovanie na parlamentnej pôde, kde boli pozvané všetky parlamentné kluby, predstavitelia z každého klubu. KDH vtedy postavilo zhruba 5 konkrétnych vecí, podmienok, na ktorých nám záleží, ak má vzniknúť seriózny spoločný návrh.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nemá k dispozícii informácie, na základe ktorých by mohol overiť tvrdenie Jána Figeľa o pozvaní všetkých parlamentných klubov a predostretí piatich podmienok KDH. Vo februári 2014 KDH predstavilo podmienky, na základe ktorých by podporili spoločný ústavný zákon o zmene v justícii, no informácie kedy a za akých okolností boli tieto podmienky prezentované verejnosti, nie sú dostupné. SITA , 26. február 2014 (webnoviny.sk) \" Figeľ predstavil päť zásadných podmienok kresťanských demokratov – oddelenie funkcií šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady, zmeniť by sa malo kreovanie súdnej rady, predseda najvyššieho súdu by automaticky nemal byť jej členom. Predsedu súdnej rady by mala voliť samotná rada. Kresťanskí demokrati zároveň presadzujú zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Návrh na previerky všetkých sudcov, ako ich navrhuje Smer-SD, KDH odmieta.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nemá k dispozícii informácie, na základe ktorých by mohol overiť tvrdenie Jána Figeľa o pozvaní všetkých parlamentných klubov a predostretí piatich podmienok KDH. Vo februári 2014 KDH predstavilo podmienky, na základe ktorých by podporili spoločný ústavný zákon o zmene v justícii, no informácie kedy a za akých okolností boli tieto podmienky prezentované verejnosti, nie sú dostupné. SITA , 26. február 2014 (webnoviny.sk) \" Figeľ predstavil päť zásadných podmienok kresťanských demokratov – oddelenie funkcií šéfa najvyššieho súdu a predsedu súdnej rady, zmeniť by sa malo kreovanie súdnej rady, predseda najvyššieho súdu by automaticky nemal byť jej členom. Predsedu súdnej rady by mala voliť samotná rada. Kresťanskí demokrati zároveň presadzujú zrušenie trestnoprávnej imunity sudcov. Návrh na previerky všetkých sudcov, ako ich navrhuje Smer-SD, KDH odmieta.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/795641-nekseftujeme-hodnoti-kdh-justicnu-spolupracu-so-smerom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:23.968746+00:00"}
{"id": "vr15430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15430", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(Veronika Remišová, pozn.) je odborne fundovaná, jazykovo fundovaná, (má, pozn.) vyštudované dve špičkové školy, Sorbonne vo Francúzsku, myslím Cambridge vo Veľkej Británii, 10 rokov praxe v Európskej komisii...", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z informácií z vyjadrení Veroniky Remišovej vyplýva , že pracovala 10 rokov v Európskej komisii ako koordinátorka programu pre mládež a neskôr ako projektová manažérka. Študovala na Sorbonne aj na University of Cambridge. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Veronika Remišová študovala v Bratislave na VŠMÚ, kde získala titul Mgr. art a PhD. Neskôr v štúdiu pokračovala na zahraničných univerzitách, v Paríži na Sorbonne získala titul M.A. z odobru komunikácie, v Bruseli študovala medzinárodné vzťahy a získala ďalší titul M.A.. V Cambridge získala Higher Education Certificate v odbore coaching. V Európskej komisii v Bruseli pracovala 10 rokov, v období od 2004 do 2013. Jej pracovnou náplňou bola koordinácia medzinárodných štúdií a vedeckých tímov, riadila program pre mládež. Neskôr sa podielala na vytváraní politiky vzdelávania. V období 2007-2013 pracovala ako projektová manažérka programu \"Mládež v akcii\". Po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave. Na slovenskú politickú scénu vstúpila ako blogerka a protikorupčná aktivistka najmä poukázaním na kauzu kompa na Dunaji, čo jej vo voľbách 2016 pomohlo získať číslo 1 na kandidátnej listine OĽaNO. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z informácií z vyjadrení Veroniky Remišovej vyplýva , že pracovala 10 rokov v Európskej komisii ako koordinátorka programu pre mládež a neskôr ako projektová manažérka. Študovala na Sorbonne aj na University of Cambridge. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Veronika Remišová študovala v Bratislave na VŠMÚ, kde získala titul Mgr. art a PhD. Neskôr v štúdiu pokračovala na zahraničných univerzitách, v Paríži na Sorbonne získala titul M.A. z odobru komunikácie, v Bruseli študovala medzinárodné vzťahy a získala ďalší titul M.A.. V Cambridge získala Higher Education Certificate v odbore coaching. V Európskej komisii v Bruseli pracovala 10 rokov, v období od 2004 do 2013. Jej pracovnou náplňou bola koordinácia medzinárodných štúdií a vedeckých tímov, riadila program pre mládež. Neskôr sa podielala na vytváraní politiky vzdelávania. V období 2007-2013 pracovala ako projektová manažérka programu \"Mládež v akcii\". Po návrate na Slovensko prednášala na Univerzite Komenského v Bratislave. Na slovenskú politickú scénu vstúpila ako blogerka a protikorupčná aktivistka najmä poukázaním na kauzu kompa na Dunaji, čo jej vo voľbách 2016 pomohlo získať číslo 1 na kandidátnej listine OĽaNO. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "Veronika Remišová", "2007-2013", "blogerka", "kompa"], "url": ["http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/krestanski-kandidati-remisova", "http://remisova.sk/veronika/", "http://www.alda-europe.eu/public/doc/523-Presentation-Youth-in-Action.pdf", "https://dennikn.sk/314160/olano-zverejnilo-kandidatku-dvojkou-lekar-alan-suchanek-kauzy-ct/", "https://dennikn.sk/290180/statny-biznis-mieri-ku-glvacovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:03.381827+00:00"}
{"id": "vr14722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14722", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "U nás ani jeden jediný poslanec neodišiel od roku 2002. Všetci ostatní sa rozpadli.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobnému výroku sme sa venovali už niekoľkokrát, naposledy to bolo 14. februára 2016. Žiadny poslanec z poslaneckého klubu Smeru od roku 2002, kedy sa strana po prvý krát objavuje medzi poslaneckými klubmi , neprestúpil do iného, ani sa po vzdaní mandátu nepresunul do inej strany. Z každej z ďalších súčasných parlamentných strán skutočne odišli viacerí poslanci. Pokiaľ teda pod rozpadnutím myslíme odchod poslancov z poslaneckého klubu, Robert Fico má pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podobnému výroku sme sa venovali už niekoľkokrát, naposledy to bolo 14. februára 2016. Žiadny poslanec z poslaneckého klubu Smeru od roku 2002, kedy sa strana po prvý krát objavuje medzi poslaneckými klubmi , neprestúpil do iného, ani sa po vzdaní mandátu nepresunul do inej strany. Z každej z ďalších súčasných parlamentných strán skutočne odišli viacerí poslanci. Pokiaľ teda pod rozpadnutím myslíme odchod poslancov z poslaneckého klubu, Robert Fico má pravdu."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["14. februára", "poslaneckými klubmi", "Zmajkovičová", "Paška", "Jánoš", "Tomanovú", "Vittekovú", "Behýl", "Hanzel", "odišli", "Procházka", "stranu", "odišli", "založila", "odišiel", "odišiel", "nahradila", "pridala", "Ritomská", "Huba", "SDKÚ-DS", "došlo", "zanikol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://domov.sme.sk/c/7478612/pre-smer-sa-uz-cetecko-skoncilo-zmajkovicova-poslala-strudle.html", "http://domov.sme.sk/c/7497169/paska-odstupuje-ako-sef-parlamentu-vzda-sa-aj-poslaneckeho-mandatu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/271637/kauza-vulgarneho-poslanca-janos-smer-sd-padol-vzdal-sa-mandatu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375676-tomanovu-zrejme-zvolili-za-komisarku-pre-deti/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1031482-ficova-vlada-odsuhlasila-plat-anne-vittekovej/", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166341-hanzel-je-chorobny-klamar-vieme-to-dokazat-odkazuje-vladny-smer/", "http://domov.sme.sk/c/6392756/daniel-lipsic-vystupuje-z-kdh.html", "http://www.cas.sk/fotogaleria/243659/prochazka-odchadza-z-kdh-zaklada-obcianske-zdruzenie-alfa/5/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/prochazka-zalozil-novu-stranu-motivovali-ho-prezidentske-volby", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321807-v-najblizsich-dnoch-nastupi-sedem-novych-poslancov/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-vstupila-do-mosta-hid-bude-podpredsednickou", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/plany-poslankyne-ritomskej-po-odchode-z-olano-zaklada-stranu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-nrsr-olano-huba-odchod/85937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:43.882267+00:00"}
{"id": "vr35793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35793", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Toto (zmena spôsobu financovania STV z koncesionárskych poplatkov na percento z rozpočtu, pozn.) je tiež jedna z vecí, ktoré boli vo volebných programoch a sú prenesené do programových téz ako mnohé ďalšie. A keď sa pozriete na štruktúru výdavkov a výdavky každoročne stúpajú...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výdavky STV (vrátane tých plánovaných na tento a budúci rok) podľa jeho rozpočtov stúpajú minimálne od roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Výdavky STV (vrátane tých plánovaných na tento a budúci rok) podľa jeho rozpočtov stúpajú minimálne od roku 2008."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtov"], "url": ["http://www.slideshare.net/celamko/rozpoet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:01.241997+00:00"}
{"id": "47046", "numeric_id": 47046, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47046", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Vyše 60 % všeobecných lekárov je v dôchodkovom veku.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "48 percent všeobecných lekárov, ktorí ordinujú v slovenských ambulanciách, má viac ako 59 rokov. V dôchodkovom veku ich teda určite nie je 60 percent. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako nepravdivé. Podľa údajov NCZI bol na Slovensku v roku 2020 priemerný vek všeobecných lekárov 54 rokov. Z údajov, ktoré NCZI poskytlo portálu Demagóg.SK vyplýva, že k januáru 2021 sme mali 2786 takýchto lekárov. 1198 je starších ako 59 rokov - a teda 43 percent. Z rovnakých údajov od NCZI, ktoré má portál Demagóg.SK k dispozícii, vyplýva, že na Slovensku sme k januáru 2021 mali 903 všeobecných lekárov pre deti a dorast. 577 je starších ako 59 rokov - a teda 64 percent. Spolu teda máme na Slovensku 3689 všeobecných lekárov. 1775 je starších ako 59 rokov - a teda 48 percent. Vek odchodu do dôchodku sa nedá zovšeobecniť. Záleží od pohlavia a počtu vychovaných detí. Ženy vedia za istých okolností odísť do dôchodku najskôr vo veku 59 rokov, muži neskôr. Juraj Krúpa pre Demagóg.SK uviedol: „P riznávam, že som sa mýlil v prípade veku všeobecných lekárov súhrnne, avšak pravdou zostáva, že v dôchodkovom veku máme vyše 60% pediatrov. Tento fakt zároveň žiadnym spôsobom nezmenšuje problém, ktorý je v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku akútny a na ktorý som mal v úmysle poukázať.”", "analysis_paragraphs": ["48 percent všeobecných lekárov, ktorí ordinujú v slovenských ambulanciách, má viac ako 59 rokov. V dôchodkovom veku ich teda určite nie je 60 percent. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako nepravdivé. Podľa údajov NCZI bol na Slovensku v roku 2020 priemerný vek všeobecných lekárov 54 rokov. Z údajov, ktoré NCZI poskytlo portálu Demagóg.SK vyplýva, že k januáru 2021 sme mali 2786 takýchto lekárov. 1198 je starších ako 59 rokov - a teda 43 percent. Z rovnakých údajov od NCZI, ktoré má portál Demagóg.SK k dispozícii, vyplýva, že na Slovensku sme k januáru 2021 mali 903 všeobecných lekárov pre deti a dorast. 577 je starších ako 59 rokov - a teda 64 percent. Spolu teda máme na Slovensku 3689 všeobecných lekárov. 1775 je starších ako 59 rokov - a teda 48 percent. Vek odchodu do dôchodku sa nedá zovšeobecniť. Záleží od pohlavia a počtu vychovaných detí. Ženy vedia za istých okolností odísť do dôchodku najskôr vo veku 59 rokov, muži neskôr. Juraj Krúpa pre Demagóg.SK uviedol: „P riznávam, že som sa mýlil v prípade veku všeobecných lekárov súhrnne, avšak pravdou zostáva, že v dôchodkovom veku máme vyše 60% pediatrov. Tento fakt zároveň žiadnym spôsobom nezmenšuje problém, ktorý je v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku akútny a na ktorý som mal v úmysle poukázať.”"], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["bol", "nedá"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?rezidentsky-program-lekari-pocty", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-od-roku-2021-acu/69036s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:05.288485+00:00"}
{"id": "vr29093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29093", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Ja chcem len povedať toľko, že napríklad aby som to neuzavrel negatívne, pri referende v Chorvátsku, ktoré bolo o rodine a o manželstve, sa zjednotili všetky náboženské skupiny vrátane moslimov, ktoré boli v zásade v tejto otázke jednotné. Neexistoval žiadne protipól v tomto smere.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa mnohých mediálnych správ boli cirkvi a iné náboženské skupiny vrátane moslimov podporovateľmi chorvátskeho referenda o rodine, nejednalo sa však o všetky náboženské združenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Referendum, ktoré iniciovala konzervatívna organizácia U ime obitelji (V mene rodiny) a ktorého jediná otázka znela: \"Ste za to, aby bola Ústava Chorvátskej republiky pozmenená pridaním ustanovenia, ktoré hovorí, že manželstvo je zväzkom ženy a muža?,\" podporili nasledujúce organizácie: Chorvátska konferencia biskupov, ktorá zastupuje chorvátskych katolíkov, Srbská ortodoxná cirkev, Macedónska ortodoxná cirkev, Reformovaná kresťanská (kalvinistická) cirkev, Baptistické združenie Chorvátska, Evanjelická pentekostálna cirkev, Židovská obec Bet Israel a islamská organizácia Mesihat. Referendum ale nepodporila Chorvátska evanjelická luteránska cirkev a ani Židovská obec mestá Záhreb .", "analysis_paragraphs": ["Podľa mnohých mediálnych správ boli cirkvi a iné náboženské skupiny vrátane moslimov podporovateľmi chorvátskeho referenda o rodine, nejednalo sa však o všetky náboženské združenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Referendum, ktoré iniciovala konzervatívna organizácia U ime obitelji (V mene rodiny) a ktorého jediná otázka znela: \"Ste za to, aby bola Ústava Chorvátskej republiky pozmenená pridaním ustanovenia, ktoré hovorí, že manželstvo je zväzkom ženy a muža?,\" podporili nasledujúce organizácie: Chorvátska konferencia biskupov, ktorá zastupuje chorvátskych katolíkov, Srbská ortodoxná cirkev, Macedónska ortodoxná cirkev, Reformovaná kresťanská (kalvinistická) cirkev, Baptistické združenie Chorvátska, Evanjelická pentekostálna cirkev, Židovská obec Bet Israel a islamská organizácia Mesihat. Referendum ale nepodporila Chorvátska evanjelická luteránska cirkev a ani Židovská obec mestá Záhreb ."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["mnohých", "mediálnych", "správ", "podporili"], "url": ["http://www.lgbt-ep.eu/press-releases/croatia-meps-regret-church-led-referendum-on-marriage/", "http://europeandignitywatch.org/pl/codzienny/detail/article/referendum-in-croatia-about-the-definition-of-marriage.html", "http://www.indexoncensorship.org/2013/12/croatia-religion-referendum/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Croatian_constitutional_referendum,_2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:25.791192+00:00"}
{"id": "vr36811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36811", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale tu sa pripravuje oveľa viac zmien (v druhom dôchodkovom pilieri, pozn.). O niektorých už dnes vieme, že sa tam vnútri debatujú.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:48.893829+00:00"}
{"id": "vr30469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30469", "speaker": "Peter Pažitný", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pazitny", "statement": "Plat lekára v súčasnej dobe podľa LOZ, priemerný plat lekára je zhruba 1 500 €.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priemerný plat lekára podľa LOZ sa nám nepodarilo zistiť. P. Pažitný toto tvrdenie používa aj vo svojom článku 5 dôvodov. .. avšak výrok o 1500 eurových platoch lekárov prisudzuje jej predsedovi M. Kollárovi. Nám sa tento výrok nepodarilo vyhľadať. V skutočnosti predstavy o priemernom plate lekárov kolíšu. Záleží tiež na tom či sa doň započítavajú nadčasy alebo nie a takisto či sa jedná o nemocničného alebo ambulantného lekára. Viď porovnanie tu, tu alebo tu", "analysis_paragraphs": ["Priemerný plat lekára podľa LOZ sa nám nepodarilo zistiť. P. Pažitný toto tvrdenie používa aj vo svojom článku 5 dôvodov. .. avšak výrok o 1500 eurových platoch lekárov prisudzuje jej predsedovi M. Kollárovi. Nám sa tento výrok nepodarilo vyhľadať. V skutočnosti predstavy o priemernom plate lekárov kolíšu. Záleží tiež na tom či sa doň započítavajú nadčasy alebo nie a takisto či sa jedná o nemocničného alebo ambulantného lekára. Viď porovnanie tu, tu alebo tu"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["5 dôvodov.", "", "tu,", "tu", "tu"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/4817/5-dovodov-preco-lekarom-nezvysit-mzdy.html", "http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/zdravotnictvo-a-farmacia.html", "http://www.sksapa.sk/201111161838/Monitoring-m%C3%A9di%C3%AD/radiova-hovori-lekarom-ano-miklo-zatia-nie.html", "http://www.ineko.sk/file_download/634", "http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/zdravotnictvo-a-farmacia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:53.866872+00:00"}
{"id": "vr34100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34100", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "V prvom rade chcem zdôrazniť, že nie som autor tejto novely (návrh novely poslancov SMERu o významných investíciách, pozn.). V druhom rade táto novela je v druhom čítaní a ešte k nej nevyjadrila svoje stanovisko vláda Slovenskej republiky, čiže prejde cez vládu a ako člen vlády vtedy sa k nej vyjadrím.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh (pdf) poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA, Michala BAGAČKU a Františka PETRA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa v súčasnosti nachádza v parlamente v druhom čítaní. Podľa informácii na stránke NRSR momentálne o zákone rokujú výbory, zákon je teda skutočne v druhom čítaní. O novele sa bude znova rokovať v utorok 25.6.2013. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh (pdf) poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša KONDRÓTA, Michala BAGAČKU a Františka PETRA na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa v súčasnosti nachádza v parlamente v druhom čítaní. Podľa informácii na stránke NRSR momentálne o zákone rokujú výbory, zákon je teda skutočne v druhom čítaní. O novele sa bude znova rokovať v utorok 25.6.2013. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=465"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:33.521876+00:00"}
{"id": "vr17196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17196", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Teším sa, že sa mi podarilo napríklad zohnať pre pôdohospodárov a potravinárov financie mimo rozpočtu na zelenú naftu.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko na rokovaní s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabrielou Matečnou, prisľúbil sprostredkovane od predsedu vlády Roberta Fica, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde v roku 2018 na zelenú naftu 20 až 40 miliónov eur. Stalo sa to ešte v novembri 2017. Na štátnu pomoc, ktorú môžu agropodnikatelia uplatniť práve prostredníctvom zelenej nafty, je v rozpočte na rok 2018 vyčlenený len 1 milión eur. Podľa Matečnej to nie je definitívny stav a plánuje ďalšie rokovanie s rezortom financií. Andrej Danko sľuboval pomoc pôdohospodárom a potravinárom, ale k reálnym krokom zatiaľ nedošlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spustenie projektu takzvanej zelenej nafty je jednou z priorít Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na rok 2018. Tento projekt má zefektívniť živočíšnu a rastlinnú výrobu, v ktorej Slovensko najviac stráca na konkurencieschopnosti. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dostala ešte minulý rok v novembri prísľub od Andreja Danka, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde na zelenú naftu 20-40 miliónov eur v roku 2018. Na štátnu pomoc pritom je v rozpočte vyčlenený len 1 milión eur. ( Hlavná kniha , s. 92) Ministerka Matečná prisľúbila ďalšie rokovanie s rezortom financií, očakáva , že pôvodne sľubovaných 20-40 miliónov eur sa nájde. Štátna pomoc môžu agropodnikatelia uplatniť práve prostredníctvom zelenej nafty (daňovo zvýhodnené pohonné hmoty). Na rokovaní vlády , ktoré sa konalo 17. januára 2018 predložila ministerka pôdohospodárstva novelu nariadenia vlády, ktoré rieši podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. Návrh bol schválený. Ministerstvo chce na tento cieľ v roku 2018 vynaložiť viac ako 19 miliónov eur, financie pričom idú priamo zo štátneho rozpočtu (Hlavná kniha, s. 91), z kapitoly \"Prechodná vnútroštátna platba\". Financie majú byť využité takto: \" Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území SR a revitalizujú živočíšnu výrobu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko na rokovaní s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabrielou Matečnou, prisľúbil sprostredkovane od predsedu vlády Roberta Fica, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde v roku 2018 na zelenú naftu 20 až 40 miliónov eur. Stalo sa to ešte v novembri 2017. Na štátnu pomoc, ktorú môžu agropodnikatelia uplatniť práve prostredníctvom zelenej nafty, je v rozpočte na rok 2018 vyčlenený len 1 milión eur. Podľa Matečnej to nie je definitívny stav a plánuje ďalšie rokovanie s rezortom financií. Andrej Danko sľuboval pomoc pôdohospodárom a potravinárom, ale k reálnym krokom zatiaľ nedošlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spustenie projektu takzvanej zelenej nafty je jednou z priorít Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na rok 2018. Tento projekt má zefektívniť živočíšnu a rastlinnú výrobu, v ktorej Slovensko najviac stráca na konkurencieschopnosti. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora dostala ešte minulý rok v novembri prísľub od Andreja Danka, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde na zelenú naftu 20-40 miliónov eur v roku 2018. Na štátnu pomoc pritom je v rozpočte vyčlenený len 1 milión eur. ( Hlavná kniha , s. 92) Ministerka Matečná prisľúbila ďalšie rokovanie s rezortom financií, očakáva , že pôvodne sľubovaných 20-40 miliónov eur sa nájde. Štátna pomoc môžu agropodnikatelia uplatniť práve prostredníctvom zelenej nafty (daňovo zvýhodnené pohonné hmoty). Na rokovaní vlády , ktoré sa konalo 17. januára 2018 predložila ministerka pôdohospodárstva novelu nariadenia vlády, ktoré rieši podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. Návrh bol schválený. Ministerstvo chce na tento cieľ v roku 2018 vynaložiť viac ako 19 miliónov eur, financie pričom idú priamo zo štátneho rozpočtu (Hlavná kniha, s. 91), z kapitoly \"Prechodná vnútroštátna platba\". Financie majú byť využité takto: \" Priame platby predstavujú dotácie na zachovanie poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót. Stabilizujú príjmy farmárov, zlepšujú konkurenčnú pozíciu farmárov, zabraňujú negatívnemu vplyvu cezhraničnej dotačnej konkurencie z okolitých krajín, rozvíjajú odvetvia tvoriace pridanú hodnotu na území SR a revitalizujú živočíšnu výrobu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["prisľúbil", "priorít", "projekt", "Hlavná kniha", "očakáva", "rokovaní vlády", "19 miliónov", "štátneho rozpočtu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/542326/na-zelenu-naftu-by-malo-ist-buduci-rok-20-az-40-milionov-eur/", "http://www.mpsr.sk/index.php?start&navID=1&id=12433", "https://www.ta3.com/clanok/1119894/agrorezort-planuje-systemovu-podporu-zelenej-nafty.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "https://www.ta3.com/clanok/1120168/agrosektor-nepodporili-v-slubovanej-vyske-podla-matecnej-to-nie-je-definitivne.html", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27167", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-215272?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:52.667793+00:00"}
{"id": "45064", "numeric_id": 45064, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45064", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Tie opatrenia, ktoré ja som dával do parlamentu v stredu, prešli jednomyseľne. Spolupracovníkov som si vyberal tak, že jeden môj štátny tajomník pán Mihál je známy ako liberálny odborník na odvody, prácu, dôchodky a atď. pani štátna tajomníčka Gáborčáková je známa ako konzervatívna odborníčka na sociálnu pomoc a zariadenia sociálnej pomoci. Šéf Sociálnej poisťovne, ktorého určite v čase tejto krízy nebudem meniť, je poslanec za opozičný Smer.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajniakov návrh zákona bol parlamentom naozaj prijatý jednomyseľne. Charakteristika štátnych tajomníkov ako aj šéfa Sociálnej poisťovne je taktiež pravdivá. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 25. marca parlament jednohlasne schválil zmeny v Zákone o sociálnom poistení, ktoré navrhol Milan Krajniak. Jozef Mihál , kedysi člen SaS, je novým štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mihál „ako lektor publikuje a prednáša na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu.” Po voľbách v roku 2010 bol Mihál podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. V rokoch 2012 - 2020 bol členom parlamentného Výboru pre sociálne veci. Vo voľbách 2020 sa uchádzal o mandát na spoločnej kandidátke PS/Spolu . (V polovici apríla 2020 Mihál z postu štátneho tajomníka odišiel . Ako dôvod uviedol, že má na fungovanie rezortu iný pohľad ako Milan Krajniak) Novou štátnou tajomníčkou Ministerstva práce je aj Soňa Gaborčáková . Pomohla vybudovať Dom svätej Anny - zariadenie pre mladých so zdravotným postihnutím. V roku 2015 získala PhDr. na Katolíckej univerzite v Ružomberku v odbore sociálna práca. O poslanecký mandát sa uchádzala na kandidátkach KDH a OĽaNO . Šéf sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny je poslancom za stranu Smer-SD.", "analysis_paragraphs": ["Krajniakov návrh zákona bol parlamentom naozaj prijatý jednomyseľne. Charakteristika štátnych tajomníkov ako aj šéfa Sociálnej poisťovne je taktiež pravdivá. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 25. marca parlament jednohlasne schválil zmeny v Zákone o sociálnom poistení, ktoré navrhol Milan Krajniak. Jozef Mihál , kedysi člen SaS, je novým štátnym tajomníkom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Mihál „ako lektor publikuje a prednáša na témy pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a dane z príjmu.” Po voľbách v roku 2010 bol Mihál podpredsedom vlády a ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. V rokoch 2012 - 2020 bol členom parlamentného Výboru pre sociálne veci. Vo voľbách 2020 sa uchádzal o mandát na spoločnej kandidátke PS/Spolu . (V polovici apríla 2020 Mihál z postu štátneho tajomníka odišiel . Ako dôvod uviedol, že má na fungovanie rezortu iný pohľad ako Milan Krajniak) Novou štátnou tajomníčkou Ministerstva práce je aj Soňa Gaborčáková . Pomohla vybudovať Dom svätej Anny - zariadenie pre mladých so zdravotným postihnutím. V roku 2015 získala PhDr. na Katolíckej univerzite v Ružomberku v odbore sociálna práca. O poslanecký mandát sa uchádzala na kandidátkach KDH a OĽaNO . Šéf sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny je poslancom za stranu Smer-SD."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["parlament", "jednohlasne", "navrhol", "Mihál", "publikuje", "bol", "PS/Spolu", "odišiel", "Gaborčáková", "Pomohla", "KDH", "OĽaNO", "Šéf", "poslancom"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=397#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43736", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=33", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/statni-tajomnici/jozef-mihal.html", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2016/11/volebny-program-sas-nr-sr-2010.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/statni-tajomnici/jozef-mihal.html", "https://www.ta3.com/volby-2020/zoznam-kandidatov/kandidatka-ps-spolu.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2130551-mihal-konci-na-ministerstve-prace-z-postu-statneho-tajomnika-odchadza-na-vlastnu-ziadost", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/statni-tajomnici/sona-gaborcakova.html", "http://gaborcakova.sk/", "https://www.kdh.sk/kandidati/", "https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "https://www.socpoist.sk/generalny-riaditel-socialnej-poistovne-jix/62180s", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=293&CisObdobia=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:50.685310+00:00"}
{"id": "vr37028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37028", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Mne sa zdá, že v tejto oblasti nastúpila maďarskú cestu a poviem v čom. Prvá vec. Samotné zlúčenie. To je absolútne zásadná vec. Veď predstavte si, že po vyše 80 rokoch slovenský rozhlas bol prifarený k Slovenskej televízii. Bol tam mimoriadne obmädzený priestor na diskusiu, na prípravu. To znamená to bol prvý, výstražný krok.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prirovnanie k Maďarsku, ktoré Maďarič použil v súvislosti so zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je založené na pravde. Novým maďarským mediálnym zákonom totiž tiež došlo k zlúčeniu vedenia Maďarského rozhlasu, Maďarskej televízie a televízie Duna. Za vedenie týchto inštitúcií je teraz zodpovedná \"Nadácia pre verejnú správu\" (maďarský názov Közszolgálati Közalapítvány, pozn.). Ďalej vznikla Mediálna rada, ktorá preberá kompetencie rady Národnej rozhlasovej a televíznej komisie a Mediálny a komunikačný orgán, ktorý má na starosť reguláciu a vznikol zlúčením Národného komunikačného orgánu a Národnej rozhlasovej a televíznej komisie.", "analysis_paragraphs": ["Prirovnanie k Maďarsku, ktoré Maďarič použil v súvislosti so zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je založené na pravde. Novým maďarským mediálnym zákonom totiž tiež došlo k zlúčeniu vedenia Maďarského rozhlasu, Maďarskej televízie a televízie Duna. Za vedenie týchto inštitúcií je teraz zodpovedná \"Nadácia pre verejnú správu\" (maďarský názov Közszolgálati Közalapítvány, pozn.). Ďalej vznikla Mediálna rada, ktorá preberá kompetencie rady Národnej rozhlasovej a televíznej komisie a Mediálny a komunikačný orgán, ktorý má na starosť reguláciu a vznikol zlúčením Národného komunikačného orgánu a Národnej rozhlasovej a televíznej komisie."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["mediálnym zákonom", "zlúčeniu"], "url": ["http://www.tasr.sk/24.axd?k=20101222TBB00523", "http://www.epra.org/comasystem/view/presse/view_presse.pl?datensatz=preV7rd96SvzNUzFoipcbW5tIDnFvkN9BDzarZSNXoAcHAD1qJ9XS1282137319"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:12.701450+00:00"}
{"id": "vr31868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31868", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Po tom, čo sme nastúpili na rezort financií a do vlády ako takej, my sme zistili, že máme dieru v tomto rozpočte vo výške 228 miliónov eur. To znamená, my musíme reagovať hneď. Ako je možné, pán Štefanec, že neboli rozpočtované napríklad strategické zásoby ropy za 90 miliónov eur? Alebo že nie je rozpočtovaná úhrada straty z minulého roku, železnice vo výške 100 miliónov eur, alebo nadkontrahovanie operačného programu na ministerstve pôdohospodárstva? Len toto spôsobuje navýšenie takzvaných základných výdavkov štátu, čo je vaša metóda, ktorú ste vymysleli, o 275 miliónov eur?", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V zákone o štátnom rozpočte 2012 sa skutočne nenachádzajú položky, ktoré konkrétne spomína Peter Kažimír. O 100 mil. eur strate železníc hovorí správa agentúry TASR . Nepodarilo sa nám však overiť ostatné položky, ktoré navyše ani nedosahujú výšku sumy, ktorú uvádza Peter Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zákone o štátnom rozpočte 2012 sa skutočne nenachádzajú položky, ktoré konkrétne spomína Peter Kažimír. O 100 mil. eur strate železníc hovorí správa agentúry TASR . Nepodarilo sa nám však overiť ostatné položky, ktoré navyše ani nedosahujú výšku sumy, ktorú uvádza Peter Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "TASR"], "url": ["http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.transport.sk/spravy/zeleznicna-doprava/4212-zeleznice-planuju-v-tomto-roku-stratu-vyse-100-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:21.915119+00:00"}
{"id": "45566", "numeric_id": 45566, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45566", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ste až príliš optimistický ponúkli riešenia a ešte pred vami možno pani podpredsedníčka Remišová, keď sa povedalo na mesiac máme k dispozícii alebo pripravenú miliardu na kompenzácie aj zamestnávateľom, zamestnancom, sociálnym skupinám. Je to ďaleko od toho, lebo teraz môžeme hovoriť o desiatkach, neviem či už o stovkách miliónov, ktoré sa doteraz realizovali.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda - vrátane Veroniky Remišovej - predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. K 15 máju 2020 štát firmám, podnikateľom a zamestnancom v súvislosti s pandémiou vyplatil 106 300 532,13 eur. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda - vrátane Veroniky Remišovej - predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. K 15 máju 2020 štát firmám, podnikateľom a zamestnancom v súvislosti s pandémiou vyplatil 106 300 532,13 eur. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["vrátane", "predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:11.681130+00:00"}
{"id": "vr31925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31925", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Druhá vec je takzvaný základný bankový produkt, balíček. Tento návrh zákona je už v legislatívnom konaní. Za 1 euro pre ľudí naozaj s nízkymi príjmami, ktorí majú 1 účet v banke. Tento balíček garantuje klientovi určité úkony, ktoré môže urobiť a za tieto úkony môže banka účtovať maximálne 1 euro.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona o bankách bol do parlamentu doručený 1. júna a teda je pravdou, že je v súčasnosti v legislatívnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona o bankách bol do parlamentu doručený 1. júna a teda je pravdou, že je v súčasnosti v legislatívnom konaní."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Základného bankového účtu", "TU"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4018", "http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/26942-vlada-prikaze-bankam-nukat-ucet-za-jedno-euro/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:33.402104+00:00"}
{"id": "vr16093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16093", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...keď sa pozriete na to, ako funguje EÚ, kde skutočne tou mienkotvornou a zároveň aj ekonomicky najdôležitejšou vrstvou sú práve stredná vrstva obyvateľstva", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na sociálnu štruktúru v krajinách Európskej únie, stredná vrstva obyvateľstva stále predstavuje tú najpodstatnejšiu časť, napriek tomu, že posledných obdobiach vedú debaty o jej postupnom zanikaní . Napriek tomu, že v období od finančnej krízy sa stredná vrstva obyvateľstva stenčila, ako tvrdia niektoré štúdiá, stále tvorí v priemere 72,8 % obyvateľstva Európskej únie ( .pdf ,s.3). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na sociálnu štruktúru v krajinách Európskej únie, stredná vrstva obyvateľstva stále predstavuje tú najpodstatnejšiu časť, napriek tomu, že posledných obdobiach vedú debaty o jej postupnom zanikaní . Napriek tomu, že v období od finančnej krízy sa stredná vrstva obyvateľstva stenčila, ako tvrdia niektoré štúdiá, stále tvorí v priemere 72,8 % obyvateľstva Európskej únie ( .pdf ,s.3). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["zanikaní", ".pdf", "potvrdil", "pdf", ".pdf", "pdf.", "sociológ", "38,4%"], "url": ["https://aktualne.atlas.sk/zanik-strednej-triedy-na-slovensku-kto-do-nej-vlastne-este-patri/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://ilo.org/wcmsp5/groups/public/---europe/---ro-geneva/---ilo-brussels/documents/genericdocument/wcms_455739.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/5287551/sav-stredna-vrstva-je-tahunom-spolocnosti.html", "https://www.sav.sk/journals/uploads/02061010LALUHA.pdf", "http://ilo.org/wcmsp5/groups/public/---europe/---ro-geneva/---ilo-brussels/documents/genericdocument/wcms_455739.pdf", "https://www.sav.sk/journals/uploads/02061010LALUHA.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171352-ludom-strednej-vrstvy-sa-zije-horsie/", "http://ilo.org/brussels/press/press-releases/WCMS_455743/lang--en/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:13.724100+00:00"}
{"id": "vr27097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27097", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Tu je zásadný rozdiel (medzi slovenskou zvrchovanosťou v roku 1992 a tou vyhlásenou na Kryme, pozn.). Československo sa rozdelilo dohodou, a Krym že by sa dohodol s ukrajinskou vládou, o tom som zatiaľ nepočul.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola prijatá 17. júla 1992. V tom čase už prebiehali jednania o rozdelení federácie. Vtedajší predsedovia víťazných politických strán v oboch častiach federácie - Vladimír Mečiar na Slovensku a Václav Klaus v Česku sa už 8. júla stretli v brnenskej Vile Tugendat a dohodli sa na rozpade. Následne bola táto ústna dohoda písomne potvrdená na rovnakom mieste 26. augusta 1992. Federácia sa následne rozpadla na konci roku 1992. Dá sa teda povedať, že už vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky prišlo v čase, kedy existovala dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi oboch častí.", "analysis_paragraphs": ["Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola prijatá 17. júla 1992. V tom čase už prebiehali jednania o rozdelení federácie. Vtedajší predsedovia víťazných politických strán v oboch častiach federácie - Vladimír Mečiar na Slovensku a Václav Klaus v Česku sa už 8. júla stretli v brnenskej Vile Tugendat a dohodli sa na rozpade. Následne bola táto ústna dohoda písomne potvrdená na rovnakom mieste 26. augusta 1992. Federácia sa následne rozpadla na konci roku 1992. Dá sa teda povedať, že už vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky prišlo v čase, kedy existovala dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi oboch častí."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Deklarácia", "stretli"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_deklaracia-o-zvrchovanosti.htm", "http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/historie/15-let-od-rozpadu-csfr/csfr-pred-patnacti-lety-od-pomlcky-k-rozpadu_20302.html#.UxcN3Pl5M1Y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:51.403883+00:00"}
{"id": "vr33736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33736", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na 5,1. (pozn. zníženie deficitu za Radičovej vlády)", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 hospodárilo Slovensko s deficitom 7,7%. V roku následujúcom to už bolo 5,1%. Výrok Petra Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý. Štatistické údaje Eurostatu hovoria v prospech výroku ministra financií. Tie Slovensku prisudzujú deficit vo výške 5,1% v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 hospodárilo Slovensko s deficitom 7,7%. V roku následujúcom to už bolo 5,1%. Výrok Petra Kažimíra preto hodnotíme ako pravdivý. Štatistické údaje Eurostatu hovoria v prospech výroku ministra financií. Tie Slovensku prisudzujú deficit vo výške 5,1% v roku 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tec00127&language=en&toolbox=data"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:05.540946+00:00"}
{"id": "vr14647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14647", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Na území Slovenska nie sú migranti, respektíve je ich málo. Práve v Gabčíkove a Humennom.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Gabčíkove sa nachádzajú migranti , ktorí sú zároveň utečencami a ktorí čakajú na dokončenie azylového procesu v Rakúsku. V Hummennom sa nachádza 149 asýrskych kresťanov, ktorí už získali azyl a v rámci humanitárneho transferu je tu momentálne dočasne umiestnených taktiež 58 občanov Eritrei. Utečenci a žiadatelia o azyl však nie sú jediní migranti na území Slovenska, patria sem aj občania iných štátov ktorí tu žijú, pracujú či študujú. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v Slovenskej republike za rok 2015 84 787 cudzincov s povolením na pobyt. Taktiež môžeme medzi migrantov rátať osoby, ktoré získali slovenské štátne občianstvo, no pochádzajú z inej krajiny. Výrok vzhľadom na zamieňanie pojmov migrant a utečenec hodnotíme ako zavádzajúci. Status utečenca definovala Dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenie utečencov z roku 1967 . Osoba, ktorej môže byť udelený status utečenca: „ sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť .“( pdf . č. 2–3) Migrant je podľa UNESCO \" každá osoba, ktorá žije dočasne alebo permanentne v krajine v ktorej sa nenarodila \". Na základe štatistiky Ministerstva vnútra za celú históriu Slovenska bolo evidovaných 58 328 žiadostí o azyl. Udelených azylov bolo len 802. Za rok 2015 a bolo udelených len 8 azylov. V roku 2016 bolo zatiaľ udelených 149 azylov pre už spomínaných asýrskych kresťanov. Za rok 2015 bolo na Slovensku zamestnaných 25 537 cudzincov . Z toho 6 109 bolo štátnych príslušníkov z krajín Mimo EÚ. Slovensko má z krajín EÚ šiesty najnižší podiel cudzincov , rozhodne sa však nedá povedať, že by boli len v Humennom a Gabčíkove. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Gabčíkove sa nachádzajú migranti , ktorí sú zároveň utečencami a ktorí čakajú na dokončenie azylového procesu v Rakúsku. V Hummennom sa nachádza 149 asýrskych kresťanov, ktorí už získali azyl a v rámci humanitárneho transferu je tu momentálne dočasne umiestnených taktiež 58 občanov Eritrei. Utečenci a žiadatelia o azyl však nie sú jediní migranti na území Slovenska, patria sem aj občania iných štátov ktorí tu žijú, pracujú či študujú. Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v Slovenskej republike za rok 2015 84 787 cudzincov s povolením na pobyt. Taktiež môžeme medzi migrantov rátať osoby, ktoré získali slovenské štátne občianstvo, no pochádzajú z inej krajiny. Výrok vzhľadom na zamieňanie pojmov migrant a utečenec hodnotíme ako zavádzajúci. Status utečenca definovala Dohoda o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Protokol týkajúci sa právneho postavenie utečencov z roku 1967 . Osoba, ktorej môže byť udelený status utečenca: „ sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov, nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť .“( pdf . č. 2–3) Migrant je podľa UNESCO \" každá osoba, ktorá žije dočasne alebo permanentne v krajine v ktorej sa nenarodila \". Na základe štatistiky Ministerstva vnútra za celú históriu Slovenska bolo evidovaných 58 328 žiadostí o azyl. Udelených azylov bolo len 802. Za rok 2015 a bolo udelených len 8 azylov. V roku 2016 bolo zatiaľ udelených 149 azylov pre už spomínaných asýrskych kresťanov. Za rok 2015 bolo na Slovensku zamestnaných 25 537 cudzincov . Z toho 6 109 bolo štátnych príslušníkov z krajín Mimo EÚ. Slovensko má z krajín EÚ šiesty najnižší podiel cudzincov , rozhodne sa však nedá povedať, že by boli len v Humennom a Gabčíkove. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["migranti", "58 občanov", "84 787", "Status utečenca", "pdf", "UNESCO", "Ministerstva vnútra", "25 537 cudzincov", "šiesty najnižší podiel cudzincov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367859-gabcikovo-caka-na-syrskych-utecencov-z-rakuska-mozno-nepridu/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=v-ramci-humanitarneho-transferu-pricestovalo-na-slovensko-58-obcanov-eritrey", "http://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov-z-roku-1951-a-protokol-z-roku-1967.html", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov-z-roku-1951-a-protokol-z-roku-1967.html", "http://www.unesco.org/new/en/social-and-human-sciences/themes/international-migration/glossary/migrant/", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku", "http://www.iom.sk/sk/migracia/migracia-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:03.217580+00:00"}
{"id": "vr28132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28132", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na zoznam firiem, s ktorými sa nedá dnes spolupracovať, sa dostala aj jedna spoločnosť, ktorá dodáva náhradné diely do našich radarov a do protivzdušnej obrany. (...) Fakt je ten, že ak toto embargo bude pokračovať ďalej a my rok nebudeme dostávať náhradné diely, tak naše radary môžme hodiť do koša.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných medializovaných informácii sa na sankčný zoznam EÚ skutočne dostali aj zbrojárske firmy, ktoré sa zaoberajú protivzdušnou obranou. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sa jedná o firmy, ktoré dodávajú túto techniku pre Slovensko. Je to však pomerne vysoko pravdepodobné. Slovensko je skutočne závislé na dodávkach náhradných dielov od ruských výrobcov a v prípade, že tieto diely nemáme v zásobe by mohol nastať problém. Je potrebné dodať, že slovenské radary sú na konci svojej životnosti a v horizonte jedného roku musí byť zahájený proces nákupu nových radarov. V tomto prípade nevieme či všetky radary na Slovensku sú na hranici životnosti. Taktiež podľa dostupných informácii existuje možnosť nákupu súčiastok do našich radarov aj mimo Ruskej Federácie. Opäť však nevieme, či to je možnosť aj pre radary, ktoré uvádza Fico. Z dôvodu chýbajúcich jasných informácii, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na zoznam ruských firiem na sankčnom liste EÚ k 30. júla. sa dostali okrem leteckej spoločnosti Dobrolet prevádzajúcej lety medzi Krymom a Moskvov a banky Russian National Commercial Bank aj zbrojárenská spoločnosť Joint-Stock Company Concert Almaz-Antey. Jedná sa o spoločnosť, ktorá vyrába zbrane protivzdušnej obrany a je obviňovaná z dodávania týchto zbraní rebelom na východe Ukrajine. Podľa spoločného listu prezidenta Komisie Barossa a prezidenta Rady Van Rumpuya z 5. septembra 2014 má nové kolo sancii pokračovať v rovnakom smere ako predchádzajúce a majú sa týkať obmedzení ruských firiem získavať financie z európskych kapitálových trhov, exportu produktov pre dvojaké užitie, senzitívnych technológii a vojenského obchodu . Sankcie okrem toho rozširujú okruh ľudí, ktorí majú zakázaní vstup do EÚ. Ďalšie kolo sankcií vyrokované v Bruseli 5. septembra 2014 , no ešte v čase vysielania relácii (7. septembra 2014) nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Podľa publikovaných informácii však mali sankcie zasiahnuť okrem iných aj zbrojárenské firmy Oboronprom, Uralvagonzavod a United Aircraft Corp . Povaha sankcií však zostáva nejasná. Sankcie boli formálne schválené 8. septembra 2014, no ich platnosť je zatiaľ pozastavená aby mohla reagovať na reálny vývoj na Ukrajine. Niektorým radarom, ktoré využíva slovenská armáda bude postupne končiť životnosť . Minister Glváč už v roku 2012 pre mesačník Ministerstva obrany uviedol, že \"ďalšie peniaze chceme vyčleniť na výmenu radarov, ktoré sú na konci svojej technickej životnosti \". Podľa správy SITA z 25. decembra 2013 Slovensko musí vyriešiť otázku radarov pre protivzdušnú obranu do roku 2016. Podľa ministra trvá proces získavania novej techniky vyše jedného roka. Hovorkyňa Ministerstva obrany SR Balleková uviedla 13. januára 2014, že \"obmena rádiolokačnej techniky bude riešená v súlade s pripravovanou Koncepciou rozvoja vzdušných síl OS SR,\". Vláda SR schválila 14. mája 2014 uznesenie o novej koncepcii rozvoja vzdušných síl OS SR. Bezpečnostná rada prijala uznesenie č. 378 22. mája 2014 SR k návrhu Koncepcie rozvoja vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jeho presné znenie je však v režime utajenia, preto jeho obsah nepoznáme. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť žiadne medializované informácie, z ktorých by vyplývalo, aké rozhodnutie bolo prijaté ohľadom zabezpečenia radarov. Správu o tom, že nové kolo sankcií by mohlo zasadiť slovenskej armáde \"ranu\" priniesol denník Pravda 29. júla 2014. Slovensko je podľa článku závislé od náhradných dielov pre radary z Ruska. Problémom nákupu nových radarov alebo náhradných dielov od alternatívnych predajcov je pritom najmä vysoká cena. Článok ďalej uvádza, že \"p odľa bývalého šéfa sekcie obrany v Stálej delegácií Slovenskej republiky pri NATO Jaroslava Naďa reálne komplikácie môžu nastať, ak naše vzdušné sily nemajú náhradné súčiastky v zásobe (...) Naď upozorňuje, že na trhu sa môžu objaviť aj dielce do radarov s dodávkou od iného výrobcu. „Ale bolo by to asi problematické a zároveň oveľa drahšie, ako kúpiť ich od Ruskej federácie,“ hovorí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných medializovaných informácii sa na sankčný zoznam EÚ skutočne dostali aj zbrojárske firmy, ktoré sa zaoberajú protivzdušnou obranou. Nepodarilo sa nám však zistiť, či sa jedná o firmy, ktoré dodávajú túto techniku pre Slovensko. Je to však pomerne vysoko pravdepodobné. Slovensko je skutočne závislé na dodávkach náhradných dielov od ruských výrobcov a v prípade, že tieto diely nemáme v zásobe by mohol nastať problém. Je potrebné dodať, že slovenské radary sú na konci svojej životnosti a v horizonte jedného roku musí byť zahájený proces nákupu nových radarov. V tomto prípade nevieme či všetky radary na Slovensku sú na hranici životnosti. Taktiež podľa dostupných informácii existuje možnosť nákupu súčiastok do našich radarov aj mimo Ruskej Federácie. Opäť však nevieme, či to je možnosť aj pre radary, ktoré uvádza Fico. Z dôvodu chýbajúcich jasných informácii, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Na zoznam ruských firiem na sankčnom liste EÚ k 30. júla. sa dostali okrem leteckej spoločnosti Dobrolet prevádzajúcej lety medzi Krymom a Moskvov a banky Russian National Commercial Bank aj zbrojárenská spoločnosť Joint-Stock Company Concert Almaz-Antey. Jedná sa o spoločnosť, ktorá vyrába zbrane protivzdušnej obrany a je obviňovaná z dodávania týchto zbraní rebelom na východe Ukrajine. Podľa spoločného listu prezidenta Komisie Barossa a prezidenta Rady Van Rumpuya z 5. septembra 2014 má nové kolo sancii pokračovať v rovnakom smere ako predchádzajúce a majú sa týkať obmedzení ruských firiem získavať financie z európskych kapitálových trhov, exportu produktov pre dvojaké užitie, senzitívnych technológii a vojenského obchodu . Sankcie okrem toho rozširujú okruh ľudí, ktorí majú zakázaní vstup do EÚ. Ďalšie kolo sankcií vyrokované v Bruseli 5. septembra 2014 , no ešte v čase vysielania relácii (7. septembra 2014) nevstúpilo do platnosti a nebolo publikované v úradnom vestníku EÚ. Podľa publikovaných informácii však mali sankcie zasiahnuť okrem iných aj zbrojárenské firmy Oboronprom, Uralvagonzavod a United Aircraft Corp . Povaha sankcií však zostáva nejasná. Sankcie boli formálne schválené 8. septembra 2014, no ich platnosť je zatiaľ pozastavená aby mohla reagovať na reálny vývoj na Ukrajine. Niektorým radarom, ktoré využíva slovenská armáda bude postupne končiť životnosť . Minister Glváč už v roku 2012 pre mesačník Ministerstva obrany uviedol, že \"ďalšie peniaze chceme vyčleniť na výmenu radarov, ktoré sú na konci svojej technickej životnosti \". Podľa správy SITA z 25. decembra 2013 Slovensko musí vyriešiť otázku radarov pre protivzdušnú obranu do roku 2016. Podľa ministra trvá proces získavania novej techniky vyše jedného roka. Hovorkyňa Ministerstva obrany SR Balleková uviedla 13. januára 2014, že \"obmena rádiolokačnej techniky bude riešená v súlade s pripravovanou Koncepciou rozvoja vzdušných síl OS SR,\". Vláda SR schválila 14. mája 2014 uznesenie o novej koncepcii rozvoja vzdušných síl OS SR. Bezpečnostná rada prijala uznesenie č. 378 22. mája 2014 SR k návrhu Koncepcie rozvoja vzdušných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jeho presné znenie je však v režime utajenia, preto jeho obsah nepoznáme. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť žiadne medializované informácie, z ktorých by vyplývalo, aké rozhodnutie bolo prijaté ohľadom zabezpečenia radarov. Správu o tom, že nové kolo sankcií by mohlo zasadiť slovenskej armáde \"ranu\" priniesol denník Pravda 29. júla 2014. Slovensko je podľa článku závislé od náhradných dielov pre radary z Ruska. Problémom nákupu nových radarov alebo náhradných dielov od alternatívnych predajcov je pritom najmä vysoká cena. Článok ďalej uvádza, že \"p odľa bývalého šéfa sekcie obrany v Stálej delegácií Slovenskej republiky pri NATO Jaroslava Naďa reálne komplikácie môžu nastať, ak naše vzdušné sily nemajú náhradné súčiastky v zásobe (...) Naď upozorňuje, že na trhu sa môžu objaviť aj dielce do radarov s dodávkou od iného výrobcu. „Ale bolo by to asi problematické a zároveň oveľa drahšie, ako kúpiť ich od Ruskej federácie,“ hovorí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["30. júla.", "listu", "5. septembra 2014", "publikovaných", "schválené", "životnosť", "SITA", "uviedla", "schválila", "uznesenie", "uznesenie", "Pravda", ""], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.L_.2014.226.01.0023.01.ENG", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/144670.pdf", "http://online.wsj.com/articles/eu-to-launch-more-sanctions-on-russia-1410169944", "http://online.wsj.com/articles/eu-to-launch-more-sanctions-on-russia-1410169944", "http://www.bbc.com/news/world-europe-29119885", "http://www.hlavnespravy.sk/sr-a-cr-planuju-spolocne-obstarat-rucne-zbrane-pre-svoje-armady/254713", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/303450-glvac-v-januari-sa-rozhodne-o-buducnosti-stihaciek/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nove-radary-pre-armadu-mosr-glvac/70377-clanok.html", "http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2014/05/14/najneskor-v-lete-sa-spustia-akvizicie-v-oblasti-vzdusnych-sil", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/GetUznesenia/?idRokovanie=745", "http://www.vlada.gov.sk/data/att/14991_subor.docx", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325327-zasadia-sankcie-ranu-nasej-armade/", "https://demagog.sk/vyrok/Ono to pre niekoho môže vyzerať, ako žart, ale fakt je ten, že ak toto embargo bude pokračovať ďalej a my rok nebudeme dostávať náhradné diely, tak naše radary môžme hodiť do koša."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:48.825874+00:00"}
{"id": "vr29848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29848", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "We have probably one of the lowest small and medium size companies corporate tax level.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hungarian corporate tax according to portal tradingeconomics.com at the moment is 19 % , between 2007 and 2009 it was 20 %.\n\nAccording to other sources , a company qualifies as an SME if a number of employees does not exceed 250 and the company generates less than EUR 50 million net revenues, or aggregate assets and liabilities do not exceed EUR 43 million. A two tier progressive corporate income tax system was introduced as of 1 July 2010 in Hungary. According to the new corporate income tax regime companies are obligated to pay income tax at a rate 10 % up to a tax base of HUF 500 million (app. EUR 1.8 million), and 19% on the excess amount.", "analysis_paragraphs": ["Hungarian corporate tax according to portal tradingeconomics.com at the moment is 19 % , between 2007 and 2009 it was 20 %.", "According to other sources , a company qualifies as an SME if a number of employees does not exceed 250 and the company generates less than EUR 50 million net revenues, or aggregate assets and liabilities do not exceed EUR 43 million. A two tier progressive corporate income tax system was introduced as of 1 July 2010 in Hungary. According to the new corporate income tax regime companies are obligated to pay income tax at a rate 10 % up to a tax base of HUF 500 million (app. EUR 1.8 million), and 19% on the excess amount."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["19 %", "sources", "KPMG", "Deloitte"], "url": ["http://www.tradingeconomics.com/hungary/corporate-tax-rate", "http://www.hungariancompany.net/en/corporate-taxation.htm", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www2.deloitte.com/content/dam/Deloitte/global/Documents/Tax/dttl-tax-corporate-tax-rates-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:01.837949+00:00"}
{"id": "vr33327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33327", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Za rok 2011 odviedli 20 miliónov euro do štátnej kasy.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy Lesov Slovenskej Republiky z roku 2011 (. pdf , s. 50), bol hospodársky výsledok Lesov SR pred zdanením na úrovni 18,7 milióna euro . Ak by Z. Simon chcel uvádzať zaokrúhlenú čiastku zisku Štátnych lesov za rok 2011, mal by uviesť zisk na úrovni 19 miliónov euro. Vzhľadom na veľkosť zisku, ide o veľkú odchýlku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy Lesov Slovenskej Republiky z roku 2011 (. pdf , s. 50), bol hospodársky výsledok Lesov SR pred zdanením na úrovni 18,7 milióna euro . Ak by Z. Simon chcel uvádzať zaokrúhlenú čiastku zisku Štátnych lesov za rok 2011, mal by uviesť zisk na úrovni 19 miliónov euro. Vzhľadom na veľkosť zisku, ide o veľkú odchýlku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.lesy.sk/files/sprava2011/vs-lesy-sr-2011-web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:31.577256+00:00"}
{"id": "vr16825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16825", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "...súkromní prevádzkovatelia nemocníc porušili oddelenia, zrušili lôžka...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V poslednom volebnom období vstúpila do vedenia nemocníc v Bánovciach nad Bebravou a v Handlovej súkormná spoločnosť AGEL. Po zmene majiteľa v nemocnici vHandlovej skutočne došlo k zrušeniu oddelení a k transformácii štruktúry oddelení. O nemocnici v Bánovciach nad Bebravou nie sú dostupné podobné informácie, je ale pravdou, že lôžkový fond nemocnice na danú spádovú oblasť zaostáva za slovenským priemerom. K zrušeniu oddelení došlo aj v nemocnicach ktoré sú spravované ako neziskové organizácie. Nedá sa tak jednoznačne tvrdiť, že k týmto opatreniam pristupovali len súkromní investori a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V poslednom volebnom období vstúpila do vedenia nemocníc v Bánovciach nad Bebravou a v Handlovej súkormná spoločnosť AGEL. Po zmene majiteľa v nemocnici vHandlovej skutočne došlo k zrušeniu oddelení a k transformácii štruktúry oddelení. O nemocnici v Bánovciach nad Bebravou nie sú dostupné podobné informácie, je ale pravdou, že lôžkový fond nemocnice na danú spádovú oblasť zaostáva za slovenským priemerom. K zrušeniu oddelení došlo aj v nemocnicach ktoré sú spravované ako neziskové organizácie. Nedá sa tak jednoznačne tvrdiť, že k týmto opatreniam pristupovali len súkromní investori a preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Analýza", "nedostatok", "Bánovciach nad Bebravou", "Nemocnica", "celoslovenským", "interné oddelenie", "Nemocnica", "Nemocnica na kraji mesta", "Partizánskom", "Handlovej", "kardiologického oddelenia", "AGEL"], "url": ["http://www.rokovania.sk/html/m_Mater-Dokum-181134.html#_Toc413823577", "http://www.rokovania.sk/html/m_Mater-Dokum-181134.html#_Toc413823577", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zdravie-agel-sk-vlastni-dalsie-tri-z/211899-clanok.html", "http://www.nemocnicabanovce.sk/o-nemocnici.html", "https://data.oecd.org/healtheqt/hospital-beds.htm", "http://www.teraz.sk/regiony/v-nemocnici-s-poliklinikou-v-ilave-rusi/228551-clanok.html", "http://www.nspilava.sk/", "http://pe.svetzdravia.com/o-nas/historia", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/456090-investor-zachranuje-nemocnicne-oddelenia-v-partizanskom", "https://myprievidza.sme.sk/c/20065877/majitel-handlovskej-nemocnice-oznamil-preco-rusi-interne-oddelenie.html", "http://www.handlova.sk/?program=51&module_action__0__id_ci=85052", "https://myprievidza.sme.sk/c/20244229/nemocnica-v-handlovej-zmenila-majitela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:22.167594+00:00"}
{"id": "vr28421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28421", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Rozpadli sa na franforce, či to teda je SDKÚ alebo SaS, kde polovička ľudí vlastne z týchto klubov politických odišla. Tak isto vlastne rovnaký počet ľudí, ako z nášho klubu odišiel z KDH.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z poslaneckého klubu SaS vystúpilo v tomto volebnom období 5 z ich 11-tich členov, čo zároveň i spôsobilo rozpad klubu. Z poslaneckého klubu SDKÚ-DS odišlo z pôvodných 11 členov 3 členovia a klub momentálne funguje na spodnej hranici osem členov z dôvodu, že bývalí členovia strany Dzurinda a Mikloš sa rozhodli zostať v klube, čím umožnili jeho fungovanie. Z poslaneckého klubu OĽaNO a KDH odišli počas tohto volebného obdobia zhodne traja poslanci. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko ani SaS ani SDKÚ nestratili polovicu svojich členov a poslanecký klub stratil iba 3 členov a naďalej funguje.", "analysis_paragraphs": ["Z poslaneckého klubu SaS vystúpilo v tomto volebnom období 5 z ich 11-tich členov, čo zároveň i spôsobilo rozpad klubu. Z poslaneckého klubu SDKÚ-DS odišlo z pôvodných 11 členov 3 členovia a klub momentálne funguje na spodnej hranici osem členov z dôvodu, že bývalí členovia strany Dzurinda a Mikloš sa rozhodli zostať v klube, čím umožnili jeho fungovanie. Z poslaneckého klubu OĽaNO a KDH odišli počas tohto volebného obdobia zhodne traja poslanci. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko ani SaS ani SDKÚ nestratili polovicu svojich členov a poslanecký klub stratil iba 3 členov a naďalej funguje."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["11", "Opustenie", "opustili", "zotrvávajú", "§ 64", "neexistuje", "opustila", "opustili", "opustili", "vystúpil"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2Fstrucny_prehlad_o_cinnosti_NRSR_v_6vo_20140714.rtf&ei=0hs8VLejLYLhar6wgKAB&usg=AFQjCNFYHMfz3Uf48xCsysd0i21v0DYUfg&bvm=bv.77161500,d.bGQ", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://www.hlavnespravy.sk/dzurinda-a-miklos-vystupuju-z-sdku-ds/274860", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=36", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://newweb.rozhlas.sk/kratke-spravy/z-domova/Triestenie-pravice-pokracuje-SaS-opustaju-piati-poslanci-?l=1&c=2&i=62760&p=8", "http://www.sme.sk/c/7217256/obycajnym-ludom-ubudaju-poslanci-z-klubu-vystupil-ochranar-huba.html", "http://www.ta3.com/clanok/1042410/zlozenie-poslaneckych-klubov-sa-zmeni-kdh-bude-silnejsie.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:57.481716+00:00"}
{"id": "vr17175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17175", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...zo zákona bolo možné minúť (na prezidentskú kampaň v roku 2014, pozn.) 120 tisíc na prvé kolo a 120 tisíc eur na druhé kolo.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Roberta Fica súvisí s jeho podozreniami voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorého obviňuje z porušenia zákona pri financovaní svojej volebnej kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Podľa zákona 46/1999 Z.z., ktorým sa kandidáti na prezidenta v predvolebnej kampani riadia, mohol každý minúť na svoju kampaň 132 775 eur vrátane dane v jednom kole. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Premiér žiada od Andreja Kisku predložiť všetky potrebné dokumenty a účtovníctvo týkajúce sa financovania kampane. V opačnom prípade hrozí pripravením zákona, ktorý by donútil prinútiť najvyšších ústavných činiteľov zverejniť viac informácií o svojich daniach. Andrej Kiska mal počas oficiálnej kampane minúť 250 593 eur, mimo oficiálnej kampane 1 095 482 eur. Zákon 46/1999 Z.z. v odseku 16 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky hovorí: \"Kandidát na funkciu prezidenta môže na svoju propagáciu počas kampane pred voľbou vynaložiť najviac celkovo 132 775 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.\" Pri dvoch kolách to bola v roku 2014 suma 265 550 eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Roberta Fica súvisí s jeho podozreniami voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi, ktorého obviňuje z porušenia zákona pri financovaní svojej volebnej kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Podľa zákona 46/1999 Z.z., ktorým sa kandidáti na prezidenta v predvolebnej kampani riadia, mohol každý minúť na svoju kampaň 132 775 eur vrátane dane v jednom kole. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Premiér žiada od Andreja Kisku predložiť všetky potrebné dokumenty a účtovníctvo týkajúce sa financovania kampane. V opačnom prípade hrozí pripravením zákona, ktorý by donútil prinútiť najvyšších ústavných činiteľov zverejniť viac informácií o svojich daniach. Andrej Kiska mal počas oficiálnej kampane minúť 250 593 eur, mimo oficiálnej kampane 1 095 482 eur. Zákon 46/1999 Z.z. v odseku 16 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky hovorí: \"Kandidát na funkciu prezidenta môže na svoju propagáciu počas kampane pred voľbou vynaložiť najviac celkovo 132 775 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.\" Pri dvoch kolách to bola v roku 2014 suma 265 550 eur."], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "hrozí", "minúť", "hovorí:"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/46/20110701.html", "https://dennikn.sk/997976/fico-vyzval-kisku-aby-ukazal-vsetko-uctovnictvo-z-kampane-chce-ho-prinutit-zakonom/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/316278-prezidentski-kandidati-zverejnili-vydavky-na-kampan/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/46/20110701.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:08.842306+00:00"}
{"id": "vr30414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30414", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme povedali, že budeme zdaňovať dividendy, ak ich fyzické osoby použijú na súkromné účely. To nemá nič spoločné s dividendami firiem, ako takých, takže to sú hrušky, jablká, pozor na to.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 23.09.2011 bol poslancami SMER-u (P. Kažimír, J. Počiatek, J. Burian) Národnej rade SR predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poslanci v rámci tohto návrhu navrhujú viaceré nové opatrenia daňovej politiky.\n\nJedným z týchto opatrení je aj zdanenie dividend vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5%. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že za predpokladu rovnakého objemu vyplatených dividend v roku 2012 ako v roku 2009, by uvedené opatrenie malo vplyv na verejné financie vo výške 20 mil. EUR.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 23.09.2011 bol poslancami SMER-u (P. Kažimír, J. Počiatek, J. Burian) Národnej rade SR predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poslanci v rámci tohto návrhu navrhujú viaceré nové opatrenia daňovej politiky.", "Jedným z týchto opatrení je aj zdanenie dividend vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5%. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa uvádza, že za predpokladu rovnakého objemu vyplatených dividend v roku 2012 ako v roku 2009, by uvedené opatrenie malo vplyv na verejné financie vo výške 20 mil. EUR."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:08.262139+00:00"}
{"id": "vr31915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31915", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ten termín ekonomická alebo právna previazanosť je technickým termínom z práva Európskej únie. Má svoje veľmi presné súradnice, je to ustálený pojem a dá sa aplikovať na naše pomery.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výraz ekonomická previazanosť (economic interdependence) a jemu podobné sme našli niekoľko krát použitý v bežnom texte správ informujúcich o dianí v EU. Viď napr. tu , tu , tu alebo tu . Európska Komisia vydala ešte v roku 2010 aj špeciálnu tlačovú správu s názvom Mastering economic interdependence , v ktorej hovorí o potrebe zlepšenia spravovania ekonomickej situácie. V zozname práva EU na portály EUR-lex sme našli podobný termín iba v anglickej verzii , ktorá spomína tzv. relationship of interdependence. Tento termín je následne použitý pre opis kvalitatívneho vzťahu medzi podnikmi s možnosťou aplikácie pre výpočet daňového zaťaženia. Nevieme vyhodnotiť, či sa jedná skutočne o ustálený termín s možnosťou jeho použitia na Slovensku. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je termín obsiahnutý v práve EU v kontexte, ktorý sa zhoduje s tým, v akom ho používa Radoslav Procházke. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výraz ekonomická previazanosť (economic interdependence) a jemu podobné sme našli niekoľko krát použitý v bežnom texte správ informujúcich o dianí v EU. Viď napr. tu , tu , tu alebo tu . Európska Komisia vydala ešte v roku 2010 aj špeciálnu tlačovú správu s názvom Mastering economic interdependence , v ktorej hovorí o potrebe zlepšenia spravovania ekonomickej situácie. V zozname práva EU na portály EUR-lex sme našli podobný termín iba v anglickej verzii , ktorá spomína tzv. relationship of interdependence. Tento termín je následne použitý pre opis kvalitatívneho vzťahu medzi podnikmi s možnosťou aplikácie pre výpočet daňového zaťaženia. Nevieme vyhodnotiť, či sa jedná skutočne o ustálený termín s možnosťou jeho použitia na Slovensku. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je termín obsiahnutý v práve EU v kontexte, ktorý sa zhoduje s tým, v akom ho používa Radoslav Procházke. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "tu", "Mastering economic interdependence", "anglickej verzii", "následne"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/basic-information/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/euro/2010-05-12-reinforcing-economic-policy-coordination_en.htm", "http://fistfulofeuros.net/afoe/economic-interdependence-knits-europe-together-perhaps/", "http://www.cfr.org/eu/eurozone-crisis/p22055", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/561", "http://eur-lex.europa.eu/Result.do?arg0=interdependence&arg1=&arg2=&titre=titre&chlang=en&RechType=RECH_mot&Submit=Search", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:063:0008:0008:EN:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:26.555466+00:00"}
{"id": "vr17582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17582", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...školského roku 2018 zavádzame motivačné štipendia pre sestry študujúce ošetrovateľstvo.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa príspevku z 9. apríla 2018 na oficiálnej stránke Ministerstva zdravotníctva SR ministerstvo pracuje spolu s rezortom školstva na zavedení štipendií pre študentov ošetrovateľstva, ktoré by mali byť realitou už v tomto roku. To v akom štádiu sa nachádzajú práce a či k zavedeniu takýchto štipendií naozaj dôjde ale nevieme overiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa príspevku z 9. apríla 2018 na oficiálnej stránke Ministerstva zdravotníctva SR ministerstvo pracuje spolu s rezortom školstva na zavedení štipendií pre študentov ošetrovateľstva, ktoré by mali byť realitou už v tomto roku. To v akom štádiu sa nachádzajú práce a či k zavedeniu takýchto štipendií naozaj dôjde ale nevieme overiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zdravotnictva-pracuje-na-systemovych-krokoch-na-zlepsenie-podmienok-pre-sestry"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:34.414168+00:00"}
{"id": "vr32290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32290", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Minulý rok v auguste sme predložili zákon, ktorý schválila Národná rada, kde sa sprísňovalo vyplácanie zisku zdravotných poisťovní.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V skutočnosti bol návrh zákona (.rtf) č.581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podaný v apríli a nie v auguste. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon č. 581/2004 Z.z., predložený 29.apríla 2011, hovorí o 2 podmienkach pre vyplácanie zisku zdravotných poisťovní:", "analysis_paragraphs": ["V skutočnosti bol návrh zákona (.rtf) č.581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov podaný v apríli a nie v auguste. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon č. 581/2004 Z.z., predložený 29.apríla 2011, hovorí o 2 podmienkach pre vyplácanie zisku zdravotných poisťovní:"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "8.júla 2011"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=354975", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358037"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:12.601455+00:00"}
{"id": "vr30618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30618", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To boli poslanci vládnej koalície, ktorí iniciovali na Ústavnom súde konanie, na základe ktorého Ústavný súd vyslovil, že zdravotné poisťovne si môžu odrezávať peniaze z verejných peňazí, hovorím teraz o zákaze zisku.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdrav. poisťovní je nie je v súlade s Ústavou SR. (Zdroj SME )", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH). Ústavný súd rozhodol, že zákaz zisku zdrav. poisťovní je nie je v súlade s Ústavou SR. (Zdroj SME )"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Aktuality.sk", "tu ."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/181157/zakaz-zisku-zdravotnych-poistovni-protiustavny/", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=374068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:20.571736+00:00"}
{"id": "vr25791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25791", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "A máme tu 400 000 samoživiteľov, živnostníkov. ... ale 400 000 máme nezamestnaných.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na to, že počet SZČO sa skutočne pohybuje na úrovni približne 400 000. Približne rovnaký je aj počet nezamestnaných. Celkový počet (.pdf, s. 11) živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu na úrovni 352 337 a v roku 2012 na úrovni 359 575. Ak by sme k SZČO, resp. k živnostníkom prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov fyzických osôb. Aj po započítaní slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov by bol súčet nižší o takmer 20 tisíc ako číslo, ktoré uvádza Mihál. Za rok 2012 by počet podnikateľov fyzických osôb bol presne 387 452 osôb. Podľa informácií z Registra organizácií bolo k prvému štvrťroku 2013 na Slovensku 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čo v porovnaní s prvým polrokom 2012 predstavuje pokles o približne 10 000.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na to, že počet SZČO sa skutočne pohybuje na úrovni približne 400 000. Približne rovnaký je aj počet nezamestnaných. Celkový počet (.pdf, s. 11) živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu na úrovni 352 337 a v roku 2012 na úrovni 359 575. Ak by sme k SZČO, resp. k živnostníkom prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov fyzických osôb. Aj po započítaní slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov by bol súčet nižší o takmer 20 tisíc ako číslo, ktoré uvádza Mihál. Za rok 2012 by počet podnikateľov fyzických osôb bol presne 387 452 osôb. Podľa informácií z Registra organizácií bolo k prvému štvrťroku 2013 na Slovensku 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), čo v porovnaní s prvým polrokom 2012 predstavuje pokles o približne 10 000."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["počet", "Registra organizácií", "Štatistického úradu", "IFP"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/el_publikacie/monitor2013/Ekonomicky_monitor_stavu_hospodarstva_Slovenskej_republiky_c_8_2013.pdf", "http://www.istp.sk/clanok/2295/Zivnostnikov-ub-da-d-vodom-nie-s-legislativne-zmeny-v-odvodoch", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:37.083593+00:00"}
{"id": "vr27973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27973", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Sankcie ekonomické, niektorí hovoria, že pomohli, niektorí hovoria, že nepomohli, že neodstrašili Rusov. Na druhej strane, posledné stretnutia kde bola aj sedmička, hovorili, že ak bude potrebné, tak príjmu ďalšie opatrenia, ktoré by obmedzovali najmä z hľadiska ekonomiky spoluprácu s Ruskom.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. marca 2014 sa v Haagu konalo krízové stretnutie krajín G8, ktoré sa konalo bez účasti predstaviteľov Ruska. To sa konalo z dôvodu intervencií Ruska na Kryme. Na tomto stretnutí sa dohodli o pozastavení členstva Ruska a zrušili summit, ktorý sa mal konať práve v Soči (Rusko) v júni 2014. Aby zabránili ďalším intervenciám Ruska na Ukrajinskom území, hrozí G7 ďalšími sankciami voči Rusku a to najmä v oblasti ekonomickej. Cieľom týchto sankcií je vystupňovať negatívne dopady na ekonomiku Ruska. Namiesto v Soči sa v zložení pôvodnej G7 stretli jej predstavitelia 5. júna 2014 v Bruseli, aby prediskutovali ďalšie kroky v súčasnej kríze.", "analysis_paragraphs": ["25. marca 2014 sa v Haagu konalo krízové stretnutie krajín G8, ktoré sa konalo bez účasti predstaviteľov Ruska. To sa konalo z dôvodu intervencií Ruska na Kryme. Na tomto stretnutí sa dohodli o pozastavení členstva Ruska a zrušili summit, ktorý sa mal konať práve v Soči (Rusko) v júni 2014. Aby zabránili ďalším intervenciám Ruska na Ukrajinskom území, hrozí G7 ďalšími sankciami voči Rusku a to najmä v oblasti ekonomickej. Cieľom týchto sankcií je vystupňovať negatívne dopady na ekonomiku Ruska. Namiesto v Soči sa v zložení pôvodnej G7 stretli jej predstavitelia 5. júna 2014 v Bruseli, aby prediskutovali ďalšie kroky v súčasnej kríze."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["krízové stretnutie", "stretli"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/143446/Skupina-G-hrozi-Rusku-sprisnenim-sankcii", "http://www.tyzden.sk/zahranicny-servis/g7-cameron-s-obamom-dali-putinovi-ultim-tum-na-kroky-vo-i-ukrajine-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:35.863793+00:00"}
{"id": "vr38357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38357", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja nemám žiadne také informácie (o tom, že sa niekto na voľbu sťažoval, pozn.), dokonca ani len o pánovi Matejičkovi, lebo on síce tú zápisnicu nepodpísal, ale bez akéhoľkovek komentára, on skrátka len odišiel bez podpisu, on tam nevzniesol žiadne námietky priamo pri tej voľbe.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na verejnosti sa neobjavili námietky proti voľbe generálneho prokurátora od žiadneho zo skrutátorov. Ako sa píše v správe hnonline.sk \"zápisnicu na protest proti priebehu voľby nepodpísal\" iba jeden zo skrutátorov Vladimír Matejička. Ten povedal, že je ochotný vypovedať ako svedok , ale žiadne konkrétne námietky neuviedol.", "analysis_paragraphs": ["Na verejnosti sa neobjavili námietky proti voľbe generálneho prokurátora od žiadneho zo skrutátorov. Ako sa píše v správe hnonline.sk \"zápisnicu na protest proti priebehu voľby nepodpísal\" iba jeden zo skrutátorov Vladimír Matejička. Ten povedal, že je ochotný vypovedať ako svedok , ale žiadne konkrétne námietky neuviedol."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "vypovedať ako svedok"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-51877800-kw0000_d-fico-ma-udajne-dokazy-ukazal-radicovej-kod", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-radicovej-ukazal-kod-podla-kto/352311-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:13.398948+00:00"}
{"id": "vr37136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37136", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Práve to bol jediný zákon (o štátnom občianstve, pozn.), o ktorom sme rokovali ešte pred prijatím programového vyhlásenia vlády na koaličných radách...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K záznamom rokovania koaličnej rady pred prijatím programového vyhlásenia vlády sa nám dopracovať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["K záznamom rokovania koaličnej rady pred prijatím programového vyhlásenia vlády sa nám dopracovať nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:18.918026+00:00"}
{"id": "vr14796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14796", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V Európskom parlamente Marine Le Pen, aj ľudia z Jobbiku sú členmi výborov a normálne pracujú.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radikálne pravicové a nacionalistikcé strany ako je francúzska Národná fronta, alebo maďarský Jobbik, sú zastúpené v národných parlamentoch, ale aj v Európskom parlamente. Jobbik má v Európskom parlamente troch, Národná fronta dvadsať poslancov.Predsedníčka Národnej fronty Marine Le Pen je zároveň aj členkou Konferencie predsedov, je teda vo vedení parlamentu. Jednotliví poslanci zo strán Jobbik a Národná fronta sú aj rádovými členmi výborov. Marine Le Pen , predsedníčka francúzskej nacionalistickej strany Národná fronta ( Front National ), aj jej otec, zakladateľ strany, Jean-Marie Le Pen sú poslancami Európskeho parlamentu . Marine Le Pen je predsedníčkou politickej skupiny Európa národov a slobody, ktorá vznikla v roku 2015 a zároveň je aj členkou Konferencie predsedov, je teda vo vedení parlamentu. (Predsedovia politických skupín sú členmi Konferencie predsedov, teda sa spolupodieľajú na organizácií práce a na vedení Európskeho parlamentu spolu s predsedom parlamentu.) Le Penová aj jej otec sú členovia výborov Európskeho parlamentu, konkrétne Marine Le Penová je členkou výboru pre medzinárodný obchod a Jean-Marie Le Pen je členom výboru pre rybárstvo. Ďalší členovia Národnej fronty v Európskom parlamente nezastávajú žiadne predsednícke, ani podpredsednícke funkcie výborov. Strana je zastúpená aj vo francúzskom parlamente, v Národnom zhromaždení. Voľby do zhromaždenia sa konali v roku 2012 , kedy sa medzi 577 zvolených poslancov dostali aj dvaja za Národnú frontu, Jacques Bompard a Marion Maréchal-Le Pen . Pôsobia ako nezaradení poslanci a nemajú vyššie funkcie v parlamentných výboroch. Radikálna pravicová maďarská strana Jobbik má v Európskom parlamente troch poslancov (Maďarsko má celkom 21 poslancov): Krisztina Morvai , Béla Kovács a Zoltán Balczó . Podľa profilov je každý z nich členom niektorého parlamentného výboru. Morvai je členkou výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť, Kovács je členom výboru pre priemysel, výskum a energie a Balczó je členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Jobbik má v maďarskom parlamente 24 poslancov, aj jedného podpredsedu parlamentu v osobe Tamása Sneidera (v parlamente je celkom 199 poslancov, parlament má 5 podpredsedov). Poslanci za Jobbik zastupujú aj funkcie predsedov a podpredsedov výborov, napr. Dóra Dúró je predsedníčkou výboru pre kultúru, János Volner je predsedom výboru pre rozvoj podnikateľského prostredia, Márton Gyöngyösi je podpredsedom výboru pre zahraničnú politiku, Zoltán Magyar je podpredsedom výboru pre poľnohospodárstvo. Politické strany s radikálnymi názormi sa dostali do parlamentov aj ďalších európskych krajín, dokonca aj do Európskeho parlamentu. Zastávajú dokonca dôležité funkcie, ako to ukazuje prípad Marine Le Pen v Európskom parlamente, alebo prípad Jobbiku v maďarskom parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Radikálne pravicové a nacionalistikcé strany ako je francúzska Národná fronta, alebo maďarský Jobbik, sú zastúpené v národných parlamentoch, ale aj v Európskom parlamente. Jobbik má v Európskom parlamente troch, Národná fronta dvadsať poslancov.Predsedníčka Národnej fronty Marine Le Pen je zároveň aj členkou Konferencie predsedov, je teda vo vedení parlamentu. Jednotliví poslanci zo strán Jobbik a Národná fronta sú aj rádovými členmi výborov. Marine Le Pen , predsedníčka francúzskej nacionalistickej strany Národná fronta ( Front National ), aj jej otec, zakladateľ strany, Jean-Marie Le Pen sú poslancami Európskeho parlamentu . Marine Le Pen je predsedníčkou politickej skupiny Európa národov a slobody, ktorá vznikla v roku 2015 a zároveň je aj členkou Konferencie predsedov, je teda vo vedení parlamentu. (Predsedovia politických skupín sú členmi Konferencie predsedov, teda sa spolupodieľajú na organizácií práce a na vedení Európskeho parlamentu spolu s predsedom parlamentu.) Le Penová aj jej otec sú členovia výborov Európskeho parlamentu, konkrétne Marine Le Penová je členkou výboru pre medzinárodný obchod a Jean-Marie Le Pen je členom výboru pre rybárstvo. Ďalší členovia Národnej fronty v Európskom parlamente nezastávajú žiadne predsednícke, ani podpredsednícke funkcie výborov. Strana je zastúpená aj vo francúzskom parlamente, v Národnom zhromaždení. Voľby do zhromaždenia sa konali v roku 2012 , kedy sa medzi 577 zvolených poslancov dostali aj dvaja za Národnú frontu, Jacques Bompard a Marion Maréchal-Le Pen . Pôsobia ako nezaradení poslanci a nemajú vyššie funkcie v parlamentných výboroch. Radikálna pravicová maďarská strana Jobbik má v Európskom parlamente troch poslancov (Maďarsko má celkom 21 poslancov): Krisztina Morvai , Béla Kovács a Zoltán Balczó . Podľa profilov je každý z nich členom niektorého parlamentného výboru. Morvai je členkou výboru pre ženské práva a rodovú rovnosť, Kovács je členom výboru pre priemysel, výskum a energie a Balczó je členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Jobbik má v maďarskom parlamente 24 poslancov, aj jedného podpredsedu parlamentu v osobe Tamása Sneidera (v parlamente je celkom 199 poslancov, parlament má 5 podpredsedov). Poslanci za Jobbik zastupujú aj funkcie predsedov a podpredsedov výborov, napr. Dóra Dúró je predsedníčkou výboru pre kultúru, János Volner je predsedom výboru pre rozvoj podnikateľského prostredia, Márton Gyöngyösi je podpredsedom výboru pre zahraničnú politiku, Zoltán Magyar je podpredsedom výboru pre poľnohospodárstvo. Politické strany s radikálnymi názormi sa dostali do parlamentov aj ďalších európskych krajín, dokonca aj do Európskeho parlamentu. Zastávajú dokonca dôležité funkcie, ako to ukazuje prípad Marine Le Pen v Európskom parlamente, alebo prípad Jobbiku v maďarskom parlamente."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Marine Le Pen", "Front National", "Jean-Marie Le Pen", "Európskeho parlamentu", "vznikla", "2012", "Jacques Bompard", "Marion Maréchal-Le Pen", "Jobbik", "troch", "Krisztina Morvai", "Béla Kovács", "Zoltán Balczó", "24"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/en/28210/MARINE_LE+PEN_home.html", "http://www.frontnational.com/", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/1023/JEAN-MARIE_LE+PEN_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/portal/en", "https://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/news/le-pen-and-juncker-clash-at-parliament-leaders-meeting/", "http://www.electionguide.org/elections/id/522/", "https://en.wikipedia.org/wiki/Jacques_Bompard", "http://marionlepen.fr/", "http://jobbik.com/", "http://jobbik.com/ep_elections_historical_breakthrough_jobbik", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/96661/KRISZTINA_MORVAI_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/102887/BELA_KOVACS_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/96877/ZOLTAN_BALCZO_home.html", "http://www-archiv.parlament.hu/internet/plsql/ogy_kpv.kepv_rip?P_CALL_MOD=KEPV_RIP_&P_CKL=40&P_PARAM=I&P_PCS=13&P_BIZ=null&P_EGYENI=I&P_TERULETI=I&P_ORSZAGOS=I&P_MEZO=null&P_SORREND=null"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:13.708671+00:00"}
{"id": "vr29235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29235", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pri Kosove, je tu ešte asi 5 alebo 6 štátov Európskej únie, kde hovoríme, že ani Kosovo nevzniklo v súlade s medzinárodným právom.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezávislosť Kosova zatiaľ neuznalo 5 krajín z EÚ. Okrem Slovenska patrí do tejto skupiny aj Španielsko, Rumunsko, Cyprus a Grécko. Španielsko sa obáva toho, že podobný trend by mohlo napodobniť Katalánsko, pričom Cyprus má dlhotrvajúce problémy so severnou časťou ostrova, ktorú ovládajú Turci.", "analysis_paragraphs": ["Nezávislosť Kosova zatiaľ neuznalo 5 krajín z EÚ. Okrem Slovenska patrí do tejto skupiny aj Španielsko, Rumunsko, Cyprus a Grécko. Španielsko sa obáva toho, že podobný trend by mohlo napodobniť Katalánsko, pričom Cyprus má dlhotrvajúce problémy so severnou časťou ostrova, ktorú ovládajú Turci."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["5 krajín"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6807199/kosovo-mozu-po-dohode-ako-prvi-uznat-rumuni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:32.118866+00:00"}
{"id": "vr33656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33656", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jedna z podmienok existencie klubu je 8 členov.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 14. apríla 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 14. apríla 2013)."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SITA", "Rokovací poriadok NRSR", "Tatiana Tóthová", "SITA", "rozhodoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/374/politicke-dianie-na-slovensku", "http://www.sme.sk/c/5906836/belousovova-a-pucik-vystupili-z-poslaneckeho-klubu-sns.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/187870/nr-sr-klub-sns-funguje-dalej-sulik-ho-zrusit-nemoze/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277155-odchodom-viac-ako-troch-poslancov-moze-prist-sas-o-poslanecky-klub/", "http://www.sme.sk/c/112888/poslanecky-klub-sns-chaos-na-viacero-pokracovani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:56.944973+00:00"}
{"id": "vr13945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13945", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "...ak som spomínal, že zákonom bude garantovaná, garantovaná minimálna výška základnej zložky mzdy, bude každoročne valorizovaná, čo doteraz nebolo.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok 25. novembra 2015 bol schválený zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý stanovuje základnú zložku mzdy ako násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a zabezpečuje každoročnú valorizáciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Schválený zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve rozdeľuje mzdu zdravotných pracovníkov na 3 časti: - zákonom garantovanú zložku základnej mzdy, ktorá predstavuje 80 - 85% celkovej mzdy a viaže sa na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Takto sa každoročne automaticky valorizuje podľa výšky priemernej mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov a vynásobí sa navrhnutými koeficientami, ktoré sa líšia podľa náročnosti vykonávanej práce. - zákonných nárokov ustanovených Zákonníkom práce (mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za nočnú prácu, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce), - ostatných príplatkov a plnení (príplatok za riadenie alebo zastupovanie, osobný príplatok a pod.). Zákon je účinný od 1. januára 2016.", "analysis_paragraphs": ["V piatok 25. novembra 2015 bol schválený zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, ktorý stanovuje základnú zložku mzdy ako násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov a zabezpečuje každoročnú valorizáciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Schválený zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve rozdeľuje mzdu zdravotných pracovníkov na 3 časti: - zákonom garantovanú zložku základnej mzdy, ktorá predstavuje 80 - 85% celkovej mzdy a viaže sa na priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy. Takto sa každoročne automaticky valorizuje podľa výšky priemernej mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov a vynásobí sa navrhnutými koeficientami, ktoré sa líšia podľa náročnosti vykonávanej práce. - zákonných nárokov ustanovených Zákonníkom práce (mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, za nočnú prácu, mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce), - ostatných príplatkov a plnení (príplatok za riadenie alebo zastupovanie, osobný príplatok a pod.). Zákon je účinný od 1. januára 2016."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "rozdeľuje", "základnej", "účinný"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419608", "http://www.health.gov.sk/Clanok?zakon-o-spolocnom-odmenovani-vsetkych-zdravotnickych-pracovnikov", "http://www.aktuality.sk/clanok/304243/cislak-uz-riesi-aj-platy-mimo-statnych-nemocnic-zdravotnici-si-pripadaju-neviditelni/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/367748-zdravotnici-maju-byt-odmenovani-rovnako-sukromni-i-statni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:49.219354+00:00"}
{"id": "44102", "numeric_id": 44102, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44102", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tunel Višňové rok stojí, počas tejto liknavej vlády, preto lebo nedokázali vysúťažiť náhradného dodávateľa, rok je tá stavba zavretá.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom januára 2019 taliansko-slovenský dodávateľ oznámil , že ak nedostane viac peňazí, nebude môcť pokračovať v stavbe tunela. Ku koncu februára prepustil všetkých ľudí, štát s konzorciom ukončil spoluprácu dohodou. Práce zastali. Národná diaľničná spoločnosť mala vysúťažiť nového dodávateľa, s tendrom však mešká. Pôvodne mala tender vyhlásiť v auguste 2019, napokon nebol vypísaný ani v decembri. Aj keby NDS tender vypísala včas, pravdepodobne by do konca roka nového dodávateľa vysúťažiť nestihla. Keďže však s tendrom mešká a prekážkou pri rýchlom pokračovaní výstavby je aj jej tempo, hodnotíme tvrdenie Richarda Sulíka ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom januára 2019 taliansko-slovenský dodávateľ oznámil , že ak nedostane viac peňazí, nebude môcť pokračovať v stavbe tunela. Ku koncu februára prepustil všetkých ľudí, štát s konzorciom ukončil spoluprácu dohodou. Práce zastali. Národná diaľničná spoločnosť mala vysúťažiť nového dodávateľa, s tendrom však mešká. Pôvodne mala tender vyhlásiť v auguste 2019, napokon nebol vypísaný ani v decembri. Aj keby NDS tender vypísala včas, pravdepodobne by do konca roka nového dodávateľa vysúťažiť nestihla. Keďže však s tendrom mešká a prekážkou pri rýchlom pokračovaní výstavby je aj jej tempo, hodnotíme tvrdenie Richarda Sulíka ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "prepustil", "ukončil", "mala"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22068464/zmluva-na-d1-s-tunelom-visnove-sa-ukonci-dohodou.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/stavitel-tunela-visnove-prepustil-vsetkych-pracovnikov-prace-sa-zastavili.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22068464/zmluva-na-d1-s-tunelom-visnove-sa-ukonci-dohodou.html", "https://e.dennikn.sk/1688982/tunel-visnove-pred-rokom-vyhnali-stavbarov-teraz-hladaju-zlocin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:04.458858+00:00"}
{"id": "vr17208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17208", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...štatistiky na Slovensku sa výrazne zlepšujú, tá kriminalita padla v mnohých prípadoch, krádeží, vlámaním alebo lúpeží, lebo tam bolo až o 70%.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na štatistiky kriminality v Slovenskej republike. Z dostupných štatistických údajov Ministerstva vnútra SR je vidieť, že od roku 2006, kedy sa Robert Kaliňák stal ministrom vnútra až do roku 2017, klesol počet lúpeží, krádeží vlámaním a ostatných krádeží. Presnejšie počet lúpeží klesol z 1 594 v roku 2006 na 469 v roku 2017 (pokles o 70 %), počet krádeží vlámaním klesol z 19 044 v roku 2006 na 5 720 v roku 2017 (pokles o 69,9 %) a počet ostatných krádeží klesol z 37 936 v roku 2006 na 15 611 v roku 2017 (pokles o 58 %). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na štatistiky kriminality v Slovenskej republike. Z dostupných štatistických údajov Ministerstva vnútra SR je vidieť, že od roku 2006, kedy sa Robert Kaliňák stal ministrom vnútra až do roku 2017, klesol počet lúpeží, krádeží vlámaním a ostatných krádeží. Presnejšie počet lúpeží klesol z 1 594 v roku 2006 na 469 v roku 2017 (pokles o 70 %), počet krádeží vlámaním klesol z 19 044 v roku 2006 na 5 720 v roku 2017 (pokles o 69,9 %) a počet ostatných krádeží klesol z 37 936 v roku 2006 na 15 611 v roku 2017 (pokles o 58 %). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [".csv", ".csv"], "url": ["https://www.minv.sk/?Statistika_kriminality_za_rok_2017", "https://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-za-roky-1997-az-2008-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:58.827540+00:00"}
{"id": "vr15520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15520", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Bývalí ministri SNS sú, boli vyšetrovaní a sú postavení pred súd.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok už v televíznych debatách odznel niekoľkokrát, často s obvinením bývalých ministrov argumentuje minister vnútra Robert Kaliňák. Dvaja bývalí ministri výstavby a regionálneho rozvoja za SNS sú obvinení a obžalovaní z korupcie. To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, však závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Počas prvej vlády Roberta Fica patrilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SNS. Na poste sa vystriedali Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010). Menovaní boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Ide o kauzu známu ako \" nástenkový tender \". \" V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat. Tie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica. Po prevalení kauzy na verejnosť prišiel Janušek o kreslo a neskôr bol odvolaný aj jeho nástupca Štefanov. V roku 2011 ich polícia obvinila. (…) Vyšetrovanie prípadu polícia už v minulosti raz uzavrela, ale prokuratúra jej ho vtedy vrátila na došetrenie .\" (zdroj: TASR ) V marci 2016 vyšetrovateľ dokončil vyšetrovanie kauzy a navrhoval obžalovať päť ľudí, medzi inými aj spomínaných bývalých ministrov za SNS. V októbri 2016 podal prokurátor obžalobu na 5 osôb (medzi nimi aj na dvoch bývalých ministrov SNS) a prípad pôjde pred súd. \" ...na obvineného Mariána J. podal prokurátor obžalobu za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom, v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na Igora Š., Radoslava B., Tomáša L. a Zdenku K. je už podaná obžaloba za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom. \" To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal: \" Sudca si najskôr musí spis naštudovať a na základe toho rozhodne, či vec vráti naspäť alebo stanoví dátum pojednávania .\", informujú o prípade Hospodárske noviny .", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už v televíznych debatách odznel niekoľkokrát, často s obvinením bývalých ministrov argumentuje minister vnútra Robert Kaliňák. Dvaja bývalí ministri výstavby a regionálneho rozvoja za SNS sú obvinení a obžalovaní z korupcie. To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, však závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Počas prvej vlády Roberta Fica patrilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SNS. Na poste sa vystriedali Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010). Menovaní boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Ide o kauzu známu ako \" nástenkový tender \". \" V tzv. nástenkovom tendri rezortu výstavby z roku 2007 za 3,6 miliardy korún (119,5 milióna eur), zverejnenom na informačnej tabuli ministerstva na uzavretej chodbe, uspelo ako jediný účastník konzorcium aj s firmami Zamedia a Avocat. Tie boli považované za blízke vtedajšiemu predsedovi SNS Jánovi Slotovi, ktorý bol koaličným partnerom Roberta Fica. Po prevalení kauzy na verejnosť prišiel Janušek o kreslo a neskôr bol odvolaný aj jeho nástupca Štefanov. V roku 2011 ich polícia obvinila. (…) Vyšetrovanie prípadu polícia už v minulosti raz uzavrela, ale prokuratúra jej ho vtedy vrátila na došetrenie .\" (zdroj: TASR ) V marci 2016 vyšetrovateľ dokončil vyšetrovanie kauzy a navrhoval obžalovať päť ľudí, medzi inými aj spomínaných bývalých ministrov za SNS. V októbri 2016 podal prokurátor obžalobu na 5 osôb (medzi nimi aj na dvoch bývalých ministrov SNS) a prípad pôjde pred súd. \" ...na obvineného Mariána J. podal prokurátor obžalobu za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom, v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a obzvlášť závažným zločinom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na Igora Š., Radoslava B., Tomáša L. a Zdenku K. je už podaná obžaloba za zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom. \" To, či obžalovaní budú predvolaní na súd, závisí od sudcu, ktorý tento prípad dostal: \" Sudca si najskôr musí spis naštudovať a na základe toho rozhodne, či vec vráti naspäť alebo stanoví dátum pojednávania .\", informujú o prípade Hospodárske noviny ."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["odznel", "nástenkový tender", "TASR", "dokončil", "podal", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/592/?ph=1&politik=24", "http://zastavmekorupciu.sk/cases/nastenkovy-tender", "http://www.aktuality.sk/clanok/325698/dvoch-byvalych-ministrov-opat-navrhli-obzalovat-v-kauze-nastenkovy-tender/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1823988_ukoncili-vysetrovanie-nastenkoveho-tendra-obvinili-dvoch-byvalych-ministrov", "http://www.teraz.sk/slovensko/usp-v-pripade-nastenkoveho-tendra/224466-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/849226-byvalemu-ministrovi-za-sns-hrozi-az-20-rokov-za-mrezami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:03.429817+00:00"}
{"id": "vr37808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37808", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Výsledkom tohto vášho snaženia vo vzťahu k slušnému právnemu štátu je, že žiaľ, ľudia sa v prieskume, ktorý bol urobený, Eurobarometer, vyjadrili v tom zmysle, že považujú justíciu dnes na Slovensku za skorumpovanejšiu ako politické strany.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometru (.pdf), týkajúceho sa korupcie 65% opýtaných súhlasilo s výrokom, že korupcia je v justícii rozšírená na prelome októbra a novembra 2007. Na prelome septembra a októbra 2009 to bolo 61% opýtaných. Čo sa týka politiky, výrok sa netýkal priamo politických strán, ale pýtal sa na rozšírenosť korupcie medzi politikmi na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. V roku 2009 56% opýtaných súhlasilo, že korupcia medzi politikmi na národnej úrovni je rozšírená, zatiaľ čo na regionálnej úrovni to bolo 42% a na lokálnej 41%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometru (.pdf), týkajúceho sa korupcie 65% opýtaných súhlasilo s výrokom, že korupcia je v justícii rozšírená na prelome októbra a novembra 2007. Na prelome septembra a októbra 2009 to bolo 61% opýtaných. Čo sa týka politiky, výrok sa netýkal priamo politických strán, ale pýtal sa na rozšírenosť korupcie medzi politikmi na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni. V roku 2009 56% opýtaných súhlasilo, že korupcia medzi politikmi na národnej úrovni je rozšírená, zatiaľ čo na regionálnej úrovni to bolo 42% a na lokálnej 41%."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometru"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_325_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:56.575174+00:00"}
{"id": "49535", "numeric_id": 49535, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49535", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "Presne tak, zrušenie koncesionárskych poplatkov bola chyba, však my sme to vraveli aj v minulosti, vtedy, keď prebiehala táto diskusia.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov bol predložený v decembri 2022 ako doplňujúci návrh k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Vtedajší nezaradený poslanec NR SR a člen PS Tomáš Valášek hlasoval proti tomuto návrhu dvakrát; v druhom čítaní, aj po jeho vrátení do parlamentu po tom, čo ho prezidentka Čaputová vetovala. Zrušenie koncesionárskych poplatkov v tom období kritizovala aj členka Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZrušenie koncesionárskych poplatkov schválila Národná rada SR 22. decembra 2024. Z Progresívneho Slovenska ich v tom čase kritizovala Zora Jaurová, ktorá sa k tejto téme vyjadrila 24. decembra 2022. Podľa členky PS sú koncesie a licenčné poplatky najlepším a najefektívnejším spôsobom financovania verejnoprávnych médií, o čom svedčia analýzy (ako príklad uviedla European Broadcasting Union) aj odborný konsenzus. Taktiež kritizovala vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že RTVS je závislá na štáte, ktorý na jej financovanie prispieval aj napriek koncesionárskym poplatkom.\n\nZrušenie koncesionárskych poplatkov bolo schválené ako doplňujúci návrh k novele zákona o dani z osobitnej stavby, predložil ho Marián Viskupič (SaS). Zrušenie poplatku za rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) inicioval Richard Sulík, bola to súčasť dohody o schválení rozpočtu na rok 2023. Tomáš Valášek, člen PS a v tom čase nezaradený poslanec NR SR, hlasoval proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Parlament zákon schválil 82 hlasmi, povinnosť platiť koncesionárske poplatky zanikla 1. júla 2023.\n\nPrezidentka zákon vetovala . Jej výhrady však súviseli iba so samotnou daňou z osobitnej stavby. Upozornila, že jej aplikácia ovplyvní iba jedinú obchodnú spoločnosť Eustream, ktorá je prevádzkovateľom tranzitného plynovodu a zabezpečuje energetickú bezpečnosť krajiny. Poslanci jej veto prelomili 17. februára 2023. Valášek hlasoval opäť proti tomuto zákonu, pomocou ktorého bolo schválené zrušenie koncesionárskych poplatkov.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov bol predložený v decembri 2022 ako doplňujúci návrh k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Vtedajší nezaradený poslanec NR SR a člen PS Tomáš Valášek hlasoval proti tomuto návrhu dvakrát; v druhom čítaní, aj po jeho vrátení do parlamentu po tom, čo ho prezidentka Čaputová vetovala. Zrušenie koncesionárskych poplatkov v tom období kritizovala aj členka Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zrušenie koncesionárskych poplatkov schválila Národná rada SR 22. decembra 2024. Z Progresívneho Slovenska ich v tom čase kritizovala Zora Jaurová, ktorá sa k tejto téme vyjadrila 24. decembra 2022. Podľa členky PS sú koncesie a licenčné poplatky najlepším a najefektívnejším spôsobom financovania verejnoprávnych médií, o čom svedčia analýzy (ako príklad uviedla European Broadcasting Union) aj odborný konsenzus. Taktiež kritizovala vyjadrenia Richarda Sulíka o tom, že RTVS je závislá na štáte, ktorý na jej financovanie prispieval aj napriek koncesionárskym poplatkom.", "Zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo schválené ako doplňujúci návrh k novele zákona o dani z osobitnej stavby, predložil ho Marián Viskupič (SaS). Zrušenie poplatku za rozhlas a televíziu Slovenska (RTVS) inicioval Richard Sulík, bola to súčasť dohody o schválení rozpočtu na rok 2023. Tomáš Valášek, člen PS a v tom čase nezaradený poslanec NR SR, hlasoval proti tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Parlament zákon schválil 82 hlasmi, povinnosť platiť koncesionárske poplatky zanikla 1. júla 2023.", "Prezidentka zákon vetovala . Jej výhrady však súviseli iba so samotnou daňou z osobitnej stavby. Upozornila, že jej aplikácia ovplyvní iba jedinú obchodnú spoločnosť Eustream, ktorá je prevádzkovateľom tranzitného plynovodu a zabezpečuje energetickú bezpečnosť krajiny. Poslanci jej veto prelomili 17. februára 2023. Valášek hlasoval opäť proti tomuto zákonu, pomocou ktorého bolo schválené zrušenie koncesionárskych poplatkov."], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": ["kritizovala", "vyjadrenia", "schválené", "inicioval", "hlasoval", "zanikla", "vetovala", "prelomili"], "url": ["https://dennikn.sk/3165689/tento-darcek-verejnopravne-media-nepotrebuju/?ref=list", "https://dennikn.sk/3167515/koncesionarske-poplatky-falosna-hra-na-nezavislost/?ref=list", "https://www.teraz.sk/import/koncesie-sa-zrusia-prijmom-rtvs-bude/682861-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/3163467", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49335", "https://e.dennikn.sk/minuta/3163467", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/prezidentka-caputova-vetovala-tri-zakony/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49613"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:37.422013+00:00"}
{"id": "vr36230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36230", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Úsek medzi Nitrou a Zvolenou sa rieši práve cez PPP.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento úsek je naozaj súčasťou druhého balíka PPP , ktorý uzavrela predchádzajúca vláda pána Fica.", "analysis_paragraphs": ["Tento úsek je naozaj súčasťou druhého balíka PPP , ktorý uzavrela predchádzajúca vláda pána Fica."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["balíka PPP"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:12.400421+00:00"}
{"id": "vr29236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29236", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad v Trenčíne máme Centrum excelentnosti, tam je asi 20 vojakov NATO.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Trenčíne ešte v roku 2011 skutočne bolo otvorené špeciálne pyrotechnické centrum NATO - Explosive Ordnance Disposal Centre of Excellence ( EOD COE ). Podľa organizačnej štruktúry centra tu je 25 pozícií ktoré sú vyhradené pre zahraničných vojakov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Centrá excelentnosti si NATO buduje aj v iných štátoch. V tom slovenskom sa vojaci učia, ako zneškodniť výbušniny. Ako povedal pri otváraní tohto centra bývalý minister obrany Galko : \" Neustále musíme hľadať spôsoby, ako predvídať útoky a predchádzať zabitiam a zraneniam z explózií nielen našich jednotiek, ale aj civilného obyvateľstva\". Centrum pre zneškodňovanie výbušnín v Trenčíne pôsobí už od roku 2007, pričom akreditáciu NATO získalo v roku 2011. Je jedným z 20 podobných centier ktoré fungujú v členských krajinách NATO.", "analysis_paragraphs": ["V Trenčíne ešte v roku 2011 skutočne bolo otvorené špeciálne pyrotechnické centrum NATO - Explosive Ordnance Disposal Centre of Excellence ( EOD COE ). Podľa organizačnej štruktúry centra tu je 25 pozícií ktoré sú vyhradené pre zahraničných vojakov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Centrá excelentnosti si NATO buduje aj v iných štátoch. V tom slovenskom sa vojaci učia, ako zneškodniť výbušniny. Ako povedal pri otváraní tohto centra bývalý minister obrany Galko : \" Neustále musíme hľadať spôsoby, ako predvídať útoky a predchádzať zabitiam a zraneniam z explózií nielen našich jednotiek, ale aj civilného obyvateľstva\". Centrum pre zneškodňovanie výbušnín v Trenčíne pôsobí už od roku 2007, pričom akreditáciu NATO získalo v roku 2011. Je jedným z 20 podobných centier ktoré fungujú v členských krajinách NATO."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["pyrotechnické centrum NATO", "EOD COE", "organizačnej štruktúry", "Galko", "Centrum"], "url": ["http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_68372.htm", "https://www.eodcoe.org/aboutus", "https://www.eodcoe.org/aboutus/about-us/internal-organization", "http://ww.wbn.sk/slovensko/clanok/351648-v-trencine-otvorili-specialne-pyrotechnicke-centrum-nato/", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_68372.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:06.528086+00:00"}
{"id": "vr30830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30830", "speaker": "Lukáš Dolanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-dolansky", "statement": "Podle toho (Smlouvy o stabilitě, koordinaci a správě v hospodářské a měnové unii, pozn.) by ze zákona byla povinnost mít vyrovnaný nebo přebytkový rozpočet. Tohle to pravidlo má platit pro země eurozóny, jinak samozřejmě bude hrozit sankce.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinace a správě v hospodářské a měnové unii (.pdf) se rozpočtovým záležitostem věnuje v hlavě III s názvem Fiskální kompakt. V paragrafu 1 je pak skutečně obsaženo ustanovení říkající, že „ rozpočtová pozice vlády by měla být vyrovnaná či v přebytku “. (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinace a správě v hospodářské a měnové unii) Výrok redaktora Lukáše Dolanského o povinnosti vyrovnaného rozpočtu je tak pravdivý. Je třeba však v této souvislosti zmínit i skutečnost, že ve stejném paragrafu Smlouvy jsou uvedeny i některé „změkčující“ opatření, která dovolují určitý deficit. Pravidlo vyrovnaného či přebytkového rozpočtu se tak považuje za splněné i v případě, že roční strukturální bilance vlády odpovídá pro danou zemi specifickému střednědobému cíli (dle definice revidovaného Paktu stability a růstu) s nižším limitem strukturálního deficitu 0,5% HDP. V případě, že celkové zadlužení státu je nižší jak 60% HDP a nehrozí v dlouhodobé perspektivě riziko udržitelnosti veřejných financí, může tento nižší limit strukturálního deficitu činit 1% HDP. V paragrafu 2 hlavy III Smlouvy je pak uveden požadavek na zakotvení výše uvedených opatření do právních řádů členských států, nejlépe ústavní formou. Smluvní strany toto musí splnit do 1 roku od vstupu smlouvy v platnost. Platí tudíž i výrok redaktora Lukáše Dolanského o zákonné povinnosti mít vyrovnaný či přebytkový rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinace a správě v hospodářské a měnové unii (.pdf) se rozpočtovým záležitostem věnuje v hlavě III s názvem Fiskální kompakt. V paragrafu 1 je pak skutečně obsaženo ustanovení říkající, že „ rozpočtová pozice vlády by měla být vyrovnaná či v přebytku “. (Zdroj: Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinace a správě v hospodářské a měnové unii) Výrok redaktora Lukáše Dolanského o povinnosti vyrovnaného rozpočtu je tak pravdivý. Je třeba však v této souvislosti zmínit i skutečnost, že ve stejném paragrafu Smlouvy jsou uvedeny i některé „změkčující“ opatření, která dovolují určitý deficit. Pravidlo vyrovnaného či přebytkového rozpočtu se tak považuje za splněné i v případě, že roční strukturální bilance vlády odpovídá pro danou zemi specifickému střednědobému cíli (dle definice revidovaného Paktu stability a růstu) s nižším limitem strukturálního deficitu 0,5% HDP. V případě, že celkové zadlužení státu je nižší jak 60% HDP a nehrozí v dlouhodobé perspektivě riziko udržitelnosti veřejných financí, může tento nižší limit strukturálního deficitu činit 1% HDP. V paragrafu 2 hlavy III Smlouvy je pak uveden požadavek na zakotvení výše uvedených opatření do právních řádů členských států, nejlépe ústavní formou. Smluvní strany toto musí splnit do 1 roku od vstupu smlouvy v platnost. Platí tudíž i výrok redaktora Lukáše Dolanského o zákonné povinnosti mít vyrovnaný či přebytkový rozpočet."], "analysis_date": "2012-02-01", "analysis_sources": {"text": ["Návrh Smlouvy o stabilitě, koordinace a správě v hospodářské a měnové unii"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/media/579087/treaty.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:55.078358+00:00"}
{"id": "vr16326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16326", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Pýtam sa, za rok vašej vlády, ktorá vznikla aj kvôli tomu, že chcete bojovať s extrémizmom, preferencie kotlebovcov stúpli alebo klesli? Stúpli.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravicovo-ľavicová koalícia vraj vznikla i z toho dôvodu, aby zabránila možnému nárastu extrémistických sil, keďže v prípade nezostavenia vlády by došlo k predčasným voľbám. Čo sa týka preferencii ĽS NS tie majú napriek miernemu kolísaniu stúpajúcu tendenciu. V apríli 2017 mala táto strana preferencie okolo 10% čo je nárast oproti volebnému výsledku strany v parlamentných voľbách 2016, kde získala 8,04%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pravicovo-ľavicová koalícia vraj vznikla i z toho dôvodu, aby zabránila možnému nárastu extrémistických sil, keďže v prípade nezostavenia vlády by došlo k predčasným voľbám. Čo sa týka preferencii ĽS NS tie majú napriek miernemu kolísaniu stúpajúcu tendenciu. V apríli 2017 mala táto strana preferencie okolo 10% čo je nárast oproti volebnému výsledku strany v parlamentných voľbách 2016, kde získala 8,04%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "preferencie", "uvádzal", "prekvapivého", "Teraz.sk", ".pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/406615/rebelantom-sieti-sa-pridala-zuzana-zimenova-prva-nahradnicka-do-parlamentu/", "http://preferencie.teraz.sk/", "https://domov.sme.sk/c/20359243/bugar-napisal-list-vysvetluje-preco-je-vo-vlade-so-smerom-a-sns.html#axzz4jDf9fVbK", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1716163-zahranicni-reakce-kotleba-se-postaral-o-volebni-sok", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//publikacie/subory/Mladi_v_kyberpriestore.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:58.034774+00:00"}
{"id": "vr31919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31919", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Príspevok Slovenska do trvalého eurovalu bude v roku 2012 na úrovni 260 miliónov eur, ale my s týmto rátame, myslím, že do 15 dní od ratifikácie prvých 130 miliónov, potom niekedy v októbri alebo v novembri ďalších 130 miliónov.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico správne uvádza termín splátok Slovenska do trvalého eurovalu a taktiež aj objem splátok v tomto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý aj keď R. Fico neuvádza úplne presné čísla ale zaokrúhlené. V doložke vplyvov návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu sa píše, že Slovensko má do konca roka 2012 uhradiť presne 263,68 miliónov eur. Konkrétne musí Slovensko uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Tento zákon by sa mal prerokovať v najbližších týždňoch. Na úhradu prvej splátky sa použijú štátne finančné aktíva. Podľa doložky vplyvov k tomuto návrhu zákona sa druhá splátka 131,84 sa vyplatí pravdepodobne v októbri 2012. Inými slovami v roku 2012 Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu 263,64 miliónov eur. V rokoch 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico správne uvádza termín splátok Slovenska do trvalého eurovalu a taktiež aj objem splátok v tomto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý aj keď R. Fico neuvádza úplne presné čísla ale zaokrúhlené. V doložke vplyvov návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu sa píše, že Slovensko má do konca roka 2012 uhradiť presne 263,68 miliónov eur. Konkrétne musí Slovensko uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 do pätnástich dní od nadobudnutia účinnosti zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu. Tento zákon by sa mal prerokovať v najbližších týždňoch. Na úhradu prvej splátky sa použijú štátne finančné aktíva. Podľa doložky vplyvov k tomuto návrhu zákona sa druhá splátka 131,84 sa vyplatí pravdepodobne v októbri 2012. Inými slovami v roku 2012 Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu 263,64 miliónov eur. V rokoch 2013 a 2014 by Slovenská republika mala uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["doložke vplyvov"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144121?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:27.719292+00:00"}
{"id": "vr35002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35002", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to 2,4 miliardy eur, ktoré vychádzali vrámci PPP projektu hovorím teraz len o stavebných prácach. Táto cena, keď sme ju porovnávali s cenou, ktorá, sa bežne získavala pri verejných obstarávaniach v minulosti bola nižšia, čiže v rámci PPP projektov sme schopní zabezpečovať nižšiu cenu stavebných prác, ako to je v prípade štandardného verejného obstarávania.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sumu, ktorá by hovorila o cene pri verejnom obstarávaní v rovnakom úseku ako pri výstavbe PPP projektu, sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Sumu, ktorá by hovorila o cene pri verejnom obstarávaní v rovnakom úseku ako pri výstavbe PPP projektu, sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:58.552451+00:00"}
{"id": "vr36292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36292", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď to je len riešenie pre financovanie toho tunela Višňové. (400 mil eur z eurofondov, pozn.) Spolu so štátnymi peniazmi to bude zhruba na úrovni 700 miliónov eur. Ale ja to spomínam len ako presun prostriedkov, o ktorom diskusia bola asi tri mesiace.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O sume 400 miliónov euro sa podľa TASR zmieňoval Ján Figeľ aj na tlačovej konferencii ministerstva dopravy. Vzhľadom na to, že sa nám údaj nepodarilo overiť z iných zdrojov, hodnotíme ho ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O sume 400 miliónov euro sa podľa TASR zmieňoval Ján Figeľ aj na tlačovej konferencii ministerstva dopravy. Vzhľadom na to, že sa nám údaj nepodarilo overiť z iných zdrojov, hodnotíme ho ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5683495/figel-nemame-na-dialnice-lacnejsi-zdroj-ako-su-eurofondy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:56.409011+00:00"}
{"id": "vr15633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15633", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Začali sme byť svedkami, ako sa zneužíval ten inštitút, že nebol obmedzený rokovací čas, na čítanie rozličných nepodstatných vecí dokonca všelijakých zoznamov a iných vecí, ktoré nemali nič spoločné s prerokovaným bodom.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kým prvý polrok sa niesol v znamení volieb a vzniku novej vlády, v druhej polovici roka vďaka protestom pred komplexom Bonaparte sa každý dozvedel, kde býva premiér. Keby sme mali v sebe čo i len o trocha viac konšpirátorského ducha, tak v Dankovej novele rokovacieho poriadku (alias zákon o Horalkách) by sme mohli vidieť šikovný marketingový ťah od výrobcu Horaliek (aj Tic-Tac-u).", "analysis_paragraphs": ["Kým prvý polrok sa niesol v znamení volieb a vzniku novej vlády, v druhej polovici roka vďaka protestom pred komplexom Bonaparte sa každý dozvedel, kde býva premiér. Keby sme mali v sebe čo i len o trocha viac konšpirátorského ducha, tak v Dankovej novele rokovacieho poriadku (alias zákon o Horalkách) by sme mohli vidieť šikovný marketingový ťah od výrobcu Horaliek (aj Tic-Tac-u)."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["analýzu rokovacích poriadkov", "Roberta Fica", "Daniel Lipšic"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54126", "http://domov.sme.sk/c/6937846/poslanci-rokovali-az-do-rana-viskupic-vini-z-napadnutia-troch-poslancov-smeru.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/protiteroristicky-balik-lipsic-obstrukci/170293-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:40.094754+00:00"}
{"id": "vr15522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15522", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Keď sa pozrieme na rokovanie v iných parlamentoch, tam je čas tiež rozlíšený podľa toho, či hovorí predseda vlády, alebo člen vlády, alebo poslanec, alebo predseda snemovne. Takže tie kategórie časového rozlíšenia sú upravené takisto ako v Európskom parlamente, alebo v parlamentoch iných krajín. Podľa toho istého pravidla.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "(a) prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,\n\n(b) druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,\n\n(c) nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b).\"\n\nZvyšný čas rozpravy sa neprideľuje vopred, ale predseda udeľuje slovo poslancom na maximálne jednu minútu. Článok o pridelení rečníckych časov bližšie nediskutuje rozdiely v časovom prejave medzi rôznymi skupinami funkcionárov. Existuje pritom istá hierarchia ktorá sa prejavuje v poradí poslancov, časový limit pritom stanovený nie je:\n\n\" 7. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci, ktorí ich zastupujú. (...) 11. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov. \"\n\nV prípade niektorých národných parlamentov, ako napríklad v Dánsku, Grécku, Francúzsku či Chorvátsku, rokovací poriadok presne stanovuje časový limit pre vystúpenie rôznych funkcionárov. V dánskom Folketingente sa rečnícky čas líši podľa funkcie, a to konkrétne podľa toho či daný rečník patrí do skupiny poverených rečníkov, ostatných poslancov alebo ministrov. Napríklad v prvom čítaní návrhu zákona majú zástupcovia navrhovateľov k dispozícii 10 minút k vyjadreniu, poverení zástupcovia politickej strany a ostatní členovia 5 minút a ministri 15 minút. V prípade Grécka je rečnícky čas rozdelený podobne - registrovaní rečníci majú k dispozícii 7 minút, spravodajcovia a odborní rečníci 15 minút, zástupcovia poslaneckých klubov 12 minút. Vystúpenie predsedov poslaneckých klubov nesmie prekročiť 15 minút a ministrov 10 minút.\n\nVo francúzskom Národnom zhromaždení (.pdf) sa rozlišuje rečnícky čas medzi nezávislými poslancami, ktorí majú iba 5 minút na vystúpenie, a poslancami zaradenými v poslaneckom klube, pričom poslanecké kluby majú stanovený iba minimálny čas na rozpravu. Dĺžka tohto času je spravidla väčšia pre opozičné kluby. Navrhovatelia zákonov disponujú 30 minútami, zatiaľ čo na jednotlivé vystúpenia poslancov sú priradené dve minúty. V Chorvátsku je tiež rečnícky čas upravený v závislosti od funkcie rečníka. Kým poslanci nesmú prekročiť 10 minút, poverení rečníci 15 minút a navrhovatelia zákonov až 30 minút. Zástupca vlády má k dispozícii taktiež 10 minút.\n\nVo väčšine ďalších prípadov rokovacie poriadky národných parlamentov však upravujú rečnícky čas poslaneckých klubov podľa ich veľkosti, napríklad Nemecko, Poľsko, Rakúsko. V rokovacom poriadku Bundestag sa píše: \" The relative size of the parliamentary groups determiThe relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittingsnes their allocation of speaking time at plenary sittings \"\n\nPodľa najnovšej novely zákona je dĺžka rečníckeho času v NR SR obmedzená na 20 minút (v prípade písomne prihláseného) a ak sa jedná o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času je stanovená na 30 minút. Pozmeňujúcim návrhom koaliční poslanci umožnili aj prihlásiť sa do rozpravy ústne, kedy majú poslanci ďalších desať minút na vystúpenie v rozprave. Na druhej strane vystúpenia prezidenta, predsedu vlády a predsedu národnej rady nie sú časovo obmedzené. Ministri a podpredsedovia parlamentu sú časovo obmedzení, avšak môžu vystúpiť koľkokrát chcú. Časový limit pre ministrov neplatí v prípade ich odvolávania.", "analysis_paragraphs": ["(a) prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny,", "(b) druhá časť sa rozdelí medzi politické skupiny v pomere k celkovému počtu ich členov,", "(c) nezaradeným poslancom sa pridelí celkový rečnícky čas podľa rečníckeho času, ktorý boli pridelený jednotlivým politickým skupinám podľa písmen a) a b).\"", "Zvyšný čas rozpravy sa neprideľuje vopred, ale predseda udeľuje slovo poslancom na maximálne jednu minútu. Článok o pridelení rečníckych časov bližšie nediskutuje rozdiely v časovom prejave medzi rôznymi skupinami funkcionárov. Existuje pritom istá hierarchia ktorá sa prejavuje v poradí poslancov, časový limit pritom stanovený nie je:", "\" 7. Na základe žiadosti však môže byť uprednostnený predseda alebo spravodajca gestorského výboru a predsedovia politických skupín, ktorí chcú vystúpiť v mene týchto politických skupín, alebo rečníci, ktorí ich zastupujú. (...) 11. Komisii a Rade sa spravidla udelí slovo v rozprave o správe bezprostredne po jej uvedení spravodajcom. Komisii, Rade a spravodajcovi možno opätovne udeliť slovo, predovšetkým aby reagovali na vyhlásenia poslancov. \"", "V prípade niektorých národných parlamentov, ako napríklad v Dánsku, Grécku, Francúzsku či Chorvátsku, rokovací poriadok presne stanovuje časový limit pre vystúpenie rôznych funkcionárov. V dánskom Folketingente sa rečnícky čas líši podľa funkcie, a to konkrétne podľa toho či daný rečník patrí do skupiny poverených rečníkov, ostatných poslancov alebo ministrov. Napríklad v prvom čítaní návrhu zákona majú zástupcovia navrhovateľov k dispozícii 10 minút k vyjadreniu, poverení zástupcovia politickej strany a ostatní členovia 5 minút a ministri 15 minút. V prípade Grécka je rečnícky čas rozdelený podobne - registrovaní rečníci majú k dispozícii 7 minút, spravodajcovia a odborní rečníci 15 minút, zástupcovia poslaneckých klubov 12 minút. Vystúpenie predsedov poslaneckých klubov nesmie prekročiť 15 minút a ministrov 10 minút.", "Vo francúzskom Národnom zhromaždení (.pdf) sa rozlišuje rečnícky čas medzi nezávislými poslancami, ktorí majú iba 5 minút na vystúpenie, a poslancami zaradenými v poslaneckom klube, pričom poslanecké kluby majú stanovený iba minimálny čas na rozpravu. Dĺžka tohto času je spravidla väčšia pre opozičné kluby. Navrhovatelia zákonov disponujú 30 minútami, zatiaľ čo na jednotlivé vystúpenia poslancov sú priradené dve minúty. V Chorvátsku je tiež rečnícky čas upravený v závislosti od funkcie rečníka. Kým poslanci nesmú prekročiť 10 minút, poverení rečníci 15 minút a navrhovatelia zákonov až 30 minút. Zástupca vlády má k dispozícii taktiež 10 minút.", "Vo väčšine ďalších prípadov rokovacie poriadky národných parlamentov však upravujú rečnícky čas poslaneckých klubov podľa ich veľkosti, napríklad Nemecko, Poľsko, Rakúsko. V rokovacom poriadku Bundestag sa píše: \" The relative size of the parliamentary groups determiThe relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittingsnes their allocation of speaking time at plenary sittings \"", "Podľa najnovšej novely zákona je dĺžka rečníckeho času v NR SR obmedzená na 20 minút (v prípade písomne prihláseného) a ak sa jedná o člena povereného poslaneckým klubom, dĺžka rečníckeho času je stanovená na 30 minút. Pozmeňujúcim návrhom koaliční poslanci umožnili aj prihlásiť sa do rozpravy ústne, kedy majú poslanci ďalších desať minút na vystúpenie v rozprave. Na druhej strane vystúpenia prezidenta, predsedu vlády a predsedu národnej rady nie sú časovo obmedzené. Ministri a podpredsedovia parlamentu sú časovo obmedzení, avšak môžu vystúpiť koľkokrát chcú. Časový limit pre ministrov neplatí v prípade ich odvolávania."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok Európskeho parlamentu", "dánskom Folketingente", "Grécka", "francúzskom Národnom zhromaždení", "Chorvátsku", "Bundestag", "najnovšej novely zákona"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20160915+RULE-162+DOC+XML+V0//SK&language=SK&navigationBar=YES", "http://www.thedanishparliament.dk/Publications/Standing%20Orders%20of%20the%20Folketing/Annex.aspx", "http://www.hellenicparliament.gr/en/Vouli-ton-Ellinon/Kanonismos-tis-Voulis/", "http://www.assemblee-nationale.fr/connaissance/reglement_2015_01.pdf", "http://www.sabor.hr/standing-orders-of-the-croatian-parliament-sabor", "https://www.btg-bestellservice.de/pdf/80140000.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:46.459940+00:00"}
{"id": "vr16929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16929", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...bol to župan (Juraj Blanár, pozn.) ktorý naozaj jediný zachránil všetky zdravotnícke zariadenia, rozvíjal cesty (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných tlačových správ a medializovaných informácií sa predsedovi Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jurajovi Blanárovi počas jeho funkčných období podarilo udržať v správe kraja všetky nemocnice, ktoré spravoval a takisto boli zaznamenané početné údržby ciest v ŽSK počas tohto obdobia. TNSK síce nateraz ako tak udržal nemocnice pod svojou správou, nedá sa povedať, že by ich \"zachránil\". Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) štyri nemocnice a jedna poliklinika: Dolnooravská nemocnica s poliklinikou (NsP) v Dolnom Kubíne, Hornooravská NsP v Trstenej, Kysucká NsP v Čadci, Liptovská NsP MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a Oravská poliklinika v Námestove. Podľa tlačovej správy ŽSK z februára 2017 prevzal kraj uvedené nemocnice v roku 2003 v procese delimitácie od štátu s veľkým modernizačným dlhom. Podľa vyjadrenia predsedu ŽSK Juraja Blanára bol \"ich hospodársky výsledok ... v tej dobe mínus 12 miliónov eur. Nám sa podarilo zmeniť spôsob managementu a správy nemocníc. Tie už dnes svoje záväzky nezvyšujú, naopak hospodária vyrovnane a v kladných číslach.\" V roku 2011 došlo k zlučovaniu štyroch nemocníc v pôsobnosti kraja do jednej akciovej spoločnosti Nemocnice ŽSK s účinnosťou od 1. januára 2012. Na akciovú spoločnosť bola zmenená aj nemocnica v Námestove. Tieto akciové spoločnosti nevlastnia majetok nemocníc; ten zostáva vo vlastníctve kraja. Juraj Blanár sa k tomuto kroku v tom čase vyjadril nasledovne: \"My si chceme majetok chrániť, a preto ten majetok ostáva v majetku ŽSK a akciovka ho bude mať v prenájme. Lebo nechcem, aby sa stal ľahkou korisťou veriteľov, keď zdravotné poisťovne budú takto postupovať ďalej. Ale to sa u štátnych nemocníc môže ľahko stať a ja hovorím, že tu je skrytá privatizácia. My naopak, nechceme absolútne, aby došlo k nejakej privatizácii.\" Žilinský samosprávny kraj nie je jediným na Slovensku, ktoré má ešte v pôsobnosti všetky regionálne nemocnice. Trenčiansky kraj je stále zriaďovateľom troch nemocníc (NsP Myjava, NsP Prievidza, NsP Považská Bystrica). Kraj, podľa článku Denníka N, v roku 2015 riešil problém vysokého zadlženia týchto nemocníc. Hoci do úvahy prichádzal aj ich predaj, kraj sa napokon rozhodol zveriť ich riadenie manažérom na základe zmluvy na štyri roky. Toto rozhodnutie prišlo už v roku 2016, no aj po roku, v 2017 sú nemocnice ešte stále v správe kraja. Všetky ostatné samosprávne kraje už aspoň časť nemocníc a zdravotníckych zariadení odpredali alebo prenajali súkromným investorom. Za údržbu a správu ciest v kompetencii ŽSK zodpovedá spoločnosť Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja. Podľa informácií z webstránky Slovenskej správy ciest ( .pdf ) sa na území ŽSK nachádza 327,8 km ciest II. triedy a 1107,92 km ciest III. triedy, kraj teda zodpovedá celkovo za stav 1435,72 km ciest. Zimnú údržbu však realizuje aj na cestách I. triedy a rýchlostných cestách, ktorých je podľa uvedeného zdroja v tomto kraji celkovo 521,78 km. Podľa tlačových správ a ďalších zverejnených informácií realizoval kraj počas pôsobenia Juraja Blanára na poste predsedu ŽSK niekoľko údržieb ciest. Okrem pravidelného informovania o aktuálnom pláne na opravu ciest kraj v máji 2017 prostredníctvom tlačovej správy informoval o navýšení župného rozpočtu na tento rok o 26 miliónov eur. Podľa tejto správy bude ŽSK do opravy ciest po zime investovať 5,5 milióna eur, za ktoré opraví 80 km ciest a mostov II. a III. triedy. Demagog.SK už koncom októbra 2017 overoval podobný výrok Juraja Blanára a vyžiadal informácie o opravených úsekoch II. a III. triedy v ŽSK. Podľa týchto informácií bolo v roku 2005 až 2016, t.j. počas troch funkčných období Juraja Blanára na poste žilinského župana opravených viac ako 773 km týchto ciest. Je možné konštatovať, že na údržbu a obnovu ciest boli vynaložené finančné prostriedky aj v ŽSK, no táto povinnosť plynie z kompetencií predsedu kraja a podobne konali aj ostatní predsedovia krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných tlačových správ a medializovaných informácií sa predsedovi Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Jurajovi Blanárovi počas jeho funkčných období podarilo udržať v správe kraja všetky nemocnice, ktoré spravoval a takisto boli zaznamenané početné údržby ciest v ŽSK počas tohto obdobia. TNSK síce nateraz ako tak udržal nemocnice pod svojou správou, nedá sa povedať, že by ich \"zachránil\". Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) štyri nemocnice a jedna poliklinika: Dolnooravská nemocnica s poliklinikou (NsP) v Dolnom Kubíne, Hornooravská NsP v Trstenej, Kysucká NsP v Čadci, Liptovská NsP MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a Oravská poliklinika v Námestove. Podľa tlačovej správy ŽSK z februára 2017 prevzal kraj uvedené nemocnice v roku 2003 v procese delimitácie od štátu s veľkým modernizačným dlhom. Podľa vyjadrenia predsedu ŽSK Juraja Blanára bol \"ich hospodársky výsledok ... v tej dobe mínus 12 miliónov eur. Nám sa podarilo zmeniť spôsob managementu a správy nemocníc. Tie už dnes svoje záväzky nezvyšujú, naopak hospodária vyrovnane a v kladných číslach.\" V roku 2011 došlo k zlučovaniu štyroch nemocníc v pôsobnosti kraja do jednej akciovej spoločnosti Nemocnice ŽSK s účinnosťou od 1. januára 2012. Na akciovú spoločnosť bola zmenená aj nemocnica v Námestove. Tieto akciové spoločnosti nevlastnia majetok nemocníc; ten zostáva vo vlastníctve kraja. Juraj Blanár sa k tomuto kroku v tom čase vyjadril nasledovne: \"My si chceme majetok chrániť, a preto ten majetok ostáva v majetku ŽSK a akciovka ho bude mať v prenájme. Lebo nechcem, aby sa stal ľahkou korisťou veriteľov, keď zdravotné poisťovne budú takto postupovať ďalej. Ale to sa u štátnych nemocníc môže ľahko stať a ja hovorím, že tu je skrytá privatizácia. My naopak, nechceme absolútne, aby došlo k nejakej privatizácii.\" Žilinský samosprávny kraj nie je jediným na Slovensku, ktoré má ešte v pôsobnosti všetky regionálne nemocnice. Trenčiansky kraj je stále zriaďovateľom troch nemocníc (NsP Myjava, NsP Prievidza, NsP Považská Bystrica). Kraj, podľa článku Denníka N, v roku 2015 riešil problém vysokého zadlženia týchto nemocníc. Hoci do úvahy prichádzal aj ich predaj, kraj sa napokon rozhodol zveriť ich riadenie manažérom na základe zmluvy na štyri roky. Toto rozhodnutie prišlo už v roku 2016, no aj po roku, v 2017 sú nemocnice ešte stále v správe kraja. Všetky ostatné samosprávne kraje už aspoň časť nemocníc a zdravotníckych zariadení odpredali alebo prenajali súkromným investorom. Za údržbu a správu ciest v kompetencii ŽSK zodpovedá spoločnosť Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja. Podľa informácií z webstránky Slovenskej správy ciest ( .pdf ) sa na území ŽSK nachádza 327,8 km ciest II. triedy a 1107,92 km ciest III. triedy, kraj teda zodpovedá celkovo za stav 1435,72 km ciest. Zimnú údržbu však realizuje aj na cestách I. triedy a rýchlostných cestách, ktorých je podľa uvedeného zdroja v tomto kraji celkovo 521,78 km. Podľa tlačových správ a ďalších zverejnených informácií realizoval kraj počas pôsobenia Juraja Blanára na poste predsedu ŽSK niekoľko údržieb ciest. Okrem pravidelného informovania o aktuálnom pláne na opravu ciest kraj v máji 2017 prostredníctvom tlačovej správy informoval o navýšení župného rozpočtu na tento rok o 26 miliónov eur. Podľa tejto správy bude ŽSK do opravy ciest po zime investovať 5,5 milióna eur, za ktoré opraví 80 km ciest a mostov II. a III. triedy. Demagog.SK už koncom októbra 2017 overoval podobný výrok Juraja Blanára a vyžiadal informácie o opravených úsekoch II. a III. triedy v ŽSK. Podľa týchto informácií bolo v roku 2005 až 2016, t.j. počas troch funkčných období Juraja Blanára na poste žilinského župana opravených viac ako 773 km týchto ciest. Je možné konštatovať, že na údržbu a obnovu ciest boli vynaložené finančné prostriedky aj v ŽSK, no táto povinnosť plynie z kompetencií predsedu kraja a podobne konali aj ostatní predsedovia krajov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["sú", "tlačovej správy", "zlučovaniu", "zriaďovateľom", "článku", "manažérom", "2017", ".pdf", "realizuje", "informovania", "tlačovej správy", "podobný výrok"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-zdravotnictva/zdravotnicke-zariadenia-posobnosti-zsk/", "http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/zupne-lekarne-vratili-do-zdravotnictva-130-tisic-eur-2.html", "https://myzilina.sme.sk/c/5955759/zilinsky-kraj-zlucil-styri-nemocnice-do-jednej-akciovky.html", "https://www.tsk.sk/organizacie-v-zriadovatelskej-posobnosti-tsk/zdravotnictvo/nemocnice.html?page_id=54414", "https://dennikn.sk/203669/uz-len-zilinska-zupa-si-mysli-ze-nemocnice-uriadi-sama/", "https://www.aktuality.sk/clanok/337941/stratove-nemocnice-si-najmu-externy-manazment-ponukaju-miliony-eur/", "https://mytrencin.sme.sk/c/20634295/externych-manazerov-stale-neobstarali.html", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/infolisty-k_mapam/za_kraj.pdf", "http://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-obnovil-techniku-pre-spr/233193-clanok.html", "http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy-uzemneho-planovania/doprava/udrzba-opravy-cestnej-siete.html", "http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/kraj-navysil-zupny-rozpocet-26-milionov-eur.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/677/volby-2017-zsk-v-rtvs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:58.811773+00:00"}
{"id": "vr14876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14876", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Vieme, že sa proste niekedy aj opakovali referendá o akceptácii Lisabonskej zmluvy a podobne.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum o Lisabonskej zmluve sa opakovane konalo v Írsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Referendum o prijatí Lisabonskej zmluvy sa naozaj opakovalo iba v Írsku. Írsko v referende v júni 2008 odmietlo Lisabonskú zmluvu, čo sa pripisovalo najmä nedostatočnej kampani. Po kritike ostatných štátov sa konalo druhé referendum v októbri roku 2009, ktoré bolo úspešné. Prvé referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku, ktoré sa konalo 12. júna 2008, bolo odmietnuté v pomere 53,4 % ku 46,6 % pri účasti 53 %. Druhé referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku, ktoré sa konalo 2. októbra 2009 bolo schválené v pomere 67,1 % ku 32,9 % pri účasti 59 %. Lisabonská zmluva , zatiaľ najnovšia zmluva EU, ustanovovala reformu inštitúcií pre 28 členských štátov a reformu politík na európskej úrovni. Taktiež mení štruktúru Európskej únie a jej funkčnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Referendum o Lisabonskej zmluve sa opakovane konalo v Írsku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Referendum o prijatí Lisabonskej zmluvy sa naozaj opakovalo iba v Írsku. Írsko v referende v júni 2008 odmietlo Lisabonskú zmluvu, čo sa pripisovalo najmä nedostatočnej kampani. Po kritike ostatných štátov sa konalo druhé referendum v októbri roku 2009, ktoré bolo úspešné. Prvé referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku, ktoré sa konalo 12. júna 2008, bolo odmietnuté v pomere 53,4 % ku 46,6 % pri účasti 53 %. Druhé referendum o Lisabonskej zmluve v Írsku, ktoré sa konalo 2. októbra 2009 bolo schválené v pomere 67,1 % ku 32,9 % pri účasti 59 %. Lisabonská zmluva , zatiaľ najnovšia zmluva EU, ustanovovala reformu inštitúcií pre 28 členských štátov a reformu politík na európskej úrovni. Taktiež mení štruktúru Európskej únie a jej funkčnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["2008", "Prvé referendum", "Druhé referendum", "Lisabonská zmluva"], "url": ["http://electionsireland.org/results/referendum/summary.cfm", "http://electionsireland.org/results/referendum/summary.cfm", "http://electionsireland.org/results/referendum/summary.cfm", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv%3Aai0033"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:07.777996+00:00"}
{"id": "vr31933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31933", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A pritom dedičstvom je najvyšší hospodársky rast (Slovenska, pozn.) v rámci eurozóny. To nie je jednoduchá vec, stláčať deficit a udržiavať rast, ktorý je dnes najvyšší v rámci eurozóny.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe štvrťročnej štatistiky Eurostatu (.pdf), ktorá porovnáva mieru rastu HDP za štvrťrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. SR má v tejto štatistike najvyššiu mieru rastu HDP spomedzi ostaných krajín eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe štvrťročnej štatistiky Eurostatu (.pdf), ktorá porovnáva mieru rastu HDP za štvrťrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom. SR má v tejto štatistike najvyššiu mieru rastu HDP spomedzi ostaných krajín eurozóny."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "odhadu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-06062012-AP/EN/2-06062012-AP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tsieb020&language=en&toolbox=data"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:24.602027+00:00"}
{"id": "vr30053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30053", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...počul som vyjadrenie premiéra, že v balíčkoch chce rozpustiť, v troch, to som počul, miliardu euro.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnota troch sociálnych balíčkov, ktoré predstavila vláda, bude predstavovať celkovo sumu okolo 900 miliónov eur. Fico vo svojom vyjadrení 4. augusta 2015 hovoril o približne jednej miliarde eur. Na základe toho, že Švejna hovorí o tom, že počul vyjadrenie od premiéra, považujeme výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hodnota troch sociálnych balíčkov, ktoré predstavila vláda, bude predstavovať celkovo sumu okolo 900 miliónov eur. Fico vo svojom vyjadrení 4. augusta 2015 hovoril o približne jednej miliarde eur. Na základe toho, že Švejna hovorí o tom, že počul vyjadrenie od premiéra, považujeme výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["250 miliónov eur", "250 miliónov eur", "napríklad", "400 miliónov eur", "informoval"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/druhy-vladny-socialny-balicek-polovicna-dph-aj-podpora-lyziarskych.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/fico-spustil-druhy-balik-opatreni-pozrite-si-15-bodov-ktore-slubil-slovakom-velky-prehlad-866901", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/fico-spustil-druhy-balik-opatreni-pozrite-si-15-bodov-ktore-slubil-slovakom-velky-prehlad-866901", "http://www.teraz.sk/ekonomika/snem-smer-fico-treti-balicek-nacrt/136548-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/fico-celkova-hodnota-socialne-baliky/149172-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:05.625693+00:00"}
{"id": "vr30144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30144", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...prijala (EÚ, pozn.) vo veľkom akčný plán spolupráce s Tureckom.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia uzatvorila s Tureckom v piatok 16. októbra 2015 takzvaný \"akčný plán\", ktorým chce zamedziť príchod nelegálnych migrantov do Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V dokumente Závery - 15. októbra 2015 (s.1) sa uvádza, že dňa 15. októbra 2015 Európska Rada uvíta spoločný akčný plán s Tureckom, ktorý sa stane komplexným programom spolupráce. EÚ a členské štáty sú ochotné spolupracovať s Tureckom a zintenzívniť politickú aj finančnú angažovanosť. Po bombovom útoku v Ankare sa Európska rada prisľúbila tureckému ľudu podporovať boj proti terorizmu.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia uzatvorila s Tureckom v piatok 16. októbra 2015 takzvaný \"akčný plán\", ktorým chce zamedziť príchod nelegálnych migrantov do Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V dokumente Závery - 15. októbra 2015 (s.1) sa uvádza, že dňa 15. októbra 2015 Európska Rada uvíta spoločný akčný plán s Tureckom, ktorý sa stane komplexným programom spolupráce. EÚ a členské štáty sú ochotné spolupracovať s Tureckom a zintenzívniť politickú aj finančnú angažovanosť. Po bombovom útoku v Ankare sa Európska rada prisľúbila tureckému ľudu podporovať boj proti terorizmu."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Závery - 15. októbra 2015", "TASR", "TASR", "Hliadky"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCQQFjAAahUKEwiZ9v-vjM7IAhVIWBoKHRGgBnY&url=http%3A%2F%2Fwww.consilium.europa.eu%2Fsk%2Fmeetings%2Feuropean-council%2F2015%2F10%2F15-euco-conclusions%2F&usg=AFQjCNElipS2W638YSdEtHPi0-Bmyoe5og&sig2=HyuLSKBRPW8l5bJFrXMWCQ", "http://www.cas.sk/clanok/333466/juncker-po-skonceni-summitu-eu-akcny-plan-pre-turecko-znamena-viac-penazi-a-uvolnenie-viz.html", "http://www.cas.sk/clanok/332175/akcny-plan-proti-utecencom-zachytavat-by-ich-mali-uz-na-mori.html", "http://www.topky.sk/cl/1000851/1501871/Akcny-plan-Europskej-komisie-ma-pomoct-zmiernit-utecenecku-krizu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:46.130664+00:00"}
{"id": "vr30455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30455", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Konkrétne na úroveň minimálne 1,05 až 1,6 násobku priemernej mzdy od 1. 1. Jedna celá nula päť až jedna celá šesť násobku. Druhý paragraf: 1,17 až 1,73. Čiže v tomto rozpätí. To znamená 1,05 znamená myslím nejakých 800 eur.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve : 4.1. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Navýšenie o 1,05 môže v nejakom prípade znamenať hodnotu 800 eur. Čísla Kollár uvádza správne. Treba však upozorniť na to, že obsahom týchto úprav je aj ustanovenie o ich závislosti od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve : 4.1. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Navýšenie o 1,05 môže v nejakom prípade znamenať hodnotu 800 eur. Čísla Kollár uvádza správne. Treba však upozorniť na to, že obsahom týchto úprav je aj ustanovenie o ich závislosti od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/memorandum-o-uprave-pomerov-v-zdravotnictve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:55.511289+00:00"}
{"id": "vr13824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13824", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Už aj nemecký minister povedal, my sme veľmi prekvapení, my sme veľmi prekvapení, pretože tí ľudia tam nie sú v tých táboroch, do ktorých sme ich umiestnili.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z nemeckých táborov síce reálne miznú stovky utečencov, avšak vetu podobnú tej, ktorú vyslovil Kaliňák, nepovedal nemecký minister, ale pre Die Welt hovorca postupimského (nemecká spolková krajina Brandenbursko) ministerstva vnútra, Ingo Decker. Ten povedal : \" Tí utečenci jednoducho v táboroch už nie sú .\" Hovorkyňa tajomníka ministerstva Susan Fischer tiež potvrdila , že viac ako 600 ľudí opustilo tábor, K situácii sa vyjadrila aj hovorkyňa vládnej strany CDU v dolnom Sasku, Angelika Jahn, ktorá pre webový portál local.de , ktorá opísala situáciu slovom \" neakceptovateľná \". Vzhľadom na zámenu osôb, výrok hodnotíme zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z nemeckých táborov síce reálne miznú stovky utečencov, avšak vetu podobnú tej, ktorú vyslovil Kaliňák, nepovedal nemecký minister, ale pre Die Welt hovorca postupimského (nemecká spolková krajina Brandenbursko) ministerstva vnútra, Ingo Decker. Ten povedal : \" Tí utečenci jednoducho v táboroch už nie sú .\" Hovorkyňa tajomníka ministerstva Susan Fischer tiež potvrdila , že viac ako 600 ľudí opustilo tábor, K situácii sa vyjadrila aj hovorkyňa vládnej strany CDU v dolnom Sasku, Angelika Jahn, ktorá pre webový portál local.de , ktorá opísala situáciu slovom \" neakceptovateľná \". Vzhľadom na zámenu osôb, výrok hodnotíme zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "potvrdila", "opustilo", "local.de"], "url": ["http://www.wnd.com/2015/10/thousands-of-muslim-migrants-disappear-from-camps/", "http://www.welt.de/politik/deutschland/article148206719/Tausende-Fluechtlinge-verlassen-Unterkuenfte-auf-eigene-Faust.html", "http://thewashingtonstandard.com/thousands-of-muslim-invaders-now-disappearing-from-migrant-camps/", "http://www.thelocal.de/20151026/hundreds-of-refugees-disappearing-from-centres"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:16.836240+00:00"}
{"id": "vr16203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "o jedno percento pôjdeme dole (sadzba dane pre príjmy firiem, pozn.), ak sa bude ekonomike dariť", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie sadzby dane z príjmu firiem, bol jeden z prioritných cieľov vlády počas vládneho obdobia 2016-2020. Od dňa 1.1. 2017 sa sadzba dane pre právnické osoby znížila z 22% na 21%, výrok je pravdivý. Citácia novely zákona 341/2016 Z. z. ( PDF . pozn. strana 3): Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre právnickú osobu 21 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu. Návrh novely zákona bol predložený 23. 9. 2016. Jeho schválenie prebehlo 19. 10. 2016 a tento zákon vyšiel v zbierke zákonov dňa 19. 12. 2016.", "analysis_paragraphs": ["Zníženie sadzby dane z príjmu firiem, bol jeden z prioritných cieľov vlády počas vládneho obdobia 2016-2020. Od dňa 1.1. 2017 sa sadzba dane pre právnické osoby znížila z 22% na 21%, výrok je pravdivý. Citácia novely zákona 341/2016 Z. z. ( PDF . pozn. strana 3): Sadzba dane je, okrem § 15a, § 43 a 44, pre právnickú osobu 21 % zo základu dane zníženého o daňovú stratu. Návrh novely zákona bol predložený 23. 9. 2016. Jeho schválenie prebehlo 19. 10. 2016 a tento zákon vyšiel v zbierke zákonov dňa 19. 12. 2016."], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["cieľov vlády", "sadzba dane", "PDF", "Etrend"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/341/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/341/ZZ_2016_341.pdf", "https://www.etrend.sk/podnikanie/6-dolezitych-zmien-v-zakone-o-dani-z-prijmov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:33.464281+00:00"}
{"id": "43754", "numeric_id": 43754, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43754", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "…pán doktor Bžán potvrdil to, že bývalá štátna tajomníčka bola uňho a klamala tým pádom...", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2018 sa denník SME Moniky Jankovskej pýtal , či bola s manželom u advokáta Radomíra Bžána v jeho chorvátskej vile. Bžán sa dostal do povedomia verejnosti kvôli 70-miliónovej odmene, ktorú mal od štátu získať za to, že preň vyhral spor o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Denník upozornil na fotografie Jankovskej manžela z Facebooku, ktoré porovnal so satelitnými snímkami a prišiel k záveru, že záhrada, v ktorej ležal, vyzerá ako záhrada Bžánovej vily. Jankovská napriek tomu návštevu u neho opakovane poprela . Začiatkom októbra 2019 zverejnil DenníkN údajnú komunikáciu Jankovskej s Kočnerom cez Threemu, z kontextu ktorej vyplýva , že Jankovská u Bžána skutočne bola. Návštevu Jankovskej potvrdil aj Bžán. „ Veď ja nepopieram, že ju poznám. Išla z dovolenky, zastavila sa na kávu, to je všetko. Aj keby u mňa bývala, ja s tým nemám problém,” uviedol DenníkuN. Zároveň povedal, že „netuší”, prečo ho zapierala (a teda klamala). Bez ohľadu na hodnotenie údajnej komunikácie cez Threemu, Radomír Bžán potvrdil, že bývalá štátna tajomníčka u neho bola a že túto návštevu zapierala. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2018 sa denník SME Moniky Jankovskej pýtal , či bola s manželom u advokáta Radomíra Bžána v jeho chorvátskej vile. Bžán sa dostal do povedomia verejnosti kvôli 70-miliónovej odmene, ktorú mal od štátu získať za to, že preň vyhral spor o vodnú elektráreň Gabčíkovo. Denník upozornil na fotografie Jankovskej manžela z Facebooku, ktoré porovnal so satelitnými snímkami a prišiel k záveru, že záhrada, v ktorej ležal, vyzerá ako záhrada Bžánovej vily. Jankovská napriek tomu návštevu u neho opakovane poprela . Začiatkom októbra 2019 zverejnil DenníkN údajnú komunikáciu Jankovskej s Kočnerom cez Threemu, z kontextu ktorej vyplýva , že Jankovská u Bžána skutočne bola. Návštevu Jankovskej potvrdil aj Bžán. „ Veď ja nepopieram, že ju poznám. Išla z dovolenky, zastavila sa na kávu, to je všetko. Aj keby u mňa bývala, ja s tým nemám problém,” uviedol DenníkuN. Zároveň povedal, že „netuší”, prečo ho zapierala (a teda klamala). Bez ohľadu na hodnotenie údajnej komunikácie cez Threemu, Radomír Bžán potvrdil, že bývalá štátna tajomníčka u neho bola a že túto návštevu zapierala. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["pýtal", "mal", "porovnal", "poprela", "vyplýva", "uviedol"], "url": ["https://video.sme.sk/c/22230703/pocitajte-s-nami-kolkokrat-jankovska-zaprela-navstevu-u-bzana-video.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/703356/mh-manazmentu-sa-ani-opakovane-nepodarilo-zablokovat-bzanove-peniaze/", "https://domov.sme.sk/c/20792063/jankovska-uplatok-som-nikdy-nevzala-v-bzanovej-vile-sme-neboli.html", "https://video.sme.sk/c/22230703/pocitajte-s-nami-kolkokrat-jankovska-zaprela-navstevu-u-bzana-video.html", "https://dennikn.sk/1604070/jankovska-klamala-aj-o-navsteve-u-bzana-pomodlime-sa-aby-na-to-novinari-neprisli/", "https://dennikn.sk/1604070/jankovska-klamala-aj-o-navsteve-u-bzana-pomodlime-sa-aby-na-to-novinari-neprisli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:34.400604+00:00"}
{"id": "vr38016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38016", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Pán kolega, ak tvrdíte, že napĺňa mocenské chúťky, tak povedzte v čom? Máme pripomínať vaše mocenské chúťky, ktoré sa týkali Slovenskej televízie, kde ste si rozparcelovávali jednotlivé oblasti pôsobenia, máme pripomenúť.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prinášame časť z rozhovoru Karola Sudora (zo SME , pozn.) s M. Urbánim z decembra 2006 potvrdzujúci Abrhanovo tvrdenie: \"Zákon nikdy nepostihne všetky nuansy. Hovorme aj o morálke. Prečo čakať, kým ku konfliktu záujmov explicitne nedôjde, keď sa mu dá predísť? Profesionálne voči tým ľuďom zatiaľ nemám námietky. Ak sa dokáže, že tam nemôže byť, pôjdu preč. Voči riaditeľovi Hrehovi sme neprotestovali, pretože bol legitímne zvolený Radou STV. Ale bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV a preberú za ne zodpovednosť. Chcete teda opäť politicky riadiť STV? Nie, od toho to má ďaleko. Sme za zvýšenie jej profesionality. Aby robila to, čo má robiť. Správy v poslednom období boli kvalitou, obsahom i šírkou informovanosti horšie ako v komerčných televíziách. Mňa ako občana neuspokojovali. A STV musí plniť aj výchovnú funkciu. To všetko vymizlo. Ak tam dáte svojich ľudí, logicky to bude riadené politicky. Nie. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo. Že za toho človeka budeme garantovať, že bude profesionálne na výške a bude robiť to spravodajstvo také, aké vo verejnoprávnej televízii má byť. Pán Šmihula, ktorý sa stal šéfom spravodajstva, vám prekáža prečo? Nepersonifikujme. O neho nejde, ja ho osobne nepoznám. Len viem, ako je názorovo orientovaný. Ako? Jednostranne. K Smeru? K ľavici. A to nie je dobré. Je potrebné, aby ľudia v STV neboli striktne politicky vyhranení, pretože sa potom stráca objektivita. Preto sme sa dohodli, že o tých ľuďoch budeme diskutovať. Protestovali sme, pretože sme sa jasne dohodli, že keď bude zvolený nový riaditeľ STV, znovu si sadneme a povieme si mená. Posúdime ich a niekoho vyberieme. Ja teraz ani nemám človeka, ktorého by som dal do spravodajstva, ale mohla niekoho navrhnúť napríklad SNS. Tak to treba chápať a nie, že sme tam chceli dať človeka z HZDS. Je ale normálne, aby šéfa spravodajstva verejnoprávnej televízie vyberali politické strany? Neoddeľujte politiku od života. Nehrajme sa tu na to, že sme prišli z Marsu. Politické strany majú vplyv na všetko, čo sa deje v štáte. Nechceli sme to politicky riadiť, ale prebrať politickú a morálnu zodpovednosť za človeka, ktorý bude garantom, že STV bude objektívna. Ako to môžte garantovať, keď to bude človek v područí nejakej strany? Nepochopili ste ma. Keby sme sa v koalícii dohodli, že si pozveme riaditeľa, navrhlo by sa nejakých päť mien a povedalo sa, že mám takého a takého človeka na šéfa spravodajstva, my by sme sa iba popýtali, kto je to, čo je to, odsúhlasilo by sa to, podali by sme si ruky a rozišli sa. Ako chcete za pár minút zodpovedne posúdiť ľudí na základe mien a niekoľkých informácií? No moment. Trvalo pätnásť minút, kým sme si pozisťovali, kto a čo je pán Šmihula a čo všetko robil. Tie mená by sa samozrejme museli riadne zdôvodniť. Nevnímate to teda ako zásah do nezávislosti televízie, ak chcete, aby politici rozhodovali o šéfovi spravodajstva? Absolútne nie. My sme ho nechceli riadiť. Chceli sme mu pomôcť a prevziať za neho zodpovednosť. Je pán Hreha človekom Smeru? Neviem. Pýtajte sa tých, ktorí ho vybrali. Nechcem mu krivdiť.\"", "analysis_paragraphs": ["Prinášame časť z rozhovoru Karola Sudora (zo SME , pozn.) s M. Urbánim z decembra 2006 potvrdzujúci Abrhanovo tvrdenie: \"Zákon nikdy nepostihne všetky nuansy. Hovorme aj o morálke. Prečo čakať, kým ku konfliktu záujmov explicitne nedôjde, keď sa mu dá predísť? Profesionálne voči tým ľuďom zatiaľ nemám námietky. Ak sa dokáže, že tam nemôže byť, pôjdu preč. Voči riaditeľovi Hrehovi sme neprotestovali, pretože bol legitímne zvolený Radou STV. Ale bolo dohodnuté, že politické strany v koalícii budú mať vplyv na niektoré aktivity v STV a preberú za ne zodpovednosť. Chcete teda opäť politicky riadiť STV? Nie, od toho to má ďaleko. Sme za zvýšenie jej profesionality. Aby robila to, čo má robiť. Správy v poslednom období boli kvalitou, obsahom i šírkou informovanosti horšie ako v komerčných televíziách. Mňa ako občana neuspokojovali. A STV musí plniť aj výchovnú funkciu. To všetko vymizlo. Ak tam dáte svojich ľudí, logicky to bude riadené politicky. Nie. Dohodli sme sa, že časť politického spektra bude kontrolovať isté oblasti. Preto sme chceli mať spravodajstvo. Že za toho človeka budeme garantovať, že bude profesionálne na výške a bude robiť to spravodajstvo také, aké vo verejnoprávnej televízii má byť. Pán Šmihula, ktorý sa stal šéfom spravodajstva, vám prekáža prečo? Nepersonifikujme. O neho nejde, ja ho osobne nepoznám. Len viem, ako je názorovo orientovaný. Ako? Jednostranne. K Smeru? K ľavici. A to nie je dobré. Je potrebné, aby ľudia v STV neboli striktne politicky vyhranení, pretože sa potom stráca objektivita. Preto sme sa dohodli, že o tých ľuďoch budeme diskutovať. Protestovali sme, pretože sme sa jasne dohodli, že keď bude zvolený nový riaditeľ STV, znovu si sadneme a povieme si mená. Posúdime ich a niekoho vyberieme. Ja teraz ani nemám človeka, ktorého by som dal do spravodajstva, ale mohla niekoho navrhnúť napríklad SNS. Tak to treba chápať a nie, že sme tam chceli dať človeka z HZDS. Je ale normálne, aby šéfa spravodajstva verejnoprávnej televízie vyberali politické strany? Neoddeľujte politiku od života. Nehrajme sa tu na to, že sme prišli z Marsu. Politické strany majú vplyv na všetko, čo sa deje v štáte. Nechceli sme to politicky riadiť, ale prebrať politickú a morálnu zodpovednosť za človeka, ktorý bude garantom, že STV bude objektívna. Ako to môžte garantovať, keď to bude človek v područí nejakej strany? Nepochopili ste ma. Keby sme sa v koalícii dohodli, že si pozveme riaditeľa, navrhlo by sa nejakých päť mien a povedalo sa, že mám takého a takého človeka na šéfa spravodajstva, my by sme sa iba popýtali, kto je to, čo je to, odsúhlasilo by sa to, podali by sme si ruky a rozišli sa. Ako chcete za pár minút zodpovedne posúdiť ľudí na základe mien a niekoľkých informácií? No moment. Trvalo pätnásť minút, kým sme si pozisťovali, kto a čo je pán Šmihula a čo všetko robil. Tie mená by sa samozrejme museli riadne zdôvodniť. Nevnímate to teda ako zásah do nezávislosti televízie, ak chcete, aby politici rozhodovali o šéfovi spravodajstva? Absolútne nie. My sme ho nechceli riadiť. Chceli sme mu pomôcť a prevziať za neho zodpovednosť. Je pán Hreha človekom Smeru? Neviem. Pýtajte sa tých, ktorí ho vybrali. Nechcem mu krivdiť.\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3074730/milan-urbani-meciar-bol-hlupy-a-dnes-to-uz-vie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:34.499862+00:00"}
{"id": "vr29077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29077", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "...podarilo sa nám (Československu, pozn.) zlikvidovať takzvané \"ružové\" zoznamy ŠtB, tajnej polície, o gejoch a lesbách a samozrejme...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že počas režimu v Československu boli tajnou službou vedené tzv. ružové zoznamy - zoznamy ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktoré boli využívané na prenasledovanie a šikanovanie týchto ľudí. Tieto zoznamy boli zrušené po páde režimu v roku 1989. To, či boli tieto zoznamy skutočne zlikvidované (fyzicky), teda ani nearchivované ako iné dokumenty ŠTB, sa nám nepodarilo zistiť. Odpoveď sme nezistili ani na stránkach ÚPN a českého ÚSTR . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas režimu v Československu boli tajnou službou vedené tzv. ružové zoznamy - zoznamy ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktoré boli využívané na prenasledovanie a šikanovanie týchto ľudí. Tieto zoznamy boli zrušené po páde režimu v roku 1989. To, či boli tieto zoznamy skutočne zlikvidované (fyzicky), teda ani nearchivované ako iné dokumenty ŠTB, sa nám nepodarilo zistiť. Odpoveď sme nezistili ani na stránkach ÚPN a českého ÚSTR . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["ružové zoznamy", "zrušené", "ÚPN", "ÚSTR"], "url": ["http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/132706-desetina-homosexualu-v-cesku-zazila-utok/", "http://is.muni.cz/th/170470/pravf_m/Diplomova_prace.txt", "http://www.upn.gov.sk/", "http://www.ustrcr.cz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:42.017209+00:00"}
{"id": "vr26534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26534", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Moja krajina vďaka administratívnym opatreniam vlády sa posunula pri ostatnom hodnotení konkurencieschopnosti o sedem miest dozadu – až na 78. miesto, kdesi za Kazachstan.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálneho (2013-2014, pozn.) rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko umiestnilo na 78. mieste. Kazachstan sa umiestnil na 50. mieste. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálneho (2013-2014, pozn.) rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko umiestnilo na 78. mieste. Kazachstan sa umiestnil na 50. mieste. Slovensko v tejto oblasti zaznamenáva neustály pokles od roku 2007."], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["umiestnilo", "zaznamenáva"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://alianciapas.sk/tag/wef/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:44.051587+00:00"}
{"id": "46919", "numeric_id": 46919, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46919", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tieto nové vakcíny zasahujú aj do ľudského DNA.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nové druhy vakcín proti ochoreniu covid-19 nezasahujú do ľudskej DNA. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivé. Existuje viacero druhov vakcín na COVID-19. Pfizer/BioNTech a Moderna sú založené na mRNA princípe, a AstraZeneca a Sputnik V na princípe vírusového vektora. Minister hospodárstva Richard Sulík, hovoril o tzv. vakcínach novej generácie, ktoré sú založené na princípe mRNA a vyrába ich napríklad firma Pfizer/BioNTech. Štátny ústav pre kontrolu liečiv o vakcínach uvádza : „ Vakcína BNT162b2 (od spoločnosti BioNTech v spolupráci so spoločnosťou Pfizer) je založená na prítomnosti mRNA, ktorá predstavuje genetickú inštrukciu pre vznik spike proteínu”. Tento proteín pomáha nášmu telu vyvolať imunitnú reakciu a vytvoriť protilátky na ochorenie COVID – 19. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vysvetľovalo fungovanie mRNA vakcín podobne - ako akýsi návod pomocou ktorého si ľudské telo dokáže vytvoriť jednu časť vírusu . Imunitný systém ho následne rozpozná a začne tvoriť protilátky. Virologička Ruth Tachezy, z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, napísala pre web českej vlády text, v ktorom vysvetľuje , že mRNA vakcíny nezasahuje do ľudského DNA. Podľa nej mRNA vakcíny neobsahujú živý vírus a mRNA nevstupuje do tej časti bunky, kde je uložený náš genóm. „Je to iba úsek RNA v ktorom je uložená informácia pre tvorbu jednej bielkoviny vírusu SARS-CoV-2, ktorá je kľúčová pre reakciu nášho imunitného systému.“ Tvrdenie, že vakcíny proti ochoreniu covid-19 zasahujú do DNA človeka bolo viackrát vyvrátené . Strana SaS po odvysielaní reakcie uviedla , že Sulík sa pomýlil a chcel povedať, že vakcína zasahuje do imunity človeka.", "analysis_paragraphs": ["Nové druhy vakcín proti ochoreniu covid-19 nezasahujú do ľudskej DNA. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako nepravdivé. Existuje viacero druhov vakcín na COVID-19. Pfizer/BioNTech a Moderna sú založené na mRNA princípe, a AstraZeneca a Sputnik V na princípe vírusového vektora. Minister hospodárstva Richard Sulík, hovoril o tzv. vakcínach novej generácie, ktoré sú založené na princípe mRNA a vyrába ich napríklad firma Pfizer/BioNTech. Štátny ústav pre kontrolu liečiv o vakcínach uvádza : „ Vakcína BNT162b2 (od spoločnosti BioNTech v spolupráci so spoločnosťou Pfizer) je založená na prítomnosti mRNA, ktorá predstavuje genetickú inštrukciu pre vznik spike proteínu”. Tento proteín pomáha nášmu telu vyvolať imunitnú reakciu a vytvoriť protilátky na ochorenie COVID – 19. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vysvetľovalo fungovanie mRNA vakcín podobne - ako akýsi návod pomocou ktorého si ľudské telo dokáže vytvoriť jednu časť vírusu . Imunitný systém ho následne rozpozná a začne tvoriť protilátky. Virologička Ruth Tachezy, z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, napísala pre web českej vlády text, v ktorom vysvetľuje , že mRNA vakcíny nezasahuje do ľudského DNA. Podľa nej mRNA vakcíny neobsahujú živý vírus a mRNA nevstupuje do tej časti bunky, kde je uložený náš genóm. „Je to iba úsek RNA v ktorom je uložená informácia pre tvorbu jednej bielkoviny vírusu SARS-CoV-2, ktorá je kľúčová pre reakciu nášho imunitného systému.“ Tvrdenie, že vakcíny proti ochoreniu covid-19 zasahujú do DNA človeka bolo viackrát vyvrátené . Strana SaS po odvysielaní reakcie uviedla , že Sulík sa pomýlil a chcel povedať, že vakcína zasahuje do imunity človeka."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Existuje", "uvádza", "vysvetľovalo", "vysvetľuje", "vyvrátené", "uviedla"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-africa-55675806", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/bezpecnost-liekov/vakciny/vyvoj-vakcin-na-prevenciu-ochorenia-covid-19-1?page_id=5467", "https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/767979930737452/", "https://covid.gov.cz/situace/informace-o-vakcine/zmeni-vakcina-moje-dna", "https://www.reuters.com/article/uk-factcheck-covid-19-vaccine-modify-idUSKBN22U2BZ", "https://zive.aktuality.sk/clanok/151253/nie-vakcina-proti-covidu-19-nemeni-nasu-dna-hoci-to-povedal-sulik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:03.288437+00:00"}
{"id": "vr14819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14819", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Strana Most-Híd podpísala záväzok Štrngám za zmenu, kde súčasťou z tých bodov, ktoré ste podpísali, je tiež výrazne odpolitizovanie jednak polície a jednak prokuratúry.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatívu Štrngám za zmenu podpísala strana Most-Híd na konci januára 2016. Išlo o verejný záväzok, že ak sa strany dostanú do parlamentu (alebo do vlády), budú aktívne podporovať a presadzovať návrhy iniciatívy, ktoré sa týkali polície, verejnej kontroly, prokurátorov, opatrení na zvýšenie zodpovednosti súdov, sfunkčnenie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) alebo odkrývanie schránkových firiem ( Štrngám za zmenu .pdf). Súčasťou riešení v spomínaných oblastiach je práve aj zníženie vplyvu politikov na políciu a prokuratúru. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štrngám za zmenu bola iniciatívou mimovládnych organizácií Inštitútu SGI , Nadácie Pontis , Nadácie Zastavme korupciu a VIA IURIS , aby sa politické strany pred voľbami verejne zaviazali, že budú podporovať a presadzovať protikorupčné opatrenia. Mimovládne organizácie oslovili tých osem politických strán z kandidujúcich v marcových voľbách, ktoré podľa prieskumov mali šancu sa dostať do parlamentu. K iniciatíve sa prihlásilo šesť strán, Most-Híd, Sieť, OĽaNO-NOVA, SaS, KDH a SMK (zdroj: sme.sk ). Riaditeľ VIA IURIS, Milan Šagát ich ochotu komentoval takto: \" Medzi kandidujúcimi politickými stranami, s ktorými sme mali možnosť diskutovať, vznikla zhoda v potrebe presadiť systémové opatrenia v boji proti korupcii. Naše návrhy hodnotili ako vecné a konštruktívne. Strany Smer a SNS verejný záväzok neprijali. Sme presvedčení, že protikorupčná agenda musí byť agendou pravice aj ľavice, pretože systémová korupcia má zhubný vplyv na kvalitu života všetkých ľudí \" (zdroj: strngamzazmenu.sk ) Dokument Štrngám za zmenu (.pdf) ponúka riešenie v šiestich oblastiach: polícia, prokuratúra, súdy, najvyšší kontrolný úrad, schránkové firmy a prikrmovanie úradných osôb. Návrhy týkajúce sa polície sú predstavené v prvej časti \" Políciu dajme ďalej od rúk politikov \" ( dokument (.pdf), s. 3). Sú tu navrhnuté konkrétne právne úpravy, ktoré majú zaručiť nezávislosť Policajného zboru a vytvoriť lepšie kontrolné mechanizmy. Prokuratúrou sa zaoberá bod 2 \" Zabráňme ovplyvňovaniu prokurátorov \" (s. 5). Aj tu sú predstavené konkrétne opatrenia, cieľom ktorých je podľa dokumentu \" oslabenie politického pri voľbe generálneho prokurátora \". Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iniciatívu Štrngám za zmenu podpísala strana Most-Híd na konci januára 2016. Išlo o verejný záväzok, že ak sa strany dostanú do parlamentu (alebo do vlády), budú aktívne podporovať a presadzovať návrhy iniciatívy, ktoré sa týkali polície, verejnej kontroly, prokurátorov, opatrení na zvýšenie zodpovednosti súdov, sfunkčnenie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) alebo odkrývanie schránkových firiem ( Štrngám za zmenu .pdf). Súčasťou riešení v spomínaných oblastiach je práve aj zníženie vplyvu politikov na políciu a prokuratúru. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štrngám za zmenu bola iniciatívou mimovládnych organizácií Inštitútu SGI , Nadácie Pontis , Nadácie Zastavme korupciu a VIA IURIS , aby sa politické strany pred voľbami verejne zaviazali, že budú podporovať a presadzovať protikorupčné opatrenia. Mimovládne organizácie oslovili tých osem politických strán z kandidujúcich v marcových voľbách, ktoré podľa prieskumov mali šancu sa dostať do parlamentu. K iniciatíve sa prihlásilo šesť strán, Most-Híd, Sieť, OĽaNO-NOVA, SaS, KDH a SMK (zdroj: sme.sk ). Riaditeľ VIA IURIS, Milan Šagát ich ochotu komentoval takto: \" Medzi kandidujúcimi politickými stranami, s ktorými sme mali možnosť diskutovať, vznikla zhoda v potrebe presadiť systémové opatrenia v boji proti korupcii. Naše návrhy hodnotili ako vecné a konštruktívne. Strany Smer a SNS verejný záväzok neprijali. Sme presvedčení, že protikorupčná agenda musí byť agendou pravice aj ľavice, pretože systémová korupcia má zhubný vplyv na kvalitu života všetkých ľudí \" (zdroj: strngamzazmenu.sk ) Dokument Štrngám za zmenu (.pdf) ponúka riešenie v šiestich oblastiach: polícia, prokuratúra, súdy, najvyšší kontrolný úrad, schránkové firmy a prikrmovanie úradných osôb. Návrhy týkajúce sa polície sú predstavené v prvej časti \" Políciu dajme ďalej od rúk politikov \" ( dokument (.pdf), s. 3). Sú tu navrhnuté konkrétne právne úpravy, ktoré majú zaručiť nezávislosť Policajného zboru a vytvoriť lepšie kontrolné mechanizmy. Prokuratúrou sa zaoberá bod 2 \" Zabráňme ovplyvňovaniu prokurátorov \" (s. 5). Aj tu sú predstavené konkrétne opatrenia, cieľom ktorých je podľa dokumentu \" oslabenie politického pri voľbe generálneho prokurátora \". Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Most-Híd", "Štrngám za zmenu", "Štrngám za zmenu", "Inštitútu SGI", "Nadácie Pontis", "Nadácie Zastavme korupciu", "VIA IURIS", "sme.sk", "strngamzazmenu.sk", "Štrngám za zmenu", "dokument"], "url": ["https://www.facebook.com/media/set/?set=a.986587178083450.1073741830.948610235214478&type=3", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf", "http://www.strngamzazmenu.sk/", "http://www.governance.sk/index.php?id=1", "http://www.nadaciapontis.sk/", "http://zastavmekorupciu.sk/", "http://www.viaiuris.sk/index.html", "http://domov.sme.sk/c/20105754/protikorupcne-opatrenia-strngam-za-zmenu-prijalo-sest-stran.html", "http://www.strngamzazmenu.sk/protikorupcne-opatrenia-si-osvojilo-6-z-8-politickych-stran-ktore-maju-sancu-dostat-sa-do-parlamentu/", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:21.563987+00:00"}
{"id": "vr25580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25580", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Alebo poviem druhý príklad, pán Beňadik. Riešil plán rozvoja vidieka a prestupové fondy. Bol tam 15 rokov, to znamená, že z ďaleka prežil aj moje prvé obdobie, ešte prišiel dávno predtým. Prežil asi 8 alebo 9 ministrov. Pána ministra Jahnátka už neprežil, musel odísť z ministerstva. Bol nahradený s pánom Barbaričom, ktorý prišiel z Nitry, z Inšpektorátu bezpečnosti práce, po tej kauze, ktorá sa tam prevalila s korupciou.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že J. Beňadik pôsobil v sekcii rozvoja vidieka 15 rokov a prežil 9 ministrov. Je tiež pravdou, že ho vystriedal M. Barbarič z Inšpektorátu práce v Nitre. V októbri 2012 sa prevalila kauza brania úplatkov na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Nitre. Malo ísť o dlhodobé praktiky na Inšpektoráte práce v Nitre. Momentálnym generálnym riaditeľom sekcie rozvoja vidieka je Ing. Martin Barbarič , ktorý prišiel z Inšpektorátu práce v Nitre, kde pracoval ako hlavný inšpektor práce a kontaktná osoba. Z. Simon pravdepodobne poukazoval na medializovanú kauzu brania úplatkov na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Nitre. Išlo o nahrávku z augusta 2012, ktorá mala dokumentovať dlhodobé úplatkárske praktiky na inšpektoráte v Nitre. Predchádzajúcim šéfom sekcie rozvoja vidieka bol Ing. Ján Beňadik, ktorý na tomto poste pracoval od 1. septembra 1997. Je pravda, že pán Beňadik prežil 9 ministrov pôdohospodárstva a to menovite Baco, Koncoš, Simon, Jureňa, Kramplová, Becík, Chovan, Simon, Jahnátek. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že J. Beňadik pôsobil v sekcii rozvoja vidieka 15 rokov a prežil 9 ministrov. Je tiež pravdou, že ho vystriedal M. Barbarič z Inšpektorátu práce v Nitre. V októbri 2012 sa prevalila kauza brania úplatkov na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Nitre. Malo ísť o dlhodobé praktiky na Inšpektoráte práce v Nitre. Momentálnym generálnym riaditeľom sekcie rozvoja vidieka je Ing. Martin Barbarič , ktorý prišiel z Inšpektorátu práce v Nitre, kde pracoval ako hlavný inšpektor práce a kontaktná osoba. Z. Simon pravdepodobne poukazoval na medializovanú kauzu brania úplatkov na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Nitre. Išlo o nahrávku z augusta 2012, ktorá mala dokumentovať dlhodobé úplatkárske praktiky na inšpektoráte v Nitre. Predchádzajúcim šéfom sekcie rozvoja vidieka bol Ing. Ján Beňadik, ktorý na tomto poste pracoval od 1. septembra 1997. Je pravda, že pán Beňadik prežil 9 ministrov pôdohospodárstva a to menovite Baco, Koncoš, Simon, Jureňa, Kramplová, Becík, Chovan, Simon, Jahnátek. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Barbarič", "prišiel", "poukazoval", "pracoval", "ministrov pôdohospodárstva"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=43&navID2=3", "http://ioz.sk/wp-content/uploads/priloha_1.pdf", "http://www.sme.sk/c/6565482/inspektori-beru-uplatky-cez-skolenia-ukazala-skryta-kamera.html", "http://www.ginn.pro/ludia/jan-benadik?seid=EB8GMNSSFLDKLF7&q=Jan+Benadik", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_p%C3%B4dohospod%C3%A1rstva_Slovenskej_republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:25.501091+00:00"}
{"id": "vr25537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25537", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "V tomto hlavnom období splatíme viac záväzkov, ako sme si požičali.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dosť asi záleží od kontextu tej relácie či to označiť ako pravdu alebo zavádzanie, podľa toho ako vyznelo to hlavné obdobie, či tým fakt mysel to 3-ročné obdobie alebo čo??... Navyše rozpočet na ďalšie roky ešte možu zmeniť...", "analysis_paragraphs": ["Dosť asi záleží od kontextu tej relácie či to označiť ako pravdu alebo zavádzanie, podľa toho ako vyznelo to hlavné obdobie, či tým fakt mysel to 3-ročné obdobie alebo čo??... Navyše rozpočet na ďalšie roky ešte možu zmeniť..."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/stranky/2011/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk-na-roky-2013-2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:47.693007+00:00"}
{"id": "49323", "numeric_id": 49323, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49323", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "My, ja s Kuffovcami som odišiel z ĽSNS potom, čo si Mazurek zavolal do vysielania vydavateľa Mein Kampf, okamžite sme odišli, pretože to bolo prekročenie.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V máji 2020 uvádzal Tomáš Taraba iné dôvody pre svoj odchod z poslaneckého klubu ĽSNS, nie je však možno jednoznačne vyhodnotiť jeho motiváciu, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Pavel Kamas, ktorý v minulosti vydal Hitlerove prejavy, vystupoval v Kulturblogu aj pred rokom 2020.\n\nMazurek kritizoval spojenie Tomáš Tarabu a Kuffovcov s dvomi poslancami strany Smer-SD Jánom Podmanickým a Mariánom Kérym, spolu s ktorými založili platformu “Za hodnotové Slovensko”. Tomáš Taraba sa 27. mája 2023 vyjadril , že: “Nedá sa fungovať v klube, keď nie Marián Kotleba, ale Milan Mazurek bude definovať každý náš kontakt s iným politikom, každú našu iniciatívu tými termínmi, ako to použil na internete.”\n\nMilan Mazurek na Tarabovo tvrdenie 13. októbra 2023 zareagoval videom , v ktorom poprel, že by poznal vydavateľa Hitlerovho manifestu Mein Kampf. Poslanec Ján Benčík, ktorý sa dlhodobo venuje mapovaniu ultrapravicovej scény na Slovensku, v blogu upozornil , že Taraba mohol mať na mysli Pavla Kamasa z vydavateľstva Guidemedia , ktoré čelilo obvineniam z popierania holokaustu a vydalo Hitlerove prejavy. 5. mája 2020 sa v Kulturblogu, ktorý je prepojený s Milanom Mazurekom a stranami ĽSNS a neskôr s Republikou, uskutočnila diskusia medzi Pavlom Kamasom a Milanom Uhríkom. Benčík uverejnil aj fotografiu , na ktorej sú Pavel Kamas a Milan Mazurek spolu. Upozornil aj, že Pavel Kamas vystupoval v Kulturblogu aj pred májom 2020, minimálne v septembri 2019.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2020 uvádzal Tomáš Taraba iné dôvody pre svoj odchod z poslaneckého klubu ĽSNS, nie je však možno jednoznačne vyhodnotiť jeho motiváciu, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Pavel Kamas, ktorý v minulosti vydal Hitlerove prejavy, vystupoval v Kulturblogu aj pred rokom 2020.", "Mazurek kritizoval spojenie Tomáš Tarabu a Kuffovcov s dvomi poslancami strany Smer-SD Jánom Podmanickým a Mariánom Kérym, spolu s ktorými založili platformu “Za hodnotové Slovensko”. Tomáš Taraba sa 27. mája 2023 vyjadril , že: “Nedá sa fungovať v klube, keď nie Marián Kotleba, ale Milan Mazurek bude definovať každý náš kontakt s iným politikom, každú našu iniciatívu tými termínmi, ako to použil na internete.”", "Milan Mazurek na Tarabovo tvrdenie 13. októbra 2023 zareagoval videom , v ktorom poprel, že by poznal vydavateľa Hitlerovho manifestu Mein Kampf. Poslanec Ján Benčík, ktorý sa dlhodobo venuje mapovaniu ultrapravicovej scény na Slovensku, v blogu upozornil , že Taraba mohol mať na mysli Pavla Kamasa z vydavateľstva Guidemedia , ktoré čelilo obvineniam z popierania holokaustu a vydalo Hitlerove prejavy. 5. mája 2020 sa v Kulturblogu, ktorý je prepojený s Milanom Mazurekom a stranami ĽSNS a neskôr s Republikou, uskutočnila diskusia medzi Pavlom Kamasom a Milanom Uhríkom. Benčík uverejnil aj fotografiu , na ktorej sú Pavel Kamas a Milan Mazurek spolu. Upozornil aj, že Pavel Kamas vystupoval v Kulturblogu aj pred májom 2020, minimálne v septembri 2019."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval", "platformu", "vyjadril", "videom", "upozornil", "Guidemedia", "prepojený", "fotografiu", "vystupoval"], "url": ["https://sita.sk/poslanecky-klub-kotlebovcov-prichadza-o-troch-clenov-moze-za-to-spojenie-so-smerakmi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/790670/poslanci-smeru-sd-a-lsns-zalozili-spolocnu-platformu-hovoria-o-ochrane-normalneho-slovenska/", "https://www.ta3.com/clanok/176836/kuffovci-odchadzaju-z-klubu-lsns-dovodom-je-vraj-mazurek", "https://www.facebook.com/watch/?v=2218874441631483", "https://dennikn.sk/blog/3620860/tomas-taraba-milan-mazurek-a-ich-nedelny-suboj/", "https://www.lidovky.cz/domov/policie-obvinila-ctyri-lidi-a-dve-firmy-v-kauze-vydavatelstvi-guidemedia-ktere.A210628_154919_ln_domov_lihem", "https://medialne.trend.sk/internet/konci-videoportal-plny-dezinformacii-extremizmu-mal-blizko-republike", "https://img.projektn.sk/wp-static/2023/10/2722-Kamas-Poprad-s-Mazurekom.png?w=600&h=569&fit=crop&fm=jpg&q=85", "https://nadhlad.com/obraz/drzte-si-klobuky-pojdeme-z-kopca"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:36.523123+00:00"}
{"id": "49695", "numeric_id": 49695, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49695", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Toto sú lego kocky pána Ódora, kde hovorí o tom, že zruší znížené sadzby DPH na knihy, noviny, hudobniny a v podstate aj na ostatné veci, o ktorých píše vo svojej knižke.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„Lego kocky pána Ódora,“ o ktorých minister Kamenický hovorí, je návrh 100 konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré v roku 2023 predstavil vtedajší dočasne poverený predseda vlády Ľudovít Ódor, spoločne s dočasne povereným ministrom financií Michalom Horváthom. Jedným z navrhovaných opatrení je zrušenie znížených sadzieb DPH na knihy, noviny a hudobniny.\n\nĽudovít Ódor predstavil 4. októbra 2023, teda po parlamentných voľbách, stovku konsolidačných opatrení ako nástroj, ktorý môže budúca vláda použiť na konsolidáciu štátneho rozpočtu. Tieto opatrenia majú za cieľ ušetriť 5 % HDP v najbližších troch rokoch, čo bolo podľa neho nutné pre zastavenie rastu dlhu. Uviedol, že ak sa rast dlhu nepodarí zastaviť, Slovensko dostane horšie hodnotenia dlhopisov na finančných trhoch a bude mať problém s ich splácaním. Ódor zdôraznil, že nemusí byť implementovaných všetkých sto opatrení. Návrh mal slúžiť ako „menu,“ z ktorého si mohla budúca vláda vyberať.\n\nDokument prezentuje mix výdavkových a príjmových opatrení, tretia časť tohto dokumentu sa zameriava na opatrenia zvyšujúce štátne príjmy. Jeden z návrhov je zrušenie zníženej sadzby DPH na knihy, noviny a hudobniny (. pdf , s. 38). DPH na tieto produkty by sa tak zvýšila o 10 p.b., z terajších 10 % na 20 %. Tento krok by mal priniesť dodatočných 104 miliónov eur do štátneho rozpočtu v horizonte troch rokov. V návrhu je zohľadnený negatívny vplyv, ktorý toto opatrenie bude mať na štátne vzdelávacie inštitúcie, predajcov kníh, novín a hudobnín, aj samotné domácnosti. Priemerná sadzba DPH na tieto produkty je podľa analýzy v rámci EÚ na úrovni 7 % a v okolitých štátoch V4 dosahuje úroveň 8 % (. pdf , s. 38).", "analysis_paragraphs": ["„Lego kocky pána Ódora,“ o ktorých minister Kamenický hovorí, je návrh 100 konsolidačných opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré v roku 2023 predstavil vtedajší dočasne poverený predseda vlády Ľudovít Ódor, spoločne s dočasne povereným ministrom financií Michalom Horváthom. Jedným z navrhovaných opatrení je zrušenie znížených sadzieb DPH na knihy, noviny a hudobniny.", "Ľudovít Ódor predstavil 4. októbra 2023, teda po parlamentných voľbách, stovku konsolidačných opatrení ako nástroj, ktorý môže budúca vláda použiť na konsolidáciu štátneho rozpočtu. Tieto opatrenia majú za cieľ ušetriť 5 % HDP v najbližších troch rokoch, čo bolo podľa neho nutné pre zastavenie rastu dlhu. Uviedol, že ak sa rast dlhu nepodarí zastaviť, Slovensko dostane horšie hodnotenia dlhopisov na finančných trhoch a bude mať problém s ich splácaním. Ódor zdôraznil, že nemusí byť implementovaných všetkých sto opatrení. Návrh mal slúžiť ako „menu,“ z ktorého si mohla budúca vláda vyberať.", "Dokument prezentuje mix výdavkových a príjmových opatrení, tretia časť tohto dokumentu sa zameriava na opatrenia zvyšujúce štátne príjmy. Jeden z návrhov je zrušenie zníženej sadzby DPH na knihy, noviny a hudobniny (. pdf , s. 38). DPH na tieto produkty by sa tak zvýšila o 10 p.b., z terajších 10 % na 20 %. Tento krok by mal priniesť dodatočných 104 miliónov eur do štátneho rozpočtu v horizonte troch rokov. V návrhu je zohľadnený negatívny vplyv, ktorý toto opatrenie bude mať na štátne vzdelávacie inštitúcie, predajcov kníh, novín a hudobnín, aj samotné domácnosti. Priemerná sadzba DPH na tieto produkty je podľa analýzy v rámci EÚ na úrovni 7 % a v okolitých štátoch V4 dosahuje úroveň 8 % (. pdf , s. 38)."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["100 konsolidačných opatrení", "predstavil", "predstavil", "použiť", "zastavenie", "pdf", "pdf"], "url": ["https://sita.sk/vofinanciach/vlada-predstavila-konsolidacne-opatrenia-na-ozdravenie-verejnych-financii-za-takmer-desat-miliard-eur-video/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/ministerstvo-financii-pripravilo-navrh-takmer-100-opatreni-mali-by-pomoct-v-ozdraveni-verejnych-financii/", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-predstavilo-mozne-opatrenia-ozdravenie-verejnych-financii.html", "https://www.ta3.com/clanok/904405/odor-predstavil-lego-kocky-pre-novu-vladu-caka-ju-skrtanie-a-setrenie", "https://e.dennikn.sk/3605161/odor-ukazal-lego-kocky-je-tam-vyssia-dph-mensie-rodinne-davky-aj-dan-z-cukru-zoznam/", "https://ifp.sk/navrh-na-ozdravenie-verejnych-financii/", "https://ifp.sk/navrh-na-ozdravenie-verejnych-financii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:51.214039+00:00"}
{"id": "vr38777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38777", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Dobrá správa je, že medziročne stúpol počet voľných pracovných miest, medziročne o vyše 11 %. To sú nové pracovné miesta.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok je zavádzajúci. Na portáli Statistics.sk sa uvádza: \"V 1. štvrťroku 2011 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 14 704 voľných pracovných miest (novovytvorených, neobsadených a uvoľnených). Oproti rovnakému obdobiu roka 2010 sa zvýšil ich počet o 11,3 %.\"", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok je zavádzajúci. Na portáli Statistics.sk sa uvádza: \"V 1. štvrťroku 2011 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 14 704 voľných pracovných miest (novovytvorených, neobsadených a uvoľnených). Oproti rovnakému obdobiu roka 2010 sa zvýšil ich počet o 11,3 %.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Statistics.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=36160"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:36.151738+00:00"}
{"id": "vr16320", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16320", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Sloboda slova buď je alebo nie je. Vy nesmiete vyzývať na násilie. To je základ.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problematika slobody slova a nenávistných prejavov je v súčasnosti jednou z často diskutovaných tém. Ústava SR rovnako ako Dohovor o ľudských právach pripúšťajú možnosť obmedzenia slobody prejavu resp. jeho podradenie podmienkam, za účelom predísť zločinnosti, narušeniu morálky či bezpečnosti. Dokumenty konkrétne vyzývanie na násilie nešpecifikujú, avšak je možné to považovať za narušenie bezpečnosti či zločinnosť, a môžeme predpokladať, že takéto chovanie vykazuje známky nenávistného prejavu, ktorý dokumenty odsudzujú, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku 26 tretieho oddielu Ústavy Slovenskej republiky je možné obmedzenie prejavu definované nasledovne: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\" Podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach: „ Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\" Podľa príspevku Ústavného súdu SR z konferencie „ Rúhanie a iné obmedzenia slobody prejavu\" môže sloboda prejavu za určitých okolností ohrozovať právo na rešpektovanie súkromia či ochranu dobrej povesti: „ v prípadoch, kde sa uplatňovanie tejto slobody používa na podnecovanie nenávisti a vykazuje známky „nenávistného prejavu“, je medzi slobodou prejavu a zákazom všetkých foriem diskriminácie riziko konfliktu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problematika slobody slova a nenávistných prejavov je v súčasnosti jednou z často diskutovaných tém. Ústava SR rovnako ako Dohovor o ľudských právach pripúšťajú možnosť obmedzenia slobody prejavu resp. jeho podradenie podmienkam, za účelom predísť zločinnosti, narušeniu morálky či bezpečnosti. Dokumenty konkrétne vyzývanie na násilie nešpecifikujú, avšak je možné to považovať za narušenie bezpečnosti či zločinnosť, a môžeme predpokladať, že takéto chovanie vykazuje známky nenávistného prejavu, ktorý dokumenty odsudzujú, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku 26 tretieho oddielu Ústavy Slovenskej republiky je možné obmedzenie prejavu definované nasledovne: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\" Podľa článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach: „ Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\" Podľa príspevku Ústavného súdu SR z konferencie „ Rúhanie a iné obmedzenia slobody prejavu\" môže sloboda prejavu za určitých okolností ohrozovať právo na rešpektovanie súkromia či ochranu dobrej povesti: „ v prípadoch, kde sa uplatňovanie tejto slobody používa na podnecovanie nenávisti a vykazuje známky „nenávistného prejavu“, je medzi slobodou prejavu a zákazom všetkých foriem diskriminácie riziko konfliktu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["článku", "Podľa", "príspevku"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992088/Prispevok_SJ.pdf/4a9ae481-17c9-4418-9e23-970d488fd706"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:18.391429+00:00"}
{"id": "vr27319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27319", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...na druhej strane ta vízia moja ako človeka, ktorý nikdy nebol v politike, nikdy nebol v žiadnej politickej strane, ale ako človeka, ktorý robil v ekonomike, vytváral tisíce pracovných miest.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tieto výroky Andreja Kisku už boli overované v minulých diskusiách ( RTVS a Markíza 12.2.2014 , V politike 15.12.2014 , SME a Trend 3. 3. 2014 ), a boli vyhodnotené ako neoveriteľné. Údaj, že Kiska nikdy nebol členom politickej strany, sa nachádza len na jeho webovej stránke , a teda nie je overiteľný z nezávislých zdrojov. Informácia o počte pracovných miest, ktoré vytvoril, tiež nie je verejne dostupná.", "analysis_paragraphs": ["Tieto výroky Andreja Kisku už boli overované v minulých diskusiách ( RTVS a Markíza 12.2.2014 , V politike 15.12.2014 , SME a Trend 3. 3. 2014 ), a boli vyhodnotené ako neoveriteľné. Údaj, že Kiska nikdy nebol členom politickej strany, sa nachádza len na jeho webovej stránke , a teda nie je overiteľný z nezávislých zdrojov. Informácia o počte pracovných miest, ktoré vytvoril, tiež nie je verejne dostupná."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["RTVS a Markíza 12.2.2014", "V politike 15.12.2014", "SME a Trend 3. 3. 2014", "stránke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/459/prezidentske-diskusie-rtvs-a-markiza", "http://www.demagog.sk/diskusie/431/chcu-byt-novou-hlavou-statu", "http://www.demagog.sk/diskusie/455/diskusia-kandidatov-pre-sme-a-trend", "http://www.andrejkiska.sk/preco-kandidujem"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:45.382628+00:00"}
{"id": "vr26257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26257", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Mimochodom, tam majú aj taký problém, že majú mladú SNS bývalú, majú tam poslancov, ktorí mali rôzne silné protirómske výrazy a kandidovali spolu s pánom Maňkom v zastupiteľstve.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo hovorí pravdepodobne o Jakubovi Gajdošíkovi a Radoslavovi Vazanovi, ktorí boli skutočne zvolení za poslancov Zastupiteľstva BBSK, pričom kandidovali za koalíciu SMER-SD a KDH.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo hovorí pravdepodobne o Jakubovi Gajdošíkovi a Radoslavovi Vazanovi, ktorí boli skutočne zvolení za poslancov Zastupiteľstva BBSK, pričom kandidovali za koalíciu SMER-SD a KDH."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "vyjadroval", "pozornosti", "zvolený", "zvolený"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/jakub-gajdosik-novym-poslancom-nr-sr-za-sns-2/", "http://www.sme.sk/c/7006497/zupny-poslanec-smeru-haji-posielanie-kuklacov-do-osad-vekom.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/291118-primator-krupiny-v-diskusii-urazal-zidov-a-romov/", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:43.207591+00:00"}
{"id": "vr17943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17943", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Priemerná mzda dneska 955, o 6,5% nárast. Najvyšší nárast v Trenčianskom kraji,(...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o výške a percentuálnom raste priemernej mzdy. Oba údaje sa zhodujú s najnovšími štatistickými údajmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o výške a percentuálnom raste priemernej mzdy. Oba údaje sa zhodujú s najnovšími štatistickými údajmi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["úradu", "2017", "noviny"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20v%20hospod%C3%A1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/9678173d-6bdf-49f9-9553-54ad26193366/Priemerna_mesacna_mzda_zamestnanca_hospodarstva_SR_v_roku_2017.pdf?MOD=AJPERES&CVID=maFL85A&CVID=m7.lOUD&CVID=m7.lOUD&CVID=m7.lOUD", "https://www.puchovskenoviny.sk/priemerna-mzda-v-trencianskom-kraji-v-roku-2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:29.882037+00:00"}
{"id": "vr14300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14300", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) v telekomunikačnej dani sa v Maďarsku, Španielsku, Francúzsku ten výber hýbe od 50 do 150 miliónov eur.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo Francúzsku, Maďarsku a Španielsku sa výška financií získaných z telekomunikačnej dane pohybuje vo vyšších reláciách, ako uviedol Danko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Maďarsko, Španielsko a Francúzsko sú krajiny kritizované za zvyšovanie telekomunikačnej dane, ktorá je špeciálnou daňou, ktorú musia platiť telekomunikační operátori. Podobný výrok o telekomunikačnej dani v týchto krajinách (ale bez údaju o hodnote výberu) overoval Demagog.SK aj v relácii V politike 12.januára 2014.", "analysis_paragraphs": ["Vo Francúzsku, Maďarsku a Španielsku sa výška financií získaných z telekomunikačnej dane pohybuje vo vyšších reláciách, ako uviedol Danko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Maďarsko, Španielsko a Francúzsko sú krajiny kritizované za zvyšovanie telekomunikačnej dane, ktorá je špeciálnou daňou, ktorú musia platiť telekomunikační operátori. Podobný výrok o telekomunikačnej dani v týchto krajinách (ale bez údaju o hodnote výberu) overoval Demagog.SK aj v relácii V politike 12.januára 2014."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["12.januára", "financií", "prísun financií", "Španielsko"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=telekomunikacna", "http://euractiv.sk/informacna-spolocnost/komisia-ziada-francuzsko-o-zrusenie-telekomunikacnej-dane-014443/", "http://www.euractiv.cz/evropske-pravo/clanek/madarsku-hrozi-pokuta-za-telekomunikacni-dan-009746", "http://www.ofcom.org.uk/static/cmr-10/ICMR-3.24a.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:46.367516+00:00"}
{"id": "48327", "numeric_id": 48327, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48327", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Rusko nás označilo za nepriateľský štát. To je fakt.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská vláda zverejnila 7. marca aktualizovaný zoznam nepriateľských štátov Ruska. Dovtedy v ňom figurovali iba USA a Česko. Najnovšie do zoznamu patria všetky štáty, ktoré podporili alebo zaviedli sankcie voči Rusku po začatí invázie na Ukrajine.\n\nZa nepriateľské štáty teda Rusko považuje všetky členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska a ďalších 24 krajín, medzi ktorými figurujú napríklad Spojené štáty americké, Austrália či Japonsko.\n\nRuský prezident zaviedol opatrenia na zabezpečenie finančnej stability jeho krajiny, ktorých súčasťou je aj zákon , ktorý umožňuje ruskej vláde, firmám a ruským občanom platiť zahraničné dlhy týmto nepriateľským zahraničným veriteľom v rubľoch.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ruská vláda zverejnila 7. marca aktualizovaný zoznam nepriateľských štátov Ruska. Dovtedy v ňom figurovali iba USA a Česko. Najnovšie do zoznamu patria všetky štáty, ktoré podporili alebo zaviedli sankcie voči Rusku po začatí invázie na Ukrajine.", "Za nepriateľské štáty teda Rusko považuje všetky členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska a ďalších 24 krajín, medzi ktorými figurujú napríklad Spojené štáty americké, Austrália či Japonsko.", "Ruský prezident zaviedol opatrenia na zabezpečenie finančnej stability jeho krajiny, ktorých súčasťou je aj zákon , ktorý umožňuje ruskej vláde, firmám a ruským občanom platiť zahraničné dlhy týmto nepriateľským zahraničným veriteľom v rubľoch.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-31", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila", "figurovali", "zákon"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/k31f9F7/ukrajina-rusko-zverejnilo-zoznam-statov-ktore-su-voci-nemu-nepriatelske/", "https://hnonline.sk/svet/23284220-rusko-aktualizovalo-zoznam-nepriatelskych-krajin-je-tam-cela-unia-aj-svajciarsko", "https://hnonline.sk/svet/23284220-rusko-aktualizovalo-zoznam-nepriatelskych-krajin-je-tam-cela-unia-aj-svajciarsko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:07.015128+00:00"}
{"id": "vr25534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25534", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Ja som vyhral v januári súd, 18 miliónov eur, tam vystupoval záväzok voči firme, ktorá od nás neoprávnene chcela peniaze, na konci roka sa mi škrtnú tieto peniaze a bude to ešte lepšie.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že BBSK vyhral súd, na základe ktorého nemusí splácať záväzok voči firme AKUS a.s. Maňka však nemá pravdu v sume, ktorú uvádza - jedná sa o odpustenie 10,3 milióna eur a kraj sa ďalej domáha vrátenia sumy 5,6 milióna od štátu. Aj pokiaľ by sme už pripočítali sumu od štátu, stále to nedáva 18 miiónov, o ktorých hovorí Maňka. Navyše, rozsudok voči súkromnej firme padol už v decembri 2012 a nie v januári, kým rozsudok o spore so štátom ešte nepadol. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. \" Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil v decembri 2012 rozsudok okresného súdu a zamietol žalobu firmy AKUS a.s., ktorou sa táto súkromná firma domáhala od Banskobystrického samosprávneho kraja zaplatenie sumy 10,3 milióna eur .\" Podľa agentúry SITA \" sporná pohľadávka, respektíve z pohľadu kraja záväzok, má počiatok ešte v roku 1997, keď vtedajší riaditeľ Ústavu sociálnej starostlivosti pre mentálne poškodených dospelých Detva Július Feješ uzavrel so stavebnou firmou Ing. Jozef Vejčík Stavebno-montážne práce zmluvu na rekonštrukciu budovy za takmer 1,5 milióna korún (49 790 eur) a s neobvyklou zmluvnou sankciou tri percentá z ceny diela za oneskorenú úhradu faktúry za každý deň omeškania. Dodatkom, ktorý podpísal Feješ v tom istom roku, sa cena rekonštrukcie zvýšila na viac ako 3,4 milióna korún (113-tisíc eur). Pre nedostatky na diele potom ústav v roku 1998 neuhradil v lehote faktúru na 300 906 korún (9 988 eur). Jej zaplatenia sa zhotoviteľ domáhal súdnou cestou a Okresný súd vo Zvolene v roku 2002 uložil ústavu povinnosť uhradiť okrem faktúry aj zmluvnú pokutu vo výške tri percentá za každý deň omeškania, počítanou z vyše 3,4 milióna korún (113-tisíc eur). Ústav s aktuálnym názvom Domov sociálnych služieb (DSS) Úsvit v Detve-Piešti od 1. júla 2002 prešiel do zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Medzitým túto pohľadávku získala spoločnosť AKUS, ktorá v roku 2007, keď už pohľadávka narástla na 470 miliónov korún (15,601 milióna eur), podala niekoľko návrhov na exekúciu majetku BBSK. Vtedajší župan Milan Murgaš v októbri 2007 podpísal s firmou AKUS dohodu o urovnaní, v ktorej záväzok uznal. Podľa nej mala župa zaplatiť firme AKUS v priebehu troch rokov 303 miliónov korún, respektíve 10,058 milióna eur .\" Kraj tak do konca roka 2009 zaplatil 5,6 milióna eur. V roku 2010 Vladimír Maňka po svojom nástupe do funkcie splácanie zastavil, na základe čoho \" následne AKUS a.s. zažaloval Banskobystrický samosprávny kraj o zaplatenie 10,5 milióna eur. Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s názorom okresného súdu a Banskobystrický samosprávny kraj už nie je teda povinný splácať spoločnosti AKUS a.s. žiadne finančné prostriedky. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici je právoplatný \". ( pdf. ) \"Už uhradené prostriedky vo výške 5,624 milióna eur sa BBSK snaží získať späť od štátu, respektíve ministerstva sociálnych vecí súdnou cestu. Svoju žalobu odôvodňuje bezdôvodným obohatením štátu, keďže župa pod hrozbou exekúcií plnila záväzok štátu namiesto ministerstva .\" Podľa vedúcej odboru finančného riadenia a rozpočtu Márie Urgelovej sa \" tento záväzok odpíše z účtovníctva samosprávneho kraja čím si vyzlepší hospodársky výsledok \". Hovorí o zlepšení indikátorov finančnej stability či výsledku hospodárenia na obyvateľa. Vladimír Maňka sa mýli v hodnote, ktorú Banskobystrický kraj vysúdil. Aj v prípade, ak by kraj získal už zaplatených 5,6 milióna, spolu so zrušením povinnosti uhradiť zvyšných 10,3, nie je finálna suma 18 miliónov eur. Rozsudok taktiež padol už v decembri 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že BBSK vyhral súd, na základe ktorého nemusí splácať záväzok voči firme AKUS a.s. Maňka však nemá pravdu v sume, ktorú uvádza - jedná sa o odpustenie 10,3 milióna eur a kraj sa ďalej domáha vrátenia sumy 5,6 milióna od štátu. Aj pokiaľ by sme už pripočítali sumu od štátu, stále to nedáva 18 miiónov, o ktorých hovorí Maňka. Navyše, rozsudok voči súkromnej firme padol už v decembri 2012 a nie v januári, kým rozsudok o spore so štátom ešte nepadol. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. \" Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil v decembri 2012 rozsudok okresného súdu a zamietol žalobu firmy AKUS a.s., ktorou sa táto súkromná firma domáhala od Banskobystrického samosprávneho kraja zaplatenie sumy 10,3 milióna eur .\" Podľa agentúry SITA \" sporná pohľadávka, respektíve z pohľadu kraja záväzok, má počiatok ešte v roku 1997, keď vtedajší riaditeľ Ústavu sociálnej starostlivosti pre mentálne poškodených dospelých Detva Július Feješ uzavrel so stavebnou firmou Ing. Jozef Vejčík Stavebno-montážne práce zmluvu na rekonštrukciu budovy za takmer 1,5 milióna korún (49 790 eur) a s neobvyklou zmluvnou sankciou tri percentá z ceny diela za oneskorenú úhradu faktúry za každý deň omeškania. Dodatkom, ktorý podpísal Feješ v tom istom roku, sa cena rekonštrukcie zvýšila na viac ako 3,4 milióna korún (113-tisíc eur). Pre nedostatky na diele potom ústav v roku 1998 neuhradil v lehote faktúru na 300 906 korún (9 988 eur). Jej zaplatenia sa zhotoviteľ domáhal súdnou cestou a Okresný súd vo Zvolene v roku 2002 uložil ústavu povinnosť uhradiť okrem faktúry aj zmluvnú pokutu vo výške tri percentá za každý deň omeškania, počítanou z vyše 3,4 milióna korún (113-tisíc eur). Ústav s aktuálnym názvom Domov sociálnych služieb (DSS) Úsvit v Detve-Piešti od 1. júla 2002 prešiel do zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Medzitým túto pohľadávku získala spoločnosť AKUS, ktorá v roku 2007, keď už pohľadávka narástla na 470 miliónov korún (15,601 milióna eur), podala niekoľko návrhov na exekúciu majetku BBSK. Vtedajší župan Milan Murgaš v októbri 2007 podpísal s firmou AKUS dohodu o urovnaní, v ktorej záväzok uznal. Podľa nej mala župa zaplatiť firme AKUS v priebehu troch rokov 303 miliónov korún, respektíve 10,058 milióna eur .\" Kraj tak do konca roka 2009 zaplatil 5,6 milióna eur. V roku 2010 Vladimír Maňka po svojom nástupe do funkcie splácanie zastavil, na základe čoho \" následne AKUS a.s. zažaloval Banskobystrický samosprávny kraj o zaplatenie 10,5 milióna eur. Krajský súd v Banskej Bystrici sa stotožnil s názorom okresného súdu a Banskobystrický samosprávny kraj už nie je teda povinný splácať spoločnosti AKUS a.s. žiadne finančné prostriedky. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici je právoplatný \". ( pdf. ) \"Už uhradené prostriedky vo výške 5,624 milióna eur sa BBSK snaží získať späť od štátu, respektíve ministerstva sociálnych vecí súdnou cestu. Svoju žalobu odôvodňuje bezdôvodným obohatením štátu, keďže župa pod hrozbou exekúcií plnila záväzok štátu namiesto ministerstva .\" Podľa vedúcej odboru finančného riadenia a rozpočtu Márie Urgelovej sa \" tento záväzok odpíše z účtovníctva samosprávneho kraja čím si vyzlepší hospodársky výsledok \". Hovorí o zlepšení indikátorov finančnej stability či výsledku hospodárenia na obyvateľa. Vladimír Maňka sa mýli v hodnote, ktorú Banskobystrický kraj vysúdil. Aj v prípade, ak by kraj získal už zaplatených 5,6 milióna, spolu so zrušením povinnosti uhradiť zvyšných 10,3, nie je finálna suma 18 miliónov eur. Rozsudok taktiež padol už v decembri 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Krajský súd", "SITA", "pdf.", "žalobu", "Urgelovej"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/clanky/2013/cislo-012013/nk-01-2013.pdf", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=138991", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/clanky/2013/cislo-012013/nk-01-2013.pdf", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=138991", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/clanky/2013/cislo-012013/nk-01-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:37.735603+00:00"}
{"id": "vr32719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32719", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Európska komisia nás neustále upozorňuje na riešenie tejto problematiky, Európska komisia nám ponúka finančné prostriedky na to, aby sme túto problematiku dostali oveľa ďalej. Viete, my sme doteraz ani tú pomoc od Európskej komisie nevyužili dostatočne", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Európska komisia upozorňuje na riešenie rómskej problematiky, venuje sa tejto téme prostredníctvom rôznych politík a projektov. Podľa aktuálnej správy (.pdf.s 9-14) nám Európska komisia odporúča zaoberať sa s rómskou problematikou z hľadiska zdravia, vzdelania a sociálnej inklúzie. Európska únia skutočne ponúka finančné prostriedky na riešenie tejto problematiky cez Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj, Program PROGRESS a viaceré ďalšie programy. Slovensko má problém s nedostatočným čerpaním eurofondov aj v tejto oblasti (.pdf, s.1), na tento problém upozorňujú napríklad mimovládne organizácie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Európska komisia upozorňuje na riešenie rómskej problematiky, venuje sa tejto téme prostredníctvom rôznych politík a projektov. Podľa aktuálnej správy (.pdf.s 9-14) nám Európska komisia odporúča zaoberať sa s rómskou problematikou z hľadiska zdravia, vzdelania a sociálnej inklúzie. Európska únia skutočne ponúka finančné prostriedky na riešenie tejto problematiky cez Európsky sociálny fond, Európsky fond pre regionálny rozvoj, Program PROGRESS a viaceré ďalšie programy. Slovensko má problém s nedostatočným čerpaním eurofondov aj v tejto oblasti (.pdf, s.1), na tento problém upozorňujú napríklad mimovládne organizácie."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "správy (.pdf.s 9-14)", "čerpaním"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/europska-unia-a-romovia/", "http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/12/st11/st11271.en12.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/03/NIS_Eurofondy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:46.850963+00:00"}
{"id": "vr34309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34309", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Samozrejme pani kolegyňa tuto je jasne napísané a to je najpodstatnejšie, čo treba povedať, aby to poznali aj počuli občania. \"Benátska komisia zdôraznila, že štátne orgány sú úplne oprávnené podporovať znalosť a používanie úradného jazyka zabezpečiť jeho ochrana. Ochrana štátneho jazyka má osobitný význam v novovzniknutom štáte, v ktorom ako je tomu v prípade Slovenskej republiky jazykové menšiny predstavujú vysoké percento obyvateľstva. Podpora tohto jazyka, aby som to skrátil nielen pre rozvoj štátneho spoločenstva, jeho identity, ale aj pre rozvoj, rozvoj jednotlivých národností a národnostných menšinových jazykov\".", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovisku k zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijatom Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí (v Benátkach, 15. - 16. októbra 2010) sa okrem iného píše: \"40. Berúc do úvahy uvedené porovnanie, Benátska komisia zdôrazňuje, že štátne orgány majú plné právo podporovať znalosť a používanie úradného jazyka a zabezpečovať jeho ochranu, hoci je obvyklejšie pre štáty regulovať a ochraňovať používanie menšinových jazykov. 42. Ochrana štátneho jazyka má mimoriadny význam v novom štáte, v ktorom (čo je aj prípad Slovenskej republiky) jazykové menšiny tvoria vysoké percento populácie. Podpora štátneho jazyka zaručuje rozvíjanie identity spoločenstva štátu a tiež umožňuje vzájomnú komunikáciu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, ako aj v rámci nich. Garancia možnosti používať úradný jazyk na celom území štátu môže mať za cieľ aj predchádzanie diskriminácii občanov pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde majú príslušníci národnostných menšín väčšinové postavenie 132. Ochrana a propagácia štátneho jazyka tiež pomáha rozvíjať sociálnu kohéziu a integráciu národných minorít a zabraňuje, že osoby náležiace k národným menšinám budú ohraničené v špecifických geografických oblastiach, kde sa rozpráva relevantným jazykom menšiny, čo môže obmedziť možnosť pre tieto menšiny, ak si tak želajú, slobodne sa presúvať a usadiť kdekoľvek na území štátu tak, aby mohli nasledovať svoj profesijný a osobný rozvoj.\"", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku k zákonu o štátnom jazyku Slovenskej republiky prijatom Benátskou komisiou na 84. plenárnom zasadnutí (v Benátkach, 15. - 16. októbra 2010) sa okrem iného píše: \"40. Berúc do úvahy uvedené porovnanie, Benátska komisia zdôrazňuje, že štátne orgány majú plné právo podporovať znalosť a používanie úradného jazyka a zabezpečovať jeho ochranu, hoci je obvyklejšie pre štáty regulovať a ochraňovať používanie menšinových jazykov. 42. Ochrana štátneho jazyka má mimoriadny význam v novom štáte, v ktorom (čo je aj prípad Slovenskej republiky) jazykové menšiny tvoria vysoké percento populácie. Podpora štátneho jazyka zaručuje rozvíjanie identity spoločenstva štátu a tiež umožňuje vzájomnú komunikáciu medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva, ako aj v rámci nich. Garancia možnosti používať úradný jazyk na celom území štátu môže mať za cieľ aj predchádzanie diskriminácii občanov pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde majú príslušníci národnostných menšín väčšinové postavenie 132. Ochrana a propagácia štátneho jazyka tiež pomáha rozvíjať sociálnu kohéziu a integráciu národných minorít a zabraňuje, že osoby náležiace k národným menšinám budú ohraničené v špecifických geografických oblastiach, kde sa rozpráva relevantným jazykom menšiny, čo môže obmedziť možnosť pre tieto menšiny, ak si tak želajú, slobodne sa presúvať a usadiť kdekoľvek na území štátu tak, aby mohli nasledovať svoj profesijný a osobný rozvoj.\""], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:00.535026+00:00"}
{"id": "vr26673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26673", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Mimochodom, tá oranžová revolúcia v podstate tiež mala na svojom počiatku meno Janukovyč, pretože on v podstate sa stal víťazom toho, čo ľudia na Ukrajine vnímali ako zmanipulované voľby.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oranžová revolúcia bola séria obcianskych protestov a demonštrácii, ktoré vypukli v Ukrajine v roku 2004, po zmanipulovaných prezidentských volbách, ktoré neprávom vyhral Viktor Janukovyc. Skoncila sa vypísaním nových, kontrolovaných volieb, ktoré vyhral jeho politický rival Jušcenko . Janukovyc sa prezidentom stal až v dalších volbách v roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 22. novembra 2013: Oranžová revolúcia sa zacala niekolko hodín po tom, ako sa zatvorili volebné miestnosti v prezidentských volbách 21. novembra 2004, v ktorých proti sebe stáli prozápadný Jušcenko a jeho Moskvou podporovaný rival Viktor Janukovyc. Ked ústredná volebná komisia zacala vydávat zmanipulované výsledky v prospech Janukovyca, Jušcenko zvolal svojich prívržencov na Námestie nezávislosti na niekolko dní trvajúcu protestnú akciu. O 12 dní nato najvyšší súd oficiálne vyhlásil výsledky hlasovania za zmanipulované a nariadil opakované volby, v ktorých sa stal vítazom Jušcenko. Priebeh Oranžovej revolúcie podrobne analyzujú na portály Foreign Affairs", "analysis_paragraphs": ["Oranžová revolúcia bola séria obcianskych protestov a demonštrácii, ktoré vypukli v Ukrajine v roku 2004, po zmanipulovaných prezidentských volbách, ktoré neprávom vyhral Viktor Janukovyc. Skoncila sa vypísaním nových, kontrolovaných volieb, ktoré vyhral jeho politický rival Jušcenko . Janukovyc sa prezidentom stal až v dalších volbách v roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 22. novembra 2013: Oranžová revolúcia sa zacala niekolko hodín po tom, ako sa zatvorili volebné miestnosti v prezidentských volbách 21. novembra 2004, v ktorých proti sebe stáli prozápadný Jušcenko a jeho Moskvou podporovaný rival Viktor Janukovyc. Ked ústredná volebná komisia zacala vydávat zmanipulované výsledky v prospech Janukovyca, Jušcenko zvolal svojich prívržencov na Námestie nezávislosti na niekolko dní trvajúcu protestnú akciu. O 12 dní nato najvyšší súd oficiálne vyhlásil výsledky hlasovania za zmanipulované a nariadil opakované volby, v ktorých sa stal vítazom Jušcenko. Priebeh Oranžovej revolúcie podrobne analyzujú na portály Foreign Affairs"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Jušcenko", "Janukovyc", "TASR", "portály Foreign Affairs"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Viktor_Yushchenko", "http://en.wikipedia.org/wiki/Viktor_Yanukovych", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/219417-ukrajina-trpko-spomina-na-oranzovu-revoluciu/", "http://www.foreignaffairs.com/articles/60620/adrian-karatnycky/ukraines-orange-revolution"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:14.885651+00:00"}
{"id": "vr14566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14566", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SDKÚ komplet otočilo. Veď prvú pôžičku (Grécku, pozn.) zamietlo spolu s nami a potom otočili o 180 stupňov.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hlasovanie o pôžicke Grécku poslanci NR SR v auguste 2010 naozaj zamietli . Dvaja poslanci KDH hlasovali za a ostatných 13 sa hlasovania zdržalo. Poslanci Smeru sa na hlasovaní nezúcastnili a všetci ostatní prítomní, vrátane poslancov SDKÚ, hlasovali proti. V októbri 2011 sa hlasovanie o eurovale spojilo s hlasovaním o dôvere vláde, všetci poslanci SDKÚ naozaj hlasovali za.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovanie o pôžicke Grécku poslanci NR SR v auguste 2010 naozaj zamietli . Dvaja poslanci KDH hlasovali za a ostatných 13 sa hlasovania zdržalo. Poslanci Smeru sa na hlasovaní nezúcastnili a všetci ostatní prítomní, vrátane poslancov SDKÚ, hlasovali proti. V októbri 2011 sa hlasovanie o eurovale spojilo s hlasovaním o dôvere vláde, všetci poslanci SDKÚ naozaj hlasovali za."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zamietli", "hlasovali", "hlasovanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/193782-radicova-o-pozicke-grecku-slovensko-nema-za-co-dostat-sankcie/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:21.257109+00:00"}
{"id": "48102", "numeric_id": 48102, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48102", "speaker": "Krisztián Forró", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/krisztian-forro", "statement": "Pred 20 rokmi na reformu VÚC Gemerčania a Novohradčania už raz doplatili. Musia niekoľko hodín cestovať do krajského mesta. Teraz budú musieť na súdne pojednávania cestovať ešte ďalej, až do Žiliny.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krisztián Forró naráža na reformu verejnej správy z roku 2001, pre ktorú bola východiskovým dokumentom Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy ( pdf ). Prijatím zákona vzniklo osem vyšších územno-správnych celkov; samosprávnych krajov.\n\nViktor Nižňanský, splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy, vypracoval plán rozdelenia SR na 12 samosprávnych krajov ( pdf , s. 57). Tento počítal práve s vytvorením Gemersko-novohradského kraja. Návrh opierajúci sa o tento plán najprv vláda schválila, no vzápätí bol pozmeňujúcim návrhom počet samosprávnych krajov znížený na osem, uvádza SME .\n\nNižňanský v rozhovore pre TASR uviedol, že takéto rozdelenie je „najhoršie, aké môže byť“ a nereflektuje historické skutočnosti. Problematickými sú odľahlosť tejto oblasti od centra samosprávneho kraja a zlá časová dostupnosť prostriedkami verejnej a osobnej cestnej prepravy, ako vyplýva z programového dokumentu Ministerstva dopravy a výstavby SR ( pdf , s. 10).\n\nTretí návrh súdnej mapy hovorí o zväčšení obvodov krajských súdov. Ako Kolíková ozrejmuje v rozhovore pre Denník N, navrhuje ponechať súčasných osem krajských súdov a zaviesť pre ne tri obvody ( pdf ). Ďalej uvádza: „V rámci odvolacej úrovne umožním, že pokiaľ ide o trestnú agendu, tak bude možné založiť územnú pôsobnosť. Budú si môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja. Ale je tam pravidlo, že musia vytvoriť najmenej tri senáty, medzi ktorými sa náhodne pridelia spisy.“\n\nTo znamená, že v netrestnej (rodinnoprávnej, civilnej a správnej) agende si súdy nebudú môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja, teda v netrestných veciach budú na Slovensku tri odvolacie obvody. Oblasť Gemeru a Novohradska bude spadať do odvolacieho obvodu Krajského súdu Žilina.\n\nV návrhu súdnej mapy ministerstvo spravodlivosti vyhodnocuje dopady súdnej reformy na časovú dostupnosť sídiel krajských súdov pre verejnosť. Podľa predpokladov uvedených v návrhu budú mať uvedené oblasti najhoršiu časovú dostupnosť na Slovensku ( pdf , s. 25–27).\n\nCieľom zväčšenia súdnych obvodov je, aby sa mohli sudcovia v každom obvode dostatočne špecializovať na jednotlivé agendy, čím sa zrýchlia súdne konania a zvýši sa ich odbornosť. Na základe uvedeného výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Krisztián Forró naráža na reformu verejnej správy z roku 2001, pre ktorú bola východiskovým dokumentom Koncepcia decentralizácie a modernizácie verejnej správy ( pdf ). Prijatím zákona vzniklo osem vyšších územno-správnych celkov; samosprávnych krajov.", "Viktor Nižňanský, splnomocnenec vlády SR pre reformu verejnej správy, vypracoval plán rozdelenia SR na 12 samosprávnych krajov ( pdf , s. 57). Tento počítal práve s vytvorením Gemersko-novohradského kraja. Návrh opierajúci sa o tento plán najprv vláda schválila, no vzápätí bol pozmeňujúcim návrhom počet samosprávnych krajov znížený na osem, uvádza SME .", "Nižňanský v rozhovore pre TASR uviedol, že takéto rozdelenie je „najhoršie, aké môže byť“ a nereflektuje historické skutočnosti. Problematickými sú odľahlosť tejto oblasti od centra samosprávneho kraja a zlá časová dostupnosť prostriedkami verejnej a osobnej cestnej prepravy, ako vyplýva z programového dokumentu Ministerstva dopravy a výstavby SR ( pdf , s. 10).", "Tretí návrh súdnej mapy hovorí o zväčšení obvodov krajských súdov. Ako Kolíková ozrejmuje v rozhovore pre Denník N, navrhuje ponechať súčasných osem krajských súdov a zaviesť pre ne tri obvody ( pdf ). Ďalej uvádza: „V rámci odvolacej úrovne umožním, že pokiaľ ide o trestnú agendu, tak bude možné založiť územnú pôsobnosť. Budú si môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja. Ale je tam pravidlo, že musia vytvoriť najmenej tri senáty, medzi ktorými sa náhodne pridelia spisy.“", "To znamená, že v netrestnej (rodinnoprávnej, civilnej a správnej) agende si súdy nebudú môcť vytvoriť obvody podľa súčasnej úrovne kraja, teda v netrestných veciach budú na Slovensku tri odvolacie obvody. Oblasť Gemeru a Novohradska bude spadať do odvolacieho obvodu Krajského súdu Žilina.", "V návrhu súdnej mapy ministerstvo spravodlivosti vyhodnocuje dopady súdnej reformy na časovú dostupnosť sídiel krajských súdov pre verejnosť. Podľa predpokladov uvedených v návrhu budú mať uvedené oblasti najhoršiu časovú dostupnosť na Slovensku ( pdf , s. 25–27).", "Cieľom zväčšenia súdnych obvodov je, aby sa mohli sudcovia v každom obvode dostatočne špecializovať na jednotlivé agendy, čím sa zrýchlia súdne konania a zvýši sa ich odbornosť. Na základe uvedeného výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zákona", "pdf", "Návrh", "pozmeňujúcim návrhom", "SME", "rozhovore", "pdf", "rozhovore", "pdf", "pdf", "Cieľom"], "url": ["https://www.komunal.eu/images/pdf/Koncepcia_NR_SR_2001.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20040101.html", "https://www.minv.sk/?strucny-prehlad-vyvoja-uzemneho-a-spravneho-clenenia-slovenska&subor=21831", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=31312&fileName=nav_0958.pdf&ext=pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=112452", "https://www.sme.sk/c/702226/niznansky-privital-by-som-zmenu-poctu-vuc.html", "https://slovensko.hnonline.sk/354174-niznansky-sucasne-uzemne-clenenie-je-to-najhorsie-ake-moze-byt", "https://www.opii.gov.sk/download/d/10-0/priloha_5_zlepsenie_casovej_dostupnosti.pdf", "https://dennikn.sk/2583511/ministerka-kolikova-nakoniec-rusime-len-styri-sudy-reforma-to-stale-je/", "https://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2021/sudna_mapa/20211103_Sudna_mapa_aktualizacia_po%20MPK.pdf", "https://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2021/sudna_mapa/20211103_Sudna_mapa_aktualizacia_po%20MPK.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/604731-tretia-verzia-sudnej-mapy-pocita-so-zrusenim-styroch-okresnych-sudov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:11.661350+00:00"}
{"id": "vr38853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38853", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "P. Kažimír(otázka): Môžte mi, môžte mi pán minister povedať prečo odmietate vy dať dnes hlasovať o eurovale do parlamentu? Prečo ste to už neurobili minulý týždeň, prečo chcete byť až poslední? Prečo sa alibisticky vyhovárate na to, kto bude posledný? I. Mikloš: My v parlamente neodmietame diskusiu, my sme v parlamente diskutovali aj o podmienkach začiatkom júla, ak sa pamätám, prvého júla, ak si dobre pamätám sme diskutovali...Naši poslanci hlasovali za pri zaradení tohto bodu pán poslanec, takže naša, moja odpoveď je taká, že my na rozdiel od vás sa tej diskusii nebránime", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa programu 20. schodze scháleného 28.6.2011 sa 1.júla mal prejednávať mimo iného aj bod č. 432 predložený poslancami za SaS, podľa ktorého NRSR \"vyjadruje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja\" za predpokladu ak podmienkou poskytnutia bude obsahovať - silnú účasť súkromných veriteľov - kolaterál - záväzok privatizácie - cross party agreement - účasť MMF Za program hlasovalo 78 poslancov vrátane poslaneckého klubu SDKÚ. 1. júla NRSR prijalo odklad prerokovania všetkých bodov programu na 6.júla. Hlasovanie 6.júla nebolo úspešné. Za (35 hlasov) hlasovali najmä poslanci za SaS a SNS. Je pravda, že poslanci rokovali 1.7 resp. 6.7 o podmienkach poskytnutia pomoci, v tomto prípade konkrétne Grécku a poslanci SDKÚ podporili tento program schôdze.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programu 20. schodze scháleného 28.6.2011 sa 1.júla mal prejednávať mimo iného aj bod č. 432 predložený poslancami za SaS, podľa ktorého NRSR \"vyjadruje podmienečný súhlas s poskytnutím finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja\" za predpokladu ak podmienkou poskytnutia bude obsahovať - silnú účasť súkromných veriteľov - kolaterál - záväzok privatizácie - cross party agreement - účasť MMF Za program hlasovalo 78 poslancov vrátane poslaneckého klubu SDKÚ. 1. júla NRSR prijalo odklad prerokovania všetkých bodov programu na 6.júla. Hlasovanie 6.júla nebolo úspešné. Za (35 hlasov) hlasovali najmä poslanci za SaS a SNS. Je pravda, že poslanci rokovali 1.7 resp. 6.7 o podmienkach poskytnutia pomoci, v tomto prípade konkrétne Grécku a poslanci SDKÚ podporili tento program schôdze."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["programu", "hlasovalo", "6.júla"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=256#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28742", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28825"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:20.178287+00:00"}
{"id": "vr26078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26078", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Ja keď som prešiel vlastne po čas celého leta všetkých 276 miest a obcí (v TSK, pozn.), či to bola najväčšia obec v kraji Beluša, ktorá má viac ako 6 tisíc obyvateľov, alebo najmenšia obec kraja Uhrovské Podhradie, ktorá má iba 37 obyvateľov,", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Jaroslav Baška správne uvádza počet miest a obcí v TSK, ako aj počet obyvateľov najmenšej a najväčšej obce v kraji.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Jaroslav Baška správne uvádza počet miest a obcí v TSK, ako aj počet obyvateľov najmenšej a najväčšej obce v kraji."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "Beluša", "Uhrovské Podhradie"], "url": ["http://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj.html?page_id=116", "http://www.obce.info/slovensko/trenciansky-kraj/okres-puchov/belusa/celok-belusa", "http://www.e-obce.sk/obec/uhrovskepodhradie/uhrovske-podhradie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:27.114110+00:00"}
{"id": "vr29428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29428", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bolo to 4 roky aj čosi naspäť, kedy sme zistili, že jedna konkrétna politická strana bola komplexne financovaná cez schránkové firma zo zahraničia, bolo to SDKÚ a na základe tohto padol aj pán Dzurinda, ako líder kandidátky.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Mikuláš Dzurinda ako predseda SDKÚ-DS skutočne odstúpil z postu lídra kandidátky pred parlamentnými voľbami v roku 2014 podľa vlastných slov preto, aby ,, kampaň nebola o financovaní strany \" ( SME , 1.2.2010). Dzurinda odstúpil pod tlakom obvinení Roberta Fica o financovaní cez schránkové firmy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Mikuláš Dzurinda ako predseda SDKÚ-DS skutočne odstúpil z postu lídra kandidátky pred parlamentnými voľbami v roku 2014 podľa vlastných slov preto, aby ,, kampaň nebola o financovaní strany \" ( SME , 1.2.2010). Dzurinda odstúpil pod tlakom obvinení Roberta Fica o financovaní cez schránkové firmy."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["SME", "obvinil", "zastavení"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5220143/dzurinda-pod-tlakom-fica-skoncil.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/fico-sdku-ovladaju-schrankove-firmy-365009", "http://www.sme.sk/c/5708296/specialny-prokurator-financovanie-sdku-je-v-poriadku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:29.511753+00:00"}
{"id": "vr17054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17054", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď sme začínali (v 2006, pozn.) tak Slovensko bolo aj nie len v úrovni platov, ale životnej úrovni aj za Maďarskom, aj za Českou republikou, aj za Poľskom.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok porovnáva vývoj priemerných platov a životnej úrovne v krajinách V4 od roku 2006 po súčasnosť. Podľa OECD je životná úroveň v súčasnosti najvyššia v Česku, potom nasleduje Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Podľa štatistík zameraných na spokojnosť so životom boli v roku 2007 najviac spokojní Poliaci, za nimi nasledovali Slováci, Češi a nakoniec Maďari. Z tohto vyplýva, že Slováci v roku 2007 neboli štatisticky za Maďarmi, Poliakmi a Čechmi, ale len za Poliakmi. Keď porovnáme úroveň priemernej mzdy tak v roku 2006 bol najväčší ročný príjem v Maďarsku, za ním nasledovalo Poľsko, Česko a nakoniec Slovensko. V roku 2016 sa rebríček obrátil a na prvom mieste sa umiestnilo Poľsko, nasledovalo Česko, Slovensko a Maďarsko. Na základe týchto údajov preto môžeme skonštatovať, že podľa výšky priemernej ročnej mzdy bolo Slovensko v roku 2006 naozaj za Maďarskom, Českom a Poľsko. Kvôli protichodným tvrdeniam hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) na základe 11 kritérií hodnotí životnú úroveň v 38 krajín sveta. Týmito kritériami sú zdravie, výška a rozdelenie príjmov v spoločnosti, zamestnanosť, dĺžka pracovnej doby, bývanie, bezpečie, vzdelanie, životné prostredie, voľný čas a spokojnosť so životom. Spomedzi krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika na 21. mieste, Slovensko obsadilo 26. miesto, tesne za ním nasledovalo Poľsko na 27. mieste a Maďarsko sa umiestnilo na 32. mieste. ( OECD ) Nový rebríček OECD je veľmi interaktívny a umožňuje porovnávanie krajín aj na základe samotných kritérií. Najviac sú so životom v krajine spokojní Češi (6.6 bodov), za nimi nasledujú Slováci (6.1 bodov), potom Poliaci (6.0 bodov) a najmenej spokojní sú Maďari (5.3 bodov). Údaje o hodnote životnej úrovni zbiera OECD len od roku 2011 a v súčasnosti nie je možné porovnávať jednotlivé výsledky v priebehu rokov . Avšak podľa prieskumov EÚ v rokoch 2007 (oranžový stĺpec) a 2011 (modrý stĺpec) zameranej na spokojnosť so životom môžeme vidieť, že najviac spokojní boli občania Poľska (6,9), za nimi nasledovali Slováci (6,7), Češi (6,6) a nakoniec Maďari (5,6), pričom hodnotenie je na škále 1-10 (zdroj: Eurostat ). V prípade rastu priemernej mzdy sa opäť pozrieme na štatistiky OECD. V roku 2006 predstavovala priemerná ročná mzda na Slovensku 19 017 dolárov (16 121 €), v Česku 20 939 dolárov, v Poľsku 21 069 dolárov a v Maďarsku 21 900 dolárov. V roku 2016 sa štatistiky výrazne zmenili. Najmenšiu priemernú ročnú mzdu malo Maďarsko, len 21 711 dolárov, za ním nasledovalo Slovensko 23 508 dolárov (19 929 €), potom Česko 23 722 a najvyššiu mzdu malo Poľsko 25 921 dolárov. V tabuľke je znázornený rast priemernej ročnej mzdy krajín V4 od roku 2006 do roku 2016. ( OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva vývoj priemerných platov a životnej úrovne v krajinách V4 od roku 2006 po súčasnosť. Podľa OECD je životná úroveň v súčasnosti najvyššia v Česku, potom nasleduje Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Podľa štatistík zameraných na spokojnosť so životom boli v roku 2007 najviac spokojní Poliaci, za nimi nasledovali Slováci, Češi a nakoniec Maďari. Z tohto vyplýva, že Slováci v roku 2007 neboli štatisticky za Maďarmi, Poliakmi a Čechmi, ale len za Poliakmi. Keď porovnáme úroveň priemernej mzdy tak v roku 2006 bol najväčší ročný príjem v Maďarsku, za ním nasledovalo Poľsko, Česko a nakoniec Slovensko. V roku 2016 sa rebríček obrátil a na prvom mieste sa umiestnilo Poľsko, nasledovalo Česko, Slovensko a Maďarsko. Na základe týchto údajov preto môžeme skonštatovať, že podľa výšky priemernej ročnej mzdy bolo Slovensko v roku 2006 naozaj za Maďarskom, Českom a Poľsko. Kvôli protichodným tvrdeniam hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci. OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) na základe 11 kritérií hodnotí životnú úroveň v 38 krajín sveta. Týmito kritériami sú zdravie, výška a rozdelenie príjmov v spoločnosti, zamestnanosť, dĺžka pracovnej doby, bývanie, bezpečie, vzdelanie, životné prostredie, voľný čas a spokojnosť so životom. Spomedzi krajín V4 sa najlepšie umiestnila Česká republika na 21. mieste, Slovensko obsadilo 26. miesto, tesne za ním nasledovalo Poľsko na 27. mieste a Maďarsko sa umiestnilo na 32. mieste. ( OECD ) Nový rebríček OECD je veľmi interaktívny a umožňuje porovnávanie krajín aj na základe samotných kritérií. Najviac sú so životom v krajine spokojní Češi (6.6 bodov), za nimi nasledujú Slováci (6.1 bodov), potom Poliaci (6.0 bodov) a najmenej spokojní sú Maďari (5.3 bodov). Údaje o hodnote životnej úrovni zbiera OECD len od roku 2011 a v súčasnosti nie je možné porovnávať jednotlivé výsledky v priebehu rokov . Avšak podľa prieskumov EÚ v rokoch 2007 (oranžový stĺpec) a 2011 (modrý stĺpec) zameranej na spokojnosť so životom môžeme vidieť, že najviac spokojní boli občania Poľska (6,9), za nimi nasledovali Slováci (6,7), Češi (6,6) a nakoniec Maďari (5,6), pričom hodnotenie je na škále 1-10 (zdroj: Eurostat ). V prípade rastu priemernej mzdy sa opäť pozrieme na štatistiky OECD. V roku 2006 predstavovala priemerná ročná mzda na Slovensku 19 017 dolárov (16 121 €), v Česku 20 939 dolárov, v Poľsku 21 069 dolárov a v Maďarsku 21 900 dolárov. V roku 2016 sa štatistiky výrazne zmenili. Najmenšiu priemernú ročnú mzdu malo Maďarsko, len 21 711 dolárov, za ním nasledovalo Slovensko 23 508 dolárov (19 929 €), potom Česko 23 722 a najvyššiu mzdu malo Poľsko 25 921 dolárov. V tabuľke je znázornený rast priemernej ročnej mzdy krajín V4 od roku 2006 do roku 2016. ( OECD ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "OECD", "Češi", "Slováci", "Poliaci", "Maďari", "rokov", "hodnotenie", "Eurostat", "OECD"], "url": ["http://www.oecdbetterlifeindex.org/about/better-life-initiative/", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/#/55555555555", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/czech-republic/", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/slovak-republic/", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/poland/", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/countries/hungary/", "http://www.oecdbetterlifeindex.org/about/better-life-initiative/", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Quality_of_life_indicators_-_overall_experience_of_life", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:QoL-Overall_life_satisfaction,_2007_and_2011.png", "https://data.oecd.org/earnwage/average-wages.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:30.091474+00:00"}
{"id": "vr29267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29267", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Tie (poľnohospodárske a stavebné učilištia, pozn.) dostanú dvakrát toľko peňazí na žiaka ako gymnáziá a napriek tomu neposkytujú nejakú super kvalitnú výuku a nezamestnanosť ich absolventov je 40 - 50 %.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Príspevky na študentov stredných odborných škôl závisia od študijných programov, ktoré sú rozdelené do viacerých kategórií . Programy spojené s poľnohospodárstvom a stavebníctvom ktoré spomína Beblavý sú zaradené do kategórie 11. Vo výroku Beblavý neuvádza, či myslí príspevky na mzdu, prevádzku alebo celkovo. Ako môžme vidieť v tabuľke nižšie, pri mzdovom normatíve by sa dalo hovoriť o dvojnásobku príspevkov na žiaka pre odborné školy. Pri celkovom, prevádzkovom normatíve, a pri zohľadnení KKŠ (koeficient kvalifikačnej štruktúry), ktorý zohľadňuje vyššiu kvalifikáciu vyučujúcich to však neplatí. Nezamestnanosť absolventov stavebných učilíšť bola k septembru 2014 podľa Centra vedecko-technických informácií SR 22,4 %. Pre poľnohospodárske učilištia to bolo 15,5 % . Jedná sa o nezamestnanosť absolventov z rokov 2013 a 2014. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Príspevky na študentov stredných odborných škôl závisia od študijných programov, ktoré sú rozdelené do viacerých kategórií . Programy spojené s poľnohospodárstvom a stavebníctvom ktoré spomína Beblavý sú zaradené do kategórie 11. Vo výroku Beblavý neuvádza, či myslí príspevky na mzdu, prevádzku alebo celkovo. Ako môžme vidieť v tabuľke nižšie, pri mzdovom normatíve by sa dalo hovoriť o dvojnásobku príspevkov na žiaka pre odborné školy. Pri celkovom, prevádzkovom normatíve, a pri zohľadnení KKŠ (koeficient kvalifikačnej štruktúry), ktorý zohľadňuje vyššiu kvalifikáciu vyučujúcich to však neplatí. Nezamestnanosť absolventov stavebných učilíšť bola k septembru 2014 podľa Centra vedecko-technických informácií SR 22,4 %. Pre poľnohospodárske učilištia to bolo 15,5 % . Jedná sa o nezamestnanosť absolventov z rokov 2013 a 2014. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["kategórií", "septembru 2014", "15,5 %", "č. 597/2003 Z.z", "Septembri 2014 len 5,7 %", "INEKO", "tu"], "url": ["http://www.eduzber.sk/financie/doc/pokyny/index.php?katkod=SOS16", "http://www.uips.sk/regionalne-skolstvo/nezamestnanost-absolventov-strednych-skol", "http://www.uips.sk/regionalne-skolstvo/nezamestnanost-absolventov-strednych-skol", "https://www.minedu.sk/zakon-c-5972003-zz-o-financovani-zakladnych-skol-strednych-skol-a-skolskych-zariadeni-v-zneni-neskorsich-predpisov/", "http://www.uips.sk/regionalne-skolstvo/nezamestnanost-absolventov-strednych-skol", "http://skoly.ineko.sk/newsletter/2014/oktober/#analyza", "http://www.uips.sk/ciselniky/ciselniky-studijnych-a-ucebnych-odborov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:02.471206+00:00"}
{"id": "vr31326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31326", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Precedens našej ústavy hovorí, že existujú uznesenia, ktoré proste jedno prezident nerešpektoval, pretože mal názor, že ten človek nespĺňa a vôbec, príbeh nielen jeho, ale v tomto prípade príbeh voľby (pozn. - generálneho prokurátora) nespĺňa náležitosti všeobecnej transparentnosti ako to má sa vyžadovať a môže byť druhá voľba a vyberie sa druhý kandidát.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomenutým precedensom je prípad nevymenovania Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra NBS prezidentom. O tejto možnosti prezidenta rozhodol Ústavný súd v septembri 2009.", "analysis_paragraphs": ["Spomenutým precedensom je prípad nevymenovania Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra NBS prezidentom. O tejto možnosti prezidenta rozhodol Ústavný súd v septembri 2009."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Tvaroška", "Ústavy SR", "PL. ÚS 14/06-38"], "url": ["http://banky.sk/17917-sk/prezident-nic-neporusil-nevymenovanim-tvarosku-za-viceguvernera.php", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=324907"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:42.449138+00:00"}
{"id": "vr26394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26394", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Nerád opravujem pána poslanca (Fronca, pozn.), ale to sa už opäť deje, pretože až 50% finančných prostriedkov na vysoké školy sa alokuje podľa vedecko-výskumnej činnosti už v súčasnosti.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov nie je v súčasnosti 50% finančných prostriedkov na vysoké školy alokovaných podľa vedecko-výskumnej činnosti. Ján Mikolaj uvádza, že až 50% prostriedkov určených pre vysoké školy sa prerozdeľuje podľa vedecko-výskumnej činnosti. Na rok 2013 bolo pre vysoké školy vyčlenených cca 443 mil. eur, pričom kapitola výdavkov na vedecko-výskumnú činnosť predstavovala financie v objeme cca 144 mil. eur, čo znamená 32% podiel z celkového objemu financií. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2013 uvádza nasledovné: Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, §89 ods. 2 pozostáva finančná podpora zo štátneho rozpočtu pre verejnú vysokú školu z nasledujúcich štyroch dotácií poskytovaných na základe zmluvy: a) dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, c) dotácia na rozvoj vysokej školy, d) dotácia na sociálnu podporu študentov V rozpočte kapitoly ministerstva je na program 077 - Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl určený objem vo výške 449 874 355 eur, z toho pre vysoké školy sú vyčlenené dotácie v objeme 443 424 063 eur. Dotácie vysokým školám sú v rozpočte kapitoly ministerstva na rok 2013 rozpočtované v rámci programu 077 - Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. Rozpis dotácií štátneho rozpočtu vysokým školám pozostáva z nasledovných podprogramov a prvkov v objeme: a) Podprogram 077 11 - Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl – 233 341 471 eur b) Podprogram 077 12 - Vysokoškolská veda a technika – 144 626 231 eur c) Podprogram 077 13 - Rozvoj vysokého školstva – 5 994 692 eur d) Podprogram 077 15 – Soc. podpora študentov vysokých škôl – 59 461 669 eur Podiel podprogramu Vysokoškolská veda a technika z celkového objemu vyčlenených financií teda predstavuje 144 626 231 / 443 424 063 = 32,6% Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov nie je v súčasnosti 50% finančných prostriedkov na vysoké školy alokovaných podľa vedecko-výskumnej činnosti. Ján Mikolaj uvádza, že až 50% prostriedkov určených pre vysoké školy sa prerozdeľuje podľa vedecko-výskumnej činnosti. Na rok 2013 bolo pre vysoké školy vyčlenených cca 443 mil. eur, pričom kapitola výdavkov na vedecko-výskumnú činnosť predstavovala financie v objeme cca 144 mil. eur, čo znamená 32% podiel z celkového objemu financií. Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2013 uvádza nasledovné: Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, §89 ods. 2 pozostáva finančná podpora zo štátneho rozpočtu pre verejnú vysokú školu z nasledujúcich štyroch dotácií poskytovaných na základe zmluvy: a) dotácia na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, b) dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, c) dotácia na rozvoj vysokej školy, d) dotácia na sociálnu podporu študentov V rozpočte kapitoly ministerstva je na program 077 - Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl určený objem vo výške 449 874 355 eur, z toho pre vysoké školy sú vyčlenené dotácie v objeme 443 424 063 eur. Dotácie vysokým školám sú v rozpočte kapitoly ministerstva na rok 2013 rozpočtované v rámci programu 077 - Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl. Rozpis dotácií štátneho rozpočtu vysokým školám pozostáva z nasledovných podprogramov a prvkov v objeme: a) Podprogram 077 11 - Poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a zabezpečenie prevádzky vysokých škôl – 233 341 471 eur b) Podprogram 077 12 - Vysokoškolská veda a technika – 144 626 231 eur c) Podprogram 077 13 - Rozvoj vysokého školstva – 5 994 692 eur d) Podprogram 077 15 – Soc. podpora študentov vysokých škôl – 59 461 669 eur Podiel podprogramu Vysokoškolská veda a technika z celkového objemu vyčlenených financií teda predstavuje 144 626 231 / 443 424 063 = 32,6% Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Metodika"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/4325.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:23.675054+00:00"}
{"id": "vr38774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38774", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ceny, bohužiaľ, najvyšší rast sme zaznamenali v júni 2008. To bolo až o 10 a pol percenta.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na stránke štatistického úradu sa uvádza, že rast cien v júni 2008 oproti júnu 2007 v oblasti potravín a nealkoholických nápojov bol 10,5%. Celkový mesačný rast cien však bol 0,4%, medziročný rast bol 4,6%. Reč nebola špecificky o zdražovaní potravín, túto položku premiérka konkrétne nespomenula.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke štatistického úradu sa uvádza, že rast cien v júni 2008 oproti júnu 2007 v oblasti potravín a nealkoholických nápojov bol 10,5%. Celkový mesačný rast cien však bol 0,4%, medziročný rast bol 4,6%. Reč nebola špecificky o zdražovaní potravín, túto položku premiérka konkrétne nespomenula."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=13151"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:45.575619+00:00"}
{"id": "49750", "numeric_id": 49750, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49750", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Pretože to nie my sme rozprávali o nejakom rúbaní dreva na hlave opozičného poslanca to bol. Pán Fico, pán Fico rozprával o tom, že zaškrtí svojho podriadeného alebo podobné iné veci. Toto sú tie nenávistné prejavy.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa 2. decembra 2023 v relácii Sobotné dialógy vyjadril na adresu vtedajšieho predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa vyjadril: „Keby ho teraz chytím, tak ho zaškrtím vlastnými rukami“ ( .mp3 ,13:43).\n\nV apríli 2024 Fico vo videu (5:05) povedal: „Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe.“ Tento výrok pripomína gardistickú pieseň Hlinkovej gardy z čias Slovenského štátu.\n\nVýrok poslanca Grohlinga hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa 2. decembra 2023 v relácii Sobotné dialógy vyjadril na adresu vtedajšieho predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andreja Jurisa vyjadril: „Keby ho teraz chytím, tak ho zaškrtím vlastnými rukami“ ( .mp3 ,13:43).", "V apríli 2024 Fico vo videu (5:05) povedal: „Korčokovi chlebodarcovia už od dnešnej polnoci strašia, že po víťazstve Petra Pellegriniho bude vláda rúbať a sekať hlava-nehlava v duchu toho slávneho: Rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe.“ Tento výrok pripomína gardistickú pieseň Hlinkovej gardy z čias Slovenského štátu.", "Výrok poslanca Grohlinga hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": [".mp3", "videu"], "url": ["http://radio-arch-pp.stv.livebox.sk/a520/00/0039/003958/00395831-1.mp3", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/882673730191643"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:37.580528+00:00"}
{"id": "47367", "numeric_id": 47367, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47367", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teraz sa tu chytáte jedného Dömötöra, Csabu Dömötöra, ktorý jediný zatiaľ má potvrdenú krivú výpoveď, jeden jediný, a to krivú výpoveď v tom, že či teda videl cez to sklo alebo nevidel dovnútra v prípade, ktorý vôbec NAKA nerieši, ktorý vôbec nesúvisí s tými vašimi zločinmi.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súdom potvrdenú krivú výpoveď má z obvinených v citlivých spoločenských kauzách zatiaľ „len” Csabá Dömötör. Podľa stanoviska špeciálnej prokuratúry sa táto krivá výpoveď netýka medializovaných prípadov. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé. Inšpekcia ministerstva vnútra 20. júna obvinila Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a Petra Petrova z marenia spravodlivosti a krivej výpovede. Z trojice obvinených má krivú výpoveď súdom potvrdenú zatiaľ Csaba Dömötör. Dömötör sa priznal , že chcel pomôcť Matejovi Zemanovi dostať sa z väzby. Pozmenil preto detaily udalosti, pri ktorej Zeman mal dať úplatok Ľubomírovii Makóovi s exsiskárom Františkom Böhmom . Dömötör uviedol, že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach. To ale nemohol, pretože z vonka do reštaurácie nie je možné vidieť. O stretnutí a o obsahu obálky v ktorej mal byť úplatok 100-tisíc eur vedel iba od Zemana, sám to ale nevidel. Na krivú výpoveď ho mal naviesť podnikateľ Peter Petrov. Dömötörovi súd odobril dohodu o vine a trestne zakrátko po tom, čo sa k činu priznal. Dostal podmienku. Podľa Denníka N Dömötörova výpoveď nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika. Úrad špeciálnej prokuratúry k prípadu Csabu Dömötöra uviedol , že „ zo zverejneného uznesenia o vznesení obvinenia navyše vyplýva, že údajná krivá výpoveď sa netýkala žiadnej z medializovaných trestných vecí, a týkala sa trestnej veci, v ktorej v súčasnosti nie je nikto trestne stíhaný (predaj pozemkov na Drotárskej ul. v Bratislave).“", "analysis_paragraphs": ["Súdom potvrdenú krivú výpoveď má z obvinených v citlivých spoločenských kauzách zatiaľ „len” Csabá Dömötör. Podľa stanoviska špeciálnej prokuratúry sa táto krivá výpoveď netýka medializovaných prípadov. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé. Inšpekcia ministerstva vnútra 20. júna obvinila Csabu Dömötöra, Mateja Zemana a Petra Petrova z marenia spravodlivosti a krivej výpovede. Z trojice obvinených má krivú výpoveď súdom potvrdenú zatiaľ Csaba Dömötör. Dömötör sa priznal , že chcel pomôcť Matejovi Zemanovi dostať sa z väzby. Pozmenil preto detaily udalosti, pri ktorej Zeman mal dať úplatok Ľubomírovii Makóovi s exsiskárom Františkom Böhmom . Dömötör uviedol, že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach. To ale nemohol, pretože z vonka do reštaurácie nie je možné vidieť. O stretnutí a o obsahu obálky v ktorej mal byť úplatok 100-tisíc eur vedel iba od Zemana, sám to ale nevidel. Na krivú výpoveď ho mal naviesť podnikateľ Peter Petrov. Dömötörovi súd odobril dohodu o vine a trestne zakrátko po tom, čo sa k činu priznal. Dostal podmienku. Podľa Denníka N Dömötörova výpoveď nesúvisí s prípadom Dušana Kováčika. Úrad špeciálnej prokuratúry k prípadu Csabu Dömötöra uviedol , že „ zo zverejneného uznesenia o vznesení obvinenia navyše vyplýva, že údajná krivá výpoveď sa netýkala žiadnej z medializovaných trestných vecí, a týkala sa trestnej veci, v ktorej v súčasnosti nie je nikto trestne stíhaný (predaj pozemkov na Drotárskej ul. v Bratislave).“"], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "Zemana", "Petrova", "priznal", "Pozmenil", "naviesť", "odobril", "Denníka", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2474920/", "https://www.aktuality.sk/clanok/9tx1ee2/sud-zobral-takacovca-obvineneho-pre-krivu-vypoved-do-vazby/", "https://domov.sme.sk/c/22720947/naka-zadrzala-obvineneho-petrova.html", "https://dennikn.sk/2492091/spochybnovany-svedok-domotor-uzavrel-dohodu-o-vine-a-treste-rekordne-rychlo-za-krivu-vypoved-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/minuta/2501057/", "https://dennikn.sk/minuta/2501057/", "https://dennikn.sk/2492091/spochybnovany-svedok-domotor-uzavrel-dohodu-o-vine-a-treste-rekordne-rychlo-za-krivu-vypoved-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/2492091/spochybnovany-svedok-domotor-uzavrel-dohodu-o-vine-a-treste-rekordne-rychlo-za-krivu-vypoved-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/minuta/2484456/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:59.035730+00:00"}
{"id": "vr30532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30532", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Koniec-koncov si pamätám taký jeden rozhovor guvernéra ČNB, ktorého sa raz pýtali, že kedy by mala ČR vstúpiť so eurozóny a on odpovedá, že v roku 2018. Novinári ostali zdesení, čo tým pán guvernér myslel. A on hovorí, že práve preto, lebo to vôbec nezávisí od ekonomických okolností, ale je to rýdzo politické rozhodnutie a povedal, že v roku 2018 bude 100. výročie českej meny. Ak za jej vznik alebo začiatok považujeme rok 1918, keď vzniklo Československo. Čiže je to politický projekt.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý český guvernér Zdenek Tuma sa naozaj vyjadril týmto spôsobom, s menšou odchýlkou. Keďže k vzniku českej meny došlo až v 1919 , guvernér uvádza rok 1919 nie 1918 ako J. Kollár. Výrok J. Kollára aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý , keďže podstata výroku je v súlade s tým, čo povedal bývalý guvernér Tuma.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý český guvernér Zdenek Tuma sa naozaj vyjadril týmto spôsobom, s menšou odchýlkou. Keďže k vzniku českej meny došlo až v 1919 , guvernér uvádza rok 1919 nie 1918 ako J. Kollár. Výrok J. Kollára aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý , keďže podstata výroku je v súlade s tým, čo povedal bývalý guvernér Tuma."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Zdenek Tuma", "1919", "v súlade s tým, čo povedal bývalý guvernér Tuma."], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080522_124337_sk-peuro_p34", "http://coins.blog.cz/0706/vznik-a-historie-ceskoslovenske-meny-cast-1", "http://hnonline.sk/c1-23400900-prijatie-eura-ma-svoje-za-a-proti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:24.919521+00:00"}
{"id": "vr29940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29940", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Medzinárodné humanitárne právo, ktorého sme súčasťou, nás zaväzuje sa o utečencov postarať.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodné humanitárne právo (MHP) je súhrnom medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv, ktoré zaväzujú štáty k ochrane osôb nezúčastňujúcich sa vojenských či iných bojových konfliktov. Takýmito dohodami sú napríklad Ženevský dohovor alebo Utečenecká dohoda z 1951, ktoré zúčastneným krajinám nariaďujú spravodlivý prístup voči utečencom a starostlivosť o ľudí v núdzi. K obom týmto dohodám (a i ďalším) sa Slovensko zaviazalo spolu so zvyškom krajín EÚ, preto má i ono povinnosť sa o utečencov postarať. Daný výrok je preto pravdivý. Medzinárodné humanitárne právo ( MHP ) - International humanitarian law (IHL), \" taktiež známe ako právo vojny a právo ozbrojeného kofliktu, je právnym rámcom aplikovateľným v situáciách ako je ozbrojený konflikt či okupácia. Cieľom tohoto súboru pravidiel a zásad je, z humanitárnych dôvodov, limitovanie dopadu ozbrojeného konfliktu. \" Utečenci a žiadatelia o azyl sú v Medzinárodnom humanitárnom práve zahrnutí ako subjekty, ktoré sa nepodieľajú na konflikte a potrebujú ochranu: \" V posledných rokoch začalo mnoho mimo-vládnych organizácii zdôrazňovať, že je potrebné aplikovať MHP na utečencov a ľudí, ktorí hľadajú azyl. \" ( .pdf , p.4) \" Práve v prípadoch, kde sa jedná (o útek z dôvodu z možnosti, pozn.) perzekúcie či ohrozenia na živote a bezpečnosti v kontexte ozbrojeného konflikut, utečenecké právo sa prelína s Medzinárodným humanitárnym právom .\" Marek Linha , poradca Nórskej organizácie pre žiadateľov o azyl, vysvetľuje, že aj Slovensko je súčasťou MHP práve z dôvodu účasti na dohodách, ktoré podeň spadajú: \" Myšlienka zdieľania bremena je (...) už vyše 50 rokov uznaná v preambule Medzinárodného dohovoru o statuse utečencov (známeho aj ako Ženevský dohovor), ktorým sa právne zaviazalo 147 štátov, vrátane všetkých európskych krajín.Článok 34 Ženevského dohovoru (...) štátom ukladá povinnosť čo najviac urýchliť integráciu utečencov do spoločnosti.\" Rovnako dôležitou je aj Dohoda o právnom postavení utečencoch z 1951, ktorá bola vytvorená po 2. svetovej vojne, práve keď tisícky utečencov boli roztrúsené po Európe. Táto dohoda definovala, že osoby ktoré hľadajú útočisko pred perzekúciou sú utečenci. Táto dohoda im rovnako dáva aj veľmi dôležité právo - nebyť poslaní naspäť domov v prípade, že im tam hrozí ujma na zdraví či na živote, s výnimkou iba vo veľmi extrémnych situáciách. Práve z toho dôvodu, že utečenci nie sú chránení ich vlastným štátom, medzinárodná komunita má za povinnosť vstúpiť do deja a zabezpečiť, že budú v bezpečí a ochránení. (...) Na základe ustanovení tejto dohody, utečenci majú právo (minimálne) na rovnaké zaobchádzanie ako ostatní cudzinci pobývajúci v danej krajine, či v mnohých prípadoch dokonca na také isté zaobchádzanie ako občania danej krajiny.\" Slovensko túto dohodu podpísalo dodatočne v roku 1993. Slovensko je súčasťou vyššie uvedených zmluv a dohovorov a je preto jeho povinnosťou poskytovať ochranu a pomoc utečencom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodné humanitárne právo (MHP) je súhrnom medzinárodných dohovorov, dohôd a zmlúv, ktoré zaväzujú štáty k ochrane osôb nezúčastňujúcich sa vojenských či iných bojových konfliktov. Takýmito dohodami sú napríklad Ženevský dohovor alebo Utečenecká dohoda z 1951, ktoré zúčastneným krajinám nariaďujú spravodlivý prístup voči utečencom a starostlivosť o ľudí v núdzi. K obom týmto dohodám (a i ďalším) sa Slovensko zaviazalo spolu so zvyškom krajín EÚ, preto má i ono povinnosť sa o utečencov postarať. Daný výrok je preto pravdivý. Medzinárodné humanitárne právo ( MHP ) - International humanitarian law (IHL), \" taktiež známe ako právo vojny a právo ozbrojeného kofliktu, je právnym rámcom aplikovateľným v situáciách ako je ozbrojený konflikt či okupácia. Cieľom tohoto súboru pravidiel a zásad je, z humanitárnych dôvodov, limitovanie dopadu ozbrojeného konfliktu. \" Utečenci a žiadatelia o azyl sú v Medzinárodnom humanitárnom práve zahrnutí ako subjekty, ktoré sa nepodieľajú na konflikte a potrebujú ochranu: \" V posledných rokoch začalo mnoho mimo-vládnych organizácii zdôrazňovať, že je potrebné aplikovať MHP na utečencov a ľudí, ktorí hľadajú azyl. \" ( .pdf , p.4) \" Práve v prípadoch, kde sa jedná (o útek z dôvodu z možnosti, pozn.) perzekúcie či ohrozenia na živote a bezpečnosti v kontexte ozbrojeného konflikut, utečenecké právo sa prelína s Medzinárodným humanitárnym právom .\" Marek Linha , poradca Nórskej organizácie pre žiadateľov o azyl, vysvetľuje, že aj Slovensko je súčasťou MHP práve z dôvodu účasti na dohodách, ktoré podeň spadajú: \" Myšlienka zdieľania bremena je (...) už vyše 50 rokov uznaná v preambule Medzinárodného dohovoru o statuse utečencov (známeho aj ako Ženevský dohovor), ktorým sa právne zaviazalo 147 štátov, vrátane všetkých európskych krajín.Článok 34 Ženevského dohovoru (...) štátom ukladá povinnosť čo najviac urýchliť integráciu utečencov do spoločnosti.\" Rovnako dôležitou je aj Dohoda o právnom postavení utečencoch z 1951, ktorá bola vytvorená po 2. svetovej vojne, práve keď tisícky utečencov boli roztrúsené po Európe. Táto dohoda definovala, že osoby ktoré hľadajú útočisko pred perzekúciou sú utečenci. Táto dohoda im rovnako dáva aj veľmi dôležité právo - nebyť poslaní naspäť domov v prípade, že im tam hrozí ujma na zdraví či na živote, s výnimkou iba vo veľmi extrémnych situáciách. Práve z toho dôvodu, že utečenci nie sú chránení ich vlastným štátom, medzinárodná komunita má za povinnosť vstúpiť do deja a zabezpečiť, že budú v bezpečí a ochránení. (...) Na základe ustanovení tejto dohody, utečenci majú právo (minimálne) na rovnaké zaobchádzanie ako ostatní cudzinci pobývajúci v danej krajine, či v mnohých prípadoch dokonca na také isté zaobchádzanie ako občania danej krajiny.\" Slovensko túto dohodu podpísalo dodatočne v roku 1993. Slovensko je súčasťou vyššie uvedených zmluv a dohovorov a je preto jeho povinnosťou poskytovať ochranu a pomoc utečencom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["MHP", "Utečenci a žiadatelia o azyl", ".pdf", "ohrozenia", "Marek Linha", "Dohoda o právnom postavení utečencoch", "súčasťou", "zmluv"], "url": ["http://www.ijrcenter.org/international-humanitarian-law/", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov.html", "https://www.icrc.org/eng/assets/files/other/713-726_brett_lester.pdf", "http://www.ijrcenter.org/refugee-law/", "https://dennikn.sk/blog/sloboda-a-solidarita-utesnit-hranice-a-poslat-utecencov-do-afriky/", "http://www.unhcr.org/3b73b0d63.html", "http://www.unhcr.org/3b73b0d63.html", "http://www.minv.sk/?multilateralne-zmluvy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:33.001872+00:00"}
{"id": "vr31064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31064", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Jedným z negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy je prudký rast nezamestnanosti na Slovensku. Kým v lete 2008 bola nezamestnanosť na úrovni 7,5%, dnes je takmer 14%.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V letných mesiacoch 2008 bola podľa ÚPSVaR miera evidovanej nezamestnanosti takmer 7,5%. Konkrétne hodnoty boli nasledovné.", "analysis_paragraphs": ["V letných mesiacoch 2008 bola podľa ÚPSVaR miera evidovanej nezamestnanosti takmer 7,5%. Konkrétne hodnoty boli nasledovné."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:42.242785+00:00"}
{"id": "vr34905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34905", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...ale napríklad taký minister, ktorý ani nepožíva ochranu, len ho vozí policajt, tak jednoducho má takéto výnimočnosti.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poradie podľa Jednotného štátneho protokolu v SR schváleného vládou SR v roku 1995 a doplneného v roku 2002: 1. prezident SR, 2. predseda NR SR, 3. predseda vlády SR, 4. predseda Ústavného súdu SR, 5. bývalí prezidenti SR v poradí v akom ukončili výkon tejto funkcie, 6. podpredsedovia NR SR, 7. podpredsedovia vlády SR, 8. ministri vlády SR, 9. predseda Najvyššieho súdu SR, 10. generálny prokurátor SR. Zdroj: Ľ. Bystrický, Základy diplomacie, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006", "analysis_paragraphs": ["Poradie podľa Jednotného štátneho protokolu v SR schváleného vládou SR v roku 1995 a doplneného v roku 2002: 1. prezident SR, 2. predseda NR SR, 3. predseda vlády SR, 4. predseda Ústavného súdu SR, 5. bývalí prezidenti SR v poradí v akom ukončili výkon tejto funkcie, 6. podpredsedovia NR SR, 7. podpredsedovia vlády SR, 8. ministri vlády SR, 9. predseda Najvyššieho súdu SR, 10. generálny prokurátor SR. Zdroj: Ľ. Bystrický, Základy diplomacie, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:38.803089+00:00"}
{"id": "vr16536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16536", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok zverejnil Pavol Frešo na svojom blogu , ktorý má vedený na stránke Denníka N. V predmetnom výroku však už nespomína, že do tohto dlhu Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) v roku 2009 nezarátal len zákonom určené záväzky, ale pripočítal tam aj ostatné nevysporiadané záväzky , čím reálnu hodnotu tohto dlhu umelo navýšil. Z uvedeného dôvodu považujeme prvú časť jeho výroku o celkovom zadlžení BSK v roku 2009 za zavádzajúcu, nakoľko nie je nikde bližšie uvedené, čo presne tie spomínané „ostatné nevysporiadané záväzky“ zahŕňajú. Celkovou sumou dlhu vyššieho územného celku sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku. Do celkovej sumy dlhu vyššieho územného celku nezapočítavajú záväzky z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu, záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu ( § 17 ods. 7 a 8 zákona č. 583/2004 Z.z. ). Percentuálne zadlženie vyššie územného celku sa následne určuje na ako pomer jeho dlhu k bežným príjmom tohto vyššie územného celku za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %. Na základe údajov zistených zo správ o záverečnom stave účtu BSK, ktoré sú zverejnené na jeho webovej stránke , sme zistili, že BSK malo v roku 2009 nesplatené úvery v celkovej výške 19 819 285,20 € (. pdf , s. 55) a v roku 2008 mal BSK bežné príjmy vo výške 2 969 327 tis. Sk (98 563 599,55 €) (. pdf , s. 57). Z tohto vyplýva, že miera zadlženia BSK v roku 2009 bola 20,11 % a teda nie 46,09 %. Rovnako je to uvedené aj na stránke INEKO, kde je dlh BSK v roku 2009 na úrovni 20 % . Obdobným spôsobom vieme analyzovať aj druhú časť posudzovaného výroku, ktorá sa venuje už súčasnému obdobiu, a teda aprílu 2017. Na stránke BSK je uvedené, že dlh v máji 2017 bol na úrovni 36 299 501,03 € . Bežné príjmy BSK v roku 2016 boli vo výške 129 444 805,65 € (. pdf , s. 3). Celková výška dlhu v máji 2017 teda bola na úrovni 28,04 %, z čoho môžeme predpokladať, že miera zadlženia v apríli 2017 mohla byť na úrovni 28,25 % tak, ako to tvrdí Pavol Frešo. O tejto klesajúcej tendencii dlhu BSK, svedčia aj údaje zverejnené na stránkach INEKO .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok zverejnil Pavol Frešo na svojom blogu , ktorý má vedený na stránke Denníka N. V predmetnom výroku však už nespomína, že do tohto dlhu Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) v roku 2009 nezarátal len zákonom určené záväzky, ale pripočítal tam aj ostatné nevysporiadané záväzky , čím reálnu hodnotu tohto dlhu umelo navýšil. Z uvedeného dôvodu považujeme prvú časť jeho výroku o celkovom zadlžení BSK v roku 2009 za zavádzajúcu, nakoľko nie je nikde bližšie uvedené, čo presne tie spomínané „ostatné nevysporiadané záväzky“ zahŕňajú. Celkovou sumou dlhu vyššieho územného celku sa rozumie súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo vyššieho územného celku. Do celkovej sumy dlhu vyššieho územného celku nezapočítavajú záväzky z úveru poskytnutého z Environmentálneho fondu, záväzky z pôžičky poskytnutej z Fondu na podporu umenia a záväzky z návratných zdrojov financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe zmluvy uzatvorenej medzi vyšším územným celkom a orgánom podľa osobitného predpisu ( § 17 ods. 7 a 8 zákona č. 583/2004 Z.z. ). Percentuálne zadlženie vyššie územného celku sa následne určuje na ako pomer jeho dlhu k bežným príjmom tohto vyššie územného celku za predchádzajúci rok a podľa zákona by nemal presiahnuť úroveň 60 %. Na základe údajov zistených zo správ o záverečnom stave účtu BSK, ktoré sú zverejnené na jeho webovej stránke , sme zistili, že BSK malo v roku 2009 nesplatené úvery v celkovej výške 19 819 285,20 € (. pdf , s. 55) a v roku 2008 mal BSK bežné príjmy vo výške 2 969 327 tis. Sk (98 563 599,55 €) (. pdf , s. 57). Z tohto vyplýva, že miera zadlženia BSK v roku 2009 bola 20,11 % a teda nie 46,09 %. Rovnako je to uvedené aj na stránke INEKO, kde je dlh BSK v roku 2009 na úrovni 20 % . Obdobným spôsobom vieme analyzovať aj druhú časť posudzovaného výroku, ktorá sa venuje už súčasnému obdobiu, a teda aprílu 2017. Na stránke BSK je uvedené, že dlh v máji 2017 bol na úrovni 36 299 501,03 € . Bežné príjmy BSK v roku 2016 boli vo výške 129 444 805,65 € (. pdf , s. 3). Celková výška dlhu v máji 2017 teda bola na úrovni 28,04 %, z čoho môžeme predpokladať, že miera zadlženia v apríli 2017 mohla byť na úrovni 28,25 % tak, ako to tvrdí Pavol Frešo. O tejto klesajúcej tendencii dlhu BSK, svedčia aj údaje zverejnené na stránkach INEKO ."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "ostatné nevysporiadané záväzky", "§ 17 ods. 7 a 8 zákona č. 583/2004 Z.z.", "webovej stránke", "pdf", "pdf", "20 %", "36 299 501,03 €", "pdf", "INEKO"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/zupu-sme-ozdravili/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zupa-znizuje-svoj-dlh-a-investuje-do-rozvoja-245386.aspx", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/583/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-199947.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024826", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10021386", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9001&y=2009", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zadlzenie-bratislavskeho-kraja-kleslo-o-800-tisic-242852.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10067237", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:21.393143+00:00"}
{"id": "vr15056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15056", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "Čítal som dokonca teraz stať českého politológa významného, ktorý zaradil stranu SaS medzi strany typu AFD a iné, dokonca teda pseudofašistické, ako je v Nemecku a podobne kvôli tomu, ako pán predseda strany vníma utečeneckú krízu.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Článok, v ktorom český politológ spomína stranu SaS aj stranu AFD, je článok z Denního expresu , ktorý hovorí o tom, že tieto strany sú spolu v jednej frakcii a tou je Skupina európskych konzervatívcov a reformistov . Nič s fašizmom ani pseudofašizmom sa v článku a vo vyjadrení politológa Matěja Trávnička nespomína. Čížov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Formulácia v článku je nasledovná: \"Co se Slovenska týče, tak tady můžeme vidět jednak vzestup umírněných euroskeptiků v podobě druhé strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka a třetí koalice OL’ANO-NOVA, kteří v europarlamentu zasedají v jedné frakci s britskými konzervativci, českou ODS nebo právě i s německou Alternativou pro Německo. \", nejde teda o porovnanie SaS a AfD v prvkoch programu, ktoré by sme mohli označiť ako fašistické. Nie je ani zrejmé, či ide o vyjadrenie politológa Matěja Trávníčka, alebo či ide o informáciu Denního expresu. Strana AfD bola donedávna skutočne členom tej istej frajcie ako SaS, no v marci 2016 bola požiadaná o odchod z tejto frakcie. Dôvodom boli komentáre strany AfD v súvislosti s utečencami a tiež stretnutie jej predstaviteľou s krajne pravicovou rakúskou stranou FPO. Na stránkach českých Parlamentných listov sa píše o vstupe fašistov do slovenského parlamentu, kde však o (pseudo)fašizme SaS nepadlo ani slovo. Konkrétne sa tu píše, že \"to, že se do Národní rady Slovenské republiky nyní dostaly až téměř fašistické strany – zejména strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), která získala osm procent hlasů, není prý až tak zapříčiněno „hnědnutím“ společnosti v souvislosti s migrační krizí jako spíše tím, že se ke slovu dostávají „nespokojení voliči“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Článok, v ktorom český politológ spomína stranu SaS aj stranu AFD, je článok z Denního expresu , ktorý hovorí o tom, že tieto strany sú spolu v jednej frakcii a tou je Skupina európskych konzervatívcov a reformistov . Nič s fašizmom ani pseudofašizmom sa v článku a vo vyjadrení politológa Matěja Trávnička nespomína. Čížov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Formulácia v článku je nasledovná: \"Co se Slovenska týče, tak tady můžeme vidět jednak vzestup umírněných euroskeptiků v podobě druhé strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka a třetí koalice OL’ANO-NOVA, kteří v europarlamentu zasedají v jedné frakci s britskými konzervativci, českou ODS nebo právě i s německou Alternativou pro Německo. \", nejde teda o porovnanie SaS a AfD v prvkoch programu, ktoré by sme mohli označiť ako fašistické. Nie je ani zrejmé, či ide o vyjadrenie politológa Matěja Trávníčka, alebo či ide o informáciu Denního expresu. Strana AfD bola donedávna skutočne členom tej istej frajcie ako SaS, no v marci 2016 bola požiadaná o odchod z tejto frakcie. Dôvodom boli komentáre strany AfD v súvislosti s utečencami a tiež stretnutie jej predstaviteľou s krajne pravicovou rakúskou stranou FPO. Na stránkach českých Parlamentných listov sa píše o vstupe fašistov do slovenského parlamentu, kde však o (pseudo)fašizme SaS nepadlo ani slovo. Konkrétne sa tu píše, že \"to, že se do Národní rady Slovenské republiky nyní dostaly až téměř fašistické strany – zejména strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), která získala osm procent hlasů, není prý až tak zapříčiněno „hnědnutím“ společnosti v souvislosti s migrační krizí jako spíše tím, že se ke slovu dostávají „nespokojení voliči“.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Denního expresu", "Skupina európskych konzervatívcov a reformistov", "marci 2016", "Parlamentných listov"], "url": ["http://www.expres.cz/politolog-matej-travnicek-o-stale-rostoucim-extremismu-v-evrope-py1-/zpravy.aspx?c=A160315_133055_dx-zpravy_shu", "http://ecrgroup.eu/cz/", "https://euobserver.com/political/132619", "http://www.parlamentnilisty.cz/arena/politologove/Ubohe-hnednouci-fasizujici-Slovensko-Od-rana-proudi-z-medii-des-z-volebnich-vysledku-u-sousedu-podle-experta-to-vsak-nebude-tak-horke-424909"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:25.382643+00:00"}
{"id": "47026", "numeric_id": 47026, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47026", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Oni sa nevedia zjednotiť ani navzájom v rámci koalície a trpí tým celý štát, videli ste v piatok na vláde, že boli presunuté všetky body, ktoré riešia pandémiu, ktoré riešia štát.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Niektoré body zo spomínaného zasadnutia vlády členovia odložili, viaceré však prijali - medzi nimi aj také, ktoré sa týkali „riešenia” pandémie. Tvrdenie Ľuboša Blahu, že koalícia odložila „všetky body” súvisiace s riešením pandémie či štátu, teda nesedí. Hodnotíme ho preto ako nepravdivé. Ľuboš Blaha hovorí o rokovaní vlády z 12. marca. Na programe mala 12 bodov. Dva návrhy zákonov, ktoré sa týkali štátnych príspevkov pre podnikateľov zabezpečujúcich cestnú dopravu, členovia kabinetu odložili. Rokovanie o opätovnom zriadení štátnej karantény v hoteloch či ubytovacích zariadeniach kabinet prerušil . Členovia však schválili zvýšenie príspevku nocľahárňam či útulkom, ktoré sa starajú o zraniteľné skupiny. Vláda tiež prijala aktualizáciu mapy okresov z pohľadu pandemickej situácie. Schválila tiež návrh spoluúčasti Slovenska na podpore zmierňovania migrácie v Grécku. Prijala tiež niekoľko personálnych návrhov. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["Niektoré body zo spomínaného zasadnutia vlády členovia odložili, viaceré však prijali - medzi nimi aj také, ktoré sa týkali „riešenia” pandémie. Tvrdenie Ľuboša Blahu, že koalícia odložila „všetky body” súvisiace s riešením pandémie či štátu, teda nesedí. Hodnotíme ho preto ako nepravdivé. Ľuboš Blaha hovorí o rokovaní vlády z 12. marca. Na programe mala 12 bodov. Dva návrhy zákonov, ktoré sa týkali štátnych príspevkov pre podnikateľov zabezpečujúcich cestnú dopravu, členovia kabinetu odložili. Rokovanie o opätovnom zriadení štátnej karantény v hoteloch či ubytovacích zariadeniach kabinet prerušil . Členovia však schválili zvýšenie príspevku nocľahárňam či útulkom, ktoré sa starajú o zraniteľné skupiny. Vláda tiež prijala aktualizáciu mapy okresov z pohľadu pandemickej situácie. Schválila tiež návrh spoluúčasti Slovenska na podpore zmierňovania migrácie v Grécku. Prijala tiež niekoľko personálnych návrhov. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "prerušil", "schválili", "prijala", "Schválila", "Prijala", "hodnotili"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1124", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25810/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25792/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25812/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25793/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1124", "https://demagog.sk/vyrok/46111/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:04.626662+00:00"}
{"id": "vr29205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29205", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Ja by som povedal príklad, už tu boli spomínané špecializované ambulancie a presne v súčasnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa má štatistiku za posledný rok, kedy 70% týchto ambulancií nedočerpalo svoj limit.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre Demagog.SK Evy Ravingerovej:", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne pre Demagog.SK Evy Ravingerovej:"], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:14.938640+00:00"}
{"id": "48768", "numeric_id": 48768, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48768", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Touto dohodou my sme dorovnali platy lekárov v Českej republike, dokonca v niektorých prípadoch lekár na Slovensku bude zarábať viac.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po mesiacoch vyjednávaní dospeli vláda a lekárski odborári k dohode a vyriešili tak aj otázku platov. Podľa spoločného memoranda by od budúceho roku mal byť koeficient minimálnej mzdy lekára pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy a pri neatestovaných lekárov 1,5-násobok. Okrem toho sa má lekárom plat zvyšovať aj podľa odpracovaných rokov praxe.\n\nPodľa zdravotného analytika Martina Smatanu by tak priemerná hrubá mzda lekára v nemocnici pre budúci rok, spolu so všetkými príplatkami aj nadčasmi, mala stúpnuť na úroveň okolo 4 500 eur. Priemerný plat lekára v Čechách pre rok 2023 by sa mal pohybovať na úrovni 4 179 eur, čo na prvý pohľad evokuje výraznejší platový nepomer v prospech Slovenskej republiky. Lekári v Česku však musia odpracovať oveľa menej nadčasov ako lekári u nás. Po prepočítaní na počet odpracovaných hodín je podľa Smatanu mzda lekárov na Slovensku približne rovnaká až jemne vyššia v porovnaní s lekármi pracujúcimi v Česku. Výrok Petra Pčolinského preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po mesiacoch vyjednávaní dospeli vláda a lekárski odborári k dohode a vyriešili tak aj otázku platov. Podľa spoločného memoranda by od budúceho roku mal byť koeficient minimálnej mzdy lekára pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy a pri neatestovaných lekárov 1,5-násobok. Okrem toho sa má lekárom plat zvyšovať aj podľa odpracovaných rokov praxe.", "Podľa zdravotného analytika Martina Smatanu by tak priemerná hrubá mzda lekára v nemocnici pre budúci rok, spolu so všetkými príplatkami aj nadčasmi, mala stúpnuť na úroveň okolo 4 500 eur. Priemerný plat lekára v Čechách pre rok 2023 by sa mal pohybovať na úrovni 4 179 eur, čo na prvý pohľad evokuje výraznejší platový nepomer v prospech Slovenskej republiky. Lekári v Česku však musia odpracovať oveľa menej nadčasov ako lekári u nás. Po prepočítaní na počet odpracovaných hodín je podľa Smatanu mzda lekárov na Slovensku približne rovnaká až jemne vyššia v porovnaní s lekármi pracujúcimi v Česku. Výrok Petra Pčolinského preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["dohode", "stúpnuť", "Priemerný plat", "nadčasov"], "url": ["https://www.teraz.sk/import/vlada-a-lekarski-odborari-sa-dohodli/677098-clanok.html", "https://www.facebook.com/martin.smatana1/posts/pfbid0yysLPWt2cp8HmBLpQPoFyk5oc7EqKF2NiFQaqqVvtFVVa6BGX7YjLzGYjTpGv56Yl", "https://dennikn.sk/blog/3116429/strajk-lekarov-je-ministerstvo-financii-lakome-alebo-su-zastupcovia-lekarskych-odborov-chamtivi/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/370035-platy-ako-v-cesku-nepresvedci-nas-to-na-slovensko-sa-nemame-preco-vratit-hovoria-slovenski-lekari-v-cesku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:06.323908+00:00"}
{"id": "vr26612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26612", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...tentokrát sme prijali teda týchto troch ľudí, Ujgurov, faktom je, že nie sú na žiadnom zozname teroristov, nebolo po nich vyhlásené žiadne pátranie...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trojica Ujgurov, ktorých prijalo Slovensko, sú považovaný cínskou vládou za príslušníkov skupiny, ktorú aj USA identifikuje ako teroristickú skupinu. V roku 2008 ich však americký súd oslobodil, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich usvedcovali z príslušnosti k teroristickej skupiny. Výroky Cíny preto možno skôr chápat ako diplomatický postoj ako dôkazy o teroristickom pozadí prepustených Ujgurov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2013 Slovensko prijalo dalších troch väznov, príslušníkov moslimskej menšiny Ujgurov. Podla Cíny sú traja väzni teroristi z Islamského hnutia Východného Turkestanu a žiada ich vydanie do Cíny. „Sú to skutocní teroristi. Predstavujú hrozbu nielen pre Cínu, ale aj pre krajinu, ktorá ich príjme,“ povedal hovorca cínskeho ministerstva zahranicia Cchin Kang podla agentúry Reuters.\" Islamské hnutie Východného Turkmestanu (East Turkestan Islamic Movement) považuje za teroristickú skupinu nielen Cína, ale aj USA. Ako sa uvádza v správe Reuters, americký súd trojicu prepustil v roku 2008, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy o ich teroristickom pozadí. Reuters , 2. januára 2014: \"China's Foreign Ministry criticized the United States on Thursday for sending the last three Uighur Chinese inmates at the Guantanamo Bay detention center to Slovakia, saying they were \"terrorists\" who posed a real security danger. ...Chinese Foreign Ministry spokesman Qin Gang said the three were members of the separatist East Turkestan Islamic Movement, which Beijing labels a terror group. But U.S. officials have deemed they pose no threat to the United States. I n 2008, a U.S. court ordered that they be released. They have been resettled in El Salvador, Switzerland, Bermuda, Albania, and the Pacific island nation of Palau.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Trojica Ujgurov, ktorých prijalo Slovensko, sú považovaný cínskou vládou za príslušníkov skupiny, ktorú aj USA identifikuje ako teroristickú skupinu. V roku 2008 ich však americký súd oslobodil, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich usvedcovali z príslušnosti k teroristickej skupiny. Výroky Cíny preto možno skôr chápat ako diplomatický postoj ako dôkazy o teroristickom pozadí prepustených Ujgurov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2013 Slovensko prijalo dalších troch väznov, príslušníkov moslimskej menšiny Ujgurov. Podla Cíny sú traja väzni teroristi z Islamského hnutia Východného Turkestanu a žiada ich vydanie do Cíny. „Sú to skutocní teroristi. Predstavujú hrozbu nielen pre Cínu, ale aj pre krajinu, ktorá ich príjme,“ povedal hovorca cínskeho ministerstva zahranicia Cchin Kang podla agentúry Reuters.\" Islamské hnutie Východného Turkmestanu (East Turkestan Islamic Movement) považuje za teroristickú skupinu nielen Cína, ale aj USA. Ako sa uvádza v správe Reuters, americký súd trojicu prepustil v roku 2008, co znamená, že neexistujú žiadne dôkazy o ich teroristickom pozadí. Reuters , 2. januára 2014: \"China's Foreign Ministry criticized the United States on Thursday for sending the last three Uighur Chinese inmates at the Guantanamo Bay detention center to Slovakia, saying they were \"terrorists\" who posed a real security danger. ...Chinese Foreign Ministry spokesman Qin Gang said the three were members of the separatist East Turkestan Islamic Movement, which Beijing labels a terror group. But U.S. officials have deemed they pose no threat to the United States. I n 2008, a U.S. court ordered that they be released. They have been resettled in El Salvador, Switzerland, Bermuda, Albania, and the Pacific island nation of Palau.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["prijalo", "Cíny", "Islamského hnutia Východného Turkestanu", "považuje", "Reuters"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7053213/slovensko-prijalo-ujgurov-z-guantanama-nejde-o-teroristov.html", "http://www.sme.sk/c/7054947/vydajte-ujgurov-su-to-teroristi-odkazuje-slovensku-cina.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/East_Turkestan_Islamic_Movement", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_designated_terrorist_organizations", "http://www.reuters.com/article/2014/01/02/us-china-usa-uighurs-idUSBREA0107R20140102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:24.529301+00:00"}
{"id": "vr31179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31179", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Napr. pri protipovodňových opatreniach vzniklo ďalších 11 tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Protipovodňový príspevok schválila vláda v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra minulého roka. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10 245 ľudí. Podľa odhadov toto číslo bude ešte rásť a do konca roka (2011) by sa mohlo zamestnať asi 15335 ľudí. Treba si však uvedomiť, že sa nejedná o dlhodobú prácu. Napríklad obce s priemernou nezamestnanosťou nad 25% budú môcť čerpať tento príspevok iba šesť mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Protipovodňový príspevok schválila vláda v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra minulého roka. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10 245 ľudí. Podľa odhadov toto číslo bude ešte rásť a do konca roka (2011) by sa mohlo zamestnať asi 15335 ľudí. Treba si však uvedomiť, že sa nejedná o dlhodobú prácu. Napríklad obce s priemernou nezamestnanosťou nad 25% budú môcť čerpať tento príspevok iba šesť mesiacov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "zaviedla", "prácu", "čerpať"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6178880/protipovodnovy-prispevok-sa-bude-moct-cerpat-dlhsie.html#ixzz1n0KNmonO", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://ekonomika.sme.sk/c/6178880/protipovodnovy-prispevok-sa-bude-moct-cerpat-dlhsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:12.151855+00:00"}
{"id": "vr27163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27163", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "KDH nesúhlasili s previerkami (sudcov, pozn.).", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že KDH má výhrady a nesúhlasí s bezpečnostnými previerkami sudcov tak, ako boli navrhnuté SMER-SD. O výhradách KDH vo vzťahu ku bezpečnostným previerkam sudcov v rámci návrhu ústavné zákona,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR informoval podpredseda KDH Hrušovský na tlačovej besede ( TA3, 28. februára 2014 ) s predsedom NR P. Paškom. Hrušovský povedal: „Poznáte aj naše výhrady proti návrhu a jedna z nich bola aj tá,aby neboli v ústave zadefinované bezpečnostné previerky,ktoré by mohli hroziť personálnymi čistkami súdnej moci Slovenskej republiky“ Na otázku novinára,či teda bezpečnostné previerky definitívne vypadli z návrhu odpovedal: „Tak ako už v úvode spomenul pán predseda,nie sú bezpečnostné previerky v návrhu ústavného zákona.“ Treba upozorniť, že v konečnej podobe v treťom čítaní sa nakoniec bezpečnostné previerky môžu objaviť, cez pozmeňujúci návrh. O nezhode SMER-SD a KDH na previerkach pre sudcov informovali aj médiá. Pravda, 27. februára 2014 : \"Smer rokoval o podpore zmeny ústavy len s KDH. A práve jeho poslanci majú výhrady najmä k previerkam sudcov, ktoré považujú za retroaktívne a upozorňujú, že systém určovania spoľahlivosti sudcov sa dá zneužiť .\" SITA , 26. februára 2014: \"Takéto previerky sa dajú politicky zneužiť práve proti tým, ktorých Slovensko potrebuje ako poctivých, statočných sudcov,\" vysvetlil Figeľ. Keďže previerky by sa mali týkať aj terajších sudcov, takýto návrh je podľa kresťanských demokratov tiež retroaktívny. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že KDH má výhrady a nesúhlasí s bezpečnostnými previerkami sudcov tak, ako boli navrhnuté SMER-SD. O výhradách KDH vo vzťahu ku bezpečnostným previerkam sudcov v rámci návrhu ústavné zákona,ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR informoval podpredseda KDH Hrušovský na tlačovej besede ( TA3, 28. februára 2014 ) s predsedom NR P. Paškom. Hrušovský povedal: „Poznáte aj naše výhrady proti návrhu a jedna z nich bola aj tá,aby neboli v ústave zadefinované bezpečnostné previerky,ktoré by mohli hroziť personálnymi čistkami súdnej moci Slovenskej republiky“ Na otázku novinára,či teda bezpečnostné previerky definitívne vypadli z návrhu odpovedal: „Tak ako už v úvode spomenul pán predseda,nie sú bezpečnostné previerky v návrhu ústavného zákona.“ Treba upozorniť, že v konečnej podobe v treťom čítaní sa nakoniec bezpečnostné previerky môžu objaviť, cez pozmeňujúci návrh. O nezhode SMER-SD a KDH na previerkach pre sudcov informovali aj médiá. Pravda, 27. februára 2014 : \"Smer rokoval o podpore zmeny ústavy len s KDH. A práve jeho poslanci majú výhrady najmä k previerkam sudcov, ktoré považujú za retroaktívne a upozorňujú, že systém určovania spoľahlivosti sudcov sa dá zneužiť .\" SITA , 26. februára 2014: \"Takéto previerky sa dajú politicky zneužiť práve proti tým, ktorých Slovensko potrebuje ako poctivých, statočných sudcov,\" vysvetlil Figeľ. Keďže previerky by sa mali týkať aj terajších sudcov, takýto návrh je podľa kresťanských demokratov tiež retroaktívny. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["TA3, 28. februára 2014", "Pravda, 27. februára 2014", "SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1035895/tb-p-pasku-a-p-hrusovskeho-o-zmenach-v-justicii.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/309897-fico-povazuje-previerky-sudcov-za-principialne/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/795641-nekseftujeme-hodnoti-kdh-justicnu-spolupracu-so-smerom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:24.093051+00:00"}
{"id": "50067", "numeric_id": 50067, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50067", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Je to vytrhnuté trošku z kontextu (že Národná koalícia mala v programe vystúpenie z EÚ a NATO). Národná koalícia odjakživa deklarovala jednu vec, pokiaľ v Európskej únii skončí to, že bude môcť členská krajina sa akýmkoľvek spôsobom vyhraniť a skončí tu právo veta a nereformuje sa Európska únia.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Národná koalícia pod vedením Rudolfa Huliaka vo volebnom programe otvorene presadzovala vystúpenie Slovenska z Európskej únie aj zo Severoatlantickej aliancie. V tom čase nepodmieňovala toto vystúpenie žiadnymi zmenami či reformami vo fungovaní EÚ, ako hovorí Huliak. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNárodná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, pred parlamentnými voľbami v roku 2023 vo svojom programe otvorene deklarovala zámer vystúpiť z Európskej únie aj zo Severoatlantickej aliancie. Tento odchod nebol v ich programových dokumentoch podmienený žiadnymi zmenami v právomociach členských štátov, ako je napríklad právo veta, ani reformou samotnej Európskej únie.\n\nPodobne sa vyjadrovali o odchode z týchto medzinárodných organizácií predstavitelia Národnej koalície vo svojich predvolebných vystúpeniach.\n\nV staršom videu z roku 2022 Rudolf Huliak sľubuje odchod z Európskej únie v prípade jeho zvolenia. „Národná koalícia, nezávislí kandidáti, v prípade, že dáte stranu na prvé miesto vo voľbách a zveríte nám váš mandát, urobím absolútne všetko pre to, aby sme momentálne zahájili odchod z Európskej únie,“ vyhlasuje Huliak vo videu (v čase od 10:46). Predtým hovoril o údajnej iniciatíve Nemecka ohľadom zrušenia práva veta.\n\nPodobne sa vo videu vyjadruje aj o členstve v NATO: „Budem okamžite trvať na tom, v prípade udelenia mandátu Národnej koalícii nezávislých kandidátov, aby táto zmluva v 2024 s NATO nebola podpísaná, aby sa Slovenská republika, tak ako aj Rakúsko, stalo neutrálnou krajinou, čo sa týka vojenských záležitostí.“ (v čase od 13:41)\n\nNa livestreame z februára 2023 zas Huliak hovorí , že jediná možnosť pre Slovensko je neutralita: „Pretože jediná možná alternatíva pre Slovensko je vojenská a politická neutralita Slovenska. Ak si myslíte, že vám toto zabezpečí SAS, PS a Hlas, ktorí momentálne sú teraz už vazalmi niekoho z Bruselu a spoza mora, tak sa mýlite.“ (v čase od 13:32) Vojenská neutralita v praxi znamená vystúpenie z NATO a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.\n\nS blížiacimi sa voľbami Huliak svoju rétoriku zjemnil a nehovoril už o vystúpení z EÚ a NATO, ale o usporiadaní referenda o zotrvaní v týchto medzinárodných inštitúciách.\n\nV rozhovore pre platformu Národné obrodenie publikovanom týždeň pred voľbami Huliak povedal , že je za povinné referendum v otázke členstva EÚ a NATO.\n\nNárodná koalícia vo voľbách 2023 nekandidovala do Národnej rady ako samostatná strana. Rudolf Huliak sa spolu s ďalšími členmi tejto strany uchádzali o zvolenie na kandidátnej listine Slovenskej národnej strany. Do parlamentu boli okrem Huliaka zo strany zvolení aj Ivan Ševčík a Pavol Ľupták.\n\nKrátko po voľbách znova tvrdil , že plánuje iniciovať povinné referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. Dodnes nie sú známe žiadne kroky, ktoré by v tomto ohľade podnikol.\n\nPodpredseda Národnej koalície Pavel Ľupták sa pre dezinformačné médium Hlavný denník nedávno opäť vyjadril , že je za referendum o členstve Slovenska v Európskej únii a NATO (v čase od 3:45).", "analysis_paragraphs": ["Národná koalícia pod vedením Rudolfa Huliaka vo volebnom programe otvorene presadzovala vystúpenie Slovenska z Európskej únie aj zo Severoatlantickej aliancie. V tom čase nepodmieňovala toto vystúpenie žiadnymi zmenami či reformami vo fungovaní EÚ, ako hovorí Huliak. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Národná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, pred parlamentnými voľbami v roku 2023 vo svojom programe otvorene deklarovala zámer vystúpiť z Európskej únie aj zo Severoatlantickej aliancie. Tento odchod nebol v ich programových dokumentoch podmienený žiadnymi zmenami v právomociach členských štátov, ako je napríklad právo veta, ani reformou samotnej Európskej únie.", "Podobne sa vyjadrovali o odchode z týchto medzinárodných organizácií predstavitelia Národnej koalície vo svojich predvolebných vystúpeniach.", "V staršom videu z roku 2022 Rudolf Huliak sľubuje odchod z Európskej únie v prípade jeho zvolenia. „Národná koalícia, nezávislí kandidáti, v prípade, že dáte stranu na prvé miesto vo voľbách a zveríte nám váš mandát, urobím absolútne všetko pre to, aby sme momentálne zahájili odchod z Európskej únie,“ vyhlasuje Huliak vo videu (v čase od 10:46). Predtým hovoril o údajnej iniciatíve Nemecka ohľadom zrušenia práva veta.", "Podobne sa vo videu vyjadruje aj o členstve v NATO: „Budem okamžite trvať na tom, v prípade udelenia mandátu Národnej koalícii nezávislých kandidátov, aby táto zmluva v 2024 s NATO nebola podpísaná, aby sa Slovenská republika, tak ako aj Rakúsko, stalo neutrálnou krajinou, čo sa týka vojenských záležitostí.“ (v čase od 13:41)", "Na livestreame z februára 2023 zas Huliak hovorí , že jediná možnosť pre Slovensko je neutralita: „Pretože jediná možná alternatíva pre Slovensko je vojenská a politická neutralita Slovenska. Ak si myslíte, že vám toto zabezpečí SAS, PS a Hlas, ktorí momentálne sú teraz už vazalmi niekoho z Bruselu a spoza mora, tak sa mýlite.“ (v čase od 13:32) Vojenská neutralita v praxi znamená vystúpenie z NATO a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu.", "S blížiacimi sa voľbami Huliak svoju rétoriku zjemnil a nehovoril už o vystúpení z EÚ a NATO, ale o usporiadaní referenda o zotrvaní v týchto medzinárodných inštitúciách.", "V rozhovore pre platformu Národné obrodenie publikovanom týždeň pred voľbami Huliak povedal , že je za povinné referendum v otázke členstva EÚ a NATO.", "Národná koalícia vo voľbách 2023 nekandidovala do Národnej rady ako samostatná strana. Rudolf Huliak sa spolu s ďalšími členmi tejto strany uchádzali o zvolenie na kandidátnej listine Slovenskej národnej strany. Do parlamentu boli okrem Huliaka zo strany zvolení aj Ivan Ševčík a Pavol Ľupták.", "Krátko po voľbách znova tvrdil , že plánuje iniciovať povinné referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. Dodnes nie sú známe žiadne kroky, ktoré by v tomto ohľade podnikol.", "Podpredseda Národnej koalície Pavel Ľupták sa pre dezinformačné médium Hlavný denník nedávno opäť vyjadril , že je za referendum o členstve Slovenska v Európskej únii a NATO (v čase od 3:45)."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "programe", "sľubuje", "vyhlasuje", "vyjadruje", "hovorí", "znamená", "povedal", "kandidátnej listine", "tvrdil", "dezinformačné", "vyjadril"], "url": ["https://narodnakoalicia.sk/o-nas/", "https://web.archive.org/web/20230608154015/https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://youtu.be/FA6Q64oFoxc?feature=shared&t=646", "https://youtu.be/FA6Q64oFoxc?feature=shared&t=646", "https://youtu.be/FA6Q64oFoxc?feature=shared&t=821", "https://youtu.be/4PIFXWr5fZc?feature=shared&t=812", "https://www.hybridnehrozby.sk/1557/slovensko-by-malo-byt-neutralne/", "https://archive.ph/3JxyW", "https://www.sns.sk/kandidati-2023/", "https://dennikn.sk/minuta/3638660/", "https://konspiratori.sk/stranka/850", "https://youtu.be/DYA09IAcqc0?feature=shared&t=225"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:17.617431+00:00"}
{"id": "vr33727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33727", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A my tvrdíme, že to, že momentálne máme najvyšší dlh, verejný dlh, to vyplýva z toho, že ste urobili zlú konsolidáciu.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak za koniec funkčného obdobia považujeme nástup druhej Ficovej vlády v apríli 2012 (druhý kvartál 2012), tak verejný dlh bol na úrovni 50,1 % HDP. Odvtedy vystúpal na 51, 2 %, čo je skutočne historicky najvyššia hodnota. Podľa údajov Eurostatu stúpal verejný dlh za posledné tri roky takto:", "analysis_paragraphs": ["Ak za koniec funkčného obdobia považujeme nástup druhej Ficovej vlády v apríli 2012 (druhý kvartál 2012), tak verejný dlh bol na úrovni 50,1 % HDP. Odvtedy vystúpal na 51, 2 %, čo je skutočne historicky najvyššia hodnota. Podľa údajov Eurostatu stúpal verejný dlh za posledné tri roky takto:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "INESS"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://www.iness.sk/stranka/8173-Dlh-SR-Sme-zadlzeni-ako-Argentina-pred-bankrotom-Aktualitysk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:04.609651+00:00"}
{"id": "vr14058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14058", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Podľa Svetovej banky dnes patríme do top 30 krajín v rámci sveta, čo sa týka podnikateľského prostredia. Za čias ministra Miškova, ktorý reprezentoval vtedy politickú stranu SaS, sme boli až blízko k 50. miestu.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo v rebríčku Doing Business o kvalite podnikateľského prostredia na 29. mieste, teda medzi top 30 krajinami. Počas obdobia, kedy bol ministrom Miškov to boli 42., 41. a 48. miesto v tomto rebríčku, čiže naozaj sa to blížilo 50. miestu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste, teda skutočne patrí medzi top 30 krajín. Miškov bol ministrom vo vláde I. Radičovej (2010-2012). V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste, teda skutočne blízko k 50.miestu.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 sa Slovensko umiestnilo v rebríčku Doing Business o kvalite podnikateľského prostredia na 29. mieste, teda medzi top 30 krajinami. Počas obdobia, kedy bol ministrom Miškov to boli 42., 41. a 48. miesto v tomto rebríčku, čiže naozaj sa to blížilo 50. miestu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste, teda skutočne patrí medzi top 30 krajín. Miškov bol ministrom vo vláde I. Radičovej (2010-2012). V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste, teda skutočne blízko k 50.miestu."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["doingbusiness.com", "2010", "2011"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB11-FullReport"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:34.033021+00:00"}
{"id": "vr39158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39158", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Sedemsto miliónov eur lacnejšie diaľnice, tie isté úseky, ako si ich pripravoval ty.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rovnaký výrok použil P. Hrušovský aj diskusii V politike zo dňa 23.októbra. Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok použil P. Hrušovský aj diskusii V politike zo dňa 23.októbra. Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "podpísaná"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.automoto.sk/clanok/185174/podpisali-zmluvu-o-stavbe-prveho-useku-dialnice-pri-levoci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:05.880331+00:00"}
{"id": "vr37034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37034", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Hovoril tu o ekonomických dôvodoch pán minister. Ale jedno z prvých rozhodnutí bolo odstránenie šéfa spravodajstva Slovenskej televízie.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prinášame chronologizáciu niektorých udalostí, ktoré sa udiali v STV po jej zlúčení s SRo, tak ako s nimi prišiel portál mediálne.sk: 1. januára 2011 , sa na základe prijatia nového zákona, skončilo funkčné obdobie generálnemu riaditeľovi STV Š. Nižňanskému. RTS dočasne povedie bývalá riaditeľka SRo M. Zemková. 3. januára menovala M. Zemková do funkcie nového dočasného generálneho riaditeľa STV Ľ. Machaja, ktorý dovtedy pracoval ako programový riaditeľ rozhlasu. 5. januára televízia oznámila, že J. Šmihula skončil vo funkcii šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky. Dočasný generálny riaditeľ Ľ. Machaj už pri nástupe povedal, že so spravodajstvom STV nie je spokojný. \"Spravodajstvo STV dlhodobo vykazuje stagnáciu vo výbere tém, v spôsobe spracovania, bol by som rád, ak by bolo modernejšie dynamickejšie, akceptovanejšie širším diváckym zázemím,\" uviedol. 7. januára sa objavila informácia, že J. Šmihulu nahradí A. Sámelová, ktorá bola dovtedy riaditeľkou Centra spravodajstva SRo.", "analysis_paragraphs": ["Prinášame chronologizáciu niektorých udalostí, ktoré sa udiali v STV po jej zlúčení s SRo, tak ako s nimi prišiel portál mediálne.sk: 1. januára 2011 , sa na základe prijatia nového zákona, skončilo funkčné obdobie generálnemu riaditeľovi STV Š. Nižňanskému. RTS dočasne povedie bývalá riaditeľka SRo M. Zemková. 3. januára menovala M. Zemková do funkcie nového dočasného generálneho riaditeľa STV Ľ. Machaja, ktorý dovtedy pracoval ako programový riaditeľ rozhlasu. 5. januára televízia oznámila, že J. Šmihula skončil vo funkcii šéfredaktora Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky. Dočasný generálny riaditeľ Ľ. Machaj už pri nástupe povedal, že so spravodajstvom STV nie je spokojný. \"Spravodajstvo STV dlhodobo vykazuje stagnáciu vo výbere tém, v spôsobe spracovania, bol by som rád, ak by bolo modernejšie dynamickejšie, akceptovanejšie širším diváckym zázemím,\" uviedol. 7. januára sa objavila informácia, že J. Šmihulu nahradí A. Sámelová, ktorá bola dovtedy riaditeľkou Centra spravodajstva SRo."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2011", "3. januára", "5. januára", "7. januára"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/rts-docasne-povedie-zemkova-niznansky-skoncil.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/niznansky-dnes-cakal-zemkovu-a-machaja-v-svojej-kancelarii.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/smihulu-v-stv-na-cele-spravodajstva-nahradi-samelova.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/smihulu-v-stv-na-cele-spravodajstva-nahradi-samelova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:47.923948+00:00"}
{"id": "vr16366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16366", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...rapídne rástla minimálna mzda. 33% od roku 2012.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 bola podľa Eurostatu minimálna mzda ustanovená na úrovni 327€. Od januára 2017 dosahuje podľa Zákona o minimálnej mzde úroveň 435€. Naozaj ide o 33-percentný nárast minimálnej mzdy od roku 2012 do súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vývoj minimálnej mzdy za posledných šesť rokov zobrazuje nasledujúci graf. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"EhJNq\"]={},window.datawrapper[\"EhJNq\"].embedDeltas={\"100\":602,\"200\":551,\"300\":526,\"400\":526,\"500\":500,\"600\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-EhJNq\"),window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"EhJNq\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"EhJNq\"==b)window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 bola podľa Eurostatu minimálna mzda ustanovená na úrovni 327€. Od januára 2017 dosahuje podľa Zákona o minimálnej mzde úroveň 435€. Naozaj ide o 33-percentný nárast minimálnej mzdy od roku 2012 do súčasnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vývoj minimálnej mzdy za posledných šesť rokov zobrazuje nasledujúci graf. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"EhJNq\"]={},window.datawrapper[\"EhJNq\"].embedDeltas={\"100\":602,\"200\":551,\"300\":526,\"400\":526,\"500\":500,\"600\":500,\"700\":500,\"800\":500,\"900\":500,\"1000\":500},window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-EhJNq\"),window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"EhJNq\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"EhJNq\"==b)window.datawrapper[\"EhJNq\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Zákona o minimálnej mzde"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/labour-market/earnings/main-tables", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/280/ZZ_2016_280_20170101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:16.024109+00:00"}
{"id": "vr15399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15399", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "V Bundestagu v Nemecku, vo výklade demokracie je to rozvrhnuté tak (časy na vystúpenia v rozprave, pozn.), že ešte opozícia má väčší čas a ráta sa to podľa hlasov, ktoré vo voľbách poslanci majú.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Základné právo Spolkovej republiky Nemecko neupravuje časové obmedzenie na vystúpenie v rozprave v Bundestagu. Časové obmedzenia upravujú pravidlá dĺžky debaty v rokovacom poriadku, ktoré sú odsúhlasené Radou starších. V tomto volebnom období (od 2013) má opozícia k dispozícii 33 minút oproti 27 minútam pre vládnucu frakciu. V predošlom volebnom období (2009-2013) však mala koaličná frakcia k dispozícii vyšší počet minút ako opozičné strany. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako zavádzajúci. Základné právo (.pdf) Spolkovej republiky Nemecko, čl. 43 odsek 2, k rozprave v Bundestagu uvádza: \"The members of the Bundesrat and of the Federal Government as well as their representatives may attend all sittings of the Bundestag and meetings of its committees. They shall have the right to be heard at any time.\" Bundestag (.pdf, s. 21) sa k časovému obmedzeniu rozpravy vyjadruje nasledovne: \"The relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittings.\" V 18. Bundestagu (od 2013) vládnuca frakcia CDU/ CSU disponovala 27 minútami v hodinovej debate, zatiaľ čo opozícia mala súhrnne 33 minút na vyjadrenie. V predchádzajúcom volebnom období (.pdf, s. 2) 2009-2013 mala opozícia v Bundestagu k dispozícii len 28 minút, oproti 32 minútam koaličnej frakcie CDU/ CSU a FDP. O prisúdení (.pdf, s. 1) časového limitu rozhoduje Rada starších (Ältestenrat), ale koreluje s volebným ziskom daných strán, resp. s počtom obsadených kresiel v Bundestagu. To, či bude mať koalícia alebo opozícia viac času na vystúpenie, záleží od veľkosti vládnej koalície. V súčasnom období majú opozičné strany (SPD, Zelení a Ľavica) viac kresiel ako vládnuca strana. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Základné právo Spolkovej republiky Nemecko neupravuje časové obmedzenie na vystúpenie v rozprave v Bundestagu. Časové obmedzenia upravujú pravidlá dĺžky debaty v rokovacom poriadku, ktoré sú odsúhlasené Radou starších. V tomto volebnom období (od 2013) má opozícia k dispozícii 33 minút oproti 27 minútam pre vládnucu frakciu. V predošlom volebnom období (2009-2013) však mala koaličná frakcia k dispozícii vyšší počet minút ako opozičné strany. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako zavádzajúci. Základné právo (.pdf) Spolkovej republiky Nemecko, čl. 43 odsek 2, k rozprave v Bundestagu uvádza: \"The members of the Bundesrat and of the Federal Government as well as their representatives may attend all sittings of the Bundestag and meetings of its committees. They shall have the right to be heard at any time.\" Bundestag (.pdf, s. 21) sa k časovému obmedzeniu rozpravy vyjadruje nasledovne: \"The relative size of the parliamentary groups determines their allocation of speaking time at plenary sittings.\" V 18. Bundestagu (od 2013) vládnuca frakcia CDU/ CSU disponovala 27 minútami v hodinovej debate, zatiaľ čo opozícia mala súhrnne 33 minút na vyjadrenie. V predchádzajúcom volebnom období (.pdf, s. 2) 2009-2013 mala opozícia v Bundestagu k dispozícii len 28 minút, oproti 32 minútam koaličnej frakcie CDU/ CSU a FDP. O prisúdení (.pdf, s. 1) časového limitu rozhoduje Rada starších (Ältestenrat), ale koreluje s volebným ziskom daných strán, resp. s počtom obsadených kresiel v Bundestagu. To, či bude mať koalícia alebo opozícia viac času na vystúpenie, záleží od veľkosti vládnej koalície. V súčasnom období majú opozičné strany (SPD, Zelení a Ľavica) viac kresiel ako vládnuca strana. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["pravidlá dĺžky debaty", "Základné právo", "Bundestag", "predchádzajúcom volebnom období", "prisúdení"], "url": ["https://www.bundestag.de/blob/196288/dac46e4464ebf275361cba97229096e2/kapitel_07_11_regelungen_zur_debattendauer-data.pdf", "https://www.bundestag.de/blob/284870/ce0d03414872b427e57fccb703634dcd/basic_law-data.pdf", "https://www.btg-bestellservice.de/pdf/80140000.pdf", "https://www.bundestag.de/blob/196288/dac46e4464ebf275361cba97229096e2/kapitel_07_11_regelungen_zur_debattendauer-data.pdf", "https://www.bundestag.de/blob/196288/dac46e4464ebf275361cba97229096e2/kapitel_07_11_regelungen_zur_debattendauer-data.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:24.901069+00:00"}
{"id": "48896", "numeric_id": 48896, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48896", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Doteraz oficiálne nikto stíhačky nevyviezol, doteraz boli tie stíhačky vyvážané ako náhradné diely, vyradený materiál.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo viacerých krajinách prebiehajú rokovania o rozhodnutí poslať Ukrajine stíhacie lietadlá, avšak z verejne dostupných informácií zatiaľ nie je známe, že by niektorá z krajín NATO takýto krok podnikla . Ako uvádza poslanec Kmec, letecká pomoc bola doteraz poskytovaná výlučne vo forme náhradných dielov. V apríli 2022 americký Pentagon potvrdil , že Ukrajine poslal diely, ktoré môžu využiť na opravu vojnou poškodeného letectva. Týmto krokom sa Ukrajine podarilo “oživiť” celkovo 20 stíhačiek.\n\nKrajinám NATO bráni v poskytovaní stíhačiek Ukrajine nielen strach z možnej ďalšej eskalácie konfliktu, pred ktorou varuje Kremeľ, ale aj fakt, že výcvik pilotov na ovládanie týchto strojov trvá dlho a ich údržba je pomerne obsiahla.", "analysis_paragraphs": ["Vo viacerých krajinách prebiehajú rokovania o rozhodnutí poslať Ukrajine stíhacie lietadlá, avšak z verejne dostupných informácií zatiaľ nie je známe, že by niektorá z krajín NATO takýto krok podnikla . Ako uvádza poslanec Kmec, letecká pomoc bola doteraz poskytovaná výlučne vo forme náhradných dielov. V apríli 2022 americký Pentagon potvrdil , že Ukrajine poslal diely, ktoré môžu využiť na opravu vojnou poškodeného letectva. Týmto krokom sa Ukrajine podarilo “oživiť” celkovo 20 stíhačiek.", "Krajinám NATO bráni v poskytovaní stíhačiek Ukrajine nielen strach z možnej ďalšej eskalácie konfliktu, pred ktorou varuje Kremeľ, ale aj fakt, že výcvik pilotov na ovládanie týchto strojov trvá dlho a ich údržba je pomerne obsiahla."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["prebiehajú", "poslať", "podnikla", "potvrdil", "podarilo", "varuje", "výcvik"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2023/feb/20/boris-johnson-and-liz-truss-urge-rishi-sunak-to-send-fighter-jets-to-ukraine", "https://kyivindependent.com/news-feed/media-italy-is-open-to-sending-fighter-jets-to-ukraine-alongside-other-western-allies", "https://www.bbc.com/news/world-europe-62002218", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraines-military-gets-more-aircraft-parts-repair-others-pentagon-says-2022-04-19/", "https://edition.cnn.com/2022/04/20/politics/ukraine-aircraft-spare-parts/index.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/h7oQH4w/lavrov-rusko-bude-reagovat-na-dodavky-zapadnych-zbrani-s-dlhsim-dosahom/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-62002218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:28.948747+00:00"}
{"id": "42630", "numeric_id": 42630, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42630", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...generálny prokurátor v súvislosti s podozreniami vyšetrovania týchto trestných činov na východnom Slovensku (...) rozhodol, že prokurátorský dozor nebude prebiehat na východnom Slovensku, ale má to myslím Trenčín alebo Nitra. (...) Požiadala som, urobila som právny úkon na policajného prezidenta, aby aj tu vyšetrovaciu časť odňali z východného Slovenska (...) Neuspeli sme. Dala som podnet na Generálnu prokuratúru, aby toto prešetril, aby premiestnil tú miestnu príslušnosť z východoslovenskej polície niekde inde (...). Minulý týždeň som sa dozvedela, ze toto trestné stíhanie bolo zastavené.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže nie sú verejne dostupné informácie o prípade, v ktorom bola Čaputová advokátkou, ani o podaných podnetoch Zuzany Čaputovej na prokuratúru, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kauzami údajného nezákonného prideľovania agrodotácií na východe sa na svojej tlačovej konferencii v júli 2018 zaoberal aj Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý uviedol, že tento problém je rozsiahlejší a týka sa aj iných oblastí Slovenska. V mnohých prípadoch bolo začaté trestné konanie, a následne kontrolu nad vyšetrovaním východoslovenských prípadov dal Čižnár prokurátorom v Trenčíne. “ Generálny prokurátor priznal, že farmári už neveria miestnym policajtom a možno pochybovať aj o objektivite prokurátorov. Aj preto bude na tieto spisy po novom dohliadať krajská prokuratúra v Trenčíne ”. Konkrétne informácie k tomu, koho Čaputová v podobných prípadoch v minulosti zastupovala, nie sú verejne dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Keďže nie sú verejne dostupné informácie o prípade, v ktorom bola Čaputová advokátkou, ani o podaných podnetoch Zuzany Čaputovej na prokuratúru, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kauzami údajného nezákonného prideľovania agrodotácií na východe sa na svojej tlačovej konferencii v júli 2018 zaoberal aj Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý uviedol, že tento problém je rozsiahlejší a týka sa aj iných oblastí Slovenska. V mnohých prípadoch bolo začaté trestné konanie, a následne kontrolu nad vyšetrovaním východoslovenských prípadov dal Čižnár prokurátorom v Trenčíne. “ Generálny prokurátor priznal, že farmári už neveria miestnym policajtom a možno pochybovať aj o objektivite prokurátorov. Aj preto bude na tieto spisy po novom dohliadať krajská prokuratúra v Trenčíne ”. Konkrétne informácie k tomu, koho Čaputová v podobných prípadoch v minulosti zastupovala, nie sú verejne dostupné."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zaoberal"], "url": ["https://dennikn.sk/1181113/ciznar-pripadov-podvodov-s-agrodotaciami-bude-pribudat-nejde-len-o-vychod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:50.745159+00:00"}
{"id": "vr16370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16370", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...Slovensko je šiestou najväčšou otvorenou ekonomikou na svete, najotvorenejšou. My sme závislí od európskeho trhu, vyrábame pre európsky trh, automobilky, Volkswagen, PSA, ďalšie, celý priemysel.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ekonomika Slovenska zaznamenáva v posledných rokoch výrazne zlepšenie, čo sa odráža na našom postavení v jednotlivých ekonomických rebríčkoch. K tomuto postaveniu výraznou mierou prispieva otvorenosť našej ekonomiky vo svetovom meradle. V rebríčku otvorenosti ekonomiky Slovensko vo svetom ale aj európskych prieskumoch zaznamenalo popredné umiestnenie. Keďže Slovensko v poslednom meraní otvorenosti ekonomík Svetovou bankou z roku 2015 obsadilo naozaj šieste miesto, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomika Slovenska zaznamenáva v posledných rokoch výrazne zlepšenie, čo sa odráža na našom postavení v jednotlivých ekonomických rebríčkoch. K tomuto postaveniu výraznou mierou prispieva otvorenosť našej ekonomiky vo svetovom meradle. V rebríčku otvorenosti ekonomiky Slovensko vo svetom ale aj európskych prieskumoch zaznamenalo popredné umiestnenie. Keďže Slovensko v poslednom meraní otvorenosti ekonomík Svetovou bankou z roku 2015 obsadilo naozaj šieste miesto, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Svetovej banky", "Fico", "export"], "url": ["https://www.postovabanka.sk/media/593179/ET-2014_23t.pdf", "http://databank.worldbank.org/data/reports.aspx?source=2&series=NE.TRD.GNFS.ZS&country=", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/360615-nikto-nechce-vlade-priznat-ziadnu-zasluhu-tvrdi-fico/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388421-az-85-exportu-slovenska-vlani-smerovalo-na-trhy-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:45.495745+00:00"}
{"id": "49240", "numeric_id": 49240, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49240", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Poliaci majú 44 % eurofondov na regiónoch, vedia ich omnoho rýchlejšie čerpať, majú, myslím, že 102,5 % čerpanie, my máme iba nejakých, ani to číslo teraz presne nám nepoviem, ale máme iba 16 % eurofondov na regiónoch, čo je obrovské množstvo miliárd, ktoré nevieme prefinancovať.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci programovacieho obdobia 2021 - 2027 je z európskeho rozpočtu alokovaných takmer 76 miliárd eur pre Poľsko, ktoré má v súčasnosti 16 rozbehnutých regionálnych projektov. Samotné regióny rozhodujú o viac ako 44 % z celkovej pridelenej čiastky z eurofondov.\n\nNa Slovensku regióny rozhodujú o využití 17 % z dostupných eurofondov, čo predstavuje približne 2 miliardy eur. Slovensko je v rebríčku čerpania eurofondov z dobiehajúceho programovacieho obdobia na 21. mieste z 27 členských štátov. Poľsko je na druhom mieste s vyčerpaním eurofondov na úrovni 95 %.\n\nMilan Majerský zrejme hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne alokovaných 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.\n\nRozpočet bol nakoniec navýšený k roku 2022 na sumu približne 111,5 miliardy eur. Alokované finančné prostriedky na vybrané projekty v roku 2022 však dosiahli až 113,5 miliardy eur.\n\nzdroj: Poland, Finances: Implemented\n\nTvrdenie Milana Majerského o čerpaní eurofondov na úrovni 102,5 % je pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V rámci programovacieho obdobia 2021 - 2027 je z európskeho rozpočtu alokovaných takmer 76 miliárd eur pre Poľsko, ktoré má v súčasnosti 16 rozbehnutých regionálnych projektov. Samotné regióny rozhodujú o viac ako 44 % z celkovej pridelenej čiastky z eurofondov.", "Na Slovensku regióny rozhodujú o využití 17 % z dostupných eurofondov, čo predstavuje približne 2 miliardy eur. Slovensko je v rebríčku čerpania eurofondov z dobiehajúceho programovacieho obdobia na 21. mieste z 27 členských štátov. Poľsko je na druhom mieste s vyčerpaním eurofondov na úrovni 95 %.", "Milan Majerský zrejme hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne alokovaných 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.", "Rozpočet bol nakoniec navýšený k roku 2022 na sumu približne 111,5 miliardy eur. Alokované finančné prostriedky na vybrané projekty v roku 2022 však dosiahli až 113,5 miliardy eur.", "zdroj: Poland, Finances: Implemented", "Tvrdenie Milana Majerského o čerpaní eurofondov na úrovni 102,5 % je pravdivé."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["alokovaných", "rozhodujú", "rebríčku", "alokovaných", "navýšený", "Poland, Finances: Implemented"], "url": ["https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/PL/21-27", "https://sita.sk/slovensko-sa-chce-ucit-od-polska-ako-lepsie-cerpat-eurofondy-podla-balika-ide-hlavne-o-tri-dolezite-oblasti/", "https://europske.noviny.sk/2023/07/27/efektivne-cerpanie-eurofondov-je-priorita-slovensko-bude-blizsie-spolupracovat-s-polskom/", "https://getsix.eu/resources/doing-business-in-poland/eu-funds-in-poland-2014-2020/", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/PL/14-20", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/PL/14-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:57.002380+00:00"}
{"id": "vr34652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34652", "speaker": "Milan Hort", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-hort", "statement": "...my sme prišli o dve primátorské miesta v krajských mestách, myslím tým Trenčín a Žilinu.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Žiline sa stal primátorom Igor Choma (SMER-SD, SZ, ĽS-HZDS, HZD), ktorý nahradil Ivana Harmana (SDKÚ-DS, KDH, SF, OKS). V Trenčíne sa stal primátorom Richard Rybníček (Nezávislý), ktorý nahradil Branislava Cellera (SDKÚ-DS, KDH).", "analysis_paragraphs": ["V Žiline sa stal primátorom Igor Choma (SMER-SD, SZ, ĽS-HZDS, HZD), ktorý nahradil Ivana Harmana (SDKÚ-DS, KDH, SF, OKS). V Trenčíne sa stal primátorom Richard Rybníček (Nezávislý), ktorý nahradil Branislava Cellera (SDKÚ-DS, KDH)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Igor Choma", "Ivana Harmana", "Richard Rybníček", "Branislava Cellera"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=507&obec=517402", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=507&obec=517402", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=305&obec=505820", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=305&obec=505820"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:42.435617+00:00"}
{"id": "vr25746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25746", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za prvý polrok štatistika hovorí, že na trhu práce sa umiestnilo 135 tisíc ľudí. To znamená, našlo novú prácu.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistický úrad SR poskytuje len štvrťročné údaje o počte zamestnaných. V prvom štvrťroku 2012 došlo medziročne k nárastu o 28 000, v druhom o 15 000 pracujúcich. Tieto čísla však hovoria o celkovej miere zamestnanosti, nie o počte ľudí, ktorí nastúpili do zamestnania v danej dobe. Ďalšími informáciami disponuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré poskytuje štatistiky o prítoku a odtoku uchádzačov o zamestnanie každý mesiac. V tomto prípade sa však jedná len o ľudí evidovaných na ÚPSVaR. V tejto štatistike navyše chýbajú dané údaje za mesiace apríl a máj v roku 2012 (z dôvodu prechodu na nový systém) a preto nie je možné daný výrok overiť. Uvedená tabuľka poskytuje informácie za mesiace január, február, marec a jún. Mesiac Január Február Marec Apríl Máj Jún Odtok 26 239 23 237 25 096 - - 21 923 Prítok 35 313 26 164 21 699 - - 20 671 Zdroj: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR poskytuje len štvrťročné údaje o počte zamestnaných. V prvom štvrťroku 2012 došlo medziročne k nárastu o 28 000, v druhom o 15 000 pracujúcich. Tieto čísla však hovoria o celkovej miere zamestnanosti, nie o počte ľudí, ktorí nastúpili do zamestnania v danej dobe. Ďalšími informáciami disponuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré poskytuje štatistiky o prítoku a odtoku uchádzačov o zamestnanie každý mesiac. V tomto prípade sa však jedná len o ľudí evidovaných na ÚPSVaR. V tejto štatistike navyše chýbajú dané údaje za mesiace apríl a máj v roku 2012 (z dôvodu prechodu na nový systém) a preto nie je možné daný výrok overiť. Uvedená tabuľka poskytuje informácie za mesiace január, február, marec a jún. Mesiac Január Február Marec Apríl Máj Jún Odtok 26 239 23 237 25 096 - - 21 923 Prítok 35 313 26 164 21 699 - - 20 671 Zdroj: Mesačné štatistiky o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["prvom", "druhom", "štatistiky", "štatistiky"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/su-sr-pocet-pracujucich-na-slovensku-medzirocne-stupol-v-1-stvrtroku-o-28-600/1427/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52799", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:43.518080+00:00"}
{"id": "vr33062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33062", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán Fico veľmi rád hovorí o peniazoch, ale vo forme míňania. Aktívna politika vo forme, koľko ste dali. My sme vytvorili nové pracovné miesta, v sektore dopravy to bolo rozvinutím 56 km novej výstavby, čo je cez 4 tisíc nových pracovných miest, cestovný ruch narástol vďaka prijatí nových opatrení a nového zákona o vyše 1100 pracovných miest.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Jána Figeľa označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo získať relevantné údaje o náraste počtu pracovných miest v oblasti dopravy v súvislosti s rozvíjaním novej výstavby, ani údaje o náraste počtu pracovných miest v oblasti cestovného ruchu. Kabinet Ivety Radičovej vládol od júla 2010 do októbra 2011. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktorý zisťuje zamestnanosť v jednotlivých sektoroch štvrťročne, sme porovnali zamestnanosť v sektore dopravy a skladovania v 2. kvartáli roka 2010 (odráža počet zamestnancov v jednotlivých sektoroch tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 (odráža zamestnanosť v jednotlivých tesne pred koncom vlády I. Radičovej). 2.Q 2010 3.Q 2011 Doprava a skladovanie 143,9 151,6 Čo sa týka sektoru dopravy, vidíme v ňom výrazný nárast zamestnanosti až o 7700 pracovných miest. Predseda KDH však hovorí o 4 tisícoch pracovných miest, ktoré boli vytvorené iba vďaka rozvinutiu novej výstavby. Demagog.sk nedokáže overiť, koľko zo 7700 vytvorených pracovných miest v sektore dopravy bolo vytvrených práve vďaka rozvinutiu spomínanej novej výstavby. Čo sa týka zamestnanosti v oblasti cestovného ruchu , tá sa vypočítava zložitejšie, nakoľko ide o všetky pracovné miesta súvisiace s cetovným ruchom z oblastí stravovania, osobnej dopravy, ubytovania pre návštevníkov, športových a rekreačných činností, kultúrnych činností, pracovných miest v cestovných kanceláriách a agentúrach, a v ostatných rezervačných a súvisiacich činnostiach, ako i zamestnancov realizujúcich prenájom zariadení pre osobnú dopravu. Štatistický úrad SR z toho dôvodu vedie pre zamestnanosť v cestovnom ruchu osobitnú štatistiku, najčerstvejší časový rad však hovorí o zamestnanosti v rokoch 2005 až 2009 . Demagog.sk preto nemôže overiť ani tvrdenie Jána Figeľa o náraste počtu pracovných miest v oblasti cestovného ruchu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Figeľa označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo získať relevantné údaje o náraste počtu pracovných miest v oblasti dopravy v súvislosti s rozvíjaním novej výstavby, ani údaje o náraste počtu pracovných miest v oblasti cestovného ruchu. Kabinet Ivety Radičovej vládol od júla 2010 do októbra 2011. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktorý zisťuje zamestnanosť v jednotlivých sektoroch štvrťročne, sme porovnali zamestnanosť v sektore dopravy a skladovania v 2. kvartáli roka 2010 (odráža počet zamestnancov v jednotlivých sektoroch tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 (odráža zamestnanosť v jednotlivých tesne pred koncom vlády I. Radičovej). 2.Q 2010 3.Q 2011 Doprava a skladovanie 143,9 151,6 Čo sa týka sektoru dopravy, vidíme v ňom výrazný nárast zamestnanosti až o 7700 pracovných miest. Predseda KDH však hovorí o 4 tisícoch pracovných miest, ktoré boli vytvorené iba vďaka rozvinutiu novej výstavby. Demagog.sk nedokáže overiť, koľko zo 7700 vytvorených pracovných miest v sektore dopravy bolo vytvrených práve vďaka rozvinutiu spomínanej novej výstavby. Čo sa týka zamestnanosti v oblasti cestovného ruchu , tá sa vypočítava zložitejšie, nakoľko ide o všetky pracovné miesta súvisiace s cetovným ruchom z oblastí stravovania, osobnej dopravy, ubytovania pre návštevníkov, športových a rekreačných činností, kultúrnych činností, pracovných miest v cestovných kanceláriách a agentúrach, a v ostatných rezervačných a súvisiacich činnostiach, ako i zamestnancov realizujúcich prenájom zariadení pre osobnú dopravu. Štatistický úrad SR z toho dôvodu vedie pre zamestnanosť v cestovnom ruchu osobitnú štatistiku, najčerstvejší časový rad však hovorí o zamestnanosti v rokoch 2005 až 2009 . Demagog.sk preto nemôže overiť ani tvrdenie Jána Figeľa o náraste počtu pracovných miest v oblasti cestovného ruchu. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vládol", "2010", "2011", "cestovného ruchu", "2005 až 2009"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53184310-n-milniky-vlady-ivety-radicovej", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43876", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/polnohospodari/zamestnanost-odvetviach-cestovneho-ruchu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:27.574281+00:00"}
{"id": "vr29509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29509", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ako jednej z prvých piatich krajín EÚ nám Európska komisia schválila Partnerskú dohodu na čerpanie fondov EÚ na roky 2014 – 2020. Európska komisia už schválila všetky nosné Operačné programy pre čerpanie fondov EÚ 2014 – 2020.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Slovensko bolo jednou z prvých piatich krajín, ktorým EÚ schválila Partnerskú dohodu , o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020. Táto dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície. Podľa dátumov tlačových správ schválili dohodu v máji 2014 Dánsko, Nemecko, Grécko a Poľsko a 20. 6. 2014 Slovensko, a následne aj Cyprus a Pobaltské štáty. Európska komisia schválila všetky operačné programy, ktorých celkový finančný objem činí 15 329 374 992 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Slovensko bolo jednou z prvých piatich krajín, ktorým EÚ schválila Partnerskú dohodu , o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020. Táto dohoda definuje stratégiu a priority pre efektívne a účinné investície. Podľa dátumov tlačových správ schválili dohodu v máji 2014 Dánsko, Nemecko, Grécko a Poľsko a 20. 6. 2014 Slovensko, a následne aj Cyprus a Pobaltské štáty. Európska komisia schválila všetky operačné programy, ktorých celkový finančný objem činí 15 329 374 992 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Partnerskú dohodu", "správ", "schválila"], "url": ["http://www.partnerskadohoda.gov.sk/", "http://ec.europa.eu/contracts_grants/agreements/index_en.htm", "http://www.centire.com/sk/novinky/vsetky-operacne-programy-pre-slovensko-schvalene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:05.678575+00:00"}
{"id": "49775", "numeric_id": 49775, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49775", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Minister Kaliňák cez firmy, ktoré sú či kontrolované, či vlastnené priamo rezortom obrany, posiela dnes viac munície na Ukrajinu ako posielal Naď, Heger, Korčok a Káčer dokopy.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas vlády premiéra Eduarda Hegera, ministra obrany Jaroslava Naďa a ministrov zahraničných vecí Ivana Korčoka a Rastislava Káčera bola poskytnutá Ukrajine vojenská pomoc v hodnote viac ako 671 miliónov eur. Vláda Roberta Fica v roku 2023 pozastavila oficiálnu štátnu vojenskú pomoc Ukrajine, no odmietla brániť komerčnému predaju. Komerčné dodávky zbraní a vojenského materiálu dosiahli počas vlády Roberta Fica do júla 2024 hodnotu 112 miliónov eur. Z verejne dostupných dát sa nám nepodarilo overiť, aký objem tvorila munícia vyrobená firmami kontrolovanými či vlastnenými ministerstvom obrany, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRuská invázia na Ukrajinu začala 24. februára 2022. Pri moci bola vláda Eduarda Hegera, v ktorej bol Ivan Korčok ministrom zahraničných vecí a Jaroslav Naď ministrom obrany. Ministra Ivana Korčoka 13. septembra 2022 vystriedal Rastislav Káčer. Do zvolenia súčasnej vlády Roberta Fica poslali na Ukrajinu vojenskú pomoc vo výške 671-miliónov eur. Podľa správy Národného kontrolného úradu z októbra 2024 sa výška vojenskej pomoci Ukrajine vyšplhala na takmer 700 miliónov eur. Maximálne 61,16 miliónov eur z tejto pomoci tvorila munícia.\n\nPo svojom nástupe vláda Roberta Fica zastavila ďalší balíček vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozastavenie oficiálnej pomoci zo strany Slovenskej republiky nezahŕňa komerčný predaj zbraní, ktorý naďalej prebieha . Premiér Robert Fico uviedol , že vláda nebude podnikom zasahovať do komerčnej výroby a vývozu zbraní. Zámer nezasahovať do komerčných dodávok z dôvodu zvyšovania pracovných miest v zbrojárskom priemysle potvrdil aj vtedajší predseda strany Hlas, Peter Pellegrini. Dokopy podľa údajov Eurostatu, bol za vlády Roberta Fica do júla 2024 na Ukrajinu exportovaný vojenský materiál v hodnote 112 miliónov eur.\n\nPodľa Eurostatu sa vojenská podpora Ukrajine počas vlády Eduarda Hegera pohybovala mesačne na úrovni 37 miliónov eur, počas vlády Ľudovíta Ódor klesla na priemernú hodnotu 19 miliónov eur za mesiac, pričom za súčasnej vlády Roberta Fica je to mesačne približne 22 miliónov eur.\n\nMinisterstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka podporuje slovenské zbrojovky, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu finančne prosperujú . Na začiatku októbra 2024 minister obrany slávnostne otvoril novú výrobnú linku na výrobu delostreleckej munície v Snine.\n\nSo žiadosťou o informácie sme sa obrátili na ministerstvo obrany.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády premiéra Eduarda Hegera, ministra obrany Jaroslava Naďa a ministrov zahraničných vecí Ivana Korčoka a Rastislava Káčera bola poskytnutá Ukrajine vojenská pomoc v hodnote viac ako 671 miliónov eur. Vláda Roberta Fica v roku 2023 pozastavila oficiálnu štátnu vojenskú pomoc Ukrajine, no odmietla brániť komerčnému predaju. Komerčné dodávky zbraní a vojenského materiálu dosiahli počas vlády Roberta Fica do júla 2024 hodnotu 112 miliónov eur. Z verejne dostupných dát sa nám nepodarilo overiť, aký objem tvorila munícia vyrobená firmami kontrolovanými či vlastnenými ministerstvom obrany, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ruská invázia na Ukrajinu začala 24. februára 2022. Pri moci bola vláda Eduarda Hegera, v ktorej bol Ivan Korčok ministrom zahraničných vecí a Jaroslav Naď ministrom obrany. Ministra Ivana Korčoka 13. septembra 2022 vystriedal Rastislav Káčer. Do zvolenia súčasnej vlády Roberta Fica poslali na Ukrajinu vojenskú pomoc vo výške 671-miliónov eur. Podľa správy Národného kontrolného úradu z októbra 2024 sa výška vojenskej pomoci Ukrajine vyšplhala na takmer 700 miliónov eur. Maximálne 61,16 miliónov eur z tejto pomoci tvorila munícia.", "Po svojom nástupe vláda Roberta Fica zastavila ďalší balíček vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Pozastavenie oficiálnej pomoci zo strany Slovenskej republiky nezahŕňa komerčný predaj zbraní, ktorý naďalej prebieha . Premiér Robert Fico uviedol , že vláda nebude podnikom zasahovať do komerčnej výroby a vývozu zbraní. Zámer nezasahovať do komerčných dodávok z dôvodu zvyšovania pracovných miest v zbrojárskom priemysle potvrdil aj vtedajší predseda strany Hlas, Peter Pellegrini. Dokopy podľa údajov Eurostatu, bol za vlády Roberta Fica do júla 2024 na Ukrajinu exportovaný vojenský materiál v hodnote 112 miliónov eur.", "Podľa Eurostatu sa vojenská podpora Ukrajine počas vlády Eduarda Hegera pohybovala mesačne na úrovni 37 miliónov eur, počas vlády Ľudovíta Ódor klesla na priemernú hodnotu 19 miliónov eur za mesiac, pričom za súčasnej vlády Roberta Fica je to mesačne približne 22 miliónov eur.", "Ministerstvo obrany pod vedením Roberta Kaliňáka podporuje slovenské zbrojovky, ktoré od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu finančne prosperujú . Na začiatku októbra 2024 minister obrany slávnostne otvoril novú výrobnú linku na výrobu delostreleckej munície v Snine.", "So žiadosťou o informácie sme sa obrátili na ministerstvo obrany."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["poskytnutá", "pozastavila", "odmietla", "dodávky", "dosiahli", "vyrobená", "poslali", "671-miliónov", "vyšplhala", "tvorila", "zastavila", "nezahŕňa", "prebieha", "uviedol", "zasahovať", "potvrdil", "112 miliónov", "pohybovala", "klesla", "podporuje", "prosperujú", "otvoril"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/-/slovensko-od-vypuknutia-konfliktu-aktivne-pomahalo-ukrajine-darovanim-majetku-vojenskej-povahy", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687769-vojenska-pomoc-ukrajine-koniec-robert-kalinak-robert-fico-nova-vlada-zastavila/", "https://dennikn.sk/minuta/3899251/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728665-kalinak-vlada-sa-doposial-nevie-efektivne-vysporiadat-s-rezimom-v-rokoch-2020-a-2023/", "https://domov.sme.sk/c/23389041/slovensko-ukrajina-zbrane-vyvoz-fico.html", "https://www.trend.sk/spravy/slovensko-zbroji-ukrajinu-aj-ked-nechce-tom-kam-smeruje-produkt-rozhoduje-kupujuci", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687769-vojenska-pomoc-ukrajine-koniec-robert-kalinak-robert-fico-nova-vlada-zastavila/", "https://www.reuters.com/world/europe/new-slovak-government-rejects-final-military-aid-package-ukraine-2023-11-08/", "https://www.nku.gov.sk/-/slovensko-od-vypuknutia-konfliktu-aktivne-pomahalo-ukrajine-darovanim-majetku-vojenskej-povahy", "https://www.aktuality.sk/clanok/z2zbe9Q/slovensko-uz-poslalo-na-ukrajinu-vojensku-pomoc-za-vyse-670-milionov-pozrite-si-kolko-co-stalo/", "https://domov.sme.sk/c/23241593/vlada-neschvalila-balik-vojenskej-pomoci-ukrajine.html", "https://www.trend.sk/spravy/vlada-nebude-branit-podnikom-vyrobe-dodavkach-zbrani-povedal-robert-fico", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728665-kalinak-vlada-sa-doposial-nevie-efektivne-vysporiadat-s-rezimom-v-rokoch-2020-a-2023/", "https://www.trend.sk/spravy/vlada-nebude-branit-podnikom-vyrobe-dodavkach-zbrani-povedal-robert-fico", "https://dennikn.sk/minuta/3899251/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687769-vojenska-pomoc-ukrajine-koniec-robert-kalinak-robert-fico-nova-vlada-zastavila/", "https://domov.sme.sk/c/23389041/slovensko-ukrajina-zbrane-vyvoz-fico.html", "https://spectator.sme.sk/c/23392664/not-a-single-bullet-to-ukraine-he-said-but-still-the-guns-and-ammunition-flow-east.html?ref=njctse", "https://domov.sme.sk/c/23389041/slovensko-ukrajina-zbrane-vyvoz-fico.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/906065-vlada-odmieta-financovat-naboje-pre-ukrajinu-to-ale-neznamena-ze-tam-nase-zbrane-nejdu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728665-kalinak-vlada-sa-doposial-nevie-efektivne-vysporiadat-s-rezimom-v-rokoch-2020-a-2023/", "https://www.msm.sk/zvs-holding-v-snine-slavnostne-otvorila-novu-linku-na-vyrobu-tiel-delostreleckej-municie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:33.304308+00:00"}
{"id": "vr30880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30880", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V roku 2003 ma Robert Fico verejne obvinil z toho, že som mal zobrať províziu pri privatizácii SPP. Zažaloval som ho, vyhral som už 3 súdy, ale stále sa to neukončilo, pretože na procedurálnych problémoch to stále pán Fico naťahuje.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ivan Mikloš žaloval Róberta Fica v roku 2003 za výrok: \"Môj osobný názor - vzhľadom na to, čo sa všetko dialo okolo Slovenského plynárenského priemyslu, je mimoriadne bohatým človekom pán Mikloš - možno bohatším ako pán Mečiar\" , ktorý povedal v súvislosti s privatizáciou SPP. Odvtedy sa súdny spor o ochrane osobnosti ťahá sedem a pol roku bez väčších výsledkov. Ernest Valko - obhajca Ivana Mikloša - v roku 2010 uviedol, že aj súdy stoja na strane Mikloša, keďže R. Fico nedokázal potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. To, že to Fico obvinením Mikloša \"prehnal\", potvrdila v tom istom roku aj sudkyňa. V správe SITA sa o spore píše nasledovne. V čase, keď Fico naznačil, že Mikloš sa mohol obohatiť v súvislosti s privatizáciou SPP, však podľa Kupcovej (obhajkyňa R. Fica, pozn.) bolo dosť indícií, že sa tak stalo. Mikloš vraj bol šéfom privatizačnej komisie. Tá podľa nej vybrala jediného uchádzača a poradcovi, ktorý pri najväčšej transakcii slovenskej privatizácie asistoval, vyplatila odmeny v hodnote stámiliónov korún. Kupcová tiež argumentovala, že Ficove vtedajšie informácie stačili na začatie trestného stíhania, ktoré malo preveriť údajné nekalé praktiky pri privatizácii plynární. Vyšetrovanie bolo zastavené v roku 2006. Podľa viacerých médií dôvodom bolo, že vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) prijala nový Trestný zákon, z ktorého trestný čin, ktorý preverovali, vypadol. Neskôr bývalá Ficova vláda iniciovala otvorenie vyšetrovania, to však skončilo, lebo uplynula premlčacia doba. Menšinový balík akcií SPP získali v roku 2002 za 2,7 miliardy dolárov nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France, ktorí tiež v podniku dostali manažérsku kontrolu. To, že investori majú v podniku viac kompetencií, ako im prináleží, tvrdil v minulosti aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten zistil nielen viaceré porušenia zákonov, ale aj konštatoval, že sa stratili niektoré súvisiace dokumenty, a preto nie je možné zistiť, kto bol za pochybenia zodpovedný. Podľa TASR Ivan Mikloš žiadal aj odškodné 600 tisíc korún, no táto požiadavka nebola súdmi uznaná. Odvolací krajský súd vydal v novembri 2004 rozsudok, podľa ktorého mal obžalovaný niesť ťarchu súdnych trov a Miklošovi sa ospravedlniť. Keďže sa Fico na vynesenie rozsudku nedostavil, Najvyšší súd koncom júla 2005 kvôli procesným chybám prípad vrátil okresnému súdu. „Aj to sporné zrušenie toho rozsudku bolo len z procesného dôvodu, že (Fico - pozn. SITA) nebol na vyhlásení rozsudku, mal tam byť,\" vyhlásil Mikloš.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš žaloval Róberta Fica v roku 2003 za výrok: \"Môj osobný názor - vzhľadom na to, čo sa všetko dialo okolo Slovenského plynárenského priemyslu, je mimoriadne bohatým človekom pán Mikloš - možno bohatším ako pán Mečiar\" , ktorý povedal v súvislosti s privatizáciou SPP. Odvtedy sa súdny spor o ochrane osobnosti ťahá sedem a pol roku bez väčších výsledkov. Ernest Valko - obhajca Ivana Mikloša - v roku 2010 uviedol, že aj súdy stoja na strane Mikloša, keďže R. Fico nedokázal potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. To, že to Fico obvinením Mikloša \"prehnal\", potvrdila v tom istom roku aj sudkyňa. V správe SITA sa o spore píše nasledovne. V čase, keď Fico naznačil, že Mikloš sa mohol obohatiť v súvislosti s privatizáciou SPP, však podľa Kupcovej (obhajkyňa R. Fica, pozn.) bolo dosť indícií, že sa tak stalo. Mikloš vraj bol šéfom privatizačnej komisie. Tá podľa nej vybrala jediného uchádzača a poradcovi, ktorý pri najväčšej transakcii slovenskej privatizácie asistoval, vyplatila odmeny v hodnote stámiliónov korún. Kupcová tiež argumentovala, že Ficove vtedajšie informácie stačili na začatie trestného stíhania, ktoré malo preveriť údajné nekalé praktiky pri privatizácii plynární. Vyšetrovanie bolo zastavené v roku 2006. Podľa viacerých médií dôvodom bolo, že vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) prijala nový Trestný zákon, z ktorého trestný čin, ktorý preverovali, vypadol. Neskôr bývalá Ficova vláda iniciovala otvorenie vyšetrovania, to však skončilo, lebo uplynula premlčacia doba. Menšinový balík akcií SPP získali v roku 2002 za 2,7 miliardy dolárov nemecký Ruhrgas a francúzsky Gaz de France, ktorí tiež v podniku dostali manažérsku kontrolu. To, že investori majú v podniku viac kompetencií, ako im prináleží, tvrdil v minulosti aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten zistil nielen viaceré porušenia zákonov, ale aj konštatoval, že sa stratili niektoré súvisiace dokumenty, a preto nie je možné zistiť, kto bol za pochybenia zodpovedný. Podľa TASR Ivan Mikloš žiadal aj odškodné 600 tisíc korún, no táto požiadavka nebola súdmi uznaná. Odvolací krajský súd vydal v novembri 2004 rozsudok, podľa ktorého mal obžalovaný niesť ťarchu súdnych trov a Miklošovi sa ospravedlniť. Keďže sa Fico na vynesenie rozsudku nedostavil, Najvyšší súd koncom júla 2005 kvôli procesným chybám prípad vrátil okresnému súdu. „Aj to sporné zrušenie toho rozsudku bolo len z procesného dôvodu, že (Fico - pozn. SITA) nebol na vyhlásení rozsudku, mal tam byť,\" vyhlásil Mikloš."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["bohatým", "privatizáciou", "procesným", "zrušenie", "odročil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/spor-miklos-verzus-fico-neskoncil-ani-/224147-clanok.html", "http://www.topky.sk/cl/10/813130/Miklos-vyhral-sud--Fico-sa-mu-ma-ospravedlnit", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sudny-spor-fica-miklosom-stale-pokracuje.html", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/spor-miklos-verzus-fico-neskoncil-ani/224147-clanok.html", "http://krimi.cas.sk/clanok/169360/sudny-spor-medzi-miklosom-a-ficom-odrocili-premier-sa-nedostavil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:27.224722+00:00"}
{"id": "vr29794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29794", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... v našich záchytných táboroch, povedzme, máme okolo tisícky voľného miesta. Teraz nebudem menovať, kde všade, z 540 len 28 je obsadených.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje, ktoré sa nám podarilo získať o počte voľných a obsadených miest v záchytných táboroch, sú rozdielne, ako počty, ktoré uvádza Béle Bugár. Celková kapacita našich táborov je síce 550 ľudí, čo sa blíži k počtu 540, ktorý uvádza Bugár, no nesedí počet obsadených miest. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú momentálne štyri zariadenia , ktoré boli zriadené pre výkon migračnej politiky krajiny. Medzi tieto zariadenia patria záchytný tábor v Humennom, pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, pobytový tábor v Rohovciach a integračné stredisko vo Zvolene.", "analysis_paragraphs": ["Údaje, ktoré sa nám podarilo získať o počte voľných a obsadených miest v záchytných táboroch, sú rozdielne, ako počty, ktoré uvádza Béle Bugár. Celková kapacita našich táborov je síce 550 ľudí, čo sa blíži k počtu 540, ktorý uvádza Bugár, no nesedí počet obsadených miest. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Na území Slovenskej republiky sa nachádzajú momentálne štyri zariadenia , ktoré boli zriadené pre výkon migračnej politiky krajiny. Medzi tieto zariadenia patria záchytný tábor v Humennom, pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, pobytový tábor v Rohovciach a integračné stredisko vo Zvolene."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["zariadenia", "60 utečencov", "sto osôb", "22", "Opatovskej Novej Vsi", "150", "200", "28", ".pdf", "celkového počtu"], "url": ["http://www.minv.sk/?zariadenia-migracneho-uradu", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355407-v-uteceneckych-taboroch-je-len-60-cudzincov/", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/co-robime/presidlenie/etc-humenne.html", "http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1403-zachytny-tabor-v-humennom-bude-medzi-tromi-zariadeniami-kam-nasmeruju-pridelenych-utecencov", "http://www.teraz.sk/slovensko/opatovska-nova-ves-skusenosti-utecenci/140404-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/829724/otvoria-zachytny-azylovy-tabor-v-opatovskej-novej-vsi.html", "http://www.sme.sk/c/135132/mame-novy-utecenecky-tabor-rohovcania-sa-netesia.html", "http://www.sme.sk/c/7858194/ziadatelia-o-azyl-dostavaju-na-slovensku-vreckove-40-centov-na-den.html", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/networks/european_migration_network/reports/docs/emn-studies/23b.slovak_republic_national_report_receptionfacilities_sk_version_dec2013_final.pdf", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:00.149251+00:00"}
{"id": "vr30208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30208", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým si treba uvedomiť, že keď sme odovzdávali vládu Ivete Radičovej, tak sme odovzdávali vládu, ktorá mala najvyšší hospodársky rast v Európskej únii.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Eurostat : podľa štatistických údajov dostupných na stránkách eurostatu môžeme výrok R. Fica označiť ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 5,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,2% HDP. Na treťom mieste bolo Poľsko s reálnym hospodárskym rastom na úrovni 3,9% HDP. Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže najvyšší rast malo Švédsko.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat : podľa štatistických údajov dostupných na stránkách eurostatu môžeme výrok R. Fica označiť ako nepravdivý. Najvyšší hospodársky rast z pomedzi krajín EU v roku 2010 dosiahlo Švédsko a to na úrovni 5,6% HDP. Slovensko bolo na druhom mieste s rastom 4,2% HDP. Na treťom mieste bolo Poľsko s reálnym hospodárskym rastom na úrovni 3,9% HDP. Výrok R. Fica hodnotíme ako nepravdivý, keďže najvyšší rast malo Švédsko."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:58.255245+00:00"}
{"id": "44849", "numeric_id": 44849, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44849", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Doteraz (do 15. marca 2020 - pozn.) sme Poľskú republiku nechávali otvorenú (hranice - pozn.).", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "13. marca 2020 zaviedlo Slovensko v rámci opatrení proti šíreniu ochorenia Covid-19 hraničné kontroly pre osobnú dopravu so všetkými susednými štátmi - okrem Poľskej republiky. Táto hranica mala byť „iba” monitorovaná. Samotné Poľsko však o deň neskôr stoplo vstup na svoje územie, predbežne na 10 dní. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["13. marca 2020 zaviedlo Slovensko v rámci opatrení proti šíreniu ochorenia Covid-19 hraničné kontroly pre osobnú dopravu so všetkými susednými štátmi - okrem Poľskej republiky. Táto hranica mala byť „iba” monitorovaná. Samotné Poľsko však o deň neskôr stoplo vstup na svoje územie, predbežne na 10 dní. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["zaviedlo", "stoplo"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4087:covid-19-ustredny-krizovy-tab-zavadza-alie-opatrenia-zatvoria-sa-koly-inletiska-karantena-plati-pre-vetkych-ktori-sa-vratia-zo-zahraniia&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://mykysuce.sme.sk/c/22358848/hranice-s-polskom-su-od-nedele-uzavrete.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:06.453409+00:00"}
{"id": "vr38358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38358", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nehovoriac o tých ostatných piatich poslancoch Smeru, ktorí tam boli, celú tú voľbu sprevádzali, dohliadali na ňu a bez akýchkoľvek výhrad sa podpísal pod zápisnicu, veď toto sú fakty.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na voľby dozeralo pätnásť skrutátorov, z toho bolo šesť za stranu Smer-SD. Piati z nich zápisnicu podpísali, neurobil tak iba jeden skrutátor Smeru-SD, a to Vladimír Matejička.", "analysis_paragraphs": ["Na voľby dozeralo pätnásť skrutátorov, z toho bolo šesť za stranu Smer-SD. Piati z nich zápisnicu podpísali, neurobil tak iba jeden skrutátor Smeru-SD, a to Vladimír Matejička."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["pätnásť", "šesť"], "url": ["http://hnonline.sk/c3-51871860-k02000_d-sulik-zakazal-mobily-menil-aj-hlasovaciu-miestnost", "http://www.sme.sk/c/5898781/fico-koalicia-hlasovala-podla-radicovej-kodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:13.633418+00:00"}
{"id": "vr31982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31982", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Veď spolu neskôr sme presedeli, spolu sa dohodli na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti  (koalícia s opozíciou, pozn.).", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o hlasovaní poslancov o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sme overovali už v minulosti. Na návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracovali experti koalície aj opozície.(SITA, Pravda.sk 4.októbra 2011) Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorí nakoniec predložili, o tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných. Výrok Ivana Štefanca je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o hlasovaní poslancov o prijatí ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sme overovali už v minulosti. Na návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracovali experti koalície aj opozície.(SITA, Pravda.sk 4.októbra 2011) Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorí nakoniec predložili, o tzv. dlhovej brzde bol prijatý v NR SR 8. decembra. Za prijatie hlasovalo 146 poslancov zo 147 prítomných. Výrok Ivana Štefanca je teda pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Pravda.sk", "hlasovalo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/219/jozef-kollar-ivan-miklos-peter-kazimir/?politik=38", "http://spravy.pravda.sk/experti-koalicie-i-opozicie-za-zhodli-na-navrhu-zakona-o-dlhovej-brzde-1ee-/sk_ekonomika.asp?c=A111004_132156_sk_ekonomika_p01", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:12.078755+00:00"}
{"id": "vr26708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26708", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Zmluva o fungovaní Európskej únie hovorí len o rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. Pre používanie pojmov \"rod\" a \"rodová rovnosť\" neexistuje žiadny právny základ. Rozšírené chápanie termínu „gender“ nemá oporu ani v medzinárodnom práve. Jeho jedinú definíciu nájdeme v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného tribunálu.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie v hlave II., článku 8 uvádza (.pdf, s. 7): \"Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.\" Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu v časti dva, článku sedem, odsek tri uvádza (.pdf, s. 39), že \"... pojem \"gender\" odkazuje (sa týka) na dve pohlavia, mužské a ženské, v rámci kontextu spoločnosti. Pojem gender nemá žiadny iný význam ako ten uvedený vyššie.\" Overovali sme aj nasledovné dokumenty: Všeobecná deklarácia ľudských práv , Európsky dohovor o ľudských právach , Listina základných práv a slobôd a Charta základných práv EÚ . V žiadnom nebol definovaný pojem rod, rodová rovnosť, resp. gender. Na základe uvedených zdrojov hodnotíme výrok Anny Záborskej ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Konsolidované znenie Zmluvy o fungovaní Európskej únie v hlave II., článku 8 uvádza (.pdf, s. 7): \"Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.\" Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu v časti dva, článku sedem, odsek tri uvádza (.pdf, s. 39), že \"... pojem \"gender\" odkazuje (sa týka) na dve pohlavia, mužské a ženské, v rámci kontextu spoločnosti. Pojem gender nemá žiadny iný význam ako ten uvedený vyššie.\" Overovali sme aj nasledovné dokumenty: Všeobecná deklarácia ľudských práv , Európsky dohovor o ľudských právach , Listina základných práv a slobôd a Charta základných práv EÚ . V žiadnom nebol definovaný pojem rod, rodová rovnosť, resp. gender. Na základe uvedených zdrojov hodnotíme výrok Anny Záborskej ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "uvádza", "Všeobecná deklarácia ľudských práv", "Európsky dohovor o ľudských právach", "Listina základných práv a slobôd", "Charta základných práv EÚ"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2008:115:0047:0199:sk:PDF", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCgQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F333-2002-z-z.p-6495.pdf&ei=ZQfpUuGPOZOIhQfGvoDAAQ&usg=AFQjCNFbdZZVLCKP_bBY2hrLISjF9AWkUg&sig2=_YstO_gyJrJH8wGYOmSS7Q&bvm=bv.60157871,d.ZG4", "http://www.dostojnost.eu/Vseobecna_deklaracia_ludskych_prav.pdf", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/listina-zakladnych-prav-a-slobod/", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0389:0403:sk:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:05.259843+00:00"}
{"id": "vr33917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33917", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "U nás sú najvyššie firemné dane z okolitých krajín.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Brocka nehovorí pravdu, pretože Rakúsko má vyššiu firemnú daň (DzP PO) ako Slovensko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Za okolité krajiny považujeme krajiny V4 a Rakúsko. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 okolitých krajinách nasledovná: Krajina DzP PO v roku 2012 podľa Eurostat DzP PO v roku 2012 podľa portál KPMG Česko 19 % 19 % Maďarsko 20,6 % 19 % Poľsko 19 % 19 % Rakúsko 25 % 25 % Slovensko 19 % 23 % Portál KPMG však uvádza, že daň z príjmu právnických osôb je v Maďarsku na úrovni 19% . V Maďarsku je od budúceho rok dokonca progresivita, čo znamená, že právnické osoby s príjmom pod 2,5 mil. USD, platia daň z príjmu na úrovni 10%. Táto progresivita bude zavedená od 1. januára 2013. Podľa portálu v roku 2012 platilo, že v tomto roku Maďarsko má 19% daň z príjmu právnických osôb. V ostatných okolitých krajinách bola podľa portálu KPMG rovnaká úroveň tejto dane, tak ako uvádza Eurostat. Žiadna z okolitých krajín okrem Maďarska a Slovenska neplánuje v roku 2013 upravovať výšku dane z príjmu právnických osôb. Rakúsko plánuje zachovať 25% daň z príjmu právnických osôb aj v roku 2013 . Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Brocka nehovorí pravdu, pretože Rakúsko má vyššiu firemnú daň (DzP PO) ako Slovensko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Za okolité krajiny považujeme krajiny V4 a Rakúsko. V tabuľke spracovanej podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v EÚ (.pdf), s. 29 je sadzba dane z príjmov PO v roku 2012 okolitých krajinách nasledovná: Krajina DzP PO v roku 2012 podľa Eurostat DzP PO v roku 2012 podľa portál KPMG Česko 19 % 19 % Maďarsko 20,6 % 19 % Poľsko 19 % 19 % Rakúsko 25 % 25 % Slovensko 19 % 23 % Portál KPMG však uvádza, že daň z príjmu právnických osôb je v Maďarsku na úrovni 19% . V Maďarsku je od budúceho rok dokonca progresivita, čo znamená, že právnické osoby s príjmom pod 2,5 mil. USD, platia daň z príjmu na úrovni 10%. Táto progresivita bude zavedená od 1. januára 2013. Podľa portálu v roku 2012 platilo, že v tomto roku Maďarsko má 19% daň z príjmu právnických osôb. V ostatných okolitých krajinách bola podľa portálu KPMG rovnaká úroveň tejto dane, tak ako uvádza Eurostat. Žiadna z okolitých krajín okrem Maďarska a Slovenska neplánuje v roku 2013 upravovať výšku dane z príjmu právnických osôb. Rakúsko plánuje zachovať 25% daň z príjmu právnických osôb aj v roku 2013 . Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v EÚ", "KPMG", "KPMG", "Rakúsko", "roku 2013"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx", "http://www.dbj.at/sites/default/files/ICLG-Corporate-Tax-Guide_Austria_2013.pdf", "http://www.worldwide-tax.com/austria/austriataxes.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:16.071390+00:00"}
{"id": "vr35125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35125", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Na to, aby sme mali čo najpresnejšie čísla, museli sme počkať na jednak záväzné dáta zo Štatistického úradu za prvý kvartál, ale najmä a to sa ukázalo ako veľmi správne, čakať na reálne daňové priznania podané právnickými osobami a tam aj vznikla najväčšia odchylka. Keby sme my urobili akýkoľvek odhad dovtedy, kým nepodajú tie daňové priznania bol by to len odhad a tých odhadov bolo veľa všelijakých, ale neboli to relevantné čísla.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počiatkove tvrdenie je tvrdenie experta, ktorý zostavoval rozpočty a teda neexistuje optimálny model voči ktorému by bolo možné jeho tvrdenie prirovnať a závisí od metódy každého experta. Faktom však zostáva, že v minulých rokoch to ministerstvo a Štatistický úrad zvládli v prvých júnových dňoch a vývoj hospodárstva v prvom kvartály bol zverejnený v skorších termínoch. 3.6.2009 , 3.6.2008 , 1.6.2007", "analysis_paragraphs": ["Počiatkove tvrdenie je tvrdenie experta, ktorý zostavoval rozpočty a teda neexistuje optimálny model voči ktorému by bolo možné jeho tvrdenie prirovnať a závisí od metódy každého experta. Faktom však zostáva, že v minulých rokoch to ministerstvo a Štatistický úrad zvládli v prvých júnových dňoch a vývoj hospodárstva v prvom kvartály bol zverejnený v skorších termínoch. 3.6.2009 , 3.6.2008 , 1.6.2007"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["3.6.2009", "3.6.2008", "1.6.2007"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17737", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12561", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8170"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:55.935801+00:00"}
{"id": "vr33417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33417", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Rada prokurátorov vyslovila názor, že jeden z vhodných kandidátov by bol pán Jaromír Čižnár.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada prokurátorov naozaj odporučila Ústavnoprávnemu výboru NR SR, kandidáta na GP Jaromíra Čižnára.", "analysis_paragraphs": ["Rada prokurátorov naozaj odporučila Ústavnoprávnemu výboru NR SR, kandidáta na GP Jaromíra Čižnára."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Slovenský rozhlas"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prokuratori-navrhuju-za-svojho-sefa/34551-clanok.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Rada-prokuratorov-odporucila-NR-SR-za-kandidata-na-generalneho-prokuratora-J.-Ciznara?l=1&i=55684&p=18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:44.528341+00:00"}
{"id": "vr25735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25735", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "80 % všetkých absolventov škôl sa v priebehu jedného kalendárneho roka po ukončení školy dokáže umiestniť na trhu práce.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 26. mája 2013). Vtedy Richter tvrdil, že až o 84% absolventov si nájde po skončení školy prácu. Na základe našich výpočtov a údajov ARRA a UIPŠ až 86,5% absolventov vysokých a stredných škôl si v školskom roku 2011/12 našlo prácu, resp. ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. V prípade absolventov len stredných škôl sa dokázalo zamestnať približne 80,7% absolventov v školskom roku 2011/2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže údaje ARRA, UIPŠ a výpočty hovoria o približne rovnakom čísle ako uvádza J. Richter. Údaje UIPŠ a ARRA za školský rok 2012/13, nie sú k dispozícii. Na základe štatistiky (.xls) Ústavu informácií a prognóz školstva bolo na Slovensku v školskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 čerstvých absolventov, z čoho 68 178 bolo zo stredných a 44 513 z vysokých škôl. Podľa ďalšej štatistiky UIPŠ sa miera nezamestnanosti študentov stredných škôl (s.11) v školskom roku 2011/2012 pohybovala na úrovni 19,3%, teda 80,7% (cca 55 tisíc) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Podľa štatistiky ARRA 2012 bola miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl (s. 5) v školskom roku 2011/2012 na úrovni 4,5%, teda 95,5% (cca 42 500) absolventov si našlo prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Z celkového počtu 112 691 sa teda zamestnalo, resp. nebolo evidovaných na Úrade práce ako nezamestnaní celkovo cca 97 500 absolventov, čo predstavuje mieru na úrovni 86,5%. V rámci 86,5 % absolventov nie sú všetci, čo si nevyhnutne našli prácu, ale môže ísť aj o absolventov, ktorí sa nenahlásili na úrady práce. Náš prepočet sa blíži k číslu, ktoré uvádza minister práce, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Presný údaj o počte absolventov VŠ a SŠ, ktorí si v priebehu roka našli prácu neuvádza ani správa , ktorú predložil minister práce a v súčasnosti o nej v rámci 19. schôdze NR SR prebieha rozprava. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 26. mája 2013). Vtedy Richter tvrdil, že až o 84% absolventov si nájde po skončení školy prácu. Na základe našich výpočtov a údajov ARRA a UIPŠ až 86,5% absolventov vysokých a stredných škôl si v školskom roku 2011/12 našlo prácu, resp. ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. V prípade absolventov len stredných škôl sa dokázalo zamestnať približne 80,7% absolventov v školskom roku 2011/2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže údaje ARRA, UIPŠ a výpočty hovoria o približne rovnakom čísle ako uvádza J. Richter. Údaje UIPŠ a ARRA za školský rok 2012/13, nie sú k dispozícii. Na základe štatistiky (.xls) Ústavu informácií a prognóz školstva bolo na Slovensku v školskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 čerstvých absolventov, z čoho 68 178 bolo zo stredných a 44 513 z vysokých škôl. Podľa ďalšej štatistiky UIPŠ sa miera nezamestnanosti študentov stredných škôl (s.11) v školskom roku 2011/2012 pohybovala na úrovni 19,3%, teda 80,7% (cca 55 tisíc) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Podľa štatistiky ARRA 2012 bola miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl (s. 5) v školskom roku 2011/2012 na úrovni 4,5%, teda 95,5% (cca 42 500) absolventov si našlo prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Z celkového počtu 112 691 sa teda zamestnalo, resp. nebolo evidovaných na Úrade práce ako nezamestnaní celkovo cca 97 500 absolventov, čo predstavuje mieru na úrovni 86,5%. V rámci 86,5 % absolventov nie sú všetci, čo si nevyhnutne našli prácu, ale môže ísť aj o absolventov, ktorí sa nenahlásili na úrady práce. Náš prepočet sa blíži k číslu, ktoré uvádza minister práce, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Presný údaj o počte absolventov VŠ a SŠ, ktorí si v priebehu roka našli prácu neuvádza ani správa , ktorú predložil minister práce a v súčasnosti o nej v rámci 19. schôdze NR SR prebieha rozprava. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "UIPŠ", "ARRA", "štatistiky", "štatistiky", "štatistiky", "správa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/387/?ph=1&politik=96", "http://www.uips.sk/publikacie-casopisy/analyzy-prognozy-studie", "http://www.arra.sk/", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/ROCENKA/SUH/suh_3.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/uplatnenie_a12_.pdf", "http://www.slideshare.net/arraweb/hodnotenie-faklt-v-2012?ref=http://www.arra.sk/ranking-2012", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=453"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:51.712517+00:00"}
{"id": "vr27945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27945", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Poslanci majú napríklad každý jeden pondelok majú voľný, aj keď je schôdza.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že poslanci NR SR majú voľný \"každý jeden pondelok\", ako tvrdí Igor Matovič. Rokovacími dňami schôdzí sú spravidla utorok až piatok, avšak existujú prípady, kedy je schôdza v pondelok. Navyše sú v pondelok pravidelne schôdze gestorských výborov. V rokovacom poriadku NR SR je uvedené: Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda národnej rady nerozhodne inak, schôdza národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí národnej rady sa rokovanie začína o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny, ak národná rada nerozhodne inak. Vo výnimočných prípadoch sa však rokovania uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že schôdze gestorských výborov sú spravidla v pondelok alebo v piatok. Navyše na 15. decembra 2014 je tiež naplánovaná schôdza NR SR. Ak teda počítame len naplánovaný program (pričom rokovania môžu byť vo výnimočných prípadoch aj nad rámec harmonogramu, pozn.), v roku 2014 vychádza 44 \"voľných\" pondelkov, pričom 5 pondelkov z toho je štátny sviatok. Naplánovaný program je na 8 pondelkov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že poslanci NR SR majú voľný \"každý jeden pondelok\", ako tvrdí Igor Matovič. Rokovacími dňami schôdzí sú spravidla utorok až piatok, avšak existujú prípady, kedy je schôdza v pondelok. Navyše sú v pondelok pravidelne schôdze gestorských výborov. V rokovacom poriadku NR SR je uvedené: Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Ak predseda národnej rady nerozhodne inak, schôdza národnej rady sa začína v prvý rokovací deň o 13. hodine. Počas ďalších rokovacích dní schôdzí národnej rady sa rokovanie začína o 9. hodine a trvá najdlhšie do 19. hodiny, v piatok do 16. hodiny, ak národná rada nerozhodne inak. Vo výnimočných prípadoch sa však rokovania uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že schôdze gestorských výborov sú spravidla v pondelok alebo v piatok. Navyše na 15. decembra 2014 je tiež naplánovaná schôdza NR SR. Ak teda počítame len naplánovaný program (pričom rokovania môžu byť vo výnimočných prípadoch aj nad rámec harmonogramu, pozn.), v roku 2014 vychádza 44 \"voľných\" pondelkov, pričom 5 pondelkov z toho je štátny sviatok. Naplánovaný program je na 8 pondelkov. Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["rokovacom poriadku", "v prípade", "harmonogramu schôdzí"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.sme.sk/c/6744817/parlament-bude-rokovat-uz-v-pondelok-poslanci-chcu-stihnut-sviatky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Schodze/harmonogram_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:34.235372+00:00"}
{"id": "vr36793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36793", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ako reálno, reálne ich (politické strany, pozn.) naozaj kontrolujú audítori. Ja som v podstate, obaja sme členmi rozpočtového výboru a vieme to, že beriem v podstate na vedomie tieto správy.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o politických stranách a hnutiach , paragraf 30, majú politické strany povinnosť vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a predložiť ju Národnej rade. Podľa odseku 2a táto správa obsahuje účtovnú závierku strany, ktorú overuje audítor a podľa odseku 3 audítor overuje aj súlad výročnej správy s účtovnou závierkou za to isté účtovné obdobie a súlad hospodárenia strany so zmieneným zákonom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o politických stranách a hnutiach , paragraf 30, majú politické strany povinnosť vyhotovovať výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok a predložiť ju Národnej rade. Podľa odseku 2a táto správa obsahuje účtovnú závierku strany, ktorú overuje audítor a podľa odseku 3 audítor overuje aj súlad výročnej správy s účtovnou závierkou za to isté účtovné obdobie a súlad hospodárenia strany so zmieneným zákonom."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o politických stranách a hnutiach", ".rtf", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18526&FileName=05-z085&Rocnik=2005", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=40", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-49256620-novy-bic-na-peniaze-stran-vlada-odklada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:58.714487+00:00"}
{"id": "vr30896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30896", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Slovensko jednoducho nemôže byť jeden volebný obvod. Pamätáme sa, keď Mečiar kvôli svojim politickým ambíciám zmenil volebný zákon a aj súčasní politici, ktorí sú pri moci a 20 rokov reprezentujú slovenskú politickú špičku kritizovali jeho kroky a hovorili, že keď sa dostanú k moci, tak to zmenia.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jeden volebný obvod presadil Vladimír Mečiar v rámci novely volebného zákona pred voľbami v roku 1998.", "analysis_paragraphs": ["Jeden volebný obvod presadil Vladimír Mečiar v rámci novely volebného zákona pred voľbami v roku 1998."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["presadil", "opozície", "rozporný", "Pravda.sk", "zmenili"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2153337/poslanci-schvalili-novelu-volebneho-zakona-ktora-posilnuje-pravomoci-statnych-organov.html", "http://www.sme.sk/c/2153337/poslanci-schvalili-novelu-volebneho-zakona-ktora-posilnuje-pravomoci-statnych-organov.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-1998/cislo-14/navrh-novely-volebneho-zakona-oznacila-opozicia-za-protiustavny.html", "http://spravy.pravda.sk/meciarov-volebny-obvod-sa-paci-der-/sk_domace.asp?c=A110114_081651_sk_domace_p58", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/0409300068.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:41.102977+00:00"}
{"id": "vr35030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35030", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale inak, ak by sme nešetrili aj v tomto roku, tak by to číslo bolo ešte horšie. Toto je číslo. Ešte horšie o tých 7,8%, ešte horšie od toho odhadnutého výsledku, ktorý bude až 7,8% HDP. Aby som to rozmenil na drobné, aby ľudia vedeli, čo to je 7,8% alebo 8%. No 8% deficitu, čo sme mali napríklad aj vlaňajší rok takýto deficit, čo je podobný ako bude mať v tomto roku Grécko, znamená, že každý jeden človek, že pribudne verejný dlh na každého občana SR v hodnote  1000 eur, čiže 31 000 korún. Takže preto sa s tým v tomto roku už veľa nedá robiť, to čo s dá robíme, ale máme tu povodne, na ktoré neboli peniaze v štátnom rozpočte.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mikloš neuvádza správne čísla. Deficit verejných financií v roku 2009 bol podľa Eurostatu 6,8% a nie 8%. Deficit verejných rozpočtov bol za minulý rok 3, 971 mld eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 800 eur, nie 1000 eur ako uvádza Mikloš.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš neuvádza správne čísla. Deficit verejných financií v roku 2009 bol podľa Eurostatu 6,8% a nie 8%. Deficit verejných rozpočtov bol za minulý rok 3, 971 mld eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 800 eur, nie 1000 eur ako uvádza Mikloš."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:12.590674+00:00"}
{"id": "vr38112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38112", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Už pri prvom vypočutí veľmi jasne pán poslanec Janiš povedal, že vypočujúc si aj pána Trnku aj ďalších kandidátov, dvoch sme mali vtedy z opozičných radov, jednoznačne vyhlasuje, že bude hlasovať za spoločného kandidáta vládnej koalície.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť vyhlásenia poslanca Janiša o tom, že bude hlasovať za doktora Čentéša, spoločného kandidáta koalície. Janiš v rozhovore po druhej voľbe generálneho prokurátora, ktorý priniesol portál sme.sk . hovorí, že hlasoval za Čentéša (5:11).", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť vyhlásenia poslanca Janiša o tom, že bude hlasovať za doktora Čentéša, spoločného kandidáta koalície. Janiš v rozhovore po druhej voľbe generálneho prokurátora, ktorý priniesol portál sme.sk . hovorí, že hlasoval za Čentéša (5:11)."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5667185/poslanci-zradili-radicovu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:10.642913+00:00"}
{"id": "vr17655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17655", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Ja mám tri previerky na PT (stupeň utajenia prísne tajné, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Národný bezpečnostný úrad sa z dôvodu zákonnej prekážky ku konkrétnym bezpečnostným previerkam nevyjadruje. Z tohto dôvodu sa nedá určiť, koľko bezpečnostných previerok akého stupňa absolvoval Tibor Gašpar. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Vykonanie bezpečnostnej previerky fyzických osôb I. stupňa zabezpečuje tzv. vedúci. Kto všetko sa považuje za vedúceho je upravené v § 8 Zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. „NBÚ vykonáva bezpečnostné previerky II. III. a IV. stupňa (Dôverné, Tajné, Prísne tajné). V rámci bezpečnostnej previerky fyzickej osoby úrad získava informácie potrebné k vyhodnoteniu bezpečnostných rizík a posúdeniu, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady pre získanie osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, najmä či je bezúhonná, bezpečnostne spoľahlivá a svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností. Zoznam utajovaných skutočností Národného bezpečnostného úradu bol ustanovený podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností a v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z. “ § 42 spomínaného zákona s tanovuje aj povinnosť vedenia evidencie bezpečnostných previerok: \" (1) Úrad vedie evidencie oprávnených osôb pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo; to sa nevzťahuje na oprávnené osoby, ktoré sú alebo boli príslušníkmi alebo zamestnancami Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo príslušníkmi, alebo zamestnancami Policajného zboru plniacimi úlohy kriminálneho spravodajstva a sú vedené v ich evidenciách. (2) Vedúci vedie evidenciu oprávnených osôb pre stupeň utajenia Vyhradené, evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, a zoznam oprávnených osôb pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné a zoznam osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo. (3) Evidencia oprávnených osôb, ktorým zaniklo oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné, sa vedie 20 rokov po zániku tohto oprávnenia. \"", "analysis_paragraphs": ["Národný bezpečnostný úrad sa z dôvodu zákonnej prekážky ku konkrétnym bezpečnostným previerkam nevyjadruje. Z tohto dôvodu sa nedá určiť, koľko bezpečnostných previerok akého stupňa absolvoval Tibor Gašpar. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Vykonanie bezpečnostnej previerky fyzických osôb I. stupňa zabezpečuje tzv. vedúci. Kto všetko sa považuje za vedúceho je upravené v § 8 Zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. „NBÚ vykonáva bezpečnostné previerky II. III. a IV. stupňa (Dôverné, Tajné, Prísne tajné). V rámci bezpečnostnej previerky fyzickej osoby úrad získava informácie potrebné k vyhodnoteniu bezpečnostných rizík a posúdeniu, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady pre získanie osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, najmä či je bezúhonná, bezpečnostne spoľahlivá a svojím správaním zaručuje, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností. Zoznam utajovaných skutočností Národného bezpečnostného úradu bol ustanovený podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností a v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z. z. “ § 42 spomínaného zákona s tanovuje aj povinnosť vedenia evidencie bezpečnostných previerok: \" (1) Úrad vedie evidencie oprávnených osôb pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné a evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo; to sa nevzťahuje na oprávnené osoby, ktoré sú alebo boli príslušníkmi alebo zamestnancami Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo príslušníkmi, alebo zamestnancami Policajného zboru plniacimi úlohy kriminálneho spravodajstva a sú vedené v ich evidenciách. (2) Vedúci vedie evidenciu oprávnených osôb pre stupeň utajenia Vyhradené, evidenciu osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo, a zoznam oprávnených osôb pre stupeň utajenia Prísne tajné, Tajné a Dôverné a zoznam osôb, ktorým toto oprávnenie zaniklo. (3) Evidencia oprávnených osôb, ktorým zaniklo oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné a Tajné, sa vedie 20 rokov po zániku tohto oprávnenia. \""], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["bezpečnostnej previerky", "§ 8", "Zoznam", "zákona", "nariadením vlády", "§ 42"], "url": ["http://www.nbu.gov.sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/bezpecnostne-previerky/fyzicke-osoby/index.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-8.odsek-1", "http://www.nbu.gov.sk/wp-content/uploads/urad/zous-nbu.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-8.odsek-2.pismeno-a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/216/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-42"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:26.848599+00:00"}
{"id": "vr14212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14212", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...v niektorých mestách, napríklad doložili k tomu, čo sme dávali my ten koncoročný bonus tých 100 eur. V niektorých mestách absolútne bez problémov samospráva dala peniaze v rovnakom objeme aj napríklad kuchárkam, školníkom a tak ďalej.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. \" koncoročné odmeny \" schválené rezortom školstva vo výške 100 eur sa týkajú pedagogických zamestnancov v rámci prenesených kompetencií (základné a stredné školy). Pedagogických i nepedagogických zamestnancov, financovaných v rámci originálnych kompetencií samosprávy (materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy) sa však spomínané udeľovanie odmien netýkalo. Podľa získaných údajov došlo vo viacerých mestách k prerozdeleniu odmien i ostatným pedagógom a zamestnancom, ktorí spadali pod pôsobnosť mesta či obce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda v roku 2015, na základe spoločných rokovaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku odsúhlasila pre rezort školstva mimoriadne odmeny pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov vo výške 100 eur pre mesiac december toho istého roka. Sľúbená odmena sa mala týkať 71 tisíc učiteľov, pričom ministerstvo pre vyplácanie odmien vyčlenilo takmer 10 miliónov eur. 68 tisíc zamestnancov, vrátane učiteliek v škôlkach, učiteľov základných umeleckých škôl či rôznych nepedagogických zamestnancov (školníci, kuchárky) však mohla odmena minúť, keďže ich udelenie závisí od miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi jednotlivých školských zariadení. Podobná situácia nastala i pri udeľovaní odmien v roku 2014 , kedy sa v neistej situácii ocitlo vyše 47 tisíc zamestnancov školských zariadení, spadajúcich pod financovanie a správu miest a obcí Slovenska. K rozdielu vo výške odmien dochádza aj medzi učiteľmi, kedy zamestnanci bilinguálnych gymnázií a špeciálnych škôl, spadajúci pod správu ministerstva vnútra, dostali \" vianočnú odmenu \" v dvojnásobku sumy, akú dostali pedagogickí zamestnanci financovaní ministerstvom školstva. Čo sa týka odmeňovania i nepedagogických pracovníkov v decembri 2015, podľa dostupných informácii k nemu došlo v meste Považská Bystrica , kedy mesto vyčlenilo sumu 50 000 eur na odmeny pre 400 zamestnancov školstva, ktorých sa odmena pôvodne nemala týkať. Rovnaká situácia nastala i v Trnave , kedy sa mesto rozhodlo vyčleniť 65 000 eur z vlastného rozpočtu pre udelenie odmien všetkým pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trnava. Rovnaké rozhodnutie uskutočnil primátor Trnavy, Štefan Bošnák, i minulý rok. V Nitre sa udeľovanie koncoročných odmien týkalo okrem zamestnancov základných škôl i učiteľov materských škôl v pôsobnosti mesta. Kompetencie samospráv a VÚC v oblasti školstva sa delia (.pdf) na: \" a) prenesené kompetencie – financovanie preneseného výkonu štátnej správy v školstve na obce a samosprávne kraje, b) originálne kompetencie – financovanie výkonu samosprávnych funkcií obcami a samosprávnymi krajmi .\" Obce pritom majú na základe originálnych kompetencií na starosť financovanie: \" a) náklady na výchovu a vzdelávanie: i) žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ii) do 15 rokov veku žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení neštátnych zriaďovateľov. \" Financovanie pedagogických pracovníkov stredných škôl a bežných základných škôl, ktorí dostali príplatok 100 eur, je tak v kompetencii MŠ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tzv. \" koncoročné odmeny \" schválené rezortom školstva vo výške 100 eur sa týkajú pedagogických zamestnancov v rámci prenesených kompetencií (základné a stredné školy). Pedagogických i nepedagogických zamestnancov, financovaných v rámci originálnych kompetencií samosprávy (materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy) sa však spomínané udeľovanie odmien netýkalo. Podľa získaných údajov došlo vo viacerých mestách k prerozdeleniu odmien i ostatným pedagógom a zamestnancom, ktorí spadali pod pôsobnosť mesta či obce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda v roku 2015, na základe spoločných rokovaní s Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku odsúhlasila pre rezort školstva mimoriadne odmeny pre pedagogických i nepedagogických zamestnancov vo výške 100 eur pre mesiac december toho istého roka. Sľúbená odmena sa mala týkať 71 tisíc učiteľov, pričom ministerstvo pre vyplácanie odmien vyčlenilo takmer 10 miliónov eur. 68 tisíc zamestnancov, vrátane učiteliek v škôlkach, učiteľov základných umeleckých škôl či rôznych nepedagogických zamestnancov (školníci, kuchárky) však mohla odmena minúť, keďže ich udelenie závisí od miest a obcí, ktoré sú zriaďovateľmi jednotlivých školských zariadení. Podobná situácia nastala i pri udeľovaní odmien v roku 2014 , kedy sa v neistej situácii ocitlo vyše 47 tisíc zamestnancov školských zariadení, spadajúcich pod financovanie a správu miest a obcí Slovenska. K rozdielu vo výške odmien dochádza aj medzi učiteľmi, kedy zamestnanci bilinguálnych gymnázií a špeciálnych škôl, spadajúci pod správu ministerstva vnútra, dostali \" vianočnú odmenu \" v dvojnásobku sumy, akú dostali pedagogickí zamestnanci financovaní ministerstvom školstva. Čo sa týka odmeňovania i nepedagogických pracovníkov v decembri 2015, podľa dostupných informácii k nemu došlo v meste Považská Bystrica , kedy mesto vyčlenilo sumu 50 000 eur na odmeny pre 400 zamestnancov školstva, ktorých sa odmena pôvodne nemala týkať. Rovnaká situácia nastala i v Trnave , kedy sa mesto rozhodlo vyčleniť 65 000 eur z vlastného rozpočtu pre udelenie odmien všetkým pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Trnava. Rovnaké rozhodnutie uskutočnil primátor Trnavy, Štefan Bošnák, i minulý rok. V Nitre sa udeľovanie koncoročných odmien týkalo okrem zamestnancov základných škôl i učiteľov materských škôl v pôsobnosti mesta. Kompetencie samospráv a VÚC v oblasti školstva sa delia (.pdf) na: \" a) prenesené kompetencie – financovanie preneseného výkonu štátnej správy v školstve na obce a samosprávne kraje, b) originálne kompetencie – financovanie výkonu samosprávnych funkcií obcami a samosprávnymi krajmi .\" Obce pritom majú na základe originálnych kompetencií na starosť financovanie: \" a) náklady na výchovu a vzdelávanie: i) žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ii) do 15 rokov veku žiakov ZUŠ, poslucháčov JŠ, detí MŠ a školských zariadení neštátnych zriaďovateľov. \" Financovanie pedagogických pracovníkov stredných škôl a bežných základných škôl, ktorí dostali príplatok 100 eur, je tak v kompetencii MŠ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["koncoročné odmeny", "mimoriadne odmeny", "2014", "vianočnú odmenu", "Považská Bystrica", "Trnave", "Nitre", "delia"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/riaditelia-skol-budu-odmeny-vybavovat-u-starostov", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374016-riaditelia-skol-budu-odmeny-vybavovat-u-starostov/?sc=art-373537", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/odmeny-v-skolstve", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/riaditelia-skol-budu-odmeny-vybavovat-u-starostov", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/mimoriadne-odmeny-dostane-aj-dalsich/23817-clanok.html", "http://www.trnava-live.sk/2015/12/16/ucitelia-a-pracovnici-trnavskych-skol-dostanu-odmenu-100-eur-z-mestskeho-rozpoctu/", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/koncorocne-odmeny-nitra/23413-clanok.html", "https://www.minedu.sk/data/att/4762.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:52.153783+00:00"}
{"id": "49679", "numeric_id": 49679, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49679", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Pretože pán Naď nám odovzdal (pozn. protivzdušný systém) na Ukrajinu a dnes nemáme nič.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovensko v apríli 2022 darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, v súčasnosti má k dispozícii protivzdušný obranný systém MANTIS, ktorý mu bezodplatne a natrvalo darovalo Nemecko. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nSlovník pojmov a definícií NATO definuje aktívnu protivzdušnú a protiraketovú obranu nasledovne:\n\nAktívne opatrenia proti útočiacim silám nepriateľa na zničenie alebo zmarenie akejkoľvek formy leteckej hrozby alebo hrozby riadenými strelami s vlastným pohonom, alebo na zníženie efektívnosti každého takéhoto útoku (. pdf , s. 7).\n\nV apríli 2022 darovala vláda Slovenskej republiky Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý chránil slovenský vzdušný priestor. Okrem S-300 sme Ukrajine poslali všetky stíhačky MiG-29 (13) a časť systému KUB.\n\nV marci 2022 Holandsko a Nemecko poskytli Slovensku systém Patriot s cieľom posilniť východné krídlo Aliancie. V auguste 2022 poskytli ochranu slovenského vzdušného priestoru Poľsko a Česká republika. So Slovenskom podpísali dohodu o ochrane vzdušného priestoru do dodania stíhačiek F-16, prvé kusy prišli v roku 2024.\n\nNáhradou za darovaný systém protivzdušnej obrany bola štvrtá batéria systému Patriot, ktorú Slovensku poskytlo USA v apríli 2022. Spolu s dvomi batériami z Nemecka a jednou z Holandska bolo tak územie Slovenska pokryté štyrmi batériami, ktoré podľa bývalého ministra obrany Naďa poskytovali vyššiu obranu než systém S-300.\n\nV októbri 2022 Holandsko batériu zo Slovenska stiahlo , ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že v prípade potreby môže Holandsko systém Slovensku opäť poskytnúť. Do konca roka 2023 boli zo Slovenska stiahnuté aj nemecké batérie.\n\nV marci 2023 bol americký systém protivzdušnej obrany Patriot vymenený za taliansky systém SAMP/T Mamba. V marci 2024 premiér SR Robert Fico (Smer-SD) oznámil , že Taliansko svoj systém protivzdušnej obrany z nášho územia stiahne, systém ukončil pôsobenie na Slovensku 10. apríla 2024. Predseda vlády zároveň vyjadril znepokojenie ohľadom zabezpečenia jadrových elektrární a strategických cieľov.\n\nPodľa bezpečnostného analytika Univerzity Mateja Bela Tomáša Beňuška to neznamená , že nie sme chránení, máme systém MANTIS.\n\nSlovensko tento systém dostalo od nemeckej armády v októbri 2023 bezodplatne a natrvalo. MANTIS je systém krátkeho dosahu, ktorý posilnil ochranu strategických objektov na hranici s Ukrajinou.\n\nPodľa generála vo výslužbe Pavla Macka vzdušný priestor chránia aj spojenci NATO stíhačkami z Česka, Poľska a Maďarska. K dispozícii máme aj systém protivzdušnej obrany KUB. Na vzdušný priestor Slovenska dohliada v rámci NATO tiež kombinácia hliadok stíhacích lietadiel zo strany Česka, Poľska a Nemecka.\n\nOchrana vzdušného priestoru SR je zabezpečená aj systémom NATINAMDS - integrovanou protivzdušnou a protiraketovou ochranou NATO.\n\nAktuálny minister obrany Róbert Kaliňák (Smer-SD) v auguste 2024 informoval , že Slovensko nakúpi od Izraela šesť mobilných systémov protivzdušnej obrany SAM-M so stredným a dlhým doletom až do 150 kilometrov. Medzivládnu dohodu by malo ministerstvo obrany podpísať do konca októbra, prvé systémy by mali byť v plnom nasadení začiatkom roka 2026. Po schválení tohto nákupu plánuje ministerstvo obrany rokovať o obstaraní izraelského systému Barak - konkrétne šesť batérií, ktoré by v rámci protivzdušnej ochrany krajiny pokryli všetky základné strategické a civilné ciele.\n\nV júli 2024 na Slovensko prileteli dve americké stíhačky typu F-16, ktoré objednala vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Tretia slovenská stíhačka F-16 má na Slovensko doraziť v októbri. Zvyšných päť lietadiel by malo doraziť v roku 2025. Slovensko si taktiež koncom februára tohto roka v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky tohto typu.\n\nSystém S-300, ktorý sme v apríli 2023 odovzdali Ukrajine, označil vtedajší minister obrany Jaroslav Naď za na konci jeho životnosti . Biela kniha o obrane Slovenskej Republiky, strategický materiál Ministerstva obrany SR, v rokoch 2016 aj 2013 uvádzala, že systém protivzdušnej ochrany na Slovensku potrebuje výmenu a modernizáciu.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v apríli 2022 darovalo Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, v súčasnosti má k dispozícii protivzdušný obranný systém MANTIS, ktorý mu bezodplatne a natrvalo darovalo Nemecko. Preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Slovník pojmov a definícií NATO definuje aktívnu protivzdušnú a protiraketovú obranu nasledovne:", "Aktívne opatrenia proti útočiacim silám nepriateľa na zničenie alebo zmarenie akejkoľvek formy leteckej hrozby alebo hrozby riadenými strelami s vlastným pohonom, alebo na zníženie efektívnosti každého takéhoto útoku (. pdf , s. 7).", "V apríli 2022 darovala vláda Slovenskej republiky Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý chránil slovenský vzdušný priestor. Okrem S-300 sme Ukrajine poslali všetky stíhačky MiG-29 (13) a časť systému KUB.", "V marci 2022 Holandsko a Nemecko poskytli Slovensku systém Patriot s cieľom posilniť východné krídlo Aliancie. V auguste 2022 poskytli ochranu slovenského vzdušného priestoru Poľsko a Česká republika. So Slovenskom podpísali dohodu o ochrane vzdušného priestoru do dodania stíhačiek F-16, prvé kusy prišli v roku 2024.", "Náhradou za darovaný systém protivzdušnej obrany bola štvrtá batéria systému Patriot, ktorú Slovensku poskytlo USA v apríli 2022. Spolu s dvomi batériami z Nemecka a jednou z Holandska bolo tak územie Slovenska pokryté štyrmi batériami, ktoré podľa bývalého ministra obrany Naďa poskytovali vyššiu obranu než systém S-300.", "V októbri 2022 Holandsko batériu zo Slovenska stiahlo , ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že v prípade potreby môže Holandsko systém Slovensku opäť poskytnúť. Do konca roka 2023 boli zo Slovenska stiahnuté aj nemecké batérie.", "V marci 2023 bol americký systém protivzdušnej obrany Patriot vymenený za taliansky systém SAMP/T Mamba. V marci 2024 premiér SR Robert Fico (Smer-SD) oznámil , že Taliansko svoj systém protivzdušnej obrany z nášho územia stiahne, systém ukončil pôsobenie na Slovensku 10. apríla 2024. Predseda vlády zároveň vyjadril znepokojenie ohľadom zabezpečenia jadrových elektrární a strategických cieľov.", "Podľa bezpečnostného analytika Univerzity Mateja Bela Tomáša Beňuška to neznamená , že nie sme chránení, máme systém MANTIS.", "Slovensko tento systém dostalo od nemeckej armády v októbri 2023 bezodplatne a natrvalo. MANTIS je systém krátkeho dosahu, ktorý posilnil ochranu strategických objektov na hranici s Ukrajinou.", "Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka vzdušný priestor chránia aj spojenci NATO stíhačkami z Česka, Poľska a Maďarska. K dispozícii máme aj systém protivzdušnej obrany KUB. Na vzdušný priestor Slovenska dohliada v rámci NATO tiež kombinácia hliadok stíhacích lietadiel zo strany Česka, Poľska a Nemecka.", "Ochrana vzdušného priestoru SR je zabezpečená aj systémom NATINAMDS - integrovanou protivzdušnou a protiraketovou ochranou NATO.", "Aktuálny minister obrany Róbert Kaliňák (Smer-SD) v auguste 2024 informoval , že Slovensko nakúpi od Izraela šesť mobilných systémov protivzdušnej obrany SAM-M so stredným a dlhým doletom až do 150 kilometrov. Medzivládnu dohodu by malo ministerstvo obrany podpísať do konca októbra, prvé systémy by mali byť v plnom nasadení začiatkom roka 2026. Po schválení tohto nákupu plánuje ministerstvo obrany rokovať o obstaraní izraelského systému Barak - konkrétne šesť batérií, ktoré by v rámci protivzdušnej ochrany krajiny pokryli všetky základné strategické a civilné ciele.", "V júli 2024 na Slovensko prileteli dve americké stíhačky typu F-16, ktoré objednala vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Tretia slovenská stíhačka F-16 má na Slovensko doraziť v októbri. Zvyšných päť lietadiel by malo doraziť v roku 2025. Slovensko si taktiež koncom februára tohto roka v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky tohto typu.", "Systém S-300, ktorý sme v apríli 2023 odovzdali Ukrajine, označil vtedajší minister obrany Jaroslav Naď za na konci jeho životnosti . Biela kniha o obrane Slovenskej Republiky, strategický materiál Ministerstva obrany SR, v rokoch 2016 aj 2013 uvádzala, že systém protivzdušnej ochrany na Slovensku potrebuje výmenu a modernizáciu."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "darovala", "poslali", "všetky", "poskytli", "poskytli", "podpísali", "bola", "Spolu", "pokryté", "stiahlo", "stiahnuté", "vymenený", "oznámil", "ukončil", "vyjadril", "neznamená", "dostalo", "je", "ochranu", "chránia", "dohliada", "zabezpečená", "NATINAMDS", "informoval", "podpísať", "mali", "plánuje", "prileteli", "objednala", "životnosti", "Biela kniha", "2016"], "url": ["https://www.uosksok.sk/ext_files/O2/sos_3680.pdf#page=7", "https://www.vlada.gov.sk/premier-slovensko-darovalo-ukrajine-system-protivzdusnej-ochrany-s-300/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/", "https://www.teraz.sk/slovensko/vsetky-stihacie-lietadla-mig-29-su-u/708183-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/briefna-slovensko-prisli-prve-jednotk/620574-clanok.html#:~:text=%C5%A0%C3%A9f%20rezortu%20zopakoval,%C4%8Dlensk%C3%BDch%20kraj%C3%ADn%20NATO.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638549-slovensko-podpisalo-dohodu-s-polskom-a-ceskom-ochrania-nas-vzdusny-priestor/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638549-slovensko-podpisalo-dohodu-s-polskom-a-ceskom-ochrania-nas-vzdusny-priestor/#:~:text=%C4%8Cesko%20a%20Po%C4%BEsko%20maj%C3%BA%20chr%C3%A1ni%C5%A5%20slovensk%C3%A9%20nebo%20do%20dodania%20nov%C3%BDch%20st%C3%ADhac%C3%ADch%20lietadiel%20F%2D16.%C2%A0", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622908-slovensky-system-s-300-ma-byt-uz-na-ukrajine-oficialne-miesta-zatial-mlcia/#:~:text=V%C2%A0piatok%20popoludn%C3%AD,na%20soci%C3%A1lnej%C2%A0sieti.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622908-slovensky-system-s-300-ma-byt-uz-na-ukrajine-oficialne-miesta-zatial-mlcia/#:~:text=Na%20bud%C3%BAci%20t%C3%BD%C5%BEde%C5%88%20m%C3%A1%20na%20Slovensko%20pr%C3%ADs%C5%A5%20%C5%A1tvrt%C3%A1%20bat%C3%A9ria%20syst%C3%A9mu%20Patriot.%20Dve%20bat%C3%A9rie%20poskytli%20Nemci%20a%20jednu%20Holan%C4%8Fania.%20%E2%80%9ET%C3%BAto%20%C5%A1tvrt%C3%BA%20poskytn%C3%BA%20na%C5%A1i%20americk%C3%AD%20spojenci%2C%E2%80%9C%20spresnil%20minister%20obrany.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622908-slovensky-system-s-300-ma-byt-uz-na-ukrajine-oficialne-miesta-zatial-mlcia/#:~:text=Objas%C5%88uje%2C%20%C5%BEe%20bat%C3%A9rie,Slovenska%2C%E2%80%9C%20dodal%C2%A0Na%C4%8F.", "https://www.aktuality.sk/clanok/9xcjmb2/jednu-bateriu-systemu-patriot-stahuju-zo-slovenska/", "https://www.aktuality.sk/clanok/kt9XA6z/nemecko-do-konca-roka-stiahne-zo-slovenska-svoje-systemy-patriot/", "https://domov.sme.sk/c/23146501/patriot-nahradi-taliansky-takticky-system.html?ref=av-center#:~:text=Americk%C3%BD%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20Patriot%20nahrad%C3%AD%20taliansky%20taktick%C3%BD%20syst%C3%A9m%20SAMP/T%20Mamba.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/taliansko-stiahne-zo-slovenska-system-protivzdusnej-obrany-kto-bude-chranit-nase-atomove-elektrarne-spytuje-sa-r-fico/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=%E2%80%9CTaliansky%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20SAMP/T%20ukon%C4%8D%C3%AD%20svoje%20p%C3%B4sobenie%20na%20%C3%BAzem%C3%AD%20SR%2010.%C2%A0apr%C3%ADla%2C%E2%80%9D", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/slovenske-nebo-zostane-chranene-reagoval-general-vo-vysluzbe-macko-na-slova-premiera-fica/#:~:text=%E2%80%9EA%20ja%20sa%20p%C3%BDtam%2C%20kto%20bude%2C%20preboha%2C%20chr%C3%A1ni%C5%A5%20na%C5%A1e%20at%C3%B3mov%C3%A9%20elektr%C3%A1rne%20a%20%C4%8Fal%C5%A1ie%20strategick%C3%A9%20ciele%3F%E2%80%9C%20p%C3%BDtal%20sa%20na%20soci%C3%A1lnej%20sieti%20Robert%20Fico.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/slovenske-nebo-zostane-chranene-reagoval-general-vo-vysluzbe-macko-na-slova-premiera-fica/#:~:text=%E2%80%9ENie%20sme%20e%C5%A1te%20%C3%BAplne%20nechr%C3%A1nen%C3%AD.%20M%C3%A1me%20e%C5%A1te%20syst%C3%A9m%20MANTIS%20z%20Nemecka%2C%20ktor%C3%BD%20n%C3%A1m%20str%C3%A1%C5%BEi%20v%C3%BDchodn%C3%A9%20hranice%2C%E2%80%9C%20vysvetlil%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BD%20analytik%20Univerzity%20Mateja%20Bela%20v%20Banskej%20Bystrici%20Tom%C3%A1%C5%A1%20Be%C5%88u%C5%A1ka.", "https://vvzs.mil.sk/106861/#:~:text=Ozbrojen%C3%A9%20sily%20SR%20si%2024.%20okt%C3%B3bra%202023%20v%20priestoroch%2011.%20brig%C3%A1dy%20vzdu%C5%A1n%C3%BDch%20s%C3%ADl%20OS%20SR%20v%20Nitre%20prevzali%20po%C4%8Das%20sl%C3%A1vnostn%C3%A9ho%20ceremoni%C3%A1lu%20syst%C3%A9my%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20MANTIS%2C%20ktor%C3%A9%20posilnia%20ochranu%20v%C3%BDchodnej%20hranice%20s%20Ukrajinou%20zabezpe%C4%8Dovan%C3%BA%20silami%20a%20prostriedkami%20OS%20SR", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/slovenske-nebo-bude-chranit-nemecky-system-mantis-posilni-obranu-nasej-vychodnej-hranice/#:~:text=Mantis%20je-,syst%C3%A9m%20kr%C3%A1tkeho%20dosahu.,-Na%20to%2C%20aby", "https://www.mosr.sk/52944-sk/slovensky-a-nemecky-rezort-obrany-podpisali-darovaciu-zmluvu-na-systemy-protivzdusnej-obrany-mantis/#:~:text=Pod%C4%BEa%20D.%20Pavolku%20MANTIS%20roz%C5%A1%C3%ADri%20palebn%C3%A9%20prostriedky%20pozemn%C3%BDch%20syst%C3%A9mov%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20SR%20a%20posiln%C3%AD%20schopnos%C5%A5%20br%C3%A1ni%C5%A5%20objekty%20obrannej%20infra%C5%A1trukt%C3%BAry%20na%20v%C3%BDchode%20krajiny.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/slovenske-nebo-zostane-chranene-reagoval-general-vo-vysluzbe-macko-na-slova-premiera-fica/#:~:text=Vzdu%C5%A1n%C3%BD%20priestor%20chr%C3%A1nia%20aj%20spojenci%20severoatlantickej%20aliancie%2C%20a%20to%20st%C3%ADha%C4%8Dkami%20z%20%C4%8Ceska%2C%20z%20Po%C4%BEska%20%C4%8Di%20z%20Ma%C4%8Farska.%20Gener%C3%A1l%20vo%20v%C3%BDslu%C5%BEbe%20z%C3%A1rove%C5%88%20pripom%C3%ADna%2C%20%C5%BEe%20k%20dispoz%C3%ADcii%20m%C3%A1me%20aj%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20KUB", "https://ac.nato.int/archive/2023/NATO_AP_SVK_update#:~:text=Since%20September%202022,with%20other%20Allies.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=ochrana%20vzdu%C5%A1n%C3%A9ho%20priestoru%20SR%20je%20v%C2%A0s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20zabezpe%C4%8Den%C3%A1%20integrovan%C3%BDm%20syst%C3%A9mom%20NATINAMDS%2C%20v%C2%A0ktorom%20s%C3%BA%20zaraden%C3%A9%20prostriedky%20preh%C4%BEadu%20o%C2%A0vzdu%C5%A1nej%20situ%C3%A1cii%20nad%20%C3%BAzem%C3%ADm%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20kraj%C3%ADn%20NATO.", "https://www.mosr.sk/ochrana-vzdusneho-priestoru-system-natinamds/#:~:text=syst%C3%A9m%20integrovanej%20protivzdu%C5%A1nej%20a%20protiraketovej%20ochrany%20NATO%20integrovanej%20protivzdu%C5%A1nej%20a%20protiraketovej%20obrany%20NATO%20(NATO%20Integrated%20Air%20and%20Missile%20Defence%20System)", "https://domov.sme.sk/c/23376266/slovensko-nakupi-od-izraela-sest-systemov-protivzdusnej-obrany.html", "https://domov.sme.sk/c/23376266/slovensko-nakupi-od-izraela-sest-systemov-protivzdusnej-obrany.html#:~:text=Medzivl%C3%A1dnu%20dohodu%20s%20izraelskou%20stranou%20by%20malo%20ministerstvo%20obrany%20podp%C3%ADsa%C5%A5%20do%20konca%20okt%C3%B3bra.", "https://domov.sme.sk/c/23376266/slovensko-nakupi-od-izraela-sest-systemov-protivzdusnej-obrany.html#:~:text=za%C4%8Diatkom%20roka%202026%20by%20Slovensko%20u%C5%BE%20mohlo%20ma%C5%A5%20prv%C3%A9%20syst%C3%A9my%20protivzdu%C5%A1nej%20ochrany%20v%20plnom%20nasaden%C3%AD.", "https://domov.sme.sk/c/23376266/slovensko-nakupi-od-izraela-sest-systemov-protivzdusnej-obrany.html#:~:text=%E2%80%9EV%20tejto%20chv%C3%ADli,proti%20balistick%C3%BDm%20raket%C3%A1m.", "https://www.ta3.com/clanok/949909/fotovideo-slovensko-ma-nove-stihacky-tretia-f-16-by-mala-prist-v-oktobri-potvrdil-minister-obrany", "https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-si-prevzalo-prvni-dve-stihacky-f-16-40462716", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/160173-minister-obrany-nad-priznal-ze-s-300-nebol-zapojeny-na-systemy-nato-a-adekvatne-funkcny#:~:text=Najnesk%C3%B4r%20o%20dva%20roky%20by%20pod%C4%BEa%20jeho%20slov%20S%2D300%20na%20Slovensku%20skon%C4%8Dil.%20Z%C3%A1rove%C5%88%20upozornil%2C%20%C5%BEe%20S%2D300%20nebol%20zapojen%C3%BD%20a%20adekv%C3%A1tne%20funk%C4%8Dn%C3%BD%2C%20a%20teda%20poskytoval%20SR%20prakticky%20nulov%C3%BA%20ochranu%20vzdu%C5%A1n%C3%A9ho%20priestoru.", "https://www.mod.gov.sk/bielakniha/", "https://www.mod.gov.sk/data/BKO2016_LQ.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:58.552529+00:00"}
{"id": "vr27017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27017", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "šéf ECB Mario Draghi vyhlásil, že skúpi – ak bude potrebné dlhopisy všetkých krajín eurozóny.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny. Draghi na otázku: \"Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?\" odpovedal: \"Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT - Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti - budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele.\" Ďalej povedal, že \"potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.\" A rovnako, že \"konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu , aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia.\" (vlastný preklad, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík odkazuje na stanovisko šéfa ECB Maria Draghiho z tlačovej konferencie z dňa 6. septembra 2012, kde Draghi uviedol druhé kolo nákupov dlhopisov krízových krajín eurozóny. V parafrázovanom znení naozaj vyhlásil, že ECB je pripravená skúpiť dlhopisy, ak by to bolo potrebné, aj všetkých krajín eurozóny. Draghi na otázku: \"Budú nákupy dlhopisov neobmedzené vo veľkosti a v čase?\" odpovedal: \"Nie sú žiadne horné limity pre tieto Priame monetárne transakcie (OMT - Outright monetary transactions). A čo sa týka veľkosti - budú adekvátne, aby sme splnili naše ciele.\" Ďalej povedal, že \"potrebujeme (ECB, pozn.) byť v pozícii zaručiť transmisný mechanizmus monetárnej politiky vo všetkých krajinách eurozóny.\" A rovnako, že \"konáme (ECB, pozn.) striktne v rámci nášho mandátu , aby sme udržali cenovú stabilitu počas stredného obdobia.\" (vlastný preklad, pozn.) Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko"], "url": ["http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2012/html/is120906.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:59.343288+00:00"}
{"id": "vr27529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27529", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sa nám podarilo o 2 miliardy eur zvýšiť objem fondov EÚ či vybaviť výnimku, a tým zachrániť zhruba 500 až 600 miliónov.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutočnenej 10. februára 2013 , 24. novembra 2013 a 25. marca 2014 . Slovensku sa podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. eur., resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. eur. Fico hovorí o záchrane miliónov z eurofondov na základe vyrokovanej výnimky dočerpania eurofondov z rokov 2010 a 2011. Ide o výnimku n+3. Fico už v novembri 2013 hovoril , že to zachráni 500 až 600 miliónov eur. SITA uvádza: \"Slovensko môže čerpať peniaze Európskej únie zo záväzkov na roky 2011 a 2012 o rok dlhšie, čiže tri namiesto dvoch rokov. Musí ich využiť do konca rokov 2014, resp. 2015, ak nechce, aby prepadli bez využitia. . ..SR mala zo záväzkov na roky 2010 a 2011 podľa stavu k 31. októbru použiť zo zdrojov EÚ do konca tohto roka 708,38 milióna eur. Z toho za rok 2010 sumu 146,7 milióna eur a za rok 2011 ďalších 561,7 milióna eur.\" Ak by sa nám v rokoch 2014 a 2015 podarilo vďaka výnimke dočerpať zdroje z roku 2011, išlo by o približne 500-600 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 — 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 mld. eur v cenách z roku 2011 (14,7 mld. po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni približne 11, 9 mld. eur. Túto informáciu sumarizuje na svojom webe aj denník Pravda : \"Brusel v utorok odsúhlasil, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov vyše 13,5 miliárd eur. Je to o 2 miliardy eur viac ako v terajšom sedemročnom období na roky 2007 až 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutočnenej 10. februára 2013 , 24. novembra 2013 a 25. marca 2014 . Slovensku sa podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. eur., resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. eur. Fico hovorí o záchrane miliónov z eurofondov na základe vyrokovanej výnimky dočerpania eurofondov z rokov 2010 a 2011. Ide o výnimku n+3. Fico už v novembri 2013 hovoril , že to zachráni 500 až 600 miliónov eur. SITA uvádza: \"Slovensko môže čerpať peniaze Európskej únie zo záväzkov na roky 2011 a 2012 o rok dlhšie, čiže tri namiesto dvoch rokov. Musí ich využiť do konca rokov 2014, resp. 2015, ak nechce, aby prepadli bez využitia. . ..SR mala zo záväzkov na roky 2010 a 2011 podľa stavu k 31. októbru použiť zo zdrojov EÚ do konca tohto roka 708,38 milióna eur. Z toho za rok 2010 sumu 146,7 milióna eur a za rok 2011 ďalších 561,7 milióna eur.\" Ak by sa nám v rokoch 2014 a 2015 podarilo vďaka výnimke dočerpať zdroje z roku 2011, išlo by o približne 500-600 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 — 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 mld. eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 mld. eur v cenách z roku 2011 (14,7 mld. po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni približne 11, 9 mld. eur. Túto informáciu sumarizuje na svojom webe aj denník Pravda : \"Brusel v utorok odsúhlasil, že Slovensko dostane z eurofondov na najbližších sedem rokov v čistom po zaplatení odvodov vyše 13,5 miliárd eur. Je to o 2 miliardy eur viac ako v terajšom sedemročnom období na roky 2007 až 2013.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["10. februára 2013", "24. novembra 2013", "25. marca 2014", "hovoril", "SITA", "2014 — 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.demagog.sk/diskusie/424/vysledky-druheho-kola-zupnych-volieb-a-eurofondy/?politik=36&ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/465/prezidentske-volby-2014-duely-na-markize-a-radiu-expres", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/759911-dobra-sprava-pre-slovensko-miliony-z-eurofondov-neprepadnu/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299909-slovensko-ziska-z-eurofondov-dve-miliardy-navyse/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:00.467418+00:00"}
{"id": "vr14800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14800", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Vláda, ktorá na zúfalé sestričky dá trestné oznámenie(...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií bolo Ministerstvom zdravotníctva 2. februára 2016 podané trestné oznámenie pre tvrdenia o ohrození zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, formulované sesterskou komorou a odbormi. Trestné oznámenie bolo podané voči všetkým tým, ktorí takéto poplašné tvrdenie šírili v rámci piatich dňoch od jeho vyslovenia. Poliačikov výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Poliačik svojím výrokom referuje o štrajku zdravotných sestier počínajúc novembrom minulého roka, ktoré vyústilo do hromadného podávania výpovedí. Celkovo sa začiatkom februára jednalo až o 600 výpovedí sestier z viacerých slovenských nemocníc. Na margo početných personálnych strát vyhlásila šéfka sesterských odborov ohrozenie zdravotnej starostlivosti pre vyše milión pacientov. Ministerstvo zdravotníctva však pravdivosť takéhoto výroku dementovalo a proklamovalo dostatočnú zdravotnú staroslivosť vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na základe poplachu z šírenie poplašných správ podal minister zdravotníctva, Viliam Čislák trestné oznámenie voči všetkým, ktorí túto správu v posledných piatich dňoch šírili. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií bolo Ministerstvom zdravotníctva 2. februára 2016 podané trestné oznámenie pre tvrdenia o ohrození zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, formulované sesterskou komorou a odbormi. Trestné oznámenie bolo podané voči všetkým tým, ktorí takéto poplašné tvrdenie šírili v rámci piatich dňoch od jeho vyslovenia. Poliačikov výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Poliačik svojím výrokom referuje o štrajku zdravotných sestier počínajúc novembrom minulého roka, ktoré vyústilo do hromadného podávania výpovedí. Celkovo sa začiatkom februára jednalo až o 600 výpovedí sestier z viacerých slovenských nemocníc. Na margo početných personálnych strát vyhlásila šéfka sesterských odborov ohrozenie zdravotnej starostlivosti pre vyše milión pacientov. Ministerstvo zdravotníctva však pravdivosť takéhoto výroku dementovalo a proklamovalo dostatočnú zdravotnú staroslivosť vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Na základe poplachu z šírenie poplašných správ podal minister zdravotníctva, Viliam Čislák trestné oznámenie voči všetkým, ktorí túto správu v posledných piatich dňoch šírili. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["2. februára 2016", "štrajku zdravotných sestier", "ohrozenie zdravotnej starostlivosti pre vyše milión pacientov.", "trestné oznámenie"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1041507-cislakovo-trestne-oznamenie-odstupili-na-krajsku-prokuraturu/", "https://dennikn.sk/tema/strajk-sestier/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381908-z-nemocnic-odislo-540-sestier-cislak-podava-trestne-oznamenie/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1041507-cislakovo-trestne-oznamenie-odstupili-na-krajsku-prokuraturu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:22.971342+00:00"}
{"id": "vr33655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33655", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Napríklad pán poslanec Matovič, pokiaľ bol členom klubu SaS, mohol byť napríklad členom klubu, teda členom Výboru na kontrolu SIS, kde zákon predpokladá, že sa členovia tohto výboru sú pomerným spôsobom podľa klubov. Ale ako náhle z klubu vystúpil, zo zákona mu zanikla účasť v tom výbore, pretože zákon, to je jedna z podmienok preto, aby mohol existovať v tom výbore.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rokovací poriadok, ako aj Volebný poriadok neupravujú prípadný zánik účasti v kontrolnom výbor v prípade, ak poslanec už nie je členom poslaneckého klubu. V praxi po vystúpení poslanca z poslaneckého klubu, tento poslanec nie vždy stratil členstvo v kontrolnom výbore (SIS, NBÚ, Vojenského spravodajstva). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Juraj Liška vystúpil z poslaneckého klubu a z SDKÚ-DS 19. júna 2008, no nestratil členstvo v kontrolnom výbore Vojenského spravodajstva, dokonca zostal jeho podpredsedom. Anton Korba vystúpil z poslaneckého klubu SNS 12. februára 2010, no zostal predsedom kontrolného výboru NBÚ. Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru SIS Iveta Henzélyová vystúpila z poslaneckého klubu ANO 12. septembra 2005, no zostala členkou kontrolného výroku SIS. Gustáv Krajči bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru Vojenského spravodajstva Uvádzame zoznam poslancov, ktorí po vystúpení z poslaneckého kluby následne stratili členstvo v niektorom z kontrolných výborov. Obdobie vlády I. Radičovej: Rudolf Púčik z poslaneckého klubu SNS vystúpil 24. mája 2011. Následne od 24. mája 2011 už nebol členom kontrolného výboru SIS. Obdobie 1. vlády R. Fica: 7. apríla 2008 vystúpil Martin Kuruc z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Následne od 9. apríla 2008 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ. Tibor Baštrnák z poslaneckého klubu SMK vystúpil v júni 2009. Od 17. júna 2009 už nebol členom kontrolného výroku SIS. Obdobie 2. Dzurindovej vlády: Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube. Od 7. septembra 2004 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ. Podľa Volebného poriadku o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi NR SR (čl.7, ods. 1 a 2, pís.b): \"(1) Poslanecké kluby alebo poslanci podávajú písomné návrhy... d)kandidátov na predsedov a ďalších členov výboru pre európske záležitosti a ich náhradníkov, ústavnoprávneho výboru, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,\" (2) Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov, \"Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov osobitných kontrolných výborov treba tak, aby mohli byť zvolení podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru.\" Rokovací poriadok NR SR hovorí že poslanec môže byť zvolený za člena kontrolného výboru (aj výbor na kontrolu SIS) podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu. O zániku členstva v kontrolnom výbore sa nehovorí Rokovacom poriadku NR SR, kde sa uvádza (§ 60, ods.2): \"Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať.\" § 60 ods. 2 v Rokovacom poriadku nebol novelizovaný. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok, ako aj Volebný poriadok neupravujú prípadný zánik účasti v kontrolnom výbor v prípade, ak poslanec už nie je členom poslaneckého klubu. V praxi po vystúpení poslanca z poslaneckého klubu, tento poslanec nie vždy stratil členstvo v kontrolnom výbore (SIS, NBÚ, Vojenského spravodajstva). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Juraj Liška vystúpil z poslaneckého klubu a z SDKÚ-DS 19. júna 2008, no nestratil členstvo v kontrolnom výbore Vojenského spravodajstva, dokonca zostal jeho podpredsedom. Anton Korba vystúpil z poslaneckého klubu SNS 12. februára 2010, no zostal predsedom kontrolného výboru NBÚ. Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru SIS Iveta Henzélyová vystúpila z poslaneckého klubu ANO 12. septembra 2005, no zostala členkou kontrolného výroku SIS. Gustáv Krajči bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube, no zostal členom kontrolného výboru Vojenského spravodajstva Uvádzame zoznam poslancov, ktorí po vystúpení z poslaneckého kluby následne stratili členstvo v niektorom z kontrolných výborov. Obdobie vlády I. Radičovej: Rudolf Púčik z poslaneckého klubu SNS vystúpil 24. mája 2011. Následne od 24. mája 2011 už nebol členom kontrolného výboru SIS. Obdobie 1. vlády R. Fica: 7. apríla 2008 vystúpil Martin Kuruc z poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Následne od 9. apríla 2008 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ. Tibor Baštrnák z poslaneckého klubu SMK vystúpil v júni 2009. Od 17. júna 2009 už nebol členom kontrolného výroku SIS. Obdobie 2. Dzurindovej vlády: Ladislav Polka bol od júla 2004 tiež poslancom bez príslušnosti v nejakom parlamentnom klube. Od 7. septembra 2004 už nebol členom kontrolného výboru NBÚ. Podľa Volebného poriadku o podrobnostiach o hlasovaní a o voľbách na ustanovujúcej schôdzi NR SR (čl.7, ods. 1 a 2, pís.b): \"(1) Poslanecké kluby alebo poslanci podávajú písomné návrhy... d)kandidátov na predsedov a ďalších členov výboru pre európske záležitosti a ich náhradníkov, ústavnoprávneho výboru, osobitných kontrolných výborov a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,\" (2) Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov, \"Navrhovať kandidátov na predsedov a ďalších členov osobitných kontrolných výborov treba tak, aby mohli byť zvolení podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru.\" Rokovací poriadok NR SR hovorí že poslanec môže byť zvolený za člena kontrolného výboru (aj výbor na kontrolu SIS) podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu. O zániku členstva v kontrolnom výbore sa nehovorí Rokovacom poriadku NR SR, kde sa uvádza (§ 60, ods.2): \"Členov osobitného kontrolného výboru volí národná rada podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov a vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Poslanec sa môže členstva v kontrolnom výbore vzdať.\" § 60 ods. 2 v Rokovacom poriadku nebol novelizovaný. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Juraj Liška", "vystúpil", "nestratil", "Anton Korba", "vystúpil", "zostal", "Ladislav Polka", "bez príslušnosti", "výboru", "Iveta Henzélyová", "vystúpila", "zostala", "Gustáv Krajči", "bez príslušnosti", "výboru", "Rudolf Púčik", "vystúpil", "výboru", "vystúpil", "Martin Kuruc", "výboru", "Tibor Baštrnák", "vystúpil", "výroku", "Ladislav Polka", "bez príslušnosti", "výboru", "Volebného poriadku", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=281&CisObdobia=4", "http://www.o2active.sk/?domace&objekt=liska-vystupil-z-sdku-ds-dzurindovi-nedoveruje", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=94", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=666&CisObdobia=4", "http://www.sme.sk/c/5243280/korba-opusta-sns-pre-mikolaja.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=92", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=303&CisObdobia=3", "http://www.sme.sk/c/1683783/narodna-rada-sr-ma-22-nezavislych-poslancov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=36", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=340&CisObdobia=3", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/148674-rusko-vystupil-z-poslaneckeho-klubu-ano/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=36", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=76&CisObdobia=3", "http://www.sme.sk/c/1683783/narodna-rada-sr-ma-22-nezavislych-poslancov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=37", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=686&CisObdobia=5", "http://www.sme.sk/c/5906836/belousovova-a-pucik-vystupili-z-poslaneckeho-klubu-sns.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=112", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-23847230-dzurinda-prisiel-o-prveho-poslanca", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=669&CisObdobia=4", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=92", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=232&CisObdobia=4", "http://www.topky.sk/cl/10/481824/Bugar-a-dalsi-traja-poslanci-odisli-z-SMK", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=93", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=303&CisObdobia=3", "http://www.sme.sk/c/1683783/narodna-rada-sr-ma-22-nezavislych-poslancov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=72", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_volebny-poriadok-ustanovujuca-schodza-2012.rtf&ei=K2N2UZqDOY_AswbMz4GAAw&usg=AFQjCNFHeigW2XjNHilDY6-HiaIrZKK9OA&sig2=DM3nJwmNIYlVmJnLZ8XZaQ&bvm=bv.45512109,d.Yms", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:56.599699+00:00"}
{"id": "vr37833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37833", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...z toho dohodnutého konceptu trčí pre Slovensko možnosť, že celkovo bude musieť prispieť vo výhľade niektorých rokov až sumou 5,8 miliardy eur a to je proste, to už je suma, ktorú by sme nemuseli rozchodiť, to je niečo skoro okolo 20 % nášho celkového verejného dlhu...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií informuje (.pdf) , že schodok celých verejných financií na tzv. akruálnej báze (európsky účtovný štandard ESA 95) by mohol byť za rok 2010 mierne pod predpokladanou úrovňou 7,8 % hrubého domáceho produktu. Ak bolo teda HDP SR v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, tak 7,8 %HDP je cca 5,14 mld. eur, čo z 5,8 mld eur. predstavuje 88 % nášho celkového verejného dlhu. Teraz si nie som celkom isty, ci to dobre pochopil, lebo tych 20 kazimirov a 88 co mi vyslo je dost velky rozdiel.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií informuje (.pdf) , že schodok celých verejných financií na tzv. akruálnej báze (európsky účtovný štandard ESA 95) by mohol byť za rok 2010 mierne pod predpokladanou úrovňou 7,8 % hrubého domáceho produktu. Ak bolo teda HDP SR v roku 2010 vo výške 65,9 mld.eur, tak 7,8 %HDP je cca 5,14 mld. eur, čo z 5,8 mld eur. predstavuje 88 % nášho celkového verejného dlhu. Teraz si nie som celkom isty, ci to dobre pochopil, lebo tych 20 kazimirov a 88 co mi vyslo je dost velky rozdiel."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo financií informuje (.pdf)", "HDP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Brutenicova/rozpocet.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:50.244256+00:00"}
{"id": "vr30243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30243", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "No, tak by som rád povedal, že len na 4 úsekoch, pri Levoči, Martine a Prešove, ktoré boli zazmluvnené za bývalej vlády a my sme ich zrušili a znovu sa vytendrovali transparentným spôsobom, rozdiel v stavebných nákladoch, zdôrazňujem, v stavebných nákladoch, ktoré sú porovnateľné, bol 700 miliónov eur. Za tieto 4 úseky chcela Ficova vláda zaplatiť na stavebných nákladoch 1 miliardu 130 miliónov eur, za našej vlády sa to vytendrovalo za 439 miliónov eur.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I.MIkloš hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["I.MIkloš hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:50.251007+00:00"}
{"id": "vr13909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13909", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pán Arpáš bol šéfom kontrarozviedky počas šéfovania pána generála Mitra, ak sa nemýlim to je alebo pána Pittnera.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Riaditeľom SIS bol v rokoch 1998-2003 V. Mitro . Po ňom nasledoval v rokoch 2003-2006 L. Pittner . Ľ. Arpáš bol šéfom kontrarozviedky do roku 2006, kedy bol z funkcie prepustený . Presné informácie o tom, odkedy bol Arpáš šéfom kontrarozviednej služby SIS sa nám nepodarilo dohľadať, avšak keďže jeho funkcia skončila v roku 2006, pracoval na poste šéfa kontrarozviedky počas šéfovania Pittnera. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Riaditeľom SIS bol v rokoch 1998-2003 V. Mitro . Po ňom nasledoval v rokoch 2003-2006 L. Pittner . Ľ. Arpáš bol šéfom kontrarozviedky do roku 2006, kedy bol z funkcie prepustený . Presné informácie o tom, odkedy bol Arpáš šéfom kontrarozviednej služby SIS sa nám nepodarilo dohľadať, avšak keďže jeho funkcia skončila v roku 2006, pracoval na poste šéfa kontrarozviedky počas šéfovania Pittnera. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Mitro", "Pittner", "prepustený"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/171594/zlodej-okradol-exriaditela-sis-advokata-vladimira-mitra.html", "http://www.sme.sk/c/4038394/ladislav-pittner-general-az-do-konca.html", "https://dennikn.sk/287224/arpas-ktory-mal-predat-pente-gorilu-informacie-odovzdaval-lorencovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:57.422425+00:00"}
{"id": "49863", "numeric_id": 49863, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49863", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "Mesiac po voľbách sa tu protestovalo preto, lebo vy ste sa mesiac po voľbách rozhodli si prepustiť svojich priateľov z väzenia, napr. ako Dušana Kováčika.", "statement_date": "2025-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dva mesiace po nástupe vlády Roberta Fica ľudia protestovali proti novele trestného zákona, ktorá menila trestné sadzby a rušila Úrad špeciálnej prokuratúry. Hoci novela pomohla niektorým osobám blízkym vládnej koalícii, prepustenie Dušana Kováčika s ňou nesúviselo – umožnilo ho staršie ustanovenie zákona. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrvý protest proti štvrtej vláde Roberta Fica sa konal v Bratislave 7. decembra 2023. Na proteste vystúpili lídri opozičných strán, protestovali proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Protesty pokračovali aj v nasledujúcich týždňoch. Vo februári prišlo na protest proti novele trestného zákona v Bratislave podľa odhadov asi 30 000 ľudí.\n\nNa základe novely trestného zákona, je napríklad premlčaný prípad podpredsedu parlamentu Petra Žigu, ktorý bol obvinený z podplácania. Novela pomohla aj podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi, keď bol na základe novely premlčaný skutok týkajúci sa prijímania úplatku.\n\nBývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, právoplatne odsúdeného na 8 rokov trestu odňatia slobody za prijatie úplatku a vynášanie zo spisov, prepustil svojím rozhodnutím minister spravodlivosti Boris Susko. Minister spravodlivosti podal v prípade Dušana Kováčika dovolanie a zároveň rozhodol o dočasnom prerušení výkonu trestu do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Pri tomto postupe minister spravodlivosti využil paragraf, ktorý bol v Trestnom poriadku už od reformy z roku 2005, ktorú pripravoval vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic.", "analysis_paragraphs": ["Dva mesiace po nástupe vlády Roberta Fica ľudia protestovali proti novele trestného zákona, ktorá menila trestné sadzby a rušila Úrad špeciálnej prokuratúry. Hoci novela pomohla niektorým osobám blízkym vládnej koalícii, prepustenie Dušana Kováčika s ňou nesúviselo – umožnilo ho staršie ustanovenie zákona. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Prvý protest proti štvrtej vláde Roberta Fica sa konal v Bratislave 7. decembra 2023. Na proteste vystúpili lídri opozičných strán, protestovali proti zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry. Protesty pokračovali aj v nasledujúcich týždňoch. Vo februári prišlo na protest proti novele trestného zákona v Bratislave podľa odhadov asi 30 000 ľudí.", "Na základe novely trestného zákona, je napríklad premlčaný prípad podpredsedu parlamentu Petra Žigu, ktorý bol obvinený z podplácania. Novela pomohla aj podnikateľovi Miroslavovi Výbohovi, keď bol na základe novely premlčaný skutok týkajúci sa prijímania úplatku.", "Bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, právoplatne odsúdeného na 8 rokov trestu odňatia slobody za prijatie úplatku a vynášanie zo spisov, prepustil svojím rozhodnutím minister spravodlivosti Boris Susko. Minister spravodlivosti podal v prípade Dušana Kováčika dovolanie a zároveň rozhodol o dočasnom prerušení výkonu trestu do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Pri tomto postupe minister spravodlivosti využil paragraf, ktorý bol v Trestnom poriadku už od reformy z roku 2005, ktorú pripravoval vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic."], "analysis_date": "2025-02-08", "analysis_sources": {"text": ["konal", "vystúpili", "pokračovali", "prišlo", "prípad", "premlčaný", "odsúdeného", "prepustil", "podal", "bol"], "url": ["https://www.startitup.sk/prvy-protest-proti-vlade-roberta-fica-pred-uradom-vlady-sa-zhromazdili-tisicky-ludi/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pred-uradom-vlady-protestovali-proti-r/759823-clanok.html", "https://spravy.stvr.sk/2024/01/opozicia-pokracuje-v-protestoch-proti-novele-trestneho-zakona-dalsi-naplanovali-na-stvrtok/", "https://dennikn.sk/minuta/live/20553/protesty-ficova-vlada-urad-specialnej-prokuratury-2024-02-01", "https://www.ta3.com/clanok/957071/poverenemu-sefovi-parlamentu-zigovi-zastavili-trestne-stihanie-dovodom-je-premlcanie", "https://spravy.stvr.sk/2024/08/oligarcha-miroslav-vyboh-uz-nie-je-obvineny-pomohla-mu-novela-trestneho-zakona/", "https://dennikn.sk/2854379/kovacik-dostal-osem-rokov-strnastrocny-trest-oznacil-najvyssi-sud-za-neprimerany/", "https://dennikn.sk/4134685/kovacik-ide-na-slobodu-pomohol-mu-ficov-minister-susko/", "https://dennikn.sk/4134685/kovacik-ide-na-slobodu-pomohol-mu-ficov-minister-susko/", "https://dennikn.sk/4136727/mozu-pustit-aj-kocnera-ma-kovacik-sancu-na-odskodne-a-moze-byt-znovu-prokuratorom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:08.276997+00:00"}
{"id": "vr16606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16606", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Zhruba sa zadlžujú nemocnice každoročne alebo zadlžovali niekde od 80 do 110 miliónov a bolo tomu aj pred 12 rokmi...", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vývoj zadlžovania nemocníc sa v posledných rokoch uvádza v Informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za predchádzajúci rok. Uvedený dokument sa však predkladá na rokovania vlády až od roku 2012 a Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva, ktoré im predchádzali, takýto údaj spravidla neobsahovali. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj zadlžovania nemocníc sa v posledných rokoch uvádza v Informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za predchádzajúci rok. Uvedený dokument sa však predkladá na rokovania vlády až od roku 2012 a Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva, ktoré im predchádzali, takýto údaj spravidla neobsahovali. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie vlády", "rok 2013", "roku 2016", ".rtf"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12661?prefixFile=u_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164403?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-208466?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-122139"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:22.596604+00:00"}
{"id": "vr36075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36075", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Veď počas tých 20 rokov, čo som v politike od toho federálneho poslanca som bol minimálne ja neviem o nejakých 13 alebo 15 rázy pred imunitným výborom. Stále ma niekto chcel zatvárať, stále ma niekto prenasledoval.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám potvrdiť nepodarilo, ale nikoho by asineprekvapilo, ak by to bola pravda.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám potvrdiť nepodarilo, ale nikoho by asineprekvapilo, ak by to bola pravda."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:42.470187+00:00"}
{"id": "vr35469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35469", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Mnohokrát sme znížili (zamestnanosť v štátnej správe, pozn.).", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa vyššie uvedeného to nie je pravda.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyššie uvedeného to nie je pravda."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:50.320720+00:00"}
{"id": "vr32077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32077", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Musím pre porovnanie povedať, že balík, ktorej súčasťou bol aj pán Švejna, tá minulá vláda v roku 2011, bol odhadovaný tými istými ľudmi na rezorte financií na úrovni 0,8 %, skončilo to 1 %. To znamená nemuseli sme mať 3%, ale mohli sme mať 4% rast.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z uvedených oficiálnych výstupov IFP vyplýva, že konsolidačný balíček vlády I. Radičovej nemal odhadovaný dopad 0,8 resp. 1 p.b. na HDP ale podľa makroekonomickej prognózy 0,5 b.p. Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011 . V analýze sa nespomína odhad o koľko konsolidácia spomalí ekonomický rast. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií , ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov. Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistou spotrebiteľov, čo spolu s nižším rastom zamestnanosti spôsobuje nižší odhad spotreby domácností v roku 2011.\" V Makroekonomickej prognóze MF SR (s.2) zo septembra 2010 , IFP uvádza konsolidačné opatrenia a zlepšené čerpanie európskych peňazí bude mať vplyv 0,5 p.b. \"Spomalenie rastu v nasledujúcom roku je spôsobené vyššou východiskovou bázou roku 2010, vyššou infláciou (ceny potravín a komodít) a predovšetkým fiškálnou konsolidáciu. Z hľadiska negatívneho dopadu na ekonomický rast bude výrazné zníženie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov, keď reštriktívny vplyv fiškálneho impulzu bude okolo 1,5% HDP. Plánované zníženie deficitu na 4,9% HDP si vyžiada fiškálne opatrenia na úrovni 2,5% HDP. Tieto opatrenia pri zlepšenom očakávanom čerpaní EÚ fondov budú mať nepriaznivý dopad na ekonomický rast v roku 2011 na úrovni 0,5 p.b.\" Makroekonomická prognóza z februára 2012 taktiež nehovorí o číslach, ktoré spomína P. Kažimír. \" Fiškálne opatrenia (vlády I. Radičovej, pozn) tak znížia rast HDP v roku 2013 o 0,7 p.b ., v roku 2014 o 0,5 p.b. a v roku 2015 o 0,8 p.b.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z uvedených oficiálnych výstupov IFP vyplýva, že konsolidačný balíček vlády I. Radičovej nemal odhadovaný dopad 0,8 resp. 1 p.b. na HDP ale podľa makroekonomickej prognózy 0,5 b.p. Vplyvom úsporných opatrení vlády na rast HDP sa zaoberá napríklad štúdia z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011 . V analýze sa nespomína odhad o koľko konsolidácia spomalí ekonomický rast. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií , ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov. Očakávania spojené s konsolidáciou zvyšujú neistou spotrebiteľov, čo spolu s nižším rastom zamestnanosti spôsobuje nižší odhad spotreby domácností v roku 2011.\" V Makroekonomickej prognóze MF SR (s.2) zo septembra 2010 , IFP uvádza konsolidačné opatrenia a zlepšené čerpanie európskych peňazí bude mať vplyv 0,5 p.b. \"Spomalenie rastu v nasledujúcom roku je spôsobené vyššou východiskovou bázou roku 2010, vyššou infláciou (ceny potravín a komodít) a predovšetkým fiškálnou konsolidáciu. Z hľadiska negatívneho dopadu na ekonomický rast bude výrazné zníženie deficitu tlmené očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov, keď reštriktívny vplyv fiškálneho impulzu bude okolo 1,5% HDP. Plánované zníženie deficitu na 4,9% HDP si vyžiada fiškálne opatrenia na úrovni 2,5% HDP. Tieto opatrenia pri zlepšenom očakávanom čerpaní EÚ fondov budú mať nepriaznivý dopad na ekonomický rast v roku 2011 na úrovni 0,5 p.b.\" Makroekonomická prognóza z februára 2012 taktiež nehovorí o číslach, ktoré spomína P. Kažimír. \" Fiškálne opatrenia (vlády I. Radičovej, pozn) tak znížia rast HDP v roku 2013 o 0,7 p.b ., v roku 2014 o 0,5 p.b. a v roku 2015 o 0,8 p.b.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["8. februára 2011", "septembra 2010", "februára 2012"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7708&documentId=5167", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8163&documentId=7066"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:10.907727+00:00"}
{"id": "44412", "numeric_id": 44412, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44412", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Bude voľba generálneho prokurátora, ktorú bude treba spraviť naozaj verejnú. A s verejnými vypočutiami, my tam máme dokonca návrh, aby Generálneho prokurátora do tohto procesu  mohli nominovať aj iní ľudia, nielen poslanci, aby to mohli robiť aj odborné stavovské organizácie, prípadne kancelária prezidentky.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasnému generálnemu prokurátorovi končí funkčné obdobie v júli 2020. Téme vo ľ by generálneho prokurátora sa venuje aj koalícia Progresívne Slovensko/Spolu. Súčasťou ich predvolebného programu je aj časť o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora. Ich strany je „ prostredníctvom otvorenia procesu vo ľby verejnosti, rozšírenia okruhu subjektov oprávnených nominovať kandidátov na generálneho (…) prokurátora…” . Koalícia taktiež navrhuje verejné vypočutie kandidátov a povinne verejnú voľbu v parlamente. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasnému generálnemu prokurátorovi končí funkčné obdobie v júli 2020. Téme vo ľ by generálneho prokurátora sa venuje aj koalícia Progresívne Slovensko/Spolu. Súčasťou ich predvolebného programu je aj časť o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora. Ich strany je „ prostredníctvom otvorenia procesu vo ľby verejnosti, rozšírenia okruhu subjektov oprávnených nominovať kandidátov na generálneho (…) prokurátora…” . Koalícia taktiež navrhuje verejné vypočutie kandidátov a povinne verejnú voľbu v parlamente. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["končí", "programu"], "url": ["https://dennikn.sk/1625374/zmena-volby-generalneho-prokuratora-strany-vo-svojich-programoch-planuju-velke-zmeny/", "https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/spravodlivost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:42.650486+00:00"}
{"id": "vr32051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32051", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dokonca ste v prvom čítaní hlasovali za zákon o super mzde (hrubej, pozn.), ktorý mal presne túto oblasť riešiť. Napríklad plán výdavkové paušály ste riešili na hranici 200 eur, my ideme na 420, vo vyše 2 násobok.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2011 bol predložený vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. V rámci tohto návrhu sa plánovalo aj so zavedením tzv. superhrubej mzdy, zvýšením hrubej mzdy o poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľom. Dňa 13. septembra 2011 sa návrh zákona prerokovával v parlamente. V prvom kole za hlasovalo 86 poslancov, vrátane celého poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Zákon však nakoniec neprešiel, 28. októbra bol stiahnutý navrhovateľom. V rámci tohto zákona sa taktiež navrhovalo, aby si samostatne zárobkovo činné osoby mohli \"uplatniť výdavky vo výške 40 % z príjmov najviac do výšky 2 400 eur ročne .\" To znamená 200 eur mesačne. Ako uviedla agentúra SITA , súčasná vláda R. Fica, plánuje paušálne výdavky živnostníkov ohraničiť stropom 420 eur mesačne. P. Kažimír má teda pravdu, ak hovorí, že súčasná navrhovaná výška odpočítateľných paušálnych výdavkov je viac ako dvojnásobná oproti návrhu vlády I. Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2011 bol predložený vládny návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti. V rámci tohto návrhu sa plánovalo aj so zavedením tzv. superhrubej mzdy, zvýšením hrubej mzdy o poistné na sociálne poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a poistné na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľom. Dňa 13. septembra 2011 sa návrh zákona prerokovával v parlamente. V prvom kole za hlasovalo 86 poslancov, vrátane celého poslaneckého klubu SDKÚ-DS. Zákon však nakoniec neprešiel, 28. októbra bol stiahnutý navrhovateľom. V rámci tohto zákona sa taktiež navrhovalo, aby si samostatne zárobkovo činné osoby mohli \"uplatniť výdavky vo výške 40 % z príjmov najviac do výšky 2 400 eur ročne .\" To znamená 200 eur mesačne. Ako uviedla agentúra SITA , súčasná vláda R. Fica, plánuje paušálne výdavky živnostníkov ohraničiť stropom 420 eur mesačne. P. Kažimír má teda pravdu, ak hovorí, že súčasná navrhovaná výška odpočítateľných paušálnych výdavkov je viac ako dvojnásobná oproti návrhu vlády I. Radičovej."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "návrhu", "návrh zákona", "hlasovalo", "zákona", "SITA"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20133", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-137274?prefixFile=m_", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3818", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29119", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3818", "http://ekonomika.sme.sk/c/6418924/pausalne-vydavky-zivnostnikov-sa-ohranicia-stropom-420-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:00.605551+00:00"}
{"id": "vr30831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30831", "speaker": "Lukáš Dolanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-dolansky", "statement": "Evropa si ovšem uvědomuje, že dosáhnout toho (tj. vyrovnaných či přebytkových rozpočtů členských států EU) nebude jednoduché, protože, když se podíváme na mapu Evropy, tak třeba v roce 2010 byly jen dvě země, které takových, či vyrovnaných, či přebytkových rozpočtů dosáhly. A to je Švédsko a Estonsko. Ovšem obě jsou mimo eurozónu.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Redaktor Lukáš Dolanský ve svém příspěvku divákům ČT v souvislosti s požadavky v návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a řízení v hospodářské a měnové unii dojednané na summitu EU předkládá informaci o tom, že v Evropě v roce 2010 existovaly jen 2 státy, které dosáhly vyrovnaných či přebytkových rozpočtů. Redaktor však pracuje nepřesně s pojmem Evropa. Pro diváky není zřejmé, zda tímto myslí EU nebo Evropu jako takovou. Jeho výrok by byl pravdivý pouze v prvním případě, kdy skutečně podle údajů Eurostatu (.pdf) v sedmadvaceti členských státech EU dosáhlo přebytkového rozpočtu v poměru k HDP pouze Švédsko a Estonsko (obě + 0,2%). Pokud bychom však vycházeli striktně ze slov redaktora, předkládal by pak Lukáš Dolanský zavádějící informace. V Evropě podle statistik OECD mělo přebytkový rozpočet např. i Norsko (+ 10.6%) nebo Švýcarsko (+ 0.6%). Zásadní nepřesnosti se redaktor dopustil i konstatováním, že Švédsko a Estonskou jsou mimo eurozónu. Zatímco pro Švédsko toto tvrzení platí, Estonsko přijalo společnou měnu euro k 1. 1. 2011. Tvrzení Lukáše Dolanského by bylo pravdivé pouze v případě, že by hovořil o roku 2010, u kterého odkazoval na statistiky rozpočtů, což však nečiní a naopak mluví v přítomném čase.", "analysis_paragraphs": ["Redaktor Lukáš Dolanský ve svém příspěvku divákům ČT v souvislosti s požadavky v návrhu Smlouvy o stabilitě, koordinaci a řízení v hospodářské a měnové unii dojednané na summitu EU předkládá informaci o tom, že v Evropě v roce 2010 existovaly jen 2 státy, které dosáhly vyrovnaných či přebytkových rozpočtů. Redaktor však pracuje nepřesně s pojmem Evropa. Pro diváky není zřejmé, zda tímto myslí EU nebo Evropu jako takovou. Jeho výrok by byl pravdivý pouze v prvním případě, kdy skutečně podle údajů Eurostatu (.pdf) v sedmadvaceti členských státech EU dosáhlo přebytkového rozpočtu v poměru k HDP pouze Švédsko a Estonsko (obě + 0,2%). Pokud bychom však vycházeli striktně ze slov redaktora, předkládal by pak Lukáš Dolanský zavádějící informace. V Evropě podle statistik OECD mělo přebytkový rozpočet např. i Norsko (+ 10.6%) nebo Švýcarsko (+ 0.6%). Zásadní nepřesnosti se redaktor dopustil i konstatováním, že Švédsko a Estonskou jsou mimo eurozónu. Zatímco pro Švédsko toto tvrzení platí, Estonsko přijalo společnou měnu euro k 1. 1. 2011. Tvrzení Lukáše Dolanského by bylo pravdivé pouze v případě, že by hovořil o roku 2010, u kterého odkazoval na statistiky rozpočtů, což však nečiní a naopak mluví v přítomném čase."], "analysis_date": "2012-02-01", "analysis_sources": {"text": ["údajů Eurostatu", "statistik OECD"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-21102011-AP/EN/2-21102011-AP-EN.PDF", "http://www.oecd-ilibrary.org/economics/government-deficit_gov-dfct-table-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:52.519985+00:00"}
{"id": "49022", "numeric_id": 49022, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49022", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Banky vykázali za minulý rok historické zisky, myslím vo výške 830 miliónov eur, ale vy vaša vláda za objala s bankármi v roku 2021 to bolo a podpísala alebo 2020, podpísala memorandum, zrušila mimoriadny odvod.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Banky na Slovensku v roku 2022 dosiahli čisté zisky v hodnote 829 miliónov eur. Podľa štatistík si tak dokázali polepšiť naviac takmer o 103 miliónov eur. Údaje Národnej banky Slovenska hovoria o tom, že zisky bánk za kalendárny rok 2022 boli najvyššie v histórii.\n\nMinisterstvo financií v roku 2020 spolu so Slovenskou bankovou asociáciou uzatvorilo Memorandum o porozumení. V rámci tohto memoranda sa vyrokovala dohoda o zrušení bankového odvodu a jeho nahradenie novou finančnou schémou.", "analysis_paragraphs": ["Banky na Slovensku v roku 2022 dosiahli čisté zisky v hodnote 829 miliónov eur. Podľa štatistík si tak dokázali polepšiť naviac takmer o 103 miliónov eur. Údaje Národnej banky Slovenska hovoria o tom, že zisky bánk za kalendárny rok 2022 boli najvyššie v histórii.", "Ministerstvo financií v roku 2020 spolu so Slovenskou bankovou asociáciou uzatvorilo Memorandum o porozumení. V rámci tohto memoranda sa vyrokovala dohoda o zrušení bankového odvodu a jeho nahradenie novou finančnou schémou."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["zisky", "polepšiť", "uzatvorilo"], "url": ["https://www.finsider.sk/biznis/zisk-bank-v-roku-2022-bol-rekordny/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/655529-slovenske-banky-dosiahli-rekordne-zisky-za-europou-aj-tak-zaostavaju/", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4810436_dokument1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:57.749013+00:00"}
{"id": "vr38124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38124", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Jednak si myslím, že žiadni poslanci nezneužívajú úmyselne priestupkovú imunitu s výnimkou pána poslanca Matoviča, o tom si jedinom pamätám, že úmyselne sa postavil autom na prechod.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Čo si poslanec Maďarič myslí a pamätá, zhodnotiť nevieme, každopádne faktom je, že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že \"poslanec je ako boh\" . K tomuto \"tichému protestu\" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Maďarič v relácii tvrdil. Ďalším faktom zostáva, že priestupkovú imunitu využili napr. títo poslanci (z Maďaričovej dikcie sa jedná o \"úmyselné zneužitie\"): V. Lukáč z SNS, na ktorého podala jeho ex-priateľka trestné oznámenie, kvôli výhražným smskám . Známy je aj prípad bývalého poslanca J. Cupera HZDS, ktorému pri dopravnej nehode v novembri 2005 v Modre, policajti namerali v krvi viac ako dve promile alkoholu. Rovnako priestupkovú imunitu využil aj bývalý poslanec z SMK M. Duray, ktorý viackrát odmietol vykonanie dychovej skúšky . V septembri 2004 poslanec Jozef Miklušičák (KDH) zrazil v obci Zákamenné chodcu , ktorý mal v krvi 2,75 promile alkoholu. K nehode došlo, počas návratu poslanca domov z Bratislavy. Polícia u vodiča požitie alkoholu nezistila. V apríli 2004 spôsobil poslanec NR SR Stanislav Kropilák (ANO) dopravnú nehodu v Bratislave, keď narazil do dopravnej značky . Poslanec z miesta nehody ušiel, neskôr sa prihlásil na polícii. Šéf ANO Pavol Rusko neskôr Kropiláka obvinil, že v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu, to ale Kropilák odmietol. V októbri 2001 zastavila policajná hliadka poslanca NR SR Pála Farkasa (SMK). Poslanec sa podľa polície odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol a z miesta odišiel. Neskôr ho v centre Bratislavy zadržali viaceré policajné hliadky. Farkas tvrdil, že po zastavení odovzdal hliadke všetky doklady, ale policajti ho však nechali čakať a dlhší čas si ho nevšímali, a preto z miesta odišiel.", "analysis_paragraphs": ["Čo si poslanec Maďarič myslí a pamätá, zhodnotiť nevieme, každopádne faktom je, že I. Matovič naozaj zastavil na prechode pre chodcov v najfrekventovanejšej časti Bratislavy. Líder Obyčajných ľudí chcel takto ale demonštrovať, že \"poslanec je ako boh\" . K tomuto \"tichému protestu\" , ako to on sám nazval, ho vyprovokovala nečinnosť ostatných poslancov a chcel takto upozorniť na širokú imunitu poslancov NR SR a tiež dať do pozornosti občanov o dva dni sa konajúce referendum , ktorého súčasťou bola aj otázka zrušenia priestupkovej imunity. Matovič svojou demonštráciou poukazoval na to, že ako poslanec si môže dovoliť zaparkovať na prechode a nie je to správne. Cieľom Matovičovej akcie bol presný opak toho, čo Maďarič v relácii tvrdil. Ďalším faktom zostáva, že priestupkovú imunitu využili napr. títo poslanci (z Maďaričovej dikcie sa jedná o \"úmyselné zneužitie\"): V. Lukáč z SNS, na ktorého podala jeho ex-priateľka trestné oznámenie, kvôli výhražným smskám . Známy je aj prípad bývalého poslanca J. Cupera HZDS, ktorému pri dopravnej nehode v novembri 2005 v Modre, policajti namerali v krvi viac ako dve promile alkoholu. Rovnako priestupkovú imunitu využil aj bývalý poslanec z SMK M. Duray, ktorý viackrát odmietol vykonanie dychovej skúšky . V septembri 2004 poslanec Jozef Miklušičák (KDH) zrazil v obci Zákamenné chodcu , ktorý mal v krvi 2,75 promile alkoholu. K nehode došlo, počas návratu poslanca domov z Bratislavy. Polícia u vodiča požitie alkoholu nezistila. V apríli 2004 spôsobil poslanec NR SR Stanislav Kropilák (ANO) dopravnú nehodu v Bratislave, keď narazil do dopravnej značky . Poslanec z miesta nehody ušiel, neskôr sa prihlásil na polícii. Šéf ANO Pavol Rusko neskôr Kropiláka obvinil, že v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu, to ale Kropilák odmietol. V októbri 2001 zastavila policajná hliadka poslanca NR SR Pála Farkasa (SMK). Poslanec sa podľa polície odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol a z miesta odišiel. Neskôr ho v centre Bratislavy zadržali viaceré policajné hliadky. Farkas tvrdil, že po zastavení odovzdal hliadke všetky doklady, ale policajti ho však nechali čakať a dlhší čas si ho nevšímali, a preto z miesta odišiel."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["zastavil na prechode pre chodcov", "referendum", "kvôli výhražným smskám", "dopravnej nehode v novembri 2005", "viackrát odmietol vykonanie dychovej skúšky", "zrazil v obci Zákamenné chodcu", "keď narazil do dopravnej značky", "odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-46472920-matovic-protestoval-zaparkoval-na-prechode-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/vincent-lukac-vyhne-pokute-aj-pokarhaniu.html", "http://www.topky.sk/cl/1/95502/Cuper_Prokuratura_sa_zapojila_do_diskreditacnej_kampane?from=bleskovky", "http://www.cas.sk/clanok/92460/duray-odmietol-dychovu-skusku-viackrat.html", "http://hnonline.sk/c1-22786505-imunitu-cakaju-iba-kozmeticke-zmeny", "http://hnonline.sk/c1-22786505-imunitu-cakaju-iba-kozmeticke-zmeny", "http://hnonline.sk/c1-22786505-imunitu-cakaju-iba-kozmeticke-zmeny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:08.188483+00:00"}
{"id": "vr15999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15999", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keby sme sa pozreli na to, tak zistíme, že V4-ka je pomerne silným ťahúňom hospodárskeho rastu teraz v Európskej únii, pretože u nás je ten hospodársky rast podstatne vyšší, ako v iných členských štátoch Európskej únie.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medziročný rast HDP krajín V4 bol v roku 2016, s výnimkou Maďarska naozaj vyšší ako je priemer krajín Európskej únie. Vyšší je aj priemer rastu krajín V4, ktorý dosahuje 2,6 % HDP v porovnaní s priemerom rastu krajín EÚ, ktorý dosiahol 2,2 %. Nejde, však o podstate vyšší rast, ako to opísal premiér Fico a aj v EÚ existujú krajiny, ktoré rástli rýchlejšie. Sú to napr. Rumunsko (4,8 %), Bulharsko (3,4 %) alebo Malta (5 %). Treba však podotknúť, že medziročný rast HDP nie je úplne relevantný ukazovateľ pre porovnávanie ekonomickej sily krajiny. Nevypovedá totiž o celkovom objeme produkcie krajiny, len o tom, ako sa produkcia z roka na rok zväčšuje. V prípade , že krajina má malý objem HDP, tak ľahšie dosiahne aj vyšší percentuálny medziročný rast. A to je práve prípad krajín V4. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ak sa bližšie pozrieme na vývoj HDP v krajinách V4, tak zistíme, že jeho medziročný nárast je, skutočne, dlhodobo vyšší ako je priemer EÚ. V roku 2016 zaznamenalo najväčší rast Slovensko (3,3%), vysoký rast HDP bol aj v Poľsku (2,8%) a Českej republike (2,4%), zatiaľ čo Maďarsko sa s 2%-tným rastom priblížilo priemeru EÚ (2,2%). Za pozornosť stojí však najmä rok 2015, kedy rast HDP v Poľsku, Slovensku a Maďarsku presiahol hodnotu 3% a v ČR dosiahol dokonca 4,5%, pričom priemer EÚ bol 3,3%. Vysoký priemer krajín EÚ bol pritom čiastočne spôsobený aj oficiálnymi číslami z Írska , ktoré hlásili rast 26 %, spôsobený náhlym záujmom amerických firiem o írsky trh. Pri porovnávaní krajín je potrebné vziať do úvahy tiež počet obyvateľov. European central financial observer prirovnáva populáciu krajín V4 k tej nemeckej. Preto je relevantné komparovať vývoj HDP tohto zoskupenia práve s Nemeckom. V roku 2016 dosahoval súčet HDP krajín V4 792,5 miliárd eur, čo je 4krát menej ako HDP Nemecka v tom istom roku. Vyšehradska skupina na tom nie je lepšie ani v porovnaní s celou EÚ. Počet obyvateľov krajín V4 tvorí 12,5% celkovej populácie EÚ, avšak iba 5,3% jej celkového HDP. Vyššie uvedené veličiny sú uvedené v bežných cenách. Ak sa pozrieme na HDP per capita v parite kúpnej sily, tak si môžeme všimnúť, že hodnoty krajín V4 sú výrazne nižšie ako je priemer EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje HDP v prepočte na obyvateľa podľa parity kúpnej sily v roku 2015, pričom je porovnávané s priemerom EÚ v tom istom roku. Hodnoty pre rok 2016 zatiaľ nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medziročný rast HDP krajín V4 bol v roku 2016, s výnimkou Maďarska naozaj vyšší ako je priemer krajín Európskej únie. Vyšší je aj priemer rastu krajín V4, ktorý dosahuje 2,6 % HDP v porovnaní s priemerom rastu krajín EÚ, ktorý dosiahol 2,2 %. Nejde, však o podstate vyšší rast, ako to opísal premiér Fico a aj v EÚ existujú krajiny, ktoré rástli rýchlejšie. Sú to napr. Rumunsko (4,8 %), Bulharsko (3,4 %) alebo Malta (5 %). Treba však podotknúť, že medziročný rast HDP nie je úplne relevantný ukazovateľ pre porovnávanie ekonomickej sily krajiny. Nevypovedá totiž o celkovom objeme produkcie krajiny, len o tom, ako sa produkcia z roka na rok zväčšuje. V prípade , že krajina má malý objem HDP, tak ľahšie dosiahne aj vyšší percentuálny medziročný rast. A to je práve prípad krajín V4. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ak sa bližšie pozrieme na vývoj HDP v krajinách V4, tak zistíme, že jeho medziročný nárast je, skutočne, dlhodobo vyšší ako je priemer EÚ. V roku 2016 zaznamenalo najväčší rast Slovensko (3,3%), vysoký rast HDP bol aj v Poľsku (2,8%) a Českej republike (2,4%), zatiaľ čo Maďarsko sa s 2%-tným rastom priblížilo priemeru EÚ (2,2%). Za pozornosť stojí však najmä rok 2015, kedy rast HDP v Poľsku, Slovensku a Maďarsku presiahol hodnotu 3% a v ČR dosiahol dokonca 4,5%, pričom priemer EÚ bol 3,3%. Vysoký priemer krajín EÚ bol pritom čiastočne spôsobený aj oficiálnymi číslami z Írska , ktoré hlásili rast 26 %, spôsobený náhlym záujmom amerických firiem o írsky trh. Pri porovnávaní krajín je potrebné vziať do úvahy tiež počet obyvateľov. European central financial observer prirovnáva populáciu krajín V4 k tej nemeckej. Preto je relevantné komparovať vývoj HDP tohto zoskupenia práve s Nemeckom. V roku 2016 dosahoval súčet HDP krajín V4 792,5 miliárd eur, čo je 4krát menej ako HDP Nemecka v tom istom roku. Vyšehradska skupina na tom nie je lepšie ani v porovnaní s celou EÚ. Počet obyvateľov krajín V4 tvorí 12,5% celkovej populácie EÚ, avšak iba 5,3% jej celkového HDP. Vyššie uvedené veličiny sú uvedené v bežných cenách. Ak sa pozrieme na HDP per capita v parite kúpnej sily, tak si môžeme všimnúť, že hodnoty krajín V4 sú výrazne nižšie ako je priemer EÚ. Nasledujúci graf zobrazuje HDP v prepočte na obyvateľa podľa parity kúpnej sily v roku 2015, pričom je porovnávané s priemerom EÚ v tom istom roku. Hodnoty pre rok 2016 zatiaľ nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["HDP", "prípade", "HDP", "Írska", "populáciu", "HDP"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "http://www.theglobaleconomy.com/guide/article/108/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00115&plugin=1", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2016-07-12/ireland-s-economy-grows-26-as-u-s-companies-chase-lower-taxes", "http://www.financialobserver.eu/poland/the-visegrad-group-countries-are-closer-politically-than-economically/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:13.027524+00:00"}
{"id": "48380", "numeric_id": 48380, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48380", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ten problém je v tom, dámy a páni, milí priatelia, že my sme odovzdali cudziemu štátu, ktorý je vo vojnovom konflikte, osobitý špeciálny systém protivzdušnej obrany v stámiliónovej hodnote, ktorý sme získali v rámci deblokácie ruského dlhu.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská republika získala systém S-300 po rozdelení Česko-Slovenska počas delenia federálneho majetku. O nákupe ďalšieho systému S-300 v rámci deblokácie ruského dlhu uvažovala Mečiarova vláda, nakoniec však tomu nedošlo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovenská republika darovala Ukrajine 8. apríla svoj systém protivzdušnej obrany S-300. Tento systém sa nachádzal na území Slovenska už od rozdelenia Česko-Slovenska, kedy Slovensko získalo jediný kus S-300, ktorý Česko-Slovensko vlastnilo, pričom Česko si ponechalo dva stacionárne systémy S-200.\n\nTretia vláda Vladimíra Mečiara prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu. Po nástupe Dzurindovej vlády v roku 1998 však nastali pochybnosti, či je takýto systém pre Slovensko vhodný a nebránil by integrácii do NATO. Dzurindova vláda sa nakoniec rozhodla od zmluvy odstúpiť.\n\nSystém, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, nenadobudlo v súvislosti s deblokáciou ruského dlhu.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika získala systém S-300 po rozdelení Česko-Slovenska počas delenia federálneho majetku. O nákupe ďalšieho systému S-300 v rámci deblokácie ruského dlhu uvažovala Mečiarova vláda, nakoniec však tomu nedošlo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovenská republika darovala Ukrajine 8. apríla svoj systém protivzdušnej obrany S-300. Tento systém sa nachádzal na území Slovenska už od rozdelenia Česko-Slovenska, kedy Slovensko získalo jediný kus S-300, ktorý Česko-Slovensko vlastnilo, pričom Česko si ponechalo dva stacionárne systémy S-200.", "Tretia vláda Vladimíra Mečiara prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu. Po nástupe Dzurindovej vlády v roku 1998 však nastali pochybnosti, či je takýto systém pre Slovensko vhodný a nebránil by integrácii do NATO. Dzurindova vláda sa nakoniec rozhodla od zmluvy odstúpiť.", "Systém, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, nenadobudlo v súvislosti s deblokáciou ruského dlhu."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["darovala", "získalo", "prijala", "rozhodla"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/Ei1FAEa/slovensko-darovalo-ukrajine-system-s-300/", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://www.sme.sk/c/2179662/o-nakupe-systemu-s-300-sa-rozhodne-do-konca-februara-podla-gajdosa-by-nato-nebolo-proti.html", "https://www.sme.sk/c/56756/s-300-pre-slovensko-najprv-ano-potom-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:54.034844+00:00"}
{"id": "vr30575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30575", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V Európskom stabilizačnom mechanizme, ktorý bude obdobou Medzinárodného menového fondu, akýmsi európskym menovým fondom, sa bude v krízových situáciách, vyslovene v krízových situáciách, môcť rozhodovať aj nižším kvórom, ako je to napríklad úplne bežné v Medzinárodnom menovom fonde. Že sa nerozhoduje stopercentnou väčšinou.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobnost trvalého eurovalu (ESM) a Medzinárodného menového fondu sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 20. novembra 2011). MMF rozhoduje potrebnou väcšinou, to znamená, že nie je nevyhnutná stopercentná väcšina ( zmluva MMF , strana 50.). Taktiež kvórum akéhokolvek stretnutia Rady Guvernérov alebo aj Výkonnej Rady vyžadujú väcšinu guvernérov resp. výkonných riaditelov, ktorí majú najmenej dve tretiny z celkového poctu hlasovacích práv. V zmluve MMF sa nepíše o žiadnych výnimocných alebo krízových situáciach kedy sa tak rozhoduje inak. V zmluve ESM sa píše (Clánok 4): \" The decisions of the Board of Governors and the Board of Directors shall be taken by mutual agreement, qualified majority or simple majority as specified in this Treaty. In respect of all decisions, a quorum of 2/3 of the members with voting rights representing at least 2/3 of the voting rights must be present.\" V Rade guvernérov a Výkonnej Rady sa rozhoduje podobne ako v MMF. Ani v ESM nie ne nevyhnutná jednohlasnost ale kvórum je 2/3. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobnost trvalého eurovalu (ESM) a Medzinárodného menového fondu sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 20. novembra 2011). MMF rozhoduje potrebnou väcšinou, to znamená, že nie je nevyhnutná stopercentná väcšina ( zmluva MMF , strana 50.). Taktiež kvórum akéhokolvek stretnutia Rady Guvernérov alebo aj Výkonnej Rady vyžadujú väcšinu guvernérov resp. výkonných riaditelov, ktorí majú najmenej dve tretiny z celkového poctu hlasovacích práv. V zmluve MMF sa nepíše o žiadnych výnimocných alebo krízových situáciach kedy sa tak rozhoduje inak. V zmluve ESM sa píše (Clánok 4): \" The decisions of the Board of Governors and the Board of Directors shall be taken by mutual agreement, qualified majority or simple majority as specified in this Treaty. In respect of all decisions, a quorum of 2/3 of the members with voting rights representing at least 2/3 of the voting rights must be present.\" V Rade guvernérov a Výkonnej Rady sa rozhoduje podobne ako v MMF. Ani v ESM nie ne nevyhnutná jednohlasnost ale kvórum je 2/3. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo", "zmluva MMF", "zmluve ESM"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/209", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/aa/pdf/aa.pdf", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:26.812073+00:00"}
{"id": "vr38397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38397", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Predsedníctvo KDH 18. apríla, v deň, keď sa prijímala ústava prijalo vyhlásenie. Nebudem ho celé čítať, ale len dve vety. \"Pre nás je, po prvé, pre nás je problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska a druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hranice s podporou kolektívnych samospráv.\"", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vyhlásení KDH (18. apríla 2011, pozn.) k schválenej maďarskej ústave sa okrem iného píše: \"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv.\"", "analysis_paragraphs": ["Vo vyhlásení KDH (18. apríla 2011, pozn.) k schválenej maďarskej ústave sa okrem iného píše: \"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Vo vyhlásení KDH"], "url": ["http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:05.460152+00:00"}
{"id": "vr37717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37717", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Chcem pripomenúť, že za štyri roky vlády Róberta Fica sa priemerný dlh na jedného občana takmer zdvojnásobil z 3100 eur na 5300 eur.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Rovnaký Miklošov výrok sme už overovali pred mesiacom 20. februára 2011. Mikloš má správne čísla priemerného dlhu na obyvateľa za rok 2006 a rok 2010. V percentuálnom vyjadrení došlo od roku 2006 do roku 2010 k nárastu o 71%. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS :", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký Miklošov výrok sme už overovali pred mesiacom 20. februára 2011. Mikloš má správne čísla priemerného dlhu na obyvateľa za rok 2006 a rok 2010. V percentuálnom vyjadrení došlo od roku 2006 do roku 2010 k nárastu o 71%. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS :"], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "INESS"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/14/ivan-miklos", "http://www.cenastatu.sk/kd-mz/graph/table1/row004/2011/Eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:49.173098+00:00"}
{"id": "vr34782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34782", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pretože čo teraz parlament dokáže urobiť, keď má mesiac pred voľbami a minimálna lehota na prijatie zákona, aj keby sme zobrali skráteného konaní, je jeden mesiac...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lehoty sa pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní neuplatňujú (§89, ods. 3. Zákona o rokovacom poriadku NRSR (pdf), minimálna lehota teda v podstate neexistuje. (Zákon hovorí o existencii \"mimoriadnych okolností\", ktoré musia viesť k tomu, že je použité skrátené konanie- ako sú definované nie je v podstate jasné, ostatne bolo SLK použité pri schvaľovaní novely zákona o štátnych symboloch, po vrátení vlasteneckého zákona prezidentom).", "analysis_paragraphs": ["Lehoty sa pri prijímaní zákonov v skrátenom legislatívnom konaní neuplatňujú (§89, ods. 3. Zákona o rokovacom poriadku NRSR (pdf), minimálna lehota teda v podstate neexistuje. (Zákon hovorí o existencii \"mimoriadnych okolností\", ktoré musia viesť k tomu, že je použité skrátené konanie- ako sú definované nie je v podstate jasné, ostatne bolo SLK použité pri schvaľovaní novely zákona o štátnych symboloch, po vrátení vlasteneckého zákona prezidentom)."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["o rokovacom poriadku NRSR"], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:23.675991+00:00"}
{"id": "vr29574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29574", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na pôde Národnej rady koordinujeme prípravu nového zákona o športe, hľadáme nový spôsobom financovania, aby do športu natieklo čo najviac peňazí...", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o pracovnej skupine SFZ, ktorá sa venuje príprave nového zákona o športe, sa objavujú už od júna 2013. Meno predsedu Petra Pellegriniho v týchto správach figuruje až od roku 2014, avšak všetko nasvedčuje tomu, že sa momentálne na príprave a propagácii zákona podieľa, čiže výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o pracovnej skupine SFZ, ktorá sa venuje príprave nového zákona o športe, sa objavujú už od júna 2013. Meno predsedu Petra Pellegriniho v týchto správach figuruje až od roku 2014, avšak všetko nasvedčuje tomu, že sa momentálne na príprave a propagácii zákona podieľa, čiže výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["rokovania", "besedu", "novinkou", "zákon"], "url": ["http://www.ucps.sk/Aktualita1", "http://www.ta3.com/clanok/1058964/tb-p-pellegriniho-a-j-draxlera-o-novom-zakone-o-sporte.html", "http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/350531-novy-zakon-zvysuje-kontrolu-a-dava-autonomiu-zvazom/", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&phContent=~/EDL/ShowArticlePrint.ascx&ArticleId=39531"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:50.054964+00:00"}
{"id": "vr27338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27338", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kiska opakovane povedal tieto tri vety: „Povedal som jasne, že žiadneho scientológa nepoznám.“ prvá veta. Druhá veta: „Ja žiadneho scientológa nepoznám, poznám len Toma Cruisa a ja žiadneho, ja neviem vlastne kto je scientológom.“ Tretia veta: „Ja neviem skutočne kto je scientológom, jediného ktorého poznám je Tom Cruise z časopisov a s tým som sa zatiaľ nemal možnosť poznať.“", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uvedené vety povedal A. Kiska v prezidentskej diskusii na Markíze (od 31:00). Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Pán Kňažko ja som povedal jasne, že žiadneho scientológa nepoznám. Ja žiadneho scientológa nepoznám, poznám iba Toma Cruisa, ja vlastne neviem kto je to scientológ.\" Na Puškárovej otázku či nikiho nepozná z tejto cirkvi a či nemá žiadne kontakty A. Kiska odpovedal: \"Ja skutočne neviem kto je scientológom, jediného koho poznám je Tom Cruise z časopisov a s tým som sa zatiaľ nemal možnosť spoznať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Uvedené vety povedal A. Kiska v prezidentskej diskusii na Markíze (od 31:00). Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Pán Kňažko ja som povedal jasne, že žiadneho scientológa nepoznám. Ja žiadneho scientológa nepoznám, poznám iba Toma Cruisa, ja vlastne neviem kto je to scientológ.\" Na Puškárovej otázku či nikiho nepozná z tejto cirkvi a či nemá žiadne kontakty A. Kiska odpovedal: \"Ja skutočne neviem kto je scientológom, jediného koho poznám je Tom Cruise z časopisov a s tým som sa zatiaľ nemal možnosť spoznať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["diskusii"], "url": ["http://play.markiza.sk/video/archiv/prezidentske-volby-kampan-2014/13265_prezidentske-volby-kampan-2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:30.115432+00:00"}
{"id": "vr31772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31772", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže každé trestné stíhanie môže teraz po schválení toho zákona bežať, akonáhle je tam takéto podozrenie, parlament k tomu (k vzatiu poslanca do väzby, pozn.) zasadá do 24 hodín, vidím, je to stále v tej lehote, ktorú má aj súd, takže v tom nevidím žiadny problém.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa Ústavy SR zatknutá resp. obvinená osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. V Ústave SR, v rokovacom poriadku ani v návrhovanej novele Ústavy sa sa však nespomína limit 24 hodín na prerokovanie vzatia poslanca do väzby. Výrok hodnotíme ako závadzajúci. V rokovacom poriadku NR SR je ako jedna z pôsobností NR SR aj prerokovanie o vzatí poslanca do väzby: \"f) (NR SR, pozn.) rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti funkcií štátnych funkcionárov, ktoré jej boli predložené.\" Mandátový a imunitný výbor podľa rokovacieho poriadku NR SR okrem iných kompetencií posudzuje dôvody na vzatie poslanca do väzby: \"d) posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby,\" \"(2) Ak príslušný orgán požiada národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, ) mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom národnej rade.\" V rokovacom poriadku NR SR sa neuvádza, že by NR SR alebo imunitný výbor mal zasadať do 24 hodín. NR SR podľa § 142 rozhoduje o žiadosti na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal. V pripravovanej novele Ústavy, ktorá plánuje zrušiť resp. obmedziť trestnoprávnu imunitu, nie je exaktne stanovená lehota 24 hodín na zasadnutie v prípade vzatia poslanca do väzby. NR SR tak má spraviť na najbližšej schôdzi. Podľa Ústavy SR je zatknutá resp obvinená osoba odovzdaná súdu do 24 hodín. Inými slovami je pravda, že súd rozhoduje o zatknutom resp. obvinenom do 24 hodín. Ústava SR Čl 17: \"4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa Ústavy SR zatknutá resp. obvinená osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. V Ústave SR, v rokovacom poriadku ani v návrhovanej novele Ústavy sa sa však nespomína limit 24 hodín na prerokovanie vzatia poslanca do väzby. Výrok hodnotíme ako závadzajúci. V rokovacom poriadku NR SR je ako jedna z pôsobností NR SR aj prerokovanie o vzatí poslanca do väzby: \"f) (NR SR, pozn.) rokuje a rozhoduje v trestných a disciplinárnych veciach poslancov a vo veciach nezlučiteľnosti funkcií štátnych funkcionárov, ktoré jej boli predložené.\" Mandátový a imunitný výbor podľa rokovacieho poriadku NR SR okrem iných kompetencií posudzuje dôvody na vzatie poslanca do väzby: \"d) posudzuje, či sú dôvody na to, aby nebol vydaný súhlas na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby,\" \"(2) Ak príslušný orgán požiada národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, ) mandátový a imunitný výbor žiadosť urýchlene prerokuje a umožní poslancovi, aby sa zúčastnil na rokovaní výboru a aby sa k veci vyjadril. Mandátový a imunitný výbor podáva správu o výsledku rokovania spolu so svojím návrhom národnej rade.\" V rokovacom poriadku NR SR sa neuvádza, že by NR SR alebo imunitný výbor mal zasadať do 24 hodín. NR SR podľa § 142 rozhoduje o žiadosti na trestné stíhanie alebo na disciplinárne stíhanie poslanca, alebo na jeho vzatie do väzby na najbližšej schôdzi po predložení správy mandátového a imunitného výboru odo dňa, keď túto žiadosť predseda národnej rady dostal. V pripravovanej novele Ústavy, ktorá plánuje zrušiť resp. obmedziť trestnoprávnu imunitu, nie je exaktne stanovená lehota 24 hodín na zasadnutie v prípade vzatia poslanca do väzby. NR SR tak má spraviť na najbližšej schôdzi. Podľa Ústavy SR je zatknutá resp obvinená osoba odovzdaná súdu do 24 hodín. Inými slovami je pravda, že súd rozhoduje o zatknutom resp. obvinenom do 24 hodín. Ústava SR Čl 17: \"4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["rokovacom poriadku", "novele", "Ústava SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143176?prefixFile=m_", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:24.154869+00:00"}
{"id": "vr16986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16986", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Keď si porovnáme, keď už pri tých číslach ako klesla nezamestnanosť vo V4, v Poľsku, v Česku, v Maďarsku, tak tam ten pokles nezamestnanosti je rýchlejší ako na Slovensku.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stav nezamestnanosti porovnávame na základe údajov Eurostat . Mihál neuviedol presne, aké obdobie sleduje. Pre účely tejto analýzy preto porovnávame zmenu nezamestnanosti v prvom štvrťoku 2016 a druhom štvrťroku 2017. V Maďarsku za toto obdobie došlo k 24,5 % poklesu miery nezamestnanosti, v Poľsku poklesla miera nezamestnanosti o 25,37 %. Najrýchlejšie sa znižovala miera nezamestnanosti v Česku, došlo k poklesu o 28,57 %. Na Slovensku sa znížila nezamestnanosť v najpomalšom tempe, miera nezamestnanosti sa znížila o 20,38 %.Mihálov výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stav nezamestnanosti porovnávame na základe údajov Eurostat . Mihál neuviedol presne, aké obdobie sleduje. Pre účely tejto analýzy preto porovnávame zmenu nezamestnanosti v prvom štvrťoku 2016 a druhom štvrťroku 2017. V Maďarsku za toto obdobie došlo k 24,5 % poklesu miery nezamestnanosti, v Poľsku poklesla miera nezamestnanosti o 25,37 %. Najrýchlejšie sa znižovala miera nezamestnanosti v Česku, došlo k poklesu o 28,57 %. Na Slovensku sa znížila nezamestnanosť v najpomalšom tempe, miera nezamestnanosti sa znížila o 20,38 %.Mihálov výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun30&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:43.838566+00:00"}
{"id": "vr36143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36143", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Ak by to naozaj bolo tak, ak by to bol krok pred november 89, tak potom Slovenská národná strana nikdy neprešla cez november 89, lebo ak dobre viem, tak u vás sa napríklad predseda volí verejne.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stanov SNS (.pdf) čl.6 § 15 ods.3 : \"Na sneme SNS, ako aj na všetkých zložkách organizačnej štruktúry SNS, sa hlasuje vo všetkých prípadoch verejne.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa stanov SNS (.pdf) čl.6 § 15 ods.3 : \"Na sneme SNS, ako aj na všetkých zložkách organizačnej štruktúry SNS, sa hlasuje vo všetkých prípadoch verejne.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["stanov SNS"], "url": ["http://sns.sk/wp-content/uploads/2010/03/stanovy-sns-platne-12-2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:30.499124+00:00"}
{"id": "49227", "numeric_id": 49227, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49227", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Pri odovzdaní MiG-ov na Ukrajinu oklamali celé Slovensko, darovali tie MiG-y protiústavne.", "statement_date": "2023-08-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V marci 2023 rozhodla Vláda SR o darovaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Tomuto kroku predchádzala debata, či je posunutie migov v súlade s ústavou, keďže vláda bola v tom čase už v demisii a mala oklieštené právomoci. Názory odborníkov sa na túto otázku líšili, preto vláda nechala vypracovať právnu analýzu, na základe ktorej rozhodla o dodaní uzemnených strojov. Anylýza po zverejnení zožala kritiku a najmä opozícia vyzývala, aby zákonnosť tohto postupu prešetril Ústavný súd, ktorý jediný môže konštatovať protiústavnosť. Na ten sa však môže obrátiť iba vláda alebo prezidentka, čo sa ale nestalo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Bruseli vo februári tohto roku požiadal Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér na žiadosť reagoval, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela.\n\nNapriek vôli vlády vojensky pomôcť Ukrajine dodaním stíhačiek nebolo jasné, či môže vláda takýto krok vykonať. Národná rada totiž vyslovila vláde Eduarda Hegera 15. decembra 2022 nedôveru. Až do vymenovania novej vlády dostala tá odvolaná poverenie prezidentky vykonávať činnosť v obmedzených kompetenciách.\n\nDočasne poverená vláda vie podľa Ústavy vykonávať len jasne zadefinované právomoci vymenované v treťom odstavci článku 115. Podľa tohto článku nemá poverená vláda právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.\n\nMedzi politikmi a ústavnými právnikmi panovala nezhoda , či zaslanie stíhačiek na Ukrajinu spadá do oblasti „zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky“, ktoré vláda s obmedzenými kompetenciami vykonávať nesmie.\n\nDočasne poverený premiér Heger oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo.\n\nBývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák vo svojom článku pre Denník N napísal , že medzi ústavnými právnikmi sú veľmi odlišné názory. Pripomína pri tom aj nedostatok ústavnej praxe ohľadom otázky obmedzení právomocí Vlády SR v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kvôli tomuto nedostatku je podľa Mazáka potrebné každý prípad posudzovať individuálne.\n\nAdvokát Martin Buzinger, ktorý sa špecializuje na ústavné právo, tvrdil , že pokiaľ Ústavný súd neučinil rozhodnutie, čo sú „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“, má vláda relatívne flexibilné možnosti výkladu tejto definície.\n\nNaopak ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdil , že danej situácii nie je na Slovensku nik, kto by mohol ústavne sovietske stroje odovzdať. Vychádzal pritom z faktu, že odvolaná vláda nemôže podľa Ústavy rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Podľa Bujňaka existovalo viacero argumentov, prečo bolo poskytnutie stíhačiek napadnutému susedovi takouto zásadnou otázkou.\n\nVláda o darovaní 13 slovenských stíhačiek MiG-29 rozhodla na rokovaní v marci. Udialo sa tak na základe medzinárodnej dohody a spolu so stíhačkami sme napadnutej krajine poslali aj časti protivzdušnej obrany KUB. V apríli minister obrany oznámil , že všetky migy sú už na Ukrajine.\n\nMinisterstvo obrany informovalo, že vládny kabinet rozhodol o poskytnutí lietadiel MiG-29 Ukrajine v súlade s ústavou. O darovaní rozhodla vláda na základe právnej analýzi, ktorú si dali vypracovať . Dokument však vláda spočiatku odmietala zverejniť , stalo sa tak až pri odchode ministra obrany z funkcie. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil na jej nedostatky. Analýza zožala kritiku aj od opozície, ktorá taktiež žiadala aby postup vlády preveril Ústavný súd.\n\nO súlade alebo nesúlade s Ústavou môže rozhodnúť Ústavný súd SR, do ktorého kompetencie patrí výklad ústavy a ústavných zákonov. Podnet na preskúmanie súladu takejto zmluvy s ústavou môžu podať len dva subjekty, a to vláda a prezidentka. Keďže takýto podnet podaní nebol, Ústavný súd v tejto veci nemohol konštatovať protiústavnosť.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2023 rozhodla Vláda SR o darovaní stíhačiek MiG-29 na Ukrajinu. Tomuto kroku predchádzala debata, či je posunutie migov v súlade s ústavou, keďže vláda bola v tom čase už v demisii a mala oklieštené právomoci. Názory odborníkov sa na túto otázku líšili, preto vláda nechala vypracovať právnu analýzu, na základe ktorej rozhodla o dodaní uzemnených strojov. Anylýza po zverejnení zožala kritiku a najmä opozícia vyzývala, aby zákonnosť tohto postupu prešetril Ústavný súd, ktorý jediný môže konštatovať protiústavnosť. Na ten sa však môže obrátiť iba vláda alebo prezidentka, čo sa ale nestalo. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na samite v Bruseli vo februári tohto roku požiadal Eduarda Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Dočasne poverený premiér na žiadosť reagoval, že vláda urobí maximum, aby požiadavke vyhovela.", "Napriek vôli vlády vojensky pomôcť Ukrajine dodaním stíhačiek nebolo jasné, či môže vláda takýto krok vykonať. Národná rada totiž vyslovila vláde Eduarda Hegera 15. decembra 2022 nedôveru. Až do vymenovania novej vlády dostala tá odvolaná poverenie prezidentky vykonávať činnosť v obmedzených kompetenciách.", "Dočasne poverená vláda vie podľa Ústavy vykonávať len jasne zadefinované právomoci vymenované v treťom odstavci článku 115. Podľa tohto článku nemá poverená vláda právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.", "Medzi politikmi a ústavnými právnikmi panovala nezhoda , či zaslanie stíhačiek na Ukrajinu spadá do oblasti „zásadných otázok vnútornej a zahraničnej politiky“, ktoré vláda s obmedzenými kompetenciami vykonávať nesmie.", "Dočasne poverený premiér Heger oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo.", "Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák vo svojom článku pre Denník N napísal , že medzi ústavnými právnikmi sú veľmi odlišné názory. Pripomína pri tom aj nedostatok ústavnej praxe ohľadom otázky obmedzení právomocí Vlády SR v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kvôli tomuto nedostatku je podľa Mazáka potrebné každý prípad posudzovať individuálne.", "Advokát Martin Buzinger, ktorý sa špecializuje na ústavné právo, tvrdil , že pokiaľ Ústavný súd neučinil rozhodnutie, čo sú „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“, má vláda relatívne flexibilné možnosti výkladu tejto definície.", "Naopak ústavný právnik Vincent Bujňák tvrdil , že danej situácii nie je na Slovensku nik, kto by mohol ústavne sovietske stroje odovzdať. Vychádzal pritom z faktu, že odvolaná vláda nemôže podľa Ústavy rozhodovať o zásadných otázkach v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Podľa Bujňaka existovalo viacero argumentov, prečo bolo poskytnutie stíhačiek napadnutému susedovi takouto zásadnou otázkou.", "Vláda o darovaní 13 slovenských stíhačiek MiG-29 rozhodla na rokovaní v marci. Udialo sa tak na základe medzinárodnej dohody a spolu so stíhačkami sme napadnutej krajine poslali aj časti protivzdušnej obrany KUB. V apríli minister obrany oznámil , že všetky migy sú už na Ukrajine.", "Ministerstvo obrany informovalo, že vládny kabinet rozhodol o poskytnutí lietadiel MiG-29 Ukrajine v súlade s ústavou. O darovaní rozhodla vláda na základe právnej analýzi, ktorú si dali vypracovať . Dokument však vláda spočiatku odmietala zverejniť , stalo sa tak až pri odchode ministra obrany z funkcie. Ústavný právnik Vincent Bujňák upozornil na jej nedostatky. Analýza zožala kritiku aj od opozície, ktorá taktiež žiadala aby postup vlády preveril Ústavný súd.", "O súlade alebo nesúlade s Ústavou môže rozhodnúť Ústavný súd SR, do ktorého kompetencie patrí výklad ústavy a ústavných zákonov. Podnet na preskúmanie súladu takejto zmluvy s ústavou môžu podať len dva subjekty, a to vláda a prezidentka. Keďže takýto podnet podaní nebol, Ústavný súd v tejto veci nemohol konštatovať protiústavnosť."], "analysis_date": "2023-09-17", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "vyslovila", "vie", "Ústavy", "nemá", "nezhoda", "oznámil", "vyžiadala", "napísal", "tvrdil", "tvrdil", "rozhodla", "oznámil", "rozhodol", "vypracovať", "zverejniť", "stalo", "upozornil", "kritiku", "žiadala", "kompetencie", "podať"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/02/stihacky-opat-rozvirili-slovensku-politiku/", "https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-vyslovil-nedoveru-vlade/681484-clanok.html", "https://www.sme.sk/minuta/23096343/docasne-poverena-vlada-moze-rozhodovat-o-navrhoch-zakonov-i-nariadeniach-uviedol-urad-vlady", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1177-ukazka-praktickeho-negativneho-dopadu-obmedzenych-pravomoci-poverenej-vlady", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/darovanie-nevyuzitych-stihaciek-ukrajine-nemusi-byt-take-jednoduche/", "https://hnonline.sk/slovensko/96066559-heger-na-ustavny-sud-sa-v-pripade-darovania-stihaciek-ukrajine-zatial-neobratime-oslovime-pravnikov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/656702-vlada-v-pripade-darovania-migov-ukrajine-oslovi-ustavnych-pravnikov-informoval-heger/", "https://dennikn.sk/3238278/vlada-moze-nemoze-smie-mala-by-poslat-ustajnene-migy-ukrajine/", "https://dennikn.sk/3236422/bolo-by-poskytnutie-stihaciek-mig-29-na-ukrajinu-protiustavne/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/660048-ustavny-pravnik-bujnak-darovanie-stihaciek-nemoze-odobrit-ani-parlament/", "https://hnonline.sk/slovensko/96072700-darovanie-migov-vlada-rozhodla-13-slovenskych-stihaciek-pojde-na-ukrajinu", "https://www.ta3.com/clanok/264009/vsetky-migy-su-uz-na-ukrajine-potvrdil-nad-kyjev-si-vie-stihacky-opravit", "https://www.mosr.sk/52625-sk/vladny-kabinet-jednohlasne-a-v-sulade-s-ustavou-rozhodol-o-poskytnuti-lietadiel-mig-29-ukrajine/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/657643-nad-nase-migy-by-uz-nelietali-darovanie-neznizi-nasu-obranyschopnost/", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96073217-sef-sudnej-rady-mazak-je-prekvapeny-ze-vlada-analyzu-o-migoch-neukazala-na-ustavny-sud-sa-nema-kto-obratit", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/667522-z-pravnej-analyzy-je-neoficialny-pravny-nazor-nad-je-presvedceny-ze-darovat-mig-29-ukrajine-bolo-spravne/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/05/j-nad-zverejnil-pravnu-analyzu-k-darovaniu-migov-ustavny-pravnik-upozornil-na-jej-nedostatky/", "https://www.ta3.com/clanok/266345/pravna-analyza-nada-o-stihackach-mig-29-zozala-vlnu-kritiky-ako-na-nu-reagoval", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/667758-hlas-vyzyva-odora-aby-na-ustavnom-sude-preveril-darovanie-mig-29-analyza-je-zdrap-papiera-tvrdia/", "https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96073217-sef-sudnej-rady-mazak-je-prekvapeny-ze-vlada-analyzu-o-migoch-neukazala-na-ustavny-sud-sa-nema-kto-obratit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:04.249812+00:00"}
{"id": "49149", "numeric_id": 49149, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49149", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Martin sme začali za našej vlády iniciatívne pripravovať a Rázsochy sa začali takisto za našej vlády.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že s projektom výstavby novej nemocnice v Martine sa počíta minimálne od roku 2017, kedy bola vysúťažená podoba tejto nemocnice. Túto súťaž vyhlásila Jesseniova lekárska fakulta. S výstavbou nemocnice na Rázsochách sa začalo už v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Neúspešnú výstavbu oživil minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ministrom bol v rokoch 2016-2018 a začiatok stavby na Rázsochách naplánoval na rok 2021. Búracie práce sa začali v roku 2019, ktoré symbolicky odštartoval predseda vlády Peter Pellegrini.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že s projektom výstavby novej nemocnice v Martine sa počíta minimálne od roku 2017, kedy bola vysúťažená podoba tejto nemocnice. Túto súťaž vyhlásila Jesseniova lekárska fakulta. S výstavbou nemocnice na Rázsochách sa začalo už v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Neúspešnú výstavbu oživil minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ministrom bol v rokoch 2016-2018 a začiatok stavby na Rázsochách naplánoval na rok 2021. Búracie práce sa začali v roku 2019, ktoré symbolicky odštartoval predseda vlády Peter Pellegrini."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Martine", "Rázsochách", "Búracie"], "url": ["https://www.startitup.sk/navrhy-novej-nemocnice-v-martine-vyzeraju-ako-z-ineho-sveta-takto-bude-vyzerat-slovenska-nemocnica-buducnosti/", "https://www.ta3.com/clanok/263764/nekonecny-pribeh-sa-pise-uz-vyse-35-rokov-historia-nemocnice-razsochy", "https://www.yimba.sk/nemocnica-razsochy/najmodernejsia-nemocnica-na-slovensku-nemocnica-razsochy-odhaluje-podobu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:23.846098+00:00"}
{"id": "vr28551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28551", "speaker": "Alexander Ernst", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alexander-ernst", "statement": "Mesto hospodári s viac ako 60 miliónmi eur ročne, konkrétne v tomto roku.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko rozpočet (.pdf, strana 2) mesta Prešov je pre rok 2014 zostavený v sume 58 153 414 €. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko rozpočet (.pdf, strana 2) mesta Prešov je pre rok 2014 zostavený v sume 58 153 414 €. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet"], "url": ["http://www.presov.sk/file/20544/00_-_rozpocet_mesta_presov_2014-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:02.111271+00:00"}
{"id": "vr36469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36469", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Sme 21., čo sa týka verejného dlhu v Európskej únii, čo sa týka deficitu, tam sme na priemere Európskej únii a sme jeden z mála štátov, ktorý si dáva ambíciu v tomto roku už ten deficit aj znižovať.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný dlh: pravda, opäť porovnanie Eurostatu (pre zväčšenie kliknite na obrázok)", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh: pravda, opäť porovnanie Eurostatu (pre zväčšenie kliknite na obrázok)"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["porovnanie Eurostatu", "6,85% k HDP", "to je 6,77%"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tsieb090&language=en&toolbox=sort", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-bol-vyssi-ako-cakala-vlada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:29.085830+00:00"}
{"id": "vr27730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27730", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ak si otvoríme programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, tak tam bolo úplne jasne napísané, že treba zaviesť bezpečnostné previerky.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda I. Radičovej mala v programovom vyhlásení vlády zavedenie bezpečnostných previerok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zároveň však dodávame, že nevieme a nehodnotíme presný rozsah a obsah \"bezpečnostných previerok\" za Radičovej vlády. Taktiež stále nevieme a nehodnotíme rozsah a spôsob navrhovaných zmien týkajúcich sa previerok sudcov súčasnej vlády, Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 - 2014 uvádza: \" Vláda SR navrhne zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov, ako aj pre kandidátov na sudcov .\" Avšak vo vyhlásení sa neuvádza v akej podobe alebo v akom rozsahu by mali byť previerky zriadené alebo uskutočňované. Nie je preto možné posúdiť, či mali byť v širšom rozsahu než podľa návrhu súčasnej vlády. Nepoznáme konkrétnu predstavu alebo návrh súčasnej vlády. V pôvodnom návrhu vlády , boli síce zmeny týkajúce sa previerok presne špecifikované (v paragrafovom znení, pozn.), avšak v návrhu zákona , ktorý bol 25. marca 2014 schválený v NR SR v prvom čítaní, sa previerky vôbec nespomínajú. Na webstránke strany Smer bol 28. februára 2014 uverejnený článok agentúry TASR, v ktorom sa uvádza: \" Vládny Smer-SD je pripravený ustúpiť pri niektorých navrhovaných zmenách v justícii, ale na bezpečnostných previerkach pre všetkých súčasných sudcov trvá. \" Premiér Fico sa k tejto téme vyjadril nasledovne: \"Bezpečnostné previerky nemajú byť akýmsi svojvoľným zásahom exekutívy do výkonu súdnej moci. Mali by viesť k prevereniu, akým spôsobom sa sudcovia stretávajú s rôznymi typmi ľudí, aké majú príjmy. Myslím si, že toto je jediná cesta, ako očistiť slovenskú justíciu od ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda I. Radičovej mala v programovom vyhlásení vlády zavedenie bezpečnostných previerok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zároveň však dodávame, že nevieme a nehodnotíme presný rozsah a obsah \"bezpečnostných previerok\" za Radičovej vlády. Taktiež stále nevieme a nehodnotíme rozsah a spôsob navrhovaných zmien týkajúcich sa previerok sudcov súčasnej vlády, Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 - 2014 uvádza: \" Vláda SR navrhne zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov, ako aj pre kandidátov na sudcov .\" Avšak vo vyhlásení sa neuvádza v akej podobe alebo v akom rozsahu by mali byť previerky zriadené alebo uskutočňované. Nie je preto možné posúdiť, či mali byť v širšom rozsahu než podľa návrhu súčasnej vlády. Nepoznáme konkrétnu predstavu alebo návrh súčasnej vlády. V pôvodnom návrhu vlády , boli síce zmeny týkajúce sa previerok presne špecifikované (v paragrafovom znení, pozn.), avšak v návrhu zákona , ktorý bol 25. marca 2014 schválený v NR SR v prvom čítaní, sa previerky vôbec nespomínajú. Na webstránke strany Smer bol 28. februára 2014 uverejnený článok agentúry TASR, v ktorom sa uvádza: \" Vládny Smer-SD je pripravený ustúpiť pri niektorých navrhovaných zmenách v justícii, ale na bezpečnostných previerkach pre všetkých súčasných sudcov trvá. \" Premiér Fico sa k tejto téme vyjadril nasledovne: \"Bezpečnostné previerky nemajú byť akýmsi svojvoľným zásahom exekutívy do výkonu súdnej moci. Mali by viesť k prevereniu, akým spôsobom sa sudcovia stretávajú s rôznymi typmi ľudí, aké majú príjmy. Myslím si, že toto je jediná cesta, ako očistiť slovenskú justíciu od ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády", "návrhu vlády", "návrhu zákona", "článok", "vyjadril"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/4-1-spravodlivost/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-162620?prefixFile=m_", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=921", "http://www.strana-smer.sk/6763/premier-pri-zmenach-v-justicii-ponukame-kompromisy-previerky-sudcov-chceme", "http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/kdh-smer-justicia-manzelstvo-zmeny/75292-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:16.627249+00:00"}
{"id": "vr34806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34806", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Spojené štáty americké zrušili alebo dali do bankrotu - nie že dali, sami prišli do bankrotu, okolo 190 bánk...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mečiar nehovorí za aké časové obdobie (ani to nehovorí v žiadnom kontexte), preto nie je možné povedať či má alebo nemá pravdu. Re zaujímavosť teda: podľa Failed Bank List od začiatku roku 2007, ktorý je považovaný za prvý rok hypotékovej krízy , \"skrachovalo\" 237 bánk, od roku 2009 to bolo 209 bánk.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar nehovorí za aké časové obdobie (ani to nehovorí v žiadnom kontexte), preto nie je možné povedať či má alebo nemá pravdu. Re zaujímavosť teda: podľa Failed Bank List od začiatku roku 2007, ktorý je považovaný za prvý rok hypotékovej krízy , \"skrachovalo\" 237 bánk, od roku 2009 to bolo 209 bánk."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["hypotékovej krízy"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Subprime_mortgage_crisis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:18.343039+00:00"}
{"id": "vr27214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27214", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Strana vám (Ficovi, pozn.) platí politickú kampaň, podľa vašich slov.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“ Transparentný účet na financovanie kampane síce SMER-SD zvažoval , no napokon si takýto účet nezriadil.\n\nSamotný Robert Fico sa počas debaty vyjadril , že jeho kampaň je financovaná stranou SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“ Transparentný účet na financovanie kampane síce SMER-SD zvažoval , no napokon si takýto účet nezriadil.", "Samotný Robert Fico sa počas debaty vyjadril , že jeho kampaň je financovaná stranou SMER-SD."], "analysis_date": "2014-03-12", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "zvažoval", "vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308960-kolko-doteraz-kandidati-minuli-zakon-neriesi/", "http://www.sme.sk/c/7044701/fico-bude-klast-doraz-na-autoritu-alfa-samca-tvrdi-odbornik-na-kampane.html", "http://www.rtvs.sk/live/jednotka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:57.515073+00:00"}
{"id": "vr32160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32160", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...Potom tam (do školstva, pozn.) ide okolo pol miliardy zdrojov európskych do školstva", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["511/2011", "prílohe č. 3"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-511", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6980"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:33.994259+00:00"}
{"id": "vr30185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30185", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda v snahe zabrániť zneužívaniu skrátených foriem legislatívnych konaní príjme prísnejšie legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený Vládou Slovenskej republiky v novembri 2015. Právny predpis definuje základné princípy a pravidlá pri tvorbe právnych predpisov slúžiace pre zvýšenie ich úrovne. Zákon by mal umožniť väčšiu mieru participácie verejnosti na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov. Treba však podotknúť, že návrh zákona neupravuje procesné podrobnosti pripomienkového konania (napr. vymedzenie lehôt, definícia skráteného legislatívneho konania), na čo v novembri 2015 upozornilo Via Iuris. Sľub hodnotíme ako nesplnený. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR vo februári 2015 a predložilo ho do pripomienkového konania v apríli 2015. Zákon bol schválený v novembri 2015. Dovtedajší zákon č. 19/1997 Z. z. obsahoval Legislatívne pravidlá vlády, ktoré upravovali postup pri tvorbe zákonov. Aj napriek tomu sa zákony často vyznačovali neprehľadnosťou, nezrozumiteľnosťou, nejednoznačnosťou a rozpornosťou. Pred prijatím zákona existovali dva osobitné dokumenty, a to Legislatívne pravidlá vlády SR schválené uznesením vlády SR z 25. mája 2010 v znení neskorších zmien a doplnení a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Legislatívne pravidlá vlády SR upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda SR Národnej rade SR a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov určujú spôsob tvorby ústavných zákonov a zákonov pre navrhovateľov, ktorými sú poslanci Národnej rady SR alebo výbory Národnej rady SR.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Zákona o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený Vládou Slovenskej republiky v novembri 2015. Právny predpis definuje základné princípy a pravidlá pri tvorbe právnych predpisov slúžiace pre zvýšenie ich úrovne. Zákon by mal umožniť väčšiu mieru participácie verejnosti na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných predpisov. Treba však podotknúť, že návrh zákona neupravuje procesné podrobnosti pripomienkového konania (napr. vymedzenie lehôt, definícia skráteného legislatívneho konania), na čo v novembri 2015 upozornilo Via Iuris. Sľub hodnotíme ako nesplnený. Ministerstvo spravodlivosti pripravilo nový zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR vo februári 2015 a predložilo ho do pripomienkového konania v apríli 2015. Zákon bol schválený v novembri 2015. Dovtedajší zákon č. 19/1997 Z. z. obsahoval Legislatívne pravidlá vlády, ktoré upravovali postup pri tvorbe zákonov. Aj napriek tomu sa zákony často vyznačovali neprehľadnosťou, nezrozumiteľnosťou, nejednoznačnosťou a rozpornosťou. Pred prijatím zákona existovali dva osobitné dokumenty, a to Legislatívne pravidlá vlády SR schválené uznesením vlády SR z 25. mája 2010 v znení neskorších zmien a doplnení a Legislatívne pravidlá tvorby zákonov č. 19/1997 Z. z. Legislatívne pravidlá vlády SR upravujú postup pri tvorbe zákonov, ktorých návrhy podáva vláda SR Národnej rade SR a tiež proces prípravy, predkladania a prerokúvania nariadení vlády a ostatných vykonávacích predpisov. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov určujú spôsob tvorby ústavných zákonov a zákonov pre navrhovateľov, ktorými sú poslanci Národnej rady SR alebo výbory Národnej rady SR."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["upozornilo", "pripravilo", "zákon", "schválený", "novembri", "Dovtedajší", "Zákon", "elektronizácie", "dostupný", "Verejnosti", "neupravuje", "upozornilo"], "url": ["http://www.viaiuris.sk/aktualne/575-narodna-rada-sr-bude-schval.html", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=8007&langEID=1", "http://www.zbierka.sk/sk/aktuality/ms-pripravilo-nov-zkon-upravujci-legislatvne-pravidl.a-2298.html", "https://www.slov-lex.sk/-/elektronicka-zbierka-zakonov-bude-zavazna", "http://www.minv.sk/?ros_vsetky-spravy&sprava=schvaleny-zakon-o-tvorbe-pravnych-predpisov", "http://www.najpravo.sk/clanky/pripravuje-sa-novy-zakon-o-tvorbe-pravnych-predpisov-a-zbierke-zakonov-sr.html?print=1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5664", "http://www.manazerskecentrum.sk/clanok-z-titulky/ministerstvo-spravodlivosti-pripravilo-novy-zakon-upravujuci-legislativne-pravidla.htm", "http://www.hmg.sk/novinky/2015/11/13/zvzn-prvne-predpisy-na-portli-slov-lex-pre-vetkch-a-bezplatne", "http://www.minv.sk/?ros_vsetky-spravy&sprava=schvaleny-zakon-o-tvorbe-pravnych-predpisov", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/561-vlada-schvalila-navrh-zako.html", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/575-narodna-rada-sr-bude-schval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:33.649608+00:00"}
{"id": "42672", "numeric_id": 42672, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42672", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ako som už spomínala v médiách, na formálne vyjednávanie by som veľmi rada rešpektujúc odbornosť tlmočníkov, zrejme využila túto službu (...).", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivý. O možnosti využitia služieb tlmočníkov sa vyjadrila už v predvolebnej diskusii RTVS Voľby prezidenta 2019 – 2. kolo – DUEL (dostupné v archíve RTVS tu , približne od 05:21 do 05:43), ktorá bola odvysielaná 23.3.2019. Túto voľbu nevníma ako príťaž alebo nevýhodu, skôr naopak, ako „ zodpovedný krok “, najmä z dôvodu, že obsah oficiálnych rokovaní si vyžaduje presnosť vyjadrovania. O priebehu tejto predvolebnej diskusie informoval na svojich stránkach aj napríklad portál webnoviny.sk . V súčasnosti možno chápať tlmočníka ako súčasť nediplomatického personálu, konkrétne administratívnej a technickej zložky. V minulosti boli internými zamestnancami MZvaEZ SR, v súčasnosti predstavujú už externých zamestnancov, ktorých služby sa získavajú prostredníctvom vypísania konkurzu na ich dodávku ( .pdf , s. 698). Podľa dohodnutých podmienok sa môže realizovať tlmočenie oficiálnych rokovaní vo viacerých podobách. Ako pokračuje M. Smetanová, so službami tlmočníka sa počíta „počas rôznych foriem spoločenského styku (...) ako napr. pracovné raňajky, obed, večera, recepcia, čaša vína, koktail party, čaj, záhradná slávnosť, hudobný/tanečný večer, ples, filmové predstavenie ai.“ ( .pdf , s. 700).", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivý. O možnosti využitia služieb tlmočníkov sa vyjadrila už v predvolebnej diskusii RTVS Voľby prezidenta 2019 – 2. kolo – DUEL (dostupné v archíve RTVS tu , približne od 05:21 do 05:43), ktorá bola odvysielaná 23.3.2019. Túto voľbu nevníma ako príťaž alebo nevýhodu, skôr naopak, ako „ zodpovedný krok “, najmä z dôvodu, že obsah oficiálnych rokovaní si vyžaduje presnosť vyjadrovania. O priebehu tejto predvolebnej diskusie informoval na svojich stránkach aj napríklad portál webnoviny.sk . V súčasnosti možno chápať tlmočníka ako súčasť nediplomatického personálu, konkrétne administratívnej a technickej zložky. V minulosti boli internými zamestnancami MZvaEZ SR, v súčasnosti predstavujú už externých zamestnancov, ktorých služby sa získavajú prostredníctvom vypísania konkurzu na ich dodávku ( .pdf , s. 698). Podľa dohodnutých podmienok sa môže realizovať tlmočenie oficiálnych rokovaní vo viacerých podobách. Ako pokračuje M. Smetanová, so službami tlmočníka sa počíta „počas rôznych foriem spoločenského styku (...) ako napr. pracovné raňajky, obed, večera, recepcia, čaša vína, koktail party, čaj, záhradná slávnosť, hudobný/tanečný večer, ples, filmové predstavenie ai.“ ( .pdf , s. 700)."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["tu", "webnoviny.sk", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14246/182731#342", "https://www.webnoviny.sk/caputova-a-sefcovic-sa-v-otazke-financnej-pomoci-od-usa-zhodli-rozdeluje-ich-volba-ustavnych-sudcov/", "https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovanec2/subor/60.pdf", "https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovanec2/subor/60.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:44.769773+00:00"}
{"id": "vr32553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32553", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Rovná daň je typická a bola postupne prijímaná v krajinách takzvaného bývalého sovietskeho bloku.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stránka Euraactiv.eu (31. januára 2010) uvádza nasledovné krajiny s rovnou daňou v roku 2008 (právnické osoby/ fyzické osoby):\n\nSlovensko 19/19 Česko 15/21 Rumunsko 16/16 Bulharsko 10/10 Estónsko 21/21 Litva 15/24 Lotyšsko 15/25 Macedónsko 10/10 Čierna Hora 9/10 Srbsko 10/14 Albánsko 10/10 Ukrajina 13/13 Rusko 13/13 Gruzínsko 12/12\n\nMôžeme skutočne potvrdiť, že sa jedná o krajiny bývalého sovietskeho bloku a preto považujeme výrok Petra Kažimíra za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stránka Euraactiv.eu (31. januára 2010) uvádza nasledovné krajiny s rovnou daňou v roku 2008 (právnické osoby/ fyzické osoby):", "Slovensko 19/19 Česko 15/21 Rumunsko 16/16 Bulharsko 10/10 Estónsko 21/21 Litva 15/24 Lotyšsko 15/25 Macedónsko 10/10 Čierna Hora 9/10 Srbsko 10/14 Albánsko 10/10 Ukrajina 13/13 Rusko 13/13 Gruzínsko 12/12", "Môžeme skutočne potvrdiť, že sa jedná o krajiny bývalého sovietskeho bloku a preto považujeme výrok Petra Kažimíra za pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Euraactiv.eu (31. januára 2010)"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/rovna-dan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:01.784102+00:00"}
{"id": "vr37464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37464", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "...ak je obec v ktorej je 2000 ľudí nezamestnaných a starosta by ich chcel využiť, tak on ich dnes môže využiť napr. Na zametanie chodníkov alebo zbieranie papierov popri ceste, ale vo svojej obci. Jednoducho nebolo možné starostovi využiť týchto ľudí na práce, ktoré sú v extraviláne. Samozrejme my, teraz to rozširujeme, túto možnosť, aj na samosprávu, na vyššie územné celky. Nie len na starostov a primátorov. Alebo aby to mohli robiť aj iné subjekty.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone o službách zamestnanosti sú v paragrafe 52 a 52a uvedené dva typy príspevkov na aktivačnú činnosť - jeden typ je za aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, druhý je za aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Podľa odseku dva paragrafu 52 sú menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec.", "analysis_paragraphs": ["V zákone o službách zamestnanosti sú v paragrafe 52 a 52a uvedené dva typy príspevkov na aktivačnú činnosť - jeden typ je za aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, druhý je za aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby. Podľa odseku dva paragrafu 52 sú menšie obecné služby pre obec organizované obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["V zákone", "návrh poslancov Kužmu a Horvátha"], "url": ["http://www.hrclub.sk/zakony/-52-prispevok-na-aktivacnu-cinnost-formou-mensich-obecnych-sluzieb-pre-obec-/11437", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=349764"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:56.126778+00:00"}
{"id": "49649", "numeric_id": 49649, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49649", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Tuná kolega Michelko natočil asi 4 dni po tomto incidente video, kde označil nás, aj že sme vredy, že nás treba zničiť, že nás treba vykázať na okraj spoločnosti, úplne hrubým agresívnym spôsobom a potom oni hovoria, že oni chcú mier, že oni chcú upokojenie, že oni chcú pokoj.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štyri dni po atentáte na premiéra Roberta Fica zverejnil poslanec Michelko na sociálnych sieťach video, v ktorom nazval niektorých členov hnutia Igora Matoviča „vredom,“ a „ľudskými troskami.“ Zároveň vyhlásil, že je potrebné ich vytlačiť na okraj slušnej spoločnosti. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nVo videu zverejnenom 19. mája na Facebooku a Instagrame nazval poslanec Michelko hnutie Igora Matoviča obludami, troskami a „olajnom.“ Opakovane vyzval na ich ostrakizáciu a vytesnenie z „okruhu slušných ľudí.“ Hnutie zároveň obvinil z podporovania nenávisti, ktorá podľa Michelka viedla k atentátu na premiéra Fica.\n\nPoslanec sa v podobnom derogatívnom duchu vyjadril aj 31. mája v Slovenských národných novinách. Hnutie Slovensko nazval „zhubným nádorom slovenskej politiky“.\n\nRoman Michelko zároveň odmietol diskutovať so šéfom poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom. Vyhlásil , že podľa neho nie sú poslanci hnutia schopní diskusie. Zároveň dodal, že diskusia s nimi neprinesie uzmierenie. Michal Šipoš sa voči týmto vyjadreniam vyhranil , v diskusiách podľa neho nikdy nebol vulgárny a nikdy nikoho fyzicky nenapadol", "analysis_paragraphs": ["Štyri dni po atentáte na premiéra Roberta Fica zverejnil poslanec Michelko na sociálnych sieťach video, v ktorom nazval niektorých členov hnutia Igora Matoviča „vredom,“ a „ľudskými troskami.“ Zároveň vyhlásil, že je potrebné ich vytlačiť na okraj slušnej spoločnosti. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Vo videu zverejnenom 19. mája na Facebooku a Instagrame nazval poslanec Michelko hnutie Igora Matoviča obludami, troskami a „olajnom.“ Opakovane vyzval na ich ostrakizáciu a vytesnenie z „okruhu slušných ľudí.“ Hnutie zároveň obvinil z podporovania nenávisti, ktorá podľa Michelka viedla k atentátu na premiéra Fica.", "Poslanec sa v podobnom derogatívnom duchu vyjadril aj 31. mája v Slovenských národných novinách. Hnutie Slovensko nazval „zhubným nádorom slovenskej politiky“.", "Roman Michelko zároveň odmietol diskutovať so šéfom poslaneckého klubu hnutia Slovensko Michalom Šipošom. Vyhlásil , že podľa neho nie sú poslanci hnutia schopní diskusie. Zároveň dodal, že diskusia s nimi neprinesie uzmierenie. Michal Šipoš sa voči týmto vyjadreniam vyhranil , v diskusiách podľa neho nikdy nebol vulgárny a nikdy nikoho fyzicky nenapadol"], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku", "Instagrame", "nazval", "Vyhlásil", "vyhranil"], "url": ["https://www.facebook.com/reel/461095559788733", "https://www.facebook.com/reel/461095559788733", "https://snn.sk/news/zapisnik-poslanca/?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0tdXbeB40E0NFYAhU_U7AJj48VQ-YntAgyx6bJgJHPmxPkofwsQV4hCtA_aem_PUHeKcwHzbEulQ6qowOxZg", "https://hnonline.sk/slovensko/96155822-michelko-odmietol-diskutovat-so-siposom-z-hnutia-slovensko", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/714728-michelko-odmietol-diskutovat-so-siposom-z-hnutia-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:07.098315+00:00"}
{"id": "vr31170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31170", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A ja sa teraz pýtam, či bolo nevyhnutné medzi ukončenie spolupráce so stávajúcou firmou a nábehom toho nového cieľového systému, ktorý má nastúpiť po 1.januári 2013, či bolo nevyhnutné na 12 mesiacov, dnes už len 10 mesiacov, tohto roka vsunúť akýsi systém Kons, ktorý nás stojí, všetkých daňových poplatníkov 8 mil. €?", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Koncepcie reformy daňovej a a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov má k 1. januáru 2013 dôjsť k zjednoteniu informačných systémov DR SR a CR SR, t. j. vytvoreniu informačného systému finančnej správy. Možno teda predpokladať, že od 1. januára 2013 bude fungovať nový informačný systém daňovej správy. Koncepcia reformy daňovej a colnej správy je súčasťou projektu UNITAS, ktorého cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Celý systém má technicky zabezpečovať spoločnosť IBM , s ktorou MF dňa 18. februára 2010 , t. j. za Ficovej vlády, podpísalo zmluvu. IBM Slovensko bola vybraná ako víťaz európskeho tendra. Podľa podmienok trojročného kontraktu v objeme 56 miliónov EUR bez DPH, IBM pripraví štandardizáciu fiškálneho systému SR prostredníctvom integrácie a implementácie existujúcich procesov do jednotnej platformy. Zmluva na poskytovanie služieb Technická asistencia na vytvorenie podmienok pre poskytovanie elektronických služieb v oblasti finančnej správy medzi MF SR a spoločnosťou IBM je nedostupná, preto nie je možné overiť cenu samostatného systému CONS IS.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Koncepcie reformy daňovej a a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov má k 1. januáru 2013 dôjsť k zjednoteniu informačných systémov DR SR a CR SR, t. j. vytvoreniu informačného systému finančnej správy. Možno teda predpokladať, že od 1. januára 2013 bude fungovať nový informačný systém daňovej správy. Koncepcia reformy daňovej a colnej správy je súčasťou projektu UNITAS, ktorého cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Celý systém má technicky zabezpečovať spoločnosť IBM , s ktorou MF dňa 18. februára 2010 , t. j. za Ficovej vlády, podpísalo zmluvu. IBM Slovensko bola vybraná ako víťaz európskeho tendra. Podľa podmienok trojročného kontraktu v objeme 56 miliónov EUR bez DPH, IBM pripraví štandardizáciu fiškálneho systému SR prostredníctvom integrácie a implementácie existujúcich procesov do jednotnej platformy. Zmluva na poskytovanie služieb Technická asistencia na vytvorenie podmienok pre poskytovanie elektronických služieb v oblasti finančnej správy medzi MF SR a spoločnosťou IBM je nedostupná, preto nie je možné overiť cenu samostatného systému CONS IS."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Koncepcie reformy daňovej a a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov", "IBM", "18. februára 2010", "56 miliónov"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7269", "http://www.investujeme.sk/unitas-prva-faza-projektu-zjednotenia-dani-a-odvodov/", "http://www.zmluvy.gov.sk/index.php?ID=55892&page=5", "http://www.investujeme.sk/unitas-prva-faza-projektu-zjednotenia-dani-a-odvodov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:16.088389+00:00"}
{"id": "vr32787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32787", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V roku 2010 pre pripomienku bola posledná valorizácia platov v štátnej verejnej správe o 1 %. Odvtedy je to nula.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Petra Kažimíra sme už overovali v relácií O 5 minút 12 zo 16. septembra 2012.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Petra Kažimíra sme už overovali v relácií O 5 minút 12 zo 16. septembra 2012."], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "2010", "2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/312/spravne-poplatky-skolstvo-konsolidacia-verejnych-financii/?politik=48", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7386", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8328&documentId=8509"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:29.400690+00:00"}
{"id": "vr13889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13889", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...tento typ automatických akustických zbraní nebol použitý pred Charlie Hebdo....boli to..juhoslovanská kópia AK-47 Kalašnikov. V našom prípade sa skôr hovorilo o pištoliach, o starých vojenských pištoliach vzor 52, ktoré používajú strelivo Tokarev...", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spomínané zbrane boli skutočne použité pri útoku na Charlie Hebdo, nemáme však oficiálne informácie o tom, u ktorých z týchto zbraní konkrétne bolo podozrenie, že pochádzajú zo Slovenska, dokonca toto podozrenie nebolo oficiálne ani potvrdené či vyvrátené. Francúzska polícia sa podľa niektorých informácií zaujímala v prípade Slovenska najmä o samopaly, iné informácie spomínajú podozrenie na pôvod zo Slovenska len v prípade pištolí vzoru 52 tak, ako tvrdí aj Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V médiách sa skutočne vyskytla informácia , že zbrane použité pri útoku na redakciu Charlie Hebdo pochádzali zo Slovenska, predávali sa pôvodne ako filmové repliky. Pri útoku boli použité AK-47, pištole Tokarev, poloautomatický samopal škorpión a kompaktný VZ-57. Tieto zbrane boli pôvodne plne funkčné, neskôr deaktivované preto, aby mohli byť použité ako filmové repliky či predmety pre zberateľov, no útočníci ich znovu aktivovali. V tomto prípade sa jednalo len o podozrenie , že zbrane pochádzali zo Slovenska, nie sú však oficiálne informácie o potvrdení či vyvrátení tohto podozrenia. Server aktuality.sk konkrétne píše: \"Po teroristických útokoch v Paríži, pri ktorých zahynulo 129 ľudí, nás francúzska strana požiadala o spoluprácu pri identifikácii páchateľov aj použitých zbraní. Slovenská stopa sa však podľa našich informácií nenašla.\" Článok portálu aktualne.atlas.sk spomína, že podozrenie na slovenský pôvod bolo pri útokoch na Charlie Hebdo v prípade pištole vzoru 52 (Tokarev). Pri použitých Kalašnikovoch zas spomína nejasný pôvod z východnej Európy. Denník SME píše, že francúzski vyšetrovatelia žiadali informácie od slovenskej strany kvôli samopalom. Spomína tiež možný, ale nepotvrdený slovenský pôvod pri útoku použitých pištolí vzoru 52. Viaceré z vyššie spomínaných článkov označujú expanzné zbrane spomínané Kaliňákom a najmä Kalašnikovi za bežné zbrane používané teroristami. Ministerstvo vnútra sa k prípadu jednoznačne nevyjadrilo, píše Pravda : \" Či teroristi strieľali zo zbraní, ktoré kúpili na Slovensku, naše ministerstvo vnútra neodpovedalo. „Ministerstvo vnútra a odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru spolupracuje s partnermi v zahraničí na vyšetrovaní rôznych indícií a prípadov, ktoré môžu súvisieť s teroristickými útokmi. Boj proti terorizmu nie je jednoduchý a spôsoby a priebeh vyšetrovania nebudeme rozoberať cez médiá, aby nedošlo k zmareniu jednotlivých prípadov,“ reagoval hovorca Peter Lazarov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínané zbrane boli skutočne použité pri útoku na Charlie Hebdo, nemáme však oficiálne informácie o tom, u ktorých z týchto zbraní konkrétne bolo podozrenie, že pochádzajú zo Slovenska, dokonca toto podozrenie nebolo oficiálne ani potvrdené či vyvrátené. Francúzska polícia sa podľa niektorých informácií zaujímala v prípade Slovenska najmä o samopaly, iné informácie spomínajú podozrenie na pôvod zo Slovenska len v prípade pištolí vzoru 52 tak, ako tvrdí aj Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V médiách sa skutočne vyskytla informácia , že zbrane použité pri útoku na redakciu Charlie Hebdo pochádzali zo Slovenska, predávali sa pôvodne ako filmové repliky. Pri útoku boli použité AK-47, pištole Tokarev, poloautomatický samopal škorpión a kompaktný VZ-57. Tieto zbrane boli pôvodne plne funkčné, neskôr deaktivované preto, aby mohli byť použité ako filmové repliky či predmety pre zberateľov, no útočníci ich znovu aktivovali. V tomto prípade sa jednalo len o podozrenie , že zbrane pochádzali zo Slovenska, nie sú však oficiálne informácie o potvrdení či vyvrátení tohto podozrenia. Server aktuality.sk konkrétne píše: \"Po teroristických útokoch v Paríži, pri ktorých zahynulo 129 ľudí, nás francúzska strana požiadala o spoluprácu pri identifikácii páchateľov aj použitých zbraní. Slovenská stopa sa však podľa našich informácií nenašla.\" Článok portálu aktualne.atlas.sk spomína, že podozrenie na slovenský pôvod bolo pri útokoch na Charlie Hebdo v prípade pištole vzoru 52 (Tokarev). Pri použitých Kalašnikovoch zas spomína nejasný pôvod z východnej Európy. Denník SME píše, že francúzski vyšetrovatelia žiadali informácie od slovenskej strany kvôli samopalom. Spomína tiež možný, ale nepotvrdený slovenský pôvod pri útoku použitých pištolí vzoru 52. Viaceré z vyššie spomínaných článkov označujú expanzné zbrane spomínané Kaliňákom a najmä Kalašnikovi za bežné zbrane používané teroristami. Ministerstvo vnútra sa k prípadu jednoznačne nevyjadrilo, píše Pravda : \" Či teroristi strieľali zo zbraní, ktoré kúpili na Slovensku, naše ministerstvo vnútra neodpovedalo. „Ministerstvo vnútra a odbor boja proti terorizmu Prezídia Policajného zboru spolupracuje s partnermi v zahraničí na vyšetrovaní rôznych indícií a prípadov, ktoré môžu súvisieť s teroristickými útokmi. Boj proti terorizmu nie je jednoduchý a spôsoby a priebeh vyšetrovania nebudeme rozoberať cez médiá, aby nedošlo k zmareniu jednotlivých prípadov,“ reagoval hovorca Peter Lazarov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["informácia", "podozrenie", "aktuality.sk", "aktualne.atlas.sk", "SME", "Pravda"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/11420946/Charlie-Hebdo-shootings-Automatic-rifles-used-in-Paris-attacks-traced-to-shop-in-Slovakia.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345999-zbrane-ktorymi-teroristi-vrazdili-novinarov-v-charlie-hebdo-boli-zo-slovenska/", "http://www.aktuality.sk/clanok/308437/na-cesko-slovenskej-hranici-zadrzali-na-jar-zasielku-zbrani-mohli-suvisiet-s-parizom/", "http://aktualne.atlas.sk/slovaci-maju-parizsku-krv-na-rukach-zbrane-mohli-ist-cez-nas-kritizuju-zahranicne-media/slovensko/spolocnost/", "http://www.sme.sk/c/7653402/zbrane-pouzite-pri-teroristickom-utoku-v-parizi-mohli-pochadzat-zo-slovenska.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345999-zbrane-ktorymi-teroristi-vrazdili-novinarov-v-charlie-hebdo-boli-zo-slovenska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:03.985042+00:00"}
{"id": "vr36133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36133", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ak sa uskutoční okrúhly stôl. Podmienili sme to potom základným právom na slobodu prejavu a to je tlačový zákon.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ bola ochotná prijať Lisabonskú zmluvu po akceptovaní jej podmienok.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ bola ochotná prijať Lisabonskú zmluvu po akceptovaní jej podmienok."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["ochotná"], "url": ["http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/zoznam_liniek/postoje-slovenskych-europoslancov-k-ratifikacii-lisabonskej-zmluvy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:03.577733+00:00"}
{"id": "vr36512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36512", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Existovala malá privatizácia, existovali rôzne dražby, ktoré som ja nerobil... Existovala kupónka, ja som ju nerobil, bol som proti...", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Československou privatizáciou má Mečiar pravdepodobne na mysli kupónovú privatizáciu, ktorú jeho vlády nerobili, aj keď to bol pôvodný plán a mali sa po roku 1994 spúšťať- namiesto toho sa uprednostnila dlhopisová metóda.", "analysis_paragraphs": ["Československou privatizáciou má Mečiar pravdepodobne na mysli kupónovú privatizáciu, ktorú jeho vlády nerobili, aj keď to bol pôvodný plán a mali sa po roku 1994 spúšťať- namiesto toho sa uprednostnila dlhopisová metóda."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:34.223901+00:00"}
{"id": "vr13784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13784", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Chcem jednu technickú vec povedať k tomu rozpočtu. Naozaj rozpočet je opticky nižší na školstvo, ale je to zapríčinené tým, že za ostatné dva roky sa čerpali eurofondy v oveľa vyššom objeme ako doteraz. Jednoducho preto, že bol koniec programového obdobia... Z verejných zdrojov máme v skutočnosti vyšší rozpočet ako bol na tento rok.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Celkový rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je pre rok 2016 naozaj opticky nižší ako pre rok 2015. Posledné dva roky (2014 a 2013), ktoré boli poslednými rokmi programového obdobia čerpania z fondov EÚ 2007-2014, naozaj došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov z fondov EÚ oproti predchádzajúcim rokom (2011 a 2012). Z kontextu relácie vyplýva, že Beblavý a Draxler sa bavia o školstve - regionálnom a vysokom školstve. V prípade, že by sme brali do úvahy kapitoly rozpočtu pre Ministerstvo školstva týkajúce sa regionálneho a vysokého školstva a k tomu rozpočet pre Ministerstvo vnútra- kapitolu o vzdelávaní, bolo by tvrdenie ministra Draxlera pravdivé. Z tabuľky rozpočtových výdavkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vidíme, že celkový rozpočet Ministerstva v roku 2016 je naozaj oproti predchádzajúcim rokom nižší. Časť výroku ministra Draxlera o vyšších výdavkoch z verejných zdrojov na školstvo je pravdivá, ak berieme do úvahy len výdavky Ministerstva školstva na regionálne školstvo plus výdavky Ministerstva školstva na vysoké školstvo plus výdavky Ministerstva vnútra na vzdelávanie. Vtedy by naozaj boli spomínané výdavky väčšie v roku 2016 ako v roku 2015. Ukazuje to nasledujúca tabuľka: K overeniu časti výroku ministra Draxlera o porovnaní čerpania eurofondov nám pomôže nasledujúca tabuľka: Minister Draxler tvrdí, že v posledných dvoch rokoch, teda rokoch 2013 a 2014 - koniec programového obdobia čerpania z fondov EÚ, došlo k čerpaniu finančných prostriedkov vo vyššom objeme ako dovtedy. Pre porovnanie teda tabuľka ukazuje aj roky 2011 a 2012. V rokoch 2011 a 2012 sa čerpalo ročne vyše 90 miliónov eur a v rokoch 2013 a 2014 to bolo viac - vyše 163 miliónov eur a vyše 216 miliónov eur. Táto časť výroku ministra Draxlera je teda pravdivá. Dodávame však, že Draxlerov výrok by neplatil, ak by sme započívali aj zdroje na administratívu, šport (z rozpočtu Ministerstva školstva). Údaje pre roky 2015 a 2016: Pro rok 2015 spolu z verejných zdrojov Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra 2 495 043 711 eur a pre rok 2016 z týchto zdrojov 2 250 788 484 eur. V tomto prípade by teda platilo, že pre rok 2016 je z verejných zdrojov naplánovaných menej financií. Draxler však hovorí len o školstve - regionánom a vysokom. Podobne by Draxlerov výrok nebol pravdivý, ak by sme započítavali ako výdavky na školstvo aj výdavky na vedu a techniku. V roku 2015 by to bolo dokopy 2 230 526 446 eur a v roku 2016 to bolo 2 080 823 365 eur, teda v roku 2016 má ísť z verejných zdrojov na školstvo (vysoké, regionálne, vedu a techniku) menej financií ako predchádzajúci rok 2015. V tomto prípade by ministrovo tvrdenie bolo nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Celkový rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu je pre rok 2016 naozaj opticky nižší ako pre rok 2015. Posledné dva roky (2014 a 2013), ktoré boli poslednými rokmi programového obdobia čerpania z fondov EÚ 2007-2014, naozaj došlo k vyššiemu čerpaniu prostriedkov z fondov EÚ oproti predchádzajúcim rokom (2011 a 2012). Z kontextu relácie vyplýva, že Beblavý a Draxler sa bavia o školstve - regionálnom a vysokom školstve. V prípade, že by sme brali do úvahy kapitoly rozpočtu pre Ministerstvo školstva týkajúce sa regionálneho a vysokého školstva a k tomu rozpočet pre Ministerstvo vnútra- kapitolu o vzdelávaní, bolo by tvrdenie ministra Draxlera pravdivé. Z tabuľky rozpočtových výdavkov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu vidíme, že celkový rozpočet Ministerstva v roku 2016 je naozaj oproti predchádzajúcim rokom nižší. Časť výroku ministra Draxlera o vyšších výdavkoch z verejných zdrojov na školstvo je pravdivá, ak berieme do úvahy len výdavky Ministerstva školstva na regionálne školstvo plus výdavky Ministerstva školstva na vysoké školstvo plus výdavky Ministerstva vnútra na vzdelávanie. Vtedy by naozaj boli spomínané výdavky väčšie v roku 2016 ako v roku 2015. Ukazuje to nasledujúca tabuľka: K overeniu časti výroku ministra Draxlera o porovnaní čerpania eurofondov nám pomôže nasledujúca tabuľka: Minister Draxler tvrdí, že v posledných dvoch rokoch, teda rokoch 2013 a 2014 - koniec programového obdobia čerpania z fondov EÚ, došlo k čerpaniu finančných prostriedkov vo vyššom objeme ako dovtedy. Pre porovnanie teda tabuľka ukazuje aj roky 2011 a 2012. V rokoch 2011 a 2012 sa čerpalo ročne vyše 90 miliónov eur a v rokoch 2013 a 2014 to bolo viac - vyše 163 miliónov eur a vyše 216 miliónov eur. Táto časť výroku ministra Draxlera je teda pravdivá. Dodávame však, že Draxlerov výrok by neplatil, ak by sme započívali aj zdroje na administratívu, šport (z rozpočtu Ministerstva školstva). Údaje pre roky 2015 a 2016: Pro rok 2015 spolu z verejných zdrojov Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra 2 495 043 711 eur a pre rok 2016 z týchto zdrojov 2 250 788 484 eur. V tomto prípade by teda platilo, že pre rok 2016 je z verejných zdrojov naplánovaných menej financií. Draxler však hovorí len o školstve - regionánom a vysokom. Podobne by Draxlerov výrok nebol pravdivý, ak by sme započítavali ako výdavky na školstvo aj výdavky na vedu a techniku. V roku 2015 by to bolo dokopy 2 230 526 446 eur a v roku 2016 to bolo 2 080 823 365 eur, teda v roku 2016 má ísť z verejných zdrojov na školstvo (vysoké, regionálne, vedu a techniku) menej financií ako predchádzajúci rok 2015. V tomto prípade by ministrovo tvrdenie bolo nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:25.322720+00:00"}
{"id": "vr29767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29767", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však Grécko dlhuje aj nám z eurovalu, ale tam nepredpokladám, že ani cent by nevrátili.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Grécké záväzky v súčasnosti predstavujú 360 miliárd € . V tomto súčte sú zahrnuté pôžičky od jednotlivých štátov EU, Medzinárodného menového fondu, eurozóny aj ostatných štátov sveta.Slovenská republika taktiež ručí za to, že Grécko splatí svoj dlh, konkrétne že splatí tie finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z Európskeho nástroja finančnej stability (eurovalu), pričom celkový objem poskytnutých prostriedkov bol 144,6 miliardy eur ( .pdf ,s.2). V prípade, ak by Grécko svoju pôžičku nesplatilo, sumu splatia všetky členské štáty eurozóny. Slovensko by zaplatilo približne 1,5 miliardy eur v určitých časových intervaloch. Grécko nám teda peniaze momentálne nedlhuje, Slovensko mu poskytlo len garancie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Grécké záväzky v súčasnosti predstavujú 360 miliárd € . V tomto súčte sú zahrnuté pôžičky od jednotlivých štátov EU, Medzinárodného menového fondu, eurozóny aj ostatných štátov sveta.Slovenská republika taktiež ručí za to, že Grécko splatí svoj dlh, konkrétne že splatí tie finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté z Európskeho nástroja finančnej stability (eurovalu), pričom celkový objem poskytnutých prostriedkov bol 144,6 miliardy eur ( .pdf ,s.2). V prípade, ak by Grécko svoju pôžičku nesplatilo, sumu splatia všetky členské štáty eurozóny. Slovensko by zaplatilo približne 1,5 miliardy eur v určitých časových intervaloch. Grécko nám teda peniaze momentálne nedlhuje, Slovensko mu poskytlo len garancie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["360 miliárd €", "pôžičky", ".pdf", "1,5 miliardy"], "url": ["http://demonocracy.info/infographics/eu/debt_greek/debt_greek.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-17373216", "http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_5FD5A9F38A737BB7C125783A00560F8A_SK/$File/EIT_Gr%C3%A9cko_Apr2015.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885247/na-bankrote-grecka-mozeme-stratit-aj-24-miliardy-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:01.868892+00:00"}
{"id": "vr37891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37891", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Najproblematickejšie je práve to, že zavádzajú sankcie, ktoré tak kritizovali pri štátnom jazyku, teraz zrazu každý, kto sa odváži, alebo neupozorní na to, že je možné použiť menšinový jazyk, môže dostať pokutu.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dnešní koaliční politici v minulosti naozaj kritizovali (ako je vidieť na videu z produkcie SME, pozn.) sankcie v zákone č. 318/2009 (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z.. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v zení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov :\n\n§ 9a\n\nPokuty\n\n(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.\n\n(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.18) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.\n\n(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada\n\nnajmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.\n\n(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.18)\n\n(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.\n\nPoznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:\n\n„18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n\nv znení neskorších predpisov.\n\nV návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú:\n\n§ 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Dnešní koaliční politici v minulosti naozaj kritizovali (ako je vidieť na videu z produkcie SME, pozn.) sankcie v zákone č. 318/2009 (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z.. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v zení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov :", "§ 9a", "Pokuty", "(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podľa § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podľa § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v určenej lehote alebo nevykonajú v určenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podľa § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikateľom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.", "(2) Rozhodnutie o uložení pokuty musí obsahovať lehotu na odstránenie protiprávneho stavu. Ak sa súlad s týmto zákonom nedosiahol v lehote určenej v rozhodnutí, ministerstvo kultúry uloží ďalšiu pokutu vo výške dvojnásobku pôvodne uloženej pokuty.18) Ďalšiu pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď mali byť vykonané opatrenia na nápravu nedostatkov určené v rozhodnutí o uložení pokuty.", "(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, v ktorom sa ministerstvo kultúry dozvedelo o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď bola povinnosť porušená. Pri ukladaní pokuty sa prihliada", "najmä na rozsah, následky, čas trvania a opakovanie protiprávneho konania.", "(4) Pokuta je splatná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak v ňom nie je uvedená neskoršia lehota. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.18)", "(5) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.“.", "Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:", "„18) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)", "v znení neskorších predpisov.", "V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú:", "§ 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["videu", "zákone č. 318/2009", "ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."], "url": ["http://www.sme.sk/c/4913211/madaric-moze-od-septembra-trestat-za-nespisovnu-slovencinu.html", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209137&FileName=zz2009-00318-0209137&Rocnik=2009", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:45.574029+00:00"}
{"id": "vr28499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28499", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "Pán primátor dnes hovorí, že nájomné byty treba stavať a hovoril to aj pred štyrmi rokmi. A za štyri roky ani jeden byt. ... Ja som za tie vaše projekty hlasoval.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Rybníček apeloval na potrebu výstavby nájomných bytov v prvých mesiacoch svojho pôsobenia na poste primátora Trenčína v roku 2011. O skutočnosti, že sa v Trenčíne za posledných 8 rokov nepostavili žiadne nájomné byty, informoval portál Pravda.sk ešte v roku 2012. Po preskúmaní zápisníc a hlasovaní zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva Trenčín možno konštatovať, že sa počas posledného volebného obdobia neschválil žiadny návrh, ktorý by smeroval k výstavbe nájomných bytov.\n\nTomáš Vaňo skutočne hlasoval za návrhy, týkajúce sa PPP projektu IDEA GRANDE , ktorý bol predložený primátorom Rybníčkom v roku 2011. V projekte bola navrhnutá výstavba takmer 700 nájomných bytov, z ktorých by 225 získalo mesto.\n\nPrvý krát sa hlasovalo o návrhu 7. apríla 2011 a neskôr opäť 26. mája 2011 . Na zasadnutí 26. mája 2011 však tento návrh ako celok nebol schválený.", "analysis_paragraphs": ["Richard Rybníček apeloval na potrebu výstavby nájomných bytov v prvých mesiacoch svojho pôsobenia na poste primátora Trenčína v roku 2011. O skutočnosti, že sa v Trenčíne za posledných 8 rokov nepostavili žiadne nájomné byty, informoval portál Pravda.sk ešte v roku 2012. Po preskúmaní zápisníc a hlasovaní zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva Trenčín možno konštatovať, že sa počas posledného volebného obdobia neschválil žiadny návrh, ktorý by smeroval k výstavbe nájomných bytov.", "Tomáš Vaňo skutočne hlasoval za návrhy, týkajúce sa PPP projektu IDEA GRANDE , ktorý bol predložený primátorom Rybníčkom v roku 2011. V projekte bola navrhnutá výstavba takmer 700 nájomných bytov, z ktorých by 225 získalo mesto.", "Prvý krát sa hlasovalo o návrhu 7. apríla 2011 a neskôr opäť 26. mája 2011 . Na zasadnutí 26. mája 2011 však tento návrh ako celok nebol schválený."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["apeloval", "Pravda.sk", "zápisníc", "hlasovaní", "IDEA GRANDE", "7. apríla 2011", "26. mája 2011"], "url": ["http://www.trencin.sk/index.php?s-cv-contentID=12288&s-cv-embeddedID=67019", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/211656-najomne-byty-mesta-nepodporuju-rovnako/", "http://www.trencin.sk/12313", "http://www.trencin.sk/12316", "http://www.trencin.sk/67019", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000171636/Hlasovanie%20MsZ_07.04.2011.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000178630/Hlasovanie%20MsZ_26%2005%202011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:36.349705+00:00"}
{"id": "45212", "numeric_id": 45212, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45212", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "...že ten (opatrenie, ktoré umožní vycestovať slovenským zdravotníckym pracovníkom do niektorých českých krajov, pozn.) sme neotvorili voči Českej republike, ale voči územiu, ktoré je vymedzené tými krajmi a tam podľa zistenia našich kolegov a hlavného hygienika po výmene s Českou republikou vieme, miera nákazy v týchto krajoch českých je nižšia, a preto toto opatrenie z našej strany.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dva zo štyroch českých krajov, kam dostali slovenskí zdravotnícki pendleri výnimku, patrili medzi tretinu najviac nakazených krajov v Česku. Olomoucký kraj bol po Prahe dokonca krajom s druhým najväčším počtom zistených nakazených na 100-tisíc obyvateľov. Argument, že práve v týchto českých krajoch bola nižšia miera zistenej nákazy než v ostatných, nesedí. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako nepravdivé. Ivan Korčok argumentoval, prečo slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom u nás, ktorí pracujú práve v jednom zo štyroch pohraničných českých krajov, dostali výnimku a nemuseli ísť po prekročení hraníc do štátnej karantény, ak sa preukážu negatívnym covid-testom nie starším ako 48 hodín. Úrad verejného zdravotníctva túto výnimku udelil pre pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Skutočnú mieru nákazy koronavírusom Česko (ani Slovensko) nepozná - na to by muselo otestovať celú populáciu. Porovnávať preto môžeme len zistenú mieru nákazy. K 19. aprílu - teda dňu relácie - malo Česko 622 nakazených na milión obyvateľov. Slovensko malo 213 nakazených - a teda takmer trikrát menej. Olomoucký kraj bol v tom čase druhým najviac nakazeným krajom v Česku. Ochorenie covid-19 úrady zistili u 97 zo 100-tisíc obyvateľov. Vyššiu mieru nákazy mala iba Praha. Moravsko-sliezsky kraj bol zo 14-tich krajov piaty v miere nákazy obyvateľov koronavírusom. Úrady ho zistili u 68 zo 100-tisíc obyvateľov. Zlínský kraj bol v poradí deviatym najviac nakazeným krajom (47 na 100k) a Juhomoravský jedenástym (32 na 100k). Ivan Korčok nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, ktorú Demagóg.SK poslal tlačovému odboru Ministerstva zahraničných vecí.", "analysis_paragraphs": ["Dva zo štyroch českých krajov, kam dostali slovenskí zdravotnícki pendleri výnimku, patrili medzi tretinu najviac nakazených krajov v Česku. Olomoucký kraj bol po Prahe dokonca krajom s druhým najväčším počtom zistených nakazených na 100-tisíc obyvateľov. Argument, že práve v týchto českých krajoch bola nižšia miera zistenej nákazy než v ostatných, nesedí. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako nepravdivé. Ivan Korčok argumentoval, prečo slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom u nás, ktorí pracujú práve v jednom zo štyroch pohraničných českých krajov, dostali výnimku a nemuseli ísť po prekročení hraníc do štátnej karantény, ak sa preukážu negatívnym covid-testom nie starším ako 48 hodín. Úrad verejného zdravotníctva túto výnimku udelil pre pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Skutočnú mieru nákazy koronavírusom Česko (ani Slovensko) nepozná - na to by muselo otestovať celú populáciu. Porovnávať preto môžeme len zistenú mieru nákazy. K 19. aprílu - teda dňu relácie - malo Česko 622 nakazených na milión obyvateľov. Slovensko malo 213 nakazených - a teda takmer trikrát menej. Olomoucký kraj bol v tom čase druhým najviac nakazeným krajom v Česku. Ochorenie covid-19 úrady zistili u 97 zo 100-tisíc obyvateľov. Vyššiu mieru nákazy mala iba Praha. Moravsko-sliezsky kraj bol zo 14-tich krajov piaty v miere nákazy obyvateľov koronavírusom. Úrady ho zistili u 68 zo 100-tisíc obyvateľov. Zlínský kraj bol v poradí deviatym najviac nakazeným krajom (47 na 100k) a Juhomoravský jedenástym (32 na 100k). Ivan Korčok nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, ktorú Demagóg.SK poslal tlačovému odboru Ministerstva zahraničných vecí."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["dostali", "udelil", "malo", "bol"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://web.archive.org/web/20200419130006/https://www.worldometers.info/coronavirus/", "https://web.archive.org/web/20200419013639/https://onemocneni-aktualne.mzcr.cz/covid-19"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:35.184706+00:00"}
{"id": "46988", "numeric_id": 46988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46988", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Sme nielen v najhoršej zdravotnej kríze od konca prvej svetovej vojny, ale aj hospodárskej kríze od konca druhej svetovej vojny.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pandémiu tohto typu nezažilo Slovensko od konca Prvej svetovej vojny. Spôsobila najväčšiu svetovíu recesiu od konca Druhej svetovej vojny, Tvrdenie Tomáša Valášeka hodnotíme ako ešte pravdivé. V roku 1918, na konci Druhej svetovej vojny vypukla pandémia Špaielskej chrípky. Podľa lekárskeho historika Haralda Salfellnera jej na území Česka podľahlo 46- až 77-tisíc ľudí. Presné štatistiky pre Slovensko neexistujú. Odbornicí však odhadujú , že zomrieť mohlo 23- až 33,5-tisíc ľudí. V roku 2020 výrazne ovplyvnil počet úmrtí na Slovensku koronavírus a ochorenie covid-19. Celkovo zomrelo 59-tisíc obyvateľov, z toho 2250 na dôsledky covidu. Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Pandémiu tohto typu nezažilo Slovensko od konca Prvej svetovej vojny. Spôsobila najväčšiu svetovíu recesiu od konca Druhej svetovej vojny, Tvrdenie Tomáša Valášeka hodnotíme ako ešte pravdivé. V roku 1918, na konci Druhej svetovej vojny vypukla pandémia Špaielskej chrípky. Podľa lekárskeho historika Haralda Salfellnera jej na území Česka podľahlo 46- až 77-tisíc ľudí. Presné štatistiky pre Slovensko neexistujú. Odbornicí však odhadujú , že zomrieť mohlo 23- až 33,5-tisíc ľudí. V roku 2020 výrazne ovplyvnil počet úmrtí na Slovensku koronavírus a ochorenie covid-19. Celkovo zomrelo 59-tisíc obyvateľov, z toho 2250 na dôsledky covidu. Svetová banka uvádza , že pandémia koronavírusu spôsobila najväčšiu svetovú recesiu od Druhej svetovej vojny. Globálna ekonomika sa podľa jej odhadov v tomto roku zníži o 5,2 percenta."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["odhadujú", "2020", "uvádza"], "url": ["https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=8807", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/283c667f-f2f8-495a-8ec1-416c9e026531/!ut/p/z1/tVJNU8IwEP0tHHpss2n6EbwFxqFVOICDtrk4paY0ljbQBir_3uB4UEcUD-aQz7dvX_Yt4ihBvMkOcp1pqZpsY84pDx7nYUxHI8wAZrdjiEkczUdsgT3sonvEEc8bvdUlStWqy0q7q2zZFHZWaQvMJA9SH826zzZmY8GhE7r6eOFSkgdBWNiFW1DbG_qZTUWObQ8H-VCAG_gEn7Jsc_mE0ovQD7_J5uYZzgwGJp6_QcYTFnnhFIBOJz7ELFouhnNCgJF3wA8cqdEQntUQGZEHKXq0bFRbm0rf_fGLEaAbxOWqdvq8dsDBlAbUgwD7vhfiIQQn79x2Np6tDW-my5MpCiVfyo-Si7IZLvm823FmzFaNFi8aJf_otknHmhWhRnorCtGK1tm3phtLrbfdlQUW9H3vrJVab4STq9qC70JK1RmZn5FoW9eUHO2qmF0Tj6dU-6tjzwaDV50upL4!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2020/06/08/covid-19-to-plunge-global-economy-into-worst-recession-since-world-war-ii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:25.750488+00:00"}
{"id": "vr26304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26304", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ja vám teraz poviem niečo, o čom nevedia obyvatelia SR, lebo to nemajú odkiaľ vedieť. 25. (novembra, pozn.) sme podali trestné oznámenie z dôvodu, že naši informátori chceli mať zaručenú anonymitu, tak priamo do rúk agentov Národnej kriminálnej agentúry. To je vlastne pre tých, ktorí sa v tomto prostredí pohybujú, vedia, že je to vlastne reformovaný úrad boja proti organizovanej kriminalite a úrad boja proti korupcii ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informáciu o samotnom podaní trestného oznámenia hodnotíme v inom výroku Mariana Kotlebu. V tomto výroku sme overovali to, či naozaj \"obyvatelia SR nemajú odkiaľ vedieť o podaní trestného oznámenia do rúk agentov Národnej kriminálnej agentúry.\" Portal sme.sk 26. novembra 2013 informoval o tom, že M. Kotleba podal 25. novembra trestné oznámenie v súvislosti s podozrením zo skartovania zmlúv, faktúr a projektov v úrade. SME píše, že \"„Národná kriminálna agentúra prijala trestné oznámenie od Mariana Kotlebu. Podľa oznamovateľa by informácie mohli súvisieť s poškodzovaním finančných záujmov Európskych spoločenstiev,“ konštatoval Slivka.\" Na základe uvedeného konštatujeme, že nie je pravda, ak M. Kotleba tvrdí, že obyvatelia SR, nevedia a nemajú odkiaľ vedieť, že 25. novembra podal trestné oznámenie. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o samotnom podaní trestného oznámenia hodnotíme v inom výroku Mariana Kotlebu. V tomto výroku sme overovali to, či naozaj \"obyvatelia SR nemajú odkiaľ vedieť o podaní trestného oznámenia do rúk agentov Národnej kriminálnej agentúry.\" Portal sme.sk 26. novembra 2013 informoval o tom, že M. Kotleba podal 25. novembra trestné oznámenie v súvislosti s podozrením zo skartovania zmlúv, faktúr a projektov v úrade. SME píše, že \"„Národná kriminálna agentúra prijala trestné oznámenie od Mariana Kotlebu. Podľa oznamovateľa by informácie mohli súvisieť s poškodzovaním finančných záujmov Európskych spoločenstiev,“ konštatoval Slivka.\" Na základe uvedeného konštatujeme, že nie je pravda, ak M. Kotleba tvrdí, že obyvatelia SR, nevedia a nemajú odkiaľ vedieť, že 25. novembra podal trestné oznámenie. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://bystrica.sme.sk/c/7018477/v-bystrickom-zupnom-urade-je-napatie-ale-funguje-normalne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:31.317371+00:00"}
{"id": "vr33260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33260", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Filiálka. Možno 26 štúdií bolo robených od 70.rokov, na mnohých z nich finančne participovala EK a európske inštitúcie.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil koľko štúdií týkajúcich sa Filiálky malo byť od 70. rokov urobených a ani či na nich mali finančne participovať EK a európske inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil koľko štúdií týkajúcich sa Filiálky malo byť od 70. rokov urobených a ani či na nich mali finančne participovať EK a európske inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["štúdia"], "url": ["http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=ko%C4%BEko+%C5%A1t%C3%BAdi%C3%AD+bolo+vypracovan%C3%BDch+na+TEN+T+17&source=web&cd=3&ved=0CDcQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Ddoprava%2Fzeleznica%2Fstudia%2Fdus_ten_t.pdf&ei=ZpMrUZmwIs704QSdxoGwDA&usg=AFQjCNEIUex2oF09IHnNZ5QLAS9fw_Fnpw&bvm=bv.42768644,d.Yms&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:48.591007+00:00"}
{"id": "vr30443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30443", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vyhrážal sa tým pol roka, povedal aj na svojej facebookovej stránke, že on to zverejní. Predtým sa k tomu priznal, že to zverejní.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňákovo tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Podľa správy denníka SME z 24. novembra 2011: \" V lete na internete písal (Galko, pozn.) , že raz zverejní informácie o prepojení Pravdy s opozíciou. Naznačoval to aj po vypuknutí škandálu s odpočúvaním troch novinárov Pravdy .\"", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákovo tvrdenie hodnotíme ako pravdivé. Podľa správy denníka SME z 24. novembra 2011: \" V lete na internete písal (Galko, pozn.) , že raz zverejní informácie o prepojení Pravdy s opozíciou. Naznačoval to aj po vypuknutí škandálu s odpočúvaním troch novinárov Pravdy .\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["správy denníka SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6153757/galko-nevysvetlil-prepisy-s-kalinakom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:58.275749+00:00"}
{"id": "vr14392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14392", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dôležité je to, že vláda vládla sama a prvý minister školstva, pán Čaplovič, hneď na začiatku sľúbil, že platy učiteľom porastú na 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. A to nesplnili.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na jeseň roku 2013 sľúbil vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič, že do roku 2016 dosiahne priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov 1,2 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Béla Bugár preto v diskusii disponoval s pravdivými informáciami. Taktiež štatistiky od Trexima a od Štatistického úradu sa líšia v mnohých veciach, ale obidve dokazujú, že sľub, ktorý bol daný v roku 2013 vtedajším ministrom školstva Dušanom Čaplovičom, nominantom strany SMER-SD, sa nepodarilo realizovať. Tvrdenie Bélu Bugára je preto pravdivé. Tento sľub bol zapracovaný do Správy o stave školstva na Slovensku (.pdf, s.25) na jeseň 2013 v tomto znení: \" Vzhľadom na dôležitosť riešenia problému nízkych platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa okrem cieľov v tejto oblasti pre rok 2020 stanovuje aj záväzok dosiahnuť pre túto kategóriu zamestnancov plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve do roku 2016. \" Tento dokument a navrhnuté opatrenia boli prerokované so zástupcami vlády, odborov a zamestnávateľov a boli následne prijaté, ako o tom informovala Pravda . Po odchode Dušana Čaploviča z postu ministra jeho následník, Peter Pellegrini sa tiež vyjadroval v zmysle, že je jeho prioritou dodržať sľub z roku 2013. Ako reakcia na januárový štrajk učiteľov súčasný minister školstva Juraj Draxler ukázal štatistiky o priemernej mzde pedagogických pracovníkov podľa krajov, kde v jednotlivých krajoch, s výnimkou Bratislavského kraja, je uvedený priemerný plat vyšší ako 1,2 násobok v národnom hospodárstve (správu uviedol DenníkN ). Platy teda boli porovnávané v rámci jednotlivých krajov a nie s priemernou mzdou v národnom hospodárstve SR, ako to bolo sľúbené pôvodne. Na základe údajov Štatistického úradu z prvých troch kvartálov roku 2015 je priemerný plat v národnom hospodárstve 859 eur. Vo vzdelávaní je podľa ŠÚ priemerný plat vo výške 751 eur, čo predstavuje približne 0,87 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve . Ústav informácií a prognóz školstva disponuje vytvorenými časovými radami o priemerných platoch pedagogických aj nepedagogických školských zamestnancov do roku 2014. Nasledujúca tabuľka ukazuje porovnávanie týchto údajov s priemernou mzdou v národnom hospodárstve z roku 2014. Po tom, ako učitelia vyjadrili podozrenie, že ministerstvo s publikovanými údajmi o platoch zavádza, zverejnil aj Inštitút finančnej politiky (IFP) na svojej facebookovej stránke štatistiky o platoch učiteľov. Médiá tento zdroj začali brať ako dôkaz toho, že ministerstvo zavádzalo, preto následne IFP stiahol obrázok z internetu (stanovisko riaditeľa IFP môžete prečítať tu ).", "analysis_paragraphs": ["Na jeseň roku 2013 sľúbil vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič, že do roku 2016 dosiahne priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov 1,2 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Béla Bugár preto v diskusii disponoval s pravdivými informáciami. Taktiež štatistiky od Trexima a od Štatistického úradu sa líšia v mnohých veciach, ale obidve dokazujú, že sľub, ktorý bol daný v roku 2013 vtedajším ministrom školstva Dušanom Čaplovičom, nominantom strany SMER-SD, sa nepodarilo realizovať. Tvrdenie Bélu Bugára je preto pravdivé. Tento sľub bol zapracovaný do Správy o stave školstva na Slovensku (.pdf, s.25) na jeseň 2013 v tomto znení: \" Vzhľadom na dôležitosť riešenia problému nízkych platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve sa okrem cieľov v tejto oblasti pre rok 2020 stanovuje aj záväzok dosiahnuť pre túto kategóriu zamestnancov plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve do roku 2016. \" Tento dokument a navrhnuté opatrenia boli prerokované so zástupcami vlády, odborov a zamestnávateľov a boli následne prijaté, ako o tom informovala Pravda . Po odchode Dušana Čaploviča z postu ministra jeho následník, Peter Pellegrini sa tiež vyjadroval v zmysle, že je jeho prioritou dodržať sľub z roku 2013. Ako reakcia na januárový štrajk učiteľov súčasný minister školstva Juraj Draxler ukázal štatistiky o priemernej mzde pedagogických pracovníkov podľa krajov, kde v jednotlivých krajoch, s výnimkou Bratislavského kraja, je uvedený priemerný plat vyšší ako 1,2 násobok v národnom hospodárstve (správu uviedol DenníkN ). Platy teda boli porovnávané v rámci jednotlivých krajov a nie s priemernou mzdou v národnom hospodárstve SR, ako to bolo sľúbené pôvodne. Na základe údajov Štatistického úradu z prvých troch kvartálov roku 2015 je priemerný plat v národnom hospodárstve 859 eur. Vo vzdelávaní je podľa ŠÚ priemerný plat vo výške 751 eur, čo predstavuje približne 0,87 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve . Ústav informácií a prognóz školstva disponuje vytvorenými časovými radami o priemerných platoch pedagogických aj nepedagogických školských zamestnancov do roku 2014. Nasledujúca tabuľka ukazuje porovnávanie týchto údajov s priemernou mzdou v národnom hospodárstve z roku 2014. Po tom, ako učitelia vyjadrili podozrenie, že ministerstvo s publikovanými údajmi o platoch zavádza, zverejnil aj Inštitút finančnej politiky (IFP) na svojej facebookovej stránke štatistiky o platoch učiteľov. Médiá tento zdroj začali brať ako dôkaz toho, že ministerstvo zavádzalo, preto následne IFP stiahol obrázok z internetu (stanovisko riaditeľa IFP môžete prečítať tu )."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Správy o stave školstva na Slovensku", "Pravda", "vyjadroval", "DenníkN", "Štatistického úradu", "priemerný plat", "časovými radami", "tu", "Denník N"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/295729-tripartita-odobrila-caplovicovu-spravu-o-stave-skolstva/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329129-pellegrini-urobi-vsetko-aby-v-januari-platy-ucitelom-vzrastli/", "https://dennikn.sk/347400/draxler-ukazal-platy-ucitelov-problem-vidi-bratislave/?ref=in", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i2F54CEABC9464EB6B9D47D7B63C86C2B%22)&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20pod%C4%BEa%20odvetv%C3%AD%20%5bpr0205qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22%29&ui.name=Average%20monthly%20wages%20in%20economy%20of%20the%20SR%20[pr0204qs]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://www.prservis.sk/ifp-platy-ucitelov-boli-nespravne-interpretovane/", "https://dennikn.sk/353511/priemerny-plat-ucitela-ma-priemeru-ekonomiky-dalej-hovoril-draxler/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:05.365389+00:00"}
{"id": "vr28053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28053", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán redaktor vôbec ak sa pozrieme na štruktúru železnice osobnej, tak musíme si povedať, že celkové tržby osobnej železnice sú na úrovni okolo 100 miliónov eur a štát už dnes dopláca osobnej železnici 200 miliónov eur, to sú takzvané výkony vo verejnom záujem.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ZSSK v roku 2012 mala výnosy z prepravy osôb vo výške 111 mil. eur. Okrem týchto príjmov, ZSSK získala aj príspevok na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme vo výške 217 mil. eur. Spoločnosť mala aj iné druhy príjmov. Napríklad \"Ostatné dotácie\" vo výške 10,7 mil.Eur. Údaje sú čerpané z výročnej správy ZSSK za rok 2012 strana 17.", "analysis_paragraphs": ["ZSSK v roku 2012 mala výnosy z prepravy osôb vo výške 111 mil. eur. Okrem týchto príjmov, ZSSK získala aj príspevok na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme vo výške 217 mil. eur. Spoločnosť mala aj iné druhy príjmov. Napríklad \"Ostatné dotácie\" vo výške 10,7 mil.Eur. Údaje sú čerpané z výročnej správy ZSSK za rok 2012 strana 17."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "SME"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2013_pdf/vs_zssk_2012.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7260059/regiojet-a-statny-dopravca-budu-vozit-studentov-vlakmi-zadarmo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:08.516431+00:00"}
{"id": "vr36227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36227", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "...keď sme v 2009 roku skrátili možnosť poberania predčasného dôchodku maximálne tým, ktorí sú dva roky pred dôchodkom a ja som za ten návrh hlasoval pani poslankyňa, naozaj.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2009 sa žiadny z návrhov netýkal § 67 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kam spadajú podmienky poberania predčasného dôchodku. Hlasovalo sa o tom v roku 2007 a poslanec Július Brocka hlasoval proti .", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 sa žiadny z návrhov netýkal § 67 Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kam spadajú podmienky poberania predčasného dôchodku. Hlasovalo sa o tom v roku 2007 a poslanec Július Brocka hlasoval proti ."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["návrhov", "proti"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=971", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:40.033017+00:00"}
{"id": "vr38210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38210", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Práve, práve to boli reprezentanti súčasnej vlády, ktorí tvrdili pri vzniku krízy, že tu žiadna kríza nie je a že treba len znížiť dane.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SDKÚ v januári 2009 navrhovala znižovanie daní nie preto, že si nevšimla krízu, zdôvodňovali to práve opačne-ako nástroj na jej prekonanie: \"Podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu pociťuje Slovensko dôsledky krízy predovšetkým v oblasti zamestnanosti a prepúšťania pracovníkov. Slovensko preto podľa jeho slov potrebuje razantné opatrenia. Ako uviedol podpredseda strany Ivan Mikloš, SDKÚ bude presadzovať predovšetkým zníženie rovnej dane na 16 %, zvýšenie odpočítateľnej položky o 18 tis. Sk (597,5 €), či skrátenie doby na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Strana chce presadiť aj daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Tieto opatrenia by podľa Mikloša mali dať ekonomike potrebný impulz.\"", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ v januári 2009 navrhovala znižovanie daní nie preto, že si nevšimla krízu, zdôvodňovali to práve opačne-ako nástroj na jej prekonanie: \"Podľa predsedu SDKÚ-DS Mikuláša Dzurindu pociťuje Slovensko dôsledky krízy predovšetkým v oblasti zamestnanosti a prepúšťania pracovníkov. Slovensko preto podľa jeho slov potrebuje razantné opatrenia. Ako uviedol podpredseda strany Ivan Mikloš, SDKÚ bude presadzovať predovšetkým zníženie rovnej dane na 16 %, zvýšenie odpočítateľnej položky o 18 tis. Sk (597,5 €), či skrátenie doby na vrátenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Strana chce presadiť aj daňové a odvodové prázdniny pre začínajúcich živnostníkov. Tieto opatrenia by podľa Mikloša mali dať ekonomike potrebný impulz.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["v januári 2009 navrhovala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A090123_110129_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:17.022966+00:00"}
{"id": "48670", "numeric_id": 48670, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48670", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Preto je pre mňa dôležitejšie pomôcť rodine s deťmi, ktorá aj chudobná rodina pracujúca dostane 200 EUR na dieťa.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na to, aby mala od prvého januára 2023 rodina nárok na sumu 200 eur podľa súčasných zákonov, musí spĺňať niekoľko podmienok: Aspoň jeden rodič pracuje ako zamestnanec, má pritom priemerný príjem alebo trochu vyšší než priemerný a dieťa nie je staršie ako 15 rokov. V ostatných prípadoch rodiny dostanú nižšie sumy. Opatrenia sa teda netýkajú všetkých chudobných a pracujúcich rodín s deťmi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nTzv. „rodinný balíček” je v súčasnom znení tvorený z troch sporných zákonov, ktoré upravujú rôzne typy finančnej podpory pre rodiny. Ide o 100-eurový daňový bonus , 60-eurové krúžkovné a detské prídavky vo výške 40 eur.\n\nOd januára 2023 by mal rodič dieťaťa staršieho ako 15 rokov dostať daňový bonus 50 eur , nie 100 eur. Táto suma však tiež závisí od výšky príjmov rodičov. Výška bonusu je obmedzená od 20 do 55 % čiastkového základu dane. Toto nastavenie maximálnej hranice bonusu bude pre niektoré rodiny znamenať nižší bonus ako dnes.\n\n10. septembra ohlásil minister financií na sociálnej sieti, že štát kvôli problémom so zavedením krúžkovné nevyplatí. Zároveň navrhol zvýšenie daňového bonusu na dieťa od 0 do 18 rokov vo výške 140 eur a zvýšenie detského prídavku na 60 eur. Návrhy zmien sa ku dňu vyslovenia výroku do parlamentu nedostali .\n\nspracovanie: pravda.sk", "analysis_paragraphs": ["Na to, aby mala od prvého januára 2023 rodina nárok na sumu 200 eur podľa súčasných zákonov, musí spĺňať niekoľko podmienok: Aspoň jeden rodič pracuje ako zamestnanec, má pritom priemerný príjem alebo trochu vyšší než priemerný a dieťa nie je staršie ako 15 rokov. V ostatných prípadoch rodiny dostanú nižšie sumy. Opatrenia sa teda netýkajú všetkých chudobných a pracujúcich rodín s deťmi. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Tzv. „rodinný balíček” je v súčasnom znení tvorený z troch sporných zákonov, ktoré upravujú rôzne typy finančnej podpory pre rodiny. Ide o 100-eurový daňový bonus , 60-eurové krúžkovné a detské prídavky vo výške 40 eur.", "Od januára 2023 by mal rodič dieťaťa staršieho ako 15 rokov dostať daňový bonus 50 eur , nie 100 eur. Táto suma však tiež závisí od výšky príjmov rodičov. Výška bonusu je obmedzená od 20 do 55 % čiastkového základu dane. Toto nastavenie maximálnej hranice bonusu bude pre niektoré rodiny znamenať nižší bonus ako dnes.", "10. septembra ohlásil minister financií na sociálnej sieti, že štát kvôli problémom so zavedením krúžkovné nevyplatí. Zároveň navrhol zvýšenie daňového bonusu na dieťa od 0 do 18 rokov vo výške 140 eur a zvýšenie detského prídavku na 60 eur. Návrhy zmien sa ku dňu vyslovenia výroku do parlamentu nedostali .", "spracovanie: pravda.sk"], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["sporných", "bonus", "krúžkovné", "prídavky", "50 eur", "100", "závisí", "minister", "zmien", "nedostali", "pravda.sk"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/kruzkovne-nebude-mozne-spustit-januara-2023-priznal-matovic", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595/znenie-20230101", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2022-232", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-600/znenie-20230101", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pomoc-ludom-ministerstvo-financii-sr-predstavilo-pomoc-statu-rodiny-detmi.html?forceBrowserDetector=blind", "https://www.peniaze.sk/davky/9879-kruzkovne-sa-zamieta-a-ako-to-bude-s-novym-bonusom", "https://e.dennikn.sk/2901316/matovic-slubuje-na-bilborde-200-eur-na-dieta-aj-keby-balicek-presiel-nedostane-ich-kazdy/", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10224476202665066", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation?page=2", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fpredlozene", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/640488-az-200-eur-na-dieta-matovic-ide-prekopat-rodinny-balik-na-otazky-kde-zoberie-peniaze-neodpoveda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:33.691843+00:00"}
{"id": "vr16775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16775", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Integrovaná doprava v BSK, jediné, čo je integrované, sú cestovné lístky, nie sú integrované grafikony...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problémy s integrovanou dopravou na území BSK trvajú od spustenia III. etapy Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS) v novembri 2015 (kedy bol okrem iného zavedený jednotný cestovný lístok) až do súčasnosti. Súladu grafikonov sa priamo týkajú nedostatočná prepojenosť dopravcov zapojených do systému, a teda dlhá doba čakania pri prestupoch a nedostatočné nadväzovanie dopravných spojov. Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja (PDO) schválený v máji 2017 sa primárne zameriava práve na zlepšenie integrácie jednotlivých cestovných poriadkov a zvýšenie počtu spojov. Výrok Juraja Drobu je pravdivý. I. etapa Integrovaného dopravného systému bola spustená 1. júna 2013, jej koordinátorom a realizátorom je spoločnosťou Bratislavská integrovaná doprava, a.s. (BIS). Charakteristikou takéhoto systému dopravy sú jednotné prepravné a tarifné podmienky. Vznikol jeden cestovný lístok IDS, ktorý je možné používať za rovnakých prepravných podmienok u rôznych dopravcov. Od počiatku boli do systému zaradení traja dopravcovia: Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko. V roku 2018 sa do IDS má zapojiť aj dopravca RegioJet . Najväčšie zmeny dosiaľ priniesla III. etapa IDS, ktorá začala 1. novembra 2015. Patrí medzi ne napríklad rozšírenie systému na celý kraj a rozdelenie BSK na jednotlivé tarifné zóny ( .pdf ), vydanie nového cenníka a prepravného poriadku IDS, vznik novej webovej stránky, loga a infolinky, ( .pdf , s. 10-13). V praxi to vyzerá tak, že cestujúci môžu v rámci kraja a jedného cestovného lístku využívať mestskú hromadnú dopravu (MHD), prímestské autobusy a vlaky. Druh lístka sa volí podľa toho, koľko zón a za aký čas chcú cestujúci precestovať. Nový systém bol však od svojho spustenia rozsiahle kritizovaný. Medzi najčastejšie body kritiky patrili zvýšenie ceny cestovných lístkov, neprehľadnosť systému a absencia informačnej kampane, nemožnosť oddeliť cenu MHD od ceny prímestských vlakov a autobusov, absencia záchytných parkovísk, chýbajúce \"označovače\" lístkov na železničných staniciach, chybné lístky, či vypršanie platnosti lístka v prípade meškania spoja. Závažným problémom boli neskoordinované cestovné poriadky dopravcov zapojených do systému, teda práve chýbajúca integrácia grafikonov. V závislosti na to došlo k nenadväzovaniu dopravných spojov a zvýšeniu času čakania na prestup, najmä medzi vlakmi a autobusmi. Neprehľadnosť a vyššie ceny IDS kritizoval v roku 2015 vo svojom blogu aj Juraj Droba. Podľa predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja nebolo možné nový systém dopravy v BSK označiť ako integrovaný: „Teraz sa v Bratislave bavíme len o nejakom jednotnom cestovnom lístku, o nejakých trasách, na ktorých sa tvárime, že autobusy plynule nadväzujú na vlaky, ale vôbec to nie je pravda. Skôr mi to pripadá tak, že pod rúškom integrovanej dopravy sa len snažia dopravcovia získať viac peňazí od cestujúceho“, dodal . Juraj Droba sa o problémoch s integráciou dopravy v BSK vyjadril opätovne v septembri 2017 . Súhlasil s ním aj ďalší kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý. Podľa bývalého bratislavského primátora Milana Ftáčnika dodnes nebola vyriešená nedostatočná nadväznosť spojov a dĺžka prestupových časov. Pretrvávajúce problémy IDS potvrdzuje aj schválenie a zverejnenie strategického dokumentu rozvoja verejnej dopravy v kraji v máji 2017 , spomínaný PDO, ktorý má tri etapy. \"K východzím návrhom zmien v prvej etape patrí nastavenie intervalových cestovných poriadkov, zvýšenie počtu spojov a zlepšenie nadväznosti prímestskej autobusovej a železničnej regionálnej dopravy\". Vybudovanie záchytných parkovísk je súčasťou až tretej fázy, ktorá má byť zrealizovaná najneskôr do roku 2030. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problémy s integrovanou dopravou na území BSK trvajú od spustenia III. etapy Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS) v novembri 2015 (kedy bol okrem iného zavedený jednotný cestovný lístok) až do súčasnosti. Súladu grafikonov sa priamo týkajú nedostatočná prepojenosť dopravcov zapojených do systému, a teda dlhá doba čakania pri prestupoch a nedostatočné nadväzovanie dopravných spojov. Plán dopravnej obslužnosti Bratislavského kraja (PDO) schválený v máji 2017 sa primárne zameriava práve na zlepšenie integrácie jednotlivých cestovných poriadkov a zvýšenie počtu spojov. Výrok Juraja Drobu je pravdivý. I. etapa Integrovaného dopravného systému bola spustená 1. júna 2013, jej koordinátorom a realizátorom je spoločnosťou Bratislavská integrovaná doprava, a.s. (BIS). Charakteristikou takéhoto systému dopravy sú jednotné prepravné a tarifné podmienky. Vznikol jeden cestovný lístok IDS, ktorý je možné používať za rovnakých prepravných podmienok u rôznych dopravcov. Od počiatku boli do systému zaradení traja dopravcovia: Dopravný podnik Bratislava, Slovak Lines a Železničná spoločnosť Slovensko. V roku 2018 sa do IDS má zapojiť aj dopravca RegioJet . Najväčšie zmeny dosiaľ priniesla III. etapa IDS, ktorá začala 1. novembra 2015. Patrí medzi ne napríklad rozšírenie systému na celý kraj a rozdelenie BSK na jednotlivé tarifné zóny ( .pdf ), vydanie nového cenníka a prepravného poriadku IDS, vznik novej webovej stránky, loga a infolinky, ( .pdf , s. 10-13). V praxi to vyzerá tak, že cestujúci môžu v rámci kraja a jedného cestovného lístku využívať mestskú hromadnú dopravu (MHD), prímestské autobusy a vlaky. Druh lístka sa volí podľa toho, koľko zón a za aký čas chcú cestujúci precestovať. Nový systém bol však od svojho spustenia rozsiahle kritizovaný. Medzi najčastejšie body kritiky patrili zvýšenie ceny cestovných lístkov, neprehľadnosť systému a absencia informačnej kampane, nemožnosť oddeliť cenu MHD od ceny prímestských vlakov a autobusov, absencia záchytných parkovísk, chýbajúce \"označovače\" lístkov na železničných staniciach, chybné lístky, či vypršanie platnosti lístka v prípade meškania spoja. Závažným problémom boli neskoordinované cestovné poriadky dopravcov zapojených do systému, teda práve chýbajúca integrácia grafikonov. V závislosti na to došlo k nenadväzovaniu dopravných spojov a zvýšeniu času čakania na prestup, najmä medzi vlakmi a autobusmi. Neprehľadnosť a vyššie ceny IDS kritizoval v roku 2015 vo svojom blogu aj Juraj Droba. Podľa predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja nebolo možné nový systém dopravy v BSK označiť ako integrovaný: „Teraz sa v Bratislave bavíme len o nejakom jednotnom cestovnom lístku, o nejakých trasách, na ktorých sa tvárime, že autobusy plynule nadväzujú na vlaky, ale vôbec to nie je pravda. Skôr mi to pripadá tak, že pod rúškom integrovanej dopravy sa len snažia dopravcovia získať viac peňazí od cestujúceho“, dodal . Juraj Droba sa o problémoch s integráciou dopravy v BSK vyjadril opätovne v septembri 2017 . Súhlasil s ním aj ďalší kandidát na predsedu BSK Rudolf Kusý. Podľa bývalého bratislavského primátora Milana Ftáčnika dodnes nebola vyriešená nedostatočná nadväznosť spojov a dĺžka prestupových časov. Pretrvávajúce problémy IDS potvrdzuje aj schválenie a zverejnenie strategického dokumentu rozvoja verejnej dopravy v kraji v máji 2017 , spomínaný PDO, ktorý má tri etapy. \"K východzím návrhom zmien v prvej etape patrí nastavenie intervalových cestovných poriadkov, zvýšenie počtu spojov a zlepšenie nadväznosti prímestskej autobusovej a železničnej regionálnej dopravy\". Vybudovanie záchytných parkovísk je súčasťou až tretej fázy, ktorá má byť zrealizovaná najneskôr do roku 2030. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["dopravného systému", "RegioJet", ".pdf", ".pdf", "zvýšenie ceny", "blogu", "dodal", "septembri 2017", "máji 2017"], "url": ["https://www.idsbk.sk/system/", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/443032-regiojet-sa-zapoji-do-integrovaneho-dopravneho-systemu-v-bratislavskom-kraji/", "https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7a/IDS_BK_Tarifn%C3%A9_Z%C3%B3ny_%E2%80%94_Fare_Zones_%E2%80%94_Tarifzonen.pdf", "https://www.bid.sk/download/1609131050T3do40.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373114-prekaza-vam-drahsie-cestovne-chodte-peso-odkazuje-bid-ka/", "https://droba.blog.sme.sk/c/390094/integrovany-pat-a-mat.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/378255-v-cesku-cestuju-lacnejsie-ako-v-bratislavskom-kraji/", "https://domov.sme.sk/c/20658502/kuseho-kampan-superov-zaujala-droba-kritizoval-mnozstvo-jeho-bilbordov.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/45036-poslanci-schvalili-strategicky-plan-rozvoja-verejnej-dopravy-v-bratislavskom-kraji"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:32.902188+00:00"}
{"id": "vr16665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16665", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Niekdajší župan Roman dal do prenájmu alebo predal všetky zdravotné strediská a nemocnice okrem karloveskej.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubomír Roman naozaj dal do prenájmu niekoľko zdravotníckych zariadení v pôsobnosti kraja. V súčasnosti je jediným zdravotníckym zariadením v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK Poliklinika Karlova Ves. Vzhľadom na skutočnosť, že počas funkčného obdobia jeho nasledovníka vo funkcii Vladimíra Bajana ani súčasného župana Pavla Freša podľa našich informácií nedošlo k prenájmu ani predaju zdravotníckych zariadení, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Ľubomír Roman naozaj dal do prenájmu niekoľko zdravotníckych zariadení v pôsobnosti kraja. V súčasnosti je jediným zdravotníckym zariadením v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK Poliklinika Karlova Ves. Vzhľadom na skutočnosť, že počas funkčného obdobia jeho nasledovníka vo funkcii Vladimíra Bajana ani súčasného župana Pavla Freša podľa našich informácií nedošlo k prenájmu ani predaju zdravotníckych zariadení, hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "§ 46", "jediné", "prvom", "správa", "poznámka", "zvolený bol", ".doc"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20170429#paragraf-46", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/20170429#paragraf-46", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=139&rn=5&nid=2", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab7.htm", "https://bratislava.sme.sk/c/2363260/dalsie-zdravotne-strediska-v-petrzalke-prenajali.html", "http://www.nemocnicamalacky.sk/nemocnica/pohotovost/fakty-myty-problemy", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab8.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/tab8.jsp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:54.370326+00:00"}
{"id": "vr25712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25712", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Ideme so Smerom len čo sa týka kandidáta na predsedu (BBSK a KSK, pozn.). Ale čo sa týka miestnych, teda regionálnych kandidátoch, tak kandidujeme samostatne v Košickom kraji, v Banskobystrickom kraji, je podpísaná dohoda s Mostom-Híd.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Berényi pravdivo uvádza, že SMK a SMER predstavili spoločného kandidáta na predsedu BBSK, Vladimíra Maňku. Rovnako spoločného kandidáta, Zdenka Trebuľu navrhli v KSK, potvrdil denník Pravda .", "analysis_paragraphs": ["J. Berényi pravdivo uvádza, že SMK a SMER predstavili spoločného kandidáta na predsedu BBSK, Vladimíra Maňku. Rovnako spoločného kandidáta, Zdenka Trebuľu navrhli v KSK, potvrdil denník Pravda ."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "samostatne", "dohodla", "sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/294696-oficialni-kandidati-na-zupanov-v-regionalnych-volbach-su-znami/", "http://bystrica.sme.sk/c/6958250/kandidati-na-zupanov-a-poslancov-vuc-banskobystricky-kraj.html", "http://www.most-hid.sk/sk/content/rokovania", "http://bratislava.sme.sk/c/6958161/kandidati-na-zupanov-a-poslancov-vuc-bratislavsky-kraj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:56.991206+00:00"}
{"id": "vr28862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28862", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My máme, hlavne dlhodobú nezamestnanosť máme jednu najväčšiu v Európe, je to na úrovni niekde okolo 70-80 %.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že z kohorty nezamestnaných je viac ako 70 % dlhodobo nezamestnaných. Vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných na nezamestnaných má už len Grécko. Platí tak, že podiel dlhodobo nezamestnaných na skupine zamestnaných máme jeden najvyšší v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podiel dlhodobo nezamestnaných na skupine nezamestnaných v %. Zdroj: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že z kohorty nezamestnaných je viac ako 70 % dlhodobo nezamestnaných. Vyšší podiel dlhodobo nezamestnaných na nezamestnaných má už len Grécko. Platí tak, že podiel dlhodobo nezamestnaných na skupine zamestnaných máme jeden najvyšší v EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podiel dlhodobo nezamestnaných na skupine nezamestnaných v %. Zdroj: Eurostat Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:17.963140+00:00"}
{"id": "vr32191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32191", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Smer nikdy nehlasoval za rozpočet na tento rok. Smer umožnil parlamentnou obštrukciou, aby autori rozbitej hračky, ktorou bola vláda Ivety Radičovej mohli pretlačiť cez parlament rozpočet hlavne zákon roka, lebo inak by sme boli bez rozpočtu.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum, zákon prijatý bol. Pravdou však je, že ani jeden poslanec za SMER nehlasoval za návrh, výrok Petra Kažimíra preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum, zákon prijatý bol. Pravdou však je, že ani jeden poslanec za SMER nehlasoval za návrh, výrok Petra Kažimíra preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "absencii"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:32.337645+00:00"}
{"id": "vr33612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33612", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prednosta obvodného úradu alebo prednosta okresného úradu od 1. októbra je človek, ktorý vykonáva, vykonáva verejnú moc pochádzajúcu z vlády priamo v regióne. Čiže on je predĺženou rukou vlády, pretože vláda ho menuje a on nerieši len živnostenské listy alebo matriku, on predovšetkým zastupuje aj v mocenských veciach, to znamená katastrofy, krízový manažment, civilná ochrana, mobilizácia, všetky veci, ktoré je potrebné v regióne riadiť a je napríklad šéfom práve krízových útvarov alebo krízových štábov.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Kaliňák správne uvádza, že prednosta obvodného resp. od 1. októbra ak bude schválená novela, prednosta okresného úradu je menovaný vládou a zastupujú vládu aj v prípade krízového manažmentu ako šéfovia krízových útvarov.\n\nKompetencie prednostu obvodného úradu:\n\n\"Prednosta riadi a zodpovedá za činnosť obvodného úradu a to najmä: · ukladá opatrenia na uskutočňovanie výkonu štátnej správy a na plnenie ďalších úloh v pôsobnosti obvodného úradu, · zabezpečuje riadenie a kontrolu výkonu štátnej správy uskutočňovaného obvodným úradom, · vydáva organizačný poriadok obvodného úradu a ďalšie vnútorné predpisy obvodného úradu, · má postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch a v majetkovo-právnych vzťahoch, · zodpovedá za hospodárne a efektívne nakladanie s rozpočtovými prostriedkami obvodného úradu, za hospodárne využívanie majetku štátu a za dodržiavanie právnych predpisov pri jeho spravovaní,\n\nPrednosta je predsedom bezpečnostnej rady obvodu a riadi činnosť krízového štábu obvodného úradu a to najmä: · zodpovedá za plnenie úloh pri príprave na riešenie krízových situácií a pri plnení úloh v krízovej situácii, · riadi, koordinuje a kontroluje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, · pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti v obvode a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie v obvode,\n\n· zodpovedá za koordináciu činnosti obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, riadi záchranné práce.\"\n\nPrednostu obvodného úradu vymenúva podľa zákona 345/2012 Z. z. (§ 2 (2)) vlády SR.\n\nVláda SR chválila zákon , ktorý mení prednostu obvodného úradu (50 prednostov) na prednostu okresného úradu (72 prednostov). Kompetencie prednostov zostávajú rovnaké. Zákon ešte nie je schválený v NR SR no plánovaná účinnosť je od 1. októbra 2013.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák správne uvádza, že prednosta obvodného resp. od 1. októbra ak bude schválená novela, prednosta okresného úradu je menovaný vládou a zastupujú vládu aj v prípade krízového manažmentu ako šéfovia krízových útvarov.", "Kompetencie prednostu obvodného úradu:", "\"Prednosta riadi a zodpovedá za činnosť obvodného úradu a to najmä: · ukladá opatrenia na uskutočňovanie výkonu štátnej správy a na plnenie ďalších úloh v pôsobnosti obvodného úradu, · zabezpečuje riadenie a kontrolu výkonu štátnej správy uskutočňovaného obvodným úradom, · vydáva organizačný poriadok obvodného úradu a ďalšie vnútorné predpisy obvodného úradu, · má postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch a v majetkovo-právnych vzťahoch, · zodpovedá za hospodárne a efektívne nakladanie s rozpočtovými prostriedkami obvodného úradu, za hospodárne využívanie majetku štátu a za dodržiavanie právnych predpisov pri jeho spravovaní,", "Prednosta je predsedom bezpečnostnej rady obvodu a riadi činnosť krízového štábu obvodného úradu a to najmä: · zodpovedá za plnenie úloh pri príprave na riešenie krízových situácií a pri plnení úloh v krízovej situácii, · riadi, koordinuje a kontroluje vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie, · pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti v obvode a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie v obvode,", "· zodpovedá za koordináciu činnosti obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu, riadi záchranné práce.\"", "Prednostu obvodného úradu vymenúva podľa zákona 345/2012 Z. z. (§ 2 (2)) vlády SR.", "Vláda SR chválila zákon , ktorý mení prednostu obvodného úradu (50 prednostov) na prednostu okresného úradu (72 prednostov). Kompetencie prednostov zostávajú rovnaké. Zákon ešte nie je schválený v NR SR no plánovaná účinnosť je od 1. októbra 2013."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Kompetencie prednostu", "345/2012 Z. z.", "zákon"], "url": ["http://www.minv.sk/?prednosta-1", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-345", "http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2520894-organizaciea-miestnej-tatnej-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:25.208972+00:00"}
{"id": "vr32594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32594", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A presne toto navrhujú (registrované partnerstvá, pozn.) jednoducho navrhujú takýmto spôsobom je to už asi v siedmych krajinách na svete. Kde už sa do formulárov nemôže písať matka a otec, ale musí sa písať rodič 1 a rodič 2.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie I. Matoviča ohľadom formulárov, kde sa nemôže písať matka a otec ale musí sa písať rodič 1 a rodič 2 sa nám nepodarilo overiť.\n\nPortál Euro info uvádza krajiny EÚ, v ktorých homosexuály majú možnosť uzavrieť registrované partnerstvá a to sú: Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemcko, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko.\n\nKrajiny EÚ, kde umožnúju homosexuálom nielen uzavrieť partnerstvá, ale aj adopciu: Holadsko, Španielsko, Belgicko.\n\nKrajiny EÚ, v ktorých je uzákonná možnosť adopcie pre homosexuálne páry: Dánsko, Švédsko, Veľká Británia.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie I. Matoviča ohľadom formulárov, kde sa nemôže písať matka a otec ale musí sa písať rodič 1 a rodič 2 sa nám nepodarilo overiť.", "Portál Euro info uvádza krajiny EÚ, v ktorých homosexuály majú možnosť uzavrieť registrované partnerstvá a to sú: Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemcko, Portugalsko, Slovinsko, Švédsko.", "Krajiny EÚ, kde umožnúju homosexuálom nielen uzavrieť partnerstvá, ale aj adopciu: Holadsko, Španielsko, Belgicko.", "Krajiny EÚ, v ktorých je uzákonná možnosť adopcie pre homosexuálne páry: Dánsko, Švédsko, Veľká Británia."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Euro info"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/registrovane-partnerstvo-v-eu-a-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:42.727478+00:00"}
{"id": "vr33360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33360", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pravica, ktorá navýšila dlh z 36 na 52%. V roku 2012.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu bol dlh Slovenska v treťom kvartáli 2010, kedy začiatkom júla nastúpila vláda I. Radičovej na úrovni 38,2 % HDP . Ak za koniec funkčného obdobia považujeme nástup druhej Ficovej vlády v apríli 2012 (druhý kvartál 2012), tak verejný dlh bol na úrovni 50,1 % HDP . Minister financií uvádza nesprávnu výšku verejného dlhu v čase nástupu vlády I. Radičovej o vyše dva p.b.. Nepresný údaj uvádza aj v prípade výšky verejného dlhu, ktorý vláda I. Radičovej mala odovzdať druhej vláde R. Fica. Tento údaj navyšuje o 1,9 p. b. V skutočnosti tak narástol dlh za vlády I. Radičovej o 11,9 p. b. a nie o 16 p. b., ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu bol dlh Slovenska v treťom kvartáli 2010, kedy začiatkom júla nastúpila vláda I. Radičovej na úrovni 38,2 % HDP . Ak za koniec funkčného obdobia považujeme nástup druhej Ficovej vlády v apríli 2012 (druhý kvartál 2012), tak verejný dlh bol na úrovni 50,1 % HDP . Minister financií uvádza nesprávnu výšku verejného dlhu v čase nástupu vlády I. Radičovej o vyše dva p.b.. Nepresný údaj uvádza aj v prípade výšky verejného dlhu, ktorý vláda I. Radičovej mala odovzdať druhej vláde R. Fica. Tento údaj navyšuje o 1,9 p. b. V skutočnosti tak narástol dlh za vlády I. Radičovej o 11,9 p. b. a nie o 16 p. b., ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:23.261313+00:00"}
{"id": "vr17833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17833", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...veľké množstvo bývalých policajtov, ktorí sa dajú vrátiť do služby (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý mal pravdepodobne na mysli policajtov vo výslužbe. Na základe údajov, ktoré sú zverejnené na oficiálnej stránke Asociácie policajtov vo výslužbe, ich k 1. júnu 2018 bolo 5660. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý mal pravdepodobne na mysli policajtov vo výslužbe. Na základe údajov, ktoré sú zverejnené na oficiálnej stránke Asociácie policajtov vo výslužbe, ich k 1. júnu 2018 bolo 5660. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené"], "url": ["http://www.asociaciapolicajtov.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:29.497251+00:00"}
{"id": "vr28990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28990", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Európska komisia prvýkrát v minulom roku publikovala, pred rokom publikovala takú analýzu stavu korupcie v Európskej únii a tam sme dopadli zle, podpriemerne a to nie je dobrý obraz. Najviac v školstve, v zdravotníctve, ale aj v bezpečnostných alebo justičných sférach ako je prokuratúra, súdy a polícia.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Európska komisia minulý rok (pozn. rok 2014) publikovala prvýkrát analýzu, kde sa venovala stavu korupcie v štátoch Európskej únie. Správa bola publikovaná 3. februára 2014 v Bruseli. V analýze Európska komisia zistila, že viac ako polovica respondentov sa domnieva, že zneužívanie postavenia na osobný prospech a dávanie alebo prijímanie úplatkov je rozšírené na súdoch, v politických stranách a v rezorte verejného zdravia. Prieskum dokladá súčasný stav, podľa ktorého je u nás o rozšírení korupcie presvedčených 90 percent ľudí, kým v štátoch Únie sú to v priemere len tri štvrtiny. To znamená, že sme nad priemerom EÚ. Slovensko zle vyšlo aj pri porovnaní, koľko ľudí sa s korupciou priamo stretlo či boli jej svedkami. U nás to potvrdila vyše pätina ľudí, kým v priemere Únie to nie je ani desatina obyvateľov. EK vo svojej správe konštatuje, že Slovensko vynaložilo značné úsilie na zlepšenie protikorupčného právneho rámca pre trestné právo a verejné obstarávanie. Viacero faktorov však obmedzuje účinnosť protikorupčných opatrení, a to problémy s právnymi predpismi, pocit chýbajúcej nezávislosti zložiek súdnictva a úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou, uvádza sa v správe. EK navrhuje, aby Slovensko posilnilo nezávislosť súdnictva, a aby predovšetkým presne vymedzilo kritériá, na základe ktorých možno predsedov a podpredsedov súdov odvolať z funkcie. Európska komisia pritom vo svojej prvej štúdii o korupčných praktikách v členských krajinách skonštatovala, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je korupcia v zdravotníctve „veľmi rozšírená“. „Ide najmä o prípady v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych úkonov, verejným obstarávaním a zneužívaním riadiacich funkcií,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Správa taktiež negatívne hodnotí úroveň školstva a bezpečnosti. Výsledky prieskumu , kde je porovnané Slovensko a EÚ zverejnil v prehľadnej infografike denník SME: Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Európska komisia minulý rok (pozn. rok 2014) publikovala prvýkrát analýzu, kde sa venovala stavu korupcie v štátoch Európskej únie. Správa bola publikovaná 3. februára 2014 v Bruseli. V analýze Európska komisia zistila, že viac ako polovica respondentov sa domnieva, že zneužívanie postavenia na osobný prospech a dávanie alebo prijímanie úplatkov je rozšírené na súdoch, v politických stranách a v rezorte verejného zdravia. Prieskum dokladá súčasný stav, podľa ktorého je u nás o rozšírení korupcie presvedčených 90 percent ľudí, kým v štátoch Únie sú to v priemere len tri štvrtiny. To znamená, že sme nad priemerom EÚ. Slovensko zle vyšlo aj pri porovnaní, koľko ľudí sa s korupciou priamo stretlo či boli jej svedkami. U nás to potvrdila vyše pätina ľudí, kým v priemere Únie to nie je ani desatina obyvateľov. EK vo svojej správe konštatuje, že Slovensko vynaložilo značné úsilie na zlepšenie protikorupčného právneho rámca pre trestné právo a verejné obstarávanie. Viacero faktorov však obmedzuje účinnosť protikorupčných opatrení, a to problémy s právnymi predpismi, pocit chýbajúcej nezávislosti zložiek súdnictva a úzke prepojenie medzi politickou a podnikateľskou elitou, uvádza sa v správe. EK navrhuje, aby Slovensko posilnilo nezávislosť súdnictva, a aby predovšetkým presne vymedzilo kritériá, na základe ktorých možno predsedov a podpredsedov súdov odvolať z funkcie. Európska komisia pritom vo svojej prvej štúdii o korupčných praktikách v členských krajinách skonštatovala, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je korupcia v zdravotníctve „veľmi rozšírená“. „Ide najmä o prípady v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych úkonov, verejným obstarávaním a zneužívaním riadiacich funkcií,“ povedal Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Správa taktiež negatívne hodnotí úroveň školstva a bezpečnosti. Výsledky prieskumu , kde je porovnané Slovensko a EÚ zverejnil v prehľadnej infografike denník SME: Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Európska", "Správa", "Prieskum", "zdravotníctve", "prieskumu", "infografike"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/2014/02/04/prva-sprava-europskej-komisie-o-korupcii-na-slovensku-sme-daleko-za-priemerom-eu/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/organized-crime-and-human-trafficking/corruption/anti-corruption-report/docs/2014_acr_slovakia_chapter_sk.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7088979/brusel-hodnotil-korupciu-slovensko-nedopadlo-dobre.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/lekarka-brala-uplatky-rozsiahlu-korupciu-u-nas-vidi-aj-brusel-600759", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_397_fact_sk_en.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7088979/brusel-hodnotil-korupciu-slovensko-nedopadlo-dobre.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:52.962607+00:00"}
{"id": "vr26588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26588", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ten okruh(prác, pozn.), je vytipovaných spolu so ZMOS-om 20 základných činností, kde je možné realizovať a aplikovať.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Richter po rokovaní so ZMOS-om vyhlásil, že bolo vytypovaných presne 20 činností vrámci, ktorých bude vykonávaná aktivačná činnosť. Okrem jednotlivých činností boli prediskutované aj prípadné riziká a následný postup.", "analysis_paragraphs": ["J. Richter po rokovaní so ZMOS-om vyhlásil, že bolo vytypovaných presne 20 činností vrámci, ktorých bude vykonávaná aktivačná činnosť. Okrem jednotlivých činností boli prediskutované aj prípadné riziká a následný postup."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu", "zoznam", "netky", "teraz"], "url": ["http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1372519/Ak-odmietnete-dobrovolnicku-pracu--o-davku-mozete-prist", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1372182/Pre-nezamestnanych-bude-dostatok-prace", "http://www.netky.sk/clanok/richter-obce-a-mesta-maju-dost-prace-pre-uchadzacov-o-davku-v-hmotnej-nudzi", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hmotna-nudza-davky-zmos-richter/67957-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:32.663667+00:00"}
{"id": "vr17972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17972", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Slovensko odsúdilo to, že bol anektovaný Krym...", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K anexii Krymu Ruskom došlo v marci 2014 po bojoch medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami. V reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu Ukrajiny EÚ začala od marca 2014 zavádzať reštriktívne opatrenia a sankcie proti Rusku. Slovensko ako členská krajina EÚ všetky tieto opatrenia podporila. Naposledy boli sankcie predĺžené o ďalší rok 18. júna 2018. V máji 2015 po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom slovenský prezident Andrej Kiska vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu. \" Nesmieme akceptovať nijaké politické, vojenské alebo ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity, \" povedal Kiska. Negatívne sa voči anexii Krymu postavil i vtedajší premiér Robert Fico , hoci protiruské sankcie označil za nezmyselné. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že anexiu neuznáva a Krym stále považuje za ukrajinské územie. V roku 2015 predstavitelia zahraničného výboru NR SR spolu so svojimi kolegami z krajín V4 anexiu Krymu takisto odsúdili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K anexii Krymu Ruskom došlo v marci 2014 po bojoch medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými separatistami. V reakcii na protiprávnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu Ukrajiny EÚ začala od marca 2014 zavádzať reštriktívne opatrenia a sankcie proti Rusku. Slovensko ako členská krajina EÚ všetky tieto opatrenia podporila. Naposledy boli sankcie predĺžené o ďalší rok 18. júna 2018. V máji 2015 po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom slovenský prezident Andrej Kiska vyhlásil, že Slovensko nikdy neuzná nelegálnu anexiu Krymu. \" Nesmieme akceptovať nijaké politické, vojenské alebo ekonomické zasahovanie do ukrajinskej suverenity, \" povedal Kiska. Negatívne sa voči anexii Krymu postavil i vtedajší premiér Robert Fico , hoci protiruské sankcie označil za nezmyselné. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa vo svojom stanovisku vyjadrilo, že anexiu neuznáva a Krym stále považuje za ukrajinské územie. V roku 2015 predstavitelia zahraničného výboru NR SR spolu so svojimi kolegami z krajín V4 anexiu Krymu takisto odsúdili. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["reštriktívne", "predĺžené", "Kiska", "Fico", "ukrajinské", "2015", "Bezpečnostnej", "Danko", "odsúdení"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1764682-unia-o-dalsi-rok-pred-zila-protiruske-sankcie-anexiu-krymu-nadalej-povazuje-za-nezakonnu", "https://svet.sme.sk/c/7815090/slovensko-nikdy-neuzna-nelegalnu-anexiu-krymu-vyhlasil-kiska.html", "https://aktualne.centrum.sk/fico-trva-na-svojom-nezmyselne-sankcie-poskodzuju-vsetkych/slovensko/politika/", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/cestovne-odporucanie-krym?_101_INSTANCE_Iw1ppvnScIPx_redirect=%2Fcestovanie_a_konzularne_info%2Fdetail%2F-%2Fasset_publisher%2F3sz1%2Fcontent%2Fpredlzenie-sankcii-eu-voci-ruskej-federacii%3F_101_INSTANCE_3sz1_redirect%3D%252Fcestovanie_a_konzularne_info%252Fdetail%252F-%252Fasset_publisher%252FIw1ppvnScIPx%252Fcontent%252Fruska-federacia%253FdisplayMode%253D2%2526strana%253D1%26amp%3Bamp%3Bamp%3Bamp%3Bstrana%3D8%26amp%3Bamp%3Bamp%3Bstrana%3D12%26amp%3Bamp%3Bstrana%3D15%26amp%3Bstrana%3D11%26strana%3D10", "https://domov.sme.sk/c/7666711/parlamenty-v4-odsudili-anexiu-krymu-a-poslali-apel-do-ruska.html", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/627/pripomienky/COO-2145-1000-3-2157687", "https://dennikn.sk/minuta/951624/", "https://www.webnoviny.sk/csefalvayova-pozitivne-hodnoti-pomoc-slovenska-v-boji-s-migraciou-zdoraznuje-anexiu-krymu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:25.393401+00:00"}
{"id": "vr18357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18357", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "...dneska máme 157 kamier (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Mestskej polície Bratislava bolo v hlavnom meste k 31. januáru 2018 157 funkčných kamier. Ďalších 13 kamier je v realizácii. Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Mestskej polície Bratislava bolo v hlavnom meste k 31. januáru 2018 157 funkčných kamier. Ďalších 13 kamier je v realizácii. Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://msp.bratislava.sk/kamerovy%2Dsystem%2Dmestskej%2Dpolicie%2Dhlavneho%2Dmesta%2Dsr%2Dbratislavy/d-1018/p1=1208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:47.439189+00:00"}
{"id": "46649", "numeric_id": 46649, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46649", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nie je to pravdou, dokonca bol poslanecký prieskum a boli poslanci v nemocnici (Sv. Michala, pozn.), tie sestričky tam robia, nebolo nikomu nič krátené.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sestričky ošetrujúce Borisa Kollára v nemocnici stále pracujú a podľa vyjadrenie Ministerstva vnútra neboli po konflikte s predsedom parlamentu nijako postihované. Riaditeľ nemocnice však odvolal vrchnú sestru, ktorá sa sestričiek zastala a tá si svoj koniec v nemocnici spája priamo s incidentom - s tým, že sa sa postavila na stranu svojich kolegýň. Bez ohľadu na hodnotenie aktérov tohto sporu, tvrdenie Borisa Kollára o sestričkách, ktoré aj po konflikte v nemocnici stále pracujú, len len časťou pravdy. Druhá podstatná časť - odvolaná vrchná sestra, ktorá dokresľuje situáciu a jej dôsledky, v jeho tvrdení chýba. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Okolnosti prípadu Predseda parlamentu hovorí o dopadoch jeho konfliktu so zdravotníckym personálom v Nemocnici Sv. Michala, kde ležal po októbrovej autonehode. „Nepáčil sa mu nejaký prístup. Vypočul som si jeho, vrchnú sestru oddelenia, ktorá bola jednou z hlavných aktérok tohto sporu. Urobil som pohovor s vrchnou sestrou za prítomnosti námestníčky pre ošetrovateľstvo, kde vrchná sestra priznala, že to psychicky nezvládala. Áno, začali po sebe kričať,” opísal situáciu pre DenníkN riaditeľ nemocnice Branislav Delej. Kollár tvrdil , že spúšťačom konfliktu bol nedonesený čaj: „Každý pacient má nárok na čaj, vždycky im to podá sestra, nenosí mu to školník. A keď mne došiel ten čaj, tak som pekne poprosil, aby mi ho priniesli, a sestra vtedy povedala, že ona tu nie je na to, aby varila Borisovi Kollárovi čaj. Nejde o Borisa Kollára, tu ide o kohokoľvek.” Podľa Deleja dostal Kollár čaj neskôr, pretože sestra ošetrovala akútneho pacienta. Predsedovi parlamentu vzápäti vyčlenil extra sestričku, ktorá sa starala len o neho. Vrchná sestra tiež povedala Kollárovi, že ošetrujucim sestričkám sa nepáči, že jeho návštevy chodia do ich pracovnej kuchynky a nepoužívajú pracovné pomôcky. Blízki za Kollárom chodili v čase tvrdého lockdownu a zákazu návštev, podľa DenníkaN aj skoro nadránom. Sestier sa zastala prezidentka Zuzana Čaputová aj Komora sestier. Dopad na personál Ministerstvo vnútra, pod ktoré štátna nemocnica patrí , pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „zamestnanci ošetrujúci pána Kollára neboli nijako personálne ani finančne postihovaní a nikdy sa o postihoch takéhoto charakteru ani neuvažovalo zo strany manažmentu nemocnice.” Po Kollárovom konflikte so sestrami však bola odvolaná vrchná sestra, ktorá sa ich zastala. „Námestníčka pre ošetrovateľstvo nebola vyhodená, ale odvolaná zo svojej pozície. Ide o manažérske rozhodnutie riaditeľa nemocnice, ktoré je výsledkom dlhodobých procesov. Sestričke bolo ponúknutých niekoľko alternatív, ktoré sa rozhodla neprijať, následne požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31. decembru 2020. Uvedené personálne zmeny nijakým spôsobom nesúvisia s hospitalizáciou p. Kollára, uviedol rezort vnútra pre tvnoviny.sk. Zmenu označil za manažérske rozhodnutie. Námestníčka však vo vyjadrení pre médiá uviedla , že „po zreteľnom a asertívnom objasnení môjho postoja chrániaceho podriadené sestry mi generálny riaditeľ v rozhovore medzi štyrmi očami oznámil, že ku mne ako k námestníčke už nemá dôveru, a preto nevidí dôvod na moje ďalšie zotrvanie v tejto funkcii. Súčasne dodal, že si nevie predstaviť moje zaradenie na inej pozícii.”", "analysis_paragraphs": ["Sestričky ošetrujúce Borisa Kollára v nemocnici stále pracujú a podľa vyjadrenie Ministerstva vnútra neboli po konflikte s predsedom parlamentu nijako postihované. Riaditeľ nemocnice však odvolal vrchnú sestru, ktorá sa sestričiek zastala a tá si svoj koniec v nemocnici spája priamo s incidentom - s tým, že sa sa postavila na stranu svojich kolegýň. Bez ohľadu na hodnotenie aktérov tohto sporu, tvrdenie Borisa Kollára o sestričkách, ktoré aj po konflikte v nemocnici stále pracujú, len len časťou pravdy. Druhá podstatná časť - odvolaná vrchná sestra, ktorá dokresľuje situáciu a jej dôsledky, v jeho tvrdení chýba. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie. Okolnosti prípadu Predseda parlamentu hovorí o dopadoch jeho konfliktu so zdravotníckym personálom v Nemocnici Sv. Michala, kde ležal po októbrovej autonehode. „Nepáčil sa mu nejaký prístup. Vypočul som si jeho, vrchnú sestru oddelenia, ktorá bola jednou z hlavných aktérok tohto sporu. Urobil som pohovor s vrchnou sestrou za prítomnosti námestníčky pre ošetrovateľstvo, kde vrchná sestra priznala, že to psychicky nezvládala. Áno, začali po sebe kričať,” opísal situáciu pre DenníkN riaditeľ nemocnice Branislav Delej. Kollár tvrdil , že spúšťačom konfliktu bol nedonesený čaj: „Každý pacient má nárok na čaj, vždycky im to podá sestra, nenosí mu to školník. A keď mne došiel ten čaj, tak som pekne poprosil, aby mi ho priniesli, a sestra vtedy povedala, že ona tu nie je na to, aby varila Borisovi Kollárovi čaj. Nejde o Borisa Kollára, tu ide o kohokoľvek.” Podľa Deleja dostal Kollár čaj neskôr, pretože sestra ošetrovala akútneho pacienta. Predsedovi parlamentu vzápäti vyčlenil extra sestričku, ktorá sa starala len o neho. Vrchná sestra tiež povedala Kollárovi, že ošetrujucim sestričkám sa nepáči, že jeho návštevy chodia do ich pracovnej kuchynky a nepoužívajú pracovné pomôcky. Blízki za Kollárom chodili v čase tvrdého lockdownu a zákazu návštev, podľa DenníkaN aj skoro nadránom. Sestier sa zastala prezidentka Zuzana Čaputová aj Komora sestier. Dopad na personál Ministerstvo vnútra, pod ktoré štátna nemocnica patrí , pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „zamestnanci ošetrujúci pána Kollára neboli nijako personálne ani finančne postihovaní a nikdy sa o postihoch takéhoto charakteru ani neuvažovalo zo strany manažmentu nemocnice.” Po Kollárovom konflikte so sestrami však bola odvolaná vrchná sestra, ktorá sa ich zastala. „Námestníčka pre ošetrovateľstvo nebola vyhodená, ale odvolaná zo svojej pozície. Ide o manažérske rozhodnutie riaditeľa nemocnice, ktoré je výsledkom dlhodobých procesov. Sestričke bolo ponúknutých niekoľko alternatív, ktoré sa rozhodla neprijať, následne požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 31. decembru 2020. Uvedené personálne zmeny nijakým spôsobom nesúvisia s hospitalizáciou p. Kollára, uviedol rezort vnútra pre tvnoviny.sk. Zmenu označil za manažérske rozhodnutie. Námestníčka však vo vyjadrení pre médiá uviedla , že „po zreteľnom a asertívnom objasnení môjho postoja chrániaceho podriadené sestry mi generálny riaditeľ v rozhovore medzi štyrmi očami oznámil, že ku mne ako k námestníčke už nemá dôveru, a preto nevidí dôvod na moje ďalšie zotrvanie v tejto funkcii. Súčasne dodal, že si nevie predstaviť moje zaradenie na inej pozícii.”"], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "opísal", "tvrdil", "dostal", "povedala", "podľa", "zastala", "patrí", "bola", "uviedol", "označil", "uviedla"], "url": ["https://dennikn.sk/2160486/sef-nemocnice-boris-kollar-a-vrchna-sestra-po-sebe-kricali-po-cajovej-afere-som-mu-vyclenil-sestru/", "https://dennikn.sk/2160486/sef-nemocnice-boris-kollar-a-vrchna-sestra-po-sebe-kricali-po-cajovej-afere-som-mu-vyclenil-sestru/", "https://dennikn.sk/2162329/kollar-vravi-o-ciernej-ovci-medzi-sestrickami-po-caputovej-sa-ich-zastali-dalsi/", "https://dennikn.sk/2162329/kollar-vravi-o-ciernej-ovci-medzi-sestrickami-po-caputovej-sa-ich-zastali-dalsi/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2015032_po-kollarovej-hadke-v-nemocnici-konci-sefka-sestier-lider-sme-rodina-to-vidi-takto", "https://dennikn.sk/2162329/kollar-vravi-o-ciernej-ovci-medzi-sestrickami-po-caputovej-sa-ich-zastali-dalsi/", "https://dennikn.sk/2162329/kollar-vravi-o-ciernej-ovci-medzi-sestrickami-po-caputovej-sa-ich-zastali-dalsi/", "https://www.nsmas.sk/17-nemocnica/29-historia-vojenskej-nemocnice.html", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2015032_po-kollarovej-hadke-v-nemocnici-konci-sefka-sestier-lider-sme-rodina-to-vidi-takto", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2015032_po-kollarovej-hadke-v-nemocnici-konci-sefka-sestier-lider-sme-rodina-to-vidi-takto", "https://www.noviny.sk/slovensko/574479-dohra-kollarovej-cajovej-kauzy-namestnicka-nemocnice-sa-zastala-sestier-po-35-rokoch-konci", "https://www.noviny.sk/slovensko/574479-dohra-kollarovej-cajovej-kauzy-namestnicka-nemocnice-sa-zastala-sestier-po-35-rokoch-konci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:58.859728+00:00"}
{"id": "45294", "numeric_id": 45294, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45294", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...je to potom oblasť aj tých našich 31 štátnych inštitúcií a to už vieme, že v akých číslach sa pohybujeme teraz v mínuse. Podľa tých prvotných prognóz tam každý mesiac už sme spadali do -1,6 až 1,8 milióna a podľa výsledkov za marec, apríl budeme potrebovať na sanovanie 2,7 milióna.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod Ministerstvo kultúry patrí 31 rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Inštitút kultúrnej politiky - analytický útvar ministerstva - odhadol v statuse z 28. marca 2020 mesačnú stratu organizácii MK SR spôsobenú obmedzeniami pre koronavírus na 1,6 až 1,8 miliónov eur. V čase relácie, t.j. 26. apríla, nemohla byť vyčíslená strata za tento mesiac, keďže ešte nebol ukončený. Predpoklad do budúcnostii Demagóg.SK neoveroval, na základe mesačného odhadu IKP je však suma 2,7 milióna očakávateľná. Tvrdenie Natálie Milanovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Pod Ministerstvo kultúry patrí 31 rozpočtových alebo príspevkových organizácií. Inštitút kultúrnej politiky - analytický útvar ministerstva - odhadol v statuse z 28. marca 2020 mesačnú stratu organizácii MK SR spôsobenú obmedzeniami pre koronavírus na 1,6 až 1,8 miliónov eur. V čase relácie, t.j. 26. apríla, nemohla byť vyčíslená strata za tento mesiac, keďže ešte nebol ukončený. Predpoklad do budúcnostii Demagóg.SK neoveroval, na základe mesačného odhadu IKP je však suma 2,7 milióna očakávateľná. Tvrdenie Natálie Milanovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["patrí", "útvar", "statuse", "stratu"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://www.facebook.com/ikp.mksr/photos/a.974992079377718/1403566169853638/?type=3&theater", "https://scontent-prg1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/91795697_1403566179853637_1967348441818333184_o.png?_nc_cat=104&_nc_sid=8024bb&_nc_ohc=3rTLqcHPr7IAX_F4njx&_nc_ht=scontent-prg1-1.xx&oh=3a5ae7f05a000b91bf51f56dc2363019&oe=5ECEB938&dl=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:29.340356+00:00"}
{"id": "vr15220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15220", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "...ak niekto žiada niekde o azyl, tak sú medzinárodné dohody, ktorými je viazaná aj Slovenská republika a vy máte povinnosť posúdiť, že či ten človek má nárok na medzinárodnú ochranu alebo nemá.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členský štát, na ktorého územie príde občan tretej krajiny a žiada o azyl, by mal byť podľa Dublinskej regulácie zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti. Pokiaľ sa presne nedá určiť, do ktorej krajiny vstúpil žiadateľ ako prvej, zodpovednosť má štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o azyl. Zodpovedný štát sa musí postarať o žiadateľa a o proces posúdenia žiadosti. Korčok teda správne uvádza, že daný štát, teda prípadne aj Slovenská republika, má povinnosť žiadosť posúdiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dublinská regulácia uvádza nasledovné: \" Where a third-country national applies for asylum in an international transit area of an airport of a Member State, that Member State shall be responsible for examining the application. If no Member State can be designated on the basis of the criteria listed, the first Member State with which the asylum application was lodged will be responsible for examining it. (...) The Member State designated as responsible for the asylum application must take charge of the applicant and process the application .\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Členský štát, na ktorého územie príde občan tretej krajiny a žiada o azyl, by mal byť podľa Dublinskej regulácie zodpovedný za posúdenie tejto žiadosti. Pokiaľ sa presne nedá určiť, do ktorej krajiny vstúpil žiadateľ ako prvej, zodpovednosť má štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o azyl. Zodpovedný štát sa musí postarať o žiadateľa a o proces posúdenia žiadosti. Korčok teda správne uvádza, že daný štát, teda prípadne aj Slovenská republika, má povinnosť žiadosť posúdiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dublinská regulácia uvádza nasledovné: \" Where a third-country national applies for asylum in an international transit area of an airport of a Member State, that Member State shall be responsible for examining the application. If no Member State can be designated on the basis of the criteria listed, the first Member State with which the asylum application was lodged will be responsible for examining it. (...) The Member State designated as responsible for the asylum application must take charge of the applicant and process the application .\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Dublinská regulácia"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Al33153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:32.299834+00:00"}
{"id": "45594", "numeric_id": 45594, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45594", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "… keď sa týka tých cashových, 4 miliardy alebo za 4 miliardy dlhopisov štátnych sa predalo. To bol spôsob, ktorý sme realizovali aj my vtedy, keď bola nutná potreba nejakých v úvodzovkách cash peňazí.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská vláda si začiatkom mája požičala predajom dlhopisov na trhoch 4 miliardy eur. Ešte v apríli si požičala (ďalšie) 3 miliardy. Peniaze chce štát použiť najmä na krytie výdavkov spojených s pandémiou koronavírusu. Rovnaký spôsob získania peňazí použila aj vláda Roberta Fica v čase finančnej krízy. V roku 2008 si Slovensko požičalo 52,591 miliardy slovenských korún (1,753 miliardy eur). V roku 2009 predaj dlhopisov priniesol do štátnej pokladnice 4,2 miliardy eur. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská vláda si začiatkom mája požičala predajom dlhopisov na trhoch 4 miliardy eur. Ešte v apríli si požičala (ďalšie) 3 miliardy. Peniaze chce štát použiť najmä na krytie výdavkov spojených s pandémiou koronavírusu. Rovnaký spôsob získania peňazí použila aj vláda Roberta Fica v čase finančnej krízy. V roku 2008 si Slovensko požičalo 52,591 miliardy slovenských korún (1,753 miliardy eur). V roku 2009 predaj dlhopisov priniesol do štátnej pokladnice 4,2 miliardy eur. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["požičala", "dlhopisov", "požičala", "chce", "2008", "2009"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s/Medialne%20spravy/Tla%C4%8Dov%C3%A1%20spr%C3%A1va_%205%20a12%20ro%C4%8Dn%C3%BD%20dlhopis%20SR.pdf", "https://e.dennikn.sk/1844609/slovensko-si-pozicalo-15-miliardy-na-105-roka-urok-nam-dvihla-koronakriza/", "https://e.dennikn.sk/1884447/slovensko-si-pozicalo-4-miliardy-eur-je-to-historicky-najvacsi-predaj-nasich-statnych-dlhopisov/?ref=side&_ga=2.159150269.685976985.1588793872-1542067306.1588793872", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%C2%A0%C5%A0D%20za%20rok%202008.htm", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%C2%A0%C5%A0D%20za%20rok%202009.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:04.059460+00:00"}
{"id": "vr39124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39124", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nie je pravda, že my len pasívne zrážame opätky, čo prichádza z Bruselu. Tlačili sme na to a presadilo sa to, že je tam už účasť súkromného sektora", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súkromný sektor sa skutočne bude podieľať na riešení dlhovej krízy pri pomoci Grécku. TASR : \"Privátny sektor sa bude významným spôsobom zúčastňovať na riešení problémov v Grécku, a to v čistom vyjadrení do roku 2019 sumou 106 miliárd eur. Účasť súkromného sektora je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk Európy. Výška tejto účasti je v podstate v rovnováhe s účasťou a pomocou verejného sektora spolu s MMF do roku 2019,\" povedala Radičová a spresnila, že súkromný sektor sa bude podieľať na riešení dlhov krízy takmer v rovnakej miere ako sektor verejný. V oficiálnom stanovisku Európskej rady sa uvádza, že súkromný sektor sa rozhodol na dobrovoľnej báze prispieť k udržateľnosti celkovej stability v Grécku, pričom čistý príspevok súkromných subjektov bude 37 miliárd eur iba v prípade zvýšenia kvality úverových zdrojov v období rokov 2011-14. Súkromní investori navyše zaplatia sumu 12,6 miliardy eur na spätné odkúpenie dlhov, čím sa v tomto období príspevok súkromného sektora zaokrúhli na sumu 50 miliárd eur. V dlhšom časovom výhľade, do roku 2019, ako uviedla aj slovenská premiérka, bude celkový príspevok súkromných subjektov v spomínanej výške 106 miliárd eur. Účasť súkromného sektora v rámci ESF sa spomína v zmluve v kapitole 4, článok 12, odstavec 2 (s.25): Forma adekvátnej a proporčnej účasti súkromného sektora by mala byť vyhľadávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je členovi ESM poskytnutá finančná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisieť od výsledkov analýzy udržateľnosti dlhu a mala by kalkulovať s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné členské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.) V dočasnom eurovale táto účasť zakotvená nie je. Slová \"privat sector\" sa v dodatku ako ani v zmluve ESFS nenachádzajú, má byť ale súčasťou druhej pôžičky Grécku. O miere, úžitku a (ne)výhodnosti účasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende . To, že SDKU tlačilo na účasť súkromného sektora na riešení dlhovej krízy v Grécku sa nám podarilo potvrdiť len nepriamo, prostredníctvom blogu I. Štefanca : \"Tu chcem podotknúť, že Slovensko dlhodobo presadzuje ako podmienku pomoci okrem účasti súkromného sektora aj záruky od žiadajúcej krajiny.\"", "analysis_paragraphs": ["Súkromný sektor sa skutočne bude podieľať na riešení dlhovej krízy pri pomoci Grécku. TASR : \"Privátny sektor sa bude významným spôsobom zúčastňovať na riešení problémov v Grécku, a to v čistom vyjadrení do roku 2019 sumou 106 miliárd eur. Účasť súkromného sektora je potvrdená dobrovoľnou účasťou významných bánk Európy. Výška tejto účasti je v podstate v rovnováhe s účasťou a pomocou verejného sektora spolu s MMF do roku 2019,\" povedala Radičová a spresnila, že súkromný sektor sa bude podieľať na riešení dlhov krízy takmer v rovnakej miere ako sektor verejný. V oficiálnom stanovisku Európskej rady sa uvádza, že súkromný sektor sa rozhodol na dobrovoľnej báze prispieť k udržateľnosti celkovej stability v Grécku, pričom čistý príspevok súkromných subjektov bude 37 miliárd eur iba v prípade zvýšenia kvality úverových zdrojov v období rokov 2011-14. Súkromní investori navyše zaplatia sumu 12,6 miliardy eur na spätné odkúpenie dlhov, čím sa v tomto období príspevok súkromného sektora zaokrúhli na sumu 50 miliárd eur. V dlhšom časovom výhľade, do roku 2019, ako uviedla aj slovenská premiérka, bude celkový príspevok súkromných subjektov v spomínanej výške 106 miliárd eur. Účasť súkromného sektora v rámci ESF sa spomína v zmluve v kapitole 4, článok 12, odstavec 2 (s.25): Forma adekvátnej a proporčnej účasti súkromného sektora by mala byť vyhľadávaná na základe osobitného preskúmania každého prípadu osobitne tam, kde je členovi ESM poskytnutá finančná pomoc ná základe praxe IMF. Povaha a rozsah tejto pomoci bude závisieť od výsledkov analýzy udržateľnosti dlhu a mala by kalkulovať s rizikom šírenia nákazy a prípadnych efektov preliata na ostatné členské štáty Európskej únie a tretích krajín. (An adequate and proportionate form of private-sector involvement shall be sought on a case-by-case basis where financial assistance is received by an ESM Member, in line with IMF practice. The nature and the extent of this involvement shall depend on the outcome of a debt sustainability analysis and shall take due account of the risk of contagion and potential spill-over effects on other Member States of the European Union and third countries.) V dočasnom eurovale táto účasť zakotvená nie je. Slová \"privat sector\" sa v dodatku ako ani v zmluve ESFS nenachádzajú, má byť ale súčasťou druhej pôžičky Grécku. O miere, úžitku a (ne)výhodnosti účasti súkromného sektora píše viac napr. ekonomický analytik Michal Lehuta v Trende . To, že SDKU tlačilo na účasť súkromného sektora na riešení dlhovej krízy v Grécku sa nám podarilo potvrdiť len nepriamo, prostredníctvom blogu I. Štefanca : \"Tu chcem podotknúť, že Slovensko dlhodobo presadzuje ako podmienku pomoci okrem účasti súkromného sektora aj záruky od žiadajúcej krajiny.\""], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "zmluve", "zmluve ESFS", "Trende", "I. Štefanca"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c3-52363430-kP0000_d-radicova-sukromny-sektor-prispeje-106-miliardami", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=1&ved=0CCUQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.efsf.europa.eu%2Fattachments%2Fefsf_framework_agreement_amendment_agreement.pdf&rct=j&q=efsf%20framework%20amendment&ei=P6edToW6FY7U4QTk_oDFCQ&usg=AFQjCNEsJQMIFrLViKQLJ_j6hPFE-FV5jg&sig2=jkdO7WrlahQDtOivuU_d6g", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/zla-dohoda-pre-danovnikov.html", "http://moje.hnonline.sk/node/8386"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:13.613639+00:00"}
{"id": "vr37366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37366", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Dokonca referendum urobili o tom SaS, že teda mali by sa kupovať nejaké lacné autá a nemali by sa politici vyvážať v drahých limuzínach. Sadli do tých drahých limuzín. Dobre tvrdili:\"Boli nakúpené!\" Ale ako je možné, že súčasné ministerstva nakupujú drahé limuzíny. Dozvedáme sa dokonca, že nevýhodne. Ministerstvo dopravy oproti ministerstvu zahraničných vecí.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V referende , ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2010, sa ľudia mohli vyjadriť k šiestim otázkam. Medzi týmito otázkami bola aj: \" Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?\" Referendum sa uskutočnilo predovšetkým na podnet strany SaS a bolo neúspešné kvôli nízkej volebnej účasti.\n\nRovnako má M. Maďarič pravdu, keď tvrdí, že členovia vládnej koalície používajú drahé limuzíny. Pravda je však taká, že tento vozový park bol zakúpený ešte počas vlády R. Fica. Rovnako sa R. Sulík už dávnejšie v rozhovore pre Web noviny vyjadril, že používa Mercedes 500 L, ktorý asi trojnásobne prevyšuje čiastku 40 tisíc eur. Podľa neho ale nemalo zmysel začať s obmenou súčasného vozového parku, keďže súčasný vozový park je ešte pomerne nový, navyše muselo by sa znovu minúť 40 tisíc eur na nové auto. Do tohto momentu má M. Maďarič ešte stále pravdu.\n\nAvšak denník Pravda uvádza, že autá (osem nových limuzín Škoda Superb v najdrahšej verzii, pozn.), ktoré nakúpilo ministerstvo dopravy, vyšli na čiastku 318 000 eur. Z toho logicky vychádza, že za jedno auto rezort dopravy zaplatil takmer 40 000 eur (čo je v súlade s otázkou referenda ohľadom podmienky o stanovení maximálnej ceny vozidiel, pozn.). Denník síce ďalej informuje, že rovnaký typ áut nakúpilo aj ministerstvo zahraničných vecí. To však nezakúpilo limuzíny Škoda Superb v najdrahšej verzii (jedno vozidlo vyšlo na 23 000 eur, pozn.) a preto na každom jednom zakúpenom aute ušetril rezort zahraničia takmer 17 000 eur. Z tohto dôvodu hodnotíme Maďaričovo tvrdenie ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["V referende , ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2010, sa ľudia mohli vyjadriť k šiestim otázkam. Medzi týmito otázkami bola aj: \" Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?\" Referendum sa uskutočnilo predovšetkým na podnet strany SaS a bolo neúspešné kvôli nízkej volebnej účasti.", "Rovnako má M. Maďarič pravdu, keď tvrdí, že členovia vládnej koalície používajú drahé limuzíny. Pravda je však taká, že tento vozový park bol zakúpený ešte počas vlády R. Fica. Rovnako sa R. Sulík už dávnejšie v rozhovore pre Web noviny vyjadril, že používa Mercedes 500 L, ktorý asi trojnásobne prevyšuje čiastku 40 tisíc eur. Podľa neho ale nemalo zmysel začať s obmenou súčasného vozového parku, keďže súčasný vozový park je ešte pomerne nový, navyše muselo by sa znovu minúť 40 tisíc eur na nové auto. Do tohto momentu má M. Maďarič ešte stále pravdu.", "Avšak denník Pravda uvádza, že autá (osem nových limuzín Škoda Superb v najdrahšej verzii, pozn.), ktoré nakúpilo ministerstvo dopravy, vyšli na čiastku 318 000 eur. Z toho logicky vychádza, že za jedno auto rezort dopravy zaplatil takmer 40 000 eur (čo je v súlade s otázkou referenda ohľadom podmienky o stanovení maximálnej ceny vozidiel, pozn.). Denník síce ďalej informuje, že rovnaký typ áut nakúpilo aj ministerstvo zahraničných vecí. To však nezakúpilo limuzíny Škoda Superb v najdrahšej verzii (jedno vozidlo vyšlo na 23 000 eur, pozn.) a preto na každom jednom zakúpenom aute ušetril rezort zahraničia takmer 17 000 eur. Z tohto dôvodu hodnotíme Maďaričovo tvrdenie ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["referende", "podnet strany SaS", "neúspešné", "zakúpený", "Web noviny", "Pravda"], "url": ["http://app.statistics.sk/ref2010/menu/index.jsp?lang=sk", "http://www.sme.sk/c/5551988/sas-ostala-pred-referendom-sama-sulik-mlci.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/172577/referendum-bolo-neuspesne/", "http://spravy.pravda.sk/stat-kupuje-nove-auta-ujde-sa-aj-cicovi-dh7-/sk_domace.asp?c=A080514_103022_sk_domace_p23", "http://www.webnoviny.sk/rozhovory/sulik-iveta-vie-povedat-nazor-zvys/186766-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/figel-odmenil-svojich-uradnikov-drahymi-autami-fro-/sk_domace.asp?c=A110203_203835_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:20.430265+00:00"}
{"id": "vr38141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38141", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pozrite, keď bol návrh, keď sa odvolával premiér Fico, prišiel návrh v roku 2008, aby hlasovanie o dôvere nebolo verejné, ale tajné. Všetci poslanci Smeru boli vtedy proti.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na hlasovanie o vyhlásení nedôvery vláde R. Fica predložila opozícia v januári 2008. Tajné hlasovanie o nedôvere navrhol P. Csáky. Všetci poslanci SMERu hlasovali proti tajnému hlasovaniu okrem dvoch (Zala, Varga), ktorí sú vedení ako neprítomní.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na hlasovanie o vyhlásení nedôvery vláde R. Fica predložila opozícia v januári 2008. Tajné hlasovanie o nedôvere navrhol P. Csáky. Všetci poslanci SMERu hlasovali proti tajnému hlasovaniu okrem dvoch (Zala, Varga), ktorí sú vedení ako neprítomní."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "nedôvery", "navrhol", "hlasovali"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/z-domova/17-01-2008/opozicia-podala-druhy-navrh-na-odvolanie-fica.html", "http://www.sme.sk/c/3690889/odvolat-fica-sa-opozicii-nepodarilo.html", "http://www.mkp.sk/node/15087", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:13.734267+00:00"}
{"id": "vr26238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26238", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja som veľmi skoro, to znamená, ešte tu nedeľu po prvom kole, jasne povedal, že podporujeme pána Maňku. To nebolo odporúčanie, to bolo moje slovo ako predsedu, podporujeme v boji s extrémizmom. Potoml som to o myslím 7 lebo 10 dní jasne, zopakoval.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že P. Frešo vyjadril podporu po prvom kole volieb VÚC 2013 Maňkovi. TASR , 20. novembra 2013: \"Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo by v Banskobystrickom kraji volil za predsedu kraja Vladimíra Maňku (Smer-SD). \"Pár minút potom, ako bol známy výsledok, nebol pre mňa problém povedať, postavíme sa proti extrémizmu a keby som bol v Banskej Bystrici, podporujem pána Maňku . Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku , lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,\" vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Frešo sa aj po výsledku volieb 24. novembra pre denník SME vyjadril, že podporoval Kotlebu od prvého dňa po prvom kole. \"Rozhodlo o víťazstve Kotlebu, že krajské predsedníctvo SDKÚ nepodporilo jeho protikandidáta zo Smeru Maňku? „ Ako predseda SDKÚ som od prvej minúty po prvom kole hovoril, že podporujem pána Maňku a dal by som mu hlas, keby som žil v Banskej Bystrici . Tam je to vecou všetkých demokratických strán, aby sa s tým vyrovnali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že P. Frešo vyjadril podporu po prvom kole volieb VÚC 2013 Maňkovi. TASR , 20. novembra 2013: \"Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo by v Banskobystrickom kraji volil za predsedu kraja Vladimíra Maňku (Smer-SD). \"Pár minút potom, ako bol známy výsledok, nebol pre mňa problém povedať, postavíme sa proti extrémizmu a keby som bol v Banskej Bystrici, podporujem pána Maňku . Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku , lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,\" vyhlásil na dnešnej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Frešo sa aj po výsledku volieb 24. novembra pre denník SME vyjadril, že podporoval Kotlebu od prvého dňa po prvom kole. \"Rozhodlo o víťazstve Kotlebu, že krajské predsedníctvo SDKÚ nepodporilo jeho protikandidáta zo Smeru Maňku? „ Ako predseda SDKÚ som od prvej minúty po prvom kole hovoril, že podporujem pána Maňku a dal by som mu hlas, keby som žil v Banskej Bystrici . Tam je to vecou všetkých demokratických strán, aby sa s tým vyrovnali.“ Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/freso-manka-bbsk-volby-vuc/65183-clanok.html", "http://bratislava.sme.sk/c/7016653/fresovo-riesenie-pre-bystricku-sdku-jasne-si-to-vydiskutujeme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:49.265696+00:00"}
{"id": "vr28867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28867", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "ďalším opatrením je takzvaný medzitrh práce alebo súbeh práce a dávky. Ak ste boli dlhodobo nezamestnaní a zamestnáte sa, tak 6 mesiacov máte 120 eur a ďalších 6 mesiacov 60 eur ešte k výplate.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NR SR schválila 15. októbra 2014 novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa stane účinnou od 1. januára 2015. Táto novela zaviedla súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi. Ak si dlhodobo nezamestnaní občania nájdu prácu, prvých 6 mesiacov dostanú navyše k výplate 126,14 eura a ďalších 6 mesiacov 63,07 eura. Kažimír vo svojom výroku uvádza zaokrúhlené čísla, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["NR SR schválila 15. októbra 2014 novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá sa stane účinnou od 1. januára 2015. Táto novela zaviedla súbeh príjmu z práce a poberania dávok v hmotnej núdzi. Ak si dlhodobo nezamestnaní občania nájdu prácu, prvých 6 mesiacov dostanú navyše k výplate 126,14 eura a ďalších 6 mesiacov 63,07 eura. Kažimír vo svojom výroku uvádza zaokrúhlené čísla, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "SME"], "url": ["http://www.epravo.sk/top/zakony/zbierka-zakonov/zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-c-4172013-z-z-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-v-zneni-zakona-c-1832014-z-z-824.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7440787/parlament-schvalil-subeh-prijmu-z-prace-a-socialnych-davok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:11.024561+00:00"}
{"id": "48386", "numeric_id": 48386, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48386", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ruská federácia dnes podľa prepočtov, ale relevantných, dostáva dennodenne zaplatenú faktúru zo západnej Európy za dodávky energonosičov vo výške jednej miliardy.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európa platí Rusku za plyn, ropu a uhlie spolu denne 1 miliardu dolárov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVeľká časť Európy je aj v súčasnej dobe závislá od dodávok energií (ropy, zemného plynu a uhlia) z Ruskej federácie. Európska Únia sa zaujíma o zníženie tejto závislosti - možným riešeniami sú investície do alternatívnych zdrojov energií, zvýšenie dodávok energonosičov z iných krajín a zavádzanie sankcií voči Rusku (napríklad aj na zníženie schopnosti Ruska ťažiť tieto energonosiče).\n\nNapriek vojne na Ukrajine sa okamžité odstrihnutie od Ruska javí ako nereálne. To má za následok denné platby z Európy do Ruska v hodnote jednej miliardy dolárov za rôzne energonosiče. Od začiatku vojny Európa Rusku zaplatila celkovo 35 miliárd eur za energonosiče, zatiaľ čo Ukrajine poskytla pomoc vo výške jednej miliardy eur (údaje z 6. apríla 2022). Len za plyn platí Európa stovky milióny eur denne - pričom podľa údajov z 5. apríla, dodávky a platby boli podobné úrovniam spred vojny. Podľa Beyond Coal platia európske krajiny Rusku od začiatku vojny v priemere 700 miliónov eur denne.", "analysis_paragraphs": ["Európa platí Rusku za plyn, ropu a uhlie spolu denne 1 miliardu dolárov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Veľká časť Európy je aj v súčasnej dobe závislá od dodávok energií (ropy, zemného plynu a uhlia) z Ruskej federácie. Európska Únia sa zaujíma o zníženie tejto závislosti - možným riešeniami sú investície do alternatívnych zdrojov energií, zvýšenie dodávok energonosičov z iných krajín a zavádzanie sankcií voči Rusku (napríklad aj na zníženie schopnosti Ruska ťažiť tieto energonosiče).", "Napriek vojne na Ukrajine sa okamžité odstrihnutie od Ruska javí ako nereálne. To má za následok denné platby z Európy do Ruska v hodnote jednej miliardy dolárov za rôzne energonosiče. Od začiatku vojny Európa Rusku zaplatila celkovo 35 miliárd eur za energonosiče, zatiaľ čo Ukrajine poskytla pomoc vo výške jednej miliardy eur (údaje z 6. apríla 2022). Len za plyn platí Európa stovky milióny eur denne - pričom podľa údajov z 5. apríla, dodávky a platby boli podobné úrovniam spred vojny. Podľa Beyond Coal platia európske krajiny Rusku od začiatku vojny v priemere 700 miliónov eur denne."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["zníženie", "energonosičov", "zníženie schopnosti", "platby", "35 miliárd eur", "stovky milióny eur", "Beyond Coal"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/news/focus-reducing-eus-dependence-imported-fossil-fuels-2022-apr-20_en", "https://www.bbc.com/news/business-60871601", "https://www.mining-technology.com/news/eu-russia-coal-sanction-transport-war-ukraine/", "https://fortune.com/2022/03/09/europe-wean-1-billion-russia-energy-habit/", "https://www.euronews.com/my-europe/2022/04/06/eu-has-spent-35bn-on-russian-energy-and-just-1bn-on-aid-borrell", "https://www.newstatesman.com/chart-of-the-day/2022/04/the-eu-is-still-paying-russia-hundreds-of-millions-of-euros-a-day-for-gas", "https://beyond-coal.eu/russian-fossil-fuel-tracker/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:49.740688+00:00"}
{"id": "vr16180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16180", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...napríklad v KIA teraz pristúpili o navýšenie miezd o 10%, čo v minulosti nebývalo.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "27. marca 2017 podpísali zástupcovia zamestnancov žilinskej automobilky KIA MOTORS SLOVAKIA so zástupcami zamestnávateľa Dodatok č. 3 podnikovej Kolektívnej zmluvy, platnej na roky 2015 až 2019 na základe ktorého sa zamestnanecké platy zvýšili v priemere o 9,92 p.b. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 20. marca odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť po tom, čo zamestnanci odmietli rast platov o čiastku navrhnutú štátom zvolenou sprostredkovateľkou (robotníci 5,5%, administratívni pracovníci 3,5%). Požadovali nárast platov robotníkov o 10% a administratívnych pracovníkov o 7%. Podľa vyjadrenia predsedu Výboru Základnej organizácie OZ KOVO KIA Žilina, Miroslav Chládek: \" V porovnaní s našim deklarovaným cieľom - navýšiť tarifné mzdy výrobných zamestnancov o 10% - dohodnuté navýšenie o 75 eur predstavuje u zamestnancov v najnižšej tarifnej triede 1A navýšenie o 11,05%, a pre približne 1300 zamestnancov v triede 1D čiastka 75 eur predstavuje navýšenie o 8,8%. Dosiahnuté navýšenie základných miezd predstavuje pre zamestnancov rast, zodpovedajúci posunu zamestnancov v tarifnej tabuľke smerom hore. \" Ďalšie dohodnuté navýšenie základných miezd bude pre zamestnancov, pracujúcich v nočných pracovných zmenách, zabezpečené zvýšením príplatku za prácu v noci o 0,36 eur/hodinu. Miroslav Chládek dopĺňa: \"Priemerný mesačný dopad na mzdy zamestnancov v prvej úrovni tarifnej tabuľky tak bude celkovo o viac ako 115 eur. Všetky ostatné zložky mzdy, vrátane príplatkov a motivačného či produkčného bonusu, zostávajú naďalej v platnosti .\" Ide o historicky najvyšší nárast odmeňovania v existencii závodu pri Žiline. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["27. marca 2017 podpísali zástupcovia zamestnancov žilinskej automobilky KIA MOTORS SLOVAKIA so zástupcami zamestnávateľa Dodatok č. 3 podnikovej Kolektívnej zmluvy, platnej na roky 2015 až 2019 na základe ktorého sa zamestnanecké platy zvýšili v priemere o 9,92 p.b. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. 20. marca odbory vyhlásili štrajkovú pohotovosť po tom, čo zamestnanci odmietli rast platov o čiastku navrhnutú štátom zvolenou sprostredkovateľkou (robotníci 5,5%, administratívni pracovníci 3,5%). Požadovali nárast platov robotníkov o 10% a administratívnych pracovníkov o 7%. Podľa vyjadrenia predsedu Výboru Základnej organizácie OZ KOVO KIA Žilina, Miroslav Chládek: \" V porovnaní s našim deklarovaným cieľom - navýšiť tarifné mzdy výrobných zamestnancov o 10% - dohodnuté navýšenie o 75 eur predstavuje u zamestnancov v najnižšej tarifnej triede 1A navýšenie o 11,05%, a pre približne 1300 zamestnancov v triede 1D čiastka 75 eur predstavuje navýšenie o 8,8%. Dosiahnuté navýšenie základných miezd predstavuje pre zamestnancov rast, zodpovedajúci posunu zamestnancov v tarifnej tabuľke smerom hore. \" Ďalšie dohodnuté navýšenie základných miezd bude pre zamestnancov, pracujúcich v nočných pracovných zmenách, zabezpečené zvýšením príplatku za prácu v noci o 0,36 eur/hodinu. Miroslav Chládek dopĺňa: \"Priemerný mesačný dopad na mzdy zamestnancov v prvej úrovni tarifnej tabuľky tak bude celkovo o viac ako 115 eur. Všetky ostatné zložky mzdy, vrátane príplatkov a motivačného či produkčného bonusu, zostávajú naďalej v platnosti .\" Ide o historicky najvyšší nárast odmeňovania v existencii závodu pri Žiline. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["štrajkovú pohotovosť", "vyjadrenia", "dohodnuté"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/423753-v-zilinskej-kii-je-strajkova-pohotovost/", "http://www.ozkovo.sk/v-zilinskej-kii-podpisali-kolektivnu-zmluvu-strajk-nebude", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/424543-kia-a-odbory-sa-dohodli-na-zvyseni-miezd/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:26.745574+00:00"}
{"id": "vr28857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28857", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...napríklad v anglosaskom práve sú trusty, kde nie ste oficiálne ten, kto to vlastní, ale všetky peniaze zo stanov spoločnosti musia nakoniec ísť vám, tie zisky. ...Kde je jasné určené, kto bude profitovať, všetky zisky z tej firmy komu idú.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý zrejme hovorí o v anglosaskom práve osobách označovaných ako \"trustee\" a \"beneficiary\" . Prvý z nich - trustee má na starosti spravovanie majetku trustu a oficiálne ho vlastní, všetky zisky a výnosy však idú osobe označovanej ako beneficiary . Výrok na základe tejto skutočnosti hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý zrejme hovorí o v anglosaskom práve osobách označovaných ako \"trustee\" a \"beneficiary\" . Prvý z nich - trustee má na starosti spravovanie majetku trustu a oficiálne ho vlastní, všetky zisky a výnosy však idú osobe označovanej ako beneficiary . Výrok na základe tejto skutočnosti hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zisky a výnosy"], "url": ["http://www.celadnik.com/sverensky_fond"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:14.993487+00:00"}
{"id": "vr33942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33942", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Získavať prax, absolventská prax to je jeden z nástrojov tej takzvanej aktívnej politiky trhu práce. Tak tam absolventi na tejto praxi majú dnes o tretinu menší príjem z tejto praxe.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. mája predstavuje mesačná odmena za absolventskú prax 65% zo životného minima. V súčasnosti mesačná odmena za absolventskú prax je výške 126,5 eur. Suma životného minima sa každoročne mení k 1. júlu daného roka. Od 1. júla 2013 je výška životného minima 194,6 eur . Do 1. mája 2013 bola táto mesačná odmena na absolventskú prax vo 100% výške životného minima. Novela zákona o službách zamestnanosti znížila túto odmenu na 65% zo sumy životného minima. Odmena za absolventskú prax sa tak skutočne znížila o jednu tretinu.", "analysis_paragraphs": ["Od 1. mája predstavuje mesačná odmena za absolventskú prax 65% zo životného minima. V súčasnosti mesačná odmena za absolventskú prax je výške 126,5 eur. Suma životného minima sa každoročne mení k 1. júlu daného roka. Od 1. júla 2013 je výška životného minima 194,6 eur . Do 1. mája 2013 bola táto mesačná odmena na absolventskú prax vo 100% výške životného minima. Novela zákona o službách zamestnanosti znížila túto odmenu na 65% zo sumy životného minima. Odmena za absolventskú prax sa tak skutočne znížila o jednu tretinu."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["absolventskú prax", "194,6 eur", "finance.sk", "novela"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/118557-od-maja-2013-nizsia-absolventska-prax/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.employment.gov.sk%2Fopatrenie-181_2012zz.pdf&ei=kRStUfD8KJHMswbK_oG4Dw&usg=AFQjCNHGqqhpsrHRCm8RtglgFlKSQixb9A&sig2=XpuS9_l_VUhecXCkmBmqjQ&bvm=bv.47244034,d.Yms", "http://www.finance.sk/spravy/finance/118557-od-maja-2013-nizsia-absolventska-prax/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=362"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:12.290634+00:00"}
{"id": "49137", "numeric_id": 49137, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49137", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Hovoríme o referende o vstupe do Európskej únie. A to bolo vtedy, kedy 2 hodiny približne pred koncom alebo pred uzavretím volebných miestnosti bola účasť okolo 48 % a potom bola 50,8. Za 2 hodiny muselo prísť x 1000, desiatky tisíc ľudí na to, aby to dobre dopadlo a vtedy sa o tom chvíľu písalo.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo výroku Robert Kaliňák prakticky zopakoval slová Ivana Gašparoviča spred 20 rokov. Keďže ani vtedy ani dnes neboli okrem špekulácií predložené žiadne dôkazy o údajnej manipulácii a jediným argumentom sú hrubé odhady o priebežnej účasti, ktoré navyše nedokazujú nereálnosť finálnej účasti, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nDvojdňové referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa konalo v piatok a sobotu 16. a 17. mája 2003. Jednalo sa o jediné platné referendum spomedzi deviatich v histórií samostatnosti Slovenska. Na to, aby bolo referendum platné, musí podľa Ústavy SR prísť k hlasovaniu nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Referenda o vstupe do EÚ sa zúčastnilo 52,15 % všetkých oprávnených voličov, z nich sa drvivá väčšina (92,46 %) vyslovila za vstup do EÚ.\n\nÚspech referenda nebol dopredu jasný, a to aj napriek tomu, že vstup do EÚ podporovali prakticky všetky politické strany. V prieskumoch verejnej mienky sa určite plánovalo zúčastniť ( .rtf , str. 8) v mesiacoch pred hlasovaním okolo 42 % voličov. Až v máji 2023 toto číslo vyskočilo nad 47 %. Stále tu však bola významná časť populácie (20-30 %), ktorí na otázku, či sa zúčastnia, odpovedali „skôr áno.“ Navyše tu ešte bolo okolo 10 % nerozhodnutých. Z dovtedajších volebných skúseností sa však dalo počítať primárne len s tými, ktorí si svojou účasťou boli istí.\n\nAj preto sa viacerí politici obávali o dostatočnú účasť, čo priznali neskôr aj vtedajší premiér Dzurinda , či vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan . Po medializovaných informáciách z piatkového večera, že sa účasť doposiaľ pohybovala medzi 15-28 % voličov, sa uskutočnilo stretnutie predsedov politických strán, ktorí následne podporili cez médiá účasť na referende. Traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Schuster, premiér Dzurinda, a predseda parlamentu Hrušovský, vyzvali, napriek moratóriu, k účasti aj počas sobotného volebného dňa. Počas dopoludnia v sobotu priebežné odhady účasti vyskočili nad 40 %. Aj dve hodiny pred zatvorením miestností však hovorili len o 48,4 % účasti.\n\nV tej dobe sa však jednalo len o hrubé neoficiálne odhady priebežnej účasti. Podľa vtedajšieho znenia zákona nesmeli referendové komisie a pracovníci odborných sumarizačných útvarov poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch hlasovania až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania, teda do spočítania hlasov po zatvorení volebných miestností.\n\nNiekoľko dní po konaní referenda predseda mimoparlamentnej strany HZD Ivan Gašparovič, ktorý v tom čase ohlasoval svoju kandidatúru na prezidenta, pripustil možnosť manipulácie s výsledkami referenda. Poukázal pritom práve na situáciu s priebežnou volebnou účasťou, kedy mali chýbať ešte dve percentá voličov dve hodiny pred uzavretím miestností, a to pri údajne nízkej popoludňajšej účasti. Robert Kaliňák vo svojom výroku len reprodukoval Gašparovičove slová spred 20 rokov.\n\nAkúkoľvek manipuláciu kategoricky odmietol vtedajší šéf Štatistického úradu SR Peter Mach. Podľa neho fakt, že vo volebných komisiách sedeli a výsledky kontrolovali zástupcovia všetkých politických strán, vylučuje manipuláciu. V súčasnosti navyše Mach hovorí , že argumentácia priebežnou účasťou je nedostatočná na spochybnenie výsledkov, keďže zverejňovanie priebežnej účasti vtedy zákon zakazoval a jednalo sa len o hrubé neoficiálne odhady s časovým odstupom od aktuálneho stavu.\n\nAj ak by však boli tieto údaje správne, nedokazujú nereálnosť konečnej účasti. Priemerne hlasovalo 3,7 percenta voličov každú hodinu počas otvorenia volebných miestností – za dve hodiny teda priemerne odhlasovalo vyše sedem percent voličov. Ak by aj bola volebná účasť v posledných hodinách podpriemerná, nie je dôvod predpokladať, že za posledné 2 hodiny nemohla dosiahuť dodatočné štyri percentá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku Robert Kaliňák prakticky zopakoval slová Ivana Gašparoviča spred 20 rokov. Keďže ani vtedy ani dnes neboli okrem špekulácií predložené žiadne dôkazy o údajnej manipulácii a jediným argumentom sú hrubé odhady o priebežnej účasti, ktoré navyše nedokazujú nereálnosť finálnej účasti, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Dvojdňové referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa konalo v piatok a sobotu 16. a 17. mája 2003. Jednalo sa o jediné platné referendum spomedzi deviatich v histórií samostatnosti Slovenska. Na to, aby bolo referendum platné, musí podľa Ústavy SR prísť k hlasovaniu nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Referenda o vstupe do EÚ sa zúčastnilo 52,15 % všetkých oprávnených voličov, z nich sa drvivá väčšina (92,46 %) vyslovila za vstup do EÚ.", "Úspech referenda nebol dopredu jasný, a to aj napriek tomu, že vstup do EÚ podporovali prakticky všetky politické strany. V prieskumoch verejnej mienky sa určite plánovalo zúčastniť ( .rtf , str. 8) v mesiacoch pred hlasovaním okolo 42 % voličov. Až v máji 2023 toto číslo vyskočilo nad 47 %. Stále tu však bola významná časť populácie (20-30 %), ktorí na otázku, či sa zúčastnia, odpovedali „skôr áno.“ Navyše tu ešte bolo okolo 10 % nerozhodnutých. Z dovtedajších volebných skúseností sa však dalo počítať primárne len s tými, ktorí si svojou účasťou boli istí.", "Aj preto sa viacerí politici obávali o dostatočnú účasť, čo priznali neskôr aj vtedajší premiér Dzurinda , či vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan . Po medializovaných informáciách z piatkového večera, že sa účasť doposiaľ pohybovala medzi 15-28 % voličov, sa uskutočnilo stretnutie predsedov politických strán, ktorí následne podporili cez médiá účasť na referende. Traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Schuster, premiér Dzurinda, a predseda parlamentu Hrušovský, vyzvali, napriek moratóriu, k účasti aj počas sobotného volebného dňa. Počas dopoludnia v sobotu priebežné odhady účasti vyskočili nad 40 %. Aj dve hodiny pred zatvorením miestností však hovorili len o 48,4 % účasti.", "V tej dobe sa však jednalo len o hrubé neoficiálne odhady priebežnej účasti. Podľa vtedajšieho znenia zákona nesmeli referendové komisie a pracovníci odborných sumarizačných útvarov poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch hlasovania až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania, teda do spočítania hlasov po zatvorení volebných miestností.", "Niekoľko dní po konaní referenda predseda mimoparlamentnej strany HZD Ivan Gašparovič, ktorý v tom čase ohlasoval svoju kandidatúru na prezidenta, pripustil možnosť manipulácie s výsledkami referenda. Poukázal pritom práve na situáciu s priebežnou volebnou účasťou, kedy mali chýbať ešte dve percentá voličov dve hodiny pred uzavretím miestností, a to pri údajne nízkej popoludňajšej účasti. Robert Kaliňák vo svojom výroku len reprodukoval Gašparovičove slová spred 20 rokov.", "Akúkoľvek manipuláciu kategoricky odmietol vtedajší šéf Štatistického úradu SR Peter Mach. Podľa neho fakt, že vo volebných komisiách sedeli a výsledky kontrolovali zástupcovia všetkých politických strán, vylučuje manipuláciu. V súčasnosti navyše Mach hovorí , že argumentácia priebežnou účasťou je nedostatočná na spochybnenie výsledkov, keďže zverejňovanie priebežnej účasti vtedy zákon zakazoval a jednalo sa len o hrubé neoficiálne odhady s časovým odstupom od aktuálneho stavu.", "Aj ak by však boli tieto údaje správne, nedokazujú nereálnosť konečnej účasti. Priemerne hlasovalo 3,7 percenta voličov každú hodinu počas otvorenia volebných miestností – za dve hodiny teda priemerne odhlasovalo vyše sedem percent voličov. Ak by aj bola volebná účasť v posledných hodinách podpriemerná, nie je dôvod predpokladať, že za posledné 2 hodiny nemohla dosiahuť dodatočné štyri percentá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["konalo", "Jednalo", "musí", "zúčastnilo", "vyslovila", "podporovali", ".rtf", "počítať", "Dzurinda", "Kukan", "podporili", "odhady", "ohlasoval", "pripustil", "odmietol", "hovorí", "hlasovalo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?SectionId=17", "https://www.teraz.sk/referendum-2023/velky-prehlad-na-slovensku-bolo-od-r/688302-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2003/webdata/sk/graf/kart1.htm", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2003/webdata/sk/graf/kart2.htm", "https://domov.sme.sk/c/20719148/rok-2003-referendum-o-eu-spojilo-aj-meciara-s-kovacom-fico-politikarcil.html", "https://hsr.rokovania.sk/data/att/93288_subor.rtf", "https://euractiv.sk/section/all/opinion/nizka-ucast-na-referende-o-vstupe-sr-do-eu-priciny-a-suvis/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/510535-dzurinda-obaval-som-sa-aby-sa-obcania-nevzburili-v-polovici-reforiem/", "https://www.teraz.sk/slovensko/kukan-eu-referendum-platnost/82464-clanok.html", "https://www.czsk.net/dotyky/6_2003/refer.html", "https://dennikn.sk/3402269/kalinak-spochybnil-referendum-o-eu-rovnako-ako-20-rokov-pred-nim-gasparovic-bez-dokazov/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3402269/kalinak-spochybnil-referendum-o-eu-rovnako-ako-20-rokov-pred-nim-gasparovic-bez-dokazov/?ref=mwat", "https://hnonline.sk/slovensko/2515-bolo-referendum-zmanipulovane", "https://domov.sme.sk/c/986286/mach-system-su-sr-neumoznuje-sfalsovanie-vysledkov-referenda-o-vstupe-sr-do-eu.html", "https://dennikn.sk/3402269/kalinak-spochybnil-referendum-o-eu-rovnako-ako-20-rokov-pred-nim-gasparovic-bez-dokazov/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3402269/kalinak-spochybnil-referendum-o-eu-rovnako-ako-20-rokov-pred-nim-gasparovic-bez-dokazov/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:28.601407+00:00"}
{"id": "vr37988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37988", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zaviedli sme jednoduché vykazovanie do 170 tisíc eur mesačne, ročne príjmu, 170 tisíc ročne, to je päť miliónov korún, čiže tam sa zmestia skoro všetci živnostníci.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Fyzické osoby využívajú možnosť vedenia daňovej evidencie v zmysle § 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,“ uviedol pre HN hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák. Zákon pritom presne určuje, kto ju vlastne môže viesť - fyzická osoba podnikateľ, ktorý nemá zamestnancov, a jeho ročný príjem nepresiahol 170-tisíc eur. Musí však vykazovať skutočné výdavky, to znamená, že nesmie využívať možnosť paušálnych výdavkov.", "analysis_paragraphs": ["\"Fyzické osoby využívajú možnosť vedenia daňovej evidencie v zmysle § 6 ods. 14 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,“ uviedol pre HN hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák. Zákon pritom presne určuje, kto ju vlastne môže viesť - fyzická osoba podnikateľ, ktorý nemá zamestnancov, a jeho ročný príjem nepresiahol 170-tisíc eur. Musí však vykazovať skutočné výdavky, to znamená, že nesmie využívať možnosť paušálnych výdavkov."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45380500-danova-evidencia-ulahci-zivot-najmensim"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:39.887157+00:00"}
{"id": "45287", "numeric_id": 45287, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45287", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "No a preto som sa rozhodla v rozpočte nechať nedotknuté 3.000.000 EUR. Tieto 3.000.000 EUR, to sú peniaze, ktoré naše organizácie mohli dostať na tzv. prioritné projekty. Prioritné projekty to je niečo, čo dostávajú organizácie nad rámec rozpočtu, tieto peniaze som stopla, nechala som pani ministerke.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo kultúry pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že bývalá ministerka Ľubica Laššáková nechala po svojom odchode v rozpočte na tzv. prioritné projekty 3 milióny eur. V rozpočte ministerstva je pre rok 2020 na takéto projekty, ktoré sú doplnkom k bežnému rozpočtu, vyčlenených 5 750 000 eur. Tvrdenie Ľubice Laššákovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo kultúry pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že bývalá ministerka Ľubica Laššáková nechala po svojom odchode v rozpočte na tzv. prioritné projekty 3 milióny eur. V rozpočte ministerstva je pre rok 2020 na takéto projekty, ktoré sú doplnkom k bežnému rozpočtu, vyčlenených 5 750 000 eur. Tvrdenie Ľubice Laššákovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "sú"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/zmluvy-a-hospodarenie/financie-52.html", "http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1754"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:36.094923+00:00"}
{"id": "vr36493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36493", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pozrime sa trebárs napríklad do Českej republiky, čo sa tam rozvírilo. Jednej aj druhej strane robí kampaň nejaká americká agentúra, teda dúfam, že rozdielne, paradox by bol, keby tá istá, keby tá istá...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu novinky.cz pre ODS pracuje marketingový stratég republikánov z USA Arthur Finkelstein, ČSSD radí agentura PSB.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu novinky.cz pre ODS pracuje marketingový stratég republikánov z USA Arthur Finkelstein, ČSSD radí agentura PSB."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Podľa portálu novinky.cz"], "url": ["http://www.novinky.cz/domaci/190082-cesko-zazije-kampan-v-americkem-stylu-chystaji-ji-ods-i-cssd.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:18.560395+00:00"}
{"id": "48435", "numeric_id": 48435, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48435", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Sme nakoniec aj nezavetovali tú daň z ropy.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa skutočne rozhodla nevyužiť svoje koaličné právo veta pri schvaľovaní návrhu zdanenia mimoriadnych príjmov z ruskej ropy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana SaS hlasovala proti návrhu o zdanení ruskej ropy, nevyužila však právo veta, ktoré umožňuje zastaviť návrhy zákonov na úrovni vlády. Strana však nevylúčila vetovanie návrhu v parlamente.\n\nO návrhu mali poslanci rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Hlasovať mali v utorok 24. mája, napokon sa však hlasovanie odložilo, keďže SaS predstavila nový návrh, ktorým by sa znížila spotrebná daň z ropných produktov.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa skutočne rozhodla nevyužiť svoje koaličné právo veta pri schvaľovaní návrhu zdanenia mimoriadnych príjmov z ruskej ropy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Strana SaS hlasovala proti návrhu o zdanení ruskej ropy, nevyužila však právo veta, ktoré umožňuje zastaviť návrhy zákonov na úrovni vlády. Strana však nevylúčila vetovanie návrhu v parlamente.", "O návrhu mali poslanci rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Hlasovať mali v utorok 24. mája, napokon sa však hlasovanie odložilo, keďže SaS predstavila nový návrh, ktorým by sa znížila spotrebná daň z ropných produktov."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["nevyužiť", "návrhu", "hlasovala", "nevylúčila", "mali", "predstavila"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2855266/vlada-matovicovi-schvalila-dan-z-ruskej-ropy-aj-rodinnu-pomoc-za-vyse-miliardy-sas-za-navrhy-nehlasovala/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27267/1?fbclid=IwAR1wg7PGVy_Way3hctJfLjdYfL2-L09Oj35exp6IguBp2f0QTPTtJZiC5Vc", "https://e.dennikn.sk/2855266/vlada-matovicovi-schvalila-dan-z-ruskej-ropy-aj-rodinnu-pomoc-za-vyse-miliardy-sas-za-navrhy-nehlasovala/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/veto-na-zdanenie-ruskej-ropy-r-sulik-m/634370-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/2855266/vlada-matovicovi-schvalila-dan-z-ruskej-ropy-aj-rodinnu-pomoc-za-vyse-miliardy-sas-za-navrhy-nehlasovala/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2863361"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:36.232205+00:00"}
{"id": "vr14102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14102", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme ešte neboli súčasťou reálne, že by sme mohli byť súčasťou vládnej moci.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že OĽaNO doposiaľ nebolo reálnou súčasťou vládnej moci. Najskôr kandidovali štyria budúci jeho kandidáti za SaS v roku 2010. Po vzniku strany OĽaNO v roku 2011 sa dostala strana do parlamentu, avšak strane Smer-SD sa podarilo vytvoriť po voľbách v roku 2012 jednofarebnú vládu. Obyčajní ľudia taktiež neboli súčasťou koaličnej rady počas vlády Ivety Radičovej. Matovičovi bol umožnený prístup až po jeho vylúčení z SaS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V parlamentných voľbách v roku 2010 sa kandidáti budúceho OĽaNO do parlamentu dostali na kandidátke strany Sloboda a Solidarita. Štyria kandidáti OĽaNO kandidovali na jej posledných miestach: 147. Jozef Viskupič (24 353 hlasov), 148. Martin Fecko (26 185 hlasov), 149. Erika Jurinová (29 210 hlasov) a na 150. mieste Igor Matovič (38 429 hlasov). Všetci štyria kandidáti sa prekrúžkovali do parlamentu. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov. ( slovenska-politika.sk )", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že OĽaNO doposiaľ nebolo reálnou súčasťou vládnej moci. Najskôr kandidovali štyria budúci jeho kandidáti za SaS v roku 2010. Po vzniku strany OĽaNO v roku 2011 sa dostala strana do parlamentu, avšak strane Smer-SD sa podarilo vytvoriť po voľbách v roku 2012 jednofarebnú vládu. Obyčajní ľudia taktiež neboli súčasťou koaličnej rady počas vlády Ivety Radičovej. Matovičovi bol umožnený prístup až po jeho vylúčení z SaS. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V parlamentných voľbách v roku 2010 sa kandidáti budúceho OĽaNO do parlamentu dostali na kandidátke strany Sloboda a Solidarita. Štyria kandidáti OĽaNO kandidovali na jej posledných miestach: 147. Jozef Viskupič (24 353 hlasov), 148. Martin Fecko (26 185 hlasov), 149. Erika Jurinová (29 210 hlasov) a na 150. mieste Igor Matovič (38 429 hlasov). Všetci štyria kandidáti sa prekrúžkovali do parlamentu. Spolu získali 118 177 preferenčných hlasov. ( slovenska-politika.sk )"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["slovenska-politika.sk", "vznikla", "jednofarebnú", "neboli", "koaličnej rady", "začal", "odmietalo", "umožnené"], "url": ["http://www.slovenska-politika.sk/products/vznik-novej-politickej-strany-olano-obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1485723/Matovicov-cirkus-v-parlamente--Ziadna-ina-strana-nesklamala-tak-ako-Obycajni-ludia", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243955-smer-je-vitazom-volieb-ma-83-kresiel-a-11-miliona-hlasov/", "http://domov.sme.sk/c/5454728/koalicna-zmluva-uplne-znenie.html", "http://www.dnes24.sk/koalicna-rada-sa-stretla-v-novej-centrale-sas-100141", "http://domov.sme.sk/c/6025259/na-koalicnu-radu-bude-zrejme-chodit-aj-matovic.html", "http://aktualne.atlas.sk/sas-matovica-na-koalicnu-radu-nepusti/slovensko/politika/", "http://www.dnes24.sk/na-koalicnu-radu-prvykrat-prisiel-igor-matovic-111382"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:17.059745+00:00"}
{"id": "45505", "numeric_id": 45505, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45505", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Viete dobre, že väčšina úradníkov na všetkých úradoch, rezortoch, štátnych podnikoch, pracuje vlastne už niekoľko rokov. To je, tam sa menia ľudia iba na kľúčových riadiacich pozíciách. Títo ľudia na tých úradoch pracujú desiatky rokov počas viacerých vlád...", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlhoročná fluktuácia v štátnych inštitúciách je v jednotkách percent. Po voľbách sa však zvyšuje - a to práve pri riadiacich pracovníkoch. So zmenou vlády príde aspoň tretina z nich o miesta. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. Fluktuácia zamestnancov Útvar hodnota za peniaze zistil , že „ v roku 2016 fluktuácia v celom štátnom sektore zostala stabilná ( 6 % ročne). Na úradoch ministerstiev však dosiahla 14 %, kým v nasledujúcich dvoch rokoch klesla v priemere na 9 %”. Útvar v minulosti skúmal aj podiel odstupného na celkových kompenzáciách zamestnancov ministerstiev. Odstupné je dobrým merateľom fluktuácie, keďže sa nevypláca pri dobrovoľnom odchode. Na ministerstve kultúry - rezorte s najväčšou fluktuáciou - dosiahol v roku 2010 tento podiel 3,1% a v roku 2012 2,7%. Vysoký podiel odstupného v roku 2010 dosahovalo aj Ministerstvo práce (2,5%), Ministerstvo pôdohospodárstva (2%) či Ministerstvo zdravotníctva (2%). Priemer všetkých ministerstiev medzi rokmi 2009-2018 je 0,1%. Výmeny v riadiacich funkciách Pri väčšine ministerstiev platí, že nová vláda po voľbách vymení aspoň tretinu vedúcich zamestnancov. Na Ministerstve kultúry sa však po nástupe vlády Ivety Radičovej vymenilo 56% vedúcich pracovníkov. Počas druhej Ficovej vlády zmeny pokračovali - o miesta prišlo 59% riadiacich pracovníkov.", "analysis_paragraphs": ["Dlhoročná fluktuácia v štátnych inštitúciách je v jednotkách percent. Po voľbách sa však zvyšuje - a to práve pri riadiacich pracovníkoch. So zmenou vlády príde aspoň tretina z nich o miesta. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. Fluktuácia zamestnancov Útvar hodnota za peniaze zistil , že „ v roku 2016 fluktuácia v celom štátnom sektore zostala stabilná ( 6 % ročne). Na úradoch ministerstiev však dosiahla 14 %, kým v nasledujúcich dvoch rokoch klesla v priemere na 9 %”. Útvar v minulosti skúmal aj podiel odstupného na celkových kompenzáciách zamestnancov ministerstiev. Odstupné je dobrým merateľom fluktuácie, keďže sa nevypláca pri dobrovoľnom odchode. Na ministerstve kultúry - rezorte s najväčšou fluktuáciou - dosiahol v roku 2010 tento podiel 3,1% a v roku 2012 2,7%. Vysoký podiel odstupného v roku 2010 dosahovalo aj Ministerstvo práce (2,5%), Ministerstvo pôdohospodárstva (2%) či Ministerstvo zdravotníctva (2%). Priemer všetkých ministerstiev medzi rokmi 2009-2018 je 0,1%. Výmeny v riadiacich funkciách Pri väčšine ministerstiev platí, že nová vláda po voľbách vymení aspoň tretinu vedúcich zamestnancov. Na Ministerstve kultúry sa však po nástupe vlády Ivety Radičovej vymenilo 56% vedúcich pracovníkov. Počas druhej Ficovej vlády zmeny pokračovali - o miesta prišlo 59% riadiacich pracovníkov."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zistil", "6", "skúmal", "tretinu"], "url": ["https://www.facebook.com/uhp.hodnotazapeniaze/photos/pcb.647901019111404/647900225778150/?type=3&theater", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/49/Fluktuaciazamestnancov_final.pdf", "https://docs.google.com/document/d/19JAC88bJnRYdU467dUYGwNrWBm8raFANYVC91b7H3UE/edit", "https://dennikn.sk/619785/chcete-zit-v-neistote-zamestnajte-sa-na-ministerstve/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:14.131083+00:00"}
{"id": "44330", "numeric_id": 44330, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44330", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Znížili sme takzvané sekundárne prevozy (...) Dnes cez 99 % sa tieto prípady dovezú do nemocníc, kde mu vedia poskytnúť konečnú liečbu.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kým bol Tomáš Drucker ministrom zdravotníctva, znížili sa tzv. sekundárne prevozy pacientov medzi nemocnicami, čo výrazne odľahčilo systém a pacientom pomohlo. Či sa však dnes takmer všetky prípady prevezú priamo do vhodnej nemocnice, z verejných zdrojov ľahko zistiteľné nie je. Operačnému stredisku záchrannej služby by to trvalo týždne. Tvrdenie Tomáša Druckera preto považujeme za neoveriteľné. Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Od jesene 2017 sú záchranky na Slovensku vybavené mobilnou aplikáciou STEMI, ktorá skracuje čas prevozu pacientov s cievnou príhodou či infarktom na špecializované pracoviská. Podľa údaju z webstránky aplikácie táto znížila tzv. sekundárne výjazdy - teda zbytočné prevozy medzi nemocnicami - takýchto pacientov o 62,4 %. Hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Alena Krčová pre portál Demagóg.SK uviedla, že „ vďaka (aplikácii) môže posádka ZZS priamo konzultovať stav pacienta s vyšším pracoviskom a urýchli sa tak proces odovzdania pacienta do toho správneho zdravotníckeho zariadenia, kde mu dajú ako sám uvádza konečnú liečbu a naozaj netreba pacienta prevážať hore-dolu.” Krčová uviedla, že pre presný údaj by museli vyťahovať tisíce údajov zo systému a každý jeden preveriť, v zásade je však podľa nej tvrdenie pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Kým bol Tomáš Drucker ministrom zdravotníctva, znížili sa tzv. sekundárne prevozy pacientov medzi nemocnicami, čo výrazne odľahčilo systém a pacientom pomohlo. Či sa však dnes takmer všetky prípady prevezú priamo do vhodnej nemocnice, z verejných zdrojov ľahko zistiteľné nie je. Operačnému stredisku záchrannej služby by to trvalo týždne. Tvrdenie Tomáša Druckera preto považujeme za neoveriteľné. Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Od jesene 2017 sú záchranky na Slovensku vybavené mobilnou aplikáciou STEMI, ktorá skracuje čas prevozu pacientov s cievnou príhodou či infarktom na špecializované pracoviská. Podľa údaju z webstránky aplikácie táto znížila tzv. sekundárne výjazdy - teda zbytočné prevozy medzi nemocnicami - takýchto pacientov o 62,4 %. Hovorkyňa Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby Alena Krčová pre portál Demagóg.SK uviedla, že „ vďaka (aplikácii) môže posádka ZZS priamo konzultovať stav pacienta s vyšším pracoviskom a urýchli sa tak proces odovzdania pacienta do toho správneho zdravotníckeho zariadenia, kde mu dajú ako sám uvádza konečnú liečbu a naozaj netreba pacienta prevážať hore-dolu.” Krčová uviedla, že pre presný údaj by museli vyťahovať tisíce údajov zo systému a každý jeden preveriť, v zásade je však podľa nej tvrdenie pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "sú", "údaju"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//tomas-drucker/?day=2020-05-01&art_datum_od=2020-01-01&art_datum_do=2020-01-01", "https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2017_12/Mobilna_aplikacia_pre_zachranarov_znizuje_pocet_umrti_na_infarkt_a_cievnu_mozgovu_prihodu.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&", "https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2017_12/Mobilna_aplikacia_pre_zachranarov_znizuje_pocet_umrti_na_infarkt_a_cievnu_mozgovu_prihodu.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:44.526327+00:00"}
{"id": "vr29042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29042", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "A ja som to povedal a to som si nie istý, či tu alebo v nejakej inej televízii, aj že v prípade župných volieb by som bol býval odišiel. Keby som sa nestal županom, tak samozrejme odchádzam.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešo sa v decembri 2014 vyjadril, že ak SDKÚ-DS nebude v nadchádzajúcich parlamentných voľbách úspešná, tak odstúpi z postu predsedu. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne podobné vyjadrenie z obdobia pred voľbami do VÚC, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa TASR (28. decembra 2014): \"Frešo pripomenul svoje slová, že ak nebude strana úspešná v akýchkoľvek voľbách, je ochotný odísť. Ale ak sú voľby v poriadku, tak v prípade vnútrostraníckych intríg treba pozbierať dostatočný počet hlasov, čo sa mojim konkurentom napriek obrovskej snahe nepodarilo. V ďalšom období musí dať SDKÚ-DS zrozumiteľnú ponuku a zrozumiteľné tváre, aby sme sa uchádzali o dôveru voličov v roku 2016.\" Pred voľbami do VÚC v roku 2013, v ktorých Frešo kandidoval na župana Bratislavského samosprávneho kraja sa ho denník SME opýtal , či plánuje v prípade neúspechu odstúpiť z postu predsedu SDKÚ-DS. Frešo odpovedal nasledovne: „Nerozmýšľam nad tým, aké scenáre budú potom, čo budem neúspešný. Venujem sa tomu, aby som úspešný bol. To je skôr téma pre politológov alebo pre ľudí, ktorí sa nevenujú voľbám.“ Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo sa v decembri 2014 vyjadril, že ak SDKÚ-DS nebude v nadchádzajúcich parlamentných voľbách úspešná, tak odstúpi z postu predsedu. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne podobné vyjadrenie z obdobia pred voľbami do VÚC, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa TASR (28. decembra 2014): \"Frešo pripomenul svoje slová, že ak nebude strana úspešná v akýchkoľvek voľbách, je ochotný odísť. Ale ak sú voľby v poriadku, tak v prípade vnútrostraníckych intríg treba pozbierať dostatočný počet hlasov, čo sa mojim konkurentom napriek obrovskej snahe nepodarilo. V ďalšom období musí dať SDKÚ-DS zrozumiteľnú ponuku a zrozumiteľné tváre, aby sme sa uchádzali o dôveru voličov v roku 2016.\" Pred voľbami do VÚC v roku 2013, v ktorých Frešo kandidoval na župana Bratislavského samosprávneho kraja sa ho denník SME opýtal , či plánuje v prípade neúspechu odstúpiť z postu predsedu SDKÚ-DS. Frešo odpovedal nasledovne: „Nerozmýšľam nad tým, aké scenáre budú potom, čo budem neúspešný. Venujem sa tomu, aby som úspešný bol. To je skôr téma pre politológov alebo pre ľudí, ktorí sa nevenujú voľbám.“ Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "opýtal"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/pavol-freso-ak-sdku-neuspeje-volby-odstu/112268-clanok.html", "http://bratislava.sme.sk/c/6949614/predvolebny-rozhovor-s-fresom-za-uradnikmi-dole-nechodim-ani-pre-havarie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:47.552658+00:00"}
{"id": "vr37099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37099", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán predseda Národnej rady musí, alebo mal by vypísať voľbu prezidenta. Pán predseda Národnej rady má a musí vypísať voľby do samospráv. Má a musí vypísať voľby do regionálnych samospráv. A teraz si predstavte, tak isto nerieši, neni tam v ústave napísané, musí. Ale sú napísané funkčné lehoty. A funkčné obdobia jednotlivých ústavných činiteľov. A generálny prokurátor a generálna prokuratúra je súčasťou Ústavy Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V čl. 30 Ústavy SR, odst. 2 je napísané: \"(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.\" A keďže podľa čl. 89, odst. 2 stanovuje : \"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.\" Predseda NR SR na základe Zákona č. 350/1996 Z.z vyhlasuje voľby GP. Volebné obdobie GP je sedem rokov. Zákon však nehovorí, čo v prípade ak voľby, ktoré predseda NR SR vyhlásil vo funkčnej lehote GP, neboli úspešné.", "analysis_paragraphs": ["V čl. 30 Ústavy SR, odst. 2 je napísané: \"(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.\" A keďže podľa čl. 89, odst. 2 stanovuje : \"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy, e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky. f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.\" Predseda NR SR na základe Zákona č. 350/1996 Z.z vyhlasuje voľby GP. Volebné obdobie GP je sedem rokov. Zákon však nehovorí, čo v prípade ak voľby, ktoré predseda NR SR vyhlásil vo funkčnej lehote GP, neboli úspešné."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["V čl. 30 Ústavy SR, odst. 2", "čl. 89, odst. 2 stanovuje", "Zákona č. 350/1996 Z.z"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:31.409026+00:00"}
{"id": "vr15237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15237", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "... Turecko (...) na jeho území je tri milióny utečencov ...", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálných údajov UN Refugees agency sa v tomto období nachádza v Turecku 2 744 915 sýrskych utečencov. Iný údaj, pre rok 2015. hovorí o celkovom počte utečencov na území Turecka- 2 754 540. Údaje sa teda približujú počtu 3 milióny, ktorý udáva Korčok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálných údajov UN Refugees agency sa v tomto období nachádza v Turecku 2 744 915 sýrskych utečencov. Iný údaj, pre rok 2015. hovorí o celkovom počte utečencov na území Turecka- 2 754 540. Údaje sa teda približujú počtu 3 milióny, ktorý udáva Korčok. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["oficiálných údajov", "celkovom"], "url": ["http://data.unhcr.org/syrianrefugees/country.php?id=224", "http://reporting.unhcr.org/node/2544#_ga=1.112233859.684036978.1464288483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:56.738828+00:00"}
{"id": "vr14766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14766", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...) si dovolia 3 000 ľudí prísť na Námestie SNP v piatok po piatej (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V piatok 18. marca sa na Námestí SNP uskutočnil protest proti novej vláde. Podľa rôznych sa údajov sa tohoto protestu zúčastnili stovky, \" viac ako tisíc \" ľudí či vyše dva tisíce, čo by už bolo možné považovať za blízke Matovičovmu údaju. Zdroj jednotlivých odhadov nepoznáme, a preto je iba ťažko hovoriť o konkrétnych číslach. Vzhľadom na to, že sa dostupné odhady od seba značne líšia výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\n\" Viac ako tisíc ľudí prišlo dnes na bratislavské Námestie SNP odkázať vznikajúcej vláde, že ju bude sledovať. Na pódiu sa počas hodinového podujatia striedali opoziční politici aj umelci, ktorí prečítali vyhlásenie k súčasnej politickej situácii.\n\nPolitici kritiku smerovali najmä na adresu Mostu-Híd a Siete a umelci najmä na skutočnosť, že do parlamentu sa dostala aj ĽSNS Mariana Kotlebu. \"", "analysis_paragraphs": ["V piatok 18. marca sa na Námestí SNP uskutočnil protest proti novej vláde. Podľa rôznych sa údajov sa tohoto protestu zúčastnili stovky, \" viac ako tisíc \" ľudí či vyše dva tisíce, čo by už bolo možné považovať za blízke Matovičovmu údaju. Zdroj jednotlivých odhadov nepoznáme, a preto je iba ťažko hovoriť o konkrétnych číslach. Vzhľadom na to, že sa dostupné odhady od seba značne líšia výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "\" Viac ako tisíc ľudí prišlo dnes na bratislavské Námestie SNP odkázať vznikajúcej vláde, že ju bude sledovať. Na pódiu sa počas hodinového podujatia striedali opoziční politici aj umelci, ktorí prečítali vyhlásenie k súčasnej politickej situácii.", "Politici kritiku smerovali najmä na adresu Mostu-Híd a Siete a umelci najmä na skutočnosť, že do parlamentu sa dostala aj ĽSNS Mariana Kotlebu. \""], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Denníka N", "SME", "Nový Čas", "Webnoviny"], "url": ["https://dennikn.sk/412353/politikov-smeru-vystrasil-piatkovy-protest-pripomina-im-ukrajinsky-majdan/", "http://domov.sme.sk/c/20120049/pozrite-si-ako-v-bratislave-ludia-protestovali-proti-novej-vlade.html#ixzz43XmIxO7L", "http://www.cas.sk/clanok/377946/slovaci-vysli-do-ulic-bratislavy-protest-proti-novej-vlade/?utm_source=azet.sk&utm_medium=box-magaziny-cas_short&utm_content=clanok3&utm_campaign=HP-new2", "http://www.webnoviny.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/1049307-obrazom-stovky-ludi-protestovali-proti-vznikajucej-vlade/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:12.396493+00:00"}
{"id": "vr32117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32117", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "TEST: Pomôžem si politológom Andrew Heywoodom, britským politológom, ktorý povedal a myslím, že to absolútne platí aj pre slovenskú Ústavu, že ústava je vždy cestou k zásadným politickým zmenám a usporiadaniu spoločnosti a o majestáte spoločnosti môžme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "fjgjgjgjkergh oikmmmmk", "analysis_paragraphs": ["fjgjgjgjkergh oikmmmmk"], "analysis_date": "2012-09-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:07.782796+00:00"}
{"id": "48288", "numeric_id": 48288, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48288", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "V zmysle Charty OSN, ak o tom neviete krajina, ktorá je napadnutá, tzn. Ukrajina, má právo zabezpečiť si dodávky zbraňových a obranných systémov na svoju obranu. Je to v zmysle medzinárodného práva.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Charta OSN dáva Ukrajine, ako napadnutému štátu, plné právo na obranu svojho územia, čo predpokladá aj dodávky zbraní.\n\nMedzinárodné právo jasne hovorí, že napadnutá krajina má právo na sebaobranu. V Charte OSN v článku 51 sa píše: „Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti…“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Charta OSN dáva Ukrajine, ako napadnutému štátu, plné právo na obranu svojho územia, čo predpokladá aj dodávky zbraní.", "Medzinárodné právo jasne hovorí, že napadnutá krajina má právo na sebaobranu. V Charte OSN v článku 51 sa píše: „Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, kým Bezpečnostná rada neurobí potrebné opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti…“ Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["článku 51"], "url": ["https://www.un.org/en/about-us/un-charter/chapter-7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:18.455121+00:00"}
{"id": "vr26171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26171", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Je aj tretím krajom, ktorý najviac investuje do ciest.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zdroju, na ktorý sa Milan Belica odvoláva ( SME , 5.11.2013) má pravdu - Nitriansky kraj skutočne investuje do ciest tretiu najvyššiu sumu spomedzi krajov na Slovensku - hneď po Banskobystrickom a Prešovskom. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zdroju, na ktorý sa Milan Belica odvoláva ( SME , 5.11.2013) má pravdu - Nitriansky kraj skutočne investuje do ciest tretiu najvyššiu sumu spomedzi krajov na Slovensku - hneď po Banskobystrickom a Prešovskom. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://dennik.sme.sk/vydanie/20131105/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:05.769341+00:00"}
{"id": "vr33265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33265", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ak by bola pravda, čo hovorí pán minister, že ide najmä o zmenu, tak by sme to videli na zamestnanosti na zamestnancoch, ale nevidíme to, vidíme, že naozaj tá nezamestnanosť stúpa a zamestnanosť medzikvartálne klesla po očistení, ako to ukázal aj Štatistický úrad.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Beblavý sa zrejme odvoláva na správu Štatistického úradu zo 14. februára 2013, ktorá hovorí, že \"celková zamestnanosť v referenčnom období (4. štvrťrok 2012 - pozn. demagog.sk) dosiahla 2 194,7 tis. osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 klesla o 0,6 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť znížila oproti 4. štvrťroku 2011 o 0,5 % a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,4 %.\" Tvrdenie Miroslava Beblavého, že \"zamestnanosť medzikvartálne klesla po očistení, ako to ukázal aj Štatistický úrad\" , je teda pravdivé, Štatistický úrad zaznamenal medzikvartálny pokles o 0,4%. Najnovšie dáta z oblasti nezamestnanosti hodnotia vývoj v 3. kvartáli roku 2012, kedy dosiahla úroveň 13,7%. Údaje za posledný štvrťrok minulého roka ešte nie sú k dispozícii. Dostupné správy však naznačujú, že nezamestnanosť v SR skutočne stále rastie. Ako informovala agentúra SITA 13. februára 2013, nezamestnanosť v SR rástla aj v novembri a decembri roka 2012: \"Na Slovensku sa však nezamestnanosť v decembri oproti novembru zvýšila, a to na 14,7 % z úrovne 14,5 %.\" Nakoľko zamestnanosť medzikvartálne preukázateľne klesala, a zamestnanosť stúpala, výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Beblavý sa zrejme odvoláva na správu Štatistického úradu zo 14. februára 2013, ktorá hovorí, že \"celková zamestnanosť v referenčnom období (4. štvrťrok 2012 - pozn. demagog.sk) dosiahla 2 194,7 tis. osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2011 klesla o 0,6 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť znížila oproti 4. štvrťroku 2011 o 0,5 % a oproti 3. štvrťroku 2012 o 0,4 %.\" Tvrdenie Miroslava Beblavého, že \"zamestnanosť medzikvartálne klesla po očistení, ako to ukázal aj Štatistický úrad\" , je teda pravdivé, Štatistický úrad zaznamenal medzikvartálny pokles o 0,4%. Najnovšie dáta z oblasti nezamestnanosti hodnotia vývoj v 3. kvartáli roku 2012, kedy dosiahla úroveň 13,7%. Údaje za posledný štvrťrok minulého roka ešte nie sú k dispozícii. Dostupné správy však naznačujú, že nezamestnanosť v SR skutočne stále rastie. Ako informovala agentúra SITA 13. februára 2013, nezamestnanosť v SR rástla aj v novembri a decembri roka 2012: \"Na Slovensku sa však nezamestnanosť v decembri oproti novembru zvýšila, a to na 14,7 % z úrovne 14,5 %.\" Nakoľko zamestnanosť medzikvartálne preukázateľne klesala, a zamestnanosť stúpala, výrok poslanca Beblavého hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["správu", "dáta"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60930", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:44.331069+00:00"}
{"id": "vr32767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32767", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hneď ten deň ako začal štrajk železničiarov, utekal váš minister spravodlivosti pán Lipšic na súd a vybavil do desiatich hodín zastavenie tohoto štrajku.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie o 5 minút 12 (11. november 2012) a v relácii Na telo (19. jún 2011). Výroky Róberta Fica a Roberta Kaliňáka sme vtedy hodnotili ako neoveriteľné, pretože nie je možné dokázať, že v otázke rozhodovania súdu išlo o politickú objednávku zo strany vtedajšieho ministra Lipšica. Robert Fico podobný výrok teda používa opakovane, tento krát to však už prehnal s uvádzanými detailami. Súd štrajk ukončil až po troch dňoch od vypuknutia a nie po 10 hodinách a hneď v prvý deň. Výrok na základe tejto nezrovnalosti považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v rámci relácie o 5 minút 12 (11. november 2012) a v relácii Na telo (19. jún 2011). Výroky Róberta Fica a Roberta Kaliňáka sme vtedy hodnotili ako neoveriteľné, pretože nie je možné dokázať, že v otázke rozhodovania súdu išlo o politickú objednávku zo strany vtedajšieho ministra Lipšica. Robert Fico podobný výrok teda používa opakovane, tento krát to však už prehnal s uvádzanými detailami. Súd štrajk ukončil až po troch dňoch od vypuknutia a nie po 10 hodinách a hneď v prvý deň. Výrok na základe tejto nezrovnalosti považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["o 5 minút 12", "Na telo", "31. janár 2003", "Predkladateľom", "uznesení", "dovolil"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/174/robert-kalinak-vs-lucia-zitnanska", "http://spravy.pravda.sk/prepustanie-zatial-strajky-nespustilo-fct-/sk_ekonomika.asp?c=A081111_091023_sk_pludia_p01", "http://www.sme.sk/c/804126/pravnici-maju-dilemu-moze-sud-zastavit-strajk-ci-nemoze.html", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=15697", "http://www.sme.sk/c/1147378/sud-zrusil-zakaz-januaroveho-strajku-zelezniciarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:36.005309+00:00"}
{"id": "vr37822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37822", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to asi možno 25 ľudí, ktorí došli o štátne občianstvo.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ku dňu 14. február 2011 stratilo slovenské občianstvo 32 ľudí, z toho najviac prijalo nemecké občianstvo.", "analysis_paragraphs": ["Ku dňu 14. február 2011 stratilo slovenské občianstvo 32 ľudí, z toho najviac prijalo nemecké občianstvo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["stratilo"], "url": ["http://www.s24.sk/sk/Slovensko/Politika/O-slovenske-obcianstvo-uz-prislo-32-ludi.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:20.629778+00:00"}
{"id": "vr34804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34804", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...to znenie a možno vám odcitovať z tohto znenia, ak budete mať záujem, o postavení veriteľov, hovorí jasne, že sa počíta s tým, že keď niektoré krajiny dokonca aj rozhodnutím súdu nezaplatia hneď (pomoc Grécku, pozn.), tak že potom zaplatiť budú musieť, ak bude záujem, môžem to odcitovať.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny materiál k tomuto hovorí:\n\n\"V prípade, že Grécko požiada o konkrétny úver (Request for Funds) pred tým, než všetci veritelia potvrdia svoje záväzky, alebo ak sa niektorí veritelia stiahnu z konkrétnych úverov (z dôvodu vyšších nákladov súvisiacich s požičaním si finančných zdrojov pre Grécko, alebo rozhodnutím príslušného domáceho súdu o protiprávnosti poskytovania pomoci), príspevky jednotlivých veriteľov budú Európskou komisiou upravené tak, aby v prípade, že niektorý veriteľ neparticipoval v niektorom konkrétnom úvere (tranži), bola jeho časť záväzku pokrytá inými veriteľmi, a chýbajúci veriteľ svoju časť záväzku potom doplatil v neskorších tranžiach. V takomto prípade Európska komisia upraví členský príspevok veriteľov, ktorí poskytli úver namiesto tohto veriteľa.\"", "analysis_paragraphs": ["Vládny materiál k tomuto hovorí:", "\"V prípade, že Grécko požiada o konkrétny úver (Request for Funds) pred tým, než všetci veritelia potvrdia svoje záväzky, alebo ak sa niektorí veritelia stiahnu z konkrétnych úverov (z dôvodu vyšších nákladov súvisiacich s požičaním si finančných zdrojov pre Grécko, alebo rozhodnutím príslušného domáceho súdu o protiprávnosti poskytovania pomoci), príspevky jednotlivých veriteľov budú Európskou komisiou upravené tak, aby v prípade, že niektorý veriteľ neparticipoval v niektorom konkrétnom úvere (tranži), bola jeho časť záväzku pokrytá inými veriteľmi, a chýbajúci veriteľ svoju časť záväzku potom doplatil v neskorších tranžiach. V takomto prípade Európska komisia upraví členský príspevok veriteľov, ktorí poskytli úver namiesto tohto veriteľa.\""], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Vládny materiál"], "url": ["http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/5D67FC2DD04AC4BCC125771D0026EB63/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:17.873314+00:00"}
{"id": "vr29087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29087", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...a preto som aj ja opakovane hovoril o niektorých opatreniach, ktoré už západná civilizácia zavádzajú, ako bolo zákaz výstavby minaretov, burky a ďalšie veci.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v západných krajinách (Francúzsko, Belgicko a Holandsko) je zákaz nosenia burky na verejnosti a vo Švajčiarsku sa referendom schválil zákaz výstavby minaretov. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý. Francúzsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla zákaz nosenia islamskej burky, či nikábu na verejnosti. Za jeho porušenie polícia už postihla desiatky žien, ani jeden prípad sa však nedostal pred súd. Už v roku 2004 zakázalo Francúzsko nosenie buriek na štátnych školách a od 11. apríla 2011 je v účinnosti zákon, ktorý zakazuje úplné zahalenie tváre na verejnosti. Za neuposlúchnutie zákazu musia ženy zaplatiť 150-eurovú pokutu a zúčastniť sa na reedukačných kurzoch. SITA , 11. apríla 2011: \"V prípade jeho porušenia budú musieť ženy absolvovať špeciálny polročný \"kurz\", ktorý ich naučí \"hodnotám francúzskeho občianstva\", prípadne zaplatia pokutu 150 eur . Muž, ktorý ženu núti obliekať si na verejnosti burku alebo nikáb, môže ísť do väzenia a bude musieť zaplatiť pokutu až do výšky 30 000 eur. Zákon sa týka všetkých verejných priestorov vrátane škôl, kín, reštaurácií či obchodov. Vo Francúzsku žije najmenej 5 miliónov moslimov, čo je najviac v západnej Európe.\" Druhá európska krajina, ktorá zakázala nosenie moslimských buriek a nikábov, bolo Belgicko. Predpokladá sa, že v Belgicku nosí nikáb (šatka odhaľujúca na tvári len oči) a burku (šatka zahaľujúca celú tvár) len okolo 270 žien. Osobám, ktoré ho nebudú rešpektovať, hrozí pokuta 137,5 eura a sedemdňové väzenie. Holandská vláda takisto schválila návrh zákona, ktorý zakazuje verejné nosenie islamských buriek a ďalších odevov zahaľujúcich tvár, napríklad lyžiarskych masiek. TASR , 27. januára 2012: \"Podľa agentúry AP bude mať tento krok do značnej miery len symbolický význam. Podľa odhadov žije totiž v Holandsku len zhruba 300 žien, ktoré nosia burky, a tie sa len zriedka objavia na verejnosti.\" V roku 2009 sa vo Švajčiarsku konalo referendum, pričom väčšina Švajčiarov sa vyjadrila za zákaz výstavby ďalších minaretov. Veže mešít, ktoré už v krajine stoja, však môžu zostať na svojom mieste. Reuters , 30. novembra 2009: \"V sedemmiliónovom Švajčiarsku žije približne 400-tisíc moslimov. Väčšina z nich pochádza z Turecka, Albánska a Bosny. V krajine sú stovky mešít, no len štyri majú minarety. Je však zakázané používať ich na muezínske zvolávanie k modlitbám.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v západných krajinách (Francúzsko, Belgicko a Holandsko) je zákaz nosenia burky na verejnosti a vo Švajčiarsku sa referendom schválil zákaz výstavby minaretov. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý. Francúzsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla zákaz nosenia islamskej burky, či nikábu na verejnosti. Za jeho porušenie polícia už postihla desiatky žien, ani jeden prípad sa však nedostal pred súd. Už v roku 2004 zakázalo Francúzsko nosenie buriek na štátnych školách a od 11. apríla 2011 je v účinnosti zákon, ktorý zakazuje úplné zahalenie tváre na verejnosti. Za neuposlúchnutie zákazu musia ženy zaplatiť 150-eurovú pokutu a zúčastniť sa na reedukačných kurzoch. SITA , 11. apríla 2011: \"V prípade jeho porušenia budú musieť ženy absolvovať špeciálny polročný \"kurz\", ktorý ich naučí \"hodnotám francúzskeho občianstva\", prípadne zaplatia pokutu 150 eur . Muž, ktorý ženu núti obliekať si na verejnosti burku alebo nikáb, môže ísť do väzenia a bude musieť zaplatiť pokutu až do výšky 30 000 eur. Zákon sa týka všetkých verejných priestorov vrátane škôl, kín, reštaurácií či obchodov. Vo Francúzsku žije najmenej 5 miliónov moslimov, čo je najviac v západnej Európe.\" Druhá európska krajina, ktorá zakázala nosenie moslimských buriek a nikábov, bolo Belgicko. Predpokladá sa, že v Belgicku nosí nikáb (šatka odhaľujúca na tvári len oči) a burku (šatka zahaľujúca celú tvár) len okolo 270 žien. Osobám, ktoré ho nebudú rešpektovať, hrozí pokuta 137,5 eura a sedemdňové väzenie. Holandská vláda takisto schválila návrh zákona, ktorý zakazuje verejné nosenie islamských buriek a ďalších odevov zahaľujúcich tvár, napríklad lyžiarskych masiek. TASR , 27. januára 2012: \"Podľa agentúry AP bude mať tento krok do značnej miery len symbolický význam. Podľa odhadov žije totiž v Holandsku len zhruba 300 žien, ktoré nosia burky, a tie sa len zriedka objavia na verejnosti.\" V roku 2009 sa vo Švajčiarsku konalo referendum, pričom väčšina Švajčiarov sa vyjadrila za zákaz výstavby ďalších minaretov. Veže mešít, ktoré už v krajine stoja, však môžu zostať na svojom mieste. Reuters , 30. novembra 2009: \"V sedemmiliónovom Švajčiarsku žije približne 400-tisíc moslimov. Väčšina z nich pochádza z Turecka, Albánska a Bosny. V krajine sú stovky mešít, no len štyri majú minarety. Je však zakázané používať ich na muezínske zvolávanie k modlitbám.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["zakazuje", "SITA", "TASR", "Reuters"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/belgicko-zaviedlo-zakaz-nosenia-burky-na-verejnosti/zahranicie/europa/", "http://aktualne.atlas.sk/oddnes-sa-vo-francuzsku-nesmie-nosit-burka/zahranicie/europa/", "http://www.aktuality.sk/clanok/200629/holandska-vlada-schvalila-navrh-zakona-o-zakaze-buriek/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/231554-svajciari-zakazali-moslimom-stavat-minarety/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:38.926178+00:00"}
{"id": "vr16225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16225", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...Európska centrálna banka (...) vykupujú obrovské množstvo štátnych dlhopisov, čo vlastne vôbec nesmú...", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Európska centrálna banka (ECB) v reakcii na finančnú krízu zmenila komunikačnú stratégiu poskytovaním signalizácie budúceho nastavenia politiky úrokových sadzieb ECB na základe výhľadu cenovej stability a prijala množstvo neštandardných opatrení menovej politiky. Medzi ne patria nákupy aktív a štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu a účinnosť transmisného mechanizmu menovej politiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie, teda fakticky \"euroústavy\", však zakazuje ECB a národným centrálnym bankám priamy výkup dlhopisov a to z dôvodu, že by sa jednalo o financovanie verejného dlhu vytlačenými peniazmi ( Článok 123 ods.1). Avšak kupovať dlhopisy nepriamo (napríklad od investora, ktorý ho kúpil priamo od štátu) nie je explicitne zakázané. O tom, či takéto konanie je skutočne v rozpore s euroústavou rozhoduje v roku 2018 Európsky súdny dvor. Keďže v čase vyslovenia výroku ani jeho opätovného prehodnocovania nebol známy verdikt tohto súdu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Európska centrálna banka (ECB) v reakcii na finančnú krízu zmenila komunikačnú stratégiu poskytovaním signalizácie budúceho nastavenia politiky úrokových sadzieb ECB na základe výhľadu cenovej stability a prijala množstvo neštandardných opatrení menovej politiky. Medzi ne patria nákupy aktív a štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu s cieľom zabezpečiť cenovú stabilitu a účinnosť transmisného mechanizmu menovej politiky. Zmluva o fungovaní Európskej únie, teda fakticky \"euroústavy\", však zakazuje ECB a národným centrálnym bankám priamy výkup dlhopisov a to z dôvodu, že by sa jednalo o financovanie verejného dlhu vytlačenými peniazmi ( Článok 123 ods.1). Avšak kupovať dlhopisy nepriamo (napríklad od investora, ktorý ho kúpil priamo od štátu) nie je explicitne zakázané. O tom, či takéto konanie je skutočne v rozpore s euroústavou rozhoduje v roku 2018 Európsky súdny dvor. Keďže v čase vyslovenia výroku ani jeho opätovného prehodnocovania nebol známy verdikt tohto súdu, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["ECB", "dlhopisov", "priamy", "Článok 123", "potvrdil", "ECB", "Operácie na voľnom trhu", "Automatické operácie", "Povinné minimálne rezervy", "2015", "Sulíka", "kritiky", "začala"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/ecb/tasks/monpol/html/index.sk.html", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_4.1.3.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A12012M%2FTXT", "http://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:2bf140bf-a3f8-4ab2-b506-fd71826e6da6.0023.02/DOC_2&format=PDF", "https://demagog.sk/vyrok/Európska centrálna banka môže nakupovať štátne dlhopisy na sekundárnom trhu. Súdny dvor Európskej únie v pondelok rozhodol, že tzv. Program OMT, ktorý predstavila ECB v septembri 2012, je zlučiteľný s právom únie. O preskúmanie tohto prípadu požiadal Súdny dvor nemecký ústavný súd.", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_4.1.3.html", "http://www.nbs.sk/sk/operacie-na-financnych-trhoch/nastroje-menovej-politiky/operacie-na-volnom-trhu", "http://www.nbs.sk/sk/operacie-na-financnych-trhoch/nastroje-menovej-politiky/automaticke-operacie", "http://www.nbs.sk/sk/operacie-na-financnych-trhoch/nastroje-menovej-politiky/povinne-minimalne-rezervy", "https://www.aktuality.sk/clanok/271919/europska-centralna-banka-zacina-nakupovat-statne-dlhopisy/", "http://sulik.sk/europska-centralna-banka-likviduje-euro-2/", "http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy/917931-ecb-nenakupuje-dlhopisy-preto-aby-zachranovala-euro-komentar-dna", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/395542-ecb-uz-nakupuje-firemne-dlhopisy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:09.886835+00:00"}
{"id": "vr30717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30717", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ak to bude tak ako je dnes, že napríklad 59, iba 59 osôb v aktívnom veku zo sto na Slovensku má zamestnanie, tak je to oveľa menej než napríklad v Čechách, v Českej republike asi 65, ešte viac menej než v Rakúsku, kde je 72 a to celé znamená veľkú nerovnováhu medzi tým, čo potrebujeme pre napríklad verejné financie, pre reálny rozvoj, a na druhej strane ako zodpovednosť štátu alebo systému za tých, ktorí nemôžu pracovať alebo už nemôžu, hendikepovaní a podobne.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť aktuálne štatistiky, nakoľko eurostat , svetová banka aj OECD na svojich stránkach uvádzajú údaje iba po rok 2010.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť aktuálne štatistiky, nakoľko eurostat , svetová banka aj OECD na svojich stránkach uvádzajú údaje iba po rok 2010."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["eurostat", "svetová banka", "OECD"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=t2020_10", "http://www.indexmundi.com/facts/indicators/SL.UEM.TOTL.ZS/compare?country=sk", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=451"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:55.858557+00:00"}
{"id": "49101", "numeric_id": 49101, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49101", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani prezidentka (za to, že) má viac odporcov, ako má podporovateľov, (si môže sama).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezidentke Zuzane Čaputovej viac ľudí neverí ako verí, stále je však najdôveryhodnejšou političkou resp. jednou z dvoch najdôveryhodnejších. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako ešte pravdivé. Jeho vysvetlenie, že prezidentka si za čísla dôveryhodnosti môže sama, považujeme za hodnotenie, preto sa ho náš fact-check netýka.\n\nPodľa prieskumu zo začiatku mája vyslovilo prezidentke Zuzane Čaputovej dôveru 40 % respondentov, zvyšných 60 % opýtaných prezidentke nedôveruje. Aj napriek takto nízkej dôveryhodnosti sa stala v tomto prieskume najdôveryhodnejším politikom na Slovensku. V minulosti dosahovala dôveryhodnosť prezidentky aj 66 %.\n\nRoberta Fico v tom istom prieskume dosiahol dôveryhodnosť 33 % opýtaných, nedôveruje mu 66 % ľudí.\n\nPre kontext treba dodať, že prezidentka Čaputová dlhodobo čelí klamlivým útokom predstaviteľov Smeru-SSD, najmä Roberta Fica. Ten o nej hovorí ako o americkej agentke či Sorošovom dieťati. Prezidentka pritom už vyhrala súd s poslancom Smeru-SSD Ľubošom Blahom, ktorý nevedel dokázať, že by bola americkou agentkou či pod vplyvom iných mocností.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentke Zuzane Čaputovej viac ľudí neverí ako verí, stále je však najdôveryhodnejšou političkou resp. jednou z dvoch najdôveryhodnejších. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako ešte pravdivé. Jeho vysvetlenie, že prezidentka si za čísla dôveryhodnosti môže sama, považujeme za hodnotenie, preto sa ho náš fact-check netýka.", "Podľa prieskumu zo začiatku mája vyslovilo prezidentke Zuzane Čaputovej dôveru 40 % respondentov, zvyšných 60 % opýtaných prezidentke nedôveruje. Aj napriek takto nízkej dôveryhodnosti sa stala v tomto prieskume najdôveryhodnejším politikom na Slovensku. V minulosti dosahovala dôveryhodnosť prezidentky aj 66 %.", "Roberta Fico v tom istom prieskume dosiahol dôveryhodnosť 33 % opýtaných, nedôveruje mu 66 % ľudí.", "Pre kontext treba dodať, že prezidentka Čaputová dlhodobo čelí klamlivým útokom predstaviteľov Smeru-SSD, najmä Roberta Fica. Ten o nej hovorí ako o americkej agentke či Sorošovom dieťati. Prezidentka pritom už vyhrala súd s poslancom Smeru-SSD Ľubošom Blahom, ktorý nevedel dokázať, že by bola americkou agentkou či pod vplyvom iných mocností."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "prieskume", "hovorí", "vyhrala"], "url": ["https://dennikn.sk/3359198/prezidentka-zuzana-caputova-je-stale-na-cele-rebricka-doveryhodnosti-najviac-poskocil-simecka-z-progresivneho-slovenska/", "https://dennikn.sk/3359198/prezidentka-zuzana-caputova-je-stale-na-cele-rebricka-doveryhodnosti-najviac-poskocil-simecka-z-progresivneho-slovenska/", "https://dennikn.sk/3362954/caputova-moze-dat-fica-na-sud-ako-blahu-u-sudcov-neuspel-ze-ma-iba-kvetnate-reci-o-prezidentke/", "http://Zuzana Čaputová už vyhrala súd s poslancom Smeru Ľubošom Blahom, podľa rozhodnutia súdu nemá dôkazy, že by bola americkou agentkou a pod vplyvom cudzích mocností."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:35.803255+00:00"}
{"id": "44020", "numeric_id": 44020, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44020", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "(Daniel Lipšic, pozn.) poukázal na to, že pani premiérka Radičová našla na Úrade vlády nejaký archívny dokument, ktorý na Úrad vlády bol doručený zo Slovenskej informačnej služby ešte za vlády Mikuláša Dzurindu … sa k pánovi Dzurindovi dostala informácia, že pán Lipšic ho obvinil, že tú informáciu z SIS pán Dzurinda ešte keď bol premiér nejakým spôsobom schoval na Úrade vlády a nepostúpil tam, kde mal ... Neposunul polícii a tak ďalej. Čo nie je pravda, aj to zaznelo veľmi jednoznačne opakovane, že teda zo SIS prišla informácia na Úrad vlády, z Úradu vlády to bolo postúpené ešte Mikulášom Dzurindom ministrovi vnútra Padovi, on to potom postúpil policajným orgánom, lenže potom prišla prvá Ficova vláda a pán, pán neskorší policajný prezident Gašpar skartoval tieto materiály.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic upozornil v roku 2012 na to, ako premiérka Radičová našla na Úrade vlády dokument z roku 2006 a postúpila ho polícii. Mikuláš Dzurinda reagoval na Lipšicove slová ako na obvinenie. Podľa zverejnených informácií putoval záznam o odpočúvaní Gorila v roku 2006 z SIS premiérovi a ministrovi vnútra, ktorý ho posunul polícii. Počas prvej vlády Roberta Fica bol tento záznam na Úrade boja proti korupcii skartovaný. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Minister vnútra Daniel Lipšic v roku 2012 uviedol , že vtedajšia premiérka Iveta Radičová našla v archíve Úradu vlády informácie, ktoré v roku 2006 doručila Slovenská informačná služba (SIS) vtedajšiemu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a ministrovi vnútra Martinovi Padovi. Mali sa týkať kauzy Gorila. Mikuláš Dzurinda označil Lipšicove slova za „podlosť”. „Nikdy som nedostával prepisy odposluchov, ale sem-tam som dostal súhrnnú správu o čomsi. (...) Maximálne som dostal osem strán, Gorila má 85 strán. Ako premiér som o Gorile nemal tušenia,” tvrdil. Martin Pado povedal , že „takéto informácie (som) postúpil policajnému prezidentovi, úradu boja proti korupcii a inšpekcii.” O spise Gorila ako pojme vraj netušil. DenníkN v roku 2017 napísal , že „Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.” Noviny však konštatovali aj to, že minister Pado mohol políciu požiadať, aby prevzala odpočúvanie pod seba a začala vlastné vyšetrovanie - SIS totiž trestné konanie viesť nemôže. Tibor Gašpar v roku 2012 vysvetľoval , že „keď sme tú informáciu v roku 2006 dostali, tak sme zabezpečili, aby sa preveroval jej obsah. K tomu je archivovaný spis na Úrade boja proti korupcii.” Operatívne preverenie podľa Gašpara neskončilo otvorením trestného konania, ale vyhodnotím ako „konanie bez ďalšej realizácie.” Súhlas - počas prvej vlády Roberta Fica - so skartovaním dával ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii, no materiály podľa neho pripravovala skartovacia komisia a v rámci nej „odborný garant” skartácie. Gašpar odmieta „účelové podsunutie, že som to urobil ja, tak že by som sa ráno zobudil a strčil to do skartovacieho stola.”", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic upozornil v roku 2012 na to, ako premiérka Radičová našla na Úrade vlády dokument z roku 2006 a postúpila ho polícii. Mikuláš Dzurinda reagoval na Lipšicove slová ako na obvinenie. Podľa zverejnených informácií putoval záznam o odpočúvaní Gorila v roku 2006 z SIS premiérovi a ministrovi vnútra, ktorý ho posunul polícii. Počas prvej vlády Roberta Fica bol tento záznam na Úrade boja proti korupcii skartovaný. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako ešte pravdivý. Minister vnútra Daniel Lipšic v roku 2012 uviedol , že vtedajšia premiérka Iveta Radičová našla v archíve Úradu vlády informácie, ktoré v roku 2006 doručila Slovenská informačná služba (SIS) vtedajšiemu predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi a ministrovi vnútra Martinovi Padovi. Mali sa týkať kauzy Gorila. Mikuláš Dzurinda označil Lipšicove slova za „podlosť”. „Nikdy som nedostával prepisy odposluchov, ale sem-tam som dostal súhrnnú správu o čomsi. (...) Maximálne som dostal osem strán, Gorila má 85 strán. Ako premiér som o Gorile nemal tušenia,” tvrdil. Martin Pado povedal , že „takéto informácie (som) postúpil policajnému prezidentovi, úradu boja proti korupcii a inšpekcii.” O spise Gorila ako pojme vraj netušil. DenníkN v roku 2017 napísal , že „Dzurinda ani Pado po prijatí správy neurobili nič, čo by uškodilo pokračovaniu práce SIS na akcii Gorila. Ak by chceli akciu sabotovať, mohli pritom využiť aj vplyv na šéfa SIS Ladislava Pittnera, ktorý bol tiež nominantom SDKÚ.” Noviny však konštatovali aj to, že minister Pado mohol políciu požiadať, aby prevzala odpočúvanie pod seba a začala vlastné vyšetrovanie - SIS totiž trestné konanie viesť nemôže. Tibor Gašpar v roku 2012 vysvetľoval , že „keď sme tú informáciu v roku 2006 dostali, tak sme zabezpečili, aby sa preveroval jej obsah. K tomu je archivovaný spis na Úrade boja proti korupcii.” Operatívne preverenie podľa Gašpara neskončilo otvorením trestného konania, ale vyhodnotím ako „konanie bez ďalšej realizácie.” Súhlas - počas prvej vlády Roberta Fica - so skartovaním dával ako riaditeľ Úradu boja proti korupcii, no materiály podľa neho pripravovala skartovacia komisia a v rámci nej „odborný garant” skartácie. Gašpar odmieta „účelové podsunutie, že som to urobil ja, tak že by som sa ráno zobudil a strčil to do skartovacieho stola.”"], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "označil", "tvrdil.", "povedal", "napísal", "mohol", "vysvetľoval", "počas", "pripravovala", "odmieta"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/99636-gorila-na-roztrhanie-dzurinda-k-nej-vraj-barlicky-nepotrebuje-", "https://www.noviny.sk/slovensko/99014-kauza-gorila-lipsic-vraj-objavil-teplu-vodu", "https://e.dennikn.sk/679555/11-rokov-gorily-ak-by-si-hascak-zelal-nevysetrenie-lepsi-tim-ako-kalinak-gaspar-magala-a-kovacik-by-na-to-nenasiel/", "https://e.dennikn.sk/679555/11-rokov-gorily-ak-by-si-hascak-zelal-nevysetrenie-lepsi-tim-ako-kalinak-gaspar-magala-a-kovacik-by-na-to-nenasiel/", "https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "https://domov.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:13.165593+00:00"}
{"id": "vr35689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35689", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ekonomický rast spojený s tým, že 2/3 populácie majú nižší príjem ako 500 eur, v Prešovskom kraji 80 % populácie má nižší príjem ako 500 eur.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čísla o výške príjmov sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Čísla o výške príjmov sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:21.115957+00:00"}
{"id": "vr39143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39143", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A tak isto sme zaviedli bankovú daň, ja si myslím, že takú, ktorá je ešte únosná. O jeden rok skoršie bude vyššia daň na tabakové výrobky a ja si myslím, že keď treba, tak treba aj tu šetriť. A dohromady tieto dane, okolo 70 mil. € donesú do štátnej kasy.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií, dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011 , sa na vykrytie výpadku v štátnom rozpočte v roku 2012, spôsobenom nižším rastom ekonomiky, majú použiť aj peniaze, získané vďaka vyššej dani na cigarety, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 29 miliónov eur, a bankovej dani, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 41 miliónov eur. Spolu tieto dane predstavujú 70 miliónov eur, Béla Bugár teda hovoril pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií, dostupných na sme.sk zo dňa 20. septembra 2011 , sa na vykrytie výpadku v štátnom rozpočte v roku 2012, spôsobenom nižším rastom ekonomiky, majú použiť aj peniaze, získané vďaka vyššej dani na cigarety, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 29 miliónov eur, a bankovej dani, ktorá prinesie do štátneho rozpočtu 41 miliónov eur. Spolu tieto dane predstavujú 70 miliónov eur, Béla Bugár teda hovoril pravdu."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk zo dňa 20. septembra 2011"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6064095/rozpocet-na-buduci-rok-uz-rata-s-mensim-rastom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:13.033308+00:00"}
{"id": "vr26211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26211", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "HDP Bratislavského samosprávneho kraja je vyššie ako je priemer EÚ", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský kraj je nad priemerom EÚ 28. Údaje Eurostat sú z roku 2010. V roku 2010 bol HDP na obyvateľa v BSK 176 percent priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský kraj je nad priemerom EÚ 28. Údaje Eurostat sú z roku 2010. V roku 2010 bol HDP na obyvateľa v BSK 176 percent priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["HDP"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tgs00006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:52.989469+00:00"}
{"id": "49769", "numeric_id": 49769, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49769", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Najnovšie nazval (Huliak, pozn.) svojho bývalého kolegu, to nie sú v jednej strane, ale v jednom poslaneckom klube, ministra životného prostredia pána Tarabu, „klamárom, prospechárom a človekom so špinavým charakterom\", a to som ešte nezrecitoval, tie najhoršie slová, ktoré pred asi 24 hodinami použil.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii Daniela Bombica 25. októbra 2024 Rudolf Huliak povedal : „Nepoznám väčšieho odrbávača, klamára, prospechára a človeka so špinavým charakterom, ako je Tomáš Taraba” (čas 1:12:57). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPočas rozhovoru R. Huliak opakovane použil na adresu T. Tarabu pejoratíva. Vyhlásil , že sa nikdy „Nestretol s človekom, ktorý vám podá ruku a odrbe vás, než sa stihnete otočiť.” (čas 1:13:12). Tomáša Tarabu zároveň kritizoval za neprofesionalitu, či jeho podporenie Európskej zelenej dohody. 22. októbra 2024 R. Huliak spolu s ďalšími dvoma poslancami P. Ľuptákom a I. Ševčíkom odišiel z klubu SNS. Ako jeden z dôvodov Huliak uviedol prístup ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS).\n\nDaniel Bombic je odsúdeným extrémistom, na ktorého boli doposiaľ vydané tri medzinárodné zatykače. Je stíhaný pre extrémizmus, prenasledovanie, vyhrážanie a burcovanie voči názorovým oponentom. V minulosti šíril nepravdivé informácie o pandémii, ruskej agresii voči Ukrajine, prezidentke, aj novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej.\n\nNezhody medzi Huliakom a SNS\n\nKritické vyjadrenia nasledovali po dlhodobých nezhodách medzi členmi mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti, vedenej Rudolfom Huliakom, a stranou SNS, na ktorej kandidátke kandidovali v parlamentných voľbách 2023.\n\nV októbri 2024 R. Huliak požiadal o doplnenie ich mimoparlamentnej strany do názvu poslaneckého klubu SNS.Táto požiadavka prišla krátko po tom, čo poslanec čelil kritike pre jeho pejoratívne vyjadrenia voči poslankyni PS Lucii Plavákovej. Predseda SNS Danko sa od týchto vyjadrení neskôr dištancoval a poslankyni sa za ne ospravedlnil. Názov klubu SNS zmeniť odmietol , túto žiadosť R. Huliaka označil za zradu.\n\nHuliak zároveň vyhlásil , že na predsedu parlamentu on a poslanci Národnej koalície podporia kandidáta alebo kandidátku strany Hlas-SD. Andrej Danko sa o post šéfa NR SR so stranou Hlas sporí už niekoľko mesiacov.\n\nNeskôr Huliak predsedovi SNS vyčítal , že ho nezobral na koaličnú radu. Mal tak podľa neho urobiť preto, že nemôže rozhodovať za poslancov Národnej koalície.\n\nKonflikt vyústil odchodom Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch poslancov Národnej koalície z klubu SNS. Odchod ohlásili 22. októbra 2024, stali sa tak nezaradenými poslancami. R. Huliak povedal , že koalíciu budú naďalej podporovať, ich hlasy môžu byť zásadné pre prijímanie koaličných návrhov, bez troch poslancov má vláda tesnú väčšinu 76 poslancov. Tomáš Taraba v tejto súvislosti v diskusnej relácii TA3 V Politike 27. októbra 2024 vyhlásil , že sa pred poslancami „nebudú plaziť.”\n\nO týždeň neskôr, 29. októbra 2024, nebol parlament uznášaniaschopný, koalícii sa nepodarilo otvoriť hlasovanie. K potrebnej minimálnej väčšine jej chýbal jeden hlas, pričom trojica poslancov z Národnej koalície rokovanie parlamentu bojkotovala.", "analysis_paragraphs": ["V relácii Daniela Bombica 25. októbra 2024 Rudolf Huliak povedal : „Nepoznám väčšieho odrbávača, klamára, prospechára a človeka so špinavým charakterom, ako je Tomáš Taraba” (čas 1:12:57). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Počas rozhovoru R. Huliak opakovane použil na adresu T. Tarabu pejoratíva. Vyhlásil , že sa nikdy „Nestretol s človekom, ktorý vám podá ruku a odrbe vás, než sa stihnete otočiť.” (čas 1:13:12). Tomáša Tarabu zároveň kritizoval za neprofesionalitu, či jeho podporenie Európskej zelenej dohody. 22. októbra 2024 R. Huliak spolu s ďalšími dvoma poslancami P. Ľuptákom a I. Ševčíkom odišiel z klubu SNS. Ako jeden z dôvodov Huliak uviedol prístup ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS).", "Daniel Bombic je odsúdeným extrémistom, na ktorého boli doposiaľ vydané tri medzinárodné zatykače. Je stíhaný pre extrémizmus, prenasledovanie, vyhrážanie a burcovanie voči názorovým oponentom. V minulosti šíril nepravdivé informácie o pandémii, ruskej agresii voči Ukrajine, prezidentke, aj novinárke Zuzane Kovačič Hanzelovej.", "Nezhody medzi Huliakom a SNS", "Kritické vyjadrenia nasledovali po dlhodobých nezhodách medzi členmi mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti, vedenej Rudolfom Huliakom, a stranou SNS, na ktorej kandidátke kandidovali v parlamentných voľbách 2023.", "V októbri 2024 R. Huliak požiadal o doplnenie ich mimoparlamentnej strany do názvu poslaneckého klubu SNS.Táto požiadavka prišla krátko po tom, čo poslanec čelil kritike pre jeho pejoratívne vyjadrenia voči poslankyni PS Lucii Plavákovej. Predseda SNS Danko sa od týchto vyjadrení neskôr dištancoval a poslankyni sa za ne ospravedlnil. Názov klubu SNS zmeniť odmietol , túto žiadosť R. Huliaka označil za zradu.", "Huliak zároveň vyhlásil , že na predsedu parlamentu on a poslanci Národnej koalície podporia kandidáta alebo kandidátku strany Hlas-SD. Andrej Danko sa o post šéfa NR SR so stranou Hlas sporí už niekoľko mesiacov.", "Neskôr Huliak predsedovi SNS vyčítal , že ho nezobral na koaličnú radu. Mal tak podľa neho urobiť preto, že nemôže rozhodovať za poslancov Národnej koalície.", "Konflikt vyústil odchodom Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch poslancov Národnej koalície z klubu SNS. Odchod ohlásili 22. októbra 2024, stali sa tak nezaradenými poslancami. R. Huliak povedal , že koalíciu budú naďalej podporovať, ich hlasy môžu byť zásadné pre prijímanie koaličných návrhov, bez troch poslancov má vláda tesnú väčšinu 76 poslancov. Tomáš Taraba v tejto súvislosti v diskusnej relácii TA3 V Politike 27. októbra 2024 vyhlásil , že sa pred poslancami „nebudú plaziť.”", "O týždeň neskôr, 29. októbra 2024, nebol parlament uznášaniaschopný, koalícii sa nepodarilo otvoriť hlasovanie. K potrebnej minimálnej väčšine jej chýbal jeden hlas, pričom trojica poslancov z Národnej koalície rokovanie parlamentu bojkotovala."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "Vyhlásil", "odišiel", "uviedol", "vydané", "stíhaný", "šíril", "novinárke", "požiadal", "čelil", "dištancoval", "odmietol", "vyhlásil", "sporí", "vyčítal", "ohlásili", "povedal", "vyhlásil", "nepodarilo"], "url": ["https://odysee.com/@dannykollar:d/HuliakDankoTaraba:f?r=BE9LJxHgJcA18eC71JBSd36xdyoejorC", "https://odysee.com/@dannykollar:d/HuliakDankoTaraba:f?r=BE9LJxHgJcA18eC71JBSd36xdyoejorC", "https://hnonline.sk/slovensko/96175489-huliak-so-svojimi-poslancami-opusta-sns-dankovi-sa-rozpadol-klub", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728110-huliak-spolu-s-luptakom-a-sevcikom-opustaju-klub-sns-budu-podporovat-ficovu-vladu/", "https://domov.sme.sk/c/23400991/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-britania.html", "https://domov.sme.sk/c/23321347/daniel-bombic-danny-kollar-vydanie-londyn.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/635303-po-hoaxerovi-bombicovi-alias-danny-kollarovi-patra-policia/#:~:text=Po%C4%8Das%20pand%C3%A9mie%20sa%20zvidite%C4%BEnil%20%C5%A1%C3%ADren%C3%ADm%20dezinform%C3%A1ci%C3%AD%20o%C2%A0covide%2C%20ktor%C3%BD%20pod%C4%BEa%20neho%20neexistuje%2C%20%C4%8Di%20o%C4%8Dkovan%C3%AD%2C%20ktor%C3%A9%20m%C3%A1%20za%20cie%C4%BE%20ovl%C3%A1dnu%C5%A5%20a%20zni%C4%8Di%C5%A5%20bielu%20rasu", "https://komentare.sme.sk/c/23342156/zkh-pise-sikana-bombica-nie-je-iny-nazor.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-r-huliak-chce-do-nazvu-klubu-sns/826260-clanok.html", "https://sita.sk/vcera-som-upozornil-procka-na-sako-vy-mate-nalepky-na-pocitaci-danko-vykazal-plavakovu-z-rokovania-parlamentu/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/andrej-danko-sa-ospravedlnil-za-slova-r-huliaka-poslankyni-plavakovej-ocakava-ze-tak-urobi-aj-on/#:~:text=Danko%20sa%20od,s%20d%C3%BAhovou%20vlajkou.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/andrej-danko-sa-ospravedlnil-za-slova-r-huliaka-poslankyni-plavakovej-ocakava-ze-tak-urobi-aj-on/#:~:text=N%C3%A1zov%20poslaneck%C3%A9ho%20klubu%20SNS%20sa%20meni%C5%A5%20nebude%20a,Danko%20to%20vn%C3%ADma%20ako%20zradu%20SNS%2C", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/725763-huliak-chce-do-nazvu-klubu-sns-doplnit-narodnu-koaliciu/#:~:text=%E2%80%9EBudeme%20absol%C3%BAtne%20re%C5%A1pektova%C5%A5%20koali%C4%8Dn%C3%BA%20zmluvu%20a%20na%20z%C3%A1klade%20tohto%20faktu%20a%20vyhl%C3%A1senia%20pre%20zmier%20sme%20dohodnut%C3%AD%20podpori%C5%A5%20kandidat%C3%BAru%20Hlasu%20a%20na%20post%20predsedu%20NR%20SR%20ich%20kandid%C3%A1ta%2C%E2%80%9C%20vyhl%C3%A1sil.", "https://www.aktuality.sk/nazivo/4OUEzpIB6_duCXt9yRAW#:~:text=SNS%20pod%C4%BEa%20predsedu,parlamentu.%20(Aktuality.sk)", "https://www.teraz.sk/slovensko/huliak-nerozumie-nepozvaniu-od-danka-na/826730-clanok.html#:~:text=Poslanec%20N%C3%A1rodnej%20rady%20(NR)%20SR%20a%20%C5%A1%C3%A9f%20mimoparlamentnej%20strany%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20koal%C3%ADcia%20Rudolf%20Huliak%20(klub%20SNS)%20nerozumie%2C%20pre%C4%8Do%20ho%20l%C3%ADder%20SNS%20Andrej%20Danko%20nevzal%20so%20sebou%20na%20koali%C4%8Dn%C3%BA%20radu.%20Danko%20pod%C4%BEa%20jeho%20slov%20nem%C3%A1%20o%20%C4%8Dlenoch%20N%C3%A1rodnej%20koal%C3%ADcie%20p%C3%B4sobiacich%20v%20parlamente%20za%20klub%20SNS%20rozhodova%C5%A5.", "https://domov.sme.sk/c/23401254/rudolf-huliak-narodna-koalicia-sns-klub-danko.html", "https://domov.sme.sk/c/23401257/rudolf-huliak-sns-narodna-koalicia-klub.html#:~:text=%22Ale%20chceme%20deklarova%C5%A5,zvoli%C5%A5%2C%22%20kon%C5%A1tatoval%20Huliak.", "https://domov.sme.sk/c/23403474/huliak-odchod-sns-poslanecky-klub-taraba.html#:~:text=%22Nebudeme%20sa%20pred%20nimi%20plazi%C5%A5%2C%22%20vyhl%C3%A1sil%20Taraba%20z%C3%A1rove%C5%88%20pri%20ot%C3%A1zke%2C%20%C4%8Di%20sa%20neboj%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20vyst%C3%BApenie%20%22huliakovcov%22%20z%20poslaneck%C3%A9ho%20klubu%20SNS%20m%C3%B4%C5%BEe%20s%C5%A5a%C5%BEi%C5%A5%20prij%C3%ADmanie%20koali%C4%8Dn%C3%BDch%20n%C3%A1vrhov%20z%C3%A1konov%20v%20parlamente.%20Ich%20hlasovanie%20pod%C4%BEa%20neho%20odhal%C3%AD%2C%20%C4%8Di%20naozaj%20bud%C3%BA%20hlasova%C5%A5%20pre%20z%C3%A1kony%20v%20prospech%20%C4%BEud%C3%AD.", "https://www.aktuality.sk/clanok/5SkeWhe/rudolf-huliak-a-jeho-poslanci-zablokovali-koaliciu-aj-parlament-brania-sa-tak-proti-vymazaniu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:59.730143+00:00"}
{"id": "vr28885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28885", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "za posledné dva roky sa nám znížil počet nezamestnaných tuším o 80 000", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ficova vláda nastúpila v apríli 2012, teda v druhom kvartáli, odkedy sme údaje porovnávali. Podľa kvartálnych údajov Štatistického úradu klesla nezamestnanosť o 41 200 miest, podľa údajov ÚPSVAR bol medziročný pokles 36 609, čo je výrazne menej, ako spomína Kažimír. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa kvartálnych údajov Štatistického úradu ubudlo z evidencie nezamestnaných od druhého kvartálu 2012 do tretieho kvartálu 2014 41,2 tisíc miest. Údaje za posledný kvartál 2014 zatiaľ nie sú dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Ficova vláda nastúpila v apríli 2012, teda v druhom kvartáli, odkedy sme údaje porovnávali. Podľa kvartálnych údajov Štatistického úradu klesla nezamestnanosť o 41 200 miest, podľa údajov ÚPSVAR bol medziročný pokles 36 609, čo je výrazne menej, ako spomína Kažimír. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa kvartálnych údajov Štatistického úradu ubudlo z evidencie nezamestnaných od druhého kvartálu 2012 do tretieho kvartálu 2014 41,2 tisíc miest. Údaje za posledný kvartál 2014 zatiaľ nie sú dostupné."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický", "ÚPSVAR", "októbru", "ÚPSVAR"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i1B9591A65AE64F7F874CD613E9F31C42%22%29&ui.name=Nezamestnanos%C5%A5%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20[pr0101qs]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:18.571075+00:00"}
{"id": "vr33513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33513", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za jeden rok, keď porovnávame december s decembrom tak za jeden rok jedno vajce o korunu 60 drahšie. Jemné párky o 18 korún, to znamená 60 halierov, 0,6 eur. Bravčový bôčik o 15 korún.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Bugára hodnotíme ako pravdivý, keďže mu za pravdu dávajú údaje Štatistického úradu SR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Bugára hodnotíme ako pravdivý, keďže mu za pravdu dávajú údaje Štatistického úradu SR."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["december 2011", "december 2012"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_300/320/elektronicka-publikacie/Spotrebitelske_ceny/text_web_12_2011.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_300/320/elektronicka-publikacie/Spotrebitelske_ceny/spor_ceny_web_12_2012_nizsia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:46.876353+00:00"}
{"id": "vr32135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Parlament je kontrolný orgán vlády SR.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok premiéra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože parlament nie je v ústave SR definovaný ako kontrolný orgán vlády SR, avšak má kontrolné právomoci voči vláde. Národná Rada je podľa čl. 72 Ústavy SR jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR. Vo vzťahu k vláde je Národný Rada oprávnená rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde a jej členom. Významnými nástrojmi kontroly je aj právo poslancov na interpelácie, čiže kladenie otázok vláde, a tiež schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie štátneho záverečného účtu. Podľa čl. 60 Ústavy SR je kontrolným orgánom vlády SR Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože parlament nie je v ústave SR definovaný ako kontrolný orgán vlády SR, avšak má kontrolné právomoci voči vláde. Národná Rada je podľa čl. 72 Ústavy SR jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR. Vo vzťahu k vláde je Národný Rada oprávnená rokovať o programovom vyhlásení vlády, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde a jej členom. Významnými nástrojmi kontroly je aj právo poslancov na interpelácie, čiže kladenie otázok vláde, a tiež schvaľovanie štátneho rozpočtu, preverovanie jeho plnenia a schvaľovanie štátneho záverečného účtu. Podľa čl. 60 Ústavy SR je kontrolným orgánom vlády SR Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:02.648435+00:00"}
{"id": "50016", "numeric_id": 50016, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50016", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "O 40 % zdraželi potraviny za tieto dva roky (2022, 2023, pozn.) a za nás je inflácia 2,5 % za minulý rok, potravinová. Celková bola asi 2,8.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2022 a 2023 zdraželi potraviny na Slovensku o viac než 40 %. Vývoj odrážal celkovú situáciu v Európskej únii, kde ceny potravín a energií výrazne rástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a ďalších globálnych faktorov. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nCeny potravín a nealkoholických nápojov sa v roku 2022 zvýšili o 19,3 % a v roku 2023 o ďalších 17,5 % . Kumulatívny nárast za tieto dva roky predstavoval zvýšenie na úrovni vyše 40 %.\n\nMinisterstvo financií vo svojom dokumente z mája 2024 uvádza, že dôvodom rastu cien potravín bola okrem iného ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022. Tá mala negatívny vplyv na celosvetový rast cien viacerých významných poľnohospodárskych komodít, ktorých sú Ukrajina a Rusko producentmi. „Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast cien energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín,“ uvádza ministerstvo ( .pdf , s. 4).\n\nGraf Národnej banky Slovenska ukazuje , že rast inflácie kopíroval vývoj v ostatných krajinách Eurozóny, aj keď najmä začiatkom roka 2023 bola potravinová inflácia na Slovensku výrazne vyššia. Postupne sa však približovala priemeru ostatných krajín.\n\nZdroj: Eurostat, NBS\n\nCelkovo bol dlhodobý nárast cien na Slovensku od júna 2021 do marca 2024 jeden z najväčších v Európskej únii. Medzi krajinami V4 Medzi krajinami V4 zaznamenalo Slovensko druhé najvyššie zdraženie potravín v sledovanom období a v rámci celej Európskej únie nám patrila štvrtá priečka. Väčší nárast cien v sledovanom období zaznamenalo len Maďarsko, Litva a Belgicko.\n\nZdroj: Eurostat, NBS\n\nPre porovnanie v roku 2024 rástli ceny potravín o 2,5 % a celková inflácia bola na úrovni 2,8 %. Aj v tomto prípade však vývoj cien najmä kopíroval trendy v ostatných európskych krajinách.\n\nZdroj: Eurostat", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2022 a 2023 zdraželi potraviny na Slovensku o viac než 40 %. Vývoj odrážal celkovú situáciu v Európskej únii, kde ceny potravín a energií výrazne rástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu a ďalších globálnych faktorov. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa v roku 2022 zvýšili o 19,3 % a v roku 2023 o ďalších 17,5 % . Kumulatívny nárast za tieto dva roky predstavoval zvýšenie na úrovni vyše 40 %.", "Ministerstvo financií vo svojom dokumente z mája 2024 uvádza, že dôvodom rastu cien potravín bola okrem iného ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022. Tá mala negatívny vplyv na celosvetový rast cien viacerých významných poľnohospodárskych komodít, ktorých sú Ukrajina a Rusko producentmi. „Ďalším dôsledkom vojny bol aj celosvetový rast cien energií, ktoré následne zvyšovali náklady na pestovanie plodín, výrobu, transport a predaj potravín,“ uvádza ministerstvo ( .pdf , s. 4).", "Graf Národnej banky Slovenska ukazuje , že rast inflácie kopíroval vývoj v ostatných krajinách Eurozóny, aj keď najmä začiatkom roka 2023 bola potravinová inflácia na Slovensku výrazne vyššia. Postupne sa však približovala priemeru ostatných krajín.", "Zdroj: Eurostat, NBS", "Celkovo bol dlhodobý nárast cien na Slovensku od júna 2021 do marca 2024 jeden z najväčších v Európskej únii. Medzi krajinami V4 Medzi krajinami V4 zaznamenalo Slovensko druhé najvyššie zdraženie potravín v sledovanom období a v rámci celej Európskej únie nám patrila štvrtá priečka. Väčší nárast cien v sledovanom období zaznamenalo len Maďarsko, Litva a Belgicko.", "Zdroj: Eurostat, NBS", "Pre porovnanie v roku 2024 rástli ceny potravín o 2,5 % a celková inflácia bola na úrovni 2,8 %. Aj v tomto prípade však vývoj cien najmä kopíroval trendy v ostatných európskych krajinách.", "Zdroj: Eurostat"], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["19,3 %", "17,5 %", "dokumente", "vplyv", ".pdf", "ukazuje", "NBS", "bol", "NBS", "rástli", "úrovni", "Eurostat"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=4cd4c441-c5de-418f-b04f-e252d6557ff0", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/pVRdk5owFP01PIbc8JXQN7CzgMvaolWUlw5fSqqAiyzU_vrGsbudXasy0zwQYO4599zcc4MjvMRRFXd8E7e8ruKd-F5FxveAesy2iQVg-yp448fZxB09KM5cxwsc4Sit2n1b4FWdHOICHbaIV2sUb1sJxEvdlIKtq3J02Ddxd5QgbtKCd2JXE0ZVkyDIIEFalqxRkisZynWTKLlGgRnrE_0-5RleDYoOP-h9ehyBp3puYFtTohEFR7fLOeNHjuVq1AdgvqODZ7nzqRmoKljqB_wF_RkPV5YFw_A3BEa36cPTed2p4B7HOcAKgmDmLxbgLJQHIZI4MJnPAXT6J-BNJJt8tsGjPg2YZ6tfbAWvRBX0apkuwWHH8x7Pq5M3dnj2t8ks1RODZSmiNM6RppMYJTQxkJmSNFN1xTS0GLuAxzjiSSn3aSmDTBgzmAYG0XWNEhOMk22V5mn0tBG8cVuc_Fjj5dl3wpcv8Y63eDkomaDiP56fI0vYvK7a_KcAXvpcPHjH2-Mr-ZvLX39IMDSbVSUqE8KbfJ03eSO_NGIMi7bdHz5JIEHf9_Kmrje7XE7rUoJ_QYr6IFS-j7xoyntrEXq9KYMmb3xvtIYd5P9fGPuyZOqRc462U_eXPUFO-NXPQ9ay_tu6DK3fMwYagA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/87/03_Vlastny-material.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/87/03_Vlastny-material.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/87/03_Vlastny-material.pdf", "https://nbs.sk/aktuality/trend-zlacnovania-potravin-by-mohol-pokracovat/", "https://nbs.sk/aktuality/trend-zlacnovania-potravin-by-mohol-pokracovat/", "https://nbs.sk/aktuality/trend-zlacnovania-potravin-by-mohol-pokracovat/", "https://nbs.sk/aktuality/trend-zlacnovania-potravin-by-mohol-pokracovat/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/c6e4ddc7-0d57-4f53-8bb3-24b6db0c9cda/!ut/p/z1/tVJLU8IwGPwtHnpM80FSUrwFBnkIjKAI5OL0EWiFNqWNrfjrTR0vzsjDg7l8yczuzm72wwKvsEi9Mt56OlaptzfvtWi9zNjQ7XQaHKAzJjAc3T9OB927Zn_h4OVPgDud92D4xB_68xFtAHWwOM9_xgKLINWZjvBa-YUXoWKH4nSDvJ22wFxUnhg3ZSpRkeVeebSgLKTemRm0JA3DgCEIHYboxiHI9X2CmtRvhT4E7SD0avksiEO8vgq9vJS3jgMnDgfDF1-Qbp8PKBsDuOO-A0M-WMzbM0KAk2_AGY218cBOemgwvCxjWeFFWv_MHj_-MeIA8OhSK6b2Zj7pTrZG2dNR3YfCq6vkDTV-PRwEN7WqVMt3jVf_0avJEPuJXQWJDTZzGRDGXNqk7ZZDSO2Cpz5xTYBcbmQuc_stN-scaZ0VtxZYUFWVvVVqu5d2oBILfqNEqjDufyJxliwSlxzRbjPpESr8I_kYyyW_-QS3Hl9n/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/c6e4ddc7-0d57-4f53-8bb3-24b6db0c9cda/!ut/p/z1/tVJLU8IwGPwtHnpM80FSUrwFBnkIjKAI5OL0EWiFNqWNrfjrTR0vzsjDg7l8yczuzm72wwKvsEi9Mt56OlaptzfvtWi9zNjQ7XQaHKAzJjAc3T9OB927Zn_h4OVPgDud92D4xB_68xFtAHWwOM9_xgKLINWZjvBa-YUXoWKH4nSDvJ22wFxUnhg3ZSpRkeVeebSgLKTemRm0JA3DgCEIHYboxiHI9X2CmtRvhT4E7SD0avksiEO8vgq9vJS3jgMnDgfDF1-Qbp8PKBsDuOO-A0M-WMzbM0KAk2_AGY218cBOemgwvCxjWeFFWv_MHj_-MeIA8OhSK6b2Zj7pTrZG2dNR3YfCq6vkDTV-PRwEN7WqVMt3jVf_0avJEPuJXQWJDTZzGRDGXNqk7ZZDSO2Cpz5xTYBcbmQuc_stN-scaZ0VtxZYUFWVvVVqu5d2oBILfqNEqjDufyJxliwSlxzRbjPpESr8I_kYyyW_-QS3Hl9n/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:14.813630+00:00"}
{"id": "49292", "numeric_id": 49292, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49292", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Aj Tá R1 bola predražená, o tej D1 ani nehovorím. To sme museli zrušiť. Taká bola drahá.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2007 začali rokovania vlády so súkromným sektorom týkajúce sa stavby diaľnic prostredníctvom tzv. PPP projektov. Ide sa o projekty verejno-súkromného partnerstva. PPP projekty týkajúce sa slovenských diaľnic boli však už vtedy považované za predražené.\n\nPo výmene vlády v roku 2010 zrušila koaličná rada dva balíky PPP projektov, ktoré vláda Roberta Fica dohodla. Išlo o prvý a tretí PPP balík. Oba balíky sa týkali rôznych úsekov diaľnice D1 do Košíc.\n\nPodľa výpočtov Jána Kovalčíka, analytika INEKO, bolo zrušením PPP1 a PPP3 ušetrených na výstavbe diaľnic približne 2 miliard eur. Ak by teda diaľnice boli postavené prostredníctvom PPP, ich odhadovaná suma by bola o 2 miliardy eur vyššia, ako tradičným spôsobom. INEKO na predražené PPP upozorňovalo už v roku 2010.\n\nRovnako prešla analýzou aj spomínaná R1, ktorá bola dostavaná a slávnostne otvorená v roku 2011. Podľa analýzy INEKO bol druhý PPP balík, teda R1, predražený „možno až o 104 %\". O predražení stavby hovoria aj prepočty denníka Pravda.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007 začali rokovania vlády so súkromným sektorom týkajúce sa stavby diaľnic prostredníctvom tzv. PPP projektov. Ide sa o projekty verejno-súkromného partnerstva. PPP projekty týkajúce sa slovenských diaľnic boli však už vtedy považované za predražené.", "Po výmene vlády v roku 2010 zrušila koaličná rada dva balíky PPP projektov, ktoré vláda Roberta Fica dohodla. Išlo o prvý a tretí PPP balík. Oba balíky sa týkali rôznych úsekov diaľnice D1 do Košíc.", "Podľa výpočtov Jána Kovalčíka, analytika INEKO, bolo zrušením PPP1 a PPP3 ušetrených na výstavbe diaľnic približne 2 miliard eur. Ak by teda diaľnice boli postavené prostredníctvom PPP, ich odhadovaná suma by bola o 2 miliardy eur vyššia, ako tradičným spôsobom. INEKO na predražené PPP upozorňovalo už v roku 2010.", "Rovnako prešla analýzou aj spomínaná R1, ktorá bola dostavaná a slávnostne otvorená v roku 2011. Podľa analýzy INEKO bol druhý PPP balík, teda R1, predražený „možno až o 104 %\". O predražení stavby hovoria aj prepočty denníka Pravda."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["začali", "Ide", "boli", "zrušila", "ušetrených", "upozorňovalo", "dostavaná", "predražený", "hovoria"], "url": ["https://euractiv.sk/section/regionalny-rozvoj/linksdossier/dopravna-infrastruktura-a-regiony/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/190301-palcak-ppp-projekty-nie-su-predrazene-stat-by-dialnice-lacnejsie-neurobil/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/190301-palcak-ppp-projekty-nie-su-predrazene-stat-by-dialnice-lacnejsie-neurobil/", "https://index.sme.sk/c/6101601/ppp-vysetruju-fico-ich-chce-spat.html", "https://e.dennikn.sk/370575/pozrite-unikatne-porovnanie-cien-za-ktore-sa-stavia-dialnica-d1/", "https://www.trend.sk/blogy/su-ppp-predrazene-to-je-tajne", "https://viapribina.sk/sk/blog/2021/11/16/desat-rokov-uspesnej-prevadzky-ppp-projektu-rychlostnej-cesty-r1-pr1bina/", "https://www.trend.sk/blogy/su-ppp-predrazene-to-je-tajne", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/312370-pociatkova-uspora-na-r1-je-pyrrhovym-vitazstvom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:44.548721+00:00"}
{"id": "vr37887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37887", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec. V zákone v deviatich paragrafoch 23-krát máte buď to, že musí byť v štátnom jazyku a môže byť aj v jazyku menšín, alebo máte myslím 9-krát, že aj v jazyku menšín môžte vydať určitý.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bugár chce pravdepodobne hovoriť o tom, koľkokrát by v novom znení zákona o používaní jazykov národnostných menšín (po prípadnom prijatí navrhovanej novely ) bolo uvedené, že používanie jazyka menšín je dobrovoľné a nie povinné. Takýchto miest, na ktorých by sa uvádzalo, že jazyk menšín sa môže (no nemusí) používať by bolo v novelizovanom zákone deväť. K číslu 23 by sme sa nedopracovali ani ak by sme k tým deviatim pripočítali ďalšie miesta, na ktorých by novelizovaný zákon vyslovene neukladal povinnosť používať jazyk menšín, ale jeho povinné používanie by bolo niečím podmienené (napr. „na požiadanie“ alebo \"ak je to možné\" ).", "analysis_paragraphs": ["Bugár chce pravdepodobne hovoriť o tom, koľkokrát by v novom znení zákona o používaní jazykov národnostných menšín (po prípadnom prijatí navrhovanej novely ) bolo uvedené, že používanie jazyka menšín je dobrovoľné a nie povinné. Takýchto miest, na ktorých by sa uvádzalo, že jazyk menšín sa môže (no nemusí) používať by bolo v novelizovanom zákone deväť. K číslu 23 by sme sa nedopracovali ani ak by sme k tým deviatim pripočítali ďalšie miesta, na ktorých by novelizovaný zákon vyslovene neukladal povinnosť používať jazyk menšín, ale jeho povinné používanie by bolo niečím podmienené (napr. „na požiadanie“ alebo \"ak je to možné\" )."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["navrhovanej novely"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:00.555433+00:00"}
{"id": "43679", "numeric_id": 43679, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43679", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...urobia (DenníkN, pozn) zo mňa plagiátora, aby Čaputová bola prezidentka.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko je za kvalitu alebo nekvalitu svojej rigoróznej práce zodpovedný sám. Vysokú mieru zhody s pôvodnými zdrojmi a nekorektné narábanie s nimi skonštatovala špeciálna komisia univerzity, ktorá jeho prácu preverovala. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dankovu rigoróznu prácu preskúmala Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela koncom roku 2018. Zistila, že práca „ vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi... Obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov. ” ( pdf , s. 9) Slovo plagiát v hodnotení nepoužila, pretože ho nepoznajú slovenské zákony. ( pdf , s. 12) Komisia doplnila, že v období, kedy Danko prácu odovzdal, nemala interný predpis, ktorý by upravoval správne citovanie. „ Tieto požiadavky a normy však boli a sú všeobecne známou súčasťou akademickej etiky písania záverečných, kvalifikačných, ale aj vedeckých a odborných prác” ( pdf , s. 15) Košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v reakcii na zistenia uviedla , že „ide o klasický prípad plagiátorstva a k tomuto nášmu záveru nevidíme potrebu špeciálnej definície plagiátu.“ Univerzita Mateja Bela nechala prácu preskúmať potom, čo DenníkN v novembri 2018 upozornil na to, že Danko ju odpísal a vyskladal z cudzích textov - a teda že práca je plagiát. Ešte predtým sa nej novinári nevedeli dostať - predseda parlamentu ju nechal dodatočne utajiť.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko je za kvalitu alebo nekvalitu svojej rigoróznej práce zodpovedný sám. Vysokú mieru zhody s pôvodnými zdrojmi a nekorektné narábanie s nimi skonštatovala špeciálna komisia univerzity, ktorá jeho prácu preverovala. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dankovu rigoróznu prácu preskúmala Účelová komisia Akademického senátu Univerzity Mateja Bela koncom roku 2018. Zistila, že práca „ vykazuje vysokú mieru zhody s uvedenými zdrojmi... Obsahuje časti, ktoré sú oproti zdrojovej literatúre len mierne upravené, prevažná väčšina jej častí vykazuje vysokú mieru zhody so zdrojovou literatúrou, miestami je zachované členenie kapitol a podkapitol pôvodných zdrojov. ” ( pdf , s. 9) Slovo plagiát v hodnotení nepoužila, pretože ho nepoznajú slovenské zákony. ( pdf , s. 12) Komisia doplnila, že v období, kedy Danko prácu odovzdal, nemala interný predpis, ktorý by upravoval správne citovanie. „ Tieto požiadavky a normy však boli a sú všeobecne známou súčasťou akademickej etiky písania záverečných, kvalifikačných, ale aj vedeckých a odborných prác” ( pdf , s. 15) Košická Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v reakcii na zistenia uviedla , že „ide o klasický prípad plagiátorstva a k tomuto nášmu záveru nevidíme potrebu špeciálnej definície plagiátu.“ Univerzita Mateja Bela nechala prácu preskúmať potom, čo DenníkN v novembri 2018 upozornil na to, že Danko ju odpísal a vyskladal z cudzích textov - a teda že práca je plagiát. Ešte predtým sa nej novinári nevedeli dostať - predseda parlamentu ju nechal dodatočne utajiť."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "uviedla", "upozornil", "nechal"], "url": ["https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=i&ID=5774", "https://www.upjs.sk/aktuality/stanovisko-upjs-plagiatorstvo/", "https://dennikn.sk/1294382/danko-vykradol-pat-ucebnic-jeho-rigorozna-praca-je-plagiat/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1588153/danko-rok-po-odhaleni-klame-ze-neklamal/?ref=suv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:10.140282+00:00"}
{"id": "49033", "numeric_id": 49033, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49033", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "V Česku bol 4 roky minister financií, obvinený a potom obžalovaný, 4 roky premiérom a teraz ho súd na prvom stupni oslobodil.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Babiš bol obvinený v kauze Čapí hnízdo v roku 2017 vo veci neoprávneného čerpania dotácií v hodnote 50 miliónov českých korún. V roku 2023 bol Babiš prvostupňovým súdom oslobodený. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV čase obvinenia bol Babiš ministrom financií od roku 2014. Z pozície bol v roku 2017 odvolaný pre podozrenia z neplatenia daní a ovplyvňovania médií.\n\nBabišovi podľa trestného zákona hrozilo za neoprávnené čerpanie dotácií päť až desať rokov za mrežami. Súd sa začal v septembri 2022, od roku 2017 do roku 2021 bol Babiš českým premiérom.\n\nV januári 2023 Babiša oslobodil prvostupňový Mestský súd v Prahe. Skutok v obžalobe Čapí hnízdo podľa súdu nebol trestným činom . Rozsudok prvostupňového súdu však nie je právoplatný.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Babiš bol obvinený v kauze Čapí hnízdo v roku 2017 vo veci neoprávneného čerpania dotácií v hodnote 50 miliónov českých korún. V roku 2023 bol Babiš prvostupňovým súdom oslobodený. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V čase obvinenia bol Babiš ministrom financií od roku 2014. Z pozície bol v roku 2017 odvolaný pre podozrenia z neplatenia daní a ovplyvňovania médií.", "Babišovi podľa trestného zákona hrozilo za neoprávnené čerpanie dotácií päť až desať rokov za mrežami. Súd sa začal v septembri 2022, od roku 2017 do roku 2021 bol Babiš českým premiérom.", "V januári 2023 Babiša oslobodil prvostupňový Mestský súd v Prahe. Skutok v obžalobe Čapí hnízdo podľa súdu nebol trestným činom . Rozsudok prvostupňového súdu však nie je právoplatný."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bol", "začal", "bol", "činom", "nie je"], "url": ["https://dennikn.sk/872723/snemovna-vydala-babisa-na-stihanie-favorit-volieb-bude-kandidovat-ako-obvineny-z-podvodu/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2128335-zeman-ve-stredu-odvola-babise-z-vlady-a-novym-ministrem-financi-jmenuje-ivana-pilneho", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2128335-zeman-ve-stredu-odvola-babise-z-vlady-a-novym-ministrem-financi-jmenuje-ivana-pilneho", "https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/premier/zivotopis/andrej-babis-162063/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/652964-nevinny-sud-oslobodil-babisa-v-kauze-capi-hnizdo/", "https://svet.sme.sk/c/23108299/babis-andrej-sud-verdikt.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:55.210487+00:00"}
{"id": "vr29380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29380", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Tam (v minských dohodách, pozn.) sú termíny prevzatia kontroly nad hranicou Ukrajiny a ústavné zmeny a proste zvláštny status pre tie regiónu Dombasu, v rámci ukrajinsko-ústavného systému.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minské dohody predstavujú dohodu o prímerí, ktorú v noci z 11. na 12.februára 2015 uzavreli zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska na rokovaniach v Minsku. Ich cieľom je zabezpečiť obnovu a nastolenie mieru na východnej Ukrajine prostredníctvom plnenia postupných krokov zo strany strán, ktoré sú zúčastnené v ukrajinskom konflikte. Dohody skutočne obsahujú termín opätovného ukrajinského prevzatia kontroly nad hranicou s Ruskom, novú ústavu aj zvláštny status pre regióny na východe Ukrajiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minské dohody predstavujú dohodu o prímerí, ktorú v noci z 11. na 12.februára 2015 uzavreli zástupcovia Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska na rokovaniach v Minsku. Ich cieľom je zabezpečiť obnovu a nastolenie mieru na východnej Ukrajine prostredníctvom plnenia postupných krokov zo strany strán, ktoré sú zúčastnené v ukrajinskom konflikte. Dohody skutočne obsahujú termín opätovného ukrajinského prevzatia kontroly nad hranicou s Ruskom, novú ústavu aj zvláštny status pre regióny na východe Ukrajiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Minské dohody", "nesplnený"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7645826/plne-znenie-minskej-dohody-o-primeri-na-vychode-ukrajiny.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/349008-kyjev-podmienil-povstalecku-samospravu-volbami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:39.373415+00:00"}
{"id": "vr31758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31758", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete, ak sme dosiahli deficit 4,8% minulý rok, to znamená, že z 8%, čo sme zdedili, sme potlačili na 4,8% až tak veľa už netreba okolo toho robiť aby sme dosiahli 3% deficit.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy o deficite a dlhu Slovenska, ktorú koncom apríla 2012 zverejnil Štatistický úrad SR, hodnotíme výrok ako pravdivý. Ako správa uvádza, v roku 2008 bol deficit 2.09 %, v roku 2009 to bolo 8 % a v roku 2010 bol deficit 7.68 %. V júni 2010 sa konali parlamentné voľby, kedy vládu R. Fica vystriedala vláda I. Radičovej. Deficit klesol v roku 2011 na 4.82 % a podľa plánu na rok 2012, ktorý zostavilo Ministerstvo financií SR, deficit by mal byť v roku 2012 na úrovni 4.64 %. Časť výroku o tom, koľko treba robiť na tom, aby sa deficit znížil z 4.8 % na 3 % hodnotíme ako politické vyjadrenie, ktoré neoverujeme.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o deficite a dlhu Slovenska, ktorú koncom apríla 2012 zverejnil Štatistický úrad SR, hodnotíme výrok ako pravdivý. Ako správa uvádza, v roku 2008 bol deficit 2.09 %, v roku 2009 to bolo 8 % a v roku 2010 bol deficit 7.68 %. V júni 2010 sa konali parlamentné voľby, kedy vládu R. Fica vystriedala vláda I. Radičovej. Deficit klesol v roku 2011 na 4.82 % a podľa plánu na rok 2012, ktorý zostavilo Ministerstvo financií SR, deficit by mal byť v roku 2012 na úrovni 4.64 %. Časť výroku o tom, koľko treba robiť na tom, aby sa deficit znížil z 4.8 % na 3 % hodnotíme ako politické vyjadrenie, ktoré neoverujeme."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Správy o deficite a dlhu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=46848"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:04.946382+00:00"}
{"id": "vr37296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37296", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Samozrejme ten január je vždy rýchlejší nárast (inflácie, pozn.), najmä ak sa upravovali ceny a upravovali sa k 1. januáru. To je logické.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Január je vždy rýchlejší, ak sa naň pozeráme v porovnaní s decembrom, teda v medzimesačnom porovnaní - minimálne od roku 2003, od kedy sú k dispozícii údaje Štatistického úradu . Pravdou je, že v prípade, kedy sa v januári zvyšovali nejakým spôsobom plánovane ceny (ako napríklad energie od januára 2006 , zjednotenie DPH v roku 2004 ), tak šlo v danom roku v januári o najvyšší medzimesačný nárast.", "analysis_paragraphs": ["Január je vždy rýchlejší, ak sa naň pozeráme v porovnaní s decembrom, teda v medzimesačnom porovnaní - minimálne od roku 2003, od kedy sú k dispozícii údaje Štatistického úradu . Pravdou je, že v prípade, kedy sa v januári zvyšovali nejakým spôsobom plánovane ceny (ako napríklad energie od januára 2006 , zjednotenie DPH v roku 2004 ), tak šlo v danom roku v januári o najvyšší medzimesačný nárast."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["údaje Štatistického úradu", "energie od januára 2006", "zjednotenie DPH v roku 2004"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://ekonomika.sme.sk/c/2492068/zvysovanie-cien-energii-vyrazne-ovplyvni-inflaciu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/2492068/zvysovanie-cien-energii-vyrazne-ovplyvni-inflaciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:40.575867+00:00"}
{"id": "vr31710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31710", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Koľko bolo čísiel faktických v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej, viete? Dve. Dve konkrétne čísla boli v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Faktických čísel je v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej podstatne viac ako iba dve, o ktorých hovorí Robert Fico. Konkrétne sme spolu s časovými údajmi napočítali až 21 faktických čísel . Robert Fico hovorí nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["Faktických čísel je v Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej podstatne viac ako iba dve, o ktorých hovorí Robert Fico. Konkrétne sme spolu s časovými údajmi napočítali až 21 faktických čísel . Robert Fico hovorí nepravdu."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej", "napočítali až 21 faktických čísel", "rokovaní"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "https://docs.google.com/document/d/1EOHHb10Qe1cvbmn72NMNa1mI7uSLG3D1BAhr-6bB6Iw/edit", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/78630/Fico_Robert.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:14.812184+00:00"}
{"id": "49918", "numeric_id": 49918, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49918", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "V prípade prezidenta Trumpa v Spojených štátov. To niekoľko dní bola zvolaná komisia aj z predstaviteľov Republikánov, aj z predstaviteľov demokratov, aby sa dostali k tomu, prečo sa stalo, čo sa stalo.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V USA sa pred prezidentskými voľbami v roku 2024 odohrali dva pokusy o atentát na republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Krátko po prvom incidente vznikli v oboch komorách Kongresu pracovné skupiny zložené zo zástupcov oboch politických strán, ktoré mali preskúmať bezpečnostné nedostatky vedúce k atentátu. O zisteniach a odporúčaniach bola verejnosť informovaná dôsledne informovaná. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvý atentát sa odohral 13. júla v Pensylvánii počas predvolebného zhromaždenia. Útočník zasiahol Trumpa do pravého ucha, pričom jeden účastník bol zabitý a dvaja ďalší kriticky zranení.\n\nBezprostredne po incidente začal vyšetrovanie senátny Výbor pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti (HSGAC) spolu s podvýborom pre vyšetrovania, ktorých cieľom bolo identifikovať zlyhania a nedostatky v bezpečnostných opatreniach vedúce k pokusu o atentát. Výbor sa skladal zo zástupcov oboch politických strán - Republikánov aj Demokratov.\n\nVýbor si vyžiadal dokumenty od niekoľkých agentúr vrátane FBI, Ministerstva vnútornej bezpečnosti a Tajnej služby USA. Riaditelia týchto inštitúcií boli predvolaní na verejné i neverejné vypočutia. Členovia Výboru zároveň preskúmali miesto činu aj osobne. ( .pdf , str. 3-4)\n\nVýsledky vyšetrovania poukázali na vážne zlyhania v plánovaní, komunikácii a koordinácii medzi bezpečnostnými zložkami. Vyšetrovanie tiež odhalilo, že upozornenie o prítomnosti strelca na streche bolo prijaté neskoro, čo zabránilo včasnej reakcii. ( .pdf , str. 8-9). Senátny výbor vydal odporúčania pre Tajnú službu, aby zlepšila svoje operácie pred chránenými podujatiami a zefektívnila komunikáciu.\n\nVlastnú pracovnú skupinu zloženú z členov oboch politických strán vytvorila aj Snemovňa reprezentantov. Jej cieľom bolo prešetrenie príčin a zlyhaní pri oboch atentátoch na Trumpa. Skupina zverejnila záverečnú správu, v ktorej identifikovala zlyhania v oblasti plánovania, realizácie a vedenia tajnej služby a jej partnerov z oblasti presadzovania práva.\n\nPracovná skupina v záverečnej správe poukázala na významné nedostatky v plánovaní, realizácii a vedení tajnej služby a jej partnerov z oblasti presadzovania práva. Kongresmani navrhli 37 odporúčaní, aby posilnili bezpečnostné opatrenia a zabránili podobným zlyhaniam bezpečnosti v budúcnosti.\n\nZačatie vyšetrovania oznámil aj Úrad generálneho inšpektora amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti. Úrad chce preveriť postup americkej tajnej služby v spojitosti s bezpečnosťou Donalda Trumpa. Vlastnú internú správu o vyšetrovaní incidentu zverejnila aj Tajná služba USA.\n\nTomáš Valášek hovorí o vyšetrovaní atentátu na Trumpa v kontraste k priebehu vyšetrovania atentátu na premiéra Fica, o ktorom má slovenská verejnosť, aj po vyše deviatich mesiacoch, stále minimum informácii. Generálna prokuratúra na kauzu hneď na začiatku uvalila informačné embargo.\n\nV utorok 25. februára na bol Generálnu prokuratúru doručený návrh na podanie obžaloby na obvineného Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. O ďalšom postupe rozhodne prokurátorka.\n\nVlastné vyšetrovanie vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Zaoberá sa postupom premiérovej ochranky pri zásahu na námestí v Handlovej. Zároveň preveruje, ako sa pár hodín po udalosti dostalo na verejnosť video s Cintulovými vyjadreniami krátko po zadržaní.\n\nPremiér Fico oznámil , že vo vyšetrovaní je zapojená aj tajná služba SIS. Jeho vyjadrenie neskôr podporil aj minister Šutaj Eštok po zasadnutí vlády v utorok 15. októbra, ktorý povedal, že si správu objednal samotný premiér Neskôr minister poslal stanovisko, v ktorom svoje pôvodné vyjadrenie korigoval. Vyjadrenie poprela aj tajná služba.\n\nViaceré opozičné strany už vyslovili obavu, že cieľom očakávanej správy SIS je kompromitácia ich predstaviteľov.", "analysis_paragraphs": ["V USA sa pred prezidentskými voľbami v roku 2024 odohrali dva pokusy o atentát na republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa. Krátko po prvom incidente vznikli v oboch komorách Kongresu pracovné skupiny zložené zo zástupcov oboch politických strán, ktoré mali preskúmať bezpečnostné nedostatky vedúce k atentátu. O zisteniach a odporúčaniach bola verejnosť informovaná dôsledne informovaná. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prvý atentát sa odohral 13. júla v Pensylvánii počas predvolebného zhromaždenia. Útočník zasiahol Trumpa do pravého ucha, pričom jeden účastník bol zabitý a dvaja ďalší kriticky zranení.", "Bezprostredne po incidente začal vyšetrovanie senátny Výbor pre vnútornú bezpečnosť a vládne záležitosti (HSGAC) spolu s podvýborom pre vyšetrovania, ktorých cieľom bolo identifikovať zlyhania a nedostatky v bezpečnostných opatreniach vedúce k pokusu o atentát. Výbor sa skladal zo zástupcov oboch politických strán - Republikánov aj Demokratov.", "Výbor si vyžiadal dokumenty od niekoľkých agentúr vrátane FBI, Ministerstva vnútornej bezpečnosti a Tajnej služby USA. Riaditelia týchto inštitúcií boli predvolaní na verejné i neverejné vypočutia. Členovia Výboru zároveň preskúmali miesto činu aj osobne. ( .pdf , str. 3-4)", "Výsledky vyšetrovania poukázali na vážne zlyhania v plánovaní, komunikácii a koordinácii medzi bezpečnostnými zložkami. Vyšetrovanie tiež odhalilo, že upozornenie o prítomnosti strelca na streche bolo prijaté neskoro, čo zabránilo včasnej reakcii. ( .pdf , str. 8-9). Senátny výbor vydal odporúčania pre Tajnú službu, aby zlepšila svoje operácie pred chránenými podujatiami a zefektívnila komunikáciu.", "Vlastnú pracovnú skupinu zloženú z členov oboch politických strán vytvorila aj Snemovňa reprezentantov. Jej cieľom bolo prešetrenie príčin a zlyhaní pri oboch atentátoch na Trumpa. Skupina zverejnila záverečnú správu, v ktorej identifikovala zlyhania v oblasti plánovania, realizácie a vedenia tajnej služby a jej partnerov z oblasti presadzovania práva.", "Pracovná skupina v záverečnej správe poukázala na významné nedostatky v plánovaní, realizácii a vedení tajnej služby a jej partnerov z oblasti presadzovania práva. Kongresmani navrhli 37 odporúčaní, aby posilnili bezpečnostné opatrenia a zabránili podobným zlyhaniam bezpečnosti v budúcnosti.", "Začatie vyšetrovania oznámil aj Úrad generálneho inšpektora amerického ministerstva vnútornej bezpečnosti. Úrad chce preveriť postup americkej tajnej služby v spojitosti s bezpečnosťou Donalda Trumpa. Vlastnú internú správu o vyšetrovaní incidentu zverejnila aj Tajná služba USA.", "Tomáš Valášek hovorí o vyšetrovaní atentátu na Trumpa v kontraste k priebehu vyšetrovania atentátu na premiéra Fica, o ktorom má slovenská verejnosť, aj po vyše deviatich mesiacoch, stále minimum informácii. Generálna prokuratúra na kauzu hneď na začiatku uvalila informačné embargo.", "V utorok 25. februára na bol Generálnu prokuratúru doručený návrh na podanie obžaloby na obvineného Juraja Cintulu pre obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. O ďalšom postupe rozhodne prokurátorka.", "Vlastné vyšetrovanie vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Zaoberá sa postupom premiérovej ochranky pri zásahu na námestí v Handlovej. Zároveň preveruje, ako sa pár hodín po udalosti dostalo na verejnosť video s Cintulovými vyjadreniami krátko po zadržaní.", "Premiér Fico oznámil , že vo vyšetrovaní je zapojená aj tajná služba SIS. Jeho vyjadrenie neskôr podporil aj minister Šutaj Eštok po zasadnutí vlády v utorok 15. októbra, ktorý povedal, že si správu objednal samotný premiér Neskôr minister poslal stanovisko, v ktorom svoje pôvodné vyjadrenie korigoval. Vyjadrenie poprela aj tajná služba.", "Viaceré opozičné strany už vyslovili obavu, že cieľom očakávanej správy SIS je kompromitácia ich predstaviteľov."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["sa odohral", "začal", ".pdf", "poukázali", ".pdf", "vydal", "vytvorila", "záverečnej správe", "oznámil", "zverejnila", "uvalila", "doručený", "Zaoberá", "oznámil", "vyslovili"], "url": ["https://edition.cnn.com/2024/07/13/politics/trump-injured-pennsylvania-rally/index.html", "https://www.hsgac.senate.gov/media/dems/peters-and-paul-announce-bipartisan-homeland-security-and-governmental-affairs-committee-investigation-into-security-failures-and-the-assassination-attempt-on-former-president-donald-trump/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.hsgac.senate.gov/wp-content/uploads/USSS-HSGAC-Interim-Report.pdf", "https://www.lawfaremedia.org/article/how-the-secret-service-failed-to-prevent-a-trump-assassination-attempt", "https://www.hsgac.senate.gov/wp-content/uploads/USSS-HSGAC-Interim-Report.pdf", "https://www.hsgac.senate.gov/media/dems/peters-paul-blumenthal-and-johnson-release-bipartisan-report-examining-u-s-secret-service-security-failures-and-assassination-attempt-on-former-president-trump/?utm_source=chatgpt.com", "https://taskforce.house.gov/media-center/press-releases/final-report-task-force-concludes-its-investigation-releases-report?utm_source=chatgpt.com", "https://taskforce.house.gov/media-center/press-releases/final-report-task-force-concludes-its-investigation-releases-report", "https://apnews.com/article/trump-assassination-attempt-inspector-general-secret-service-045449b3e8f3ab7326cb779f416f83fd", "https://www.nbcnews.com/investigations/police-roof-trump-shooter-butler-rally-never-spoke-secret-service-rcna172007", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23455594/atentat-na-premiera-fica-navrh-na-obzalobu-teroristicky-utok.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html", "https://domov.sme.sk/c/23398782/robert-fico-atentat-sis-vysetrovanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:55.764589+00:00"}
{"id": "vr34537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34537", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...v Národnej agentúre momentálne vyšetruje situáciu špeciálny prokurátor, Úrad pre verejné obstarávanie, Olaf z Bruselu a NKÚ.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel s informáciou , že situáciu v agentúre vyšetrujú: Úrad pre verejné obstarávanie aj špeciálny prokurátor. 12. októbra Hospodárske noviny informovali o tom, že údajnou spreneverou v NADSME sa zaoberá aj Európsky úrad boja proti korupcii (OLAF).", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel s informáciou , že situáciu v agentúre vyšetrujú: Úrad pre verejné obstarávanie aj špeciálny prokurátor. 12. októbra Hospodárske noviny informovali o tom, že údajnou spreneverou v NADSME sa zaoberá aj Európsky úrad boja proti korupcii (OLAF)."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["informáciou", "informovali"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5589244/agentury-podporujuce-podnikanie-sa-zlucia-do-jedneho-celku.html", "http://hnonline.sk/c1-47014210-sporna-agentura-prezije-zatial"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:37.500331+00:00"}
{"id": "vr35630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35630", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "…všetky medzinárodné prehľady, všetky aké existujú… index kvality zdravotníckej starostlivosti… vo všetkých týchto rebríčkoch za posledné štyri roky počas vlády Roberta Fica sa Slovensko prepadávalo a najväčší prepad, čo sa týka ekonomickej konkurencieschopnosti, tu bol za posledné dva roky.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V hodnotení kvality zdravotnej starostlivosti z dielne švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse sme síce z 24 miesta v roku 2007 klesli na 28 miesto v roku 2009 (aj keď nešlo o totožnú metodológiu pri obocho hodnoteniach), v roku 2008 (pdf) ale došlo napríklad k zlepšeniu na 22. miesto. V roku 2006 (pdf) sme mali 23. miesto.", "analysis_paragraphs": ["V hodnotení kvality zdravotnej starostlivosti z dielne švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse sme síce z 24 miesta v roku 2007 klesli na 28 miesto v roku 2009 (aj keď nešlo o totožnú metodológiu pri obocho hodnoteniach), v roku 2008 (pdf) ale došlo napríklad k zlepšeniu na 22. miesto. V roku 2006 (pdf) sme mali 23. miesto."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["hodnotení kvality zdravotnej starostlivosti", "roku 2008", "V roku 2006"], "url": ["http://www.i-health.sk/sk/statistiky/medzinarodne-porovnania-kvality-zdravotnickych-systemov.html", "http://www.healthpowerhouse.com/files/2008-EHCI/pr/16115-slo-18-Slovakia%20EHCI%202008.pdf", "http://www.healthpowerhouse.com/media/RaportEHCI2006en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:37.764122+00:00"}
{"id": "vr31226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31226", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vzhľadom na to, že Slovensko má jedno z najvyšších percent chránených území, je potrebné ich prehodnotiť ...", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Veľkosť chráneného územia v porovnaní s inými krajinami sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Veľkosť chráneného územia v porovnaní s inými krajinami sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-03-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:01.077214+00:00"}
{"id": "vr37948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37948", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Športové podujatia, kultúrne podujatia. Organizátori podujatí. Všetko, a tak ďalej, a tak ďalej. To budú samosprávy, tlmočenie, zabezpečenie, zoberte si také obdobie pán, také mesto. (povinnosť obce zabezpečiť tlmočenie, pozn.)", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V aktuálne platnom a účinnom zákone č. 184/1999 Z.z. sa v §7, ods.2 uvádza: (2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Navrhovaná novela ho plánuje doplniť o dodatok: „a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny alebo zabezpečením tlmočníckych a prekladateľských služieb.“ V návrhu zákona sa §4 dopĺňa odsekom 6: (6) V obci podľa § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny; ktorý rozširuje možnosť používať pri rôznych podujatiach a na rôznych mimoúradných miestach jazyk národnostných menšín. Vyslovene to však neprikazuje. Tlmočenie je samospráva povinná zabezpečovať len pri úradnom styku s občanmi.", "analysis_paragraphs": ["V aktuálne platnom a účinnom zákone č. 184/1999 Z.z. sa v §7, ods.2 uvádza: (2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov. Navrhovaná novela ho plánuje doplniť o dodatok: „a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny alebo zabezpečením tlmočníckych a prekladateľských služieb.“ V návrhu zákona sa §4 dopĺňa odsekom 6: (6) V obci podľa § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železničných staniciach, sa môžu uvádzať aj v jazyku menšiny; ktorý rozširuje možnosť používať pri rôznych podujatiach a na rôznych mimoúradných miestach jazyk národnostných menšín. Vyslovene to však neprikazuje. Tlmočenie je samospráva povinná zabezpečovať len pri úradnom styku s občanmi."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["novela", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:52.210386+00:00"}
{"id": "vr17186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17186", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS má dnes 200 členov (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupnej štatistiky dostupnej na stránke Sas bol počet členov SaS k 29. novembru 2017 presne 189 ( .pdf ). Aj keď sa nejedná presne o 200 členov, výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sa tento počet k číslu 200 približuje.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupnej štatistiky dostupnej na stránke Sas bol počet členov SaS k 29. novembru 2017 presne 189 ( .pdf ). Aj keď sa nejedná presne o 200 členov, výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sa tento počet k číslu 200 približuje."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.sas.sk/file/5039/Statistika%20clenov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:05.213591+00:00"}
{"id": "47239", "numeric_id": 47239, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47239", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Teraz je to (plán obnovy, pozn.) vlastne pripravené na to, aby to už mohol Brusel začať posudzovať.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií 19.4. - teda 19 dní po odvysielaní relácie - portálu Demagóg.SK uviedlo, že „ momentálne prebieha finalizácia Plánu obnovy a odolnosti SR. Počas posledných týždňov sa vyhodnocovali pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania ako aj pripomienky z technických rokovaní s Európskou komisiou.” K plánu obnovy prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyše 2500 pripomienok, z toho 1375 bolo zásadných. Rezort dodal, že „ tento týždeň (od 19. do 23.4.) sa dolaďujú posledné detaily, plán pošleme v stanovenom termíne, a teda do 30. apríla. Európska komisia má následne dva mesiace na jeho vyhodnotenie.” 1. apríla - v čase, keď Richard Sulík hovoril o pláne obnovy ako o „vlastne pripravenom” - teda pripravený nebol, kedže sa doň ešte zapracovavali pripomienky a ešte týždne neskôr sa „dolaďovali detaily”. Tvrdenie predsedu SaS preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií 19.4. - teda 19 dní po odvysielaní relácie - portálu Demagóg.SK uviedlo, že „ momentálne prebieha finalizácia Plánu obnovy a odolnosti SR. Počas posledných týždňov sa vyhodnocovali pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania ako aj pripomienky z technických rokovaní s Európskou komisiou.” K plánu obnovy prišlo v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyše 2500 pripomienok, z toho 1375 bolo zásadných. Rezort dodal, že „ tento týždeň (od 19. do 23.4.) sa dolaďujú posledné detaily, plán pošleme v stanovenom termíne, a teda do 30. apríla. Európska komisia má následne dva mesiace na jeho vyhodnotenie.” 1. apríla - v čase, keď Richard Sulík hovoril o pláne obnovy ako o „vlastne pripravenom” - teda pripravený nebol, kedže sa doň ešte zapracovavali pripomienky a ešte týždne neskôr sa „dolaďovali detaily”. Tvrdenie predsedu SaS preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["prišlo"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/pripomienkove-konanie-ukazalo-nespokojnost-verejnosti-s-pripravou-planu-obnovy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:08.721766+00:00"}
{"id": "43401", "numeric_id": 43401, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43401", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "...registrované partnerstvá máme v programe... Podľa mňa to patrí k moderným krajinám Európy. Každá krajina to má naokolo...", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Progresívne Slovensko sa zasadzuje za podporu inštitútu registrovaného partnerstva a má ho zakotvené vo svojom programe. Avšak nie je pravda, že každá krajina naokolo tento právny inštitút uznáva či povoľuje. Zo susedných krajín ide o Poľsko či Ukrajinu, v Rakúsku, Maďarsku a Česku sú registrované partnerstvá legislatívne špecificky vymedzené a nie všeobecne uznávané. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Životné partnerstvo (alebo registrované partnerstvo) je formou právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Legislatívne býva životné partnerstvo upravené rôzne, a to z hľadiska vymedzenia okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahuje (páry rovnakého pohlavia, páry rôzneho pohlavia alebo oboje) ako aj rozsahu vzájomných práv a povinností (od úplne rovnakého ako pri manželstve až po len niektoré vymedzené práva a povinnosti ako je to v Českej republike a Maďarsku). V rámci EÚ však stále existujú krajiny, ktorých ústava registrované partnerstvá zakazuje, teda s inštitútom registrovaného partnerstva nerátajú . Medzi takéto krajiny patria Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko. Zdroj: Životné partnerstvo Progresívne Slovensko podporuje zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva. Vo svojej Vízii 2018 ( .pdf , str. 118) zahŕňa medzi svoje priority v oblasti súdržnej spoločnosti “ prijatie legislatívy, ktorá umožňuje uzákonenie životných partnerstiev párov rovnakého pohlavia ”.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Progresívne Slovensko sa zasadzuje za podporu inštitútu registrovaného partnerstva a má ho zakotvené vo svojom programe. Avšak nie je pravda, že každá krajina naokolo tento právny inštitút uznáva či povoľuje. Zo susedných krajín ide o Poľsko či Ukrajinu, v Rakúsku, Maďarsku a Česku sú registrované partnerstvá legislatívne špecificky vymedzené a nie všeobecne uznávané. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Životné partnerstvo (alebo registrované partnerstvo) je formou právneho uznania spolužitia dvoch osôb, ktorým sa zákonne vymedzuje vzájomné práva a povinnosti. Legislatívne býva životné partnerstvo upravené rôzne, a to z hľadiska vymedzenia okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahuje (páry rovnakého pohlavia, páry rôzneho pohlavia alebo oboje) ako aj rozsahu vzájomných práv a povinností (od úplne rovnakého ako pri manželstve až po len niektoré vymedzené práva a povinnosti ako je to v Českej republike a Maďarsku). V rámci EÚ však stále existujú krajiny, ktorých ústava registrované partnerstvá zakazuje, teda s inštitútom registrovaného partnerstva nerátajú . Medzi takéto krajiny patria Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva a Slovensko. Zdroj: Životné partnerstvo Progresívne Slovensko podporuje zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva. Vo svojej Vízii 2018 ( .pdf , str. 118) zahŕňa medzi svoje priority v oblasti súdržnej spoločnosti “ prijatie legislatívy, ktorá umožňuje uzákonenie životných partnerstiev párov rovnakého pohlavia ”."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["Životné partnerstvo", "nerátajú", "Životné partnerstvo", ".pdf"], "url": ["http://www.zivotnepartnerstvo.sk/o-zivotnom-partnerstve/partnerstvo", "https://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/registered-partners/index_sk.htm", "http://www.zivotnepartnerstvo.sk/o-zivotnom-partnerstve/partnerstvo", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:17.326325+00:00"}
{"id": "vr33532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33532", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Čo sa týka dane, pre právnické osoby, u nás je najvyššia.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotme ako nepravdivý, pretože minimálne jedna zo susedných krajín má vyššiu daň pre právnické osoby ako SR. Podobný výrok sme pri tom už v minulosti overovali, kedy sa snažil vyvolať dojem, že daň pre právnické osoby je na Slovensku najvyššia Richard Sulík (Na telo 9. december 2012):", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotme ako nepravdivý, pretože minimálne jedna zo susedných krajín má vyššiu daň pre právnické osoby ako SR. Podobný výrok sme pri tom už v minulosti overovali, kedy sa snažil vyvolať dojem, že daň pre právnické osoby je na Slovensku najvyššia Richard Sulík (Na telo 9. december 2012):"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["telo", "krajinami"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/343", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:50.718761+00:00"}
{"id": "vr31981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31981", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...včera rada odsúhlasila návrh,ktorý som formuloval v priebehu tohto týždňa, a vopred konzultoval aj s kolegami Pavlom Frešom a Bélom Bugárom. Je to návrh, aby 3 strany, ktoré sú v Európskej ľudovej strane alebo sa k nej hlásia, vytvorili pre účinnejšiu opozičnú spoluprácu takzvanú ľudovú platformu. Táto Slovenská ľudová platforma vo vzťahu ku spolupráci v rámci EÚ je nielen dobrá na témy, čiste európske...", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada KDH v sobotu 9. júna odsúhlasila návrh J. Figeľa na vytvorenie tzv. ľudovej platformy, ktorá má zaručiť účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. J. Figeľ hovorí pravdu. Rada KDH 9. júna 2012 v Dolnom Kubíne odsúhlasila návrh J. Figeľa vytvoriť politickú ľudovú platformu so stranami SDKÚ-DS a Most-Híd pre užšiu a účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. Kresťanskí demokrati chcú vytvorením ľudovej platformy zlepšiť opozičnú spoluprácu týchto strán, ktoré sa hlásia k Európskej ľudovej strane. J. Figeľ o plánovanej ľudovej platforme povedal: „Spoločné hodnotové základy, dlhoročná spolupráca a podobné náhľady na politické, ekonomické, sociálne i kultúrne záležitosti sú dobrými predpokladmi pre aktuálnu a úspešnú spoluprácu týchto strán. Pri hľadaní odpovedí na výzvy, ktorým čelia občania na Slovensku, ba i v celej Európe.“ TASR 11. júna informovalo , že predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo je za vytvorenie platformy KDH, SDKÚ-DS a Mostu-Híd v európskych otázkach. Na úrovni ľudovej platformy by sa mali riešiť nielen európske, ale aj slovenské témy. Podľa TASR z 11. júna privítal ľudovú platformu aj predseda Most-Híd B. Bugár. Trojica SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH by mala podľa Bugára hľadať spoločné témy a spolupracovať aj so stranou SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada KDH v sobotu 9. júna odsúhlasila návrh J. Figeľa na vytvorenie tzv. ľudovej platformy, ktorá má zaručiť účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. J. Figeľ hovorí pravdu. Rada KDH 9. júna 2012 v Dolnom Kubíne odsúhlasila návrh J. Figeľa vytvoriť politickú ľudovú platformu so stranami SDKÚ-DS a Most-Híd pre užšiu a účinnejšiu spoluprácu na európskych témach. Kresťanskí demokrati chcú vytvorením ľudovej platformy zlepšiť opozičnú spoluprácu týchto strán, ktoré sa hlásia k Európskej ľudovej strane. J. Figeľ o plánovanej ľudovej platforme povedal: „Spoločné hodnotové základy, dlhoročná spolupráca a podobné náhľady na politické, ekonomické, sociálne i kultúrne záležitosti sú dobrými predpokladmi pre aktuálnu a úspešnú spoluprácu týchto strán. Pri hľadaní odpovedí na výzvy, ktorým čelia občania na Slovensku, ba i v celej Európe.“ TASR 11. júna informovalo , že predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo je za vytvorenie platformy KDH, SDKÚ-DS a Mostu-Híd v európskych otázkach. Na úrovni ľudovej platformy by sa mali riešiť nielen európske, ale aj slovenské témy. Podľa TASR z 11. júna privítal ľudovú platformu aj predseda Most-Híd B. Bugár. Trojica SDKÚ-DS, Most-Híd a KDH by mala podľa Bugára hľadať spoločné témy a spolupracovať aj so stranou SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["odsúhlasila", "informovalo", "TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6411731/kdh-chce-chranit-zivnostnikov-a-obhajovat-druhy-pilier.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120611TBB00597", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120611TBB00626"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:35.765715+00:00"}
{"id": "vr28427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28427", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zo všetkých tých prostriedkov, ktoré sme vlastne dostali, alebo dostaneme, lebo niektoré tie prostriedky dostávate hneď po voľbách a niektoré dostávate priebežne počas štyroch rokov. Tak za štyri roky by sme dokopy mali dosť necelých 5 miliónov eur, niečo vyše necelých 600-tisíc sme z toho splatili vlastne náklady na našu volebnú kampaň, ktorá bola dvakrát lacnejšia ako najlacnejšia inej politickej parlamentnej strany a z toho zbytku vlastne sme minuli ani 10%, hoci máme asi dve tretiny volebného obdobia za nami, čiže viac ako 60% volebného obdobia, my sme minuli iba 10% všetkých financií, ktoré máme k dispozícii.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Matoviča už v minulosti Demagog.sk overoval a hodnotil ho ako pravdivý. Pravdou je aj to, že z celkového počtu peňazí minuli v kampani menej ako 10%, aj to, že ich politická kampaň v parlamentných voľbách 2012 bola dvakrát lacnejšia ako kampaň druhej parlamentnej strany v poradí (pozn. vzostupne)", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Matoviča už v minulosti Demagog.sk overoval a hodnotil ho ako pravdivý. Pravdou je aj to, že z celkového počtu peňazí minuli v kampani menej ako 10%, aj to, že ich politická kampaň v parlamentných voľbách 2012 bola dvakrát lacnejšia ako kampaň druhej parlamentnej strany v poradí (pozn. vzostupne)"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "Zákona o politických stranách a politických hnutiach", "Topky.sk", "SITA", "Ministerstvo financií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/281/igor-matovic-pavol-freso/#6394", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/85-2005-z-z.p-8485.pdf", "http://www.topky.sk/gl/134866/1079201/Strany-sa-na-volbach-poriadne-nabalia--S-50-milionmi-si-mozu-robit--co-chcu-#infopanel", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/489373-na-predvolebnu-kampan-olano-prispela-aj-matovicova-manzelka/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8198"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:53.362255+00:00"}
{"id": "vr27924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27924", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "EÚ dotuje 20 tisíc eurami každý hektár vyklčovaných vinohradov", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa nariadenia vlády SR o podmienkach poskytovania podpory v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom z roku 2013 je podpora za vyklčovanie vinohradu 2000 eur/ha v Bratislavskom kraji, v ostatných 3000 eur/ha. V kombinácii s presunom vinohradu a po pripočítaní náhrady straty z príjmov by táto podpora bola 19 550eur/ha v prípade mimobratislavských krajov. Toto však predstavuje iba jeden špecifický príklad a Jozef Kollár navyše hovorí iba o dotovaní vyklčovania, nie o sťahovaní, výrok preto hovoríme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa nariadenia vlády SR o podmienkach poskytovania podpory v rámci spoločnej organizácie trhu s vínom z roku 2013 je podpora za vyklčovanie vinohradu 2000 eur/ha v Bratislavskom kraji, v ostatných 3000 eur/ha. V kombinácii s presunom vinohradu a po pripočítaní náhrady straty z príjmov by táto podpora bola 19 550eur/ha v prípade mimobratislavských krajov. Toto však predstavuje iba jeden špecifický príklad a Jozef Kollár navyše hovorí iba o dotovaní vyklčovania, nie o sťahovaní, výrok preto hovoríme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia", "článku"], "url": ["http://www.epravo.sk/top/zakony/zbierka-zakonov/nariadenie-vlady-slovenskej-republiky-o-podmienkach-poskytovania-podpory-v-ramci-spolocnej-organizacie-trhu-s-vinom-351.html", "http://profit.etrend.sk/archiv-profitu/rok-/cislo-Okt%C3%B3ber/kto-chce-zbohatnut-na-klcovani-vinohradov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:32.875023+00:00"}
{"id": "vr36170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36170", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Štátny jazyk, štátny jazyk sa normálne používa, má sa používať v orgánoch verejnej správy, sú povinné používať štátny jazyk.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nové znenie jazykového zákona stále zachováva povinnosť používať štátny jazyk v orgánoch verejnej správy. Citujeme § 3 ods.1: \"Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci obecnej polície, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk“; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.\"", "analysis_paragraphs": ["Nové znenie jazykového zákona stále zachováva povinnosť používať štátny jazyk v orgánoch verejnej správy. Citujeme § 3 ods.1: \"Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci obecnej polície, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk“; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:25.003029+00:00"}
{"id": "vr16529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16529", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na konci roku 2009 sa zadlženost Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) podla verejne dostupných záverecných úctov z rokov 2008 a 2009 pohybovala na úrovni 20,3 %, co sa zásadným spôsobom odlišuje od císel deklarovaných zo strany Freša. Ku koncu apríla 2017 v súcasnosti nie sú verejne dostupné oficiálne údaje. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["Na konci roku 2009 sa zadlženost Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) podla verejne dostupných záverecných úctov z rokov 2008 a 2009 pohybovala na úrovni 20,3 %, co sa zásadným spôsobom odlišuje od císel deklarovaných zo strany Freša. Ku koncu apríla 2017 v súcasnosti nie sú verejne dostupné oficiálne údaje. Výrok preto hodnotíme ako neoveritelný."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "uvedeného paragrafu", "portál upozornuje", "webstránky BSK", "2015", "2016"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10021386", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024826", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-583#cl1-cast4", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/#ind6", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zadlzenie-bratislavskeho-kraja-kleslo-o-800-tisic-242852.aspx", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10061591", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10067237"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:13.694915+00:00"}
{"id": "vr13799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13799", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Preto vláda považuje za nevyhnutné (...) vytvoriť Národný register osôb so zdravotným postihnutím z dôvodu celospoločenského záujmu.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa odpovede (. pdf , s. 5) bývalej ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky Z. Zvolenskej na interpeláciu poslanca M. Hubu podanú 23. apríla 2014 vo veci plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, je otázka vytvorenia sľubovaného Národného registra osôb so zdravotným postihnutím v gescii Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Národný register osôb so zdravotným postihnutím nebol zatiaľ vytvorený a ani v súčasnosti nie sú žiadne dostupné informácie o tom, že by sa o ňom rokovalo. Tento sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Podľa odpovede (. pdf , s. 5) bývalej ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky Z. Zvolenskej na interpeláciu poslanca M. Hubu podanú 23. apríla 2014 vo veci plnenia Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, je otázka vytvorenia sľubovaného Národného registra osôb so zdravotným postihnutím v gescii Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Národný register osôb so zdravotným postihnutím nebol zatiaľ vytvorený a ani v súčasnosti nie sú žiadne dostupné informácie o tom, že by sa o ňom rokovalo. Tento sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2015-11-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwj4_rz2gc3JAhUGfywKHdk_D6QQFggeMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D402012&usg=AFQjCNHI9Jx_m5RSIceF5qiwaOceC2MnFg&sig2=7sJkWJ6l8vHtIhSqMl9pIw&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:23.180956+00:00"}
{"id": "vr14156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14156", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...za krátkeho pôsobenia Radičovej koalície sme zachraňovali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorú predtým Zuzana Zvolenská nechala v strate mínus 120 miliónov nie korún, ale eur. Hrozila jej nútená správa.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa mediálnych správ a výročnej správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2010 (pdf.) sa dlh naozaj vyšplhal v roku 2010 na úroveň 120 miliónov €. VšZP prijala po odhalení dlhu auditom opatrenia na jeho zníženie, nejednalo sa o priame štátne zásahy, ale zmeny vychádzajúce z iniciatívy poisťovne. Záležitosti spojené s hospodárením poisťovne má na starosť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v ktorého kompetencii je predpísanie ozdravného plánu alebo zavedenie nútenej správy. Ani jedno z týchto opatrení nebolo zavedené. Je tak pravdou, že vláda sa musela v tomto období zaoberať VšZP, nedošlo však k jej zachraňovaniu v zmysle prevzatia riadenia či poskytnutia pôžičky, a novela zákona, ktorá zaviedla podmienku platobnej schopnosti a sprísnila podmienky fungovania bola prijatá až za nasledujúcej vlády Roberta Fica. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mediálnych správ a výročnej správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rok 2010 (pdf.) sa dlh naozaj vyšplhal v roku 2010 na úroveň 120 miliónov €. VšZP prijala po odhalení dlhu auditom opatrenia na jeho zníženie, nejednalo sa o priame štátne zásahy, ale zmeny vychádzajúce z iniciatívy poisťovne. Záležitosti spojené s hospodárením poisťovne má na starosť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v ktorého kompetencii je predpísanie ozdravného plánu alebo zavedenie nútenej správy. Ani jedno z týchto opatrení nebolo zavedené. Je tak pravdou, že vláda sa musela v tomto období zaoberať VšZP, nedošlo však k jej zachraňovaniu v zmysle prevzatia riadenia či poskytnutia pôžičky, a novela zákona, ktorá zaviedla podmienku platobnej schopnosti a sprísnila podmienky fungovania bola prijatá až za nasledujúcej vlády Roberta Fica. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["mediálnych správ", "výročnej správy", "novela", "auditu", "nedošlo", "Zákone"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5828291/dlh-vszp-moze-byt-viac-ako-120-milionov-eur.html", "https://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/Vyrocna_sprava_VsZP_2010_2.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-185", "http://www.poistovne.sk/27632-sk/vseobecna-zdravotna-poistovna-vykazala-zisk-namiesto-straty.php", "https://www.adcc.sk/aktuality/347/vszp-chce-problem-stareho-dlhu-vyriesit-sama.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-185"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:06.285612+00:00"}
{"id": "vr18448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18448", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...byť desať rokov premiérom, to je rekord. Žiadny premiér na Slovensku nebol tak dlho vo funkcii.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico zasadol prvýkrát do pozície predsedu vlády SR od 4. júla 2006. Túto funkciu zastával až do konca volebného obdobia, teda do 8. júla 2010. Druhýkrát sa do tejto pozície dostal 4. apríla 2012, v ktorej zotrval riadne do skončenia trvania vlády SR, a to do 23. marca 2016. Na to nadväzuje aj tretia vláda Roberta Fica, ktorá začala svoje funkčné obdobie 23. marca 2016 a ktoré bolo predčasne ukončené 22. marca 2018. Po spočítaní týchto údajov (4+4+2) konštatujeme, že Robert Fico naozaj dokopy zastával funkciu predsedu vlády SR desať rokov, čo je najdlhšie zastávanie tohto postu na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico zasadol prvýkrát do pozície predsedu vlády SR od 4. júla 2006. Túto funkciu zastával až do konca volebného obdobia, teda do 8. júla 2010. Druhýkrát sa do tejto pozície dostal 4. apríla 2012, v ktorej zotrval riadne do skončenia trvania vlády SR, a to do 23. marca 2016. Na to nadväzuje aj tretia vláda Roberta Fica, ktorá začala svoje funkčné obdobie 23. marca 2016 a ktoré bolo predčasne ukončené 22. marca 2018. Po spočítaní týchto údajov (4+4+2) konštatujeme, že Robert Fico naozaj dokopy zastával funkciu predsedu vlády SR desať rokov, čo je najdlhšie zastávanie tohto postu na Slovensku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["prvýkrát", "Druhýkrát", "tretia", "Prvý", "Druhým", "Tretím", "1992-1994", "1994-1998", "vlády", "1998-2002", "2002-2006", "2010-2012", "úradu"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-12-12-1989-do-26-6-1990/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-27-6-1990-do-22-4-1991/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-23-4-1991-do-24-6-1992/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-24-6-1992-do-15-3-1994/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-15-3-1994-do-13-12-1994/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:51.482259+00:00"}
{"id": "vr36361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36361", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Mne len chýba, že zatiaľ z hľadiska odborníkov, ktorí sa k tomu vyjadrili, je sám. Nikto, ja som nečítal jeden odborný názor a už sa ich pár objavilo, nie sú na strane pána ministra minimálne z hľadiska času, akom chce toto realizovať. Takže dobre, to o niečom svedčí.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z názorov citovaných v SME o niečo vyššie je jasné, že nikto časový harmonogram ministra nepodporuje.", "analysis_paragraphs": ["Z názorov citovaných v SME o niečo vyššie je jasné, že nikto časový harmonogram ministra nepodporuje."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:41.841958+00:00"}
{"id": "vr37226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37226", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Po druhé, myslím si, že konečne využijeme viac vynikajúci potenciál nášho ministra zahraničných vecí, ktorý už v minulosti preukázal, že je schopný dohodu vytĺcť aj za okolností, kde už na ňu všetci ostatné rezignovali. Moderátor: \"Napríklad ten Krajanský zákon v minulosti.\" Napríklad", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Postup Dzurindovej vlády počas prijímania Krajanského zákona v Maďarsku výstižne zhŕňa odborný článok V. Havlíka . Je pravdepodobné, že Maďarsko pripravilo neskoršie zmiernenie Krajanského zákona na naliehanie Slovenska, avšak akú úlohu v tom zohral vtedajší premiér Dzurinda nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Postup Dzurindovej vlády počas prijímania Krajanského zákona v Maďarsku výstižne zhŕňa odborný článok V. Havlíka . Je pravdepodobné, že Maďarsko pripravilo neskoršie zmiernenie Krajanského zákona na naliehanie Slovenska, avšak akú úlohu v tom zohral vtedajší premiér Dzurinda nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["V. Havlíka"], "url": ["http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:56.084432+00:00"}
{"id": "vr31879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31879", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Kasu, v ktorej diery ste urobili aj vy a vymenoval som vám tu niekoľko položiek skoro za 300 miliónov eur, ktoré ste zámerne nezahrnuli do rozpočtu.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kažimír sa pravdepodobne nechal uniesť a udávané číslo si prikrášlil. V rovnakej relácii totiž udáva číslo 228 miliónov EUR, čo sa podľa nás nedá klasifikovať ako \"skoro\" 300 miliónov. Okrem toho položky, ktoré vymenuváva nedosahujú ani úroveň 228 miliónov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír sa pravdepodobne nechal uniesť a udávané číslo si prikrášlil. V rovnakej relácii totiž udáva číslo 228 miliónov EUR, čo sa podľa nás nedá klasifikovať ako \"skoro\" 300 miliónov. Okrem toho položky, ktoré vymenuváva nedosahujú ani úroveň 228 miliónov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:17.747163+00:00"}
{"id": "vr27975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27975", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Často dneska počúvame, že Európska únia chce posilňovať svoje úrady a tak svoje kompetencie. Ale to nie je možné, pretože takéto posilnenie musia schváliť všetky štáty. Jeden nesúhlas a nemôže sa to realizovať.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednomyseľné rozhodnutie , teda súhlas (alebo zdržanie sa) všetkých členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje pri rozhodnutiach dôležitých pre rozvoj únie, napr. v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, daňovej politiky a pod. V týchto oblastiach má de facto každý členský štát právo veta.", "analysis_paragraphs": ["Jednomyseľné rozhodnutie , teda súhlas (alebo zdržanie sa) všetkých členských štátov sa v súčasnosti vyžaduje pri rozhodnutiach dôležitých pre rozvoj únie, napr. v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti, daňovej politiky a pod. V týchto oblastiach má de facto každý členský štát právo veta."], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Jednomyseľné rozhodnutie"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/rozhodovaci-proces-v-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:42.857896+00:00"}
{"id": "vr33243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33243", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Nemecku, nášmu hlavnému obchodnému partnerovi, na ktorého sa pán minister vyhovárate, klesla nezamestnanosť za posledné dva roky o viac ako 2%. Nevzrástla.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Stránka Spolkového štatistického úradu ako najnovší údaj uvádza nezamestnanosť na úrovni 5,3% v decembri 2012. Časovému intervalu dva roky, o ktorom hovorí Miroslav Beblavý, zodpovedá teda údaj z decembra 2010. V tomto mesiaci dosahovala nezamestnanosť v Nemecku 6,6%. Rozdiel medzi spomenutými hodnotami je teda iba 1,3%, nie viac ako 2%, ako hovorí Miroslav Beblavý. I keď sa pozrieme na údaje za celý rok 2012 a 2010, rozdiel je iba 1,6 percentuálneho bodu.", "analysis_paragraphs": ["Stránka Spolkového štatistického úradu ako najnovší údaj uvádza nezamestnanosť na úrovni 5,3% v decembri 2012. Časovému intervalu dva roky, o ktorom hovorí Miroslav Beblavý, zodpovedá teda údaj z decembra 2010. V tomto mesiaci dosahovala nezamestnanosť v Nemecku 6,6%. Rozdiel medzi spomenutými hodnotami je teda iba 1,3%, nie viac ako 2%, ako hovorí Miroslav Beblavý. I keď sa pozrieme na údaje za celý rok 2012 a 2010, rozdiel je iba 1,6 percentuálneho bodu."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["údaj", "údaje"], "url": ["https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/ShortTermIndicators/LabourMarket/arb410.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipsun20&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:49.925947+00:00"}
{"id": "vr36630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36630", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V januári 2010 bol na základe policajnej akcie v Írsku zadržaný občan.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu pravda.sk bol Slovák Štefan Gonda zadržaný na základe policajnej akcie v Írsku.\" Podľa SME ,, Kufor 49-ročného Slováka, ktorý dlhodobo žije v írskom Dubline, odletel. Aj s výbušninou, ktorá patrí medzi najsilnejšie. V utorok ho na pol dňa zatkla írska polícia, kt orá v jeho byte našla 90 gramov trhaviny.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu pravda.sk bol Slovák Štefan Gonda zadržaný na základe policajnej akcie v Írsku.\" Podľa SME ,, Kufor 49-ročného Slováka, ktorý dlhodobo žije v írskom Dubline, odletel. Aj s výbušninou, ktorá patrí medzi najsilnejšie. V utorok ho na pol dňa zatkla írska polícia, kt orá v jeho byte našla 90 gramov trhaviny.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/cestujuci-gonda-vybusnina-nebola-vo-vnutri-batohu-ale-na-popruhu-pyg-/sk_domace.asp?c=A100125_144221_sk_domace_p23", "http://www.sme.sk/c/5179110/policajti-na-letisku-schovali-vybusniny-do-batozin-jedna-odletela-do-dublinu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:35.699083+00:00"}
{"id": "vr37929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37929", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Moderátor: \"Chcem sa to naozaj opýtať. 90% obyvateľstvo napr. rómskej národnosti žije v niektorých osadách. Vy si viete predstaviť, že teda príde nejaký Róm na daný úrad, daná pracovníčka nebude vôbec vedieť po rómsky a musí zabezpečiť ten preklad do rómskeho jazyka. Ako to urobí?\" Veľmi jednoducho. Máme inštitúcie, ktoré sa zaoberajú rómštinou, čiže podpredseda vlády zo zákona bude tým metodickým orgánom, ktorá bude pomáhať samosprávam v tejto sfére. Budú musieť zaplatiť konkrétne služby, tlmočníka, prekladateľa, keď nebudú mať nejakého takého. Ale čo sa týka metodiky a možnosti pomôcť, tak to bude mať na bremene práve podpredseda vlády.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú: § 7a Právomoc podpredsedu vlády (1) Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „podpredseda vlády“) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. (2) Podpredseda vlády v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi verejnej správy vytvára podmienky, aby si osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli v prípade záujmu jazyk menšiny osvojiť. (3) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú: § 7a Právomoc podpredsedu vlády (1) Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „podpredseda vlády“) poskytuje odbornú a metodickú pomoc orgánom verejnej správy a organizačným zložkám bezpečnostných a záchranných zborov pri vykonávaní tohto zákona. (2) Podpredseda vlády v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi verejnej správy vytvára podmienky, aby si osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli v prípade záujmu jazyk menšiny osvojiť. (3) Podpredseda vlády predkladá vláde Slovenskej republiky raz za dva roky správu o stave používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky. K správe podľa prvej vety pred jej predložením zaujme stanovisko Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:02.550381+00:00"}
{"id": "49375", "numeric_id": 49375, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49375", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No tak ja si spomínam ako 9. augusta Erik Tomáš na tlačovej besede oznamoval doslova, že strana Hlas nepôjde do takej vlády, ktoré nebude garantovať dôchodcom trinásty dôchodok a už teda zrazu vidíme, že nakoniec to neplatí, lebo tie peniaze, a vy ste vedeli veľmi dobre, že tých peňazí nie je dosť, sami ste na to upozorňovali… Aj sa ukázalo 7. novembra Erik Tomáš hovorí, musím konštatovať, že Sociálna poisťovňa nie je schopná v tomto roku doručiť občanom trinásty dôchodok.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podmienkou pre zloženie vlády pre Erika Tomáša, ako aj pre Petra Pellegriniho, bolo zaručenie skutočných 13. dôchodkov vo výške priemerného dôchodku. Tomáš dva týždne po vymenovaní vlády, ktorej súčasťou je aj strana Hlas-SD, na tlačovej besede 7. novembra ohlásil, že na vyplatenie skutočného trinásteho dôchodku vo výške priemerného dôchodku v tomto roku štát nemá dostatok financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš na tlačovej besede (6:25) 10. augusta tohto roku oznámil, že „strana HLAS-SD nepôjde do takej vlády, ktorá nebude dôchodcom garantovať trinásty dôchodok, skutočný trinásty dôchodok, vo výške priemerného dôchodku“. Na rovnakej tlačovej besede, ako aj v nadväzujúcom uverejnenom príspevku , Tomáš ozrejmil sumu priemerného dôchodku vo výške 640 eur, ktorú mal dostať každý dôchodca ako trinásty dôchodok, ak bude strana HLAS-SD súčasťou vlády.\n\nOkrem Tomáša, aj predseda strany HLAS-SD Peter Pellegrini 10. júla 2023 na pracovnom sneme strany HLAS-SD v Púchove vyhlásil (1:21:29) , že „HLAS zavedie plnohodnotný trinásty dôchodok, aby už pred najbližšími Vianocami dostal každý jeden dôchodca zákonom garantovaných 578 eur, priemerný trinásty dôchodok.“\n\nNa tlačovej besede 7. novembra minister práce oznámil, že jeho cieľom je doručiť trinásty dôchodok všetkým dôchodcom v rovnakej výške v hodnote priemerného dôchodku za kalendárny rok 2023, približne vo výške 606 eur. Zároveň oznámil, že na dofinancovanie dôchodku v tomto roku chýba sociálnej poisťovni približne 124 miliónov eur. Od novembra tohto roku sa preto trináste dôchodky vyplácajú podľa doposiaľ platnej legislatívy, t.j. vo výške od 50 do 300 eur.\n\nPo rokovaní vlády 13. novembra Tomáš vyhlásil , že k súčasnému trinástemu dôchodku vláda schválila jednorazový príspevok vo výške 150 eur pre všetkých poberateľov dôchodkov. Táto suma mimoriadneho príspevku podľa ministra práce predstavuje približne štvrtinu priemerného dôchodku čo „zodpovedá časovému obdobiu [štvrť roka], v ktorom bude táto vláda pôsobiť v tomto roku“. Podľa Tomáša bude „skutočný trinásty dôchodok“ vo výške priemerného dôchodku vyplatený v decembri budúceho roku.\n\nTomáš v minulosti kritizoval návrh vtedajšieho ministra práce Milana Krajniaka o financovaní rodičovského bonusu, ktoré by podľa Tomáša spôsobilo „sekeru v štátnych financiách vyše pol miliardy eur“. Na margo mimoriadnej valorizácie dôchodkov Tomáš v relácii TA3 ozrejmil (7:08) , že zdroje finančných prostriedkov na navýšenie dôchodkov vidí v energofonde, eurofondoch alebo v rezorte obrany (predpokladám, že keď Sulík povedal, že sami upozorňovali na nedostatok financií, asi narážal na toto, aj keď to nie je priamo o 13. dôchodku).", "analysis_paragraphs": ["Podmienkou pre zloženie vlády pre Erika Tomáša, ako aj pre Petra Pellegriniho, bolo zaručenie skutočných 13. dôchodkov vo výške priemerného dôchodku. Tomáš dva týždne po vymenovaní vlády, ktorej súčasťou je aj strana Hlas-SD, na tlačovej besede 7. novembra ohlásil, že na vyplatenie skutočného trinásteho dôchodku vo výške priemerného dôchodku v tomto roku štát nemá dostatok financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš na tlačovej besede (6:25) 10. augusta tohto roku oznámil, že „strana HLAS-SD nepôjde do takej vlády, ktorá nebude dôchodcom garantovať trinásty dôchodok, skutočný trinásty dôchodok, vo výške priemerného dôchodku“. Na rovnakej tlačovej besede, ako aj v nadväzujúcom uverejnenom príspevku , Tomáš ozrejmil sumu priemerného dôchodku vo výške 640 eur, ktorú mal dostať každý dôchodca ako trinásty dôchodok, ak bude strana HLAS-SD súčasťou vlády.", "Okrem Tomáša, aj predseda strany HLAS-SD Peter Pellegrini 10. júla 2023 na pracovnom sneme strany HLAS-SD v Púchove vyhlásil (1:21:29) , že „HLAS zavedie plnohodnotný trinásty dôchodok, aby už pred najbližšími Vianocami dostal každý jeden dôchodca zákonom garantovaných 578 eur, priemerný trinásty dôchodok.“", "Na tlačovej besede 7. novembra minister práce oznámil, že jeho cieľom je doručiť trinásty dôchodok všetkým dôchodcom v rovnakej výške v hodnote priemerného dôchodku za kalendárny rok 2023, približne vo výške 606 eur. Zároveň oznámil, že na dofinancovanie dôchodku v tomto roku chýba sociálnej poisťovni približne 124 miliónov eur. Od novembra tohto roku sa preto trináste dôchodky vyplácajú podľa doposiaľ platnej legislatívy, t.j. vo výške od 50 do 300 eur.", "Po rokovaní vlády 13. novembra Tomáš vyhlásil , že k súčasnému trinástemu dôchodku vláda schválila jednorazový príspevok vo výške 150 eur pre všetkých poberateľov dôchodkov. Táto suma mimoriadneho príspevku podľa ministra práce predstavuje približne štvrtinu priemerného dôchodku čo „zodpovedá časovému obdobiu [štvrť roka], v ktorom bude táto vláda pôsobiť v tomto roku“. Podľa Tomáša bude „skutočný trinásty dôchodok“ vo výške priemerného dôchodku vyplatený v decembri budúceho roku.", "Tomáš v minulosti kritizoval návrh vtedajšieho ministra práce Milana Krajniaka o financovaní rodičovského bonusu, ktoré by podľa Tomáša spôsobilo „sekeru v štátnych financiách vyše pol miliardy eur“. Na margo mimoriadnej valorizácie dôchodkov Tomáš v relácii TA3 ozrejmil (7:08) , že zdroje finančných prostriedkov na navýšenie dôchodkov vidí v energofonde, eurofondoch alebo v rezorte obrany (predpokladám, že keď Sulík povedal, že sami upozorňovali na nedostatok financií, asi narážal na toto, aj keď to nie je priamo o 13. dôchodku)."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede (6:25)", "príspevku", "vyhlásil (1:21:29)", "tlačovej besede", "vyhlásil", "kritizoval", "relácii TA3 ozrejmil (7:08)"], "url": ["https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=557682593086784", "https://www.facebook.com/ErikTomasSR/posts/pfbid0PeHdUCsQuLu4VYHJRr5m4BWSofSPpTx2Wg9tNzQ2LcFxYjRKD2xkh69dUFSeqw1Xl", "https://www.youtube.com/watch?v=c4HhXGqW39E", "https://www.facebook.com/ErikTomasSR/videos/346392391271395/", "https://www.facebook.com/ErikTomasSR/videos/866368718533725/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/tomas-navrh-rodicovskeho-bonusu-zn/603288-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/266903/ma-stat-peniaze-na-vyssie-dochodky-erik-tomas-vidi-zdroj-financovania-vo-viacerych-rovinach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:22.813168+00:00"}
{"id": "vr14943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14943", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "...ľudia vo voľbách pred mesiacom a pol povedali, že chcú zmenu smerovania na Slovensku, pretože si neprajú, aby Smer vládol. Dve tretiny ľudí.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov Štatistického úradu získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, čo znamená že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Lipšicov dovetok, že voliči si neprajú, aby vládol SMER-SD, nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov Štatistického úradu získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, čo znamená že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Lipšicov dovetok, že voliči si neprajú, aby vládol SMER-SD, nehodnotíme."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:56.859056+00:00"}
{"id": "vr34777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34777", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No ale teda veď dosť jasne sa rezignovaný minister zahraničných vecí vyjadril tu na Slovensku a ďalší významní predstavitelia. Podpredseda vlády, ktorí povedali jednostranne my nebudeme s vami konzultovať, jednoducho my si splníme tento náš sľub.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej správy MZV či denníka HN , minister zahraničných vecí M. Lajčák počas stretnutia s budúcim ministrom zahraničných vecí Maďarska J. Martonyim (12.5. 2010) vyjadril nespokojnosť, že maďarská strana chce schváliť zákon o štátnom občianstve bez konzultácií so slovenskými partnermi. Presné slová J. Martonyiho nie sú k dispozícií. Posledné kroky maďarského parlamentu však dávajú za pravdu M. Maďaričovi a k žiadnym konzultáciám podľa dostupných informácií ohľadom prijatého zákona nedošlo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej správy MZV či denníka HN , minister zahraničných vecí M. Lajčák počas stretnutia s budúcim ministrom zahraničných vecí Maďarska J. Martonyim (12.5. 2010) vyjadril nespokojnosť, že maďarská strana chce schváliť zákon o štátnom občianstve bez konzultácií so slovenskými partnermi. Presné slová J. Martonyiho nie sú k dispozícií. Posledné kroky maďarského parlamentu však dávajú za pravdu M. Maďaričovi a k žiadnym konzultáciám podľa dostupných informácií ohľadom prijatého zákona nedošlo."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej správy MZV", "HN"], "url": ["http://www.unnewyork.mfa.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_E04A1A3A3E6E5B38C1257722003AC94A", "http://hnonline.sk/svet/c1-43450420-lajcak-madarske-dvojite-obcianstvo-nie-je-stastne-gesto"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:27.737285+00:00"}
{"id": "vr14481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14481", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Na Slovensku máme nezamestnanosť dnes uvádzajú, niečo ľahko nad 10%.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2016 dosiahla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 10,39 % . Posledný dostupný údaj ŠÚ SR je za tretí kvartál roku 2015. Miera nezamestnanosti je tu uvedená na úrovni 11,3 %. Eurostat za december 2015 uvádza 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miera evidovanej nezamestnanosti v januári 2016 dosiahla podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 10,39 % . Posledný dostupný údaj ŠÚ SR je za tretí kvartál roku 2015. Miera nezamestnanosti je tu uvedená na úrovni 11,3 %. Eurostat za december 2015 uvádza 10,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["10,39 %", "ŠÚ SR", "Eurostat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/v-januari-evidovana-nezamestnanost-klesla-na-1039.html?page_id=585686", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=41&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:56.024461+00:00"}
{"id": "48177", "numeric_id": 48177, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48177", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Nikde v Európe to neurobili (pozn. zatvorili školy) ani na základe druhej vlny, ktoré sme tu mali, ani na základe tretej vlny.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kvôli pandémií Covidu-19 boli uzavreté školy po celom svete, vrátane európskych krajín. Podľa interaktívnej mapy UNESCO boli počas druhej vlny na jeseň 2020 uzavreté školské zariadenia okrem Slovenska aj v Poľsku, Rakúsku či Rumunsku.\n\nK 22. februáru 2021 (tretia vlna, pozn.) boli zavreté školy aj v Nemecku či Írsku. 1. novembra 2021 boli uzavreté školy v Lotyšsku či Bulharsku.\n\nNapriek tomu, že Slovensko patrilo k štátom, v ktorých sa uzatvorili školy na najdlhšie obdobie, uvedené dáta odporujú tvrdeniu ministra školstva Gröhlinga a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kvôli pandémií Covidu-19 boli uzavreté školy po celom svete, vrátane európskych krajín. Podľa interaktívnej mapy UNESCO boli počas druhej vlny na jeseň 2020 uzavreté školské zariadenia okrem Slovenska aj v Poľsku, Rakúsku či Rumunsku.", "K 22. februáru 2021 (tretia vlna, pozn.) boli zavreté školy aj v Nemecku či Írsku. 1. novembra 2021 boli uzavreté školy v Lotyšsku či Bulharsku.", "Napriek tomu, že Slovensko patrilo k štátom, v ktorých sa uzatvorili školy na najdlhšie obdobie, uvedené dáta odporujú tvrdeniu ministra školstva Gröhlinga a preto jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["mapy", "patrilo"], "url": ["https://en.unesco.org/covid19/educationresponse#durationschoolclosures", "https://dennikn.sk/2254421/len-dve-krajiny-v-eu-mali-skoly-uplne-ci-ciastocne-zatvorene-dlhsie-ako-slovensko-porovnanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:48.470142+00:00"}
{"id": "vr31704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31704", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sa bavíme o zadlžovaní dovoľte mi jeden údaj. My sme prevzali, odovzdali, prepáčte,nemocnice v roku 2010 z dlhom 150 miliónov euro. Na konci roku 2011, tento dlh už bol 330 miliónov euro.To znamená, že podstatne viac zadlžovali niektoré sektory ako to bolo v našom prípade.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico zavádza ak tvrdí, že jeho vláda zanechala dlh v nemocniciach len 150 miliónov eur. Do tohoto dlhu je potrebné započítať aj nenávratnú finančnú pomoc 130 miliónov eur v roku 2009. Bez tejto nenávratnej pomoci by bol dlh na konci vlády R. Fica na úrovni 280 miliónov eur. R. Fico neuvádza správny údaj o zadĺženosti nemocníc na konci roku 2011. Podľa údajom Ministerstva zdravotníctva SR bol tento dlh k októbru 2011 na úrovni 420 miliónov eur. R. Fico uvádza údaje o dlhoch netransformovaných nemocníc. Podľa informácií z tlačovej besedy na ministerstve zdravotníctva zo dňa 21. októbra 2010 , na ktorej minister Uhliarik hovoril o upratovaní a šetrení v nemocniciach, po vláde Roberta Fica zostal dlh nemocníc vo výške 148,7 miliónov eur. Vláda Roberta Fica však tento dlh v roku 2009 nemocniciam znížila prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci vo výške 130 miliónov eur. V septembri 2011 vláda I. Radičovej rozhodla , že túto \"pôžičku\" nebudú musieť nemocnice vrátiť. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že vláda R. Fica zanechala nemocnice s dlhom len 150 miliónov eur. Bez finančnej pomoci by dlh bol 280 miliónov eur. Na konci roka 2011 bol podľa informácií z tlačovej besedy ministerstva zdravotníctva zo dňa 19. októbra 2011 dlh netransformovaných nemocníc viac ako 420 miliónov eur. Vzhľadom na plánovanú transformáciu nemocníc sa vláda I. Radičovej rozhodla dať na oddlženie nemocníc 350 miliónov eur. Z tejto sumy bolo nemocniciam vyplatených len 310 miliónov eur. Ďalších 40 miliónov eur, stopol minister financií Mikloš. Dôvodom bolo zastavenie transformácie nemocníc. R. Fico sa pravdepodobne odvoláva na odhad HPI ohľadom zadlžovania nemocníc. V júli 2011 HPI zverejnilo odhad mesačného zadlžovania nemocníc o 10 až 11 miliónov eur mesačne a ku koncu roka 2011 mal dlh nemocníc predstavovať okolo 330 miliónov eur. Tento odhad sa však nepotvrdil. Z uvedeného vyplýva, že dlh v októbri 2011 v netransformovaných nemocniciach bol 420 miliónov. Vláda dala na oddlženie nemocníc celkovo 310 miliónov eur. Kvôli zastaveniu transformácii nemocníc minister financií Mikloš stopol ďalších 40 miliónov. R. Fico neuvádza správny údaj o dlhu nemocníc na konci roka 2011. Rozdiel medzi číslami uvedenými R. Ficom a objektívnymi je 180 mil. vs. 160 mil., o ktoré stúpla zadĺženosť nemocníc počas Radičovej vlády. Výrok je preto nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico zavádza ak tvrdí, že jeho vláda zanechala dlh v nemocniciach len 150 miliónov eur. Do tohoto dlhu je potrebné započítať aj nenávratnú finančnú pomoc 130 miliónov eur v roku 2009. Bez tejto nenávratnej pomoci by bol dlh na konci vlády R. Fica na úrovni 280 miliónov eur. R. Fico neuvádza správny údaj o zadĺženosti nemocníc na konci roku 2011. Podľa údajom Ministerstva zdravotníctva SR bol tento dlh k októbru 2011 na úrovni 420 miliónov eur. R. Fico uvádza údaje o dlhoch netransformovaných nemocníc. Podľa informácií z tlačovej besedy na ministerstve zdravotníctva zo dňa 21. októbra 2010 , na ktorej minister Uhliarik hovoril o upratovaní a šetrení v nemocniciach, po vláde Roberta Fica zostal dlh nemocníc vo výške 148,7 miliónov eur. Vláda Roberta Fica však tento dlh v roku 2009 nemocniciam znížila prostredníctvom poskytnutia finančnej pomoci vo výške 130 miliónov eur. V septembri 2011 vláda I. Radičovej rozhodla , že túto \"pôžičku\" nebudú musieť nemocnice vrátiť. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že vláda R. Fica zanechala nemocnice s dlhom len 150 miliónov eur. Bez finančnej pomoci by dlh bol 280 miliónov eur. Na konci roka 2011 bol podľa informácií z tlačovej besedy ministerstva zdravotníctva zo dňa 19. októbra 2011 dlh netransformovaných nemocníc viac ako 420 miliónov eur. Vzhľadom na plánovanú transformáciu nemocníc sa vláda I. Radičovej rozhodla dať na oddlženie nemocníc 350 miliónov eur. Z tejto sumy bolo nemocniciam vyplatených len 310 miliónov eur. Ďalších 40 miliónov eur, stopol minister financií Mikloš. Dôvodom bolo zastavenie transformácie nemocníc. R. Fico sa pravdepodobne odvoláva na odhad HPI ohľadom zadlžovania nemocníc. V júli 2011 HPI zverejnilo odhad mesačného zadlžovania nemocníc o 10 až 11 miliónov eur mesačne a ku koncu roka 2011 mal dlh nemocníc predstavovať okolo 330 miliónov eur. Tento odhad sa však nepotvrdil. Z uvedeného vyplýva, že dlh v októbri 2011 v netransformovaných nemocniciach bol 420 miliónov. Vláda dala na oddlženie nemocníc celkovo 310 miliónov eur. Kvôli zastaveniu transformácii nemocníc minister financií Mikloš stopol ďalších 40 miliónov. R. Fico neuvádza správny údaj o dlhu nemocníc na konci roka 2011. Rozdiel medzi číslami uvedenými R. Ficom a objektívnymi je 180 mil. vs. 160 mil., o ktoré stúpla zadĺženosť nemocníc počas Radičovej vlády. Výrok je preto nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["21. októbra 2010", "rozhodla", "19. októbra 2011", "oddlženie", "stopol", "odhad HPI"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?zaciname-upratovat-a-setrit-v-nemocniciach", "http://www.zzz.sk/?clanok=10951", "http://www.health.gov.sk/Clanok?minister-ivan-uhliarik-o-transformacii-musi-rozhodnut-vlada", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/na-oddlzenie-nemocnic-pojde-asi-350-m/392892-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6133725/miklos-stopol-peniaze-pre-nemocnice.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/4421/pred-troma-rokmi-vznikol-web-veritel-sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:58.463125+00:00"}
{"id": "vr28485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28485", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Zverejnili sa dva audity, zverejnil sa audit personálny a audit ekonomický. Audit právny sa nezverejnil, vzhľadom k tomu, že v tomto audite boli navrhnuté postupy ako postupovať v súvislosti s so súdnymi spormi, ktoré sme mali.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hneď po svojom nástupe do funkcie primátora, na prelome rokov 2010 a 2011, dal Richard Rybníček vypracovať tri audity, aby zistil, v akom stave sa mesto nachádza. Dva z nich, ekonomický a procesný , radnica zverejnila na internete, výsledky právneho auditu odmietli zverejniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože spomínané dva audity sú skutočne zverejnené, pričom Rybníček otvorene priznáva, že právny audit zverejnený nebol. Demagog.SK však nie je schopný overiť, aký je skutočný dôvod nezverejnenia auditu. Trenčianska mimovládna organizácia Centrum environmentálnych aktivít žiadala na základe zákona o prístupe k informáciám zverejniť tiež právny audit a po odmietnutí zo strany mesta sa obrátili na súd. Organizácia CEA spor vyhrala a Krajský súd nariadil mestu Trenčín, že musí zverejniť výsledky právneho auditu. Trenčiansky primátor Richard Rybníček vyhlásil, že mesto sa určite odvolá na Najvyšší súd. Argumentuje, že celú správu z právneho auditu nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé údaje a ich zverejnenie by mohlo poškodiť mesto. Okrem iného sú v audite naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. „Sú tam niektoré informácie, ktoré by mohli naznačiť stranám, s ktorými sa súdime, spôsob, ako budeme postupovať. Keby som to teraz celé zverejnil, neviem zaručiť ochranu mesta a potom sa pýtam, aký to má zmysel,“ zdôvodnil primátor Rybníček svoj postoj. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hneď po svojom nástupe do funkcie primátora, na prelome rokov 2010 a 2011, dal Richard Rybníček vypracovať tri audity, aby zistil, v akom stave sa mesto nachádza. Dva z nich, ekonomický a procesný , radnica zverejnila na internete, výsledky právneho auditu odmietli zverejniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože spomínané dva audity sú skutočne zverejnené, pričom Rybníček otvorene priznáva, že právny audit zverejnený nebol. Demagog.SK však nie je schopný overiť, aký je skutočný dôvod nezverejnenia auditu. Trenčianska mimovládna organizácia Centrum environmentálnych aktivít žiadala na základe zákona o prístupe k informáciám zverejniť tiež právny audit a po odmietnutí zo strany mesta sa obrátili na súd. Organizácia CEA spor vyhrala a Krajský súd nariadil mestu Trenčín, že musí zverejniť výsledky právneho auditu. Trenčiansky primátor Richard Rybníček vyhlásil, že mesto sa určite odvolá na Najvyšší súd. Argumentuje, že celú správu z právneho auditu nemôže zverejniť, pretože obsahuje citlivé údaje a ich zverejnenie by mohlo poškodiť mesto. Okrem iného sú v audite naznačené možnosti, ako chce mesto postupovať pri riešení súdnych sporov. „Sú tam niektoré informácie, ktoré by mohli naznačiť stranám, s ktorými sa súdime, spôsob, ako budeme postupovať. Keby som to teraz celé zverejnil, neviem zaručiť ochranu mesta a potom sa pýtam, aký to má zmysel,“ zdôvodnil primátor Rybníček svoj postoj. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["stave", "ekonomický", "procesný", "právneho", "organizácia", "Krajský", "odvolá", "Rybníček"], "url": ["http://www.trencin.sk/65033", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000169608/Z%E1vere%E8n%E1%20spr%E1va%20Mesto%20Tren%E8%EDn%20-%20marec%202011.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000169640/Z%E1vere%E8n%E1%20spr%E1va%20pre%20procesn%FD%20audit.pdf", "http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html", "http://trencin.sme.sk/c/6451685/sud-zrusil-rozhodnutie-mesta-trencin-nezverejnit-pravny-audit.html", "http://www.scribd.com/doc/226923218/Pravny-audit-Mesta-Tren%C4%8Din-Rozsudok-KS-2014", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/315570-trencin-prehral-spor-s-aktivistami-obrati-sa-na-najvyssi-sud/", "http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/sudne-tahanice-audit-mesta-trencin-co-taji-primator-rybnicek.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:58.610895+00:00"}
{"id": "vr39022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39022", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Jednoducho vždy existujú alternatívy. Kráčať po ceste len preto, že tam kráča nejaký dav a ten dav tam kráča preto, lebo francúzske a talianske banky sú v problémoch, pretože disponujú 95 % dlhopisov Grécka.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra Bloomberg : Banky v Nemecku patria medzi najväčších zahraničných vlastníkov gréckych dlhopisov. Na konci minulého roka (2010) mali grécke dlhopisy za 22,7 miliardy eur. Najväčšími veriteľmi Grécka sú síce francúzske banky, ktoré evidujú celkové pohľadávky vo výške 55,6 miliardy eur, ale grécke vládne dlhopisy tvoria z toho \"len\" 15 miliárd eur. Celková hodnota francúzskych pohľadávok je taká vysoká preto, lebo grécka Emporiki Bank je dcérou francúzskej Crédit Agricole. Nemecké finančné ústavy nemajú v Grécku žiadnu väčšiu banku. Denník sme : Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) talianske banky vlastnia grécke dlhopisy v hodnote 193 mil. eur. Podiel gréckych dlhopisov v bilancii slovenského bankového sektora nie je veľmi vysoký a nepredstavuje významné riziko pre banky. Podľa výkonného riaditeľa útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimíra Dvořáčka majú slovenské banky v gréckych dlhopisoch zhruba pol miliardy eur. \"Slovenský bankový sektor nemá veľmi vysokú expozíciu v gréckych dlhopisoch, celkový objem je 500 mil. eur,“ , informoval internetový server 24hodín . Z daných údajov vyplýva, že talianske a francúzske banky nemôžu vlastniť 95% gréckych dlhopisov. Dokonca slovenské banky vlastnia viac gréckych dlhopisov ako talianske.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra Bloomberg : Banky v Nemecku patria medzi najväčších zahraničných vlastníkov gréckych dlhopisov. Na konci minulého roka (2010) mali grécke dlhopisy za 22,7 miliardy eur. Najväčšími veriteľmi Grécka sú síce francúzske banky, ktoré evidujú celkové pohľadávky vo výške 55,6 miliardy eur, ale grécke vládne dlhopisy tvoria z toho \"len\" 15 miliárd eur. Celková hodnota francúzskych pohľadávok je taká vysoká preto, lebo grécka Emporiki Bank je dcérou francúzskej Crédit Agricole. Nemecké finančné ústavy nemajú v Grécku žiadnu väčšiu banku. Denník sme : Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) talianske banky vlastnia grécke dlhopisy v hodnote 193 mil. eur. Podiel gréckych dlhopisov v bilancii slovenského bankového sektora nie je veľmi vysoký a nepredstavuje významné riziko pre banky. Podľa výkonného riaditeľa útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (NBS) Vladimíra Dvořáčka majú slovenské banky v gréckych dlhopisoch zhruba pol miliardy eur. \"Slovenský bankový sektor nemá veľmi vysokú expozíciu v gréckych dlhopisoch, celkový objem je 500 mil. eur,“ , informoval internetový server 24hodín . Z daných údajov vyplýva, že talianske a francúzske banky nemôžu vlastniť 95% gréckych dlhopisov. Dokonca slovenské banky vlastnia viac gréckych dlhopisov ako talianske."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra Bloomberg", "Denník sme", "24hodín"], "url": ["http://www.bloomberg.com/news/2011-06-05/german-banks-top-french-with-23-billion-in-greek-debt-bis-says.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5956117/talianske-banky-vlastnia-grecke-dlhopisy-za-200-milionov.html", "http://www.24hod.sk/slovenske-banky-vlastnia-grecke-dlhopisy-za-pol-miliardy-eur-cl166020.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:41.690709+00:00"}
{"id": "vr30000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30000", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "...a nezabudnite na to, že Nemci poslali už na svoje hranice vlastnú armádu, takže je to veľmi veľmi vážny problém.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade Nemecka informácie hovoria iba o obnovení hraničných kontrol na hraniciach s Rakúskom. Pomoc armády pri kontrole hraníc zaviedlo iba Rakúsko a takisto nasadenie armády schválil aj maďarský parlament, no nasadenie nemeckej armády pri kontrole hraníc sa v oficiálnych vyhláseniach ani v iných zdrojoch nespomína. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V prípade Nemecka informácie hovoria iba o obnovení hraničných kontrol na hraniciach s Rakúskom. Pomoc armády pri kontrole hraníc zaviedlo iba Rakúsko a takisto nasadenie armády schválil aj maďarský parlament, no nasadenie nemeckej armády pri kontrole hraníc sa v oficiálnych vyhláseniach ani v iných zdrojoch nespomína. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["hraničných kontrol", "Rakúsko", "maďarský"], "url": ["http://http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367505-nemecko-je-na-pokraji-moznosti-udajne-zavadza-docasne-hranicne-kontroly/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1584196-na-hranice-stredni-evropy-se-vraci-vojaci-a-policiste", "http://www.sme.sk/c/8009000/madarsko-moze-proti-utecencom-nasadit-armadu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:09.452073+00:00"}
{"id": "vr35618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35618", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podľa mňa to je podvrh. Ja som to povedal jasne na prokuratúre aj na polícii, pokiaľ sme vypovedali.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico už sa už od začiatku vyjadruje , že nahrávka je podvrh a nejde o jeho hlas.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico už sa už od začiatku vyjadruje , že nahrávka je podvrh a nejde o jeho hlas."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vyjadruje"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5625468/fico-hovoril-o-nahravke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:13.632449+00:00"}
{"id": "vr26575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26575", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Ja sa nepochybne vnímam ako kandidát SaS, ako kandidát strany, ktorá má 5% preferencie, možno 6, možno 4,8.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre účely overenia výroku uvádzame preferencie strany SaS za posledné tri mesiace (november 2013 a január 2014). Je pravdou, že strana SaS sa pohybuje na úrovni približne 5%, teda na hranici zvoliteľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre účely overenia výroku uvádzame preferencie strany SaS za posledné tri mesiace (november 2013 a január 2014). Je pravdou, že strana SaS sa pohybuje na úrovni približne 5%, teda na hranici zvoliteľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Polis (december 2013)", "Polis (november 2013)", "Focus (november 2013)", "MEDIAN (január 2014)"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prieskum-sulikovci-ostali-mimo-kotleba-dobieha-lipsica-596594", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=229884", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotlebova-strana-prekvapila-v-prieskume-600941", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kotlebova-strana-prekvapila-v-prieskume-600941"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:34.895968+00:00"}
{"id": "42344", "numeric_id": 42344, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42344", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...čo sa tam (na Dankovej návšteve v Moskve, pozn.) vlastne udialo okrem iného je spochybnenie protiruských sankcií a zároveň pozvanie do Bratislavy človeka, ktorý je na sankčnom zozname Európskej únie...", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda NR SR Andrej Danko sa po návšteve Ruska v stredu 13. 2. 2019 vyjadril kriticky k sankciám uvaleným na Rusko po anexii Krymu v roku 2014, avšak cieľom návštevy podľa neho bolo, aby sa v Rusku otvorili dvere slovenským podnikateľom. Oficiálne nebolo potvrdené, či predseda NR SR naozaj pozval predsedu Ruskej dumy na návštevu na Slovensko. Verejne vyjadril len prianie, že by sa v roku 2020 mohli stretnúť na summite euroázijských predsedov parlamentov v Bratislave. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nAndrej Danko po stretnutí s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom (ktorý figuruje na sankčnom zozname EÚ od roku 2014) vyhlásil : „Vo štvrtok sa stretávam s najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike. Organizujeme biznis fórum, kde desať podnikateľov v apríli, máji sa zúčastní na bilaterálnom stretnutí aj vďaka pánovi Volodinovi a cieľom bude dosiahnuť konečný efekt zlepšenia obchodnej bilancie medzi SR a Ruskom a kto iný ako najväčší zamestnávatelia by tu mali mať otvorené dvere. To je moja ambícia a to bol aj cieľ dnešnej cesty, aby sme otvorili dvere našim podnikateľom,“\n\nZároveň oznámil, že dúfa, že v roku 2020 sa stretnú v Bratislave zástupcovia európskych parlamentov, ruského parlamentu a ázijských parlamentov: „Tá ponuka od našich partnerov z Ruskej federácie platí a ja vždy čakám, že tie sankcie sa skončia a Bratislava bude hostiť všetkých lídrov euroázijských parlamentov. To je môj prvý sen.“\n\nPočas relácie moderátor Michal Kovačič Zuzanu Čaputovú opravil, že informáciu o pozvaní Volodina na Slovensko mu Ministerstvo zahraničných vecí nepotvrdilo: \"Ja som komunikoval s ministerstvom zahraničných vecí a zdá sa, že nie je potvrdené, či pána Volodina pán Danko pozval.\"", "analysis_paragraphs": ["Predseda NR SR Andrej Danko sa po návšteve Ruska v stredu 13. 2. 2019 vyjadril kriticky k sankciám uvaleným na Rusko po anexii Krymu v roku 2014, avšak cieľom návštevy podľa neho bolo, aby sa v Rusku otvorili dvere slovenským podnikateľom. Oficiálne nebolo potvrdené, či predseda NR SR naozaj pozval predsedu Ruskej dumy na návštevu na Slovensko. Verejne vyjadril len prianie, že by sa v roku 2020 mohli stretnúť na summite euroázijských predsedov parlamentov v Bratislave. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Andrej Danko po stretnutí s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom (ktorý figuruje na sankčnom zozname EÚ od roku 2014) vyhlásil : „Vo štvrtok sa stretávam s najväčšími zamestnávateľmi v Slovenskej republike. Organizujeme biznis fórum, kde desať podnikateľov v apríli, máji sa zúčastní na bilaterálnom stretnutí aj vďaka pánovi Volodinovi a cieľom bude dosiahnuť konečný efekt zlepšenia obchodnej bilancie medzi SR a Ruskom a kto iný ako najväčší zamestnávatelia by tu mali mať otvorené dvere. To je moja ambícia a to bol aj cieľ dnešnej cesty, aby sme otvorili dvere našim podnikateľom,“", "Zároveň oznámil, že dúfa, že v roku 2020 sa stretnú v Bratislave zástupcovia európskych parlamentov, ruského parlamentu a ázijských parlamentov: „Tá ponuka od našich partnerov z Ruskej federácie platí a ja vždy čakám, že tie sankcie sa skončia a Bratislava bude hostiť všetkých lídrov euroázijských parlamentov. To je môj prvý sen.“", "Počas relácie moderátor Michal Kovačič Zuzanu Čaputovú opravil, že informáciu o pozvaní Volodina na Slovensko mu Ministerstvo zahraničných vecí nepotvrdilo: \"Ja som komunikoval s ministerstvom zahraničných vecí a zdá sa, že nie je potvrdené, či pána Volodina pán Danko pozval.\""], "analysis_date": "2019-02-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/502030-danko-na-navsteve-ruska-chcem-aby-sa-otvorili-dvere-nasim-podnikatelom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:04.551701+00:00"}
{"id": "vr26725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26725", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Žitňanská chcela zrušiť justičných čakateľov... My sme momentálne vo vláde, my sme túto koncepciu (justičných čakateľov, pozn.) udržiavali aj v rokoch 2006 - 2010, namietali sme jej zrušenie v roku 2011 alebo neviem, kedy ten zákon bol prijatý. 2011.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Justičných čakateľov zrušil resp. vypustil zo zákon o sudcoch a prísediacich justičných čakateľov. Išlo o zákon č. 33/2011 , ktorý bol opätovne schválený (prelomenie prezidentovho veta) schválený 1. februára 2011. Následné bol zákon 11. februára 2011 novelizovaný - menila sa účinnosť niektorých častí novely z 1. februára 2011. Do zmeny vo februári 2011 justiční čakatelia fungovali. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Žitňanskej otázka stála tak, či chceme mať za sudcov ľudí, ktorých si vychová dnešné justičné prostredie. \"Dnes tu existuje jeden uzatvorený kruh, keď sudcovia rozhodujú, kto bude sudcom bez akejkoľvek verejnej kontroly. Justícia klonuje samu seba,\" vyhlásila. Zároveň upozornila, že za dva roky bolo prijatých asi 130 justičných čakateľov, čo podľa nej znamená, že najbližších päť rokov sa sudcom nestane nikto iný. Poslanci SMER-u Róbert Madej aj Andrej Kolesík 22. marca 2011 v parlamente kritizovali snahu o zrušenie inštitútu justičných čakateľov a zavedenie výberových konaní na sudcov. Bolo to v čase, keď sa opätovne kvôli prezidentovmu vetu prerokoval zákon z 11. februára 2011, ktorý menil účinnosť častí z novely z 1. februára 2011, ktorá zrušila justičných čakateľov. Vo vyjadrení z 9. októbra 2012 Robert Fico ocenil, že ministerstvo spravodlivosti pod vedením Tomáša Boreca sa chce vrátiť k zavedeniu justičných čakateľov. Justičných čakateľov z legislatívy vyškrtol zákon z dielne predchádzajúcej vlády pod vedením vtedajšej ministerky Lucie Žitňanskej, ten však bol napadnutý na ústavnom súde. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Justičných čakateľov zrušil resp. vypustil zo zákon o sudcoch a prísediacich justičných čakateľov. Išlo o zákon č. 33/2011 , ktorý bol opätovne schválený (prelomenie prezidentovho veta) schválený 1. februára 2011. Následné bol zákon 11. februára 2011 novelizovaný - menila sa účinnosť niektorých častí novely z 1. februára 2011. Do zmeny vo februári 2011 justiční čakatelia fungovali. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Žitňanskej otázka stála tak, či chceme mať za sudcov ľudí, ktorých si vychová dnešné justičné prostredie. \"Dnes tu existuje jeden uzatvorený kruh, keď sudcovia rozhodujú, kto bude sudcom bez akejkoľvek verejnej kontroly. Justícia klonuje samu seba,\" vyhlásila. Zároveň upozornila, že za dva roky bolo prijatých asi 130 justičných čakateľov, čo podľa nej znamená, že najbližších päť rokov sa sudcom nestane nikto iný. Poslanci SMER-u Róbert Madej aj Andrej Kolesík 22. marca 2011 v parlamente kritizovali snahu o zrušenie inštitútu justičných čakateľov a zavedenie výberových konaní na sudcov. Bolo to v čase, keď sa opätovne kvôli prezidentovmu vetu prerokoval zákon z 11. februára 2011, ktorý menil účinnosť častí z novely z 1. februára 2011, ktorá zrušila justičných čakateľov. Vo vyjadrení z 9. októbra 2012 Robert Fico ocenil, že ministerstvo spravodlivosti pod vedením Tomáša Boreca sa chce vrátiť k zavedeniu justičných čakateľov. Justičných čakateľov z legislatívy vyškrtol zákon z dielne predchádzajúcej vlády pod vedením vtedajšej ministerky Lucie Žitňanskej, ten však bol napadnutý na ústavnom súde. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 33/2011", "novelizovaný", "Žitňanskej", "Poslanci", "prerokoval", "vyjadrení"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-33", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=248", "http://www.sme.sk/c/5640740/koalicia-chce-uplne-zrusit-institut-justicnych-cakatelov.html#ixzz2sG0G1z8j", "http://udalosti.noviny.sk/politika/22-03-2011/nr-sr-koalicia-chce-podla-smeru-ovladnut-sudnictvo-ako-v-50-rokoch.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=267", "http://www.teraz.sk/slovensko/par-ludi-kazi-podla-premiera-rober/24860-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:02.395468+00:00"}
{"id": "vr36947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36947", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...my sme to aj krátko po tom zákone (o dvojakom občianstve, pozn.) hovorili, že to si uvedomujeme tento nedostatok a chceme ho nejakým spôsobom napraviť (zachovanie dvojakého občianstva v niekoľkých prípadoch, pozn.).", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dôkaz o tom, že by niekto z predstaviteľov SMERu krátko po prijatí novely zákona o štátnom občianstve hovoril o jej nedostatkoch a potrebe doladenia sa nám nájsť nepodarilo. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť. Snahy o zmiernenie novely, ktorú Ficova vláda prijala na konci mája 2010 a v platnosť vstúpila 1. júla 2011, dokazuje až návrh z dielne poslancov SMERu R. Fica, V. Faiča a D. Čaploviča, ktorý bol do parlamentu predložený v januári 2011. Parlament sa má týmto návrhom zaoberať na februárovej schôdzi. Ako informuje TASR, \"po novom chce Smer umožniť občanom Slovenska nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území krajiny, o ktorej občianstvo žiadajú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. Zároveň má byť umožnené osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili naše štátne občianstvo nadobudnutím cudzieho, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.\"", "analysis_paragraphs": ["Dôkaz o tom, že by niekto z predstaviteľov SMERu krátko po prijatí novely zákona o štátnom občianstve hovoril o jej nedostatkoch a potrebe doladenia sa nám nájsť nepodarilo. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť. Snahy o zmiernenie novely, ktorú Ficova vláda prijala na konci mája 2010 a v platnosť vstúpila 1. júla 2011, dokazuje až návrh z dielne poslancov SMERu R. Fica, V. Faiča a D. Čaploviča, ktorý bol do parlamentu predložený v januári 2011. Parlament sa má týmto návrhom zaoberať na februárovej schôdzi. Ako informuje TASR, \"po novom chce Smer umožniť občanom Slovenska nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území krajiny, o ktorej občianstvo žiadajú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej šesť mesiacov. Zároveň má byť umožnené osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili naše štátne občianstvo nadobudnutím cudzieho, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "konci mája 2010", "návrh"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/caplovic-napadol-vladu-za-snahu-zmenit-zakon-o-obcianstve.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/prezident-podpisal-novelu-o-statnom-o/150001-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5720810/smer-chce-zmiernit-vlastny-zakon-o-statnom-obcianstve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:08.322659+00:00"}
{"id": "vr36965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36965", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Podľa mojich posledných informácií zatiaľ o maďarské štátne občianstvo v zmysle tejto novely požiadalo približne 12 000 občanov iných krajín, susedných krajín a najmenej ľudí zo Slovenska. Najviac z Rumunska, z Ukrajiny.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Číslo 12 000 sa nám nepodarilo overiť, nakoľko maďarská strana kvôli ochrane osobných údajov nechce prezradiť koľko občanov zo Slovenska požiadalo o členstvo. Druhá časť výroku sa zdá byť pravdivá. O tom, že počet žiadostí zo Slovenska bol nízky nepriamo potvrdil maďarský prezident Schmitt . Takisto spomenul, že malý záujem bol aj z Rakúska alebo Srbska. Ďalší článok o malom záujme zo Slovenska a vysokom záujme z Rumunska nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["Číslo 12 000 sa nám nepodarilo overiť, nakoľko maďarská strana kvôli ochrane osobných údajov nechce prezradiť koľko občanov zo Slovenska požiadalo o členstvo. Druhá časť výroku sa zdá byť pravdivá. O tom, že počet žiadostí zo Slovenska bol nízky nepriamo potvrdil maďarský prezident Schmitt . Takisto spomenul, že malý záujem bol aj z Rakúska alebo Srbska. Ďalší článok o malom záujme zo Slovenska a vysokom záujme z Rumunska nájdete tu ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["nechce prezradiť", "maďarský prezident Schmitt", "tu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1223947&tro6422_0_0", "http://hnonline.sk/c1-49530700-madarsky-prezident-robil-v-bratislave-kampan-za-dvojake-obcianstvo", "http://aktualne.centrum.sk/kultura/showbiznis/clanek.phtml?id=1223325"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:09.010434+00:00"}
{"id": "vr38524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38524", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Pán Baška tam zanechal nekryté zmluvy na 150 miliónov eur, na 150 miliónov eur, ktoré my nemáme z čoho zaplatiť a kde nám hrozia medzinárodné arbitráže.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Galko sa na túto tému vyjadril v mediálnych výstupoch, žiaden iný zdroj so sumou 150 miliónov eur okrem vyjadrení neho samotného sa nám nepodarilo nájsť. Denník sme.sk zo dňa 4. júna 2011: \"Po jeho baškovaní (narážka na bývalého ministra obrany Bašku - pozn.) zostalo v rezorte obrany množstvo nevypovedateľných zmlúv. Celkovo ministerstvo ostalo zazmluvnené na tri roky dopredu v hodnote okolo 150 miliónov eur, ktoré neboli nijako rozpočtovo kryté. Bašku a jeho ľudí teda vôbec netrápilo, že podpísali zmluvy, na ktoré nemali a ani nenechali peniaze,\" vysvetlil objem obstarávania svojho predchodcu Galko.\"", "analysis_paragraphs": ["Galko sa na túto tému vyjadril v mediálnych výstupoch, žiaden iný zdroj so sumou 150 miliónov eur okrem vyjadrení neho samotného sa nám nepodarilo nájsť. Denník sme.sk zo dňa 4. júna 2011: \"Po jeho baškovaní (narážka na bývalého ministra obrany Bašku - pozn.) zostalo v rezorte obrany množstvo nevypovedateľných zmlúv. Celkovo ministerstvo ostalo zazmluvnené na tri roky dopredu v hodnote okolo 150 miliónov eur, ktoré neboli nijako rozpočtovo kryté. Bašku a jeho ľudí teda vôbec netrápilo, že podpísali zmluvy, na ktoré nemali a ani nenechali peniaze,\" vysvetlil objem obstarávania svojho predchodcu Galko.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["ttp://www.sme.sk/c/5922779/baska-obstaravanie-v-armade-ide-len-silou-zotrvacnosti.html#ixzz1OWHyZZTg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:37.954159+00:00"}
{"id": "48545", "numeric_id": 48545, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48545", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď my tu máme politikov na Slovensku, ktorí pripúšťajú, že budú súhlasiť so zmenou podmienok hlasovania v Európskej rade, kde momentálne platí, že na prijatie rozhodnutia Európskej rady, Najvýznamneješím orgánom EÚ potrebujete súhlas všetkých štátov... a teraz hovoria, že nie, že bude stačiť väčšina. Viete čo s nami porobia? Veľké štáty sa dohodnú za chrbtom a oznámia malým štátom budte ticho lebo vásv nepotrebujeme.", "statement_date": "2022-07-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Európskej únii prebieha diskusia o zmene hlasovania v Rade Európskej únie (nie Európskej rade, ako hovorí Fico) z jednomyseľného na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Na takéto rozhodnutia však bude potrebný súhlas aspoň 15 štátov a zároveň štátov zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Európskej únie, tvrdenie, že veľké štáty budú môcť rozhodovať za chrbtom malých, je preto zavádzajúce. O časti politík sa už dnes hlasuje kvalifikovanou alebo jednoduchou väčšinou a aj naďalej ostanú výnimky, napríklad na prijímanie nových krajín do EÚ.\n\nAj keď Robert Fico hovorí o Európskej rade, inštitúciou, ktorá prijíma a zamieta legislatívu v Európskej únii, je v tomto prípade Rada Európskej Únie. Európska rada nemá rozhodovacie právomoci a predstavuje summit národných predstaviteľov na vrcholnej úrovni, ktorý predkladá podnety pre rozvoj a určuje všeobecnú politickú líniu Európskej únie. Rada Európskej Únie je združením ministrov jednotlivých krajín, ktorých krajiny splnomocnili na rokovanie a prijímanie legislatívnych aktov v mene zastupovaného štátu. Spolu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa jedná o najdôležitejší orgán EÚ.\n\nRobert Fico tvrdí, že momentálne sú všetky rozhodnutia prijímané jednomyseľne a že zmena, ktorú politici podporujú, by takéto rozhodovanie zastavila. Hlasovanie však závisí od prerokovanej otázky, pričom nie pri každom hlasovaní sa používa princíp jednomyseľnosti – niektoré rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou či kvalifikovanou väčšinou.\n\nKvalifikovaná väčšina pri tom funguje inak ako jednoduchá väčšina. Pri jednoduchej väčšine je potrebné, aby za prijatie hlasovalo 14 štátov. Pri kvalifikovanej väčšine sa jedná o 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % počtu obyvateľov EÚ.\n\nNavrhovaná zmena, o ktorej Robert Fico hovorí, vychádza zo záverov z Konferencie o budúcnosti Európy. Vo výstupoch z Konferencie sa hovorí o zmene v hlasovaní vo všetkých inštitúciách EÚ – tie návrhy, ktoré boli doteraz schvaľované jednomyseľne, by mali byť schvaľované kvalifikovanou väčšinou. Výnimkou by malo byť prijímanie nových štátov a zmeny v základných princípoch fungovania EÚ. V súčasnosti sa jednomyseľná zhoda používa najmä pri politikách, ktoré krajiny vnímajú ako citlivé: napríklad dane, sociálne zabezpečenie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, či operačná policajná spolupráca medzi štátmi. Ak by aj takáto zmena nastala a jednomyseľnosť by sa pri rozhodovaní v Rade v takýchto prípadoch nepoužívala, nebolo by to prvýkrát, čo sa pôsobenie takéhoto rozhodovania zúži. Ku znižovaniu počtu politík, ktoré sa schvaľovali jednomyseľne, došlo už v roku 1986.\n\nNamiesto jednomyseľnosti by sa teda mala používať kvalifikovaná väčšina – návrh by muselo odhlasovať 15 štátov, čo znamená, že aj keby sa dohodli veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Poľsko, návrh by spolu pretlačiť nedokázali , ako tvrdí Robert Fico. Spolu so zrušením jednomyseľnosti by štáty prišli aj o možnosť veta, to v minulosti využilo napríklad Francúzsko, keď zablokovalo vstup Albánska a Severného Macedónska do Únie (prijímanie nových členských krajín však naďalej ostane jednomyseľné), či Maďarsko pri odsudzovaní represií v Hongkongu. Nedostatočná flexibilita pri prijímaní rozhodnutí v ľudsko-právnych otázkach je jedným z dôvodov, prečo sa politici vyjadrujú za zrušenie práva veta.\n\nSlovenskí europoslanci ako Vladimír Bilčík z frakcie EPP, alebo Michal Wiezik, Michal Šimečka a Martin Hojsík z Renew Europe za Progresívne Slovensko podporujú návrh za zrušenie jednomyseľného hlasovania, resp. za zrušenie možnosti veta. V minulosti sa za zrušenie jednomyseľnosti vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová.\n\nRobert Fico zavádza, keď hovorí o tom, že všetky návrhy sa schvaľujú jednomyseľne, okrem toho nesprávne uvádza názov inštitúcie. Aj keď je pravdou, že existujú slovenskí politici, ktorí so zmenou v hlasovaní súhlasia, kvalifikovaná väčšina do istej miery zabraňuje tomu, aby návrhy prechádzali len na základe dohody veľkých štátov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V Európskej únii prebieha diskusia o zmene hlasovania v Rade Európskej únie (nie Európskej rade, ako hovorí Fico) z jednomyseľného na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Na takéto rozhodnutia však bude potrebný súhlas aspoň 15 štátov a zároveň štátov zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Európskej únie, tvrdenie, že veľké štáty budú môcť rozhodovať za chrbtom malých, je preto zavádzajúce. O časti politík sa už dnes hlasuje kvalifikovanou alebo jednoduchou väčšinou a aj naďalej ostanú výnimky, napríklad na prijímanie nových krajín do EÚ.", "Aj keď Robert Fico hovorí o Európskej rade, inštitúciou, ktorá prijíma a zamieta legislatívu v Európskej únii, je v tomto prípade Rada Európskej Únie. Európska rada nemá rozhodovacie právomoci a predstavuje summit národných predstaviteľov na vrcholnej úrovni, ktorý predkladá podnety pre rozvoj a určuje všeobecnú politickú líniu Európskej únie. Rada Európskej Únie je združením ministrov jednotlivých krajín, ktorých krajiny splnomocnili na rokovanie a prijímanie legislatívnych aktov v mene zastupovaného štátu. Spolu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa jedná o najdôležitejší orgán EÚ.", "Robert Fico tvrdí, že momentálne sú všetky rozhodnutia prijímané jednomyseľne a že zmena, ktorú politici podporujú, by takéto rozhodovanie zastavila. Hlasovanie však závisí od prerokovanej otázky, pričom nie pri každom hlasovaní sa používa princíp jednomyseľnosti – niektoré rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou či kvalifikovanou väčšinou.", "Kvalifikovaná väčšina pri tom funguje inak ako jednoduchá väčšina. Pri jednoduchej väčšine je potrebné, aby za prijatie hlasovalo 14 štátov. Pri kvalifikovanej väčšine sa jedná o 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % počtu obyvateľov EÚ.", "Navrhovaná zmena, o ktorej Robert Fico hovorí, vychádza zo záverov z Konferencie o budúcnosti Európy. Vo výstupoch z Konferencie sa hovorí o zmene v hlasovaní vo všetkých inštitúciách EÚ – tie návrhy, ktoré boli doteraz schvaľované jednomyseľne, by mali byť schvaľované kvalifikovanou väčšinou. Výnimkou by malo byť prijímanie nových štátov a zmeny v základných princípoch fungovania EÚ. V súčasnosti sa jednomyseľná zhoda používa najmä pri politikách, ktoré krajiny vnímajú ako citlivé: napríklad dane, sociálne zabezpečenie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, či operačná policajná spolupráca medzi štátmi. Ak by aj takáto zmena nastala a jednomyseľnosť by sa pri rozhodovaní v Rade v takýchto prípadoch nepoužívala, nebolo by to prvýkrát, čo sa pôsobenie takéhoto rozhodovania zúži. Ku znižovaniu počtu politík, ktoré sa schvaľovali jednomyseľne, došlo už v roku 1986.", "Namiesto jednomyseľnosti by sa teda mala používať kvalifikovaná väčšina – návrh by muselo odhlasovať 15 štátov, čo znamená, že aj keby sa dohodli veľké štáty ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Poľsko, návrh by spolu pretlačiť nedokázali , ako tvrdí Robert Fico. Spolu so zrušením jednomyseľnosti by štáty prišli aj o možnosť veta, to v minulosti využilo napríklad Francúzsko, keď zablokovalo vstup Albánska a Severného Macedónska do Únie (prijímanie nových členských krajín však naďalej ostane jednomyseľné), či Maďarsko pri odsudzovaní represií v Hongkongu. Nedostatočná flexibilita pri prijímaní rozhodnutí v ľudsko-právnych otázkach je jedným z dôvodov, prečo sa politici vyjadrujú za zrušenie práva veta.", "Slovenskí europoslanci ako Vladimír Bilčík z frakcie EPP, alebo Michal Wiezik, Michal Šimečka a Martin Hojsík z Renew Europe za Progresívne Slovensko podporujú návrh za zrušenie jednomyseľného hlasovania, resp. za zrušenie možnosti veta. V minulosti sa za zrušenie jednomyseľnosti vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová.", "Robert Fico zavádza, keď hovorí o tom, že všetky návrhy sa schvaľujú jednomyseľne, okrem toho nesprávne uvádza názov inštitúcie. Aj keď je pravdou, že existujú slovenskí politici, ktorí so zmenou v hlasovaní súhlasia, kvalifikovaná väčšina do istej miery zabraňuje tomu, aby návrhy prechádzali len na základe dohody veľkých štátov. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-07-25", "analysis_sources": {"text": ["predstavuje", "vychádza", "používa", "nebolo", "odhlasovať", "nedokázali", "zablokovalo", "odsudzovaní", "podporujú", "vyjadrila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=29", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/press-room/20220502BKG28407/conference-on-the-future-of-europe-key-proposals-and-related-work-by-parliament/6/european-democracy", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aunanimity", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aunanimity", "https://dennikn.sk/2449839/s-vetom-ci-bez-veta-zmena-v-rozhodovani-by-eu-mohla-pomoct-na-globalnej-scene-no-nie-je-vseliekom/", "https://dennikn.sk/2449839/s-vetom-ci-bez-veta-zmena-v-rozhodovani-by-eu-mohla-pomoct-na-globalnej-scene-no-nie-je-vseliekom/", "https://dennikn.sk/2449839/s-vetom-ci-bez-veta-zmena-v-rozhodovani-by-eu-mohla-pomoct-na-globalnej-scene-no-nie-je-vseliekom/", "https://euobserver.com/world/152076", "https://www.aktuality.sk/clanok/oiK92uO/europarlament-aktivuje-proces-zmeny-zmluv-eu/", "https://dennikn.sk/2449839/s-vetom-ci-bez-veta-zmena-v-rozhodovani-by-eu-mohla-pomoct-na-globalnej-scene-no-nie-je-vseliekom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:05.342429+00:00"}
{"id": "vr13783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13783", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "..navrhneme (SIEŤ, pozn.) splniť náš záväzok, ktorý máme aj v základných desiatich prioritách Siete, a to je plus 30 percent do školstva v najbližších štyroch rokov, to je zhruba 620 miliónov eur oproti tomu, čo pripravila vláda.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že medzi základné programové ciele strany SIEŤ patrí zvýšenie rozpočtu školstva o 30 percent. Takýto rozpočet by však predstavoval o 99 miliónov menšiu sumu ako uvádza Beblavý. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Medzi základné programové ciele strany SIEŤ patrí mimo in ých moderný a na úspech orientovaný systém výchovy a vzdelávania, postavený na znížení byrokratického bremena učiteľov, účelnej kontrole výsledkov vzdelávacieho procesu a navýšení zdrojov na vzdelávanie o 30 percent do roku 2020. 27. augusta 2015 vyhlásil líder strany SIEŤ, R. Procházka, že ak dostane príležitosť vládnuť, do roku 2020 dá SIEŤ do školstva o 30 percent viac peňazí v pomere k HDP, ako štát dáva dnes. Plánovaný rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2015 (upravený k 30.9.2015) predstavuje sumu 1 738 077 109 EUR. S 30% navýšením by bol rozpočet 2 259 500 242 EUR, čo je približne o 521 miliónov viac, ako pripravila vláda.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že medzi základné programové ciele strany SIEŤ patrí zvýšenie rozpočtu školstva o 30 percent. Takýto rozpočet by však predstavoval o 99 miliónov menšiu sumu ako uvádza Beblavý. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Medzi základné programové ciele strany SIEŤ patrí mimo in ých moderný a na úspech orientovaný systém výchovy a vzdelávania, postavený na znížení byrokratického bremena učiteľov, účelnej kontrole výsledkov vzdelávacieho procesu a navýšení zdrojov na vzdelávanie o 30 percent do roku 2020. 27. augusta 2015 vyhlásil líder strany SIEŤ, R. Procházka, že ak dostane príležitosť vládnuť, do roku 2020 dá SIEŤ do školstva o 30 percent viac peňazí v pomere k HDP, ako štát dáva dnes. Plánovaný rozpočet Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR na rok 2015 (upravený k 30.9.2015) predstavuje sumu 1 738 077 109 EUR. S 30% navýšením by bol rozpočet 2 259 500 242 EUR, čo je približne o 521 miliónov viac, ako pripravila vláda."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["programové ciele", "vyhlásil", "rozpočet"], "url": ["http://siet.sk/program/", "http://www.24hod.sk/siet-do-roku-2020-chceme-dat-do-skolstva-o-30-percent-viac-penazi-cl382021.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2016/20/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:19.588512+00:00"}
{"id": "vr17451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17451", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...legitímne sa môžu poslanci Národnej rady rozhodnúť, že skrátia svoje volebné obdobie a vyhlásia na konkrétny termín predčasné voľby.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci Národnej rady SR sú podľa Ústavy SR volení na obdobie štyroch rokov. Jedným zo spôsobov ako toto obdobie môže byť skrátené je prijatie ústavného zákona, ktorým sa skráti volebné obdobie a určí sa dátum nových resp. predčasných parlamentných volieb. Jedna z právomocí NR SR je uznášať sa na ústavných zákonoch, k ich schváleniu je ale podľa ústavy potrebná trojpätinová väčšina. Tento postup bol podstúpený v roku 2011 pri páde Radičovej vlády, kedy bol prijatý ústavný zákon č. 330/2011 Z.z. na skrátenie volebného obdobia. Teda je možné pre poslancov NR SR sa rozhodnúť pre skrátenie svojho volebného obdobia formou ústavného zákona, ktorý určí aj dátum predčasných volieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanci Národnej rady SR sú podľa Ústavy SR volení na obdobie štyroch rokov. Jedným zo spôsobov ako toto obdobie môže byť skrátené je prijatie ústavného zákona, ktorým sa skráti volebné obdobie a určí sa dátum nových resp. predčasných parlamentných volieb. Jedna z právomocí NR SR je uznášať sa na ústavných zákonoch, k ich schváleniu je ale podľa ústavy potrebná trojpätinová väčšina. Tento postup bol podstúpený v roku 2011 pri páde Radičovej vlády, kedy bol prijatý ústavný zákon č. 330/2011 Z.z. na skrátenie volebného obdobia. Teda je možné pre poslancov NR SR sa rozhodnúť pre skrátenie svojho volebného obdobia formou ústavného zákona, ktorý určí aj dátum predčasných volieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "ústavy", "330/2011 Z.z."], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-73.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601#ustavnyclanok-84.odsek-4", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/20111018"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:12.654717+00:00"}
{"id": "vr33423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33423", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Nuž veď funkčné obdobie predsedu NKÚ vypršalo ešte za predchádzajúcej vlády.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok predsedu NR SR hodnotíme ako pravdivý, keďže obdobie predsedu NKÚ vypršalo ešte za vlády I. Radičovej vo februári 2012. Ján Jasovský , ktorý bol zvolený bol vo februári 2005 na 7 ročné funkčné obdobie. Funkčné obdobie predsedu NKÚ skončilo 9. februára 2012 . Funkčné obdobie šéfa NKÚ teda skutočne skončilo ešte za vlády I. Radičovej. Predčasné voľby sa uskutočnili až 10. marca 2012. Je však nevyhnutné dodať, že bývalá vláda formálne mala výkonnú moc, ale podľa chváleného ústavného zákona obmedzenými právomocami. Obmedzené právomoci boli aj v personálnych otázkach. \"Pôsobnosť vlády bude v každom jednotlivom prípade viazaná na súhlas prezidenta pri rozhodovaní : o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu NR SR hodnotíme ako pravdivý, keďže obdobie predsedu NKÚ vypršalo ešte za vlády I. Radičovej vo februári 2012. Ján Jasovský , ktorý bol zvolený bol vo februári 2005 na 7 ročné funkčné obdobie. Funkčné obdobie predsedu NKÚ skončilo 9. februára 2012 . Funkčné obdobie šéfa NKÚ teda skutočne skončilo ešte za vlády I. Radičovej. Predčasné voľby sa uskutočnili až 10. marca 2012. Je však nevyhnutné dodať, že bývalá vláda formálne mala výkonnú moc, ale podľa chváleného ústavného zákona obmedzenými právomocami. Obmedzené právomoci boli aj v personálnych otázkach. \"Pôsobnosť vlády bude v každom jednotlivom prípade viazaná na súhlas prezidenta pri rozhodovaní : o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Ján Jasovský", "februári 2005", "9. februára 2012", ".", "uskutočnili", "ústavného zákona"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/en/web/nku/predseda-nku-sr", "http://www.nku.gov.sk/en/web/nku/predseda-nku-sr", "http://www.sme.sk/c/6680336/jasovsky-ostane-predsedom-nku-minimalne-do-marca.html", "http://www.sme.sk/c/6680336/jasovsky-ostane-predsedom-nku-minimalne-do-marca.html", "http://volby.sme.sk/c/6295738/vysledky-volieb-2012-ako-hlasovali-ludia-vo-vasej-obci.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=548"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:10.003432+00:00"}
{"id": "vr34914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34914", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Teraz mierim na Dubovcovú. Kolegyňa, ktorá volí, sa vyjadrila pre istý denník, aspoň mi priniesli prepis tej pasáže, a teraz verím, že doktorka Mišíková mi to odpustí, keď hovorila, že ona je za pána doktora Hrivnáka, že pani Mišíková nie je pre ňu nositeľkou zmeny. Vidíte na tom malom príklade, pani Oravová, pani Mišíková by bola novým generálnym prokurátorom, že, keby sme ju boli zvolili.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jana Dubovcová síce nepoužila presne tieto slová, vyjadrila sa však v tomto duchu. V rozhovore uverejnenom 30. októbra na Sme.sk sa o Mišíkovej vyjadrila takto: „Ďalšia kandidátka, Eva Mišíková, ktorú navrhujú koaliční poslaneckí kolegovia, sa k žiadnym zásadnejším zmenám neprihlásila. Je asi spokojná s tým, ako to funguje teraz.“", "analysis_paragraphs": ["Jana Dubovcová síce nepoužila presne tieto slová, vyjadrila sa však v tomto duchu. V rozhovore uverejnenom 30. októbra na Sme.sk sa o Mišíkovej vyjadrila takto: „Ďalšia kandidátka, Eva Mišíková, ktorú navrhujú koaliční poslaneckí kolegovia, sa k žiadnym zásadnejším zmenám neprihlásila. Je asi spokojná s tým, ako to funguje teraz.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5617496/dubovcova-z-sdku-trnka-by-bol-velka-prehra.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:54.514604+00:00"}
{"id": "vr33389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33389", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A tam viete, vy tvrdíte, že podnikatelia, no podnikatelia, napríklad Aliancia podnikateľov robila prieskum. Z toho prieskumu citujem- zmeny v oblasti práce na dohodu, ktoré zaviedla súčasná vláda, výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podnikateľská aliancia slovenska (PAS) na svojej stránke zverejnila výsledky prieskumu , do ktorého sa zapojilo 131 podnikateľov a prebiehal v marci 2013. Na otázku \"Ako ovplyvnili Vaše podnikanie zmeny v odvodoch a pracovných podmienkach pre pracovníkov na dohodu?\" zvolilo odpoveď \"výrazne negatívne\" 33,6 % respondentov. 34,4 % odpovedalo \"mierne negatívne\" a 31,3 % podnikateľov uviedlo, že tieto zmeny na nich nemali žiaden vplyv. 0,8 % respondentov zmeny ovplyvnili pozitívne.", "analysis_paragraphs": ["Podnikateľská aliancia slovenska (PAS) na svojej stránke zverejnila výsledky prieskumu , do ktorého sa zapojilo 131 podnikateľov a prebiehal v marci 2013. Na otázku \"Ako ovplyvnili Vaše podnikanie zmeny v odvodoch a pracovných podmienkach pre pracovníkov na dohodu?\" zvolilo odpoveď \"výrazne negatívne\" 33,6 % respondentov. 34,4 % odpovedalo \"mierne negatívne\" a 31,3 % podnikateľov uviedlo, že tieto zmeny na nich nemali žiaden vplyv. 0,8 % respondentov zmeny ovplyvnili pozitívne."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["výsledky prieskumu"], "url": ["http://alianciapas.sk/zmeny-v-dohodach-vadia-dvom-tretinam-podnikatelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:18.400618+00:00"}
{"id": "vr38546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38546", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...hneď po voľbách utekala pani premiérka do Nižnej Myšle a máme rok od vtedy a vlastne sa situácia zásadným spôsobom nezlepšila...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová prišla na obhliadku povodňou postihnutej Nižnej Myšle 16.júla 2010, t.j. týždeň od vymenovania Vlády SR (9.júla 2010). O nespokojnosti s riešením situácie v obci hovorili rok po povodniach jej obyvatelia, ktorí prišli o domy, aj keď samozrejme nevieme zhodnotiť nakoľko \"zásadným\" spôsobom sa situácia ne/zlepšila.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová prišla na obhliadku povodňou postihnutej Nižnej Myšle 16.júla 2010, t.j. týždeň od vymenovania Vlády SR (9.júla 2010). O nespokojnosti s riešením situácie v obci hovorili rok po povodniach jej obyvatelia, ktorí prišli o domy, aj keď samozrejme nevieme zhodnotiť nakoľko \"zásadným\" spôsobom sa situácia ne/zlepšila."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Nižnej Myšle", "hovorili rok po povodniach"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/22107/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-navstivila-nedavnymi-povodnami-postihnute-oblasti-na-vychodnom-slovensku.php?day=2011-06-01&art_datum_od=&art_datum_do=", "http://www.aktuality.sk/clanok/188155/nizna-mysla-sluby-po-povodniach-ostali-slubmi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:33.467357+00:00"}
{"id": "vr31952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31952", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Každé jedno zvýšenie DPH o 1 % automaticky je 220 miliónov eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme už raz overovali , podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu. Prognóza v náraste daňových príjmov predstavuje sumu vo výške 1 86 miliónov eur . V roku 2012 ministerstvo financií počíta s nárastom príjmov o viac ako 196 mil. eur a o rok neskôr by daňové príjmy mali vzrásť o viac ako 209 mil. eur . Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH, ktorú rezort financií predložil do pripomienkového konania v septembri 2010.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už raz overovali , podľa informácie DR SR k novele zákona o DPH (.pdf) s účinnosťou od 1. januára 2011 bola dočasne zvýšená DPH z 19% na 20%. Ministerstvo financií tiež pripravilo zmeny zákonov s cieľom zvýšiť spotrebné dane z piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja či z uhlia a zemného plynu. Prognóza v náraste daňových príjmov predstavuje sumu vo výške 1 86 miliónov eur . V roku 2012 ministerstvo financií počíta s nárastom príjmov o viac ako 196 mil. eur a o rok neskôr by daňové príjmy mali vzrásť o viac ako 209 mil. eur . Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH, ktorú rezort financií predložil do pripomienkového konania v septembri 2010."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "DR SR k novele zákona o DPH", "Ministerstvo financií", "1", "86 miliónov eur"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/93/robert-fico-vs-jan-figel", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/novela_info_1_1_2011.pdf", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mf-pripravilo-zvysenie-spotrebnych-da/220881-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5552340/zvysenie-dph-by-malo-statu-v-buducom-roku-priniest-186-milionov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5552340/zvysenie-dph-by-malo-statu-v-buducom-roku-priniest-186-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:11.853306+00:00"}
{"id": "vr36419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36419", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Vy ste veľmi správne povedali, že mladí ľudia museli ísť do ulíc (protest proti zákonu na podporu vlastenectva, pozn.). Pretože ich tam naozaj niektorí pedagógovia naháňali. Málo tam bolo takých, ktorí išli dobrovoľne.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Anna Belousovová nemôže vedieť aké pohnútky viedli demonštrovať väčšinu študentov proti vlasteneckému zákonu. Jej tvrdenie implikuje, že na demonštrácii bola a preskúmala motív každého kto na tej demonštrácií bol. Tvrdenie, že väčšina študentov tam bola nedobrovoľne môže byť jedine vymyslené.", "analysis_paragraphs": ["Anna Belousovová nemôže vedieť aké pohnútky viedli demonštrovať väčšinu študentov proti vlasteneckému zákonu. Jej tvrdenie implikuje, že na demonštrácii bola a preskúmala motív každého kto na tej demonštrácií bol. Tvrdenie, že väčšina študentov tam bola nedobrovoľne môže byť jedine vymyslené."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:51.405703+00:00"}
{"id": "vr16365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16365", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "V roku 2012 bola nezamestnanosť 13,4%...7,8 bolo za apríl cca.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 13,6 %. V apríli 2017 je to 7,74. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok o nezamestnanosti sme overovali u Roberta Fica v relácií V politike 26. marca 2017. Údaje z oboch štatistických zdrojov ( ŠÚSR a ÚPSVaR) potvrdzujú, že v roku 2012 bola nezamestnanosť 13,6%. V máji tohto roku sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 7,35 %, čo je nové historické minimum pre samostatné Slovensko. K tomuto číslu však okrem rastu ekonomiky prispelo aj sprísnenie podmienok evidencií ľudí na úradoch práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku. Je potrebné tiež pripomenúť, že oproti roku 2008, kedy bola doposiaľ najnižšia miera nezamestnanosti (7,36%) sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, \"péenke\", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov bola nezamestnanosť na Slovensku na úrovni 13,6 %. V apríli 2017 je to 7,74. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok o nezamestnanosti sme overovali u Roberta Fica v relácií V politike 26. marca 2017. Údaje z oboch štatistických zdrojov ( ŠÚSR a ÚPSVaR) potvrdzujú, že v roku 2012 bola nezamestnanosť 13,6%. V máji tohto roku sa nezamestnanosť pohybovala na úrovni 7,35 %, čo je nové historické minimum pre samostatné Slovensko. K tomuto číslu však okrem rastu ekonomiky prispelo aj sprísnenie podmienok evidencií ľudí na úradoch práce, ktoré vstúpilo do platnosti práve v máji tohto roku. Je potrebné tiež pripomenúť, že oproti roku 2008, kedy bola doposiaľ najnižšia miera nezamestnanosti (7,36%) sa zmenila metodológia evidovania nezamestnanosti, od júna 2013 sa medzi nezamestnaných nerátajú ľudia na aktivačných prácach, \"péenke\", rekvalifikačných kurzoch a na absolventskej praxi. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "ŠÚSR", "máji", "metodológia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/638/rok-po-volbach-koalicia", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=756&m_so=15", "https://dennikn.sk/minuta/800966/?ref=mwai", "https://dennikn.sk/439821/nezamestnanost-padla-10-rychlejsie-nadol-pomohla-zmena-pravidiel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:49.940704+00:00"}
{"id": "vr16997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16997", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V týchto okresoch (znevýhodnených, pozn.) sú trojnásobne vyššie podpory pri začatí podnikania, to znamená otvorení si živnosti, ako niekde úplne inde...", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je nástrojom aktívnych opatrení na trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest formou samozamestnania. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a je stanovená § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. Výška príspevku stanovená predmetným zákonom nedosahuje rozdiel trojnásobku medzi znevýhodnými a ostatnými krajmi. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť je nástrojom aktívnych opatrení na trhu práce na podporu vytvárania pracovných miest formou samozamestnania. Výška príspevku je závislá od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v okrese a je stanovená § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. Výška príspevku stanovená predmetným zákonom nedosahuje rozdiel trojnásobku medzi znevýhodnými a ostatnými krajmi. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["Príspevok", "č. 5/2004 Z. z.", "Ústredie"], "url": ["http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-trhu-prace/prispevky-pre-obcana/prispevok-na-samostatnu-zarobkovu-cinnost-49.html?page_id=13191", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20171001", "http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-trhu-prace/prispevky-pre-obcana/prispevok-na-samostatnu-zarobkovu-cinnost-49.html?page_id=13191"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:40.852061+00:00"}
{"id": "vr16571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16571", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie je možné obviňovať ministra, ktorý mal byť vraj odvolávaný kvôli Čistému dňu, kvôli korupcii, keď evidentne o žiadnu korupciu nejde.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kauza Čistý deň je kauzou, ktorá stále prebieha a nie je uzavretá. Zároveň neprebehlo žiadne vyšetrovanie, ktoré by potvrdilo, či je Ján Richter vinný alebo nevinný z korupcie. V súčasnej situácii je teda výrok neoveriteľný, voči Jánovi Richterovi nikto obvinenie z korupcie nevzniesol. Nemožno preto potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie, že v kauze o žiadnu korupciu nejde. Robert Fico zároveň v odpovedi na otázku o dôvodoch na odvolanie Jána Richtera kritizuje predkladateľku návrhu na odvolanie ministra Richtera, Natáliu Blahovú. Vyčíta jej, že na schôdzi najprv obviňuje ministra z korupčného správania (čas 15:09) a následne na jeho výzvu na objasnenie, aké korupčné správanie má na mysli (čas 15:32) nereaguje. Poslankyňa Blahová naozaj v reakcii na premiéra (čas 15:37) už spojenie korupčné správanie nepoužíva a všeobecne na túto výzvu ďalej nereaguje. Natália Blahová na schôdzi vo vystúpení (od času 15:09) \"netransparentné a korupčné správanie\" Jána Richtera odôvodňuje najmä okamžitým neodobratím akreditácie resocializačnému centru Čistý deň napriek odporúčaniam akreditačnej komisie a mnohým podnetom od klientov centra, ich rodičov, či kurátorov. Obvinenie z \"korupčného správania\" ale poslankyňa Blahová vysvetľuje iba v rovine dohadu, že \" na jeho konanie vrhá tieň podozrenia, že jeho iracionálne a nekompetentné kroky boli vedené politickou objednávkou, korupciou alebo klientelizmom. \" Toto vystúpenie je ale jediné, ktoré Jána Richtera spája s korupciou, v kauze Čistý deň je obviňovaný z nekonania, avšak nie z korupcie, okrem vystúpenia Natálie Blahovej sa ani v médiách nenachádza spájanie J. Richtera s korupciou. Kauza Čistý deň začala potom, ako poslankyňa Natália Blahová v septembri 2016 upozornila na údajné sexuálne zneužívanie klientov resocializačného centra Čistý deň. V súčasnosti sú v prípade vedené trestné stíhania vo veciach zločinu sexuálneho zneužívania a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné stíhanie týkajúce sa korupcie ale stále neprebehlo. Ján Richter dostal odporúčanie odobrať akreditáciu Čistému dňu už v septembri 2016, avšak akreditáciu sa rozhodol centru vziať až v auguste 2017. Napriek tomu minister Čistému dňu akreditáciu stále neodobral . Výrok o neexistencii korupcie v kauze Čistý deň je neoveriteľný, nakoľko voči ministrovi Richterovi nebolo vznesené žiadne obvinenie, ktoré by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia Natálie Blahovej z korupcie.", "analysis_paragraphs": ["Kauza Čistý deň je kauzou, ktorá stále prebieha a nie je uzavretá. Zároveň neprebehlo žiadne vyšetrovanie, ktoré by potvrdilo, či je Ján Richter vinný alebo nevinný z korupcie. V súčasnej situácii je teda výrok neoveriteľný, voči Jánovi Richterovi nikto obvinenie z korupcie nevzniesol. Nemožno preto potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenie, že v kauze o žiadnu korupciu nejde. Robert Fico zároveň v odpovedi na otázku o dôvodoch na odvolanie Jána Richtera kritizuje predkladateľku návrhu na odvolanie ministra Richtera, Natáliu Blahovú. Vyčíta jej, že na schôdzi najprv obviňuje ministra z korupčného správania (čas 15:09) a následne na jeho výzvu na objasnenie, aké korupčné správanie má na mysli (čas 15:32) nereaguje. Poslankyňa Blahová naozaj v reakcii na premiéra (čas 15:37) už spojenie korupčné správanie nepoužíva a všeobecne na túto výzvu ďalej nereaguje. Natália Blahová na schôdzi vo vystúpení (od času 15:09) \"netransparentné a korupčné správanie\" Jána Richtera odôvodňuje najmä okamžitým neodobratím akreditácie resocializačnému centru Čistý deň napriek odporúčaniam akreditačnej komisie a mnohým podnetom od klientov centra, ich rodičov, či kurátorov. Obvinenie z \"korupčného správania\" ale poslankyňa Blahová vysvetľuje iba v rovine dohadu, že \" na jeho konanie vrhá tieň podozrenia, že jeho iracionálne a nekompetentné kroky boli vedené politickou objednávkou, korupciou alebo klientelizmom. \" Toto vystúpenie je ale jediné, ktoré Jána Richtera spája s korupciou, v kauze Čistý deň je obviňovaný z nekonania, avšak nie z korupcie, okrem vystúpenia Natálie Blahovej sa ani v médiách nenachádza spájanie J. Richtera s korupciou. Kauza Čistý deň začala potom, ako poslankyňa Natália Blahová v septembri 2016 upozornila na údajné sexuálne zneužívanie klientov resocializačného centra Čistý deň. V súčasnosti sú v prípade vedené trestné stíhania vo veciach zločinu sexuálneho zneužívania a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Trestné stíhanie týkajúce sa korupcie ale stále neprebehlo. Ján Richter dostal odporúčanie odobrať akreditáciu Čistému dňu už v septembri 2016, avšak akreditáciu sa rozhodol centru vziať až v auguste 2017. Napriek tomu minister Čistému dňu akreditáciu stále neodobral . Výrok o neexistencii korupcie v kauze Čistý deň je neoveriteľný, nakoľko voči ministrovi Richterovi nebolo vznesené žiadne obvinenie, ktoré by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenia Natálie Blahovej z korupcie."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "schôdzi", "schôdzi", "upozornila", "vedené", "odporúčanie", "vziať", "neodobral"], "url": ["hthttp://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=442294tp://", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/20?id=182031", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/7/20?id=182031", "https://dennikn.sk/blog/requiem-pre-znasilnene-dievcata/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/406260-generalna-prokuratura-rozhodla-o-trestnom-stihani-pre-skutky-v-cistnom-dni/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1840906_akreditacna-komisia-vydala-ortiel-centru-cisty-den-odporuca-zobrat-akreditaciu", "https://domov.sme.sk/c/20632749/komisia-potvrdila-richterovi-odobratie-akreditacie-pre-cisty-den.html", "https://dennikn.sk/873005/maloleti-su-stale-v-cistom-dni-ministerstvo-nepoziadalo-o-ich-presunutie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:14.568379+00:00"}
{"id": "vr33089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33089", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Chcel by som, ak môžem dodať na to, že hospodársky rast Slovenska bude jeden z najvyšších v Európskej únii v roku 2013, pokiaľ ide o mieru zadlženosti, sme stále krajina, ktorá je na tom v porovnaní s inými krajinami veľmi veľmi dobre.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodársky rast Slovenska za rok 2013 bude jedným z najväčších v rámci celej Európskej únie. Posledná prognóza IFP (.pdf) predpokladá Slovensku rast vo výške 1,2%, o niečo optimistickejší je odhad NBS - 1,3%. Vyšší rast než spomínaných 1,2%, až 1,7% Slovensku odhaduje aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Navyše podľa odhadu eurostatu Slovensko s predpokladaným rastom 2% HDP predbehlo iba Rumunsko (2,2%), Litva (3,1%), Estónsko (3,1%) a Lotyšsko (3,6%).", "analysis_paragraphs": ["Hospodársky rast Slovenska za rok 2013 bude jedným z najväčších v rámci celej Európskej únie. Posledná prognóza IFP (.pdf) predpokladá Slovensku rast vo výške 1,2%, o niečo optimistickejší je odhad NBS - 1,3%. Vyšší rast než spomínaných 1,2%, až 1,7% Slovensku odhaduje aj Európska banka pre obnovu a rozvoj. Navyše podľa odhadu eurostatu Slovensko s predpokladaným rastom 2% HDP predbehlo iba Rumunsko (2,2%), Litva (3,1%), Estónsko (3,1%) a Lotyšsko (3,6%)."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["prognóza IFP", "NBS", "odhaduje", "eurostatu", "eurostatu"], "url": ["http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129590/NBS-znizila-odhad-rastu-ekonomiky-na", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/banka-skrtla-odhad-rastu-hdp-slovenska/614793-clanok.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=teina225"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:23.088150+00:00"}
{"id": "vr33387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33387", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slovensko bohužiaľ funguje systémom takým, že politici si vyberajú vedenie polície, vedenie prokuratúry a de facto aj vedenie súdov.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča Zákon o policajnom zbore prisudzuje právomoc vymenovať policajného prezidenta vláde SR na návrh ministra. Toto ustanovenie sa nachádza v zákone 171/1933 Z.z., § 6 odsek 3 (.pdf). Funkciu generálneho prokurátora upravuje zákon 153/2001 Z.z. § 7 ods. 2 (.pdf): \"Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky\" Menovanie prokurátorov má ďalej na starosti samotný generálny prokurátor, a to podľa zákona 154/2001 Z.z. § 8 ods. 1 (.pdf). Sudcovia sú volený podľa zákona 385/2000 Z.z. na 4 roky. Po uplynutí tejto doby sa môžu na návrh predsedu súdu stať sudcami bez časového obmedzenia. Predsedov a podpredsedov súdov vymenúva minister spravodlivosti na maximálne dve po sebe idúce 5 ročné obdobie. Na tento post však musí podľa zákona 757/2004 Z.z. (.pdf) prebehnúť výberové konanie. Na konci minister vyberá z troch najlepších uchádzačov, a výberu sa môže prihlásiť každý sudca rovnakého alebo vyššieho súdu. Podľa nás je teda sporné, tvrdenia Igora Matoviča, že politici vyberajú vedenie súdov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča Zákon o policajnom zbore prisudzuje právomoc vymenovať policajného prezidenta vláde SR na návrh ministra. Toto ustanovenie sa nachádza v zákone 171/1933 Z.z., § 6 odsek 3 (.pdf). Funkciu generálneho prokurátora upravuje zákon 153/2001 Z.z. § 7 ods. 2 (.pdf): \"Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky\" Menovanie prokurátorov má ďalej na starosti samotný generálny prokurátor, a to podľa zákona 154/2001 Z.z. § 8 ods. 1 (.pdf). Sudcovia sú volený podľa zákona 385/2000 Z.z. na 4 roky. Po uplynutí tejto doby sa môžu na návrh predsedu súdu stať sudcami bez časového obmedzenia. Predsedov a podpredsedov súdov vymenúva minister spravodlivosti na maximálne dve po sebe idúce 5 ročné obdobie. Na tento post však musí podľa zákona 757/2004 Z.z. (.pdf) prebehnúť výberové konanie. Na konci minister vyberá z troch najlepších uchádzačov, a výberu sa môže prihlásiť každý sudca rovnakého alebo vyššieho súdu. Podľa nás je teda sporné, tvrdenia Igora Matoviča, že politici vyberajú vedenie súdov. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["171/1933", "153/2001", "154/2001", "385/2000", "757/2004"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/171-1993-z-z.p-2554.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/153-2001-z-z.p-5692.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/154-2001-z-z.p-5693.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=385%2F2000+Z.z.&q=volba+sudcu&_filter_cas_schvaleny_od=&_filter_cas_schvaleny_do=&_filter_cas_ucinny_od=&_filter_cas_ucinny_do=&_filter_cas_aktualizovany_od=&_filter_cas_aktualizovany_do=&_filter_cas_zruseny_od=&_filter_cas_zruseny_do=&_filter_term%5B0%5D=&_filter_term%5B1%5D=&_filter_term%5B2%5D=&_filter_term%5B3%5D=", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/757-2004-z-z.p-8368.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:16.883540+00:00"}
{"id": "vr29187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29187", "speaker": "Janka Debrecéniová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-debreceniova", "statement": "...neexistujú dáta o tom napríklad, ktoré by si štát zbieral o ľuďoch, ktorí žijú v partnerstvách rovnakého pohlavia.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, že by existovali nejaké oficiálne dáta, ktoré by hovorili o takomto type štátnych štatistík, ktoré sa zapodievajú ľuďmi, ktorí žijú v partnerstvách rovnakého pohlavia, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, že by existovali nejaké oficiálne dáta, ktoré by hovorili o takomto type štátnych štatistík, ktoré sa zapodievajú ľuďmi, ktorí žijú v partnerstvách rovnakého pohlavia, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:53.763132+00:00"}
{"id": "vr31554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31554", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si v Českej republike prijala vláda teraz rozhodnutie a prakticky všetky dane idú hore. V Českej republike naozaj sú veľmi tvrdé rozhodnutia vrátane dôchodkov a ďalších a ďalších vecí. A keďže vláda neviedla sociálny dialóg, celá krajina sa postavila proti týmto rozhodnutiam.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico hyperbolizoval svoj výrok tvrdením, že \" celá krajina sa postavila proti...\" . Hodnotíme ho preto ako zavádzajúci. Česká vláda prijala v apríli 2012 úsporné opatrenia, v ktorých okrem iného zvyšuje aj sadzby priamych a nepriamych daní. Tieto rozhodnutia kritizujú podľa Českého rozhlasu odbory , podľa portálu Týden.cz predseda snemového zdravotného výboru Boris Šťastný a sčasti aj ČSSD ( Český rozhlas. Niektoré opatrenia opozičná ČSSD podporuje. Celá krajina sa však proti úsporným opatreniam nepostavila. Najsilnejšie hlasy prichádzajú od odborárov, ktorí ale podľa slov zástupcu železničných odborov J. Pejšu vidia ešte priestor na jednanie.) Český rozhlas ďalej uvádza stanovisko predsedu Konfederace zaměstnavatelských svazů Jana Wiesnera, ktorý chápe potrebnosť týchto opatrení: ...\"Jan Wiesner respektuje, že situace není jednoduchá a nepopulární úpravy jsou potřeba. Ale je potřeba dělat změny citlivě a kromě škrtů zavádět také prorůstová opatření. Pouhé škrty ekonomiku nezvednou,\" uvedl Wiesner a dodal, že je potřeba provázanost jednotlivých opatření.\" Podľa IHNED.cz česká vláda potvrdila dohodu ekonomických ministrov o spomínaných úsporných opatreniach a stabilizácii štátneho rozpočtu , ktoré zahŕňajú tieto zmeny:", "analysis_paragraphs": ["R. Fico hyperbolizoval svoj výrok tvrdením, že \" celá krajina sa postavila proti...\" . Hodnotíme ho preto ako zavádzajúci. Česká vláda prijala v apríli 2012 úsporné opatrenia, v ktorých okrem iného zvyšuje aj sadzby priamych a nepriamych daní. Tieto rozhodnutia kritizujú podľa Českého rozhlasu odbory , podľa portálu Týden.cz predseda snemového zdravotného výboru Boris Šťastný a sčasti aj ČSSD ( Český rozhlas. Niektoré opatrenia opozičná ČSSD podporuje. Celá krajina sa však proti úsporným opatreniam nepostavila. Najsilnejšie hlasy prichádzajú od odborárov, ktorí ale podľa slov zástupcu železničných odborov J. Pejšu vidia ešte priestor na jednanie.) Český rozhlas ďalej uvádza stanovisko predsedu Konfederace zaměstnavatelských svazů Jana Wiesnera, ktorý chápe potrebnosť týchto opatrení: ...\"Jan Wiesner respektuje, že situace není jednoduchá a nepopulární úpravy jsou potřeba. Ale je potřeba dělat změny citlivě a kromě škrtů zavádět také prorůstová opatření. Pouhé škrty ekonomiku nezvednou,\" uvedl Wiesner a dodal, že je potřeba provázanost jednotlivých opatření.\" Podľa IHNED.cz česká vláda potvrdila dohodu ekonomických ministrov o spomínaných úsporných opatreniach a stabilizácii štátneho rozpočtu , ktoré zahŕňajú tieto zmeny:"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["odbory", "Český rozhlas.", "ČSSD", "IHNED.cz"], "url": ["http://www.rozhlas.cz/zpravy/domaciekonomika/_zprava/odborari-jdou-za-ministrem-financi-kvuli-uspornym-opatrenim-na-dalsi-roky--1044651", "http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/1044628", "http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/1044628", "http://zpravy.ihned.cz/c1-55357560-prehledne-zvysit-dane-zpomalit-rust-penzi-podivejte-se-jak-vlada-sahne-do-penezenek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:14.897468+00:00"}
{"id": "49299", "numeric_id": 49299, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49299", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Lebo je pravda, že vtedy, keď sa menila vláda v roku 2020, tak bol deficit 1,2, ale treba aj povedať, že to bol ôsmy najhorší v celej Európskej únii, lebo to sa končilo obdobie ekonomickej expanzie, kde všetky rozumné európske vlády šetrili alebo investovali a veľa z nich malo prebytok. Veľa z nich malo vyrovnaný rozpočet.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 zaznamenalo Slovensko jeden z najnižších deficitov vo svojej histórii. V tomto období však vrcholilo obdobie ekonomického rastu a mnohé štáty únie mali prebytkové rozpočty. Slovensko sa tak s deficitom 1,2 % HDP ocitlo medzi ôsmimi krajinami s najvyšším deficitom verejných financií. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠimečka odkazuje na deficit verejnej správy z roku 2019. Nadväzuje tak na tvrdenie Petra Pellegriniho, ktorý hovorí, že jeho vláda v roku 2020 odovzdala vláde Igora Matoviča v roku 2020 štát s deficitom verejnej správy 1,2 alebo 1,3 % (HDP).\n\nZa rok 2019 dosiahol deficit verejných financií úroveň 1,21 % (niektoré zdroje uvádzajú aj 1,33 %) ( .pdf , s. 1). Náš deficit tak bol ôsmy najvyšší v rámci EÚ (vrátane Veľkej Británie, ktorá bola ešte v tom čase členom EÚ). V roku 2019 dosiahlo až 17 štátov EÚ prebytkový rozpočet.\n\nOd roku 2014 zaznamenávala Európska únia stabilný ekonomický rast. To sa zmenilo v roku 2020, keď sa celoeurópske HDP prepadlo o 5,6 %, a skončilo sa tak obdobie expanzie.\n\nEkonomické ukazovatele ako import a export tovarov či spotreba zaznamenávali tiež od roku 2009 relatívne stabilný rast. V roku 2020, po vypuknutí COVID-19 pandémie, sa takmer všetky tieto ekonomické ukazovatele prepadli.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 zaznamenalo Slovensko jeden z najnižších deficitov vo svojej histórii. V tomto období však vrcholilo obdobie ekonomického rastu a mnohé štáty únie mali prebytkové rozpočty. Slovensko sa tak s deficitom 1,2 % HDP ocitlo medzi ôsmimi krajinami s najvyšším deficitom verejných financií. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "Šimečka odkazuje na deficit verejnej správy z roku 2019. Nadväzuje tak na tvrdenie Petra Pellegriniho, ktorý hovorí, že jeho vláda v roku 2020 odovzdala vláde Igora Matoviča v roku 2020 štát s deficitom verejnej správy 1,2 alebo 1,3 % (HDP).", "Za rok 2019 dosiahol deficit verejných financií úroveň 1,21 % (niektoré zdroje uvádzajú aj 1,33 %) ( .pdf , s. 1). Náš deficit tak bol ôsmy najvyšší v rámci EÚ (vrátane Veľkej Británie, ktorá bola ešte v tom čase členom EÚ). V roku 2019 dosiahlo až 17 štátov EÚ prebytkový rozpočet.", "Od roku 2014 zaznamenávala Európska únia stabilný ekonomický rast. To sa zmenilo v roku 2020, keď sa celoeurópske HDP prepadlo o 5,6 %, a skončilo sa tak obdobie expanzie.", "Ekonomické ukazovatele ako import a export tovarov či spotreba zaznamenávali tiež od roku 2009 relatívne stabilný rast. V roku 2020, po vypuknutí COVID-19 pandémie, sa takmer všetky tieto ekonomické ukazovatele prepadli."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", ".pdf", "dosiahlo", "zaznamenávala", "zaznamenávali"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM89q0pngLjPIhMAIikIuTlkArtKltbMVfb-p4YUYED-bykpndnd3swxwvMc9ElWyFTlQm9ua94tfPE9oP2m2HAbSHBPqD-9m417lzu3MfL44BwXh6C_1H9tCdDjwHPB_z3_lPmGMeZTrXMV6psBQxKncoyTZI7LQF5qKK1LipMonKvBDVwYKqlHpnZuhTJyLSQT74AnkCCAoprJG7cdygtQ7dcA2NfB4la7y6CL04l7eJAycOa_j8C9Lpsp5HhwDBsOtDn_Xm09aEEGDkG_CLxsp4oCc9OBQvqkTWeJ41P7PHsz9G7AEenGvF1O4Wo85oa5SFjps-FF5eJG-oycvrK2emVpVp-a7x8j96NRmSMLXrKLXBpgEFQmnguV7r2iekccGykAQmQCE3spCF_VaYdY61zssbCyyo69reKrXdSztSqQU_UWJVGvfHSJyn8zQgB7TbjG6Jx8MD-RjKBbv6BMVYz4o!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www7.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=7139d923-d7c4-4114-996f-6cd654746e32", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00115/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00115/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/-/ddn-20220629-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:32.577125+00:00"}
{"id": "43819", "numeric_id": 43819, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43819", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Kedy vstúpil pán Harabin do Komunistickej strany? V 85-tom.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin v roku 2003 v rozhovore pre denník SME uviedol , že do komunistickej strany vstúpil „asi v roku 1985”. Urobil tak vraj dobrovoľne - kvôli kariére. Podľa neho rovnako ako vtedy „98 percent ľudí z justície”. Výrok hodnotíme ešte ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin v roku 2003 v rozhovore pre denník SME uviedol , že do komunistickej strany vstúpil „asi v roku 1985”. Urobil tak vraj dobrovoľne - kvôli kariére. Podľa neho rovnako ako vtedy „98 percent ľudí z justície”. Výrok hodnotíme ešte ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "kvôli", "neho"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/870061/harabin-som-viac-nez-narodniar.html", "https://dennikn.sk/1399392/do-komunistickej-strany-vstupil-harabin-pre-karieru-pri-vycitkach-spominal-oslobodenie-knaza-ktoreho-napokon-aj-tak-odsudil-ukazka-z-knihy/", "https://domov.sme.sk/c/870061/harabin-som-viac-nez-narodniar.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:29.549323+00:00"}
{"id": "vr30039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30039", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pozerajte, je každému zrejme, že je to volebná kampaň, pretože, že toto opatrenie bude platiť len 63 dní pred voľbami. To znamená od 1.1. Voľby pravdepodobne budú 5. marca", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladaný termín pre parlamentné voľby 2016 je skutočne 5. marca, aj keď ešte neboli pevne vyhlásené. 5. marec bude vzhľadom na prestupný rok 65. dňom roka, zákon by tak platil 64 dní. V bežnom roku by však táto hodnota skutočne predstavovala 63 dní. Vzhľadom na to, že Švejna adresuje, že sa jedná o pravdepodobný a nie pevný termín a v počte dní sa jedná len o drobné pochybenie hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladaný termín pre parlamentné voľby 2016 je skutočne 5. marca, aj keď ešte neboli pevne vyhlásené. 5. marec bude vzhľadom na prestupný rok 65. dňom roka, zákon by tak platil 64 dní. V bežnom roku by však táto hodnota skutočne predstavovala 63 dní. Vzhľadom na to, že Švejna adresuje, že sa jedná o pravdepodobný a nie pevný termín a v počte dní sa jedná len o drobné pochybenie hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Predpokladaný", "65. dňom", "stránky"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351265-parlamentne-volby-budu-5-marca-2016-s-datumom-rata-aj-nr-sr/", "http://www.epochconverter.com/date-and-time/daynumbers-by-year.php?year=2016", "http://www.parlamentne-volby-2016.sk/termin-konania-parlamentnych-volieb-2016_87.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:07.529133+00:00"}
{"id": "vr27283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27283", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jeden politológ povedal, že som si údajne úmyslene spôsobil zranenie nohy.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že po zverejnení informácie o zranení premiéra Fica počas nedeľňajšieho futbalového zápasu 24. februára 2014 sa viacero analytikov vyjadrilo ohľadom možného vplyvu tohto zranenia na prezidentskú kampaň predsedu vlády. Napríklad Oľga Gyárfášová sa o vplyve zranenia na kampaň vyjadrila skôr pozitívne: „Určite mu to neuškodí, skôr pomôže. Je to ľudské, vyvoláva to istú ľútosť a spolupatričnosť, čo je veľmi silná emócia.“ Iný názor mal napríklad Pavol Marchevský, podľa ktorého „Robert Fico je zdravý vyšportovaný muž v najlepších rokoch. Nikdy nebol objektom súcitu, od neho sa očakáva výkon.“ Tomáš Koziak sa zasa vyjadril, že zranenie nebude mať žiadny vplyv: „Tí, ktorí sú presvedčení, že ho budú voliť, mu dajú hlas bez ohľadu na to, či si nohu zranil alebo nie. Nie je to faktor, ktorý by zásadne ovplyvnil verejnú mienku.“ Napriek rôznosti názorov však základné mediálne výstupy nehovoria v zmysle, že by niektorý z politológov podozrieval premiéra z úmyselného spôsobenia si zranenia. Nie je vylúčené, že takýto postoj mohol byť niekým prezentovaný na sociálnej sieti alebo inom neformálnom fóre, avšak Robert Fico hovorí o “politológovi”, a preto sa predpokladá, že má na mysli verejný mediálny výstup. Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nO podobnom myšlienkovom pochode ako Fico ironicky písal v Plus 7 dní Miloš Luknár :\n\n\"Čakajú nás teda ešte dni plné prekvapení a rôznych konšpiračných teórií. Politickí komentátori už dnes s plnou vážnosťou analyzujú, či roztrhnutá achilovka Roberta Fica mu v jeho nasledujúcej kampani môže pomôcť, alebo uškodiť. A či dojemný obraz premiéra s barlami môže vzbudiť sympatie a získať aj nejaké hlasy navyše. Možno sa už čoskoro zrodí i teória, že achilovku si roztrhol náročky, kvôli zlepšeniu imidžu, prípadne, že jeho futbalový úraz bol iba zinscenované divadlo a v skutočnosti má nohu úplne zdravú.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že po zverejnení informácie o zranení premiéra Fica počas nedeľňajšieho futbalového zápasu 24. februára 2014 sa viacero analytikov vyjadrilo ohľadom možného vplyvu tohto zranenia na prezidentskú kampaň predsedu vlády. Napríklad Oľga Gyárfášová sa o vplyve zranenia na kampaň vyjadrila skôr pozitívne: „Určite mu to neuškodí, skôr pomôže. Je to ľudské, vyvoláva to istú ľútosť a spolupatričnosť, čo je veľmi silná emócia.“ Iný názor mal napríklad Pavol Marchevský, podľa ktorého „Robert Fico je zdravý vyšportovaný muž v najlepších rokoch. Nikdy nebol objektom súcitu, od neho sa očakáva výkon.“ Tomáš Koziak sa zasa vyjadril, že zranenie nebude mať žiadny vplyv: „Tí, ktorí sú presvedčení, že ho budú voliť, mu dajú hlas bez ohľadu na to, či si nohu zranil alebo nie. Nie je to faktor, ktorý by zásadne ovplyvnil verejnú mienku.“ Napriek rôznosti názorov však základné mediálne výstupy nehovoria v zmysle, že by niektorý z politológov podozrieval premiéra z úmyselného spôsobenia si zranenia. Nie je vylúčené, že takýto postoj mohol byť niekým prezentovaný na sociálnej sieti alebo inom neformálnom fóre, avšak Robert Fico hovorí o “politológovi”, a preto sa predpokladá, že má na mysli verejný mediálny výstup. Z uvedených dôvodov hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "O podobnom myšlienkovom pochode ako Fico ironicky písal v Plus 7 dní Miloš Luknár :", "\"Čakajú nás teda ešte dni plné prekvapení a rôznych konšpiračných teórií. Politickí komentátori už dnes s plnou vážnosťou analyzujú, či roztrhnutá achilovka Roberta Fica mu v jeho nasledujúcej kampani môže pomôcť, alebo uškodiť. A či dojemný obraz premiéra s barlami môže vzbudiť sympatie a získať aj nejaké hlasy navyše. Možno sa už čoskoro zrodí i teória, že achilovku si roztrhol náročky, kvôli zlepšeniu imidžu, prípadne, že jeho futbalový úraz bol iba zinscenované divadlo a v skutočnosti má nohu úplne zdravú.\""], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zverejnení", "mal", "ironicky písal v Plus 7 dní Miloš Luknár"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/7113549/premier-fico-si-pri-futbale-v-kosiciach-zranil-achilovku.html", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path[article]=kandidat-fico-ma-smolu-makat-musi-napriek-zraneniu", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/komentar-tyzdna/komentar-milosa-luknara-bezny-slovensky-volic-je-zaslepeny-ako-futbalovy-fanusik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:58.069751+00:00"}
{"id": "vr35715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35715", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...riziká vo financiách je ďalších 800 miliónov, ak o nich hovorím, tak sú to očakávania obcí na dorovnanie platby za DPH, očakávanie obcí na dorovnanie ich strát v rozpočte. Nezaplatené faktúry, ktoré máme pred sebou, nevyhnutnosť dorovnať alebo vrátiť niektoré financie do Bruselu, a tak ďalej.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Hospodárskych novín , alebo agentúrnej správy TASR mestá a obce žiadajú tento rok 140 miliónov Euro na dorovnanie výpadkov z príjmu daní. O nezaplatených faktúrach a povinnosti vracať financie do Bruselu sa nám nepodarilo dohľadať žiadne oficiálne čísla.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Hospodárskych novín , alebo agentúrnej správy TASR mestá a obce žiadajú tento rok 140 miliónov Euro na dorovnanie výpadkov z príjmu daní. O nezaplatených faktúrach a povinnosti vracať financie do Bruselu sa nám nepodarilo dohľadať žiadne oficiálne čísla."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["údajov Hospodárskych novín", "agentúrnej správy TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-44704050-obce-natahuju-ruku-stat-im-pomoze", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1213506"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:27.446773+00:00"}
{"id": "48195", "numeric_id": 48195, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48195", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Áno, keď pán Fico za fotku s Obamom vycestoval, aby si tam mohol urobiť fotku, tak bol ochotný doniesť tých najväčších, najťažších teroristov z Guantánama na Slovensko, on ich dopravil na Slovensko.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico sa ako premiér počas návštevy USA v novembri 2013 stretol s vtedajším vicepremiérom Joe Bidenom a krátko aj s prezidentom Barackom Obamom. Na stretnutí hovorili hlavne o geopolitických témach.\n\nPočas vlády Roberta Fica Slovensko prijalo v troch etapách celkovo osem väzňov z Guantanáma - prvých troch v roku 2010, teda pred Ficovou návštevou v Bielom dome. Presun väzňov sa uskutočnil v rámci americko-európskej spolupráce . Väzenie známe pre kruté zaobchádzanie plánoval Barack Obama zatvoriť. Slovenská vláda deklarovala, že žiaden z väzňov nebol obvinený z terorizmu a nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na adresu prvých prijatých väzňov povedal , že „ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania“. Hovorca ministra vnútra Kaliňáka Erik Tomáš takisto potvrdil, že „tieto osoby nie sú podozrivé, obvinené ani odsúdené za nijaký trestný čin“.\n\nĎalší traja väzni prišli na Slovensko v decembri 2013. Muži ujgurského pôvodu z Číny v Guantanáme strávili roky, ale podľa ministerstva zahraničných vecí nikdy neboli podozriví ani usvedčení z terorizmu .\n\nV roku 2014 Slovensko prijalo dvoch väzňov pôvodom z Tuniska a Jemenu. Vtedajší hovorca ministerstva vnútra Peter Lazarov povedal, že „tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre Slovensko nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko.”\n\nBývalí väzni pri integrácii na Slovensku čelili mnohým problémom. O živote v izolácii jedného z nich písal aj americký magazín Newsweek . Robert Kaliňák v roku 2015 uviedol, že z ôsmich prijatých osôb na Slovensku žije ešte päť.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa ako premiér počas návštevy USA v novembri 2013 stretol s vtedajším vicepremiérom Joe Bidenom a krátko aj s prezidentom Barackom Obamom. Na stretnutí hovorili hlavne o geopolitických témach.", "Počas vlády Roberta Fica Slovensko prijalo v troch etapách celkovo osem väzňov z Guantanáma - prvých troch v roku 2010, teda pred Ficovou návštevou v Bielom dome. Presun väzňov sa uskutočnil v rámci americko-európskej spolupráce . Väzenie známe pre kruté zaobchádzanie plánoval Barack Obama zatvoriť. Slovenská vláda deklarovala, že žiaden z väzňov nebol obvinený z terorizmu a nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na adresu prvých prijatých väzňov povedal , že „ide o osoby, u ktorých nie je dôvod na začatie trestného stíhania“. Hovorca ministra vnútra Kaliňáka Erik Tomáš takisto potvrdil, že „tieto osoby nie sú podozrivé, obvinené ani odsúdené za nijaký trestný čin“.", "Ďalší traja väzni prišli na Slovensko v decembri 2013. Muži ujgurského pôvodu z Číny v Guantanáme strávili roky, ale podľa ministerstva zahraničných vecí nikdy neboli podozriví ani usvedčení z terorizmu .", "V roku 2014 Slovensko prijalo dvoch väzňov pôvodom z Tuniska a Jemenu. Vtedajší hovorca ministerstva vnútra Peter Lazarov povedal, že „tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu a pre Slovensko nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko.”", "Bývalí väzni pri integrácii na Slovensku čelili mnohým problémom. O živote v izolácii jedného z nich písal aj americký magazín Newsweek . Robert Kaliňák v roku 2015 uviedol, že z ôsmich prijatých osôb na Slovensku žije ešte päť."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["", "stretol", "spolupráce", "povedal", "terorizmu", "väzňov", "integrácii", "Newsweek", "Kaliňák"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7014261/fico-stravil-desat-minut-s-obamom-medzi-styrmi-ocami.html", "https://domov.sme.sk/c/7014261/fico-stravil-desat-minut-s-obamom-medzi-styrmi-ocami.html", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-6-2009-0045_SK.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164928-vaeznom-z-guantanama-dalo-slovensko-druhu-sancu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/vazni-z-guantanama-slovensko-vazenie/69234-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://domov.sme.sk/c/7505829/usa-poslali-dvoch-vaznov-z-guantanama-na-slovensko.html", "https://svet.sme.sk/c/20260613/vazni-z-guantanama-na-slovensku-prezivaju-bez-buducnosti.html", "https://www.newsweek.com/2016/09/09/life-after-guantanamo-former-detainees-live-limbo-494838.html", "https://slovensko.hnonline.sk/538179-z-osmich-vaznov-z-guantanama-je-na-slovensku-este-pat-vyhlasil-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:42.475195+00:00"}
{"id": "43923", "numeric_id": 43923, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43923", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Pán Harabin, kto vymenil z dovolacieho senátu Najvyššieho súdu (v kauze Tipos - pozn.), ktorý mal rozhodovať o tej námietke z piatich členov troch? Ústavný súd skonštatoval, že nezákonne, že to nebolo správne. Kto vymenil, kto vymenil? Až Ústavný súd mohol rozhodnúť, prečo ste vymenili z piatich členov kolégia troch, ktorí potom hlasovali, tí traja, keď sa vrátili, hlasovali ináč.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd v roku 2011 skonštatoval, že dôsledkom opatrení predsedu Najvyššieho súdu bola nezákonná výmena troch sudcov dovolacieho senátu v kauze Tipos. Nie je známe, kto z členov pôvodného či nového senátu ako hlasoval, senáty však vo veci vydali rozdielne rozhodnutia. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Kauza siaha ešte do roku 2000, kedy Športka žalovala Tipos kvôli tomu, že neoprávnene používal mená jej lotérií. Po viacerých kolách súdnych sporov dovolací senát Najvyššieho súdu v roku 2010 preskúmaval správnosť postupu Krajského súdu a rozhodol , že Tipos musí zaplatiť cyperskej firme Lemikon Limited, ktorá spor za Športku prevzala, 14 miliónov eur. V časti rozhodnutia prípad vrátil na prvostupňový súd. Tipos sa následne obrátil na Ústavný súd. Ústavný súd v októbri 2011 na základe opatrenia predsedu Najvyššieho súdu o.i. zistil , že „v senáte, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, boli nahradené (dve) členky senátu”. Z ďalšieho opatrenia ústavní sudcovia zistili, že bol „vypustený sudca najvyššieho súdu (..) a nahradený sudkyňou najvyššieho súdu (...).” Ústavný súd skonštatoval , že „zmeny v personálnom obsadení senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho sťažovateľkinu vec opísaným zákonným pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu nezodpovedali.” Keďže vo veci podľa súdu konali aj „nezákonní sudcovia” a ich postup „mal reálny vplyv na rozhodnutie”, bolo ich rozsudkom porušené základné právo Tiposu na zákonného sudcu. Predsedom Najvyššieho súdu v čase vydania sporných opatrení bol Štefan Harabin. Po rozhodnutí Ústavného súdu dostali prípad pôvodní sudcovia. V roku 2015 zrušili rozsudok, podľa ktorého mal Tipos zaplatiť 14 miliónov eur a prípad vrátili na Krajský súd, aby ho rozhodol nanovo. Výrok týkajúci sa kauzy Tipos Demagóg.SK už v minulosti overoval . Venuje sa mu aj Inštitút SGI v analýze z roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd v roku 2011 skonštatoval, že dôsledkom opatrení predsedu Najvyššieho súdu bola nezákonná výmena troch sudcov dovolacieho senátu v kauze Tipos. Nie je známe, kto z členov pôvodného či nového senátu ako hlasoval, senáty však vo veci vydali rozdielne rozhodnutia. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Kauza siaha ešte do roku 2000, kedy Športka žalovala Tipos kvôli tomu, že neoprávnene používal mená jej lotérií. Po viacerých kolách súdnych sporov dovolací senát Najvyššieho súdu v roku 2010 preskúmaval správnosť postupu Krajského súdu a rozhodol , že Tipos musí zaplatiť cyperskej firme Lemikon Limited, ktorá spor za Športku prevzala, 14 miliónov eur. V časti rozhodnutia prípad vrátil na prvostupňový súd. Tipos sa následne obrátil na Ústavný súd. Ústavný súd v októbri 2011 na základe opatrenia predsedu Najvyššieho súdu o.i. zistil , že „v senáte, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie, boli nahradené (dve) členky senátu”. Z ďalšieho opatrenia ústavní sudcovia zistili, že bol „vypustený sudca najvyššieho súdu (..) a nahradený sudkyňou najvyššieho súdu (...).” Ústavný súd skonštatoval , že „zmeny v personálnom obsadení senátu najvyššieho súdu prejednávajúceho sťažovateľkinu vec opísaným zákonným pravidlám a záruke základného práva na zákonného sudcu nezodpovedali.” Keďže vo veci podľa súdu konali aj „nezákonní sudcovia” a ich postup „mal reálny vplyv na rozhodnutie”, bolo ich rozsudkom porušené základné právo Tiposu na zákonného sudcu. Predsedom Najvyššieho súdu v čase vydania sporných opatrení bol Štefan Harabin. Po rozhodnutí Ústavného súdu dostali prípad pôvodní sudcovia. V roku 2015 zrušili rozsudok, podľa ktorého mal Tipos zaplatiť 14 miliónov eur a prípad vrátili na Krajský súd, aby ho rozhodol nanovo. Výrok týkajúci sa kauzy Tipos Demagóg.SK už v minulosti overoval . Venuje sa mu aj Inštitút SGI v analýze z roku 2013."], "analysis_date": "2019-11-13", "analysis_sources": {"text": ["žalovala", "preskúmaval", "rozhodol", "vrátil", "obrátil", "zistil", "skonštatoval", "podľa", "čase", "bol", "overoval", "analýze"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/7716130/tipos-po-rokoch-vyhral-nad-schrankou-z-cypru.html", "https://ispis.sk/judikatura/1MObdoV22/2008", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tipos-musi-lemikonu-zaplatit-vyse-14-milionov-eur.html?itm_site=etrend&itm_template=article&itm_area=article&itm_module=related&itm_position=2", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tipos-musi-lemikonu-zaplatit-vyse-14-milionov-eur.html?itm_site=etrend&itm_template=article&itm_area=article&itm_module=related&itm_position=2", "http://merit.slv.cz/III.US212/2011", "http://merit.slv.cz/III.US212/2011", "http://merit.slv.cz/III.US212/2011", "http://merit.slv.cz/III.US212/2011", "https://osobnost.aktuality.sk/stefan-harabin/", "https://ekonomika.sme.sk/c/7716130/tipos-po-rokoch-vyhral-nad-schrankou-z-cypru.html", "https://demagog.sk/vyrok/42286/", "http://stary-web.governance.sk/assets/files/publikacie/kauza_tipos.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:21.477856+00:00"}
{"id": "vr34545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34545", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "...čo sa týka straty tohtoročnej sa hovorí o sume 17 miliónov eur a pričom treba k tomu prirátať aj peniaze a dlh a dlhovú službu a záväzky neuhradené z predchádzajúcich období.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel prišiel ešte 22. septembra s informáciou, že predpokladaná tohtoročná strata v STV dosiahne výšku 16 miliónov eur. Pre denník to povedal Miroslav Galamboš z Dozornej komisie. V októbri sa ale situácia zmenila a denník Pravda prišiel s informáciou, že tohtoročná strata STV by mohla dosiahnuť až 17 miliónov eur a to aj napriek tomu, že STV dostala od štátu dotáciu vo výške 12 a pol milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel prišiel ešte 22. septembra s informáciou, že predpokladaná tohtoročná strata v STV dosiahne výšku 16 miliónov eur. Pre denník to povedal Miroslav Galamboš z Dozornej komisie. V októbri sa ale situácia zmenila a denník Pravda prišiel s informáciou, že tohtoročná strata STV by mohla dosiahnuť až 17 miliónov eur a to aj napriek tomu, že STV dostala od štátu dotáciu vo výške 12 a pol milióna eur."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5560528/stv-hrozi-kolaps-niznansky-chce-zlucit-jednotku-a-dvojku.html", "http://spravy.pravda.sk/hroziaci-kolaps-hybe-stv-padne-riaditel-niznansky-fsb-/sk_domace.asp?c=A101011_074959_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:39.115920+00:00"}
{"id": "vr33392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33392", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Toto je len to opatrenie, ktoré bolo o 1 percentuálny bod sa zvýšilo DPH, toto bolo len dočasné, kým sa nám nepodarí potlačiť ten deficit pod 3%.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok sme už overovali niekoľko krát, naposledy zaznel v relácii V politike , 3. februára 2013.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok sme už overovali niekoľko krát, naposledy zaznel v relácii V politike , 3. februára 2013."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "č.222/2004 Z.z."], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.zervan.sk/doc/zz2010-00490-0209992.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:19.282567+00:00"}
{"id": "vr36355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36355", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ale kto čo chce robiť? My stále rozprávame, my stále rozprávame, my Slováci stále chceme byť pápežskejší jak pápež. Keď pred predminulá európska komisia zložila mandát kvôli tomu, že bola skorumpovaná a bola tam dokázaná korupcia 1,8 miliardy eur, nikto nič nepovedal ...No nikto. Nikto sa nedostal do basy ...1,8 miliardy eur bolo v nenávratne", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Slota má pravdu v tom, že do basy sa E. Cresson nedostala. Európsky súdny dvor totiž síce konštatoval porušenie legislatívy, trest jej však neudelil.", "analysis_paragraphs": ["J. Slota má pravdu v tom, že do basy sa E. Cresson nedostala. Európsky súdny dvor totiž síce konštatoval porušenie legislatívy, trest jej však neudelil."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:28.337802+00:00"}
{"id": "vr26007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26007", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Oficiálne v rozpočte mesta (Bratislava, pozn.) na tento rok na opravu výtlkov je 600 tisíc eur, vzhľadom na ekonomickú situáciu mesta a hospodárenie mesta. To je pomaly toľko, koľko má župa v tomto predvolebnom roku v rozpočte na komunikáciu a marketing.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na propagáciu a marketing s cieľom pozitívneho obrazu BSK je na rok 2013 vyčlenených 450 tisíc eur. V roku 2012 to bolo 500 tisíc eur. Mesto Bratislava dá na opravu výtlkov približne 600 tisíc eur. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, pretože Daniel Krajcer navyšuje rozpočet kraja na marketing až o 150 tisíc eur. Podľa rozpočtu na rok 2013 (.pdf) je na propagáciu a marketing (s. 19), zo zámerom pozitívneho obrazu BSK vyčlenených 450 tisíc eur. Žiadny iný program nie je na propagáciu určený.", "analysis_paragraphs": ["Na propagáciu a marketing s cieľom pozitívneho obrazu BSK je na rok 2013 vyčlenených 450 tisíc eur. V roku 2012 to bolo 500 tisíc eur. Mesto Bratislava dá na opravu výtlkov približne 600 tisíc eur. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, pretože Daniel Krajcer navyšuje rozpočet kraja na marketing až o 150 tisíc eur. Podľa rozpočtu na rok 2013 (.pdf) je na propagáciu a marketing (s. 19), zo zámerom pozitívneho obrazu BSK vyčlenených 450 tisíc eur. Žiadny iný program nie je na propagáciu určený."], "analysis_date": "2013-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2013", "600 tisíc eur"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/bratislave-na-opravu-vytlkov-prispeje-zupa.html?page_id=314984"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:43.032102+00:00"}
{"id": "vr33794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33794", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Predstavte si, že mi nórsky minister povie, že my máme nie 300 ako vo fínsku my máme 400 municipalít a my aj tých 400 ideme znižovať.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nórsku v skutočnosti viac než 400 municipalít (druh správnej územnej jednotky). Od roku 2008 je v Nórsku 430 municipalít. Vo Fínsku je počet municipalít od januára 2013 na úrovni 320 , keď klesol zo 336. Dušan Čaplovič teda používa správne približné čísla. Minister Čaplovič používa argument o nórskom ministrovi ako hypotetickú situáciu, faktickú pravdivosť preto nehodnotíme. Je však pravdou, že v Nórsku podobne ako aj vo Fínsku je trend znižovania počtu municipalít. V roku 2002 bol plán znížiť počet municipalít v Nórsku až na 100. Od tohoto plánu sa neskôr odstúpilo.", "analysis_paragraphs": ["V Nórsku v skutočnosti viac než 400 municipalít (druh správnej územnej jednotky). Od roku 2008 je v Nórsku 430 municipalít. Vo Fínsku je počet municipalít od januára 2013 na úrovni 320 , keď klesol zo 336. Dušan Čaplovič teda používa správne približné čísla. Minister Čaplovič používa argument o nórskom ministrovi ako hypotetickú situáciu, faktickú pravdivosť preto nehodnotíme. Je však pravdou, že v Nórsku podobne ako aj vo Fínsku je trend znižovania počtu municipalít. V roku 2002 bol plán znížiť počet municipalít v Nórsku až na 100. Od tohoto plánu sa neskôr odstúpilo."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["430", "320", "znížiť"], "url": ["http://www.norway.org.uk/aboutnorway/society/political/local/", "http://barentsobserver.com/en/society/2013/01/new-year-sees-end-16-finnish-municipalities-03-01", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_former_municipalities_of_Norway"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:42.503958+00:00"}
{"id": "vr15636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15636", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...nikto nemôže poprieť aj z tých opozičných alebo iných politických strán, že veľa vecí, ktoré boli navrhované opozíciou, koalícia dokázala presadiť.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V celkovej dĺžke prebiehajúceho volebného obdobia (na schôdzach 1-11) schválili poslanci NR SR dokopy 59 zákonov , z toho 52 ich navrhla vláda a zvyšok predstavovali poslanecké návrhy. Na 11 schôdzach parlamentu sa opozícii podarilo presadiť len jeden zákon (o hlásení pobytu a justičnej stráži). Niektoré zákony sa podarilo opozícii doplniť o svoje pozmeňovacie návrhy . Oproti koaličným návrhom sa však celkovo jedná o zanedbateľný počet, takisto možno povedať, že väčšina opozičných návrhov presadená nebola, preto hodnotíme výrok Andreja Danka ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V celkovej dĺžke prebiehajúceho volebného obdobia (na schôdzach 1-11) schválili poslanci NR SR dokopy 59 zákonov , z toho 52 ich navrhla vláda a zvyšok predstavovali poslanecké návrhy. Na 11 schôdzach parlamentu sa opozícii podarilo presadiť len jeden zákon (o hlásení pobytu a justičnej stráži). Niektoré zákony sa podarilo opozícii doplniť o svoje pozmeňovacie návrhy . Oproti koaličným návrhom sa však celkovo jedná o zanedbateľný počet, takisto možno povedať, že väčšina opozičných návrhov presadená nebola, preto hodnotíme výrok Andreja Danka ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["zákonov", "jeden", "doplniť", "návrhy", "niekoľkokrát", "venoval", "Návrh", "hlasovalo", "podpísal", "hlasoval", "prezident Kiska", "schválená", "Schôdzi č. 4", "upozornil", "nepodporené", "poznamenal", "rokovacom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/strucny_prehlad_o_legislativnej_cinnosti_NR_SR_k_20161209.rtf", "http://domov.sme.sk/c/20273529/kiska-podpisal-zakony-o-hlaseni-pobytu-a-justicnej-strazi.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408968-protischrankovy-zakon-schvalili-presli-aj-navrhy-opozicie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20391049/kazimir-je-spokojny-so-zmenou-zakona-o-hazardnych-hrach.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/601", "http://www.demagog.sk/politici/13/igor-matovic/?oblast=21&ph=1", "http://domov.sme.sk/c/20273529/kiska-podpisal-zakony-o-hlaseni-pobytu-a-justicnej-strazi.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37535", "http://domov.sme.sk/c/20273529/kiska-podpisal-zakony-o-hlaseni-pobytu-a-justicnej-strazi.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411510-kiska-ziada-diskusiu-k-zruseniu-meciarovych-amnestii/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38129", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=4&ShowCisloSchodze=False", "http://www.demagog.sk/diskusie/598/vztahy-koalicie-a-opozicie-danove-opatrenia-a-smer-europskej-politiky", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392997-opozicne-navrhy-povazuje-richter-len-za-marketingovy-tah/", "http://tv.hnonline.sk/politika/664050-priamy-prenos-zasada-parlament-v-hlavnej-ulohe-budu-navrhy-opozicie", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413087-poslanci-prelomili-kiskovo-veto-dankov-rokovaci-poriadok-presiel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:40.812086+00:00"}
{"id": "vr36039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36039", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...OBSE, lebo Benátska komisia je pri OBSE, čiže sú to isté odporúčania...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Benátska komisie nie je orgán OBSE.", "analysis_paragraphs": ["Benátska komisie nie je orgán OBSE."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:54.747846+00:00"}
{"id": "vr30327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30327", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Začali sme tým, že sme zaviedli obmedzenie doplatkov pre dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých na 45 respektíve 30 euro za štvrťrok.Rozšírili sme to na všetky lieky, predpisované na recept. Čiže ten proces ešte len začal.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda mapoval zmeny, ktoré sa budú týkať pacientov pri predpisovaní liekov po prijatí zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Jednou z uvedených zmien bude:", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda mapoval zmeny, ktoré sa budú týkať pacientov pri predpisovaní liekov po prijatí zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Jednou z uvedených zmien bude:"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "spoluúčasti"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/ake-zmeny-cakaju-pacientov-pri-predpisovani-liekov-fxa-/sk-pstat.asp?c=A111028_124806_sk-pstat_p59", "http://www.partner.sk/index.php?page=aktuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:27.200810+00:00"}
{"id": "vr36050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36050", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A keby to tak bolo, že by sme teda boli nejak extrémne plytvali znamená to, že by teraz táto súčasná vláda bola schopná znížiť výdavky. Znížiť základné výdavky na chod štátu. Lebo to je o tom plytvaní. Ale to sa vôbec nedeje. To vôbec nie je pravda. Tie výdavky v budúcom roku budú, základné výdavky na chod štátu, tak, ako sú definované v rozpočte, budú budúci rok vyššie, ako boli za našej vlády.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka: Výdavky by teda mali byť budúci rok nižšie ako boli tento.", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte na budúci rok (.doc) je na strane 28 táto tabuľka: Výdavky by teda mali byť budúci rok nižšie ako boli tento."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["V rozpočte na budúci rok"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB4QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D347527&rct=j&q=%22zakladne%20vydavky%20na%20chod%20statu%22&ei=aKcGTebMOo-38gPljvw2&usg=AFQjCNGE5kJMAlhXkoWjUmt3NoiaZ_I5gQ&sig2=BII"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:52.497931+00:00"}
{"id": "vr37419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37419", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "To čo sa dnes z pohľadu Európskej únie črtá ako možnosť, to tu bolo. Pretože vtedy sme to jednoducho zamietli, pretože Európska únia vyčlenila 550 miliónov eur, z čoho pre Slovensko už vtedy bolo 4,7 milióna eur na balíček pomoci hmotnej núdzi obyvateľov. Samozrejme, že sme to zamietli, pretože ja som vtedy povedal, že občania, ktorí sú práceschopní, potrebujú prácu, potrebujú sa podieľať na pridanej hodnote práce a produktu a nepotrebujú takýmto žobračenkovým spôsobom posúvať tento štát, ktorý v tvorbe HDP sa zaraďoval medzi prvé v Európskej únii.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že takáto možnosť tu zo strany EÚ dlhodobo bola, Slovensko sa s výnimkou roku 2010 o túto možnosť neuchádzalo. V roku 2010 o túto možnosť požiadal minister Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal . Konkrétne vyjadrenia S. Becíka k tomuto problému, v čase keď bol ministrom sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že takáto možnosť tu zo strany EÚ dlhodobo bola, Slovensko sa s výnimkou roku 2010 o túto možnosť neuchádzalo. V roku 2010 o túto možnosť požiadal minister Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal . Konkrétne vyjadrenia S. Becíka k tomuto problému, v čase keď bol ministrom sme nenašli."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html#ixzz1FHnbJiGj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:07.226993+00:00"}
{"id": "49698", "numeric_id": 49698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49698", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Občania zaplatia budúci rok o vyše miliardu navyše len na DPH.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zvýšenie základnej sadzby DPH by malo prispieť do štátnej pokladnice približne jednou miliardou eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo financií 17. septembra tohto roku predstavilo balík opatrení na konsolidáciu verejných financií. Vláda medzi opatrenia zaradila aj úpravu sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom základnú sadzbu navrhla zvýšiť z pôvodných 20 % na 23 %. Ministerstvo uviedlo , že toto zvýšenie DPH prinesie do štátnej pokladnice približne jednu miliardu eur.\n\nOkrem zvýšenia základnej sadzby navrhla vláda zníženie sadzieb DPH na potraviny, lieky, elektrinu a učebnice.\n\n26. septembra ministerstvo oznámilo zmeny v sadzbách DPH, predovšetkým sa do kategórie zníženej sadzby 5 % dostali aj knihy a ubytovanie a gastro. V následku tejto úpravy očakáva ministerstvo, že daňová reforma prinesie do štátnej pokladnice v roku 2025 756 miliónov eur (. pdf , s. 11). V čase vyslovenia výroku 22. septembra 2024 z vtedy dostupných informácii však išlo o miliardu.\n\nDPH sa aplikuje na všetky tovary a služby. Hoci ju reálne platí konečný spotrebiteľ, do štátneho rozpočtu ju odvádza iný subjekt, zvyčajne predajca alebo poskytovateľ služby. Je to forma nepriamej dane, ktorá zasahuje každú konečnú spotrebu. Oprava z 17. 10. 2024: Doplnili sme informácie o neskoršej úprave DPH, ktorá však nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku.", "analysis_paragraphs": ["Zvýšenie základnej sadzby DPH by malo prispieť do štátnej pokladnice približne jednou miliardou eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo financií 17. septembra tohto roku predstavilo balík opatrení na konsolidáciu verejných financií. Vláda medzi opatrenia zaradila aj úpravu sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH), pričom základnú sadzbu navrhla zvýšiť z pôvodných 20 % na 23 %. Ministerstvo uviedlo , že toto zvýšenie DPH prinesie do štátnej pokladnice približne jednu miliardu eur.", "Okrem zvýšenia základnej sadzby navrhla vláda zníženie sadzieb DPH na potraviny, lieky, elektrinu a učebnice.", "26. septembra ministerstvo oznámilo zmeny v sadzbách DPH, predovšetkým sa do kategórie zníženej sadzby 5 % dostali aj knihy a ubytovanie a gastro. V následku tejto úpravy očakáva ministerstvo, že daňová reforma prinesie do štátnej pokladnice v roku 2025 756 miliónov eur (. pdf , s. 11). V čase vyslovenia výroku 22. septembra 2024 z vtedy dostupných informácii však išlo o miliardu.", "DPH sa aplikuje na všetky tovary a služby. Hoci ju reálne platí konečný spotrebiteľ, do štátneho rozpočtu ju odvádza iný subjekt, zvyčajne predajca alebo poskytovateľ služby. Je to forma nepriamej dane, ktorá zasahuje každú konečnú spotrebu. Oprava z 17. 10. 2024: Doplnili sme informácie o neskoršej úprave DPH, ktorá však nemá vplyv na pravdivostnú hodnotu výroku."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "úpravu", "uviedlo", "navrhla", "zmeny", "pdf", "všetky"], "url": ["https://www.facebook.com/smersd/videos/1009720074236442/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://index.sme.sk/c/23389856/dph-knihy-ubytovanie-konsolidacia.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_dan-z-pridanej-hodnoty1/#dan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:52.198220+00:00"}
{"id": "vr14575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14575", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Stiahli sme ho z kandidátky preto, lebo dal vylepil v Bratislave bilbord iba v maďarskom jazyku, so slovom autonómia, a zároveň na Facebooku napísal, že “chcem otvoriť dialóg”.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMK stiahla aktivistu Bélu Halásza z kandidátky potom, čo vylepil v Bratislave bilbord hlásajúci autonómiu, a aj v Halászovom blogu a na facebooku možno nájsť príspevky v zmysle výziev k dialógu o autonómii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktivista Béla Halász, ktorý sa objavil na kandidátke SMK, skutočne vylepil v Bratislave bilbord s heslom \"Ja to vyslovím: Autonómia!\" (\"Én kimondom: Autonómia!\"), informujú Hospodárske noviny . V článku z 2. februára 2016 prinášajú aj reakciu šéfa volebnej kampane strany, ktorý pre HN povedal: „ Hneď na začiatku kampane sme vyhlásili, že budeme mať spoločnú kandidátku aj s kandidátmi mimo strany. Béla Halász je aktivista, nie je členom strany. V tomto prípade pán Halász s nami neodkomunikoval s nami bilbord, ani ho neposlal na schválenie. Ten bilbord sa objavil bez toho, že by bol schválený. Nie je v súlade so stratégiou strany SMK. Berieme na vedomie, že pán Halász ide po vlastnej ceste, vzhľadom na to ho sťahujeme z kandidátky, “ O prejave aktivistu Halásza infromuje aj tlačová agentúra TASR . O potrebe dialógu na tému autonómie písal Halász vo svojom blogu ktorý zdieľal aj na svojej FB stránke . Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SMK stiahla aktivistu Bélu Halásza z kandidátky potom, čo vylepil v Bratislave bilbord hlásajúci autonómiu, a aj v Halászovom blogu a na facebooku možno nájsť príspevky v zmysle výziev k dialógu o autonómii. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aktivista Béla Halász, ktorý sa objavil na kandidátke SMK, skutočne vylepil v Bratislave bilbord s heslom \"Ja to vyslovím: Autonómia!\" (\"Én kimondom: Autonómia!\"), informujú Hospodárske noviny . V článku z 2. februára 2016 prinášajú aj reakciu šéfa volebnej kampane strany, ktorý pre HN povedal: „ Hneď na začiatku kampane sme vyhlásili, že budeme mať spoločnú kandidátku aj s kandidátmi mimo strany. Béla Halász je aktivista, nie je členom strany. V tomto prípade pán Halász s nami neodkomunikoval s nami bilbord, ani ho neposlal na schválenie. Ten bilbord sa objavil bez toho, že by bol schválený. Nie je v súlade so stratégiou strany SMK. Berieme na vedomie, že pán Halász ide po vlastnej ceste, vzhľadom na to ho sťahujeme z kandidátky, “ O prejave aktivistu Halásza infromuje aj tlačová agentúra TASR . O potrebe dialógu na tému autonómie písal Halász vo svojom blogu ktorý zdieľal aj na svojej FB stránke . Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "TASR", "blogu", "FB stránke"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/588964-ja-to-vyslovim-autonomia-kandidat-smk-doplatil-na-provokativny-bilbord", "http://www.teraz.sk/slovensko/smk-bela-halasz-bilbord-autonomia/179772-clanok.html", "http://halaszbela.sk/blog/tov%C3%A1bbra-is-kimondom", "https://www.facebook.com/halaszbela77/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:18.345071+00:00"}
{"id": "vr34838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34838", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "17% (podiel delegátov, ktorí Dzurindu nevoli za predsedu strany,pozn.).", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci 460 hlasov z 581 tvorí 79%, automaticky to nemusí znamenať, že M. Dzurindu nevolilo 21% hlasov. Niektoré hlasy mohli byť neplatné. Z tohto dôvodu môže byť Dzurindov údaj o 17% pravdivý. Žiadny server ani denník nepriniesol presné výsledky hlasovania, preto nemáme zdroj, na pozadí ktorého by bolo možné tento údaj overiť a výrok tak zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Hoci 460 hlasov z 581 tvorí 79%, automaticky to nemusí znamenať, že M. Dzurindu nevolilo 21% hlasov. Niektoré hlasy mohli byť neplatné. Z tohto dôvodu môže byť Dzurindov údaj o 17% pravdivý. Žiadny server ani denník nepriniesol presné výsledky hlasovania, preto nemáme zdroj, na pozadí ktorého by bolo možné tento údaj overiť a výrok tak zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:59.097702+00:00"}
{"id": "vr17508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17508", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...v Banskej Bystrici, kde nemal problém (OľaNo, pozn.), spolu so Smerom-SD, podporiť toho istého kandidáta (Jána Luntera, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba mal pri vyslovení výroku na mysli Jána Luntera, nezávislého kandidáta na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Lunter, ktorý bol vo voľbách v novembri 2017 súperom práve Mariana Kotlebu, napokon zvíťazil a stal sa súčasným predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Jána Luntera, ktorý v predvolebných prieskumoch dosahoval najvyššie preferencie, oficiálne podporila aj strana Smer-SD. Podporu mu pred voľbami vyjadrilo aj hnutie OľaNO. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podporu strany Smer-SD nezávislému občianskemu kandidátovi Jánovi Lunterovi oznámil podpredseda strany Peter Pellegrini v auguste 2017, počas mimoriadneho brífingu v krajskej centrále strany. Strana pri podporení Luntera brala do úvahy preferencie, ktoré nahrávali Lunterovi, jeho životný príbeh, volebný program a hodnoty, ktoré zastáva. Strana Smer-SD považovala za najdôležitejšie to, aby bol podporený kandidát s najväčšími šancami poraziť Mariana Kotlebu. Peter Pellegrini okrem iného povedal: \" Voľby župana v Banskobystrickom kraji musia byť súbojom medzi dobrom a zlom, súbojom medzi hodnotami a tradíciami proti tým, ktorí po hodnotách a tradíciách šliapu. \" Oficiálnu podporu vyjadrilo aj hnutie OľaNO. Strana podporu odargumentovala tým, že Ján Lunter mal ako jediný demokratický kandidát šancu poraziť bývalého predsedu Mariana Kotlebu. Líder OĽaNO Igor Matovič naznačil podporenie Jána Luntera vo voľbách ešte v januári 2017, sedem mesiacov pred podporou oznámenou zo strany Smer-SD. Na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja kandidovalo celkom 17 záujemcov, volieb sa zúčastnilo len osem. Najviac favorizovanú štvoricu tvoril práve Lunter, kandidát SaS Martin Klus, Stanislav Mičev a Marian Kotleba. Klus a Mičev sa nakoniec rozhodli vzdať sa kandidatúry v prospech Jána Luntera. Takto za nezávislým Lunterom stála široká škála podporovateľov: Smer-SD, Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH, SNS, OKS a ďalšie subjekty. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba mal pri vyslovení výroku na mysli Jána Luntera, nezávislého kandidáta na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Lunter, ktorý bol vo voľbách v novembri 2017 súperom práve Mariana Kotlebu, napokon zvíťazil a stal sa súčasným predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja. Jána Luntera, ktorý v predvolebných prieskumoch dosahoval najvyššie preferencie, oficiálne podporila aj strana Smer-SD. Podporu mu pred voľbami vyjadrilo aj hnutie OľaNO. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podporu strany Smer-SD nezávislému občianskemu kandidátovi Jánovi Lunterovi oznámil podpredseda strany Peter Pellegrini v auguste 2017, počas mimoriadneho brífingu v krajskej centrále strany. Strana pri podporení Luntera brala do úvahy preferencie, ktoré nahrávali Lunterovi, jeho životný príbeh, volebný program a hodnoty, ktoré zastáva. Strana Smer-SD považovala za najdôležitejšie to, aby bol podporený kandidát s najväčšími šancami poraziť Mariana Kotlebu. Peter Pellegrini okrem iného povedal: \" Voľby župana v Banskobystrickom kraji musia byť súbojom medzi dobrom a zlom, súbojom medzi hodnotami a tradíciami proti tým, ktorí po hodnotách a tradíciách šliapu. \" Oficiálnu podporu vyjadrilo aj hnutie OľaNO. Strana podporu odargumentovala tým, že Ján Lunter mal ako jediný demokratický kandidát šancu poraziť bývalého predsedu Mariana Kotlebu. Líder OĽaNO Igor Matovič naznačil podporenie Jána Luntera vo voľbách ešte v januári 2017, sedem mesiacov pred podporou oznámenou zo strany Smer-SD. Na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja kandidovalo celkom 17 záujemcov, volieb sa zúčastnilo len osem. Najviac favorizovanú štvoricu tvoril práve Lunter, kandidát SaS Martin Klus, Stanislav Mičev a Marian Kotleba. Klus a Mičev sa nakoniec rozhodli vzdať sa kandidatúry v prospech Jána Luntera. Takto za nezávislým Lunterom stála široká škála podporovateľov: Smer-SD, Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH, SNS, OKS a ďalšie subjekty. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazil", "podporila", "vyjadrilo", "Podporu", "podporu", "naznačil", "Banskobystrického"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20687577/priebeh-a-vysledky-volby-do-vuc-2017-zupne-volby.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1015528-smer-podpori-luntera-na-bystrickeho-zupana-pellegrini", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/olano-vyjadruje-podporu-lunterovi-a-vyzyva-ludi-k-volbam/", "https://domov.sme.sk/c/20633764/smer-podpori-v-banskej-bystrici-luntera.html", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/olano-vyjadruje-podporu-lunterovi-a-vyzyva-ludi-k-volbam/", "https://dennikn.sk/minuta/658321/", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/banskobystricky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:58.657428+00:00"}
{"id": "vr17330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17330", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...takzvaná daň z poistenia nahrádza (poistný, pozn.) odvod, ktorý bol zavedený len od 1. januára minulého roku a proti tomuto odvodu bol obrovský odpor zase medzi poisťovňami.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií chce od októbra 2018 zaviesť novú daň z poistenia. Tá má nahradiť 8 % odvod na neživotné poistenie, ktorý bol zavedený 1. januára 2018. Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) označila odvod za likvidačný a v spolupráci s agentúrou Seesame odštartovali kampaň proti tomuto navrhovanému opatreniu. Návrh zákona sa aktuálne nachádza v pripomienkovom konaní.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií chce od októbra 2018 zaviesť novú daň z poistenia. Tá má nahradiť 8 % odvod na neživotné poistenie, ktorý bol zavedený 1. januára 2018. Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) označila odvod za likvidačný a v spolupráci s agentúrou Seesame odštartovali kampaň proti tomuto navrhovanému opatreniu. Návrh zákona sa aktuálne nachádza v pripomienkovom konaní.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["daň", "kampaň", "nachádza", "odvodom", "Zmeny", "nespokojné", "daň", "kritické"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454226-poistenie-zdrazie-je-za-tym-nova-dan/", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/853728-poistovne-sa-v-kampani-buria-proti-navrhu-zakona-o-odvodoch-z-nezivotneho-poistenia", "hthttps://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_state=normal&p_p_lifecycle=0&p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&_processDetail_WAR_portletsel_cislo=9&_processDetail_WAR_portletsel_action=zobrazPripomienky&_processDetail_WAR_portletsel_typ=LP&p_p_mode=view&_processDetail_WAR_portletsel_rok=2018&orderByType=asc&delta=100tp://", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/897138-poistky-idu-hore-kvoli-odvodu", "https://www.investujeme.sk/clanky/ako-zareagovali-poistovne-na-povinny-odvod-z-nezivotneho-poistenia/", "https://strategie.hnonline.sk/marketing/853728-poistovne-sa-v-kampani-buria-proti-navrhu-zakona-o-odvodoch-z-nezivotneho-poistenia", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454226-poistenie-zdrazie-je-za-tym-nova-dan/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454452-dan-z-poistenia-nas-neprijemne-prekvapila-stazuju-sa-poistovne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:37.534892+00:00"}
{"id": "vr14942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14942", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Áno, 2,5 miliardy sú (...)  na DPH-čke (strácajú sa, nedochádza k ich výberu, pozn.).", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štúdie pre hodnotenie a analýzu únikoch príjmov z DPH v členských štátoch EÚ z 2015 roku ( .pdf , s. 48), ktorú si dala vypracovať Európska Komisia, analyzuje daňové obdobie do roku 2013. V tomto roku dosiahol únik na DPH na Slovensku 2,513 miliardy Eur, čo predstavovalo 35% z celkového daňového zaťaženia. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka poskytuje informácie o výške úniku DPH od 2009 do 2013.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štúdie pre hodnotenie a analýzu únikoch príjmov z DPH v členských štátoch EÚ z 2015 roku ( .pdf , s. 48), ktorú si dala vypracovať Európska Komisia, analyzuje daňové obdobie do roku 2013. V tomto roku dosiahol únik na DPH na Slovensku 2,513 miliardy Eur, čo predstavovalo 35% z celkového daňového zaťaženia. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka poskytuje informácie o výške úniku DPH od 2009 do 2013."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat_gap2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:56.540742+00:00"}
{"id": "50020", "numeric_id": 50020, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50020", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "My platíme asi 1 % HDP na splátku dlhu, Maďarsko platí asi 4  %.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť úrokové náklady Slovenska na obsluhu verejného dlhu dosiahli v roku 2024 1,4 % HDP. Na rok 2025 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje náklady na úroky vo výške 1,5 % HDP. Náklady na splátky dlhu v Maďarsku sa na rok 2025 odhadujú na viac ako 4 % HDP. V roku 2024 boli tieto náklady 4,4 % HDP. Keďže Slovensko platí až o 0,4 až 0,5 % HDP (520 miliónov eur) viac, ako uvádza Kamenický, výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nKým v roku 2022 tvorili náklady na úroky podľa RRZ 1 % HDP, v roku 2024 to bolo 1,4 %. RZZ upozorňuje, že bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí , že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 % HDP (približne 3,5 miliardy eur). Oproti roku 2022 by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena.\n\nZdroj: RRZ Keďže HDP Slovenska v roku 2024 bolo necelých 130 miliárd eur, 1,4 % HDP zodpovedá približne 1,82 miliardy eur. Ak by obsluha dlhu bola len 1 percento, stála by Slovensko len 1,3 miliardy eur, teda o 520 miliónov eur menej.\n\nV prípade Maďarska sa očakáva, že úrokové náklady Maďarska na obsluhu verejného dlhu dosiahnu v roku 2025 viac ako 4 % HDP. V roku 2024 podľa odhadu Európskej komisie dosiahli náklady na splátky dlhu 4,4 % HDP, pričom ide o výrazný nárast oproti roku 2022, keď boli pod 3 % HDP ( .pdf , str. 18). Tento nárast je spôsobený vysokou úrovňou výnosov zo štátnych dlhopisov od roku 2021 a závislosťou od inflačne indexovaných maloobchodných dlhopisov. Náklady na obsluhu dlhu Maďarska tak budú pravdepodobne jedny z najvyšších v EÚ ( .pdf , str. 18).", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť úrokové náklady Slovenska na obsluhu verejného dlhu dosiahli v roku 2024 1,4 % HDP. Na rok 2025 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje náklady na úroky vo výške 1,5 % HDP. Náklady na splátky dlhu v Maďarsku sa na rok 2025 odhadujú na viac ako 4 % HDP. V roku 2024 boli tieto náklady 4,4 % HDP. Keďže Slovensko platí až o 0,4 až 0,5 % HDP (520 miliónov eur) viac, ako uvádza Kamenický, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Kým v roku 2022 tvorili náklady na úroky podľa RRZ 1 % HDP, v roku 2024 to bolo 1,4 %. RZZ upozorňuje, že bez dodatočnej konsolidácie verejných financií Slovensku hrozí , že na úrokových nákladoch bude na konci roku 2029 platiť vyše 2,1 % HDP (približne 3,5 miliardy eur). Oproti roku 2022 by tak v roku 2029 došlo k zdvojnásobeniu úrokového bremena.", "Zdroj: RRZ Keďže HDP Slovenska v roku 2024 bolo necelých 130 miliárd eur, 1,4 % HDP zodpovedá približne 1,82 miliardy eur. Ak by obsluha dlhu bola len 1 percento, stála by Slovensko len 1,3 miliardy eur, teda o 520 miliónov eur menej.", "V prípade Maďarska sa očakáva, že úrokové náklady Maďarska na obsluhu verejného dlhu dosiahnu v roku 2025 viac ako 4 % HDP. V roku 2024 podľa odhadu Európskej komisie dosiahli náklady na splátky dlhu 4,4 % HDP, pričom ide o výrazný nárast oproti roku 2022, keď boli pod 3 % HDP ( .pdf , str. 18). Tento nárast je spôsobený vysokou úrovňou výnosov zo štátnych dlhopisov od roku 2021 a závislosťou od inflačne indexovaných maloobchodných dlhopisov. Náklady na obsluhu dlhu Maďarska tak budú pravdepodobne jedny z najvyšších v EÚ ( .pdf , str. 18)."], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["dosiahli", "odhaduje", "odhadujú", "hrozí", "RRZ", "130 miliárd", "dosiahnu", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.rrz.sk/verejne-financie-pod-tlakom-rastucich-urokovych-nakladov/", "https://www.rrz.sk/verejne-financie-pod-tlakom-rastucich-urokovych-nakladov/", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3352216", "https://www.rrz.sk/verejne-financie-pod-tlakom-rastucich-urokovych-nakladov/", "https://www.rrz.sk/verejne-financie-pod-tlakom-rastucich-urokovych-nakladov/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a69d33e2-2837-4413-84ce-5b2b92ad38ef/!ut/p/z1/tVPLcqMwEPyWHDgKDYiHvDfsSgDHcS128INLCrAMxAYR0EK8X79ik0uqEpM9rC6SqrpnukctHOEdjqq4K7JYFLyKz_K-j6ynwPbpdKo5ANMFAX9-v156szvdDU28_Qigy9Ut-I_OT3c1NzQwTBxd529whKO0ErXI8Z4nbZyj9oSK6ojik1BAHnhTSjVdxVBbN3F3UaBrmTjJPbYmB0KYjnRKbGQYGkHUSBkyEz2Z6PGBUHYcytdpccD7b6G3Y34HO_DFcuCdP3Mdz7AXAHThmuA7XriaBISAQ8bG8ca_0mCUH_2FXFMw5uEN4ARBsF5sNuBu9DvwiebCMgxlS2sE8GjhvXRhfylTs_G2K1iPw2p42zNe_-MjeYDnY4OQwdWbh9lDJivHIh8SxfHuW-UltXh-eYkcGUxeCfYq8O5_JFN6KJJS7dNSBdWmNhDbpoZuTCyTkEGFUyWESgMNO7KGNeqvRn7IXIi6_aGAAn3fqxnn2ZmpKS8V-IyS81aq_4jEdRmWlFyKAp1W3u_pErlbKuiFnLObmz-l1WjK/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Objem%20HDP%20nomin%C3%A1lne%20(v%20be%C5%BEn%C3%BDch%20cen%C3%A1ch)%20dosiahol%20necel%C3%BDch%20130%C2%A0mld.%20eur%2C%20v%C2%A0st%C3%A1lych%20cen%C3%A1ch%20tret%C3%AD%20rok%20za%20sebou%20mierne%20prekra%C4%8Doval%20hodnotu%20100%20mld.%20eur", "https://disclosure.spglobal.com/ratings/en/regulatory/article/-/view/type/HTML/id/3352216", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/efaf659e-7a26-4cbe-a427-dc82ea6b1a9d_en?filename=ip284_en_UPD.pdf&prefLang=de", "https://economy-finance.ec.europa.eu/document/download/efaf659e-7a26-4cbe-a427-dc82ea6b1a9d_en?filename=ip284_en_UPD.pdf&prefLang=de"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:27.907640+00:00"}
{"id": "vr14888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14888", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Tí, ktorí vyslovene hrotili tú diskusiu proti asociačnej dohode s Ukrajinou, tak tí zdôrazňovali aj to, že je to posilnenie ideí európskeho superštátu.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Holandské občianske iniciatívy presadili uskutočnenie nezáväzného referenda týkajúceho sa podpisu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré majú vplyv aj na občanov Holandska. Toto referendum sa uskutočnilo 6. apríla 2016, a nakoľko účasť dosiahla 32,25 %, výsledok referenda je platný, ale nie je legislatívne záväzný. Vo výzve k referendu sa v jednom bode hovorilo aj o zastavení európskeho \"superštátu\", výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Referendum inicializoval bloger GeenStijl , think-thank Forum voor Democratie a Burgercomite EU . Na stránkach referenda v holandčine. sa vyskytuje výraz \"EU-superstaat\" v bode 8 v zozname s názvom Naše hlavné argumenty, prečo nepodporovať asociačnú dohodu (\" Onze belangrijkste argumenten om tegen het associatieverdrag te zijn \"). Tento bod varuje práve pred vytvorením takéhoto útvaru:", "analysis_paragraphs": ["Holandské občianske iniciatívy presadili uskutočnenie nezáväzného referenda týkajúceho sa podpisu asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou, ktoré majú vplyv aj na občanov Holandska. Toto referendum sa uskutočnilo 6. apríla 2016, a nakoľko účasť dosiahla 32,25 %, výsledok referenda je platný, ale nie je legislatívne záväzný. Vo výzve k referendu sa v jednom bode hovorilo aj o zastavení európskeho \"superštátu\", výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Referendum inicializoval bloger GeenStijl , think-thank Forum voor Democratie a Burgercomite EU . Na stránkach referenda v holandčine. sa vyskytuje výraz \"EU-superstaat\" v bode 8 v zozname s názvom Naše hlavné argumenty, prečo nepodporovať asociačnú dohodu (\" Onze belangrijkste argumenten om tegen het associatieverdrag te zijn \"). Tento bod varuje práve pred vytvorením takéhoto útvaru:"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["iniciatívy", "uskutočnilo", "GeenStijl", "Forum voor Democratie", "Burgercomite EU", "stránkach", "policyreview.eu", "diskusiach", "článkami"], "url": ["http://www.dutchnews.nl/news/archives/2015/09/over-440000-dutch-call-for-referendum-on-ukraine-eu-treaty/", "http://euractiv.sk/rozsirovanie/holandske-referendum-nemusi-torpedovat-dohodu-s-ukrajinou/", "http://www.dutchnews.nl/dictionary/geenstijl/", "http://forumvoordemocratie.nl/", "http://www.burgercomite-eu.nl/", "http://www.burgercomite-eu.nl/referendum-associatieverdrag-eu-met-oekraine/", "http://www.policyreview.eu/dutch-referendum-signals-deep-distrust-of-the-eu/", "http://www.kyivpost.com/article/opinion/op-ed/jan-surotchak-only-moscow-benefits-from-dutch-referendum-on-ukraine-411497.html", "http://www.nltimes.nl/2016/04/07/european-commission-dutch-referendum-has-no-effect-on-ukraine-agreement/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:04.874835+00:00"}
{"id": "vr15704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15704", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude vytvárať alebo posilňovať vhodné inštitucionálne rámce pre národnú implementáciu Agendy OSN 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Agenda 2030 je rozvojová agenda Organizácie Spojených národov (OSN). Dokument zaväzuje aj Slovenskú republiku. Koordináciu implementácie tejto agendy má na starosti Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Slovenská vláda prijala doposiaľ dva dokumenty, ktoré by mali slúžiť ako podklad k implementácii, avšak konkrétne kroky ani financovanie nie sú zatiaľ známe. Tento sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený.\n\nAgenda 2030 je historický dokument , ktorý pozostáva zo 17 cieľov udržiavateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs). Jedná sa o rozvojový program OSN na obdobie 2015-2030, ktorý nadväzuje na úspešnú agendu Miléniových rozvojových cieľov (MDGs). Ciele udržateľného rozvoja sú výsledkom trojročného procesu vyjednávania, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v Riu de Janeiro. Na formulácii SDGs sa podieľali všetky členské štáty OSN, zástupcovia občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry, akademickej obce a občania zo všetkých kontinentov. Agendu udržateľného rozvoja oficiálne schválil summit OSN 25. septembra 2015 v New Yorku.\n\nPresným názvom dokumentu je „ Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj “, ktorý je doposiaľ najkomplexnejším súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. 17 cieľov udržateľného rozvoja jednohlasne prijalo 193 krajín. Zapojené krajiny Agendu vnímajú skôr ako morálny a etický záväzok. Oproti minulosti sú sa však tieto ciele zameriavajú na celý svet, nielen na rozvojové krajiny.\n\n„ Kľúčovými princípmi novej Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Integračný prvok sa v Agende prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. V neposlednom rade sa nová Agenda a jej ciele vyznačujú značnou univerzálnosťou, čo ich najviac odlišuje od Miléniových rozvojových cieľov. Kým prvotným zámerom MDGs bolo odstránenie extrémnej chudoby a hladu v rozvojových krajinách, heslom Agendy pre udržateľný rozvoj sa stal výrok \"nenechať nikoho bokom\" a plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov. “\n\nSlovenská republika sa tiež prihlásila k plneniu SDGs, ich plnenie koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Na webovej stránke www.rokovania.sk je prístupný rozsiahly materiál , ktorý obsahuje podrobné informácie o Agende 2030 a plánovaných aktivitách súvisiacich s implementáciou Agendy na Slovensku. Podľa tohto rokovacieho materiálu rok 2016 bol len prechodným rokom a 2017 bude prvým rokom implementácie a monitorovania cieľov.\n\nV marci 2016 schválila slovenská vláda „ Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “. Stanovili sa v nich základné kroky realizácie SDGs. Ich presadenie však podľa východísk nie je pre jednotlivé rezorty povinné. Ďalší plán zavedenia cieľov do praxe prijala slovenská vláda na začiatku tohto roka pod názvom „ Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí“, ktorý však nie je konkrétnym plánom. Ním by mala byť, podľa tohto dokumentu, až „Národná stratégia implementácie Agendy 2030 “, ktorá by určila aj vhodnú inštitucionálnu štruktúru pre celkové monitorovanie.", "analysis_paragraphs": ["Agenda 2030 je rozvojová agenda Organizácie Spojených národov (OSN). Dokument zaväzuje aj Slovenskú republiku. Koordináciu implementácie tejto agendy má na starosti Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Slovenská vláda prijala doposiaľ dva dokumenty, ktoré by mali slúžiť ako podklad k implementácii, avšak konkrétne kroky ani financovanie nie sú zatiaľ známe. Tento sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený.", "Agenda 2030 je historický dokument , ktorý pozostáva zo 17 cieľov udržiavateľného rozvoja (Sustainable Development Goals – SDGs). Jedná sa o rozvojový program OSN na obdobie 2015-2030, ktorý nadväzuje na úspešnú agendu Miléniových rozvojových cieľov (MDGs). Ciele udržateľného rozvoja sú výsledkom trojročného procesu vyjednávania, ktorý začal na Konferencii OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2012 v Riu de Janeiro. Na formulácii SDGs sa podieľali všetky členské štáty OSN, zástupcovia občianskej spoločnosti, podnikateľskej sféry, akademickej obce a občania zo všetkých kontinentov. Agendu udržateľného rozvoja oficiálne schválil summit OSN 25. septembra 2015 v New Yorku.", "Presným názvom dokumentu je „ Premena nášho sveta: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj “, ktorý je doposiaľ najkomplexnejším súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. 17 cieľov udržateľného rozvoja jednohlasne prijalo 193 krajín. Zapojené krajiny Agendu vnímajú skôr ako morálny a etický záväzok. Oproti minulosti sú sa však tieto ciele zameriavajú na celý svet, nielen na rozvojové krajiny.", "„ Kľúčovými princípmi novej Agendy 2030 sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Transformačnú silu Agendy 2030 predstavuje 17 cieľov udržateľného rozvoja, rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Integračný prvok sa v Agende prejavuje ako prepojenie všetkých troch dimenzií udržateľného rozvoja: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. V neposlednom rade sa nová Agenda a jej ciele vyznačujú značnou univerzálnosťou, čo ich najviac odlišuje od Miléniových rozvojových cieľov. Kým prvotným zámerom MDGs bolo odstránenie extrémnej chudoby a hladu v rozvojových krajinách, heslom Agendy pre udržateľný rozvoj sa stal výrok \"nenechať nikoho bokom\" a plnenie jej cieľov sa očakáva od všetkých, teda aj rozvinutých štátov. “", "Slovenská republika sa tiež prihlásila k plneniu SDGs, ich plnenie koordinuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Na webovej stránke www.rokovania.sk je prístupný rozsiahly materiál , ktorý obsahuje podrobné informácie o Agende 2030 a plánovaných aktivitách súvisiacich s implementáciou Agendy na Slovensku. Podľa tohto rokovacieho materiálu rok 2016 bol len prechodným rokom a 2017 bude prvým rokom implementácie a monitorovania cieľov.", "V marci 2016 schválila slovenská vláda „ Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj “. Stanovili sa v nich základné kroky realizácie SDGs. Ich presadenie však podľa východísk nie je pre jednotlivé rezorty povinné. Ďalší plán zavedenia cieľov do praxe prijala slovenská vláda na začiatku tohto roka pod názvom „ Koncepcia implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí“, ktorý však nie je konkrétnym plánom. Ním by mala byť, podľa tohto dokumentu, až „Národná stratégia implementácie Agendy 2030 “, ktorá by určila aj vhodnú inštitucionálnu štruktúru pre celkové monitorovanie."], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Agenda 2030", "zaväzuje", "Koordináciu", "dokument", "17 cieľov udržiavateľného rozvoja", "rozvojový program", "schválil", "www.rokovania.sk", "materiál", "schválila", "prijala"], "url": ["http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/69/L.85&Lang=E", "https://euractiv.sk/nazory/zahranicie-a-bezpecnost/rozvojova-agenda-2030-sa-tyka-aj-slovenska/", "http://hnonline.sk/slovensko/803176-pellegrini-ma-riadit-premenu-slovenska", "http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/69/L.85&Lang=E", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/sustainable_development_goals.html", "http://www.who.sk/agenda-2030/", "http://www.minzp.sk/files/oblasti/udrzatelny-rozvoj/sdgs-dokument-sk-verzia-final.pdf", "http://www.rokovania.sk/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-198021?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=25381", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26175"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:12.689967+00:00"}
{"id": "vr25776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25776", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Pretože my sme cenu uzatvárali (so Španielskou vládou, pozn.) ešte niekedy koncom minulého roka v rámci tých rokovaní, takže ona ta cena medzitým veľmi klesla na trhu.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko naozaj začalo rokovanie o predaji emisií španielskej vláde už minulý rok a cena emisií na trhoch rapídne klesala.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko naozaj začalo rokovanie o predaji emisií španielskej vláde už minulý rok a cena emisií na trhoch rapídne klesala."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2012", "2013", "sme.sk"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-by-nemalo-teraz-predavat-emisie-cena-je-minimalna-585115", "http://www.energia.sk/redakcny-komentar/legislativa-a-regulacia/vyhliadky-cien-emisii-v-roku-2012-zostavaju-negativne/5556/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6906687/smer-neda-emisnu-zmluvu-na-web-hned-zakon-neporusi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6906687/smer-neda-emisnu-zmluvu-na-web-hned-zakon-neporusi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:39.352684+00:00"}
{"id": "vr25857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25857", "speaker": "Ivan Kuhn", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-kuhn", "statement": "Ja som poslancom mestského zastupiteľstva v Rožňave, aj u nás sa robil taký projekt hrádzok a verejné obstarávanie vyhrala firma z Bratislavy. Ako je možné, že bratislavavská firma dokáže niečo takéto poskytnúť efektívnejšie.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S odkazom na informácie uvedené v dokumente na internetovej stránke mesta Rožňava usudzujeme, že mesto skutočne vyhlasovalo verejnú súťaž ,,Revitalizácia krajiny\". Konalo tak výzvou, dostupnou v nasledovnom dokumente , z obdobia február 2012. Zámerom mesta bolo vybudovanie preventívnych protipovodňových opatrení. Mesto obdržalo súhrne tri ponuky, pričom jedna bola z Rožňavy, ďalšia bola z Dobšinej a posledná, víťazná bola z Bratislavy - menovite od spoločnosti Stentor, s. r. o., ktorá zvíťazila na základe predloženia najnižšej cenovej ponuky.", "analysis_paragraphs": ["S odkazom na informácie uvedené v dokumente na internetovej stránke mesta Rožňava usudzujeme, že mesto skutočne vyhlasovalo verejnú súťaž ,,Revitalizácia krajiny\". Konalo tak výzvou, dostupnou v nasledovnom dokumente , z obdobia február 2012. Zámerom mesta bolo vybudovanie preventívnych protipovodňových opatrení. Mesto obdržalo súhrne tri ponuky, pričom jedna bola z Rožňavy, ďalšia bola z Dobšinej a posledná, víťazná bola z Bratislavy - menovite od spoločnosti Stentor, s. r. o., ktorá zvíťazila na základe predloženia najnižšej cenovej ponuky."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["dokumente", "dokumente"], "url": ["http://www.roznava.sk/sk/files/2012-06-13-102034-Stentor_s.r.o.pdf", "http://www.roznava.sk/sk/files/2012-02-03-182621-VO_-_v__zva_-_Revitaliz__cia_krajiny__v_k.__._Ro____ava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:19.125836+00:00"}
{"id": "vr26477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26477", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Podľa paragrafu 2 zákona o politických stranách musí strana konať v súlade s ústavou.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog SK cituje Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov :\n\nPRVÁ ČASŤ\n\nZÁKLADNÉ USTANOVENIA\n\n§ 2\n\nStrana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.\n\nA. Danko správne uvádza, že podľa §2 zákona o politických stranách, musí politická strana konať v súlade s ústavou SR- Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog SK cituje Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov :", "PRVÁ ČASŤ", "ZÁKLADNÉ USTANOVENIA", "§ 2", "Strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy.", "A. Danko správne uvádza, že podľa §2 zákona o politických stranách, musí politická strana konať v súlade s ústavou SR- Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č.85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov"], "url": ["http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20politickych%20stranach%20a%20politickych%20hnutiach.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:21.820404+00:00"}
{"id": "vr32735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32735", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keďže tam (na mimoriadnom summite EÚ, pozn.) boli všetci premiéri, musím povedať, že situácia v Európe je mimoriadne vážna.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa konal 22.-23. novembra 2012 sa zúčastnilo všetkých 27 členských štátov (.pdf). Summitu sa zúčastnilo aj Chorvátsko, ktoré sa stane 1. júla 2013 v poradí 28 členom EÚ. 24 krajín zastupovali premiéri, zvyšné krajiny zastupovali prezidenti. Konkrétne Cyprus, Lotyšsko, Rumunsko, Chorvátsko a Francúzsko.", "analysis_paragraphs": ["Na mimoriadnom summite EÚ, ktorý sa konal 22.-23. novembra 2012 sa zúčastnilo všetkých 27 členských štátov (.pdf). Summitu sa zúčastnilo aj Chorvátsko, ktoré sa stane 1. júla 2013 v poradí 28 členom EÚ. 24 krajín zastupovali premiéri, zvyšné krajiny zastupovali prezidenti. Konkrétne Cyprus, Lotyšsko, Rumunsko, Chorvátsko a Francúzsko."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["summite", "zúčastnilo", "28 členom"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/council-meetings?meeting=ce76542f-cb09-45c0-a2ec-f1597aa0da38&tab=People&lang=en", "http://www.european-council.europa.eu/media/851522/web_bce_22-23novembre2012.pdf", "http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/analyza/chorvatsko-ako-28-clen-eu-radsej-neskoro-ako-nikdy-017380"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:39.811179+00:00"}
{"id": "vr17432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17432", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "U Talianov našli legálne držané zbrane.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej zadržala polícia 1. marca 2018 sedem podozrivých osôb v Michalovciach a v Trebišove. Bol medzi nimi aj Antonino Vadala, o ktorého činnostiach písal vo svojich článkoch zavraždený novinár Kuciak. Policajný prezident Tibor Gašpar po zadržaní podozrivých osôb na tlačovej konferencii vyhlásil, že spolu s podozrivými osobami polícia zaistila aj dve krátke guľové zbrane, ktoré mali podozrivé osoby v legálnej držbe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej zadržala polícia 1. marca 2018 sedem podozrivých osôb v Michalovciach a v Trebišove. Bol medzi nimi aj Antonino Vadala, o ktorého činnostiach písal vo svojich článkoch zavraždený novinár Kuciak. Policajný prezident Tibor Gašpar po zadržaní podozrivých osôb na tlačovej konferencii vyhlásil, že spolu s podozrivými osobami polícia zaistila aj dve krátke guľové zbrane, ktoré mali podozrivé osoby v legálnej držbe. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["legálnej"], "url": ["https://dennikn.sk/1045513/policia-sa-pustila-po-talianskej-stope-a-zatykala-na-vychode-objavuju-sa-cudne-verzie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:03.471104+00:00"}
{"id": "49438", "numeric_id": 49438, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49438", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A spomenuli ste 150 000 000 (pozn. mierový nástroj EÚ) v tom balíku. Vážne o nich pochybujem. Ešte pred polrokom to bolo 500 000 000, čo hovorila bývalá vláda o tom, čo my dostaneme za zbrane, ktoré sme tam dali (pozn. na Ukrajinu).", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalé vlády komunikovali náhradu za stíhačky MiG-29 a časť systému Kub, ktoré Slovensko odoslalo na Ukrajinu, vo forme finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 150 miliónov eur a zľavy na nákup vrtuľníkov Viper od spojených štátov vo výške približne 686 miliónov eur. Náhradu z EPF doposiaľ blokuje Maďarsko a rozhodnutie o prijatí kompenzácie v podobe zľavy prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi. Ide o dve rozdielne a vzájomne nezávislé formy kompenzácie za zbrane, ktoré Slovensko poslalo na Ukrajinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023. Podľa vtedajšieho ministra Naďa sa Slovensko uchádza o kompenzáciu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) a na základe bilaterálnej zmluvy so Spojenými štátmi.\n\nFinančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine, na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ. Dohodu a tak aj finančnú kompenzáciu pre Slovensko doposiaľ blokuje maďarský premiér Viktor Orbán.\n\nBývalí ministri obrany Jaroslav Naď a neskôr aj Martin Sklenár komunikovali kompenzáciu aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. USA poskytlo Slovensku dvanásť bojových vrtuľníkov BELL AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire vo výraznej zľave. Cenová hodnota ponúknutej kompenzácie od USA podľa Sklenára predstavuje približne jednu miliardu eur, Slovensko by však malo uhradiť čiastku približne 340 miliónov dolárov, čo dnes predstavuje približne 314 miliónov eur. Ide tak o poskytnutú zľavu zo strany USA približne vo výške 686 miliónov eur ako náhradu za odoslanie stíhačiek a systému Kub na Ukrajinu.\n\nAkceptovanie ponuky zo strany Spojených štátov odporúča aj náčelník generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. Podľa neho majú vrtuľníky „nezastupiteľný význam pre obranu SR“. Rozhodnutie o prijatí tejto ponuky dnes prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi.", "analysis_paragraphs": ["Bývalé vlády komunikovali náhradu za stíhačky MiG-29 a časť systému Kub, ktoré Slovensko odoslalo na Ukrajinu, vo forme finančnej kompenzácie z Európskeho mierového nástroja vo výške 150 miliónov eur a zľavy na nákup vrtuľníkov Viper od spojených štátov vo výške približne 686 miliónov eur. Náhradu z EPF doposiaľ blokuje Maďarsko a rozhodnutie o prijatí kompenzácie v podobe zľavy prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi. Ide o dve rozdielne a vzájomne nezávislé formy kompenzácie za zbrane, ktoré Slovensko poslalo na Ukrajinu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovensko odovzdalo v roku 2023 Ukrajine spolu trinásť stíhačiek MiG-29 a časť systému protivzdušnej obrany Kub, zodpovedajúce náhradné diely a muníciu. Na odovzdaní sa dohodla vláda Eduarda Hegera v marci 2023. Podľa vtedajšieho ministra Naďa sa Slovensko uchádza o kompenzáciu v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) a na základe bilaterálnej zmluvy so Spojenými štátmi.", "Finančná kompenzácia z EPF vo výške 150 miliónov eur je zahrnutá v balíku pomoci Ukrajine, na ktorého schválenie je potrebná jednomyseľná zhoda všetkých lídrov členských krajín EÚ. Dohodu a tak aj finančnú kompenzáciu pre Slovensko doposiaľ blokuje maďarský premiér Viktor Orbán.", "Bývalí ministri obrany Jaroslav Naď a neskôr aj Martin Sklenár komunikovali kompenzáciu aj na základe bilaterálnej dohody so Spojenými štátmi o zvýhodnenom poskytnutí konkrétnej vojenskej techniky. USA poskytlo Slovensku dvanásť bojových vrtuľníkov BELL AH-1Z Viper s príslušenstvom, výcvikom pilotov a technikov a vyše 500 rakiet AGM-114 Hellfire vo výraznej zľave. Cenová hodnota ponúknutej kompenzácie od USA podľa Sklenára predstavuje približne jednu miliardu eur, Slovensko by však malo uhradiť čiastku približne 340 miliónov dolárov, čo dnes predstavuje približne 314 miliónov eur. Ide tak o poskytnutú zľavu zo strany USA približne vo výške 686 miliónov eur ako náhradu za odoslanie stíhačiek a systému Kub na Ukrajinu.", "Akceptovanie ponuky zo strany Spojených štátov odporúča aj náčelník generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. Podľa neho majú vrtuľníky „nezastupiteľný význam pre obranu SR“. Rozhodnutie o prijatí tejto ponuky dnes prináleží ministrovi obrany Kaliňákovi."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["stíhačiek", "systému", "dohodla", "kompenzáciu", "výške", "blokuje", "Naď", "Sklenár", "Sklenára", "odporúča"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.sme.sk/minuta/23158381/na-ukrajine-je-aj-cast-protivzdusnej-obrany-kub-zo-slovenska?ref=mnt", "https://dennikn.sk/minuta/3287373/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/?csrt=18338730485644198304", "https://spravy.rtvs.sk/2024/01/slovensko-stale-caka-na-kompenzaciu-za-odovzdanu-techniku-ukrajine-vedenie-rezortu-obrany-hovori-ze-ohrozene-su-stovky-milionov-eur/", "https://www.theguardian.com/world/2023/dec/15/hungary-blocks-50bn-in-eu-aid-for-ukraine-hours-after-membership-talks-were-approved", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovensko-posle-na-ukrajinu-stihacky-mig-29-a-cast-systemu-kub/?csrt=18338730485644198304", "https://www.teraz.sk/spravy/m-sklenar-rezort-obrany-uz-poziadal/726500-clanok.html", "https://www.teraz.sk/spravy/m-sklenar-rezort-obrany-uz-poziadal/726500-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/udqR6GO/ponuka-na-vrtulniky-viper-je-vyhodna-novemu-ministrovi-ju-odporucim-hovori-nacelnik-daniel-zmeko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:07.150968+00:00"}
{"id": "vr38442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38442", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Zo zákulisia je jasné, že najmä KDH, ktoré má vysoké personálne ambície, aby si obsadilo tento úrad (ÚRSO pozn.) a nedospelo k dohode, malo tendenciu tento zákon ( upravujúci činnosť ÚRSO pozn.) stiahnuť.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aké sú personálne ambície v zmysle obsadenia ÚRSO stranou KDH nie je možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Aké sú personálne ambície v zmysle obsadenia ÚRSO stranou KDH nie je možné overiť."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:53.206772+00:00"}
{"id": "50154", "numeric_id": 50154, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50154", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Za minulý rok globálne sme zaznamenali najvyšší objem emisií CO2 v histórii.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2024 bol zaznamenaný historicky najvyšší objem emisií CO₂. Podľa správy výskumníkov zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie dosiahli emisie v roku 2024 hodnotu 53,2 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého, čo predstavuje medziročný nárast o 1,3 percent oproti roku 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nS iba dvoma výnimkami, rokmi 2009 (globálna finančná kríza) a 2020 (COVID-19), globálne emisie skleníkových plynov od začiatku 21. storočia neustále rastú , najmä v dôsledku nárastu emisií fosílneho CO₂ v Číne, Indii a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách.\n\nV roku 2024 osem ekonomík s najvyššími emisiami – Čína, USA, India, EÚ, Rusko, Indonézia, Brazília a Japonsko – spoločne prispelo k 66,2 percentám globálnych emisií skleníkových plynov. Európska únia a Japonsko v roku 2024 znížili svoje emisie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, emisie Číny a USA zostali stabilné, zatiaľ čo India, Rusko a Indonézia zaznamenali nárast emisií CO₂.\n\nVýskumníci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie vo svojej správe používajú mierku ekvivalentu oxidu uhličitého (CO₂eq), ktorá označuje množstvo všetkých vypustených skleníkových plynov prepočítaných podľa ich globálneho otepľovacieho potenciálu na CO₂.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2024 bol zaznamenaný historicky najvyšší objem emisií CO₂. Podľa správy výskumníkov zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie dosiahli emisie v roku 2024 hodnotu 53,2 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého, čo predstavuje medziročný nárast o 1,3 percent oproti roku 2023. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "S iba dvoma výnimkami, rokmi 2009 (globálna finančná kríza) a 2020 (COVID-19), globálne emisie skleníkových plynov od začiatku 21. storočia neustále rastú , najmä v dôsledku nárastu emisií fosílneho CO₂ v Číne, Indii a ďalších rozvíjajúcich sa ekonomikách.", "V roku 2024 osem ekonomík s najvyššími emisiami – Čína, USA, India, EÚ, Rusko, Indonézia, Brazília a Japonsko – spoločne prispelo k 66,2 percentám globálnych emisií skleníkových plynov. Európska únia a Japonsko v roku 2024 znížili svoje emisie v porovnaní s predchádzajúcim rokom, emisie Číny a USA zostali stabilné, zatiaľ čo India, Rusko a Indonézia zaznamenali nárast emisií CO₂.", "Výskumníci zo Spoločného výskumného centra Európskej komisie vo svojej správe používajú mierku ekvivalentu oxidu uhličitého (CO₂eq), ktorá označuje množstvo všetkých vypustených skleníkových plynov prepočítaných podľa ich globálneho otepľovacieho potenciálu na CO₂."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["rastú", "prispelo", "znížili", "zostali", "označuje"], "url": ["https://edgar.jrc.ec.europa.eu/report_2025#:~:text=With%20only%20two%20exceptions%2C%202009%20(global%20financial%20crisis)", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.co2news.sk/2025/09/08/svetove-emisie-dosiahli-rekordnu-vysku/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/globalne-emisie-sklenikovych-plynov-111864.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:51.297670+00:00"}
{"id": "46410", "numeric_id": 46410, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46410", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Pozrite sa, boli situácie už v prvej vlne, ja mám viac takých príkladov, že to dostali na druhý deň (po vyplnení žiadosti, pozn.), na druhý dostali peniaze (z prvej pomoci, pozn.)", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vypláca pomoc súvisiacu s pandémiou, portálu Demagóg.SK neodpovedalo, či eviduje prípady žiadateľov, o ktorých hovoril Eduard Heger. Dôkaz neposkytol ani on sám. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020. Prvé dohody o poskytnutí pomoci sú v Centrálnom registri zmlúv z 21. apríla. Podľa ministra Krajniaka úrady začali posielať peniaze hneď ďalší deň. Mnoho firiem sa počas prvej vlny sťažovalo, že vyplácanie bolo pomalé . Krajniak v polovici mája uviedol, že „spracovanie kompletnej žiadosti od jej podania, spracovania, cez podpis dohody medzi štátom a žiadateľom až po pripísanie peňazí na účet prijímateľa trvá približne 14 dní”. Proces sa zrýchlil v máji, kedy opätovní žiadatelia úradu práce namiesto novej dohody doručili iba vyplnený výkaz . V takýchto prípadoch trvalo poslanie peňazí pár dní. Ministerstvo práce odkázalo portál Demagóg.SK na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomoc vypláca. Ústredie neodpovedalo na otázku, či eviduje prípady pomoci, kedy žiadatelia dostali peniaze na druhý deň. Tlačový odbor Ministerstva financií v reakcii uviedol, že „ Eduard Heger má za sebou bohaté skúsenosti s podnikaním, a preto je prirodzené, že pozná mnohých podnikateľov. U nich si vedel teda aj verifikovať účinnosť a rýchlosť pomoci. Vzhľadom na prirodzenú diskrétnosť nechcel menovať subjekty, ktoré mu dali spomenutú spätnú väzbu.”", "analysis_paragraphs": ["Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vypláca pomoc súvisiacu s pandémiou, portálu Demagóg.SK neodpovedalo, či eviduje prípady žiadateľov, o ktorých hovoril Eduard Heger. Dôkaz neposkytol ani on sám. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Program tzv. „ Prvej pomoci ” pre zamestnancov, podnikateľov a živnostníkov zasiahnutých koronakrízou spustil rezort práce počas 6. apríla 2020. Prvé dohody o poskytnutí pomoci sú v Centrálnom registri zmlúv z 21. apríla. Podľa ministra Krajniaka úrady začali posielať peniaze hneď ďalší deň. Mnoho firiem sa počas prvej vlny sťažovalo, že vyplácanie bolo pomalé . Krajniak v polovici mája uviedol, že „spracovanie kompletnej žiadosti od jej podania, spracovania, cez podpis dohody medzi štátom a žiadateľom až po pripísanie peňazí na účet prijímateľa trvá približne 14 dní”. Proces sa zrýchlil v máji, kedy opätovní žiadatelia úradu práce namiesto novej dohody doručili iba vyplnený výkaz . V takýchto prípadoch trvalo poslanie peňazí pár dní. Ministerstvo práce odkázalo portál Demagóg.SK na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pomoc vypláca. Ústredie neodpovedalo na otázku, či eviduje prípady pomoci, kedy žiadatelia dostali peniaze na druhý deň. Tlačový odbor Ministerstva financií v reakcii uviedol, že „ Eduard Heger má za sebou bohaté skúsenosti s podnikaním, a preto je prirodzené, že pozná mnohých podnikateľov. U nich si vedel teda aj verifikovať účinnosť a rýchlosť pomoci. Vzhľadom na prirodzenú diskrétnosť nechcel menovať subjekty, ktoré mu dali spomenutú spätnú väzbu.”"], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Prvej pomoci", "registri", "posielať", "pomalé", "Krajniak", "výkaz"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/spustame-prvu-pomoc.html", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=01.04.2020&art_datum_zverejnene_do=21.04.2020&art_rezort=114533&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&ID=2171273&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&frm_id_frm_filter_3=5f91c1de8a0be", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2135140-krajniak-prva-pomoc-uz-funguje-na-ucty-zamestnavatelov-zacali-nabiehat-peniaze", "https://www.finreport.sk/financie/pomoc-od-statu-komplikovana-a-plna-byrokracie/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/o-prvu-pomoc-od-statu-za-marec-mozete-poziadat-do-15-5-2020.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/aprilova-pomoc-od-statu-odchadza-ucty-do-par-dni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:56.158969+00:00"}
{"id": "vr27586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27586", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pamätám si, že Poľsko je možno nejaký 1,5 miliardy metrov kubických schopné reverzným tokom, Maďari, ta kapacita je väčšia, okolo 7 miliard metrov kubických.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov agentúry Reuters má Poľsko skutočne reverznú kapacitu 1,5 miliardy metrov kubických ale Maďarsko \"iba\" 3,5 miliardy. Poľsko a Maďarsko majú dokopy kapacitu okolo 7 miliárd metrov kubickych. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríl 2014: \"Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm. Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov agentúry Reuters má Poľsko skutočne reverznú kapacitu 1,5 miliardy metrov kubických ale Maďarsko \"iba\" 3,5 miliardy. Poľsko a Maďarsko majú dokopy kapacitu okolo 7 miliárd metrov kubickych. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Reuters , 4. apríl 2014: \"Poland has a reverse capacity of 1.5 bcm to Ukraine, while Hungary is able to send 3.5 bcm. Romania has the potential for 1.8 bcm, but there has been no firm agreement on its use.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Reuters"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/04/04/ukraine-crisis-gas-idUSL5N0MW2GI20140404"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:45.894649+00:00"}
{"id": "vr27469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27469", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...bol som pri hlasovaní o Ústave SR a deklarácii zvrchovanosti SR", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico rád opakuje, že hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013), v debate o stave súdnictva 2. februára 2014 alebo v prezidentskej debate 9. marca 2014. Je pravdou, že R. Fico bol pri hlasovaní a dokonca hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a zvrchovanosť SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico rád opakuje, že hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky a deklaráciu zvrchovanosti v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013), v debate o stave súdnictva 2. februára 2014 alebo v prezidentskej debate 9. marca 2014. Je pravdou, že R. Fico bol pri hlasovaní a dokonca hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a zvrchovanosť SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-26", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "diskusii", "debate", "debate", "pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/345/novorocny-special-z-villy-tugendhat", "http://www.demagog.sk/diskusie/444/fico-a-hrusovsky-o-doveryhodnodnosti-justicie", "http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:13.987778+00:00"}
{"id": "vr29934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29934", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď tento problém, tá migračná vlna bola s Čečencami, všetci Čečenci dostali v Rakúsku azyl, každý jeden. A dneska má Rakúsko...300 bojovníkov ISIS, ktorí sú vonku a sú rakúskymi občanmi.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aktuálne dostupné údaje nepreukazujú, že by sa k ISIS doposiaľ pripojilo až 300 občanov či azylantov z Rakúska, a rovnako ani nie je pravdou, že Rakúsko v rokoch počas a po nepokojoch v Čečensku udelilo azyl každému žiadateľovi z tejo oblasti. Daný výrok je preto nepravdivý. Informácia zo septembra 2014 hovorí v odhade o 130 občanoch Rakúska, ktorí sú bojovníkmi džihádu nachádzajúcimi sa mimo túto krajinu. Experti koncom roku 2014 odhadovali, že približne polovica z nich má pôvod v kaukazskom regióne, teda aj v Čečensku, pričom Čečencom bol poskytovávaný azyl po roku 2003, teda po občianskej vojne s Ruskom. Je pravdou, že Rakúsko takmer celoplošne garantovalo Čečencom azyl, či minimálne patrilo medzi najčastejších udeľovateľov azylu pre Čečencov, no neudelilo ho každému jednému Čečencovi, tak ako v tomto prípade tvrdí minister Kaliňák. Napríklad, v roku 2009 bolo Rakúsko kritizované práve za nedostatočné množstvo schválených žiadostí o azyl pre utečencov z Čečenska, keď miera schválenia klesla až na 30% (v porovnaní s 80% z roku 2007). O relatívne veľkom počte Čečencov medzi bojovníkmi ISIS odchádzajúcimi z Rakúska hovorí aj BBC . Podľa novších informácií sa z Rakúska pridalo k ISIS vyše 200 ľudí a okolo 70 z nich sa už vrátilo naspät, pričom s viacerými z nich je vedený súdny proces. Skutočný počet bojovníkov ISIS z Rakúska sa teda odlišuje od tvrdenia Roberta Kaliňáka, zároveň tak ani nemá pravdu v otázke udelenia azylu všetkým žiadateľom z Čečenska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aktuálne dostupné údaje nepreukazujú, že by sa k ISIS doposiaľ pripojilo až 300 občanov či azylantov z Rakúska, a rovnako ani nie je pravdou, že Rakúsko v rokoch počas a po nepokojoch v Čečensku udelilo azyl každému žiadateľovi z tejo oblasti. Daný výrok je preto nepravdivý. Informácia zo septembra 2014 hovorí v odhade o 130 občanoch Rakúska, ktorí sú bojovníkmi džihádu nachádzajúcimi sa mimo túto krajinu. Experti koncom roku 2014 odhadovali, že približne polovica z nich má pôvod v kaukazskom regióne, teda aj v Čečensku, pričom Čečencom bol poskytovávaný azyl po roku 2003, teda po občianskej vojne s Ruskom. Je pravdou, že Rakúsko takmer celoplošne garantovalo Čečencom azyl, či minimálne patrilo medzi najčastejších udeľovateľov azylu pre Čečencov, no neudelilo ho každému jednému Čečencovi, tak ako v tomto prípade tvrdí minister Kaliňák. Napríklad, v roku 2009 bolo Rakúsko kritizované práve za nedostatočné množstvo schválených žiadostí o azyl pre utečencov z Čečenska, keď miera schválenia klesla až na 30% (v porovnaní s 80% z roku 2007). O relatívne veľkom počte Čečencov medzi bojovníkmi ISIS odchádzajúcimi z Rakúska hovorí aj BBC . Podľa novších informácií sa z Rakúska pridalo k ISIS vyše 200 ľudí a okolo 70 z nich sa už vrátilo naspät, pričom s viacerými z nich je vedený súdny proces. Skutočný počet bojovníkov ISIS z Rakúska sa teda odlišuje od tvrdenia Roberta Kaliňáka, zároveň tak ani nemá pravdu v otázke udelenia azylu všetkým žiadateľom z Čečenska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["septembra 2014", "garantovalo", "kritizované", "BBC", "novších"], "url": ["http://www.hngn.com/articles/42048/20140911/isis-two-austrian-girls-story-joining-islamic-state-inspiring-teenagers.htm", "http://www.chechnyaadvocacy.org/refugees.html", "http://www.waynakh.com/eng/2009/08/unhcr-criticizes-austria-chechen-asylum-seekers-under-fire/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-28871771", "http://www.straitstimes.com/world/europe/boy-14-jailed-in-austria-over-alleged-ties-to-isis-planning-of-bomb-attack"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:32.063067+00:00"}
{"id": "vr16405", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16405", "speaker": "Andrej  Gmitter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-gmitter", "statement": "Priemerná mzda tu (pozn. v PSK) dosahuje 796 eur, pričom celoslovenský priemer je 912 eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v PSK je podľa verejne dostupných informácii vedený za rok 2016, pričom hodnota mzdy dosiahla 798 eur. Keďže novšie údaje, ako za rok 2016 nie sú o PSK známe, máme za to, že Andrej Gmitter chcel aj o celoslovenskej priemernej mzde uviesť údaj za rok 2016. V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka priemernej mzdy, SITA uvádza, že v štvrtom kvartáli roku (2016) bola najnižšia práve v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK), pričom dosiahla hodnotu 798 eur . \"V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur,\" uvádza SITA. Správu o mzde za rok 2016 prebral aj denník SME , portál finance.sk , aj minimalnamzda.sk . Štatistický úrad SR udáva na svojom internetovom sídle najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v SR k prvému kvartálu roku 2017. Úrad udáva hodnotu 897 eur. Pre úplnosť dodávame, že k novšiemu údaju, ako za rok 2016 o priemernej mzde v PSK sa nám nepodarilo dostať,respektíve z verejne dostupných zdrojov nie je známa. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v PSK je podľa verejne dostupných informácii vedený za rok 2016, pričom hodnota mzdy dosiahla 798 eur. Keďže novšie údaje, ako za rok 2016 nie sú o PSK známe, máme za to, že Andrej Gmitter chcel aj o celoslovenskej priemernej mzde uviesť údaj za rok 2016. V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Výrok Andreja Gmittera sme zaznamenali 10. júla 2017. Do úvahy preto budeme brať predovšetkým tie údaje, ktoré boli zverejnené k začiatku júla 2017. Čo sa týka priemernej mzdy, SITA uvádza, že v štvrtom kvartáli roku (2016) bola najnižšia práve v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK), pričom dosiahla hodnotu 798 eur . \"V roku 2016 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 912 eur,\" uvádza SITA. Správu o mzde za rok 2016 prebral aj denník SME , portál finance.sk , aj minimalnamzda.sk . Štatistický úrad SR udáva na svojom internetovom sídle najnovší údaj o priemernej mzde zamestnanca v SR k prvému kvartálu roku 2017. Úrad udáva hodnotu 897 eur. Pre úplnosť dodávame, že k novšiemu údaju, ako za rok 2016 o priemernej mzde v PSK sa nám nepodarilo dostať,respektíve z verejne dostupných zdrojov nie je známa. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "SITA", "SME", "finance.sk", "minimalnamzda.sk", "kvartálu"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/20578672/aj-bardejovcan-andrej-gmitter-kandiduje-na-presovskeho-zupana.html", "https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/422202-primerna-mzda-v-slovenskom-hospodarstve-dosiahla-vlani-912-eur/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20476978/priemerna-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-912-eur.html", "https://www.finance.sk/179478-priemerna-mzda-na-slovensku-aj-odvetvia/", "http://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1411&m_sso=2&m_so=15&ic=40"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:37.956545+00:00"}
{"id": "vr32928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32928", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Je pravda aj o tom, že naozaj kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií. Predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve.", "statement_date": "2013-01-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie Dušana Čaploviča o hodnotení kvality slovenských učiteľov ako druhej po Chorvátsku, je zavádzajúce, keďže podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company ( .PDF , graf na strane 15) je Slovensko druhé iba v porovnaní s krajinami s približne rovnakými a nižšími príspevkami do školstva na jedného študenta. V tejto skupine bolo Slovensko porovnávané iba s Chorvátskom, Bulharskom, Iránom, Ománom, Botswanou a Argentínou. Pri celkovom hodnotení je pred Slovenskom viac ako dvadsať krajín.\n\nĎalší výrok ministra školstva, že Slovensko vo veľkosti investícií do školstva predbieha Spojené štáty americké a ďalšie vyspelé krajiny, hodnotíme ako nepravdivý. USA investujú do školstva na jedného žiaka trojnásobne až štvornásobne viac než Slovensko. V rebríčku za Slovenskom nie je žiadna z vyspelých krajín Západnej Európy či Severnej Ameriky.\n\nTvrdenie Dušana Čaploviča (SMER-SD) je pravdepodobne interpretáciou grafu zo štúdie spoločnosti McKinsey & Company. Ten o Slovensku vypovedá dva fakty. Prvým je, že sa Slovensko radí medzi krajiny, ktoré do školstva investujú 2-3-tisíc dolárov na študenta, čo je tretí najnižší interval v grafe. Spomedzi krajín pohybujúcich sa v rovnakom intervale dosahuje Slovensko skutočne druhú najvyššiu efektivitu (a teda aj kvalitu) po Chorvátsku. Za Slovenskom zaostalo Bulharsko, Irán, Omán, Botswana a Argentína.\n\nDušan Čaplovič tvrdí, že „kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií.“ Tento výrok by bol správny po doplnení faktu, že hodnotí kvalitu učiteľov v krajinách, ktorých príspevok do školstva je približne rovnaký, prípadne nižší, ako slovenský. Vo všeobecnosti je však výrok nepravdivý, kvalitnejšími učiteľmi disponujú podľa grafu napríklad Fínsko, Litva, Poľsko, Anglicko a ďalšie krajiny.\n\nDruhým faktom je objektivizované porovnanie kvality školstva. Pri kvalitatívnom porovnaní, bez ohľadu na štátne investície, sa Slovensko s hodnotením 490 bodov zaraďuje ku krajinám s priemernou kvalitou školstva. Do rovnakej skupiny sa zaraďuje USA, v bodovom vyjadrení však USA dosahuje mierne vyššie hodnotenie, a to 498 bodov. USA spolu s Nórskom do školstva investujú najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdii, celkovo nad 10-tisíc dolárov.\n\nVýrok Dušana Čaploviča, že „predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve,“ je teda možné hodnotiť ako nepravdivý. Z grafu totiž jednoznačne vyplýva, že USA prispievajú na žiaka trikrát až štyrikrát vyššou sumou ako Slovensko (USA – 10-tisíc dolárov, Slovensko – 2-3-tisíc dolárov). Podľa grafu Slovensko nepredbieha výškou financií investovanou do školstva žiadnu vyspelú krajinu západného sveta.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Dušana Čaploviča o hodnotení kvality slovenských učiteľov ako druhej po Chorvátsku, je zavádzajúce, keďže podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company ( .PDF , graf na strane 15) je Slovensko druhé iba v porovnaní s krajinami s približne rovnakými a nižšími príspevkami do školstva na jedného študenta. V tejto skupine bolo Slovensko porovnávané iba s Chorvátskom, Bulharskom, Iránom, Ománom, Botswanou a Argentínou. Pri celkovom hodnotení je pred Slovenskom viac ako dvadsať krajín.", "Ďalší výrok ministra školstva, že Slovensko vo veľkosti investícií do školstva predbieha Spojené štáty americké a ďalšie vyspelé krajiny, hodnotíme ako nepravdivý. USA investujú do školstva na jedného žiaka trojnásobne až štvornásobne viac než Slovensko. V rebríčku za Slovenskom nie je žiadna z vyspelých krajín Západnej Európy či Severnej Ameriky.", "Tvrdenie Dušana Čaploviča (SMER-SD) je pravdepodobne interpretáciou grafu zo štúdie spoločnosti McKinsey & Company. Ten o Slovensku vypovedá dva fakty. Prvým je, že sa Slovensko radí medzi krajiny, ktoré do školstva investujú 2-3-tisíc dolárov na študenta, čo je tretí najnižší interval v grafe. Spomedzi krajín pohybujúcich sa v rovnakom intervale dosahuje Slovensko skutočne druhú najvyššiu efektivitu (a teda aj kvalitu) po Chorvátsku. Za Slovenskom zaostalo Bulharsko, Irán, Omán, Botswana a Argentína.", "Dušan Čaplovič tvrdí, že „kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií.“ Tento výrok by bol správny po doplnení faktu, že hodnotí kvalitu učiteľov v krajinách, ktorých príspevok do školstva je približne rovnaký, prípadne nižší, ako slovenský. Vo všeobecnosti je však výrok nepravdivý, kvalitnejšími učiteľmi disponujú podľa grafu napríklad Fínsko, Litva, Poľsko, Anglicko a ďalšie krajiny.", "Druhým faktom je objektivizované porovnanie kvality školstva. Pri kvalitatívnom porovnaní, bez ohľadu na štátne investície, sa Slovensko s hodnotením 490 bodov zaraďuje ku krajinám s priemernou kvalitou školstva. Do rovnakej skupiny sa zaraďuje USA, v bodovom vyjadrení však USA dosahuje mierne vyššie hodnotenie, a to 498 bodov. USA spolu s Nórskom do školstva investujú najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdii, celkovo nad 10-tisíc dolárov.", "Výrok Dušana Čaploviča, že „predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve,“ je teda možné hodnotiť ako nepravdivý. Z grafu totiž jednoznačne vyplýva, že USA prispievajú na žiaka trikrát až štyrikrát vyššou sumou ako Slovensko (USA – 10-tisíc dolárov, Slovensko – 2-3-tisíc dolárov). Podľa grafu Slovensko nepredbieha výškou financií investovanou do školstva žiadnu vyspelú krajinu západného sveta."], "analysis_date": "2013-01-04", "analysis_sources": {"text": [".PDF"], "url": ["http://mckinseyonsociety.com/downloads/reports/Education/How-the-Worlds-Most-Improved-School-Systems-Keep-Getting-Better_Download-version_Final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:29.006447+00:00"}
{"id": "vr33884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33884", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tá štatistika, október, november, december sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2011 menej ľudí prepustilo.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov ÚPSVaR je síce pravdou, že v roku 2012 v mesiacoch október až december, bol počet nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa prišli evidovať na úrady práce - prítok UoZ, nižší ako v roku 2011. Výrok ministra práce však hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nekorektne hovorí o prítoku UoZ ako o tých, ktorí mali byť prepustení. V skutočnosti je tento prítok ovplyvnený aj vývojom v náraste resp. poklese dočasne práceneschopných ľudí, absolventských praxí. Inými slovami, nie všetci čo pribudli do evidencie museli nevyhnutne stratiť prácu resp. byť prepustení. IFP upozorňuje, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie môže byť do značnej miery ovplyvnený poklesom resp. nárastom dočasne práce neschopných ľudí. Taktiež ak by sme sa pozreli na celkový vývoj UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, tak v mesiacoch október, november, december 2011 možno hovoriť skôr o nižšom celkovom náraste UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie ako tomu bolo v tých istých mesiacoch 2012. Výrok by sme hodnotili ako pravdivý ak by minister podobne ako R. Fico ( O5M12 , 10.marca 2013) hovoril o \"prichádzajúcich do evidencie\", nie o prepustených.\n\nAko však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.\n\n\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ÚPSVaR je síce pravdou, že v roku 2012 v mesiacoch október až december, bol počet nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa prišli evidovať na úrady práce - prítok UoZ, nižší ako v roku 2011. Výrok ministra práce však hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nekorektne hovorí o prítoku UoZ ako o tých, ktorí mali byť prepustení. V skutočnosti je tento prítok ovplyvnený aj vývojom v náraste resp. poklese dočasne práceneschopných ľudí, absolventských praxí. Inými slovami, nie všetci čo pribudli do evidencie museli nevyhnutne stratiť prácu resp. byť prepustení. IFP upozorňuje, že nárast počtu uchádzačov o zamestnanie môže byť do značnej miery ovplyvnený poklesom resp. nárastom dočasne práce neschopných ľudí. Taktiež ak by sme sa pozreli na celkový vývoj UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie, tak v mesiacoch október, november, december 2011 možno hovoriť skôr o nižšom celkovom náraste UoZ resp. disponibilných uchádzačov o zamestnanie ako tomu bolo v tých istých mesiacoch 2012. Výrok by sme hodnotili ako pravdivý ak by minister podobne ako R. Fico ( O5M12 , 10.marca 2013) hovoril o \"prichádzajúcich do evidencie\", nie o prepustených.", "Ako však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.", "\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\""], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "O5M12", "IFP"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://ekonomika.sme.sk/c/6694773/graf-dna-v-decembri-nezamestnanych-nepribudlo-len-im-skoncili-pn-ky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:23.942752+00:00"}
{"id": "vr29329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29329", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Tak pre korektnosť je treba povedať, že Slovenská národná strava prvá snívala o slovenskom štáte a Slovenskej republike, napríklad môj podpredseda Anton Hrnko v čase, kedy ešte ho mohli zavrieť, tak podpisovali Šurianske memorandnum a pre korektnosť je treba povedať, že naozaj Slovenská národná strana historicky od 1871 o samostatnom Slovensku snívala.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak hovoríme o politickom subjekte, ktorý požadoval suverenitu Slovenskej republiky, potom môžme hovoriť o SNS ako o prvej politickej strane, ktorá požadovala samostatnosť Slovenska. Taktiež je pravda, že vznikla v roku 1871 . Pravdou je tiež výrok o Šurianskom memorande , aj to, že od vzniku SNS bolo základným bodom v jej stanovách je boj za národné záujmy Slovákov ( pdf ., 2011, s. 2). Anton Hrnko : „ Už koncom roka 1989 sa objavovali tendencie, požadujúce vytvorenie samostatnej slovenskej ústavy, ktorá by bola vyjadrením suverenity Slovenskej republiky. Hlavná myšlienka ešte nebola samostatnosť, išlo o to, aby Slovensko dosiahlo vlastnú suverenitu, aby si veci mohlo riešiť podľa vlastných potrieb a predstáv. Razantnejšia verejná výzva k suverenite Slovenska a uznaniu slovenského jazyka ako reprezentanta štátnosti vznikla začiatkom marca 1990 v Šuranoch na masovom zhromaždení Slovákov z juhu. Šurianske memorandum patrilo medzi prvé návrhy vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Vznikali aj ďalšie iniciatívy - najmä v spoločnosti Korene, kde sa združovali národné intelektuálne vrstvy .\"", "analysis_paragraphs": ["Ak hovoríme o politickom subjekte, ktorý požadoval suverenitu Slovenskej republiky, potom môžme hovoriť o SNS ako o prvej politickej strane, ktorá požadovala samostatnosť Slovenska. Taktiež je pravda, že vznikla v roku 1871 . Pravdou je tiež výrok o Šurianskom memorande , aj to, že od vzniku SNS bolo základným bodom v jej stanovách je boj za národné záujmy Slovákov ( pdf ., 2011, s. 2). Anton Hrnko : „ Už koncom roka 1989 sa objavovali tendencie, požadujúce vytvorenie samostatnej slovenskej ústavy, ktorá by bola vyjadrením suverenity Slovenskej republiky. Hlavná myšlienka ešte nebola samostatnosť, išlo o to, aby Slovensko dosiahlo vlastnú suverenitu, aby si veci mohlo riešiť podľa vlastných potrieb a predstáv. Razantnejšia verejná výzva k suverenite Slovenska a uznaniu slovenského jazyka ako reprezentanta štátnosti vznikla začiatkom marca 1990 v Šuranoch na masovom zhromaždení Slovákov z juhu. Šurianske memorandum patrilo medzi prvé návrhy vyhlásenia zvrchovanosti Slovenska. Vznikali aj ďalšie iniciatívy - najmä v spoločnosti Korene, kde sa združovali národné intelektuálne vrstvy .\""], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["1871", "Šurianskom memorande", "pdf", "Hrnko"], "url": ["http://www.globalpolitics.cz/clanky/slovenska-narodni-strana", "http://archiv.extraplus.sk/1497/17-7-1992", "http://www.nas2kriz.sk/uploads/docs/140.pdf", "http://archiv.extraplus.sk/1497/17-7-1992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:43.942607+00:00"}
{"id": "vr35823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35823", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tie opatrenia totiž pri raste zamestnanosti, ktorá práve silným štátom a tou jednou cestou, pre ktorú sa vláda rozhodla, viedla k rastu zamestnanosti u nás predovšetkým vo verejnej správe. Ten nárast bol 11,5 % ale výrazný pokles nezamestnanosti, a zamestnanosti v ostatných sektoroch", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je úplne jasné, ktoré obdobie má Iveta Radičová na mysli. Predpokladajme však, že porovnáva obdobie od nástupu Roberta Fica do vlády po dnešok. Štatistický úrad zaznamenáva údaje o nezamestnanosti v dvoch štatistikách. V demografických štatistikách Priemerný evidenčný počet zamestnaných osôb podľa ekonomických činností ( SK NACE ) v osobách a v makroekonomických štatistikách, Celková zamestnanosť (ESNÚ95) podľa ekonomických činností ( OKEČ ) v osobách, indexy (1995Q1 - 2009Q4) . Rozdiel medzi týmito štatistikami je (možno prekvapujúco) zásadný. Pri porovnaní medziročných údajov priemerného evidenčného počtu zamestnaných vo verejnej sfére, je zrejmé, že Radičová má pravdu, že nastal prudký rast zamestnanosti vo verejnej sfére. Medzi rokmi 2006 až 2009 (viď tabuľka) to bolo 16%. (obdobie od vstupu Roberta Fica do vlády vzhľadom na chýbajúce kvartálne štatistiky nie je možné dohľadať, údaj o 11,5% je neoveriteľný.)", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne jasné, ktoré obdobie má Iveta Radičová na mysli. Predpokladajme však, že porovnáva obdobie od nástupu Roberta Fica do vlády po dnešok. Štatistický úrad zaznamenáva údaje o nezamestnanosti v dvoch štatistikách. V demografických štatistikách Priemerný evidenčný počet zamestnaných osôb podľa ekonomických činností ( SK NACE ) v osobách a v makroekonomických štatistikách, Celková zamestnanosť (ESNÚ95) podľa ekonomických činností ( OKEČ ) v osobách, indexy (1995Q1 - 2009Q4) . Rozdiel medzi týmito štatistikami je (možno prekvapujúco) zásadný. Pri porovnaní medziročných údajov priemerného evidenčného počtu zamestnaných vo verejnej sfére, je zrejmé, že Radičová má pravdu, že nastal prudký rast zamestnanosti vo verejnej sfére. Medzi rokmi 2006 až 2009 (viď tabuľka) to bolo 16%. (obdobie od vstupu Roberta Fica do vlády vzhľadom na chýbajúce kvartálne štatistiky nie je možné dohľadať, údaj o 11,5% je neoveriteľný.)"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad", "SK NACE", "OKEČ"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2828&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1934&m_sso=3&m_so=81&ic=248"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:12.282926+00:00"}
{"id": "vr29676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29676", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Uvediem príklad z nedávneho obdobia, kedy sa parlament rozhodol zakázať jeden z poplatkov – za prednostné objednanie sa u lekára. Bez ohľadu na to, čo si o tomto konkrétnom poplatku myslíme, existuje popri ňom veľké množstvo ďalších neprehľadných poplatkov v našom zdravotníctve.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. apríla 2015 lekári nemôžu požadovať úhradu za určité výkony. Zrušili sa poplatky za vydanie výmenného lístka, potvrdenie o návšteve lekára pre zamestnávateľa alebo poplatok za prednostné ošetrenie. Iné poplatky však ostali zachované, a ich výška nie je pevne stanovená zákonom. N ový zákon bol označený za nejasný aj samotnými lekármi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od 1. apríla 2015 lekári nemôžu požadovať úhradu za určité výkony. Zrušili sa poplatky za vydanie výmenného lístka, potvrdenie o návšteve lekára pre zamestnávateľa alebo poplatok za prednostné ošetrenie. Iné poplatky však ostali zachované, a ich výška nie je pevne stanovená zákonom. N ový zákon bol označený za nejasný aj samotnými lekármi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["nemôžu", "Zrušili sa poplatky", "článku", "Ministerstva zdravotníctva"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/poplatky-u-lekara-maju-oddnes-nove-pravidla-709730", "http://www.health.gov.sk/?poplatky-v-zdravotnictve", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/poplatky-u-lekara-maju-oddnes-nove-pravidla-709730", "http://www.health.gov.sk/?poplatky-v-zdravotnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:55.125441+00:00"}
{"id": "vr34000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34000", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Mali by sme počkať tak, ako ste prisľúbili (SMER-SD, pozn.), že počkáte na rozhodnutie Ústavného súdu.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predseda vlády Fico ešte v januári 2013 sľuboval, nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi Čentéšov podnet, či môže byť nová voľba. SMER chcel prostredníctvom novely urýchliť proces rozhodnutia vo veci Čentéšovej sťažnosti. Účinnosť novelu však Ústavný súd pozastavil a následne sa Robert Fico rozhodol nečakať na rozhodnutie ÚS vo veci sťažnosti Čentéša a vyhlásil, že prebehne nová voľba GP.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predseda vlády Fico ešte v januári 2013 sľuboval, nebude voliť náhradu za Čentéša, kým Ústavný súd neposúdi Čentéšov podnet, či môže byť nová voľba. SMER chcel prostredníctvom novely urýchliť proces rozhodnutia vo veci Čentéšovej sťažnosti. Účinnosť novelu však Ústavný súd pozastavil a následne sa Robert Fico rozhodol nečakať na rozhodnutie ÚS vo veci sťažnosti Čentéša a vyhlásil, že prebehne nová voľba GP."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["podal", "vyhlásil", "zákon", "uvádza", "pozastavil", "tvrdil", "vyhlásil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252611-novu-volbu-prokuratora-moze-zastavit-sud/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-zablokuje-mimoriadnu-schodzu-potv/610448-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__11_13_namietky_Gasparovic.pdf", "http://www.ta3.com/clanok/1021038/ustavny-sud-pozastavil-ucinnost-novely-ktora-mala-posunut-kauzu-centes.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281285-fico-blizi-sa-cas-ked-budeme-volit-generalneho-prokuratora/", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/archiv/ustavny-sud-klepol-ficovi-po-prstoch-ten-sa-tvari-akoby-sa-znechumelilo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:57.717799+00:00"}
{"id": "vr31044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31044", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My sme na výbore o tejto téme (informačný systém Daňového úradu, pozn.) diskutovali už dávno predtým. A bolo úplne jasné, do čoho sa to valí.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže bol zákon na ktorý reagoval Ján Počiatek prijatý NR 12. júla 2011, demagog.sk prezrel Uznesenia zasadnutí Výboru pre financie a rozpočet od 24. augusta do 15. novembra 2011. Ani v jednom dokumente VFR sa však nemenil ani nedopĺňal spomínaný zákon.", "analysis_paragraphs": ["Keďže bol zákon na ktorý reagoval Ján Počiatek prijatý NR 12. júla 2011, demagog.sk prezrel Uznesenia zasadnutí Výboru pre financie a rozpočet od 24. augusta do 15. novembra 2011. Ani v jednom dokumente VFR sa však nemenil ani nedopĺňal spomínaný zákon."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://www.reserves.gov.sk/sk/system/files/file/prispevok/zakon-256-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:45.400730+00:00"}
{"id": "vr16812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16812", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "...v nemocnici Galanta nový majiteľ o 20 % zvýšil úväzky lekárov (...), viac špecialistov tam pôsobí.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemocnica v Galante bola v roku 2015 odkúpená spoločnosťou Svet zdravia a.s., ktorá v nasledujúcom období začala s rekonštrukciou a modernizáciou nemocnice. Výrok kandidáta na predsedu Trnavského kraja sa týka zvýšenia pracovných úväzkov lekárskych pracovníkov nemocnice a zvýšenia počtu špecialistov, resp. celkovo vyššiu špecializáciu lekárskeho personálu. Neexistuje oficiálna správa, ktorá by avízovala alebo potvrdzovala navýšenie úväzkov v spomínanej nemocnici. Nevieme preto jednoznačne overiť výrok Tibora Mikuša o navýšení pracovných úväzkov lekárov o 20 %, prípadne o navýšení počtu špecialistov. Výrok súčasného predsedu TTSK Tibora Mikuša hodnotíme ako neoveriteľný. Predsedom Trnavského samosprávneho kraja je od roku 2005 Ing. Tibor Mikuš, PhD. V nastávajúcich voľbách opätovne (po štvrtý krát) kandiduje na post predsedu TTSK. Nemocnica v Galante bola v roku 2015 kúpená spoločnosťou Svet zdravia a. s. (Penta Investments), pričom sa zaviazala k investíciam vo výške asi 8,7 milióna eur v období najbližších piatich rokov (2015 – 2020). Ako uvádza napríklad regionálne vydanie denníka SME, pod novým vedením bolo napríklad zrekonštruované a vybavené rádiologické oddelenie či znovuotvorené pracovisko jednodňovej chirurgie oka. Výška pracovného úväzku väčšia ako 1,0 znamená, že lekár pracuje \"...popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov\". Článok inštitútu INEKO ďalej analyzuje optimálnu výšku pracovného úväzku v lekárskej oblasti, respektíve negatíva súbežných pracovných úväzkov. Tibor Mikuš vo výroku problematiku navyšovania úväzkov formuluje ako pozitívum vo vzťahu k počtu špecialistov, ktorí v nemocnici pôsobia. O navýšení pracovných úväzkov oficiálne neinformuje spoločnosť Svet zdravia, nemocnica v Galante ani orgány ministerstva zdravotníctva. Nevieme preto výrok jednoznačne zhodnotiť, a teda potvrdiť či vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemocnica v Galante bola v roku 2015 odkúpená spoločnosťou Svet zdravia a.s., ktorá v nasledujúcom období začala s rekonštrukciou a modernizáciou nemocnice. Výrok kandidáta na predsedu Trnavského kraja sa týka zvýšenia pracovných úväzkov lekárskych pracovníkov nemocnice a zvýšenia počtu špecialistov, resp. celkovo vyššiu špecializáciu lekárskeho personálu. Neexistuje oficiálna správa, ktorá by avízovala alebo potvrdzovala navýšenie úväzkov v spomínanej nemocnici. Nevieme preto jednoznačne overiť výrok Tibora Mikuša o navýšení pracovných úväzkov lekárov o 20 %, prípadne o navýšení počtu špecialistov. Výrok súčasného predsedu TTSK Tibora Mikuša hodnotíme ako neoveriteľný. Predsedom Trnavského samosprávneho kraja je od roku 2005 Ing. Tibor Mikuš, PhD. V nastávajúcich voľbách opätovne (po štvrtý krát) kandiduje na post predsedu TTSK. Nemocnica v Galante bola v roku 2015 kúpená spoločnosťou Svet zdravia a. s. (Penta Investments), pričom sa zaviazala k investíciam vo výške asi 8,7 milióna eur v období najbližších piatich rokov (2015 – 2020). Ako uvádza napríklad regionálne vydanie denníka SME, pod novým vedením bolo napríklad zrekonštruované a vybavené rádiologické oddelenie či znovuotvorené pracovisko jednodňovej chirurgie oka. Výška pracovného úväzku väčšia ako 1,0 znamená, že lekár pracuje \"...popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov\". Článok inštitútu INEKO ďalej analyzuje optimálnu výšku pracovného úväzku v lekárskej oblasti, respektíve negatíva súbežných pracovných úväzkov. Tibor Mikuš vo výroku problematiku navyšovania úväzkov formuluje ako pozitívum vo vzťahu k počtu špecialistov, ktorí v nemocnici pôsobia. O navýšení pracovných úväzkov oficiálne neinformuje spoločnosť Svet zdravia, nemocnica v Galante ani orgány ministerstva zdravotníctva. Nevieme preto výrok jednoznačne zhodnotiť, a teda potvrdiť či vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Ing. Tibor Mikuš, PhD.", "Svet zdravia a. s.", "8,7 milióna eur", "regionálne vydanie", "Výška pracovného úväzku"], "url": ["https://www.trnava-vuc.sk/predseda-trnavskeho-samospravneho-kraja", "http://svetzdravia.com/domov", "http://svetzdravia.com/aktuality/a216_svet-zdravia-sa-rozsiruje-o-nemocnice-v-galante-a-v-dunajskej-strede", "https://mytrnava.sme.sk/c/20183722/do-galantskej-nemocnice-sa-vratili-ocne-operacie.html", "http://www.ineko.sk/clanky/viete-kde-vsade-pracuje-vas-doktor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:23.922379+00:00"}
{"id": "vr36894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36894", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A jedna vec je, že jednoducho minister, minister prvýkrát uviedol na trh vakcínu bez doporučenia jednotlivých komisií, ktoré o tom rozhodujú kategorizačných. Tak isto nie som žiadny liekový odborník, len faktom je, že doteraz ministri, všetci. Predchádzajú aj za bývalej vlády aj za vlády Mikuláša Dzurindu podpisovali takéto súhlasy so zaradením vakcíny na trh vždycky po súhlase tých komisií, ktoré liekovú politiku majú nastarosti a toto sa samozrejme v tomto prípade neudialo.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SME píše: \"O 10­-dávkových baleniach Prevenaru rozhodovalo len ministerstvo, kategorizačná komisia o tom nerokovala. V minulosti sa tak rýchlo rozhodovalo len raz. Bolo to v roku 2008, keď šlo o vakcínu Infanrix Polio výrobcu GlaxoSmithKline.\" Presné okolnosti schvaľovania vakcíny Infanrix Polio nie sú k dispozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SME píše: \"O 10­-dávkových baleniach Prevenaru rozhodovalo len ministerstvo, kategorizačná komisia o tom nerokovala. V minulosti sa tak rýchlo rozhodovalo len raz. Bolo to v roku 2008, keď šlo o vakcínu Infanrix Polio výrobcu GlaxoSmithKline.\" Presné okolnosti schvaľovania vakcíny Infanrix Polio nie sú k dispozícií. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:04.850359+00:00"}
{"id": "vr14393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14393", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) stojím si za tým, čo sme povedali, že v rokoch 2012-2016 tu bolo 130 tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistiky skutočne potvrdzujú údaj uvádzaný Ficom- vyše 130 000 nových pracovných miest od roku 2012. Viacerí odborníci, politici i novinári toto číslo spochybňujú, v prípade veľkého počtu týchto údajne nových pracovných miest sa jedná o dočasné pracovné miesta. Výrok však hodnotíme ako pravdivý kvôli údajom Sociálnej poisťovne, ktoré hovoria o vzniku 131 605 pracovných miest za obdobie 2012-2016.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky skutočne potvrdzujú údaj uvádzaný Ficom- vyše 130 000 nových pracovných miest od roku 2012. Viacerí odborníci, politici i novinári toto číslo spochybňujú, v prípade veľkého počtu týchto údajne nových pracovných miest sa jedná o dočasné pracovné miesta. Výrok však hodnotíme ako pravdivý kvôli údajom Sociálnej poisťovne, ktoré hovoria o vzniku 131 605 pracovných miest za obdobie 2012-2016."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["130-tisíc", "Richter", "kritike", "Navrátilová", "Kaník", "Trend"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1077908/najvacsi-podvod-ci-vyrazny-ubytok-smer-vraj-pri-nezamestnanosti-zavadza.html", "https://dennikn.sk/minuta/364706/", "http://domov.sme.sk/c/20090093/miskov-smer-pri-novych-pracovnych-miestach-zavadza.html", "http://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/fico-prikrasluje-uspechy-v-politike-zamestnanosti-nad-hranicu-rozumneho-spravania.html", "https://dennikn.sk/minuta/364706/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:05.758124+00:00"}
{"id": "vr38460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38460", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja vám zasa zacitujem exministra zahraničných vecí, ktorý pôsobí momentálne vo vysokých medzinárodných organizáciách, Jána Kubiša, ktorý povedal. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov a doterajší postup slovenskej vlády označil za škodlivý pre záujmy tohto štátu.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kubiš v rozhovore pre denník Pravda odpovedá okrem iných aj na túto otázku: Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava? \"Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická ústava.\" Zároveň povedal, že \"Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu,\"", "analysis_paragraphs": ["Kubiš v rozhovore pre denník Pravda odpovedá okrem iných aj na túto otázku: Do akej miery vás znepokojuje maďarská ústava? \"Dejiny posledných 100 alebo 150 rokov nás poučili, aké je nebezpečné stavať sa do úlohy cezhraničného ochrancu určitého etnika. Bohužiaľ, vládnuci Fidesz presadil svoje tézy do ústavy a v najbližšom období uvidíme, do akej miery sú zhubné. Presadzovanie kolektívnych práv menšín ponad hranice môže vniesť napätie do medzištátnych a vnútroštátnych vzťahov, zvlášť to môže platiť o Slovensku. Pre mňa je to veľkomaďarská nacionalistická ústava.\" Zároveň povedal, že \"Doterajší postup slovenskej vlády považujem za škodlivý pre záujmy nášho štátu,\""], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["denník Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kubis-slovensko-strka-hlavu-do-piesku-dx6-/sk_svet.asp?c=A110512_093433_sk_svet_p09"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:51.083677+00:00"}
{"id": "vr37124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37124", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán predseda, ja som zažil minulé volebné obdobie teror väčšinny. Mne niekoľko krát jeden z vašich koaličných partnerov viete čo povedal? Držte hubu, máme väčšinu a my máme pravdu. A vy buďte ticho a poslúchajte.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O takomto výroku sme nenašli žiadne mediálne záznamy.", "analysis_paragraphs": ["O takomto výroku sme nenašli žiadne mediálne záznamy."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:17.934235+00:00"}
{"id": "vr28039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28039", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...aby nemusela (matka s malými deťmi, pozn.) hľadať náhradné riešenie, ktoré často ani nevie nájsť v škôlkach, pretože my máme málo miest v škôlkach.", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva pre školský rok 2013/2014 je pravdou, že nie všetky žiadosti na umiestnenie detí do škôlok boli schválené, a to z dôvodu slabej kapacity škôlok. Inými slovami, nie všetky deti sa mohli dostať do materskej školy pre nedostatočnú kapacitu. Výrok A. Kisku hodnotíme ako pravdivý. Údaje Ústavu (.xlsx) informácií a prognóz školstva ukazujú, že záujem o umiestňovanie deti v škôlkach stúpa. Z roku 2012 na rok 2013 sa zvýšil počet detí navštevujúcich materské školy o viac ako 3 500 a to zo 149 511 na 153 059 detí (nárast 2,3%). Výrazne však stúpol aj počet nevybavených žiadostí o viac než 1 500 (z 8 144 na 9 682, čo je nárast o 18,4%). V roku 2013 bolo okolo 4 600 (resp. takmer 50%) z celkového počtu nevybavených žiadostí v Bratislavskom kraji. SITA , 21. marca 2014: \"Záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky je vo viacerých mestách väčší, ako sú kapacity materských škôl. Pre školský rok 2013/2014 podľa údajov z Ústavu informácií a prognóz školstva nevyhoveli škôlky pod samosprávami okolo 8 900 žiadostiam.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva pre školský rok 2013/2014 je pravdou, že nie všetky žiadosti na umiestnenie detí do škôlok boli schválené, a to z dôvodu slabej kapacity škôlok. Inými slovami, nie všetky deti sa mohli dostať do materskej školy pre nedostatočnú kapacitu. Výrok A. Kisku hodnotíme ako pravdivý. Údaje Ústavu (.xlsx) informácií a prognóz školstva ukazujú, že záujem o umiestňovanie deti v škôlkach stúpa. Z roku 2012 na rok 2013 sa zvýšil počet detí navštevujúcich materské školy o viac ako 3 500 a to zo 149 511 na 153 059 detí (nárast 2,3%). Výrazne však stúpol aj počet nevybavených žiadostí o viac než 1 500 (z 8 144 na 9 682, čo je nárast o 18,4%). V roku 2013 bolo okolo 4 600 (resp. takmer 50%) z celkového počtu nevybavených žiadostí v Bratislavskom kraji. SITA , 21. marca 2014: \"Záujem rodičov o umiestnenie detí do škôlky je vo viacerých mestách väčší, ako sú kapacity materských škôl. Pre školský rok 2013/2014 podľa údajov z Ústavu informácií a prognóz školstva nevyhoveli škôlky pod samosprávami okolo 8 900 žiadostiam.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu", "SITA"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_13.xlsx", "http://www.sme.sk/c/7143953/v-skolkach-nie-je-dost-miesta-nevyhoveli-tisickam-ziadosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:11.233467+00:00"}
{"id": "vr31719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31719", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak teraz mi napríklad pán podpredseda Národnej rady vyčíta, že programové vyhlásenie vlády nie je 5 %, to znamená, výška odvodov, alebo poistenia, ktoré štát platí za svojich poistencov v prípade zdravotného poistenia. Pán podpredseda, veď vy ste to znížili späť na 4 %. My sme boli pri 5 %. Vy ste to znížili na 4 %.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška odvodov poistného za poistencov štátu počas vlády R. Fica bola presne 5 % len štyri mesiace roku 2007. V roku 2010, keď došlo k výmene vlády, bola sadzba na úrovni 4.78 %. Za vlády I. Radičovej, v roku 2011, klesla táto sadzba na 4.32 % a v roku 2012 na 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože percentuálna výška odvodov za Ficovej vlády sa skutočne blíížila k 5 % a po zmene vlád klesala. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z . o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Podľa SITA , v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto:\n\nV júni 2010 došlo k zmene vlády a premiérkou sa stala I. Radičová. Nová vláda na rok 2011 odsúhlasila výšku sadzby poistného na 4.32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na rok 2012, ako ďalej uvádza SITA , bola schválená sadzba poistného na úrovni 4 %.\n\nV Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012, sa neuvádza, akú sadzbu poistného za poistencov štátu plánuje nová vláda R. Fica na ďalšie roky.", "analysis_paragraphs": ["Výška odvodov poistného za poistencov štátu počas vlády R. Fica bola presne 5 % len štyri mesiace roku 2007. V roku 2010, keď došlo k výmene vlády, bola sadzba na úrovni 4.78 %. Za vlády I. Radičovej, v roku 2011, klesla táto sadzba na 4.32 % a v roku 2012 na 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože percentuálna výška odvodov za Ficovej vlády sa skutočne blíížila k 5 % a po zmene vlád klesala. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z . o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Podľa SITA , v roku 2006, za druhej Dzurindovej vlády, bola sadzba poistného 4 %. V júni 2006 sa konali parlamentné voľby a premiérom sa stal R. Fico. Výška odvodov sa následne pohybovala takto:", "V júni 2010 došlo k zmene vlády a premiérkou sa stala I. Radičová. Nová vláda na rok 2011 odsúhlasila výšku sadzby poistného na 4.32 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Na rok 2012, ako ďalej uvádza SITA , bola schválená sadzba poistného na úrovni 4 %.", "V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012, sa neuvádza, akú sadzbu poistného za poistencov štátu plánuje nová vláda R. Fica na ďalšie roky."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 580/2004 Z. z", "SITA", "4,33%", "4,5%", "4,9%", "4,78%", "SITA", "Programovom vyhlásení vlády SR"], "url": ["http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-08-2011-a.html", "http://www.poistovne.sk/22044-sk/mz-chce-zvysit-platby-statu-za-svojich-poistencov.php", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articleshttp://", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articleshttp://", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTArticles.ascx&LngID=0&phContent=lwArtShowTopStory.ascx&ArtID=41570&CatID=2", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143508?prefixFile=m"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:11.134493+00:00"}
{"id": "vr37580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37580", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Už sme v tomto roku odsúhlasili predaj pôdy pre Volkswagen pri Martine, kde sa zaviazal, že umožnenie nákupu tej pôdy pri ich výrobnom závode vytvorí ďalších 400 pracovných príležitostí.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zsolt Simon sa rovnako vyjadril aj pre Hospodárske noviny : \"Slovenský pozemkový fond podľa slov šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona odpredá spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., 6,39 hektára ornej pôdy z vlastníctva Slovenskej republiky za cenu 1,06 milióna eur. Na nej plánuje spoločnosť VW v rámci svojho martinského závodu investovať do rozšírenia výrobných kapacít. Investícia prispeje k vytvoreniu takmer 400 nových pracovných miest.\" Oficiálne vyhlásenie automobilovej spoločnosti o približnom počte pracovných miest sa však nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Zsolt Simon sa rovnako vyjadril aj pre Hospodárske noviny : \"Slovenský pozemkový fond podľa slov šéfa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona odpredá spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s., 6,39 hektára ornej pôdy z vlastníctva Slovenskej republiky za cenu 1,06 milióna eur. Na nej plánuje spoločnosť VW v rámci svojho martinského závodu investovať do rozšírenia výrobných kapacít. Investícia prispeje k vytvoreniu takmer 400 nových pracovných miest.\" Oficiálne vyhlásenie automobilovej spoločnosti o približnom počte pracovných miest sa však nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48695450-simon-predaj-statnej-pody-prinesie-do-martina-pracovne-miesta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:26.207918+00:00"}
{"id": "vr28536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28536", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Zrekonštruovali sme futbalový štadión a osvetlenie a stali sme sa dvakrát majstrami Slovenska, za primátorovanie (Slotu, pozn.). Až potom to dostal niekto, ten, ktorý to ďalej zveľaďoval.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žilina sa stala počas primátorovania Jána Slotu niekoľkonásobným majstrom Slovenska, dvakrát ešte ako klub, ktorý nevlastnil Antošík. V roku 2002 začalo mesto s rekonštrukciou štadióna, dobudovalo osvetlenie a zrekonštruovalo dve tribúny štadiónu. Klub v v roku 2004 prevzal sponzor Jozef Antošík a v rekonštrukcii od roku 2006 pokračoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ján Stola bol primátorom Žiliny v rokoch 1990 - 2006. Počas jeho funkčného obdobia sa Žilina stala majstrom Slovenska vo futbale trikrát v rokoch 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004. V sezóne 2003/2004 však do klubu vstúpil už Antošík. V roku 2002 bolo v štadióne nainštalované umelé osvetlenie a zrekonštruované obe tribúny štadiónu. Veľká rekonštrukcia začala v roku 2006 a trvala do roku 2009, kedy došlo k rozšíreniu tribún a nainštalovaniu vyhrievania trávnika. Od roku 2004 je stopercentným majiteľom Mestského športového klubu, ktorý spravuje futbalový štadión, Jozef Antošík.", "analysis_paragraphs": ["Žilina sa stala počas primátorovania Jána Slotu niekoľkonásobným majstrom Slovenska, dvakrát ešte ako klub, ktorý nevlastnil Antošík. V roku 2002 začalo mesto s rekonštrukciou štadióna, dobudovalo osvetlenie a zrekonštruovalo dve tribúny štadiónu. Klub v v roku 2004 prevzal sponzor Jozef Antošík a v rekonštrukcii od roku 2006 pokračoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ján Stola bol primátorom Žiliny v rokoch 1990 - 2006. Počas jeho funkčného obdobia sa Žilina stala majstrom Slovenska vo futbale trikrát v rokoch 2001/2002, 2002/2003 a 2003/2004. V sezóne 2003/2004 však do klubu vstúpil už Antošík. V roku 2002 bolo v štadióne nainštalované umelé osvetlenie a zrekonštruované obe tribúny štadiónu. Veľká rekonštrukcia začala v roku 2006 a trvala do roku 2009, kedy došlo k rozšíreniu tribún a nainštalovaniu vyhrievania trávnika. Od roku 2004 je stopercentným majiteľom Mestského športového klubu, ktorý spravuje futbalový štadión, Jozef Antošík."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["majstrom", "nainštalované", "tribúny", "majiteľom"], "url": ["http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=6", "http://www.ultraszilina.sk/stadion-pod-dubnom/", "http://www.mskzilina.sk/index.php?url=static&stranka=8", "http://hnporadna.hnonline.sk/muz-ktory-zoznamil-europu-so-zilinou-305025"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:28.582882+00:00"}
{"id": "vr29616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29616", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ak teraz sme nešťastní, že zomrelo 1 700 ľudí na mori...", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odhadovaný počet obetí za rok 2015 je zatiaľ okolo 1800. Najväčšie tragédie sa odohrali v apríli 2015, kedy sa 200 km od talianskeho ostrova Lampedusa potopila loď so 700 migrantami a pár dní predtým sa prevrhla loď plaviaca sa z Líbye na Sicíliu so 550 migrantami. Zachrániť sa podarilo iba 150 . Podľa článku z 31. mája tohto roku je počet úmrtí odhadovaný na 1 770. Nakoľko odhady hovoria len o niečo vyššom čísle než uvádza Kaliňák, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Odhadovaný počet obetí za rok 2015 je zatiaľ okolo 1800. Najväčšie tragédie sa odohrali v apríli 2015, kedy sa 200 km od talianskeho ostrova Lampedusa potopila loď so 700 migrantami a pár dní predtým sa prevrhla loď plaviaca sa z Líbye na Sicíliu so 550 migrantami. Zachrániť sa podarilo iba 150 . Podľa článku z 31. mája tohto roku je počet úmrtí odhadovaný na 1 770. Nakoľko odhady hovoria len o niečo vyššom čísle než uvádza Kaliňák, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Odhadovaný", "počet", "700", "150", "článku"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356827-priliv-utecencov-neustava-od-piatka-zachranili-v-stredozemnom-mori-4-200-ludi/", "http://www.nytimes.com/interactive/2015/04/20/world/europe/surge-in-refugees-crossing-the-mediterranean-sea-maps.html?_r=0", "https://dennikn.sk/105479/pri-libyi-sa-prevratila-lod-so-700-utecencami-zachranili-zatial-menej-ako-50/", "https://dennikn.sk/101724/najvacsim-cintorinom-utecencov-je-stredozemne/", "http://www.aljazeera.com/news/2015/05/eu-ships-rescue-4200-migrants-mediterranean-sea-150530024828279.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:38.734574+00:00"}
{"id": "vr35170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35170", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...koniec koncov pán redaktor, ja som túto nahrávku počul už niekedy pred desiatimi rokmi. To bolo v rádiu...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto : „ Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK“.", "analysis_paragraphs": ["V správe ČTK sa okrem iného informuje aj o tomto : „ Nahrávka nie je nová, médiá o nej informovali a citovali z nej už v roku 1999. Uvádzalo sa, že pochádza z nelegálnych odposluchov. Na polícii v tom čase záznamy odovzdal vtedajší mediálny zástupca HZDS Marián Kardoš, ktorý tvrdil, že ich do centrály strany doručila neznáma osoba. Stalo sa tak na jar pred prezidentskými voľbami. Dzurinda vtedy i dnes pripustil, že s Miškovským telefonoval, bránil sa však, že išlo o štandardný rozhovor. Polícia vo veci nikoho neobvinila. Samotný záznam pochádza asi z obdobia krátko pred parlamentnými voľbami v roku 1998, keď Dzurinda stál na čele stredopravej SDK, v ktorej sa združili strany stojace v opozícii proti vláde Vladimíra Mečiara (HZDS). K pravici patril aj Kresánek. Miškovský pôsobil začiatkom 90. rokov v SNS, neskôr v Demokratickej únii, ktorá spoluvytvorila SDK“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["V správe ČTK"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/830712/VIDEO-Fico-Dzurinda-prikryval-velky-biznis-usvedcuje-ho-nahravka-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:59.089149+00:00"}
{"id": "vr14357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14357", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "(...) máme na Slovensku jedny, vôbec jedny z najvyšších odvodov, aby sme to videli, na svete vôbec (...)", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aj na svetovej, aj na európskej úrovni nájdeme príklady krajín, ktoré majú oveľa vyššiu odvodovú záťaž. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa odhaduje v 2015 roku podľa Svetovej banky na 51,2 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 51,3 % v roku 2013, no nárast v porovnaní s 2013, kedy bol tento údaj na úrovni 49,3 %. Podľa správy \"Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania\" AZZZ SR sa Slovensko so svojím daňovo-odvodovým zaťažením nachádza na 10. priečke krajín Európskej únie, no krajiny ako Francúzsko (62,7 %) a Taliansko (64,8 %) majú značne vyššiu záťaž odvodového systému ako Slovensko. Globálne sa dane a odvody pohybujú v značne vyšších reláciách v Argentíne (137%), Benine (63,3 %), Brazílii (69,2 %), Stredoafrickej republike (73,3 %), Guinei (68,3 %), Tadžikistane (81,8 %), Venezuele (65,1 %).", "analysis_paragraphs": ["Aj na svetovej, aj na európskej úrovni nájdeme príklady krajín, ktoré majú oveľa vyššiu odvodovú záťaž. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku sa odhaduje v 2015 roku podľa Svetovej banky na 51,2 %, čo predstavuje mierny pokles oproti 51,3 % v roku 2013, no nárast v porovnaní s 2013, kedy bol tento údaj na úrovni 49,3 %. Podľa správy \"Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania\" AZZZ SR sa Slovensko so svojím daňovo-odvodovým zaťažením nachádza na 10. priečke krajín Európskej únie, no krajiny ako Francúzsko (62,7 %) a Taliansko (64,8 %) majú značne vyššiu záťaž odvodového systému ako Slovensko. Globálne sa dane a odvody pohybujú v značne vyšších reláciách v Argentíne (137%), Benine (63,3 %), Brazílii (69,2 %), Stredoafrickej republike (73,3 %), Guinei (68,3 %), Tadžikistane (81,8 %), Venezuele (65,1 %)."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej banky", "\"Analýza, monitor finančného zaťaženia podnikania\"", "Globálne"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/IC.TAX.TOTL.CP.ZS", "http://www.azzz.sk/wp-content/uploads/2015/05/Anal%C3%BDza-monitor-finan%C4%8Dn%C3%A9ho-da%C5%88ov%C3%A9ho-odvodov%C3%A9ho-poplatkov%C3%A9ho-za%C5%A5a%C5%BEenia-podnikania.pdf?3fc9fd", "http://data.worldbank.org/indicator/IC.TAX.TOTL.CP.ZS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:13.095063+00:00"}
{"id": "50150", "numeric_id": 50150, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50150", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ja upozorňujem, že v Národnej rade dnes sedí tretina poslancov z jedného mesta slovenského, z Bratislavy, tretina poslancov.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zoznamu poslancov NR SR má bydlisko v Bratislave 47 poslancov. Zo 150 poslancov NR SR to predstavuje 31,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNajviac, a to 19 poslancov s bydliskom v Bratislave, má poslanecký klub Progresívneho Slovenska. Sedem poslancov z Bratislavy má SaS a päť Hnutie Slovensko. Po štyroch poslancoch z Bratislavy majú SNS, Smer-SD, Hlas-SD a KDH.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zoznamu poslancov NR SR má bydlisko v Bratislave 47 poslancov. Zo 150 poslancov NR SR to predstavuje 31,3 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Najviac, a to 19 poslancov s bydliskom v Bratislave, má poslanecký klub Progresívneho Slovenska. Sedem poslancov z Bratislavy má SaS a päť Hnutie Slovensko. Po štyroch poslancoch z Bratislavy majú SNS, Smer-SD, Hlas-SD a KDH."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["poslancov"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:22.348655+00:00"}
{"id": "vr14579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14579", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "S Danielom Lipšicom sme si dali taký záväzok, že ak neprekročíme hranicu 7 % vo voľbách, nenastúpime do parlamentu.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v čase predstavenia zámeru spoločnej kandidátky OĽaNO-NOVA v decembri 2015 sa Matovič spolu s Lipšicom zaviazali , že v prípade ak neprekročia 7 % vo voľbách, neuplatnia si mandát poslanca NR SR. TASR , 16. februára 2016: „Ja by som to osobne považoval za prehru, takže zrejme by som predsedom nezostal. Novým šéfom by bol pravdepodobne automaticky ten, kto by mal druhý najvyšší počet preferenčných krúžkov,“ povedal Matovič. Okrem toho platí sľub, ktorý dal aj s lídrom NOVA Danielom Lipšicom, že ak ich kandidátka nezíska aspoň sedem percent, ani jeden z tejto dvojice si poslanecký mandát neprevezme.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v čase predstavenia zámeru spoločnej kandidátky OĽaNO-NOVA v decembri 2015 sa Matovič spolu s Lipšicom zaviazali , že v prípade ak neprekročia 7 % vo voľbách, neuplatnia si mandát poslanca NR SR. TASR , 16. februára 2016: „Ja by som to osobne považoval za prehru, takže zrejme by som predsedom nezostal. Novým šéfom by bol pravdepodobne automaticky ten, kto by mal druhý najvyšší počet preferenčných krúžkov,“ povedal Matovič. Okrem toho platí sľub, ktorý dal aj s lídrom NOVA Danielom Lipšicom, že ak ich kandidátka nezíska aspoň sedem percent, ani jeden z tejto dvojice si poslanecký mandát neprevezme.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zaviazali", "TASR"], "url": ["https://dennikn.sk/311876/matovic-lipsicom-slubuju-ze-nedostanu-7-percent-nebudu-poslanci/", "http://www.aktuality.sk/clanok/313845/matovic-ak-neziskame-aspon-7-percent-zrejme-odstupim-z-postu-predsedu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:19.478990+00:00"}
{"id": "vr30132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30132", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme ponúkli 20 miliónov eur na operáciu Frontex a na podobné operácie na ochranu vonkajších hraníc", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Premiér Fico podľa svojich slov aj v relácii televízie Markíza ponúkol v telefonickom rozhovore s Angelou Merkelovou 20 miliónov eur na operáciu Frontex ako jeden z príspevkov Slovenska ako kompenzáciu toho, že by Slovensko nepodporilo povinné kvóty, píše Denník N . Po stretnutí s poslancami zo Strany európskych socialistov zas vyhlásil, že pôvodne prisľúbil príspevok 21 miliónov pre Frontex, informuje EurActiv . O oboch týchto ponukách však hovoril len samotný Fico, nie sú uvádzané nejakým iným zdrojom. Návrh rozpočtu pre roky 2016- 2018 hovorí o čiastke 20 miliónov eur celkovo ako o rezerve na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. Keďže o skutočnej sume, ktorej sa týkal pôvodný prísľub Roberta Fica, nie sú informácie z iných zdrojov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico podľa svojich slov aj v relácii televízie Markíza ponúkol v telefonickom rozhovore s Angelou Merkelovou 20 miliónov eur na operáciu Frontex ako jeden z príspevkov Slovenska ako kompenzáciu toho, že by Slovensko nepodporilo povinné kvóty, píše Denník N . Po stretnutí s poslancami zo Strany európskych socialistov zas vyhlásil, že pôvodne prisľúbil príspevok 21 miliónov pre Frontex, informuje EurActiv . O oboch týchto ponukách však hovoril len samotný Fico, nie sú uvádzané nejakým iným zdrojom. Návrh rozpočtu pre roky 2016- 2018 hovorí o čiastke 20 miliónov eur celkovo ako o rezerve na výdavky súvisiace s riešením migračnej krízy. Keďže o skutočnej sume, ktorej sa týkal pôvodný prísľub Roberta Fica, nie sú informácie z iných zdrojov, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "EurActiv", "Návrh"], "url": ["https://dennikn.sk/245711/fico-volal-s-merkelovou-ponukol-20-milionov-eur-na-ochranu-hranic/", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/fico-sa-s-eurosocialistami-v-otazke-zaloby-nezhodol-024319", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:48.589844+00:00"}
{"id": "vr27702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27702", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...nám pomaly hrozí deflácia.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, je pravdou, že inflácia Slovenska je v súčasnosti blízko hranice deflácie. Posledné marcové čísla hovoria o inflácii na úrovni -0,1 %, čo teda znamená prakticky defláciu. Nízka inflácia na úrovni 0,5% je aj v eurozóne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa indexu HICP , ktorý je bežne používaný na medzinárodné porovnávanie inflácie spotrebiteľských cien, je pravdou, že inflácia Slovenska je v súčasnosti blízko hranice deflácie. Posledné marcové čísla hovoria o inflácii na úrovni -0,1 %, čo teda znamená prakticky defláciu. Nízka inflácia na úrovni 0,5% je aj v eurozóne."], "analysis_date": "2014-04-30", "analysis_sources": {"text": ["indexu HICP"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=teicp000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:20.877423+00:00"}
{"id": "vr32064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32064", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Mínus 18 % výnosnosť v porovnaní s prvým pilierom. Opakujem. 18 % mínus.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadny relevantný zdroj, ktorý by hovoril o strate druhého piliera voči prvému. Výrok tak nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:39.752438+00:00"}
{"id": "vr25468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25468", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máte v predstavenstve 7 ľudí a z toho máte 4 za menšinového akcionára a 3 máte za väčšinového akcionára, traja sú za štát a štyria sú za menšieho akcionára.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico správne uvádza zloženie predstavenstva SPP, čo dokazuje nová akcionárska zmluva z decembra 2012, kde sa v časti sedem týkajúcej sa Predstavensta píše v článku dva: 'Pokiaľ Investor vlastní aspoň štyridsaťosem celých deväť desatín percent (48,9 %) akcií, je oprávnený navrhnúť štyroch (4) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva', a článku tri: 'Pokiaľ Slovenská strana vlastní viac ako jednu tretinu (1/3) Akcií, je oprávnená navrhnúť troch (3) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva.'", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne uvádza zloženie predstavenstva SPP, čo dokazuje nová akcionárska zmluva z decembra 2012, kde sa v časti sedem týkajúcej sa Predstavensta píše v článku dva: 'Pokiaľ Investor vlastní aspoň štyridsaťosem celých deväť desatín percent (48,9 %) akcií, je oprávnený navrhnúť štyroch (4) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva', a článku tri: 'Pokiaľ Slovenská strana vlastní viac ako jednu tretinu (1/3) Akcií, je oprávnená navrhnúť troch (3) kandidátov na voľbu za členov Predstavenstva.'"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["zmluva", "predstavenstve"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:Js9oKMDAnbUJ:crz.gov.sk/index.php%3FID%3D603%26doc%3D744700%26text%3D1+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/vedenie-spolocnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:51.025270+00:00"}
{"id": "43637", "numeric_id": 43637, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43637", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Treba znížiť dane, ktoré ľuďom môžu pomôcť, napríklad menej zdaniť prácu. To máme my v programe, čiže znížiť zdravotné odvody.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase Trubanovho výroku (polovica septembra 2019) nemala koalícia PS/Spolu zverejnený volebný program. V dokumente, kde Progresívne Slovensko opisuje svoju víziu pre krajinu, strana navrhuje znížiť zaťaženie práce. „Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach.” ( pdf , s.85) Rovnako PS v materiáli navrhuje „zvážiť zrušenie zdravotného odvodu a jeho zahrnutie do daňovej sústavy.” ( pdf , s.85) Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V čase Trubanovho výroku (polovica septembra 2019) nemala koalícia PS/Spolu zverejnený volebný program. V dokumente, kde Progresívne Slovensko opisuje svoju víziu pre krajinu, strana navrhuje znížiť zaťaženie práce. „Daňová a odvodová záťaž práce by mala byť postupne znížená na úkor vyšších daní v iných oblastiach.” ( pdf , s.85) Rovnako PS v materiáli navrhuje „zvážiť zrušenie zdravotného odvodu a jeho zahrnutie do daňovej sústavy.” ( pdf , s.85) Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2018/04/vizia-2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:41.353233+00:00"}
{"id": "vr31131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31131", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na druhej strane, samostatné riadenie tejto oblasti hospodárstva do veľkej miery závisí od Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorej prijatie je dôsledkom vstupu Slovenskej republiky do EÚ. Najväčším problémom tejto politiky EÚ je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi EÚ, ktoré mali byť odstránené do konca roka 2012, pričom už dnes je zrejmé, že sa tak nestane.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nerovnosť medzi starými a novými členskými krajinami v otázke Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú často diskutovanou a aj kritizovanou témou. Portál reginvest.sk opisuje vo svojom sprievodcovi po SPP túto situáciu takto:", "analysis_paragraphs": ["Nerovnosť medzi starými a novými členskými krajinami v otázke Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) sú často diskutovanou a aj kritizovanou témou. Portál reginvest.sk opisuje vo svojom sprievodcovi po SPP túto situáciu takto:"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["reginvest.sk", "Historicky", "Oficiálna", "ECIPE"], "url": ["http://www.reginvest.sk/05-sprievodca/?page=zakladna-prirucka", "http://www.reformthecap.eu/study/guide-to-cap-politics", "http://www.visegrad.info/agriculture-and-cap-reform/factsheet/present-and-future-of-common-agricultural-policy-in-visegrad.html", "http://www.ecipe.org/files/New%20member%20states%20media%20release%20ECIPE.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:27.669562+00:00"}
{"id": "vr14061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14061", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Je to fakt, je to nespochybniteľný fakt, že dnes je na Slovensku lepšie podnikateľské prostredie ako bolo za vás. Je lepší výber daní ako bol za vás (podľa hodnotenia Doing Business, pozn.).", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rebríčku hodnotiacom podnikateľské prostredie krajín sveta je Slovensko v súčasnosti skutočne vyššie ako bolo počas vlády I. Radičovej. Podobne sa zlepšila pozícia v rebríčku ukazujúcom výber daní.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste. Slovom vás myslí Stromček Radičovej vládu, ktorá bola na Slovensku od polky roka 2010 do apríla 2012. V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste. Výsledok pre rok 2015 bol teda lepší ako výsledky počas vlády I. Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["V rebríčku hodnotiacom podnikateľské prostredie krajín sveta je Slovensko v súčasnosti skutočne vyššie ako bolo počas vlády I. Radičovej. Podobne sa zlepšila pozícia v rebríčku ukazujúcom výber daní.Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové hodnotenia podnikateľského prostredia krajín sveta sú dohľadateľné na stránke doingbusiness.com . V celkovom hodnotení v roku 2015 sa Slovenská republika na 29 mieste. Slovom vás myslí Stromček Radičovej vládu, ktorá bola na Slovensku od polky roka 2010 do apríla 2012. V roku 2010 sa Slovensko umiestnilo na 42 mieste (pričom oproti predchádzajúcemu roku to bol pokles). V roku 2011 sa umiestnilo na 41. mieste a v roku 2012 na 48. mieste. Výsledok pre rok 2015 bol teda lepší ako výsledky počas vlády I. Radičovej."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["doingbusiness.com", "2010", "2011", "2015", "2012", "2011", "2010"], "url": ["http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB11-FullReport", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB15-Full-Report.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB12-FullReport.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB11-FullReport", "http://www.doingbusiness.org/~/media/GIAWB/Doing%20Business/Documents/Annual-Reports/English/DB10-FullReport.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:24.644156+00:00"}
{"id": "vr26170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26170", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Máme v správe 600 mostov, ktoré sú v havarijnom stave.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "T. Galbavý neuvádza presný počet mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani ich technický stav. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej správy ciest (SCS), sa v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja k roku 2012 nachádzalo presne 526 mostov ako súčasť 2. a 3. triedy. Galbavý uvádza vyššie číslo mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nie pravda, že je tento počet, teda všetkých 526 mostov je v havarijnom stave . SCS rozdeľuje stav mostov do siedmich kategórií, pri čom havarijný stav predstavuje kategóriu poslednú. Podľa štatistík sa od roku 2005 neobjavil ani jeden most v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja v havarijnom stave. Počet mostov vo veľmi zlom stave (4) a zlom stave (28) je na úrovni 32 mostov. Nie je teda pravdou, že všetky mosty sú v havarijnom stave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["T. Galbavý neuvádza presný počet mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja a ani ich technický stav. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej správy ciest (SCS), sa v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja k roku 2012 nachádzalo presne 526 mostov ako súčasť 2. a 3. triedy. Galbavý uvádza vyššie číslo mostov v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nie pravda, že je tento počet, teda všetkých 526 mostov je v havarijnom stave . SCS rozdeľuje stav mostov do siedmich kategórií, pri čom havarijný stav predstavuje kategóriu poslednú. Podľa štatistík sa od roku 2005 neobjavil ani jeden most v správe Nitrianskeho samosprávneho kraja v havarijnom stave. Počet mostov vo veľmi zlom stave (4) a zlom stave (28) je na úrovni 32 mostov. Nie je teda pravdou, že všetky mosty sú v havarijnom stave. Dátum zverejnenia analýzy: 17.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-17", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej správy ciest", "mostov", "stave"], "url": ["http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Statisticke-prehlady/Cestne-objekty-pocty-a-stav.alej", "http://www.cdb.sk/files/img/shm/statistika_grafy/mosty_podlatriedyck.jpg", "http://www.cdb.sk/files/img/shm/statistika_grafy/nr-sk_grafy_mosty.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:05.481510+00:00"}
{"id": "vr15413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15413", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...v prípade návrhu na odvolanie pána ministra Kaliňáka (na schôdzi 23. septembra, pozn. ). Ani jeden poslanec opozičný sa neprihlásil ústne do rozpravy.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "23. septembra pokračovala 7. schôdza NR SR, v ktorej sa po letnej prestávke opäť diskutoval návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. NR SR návrh uznesenia neschválila, kde z prítomných 120 poslancov iba 40 hlasovalo za odvolanie Roberta Kaliňáka oproti 78, ktorí hlasovali proti. Počas schôdze vystúpilo 13 rečníkov v rozprave, z ktorých všetci boli opoziční poslanci. Návrh uviedol Jozef Rajtár (SaS). Žiaden poslanec sa však do rozpravy neprihlásil ústne. Výrok Béla Bugára hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne na písomné prihlásenie v rozprave vystúpili : Karol Galek (SaS) Natália Blahová (SaS) Veronika Remišová (OĽaNO) Jozef Mihál (SaS) Vladimír Sloboda (SaS) Eduard Heger (OĽaNO) Ján Budaj (OĽaNO) Alan Suchánek (OĽaNO) Jozef Viskupič (SaS) Boris Kollár (SME Rodina) Anna Zemanová (SaS) Martin Poliačik (SaS) Jana Cigániková (SaS) V rozprave k odvolaniu ministra vnútra nevystúpil ani jeden koaličný poslanec, dokonca ani sám odvolávaný minster . Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["23. septembra pokračovala 7. schôdza NR SR, v ktorej sa po letnej prestávke opäť diskutoval návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi. NR SR návrh uznesenia neschválila, kde z prítomných 120 poslancov iba 40 hlasovalo za odvolanie Roberta Kaliňáka oproti 78, ktorí hlasovali proti. Počas schôdze vystúpilo 13 rečníkov v rozprave, z ktorých všetci boli opoziční poslanci. Návrh uviedol Jozef Rajtár (SaS). Žiaden poslanec sa však do rozpravy neprihlásil ústne. Výrok Béla Bugára hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne na písomné prihlásenie v rozprave vystúpili : Karol Galek (SaS) Natália Blahová (SaS) Veronika Remišová (OĽaNO) Jozef Mihál (SaS) Vladimír Sloboda (SaS) Eduard Heger (OĽaNO) Ján Budaj (OĽaNO) Alan Suchánek (OĽaNO) Jozef Viskupič (SaS) Boris Kollár (SME Rodina) Anna Zemanová (SaS) Martin Poliačik (SaS) Jana Cigániková (SaS) V rozprave k odvolaniu ministra vnútra nevystúpil ani jeden koaličný poslanec, dokonca ani sám odvolávaný minster . Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["návrh na vyslovenie nedôvery", "hlasovalo", "vystúpili", "odvolávaný minster"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=157", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=&CisObdobia=7&CPT=157&DatumOd=2016-9-22%200:0:0&DatumDo=2016-9-24%200:0:0&FullText=True&CisSchodze=0", "http://hnonline.sk/slovensko/830522-opozicii-odvolavanie-nevyslo-za-koniec-kalinaka-nehlasoval-ani-matovic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:41.620976+00:00"}
{"id": "vr36612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36612", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "(Kaliňák: Sadikiho sme zatkli) Utiekol Vám do Kosova.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk \"údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza portál aktualne.centrum.sk \"údajný šéf albánskej drogovej mafie Baki Sadiki, ktorý ušiel zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá v jeho dome v Novej lesnej zatknúť. Počas domovej prehliadky jeho manželka povedala, že sa už dlhšiu dobu na Slovensku nezdržiava.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.centrum.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1204238"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:48.505261+00:00"}
{"id": "vr18455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18455", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď to bol pán minister obrany pán Galko, ktorý dal odpočúvať sekretárky, dal odpočúvať novinárov.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf VOS Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf VOS Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "výroku", "autonómne", "bývalý šéf", "trestné stíhanie", "kauza"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429569-kontrola-odpocuvania-sa-zasekla-na-galkovi/", "http://www.demagog.sk/hladat?q=galko", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344350-stav-vysetrovania-odpocuvania-novinarov-znovu-preveria/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:47.106494+00:00"}
{"id": "vr36958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36958", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...ja si veľmi dobre pamätám, keď tento náš tlačový zákon pán Dzurinda označil za nehanebný...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Je to zákon hanebný , zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku,\" takto sa vyjadril o tlačovom zákone Mikuláš Dzurinda. Správa je z dňa 9. apríla 2008. Tlačový zákon bol schválený 9. apríla 2008.", "analysis_paragraphs": ["\"Je to zákon hanebný , zjavne obmedzujúci slobodu slova, umenšujúci demokraciu na Slovensku,\" takto sa vyjadril o tlačovom zákone Mikuláš Dzurinda. Správa je z dňa 9. apríla 2008. Tlačový zákon bol schválený 9. apríla 2008."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["hanebný", "schválený"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/234766/Poslanci-schvalili-sporny-tlacovy-zakon", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/vlada-a-parlament/186997/sporny-tlacovy-zakon-presiel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:05.797925+00:00"}
{"id": "42892", "numeric_id": 42892, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42892", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Je to desaťročný starý nápad (odvodové koliesko SaS), za tých 10 rokov si tento nápad nedokázal zaistiť širokú politickú podporu.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ýrok Michala Trubana hodnotíme ako pravdivý, keďže odvodové koliesko Richarda Sulíka je známou snahou o komplexnú zmenu odvodov, ktorá za zhruba 10 rokov svojej existencie nenašla širokú podporu ako medzi politikmi, tak aj medzi časťou odbornej verejnosti. Predseda strany SaS sa tomuto nápadu podľa týždenníka Trend venuje už viac ako dekádu. „ Rovnomennú štúdiu obhájil na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako svoju diplomovú prácu.“ Trend ďalej uvádza, že okrem pádu vlády Ivety Radičovej mohol za neuskutočnenie tohto návrhu aj odpor vtedajších koaličných strán. Túto reformu kritizoval aj Erik Tomáš na svojom blogu v ktorom uvádza, že daná reforma by pomohla najmä horným 10% bohatých. Kritika zaznela aj zo strany odbornej verejnosti. Išlo napríklad o ekonóma Jánoša , ktorý upozornil na viaceré, často až banálne chyby vo výpočtoch. Podobne na tom bol inštitút INEKO . „ Podľa prepočtov INEKO založených na mikrodátach Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri.“ Ministerstvo financií k odvodovému bonusu pripravilo analýzu , v ktorej napríklad uvádza, že “ Odvodový bonus by významne ovplyvnil príjmy a zvýšil výdavky s celkovo negatívnym vplyvom na verejné financie. Oproti súčasnému systému by zhoršil hospodárenie o približne 1,5 mld. Eur..Nižšie príjmové skupiny, ako napríklad dôchodcovia a poberatelia iných dávok, v novom systéme stratia. “ Analýza MF sa však zamerala na odvodový bonus ako celok a teda aj na jeho pozitíva. “ Pozitívom systému OB je zjednodušenie administrácie pre štát, zamestnávateľov a občanov, zúženie motivácie pre daňovo-odvodovú optimalizáciu ako aj vyrovnanejšie daňové a odvodové zaťaženie práce a kapitálu. “", "analysis_paragraphs": ["V ýrok Michala Trubana hodnotíme ako pravdivý, keďže odvodové koliesko Richarda Sulíka je známou snahou o komplexnú zmenu odvodov, ktorá za zhruba 10 rokov svojej existencie nenašla širokú podporu ako medzi politikmi, tak aj medzi časťou odbornej verejnosti. Predseda strany SaS sa tomuto nápadu podľa týždenníka Trend venuje už viac ako dekádu. „ Rovnomennú štúdiu obhájil na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako svoju diplomovú prácu.“ Trend ďalej uvádza, že okrem pádu vlády Ivety Radičovej mohol za neuskutočnenie tohto návrhu aj odpor vtedajších koaličných strán. Túto reformu kritizoval aj Erik Tomáš na svojom blogu v ktorom uvádza, že daná reforma by pomohla najmä horným 10% bohatých. Kritika zaznela aj zo strany odbornej verejnosti. Išlo napríklad o ekonóma Jánoša , ktorý upozornil na viaceré, často až banálne chyby vo výpočtoch. Podobne na tom bol inštitút INEKO . „ Podľa prepočtov INEKO založených na mikrodátach Sulík nadhodnotil kvôli nesprávnemu výberu vstupných dát príjmy verejných financií pri svojom najnovšom prepočte o vyše miliardu eur a pri staršom dokonca o tri.“ Ministerstvo financií k odvodovému bonusu pripravilo analýzu , v ktorej napríklad uvádza, že “ Odvodový bonus by významne ovplyvnil príjmy a zvýšil výdavky s celkovo negatívnym vplyvom na verejné financie. Oproti súčasnému systému by zhoršil hospodárenie o približne 1,5 mld. Eur..Nižšie príjmové skupiny, ako napríklad dôchodcovia a poberatelia iných dávok, v novom systéme stratia. “ Analýza MF sa však zamerala na odvodový bonus ako celok a teda aj na jeho pozitíva. “ Pozitívom systému OB je zjednodušenie administrácie pre štát, zamestnávateľov a občanov, zúženie motivácie pre daňovo-odvodovú optimalizáciu ako aj vyrovnanejšie daňové a odvodové zaťaženie práce a kapitálu. “"], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "blogu", "Jánoša", "INEKO", "analýzu"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-31/odvodovy-bonus-nezomrel-len-odpociva.html", "http://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/v-sas-maju-o-koliesko-menej", "https://www.aktuality.sk/clanok/547205/muz-co-znicil-pychu-sas-odvodovy-bonus-je-antisocialny/", "http://www.ineko.sk/clanky/dospel-sulik-k-spravnemu-vysledku-pri-vypocte-prijmov-po-zavedeni-odvodoveho-bonusu", "https://www.finance.gov.sk/sk/media/tlacove-spravy/mf-sr-pripravilo-analyzu-odvodoveho-bonusu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:31.294719+00:00"}
{"id": "47615", "numeric_id": 47615, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47615", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "viete, prečo robíme opatrenia kvôli skupine 50+? Pretože vyše 90 % týchto ľudí končia v nemocniciach, teda tí, čo skončia v nemocniciach, vyše 90 percent z nich sú 50+ a nemocnice sú to úzke hrdlo celej pandémie", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K dňu vysielania relácie, t.j. k 23. októbru 2021, sme mali v nemocniciach 1076 hospitalizovaných pacientov s ochorením covid-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal aktuálne informácie o epidemiologickej situácii na Slovensku vo štvrtok, 21. októbra 2021. V prezentácii použil dáta k zastúpeniu vekových skupín pacientov z 15. októbra 2021. Z čísel vyplýva , že 69 percent hospitalizovaných pacientov tvoria ľudia starší ako 60 rokov. Ďalších 23 percent tvoria 40-nici a 50-nici, túto kategóriu však tabuľka uvádza spolu. Koncom septembra 2021 tvoril podiel pacientov v nemocniciach s covidom starších ako 50 rokov 81 percent. Z dlhodobých trendov / dát od mája 2021 vyplýva že podiel pacientov 50+ v nemocnicach tvorí od 8é do 90 percent, častejšie bližšie k 80 percentám. Materiál Ministerstva zdravotníctva uvádza, že „ až 90% všetkých hospitalizácií počas predošlej vlny bolo u pacientov vo veku nad 50 rokov.” Napriek nepresnosti a s ohľadom na trend, čísla z druhej vlny pandémie a dostupné dáta o vekovej štruktúre hospitalizovaných pacientov v nemocniciach hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["K dňu vysielania relácie, t.j. k 23. októbru 2021, sme mali v nemocniciach 1076 hospitalizovaných pacientov s ochorením covid-19. Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal aktuálne informácie o epidemiologickej situácii na Slovensku vo štvrtok, 21. októbra 2021. V prezentácii použil dáta k zastúpeniu vekových skupín pacientov z 15. októbra 2021. Z čísel vyplýva , že 69 percent hospitalizovaných pacientov tvoria ľudia starší ako 60 rokov. Ďalších 23 percent tvoria 40-nici a 50-nici, túto kategóriu však tabuľka uvádza spolu. Koncom septembra 2021 tvoril podiel pacientov v nemocniciach s covidom starších ako 50 rokov 81 percent. Z dlhodobých trendov / dát od mája 2021 vyplýva že podiel pacientov 50+ v nemocnicach tvorí od 8é do 90 percent, častejšie bližšie k 80 percentám. Materiál Ministerstva zdravotníctva uvádza, že „ až 90% všetkých hospitalizácií počas predošlej vlny bolo u pacientov vo veku nad 50 rokov.” Napriek nepresnosti a s ohľadom na trend, čísla z druhej vlny pandémie a dostupné dáta o vekovej štruktúre hospitalizovaných pacientov v nemocniciach hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["mali", "informácie", "15. októbra 2021.", "vyplýva", "tvoril"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4901:aktualna-epidemiologicka-situacia-na-slovensku-a-zaradenie-okresov-v-covid-automate-20102021&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/TK_Covid_automat_a_epid_situacia_211021.pdf", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/TK_Covid_automat_a_epid_situacia_211021.pdf", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/10/tk_covid_automat_a_epid_situacia_210930.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:38.068806+00:00"}
{"id": "vr16239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16239", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Lehota na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne sa má predĺžiť z 1 dňa na 8 dní. A lehota, dokedy má zamestnávateľ predložiť poisťovni evidenčný list dôchodkového poistenia, sa má zase predĺžiť z 3 na 8 dní od skončenia pracovného pomeru.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jedná sa o aktívny sľub, ktorého splnenie či nesplnenie zatiaľ nie je možné vyhodnotiť. Tento sľub je zahrnutý v zozname úloh v balíčku opatrení pre podnikateľov zverejnených 4.mája 2017. Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie. Podľa ministerstva by takéto opatrenia mali pomôcť ušetriť podnikateľskému sektoru viac ako 44 mil. eur ročne. Predstavené opatrenia budú rozdelené do piatich skupín. Budú sa týkať zlepšenia konkurencieschopnosti, daní, podpory podnikania a zamestnávania a služieb verejnej správy. Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu nepôjde o veľké štrukturálne zmeny v systéme ani o zásadné novely zákonov, bude sa jednať len o drobné zmeny a vylepšenia. Cieľom opatrení by malo byť vytvorenie stabilného prostredia bez zbytočnej byrokracie. Žiga avizoval, že v súčasnej dobe sa pracuje už aj na ďalšom balíčku, ktorý by mal byť predstavený v prvom kvartáli budúceho roka. Podľa súčasného znenia Zákonu o sociálnom poistení je podľa § 231 Povinnosti zamestnávateľa, zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do jedného dňa: „ zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)\" Podľa súčasného zákona má zamestnávateľ tri dni na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia: „ viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,\" Podľa sadzobníku pokút môže byť zamestnávateľovi za každý omeškaný deň odhlásenia zamestnanca z evidencie sociálnej poisťovne priznaná pokuta vo výške 0,30 – 16,60 eur za deň, pričom najviac spolu môže táto pokuta predstavovať 16 596,96 eur. V prípade oneskoreného predloženia výkazu na starobné dôchodkové sporenie sa pokura pohybuje v rozmedzí 1,60 – 663,80 eur za jeden výkaz. Podnikatelia a odborníci sú k týmto zmenám vcelku naklonení. Podľa daňovej poradkyne Alice Ordy Oravcovej budú opatrenia priaznivé: „Opatrenie bude prínosom pre podnikateľov, avšak je potrebné zvážiť predĺženie lehoty aj pre prihlasovanie do Sociálnej poisťovne. Práve tento úkon predstavuje pre zamestnávateľa väčšie riziká v podobe pokút za nedodržanie časových lehôt.“ Richard Sulík zareagoval na predstavené vládne opatrenia v rámci tlačovej besedy nasledovne : „Časť návrhov od nás ‚opajcli‘, časť návrhov sú typu ‚svetový mier‘, a časť je jednoducho nezmyselných. Z návrhov kričí ideová prázdnota, chýba konzistentnosť a vôbec niečo, čo by sa len náznakom podobalo na nejakú stratégiu, na nejaký premyslený postup,“ Sulík tak poukázal na skutočnosť, že niektoré opatrenia ako aj predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne na osem dní strana SaS už v minulosti predložila vo svojej Agende 2020 ( .pdf, s.10 ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o aktívny sľub, ktorého splnenie či nesplnenie zatiaľ nie je možné vyhodnotiť. Tento sľub je zahrnutý v zozname úloh v balíčku opatrení pre podnikateľov zverejnených 4.mája 2017. Podľa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, ktorým sa vláda zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie. Podľa ministerstva by takéto opatrenia mali pomôcť ušetriť podnikateľskému sektoru viac ako 44 mil. eur ročne. Predstavené opatrenia budú rozdelené do piatich skupín. Budú sa týkať zlepšenia konkurencieschopnosti, daní, podpory podnikania a zamestnávania a služieb verejnej správy. Podľa ministra hospodárstva Petra Žigu nepôjde o veľké štrukturálne zmeny v systéme ani o zásadné novely zákonov, bude sa jednať len o drobné zmeny a vylepšenia. Cieľom opatrení by malo byť vytvorenie stabilného prostredia bez zbytočnej byrokracie. Žiga avizoval, že v súčasnej dobe sa pracuje už aj na ďalšom balíčku, ktorý by mal byť predstavený v prvom kvartáli budúceho roka. Podľa súčasného znenia Zákonu o sociálnom poistení je podľa § 231 Povinnosti zamestnávateľa, zamestnávateľ povinný odhlásiť zamestnanca po skončení pracovného pomeru do jedného dňa: „ zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c)\" Podľa súčasného zákona má zamestnávateľ tri dni na predloženie evidenčného listu dôchodkového poistenia: „ viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do troch dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,\" Podľa sadzobníku pokút môže byť zamestnávateľovi za každý omeškaný deň odhlásenia zamestnanca z evidencie sociálnej poisťovne priznaná pokuta vo výške 0,30 – 16,60 eur za deň, pričom najviac spolu môže táto pokuta predstavovať 16 596,96 eur. V prípade oneskoreného predloženia výkazu na starobné dôchodkové sporenie sa pokura pohybuje v rozmedzí 1,60 – 663,80 eur za jeden výkaz. Podnikatelia a odborníci sú k týmto zmenám vcelku naklonení. Podľa daňovej poradkyne Alice Ordy Oravcovej budú opatrenia priaznivé: „Opatrenie bude prínosom pre podnikateľov, avšak je potrebné zvážiť predĺženie lehoty aj pre prihlasovanie do Sociálnej poisťovne. Práve tento úkon predstavuje pre zamestnávateľa väčšie riziká v podobe pokút za nedodržanie časových lehôt.“ Richard Sulík zareagoval na predstavené vládne opatrenia v rámci tlačovej besedy nasledovne : „Časť návrhov od nás ‚opajcli‘, časť návrhov sú typu ‚svetový mier‘, a časť je jednoducho nezmyselných. Z návrhov kričí ideová prázdnota, chýba konzistentnosť a vôbec niečo, čo by sa len náznakom podobalo na nejakú stratégiu, na nejaký premyslený postup,“ Sulík tak poukázal na skutočnosť, že niektoré opatrenia ako aj predĺženie lehoty na odhlásenie zamestnanca zo Sociálnej poisťovne na osem dní strana SaS už v minulosti predložila vo svojej Agende 2020 ( .pdf, s.10 ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "Podľa", "§ 231", "sadzobníku", "Podľa", "nasledovne", ".pdf, s.10"], "url": ["https://www.mzv.sk/podnikajme_v_zahranici/ekonomicke_spravy/-/asset_publisher/MKfYUaOfnKvu/content/mh-sr-predstavilo-balik-34-opatreni-na-zlepsenie-podnikatelskeho-prostredia?p_p_auth=CWML7AO7&_101_INSTANCE_MKfYUaOfnKvu_redirect=%2Fpodnikajme_v_zahranici%2Fprehlad_podnikajme_v_zahranici%2F-%2Fasset_publisher%2Fetst%2Fcontent%2Fvyzva-statneho-tajomnika-mzvaez-sr-pre-slovenskych-podnikatelov-dajte-nam-vediet-ako-vam-mozeme-pomoct-%3F_101_INSTANCE_etst_redirect%3D%252Fpodnikajme-v-zahranici", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-mh-sr-predstavilo-opatren/257979-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170501#predpis.cast-stvrta", "http://www.socpoist.sk/poistne-a-pokuty/55439s", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/955405-cim-chce-vlada-podnikatelom-ulahcit-biznis", "http://www.strana-sas.sk/niektori-vladne-navrhy-mozu-poskodit-podnikatelske-prostredie/5968", "http://www.strana-sas.sk/file/4329/agenda2020_A5.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:30.665338+00:00"}
{"id": "vr28122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28122", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Rozpočet, tak ako je nastavený, je prvý nástrel. Stále je ešte priestor do 15. októbra, keď ho má schváliť vláda, aby sme vyjednávali s ministerstvom financií.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvú podobu štátneho rozpočtu na budúci rok predložilo Ministerstvo financií v polovici augusta, ide však o predbežný návrh, ktorý do októbra upravuje vláda. Rezort školstva má podľa neho k dispozícii sumu asi 1,47 mld. eur, čo je menej oproti roku 2014 približne o 16,6 mil. eur. Je však, že návrh rozpočtu verejnej správy sa môže do 15. októbra ešte zmeniť.", "analysis_paragraphs": ["Prvú podobu štátneho rozpočtu na budúci rok predložilo Ministerstvo financií v polovici augusta, ide však o predbežný návrh, ktorý do októbra upravuje vláda. Rezort školstva má podľa neho k dispozícii sumu asi 1,47 mld. eur, čo je menej oproti roku 2014 približne o 16,6 mil. eur. Je však, že návrh rozpočtu verejnej správy sa môže do 15. októbra ešte zmeniť."], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["predložilo", "TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7335756/kazimir-ukazal-prvy-navrh-rozpoctu-otazky-a-odpovede.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/259672/vlada-schvalila-rozpocet-na-rok-2015-kto-kolko-dostane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:52.226265+00:00"}
{"id": "vr26913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26913", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Cez Kiskovo Quatro si zase mohli ľudia požičať napríklad pri úroku 33 percent. Tento úrok platil napríklad v prípade, že si spotrebiteľ požičal na kúpu televízora vtedajších 10-tisíc korún a po šiestich mesiacoch Quatru vrátil 11 150 korún.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dané tvrdenie v denníku Pravda označujeme za nepravdivé. Aj keď sme sa nedostali k relevantným zdrojom, odkiaľ autor čerpal hodnoty do výpočtu, avšak pri pôžičke 10 000 sk a pri úroku 33 percent a výslednej sume po pol roku 11 150sk, je jedna z týchto hodnôt nesprávna. Ak by pôžička a úrok boli správne údaje, v tomto prípade by bola výsledná suma po pol roku 11 650 sk (rozdiel 500 sk oproti tvrdeniu). V situácii, že by pôžička a výsledná suma boli správne, výška úroku 24,32 percenta. Modelový príklad pôžičky 333 eur pri výške úroku 33 percent na dobu 6 mesiacov by vyzeral takto: 333 / 100 = 3,33 (určenie základnej jednotky) 3,33 * 33 % = 109,89 ( za celý rok) 109,89 /2 = 54,945 (za 6 mesiacov) 333 + 54,945 = 387,945 Takže pri pôžičke 333 eur a úroku 33% by klient po 6 mesiacoch vrátil danej spoločnosti 387, 945 eura.", "analysis_paragraphs": ["Dané tvrdenie v denníku Pravda označujeme za nepravdivé. Aj keď sme sa nedostali k relevantným zdrojom, odkiaľ autor čerpal hodnoty do výpočtu, avšak pri pôžičke 10 000 sk a pri úroku 33 percent a výslednej sume po pol roku 11 150sk, je jedna z týchto hodnôt nesprávna. Ak by pôžička a úrok boli správne údaje, v tomto prípade by bola výsledná suma po pol roku 11 650 sk (rozdiel 500 sk oproti tvrdeniu). V situácii, že by pôžička a výsledná suma boli správne, výška úroku 24,32 percenta. Modelový príklad pôžičky 333 eur pri výške úroku 33 percent na dobu 6 mesiacov by vyzeral takto: 333 / 100 = 3,33 (určenie základnej jednotky) 3,33 * 33 % = 109,89 ( za celý rok) 109,89 /2 = 54,945 (za 6 mesiacov) 333 + 54,945 = 387,945 Takže pri pôžičke 333 eur a úroku 33% by klient po 6 mesiacoch vrátil danej spoločnosti 387, 945 eura."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:27.396283+00:00"}
{"id": "vr39036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39036", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "No, myslím si, že my sme stabilnou súčasťou vlády. Naši poslanci najdisciplinovanejšie hlasujú v súlade s programovým vyhlásením. To sú fakty.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Daniel Krajcer nešpecifikoval ako by sa takáto disciplinovanosť mala merať. Aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je formulovane vágne sa domnievame, že takéto hodnotenie sa nedá spraviť. Zároveň neexistujé žiadny renomovaný zdroj, ktorý by takéto hodnotenie pravidelne robil o ktorého výsledky by sa dalo pri takomto hodnotení oprieť. Výrok nehodnotíme. Nejedná sa tak podľa nášho názoru o fakt, ale o Krajcerov dojem.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Krajcer nešpecifikoval ako by sa takáto disciplinovanosť mala merať. Aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády je formulovane vágne sa domnievame, že takéto hodnotenie sa nedá spraviť. Zároveň neexistujé žiadny renomovaný zdroj, ktorý by takéto hodnotenie pravidelne robil o ktorého výsledky by sa dalo pri takomto hodnotení oprieť. Výrok nehodnotíme. Nejedná sa tak podľa nášho názoru o fakt, ale o Krajcerov dojem."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:39.801103+00:00"}
{"id": "vr27312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27312", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...pán premiér sľuboval, že bude (diaľnica, pozn.) do Košíc do roku 2010 tak tu, keď som išiel sem, tak ešte nebola.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico skutočne 12. júla 2007 vyhlásil, že diaľnica Bratislava-Košice môže byť hotová do roku 2010. Od tlačových agentúr tieto informácie prebrali SME a Topky :", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico skutočne 12. júla 2007 vyhlásil, že diaľnica Bratislava-Košice môže byť hotová do roku 2010. Od tlačových agentúr tieto informácie prebrali SME a Topky :"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Topky", "popiera", "hovoril", "nespomínal"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html", "http://www.topky.sk/cl/10/164369/Fico--Dialnica-D1-do-Kosic-bude-o-tri-roky", "http://www.sme.sk/c/3473032/fico-si-nepamata-co-slubil-dokoncit-do-2010.html", "http://www.cas.sk/clanok/151985/fico-dialnica-medzi-bratislavou-a-kosicami-by-mala-byt-do-roku-2014.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199784-kedy-bude-dokoncena-dialnica-do-kosic-fico-o-termine-nehovori/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:49.347160+00:00"}
{"id": "vr30690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30690", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu je predstaviteľ politickej strany, ktorá má plnú mieru zodpovednosti za to, že máme za posledných 8 rokov najvyššiu nezamestnanosť.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,59 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:00.777167+00:00"}
{"id": "vr13988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13988", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikto nám nemôže zobrať fondy. Rozhodovanie o fondoch v rámci Európskej únie na základe jednomyseľnosti.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z kontextu relácie vyplýva, že Fico pravdepodobne naráža na eurofondy a ich čerpanie. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý na základe vyjadrení predstaviteľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na tento krok by bola potrebná náročnejšia revízia viacročného finančného rámca, čo by si vyžadovalo jednomyseľné hlasovanie, tak, ako tvrdí aj Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. Vyjadrenia o krátení eurofondov vyvrátil aj Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Toto nie je návrh Európskej komisie, EK ani jej predseda Juncker o takejto možnosti neuvažuje,“ uviedol Králik. Komisia skôr ako sankcie preferuje podľa jej aktuálneho stanoviska „hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov“, informuje TA3 a TASR . \" Európske pravidlá o čerpaní eurofondov ani Partnerské dohody s členskými štátmi neumožňujú krátenie fondov EÚ na základe tohto dôvodu. Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014-2020, a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala ,“ doplnil Andrej Králik. Proti kráteniu eurofondov sa vyslovila napríklad aj Angela Merkelová.\n\nČo sa týka Ficovho tvrdenia o jednomyseľnosti, naráža práve na prípad, ktorý spomína aj Andrej Králik- prípadnú potrebu revidovať viacročný finančný rámec. Takáto revízia by si totiž vyžadovala jednomyseľné hlasovanie v Rade ministrov, informuje stránka Európskeho parlamentu : \"Formally, the MFF is approved by a unanimous decision of the Council of Ministers, but not before Parliament has given it its blessing (\"consent\") by the votes of half of its constituent members plus one. \" Podrobnejšie o procese schvaľovania Nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, informuje databáza Eur-Lex .", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu relácie vyplýva, že Fico pravdepodobne naráža na eurofondy a ich čerpanie. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý na základe vyjadrení predstaviteľa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Na tento krok by bola potrebná náročnejšia revízia viacročného finančného rámca, čo by si vyžadovalo jednomyseľné hlasovanie, tak, ako tvrdí aj Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobné výroky sme overovali už v minulosti. Vyjadrenia o krátení eurofondov vyvrátil aj Andrej Králik zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. „Toto nie je návrh Európskej komisie, EK ani jej predseda Juncker o takejto možnosti neuvažuje,“ uviedol Králik. Komisia skôr ako sankcie preferuje podľa jej aktuálneho stanoviska „hľadanie pozitívnych stimulov pre prijatie utečencov“, informuje TA3 a TASR . \" Európske pravidlá o čerpaní eurofondov ani Partnerské dohody s členskými štátmi neumožňujú krátenie fondov EÚ na základe tohto dôvodu. Na to by bola potrebná revízia celého viacročného finančného rámca na roky 2014-2020, a to naozaj nie je možnosť, ktorú by EK bližšie skúmala ,“ doplnil Andrej Králik. Proti kráteniu eurofondov sa vyslovila napríklad aj Angela Merkelová.", "Čo sa týka Ficovho tvrdenia o jednomyseľnosti, naráža práve na prípad, ktorý spomína aj Andrej Králik- prípadnú potrebu revidovať viacročný finančný rámec. Takáto revízia by si totiž vyžadovala jednomyseľné hlasovanie v Rade ministrov, informuje stránka Európskeho parlamentu : \"Formally, the MFF is approved by a unanimous decision of the Council of Ministers, but not before Parliament has given it its blessing (\"consent\") by the votes of half of its constituent members plus one. \" Podrobnejšie o procese schvaľovania Nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, informuje databáza Eur-Lex ."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["výroky", "TA3 a TASR", "vyslovila", "Európskeho parlamentu", "Eur-Lex"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/545/fico-vs-bugar-o-utecencoch-a-migrantoch/?ph=1", "http://www.ta3.com/clanok/1069226/ek-nenavrhla-redukovat-eurofondy-statom-ktore-nesuhlasia-s-kvotami.html", "http://europskenoviny.sk/2015/09/19/merkelova-nechce-obmedzovat-eurofondy-krajinam-odmietajuce-kvoty/", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20131118BKG25549/html/An-introduction-to-the-EU", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/HIS/?uri=uriserv:OJ.L_.2013.347.01.0884.01.ENG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:30.320302+00:00"}
{"id": "vr33248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33248", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Rozhodnutia typu ružomberský úsek, kde štvrtý vyhráva ako pri mýtnom tendri, nie prvý, nie druhý, nie tretí, štvrtý. Váhostav.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podobne ako pri mýtnom tendri, tak aj v prípade ružomberského úseku vyhrala najdrahšia ponuka a lacnejšie tri ponuky boli zo súťaže vyradené. Podobný výrok ohľadom rozhodnutia v ružomberskom úseku, sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola \"cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt.\" Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. \"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Neúspešné firmy Hant a Inžinierske stavby Košice, sa plánujú sa odvolať . Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené. Ide teda o podobný finálny výsledok tendra, kedy najdrahšia ponuka vyhrala a tri lacnejšie boli vyradené. SME , 14. januára 2009: \"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ...Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia.\" Trend 20. januára 2009: \"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podobne ako pri mýtnom tendri, tak aj v prípade ružomberského úseku vyhrala najdrahšia ponuka a lacnejšie tri ponuky boli zo súťaže vyradené. Podobný výrok ohľadom rozhodnutia v ružomberskom úseku, sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013). Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ . Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol , že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola \"cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt.\" Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. \"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Neúspešné firmy Hant a Inžinierske stavby Košice, sa plánujú sa odvolať . Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené. Ide teda o podobný finálny výsledok tendra, kedy najdrahšia ponuka vyhrala a tri lacnejšie boli vyradené. SME , 14. januára 2009: \"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ...Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia.\" Trend 20. januára 2009: \"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Váhostav-SK", "uviedol", "Petra Goliáša", "odvolať", "SME", "Trend"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sirokeho-vahostav-ma-dalsiu-dialnicu-troch-lacnejsich-vylucili.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6578829/nds-opat-posudi-najlacnejsiu-ponuku-pre-d1-pri-ruzomberku.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vahostav-moze-dostat-zakazku-na-d1/626598-clanok.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/tri-ponuky-boli-lacnejsie-siroky-aj-tak-dostal-zakazku-za-stovky-milionov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4263449/najdrahsi-vyhral-brusel-sa-pyta-preco-vaznemu-to-neprekaza.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/myto-zmluva-s-najdrahsim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:51.419558+00:00"}
{"id": "vr26776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26776", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Je tu ešte ďalšia otázka, ktorá bola riešená právnou úpravou v roku 2011 s časovým plánom do roku 2017 a to výstavba nových nájomných bytov pre tých, ktorí vlastne dnes sú obyvateľmi alebo nájomcami týchto reštituovaných nehnuteľností.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákona č. 260/2011 Z.z.skutočne navrhuje výstavbu nových bytov pre občanov, ktorí po 20 rokov bývali v nájomných nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Zákon priamo nespomína rok 2017 ako termín ukončenia výstavby, podľa správy SITA však v roku 2017 skončí regulovaný nájom, čo môže predstavovať dátum dostavby nových bytov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa minister odvoláva na existujúcu právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákona č. 260/2011 Z.z.skutočne navrhuje výstavbu nových bytov pre občanov, ktorí po 20 rokov bývali v nájomných nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Zákon priamo nespomína rok 2017 ako termín ukončenia výstavby, podľa správy SITA však v roku 2017 skončí regulovaný nájom, čo môže predstavovať dátum dostavby nových bytov. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko sa minister odvoláva na existujúcu právnu úpravu. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["260/2011", "SITA"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-260", "http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/20199-regulovany-najom-v-restituovanych-domoch-ma-konecny-datum-rok-2017/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:36.206934+00:00"}
{"id": "vr37541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37541", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Problém je, ale v tom pán redaktor, že 15 členských štátov EÚ ceny znižuje a v priemere v januári v celej EÚ klesli ceny o 0,4 %, kým na SR išli ceny prudko hore to najvyššie zdražovanie v EÚ.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v EÚ ceny priemerne klesli o 0,4%. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 2,1%, čo je najvyšší medzimesačný nárast v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu v januári 2011 znižovalo infláciu 14 členských štátov a v januári v EÚ ceny priemerne klesli o 0,4%. Na Slovensku bol v januári zaznamenaný medzimesačný nárast inflácie o 2,1%, čo je najvyšší medzimesačný nárast v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:37.283220+00:00"}
{"id": "47501", "numeric_id": 47501, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47501", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tu máme románsky model (prokuratúry, pozn.), ktorý nie je dotiahnutý, že sú tam niektoré prvky sovietskeho modelu...", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odborná právnická obec sa zhoduje na tom, že slovenskú prokuratúru možno zaradiť k tzv. románskemu modelu. Zároveň experti dlhodobo poukazujú na viaceré sporné prvky monokratického riadenia z čias socializmu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Postavenie prokuratúry na Slovensku určuje ústava , celkovú organizáciu úradu, ako aj práva a povinnosti prokurátorov upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Odborníci sa nezhodujú na jednoznačnom delení typov prokuratúry. Základné delenia však hovorí o germánskom a románskom modeli. Germánsky model nájdeme napríklad v Rakúsku, Nemecku či Českej republike. „V týchto prípadoch predstavuje prokuratúra, resp. štátne zastupiteľstvo len orgán verejnej obžaloby, pôsobnosť v iných oblastiach je výrazne obmedzená. Zároveň sú organizačne prepojené s inými orgánmi verejnej moci.” (s. 117). V románskom modeli je naopak prokuratúra nezávislá a nespadá pod žiadnu zložku štátnej moci. „Rovnako, jej pôsobnosť je rozšírená aj na netrestné oblasti a z hľadiska verejnej správy predstavuje spôsob jej vonkajšej kontroly” (s.117) Ako uvádza analýza Parlamentného Inštitútu Kancelárie NR SR, prokuratúra SR je oddelená od súdnej aj výkonnej moci, nepodlieha tak Ministerstvu spravodlivosti, ako tomu je napríklad v Českej republike (s.5). Má postavenie sui generis v rámci ústavného zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu (s. 6). V odborných kruhoch zároveň existuje diskusia o miere vplyvu predošlej, socialistickej (občas aj sovietskej) úpravy prokuratúry na dnešné fungovanie prokuratúry na Slovensku - napríklad pri právomociach Generálneho prokurátora alebo pri prísne hierarchickej štruktúre prokuratúry. Postupný nástup sovietskeho typu prokuratúry v socialistickom Československu zavŕšilo prijatie novej legislatívy v roku 1952, ktorá prokuratúru pretvorila na „samostatný, jednotný, monokratický orgán nezávislý na miestnych a ostatných orgánoch štátnej správy. Legislatívne bol vytvorený tzv. všeobecný dozor nad zachovávaním zákonnosti vo verejnej správe.” (s. 110). Zavedený bol napríklad inštitút protestu prokurátora, ktorý naša legislatíva pozná dodnes.", "analysis_paragraphs": ["Odborná právnická obec sa zhoduje na tom, že slovenskú prokuratúru možno zaradiť k tzv. románskemu modelu. Zároveň experti dlhodobo poukazujú na viaceré sporné prvky monokratického riadenia z čias socializmu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé. Postavenie prokuratúry na Slovensku určuje ústava , celkovú organizáciu úradu, ako aj práva a povinnosti prokurátorov upravuje zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Odborníci sa nezhodujú na jednoznačnom delení typov prokuratúry. Základné delenia však hovorí o germánskom a románskom modeli. Germánsky model nájdeme napríklad v Rakúsku, Nemecku či Českej republike. „V týchto prípadoch predstavuje prokuratúra, resp. štátne zastupiteľstvo len orgán verejnej obžaloby, pôsobnosť v iných oblastiach je výrazne obmedzená. Zároveň sú organizačne prepojené s inými orgánmi verejnej moci.” (s. 117). V románskom modeli je naopak prokuratúra nezávislá a nespadá pod žiadnu zložku štátnej moci. „Rovnako, jej pôsobnosť je rozšírená aj na netrestné oblasti a z hľadiska verejnej správy predstavuje spôsob jej vonkajšej kontroly” (s.117) Ako uvádza analýza Parlamentného Inštitútu Kancelárie NR SR, prokuratúra SR je oddelená od súdnej aj výkonnej moci, nepodlieha tak Ministerstvu spravodlivosti, ako tomu je napríklad v Českej republike (s.5). Má postavenie sui generis v rámci ústavného zakotvenia a je možné ju začleniť pod románsky model úradu verejného žalobcu (s. 6). V odborných kruhoch zároveň existuje diskusia o miere vplyvu predošlej, socialistickej (občas aj sovietskej) úpravy prokuratúry na dnešné fungovanie prokuratúry na Slovensku - napríklad pri právomociach Generálneho prokurátora alebo pri prísne hierarchickej štruktúre prokuratúry. Postupný nástup sovietskeho typu prokuratúry v socialistickom Československu zavŕšilo prijatie novej legislatívy v roku 1952, ktorá prokuratúru pretvorila na „samostatný, jednotný, monokratický orgán nezávislý na miestnych a ostatných orgánoch štátnej správy. Legislatívne bol vytvorený tzv. všeobecný dozor nad zachovávaním zákonnosti vo verejnej správe.” (s. 110). Zavedený bol napríklad inštitút protestu prokurátora, ktorý naša legislatíva pozná dodnes."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["ústava", "153/2001", "nezhodujú", "nájdeme", "analýza", "zavŕšilo", "pozná"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava8", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20190901.html", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=479674#4_0", "https://www.law.muni.cz/sborniky/weyr/weyr2018.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101.html#paragraf-22.odsek-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:45.646391+00:00"}
{"id": "vr32094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32094", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pomôžem si politológom Andrew Heywoodom, britským politológom, ktorý povedal a myslím, že to absolútne platí aj pre slovenskú Ústavu, že ústava je vždy cestou k zásadným politickým zmenám a usporiadaniu spoločnosti a o majestáte spoločnosti môžme hovoriť z rôznych uhlov pohľadu.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:41.359645+00:00"}
{"id": "vr28466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28466", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "SMK a Béla Bugár boli minimálne 3-krát vo vláde.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bugár bol v troch vládach (1. a 2. Dzurindovej a Radičovej), no nie je pravda, že aj SMK bolo v troch vládach. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý. SMK od svojho vzniku v roku 1998 ocitla vo vládnej koalícii celkovo dvakrát - vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 - 2002 a opäť v období 2002 - 2006. Predchodcovia SMK sa od roku 1993 zúčastnili volieb no vždy sa ocitli v opozícii. Od roku 2006 pôsobili buď v opozícii alebo mimo parlamentu. Béla Bugár, ktorý predsedal SMK v rokoch 1998 - 2007 a v Radičovej vláde sedel vo vládnej koalícii ako predseda Most-Híd sa vo vláde ocitol trikrát. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bugár bol v troch vládach (1. a 2. Dzurindovej a Radičovej), no nie je pravda, že aj SMK bolo v troch vládach. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý. SMK od svojho vzniku v roku 1998 ocitla vo vládnej koalícii celkovo dvakrát - vo vláde Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 - 2002 a opäť v období 2002 - 2006. Predchodcovia SMK sa od roku 1993 zúčastnili volieb no vždy sa ocitli v opozícii. Od roku 2006 pôsobili buď v opozícii alebo mimo parlamentu. Béla Bugár, ktorý predsedal SMK v rokoch 1998 - 2007 a v Radičovej vláde sedel vo vládnej koalícii ako predseda Most-Híd sa vo vláde ocitol trikrát. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["SMK", "vládnej koalícii", "SMK", "Most-Híd"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Strana_ma%C4%8Farskej_komunity_%E2%80%93_Magyar_K%C3%B6z%C3%B6ss%C3%A9g_P%C3%A1rtja", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/475936-tieto-vlady-panovali-na-slovensku-od-roku-1993/", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=112", "http://tema.novinky.cz/bela-bugar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:45.767109+00:00"}
{"id": "vr33679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33679", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No dobrou správou je vyhlásenie Eurostatu tento týždeň, Eurostat je niečo ako európsky štatistický úrad, ktorý potvrdil výšku nášho deficitu v roku 2012 na úrovni 4,35% HDP, čo je lepšie číslo ako bolo naplánované predchádzajúcou vládou, lebo viete, že rozpočet horko-ťažko v politických šarvátkach prijímaný na jeseň v roku 2011 si stanovil métu 4,6%. Viete, že v lete sme signalizovali, že bez dostatočných opatrení skončíme na 5,3.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že správa Eurostatu zverejnená 22. apríla 2013 uvádza vládny deficit na úrovni 4,3% HDP. Minister tiež správne uviedol, že v štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol stanovený cielený deficit na úrovni 4,6% HDP. Pravdou je taktiež, že Smer v lete upozorňoval na možnosť, že deficit dosiahne 5,3% HDP, ak nebudú prijaté dodatočné finančné opatrenia. (napr. článok v denníku Pravda, 31. júla 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že správa Eurostatu zverejnená 22. apríla 2013 uvádza vládny deficit na úrovni 4,3% HDP. Minister tiež správne uviedol, že v štátnom rozpočte (.pdf) na rok 2012 bol stanovený cielený deficit na úrovni 4,6% HDP. Pravdou je taktiež, že Smer v lete upozorňoval na možnosť, že deficit dosiahne 5,3% HDP, ak nebudú prijaté dodatočné finančné opatrenia. (napr. článok v denníku Pravda, 31. júla 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["správa", "štátnom rozpočte", "článok"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042013-AP/EN/2-22042013-AP-EN.PDF", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7973&documentId=6973", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248670-fico-slovensku-hrozi-dokonala-kriza/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:07.935513+00:00"}
{"id": "vr37916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37916", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "STV mala na brífingu svoju redaktorku a neviem o tom, že by priniesla verejnoprávna TV alebo verejnoprávny rozhlas informácie.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "STV v deň zvolania tlačovej besedy o iniciatíve zvolať mimoriadnu schôdzu sa hneď v prvom príspevku v hlavnom spravodajstve s názvom Smer chce mimoriadnu schôdzu NR SR. Čo sa týka obsahu uznesenia bol uverejnený úryvok Roberta Fica z tlačovej besedy kde hovorí: \"Budeme v uznesení národnej rady žiadať, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako členský štát Európskej únie a NATO.\" Video zo správ STV z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Video z tlačovej besedy z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Správy Slovenského rozhlasu z daného dňa sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["STV v deň zvolania tlačovej besedy o iniciatíve zvolať mimoriadnu schôdzu sa hneď v prvom príspevku v hlavnom spravodajstve s názvom Smer chce mimoriadnu schôdzu NR SR. Čo sa týka obsahu uznesenia bol uverejnený úryvok Roberta Fica z tlačovej besedy kde hovorí: \"Budeme v uznesení národnej rady žiadať, aby vláda slovenskej republiky využila všetky diplomatické možnosti, všetky medzinárodné možnosti, ktoré máme k dispozícii ako členský štát Európskej únie a NATO.\" Video zo správ STV z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Video z tlačovej besedy z 31. marca 2011 si môžete pozrieť tu . Správy Slovenského rozhlasu z daného dňa sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv/?date=2011-03-31&id=44771#35", "http://www.smertv.sk/c/109/1/1/smer-sd-zvola-mimoriadnu-schodzu-nr-sr,-ako-protireakciu-na-orbanovu-snahu-udelit-volebne-pravo-aj-madarom-zijucim-na-slovensku.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:00.452013+00:00"}
{"id": "vr33686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33686", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "To išlo (v roku 2012 - pozn.) o stovky miliónov dole na dani z pridanej hodnoty, dokonca aj na právnických osobách, na výbere odvodov. Nám sa naozaj prepadli, pán poslanec, daňovo-odvodové príjmy o 700 miliónov eur, nedaňové príjmy o ďalších skoro 200 miliónov eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, čo bolo o 764 miliónov eúr menej ako sa predpokladalo. Pokiaľ však ide o nedaňové príjmy, v priebežnom plnení štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré vydáva Ministerstvo financií, sa za mesiac december uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Podľa plnenia štátnych príjmov ŠR k 31.12.2012 ( .pdf , s. 1) predstavovali daňovo-odvodové príjmy v roku 2012 8 463 810 miliónov eur, čo bolo o 764 miliónov eúr menej ako sa predpokladalo. Pokiaľ však ide o nedaňové príjmy, v priebežnom plnení štátneho rozpočtu na rok 2012, ktoré vydáva Ministerstvo financií, sa za mesiac december uvádza:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "december"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/an_12_12.pdf", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8775"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:09.537084+00:00"}
{"id": "vr25492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25492", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dostávame sa k číslam, ktoré hovoria o raste reálnych miezd po dvoch rokoch, hovoria o domácej spotrebe oživenej v druhom štvrťroku tohto roka vo výške 1,6%, čo je najväčšie číslo od roku 2009.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reálne mzdy skutočne po dvoch rokoch narástli a oživila sa i spotreba domácností o 1,5 %, pričom išlo o prvý nárast od tretieho štvrťroka 2009. Kažimír uvádza pri domácej spotrebe o 0,1 p.b. vyššie číslo. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. O raste reálnych miezd informuje správa Inštitútu finančnej politiky Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku (s. 4): \"Reálna mzda sa v tomto roku po dvoch rokoch poklesu zvýši . Vyšší rast produktivity práce tlačí rast nominálnych miezd smerom hore. Navyše, postupný pokles rastu cien má priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva. Reálna mzda by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch.\" Rast indexu reálnej mzdy zachytávame v tabuľke spracovanej podľa databázy Slovstat :", "analysis_paragraphs": ["Reálne mzdy skutočne po dvoch rokoch narástli a oživila sa i spotreba domácností o 1,5 %, pričom išlo o prvý nárast od tretieho štvrťroka 2009. Kažimír uvádza pri domácej spotrebe o 0,1 p.b. vyššie číslo. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. O raste reálnych miezd informuje správa Inštitútu finančnej politiky Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku (s. 4): \"Reálna mzda sa v tomto roku po dvoch rokoch poklesu zvýši . Vyšší rast produktivity práce tlačí rast nominálnych miezd smerom hore. Navyše, postupný pokles rastu cien má priaznivý vplyv na reálne mzdy a kúpyschopnosť obyvateľstva. Reálna mzda by mala rásť aj v nasledujúcich rokoch.\" Rast indexu reálnej mzdy zachytávame v tabuľke spracovanej podľa databázy Slovstat :"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Spotreba domácností pomáha oživovať ekonomiku", "Slovstat", "Správy", "SITA", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9245", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2785&m_sso=2&m_so=15&ic=40", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22923", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovenske-hospodarstvo-nadalej-taha/725371-clanok.html?from=panel_imgarticle", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1940&m_sso=3&m_so=81&ic=209"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:29.577274+00:00"}
{"id": "vr26915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26915", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Obchodná inšpekcia pri udelení jednej z pokút vo výške 30-tisíc eur uvádza aj viacero príkladov porušenia zákona spomínaným holdingom. Napríklad jeden z klientov nebankovej spoločnosti QuatroCar bol podľa inšpekcie v októbri 2011 nepríjemne prekvapený pri žiadosti o predčasné splatenie úveru zobratého na kúpu ojazdenej Škody Octavia. Až doma si totiž všimol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 280 eur. Celková výška nákladov na úver (RPMN) tak podľa obchodnej inšpekcie nebola na úrovni 14,34 percenta, ale viac ako 36 percent. Ďalšia klientka zas podľa inšpekcie tvrdila, že by nikdy nepodpísala zmluvu o úvere na VW Polo, ak by vedela o poplatku 150 eur za pristavenie vozidla. Pri ďalšej pokute vo výške 40-tisíc eur boli konštatované porušenia zákona, ako ukladanie povinnosti bez právneho dôvodu, upieranie práva spotrebiteľa, uvádzanie nepravdivých, nedoložených, neúplných údajov či nekalé obchodné praktiky.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spory majiteľa Škody Octavia a majiteľky VW Polo sa viažu na rozhodnutie SOI - pokuta 30 tisíc eur. Druhý spor sa zase viaže na iné rozhodnutie SOI, ktorým bola holdingu taktiež udelená pokuta 40 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Spory majiteľa Škody Octavia a majiteľky VW Polo sa viažu na rozhodnutie SOI - pokuta 30 tisíc eur. Druhý spor sa zase viaže na iné rozhodnutie SOI, ktorým bola holdingu taktiež udelená pokuta 40 tisíc eur."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "iné rozhodnutie"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDUQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNG5GsQPnswl5iiIEE9DdNv3_ZzWXQ&sig2=YrOZVjEwcWjXUQozRW-1TQ&bvm=bv.61535280,d.ZGU", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDwQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding%2C%2520a.%2520s.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNHh8JGme2tjnFeED9_qnd1oFo6Z3w&sig2=N38kPXfZeL1jo28_8a-SUw&bvm=bv.61535280,d.ZGU&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:12.103938+00:00"}
{"id": "vr33401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33401", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Predvečerom (15. marca 2013, pozn.) v noci bolo schválených 10 miliárd eur pre Cyprus.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v piatok resp. v sobotu v skorých ranných hodinách bolo schválených ministrami financií eurozóny 10 miliárd euro pre Cyprus. Výšku tejto pomoci musia odobriť jednotlivé členské štáty eurozóny. Ministri financií eurozóny a predstavitelia Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili v skorých ranných hodinách 16. marca 2013 záchrannú pôžičku pre Cyprus vo výške 10 miliárd eur. Rokovali prebiehalo v Bruseli a trvalo desať hodín. Pôvodne bolo zo strany Cypru požadovaných 17 miliárd eur, nakoniec bola schválená nižšia čiastka. Vláda požiadala o pomoc v júni 2012 po tom, ako musela zachraňovať svoje dve najväčšie banky. Jednou z podmienok poskytnutia pôžičky je zvýšenie dane z právnických osôb, ako aj jednorázové zdanenie vkladov majiteľov účtov v cyperských bankách. Táto možnosť zdanenia zaskočila obyvateľov Cypru, ktorí začali hromadne vyberať peniaze z bánk. Cyperská vláda bude mimoriadne rokovať a ešte len rozhodne o tom, či vklady zdaní a v akej výške. Dohodu o úvere Cypru musia ešte schváliť všetky štáty eurozóny a v mnohých prípadoch aj národné parlamenty. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v piatok resp. v sobotu v skorých ranných hodinách bolo schválených ministrami financií eurozóny 10 miliárd euro pre Cyprus. Výšku tejto pomoci musia odobriť jednotlivé členské štáty eurozóny. Ministri financií eurozóny a predstavitelia Medzinárodného menového fondu (MMF) schválili v skorých ranných hodinách 16. marca 2013 záchrannú pôžičku pre Cyprus vo výške 10 miliárd eur. Rokovali prebiehalo v Bruseli a trvalo desať hodín. Pôvodne bolo zo strany Cypru požadovaných 17 miliárd eur, nakoniec bola schválená nižšia čiastka. Vláda požiadala o pomoc v júni 2012 po tom, ako musela zachraňovať svoje dve najväčšie banky. Jednou z podmienok poskytnutia pôžičky je zvýšenie dane z právnických osôb, ako aj jednorázové zdanenie vkladov majiteľov účtov v cyperských bankách. Táto možnosť zdanenia zaskočila obyvateľov Cypru, ktorí začali hromadne vyberať peniaze z bánk. Cyperská vláda bude mimoriadne rokovať a ešte len rozhodne o tom, či vklady zdaní a v akej výške. Dohodu o úvere Cypru musia ešte schváliť všetky štáty eurozóny a v mnohých prípadoch aj národné parlamenty. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "požadovaných", "pôžičky", "dane", "schváliť"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1016455/cyprus-dostane-zachrannu-pozicku-10-miliard-eur.html", "http://www.cnbc.com/id/100559091", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59518660-o-bankovom-poplatku-rozhodne-cyprus-zajtra", "http://www.telegraph.co.uk/finance/9934565/Cypriot-savers-hit-as-eurozone-agrees-10-billion-bail-out.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/274379-cyprus-dostane-pomoc-do-vysky-10-miliard-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:16.031148+00:00"}
{"id": "vr28404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28404", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Momentálne zákon, ktorý bol ešte prijatý v roku ´99 a k malej novele došlo počas Radičovej vlády a táto novela veľká nebola, skôr kozmetická úprava, nepripisuje používanie menšinových jazykov, len umožňuje používanie menšinových jazykov.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V obciach, v ktorých podiel národnostných menšín presahuje 15% , majú obyvatelia právo dorozumievať sa v úradnom styku aj v jazyku menšiny . Zároveň sa môže úradná agenda viesť v jazyku národnostnej menšiny. V prípadoch, kedy obec nespĺňa uvedenú požiadavku, môžu národnostné menšiny používať svoj jazyk v ústnom úradnom styku, pokiaľ s tým súhlasia zamestnanci a zúčastnené osoby. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Podľa zákona 204/2011 Z.z. § 2 ods. 1) \"Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.\" Podľa ods. 3) \"Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva (...) adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny.\" Podľa ods. 6) \"Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" V § 3 ods. 4) \" Úradná agenda (...) určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\". Podľa § 5a ods. 1) \"Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" Zákon nenariaďuje požívanie jazyka národnostnej menšiny , pokiaľ obec nespĺňa minimálny podiel obyvateľstva národnostnej menšiny, ale umožňuje obci používanie jazyka národnostnej menšiny. Ods. 8) \"Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia.\" Hoci zákon nenariaďuje použitie jazyka národnostnej menšiny vo všetkých prípadoch komunikácie a toto používanie jazyka je na zvážení obce, vo vymedzených prípadoch majú národnostné menšiny právo používať svoj materinský jazyk.", "analysis_paragraphs": ["V obciach, v ktorých podiel národnostných menšín presahuje 15% , majú obyvatelia právo dorozumievať sa v úradnom styku aj v jazyku menšiny . Zároveň sa môže úradná agenda viesť v jazyku národnostnej menšiny. V prípadoch, kedy obec nespĺňa uvedenú požiadavku, môžu národnostné menšiny používať svoj jazyk v ústnom úradnom styku, pokiaľ s tým súhlasia zamestnanci a zúčastnené osoby. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Podľa zákona 204/2011 Z.z. § 2 ods. 1) \"Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine a majú trvalý pobyt v danej obci, tvoria podľa dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov v obci najmenej 15 % obyvateľov, majú právo v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny.\" Podľa ods. 3) \"Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva (...) adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny.\" Podľa ods. 6) \"Označenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podľa odseku 1 uvádza popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" V § 3 ods. 4) \" Úradná agenda (...) určená pre verejnosť okrem matriky, sa v obci podľa § 2 ods. 1 môže viesť popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\". Podľa § 5a ods. 1) \"Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa v obci podľa § 2 ods. 1 môžu zverejňovať popri štátnom jazyku3aa) aj v jazyku menšiny.\" Zákon nenariaďuje požívanie jazyka národnostnej menšiny , pokiaľ obec nespĺňa minimálny podiel obyvateľstva národnostnej menšiny, ale umožňuje obci používanie jazyka národnostnej menšiny. Ods. 8) \"Občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nespĺňa podmienky podľa odseku 1, pri ústnej komunikácii používať jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúčastnené na konaní súhlasia.\" Hoci zákon nenariaďuje použitie jazyka národnostnej menšiny vo všetkých prípadoch komunikácie a toto používanie jazyka je na zvážení obce, vo vymedzených prípadoch majú národnostné menšiny právo používať svoj materinský jazyk."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k2&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:19.146686+00:00"}
{"id": "vr30347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30347", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "od 1.1.2008 do 30.4.2011, áno, je tam aj Uhliarikova časť, vyrobili celkovú stratu 350 mil. € a to ste im ešte na konci roka 2009 dali 130 mil návratnej finančnej výpomoci.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ministerstva zdravotníctva celkový dlh na zdravotných zariadeniach k 31. marcu 2011 je 239,5 mil. euro. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo poskytnúť 25 nemocniciam návratnú finančnú výpomoc určenú na oddlženie vo výške približne 130 mil. eur koncom roka 2009. Z týchto 130 mil. euro išlo na oddlženie štátnych nemocníc 109 mil euro. Túto návratnú pôžičku súčasná vláda prekvalifikovala na nenávratnú. Spomínaný údaj o celkovom dlhu na úrovni 350 mil. euro by sedel ak by sme doň zarátali aj spomínanú už nenávratnú finančnú výpomoc na oddlženie štátnych nemocníc teda 109 mil. euro.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ministerstva zdravotníctva celkový dlh na zdravotných zariadeniach k 31. marcu 2011 je 239,5 mil. euro. Ministerstvo zdravotníctva sa rozhodlo poskytnúť 25 nemocniciam návratnú finančnú výpomoc určenú na oddlženie vo výške približne 130 mil. eur koncom roka 2009. Z týchto 130 mil. euro išlo na oddlženie štátnych nemocníc 109 mil euro. Túto návratnú pôžičku súčasná vláda prekvalifikovala na nenávratnú. Spomínaný údaj o celkovom dlhu na úrovni 350 mil. euro by sedel ak by sme doň zarátali aj spomínanú už nenávratnú finančnú výpomoc na oddlženie štátnych nemocníc teda 109 mil. euro."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["kalkulácii"], "url": ["http://www.hpi.sk/cdata/IntoBalance/zdravotna_politika_04-2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:13.145136+00:00"}
{"id": "vr25665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25665", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme lepšiu úspešnosť výberu (daní, pozn.) o 130 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky v septembrovej prognóze uvádzal: \"Daňové a odvodové príjmy by mali v rokoch 2013 až 2015 v porovnaní s našou júnovou prognózou vzrásť v priemere o 130 mil. eur (0,2% HDP) . Zmena odhadu na rok 2016 je minimálna. Najvýraznejšie k zvýšeniu prognózy prispel makroekonomický vývoj a zlepšenie výberu DPH.\" Je pravdou, že odhad výberu daní na rok 2013 je o 130 miliónov eur vyšší. Ide o vyšší výber daní oproti prognóze z júna 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky v septembrovej prognóze uvádzal: \"Daňové a odvodové príjmy by mali v rokoch 2013 až 2015 v porovnaní s našou júnovou prognózou vzrásť v priemere o 130 mil. eur (0,2% HDP) . Zmena odhadu na rok 2016 je minimálna. Najvýraznejšie k zvýšeniu prognózy prispel makroekonomický vývoj a zlepšenie výberu DPH.\" Je pravdou, že odhad výberu daní na rok 2013 je o 130 miliónov eur vyšší. Ide o vyšší výber daní oproti prognóze z júna 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý . Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Inštitút finančnej politiky"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:07.533033+00:00"}
{"id": "vr14290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14290", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) vypracuje novú legislatívnu úpravu pre zriaďovanie, činnosť a financovanie športových škôl a športových tried.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválením zákona o športe, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, vláda Roberta Fica dodržala svoj sľub z programového vyhlásenia z mája 2012, v ktorom sa zaviazala vypracovať novú legislatívu pre športové školy a triedy a celkovo upravovať postavenie športu na Slovensku. Na základe implementácie do podoby reálneho zákona hodnotíme sľub ako dodržaný. Vláda schválila 26.11.2015 nový zákon o športe , ktorý by športu na Slovensku mal predovšetkým priniesť sprehľadnenie financovania a viac peňazí. Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhlo v zákone o športe opatrenia, v rámci ktorých chce upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športových triedach na základných školách, schválený zákon napríklad navrhuje, aby čo najviac peňazí do športu bolo prerozdeľovaných automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. Do tvorby nového zákona, ktorého návrh prednieslo ministerstvo školstva, sa zapojili i známe osobnosti športu, ako športová strelkyňa Dana Barteková či hokejový obranca Richard Lintner . Zákon o športe nadobudol platnosť 1. januára 2016, s výnimkou bodu o novom type strednej školy- stredná športová škola , ktorej zriadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Schválením zákona o športe, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2016, vláda Roberta Fica dodržala svoj sľub z programového vyhlásenia z mája 2012, v ktorom sa zaviazala vypracovať novú legislatívu pre športové školy a triedy a celkovo upravovať postavenie športu na Slovensku. Na základe implementácie do podoby reálneho zákona hodnotíme sľub ako dodržaný. Vláda schválila 26.11.2015 nový zákon o športe , ktorý by športu na Slovensku mal predovšetkým priniesť sprehľadnenie financovania a viac peňazí. Ministerstvo s cieľom zefektívnenia a skvalitnenia činnosti útvarov športovo talentovanej mládeže navrhlo v zákone o športe opatrenia, v rámci ktorých chce upraviť vzdelávanie na strednej športovej škole a v športových triedach na základných školách, schválený zákon napríklad navrhuje, aby čo najviac peňazí do športu bolo prerozdeľovaných automaticky, podľa vzorca. Ten definuje kritériá, ako napríklad masovú (členskú) základňu, športové úspechy, popularitu daného športu a ďalšie faktory. Do tvorby nového zákona, ktorého návrh prednieslo ministerstvo školstva, sa zapojili i známe osobnosti športu, ako športová strelkyňa Dana Barteková či hokejový obranca Richard Lintner . Zákon o športe nadobudol platnosť 1. januára 2016, s výnimkou bodu o novom type strednej školy- stredná športová škola , ktorej zriadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. januára 2019. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákon o športe", "Richard Lintner", "stredná športová škola"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-440", "https://dennikn.sk/255826/lintner-sport-ma-mat-u-nas-vynimocne-postavenie/", "http://sport.pravda.sk/ostatne-sporty/clanok/375071-schvalili-novy-zakon-o-sporte-prinasa-sprehladnenie-financovania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:45.756236+00:00"}
{"id": "vr18203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18203", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Takisto v rezervnom fonde bolo nejakých 600-tisíc eur, dnes je tam viac ako päť miliónov eur.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje o sume peňazí v rezervnom fonde sú uvedené v správach o záverečnom účte mesta Prešov. O použití rezervného fondu rozhoduje mestské zastupiteľstvo a v rozsahu splnomocnenia schváleného MsZ mesta Prešov č. 89/2015 aj primátor/ka mesta. Konečný stav na rezervnom fonde predstavoval k 31. decembru 2013 (posledný celý rok vo funkcii primátora Hagyariho, pozn.) 608 790,34 eur ( .pdf , s. 29). V prípade primátorky Turčanovej bol k 31. decembru 2017 konečný zostatok na rezervnom fonde mesta 3 804 204,47 eur ( .pdf , s. 32). V tejto sume však nie je zarátaný zákonný rezervný fond PO. Na svojej oficiálnej stránke mesto v máji 2018 uviedlo, že \" z prebytku v sume cez 1,8 milióna eur pôjde 1,6 milióna eur do rezervného fondu, v ktorom bude celkovo 5,4 milióna eu r\". Výrok po zohľadnení tejto správy hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o sume peňazí v rezervnom fonde sú uvedené v správach o záverečnom účte mesta Prešov. O použití rezervného fondu rozhoduje mestské zastupiteľstvo a v rozsahu splnomocnenia schváleného MsZ mesta Prešov č. 89/2015 aj primátor/ka mesta. Konečný stav na rezervnom fonde predstavoval k 31. decembru 2013 (posledný celý rok vo funkcii primátora Hagyariho, pozn.) 608 790,34 eur ( .pdf , s. 29). V prípade primátorky Turčanovej bol k 31. decembru 2017 konečný zostatok na rezervnom fonde mesta 3 804 204,47 eur ( .pdf , s. 32). V tejto sume však nie je zarátaný zákonný rezervný fond PO. Na svojej oficiálnej stránke mesto v máji 2018 uviedlo, že \" z prebytku v sume cez 1,8 milióna eur pôjde 1,6 milióna eur do rezervného fondu, v ktorom bude celkovo 5,4 milióna eu r\". Výrok po zohľadnení tejto správy hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "oficiálnej"], "url": ["https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=730935", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=986123", "https://www.presov.sk/oznamy/presov-vlani-hospodaril-s-prebytkom-cez-4-miliony-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:37.321643+00:00"}
{"id": "vr29289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29289", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A druhý argument, ktorý uvádzam v súvislosti s financovaním sa explicitne o celkovom financovaní, ktoré sa týka teda platov duchovných, ..., sa hovorí akurát v článku 20 odsek 1 (zmluvy so Svätou stolicou, pozn.), jedna jediná veta, v ktorej sa uvádza nasledovné: zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi, bodka. To znamená, že do budúcna je tu nejaký záväzok, kde nie je stanovený ani obsah, ani čas, kedy obe strany takúto zmluvu uzavrú.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok považujeme za pravdivý, pretože článok 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: (1) \"Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.\" Pretože zmluva nestanovuje žiadne iné podmienky ani ohľadom rozsahu, ani času schválenia osobitnej zmluvy o finančnom zabezpečení, výrok Daniela Krajcera považujeme za pravdivý. Dnes financovanie cirkví upravuje zákon 218/1949 Sb. zo dňa 14.októbra 1949, ktorého § 1 uvádza: \"Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok považujeme za pravdivý, pretože článok 20 Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znie: (1) \"Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.\" Pretože zmluva nestanovuje žiadne iné podmienky ani ohľadom rozsahu, ani času schválenia osobitnej zmluvy o finančnom zabezpečení, výrok Daniela Krajcera považujeme za pravdivý. Dnes financovanie cirkví upravuje zákon 218/1949 Sb. zo dňa 14.októbra 1949, ktorého § 1 uvádza: \"Štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Základnej", "zákon"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html.html", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/218/1949"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:55.961996+00:00"}
{"id": "vr25536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25536", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kaník hovorí, že aby župa opticky vylepšila svoje hospodárenie, spláca bankové úvery, ale prestáva uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Hovorí, že rastie zadĺženosť voči dodávateľom, je to prelievanie peňazí z jedného vrecka do druhého, čo nie je dobrý signál.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník hovorí podobný odkaz aj priamo počas duelu s Vladimírom Maňkom, ktorý ho interpretuje správne: \"... Teraz sa pozrime na to, ako sa dosahuje ten pozitívny ukazovateľ a to je, že voči bankám zadlženosť klesá. Vidíme tu, ako sa vyvíjajú bankové úvery , ale vidíme ako sa vyvíja (tou žltou čiarov) krátkodobé a dlhodobé záväzky a to jednoducho je pravda. Čísla neoklameme. Môžme s tým narábať presúvať ich zo šuflíčka do šuflíčka, ale jednoducho tá pravda je taká, že župa, aj podľa INEKA je najhoršie na tom, z hľadiska plniť dlhodobé záväzky, platiť svojim dodávateľom , platiť za služby, ktoré si objednáva....\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník hovorí podobný odkaz aj priamo počas duelu s Vladimírom Maňkom, ktorý ho interpretuje správne: \"... Teraz sa pozrime na to, ako sa dosahuje ten pozitívny ukazovateľ a to je, že voči bankám zadlženosť klesá. Vidíme tu, ako sa vyvíjajú bankové úvery , ale vidíme ako sa vyvíja (tou žltou čiarov) krátkodobé a dlhodobé záväzky a to jednoducho je pravda. Čísla neoklameme. Môžme s tým narábať presúvať ich zo šuflíčka do šuflíčka, ale jednoducho tá pravda je taká, že župa, aj podľa INEKA je najhoršie na tom, z hľadiska plniť dlhodobé záväzky, platiť svojim dodávateľom , platiť za služby, ktoré si objednáva....\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["duelu"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=3ABdL8n08ck"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:38.086564+00:00"}
{"id": "vr34742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34742", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...pán Bugár bol predsedom SMK a bol podpredsedom parlamentu a pán Csáky bol podpredsedom vlády a vtedy s ním súhlasili (s návrhom zákona o používaní jazykov národnostných menšín)...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z SMK 14 poslancov hlasovalo proti a jeden poslanec (Béla Bugár) nebol prítomný na hlasovaní.", "analysis_paragraphs": ["Z SMK 14 poslancov hlasovalo proti a jeden poslanec (Béla Bugár) nebol prítomný na hlasovaní."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo proti"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=754"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:47.641094+00:00"}
{"id": "vr29168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29168", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Referendum vyhlásené prezidentom republiky na siedmeho februára 2015 je vôbec prvé slovenské referendum, ktoré priamo či nepriamo neorganizujú politické strany.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum o rodine je v poradí ôsmim referendom, ktoré sa uskutoční na Slovensku. Predchádzajúce referendá boli buď organizované politickými stranami (1994 - Združenie robotníkov Slovenska, 1997 - SNS a HZDS, 1998 a 2000 - HZDS, 2010 - SaS), alebo nimi organizačne podporované (2003 - o vstupe SR do EÚ, 2004 - o skrátení volebného obdobia). Podľa verejne dostupných údajov, vyjadrení, mediálnych správ a oficiálnej stránky Aliancie za rodinu sa na referende o rodine organizačne priamo ani nepriamo (t.j. finančnými darmi) nepodieľala žiadna politická strana. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Referendum o rodine je v poradí ôsmim referendom, ktoré sa uskutoční na Slovensku. Predchádzajúce referendá boli buď organizované politickými stranami (1994 - Združenie robotníkov Slovenska, 1997 - SNS a HZDS, 1998 a 2000 - HZDS, 2010 - SaS), alebo nimi organizačne podporované (2003 - o vstupe SR do EÚ, 2004 - o skrátení volebného obdobia). Podľa verejne dostupných údajov, vyjadrení, mediálnych správ a oficiálnej stránky Aliancie za rodinu sa na referende o rodine organizačne priamo ani nepriamo (t.j. finančnými darmi) nepodieľala žiadna politická strana. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Predchádzajúce", "referendá", "stránky"], "url": ["http://tema.aktuality.sk/referenda-na-slovensku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/", "http://www.alianciazarodinu.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:29.646091+00:00"}
{"id": "vr26676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26676", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Pozrite sa, ja som v tom čase vykonával funkciu riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru, tam bola jednoznačne podmienka, určite si diváci budú na to pamätať, ešte vtedy pán minister Sacher vydal jednoznačne rozkaz, to bol federálny minister, ktorý jednoznačne povedal, lebo rozkaz znel potom, že ten, ktorý neodovzdá knižku KSČ, odchádza zo Zboru národnej bezpečnosti, teda už z policajného zboru.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sacher bol federálnym ministrom vnútra od 30. decembra 1989 do júna 1990. Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo získať informácie o tom, že Sacher vydal rozkaz, kde by ne/prikazoval príslušníkom policajného zboru odovzdať knižku KSČ.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sacher bol federálnym ministrom vnútra od 30. decembra 1989 do júna 1990. Týmu Demagog.SK sa však nepodarilo získať informácie o tom, že Sacher vydal rozkaz, kde by ne/prikazoval príslušníkom policajného zboru odovzdať knižku KSČ."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Richard Sacher"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/rozkazy-ministrov-vnutra-1948-1989/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:31.168190+00:00"}
{"id": "vr35694", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35694", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani predsedníčka vlády tvrdí, že budú teraz financovať diaľnice z prostriedkov štátneho rozpočtu a z eurofondov. A ja som na to odpovedal veľmi jasne, že to nie je možné a nie je to pravda. Po prvé na ministerstve dopravy, ak si porovnáte rozpočet na ministerstve dopravy v roku 2010 z rozpočtom na rok 2011, dochádza k poklesu výdavkov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rozpočet pre ministerstvo dopravy na ďalší rok zatiaľ verejne predstavený nebol, nemáme teda ako overiť toto tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet pre ministerstvo dopravy na ďalší rok zatiaľ verejne predstavený nebol, nemáme teda ako overiť toto tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:07.376851+00:00"}
{"id": "vr25809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25809", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "V roku 2011 (Program revitalizácie krajiny, pozn.) pod vedením jedného z mojich kolegov Kravčíka, opatreniam protipovodňovými, protieróznymi, zamestnali dlhodobo nezamestnaných a vytvorili približne 7 000 pracovných miest. Bohužiaľ, tento program bol skončený.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Kravčík, tiež ako Ľ. Vasilišin je člen strany 7 statočných bol manažérom Programu revitalizácie krajiny. V roku 2011 sa zamestnalo cez tento projekt 7 700 nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Kravčík, tiež ako Ľ. Vasilišin je člen strany 7 statočných bol manažérom Programu revitalizácie krajiny. V roku 2011 sa zamestnalo cez tento projekt 7 700 nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["správy", "správa", "manažér", "člena", "TASR"], "url": ["http://www.vuvh.sk/download/ManazmentPovodi_rizik/zbornikPrispevkov/Konferencia/Prispevky/SekciaA/Kovac.pdf", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/VLASTN%C3%9D%20%20MATERI%C3%81L_doc.pdf?instEID=-1&attEID=43134&docEID=230630&matEID=4829&langEID=1&tStamp=20120125073043633", "http://www.vlada.gov.sk/narodna-vodna-konferencia-o-revitalizacii-krajiny-a-integrovanom-manazmente-povodi/", "http://7statocnych.sk/dipl-ing-michal-kravcik-csc/", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-ziga-program-revitalizacie-krajiny/14010-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:29.947978+00:00"}
{"id": "vr14533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14533", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vláda už bola v parlamente v menšinovom postavení, fungovala na báze lietajúcich hlasov (v čase pádu vlády v roku 2006, pozn.)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vláda v roku 2006 ešte pred odchodom KDH z vlády do opozície vo februári stratila záruku jednoduchej väčšiny. Zatiaľ čo po voľbách koaličné strany mali spolu 78 poslancov, začiatkom roka 2006 to už podľa obsadenia poslaneckých klubov v rozmedzí 68-71. To pri plnom obsadení NR SR nestačí na jednoduchú väčšinu, ktorá je v tomto prípade 76 poslancov. V tomto výroku sa hovorí o vláde v období 2002 - 2006. Táto vláda nastúpila 16.10 2002 a trvala do 4.7.2006. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda a koalíciu tvorili strany SDKÚ - DS, ANO, KDH a SMK.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko vláda v roku 2006 ešte pred odchodom KDH z vlády do opozície vo februári stratila záruku jednoduchej väčšiny. Zatiaľ čo po voľbách koaličné strany mali spolu 78 poslancov, začiatkom roka 2006 to už podľa obsadenia poslaneckých klubov v rozmedzí 68-71. To pri plnom obsadení NR SR nestačí na jednoduchú väčšinu, ktorá je v tomto prípade 76 poslancov. V tomto výroku sa hovorí o vláde v období 2002 - 2006. Táto vláda nastúpila 16.10 2002 a trvala do 4.7.2006. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda a koalíciu tvorili strany SDKÚ - DS, ANO, KDH a SMK."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["obsadenia", "vláda", "len 68", "poslanecký klub SDKÚ", "poslanecký klub KDH", "poslanecký klub SMK", "poslanecký klub ANO", "vznikol", "Vo februári 2006", "výhrade vo svedomí", "8. februára 2006"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_16._okt%C3%B3bra_2002_do_4._j%C3%BAla_2006", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19048", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=15", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=14", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=17", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=18", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=21", "http://www.sme.sk/c/2579273/vlada-mikulasa-dzurindu-sa-rozpada.html", "https://vatikanskezmluvy.wordpress.com/konkordaty/vyhrada-vo-svedomi/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/486768-na-slovensku-boli-predcasne-volby-dvakrat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:58.964529+00:00"}
{"id": "48539", "numeric_id": 48539, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48539", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď bude referendum platné, bude to ako keď prebehnú voľby, keď bude nadpolovičná väčšina a vyjadrí súhlas, tak ja si myslím, že to bude asi pre každú stranu zaväzujúce. ", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme vzhľadom na možnosti referenda ako zavádzanie. Výsledok referenda o odvolaní vlády nijak nezaväzuje vládnuce strany k odchodu z parlamentu.\n\nÚstava popisuje účinnosť výsledkov referenda v dvoch bodoch: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”\n\n„Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.”\n\nPomocou nadpolovičnej väčšiny môže tiež vyhrať kandidát v prvom kole prezidentských volieb.\n\nHoci je referendum o odvolaní prezidenta možné ( pdf , s. 54), referendum o skrátení volebného obdobia je podľa vyjadrenia ústavného súdu z júla 2021 ( pdf , s. 31) je v rozpore s ústavou. Predpokladá totiž právnu úpravu pre skrátenie volebného obdobia, ktorá sa v ústave, ani medzi zákonmi nenachádza.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme vzhľadom na možnosti referenda ako zavádzanie. Výsledok referenda o odvolaní vlády nijak nezaväzuje vládnuce strany k odchodu z parlamentu.", "Ústava popisuje účinnosť výsledkov referenda v dvoch bodoch: „Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.”", "„Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako zákon.”", "Pomocou nadpolovičnej väčšiny môže tiež vyhrať kandidát v prvom kole prezidentských volieb.", "Hoci je referendum o odvolaní prezidenta možné ( pdf , s. 54), referendum o skrátení volebného obdobia je podľa vyjadrenia ústavného súdu z júla 2021 ( pdf , s. 31) je v rozpore s ústavou. Predpokladá totiž právnu úpravu pre skrátenie volebného obdobia, ktorá sa v ústave, ani medzi zákonmi nenachádza."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "vyhrať", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-93", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/", "https://www.minv.sk/?predpisy-odvolanieprezidentasr", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/148989446/PL.US7_2021_nalez.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:09.566673+00:00"}
{"id": "vr14843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14843", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "(...) vo verejnej správe (vo Výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pozn.) je 7:6 (pomer opozičných a koaličných poslancov,pozn.).", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných údajov o zložení poslaneckého výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v 7. volebnom období hodnotí Demagog.SK výrok Gábora Gála ako pravdivý. Pomer koaličných a opozičných poslancov vo výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj predstavuje hodnotu 7:6. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných údajov o zložení poslaneckého výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v 7. volebnom období hodnotí Demagog.SK výrok Gábora Gála ako pravdivý. Pomer koaličných a opozičných poslancov vo výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj predstavuje hodnotu 7:6. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["výbore NRSR pre verejnú správu a regionálny rozvoj"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=140"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:16.318489+00:00"}
{"id": "vr35396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35396", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...o strane SaS, že tí nominanti, ktorí sú minimálne na tých dvoch ministerstvách, ktoré sú vždy problémové, to je ministerstvo hospodárstva, ministerstvo práce a sociálnych vecí dokázal do aj pán Mihál, ktorý vlastnej firme, lebo vlastníctvo mu zostalo, len konateľstvo previedol na ženu robil propagandu", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Braňo Ondruš (SMER-SD) obvinil ministra práce Jozefa Mihála (SaS), že stále podporuje komerčné záujmy firmy Relia, s.r.o., ktorej konateľom je jeho manželka. Šéf rezortu práce previedol svoje konateľstvo v spoločnosti Relia na svoju manželku ešte koncom júna. Mediálne oddelenie ministerstva prišlo s informáciou, že Firma Relia nevyvíja žiadnu činnosť a všetky budúce aktivity má riadiť manželka ministra. Jozef Mihál na facebookej stránke svojej (bývalej) firmy pozýval na druhý ročník odborného seminára s odôvodnením, že tak nemohla urobiť jeho manželka (ako nová konateľka firmy), pretože nemá založený účet na tejto sociálnej sieti. Podľa ORSR Mihál skončil ako konateľ spoločnosti 27.06.2010. Alena Mihálová je konateľom od 7.7.2010. Od 6.2.2010 je minister Mihál stále vedený ako spoločník.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Braňo Ondruš (SMER-SD) obvinil ministra práce Jozefa Mihála (SaS), že stále podporuje komerčné záujmy firmy Relia, s.r.o., ktorej konateľom je jeho manželka. Šéf rezortu práce previedol svoje konateľstvo v spoločnosti Relia na svoju manželku ešte koncom júna. Mediálne oddelenie ministerstva prišlo s informáciou, že Firma Relia nevyvíja žiadnu činnosť a všetky budúce aktivity má riadiť manželka ministra. Jozef Mihál na facebookej stránke svojej (bývalej) firmy pozýval na druhý ročník odborného seminára s odôvodnením, že tak nemohla urobiť jeho manželka (ako nová konateľka firmy), pretože nemá založený účet na tejto sociálnej sieti. Podľa ORSR Mihál skončil ako konateľ spoločnosti 27.06.2010. Alena Mihálová je konateľom od 7.7.2010. Od 6.2.2010 je minister Mihál stále vedený ako spoločník."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "previedol", "stránke", "ORSR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/mihal-nadalej-podnika-tvrdi-ondrus-hovadina-brani-si-ministra-sulik-11f-/sk_domace.asp?c=A100924_152120_sk_domace_p29", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/mihal-relia-od-volieb-nevyvija-ziadnu-cinnost.html", "http://www.facebook.com/pages/Bratislava-Slovakia/Seminare-Jozefa-Mihala/226514912709", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=8962&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:01.714581+00:00"}
{"id": "48686", "numeric_id": 48686, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48686", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Iba doplniť k tomu je poctivé povedať, že vrah, ktorý zabil dvoch ľudí na Zámockej a naozaj mi to je ľúto, predtým do pol šiestej čakal na premiéra Eduarda Hegera pred jeho bytovkou a chcel zavraždiť jeho, len neprišiel včas.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Policajný prezident Štefan Hamran potvrdil , že polícia má informácie o tom, že vrah zo Zámockej ulice bol pred aj po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča pred panelovým bytom, kde býva premiér Eduard Heger. Ďalej policajný prezident Hamran uviedol , že Eduard Heger mal byť primárnym cieľom útočnika.", "analysis_paragraphs": ["Policajný prezident Štefan Hamran potvrdil , že polícia má informácie o tom, že vrah zo Zámockej ulice bol pred aj po vražde Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča pred panelovým bytom, kde býva premiér Eduard Heger. Ďalej policajný prezident Hamran uviedol , že Eduard Heger mal byť primárnym cieľom útočnika."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "uviedol"], "url": ["https://www.noviny.sk/krimi/712486-vojenska-spravodajska-sluzba-poznala-extremisticku-komunitu-ku-ktorej-sa-hlasil-terorista-ktory-strielal-na-zamockej-ulici", "https://dennikn.sk/minuta/3062475/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:26.949345+00:00"}
{"id": "vr38252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38252", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Je to človek, ktorého si osvojila pani premiérka. (Paludu, pozn.)", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka podporuje Petra Paludu aj naďalej, napriek odmietnutiu zo strany SDKÚ-DS. Vo štvrtok 12. mája 2011 sa vyjadrila pre agentúri SITA : \"Považujem ho za principiálneho a zásadového človeka a na mojom postoji na túto nomináciu sa nič nemení.\"", "analysis_paragraphs": ["Premiérka podporuje Petra Paludu aj naďalej, napriek odmietnutiu zo strany SDKÚ-DS. Vo štvrtok 12. mája 2011 sa vyjadrila pre agentúri SITA : \"Považujem ho za principiálneho a zásadového človeka a na mojom postoji na túto nomináciu sa nič nemení.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-stoji-za-paludom-napriek-odm/348507-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:37.761560+00:00"}
{"id": "vr28260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28260", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...som menoval z navrhnutých kandidátov jednu sudkyňu a požiadal som parlament, aby na voľné dve miesta mi navrhol ďalších štyroch kandidátov. Medzičasom tí kandidáti, z ktorých neboli vybraní, podali návrh na Ústavný súd.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska zo šiestich navrhnutých kandidátov do funkcie sudcov ÚS SR skutočne vymenoval len Janu Baricovú. Odpoveďou piatich nevymenovaných kandidátov bola sťažnosť podaná na Ústavný súd. Rozhodnutie súdu ešte nie je známe. Kiska požiadal NR SR o navrhnutie ďalších štyroch kandidátov do funkcie ústavných sudcov, z ktorých by vyberal dvoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 134 odst. 2 Ústavy SR sú kandidáti na post sudcu Ústavného súdu volení v NR SR. Poslanci volia dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých polovicu následne vymenúva prezident (.pdf). V apríli a máji 2014 sa v NR SR konala voľba kandidátov do funkcie ústavných sudcov, keďže 4. júla uplynulo funkčné obdobie troch sudcov ÚS SR (Jána Lubyho, Jána Auxta a Juraja Horvátha). V apríli boli v NR SR zvolení piati kandidáti: Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Ďuriš, Eva Fulcová a Imrich Volkai. V máji sa šiestym kandidátom stal Juraj Sopoliga. SITA , 10. júla 2014: \"Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: \"ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu.\" TASR , 15. septembra 2014: \"Nevymenovaní kandidáti sa obrátili na ÚS SR, kde podali sťažnosť. \"Boli doručené sťažnosti od všetkých piatich nevymenovaných kandidátov. Boli pridelené sudcom spravodajcom,\" uviedla pre TA3 Martina Demčáková z tlačového odboru ÚS SR.\" SITA , 18. septembra 2014: \" Prezident požiadal NR SR, aby na voľné dve miesta navrhli ďalších štyroch kandidátov. Predseda parlamentu Pavol Paška však nové voľby ešte nevyhlásil, čaká, kým Ústavný súd o danej veci rozhodne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska zo šiestich navrhnutých kandidátov do funkcie sudcov ÚS SR skutočne vymenoval len Janu Baricovú. Odpoveďou piatich nevymenovaných kandidátov bola sťažnosť podaná na Ústavný súd. Rozhodnutie súdu ešte nie je známe. Kiska požiadal NR SR o navrhnutie ďalších štyroch kandidátov do funkcie ústavných sudcov, z ktorých by vyberal dvoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa čl. 134 odst. 2 Ústavy SR sú kandidáti na post sudcu Ústavného súdu volení v NR SR. Poslanci volia dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých polovicu následne vymenúva prezident (.pdf). V apríli a máji 2014 sa v NR SR konala voľba kandidátov do funkcie ústavných sudcov, keďže 4. júla uplynulo funkčné obdobie troch sudcov ÚS SR (Jána Lubyho, Jána Auxta a Juraja Horvátha). V apríli boli v NR SR zvolení piati kandidáti: Jana Baricová, Ján Bernát, Miroslav Ďuriš, Eva Fulcová a Imrich Volkai. V máji sa šiestym kandidátom stal Juraj Sopoliga. SITA , 10. júla 2014: \"Andrej Kiska v júni 2014 vymenoval zo šestice kandidátov na sudcov ÚS, ktorí boli zvolení v NR SR len Janu Baricovú. Podľa jeho slov: \"ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu.\" TASR , 15. septembra 2014: \"Nevymenovaní kandidáti sa obrátili na ÚS SR, kde podali sťažnosť. \"Boli doručené sťažnosti od všetkých piatich nevymenovaných kandidátov. Boli pridelené sudcom spravodajcom,\" uviedla pre TA3 Martina Demčáková z tlačového odboru ÚS SR.\" SITA , 18. septembra 2014: \" Prezident požiadal NR SR, aby na voľné dve miesta navrhli ďalších štyroch kandidátov. Predseda parlamentu Pavol Paška však nové voľby ešte nevyhlásil, čaká, kým Ústavný súd o danej veci rozhodne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "apríli", "máji", "SITA", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.teraz.sk/slovensko/us-sr-kandidat-sudcovia/82827-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53109", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323476-kiska-vymenoval-janu-baricovu-za-ustavnu-sudkynu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-us-neuspesni-kandidati-staznost/98101-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7391306/paska-pocka-s-volbou-ustavnych-sudcov-nie-ako-pri-centesovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:48.701215+00:00"}
{"id": "49945", "numeric_id": 49945, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49945", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Doteraz naši predstavitelia vlády hovorili, že Zelenskyj je ten, ktorý bráni prímeriu. No nie. Jediný, na koho hlas sa čaká, je momentálne Putin, to je dôkaz toho, že on tú vojnu začal, on ju vedie a chce ju viesť aj naďalej, pretože ak by stál za prímerie, ak by chcel zložiť zbrane a riešiť to diplomaticky, už by sa tak stalo, ale jeho poradca sám povedal, že táto vojna sa pre nich koná na bojisku a toto je podľa mňa ten ich postoj.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico opakovane vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podľa neho neželá mierové riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine.\n\nV diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy premiér vyhlásil , že ukrajinský prezident sa bojí, že skončí vojna: „Vy ste už niekedy videli človeka, ktorý sa bojí, že skončí vojna? Tak ja som ho videl a volá sa Volodymyr Zelenskyj,“ vyhlásil Fico.\n\nPo samite lídrov EÚ v decembri zas premiér vyhlásil , že Volodymyr Zelenskyj odmieta akékoľvek prímerie. Zelenský sa pritom opakovane vyjadril za ukončenie vojny.\n\nPo amerických voľbách v novembri 2024 vyslovil presvedčenie, že vojna s Ruskom sa po nástupe Trumpa skončí skôr. Zároveň vyjadril nádej, že vojna s Ruskom sa skončí v roku 2025 diplomatickou cestou. Uviedol, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna v roku 2025 ukončila prostredníctvom rozhovorov, a nie vojenskou silou.\n\nVo svojom novoročnom príhovore zas vyhlásil , že Ukrajina urobí všetko pre to, aby v roku 2025 ukončila agresiu ruských síl a posilnila svoju pozíciu vo vojenskej oblasti i pred rokovaniami o skončení vojny. „Nech je rok 2025 naším rokom. Rokom Ukrajiny. Vieme, že mier nám nikto nedaruje, ale urobíme všetko pre to, aby sme zastavili Rusko a ukončili vojnu,“ povedal Zelenskyj.\n\nV polovici januára 2025 zas Zelenskyj zopakoval jeho presvedčenie, že Ukrajina má príležitosť ukončiť rozsiahlu vojnu v tomto roku. „Áno, existuje (možnosť ukončenia vojny v roku 2025, pozn.). Trump chce ukončiť vojnu. Toto sú jeho posolstvá, verejné aj neverejné. Je schopný vyvíjať tlak na Rusko. Ja som istý, že Rusko sa bojí Ameriky a Číny a bojí sa zjednotenej Európy,“ povedal Zelenskyj.\n\nZelenskyj však opakovane zdôrazňoval, že mier dosiahnutí na Ukrajine musí byť spravodlivý , trvalý a udržateľný, čo znamená, že nesmie byť založený len na ústupkoch Ukrajiny alebo na legitimizácii ruských anexií.\n\nTaktiež by mal byť podporovaný pevnými bezpečnostnými zárukami, aby sa zabránilo ďalšej agresii zo strany Ruska. Ukrajinský prezident bezpečnostné záruky opakovane požadoval aj v prípade prímeria.\n\nZačiatkom marca 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol , že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok k nemu navrhol prímerie s Ruskom vo vzdušnom aj námornom priestore.\n\nPo rokovaniach v Saudskej Arábii Ukrajina 11. marca Ukrajina vyhlásila , že je pripravená prijať americký návrh na okamžité dočasné 30-dňové prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že ide o pokoj zbraní v Čiernom mori aj pozdĺž frontovej línie, nebude sa týkať iba bojov na mori a vo vzduchu, ako Kyjev navrhoval predtým.\n\nPo rokovaniach americký šéf diplomacie Marco Rubio uviedol, že „loptička je na strane Ruska“.\n\nPoradca prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov označil 30-dňové prímerie za nič iné ako „dočasné vydýchnutie“ pre ukrajinskú armádu. Návrh prímeria podľa neho nedáva Rusku „nič“. „Akurát tak dáva Ukrajincom príležitosť preskupiť sa, posilniť sa a pokračovať v tom istom,“ povedal neskôr podľa agentúry Reuters. Zdôraznil však, že išlo o jeho osobný názor.\n\nRuský prezident Vladimir Putin dohodu neskôr de facto odmietol , keď si určil viacero aj nerealistických podmienok. Medzi nimi je i zastavenie mobilizácie a výcviku ukrajinských vojakov či pozastavenie dodávok zbraní Ukrajine.\n\nRuský prezident však napokon súhlasil aspoň s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru. Taktiež malo prísť k výmene 175 ruských a ukrajinských zajatcov.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico opakovane vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si podľa neho neželá mierové riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine.", "V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy premiér vyhlásil , že ukrajinský prezident sa bojí, že skončí vojna: „Vy ste už niekedy videli človeka, ktorý sa bojí, že skončí vojna? Tak ja som ho videl a volá sa Volodymyr Zelenskyj,“ vyhlásil Fico.", "Po samite lídrov EÚ v decembri zas premiér vyhlásil , že Volodymyr Zelenskyj odmieta akékoľvek prímerie. Zelenský sa pritom opakovane vyjadril za ukončenie vojny.", "Po amerických voľbách v novembri 2024 vyslovil presvedčenie, že vojna s Ruskom sa po nástupe Trumpa skončí skôr. Zároveň vyjadril nádej, že vojna s Ruskom sa skončí v roku 2025 diplomatickou cestou. Uviedol, že Ukrajina musí urobiť všetko pre to, aby sa vojna v roku 2025 ukončila prostredníctvom rozhovorov, a nie vojenskou silou.", "Vo svojom novoročnom príhovore zas vyhlásil , že Ukrajina urobí všetko pre to, aby v roku 2025 ukončila agresiu ruských síl a posilnila svoju pozíciu vo vojenskej oblasti i pred rokovaniami o skončení vojny. „Nech je rok 2025 naším rokom. Rokom Ukrajiny. Vieme, že mier nám nikto nedaruje, ale urobíme všetko pre to, aby sme zastavili Rusko a ukončili vojnu,“ povedal Zelenskyj.", "V polovici januára 2025 zas Zelenskyj zopakoval jeho presvedčenie, že Ukrajina má príležitosť ukončiť rozsiahlu vojnu v tomto roku. „Áno, existuje (možnosť ukončenia vojny v roku 2025, pozn.). Trump chce ukončiť vojnu. Toto sú jeho posolstvá, verejné aj neverejné. Je schopný vyvíjať tlak na Rusko. Ja som istý, že Rusko sa bojí Ameriky a Číny a bojí sa zjednotenej Európy,“ povedal Zelenskyj.", "Zelenskyj však opakovane zdôrazňoval, že mier dosiahnutí na Ukrajine musí byť spravodlivý , trvalý a udržateľný, čo znamená, že nesmie byť založený len na ústupkoch Ukrajiny alebo na legitimizácii ruských anexií.", "Taktiež by mal byť podporovaný pevnými bezpečnostnými zárukami, aby sa zabránilo ďalšej agresii zo strany Ruska. Ukrajinský prezident bezpečnostné záruky opakovane požadoval aj v prípade prímeria.", "Začiatkom marca 2025 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol , že on a jeho tím sú pripravení pracovať pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby dosiahli trvalý mier. Ako prvý krok k nemu navrhol prímerie s Ruskom vo vzdušnom aj námornom priestore.", "Po rokovaniach v Saudskej Arábii Ukrajina 11. marca Ukrajina vyhlásila , že je pripravená prijať americký návrh na okamžité dočasné 30-dňové prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval, že ide o pokoj zbraní v Čiernom mori aj pozdĺž frontovej línie, nebude sa týkať iba bojov na mori a vo vzduchu, ako Kyjev navrhoval predtým.", "Po rokovaniach americký šéf diplomacie Marco Rubio uviedol, že „loptička je na strane Ruska“.", "Poradca prezidenta Vladimira Putina Jurij Ušakov označil 30-dňové prímerie za nič iné ako „dočasné vydýchnutie“ pre ukrajinskú armádu. Návrh prímeria podľa neho nedáva Rusku „nič“. „Akurát tak dáva Ukrajincom príležitosť preskupiť sa, posilniť sa a pokračovať v tom istom,“ povedal neskôr podľa agentúry Reuters. Zdôraznil však, že išlo o jeho osobný názor.", "Ruský prezident Vladimir Putin dohodu neskôr de facto odmietol , keď si určil viacero aj nerealistických podmienok. Medzi nimi je i zastavenie mobilizácie a výcviku ukrajinských vojakov či pozastavenie dodávok zbraní Ukrajine.", "Ruský prezident však napokon súhlasil aspoň s 30-dňovým prerušením útokov na energetickú infraštruktúru. Taktiež malo prísť k výmene 175 ruských a ukrajinských zajatcov."], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "vyhlásil", "vyhlásil", "vyslovil", "vyjadril", "vyhlásil", "zopakoval", "spravodlivý", "trvalý", "požadoval", "uviedol", "vyhlásila", "označil", "odmietol", "súhlasil"], "url": ["https://hn24.hnonline.sk/hn24/96178560-hn24-fico-stvr", "https://www.startitup.sk/zelenskyj-sa-boji-ze-skonci-vojna-udrel-fico-ukrajinsky-prezident-je-podla-premiera-sokovany-ze-trump-vyhral-volby/", "https://dennikn.sk/minuta/4371943/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/936084-zelenskyj-vyhlasil-ze-vojna-s-ruskom-sa-po-nastupe-trumpa-skonci-skor?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.netky.sk/clanok/zelenskyj-veri-v-diplomaticky-koniec-vojny-s-ruskom-v-roku-2025-ukrajina-musi-vyuzit-sancu-na-rokovania--video", "https://spravy.stvr.sk/2025/01/v-zelenskyj-v-novorocnom-prihovore-urobime-vsetko-pre-to-aby-sme-ukoncili-vojnu-nech-je-rok-2025-rokom-ukrajiny/", "https://www.sme.sk/minuta/23436932/zelenskyj-o-konci-vojny-v-roku-2025-je-tu-sanca", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/956394-zelenskyj-pred-rokovaniami-s-usa-vyhlasil-ze-ukrajina-chce-mier", "https://www.ta3.com/clanok/983353/zelenskyj-vyzyva-na-mier-je-ochotny-rokovat-pod-trumpovym-vedenim-navrhuje-primerie-a-vymenu-zajatcov", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/742793-zelenskyj-po-hadke-s-trumpom-chceme-mier-ale-s-bezpecnostnymi-zarukami/", "https://www.ta3.com/clanok/983353/zelenskyj-vyzyva-na-mier-je-ochotny-rokovat-pod-trumpovym-vedenim-navrhuje-primerie-a-vymenu-zajatcov", "https://dennikn.sk/4516779/ukrajina-je-pripravena-prijat-americky-navrh-na-30-dnove-primerie-usa-obnovia-vojensku-pomoc-aj-spravodajske-informacie/", "https://dennikn.sk/4520714/poradca-kremla-primerie-odmietol-putin-aj-vojenskym-outfitom-vyslal-signal-ze-je-pripraveny-dalej-bojovat/", "https://dennikn.sk/4529176/putin-ovladol-rokovania-s-trumpom-nechal-ho-hodinu-cakat-odmietol-okamzite-primerie-s-ukrajinou/", "https://dennikn.sk/minuta/4529979/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:10.532661+00:00"}
{"id": "vr16026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16026", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Slovenská akadémia vied robila a porovnávala v prieskume rok 2016 s rokom 2008 a v roku 2016 o tri percentá sa zvýšil počet tých, ktorí tvrdia, že skoro každý politik je ako korupčný, že priamo je v korupcii. (...) takisto porovnávali, že koľko ľudí v roku 2016 sa stretlo s tým, že muselo niečo dať, že pýtali od neho za vybavenie. Viete čo, 18% oproti roku 2008. O 18% viac ľudí povedalo, že sa s tým nestretlo.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sociologický ústav Slovenskej Akadémie Vied realizoval v období od októbra do novembra 2016 výskum v oblasti názorov občanov na korupciu a ich osobnej skúsenosti s ňou. Tento výskum prebiehal v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov (International Social Survey Programme ISSP ) s podporou Agentúry na podporu vedy a výskumu. Podpredseda parlamentu sa v tomto tvrdení a ani v konkrétnych číslach takmer vôbec nemýlil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sociologický ústav Slovenskej Akadémie Vied realizoval v období od októbra do novembra 2016 výskum v oblasti názorov občanov na korupciu a ich osobnej skúsenosti s ňou. Tento výskum prebiehal v spolupráci s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov (International Social Survey Programme ISSP ) s podporou Agentúry na podporu vedy a výskumu. Podpredseda parlamentu sa v tomto tvrdení a ani v konkrétnych číslach takmer vôbec nemýlil, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["výskum", "ISSP", "prieskume", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=6722", "http://www.issp.org/", "http://www.teraz.sk/slovensko/mieru-korupcnosti-vnimaju-slovaci-ro/241725-clanok.html", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:45.037643+00:00"}
{"id": "vr34171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34171", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zákon hovorí jasne, rokovací poriadok, že pri interpeláciách majú byť ministri prítomní...", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Výrok L. Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.\n\nRokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:\n\n(1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne\n\n(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .\n\n(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Výrok L. Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:", "(1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .", "(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:23.168910+00:00"}
{"id": "vr36002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36002", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...to bol asi jediný prípad, kedy som bol, ak sa nemýlim s kolegyňou Žitňanskou, ja osobne za generálnym prokurátorom Trnkom...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či v tomto prípade Dzurinda spolu s Luciou Žitňanskou šiel za Trnkom, nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Či v tomto prípade Dzurinda spolu s Luciou Žitňanskou šiel za Trnkom, nevieme."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:01.842873+00:00"}
{"id": "48939", "numeric_id": 48939, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48939", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Najvyšší súd mu dal za pravdu (Haščákovi) a dokonca v Štrasburgu, u vás v Štrasburgu rozhodli, že boli porušené jeho ľudské práva, tzn. že ten súd dal za pravdu generálnemu prokurátorovi, že správne rozhodol. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší súd v roku 2021 prepustil Jaroslava Haščáka na slobodu, pričom konštatoval nedôvodnosť jeho väzby. Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý síce neuznal všetky jeho sťažnosti voči postupu slovenských inštitúcií, avšak konštatoval, že odpočúvaním bolo porušené jeho právo na súkromie.\n\nSpoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v rokoch 2005 a 2006 nahrala Slovenská informačná služba (SIS). Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa podnikateľ stretával s rôznymi ľuďmi. Tieto nahrávky sa neskôr stali dôležitou súčasťou kauzy Gorila. Začiatkom decembra 2020 bol Haščák následne zadržaný a obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí. Za úplatok 200-tisíc eur mal totižto získať nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky.\n\nNajvyšší súd v januári roku 2021 rozhodol , že „existencia väzobných dôvodov u obvineného nie je daná“ a Haščáka prepustil na slobodu. V auguste toho istého roku sa s rozsudkom stotožnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a dodal, že bol podľa neho porušený zákon v neprospech Haščáka. Haščák sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.\"\n\nSúd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. ESĽP sa vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahovali aj na námietky Haščáka v tomto konkrétnom prípade. ESĽP v Haščákovom prípade konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach ( pdf , s.11), ktoré sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov SIS a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov SIS bez jasného zákonného podkladu. Časť sťažnosti, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vyhlásil za neprípustnú.", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší súd v roku 2021 prepustil Jaroslava Haščáka na slobodu, pričom konštatoval nedôvodnosť jeho väzby. Haščák sa obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý síce neuznal všetky jeho sťažnosti voči postupu slovenských inštitúcií, avšak konštatoval, že odpočúvaním bolo porušené jeho právo na súkromie.", "Spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka v rokoch 2005 a 2006 nahrala Slovenská informačná služba (SIS). Odposluchy nasadila do bytu na Vazovovej ulici v Bratislave, kde sa podnikateľ stretával s rôznymi ľuďmi. Tieto nahrávky sa neskôr stali dôležitou súčasťou kauzy Gorila. Začiatkom decembra 2020 bol Haščák následne zadržaný a obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí. Za úplatok 200-tisíc eur mal totižto získať nahrávku spisu Gorila od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky.", "Najvyšší súd v januári roku 2021 rozhodol , že „existencia väzobných dôvodov u obvineného nie je daná“ a Haščáka prepustil na slobodu. V auguste toho istého roku sa s rozsudkom stotožnil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a dodal, že bol podľa neho porušený zákon v neprospech Haščáka. Haščák sa neskôr obrátil na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu. Sťažoval sa na „realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy.\"", "Súd v Štrasburgu dal Haščákovi čiastočne za pravdu. ESĽP sa vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahovali aj na námietky Haščáka v tomto konkrétnom prípade. ESĽP v Haščákovom prípade konštatoval porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach ( pdf , s.11), ktoré sa týkalo výlučne procesných pochybení pri nasadení informačno-technických prostriedkov SIS a uschovania analytických prepisov odpočutých rozhovorov SIS bez jasného zákonného podkladu. Časť sťažnosti, ktorá sa týkala práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vyhlásil za neprípustnú."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "úplatok 200-tisíc eur", "rozhodol", "porušený", "obrátil", "rozsudku", "porušenie", "pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/844684/jaroslava-hascaka-z-penty-zadrzali-a-obvinili-z-korupcie-a-prania-spinavych-penazi/", "https://dennikn.sk/2278207/senat-najvyssieho-sudu-ktory-prepustil-hascaka-z-vazby-ma-pochybnosti-aj-o-jeho-trestnom-stihani/", "https://www.forbes.sk/druhy-najbohatsi-slovak-hascak-je-na-slobode-najvyssi-sud-nevidi-dovod-na-jeho-vazbu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/pgj7mxs/jaroslav-hascak-uz-viac-nie-je-obvineny-zauradoval-generalny-prokurator-maros-zilinka/", "https://www.startitup.sk/hascakovi-zaplati-slovensko-tisicky-eur-rozhodol-europsky-sud-pre-ludske-prava/", "https://dennikn.sk/minuta/2474388/", "https://www.aktuality.sk/clanok/jNfVQKv/kauza-gorila-jaroslav-hascak-ciastocne-uspel-na-sude-v-strasburgu/", "https://www.echr.coe.int/documents/convention_slk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:18.757407+00:00"}
{"id": "vr38889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38889", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Samozrejme pri slovenskej otvorenosti, 81 % HDP sa realizuje cez export, my to prežívame, pociťujeme.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepoznáme, čo presne myslí J. Figeľ pod pojmom \"sa realizuje cez export\". Pomer celkového exportu ku celkovému HDP v roku 2010 však bol 74%. ( 48,791 / 65,91 ;celkový vývoz/HDP bežné ceny)", "analysis_paragraphs": ["Nepoznáme, čo presne myslí J. Figeľ pod pojmom \"sa realizuje cez export\". Pomer celkového exportu ku celkovému HDP v roku 2010 však bol 74%. ( 48,791 / 65,91 ;celkový vývoz/HDP bežné ceny)"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["48,791", "65,91"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:12.834185+00:00"}
{"id": "vr35114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35114", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Slovenská národná strana už dávno dala zákon, návrh zákona, kde proste štát si ponecháva právo dáva súhlas.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je jasné, o akom zákone Slota hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, o akom zákone Slota hovorí."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:58.441463+00:00"}
{"id": "vr29684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29684", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V priebehu roka došlo v našej justícii k viacerým zmenám – a viackrát som povedal, že vidím svetielko na konci tunela. Vláda navrhla a parlament schválil niektoré nové pravidlá. Ako prezident som vo vzťahu k justícii využil svoje kompetencie. Výsledkom sú predovšetkým personálne zmeny na najvyšších postoch súdnictva.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V priebehu posledého roka získali najvyššie súdne orgány na Slovensku - Najvyšší súd a Súdna rada - nové vedenie. Andrej Kiska do súdnictva zasiahol hneď niekoľkými formálnymi spôsobmi - menoval novú predsedníčku NS, vymenil troch členov Súdnej rady a odmietol alebo pozdržal menovanie za sudcov a ústavných sudcov. Prezident rovnako podpísal minimálne jeden vládny návrh zákona v oblasti súdnictva. Najvyšší súd SR a Súdna rada SR majú od septembra 2014 nové vedenie. Prezident Kiska vymenoval za predsedníčku Najvyššieho súdu JUDr. Danielu Ševcovú, predsednáčkou Súdnej rady sa stala Jana Bajánková. Obe boli zvolené Súdnou radou. Prezident Kiska po tom čo nastúpil na post prezindeta SR vymenil troch členov Súdnej rady, ktorý absolvovali danú voľbu. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii. novela zákona o sudcoch zavádza ďalšiu podmienku pre účasť vo výberovom konaní na funkciu sudcu iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ktorým je absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Prezident Andrej Kiska vrátil Súdnej rade návrh na vymenovanie sudkyne Judity Gaboniovej Hrenčukovej za sudkyňu v roku 2014. Chcel, aby členovia rady prešetrili, či pri jej výbere nedošlo k rodinkárstvu. Vo výberovom konaní vyhrala totiž na Okresnom súde v Rožňave, kde pôsobí jej matka. Prezident prinútil Súdnu radu zamyslieť sa nad tým, či netreba upraviť pravidlá na prijímanie sudcov. Vznikla komisia, ktorá má nové kritériá nachystať. Je teda predpoklad, že výber sudcov bude transparentnejší. Andrej Kiska upozornil na povinnú bezpečnostnú previerku. Tou sa výber sudcov \"momentálne objektívne predlžuje\". Prezident chce preto uplatniť svoju právomoc odvolávania sudcov nad 65 rokov tak, aby umožnil súdom pripraviť sa na ich odchod. Prezident Kiska verí, že transparentné zásady odvolávania sudcov nad 65 rokov všetkým umožnia, aby sa v budúcnosti zodpovedne pripravili na prirodzenú generačnú výmenu. Tú považuje za prirodzenú súčasť zmien v slovenskom súdnictve. Kiska však upozorňuje, že odvolávanie sudcov z \"dôvodu veku nie je za trest\". Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V priebehu posledého roka získali najvyššie súdne orgány na Slovensku - Najvyšší súd a Súdna rada - nové vedenie. Andrej Kiska do súdnictva zasiahol hneď niekoľkými formálnymi spôsobmi - menoval novú predsedníčku NS, vymenil troch členov Súdnej rady a odmietol alebo pozdržal menovanie za sudcov a ústavných sudcov. Prezident rovnako podpísal minimálne jeden vládny návrh zákona v oblasti súdnictva. Najvyšší súd SR a Súdna rada SR majú od septembra 2014 nové vedenie. Prezident Kiska vymenoval za predsedníčku Najvyššieho súdu JUDr. Danielu Ševcovú, predsednáčkou Súdnej rady sa stala Jana Bajánková. Obe boli zvolené Súdnou radou. Prezident Kiska po tom čo nastúpil na post prezindeta SR vymenil troch členov Súdnej rady, ktorý absolvovali danú voľbu. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal zákon z 21. októbra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii. novela zákona o sudcoch zavádza ďalšiu podmienku pre účasť vo výberovom konaní na funkciu sudcu iných osôb než justičných čakateľov alebo vyšších súdnych úradníkov, ktorým je absolvovanie prípravného vzdelávania v Justičnej akadémii Slovenskej republiky zameraného na osvojenie si zručností potrebných na výkon funkcie sudcu; podmienka prípravného vzdelávania sa nevzťahuje na osobu, ktorá vykonáva alebo vykonávala funkciu justičného čakateľa alebo vyššieho súdneho úradníka aspoň jeden rok. Prezident Andrej Kiska vrátil Súdnej rade návrh na vymenovanie sudkyne Judity Gaboniovej Hrenčukovej za sudkyňu v roku 2014. Chcel, aby členovia rady prešetrili, či pri jej výbere nedošlo k rodinkárstvu. Vo výberovom konaní vyhrala totiž na Okresnom súde v Rožňave, kde pôsobí jej matka. Prezident prinútil Súdnu radu zamyslieť sa nad tým, či netreba upraviť pravidlá na prijímanie sudcov. Vznikla komisia, ktorá má nové kritériá nachystať. Je teda predpoklad, že výber sudcov bude transparentnejší. Andrej Kiska upozornil na povinnú bezpečnostnú previerku. Tou sa výber sudcov \"momentálne objektívne predlžuje\". Prezident chce preto uplatniť svoju právomoc odvolávania sudcov nad 65 rokov tak, aby umožnil súdom pripraviť sa na ich odchod. Prezident Kiska verí, že transparentné zásady odvolávania sudcov nad 65 rokov všetkým umožnia, aby sa v budúcnosti zodpovedne pripravili na prirodzenú generačnú výmenu. Tú považuje za prirodzenú súčasť zmien v slovenskom súdnictve. Kiska však upozorňuje, že odvolávanie sudcov z \"dôvodu veku nie je za trest\". Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["majú", "vymenoval", "stala", "vymenil", "zákon", "pravidlá", "odvolávania"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7385777/novou-predsednickou-najvyssieho-sudu-je-daniela-svecova.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/331868-prezident-vymenoval-svecovu-za-sefku-najvyssieho-sudu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/867666-predsednickou-sudnej-rady-je-jana-bajankova/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-odvolanie-sudna-rada-clenovia/88561-clanok.html", "http://agentury.sme.sk/c/7503439/prezident-k-zakonu-o-justicnej-akademii.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-50/harabin-je-historia-sudy-na-tom-horsie-nebudu.html", "http://www.info.sk/sprava/64301/prezident-andrej-kiska-zacne-odvolavat-sudcov-nad-65-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:22.931749+00:00"}
{"id": "vr36052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36052", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "DPH určite nie. (odpoveď na otázku moderátorky, či pred voľbami nemala strana Smer-SD zámer zvyšovať DPH, pozn.)", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nájsť, o ktorý rozhovor išlo."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:53.166724+00:00"}
{"id": "vr28459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28459", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja viem, že dnes Rusko podpísalo gigantické zmluvy s Čínou...", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Rusko podpísalo s Čínou niekoľko zmlúv aj že dané zmluvy mali \"gigantickú\" hodnotu, v desiatkách až stovkách miliárd USD. Ide o zmluvu o dodávkach plynu, dopravnú infraštruktúru a výrobu energie.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Rusko podpísalo s Čínou niekoľko zmlúv aj že dané zmluvy mali \"gigantickú\" hodnotu, v desiatkách až stovkách miliárd USD. Ide o zmluvu o dodávkach plynu, dopravnú infraštruktúru a výrobu energie."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Putina", "400", "BBC", "Wall Street Journal", "Reuters"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/05/21/us-china-russia-gas-idUSBREA4K07K20140521", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702303749904579575820607872000", "http://www.bbc.co.uk/news/business-27503017", "http://online.wsj.com/articles/an-isolated-russia-signs-pacts-with-china-for-business-finance-1413226026", "http://uk.reuters.com/article/2014/10/13/russia-china-banks-idUKL6N0S82EJ20141013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:49.444107+00:00"}
{"id": "vr15705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15705", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda si uvedomuje potrebu každoročného zvyšovania prostriedkov na rozvojovú pomoc v súlade so záväzkami SR v EÚ, OSN a Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2000 sa konal Miléniový summit OSN, kde sa medzi inými krajinami zaviazala aj SR k intenzívnemu riešeniu globálnych úloh (str. 6). V roku 2014 schválila vláda program Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na obdobie 2014-2018. Tento program je považovaný za kľúčový a strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce. Sú v ňom zadefinované ciele, princípy a vízie, zároveň sú v ňom predstavené programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce. Program vychádza z programu pre predošlé obdobie 2009-2013, zo strednodobej stratégie rozvojovej pomoci. Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017 je momentálne (1. februára 2017) v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. V tomto materiáli (.doc, s. 1, príloha č. 1) sú uvedené aj predpokladané výdavky na bilaterálnu oficiálnu rozjovojú pomoc pre roky 2017-2019. Plánované výdavky neukazujú zvyšujúcu sa tendenciu. Podľa materiálu Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2017 (sekcia 1 - vlastný návrh) vieme, že hlavnými výzvami je: - nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce. - implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja - Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ - migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ. - rozvoj humanitárnej pomoci - aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán. Teritoriálne priority ostávajú nezmenené - v programových krajinách zotrváva Afganistan, Keňa a Moldavsko, zohľadňujúc situáciu bola k týmto krajinám pridaná aj Sýria a Južný Sudán. \" Predpokladáme, že naliehavosť humanitárnej krízy v priestore Sýrie a okolitých krajinách, rovnako tak Južného Sudánu, bude pretrvávať aj v r. 2017, a preto tieto krajiny zostanú naďalej našimi teritoriálnymi prioritami. V centre našej pozornosti však budú aj krajiny na tzv. balkánskej trase, prednostne Srbsko a Macedónsko, kde však naše aktivity budú organizované primárne na báze humanitárnej pomoci, nie rozvojovej spolupráce .\" Projektové krajiny, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Gruzínsko, Ukrajina a Bielorusko, čelia nižšiemu záujmu našich partnerov, výzvou bude na toto adekvátne reagovať (Vlastný materiál, str. 5) Zo spomínaného dokumentu taktiež poznáme rozpočet. Na rok 2017 bolo vyčlenených 20 476 940 €, na rok 2018 sa ráta so sumou 14 616 330 € a na rok 2019 sa predpokladá rozpočet vo výške 14 982 330 €. Schválené zameranie bilaterálnej pomoci na rok 2016 (.pdf) pritom ešte počítal s prostriedkami vo výške 15 miliónov eur v roku 2016, 14 miliónov eur v roku 2017 a bezmála 13 miliónov v roku 2018. V porovnaní s prognózami zo zamerania z minulého roku sa skutočne plánuje investovať viac do rozvojovej pomoci. Materiál ešte neprešiel vládou. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2000 sa konal Miléniový summit OSN, kde sa medzi inými krajinami zaviazala aj SR k intenzívnemu riešeniu globálnych úloh (str. 6). V roku 2014 schválila vláda program Strednodobej stratégie rozvojovej spolupráce SR na obdobie 2014-2018. Tento program je považovaný za kľúčový a strategický dokument v oblasti rozvojovej spolupráce. Sú v ňom zadefinované ciele, princípy a vízie, zároveň sú v ňom predstavené programy, nástroje a mechanizmy rozvojovej spolupráce. Program vychádza z programu pre predošlé obdobie 2009-2013, zo strednodobej stratégie rozvojovej pomoci. Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017 je momentálne (1. februára 2017) v štádiu vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania. V tomto materiáli (.doc, s. 1, príloha č. 1) sú uvedené aj predpokladané výdavky na bilaterálnu oficiálnu rozjovojú pomoc pre roky 2017-2019. Plánované výdavky neukazujú zvyšujúcu sa tendenciu. Podľa materiálu Zameranie bilaterálnej rozvojovej spolupráce SR na rok 2017 (sekcia 1 - vlastný návrh) vieme, že hlavnými výzvami je: - nadväzovať na obdobie predsedníctva SR v Rade EÚ, kedy sme mali možnosť na celoeurópskej úrovni ovplyvňovať plánovanie a obsah politík rozvojovej spolupráce. - implementácia SR do Európskeho investičného plánu a Európskeho fondu udržateľného rozvoja - Parížska klimatická dohoda a jej hlavné ciele - začlenenie klimatickej dohody a energetickej politiky EÚ - migrácia - cieľom je dať doterajším ad hoc aktivitám systémový základ. - rozvoj humanitárnej pomoci - aktivity vo väzbe na tematické priority SK PRES, digitalizáciu rozvojovej spolupráce, agendu reformy bezpečnostného sektora, rodovej rovnosti, či pokračujúcej účasti SR na rozvojových prioritách krajín akými sú Afganistan a Južný Sudán. Teritoriálne priority ostávajú nezmenené - v programových krajinách zotrváva Afganistan, Keňa a Moldavsko, zohľadňujúc situáciu bola k týmto krajinám pridaná aj Sýria a Južný Sudán. \" Predpokladáme, že naliehavosť humanitárnej krízy v priestore Sýrie a okolitých krajinách, rovnako tak Južného Sudánu, bude pretrvávať aj v r. 2017, a preto tieto krajiny zostanú naďalej našimi teritoriálnymi prioritami. V centre našej pozornosti však budú aj krajiny na tzv. balkánskej trase, prednostne Srbsko a Macedónsko, kde však naše aktivity budú organizované primárne na báze humanitárnej pomoci, nie rozvojovej spolupráce .\" Projektové krajiny, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Gruzínsko, Ukrajina a Bielorusko, čelia nižšiemu záujmu našich partnerov, výzvou bude na toto adekvátne reagovať (Vlastný materiál, str. 5) Zo spomínaného dokumentu taktiež poznáme rozpočet. Na rok 2017 bolo vyčlenených 20 476 940 €, na rok 2018 sa ráta so sumou 14 616 330 € a na rok 2019 sa predpokladá rozpočet vo výške 14 982 330 €. Schválené zameranie bilaterálnej pomoci na rok 2016 (.pdf) pritom ešte počítal s prostriedkami vo výške 15 miliónov eur v roku 2016, 14 miliónov eur v roku 2017 a bezmála 13 miliónov v roku 2018. V porovnaní s prognózami zo zamerania z minulého roku sa skutočne plánuje investovať viac do rozvojovej pomoci. Materiál ešte neprešiel vládou. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-29", "analysis_sources": {"text": ["úloh", "schválila", "Zameranie bilaterálnej rozvojovej pomoci na rok 2017", "materiáli", "Zameranie", "Sýrie", "zameranie bilaterálnej pomoci"], "url": ["http://www.europedirectsnv.eu/wp-content/uploads/2015/04/Rozvojova-pomoc-EU-Publikacia_c_2_2015-Prirucka.pdf", "http://www.slovakaid.sk/sk/novinky/488-vlada-schvalila-strednodobu", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/1", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1777271&_processDetail_WAR_portletsel_file=Vlastny-material.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-1", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:gsBjqw7xzYUJ:www.slovakaid.sk/sites/default/files/zameranie_bilateralne_oda_2016_vlastny_materila_final_17_12_2015.pdf+&cd=5&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://www.slovakaid.sk/sites/default/files/indikativne_vydavky_oda_2016_2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:13.024366+00:00"}
{"id": "vr38037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38037", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ivan Mikloš samozrejme prikryl toto rozhodnutie riaditeľa daňového úradu a od stredy tento stranícky kšeft pre SDKÚ prikryla aj premiérka, ktorá povedala, že je všetko v poriadku.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Mikloš napríklad vo vyjadrení, ktoré sprostredkovala TASR , zdôraznil, že sa zmluvou ušetria peniaze oproti zmluve, ktorá bola podpísaná pred voľbami a prípad za kauzu nepokladá. Ďalej tvrdil , že bolo konané vo verejnom záujme a postupom nebol porušený zákon. I. Radičová sa k téme budovy daňového úradu v stredu 13. apríla 2011 vyjadrila podľa TASR tak, že podľa nej bola vybratá najlacnejšia budova, no daňový úrad zverejní výzvu na nové výberové konanie: \" Ak tu niekto chce vyrábať škandály, nech sa páči. Pre mňa týmto táto téma definitívne končí. Daňový úrad bude mať výzvu, nech sa páči s ponukami, ak budú spĺňať kritéria, bude to cenovo výhodnejšie, nie je problém. Vedomosť daňového úradu, moja vedomosť z dokladov, ktoré som videla je, že tam lacnejšia budova jednoducho nie je, ale nech sa páči.\" Premiérka neskôr svoje stanovisko zmenila. Túto informáciu uvádza aj R. Kaliňák a je súčasťou jeho ďalšieho výroku.", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš napríklad vo vyjadrení, ktoré sprostredkovala TASR , zdôraznil, že sa zmluvou ušetria peniaze oproti zmluve, ktorá bola podpísaná pred voľbami a prípad za kauzu nepokladá. Ďalej tvrdil , že bolo konané vo verejnom záujme a postupom nebol porušený zákon. I. Radičová sa k téme budovy daňového úradu v stredu 13. apríla 2011 vyjadrila podľa TASR tak, že podľa nej bola vybratá najlacnejšia budova, no daňový úrad zverejní výzvu na nové výberové konanie: \" Ak tu niekto chce vyrábať škandály, nech sa páči. Pre mňa týmto táto téma definitívne končí. Daňový úrad bude mať výzvu, nech sa páči s ponukami, ak budú spĺňať kritéria, bude to cenovo výhodnejšie, nie je problém. Vedomosť daňového úradu, moja vedomosť z dokladov, ktoré som videla je, že tam lacnejšia budova jednoducho nie je, ale nech sa páči.\" Premiérka neskôr svoje stanovisko zmenila. Túto informáciu uvádza aj R. Kaliňák a je súčasťou jeho ďalšieho výroku."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "tvrdil", "TASR"], "url": ["http://sdkuonline.sk/article/showArticle/i-miklos-prenajom-budovy-pre-dr-sr-v-kosiciach-je-kauzou-r-fica", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/174684_premierka-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva", "http://www.aktuality.sk/clanok/185523/radicova-chce-novu-sutaz-na-budovu-danoveho-riaditelstva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:29.333516+00:00"}
{"id": "vr25839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25839", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Uplatnenie stredoškolákov v praxi v spolupráci Vucky s Úradmi práce a zamestnávateľmi. A my sme na základe Krajskej rady na vzdelávanie a prípravu takúto vec chválili v zastupiteľstve 27. augusta. Všetci zahlasovali za.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe programu 26.zasadnutia zastupiteľstva PSK nie je možné zistiť či bola schválená vec ktorú spomína P. Chudík a ani či to malo byť na základe Krajskej rady na vzdelania a prípravu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nO bode 24.B - Informácia o návrhu projektu v rámci európskeho programu Mládež v akcii - 4.6 Partnerstvo rokovali poslanci PSK 27. augusta 2013 a tento bod bol jednohlasne prijatý, Za hlasovali všetci prítomný poslanci. Demagog.SK však nedokáže overiť obsah tohoto návrhu, pretože nemá prístup k dokumentov tohoto návrhu z dôvodu nefunkčnosti preberania súborov na stránke eZastupiteľstva .\n\nDemagog.SK preto jedine cituje toto uznesenie , z ktorého nie je možné vyčítať informácie vedúcu ku objektívnemu overeniu výroku.\n\nUZNESENIE 550/2013 Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja\n\ns c h v a ľ u j e 1) zapojenie Prešovského samosprávneho kraja ako spoluorganizátora európskeho projektu, ktorý bude podaný regiónom Abruzzo ako koordinátorom projektu v rámci aktuálnej výzvy EACEA 6/2013 programu Mládež v akcii – 4.6. Partnerstvo 2) predbežné spolufinancovanie tohto projektu do maximálnej výšky 25 000,00 EUR.", "analysis_paragraphs": ["Na základe programu 26.zasadnutia zastupiteľstva PSK nie je možné zistiť či bola schválená vec ktorú spomína P. Chudík a ani či to malo byť na základe Krajskej rady na vzdelania a prípravu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "O bode 24.B - Informácia o návrhu projektu v rámci európskeho programu Mládež v akcii - 4.6 Partnerstvo rokovali poslanci PSK 27. augusta 2013 a tento bod bol jednohlasne prijatý, Za hlasovali všetci prítomný poslanci. Demagog.SK však nedokáže overiť obsah tohoto návrhu, pretože nemá prístup k dokumentov tohoto návrhu z dôvodu nefunkčnosti preberania súborov na stránke eZastupiteľstva .", "Demagog.SK preto jedine cituje toto uznesenie , z ktorého nie je možné vyčítať informácie vedúcu ku objektívnemu overeniu výroku.", "UZNESENIE 550/2013 Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja", "s c h v a ľ u j e 1) zapojenie Prešovského samosprávneho kraja ako spoluorganizátora európskeho projektu, ktorý bude podaný regiónom Abruzzo ako koordinátorom projektu v rámci aktuálnej výzvy EACEA 6/2013 programu Mládež v akcii – 4.6. Partnerstvo 2) predbežné spolufinancovanie tohto projektu do maximálnej výšky 25 000,00 EUR."], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["programu", "eZastupiteľstva", "uznesenie"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/zasadnutia/rok-2013/26-zasadnutie-27-8-2013.html", "http://e-zastupitelstvo.po-kraj.sk/rt/part_ressug/search/list_changeable_file.php?file_relation=resolution&suggestion_id=1033&file_type=reason&resolution_id=814&app=zm", "https://demagog.sk/vyrok/UZNESENIE 550/2013   Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:48.141026+00:00"}
{"id": "vr17389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17389", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...viac ako 70% obyvateľov SR je za zotrvanie napríklad v EÚ, (...), napríklad v dôveryhodnosti v Európsku komisiu alebo Európsky parlament je vyššia ako napríklad k slovenskému parlamentu, zároveň je tam aj nárast oproti jari, kedy sa robil v minulom roku ten prieskum a potom ku koncu roka, čiže pohybujeme sa niekde na 50% (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledný verejne dostupný prieskum ohľadom zotrvania Slovenska v EÚ sa konal ešte v júni 2016, kde 62,1 % respondentov odpovedalo, že by hlasovalo za zotrvanie v EÚ. Je ale možné, že Juraj Blanár vo výroku narážal na čísla z posledných prieskumoch Eurobarometer za rok 2017 ohľadom verejnej mienky v EÚ, kde sa na jar 2017 až 72 % respondentov vyjadrilo, že sa cítia ako občania EÚ. V štatistike za jeseň 2017 bolo toto číslo už 75 % ( .pdf , s.5). Zbytok výroku sa zhoduje s výsledkami Eurobarometru, teda miera dôveryhodnosť v Európsku komisiu (44 %), a Európsky parlament (46 %) je vyššia než miera dôveryhodnosti voči slovenskému parlamentu (28 %). Voči Európskej únii je miera dôveryhodnosti na 48 %. Všetky čísla sú vyššie oproti výsledkom toho istého prieskumu z jari 2017 (viď. obrázok). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Graf ukazuje mieru dôvery voči Európskej únii (EÚ), Národnej rade SR (NRSR), Európskemu parlamentu (EP), Vláde SR, Európskej komisii (EK) a Armáde SR. Na porovnanie sú výsledky z jesene 2017 (SR EB88), z jari 2017 (SR EB87) a priemer EÚ z jesene 2017 (EU28 EB88) ( .pdf , s. 9).", "analysis_paragraphs": ["Posledný verejne dostupný prieskum ohľadom zotrvania Slovenska v EÚ sa konal ešte v júni 2016, kde 62,1 % respondentov odpovedalo, že by hlasovalo za zotrvanie v EÚ. Je ale možné, že Juraj Blanár vo výroku narážal na čísla z posledných prieskumoch Eurobarometer za rok 2017 ohľadom verejnej mienky v EÚ, kde sa na jar 2017 až 72 % respondentov vyjadrilo, že sa cítia ako občania EÚ. V štatistike za jeseň 2017 bolo toto číslo už 75 % ( .pdf , s.5). Zbytok výroku sa zhoduje s výsledkami Eurobarometru, teda miera dôveryhodnosť v Európsku komisiu (44 %), a Európsky parlament (46 %) je vyššia než miera dôveryhodnosti voči slovenskému parlamentu (28 %). Voči Európskej únii je miera dôveryhodnosti na 48 %. Všetky čísla sú vyššie oproti výsledkom toho istého prieskumu z jari 2017 (viď. obrázok). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Graf ukazuje mieru dôvery voči Európskej únii (EÚ), Národnej rade SR (NRSR), Európskemu parlamentu (EP), Vláde SR, Európskej komisii (EK) a Armáde SR. Na porovnanie sú výsledky z jesene 2017 (SR EB88), z jari 2017 (SR EB87) a priemer EÚ z jesene 2017 (EU28 EB88) ( .pdf , s. 9)."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "posledných", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/349724/prieskum-slovaci-by-v-referende-rozhodli-o-zotrvani-v-eu/", "https://domov.sme.sk/c/20768397/az-75-percent-slovakov-sa-citi-byt-obcanmi-europskej-unie.html", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/82195", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/82195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:01.760983+00:00"}
{"id": "48888", "numeric_id": 48888, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48888", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Slovensko súhlasí s tým, že napĺňa požiadavky Ukrajiny o všetky druhy pomoci ekonomickú, humanitárnu vrátane vojenskej, čo je plne v súlade s Chartou OSN s čl. 51, kde štát, ktorý je obeťou agresie, tak má právo sa brániť, takže nič proti medzinárodnému právu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajina má na základe článku 51 Charty OSN plné právo brániť sa vojensky proti agresii zo strany Ruska v súlade s medzinárodným právom. Toto právo potvrdila Ukrajine aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN prijatá 2. marca 2022 (. pdf , s.1).\n\nČlánok 51 Charty OSN hovorí, že „ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu” (. pdf , s. 10). Slovenská republika momentálne z pohľadu medzinárodného práva pomáha krajine, ktorá sa legálne bráni ozbrojenému útoku. Ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine poskytuje aj Európska únia.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina má na základe článku 51 Charty OSN plné právo brániť sa vojensky proti agresii zo strany Ruska v súlade s medzinárodným právom. Toto právo potvrdila Ukrajine aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN prijatá 2. marca 2022 (. pdf , s.1).", "Článok 51 Charty OSN hovorí, že „ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi Organizácie Spojených národov, nijaké ustanovenie tejto Charty neprekáža prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu” (. pdf , s. 10). Slovenská republika momentálne z pohľadu medzinárodného práva pomáha krajine, ktorá sa legálne bráni ozbrojenému útoku. Ekonomickú, humanitárnu a vojenskú pomoc Ukrajine poskytuje aj Európska únia."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "poskytuje"], "url": ["https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N22/301/67/PDF/N2230167.pdf?OpenElement", "http://mepoforum.sk/wp-content/uploads/2015/01/Charta_OSN_sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-response-ukraine-invasion/eu-solidarity-ukraine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:32.248353+00:00"}
{"id": "vr31600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31600", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Pozrime sa na súčasný stav na trhu práce. Veď vláda nastúpila pred týždňom a snáď nikto nechce povedať, že to spôsobilo, že prvý raz po dlhšej dobe nezamestnanosť mierne poklesla.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľudovít Kaník zavádzajúco tvrdí, že v súčasnej dobe klesá nezamestnanosť po dlhšej dobe. V súčasnosti síce Ústredie práce eviduje pokles nezamestnanosti, tá však klesala aj počas roku 2011. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci 2012 v porovnaní s februárom 2012 vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých krajoch stagnoval alebo mierne klesal. Podľa rovnakých údajov však došlo k poklesu aj v mesiacoch júl - august 2011 a v mesiacoch február - máj 2011. Štatistický úrad za tento rok zatiaľ neposkytuje informácie o nezamestnanosti. Podľa jeho údajov zistených metodikou otázkového zisťovníka miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 2010 klesala až do tretieho kvartálu roku 2011, kedy opäť začala rásť. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník zavádzajúco tvrdí, že v súčasnej dobe klesá nezamestnanosť po dlhšej dobe. V súčasnosti síce Ústredie práce eviduje pokles nezamestnanosti, tá však klesala aj počas roku 2011. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci 2012 v porovnaní s februárom 2012 vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie v jednotlivých krajoch stagnoval alebo mierne klesal. Podľa rovnakých údajov však došlo k poklesu aj v mesiacoch júl - august 2011 a v mesiacoch február - máj 2011. Štatistický úrad za tento rok zatiaľ neposkytuje informácie o nezamestnanosti. Podľa jeho údajov zistených metodikou otázkového zisťovníka miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 2010 klesala až do tretieho kvartálu roku 2011, kedy opäť začala rásť. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Štatistický úrad"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:43.360469+00:00"}
{"id": "vr36790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36790", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Možno to vzniklo aj z jedného takého technického problému a to z problému v tom slova zmysle, že viem, že tento rok 2011 koalícia sa pokúsi presadiť viaceré reformy a jedna z tých reforiem je zavedenie superhrubej mzdy. A od tohto kritéria sa tiež odvádza časť prostriedkov, ako sa financujú strany.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politické strany získavajú príspevky zo štátneho rozpočtu za hlasy získané vo voľbách, na činnosť a na mandát. Podľa Zákona o politických stranách a hnutiach ( .pdf ), paragrafu 28, sa príspevok na mandát vypočítava ako násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konali voľby. Oproti hrubej mzde je pri superhrubej mzde uvedená aj výška odvodov zamestnávateľa, výsledná suma je vyššia a teda je vyšší aj vypočítavací základ príspevkov za mandát.", "analysis_paragraphs": ["Politické strany získavajú príspevky zo štátneho rozpočtu za hlasy získané vo voľbách, na činnosť a na mandát. Podľa Zákona o politických stranách a hnutiach ( .pdf ), paragrafu 28, sa príspevok na mandát vypočítava ako násobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konali voľby. Oproti hrubej mzde je pri superhrubej mzde uvedená aj výška odvodov zamestnávateľa, výsledná suma je vyššia a teda je vyšší aj vypočítavací základ príspevkov za mandát."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "superhrubej mzde"], "url": ["http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p12-06-f01.pdf", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/158276_prichadza-superhruba-mzda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:54.412606+00:00"}
{"id": "vr27103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27103", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Mňa keď sa pýtali v prezidentskej ankete SME, že koho by som si predstavoval ako partnera mimo členských krajín EÚ tak som uviedol veľmoci, tak som hovoril, že potrebujme aj silných partnerov na úrovni mocností, ale že partnerom je ten, s ktorým dokážeme mať aspoň približne rovnomenný vzťahy a uviedol som Srbsko ako príklad.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ankety SME z 29. januára 2014 na položenú otázku, kto by mal predstavovať strategického partnera mimo členských krajín EÚ, uviedol Radoslav Prochádzka ako krajinu Srbsko. Jeho vysvetlením bolo: \"Zatiaľ čo za spojenca môžeme a potrebujeme mať aj geopolitického obra typu Amerika, partnerom môže byť len niekto, s kým dokážeme mať aspoň približne rovnomerný a rovnocenný vzťah. To nie sú ani Američania, ani Rusi, ani Číňania. Srbsko nás nikdy v dejinách nezradilo, sme si kultúrne aj zemepisne blízki, žije tam veľa Slovákov a jeho geopolitický status bude rásť. Po vstupe do EÚ to bude jeden z lídrov regiónu. V neposlednom rade tu je krásne pobrežie, ktoré si obľúbil už súčasný pán prezident.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa ankety SME z 29. januára 2014 na položenú otázku, kto by mal predstavovať strategického partnera mimo členských krajín EÚ, uviedol Radoslav Prochádzka ako krajinu Srbsko. Jeho vysvetlením bolo: \"Zatiaľ čo za spojenca môžeme a potrebujeme mať aj geopolitického obra typu Amerika, partnerom môže byť len niekto, s kým dokážeme mať aspoň približne rovnomerný a rovnocenný vzťah. To nie sú ani Američania, ani Rusi, ani Číňania. Srbsko nás nikdy v dejinách nezradilo, sme si kultúrne aj zemepisne blízki, žije tam veľa Slovákov a jeho geopolitický status bude rásť. Po vstupe do EÚ to bude jeden z lídrov regiónu. V neposlednom rade tu je krásne pobrežie, ktoré si obľúbil už súčasný pán prezident.\""], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["ankety SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7084197/kto-by-mal-byt-nas-strategicky-partner-mimo-unie-prezidentska-anketa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:41.845834+00:00"}
{"id": "48501", "numeric_id": 48501, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48501", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Jednoducho tam to vyšetrovanie prebiehalo. Bolo tam podozrenie, teda ho obvinili tak okej, tak je obvinený, tak sa má brániť. (pozn. šéf Tiposu, Marek Kaňka) ", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéf Národnej lotériovej spoločnosti Tipos, Marek Kaňka, bol vo štvrtok 9. júna obvinený zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti počas akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKaňka bol obvinený v rámci akcie Voz , tá súvisí s daňovými trestnými činmi a s praním špinavých peňazí. Marek Kaňka bol obvinený z uplatnenia neoprávnenej vratky DPH a to vo výške 335-tisíc eur, obvinenia sa týkajú jeho pôsobenia vo firme Oliva, ktorá vlastní sieť čerpacích staníc.\n\nPortál Aktuality.sk na Kaňku upozorňoval už v roku 2020, kedy Daňový úrad pri kontrole firmy Oliva našiel podozrivé obchody s filtrami na čistenie vody.", "analysis_paragraphs": ["Šéf Národnej lotériovej spoločnosti Tipos, Marek Kaňka, bol vo štvrtok 9. júna obvinený zo závažnej ekonomickej trestnej činnosti počas akcie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Kaňka bol obvinený v rámci akcie Voz , tá súvisí s daňovými trestnými činmi a s praním špinavých peňazí. Marek Kaňka bol obvinený z uplatnenia neoprávnenej vratky DPH a to vo výške 335-tisíc eur, obvinenia sa týkajú jeho pôsobenia vo firme Oliva, ktorá vlastní sieť čerpacích staníc.", "Portál Aktuality.sk na Kaňku upozorňoval už v roku 2020, kedy Daňový úrad pri kontrole firmy Oliva našiel podozrivé obchody s filtrami na čistenie vody."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["akcie Voz", "súvisí", "týkajú", "upozorňoval"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/238226/padni-komu-padni-reagoval-matovic-na-obvinenie-sefa-tiposu-heger-pocka-na-vysetrovanie", "https://www.aktuality.sk/clanok/GAY1fmf/akcia-voz-naka-obvinila-sefa-tiposu-mareka-kanku-ide-o-biznis-s-pohonnymi-hmotami/", "https://www.aktuality.sk/clanok/GUQSJws/kanka-sa-zucastnil-na-danovych-podvodoch-s-plnym-vedomim-a-mal-z-nich-prospech-tvrdi-o-sefovi-tiposu-policia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/813614/firma-sefa-tiposu-daniari-odhalili-obchody-s-finskym-bezdomovcom-aj-mrtveho-greka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:21.334527+00:00"}
{"id": "vr37843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37843", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tlačovú konferenciu o odpočúvaní politikov urobil poslanec Národnej rady za SNS pán Štefanov a povedal, že sa politici odpočúvajú.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME : S informáciou o odpočúvaní najmenej 40 politikov vyšiel Igor Štefanov z SNS, ktorého polícia žiada zbaviť imunity v kauze nástenkového tendra. Dôkazy nepredložil. \"Lipšic sa snaží sústrediť moc do svojich rúk,\" vyhlásil. Pridal sa aj Smer, ktorý tvrdí, že tieto informácie sú známe od decembra a súhlas dal polícii Krajský súd v Nitre.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME : S informáciou o odpočúvaní najmenej 40 politikov vyšiel Igor Štefanov z SNS, ktorého polícia žiada zbaviť imunity v kauze nástenkového tendra. Dôkazy nepredložil. \"Lipšic sa snaží sústrediť moc do svojich rúk,\" vyhlásil. Pridal sa aj Smer, ktorý tvrdí, že tieto informácie sú známe od decembra a súhlas dal polícii Krajský súd v Nitre."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5810991/poslancov-vraj-odpocuvaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:40.398366+00:00"}
{"id": "vr15764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15764", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Okrem pokračovania vo výstavbe na diaľnici D3 naprieč regiónom Kysúc sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom  rýchlostnej cesty R4.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rýchlostná cesta R4 je 99,5 kilometra dlhou rýchlostnou cestou na východe Slovenska. Tá by mala po svojom dokončení prepojiť štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik a štátnu hranicu s Maďarskom pri obci Milhosť. V oboch krajinách bude cesta R4 nadväzovať na rýchlostne cesty S19 či maďarskú cestu M30.", "analysis_paragraphs": ["Rýchlostná cesta R4 je 99,5 kilometra dlhou rýchlostnou cestou na východe Slovenska. Tá by mala po svojom dokončení prepojiť štátnu hranicu s Poľskom pri obci Vyšný Komárnik a štátnu hranicu s Maďarskom pri obci Milhosť. V oboch krajinách bude cesta R4 nadväzovať na rýchlostne cesty S19 či maďarskú cestu M30."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["NDS"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-v-priprave/44364s?tah=81"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:09.213992+00:00"}
{"id": "vr26494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26494", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To znamená, nikto z kandidátov nemá trestnoprávny problém. Robert Fico ho má (Lipšic hovorí o kauzách \"hlas, nahrávka, zmluva, kauza Gorila\", pozn.)", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V danom výroku nehodnotíme to, či Robert Fico má, alebo nemá trestnoprávny problém, ale či je jeho deklarovaný problém skutočne unikátny medzi prezidentskými kandidátmi. Okrem Roberta Fica sa v údajnom spise Gorila spomína ešte jeden kandidát na prezidenta, a to Pavol Hrušovský, ktorý je opísaný pri možnosti preberania zdroja peňazí od súkromnej spoločnosti za určitú protislužbu. Takýto čin sa dá považovať za \"trestnoprávny problém\" porovnateľný s tým, čo Daniel Lipšic nazýva Ficove trestnoprávne problémy, vyplývajúce z rovnakého materiálu. Keďže je Pavol Hrušovský jedným z kandidátom na prezidenta, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hrušovský je v údajnom spise Gorila celkovo spomenutý tri trát, z toho dvakrát v pomerne banálnom kontexte. V prvom prípade sa to týka jeho účasti na plese v opere, kde ho Malchárek vymenúva ako jedného z politikov, ktorí sa záčastnili plesu v opere (strana 27). V druhom prípade ide o výrok Határa, ktorý tvrdí, že Palko chce byt predsedom KDH, nakolko Hrušovský to neustriehol (strana 43). V treťom prípade (na strane 43) je Hrušovský spomenutý v problematickom kontexte, keď Határ spomína, že sa dozvedel, že Dzurinda a Hrušovský dostali od Siemensu 200 mil. Sk cez Mníchov. Text ďalej pokračuje takto: \" Hašcák si myslí, že to nie je pravda. Határ hovorí, že sa to dozvedeli od cloveka zo Siemensu, co mal na starosti prevody v súvislosti s obchodom. Hašcák hovorí, že Siemens dáva peniaze len za konkrétne obchody. Határ hovorí, že išlo práve o nejaký konkrétny obchod za 2 mld. Sk. Malo íst o nejaký starší obchod na MV SR, ktorý malo dohodnuté KDH. Ked sa o tom dozvedel Dzurinda, tak KDH muselo s ním íst napoly .\" 6. novembra 20 10 boli do centrály SMER-u doručené nahrávky, z ktorých údajne vyplývalo, že Mikuláš Dzurinda mal koncom 90-tych rokov politicky prikrývať obchod na dodávku kotlov pre spaľovanie komunálneho odpadu v Bratislave. Fico vtedy tvrdil, že existuje zmluva so spoločnosťou Siemens a mestom Bratislava, ktorá má potvrdzovať pokutu 500 miliónov korún, ktorú získa Siemens v prípade odstúpenia od zmluvy. Keďže Hrušovský je v údajnom spise Gorila vykreslený ako Dzurindov spoluaktér v činnosti, z ktorej by mohol vzniknúť trestnoprávny problém, výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V danom výroku nehodnotíme to, či Robert Fico má, alebo nemá trestnoprávny problém, ale či je jeho deklarovaný problém skutočne unikátny medzi prezidentskými kandidátmi. Okrem Roberta Fica sa v údajnom spise Gorila spomína ešte jeden kandidát na prezidenta, a to Pavol Hrušovský, ktorý je opísaný pri možnosti preberania zdroja peňazí od súkromnej spoločnosti za určitú protislužbu. Takýto čin sa dá považovať za \"trestnoprávny problém\" porovnateľný s tým, čo Daniel Lipšic nazýva Ficove trestnoprávne problémy, vyplývajúce z rovnakého materiálu. Keďže je Pavol Hrušovský jedným z kandidátom na prezidenta, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hrušovský je v údajnom spise Gorila celkovo spomenutý tri trát, z toho dvakrát v pomerne banálnom kontexte. V prvom prípade sa to týka jeho účasti na plese v opere, kde ho Malchárek vymenúva ako jedného z politikov, ktorí sa záčastnili plesu v opere (strana 27). V druhom prípade ide o výrok Határa, ktorý tvrdí, že Palko chce byt predsedom KDH, nakolko Hrušovský to neustriehol (strana 43). V treťom prípade (na strane 43) je Hrušovský spomenutý v problematickom kontexte, keď Határ spomína, že sa dozvedel, že Dzurinda a Hrušovský dostali od Siemensu 200 mil. Sk cez Mníchov. Text ďalej pokračuje takto: \" Hašcák si myslí, že to nie je pravda. Határ hovorí, že sa to dozvedeli od cloveka zo Siemensu, co mal na starosti prevody v súvislosti s obchodom. Hašcák hovorí, že Siemens dáva peniaze len za konkrétne obchody. Határ hovorí, že išlo práve o nejaký konkrétny obchod za 2 mld. Sk. Malo íst o nejaký starší obchod na MV SR, ktorý malo dohodnuté KDH. Ked sa o tom dozvedel Dzurinda, tak KDH muselo s ním íst napoly .\" 6. novembra 20 10 boli do centrály SMER-u doručené nahrávky, z ktorých údajne vyplývalo, že Mikuláš Dzurinda mal koncom 90-tych rokov politicky prikrývať obchod na dodávku kotlov pre spaľovanie komunálneho odpadu v Bratislave. Fico vtedy tvrdil, že existuje zmluva so spoločnosťou Siemens a mestom Bratislava, ktorá má potvrdzovať pokutu 500 miliónov korún, ktorú získa Siemens v prípade odstúpenia od zmluvy. Keďže Hrušovský je v údajnom spise Gorila vykreslený ako Dzurindov spoluaktér v činnosti, z ktorej by mohol vzniknúť trestnoprávny problém, výrok Daniela Lipšica hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Gorila", "6. novembra 20"], "url": ["http://www.ulozto.sk/xzq9PXf/spis-gorila-sk-pdf?do=downloadDialog-freeDownloadForm-submit", "http://udalosti.noviny.sk/politika/07-11-2010/r-fico-m-dzurinda-politicky-prikryval-velky-obchod-pre-bratislavsku-spalovnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:52.187104+00:00"}
{"id": "vr31157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31157", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Mnohé štáty vrátane Českej republiky zároveň s prijatím právnej úpravy dekriminalizujúcej držbu marihuany pre vlastnú potrebu v obmedzenom malom množstve pristúpili aj k dekriminalizácii pestovania konope v obmedzenom malom množstve.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dekriminalizácia prechovávania marihuany je napr. v Holandsku .", "analysis_paragraphs": ["Dekriminalizácia prechovávania marihuany je napr. v Holandsku ."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Holandsku", "ČTK", "zákona"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/176570/holandska-vlada-chysta-zakaz-predaja-marihuany-cudzincom/", "http://www.lidovky.cz/drzeni-15-gramu-marihuany-nebude-trestny-cin-rozhodla-vlada-pay-/ln_domov.asp?c=A091214_173738_ln_domov_tai", "http://business.center.cz/business/pravo/zakony/trestni-zakonik/cast2h7d1.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:17.725863+00:00"}
{"id": "vr17672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17672", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2006, keď som nastúpil do vlády, prvé, čo som urobil, tak sme stiahli našich vojakov z Iraku, lebo som povedal, že nemienime sa na tomto ropnom dobrodružstve USA zúčastňovať.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K stiahnutiu slovenských vojakov z Iraku sa vláda pod vedením Roberta Fica zaviazala v Programovom vyhlásení vlády pre roky 2006-2010 ( .pdf , s. 52). Stiahnutie vojakov sa začalo pripravovať v júli 2006, teda krátko po voľbách. So sťahovaním sa začalo vo februári 2007. Poslední slovenskí vojaci boli z Iraku stiahnutí do konca roka 2007. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K stiahnutiu slovenských vojakov z Iraku sa vláda pod vedením Roberta Fica zaviazala v Programovom vyhlásení vlády pre roky 2006-2010 ( .pdf , s. 52). Stiahnutie vojakov sa začalo pripravovať v júli 2006, teda krátko po voľbách. So sťahovaním sa začalo vo februári 2007. Poslední slovenskí vojaci boli z Iraku stiahnutí do konca roka 2007. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pripravovať", "začalo", "konca", "kritizovala", "pdf", "sťahuje", "privítal", "dvaja", "vyslal"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "https://domov.sme.sk/c/2797897/sro-stiahnutie-slovenskych-vojakov-z-iraku-sa-uz-pripravuje.html", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/160416-fico-vojna-v-iraku-je-nespravna", "https://www.noviny.sk/slovensko/34474-parlament-potvrdil-stiahnutie-slovenskych-vojakov-z-iraku", "https://domov.sme.sk/c/2746283/smer-ma-novu-temu-nas-odchod-z-iraku.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/160416-fico-vojna-v-iraku-je-nespravna", "https://www.mod.gov.sk/fico-vojaci-skoncili-v-iraku-pretoze-to-povazujeme-za-spravne/", "https://aktualne.centrum.sk/vlada-potvrdila-definitivne-stiahnutie-vojakov-z-iraku/slovensko/politika/", "https://domov.sme.sk/c/20750759/do-iraku-odchadzaju-dalsi-vyse-dvadsiati-slovenski-vojaci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:25.070074+00:00"}
{"id": "49890", "numeric_id": 49890, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49890", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "To, že sa premiér nezúčastnil večere (pozn. s európskymi lídrami v Bruseli) ako jediný, ešte dokonca aj pán Orbán sa večere zúčastnil.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po neformálnom stretnutí zástupcov členských štátov EÚ, Marka Rutteho a Keira Starmera sa konala neformálna večera. V súčasnosti nie sú verejne dostupné informácie, či sa maďarský premiér večere zúčastnil. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nZástupcovia 27 členských štátov EÚ sa stretli 3. februára 2025 v bruselskom paláci na neformálnom samite. Súčasťou programu bola neformálna pracovná večera s britským premiérom Keirom Starmerom (str. 1, pdf ), ktorej ústrednou témou bolo posilnenie spolupráce medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.\n\nNeformálnej pracovnej večere s britským premiérom sa nezúčastnil Robert Fico, ktorý sa v tom čase vracal naspäť na Slovensko.\n\nMaďarsko na samite reprezentoval premiér Viktor Orbán, ktorý ho na sociálnych sieťach opísal ako „zvláštne stretnutie“. Oficiálne zdroje zatiaľ neuviedli, či sa Orbán zúčastnil aj neformálnej pracovnej večere, a dostupné fotografie či priame vyjadrenia jeho prítomnosť nepotvrdzujú.", "analysis_paragraphs": ["Po neformálnom stretnutí zástupcov členských štátov EÚ, Marka Rutteho a Keira Starmera sa konala neformálna večera. V súčasnosti nie sú verejne dostupné informácie, či sa maďarský premiér večere zúčastnil. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Zástupcovia 27 členských štátov EÚ sa stretli 3. februára 2025 v bruselskom paláci na neformálnom samite. Súčasťou programu bola neformálna pracovná večera s britským premiérom Keirom Starmerom (str. 1, pdf ), ktorej ústrednou témou bolo posilnenie spolupráce medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ.", "Neformálnej pracovnej večere s britským premiérom sa nezúčastnil Robert Fico, ktorý sa v tom čase vracal naspäť na Slovensko.", "Maďarsko na samite reprezentoval premiér Viktor Orbán, ktorý ho na sociálnych sieťach opísal ako „zvláštne stretnutie“. Oficiálne zdroje zatiaľ neuviedli, či sa Orbán zúčastnil aj neformálnej pracovnej večere, a dostupné fotografie či priame vyjadrenia jeho prítomnosť nepotvrdzujú."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "bolo", "nezúčastnil", "opísal"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/media/0pwdpuqe/background-brief-informal-eu-leaders-retreat-3-february-2025_final_rev1.pdf", "https://www.ft.com/content/9b124ec8-93c3-452d-954b-0e7b7fe5d434", "https://dennikn.sk/4446672/fico-v-bruseli-na-veceru-o-obrane-eu-neisiel-v-utorok-o-tom-chcel-diskutovat-s-opoziciou/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.facebook.com/orbanviktor/posts/pfbid0LEsbf8KGhLHE8UiqjXaYS7WpUXVVTwnv5QLN27AJN7kVrxxbMAvLBzgo62Krm8Gyl?rdid=x5ps8WinEeh3ouZ5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:04.265292+00:00"}
{"id": "48676", "numeric_id": 48676, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48676", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "My neblokujeme parlament, to by som chcel ľuďom vysvetliť, my blokujeme konkrétne hlasovania o zlých zákonoch, to nemá nič s tým, že parlament nemôže rokovať, ak predseda alebo predsedajúci preruší po po takomto zablokovaným hlasovaním na celý deň schôdzu, to nie je vôbec nutné, čiže parlament môže rokovať a my ako opozícia proste blokujeme zlé zákony.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadku NR SR obsahuje spôsoby, ako možno presunúť body schôdze na neskôr a rokovať o ďalších bodoch. Výrok preto považujeme za pravdivý.\n\nParlament nebol uznášaniaschopný dva razy po sebe: 7. a 11. 10. 2022. Opozícia sa totiž na nesúhlas s niektorými bodmi v programe odmietla zúčastniť hlasovania. Rozhodujúcim hráčom bola v tomto prípade práve SaS, ktorej sa nepáčil návrh rozpočtu. Faktom teda je, že sa v ten deň v NR SR ďalej nehlasovalo. Neznamená to však, že by sa jednalo o blokovanie.\n\nProgram schôdzí NR SR sa riadi podľa Rokovacieho poriadku . Podľa § 24 sa na začiatku prerokuje návrh programu schôdze a následne sa o ňom hlasuje. Práve v tomto bode ostala NR SR dvakrát po sebe paralyzovaná. Opozícia však dala najavo , že cíti nejasnosti v bode o rozpočte, a teda odmieta o ňom hlasovať. Podľa § 24 odseku (4) mohol byť bod o rozpočte posunutý na koniec schôdze, poprípade na ďalšiu schôdzu, pričom by sa mohlo ďalej rokovať o zvyšných bodoch. Predseda parlamentu však schôdzu zrušil úplne a všetky body mimo rozpočtu, ktoré sa mali ešte prerokovať, boli tak v oboch dňoch presunuté na ďalšie zasadanie, a to až na 75. schôdzu NR SR 19.10.2022, kedy na programe bolo takmer 140 bodov.\n\nParlament teda nebol zablokovaný a mohol rokovať ďalej. Blokované bolo jedine hlasovanie o jednom bode, s ktorým sa opozícia nestotožňovala. Vzhľadom na to, že existovali mechanizmy, ktorými sa dali prerokovať zvyšné body, no schôdza bola ukončená ihneď, výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadku NR SR obsahuje spôsoby, ako možno presunúť body schôdze na neskôr a rokovať o ďalších bodoch. Výrok preto považujeme za pravdivý.", "Parlament nebol uznášaniaschopný dva razy po sebe: 7. a 11. 10. 2022. Opozícia sa totiž na nesúhlas s niektorými bodmi v programe odmietla zúčastniť hlasovania. Rozhodujúcim hráčom bola v tomto prípade práve SaS, ktorej sa nepáčil návrh rozpočtu. Faktom teda je, že sa v ten deň v NR SR ďalej nehlasovalo. Neznamená to však, že by sa jednalo o blokovanie.", "Program schôdzí NR SR sa riadi podľa Rokovacieho poriadku . Podľa § 24 sa na začiatku prerokuje návrh programu schôdze a následne sa o ňom hlasuje. Práve v tomto bode ostala NR SR dvakrát po sebe paralyzovaná. Opozícia však dala najavo , že cíti nejasnosti v bode o rozpočte, a teda odmieta o ňom hlasovať. Podľa § 24 odseku (4) mohol byť bod o rozpočte posunutý na koniec schôdze, poprípade na ďalšiu schôdzu, pričom by sa mohlo ďalej rokovať o zvyšných bodoch. Predseda parlamentu však schôdzu zrušil úplne a všetky body mimo rozpočtu, ktoré sa mali ešte prerokovať, boli tak v oboch dňoch presunuté na ďalšie zasadanie, a to až na 75. schôdzu NR SR 19.10.2022, kedy na programe bolo takmer 140 bodov.", "Parlament teda nebol zablokovaný a mohol rokovať ďalej. Blokované bolo jedine hlasovanie o jednom bode, s ktorým sa opozícia nestotožňovala. Vzhľadom na to, že existovali mechanizmy, ktorými sa dali prerokovať zvyšné body, no schôdza bola ukončená ihneď, výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["nebol uznášaniaschopný", "nepáčil", "Rokovacieho poriadku", "najavo", "75. schôdzu NR SR"], "url": ["https://plus.noviny.sk/archiv/711035-parlament-je-stale-zablokovany-hlasovanie-o-novele-o-statnom-rozpocte-sa-koalicii-opat-nepodarilo-otvorit", "https://hnonline.sk/slovensko/96045136-sas-zablokovala-parlament-navrh-rozpoctu-je-diletantsky-hovori-sulik", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/643187-snahy-o-predcasne-volby-silneju-kollar-straca-nervy-fico-riesi-dohody-sas-by-hlasovala-za-pad-vlady/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=471#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:29.583222+00:00"}
{"id": "vr38638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38638", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na základe toho, čo robí táto vláda, posledná veta, si ľudia len v tomto roku priplatia 550 až 600 eur na základné životné potreby.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa makroekonomickej prognózy (.pdf) MF SR z 21. decembra 2010 nárast ročných výdavkov domácností je nasledovný: Typizované domácnosti: Dôchodca žijúci sám v domácnosti: 148,4 eur Dvaja dôchodcovia žijúci v spoločnej domácnosti: 237,7 eur Domácnosť s príjmom pod 512 eur: 176,8 eur Rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi: 391 eur Domácnosti podľa príjmových skupín: Príjem od 0 - 655 eur: 174,6 eur Príjem od 656 - 993 eur: 284,6 eur Príjem od 993 - 1323 eur: 358,2 eur Príjem nad 1323 eur: 470,2 eur Suma, akú uvádza R. Fico, neplatí ani pre jednu uvedenú skupinu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa makroekonomickej prognózy (.pdf) MF SR z 21. decembra 2010 nárast ročných výdavkov domácností je nasledovný: Typizované domácnosti: Dôchodca žijúci sám v domácnosti: 148,4 eur Dvaja dôchodcovia žijúci v spoločnej domácnosti: 237,7 eur Domácnosť s príjmom pod 512 eur: 176,8 eur Rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi: 391 eur Domácnosti podľa príjmových skupín: Príjem od 0 - 655 eur: 174,6 eur Príjem od 656 - 993 eur: 284,6 eur Príjem od 993 - 1323 eur: 358,2 eur Príjem nad 1323 eur: 470,2 eur Suma, akú uvádza R. Fico, neplatí ani pre jednu uvedenú skupinu."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["makroekonomickej prognózy (.pdf) MF SR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:06.347334+00:00"}
{"id": "vr32464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32464", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Príjmy predstavujú zhruba 32% HDP, tak úroveň výdavkov štátu postupne klesá a z úrovne 40% HDP z roku 2010 by mala klesnúť na 34% v roku 2015", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegrini presne cituje z Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 (s.3). Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"Konsolidačné úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústreďuje najmä na výdavky rozpočtu verejnej správy. Podiel príjmov rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad úrovňou 32 % HDP. Na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40,0 % HDP v roku 2010 na 34,0 % HDP v roku 2015 .\"", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegrini presne cituje z Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015 (s.3). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\"Konsolidačné úsilie sa v nasledujúcich rokoch sústreďuje najmä na výdavky rozpočtu verejnej správy. Podiel príjmov rozpočtu verejnej správy sa udržuje od roku 2010 mierne nad úrovňou 32 % HDP. Na rozdiel od stabilnej úrovne príjmov sa výdavky rozpočtu verejnej správy znížia z úrovne 40,0 % HDP v roku 2010 na 34,0 % HDP v roku 2015 .\""], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013-2015"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:36.461147+00:00"}
{"id": "vr17348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17348", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My dnes máme odchod (do dôchodku, pozn.) pokiaľ ide o vek okolo 62 rokov (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 19. septembra 2017 č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 hovorí, že dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov, respektíve 62 rokov a 139 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 19. septembra 2017 č. 227/2017 Z.z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 hovorí, že dôchodkový vek na kalendárny rok 2018 je 62 rokov, respektíve 62 rokov a 139 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 227/2017 Z.z.", "č. 269/2016 Z.z.", "Trend", "posunul", "Výnimkou"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/227/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/269/20170101", "https://www.etrend.sk/ekonomika/na-buduci-rok-sa-dochodok-posunie-o-dalsich-63-dni.html?split=all", "https://ekonomika.sme.sk/c/20727099/vek-odchodu-do-dochodku-buduci-rok-stupne.html", "http://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-v-roku-2017/62961s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:30.884434+00:00"}
{"id": "vr29737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29737", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My dnes produkujeme na Slovensku okolo 1 milióna áut ročne.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rekordným rokom z hľadiska počtu vyrobených áut na Slovensku bol rok 2013, kedy sa vyrobilo viac než 987 000 automobilov. V roku 2014 zaznamenala krajina v tejto štatistike pokles, celkové číslo by malo presiahnuť 970 000 áut. Tieto čísla sa výrazne blížia miliónu áut ročne, preto hodnotíme výrok predsedu vlády ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rekordným rokom z hľadiska počtu vyrobených áut na Slovensku bol rok 2013, kedy sa vyrobilo viac než 987 000 automobilov. V roku 2014 zaznamenala krajina v tejto štatistike pokles, celkové číslo by malo presiahnuť 970 000 áut. Tieto čísla sa výrazne blížia miliónu áut ročne, preto hodnotíme výrok predsedu vlády ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["970 000"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vyroba-aut-na-slovensku-spomalila-po-prvy-raz-od-krizy-641194"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:08.014349+00:00"}
{"id": "vr30811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30811", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán Šátek povedal, že tou prvou výnimkou v reťazci zlyhaní bolo konanie ministra vnútra v roku 2010 a teda vyšetrovateľa v roku 2010.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek skutočnosti, že J. Šátek hodnotí začatie vyšetrovania v roku 2010 ako \"sympatickú snahu\" hodnotíme výrok R. Procházku ako pravdivý. \"V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave.\"", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek skutočnosti, že J. Šátek hodnotí začatie vyšetrovania v roku 2010 ako \"sympatickú snahu\" hodnotíme výrok R. Procházku ako pravdivý. \"V tomto bábkovom divadielku sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave.\""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:36.761035+00:00"}
{"id": "vr16360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16360", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Smer-sociálna demokracia má vyše 15-tisíc členov", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy strany SMER-SD z roku 2015 ( .pdf , str. 39) strana evidovala presne 15 862 členov, čo je spomedzi všetkých strán najviac. V roku 2011 mala strana vyše 16-tisíc, do roku 2015 ich mala iba o tri desiatky menej. Údaje o počte členov za rok 2016 momentálne nie sú k dispozícií, nakoľko ešte nie je zverejnená výročná správa za rok 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy strany SMER-SD z roku 2015 ( .pdf , str. 39) strana evidovala presne 15 862 členov, čo je spomedzi všetkých strán najviac. V roku 2011 mala strana vyše 16-tisíc, do roku 2015 ich mala iba o tri desiatky menej. Údaje o počte členov za rok 2016 momentálne nie sú k dispozícií, nakoľko ešte nie je zverejnená výročná správa za rok 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "2011", "stať"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2015/VS_31801242_I_2015_20160728.pdf", "http://www.ta3.com/clanok/1067962/najviac-clenov-z-politickych-stran-ma-smer-najmenej-olano.html", "http://strana-smer.sk/ako-sa-stat-clenom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:48.242513+00:00"}
{"id": "vr34768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34768", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Vy ste nezaznamenali, že budeme mať tento rok najvyšší rast v Európskej únii?", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia vo svojej najnovšej prognóze predpokladá na Slovensku a v Českej Republike najvyšší rast HDP spomedzi štátov EÚ (2,7%). OECD predpokladá rast HDP na úrovni 3,6% čo je z EÚ členov v OECD opäť najviac.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vo svojej najnovšej prognóze predpokladá na Slovensku a v Českej Republike najvyšší rast HDP spomedzi štátov EÚ (2,7%). OECD predpokladá rast HDP na úrovni 3,6% čo je z EÚ členov v OECD opäť najviac."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring_forecast_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:52.604181+00:00"}
{"id": "vr33550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33550", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale zároveň vám poviem úplne rovno, že nenájdete žiaden rok, že vám nezamestnanosť vzrástla o 1,5%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Frešo nehovorí pravdu. Napríklad v rozpätí 12-tich mesiacov medzi septembrom 2008 a septembrom 2009 vzrástla nezamestnanosť podľa údajov Štatistického úradu a ÚPSVaR až o 5% .", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo nehovorí pravdu. Napríklad v rozpätí 12-tich mesiacov medzi septembrom 2008 a septembrom 2009 vzrástla nezamestnanosť podľa údajov Štatistického úradu a ÚPSVaR až o 5% ."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "ÚPSVaR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:14.990234+00:00"}
{"id": "vr31955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31955", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani redaktorka, máme dve možnosti ako ozdravovať verejné financie. To, že musíme ozdravovať, musíme ozdravovať. Môžeme ísť pravicovou cestou, ako nám to ukázali v januári 2011, zvyšovanie DPH, rušenie vianočných dôchodkov, škrtanie sociálnych dávok,", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda Ivety Radičovej síce zvýšila DPH, ale nezrušila vianočné príspevky dôchodcom. Taktiež na jedenej strane došlo ku škrtov v sociálnych dávkach, ale na druhej strane sa niektroré sociálne dávky zvyšovali. Podľa TASR od 1.januára 2011 nadobudla platnosť novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa tak zvýšila z 19% na 20%. Ide však o dočasné opatrenie vlády, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne menej ako 3% hrubého domáceho produktu. Prvú časť výroku hodnotíme ako pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda Ivety Radičovej síce zvýšila DPH, ale nezrušila vianočné príspevky dôchodcom. Taktiež na jedenej strane došlo ku škrtov v sociálnych dávkach, ale na druhej strane sa niektroré sociálne dávky zvyšovali. Podľa TASR od 1.januára 2011 nadobudla platnosť novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá sa tak zvýšila z 19% na 20%. Ide však o dočasné opatrenie vlády, ktorého platnosť skončí, keď schodok verejnej správy dosiahne menej ako 3% hrubého domáceho produktu. Prvú časť výroku hodnotíme ako pravdivú."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "uvádza", "Podľa", "ekonomika.sme.sk"], "url": ["http://www.msponline.sk/content/zvysenie-dph-od-1-januara-2011", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67241-vianocny-prispevok-v-decembri-2011-maximum-66-39-a-dostane-sa-aj-na-tych-ktori-vlani-nedostali-nic/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53184310-n-milniky-vlady-ivety-radicovej", "http://ekonomika.sme.sk/c/5703131/zmeny-2011-materska-sa-predlzi-a-davky-budu-vyssie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:17.533383+00:00"}
{"id": "vr25658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25658", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Čo je napísané v tom liste Olliho Rehna? Že krajina, ktorá má hrubý verejný dlh pod 60%, deficit pod 3% a výkonnosť ekonomiky pod produkčným potenciálom, môže poľaviť v konsolidačnom úsilí, to znamená v úsilí ozdravovať verejné financie. Vy ste presne na toto naskočili, odkryli ste farby a povedali ste exaktne na tlačovej konferencii- vítame tento list Olliho Rehna.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Kažimír sa odvolávam na list Olliho Rehna, keď hovoril o možnosti spomaliť v tempe konsolidácie. Kollár tiež správne udáva podmienky, za ktorých môže krajina spomaliť v konsolidačnom úsilí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Kažimír sa odvolávam na list Olliho Rehna, keď hovoril o možnosti spomaliť v tempe konsolidácie. Kollár tiež správne udáva podmienky, za ktorých môže krajina spomaliť v konsolidačnom úsilí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["liste", "Pravda"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/rehn/documents/letter_on_investment_clause_en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/289950-vlada-pribrzdi-setrenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:05.874321+00:00"}
{"id": "vr26532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26532", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Štatistické informácie, ktoré hovoria o tom, že v malom Katare zomrie každý rok okolo 600 zahraničných pracovníkov, dokazujú, že pracovné podmienky cudzincov prichádzajúcich najmä z Indie, Nepálu, Bangladéša či Pakistanu sú katastrofálne.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška rekapituluje informácie, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom návrhu uznesenia ku ktorému sa vzťahuje jeho príspevok. Citované údaje možno potvrdiť aj na základe ďalších dostupných zdrojov. V roku 2013 na túto problematiku upozorňovala mimovládna organizácia Amnesty International a tiež viaceré svetové či slovenské médiá. O zlých pracovných podmienkach v Katare písala Amnesty International viacero článkov , a tiež podrobnejšiu štúdiu . Portál sme.sk napísal, že v Katare je kvôli majstrovstvám sveta vo futbale množstvo robotníkov, z ktorých až 90% tvoria cudzinci. Podľa portálu theguardian.com , Nepálci tvoria 40% týchto cudzincov. Denník Guardian ďalej informoval o tom, že v priebehu dvoch letných mesiacov zomrelo 44 nepálskych robotníkov, pričom podľa ich vlastnej investigatívnej reportáže, zomrie denne v Katare jeden nepálsky pracovník. Guardian cituje Medzinárodnú odborovú konfederáciu (International Trade Union Confederation), podľa ktorej môže v Katare ročne zomrieť pre zlé pracovné podmienky až 600 ľudí . Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška rekapituluje informácie, ktoré sú už obsiahnuté v samotnom návrhu uznesenia ku ktorému sa vzťahuje jeho príspevok. Citované údaje možno potvrdiť aj na základe ďalších dostupných zdrojov. V roku 2013 na túto problematiku upozorňovala mimovládna organizácia Amnesty International a tiež viaceré svetové či slovenské médiá. O zlých pracovných podmienkach v Katare písala Amnesty International viacero článkov , a tiež podrobnejšiu štúdiu . Portál sme.sk napísal, že v Katare je kvôli majstrovstvám sveta vo futbale množstvo robotníkov, z ktorých až 90% tvoria cudzinci. Podľa portálu theguardian.com , Nepálci tvoria 40% týchto cudzincov. Denník Guardian ďalej informoval o tom, že v priebehu dvoch letných mesiacov zomrelo 44 nepálskych robotníkov, pričom podľa ich vlastnej investigatívnej reportáže, zomrie denne v Katare jeden nepálsky pracovník. Guardian cituje Medzinárodnú odborovú konfederáciu (International Trade Union Confederation), podľa ktorej môže v Katare ročne zomrieť pre zlé pracovné podmienky až 600 ľudí . Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu uznesenia", "článkov", "štúdiu", "sme.sk", "theguardian.com", "cituje"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=MOTION&reference=P7-RC-2013-0498&language=SK", "http://www.amnesty.org/en/region/qatar", "http://www.amnesty.org/en/library/asset/MDE22/010/2013/en/ca15040d-290e-4292-8616-d7f845beed7e/mde220102013en.pdf", "http://www.sme.sk/c/6949790/pri-stavbe-stadionov-pre-futbalove-ms-v-katare-zomieraju-nepalski-otroci.html", "http://www.theguardian.com/world/2013/sep/25/revealed-qatars-world-cup-slaves", "http://www.theguardian.com/global-development/2013/sep/26/qatar-world-cup-migrant-workers-dead"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:43.888450+00:00"}
{"id": "vr31119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31119", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Prečo je dôležité, aby generálny prokurátor bol vymenovaný? Napríklad pre to, že v jednej z káuz bývalej vládnej koalície megakáuz v Nástenkovom tendri, bolo podané obvinenie zo strany ministerstva vnútra a vyšetrovateľov, voči poslancovi súčasnému, za Slovenskú národnú stranu a bývalému ministrovi a prokuratúra to blokuje.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME 9. marca 2011 informoval o kauze, ktorá sa dotýkala verejného obstarávania a verejnej dražby: \"V tendri za 3,6 miliardy korún mal byť bývalý minister výstavby Štefanov hlavným organizátorom toho, že protizákonne uspel vopred dohodnutý uchádzač, konzorcium firiem Avocat a Zamedia.\" Priebeh tohto nástenkového tendra zverejnilo aj sme.sk : Ministerstvo výstavby v máji 2007 vyhlásilo tender za 3,6 miliardy korún na propagáciu eurofondov a právne služby iba na nástenke. Vyhralo konzorcium firiem Avocat a Zamedia. Išlo o jediného uchádzača, ktorý sa do súťaže prihlásil. Na konci roku 2008 sa o tento prípad začali zaujímať médiá a zverejnili, že tender bol vyhlásený iba na nástenke. Pri niektorých faktúrach, ktoré ministerstvo zaplatilo išlo až o stopercentne predražené sumy. Tender začal preverovať Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v apríli 2009 skonštatoval, že v tendri bol porušený zákon. SME uvádza , že: \" Premiér Robert Fico sa po oboznámení s výsledkami kontroly rozhodol odvolať ministra výstavby Mariána Janušeka z funkcie. V tom čase už tender hradený z eurofondov skúmala aj Európska komisia. Fico síce odvolal Janušeka, ale súhlasil s tým, že ho nahradí Igor Štefanov, ktorý celý tender pripravoval. Fico to odôvodňoval tým, že za kauzu je politicky zodpovedný minister, nie úradník, ktorý ho pripravoval.\" V apríli 2009 boli tieto zmluvy zrušené a následne v septembri polícii v tejto veci začala oficiálne trestné stíhanie. Po druhej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (marec 2010 pozn.) Fico odvolal aj Štefanova. Podľa SME v marci 2010: \" Polícia rozhodla o obvinení konkrétnych páchateľov. Urobila tak aj na základe znaleckého posudku, ktorý skúmal počítače jednotlivých úradníkov. Prokuratúra teraz rozhodne, či podá do parlamentu návrh na zbavenie imunity Igora Štefanova.\" Generálna prokuratúra zatiaľ nepodala návrh na zbavenie imunity Štefanova, čo potvrdil aj Daniel Lipšic pre bratislava.sk . a zároveň dodal: \"Už som viackrát povedal, že je neprijateľné, aby sme na Slovensku mali triedu ľudí, ktorí stoja nad zákonom a ktorí si vždy nájdu niekoho, kto ich v tom ich výlučnom postavení podporí. A dnes to, žiaľ, robí generálna prokuratúra.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME 9. marca 2011 informoval o kauze, ktorá sa dotýkala verejného obstarávania a verejnej dražby: \"V tendri za 3,6 miliardy korún mal byť bývalý minister výstavby Štefanov hlavným organizátorom toho, že protizákonne uspel vopred dohodnutý uchádzač, konzorcium firiem Avocat a Zamedia.\" Priebeh tohto nástenkového tendra zverejnilo aj sme.sk : Ministerstvo výstavby v máji 2007 vyhlásilo tender za 3,6 miliardy korún na propagáciu eurofondov a právne služby iba na nástenke. Vyhralo konzorcium firiem Avocat a Zamedia. Išlo o jediného uchádzača, ktorý sa do súťaže prihlásil. Na konci roku 2008 sa o tento prípad začali zaujímať médiá a zverejnili, že tender bol vyhlásený iba na nástenke. Pri niektorých faktúrach, ktoré ministerstvo zaplatilo išlo až o stopercentne predražené sumy. Tender začal preverovať Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v apríli 2009 skonštatoval, že v tendri bol porušený zákon. SME uvádza , že: \" Premiér Robert Fico sa po oboznámení s výsledkami kontroly rozhodol odvolať ministra výstavby Mariána Janušeka z funkcie. V tom čase už tender hradený z eurofondov skúmala aj Európska komisia. Fico síce odvolal Janušeka, ale súhlasil s tým, že ho nahradí Igor Štefanov, ktorý celý tender pripravoval. Fico to odôvodňoval tým, že za kauzu je politicky zodpovedný minister, nie úradník, ktorý ho pripravoval.\" V apríli 2009 boli tieto zmluvy zrušené a následne v septembri polícii v tejto veci začala oficiálne trestné stíhanie. Po druhej kontrole Najvyššieho kontrolného úradu (marec 2010 pozn.) Fico odvolal aj Štefanova. Podľa SME v marci 2010: \" Polícia rozhodla o obvinení konkrétnych páchateľov. Urobila tak aj na základe znaleckého posudku, ktorý skúmal počítače jednotlivých úradníkov. Prokuratúra teraz rozhodne, či podá do parlamentu návrh na zbavenie imunity Igora Štefanova.\" Generálna prokuratúra zatiaľ nepodala návrh na zbavenie imunity Štefanova, čo potvrdil aj Daniel Lipšic pre bratislava.sk . a zároveň dodal: \"Už som viackrát povedal, že je neprijateľné, aby sme na Slovensku mali triedu ľudí, ktorí stoja nad zákonom a ktorí si vždy nájdu niekoho, kto ich v tom ich výlučnom postavení podporí. A dnes to, žiaľ, robí generálna prokuratúra.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "sme.sk", "uvádza", "Podľa SME", "bratislava.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://www.sme.sk/c/5799170/stefanovovi-beru-imunitu.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11029316#mesg5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:29.513726+00:00"}
{"id": "vr29223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29223", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No nie je to v poriadku, pretože stručne k tej daňovej prognóze, ktorá bola zverejnená výborom pre daňové prognózy, hovoríme tam o nejakom ekonomickom raste približne okolo 3 % v tomto roku.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy Výboru pre daňové prognózy Ministerstva financií (.pdf, Komentár, s.4) sa očakáva nárast ekonomiky o 2,9%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Výboru pre daňové prognózy Ministerstva financií (.pdf, Komentár, s.4) sa očakáva nárast ekonomiky o 2,9%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:14.335769+00:00"}
{"id": "vr26656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26656", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...pre to porozumenie pomerom na Ukrajine, je pozrieť si volebnú mapu Ukrajiny, v podstate že kde sú voliči Strany regiónov a Viktora Janukovyča a kde sú voliči povedzme ešte Júlie Tymošenkovej a súčasnej opozície. No tak jasne je tá Ukrajina rozdelená na tú východnú časť, aj viac rusky hovoriacu a tú západnú časť, ktorá, kde sú aj tie túžby pričleniť sa k západnej Európe silnejšie.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na volebnej mape Ukrajiny je zreteľne vidieť, že voliči Janukovyča (Strana Regiónov - Party of Regions) sú zastúpení predovšetkým na východe Ukrajiny (modrá). Výnimkou je najzápadnejší cíp krajiny. Voliči opozície - strana Vlasť ( Fatherland ) a strany Sloboda ( Freedom ) sa nachádzajú z väčšej časti na západnej strane. Ďalšia významná opozičná strana V. Klička UDAR , nie je v infografike. Na východe a juhu krajiny sa hovorí zväčša po rusky. Vzhľadom na to, že západ krajiny volí proeurópsku opozíciu (východ naopak Janukovičovú stranu), možno hodnotiť pravdivo aj časť výroku, že západ Ukrajiny sa viac chce pričleniť k EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na volebnej mape Ukrajiny je zreteľne vidieť, že voliči Janukovyča (Strana Regiónov - Party of Regions) sú zastúpení predovšetkým na východe Ukrajiny (modrá). Výnimkou je najzápadnejší cíp krajiny. Voliči opozície - strana Vlasť ( Fatherland ) a strany Sloboda ( Freedom ) sa nachádzajú z väčšej časti na západnej strane. Ďalšia významná opozičná strana V. Klička UDAR , nie je v infografike. Na východe a juhu krajiny sa hovorí zväčša po rusky. Vzhľadom na to, že západ krajiny volí proeurópsku opozíciu (východ naopak Janukovičovú stranu), možno hodnotiť pravdivo aj časť výroku, že západ Ukrajiny sa viac chce pričleniť k EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["mape", "Fatherland", "Freedom", "UDAR", "krajiny"], "url": ["http://welections.wordpress.com/2012/11/04/ukraine-2012/", "http://en.wikipedia.org/wiki/All-Ukrainian_Union_%22Fatherland%22", "http://en.wikipedia.org/wiki/Svoboda_(political_party)", "http://en.wikipedia.org/wiki/Ukrainian_Democratic_Alliance_for_Reform", "http://en.wikipedia.org/wiki/Ukraine#Language"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:30.191935+00:00"}
{"id": "vr16153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16153", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda tiež zvýši materské ...", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento sľub hodnotíme ako splnený, pretože novelizácia zákona o sociálnom poistení prebehla.", "analysis_paragraphs": ["Tento sľub hodnotíme ako splnený, pretože novelizácia zákona o sociálnom poistení prebehla."], "analysis_date": "2017-04-23", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "materského", "1260 eur", "zvýši", "zákona", "Rodičovský príspevok"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170401", "http://www.socpoist.sk/materske/1293s", "http://tehotenstvo.rodinka.sk/prirucka-pre-rodica/rodicovsky-prispevok-a-davky-rod/zmeny-v-materskych-a-rodicovskych-prispevkoch-v-roku-2017/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427947-od-zaciatku-maja-sa-zvysuje-materska-davka-aj-rodicovsky-prispevok/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/86/20170501.html", "http://www.ta3.com/clanok/1102262/rodicovsky-prispevok-od-maja-vzrastie-tri-roky-sa-nezvysoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:16.266068+00:00"}
{"id": "vr33377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33377", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My tvrdíme, že vaša alternatíva, o ktorej ste hovorili veľmi otvorene viacerí, bola len alternatíva zvýšenia DPH...  Ale veď povedal pán Mikloš a povedal aj ďalší predstaviteľ opozície.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Róberta Fica sme už viackrát overovali, naposledy 10.2. 2013 v relácii O 5 minút 12 . Výrok opäť hodnotíme ako zavádzajúci, pretože napriek tomu, že pravicoví politici pripúšťali zvyšovanie daní a DPH ako jednu z variant v prípade nutnosti, nikdy sme nenašli žiadnu správu kde by predstaviteľ opozície otvorene pred voľbami povedal, že DPH sa budú zvyšovať, tak ako to opakovane tvrdí premiér.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Róberta Fica sme už viackrát overovali, naposledy 10.2. 2013 v relácii O 5 minút 12 . Výrok opäť hodnotíme ako zavádzajúci, pretože napriek tomu, že pravicoví politici pripúšťali zvyšovanie daní a DPH ako jednu z variant v prípade nutnosti, nikdy sme nenašli žiadnu správu kde by predstaviteľ opozície otvorene pred voľbami povedal, že DPH sa budú zvyšovať, tak ako to opakovane tvrdí premiér."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "SME", "Mikloša"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://ekonomika.sme.sk/c/6274704/sdku-pripusta-vyssiu-dph-navrat-k-19-dani-podla-smeru-nebude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174311-miklos-zvyste-dane-fico-zrusime-rovnu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:21.448132+00:00"}
{"id": "49482", "numeric_id": 49482, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49482", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A dnes zbrane zo Slovenska rovnako idú na Ukrajinu v rozpore s tým, čo tu Fico s Pellegrinim sľubovali pred voľbami, alebo aj Danko. A Ukrajina platí priamo tým firmám, ktoré tie zbrane na Ukrajinu vyvážajú, čiže zo Slovenska zbrane náboje naďalej prúdia na Ukrajinu, len vtedy to boli teda naše staré zásoby, veľakrát také, že boli kvázi pred zárukou trvanlivosti a odišli vlastne stariny na Ukrajinu. A dostali sme za to zaplatené, dnes idú nové zbrane.", "statement_date": "2024-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred voľbami sa koaliční lídri na čele s Robertom Ficom vyjadrovali k dodávkam zbraní skôr odmietavo. Po voľbách však vládna koalícia zaujala postoj, že komerčným dodávkam zbraní na Ukrajinu brániť nebude. Slovenské zbrojovky tak môžu naďalej pokračovať v dodávkach nových zbraní na Ukrajinu. Za predchádzajúcej vlády pritom na Ukrajinu prúdila vojenská pomoc aj zo skladov slovenskej armády. Išlo najmä o vojenskú techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRobert Fico pred voľbami v septembri 2023 zaujal kritický postoj k posielaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Na sneme Smeru-SD ešte v novembri 2022 oznámil svoj zámer ukončiť vojenskú pomoc. Fico prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak podporí len humanitárnu pomoc a nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .\n\nPredseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. V relácii Na hrane ešte v marci 2022 povedal , že Slovensko nesmie dodávať zbrane na Ukrajinu. Aj na priamu otázku tesne pred voľbami odpovedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, tie však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj . Výrobu ďalších 16 húfnic následne financovali Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.\n\nPredseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini sa pred voľbami vyjadroval , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože už toho veľa nemá. Na druhú stranu označil Ruskú agresiu na Ukrajine za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporoval komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu,“ povedal predseda strany Hlas.\n\nPo voľbách sa postoj koalície najviac priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu. Predseda SNS Andrej Danko síce trval na stanovisku, že okrem vojenskej pomoci by zastavil aj súkromné objednávky vojenskej techniky. Róbert Fico však svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.\n\nTieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.\n\nFico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.\n\n„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.\n\nZa toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.\n\nZ dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29.\n\nSlovensko dostalo za pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja či viaceré kompenzácie od našich spojencov.\n\nV prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Systém S-300 nemal od roku 1991, slovenskí technici naň nemali dostatok náhradných dielov a systém by bol v prípade potreby schopný prevádzky len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.\n\nZ jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť . Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu , a preto výcvik nových pilotov neprebiehal.", "analysis_paragraphs": ["Pred voľbami sa koaliční lídri na čele s Robertom Ficom vyjadrovali k dodávkam zbraní skôr odmietavo. Po voľbách však vládna koalícia zaujala postoj, že komerčným dodávkam zbraní na Ukrajinu brániť nebude. Slovenské zbrojovky tak môžu naďalej pokračovať v dodávkach nových zbraní na Ukrajinu. Za predchádzajúcej vlády pritom na Ukrajinu prúdila vojenská pomoc aj zo skladov slovenskej armády. Išlo najmä o vojenskú techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "Robert Fico pred voľbami v septembri 2023 zaujal kritický postoj k posielaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Na sneme Smeru-SD ešte v novembri 2022 oznámil svoj zámer ukončiť vojenskú pomoc. Fico prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak podporí len humanitárnu pomoc a nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .", "Predseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. V relácii Na hrane ešte v marci 2022 povedal , že Slovensko nesmie dodávať zbrane na Ukrajinu. Aj na priamu otázku tesne pred voľbami odpovedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, tie však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj . Výrobu ďalších 16 húfnic následne financovali Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur.", "Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini sa pred voľbami vyjadroval , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože už toho veľa nemá. Na druhú stranu označil Ruskú agresiu na Ukrajine za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporoval komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu,“ povedal predseda strany Hlas.", "Po voľbách sa postoj koalície najviac priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu. Predseda SNS Andrej Danko síce trval na stanovisku, že okrem vojenskej pomoci by zastavil aj súkromné objednávky vojenskej techniky. Róbert Fico však svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.", "Tieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.", "Fico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.", "„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.", "Za toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.", "Z dát Úradu vlády vyplýva, že od februára 2022 Slovensko poskytlo Ukrajine pomoc vo výške približne 671 miliónov eur. Najvýznamnejšiu časť tejto pomoci tvorili systém PVO S-300 a stíhačky MiG-29.", "Slovensko dostalo za pomoc Ukrajine refundácie z Európskeho mierového nástroja či viaceré kompenzácie od našich spojencov.", "V prípade dvoch najväčších položiek pomoci Ukrajine išlo navyše o techniku na konci životnosti a bez perspektívy do budúcnosti. Systém S-300 nemal od roku 1991, slovenskí technici naň nemali dostatok náhradných dielov a systém by bol v prípade potreby schopný prevádzky len niekoľko mesiacov, ak nie týždňov.", "Z jedenástich dostupných stíhačiek typu MiG-29 v slovenskej armáde boli k decembru 2022 plne letu schopné iba štyri. Kvôli vojne na Ukrajine vznikol problém s dodávkami náhradných dielov, čím bola ich oprava znemožnená. Zároveň odišli aj ruskí technici , ktorí sa starali o ich údržbu. V reakcii na to sa ministerstvo obrany rozhodlo stíhačky v auguste 2022 uzemniť . Prevádzka ruských stíhačiek MiG-29 v slovenských ozbrojených silách bola už aj predchádzajúcimi vládami považovaná za neperspektívnu , a preto výcvik nových pilotov neprebiehal."], "analysis_date": "2024-03-19", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "viackrát", "zopakoval", "povedal", "odpovedal", "komerčný predaj", "vyčlenili", "vyjadroval", "trval", "upresnil", "oznámil", "záveroch", "dokumente", "schválený", "kritizoval", "dát Úradu vlády", "kompenzácie", "nemal", "nemali", "MiG-29", "problém", "ruskí technici", "uzemniť", "neperspektívnu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/w1PQrMT/fico-na-sneme-predstavil-plany-smeru-vyhrat-volby-zrusit-dohodu-s-usa-a-ukrajine-uz-nedat-ani-naboj/", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/robert-fico-smer-rozhovor-ukrajina-slovensko-volby_2308211607_epo", "https://www.postoj.sk/127634/ani-naboj-ukrajine-vyhlasuje-fico-no-vojna-je-sanca-pre-nase-zbrojarstvo", "https://sita.sk/danko-chce-nechat-cely-konflikt-na-rusov-a-ukrajincov-suhlasi-s-orbanom-a-zbrane-by-im-neposielal/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/a-danko-ak-mi-narod-da-doveru-budem-zanho-bojovat-ako-orban-za-madarov-rozhovor/", "https://www.mosr.sk/51566-sk/kontrakt-na-hufnice-zuzana-2-pre-ukrajinu-je-podpisany/", "https://www.trend.sk/spravy/slovensku-ma-vyrobit-pre-ukrajinu-16-hufnic-zuzana-2", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-je-prilezitostou-pre-slovensky-zbrojarsky-priemysel-tvrdi-pellegrini-a-suhlasi-s-nim-aj-kollar/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685679-zastavenie-dodavok-zbrani-na-ukrajinu-danko-nepocital-s-prepustanim-a-medzinarodnymi-zmluvami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687452-fico-vlada-nebude-branit-podnikom-vo-vyrobe-a-dodavkach-zbrani/", "https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-vojenska-pomoc-ukrajine-od-fir/752496-clanok.html", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/3653549/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/865095-andrej-danko-sa-pustil-do-fica-za-jeho-hlasovanie-na-summite-eu-skritizoval-aj-ministrov-hlasu", "https://www.aktuality.sk/clanok/z2zbe9Q/slovensko-uz-poslalo-na-ukrajinu-vojensku-pomoc-za-vyse-670-milionov-pozrite-si-kolko-co-stalo/", "https://cedmohub.eu/sk/vojenska-pomoc-ukrajine-nesla-na-ukor-zivotnej-urovne-slovenskych-obcanov/", "https://dennikn.sk/minuta/2804847/", "https://cedmohub.eu/sk/vojenska-pomoc-ukrajine-nesla-na-ukor-zivotnej-urovne-slovenskych-obcanov/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/slovensko-posle-ukrajine-stihacky-mig-29/", "https://www.noviny.sk/slovensko/696729-koniec-migov-na-slovensku-privitame-stihacky-f-16", "https://www.aktuality.sk/clanok/ybHFIWG/je-rozhodnute-slovensko-da-ukrajine-svoje-stihacky-mig-29/", "https://www.mosr.sk/51890-sk/slovensko-sa-symbolicky-rozlucilo-so-stihackami-mikojan-gurevic-mig-29/", "https://dennikn.sk/2830688/slovenskej-armade-zostalo-uz-len-sest-pilotov-migov-tvrdi-ministerstvo-je-ich-menej-nez-stihaciek/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:51.307451+00:00"}
{"id": "48106", "numeric_id": 48106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48106", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Ministra zdravotníctva som opakovane vyzýval, aby odmeňovanie zdravotníkov riešil, pretože o lekárov a sestry bojujú všetky krajiny v Európe. Minister však neurobil nič.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši už v minulosti vyzýval , aby ministerstvo zdravotníctva odmenilo zdravotníkov, nielen na covidových oddeleniach. V auguste 2020 upozorňoval na nárast platov zdravotníkov vo zahraničí: „Kdekoľvek si na akýchkoľvek pracovných portáloch nájdete ponuky do rozličných nemocníc alebo súkromných kliník v celej Európe, naozaj sú to platy, ktoré sú výrazne vyššie ako u nás.”\n\nAko ukazuje portál Politico, odliv zdravotníkov zo Slovenska do iných krajín Európy je dlhodobý problém. Z približne 15 000 lekárov, ktorí ordinovali na Slovensku v roku 2004, sa za obdobie 12 rokov hlásilo do zahraničia 3 800 doktorov. Najčastejšími krajinami mali byť podľa štatistík Európskej komisie Česko, Nemecko a Veľká Británia.\n\nNa odchode zdravotníckeho personálu do zahraničia sa podpísala aj pandémia . Od začiatku roka do augusta opustilo zdravotnícky systém viac ako 1000 zdravotných sestier. Sestry majú dávať prednosť pozíciám v Česku, v Maďarsku, či v Poľsku.\n\nNedostatok lekárov a zdravotníkov bol je v Európe problém už pred pandémiou. Počet zdravotných sestier od začiatku pandémie klesá aj v Nemecku , lekári im chýbali čoraz viac už v minulosti. Rakúsko v roku 2021 zjednodušilo prístup na pracovný trh zahraničným zdravotným sestrám. Francúzsko v októbri 2020 zvyšovalo financovanie pre verejné nemocnice, aby zabránilo nedostatku zdravotníckeho personálu .\n\nSúčasný minister zdravotníctva komunikuje so zdravotníckymi zväzmi ( pdf , s. 5). Podľa hovorkyne MZ SR chystá ministerstvo valorizáciu platov zdravotníkov. 14. októbra ohlásil Lengvarský zvýšenie platov zdravotníkov a zadanie analýzy platov zdravotníkov v okolitých štátoch, na základe ktorej plánuje rokovať s premiérom a ministrom financií, analýza však zatiaľ zverejnená nebola. Podľa bývalého šéfa Inštitútu zdravotníckej politiky Martina Smatanu však rozpočte na rok 2022 nie sú alokované zdroje na skokové navýšenie miezd zdravotníkov.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši už v minulosti vyzýval , aby ministerstvo zdravotníctva odmenilo zdravotníkov, nielen na covidových oddeleniach. V auguste 2020 upozorňoval na nárast platov zdravotníkov vo zahraničí: „Kdekoľvek si na akýchkoľvek pracovných portáloch nájdete ponuky do rozličných nemocníc alebo súkromných kliník v celej Európe, naozaj sú to platy, ktoré sú výrazne vyššie ako u nás.”", "Ako ukazuje portál Politico, odliv zdravotníkov zo Slovenska do iných krajín Európy je dlhodobý problém. Z približne 15 000 lekárov, ktorí ordinovali na Slovensku v roku 2004, sa za obdobie 12 rokov hlásilo do zahraničia 3 800 doktorov. Najčastejšími krajinami mali byť podľa štatistík Európskej komisie Česko, Nemecko a Veľká Británia.", "Na odchode zdravotníckeho personálu do zahraničia sa podpísala aj pandémia . Od začiatku roka do augusta opustilo zdravotnícky systém viac ako 1000 zdravotných sestier. Sestry majú dávať prednosť pozíciám v Česku, v Maďarsku, či v Poľsku.", "Nedostatok lekárov a zdravotníkov bol je v Európe problém už pred pandémiou. Počet zdravotných sestier od začiatku pandémie klesá aj v Nemecku , lekári im chýbali čoraz viac už v minulosti. Rakúsko v roku 2021 zjednodušilo prístup na pracovný trh zahraničným zdravotným sestrám. Francúzsko v októbri 2020 zvyšovalo financovanie pre verejné nemocnice, aby zabránilo nedostatku zdravotníckeho personálu .", "Súčasný minister zdravotníctva komunikuje so zdravotníckymi zväzmi ( pdf , s. 5). Podľa hovorkyne MZ SR chystá ministerstvo valorizáciu platov zdravotníkov. 14. októbra ohlásil Lengvarský zvýšenie platov zdravotníkov a zadanie analýzy platov zdravotníkov v okolitých štátoch, na základe ktorej plánuje rokovať s premiérom a ministrom financií, analýza však zatiaľ zverejnená nebola. Podľa bývalého šéfa Inštitútu zdravotníckej politiky Martina Smatanu však rozpočte na rok 2022 nie sú alokované zdroje na skokové navýšenie miezd zdravotníkov."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["vyzýval", "dlhodobý", "pandémia", "Nedostatok lekárov", "Nemecku", "chýbali", "zjednodušilo", "nedostatku zdravotníckeho personálu", "pdf", "valorizáciu", "ohlásil", "nie sú"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/593839-slovensku-hrozi-ze-odidu-dalsi-zdravotnici-okolite-staty-tym-svojim-zdvihli-mzdy-u-nas-im-dali-priplatok-sedem-eur", "https://www.politico.eu/article/doctors-nurses-migration-health-care-crisis-workers-follow-the-money-european-commission-data/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/08/okolite-staty-platy-zdravotnikom-zvysuju-slovenske-ministerstvo-o-nich-rokuje/", "https://www.europeandatajournalism.eu/eng/News/Data-news/Europe-has-a-shortage-of-doctors", "https://www.iamexpat.de/expat-info/german-expat-news/number-nurses-germany-has-fallen-drastically-beginning-pandemic", "https://www.iamexpat.de/expat-info/german-expat-news/thousands-doctor-vacancies-germany-remained-unfilled-2019", "https://www.thelocal.at/20210420/austria-to-remove-legal-barriers-for-foreign-nurses/", "https://www.france24.com/en/tv-shows/business-daily/20201020-amid-crisis-french-state-hopes-pay-hikes-will-help-recruit-hospital-staff", "https://lekom.sk/files/2/Medikom/SLK%2003_2021.pdf", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/deklaracie-o-nadcasoch-podpisala-vacsina-nemocnicnych-lekarov-su-pripraveni-aj-na-vypovede/", "https://www.aktuality.sk/clanok/24xqg35/minister-lengvarsky-avizuje-zvysenie-platov-zdravotnikov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/604211-zvysia-platy-zdravotnikom-rozpocet-s-tym-nerata/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:06.964190+00:00"}
{"id": "vr18163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18163", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Ona (Denisa Saková, pozn.) hneď od začiatku niekoľkokrát odmietla odpovedať novinárom, keď pýtali si ten zoznam tých cestujúcich na palube (lietadla, kde údajne sedel unesený Vietnamec, pozn.).", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zoznam cestujúcich na palube vládneho špeciálu prevážajúceho vietnamskú delegáciu nebol oficiálnymi orgánmi zatiaľ zverejnený. Infožiadosti médií, ktoré žiadali od ministerstva údaje o zapožičiavaní vládneho špeciálu alebo o osobách na letke, ktorá sa podľa predpokladov podieľal na únose vietnamského občana, nebolo kvôli rôznym dôvodom vyhovené. O tom, že by ministerka odmietla odpovedať na otázky novinárov ohľadom zoznamu pasažierov sa nám nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ešte začiatkom máji 2018, kedy vypukla kauza únosu vietnamského občana, Denník N priniesol informáciu, že ministerstvo vnútra odmietlo zverejniť zoznam pasažierov s odvolaním sa na medzinárodné vyšetrovanie vedené Nemeckom. Následne denník požiadal na základe infozákona Ministerstvo vnútra SR o podrobné údaje o zapožičiavaní vládneho špeciálu. Táto žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že ministerstvo nemá čas ani kapacitu na vypracovanie takéhoto zoznamu. Ministerstvo taktiež odmietlo odpovedať na otázku Denníka N, či bol na palube lietadla aj exminister Kaliňák. V máji 2018 žiadal o zápisník letov štátnej letky a zoznam subjektov, ktorým bola zapožičaná, aj Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Inštitút od ministerstva dostal zoznam subjektov, ktorým špeciálom v rokoch 2015 až 2017 letku sprístupnili. Nešlo však o konkrétne zoznamy cestujúcich na palube, tie ani požadované neboli. K zoznamu cestujúcich na palube lietadla sa neoficiálnym spôsobom dostali Hospodárske noviny a Aktuality . Napriek tomu, že zoznam nikdy nebol zverejnený, ministerka Saková a aj premiér Pellegrini tvrdili , že na zozname nefigurovalo meno uneseného vietnamského občana. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zoznam cestujúcich na palube vládneho špeciálu prevážajúceho vietnamskú delegáciu nebol oficiálnymi orgánmi zatiaľ zverejnený. Infožiadosti médií, ktoré žiadali od ministerstva údaje o zapožičiavaní vládneho špeciálu alebo o osobách na letke, ktorá sa podľa predpokladov podieľal na únose vietnamského občana, nebolo kvôli rôznym dôvodom vyhovené. O tom, že by ministerka odmietla odpovedať na otázky novinárov ohľadom zoznamu pasažierov sa nám nepodarilo nájsť žiadne relevantné informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ešte začiatkom máji 2018, kedy vypukla kauza únosu vietnamského občana, Denník N priniesol informáciu, že ministerstvo vnútra odmietlo zverejniť zoznam pasažierov s odvolaním sa na medzinárodné vyšetrovanie vedené Nemeckom. Následne denník požiadal na základe infozákona Ministerstvo vnútra SR o podrobné údaje o zapožičiavaní vládneho špeciálu. Táto žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že ministerstvo nemá čas ani kapacitu na vypracovanie takéhoto zoznamu. Ministerstvo taktiež odmietlo odpovedať na otázku Denníka N, či bol na palube lietadla aj exminister Kaliňák. V máji 2018 žiadal o zápisník letov štátnej letky a zoznam subjektov, ktorým bola zapožičaná, aj Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Inštitút od ministerstva dostal zoznam subjektov, ktorým špeciálom v rokoch 2015 až 2017 letku sprístupnili. Nešlo však o konkrétne zoznamy cestujúcich na palube, tie ani požadované neboli. K zoznamu cestujúcich na palube lietadla sa neoficiálnym spôsobom dostali Hospodárske noviny a Aktuality . Napriek tomu, že zoznam nikdy nebol zverejnený, ministerka Saková a aj premiér Pellegrini tvrdili , že na zozname nefigurovalo meno uneseného vietnamského občana. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["priniesol", "požiadal", "zamietnutá", "Inštitút", "Hospodárske", "Aktuality", "tvrdili"], "url": ["https://dennikn.sk/1112000/ministerstvo-vnutra-taji-informacie-o-unose-vietnamca-zistit-ich-vie-okamzite/?ref=list", "https://dennikn.sk/1139290/poliaci-boli-presvedceni-ze-v-lietadle-s-vietnamskou-delegaciou-obvinovanou-z-unosu-je-aj-kalinak/", "https://dennikn.sk/1149453/to-ze-sme-pozicali-letecky-special-vietnamu-bola-vynimocna-udalost/", "https://dennikn.sk/1149453/to-ze-sme-pozicali-letecky-special-vietnamu-bola-vynimocna-udalost/", "https://slovensko.hnonline.sk/1742986-zoznam-cestujucich-ukazuje-na-vietnamcov", "https://www.aktuality.sk/clanok/594476/kauza-unos-vietnamca-poliaci-si-mysleli-ze-v-lietadle-sedi-kalinak/", "https://dennikn.sk/1139290/poliaci-boli-presvedceni-ze-v-lietadle-s-vietnamskou-delegaciou-obvinovanou-z-unosu-je-aj-kalinak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:49.680170+00:00"}
{"id": "vr26648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26648", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "A skutočne napríklad tá donecká časť, ľudia z Donecka, ktorí tvoria v podstate tých mocných v rámci Janukovyčového režimu, boli označení napríklad americkým diplomatom za akúsi kombináciu mafiánov proste a oligarchov.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že americký velvyslanec oznacil Stranu Regiónov V. Janukovyca za doneckých gangstrov a oligarchov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vladimír Horbulin - ukrajinský politický stratég a bývalý prezidentský poradca, povedal v roku 2006 americkému velvyslancovi pre Ukrajinu, že Strana regiónov, ktorá je z velkej casti financovaná miliardárom Rinatom Achmetovom, sa skladá z “cistých zlocincov” a “kriminálnych a anti-demokratických osôb.” Táto informácia sa nachídzala v diplomatickej korešpondencii zverejnenej portálom Wikileaks . V americkej diplomatickej korešpondencii z 3. februára 2006 sa americký velvyslanec John Herbst vyjadruje o Achmetovovej Strane regiónov ako o “dlhodobom útocisku mafiánov a oligarchov v Donetsku” a nazýva Achmetova “krstným otcom” donetského klanu. Wikileaks , Kiev, 2006: \"As part of an effort to transform itself its image into that of a democratic political force, Ukraine's Party of Regions -- long a haven for Donetsk-based mobsters and oligarchs -- is in the midst of an \"extreme makeover.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že americký velvyslanec oznacil Stranu Regiónov V. Janukovyca za doneckých gangstrov a oligarchov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vladimír Horbulin - ukrajinský politický stratég a bývalý prezidentský poradca, povedal v roku 2006 americkému velvyslancovi pre Ukrajinu, že Strana regiónov, ktorá je z velkej casti financovaná miliardárom Rinatom Achmetovom, sa skladá z “cistých zlocincov” a “kriminálnych a anti-demokratických osôb.” Táto informácia sa nachídzala v diplomatickej korešpondencii zverejnenej portálom Wikileaks . V americkej diplomatickej korešpondencii z 3. februára 2006 sa americký velvyslanec John Herbst vyjadruje o Achmetovovej Strane regiónov ako o “dlhodobom útocisku mafiánov a oligarchov v Donetsku” a nazýva Achmetova “krstným otcom” donetského klanu. Wikileaks , Kiev, 2006: \"As part of an effort to transform itself its image into that of a democratic political force, Ukraine's Party of Regions -- long a haven for Donetsk-based mobsters and oligarchs -- is in the midst of an \"extreme makeover.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Vladimír Horbulin", "Wikileaks", "John Herbst", "Wikileaks"], "url": ["http://www.kyivpost.com/content/politics/horbulin-regions-criminals-121085.html", "http://wikileaks.org/", "http://www.kyivpost.com/content/business/wikileaks-nations-businessmen-tell-tales-on-each-o-112933.html", "http://wikileaks.org/cable/2006/02/06KIEV473.html#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:19.248156+00:00"}
{"id": "47371", "numeric_id": 47371, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47371", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Pozrieme si štát Izrael, ktorý je jedna z najzaočkovanejších krajín na svete, a nárast počtu covidov prípadov je enormný.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Izrael je síce jedna z najzaočkovanejších krajín, napriek tomu eviduje výrazný nárast nakazených koronvírusom - to je však len jedna časť pravdy. Dôvodom je nový variant vírusu delta, ktorý je infekčnejší než predošlé. Zároveň, krajina napriek vysokej zaočkovanosti stále nedosiahla kolektívnu imunitu potrebnú pre vrátenie sa k bežnému fungovaniu spoločnosti. Spojeniu zaočkovanosti a nárastu nakazených taktiež chýba informácia, že práve na príklade Izraela vidno funkčnosť vakcín, ktoré účinne chránia pred ťažkým priebehom ochorenia a hospitalizáciou. Keďže tvrdenie Ladislava Kamenického budí dojem, akoby očkovanie pri ochorení Covid-19 nepomáhalo alebo pomáhalo málo a vynecháva dôležitú informáciu o ochrane proti ťažkým priebehom, hodnotíme ho ako zavádzajúce. (Kamenický sa vo tvrdení ďalej pýta na potrebu očkovania ďalšími dávkami: „čiže ja sa pýtam, viete, tu by sme sa mali začať zaoberať alebo zamýšľali už aj nad tým, že keď teda koľko tých očkovaní si máme dať? 10, 20, aby sme boli akože ochránení? Lebo sú tu rôzne mutácie, je tu Delta variant, už sa hovorí o mí variante, na ktorého to očkovanie nefunguje, čiže koľko tých očkovaní si máme dať?“) K 5. septembru 2021 dostalo v Izraeli dve dávky registrovanej vakcíny proti ochoreniu Covid-19 približne 62 % populácie. Krajina tak patrí k medzi štáty s nadpriemernou mierou zaočkovanosti. Napriek tomu bol 7-dňový priemer počtu nakazených v čase výroku v Izraeli približne 9600 prípadov denne. Koncom minulého a začiatkom tohto roka dosahovali denné priemerné prírastky 8600 prípadov. Dôvodom vyšších čísel je delta variant koronavírusu, ktorý je infekčnejší než jeho predchodcovia. Ako uvádza portál euractiv , začiatkom júla 2021 bolo až 90 percent nových prípadov nákazy typu delta. Odvtedy sa tento podiel ešte zvýšil . To však nespochybňuje užitočnosť či funkčnosť vakcín. Správa izraelského Ministerstva zdravotníctva síce konštatuje nižšiu účinnosť vakcín podaných v klasickom dvoj-dávkovom režime voči variantu Delta. Vakcína od Pfizeru v tomto režime dosahovala mieru účinnej ochrany proti nákaze vo výške 64 % (o 30 percent menej než pri predošlých variantoch). S vakcínou je však stále výrazne menšia šanca, že sa človek nakazí a bude mať symptomatický priebeh choroby. 'Navyše, čísla z Izraela ukazujú , že nezaočkovaný majú šesťkrát vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie ako zaočkovaní. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje toto riziko pre nezaočkovaných až desaťnásobne vyššie. Navyše, Izrael začal očkovať svojich obyvateľov treťou tzv. „posilňujúcou“ dávkou vakcíny. Organizácia pre udržiavanie zdravia (angl. HMO) vo výsledkoch svojej štúdie uviedla, že je tretia dávka vakcíny umožňuje očkovanému dosiahnuť vyššiu mieru ochrany proti delta variantu. Zdravotnícke organizácie v Izraeli hodnotia podanie tretej dávky ako „účinný prostriedok na obmedzenie dopadov Delta variantu koronavírusu“ v tejto fáze pandémie.", "analysis_paragraphs": ["Izrael je síce jedna z najzaočkovanejších krajín, napriek tomu eviduje výrazný nárast nakazených koronvírusom - to je však len jedna časť pravdy. Dôvodom je nový variant vírusu delta, ktorý je infekčnejší než predošlé. Zároveň, krajina napriek vysokej zaočkovanosti stále nedosiahla kolektívnu imunitu potrebnú pre vrátenie sa k bežnému fungovaniu spoločnosti. Spojeniu zaočkovanosti a nárastu nakazených taktiež chýba informácia, že práve na príklade Izraela vidno funkčnosť vakcín, ktoré účinne chránia pred ťažkým priebehom ochorenia a hospitalizáciou. Keďže tvrdenie Ladislava Kamenického budí dojem, akoby očkovanie pri ochorení Covid-19 nepomáhalo alebo pomáhalo málo a vynecháva dôležitú informáciu o ochrane proti ťažkým priebehom, hodnotíme ho ako zavádzajúce. (Kamenický sa vo tvrdení ďalej pýta na potrebu očkovania ďalšími dávkami: „čiže ja sa pýtam, viete, tu by sme sa mali začať zaoberať alebo zamýšľali už aj nad tým, že keď teda koľko tých očkovaní si máme dať? 10, 20, aby sme boli akože ochránení? Lebo sú tu rôzne mutácie, je tu Delta variant, už sa hovorí o mí variante, na ktorého to očkovanie nefunguje, čiže koľko tých očkovaní si máme dať?“) K 5. septembru 2021 dostalo v Izraeli dve dávky registrovanej vakcíny proti ochoreniu Covid-19 približne 62 % populácie. Krajina tak patrí k medzi štáty s nadpriemernou mierou zaočkovanosti. Napriek tomu bol 7-dňový priemer počtu nakazených v čase výroku v Izraeli približne 9600 prípadov denne. Koncom minulého a začiatkom tohto roka dosahovali denné priemerné prírastky 8600 prípadov. Dôvodom vyšších čísel je delta variant koronavírusu, ktorý je infekčnejší než jeho predchodcovia. Ako uvádza portál euractiv , začiatkom júla 2021 bolo až 90 percent nových prípadov nákazy typu delta. Odvtedy sa tento podiel ešte zvýšil . To však nespochybňuje užitočnosť či funkčnosť vakcín. Správa izraelského Ministerstva zdravotníctva síce konštatuje nižšiu účinnosť vakcín podaných v klasickom dvoj-dávkovom režime voči variantu Delta. Vakcína od Pfizeru v tomto režime dosahovala mieru účinnej ochrany proti nákaze vo výške 64 % (o 30 percent menej než pri predošlých variantoch). S vakcínou je však stále výrazne menšia šanca, že sa človek nakazí a bude mať symptomatický priebeh choroby. 'Navyše, čísla z Izraela ukazujú , že nezaočkovaný majú šesťkrát vyššie riziko ťažkého priebehu ochorenia a hospitalizácie ako zaočkovaní. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb odhaduje toto riziko pre nezaočkovaných až desaťnásobne vyššie. Navyše, Izrael začal očkovať svojich obyvateľov treťou tzv. „posilňujúcou“ dávkou vakcíny. Organizácia pre udržiavanie zdravia (angl. HMO) vo výsledkoch svojej štúdie uviedla, že je tretia dávka vakcíny umožňuje očkovanému dosiahnuť vyššiu mieru ochrany proti delta variantu. Zdravotnícke organizácie v Izraeli hodnotia podanie tretej dávky ako „účinný prostriedok na obmedzenie dopadov Delta variantu koronavírusu“ v tejto fáze pandémie."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["62 %", "štáty", "9600", "8600", "euractiv", "zvýšil", "Správa", "menej", "ukazujú", "odhaduje", "štúdie", "hodnotia", "Delta"], "url": ["https://ourworldindata.org/grapher/share-people-fully-vaccinated-covid?time=2021-09-05&region=Asia&country=~ISR", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-05&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=ARE~PRT~QAT~ESP~SGP~URY~DNK~CHL~IRL~CAN~IND~USA~IDN~PAK~BRA~NGA~BGD~RUS~MEX~JPN~ETH~PHL~EGY~VNM~TUR~IRN~DEU~THA~GBR~FRA~TZA~ITA~ZAF~KEN~OWID_WRL~ISR~ISL~CHN~AUS~AUT", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-08-28..2021-09-04&facet=none&pickerSort=desc&pickerMetric=total_cases&hideControls=true&Metric=Confirmed+cases&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=false&Align+outbreaks=false&country=~ISR", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2020-12-29..2021-02-11&facet=none&pickerSort=desc&pickerMetric=total_cases&hideControls=true&Metric=Confirmed+cases&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=false&Align+outbreaks=false&country=~ISR", "https://www.euractiv.com/section/coronavirus/news/israel-changes-strategy-as-delta-variant-makes-90-of-the-cases/", "https://www.npr.org/sections/goatsandsoda/2021/08/20/1029628471/highly-vaccinated-israel-is-seeing-a-dramatic-surge-in-new-covid-cases-heres-why?t=1630987763232", "https://www.gov.il/en/departments/news/06072021-04", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://dennikn.sk/2504578/vakciny-funguju-aj-v-izraeli-riziko-zavazneho-priebehu-covidu-znizuju-u-osob-60-sestnasobne/", "https://context-cdn.washingtonpost.com/notes/prod/default/documents/54f57708-a529-4a33-9a44-b66d719070d9/note/753667d6-8c61-495f-b669-5308f2827155.?fbclid=IwAR0njPI3ix-K8iUfmuybXBkV4V251NZtlEV_rnTZekKtnaBg6IEvYIJ5YQ0", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/third-pfizer-dose-86-effective-over-60s-israeli-hmo-says-2021-08-18/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/third-pfizer-dose-86-effective-over-60s-israeli-hmo-says-2021-08-18/", "https://www.maccabi4u.co.il/1781-he/Maccabi.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:54.363813+00:00"}
{"id": "vr35511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35511", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak SaS neoprávnene používala moje meno, meno prezidenta, prakticky do všetkých schránok na Slovensku išli letáky, ktoré hovorili o našej účasti a my sme jasne deklarovali, že do referenda ako takého nejdeme.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe príspevku čitateľa v diskusii, podľa ktorého takýto leták dostal, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe príspevku čitateľa v diskusii, podľa ktorého takýto leták dostal, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:22.198928+00:00"}
{"id": "vr33279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33279", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Reálne predpokladám, že by sa veci mohli pozitívne začať uberať hlavne v roku 2014. Prečo, z akých dôvodov? No ubezpečuje ma v tom aj prognóza Európskej únie, ktorá vzišla minulý týždeň, ktorá predpokladá, že tento rok bude ešte zložitý ale v roku 2014 by sa tá pozícia Slovenskej republiky vrámci Európskej únie, eurozóny mala zlepšovať z hľadiska vývoja ekonomiky.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hospodárska prognóza Európskej únie na roky 2012-2014 bola zverejnená Komisiou 22. februára 2013.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárska prognóza Európskej únie na roky 2012-2014 bola zverejnená Komisiou 22. februára 2013."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zverejnená", "dokument", "Európskej únie"], "url": ["http://ec.europa.eu/news/economy/130222_sk.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf", "http://ec.europa.eu/news/economy/130222_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:36.925755+00:00"}
{"id": "vr17540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17540", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...pán prezident mal problém s Jožom Rážom.(...) určite nemá skúsenosti s bezpečnosťou, to by nebol až taký problém, jedine je problém, že bol prepojený na pána Kaliňáka.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Ráž bol nominovaný na post ministra vnútra počas tvorby vlády Petra Pellegriniho, potom ako podala demisiu predošlá vláda pod vedením Roberta Fica. Cieľom tejto nominácie bolo navrhnúť na túto pozíciu človeka ktorý nebol súčasťou strany Smer - SD. Prezident Andrej Kiska odmietol návrh vlády na základe informácie, že Jozef Ráž mal pravdepodobne kontakt s bývalým ministrom vnútra, Robertom Kaliňákom. Ešte v deň nominácie sa objavila na portále plusky fotografia z roku 2011 na ktorej sú spoločne obaja odfotený počas oslavy 40tich narodenín Roberta Kaliňáka. Taktiež Jozef Ráž priznal v rozhovore s Denníkom N, že sa poznajú vďaka motorkám. Andrej Kiska počas vyjadrenia , kde ohlásil, že odmietne návrh vlády, explicitne nepovedal ani jedno z mien, ale podotkol, že posledné čo potrebujeme je riešiť kto bol na koho oslave narodenín alebo na motorkách. Preto považujeme tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Ráž bol nominovaný na post ministra vnútra počas tvorby vlády Petra Pellegriniho, potom ako podala demisiu predošlá vláda pod vedením Roberta Fica. Cieľom tejto nominácie bolo navrhnúť na túto pozíciu človeka ktorý nebol súčasťou strany Smer - SD. Prezident Andrej Kiska odmietol návrh vlády na základe informácie, že Jozef Ráž mal pravdepodobne kontakt s bývalým ministrom vnútra, Robertom Kaliňákom. Ešte v deň nominácie sa objavila na portále plusky fotografia z roku 2011 na ktorej sú spoločne obaja odfotený počas oslavy 40tich narodenín Roberta Kaliňáka. Taktiež Jozef Ráž priznal v rozhovore s Denníkom N, že sa poznajú vďaka motorkám. Andrej Kiska počas vyjadrenia , kde ohlásil, že odmietne návrh vlády, explicitne nepovedal ani jedno z mien, ale podotkol, že posledné čo potrebujeme je riešiť kto bol na koho oslave narodenín alebo na motorkách. Preto považujeme tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["nominovaný", "objavila", "priznal", "vyjadrenia", "vymenoval"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/574062/kalinaka-ma-nahradit-jeho-znamy-syn-spevaka-joza-raza/", "https://www1.pluska.sk/gal/Spravy/Z-domova/Neuspesny-kandidat-ministra-vnutra-Jozef-Raz-mladsi-tesi-obrovskym-majetkom-TOTO-vas-odrovna?page=4", "https://dennikn.sk/1069144/kandidat-na-ministra-raz-robil-som-ochrankara-kalinaka-poznam-z-motoriek/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-nevymenuje-vladu-v-zlozeni-ktore-navrhol-pellegrini/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-vymenoval-novu-vladu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:38.549750+00:00"}
{"id": "vr28287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28287", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Našťastie sa mi v mestskom zastupiteľstve  podarilo presadiť, aby sa Bratislava prihlásila s týmto projektom (TEN-T, pozn.) do nového operačného programu na roky 2014-2020...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt TEN-T je projektom Európskej Únie, ktorého cieľom je vytvoriť lepšie vlakové prepojenie členských štátov EÚ. V súvislosti s Bratislavou sa tento projekt spomína od roku 2007, jeho realizácia však bola viackrát spochybnená a odložená . V Bratislave mal byť na tento projekt naviazaný i projekt regionálnej železničnej dopravy. Posledné informácie ohľadne projektu datujúce sa na august a november 2013 hovoria o tom, že projekt TEN-T bol ešte v roku 2012 zastavený na základe zistení vyplývajúcej zo štúdie realizovateľnosti tohto projektu v jeho terajšej podobe. Problémom bolo práve naviazanie projektu na projekt regionálnej železničnej dopravy v Bratislave a okolí a teda na trasy, ktoré neboli súčasťou projektu TEN-T a tým pádom by ich výstavba ani nebola preplatená EÚ. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že Bratislava je stále súčasťou plánov projektu TEN-T, nie však v navrhovanej podobe. Na obdobie 2014-2020 však ministerstvo dopravy plánuje náhradný projekt riešenia bratislavskej dopravnej situácie železničnou dopravou a \"projekt novej regionálnej stanice v tejto lokalite je zahrnutý aj v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020\" , nejedná sa však už o projekt TEN-T. Keďže projekt TEN-T bol na teraz zastavený, nemohol o ani Nesrovnal presadiť v mestskom zastupiteľstve pre obdobie 2014-2020. Je síce možné, že Nesrovnal hovorí o projekte regionálnej dopravy; v tomto prípade sa však už nejedná o projekt TEN-T. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt TEN-T je projektom Európskej Únie, ktorého cieľom je vytvoriť lepšie vlakové prepojenie členských štátov EÚ. V súvislosti s Bratislavou sa tento projekt spomína od roku 2007, jeho realizácia však bola viackrát spochybnená a odložená . V Bratislave mal byť na tento projekt naviazaný i projekt regionálnej železničnej dopravy. Posledné informácie ohľadne projektu datujúce sa na august a november 2013 hovoria o tom, že projekt TEN-T bol ešte v roku 2012 zastavený na základe zistení vyplývajúcej zo štúdie realizovateľnosti tohto projektu v jeho terajšej podobe. Problémom bolo práve naviazanie projektu na projekt regionálnej železničnej dopravy v Bratislave a okolí a teda na trasy, ktoré neboli súčasťou projektu TEN-T a tým pádom by ich výstavba ani nebola preplatená EÚ. Ministerstvo dopravy však tvrdí, že Bratislava je stále súčasťou plánov projektu TEN-T, nie však v navrhovanej podobe. Na obdobie 2014-2020 však ministerstvo dopravy plánuje náhradný projekt riešenia bratislavskej dopravnej situácie železničnou dopravou a \"projekt novej regionálnej stanice v tejto lokalite je zahrnutý aj v Strategickom pláne rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020\" , nejedná sa však už o projekt TEN-T. Keďže projekt TEN-T bol na teraz zastavený, nemohol o ani Nesrovnal presadiť v mestskom zastupiteľstve pre obdobie 2014-2020. Je síce možné, že Nesrovnal hovorí o projekte regionálnej dopravy; v tomto prípade sa však už nejedná o projekt TEN-T. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["TEN-T", "spochybnená", "odložená", "zastavený", "náhradný", "projekt"], "url": ["http://ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/index_en.htm", "http://www.tvba.sk/bratislava-dnes/aktualne-spravy/zupnych-13/su-projekty-ten-t-a-filialka-ohrozene-/?page_a=54&afid_2=4", "http://www.bakurier.sk/courier/view/freso-bez-ten-t-17-je-ohrozeny-aj-regionalny-rozvoj/format:short", "http://www.bakurier.sk/courier/view/freso-bez-ten-t-17-je-ohrozeny-aj-regionalny-rozvoj/format:short", "http://bratislava.sme.sk/c/6893414/projekt-filialka-v-bratislave-este-nie-je-pochovany.html", "http://www.bakurier.sk/courier/view/freso-bez-ten-t-17-je-ohrozeny-aj-regionalny-rozvoj/format:short"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:38.546205+00:00"}
{"id": "45686", "numeric_id": 45686, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45686", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Každý podnikateľ v Čechách dostal 25.000 Kč, tzn. asi 1.000 EUR, aby nejakým spôsobom zachoval tú výrobu.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "25-tisíc korún dostal každý podnikateľ v Čechách - mohli ich dostať len tí, ktorých biznis utrpel pandémiou. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. Česká vláda pomáha podnikateľom zasiahnutým koronavírusom rôznymi spôsobmi . Jedným z nich sú priame platby pre živnostníkov, tzv. kompenzačný bonus. Je vo výške 25-tisíc korún - t.j. 928,64 eur. Nárok naň má ktokoľvek, koho podnikanie bolo zasiahnuté pandémiou koronavírusu resp. opatreniami vlády - bez ohľadu na výšku ušlých tržieb. Živnostník však o pomoc musí požiadať, splnenie toho mála podmienok dokladuje čestným vyhlásením. Od konca mája môžu o príspevok žiadať aj firmy, ktoré mali vlani obrat aspoň 180-tisíc korún Aj pri nich však platí, že činnosť firmy musela byť negatívne ovplyvnená pandémiou koronavírusu.", "analysis_paragraphs": ["25-tisíc korún dostal každý podnikateľ v Čechách - mohli ich dostať len tí, ktorých biznis utrpel pandémiou. Tvrdenie Petra Žigu preto hodnotíme ako nepravdivé. Česká vláda pomáha podnikateľom zasiahnutým koronavírusom rôznymi spôsobmi . Jedným z nich sú priame platby pre živnostníkov, tzv. kompenzačný bonus. Je vo výške 25-tisíc korún - t.j. 928,64 eur. Nárok naň má ktokoľvek, koho podnikanie bolo zasiahnuté pandémiou koronavírusu resp. opatreniami vlády - bez ohľadu na výšku ušlých tržieb. Živnostník však o pomoc musí požiadať, splnenie toho mála podmienok dokladuje čestným vyhlásením. Od konca mája môžu o príspevok žiadať aj firmy, ktoré mali vlani obrat aspoň 180-tisíc korún Aj pri nich však platí, že činnosť firmy musela byť negatívne ovplyvnená pandémiou koronavírusu."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["spôsobmi", "dokladuje", "môžu"], "url": ["https://www.mpo.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/prehled-pomoci-podnikatelum-a-zivnostnikum--253649/", "https://www.mfcr.cz/cs/aktualne/tiskove-zpravy/2020/mf-spousti-primou-podporu-pro-zasazene-o-38055", "https://www.podnikatel.cz/clanky/byl-to-boj-ale-o-kompenzacni-bonus-budou-moct-zadat-i-spolecnici-s-r-o/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:00.377131+00:00"}
{"id": "vr16708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16708", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... pripravili sme iný balík, ako podiel, podiel ta naša ponuka občanom ako podiel na dobrom vládnutí, tiež za štvrť miliardy..", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koalícia zavádza nový sociálny balíček. Na tieto účely bolo do všeobecnej pokladnice vyčlenených 106 miliónov, to však nie je konečná suma, ktorú štát zaplatí. Zatiaľ sa ku konečnej sume vyjadril len minister financií Peter Kažimír, ktorý odhaduje konečnú sumu sociálneho balíčku na štvrť miliardy eur. Vzhľadom na nedostupnosť oficiálneho zdroja hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Koalícia zavádza nový sociálny balíček. Na tieto účely bolo do všeobecnej pokladnice vyčlenených 106 miliónov, to však nie je konečná suma, ktorú štát zaplatí. Zatiaľ sa ku konečnej sume vyjadril len minister financií Peter Kažimír, ktorý odhaduje konečnú sumu sociálneho balíčku na štvrť miliardy eur. Vzhľadom na nedostupnosť oficiálneho zdroja hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["sume", "balíček"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1038523-novy-socialny-balik-bude-za-250-milionov", "https://www.aktuality.sk/clanok/525078/caka-nas-novy-socialny-balicek-koalicia-sa-dohodla-na-deleni-penazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:30.665122+00:00"}
{"id": "49245", "numeric_id": 49245, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49245", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Frontex v rámci Európskej únie vyčlenil nejakých 845 miliónov EUR, keď dobre hovorím tú sumu na práve riešenie týchto, na ochranu Schengenu na ochranu vonkajších hraníc Európskej únie.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet Frontexu pre rok 2023 počíta s výdavkami na úrovni približne 845 miliónov eur. Aj keď niektoré z týchto výdavky priamo nesúvisia s ochranou hraníc, sú určené pre plynulý chod agentúry, ktorej hlavnou úlohou je bezpečnosť a ochrana Schengenského priestoru. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nEurópska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž – Frontex bola založená s cieľom pomáhať členským štátom EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru pri ochrane vonkajších hraníc EÚ. Medzi hlavné úlohy agentúry patrí okrem ochrany hraníc aj boj proti cezhraničnému zločinu, monitoring, analýza rizík či výskum a vývoj v tejto oblasti.\n\nRozpočet Frontexu pre rok 2023 predpokladá, že výdavky agentúry budú na úrovni 845 432 752 eur. Finančné prostriedky pochádzajú z veľkej väčšiny práve z príspevkov Európskej únie (788 936 752 eur) a od krajín pridružených k Schengenu (56 496 000 eur).\n\nVýdavky organizácie sa skladajú z troch hlavných častí, a to: personál, administratívne výdavky a výdavky na operatívne aktivity. Najmä v prvých dvoch spomenutých častiach sa nachádzajú položky, ktoré viac súvisia s chodom organizácie a zabezpečením jej administratívnych povinností. Najväčšia časť rozpočtu, viac ako 585 miliónov eur, však smeruje práve do aktivít na ochranu vonkajších hraníc Schengenského priestoru.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet Frontexu pre rok 2023 počíta s výdavkami na úrovni približne 845 miliónov eur. Aj keď niektoré z týchto výdavky priamo nesúvisia s ochranou hraníc, sú určené pre plynulý chod agentúry, ktorej hlavnou úlohou je bezpečnosť a ochrana Schengenského priestoru. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž – Frontex bola založená s cieľom pomáhať členským štátom EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru pri ochrane vonkajších hraníc EÚ. Medzi hlavné úlohy agentúry patrí okrem ochrany hraníc aj boj proti cezhraničnému zločinu, monitoring, analýza rizík či výskum a vývoj v tejto oblasti.", "Rozpočet Frontexu pre rok 2023 predpokladá, že výdavky agentúry budú na úrovni 845 432 752 eur. Finančné prostriedky pochádzajú z veľkej väčšiny práve z príspevkov Európskej únie (788 936 752 eur) a od krajín pridružených k Schengenu (56 496 000 eur).", "Výdavky organizácie sa skladajú z troch hlavných častí, a to: personál, administratívne výdavky a výdavky na operatívne aktivity. Najmä v prvých dvoch spomenutých častiach sa nachádzajú položky, ktoré viac súvisia s chodom organizácie a zabezpečením jej administratívnych povinností. Najväčšia časť rozpočtu, viac ako 585 miliónov eur, však smeruje práve do aktivít na ochranu vonkajších hraníc Schengenského priestoru."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Frontex", "úlohy", "Rozpočet"], "url": ["https://frontex.europa.eu/about-frontex/who-we-are/tasks-mission/", "https://frontex.europa.eu/about-frontex/who-we-are/tasks-mission/", "https://prd.frontex.europa.eu/document/voted-budget-2023/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:58.510417+00:00"}
{"id": "48769", "numeric_id": 48769, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48769", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Keď si zoberiete, že od nás z Prešovského kraja, odkiaľ ja pochádzam, je najčastejšia, čiže mediánova mzda niekde okolo 800 - 900 EUR a ten lekár v tej štátnej nemocnici dostane vyše 4.000 EUR, tak si myslím, že je to veľmi, veľmi slušná ponuka.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obyvatelia prešovského kraja dlhodobo zarábajú menej v porovnaní so zvyškom Slovenska. Za rok 2021 dostane priemerný prešovčan podľa štatistického úradu hrubú mzdu vo výške 1157 eur. Mediánová mzda v prešovskom kraji bola 991 eur, teda približne o 10 percent vyššia, než rozmedzie, ktoré spomína Peter Pčolinský.\n\nLekári počas rokovaní s vládou dostávali ponuky na zvýšenie platov v rôznej výške. Nakoniec sa dohodli na zvýšení, ktoré im podľa zdravotného analytika Martina Smatanu zabezpečí priemerný plat približne 4500 eur. Táto výška sa však netýka každého nemocničného lekára. Plat lekára závisí od viacerých faktorov, ako sú atestácia, odpracované roky, kolektívna zmluva, odpracované nadčasy a príplatky. Napríklad nástupný plat neatestového lekárom by mal po novom dosahovať výšku „len“ 1816 eur. Treba taktiež zdôrazniť, že sa jedná o priemernú hrubú mzdu spolu s príplatkami za nadčasy, ktorých musia lekári odpracovať výrazne viacej ako iné povolania. Platí však tvrdenie, že plat niektorých lekárov bude oveľa vyšší, ako je mediánový či najčastejší plat v chudobnejších regiónoch Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Obyvatelia prešovského kraja dlhodobo zarábajú menej v porovnaní so zvyškom Slovenska. Za rok 2021 dostane priemerný prešovčan podľa štatistického úradu hrubú mzdu vo výške 1157 eur. Mediánová mzda v prešovskom kraji bola 991 eur, teda približne o 10 percent vyššia, než rozmedzie, ktoré spomína Peter Pčolinský.", "Lekári počas rokovaní s vládou dostávali ponuky na zvýšenie platov v rôznej výške. Nakoniec sa dohodli na zvýšení, ktoré im podľa zdravotného analytika Martina Smatanu zabezpečí priemerný plat približne 4500 eur. Táto výška sa však netýka každého nemocničného lekára. Plat lekára závisí od viacerých faktorov, ako sú atestácia, odpracované roky, kolektívna zmluva, odpracované nadčasy a príplatky. Napríklad nástupný plat neatestového lekárom by mal po novom dosahovať výšku „len“ 1816 eur. Treba taktiež zdôrazniť, že sa jedná o priemernú hrubú mzdu spolu s príplatkami za nadčasy, ktorých musia lekári odpracovať výrazne viacej ako iné povolania. Platí však tvrdenie, že plat niektorých lekárov bude oveľa vyšší, ako je mediánový či najčastejší plat v chudobnejších regiónoch Slovenska."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["hrubú mzdu", "dohodli", "plat", "nástupný plat"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iFE32FBCAEB0F4E00A94321FB61D9FC04%22)&ui.name=Hrub%C3%A1%20mzda%20a%20popisn%C3%A9%20%C5%A1tatistick%C3%A9%20charakteristiky%20%5Bnp1103rr%5D&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://www.aktuality.sk/clanok/p1pHGeF/vypovede-lekarov-odborari-a-vlada-sa-dohodli/", "https://www.facebook.com/martin.smatana1/posts/pfbid033fA3H3Y7effNgZSVinFk9ZL6K6TDdURSPdfeJ2Bwr5QGnDms1Ue6g3y8XVSskVCgl", "https://dennikn.sk/3131076/parlament-schvalil-zvysenie-lekarskych-platov-v-poslednom-momente-matovic-bojoval-proti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:06.583889+00:00"}
{"id": "vr31098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31098", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pokračovanie v konsolidácii verejných financií je kľúčové najmä z dôvodu udržania dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch, keďže len v roku 2012 bude Slovenská republika emitovať takmer 8 mld. € dlhopisov.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (.pdf , ARDAL ) plánuje Slovensko v roku 2012 otvoriť najmenej tri nové línie dlhopisov. S ohľadom na fungovanie finančných trhov a na dopyt budú v prípade vhodných podmienok otvorené:\n\nPlus majú byť vydávané Štátne pokladničné poukážky:\n\n\"Počas roka 2012 budú vydané dve emisie ŠPP so splatnosťou jeden rok. Prvá 18.1.2012 a druhá 11.7.2012, každá v celkovej hodnote 2 mld. EUR. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (.pdf , ARDAL ) plánuje Slovensko v roku 2012 otvoriť najmenej tri nové línie dlhopisov. S ohľadom na fungovanie finančných trhov a na dopyt budú v prípade vhodných podmienok otvorené:", "Plus majú byť vydávané Štátne pokladničné poukážky:", "\"Počas roka 2012 budú vydané dve emisie ŠPP so splatnosťou jeden rok. Prvá 18.1.2012 a druhá 11.7.2012, každá v celkovej hodnote 2 mld. EUR. \""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [", ARDAL"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP%5CHarmonogram%20emisi%C3%AD%20a%20aukci%C3%AD%5CKalend%C3%A1r%20aukci%C3%AD%20%C5%A0CP%202012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:35.134620+00:00"}
{"id": "vr36578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36578", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ešte raz chcem povedať, Slovensko alebo táto vláda, ktorá tu vládla práve jediná dokázala dostať nezamestnanosť pod 10% historicky,...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť pod desiatimi percentami bola jedine v roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť pod desiatimi percentami bola jedine v roku 2008."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:35.787646+00:00"}
{"id": "vr32931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32931", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pán premiér hovoril po návrate z Bruselu, že sa mu podarilo vyrokovať financie väčšie ako sa uvažovalo, čo sa týka do infraštruktúry vrátanie napríklad do rekonštrukcie škôl, vo vzťahu k budúcemu finančnému obdobiu, tak treba povedať, že sme toto navýšenie najmä získali 2 štáty, Slovenská republika a Estónsko.", "statement_date": "2013-01-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa ôsmeho februára dosiahla Európska rada dohodu o viacročnej finančnej perspektíve (inými slovami rozpočet EÚ) na obdobie 2014-2020.", "analysis_paragraphs": ["Dňa ôsmeho februára dosiahla Európska rada dohodu o viacročnej finančnej perspektíve (inými slovami rozpočet EÚ) na obdobie 2014-2020."], "analysis_date": "2013-01-04", "analysis_sources": {"text": ["dohodu", "tu", "približne jednej miliardy", "Euroskop.sk"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/homepage/highlights/mff-agreed-by-eu-leaders?lang=en", "http://www.euractiv.com/specialreport-budget/eu-budget-hawks-succeed-cap-960-news-517677", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:29.603137+00:00"}
{"id": "47128", "numeric_id": 47128, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47128", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Richard Sulík už jednu rozbil (vládu, pozn.).", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pád vlády Ivety Radičovej bol dôsledkom krokov strany SaS, a teda aj predsedu Richarda Sulíka - no nielen ich. Druhou podstatnou okolnosťou, ktorá umožnila takýto vývoj udalostí, bolo spojenie hlasovania o eurovale s vyjadrením dôvery vláde, pre ktoré sa rozhodla Iveta Radičová a podľa nej aj zvyšok vtedajšej koalície SDKÚ, Most-Híd a KDH. Nebola to teda len strana SaS, ktorá „rozbila\" vládu. Keďže Jaroslav Naď nehovorí celú pravdu, takto podaná situácia skresľuje skutočnosť a budí dojem, akoby strana SaS niesla ako jediná zodpovednosť za okolnosti vedúce k pádu vlády Ivety Radičovej, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Demagóg.SK rovnako v minulosti hodnotil obdobné tvrdenia Roberta Fica a Róberta Madeja. Premiérka Iveta Radičová spojila v roku 2012 hlasovanie o navýšení tzv. eurovalu (Európsky stabilizačný finančný mechanizmus) s hlasovaním o dôvere vlády. Koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom s eurovalom nesúhlasila. Sulíkovi poslanci preto pri hlasovaní (okrem Martina Fecka) vytiahli hlasovacie karty zo zariadení, boli teda vedení ako neprítomní. Dôveru vláde vyjadrilo len 55 poslancov, čo vyústilo do pádu vlády a predčasných volieb. ----- *** UPDATE: 12.4. 0:29 Výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý. Po upozornení na chybu v hodnotení sme ho upravili a zosúladili s doterajšími - vecne správnejšími a primerajšími - hodnoteniami Demagóg.SK***", "analysis_paragraphs": ["Pád vlády Ivety Radičovej bol dôsledkom krokov strany SaS, a teda aj predsedu Richarda Sulíka - no nielen ich. Druhou podstatnou okolnosťou, ktorá umožnila takýto vývoj udalostí, bolo spojenie hlasovania o eurovale s vyjadrením dôvery vláde, pre ktoré sa rozhodla Iveta Radičová a podľa nej aj zvyšok vtedajšej koalície SDKÚ, Most-Híd a KDH. Nebola to teda len strana SaS, ktorá „rozbila\" vládu. Keďže Jaroslav Naď nehovorí celú pravdu, takto podaná situácia skresľuje skutočnosť a budí dojem, akoby strana SaS niesla ako jediná zodpovednosť za okolnosti vedúce k pádu vlády Ivety Radičovej, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Demagóg.SK rovnako v minulosti hodnotil obdobné tvrdenia Roberta Fica a Róberta Madeja. Premiérka Iveta Radičová spojila v roku 2012 hlasovanie o navýšení tzv. eurovalu (Európsky stabilizačný finančný mechanizmus) s hlasovaním o dôvere vlády. Koaličná SaS na čele s Richardom Sulíkom s eurovalom nesúhlasila. Sulíkovi poslanci preto pri hlasovaní (okrem Martina Fecka) vytiahli hlasovacie karty zo zariadení, boli teda vedení ako neprítomní. Dôveru vláde vyjadrilo len 55 poslancov, čo vyústilo do pádu vlády a predčasných volieb. ----- *** UPDATE: 12.4. 0:29 Výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý. Po upozornení na chybu v hodnotení sme ho upravili a zosúladili s doterajšími - vecne správnejšími a primerajšími - hodnoteniami Demagóg.SK***"], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "hodnotil", "Róberta", "spojila", "hlasovanie", "vyústilo"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr16561/", "https://demagog.sk/vyrok/vr16561/", "https://demagog.sk/vyrok/vr16363/", "https://dennikn.sk/267634/vlada-pravice-padla-pred-styrmi-rokmi-ako-by-sa-dnes-rozhodli-radicova-a-sulik/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "https://domov.sme.sk/c/6096603/poslanci-schvalili-predcasne-volby-k-urnam-sa-pojde-10-marca-2012.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:13.561610+00:00"}
{"id": "vr14429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14429", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak ako R7 trvala fakticky 10 rokov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože príprava výstavby rýchlostnej cesty R7 prebiehala od roku 2005 do roku 2015. V tomto roku má dôjsť k podpísaniu zmluvy a začatiu s výstavbou. Rýchlostná cesta R7 , je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá sa bude začínať v Bratislave, a pokračovať bude cez mestá Dunajská Streda, Nové Zámky, Veľký Krtíš a končiť bude pri Lučenci. Jej celková dĺžka by mala byť 218,91 km. Prípravu projektu rýchlostnej cesty schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2003, následne v roku 2005 boli vypracované technické štúdie a podklady pre posúdenie jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty na životné prostredie. Stanoviská pre prvé úseky boli vydané v roku 2009. Výstavba prvých úsekov má prebiehať od roku 2016 a druhá etapa výstavby je naplánovaná od roku 2020. S výstavbou D4 a rýchlostnej cesty R7 sa môže začať v tomto roku, ak vláda schváli projekt a následne podpíše zmluvu.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože príprava výstavby rýchlostnej cesty R7 prebiehala od roku 2005 do roku 2015. V tomto roku má dôjsť k podpísaniu zmluvy a začatiu s výstavbou. Rýchlostná cesta R7 , je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá sa bude začínať v Bratislave, a pokračovať bude cez mestá Dunajská Streda, Nové Zámky, Veľký Krtíš a končiť bude pri Lučenci. Jej celková dĺžka by mala byť 218,91 km. Prípravu projektu rýchlostnej cesty schválila Národná rada Slovenskej republiky v roku 2003, následne v roku 2005 boli vypracované technické štúdie a podklady pre posúdenie jednotlivých úsekov rýchlostnej cesty na životné prostredie. Stanoviská pre prvé úseky boli vydané v roku 2009. Výstavba prvých úsekov má prebiehať od roku 2016 a druhá etapa výstavby je naplánovaná od roku 2020. S výstavbou D4 a rýchlostnej cesty R7 sa môže začať v tomto roku, ak vláda schváli projekt a následne podpíše zmluvu."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Rýchlostná cesta R7", "Výstavba", "schváli"], "url": ["http://www.ndsas.sk/rychlostna-cesta-r7/44390s", "http://www.ndsas.sk/rychlostna-cesta-r7/44390s", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/383411-ak-vlada-schvali-projekt-d4-a-r7-zmluva-moze-byt-do-volieb/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:57.996790+00:00"}
{"id": "vr31549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31549", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A týmto návrhom chcem uložiť, že cenové návrhy na úrad budú môcť podávať len valné zhromaždenia akcionárov, pretože nám sa stávalo, najmä v SPP, kde síce štát má väčšinu, ale menšinoví akcionári majú 4 zo siedmych predstaviteľov predstavenstva. Prakticky na mesačnej báze podávali rôznorodé návrhy na zvyšovanie cien plynu. Tento návrh zákona za našej vlády platil a bol veľmi efektívny. Vláda Ivety Radičovej ho okamžite zrušila...", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podstatu výroku, ktorá hovorí o cenový návrhoch, ktoré boli za vlády I. Radičovej zrušené, hodnotíme ako pravdivú. Nehodnotíme či bol Ficov návrh v predchádzajúcom období efektívny. To je skôr jeho hodnotiaci úsudok. Vláda R. Fica v prvom volebnom období v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č. 429/2008. (pdf) o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde má väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.:\" Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\" Je pravdou, že obchodná spoločnosť môže predkladať návrhy ÚRSO iba na základe uznesenia valného zhromaždenia, kde má štát väčšinu. Tento zákon sa môže interpretovať ako vytvorenie väčšieho tlaku na monopoly. Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov (Energia.sk) : Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie. Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo sa týka predstavenstva SPP to tvorí sedem členov. Slovensko má zastúpenie tromi členmi , a to: Štefanom Slezákom, Vladimírom Klimešom a Jurajom Ondrisom", "analysis_paragraphs": ["Podstatu výroku, ktorá hovorí o cenový návrhoch, ktoré boli za vlády I. Radičovej zrušené, hodnotíme ako pravdivú. Nehodnotíme či bol Ficov návrh v predchádzajúcom období efektívny. To je skôr jeho hodnotiaci úsudok. Vláda R. Fica v prvom volebnom období v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č. 429/2008. (pdf) o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde má väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.:\" Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia.\" Je pravdou, že obchodná spoločnosť môže predkladať návrhy ÚRSO iba na základe uznesenia valného zhromaždenia, kde má štát väčšinu. Tento zákon sa môže interpretovať ako vytvorenie väčšieho tlaku na monopoly. Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej. Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov (Energia.sk) : Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie. Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo sa týka predstavenstva SPP to tvorí sedem členov. Slovensko má zastúpenie tromi členmi , a to: Štefanom Slezákom, Vladimírom Klimešom a Jurajom Ondrisom"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["", "429/2008.", "zrušený", "", "(Energia.sk)", "tromi členmi"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/", "http://www.spp.sk/o-nas/predstavenstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:54.012879+00:00"}
{"id": "vr28590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28590", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Mimochodom kolega to mal (výstavbu aquaparku, pozn.) vo volebnom programe ako prvý bod.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil úplné znenie volebného programu Bystríka Stanka na primátora mesta v roku 2010. Pôvodnú stránku trnavamamenaviac.sk, ktorá bola oficiálnou stránkou Stanka pre rok 2010, je nahradená trnavadosiahlaviac.sk . Demagog.SK preto nevie zistiť, či bol zámer aquaparku prvým bodom programu v roku 2010. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil úplné znenie volebného programu Bystríka Stanka na primátora mesta v roku 2010. Pôvodnú stránku trnavamamenaviac.sk, ktorá bola oficiálnou stránkou Stanka pre rok 2010, je nahradená trnavadosiahlaviac.sk . Demagog.SK preto nevie zistiť, či bol zámer aquaparku prvým bodom programu v roku 2010. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-06", "analysis_sources": {"text": ["programu", "Stanka", "trnavadosiahlaviac.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/bystrik-stanko-trnave-chyba-akcnost.html", "http://www.trnava-live.sk/2010/09/13/bystrik-stanko-sa-uchadza-o-post-primatora-trnavy-ako-nezavisly-obciansky-kandidat/", "http://www.trnavadosiahlaviac.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:15.078057+00:00"}
{"id": "vr14420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14420", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Mne vadí, že pán Bugár chce predať Slovenské elektrárne.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Občianska vízia , ktorú predstavila strana Most-Híd v rámci svojho programového vyhlásenia, obsahuje pokračovanie privatizácie štátnych podnikov, vrátane strategických (okrem SEPS, železničné trate, Eustream a Transpetrol). Z privatizácie tak strana vylučuje elektrizačnú prenosovú sústavu ( SEPS ), ale nie Slovenské elektrárne , v ktorých je štát 34% vlastník. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Občianskej vízie:\n\n\" Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera \" (. pdf , s.9).", "analysis_paragraphs": ["Občianska vízia , ktorú predstavila strana Most-Híd v rámci svojho programového vyhlásenia, obsahuje pokračovanie privatizácie štátnych podnikov, vrátane strategických (okrem SEPS, železničné trate, Eustream a Transpetrol). Z privatizácie tak strana vylučuje elektrizačnú prenosovú sústavu ( SEPS ), ale nie Slovenské elektrárne , v ktorých je štát 34% vlastník. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Občianskej vízie:", "\" Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera \" (. pdf , s.9)."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Občianska vízia", "privatizácie", "SEPS", "Slovenské elektrárne", "pdf"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-predstavil-hospodarsku-viziu", "http://www.glob.sk/most-hid-planuje-masivnu-vlnu-privatizacie-statneho-majetku-slovenska/", "http://www.sepsas.sk/seps/", "http://www.seas.sk/o-nas", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/downloadable-files/vizia_2016_sk_hospodarska_politika.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:00.864642+00:00"}
{"id": "vr15454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15454", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam (Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií, pozn.) majú väčšinu (vláda, pozn.)...", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výbor Národnej Rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len výbor) sa skladá z 15 členov, z ktorých deväť je koaličných poslancov a šesť opozičných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výbor Národnej Rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len výbor) sa skladá z 15 členov, z ktorých deväť je koaličných poslancov a šesť opozičných. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["skladá", "Rokovací poriadok", "vláda", "vláda", "vláda", "vláda", "vláda"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=135", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=116", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=97", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=75", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=22", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:19.740871+00:00"}
{"id": "vr32380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32380", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Všade v Európe, aj v západných krajinách, starých krajinách, aj nových krajinách Európskej únie sú odborári najbližší partner sociálnej demokracie. Je to úplne prirodzené, dokonca sú krajiny, kde členstvo v odboroch je automaticky aj členstvom sociálnej demokracie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Viaceré zdroje potvrdili silné prepojenia medzi odbormi a sociálne demokratickými stranami má skutočne vo vybraných štátoch západnej Európy historické korene. Napríklad v prípade Švédska , ktoré je charakteristické silnou sociálne demokratickou základňou.\n\nLO (pozn. The Swedish Trade Union) has, since its foundatio n, had strong links to the Social Democratic Party. These links used to be both personal and organisational. The formal organisational links do not exist any longer. The personal connections between trade unionists and the party stay strong. This goes for all levels of society. The president of LO is traditionally a member of the Executive Committee of the Social Democratic Party – elected by the Party Congress. At regional and local levels, trade union members also hold positions as members in the Social Democratic Party.\n\nTieto korene nachádzame vo vačšine priestore severozápadnej Európy ,\n\nIn northern Europe, the pattern of labour movement development was marked by an organic relationship between a dominant socialist or social democratic party and the trade unions.\n\nCelkovo odborná literatúra zaoberajúca sa problematikou vzťahu odborov a sociálne demokratických strán, preberá najmä 3 veľké štáta západnej Európy so silou tradíciou sociálnej demokracie i odborov . Potvrdzujú s ilné vývojové puto medzi odbormi a sociálnou demokraciou ale pripúšťajú zmenu ich postavenia vo vývoji od 2. svetovej vojny do súčasnosti.\n\nSocial democratic parties have historically been “mass membership” movements, and trade unions formed a key part of their original support base. With the rise of “Third Way” social democracy and the supposed decline of organised labour, however, these party-union ties have been weakened. In many countries there is a growing coolness between parties and trade unions\n\nTáto zmena je pripisovaná rôznym vplyvom, napríklad i globalizácií alebo i v prípade Španielska silným otrasom ekonomickej krízy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Viaceré zdroje potvrdili silné prepojenia medzi odbormi a sociálne demokratickými stranami má skutočne vo vybraných štátoch západnej Európy historické korene. Napríklad v prípade Švédska , ktoré je charakteristické silnou sociálne demokratickou základňou.", "LO (pozn. The Swedish Trade Union) has, since its foundatio n, had strong links to the Social Democratic Party. These links used to be both personal and organisational. The formal organisational links do not exist any longer. The personal connections between trade unionists and the party stay strong. This goes for all levels of society. The president of LO is traditionally a member of the Executive Committee of the Social Democratic Party – elected by the Party Congress. At regional and local levels, trade union members also hold positions as members in the Social Democratic Party.", "Tieto korene nachádzame vo vačšine priestore severozápadnej Európy ,", "In northern Europe, the pattern of labour movement development was marked by an organic relationship between a dominant socialist or social democratic party and the trade unions.", "Celkovo odborná literatúra zaoberajúca sa problematikou vzťahu odborov a sociálne demokratických strán, preberá najmä 3 veľké štáta západnej Európy so silou tradíciou sociálnej demokracie i odborov . Potvrdzujú s ilné vývojové puto medzi odbormi a sociálnou demokraciou ale pripúšťajú zmenu ich postavenia vo vývoji od 2. svetovej vojny do súčasnosti.", "Social democratic parties have historically been “mass membership” movements, and trade unions formed a key part of their original support base. With the rise of “Third Way” social democracy and the supposed decline of organised labour, however, these party-union ties have been weakened. In many countries there is a growing coolness between parties and trade unions", "Táto zmena je pripisovaná rôznym vplyvom, napríklad i globalizácií alebo i v prípade Španielska silným otrasom ekonomickej krízy."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Švédska", "severozápadnej Európy", "preberá najmä 3 veľké štáta západnej Európy so silou tradíciou sociálnej demokracie i odborov", "ilné vývojové puto medzi odbormi a sociálnou demokraciou ale pripúšťajú zmenu ich postavenia vo vývoji od 2. svetovej vojny do súčasnosti.", "globalizácií", "v prípade Španielska silným otrasom ekonomickej krízy."], "url": ["http://www.lo.se/home/lo/home.nsf/unidview/A3E9A303B74321E5C12572E300410A32/$file/LO%20Swedish%20Trade%20Union%20Confederation%20ENG.pdf", "http://www.ashgate.com/pdf/SamplePages/Crisis_of_Social_Democratic_Trade_Unionism_in_Western_Europe_Ch1.pdf", "http://spe.library.utoronto.ca/index.php/spe/article/download/6711/3710", "http://www.policy-network.net/content.aspx?CategoryID=383", "http://ppq.sagepub.com/content/7/4/413.full.pdf+html", "http://www.policy-network.net/pno_detail.aspx?ID=3952&title=Trade+unions+and+social+democracy+in+Spain+"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:53.745879+00:00"}
{"id": "vr37575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37575", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...a čo je podstatné zrušuje sa zákon 191/1994 o označovaní tzv. Tabuľový zákon a viete prečo? Pretože ten obsahuje v § 3 odd. 3, ktorý nepripúšťa legalizáciu takých označení obcí, ktorých názov pochádza z roku 1867-1918 alebo počas maďarizácie ´38 a ´45 teda okupácie po Viedenskej arbitráži.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či je motivácia na zrušenie tabuľového zákona práve taká, ako uvádza Rafaj nevieme, pravdou ale je, že Zákon 191/1994 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín obsahuje aj ustanovenia:", "analysis_paragraphs": ["Či je motivácia na zrušenie tabuľového zákona práve taká, ako uvádza Rafaj nevieme, pravdou ale je, že Zákon 191/1994 o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín obsahuje aj ustanovenia:"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 191/1994"], "url": ["http://www.zakon.r3.sk/zakony/2177-zakon-o-oznacovani-obci-v-jazyku-narodnostnych-mensin-c-1911994-zz-uplne-znenie-zakona"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:43.178862+00:00"}
{"id": "vr33865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33865", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sme zvládli aj zlikvidovanie vlastne poslednej bariéry v slobodnom cestovaní a to bola vlastne vízová povinnosť voči Spojeným štátom, ktorú sme tiež dokázali premietnuť na to, že dnes sa už cestuje do Spojených štátov slobodne.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vízová povinnosť pre turistické a služobné cesty slovenských občanov do USA sa skončila 17. novembra 2008, kedy bol pri moci SMER a Robert Fico. Po tomto dátume totiž stačí, aby záujemcovia o pobyt v USA vyplnili americký dotazník ESTA a mali by mať novší typ cestovného pasu s biometrickými údajmi, teda čip a digitálnu fotografiu. Okrem Slovenska sa toto zrušenie vízovej povinnosti dotklo aj Česka, Lotyšska, Litvy, Estónska, Maďarska a Kórejskej republiky. Je však dôležité podotknúť, že sa to týka len pobytov nie dlhších ako 90 dní. Robert Kaliňák teda hovorí pravdu, aj keď neuvádza toto časové obmedzenie.", "analysis_paragraphs": ["Vízová povinnosť pre turistické a služobné cesty slovenských občanov do USA sa skončila 17. novembra 2008, kedy bol pri moci SMER a Robert Fico. Po tomto dátume totiž stačí, aby záujemcovia o pobyt v USA vyplnili americký dotazník ESTA a mali by mať novší typ cestovného pasu s biometrickými údajmi, teda čip a digitálnu fotografiu. Okrem Slovenska sa toto zrušenie vízovej povinnosti dotklo aj Česka, Lotyšska, Litvy, Estónska, Maďarska a Kórejskej republiky. Je však dôležité podotknúť, že sa to týka len pobytov nie dlhších ako 90 dní. Robert Kaliňák teda hovorí pravdu, aj keď neuvádza toto časové obmedzenie."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Vízová", "ESTA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4147435/usa-oficialne-oznamili-zrusenie-viz.html", "http://slovakia.usembassy.gov/visas/visa-waiver-program-and-esta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:30.285285+00:00"}
{"id": "vr27625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27625", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takže ten deficit sme preberali z úrovne skoro 5%, 4,9% za rok 2011.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj deficitu podľa Eurostatu :", "analysis_paragraphs": ["Vývoj deficitu podľa Eurostatu :"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:18.057354+00:00"}
{"id": "vr26326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26326", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Ta jednání (o alokaci prostředků na příští programové období, pozn.) byla složitá a velmi dlouhá, České republice se postupně podařilo zvýšit prostředky na kohezi o 400 milionů eur ve srovnání s tím, kolik bylo v prvotních návrzích.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme na základě tiskového brífinku Petra Nečase po jednání Evropské rady v listopadu roku 2012 a článku z portálu EurActiv jako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme na základě tiskového brífinku Petra Nečase po jednání Evropské rady v listopadu roku 2012 a článku z portálu EurActiv jako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["19,5", "19,6"], "url": ["http://www.vlada.cz/cz/media-centrum/tiskove-konference/tiskovy-brifink-premiera-petra-necase-po-jednani-evropske-rady--23--listopadu-2012--101199/", "http://www.euractiv.cz/cr-v-evropske-unii/clanek/navrh-rozpoctu-eu-uspel-cesky-premier-ve-vyjednavani-010598"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:26.431493+00:00"}
{"id": "vr30473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30473", "speaker": "Peter Pažitný", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pazitny", "statement": "Keď si pozrieme, akým spôsobom, čo sa bude diať budúci rok. Poslanci schválili platbu štátu za poistencov štátu len o 4% pre budúci rok.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci NR SR dňa 30. novembra 2011 neschválili návrh na zvýšenie zdravotného odvodu na poistenca štátu zo súčasných 4% priemernej mzdy na 4,37%; výška daného odvodu teda bude v roku 2012 naďalej 4% (zdroj Pravda, 30. novembra 2011 ). Peter Pažitný teda hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NR SR dňa 30. novembra 2011 neschválili návrh na zvýšenie zdravotného odvodu na poistenca štátu zo súčasných 4% priemernej mzdy na 4,37%; výška daného odvodu teda bude v roku 2012 naďalej 4% (zdroj Pravda, 30. novembra 2011 ). Peter Pažitný teda hovorí pravdu."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Pravda, 30. novembra 2011"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/parlament-nezvysil-zdravotny-odvod-za-poistencov-statu-peb-/sk_domace.asp?c=A111130_160410_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:49.342953+00:00"}
{"id": "vr25709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25709", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "... pravdou zostáva to, že ta reforma ESO v podstate už dávno dávno nie je to, čo pôvodne bola, si pamätám ešte, že z 350 rozpočtových a príspevkových organizácií ste chceli urobiť nejakých možno 50, 60 a tak ďalej.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čísla ktoré uvádza Ivan Švejna nie sú rovnaké s údajmi, ktoré uvádza dokument ESO - Reforma štátnej správy, ktorý bol sprístupnený v októbri 2012.\n\nTento dokument hovorí o 1093 Organizácii štátu vrátane VSS, fondov a 922 rozpočtových organizácií. Na týchto chce reforma ušetriť 70% výdavkov. O redukcii v zmysle konkrétneho želaného počtu sa hovorí len v prípade 619 orgánov, resp. úradov miestnej štátnej správy. Po skončení reformy ich má byť 79.\n\nŠvejnov výrok o redukcií 350 rozpočtových a príspevkoch organizácií na 50 alebo 60 nie je teda správny.", "analysis_paragraphs": ["Čísla ktoré uvádza Ivan Švejna nie sú rovnaké s údajmi, ktoré uvádza dokument ESO - Reforma štátnej správy, ktorý bol sprístupnený v októbri 2012.", "Tento dokument hovorí o 1093 Organizácii štátu vrátane VSS, fondov a 922 rozpočtových organizácií. Na týchto chce reforma ušetriť 70% výdavkov. O redukcii v zmysle konkrétneho želaného počtu sa hovorí len v prípade 619 orgánov, resp. úradov miestnej štátnej správy. Po skončení reformy ich má byť 79.", "Švejnov výrok o redukcií 350 rozpočtových a príspevkoch organizácií na 50 alebo 60 nie je teda správny."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["dokument"], "url": ["http://www.itapa.sk/data/att/2143.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:56.120635+00:00"}
{"id": "vr18215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18215", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "... po mojom nástupe do úradu sme spravili štúdiu, vypracovala ju spoločnosť EEI...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Primátorka Prešova Andrea Turčanová do úradu nastúpila po komunálnych voľbách v novembri 2014. Spomínaná štúdia nesie názov Koncepcia riešenia statickej dopravy v meste Prešov a v decembri 2015 ju publikovala spoločnosť EEI s. r. o., \" ktorá sa venuje riešeniu statickej dopravy v rámci mestských dopravných systémov a inteligentných dopravných systémov a v súčasnosti je najväčším správcom v rámci Slovenskej republiky \" ( s. 4 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Primátorka Prešova Andrea Turčanová do úradu nastúpila po komunálnych voľbách v novembri 2014. Spomínaná štúdia nesie názov Koncepcia riešenia statickej dopravy v meste Prešov a v decembri 2015 ju publikovala spoločnosť EEI s. r. o., \" ktorá sa venuje riešeniu statickej dopravy v rámci mestských dopravných systémov a inteligentných dopravných systémov a v súčasnosti je najväčším správcom v rámci Slovenskej republiky \" ( s. 4 ). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["komunálnych", "s. 4"], "url": ["http://tv.teraz.sk/komunalne-vo-2014/tasr-hagyary-presov-turcanova-16112014mp45468505106361d2b8cf11b8f/1948/", "https://es.scribd.com/doc/299105831/EEI-Koncepcia-rie%C5%A1enia-statickej-dopravy-v-meste-Pre%C5%A1ov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:38.966404+00:00"}
{"id": "vr29242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29242", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...30 % celkovej spotreby v Európskej únii tvorí plyn z Ruskej federácie.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo väčšine krajín EÚ stúpla spotreba plynu z Ruska v porovnaní s rokmi 2009-2012. Ruský plyn v súčasnosti tvorí 34% z celkového dovozu a 30% z celkového dopytu a teda i spotreby . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo väčšine krajín EÚ stúpla spotreba plynu z Ruska v porovnaní s rokmi 2009-2012. Ruský plyn v súčasnosti tvorí 34% z celkového dovozu a 30% z celkového dopytu a teda i spotreby . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["EÚ", "spotreby"], "url": ["http://www.energypost.eu/everything-always-wanted-know-russian-gas-supplies-europe/", "http://www.clingendaelenergy.com/files.cfm?event=files.download&ui=9C1DEEC1-5254-00CF-FD03186604989704"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:08.156936+00:00"}
{"id": "vr36118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36118", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A keď sa pýtate na celoživotné snahy obrany demokracie, môžete sa opýtať na moje snahy, kedy som bol v štrajkovom výbore 17. novembra. Pamätám si tri základné body, ktoré sme mali v každej rezolúcii, ktorú sme vtedy vystavili. Prvá bola preskúmanie zásahu policajtov 17. novembra na Národnej triede, druhá bola /nezrozumiteľné/ KSS a tretia boli priame tajné voľby.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tvrdenie o troch základných bodoch štrajkového výboru.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tvrdenie o troch základných bodoch štrajkového výboru."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:36.023813+00:00"}
{"id": "vr34159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34159", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezident môže vymenovať. Nemusí vymenovať.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 9. júna 2013; O5M12 , 13. januára 2013) Premiérova interpretácia je zavádzajúca, pretože z rozhodnutia Ústavného súdu SR nevyplýva, že prezident môže ale nemusí vymenovať generálneho prokurátora, ktorého riadne zvolí NR SR. Naopak, prezident zvoleného generálneho prokurátora musí vymenovať, alebo oznámiť NR SR že ho nevymenuje, avšak iba za jasne určených podmienok. Robert Fico sa 27. augusta 2012 vyjadril , že poslanci SMERu mohli na prvej schôdzi NRSR po parlamentných voľbách zvoliť svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Neurobili to však preto, lebo chceli počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Róbert Fico: \"Najpodstatnejším rozhodnutím Ústavného súdu je konštatovanie, či prezident má právo alebo povinnosť vymenovať kandidáta, ktorého ponúka Národná rada.\" Avšak premiérova interpretácia rozhodnutia ÚS SR je zavádzajúca. ÚS SR nerozhodol, že prezident môže vymenovať generálneho prokurátora, ale uvádza, že ho musí buď vymenovať alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať. Ústavný súd vydal 24. októbra 2012 uznesenie č. 390/2012, v ktorom uvádza (.pdf): \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NRSR na vymenovanie generálneho prokurátora.....a v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NRSR, že tohto kandidáta nevymenuje.\" Zároveň uznesenie ÚS uvádza dôvody nevymenovania: \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta...\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 9. júna 2013; O5M12 , 13. januára 2013) Premiérova interpretácia je zavádzajúca, pretože z rozhodnutia Ústavného súdu SR nevyplýva, že prezident môže ale nemusí vymenovať generálneho prokurátora, ktorého riadne zvolí NR SR. Naopak, prezident zvoleného generálneho prokurátora musí vymenovať, alebo oznámiť NR SR že ho nevymenuje, avšak iba za jasne určených podmienok. Robert Fico sa 27. augusta 2012 vyjadril , že poslanci SMERu mohli na prvej schôdzi NRSR po parlamentných voľbách zvoliť svojho kandidáta na generálneho prokurátora. Neurobili to však preto, lebo chceli počkať na rozhodnutie Ústavného súdu. Róbert Fico: \"Najpodstatnejším rozhodnutím Ústavného súdu je konštatovanie, či prezident má právo alebo povinnosť vymenovať kandidáta, ktorého ponúka Národná rada.\" Avšak premiérova interpretácia rozhodnutia ÚS SR je zavádzajúca. ÚS SR nerozhodol, že prezident môže vymenovať generálneho prokurátora, ale uvádza, že ho musí buď vymenovať alebo, ak k tomu existujú zákonné dôvody, nevymenovať. Ústavný súd vydal 24. októbra 2012 uznesenie č. 390/2012, v ktorom uvádza (.pdf): \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom NRSR na vymenovanie generálneho prokurátora.....a v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť NRSR, že tohto kandidáta nevymenuje.\" Zároveň uznesenie ÚS uvádza dôvody nevymenovania: \"Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na nevymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta...\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "vyjadril", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.ta3.com/clanok/1004870/premier-suhlasi-s-nevymenovanim-j-centesa-za-gp.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDwQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F390-2012-z-z.p-34949.pdf&ei=Edu2UdOoHonvOfLugeAJ&usg=AFQjCNHUOUgmm0nCBz8b7d8Pci6a5JFwIQ&sig2=KyH3Hw5hNFd2FRnz_vPdKA&bvm=bv.47534661,d.ZWU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:19.517735+00:00"}
{"id": "vr31106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31106", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Odhad populácie na Slovensku s akýmkoľvek obmedzením, zdravotným postihnutím je 939 000 ľudí (17,3 %) a celková populácia s ťažkým alebo hlbokým obmedzením je 346 000 ľudí (6,4 %).", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stretnutí 75. diskusného klubu ( 26.septembra) Slovenského ekonomického fóra (SEF), na tému: „Dlhodobá starostlivosť - jej problematika a dôležitosť v národnom a európskom kontexte“ (je potrebné legislatívne upraviť dlhodobú starostlivosť?; zložky dlhodobej starostlivosti; zdravotnícke systémy a dlhodobá starostlivosť v starostlivosti o ľudí) sa zúčastnila aj štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholsonová. Tá vo svojej prezentácii na tému- Je potrebné legislatívne upraviť dlhodobú starostlivosť? ( .ppt ), uviedla:", "analysis_paragraphs": ["Na stretnutí 75. diskusného klubu ( 26.septembra) Slovenského ekonomického fóra (SEF), na tému: „Dlhodobá starostlivosť - jej problematika a dôležitosť v národnom a európskom kontexte“ (je potrebné legislatívne upraviť dlhodobú starostlivosť?; zložky dlhodobej starostlivosti; zdravotnícke systémy a dlhodobá starostlivosť v starostlivosti o ľudí) sa zúčastnila aj štátna tajomníčka MPSVaR Lucia Nicholsonová. Tá vo svojej prezentácii na tému- Je potrebné legislatívne upraviť dlhodobú starostlivosť? ( .ppt ), uviedla:"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["75. diskusného klubu", ".ppt"], "url": ["http://www.mesa10.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=276&category_id=", "http://www.mesa10.sk/subory/SEF/MPSVAR_Nicholsonova.ppt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:31.813142+00:00"}
{"id": "48840", "numeric_id": 48840, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48840", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Čiže vražda naozaj sa udiala v dôsledku investigatívnej činnosti pána novinára Kuciaka.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Polícia SR označila za hlavný motív zavraždenia novinára Jána Kuciaka jeho prácu investigatívneho novinára. Rovnako kolegovia Jána Kuciaka označili za jeden z možných motívov vraždy novinárov článok, ktorý sa venoval kauze Donovaly . Aj podľa prokuratúry bola motívom vraždy Jána Kuciaka jeho práca.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová tiež o motíve vraždy pove povedala : „Boli zabití preto, že Ján sa venoval odhaľovaniu korupcie a zneužívaniu moci. Boli zabití preto, že sa venoval veciam, ktoré sa týkajú nás všetkých.“\n\nNapriek tomu, že doteraz nebol za objednávku vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nikto právoplatne odsúdený, neexistujú pochybnosti o tom, že motívom vraždy bola práca investigatívneho novinára. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Polícia SR označila za hlavný motív zavraždenia novinára Jána Kuciaka jeho prácu investigatívneho novinára. Rovnako kolegovia Jána Kuciaka označili za jeden z možných motívov vraždy novinárov článok, ktorý sa venoval kauze Donovaly . Aj podľa prokuratúry bola motívom vraždy Jána Kuciaka jeho práca.", "Prezidentka Zuzana Čaputová tiež o motíve vraždy pove povedala : „Boli zabití preto, že Ján sa venoval odhaľovaniu korupcie a zneužívaniu moci. Boli zabití preto, že sa venoval veciam, ktoré sa týkajú nás všetkých.“", "Napriek tomu, že doteraz nebol za objednávku vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nikto právoplatne odsúdený, neexistujú pochybnosti o tom, že motívom vraždy bola práca investigatívneho novinára. Tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["hlavný motív", "Donovaly", "prokuratúry", "povedala", "objednávku"], "url": ["https://www.aktuality.sk/vrazda-jana-kuciaka/", "https://hnonline.sk/slovensko/2075960-kuciakovi-kolegovia-sa-zhodli-ze-kocner-mal-motiv-na-vrazdu-kauzu-donovaly", "https://www.aktuality.sk/clanok/a53X350/pat-rokov-po-vrazde-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej-vychadza-mimoriadna-kniha-jeho-investigativnych-zisteni/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/617634-caputova-kuciaka-zabili-lebo-sa-venoval-veciam-ktore-sa-tykaju-vsetkych-slovakov/", "https://domov.sme.sk/t/4326/vrazda-novinara-jana-kuciaka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:46.997058+00:00"}
{"id": "vr38571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38571", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No, jednoducho nemôže minister obrany o svojich ľuďoch hovoriť, no však nebojte sa, nebudú mať dôchodky, lebo my ich budeme po 7-8 rokoch po skončení kontraktu vyhadzovať, tak neviem koho bude chcieť rekrútovať do profesionálnej armády...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na podobné vyjadrenie sme nenarazili, nevieme teda či, a v akom kontexte odznelo.", "analysis_paragraphs": ["Na podobné vyjadrenie sme nenarazili, nevieme teda či, a v akom kontexte odznelo."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:23.714693+00:00"}
{"id": "vr14463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14463", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čaplovič ako minister sľúbil 1100-eurové platy učiteľom.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že počas ministrovania Dušana Čaploviča bol prijatý v Správe o stave školstva v roku 2013 záväzok, v ktorom Ministerstvo sľubovalo do roku 2016 učiteľom plat v hodnote 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, čo podľa vtedajších prepočtov vychádzalo na približne 1090 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu . Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. V Správe sa píše (. pdf , s.32), \"že priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov dosiahne do roku 2016 hodnotu 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve\" . Podľa vtedajších odhadov vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v rokoch 2013 - 2016 zverejnených v materiáloch k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 ministerstvom financií sa v roku 2016 očakával priemerná mzda v národnom hospodárstve na úrovni 910 €. To znamená, že priemerná mzda pedagogického zamestnanca mala v roku 2016 dosiahnuť hodnotu približne 1090 € ( Pluska ).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas ministrovania Dušana Čaploviča bol prijatý v Správe o stave školstva v roku 2013 záväzok, v ktorom Ministerstvo sľubovalo do roku 2016 učiteľom plat v hodnote 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve, čo podľa vtedajších prepočtov vychádzalo na približne 1090 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 374 z 13. decembra 2012 Správu o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu . Verejné pripomienkovanie sa skončilo 30. júna 2013. Na jeho základe MŠVVaŠ SR pripravilo modifikovanú verziu materiálu, ktorú predložilo na medzirezortné pripomienkovanie 23. septembra 2013 ako Správu o stave školstva na Slovensku a o systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho rozvoja. V Správe sa píše (. pdf , s.32), \"že priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov dosiahne do roku 2016 hodnotu 1,2 násobku priemerného platu v národnom hospodárstve\" . Podľa vtedajších odhadov vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve v rokoch 2013 - 2016 zverejnených v materiáloch k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 ministerstvom financií sa v roku 2016 očakával priemerná mzda v národnom hospodárstve na úrovni 910 €. To znamená, že priemerná mzda pedagogického zamestnanca mala v roku 2016 dosiahnuť hodnotu približne 1090 € ( Pluska )."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["predložilo", "pdf", "Pluska"], "url": ["http://www.minedu.sk/sprava-o-stave-skolstva-na-slovensku/", "http://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/ucitelia-budu-zarabat-1100-eur-pozrite-si-co-presne-predpoklada-ministerstvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:50.272237+00:00"}
{"id": "vr37384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37384", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Je pravdou, že z veľkej miery sa pod rast cien potravín či už zoberieme len pečivo, ale nie len pečivo. Čokoľvek iné. Kakao a ďalšie komodity sa podpisuje nárast svetových cien komodít.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje HN príčiny rastu cien potravín sú viaceré. Predovšetkým je to spôsobené vyššími cenami agrárnych komodít na svetových trhoch . \" V polovici februára sa sója obchodovala o 50 percent drahšie ako pred rokom, pšenica o 75 percent a kukurica dokonca takmer o 95 percent. Je logické, že takéto nárasty komodít musíme pocítiť aj pri každodenných nákupoch potravín v obchodoch už dnes, “ hovorí Eva Sádovská, analytička Poštovej banky. Päťdesiatpercentný nárast trhovej ceny pšenice by mohol zdražieť mlieko o 12 percent, chlieb a mäso o 15 percent, alkohol o 5 percent a cestoviny a vajcia dokonca o 25 až 35 percent. To sú však hrubé odhady a v každej krajine bude na ceny vplývať aj mnoho iných faktorov. Tieto vysoké nárasty cien spôsobila aj vysoká cena ropy, ktorá vplýva aj na cenu potravín, ale aj veľká likvidita v rukách maklérov na komoditných burzách. Aj vplyv počasia, záplavy a neúrody zvýšili ceny poľnohospodárskych komodít.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje HN príčiny rastu cien potravín sú viaceré. Predovšetkým je to spôsobené vyššími cenami agrárnych komodít na svetových trhoch . \" V polovici februára sa sója obchodovala o 50 percent drahšie ako pred rokom, pšenica o 75 percent a kukurica dokonca takmer o 95 percent. Je logické, že takéto nárasty komodít musíme pocítiť aj pri každodenných nákupoch potravín v obchodoch už dnes, “ hovorí Eva Sádovská, analytička Poštovej banky. Päťdesiatpercentný nárast trhovej ceny pšenice by mohol zdražieť mlieko o 12 percent, chlieb a mäso o 15 percent, alkohol o 5 percent a cestoviny a vajcia dokonca o 25 až 35 percent. To sú však hrubé odhady a v každej krajine bude na ceny vplývať aj mnoho iných faktorov. Tieto vysoké nárasty cien spôsobila aj vysoká cena ropy, ktorá vplýva aj na cenu potravín, ale aj veľká likvidita v rukách maklérov na komoditných burzách. Aj vplyv počasia, záplavy a neúrody zvýšili ceny poľnohospodárskych komodít."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50559640-narast-cien-pod-desat-percent-stlmi-konkurencia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:32.708089+00:00"}
{"id": "vr32056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32056", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o udržateľnosti penzijného systému ako celku. A v rámci toho, tvrdíme, že keď po siedmych rokoch fungovania druhého piliera, alebo koľkých, tak máme 5 miliárd eur, odišlo z účtov zamestnancov, ale čistá dôchodková hodnota je necelých 4,750 miliardy. To znamená čistá strata 280 miliónov eur. Tuším do konca roku 2011.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Druhý pilier je upravený zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2005. Ako uviedla agentúra SITA , k 15. júnu 2012 dosiahol majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri hodnotu vyše 5,06 mld. eur. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť údaj o tom, či je druhý pilier v strate a ak áno, tak v akej výške.", "analysis_paragraphs": ["Druhý pilier je upravený zákonom č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2005. Ako uviedla agentúra SITA , k 15. júnu 2012 dosiahol majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri hodnotu vyše 5,06 mld. eur. Výrok však hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo nájsť údaj o tom, či je druhý pilier v strate a ak áno, tak v akej výške."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Druhý pilier", "SITA"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/DOCHODKY_V2_20110119anal%C3%BDza.pdf?instEID=-1&attEID=31235&docEID=153661&matEID=3544&langEID=1&tStamp=20110131090203293", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/121786/DSS-v-druhom-pilieri-spravuju-vyse-mld-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:56.437308+00:00"}
{"id": "vr37327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37327", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Štátnu občiansku agendu v zmysle zákona kompetenčného má vo svojej gescii ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a aj preto je štátny tajomník súčasťou zmiešanej komisie slovensko-maďarskej, na riešenie všetkých problémov, ktoré vzniknú.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza §11 písmeno b), kompetenčného zákona ( 575/2001 Z. z. ) Ministerstvo vnútra SR je o.i. ústredným orgánom štátnej správy pre štátne občianstvo. Štatút Slovensko-maďarskej zmiešanej medzivládnej komisie hovorí: \"3. Predsedovia národných zastúpení Zmiešanej komisie vymenúvajú v súlade s vnútorným právnym poriadkom svojho štátu podpredsedu, vedúcich jednotlivých pracovných skupín, členov Zmiešanej komisie a tajomníka. V návrhoch na členov komisie musí byť zohľadnený princíp odbornosti. V prípade neprítomnosti niektorého z predsedov národného zastúpenia Zmiešanej komisie zastupuje ho podpredseda. Predsedovia Zmiešanej komisie sa navzájom priebežne informujú o personálnych zmenách v zložení Zmiešanej komisie.\" V súčasnosti by mal Ministerstvo vnútra SR zastupovať v tejto komisii štátny tajomník M. Žilinka .", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza §11 písmeno b), kompetenčného zákona ( 575/2001 Z. z. ) Ministerstvo vnútra SR je o.i. ústredným orgánom štátnej správy pre štátne občianstvo. Štatút Slovensko-maďarskej zmiešanej medzivládnej komisie hovorí: \"3. Predsedovia národných zastúpení Zmiešanej komisie vymenúvajú v súlade s vnútorným právnym poriadkom svojho štátu podpredsedu, vedúcich jednotlivých pracovných skupín, členov Zmiešanej komisie a tajomníka. V návrhoch na členov komisie musí byť zohľadnený princíp odbornosti. V prípade neprítomnosti niektorého z predsedov národného zastúpenia Zmiešanej komisie zastupuje ho podpredseda. Predsedovia Zmiešanej komisie sa navzájom priebežne informujú o personálnych zmenách v zložení Zmiešanej komisie.\" V súčasnosti by mal Ministerstvo vnútra SR zastupovať v tejto komisii štátny tajomník M. Žilinka ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["575/2001 Z. z.", "Štatút Slovensko-maďarskej zmiešanej medzivládnej komisie", "M. Žilinka"], "url": ["http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E%2fMain%2fTArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4654186&phContent=%7E%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=14927&pa=13597", "http://www.minv.sk/?statut-slovensko-madarskej-zmiesanej-medzivladnej-komisie", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110215TBB00583"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:32.624085+00:00"}
{"id": "vr29833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29833", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Totiž zákon o... zhromažďovaní... paragraf 12 hovorí o tom, že zástupca obce, ktorý vydal povolenie(na zhromaždenie, pozn.), má priamo v určitých...ale paragraf 10, odstavec 1 hovorí, obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické, iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické zmýšľanie a náboženské vyznanie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti, dopúšťa sa násilia alebo hrubej neslušnosti. Podľa paragrafu 12, odstavec 5, zhromaždenie môže byť rozpustené, ak v jeho priebehu nastali okolnosti odôvodňujúce to, čo som teraz čítal. A odstavec 6 hovorí, zhromaždenie môže zástupca obce rozpustiť a v jeho neprítomnosti môže urobiť náčelník príslušného útvaru policajného zboru alebo veliaci príslušník.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár cituje zákon č.84/1990 o zhromažďovacom práve. Keďže zákon cituje pomerne presne, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár cituje zákon č.84/1990 o zhromažďovacom práve. Keďže zákon cituje pomerne presne, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["84/1990 Zb"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-84"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:55.021672+00:00"}
{"id": "49623", "numeric_id": 49623, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49623", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ja len dúfam, že to nedopadne tak, že Slovensko tam bude prezentovať názory, aké prezentovalo na WHO, kde sme si urobili mega hanbu, sú krajiny ako Afganistan, Papua Nová Guinea, a vôbec ktokoľvek, ktorý hlasovali za to (za aktualizované zdravotné predpisy na zasadnutí v Ženeve, pozn.).", "statement_date": "2024-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualizované zdravotnícke predpisy boli na júnovom zasadnutí WHO v Ženeve prijaté konsenzom. Slovensko sa však ako jediná krajina od týchto predpisov disasociovala. Rusko a Argentína si vyhradili právo na prípadné rozhodnutie o implementácií vzhľadom na národnú suverenitu. Ostatné krajiny, vrátane Papui Novej Guinei a Afganistanu, implementáciu predpisov na národnej úrovni neodmietli, ako to urobilo Slovensko. I keď sa o predpisoch nehlasovalo, Slovensko ako jediná krajina svojim verbálnym postojom odmietla implementáciu aktualizovaných predpisov na národnej úrovni. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nMedzinárodné zdravotnícke predpisy (IHR) sú právne záväzné predpisy, ktoré vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vznikli v reakcii na svetové pandémie a ich hlavným cieľom je zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu pri prevencii a kontrole šírenia chorôb, ktoré môžu predstavovať riziko pre verejné zdravie.\n\nNa zasadnutí WHO v Ženeve, ktoré sa koná pravidelne každý rok, tentokrát členské štáty prijali kľúčové zmeny IHR z roku 2005. Na stretnutí 1. júna sa členské štáty zároveň zaviazali dokončiť rokovania o globálnej pandemickej dohode do jedného roka, najneskôr do roku 2025, s možnosťou schválenia už v roku 2024.\n\nZmeny IHR boli prijaté konsenzom , teda bez hlasovania. Slovenská republika sa ako jediná krajina od týchto aktualizovaných predpisov verbálne disasociovala , teda dištancovala od ich prijatia. „Máme za to, že po dohode na finálnom znení balíka revidovaných článkov IHR nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke.\n\nMinisterka zdravotníctva Zuzana Dolinková v rozhovore Naživo poznamenala, že v predpisoch bolo „mnoho nástrah, ktoré sme nemali vysvetlené, nemali sme ich odsúhlasené, nevedeli sme k ním zaujať stanovisko“ a uplatnili sme si výhradu, ktorú je potrebné do osemnástich mesiacov písomne potvrdiť. Podľa ministerky sme „viacej opatrní“ ako zvyšných vyše 190 krajín.\n\nRusko a Argentína si vyhradili právo rozhodnúť o implementácii predpisov s ohľadom na národnú suverenitu. Ďalšie výhrady či verbálnu disasociáciu iných krajín oficiálne dokumenty zo zasadnutia nespomínajú.", "analysis_paragraphs": ["Aktualizované zdravotnícke predpisy boli na júnovom zasadnutí WHO v Ženeve prijaté konsenzom. Slovensko sa však ako jediná krajina od týchto predpisov disasociovala. Rusko a Argentína si vyhradili právo na prípadné rozhodnutie o implementácií vzhľadom na národnú suverenitu. Ostatné krajiny, vrátane Papui Novej Guinei a Afganistanu, implementáciu predpisov na národnej úrovni neodmietli, ako to urobilo Slovensko. I keď sa o predpisoch nehlasovalo, Slovensko ako jediná krajina svojim verbálnym postojom odmietla implementáciu aktualizovaných predpisov na národnej úrovni. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Medzinárodné zdravotnícke predpisy (IHR) sú právne záväzné predpisy, ktoré vydáva Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Vznikli v reakcii na svetové pandémie a ich hlavným cieľom je zabezpečiť medzinárodnú spoluprácu pri prevencii a kontrole šírenia chorôb, ktoré môžu predstavovať riziko pre verejné zdravie.", "Na zasadnutí WHO v Ženeve, ktoré sa koná pravidelne každý rok, tentokrát členské štáty prijali kľúčové zmeny IHR z roku 2005. Na stretnutí 1. júna sa členské štáty zároveň zaviazali dokončiť rokovania o globálnej pandemickej dohode do jedného roka, najneskôr do roku 2025, s možnosťou schválenia už v roku 2024.", "Zmeny IHR boli prijaté konsenzom , teda bez hlasovania. Slovenská republika sa ako jediná krajina od týchto aktualizovaných predpisov verbálne disasociovala , teda dištancovala od ich prijatia. „Máme za to, že po dohode na finálnom znení balíka revidovaných článkov IHR nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ uvádza ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke.", "Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v rozhovore Naživo poznamenala, že v predpisoch bolo „mnoho nástrah, ktoré sme nemali vysvetlené, nemali sme ich odsúhlasené, nevedeli sme k ním zaujať stanovisko“ a uplatnili sme si výhradu, ktorú je potrebné do osemnástich mesiacov písomne potvrdiť. Podľa ministerky sme „viacej opatrní“ ako zvyšných vyše 190 krajín.", "Rusko a Argentína si vyhradili právo rozhodnúť o implementácii predpisov s ohľadom na národnú suverenitu. Ďalšie výhrady či verbálnu disasociáciu iných krajín oficiálne dokumenty zo zasadnutia nespomínajú."], "analysis_date": "2024-06-22", "analysis_sources": {"text": ["Medzinárodné zdravotnícke predpisy", "zasadnutí", "stretnutí", "konsenzom", "disasociovala", "uvádza", "rozhovore", "vyhradili"], "url": ["https://www.who.int/health-topics/international-health-regulations#tab=tab_1", "https://www.who.int/news/item/01-06-2024-world-health-assembly-agreement-reached-on-wide-ranging--decisive-package-of-amendments-to-improve-the-international-health-regulations--and-sets-date-for-finalizing-negotiations-on-a-proposed-pandemic-agreement", "https://www.who.int/news/item/01-06-2024-world-health-assembly-agreement-reached-on-wide-ranging--decisive-package-of-amendments-to-improve-the-international-health-regulations--and-sets-date-for-finalizing-negotiations-on-a-proposed-pandemic-agreement", "https://healthpolicy-watch.news/the-world-has-won-new-regulations-to-protect-against-pandemics-finally-passed/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?who-ihr-distancovala-sr", "https://www.health.gov.sk/Clanok?who-ihr-distancovala-sr", "https://www.youtube.com/watch?v=5oR4KOopxxE", "https://healthpolicy-watch.news/the-world-has-won-new-regulations-to-protect-against-pandemics-finally-passed/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:51.404640+00:00"}
{"id": "vr32069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32069", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, pán Švejna, že napríklad posledné 4 roky sa nám zvyšuje počet firiem, ktoré si zakladajú sídla na Cypre? To znamená nehýbal sa daňový systém, napriek tomu v mene toho slovenského, že keď je koze dobre, tak sa ide kĺzať na ľad, odchádzajú proste do týchto offshoreových centier.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2008 sa zvyšuje počet firiem, ktoré si zakladajú sídla na Cypre a aj v iných tzv. daňových rajoch.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2008 sa zvyšuje počet firiem, ktoré si zakladajú sídla na Cypre a aj v iných tzv. daňových rajoch."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["www.investujeme.sk"], "url": ["http://www.investujeme.sk/odpoved-na-milionarsku-dan-danove-raje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:53.745169+00:00"}
{"id": "49762", "numeric_id": 49762, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49762", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Viete je paradoxné, že práve Igor Matovič iba prichádza s návrhmi na znižovanie platy politikov iba vtedy, keď nenesie zodpovednosť, keď je v opozícii, keď vládol, tak neprišiel s ničím iným. ", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič predložil do Národnej rady návrhy na zníženie alebo zmrazenie platov politikov až po ukončení svojho pôsobenia na pozícii predsedu vlády a ministra financií, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nHnutie Slovensko predložilo 26. septembra do Národnej rady návrh zákona, ktorý upravuje platové pomery ministrov a predsedu vlády. Zákon má zrušiť zvýšenie paušálnych náhrad členom vlády (. pdf , s. 1), ktoré vláda schválila začiatkom roka 2024. Vláda si začiatkom roka nezvýšila platy v zákone o platových pomeroch verejných funkcionárov, ale navýšila si paušálne náhrady. Toto zvýšenie bolo preto prijaté vládnym uznesením a nemuselo prejsť schvaľovacím procesom v parlamente. Platy členov vlády sú zmrazené kvôli zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.\n\nPred zvýšením paušálnych náhrad zarábal premiér mesačne 6527 eur. Základný plat tvoril 4590 eur a k nemu sa priemiérovi pridával príplatok 746 eur a paušálne náhrady 1191 eur. Paušálne náhrady boli uznesením zvýšené na 5868 eur, čím sa mesačný plat predsedu vlády zvýšil na 11 204 eur. Radový minister mal pred zvýšením paušálnych náhrad základný plat, ako predseda vlády, na úrovni 4590 eur, ale mal nižšie paušálne náhrady. Po ich zvýšení má radový minister mesačný plat vo výške 8623 eur, z toho 4590 tvorí základný plat a 4042 eur navýšené paušálne náhrady.\n\nV minulom volebnom období podal Igor Matovič dva návrhy týkajúce sa platov poslancov. Prvý , podaný 14. februára 2023, upravoval spôsob akým sú poslanci odmeňovaní. Výška platu poslanca by bola znížená na výšku nominálnej priemernej mzdy a politická strana, za ktorú bol poslanec do parlamentu zvolený, by mu bola oprávnená vyplácať odmeny podľa jeho aktivity v parlamente. Návrh neprešiel do druhého čítania.\n\nDruhý návrh z 2. mája 2023 zmrazoval platy poslancov a prezidentky na rovnakú úroveň ako v roku 2022, keďže vďaka nízkemu deficitu verejných financií mali podľa Igora Matoviča skokovo vzrásť. Platy poslancov mali vzrásť približne o 800 eur mesačne a plat prezidentky približne o 2 600 eur. Návrh neprešiel do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič predložil do Národnej rady návrhy na zníženie alebo zmrazenie platov politikov až po ukončení svojho pôsobenia na pozícii predsedu vlády a ministra financií, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Hnutie Slovensko predložilo 26. septembra do Národnej rady návrh zákona, ktorý upravuje platové pomery ministrov a predsedu vlády. Zákon má zrušiť zvýšenie paušálnych náhrad členom vlády (. pdf , s. 1), ktoré vláda schválila začiatkom roka 2024. Vláda si začiatkom roka nezvýšila platy v zákone o platových pomeroch verejných funkcionárov, ale navýšila si paušálne náhrady. Toto zvýšenie bolo preto prijaté vládnym uznesením a nemuselo prejsť schvaľovacím procesom v parlamente. Platy členov vlády sú zmrazené kvôli zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.", "Pred zvýšením paušálnych náhrad zarábal premiér mesačne 6527 eur. Základný plat tvoril 4590 eur a k nemu sa priemiérovi pridával príplatok 746 eur a paušálne náhrady 1191 eur. Paušálne náhrady boli uznesením zvýšené na 5868 eur, čím sa mesačný plat predsedu vlády zvýšil na 11 204 eur. Radový minister mal pred zvýšením paušálnych náhrad základný plat, ako predseda vlády, na úrovni 4590 eur, ale mal nižšie paušálne náhrady. Po ich zvýšení má radový minister mesačný plat vo výške 8623 eur, z toho 4590 tvorí základný plat a 4042 eur navýšené paušálne náhrady.", "V minulom volebnom období podal Igor Matovič dva návrhy týkajúce sa platov poslancov. Prvý , podaný 14. februára 2023, upravoval spôsob akým sú poslanci odmeňovaní. Výška platu poslanca by bola znížená na výšku nominálnej priemernej mzdy a politická strana, za ktorú bol poslanec do parlamentu zvolený, by mu bola oprávnená vyplácať odmeny podľa jeho aktivity v parlamente. Návrh neprešiel do druhého čítania.", "Druhý návrh z 2. mája 2023 zmrazoval platy poslancov a prezidentky na rovnakú úroveň ako v roku 2022, keďže vďaka nízkemu deficitu verejných financií mali podľa Igora Matoviča skokovo vzrásť. Platy poslancov mali vzrásť približne o 800 eur mesačne a plat prezidentky približne o 2 600 eur. Návrh neprešiel do druhého čítania."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "pdf", "schválila", "navýšila", "uznesením", "zmrazené", "zarábal", "pridával", "zvýšil", "zvýšení", "Prvý", "Druhý", "skokovo", "vzrásť"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9960", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=553237", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698635-vlada-si-zvysila-mzdy-mesacne-ministri-dostanu-o-tisice-eur-viac-ficovi-plat-stupne-na-11-tisic-eur/", "https://domov.sme.sk/c/23278852/ficova-vlada-platy-ministrov-zvysenie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698635-vlada-si-zvysila-mzdy-mesacne-ministri-dostanu-o-tisice-eur-viac-ficovi-plat-stupne-na-11-tisic-eur/", "https://domov.sme.sk/c/23278852/ficova-vlada-platy-ministrov-zvysenie.html", "https://domov.sme.sk/c/23278852/ficova-vlada-platy-ministrov-zvysenie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698635-vlada-si-zvysila-mzdy-mesacne-ministri-dostanu-o-tisice-eur-viac-ficovi-plat-stupne-na-11-tisic-eur/", "https://domov.sme.sk/c/23278852/ficova-vlada-platy-ministrov-zvysenie.html", "https://domov.sme.sk/c/23278852/ficova-vlada-platy-ministrov-zvysenie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9136", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9409", "https://domov.sme.sk/c/23161085/matovic-chce-do-parlamentu-predlozit-navrh-na-zmrazenie-platov-politikov.html", "https://domov.sme.sk/c/23161085/matovic-chce-do-parlamentu-predlozit-navrh-na-zmrazenie-platov-politikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:35.221061+00:00"}
{"id": "vr16240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16240", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Majú sa zrušiť pokuty a penále pre zamestnávateľa za nepravdivé čestné vyhlásenie zamestnanca, ktorý pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sľub bol vyslovený v rámci predstavenia série opatrení Ministerstva hospodárstva, ktorými sa má zlepšiť a zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Tieto opatrenia majú byť súčasťou rokovania vlády v júni. Z tohto dôvodu je zatiaľ sľub aktívny. 4. mája 2017 predstavilo Ministerstvo hospodárstva pod vedením Petra Žigu balík 34 opatrení, ktorý ma pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie znížením byrokratickej záťaže, zjednodušením podnikania a znížením jeho nákladov. Tieto opatrenia sú výsledkom Medzirezortnej pracovnej skupiny na najvyššej úrovni pre Doing Business, ktorú ustanovilo ministerstvo s cieľom identifikovať kritické miesta slovenského podnikateľského prostredia. Chce tým plniť programové vyhlásenie vlády, ktorým sa zaviazalo \"vytvoriť predpoklady na systematické zlepšovanie postavenia SR voči krajinám OECD a EÚ v hodnoteniach podnikateľského prostredia.\" Výsledným materiálom skupiny by mali byť „Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia“, ktorý je súčasťou Plánu práce vlády SR na rok 2017 na mesiac jún. Medzi opatreniami figuruje aj návrh na zrušenie pokuty a penále, ktoré má zamestnávateľ platiť v prípade, že zamestnanec pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študenta predloží nepravdivé čestné vyhlásenie. Ide o zmenu Zákona o sociálnom poistení ( 461/2003 Z. z. ). Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov má podľa zákona právo uplatniť si výnimku z platenia odvodov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 200 eur, avšak najviac na jednu dohodu v danom mesiaci. Podmienkou je predloženie písomného čestného vyhlásenia zamestnávateľovi, že si v tom istom mesiaci neuplatňuje výnimku u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do Sociálnej poisťovne všetkých zamestnancov okrem tých, ktorí si uplatňujú odvodovú výnimku. Ak študent predloží nepravdivé čestné vyhlásenie, zamestnávateľ zaňho nebude platiť odvody a vznikne mu dlh v Sociálnej poisťovni. Podľa § 239 hrozí zamestnávateľovi v tomto prípade pokuta až do výšky 16 596,96 eur. § 240 pripúšťa možnosť predpísania penále zamestnávateľovi vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Problematický je fakt, že zamestnávateľ nemá ako zistiť, že študent predložil nepravdivé čestné vyhlásenie, resp. že si odvodovú výnimku uplatňuje aj u iného zamestnávateľa. Naopak, Sociálna poisťovňa vie tento fakt zistiť v momente, kedy zamestnanca prihlási do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a môže na to včas upozorniť. Nie je taktiež dôvod, aby zamestnávateľ platil za nečestné správanie svojho zamestnanca. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sľub bol vyslovený v rámci predstavenia série opatrení Ministerstva hospodárstva, ktorými sa má zlepšiť a zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Tieto opatrenia majú byť súčasťou rokovania vlády v júni. Z tohto dôvodu je zatiaľ sľub aktívny. 4. mája 2017 predstavilo Ministerstvo hospodárstva pod vedením Petra Žigu balík 34 opatrení, ktorý ma pomôcť zlepšiť podnikateľské prostredie znížením byrokratickej záťaže, zjednodušením podnikania a znížením jeho nákladov. Tieto opatrenia sú výsledkom Medzirezortnej pracovnej skupiny na najvyššej úrovni pre Doing Business, ktorú ustanovilo ministerstvo s cieľom identifikovať kritické miesta slovenského podnikateľského prostredia. Chce tým plniť programové vyhlásenie vlády, ktorým sa zaviazalo \"vytvoriť predpoklady na systematické zlepšovanie postavenia SR voči krajinám OECD a EÚ v hodnoteniach podnikateľského prostredia.\" Výsledným materiálom skupiny by mali byť „Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia“, ktorý je súčasťou Plánu práce vlády SR na rok 2017 na mesiac jún. Medzi opatreniami figuruje aj návrh na zrušenie pokuty a penále, ktoré má zamestnávateľ platiť v prípade, že zamestnanec pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študenta predloží nepravdivé čestné vyhlásenie. Ide o zmenu Zákona o sociálnom poistení ( 461/2003 Z. z. ). Študent pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov má podľa zákona právo uplatniť si výnimku z platenia odvodov, ak jeho mesačný príjem nepresiahne 200 eur, avšak najviac na jednu dohodu v danom mesiaci. Podmienkou je predloženie písomného čestného vyhlásenia zamestnávateľovi, že si v tom istom mesiaci neuplatňuje výnimku u iného zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do Sociálnej poisťovne všetkých zamestnancov okrem tých, ktorí si uplatňujú odvodovú výnimku. Ak študent predloží nepravdivé čestné vyhlásenie, zamestnávateľ zaňho nebude platiť odvody a vznikne mu dlh v Sociálnej poisťovni. Podľa § 239 hrozí zamestnávateľovi v tomto prípade pokuta až do výšky 16 596,96 eur. § 240 pripúšťa možnosť predpísania penále zamestnávateľovi vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Problematický je fakt, že zamestnávateľ nemá ako zistiť, že študent predložil nepravdivé čestné vyhlásenie, resp. že si odvodovú výnimku uplatňuje aj u iného zamestnávateľa. Naopak, Sociálna poisťovňa vie tento fakt zistiť v momente, kedy zamestnanca prihlási do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a môže na to včas upozorniť. Nie je taktiež dôvod, aby zamestnávateľ platil za nečestné správanie svojho zamestnanca. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "skupiny", "461/2003 Z. z.", "Problematický"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-mh-sr-predstavilo-opatren/257979-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-205828?prefixFile=m_", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20170501", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2439/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/byrokraticky-nezmysel-2015.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:30.943416+00:00"}
{"id": "49975", "numeric_id": 49975, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49975", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Však títo ľudia tu 3,5 roka proste ľudí zatvárali neoprávnene. Ústavný súd, Najvyšší súd porušil porušovanie všetkých možných práv občanov Slovenskej republiky a teraz vidíme, že to robia aj z opozície.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ústavný a Najvyšší súd síce v niektorých prípadoch konštatovali porušenie práv obvinených osôb, išlo však najmä o procesné pochybenia v súvislosti s väzbou, nie o rozsiahle alebo systematické porušovanie práv, ktoré by viedlo k neoprávnenému odsúdeniu. Zároveň v tomto období bolo viac ako 40 ľudí odsúdených za korupciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou.\n\nPočas bývalého volebného obdobia bolo obvinených a väzobne stíhaných viacero osôb z rôznych káuz. V niektorých prípadoch Ústavný súd a Najvyšší súd konštatovali porušovanie práv či nadužívanie väzby.\n\nNapríklad v prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol , že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel .\n\nV prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.\n\nÚstavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby.\n\nV prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech . Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd.\n\nV prípade bývalej štátnej tajomníčky Jankovskej Ústavný súd v náleze zo 14. októbra 2021 konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu Krajským súdom v Trnave. Ústavný súd tiež zrušil predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu, ktorý Jankovskú poslal do väzby. \"ÚS konštatoval, že rozhodnutie KS v Trnave je nezákonné a porušuje jej základné práva z toho dôvodu, že dôvody kolúznej väzby tak, ako boli konštatované, nie sú postavené na konkrétnych, zrozumiteľných a vnútorne konzistentných argumentoch, a teda nie je možné toto rozhodnutie preskúmať, je arbitrárne a rovnako dôvody väzby sú čisto všeobecné. Zároveň ÚS aj konštatoval, že takéto odôvodnenie a takéto rozhodnutie je ústavne neakceptovateľné,\" vysvetlil obhajca Jankovskej Erdős.\n\nÚstavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu.\n\nV prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby.\n\nÚstavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera.\n\nV roku 2021 Najvyšší súd zrušil väzobné stíhanie Jozefovi Brhelovi, ktorý bol obvinený v kauze Mýtnik. Najvyšší súd tak zrušil rozhodnutie sudkyne Špecializovaného trestného súdu, ktorá mu väzbu pôvodne predĺžila.\n\nÚstavný súd konštatoval nezákonnú väzbu aj v prípade Mariána Gogu. Dôvody väzby boli podľa Ústavného súdu vyjadrené zmätočne a príliš všeobecne. Podľa Ústavného súdu boli porušené Gogove ústavné aj občianske práva. Gogu do väzby poslal až Najvyšší súd v kaude Rezervy 2.\n\nV kauze Búrka Ústavný súd konštatoval porušenie práva na zákonného sudcu pre bývalého sudcu Richarda Molnára, kedy sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment odmietol konať o námietke zaujatosti.\n\nTvrdenie Richarda Takáča o tom, že opozícia „neoprávnene zatýka“, zaznelo v kontexte parlamentnej diskusie o odvolaní poslankyne Veroniky Remišovej. Odvolanie inicioval minister obrany Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že Remišová zneužila svoju právomoc a zverejnila informácie z utajenej časti jeho majetkového priznania, týkajúce sa údajného vlastníctva nehnuteľnosti v Chorvátsku.\n\nRemišová v rozhovore pre denník Postoj uviedla , že Kaliňák by sa mal v tejto veci ospravedlniť a zaplatiť pokutu v rámci Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Jej zámerom tak nie je Kaliňáka stíhať väzobne, ako navodzuje minister Takáč.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný a Najvyšší súd síce v niektorých prípadoch konštatovali porušenie práv obvinených osôb, išlo však najmä o procesné pochybenia v súvislosti s väzbou, nie o rozsiahle alebo systematické porušovanie práv, ktoré by viedlo k neoprávnenému odsúdeniu. Zároveň v tomto období bolo viac ako 40 ľudí odsúdených za korupciu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou.", "Počas bývalého volebného obdobia bolo obvinených a väzobne stíhaných viacero osôb z rôznych káuz. V niektorých prípadoch Ústavný súd a Najvyšší súd konštatovali porušovanie práv či nadužívanie väzby.", "Napríklad v prípade Dušana Kováčika Ústavný súd v auguste 2022 rozhodol , že boli porušené jeho práva v oblasti zaistenia majetku. V ďalšom prípade však Kováčik so svojou sťažnosťou voči rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý ho poslal na osem rokov do väzenia, neuspel .", "V prípade podnikateľa Norberta Bödöra Ústavný súd v decembri 2012 rozhodol o porušení jeho práv pri predĺžení väzby Najvyšším súdom. V tomto prípade súd vyhovel Bödörovi iba čiastočne.", "Ústavný súd tiež konštatoval v decembri 2022 porušenie práv stíhaného Jaroslava Haščáka vo veci nedoručenia listov rodine a blízkym v čase kolúznej väzby.", "V prípade Monike Jankovskej, ktorá sa sťažovala na zaujatosť špeciálneho prokuátora, Ústavný súd túto sťažnosť prijal a rozhodol v jej prospech . Nevyslovil však nevinu, prípad len vrátil na pôvodný súd.", "V prípade bývalej štátnej tajomníčky Jankovskej Ústavný súd v náleze zo 14. októbra 2021 konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu Krajským súdom v Trnave. Ústavný súd tiež zrušil predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu, ktorý Jankovskú poslal do väzby. \"ÚS konštatoval, že rozhodnutie KS v Trnave je nezákonné a porušuje jej základné práva z toho dôvodu, že dôvody kolúznej väzby tak, ako boli konštatované, nie sú postavené na konkrétnych, zrozumiteľných a vnútorne konzistentných argumentoch, a teda nie je možné toto rozhodnutie preskúmať, je arbitrárne a rovnako dôvody väzby sú čisto všeobecné. Zároveň ÚS aj konštatoval, že takéto odôvodnenie a takéto rozhodnutie je ústavne neakceptovateľné,\" vysvetlil obhajca Jankovskej Erdős.", "Ústavný súd tiež odmietol sťažnosť Roberta Kaliňáka, ktorý namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu a argumentoval údajnou zaujatosťou senátu, ktorý ho neskôr pustil na slobodu.", "V prípade bývalého štátneho tajomníka Ministerstva financií SR Radka Kuruca sa rozhodnutie Ústavného súdu týkalo porušenia práva nebyť stíhaný z iných ako zákonných dôvodov. V tom čase však už bol Radko Kuruc prepustený Špeciálnou prokuratúrou na slobodu, keďže sa pominul dôvod kolúznej väzby.", "Ústavný súd tiež rozhodol o porušení práva na slobodu v prípade bývalého sudcu Lindtnera.", "V roku 2021 Najvyšší súd zrušil väzobné stíhanie Jozefovi Brhelovi, ktorý bol obvinený v kauze Mýtnik. Najvyšší súd tak zrušil rozhodnutie sudkyne Špecializovaného trestného súdu, ktorá mu väzbu pôvodne predĺžila.", "Ústavný súd konštatoval nezákonnú väzbu aj v prípade Mariána Gogu. Dôvody väzby boli podľa Ústavného súdu vyjadrené zmätočne a príliš všeobecne. Podľa Ústavného súdu boli porušené Gogove ústavné aj občianske práva. Gogu do väzby poslal až Najvyšší súd v kaude Rezervy 2.", "V kauze Búrka Ústavný súd konštatoval porušenie práva na zákonného sudcu pre bývalého sudcu Richarda Molnára, kedy sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment odmietol konať o námietke zaujatosti.", "Tvrdenie Richarda Takáča o tom, že opozícia „neoprávnene zatýka“, zaznelo v kontexte parlamentnej diskusie o odvolaní poslankyne Veroniky Remišovej. Odvolanie inicioval minister obrany Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že Remišová zneužila svoju právomoc a zverejnila informácie z utajenej časti jeho majetkového priznania, týkajúce sa údajného vlastníctva nehnuteľnosti v Chorvátsku.", "Remišová v rozhovore pre denník Postoj uviedla , že Kaliňák by sa mal v tejto veci ospravedlniť a zaplatiť pokutu v rámci Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Jej zámerom tak nie je Kaliňáka stíhať väzobne, ako navodzuje minister Takáč."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["odsúdených", "rozhodol", "neuspel", "rozhodol", "konštatoval", "nedoručenia listov rodine", "sa sťažovala", "prospech", "konštatoval", "vysvetlil", "odmietol", "rozhodnutie Ústavného súdu", "prepustený", "rozhodol o porušení práva", "zrušil", "konštatoval", "porušenie", "Odvolanie", "zneužila", "uviedla"], "url": ["https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://www.aktuality.sk/clanok/PQ6y8KD/sud-porusil-prava-exprokuratora-kovacika-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/iJdmOPK/ustavny-sud-odmietol-staznost-dusana-kovacika-voci-rozsudku-najvyssieho-sudu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/0hcgf8r/najvyssi-sud-porusil-pravo-norberta-bodora-tvrdi-ustavny-sud/", "https://dennikn.sk/minuta/3170441/", "https://www.aktuality.sk/clanok/AuxkEoN/ustavny-sud-rozhodol-o-poruseni-prava-hascaka-v-suvislosti-s-jeho-listami-pocas-vazby/", "https://www.aktuality.sk/clanok/s6Vb8Ug/kauza-jankovska-rozsudok-sa-odklada-pripad-vydierania-pozastavil-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/DD8JmnV/kauza-fatima-najvyssi-sud-porusil-prava-moniky-jankovskej-rozhodol-ustavny-sud/", "https://domov.sme.sk/c/22772915/krajsky-sud-v-trnave-porusil-jankovskej-pravo-na-osobnu-slobodu.html", "https://domov.sme.sk/c/22772915/krajsky-sud-v-trnave-porusil-jankovskej-pravo-na-osobnu-slobodu.html", "https://dennikn.sk/minuta/3201031/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/najvyssi-sud-porusil-pravo-byvaleho-statneho-tajomnika-kuruca-rozhodol-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/rt9847q/byvaleho-statneho-tajomnika-radka-kuruca-prepustili-z-vazby/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626616-najvyssi-sud-uznesenim-ktore-sa-tykalo-vazby-porusil-prava-exsudcu-lindtnera-rozhodol-ustavny-sud/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/141533-jozef-brhel-ide-na-slobodu-najvyssi-sud-zrusil-predlzenie-vaezby", "https://www.aktuality.sk/clanok/878927/ustavny-sud-najprisnejsia-vazba-pre-zbrojara-z-kicurovej-kauzy-bola-nezakonna/", "https://domov.sme.sk/c/22586426/ustavny-sud-zistil-porusenie-prav-vazneneho-byvaleho-sudcu-molnara.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/4d4tLNK/smer-vystartoval-po-remisovej-pre-kalinakovu-vilu-hrozi-jej-pokuta-80-tisic-eur-a-chcu-ju-odvolat/", "https://hnonline.sk/slovensko/96202224-smer-navrhne-odvolat-remisovu-z-cela-vyboru-richter-tvrdi-ze-porusila-zakon", "https://www.youtube.com/watch?v=UinDz9RflRc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:12.324146+00:00"}
{"id": "vr38262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38262", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Dzurinda povedal, že naše vzťahy s Maďarskom sú excelentné. (po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Mártonyim, pozn.)", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda na tlačovej besede po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Mártonyim vyjadril potešenie, že slovensko-maďarské vzťahy napredujú v duchu politiky služby občanom. Vymenoval rôzne spoločné kroky, ktoré Slovensko a Maďarsko spravili a plánujú spraviť. Zároveň však obe strany priznali, že sú otázky, v ktorých si nerozumejú (kolektívne práva v maďarskej ústave, volebné právo, zákon o dvojitom občianstve). Dzurinda tak vyjadril pozitívny trend vo vzájomných vzťahoch, avšak aj vzhľadom na odkaz na problémy, to nie je možné interpretovať ako označenie \"excelentných\" vzťahov. Záznam tlačovej besedy môžte nájsť tu .", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda na tlačovej besede po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Mártonyim vyjadril potešenie, že slovensko-maďarské vzťahy napredujú v duchu politiky služby občanom. Vymenoval rôzne spoločné kroky, ktoré Slovensko a Maďarsko spravili a plánujú spraviť. Zároveň však obe strany priznali, že sú otázky, v ktorých si nerozumejú (kolektívne práva v maďarskej ústave, volebné právo, zákon o dvojitom občianstve). Dzurinda tak vyjadril pozitívny trend vo vzájomných vzťahoch, avšak aj vzhľadom na odkaz na problémy, to nie je možné interpretovať ako označenie \"excelentných\" vzťahov. Záznam tlačovej besedy môžte nájsť tu ."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/176711_tb-z-rokovania-sefov-diplomacie-slovenska-a-madarska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:34.472207+00:00"}
{"id": "vr29457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29457", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Približne 13-tisíc pracovných miest bolo vytvorených cez projekty zamestnávania mladých ľudí, pričom projekt dosiahol približne 80 % udržateľnosť pracovných miest.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko údaje o počte pracovných miest ako aj udržateľnosti takto vytvorených pracovných miest potvrdzuje jedine oznam Ministerstva práce z apríla 2015. Informácia hovorí o 13 400 mladých osobách, ktorí si ako nezamestnaní dokázali nájsť prácu v poslednom roku. 80 % ľudí, ktorým uplynula minimálna doba udržateľnosti, u zamestnávateľa naďalej pracujú. Tieto údaje sa nám však nepodarilo potvrdiť zo žiadnych iných zdrojov a ani ministerstvo okrem tohto oznamu nevydalo podrobnejšiu správu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko údaje o počte pracovných miest ako aj udržateľnosti takto vytvorených pracovných miest potvrdzuje jedine oznam Ministerstva práce z apríla 2015. Informácia hovorí o 13 400 mladých osobách, ktorí si ako nezamestnaní dokázali nájsť prácu v poslednom roku. 80 % ľudí, ktorým uplynula minimálna doba udržateľnosti, u zamestnávateľa naďalej pracujú. Tieto údaje sa nám však nepodarilo potvrdiť zo žiadnych iných zdrojov a ani ministerstvo okrem tohto oznamu nevydalo podrobnejšiu správu."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["oznam"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zamestnanost-stupa-pribudaju-nove-miesta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:20.052188+00:00"}
{"id": "vr26132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26132", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "... zatiaľ v niektorých úsekoch to bude skôr monitorovanie od 1.1. ... Takže aj teraz vláda, podľa mňa, v tomto smere sa rozhodla správne na základe požiadaviek samosprávnych krajov, že v niektorých úsekoch bude sledovať kamiónovú dopravu a následne na to sa rozhodne neskôr, asi v júni alebo v júli dôjde k prehodnocovaniu v tejto situácii.", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných údajov pude skutočne prebiehať monitorovanie pohybu kamiónov na cestách II. triedy.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa dostupných údajov pude skutočne prebiehať monitorovanie pohybu kamiónov na cestách II. triedy."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["auto.sme.sk"], "url": ["http://auto.sme.sk/c/6920390/na-cestach-3-triedy-asi-plosne-zakazu-tranzit-kamionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:13.040208+00:00"}
{"id": "vr31626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31626", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja si myslím, že treba sa pozreť na to aká kampaň bola vedená ako Lucia Žitňanská bola jeden z top lídrov, ktorí obchodili celé Slovensko. Ja som robil kampaň len v bratislavskom kraji ...", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, kto koľko obišiel krajov počas kampane, sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["To, kto koľko obišiel krajov počas kampane, sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:38.337919+00:00"}
{"id": "vr34723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34723", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Banky mali za 3 štvrťroky, v roku 2010 o 50% vyšší zisk ako v roku 2009 za to isté obdobie.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zisk bánk zvýšil o 47,86%, uvádza to agentúra TASR.", "analysis_paragraphs": ["V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa zisk bánk zvýšil o 47,86%, uvádza to agentúra TASR."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/zisk-bank-stupol-od-zaciatku-roka-takmer-polovicu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:46.920432+00:00"}
{"id": "50143", "numeric_id": 50143, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50143", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "A aj v tejto televízii ste klamali, ktorá si kúpi letenku za 6500 preto, že sa nedostane do štátneho lietadla (pozn.: Martina Šimkovičová) a všetci hovoríte o nejakých 16-tisícových letenkách. (...) Šesť a šesť. Pani ministerka mala letenku za 6 a predpokladám. Ale bol v Amerike aj pán Šaško, ktorý mal ± za takú istú cenu letenku, bol tam pán Drucker, bol tam ďalší minister.", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa oficiálneho dokumentu ministerstva kultúry, v ktorom sú uvedené objednávky ministerstva za rok 2025, bola cena spiatočných leteniek do New Yorku pre ministerku Šimkovičovú a hovorkyňu Demkovú 15 940 eur. Minister školstva Tomáš Drucker za spiatočnú letenku do New Yorku v tom istom období zaplatil 6317 eur a minister zdravotníctva Kamil Šaško 2453 eur. Tvrdenie podpredsedu parlamentu Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nMinisterka kultúry Martina Šimkovičová letela 20. septembra do New Yorku spolu so svojou hovorkyňou Petrou Demkovou. Obe predstaviteľky ministerstva kultúry cestovali v business triede. Spolu s nimi absolvovali cestu do Spojených štátov aj dvaja ochrankári, ktorí cestovali v ekonomickej triede.\n\nV objednávkach ministerstva kultúry zo septembra 2025 je uvedená položka „letenky New York Šimkovičová, Demková P” so sumou 15 940 eur. Za letenky do New Yorku pre dvoch ministerských úradníkov Tanáča a Kakaša ministerstvo podľa zoznamu objednávok zaplatilo 4330 eur. Na ceny leteniek upozornila 19. septembra Nadácia Zastavme korupciu.\n\nV rovnakom čase letel do New Yorku aj slovenský vládny špeciál, ktorý viezol slovenskú delegáciu na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Na otázku médií prečo ministerstvo kultúry nevyužilo možnosť letieť vládnym špeciálom odpovedala hovorkyňa ministerstva Petra Demková: „Naša žiadosť však bola zamietnutá. Preto musela pani ministerka zvoliť iný spôsob dopravy. Snaha o šetrenie tu bola.“ Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko sa za ministerku Šimkovičovú verejne postavil a na sociálnej sieti Facebook 23. septembra uverejnil status, v ktorom vyzval prezidenta Pellegriniho, aby neodmietal slovenských ministrov na palube vládneho špeciálu.\n\nPrezident Pellegrini v odpovedi na videu kritizoval ministersku kultúry Martinu Šimkovičovú za nákup leteniek do New Yoku v hodnote takmer 16-tisíc eur. Prezident ďalej vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Facebook, uviedol : „Každý minister, ktorý má oficiálny program počas zasadnutia OSN, je na palube špeciálu vítaný.“ Ministerka kultúry však podľa neho neuverejnila, aký bol účel jej cesty do Spojených štátov a na zasadnutí OSN v New Yorku podľa jeho slov nebola prítomná. Zároveň vyzval Andreja Danka aby sa vyjadril, aký bol pracovný účel cesty ministerky (v čase od 1:20) .\n\nRiaditeľka odboru komunikácie ministerstva kultúry Petra Demková sa vyjadrila : „Finálna cena jednej letenky, ktorá sa bude hradiť, je 6470 eur. Ministerka kultúry a riaditeľka odboru komunikácie cestovali na tzv. flexibilné (stornovateľné) letenky s príplatkom približne 400 eur za kus, aby v prípade nepredvídaných zmien mohli operatívne reagovať bez rizika straty verejných financií.“ Dokopy tak malo ministerstvo za obe osoby zaplatiť letenky v maximálnej hodnote 13 740 eur, čo sa nezhoduje so sumou so sumou 15 940 eur uvedenou ministerstvom v zozname objednávok.\n\nPodľa Nadácia Zastavme korupciu využili ministri Šaško a Drucker let do USA spoločným vládnym špeciálom. Za spiatočnú letenku podľa denníka SME zaplatil minister zdravotníctva Kamil Šaško sumu 2453 eur a minister školstva Tomáš Drucker sumu 6317 eur. U Šimkovičovej to bolo až takmer 8000 eur pre ňu, a rovnaká suma aj pre Petru Demkovú.V rovnaký deň objednali letenky aj pre dvoch úradníkov z ministerstva, ktorí leteli za 4330 eur ( 0:53) .", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho dokumentu ministerstva kultúry, v ktorom sú uvedené objednávky ministerstva za rok 2025, bola cena spiatočných leteniek do New Yorku pre ministerku Šimkovičovú a hovorkyňu Demkovú 15 940 eur. Minister školstva Tomáš Drucker za spiatočnú letenku do New Yorku v tom istom období zaplatil 6317 eur a minister zdravotníctva Kamil Šaško 2453 eur. Tvrdenie podpredsedu parlamentu Andreja Danka preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Ministerka kultúry Martina Šimkovičová letela 20. septembra do New Yorku spolu so svojou hovorkyňou Petrou Demkovou. Obe predstaviteľky ministerstva kultúry cestovali v business triede. Spolu s nimi absolvovali cestu do Spojených štátov aj dvaja ochrankári, ktorí cestovali v ekonomickej triede.", "V objednávkach ministerstva kultúry zo septembra 2025 je uvedená položka „letenky New York Šimkovičová, Demková P” so sumou 15 940 eur. Za letenky do New Yorku pre dvoch ministerských úradníkov Tanáča a Kakaša ministerstvo podľa zoznamu objednávok zaplatilo 4330 eur. Na ceny leteniek upozornila 19. septembra Nadácia Zastavme korupciu.", "V rovnakom čase letel do New Yorku aj slovenský vládny špeciál, ktorý viezol slovenskú delegáciu na Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov. Na otázku médií prečo ministerstvo kultúry nevyužilo možnosť letieť vládnym špeciálom odpovedala hovorkyňa ministerstva Petra Demková: „Naša žiadosť však bola zamietnutá. Preto musela pani ministerka zvoliť iný spôsob dopravy. Snaha o šetrenie tu bola.“ Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko sa za ministerku Šimkovičovú verejne postavil a na sociálnej sieti Facebook 23. septembra uverejnil status, v ktorom vyzval prezidenta Pellegriniho, aby neodmietal slovenských ministrov na palube vládneho špeciálu.", "Prezident Pellegrini v odpovedi na videu kritizoval ministersku kultúry Martinu Šimkovičovú za nákup leteniek do New Yoku v hodnote takmer 16-tisíc eur. Prezident ďalej vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti Facebook, uviedol : „Každý minister, ktorý má oficiálny program počas zasadnutia OSN, je na palube špeciálu vítaný.“ Ministerka kultúry však podľa neho neuverejnila, aký bol účel jej cesty do Spojených štátov a na zasadnutí OSN v New Yorku podľa jeho slov nebola prítomná. Zároveň vyzval Andreja Danka aby sa vyjadril, aký bol pracovný účel cesty ministerky (v čase od 1:20) .", "Riaditeľka odboru komunikácie ministerstva kultúry Petra Demková sa vyjadrila : „Finálna cena jednej letenky, ktorá sa bude hradiť, je 6470 eur. Ministerka kultúry a riaditeľka odboru komunikácie cestovali na tzv. flexibilné (stornovateľné) letenky s príplatkom približne 400 eur za kus, aby v prípade nepredvídaných zmien mohli operatívne reagovať bez rizika straty verejných financií.“ Dokopy tak malo ministerstvo za obe osoby zaplatiť letenky v maximálnej hodnote 13 740 eur, čo sa nezhoduje so sumou so sumou 15 940 eur uvedenou ministerstvom v zozname objednávok.", "Podľa Nadácia Zastavme korupciu využili ministri Šaško a Drucker let do USA spoločným vládnym špeciálom. Za spiatočnú letenku podľa denníka SME zaplatil minister zdravotníctva Kamil Šaško sumu 2453 eur a minister školstva Tomáš Drucker sumu 6317 eur. U Šimkovičovej to bolo až takmer 8000 eur pre ňu, a rovnaká suma aj pre Petru Demkovú.V rovnaký deň objednali letenky aj pre dvoch úradníkov z ministerstva, ktorí leteli za 4330 eur ( 0:53) ."], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["letela", "cestovali", "absolvovali", "uvedená", "zaplatilo", "upozornila", "letel", "odpovedala", "uverejnil", "kritizoval", "zverejnil", "uviedol", "1:20)", "vyjadrila", "uvedenou", "využili", "zaplatil", "0:53)"], "url": ["https://dennikn.sk/4879730/nepytajte-sa-kde-a-za-kym-som-bola-hovori-simkovicova-za-drahe-letenky-obvinuje-milanovu-no-agenturu-si-vyberala-sama/", "https://dennikn.sk/4879730/nepytajte-sa-kde-a-za-kym-som-bola-hovori-simkovicova-za-drahe-letenky-obvinuje-milanovu-no-agenturu-si-vyberala-sama/", "https://dennikn.sk/4879730/nepytajte-sa-kde-a-za-kym-som-bola-hovori-simkovicova-za-drahe-letenky-obvinuje-milanovu-no-agenturu-si-vyberala-sama/", "https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/zmluvy-a-hospodarenie/objednavky-a-faktury-mksr/", "https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/zmluvy-a-hospodarenie/objednavky-a-faktury-mksr/", "https://www.facebook.com/NadaciaZastavmeKorupciu/posts/pfbid0GEVoz7HAW9HxRU6N1ckcrY74GzjNVqkea1xKGXHVLDemnZQvjqmyj3nx6hUFQu8xl", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/768368-luxusny-let-simkovicovej-do-usa-zobrala-ochranku-v-cene-letenky-je-aj-kozmeticky-balik-isla-komercne-lebo-sa-nezmestila-do-vladn/#:~:text=%C5%A0imkovi%C4%8Dovej%20luxusn%C3%A9%20cestovanie,Pre%C4%8Do%20neleteli%C2%A0spolu%3F", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/768368-luxusny-let-simkovicovej-do-usa-zobrala-ochranku-v-cene-letenky-je-aj-kozmeticky-balik-isla-komercne-lebo-sa-nezmestila-do-vladn/#:~:text=Ministerstvo%20kult%C3%BAry%20tvrd%C3%AD,bola%2C%E2%80%9C%20reagovala%20Demkov%C3%A1.", "https://www.facebook.com/andrejdanko.sk/posts/pfbid0XvDcBZrufMYNZ59JDSBd4ew86NtNAcFBm1dBrADQHT3HquJrvooMJtojTtKiMMMrl", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/989454-pellegrini-sa-po-letenkach-za-16-tisic-tvrdo-obul-do-simkovicovej-v-usa-asi-si-ide-na-niekolko-dni-oddychnut-na-floridu", "https://www.facebook.com/reel/1587420518891799", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/989454-pellegrini-sa-po-letenkach-za-16-tisic-tvrdo-obul-do-simkovicovej-v-usa-asi-si-ide-na-niekolko-dni-oddychnut-na-floridu", "https://www.facebook.com/reel/1587420518891799", "https://www.teraz.sk/spravy/rezort-kultury-m-simkovicova-ziad/908515-clanok.html", "https://www.culture.gov.sk/ministerstvo/zmluvy-a-hospodarenie/objednavky-a-faktury-mksr/", "https://www.facebook.com/watch/?v=779598734786367", "https://domov.sme.sk/c/23548378/simkovicova-usa-letenky-danko-pellegrini.html", "https://www.facebook.com/watch/?v=779598734786367"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:54.090539+00:00"}
{"id": "vr27419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27419", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My ponúkame, aj sme to urobili, to sa volá, že Open Season, urobili sme dvakrát Open Season smerom na Ukrajinu a tam nebola odozva. Tak prečo nás tlačia politicky do toku plynu späť na Ukrajinu, keď na druhej strane nie je záujem o tento plyn.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spoločnosť Eustream robila v roku 2012 oficiálny prieskum záväzného záujmu trhu o vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou pod názvom Open Season. Tento prieskum sa však uskutočnil len jeden krát, nie dva krát, ako tvrdí Robert Fico. Navyše je otázne aj to, či na Ukrajine “nie je záujem o tento plyn”, pretože podľa agentúry SITA, Ukrajina prejavila v januári 2014 záujem o reverzné dodávky plynu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.\n\nEustream na svojej stránke oficiálne vyhlasuje výzvu na záväzné zapojenie sa do výstavby plynovodného prepojenia SK-UA:\n\n“Začiatok procesu Open Season pre plynovodné prepojenie SK-UA s cieľom alokovať a predávať prepravné kapacity bude oficiálne vyhlásený 20. júna 2012. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 19. septembra 2012. Jedným z najdôležitejších kritérií pri vyhodnocovaní Open Season budú rezervované prepravné kapacity, ktoré by mali garantovať ekonomickú životaschopnosť projektu. Ak bude proces Open Season vyhodnotený ako úspešný (začiatkom novembra), bude nasledovať uzatváranie finálnych zmlúv o preprave medzi Eustreamom a zákazníkmi/shippermi.”\n\nV marci 2013 o neúspechu tohto procesu informovala aj agentúry SITA :\n\n“Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, v minulosti uvažoval nad výstavbou nového plynovodného prepojenia medzi Ukrajinou a Slovenskom.\n\nProjekt však bol vtedy podľa zisťovania Eustreamu nerentabilný. “V minulom roku sme zrealizovali zisťovanie záväzného záujmu trhu, takzvaný Open Season, o vybudovanie nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Open Season však nepotvrdil postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové kapacity a naznačil, že ekonomická návratnosť projektu nie je zaručená,“ povedal koncom januára pre agentúru SITA hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.”\n\nEustream však neuverejňuje žiadne ďalšie informácie o druhom kole Open Season. V dvoch kolách robil Eustream prieskum trhu Open Season o prepojení Slovenska a Maďarska.\n\nAgentúra SITA tiež informuje o tom, že v januári 2014 Ukrajina prejavila záujem o reverzné dodávky plynu:\n\n“Ukrajina podpísala návrh dohody o reverzných dodávkach plynu a poslala ho na Slovensko. Informoval o tom ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij.”\n\n(...)\n\nSlovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, ešte v polovici decembra uviedol, že v otázke podpisu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu čaká na kroky Ukrajiny. Podpísanie memoranda ešte neznamená, že projekt dodávania plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa stane realitou. Cieľom dokumentu totiž má byť vyjadrenie úmyslu a preskúmanie možnosti vybudovania technického riešenia pre reverzný tok plynu smerom na Ukrajinu.”\n\nAko píše Euractiv :\n\n„Som vcelku optimistický, že k dohode by sme mohli dospieť do konca apríla,\" uviedol v stredu (19.3.) eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po diskusii s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom.\n\n„Neviem, o čom pán komisár rozpráva,“ reagoval premiér Robert Fico počas cesty na bruselský Summit „Nemyslím si, že má k tomu toľko informácii ako ja.“\n\nAj po summite premiér poukázal na to, že dosiaľ sa nepodpísalo ani memorandum o spolupráci, ktoré malo byť právnym základom tohto projektu.”", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Eustream robila v roku 2012 oficiálny prieskum záväzného záujmu trhu o vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou pod názvom Open Season. Tento prieskum sa však uskutočnil len jeden krát, nie dva krát, ako tvrdí Robert Fico. Navyše je otázne aj to, či na Ukrajine “nie je záujem o tento plyn”, pretože podľa agentúry SITA, Ukrajina prejavila v januári 2014 záujem o reverzné dodávky plynu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "Eustream na svojej stránke oficiálne vyhlasuje výzvu na záväzné zapojenie sa do výstavby plynovodného prepojenia SK-UA:", "“Začiatok procesu Open Season pre plynovodné prepojenie SK-UA s cieľom alokovať a predávať prepravné kapacity bude oficiálne vyhlásený 20. júna 2012. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 19. septembra 2012. Jedným z najdôležitejších kritérií pri vyhodnocovaní Open Season budú rezervované prepravné kapacity, ktoré by mali garantovať ekonomickú životaschopnosť projektu. Ak bude proces Open Season vyhodnotený ako úspešný (začiatkom novembra), bude nasledovať uzatváranie finálnych zmlúv o preprave medzi Eustreamom a zákazníkmi/shippermi.”", "V marci 2013 o neúspechu tohto procesu informovala aj agentúry SITA :", "“Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, v minulosti uvažoval nad výstavbou nového plynovodného prepojenia medzi Ukrajinou a Slovenskom.", "Projekt však bol vtedy podľa zisťovania Eustreamu nerentabilný. “V minulom roku sme zrealizovali zisťovanie záväzného záujmu trhu, takzvaný Open Season, o vybudovanie nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Open Season však nepotvrdil postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové kapacity a naznačil, že ekonomická návratnosť projektu nie je zaručená,“ povedal koncom januára pre agentúru SITA hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan.”", "Eustream však neuverejňuje žiadne ďalšie informácie o druhom kole Open Season. V dvoch kolách robil Eustream prieskum trhu Open Season o prepojení Slovenska a Maďarska.", "Agentúra SITA tiež informuje o tom, že v januári 2014 Ukrajina prejavila záujem o reverzné dodávky plynu:", "“Ukrajina podpísala návrh dohody o reverzných dodávkach plynu a poslala ho na Slovensko. Informoval o tom ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij.”", "(...)", "Slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, ešte v polovici decembra uviedol, že v otázke podpisu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu čaká na kroky Ukrajiny. Podpísanie memoranda ešte neznamená, že projekt dodávania plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa stane realitou. Cieľom dokumentu totiž má byť vyjadrenie úmyslu a preskúmanie možnosti vybudovania technického riešenia pre reverzný tok plynu smerom na Ukrajinu.”", "Ako píše Euractiv :", "„Som vcelku optimistický, že k dohode by sme mohli dospieť do konca apríla,\" uviedol v stredu (19.3.) eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po diskusii s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom.", "„Neviem, o čom pán komisár rozpráva,“ reagoval premiér Robert Fico počas cesty na bruselský Summit „Nemyslím si, že má k tomu toľko informácii ako ja.“", "Aj po summite premiér poukázal na to, že dosiaľ sa nepodpísalo ani memorandum o spolupráci, ktoré malo byť právnym základom tohto projektu.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["svojej stránke", "agentúry SITA", "prepojení", "Agentúra SITA", "", "Euractiv", "Summit"], "url": ["http://www.eustream.sk/sk_prepravna-siet/sk_prepojenie-sk-ua", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ukrajina-je-pripravena-dovazat-plyn/625158-clanok.html", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/slovensko--madarske-prepojenie-plynovodov-nova-etapa-zavznej-fazy-open-season-s-novymi-podmienkami/20", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/305357-ukrajina-podpisala-navrh-dohody-o-dodavkach-plynu-cez-slovensko/", "http://spravy.pravda.sk/tlac/305357-ukrajina-podpisala-navrh-dohody-o-dodavkach-plynu-cez-slovensko/", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/reverzny-tok-plynu-022203#sthash.fwB5RLBC.dpuf", "http://www.europskaunia.sk/summit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:23.176621+00:00"}
{"id": "vr29728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29728", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "Osemnástka bude v budúcej sezóne hrávať po dvoch rokoch v prvej lige, v juniorskej lige vlastne tú svoju kategóriu...", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výber hráčov do 18 rokov skutočne dve sezóny pôsobil v prvej lige. V máji tohto roku sa rozhodlo , že ich nahradí Humenné, a hráči do 18 rokov budú hrať vo vlastnej juniorskej extralige. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výber hráčov do 18 rokov skutočne dve sezóny pôsobil v prvej lige. V máji tohto roku sa rozhodlo , že ich nahradí Humenné, a hráči do 18 rokov budú hrať vo vlastnej juniorskej extralige. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "rozhodlo"], "url": ["http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/rusi-vsadia-na-projekt-reprezentacie-do-18-rokov-po-vzore-slovenska-ci-usa", "http://www.hokej.sk/liga_svk1/clanok131686-SR_18_sa_presuva_do_juniorskej_extraligy_v_I_lige_ju_nahradi_Humenne.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:12.186794+00:00"}
{"id": "vr34085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34085", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Predseda vlády Robert Fico pozval politické strany opozície na rokovanie. 7 hodín, pani redaktorka, 7 hodín sa hádali na tom, či prijmú pozvanie premiéra alebo nie. Výsledkom ich hádky bolo, že pozvanie predsedu vlády na riešenie týchto vážnych otázok neprijali.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.sk už niekoľko krát ( O5M12 5.mája 2013, V politike 16. júna 2013)\n\nOficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo zistiť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo. O sedem hodinovom dohadovaní sa opozície, ohľadom prijatia Ficovho pozvania informovalo SITA a TASR . Mimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).\n\nPodľa dostupných informácií na rokovanie pozval R. Fico tri strany opozície.\n\n\" Fico tri strany, KDH, Most a SDKÚ, pozval na rokovanie o situácii na ústavnom súde a voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).\"\n\nRiaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Erik Tomáš komentoval odmietnutie Ľudovej platformy rokovať s Ficom takto: „To, čo predviedli SDKÚ, KDH a Most-Híd pri diskusii o tom, či majú alebo nemajú ísť na schôdzku s predsedom vlády, je verným obrazom stavu dnešnej opozície – teda obrazom vzájomnej nedôvery a hašterenia sa. Berieme na vedomie, že opozícia takýmto prístupom preberá zodpovednosť za neriešenie súčasného stavu na Generálnej prokuratúre SR a NKÚ,“ napísal Tomáš s tým, že strana Smer-SD považuje takúto situáciu za dlhodobo neudržateľnú.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.sk už niekoľko krát ( O5M12 5.mája 2013, V politike 16. júna 2013)", "Oficiálne predložený návrh, ktorým premiér Fico pozýva opozičné strany na spoločné rokovanie, sa nám nepodarilo zistiť. O tomto pozvaní však informovali viaceré médiá práve v súvislosti s opozičnými nezhodami, ktoré vyvolalo. O sedem hodinovom dohadovaní sa opozície, ohľadom prijatia Ficovho pozvania informovalo SITA a TASR . Mimoriadne rokovanie sa malo týkať riešenia situácie na Ústavnom súde a voľby predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).", "Podľa dostupných informácií na rokovanie pozval R. Fico tri strany opozície.", "\" Fico tri strany, KDH, Most a SDKÚ, pozval na rokovanie o situácii na ústavnom súde a voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).\"", "Riaditeľ Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR Erik Tomáš komentoval odmietnutie Ľudovej platformy rokovať s Ficom takto: „To, čo predviedli SDKÚ, KDH a Most-Híd pri diskusii o tom, či majú alebo nemajú ísť na schôdzku s predsedom vlády, je verným obrazom stavu dnešnej opozície – teda obrazom vzájomnej nedôvery a hašterenia sa. Berieme na vedomie, že opozícia takýmto prístupom preberá zodpovednosť za neriešenie súčasného stavu na Generálnej prokuratúre SR a NKÚ,“ napísal Tomáš s tým, že strana Smer-SD považuje takúto situáciu za dlhodobo neudržateľnú."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "V politike", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/382/zmeny-v-zakone-o-organizacii-ustavneho-sudu", "http://www.demagog.sk/diskusie/392/dianie-okolo-generalnej-prokuratury", "http://www.sme.sk/c/6770590/ludovu-platformu-vraj-rozhadalo-ficovo-pozvanie-na-rokovanie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277807-ludova-platforma-nepojde-na-rokovanie-s-premierom-ficom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:34.947438+00:00"}
{"id": "vr31420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31420", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Musíme ozdravovať verejné financie, pretože aj po tejto vláde máme o 900 mil. € vyšší deficit", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 4. marca, 2012). Vtedy R. Fico hovoril o sekere 800 miliónov eur na deficite.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 4. marca, 2012). Vtedy R. Fico hovoril o sekere 800 miliónov eur na deficite."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "uvádza", "posledných"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/262/okruhly-stol-predsedov-parlamentnych-stran", "http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html", "http://spravy.pravda.sk/miklos-je-optimista-dodatocne-skrty-vraj-nebudu-fui-/sk_ekonomika.asp?c=A120306_132058_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:33.637920+00:00"}
{"id": "vr36106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36106", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To je úradný záznam (o tom, že na vyšetrovateľku v kauze financovania strany Smer-SD, pozn.). A teraz chcem povedať podľa mňa jednu, jednu zásadnú otázku. Bol vypracovaný 9. decembra.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kedy presne bol vypracovaný záznam nie je možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Kedy presne bol vypracovaný záznam nie je možné overiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:38.119215+00:00"}
{"id": "vr15075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15075", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Máme teraz čerstvo nový zákon o verejnom obstarávaní ...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko od 18. apríla platí nová verzia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je kvôli niektorým opatreniam nazývaný aj protischránkový zákon. Ministerka v súčasnej dobe plánuje spraviť z protischránkového zákona samostatný zákon. Zákon o verejnom obstarávaní je platný od 25.01.2006. Jeho posledná aktualizácia je účinná od 18.04.2016. Návrh na prostischránkový zákon a prísnejšie majetkové priznania navrhli už v roku 2015 Miroslav Beblavý a Martin Fedor . Týkal sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Tento návrh bol zamietnutý. V roku 2015 prišla so svojím vlastným návrhom taktiež strana Smer, ktorý bol 2 krát vrátený na prehodnotenie prezidentom SR a tiež kritizovaný opozíciou. Nakoniec ho strana Smer po drobných úpravách znova schválila . Návrh , ktorý aktuálne navrhla ministerka Žitňanská je pozmenený návrh už existujúceho protischránkového návrhu Most-u. Podľa nej by mal byť tzv. protischránkový zákon vyňatý zo zákona o verejnom obstarávaní a mal by byť samostatným zákonom. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko od 18. apríla platí nová verzia zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je kvôli niektorým opatreniam nazývaný aj protischránkový zákon. Ministerka v súčasnej dobe plánuje spraviť z protischránkového zákona samostatný zákon. Zákon o verejnom obstarávaní je platný od 25.01.2006. Jeho posledná aktualizácia je účinná od 18.04.2016. Návrh na prostischránkový zákon a prísnejšie majetkové priznania navrhli už v roku 2015 Miroslav Beblavý a Martin Fedor . Týkal sa nielen firiem vo verejnom obstarávaní, ale aj zdravotných poisťovní, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Tento návrh bol zamietnutý. V roku 2015 prišla so svojím vlastným návrhom taktiež strana Smer, ktorý bol 2 krát vrátený na prehodnotenie prezidentom SR a tiež kritizovaný opozíciou. Nakoniec ho strana Smer po drobných úpravách znova schválila . Návrh , ktorý aktuálne navrhla ministerka Žitňanská je pozmenený návrh už existujúceho protischránkového návrhu Most-u. Podľa nej by mal byť tzv. protischránkový zákon vyňatý zo zákona o verejnom obstarávaní a mal by byť samostatným zákonom. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o verejnom obstarávaní", "Miroslav Beblavý a Martin Fedor", "schválila", "Návrh"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25", "http://www.etrend.sk/ekonomika/smer-pochoval-dalsi-protischrankovy-zakon-i-prisnejsie-majetkove-priznania.html", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/parlament-schvalil-prezidentom-vrateny-protischrankovy-zakon", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/391706-protischrankovy-zakon-je-podla-zitnanskej-top-prioritou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:30.213848+00:00"}
{"id": "49552", "numeric_id": 49552, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49552", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Priemerné mzdy učiteľov v porovnaní s priemernými mzdami vysokoškolsky vzdelaných ľudí v iných zamestnaniach sú v niektorých regiónoch výrazne nižšie, v Bratislave je to okolo 85 %.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Platy učiteľov sú v porovnaní s ostatnými vysokoškolskými zamestnancami dlhodobo nižšie. Najvýraznejší je tento rozdiel v Bratislavskom kraji. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky aj ministerstva školstva v Bratislavskom kraji zarábajú učitelia len 66 % z toho, čo iní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci, teda nie 85 %, ako to hovorí Tomáš Drucker. Toto číslo nesedí ani z jeho skorším vyjadrením, podľa ktorého dosahuje tento pomer 62 %. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUčitelia na Slovensku dlhodobo zarábajú menej v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Podľa dát OECD z roku 2015 dostávali učitelia a učiteľky na Slovensku iba 62 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka, zatiaľ čo priemerná hodnota v krajinách OECD bola 88 % ( .pdf , s. 360). V roku 2018 Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej publikácii konštatoval, že na Slovensku tvoria mzdy vysokoškolských učiteľov iba 85 % priemernej mzdy VŠ vzdelaných zamestnancov (. pdf s. 61).\n\nTieto rozdiely sa výrazne líšia v závislosti od regiónu Slovenska. V bohatších krajoch sú tieto rozdiely omnoho vyššie, zatiaľčo v chudobnejších krajoch môžu učitelia zarábať v priemere viac ako ostatní vysokoškolsky vzdelaný zamestnanci. Podľa publikácie ÚHP a Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) zarábali učitelia v školách financovaných priamo zo štátneho rozpočtu v Bratislavskom kraji iba 68 % mzdy ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom kraji, zatiaľčo v Prešovskom kraji to bolo až 105 %. ( .pdf s. 3). Publikácia pochádza z roku 2022 a používa údaje z roku 2020.\n\nZdroj: ÚHP, IVP\n\nPodľa novších údajov IVP, ktoré publikovali v októbri 2023, bol pomer platov učiteľov k platom vysokoškolsky vzdelaných v roku 2022 v Bratislavskom kraji na úrovni 66 %, pričom priemer na Slovensku dosiahol 80 %. V Prešovskom kraji dokonca zarábali učitelia v priemere viac ako vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci.\n\nMinisterstvo školstva sa aj preto rozhodlo zaviesť regionálne príspevky, ktoré by mali tieto rozdiely kompenzovať. Pri nastavovaní výšky príspevkov vychádzal rezort školstva z nákladov na bývanie, z fluktuácie učiteľov, voľných pracovných miest na školách v jednotlivých regiónoch a aj z porovnania priemerných miezd vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom regióne s priemernými mzdami učiteľov. Keďže tieto rozdiely sú najväčšie v Bratislavskom kraji najviac dostanú práve títo učitelia, ktorí si prilepšia o 145 eur na mesiac.\n\nMinisterstvo pri analýze nákladov v jednotlivých regiónoch vyčíslilo , že v Bratislave si môže učiteľ dovoliť 66 % z toho, čo iní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Oproti tomu učiteľ v Prešove zarába až 101 % v porovnaní s ostatnými vysokoškolskými zamestnancami. Tomáš Drucker v skoršom vyjadrení uviedol , že v Bratislave dosahuje priemerná mzda učiteľa v porovnaní s priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaného učiteľa 62 %.\n\nMinisterstvo školstva na otázku portálu Demagog.SK poskytlo nasledujúce vyjadrenie: „V Bratislave dosahovali v roku 2022 platy pedagogických a odborných zamestnancov 65 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V roku 2020 to bolo 66 %. Vo všeobecnosti dosahovali v roku 2021 podľa OECD údajov platy učiteľov na Slovensku v nižšom sekundárnom vzdelávaní 76 % a vo vyššom sekundárnom vzdelávaní 80 %.“\n\nVyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024: „Ospravedlňujem sa, správne číslo je 66% - pomer platu PZ/OZ k VŠ vzdelaným. Tak to aj uvádzam vo svojej komunikácii v predchádzajúcich mediálnych výstupoch. V tomto prípade som uviedol zlé číslo. Zároveň som presvedčený, že to nespôsobuje zavádzanie v obsahu a pointe témy, ktorú sme diskutovali. Práve na základe rozdielnosti tohto ukazovateľa medzi jednotlivými regiónmi, som vysvetľoval, prečo je kompenzačný príspevok správny. Zároveň som uviedol aj ďalšie údaje podporujúce zavedenie kompenzačného príspevku. Zhodnotenie „nepravdivosti” výrokov v širšej podstate a úmysle pre nesprávnom vyjadrenie jedného čísla, ktoré som zároveň predtým viackrát správne verejne uviedol, nepovažujem celkom za objektívne hodnotenie.”", "analysis_paragraphs": ["Platy učiteľov sú v porovnaní s ostatnými vysokoškolskými zamestnancami dlhodobo nižšie. Najvýraznejší je tento rozdiel v Bratislavskom kraji. Podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky aj ministerstva školstva v Bratislavskom kraji zarábajú učitelia len 66 % z toho, čo iní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci, teda nie 85 %, ako to hovorí Tomáš Drucker. Toto číslo nesedí ani z jeho skorším vyjadrením, podľa ktorého dosahuje tento pomer 62 %. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Učitelia na Slovensku dlhodobo zarábajú menej v porovnaní s ostatnými vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. Podľa dát OECD z roku 2015 dostávali učitelia a učiteľky na Slovensku iba 62 % priemerného platu vysokoškolsky vzdelaného človeka, zatiaľ čo priemerná hodnota v krajinách OECD bola 88 % ( .pdf , s. 360). V roku 2018 Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) vo svojej publikácii konštatoval, že na Slovensku tvoria mzdy vysokoškolských učiteľov iba 85 % priemernej mzdy VŠ vzdelaných zamestnancov (. pdf s. 61).", "Tieto rozdiely sa výrazne líšia v závislosti od regiónu Slovenska. V bohatších krajoch sú tieto rozdiely omnoho vyššie, zatiaľčo v chudobnejších krajoch môžu učitelia zarábať v priemere viac ako ostatní vysokoškolsky vzdelaný zamestnanci. Podľa publikácie ÚHP a Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) zarábali učitelia v školách financovaných priamo zo štátneho rozpočtu v Bratislavskom kraji iba 68 % mzdy ostatných vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom kraji, zatiaľčo v Prešovskom kraji to bolo až 105 %. ( .pdf s. 3). Publikácia pochádza z roku 2022 a používa údaje z roku 2020.", "Zdroj: ÚHP, IVP", "Podľa novších údajov IVP, ktoré publikovali v októbri 2023, bol pomer platov učiteľov k platom vysokoškolsky vzdelaných v roku 2022 v Bratislavskom kraji na úrovni 66 %, pričom priemer na Slovensku dosiahol 80 %. V Prešovskom kraji dokonca zarábali učitelia v priemere viac ako vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci.", "Ministerstvo školstva sa aj preto rozhodlo zaviesť regionálne príspevky, ktoré by mali tieto rozdiely kompenzovať. Pri nastavovaní výšky príspevkov vychádzal rezort školstva z nákladov na bývanie, z fluktuácie učiteľov, voľných pracovných miest na školách v jednotlivých regiónoch a aj z porovnania priemerných miezd vysokoškolsky vzdelaných ľudí v danom regióne s priemernými mzdami učiteľov. Keďže tieto rozdiely sú najväčšie v Bratislavskom kraji najviac dostanú práve títo učitelia, ktorí si prilepšia o 145 eur na mesiac.", "Ministerstvo pri analýze nákladov v jednotlivých regiónoch vyčíslilo , že v Bratislave si môže učiteľ dovoliť 66 % z toho, čo iní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci. Oproti tomu učiteľ v Prešove zarába až 101 % v porovnaní s ostatnými vysokoškolskými zamestnancami. Tomáš Drucker v skoršom vyjadrení uviedol , že v Bratislave dosahuje priemerná mzda učiteľa v porovnaní s priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaného učiteľa 62 %.", "Ministerstvo školstva na otázku portálu Demagog.SK poskytlo nasledujúce vyjadrenie: „V Bratislave dosahovali v roku 2022 platy pedagogických a odborných zamestnancov 65 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov. V roku 2020 to bolo 66 %. Vo všeobecnosti dosahovali v roku 2021 podľa OECD údajov platy učiteľov na Slovensku v nižšom sekundárnom vzdelávaní 76 % a vo vyššom sekundárnom vzdelávaní 80 %.“", "Vyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024: „Ospravedlňujem sa, správne číslo je 66% - pomer platu PZ/OZ k VŠ vzdelaným. Tak to aj uvádzam vo svojej komunikácii v predchádzajúcich mediálnych výstupoch. V tomto prípade som uviedol zlé číslo. Zároveň som presvedčený, že to nespôsobuje zavádzanie v obsahu a pointe témy, ktorú sme diskutovali. Práve na základe rozdielnosti tohto ukazovateľa medzi jednotlivými regiónmi, som vysvetľoval, prečo je kompenzačný príspevok správny. Zároveň som uviedol aj ďalšie údaje podporujúce zavedenie kompenzačného príspevku. Zhodnotenie „nepravdivosti” výrokov v širšej podstate a úmysle pre nesprávnom vyjadrenie jedného čísla, ktoré som zároveň predtým viackrát správne verejne uviedol, nepovažujem celkom za objektívne hodnotenie.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "publikácii", "pdf", ".pdf", "ÚHP, IVP", "bol", "zaviesť", "vyčíslilo", "uviedol"], "url": ["https://www.oecd-ilibrary.org/docserver/eag-2017-en.pdf?expires=1714655819&id=id&accname=guest&checksum=2B5CFBC79F4E9FD882663E270D9349E1", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/5/priebezna_sprava_zamestnanost_odmenovanie.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/5/priebezna_sprava_zamestnanost_odmenovanie.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/bd7/25036.4573f4.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/bd7/25036.4573f4.pdf", "https://dennikn.sk/blog/3611052/najvacsi-nedostatok-ucitelov-je-v-bratislavskom-kraji/#_ftn3", "https://hnonline.sk/slovensko/96138634-bratislavski-ucitelia-dostanu-viac-skolske-odbory-s-tym-spokojne-nie-su", "https://hnonline.sk/slovensko/96138634-bratislavski-ucitelia-dostanu-viac-skolske-odbory-s-tym-spokojne-nie-su", "https://www.noviny.sk/slovensko/901990-niekto-o-145-ini-len-o-30-eur-o-kolko-si-polepsia-ucitelia-u-vas"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:47.228724+00:00"}
{"id": "45690", "numeric_id": 45690, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45690", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "… a tú pomoc, ktorú sme okamžite prijali a tu musím ale poďakovať všetkým aj opozičným poslancom, aj opozičným stranám, že v tejto pomoci, že bol konsenzus, že všetci sme to prijali, aby sme to mohli okamžite púšťať, ale museli sme zohnať aspoň nejaké peniaze a urobili sme to z tých eurofondov. Lenže to nie sú slovenské peniaze, ale to nám kontroluje Európska únia. Čiže my sme potrebovali v prvom rade požiadať Európsku úniu, aby nám uvoľnila možnosť, aby sme mohli presunúť tie nevyčerpané peniaze a presunúť to smerom na štát, aby sme to vedeli vyplácať.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za sociálnu a ekonomickú pomoc firmám, podnikateľom občanom, ktorí sú zasiahnutí pandémiou, hlasoval takmer celý parlament. Veľkú časť z tejto pomoci štát zaplatí z eurofondov - na čo musel získať súhlas EÚ. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé. Za vládny návrh zákona , ktorý zaviedol prvú pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a živnostníkov hlasovali všetci prítomní poslanci - vrátane opozičných. Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) informovala , že vláda presunie z nezazmluvnených a nevyčerpaných eurofondových peňazí na boj s koronavírusom 1,2 miliardy eur. 505 miliónov eur z tohto balíka má ísť na udržanie zamestnanosti a pracovných miest. Slovensko muselo získať súhlas od Európskej komisie, aby mohlo použiť tieto peniaze na udržanie pracovných miest počas pandémie.", "analysis_paragraphs": ["Za sociálnu a ekonomickú pomoc firmám, podnikateľom občanom, ktorí sú zasiahnutí pandémiou, hlasoval takmer celý parlament. Veľkú časť z tejto pomoci štát zaplatí z eurofondov - na čo musel získať súhlas EÚ. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivé. Za vládny návrh zákona , ktorý zaviedol prvú pomoc pre podnikateľov, zamestnancov a živnostníkov hlasovali všetci prítomní poslanci - vrátane opozičných. Európska komisia v reakcii na pandémiu koronavírusu schválila tzv. „Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva.” Chcela dať členským krajinám väčšiu flexibilitu pri poskytovaní pomoci zasiahnutej ekonomike. Na tomto základe EK posudzovala štátne pomoci jednotlivých štátov. Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) informovala , že vláda presunie z nezazmluvnených a nevyčerpaných eurofondových peňazí na boj s koronavírusom 1,2 miliardy eur. 505 miliónov eur z tohto balíka má ísť na udržanie zamestnanosti a pracovných miest. Slovensko muselo získať súhlas od Európskej komisie, aby mohlo použiť tieto peniaze na udržanie pracovných miest počas pandémie."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "hlasovali", "schválila", "informovala", "má", "muselo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7736", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43761", "https://www.havelpartners.cz/docasny-ramec-europskej-komisie-pre-statnu-pomoc-v-suvislosti-s-covid-19/#_ftn2", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2138375-z-eurofondov-presunu-na-koronakrizu-1-2-miliardy-remisova-vymenovala-pat-oblasti-kam-potecu", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2138375-z-eurofondov-presunu-na-koronakrizu-1-2-miliardy-remisova-vymenovala-pat-oblasti-kam-potecu", "https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/case_details.cfm?proc_code=3_SA_56986"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:43.235518+00:00"}
{"id": "vr25549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25549", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Pán Maňka hovoril pred štyrmi rokmi, a tu citujem jeho rozhovor pre Aktualne.sk, 15. 10. 2009 „Rád by som riešil problémy nezamestnanosti, zlepšenie kvality života, zdravotníctvo.“ Na inom mieste: „Kandidatúru som prijal preto, pretože tento kraj sa neustále trápi s nezamestnanosťou a problémami.“", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník interpretuje vyjadrenia Muňka presne. Výroky v tomto zmysle padli v článkoch na aktualne.sk z 15.10.2009.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník interpretuje vyjadrenia Muňka presne. Výroky v tomto zmysle padli v článkoch na aktualne.sk z 15.10.2009."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/manka-kandidovat-som-nechcel-ale-musim-pomoct/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:35.171723+00:00"}
{"id": "48715", "numeric_id": 48715, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48715", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "V tomto návrhu rozpočtu je historicky najvyšší deficit, deficit najviac zo všetkých štátov EÚ, 8,3 miliardy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu na rok 2023 je v pomere ku HDP najvyšší v Európskej únii, v nominálnej hodnote najvyšší od roku 1996. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtátny rozpočet na rok 2023 počíta s deficitom verejných financií v hodnote 6,44 % HDP , čo znamená hotovostný schodok v hodnote 8,3 miliardy eur. Deficit alebo schodok vzniká v prípade, že výdavky sú vyššie ako príjmy štátu. Rozpočet na rok 2023 ráta s výdavkami v hodnote 35 miliárd eur a s príjmami 26,7 miliárd eur.\n\nV roku 2010 sme mali rozpočet so schodkom na úrovni 7,9 % HDP, čo predstavovalo 5,2 miliardy eur ( .pdf , s. 4). V roku 2009 rozpočet dosiahol deficit 6,8 % HDP a 4,2 miliardy eur ( .pdf , s. 4). V nominálnej hodnote je 8,3 miliardy eur skutočne najvyšším deficitom od roku 1996:\n\nDeficit verejných financií Slovenska v percentách HDP, 1996-2021, eurostat\n\nDeficit verejných financií Slovenska v miliónoch eur, 1996 - 2022, eurostat\n\nSpomedzi štátov eurozóny, ktorých rozpočty vyhodnocuje aj Európska komisia, plánuje Slovensko najvyšší schodok rozpočtu na rok 2023. Denník N tieto údaje prepočítal v pomere na HDP a Slovensko sa ocitlo na poslednom mieste:\n\nNajvyšší nominálny deficit štátneho rozpočtu v eurozóne v roku 2023 bude mať Belgicko, a to v hodnote 17 miliárd eur . V prepočte ku HDP sa však jedná o 0,6 percenta nižší deficit. Spomedzi krajín Európskej únie, ktoré nie sú členmi eurozóny, plánovalo pomerne k HDP vyšší deficit Bulharsko , až 6,6 % HDP, resp. 5,2 miliardy eur, avšak nakoniec provizórna vláda tento rozpočet neschválila.", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu na rok 2023 je v pomere ku HDP najvyšší v Európskej únii, v nominálnej hodnote najvyšší od roku 1996. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štátny rozpočet na rok 2023 počíta s deficitom verejných financií v hodnote 6,44 % HDP , čo znamená hotovostný schodok v hodnote 8,3 miliardy eur. Deficit alebo schodok vzniká v prípade, že výdavky sú vyššie ako príjmy štátu. Rozpočet na rok 2023 ráta s výdavkami v hodnote 35 miliárd eur a s príjmami 26,7 miliárd eur.", "V roku 2010 sme mali rozpočet so schodkom na úrovni 7,9 % HDP, čo predstavovalo 5,2 miliardy eur ( .pdf , s. 4). V roku 2009 rozpočet dosiahol deficit 6,8 % HDP a 4,2 miliardy eur ( .pdf , s. 4). V nominálnej hodnote je 8,3 miliardy eur skutočne najvyšším deficitom od roku 1996:", "Deficit verejných financií Slovenska v percentách HDP, 1996-2021, eurostat", "Deficit verejných financií Slovenska v miliónoch eur, 1996 - 2022, eurostat", "Spomedzi štátov eurozóny, ktorých rozpočty vyhodnocuje aj Európska komisia, plánuje Slovensko najvyšší schodok rozpočtu na rok 2023. Denník N tieto údaje prepočítal v pomere na HDP a Slovensko sa ocitlo na poslednom mieste:", "Najvyšší nominálny deficit štátneho rozpočtu v eurozóne v roku 2023 bude mať Belgicko, a to v hodnote 17 miliárd eur . V prepočte ku HDP sa však jedná o 0,6 percenta nižší deficit. Spomedzi krajín Európskej únie, ktoré nie sú členmi eurozóny, plánovalo pomerne k HDP vyšší deficit Bulharsko , až 6,6 % HDP, resp. 5,2 miliardy eur, avšak nakoniec provizórna vláda tento rozpočet neschválila."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["6,44 % HDP", "8,3 miliardy eur.", "35 miliárd eur", "26,7 miliárd eur.", ".pdf", ".pdf", "eurostat", "eurostat", "vyhodnocuje", "Denník N", "17 miliárd eur", "Bulharsko"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/rozpocet-pomoci-ludom.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/644473-najvacsi-deficit-v-eurozone-predstavilo-slovensko-sas-rozpocet-nepodpori-treba-hasit-kde-sa-da-odkazuje-rezort-financii/", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/rozpocet-pomoci-ludom.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/644473-najvacsi-deficit-v-eurozone-predstavilo-slovensko-sas-rozpocet-nepodpori-treba-hasit-kde-sa-da-odkazuje-rezort-financii/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/porady_vedenia_zavery/3297/99/navrh_zav_ucet_VS_SR_2010.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/porady_vedenia_zavery/3297/65/Zav_ucet_verejnej_spravy_sr_2009.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/GOV_10DD_EDPT1__custom_4003195/default/line?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/GOV_10DD_EDPT1__custom_4003195/default/line?lang=en", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-and-fiscal-governance/stability-and-growth-pact/annual-draft-budgetary-plans-dbps-euro-area-countries/draft-budgetary-plans-2023_en", "https://e.dennikn.sk/3069022/graf-dna-slovensko-planuje-najvacsi-deficit-v-eurozone-no-podla-ekonomov-je-vacsim-problemom-chybajuci-plan-ozdravenia-verejnych-financii/", "https://www.euractiv.com/section/politics/news/belgium-to-have-largest-budget-deficit-in-eurozone-says-ec/", "https://seenews.com/news/bulgarias-minfin-to-propose-budget-gap-of-66-in-2023-801956"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:18.257421+00:00"}
{"id": "43486", "numeric_id": 43486, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43486", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Kde pán generál (Ján Balciar, pozn.) na výbore odhalil komplet svoje príjmy, svoj majetok a dokonca opoziční poslanci, ktorí iniciovali to prešetrovanie (...) potvrdili, že predtým netušili, aké sú zárobkové možnosti pána šéfa vojenského spravodajstva a že jeho príjmy za posledné obdobie zodpovedajú naozaj tomu, v akej hodnote má svoj majetok.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Balciar poslancom výboru skutočne vysvetľoval svoje majetkové pomery. No len jeden z opozičných poslancov potvrdil, že Balciarov majetok môže zodpovedať jeho príjmom. Navyše, aj on - spolu s ďalším opozičným kolegom z výboru - vyzval Balciara na odchod z funkcie. Výrok Petra Pellegriniho preto považujeme za zavádzajúci. V Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu Vojenského spravodajstva sedí 6 poslancov opozície. Rokovania výboru sú neverejné , všetky informácie preto známe nie sú. Podľa DenníkaN sa aj opoziční poslanci zhodli na tom, že Balciar prišiel na výbor dobre pripravený. Verejne sa k preverovaniu jeho majetkových pomerov vyjadrili dvaja. Ľubomír Galko (SaS) uviedol , že z Balciarovho mesačného platu sa dané nehnuteľnosti naozaj dajú kúpiť: „Je mimoriadne vysoký. Za dlhé roky dozadu, aj za tento rok, aj za minulý, aj pred piatimi, aj pred siedmimi rokmi.“ Podľa informácií Denníka N by malo ísť o sumu 10 000 eur mesačne. Podľa predsedu výboru Eduarda Hegera (OĽANO) však na podrobné skúmanie nebol dostatok času . Pri množstve dokumentov, ktoré Balciar predložil by výbor potreboval niekoľko mesiacov. Navyše, časť dokumentov poslancom neukázal - nemal súhlas spoluvlastníkov. „Ďalej sme sa už nedostali. Nemali sme možnosť zisťovať, či jeho rodinní príslušníci mohli zarobiť toľko peňazí, aby si tieto nehnuteľnosti mohli dovoliť.“ Hoci bol Balciar na výbore presvedčivý, Galko si myslí , že by na svojej pozícií nemal pokračovať: „Na človeka v jeho postavení musia byť kladené také nároky ako na vysokopostaveného ústavného činiteľa. V záujme Vojenského spravodajstva by mal odísť, aby nekazil jeho reputáciu.“ Na odchod z funkcie ho vyzval aj Heger. Balciar sa stal riaditeľom Vojenského spravodajstva po voľbách v roku 2016. Podľa denníka SME sa jeho meno objavilo v správe podozreniach z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, ktorú vypracoval Vladimír Suchodolinský. Podľa SME chceli na Balciara prepísať nehnuteľnosť, ktorá sa mala z evidencie služby vytratiť - nakoniec sa tak však nestalo. Polícia vyšetrovanie prípadu v roku 2015 zastavila so záverom, že skutok sa nestal.", "analysis_paragraphs": ["Ján Balciar poslancom výboru skutočne vysvetľoval svoje majetkové pomery. No len jeden z opozičných poslancov potvrdil, že Balciarov majetok môže zodpovedať jeho príjmom. Navyše, aj on - spolu s ďalším opozičným kolegom z výboru - vyzval Balciara na odchod z funkcie. Výrok Petra Pellegriniho preto považujeme za zavádzajúci. V Osobitnom kontrolnom výbore NR SR na kontrolu Vojenského spravodajstva sedí 6 poslancov opozície. Rokovania výboru sú neverejné , všetky informácie preto známe nie sú. Podľa DenníkaN sa aj opoziční poslanci zhodli na tom, že Balciar prišiel na výbor dobre pripravený. Verejne sa k preverovaniu jeho majetkových pomerov vyjadrili dvaja. Ľubomír Galko (SaS) uviedol , že z Balciarovho mesačného platu sa dané nehnuteľnosti naozaj dajú kúpiť: „Je mimoriadne vysoký. Za dlhé roky dozadu, aj za tento rok, aj za minulý, aj pred piatimi, aj pred siedmimi rokmi.“ Podľa informácií Denníka N by malo ísť o sumu 10 000 eur mesačne. Podľa predsedu výboru Eduarda Hegera (OĽANO) však na podrobné skúmanie nebol dostatok času . Pri množstve dokumentov, ktoré Balciar predložil by výbor potreboval niekoľko mesiacov. Navyše, časť dokumentov poslancom neukázal - nemal súhlas spoluvlastníkov. „Ďalej sme sa už nedostali. Nemali sme možnosť zisťovať, či jeho rodinní príslušníci mohli zarobiť toľko peňazí, aby si tieto nehnuteľnosti mohli dovoliť.“ Hoci bol Balciar na výbore presvedčivý, Galko si myslí , že by na svojej pozícií nemal pokračovať: „Na človeka v jeho postavení musia byť kladené také nároky ako na vysokopostaveného ústavného činiteľa. V záujme Vojenského spravodajstva by mal odísť, aby nekazil jeho reputáciu.“ Na odchod z funkcie ho vyzval aj Heger. Balciar sa stal riaditeľom Vojenského spravodajstva po voľbách v roku 2016. Podľa denníka SME sa jeho meno objavilo v správe podozreniach z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby, ktorú vypracoval Vladimír Suchodolinský. Podľa SME chceli na Balciara prepísať nehnuteľnosť, ktorá sa mala z evidencie služby vytratiť - nakoniec sa tak však nestalo. Polícia vyšetrovanie prípadu v roku 2015 zastavila so záverom, že skutok sa nestal."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["sedí", "sú neverejné", "DenníkaN", "uviedol", "Denníka N", "dostatok času", "potreboval", "neukázal", "nemal", "myslí", "vyzval", "objavilo", "zastavila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=151", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/679415/sef-vojenskych-tajnych-poslancom-vysvetloval-svoj-majetok-mediam-sa-vyhol/", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/679415/sef-vojenskych-tajnych-poslancom-vysvetloval-svoj-majetok-mediam-sa-vyhol/", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/720630/sef-tajnych-svoje-bohatstvo-nevysvetlil-poslanci-olano-ho-vyzvali-k-odchodu/", "https://dennikn.sk/1573403/sef-vojenskych-tajnych-ma-najviac-hviezdiciek-stavia-v-narodnom-parku-a-dozera-na-velke-it-nakupy/?ref=list", "https://dennikn.sk/minuta/1572152/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/20153340/aj-novy-sef-vojenskych-tajnych-je-podozrivy-z-tunelovania.html?ref=trz", "https://dennikn.sk/99022/vysetrovanie-tunelu-vo-vojenskom-spravodajstve-zastavili/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:54.282665+00:00"}
{"id": "vr31587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31587", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Obmedzenie zisku sme urobili tak, že prísne sme stanovili percento, ktoré poisťovňa môže vynaložiť na svoju správu. Znížili sme ho. Druhá vec je, že sme zadali do zákona takú podmienku, že poisťovňa čo i len jedného pacienta bude mať na čakačke, nemôže si vyplatiť zisk za daný rok.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I.Uhliarik správne uvádza, že v zákone, ktorý prijali poslanci NRSR 8. júla 2011, kedy bol šéfom rezortu zdravotníctva, obsahuje podmienku stanovenia percenta, ktoré musia poisťovne vynaložiť na svoju správu. Našli sme aj podmienku vytvorenia technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane. Správa TASR v Hospodárskych novinách informuje , že \"Tvorba zisku poisťovní má v súčasnosti dve podmienky, ktoré vlani stanovil kabinet Ivety Radičovej, čím mal reagovať na nález Ústavného súdu SR. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu a druhou povinná tvorba rezerv na úhradu starostlivosti pre pacientov v čakačkách.\" Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis č. 581/2004 Z. z. presne hovorí: 4. V § 6 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Zdravotná poistovna vytvára technické rezervy podla odseku 9 písm. c) vo výške nevyhnutnej na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti. Technické rezervy podla odseku 9 písm. c) zahrnajú aj všetky predpokladané náklady spojené s vykonaním úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti; výška technickej rezervy sa stanovuje vo výške súctu násobkov poctu poistencov zaradených v zozname podla odseku 2 a ceny obvyklej za poskytovanú zdravotnú starostlivost podla jednotlivých chorôb.“. 17. V § 15 odsek 5 znie: „(5) Ak je v schválenej riadnej úctovnej závierke alebo mimoriadnej úctovnej závierke výsledkom hospodárenia bežného úctovného obdobia zisk, zdravotná poistovna je povinná použit tento zisk najmenej vo výške 20 % na tvorbu rezervného fondu, a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu urcenej v stanovách, najmenej do výšky 20 % splateného základného imania.“. Peter Markovič, vtedy poslanec NR SR a člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo v správe pre TASR 8. júla 2011 píše : Uvedený zákon definuje jasné podmienky, za ktorých je možné, aby zdravotné poisťovne mohli dosahovať zisk v súlade s nálezom Ústavného súdu. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. Druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane, čo doteraz na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády nemuseli.", "analysis_paragraphs": ["I.Uhliarik správne uvádza, že v zákone, ktorý prijali poslanci NRSR 8. júla 2011, kedy bol šéfom rezortu zdravotníctva, obsahuje podmienku stanovenia percenta, ktoré musia poisťovne vynaložiť na svoju správu. Našli sme aj podmienku vytvorenia technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane. Správa TASR v Hospodárskych novinách informuje , že \"Tvorba zisku poisťovní má v súčasnosti dve podmienky, ktoré vlani stanovil kabinet Ivety Radičovej, čím mal reagovať na nález Ústavného súdu SR. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu a druhou povinná tvorba rezerv na úhradu starostlivosti pre pacientov v čakačkách.\" Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Predpis č. 581/2004 Z. z. presne hovorí: 4. V § 6 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „(10) Zdravotná poistovna vytvára technické rezervy podla odseku 9 písm. c) vo výške nevyhnutnej na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti. Technické rezervy podla odseku 9 písm. c) zahrnajú aj všetky predpokladané náklady spojené s vykonaním úhrady plánovanej zdravotnej starostlivosti; výška technickej rezervy sa stanovuje vo výške súctu násobkov poctu poistencov zaradených v zozname podla odseku 2 a ceny obvyklej za poskytovanú zdravotnú starostlivost podla jednotlivých chorôb.“. 17. V § 15 odsek 5 znie: „(5) Ak je v schválenej riadnej úctovnej závierke alebo mimoriadnej úctovnej závierke výsledkom hospodárenia bežného úctovného obdobia zisk, zdravotná poistovna je povinná použit tento zisk najmenej vo výške 20 % na tvorbu rezervného fondu, a to až do dosiahnutia výšky rezervného fondu urcenej v stanovách, najmenej do výšky 20 % splateného základného imania.“. Peter Markovič, vtedy poslanec NR SR a člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo v správe pre TASR 8. júla 2011 píše : Uvedený zákon definuje jasné podmienky, za ktorých je možné, aby zdravotné poisťovne mohli dosahovať zisk v súlade s nálezom Ústavného súdu. Prvou z nich je povinné použitie zisku na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 % splateného základného imania. Druhou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch. Treťou podmienkou je povinnosť zdravotných poisťovní z dosahovaného zisku platiť dane, čo doteraz na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády nemuseli."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "hovorí:", "píše"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-55412000-zvolenska-ma-najst-riesenie-na-obmedzenie-zisku-poistovni", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/zakon-250-2011-z-z.p-34209.html?aspi_hash=MjUwLzIwMTEgWi56Lg&show=d", "http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F11%2F07%2Ftbbv78e493890.dat.1%40Fondy&QueryText="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:30.015888+00:00"}
{"id": "vr34676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34676", "speaker": "Milan Hort", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-hort", "statement": "Levoča, bol som tam osobne ma mítingu a sťažovali sa na to čo sa tam deje vo vzťahu k rómskym spoluobčanom...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, čo sa na mítingu v Levoči odohrávalo, sme informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O tom, čo sa na mítingu v Levoči odohrávalo, sme informácie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:26.142433+00:00"}
{"id": "vr32667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32667", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prečo o tom nehovoríte, že sme teraz, pokiaľ ide o dlhopisy, emitovali za historicky najnižšiu úrokovú sadzbu.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobne ako Róbert Fico sa vyjadril už aj P. Kažimír pre TASR : \"Slovenská republika dnes úspešne umiestnila benchmarkovú emisiu štátnych dlhopisov denominovanú v eurách. Jedná sa o 12-ročné štátne dlhopisy v celkovom objeme 1,25 miliardy eur. Kupón dosiahol úroveň 3,375 % a výnos do splatnosti 3,421 %. \"Je to najnižší úrok v histórii na dlhodobý dlhopis na Slovensku,\" informoval dnes na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).\" Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likviditu sa Slovensku podarilo v roku 2012 emitovať dlhopisy s 12-ročnou dobou splatnosti s doposiaľ najnižším úrokom. Dlhopis číslo 223 bol emitovaný za úrokovú sadzbu 3,375% p.a. Pri pohľade do histórie emtivoaných dlhopisov sme nenašli žiadny dlhopis v rovnakej dobe splatnosti vydaný za nižšiu úrokovú sadzbu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako Róbert Fico sa vyjadril už aj P. Kažimír pre TASR : \"Slovenská republika dnes úspešne umiestnila benchmarkovú emisiu štátnych dlhopisov denominovanú v eurách. Jedná sa o 12-ročné štátne dlhopisy v celkovom objeme 1,25 miliardy eur. Kupón dosiahol úroveň 3,375 % a výnos do splatnosti 3,421 %. \"Je to najnižší úrok v histórii na dlhodobý dlhopis na Slovensku,\" informoval dnes na tlačovej konferencii minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).\" Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likviditu sa Slovensku podarilo v roku 2012 emitovať dlhopisy s 12-ročnou dobou splatnosti s doposiaľ najnižším úrokom. Dlhopis číslo 223 bol emitovaný za úrokovú sadzbu 3,375% p.a. Pri pohľade do histórie emtivoaných dlhopisov sme nenašli žiadny dlhopis v rovnakej dobe splatnosti vydaný za nižšiu úrokovú sadzbu. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Agentúry"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/p-kazimir-sr-predala-12-rocne-st/27987-clanok.html", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D/VA%20SD%20223.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:56.315240+00:00"}
{"id": "vr35487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35487", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pán Sulík, keď predkladal toto svoje nazvem to stranícke referendum pred voľbami, ako stranícku kampaň, mal tri dni pred voľbami to predložil pánovi prezidentovi...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík odovzdal podpisové hárky prezidentovi 9. Júna 2010 teda 3 dni pred voľbami.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík odovzdal podpisové hárky prezidentovi 9. Júna 2010 teda 3 dni pred voľbami."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odovzdal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5415258/sulik-oficialne-poziadal-prezidenta-o-vypisanie-referenda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:44.213058+00:00"}
{"id": "vr34287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34287", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V konkrétnostiach by som rád dodal, že Anton Marcinčin nekandidoval (na podpredsedu KDH pozn.).", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možno nájsť či sa A. Marcinčin uchádzal o nomináciu na podpredsednícky post. Nominácie následne schvaľovala Rada KDH , v týchto nomináciách (odporúčaniach pre Snem KDH) už A. Marcinčin nefiguruje.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možno nájsť či sa A. Marcinčin uchádzal o nomináciu na podpredsednícky post. Nominácie následne schvaľovala Rada KDH , v týchto nomináciách (odporúčaniach pre Snem KDH) už A. Marcinčin nefiguruje."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Rada KDH"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5647928/kdh-rovnako-ako-sdku-a-smer-ma-len-jedneho-kandidata-na-predsedu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:05.383437+00:00"}
{"id": "vr15669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15669", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...mnohí starostovia povymieňali osvetlenie v obciach, znížili tak výrazne elektrickú, spotrebu elektrickej energie...", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zatiaľ posledná veľká vlna modernizácií verejných osvetlení v slovenských mestách a obciach prebiehala od roku 2015, kedy Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Podľa dokumentov, ktoré nám zaslal Úrad podpredsedy vlád SR pre investície a informatizáciu, až 435 obcí dostalo finančný príspevok na modernizáciu, rekonštrukciu alebo výmenu osvetlenia v rámci tejto výzvy. Väčšina z týchto modernizácií sa realizovala v roku 2016, a preto sú zatiaľ dostupné iba odhady úspor, nie záverečné bilancie. Oprieť sa ale môžeme o staršie prípady z rokov 2011-2013, kedy taktiež prebiehala veľká vlna modernizácií. V rámci nej bolo modernizované aj verejné osvetlenie v Senci, kde sa prechádzalo od sodíkových výbojok na LED osvetlenie. Správa z roku 2015 spoločnosti O.S.V.O. comp, ktorá projekt v Senci realizovala, porovnáva pôvodnú ročnú spotrebu 836 250 kWh a novú spotrebu 342 209 kWh, čo predstavuje úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nModernizáciou verejného osvetlenia si v posledných dvoch rokoch prešlo viacero slovenských miest a obcí, väčšina z nich financovaná z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast Ministerstva hospodárstva. Obce, ktoré modernizáciou prešli, prechádzali zväčša od typovo rozdielnych, zastaralých svietidiel na úspornejšie LED osvetlenie. Najväčším mestom, ktoré sa do projektu zapojilo, bol Prešov, ktorý zaň dokonca získal ocenenie GPP Award 2016, cenu každoročne udeľovanú za najlepší projekt v oblasti zeleného verejného obstarávania. Prebojoval sa aj do európskeho kola súťaže, kde skončil štvrtý. Projekt v Prešove realizoval, podobne ako v Senci, O.S.V.O. comp.\n\nV rámci projektu vymenili 1170 kusov svietidiel za nové LED svietidlá. Energetická náročnosť bola podľa tlačovej správy znížená z 83 W na 27 W, čo predstavuje opäť úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Ďalšími mestami, ktoré sa do výzvy zapojili boli napr. Trnava, Želiezovce, Nová Baňa, Malacky, Senica a mnohé menšie obce.\n\nLED žiarovky, na ktoré obce prechádzajú, sa vyznačujú omnoho menšou spotrebou ako klasické žiarovky a žiarivky, vyššou životnosťou, a sú tiež ekologickejšie. Jedinou nevýhodou je vyššia vstupná cena.", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ posledná veľká vlna modernizácií verejných osvetlení v slovenských mestách a obciach prebiehala od roku 2015, kedy Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Podľa dokumentov, ktoré nám zaslal Úrad podpredsedy vlád SR pre investície a informatizáciu, až 435 obcí dostalo finančný príspevok na modernizáciu, rekonštrukciu alebo výmenu osvetlenia v rámci tejto výzvy. Väčšina z týchto modernizácií sa realizovala v roku 2016, a preto sú zatiaľ dostupné iba odhady úspor, nie záverečné bilancie. Oprieť sa ale môžeme o staršie prípady z rokov 2011-2013, kedy taktiež prebiehala veľká vlna modernizácií. V rámci nej bolo modernizované aj verejné osvetlenie v Senci, kde sa prechádzalo od sodíkových výbojok na LED osvetlenie. Správa z roku 2015 spoločnosti O.S.V.O. comp, ktorá projekt v Senci realizovala, porovnáva pôvodnú ročnú spotrebu 836 250 kWh a novú spotrebu 342 209 kWh, čo predstavuje úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Modernizáciou verejného osvetlenia si v posledných dvoch rokoch prešlo viacero slovenských miest a obcí, väčšina z nich financovaná z operačného programu konkurencieschopnosť a hospodársky rast Ministerstva hospodárstva. Obce, ktoré modernizáciou prešli, prechádzali zväčša od typovo rozdielnych, zastaralých svietidiel na úspornejšie LED osvetlenie. Najväčším mestom, ktoré sa do projektu zapojilo, bol Prešov, ktorý zaň dokonca získal ocenenie GPP Award 2016, cenu každoročne udeľovanú za najlepší projekt v oblasti zeleného verejného obstarávania. Prebojoval sa aj do európskeho kola súťaže, kde skončil štvrtý. Projekt v Prešove realizoval, podobne ako v Senci, O.S.V.O. comp.", "V rámci projektu vymenili 1170 kusov svietidiel za nové LED svietidlá. Energetická náročnosť bola podľa tlačovej správy znížená z 83 W na 27 W, čo predstavuje opäť úsporu 67 % z pôvodnej spotreby. Ďalšími mestami, ktoré sa do výzvy zapojili boli napr. Trnava, Želiezovce, Nová Baňa, Malacky, Senica a mnohé menšie obce.", "LED žiarovky, na ktoré obce prechádzajú, sa vyznačujú omnoho menšou spotrebou ako klasické žiarovky a žiarivky, vyššou životnosťou, a sú tiež ekologickejšie. Jedinou nevýhodou je vyššia vstupná cena."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "Správa", "Award", "európskeho", "projektu"], "url": ["http://www.mhsr.sk/vyzva-na-opatrenie-22---kod-vyzvy-kahr-22vs-1501/145291s", "http://www.unia-miest.sk/assets/File.ashx?id_org=600175&id_dokumenty=3068", "http://gpp-proca.eu/sk/gpp-award/", "http://presov.korzar.sme.sk/c/8216204/presovske-osvetlenie-ocenili-v-europskej-sutazi-zelenych-projektov.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/166966/LED-osvetlenie-v-meste-Presov-zvitazilo-v-sutazi-zelenych-projektov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:36.553166+00:00"}
{"id": "vr27090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27090", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Západní politici vystupovali na Maidane pred týždňom a viacej vonkoncom nezodpovedne, však americkí politici napríklad John McCain, ale aj diplomati vystupovali a prichádzali na Maidan v podstatne huckali, no povzbudzovali tých účastníkov Maidanu do stále radikálnejších postojov, napríklad aj ktoré vyústili do nedodržaniu dohody, ktorú sprostredkovali ministri zahraničných vecí Poľska, Nemecka a Francúzska.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že vo viacerých médiách Spojené štáty verejne podporili proeurópske protesty na Ukrajine, no v ich vyjadreniach vždy zazneli výzvy ku a nenásilnému a demokratickému riešeniu situácie zo strany vlády aj zo strany protestujúcich. Kedže Ján Carnogurský sa snaží vyvodit dojem, že americkí politici a diplomati priamo podporovali a podnecovali extrémistické kroky, jeho výrok považujeme za zavádzajúci.. John McCain, senátor USA, vystúpil na Majdane 15. decembra 2013. Nie sú však dostupné informácie o tom, že by povzbudzoval úcastníkov k radikálnym postojom. \"McCain said that the two senators come to support the right of Ukraine to change its destiny freely, peacefully and democratically. Ukraine's destiny is in united Europe - Ukraine will make Europe better and Europe will make Ukraine better. The U.S. is with Ukraine, the senator said .\" Mediálne správy uvádzajú, že na svojom konte na Twitteri oznacil Majdan za \"úžasný prejav patriotizmu\" a v jednom zo svojich vyhlásení upozornil, že násilie, ktoré ukrajinská vláda použila na potlacenie protestov, neodvráti krízový stav: \"If Ukraine's government thinks that brute force and the politics of fear can see it through the current crisis, it is woefully mistaken.\" McCain sa pri svojej návšteve Ukrajiny okrem vystúpenia na Majdane stretol aj s prezidentom Janukovycom, viacerými oligarchami krajiny a tiež s lídrami opozície. Na Atlantickej rade 19. decembra McCain komentoval svoje ciele návštevy Ukrajiny takto: \"Senator Murphy and I did not go to Ukraine to interfere in its internal affairs or to favor one leader, or group, or party over another – but rather to support the peaceful aspirations of all Ukrainians and to affirm their sovereign right to determine the future of their independent nation by themselves, in freedom.\" Clánok uverejnený v Russia Today síce kriticky opisuje stretnutia amerických a európskych diplomatov s \"radikálmi v Kyjeve\", no tiež necituje žiadne povzbudzovanie k radikalizmu z ich strany: diplomati sú kritizovaní za oznacovanie pravicových skupín Majdnu za \"neškodné\" a za rozdávanie kolácikov medzi protestujúcimi. Co sa týka postojov ku dohode, ktorá vznikla ako reakcia na násilné potlacenie protestov s nasadením ostrelovacov, európski diplomati podla médií \"vyzývali k opatrnosti\": \"However, the foreign ministries of Germany and France said respectively that the marathon talks would \"continue later on\" and that a deal was not \"definitive,\" because Ukraine's pro-EU opposition still needed to consult internally.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo viacerých médiách Spojené štáty verejne podporili proeurópske protesty na Ukrajine, no v ich vyjadreniach vždy zazneli výzvy ku a nenásilnému a demokratickému riešeniu situácie zo strany vlády aj zo strany protestujúcich. Kedže Ján Carnogurský sa snaží vyvodit dojem, že americkí politici a diplomati priamo podporovali a podnecovali extrémistické kroky, jeho výrok považujeme za zavádzajúci.. John McCain, senátor USA, vystúpil na Majdane 15. decembra 2013. Nie sú však dostupné informácie o tom, že by povzbudzoval úcastníkov k radikálnym postojom. \"McCain said that the two senators come to support the right of Ukraine to change its destiny freely, peacefully and democratically. Ukraine's destiny is in united Europe - Ukraine will make Europe better and Europe will make Ukraine better. The U.S. is with Ukraine, the senator said .\" Mediálne správy uvádzajú, že na svojom konte na Twitteri oznacil Majdan za \"úžasný prejav patriotizmu\" a v jednom zo svojich vyhlásení upozornil, že násilie, ktoré ukrajinská vláda použila na potlacenie protestov, neodvráti krízový stav: \"If Ukraine's government thinks that brute force and the politics of fear can see it through the current crisis, it is woefully mistaken.\" McCain sa pri svojej návšteve Ukrajiny okrem vystúpenia na Majdane stretol aj s prezidentom Janukovycom, viacerými oligarchami krajiny a tiež s lídrami opozície. Na Atlantickej rade 19. decembra McCain komentoval svoje ciele návštevy Ukrajiny takto: \"Senator Murphy and I did not go to Ukraine to interfere in its internal affairs or to favor one leader, or group, or party over another – but rather to support the peaceful aspirations of all Ukrainians and to affirm their sovereign right to determine the future of their independent nation by themselves, in freedom.\" Clánok uverejnený v Russia Today síce kriticky opisuje stretnutia amerických a európskych diplomatov s \"radikálmi v Kyjeve\", no tiež necituje žiadne povzbudzovanie k radikalizmu z ich strany: diplomati sú kritizovaní za oznacovanie pravicových skupín Majdnu za \"neškodné\" a za rozdávanie kolácikov medzi protestujúcimi. Co sa týka postojov ku dohode, ktorá vznikla ako reakcia na násilné potlacenie protestov s nasadením ostrelovacov, európski diplomati podla médií \"vyzývali k opatrnosti\": \"However, the foreign ministries of Germany and France said respectively that the marathon talks would \"continue later on\" and that a deal was not \"definitive,\" because Ukraine's pro-EU opposition still needed to consult internally.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["viacerých", "médiách", "vystúpil", "McCain", "Clánok", "médií"], "url": ["http://en.interfax.com.ua/news/general/181975.html", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2524179/John-McCain-tells-Ukraine-protesters-We-support-just-cause.html", "http://edition.cnn.com/2013/12/14/world/europe/ukraine-protests/", "http://www.mccain.senate.gov/public/index.cfm/press-releases?ID=f85d0287-b3a1-48bf-a554-232797f9d07a", "http://rt.com/news/ambassadors-us-kiev-protesters-252/", "http://www.dw.de/deal-reached-in-kyiv-eu-diplomats-urge-caution/a-17448526"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:44.103843+00:00"}
{"id": "vr38305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38305", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "To, čo ste povedali a čo možno povedal pán Poliačik, že by sme sa mali obrátiť na zahraničné inštitúcie, Európsky parlament, Európsku radu, možno Radu Európy, a tak ďalej, aby vytvorili tlak ako podobne pri tlačovom zákone, tak to obsahuje návrh vyhlásenia Slovenskej národnej strany.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu vyhlásenia SNS sa v bode C 3. píše: \"C. žiada vládu Slovenskej republiky ... 3. aby sa obrátila na európske inštitúcie o pomoc na zamedzenie vyvolávaného napätia maďarskou stranou a na vynútenie dôsledného plnenia mierových zmlúv po I. a II. svetovej vojne Maďarskou republikou, vrátane zákazu revizionizmu.\" Hoci vyhlásenie nehovorí o konkrétnych inštitúciách, R. Rafaj ich vo výroku menuje pre ilustráciu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu vyhlásenia SNS sa v bode C 3. píše: \"C. žiada vládu Slovenskej republiky ... 3. aby sa obrátila na európske inštitúcie o pomoc na zamedzenie vyvolávaného napätia maďarskou stranou a na vynútenie dôsledného plnenia mierových zmlúv po I. a II. svetovej vojne Maďarskou republikou, vrátane zákazu revizionizmu.\" Hoci vyhlásenie nehovorí o konkrétnych inštitúciách, R. Rafaj ich vo výroku menuje pre ilustráciu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhu vyhlásenia SNS"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=371"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:27.377451+00:00"}
{"id": "vr14379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14379", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V minulých voľbách sme mali 6,9 (% hlasov, pozn.), sa mi zdá (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad SR uviedol, že strana Most-Híd získala v parlamentných voľbách v roku 2012 podiel 6,89 % platných hlasov. Tento údaj sa približne zhoduje s údajom, ktorý uviedol Béla Bugár a preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR uviedol, že strana Most-Híd získala v parlamentných voľbách v roku 2012 podiel 6,89 % platných hlasov. Tento údaj sa približne zhoduje s údajom, ktorý uviedol Béla Bugár a preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["podiel"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:07.149352+00:00"}
{"id": "vr13795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13795", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "..lyžiarske zájazdy..ho stojí 20 miliónov z 2-miliardového rozpočtu školstva.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štátneho rozpočtu na rok 2016 (hlavná kniha, s. 70) majú byť výdavky ministerstva školstva", "analysis_paragraphs": ["Podľa štátneho rozpočtu na rok 2016 (hlavná kniha, s. 70) majú byť výdavky ministerstva školstva"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["štátneho rozpočtu na rok 2016", "predstavuje", "TASR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.teraz.sk/slovensko/ziaci-prispevok-lyziarsky-kurz-deti-skol/152907-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ziaci-prispevok-lyziarsky-kurz-deti-skol/152907-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:21.828399+00:00"}
{"id": "vr34043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34043", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Je kariérny prokurátor (Čižnár, pozn.), je na významnej funkcii na prokuratúre, pretože riadi krajskú prokuratúru...", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaromír Čižnár v minulosti pôsobil ako okresný prokurátor a predseda Rady prokurátorov. V súčasnosti je krajským prokurátorom v Bratislave. Tvrdenie Róberta Madeja teda hodnotíme ako pravdivé, nakoľko je Čižnár na základe uvedených informácií kariérnym a významne postaveným prokurátorom. Jaromír Čižnár je v súčasnosti krajským prokurátorom v Bratislave . Informácii o ňom je však veľmi málo.", "analysis_paragraphs": ["Jaromír Čižnár v minulosti pôsobil ako okresný prokurátor a predseda Rady prokurátorov. V súčasnosti je krajským prokurátorom v Bratislave. Tvrdenie Róberta Madeja teda hodnotíme ako pravdivé, nakoľko je Čižnár na základe uvedených informácií kariérnym a významne postaveným prokurátorom. Jaromír Čižnár je v súčasnosti krajským prokurátorom v Bratislave . Informácii o ňom je však veľmi málo."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Bratislave", "Slovenský rozhlas", "TASR"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/kontakty-a-uradne-hodiny/bkrajska-prokuratura-v-bratislaveb-18f7.html", "http://rozhlas.sk/spravy/Smer-SD-navrhol-kandidata-na-generalneho-prokuratora?l=1&i=55697&p=1", "http://www.teraz.sk/slovensko/prokuratori-navrhuju-za-svojho-sefa/34551-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:46.025193+00:00"}
{"id": "vr18282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18282", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Toto čo sa udialo, že dve herne už ohlásili zánik, je to určite vďaka nám, vďaka Banskobystričanom, ktorí videli naše video, videlo ho 20 000 ľudí.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Kašper zverejnil video, v ktorom sa venuje problematike herní v Banskej Bystrici na svojej oficiálnej webstránke ako aj na svojej kandidátskej stránke na sociálnej sieti Facebook. Riešenie tohto problému uvádza ako jednu z tém svojho volebného programu. Na kandidátskej stránke na facebooku toto video zhliadlo 13 000 ľudí. Informácia o počte ľudí, ktorí si pozreli spomínané video na oficiálnej webstránke Igora Kašpera, nie je dohľadateľná, keďže touto informáciou disponuje iba spravovateľ webstránky.", "analysis_paragraphs": ["Igor Kašper zverejnil video, v ktorom sa venuje problematike herní v Banskej Bystrici na svojej oficiálnej webstránke ako aj na svojej kandidátskej stránke na sociálnej sieti Facebook. Riešenie tohto problému uvádza ako jednu z tém svojho volebného programu. Na kandidátskej stránke na facebooku toto video zhliadlo 13 000 ľudí. Informácia o počte ľudí, ktorí si pozreli spomínané video na oficiálnej webstránke Igora Kašpera, nie je dohľadateľná, keďže touto informáciou disponuje iba spravovateľ webstránky."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["webstránke", "vyjadril"], "url": ["http://www.igorkasper.sk/program/", "https://www.bystricoviny.sk/blog/jan-nosko-pragmaticky-pristup-hazardu-prinasa-riesenia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:21.371701+00:00"}
{"id": "vr33480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33480", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Tam je miliónová alebo 1,5 miliónová armáda zo severokórejskej strany.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že rozsah, ktorý František Šebej poskytol vo svojom výroku, je zbytočne široký, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Veľkosť severokórejskej ľudovej armády je možné iba odhadovať, nakoľko tento údaj režim oficiálne nezverejňuje, pričom najčastejšie citovaný odhad skutočne hovorí o viac ako milióne aktívnych vojakov.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že rozsah, ktorý František Šebej poskytol vo svojom výroku, je zbytočne široký, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Veľkosť severokórejskej ľudovej armády je možné iba odhadovať, nakoľko tento údaj režim oficiálne nezverejňuje, pričom najčastejšie citovaný odhad skutočne hovorí o viac ako milióne aktívnych vojakov."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["IISS", "takmer", "odhady", "záložných"], "url": ["http://www.iiss.org/", "http://www.iiss.org/publications/strategic-dossiers/north-korean-dossier/north-koreas-weapons-programmes-a-net-asses/the-conventional-military-balance-on-the-kore/", "http://www.voxeu.org/article/how-big-north-korean-army-evidence-missing-population", "http://www.globalfirepower.com/country-military-strength-detail.asp?country_id=North-Korea"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:56.696460+00:00"}
{"id": "vr18214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18214", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Bude potrebné ešte zhruba 1 000 parkovacích miest, aby sme mohli splniť tú podmienku jedno parkovacie miesto k jednému bytu.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Opatrenie jedno parkovacie miesto k jednému bytu je súčasťou návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) mesta Prešov o parkovaní. Podľa tohto návrhu by sa malo zaviesť regulované rezidenčné parkovanie tak, aby obyvatelia bytových domov na sídliskách, ktorí sú vlastníkmi áut, mali aspoň jedno isté parkovacie miesto v blízkosti ich bydliska. Keďže nie je známy počet bytov na prešovských sídliskách, nevieme určiť, koľko parkovacích miest chýba k splneniu tohto cieľa. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prešov má problémy s parkovaním na sídliskách dlhodobo . Rezidenčné parkovanie by malo pomôcť situáciu vyriešiť. \" Základnou filozofiou je: jeden byt = jedno parkovacie miesto. Člen rodiny si požiada o vydanie parkovacej karty, ktorá mu bude vydaná (zdarma alebo za poplatok – rozhodovať budú poslanci v MsZ) a s touto kartou budú môcť využívať akékoľvek parkovacie miesto v okolí bytovky, resp. svojho bydliska, \" uvádza oficiálna stránka mesta Prešov. \" Nárok na rezidenčnú kartu majú obyvatelia s trvalým pobytom v zóne alebo obyvatelia s trvalým pobytom v inej časti Prešova, ktorí majú platný nájomný vzťah k bytu v danej zóne. Zároveň sú vlastníkmi motorového vozidla alebo jeho držiteľmi na základe prenájmu .\" Ľavicoví klub mestských poslancov na mestskej rade o všeobecne záväznom nariadení o parkovaní nehlasoval . Namiesto toho títo poslanci navrhovali, aby sa najprv postavili parkoviská, až potom prijalo VZN. Takisto chceli, aby sa rezidentské karty občanom vydávali bez poplatku. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opatrenie jedno parkovacie miesto k jednému bytu je súčasťou návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) mesta Prešov o parkovaní. Podľa tohto návrhu by sa malo zaviesť regulované rezidenčné parkovanie tak, aby obyvatelia bytových domov na sídliskách, ktorí sú vlastníkmi áut, mali aspoň jedno isté parkovacie miesto v blízkosti ich bydliska. Keďže nie je známy počet bytov na prešovských sídliskách, nevieme určiť, koľko parkovacích miest chýba k splneniu tohto cieľa. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prešov má problémy s parkovaním na sídliskách dlhodobo . Rezidenčné parkovanie by malo pomôcť situáciu vyriešiť. \" Základnou filozofiou je: jeden byt = jedno parkovacie miesto. Člen rodiny si požiada o vydanie parkovacej karty, ktorá mu bude vydaná (zdarma alebo za poplatok – rozhodovať budú poslanci v MsZ) a s touto kartou budú môcť využívať akékoľvek parkovacie miesto v okolí bytovky, resp. svojho bydliska, \" uvádza oficiálna stránka mesta Prešov. \" Nárok na rezidenčnú kartu majú obyvatelia s trvalým pobytom v zóne alebo obyvatelia s trvalým pobytom v inej časti Prešova, ktorí majú platný nájomný vzťah k bytu v danej zóne. Zároveň sú vlastníkmi motorového vozidla alebo jeho držiteľmi na základe prenájmu .\" Ľavicoví klub mestských poslancov na mestskej rade o všeobecne záväznom nariadení o parkovaní nehlasoval . Namiesto toho títo poslanci navrhovali, aby sa najprv postavili parkoviská, až potom prijalo VZN. Takisto chceli, aby sa rezidentské karty občanom vydávali bez poplatku. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["rezidenčné", "dlhodobo", "oficiálna", "nehlasoval"], "url": ["https://www.presov.sk/oznamy/pravidla-su-potrebne-podme-o-nich-spolu-diskutovat.html", "https://presov.korzar.sme.sk/c/8200476/presov-pripravuje-rezidencne-parkovanie-na-sekcove-ma-vzniknut-700-miest.html?ref=av-center", "https://presov.korzar.sme.sk/c/8200476/presov-pripravuje-rezidencne-parkovanie-na-sekcove-ma-vzniknut-700-miest.html?ref=av-center", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20369528/primatorka-o-stopnuti-nariadenia-o-parkovani-je-to-politicka-hra.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:38.620407+00:00"}
{"id": "vr26537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26537", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Podľa Svetového ekonomického fóra je totiž najvážnejším problémom mojej krajiny nadmerná byrokratická záťaž.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Domnievame sa, že je zjavný rozdiel medzi \"neefektívnou vládnou byrokraciou\" a \"nadmernou byrokratickou záťažou\", a preto hodnotíme výrok Jaroslava Pašku ako nepravdivý. Podľa Svetového ekonomického fóra totiž nie je najvážnejším problémom Slovenska \"nadmerná byrokratická záťaž\", ako tvrdí Paška, ale \"neefektívna vládna byrokracia\". Zároveň treba upozorniť, že \"korupciu\" ako najväčší problém označilo len o jeden percentuálny bod menej respondentov. Podľa aktuálnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014 , ktorú vypracovalo Svetové ekonomické fórum, sú tri najväčšie prekážky v podnikaní na Slovensku tieto (s. 342): 1. Neefektívna vládna byrokracia (19,7% odpovedí) 2. Korupcia (18,7% odpovedí) 3. Reštriktívne pracovnoprávne predpisy (13,6% odpovedí) Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Domnievame sa, že je zjavný rozdiel medzi \"neefektívnou vládnou byrokraciou\" a \"nadmernou byrokratickou záťažou\", a preto hodnotíme výrok Jaroslava Pašku ako nepravdivý. Podľa Svetového ekonomického fóra totiž nie je najvážnejším problémom Slovenska \"nadmerná byrokratická záťaž\", ako tvrdí Paška, ale \"neefektívna vládna byrokracia\". Zároveň treba upozorniť, že \"korupciu\" ako najväčší problém označilo len o jeden percentuálny bod menej respondentov. Podľa aktuálnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014 , ktorú vypracovalo Svetové ekonomické fórum, sú tri najväčšie prekážky v podnikaní na Slovensku tieto (s. 342): 1. Neefektívna vládna byrokracia (19,7% odpovedí) 2. Korupcia (18,7% odpovedí) 3. Reštriktívne pracovnoprávne predpisy (13,6% odpovedí) Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2013-2014"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:44.504593+00:00"}
{"id": "vr35650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35650", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "To sa vôbec nestalo (neboli vypracované dopadové štúdie navrhovaných zmien, pozn.).", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dopadové štúdie k navrhovaným zákonom pravdepodobne neexistujú, nájsť sa ich nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Dopadové štúdie k navrhovaným zákonom pravdepodobne neexistujú, nájsť sa ich nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:32.312539+00:00"}
{"id": "vr34065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34065", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "PPP projekty boli financované na 30 rokov na úrovni 9 až 10% pre banky. Najviac získavali banky, nie stavbári. A dnes si Slovensko vie požičať za 2,5%.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dokumentu Ministerstva dopravy je pravdou, že financovanie PPP bolo nastavené na úrovni 9 až 10%. Je tiež pravdou, že banky by obdržali viac nominálnych platieb ako stavbári. Slovensko si v júni 2013 požičalo za dokonca nižší úrok ako hovorí J. Figeľ. Vzhľadom na to, že si uvedením vyššieho úroku nezlepšuje pozíciu, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prezentácie Ministerstva dopravy z 24. februára 2012 bolo financovanie troch PPP balíkov naplánovaných za prvej vlády R. Fica na úrovni 9 až 10% (s. 4). Podľa toho istého dokumentu mali za tridsať rokov až 34% nominálnych platieb za náklady na PPP (úroky a poplatky) smerovať bankám. Stavbári by samotnou výstavbou získali 24% nominálnych platieb za náklady. V prípade započítania údržby by získali približne 33% nominálnych platieb za 30 rokov (s. 3). Banky by teda podľa dokumentu Ministerstva dopravy na úrokoch a poplatkoch získali viac ako stavbári. Ministerstvo financií informovalo, že Slovensko si požičalo v júni 2013 za rekordne nízke úroky. Ide o nižšie úroky ako úrok na úrovni 2,5%. MF (18. júna 2013): \"Slovensku sa úspešne podarilo predať dlhopisy na japonskom trhu. Slovensko tak prvýkrát v histórii predalo dlhopisy v Japonsku spolu za 29,8 mld. jenov. Väčšina dlhopisov v sume 25,8 mld. JPY je so splatnosťou tri roky a zvyšných 4,2 mld. JPY majú splatnosť 5 rokov. Kratšia splatnosť mala kupón na úrovni 0,72 % p.a. a dlhšia splatnosť 0,99 % p.a .\" MF (18. júna 2013): \"Pri dlhopisoch s desaťročnou splatnosťou celkový dopyt presiahol 272 mil. eur. ARDAL prijal dopyt na úrovni 112 mil. eur. Väčšina z toho smerovala k domácim investorom. Požadovaný priemerný úrok bol 2,49 % p.a. a priemerná akceptovaná priemerná úroková sadzba dosiahla 2,45 % p.a. V pondelňajších aukciách tiež Slovensko predalo bondy splatné v januári 2017 v hodnote 101 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol až 235 mil. eur. Požadovaný úrok v priemere 1,19 % p.a., akceptovaný priemerný úrok napokon dosiahol 1,12 % p.a. \" TASR (23. mája): \"Slovensko dnes na trhu získalo 1 miliardu eur, a to prostredníctvom predaja novej emisie 5,5-ročných štátnych dlhopisov. Informoval o tom Juraj Pekár z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkový dopyt pritom dosiahol 2,81 miliardy eur. Dlhopisy vydáva agentúra k 28. máju tohto roka, splatné sú 28. novembra 2018. Úrokový výnos je stanovený ako pevný na úrovni 1,5 % ročne .\" TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dokumentu Ministerstva dopravy je pravdou, že financovanie PPP bolo nastavené na úrovni 9 až 10%. Je tiež pravdou, že banky by obdržali viac nominálnych platieb ako stavbári. Slovensko si v júni 2013 požičalo za dokonca nižší úrok ako hovorí J. Figeľ. Vzhľadom na to, že si uvedením vyššieho úroku nezlepšuje pozíciu, výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prezentácie Ministerstva dopravy z 24. februára 2012 bolo financovanie troch PPP balíkov naplánovaných za prvej vlády R. Fica na úrovni 9 až 10% (s. 4). Podľa toho istého dokumentu mali za tridsať rokov až 34% nominálnych platieb za náklady na PPP (úroky a poplatky) smerovať bankám. Stavbári by samotnou výstavbou získali 24% nominálnych platieb za náklady. V prípade započítania údržby by získali približne 33% nominálnych platieb za 30 rokov (s. 3). Banky by teda podľa dokumentu Ministerstva dopravy na úrokoch a poplatkoch získali viac ako stavbári. Ministerstvo financií informovalo, že Slovensko si požičalo v júni 2013 za rekordne nízke úroky. Ide o nižšie úroky ako úrok na úrovni 2,5%. MF (18. júna 2013): \"Slovensku sa úspešne podarilo predať dlhopisy na japonskom trhu. Slovensko tak prvýkrát v histórii predalo dlhopisy v Japonsku spolu za 29,8 mld. jenov. Väčšina dlhopisov v sume 25,8 mld. JPY je so splatnosťou tri roky a zvyšných 4,2 mld. JPY majú splatnosť 5 rokov. Kratšia splatnosť mala kupón na úrovni 0,72 % p.a. a dlhšia splatnosť 0,99 % p.a .\" MF (18. júna 2013): \"Pri dlhopisoch s desaťročnou splatnosťou celkový dopyt presiahol 272 mil. eur. ARDAL prijal dopyt na úrovni 112 mil. eur. Väčšina z toho smerovala k domácim investorom. Požadovaný priemerný úrok bol 2,49 % p.a. a priemerná akceptovaná priemerná úroková sadzba dosiahla 2,45 % p.a. V pondelňajších aukciách tiež Slovensko predalo bondy splatné v januári 2017 v hodnote 101 mil. eur. Celkový dopyt pritom dosiahol až 235 mil. eur. Požadovaný úrok v priemere 1,19 % p.a., akceptovaný priemerný úrok napokon dosiahol 1,12 % p.a. \" TASR (23. mája): \"Slovensko dnes na trhu získalo 1 miliardu eur, a to prostredníctvom predaja novej emisie 5,5-ročných štátnych dlhopisov. Informoval o tom Juraj Pekár z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkový dopyt pritom dosiahol 2,81 miliardy eur. Dlhopisy vydáva agentúra k 28. máju tohto roka, splatné sú 28. novembra 2018. Úrokový výnos je stanovený ako pevný na úrovni 1,5 % ročne .\" TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desaťročného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podľa riaditeľa tlačového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotiť ako prejav dôvery trhov v správnosť nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidačného úsilia.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["prezentácie", "MF", "MF", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.slideshare.net/mindopsk/finann-nklady-ficovch-ppp-projektov", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=624", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=625", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59932730-slovensko-si-na-trhu-pozicalo-miliardu-eur", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:41.164250+00:00"}
{"id": "vr28709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28709", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ja som založil ministerstvo medzinárodných vzťahov a riadil som ho. Ja som založil som ministerstvo zahraničných vecí a riadil som ho. Ja som štyri roky riadil ministerstvo kultúry. Štyri roky som viedol súkromnú televíziu.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo medzinárodných vzťahov (dnešné Ministerstvo zahraničných vecí) SR bolo zriadené zákonom č. 347/1990 . Je pravdou, že Milan Kńažko ho viedol od založenia do apríla 1991. Pravdivá je aj informácia, že Milan Kňažko bol štyri roky ministrom kultúry - od roku 1998 do roku 2002 ako nominant SDK. Rovnako je pravda, že Milan Kńažko štyri roky viedol súkromnú televíziu. V rokoch 2003 až 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo medzinárodných vzťahov (dnešné Ministerstvo zahraničných vecí) SR bolo zriadené zákonom č. 347/1990 . Je pravdou, že Milan Kńažko ho viedol od založenia do apríla 1991. Pravdivá je aj informácia, že Milan Kňažko bol štyri roky ministrom kultúry - od roku 1998 do roku 2002 ako nominant SDK. Rovnako je pravda, že Milan Kńažko štyri roky viedol súkromnú televíziu. V rokoch 2003 až 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["347/1990", "viedol", "ministrom kultúry", "riaditeľom"], "url": ["http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&phContent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=11610&VirtualDate=0&pa=19903", "http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Chovanec3/pdf_doc/politologia/6.pdf", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_kult%C3%BAry_Slovenskej_republiky", "http://www.sme.sk/c/3103766/milan-knazko-uz-nebude-riaditel-televizie-joj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:10.159578+00:00"}
{"id": "vr33658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33658", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Po raste nezamestnanosti od r. 2010 vo februári 2013 jej miera klesla, v roku 2013 je prírastok nezamestnaných nižší, ako za rovnaké obdobie predošlej vlády.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že prírastok uchádzačov o zamestnanie je v mesiacoch roka 2013 nižší ako v tých istých mesiacoch roka 2012. SMER-SD síce správne tvrdí, že vo februári 2013 nezamestnanosť poklesla, no na druhej strane, nezamestnanosť od roku 2010 nerástla nepretržite a na konci vlády I. Radičovej a začiatku druhej vlády R. Fica aj klesala. SMER-SD sa dopúšťa faktickej nepresnosti pri tvrdení, že až vo februári 2013 nezamestnanosť klesla. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nasledovný graf uvádza vývoj evidovanej nezamestnanosti za jednotlivé mesiace od roku 2004 ( SME , 22. apríla 2013, v článku je umiestnený interaktívny graf). Ako je možné z grafu vidieť nezamestnanosť poklesla vo februári a následne veľmi mierne aj v marci 2013. Evidovaná nezamestnanosť od roku 2010 rástla, no nie nepretržite a v niektorých mesiacoch roka 2010, 2011, ako aj 2012 sa objavili poklesy nezamestnanosti. Ku koncu vlády I. Radičovej (marec 2012) začala nezamestnanosť mierne klesať a klesala aj v mesiacoch apríl máj 2012. Počas celého obdobia (júl 2010-marec 2012) vlády Ivety Radičovej rástla narástla evidovaná nezamestnanosť z 12,33% na 13,69%, čiže o približne 1,3 p. b.. Za druhej vlády R. Fica (apríl 2012 - marec 2013) narástla evidovaná nezamestnanosť z 13,4% na 14,68%, čiže nárast o približne 1,3 p.b.. {\"dataSourceUrl\":\"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdHdjT1doQnhMQzR1UkthQVlhN0xLbmc&transpose=0&headers=1&range=O1%3AQ128&gid=0&pub=1\",\"options\":{\"titleTextStyle\":{\"bold\":true,\"color\":\"#000\",\"fontSize\":16},\"series\":{\"0\":{\"color\":\"#660000\",\"pointSize\":0,\"lineWidth\":4}},\"curveType\":\"function\",\"animation\":{\"duration\":0},\"theme\":\"maximized\",\"lineWidth\":2,\"hAxis\":{\"useFormatFromData\":true,\"title\":\"Zdroj: u00daPSVaR\",\"minValue\":null,\"viewWindowMode\":null,\"viewWindow\":null,\"maxValue\":null},\"vAxes\":[{\"useFormatFromData\":true,\"title\":\"\",\"minValue\":null,\"viewWindow\":{\"min\":null,\"max\":null},\"maxValue\":null},{\"useFormatFromData\":true,\"minValue\":null,\"viewWindow\":{\"min\":null,\"max\":null},\"maxValue\":null}],\"booleanRole\":\"certainty\",\"title\":\"Miera nezamestnanosti\",\"legend\":\"none\",\"focusTarget\":\"category\",\"annotations\":{\"domain\":{\"style\":\"line\"}},\"tooltip\":{},\"width\":527,\"height\":329},\"state\":{},\"view\":{\"columns\":[0,{\"label\":\"\",\"properties\":{\"role\":\"annotation\"},\"sourceColumn\":1},2]},\"isDefaultVisualization\":true,\"chartType\":\"LineChart\",\"chartName\":\"Chart 3\"} Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že prírastok uchádzačov o zamestnanie je v mesiacoch roka 2013 nižší ako v tých istých mesiacoch roka 2012. SMER-SD síce správne tvrdí, že vo februári 2013 nezamestnanosť poklesla, no na druhej strane, nezamestnanosť od roku 2010 nerástla nepretržite a na konci vlády I. Radičovej a začiatku druhej vlády R. Fica aj klesala. SMER-SD sa dopúšťa faktickej nepresnosti pri tvrdení, že až vo februári 2013 nezamestnanosť klesla. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nasledovný graf uvádza vývoj evidovanej nezamestnanosti za jednotlivé mesiace od roku 2004 ( SME , 22. apríla 2013, v článku je umiestnený interaktívny graf). Ako je možné z grafu vidieť nezamestnanosť poklesla vo februári a následne veľmi mierne aj v marci 2013. Evidovaná nezamestnanosť od roku 2010 rástla, no nie nepretržite a v niektorých mesiacoch roka 2010, 2011, ako aj 2012 sa objavili poklesy nezamestnanosti. Ku koncu vlády I. Radičovej (marec 2012) začala nezamestnanosť mierne klesať a klesala aj v mesiacoch apríl máj 2012. Počas celého obdobia (júl 2010-marec 2012) vlády Ivety Radičovej rástla narástla evidovaná nezamestnanosť z 12,33% na 13,69%, čiže o približne 1,3 p. b.. Za druhej vlády R. Fica (apríl 2012 - marec 2013) narástla evidovaná nezamestnanosť z 13,4% na 14,68%, čiže nárast o približne 1,3 p.b.. {\"dataSourceUrl\":\"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdHdjT1doQnhMQzR1UkthQVlhN0xLbmc&transpose=0&headers=1&range=O1%3AQ128&gid=0&pub=1\",\"options\":{\"titleTextStyle\":{\"bold\":true,\"color\":\"#000\",\"fontSize\":16},\"series\":{\"0\":{\"color\":\"#660000\",\"pointSize\":0,\"lineWidth\":4}},\"curveType\":\"function\",\"animation\":{\"duration\":0},\"theme\":\"maximized\",\"lineWidth\":2,\"hAxis\":{\"useFormatFromData\":true,\"title\":\"Zdroj: u00daPSVaR\",\"minValue\":null,\"viewWindowMode\":null,\"viewWindow\":null,\"maxValue\":null},\"vAxes\":[{\"useFormatFromData\":true,\"title\":\"\",\"minValue\":null,\"viewWindow\":{\"min\":null,\"max\":null},\"maxValue\":null},{\"useFormatFromData\":true,\"minValue\":null,\"viewWindow\":{\"min\":null,\"max\":null},\"maxValue\":null}],\"booleanRole\":\"certainty\",\"title\":\"Miera nezamestnanosti\",\"legend\":\"none\",\"focusTarget\":\"category\",\"annotations\":{\"domain\":{\"style\":\"line\"}},\"tooltip\":{},\"width\":527,\"height\":329},\"state\":{},\"view\":{\"columns\":[0,{\"label\":\"\",\"properties\":{\"role\":\"annotation\"},\"sourceColumn\":1},2]},\"isDefaultVisualization\":true,\"chartType\":\"LineChart\",\"chartName\":\"Chart 3\"} Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6776430/richter-je-mierne-optimisticky-nezamestnanost-nepatrne-klesla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:13.059080+00:00"}
{"id": "vr27835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27835", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ja som sa týmto témam (európskym témam, pozn.) venovala vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa profilu Moniky Flašíkovej-Beňovej, je členkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Taktiež je členkou delegácie pre vzťahy s Izraelom a n áhradníčkou je vo V ýbore pre zahraničné veci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa profilu Moniky Flašíkovej-Beňovej, je členkou Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti. Taktiež je členkou delegácie pre vzťahy s Izraelom a n áhradníčkou je vo V ýbore pre zahraničné veci."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["profilu"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_FLASIKOVA+BENOVA_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:50.499568+00:00"}
{"id": "vr38918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38918", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Mimochodom ak tu pan Rafaj teraz hovoril o tom, že sa máme správať rozpočtovo zodpovednejšie, tak Slovenská národná strana je jediná politická strana zastúpená v Národnej rade, ktorej zástupca sa nezúčastňoval na príprave návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na tom participoval priamo aj Smer", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál sme.sk uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a Smeru."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "ČTK"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6009990/dlhova-brzda-spojila-koaliciu-a-smer.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-s-opoziciou-chystaju-dlhovy-strop.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:03.286325+00:00"}
{"id": "vr26647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26647", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja neviem, koľko má teraz Smer členov, ale keď si zoberiete, že je skoro 4 milióny 300 tisíc myslím voličov a vlani, teda predvlani vo voľbách bolo 2 milióny 600, ktorí lístok odovzdali, no tak nech je to u Smeru 0,4 %.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident síce správne uvádza počet zúčastnených voličov v parlamentných voľbách v roku 2012, nesprávne však uvádza počet oprávnených voličov a nesprávne tiež uvádza podiel počtu členov SMER-u voči celkovému počtu zúčastnených voličov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V parlamentných voľbách v roku 2012 mohlo podľa Štatistického úradu SR voliť 4 392 451 obyvateľov. Pri posledných konaných voľbách, teda voľbách do orgánov samosprávnych krajov (koniec roku 2013), eviduje ŠÚ SR 4 463 039 oprávnených voličov. Gašparovič sa teda mýli, ak uvádza \"skoro 4 300 000 voličov\". Gašparovič uvádza korektný počet voličov, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách v roku 2012. ŠÚ SR uvádza 2 596 443 voličov (Gašparovič spomína 2,6 milióna zúčastnených voličov). Prezident sa však mýli, ak uvádza že podiel počtu členov strany SMER-SD tvorí 0,4% z celkového podielu zúčastnených voličov. Podľa najaktuálnejšej výročnej správy evidovala strana SMER-SD v roku 2012 (údaj k 31. 12.) 16 376 členov (str. 42). V skutočnosti teda tento podiel predstavuje hodnotu 0,63%. Aby sme dosiahli 0,4% mieru, musela by strana SMER-SD mať cca 10 386 členov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident síce správne uvádza počet zúčastnených voličov v parlamentných voľbách v roku 2012, nesprávne však uvádza počet oprávnených voličov a nesprávne tiež uvádza podiel počtu členov SMER-u voči celkovému počtu zúčastnených voličov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V parlamentných voľbách v roku 2012 mohlo podľa Štatistického úradu SR voliť 4 392 451 obyvateľov. Pri posledných konaných voľbách, teda voľbách do orgánov samosprávnych krajov (koniec roku 2013), eviduje ŠÚ SR 4 463 039 oprávnených voličov. Gašparovič sa teda mýli, ak uvádza \"skoro 4 300 000 voličov\". Gašparovič uvádza korektný počet voličov, ktorí hlasovali v parlamentných voľbách v roku 2012. ŠÚ SR uvádza 2 596 443 voličov (Gašparovič spomína 2,6 milióna zúčastnených voličov). Prezident sa však mýli, ak uvádza že podiel počtu členov strany SMER-SD tvorí 0,4% z celkového podielu zúčastnených voličov. Podľa najaktuálnejšej výročnej správy evidovala strana SMER-SD v roku 2012 (údaj k 31. 12.) 16 376 členov (str. 42). V skutočnosti teda tento podiel predstavuje hodnotu 0,63%. Aby sme dosiahli 0,4% mieru, musela by strana SMER-SD mať cca 10 386 členov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných voľbách", "voľbách do orgánov samosprávnych krajov", "uvádza", "výročnej správy"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka1_sk.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/financnespravy/vyrocna_financna_sprava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:18.934143+00:00"}
{"id": "vr32526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32526", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Predaj z dvora, samozrejme chceme obnoviť. Otázka je akú spotrebnú daň teraz dáme.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek má pravdepodone na mysli obnovu stavu pred zrušením zníženej sadzby DPH ako aj navrátenie parametrov predaja z dvora z roku 2009. Predaj z dvora , ktorý umožňuje lokálnym prvovýrobcom realizovať predaj domácich výrobkov priamo spotrebiteľom, je stále platný. Predaj z dvora bol za vlády I. Radičovej zmenený nariadením vlády 359/2011 a 360/2011 , ktoré umožňovalo výrobcom predávať malé množstvo priamo spotrebiteľom a maloobchodným prevádzkam bez sprostredkovateľov. Podmienkou predaja bol vzdialenosť do dvoch hodín. Podpora predaja z dvora je aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády . (.pdf, s.23). Programové vyhlásenie vlády však presne nešpecifikuje akými nástrojmi plánuje podporiť predaj z dvora. \"V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi. \" Dôležitou zmenou (.pdf) za vlády I. Radičovej bola zmena sadzbyDPH, pretože sa zrušila znížená 6% sadzba DPH na špecifikované druhy potravín: \"Znížená sadzba DPH 6 % zo základu dane, ktorá sa uplatňovala od 1.5.2010 na konkrétne v zákone špecifikované druhy potravinárskych výrobkov, vyrábané a uvádzané na trh podľa osobitných predpisov tzv. predaj z dvora , sa ruší.\" Ľ. Jahnátek má pravdepodone na mysli obnovu stavu pred zrušením zníženej sadzby DPH ako aj navrátenie parametrov predaja z dvora z roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek má pravdepodone na mysli obnovu stavu pred zrušením zníženej sadzby DPH ako aj navrátenie parametrov predaja z dvora z roku 2009. Predaj z dvora , ktorý umožňuje lokálnym prvovýrobcom realizovať predaj domácich výrobkov priamo spotrebiteľom, je stále platný. Predaj z dvora bol za vlády I. Radičovej zmenený nariadením vlády 359/2011 a 360/2011 , ktoré umožňovalo výrobcom predávať malé množstvo priamo spotrebiteľom a maloobchodným prevádzkam bez sprostredkovateľov. Podmienkou predaja bol vzdialenosť do dvoch hodín. Podpora predaja z dvora je aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády . (.pdf, s.23). Programové vyhlásenie vlády však presne nešpecifikuje akými nástrojmi plánuje podporiť predaj z dvora. \"V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby vláda podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby, okrem iného aj zvýšením propagácie a podpory predaja domácich potravín. Využije všetky dostupné ekonomické a právne nástroje na podporu finalizácie produktov v podnikoch poľnohospodárskej prvovýroby a predaj čerstvých potravín týmito podnikmi priamo konečnému spotrebiteľovi. \" Dôležitou zmenou (.pdf) za vlády I. Radičovej bola zmena sadzbyDPH, pretože sa zrušila znížená 6% sadzba DPH na špecifikované druhy potravín: \"Znížená sadzba DPH 6 % zo základu dane, ktorá sa uplatňovala od 1.5.2010 na konkrétne v zákone špecifikované druhy potravinárskych výrobkov, vyrábané a uvádzané na trh podľa osobitných predpisov tzv. predaj z dvora , sa ruší.\" Ľ. Jahnátek má pravdepodone na mysli obnovu stavu pred zrušením zníženej sadzby DPH ako aj navrátenie parametrov predaja z dvora z roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Predaj z dvora", "359/2011", "360/2011", "priamo", "Programového vyhlásenia vlády", "zmenou", "6%"], "url": ["http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=865&navID2=865&sID=40&id=5499", "http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/nariadenie-vlady-c-3602011/", "http://peniaze.pravda.sk/spotrebitel/clanok/25247-lacnejsi-predaj-z-dvora-sa-rozsiri/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/brozury_a_letaky/data/novela_info_1_1_2011.pdf", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=262&id=2267"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:07.190946+00:00"}
{"id": "vr28719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28719", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Mnohé európske mestá, napríklad Viedeň, alebo Kodaň, majú prioritu hromadnej dopravy stanovenú tak, že na vrchole, alebo top priorita je peši, potom je na bicykli, potom mestská verejná doprava, a až potom autá.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokumenty stratégie Viedeňskej i Kodaňskej dopravnej politiky potvrdzujú stanovené priority týchto miest, tak ako ich opisuje Ivo Nesrovnal a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dokumenty stratégie Viedeňskej i Kodaňskej dopravnej politiky potvrdzujú stanovené priority týchto miest, tak ako ich opisuje Ivo Nesrovnal a preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Viedeňskej", "Kodaňskej"], "url": ["http://www.impacts.org/cities/vienna/smart-moves.pdf", "http://ec.europa.eu/environment/europeangreencapital/wp-content/uploads/2012/07/Section-2-Local-transport_Copenhagen.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:10.741622+00:00"}
{"id": "vr35755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35755", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To nemá nič spoločné so štátom. Štát sa správal absolútne aj vláda zodpovedne a dávame novej vláde k dispozícii viacej ako polovičku štátneho rozpočtu. Viacej ako polovičku.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je uvedené vyššie, nová vláda by mala mať k dispozícii viac ako polovicu rozpočtom predpokladaných financií na výdavky.", "analysis_paragraphs": ["Ako je uvedené vyššie, nová vláda by mala mať k dispozícii viac ako polovicu rozpočtom predpokladaných financií na výdavky."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:12.730058+00:00"}
{"id": "vr38557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38557", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "V roku 2009, z roka 2009 na rok 2010, pán Kaliňák, ste zobrali rezortu obrany 200 miliónov eur. Brutálnym spôsobom ste zobrali obrane 200 miliónov eur. To je prosím pekne jedna pätina štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva obrany SR za rok 2009 bol vo výške 1 045 712 397 EUR. V roku 2010 sa znížil na 822 943 926 EUR. Rozdiel v objeme financií predstavuje 222 768 471 EUR, čo je takmer pätina rozpočtu pre rezort ministerstva obrany za rok 2009.", "analysis_paragraphs": ["Výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu Ministerstva obrany SR za rok 2009 bol vo výške 1 045 712 397 EUR. V roku 2010 sa znížil na 822 943 926 EUR. Rozdiel v objeme financií predstavuje 222 768 471 EUR, čo je takmer pätina rozpočtu pre rezort ministerstva obrany za rok 2009."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva obrany SR", ""], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:34.332573+00:00"}
{"id": "42769", "numeric_id": 42769, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42769", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jedného poslanca máme teraz (hnutie OĽaNO v Európskom parlamente, pozn.).", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika má v súčasnosti 13 poslancov pôsobiacich v Európskom parlamente. Jedným zo slovenských europoslancov je Branislav Škripek, ktorý počas plnenia mandátu od roku 2014 politicky prislúchal k hnutiu OĽaNO. Výrok Igora Matoviča tým pádom hodnotíme ako pravdivý. Okrem Branislava Škripeka pôsobia v Európskom parlamente poslanci , ktorí sú členmi, resp. boli kandidátmi strán KDH, Smer-SD, SaS, NOVA, SMK, Most-Híd a SDKÚ-DS. V Eurovoľbách 2019 Škripek nekandiduje s podporou OĽaNO. Spolu s Annou Záborskou sa nachádza v čele kandidátky novozaloženej konzervatívnej strany - Kresťanskej únie , pri ktorej vzniku stál.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika má v súčasnosti 13 poslancov pôsobiacich v Európskom parlamente. Jedným zo slovenských europoslancov je Branislav Škripek, ktorý počas plnenia mandátu od roku 2014 politicky prislúchal k hnutiu OĽaNO. Výrok Igora Matoviča tým pádom hodnotíme ako pravdivý. Okrem Branislava Škripeka pôsobia v Európskom parlamente poslanci , ktorí sú členmi, resp. boli kandidátmi strán KDH, Smer-SD, SaS, NOVA, SMK, Most-Híd a SDKÚ-DS. V Eurovoľbách 2019 Škripek nekandiduje s podporou OĽaNO. Spolu s Annou Záborskou sa nachádza v čele kandidátky novozaloženej konzervatívnej strany - Kresťanskej únie , pri ktorej vzniku stál."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["europoslancov", "poslanci", "Kresťanskej únie", "vzniku"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov.html", "http://www.branislavskripek.sk/krestanska-unia-predstavila-kandidatov-do-eurovolieb/", "https://www.postoj.sk/40710/nova-strana-zaborskej-a-skripeka-sa-bude-volat-krestanska-unia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:57.009681+00:00"}
{"id": "vr29985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29985", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Politika návratov neúspešných žiadateľov o azyl nebola dôsledne realizovaná európskymi štátmi.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že súčasná miera uskutočnených návratov vrámci EÚ sa pohybuje na hranici 40%. Toto relatívne nízke číslo je vo veľkej miere pravdepodobne dôsledkom nespolupráce domovských krajín daných migrantov. Argument napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.\n\nSúčasné dokumenty zaoberajúce sa migračnou politikou zdôrazňujú, že \" n eoddeliteľnou súčasťou regulácie migrácie a dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii je i návratová a reintegračná politika. Jej realizácia sa vykonáva v súlade s legislatívou a odporúčaniami Európskej únie v tejto oblasti s dôrazom na transparentnosť a humánnosť. \" ( .pdf , p. 6)\n\nEfektívnosť návratovej politike nezávisí iba od samotných členských krajín ale aj od \" kooperácie s krajinami mimo EÚ, na základe dohody o readmisii, ktorá je rovnako potrebná k zaisteniu toho, aby bola návratová politika uvedená do chodu. \"\n\nZ legislatívneho hľadiska má Európska Únia návratovú politiku zabezpečenú: \" Každoročne je približne 400 až 500 tisíckam cudzincov nariadené opustiť EÚ, pretože do nej vstúpili či pobývali bez oprávnenia. Avšak iba 40% z nich bolo navrátených do ich krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej pricestovali do EÚ . (...) Koncom roku 2010 vstúpili do platnosti tzv. všeobecné pravidlá návratu, odsúhlasené členmi EÚ v 2008. Tie poskytujú priamočiare, transparentné a rovnoprávne všeobecné pravidlá pre návrat a vysťahovanie migrantov, ktorí tu pobývajú bez oprávnenia, využitie donucovacích prostriedkov, zadržanie a opätovný vstup, a to všetko v súlade s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd danej osoby. \"\n\nAvšak problém nastáva vtedy, keď daná krajina, do ktorej má byť cudzinec navrátený, odmieta spolupracovať: \" Zatiaľ čo je v záujme krajiny príchodu, aby sa podieľala na dohodách o readmisii, ktoré by zjednodušili vyhostenie neoprávnených migrantov, záujem krajiny pôvodu môže byť o čosi menej evidentný. Predovšetkým preto, lebo ekonomická situácia týchto krajín do veľkej mieri závisí od príjmov ich (či už oprávnených alebo neoprávnených) emigrantov žijúcich v zahraničí, čo vtedy keď je migrácia považovaná za akýsi poistný ventil vypúšťajúci tlak v krajine s vysokou nezamestnanosťou. \" ( .pdf , p. 27)\n\nAni návratová politika Slovenskej republiky nie je dokonalá. Napríklad v rokoch 2008 a 2009 bola úspešnosť návratovej politiky pod 80% ( .pdf , p. 50), no je možné, že i nižšia, pretože tieto štatistiky porovnávajú čísla cudzincov, ktorým bolo nariadené krajinu opustiť a množstvo cudzincov, ktorí danú krajinu aj opustili (no medzi nimi sú započítaní aj tí, ktorí tak učinili dobrovoľne).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že súčasná miera uskutočnených návratov vrámci EÚ sa pohybuje na hranici 40%. Toto relatívne nízke číslo je vo veľkej miere pravdepodobne dôsledkom nespolupráce domovských krajín daných migrantov. Argument napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "Súčasné dokumenty zaoberajúce sa migračnou politikou zdôrazňujú, že \" n eoddeliteľnou súčasťou regulácie migrácie a dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii je i návratová a reintegračná politika. Jej realizácia sa vykonáva v súlade s legislatívou a odporúčaniami Európskej únie v tejto oblasti s dôrazom na transparentnosť a humánnosť. \" ( .pdf , p. 6)", "Efektívnosť návratovej politike nezávisí iba od samotných členských krajín ale aj od \" kooperácie s krajinami mimo EÚ, na základe dohody o readmisii, ktorá je rovnako potrebná k zaisteniu toho, aby bola návratová politika uvedená do chodu. \"", "Z legislatívneho hľadiska má Európska Únia návratovú politiku zabezpečenú: \" Každoročne je približne 400 až 500 tisíckam cudzincov nariadené opustiť EÚ, pretože do nej vstúpili či pobývali bez oprávnenia. Avšak iba 40% z nich bolo navrátených do ich krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej pricestovali do EÚ . (...) Koncom roku 2010 vstúpili do platnosti tzv. všeobecné pravidlá návratu, odsúhlasené členmi EÚ v 2008. Tie poskytujú priamočiare, transparentné a rovnoprávne všeobecné pravidlá pre návrat a vysťahovanie migrantov, ktorí tu pobývajú bez oprávnenia, využitie donucovacích prostriedkov, zadržanie a opätovný vstup, a to všetko v súlade s rešpektovaním ľudských práv a základných slobôd danej osoby. \"", "Avšak problém nastáva vtedy, keď daná krajina, do ktorej má byť cudzinec navrátený, odmieta spolupracovať: \" Zatiaľ čo je v záujme krajiny príchodu, aby sa podieľala na dohodách o readmisii, ktoré by zjednodušili vyhostenie neoprávnených migrantov, záujem krajiny pôvodu môže byť o čosi menej evidentný. Predovšetkým preto, lebo ekonomická situácia týchto krajín do veľkej mieri závisí od príjmov ich (či už oprávnených alebo neoprávnených) emigrantov žijúcich v zahraničí, čo vtedy keď je migrácia považovaná za akýsi poistný ventil vypúšťajúci tlak v krajine s vysokou nezamestnanosťou. \" ( .pdf , p. 27)", "Ani návratová politika Slovenskej republiky nie je dokonalá. Napríklad v rokoch 2008 a 2009 bola úspešnosť návratovej politiky pod 80% ( .pdf , p. 50), no je možné, že i nižšia, pretože tieto štatistiky porovnávajú čísla cudzincov, ktorým bolo nariadené krajinu opustiť a množstvo cudzincov, ktorí danú krajinu aj opustili (no medzi nimi sú započítaní aj tí, ktorí tak učinili dobrovoľne)."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "kooperácie", "legislatívneho", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/integracia-cudzincov/dokumenty/migracna_politika.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/irregular-migration-return-policy/return-readmission/index_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/irregular-migration-return-policy/return-readmission/index_en.htm", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2010/425632/IPOL-LIBE_ET(2010)425632_EN.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2010/425632/IPOL-LIBE_ET(2010)425632_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:21.782641+00:00"}
{"id": "vr29491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29491", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Počty pravidelne jazdiacich vlakov boli navýšené o 105 ks a začali sme s obnovou vozového parku – do konca 2015 bude 60 % výkonov v regionálnej preprave v moderných vlakoch.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V decembri 2014 informovala riaditeľka komunikácie ZSSK o navýšení vlakových spojení o 105 spojov. Či je navýšenie na 100 % realizované sme nedokázali zistiť. V decembri 2014 minister dopravy Ján Počiatek na tlačovej konferencii vyhlásil, že do konca roka 2015 bude 60 % výkonov v regionálnej doprave v moderných vlakoch. O modernizácii na slovenských železniciach svedčia informácie z oficiálnej stránky ZSSK . Skutočný stav výkonov regionálnej železničnej doprave v moderných vlakoch, však budeme s určitosťou vedieť zhodnotiť až na konci roka 2015, resp. vo výročnej správe za rok 2015. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo dopravy , 17. decembra 2014: „Na konci roku 2015 bude v regionálnej doprave vďaka eurofondom dokopy 61 nových ucelených vlakov a až 100 nových a modernizovaných vozňov a rušňov, čo znamená, že až 60 % výkonov v regionálnej doprave bude na moderných vlakoch,“ povedal dnes v Bratislave minister J. Počiatek.\" 14. decembra 2014 ZSSK informovala : \"Od nedele 14. decembra vstúpi do platnosti nový cestovný poriadok vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ZSSK). Na koľajniciach pribudne 105 nových vlakových spojení, čo predstavuje navýšenie dopravy o vyše 5 %. Ako v utorok informovala riaditeľka odboru komunikácie ZSSK Jana Morháčová, celkovo tak spoločnosť realizuje vyše 1 600 vlakov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2014 informovala riaditeľka komunikácie ZSSK o navýšení vlakových spojení o 105 spojov. Či je navýšenie na 100 % realizované sme nedokázali zistiť. V decembri 2014 minister dopravy Ján Počiatek na tlačovej konferencii vyhlásil, že do konca roka 2015 bude 60 % výkonov v regionálnej doprave v moderných vlakoch. O modernizácii na slovenských železniciach svedčia informácie z oficiálnej stránky ZSSK . Skutočný stav výkonov regionálnej železničnej doprave v moderných vlakoch, však budeme s určitosťou vedieť zhodnotiť až na konci roka 2015, resp. vo výročnej správe za rok 2015. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo dopravy , 17. decembra 2014: „Na konci roku 2015 bude v regionálnej doprave vďaka eurofondom dokopy 61 nových ucelených vlakov a až 100 nových a modernizovaných vozňov a rušňov, čo znamená, že až 60 % výkonov v regionálnej doprave bude na moderných vlakoch,“ povedal dnes v Bratislave minister J. Počiatek.\" 14. decembra 2014 ZSSK informovala : \"Od nedele 14. decembra vstúpi do platnosti nový cestovný poriadok vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ZSSK). Na koľajniciach pribudne 105 nových vlakových spojení, čo predstavuje navýšenie dopravy o vyše 5 %. Ako v utorok informovala riaditeľka odboru komunikácie ZSSK Jana Morháčová, celkovo tak spoločnosť realizuje vyše 1 600 vlakov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["informácie", "ZSSK", "Ministerstvo dopravy", "informovala"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/kozenky-v-regionalnej-doprave-nahradzaju-nove-eurovlaky.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/o-spolocnosti/projekty-eu.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=36301&prm2=169979", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/48/novy-vlakovy-cestovny-poriadok-zacne-platit-nedele/37468"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:12.193749+00:00"}
{"id": "47990", "numeric_id": 47990, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47990", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Sú krajiny, ktoré nemajú vakcíny, ktoré bojujú o to, aby mohli mať nejaké vakcíny.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď v Európskej únii je problém skôr vakcíny minúť, stále sú vo svete krajiny, kde ich nie je dostatok. V afrických štátoch, ako napríklad Nigéria, je zaočkovanosť k decembru 2021 iba 1,9 %, v Demokratickej republike Kongo či v Burundi je to dokonca pod 1 %. Pravdepodobnou príčinou však nie len problém v dodávaní vakcín, ale aj chýbajúca infraštruktúra či nedôvera občanov vo vakcíny. Dodávky vakcín do nízkopríjmových krajín zabezpečuje projekt Covax, avšak ani dodávky z neho nebudú stačiť na to, aby Afrika dosiahla aspoň 40% zaočkovanosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď v Európskej únii je problém skôr vakcíny minúť, stále sú vo svete krajiny, kde ich nie je dostatok. V afrických štátoch, ako napríklad Nigéria, je zaočkovanosť k decembru 2021 iba 1,9 %, v Demokratickej republike Kongo či v Burundi je to dokonca pod 1 %. Pravdepodobnou príčinou však nie len problém v dodávaní vakcín, ale aj chýbajúca infraštruktúra či nedôvera občanov vo vakcíny. Dodávky vakcín do nízkopríjmových krajín zabezpečuje projekt Covax, avšak ani dodávky z neho nebudú stačiť na to, aby Afrika dosiahla aspoň 40% zaočkovanosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["zaočkovanosť", "problém", "nebudú"], "url": ["https://ourworldindata.org/covid-vaccinations", "https://time.com/6124974/omicron-africa-vaccines/", "https://www.bbc.com/news/56100076"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:19.943214+00:00"}
{"id": "49711", "numeric_id": 49711, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49711", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "V Európskej únii, že takýto balík obrovský tam odošleme, vráti sa nám z toho slabá 3/4 a ešte aj to je účelovo viazané, čiže nemôžme robiť v tom štáte, čo potrebujeme z tých financií.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko je dlhodobo tzv. čistým prijímateľom prostriedkov z EÚ. Naposledy v roku 2023 bolo pre Slovensko z rozpočtu EÚ vyhradených 5,1 miliardy eur, pričom prispelo približne jednou miliardou eur. Slovensko teda v poslednom roku prispelo do rozpočtu EÚ len pätinou sumy, ktorá mu bola vyhradená z fondov EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRozpočet Európskej únie sa skladá z dvoch hlavných častí: viacročného finančného rámca ( VFR ), ktorý stanovuje dlhodobé výdavkové limity, a ročného rozpočtu , ktorý určuje konkrétne výdavky na jednotlivé politiky v danom roku.\n\nVFR je dlhodobý finančný plán Európskej únie, ktorý stanovuje maximálne limity výdavkov pre rôzne oblasti politiky, v súčasnosti na obdobie siedmich rokov. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť financovania. VFR navrhuje Európska komisia, no jeho konečnú podobu schvaľujú členské štáty v Rade EÚ a Európsky parlament.\n\nSúčasný VFR na roky 2021-2027 vo výške 1074,3 miliárd eur bol navrhnutý v roku 2018, schválený bol v roku 2020 s doplnením o Plán obnovy NextGenerationEU (NGEU) vo výške 750 miliárd eur.\n\nVFR bol v rámci revízie zvýšený o 64,6 miliardy eur na financovanie priorít, ako je podpora Ukrajiny, riadenie migrácie a vonkajšia činnosť. Kombinované finančné prostriedky pre VFR na roky 2021 – 2027 tak predstavujú celkom 2,07 miliardy eur.\n\nRočný rozpočet EÚ je finančný plán, ktorý určuje presné výdavky EÚ na jeden kalendárny rok a slúži na realizáciu priorít stanovených vo VFR. Návrh pripravuje Európska komisia, ktorý potom posudzuje Rada a Európsky parlament.\n\nV roku 2023 EÚ hospodárila s celkovým rozpočtom vo výške 355,2 miliardy eur, z toho 186,6 miliardy eur v záväzkoch, a 168,6 miliardy eur v platbách​.\n\nPre rok 2023 bolo Slovensku pridelených 5,1 miliardy, z toho 1,6 miliardy eur tvorili prostriedky NGEU.\n\nV tom istom roku Slovensko do rozpočtu EÚ prispelo približne jednou miliardou eur. Z toho 945,8 miliónov tvorili príspevky z vlastných zdrojov, napríklad z DPH, z HDP a za množstvo nerecyklovaného plastového odpadu a 113,7 miliónov tvorili tradičné vlastné zdroje, hlavne clá.\n\nEurópska únia poskytuje finančné prostriedky na programy a projekty vo forme grantov, dotácií, úverov a ocenení. EÚ vyžaduje dodržiavanie prísnych predpisov na zabezpečenie dôkladného dohľadu nad využívaním finančných prostriedkov a zaistením ich transparentnosti a zodpovedného vynakladania.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je dlhodobo tzv. čistým prijímateľom prostriedkov z EÚ. Naposledy v roku 2023 bolo pre Slovensko z rozpočtu EÚ vyhradených 5,1 miliardy eur, pričom prispelo približne jednou miliardou eur. Slovensko teda v poslednom roku prispelo do rozpočtu EÚ len pätinou sumy, ktorá mu bola vyhradená z fondov EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Rozpočet Európskej únie sa skladá z dvoch hlavných častí: viacročného finančného rámca ( VFR ), ktorý stanovuje dlhodobé výdavkové limity, a ročného rozpočtu , ktorý určuje konkrétne výdavky na jednotlivé politiky v danom roku.", "VFR je dlhodobý finančný plán Európskej únie, ktorý stanovuje maximálne limity výdavkov pre rôzne oblasti politiky, v súčasnosti na obdobie siedmich rokov. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť stabilitu a predvídateľnosť financovania. VFR navrhuje Európska komisia, no jeho konečnú podobu schvaľujú členské štáty v Rade EÚ a Európsky parlament.", "Súčasný VFR na roky 2021-2027 vo výške 1074,3 miliárd eur bol navrhnutý v roku 2018, schválený bol v roku 2020 s doplnením o Plán obnovy NextGenerationEU (NGEU) vo výške 750 miliárd eur.", "VFR bol v rámci revízie zvýšený o 64,6 miliardy eur na financovanie priorít, ako je podpora Ukrajiny, riadenie migrácie a vonkajšia činnosť. Kombinované finančné prostriedky pre VFR na roky 2021 – 2027 tak predstavujú celkom 2,07 miliardy eur.", "Ročný rozpočet EÚ je finančný plán, ktorý určuje presné výdavky EÚ na jeden kalendárny rok a slúži na realizáciu priorít stanovených vo VFR. Návrh pripravuje Európska komisia, ktorý potom posudzuje Rada a Európsky parlament.", "V roku 2023 EÚ hospodárila s celkovým rozpočtom vo výške 355,2 miliardy eur, z toho 186,6 miliardy eur v záväzkoch, a 168,6 miliardy eur v platbách​.", "Pre rok 2023 bolo Slovensku pridelených 5,1 miliardy, z toho 1,6 miliardy eur tvorili prostriedky NGEU.", "V tom istom roku Slovensko do rozpočtu EÚ prispelo približne jednou miliardou eur. Z toho 945,8 miliónov tvorili príspevky z vlastných zdrojov, napríklad z DPH, z HDP a za množstvo nerecyklovaného plastového odpadu a 113,7 miliónov tvorili tradičné vlastné zdroje, hlavne clá.", "Európska únia poskytuje finančné prostriedky na programy a projekty vo forme grantov, dotácií, úverov a ocenení. EÚ vyžaduje dodržiavanie prísnych predpisov na zabezpečenie dôkladného dohľadu nad využívaním finančných prostriedkov a zaistením ich transparentnosti a zodpovedného vynakladania."], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["VFR", "rozpočtu", "VFR", "VFR", "NextGenerationEU", "zvýšený", "rozpočet", "hospodárila", "pridelených", "rozpočtu", "napríklad", "poskytuje"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/factsheets/en/sheet/29/multiannual-financial-framework", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-annual-budget/", "https://www.europarl.europa.eu/factsheets/en/sheet/29/multiannual-financial-framework", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-long-term-budget/timeline-long-term-eu-budget-2021-2027/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-long-term-budget/timeline-long-term-eu-budget-2021-2027/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eu-long-term-budget/#mff", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/eu-annual-budget/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/2023-eu-budget-main-areas/", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/long-term-eu-budget/2021-2027/spending-and-revenue_sk", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/long-term-eu-budget/2021-2027/spending-and-revenue_sk", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/financing-the-eu-budget/", "https://european-union.europa.eu/live-work-study/funding-grants-subsidies_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:50.183991+00:00"}
{"id": "vr18124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18124", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale dala na to (EÚ na 1 cestovanie zdarma pre 18ročných po EÚ, pozn.) 40 miliónov a týka sa to pár tisíc ľudí. A my sme dali 13 miliónov pre 1,2 milióna ľudí.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico má na mysli projekt Európskej únie #DiscoverEU, v rámci ktorého získalo 15-tisíc mladých ľudí vo veku 18 rokov bezplatný cestovný lístok na vlakovú dopravu, s ktorým mohli počas leta cestovať po Európe. EÚ na projekt vyčlenila 12 miliónov eur. Ročné výdavky na vlakovú prepravu zadarmo na Slovensku predstavujú 13 miliónov eur, pričom ju využíva približne 1,16 milióna ľudí. Keďže Fico značne nadhodnotil výšku nákladov na projekt #DiscoverEU, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Projekt #DiscoverEU, ktorý bol prvýkrát spustený tento rok, plánuje EÚ rozšíriť . Cestovný lístok zadarmo by tak v budúcnosti mohlo dostať až 1,5 milióna mladých Európanov. Náklady by mali dosiahnuť 700 miliónov eur. Vlaková preprava zadarmo pre žiakov, študentov a dôchodcov stojí štátny rozpočet ročne približne 13 miliónov eur. Suma je vyrátaná na základe výpadkov tržieb z prepravy cestujúcich Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a čiastočne spoločnosti RegioJet, a. s. (na trati Bratislava - Komárno) od zavedenia vlakov zadarmo v novembri 2014 vládou SMER-SD. Ministerstvo dopravy a výstavby SR uviedlo, že za roky 2015 až 2018 sa na bezplatnú vlakovú prepravu minulo najmenej 52 miliónov eur. Hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká informovala, že \"presne určiť výpadok tržieb súvisiaci so zavedením bezplatného cestovného pre vybrané skupiny obyvateľov prakticky nie je možné. Počas posledných vyše troch rokov sa výrazne menia cestovné návyky obyvateľstva.\" Počet cestujúcich zaregistrovaných na bezplatnú prepravu ku koncu augusta predstavoval 1,16 milióna. Z celkového počtu zaregistrovaných tvoria 45,4 % študenti a 54,6 % dôchodcovia. Z celkového počtu pasažierov tak približne polovica približne polovica cestuje zadarmo. Počas tohto roka ZSSK zatiaľ prepravila vyše 17 miliónov cestujúcich s nárokom na bezplatnú prepravu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico má na mysli projekt Európskej únie #DiscoverEU, v rámci ktorého získalo 15-tisíc mladých ľudí vo veku 18 rokov bezplatný cestovný lístok na vlakovú dopravu, s ktorým mohli počas leta cestovať po Európe. EÚ na projekt vyčlenila 12 miliónov eur. Ročné výdavky na vlakovú prepravu zadarmo na Slovensku predstavujú 13 miliónov eur, pričom ju využíva približne 1,16 milióna ľudí. Keďže Fico značne nadhodnotil výšku nákladov na projekt #DiscoverEU, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Projekt #DiscoverEU, ktorý bol prvýkrát spustený tento rok, plánuje EÚ rozšíriť . Cestovný lístok zadarmo by tak v budúcnosti mohlo dostať až 1,5 milióna mladých Európanov. Náklady by mali dosiahnuť 700 miliónov eur. Vlaková preprava zadarmo pre žiakov, študentov a dôchodcov stojí štátny rozpočet ročne približne 13 miliónov eur. Suma je vyrátaná na základe výpadkov tržieb z prepravy cestujúcich Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a čiastočne spoločnosti RegioJet, a. s. (na trati Bratislava - Komárno) od zavedenia vlakov zadarmo v novembri 2014 vládou SMER-SD. Ministerstvo dopravy a výstavby SR uviedlo, že za roky 2015 až 2018 sa na bezplatnú vlakovú prepravu minulo najmenej 52 miliónov eur. Hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká informovala, že \"presne určiť výpadok tržieb súvisiaci so zavedením bezplatného cestovného pre vybrané skupiny obyvateľov prakticky nie je možné. Počas posledných vyše troch rokov sa výrazne menia cestovné návyky obyvateľstva.\" Počet cestujúcich zaregistrovaných na bezplatnú prepravu ku koncu augusta predstavoval 1,16 milióna. Z celkového počtu zaregistrovaných tvoria 45,4 % študenti a 54,6 % dôchodcovia. Z celkového počtu pasažierov tak približne polovica približne polovica cestuje zadarmo. Počas tohto roka ZSSK zatiaľ prepravila vyše 17 miliónov cestujúcich s nárokom na bezplatnú prepravu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenila", "Slovensku", "rozšíriť", "stojí"], "url": ["https://ec.europa.eu/luxembourg/news/15000-young-people-18-years-old-will-get-opportunity-travel-europe-during-summer_fr", "https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-44680136", "https://ekonomika.sme.sk/c/20922450/vlaky-zadarmo-rocne-stoja-danovych-poplatnikov-13-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:56.940745+00:00"}
{"id": "vr32740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32740", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Na Slovensku, a to je jediný štát v regióne, sa finančné zdroje zvyšujú (do školstva pozn.).", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme overiť, či je Slovensko jediná krajina, kde sa finančné zdroje do školstva zvyšujú. Záležalo by tiež podľa akého kritéria by sme to hodnotili. Či krátkodobého alebo dlhodobého, či v absolútnom množstve alebo relatívne k HDP.\n\nTreba však podotknúť, že Slovensko prispieva spomedzi európskych krajín najmenej v pomere ku HDP.\n\nPublikácie OECD \" Education at glance \" Indicator B uvádza, že Slovensko prispieva na školstvo okolo 4,7% HDP. Oproti minulým rokom sa však náš príspevok z HDP zvyšuje.\n\nrok 2000: 4,1% HDP\n\nrok 2005: 4,4% HDP\n\nrok 2009: 4,7% HDP\n\nZ dlhodobého hľadiska nie sme jediný štát, ktorý tieto finančné príspevky zvyšuje.", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme overiť, či je Slovensko jediná krajina, kde sa finančné zdroje do školstva zvyšujú. Záležalo by tiež podľa akého kritéria by sme to hodnotili. Či krátkodobého alebo dlhodobého, či v absolútnom množstve alebo relatívne k HDP.", "Treba však podotknúť, že Slovensko prispieva spomedzi európskych krajín najmenej v pomere ku HDP.", "Publikácie OECD \" Education at glance \" Indicator B uvádza, že Slovensko prispieva na školstvo okolo 4,7% HDP. Oproti minulým rokom sa však náš príspevok z HDP zvyšuje.", "rok 2000: 4,1% HDP", "rok 2005: 4,4% HDP", "rok 2009: 4,7% HDP", "Z dlhodobého hľadiska nie sme jediný štát, ktorý tieto finančné príspevky zvyšuje."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Education at glance"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/educationataglance2012oecdindicators-chapterbfinancialandhumanresourcesinvestedineducation-indicators.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:09.353174+00:00"}
{"id": "vr27812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27812", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "53 % vyčerpaných eurofondov k dnešnému dňu...", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prehľadu Ministerstva financií sa uvádza že z celkového záväzku 2007-2013 v rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007-2013 Slovenská republika vyčerpala k 31.12.2013 prostriedky vo výške 5 937,24 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 51,04 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prehľadu Ministerstva financií sa uvádza že z celkového záväzku 2007-2013 v rámci všetkých 14 operačných programov programového obdobia 2007-2013 Slovenská republika vyčerpala k 31.12.2013 prostriedky vo výške 5 937,24 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 51,04 %."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva financií", "2007-2013"], "url": ["http://www.monitoringfondov.eu/article.php?cal-2013-12-31-cerpaniefin", "http://www.monitoringfondov.eu/upload/cerpanie/mfsr/Fondy_EU(31122013).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:56.615210+00:00"}
{"id": "vr27772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27772", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Keď je číslo 70 - 80 percent legislatívy, ktoré mi tu prijímame v priebehu roka do našej legislatívy ako členského štátu.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sa venovali naši ceskí kolegovia z Demagog.CZ, pricom o nej napísali aj samostatný clánok na blogu . Jeho hlavnou myšlienkou je, že \"Neexistuje žiadny presný, racionálny a použitelný spôsob, ako vypocítat percento národnej legislatívy ovplyvnenej Európskou úniou.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["clánok na blogu", "The Myth of Europe’s “Democratic Deficit”", "faktoid", "publikácii", "zhrnul", "štúdii", "uviedla"], "url": ["http://demagogcz.blog.ihned.cz/?p=06b100_d&article[id]=62154210", "http://www.princeton.edu/~amoravcs/library/myth_european.pdf", "http://www.macmillandictionary.com/thesaurus/british/factoid", "http://www.notre-europe.eu/media/euandlegislation-bertoncini-ne-jdi-may14.pdf?pdf=ok", "http://www.jcm.org.uk/blog/2009/06/what-percentage-of-laws-come-from-the-eu/", "http://www.parliament.uk/briefing-papers/RP10-62.pdf", "http://www.sme.sk/c/7177444/socialisti-by-mohli-prvy-raz-v-europarlamente-vyhrat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:25.863195+00:00"}
{"id": "vr36675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36675", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Teraz sme dali podnet, aby boli zverejňované zo zákona všetky meritórne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "D. Lipšic poukazoval na novelu z ákona z 8. decembra 2010 , ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Prezident Ivan Gašparovič však túto novelu zákona vrátil NR SR na opätovné prerokovanie.", "analysis_paragraphs": ["D. Lipšic poukazoval na novelu z ákona z 8. decembra 2010 , ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Prezident Ivan Gašparovič však túto novelu zákona vrátil NR SR na opätovné prerokovanie."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["novelu z", "ákona z 8. decembra 2010", "vrátil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3532", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3532", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/prezident-vratil-parlamentu-novelu-zakon-o-sudcoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:20.288955+00:00"}
{"id": "vr35674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35674", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Lebo naozaj sú všelijaké reči. Napríklad dnes vieme, že zbraň vrahovi bola vydaná myslím v roku 2005. Takže aby sme si povedali, aké sú aj súvislosti.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O roku 2005 hovoril policajný prezident na tlačovej konferencii .", "analysis_paragraphs": ["O roku 2005 hovoril policajný prezident na tlačovej konferencii ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["na tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/160919_tb-d-lipsica-a-j-spisiaka-k-strelbe-v-devinskej-novej-vsi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:06.198298+00:00"}
{"id": "vr37737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37737", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Odcitujem pána Kažimíra, povedal na margo, keď sme schválili DPH dočasne zvýšenú o 1% s tým, že potom klesne, povedal, citujem pána Kažimíra: \"Pri každom zvýšení DPH ceny rastú, no pri jej znížení neklesajú.\"", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Hospodárskych novinách vyšiel ešte v septembri roku 2010 článok, z ktorého sme vybrali výrok P. Kažimíra: \"Pri každom zvýšení dane z pridanej hodnoty ceny rastú. No pri jej znížení neklesajú. Určite to povedie k zdražovaniu.\"", "analysis_paragraphs": ["V Hospodárskych novinách vyšiel ešte v septembri roku 2010 článok, z ktorého sme vybrali výrok P. Kažimíra: \"Pri každom zvýšení dane z pridanej hodnoty ceny rastú. No pri jej znížení neklesajú. Určite to povedie k zdražovaniu.\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novinách"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-46310130-vyssiu-dan-zaplatime-my-slubuje-obchod"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:43.291412+00:00"}
{"id": "vr27170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27170", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zákon o rodine hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Presne túto formuláciu posúvame do ústavnej roviny…", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čl. 1\n\n1. V čl. 41 odsek 1 znie:\n\n„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“.", "analysis_paragraphs": ["Čl. 1", "1. V čl. 41 odsek 1 znie:", "„(1) Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy . Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Zákone č.36/2005 Z.z. o rodine", "TA3,25. februára 2014", "TA3,26. februára 2014", "Návrh"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rodine/", "http://www.ta3.com/clanok/1035703/tb-r-fica-navrh-novely-ustavy-sr.html", "http://www.ta3.com/clanok/1035760/tb-r-fica-v-reakcii-na-postoj-kdh.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:55.292597+00:00"}
{"id": "vr37042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37042", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Také tie reči o tom, že Sulík bol poverený tým, že niekoho poveruje. No z ústavného hľadiska ani nebola iná možnosť. Jednoducho niekto to musel urobiť.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak by sme chceli byť úplne presní, tak z ústavného hľadiska nebola možnosť ani jedna, Ústava totiž verejnoprávne médiá, ich riadenie a vedenie nijak neupravuje. Z hľadiska iných možností mohol zákon, ktorý dal túto právomoc predsedovi parlamentu, určiť úplne iný spôsob - menovanie vládou, priamo ministrom, nejakou komisiou či radou RTVS (ktorá zatiaľ neexistuje, vznikne až s riadnym šéfom inštitúcie).", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme chceli byť úplne presní, tak z ústavného hľadiska nebola možnosť ani jedna, Ústava totiž verejnoprávne médiá, ich riadenie a vedenie nijak neupravuje. Z hľadiska iných možností mohol zákon, ktorý dal túto právomoc predsedovi parlamentu, určiť úplne iný spôsob - menovanie vládou, priamo ministrom, nejakou komisiou či radou RTVS (ktorá zatiaľ neexistuje, vznikne až s riadnym šéfom inštitúcie)."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:44.257237+00:00"}
{"id": "vr33685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33685", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak Radoslav Procházka určite nebude spoločným kandidátom, takisto ako predpokladám ani pán Čarnogurský nebude spoločným kandidátom. K tomu som sa vyjadroval ešte minulý rok niekedy na jeseň, keď teda oznámil, že má záujem.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správy o Jánovi Čarnogurskom a jeho zvažovaní kandidatúry na prezidenta sa objavili ešte začiatkom minulého roku, je však pravdou, že približne na jeseň sa Čarnogurský vyslovil , že kandidovať chce, a koncom roku začal zbierať potrebné podpisy.\n\nPredseda Mosta-Híd Béla Bugár sa nebude v nasledujúcich voľbách uchádzať o post prezidenta. Opozícia by totiž podľa neho mala hľadať takého kandidáta, ktorý by bol priechodný pre všetky strany stredopravého spektra.\n\nNa Slovensku navyše podľa neho dodnes existujú isté predsudky voči kandidátovi, ktorý reprezentuje aj menšinu. V budúcnosti by však podľa neho takýto kandidát uspieť mohol.\n\n\"Stále máme očakávanie, respektíve presvedčenie, že väčšia časť opozície sa bude vedieť dohodnúť na jednom kandidátovi. Vidíme pár ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ale dôležité je, aby sa tie sily neroztrieštili,\" priblížil Bugár.\n\nRokovania medzi pravicovými stranami o konkrétnych menách však podľa neho ešte neprebiehajú. \"Môžem potvrdiť len to, že spoločne sa snažíme nájsť riešenie, ktoré by bolo podporovateľné väčšou časťou opozície. Nemá význam, aby opozičné strany postavili dvoch-troch kandidátov,\" vysvetlil.\n\nŠéf Mosta-Híd pripúšťa, že je otázne, či prípadného spoločného kandidáta podporí aj opozičné hnutie OĽaNO.\n\nPotrebu postaviť opozičného kandidáta Bugár vysvetlil aj tým, že nedôveruje výberu vládneho Smeru-SD. Bolo by podľa neho príjemným prekvapením, ak by sociálni demokrati navrhli človeka, ktorý by bol priechodný aj pre pravicové strany. \"Myslím si, že v tomto momente sa nedočkám tohto prekvapenia,\" poznamenal.", "analysis_paragraphs": ["Správy o Jánovi Čarnogurskom a jeho zvažovaní kandidatúry na prezidenta sa objavili ešte začiatkom minulého roku, je však pravdou, že približne na jeseň sa Čarnogurský vyslovil , že kandidovať chce, a koncom roku začal zbierať potrebné podpisy.", "Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa nebude v nasledujúcich voľbách uchádzať o post prezidenta. Opozícia by totiž podľa neho mala hľadať takého kandidáta, ktorý by bol priechodný pre všetky strany stredopravého spektra.", "Na Slovensku navyše podľa neho dodnes existujú isté predsudky voči kandidátovi, ktorý reprezentuje aj menšinu. V budúcnosti by však podľa neho takýto kandidát uspieť mohol.", "\"Stále máme očakávanie, respektíve presvedčenie, že väčšia časť opozície sa bude vedieť dohodnúť na jednom kandidátovi. Vidíme pár ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ale dôležité je, aby sa tie sily neroztrieštili,\" priblížil Bugár.", "Rokovania medzi pravicovými stranami o konkrétnych menách však podľa neho ešte neprebiehajú. \"Môžem potvrdiť len to, že spoločne sa snažíme nájsť riešenie, ktoré by bolo podporovateľné väčšou časťou opozície. Nemá význam, aby opozičné strany postavili dvoch-troch kandidátov,\" vysvetlil.", "Šéf Mosta-Híd pripúšťa, že je otázne, či prípadného spoločného kandidáta podporí aj opozičné hnutie OĽaNO.", "Potrebu postaviť opozičného kandidáta Bugár vysvetlil aj tým, že nedôveruje výberu vládneho Smeru-SD. Bolo by podľa neho príjemným prekvapením, ak by sociálni demokrati navrhli človeka, ktorý by bol priechodný aj pre pravicové strany. \"Myslím si, že v tomto momente sa nedočkám tohto prekvapenia,\" poznamenal."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["objavili", "vyslovil", "začal", "TASR", "Slovenský rozhlas", "TASR a SITA"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/204062/carnogursky-chce-kandidovat-na-prezidenta-ma-sancu/", "http://www.24hod.sk/jan-carnogursky-ako-prezident-by-sa-mohol-slovakom-pacit-cl205737.html", "http://www.hlavnespravy.sk/j-carnogursky-je-pripraveny-kandidovat-ak-vyzbiera-dostatocny-pocet-podpisov/54803/", "http://www.teraz.sk/slovensko/matovic-vyzyva-politicke-strany-aby/13304-clanok.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Kandidati-na-post-prezidenta-SR?l=1&i=47287&p=200", "http://www.ta3.com/clanok/1004226/nadeje-na-spolocneho-prezidentskeho-kandidata-opozicie-sa-rozplyvaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:09.240152+00:00"}
{"id": "vr16852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16852", "speaker": "Anton Martvoň", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-martvon", "statement": "...6 členov predsedníctva Slovenskej správy ciest je nominant SMER-u.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská správa ciest (SSC) je rozpočtovou organizáciou ministerstva dopravy, ktorá bola zriadená v roku 1996. Štatutárnym orgánom SSC je generálny riaditeľ, v súčasnosti je to Roman Žembera. Z výroku nie je jasné, koho Martvoň myslí, keď spomína predsedníctvo SSC. Žembera sa dostal do funkcie v roku 2007, s prestávkou v období 2010-2012 je riaditeľom dodnes. Na základe zistených informácií musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Predsedníctva štátnych podnikov sú väčšinou obsadení ľuďmi blízkymi k vláde. Ešte v marci 2016 informoval Denník N, že v prípade Slovenskej správy ciest mala SMER-SD svojich ľudí. Slovenská správa ciest je rozpočtovou organizáciou zriadenou ministerstvom dopravy. Štatutárnym orgánom SSC je generálny riaditeľ, ktorý zastupuje SSC navonok, riadi jej činnosť, koná v jej mene vo všetkých veciach a je za jej výsledky hospodárenia zodpovedný ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Generálnym riaditeľom SSC je od roku 2012 Ing. Roman Žembera. Žembera sa prvýkrát dostal do funkcie generálneho riaditeľa SSC v roku 2007, po zmene vlády v roku 2012 ho vtedajší minister dopravy Ján Počiatek opäť vymenoval do funkcie , ktorú zastáva doteraz.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská správa ciest (SSC) je rozpočtovou organizáciou ministerstva dopravy, ktorá bola zriadená v roku 1996. Štatutárnym orgánom SSC je generálny riaditeľ, v súčasnosti je to Roman Žembera. Z výroku nie je jasné, koho Martvoň myslí, keď spomína predsedníctvo SSC. Žembera sa dostal do funkcie v roku 2007, s prestávkou v období 2010-2012 je riaditeľom dodnes. Na základe zistených informácií musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Predsedníctva štátnych podnikov sú väčšinou obsadení ľuďmi blízkymi k vláde. Ešte v marci 2016 informoval Denník N, že v prípade Slovenskej správy ciest mala SMER-SD svojich ľudí. Slovenská správa ciest je rozpočtovou organizáciou zriadenou ministerstvom dopravy. Štatutárnym orgánom SSC je generálny riaditeľ, ktorý zastupuje SSC navonok, riadi jej činnosť, koná v jej mene vo všetkých veciach a je za jej výsledky hospodárenia zodpovedný ministrovi dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Generálnym riaditeľom SSC je od roku 2012 Ing. Roman Žembera. Žembera sa prvýkrát dostal do funkcie generálneho riaditeľa SSC v roku 2007, po zmene vlády v roku 2012 ho vtedajší minister dopravy Ján Počiatek opäť vymenoval do funkcie , ktorú zastáva doteraz."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["svojich", "rozpočtovou", "funkcie"], "url": ["https://dennikn.sk/420764/koalicia-uz-deli-statne-podniky-smer-udrzi-energetiku-dialnice-chce-aj-tajne-sluzby/", "http://www.ssc.sk/sk/o-nas.ssc", "https://www.webnoviny.sk/na-cele-slovenskej-spravy-ciest-zostava-roman-zembera/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:36.786757+00:00"}
{"id": "vr17016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17016", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...za tých 27 rokov od slobodných volieb v roku 1990 Slovenská národná strana riadila rezort školstva desať rokov a Smer spolu s SD, ktorá je súčasťou Smeru dneska osem rokov, to znamená že 18 rokov z 27 (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý správne uviedol dobu, počas ktorej riadila ministerstvo školstva strana SNS. Taktiež uviedol, že Smer, alebo SD riadili ministerstvo po dobu 8 rokov. Smer mal totiž svojich ministrov školstva v rokoch 2012-2016. V rokoch 1998-2002 boli ministri školstva nominanti strany SDĽ, ktorá sa neskôr zlúčila so Smerom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza TASR , pred ministerkou Lubyovou viedlo rezort školstva 18 ministrov. Ministrami školstva boli nominanti SNS vo volebných obdobiach 1994-1998 (Eva Slavkovská) a 2006-2010 (Ján Mikolaj). Okrem nich bol ministrom 4 mesiace medzi rokmi 1993 a 1994 aj súčasný podpredseda SNS Jaroslav Paška. Po voľbách v roku 2016 dostala ministerstvo školstva opäť strana SNS. Strana Smer-SD mala svojich ministrov školstva v rokoch 2012-2016, kedy sa vo vedení rezortu vystriedali Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini a Juraj Draxler. Ďalších ministrov školstva strany SMER, ani SD nemali. V rokoch 1998-2002 viedli rezort školstva Milan Ftáčnik a Peter Ponický zo SDĽ, ktorá sa so stranou Smer zlúčila v roku 2004, preto tento výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý správne uviedol dobu, počas ktorej riadila ministerstvo školstva strana SNS. Taktiež uviedol, že Smer, alebo SD riadili ministerstvo po dobu 8 rokov. Smer mal totiž svojich ministrov školstva v rokoch 2012-2016. V rokoch 1998-2002 boli ministri školstva nominanti strany SDĽ, ktorá sa neskôr zlúčila so Smerom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza TASR , pred ministerkou Lubyovou viedlo rezort školstva 18 ministrov. Ministrami školstva boli nominanti SNS vo volebných obdobiach 1994-1998 (Eva Slavkovská) a 2006-2010 (Ján Mikolaj). Okrem nich bol ministrom 4 mesiace medzi rokmi 1993 a 1994 aj súčasný podpredseda SNS Jaroslav Paška. Po voľbách v roku 2016 dostala ministerstvo školstva opäť strana SNS. Strana Smer-SD mala svojich ministrov školstva v rokoch 2012-2016, kedy sa vo vedení rezortu vystriedali Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini a Juraj Draxler. Ďalších ministrov školstva strany SMER, ani SD nemali. V rokoch 1998-2002 viedli rezort školstva Milan Ftáčnik a Peter Ponický zo SDĽ, ktorá sa so stranou Smer zlúčila v roku 2004, preto tento výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "zlúčila"], "url": ["http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/vyberovy-prehlad-ministrov-skolstva/36449-clanok.html", "https://www.sme.sk/c/1848186/sdl-konci-spolu-s-jej-majetkom-ju-pohlti-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:38.955793+00:00"}
{"id": "vr30612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30612", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nezrušili ste ani jednu akciovú spoločnosť (v prípade nemocníc pozn.), keď ste 4 roky boli pri moci, ktoré na Slovensku už existujú.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci reformy v rokoch 2003-2004 došlo k transformácii predovšetkým malých a stredných nemocníc z verejnoprávnych spoločností na akciové spoločnosti a neziskové organizácie. K 20. februáru 2006 (str. 8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Žiadna z týchto akciových spoločností nebola zrušená a všetky menované nemocnice v súčasnosti existujú v transformovanej právnej forme.", "analysis_paragraphs": ["V rámci reformy v rokoch 2003-2004 došlo k transformácii predovšetkým malých a stredných nemocníc z verejnoprávnych spoločností na akciové spoločnosti a neziskové organizácie. K 20. februáru 2006 (str. 8) vzniklo 6 akciových spoločností. Jednalo sa o: Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Nemocnica Poprad, Východoslovenský onkologický ústav a Leteckej vojenskej nemocnice v Košiciach. Žiadna z týchto akciových spoločností nebola zrušená a všetky menované nemocnice v súčasnosti existujú v transformovanej právnej forme."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["v rokoch 2003-2004", "K 20. februáru 2006"], "url": ["http://www.i-health.sk/sk/zdravotnictvo/financovanie-zdravotnictva/slovensko.html", "http://www2.health.gov.sk/redsys/rsi.nsf/0/650E3DBCE94B4E0DC1257310003A9EF2/$FILE/sprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:28.242157+00:00"}
{"id": "45946", "numeric_id": 45946, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45946", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "O Milanovi Mazurekovi 5 rokov médiá šírili klamstvá, že hádzal kocky do nejakej moslimskej rodiny. Nakoniec sa mu musel poslanec Ján Benčík, sa mu ospravedlnil priamo v parlamente, že to bolo klamstvo, že to bolo veľké klamstvo proti Mazurekovi.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Niektoré médiá - nie médiá ako také - tvrdili, že to bol Milan Mazurek, ktorý v roku 2015 hádzal kamene na moslimskú rodinu. Z videozáznamu nie je vidno, kto kamene hádzal - no lietali od skupinky, v ktorej bol aj Mazurek. Ján Benčík sa Mazurekovi v parlamente neospravedlnil - spresnil informáciu o týchto udalostiach a uviedol, že Mazurek svojim vulgárnym správaním útok vyprovokoval. Keďže tvrdenie Mariána Kotlebu nehovorí celú pravdu (čo skresľuje povedané) a posúva ducha povedaného, hodnotíme ho ako zavádzanie. Tvrdenie sa týka útoku na moslimskú rodinu počas pochodu extrémistov v lete 2015. Videozáznam ukazuje , že Milan Mazurek skandoval „ Slovensko, Slovákom\" a na moslimskú rodinu vulgárne kričal „J…m vášho Alaha“. Hoci Mazurek bol v skupine mužov, z ktorej lietali kamene, zo záznamu jasne nevidno, kto ich hádzal. Niektoré média všeobecne informovali o tom, že kamene hádzali „ extrémisti” ( 2 ); iné diferencovali a uvádzali , že kamene lietali zo skupinky, kde bol Mazurek; ďalšie pripisovali hádzanie jemu. Poslanec Ján Benčík (Za ludí) počas zasadnutia parlamentu 24. apríla 2020 povedal , že poslanec ĽSNS Milan Mazurek dlažobné kocky nehádzal, pretože to, čo letelo vzduchom, neboli dlažobné kocky. Zároveň však povedal, že Mazurek v tej situácii nie je nevinne. „… poviem niečo, čo, niečo, čo je treba, teda jednu fámu, ktorú je treba vyvrátiť. Tu sa hovorí, tu ešte, o pánovi Mazurekovi, že on hádzal dlažobné kocky pred bratislavskou Hlavnou stanicou 20. júna 2015. Nie, nie je to pravda, pán Mazurek kocky nehádzal, pretože tam vtedy dlažobné kocky nehádzal nikto. Ale tým nechcem povedať, že pán Mazurek je v tejto veci nevinný, ba práve naopak. Pán Mazurek sa dopustil niečoho oveľa horšieho ako nejakého hádzania dlažobných kociek. Pán Mazurek svojím nekultivovaným a vulgárnym správaním vyprovokoval vtedy útok na štyri moslimské ženy, dve malé dievčatká a jedného malého chlapčeka v kočíku, na ktorých ním nabudená luza, musím to tak povedať, hádzala kamene na tieto deti, ktorých to môže teda naozaj poznačiť v ich celom ďalšom vývoji, pretože zažiť niečo také naozaj nie je teda sranda,” uviedol Benčík (11:15). Mazurekovi sa v minulosti za vyjadrenie, že hádzal do moslimskej rodiny dlažobné kocky, ospravedlnil Igor Matovič. Urobil tak po tom, ako naňho Mazurek podal trestné oznámenie pre ohováranie. Matovič však aj v ospravedlnení zdôraznil, že Mazurek bol súčasťou skupiny, ktorá útok začala.", "analysis_paragraphs": ["Niektoré médiá - nie médiá ako také - tvrdili, že to bol Milan Mazurek, ktorý v roku 2015 hádzal kamene na moslimskú rodinu. Z videozáznamu nie je vidno, kto kamene hádzal - no lietali od skupinky, v ktorej bol aj Mazurek. Ján Benčík sa Mazurekovi v parlamente neospravedlnil - spresnil informáciu o týchto udalostiach a uviedol, že Mazurek svojim vulgárnym správaním útok vyprovokoval. Keďže tvrdenie Mariána Kotlebu nehovorí celú pravdu (čo skresľuje povedané) a posúva ducha povedaného, hodnotíme ho ako zavádzanie. Tvrdenie sa týka útoku na moslimskú rodinu počas pochodu extrémistov v lete 2015. Videozáznam ukazuje , že Milan Mazurek skandoval „ Slovensko, Slovákom\" a na moslimskú rodinu vulgárne kričal „J…m vášho Alaha“. Hoci Mazurek bol v skupine mužov, z ktorej lietali kamene, zo záznamu jasne nevidno, kto ich hádzal. Niektoré média všeobecne informovali o tom, že kamene hádzali „ extrémisti” ( 2 ); iné diferencovali a uvádzali , že kamene lietali zo skupinky, kde bol Mazurek; ďalšie pripisovali hádzanie jemu. Poslanec Ján Benčík (Za ludí) počas zasadnutia parlamentu 24. apríla 2020 povedal , že poslanec ĽSNS Milan Mazurek dlažobné kocky nehádzal, pretože to, čo letelo vzduchom, neboli dlažobné kocky. Zároveň však povedal, že Mazurek v tej situácii nie je nevinne. „… poviem niečo, čo, niečo, čo je treba, teda jednu fámu, ktorú je treba vyvrátiť. Tu sa hovorí, tu ešte, o pánovi Mazurekovi, že on hádzal dlažobné kocky pred bratislavskou Hlavnou stanicou 20. júna 2015. Nie, nie je to pravda, pán Mazurek kocky nehádzal, pretože tam vtedy dlažobné kocky nehádzal nikto. Ale tým nechcem povedať, že pán Mazurek je v tejto veci nevinný, ba práve naopak. Pán Mazurek sa dopustil niečoho oveľa horšieho ako nejakého hádzania dlažobných kociek. Pán Mazurek svojím nekultivovaným a vulgárnym správaním vyprovokoval vtedy útok na štyri moslimské ženy, dve malé dievčatká a jedného malého chlapčeka v kočíku, na ktorých ním nabudená luza, musím to tak povedať, hádzala kamene na tieto deti, ktorých to môže teda naozaj poznačiť v ich celom ďalšom vývoji, pretože zažiť niečo také naozaj nie je teda sranda,” uviedol Benčík (11:15). Mazurekovi sa v minulosti za vyjadrenie, že hádzal do moslimskej rodiny dlažobné kocky, ospravedlnil Igor Matovič. Urobil tak po tom, ako naňho Mazurek podal trestné oznámenie pre ohováranie. Matovič však aj v ospravedlnení zdôraznil, že Mazurek bol súčasťou skupiny, ktorá útok začala."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["ukazuje", "informovali", "2", "uvádzali", "pripisovali", "povedal", "Benčík", "ospravedlnil"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=kR914TgpswE", "https://www.aktuality.sk/clanok/278213/video-extremisti-hadzali-kamene-na-arabsku-rodinu-s-dietatom-v-kociku/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359421-arabska-rodina-ktoru-napadli-extremisti-prisla-na-slovensko-synovi-na-promocie/", "https://dennikn.sk/402505/kotlebov-agresivny-poslanec-sa-vzdal-mandatu-nahradi-ho-dalsi-rasistickymi-recami/", "https://hnonline.sk/galeria/3675-kotlebovi-poslanci/15e23688840903b4032e034fe01f33bb", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/6?MeetingDate=24042020&DisplayChairman=false&page=6", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/6?id=221985", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10217535763558426&set=a.10216351837281009&type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:38.141034+00:00"}
{"id": "vr33749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33749", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Faktom je, že dva roky nemáme zvoleného generálneho prokurátora vymenovaného prezidentom a stala sa z toho pomaly politická téma, kde sa jedna politická strana predháňa pred druhou, ako by to malo byť.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Madeja hodnotíme ako pravdivý. Zvoleného a zároveň prezidentom vymenovaného generálneho prokurátora Slovensko nemá už viac než dva roky.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Madeja hodnotíme ako pravdivý. Zvoleného a zároveň prezidentom vymenovaného generálneho prokurátora Slovensko nemá už viac než dva roky."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Voľba GP, nevymenovanie Čentéša", "3. februára 2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa", "http://www.sme.sk/c/5717286/trnku-vo-februari-nahradi-jeho-prvy-namestnik-tichy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:01.292717+00:00"}
{"id": "44544", "numeric_id": 44544, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44544", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale v PS/Spolu po 5 % si budú vyplácať ročný úrok (z peňazí požičaných na kampaň, pozn.).", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky pôžičky strany Spolu budú splácané s 5-percentným úrokom, v PS bude s rovnakým úrokom splácaná len jedna, ale najvyššia pôžička. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Progresívne Slovensko zverejnilo zoznam veriteľov ( .pdf ), v ktorom však úrok 5 % uvádza len pri pôžičke od predsedu strany Michala Trubana - 900 tisíc eur - čo je suma, ktorá tvorí až 65 % z celkového objemu pôžičiek PS. U ostatných veriteľov je úrok 3 %, v jednom prípade 0. Splatnosť pôžičiek je 60 dní od konania parlamentných volieb. Miroslav Beblavý, predseda strany Spolu, 11. júna 2019 na svojom Facebookovom profile uverejnil príspevok , v ktorom verejnosť oboznámil so spôsobom financovania kampane – pôžičkou v hodnote 800-tisíc EUR od členov, s ročným úrokom 5 %. Strana Spolu tiež zverejnila zoznam veriteľov (.pdf), ktorí strane požičali prostriedky na kampaň. V zozname sa uvádza aj dohodnutý úrok vo výške 5 % pre všetkých veriteľov. Splatnosť pôžičiek je stanovená na 30. júna 2020.", "analysis_paragraphs": ["Všetky pôžičky strany Spolu budú splácané s 5-percentným úrokom, v PS bude s rovnakým úrokom splácaná len jedna, ale najvyššia pôžička. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Progresívne Slovensko zverejnilo zoznam veriteľov ( .pdf ), v ktorom však úrok 5 % uvádza len pri pôžičke od predsedu strany Michala Trubana - 900 tisíc eur - čo je suma, ktorá tvorí až 65 % z celkového objemu pôžičiek PS. U ostatných veriteľov je úrok 3 %, v jednom prípade 0. Splatnosť pôžičiek je 60 dní od konania parlamentných volieb. Miroslav Beblavý, predseda strany Spolu, 11. júna 2019 na svojom Facebookovom profile uverejnil príspevok , v ktorom verejnosť oboznámil so spôsobom financovania kampane – pôžičkou v hodnote 800-tisíc EUR od členov, s ročným úrokom 5 %. Strana Spolu tiež zverejnila zoznam veriteľov (.pdf), ktorí strane požičali prostriedky na kampaň. V zozname sa uvádza aj dohodnutý úrok vo výške 5 % pre všetkých veriteľov. Splatnosť pôžičiek je stanovená na 30. júna 2020."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "príspevok", "zoznam veriteľov"], "url": ["https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/09/pozicky_28082019.pdf", "https://www.facebook.com/beblavy/posts/3054693171215341", "https://stranaspolu.sk/wp-content/uploads/2019/09/zoznam-veritelov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:24.353687+00:00"}
{"id": "vr34216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34216", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, čo je ešte zvláštne? Že keď sme oznámili vo vláde toto rozhodnutie, bola tlačová konferencia, to bolo niekedy minulý týždeň alebo kedy, nič. Nič sa nedialo. Až kým geniálne nedošiel niekto a povedal, že našiel som nejakú značku na nejakom papieri. Prečo hneď po oficiálnom oznámení zo strany vlády, že dnes sme prijali toto rozhodnutie, nikto nič nepovedal?", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico nehovorí pravdu ak tvrdí, že opozícia sa začala o prevzatie 100% akcií SPP zaujímať a kritizovať až po odhalení značky J&T vo vlastnostiach dokumentu O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP, a.s . Tlačová konferencia o odkúpení SPP sa uskutočnila 4. septembra 2013 ( SITA , TA3 ). V čase vysielania V politike (nedeľa 15. septembra 2013) to bolo minulý týždeň v stredu. Prvá reakcia sa objavila už 4. septembra 2013 na stránkach OKS :", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico nehovorí pravdu ak tvrdí, že opozícia sa začala o prevzatie 100% akcií SPP zaujímať a kritizovať až po odhalení značky J&T vo vlastnostiach dokumentu O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti SPP, a.s . Tlačová konferencia o odkúpení SPP sa uskutočnila 4. septembra 2013 ( SITA , TA3 ). V čase vysielania V politike (nedeľa 15. septembra 2013) to bolo minulý týždeň v stredu. Prvá reakcia sa objavila už 4. septembra 2013 na stránkach OKS :"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TA3", "OKS", "Ivan Mikloš", "Richard Sulík", "objavili"], "url": ["http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/521-stat-ovladne-matersku-spolocnost-spp/", "http://www.ta3.com/clanok/1026178/materska-spolocnost-spp-je-v-rukach-statu.html", "http://www.oks.sk/article.php?2183", "http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/2013/09/06/plyn-ktory-smrdi/", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/336844/SPP-Klasicky-tunel-v-podani-muza-s-kolou.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/236168/dokumenty-o-kupe-spp-vypracovalo-j-t-tvrdi-lipsic-vlada-to-odmieta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:04.431082+00:00"}
{"id": "vr39053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39053", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veľmi korektná pozvánka na rokovanie s predsedom koaličných strán (ohľadom hlasovania o navýšení eurovalu, pozn.), kde bolo odpovedané predsedom najväčšej koaličnej strany ďakujeme, musíme sa dohodnúť najprv sami.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedol 18. augusta 2011 denník SME , Smer predsedov koaličných strán na rokovania o eurovale skutočne pozval. Mikuláš Dzurinda reagoval na oficiálnu pozvánku SMER-u nasledovne: \" Predsedovi SMER-u som sa za pozvanie poďakoval a zároveň som ho požiadal o odklad rokovania, dokým nenajdeme zhodu vo vládnej koalícii .\"", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedol 18. augusta 2011 denník SME , Smer predsedov koaličných strán na rokovania o eurovale skutočne pozval. Mikuláš Dzurinda reagoval na oficiálnu pozvánku SMER-u nasledovne: \" Predsedovi SMER-u som sa za pozvanie poďakoval a zároveň som ho požiadal o odklad rokovania, dokým nenajdeme zhodu vo vládnej koalícii .\""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6021151/dzurinda-nechal-fica-cakat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:33.211500+00:00"}
{"id": "vr31840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31840", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "On (László Nagy, pozn.) chodí na rokovania aj skrz to, že robil to, ja neviem, snáď 20 neviem koľko rokov má na starosti ľudské práva a menšiny. Bolo aj predsedom takého výboru...", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "László Nagy bol predsedom výboru pre menšiny a ľudské práva NR SR v rokoch 1998-2002, 2002-2006, 2006-2009 píše sa v jeho profile na aktuality.sk. Už od 1970-1980 sa zaoberá ľudskými právami, je zakladajúci člen Výboru pre ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Na stránke diskriminacia.sk sme našli rozhovor s ním, kde odpovedá na otázku kedy sa začala jeho činnosť v oblasti ľudských práv, L.Nagy odpovedá: Keby som mal odpovedať stručne, povedal by som, že začiatky môjho záujmu o túto tému siahajú do roku 1968. Keby som mal a mohol hovoriť obšírnejšie, tak poviem, že som sa o túto tému začal zaujímať ešte skôr.", "analysis_paragraphs": ["László Nagy bol predsedom výboru pre menšiny a ľudské práva NR SR v rokoch 1998-2002, 2002-2006, 2006-2009 píše sa v jeho profile na aktuality.sk. Už od 1970-1980 sa zaoberá ľudskými právami, je zakladajúci člen Výboru pre ochranu práv maďarskej menšiny v Československu. Na stránke diskriminacia.sk sme našli rozhovor s ním, kde odpovedá na otázku kedy sa začala jeho činnosť v oblasti ľudských práv, L.Nagy odpovedá: Keby som mal odpovedať stručne, povedal by som, že začiatky môjho záujmu o túto tému siahajú do roku 1968. Keby som mal a mohol hovoriť obšírnejšie, tak poviem, že som sa o túto tému začal zaujímať ešte skôr."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["píše", "diskriminacia.sk"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/laszlo-nagy/", "http://www.diskriminacia.sk/?q=node/676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:29.952995+00:00"}
{"id": "vr31448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31448", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Do toho veľmi rýchle nasadenie nového systému pri verejnom obstarávaní, ktoré vyhodnotilo Transparency International, mnohé zahraničné inštitúcie, ako taký ten zásadný rez a že Slovensko už nikdy nebude také ako predtým, tak spretrhalo a prerušilo aj mnohé zosieťovania.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International hodnotili protikorupčné opatrenia vlády I. Radičovej pozitívne: \"Opatrenia vlády Ivety Radičovej a koaličných poslancov prijaté v prvom roku od volieb výrazne pozitívne prispeli k boju proti korupcii. Najlepšími opatreniami bola reforma súdnictva, podmienenie platnosti zmlúv verejného sektora ich zverejnením a sprísnenie pravidiel narábania s majetkom obcí. Oproti prvému roku vlády Roberta Fica tak bola súčasná v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia.\"", "analysis_paragraphs": ["Transparency International hodnotili protikorupčné opatrenia vlády I. Radičovej pozitívne: \"Opatrenia vlády Ivety Radičovej a koaličných poslancov prijaté v prvom roku od volieb výrazne pozitívne prispeli k boju proti korupcii. Najlepšími opatreniami bola reforma súdnictva, podmienenie platnosti zmlúv verejného sektora ich zverejnením a sprísnenie pravidiel narábania s majetkom obcí. Oproti prvému roku vlády Roberta Fica tak bola súčasná v boji proti korupcii trikrát aktívnejšia.\""], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["hodnotili", "hodnotia"], "url": ["http://www.transparency.sk/vlada-i-radicovej-uspesne-restartovala-boj-proti-korupcii/", "http://www.transparency.sk/vlada-i-radicovej-uspesne-restartovala-boj-proti-korupcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:14.965843+00:00"}
{"id": "vr30036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30036", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Treba ale pripomenúť jednu vec, že od 1.1. tohto roku mala platiť, teda mala platiť znížená DPH na, základná z 20 na 19 zo zákona. Vláda to zmenila.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ficova vláda zmenila pôvodne prijatý návrh zákona, v ktorom bolo špecifikované, že DPH bude znížené o jeden percentuálny bod z 20 na 19% na začiatku ďalšieho kalendárneho roka po tom, ako budú zverejnené údaje o tom, že deficit verejných financií klesol pod 3%. Stalo sa tak na jar roku 2014, avšak Ficova vláda návrh k novele zákona o DPH následne vypustila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda I.Radičovej pôvodne zvýšila DPH o jeden percentuálny bod s tým, že keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentá výkonu ekonomiky, daň sa opätovne zníži. \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" ( § 85j Predpis č. 222/2004 Z. z.) Napriek tomu, že tento cieľ sa podarilo splniť, a deficit bol na jar roku 2014 stlačený pod 3% HDP, Medzinárodný menový fond odporučil , aby sa DPH neznížila. Taktiež Fico bol proti znižovaniu, pričom sa vyjadril, že: \"Ak znížite DPH z 20 na 19 %, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia. Čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom. Naopak, ak ju zvýšite z 19 na 20 %, nielen že idú ceny hore, ale súčasne má štát príjem tých 200 miliónov za 1 % do štátneho rozpočtu,\" ( TASR ) 8. júla 2014 bol návrh k novele zákona o DPH z dielne Smeru, podľa ktorého sa opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 % na pôvodných 19 % v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu, zo zákona vypustený . Súhlasne sa vtedy vyjadrilo na schôdzi všetkých 79 prítomných poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ficova vláda zmenila pôvodne prijatý návrh zákona, v ktorom bolo špecifikované, že DPH bude znížené o jeden percentuálny bod z 20 na 19% na začiatku ďalšieho kalendárneho roka po tom, ako budú zverejnené údaje o tom, že deficit verejných financií klesol pod 3%. Stalo sa tak na jar roku 2014, avšak Ficova vláda návrh k novele zákona o DPH následne vypustila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda I.Radičovej pôvodne zvýšila DPH o jeden percentuálny bod s tým, že keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentá výkonu ekonomiky, daň sa opätovne zníži. \"V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" ( § 85j Predpis č. 222/2004 Z. z.) Napriek tomu, že tento cieľ sa podarilo splniť, a deficit bol na jar roku 2014 stlačený pod 3% HDP, Medzinárodný menový fond odporučil , aby sa DPH neznížila. Taktiež Fico bol proti znižovaniu, pričom sa vyjadril, že: \"Ak znížite DPH z 20 na 19 %, nemá to absolútne žiadny vplyv na ceny, lebo obchodníci ceny neznížia. Čiže vlastne darujete 200 miliónov eur obchodníkom. Naopak, ak ju zvýšite z 19 na 20 %, nielen že idú ceny hore, ale súčasne má štát príjem tých 200 miliónov za 1 % do štátneho rozpočtu,\" ( TASR ) 8. júla 2014 bol návrh k novele zákona o DPH z dielne Smeru, podľa ktorého sa opatrenie znižujúce sadzbu dane z 20 % na pôvodných 19 % v prípade poklesu schodku verejných financií pod stanovenú hranicu, zo zákona vypustený . Súhlasne sa vtedy vyjadrilo na schôdzi všetkých 79 prítomných poslancov."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["zvýšila", "Predpis č. 222/2004 Z. z.)", "odporučil", "TASR", "vypustený"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352534-potravinari-chcu-na-jedlo-dph-desat-percent/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6209060", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/321104-neznizujte-dph-z-20-na-19-radi-slovakom-mmf/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/robert-fico-dph-znizenie/89141-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:06.649858+00:00"}
{"id": "48909", "numeric_id": 48909, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48909", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Putin označil rozpad Sovietskeho zväzu a sovietskeho impéria za najväčšiu tragédiu dvadsiateho storočia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský prezident Vladimír Putin skutočne označil kolaps ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia. Spravil tak ešte v roku 2005 počas svojho prejavu o stave krajiny.\n\nPodobný výrok zopakoval aj v roku 2018. Vtedy reagoval na otázku na diskusnom fóre v Kaliningrade. Putinova odpoveď znela, že pokiaľ by mohol zabrániť jednej udalosti v Rusku, bol by to práve rozpad Sovietskeho zväzu.", "analysis_paragraphs": ["Ruský prezident Vladimír Putin skutočne označil kolaps ZSSR za najväčšiu geopolitickú katastrofu storočia. Spravil tak ešte v roku 2005 počas svojho prejavu o stave krajiny.", "Podobný výrok zopakoval aj v roku 2018. Vtedy reagoval na otázku na diskusnom fóre v Kaliningrade. Putinova odpoveď znela, že pokiaľ by mohol zabrániť jednej udalosti v Rusku, bol by to práve rozpad Sovietskeho zväzu."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["označil", "prejavu", "zopakoval"], "url": ["https://sita.sk/rozpad-sovietskeho-zvazu-je-podla-putina-najvacsou-geopolitickou-katastrofou-storocia/", "http://www.en.kremlin.ru/events/president/transcripts/22931", "https://sita.sk/rozpad-sovietskeho-zvazu-je-podla-putina-najvacsou-geopolitickou-katastrofou-storocia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:27.071747+00:00"}
{"id": "vr32846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32846", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Európske peniaze tvoria až 74% investícii.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavol Paška neuvádza správne císlo, ked v skutocnosti je to až 85 % financií, ktoré môžeme cerpat z európskych zdrojov a v skutocnosti sa v reálnom cerpaní k tomuto císlu aj blížime. Zo zdrojov EU fondov môžeme cerpat financie až na 85% (.zip) nákladov projektov. Tieto podmienky platia pre obdobie rokov 2007-2013. \"Podla clánku 55 finálneho znenia dohody o financnej perspektíve (CADREFIN 268/2005) a prílohy III všeobecného nariadenia sa pre clenské štáty, ktorých priemerný HDP na obyvatela bol v období rokov 2001 – 2003 nižší ako 85% priemeru EÚ-25 v tom istom období, stanovila maximálna miera príspevku oprávnených nákladov z ERDF, ESF a KF pre všetky operacné programy v rámci ciela Konvergencia a ciela Regionálna konkurencieschopnost a zamestnanost na úrovni 85%. \" Podla štátneho rozpoctu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpocte naplánované na sumu 490 221 507 €. V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpoctom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30.11.2012 bolo cerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroven 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpoctu. Podla percentuálnych prepoctov teda v roku 2013 budú európske fondy tvorit približne 85 % investícii, v roku 2012 toto císlo vychádza na približne 83 %. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška neuvádza správne císlo, ked v skutocnosti je to až 85 % financií, ktoré môžeme cerpat z európskych zdrojov a v skutocnosti sa v reálnom cerpaní k tomuto císlu aj blížime. Zo zdrojov EU fondov môžeme cerpat financie až na 85% (.zip) nákladov projektov. Tieto podmienky platia pre obdobie rokov 2007-2013. \"Podla clánku 55 finálneho znenia dohody o financnej perspektíve (CADREFIN 268/2005) a prílohy III všeobecného nariadenia sa pre clenské štáty, ktorých priemerný HDP na obyvatela bol v období rokov 2001 – 2003 nižší ako 85% priemeru EÚ-25 v tom istom období, stanovila maximálna miera príspevku oprávnených nákladov z ERDF, ESF a KF pre všetky operacné programy v rámci ciela Konvergencia a ciela Regionálna konkurencieschopnost a zamestnanost na úrovni 85%. \" Podla štátneho rozpoctu na rok 2013 je financovanie zo zdrojov EÚ vo výške 2 706 894 043 €. Spolufinancovanie tohto príspevku je v rozpocte naplánované na sumu 490 221 507 €. V roku 2012 však prostriedky z EÚ financovali až 3 082 986 240 € a ich spolufinancovanie rozpoctom SR bolo vo výške 636 839 129 €. K 30.11.2012 bolo cerpanie zdrojov na tento rok upravené na úroven 3 011 048 007 € z európskych zdrojov a 636 090 571 € spolufinancovaných zo štátneho rozpoctu. Podla percentuálnych prepoctov teda v roku 2013 budú európske fondy tvorit približne 85 % investícii, v roku 2012 toto císlo vychádza na približne 83 %. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["85%", "štátneho rozpoctu na rok 2013", "V roku 2012"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1210870605.upl&ANAME=NSRR290607.zip", "http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/#sekcia6", "http://rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/#sekcia6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:32.127193+00:00"}
{"id": "vr26786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26786", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "V EÚ sa podľa odhadov ročne stráca až 1 bilión EUR na daňových podvodoch a pri vyhýbaní sa daňovým povinnostiam. Existujú však výskumy, ktoré hovoria o sume podstatne vyššej – 1 trilión EUR ročne! Ak by sme dokázali tieto daňové úniky zastaviť, celkový verejný dlh štátov EÚ by sme z neho zaplatili len za 8,8 roka.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V anglickom jazyku (resp. v tzv. Short scale ) sa pojem trilión, rovná pojmu bilión v tzv. Long scale (napr. aj v Slovenčine). Vladimír Maňka teda uvádza nesprávny údaj, pričom dôvodom je pravdepodobne chybný preklad.", "analysis_paragraphs": ["V anglickom jazyku (resp. v tzv. Short scale ) sa pojem trilión, rovná pojmu bilión v tzv. Long scale (napr. aj v Slovenčine). Vladimír Maňka teda uvádza nesprávny údaj, pričom dôvodom je pravdepodobne chybný preklad."], "analysis_date": "2014-02-05", "analysis_sources": {"text": ["Short scale", "návrhu uznesenia", "tu", "tu", "Richarda Murphyho"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Long_and_short_scales#English-speaking", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2013-0154&language=SK", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/tax_fraud_evasion/a_huge_problem/index_en.htm", "http://europeansforfinancialreform.org/en/system/files/3842_en_richard_murphy_eu_tax_gap_en_120229.pdf", "http://www.taxresearch.org.uk/Blog/2012/02/29/the-eu-tax-gap-new-evidence-shows-there-is-e1-trillion-of-lost-revenue-to-target-to-save-our-futures-from-despair/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:36.556579+00:00"}
{"id": "vr37671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37671", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Jedným z nich by mohol byť napríklad vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike po tom, čo bola prijatá podobná alebo podobne zameraná novela Zákonníka práce, keď bol ministrom práce pán Kaník. Celé mesiace, celý vyše roka tam vývoj nezamestnanosti potom, po tejto novele bol negatívny, vlastne nezamestnanosť stúpala.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Zákonníka práce vedená ministrom Kaníkom bola účinná od 1. júla 2003 . Podľa údajov Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti v 2. a 3. kvartáli roku 2003 17,0%; v 3. kvartáli 2004 17,5% a v 1. kvartáli 2005 tiež 17,5%.", "analysis_paragraphs": ["Novela Zákonníka práce vedená ministrom Kaníkom bola účinná od 1. júla 2003 . Podľa údajov Štatistického úradu bola miera nezamestnanosti v 2. a 3. kvartáli roku 2003 17,0%; v 3. kvartáli 2004 17,5% a v 1. kvartáli 2005 tiež 17,5%."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["účinná od 1. júla 2003", "2003", "2004", "2005"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=9485", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1933", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1933", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1931"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:59.530177+00:00"}
{"id": "vr38572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38572", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...ale čo je podstatnejšie, tak to, čo sa zmení je výpočet dôchodku, ktorý sa týka aj súčasných a samozrejme výpočet odchodného, čiže sa to bude dotýkať aj súčasných a to je zase presne tá hra, to podvádzanie, ktoré vláda tu neustále proste ten rok robí...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V pripomienkovom konaní od marca 2011 je zatiaľ iba materiál s názvom Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek (.pdf), nie konkrétny návrh zákona. V tejto analýze je však spomenuté, že: \" úpravami nebude narušená právna zásada zachovania vzniknutých nárokov a podmienky znižovania finančnej náročnosti systému sa budú v subsystémoch nemocenského zabezpečenia a zabezpečenia službami sociálneho zabezpečenia prejavovať bezprostredne po nadobudnutí účinnosti zmien a v subsystéme výsluhového zabezpečenia po uplynutí piatich rokov odo dňa účinnosti zmien, pretoţe prvé nároky z výsluhového zabezpečenia vznikajú po piatich rokoch trvania služobného pomeru.\" (str. 17) Je teda jasné, že aktuálne vzniknuté nároky na výsluhové dôchodky budú zachované, nové výpočty a systém nárokovateľnosti bude uplatnený až na \"nových\" vojakov.", "analysis_paragraphs": ["V pripomienkovom konaní od marca 2011 je zatiaľ iba materiál s názvom Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek (.pdf), nie konkrétny návrh zákona. V tejto analýze je však spomenuté, že: \" úpravami nebude narušená právna zásada zachovania vzniknutých nárokov a podmienky znižovania finančnej náročnosti systému sa budú v subsystémoch nemocenského zabezpečenia a zabezpečenia službami sociálneho zabezpečenia prejavovať bezprostredne po nadobudnutí účinnosti zmien a v subsystéme výsluhového zabezpečenia po uplynutí piatich rokov odo dňa účinnosti zmien, pretoţe prvé nároky z výsluhového zabezpečenia vznikajú po piatich rokoch trvania služobného pomeru.\" (str. 17) Je teda jasné, že aktuálne vzniknuté nároky na výsluhové dôchodky budú zachované, nové výpočty a systém nárokovateľnosti bude uplatnený až na \"nových\" vojakov."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Analýza sociálneho systému ozbrojených zložiek"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat.pdf?instEID=-1&attEID=32501&docEID=162093&matEID=3714&langEID=1&tStamp=20110307161439310"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:30.167490+00:00"}
{"id": "vr31827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31827", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Stovky miliárd eur to stálo (pomoc Grécku, pozn). Stovky miliárd eur tie dva roky.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V hodnotení tohto výroku môžeme vychádzať i z údajov, ktoré Richard Sulík uverejnil na svojom blogu z 20. mája 2012, spolu s uverejnenými zdrojmi. Tu Sulík vypočítava rôzne formy pomoci, ktoré boli Grécku poskytnuté od vstupu Grécka do EÚ. V prípade, že by sme z údajov, ktoré Sulík uvádza odpočítali eurofondy a štrukturálne fondy, objem finančných prostriedkov, ktoré išli do Grécka za posledné dva roky vychádza na 684 mld. eur:\n\nV prípade, že by sme brali do úvahy iba prvú a druhú pôžičku Grécku, vychádza to na 246 mld . eur.\n\nHodnotiac formy pomoci EÚ podľa portálu Euractiv.sk , v prvom balíku pomoci európski \"ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur \"\n\nV druhom balíku bolo schválených \"109 miliárd eur. Na programe sa okrem vlád bude podieľať nielen Medzinárodný menový fond, ale aj súkromný sektor a to na dobrovoľnej báze- 37 miliárd eur pri zohľadnení nákladov na zníženie úverového rizika na obdobie 2011-2014 \"\n\nPodľa týchto údajov iba v rámci dvoch balíkov pomoci Grécku smerovalo minimálne 256 mld . eur.", "analysis_paragraphs": ["V hodnotení tohto výroku môžeme vychádzať i z údajov, ktoré Richard Sulík uverejnil na svojom blogu z 20. mája 2012, spolu s uverejnenými zdrojmi. Tu Sulík vypočítava rôzne formy pomoci, ktoré boli Grécku poskytnuté od vstupu Grécka do EÚ. V prípade, že by sme z údajov, ktoré Sulík uvádza odpočítali eurofondy a štrukturálne fondy, objem finančných prostriedkov, ktoré išli do Grécka za posledné dva roky vychádza na 684 mld. eur:", "V prípade, že by sme brali do úvahy iba prvú a druhú pôžičku Grécku, vychádza to na 246 mld . eur.", "Hodnotiac formy pomoci EÚ podľa portálu Euractiv.sk , v prvom balíku pomoci európski \"ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur \"", "V druhom balíku bolo schválených \"109 miliárd eur. Na programe sa okrem vlád bude podieľať nielen Medzinárodný menový fond, ale aj súkromný sektor a to na dobrovoľnej báze- 37 miliárd eur pri zohľadnení nákladov na zníženie úverového rizika na obdobie 2011-2014 \"", "Podľa týchto údajov iba v rámci dvoch balíkov pomoci Grécku smerovalo minimálne 256 mld . eur."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Euractiv.sk"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/299077/Solidarita-s-Greckom-vyjadrena-v-peniazoch.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=home_oneline", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/dlhova-kriza-v-eurozone-000288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:19.993400+00:00"}
{"id": "vr30426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30426", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jedna vec je kontrola spravodajských služieb, kde pozná náš zákon kontrolu vojenského spravodajstva a civilného. To sú dva špeciálne výbory a ja predsedám výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby a potom je zákon, ktorý sa tiež zrodil na výbore pre obranu a bezpečnosť v roku 2003 po škandále s odpočúvaním denníka Sme a vtedajšieho myslím podpredsedu parlamentu Pavla Ruska,", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákony SR upravujú kontrolu informačných služieb v dvoch rôznych zákonoch. Kontrola vojenského spravodajstva je upravená v zákone č. 198/1994 o vojenskom spravodajstve , kde v § 5 je napísané: Kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán. Úprava kontroly Slovenskej informačnej služby je upravená v zákone o slovenskej informačnej službe , kde je v § 5 napísané: Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán. Zákon, o ktorom hovorí R. Kaliňák je zákon o ochrane súkromia pred nezákonným použitím informačno-technických prostriedkov a pochádza z 24. apríla 2003. Kauza odpočúvania redaktora denníka SME a Pavla Ruska pochádza z obdobia konca roku 2002. V oboch prípadoch ide o tzv. vonkajšiu kontrolu, o ktorej hovorí aj R. Kaliňák. Ako sa píše na stránke SIS , okrem vonkajšej kontroly existuje ešte aj tzv. vnútorná kontrola, ktorá sa vykonáva prostredníctvom rôznych stupňov riadenia ako aj pomocou špeciálneho kontrolného útvaru.", "analysis_paragraphs": ["Zákony SR upravujú kontrolu informačných služieb v dvoch rôznych zákonoch. Kontrola vojenského spravodajstva je upravená v zákone č. 198/1994 o vojenskom spravodajstve , kde v § 5 je napísané: Kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán. Úprava kontroly Slovenskej informačnej služby je upravená v zákone o slovenskej informačnej službe , kde je v § 5 napísané: Kontrolu činnosti informačnej služby vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán. Zákon, o ktorom hovorí R. Kaliňák je zákon o ochrane súkromia pred nezákonným použitím informačno-technických prostriedkov a pochádza z 24. apríla 2003. Kauza odpočúvania redaktora denníka SME a Pavla Ruska pochádza z obdobia konca roku 2002. V oboch prípadoch ide o tzv. vonkajšiu kontrolu, o ktorej hovorí aj R. Kaliňák. Ako sa píše na stránke SIS , okrem vonkajšej kontroly existuje ešte aj tzv. vnútorná kontrola, ktorá sa vykonáva prostredníctvom rôznych stupňov riadenia ako aj pomocou špeciálneho kontrolného útvaru."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["o vojenskom spravodajstve", "o slovenskej informačnej službe", "o ochrane súkromia pred nezákonným použitím informačno-technických prostriedkov", "odpočúvania redaktora denníka SME a Pavla Ruska", "SIS"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.sis.gov.sk/zakonsis.html#patka", "http://www.mosr.sk/data/files/628.pdf", "http://medialne.etrend.sk/tlac-spravy/kauza-odpocuvania-pavla-ruska-a-dennika-sme-definitivne-uzavreta.html", "http://www.sis.gov.sk/kontrola.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:05.534760+00:00"}
{"id": "48256", "numeric_id": 48256, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48256", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Slovensko sa narozdiel od neutrálneho postoju Maďarska stalo aktívnou súčastou americko-ruského konfliktu na Ukrajine.", "statement_date": "2022-03-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko a Maďarsko v súčasnej situácii vystupujú rovnako ako súčasť Európskej únie: podporujú Ukrajinu a nie sú neutrálni, nezapojili sa však aktívne do vojenského konfliktu. Maďarský premiér a minister zahraničných vecí odsúdili útok Ruska a vyjadrili solidaritu s Ukrajinou. Maďarsko odmietlo dodávky zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu, aj ich transport cez maďarské územie, ale podieľa sa na humanitárnej, finančnej a aj vojenskej pomoci Ukrajine prostredníctvom Európskej únie. Súčasnú vojnu na Ukrajine nemožno hodnotiť ako konflikt medzi USA a Ruskom, nakoľko USA vojensky nezasahujú, poskytujú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci a zdravotníckeho materiálu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Preto celý výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nAkt agresie voči Ukrajine začalo Rusko v skorých ranných hodinách 24. februára 2022, kedy prezident Vladimir Vladimirovič Putin osobne nariadil uskutočniť vojenskú operáciu.\n\nTento vojenský útok nasledoval po niekoľko mesačnom sústreďovaní vojenských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. Len tri dni pred rozsiahlou vojenskou inváziou sa počty pohybovali okolo 190 tisíc vojakov.\n\nHneď na druhý deň, teda 25. februára, sa spustila vlna nových sankcií a obmedzení. Európska únia oznámila , že všetky krajiny spoločenstva sa dohodli na rozšírených sankciách, ktoré zmrazia európske aktíva prezidenta Putina, ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, a tiež poslancov ruského parlamentu, Dumy.\n\nSankcie sa rozšírili aj na aktivity Ruska v ekonomickom, energetickom či dopravnom sektore. Tieto sankcie uvalila EÚ aj na Bielorusko, ktoré sa podieľa na vojenskej invázií na Ukrajinu.\n\nKroky zo strany EÚ pokračujú ďalej a takmer každý deň sú prijaté nové a ďalšie sankcie proti Rusku ako odpoveď na vojenskú agresiu voči Ukrajine. Jednou z nich je aj odpojenie Ruska a ruských bánk od medzinárodného platobného systému SWIFT.\n\nV kontexte výroku Milana Uhríka o maďarskej neutralite je nutné zdôrazniť, že Maďarsko sa ako členský štát EÚ aktívne podieľa na schvaľovaní sankcií, teda súhlasí s ich uvalením na Rusko. Doslova môžeme povedať, že maďarskí predstavitelia „dvíhajú ruku“ za ich prijatie.\n\nUhrík mohol získať domienku o „neutralite Maďarska“ z vyhlásenia Viktora Orbána, ktorý ešte v deň invázie vyjadril presvedčenie, že Maďarsko musí zostať mimo vojenský konflikt a za najdôležitejší aspekt považoval bezpečnosť maďarských občanov. V prvej vete svojho vyhlásenia však Orbán jednoznačne povedal, že „spolu so spojencami z EU a NATO odsudzujú ruský vojenský útok.”\n\nRovnako sa 24. februára sa vyjadril minister zahraničných vecí Maďarska Peter Szijjártó, „naša (maďarská) pozícia je jasná. Stojíme za Ukrajinou, jej teritoriálnou integritou a suverenitou.“\n\nNásledne, 26. februára Orbán podporil odpojenie Ruska od systému SWIFT a označil súčasnú situáciu na Ukrajine ako „vojnu.“\n\nNa rozdiel od Slovenska má Maďarsko odlišný postoj k dodávkam zbraní na ukrajinské územie. Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s dodávaním zbraní Ukrajine, najmä z dôvodu obavy, že by mohli byť použité proti maďarskej menšine žijúcej v pohraničí.\n\nPodobne Maďarsko odmietlo aj presun zbraní cez svoje územie.\n\nEÚ sa v nedeľu 27. februára vôbec prvýkrát zhodla na financovaní a nákupe zbraní pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur. A s týmto rozhodnutím súhlasil aj maďarský minister obrany, napriek tomu, že prevoz zbraní cez maďarské územie odmietol .\n\nZ uvedenej argumentácie tak môžeme jasne povedať, že Maďarsko neostalo neutrálne, podporilo Ukrajinu a výrok Milana Uhríka tak hodnotíme ako nepravdivý. Rovnako prostredníctvom EÚ podporilo Ukrajinu Slovensko, jednoznačne nie sme neutrálni, nie sme však ani aktívnou súčasťou konfiktu.\n\nNepravdivá je aj časť výroku, v ktorej sa Uhrík sa k súčasnej vojne na Ukrajine tiež vyjadruje v zmysle, že to je konflikt medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom.\n\nOpäť, 24. februára Putin oznámil , že spustil útok na Ukrajinu. Krátko po Putinovom prejave sa objavili správy o výbuchoch v okolí miest vrátane Charkova na východe Ukrajiny a hlavného mesta Kyjev. Do popoludnia na Ukrajinu vstúpili ruské jednotky a tanky na troch frontoch: z Bieloruska na severe, z východu Ukrajiny a z juhu.\n\nSpojené štáty odsúdili konanie Ruska ako nevyprovokovaný a neoprávnený útok ruských vojenských síl. Keďže však Ukrajina nie je členom NATO, USA a väčšina spojencov vylúčili , že by do krajiny vyslali vojakov, ktorí by pomohli pri obrane jej územia.\n\nNATO ani USA na Ukrajine nemajú žiadne vojenské jednotky a neplánujú ich poslať ani v budúcnosti. Spojené štáty vopred vylúčili nasadenie vojenských síl na Ukrajine a dokonca po začatí konfliktu stiahli vojakov, ktorí v krajine slúžili ako vojenskí poradcovia a pozorovatelia.\n\nUSA dlhodobo vyhlasuje, že sa nechce do konfliktu zapojiť z obáv, že by to viedlo k väčšej eskalácii a svetovému konfliktu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.\n\nNapriek tomu, že Spojené štáty vylúčili svoje vojenské zapojenie do vojny, Ukrajine posielajú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci a zdravotníckeho materiálu. Na znak odsúdenia ruskej agresie uvalilo mnoho krajín, vrátane USA, na Ruskú federáciu ekonomické sankcie.\n\nZ uvedených dôvodov a opakovaných vyhlásení Spojených štátov o nezapojení sa priamo do bojov na Ukrajine, môžeme aj túto časť výroku europoslanca Uhríka hodnotiť ako nepravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko a Maďarsko v súčasnej situácii vystupujú rovnako ako súčasť Európskej únie: podporujú Ukrajinu a nie sú neutrálni, nezapojili sa však aktívne do vojenského konfliktu. Maďarský premiér a minister zahraničných vecí odsúdili útok Ruska a vyjadrili solidaritu s Ukrajinou. Maďarsko odmietlo dodávky zbraní a vojenského materiálu na Ukrajinu, aj ich transport cez maďarské územie, ale podieľa sa na humanitárnej, finančnej a aj vojenskej pomoci Ukrajine prostredníctvom Európskej únie. Súčasnú vojnu na Ukrajine nemožno hodnotiť ako konflikt medzi USA a Ruskom, nakoľko USA vojensky nezasahujú, poskytujú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci a zdravotníckeho materiálu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Preto celý výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Akt agresie voči Ukrajine začalo Rusko v skorých ranných hodinách 24. februára 2022, kedy prezident Vladimir Vladimirovič Putin osobne nariadil uskutočniť vojenskú operáciu.", "Tento vojenský útok nasledoval po niekoľko mesačnom sústreďovaní vojenských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. Len tri dni pred rozsiahlou vojenskou inváziou sa počty pohybovali okolo 190 tisíc vojakov.", "Hneď na druhý deň, teda 25. februára, sa spustila vlna nových sankcií a obmedzení. Európska únia oznámila , že všetky krajiny spoločenstva sa dohodli na rozšírených sankciách, ktoré zmrazia európske aktíva prezidenta Putina, ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova, a tiež poslancov ruského parlamentu, Dumy.", "Sankcie sa rozšírili aj na aktivity Ruska v ekonomickom, energetickom či dopravnom sektore. Tieto sankcie uvalila EÚ aj na Bielorusko, ktoré sa podieľa na vojenskej invázií na Ukrajinu.", "Kroky zo strany EÚ pokračujú ďalej a takmer každý deň sú prijaté nové a ďalšie sankcie proti Rusku ako odpoveď na vojenskú agresiu voči Ukrajine. Jednou z nich je aj odpojenie Ruska a ruských bánk od medzinárodného platobného systému SWIFT.", "V kontexte výroku Milana Uhríka o maďarskej neutralite je nutné zdôrazniť, že Maďarsko sa ako členský štát EÚ aktívne podieľa na schvaľovaní sankcií, teda súhlasí s ich uvalením na Rusko. Doslova môžeme povedať, že maďarskí predstavitelia „dvíhajú ruku“ za ich prijatie.", "Uhrík mohol získať domienku o „neutralite Maďarska“ z vyhlásenia Viktora Orbána, ktorý ešte v deň invázie vyjadril presvedčenie, že Maďarsko musí zostať mimo vojenský konflikt a za najdôležitejší aspekt považoval bezpečnosť maďarských občanov. V prvej vete svojho vyhlásenia však Orbán jednoznačne povedal, že „spolu so spojencami z EU a NATO odsudzujú ruský vojenský útok.”", "Rovnako sa 24. februára sa vyjadril minister zahraničných vecí Maďarska Peter Szijjártó, „naša (maďarská) pozícia je jasná. Stojíme za Ukrajinou, jej teritoriálnou integritou a suverenitou.“", "Následne, 26. februára Orbán podporil odpojenie Ruska od systému SWIFT a označil súčasnú situáciu na Ukrajine ako „vojnu.“", "Na rozdiel od Slovenska má Maďarsko odlišný postoj k dodávkam zbraní na ukrajinské územie. Viktor Orbán vyjadril nesúhlas s dodávaním zbraní Ukrajine, najmä z dôvodu obavy, že by mohli byť použité proti maďarskej menšine žijúcej v pohraničí.", "Podobne Maďarsko odmietlo aj presun zbraní cez svoje územie.", "EÚ sa v nedeľu 27. februára vôbec prvýkrát zhodla na financovaní a nákupe zbraní pre Ukrajinu vo výške 500 miliónov eur. A s týmto rozhodnutím súhlasil aj maďarský minister obrany, napriek tomu, že prevoz zbraní cez maďarské územie odmietol .", "Z uvedenej argumentácie tak môžeme jasne povedať, že Maďarsko neostalo neutrálne, podporilo Ukrajinu a výrok Milana Uhríka tak hodnotíme ako nepravdivý. Rovnako prostredníctvom EÚ podporilo Ukrajinu Slovensko, jednoznačne nie sme neutrálni, nie sme však ani aktívnou súčasťou konfiktu.", "Nepravdivá je aj časť výroku, v ktorej sa Uhrík sa k súčasnej vojne na Ukrajine tiež vyjadruje v zmysle, že to je konflikt medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskom.", "Opäť, 24. februára Putin oznámil , že spustil útok na Ukrajinu. Krátko po Putinovom prejave sa objavili správy o výbuchoch v okolí miest vrátane Charkova na východe Ukrajiny a hlavného mesta Kyjev. Do popoludnia na Ukrajinu vstúpili ruské jednotky a tanky na troch frontoch: z Bieloruska na severe, z východu Ukrajiny a z juhu.", "Spojené štáty odsúdili konanie Ruska ako nevyprovokovaný a neoprávnený útok ruských vojenských síl. Keďže však Ukrajina nie je členom NATO, USA a väčšina spojencov vylúčili , že by do krajiny vyslali vojakov, ktorí by pomohli pri obrane jej územia.", "NATO ani USA na Ukrajine nemajú žiadne vojenské jednotky a neplánujú ich poslať ani v budúcnosti. Spojené štáty vopred vylúčili nasadenie vojenských síl na Ukrajine a dokonca po začatí konfliktu stiahli vojakov, ktorí v krajine slúžili ako vojenskí poradcovia a pozorovatelia.", "USA dlhodobo vyhlasuje, že sa nechce do konfliktu zapojiť z obáv, že by to viedlo k väčšej eskalácii a svetovému konfliktu. Nepodporili ani vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou.", "Napriek tomu, že Spojené štáty vylúčili svoje vojenské zapojenie do vojny, Ukrajine posielajú pomoc v podobe zbraní, finančnej pomoci, humanitárnej pomoci a zdravotníckeho materiálu. Na znak odsúdenia ruskej agresie uvalilo mnoho krajín, vrátane USA, na Ruskú federáciu ekonomické sankcie.", "Z uvedených dôvodov a opakovaných vyhlásení Spojených štátov o nezapojení sa priamo do bojov na Ukrajine, môžeme aj túto časť výroku europoslanca Uhríka hodnotiť ako nepravdivú."], "analysis_date": "2022-03-03", "analysis_sources": {"text": ["začalo", "nariadil", "počty", "oznámila", "rozšírili", "odpojenie", "vyjadril", "vyjadril", "podporil", "Slovenska", "vyjadril", "odmietlo", "zhodla", "odmietol", "oznámil", "objavili", "odsúdili", "vylúčili", "nemajú", "stiahli", "Nepodporili", "posielajú", "uvalilo"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/02/sledujeme-dianie-na-ukrajine-online/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-povolil-vojensku-operaciu-na-vychode-ukrajiny-vybuchy-pocut-aj-v-kyjeve/", "https://svet.sme.sk/c/22845910/ruske-jednotky-sa-pri-ukrajine-rozmiestnili-na-pozicie.html", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2022/02/25/russia-s-military-aggression-against-ukraine-eu-imposes-sanctions-against-president-putin-and-foreign-minister-lavrov-and-adopts-wide-ranging-individual-and-economic-sanctions/", "https://svet.sme.sk/c/22849246/eu-uvali-sankcie-priamo-na-putina-aj-lavrova.html", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/22601444-nove-sankcie-voci-rusku-zapad-vyluci-niektore-ruske-banky-zo-systemu-swift", "https://hungarytoday.hu/orban-russia-attack-condems-aggression/", "https://www.aa.com.tr/en/europe/hungary-voices-solidarity-with-ukraine-in-face-of-russian-attack/2512534", "https://e.dennikn.sk/minuta/2741024", "https://www.webnoviny.sk/slovensko-posiela-na-ukrajinu-vojensky-material-cesko-aj-gulomety-a-ostrelovacie-pusky/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarsko-neposle-zbrane-na-ukr/615341-clanok.html", "https://denikn.cz/minuta/823464/", "https://dennikn.sk/minuta/2742876/", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajina-financovani-zbrane-evropska-unie_2202281642_zuj", "https://www.vox.com/2022/2/23/22948534/russia-ukraine-war-putin-explosions-invasion-explained", "https://www.politico.com/news/2022/02/24/citizens-flee-as-russia-bombs-ukraine-00011393", "https://www.cnbc.com/2022/02/24/leaders-of-us-uk-eu-and-canada-condemn-russian-invasion-on-ukraine.html", "https://www.cbsnews.com/news/ukraine-russia-invasion-what-you-need-to-know/", "https://www.reuters.com/world/europe/nato-has-no-plans-send-troops-into-ukraine-stoltenberg-says-2022-02-24/", "https://www.bbc.com/news/world-us-canada-60499385", "https://www.ta3.com/clanok/229372/spojene-staty-nepodporia-vyhlasenie-ukrajiny-o-bezletovej-zone-tento-krok-by-znamenal-vojnu-s-ruskom-vyhlasili", "https://www.state.gov/additional-military-assistance-for-ukraine/", "https://www.cnbc.com/2022/02/28/biden-administration-expands-russia-sanctions-cuts-off-us-transactions-with-central-bank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:26.166590+00:00"}
{"id": "vr26287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26287", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A posledných 8 vy 6 (rokov na riešenie, pozn.).", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predstavitelia SMER-SD vládli bez štyroch mesiacov presne šesť rokov za posledných osem rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predstavitelia SMER-SD vládli bez štyroch mesiacov presne šesť rokov za posledných osem rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["1. vláda M. Dzurindu", "2. vláda M. Dzurindu", "1. vláda R. Fica", "Vláda I. Radičovej", "2. vláda R. Fica"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_30._okt%C3%B3bra_1998_do_15._okt%C3%B3bra_2002", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_16._okt%C3%B3bra_2002_do_4._j%C3%BAla_2006", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Prvn%C3%AD_vl%C3%A1da_Roberta_Fica", "http://en.wikipedia.org/wiki/Iveta_Radi%C4%8Dov%C3%A1", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_vl%C3%A1da_Roberta_Fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:38.938179+00:00"}
{"id": "vr36459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36459", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rovnako, ako je nezmyslom argumentovať, alebo dokonca strašiť poplatkami za denné štúdium (doplnené po upozornení v diskusii, pozn). My sme žiadne takéto poplatky nezaviedli,...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denné štúdium síce nebolo spoplatnené, vláda však schválila vysokoškolský zákon (pdf), ktorý umožnil vyberať poplatky za externé štúdium, ministerstvo školstva v roku 2003 plánovalo tiež, že budú platiť aj denní študenti. Pravda, denné štúdium spoplatnené nebolo. (opravené 30.4. 18:53)", "analysis_paragraphs": ["Denné štúdium síce nebolo spoplatnené, vláda však schválila vysokoškolský zákon (pdf), ktorý umožnil vyberať poplatky za externé štúdium, ministerstvo školstva v roku 2003 plánovalo tiež, že budú platiť aj denní študenti. Pravda, denné štúdium spoplatnené nebolo. (opravené 30.4. 18:53)"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["vysokoškolský zákon", "v roku 2003 plánovalo"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislativa/Zakony/131_2002.pdf#page=95", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/studenti-by-mali-vysokej-skole-platit-od-buduceho-roka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:31.026074+00:00"}
{"id": "vr16596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16596", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Medzi rokom 2015 a 2016, teda za rok 2016 došlo k zníženiu záväzkov po lehote splatnosti, inými slovami dlhu o 20 miliónov eur.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Materiál Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2016, ktorý bol v máji 2017 predložený vláde na prerokovanie, potvrdzuje, že kým záväzky po lehote splatnosti narástli o 119 miliónov medzi rokmi 2014 a 2015, medzi rokmi 2015 a 2016 už bol nárast takých záväzkov menší o približne 20 miliónov eur. Medziročná zmena záväzkov po lehote splatnosti v porovnaní s celkovou výškou záväzkov po lehote splatnosti sa tiež znížil, a to o približne 7 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister uviedol pravdivé informácie, no nie úplne najvhodnejšie zvolená vetná konštrukcia otvorila priestor na rôzne interpretácie jeho slov. Tím Demagog.SK sa rozhodol pre najpravdepodobnejšiu interpretáciu, ktorá je v súlade aj s materiálom, ktorý bol pripravený rezortom a prezentovaný vláde v máji 2017. Vlastný materiál k Informácii o vývoju dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2016 uvádza : “ Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní bol k 31.12.2016 1,38 mld. €. Medziročne v porovnaní s rokom 2015 došlo k nárastu o 4,57 mil (...) ...možno konštatovať, že v rezorte zdravotníctva došlo medziročne k poklesu záväzkov v lehote splatnosti o 92,82 mil. €, v percentuálnom vyjadrení pokles o 12,6%“ V roku 2015 bola celková výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 549,87 miliónov eur, v roku 2016 bola táto suma vo výške 647,24 miliónov eur. Dôležitý ukazovateľ je medziročná zmena záväzkov, práve na tento ukazovateľ odkazuje aj minister Drucker. Medziročná zmena vo veľkosti záväzkov po lehote splatnosti medzi rokmi 2014 a 2016 bola na úrovni 119,34 miliónov eur. Medzi rokmi 2015 a 2016 bola zmena menšia o 21,9 miliónov, bola tak vo výške 97,37 miliónov eur. Nárast záväzkov po lehote splatnosti medzi rokmi 2014 a 2015 predstavuje 21,7 % celkových záväzkov po lehote splatnosti v roku 2015. Nárast medzi rokmi 2015 a 2016 predstavuje menší, 15 % podiel celkových závazkov po splatnosti. Došlo tak k poklesu o 6-7 percentuálnych bodov. Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2016 vo svojom závere konštatuje: „Všeobecne dlhodobým problémom je, že náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní. Aj napriek skutočnosti, že lehota na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení je najviac 60 dní, záväzky v lehote splatnosti sa dynamicky presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti. Generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie, čo aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie. Nemocnice čelia aj skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú poddimenzované.“ V rámci projektu Hodnota za peniaze, ktorý spustila vláda SR s cieľom revízie väčšiny verejných výdavkov, ku ktorému sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, bola vytvorená Priebežná správa revízie výdavkov na zdravotníctvo. V tejto priebežnej správe sa spomína: „Revízia výdavkov, vyjadrená scenárom Hodnoty za peniaze, identifikuje opatrenia, ktoré umožnia tlmenie rastu výdavkov na úroveň inflácie. Výdavky na zdravotníctvo by tak mali byť v porovnaní s návrhom rozpočtu na rok 2017 o 54 mil. eur nižšie...“ . ( .pdf , s. 7)", "analysis_paragraphs": ["Materiál Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2016, ktorý bol v máji 2017 predložený vláde na prerokovanie, potvrdzuje, že kým záväzky po lehote splatnosti narástli o 119 miliónov medzi rokmi 2014 a 2015, medzi rokmi 2015 a 2016 už bol nárast takých záväzkov menší o približne 20 miliónov eur. Medziročná zmena záväzkov po lehote splatnosti v porovnaní s celkovou výškou záväzkov po lehote splatnosti sa tiež znížil, a to o približne 7 percentuálnych bodov v porovnaní s rokom 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister uviedol pravdivé informácie, no nie úplne najvhodnejšie zvolená vetná konštrukcia otvorila priestor na rôzne interpretácie jeho slov. Tím Demagog.SK sa rozhodol pre najpravdepodobnejšiu interpretáciu, ktorá je v súlade aj s materiálom, ktorý bol pripravený rezortom a prezentovaný vláde v máji 2017. Vlastný materiál k Informácii o vývoju dlhu v rezorte zdravotníctva v roku 2016 uvádza : “ Celkový stav záväzkov spolu na úrovni istiny kumulatívne za sledované kategórie zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní bol k 31.12.2016 1,38 mld. €. Medziročne v porovnaní s rokom 2015 došlo k nárastu o 4,57 mil (...) ...možno konštatovať, že v rezorte zdravotníctva došlo medziročne k poklesu záväzkov v lehote splatnosti o 92,82 mil. €, v percentuálnom vyjadrení pokles o 12,6%“ V roku 2015 bola celková výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 549,87 miliónov eur, v roku 2016 bola táto suma vo výške 647,24 miliónov eur. Dôležitý ukazovateľ je medziročná zmena záväzkov, práve na tento ukazovateľ odkazuje aj minister Drucker. Medziročná zmena vo veľkosti záväzkov po lehote splatnosti medzi rokmi 2014 a 2016 bola na úrovni 119,34 miliónov eur. Medzi rokmi 2015 a 2016 bola zmena menšia o 21,9 miliónov, bola tak vo výške 97,37 miliónov eur. Nárast záväzkov po lehote splatnosti medzi rokmi 2014 a 2015 predstavuje 21,7 % celkových záväzkov po lehote splatnosti v roku 2015. Nárast medzi rokmi 2015 a 2016 predstavuje menší, 15 % podiel celkových závazkov po splatnosti. Došlo tak k poklesu o 6-7 percentuálnych bodov. Informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2016 vo svojom závere konštatuje: „Všeobecne dlhodobým problémom je, že náklady najväčších fakultných a univerzitných nemocníc nie sú v dostatočnej miere pokryté výnosmi od zdravotných poisťovní. Aj napriek skutočnosti, že lehota na úhradu záväzkov zdravotníckych zariadení je najviac 60 dní, záväzky v lehote splatnosti sa dynamicky presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti. Generovanie prevádzkových strát v nemocniciach negatívne ovplyvňuje verejné financie, čo aj v strednodobom výhľade predstavuje objektívne významné riziká pre verejné financie. Nemocnice čelia aj skrytému dlhu vo forme nevyhovujúcej infraštruktúry, keďže investície do tejto oblasti sú poddimenzované.“ V rámci projektu Hodnota za peniaze, ktorý spustila vláda SR s cieľom revízie väčšiny verejných výdavkov, ku ktorému sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, bola vytvorená Priebežná správa revízie výdavkov na zdravotníctvo. V tejto priebežnej správe sa spomína: „Revízia výdavkov, vyjadrená scenárom Hodnoty za peniaze, identifikuje opatrenia, ktoré umožnia tlmenie rastu výdavkov na úroveň inflácie. Výdavky na zdravotníctvo by tak mali byť v porovnaní s návrhom rozpočtu na rok 2017 o 54 mil. eur nižšie...“ . ( .pdf , s. 7)"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Vlastný materiál", "vývoji dlhu", "Priebežná správa", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-208466?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-208466?prefixFile=m_", "https://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=14822", "https://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=14822", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:08.209940+00:00"}
{"id": "48297", "numeric_id": 48297, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48297", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pán Korčok bol minulý rok 2× v Rusku a nikto ho neprijal, bol tam aj pán Sulík, ktorý sa akurát odfotil pri Aurore.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko správne vyčíslil počet návštev ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka v Rusku za rok 2021. Nehovorí však pravdu v tom, že by ho nikto z predstaviteľov štátu neprijal. Jeho návštevy v Rusku nemali formu oficiálnej štátnej návštevy, preto nebolo nutné, aby ho prijímal minister zahraničných vecí Ruska. Na rokovaní v Petrohrade sa stretol s ruským ministrom vedy, ktorý je predstaviteľom ruskej vlády. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV júni 2021 spolu s Richardom Sulíkom navštívili Medzinárodné ekonomické fórum (SPIEF) v Petrohrade. Súčasťou návštevy bolo aj rokovanie s predsedom riadiaceho výboru a podpredsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom o dodávkach plynu cez územie SR.\n\nPočas tejto pracovnej cesty minister Korčok absolvoval stretnutie aj s ruským ministrom vedy a vysokoškolského vzdelávania Valerijom Faľkovom. Témou bola príprava zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technologickú spoluprácu.\n\nKorčokova druhá návšteva Ruska sa uskutočnila v októbri 2021 v meste Nižnij Novgorod, počas ktorej odhalil pamätnú tabuľu pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka.\n\nPre doplnenie uvádzame, že v septembri 2021 sa Korčok stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorý ho pozval na oficiálnu návštevu Ruska. Tá sa zatiaľ neuskutočnila.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko správne vyčíslil počet návštev ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka v Rusku za rok 2021. Nehovorí však pravdu v tom, že by ho nikto z predstaviteľov štátu neprijal. Jeho návštevy v Rusku nemali formu oficiálnej štátnej návštevy, preto nebolo nutné, aby ho prijímal minister zahraničných vecí Ruska. Na rokovaní v Petrohrade sa stretol s ruským ministrom vedy, ktorý je predstaviteľom ruskej vlády. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V júni 2021 spolu s Richardom Sulíkom navštívili Medzinárodné ekonomické fórum (SPIEF) v Petrohrade. Súčasťou návštevy bolo aj rokovanie s predsedom riadiaceho výboru a podpredsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom o dodávkach plynu cez územie SR.", "Počas tejto pracovnej cesty minister Korčok absolvoval stretnutie aj s ruským ministrom vedy a vysokoškolského vzdelávania Valerijom Faľkovom. Témou bola príprava zasadnutia slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technologickú spoluprácu.", "Korčokova druhá návšteva Ruska sa uskutočnila v októbri 2021 v meste Nižnij Novgorod, počas ktorej odhalil pamätnú tabuľu pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka.", "Pre doplnenie uvádzame, že v septembri 2021 sa Korčok stretol s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, ktorý ho pozval na oficiálnu návštevu Ruska. Tá sa zatiaľ neuskutočnila."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["rokovanie", "odhalil", "pozval"], "url": ["https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=4786605241356709&id=1185998661417403", "https://domov.sme.sk/c/22761758/korcok-odhalil-pamatnik-alexandrovi-dubcekovi-v-niznom-novgorode.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/korcok-rokoval-so-sefom-ruskej-diplom/578839-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:15.316453+00:00"}
{"id": "vr37445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37445", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Dovoľte, aby som ukázal jeden graf. Týka sa to deficitu agropotravinárskych komodít a dovozu. Pokiaľ sa pozrieme, ja som to znázornil, pretože nechcem nikoho zavádzať. V časoch 2002 až 2006 som bol ministrom pôdohospodárstva a môžete sa pozrieť, ako sa vyvíjal a potom v ostávajúcej časti za rok 2010 ako sa vyvíja. Kým v roku 2006 zahraničnoobchodná bilancia bola na úrovni 495 miliónov eur mínus, tak v roku 2010 to už je 996.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme -913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu. 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%.", "analysis_paragraphs": ["Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme -913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA AGROPOTRAVINÁRSKEHO ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKA sekcia tabuľky alebo aj colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu. 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. Hoci Z. Simon má pravdu, že počas jeho obdobia nebol deficit tak vysoký ako v súčasnosti, nesprávne hovorí, že v roku 2006 bol deficit 495 mil. eur. Ako uvádzame vyššie, je to 643 mil. eur. Zavádzajúce tiež je uvádzať saldo v absolútnych číslach, keďže od roku 2006 narástol aj objem vyvezených a dovezených potravín. Je logické, že pomerne k tomu narástol aj deficit. Kým v roku 2006 tvoril deficit približne 28,5% (pomer deficitu ku dovezeným potravinám) v roku 2010 je to len o málo viacej, 31,2%."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Saldo zahraničného obchodu", "TASR", "colná štatistika", "2002", "2003", "2004", "2005", "2006"], "url": ["http://www.sppk.sk/index.php?pl=70&article=1415", "http://www.agroserver.sk/news/pasivne-saldo-zahranicneho-obchodu-s-agrokomoditami-sa-prehlbuje.html", "http://www.radela.sk/rezort/", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1170", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1168", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1165", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=344", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:02.706274+00:00"}
{"id": "vr27745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27745", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2012 keď ste končili v marci, tak nezamestnanosť bola na úrovni 13,69 %, 13,7. A v marci 2014, to je porovnateľný údaj, je nezamestnanosť na úrovni 13,2 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Uvádzame mesačné údaje Eurostat , Ústredia práce a prepočtov IFP . Predseda vlády uvádza čísla evidovanej nezamestnanosti. Je pravdou, že v marci 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 13,69% resp. 13,7%. V marci 2014 bola nezamestnanosť na úrovni 13,28% resp. 13,3%. Fico síce správne poukazuje, že nezamestnanosť podľa Ústredia práce klesla oproti marcu 2012, no Fico uvádzaní miery v marci 2014 o približne jeden p. b nižšej si neúmerne vylepšuje argument. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Upozorňujeme, že stále pretrvávajú podozrenia z manipulovania údajov evidovanej nezamestnanosti. Viac o si môžete prečítať tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Uvádzame mesačné údaje Eurostat , Ústredia práce a prepočtov IFP . Predseda vlády uvádza čísla evidovanej nezamestnanosti. Je pravdou, že v marci 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 13,69% resp. 13,7%. V marci 2014 bola nezamestnanosť na úrovni 13,28% resp. 13,3%. Fico síce správne poukazuje, že nezamestnanosť podľa Ústredia práce klesla oproti marcu 2012, no Fico uvádzaní miery v marci 2014 o približne jeden p. b nižšej si neúmerne vylepšuje argument. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Upozorňujeme, že stále pretrvávajú podozrenia z manipulovania údajov evidovanej nezamestnanosti. Viac o si môžete prečítať tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Ústredia práce", "IFP", "tu", "tu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-02052014-AP/EN/3-02052014-AP-EN.PDF", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://ekonomika.sme.sk/c/6941423/nezamestnanych-ubuda-mozno-aj-pod-tlakom-uradnikov.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:50.511759+00:00"}
{"id": "43855", "numeric_id": 43855, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43855", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Pán Harabin bol vlastne primero uno slovenského súdnictva dlhé roky. Bol 10 rokom predseda Najvyššieho súdu, ak sa nemýlim. 3 roky bol minister spravodlivosti.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabín bol predsedom Najvyššieho súdu SR v rokoch 1998 až 2003 a 2009 až 2014 - teda 10 rokov. Takmer 3 roky bol ministrom spravodlivosti - od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabín bol predsedom Najvyššieho súdu SR v rokoch 1998 až 2003 a 2009 až 2014 - teda 10 rokov. Takmer 3 roky bol ministrom spravodlivosti - od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["10", "3"], "url": ["https://www.sme.sk/os/153668/stefan-harabin", "https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:23.454547+00:00"}
{"id": "vr32723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32723", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Len aby sme vedeli o čom teda rozprávame, je tu 12 miliónov eur, ktoré sú k dispozícii na to, aby sme vybudovali komunitné centrá.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že ministerstvo práce pripravilo Národný projekt štandardizácie služieb a rozširovania siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity cez Fond sociálneho rozvoja.Výzva je ešte z minulého roku. Projekt počíta s vytvorením 60 až 80 komunitných centier s nastavenými štandardizovanými službami, pričom Európsky sociálny fond by mal poskytnúť 20 mil. eur. Nepodarilo sa nám však získať informáciu, či je k dispozícii 12 mil. eur z iných zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ministerstvo práce pripravilo Národný projekt štandardizácie služieb a rozširovania siete komunitných centier pre marginalizované rómske komunity cez Fond sociálneho rozvoja.Výzva je ešte z minulého roku. Projekt počíta s vytvorením 60 až 80 komunitných centier s nastavenými štandardizovanými službami, pričom Európsky sociálny fond by mal poskytnúť 20 mil. eur. Nepodarilo sa nám však získať informáciu, či je k dispozícii 12 mil. eur z iných zdrojov."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["projekt"], "url": ["http://www.esf.gov.sk/new/index.php?mod=news&nid=270&sID=f9f4f53ef42ac64932d6e2f08c607ee0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:42.414711+00:00"}
{"id": "vr30366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30366", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My platíme úplne najviac a budeme platiť najviac aj pri trvalom eurovale. Lebo to, Ivan, čo si v Bruseli vyjednal platí už iba 9 rokov a potom to musíme všetko doplatiť podľa tej zmluvy...Keď si pozriem zmluvu, článok 37, ten má nadpis Dočasná korekcia kľúča na určenie príspevkov...Dočasná korekcia zahrnutá v tom počiatočnom, v tomto počiatočnom kľúči, to je teda to, čo ste vyrokovali, platí po dobu 12 rokov od dňa prijatia eura. Čiže už euro 3 roky máme, takže bude to ešte 9 rokov platiť a potom, potom všetko pekne budeme musieť doplatiť. Ivan, vy ste vyrokovali len to, že nám odložili splátky.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Zmluve ESM je zakotvená docasná korekcia v klúci príspevko v jednotlivých krajín (clánok 37/1) po dobu 12 rokov od prijatia eura. To skutocne znamená, že táto korekcia bude platit ešte 9 rokov. Podla clánku 11/3b sa klúc príspevkov do ESM upraví po skoncení 12 rocného obdobia docasnej korekcie spomínanej v clánku 37/1. Kedže korekcia je docasná, nepriamo z toho vyplýva, že Slovensko svoj znížený podiel ktorý sa rovná 0,824% všetkých clenských príspevkov ESM bude musiet navýšit na 0,99% , ktorú mu urcuje podiel na kapitáli v Európskej centrálnej banke , na základe ktorého bol vyrátaný tak docasný euroval ako aj ESM pre ostatné clenské krajiny eurozóny, ktoré mali pred vstupom do eurzóny HDP vyššie 75% priemeru EÚ. Hoci nikde nie je uvedené ako sa navýšenie platby bude realizovat, usudzujeme, že sa bude jednat o jednorázovú platbu danej kvóty do ESM. Cl. 37 skutocne hovorí o docasnej korekcií klúca, ktorý môže byt upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura.", "analysis_paragraphs": ["V Zmluve ESM je zakotvená docasná korekcia v klúci príspevko v jednotlivých krajín (clánok 37/1) po dobu 12 rokov od prijatia eura. To skutocne znamená, že táto korekcia bude platit ešte 9 rokov. Podla clánku 11/3b sa klúc príspevkov do ESM upraví po skoncení 12 rocného obdobia docasnej korekcie spomínanej v clánku 37/1. Kedže korekcia je docasná, nepriamo z toho vyplýva, že Slovensko svoj znížený podiel ktorý sa rovná 0,824% všetkých clenských príspevkov ESM bude musiet navýšit na 0,99% , ktorú mu urcuje podiel na kapitáli v Európskej centrálnej banke , na základe ktorého bol vyrátaný tak docasný euroval ako aj ESM pre ostatné clenské krajiny eurozóny, ktoré mali pred vstupom do eurzóny HDP vyššie 75% priemeru EÚ. Hoci nikde nie je uvedené ako sa navýšenie platby bude realizovat, usudzujeme, že sa bude jednat o jednorázovú platbu danej kvóty do ESM. Cl. 37 skutocne hovorí o docasnej korekcií klúca, ktorý môže byt upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Zmluve ESM", "0,824%", "0,99%", "Európskej centrálnej banke", "clánok 37", "HNonline.sk", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/20111019_efsf_framework_agreement_en.pdf", "http://www.ecb.eu/ecb/orga/capital/html/index.en.html", "http://www.consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53734980-pravica-sa-hada-pre-euroval", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1229010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:19.234622+00:00"}
{"id": "vr28473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28473", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme dnes už možno 21 alebo koľko nezávislých poslancov, ktorí poutekali z opozičných klubov.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok tvrdil predseda vlády už v O5M12 14. septembra 2014. Rovnako ako vtedy, aj teraz uvádza nepresné číslo. Fico hovorí o počte nezávislých poslancov, teda poslancov ktorí sedia v NR SR a nemajú svoj klub. Presný počet nezaradených poslancov v NR SR, možno jednoznačne overiť cez posledné hlasovanie v NR SR zo 17. októbra 2014, ktoré uvádza presné rozloženie síl a politickú príslušnosť. Podľa tohoto hlasovania je nezaradených poslancov (bez klubu) v NR SR presne 18. Potvrdzuje to aj zoznam poslancov podľa klubov, keď 132 poslancov je zaradených v kluboch, zvyšných 18 svoj klub nemá. Fico však hovorí o \"nezávislých\" poslancov. K 18 nezaradeným poslancov sú pritom zaradení aj šiesti poslanci SaS , ktorý stratil v marci 2013 po odchode skupiny poslancov svoj klub. K týmto 18 nezaradeným by sme mohli teoreticky prirátať aj Dzurindu a Mikloša, ktorý odišli zo strany no v klube zostali . Počet \"skutočne nezávislých\" poslancov (bez straníckej príslušnosti k stane, za ktorú sa do NR SR dostali) je však 12. Fico uvádza vyšší interval ako je skutočnosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok tvrdil predseda vlády už v O5M12 14. septembra 2014. Rovnako ako vtedy, aj teraz uvádza nepresné číslo. Fico hovorí o počte nezávislých poslancov, teda poslancov ktorí sedia v NR SR a nemajú svoj klub. Presný počet nezaradených poslancov v NR SR, možno jednoznačne overiť cez posledné hlasovanie v NR SR zo 17. októbra 2014, ktoré uvádza presné rozloženie síl a politickú príslušnosť. Podľa tohoto hlasovania je nezaradených poslancov (bez klubu) v NR SR presne 18. Potvrdzuje to aj zoznam poslancov podľa klubov, keď 132 poslancov je zaradených v kluboch, zvyšných 18 svoj klub nemá. Fico však hovorí o \"nezávislých\" poslancov. K 18 nezaradeným poslancov sú pritom zaradení aj šiesti poslanci SaS , ktorý stratil v marci 2013 po odchode skupiny poslancov svoj klub. K týmto 18 nezaradeným by sme mohli teoreticky prirátať aj Dzurindu a Mikloša, ktorý odišli zo strany no v klube zostali . Počet \"skutočne nezávislých\" poslancov (bez straníckej príslušnosti k stane, za ktorú sa do NR SR dostali) je však 12. Fico uvádza vyšší interval ako je skutočnosť. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "hlasovanie", "zoznam", "SaS", "zostali"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34414", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34414", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=6", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/672122-poslanecky-klub-sas-dalej-funguje-akurat-bez-mineralok/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/837961-sdku-sa-dohodla-s-dzurindom-a-miklosom-ostavaju-v-klube/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:58.277505+00:00"}
{"id": "vr26775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26775", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Tak v podstate išlo o to, že od vzniku samostatného Slovenska vlastne sa snažili všetky vlády chrániť záujmy obyvateľov, alebo nájomcov týchto reštituovaných domov, pretože si nemohli dovoliť platiť jednoducho trhové nájomné. S tým, že ani v ďalšom priebehu sa nemenil proste nejakým spôsobom status tých, ktorí boli vlastníci týchto reštituovaných nehnuteľností a ktorí vlastne doplácali na to, že nemali možnosť tieto svoje nehnuteľnosti prenajímať za trhovú cenu. Čiže Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že prišlo k porušenie majetkových práv týchto sťažovateľov.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister správne interpretuje rozhodnutie (momentálne je dostupné iba anglické znenie) Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. januára 2014 v prípade \"Bittó a ostatní vs. Slovensko\", v ktorom reštituenti namietali rozpor regulácie nájomného s právom na slobodné užívanie majetku. (pozri tiež článok TASR )", "analysis_paragraphs": ["Minister správne interpretuje rozhodnutie (momentálne je dostupné iba anglické znenie) Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. januára 2014 v prípade \"Bittó a ostatní vs. Slovensko\", v ktorom reštituenti namietali rozpor regulácie nájomného s právom na slobodné užívanie majetku. (pozri tiež článok TASR )"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "TASR", "investujeme.sk", "tu", "Pravda", "regulovanenajomne.sk"], "url": ["http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/Pages/search.aspx#{", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/strasburg-rozhodol-stat-musi-za-regulovane-najomne-platit-odskodne-603004", "http://www.investujeme.sk/regulovane-najomne-branit-sa-chcu-majitelia-aj-najomcovia/", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&MID=221&edllnkid=8422068&phContent=~/EDL/ShowArticle.ascx&ArticleId=33611&pa=34013&isprintlink=print", "http://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/284682-restitucie-ludia-maju-ist-z-centier-na-kraj-mesta/", "http://www.regulovanenajomne.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:35.898196+00:00"}
{"id": "vr38024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38024", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Nie je povinnosťou zamestnanca uchádzajúceho sa o zamestnanie na zmiešanom území ovládať jazyk národnostnej menšiny. To v tom zákone nikde, nikde nenájdete.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona nemení aktuálne znenie druhej vety §7, ods. 1, ktorá znie: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny .\" Na komunikáciu v jazyku národnostných menšín má obec možnosť využiť tlmočnícke alebo prekladateľské služby (čl. I, bod 17 novely).", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona nemení aktuálne znenie druhej vety §7, ods. 1, ktorá znie: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny .\" Na komunikáciu v jazyku národnostných menšín má obec možnosť využiť tlmočnícke alebo prekladateľské služby (čl. I, bod 17 novely)."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Novela zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:07.492588+00:00"}
{"id": "vr33113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33113", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Roky 2014-2020 zaplatí Slovensko ako transfery, teda platby do rozpočtu Európskej únie niečo cez 6 miliárd eur. Ale naspäť dostaneme 20 miliárd eur.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, pretože platby SR do spoločného rozpočtu budú o celú miliardu vyššie, než počas celej diskusie viac krát tvrdí.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci, pretože platby SR do spoločného rozpočtu budú o celú miliardu vyššie, než počas celej diskusie viac krát tvrdí."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "Aktuality", "SME", "HN", "Euractiv", "sumou", "Euractivu"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/135344.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/222852/minister-kazimir-je-spokojny-s-dohodou-o-eurorozpocte/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6695495/unia-ma-prvy-raz-krateny-rozpocet-slovensko-vyslo-z-rokovani-ako-druhy-najuspesnejsi-stat.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://img.ihned.cz/attachment.php/340/45877340/IQjbNeJpBPxRvk0CnAzLW9roicEayGMs/eurorozpocet_caka_dalsi.jpg", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:17.055928+00:00"}
{"id": "49270", "numeric_id": 49270, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49270", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja si pamätám, keď ste boli na župe (Milan Uhrík, pozn.), Čo ste tam robili? Na SNP ste vytiahli čiernu zástavu, čiernu zástavu ste vytiahli na SNP a dneska sa tváriť, že idete nosiť vence padlým vojakom.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2015, keď bol Marián Kotleba predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a Milan Uhrík riaditeľom Úradu BBSK a členom Kotlebovej strany Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽSNS), viseli v deň 71. výročia SNP na banskobystrickom župnom úrade dve čierne zástavy, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nBBSK sa pre SITA vyjadril, že čierne zástavy boli „vyvesené ako spomienka na padlých v Slovenskom národnom povstaní, ktoré sa najviac dotklo práve obyvateľov súčasného Banskobystrického samosprávneho kraja“. Vtedajší premiér, Robert Fico, tento čin označil za ponižovanie a zneúctenie SNP, Ľudovít Kaník z SDKÚ ho nazval propagáciou fašizmu . Marián Kotleba bol za vyvesenie čiernych zástav predvolaný aj na políciu .", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015, keď bol Marián Kotleba predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) a Milan Uhrík riaditeľom Úradu BBSK a členom Kotlebovej strany Ľudová strana – Naše Slovensko (ĽSNS), viseli v deň 71. výročia SNP na banskobystrickom župnom úrade dve čierne zástavy, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "BBSK sa pre SITA vyjadril, že čierne zástavy boli „vyvesené ako spomienka na padlých v Slovenskom národnom povstaní, ktoré sa najviac dotklo práve obyvateľov súčasného Banskobystrického samosprávneho kraja“. Vtedajší premiér, Robert Fico, tento čin označil za ponižovanie a zneúctenie SNP, Ľudovít Kaník z SDKÚ ho nazval propagáciou fašizmu . Marián Kotleba bol za vyvesenie čiernych zástav predvolaný aj na políciu ."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ponižovanie", "propagáciou fašizmu", "predvolaný aj na políciu"], "url": ["https://sita.sk/na-vyrocie-snp-viseli-na-kotlebovom-urade-cierne-zastavy/", "https://mybystrica.sme.sk/c/7985102/na-zupnom-urade-viseli-v-den-oslav-snp-cierne-zastavy.html", "https://sita.sk/na-vyrocie-snp-viseli-na-kotlebovom-urade-cierne-zastavy/", "https://sita.sk/kotleba-skoncil-na-policii-predvolali-ho-pre-cierne-vlajky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:49.324510+00:00"}
{"id": "49968", "numeric_id": 49968, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49968", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Je to vydokladované, že na Ukrajinu Slovensko vyviezlo zbrane za 1,5 miliardy eur.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Celková hodnota vývozu všetkého tovaru zo Slovenska na Ukrajinu dosahovala v roku 2024 sumu 1,75 miliardy eur. Podľa Štatistického úradu Slovensko v roku 2024 vyviezlo zbrane a muníciu za 1,15 miliardy eur. Nie je však jasné, či export zbraní smeroval výlučne na Ukrajinu, keďže verejné dáta neuvádzajú podrobné rozdelenie tovaru podľa krajín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa dát Štatistického úradu, Slovensko za rok 2024 vyviezlo v rámci zahraničného obchodu zbrane a muníciu v súhrnnej hodnote 1,15 miliardy eur. Nie je však jasné, či export zbraní smeroval výlučne na Ukrajinu, keďže verejné dáta neuvádzajú podrobné rozdelenie tovaru podľa krajín.\n\nIde o desaťnásobný nárast oproti predošlému roku 2023, kedy hodnota vývozu bola na úrovni 537 miliónov eur. Za rok 2022 bol vývoz zbraní a munície bol v hodnote približne 384 miliónov eur.\n\nPodľa dát bola hodnota vývozu všetkých tovarov zo Slovenska na Ukrajinu v roku 2024 celkom 1,75 miliardy eur. V roku 2023 Slovensko vyviezlo na Ukrajinu tovar v celkovej hodnote 1,88 miliardy eur a v roku 2022 bol na Ukrajinu vyvezený tovar v sume 1,46 miliardy eur.\n\nZ verejných dát Štatistického úradu vieme, aká bola celková hodnota vývozu tovarov na Ukrajinu, ale nie detailné delenie podľa komodít.", "analysis_paragraphs": ["Celková hodnota vývozu všetkého tovaru zo Slovenska na Ukrajinu dosahovala v roku 2024 sumu 1,75 miliardy eur. Podľa Štatistického úradu Slovensko v roku 2024 vyviezlo zbrane a muníciu za 1,15 miliardy eur. Nie je však jasné, či export zbraní smeroval výlučne na Ukrajinu, keďže verejné dáta neuvádzajú podrobné rozdelenie tovaru podľa krajín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa dát Štatistického úradu, Slovensko za rok 2024 vyviezlo v rámci zahraničného obchodu zbrane a muníciu v súhrnnej hodnote 1,15 miliardy eur. Nie je však jasné, či export zbraní smeroval výlučne na Ukrajinu, keďže verejné dáta neuvádzajú podrobné rozdelenie tovaru podľa krajín.", "Ide o desaťnásobný nárast oproti predošlému roku 2023, kedy hodnota vývozu bola na úrovni 537 miliónov eur. Za rok 2022 bol vývoz zbraní a munície bol v hodnote približne 384 miliónov eur.", "Podľa dát bola hodnota vývozu všetkých tovarov zo Slovenska na Ukrajinu v roku 2024 celkom 1,75 miliardy eur. V roku 2023 Slovensko vyviezlo na Ukrajinu tovar v celkovej hodnote 1,88 miliardy eur a v roku 2022 bol na Ukrajinu vyvezený tovar v sume 1,46 miliardy eur.", "Z verejných dát Štatistického úradu vieme, aká bola celková hodnota vývozu tovarov na Ukrajinu, ale nie detailné delenie podľa komodít."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["dát", "nárast", "úrovni", "dát", "dát"], "url": ["https://datacube.statistics.sk/?fbclid=#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0003rs/v_zo0003rs_00_00_00_sk", "https://e.dennikn.sk/4516451/slovensky-vyvoz-zbrani-je-od-utoku-na-ukrajinu-desatnasobny-prudky-rast-moze-pokracovat/", "https://datacube.statistics.sk/?fbclid=#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0003rs/v_zo0003rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0004rs/v_zo0004rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/zo0004rs/v_zo0004rs_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:41.609020+00:00"}
{"id": "vr16765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16765", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "...v tejto agentúre som si objednal kampaň za 150 tis. eur...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Ftáčnikovho transparentného účtu vyplatil reklamnej agentúre Mayer McCann Erickson čiastky v súčte približne za 68 tisíc eur. Nevieme však, či si objednal alebo neobjednal v sume 150 tis. eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ftáčnikovho transparentného účtu vyplatil reklamnej agentúre Mayer McCann Erickson čiastky v súčte približne za 68 tisíc eur. Nevieme však, či si objednal alebo neobjednal v sume 150 tis. eur. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["účtu", "vyzval", "hovorí"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5058109458", "https://bratislava.sme.sk/c/20648518/obvinenia-su-nepodlozene-nefinancuje-ma-ziadna-agentura-tvrdi-ftacnik.html", "http://www.teraz.sk/volby-do-vuc-2017/ftacnik-obvinenia-pouzivani-penazi/280325-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:36.738897+00:00"}
{"id": "50117", "numeric_id": 50117, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50117", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sme dostali z vysokého pásma do toho stredného.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kamenický výrokom odkazuje na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, vydávaný Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tento ukazovateľ skutočne klesol medzi rokmi 2023 a 2024 z pásma vysokého rizika do pásma stredného rizika. Z tohto dôvodu výrok považujeme za pravdivý.\n\nUkazovateľ dlhodobej udržateľnosti je jeden z indikátorov vývoja verejných financií. Vyjadruje „o koľko je potrebné okamžite a trvalo zvýšiť verejné príjmy a/alebo znížiť verejné výdavky, aby hrubý verejný dlh v päťdesiatročnom horizonte nepresiahol 50 % HDP, teda hornú hranicu stanovenú ústavným zákonom” (. pdf , s. 8). Súvisí so schopnosťou krajiny splácať finančné záväzky bez toho, aby tým ohrozila dlhodobý potenciál ekonomického rastu, spôsobila výraznejšie výkyvy v životnej úrovni obyvateľov či presunula neúmerné finančné bremeno na budúce generácie (. pdf , s. 7)\n\nVyčísľuje sa v percentách HDP. Ak je jeho hodnota nižšia ako päť percent HDP, udržateľnosť sa nachádza v pásme stredného rizika. Ak sa hodnota pohybuje nad hranicou piatich percent, udržateľnosť je v pásme vysokého rizika. V roku 2022 bola udržateľnosť na úrovni 5,3 % HDP a v roku 2023 dokonca 6,2 % HDP. V priebehu roka 2024 poklesla na 4,1 % HDP, čo je najmenej od roku 2019.\n\nRRZ uvádza, že k zlepšeniu najviac prispelo prijatie konsolidačného balíčka na konci roka 2024, sprísnenie nároku na predčasný dôchodok či pomalšia valorizácia miezd vo verejnej správe v nasledujúcich rokoch 2025 a 2026 (. pdf , s. 11).\n\nZdroj: RRZ", "analysis_paragraphs": ["Minister Kamenický výrokom odkazuje na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, vydávaný Radou pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Tento ukazovateľ skutočne klesol medzi rokmi 2023 a 2024 z pásma vysokého rizika do pásma stredného rizika. Z tohto dôvodu výrok považujeme za pravdivý.", "Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti je jeden z indikátorov vývoja verejných financií. Vyjadruje „o koľko je potrebné okamžite a trvalo zvýšiť verejné príjmy a/alebo znížiť verejné výdavky, aby hrubý verejný dlh v päťdesiatročnom horizonte nepresiahol 50 % HDP, teda hornú hranicu stanovenú ústavným zákonom” (. pdf , s. 8). Súvisí so schopnosťou krajiny splácať finančné záväzky bez toho, aby tým ohrozila dlhodobý potenciál ekonomického rastu, spôsobila výraznejšie výkyvy v životnej úrovni obyvateľov či presunula neúmerné finančné bremeno na budúce generácie (. pdf , s. 7)", "Vyčísľuje sa v percentách HDP. Ak je jeho hodnota nižšia ako päť percent HDP, udržateľnosť sa nachádza v pásme stredného rizika. Ak sa hodnota pohybuje nad hranicou piatich percent, udržateľnosť je v pásme vysokého rizika. V roku 2022 bola udržateľnosť na úrovni 5,3 % HDP a v roku 2023 dokonca 6,2 % HDP. V priebehu roka 2024 poklesla na 4,1 % HDP, čo je najmenej od roku 2019.", "RRZ uvádza, že k zlepšeniu najviac prispelo prijatie konsolidačného balíčka na konci roka 2024, sprísnenie nároku na predčasný dôchodok či pomalšia valorizácia miezd vo verejnej správe v nasledujúcich rokoch 2025 a 2026 (. pdf , s. 11).", "Zdroj: RRZ"], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["ukazovateľ", "pdf", "pdf", "Vyčísľuje", "pdf", "RRZ"], "url": ["https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/04/RRZ_Sprava_o_dlhodobej_udrzatelnosti_2024.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/04/RRZ_Sprava_o_dlhodobej_udrzatelnosti_2024.pdf", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2025/04/RRZ_Sprava_o_dlhodobej_udrzatelnosti_2024.pdf", "https://www.rrz.sk/ukazovatel-dlhodobej-udrzatelnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:20.313334+00:00"}
{"id": "vr28977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28977", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vy nehovorte o ukončení vlády jednej strany, pretože aj KDH dostalo od Smeru-Sociálnej demokracie jasnú ponuku na vytvorenie veľkej vládnej koalície. Vy ste to odmietli.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH po voľbách v roku 2012 rovnako ako ostatné parlamentné strany dostalo od Fica ponuku na vytvorenie koalície, ale len pod podmienkou podpory programu Smeru. KDH túto ponuku odmietlo a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte pred voľbami Fico povedal, že keby aj jeho strana získala nadpolovičnú väčšinu, \" tak je jej povinnosťou pokúsiť sa o zostavenie dvojkoalície. Kvôli stabilite Slovenska a kvôli vyváženým rozhodnutiam \". ( Trend , 4. marec 2012) Hneď po voľbách však ponúkal pravicovým stranám skôr možnosť podpory jeho programu než spoluprácu: \" Podmienkou by bola podpora programu sociálneho štátu. \" ( SME , 10. marec 2012) Robert Fico v polovici marca 2012 rokoval so stranami zvolenými do parlamentu, avšak \" žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí .\" ( SME , 15. marec 2012) Na možnosť ísť do vlády so Smerom reagoval Figeľ nasledovne: \"My sme nikoho nevylúčili, ale máme svoju ponuku. Ľudia nehlasujú za kombinácie, za kompromisy a nejaké budúce usporiadania, ale za svoju voľbu.“ ( Trend , 4. marec 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["KDH po voľbách v roku 2012 rovnako ako ostatné parlamentné strany dostalo od Fica ponuku na vytvorenie koalície, ale len pod podmienkou podpory programu Smeru. KDH túto ponuku odmietlo a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte pred voľbami Fico povedal, že keby aj jeho strana získala nadpolovičnú väčšinu, \" tak je jej povinnosťou pokúsiť sa o zostavenie dvojkoalície. Kvôli stabilite Slovenska a kvôli vyváženým rozhodnutiam \". ( Trend , 4. marec 2012) Hneď po voľbách však ponúkal pravicovým stranám skôr možnosť podpory jeho programu než spoluprácu: \" Podmienkou by bola podpora programu sociálneho štátu. \" ( SME , 10. marec 2012) Robert Fico v polovici marca 2012 rokoval so stranami zvolenými do parlamentu, avšak \" žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí .\" ( SME , 15. marec 2012) Na možnosť ísť do vlády so Smerom reagoval Figeľ nasledovne: \"My sme nikoho nevylúčili, ale máme svoju ponuku. Ľudia nehlasujú za kombinácie, za kompromisy a nejaké budúce usporiadania, ale za svoju voľbu.“ ( Trend , 4. marec 2012) Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "SME", "SME", "Trend"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/fico-nechce-vladnut-sam.html", "http://www.sme.sk/c/6294214/smer-fico-je-pripraveny-vladnut-aj-sam.html", "http://www.sme.sk/c/6300473/fico-bude-vladnut-sam-hlada-vsak-podporu-na-zmeny.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/fico-nechce-vladnut-sam.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:55.849229+00:00"}
{"id": "46341", "numeric_id": 46341, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46341", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Štát sa nezbavuje podielu, toto je kľúčová vec, štát nič nepredal. Štátu patrilo 51 % vo VSE predtým a patrí mu 51 % vo VSE dnes. Otázka je, čo sa stalo s tými štyridsiatimi deviatimi. To patrilo donedávna jedným Nemcom, koncernu RWE, teraz to predali druhým Nemcom, koncernu EON. Ešte treba vedieť, že tieto 2 koncerny sú kdesi hore poprepájané majetkovo, čiže je to plus mínus prašť ako uhoď, tak tých 49 %, ktoré patrilo nemeckému RWE, dnes patrí nemeckému EON. To je všetko, štát nič nepredal a za toto, že sme s týmto prevodom súhlasili, sme si od Nemcov vypýtali 35.000.000 EUR. Len za ten súhlas, my sme nič nepredali.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štát svoj majoritný podiel vo VSE nepredal. Neuplatnil si predkupné právo na 49-percentný balík akcií, vďaka čomu ho RWE predala E.ON. Štát za to dostane 35 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé. Štát vlastnil a naďalej vlastní 51 % energetického monopolu VSE. Zvyšných 49 % si predali nemecké energetické koncerny. Najprv to bolo Innogy, ktoré v auguste minulého roka predalo svoj podiel RWE. V júli tohto roka RWE predalo svoj podiel koncernu E.ON. Štát síce zo svojho podielu nič nepredal, no zriekol sa predkupného práva, za čo dostane od spoločnosti E.ON 35 miliónov eur. E.ON zároveň vlastní aj 49-percentný podiel aj v ZSE. E.ON a RWE sú vlastnícky prepojené (RWE vlastní 17-percentný podiel v E.ON-e) a po minuloročnom schválení Európskou komisiou si rozdelili pôsobnosť v oblasti energetiky. RWE sa bude zameriavať na výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny, zatiaľ čo E.ON preberie distribúciu a predaj konečným odoberateľom.", "analysis_paragraphs": ["Štát svoj majoritný podiel vo VSE nepredal. Neuplatnil si predkupné právo na 49-percentný balík akcií, vďaka čomu ho RWE predala E.ON. Štát za to dostane 35 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé. Štát vlastnil a naďalej vlastní 51 % energetického monopolu VSE. Zvyšných 49 % si predali nemecké energetické koncerny. Najprv to bolo Innogy, ktoré v auguste minulého roka predalo svoj podiel RWE. V júli tohto roka RWE predalo svoj podiel koncernu E.ON. Štát síce zo svojho podielu nič nepredal, no zriekol sa predkupného práva, za čo dostane od spoločnosti E.ON 35 miliónov eur. E.ON zároveň vlastní aj 49-percentný podiel aj v ZSE. E.ON a RWE sú vlastnícky prepojené (RWE vlastní 17-percentný podiel v E.ON-e) a po minuloročnom schválení Európskou komisiou si rozdelili pôsobnosť v oblasti energetiky. RWE sa bude zameriavať na výrobu a veľkoobchodný predaj elektriny, zatiaľ čo E.ON preberie distribúciu a predaj konečným odoberateľom."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["vlastnil", "vlastní", "predalo", "zriekol", "vlastní", "schválení"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1549044/co-sa-musi-stat-aby-statny-spp-vyfukol-nemeckemu-e-on-u-obchod-roka/", "https://www.vse.sk/web/sk/vse/aktuality/info-akcionar-VSE-holding", "https://www.teraz.sk/ekonomika/innogy-predala-rwe-podiel-vo-vychodoslo/414149-clanok.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22457632/stat-prisiel-o-neopakovatelnu-prilezitost-ziga-kritizuje-predaj-podielu-vo-vse.html", "https://e.dennikn.sk/1549044/co-sa-musi-stat-aby-statny-spp-vyfukol-nemeckemu-e-on-u-obchod-roka/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_19_1432"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:04.910291+00:00"}
{"id": "vr33031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33031", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "To je omnoho hlbší problém, výber daní, a videli sme to na konci tohto roka, kedy napriek rastu spotreby poklesol výber DPH.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa daňovej prognózy (.pdf, s.2) Inštitútu finančnej politiky z decembra 2012 klesol výber daní napriek zvýšeniu spotreby domácností.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa daňovej prognózy (.pdf, s.2) Inštitútu finančnej politiky z decembra 2012 klesol výber daní napriek zvýšeniu spotreby domácností."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:36.253071+00:00"}
{"id": "vr15639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15639", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Prepáčte, ja nemám ani asistenta, ani štátne bývanie.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácií portálu Aktuality.sk predseda parlamentu Andrej Danko nevyužil svoje právo mať poslaneckého asistenta. V Dankovom profile na stránke Národnej rady Slovenskej republiky je ako jeho bydlisko uvedená obec Miloslavov v Bratislavskom kraji. Na základe tohto je jeho tvrdenie pravdivé. Podľa zákona č. 120/1993 Z.z. §4 O platovných pomeroch niektorých ústavných činiteľov \" poslanec s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja (má, pozn.) právo na ubytovanie v zariadení Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (...) alebo na úhradu nákladov kanceláriou národnej rady v ubytovacích zariadeniach, ktoré určí kancelária národnej rady \". §4a toho istého zákona ďalej uvádza, že poslanec má nárok na poslaneckého asistenta \" na výkon odborných a administratívnych prác \", pričom poslanec má nárok na nie viac ako troch asistentov. Predseda NR SR má zároveň \" právo bezplatne užívať primerane vybavený byt \", a právo na využívanie motorového vozidla a účastníckej telefónnej stanice bez poplatku. Informácie uvedené na profile Danka potvrdzujú, že nemá poslaneckého asistenta. Bulvárne média často píšu o Dankovom súkromnom živote, v týchto článkoch sa objavujú aj fotky jeho domu. Dankovu vilu v časti Alžbetin dvor obce Miloslavov spomína aj Denník N .\n\nAni bývalý predseda NR SR, nominant Smeru-SD Peter Pellegrini, nevyužil možnosť ubytovania v štátom poskytovanom byte. V tom čase si prenajímal byt v Bratislave neďaleko kalvárie.", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácií portálu Aktuality.sk predseda parlamentu Andrej Danko nevyužil svoje právo mať poslaneckého asistenta. V Dankovom profile na stránke Národnej rady Slovenskej republiky je ako jeho bydlisko uvedená obec Miloslavov v Bratislavskom kraji. Na základe tohto je jeho tvrdenie pravdivé. Podľa zákona č. 120/1993 Z.z. §4 O platovných pomeroch niektorých ústavných činiteľov \" poslanec s trvalým pobytom mimo Bratislavského kraja (má, pozn.) právo na ubytovanie v zariadení Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (...) alebo na úhradu nákladov kanceláriou národnej rady v ubytovacích zariadeniach, ktoré určí kancelária národnej rady \". §4a toho istého zákona ďalej uvádza, že poslanec má nárok na poslaneckého asistenta \" na výkon odborných a administratívnych prác \", pričom poslanec má nárok na nie viac ako troch asistentov. Predseda NR SR má zároveň \" právo bezplatne užívať primerane vybavený byt \", a právo na využívanie motorového vozidla a účastníckej telefónnej stanice bez poplatku. Informácie uvedené na profile Danka potvrdzujú, že nemá poslaneckého asistenta. Bulvárne média často píšu o Dankovom súkromnom živote, v týchto článkoch sa objavujú aj fotky jeho domu. Dankovu vilu v časti Alžbetin dvor obce Miloslavov spomína aj Denník N .", "Ani bývalý predseda NR SR, nominant Smeru-SD Peter Pellegrini, nevyužil možnosť ubytovania v štátom poskytovanom byte. V tom čase si prenajímal byt v Bratislave neďaleko kalvárie."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "profile", "zákona", "Informácie", "Denník N", "prenajímal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/402150/vsetci-clenovia-parlamentu-maju-asistentov-okrem-danka/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=929&CisObdobia=7", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-120", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/posl_asistenti&PoslanecID=929&CisObdobia=7", "https://dennikn.sk/550139/najperspektivnejsie-adresy-na-slovensku-komjatice-bonaparte-alzbetin-dvor-samorin/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/vieme-prvi-nevitany-host-pellegriniho-predsedu-parlamentu-vykradli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:41.373868+00:00"}
{"id": "vr36918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36918", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja som sa, ja som sa dozvedela možno zo štyroch zdrojov, že som aj rokovala už a päť razy som rokovala. Ja môžem odprisahať, že ja som sa s nikým nestretla, o ničom takomto som s nikým nehovorila (so stranou HZDS, pozn.).", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, či sa A. Belousovová stretla a rokovala s niekym z HZDS. V médiách o tom žiadna zmienka nie je, no nie je možné to ani vylúčiť.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, či sa A. Belousovová stretla a rokovala s niekym z HZDS. V médiách o tom žiadna zmienka nie je, no nie je možné to ani vylúčiť."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:16.786550+00:00"}
{"id": "vr35044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35044", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A my sme, my už prijímame opatrenia, aby sa neplytvalo. Zahájili sme, rokujeme s týmito firmami, rušia sa mnohé nevýhodné zmluvy...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "rušia sa nevýhodné zmluvy, príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP.", "analysis_paragraphs": ["rušia sa nevýhodné zmluvy, príkladom je zrušenie projektu 1. balíčku PPP."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zrušenie"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46233100-figel-zrusil-ppp-projekt-na-severnej-d-jednotke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:13.660639+00:00"}
{"id": "49848", "numeric_id": 49848, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49848", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Bol to práve Vladimir Putin, ktorý vyhnal tie ceny do 200-300 euro ešte pred začiatkom vojny.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ceny zemného plynu v Európe zaznamenali prudký nárast už v druhej polovici roka 2021, ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu. K rastu cien značne prispiel Vladimir Putin prostredníctvom ruskej energetickej politiky, avšak na celkovú cenu mali výrazný vplyv aj ďalšie faktory, ako nízke zásoby, globálny dopyt, sankcie či napätá situácia na energetických trhoch. Na rekordnú 200 a následne aj 300-eurovú hranicu sa cena plynu dostala až po začiatku vojny. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPo zime 2020/2021 boli zásoby plynu v Európe na rekordne nízkej úrovni, čo zvýšilo dopyt po dodatočných dodávkach. Situáciu zhoršila aj globálna konkurencia na trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG), keďže vysoké ceny na ázijských trhoch odkláňali dodávky LNG od európskych krajín.\n\nK napätiu na trhu prispelo aj Rusko ako jeden z hlavných dodávateľov plynu pre Európu. Mnohí analytici poukazovali na znížené objemy plynu, ktoré ruský Gazprom posielal do Európy.\n\nObjem plynu v plynovode Jamal-Europe, ktorý tranzituje plyn z Ruska cez Poľsko do Nemecka, v auguste 2021 klesol na menej ako polovicu oproti predchádzajúcemu mesiacu, pričom analytici očakávali aj ďalšie zníženie dodávok v septembri.\n\nTento krok prišiel v čase, keď sa Európa zotavovala z pandémie a čelila zvýšenému dopytu po energii. Ruská strana sa spoliehala na dlhodobé kontrakty a odmietala zvýšiť dodávky cez ukrajinskú trasu, čím efektívne „škrtila kohútiky.”\n\nGazprom nayvše neplnil európske zásobníky, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny. Napríklad zásobník patricia Gazpromu v nemeckom Rehdene, ktorý patrí k najväčším v Európe s kapacitou 4,2 miliardy kubíkov bol pred vykurovacou sezónou naplnený len na päť percent.\n\nBurzy na kroky Moskvy na jeseň 2021 reagovali zvýšením cien.\n\nV decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne. Znamenalo to, že plyn prúdil reverzne, z Nemecka do Poľska. Navyše to bolo začiatkom zimy, keď sa ochladilo, takže efekt na trhoch bol o to znásobený. Putin vyhlásil , že dôvodom reverzného toku mal byť nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov.\n\nVtedajší šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon, viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2. Ruský Gazprom vtedy taktiež zredukoval denný tranzit plynu cez Ukrajinu na 87,7 milióna metrov kubických zo 109 miliónov metrov kubických.\n\nAj po začiatku invázie na Ukrajinu mala ruská strana problém s dodávkami plynu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.\n\nHranicu 200 eur za megawatthodinu prekonali európske ceny plynu prvýkrát už v marci 2022. Podľa analytika Refinitiv Wayna Bryana ceny zvyšovalo nestále a neisté geopolitické prostredie po útoku Ruska na Ukrajinu. Ruské invázne sily sa navyše v tej dobe zmocnili najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, čo ďalej zvýšilo obavy na trhu.\n\nMoskva v júni 2022 znížila dodávky plynovodom Nord Stream 1 na 40 % kapacity a v júli iba na 20 %. Zdôvodnila to problémami s údržbou spôsobenými sankciami.\n\nPodľa Európskej únie boli technické problémy len zámienkou a Moskva používala plyn ako zbraň na presadenie svojich záujmov.\n\n„Technické problémy sa udiať môžu, rovnako ako údržba plynovodov je bežná vec, avšak v takých prípadoch Rusi vedeli presmerovať dodávky plynu cez iné trasy. Teraz to Gazprom nerobí, čiže sa zdá, že cielene obmedzuje toky plynu do Európy,“ uviedol analytik portálu Energieprevas Jozef Badida.\n\nAbsolútny vrchol pritom burzové ceny dosiahli koncom augusta 2022, kedy sa plyn v Európe obchodoval za viac ako 330 eur/MWh.\n\nZdroj: Tradingeconomics.com\n\nV septembri 2022 opätovne prerušilo Rusko dodávky cez plynovod Nord Stream 1 kvôli údržbe. Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom následne oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila závady a že plynovod ostane mimo prevádzky až do odvolania.\n\nVeľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa v reakcii na túto správu opätovne výrazne zvýšila , ceny vzrástli až o 30 percent.\n\nEurópska komisia na odstávku Nord Streamu 1 reagovala slovami, že Rusko by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami, ale nerobí to. Hovorca dodal, že Moskva plyn využíva ako zbraň.", "analysis_paragraphs": ["Ceny zemného plynu v Európe zaznamenali prudký nárast už v druhej polovici roka 2021, ešte pred inváziou Ruska na Ukrajinu. K rastu cien značne prispiel Vladimir Putin prostredníctvom ruskej energetickej politiky, avšak na celkovú cenu mali výrazný vplyv aj ďalšie faktory, ako nízke zásoby, globálny dopyt, sankcie či napätá situácia na energetických trhoch. Na rekordnú 200 a následne aj 300-eurovú hranicu sa cena plynu dostala až po začiatku vojny. Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Po zime 2020/2021 boli zásoby plynu v Európe na rekordne nízkej úrovni, čo zvýšilo dopyt po dodatočných dodávkach. Situáciu zhoršila aj globálna konkurencia na trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG), keďže vysoké ceny na ázijských trhoch odkláňali dodávky LNG od európskych krajín.", "K napätiu na trhu prispelo aj Rusko ako jeden z hlavných dodávateľov plynu pre Európu. Mnohí analytici poukazovali na znížené objemy plynu, ktoré ruský Gazprom posielal do Európy.", "Objem plynu v plynovode Jamal-Europe, ktorý tranzituje plyn z Ruska cez Poľsko do Nemecka, v auguste 2021 klesol na menej ako polovicu oproti predchádzajúcemu mesiacu, pričom analytici očakávali aj ďalšie zníženie dodávok v septembri.", "Tento krok prišiel v čase, keď sa Európa zotavovala z pandémie a čelila zvýšenému dopytu po energii. Ruská strana sa spoliehala na dlhodobé kontrakty a odmietala zvýšiť dodávky cez ukrajinskú trasu, čím efektívne „škrtila kohútiky.”", "Gazprom nayvše neplnil európske zásobníky, ktoré mal v správe, čo ďalej zvyšovalo neistotu na trhu a tým pádom aj ceny. Napríklad zásobník patricia Gazpromu v nemeckom Rehdene, ktorý patrí k najväčším v Európe s kapacitou 4,2 miliardy kubíkov bol pred vykurovacou sezónou naplnený len na päť percent.", "Burzy na kroky Moskvy na jeseň 2021 reagovali zvýšením cien.", "V decembri 2021 sa cez plynovod Jamal zastavili dodávky plynu úplne. Znamenalo to, že plyn prúdil reverzne, z Nemecka do Poľska. Navyše to bolo začiatkom zimy, keď sa ochladilo, takže efekt na trhoch bol o to znásobený. Putin vyhlásil , že dôvodom reverzného toku mal byť nedostatok požiadaviek zo strany zákazníkov.", "Vtedajší šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodnej siete Serhij Makogon, viacerí politici a energetickí analytici však tvrdili , že Rusko zámerne znižovalo dodávky plynu do EÚ, čím zvyšovalo tlak na schválenie prevádzky Nord Stream 2. Ruský Gazprom vtedy taktiež zredukoval denný tranzit plynu cez Ukrajinu na 87,7 milióna metrov kubických zo 109 miliónov metrov kubických.", "Aj po začiatku invázie na Ukrajinu mala ruská strana problém s dodávkami plynu, čím sa zvyšovala aj cena tejto komodity.", "Hranicu 200 eur za megawatthodinu prekonali európske ceny plynu prvýkrát už v marci 2022. Podľa analytika Refinitiv Wayna Bryana ceny zvyšovalo nestále a neisté geopolitické prostredie po útoku Ruska na Ukrajinu. Ruské invázne sily sa navyše v tej dobe zmocnili najväčšej jadrovej elektrárne v Európe, čo ďalej zvýšilo obavy na trhu.", "Moskva v júni 2022 znížila dodávky plynovodom Nord Stream 1 na 40 % kapacity a v júli iba na 20 %. Zdôvodnila to problémami s údržbou spôsobenými sankciami.", "Podľa Európskej únie boli technické problémy len zámienkou a Moskva používala plyn ako zbraň na presadenie svojich záujmov.", "„Technické problémy sa udiať môžu, rovnako ako údržba plynovodov je bežná vec, avšak v takých prípadoch Rusi vedeli presmerovať dodávky plynu cez iné trasy. Teraz to Gazprom nerobí, čiže sa zdá, že cielene obmedzuje toky plynu do Európy,“ uviedol analytik portálu Energieprevas Jozef Badida.", "Absolútny vrchol pritom burzové ceny dosiahli koncom augusta 2022, kedy sa plyn v Európe obchodoval za viac ako 330 eur/MWh.", "Zdroj: Tradingeconomics.com", "V septembri 2022 opätovne prerušilo Rusko dodávky cez plynovod Nord Stream 1 kvôli údržbe. Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom následne oznámila, že údržba jedinej prevádzkyschopnej turbíny plynovodu Nord Stream 1 odhalila závady a že plynovod ostane mimo prevádzky až do odvolania.", "Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh sa v reakcii na túto správu opätovne výrazne zvýšila , ceny vzrástli až o 30 percent.", "Európska komisia na odstávku Nord Streamu 1 reagovala slovami, že Rusko by mohlo posielať plyn do Európy inými cestami, ale nerobí to. Hovorca dodal, že Moskva plyn využíva ako zbraň."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["zásoby plynu", "ázijských trhoch", "prispelo", "znížené", "klesol", "neplnil", "reagovali", "zastavili", "bolo", "vyhlásil", "tvrdili", "zredukoval", "prekonali", "znížila", "boli", "uviedol", "obchodoval", "Tradingeconomics.com", "prerušilo", "mimo prevádzky", "zvýšila", "reagovala"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2706177/graf-dna-zasobniky-plynu-su-rekordne-prazdne-no-dovod-na-paniku-to-nie-je/", "https://www.trend.sk/ekonomika/ceny-plynu-momentalne-nizsie-nepojdu-dne-ciha-azia-skupuje-lng", "https://www.trend.sk/spravy/plynovod-nord-stream-2-je-pripraveny-export-zemneho-plynu-oznamil-putin", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://www.slovgas.sk/analyzy/cnbc-rusko-znizilo-dodavky-zemneho-plynu-do-europy-a-nie-je-jasne-preco/", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://www.ta3.com/clanok/222421/plynovod-jamal-funguje-v-reverznom-rezime-uz-siedmy-den-plyn-prudi-z-nemecka-do-polska", "https://e.dennikn.sk/2904967/pat-tahov-ktorymi-putin-za-jediny-rok-vytiahol-cenu-plynu-na-sestnasobok/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/dovodom-rekordnych-cien-plynu-je-polit/600268-clanok.html", "https://www.slovgas.sk/aktuality/europske-aj-azijske-ceny-v-piatok-dosahovali-rekordy-pohana-ich-neiste-geopoliticke-prostredie/", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96039081-nord-stream-1-zostane-mimo-prevadzky-udrzba-odhalila-nedostatky-pri-turbine", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96039081-nord-stream-1-zostane-mimo-prevadzky-udrzba-odhalila-nedostatky-pri-turbine", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/226596-putin-sa-stale-viac-pohrava-s-plynovymi-kohutikmi-na-pozore-by-malo-byt-aj-slovensko", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/plyn-rusko-gazprom-cena-110663.aspx", "https://tradingeconomics.com/commodity/eu-natural-gas", "https://www.trend.sk/spravy/ceny-plynu-europe-preruseni-dodavok-ruska-vzrastli-30-percent", "https://e.dennikn.sk/minuta/2994314/", "https://www.trend.sk/spravy/ceny-plynu-europe-preruseni-dodavok-ruska-vzrastli-30-percent", "https://e.dennikn.sk/minuta/2996842/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:14.657817+00:00"}
{"id": "vr29034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29034", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "V kauze CT-čka nájdete pod odvolávaním vlády prvého podpísaného myslím, že mňa a Ľudovíta Kaníka.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Pavol Frešo a Ľudovít Kaník boli pri návrhu na odvolanie Roberta Fica skutočne medzi prvými, ktorý sa pod ním podpísali. Pavol Frešo naráža na neúspešné odvolávanie Roberta Fica z dňa 7. novembra 2014. V návrhu na odvolanie predsedu vlády (.pdf) dostupnom na stránke NRSR je vidieť, že ako prví dvaja sú podpísaní Ľudovít Kaník a Pavol Frešo.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Pavol Frešo a Ľudovít Kaník boli pri návrhu na odvolanie Roberta Fica skutočne medzi prvými, ktorý sa pod ním podpísali. Pavol Frešo naráža na neúspešné odvolávanie Roberta Fica z dňa 7. novembra 2014. V návrhu na odvolanie predsedu vlády (.pdf) dostupnom na stránke NRSR je vidieť, že ako prví dvaja sú podpísaní Ľudovít Kaník a Pavol Frešo."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1303"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:23.246676+00:00"}
{"id": "vr27922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27922", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Približne 50% (rozpočtu EÚ, pozn.) sa používa na priame dotácie do poľnohospodárstva a rozvoj vidieka (CAP, pozn.) a len 8% smeruje na vedu, výskum, vzdelávanie, inovácie.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Kollár podstatne navyšuje podiel rozpočtu EÚ, ktorý sa prideľuje na dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a naopak mierne znižuje podiel vedy, výskumu, vzdelávania a inovácií (VVVI) na celkovej výške rozpočtu. Základné údaje o rozpočte EÚ na roky 2014-2020 sú dostupné na stránke Európskej komisie. Vyplýva z nich, že na kapitolu 1a, ktorú tvoria VVVI sa prideľuje 11,6 %, a na kapitolu 2, ktorá je venovaná najmä CAP, 41,6 %. Už z týchto údajov je zrejmé, že tvrdenie o polovičnom podieli CAP na rozpočte EÚ nezodpovedá skutočnosti, podobne ako 8 % na \"politiku konkurencieschopnosti v prospech rastu a zamestnanosti\" , čo je oficiálny názov kapitoly venovanej VVVI. V roku 2013 prebehla reforma CAP, ktorá mala tento podiel ďalej znížiť: \"S rozpočtom okolo 53 miliárd eur tvorila približne 40 % viacročného rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013, pričom v roku 1984 to bolo až 71 %. Podľa odhadov by mal tento pomer klesnúť po terajšej reforme SPP na 36 %.\" Zmeny sa tiež chystajú v alokácii týchto finančných prostriedkov jednotlivým členským štátom. Bližšie údaje o číselných hodnotách na roky 2014-2020 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sú dostupné v tlačovej správe (.pdf) Európskej rady.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár podstatne navyšuje podiel rozpočtu EÚ, ktorý sa prideľuje na dotácie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) a naopak mierne znižuje podiel vedy, výskumu, vzdelávania a inovácií (VVVI) na celkovej výške rozpočtu. Základné údaje o rozpočte EÚ na roky 2014-2020 sú dostupné na stránke Európskej komisie. Vyplýva z nich, že na kapitolu 1a, ktorú tvoria VVVI sa prideľuje 11,6 %, a na kapitolu 2, ktorá je venovaná najmä CAP, 41,6 %. Už z týchto údajov je zrejmé, že tvrdenie o polovičnom podieli CAP na rozpočte EÚ nezodpovedá skutočnosti, podobne ako 8 % na \"politiku konkurencieschopnosti v prospech rastu a zamestnanosti\" , čo je oficiálny názov kapitoly venovanej VVVI. V roku 2013 prebehla reforma CAP, ktorá mala tento podiel ďalej znížiť: \"S rozpočtom okolo 53 miliárd eur tvorila približne 40 % viacročného rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013, pričom v roku 1984 to bolo až 71 %. Podľa odhadov by mal tento pomer klesnúť po terajšej reforme SPP na 36 %.\" Zmeny sa tiež chystajú v alokácii týchto finančných prostriedkov jednotlivým členským štátom. Bližšie údaje o číselných hodnotách na roky 2014-2020 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sú dostupné v tlačovej správe (.pdf) Európskej rady."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "tvoria", "prebehla", "viacročného rozpočtu EÚ na roky 2007 až 2013,", "chystajú", "správe"], "url": ["http://ec.europa.eu/budget/figures/2014/2014_en.cfm", "http://ec.europa.eu/budget/explained/budg_system/fin_fwk0713/fin_fwk0713_en.cfm", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/reforma-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-2014--2020-000303", "http://ec.europa.eu/budget/figures/fin_fwk0713/fwk0713_en.cfm#cf07_13", "http://www.euractiv.sk/veda-a-vyskum/zoznam_liniek/rozpoctovy-vyhlad-eu-2014--2020-000294", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ecofin/139831.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:32.222960+00:00"}
{"id": "vr31732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31732", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem povedať, že v zákone o dani z pridanej hodnoty je klauzula, že keď Slovensko v vráti pod úroveň 3 %. Vráti sa aj DPH na pôvodnú úroveň.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK už v minulosti overoval podobný výrok v prípade Richadra Sulíka . Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\"", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK už v minulosti overoval podobný výrok v prípade Richadra Sulíka . Podľa prechodných ustanovení novely zákona o dani z pridanej hodnoty platnej od 1. januára 2011 je zvýšenie sadzby DPH na 20 % dočasné a skončí, keď schodok verejnej správy bude menej ako 3% HDP. \"(1) V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\""], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Richadra Sulíka", "novely zákona o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/110/richard-sulik/?ph=1", "http://uctovnictvo.sk/index.php/%C3%BApln%C3%A9-znenie-z%C3%A1kona-o-dani-z-pridanej-hodnoty-%28dph%29,-rok-2008,-2009%21/427-novela-zakona-o-dph-k-112011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:09.070561+00:00"}
{"id": "vr16926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16926", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...však aj Smer-SD stratil (pozície v župných voľbách, pozn.), ale zároveň má najviac poslancov (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Smer-SD stratila 117 miest poslancov krajských zastupiteľstiev vo voľbách do VÚC v roku 2017. Najlepšie sa darilo, naopak, nezávislým kandidátom, ktorých sa dostalo do krajských zastupiteľstiev až 161. Smer-SD má stále najviac poslancov, čo sa týka politických strán, v týchto voľbách získala 58 mandátov. Kvôli zamlčaniu volebného úspechu nezávislých poslancov hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V roku 2013 si dôveru voličov získalo celkovo 175 kandidátov do krajského zastupiteľstva za stranu Smer-SD. Smer obsadila aj posty predsedov samosprávnych krajov, v Nitre vyhral Milan Belica, v Košiciach Zdenko Trebuľa, v Prešove zostal na pozícii Peter Chudík. Opätovne vyhral aj Juraj Blanár v Žilinskom kraji a v Trenčianskom kraji taktiež zotrval vo funkcii Jaroslav Baška. Rok 2017 priniesol však množstvo zmien. Smer-SD získala 58 miest v župných zastupiteľstvách a obhájila prvenstvo na čele dvoch krajov: v Nitrianskom kraji vyhral Milan Belica, v Trenčianskom samosprávnom kraji Jaroslav Baška. Strana Smer-SD stratila od minulých volieb 117 mandátov v zastupiteľstvách a 3 županov. Je stále najsilnejšou politickou stranou čo sa týka počtu poslancov, ale skoro trikrát toľko je zastupiteľstvách nezávislých poslancov a teda je zavádzajúce opomenúť túto politickú silu pri hodnotení volieb do VÚC v roku 2017.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD stratila 117 miest poslancov krajských zastupiteľstiev vo voľbách do VÚC v roku 2017. Najlepšie sa darilo, naopak, nezávislým kandidátom, ktorých sa dostalo do krajských zastupiteľstiev až 161. Smer-SD má stále najviac poslancov, čo sa týka politických strán, v týchto voľbách získala 58 mandátov. Kvôli zamlčaniu volebného úspechu nezávislých poslancov hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V roku 2013 si dôveru voličov získalo celkovo 175 kandidátov do krajského zastupiteľstva za stranu Smer-SD. Smer obsadila aj posty predsedov samosprávnych krajov, v Nitre vyhral Milan Belica, v Košiciach Zdenko Trebuľa, v Prešove zostal na pozícii Peter Chudík. Opätovne vyhral aj Juraj Blanár v Žilinskom kraji a v Trenčianskom kraji taktiež zotrval vo funkcii Jaroslav Baška. Rok 2017 priniesol však množstvo zmien. Smer-SD získala 58 miest v župných zastupiteľstvách a obhájila prvenstvo na čele dvoch krajov: v Nitrianskom kraji vyhral Milan Belica, v Trenčianskom samosprávnom kraji Jaroslav Baška. Strana Smer-SD stratila od minulých volieb 117 mandátov v zastupiteľstvách a 3 županov. Je stále najsilnejšou politickou stranou čo sa týka počtu poslancov, ale skoro trikrát toľko je zastupiteľstvách nezávislých poslancov a teda je zavádzajúce opomenúť túto politickú silu pri hodnotení volieb do VÚC v roku 2017."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2017"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/home-sk.html", "http://www.volbysr.sk/sk/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:57.905724+00:00"}
{"id": "46966", "numeric_id": 46966, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46966", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Tých vakcín skutočne prišlo od tých zazmluvnených výrobcov oveľa menej ako malo. AstraZeneca je taký obzvlášť deviant v tom, že poskytla skutočne menej ako polovičku tých vakcín, ktoré podľa zmlúv mala poskytnúť", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "AstraZeneca nedodala dohodnuté množstvo vakcín proti ochoreniu Covid-19 krajinám Európskej únie . Dodanie menej ako polovice vakcín v prvom štvrťroku 2021 potvrdil šéf firmy Pascal Soriot . Britsko-švédska spoločnosť nie je jedinou , ktorej vakcíny meškajú. Dodávku znížila aj americká Moderna. Zníženie produkcie ohlásila aj farmaceutická spoločnosť Pfitzer-BioNTech . Podľa BBC má byť za spomalením dodávok prioritizovanie iných oblastí (UK) a nízke kapacity firiem na splnenie záväzku. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["AstraZeneca nedodala dohodnuté množstvo vakcín proti ochoreniu Covid-19 krajinám Európskej únie . Dodanie menej ako polovice vakcín v prvom štvrťroku 2021 potvrdil šéf firmy Pascal Soriot . Britsko-švédska spoločnosť nie je jedinou , ktorej vakcíny meškajú. Dodávku znížila aj americká Moderna. Zníženie produkcie ohlásila aj farmaceutická spoločnosť Pfitzer-BioNTech . Podľa BBC má byť za spomalením dodávok prioritizovanie iných oblastí (UK) a nízke kapacity firiem na splnenie záväzku. Tvrdenie Tomáša Valáška hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["nedodala", "Európskej únie", "Pascal Soriot", "nie je jedinou", "Pfitzer-BioNTech", "BBC"], "url": ["https://www.dw.com/en/eu-demands-answers-from-astrazeneca-over-vaccine-delays/a-56338598", "https://www.politico.eu/article/europe-coronavirus-vaccine-struggle-pfizer-biontech-astrazeneca/", "https://www.dw.com/en/coronavirus-astrazeneca-admits-huge-vaccine-shortfall-for-eu/a-56707857", "https://www.trend.sk/spravy/meskat-budu-aj-dodavky-vakcin-spolocnosti-moderna", "https://www.dw.com/en/whats-happening-in-europe-with-covid-vaccination/a-56350322", "https://www.bbc.com/news/world-europe-55844268"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:28.079350+00:00"}
{"id": "vr17435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17435", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Zákon 190/2003 o strelných zbraniach hovorí o preverovaniu spoľahlivosti osoby a osoba ktorá je podozrivá v 70 trestných činov, nemôže byť spoľahlivá. Zákon pamätá aj na zahraničné osoby, ktoré majú v legálnej držbe zbrane na území SR. Explicitne hovorí, že pri zahraničných osobách sa má skúmať aj ich bezúhonnosť v domovskej krajine.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive ustanovuje podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva. Podmienky k nadobudnutiu vlastníctva zbrane zahŕňajú bezúhonnosť a spoľahlivosť ako spomína Lucia Nicholsonová. Pri zahraničných osobách sa síce má skúmať bezúhonnosť v domovskej krajine tak ako Nicholsonová tvrdí, avšak túto podmienku sa dá obísť čestným vyhlásením. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive ustanovuje podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva. Podmienky k nadobudnutiu vlastníctva zbrane zahŕňajú bezúhonnosť a spoľahlivosť ako spomína Lucia Nicholsonová. Pri zahraničných osobách sa síce má skúmať bezúhonnosť v domovskej krajine tak ako Nicholsonová tvrdí, avšak túto podmienku sa dá obísť čestným vyhlásením. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["190/2003", "paragrafe 19"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/190/20150701", "https://www.minv.sk/?vydanie-zbrojneho-preukazu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:14.658965+00:00"}
{"id": "vr29309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29309", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "Podľa programového vyhlásenia vlády Ministerstvo kultúry má viesť a vedie dialóg so všetkými cirkvami ohľadne financovania, ohľadne ich majetkových záležitostí tak, aby do konca tohto volebného obdobia všetky tieto veci boli ukončené...", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa programového vyhlásenia z roku 2012 Ministerstvo Kultúry skutočne má viesť dialóg s cirkvami ohľadne ich financovania.( pdf , s. 50). Záväzok vyjasnenia finančných záležitostí cirkví do určitého času však cirkvám predložený nebol, aj keď môže byť cieľom tejto vlády proces do konca volebného obdobia ukončiť. Výrok Dušana Jarjabka preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programového vyhlásenia z roku 2012 Ministerstvo Kultúry skutočne má viesť dialóg s cirkvami ohľadne ich financovania.( pdf , s. 50). Záväzok vyjasnenia finančných záležitostí cirkví do určitého času však cirkvám predložený nebol, aj keď môže byť cieľom tejto vlády proces do konca volebného obdobia ukončiť. Výrok Dušana Jarjabka preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "komisia", "návrhy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti--3f.html", "http://www.sme.sk/c/7330984/madaric-skuma-financovanie-cirkvi-odluku-od-statu-vylucuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:35.683554+00:00"}
{"id": "vr31693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31693", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme sa napriek tomu, že napríklad u nás sú je 12 ľudí zo 16, ktorí sú nezávislí, napriek tomu, sme sa dohodli spolu s nimi, že o tom použití budeme rozhodovať všetci spoločne. Čiže aj keď by sme nemuseli, budeme rozhodovať všetci spoločne. A každý poslanec bude môcť predkladať vlastne projekty, ktoré budeme financovať z týchto peňazí, ktoré dostaneme.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, na čom sa v rámci klubu OĽaNO dohodli, nie je verejne overiteľné. Po voľbách HN písali o tom, že celá suma od štátu ostane oficiálne pod Matovičom, nevylučuje to ale postup, ktorý popísal v relácii: HNonline hovorí opak tvrdenia I.Matoviča: \" Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dostane od štátu za volebný výsledok takmer päť miliónov eur. Nezávislým osobnostiam však z nich nepripadne nič. Peniaze tak zostanú hnutiu, ktoré má len štyroch členov – skupinke okolo lídra Igora Matoviča. Aj keď hnutie stranícke štruktúry nemá a Matovič ich budovať nemieni, peniaze od štátu chce použiť na činnosť hnutia.\"", "analysis_paragraphs": ["To, na čom sa v rámci klubu OĽaNO dohodli, nie je verejne overiteľné. Po voľbách HN písali o tom, že celá suma od štátu ostane oficiálne pod Matovičom, nevylučuje to ale postup, ktorý popísal v relácii: HNonline hovorí opak tvrdenia I.Matoviča: \" Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dostane od štátu za volebný výsledok takmer päť miliónov eur. Nezávislým osobnostiam však z nich nepripadne nič. Peniaze tak zostanú hnutiu, ktoré má len štyroch členov – skupinke okolo lídra Igora Matoviča. Aj keď hnutie stranícke štruktúry nemá a Matovič ich budovať nemieni, peniaze od štátu chce použiť na činnosť hnutia.\""], "analysis_date": "2012-05-01", "analysis_sources": {"text": ["HN písali", "hovorí"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-55125140-kw0000_d-matovic-da-peniaze-ludom-styrom", "http://m.hnonline.sk/c3-55125140-kw0000_d-matovic-da-peniaze-ludom-styrom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:22.037990+00:00"}
{"id": "49072", "numeric_id": 49072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49072", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Minských dohôd, ktoré sa ukázalo, že boli len na to, aby zdržali Ruskú federáciu na to, aby sa mohla vyzbrojiť Ukrajina. Veď to západné štáty jasne priznali.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zámer Minských dohôd bolo vyjednať ukončenie konfliktu, ktorý v roku 2014 rozpútali separatisti na východe krajiny podporovaní Ruskom. Priniesť trvalý mier na Ukrajinu sa dohodám nepodarilo kvôli tomu, že Rusko v roku 2022 započalo na Ukrajine vojenskú inváziu. Niektoré západné krajiny, ako napríklad Nemecko, začali dodávať zbrane Ukrajine až po ruskej invázii v roku 2022.\n\nZápadnými mediátormi pre ukončenie konfliktu v roku 2014 sa stal vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vyjadrenia Angely Merkelovej v interview pre nemecký magazín Zeit , ako aj v nahranom telefonáte s ruskými komikmi, vydávajúcimi sa za ukrajinského exprezidenta Porošenka, sú často vykresľované ako dôkaz, že západné štáty nemali záujem o skutočný mier, ale chceli len kúpiť Ukrajine čas na vyzbrojenie.\n\nV rozhovore pre magazín Zeit Merkelová uviedla , že pre ňu „bolo jasné, že konflikt na Ukrajine bude zamrznutý a problém nebol vyriešený, ale Minské dohody dajú Ukrajine cenný čas.” Hollande po vypuknutí ruskej invázie v roku 2022 potvrdil, že Merkelová mala pravdu a ruská ofenzíva sa nezastavila. Merkelová svojím vyjadrením nevylúčila potrebu dodržiavania mieru, ale vyjadrila svoju nedôveru voči schopnosti Ruska udržať z dlhodobého hľadiska mier. Minské dohody Rusko naozaj nedodržalo, nakoľko pokračovali v útokoch a podporovaní separatistov a vo februári 2022 na Ukrajinu podnikli plnú vojenskú inváziu.\n\nAj ak by Angela Merkelová tvrdila, že Minské dohody mali kúpiť Ukrajine čas na zbrojenie, jej vyhlásenie by sa nedalo interpretovať ako priznanie západných štátov.\n\nPrvá Minská dohoda bola uzavretá v septembri 2014, pojednávala o výmene zajatcov, stiahnutí ťažkých zbraní či humanitárnej pomoci, avšak bola takmer okamžite porušená na oboch stranách . Druhá Minská dohoda , uzavretá vo februári 2015, rovnako ako prvá obsahovala body o stiahnutí zahraničných vojsk, pozorovacej misii OBSE či obnovení plnej kontroly nad štátnymi hranicami. Zároveň však obsahovala ústupky zo strany Ukrajiny, ako ústavná reforma týkajúca sa decentralizácie a špeciálneho statusu Luhanského a Donetského regiónu, či nové voľby v týchto regiónoch. Problémom pri dodržiavaní týchto dohôd bolo, že Rusko tvrdilo , že nie je súčasťou konfliktu a označovalo konflikt na Ukrajine za lokálny separatistický konflikt a občiansku vojnu.\n\nJurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil.", "analysis_paragraphs": ["Zámer Minských dohôd bolo vyjednať ukončenie konfliktu, ktorý v roku 2014 rozpútali separatisti na východe krajiny podporovaní Ruskom. Priniesť trvalý mier na Ukrajinu sa dohodám nepodarilo kvôli tomu, že Rusko v roku 2022 započalo na Ukrajine vojenskú inváziu. Niektoré západné krajiny, ako napríklad Nemecko, začali dodávať zbrane Ukrajine až po ruskej invázii v roku 2022.", "Západnými mediátormi pre ukončenie konfliktu v roku 2014 sa stal vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande a bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Vyjadrenia Angely Merkelovej v interview pre nemecký magazín Zeit , ako aj v nahranom telefonáte s ruskými komikmi, vydávajúcimi sa za ukrajinského exprezidenta Porošenka, sú často vykresľované ako dôkaz, že západné štáty nemali záujem o skutočný mier, ale chceli len kúpiť Ukrajine čas na vyzbrojenie.", "V rozhovore pre magazín Zeit Merkelová uviedla , že pre ňu „bolo jasné, že konflikt na Ukrajine bude zamrznutý a problém nebol vyriešený, ale Minské dohody dajú Ukrajine cenný čas.” Hollande po vypuknutí ruskej invázie v roku 2022 potvrdil, že Merkelová mala pravdu a ruská ofenzíva sa nezastavila. Merkelová svojím vyjadrením nevylúčila potrebu dodržiavania mieru, ale vyjadrila svoju nedôveru voči schopnosti Ruska udržať z dlhodobého hľadiska mier. Minské dohody Rusko naozaj nedodržalo, nakoľko pokračovali v útokoch a podporovaní separatistov a vo februári 2022 na Ukrajinu podnikli plnú vojenskú inváziu.", "Aj ak by Angela Merkelová tvrdila, že Minské dohody mali kúpiť Ukrajine čas na zbrojenie, jej vyhlásenie by sa nedalo interpretovať ako priznanie západných štátov.", "Prvá Minská dohoda bola uzavretá v septembri 2014, pojednávala o výmene zajatcov, stiahnutí ťažkých zbraní či humanitárnej pomoci, avšak bola takmer okamžite porušená na oboch stranách . Druhá Minská dohoda , uzavretá vo februári 2015, rovnako ako prvá obsahovala body o stiahnutí zahraničných vojsk, pozorovacej misii OBSE či obnovení plnej kontroly nad štátnymi hranicami. Zároveň však obsahovala ústupky zo strany Ukrajiny, ako ústavná reforma týkajúca sa decentralizácie a špeciálneho statusu Luhanského a Donetského regiónu, či nové voľby v týchto regiónoch. Problémom pri dodržiavaní týchto dohôd bolo, že Rusko tvrdilo , že nie je súčasťou konfliktu a označovalo konflikt na Ukrajine za lokálny separatistický konflikt a občiansku vojnu.", "Jurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["rozpútali", "po ruskej invázii", "magazín Zeit", "vydávajúcimi", "uviedla", "pokračovali", "separatistov", "uzavretá", "pojednávala", "porušená", "stranách", "Druhá Minská dohoda", "februári", "tvrdilo"], "url": ["https://www.vox.com/2014/9/3/18088560/ukraine-everything-you-need-to-know", "https://www.dw.com/en/ukraine-russias-war-marks-turning-point-for-germany/a-64778876", "https://www.reuters.com/world/putin-russia-may-have-make-ukraine-deal-one-day-partners-cheated-past-2022-12-09/", "https://www.dw.com/en/russian-pranksters-posing-as-ukraines-ex-leader-call-merkel/a-64765976", "https://kyivindependent.com/hollande-there-will-only-be-a-way-out-of-the-conflict-when-russia-fails-on-the-ground/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-33880342", "https://svet.sme.sk/c/7840682/povstalci-podla-ukrajinskej-armady-odstartovali-ofenzivu-pri-donecku.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-29290246", "https://www.chathamhouse.org/2020/05/minsk-conundrum-western-policy-and-russias-war-eastern-ukraine-0/minsk-1-agreement", "https://www.nytimes.com/2015/01/24/world/europe/ukraine-violence.html", "https://www.osce.org/cio/126242", "https://www.ft.com/content/21b8f98e-b2a5-11e4-b234-00144feab7de", "https://www.bbc.com/news/world-europe-31436513", "https://www.reuters.com/world/europe/what-are-minsk-agreements-ukraine-conflict-2022-02-21/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:44.504096+00:00"}
{"id": "vr15833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15833", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Nezákonné sú (ceny, pozn.) preto, lebo cenové konanie pre rok 2017 začalo v zmysle pokynov z distribučných spoločností, ja tu mám zápisy z predstavenstiev, kde boli zástupcovia štátu, ktorí dali podnet pre ÚRSO, aby sa konalo intencia v roku 2016.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví skutočne k 30. septembru 2016 zverejnil vyhlášku č. 260/2016, ktorou sa \"ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike\".", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre reguláciu sieťových odvetví skutočne k 30. septembru 2016 zverejnil vyhlášku č. 260/2016, ktorou sa \"ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike\"."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vyhlášku", "dokumente", "dokumentu"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/ZZ_2016_260_20170101.pdf", "file:///C:/Users/user/Downloads/28112016_Rozhodnutie_URSO_distribucia_2017.pdf", "file:///C:/Users/user/Downloads/28112016_Rozhodnutie_URSO_distribucia_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:57.249057+00:00"}
{"id": "vr29920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29920", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lebo 160 000, ktoré chcú prerozdeliť teraz, lebo najprv to bolo 40 000...", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Európskej komisie Jena-Claude Juncker navrhol prerozdelenie 160 000 ( 120 000 + 40 000 z mája 2015) migrantov, ktorí sa nachádzajú v Maďarsku, Grécku a Taliansku. Slovensko by pri tomto prerozdeľovaní malo prijať 1 505 migrantov , čo je necelé jedno percento. Prerozdeľovanie je v prepočte na obyvateľov a HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Európskej komisie Jena-Claude Juncker navrhol prerozdelenie 160 000 ( 120 000 + 40 000 z mája 2015) migrantov, ktorí sa nachádzajú v Maďarsku, Grécku a Taliansku. Slovensko by pri tomto prerozdeľovaní malo prijať 1 505 migrantov , čo je necelé jedno percento. Prerozdeľovanie je v prepočte na obyvateľov a HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["160 000", "120 000", "40 000", "migrantov"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11852782/Jean-Claude-Juncker-State-of-the-Union-EU-address-refugee-crisis-live.html", "http://www.europskenoviny.sk/2015/09/14/juncker-navrhuje-prerozdelenie-160-000-utecencov-v-ramci-unie/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/eu-novy-junckerov-navrh-predvida-pr/154341-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:34.543968+00:00"}
{"id": "vr14923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14923", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "... keď sa privatizovalo SPP, myslím, za bývalej Ficovej vlády, keď robili ten, s Eustreamom a s matkou SPP tie zmeny EPH, J&T. Prijali zákon, aby sa zdaňovali dlhopisy nie pri zdroji, ale aby si ich mohli zdaniť v nejakom daňovom raji.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH) kúpila 49 % podiel Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za 2,6 miliardy eur 15. januára 2013, čiže počas druhej Ficovej vlády . Slovenskú tranzitnú spoločnosť Eustream zo skupiny SPP vtedy spoluvlastnil štát so slovenskou J&T a českou PPF. 15. mája 2013, počas druhej Ficovej vlády, NR SR schválila novelu zákona o dani z príjmov, podľa ktorej sa výnos z dlhopisov vyplácaný slovenským daňovým rezidentom daňovému nerezidentovi (fyzickej alebo právnickej osobe) sa nebude považovať za príjem zo zdroja na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2012 prebiehali rokovania o nastavení akcionárskych vzťahov v SPP, lebo menšinoví akcionári, nemecký E.ON Ruhrgas a francúzsky GDF Suez chceli odpredať svoj 49 %-ný balík akcií a väčšinu v predstavenstve. Slovensko malo predkupné právo na odkúpenie týchto akcií, ale ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstvo na odkup nevideli možnosti. Nakoniec vláda odsúhlasila vstup EPH do štruktúr SPP, ale hospodársky rezort vyrokoval právo ovládať materský Slovenský plynárenský priemysel a s ním aj ceny plynu pre domácnosti. Šéfom predstavenstva a celej firmy sa tak stal Daniel Křetínský, spoluvlastník EPH. V dozornej rade dostal funkciu Peter Korbačka z finančnej skupiny J&T, ktorá spoluvlastní EPH. Slovenská vláda na základe Uznesenia k informácii o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s v septembri 2013 prevzala späť od EPH 49 %-ný podiel v SPP, ale predaj plynu odberateľom a plynovody, teda distribúcia a Eustream, podľa dohody zostali pod kontrolou EPH. \" Skupina SPP bola rozdelená na štyri kľúčové subjekty: 1; TRANZIT (EUSTREAM) 2; DISTRIBÚCIU (SPP-Distribúcia) 3; ZÁSOBNÍKY (najmä NAFTA a.s., POZAGAS) 4; OBCHOD (materská SPP). Tri z týchto štyroch oblastí sú ziskové. Tranzit, distribúcia a zásobníky; štvrtá oblasť – obchod – je stratová. Vďaka materiálu, ktorý písalo J&T a ktorý vláda schválila 4. septembra, si tri ziskové oblasti ponecháva J&T a jedinú stratovú si prevezme štát \" - tvrdí Lipšic na svojej webstránke v príspevku rozpravy mimoriadnej schôdze, ktorá sa konala pri odvolávaní Roberta Fica v novembri 2014. Ďalej uvádza: \". .. my máme dôkaz, že vláda Roberta Fica, absolútne stratila kontrolu nad EUSTREAMom. Nad najziskovejšou časťou skupiny SPP. Máme dôkaz, že EUSTREAM je dnes pod úplnou a výlučnou kontrolou EPH a J&T. Vláda sa vzdala kontroly nad 99 percentami bonitného majetku SPP a nechala si pod kontrolou 1 percento rizikového majetku. Predkladám vám výpis z obchodného registra spoločnosti EUSTREAM. Prečítam vám mená členov predstavenstva, ktorí túto spoločnosť riadia: Predseda predstavenstva: Tomáš Mareček, nominant EPH, predtým J&T člen predstavenstva: Vladimír Mlynář, nominant spolumajiteľa EPH, finančnej skupiny PPF. \" Za vládu tam bol podľa Lipšica dosadený Robert Hančák , ktorý v roku 2006, počas prvej Ficovej vlády, nastúpil priamo z J&T na ministerstvo vnútra. Tým chcel Lipšic poukázať na to, že vláda nemala v EUSTREAM-e ani jedného človeka. V EPH medzitým prebehli zmeny, v 2013 Petr Kellner predal svoju časť akcií v EPH Danielovi Křetínskému, Patrikovi Tkáčovi a J&T. Akcionármi SPP, a.s., sú Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky (51 %) a Energetický a průmyslový holding, a.s. (49 %). 15. mája 2013 NR SR schválila novelu zákona o dani z príjmov, ktorá zavádza nové pravidlá zdaňovania výnosov z dlhopisov: \" Výnos z dlhopisov vyplácaný slovenským daňovým rezidentom daňovému nerezidentovi (fyzickej alebo právnickej osobe) sa nebude považovať za príjem zo zdroja na Slovensku; daňoví nerezidenti nebudú mať povinnosť zdaňovať takýto príjem na Slovensku . Výnos z dlhopisov vyplácaný fyzickým osobám (slovenským rezidentom alebo nerezidentom) alebo zahraničným právnickým osobám (nerezidentom) už nebude podliehať zrážkovej dani. Povinnosť zrážať daň zostáva iba pre daňovníkov nezriadených na podnikanie a pre niektoré ďalšie inštitúcie, napr. Národnú banku Slovenska.\" Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo informáciu (.pdf) k zdaňovaniu výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok u fyzickej osoby v roku 2014. Podľa poslednej časti, o výnosoch z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených nerezidentovi SR sa uvádza: \" Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatené fyzickej osobe s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentovi SR) zo zdroja na území Slovenskej republiky nespadajú od 1.7.2013 do rámca príjmov uvedených v § 16 ods.1 zákona o dani z príjmov a podľa § 2 písm. g) nie sú predmetom dane tohto daňovníka na území Slovenskej republiky. To znamená, že na území Slovenskej republiky nepodliehajú dani z príjmov.\" Zdaňovanie dlhopisov v súvislosti s SPP opisuje komentár Hospodárskych novín : \" Skupina J&T v máji založila v Holandsku firmu SPP Infrastructure Finance. Tá vydala v zahraničí dlhopisy za 750 miliónov eur, za ktoré sa zaručila pološtátna spoločnosť zo skupiny SPP Eustream. Investori zárukám uverili a firma ovládaná skupinou J&T získala 750 miliónov. (...)Eustream minulý týždeň v Pravde uverejnil informáciu o vydaní firemného dlhopisu v objeme do jednej miliardy eur. V skutočnosti plánoval vydať dlhopis za 750 miliónov s tým, že ho nemieni obchodovať na trhu. Dlhopis -- a výnosy z neho -- mal získať vopred vybraný investor. Pointa? Investorom, ktorý nalial do Eustreamu stovky miliónov, bola firma založená skupinou J&T -- SPP Infrastructure Finance. Eustream získané peniaze prihrá skupine SPP. A tam si korisť rozkrájajú štát a súkromný akcionár podniku okolo J&T. A aby to všetko prebehlo v tichosti, obchod sa nemal realizovať doma, ale v zahraničí. Preto na tomto kšefte nezarobia domáci investori a domáca burza, ale holandské banky. A miliónové výnosy z dlhopisov Eustreamu si zdania Holanďania . \" O skutočnostiach, spomenutých v komentári, informuje aj energie-portal.sk či Trend nasledovne: \" Ako politická objednávka sa javí aj lanská opakovaná zmena zdaňovania firemných dlhopisov. V máji sa cez novelu zákona výnosy z firemných dlhopisov vyňali zo zrážkovej dane s platnosťou od 1. júla. V júli emitovala a predala najmä západoeurópskym investorom dlhopisy za stovky miliónov eur firma SPP Infrastructure Financing sídliaca v Holandsku, dcéra SPP. (...) Ministerstvo financií v odôvodnení zmeny netajilo, že ňou sleduje zvýšenie atraktivity domácich emisií pre zahraničných investorov. Emisiu Eustreamu nakúpili hlavne nemecko-rakúske a britské fondy. Využívanie cezhraničných presunov cez niektoré britské ostrovy, najmä Britské Panenské ostrovy, patrí v súčasnosti medzi tradičné schémy cezhraničnej daňovej optimalizácie. Hoci sa od tohto roka zdaňovanie korporátnych dlhopisov čiastočne vrátilo k stavu spred júla 2013, daňová výhoda pre firemných investorov zostala. Možno ju vnímať ako zámernú medzeru, ktorou odchádzajú nezdanené peniaze zo Slovenska. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Česká spoločnosť Energetický a průmyslový holding (EPH) kúpila 49 % podiel Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za 2,6 miliardy eur 15. januára 2013, čiže počas druhej Ficovej vlády . Slovenskú tranzitnú spoločnosť Eustream zo skupiny SPP vtedy spoluvlastnil štát so slovenskou J&T a českou PPF. 15. mája 2013, počas druhej Ficovej vlády, NR SR schválila novelu zákona o dani z príjmov, podľa ktorej sa výnos z dlhopisov vyplácaný slovenským daňovým rezidentom daňovému nerezidentovi (fyzickej alebo právnickej osobe) sa nebude považovať za príjem zo zdroja na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2012 prebiehali rokovania o nastavení akcionárskych vzťahov v SPP, lebo menšinoví akcionári, nemecký E.ON Ruhrgas a francúzsky GDF Suez chceli odpredať svoj 49 %-ný balík akcií a väčšinu v predstavenstve. Slovensko malo predkupné právo na odkúpenie týchto akcií, ale ministerstvo financií a ministerstvo hospodárstvo na odkup nevideli možnosti. Nakoniec vláda odsúhlasila vstup EPH do štruktúr SPP, ale hospodársky rezort vyrokoval právo ovládať materský Slovenský plynárenský priemysel a s ním aj ceny plynu pre domácnosti. Šéfom predstavenstva a celej firmy sa tak stal Daniel Křetínský, spoluvlastník EPH. V dozornej rade dostal funkciu Peter Korbačka z finančnej skupiny J&T, ktorá spoluvlastní EPH. Slovenská vláda na základe Uznesenia k informácii o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s v septembri 2013 prevzala späť od EPH 49 %-ný podiel v SPP, ale predaj plynu odberateľom a plynovody, teda distribúcia a Eustream, podľa dohody zostali pod kontrolou EPH. \" Skupina SPP bola rozdelená na štyri kľúčové subjekty: 1; TRANZIT (EUSTREAM) 2; DISTRIBÚCIU (SPP-Distribúcia) 3; ZÁSOBNÍKY (najmä NAFTA a.s., POZAGAS) 4; OBCHOD (materská SPP). Tri z týchto štyroch oblastí sú ziskové. Tranzit, distribúcia a zásobníky; štvrtá oblasť – obchod – je stratová. Vďaka materiálu, ktorý písalo J&T a ktorý vláda schválila 4. septembra, si tri ziskové oblasti ponecháva J&T a jedinú stratovú si prevezme štát \" - tvrdí Lipšic na svojej webstránke v príspevku rozpravy mimoriadnej schôdze, ktorá sa konala pri odvolávaní Roberta Fica v novembri 2014. Ďalej uvádza: \". .. my máme dôkaz, že vláda Roberta Fica, absolútne stratila kontrolu nad EUSTREAMom. Nad najziskovejšou časťou skupiny SPP. Máme dôkaz, že EUSTREAM je dnes pod úplnou a výlučnou kontrolou EPH a J&T. Vláda sa vzdala kontroly nad 99 percentami bonitného majetku SPP a nechala si pod kontrolou 1 percento rizikového majetku. Predkladám vám výpis z obchodného registra spoločnosti EUSTREAM. Prečítam vám mená členov predstavenstva, ktorí túto spoločnosť riadia: Predseda predstavenstva: Tomáš Mareček, nominant EPH, predtým J&T člen predstavenstva: Vladimír Mlynář, nominant spolumajiteľa EPH, finančnej skupiny PPF. \" Za vládu tam bol podľa Lipšica dosadený Robert Hančák , ktorý v roku 2006, počas prvej Ficovej vlády, nastúpil priamo z J&T na ministerstvo vnútra. Tým chcel Lipšic poukázať na to, že vláda nemala v EUSTREAM-e ani jedného človeka. V EPH medzitým prebehli zmeny, v 2013 Petr Kellner predal svoju časť akcií v EPH Danielovi Křetínskému, Patrikovi Tkáčovi a J&T. Akcionármi SPP, a.s., sú Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky (51 %) a Energetický a průmyslový holding, a.s. (49 %). 15. mája 2013 NR SR schválila novelu zákona o dani z príjmov, ktorá zavádza nové pravidlá zdaňovania výnosov z dlhopisov: \" Výnos z dlhopisov vyplácaný slovenským daňovým rezidentom daňovému nerezidentovi (fyzickej alebo právnickej osobe) sa nebude považovať za príjem zo zdroja na Slovensku; daňoví nerezidenti nebudú mať povinnosť zdaňovať takýto príjem na Slovensku . Výnos z dlhopisov vyplácaný fyzickým osobám (slovenským rezidentom alebo nerezidentom) alebo zahraničným právnickým osobám (nerezidentom) už nebude podliehať zrážkovej dani. Povinnosť zrážať daň zostáva iba pre daňovníkov nezriadených na podnikanie a pre niektoré ďalšie inštitúcie, napr. Národnú banku Slovenska.\" Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo informáciu (.pdf) k zdaňovaniu výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok u fyzickej osoby v roku 2014. Podľa poslednej časti, o výnosoch z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatených nerezidentovi SR sa uvádza: \" Výnosy z dlhopisov a pokladničných poukážok vyplatené fyzickej osobe s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezidentovi SR) zo zdroja na území Slovenskej republiky nespadajú od 1.7.2013 do rámca príjmov uvedených v § 16 ods.1 zákona o dani z príjmov a podľa § 2 písm. g) nie sú predmetom dane tohto daňovníka na území Slovenskej republiky. To znamená, že na území Slovenskej republiky nepodliehajú dani z príjmov.\" Zdaňovanie dlhopisov v súvislosti s SPP opisuje komentár Hospodárskych novín : \" Skupina J&T v máji založila v Holandsku firmu SPP Infrastructure Finance. Tá vydala v zahraničí dlhopisy za 750 miliónov eur, za ktoré sa zaručila pološtátna spoločnosť zo skupiny SPP Eustream. Investori zárukám uverili a firma ovládaná skupinou J&T získala 750 miliónov. (...)Eustream minulý týždeň v Pravde uverejnil informáciu o vydaní firemného dlhopisu v objeme do jednej miliardy eur. V skutočnosti plánoval vydať dlhopis za 750 miliónov s tým, že ho nemieni obchodovať na trhu. Dlhopis -- a výnosy z neho -- mal získať vopred vybraný investor. Pointa? Investorom, ktorý nalial do Eustreamu stovky miliónov, bola firma založená skupinou J&T -- SPP Infrastructure Finance. Eustream získané peniaze prihrá skupine SPP. A tam si korisť rozkrájajú štát a súkromný akcionár podniku okolo J&T. A aby to všetko prebehlo v tichosti, obchod sa nemal realizovať doma, ale v zahraničí. Preto na tomto kšefte nezarobia domáci investori a domáca burza, ale holandské banky. A miliónové výnosy z dlhopisov Eustreamu si zdania Holanďania . \" O skutočnostiach, spomenutých v komentári, informuje aj energie-portal.sk či Trend nasledovne: \" Ako politická objednávka sa javí aj lanská opakovaná zmena zdaňovania firemných dlhopisov. V máji sa cez novelu zákona výnosy z firemných dlhopisov vyňali zo zrážkovej dane s platnosťou od 1. júla. V júli emitovala a predala najmä západoeurópskym investorom dlhopisy za stovky miliónov eur firma SPP Infrastructure Financing sídliaca v Holandsku, dcéra SPP. (...) Ministerstvo financií v odôvodnení zmeny netajilo, že ňou sleduje zvýšenie atraktivity domácich emisií pre zahraničných investorov. Emisiu Eustreamu nakúpili hlavne nemecko-rakúske a britské fondy. Využívanie cezhraničných presunov cez niektoré britské ostrovy, najmä Britské Panenské ostrovy, patrí v súčasnosti medzi tradičné schémy cezhraničnej daňovej optimalizácie. Hoci sa od tohto roka zdaňovanie korporátnych dlhopisov čiastočne vrátilo k stavu spred júla 2013, daňová výhoda pre firemných investorov zostala. Možno ju vnímať ako zámernú medzeru, ktorou odchádzajú nezdanené peniaze zo Slovenska. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["kúpila", "Ficovej vlády", "spoluvlastnil", "schválila", "odsúhlasila", "vyrokoval", "Uznesenia k informácii o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s", "zostali", "tvrdí", "Robert Hančák", "predal", "Patrikovi Tkáčovi", "Akcionármi", "schválila", "zavádza", "informáciu", "Hospodárskych novín", "energie-portal.sk", "Trend"], "url": ["http://www.epholding.cz/press/eph-ziskal-49-a-manazerskou-kontrolu-ve-spolecnosti-slovensky-plynarensky-priemysel-a-s-spp/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6578425/predaj-spp-ceskej-eph-je-podla-sulika-davno-dohodnuty.html", "http://www.etrend.sk/firmy/vlada-odklepla-vstup-eph-do-struktur-spp.html", "http://www.cfo.sk/articles/zmena-v-zdanovani-vynosov-z-dlhopisov#.VxVCaPmLTIV", "http://www.etrend.sk/firmy/vlada-odklepla-vstup-eph-do-struktur-spp.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256844-ceski-miliardari-a-jt-vstupili-do-spp/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-13641?prefixFile=u_", "http://ekonomika.idnes.cz/slovensko-koupilo-od-eph-firmu-spp-dt8-/eko-zahranicni.aspx?c=A130904_151530_eko-zahranicni_neh", "http://www.lipsic.sk/2013/09/vystupenie-na-mimoriadnej-schodzi/", "http://www.etrend.sk/firmy/robert-hancak-prichadza-na-ministerstvo-vnutra-z-jt.html", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/543184-najbohatsi-cech-chysta-obchod-zivota-dotkne-sa-aj-slovenska", "http://www.etrend.sk/firmy/eph-exj-t-j-t-j-t-ppf.html", "http://www.energoforum.sk/sk/odborne-temy-a-diskusie/clanky/2014/02/25/reorganizacia-spp-pred-dokoncenim", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-135", "http://www.cfo.sk/articles/zmena-v-zdanovani-vynosov-z-dlhopisov#.VxVYmnqbTs2", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Infoservis/Aktualne_informacie/dp/2014/2014_11_07_Dlhopisy.pdf", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/507938-ako-fico-a-j-t-podojili-spp", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/dlhopisy-eustreamu-ma-kupit-holandska-spolocnost-spp-infrastructure-financing-b-v-101669.aspx", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-3/uniky-s-politickym-krytim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:19.627277+00:00"}
{"id": "vr14980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14980", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Ono je to zverejnené aj teraz (zoznam darcov na kampaň, pozn.), som to včera pozeral, je to zverejnené (...) najväčší dar, ktorý sme dostali ako strana, bol 10 tisíc eur.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na transparentom účte strany ĽSNS bola najvyššia prijatá suma 1000 eur 8. decembra 2015 a najvyššia minutá čiastka 1050 eur 1. marca 2016. V súčasnosti je na transparentnom účte strany ĽSNS 66,81 eur. Zoznam darcov sa nám nepodarilo nájsť ani na oficiálnej stránke strany. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na transparentom účte strany ĽSNS bola najvyššia prijatá suma 1000 eur 8. decembra 2015 a najvyššia minutá čiastka 1050 eur 1. marca 2016. V súčasnosti je na transparentnom účte strany ĽSNS 66,81 eur. Zoznam darcov sa nám nepodarilo nájsť ani na oficiálnej stránke strany. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["transparentom účte strany", "stránke", "darcovia", "Denník N"], "url": ["http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5079778650", "http://www.naseslovensko.net/", "https://dennikn.sk/440129/kotleba-obisiel-pri-kampani-zakon-pokuty-vsak-hrozia-darcom/", "https://dennikn.sk/401489/prvy-kotlebov-problem-so-zakonom-parlamente-ignoroval-transparentny-ucet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:47.742251+00:00"}
{"id": "vr31615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31615", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Tento zákon (o minimálnych mzdových nárokoch pozn.) som pripravil tak, ako komora sestier ho navrhovala, s účinnosťou od 1. 4. Čiže len na odpoveď, pani ministerka, že to nie je výmysel nejakého Uhliarika, že som si povedal, od 1. 4.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť v akej podobe navrhovala Komora sestier vláde resp. ministrovi zdravotníctva Zákon o minimálnych mzdových nárokoch. Pravdou je, že účinnosť nadobudol 1. apríla 2012.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť v akej podobe navrhovala Komora sestier vláde resp. ministrovi zdravotníctva Zákon o minimálnych mzdových nárokoch. Pravdou je, že účinnosť nadobudol 1. apríla 2012."], "analysis_date": "2012-04-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:40.926586+00:00"}
{"id": "vr26759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predseda KDH pán Figeľ došiel s návrhom znížiť DPH na cestovný ruch, myslím, že na 10 %. Príklad uvádzam. A to je hrozne nedôveryhodné, pretože bol 2 roky minister dopravy a mal cestovný ruch pod vlastnou kontrolou a nie že neznížil DPH na cestovný ruch na 10 %. Ale hlasoval vo vláde za zvýšenie DPH na 20 %.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Figeľ ako minister dopravy mal v kompetencii aj cestovný ruch. Avizoval, že na marcovú schôdzu predložia návrh na zníženie sadzby DPH na cestovný ruch z 20% na 10%. Hlasovanie vo vláde nie je verejné, no Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu o tom, že by Figeľ nemal hlasovať za zvýšenie DPH v roku 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Figeľ zastával post ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Ministerstvo dopravy má vo svojej kompetencii aj cestovný ruch . Predseda KDH J. Figeľ predniesol návrh na zníženie DPH v oblasti cestovného ruchu na 10% zo súčasných 20%. Konkrétny návrh novely by mal prednesený na marcovej schôdzi parlamentu. Informáciu priniesla tlačová agentúra SITA . V zázname z rokovania vlády z 22. septembra 2010, kedy vláda prerokovala návrh na zvýšenie DPH z 19% na 20% ( uznesenie vlády č. 614) je uvedené že vláda po prerokovaní schvaľuje novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že hlasovanie na vláde je neverejné, Demagog.SK nemá informáciu o tom ako ktorí členovia vlády hlasovali. Informácia o tom ako hlasovali jednotliví členovia vlády nie je obsiahnutá ani v texte uznesenia ani v ostatných priložených dokumentoch . Podľa rokovacieho poriadku vlády SR Čl. 7 odsek 5 sa na prijatie uznesenia alebo iného rozhodnutia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Jediný kto vystupoval proti zvýšeniu sadzby DPH bol Sulík . Demagog.SK nezaznamenal, že by KDH bolo proti dočasnému zvýšeniu sadzby DPH. Považujeme to za dostatočný dôkaz, že aj Figeľ hlasoval za zvýšenie DPH. Demagog.SK nehodnotí či je návrh KDH dôveryhodný alebo nie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Figeľ ako minister dopravy mal v kompetencii aj cestovný ruch. Avizoval, že na marcovú schôdzu predložia návrh na zníženie sadzby DPH na cestovný ruch z 20% na 10%. Hlasovanie vo vláde nie je verejné, no Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu o tom, že by Figeľ nemal hlasovať za zvýšenie DPH v roku 2010. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Figeľ zastával post ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja ako nominant KDH od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012. Ministerstvo dopravy má vo svojej kompetencii aj cestovný ruch . Predseda KDH J. Figeľ predniesol návrh na zníženie DPH v oblasti cestovného ruchu na 10% zo súčasných 20%. Konkrétny návrh novely by mal prednesený na marcovej schôdzi parlamentu. Informáciu priniesla tlačová agentúra SITA . V zázname z rokovania vlády z 22. septembra 2010, kedy vláda prerokovala návrh na zvýšenie DPH z 19% na 20% ( uznesenie vlády č. 614) je uvedené že vláda po prerokovaní schvaľuje novelu zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na to, že hlasovanie na vláde je neverejné, Demagog.SK nemá informáciu o tom ako ktorí členovia vlády hlasovali. Informácia o tom ako hlasovali jednotliví členovia vlády nie je obsiahnutá ani v texte uznesenia ani v ostatných priložených dokumentoch . Podľa rokovacieho poriadku vlády SR Čl. 7 odsek 5 sa na prijatie uznesenia alebo iného rozhodnutia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády. Jediný kto vystupoval proti zvýšeniu sadzby DPH bol Sulík . Demagog.SK nezaznamenal, že by KDH bolo proti dočasnému zvýšeniu sadzby DPH. Považujeme to za dostatočný dôkaz, že aj Figeľ hlasoval za zvýšenie DPH. Demagog.SK nehodnotí či je návrh KDH dôveryhodný alebo nie. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["zastával", "cestovný ruch", "SITA", "zázname", "uznesenie vlády", "uznesenia", "dokumentoch", "Sulík"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_dopravy,_p%C3%B4%C5%A1t_a_telekomunik%C3%A1ci%C3%AD_Slovenskej_republiky", "http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=83738", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/305928-kdh-navrhuje-znizit-dph-v-turizme-na-10-percent/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Rok-Sub-1305?listName=RokovanieSubory&prefixFile=rs_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11049?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11049?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18586", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/193943-dph-stupne-na-20-percent-najmenej-do-roku-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:55.434555+00:00"}
{"id": "vr16439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16439", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "V Nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici je vybudovaný nový urgentný príjem, v Myjave sme otvorili (TSK, pozn.) dve nové oddelenia a verejnú nemocničnú lekáreň.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2015 sa v nemocnici v Považskej Bystrici, podľa dostupných informácii, zrekonštruoval urgentný príjem a v Myjave sa, v tom istom roku, otvorilo oddelenie pre dlhodobo chorých a zrenovované bolo detské oddelenie a otvorená lekáreň. Oddelenia boli otvorené nielen vďaka financiám poskytnutím TSK, ale aj zo štátneho rozpočtu či od rôznych sponzorov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. V roku 2015 došlo k otvoreniu nového urgentného príjmu v nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici. Náklady súvisiace s rekonštrukciou presiahli 350 tis. eur, z toho poskytol 250 tis. eur TSK a zvyšok bol dotáciou z Ministerstva financií SR: \" Rekonštrukcia spočívala najmä v stavebných prácach a zakúpení nového prístrojového vybavenia. Na urgentnom príjme pribudol aj nový prihlasovací a vyvolávací systém, klimatizované čakárne a ambulancie. \" Do nemocnice v Považskej Bystrici bolo v roku 2015 celkovo investovaných viac ako 600 tis. eur. V roku 2016 bolo do tejto nemocnice investovaných ďalších vyše 700 tis. eur: \" V lôžkovej časti nemocnice jazdia 2 nové lôžkové a 2 osobné výťahy, ktoré nahradili pôvodné takmer 40-ročné výťahy. Chirurgovia operujú na novom operačnom stole, kraj investoval aj do nákupu ďalšej techniky: zakúpila sa operačná lampa, echokardiograf či chirurgická odsávačka. V roku 2016 sa tiež kompletne zrekonštruovala operačná sála a ďalšie priestory na Oddelení otorinolaryngológie (ORL), na ktorom sa obnovilo aj technologické vybavenie. \" Investície do tejto nemocnice zrejme neboli poslednými, tento rok sa predseda TSK, Baška, vyjadril : „ Aj v tomto roku máme pre považskobystrickú nemocnicu pripravené financie na investície, ktoré uľahčia prácu zamestnancom interného oddelenia. Po zrušení interného oddelenia v Ilave a zmenách v pohotovostných službách sa zvýšil tlak práve na interné oddelenie považskobystrickej nemocnice. Chceme pomôcť tomuto oddeleniu tak, že sa vytvorilo geriatrické oddelenie, pevne verím, že nám to poisťovne zazmluvnia a v priebehu tohto roka by sme mohli takto interné oddelenie odľahčiť. “ V roku 2015 sa tiež dostalo aj na nemocnicu v Myjave, kde bolo otvorené nové oddelenie pre dlhodobo chorých, ktoré v tejto oblasti chýbalo. TSK, ktorý je zriaďovateľom tejto nemocnice, uvádza : „ Trenčiansky samosprávny kraj prispel na rekonštrukciu oddelenia sumou takmer 30.000 eur, oddelenie má 25 lôžok v priestranných izbách. Lekárska a ošetrovateľská starostlivosť je poskytovaná kvalifikovaným tímom zdravotníckych pracovníkov pod vedením Jozefa Novotného .“ V októbri 2015 došlo k otvoreniu renovovaného detského oddelenia : \" Oddelenie má 20 lôžok, z ktorých je 12 pre deti od 3 - 19 rokov a 8 pre dojčatá a batoľatá od 0 do 3 rokov. Umožňujeme aj hospitalizáciu matiek ako sprievodných osôb k ďeťom, pre ktoré je vyčlenených 9 lôžok .\" Na webovom sídle samotnej nemocnice sa zasa píše nasledovné: \" Boli urobené viaceré aktivity, ako zriadenie nového oddelenia pre dlhodobo chorých, celková rekonštrukcia detského oddelenia, ktoré boli realizované za pomoci sponzorských príspevkov, hlavne Mestského úradu Myjava, bola urobená ‘rekonštrukcia a modernizácia výťahov’, realizovaná prostredníctvom investora, Trenčianskeho samosprávneho kraja. \" V novembri 2015 bola v tejto nemocnici otvorená aj lekáreň \" Prvá kopaničiarska lekáreň \" Predseda TSK, Baška, sa vyjadril , že v roku 2015 bolo do nemocnice s poliklinikou investovaných takmer štvrť milióna eur z rozpočtu TSK. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 sa v nemocnici v Považskej Bystrici, podľa dostupných informácii, zrekonštruoval urgentný príjem a v Myjave sa, v tom istom roku, otvorilo oddelenie pre dlhodobo chorých a zrenovované bolo detské oddelenie a otvorená lekáreň. Oddelenia boli otvorené nielen vďaka financiám poskytnutím TSK, ale aj zo štátneho rozpočtu či od rôznych sponzorov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. V roku 2015 došlo k otvoreniu nového urgentného príjmu v nemocnici s poliklinikou v Považskej Bystrici. Náklady súvisiace s rekonštrukciou presiahli 350 tis. eur, z toho poskytol 250 tis. eur TSK a zvyšok bol dotáciou z Ministerstva financií SR: \" Rekonštrukcia spočívala najmä v stavebných prácach a zakúpení nového prístrojového vybavenia. Na urgentnom príjme pribudol aj nový prihlasovací a vyvolávací systém, klimatizované čakárne a ambulancie. \" Do nemocnice v Považskej Bystrici bolo v roku 2015 celkovo investovaných viac ako 600 tis. eur. V roku 2016 bolo do tejto nemocnice investovaných ďalších vyše 700 tis. eur: \" V lôžkovej časti nemocnice jazdia 2 nové lôžkové a 2 osobné výťahy, ktoré nahradili pôvodné takmer 40-ročné výťahy. Chirurgovia operujú na novom operačnom stole, kraj investoval aj do nákupu ďalšej techniky: zakúpila sa operačná lampa, echokardiograf či chirurgická odsávačka. V roku 2016 sa tiež kompletne zrekonštruovala operačná sála a ďalšie priestory na Oddelení otorinolaryngológie (ORL), na ktorom sa obnovilo aj technologické vybavenie. \" Investície do tejto nemocnice zrejme neboli poslednými, tento rok sa predseda TSK, Baška, vyjadril : „ Aj v tomto roku máme pre považskobystrickú nemocnicu pripravené financie na investície, ktoré uľahčia prácu zamestnancom interného oddelenia. Po zrušení interného oddelenia v Ilave a zmenách v pohotovostných službách sa zvýšil tlak práve na interné oddelenie považskobystrickej nemocnice. Chceme pomôcť tomuto oddeleniu tak, že sa vytvorilo geriatrické oddelenie, pevne verím, že nám to poisťovne zazmluvnia a v priebehu tohto roka by sme mohli takto interné oddelenie odľahčiť. “ V roku 2015 sa tiež dostalo aj na nemocnicu v Myjave, kde bolo otvorené nové oddelenie pre dlhodobo chorých, ktoré v tejto oblasti chýbalo. TSK, ktorý je zriaďovateľom tejto nemocnice, uvádza : „ Trenčiansky samosprávny kraj prispel na rekonštrukciu oddelenia sumou takmer 30.000 eur, oddelenie má 25 lôžok v priestranných izbách. Lekárska a ošetrovateľská starostlivosť je poskytovaná kvalifikovaným tímom zdravotníckych pracovníkov pod vedením Jozefa Novotného .“ V októbri 2015 došlo k otvoreniu renovovaného detského oddelenia : \" Oddelenie má 20 lôžok, z ktorých je 12 pre deti od 3 - 19 rokov a 8 pre dojčatá a batoľatá od 0 do 3 rokov. Umožňujeme aj hospitalizáciu matiek ako sprievodných osôb k ďeťom, pre ktoré je vyčlenených 9 lôžok .\" Na webovom sídle samotnej nemocnice sa zasa píše nasledovné: \" Boli urobené viaceré aktivity, ako zriadenie nového oddelenia pre dlhodobo chorých, celková rekonštrukcia detského oddelenia, ktoré boli realizované za pomoci sponzorských príspevkov, hlavne Mestského úradu Myjava, bola urobená ‘rekonštrukcia a modernizácia výťahov’, realizovaná prostredníctvom investora, Trenčianskeho samosprávneho kraja. \" V novembri 2015 bola v tejto nemocnici otvorená aj lekáreň \" Prvá kopaničiarska lekáreň \" Predseda TSK, Baška, sa vyjadril , že v roku 2015 bolo do nemocnice s poliklinikou investovaných takmer štvrť milióna eur z rozpočtu TSK. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "Náklady", "celkovo", "nemocnice", "vyjadril", "uvádza", "otvoreniu", "detského oddelenia", "píše", "otvorená", "Prvá kopaničiarska lekáreň", "vyjadril"], "url": ["http://vaszupan.sk/kandidatura.php", "http://www.povazie.info/sk/clanky/v-povaskej-bystrici-otvorili-modern-urgentn-prjem", "https://www.puchov.in/do-povazskobystrickej-nemocnice-sa-investuje-takmer-33-mil-e/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjl77G8mq7VAhWCchoKHUjvCK8QFgglMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.tsk.sk%2Faktualne-spravy%2Ftlacove-spravy%2F2017%2Fnove-vytahy-aj-kuchyna-zrekonstruovane-oddelenia-s-modernym-technologickym-vybavenim.-v-priebehu-troch-rokov-kraj-do-povazskobystrickej-nemocnice-investuje-takmer-33-mil.-..html%3Fpage_id%3D370946&usg=AFQjCNFLYR8AzjYxTHOXnU59RRBdOMiC_A", "http://povazska.dnes24.sk/kvalitnejsie-operacie-v-nemocnici-v-povazskej-zakupena-spickova-technologia-260891", "http://www.teraz.sk/regiony/v-myjavskej-nemocnici-otvorili-nove-odd/184442-clanok.html", "https://www.srdcepredeti.sk/clanok/srdce-pre-deti-pomohlo-vynovit-detske-oddelenie-myjavskej-nemocnice", "http://www.nspmyjava.sk/zdravotna-starostlivost/oddelenia/detsko-dojcenecke-oddelenie.html?page_id=2197", "http://www.nspmyjava.sk/o-nemocnici.html?page_id=1271", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2015/v-povazskej-bystrici-otvorili-moderny-urgentny-prijem-na-kopaniciach-vynovili-detske-oddelenie-a-otvorili-prvu-kopaniciarsku-lekaren.html?page_id=265118", "http://www.nspmyjava.sk/prva-kopaniciarska-lekaren.html?page_id=2772", "http://www.teraz.sk/regiony/v-myjavskej-nemocnici-otvorili-nove-odd/184442-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:34.025451+00:00"}
{"id": "46159", "numeric_id": 46159, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46159", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "ani vakcinácia proti chrípke nie je 100% účinná, a ľudia, napriek tomu, že sú zaočkovaní tak na chrípku niekedy ochorejú. A sami tie farmaceutické firmy, ktoré tie vakcíny vyvíjajú, sami sami sa ohradili voči tomu, že oni nemôžu ručiť za to, že za 4 roky môžu vzniknúť nejaké negatívne efekty z týchto vakcín, pretože oni nemajú možnosť niekoľko rokov vyvíjať tie vakcíny a skúmať nejaké negatívne účinky, čiže či to vyrieši alebo nevyrieši, to je naozaj otázka budúcnosti, ale zase si pomôžem slovami profesora doktora Tomáša Zimu, rektora Karlovej univerzity, ktorý povedal, že vakcinácia alebo tie vakcíny to je v podstate farmaceutický biznis.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec ĽSNS vypichuje iba nedokonalosti resp. problematické časti (vývoja) vakcíny. O ich pozitívach, ktoré výrazne prevyšujú negatíva, nehovorí. Rovnako nespomína ani dôsledky neočkovania v populácii. Naopak, naznačuje, že očkovanie je (len) biznis. Keďže Martin Beluský hovorí iba jednu časťo pravdy, druhú vynecháva a vo výsledku tak skresľuje obraz o užitočnosti očkovacích vakcín, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. 100-percentná účinnosť Úrad verejného zdravotníctva uvázda na to, že „ určité malé percento očkovaných osôb si po očkovaní nevytvorí protilátky, alebo si ich nevytvoria v dostatočnom množstve.“ Vyvíjanie vakcíny proti korinavírusu Štáty Európskej únie musia dodržiavať spoločný liekopis - teda súbor pravidiel na prípravu a kvalitu liekov. Liekopis vznikol po spolupráci medzinárodne uznávaných autorít. Každý liek - vrátane vakcíny - musí pred schválením na použitie prejsť štyrmi fázami testovania, ktoré zisťujú jeho bezpečnosť a účinnosť na dostatočne výpovednej vzorke populácie resp. pacientov. Bežne tento proces trvá niekoľko rokov. Pri pandémii koronavírusu, ktorá je svojim rozsahom za dlhý čas bezprecedentná a spôsobuje obrovské zdravotné, ekonomické a sociálne škody, je však prioritou čo najrýchlejšie vyvinutie vakcíny a zaočkovanie (prinajmenšom) kritickej populácie / infraštruktúry štátov. Vedci dúfajú, že sa im podarí vakcínu na covid-19 vyvinúť za 12 – 18 mesiacov. Podľa vyjadrení zástupcu firmy AstraZeneca v agentúre Reuters „to je jedinečná situácia, keď ako spoločnosť jednoducho nemôžeme prevziať riziko, ak za ... štyri roky bude mať vakcína vedľajšie účinky.” Bezpečnosť očkovania ako takého Úrad verejného zdravotníctva uvádza , že „ negatívne aspekty (očkovania ako takého) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.” „ Očkovanie je vysoko bezpečné, nie je však úplne bez rizika – ako každý zdravotný úkon. Riziká očkovania lekári a epidemiológovia poznajú,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Ak ktorékoľvek z rizík nastane, lekár a úrady riešia situáciu podľa pripraveného postupu. Vyjadrenia Tomáša Zimu Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zíma na svojom blogu i v médiách spomenul, že „na chřipku je proočkovanost asi 8 procent populace. Stejně lidé na tu nemoc umírají. Víte, jaký to bude krásný byznys?“", "analysis_paragraphs": ["Poslanec ĽSNS vypichuje iba nedokonalosti resp. problematické časti (vývoja) vakcíny. O ich pozitívach, ktoré výrazne prevyšujú negatíva, nehovorí. Rovnako nespomína ani dôsledky neočkovania v populácii. Naopak, naznačuje, že očkovanie je (len) biznis. Keďže Martin Beluský hovorí iba jednu časťo pravdy, druhú vynecháva a vo výsledku tak skresľuje obraz o užitočnosti očkovacích vakcín, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzajúce. 100-percentná účinnosť Úrad verejného zdravotníctva uvázda na to, že „ určité malé percento očkovaných osôb si po očkovaní nevytvorí protilátky, alebo si ich nevytvoria v dostatočnom množstve.“ Vyvíjanie vakcíny proti korinavírusu Štáty Európskej únie musia dodržiavať spoločný liekopis - teda súbor pravidiel na prípravu a kvalitu liekov. Liekopis vznikol po spolupráci medzinárodne uznávaných autorít. Každý liek - vrátane vakcíny - musí pred schválením na použitie prejsť štyrmi fázami testovania, ktoré zisťujú jeho bezpečnosť a účinnosť na dostatočne výpovednej vzorke populácie resp. pacientov. Bežne tento proces trvá niekoľko rokov. Pri pandémii koronavírusu, ktorá je svojim rozsahom za dlhý čas bezprecedentná a spôsobuje obrovské zdravotné, ekonomické a sociálne škody, je však prioritou čo najrýchlejšie vyvinutie vakcíny a zaočkovanie (prinajmenšom) kritickej populácie / infraštruktúry štátov. Vedci dúfajú, že sa im podarí vakcínu na covid-19 vyvinúť za 12 – 18 mesiacov. Podľa vyjadrení zástupcu firmy AstraZeneca v agentúre Reuters „to je jedinečná situácia, keď ako spoločnosť jednoducho nemôžeme prevziať riziko, ak za ... štyri roky bude mať vakcína vedľajšie účinky.” Bezpečnosť očkovania ako takého Úrad verejného zdravotníctva uvádza , že „ negatívne aspekty (očkovania ako takého) sú mnohonásobne vyvážené významným znížením výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním.” „ Očkovanie je vysoko bezpečné, nie je však úplne bez rizika – ako každý zdravotný úkon. Riziká očkovania lekári a epidemiológovia poznajú,” uvádza Úrad verejného zdravotníctva. Ak ktorékoľvek z rizík nastane, lekár a úrady riešia situáciu podľa pripraveného postupu. Vyjadrenia Tomáša Zimu Rektor Karlovej Univerzity Tomáš Zíma na svojom blogu i v médiách spomenul, že „na chřipku je proočkovanost asi 8 procent populace. Stejně lidé na tu nemoc umírají. Víte, jaký to bude krásný byznys?“"], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["uvázda", "", "súbor", "zisťujú", "Reuters", "uvádza", "uvádza", "blogu", "v médiách"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3274:uitone-otazky-a-odpovede-o-chripke&catid=126:chripka&Itemid=112", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3274:uitone-otazky-a-odpovede-o-chripke&catid=126:chripka&Itemid=112", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/liekopis/posobnost/liekopisne-oddelenie?page_id=4316", "https://slovacrin.sk/wp-content/uploads/2019/05/Bro%C5%BE%C3%BAra_Klinick%C3%A9-sk%C3%BA%C5%A1anie_v%C5%A1etko-%C4%8Do-by-mal-pacient-vedie%C5%A5_final.pdf", "https://www.reuters.com/article/us-astrazeneca-results-vaccine-liability/astrazeneca-to-be-exempt-from-coronavirus-vaccine-liability-claims-in-most-countries-idUSKCN24V2EN", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=401%3Ainformacia-o-monych-rizikach-okovania-a-antivakcinanych-aktivitach&catid=140%3Aokovanie&Itemid=117", "https://www.ockovaniechrani.sk/blogy/clanky/zlozenie-vakcin", "https://www.tomaszima.cz/media/jine/ockovani-je-krasny-byznys/", "https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/tomas-zima-koronavirus-ockovani-vyvoj-byznys-rousky.A200819_195000_domaci_mama"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:18.536021+00:00"}
{"id": "vr25795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25795", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... dovolím si citovať niektoré veci, ktoré sa týkajú podnikania na Slovensku a vzťah podiel mzdy zamestnancov k HDP. Európa je 50:50. To znamená, že polovicu celého hospodárskeho bohatstva si rozdeľujú zamestnanci. Na Slovensku pred 15 rokmi to bolo 43%, po 15 rokoch to dnes tvorí len 37%. To znamená, 37% ide na mzdu zamestnanca. O to väčší zisk má podnikateľ v podmienkach Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter uviedol správny priemerný podiel miezd k HDP krajín EÚ a Slovenska. Aj jeho údaj o podiele miezd k HDP spred 15 rokov sa zhoduje so zdrojmi, ktoré sa nám podarilo nájsť k tejto téme. Treba upozorniť, že oficiálne štatistiky máme k dispozícii len od roku 2003. Z údajov Eurostatu vyplýva, že priemerný podiel mzdy zamestnancov k HDP v 28 krajinách EÚ bol na úrovni 49,5% v roku 2012. V prípade Slovenska je odhadovaný podiel mzdy k HDP pre rok 2013 37,6%. V porovnaní s tvrdením Jána Richtera ide len o zanedbateľnú odchýlku. Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o podiele mzdy k HDP spred 15 rokov, t.j. z roku 1998. Denník Pravda však vo svojom článku z 12. októbra 2012 získal k tejto téme vyjadrenie ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža. \"Baláž podporuje prerozdelenie peňazí na rast platov vo verejnej a nepriamo tiež v súkromnej sfére. Situácia, keď na Slovensku od roku 1997 klesol podiel miezd na HDP zo 43 na 37,5 percenta a zároveň stúpol podiel ziskov firiem zo 48 na 54 percent, je podľa Baláža dlhodobo neudržateľná. Horší pomer majú v EÚ už len Bulharsko a Rumunsko.\" Podobný údaj uvádza aj Konfederácia odborových zväzov SR vo svojom vyhlásení k problému rastúcej nezamestnanosti z 27. februára 2013. \"Za alarmujúci vnímame súčasne aj fakt, že na Slovensku od roku 1997 klesol podiel miezd na HDP zo 43 na 37,5 percenta a zároveň stúpol podiel ziskov firiem zo 48 na 54 percent, pričom vo vyspelých krajinách je tento podiel presne opačný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter uviedol správny priemerný podiel miezd k HDP krajín EÚ a Slovenska. Aj jeho údaj o podiele miezd k HDP spred 15 rokov sa zhoduje so zdrojmi, ktoré sa nám podarilo nájsť k tejto téme. Treba upozorniť, že oficiálne štatistiky máme k dispozícii len od roku 2003. Z údajov Eurostatu vyplýva, že priemerný podiel mzdy zamestnancov k HDP v 28 krajinách EÚ bol na úrovni 49,5% v roku 2012. V prípade Slovenska je odhadovaný podiel mzdy k HDP pre rok 2013 37,6%. V porovnaní s tvrdením Jána Richtera ide len o zanedbateľnú odchýlku. Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o podiele mzdy k HDP spred 15 rokov, t.j. z roku 1998. Denník Pravda však vo svojom článku z 12. októbra 2012 získal k tejto téme vyjadrenie ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža. \"Baláž podporuje prerozdelenie peňazí na rast platov vo verejnej a nepriamo tiež v súkromnej sfére. Situácia, keď na Slovensku od roku 1997 klesol podiel miezd na HDP zo 43 na 37,5 percenta a zároveň stúpol podiel ziskov firiem zo 48 na 54 percent, je podľa Baláža dlhodobo neudržateľná. Horší pomer majú v EÚ už len Bulharsko a Rumunsko.\" Podobný údaj uvádza aj Konfederácia odborových zväzov SR vo svojom vyhlásení k problému rastúcej nezamestnanosti z 27. februára 2013. \"Za alarmujúci vnímame súčasne aj fakt, že na Slovensku od roku 1997 klesol podiel miezd na HDP zo 43 na 37,5 percenta a zároveň stúpol podiel ziskov firiem zo 48 na 54 percent, pričom vo vyspelých krajinách je tento podiel presne opačný.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "článku", "vyhlásení"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en", "http://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/74745-firmam-rastu-zisky-na-ukor-platov-ludi-stat-chce-zmenu/", "http://www.kozsr.sk/?page=./stanoviska/stanovisko_27_2_2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:37.959925+00:00"}
{"id": "vr30761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30761", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Já jsem podal kolem 40 kárných žalob na exekutory a je jich 120 - třetina exekutorů v této zemi čelí kárným žalobám.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V současné době je v podle údajů Exekutorské komory České republiky celkem 146 exekutorů . Podal-li tedy ministr Pospíšil cca 40 kárných žalob, neplatí jeho teze, že třetina exekutorů v této zemi čelí kárným žalobám. Jedná se o pouze asi 27% exekutorů, na které podal zmíněné kárné žaloby, kterými se bude zabývat Nejvyšší správní soud.", "analysis_paragraphs": ["V současné době je v podle údajů Exekutorské komory České republiky celkem 146 exekutorů . Podal-li tedy ministr Pospíšil cca 40 kárných žalob, neplatí jeho teze, že třetina exekutorů v této zemi čelí kárným žalobám. Jedná se o pouze asi 27% exekutorů, na které podal zmíněné kárné žaloby, kterými se bude zabývat Nejvyšší správní soud."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["146 exekutorů"], "url": ["http://www.ekcr.cz/seznam-exekutoru.php&w="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:00.014799+00:00"}
{"id": "vr38021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38021", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Spôsobí to to, že pokiaľ tá obec nemá napríklad zamestnanca žiadneho, ktorý vie hovoriť maďarským jazykom a bude mať len, len zamestnancov, ktorí budú vedieť len štátnym jazykom hovoriť, bude buď vyvolaný tlak vymeniť tohto zamestnanca alebo tento zamestnanec sa bude musieť učiť menšinovým jazykom a navyše.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Navrhovaná novela zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín hoci ukladá povinnosť orgánom verejnej správy a ich zamestnancom používať okrem štátneho jazyka aj jazyk národnostnej menšiny, explicitne nevyžaduje, aby ho zamestnanci tiež ovládali. Druhá veta §7 aktuálneho zákona, ods. 1, sa novelou nemení a znie: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny . Novelizovaný ods. 2 §7 však hovorí, že: \"(2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny alebo zabezpečením tlmočníckych a prekladateľských služieb .\" Novela teda dáva možnosť aj pre použitie tlmočenia tak, aby nebol vyvíjaný tlak na súčasných zamestnancov. Pre obce však bude samozrejme lacnejšie mať priamo vlastných zamestnancov a úradníkov, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Nemôže to byť oficiálnym dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru s aktuálnymi zamestnancami, avšak minimálne do budúcnosti je možné, že obce si budú pri výbere uchádzačov dávať pozor aj na tento aspekt.", "analysis_paragraphs": ["Navrhovaná novela zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín hoci ukladá povinnosť orgánom verejnej správy a ich zamestnancom používať okrem štátneho jazyka aj jazyk národnostnej menšiny, explicitne nevyžaduje, aby ho zamestnanci tiež ovládali. Druhá veta §7 aktuálneho zákona, ods. 1, sa novelou nemení a znie: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny . Novelizovaný ods. 2 §7 však hovorí, že: \"(2) Orgán verejnej správy v obci podľa § 2 ods. 1 je povinný vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny podľa tohto zákona a osobitných zákonov, a to aj prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny alebo zabezpečením tlmočníckych a prekladateľských služieb .\" Novela teda dáva možnosť aj pre použitie tlmočenia tak, aby nebol vyvíjaný tlak na súčasných zamestnancov. Pre obce však bude samozrejme lacnejšie mať priamo vlastných zamestnancov a úradníkov, ktorí ovládajú jazyk menšiny. Nemôže to byť oficiálnym dôvodom pre rozviazanie pracovného pomeru s aktuálnymi zamestnancami, avšak minimálne do budúcnosti je možné, že obce si budú pri výbere uchádzačov dávať pozor aj na tento aspekt."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["novela zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:36.036955+00:00"}
{"id": "49273", "numeric_id": 49273, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49273", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Totižto my sme zažili situáciu, že sme v rámci eurofondov vysúťažili firmy v danom roku 15 16, ktoré boli výrazne lacnejšie oproti predchádzajúcim dodávateľom. V tom sa ozvala vtedajšia smerácka vláda, ktorá povedala, že my nevieme eurofondy správne čerpať a odobrali ich z pozície vyššej moci Banskobystrickému samosprávnemu kraju a presunuli ich na ministerstvo hospodárstva pánovi Jahnátkovi.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Čerpanie eurofondov bolo BBSK zastavené z dôvodu nelegálneho zamestnávania pracovníkov a nie kvôli neschopnosti čerpať eurofondy, ako tvrdí Uhrík. Keďže Uhrík budí svojim výrokom dojem, že vláda stopla eurofondy kvôli lacnejším vysúťaženým dodávateľom, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nRozhodnutie neumožniť čerpanie eurofondov pre Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) urobilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na začiatku roka 2016. Zastavenie financovania z európskych peňazí odôvodnilo nelegálnym zamestnávaním ľudí, ktorí neboli evidovaní na úrade práce. Toto rozhodnutie vyplývalo z pravidiel Európskej únie a nelegálnu prácu potvrdil aj Najvyšší inšpektorát práce.\n\nDiskusie o odobratí kompetencie BBSK prebiehali už v roku 2015. Vtedajší premiér Robert Fico uviedol ako dôvod nečinnosť vtedajšieho predsedu kraja Mariana Kotlebu. Kotleba vtedy napríklad neschválil dotáciu pre bábkové divadlo či tanečné divadlo.\n\nOkrem toho sa Kotleba pokúsil financovať niektoré projekty z prebytkov hospodárenia BBSK, pričom podľa vtedajšej predsedníčky poslaneckého klubu Smer-SD – KDH v zastupiteľstve BBSK Ľubice Laššákovej mohli tieto projekty byť financované z eurofondov.\n\nPočas šéfovania Mariana Kotlebu na BBSK sa objavil aj klientelizmus, keď zákazky od župného úradu získavali kandidáti Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Napríklad neúspešný kandidát Michal Chudík dostal 700 eur za grafickú úpravu časopisu Náš kraj. Ďalší kandidát Ján Onduš za dodávanie potravín zinkasoval približne 4 tisíc eur.\n\nBBSK dostal od Úradu pre verejné obstarávanie za nezákonné verejné obstarávanie pokutu 150 tisíc eur. Verejné obstarávanie sa týkalo rekonštrukcie ciest a udialo sa v čase, keď bol županom Marian Kotleba.\n\nKompetencie na čerpanie eurofondov na obnovu ciest Jahnátek navrhol odovzdať mestu Banská Bystrica, avšak v januári 2016 informoval , že zriadi sprostredkovateľský orgán priamo na ministerstve pôdohospodárstva.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Čerpanie eurofondov bolo BBSK zastavené z dôvodu nelegálneho zamestnávania pracovníkov a nie kvôli neschopnosti čerpať eurofondy, ako tvrdí Uhrík. Keďže Uhrík budí svojim výrokom dojem, že vláda stopla eurofondy kvôli lacnejším vysúťaženým dodávateľom, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Rozhodnutie neumožniť čerpanie eurofondov pre Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) urobilo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na začiatku roka 2016. Zastavenie financovania z európskych peňazí odôvodnilo nelegálnym zamestnávaním ľudí, ktorí neboli evidovaní na úrade práce. Toto rozhodnutie vyplývalo z pravidiel Európskej únie a nelegálnu prácu potvrdil aj Najvyšší inšpektorát práce.", "Diskusie o odobratí kompetencie BBSK prebiehali už v roku 2015. Vtedajší premiér Robert Fico uviedol ako dôvod nečinnosť vtedajšieho predsedu kraja Mariana Kotlebu. Kotleba vtedy napríklad neschválil dotáciu pre bábkové divadlo či tanečné divadlo.", "Okrem toho sa Kotleba pokúsil financovať niektoré projekty z prebytkov hospodárenia BBSK, pričom podľa vtedajšej predsedníčky poslaneckého klubu Smer-SD – KDH v zastupiteľstve BBSK Ľubice Laššákovej mohli tieto projekty byť financované z eurofondov.", "Počas šéfovania Mariana Kotlebu na BBSK sa objavil aj klientelizmus, keď zákazky od župného úradu získavali kandidáti Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Napríklad neúspešný kandidát Michal Chudík dostal 700 eur za grafickú úpravu časopisu Náš kraj. Ďalší kandidát Ján Onduš za dodávanie potravín zinkasoval približne 4 tisíc eur.", "BBSK dostal od Úradu pre verejné obstarávanie za nezákonné verejné obstarávanie pokutu 150 tisíc eur. Verejné obstarávanie sa týkalo rekonštrukcie ciest a udialo sa v čase, keď bol županom Marian Kotleba.", "Kompetencie na čerpanie eurofondov na obnovu ciest Jahnátek navrhol odovzdať mestu Banská Bystrica, avšak v januári 2016 informoval , že zriadi sprostredkovateľský orgán priamo na ministerstve pôdohospodárstva.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["neumožniť", "potvrdil", "uviedol", "neschválil", "pokúsil", "dostal", "zinkasoval", "dostal", "navrhol", "informoval"], "url": ["https://index.sme.sk/c/20081897/banskobystricky-kraj-zamestnaval-ochrankarov-nacierno-nemoze-tak-cerpat-eurofondy.html", "https://e.dennikn.sk/310406/kotlebov-urad-sa-vymazal-mapy-eurofondov/", "https://www.noviny.sk/slovensko/143160-banskobystricky-kraj-prichadza-kvoli-kotlebovi-o-eurofondy-varuje-fico", "https://www.noviny.sk/slovensko/152457-kotleba-nepodpisal-babkovemu-divadlu-dotaciu-lebo-napadalo-extremizmus", "https://sita.sk/kotleba-vini-smer-a-vladu-skodia-banskobystrickej-zupe/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/rok-zupana-kotlebu-alebo-ako-sa-dari-lsns", "https://blog.sme.sk/transparency/nezaradene/za-boha-za-narod-za-nase-ksefty", "https://sita.sk/banskobystricky-kraj-dostal-pokutu-za-verejne-obstaravanie-ktore-prebehlo-za-zupana-kotlebu/", "https://index.sme.sk/c/20081897/banskobystricky-kraj-zamestnaval-ochrankarov-nacierno-nemoze-tak-cerpat-eurofondy.html", "https://www.24hod.sk/jahnatek-banskobystricky-kraj-sa-vyfauloval-z-cerpania-fondov-cl414964.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:50.239875+00:00"}
{"id": "vr38390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38390", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "...ten pôvodný návrh bol iný, ten pôvodný návrh sa týkal aj používania dajme tomu jedálnych lístkov v reštauráciách, sa týkal označenia, v proste, ten pôvodný návrh musel prejsť veľkými zmenami...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pôvodný návrh nehovorí nič o jedálnych lístkoch v reštauráciách, jediná zmienka o informovaní v reštauráciách je v paragrafe 4, odstavec 6, ktorý však zostal aj v s chválenom znení zákona.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodný návrh nehovorí nič o jedálnych lístkoch v reštauráciách, jediná zmienka o informovaní v reštauráciách je v paragrafe 4, odstavec 6, ktorý však zostal aj v s chválenom znení zákona."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodný návrh", "chválenom znení"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352335", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=356334"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:04.349123+00:00"}
{"id": "vr33196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33196", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dal som na papier svoju predstavu o tom ako by na Slovensku mala vyzerať silná spoločnosť a jednoduchý ale kompetentný štát a o čom by mal pravý stred usilovať v ďalších voľbách. A ponúkol som tú predstavu KDH. Sami viete ako to dopadlo. Väčšina sa zdržala hlasovania.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme potvrdiť to, či sa väčšina skutočne zdržala hlasovania v rámci Rady KDH. Faktom je, že diskusia o platforme Alfa nebola ani zaradená do programu jednania, to však nepovažujeme za dostatočný dôkaz toho, že skutočne sa väčšina zdržala hlasovania. Radoslav Procházka hovorí o svojej platforme Alfa, ktorej ústredným mottom je \"silná spoločnosť, jednoduchý štát\". Túto programovú platformu prestavil 20. októbra 2012 na Rade KDH v Skalici, vyjadrenie strany očakával na najbližšej Rade KDH v januári 2013 ( sme.sk , pravda.sk ). Už pred samotnou Radou podľa HNonline.sk a Aktuality.sk avízoval, že jeho zotrvanie v strane záleží od prijatia jeho platformy. Agentúra TASR 26. 1. 2013 uvádza: \" Rada KDH dnes v Banskej Bystrici odmietla diskutovať o zmenách, ktoré by mali nastať v strane podľa predstáv Radoslava Procházku.\" Neschválila totiž ani len zaradenie diskusie o platforme Alfa ako bod programu rokovania. O tom, či sa väčšina prítomných delegátov zdržala hlasovania alebo bola proti, nemáme bližšie informácie. Podľa agentúry SITA neprešlo \" ani podľa neho zmierlivé minimalistické uznesenie Márie Sabolovej o zapracovaní téz z Alfy do pripravovaného základného programu KDH.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nevieme potvrdiť to, či sa väčšina skutočne zdržala hlasovania v rámci Rady KDH. Faktom je, že diskusia o platforme Alfa nebola ani zaradená do programu jednania, to však nepovažujeme za dostatočný dôkaz toho, že skutočne sa väčšina zdržala hlasovania. Radoslav Procházka hovorí o svojej platforme Alfa, ktorej ústredným mottom je \"silná spoločnosť, jednoduchý štát\". Túto programovú platformu prestavil 20. októbra 2012 na Rade KDH v Skalici, vyjadrenie strany očakával na najbližšej Rade KDH v januári 2013 ( sme.sk , pravda.sk ). Už pred samotnou Radou podľa HNonline.sk a Aktuality.sk avízoval, že jeho zotrvanie v strane záleží od prijatia jeho platformy. Agentúra TASR 26. 1. 2013 uvádza: \" Rada KDH dnes v Banskej Bystrici odmietla diskutovať o zmenách, ktoré by mali nastať v strane podľa predstáv Radoslava Procházku.\" Neschválila totiž ani len zaradenie diskusie o platforme Alfa ako bod programu rokovania. O tom, či sa väčšina prítomných delegátov zdržala hlasovania alebo bola proti, nemáme bližšie informácie. Podľa agentúry SITA neprešlo \" ani podľa neho zmierlivé minimalistické uznesenie Márie Sabolovej o zapracovaní téz z Alfy do pripravovaného základného programu KDH.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "pravda.sk", "HNonline.sk", "Aktuality.sk", "Agentúra TASR", "agentúry SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6575492/prochazka-na-rade-kdh-ukazal-svoj-manifest.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251446-prochazka-predstavil-na-rokovani-rady-kdh-svoju-platformu/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59190920-prochazka-moze-to-byt-moj-posledny-pokus-o-zmenu-v-kdh", "http://www.aktuality.sk/clanok/221794/rozhodnute-prochazkova-alfa-sa-chysta-na-odchod-z-kdh/", "http://www.teraz.sk/slovensko/rada-kdh-prochazka/35700-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/prochazka-sa-v-sobotu-rozhodne-ci-ost/617998-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:33.071316+00:00"}
{"id": "43653", "numeric_id": 43653, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43653", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Je potrebné obstarať investičné zdroje, pretože naozaj sme železnice nekládli od roku 1985.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na medzinárodnej konferencii Železnica v 21. storočí, ktorú v marci 2018 zorganizovala Železničná spoločnosť Slovensko, zaznelo , že posledná trať bola u nás vybudovaná v roku 1987. Podľa údajov DenníkaN bola posledným novootvoreným železničným úsekom časť trate Červený dvor - Trebišov, ktorá bola daná do prevádzky 7. novembra 1985. Železničná spoločnosť Slovensko portálu Demagóg.SK 8. októbra 2019 potvrdila, že pravdivý údaj je rok 1985. Poslednou novovybudovanou traťou, ktorá by spojila dva body je skutočne úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na medzinárodnej konferencii Železnica v 21. storočí, ktorú v marci 2018 zorganizovala Železničná spoločnosť Slovensko, zaznelo , že posledná trať bola u nás vybudovaná v roku 1987. Podľa údajov DenníkaN bola posledným novootvoreným železničným úsekom časť trate Červený dvor - Trebišov, ktorá bola daná do prevádzky 7. novembra 1985. Železničná spoločnosť Slovensko portálu Demagóg.SK 8. októbra 2019 potvrdila, že pravdivý údaj je rok 1985. Poslednou novovybudovanou traťou, ktorá by spojila dva body je skutočne úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["zaznelo", "údajov"], "url": ["https://vovlaku.teraz.sk/desiatky-rokov-na-slovensku-nepribudli-nove-kolajnice-zssk-vola-po-ich-vystavbe/", "https://e.dennikn.sk/966283/zvazuju-budovat-novu-zeleznicu-do-nitry-posledna-trat-u-nas-vznikla-v-roku-1985/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:43.664973+00:00"}
{"id": "49390", "numeric_id": 49390, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49390", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Tá pozícia Slovenskej republiky bola úplne jasná. My sme volali, pán Blanár, my sme volali po posilnení policajnej prítomnosti na hraniciach Slovenskej republiky a kritizovali sme predošlú vládu za to, že nezvýšila viditeľne policajnú prítomnosť.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Spišiak, odborník Progresívneho Slovenska (PS) na bezpečnosť, v septembri na tlačovej besede poznamenal , že „potrebujeme posilniť prítomnosť polície v okolí objektov, kde migranti aktuálne čakajú na vydanie týchto potvrdení [pozn. o zotrvaní na území Slovenska]. Vyššia policajná prítomnosť bude fungovať preventívne, aby nedochádzalo k incidentom.“\n\nSpišiakove slová zopakoval v diskusii (3:30) pre Hospodárske noviny aj Tomáš Valášek. Valášek navyše dodal, že polícia toho času podcenila situáciu s migrantmi na južnej hranici Slovenska.\n\nTento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Spišiak, odborník Progresívneho Slovenska (PS) na bezpečnosť, v septembri na tlačovej besede poznamenal , že „potrebujeme posilniť prítomnosť polície v okolí objektov, kde migranti aktuálne čakajú na vydanie týchto potvrdení [pozn. o zotrvaní na území Slovenska]. Vyššia policajná prítomnosť bude fungovať preventívne, aby nedochádzalo k incidentom.“", "Spišiakove slová zopakoval v diskusii (3:30) pre Hospodárske noviny aj Tomáš Valášek. Valášek navyše dodal, že polícia toho času podcenila situáciu s migrantmi na južnej hranici Slovenska.", "Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["poznamenal", "diskusii"], "url": ["https://progresivne.sk/fico-kritizuje-registraciu-migrantov-na-zaklade-zakona-ktory-sam-predlozil-do-parlamentu/", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96103047-ps-by-prijalo-6-tisic-migrantov-povedal-v-dueli-gyimesi-valasek-mu-kontroval-ze-taji-dolezitu-skutocnost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:38.227466+00:00"}
{"id": "vr14641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14641", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...platy lekárom aj zdravotným sestrám boli zvyšované  v priemere o 191 eur za 4 roky, plus k tomu ešte 55 milionov eur to posledné posledne. Ak to porovnáme v vládou Ivety Radičovej, tak tam to bolo len 5 eur.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rámci daného výroku potvrdzujeme ako pravdivú len časť o výdavkoch Ministerstva zdravotníctva vo výške 55 miliónov schválenom pre rozpočet 2016. Čo sa týka zvyšovania platov počas vlády I. Radičovej, ide o nepravdivý údaj. V prípade lekárov išlo oproti roku 2010 v roku 2011 o pokles o 8 eur a následne v roku 2012 o 317 eur. V prípade sestier išlo oproti roku 2010 o navýšenie o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili platy medziročne o 108 eur. Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica zatiaľ nie je možné zistiť, keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Správa o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva (. pdf , s.48) hovorí o medziročnom poklese platov lekárov v roku 2011 o 8 eur z 1663 euro na 1655 euro a následnom zvýšení v roku 2012 o 317 eur na 1972 euro. Výrok o zvyšovaní platov lekárov počas Ficovej vlády sme premiérovi overovali V politike 10. januára 2016. Vláda zvyšovala platy lekárom v troch maržách (júl 2012, január 2013 a január 2014). V septembri 2015 vláda schválila návrh, ktorý zabezpečí rovnaké odmeňovanie všetkých zdravotníckych pracovníkov — nielen štátnych, ale aj nemocníc v správe vyšších územných celkov, miest a obcí či v prenájme u súkromníkov. Taktiež bolo vydelených 55 miliónov eur a zákonom schválená garancia, že tieto peniaze vláda vyčlení na platy ostatných zdravotných pracovníkov, vrátane zdravotných sestier. S účinnosťou od 1.7.2012 je minimálna výška základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 922,80 €, lekára a zubného lekára so špecializáciou 1 461,10 €. (. doc , s.2-3) S účinnosťou od 1.1.2013 je minimálna výška základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 943,20 €, lekára a zubného lekára so špecializáciou 1 493,40 €. (. doc , s.2-3) S účinnosťou od 1. januára 2014 zákon garantuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára na úrovni 1,25 % , lekára so špecializáciou na úrovni 2,1 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2012. (. doc ,s.2-3) Podľa Správy o stave zdravotníctva pre výbor NR SR pre zdravotníctvo (s.48, . pdf ) bol priemerný plat v roku 2012 v zdravotníctve 1 040 eur, priemerný plat lekára 1972 eur a priemerný plat sestry 879 eur. V roku 2014 bol priemerný plat v zdravotníctve 1134 eur, priemerný plat lekára 2221 eur a priemerný plat sestry 929 eur. Ide o nárast 94 eur v zdravotníctve, nárast o 249 eur u lekárov a o nárast 50 eur u zdravotných sestier. Čo sa týka zvyšovania platov sestier o 191 eur za 4 roky, podobný výrok sme overovali Ficovi 27. februára 2016 . Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica zatiaľ nie je možné zistiť, keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Do roku 2014 však došlo k navýšeniu priemernej výšky platu o 50 eur. Údaje o priemernej výške platov zdravotných sestier sú dostupné v Správe o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva, no len pre roky 2010-2014. V roku 2011 sa tak platy zvýšili priemerné platy sestier na Slovensko oproti roku 2010 o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili medziročne o 108 eur . Po započítaní zvýšenia platov v roku 2012 sa platy sestier počas Radičovej vlády zvýšili o 116 eur. Výrok by však nebol pravdivý ani v prípade započítania len zvýšenia v roku 2011. Radičovej vláda pripravovala rozpočty pre roky 2011 a 2012 a sestrám odsúhlasila zvyšovanie platov na rok 2012, teda jej možno pripočítať navýšenie priemerného platu o 8 eur prvý rok a navýšenie o ďalších 108 eur druhý rok. Dokopy sa jedná o zvýšenie hodnoty priemerného platu zdravotných sestier o 116 eur. O navýšení platov sestier a zdravotníckych pracovníkov rozprával minister v relácii O 5 minút 12 aj dňa 17. januára 2016. V debate spomínal podoobné údaje, ako predseda Fico v predvolebnej debate: \" do januára 2016, čiže ešte bez účinnosti tohto zákona sa v štátnych nemocniciach zvýšil plat sestrám o 188 eur, o 188 eur a ostatným nemocniciam o 195 eur \". Ako Demagog.sk vtedy uviedol, tieto čísla potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva, ktoré sa zároveň odvolávalo na Národný centrum zdravotníckych informácií, ale pravdivosť týchto údajov sa nám ani vtedy nepodarilo overiť. Zatiaľ sú dostupné len údaje o priemerných platoch v zdravotníctve z roku 2014. O navýšení balíčka na výplaty zdravotníckych pracovníkov o 55 miliónov eur rozprával minister zdravotníctva Viliam Čislák napr. v debate O 5 minút 12 dňa 29. novembra 2015. Národná rada pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016 schválila aj návrh poslancov za SMER-SD, Richarda Rašiho a Daniela Duchoňa na zabezpečenie garancie úpravy platov ostatných zdravotných pracovníkov na úrovni 55 miliónov eur v rámci výdavkov ministerstva zdravotníctva SR.", "analysis_paragraphs": ["V rámci daného výroku potvrdzujeme ako pravdivú len časť o výdavkoch Ministerstva zdravotníctva vo výške 55 miliónov schválenom pre rozpočet 2016. Čo sa týka zvyšovania platov počas vlády I. Radičovej, ide o nepravdivý údaj. V prípade lekárov išlo oproti roku 2010 v roku 2011 o pokles o 8 eur a následne v roku 2012 o 317 eur. V prípade sestier išlo oproti roku 2010 o navýšenie o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili platy medziročne o 108 eur. Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica zatiaľ nie je možné zistiť, keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Správa o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva (. pdf , s.48) hovorí o medziročnom poklese platov lekárov v roku 2011 o 8 eur z 1663 euro na 1655 euro a následnom zvýšení v roku 2012 o 317 eur na 1972 euro. Výrok o zvyšovaní platov lekárov počas Ficovej vlády sme premiérovi overovali V politike 10. januára 2016. Vláda zvyšovala platy lekárom v troch maržách (júl 2012, január 2013 a január 2014). V septembri 2015 vláda schválila návrh, ktorý zabezpečí rovnaké odmeňovanie všetkých zdravotníckych pracovníkov — nielen štátnych, ale aj nemocníc v správe vyšších územných celkov, miest a obcí či v prenájme u súkromníkov. Taktiež bolo vydelených 55 miliónov eur a zákonom schválená garancia, že tieto peniaze vláda vyčlení na platy ostatných zdravotných pracovníkov, vrátane zdravotných sestier. S účinnosťou od 1.7.2012 je minimálna výška základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 922,80 €, lekára a zubného lekára so špecializáciou 1 461,10 €. (. doc , s.2-3) S účinnosťou od 1.1.2013 je minimálna výška základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti 943,20 €, lekára a zubného lekára so špecializáciou 1 493,40 €. (. doc , s.2-3) S účinnosťou od 1. januára 2014 zákon garantuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy lekára a zubného lekára na úrovni 1,25 % , lekára so špecializáciou na úrovni 2,1 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok 2012. (. doc ,s.2-3) Podľa Správy o stave zdravotníctva pre výbor NR SR pre zdravotníctvo (s.48, . pdf ) bol priemerný plat v roku 2012 v zdravotníctve 1 040 eur, priemerný plat lekára 1972 eur a priemerný plat sestry 879 eur. V roku 2014 bol priemerný plat v zdravotníctve 1134 eur, priemerný plat lekára 2221 eur a priemerný plat sestry 929 eur. Ide o nárast 94 eur v zdravotníctve, nárast o 249 eur u lekárov a o nárast 50 eur u zdravotných sestier. Čo sa týka zvyšovania platov sestier o 191 eur za 4 roky, podobný výrok sme overovali Ficovi 27. februára 2016 . Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica zatiaľ nie je možné zistiť, keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Do roku 2014 však došlo k navýšeniu priemernej výšky platu o 50 eur. Údaje o priemernej výške platov zdravotných sestier sú dostupné v Správe o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva, no len pre roky 2010-2014. V roku 2011 sa tak platy zvýšili priemerné platy sestier na Slovensko oproti roku 2010 o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili medziročne o 108 eur . Po započítaní zvýšenia platov v roku 2012 sa platy sestier počas Radičovej vlády zvýšili o 116 eur. Výrok by však nebol pravdivý ani v prípade započítania len zvýšenia v roku 2011. Radičovej vláda pripravovala rozpočty pre roky 2011 a 2012 a sestrám odsúhlasila zvyšovanie platov na rok 2012, teda jej možno pripočítať navýšenie priemerného platu o 8 eur prvý rok a navýšenie o ďalších 108 eur druhý rok. Dokopy sa jedná o zvýšenie hodnoty priemerného platu zdravotných sestier o 116 eur. O navýšení platov sestier a zdravotníckych pracovníkov rozprával minister v relácii O 5 minút 12 aj dňa 17. januára 2016. V debate spomínal podoobné údaje, ako predseda Fico v predvolebnej debate: \" do januára 2016, čiže ešte bez účinnosti tohto zákona sa v štátnych nemocniciach zvýšil plat sestrám o 188 eur, o 188 eur a ostatným nemocniciam o 195 eur \". Ako Demagog.sk vtedy uviedol, tieto čísla potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva, ktoré sa zároveň odvolávalo na Národný centrum zdravotníckych informácií, ale pravdivosť týchto údajov sa nám ani vtedy nepodarilo overiť. Zatiaľ sú dostupné len údaje o priemerných platoch v zdravotníctve z roku 2014. O navýšení balíčka na výplaty zdravotníckych pracovníkov o 55 miliónov eur rozprával minister zdravotníctva Viliam Čislák napr. v debate O 5 minút 12 dňa 29. novembra 2015. Národná rada pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2016 schválila aj návrh poslancov za SMER-SD, Richarda Rašiho a Daniela Duchoňa na zabezpečenie garancie úpravy platov ostatných zdravotných pracovníkov na úrovni 55 miliónov eur v rámci výdavkov ministerstva zdravotníctva SR."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "V politike", "schválila", "doc", "doc", "doc", "pdf", "27. februára 2016", "odsúhlasila", "O 5 minút 12", "O 5 minút 12"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwih3MDV-aHLAhUljnIKHcNWAT4QFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F851&usg=AFQjCNHIV_MI73A6ctyvg6CSJO4F2Q9-ow&sig2=o5PHcVqpG6Dv4KX1BXjnmw", "http://www.demagog.sk/hladat?q=platy+lek%C3%A1rom", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sukromne-nemocnice-budu-musiet-vyrazne-dvihat-platy-aj-o-stovky-eur.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0ahUKEwjyk7y85KnKAhXI8nIKHW93AckQFghLMAU&url=http%3A%2F%2Fwww.sozzass.sk%2Fuserfiles%2FOdme%25C5%2588ovanie%2520lek%25C3%25A1rov%25202011%2520-%25202015.doc&usg=AFQjCNHQDMXan2j9dON_4l_JdtizqWxC7g&sig2=LwC_tJWW_SNdy-5DJ94p2A&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0ahUKEwjyk7y85KnKAhXI8nIKHW93AckQFghLMAU&url=http%3A%2F%2Fwww.sozzass.sk%2Fuserfiles%2FOdme%25C5%2588ovanie%2520lek%25C3%25A1rov%25202011%2520-%25202015.doc&usg=AFQjCNHQDMXan2j9dON_4l_JdtizqWxC7g&sig2=LwC_tJWW_SNdy-5DJ94p2A&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0ahUKEwjyk7y85KnKAhXI8nIKHW93AckQFghLMAU&url=http%3A%2F%2Fwww.sozzass.sk%2Fuserfiles%2FOdme%25C5%2588ovanie%2520lek%25C3%25A1rov%25202011%2520-%25202015.doc&usg=AFQjCNHQDMXan2j9dON_4l_JdtizqWxC7g&sig2=LwC_tJWW_SNdy-5DJ94p2A&cad=rja", "http://www.ineko.sk/file_download/851", "http://www.demagog.sk/hladat?q=O+191+eur+v+priemere+i%C5%A1li+hore+platy+zdravotn%C3%ADckym+pracovn%C3%ADkom%2C+hovor%C3%ADm+teraz+o+zdravotn%C3%BDch+sestr%C3%A1ch+%28...%29+Za+Radi%C4%8Dovej+to+bolo+iba+5+eur.", "http://aktualne.atlas.sk/platy-sestier-idu-nahor-aj-napriek-nevoli-ich-kolegov/slovensko/zdravotnictvo/", "http://www.demagog.sk/diskusie/563/cislak-vs-uhliarik-vs-kavecka-o-situacii-v-zdravotnictve", "http://www.demagog.sk/diskusie/557/cislak-vs-novotny-o-rozpocte-ministerstva-zdravotnictva"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:01.652017+00:00"}
{"id": "vr17837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17837", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...(nový policajný prezident Milan Lučanský, pozn.) bol trikrát povýšený, za ministra Palka, za ministrra Pittnera aj za ministra Kaliňáka. Prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom bol vymenovaný (...), do hodnosti generála (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Lučanský sa stal od 1. júna 2018 prezidentom Policajného zboru SR, dovtedy pôsobil ako riaditeľ inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Vo funkcii nahradil Tibora Gašpara. Lučanský bude policajným prezidentom dočasne, kým poslanci Národnej rady SR neschvália nový zákon o voľbe policajného prezidenta. Do polície vstúpil ešte v roku 1990. Ako to uviedol aj portál Trend \"V roku 1999 ho za kapitána vymenoval vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner. V roku 2006 ho povýšil na podplukovníka minister vnútra Vladimír Palko a o dva roky neskôr už za éry Roberta Kaliňáka získal hodnosť plukovníka\". V novembri 2015 ho prezident Andrej Kiska povýšil na hodnosť generála. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Lučanský sa stal od 1. júna 2018 prezidentom Policajného zboru SR, dovtedy pôsobil ako riaditeľ inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Vo funkcii nahradil Tibora Gašpara. Lučanský bude policajným prezidentom dočasne, kým poslanci Národnej rady SR neschvália nový zákon o voľbe policajného prezidenta. Do polície vstúpil ešte v roku 1990. Ako to uviedol aj portál Trend \"V roku 1999 ho za kapitána vymenoval vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner. V roku 2006 ho povýšil na podplukovníka minister vnútra Vladimír Palko a o dva roky neskôr už za éry Roberta Kaliňáka získal hodnosť plukovníka\". V novembri 2015 ho prezident Andrej Kiska povýšil na hodnosť generála. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["vstúpil", "uviedol", "povýšil"], "url": ["https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kto-je-novy-policajny-prezident-milan-lucansky.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-povysil-vymenoval-generali/168118-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:23.751037+00:00"}
{"id": "vr28101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28101", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Keď bola prijatá Lisabonská zmluva, národné parlamenty sa mohli rozhodnúť, ako budú financovaní poslanci za jednotlivé členské štáty. Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla, že našich 13 poslancov a vtedy naozaj ani pani Záborská, ani ja sme už nepôsobili v Národnej rade, že našich 13 poslancov buď bude financovaných tak ako sú financovaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a to zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo budú financovaní zo spoločného európskeho rozpočtu presne tak isto ako sú financovaní poslanci z ostatných členských štátov.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V dostupných zdrojoch sme nenašli informácie o diskutovaní problematiky financovania poslankýň a poslancov EP v slovenskom parlamente. Vzhľadom na obdobie, kedy táto diskusia mohla prebiehať, však nemožno vylúčiť, že okrajovo téma spomenutá bola. Na druhej strane však je známe, že od roku 2009 platí pravidlo rovnakého platu pre všetkých europoslancov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, a to z európskeho rozpočtu. O platoch europoslancov sa u nás diskutovalo po vstupe do EÚ v roku 2004, kedy bola otázka, či sa ich výška bude rovnať výške platov poslancov národného parlamentu alebo bude dvojnásobná . Zákon, ktorý túto výšku zavádzal bol prijatý v roku 24. júna 2004. Už v roku 2005 sa podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu stanovilo, že od roku 2009 bude platiť iný systém, založený na rovnakom plate bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vyplácanom z európskeho rozpočtu. Flašíková-Beňová , ktorá bola vtedy spolu s Annou Záborskou už poslankyňou, vtedy povedala: \"Pre mňa je Brusel a Štrasburg pracovným miestom tak isto ako je Národná rada SR v Bratislave pracovným miestom pre kolegov z Banskej Bystrice, Košíc a iných miest. Tak ako moje kolegyne a kolegovia z iných miest ako Bratislava dostávajú rovnakú mzdu, tak isto je celkom prirodzené, že aj ja a moji kolegovia zo Slovenska budú tu, v europarlamente dostávať rovnakú mzdu ako kolegovia z iných krajín.\" Od roku 2009 systém jednotných platov v EP funguje , hrubá mzda dosahuje výšku necelých 8000 eur.", "analysis_paragraphs": ["V dostupných zdrojoch sme nenašli informácie o diskutovaní problematiky financovania poslankýň a poslancov EP v slovenskom parlamente. Vzhľadom na obdobie, kedy táto diskusia mohla prebiehať, však nemožno vylúčiť, že okrajovo téma spomenutá bola. Na druhej strane však je známe, že od roku 2009 platí pravidlo rovnakého platu pre všetkých europoslancov bez ohľadu na štátnu príslušnosť, a to z európskeho rozpočtu. O platoch europoslancov sa u nás diskutovalo po vstupe do EÚ v roku 2004, kedy bola otázka, či sa ich výška bude rovnať výške platov poslancov národného parlamentu alebo bude dvojnásobná . Zákon, ktorý túto výšku zavádzal bol prijatý v roku 24. júna 2004. Už v roku 2005 sa podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu stanovilo, že od roku 2009 bude platiť iný systém, založený na rovnakom plate bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vyplácanom z európskeho rozpočtu. Flašíková-Beňová , ktorá bola vtedy spolu s Annou Záborskou už poslankyňou, vtedy povedala: \"Pre mňa je Brusel a Štrasburg pracovným miestom tak isto ako je Národná rada SR v Bratislave pracovným miestom pre kolegov z Banskej Bystrice, Košíc a iných miest. Tak ako moje kolegyne a kolegovia z iných miest ako Bratislava dostávajú rovnakú mzdu, tak isto je celkom prirodzené, že aj ja a moji kolegovia zo Slovenska budú tu, v europarlamente dostávať rovnakú mzdu ako kolegovia z iných krajín.\" Od roku 2009 systém jednotných platov v EP funguje , hrubá mzda dosahuje výšku necelých 8000 eur."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["dvojnásobná", "prijatý", "iný", "rovnakom", "Flašíková-Beňová", "Záborskou", "funguje"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/platy-europoslancov-s-otaznikom-124983", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=15425", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/215468-europoslanci-si-schvalili-273-tisicovy-plat/", "http://euobserver.com/political/19393", "http://www.monikaflasikovabenova.sk/kandidatka-na-zupanku-bratislavskeho-samospravneho-kraja/", "http://zaborska.sk/o-mne/zivotopis/", "http://www.euractiv.com/sections/eu-elections-2014/fact-checking-are-meps-overpaid-301169"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:42.069517+00:00"}
{"id": "vr26983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26983", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Keď sa bavíme o nezosobášených pároch, existuje 21 zákonov, kde nemôžu požívať rovnaké výhody ako manželia.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona Zákon o registrovaných partnerstvách upravuje presne 21 rozličných zákonov a do terminológie zavádza rodovo neutrálne slová partner, osoba žijúca v domácnosti a podobne. Nezosobášené heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry žijúce bez statusu manžel/manželka, nie sú obsiahnuté v 21 zákonoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poliačik hovoril o zákonoch, ktoré by bolo treba zmeniť pri zavádzaní registrovaných partnerstiev. Návrh zákona slová \"manžel, manželka\" mení v jednotlivých zákonoch na rodovo neutrálne slová partner alebo osoba žijúca v domácnosti. Tento zákon má 25 článkov, pričom články I a XXV len definujú registrované partnerstvá resp. hovoria o účinnosti zákona. Články XIX a XXI zavádzajú poplatky (správne poplatky) pri registrovaní partnerstva a ručení partnerstva. Návrh zákona upravuje presne 21 rozličných zákonov v ktorých slová manžel, manželka nahrádza slovami partner, partnerka alebo osoba žijúca v domácnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona Zákon o registrovaných partnerstvách upravuje presne 21 rozličných zákonov a do terminológie zavádza rodovo neutrálne slová partner, osoba žijúca v domácnosti a podobne. Nezosobášené heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry žijúce bez statusu manžel/manželka, nie sú obsiahnuté v 21 zákonoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Poliačik hovoril o zákonoch, ktoré by bolo treba zmeniť pri zavádzaní registrovaných partnerstiev. Návrh zákona slová \"manžel, manželka\" mení v jednotlivých zákonoch na rodovo neutrálne slová partner alebo osoba žijúca v domácnosti. Tento zákon má 25 článkov, pričom články I a XXV len definujú registrované partnerstvá resp. hovoria o účinnosti zákona. Články XIX a XXI zavádzajú poplatky (správne poplatky) pri registrovaní partnerstva a ručení partnerstva. Návrh zákona upravuje presne 21 rozličných zákonov v ktorých slová manžel, manželka nahrádza slovami partner, partnerka alebo osoba žijúca v domácnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4155"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:08.490468+00:00"}
{"id": "vr17665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17665", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...čísla ku poškodzovaniu finančných zámerov európskych spoločenstiev, to je taká dobrá téma dnes, kedy sa hovorí o tých podvodoch v eurofondoch. V roku 2017 NAKA obvinila 92 osôb za tento trestný čin. To je útvar, kde sa tento trestný čin vyšetruje. Čiže nie na iných útvaroch. A objemovo tam išlo 4,5 milióna eur. V roku 2010 to bolo napríklad len 856 tisíc eur, čo sa stíhalo v trestných veciach.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Gašpar správne uvádza výšku škôd spôsobených v trestnom čine poškodzovania finančných zámerov Európskych spoločenstiev za rok 2010. Informácie o činnosti Národnej kriminálnej agentúry za rok 2017 nie sú nateraz dostupné, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Národná kriminálna agentúra ( NAKA ), konkrétne Národná protikorupčná jednotka ( NPKJ ), je útvar, ktorý vyšetruje poškodzovanie finančných zámerov Európskych spoločenstiev. Štatistiky o trestnej činnosti v tomto odvetví sú uverejnené v jednotlivých výročných správach o činnosti za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Podľa informácií o činnosti Národnej kriminálnej agentúry za rok 2016 bolo v hodnotenom období začaté trestné stíhanie za trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v 55 prípadoch, pričom bola zdokumentovaná celková škoda vo výške 5 519 274 eur ( .pdf , s. 27-28). Z informácií o činnosti Úradu boja proti korupcii z roku 2010, ktorý vyšetroval trestné činy poškodzovania finančných zámerov Európskych spoločenstiev pred vznikom Národnej kriminálnej agentúry vyplýva, že celková výška spôsobenej škody bola za rok 2010 vyčíslená na sumu 856 432 eur ( .pdf , s. 20).", "analysis_paragraphs": ["Gašpar správne uvádza výšku škôd spôsobených v trestnom čine poškodzovania finančných zámerov Európskych spoločenstiev za rok 2010. Informácie o činnosti Národnej kriminálnej agentúry za rok 2017 nie sú nateraz dostupné, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Národná kriminálna agentúra ( NAKA ), konkrétne Národná protikorupčná jednotka ( NPKJ ), je útvar, ktorý vyšetruje poškodzovanie finančných zámerov Európskych spoločenstiev. Štatistiky o trestnej činnosti v tomto odvetví sú uverejnené v jednotlivých výročných správach o činnosti za roky 2012, 2013, 2014, 2015 a 2016. Podľa informácií o činnosti Národnej kriminálnej agentúry za rok 2016 bolo v hodnotenom období začaté trestné stíhanie za trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev v 55 prípadoch, pričom bola zdokumentovaná celková škoda vo výške 5 519 274 eur ( .pdf , s. 27-28). Z informácií o činnosti Úradu boja proti korupcii z roku 2010, ktorý vyšetroval trestné činy poškodzovania finančných zámerov Európskych spoločenstiev pred vznikom Národnej kriminálnej agentúry vyplýva, že celková výška spôsobenej škody bola za rok 2010 vyčíslená na sumu 856 432 eur ( .pdf , s. 20)."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["NAKA", "NPKJ", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/?NAKA", "https://www.minv.sk/?NPKJ", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/npkj/Informacia%20o%20cinnosti%20UBPK%202010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:23.848750+00:00"}
{"id": "vr30940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30940", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nuž, je pravda, že máme na Slovensku najviac nezamestnaných za posledných 8 rokov.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Výrok R. Fica nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %:"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:13.945541+00:00"}
{"id": "vr28141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28141", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stačil jeden odvetný krok Ruskej federácie pokiaľ ide o zeleninu a ovocie, ktorú si Ruská federácia okamžite vedela získať z iných zdrojov Čína a ďalšie krajiny...", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že napríklad ovocie a zeleninu plánuje Rusko dovážať z Číny. Došlo aj k podpísaniu dohody. Podobne ďalšie výrobky pravdepodobne Rusko získa z iných krajín. Napríklad z Turecka mliečne výrobky, Brazílie mäso alebo Čile ryby. Demagog.SK nezistil, či budú tieto importy \"okamžite\" boli schopné nahradiť výpadok dovozu z EÚ, ani či pôjde o plnohodnotné nahradenie výpadku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že Rusko po sprísnení ekonomických sankcii zo strany USA a Európskej Únie prijalo odvetné opatrenia. Pôvodný ročný zákaz dovozu zeleniny a ovocia z Poľska s platnosťou od 30. júla 2014 bol neskôr rozšírený na zákaz importov zo všetkých krajín EÚ, Nórska, Kanady, Austrálie a Spojených štátov amerických. Ruský premiér Dimitrij Medvedev 7. augusta 2014 vyhlásil embargo vzťahúce sa s okamžitou platnosťou na dovoz ovocia, zeleniny, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov. Podľa údajov Európskej Komisie je Rusko druhým najväčším exportným trhom pre poľnohospodárske produkty Európskej Únie. Minulý rok mal celkový EÚ export poľnohospodárskych produktov do Ruska hodnotu až 11,3 miliárd eur. Zákaz dovozu sa pri tom vzťahuje na 5.1 miliárd z celkového objemu pretože nezahŕňa alkoholické výrobky, obilniny, cestoviny, olivový olej, nápoje či ďalšie produkty. Ruská federácia bude s najväčšou pravdepodobnosťou hľadať alternatívnych dovozcov v Číne, Južnej Amerike či Turecku. Portál Russia Today informoval už 11. augusta 2014 o dohode medzi Čínou a Ruskom o zvýšení dovozu ovocia a zeleniny a plánoch vybudovania logistického centra pri Rusko-Čínskych hraniciach v meste Dongning pre tieto účely. Brazília potvrdila možnosť dovozu kuracieho, bravčového a hovädzieho mäsa do Ruska, a Čile podľa odhadov nahradí európskych dovozcov rýb. Turecko zas zvýšilo vývoz mliečnych výrobkov na ruský trh. Podľa Britského portálu BBC.com Dimitrij Medvedev zároveň s vyhlásením embarga oznámil, že Ruské ministerstvo poľnohospodárstva bude spolu so zväzmi poľnohospodárov tiež hľadať spôsoby ako zvýšiť domácu produkciu. Je však zatiaľ neisté aký presne bude mať embargo dopad na štruktúru ruského trhu. Blog New York Times upozornil na obtiažnosť zásobenia všetkých ruských metropol z východných oblastí krajiny keďže transport cestnou dopravou bude trvať až 20 dní. Európska komisia tiež informovala, že sa tak ako v prípade Ruského zákazu dovozu bravčového mäsa z februára 2014 obráti so sťažnosťou na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že napríklad ovocie a zeleninu plánuje Rusko dovážať z Číny. Došlo aj k podpísaniu dohody. Podobne ďalšie výrobky pravdepodobne Rusko získa z iných krajín. Napríklad z Turecka mliečne výrobky, Brazílie mäso alebo Čile ryby. Demagog.SK nezistil, či budú tieto importy \"okamžite\" boli schopné nahradiť výpadok dovozu z EÚ, ani či pôjde o plnohodnotné nahradenie výpadku. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Je pravdou, že Rusko po sprísnení ekonomických sankcii zo strany USA a Európskej Únie prijalo odvetné opatrenia. Pôvodný ročný zákaz dovozu zeleniny a ovocia z Poľska s platnosťou od 30. júla 2014 bol neskôr rozšírený na zákaz importov zo všetkých krajín EÚ, Nórska, Kanady, Austrálie a Spojených štátov amerických. Ruský premiér Dimitrij Medvedev 7. augusta 2014 vyhlásil embargo vzťahúce sa s okamžitou platnosťou na dovoz ovocia, zeleniny, mäsa, rýb a mliečnych výrobkov. Podľa údajov Európskej Komisie je Rusko druhým najväčším exportným trhom pre poľnohospodárske produkty Európskej Únie. Minulý rok mal celkový EÚ export poľnohospodárskych produktov do Ruska hodnotu až 11,3 miliárd eur. Zákaz dovozu sa pri tom vzťahuje na 5.1 miliárd z celkového objemu pretože nezahŕňa alkoholické výrobky, obilniny, cestoviny, olivový olej, nápoje či ďalšie produkty. Ruská federácia bude s najväčšou pravdepodobnosťou hľadať alternatívnych dovozcov v Číne, Južnej Amerike či Turecku. Portál Russia Today informoval už 11. augusta 2014 o dohode medzi Čínou a Ruskom o zvýšení dovozu ovocia a zeleniny a plánoch vybudovania logistického centra pri Rusko-Čínskych hraniciach v meste Dongning pre tieto účely. Brazília potvrdila možnosť dovozu kuracieho, bravčového a hovädzieho mäsa do Ruska, a Čile podľa odhadov nahradí európskych dovozcov rýb. Turecko zas zvýšilo vývoz mliečnych výrobkov na ruský trh. Podľa Britského portálu BBC.com Dimitrij Medvedev zároveň s vyhlásením embarga oznámil, že Ruské ministerstvo poľnohospodárstva bude spolu so zväzmi poľnohospodárov tiež hľadať spôsoby ako zvýšiť domácu produkciu. Je však zatiaľ neisté aký presne bude mať embargo dopad na štruktúru ruského trhu. Blog New York Times upozornil na obtiažnosť zásobenia všetkých ruských metropol z východných oblastí krajiny keďže transport cestnou dopravou bude trvať až 20 dní. Európska komisia tiež informovala, že sa tak ako v prípade Ruského zákazu dovozu bravčového mäsa z februára 2014 obráti so sťažnosťou na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["ročný zákaz", "rozšírený", "údajov Európskej Komisie", "Russia Today", "potvrdila", "zvýšilo vývoz", "BBC.com", "Blog New York Times"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7309557/rusko-reaguje-na-sankcie-zakazalo-polske-ovocie-a-zeleninu.html#ixzz3ClSie3SV", "http://www.euractiv.sk/potravinarstvo/clanok/agro-rusko-zakazalo-dovoz-potravin-z-eu-norska-usa-australie-a-kanady", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-14-517_en.htm", "http://rt.com/business/179376-russia-china-fruit-vegetable/", "http://www.ft.com/cms/s/0/4730c97a-216a-11e4-a958-00144feabdc0.html#ixzz3ClaAOjU2", "http://www.reuters.com/article/2014/08/25/ukraine-crisis-russia-turkey-idUSL5N0QV0SN20140825", "http://www.bbc.com/news/world-europe-28834170", "http://latestnews.io/sinosphere-blog-russia%E2%80%99s-import-ban-creates-%E2%80%98huge-opportunity%E2%80%99-china-growers"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:35.937422+00:00"}
{"id": "vr34518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34518", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Rovnako bol sociálny dialóg, ktorý sme viedli na tripartite, ja osobne na osobných stretnutiach s predstaviteľmi", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová sa stretla s predstaviteľmi odborového zväzu v deň pred plánovaným generálnym štrajkom v Bratislave, teda mimo tripartitu.", "analysis_paragraphs": ["Radičová sa stretla s predstaviteľmi odborového zväzu v deň pred plánovaným generálnym štrajkom v Bratislave, teda mimo tripartitu."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["stretla"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/22767/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-pozvala-predstavitelov-koz.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:49.866963+00:00"}
{"id": "vr37429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37429", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Európska únia nevyčlenila pre Slovensko. Európska únia vyčlenila 550 miliónov eur, rozdelila ich podľa štátov a sú to peniaze najmä na tlak imigrantov, sú to peniaze najmä na živelné pohromy, ktoré sú buď lokálne, regionálne, kde treba ľuďom pomôcť.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2008 bol rozpočet pre tento program 307 miliónov eur. V roku 2009 bolo vyčlenených pre štáty EU, ktoré sa do projektu potravinovej pomoci zapoja okolo 500 miliónov eur. Tieto peniaze sú rozdelené podľa jednotlivých štátov, napríklad v roku 2008 si môžete rozdelenie pozrieť tu (.pdf). Hlavným cieľom programu je poskytovať potravinovú pomoc pre najviac deprivované osoby v európskom spoločenstve. V roku 2010 sa na programe s dobrovoľnou účasťou zúčastnilo 19 štátov. Pracovnú mapu programu si môžete pozrieť v angličtine tu (.pdf). Nariadenie rady (EHS) č. 3730/87 z 10. decembra 1987, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre dodávky potravín z intervenčných zásob organizáciám povereným ich rozdelením najodkázanejším osobám (nie nutne len imigrantov, či osoby postihnuté živelnou pohromou) v spoločenstve si viete pozrieť tu (.pdf). V článku 1 je uvedené: \" Prijímajú sa ustanovenia preto, aby výrobky z intervenčných zásob boli sprístupnené určitým povereným organizáciám umožniac tak distribúciu potravín najodkázanejším osobám v spoločenstve. Takéto osoby dostanú potraviny zadarmo alebo za cenu, ktorá v žiadnom prípade neprekročí úroveň odôvodnených nákladov, ktoré povereným organizáciám vznikli zavedením tohoto opatrenia. Distribúcia sa realizuje v zmysle ročného plánu zostaveného Komisiou na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. \" Dôvodovú správu spolu s návrhom si viete pozrieť aj tu (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 bol rozpočet pre tento program 307 miliónov eur. V roku 2009 bolo vyčlenených pre štáty EU, ktoré sa do projektu potravinovej pomoci zapoja okolo 500 miliónov eur. Tieto peniaze sú rozdelené podľa jednotlivých štátov, napríklad v roku 2008 si môžete rozdelenie pozrieť tu (.pdf). Hlavným cieľom programu je poskytovať potravinovú pomoc pre najviac deprivované osoby v európskom spoločenstve. V roku 2010 sa na programe s dobrovoľnou účasťou zúčastnilo 19 štátov. Pracovnú mapu programu si môžete pozrieť v angličtine tu (.pdf). Nariadenie rady (EHS) č. 3730/87 z 10. decembra 1987, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre dodávky potravín z intervenčných zásob organizáciám povereným ich rozdelením najodkázanejším osobám (nie nutne len imigrantov, či osoby postihnuté živelnou pohromou) v spoločenstve si viete pozrieť tu (.pdf). V článku 1 je uvedené: \" Prijímajú sa ustanovenia preto, aby výrobky z intervenčných zásob boli sprístupnené určitým povereným organizáciám umožniac tak distribúciu potravín najodkázanejším osobám v spoločenstve. Takéto osoby dostanú potraviny zadarmo alebo za cenu, ktorá v žiadnom prípade neprekročí úroveň odôvodnených nákladov, ktoré povereným organizáciám vznikli zavedením tohoto opatrenia. Distribúcia sa realizuje v zmysle ročného plánu zostaveného Komisiou na základe informácií poskytnutých členskými štátmi. \" Dôvodovú správu spolu s návrhom si viete pozrieť aj tu (.pdf)."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["tu", "2010", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://ec.europa.eu/agriculture/markets/freefood/graphs/breakdown_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1141&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en", "http://ec.europa.eu/agriculture/markets/freefood/impact/roadmap_en.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CONSLEG:1987R3730:19951001:SK:PDF", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2008:0563:FIN:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:04.100571+00:00"}
{"id": "vr38227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38227", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Trikrát (premiérka pohrozila demisiou, pozn.). Spomeňme si aj na Chrena, spomeňme si Chrena, spomeňme si generálny prokurátor, spomeňme si Mikulčík.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiérka pohrozila demisiou dvakrát, a to v prípade , že bude do funkcie generálneho prokurátora znovu zvolený Dobroslav Trnka, a potom v prípade , ak by šéf Daňového riaditeľstva SR zostal vo svojej funkcii. Pád vlády hrozil aj pri kauze hayekovci. Odchodom z vlády však hrozila strana SaS, nie Radičová. Ako píše portál hnonline.sk : \"Radičová obvinila štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Martina Chrena (SaS), z konfliktu záujmov, žiada jeho odchod. Ak ho Sulík neodvolá, Radičová odvolá z postu ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS). Sulík bráni Chrena aj Miškova, ak Radičová odvolá jeho ministra hrozí odchodom SaS z vlády.\" Radičová v tejto kauze nehrozila demisiou. Premiérka síce žiadala odvolanie štátnych tajomníkov Chrena a Švejnu (v súvislosti s kauzou hayekovci, pozn.), ale ako napísala pravda.sk: \"Radičová nechcela stavať otázku tak, či ona alebo štátni tajomníci.\" Tí nakoniec neboli odvolaní, na základe dohody vládnych strán bola nariadená kontrola NKÚ, píše sa v správe sme.sk .", "analysis_paragraphs": ["Premiérka pohrozila demisiou dvakrát, a to v prípade , že bude do funkcie generálneho prokurátora znovu zvolený Dobroslav Trnka, a potom v prípade , ak by šéf Daňového riaditeľstva SR zostal vo svojej funkcii. Pád vlády hrozil aj pri kauze hayekovci. Odchodom z vlády však hrozila strana SaS, nie Radičová. Ako píše portál hnonline.sk : \"Radičová obvinila štátneho tajomníka rezortu hospodárstva Martina Chrena (SaS), z konfliktu záujmov, žiada jeho odchod. Ak ho Sulík neodvolá, Radičová odvolá z postu ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS). Sulík bráni Chrena aj Miškova, ak Radičová odvolá jeho ministra hrozí odchodom SaS z vlády.\" Radičová v tejto kauze nehrozila demisiou. Premiérka síce žiadala odvolanie štátnych tajomníkov Chrena a Švejnu (v súvislosti s kauzou hayekovci, pozn.), ale ako napísala pravda.sk: \"Radičová nechcela stavať otázku tak, či ona alebo štátni tajomníci.\" Tí nakoniec neboli odvolaní, na základe dohody vládnych strán bola nariadená kontrola NKÚ, píše sa v správe sme.sk ."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["v prípade", "v prípade", "hnonline.sk", "pravda.sk:", "sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/185876/radicova-chcela-rezignovat-ak-by-mikulcik-neodstupil/", "http://hnonline.sk/c1-46549010-radicova-vypla-vladnu-koaliciu", "http://spravy.pravda.sk/premierka-rokovala-so-sulikom-o-chrenovi-media-vsak-neinformovali-10h-/sk_domace.asp?c=A100922_211858_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5564278/radicova-riesi-kauzu-hayekovci-ako-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:43.964421+00:00"}
{"id": "vr27273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27273", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko patrí medzi krajiny, kde je vysoká produktivita práce, mzdy sú nižšie.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico nás správne radí medzi krajiny s nízkymi mzdami. V EÚ je len 5 krajín s nižšou priemernou ročnou mzdou v súkromnom sektore. Vyššiu mzdu majú pracovníci v Českej republike a Poľsku. Produktivitu práce má Slovensko v rámci EÚ 28 skôr na priemernej úrovni (17. pozícia), no v rámci V4 (na osobu) najvyššiu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa štatistík Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu práce na jednu zamestnanú osobu na úrovni 80,7% priemeru EÚ, čo ju radilo na 17. pozíciu v rámci EÚ. Inými slovami, v produktivite Slovensko v roku 2012 vyrobilo takmer 81% toho čo priemerný obyvateľ EÚ 27. Česká republika mala produktivitu 72,3% priemeru EÚ 27, Maďarsko 69,8% a Poľsko 72,2%. Slovensko malo najvyššiu produktivitu práce za rok 2012 z krajín V4.\n\nKrajiny V4\n\nProduktivita práce\n\nna jednu zamestnanú osobu v roku 2012\n\nSlovensko\n\n80,7\n\nČesko\n\n72,3\n\nMaďarsko\n\n69,8\n\nPoľsko\n\n72,2\n\nPre úplnosť dodávame, že ak by sme merali produktivitu za jednu odrobenú hodinu tak Česká republika by mala vyššiu produktivitu práce ako Slovensko.\n\nKrajiny V4\n\nProduktivita práce\n\nna jednu odrobenú hodinu v roku 2012\n\nSlovensko\n\n12,8\n\nČesko\n\n13,2\n\nMaďarsko\n\n11,3\n\nPoľsko\n\n10,4\n\nProduktivitu práce uvádza tiež OECD (2012) a to ako vyprodukované HDP za odpracovanú hodinu (GDP per hour worked). Podľa tejto metodiky obsadilo Slovensko 23. (z 35) miesto s 34,7$. V prvej päťke sa umiestnili Nórsko (86,6$), Luxembursko (82,1$), Írsko (71,2$), Spojené štáty (64,1$) a Belgicko (61,8$). Okolo nás sa umiestnili napr. Slovinsko (39,2$)Nový Zéland (37,8$), Grécko (34,5$), Portugalsko (34$) či Česko (31$). Možno teda tvrdiť, že produktivitou práce patríme medzi priemer až podpriemer krajín.\n\nPodľa údajov Eurostatu (najaktuálnejšie dáta z roku 2011) sa pohybovala priemerná ročná mzda v privátnom sektore pre pracovníka na plný úväzok na úrovni 11 224 eur. Nižšie priemerné ročné mzdy v tomto sektore majú v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku, na Slovensku boli teda mzdy šieste najnižšie v EÚ. Na čele sa umiestnili Dánsko, nasledované Luxemburskom a Holandskom. Ide o údaje za rok 2011, aktualizované v júni 2013\n\nPodľa OECD sa priemerná ročná mzda (v dolároch) na Slovensku v roku 2012 pohybovala na úrovni 15 305 eur, čo nás radí na 26. mieste (z 30 - pozn.: posledné Mexiko nemá uvedené údaje za rok 2012). Na čele sa umiestnili Švajčiarsko (89 829$), nasledované Nórskom (80 044$) a Austráliou (77 261$). O jednu priečku pred nami sa umiestnilo Česko (15 946$), za nami sa umiestnili už iba Estónsko (15 142$), Maďarsko (13 388$) a Poľsko (13 022$).", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico nás správne radí medzi krajiny s nízkymi mzdami. V EÚ je len 5 krajín s nižšou priemernou ročnou mzdou v súkromnom sektore. Vyššiu mzdu majú pracovníci v Českej republike a Poľsku. Produktivitu práce má Slovensko v rámci EÚ 28 skôr na priemernej úrovni (17. pozícia), no v rámci V4 (na osobu) najvyššiu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa štatistík Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu práce na jednu zamestnanú osobu na úrovni 80,7% priemeru EÚ, čo ju radilo na 17. pozíciu v rámci EÚ. Inými slovami, v produktivite Slovensko v roku 2012 vyrobilo takmer 81% toho čo priemerný obyvateľ EÚ 27. Česká republika mala produktivitu 72,3% priemeru EÚ 27, Maďarsko 69,8% a Poľsko 72,2%. Slovensko malo najvyššiu produktivitu práce za rok 2012 z krajín V4.", "Krajiny V4", "Produktivita práce", "na jednu zamestnanú osobu v roku 2012", "Slovensko", "80,7", "Česko", "72,3", "Maďarsko", "69,8", "Poľsko", "72,2", "Pre úplnosť dodávame, že ak by sme merali produktivitu za jednu odrobenú hodinu tak Česká republika by mala vyššiu produktivitu práce ako Slovensko.", "Krajiny V4", "Produktivita práce", "na jednu odrobenú hodinu v roku 2012", "Slovensko", "12,8", "Česko", "13,2", "Maďarsko", "11,3", "Poľsko", "10,4", "Produktivitu práce uvádza tiež OECD (2012) a to ako vyprodukované HDP za odpracovanú hodinu (GDP per hour worked). Podľa tejto metodiky obsadilo Slovensko 23. (z 35) miesto s 34,7$. V prvej päťke sa umiestnili Nórsko (86,6$), Luxembursko (82,1$), Írsko (71,2$), Spojené štáty (64,1$) a Belgicko (61,8$). Okolo nás sa umiestnili napr. Slovinsko (39,2$)Nový Zéland (37,8$), Grécko (34,5$), Portugalsko (34$) či Česko (31$). Možno teda tvrdiť, že produktivitou práce patríme medzi priemer až podpriemer krajín.", "Podľa údajov Eurostatu (najaktuálnejšie dáta z roku 2011) sa pohybovala priemerná ročná mzda v privátnom sektore pre pracovníka na plný úväzok na úrovni 11 224 eur. Nižšie priemerné ročné mzdy v tomto sektore majú v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku, na Slovensku boli teda mzdy šieste najnižšie v EÚ. Na čele sa umiestnili Dánsko, nasledované Luxemburskom a Holandskom. Ide o údaje za rok 2011, aktualizované v júni 2013", "Podľa OECD sa priemerná ročná mzda (v dolároch) na Slovensku v roku 2012 pohybovala na úrovni 15 305 eur, čo nás radí na 26. mieste (z 30 - pozn.: posledné Mexiko nemá uvedené údaje za rok 2012). Na čele sa umiestnili Švajčiarsko (89 829$), nasledované Nórskom (80 044$) a Austráliou (77 261$). O jednu priečku pred nami sa umiestnilo Česko (15 946$), za nami sa umiestnili už iba Estónsko (15 142$), Maďarsko (13 388$) a Poľsko (13 022$)."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "produktivitu", "OECD", "Eurostatu", "OECD"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec310&plugin=0", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=LEVEL", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Table1_Average_Gross_annual_Earnings_in_the_business_economy_(full-time_employees),_2008-2011.png&filetimestamp=20130619135352", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=AV_AN_WAGE#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:00.624063+00:00"}
{"id": "vr17924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17924", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Naše univerzity sa dlhodobo neumiestňujú na takých popredných miestach ako v okolitých krajinách.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 9. júna 2018 QS World University Rankings zverejnil rebríček tisícky najlepších univerzít sveta, do ktorého sa dostali tri slovenské univerzity - Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Komenského a Technická univerzita v Košiciach. STU a Univerzita Komenského obsadili 751. až 800. miesto, Technická univerzita v Košiciach 801. až 1000. priečku. Spomedzi okolitých krajín sa v rebríčku lepšie umiestnilo až 7 rakúskych univerzít, ďalej 5 českých univerzít, 4 maďarské a 3 poľské univerzity. Z univerzít okolitých krajín získala najlepšie umiestnenie Univerzita vo Viedni (154.). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 9. júna 2018 QS World University Rankings zverejnil rebríček tisícky najlepších univerzít sveta, do ktorého sa dostali tri slovenské univerzity - Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Komenského a Technická univerzita v Košiciach. STU a Univerzita Komenského obsadili 751. až 800. miesto, Technická univerzita v Košiciach 801. až 1000. priečku. Spomedzi okolitých krajín sa v rebríčku lepšie umiestnilo až 7 rakúskych univerzít, ďalej 5 českých univerzít, 4 maďarské a 3 poľské univerzity. Z univerzít okolitých krajín získala najlepšie umiestnenie Univerzita vo Viedni (154.). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "rebríčku", "rebríčku", "2015", "2016"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/tri-slovenske-univerzity-skoncili-v-svetovej-top-1000-vsetky-v-spodnej-stvrtine.html", "https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2019", "https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2018", "https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2015", "https://www.topuniversities.com/university-rankings/world-university-rankings/2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:31.345127+00:00"}
{"id": "49456", "numeric_id": 49456, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49456", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Keď tam prišiel Igor Matovič, vystúpil v pléne a takto ukazoval na opozičných poslancov a odkazoval im, aby tíško sedeli, šúchali nohami a čakali, kým ich zoberie NAKA. (...)Kde ste boli vtedy, keď tu Remišová robila svoje pexesá, kedy takto odškrtával ľudí, ktorí podľa pani Remišovej, podľa pani Remišovej majú ísť do basy.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič v pléne Národnej rady odkázal Robertovi Ficovi, aby „tichúčko šúchal s nohami“ a čakal kým si preňho príde NAKA. Veronika Remišová o pár dní na to zverejnila „pexesá“ s vyobrazením nominantov bývalej vlády, ktorí podľa nej „musia odísť“. Postupom času nominantov z pexesa vyškrtávala. Výrok hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivý.\n\nIgor Matovič pred hlasovaním o programovom vyhlásení jeho vlády v roku 2020 parlamentnom prejave odkázal Ficovi, že na jeho mieste by namiesto kritiky vlády radšej „tichučko šúchal s nohami a čakal na to, kedy mi NAKA zaklope na svoje dvere“ ( 34:00 ).\n\nO niekoľko dní na to, vtedajšia ministerka informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová, na svojom facebookovom profile zverejnila grafiku pripomínajúcu pexeso s názvom „Za spravodlivé Slovensko bez korupcie“, zobrazujúcu nominantov strany SMER-SD. Remišová v popise k obrázku uviedla, že „nominanti Smeru musia odísť“, pretože sa mali denne objavovať „ďalšie informácie o podozreniach“ smerujúcich k vyobrazeným osobám. Zároveň na obrázku boli preškrtnutí Kičura , Kožuch a Pötheová , pravdepodobne preto, že v tom čase už nepôsobili v štátnej správe.\n\nO niekoľko mesiacov neskôr zverejnila Remišová podobnú grafiku , avšak už s viacerými přeškrtnutými osobami. V popise uviedla, že „strana Za ľudí je v koalícii práve preto, aby spravodlivosť platila pre všetkých. Plníme sľuby, ktoré sme dali ľuďom. Má to zmysel.“ V aktualizovanej verzii grafiky pravdepodobne povyškrtávala osoby, ktoré už toho času nepôsobili v štátnej správe alebo ich podozrenia z trestnej činnosti začali vyšetrovať príslušné orgány.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič v pléne Národnej rady odkázal Robertovi Ficovi, aby „tichúčko šúchal s nohami“ a čakal kým si preňho príde NAKA. Veronika Remišová o pár dní na to zverejnila „pexesá“ s vyobrazením nominantov bývalej vlády, ktorí podľa nej „musia odísť“. Postupom času nominantov z pexesa vyškrtávala. Výrok hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivý.", "Igor Matovič pred hlasovaním o programovom vyhlásení jeho vlády v roku 2020 parlamentnom prejave odkázal Ficovi, že na jeho mieste by namiesto kritiky vlády radšej „tichučko šúchal s nohami a čakal na to, kedy mi NAKA zaklope na svoje dvere“ ( 34:00 ).", "O niekoľko dní na to, vtedajšia ministerka informatizácie a vicepremiérka Veronika Remišová, na svojom facebookovom profile zverejnila grafiku pripomínajúcu pexeso s názvom „Za spravodlivé Slovensko bez korupcie“, zobrazujúcu nominantov strany SMER-SD. Remišová v popise k obrázku uviedla, že „nominanti Smeru musia odísť“, pretože sa mali denne objavovať „ďalšie informácie o podozreniach“ smerujúcich k vyobrazeným osobám. Zároveň na obrázku boli preškrtnutí Kičura , Kožuch a Pötheová , pravdepodobne preto, že v tom čase už nepôsobili v štátnej správe.", "O niekoľko mesiacov neskôr zverejnila Remišová podobnú grafiku , avšak už s viacerými přeškrtnutými osobami. V popise uviedla, že „strana Za ľudí je v koalícii práve preto, aby spravodlivosť platila pre všetkých. Plníme sľuby, ktoré sme dali ľuďom. Má to zmysel.“ V aktualizovanej verzii grafiky pravdepodobne povyškrtávala osoby, ktoré už toho času nepôsobili v štátnej správe alebo ich podozrenia z trestnej činnosti začali vyšetrovať príslušné orgány."], "analysis_date": "2024-03-03", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "34:00", "grafiku", "Kičura", "Kožuch", "Pötheová", "pravdepodobne", "grafiku", "povyškrtávala"], "url": ["https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/6?id=222854", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/6?id=222854", "https://www.facebook.com/remisova.veronika/posts/pfbid0Bi4C5iN8iNfsSdaUw5iRhHZz9JS1NkHhLzwMFr7TxH8wrSx7wa8cpVZBCnbDurrMl", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18291/1", "https://www.ta3.com/clanok/172839/kozuch-skoncil-podohospodarska-platobna-agentura-ma-novu-sefku", "https://domov.sme.sk/c/22394736/potheova-konci-ako-sefka-uradu-na-ochranu-osobnych-udajov.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/636461-remisovej-pexeso-co-je-s-ficovymi-ludmi-ktorych-chcela-odstranit-z-verejneho-zivota/strana-2/https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/636461-remisovej-pexeso-co-je-s-ficovymi-ludmi-ktorych-chcela-odstranit-z-verejneho-zivota/strana-2/", "https://www.facebook.com/remisova.veronika/posts/pfbid02JBQhsprGFM2ZsinZhpktyaYisYtzzqhoHZgggT9BnmTr1C3rwjmXNi9T4kxS6R23l", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/636461-remisovej-pexeso-co-je-s-ficovymi-ludmi-ktorych-chcela-odstranit-z-verejneho-zivota/strana-2/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:00.940922+00:00"}
{"id": "vr38168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38168", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nezabúdajme na to, že v roku 2008 a 9 malo Slovensko obrovské deficity, ešte v roku 2010 dokonca sme mali deficit v úrovni až 8 % HDP.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vlani sme sa síce priblížili k 8% (konkrétne 7,9 % podľa dát Eurostatu (.pdf) z konca apríla 2011), presne 8% dosiahol aj v roku 2009, v roku 2008 bol ale deficit 2,1% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Vlani sme sa síce priblížili k 8% (konkrétne 7,9 % podľa dát Eurostatu (.pdf) z konca apríla 2011), presne 8% dosiahol aj v roku 2009, v roku 2008 bol ale deficit 2,1% HDP."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["dát Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:56.838228+00:00"}
{"id": "vr32364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32364", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "A vieme, že aj na Slovensku aj v ostatných krajinách keď sa zaviedol systém rovnej dane, tak narastal počet pracovných miest.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Štefanec sa dopúšťa neprípustného zjednodušovania a zavádzania.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Štefanec sa dopúšťa neprípustného zjednodušovania a zavádzania."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["napríklad", "zamestnanosť", "nezamestnanosť"], "url": ["http://www.rovnadan.unas.cz/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5456&page=2", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:05.433061+00:00"}
{"id": "vr27700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27700", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Prečo SMER nehlasoval prvý krát za navýšenie eurovalu, pán Šefčovič? ... Politikárčenie je v podstatnej veci raz byť proti a tri dni neskôr byť za.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o hlasovaní strany SMER-SD v otázke tzv. navýšenia dočasného eurovalu. O navýšení eurovalu sa v NR SR hlasovalo dvakrát. 11. októbra 2011, kedy návrh nebol prijatý a súčasne tým nebola vyslovená dôvera vláde Slovenskej republiky. Následne sa hlasovalo opäť 13. októbra 2011, kedy už bol návrh schválený.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o hlasovaní strany SMER-SD v otázke tzv. navýšenia dočasného eurovalu. O navýšení eurovalu sa v NR SR hlasovalo dvakrát. 11. októbra 2011, kedy návrh nebol prijatý a súčasne tým nebola vyslovená dôvera vláde Slovenskej republiky. Následne sa hlasovalo opäť 13. októbra 2011, kedy už bol návrh schválený."], "analysis_date": "2014-04-29", "analysis_sources": {"text": ["prvého hlasovania", "druhom hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:20.575237+00:00"}
{"id": "vr37433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37433", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Tento rok každý občan SR zaplatí 236 eur iba na úrokoch z dlhu ktorý má táto krajina. Veľkú časť tohoto dlhu zanechala bývalá vláda", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje o tom, koľko zo súčasného dlhu Slovenska pochádza z ktorého obdobia sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o tom, koľko zo súčasného dlhu Slovenska pochádza z ktorého obdobia sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:05.421547+00:00"}
{"id": "vr29299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29299", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "Podľa mojich informácií, lebo o týchto veciach sa bavíme veľmi hutne a intenzívne, dnes neexistuje súpis cirkevného majetku, čo je si myslím asi najdôležitejšia vec a to sú potom tie ďalšie veci, ktoré sa teda od toho odvíjajú. Podľa tých rokovaní, ktoré prebiehajú s jednotlivými cirkvami, bola požiadavka ministerstva kultúry o súpis majetku. Tento proces prebieha ďalej, nie je uzavretý.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súpis cirkevného majetku je dodnes nevyriešený problém pre zložitý odhad cien veľkého počtu aj reštuituovaných cirkevných nehnuteľností, z ktorých mnohé sú v zlom stave. Pre riešenie nového financovania cirkví je súpis ich majetku dôležitý. Tento výrok Dušana Jarjabka je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súpis cirkevného majetku je dodnes nevyriešený problém pre zložitý odhad cien veľkého počtu aj reštuituovaných cirkevných nehnuteľností, z ktorých mnohé sú v zlom stave. Pre riešenie nového financovania cirkví je súpis ich majetku dôležitý. Tento výrok Dušana Jarjabka je teda pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["problém", "SME", "požiadavku", "historici", "návrh"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346524-supis-majetku-zatial-je-to-cirkevne-tajomstvo/", "http://www.sme.sk/c/7330984/madaric-skuma-financovanie-cirkvi-odluku-od-statu-vylucuje.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346524-supis-majetku-zatial-je-to-cirkevne-tajomstvo/", "http://www.sme.sk/c/6485304/majetok-cirkvi-sa-neda-spocitat.html", "http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/legislativa/materialy-predlozene-na-rokovanie-vlady-198.html#kotva2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:52.869096+00:00"}
{"id": "vr27934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27934", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... akonáhle by jedna strana, ktorá zároveň v tejto chvíli je aj vládna, čiže Smer a my tak, by sme boli napadnutí, že upravujeme tie volebné zákony len pre seba. To prvé čítanie bolo toho dôkazom.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že strana SMER-SD bola obviňovaná z toho, že upravuje volebné zákony tak, aby jej samej vyhovovali. Robert Kaliňák hovorí, že sa tak dialo napríklad počas prvého čítania k predmetnému zákonu (Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, pozn.). Vyberáme preto niekoľko citátov z vystúpení opozičných poslancov, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú: Lucia Žitňanská , 6. septembra 2013: \"Tá kampaň začala, vy to viete tak isto ako ja. Volebné zákony, dovolím si tvrdiť, sú šité dnes , tak ako boli predložené, na mieru vládnej strany, v tomto prípade strany SMER , pretože, dámy a páni, podľa toho, čo je predložené v pléne, ak náhodou kandidáti Kiska alebo Procházka budú musieť do výdavkov zakomponovať aj výdavky predchádzajúcej kampane, to znamená na svoje bilbordy, ktoré im viseli počas tohto leta, tak do volieb už nebudú môcť urobiť prakticky nič, lebo finančný limit nepustí.\" Magdaléna Vášáryová , 6. septembra 2013: \"V Mečiarových časoch sa tomu hovorilo: „Máme väčšinu, zvyknite si.\" To znamená, presadíme si to, čo my chceme. A nie je to nič neobvyklého ani v priestore strednej Európy a ani v priestore na východ od nás. Aj Turkmén baši si urobil zákony tak, aby už nikto iný nemohol sa dostať k moci. Orbán to urobil. ... A každý kto trošku aspoň rozmýšľa a chodí po Slovensku a vidí, ako to vyzerá, tak vie, že toto sú zákony ušité na to, aby ste sa zbavili tých nepríjemných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať výsledky volieb .\" Jozef Viskupič , 6. septembra 2013: \"A skôr sa mi zdá, že diskusia vedie k tomu, čo spomenul aj minister Kaliňák, aby tu bol navždy SMER a aby nebolo to nikdy inak a získali ústavnú väčšinu. Možno sa pomýlil, nemal zapnutý mikrofón, ale ak je tento zákon prijímaný na to, aby tu niekto získal ústavnú väčšinu v parlamente, je to celé zlé.\" Radoslav Procházka , 10. septembra 2013, zhrnul rozpravu slovami: \"Ja som tu počul od viacerých svojich predrečníkov sťažnosti na to, že tento návrh volebného kódexu pomáha SMER-u na ich úkor . A to mi je úprimne jedno. Mňa strany netrápia, ide mi o ich voličov, pretože potrebujeme volebný systém, ktorý bude spravodlivejší nie k stranám, ale k ich voličom. Pre voličov ho treba napísať a im má ten volebný kódex slúžiť, nie stranám.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že strana SMER-SD bola obviňovaná z toho, že upravuje volebné zákony tak, aby jej samej vyhovovali. Robert Kaliňák hovorí, že sa tak dialo napríklad počas prvého čítania k predmetnému zákonu (Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, pozn.). Vyberáme preto niekoľko citátov z vystúpení opozičných poslancov, ktoré túto skutočnosť potvrdzujú: Lucia Žitňanská , 6. septembra 2013: \"Tá kampaň začala, vy to viete tak isto ako ja. Volebné zákony, dovolím si tvrdiť, sú šité dnes , tak ako boli predložené, na mieru vládnej strany, v tomto prípade strany SMER , pretože, dámy a páni, podľa toho, čo je predložené v pléne, ak náhodou kandidáti Kiska alebo Procházka budú musieť do výdavkov zakomponovať aj výdavky predchádzajúcej kampane, to znamená na svoje bilbordy, ktoré im viseli počas tohto leta, tak do volieb už nebudú môcť urobiť prakticky nič, lebo finančný limit nepustí.\" Magdaléna Vášáryová , 6. septembra 2013: \"V Mečiarových časoch sa tomu hovorilo: „Máme väčšinu, zvyknite si.\" To znamená, presadíme si to, čo my chceme. A nie je to nič neobvyklého ani v priestore strednej Európy a ani v priestore na východ od nás. Aj Turkmén baši si urobil zákony tak, aby už nikto iný nemohol sa dostať k moci. Orbán to urobil. ... A každý kto trošku aspoň rozmýšľa a chodí po Slovensku a vidí, ako to vyzerá, tak vie, že toto sú zákony ušité na to, aby ste sa zbavili tých nepríjemných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať výsledky volieb .\" Jozef Viskupič , 6. septembra 2013: \"A skôr sa mi zdá, že diskusia vedie k tomu, čo spomenul aj minister Kaliňák, aby tu bol navždy SMER a aby nebolo to nikdy inak a získali ústavnú väčšinu. Možno sa pomýlil, nemal zapnutý mikrofón, ale ak je tento zákon prijímaný na to, aby tu niekto získal ústavnú väčšinu v parlamente, je to celé zlé.\" Radoslav Procházka , 10. septembra 2013, zhrnul rozpravu slovami: \"Ja som tu počul od viacerých svojich predrečníkov sťažnosti na to, že tento návrh volebného kódexu pomáha SMER-u na ich úkor . A to mi je úprimne jedno. Mňa strany netrápia, ide mi o ich voličov, pretože potrebujeme volebný systém, ktorý bude spravodlivejší nie k stranám, ale k ich voličom. Pre voličov ho treba napísať a im má ten volebný kódex slúžiť, nie stranám.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["Lucia Žitňanská", "Magdaléna Vášáryová", "Jozef Viskupič", "Radoslav Procházka"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107653&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107663&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107676&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=107805&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:33.903726+00:00"}
{"id": "vr38738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38738", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zadĺženosť počas dvoch rokov Ficovej vlády, počas dvoch rokov vzrástla o 50% voči hrubému domácemu produktu z 28% v roku 2008 na 41% na konci roku 2010, o 50%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf) sa na strane 11 uvádza veľkosť hrubého štátneho dlhu v pomere k HDP na úrovni 26,5 %. Pre rok 2010 to bolo 41,6 %. Ďalší zdroj uvádza ešte presnejšie čísla vzhľadom k výroku. Dlh (%HDP) 2008: 27,78% 2010: 40,97%", "analysis_paragraphs": ["V stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf) sa na strane 11 uvádza veľkosť hrubého štátneho dlhu v pomere k HDP na úrovni 26,5 %. Pre rok 2010 to bolo 41,6 %. Ďalší zdroj uvádza ešte presnejšie čísla vzhľadom k výroku. Dlh (%HDP) 2008: 27,78% 2010: 40,97%"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["V stratégii riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014", "zdroj"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:48.251496+00:00"}
{"id": "vr37494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37494", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Balíček ekonomických opatrení sme museli prijať aj preto, lebo predchádzajúca vláda zadĺžila túto krajinu každú jeho osobu takmer dvojnásobne oproti tomu ako preberala vládu.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za vlády Roberta Fica zadĺženosť na jedného obyvateľa \"takmer dvojnásobne\" nevzrástla. Údaje mimovládky INESS z projektu Cena štátu :", "analysis_paragraphs": ["Za vlády Roberta Fica zadĺženosť na jedného obyvateľa \"takmer dvojnásobne\" nevzrástla. Údaje mimovládky INESS z projektu Cena štátu :"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Cena štátu"], "url": ["http://www.cenastatu.sk/kd-mz/2011/Eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:47.717522+00:00"}
{"id": "vr34582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34582", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Takéto hlasovanie o generálnom prokurátorovi ešte nebolo (odtajnené hlasovanie, pozn.)...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tajne prebehla v roku 2003 , kedy bol zvolený D. Trnka. Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel. ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“ Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998: Fico už není místopředsedou Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. \"Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali,\" informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel. Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. \"Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů,\" soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu. Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra (čo samozrejme neznamená, že samotná voľba nebola tajná- teda neprebiehala klasickým líástkovým systémom). Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Tajne prebehla v roku 2003 , kedy bol zvolený D. Trnka. Tajná voľba bola aj v roku 1999, kedy bol zvolený Milan Hanzel. ČTK k tomu 19.1.1999 napísala: „V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.“ Zaujímavé je v tej súvislosti prečítať si aj článok Hospodářských novin z 31.12.1998: Fico už není místopředsedou Už několik týdnů nezastává poslanec slovenského parlamentu Robert Fico druhou nejvyšší funkci ve Straně demokratické levice (SDĽ), která je součástí nynější vládní koalice. \"Oficiální informaci, že by se vzdal funkce místopředsedy, jsme od něj nedostali,\" informoval podle deníku Pravda další místopředseda strany Ľubomír Andrassy. Místopředsedou se stal Fico na říjnovém stranickém sjezdu, kde získal 231 hlasů a na hlavu porazil protikandidáta Milana Ftáčnika (74 hlasů). K všeobecnému překvapení však na něj nevybylo místo v nové vládě, kde kýžené křeslo ministra spravedlnosti obsadil Ján Čarnogurský, ani generálního prokurátora, jímž se stane bývalý ministr Moravčíkovy vlády Milan Hanzel. Andrassy však vyloučil, že by důvodem Ficovy abdikace bylo to, že nezískal ministerské křeslo. Několikrát totiž veřejně prohlásil, že se nejvýznamnější stranické funkce nesmějí spojovat s vysokými místy ve státní správy. \"Vysokou politiku podle mne opouští předčasně. V SDĽ mohl s dalšími mladými politiky, kteří se dostávají do popředí, dosáhnout velkých úspěchů,\" soudí Andrassy. Podle dalších informací zůstává Fico členem strany i jejího parlamentního klubu. Aj keď tajná voľba prebehla až v polovici januára, kto sa novým šéfom prokuratúry stane bolo jasné už koncom decembra (čo samozrejme neznamená, že samotná voľba nebola tajná- teda neprebiehala klasickým líástkovým systémom). Detaily ostatných volieb generálneho prokurátora (v roku 1994 Ľ. Hudek, v roku 1995 J. Vaľo) sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Tajne prebehla v roku 2003"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/1203158/generalnym-prokuratorom-bude-trnka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:39.358310+00:00"}
{"id": "49900", "numeric_id": 49900, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49900", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "Keď sme pri energetike, tak najprv musí ťahať za jeden povraz ÚRSO, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo životného prostredia. Keď ÚRSO povie, že nie batériové úložiská, Ministerstvo hospodárstva povie, že áno, Ministerstvo životného prostredia povie, že ide týmto smerom prečerpávajúcich vodných elektrární, tak asi to nie je veľmi koncepčné, hej?", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Regulátor ÚRSO zdôraznil, že batériové úložiská by sa mali využívať efektívne bez neprimeraných výhod či zvyšovania cien elektriny, nevyjadril sa proti batériovým úložiskám ako technológii. Ministerstvo hospodárstva v rámci plánu obnovy vyčlenilo 44 miliónov eur na podporu batériových systémov a modernizáciu prečerpávacích elektrární, Ministerstvo životného prostredia oznámilo zámer postaviť prečerpávaciu elektráreň v Málinci. Z komunikácie ministerstiev a regulátora nevyplýva, že uvedené inštitúcie postupujú nekoordinovane alebo sa rozchádzajú v prístupe k energetickým riešeniam. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nPredseda ÚRSO Jozef Holjenčík sa v súvislosti batériových úložísk vyjadril , že takéto systémy by sa mali využívať efektívne a tam, kde sú potrebné, pričom ich podpora by nemala viesť k zvyšovaniu cien elektriny pre spotrebiteľov. Zároveň zdôraznil, že regulácia by nemala vytvárať bariéry pre ich rozvoj, ale ani neprimerane zvýhodňovať batériové úložiská oproti iným technológiám.\n\nMinisterstvo hospodárstva na konci roka 2023 vyhlásilo dve výzvy na podporu batériových úložísk v rámci plánu obnovy. Prvá výzva z októbra sa týkala podpory zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s možnosťou doplnkového využitia batériových systémov. Druhá výzva z decembra bola zameraná na modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární a budovanie nových systémov na uskladňovanie elektriny, pričom na tento účel bolo vyčlenených 44 miliónov eur.\n\nMinisterstvo životného prostredia vo februári 2025 oznámilo zámer postaviť novú prečerpávaciu elektráreň na existujúcej vodnej nádrži Málinec. Ministerstvo hospodárstva priznalo , že o tomto projekte nemá dostatok informácií, a uviedlo, že sa k nemu vyjadrí až po vypracovaní potrebných štúdií a dokumentácie, na ktorých ešte len začne pracovať Ministerstvo životného prostredia SR.", "analysis_paragraphs": ["Regulátor ÚRSO zdôraznil, že batériové úložiská by sa mali využívať efektívne bez neprimeraných výhod či zvyšovania cien elektriny, nevyjadril sa proti batériovým úložiskám ako technológii. Ministerstvo hospodárstva v rámci plánu obnovy vyčlenilo 44 miliónov eur na podporu batériových systémov a modernizáciu prečerpávacích elektrární, Ministerstvo životného prostredia oznámilo zámer postaviť prečerpávaciu elektráreň v Málinci. Z komunikácie ministerstiev a regulátora nevyplýva, že uvedené inštitúcie postupujú nekoordinovane alebo sa rozchádzajú v prístupe k energetickým riešeniam. Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík sa v súvislosti batériových úložísk vyjadril , že takéto systémy by sa mali využívať efektívne a tam, kde sú potrebné, pričom ich podpora by nemala viesť k zvyšovaniu cien elektriny pre spotrebiteľov. Zároveň zdôraznil, že regulácia by nemala vytvárať bariéry pre ich rozvoj, ale ani neprimerane zvýhodňovať batériové úložiská oproti iným technológiám.", "Ministerstvo hospodárstva na konci roka 2023 vyhlásilo dve výzvy na podporu batériových úložísk v rámci plánu obnovy. Prvá výzva z októbra sa týkala podpory zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov s možnosťou doplnkového využitia batériových systémov. Druhá výzva z decembra bola zameraná na modernizáciu prečerpávacích vodných elektrární a budovanie nových systémov na uskladňovanie elektriny, pričom na tento účel bolo vyčlenených 44 miliónov eur.", "Ministerstvo životného prostredia vo februári 2025 oznámilo zámer postaviť novú prečerpávaciu elektráreň na existujúcej vodnej nádrži Málinec. Ministerstvo hospodárstva priznalo , že o tomto projekte nemá dostatok informácií, a uviedlo, že sa k nemu vyjadrí až po vypracovaní potrebných štúdií a dokumentácie, na ktorých ešte len začne pracovať Ministerstvo životného prostredia SR."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "výzva", "výzva", "oznámilo", "priznalo"], "url": ["https://www.urso.gov.sk/predseda-urso-na-stretnuti-so-slovenskou-bateriovou-alianciou/", "https://www.mhsr.sk/aktuality/nova-vyzva-na-podporu-vystavby-novych-zariadeni-na-vyrobu-elektriny-z-oze-a-podporu-zvysovania-flexibility-elektroenergetickych-sustav-pre-vyssiu-integraciu-oze", "https://www.mhsr.sk/press/vyzva-z-planu-obnovy-na-modernejsie-vodne-precerpavacie-elektrarne-a-nove-stacionarne-bateriove-systemy?csrt=952484997459713984", "https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/33", "https://sita.sk/venergetike/planovana-precerpavacia-elektraren-malinec-zrejme-prekvapila-aj-sakovej-ministerstvo-o-projekte-vie-zatial-velmi-malo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:01.292835+00:00"}
{"id": "vr35545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35545", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naviac si uvedomme, že Úrad pre verejné obstarávanie bol v rukách opozície, tak sa teraz pýtam, že Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý bol v rukách opozície, ale kompletne bol v rukách opozície, pretože na čele Úradu stál predstaviteľ SMK a podpredseda bol SDKÚ.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Úradu pre verejné obstarávanie bol Béla Angyal (Most-Hid) a podpredseda bol Rudolf Kulman (SDKÚ-DS) .", "analysis_paragraphs": ["Predseda Úradu pre verejné obstarávanie bol Béla Angyal (Most-Hid) a podpredseda bol Rudolf Kulman (SDKÚ-DS) ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Predseda", "Béla Angyal (Most-Hid)", "Rudolf Kulman (SDKÚ-DS)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5254388/fico-meni-zakon-angyal-ostane-v-urade-do-volieb.html", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-kritizuje-sefa-uradu-pre-verejne-obstaravanie-chce-ho-vsak-nadalej-viest-gim-/sk_domace.asp?c=A100218_145340_sk_domace_p29", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-44719750-uradu-pre-verejne-obstaravanie-sa-ujal-novy-sef"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:28.065404+00:00"}
{"id": "vr26015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26015", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Zásadný problém je v tom, že BSK, jeho úrad, nedostatočne využíva tie možnosti, ktoré má. Dá sa to vidieť na využívaní Operačného programu Bratislavského kraja, kde bolo využitých možno 50% na Bratislavskú integrovanú dopravu a na ďalšie projekty, ktoré sme mali (Prioritná os 1 - infraštruktúra, pozn.).", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čerpanie osi Infraštruktúry, do ktorého patrí aj integrovaná doprava je na úrovni 44%. V skutočnosti je teda čerpanie ešte nižšie ako uvádza Flašíková-Beňová. Vzhľadom na to, že si nezlepšuje uvedením vyššieho čísla argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové čerpanie OPBK je na úrovni 55%. Certifikované výdavky (čerpanie) je na úrovni 50%. Podľa dokumentu (.xls) o stave implementácie regionánych projektov, boli v rámci čerpania Operačného programu Bratislavský kraj (ďalej len OPBK) k 30. septembru 2013 na infraštruktúru realizované (vykázaných) výdavky vo výške 28,3 mil. eur. Celkovo bolo v rámci OPBK na os infraštruktúry rozpočtovaných na roky 2007 - 2013 až 63,7 mil eur. Čerpanie financií v položke os infraštruktúry bolo v rámci osi infraštruktúra projekt , teda aj na bratislavskú integrovanú dopravu, predstavuje a iné projekty v rámci infraštruktúry, bolo na úrovni 44%. Ak by sme sledovali čerpanie celého programu OPBK tak z celkovo vyčlenených 112 mil. eur., sa bu koncu septembra vyčerpalo 55%. Úroveň certifikovaných výdavkov realizovaných v rámci OPBK je na úrovni 50,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čerpanie osi Infraštruktúry, do ktorého patrí aj integrovaná doprava je na úrovni 44%. V skutočnosti je teda čerpanie ešte nižšie ako uvádza Flašíková-Beňová. Vzhľadom na to, že si nezlepšuje uvedením vyššieho čísla argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkové čerpanie OPBK je na úrovni 55%. Certifikované výdavky (čerpanie) je na úrovni 50%. Podľa dokumentu (.xls) o stave implementácie regionánych projektov, boli v rámci čerpania Operačného programu Bratislavský kraj (ďalej len OPBK) k 30. septembru 2013 na infraštruktúru realizované (vykázaných) výdavky vo výške 28,3 mil. eur. Celkovo bolo v rámci OPBK na os infraštruktúry rozpočtovaných na roky 2007 - 2013 až 63,7 mil eur. Čerpanie financií v položke os infraštruktúry bolo v rámci osi infraštruktúra projekt , teda aj na bratislavskú integrovanú dopravu, predstavuje a iné projekty v rámci infraštruktúry, bolo na úrovni 44%. Ak by sme sledovali čerpanie celého programu OPBK tak z celkovo vyčlenených 112 mil. eur., sa bu koncu septembra vyčerpalo 55%. Úroveň certifikovaných výdavkov realizovaných v rámci OPBK je na úrovni 50,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1382360536.upl&ANAME=Mon_tab_13_9_30SK.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:57.971406+00:00"}
{"id": "vr36100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36100", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Naozaj bola vyvodená a nielen to. SDKÚ-DS bola jediná strana, ktorá pripravila zákony na financovanie politických strán. Pravidlá na financovanie politických strán, možnosti pôžičiek od bánk a tak ďalej, čo dovtedy neexistovalo. Práve teda prijala isté nápravné opatrenia.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je celkom možné, že SDKÚ pripravila zákony na financovanie politických strán, určite však nebola jediná. Vo volebnom období 2002 až 2006 napríklad pripravilo aj ministerstvo vnútra vedené Vladimírom Paľkom zákon o financovaní politických strán.", "analysis_paragraphs": ["Je celkom možné, že SDKÚ pripravila zákony na financovanie politických strán, určite však nebola jediná. Vo volebnom období 2002 až 2006 napríklad pripravilo aj ministerstvo vnútra vedené Vladimírom Paľkom zákon o financovaní politických strán."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["pripravilo"], "url": ["http://electionsmeter.com/arguments/slovenske-strany/1265"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:02.047312+00:00"}
{"id": "vr16550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16550", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "Naši absolventi tvoria najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V štatistikách Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sú vyhľadateľné údaje, ktoré výrok Štefana Škultétyho vyvracajú, a preto ho označujeme za nepravdivý. Výrok pochádza z príspevku na blogu súčasného primátora Trenčianskych Teplíc a nezávislého kandidáta na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 17. júla 2017, v ktorom menovaný zdôvodňuje svoju kandidatúru na danú pozíciu. V prvom rade, Štefan Škultéty nijak nedefinuje výraz \"absolventi,\" čo je v danom prípade kľúčové. Podľa oficiálnej definície ŠÚ SR je absolvent školy \"nezamestnaný občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.\" Aplikujme túto definíciu na každú ďalšiu zmienku o absolventoch. Článok , na ktorý Škultéty týmto výrokom v blogu odkazuje, o nezamestnanosti absolventov nehovorí. Pracuje s počtom nezamestnaných do 30 rokov, ktorých bolo v Trenčianskom kraji ku koncu mája 2017 celkom 3 797. Táto skupina tvorí vyše 24% z celkového počtu nezamestnaných v kraji (15 576). Podľa údajov ÚPSVaR, počet nezamestnaných absolventov škôl bol v máji 2017 celkom 806, čo je len 5,2%. Už v porovnaní napríklad s počtom nezamestnaných starších ako 55 rokov, ktorých bolo v máji 2017 celkom 3 046 (necelých 20%), zistíme, že absolventi najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných Trenčianskeho kraja rozhodne netvoria. Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V štatistikách Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sú vyhľadateľné údaje, ktoré výrok Štefana Škultétyho vyvracajú, a preto ho označujeme za nepravdivý. Výrok pochádza z príspevku na blogu súčasného primátora Trenčianskych Teplíc a nezávislého kandidáta na predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja zo dňa 17. júla 2017, v ktorom menovaný zdôvodňuje svoju kandidatúru na danú pozíciu. V prvom rade, Štefan Škultéty nijak nedefinuje výraz \"absolventi,\" čo je v danom prípade kľúčové. Podľa oficiálnej definície ŠÚ SR je absolvent školy \"nezamestnaný občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískal prvé pravidelne platené zamestnanie, ktoré trvalo viac ako 6 po sebe nasledujúcich mesiacov.\" Aplikujme túto definíciu na každú ďalšiu zmienku o absolventoch. Článok , na ktorý Škultéty týmto výrokom v blogu odkazuje, o nezamestnanosti absolventov nehovorí. Pracuje s počtom nezamestnaných do 30 rokov, ktorých bolo v Trenčianskom kraji ku koncu mája 2017 celkom 3 797. Táto skupina tvorí vyše 24% z celkového počtu nezamestnaných v kraji (15 576). Podľa údajov ÚPSVaR, počet nezamestnaných absolventov škôl bol v máji 2017 celkom 806, čo je len 5,2%. Už v porovnaní napríklad s počtom nezamestnaných starších ako 55 rokov, ktorých bolo v máji 2017 celkom 3 046 (necelých 20%), zistíme, že absolventi najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných Trenčianskeho kraja rozhodne netvoria. Dátum zverejnenia analýzy: 28.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-28", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "definície", "Článok", "máji 2017"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/preco-do-toho-idem/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=80", "http://www7.teraz.sk/ekonomika/skoro-stvrtina-nezamestnanych-v-trenc/267429-clanok.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-absolventi-statistiky/2017.html?page_id=730460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:15.990044+00:00"}
{"id": "vr35242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35242", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "V ktoromkoľvek štádiu, napríklad vám sa páči, že generálny prokurátor zastavil Branisko? Vám sa to páči?", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zastavil iba časť vyšetrovania, a to stíhanie manažmentu Doprastavu. Stíhanie ostatných obvinených osôb zatiaľ pokračuje. Správu priniesli takmer všetky slovenské denníky .", "analysis_paragraphs": ["Zastavil iba časť vyšetrovania, a to stíhanie manažmentu Doprastavu. Stíhanie ostatných obvinených osôb zatiaľ pokračuje. Správu priniesli takmer všetky slovenské denníky ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["takmer všetky slovenské denníky"], "url": ["http://www.google.com/search?rlz=1C1SKPC_enCZ354CZ354&sourceid=chrome&ie=UTF-8&q=trnka+zastavil+branisko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:40.852002+00:00"}
{"id": "vr15206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15206", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...som veľmi rád, že sa (koaliční partneri, pozn.) nedotkli alebo nedotkneme sa pravidiel kolektívneho vyjednávania...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády na roky 2016-2020 (.pdf, s. 30) sa o kolektívnom vyjednávaní píše len toľko, že ho vláda bude podporovať, nehovorí sa o zmene jeho nastavení. Zo súčasného volebného obdobia ešte ubehlo len niekoľko mesiacov, nemožno preto vylúčiť, že nebude prijatá legislatíva upravujúca pravidlá kolektívneho vyjednávania. Vzhľadom na to, že takéto plány v súčasnej dobe nie sú, respektíve nie sú známe však výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády na roky 2016-2020 (.pdf, s. 30) sa o kolektívnom vyjednávaní píše len toľko, že ho vláda bude podporovať, nehovorí sa o zmene jeho nastavení. Zo súčasného volebného obdobia ešte ubehlo len niekoľko mesiacov, nemožno preto vylúčiť, že nebude prijatá legislatíva upravujúca pravidlá kolektívneho vyjednávania. Vzhľadom na to, že takéto plány v súčasnej dobe nie sú, respektíve nie sú známe však výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "Sieť", "SNS", "Smer", "programe"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://siet.sk/wp-content/uploads/2016/01/Pla%CC%81n-Siete-pre-obdobie-2016-2020.pdf", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:43.157480+00:00"}
{"id": "vr18151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18151", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Vieme, že Slovenská akadémia vied mala prejsť transformáciu. Niektoré ústavy nesplnili svoju povinnosť a zablokovali tým prakticky celú transformáciu. (…) Štát musel postupovať v zmysle zákona. Potvrdila to prokuratúra, urobilo to ministerstvo.", "statement_date": "2018-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcii uvádza, že k 1. júlu 2018 mali všetky ústavy Slovenskej akadémie vied prejsť transformáciou na verejné výskumné inštitúcie. Verejnou výskumnou inštitúciou by sa SAV stala zápisom do registra Ministerstvom školstva. Zápis však neprebehol, keďže podľa rezortu školstva SAV nedodala potrebné dokumenty k zápisu do registra. SAV naopak tvrdila, že všetko potrebné k zápisu dodala a dala podnet na preskúmanie Generálnej prokuratúre. V stanovisku Generálnej prokuratúry bolo uvedené, že aj keď ministerstvo predlžovalo celý proces, tým, že o zápise nerozhodlo, zápis do registra neuskutočnilo z dôvodu nedodržania lehôt SAV. Generálna prokuratúra odporučila zastavenie registrácie SAV. Ministerstvo školstva v súlade s tým zastavilo registráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcii uvádza, že k 1. júlu 2018 mali všetky ústavy Slovenskej akadémie vied prejsť transformáciou na verejné výskumné inštitúcie. Verejnou výskumnou inštitúciou by sa SAV stala zápisom do registra Ministerstvom školstva. Zápis však neprebehol, keďže podľa rezortu školstva SAV nedodala potrebné dokumenty k zápisu do registra. SAV naopak tvrdila, že všetko potrebné k zápisu dodala a dala podnet na preskúmanie Generálnej prokuratúre. V stanovisku Generálnej prokuratúry bolo uvedené, že aj keď ministerstvo predlžovalo celý proces, tým, že o zápise nerozhodlo, zápis do registra neuskutočnilo z dôvodu nedodržania lehôt SAV. Generálna prokuratúra odporučila zastavenie registrácie SAV. Ministerstvo školstva v súlade s tým zastavilo registráciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "SAV", "stanovisku", "Denník N", "vyhlásení", "správnosť"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/243/20180101", "https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=7758/7758", "http://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20180910TBA00593", "https://dennikn.sk/1202130/vedec-z-sav-transformacia-podla-ministerstva-by-ustavy-sav-uviedla-do-totalneho-pravneho-chaosu/", "https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=7758/7758", "http://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20180910TBA00593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:52.755430+00:00"}
{"id": "vr18401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18401", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(OSN) je nastavená ešte na fungovanie z obdobia post druhej svetovej vojny a naozaj sa tam práve v tom valnom zhromaždení nachádzajú veľmi špecifické režimy ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Veľmi špecifickými režimami\" zrejme myslí poslanec Martin Klus nedemokratické zriadenia krajín vo svete. Keďže členmi OSN sú i krajiny s nedemokratickým štátnym zriadením a vo Valnom zhromaždení OSN je zastúpený každý členský štát OSN, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["\"Veľmi špecifickými režimami\" zrejme myslí poslanec Martin Klus nedemokratické zriadenia krajín vo svete. Keďže členmi OSN sú i krajiny s nedemokratickým štátnym zriadením a vo Valnom zhromaždení OSN je zastúpený každý členský štát OSN, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["fungovanie", "charty", "Valného zhromaždenia", "Členmi", "Demokratických režimov"], "url": ["http://www.un.org/en/sections/issues-depth/democracy/", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/un-charter-full-text/", "http://www.un.org/en/ga/", "http://www.worldometers.info/geography/how-many-countries-are-there-in-the-world/", "https://freedomhouse.org/report/freedom-world-2018-table-country-scores"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:54.081070+00:00"}
{"id": "vr27063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27063", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Slovensko sa prepadlo, podľa svetového ekonomického fóra, z 37. na 78. miesto z pohľadu konkurencieschopnosti, z EÚ je za nami už len Grécko.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v minulosti už dva krát, v oboch výrokoch sa Andrej Kiska vyjadroval nepravdivo. Nesprávne uvádzal pozíciu, z ktorej sme sa mali prepadnúť (32. pozíciu, Online diskusie SME ) resp. vychádzal zo starých údajov 15. decembra 2013 . Tentokrát A. Kiska uvádza presné pozíce Slovenska v meraní konkurencieschopnosti, podľa najnovších dostupných údajov a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta (.pdf) v roku 2006 na 78. miesto (.pdf) v roku 2013. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti z roku 2013 je z krajín EÚ za Slovenskom skutočne už iba Grécko.\n\nSlovensko sa prvýkrát objavilo v meraní konkurencieschopnosti v roku 1997, keď obsadilo 35. pozíciu, ktorá je historicky najlepšia. Uvádzame tabuľku umiestnenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti od roku 2001 do súčasnosti.\n\nRok\n\nPoradie\n\nRok\n\nPoradie\n\n2001-2002\n\n40\n\n2008 — 2009\n\n46\n\n2002-2003\n\n49\n\n2009 — 2010\n\n47\n\n2003-2004\n\n43\n\n2010 — 2011\n\n60\n\n2004-2005\n\n43\n\n2011 — 2012\n\n69\n\n2005-2006\n\n36\n\n2012 — 2013\n\n71\n\n2006-2007\n\n37\n\n2013 — 2014\n\n78\n\n2007-2008\n\n41\n\n-\n\n-", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v minulosti už dva krát, v oboch výrokoch sa Andrej Kiska vyjadroval nepravdivo. Nesprávne uvádzal pozíciu, z ktorej sme sa mali prepadnúť (32. pozíciu, Online diskusie SME ) resp. vychádzal zo starých údajov 15. decembra 2013 . Tentokrát A. Kiska uvádza presné pozíce Slovenska v meraní konkurencieschopnosti, podľa najnovších dostupných údajov a výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum (WEF), sa Slovensko prepadlo z 37. miesta (.pdf) v roku 2006 na 78. miesto (.pdf) v roku 2013. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti z roku 2013 je z krajín EÚ za Slovenskom skutočne už iba Grécko.", "Slovensko sa prvýkrát objavilo v meraní konkurencieschopnosti v roku 1997, keď obsadilo 35. pozíciu, ktorá je historicky najlepšia. Uvádzame tabuľku umiestnenia Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti od roku 2001 do súčasnosti.", "Rok", "Poradie", "Rok", "Poradie", "2001-2002", "40", "2008 — 2009", "46", "2002-2003", "49", "2009 — 2010", "47", "2003-2004", "43", "2010 — 2011", "60", "2004-2005", "43", "2011 — 2012", "69", "2005-2006", "36", "2012 — 2013", "71", "2006-2007", "37", "2013 — 2014", "78", "2007-2008", "41", "-", "-"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Online diskusie SME", "15. decembra 2013", "37. miesta", "78. miesto", "objavilo", "2008 — 2009", "2002-2003", "2009 — 2010", "2004-2005", "2011 — 2012", "2006-2007", "2013 — 2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi/?politik=160&ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/431/?politik=160&ph=2", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://alianciapas.sk/tag/wef/", "http://www.weforum.org/pdf/GCR08/GCR08.pdf", "http://www.scribd.com/doc/6295861/Global-Competitiveness-Report-20022003-Executive-Summary", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2009-10.pdf", "http://www.ieseinsight.com/casos/study_0035.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:53.016763+00:00"}
{"id": "vr34054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34054", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Jednu z tých volieb ústavný súd kvôli foteniu lístkov zrušil...", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v minulosti ( Na telo , 22. máj 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v minulosti ( Na telo , 22. máj 2013)."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "komuniké"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/157", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:43.742648+00:00"}
{"id": "48666", "numeric_id": 48666, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48666", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Však pri Eurovale si dali podmienku, padla vláda Radičovej. Teraz sa dali pri ultimátum, zase Matovič musí odísť. Skoro znova padla vláda. Teraz, keď si dajú podmienku, že my teraz sa pozrieme tým rodinám do očí 2,5 milióna ľudí sa to týka rodičov. Prepáčte rodičov s deťmi a oni si dajú podmienku, že podporíme vám rozpočet, keď zrušíte balíček, no nezrušíme ho.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri roku 2011 padla vláda Ivety Radičovej po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o prijatí Eurovalu. (pozn.: Euroval je fond európskeho fondu finančnej stability vytvorený s cieľom finančne pomôcť Grécku a iným štátom, ktoré sa zadlžili počas ekonomickej krízy ) Strana SaS na čele s Richardom Sulíkom hlasovanie nepodporila, čo viedlo k pádu vlády. Sulík svoje rozhodnutie odôvodnil vysokým zadlžením a recesiou Grécka a argumentoval tým, že Grécko „nepatrí do Eurozóny.“\n\nPočas vládnej krízy začiatkom roka 2021 Matovič podmienil svoje odstúpenie z postu premiéra okrem iného aj odstúpením Richarda Sulíka z postu ministra hospodárstva . Napokon Igor Matovič odstúpil , ale Richard Sulík naďalej pretrval vo funkcii, a to až do augusta 2022, kedy vrcholila ďalšia vládna kríza. Počas tejto krízy, Richard Sulík podal demisiu a žiadal rovnaký krok aj od svojho náprotivka ministra financií Igora Matoviča. Sulík sa vyjadril, že strana SaS je ochotná vyjednávať o „desatore“ Igora Matoviča, avšak Sulík podmienil začatie vyjednávania Matovičovým odstupom . Desatoro Igora Matoviča predstavalo 10 podmienok, ktoré sa týkajú mimo iného aj štátneho rozpočtu a príspevku 200 eur na dieťa. V októbri 2022 sa SaS vyjadrila, že sa stáva sa opozičnou stranou, keďže Igor Matovič neodstúpil do dnešného dňa z postu ministra financií.\n\nV súčasnosti v strane SaS nepodporujú Matovičov rodinný balíček a argumentujú tým, že takýto balíček bude stáť mestá a obce 400 miliónov eur, ktoré budú chýbať najmä v škôlkach a umeleckých školách, ktoré mestá a obce samy financujú . Budúcoročný rozpočet schválila vláda v polovici októbra, teraz ho musia schváliť aj poslanci NRSR. Avšak SaS na čele s Richardom Sulíkom sa vyjadrila, že za rozpočet hlasovať nebude. Návrh rozpočtu v podobe, ako bol schválený vládou, je podľa slov SaS “nepodporiteľný”. Jedným z dôvodov je, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sú výdavky dvojnásobné oproti roku 2019, kritizoval aj vysoký deficit. Sulík je presvedčený, že rozpočtové provizórium je lepšou alternatívou a argumentuje tým, že deficit v hodnote 8 miliárd eur je „gréckou cestou“. Navyše Sulík vníma isté výdavky rozpočtu ako „populistické rozdávačky“ koalície, naopak premiér Heger nazýva budúcoročný rozpočet ako „rozpočet pomoci ľudom“. To, že zrušenie tzv. rodinného balíka je jednou z podmienok Sas, potvrdil Marián Viskupič v samotnej diskusnej relácii. Dodal však, že je to jedna z mnohých výhrad ohľadom rozpočtu a že, v Sas sú ochotní sa o týchto podmienkach baviť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V októbri roku 2011 padla vláda Ivety Radičovej po tom, čo premiérka spojila hlasovanie o dôvere vláde s hlasovaním o prijatí Eurovalu. (pozn.: Euroval je fond európskeho fondu finančnej stability vytvorený s cieľom finančne pomôcť Grécku a iným štátom, ktoré sa zadlžili počas ekonomickej krízy ) Strana SaS na čele s Richardom Sulíkom hlasovanie nepodporila, čo viedlo k pádu vlády. Sulík svoje rozhodnutie odôvodnil vysokým zadlžením a recesiou Grécka a argumentoval tým, že Grécko „nepatrí do Eurozóny.“", "Počas vládnej krízy začiatkom roka 2021 Matovič podmienil svoje odstúpenie z postu premiéra okrem iného aj odstúpením Richarda Sulíka z postu ministra hospodárstva . Napokon Igor Matovič odstúpil , ale Richard Sulík naďalej pretrval vo funkcii, a to až do augusta 2022, kedy vrcholila ďalšia vládna kríza. Počas tejto krízy, Richard Sulík podal demisiu a žiadal rovnaký krok aj od svojho náprotivka ministra financií Igora Matoviča. Sulík sa vyjadril, že strana SaS je ochotná vyjednávať o „desatore“ Igora Matoviča, avšak Sulík podmienil začatie vyjednávania Matovičovým odstupom . Desatoro Igora Matoviča predstavalo 10 podmienok, ktoré sa týkajú mimo iného aj štátneho rozpočtu a príspevku 200 eur na dieťa. V októbri 2022 sa SaS vyjadrila, že sa stáva sa opozičnou stranou, keďže Igor Matovič neodstúpil do dnešného dňa z postu ministra financií.", "V súčasnosti v strane SaS nepodporujú Matovičov rodinný balíček a argumentujú tým, že takýto balíček bude stáť mestá a obce 400 miliónov eur, ktoré budú chýbať najmä v škôlkach a umeleckých školách, ktoré mestá a obce samy financujú . Budúcoročný rozpočet schválila vláda v polovici októbra, teraz ho musia schváliť aj poslanci NRSR. Avšak SaS na čele s Richardom Sulíkom sa vyjadrila, že za rozpočet hlasovať nebude. Návrh rozpočtu v podobe, ako bol schválený vládou, je podľa slov SaS “nepodporiteľný”. Jedným z dôvodov je, že v návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sú výdavky dvojnásobné oproti roku 2019, kritizoval aj vysoký deficit. Sulík je presvedčený, že rozpočtové provizórium je lepšou alternatívou a argumentuje tým, že deficit v hodnote 8 miliárd eur je „gréckou cestou“. Navyše Sulík vníma isté výdavky rozpočtu ako „populistické rozdávačky“ koalície, naopak premiér Heger nazýva budúcoročný rozpočet ako „rozpočet pomoci ľudom“. To, že zrušenie tzv. rodinného balíka je jednou z podmienok Sas, potvrdil Marián Viskupič v samotnej diskusnej relácii. Dodal však, že je to jedna z mnohých výhrad ohľadom rozpočtu a že, v Sas sú ochotní sa o týchto podmienkach baviť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["prijatí Eurovalu.", "ekonomickej krízy", "odôvodnil", "z postu ministra hospodárstva", "odstúpil", "Matovičovým odstupom", "200 eur na dieťa.", "z postu ministra financií.", "financujú", "schválila vláda", "výdavky", "„populistické rozdávačky“", "nazýva"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "https://www.bbc.com/news/business-19870747", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/grecko-a-euroval-mal-pad-vlady-ivety-radicovej-zmysel/", "https://video.sme.sk/c/22622182/igor-matovic-odstupi-ako-premier-ma-vsak-podmienky.html", "https://dennikn.sk/2334047/newsfilter-matovic-odstupil-dostojne-vypytal-si-odpustenie/", "https://www.youtube.com/watch?v=Kxd6w8QuJbI", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638849-pozrite-si-10-podmienok-ktore-dal-matovic-sulikovi/", "https://www.youtube.com/watch?v=oz98LPmBK68", "https://www.sas.sk/detail/8863/b-grohling-pre-matovicov-rodinny-balicek-budu-rodicia-platit-viac-v-materskych-skolach-a-zus/obsah", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-schvalila-rozpocet/?csrt=5882194084987808810", "https://www.trend.sk/spravy/sas-sucasny-navrh-rozpoctu-nepodpori-ide-vyrazne-zvysenie-verejneho-dlhu-hovori-viskupic", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96047461-sulik-v-hntelevizii-osemmiliardovy-deficit-je-sialeny-koalicia-stratila-posledne-zvysky-zabran", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-schvalila-rozpocet/?csrt=5882194084987808810"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:32.550203+00:00"}
{"id": "vr29103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29103", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Polarizujeme spoločnosť, keď podľa prieskumu 70 až 80 percent ľudí na Slovensku podporuje tieto naše požiadavky?", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe prieskumu, ktorý uverejnila v septembri agentúra FOCUS je pravdou, že na otázky referenda o ochrane rodiny, teda požiadavky Aliancie za rodinu, odpovedalo kladne 70 % až 80 % respondentov. Respondentov sa pýtali ako by odpovedali na štyri, vtedy aktuálne referendové otázky o ochrane rodiny, nezávisle na tom, či by sa takéhoto referenda zúčastnili, alebo nie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V analytickom dokumente prieskumu FOCUS (.pdf, s. 1) sa píše, že na otázky odpovedali všetci opýtaní respondenti, teda aj tí, čo uviedli, že sa referenda nezúčastnia: \" Respondentov sme sa opýtali, ako by odpovedali na štyri referendové otázky o ochrane rodiny nezávisle na tom, či by sa takéhoto referenda zúčastnili alebo nezúčastnili . Na otázku teda odpovedali všetci respondenti a jeho výsledky možno s prípustnou štatistickou chybou zovšeobecniť na celú populáciu Slovenska vo veku nad 18 rokov. \" Podľa oficiálneho dokumentu agentúry FOCUS respondenti odpovedali nasledovne: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? ÁNO= 89,3 % Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? ÁNO=79,4 % Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? ÁNO= 76,4 % Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? ÁNO= 68,2 % Ostatné agentúry v médiách uviedli, že k referendu nebudú zverejňovať žiadne dáta. Týka sa to agentúry MVK, Median SK alebo Polis Slovakia. Posledný prieskum a zároveň jediný týkajúci sa referenda pochádza zo septembra minulého roka a patrí agentúre FOCUS, zo septembra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe prieskumu, ktorý uverejnila v septembri agentúra FOCUS je pravdou, že na otázky referenda o ochrane rodiny, teda požiadavky Aliancie za rodinu, odpovedalo kladne 70 % až 80 % respondentov. Respondentov sa pýtali ako by odpovedali na štyri, vtedy aktuálne referendové otázky o ochrane rodiny, nezávisle na tom, či by sa takéhoto referenda zúčastnili, alebo nie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V analytickom dokumente prieskumu FOCUS (.pdf, s. 1) sa píše, že na otázky odpovedali všetci opýtaní respondenti, teda aj tí, čo uviedli, že sa referenda nezúčastnia: \" Respondentov sme sa opýtali, ako by odpovedali na štyri referendové otázky o ochrane rodiny nezávisle na tom, či by sa takéhoto referenda zúčastnili alebo nezúčastnili . Na otázku teda odpovedali všetci respondenti a jeho výsledky možno s prípustnou štatistickou chybou zovšeobecniť na celú populáciu Slovenska vo veku nad 18 rokov. \" Podľa oficiálneho dokumentu agentúry FOCUS respondenti odpovedali nasledovne: Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? ÁNO= 89,3 % Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? ÁNO=79,4 % Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1.3.2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)? ÁNO= 76,4 % Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? ÁNO= 68,2 % Ostatné agentúry v médiách uviedli, že k referendu nebudú zverejňovať žiadne dáta. Týka sa to agentúry MVK, Median SK alebo Polis Slovakia. Posledný prieskum a zároveň jediný týkajúci sa referenda pochádza zo septembra minulého roka a patrí agentúre FOCUS, zo septembra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["dokumente"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/179_Tlacova%20sprava_referendove%20otazky%20o%20ochrane%20rodiny.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:36.245543+00:00"}
{"id": "vr37339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37339", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad v Nemecku od 0,02 stotín percenta do 0,05 stotín percenta (je výška zdanenia bánk, pozn.).", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad v stanovisku ministerstva financií k návrhu zákona o špeciálnom zdanení bánk sa uvádza, že Nemecko zráža od 0,02 do 0,04 z vybraných druhov záväzkov. Banky.sk uvádza : \"V Nemecku platia daň úverové spoločnosti. Daň je progresívna, pre daňový základ pod 10 miliárd eur 0,02 percent, nad túto hranicu a do 100 miliárd eur 0,03 percent, nad 100 miliárd eur je to 0,04 percent.\"", "analysis_paragraphs": ["Napríklad v stanovisku ministerstva financií k návrhu zákona o špeciálnom zdanení bánk sa uvádza, že Nemecko zráža od 0,02 do 0,04 z vybraných druhov záväzkov. Banky.sk uvádza : \"V Nemecku platia daň úverové spoločnosti. Daň je progresívna, pre daňový základ pod 10 miliárd eur 0,02 percent, nad túto hranicu a do 100 miliárd eur 0,03 percent, nad 100 miliárd eur je to 0,04 percent.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku", "Banky.sk uvádza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=387", "http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:30.542672+00:00"}
{"id": "vr16017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16017", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...aj tu v žiadnej vašej relácii som nepovedal nikdy a na to som si dával pozor, že so Smerom nie. My sme hovorili, že naša alternatíva, naša predstava je iná.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na jednej strane je jasné, že Most-Híd mal pred parlamentnými voľbami v roku 2016 iné, voličom prezentované, predstavy ako vládnuť s Ficom, ktoré aj jasne tlmočil predvolebnou kampaňou. Na druhej strane je pravda, že v predvolebných debatách si Bugár dával pozor, aby vládu so Smerom po voľbách vyslovene nevylúčil. Takúto možnosť označil za \"zlý variant\", ale nie za nemožný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na jednej strane je jasné, že Most-Híd mal pred parlamentnými voľbami v roku 2016 iné, voličom prezentované, predstavy ako vládnuť s Ficom, ktoré aj jasne tlmočil predvolebnou kampaňou. Na druhej strane je pravda, že v predvolebných debatách si Bugár dával pozor, aby vládu so Smerom po voľbách vyslovene nevylúčil. Takúto možnosť označil za \"zlý variant\", ale nie za nemožný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["predstavy", "označil", "Kritika", "postoj.sk", "aktualne.sk", "pluska.sk", "pripustil", "rozhovoru", "Podľa"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/321627/so-smerom-ano-so-smerom-nie-ako-most-siet-a-sns-menili-svoje-nazory/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/552945-po-prochazkovi-odmietol-vladu-so-smerom-aj-bugar", "http://hnonline.sk/slovensko/593782-mandat-na-spolcovanie-sa-s-ficom-som-vam-nedala-ludia-kritizuju-rozhodnutie-bugarovcov", "https://www.postoj.sk/8355/matovic-nikdy-a-fico-ak-sa-zmeni", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/bela-bugar-exkluzivne-my-sme-neprisli-za-smerom-pri-zmene-ustavy.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/sef-mostu-hid-bugar-keby-sedel-pri-mne-prochazka-kopol-do-mna.html", "https://dennikn.sk/minuta/376871/", "https://www.tyzden.sk/politika/30257/most-nepojde-so-smerom/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/nasa-priorita-je-vlada-bez-smeru-povedala-zitnanska-online.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:48.462986+00:00"}
{"id": "48993", "numeric_id": 48993, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48993", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tých 13 MiG-ov alebo 14 MiG-ov, jeden musím zo zákona dať do múzea, tak tých 13 MiG-ov malo podľa odborníkov hodnotu okolo 20 miliónov.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V marci 2023 schválila dočasne poverená vláda Eduarda Hegera medzinárodnú dohodu, prostredníctvom ktorej Slovensko poslalo na Ukrajinu 13 stíhačiek MiG-29. Hodnota 13 MiG-ov spolu s náhradnými dielmi je podľa ministra obrany Jaroslava Naďa zhruba 369,4 milióna eur. Letecký inžinier Koláček v rozhovore pre Startitup.sk z roku 2023 odhadol cenu jednej slovenskej stíhačky MiG-29 na 8 – 10 miliónov eur. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nOd Európskej únie za stíhačky darované Ukrajine získa Slovensko finančnú kompenzáciu vo výške zhruba 200 miliónov eur .\n\nZákon, ktorý hovorí o tom, že jeden kus MiG-29 musí ísť do múzea, spomenul vo svojom vyjadrení minister obrany Jaroslav Naď .\n\nMinisterstvo obrany SR je povinné po rozhodnutí o prebytočnosti hnuteľného majetku štátu, prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku. Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je vymedzeným majetkom, ponúka písomne tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktoré tento majetok nevyhnutne potrebujú. Ministerstvo obrany vo vyjadrení pre Demagóg.sk z 5. 4. 2023 uviedlo: „V zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR je aj rozpočtová organizácia Vojenský historický ústav (VHÚ), ktorého organizačnou súčasťou je Vojenské historické múzeum (VHM) so sídlom v Piešťanoch.\n\nJednou z jeho zákonných povinností, ktorá pre múzeum vyplýva z § 9 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 92/2022 Z. z., je nadobúdať zbierkové predmety v súlade s jeho zameraním a špecializáciou stanovenou v štatúte múzea.\n\nVHÚ, ako právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR, s cieľom doplniť a rozšíriť zbierkový fond VHM, prejavil záujem nadobudnúť do zbierky č. VII. „Letecká technika“ dvojmiestne stíhacie lietadlo Mikojan Gurjevič MiG-29 UBS, ktoré sa v predmetnej zbierke doposiaľ nenachádza. Tento typ lietadla je významným hmotným dokladom spätým s vojenskou minulosťou Slovenska, s osobitným zreteľom na modernú históriu vojenského letectva na území Slovenska. Minister obrany SR, vychádzajúc zo zákonnej povinnosti VHM, sa stotožnil so žiadosťou VHÚ a predmetný typ bude zaradený do zbierok.”", "analysis_paragraphs": ["V marci 2023 schválila dočasne poverená vláda Eduarda Hegera medzinárodnú dohodu, prostredníctvom ktorej Slovensko poslalo na Ukrajinu 13 stíhačiek MiG-29. Hodnota 13 MiG-ov spolu s náhradnými dielmi je podľa ministra obrany Jaroslava Naďa zhruba 369,4 milióna eur. Letecký inžinier Koláček v rozhovore pre Startitup.sk z roku 2023 odhadol cenu jednej slovenskej stíhačky MiG-29 na 8 – 10 miliónov eur. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Od Európskej únie za stíhačky darované Ukrajine získa Slovensko finančnú kompenzáciu vo výške zhruba 200 miliónov eur .", "Zákon, ktorý hovorí o tom, že jeden kus MiG-29 musí ísť do múzea, spomenul vo svojom vyjadrení minister obrany Jaroslav Naď .", "Ministerstvo obrany SR je povinné po rozhodnutí o prebytočnosti hnuteľného majetku štátu, prebytočný vymedzený hnuteľný majetok štátu ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku. Prebytočný hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je vymedzeným majetkom, ponúka písomne tým štátnym rozpočtovým organizáciám alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktoré tento majetok nevyhnutne potrebujú. Ministerstvo obrany vo vyjadrení pre Demagóg.sk z 5. 4. 2023 uviedlo: „V zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR je aj rozpočtová organizácia Vojenský historický ústav (VHÚ), ktorého organizačnou súčasťou je Vojenské historické múzeum (VHM) so sídlom v Piešťanoch.", "Jednou z jeho zákonných povinností, ktorá pre múzeum vyplýva z § 9 ods. 1 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 92/2022 Z. z., je nadobúdať zbierkové predmety v súlade s jeho zameraním a špecializáciou stanovenou v štatúte múzea.", "VHÚ, ako právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany SR, s cieľom doplniť a rozšíriť zbierkový fond VHM, prejavil záujem nadobudnúť do zbierky č. VII. „Letecká technika“ dvojmiestne stíhacie lietadlo Mikojan Gurjevič MiG-29 UBS, ktoré sa v predmetnej zbierke doposiaľ nenachádza. Tento typ lietadla je významným hmotným dokladom spätým s vojenskou minulosťou Slovenska, s osobitným zreteľom na modernú históriu vojenského letectva na území Slovenska. Minister obrany SR, vychádzajúc zo zákonnej povinnosti VHM, sa stotožnil so žiadosťou VHÚ a predmetný typ bude zaradený do zbierok.”"], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "Naďa", "Koláček", "kompenzáciu", "200 miliónov eur", "Naď", "majetku", "č. 206/2009 Z. z."], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23147649/mig-29-na-ukrajinu-slovensko.html", "https://www.trend.sk/spravy/vybor-rokoval-stihackach-pre-ukrajinu-podla-nada-je-ponuka-darovanie-migov-racionalna", "https://www.startitup.sk/letecky-inzinier-pre-startitup-porovnalmigy-a-f-16-urcil-aktualneho-a-jasneho-vitaza/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/675690-usa-nam-ponukaju-za-darovane-stihacky-12-bojovych-vrtulnikov", "https://www.aktuality.sk/clanok/1X5OA52/za-nase-stare-mig-29-dostaneme-od-usa-12-vrtulnikov-v-hodnote-miliardy-dolarov-cast-este-doplatime/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23150569/jeden-z-vyradenych-migov-ostava-doma-v-hre-o-novy-exponat-boli-piestany-aj-kosice.html", "https://www.mod.gov.sk/informacie-o-nakladani-s-majetkom-statu-prevod-spravy-odpredaj/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-206"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:05.966707+00:00"}
{"id": "vr33573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33573", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Musím povedať, že v tom období, keď bol pán minister Fronc ministrom, sa mierne zvyšovali prostriedky, ale zvyšovali sa preto, že bolo 300 miliárd slovenských korún z privatizácie a bol tiež dobrý hospodársky rast.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako zavádzajúci. Je síce pravdou, že v období, kedy bol ministrom školstva Martin Fronc bol na Slovensku pozitívny hospodársky rast, avšak nie je pravdou, že by vláda SR v období 2002-2006 získala z privatizácie až 300 miliárd Sk.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Čaploviča hodnotíme ako zavádzajúci. Je síce pravdou, že v období, kedy bol ministrom školstva Martin Fronc bol na Slovensku pozitívny hospodársky rast, avšak nie je pravdou, že by vláda SR v období 2002-2006 získala z privatizácie až 300 miliárd Sk."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Fronc", "výdavky", "HDP", "privatizácie", "Pravda", "korún"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=22", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2905&m_sso=2&m_so=31&ic=49", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsdec100", "http://www.ivankrasko.sk/arch_privatizacia.html#4", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/4760/Z-privatizacie-stat-ziskal-takmer-tristo-miliard", "http://www.aktuality.sk/clanok/110500/komentar-privatizacia-konecna-bilancia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:52.297821+00:00"}
{"id": "vr37884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37884", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A najväčším problémom zákona, že sa zavádza sankcia.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či ide o najväčší (alebo akýkoľvek) problém zákona nehodnotíme, pravdou ale je, že v návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú: § 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.\"", "analysis_paragraphs": ["Či ide o najväčší (alebo akýkoľvek) problém zákona nehodnotíme, pravdou ale je, že v návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z.o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"Za § 7 sa vkladajú nové § 7a, 7b, 7c a 7d, ktoré znejú: § 7b Správne delikty (1) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí orgán verejnej správy, ktorý v obci podľa § 2 ods. 1: a) neumožní občanovi Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine konať v jazyku menšiny alebo ho o takejto možnosti neinformuje (§ 2 ods. 3), b) na požiadanie občana Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine nevydá rovnopis rozhodnutia a verejnej listiny aj v jazyku menšiny alebo o takejto možnosti nevykoná poučenie (§ 2 ods. 4 a 5), c) nezabezpečí svoje označenie na budove, v ktorej sídli, alebo v texte rozhodnutí, verejných listín, oprávnení a osvedčení skutočností vydaných pri výkone verejnej správy v jazyku menšiny aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 6), d) neposkytne na požiadanie úradný formulár vydaný v rozsahu jeho pôsobnosti aj v jazyku menšiny (§ 2 ods. 7), e) nezabezpečí na svojom území označenie obce a označenie časti obce v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 3, f) nezabezpečí uvedenie informácií, nápisov a oznamov podľa § 4 ods. 6, g) nezabezpečí na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny (§ 4 ods. 8), h) neposkytne podpredsedovi vlády informácie a písomné podklady podľa § 7a ods. 4. (2) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí obec podľa § 2 ods. 1, ktorá: a) nezabezpečí na svojom území označenie obce, označenie časti obce a ulíc v jazyku menšiny v prípadoch ustanovených v § 4 ods. 1 a 4, b) nezverejňuje dôležité informácie podľa § 5a ods. 2 aj v jazyku menšiny. (3) Správneho deliktu na úseku podpory používania jazykov menšín sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá neuvedie nápis alebo oznam podľa § 4 ods. 6 aj v jazyku menšiny a ide o nápis alebo oznam obsahujúci informáciu týkajúcu sa ohrozenia života, zdravia, majetku alebo bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. (4) Správne delikty podľa odsekov 1 až 3 prejednáva podpredseda vlády. (5) Ak podpredseda vlády zistí porušenie povinnosti, ktoré je správnym deliktom podľa odseku 1 až 3 a ani po písomnom upozornení nedôjde v ním určenej lehote k náprave zistených nedostatkov, môže podpredseda vlády uložiť pokutu od 50 do 2500 eur. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. (6) Pri ukladaní pokuty sa prihliadne na závažnosť správneho deliktu, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na čas trvania a opakovanie protiprávneho konania. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, kedy sa podpredseda vlády dozvedel o správnom delikte, najneskôr však do dvoch rokov odo dňa, kedy došlo k jeho spáchaniu. (7) Výnos pokút uložených podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:08.060596+00:00"}
{"id": "vr35202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35202", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď ja som ho teda len upozornil, keď neuposlúchol, tak som povedal, že ho vykážem, naďalej vykrikoval bez mikrofónu, no tak som ho vykázal a to bolo všetko a potom ale som spravil takú vec, pán Čaplovič sa ospravedlnil plénu za svoje správanie a ja som hento samozrejme s tým vykázaním a s tou absenciou dal späť. To je konflikt, ktorý sa môže stať.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cely incident vznikol iba par minút pred koncom rozpravy v parlamente potom, ako Alexander Slafkovský SKDÚ-DS označil bývalú vládu ako „ skupinu, ktorá sa vytvorila tak, že spojila socialistov, nacionalistov a akože pravičiarov dohromady, toto zoskupenie, ktoré tvorilo silne fašizoidnú skupinu nemohlo byť prijímané Európou normálne. Preto sa stalo, že tri roky ho nepustili socialisti medzi seba .“ Načo začal poslanec Čaplovič vykrikovať, bez toho aby mal slovo. Predseda parlamentu Sulík Čaploviča niekoľkokrát upozornil, aby prestal vykrikovať a následne ho dal vykázať. V rozprave, ktorá po chvíľke pokračovala, ďalej vystúpil poslanec Senko zo SMERu a po ňom opäť dostal slovo Čaplovič, ktorý sa ospravedlnil za svoje konanie. „Musím naozaj využiť ten čas a samozrejme uletel som, na druhej strane skutočne tie urážky ma veľmi urazili,“ povedal. Načo Sulík povedal, že je to „ v poriadku, považujeme to teraz za vybavené, čo tu bolo...“", "analysis_paragraphs": ["Cely incident vznikol iba par minút pred koncom rozpravy v parlamente potom, ako Alexander Slafkovský SKDÚ-DS označil bývalú vládu ako „ skupinu, ktorá sa vytvorila tak, že spojila socialistov, nacionalistov a akože pravičiarov dohromady, toto zoskupenie, ktoré tvorilo silne fašizoidnú skupinu nemohlo byť prijímané Európou normálne. Preto sa stalo, že tri roky ho nepustili socialisti medzi seba .“ Načo začal poslanec Čaplovič vykrikovať, bez toho aby mal slovo. Predseda parlamentu Sulík Čaploviča niekoľkokrát upozornil, aby prestal vykrikovať a následne ho dal vykázať. V rozprave, ktorá po chvíľke pokračovala, ďalej vystúpil poslanec Senko zo SMERu a po ňom opäť dostal slovo Čaplovič, ktorý sa ospravedlnil za svoje konanie. „Musím naozaj využiť ten čas a samozrejme uletel som, na druhej strane skutočne tie urážky ma veľmi urazili,“ povedal. Načo Sulík povedal, že je to „ v poriadku, považujeme to teraz za vybavené, čo tu bolo...“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpravy"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/27473/Slafkovsky_Alexander.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:51.618501+00:00"}
{"id": "48487", "numeric_id": 48487, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48487", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Rozpočet, rozpočet má veľmi veľké daňové nadpríjmy, ku dnešku máme 1,1 miliárd rozpočtových nadpríjmov, a to máme za 5 mesiacov. Tá predikcia je, že do konca roka budeme mať fakt vyše vyše proste dvoch miliárd.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe nedávnej tlačovej správy Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR) o bilancii štátneho rozpočtu ku koncu mája 2022 a údajov o príjmoch samospráv z webu MF SR, boli analytikmi z projektu Dáta bez pátosu vypočítané daňové ‘nadpríjmy’ do štátneho rozpočtu za dobu prvých 5 mesiacov (január-máj) v roku 2022 v celkovej hodnote 1,1 miliardy €, čo predstavuje nárast približne o 18 % oproti roku 2021.\n\nPodľa vyššie uvedenej analýzy predstavovalo množstvo vybraných daní štátom za obdobie január-máj v roku 2021 sumu približne 6,1 miliardy €. Počas tých istých mesiacov roku 2022 sa však už podarilo do štátnej kasy vybrať sumu približne 7,2 miliardy €. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami predstavuje už spomínaných 1,1 miliardy €. Túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.\n\nTá istá analýza z dielne projektu Dáta bez pátosu taktiež zahŕňa výpočet o očakávanom medziročnom náraste daňových príjmov štátu v roku 2022 zhruba o 2 - 2,5 miliardy € oproti bývalému roku. Druhú časť výroku teda taktiež hodnotíme ako pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Na základe nedávnej tlačovej správy Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR) o bilancii štátneho rozpočtu ku koncu mája 2022 a údajov o príjmoch samospráv z webu MF SR, boli analytikmi z projektu Dáta bez pátosu vypočítané daňové ‘nadpríjmy’ do štátneho rozpočtu za dobu prvých 5 mesiacov (január-máj) v roku 2022 v celkovej hodnote 1,1 miliardy €, čo predstavuje nárast približne o 18 % oproti roku 2021.", "Podľa vyššie uvedenej analýzy predstavovalo množstvo vybraných daní štátom za obdobie január-máj v roku 2021 sumu približne 6,1 miliardy €. Počas tých istých mesiacov roku 2022 sa však už podarilo do štátnej kasy vybrať sumu približne 7,2 miliardy €. Rozdiel medzi týmito dvoma sumami predstavuje už spomínaných 1,1 miliardy €. Túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.", "Tá istá analýza z dielne projektu Dáta bez pátosu taktiež zahŕňa výpočet o očakávanom medziročnom náraste daňových príjmov štátu v roku 2022 zhruba o 2 - 2,5 miliardy € oproti bývalému roku. Druhú časť výroku teda taktiež hodnotíme ako pravdivú."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy", "údajov", "príjmoch samospráv", "vypočítané", "analýza"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/bilancia-statneho-rozpoctu-19.html?fbclid=IwAR2h1SmeZqIvGMR48Rlrkpi4AiYEQ73aTc9aFtZB0vhfPajXlxSA6a1eLIA", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/57/Hlavna_kniha.pdf?fbclid=IwAR0A-_cI3T4-rJOoUSc56c0h4pnKCtvjPDZ-Ae9BfAmFtXizOYb9hGkBxds", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/danove-prijmy-samosprav-budu-rast-aj-nadalej.html", "https://www.facebook.com/databezpatosu/photos/a.103138461600623/506496414598157/", "https://www.facebook.com/databezpatosu/photos/a.103138461600623/506496414598157/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:23.103283+00:00"}
{"id": "vr36315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36315", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "No ale v Nemecku sú dnes regionálne voľby. Napriek tomu nemecký parlament tento týždeň rokoval o tejto veci. Rokoval francúzsky parlament (o poskytnutí pôžičky Grécku, pozn.).", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Regionálne voľby sa 9. mája 2010 odohrali v jedinom nemeckom spolkovom štáte-Severné Porýnie-Vestfálsko. Nemecký Bundestag rokoval o finančnej pomoci a odsúhlasil ju 7. mája. Francúzsky parlament rovnako rokoval a odsúhlasil finančnú pomoc ešte 3. mája 2010.", "analysis_paragraphs": ["Regionálne voľby sa 9. mája 2010 odohrali v jedinom nemeckom spolkovom štáte-Severné Porýnie-Vestfálsko. Nemecký Bundestag rokoval o finančnej pomoci a odsúhlasil ju 7. mája. Francúzsky parlament rovnako rokoval a odsúhlasil finančnú pomoc ešte 3. mája 2010."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:51.202861+00:00"}
{"id": "49500", "numeric_id": 49500, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49500", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Komentoval to (že zrušenie spoločného zasadnutia vlády bola snaha o zásah do prezidentskej kampane, pozn.) tak napríklad bývalý český premiér aj niektorí bývalí českí prezidenti.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý český premiér Andrej Babiš vidí za prerušením medzivládnych rokovaní z iniciatívy českej vlády možný zásah do prezidentských volieb na Slovensku. Bývalý prezident Václav Klaus túto úvahu odmieta, za krokmi vlády vidí skôr „bruselský tlak, aby sa čo najviac rozbila a oslabila V4“. Podľa exprezidenta Miloša Zemana česká vláda tak konala preto, lebo nevie budovať, preto ničí. Podozrenie zo zasahovania do prezidentských volieb na Slovensku tak vyjadril len Babiš. Exprezident Klaus toto tvrdenie odmietol a exprezident Zeman vidí za konaním vlády iný motív. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSúčasný premiér Českej republiky Petr Fiala nedávno ostro kritizoval postoje slovenskej vlády v zahraničnej politike. Zásadným momentom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo , a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácií so Slovenskom.\n\nBývalý premiér Babiš a bývalí prezidenti Klaus a Zeman tieto kroky premiéra Fialu kritizovali.\n\nBabiš vidí za krokmi českej vlády prezidentské voľby na Slovensku, pretože „Slováci na názory Českej republiky počúvajú,“ uviedol v parlamente. Kroky českej vlády sú podľa Babiša snahou o prehru Pellegriniho vo voľbách. O pár dní na to na svojom instagrame zverejnil Babiš video , v ktorom chválil Pellegriniho a vyzval k voľbám.\n\nExprezident Václav Klaus považuje tieto kroky za nešťastné a nedôstojné. „Vždy sme považovali intenzitu a mimoriadnosť česko-slovenských a slovensko-českých vzťahov za niečo, čo je vybraté pred zátvorku, čo sa nemôže stať predmetom práve súčasného politického boja a súboja. Teraz to páni u nás v Prahe narušili, považujem to za veľkú chybu,“ komentoval situáciu Klaus v diskusii televízie ta3 a dodal, že toto rozhodnutie na ľudí nebude mať vplyv, pretože sú rozumní. Nemyslí si, že „hlavným cieľom českej vlády v tomto podivnom rozhodnutí bolo ovplyvniť slovenské prezidentské voľby, ako o tom špekuluje celý rad novinárov. Skôr ide o naskočenie na bruselský tlak, aby sa čo najviac rozbila a oslabila V4. V tom vidím hlavný záujem,“ komentoval konanie českej vlády v rozhovore pre denník Štandard.\n\nExprezident Miloš Zeman sa k prerušeniu medzivládnych rokovaní vyjadril prostredníctvom príspevku na Facebooku. „Je veľmi ľahké ničiť a veľmi ťažké budovať. Fialova vláda sa vydala cestou ničenia, pretože budovať nevie. Prerušenie česko-slovenských vzťahov je podľa môjho názoru hrubá politická chyba. A nikto nemôže diktovať vláde suverénnej krajiny, ako sa má správať,\" uviedol Zeman.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý český premiér Andrej Babiš vidí za prerušením medzivládnych rokovaní z iniciatívy českej vlády možný zásah do prezidentských volieb na Slovensku. Bývalý prezident Václav Klaus túto úvahu odmieta, za krokmi vlády vidí skôr „bruselský tlak, aby sa čo najviac rozbila a oslabila V4“. Podľa exprezidenta Miloša Zemana česká vláda tak konala preto, lebo nevie budovať, preto ničí. Podozrenie zo zasahovania do prezidentských volieb na Slovensku tak vyjadril len Babiš. Exprezident Klaus toto tvrdenie odmietol a exprezident Zeman vidí za konaním vlády iný motív. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Súčasný premiér Českej republiky Petr Fiala nedávno ostro kritizoval postoje slovenskej vlády v zahraničnej politike. Zásadným momentom pre slovensko-české vzťahy bolo stretnutie ministra zahraničných vecí Blanára s jeho ruským náprotivkom ministrom Lavrovom, na ktorého je od roku 2022 vydané diplomatické embargo , a predvolanie holandskej veľvyslankyne v Prahe. Reakciou Česka na tieto udalosti bolo pozastavenie medzivládnych konzultácií so Slovenskom.", "Bývalý premiér Babiš a bývalí prezidenti Klaus a Zeman tieto kroky premiéra Fialu kritizovali.", "Babiš vidí za krokmi českej vlády prezidentské voľby na Slovensku, pretože „Slováci na názory Českej republiky počúvajú,“ uviedol v parlamente. Kroky českej vlády sú podľa Babiša snahou o prehru Pellegriniho vo voľbách. O pár dní na to na svojom instagrame zverejnil Babiš video , v ktorom chválil Pellegriniho a vyzval k voľbám.", "Exprezident Václav Klaus považuje tieto kroky za nešťastné a nedôstojné. „Vždy sme považovali intenzitu a mimoriadnosť česko-slovenských a slovensko-českých vzťahov za niečo, čo je vybraté pred zátvorku, čo sa nemôže stať predmetom práve súčasného politického boja a súboja. Teraz to páni u nás v Prahe narušili, považujem to za veľkú chybu,“ komentoval situáciu Klaus v diskusii televízie ta3 a dodal, že toto rozhodnutie na ľudí nebude mať vplyv, pretože sú rozumní. Nemyslí si, že „hlavným cieľom českej vlády v tomto podivnom rozhodnutí bolo ovplyvniť slovenské prezidentské voľby, ako o tom špekuluje celý rad novinárov. Skôr ide o naskočenie na bruselský tlak, aby sa čo najviac rozbila a oslabila V4. V tom vidím hlavný záujem,“ komentoval konanie českej vlády v rozhovore pre denník Štandard.", "Exprezident Miloš Zeman sa k prerušeniu medzivládnych rokovaní vyjadril prostredníctvom príspevku na Facebooku. „Je veľmi ľahké ničiť a veľmi ťažké budovať. Fialova vláda sa vydala cestou ničenia, pretože budovať nevie. Prerušenie česko-slovenských vzťahov je podľa môjho názoru hrubá politická chyba. A nikto nemôže diktovať vláde suverénnej krajiny, ako sa má správať,\" uviedol Zeman."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["embargo", "konzultácií", "Babiš", "Klaus", "Zeman", "vidí", "video", "Klaus", "rozhovore", "príspevku"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/", "https://dennikn.sk/minuta/3868696/", "https://www.ta3.com/clanok/928379/babis-kritizuje-fialu-vymenil-slovakov-a-cechov-za-ukrajincov-zahranicnej-politike-nerozumie-ani-vlada-ani-on", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702731-klaus-o-rozhodnuti-ceskej-vlady-voci-slovensku-absurdne-nezmyselne/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702255-nikto-nemoze-diktovat-suverennej-krajine-ako-sa-ma-chovat-odkazal-fialovi-exprezident-zeman-fico-sa-menit-nechysta/", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/fiala-vymenil-slovaky-za-ukrajince-babis/r~8afa8098dd3411ee9af20cc47ab5f122/", "https://www.instagram.com/reel/C4vvpRdrbh-/?igsh=ZTlmYjEya3hlNzJi", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702731-klaus-o-rozhodnuti-ceskej-vlady-voci-slovensku-absurdne-nezmyselne/", "https://standard.sk/594419/vaclav-klaus-som-nervozny-zo-stavu-ameriky-dostava-sa-do-zle-riesitelnych-situacii-moze-to-vyvolat-velky-konflikt?status=0111", "https://www.facebook.com/prezidentcr/posts/pfbid0EEdt8DZcj4dXm7hinTj63HAcFw4QHU4UEji1eogYk29cnhqn6pJYe7mqppcVRDzkl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:50.405587+00:00"}
{"id": "vr31251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31251", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale jedno je isté, že treba vidieť aj ten vplyv vôbec celej, povedzme, sféry Európskej únie aj na našu ekonomiku a môžem povedať, že na rozdieľ od iných členských štátov EÚ síce pomalšie, ale u nás aspoň hospodársky rast bude pozitívny.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognózy hospodárskeho rastu predpovedajú pre Slovensko pomalší, ale pozitívny rast. Eurostat predpokladá pre Slovensko rast na úrovni 1,2% pre r. 2012 a pre r. 2013 hospodársky rast 2,9%. V r. 2012 budú podľa odhadov Eurostatu rásť rýchlejšie ako SR tieto európske krajiny:\n\nV r. 2013 bude podľa prognóz rásť rýchlejšie ako SR 6 krajín:", "analysis_paragraphs": ["Prognózy hospodárskeho rastu predpovedajú pre Slovensko pomalší, ale pozitívny rast. Eurostat predpokladá pre Slovensko rast na úrovni 1,2% pre r. 2012 a pre r. 2013 hospodársky rast 2,9%. V r. 2012 budú podľa odhadov Eurostatu rásť rýchlejšie ako SR tieto európske krajiny:", "V r. 2013 bude podľa prognóz rásť rýchlejšie ako SR 6 krajín:"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:00.201733+00:00"}
{"id": "vr39147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39147", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Kým a sú to aj nakoniec aj európske pohľady, už v Európe našťastie prevládol ten takzvané recovery, to znamená, začať investície obnovovať, preto hovoríme, že budúca vláda musí zabezpečiť hospodársky rast.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hlasy hovoriace o tzv. \"recovery mode\", ktorý spomína Pavol Paška, sa ozývajú už dlhšie. Šéf ECB Jean Trichet o ňom napr. hovoril už začiatkom roku 2010. Tohtoročné ekonomické fórum v Davose hovorilo podobne o pomalom \"recovery mode\", aj keď opatrne. Je však potrebné povedať, že obe tieto vyjadrenie prišli ešte pred súčasným vyhrotením situácie v Grécku a eurozóne. Výrok o tom, že \"recovery mood\" v Európe nastal hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že nevieme podľa akých kritérií posudzuje Pavol Paška to, že tento mód prevládol.", "analysis_paragraphs": ["Hlasy hovoriace o tzv. \"recovery mode\", ktorý spomína Pavol Paška, sa ozývajú už dlhšie. Šéf ECB Jean Trichet o ňom napr. hovoril už začiatkom roku 2010. Tohtoročné ekonomické fórum v Davose hovorilo podobne o pomalom \"recovery mode\", aj keď opatrne. Je však potrebné povedať, že obe tieto vyjadrenie prišli ešte pred súčasným vyhrotením situácie v Grécku a eurozóne. Výrok o tom, že \"recovery mood\" v Európe nastal hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že nevieme podľa akých kritérií posudzuje Pavol Paška to, že tento mód prevládol."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "hovorilo"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2010/01/11/us-bis-idUSTRE60A2FD20100111", "http://www.bbc.co.uk/news/business-12286744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:08.675730+00:00"}
{"id": "vr30563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30563", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ideme prenášať v tom, že by sa, áno, zníži sa zvrchovanosť členských krajín, ak budú robiť nezodpovednú, nekompetentnú politiku, ale s tým nemá problém ani SaS. Čiže jediný dôvod, o ktorý sa opierajú pri tom, že chcú referendum je to zrušenie práva veta pri rozhodovaní v ESM o jednotlivých programoch.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana SaS oznámila svoj úmysel zvolať referendum ešte pred zasadnutím summitu v Bruseli. Ako dôvod bolo uvedené obmedzovanie suverenity Slovenskej republiky. Z vyjadrení Jozefa Kollára skutočne vyplýva , že názory medzi SDKÚ a SaS sa líšili prakticky iba v otázke veta malých štátov. SaS na svojej stránke uvádza, že v súvislosti s výsledkami summitu:", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS oznámila svoj úmysel zvolať referendum ešte pred zasadnutím summitu v Bruseli. Ako dôvod bolo uvedené obmedzovanie suverenity Slovenskej republiky. Z vyjadrení Jozefa Kollára skutočne vyplýva , že názory medzi SDKÚ a SaS sa líšili prakticky iba v otázke veta malých štátov. SaS na svojej stránke uvádza, že v súvislosti s výsledkami summitu:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "vyplýva", "stránke"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/sas-chce-referendum-o-buducnosti-eurozony.html", "http://volby.sme.sk/c/6170774/na-referendum-o-lisabone-chybaju-sulikovi-hlasy.html", "http://strana-sas.sk/vysledky-summitu-eu-dali-sas-zapravdu/577"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:26.204576+00:00"}
{"id": "vr29629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29629", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A hovorím to preto, lebo takýto tí veľkí s prepáčením intelektuáli, ktorí tak často píšu na sociálne siete denníka SME, spustili takú diskusiu o jeho ochorení, že sám denník SME musel svojim čitateľom na internetovej stránke zakázať diskusiu, jednoducho zrušil diskusiu, pretože želali Gašparovičovi všetko, len nie dobré. Len nie dobré.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády Robert Fico vo svojom tvrdení poukazuje na článok , ktorý vydal denník SME na svojom internetovom portáli v predchádzajúcom týždni. Článok, ktorý bol publikovaný pod názvom \"Exprezidenta Gašparoviča operovali na onkológii\" mal informovať verejnosť o zákroku, ktorý musel bývalý prezident Ivan Gašparovič podstúpiť a o jeho pokračujúcom zdravotnom stave. Robert Fico správne tvrdí, že po publikovaní tohto článku sa začala diskusia obsiahujúca aj negatívne komentáre čitateľov na adresu exprezidenta Ivana Gašparoviča. Ku konkrétnym komentárom sme sa však nedostali a to z toho dôvodu, že denník SME uzavrel diskusiu pre: \"Opakované porušenie kódexu\" , ako je uvedené aj pod samotným článkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády Robert Fico vo svojom tvrdení poukazuje na článok , ktorý vydal denník SME na svojom internetovom portáli v predchádzajúcom týždni. Článok, ktorý bol publikovaný pod názvom \"Exprezidenta Gašparoviča operovali na onkológii\" mal informovať verejnosť o zákroku, ktorý musel bývalý prezident Ivan Gašparovič podstúpiť a o jeho pokračujúcom zdravotnom stave. Robert Fico správne tvrdí, že po publikovaní tohto článku sa začala diskusia obsiahujúca aj negatívne komentáre čitateľov na adresu exprezidenta Ivana Gašparoviča. Ku konkrétnym komentárom sme sa však nedostali a to z toho dôvodu, že denník SME uzavrel diskusiu pre: \"Opakované porušenie kódexu\" , ako je uvedené aj pod samotným článkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["článok", "stránke"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7839483/exprezidenta-gasparovica-operovali-na-onkologii.html", "https://sk-sk.facebook.com/sme.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:36.397459+00:00"}
{"id": "45710", "numeric_id": 45710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45710", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My pomáhame, tá naša výška pomoci bola až do 880 EUR. Napr. Maďari dávajú niečo len vyše 300 EUR.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne však do výšky 880 eur mesačne. Maďarská firma môže od tamojšieho štátu žiadať náhradu 70% čistej mzdy znížených pracovných hodín zamestnanca. Maximálna výška sa počíta ako dvojnásobok minimálnej mzdy - a teda 321 eur. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne však do výšky 880 eur mesačne. Maďarská firma môže od tamojšieho štátu žiadať náhradu 70% čistej mzdy znížených pracovných hodín zamestnanca. Maximálna výška sa počíta ako dvojnásobok minimálnej mzdy - a teda 321 eur. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["maximálne", "môže", "321"], "url": ["https://www.pomahameludom.sk/docs/Oznamenie_17052020_ver13_FINAL.pdf", "https://www.euractiv.com/section/coronavirus/short_news/hungary-update-covid-19/", "https://www.euractiv.com/section/coronavirus/short_news/hungary-update-covid-19/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:43.883121+00:00"}
{"id": "vr36819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36819", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Aj zásadná vec je, že vieme, že ten trh, to znamená množstvo peňazí spravovaných v DSS rastie a bude rásť.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy J. Vravca , dôchodkové fondy získavajú na finančných trhoch stále významnejšie postavenie. Kým začiatkom roka 2007 predstavoval objem spravovaných finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch takmer 28 mld.Sk. (0, 93 mld. €, pozn.) v prvom polroku 2007 sa objem majetku spravovaný v DSS zvýšil o 43% a dosiahol hodnotu 40 mld. Sk (1, 33 mld. €, pozn.) . Hodnota spravovaného majetku aj naďalej stúpala a počas tretieho štvrťroka 2007 dosiahla 45,6 mld. Sk (1, 51 mld. €, pozn.) . Začiatkom roka 2008 evidovali dôchodkové správcovské spoločnosti vo svojich fondoch už majetok vo výške 52,72 mld. Sk (1, 75 mld. €, pozn.) , čo predstavuje nárast o 88% oproti začiatku roka 2007. K 27. novembru 2010 mali spoločnosti vo fondoch majetok v hodnote 2, 8 mld. eur . Šesť dôchodkových správcovských spoločností v súčasnosti spravuje majetok sporiteľov v sume takmer 3,72 mld. eur (údaj k 7. januáru 2011). Z týchto údajov je zrejmý rast majetku, ktorý DSS spravujú vo fondoch. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy J. Vravca , dôchodkové fondy získavajú na finančných trhoch stále významnejšie postavenie. Kým začiatkom roka 2007 predstavoval objem spravovaných finančných prostriedkov v dôchodkových fondoch takmer 28 mld.Sk. (0, 93 mld. €, pozn.) v prvom polroku 2007 sa objem majetku spravovaný v DSS zvýšil o 43% a dosiahol hodnotu 40 mld. Sk (1, 33 mld. €, pozn.) . Hodnota spravovaného majetku aj naďalej stúpala a počas tretieho štvrťroka 2007 dosiahla 45,6 mld. Sk (1, 51 mld. €, pozn.) . Začiatkom roka 2008 evidovali dôchodkové správcovské spoločnosti vo svojich fondoch už majetok vo výške 52,72 mld. Sk (1, 75 mld. €, pozn.) , čo predstavuje nárast o 88% oproti začiatku roka 2007. K 27. novembru 2010 mali spoločnosti vo fondoch majetok v hodnote 2, 8 mld. eur . Šesť dôchodkových správcovských spoločností v súčasnosti spravuje majetok sporiteľov v sume takmer 3,72 mld. eur (údaj k 7. januáru 2011). Z týchto údajov je zrejmý rast majetku, ktorý DSS spravujú vo fondoch. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["analýzy J. Vravca", "2, 8 mld. eur", "3,72 mld. eur"], "url": ["http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2008/zbornik/files/prispevky/vravec.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=86501", "http://www.poistovne.sk/25886-sk/dss-k-piatku-spravovali-takmer-372-mld-eur.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:45.558059+00:00"}
{"id": "vr37109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37109", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "V podstate došlo jednoznačne len na základe Najvyššieho kontrolného úradu o nejakých 0,2% pochybenia, že neboli účelovo vynaložené prostriedky.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa správy ČTK bolo v \"nástenkovom tendri\" na ministerstve výstavby pod vedením Igora Štefanova z SNS zle použitých 32 444 eur zo sumy 13,06 milióna, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,2%. Ján Slota ale nespomína ďalšie takmer 4 milióny, okolo ktorých vznikli podozrenia. Na stránke NKÚ nie sú uverejnené správy z roku 2010, kedy bola vydaná predmetná správa a nie sú tam ani tlačové správy, takže informáciu nevieme overiť z primárneho zdroja.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy ČTK bolo v \"nástenkovom tendri\" na ministerstve výstavby pod vedením Igora Štefanova z SNS zle použitých 32 444 eur zo sumy 13,06 milióna, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 0,2%. Ján Slota ale nespomína ďalšie takmer 4 milióny, okolo ktorých vznikli podozrenia. Na stránke NKÚ nie sú uverejnené správy z roku 2010, kedy bola vydaná predmetná správa a nie sú tam ani tlačové správy, takže informáciu nevieme overiť z primárneho zdroja."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bude-stefanov-celit-odvolavaniu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:28.257562+00:00"}
{"id": "vr14651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14651", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Už bezpečnostné zložky hlásia, že tie trasy (utečencov, pozn.) môžu ísť cez Ukrajinu.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko člen maďarskej armády povedal, že trasa utečencov sa môže zmeniť. Náčelník štábu maďarskej armády na univerzite v Debrecíne povedal, že: \" Trasa migrantov smerujúcich na západ sa môže zmeniť. Je treba rátať aj s tým, že prídu smerom z Ruska a Gruzínska cez Ukrajinu.\" zdroj ( sme.sk ) Náčelník štábu sa odvolával na na najnovšie informácie od vojenských tajných služieb.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko člen maďarskej armády povedal, že trasa utečencov sa môže zmeniť. Náčelník štábu maďarskej armády na univerzite v Debrecíne povedal, že: \" Trasa migrantov smerujúcich na západ sa môže zmeniť. Je treba rátať aj s tým, že prídu smerom z Ruska a Gruzínska cez Ukrajinu.\" zdroj ( sme.sk ) Náčelník štábu sa odvolával na na najnovšie informácie od vojenských tajných služieb."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/20103922/utecenci-mozu-prist-do-europy-cez-ukrajinu-tvrdi-predstavitel-madarskej-armady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:58.467971+00:00"}
{"id": "vr28349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28349", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Rastú nám platy, reálne mzdy rastú najviac za posledných 7 rokov, len v druhom štvrťroku tohto roku štatisticky rastú reálne mzdy o 4,9%, o 5% medziročne.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že rast reálnej mzdy bol v 2. štvrtroku 2014 na úrovni 4,9 %. Vyšší rast reálnej mzdy bol len 1. štvrtroku 2008. Platí však, že priemer rastu reálnej mzdy roka 2008 bol nižší ako 4,9 % a zároven aj štvrtroky 2007. Je teda pravdou, že ide za sedem rokov najvyšší nárast reálnej mzdy. Viaceré zdroje potvrdzujú , že rast reálnych miezd bol najrýchlejší za posledných devät rokov. Jedným z dôvodov tohto javu môže byt aj nízka inflácia. Výrok ministra hodnotíme ako pravdivý. Septembrová prognóza IFP uvádza (s. 4), že reálne mzdy budú v roku 2014 rást najrýchlejšie od roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že rast reálnej mzdy bol v 2. štvrtroku 2014 na úrovni 4,9 %. Vyšší rast reálnej mzdy bol len 1. štvrtroku 2008. Platí však, že priemer rastu reálnej mzdy roka 2008 bol nižší ako 4,9 % a zároven aj štvrtroky 2007. Je teda pravdou, že ide za sedem rokov najvyšší nárast reálnej mzdy. Viaceré zdroje potvrdzujú , že rast reálnych miezd bol najrýchlejší za posledných devät rokov. Jedným z dôvodov tohto javu môže byt aj nízka inflácia. Výrok ministra hodnotíme ako pravdivý. Septembrová prognóza IFP uvádza (s. 4), že reálne mzdy budú v roku 2014 rást najrýchlejšie od roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["potvrdzujú", "prognóza"], "url": ["http://www.investujeme.sk/realne-mzdy-tento-rok-rastu-vynimocne-rychlejsie-ako-zisky/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9736"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:13.305759+00:00"}
{"id": "vr13948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13948", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "A čo sa týka Košíc, len taká maličkosť. Teraz tam skončilo kolektívne vyjednávanie. V priemere, v priemere od budúceho roka tam budú vyššie mzdy pre sestry, pre sestry vo výške 90 eur.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K protestujúcim sestričkám, ktoré hromadne podávajú výpovede, sa nedávno pridali aj sestričky v Košiciach. 64 výpovedí dali najmä sestry, ktoré pracujú na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Demagog.sk sa nepodarilo získať žiadne relevantné informácie o výsledkoch kolektívneho vyjednávania v Košiciach. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. „Dokopy je v slovenských nemocniciach k dnešnému dňu (30. november 2015, pozn.) 958 hromadných výpovedí sestier a pôrodných asistentiek,“ tvrdí prezidentka Slovenskej komory sestier Iveta Lazorová.\"", "analysis_paragraphs": ["K protestujúcim sestričkám, ktoré hromadne podávajú výpovede, sa nedávno pridali aj sestričky v Košiciach. 64 výpovedí dali najmä sestry, ktoré pracujú na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny. Demagog.sk sa nepodarilo získať žiadne relevantné informácie o výsledkoch kolektívneho vyjednávania v Košiciach. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. „Dokopy je v slovenských nemocniciach k dnešnému dňu (30. november 2015, pozn.) 958 hromadných výpovedí sestier a pôrodných asistentiek,“ tvrdí prezidentka Slovenskej komory sestier Iveta Lazorová.\""], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["pridali"], "url": ["https://dennikn.sk/308083/sestry-davaju-vypovede-pribudli-trnava-aj-kosice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:49.932070+00:00"}
{"id": "vr17470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17470", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...ja som mal tu česť osobne rokovať s celou delegáciou (Európskej komisii, pozn.) a mal som možnosť aj s pánom ministrom Kažimírom, na spoločnom rokovaní, informovať ich o opatreniach, ktoré prijímame v oblasti boja proti daňovým únikom a tam Slovenská republika naozaj, za posledné roky, dosiahla výrazný pokrok, čo uznáva aj komisia.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "S delegáciou Európskej komisie o stave eurofondov na Slovensku diskutoval Pellegrini 3. októbra 2017 v Piešťanoch na zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy 2014 – 2020. Súčasťou stretnutia bola aj diskusia o Akčnom pláne na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania eurofondov. Informáciu o spoločnom rokovaní Pellegriniho a Kažimíra s delegáciou Európskej komisie sa nám nepodarilo dohľadať. O opatreniach proti daňovým únikom diskutoval Kažimír (bez Pellegriniho) počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ s ministrami financií EÚ. V hodnotiacej správe pre Slovensko vydanej Európskou komisiou v marci 2018 sa uvádza, že Slovensko dosiahlo v boji proti daňovým únikom isté pokroky. Zároveň však správa dodáva, že zlepšenie je limitované a mohlo byť väčšie ( .pdf , s. 19 a 46). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže pokrok, o ktorom hovorí Pellegrini, nebol taký výrazný.", "analysis_paragraphs": ["S delegáciou Európskej komisie o stave eurofondov na Slovensku diskutoval Pellegrini 3. októbra 2017 v Piešťanoch na zasadnutí Národného monitorovacieho výboru pre európske štrukturálne a investičné fondy 2014 – 2020. Súčasťou stretnutia bola aj diskusia o Akčnom pláne na posilnenie transparentnosti a zjednodušovania eurofondov. Informáciu o spoločnom rokovaní Pellegriniho a Kažimíra s delegáciou Európskej komisie sa nám nepodarilo dohľadať. O opatreniach proti daňovým únikom diskutoval Kažimír (bez Pellegriniho) počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ s ministrami financií EÚ. V hodnotiacej správe pre Slovensko vydanej Európskou komisiou v marci 2018 sa uvádza, že Slovensko dosiahlo v boji proti daňovým únikom isté pokroky. Zároveň však správa dodáva, že zlepšenie je limitované a mohlo byť väčšie ( .pdf , s. 19 a 46). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže pokrok, o ktorom hovorí Pellegrini, nebol taký výrazný."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["monitorovacieho", "predsedníctva", ".pdf"], "url": ["https://www.vicepremier.gov.sk/index.php/narodny-monitorovaci-vybor-eurofondov-rokuje-v-piestanoch/index.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=991", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:11.147949+00:00"}
{"id": "vr26450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26450", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme najvyššiu produktivitu práve v regióne V4.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu práce na jednu zamestnanú osobu na úrovni 80,7% priemeru EÚ. Inými slovami, v produktivite Slovensko v roku 2012 vyrobilo takmer 81% toho čo priemerný obyvateľ EÚ 27. Česká republika mala produktivitu 72,3% priemeru EÚ 27, Maďarsko 69,8% a Poľsko 72,2%. Slovensko naozaj malo najvyššiu produktivitu práce za rok 2012 z krajín V4. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu práce na jednu zamestnanú osobu na úrovni 80,7% priemeru EÚ. Inými slovami, v produktivite Slovensko v roku 2012 vyrobilo takmer 81% toho čo priemerný obyvateľ EÚ 27. Česká republika mala produktivitu 72,3% priemeru EÚ 27, Maďarsko 69,8% a Poľsko 72,2%. Slovensko naozaj malo najvyššiu produktivitu práce za rok 2012 z krajín V4. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "produktivitu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00116&plugin=0", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec310&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:03.754484+00:00"}
{"id": "49843", "numeric_id": 49843, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49843", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za to (výpadok ruského plynu cez Ukrajinu, pozn.) zaplatíme spoločne 50-70 miliárd eur v Európskej únii.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ruská spoločnosť Gazprom ukončila 1. januára 2025 dodávky plynu cez Ukrajinu do štátov Európskej únie. Dôvodom bolo nepredĺženie tranzitnej dohody zo strany Ukrajiny. Konkrétne prognózy zvýšenia nákladov pre členské štáty EÚ doposiaľ zverejnené neboli, keďže tie sa odvíjajú primárne od cien na svetovom trhu s plynom, ktorý je v posledných rokoch značne volatilný, teda dochádza na ňom ku skokovým cenovým zmenám. Podľa prognózy Svetovej banky má cena plynu v Európe v roku 2025 rásť , no neskôr sa má v roku 2026 stabilizovať. Rozhodujúcim faktorom pre ceny plynu v roku 2025 bude aj cena skvapalneného zemného plynu, keďže dopyt po ňom bude podľa Svetovej banky rásť nielen v Európe ale aj vo Východnej Ázii. Výrok v súčasnosti preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMinisterstvo hospodárstva SR odhadlo , že zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu bude viesť k zvýšeniu dodatočných nákladov na plyn v sume približne 51 miliárd eur a nákladov na sprostredkovanie elektriny v Európe o 77 miliárd eur v cenách elektrickej energie. Ministerstvo ako zdroj uvádza kvalifikované odhady, no tie sa nám nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.\n\nEurópska únia je na ukončenie tranzitu pripravená . Podľa analytického inštitútu Bruegel podiel ukrajinského tranzitu na celkovom dovoze plynu do EÚ klesol z 11 % v roku 2021 na približne 4 % v roku 2023. Najväčší dopad má ukončenie ukrajinského tranzitu na Rakúsko, Maďarsko a Slovensko, ktorým podľa Medzinárodnej energetickej agentúry tento tranzit pokrýval 65 % dopytu po plyne (. pdf , s. 24). V EÚ klesla aj celková spotreba ruského plynu. Podiel potrubného plynu, ktorý do EÚ prichádza z Ruska poklesol zo 40 % v roku 2021 na 8,7 % v roku 2023. Spolu s ruským skvapalneným plynom tvoril tento podiel približne 15 % celkového importovaného plynu do EÚ. Zároveň by sa nemali výrazne zmeniť ani spotrebiteľské ceny.Tranzitné náklady na prepravu plynu môžu byť rôzne v závislosti od prepravných trás, ich vzdialenosti a poplatkov. V prípade Slovenska sa môžu napríklad vyšplhať na minimálne o 140 miliónov eur ročne.", "analysis_paragraphs": ["Ruská spoločnosť Gazprom ukončila 1. januára 2025 dodávky plynu cez Ukrajinu do štátov Európskej únie. Dôvodom bolo nepredĺženie tranzitnej dohody zo strany Ukrajiny. Konkrétne prognózy zvýšenia nákladov pre členské štáty EÚ doposiaľ zverejnené neboli, keďže tie sa odvíjajú primárne od cien na svetovom trhu s plynom, ktorý je v posledných rokoch značne volatilný, teda dochádza na ňom ku skokovým cenovým zmenám. Podľa prognózy Svetovej banky má cena plynu v Európe v roku 2025 rásť , no neskôr sa má v roku 2026 stabilizovať. Rozhodujúcim faktorom pre ceny plynu v roku 2025 bude aj cena skvapalneného zemného plynu, keďže dopyt po ňom bude podľa Svetovej banky rásť nielen v Európe ale aj vo Východnej Ázii. Výrok v súčasnosti preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ministerstvo hospodárstva SR odhadlo , že zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu bude viesť k zvýšeniu dodatočných nákladov na plyn v sume približne 51 miliárd eur a nákladov na sprostredkovanie elektriny v Európe o 77 miliárd eur v cenách elektrickej energie. Ministerstvo ako zdroj uvádza kvalifikované odhady, no tie sa nám nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.", "Európska únia je na ukončenie tranzitu pripravená . Podľa analytického inštitútu Bruegel podiel ukrajinského tranzitu na celkovom dovoze plynu do EÚ klesol z 11 % v roku 2021 na približne 4 % v roku 2023. Najväčší dopad má ukončenie ukrajinského tranzitu na Rakúsko, Maďarsko a Slovensko, ktorým podľa Medzinárodnej energetickej agentúry tento tranzit pokrýval 65 % dopytu po plyne (. pdf , s. 24). V EÚ klesla aj celková spotreba ruského plynu. Podiel potrubného plynu, ktorý do EÚ prichádza z Ruska poklesol zo 40 % v roku 2021 na 8,7 % v roku 2023. Spolu s ruským skvapalneným plynom tvoril tento podiel približne 15 % celkového importovaného plynu do EÚ. Zároveň by sa nemali výrazne zmeniť ani spotrebiteľské ceny.Tranzitné náklady na prepravu plynu môžu byť rôzne v závislosti od prepravných trás, ich vzdialenosti a poplatkov. V prípade Slovenska sa môžu napríklad vyšplhať na minimálne o 140 miliónov eur ročne."], "analysis_date": "2025-01-23", "analysis_sources": {"text": ["ukončila", "dochádza", "rásť", "dopyt", "rásť", "odhadlo", "pripravená", "klesol", "pokrýval", "pdf", "prichádza", "môžu"], "url": ["https://www.noviny.sk/zahranicie/1007742-rusko-zastavilo-tranzit-plynu-do-europy-cez-ukrajinu", "https://www.euronews.com/business/2025/01/02/european-gas-prices-soar-after-russian-halts-gas-flow-via-ukraine", "https://blogs.worldbank.org/en/opendata/global-natural-gas-market-outlook--european-supply-challenges-an", "https://www.worldbank.org/en/research/commodity-markets", "https://blogs.worldbank.org/en/opendata/global-natural-gas-market-outlook--european-supply-challenges-an", "https://www.mhsr.sk/top/slovensko-je-pripravene-na-zastavenie-tranzitu-plynu-cez-ukrajinu", "https://www.euronews.com/business/2025/01/02/european-gas-prices-soar-after-russian-halts-gas-flow-via-ukraine", "https://www.bruegel.org/analysis/end-russian-gas-transit-ukraine-and-options-eu", "https://www.bruegel.org/analysis/end-russian-gas-transit-ukraine-and-options-eu", "https://iea.blob.core.windows.net/assets/fa115714-f9f8-4727-8520-5e8b5ca265ad/GlobalGasSecurityReview2024.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/cs/infographics/eu-gas-supply/", "https://www.trend.sk/ekonomika/slovensko-zaplati-januara-ovela-viac-plyn-tranzit-cez-ukrajinu-skonci?utm_source=chatgpt.com"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:13.611528+00:00"}
{"id": "44192", "numeric_id": 44192, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44192", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Rodičovský príspevok, minimálna mzda, ale aj vianočný príspevok k dôchodku, ktorý sa zdvojnásobí. Platy vo verejnej správe sme zvýšili už tento rok o 10 %. Nový rok budú znovu o 10 % stúpať. Zvýšili sme platy nastupujúcim učiteľom aj pedagógom ako takým. Dali sme príspevok prváčikom.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opatrenia, ktoré Peter Pellegrini spomína, navrhli alebo podporili poslanci či ministri strany Smer. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Poslanci Smeru navrhli a poslanci vládnej koalície v septembri 2019 schválili zákon, po ktorom rodičovský príspevok narastie. V závislosti od toho, čo rodičia pracovali, sa im zvýši z 220 na 250 alebo až 370 eur. Po návrhu poslancov Erika Tomáša a Roberta Fica stúpne od roku 2020 minimálna mzda z 520 na 580 eur. Po novom sa jej výška bude určovať dohodou medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ak sa nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta ako „60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve.” V roku 2019 stúpla aj výška vianočného príspevku k dôchodku. Zmenu navrhlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vedie Ján Richter (Smer-SD). V závislosti od výšky penzie dostanú niektorú dôchodcovia dvojnásobnú výšku príspevku ako v roku 2018. Platy v štátnej a verejnej službe sa v januári 2019 zvýšili o 10%, rovnako majú stúpnuť aj v roku 2020 ( .pdf , s. 3). Kolektívnu zmluvu podpísali zástupcovia zamestnancov (KOZ a NKO) so zástupcami zamestnávateľov - vedúci úradu vlády Matúš Šutaj Eštok, minister financií Peter Kažimír, ministerka vnútra Denisa Saková a minister práce Ján Richter - v novembri 2018 ( .pdf , s. 5). Zvýšenie platom o.i. nastupujúcich učiteľov navrhli poslanci SNS, poslanci Smeru ich podporili v parlamente. Začínajúci učitelia tak po novom dostanú základný plat 831,50 eur - namiesto pôvodných 690 eur. Platy počas vlády 2016 - 2020 stúpli všetkým učiteľom. Od septembra 2019 dostávajú rodičia k nástupu dieťaťa do školy jednorázový príspevok vo výške 100 eur. Medzi navrhovateľovi tohto príspevku patria najmä poslanci strany Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia, ktoré Peter Pellegrini spomína, navrhli alebo podporili poslanci či ministri strany Smer. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Poslanci Smeru navrhli a poslanci vládnej koalície v septembri 2019 schválili zákon, po ktorom rodičovský príspevok narastie. V závislosti od toho, čo rodičia pracovali, sa im zvýši z 220 na 250 alebo až 370 eur. Po návrhu poslancov Erika Tomáša a Roberta Fica stúpne od roku 2020 minimálna mzda z 520 na 580 eur. Po novom sa jej výška bude určovať dohodou medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ak sa nedohodnú, minimálna mzda sa vypočíta ako „60% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve.” V roku 2019 stúpla aj výška vianočného príspevku k dôchodku. Zmenu navrhlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vedie Ján Richter (Smer-SD). V závislosti od výšky penzie dostanú niektorú dôchodcovia dvojnásobnú výšku príspevku ako v roku 2018. Platy v štátnej a verejnej službe sa v januári 2019 zvýšili o 10%, rovnako majú stúpnuť aj v roku 2020 ( .pdf , s. 3). Kolektívnu zmluvu podpísali zástupcovia zamestnancov (KOZ a NKO) so zástupcami zamestnávateľov - vedúci úradu vlády Matúš Šutaj Eštok, minister financií Peter Kažimír, ministerka vnútra Denisa Saková a minister práce Ján Richter - v novembri 2018 ( .pdf , s. 5). Zvýšenie platom o.i. nastupujúcich učiteľov navrhli poslanci SNS, poslanci Smeru ich podporili v parlamente. Začínajúci učitelia tak po novom dostanú základný plat 831,50 eur - namiesto pôvodných 690 eur. Platy počas vlády 2016 - 2020 stúpli všetkým učiteľom. Od septembra 2019 dostávajú rodičia k nástupu dieťaťa do školy jednorázový príspevok vo výške 100 eur. Medzi navrhovateľovi tohto príspevku patria najmä poslanci strany Smeru."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["navrhli", "schválili", "návrhu", "stúpne", "stúpla", "navrhlo", "dostanú", ".pdf", "novembri", ".pdf", "navrhli", "dostanú", "pôvodných", "stúpli", "dostávajú", "navrhovateľovi"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7375", "https://www.etrend.sk/ekonomika/pracujucim-sa-zvysi-rodicovsky-prispevok-na-370-eur.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7454", "https://www.webnoviny.sk/hruba-minimalna-mzda-na-slovensku-od-januara-stupne-na-580-eur/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zacina-sa-vyplacat-vianocny-prispevok-ake-podmienky-musia-dochodcovia-splnat.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7281", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zacina-sa-vyplacat-vianocny-prispevok-ake-podmienky-musia-dochodcovia-splnat.html", "http://kozsr.sk/wp-content/uploads/2018/12/KZVS-SS_2019_2020.pdf", "https://www.vlada.gov.sk//slavnostny-podpis-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna/", "http://kozsr.sk/wp-content/uploads/2018/12/KZVS-SS_2019_2020.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7324", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=468821", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20190101.html#prilohy", "https://www.minedu.sk/data/att/15257.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/#paragraf-8.odsek-1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:59.170431+00:00"}
{"id": "vr30677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30677", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Je to naozaj úplne závažná vec a teraz fakty. Predsa minister vnútra Lipšic úplne jasne potvrdil, že takáto akcia s názvom s krycím názvom Gorila existovala. Takisto SIS úplne legálne odpočúvala byt na Vazovovej ulici. Predsa krajský súd v Bratislave potvrdil, že vydal povolenie k odpočúvaniu ľudí, ktorí sa stretávali v tomto byte. Premiérka Radičová v archíve nájde informácie o tom z roku 2006 počiarkujem, kedy bol premiérom Dzurinda a ministrom vnútra pán Pado.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, že akcia s názvom Gorila skutočne existovala a SIS ju aj realizovala potvrdil 19. januára 2012 minister vnútra Daniel Lipšic. \"Môžeme potvrdiť, že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované vážne podozrenia z korupčnej trestnej činnosti ,\" povedal Lipšic. Zároveň dodal, že bola podľa neho legitímna a legálna. ( SITA , 12. januára 2012) \" T ajná služba žiadala o súhlas na odpočúvanie , ktoré spomína spis Gorila. Hospodárskym novinám to potvrdil Krajský súd v Bratislave . ...„Krajský súd eviduje žiadosť o použitie ITP (infomačno-technické prostriedky, pozn.) zo dňa 21. novembra 2005,“ potvrdila Hospodárskym novinám predsedníčka súdu Darina Kuchtová.\" V zverejnenom dokumente Gorila sa spomína byt na Vazovovej ulici 9/A. S touto informáciou prišli viaceré média. ( SME , 30. decembra 2011) Súčasťou dokumentu zverejneného na internete je list príslušníka SIS z marca 2007 adresovaný jej vtedajšiemu riaditeľovi Jozefovi Magalovi. Opisuje v ňom, ako spomínaný byt legálne odpočúval zo svojho bytu v susedstve. Na základe toho Gorila vznikla. Minister vnútra D. Lipšic potvrdil , že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované závažné podozrenia. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra M. Pado (po demisii V. Palka). Bývalý minister vnútra M. Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“ J. Kollár hovorí vo všetkých bodoch svojho výroku pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["To, že akcia s názvom Gorila skutočne existovala a SIS ju aj realizovala potvrdil 19. januára 2012 minister vnútra Daniel Lipšic. \"Môžeme potvrdiť, že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované vážne podozrenia z korupčnej trestnej činnosti ,\" povedal Lipšic. Zároveň dodal, že bola podľa neho legitímna a legálna. ( SITA , 12. januára 2012) \" T ajná služba žiadala o súhlas na odpočúvanie , ktoré spomína spis Gorila. Hospodárskym novinám to potvrdil Krajský súd v Bratislave . ...„Krajský súd eviduje žiadosť o použitie ITP (infomačno-technické prostriedky, pozn.) zo dňa 21. novembra 2005,“ potvrdila Hospodárskym novinám predsedníčka súdu Darina Kuchtová.\" V zverejnenom dokumente Gorila sa spomína byt na Vazovovej ulici 9/A. S touto informáciou prišli viaceré média. ( SME , 30. decembra 2011) Súčasťou dokumentu zverejneného na internete je list príslušníka SIS z marca 2007 adresovaný jej vtedajšiemu riaditeľovi Jozefovi Magalovi. Opisuje v ňom, ako spomínaný byt legálne odpočúval zo svojho bytu v susedstve. Na základe toho Gorila vznikla. Minister vnútra D. Lipšic potvrdil , že v rokoch 2005 a 2006 boli zadokumentované závažné podozrenia. V roku 2006 bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra M. Pado (po demisii V. Palka). Bývalý minister vnútra M. Pado potvrdil pre denník SME (27. decembra 2012), že dostával viacero informácií zo SIS, avšak vzhľadom na čas si na konkrétne nepamätá. Pado dodáva: „Ak sa niečo objavilo, odovzdal som to orgánom, ktoré mali kompetencie na vyšetrovanie“ J. Kollár hovorí vo všetkých bodoch svojho výroku pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "SITA", "SME", "potvrdil", "SME"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120119TBB03479", "http://www.sme.sk/c/6213146/sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily.html", "http://www.sme.sk/c/6199462/tajny-byt-z-gorily-existuje.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120119TBB03479", "http://www.sme.sk/c/6196264/policia-zacala-riesit-kauzu-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:32.050010+00:00"}
{"id": "vr17018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17018", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... vláda vyčleňuje peniaze, hovorím na to isté zvyšovanie platov (pedagogických pracovníkov, pozn.) každý rok, je to zhruba o tých 6% (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka výšky percentuálneho zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od roku 2016. Vláda vo svojom programovom vyhlásení sľúbila navýšenie platov o 6 % od septembra 2016, následne od januára 2018 každoročne. Vláda septembrové navýšenie aj splnila, pritom sa platy pedagogických a odborných zamestnancov opäť navýšili od septembra 2017. Malo ísť o mimoriadne navýšenie, no napriek tomu vláda neschválila navýšenie o sľúbených 6 % od januára 2018. Súčasná ministerka argumentuje tým, že sľúbené navýšenie len aplikovali skôr. Je pritom pravdou, že vláda vynaložila finančné prostriedky na valorizáciu platov aj v roku 2016 aj v roku 2017 v priemernej výške o 6 %, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 vyplýva záväzok vlády navyšovať finančné ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, ako aj vysokoškolských učiteľov v priemere o 6 % od 1. septembra 2016 a následne od 1. januára 2018 každoročne (do 2020). Tieto zmeny sú však podmienené realizáciou zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 porastie nominálna mzda v hospodárstve o 4,6 % a reálna mzda o 2,9 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 5) Okrem toho sa navýšia platy zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (okrem pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl) od 1. januára 2018 o 4 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 40) Návrh rozpočtu zároveň počíta s už zvýšeným platov pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % od 1. septembra 2017. (Hlavná kniha, .pdf , s.43) Návrh rozpočtu na obdobie 2017-2019 plánovala navýšenie stupníc platových taríf o 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a pre učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2016. (Hlavná kniha, .pdf , s. 45 a 46) Zamestnancom verejnej správy sa navýšili platové tarify o 4 % of 1. januára 2017 a funkčné platy o 2 % od 1. septembra 2017. (Hlavná kniha, .pdf , s. 42-43) V roku 2016 sa zvyšovali platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom a v služobnom pomere a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 43) Toto navýšenie sa týkalo aj zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov verejných vysokých škôl (Hlavná kniha, .pdf , str. 48 a 51). V roku 2015 sa platy pedagogickým a odborným zamestnancom navýšili o 5 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 40) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka výšky percentuálneho zvyšovania platov pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od roku 2016. Vláda vo svojom programovom vyhlásení sľúbila navýšenie platov o 6 % od septembra 2016, následne od januára 2018 každoročne. Vláda septembrové navýšenie aj splnila, pritom sa platy pedagogických a odborných zamestnancov opäť navýšili od septembra 2017. Malo ísť o mimoriadne navýšenie, no napriek tomu vláda neschválila navýšenie o sľúbených 6 % od januára 2018. Súčasná ministerka argumentuje tým, že sľúbené navýšenie len aplikovali skôr. Je pritom pravdou, že vláda vynaložila finančné prostriedky na valorizáciu platov aj v roku 2016 aj v roku 2017 v priemernej výške o 6 %, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2016-2020 vyplýva záväzok vlády navyšovať finančné ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov, ako aj vysokoškolských učiteľov v priemere o 6 % od 1. septembra 2016 a následne od 1. januára 2018 každoročne (do 2020). Tieto zmeny sú však podmienené realizáciou zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. Podľa návrhu rozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 porastie nominálna mzda v hospodárstve o 4,6 % a reálna mzda o 2,9 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 5) Okrem toho sa navýšia platy zamestnancov v štátnej službe a niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (okrem pedagogických a odborných zamestnancov a učiteľov vysokých škôl) od 1. januára 2018 o 4 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 40) Návrh rozpočtu zároveň počíta s už zvýšeným platov pedagogických a odborných zamestnancov o 6 % od 1. septembra 2017. (Hlavná kniha, .pdf , s.43) Návrh rozpočtu na obdobie 2017-2019 plánovala navýšenie stupníc platových taríf o 6 % pre pedagogických a odborných zamestnancov a pre učiteľov vysokých škôl od 1. septembra 2016. (Hlavná kniha, .pdf , s. 45 a 46) Zamestnancom verejnej správy sa navýšili platové tarify o 4 % of 1. januára 2017 a funkčné platy o 2 % od 1. septembra 2017. (Hlavná kniha, .pdf , s. 42-43) V roku 2016 sa zvyšovali platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom a v služobnom pomere a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme o 4 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 43) Toto navýšenie sa týkalo aj zamestnancov regionálneho školstva a učiteľov verejných vysokých škôl (Hlavná kniha, .pdf , str. 48 a 51). V roku 2015 sa platy pedagogickým a odborným zamestnancom navýšili o 5 %. (Hlavná kniha, .pdf , s. 40) Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:39.664386+00:00"}
{"id": "49993", "numeric_id": 49993, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49993", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Tak isto milión ľudí používa rekreačné poukazy.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Posledné dáta o využívaní rekreačných poukazov zamestnancami sú z roku 2021, podľa ktorých poukazy využilo 197 tisíc zamestnancov ( .pdf , s.1). Kvôli nedostatku oficiálnych štatistík o reálnom využívaní rekreačných poukazov za roky 2022, 2023 a 2024 výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPočet ľudí, ktorý využívajú rekreačné poukazy nie je možné overiť, pretože posledné štatistiky ohľadom ich využívania pochádzajú z roku 2021. Podľa Inštitútu finančnej politiky ich v danom roku ich využilo 197 tisíc ľudí ( .pdf , s.1). Podľa TV Markíza išlo konkrétne o 197 235 využitých poukazov. Išlo o pokles oproti roku 2019, kedy boli boli rekreačné poukazy zavedené. Vtedy využilo viac ako 230 tisíc zamestnancov a zamestnankýň ( .pdf , s.1).\n\nPodľa prieskumu verejnej mienky pre pracovnú agentúru Maxin´s Group, o ktorom informovala TASR, by ich v roku 2024 využilo 35 % zamestnancov. Na Slovensku bolo v 2. štvrťroku zamestnaných 2,62 milióna ľudí. Na základe prieskumu by tak rekreačný poukaz za rok 2024 využilo približne 917-tisíc ľudí. Prieskum tiež ukázal, že využitie poukazu by zvážilo ďalších 26 % opýtaných, teda 681-tisíc ľudí. Prieskum bol uskutočnený od 4. do 9. apríla 2024 na vzorke 1050 respondentov.\n\nOd 1. januára 2025 môžu rekreačné poukazy používať aj rodičia zamestnancov a zamestnankýň. Poukazy sa dajú využiť aj na letný tábor pre deti.\n\nRekreačné poukazy schválil parlament na základe návrhu Slovenskej národnej strany v roku 2018.", "analysis_paragraphs": ["Posledné dáta o využívaní rekreačných poukazov zamestnancami sú z roku 2021, podľa ktorých poukazy využilo 197 tisíc zamestnancov ( .pdf , s.1). Kvôli nedostatku oficiálnych štatistík o reálnom využívaní rekreačných poukazov za roky 2022, 2023 a 2024 výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Počet ľudí, ktorý využívajú rekreačné poukazy nie je možné overiť, pretože posledné štatistiky ohľadom ich využívania pochádzajú z roku 2021. Podľa Inštitútu finančnej politiky ich v danom roku ich využilo 197 tisíc ľudí ( .pdf , s.1). Podľa TV Markíza išlo konkrétne o 197 235 využitých poukazov. Išlo o pokles oproti roku 2019, kedy boli boli rekreačné poukazy zavedené. Vtedy využilo viac ako 230 tisíc zamestnancov a zamestnankýň ( .pdf , s.1).", "Podľa prieskumu verejnej mienky pre pracovnú agentúru Maxin´s Group, o ktorom informovala TASR, by ich v roku 2024 využilo 35 % zamestnancov. Na Slovensku bolo v 2. štvrťroku zamestnaných 2,62 milióna ľudí. Na základe prieskumu by tak rekreačný poukaz za rok 2024 využilo približne 917-tisíc ľudí. Prieskum tiež ukázal, že využitie poukazu by zvážilo ďalších 26 % opýtaných, teda 681-tisíc ľudí. Prieskum bol uskutočnený od 4. do 9. apríla 2024 na vzorke 1050 respondentov.", "Od 1. januára 2025 môžu rekreačné poukazy používať aj rodičia zamestnancov a zamestnankýň. Poukazy sa dajú využiť aj na letný tábor pre deti.", "Rekreačné poukazy schválil parlament na základe návrhu Slovenskej národnej strany v roku 2018."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["dáta", ".pdf", "štatistiky", "pochádzajú", ".pdf", "TV Markíza", ".pdf", "prieskumu", "zamestnaných", "používať", "využiť", "schválil"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/69/Rekreacne_poukazy_expost.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/69/Rekreacne_poukazy_expost.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/69/Rekreacne_poukazy_expost.pdf", "https://www.trend.sk/ekonomika/prichadza-zmena-rekreacnych-poukazoch-pre-nizky-zaujem-rozsiria-dalsich-clenov-rodiny#:~:text=Ministerstvo%20cestovn%C3%A9ho%20ruchu%20a%20%C5%A1portu%20z%C3%ADskalo%20%C3%BAdaje%20o%20vplyve%20rekrea%C4%8Dn%C3%BDch%20poukazov%20na%20ekonomiku%20od%20In%C5%A1tit%C3%BAtu%20finan%C4%8Dnej%20politiky%20(IFP)%20zatia%C4%BE%20iba%20za%20pandemick%C3%BD%20rok%202021.", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/69/Rekreacne_poukazy_expost.pdf", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/951026-novinky-v-rekreacnych-poukazoch-dostanu-ich-aj-nepracujuci", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/69/Rekreacne_poukazy_expost.pdf", "https://www.teraz.sk/ekonomika/prieskum-rekreacny-poukaz-chce-tento/788365-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/26798b6a-6013-45e6-90a3-5b02b352912f/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-dq0TestMMiP4CiIQC5OioFWaFPb2IpPb-p4YUYUD-aSZGZ3v91sMMdLzHNRp1uhU5WLvbmvePB4R4dhp-MwgM6YwHB0PbsZdK_c_tzHi2NAeDPtwfCe3fanI88Bz8f8Z_4D5pivc13oBK9UXIkEVTuU5hskdtoCc1BlZtzUuURVUYr6YEFdSb0zuxvQKIwDgQJwCPJ8GaAIBEF-DG5MfDdy3E0rX6zTJ7w6C734LW8bB04sBobPPyHdPht4dAwQjvs-DNlgPo3uCAFGvgA_aKyMB3rSg0Pxok5lg-d5-zJ7PPtjxAHg0W-tmNrT55cXzkw3KtfyTePlf5Rj5rjlpDvZmgRCJ620wsuzqCZDGmd2s85ssGlIgVAaeq4XBT4hrTDLYxIa4VJuZClL-7U03znRuqguLbCgaRp7q9R2L-21yiz4jpKoygQ_RuIim2chOaDdZtIjHo8P5H0sF-ziAyI2FqA!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://spravy.stvr.sk/2024/06/rekreacne-poukazy-budu-moct-vyuzivat-aj-clenovia-rodiny-podla-opozicie-to-problemy-cestovneho-ruchu-neriesi/", "https://www.ta3.com/clanok/136140/rekreacne-poukazy-presli-dostanu-ich-statni-zamestnanci-i-vojaci#:~:text=Aj%20na%20%C3%BAhradu%20t%C3%A1borov%20pre%20deti", "https://www.ta3.com/clanok/136140/rekreacne-poukazy-presli-dostanu-ich-statni-zamestnanci-i-vojaci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:36.982615+00:00"}
{"id": "vr38437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38437", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Je pravda že reagovali aj iní, ale ani nikto cez vyhlásenie parlamentu. My sme ako a jediný štát, ktorý takýmto spôsobom reagoval.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prijatie maďarskej ústavy vyvolalo reakcie aj v zahraničí. O existujúcich obavách hovoril Pan Ki-Mun, znepokojenie vyjadrila aj Benátska komisia či Amnesty International . Zo zástupcov európskych krajín sa proti maďarskej ústave vyslovil nemecký štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Werner Hoyer . Pred jej prijatím sa proti pripravovanému zneniu postavilo niekoľko slovinských politických strán. Slovenská republika však bola jediným štátom, ktorý na prijatie maďarskej ústavy reagoval na úrovni parlamentného vyhlásenia.", "analysis_paragraphs": ["Prijatie maďarskej ústavy vyvolalo reakcie aj v zahraničí. O existujúcich obavách hovoril Pan Ki-Mun, znepokojenie vyjadrila aj Benátska komisia či Amnesty International . Zo zástupcov európskych krajín sa proti maďarskej ústave vyslovil nemecký štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Werner Hoyer . Pred jej prijatím sa proti pripravovanému zneniu postavilo niekoľko slovinských politických strán. Slovenská republika však bola jediným štátom, ktorý na prijatie maďarskej ústavy reagoval na úrovni parlamentného vyhlásenia."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Benátska komisia", "Amnesty International", "Werner Hoyer", "slovinských"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-51672330-orbanova-ustava-nahnevala-madarov", "http://secular-europe-campaign.org/2011/04/22/hungary-new-constitution-at-odds-with-human-rights/", "http://hnonline.sk/svet/c1-51672330-orbanova-ustava-nahnevala-madarov", "http://www.slavorum.com/index.php?topic=375.0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:57.782157+00:00"}
{"id": "vr27808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27808", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "My máme v programe napísané, že otvorme tú debatu takým spôsobom, aby sme v procese vedeli do toho vpustiť NGO…  (rokovanie o TTIP, pozn.)", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programe OĽaNO do volieb do EP je TTIP venovaná jedna časť: \"3.2. ODMIETAME MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY V PROSPECH VYVOLENÝCH SPOLOČNOSTÍ Podporujeme take ekonomické previazanie Európskej únie, ktoré bude v prospech ľudí a nie v prospech korporácií. Preto odmietame Transatlantickú obchodnú dohodu (TTIP) v dnešnej podobe, pretože presadzuje iba záujmy lobistov a korporácií a nie záujmy ľudí. Dobre nastavená obchodná dohoda by vytvorila spoločný voľný trh medzi USA a EÚ. Benefity z takejto dohody by boli pozitívne pre každú krajinu a o takúto sa budeme usilovať. Do Bruselu neprichádzame hájiť záujmy lobistov a korporácií, ale záujmy ľudí.\" Jozef Viskupič vo svojom osobnom programe píše, že medzi jeho ciele patrí: \"Zabrzdiť proces TTIP, a nanovo ho otvoriť so zapojením 3. sektora, občianskej iniciatívy a národných parlamentov, teda, aby bola prijatá v prospech ľudí a nie korporácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V programe OĽaNO do volieb do EP je TTIP venovaná jedna časť: \"3.2. ODMIETAME MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY V PROSPECH VYVOLENÝCH SPOLOČNOSTÍ Podporujeme take ekonomické previazanie Európskej únie, ktoré bude v prospech ľudí a nie v prospech korporácií. Preto odmietame Transatlantickú obchodnú dohodu (TTIP) v dnešnej podobe, pretože presadzuje iba záujmy lobistov a korporácií a nie záujmy ľudí. Dobre nastavená obchodná dohoda by vytvorila spoločný voľný trh medzi USA a EÚ. Benefity z takejto dohody by boli pozitívne pre každú krajinu a o takúto sa budeme usilovať. Do Bruselu neprichádzame hájiť záujmy lobistov a korporácií, ale záujmy ľudí.\" Jozef Viskupič vo svojom osobnom programe píše, že medzi jeho ciele patrí: \"Zabrzdiť proces TTIP, a nanovo ho otvoriť so zapojením 3. sektora, občianskej iniciatívy a národných parlamentov, teda, aby bola prijatá v prospech ľudí a nie korporácií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["programe OĽaNO", "vo svojom osobnom programe"], "url": ["http://www.eurokandidatka.sk/program/", "http://www.eurokandidatka.sk/kandidati/jozef-viskupic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:55.580814+00:00"}
{"id": "vr38727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38727", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Len na margo toho, že existuje aj taká štúdia z Medzinárodného menového fondu, ktorú ktorá je ináč mimochodom na ministerstve financií, ktorá hovorí o tom, že tie administratívne zásahy neboli žiadne v rámci regulácie cien (energií pozn.), čiže nič také, z čoho sme boli obviňovaní sa neudialo.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ktorú štúdiu má J. Počiatek na mysli, nevieme zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Ktorú štúdiu má J. Počiatek na mysli, nevieme zistiť."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:50.926545+00:00"}
{"id": "vr33877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33877", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Minimálne ten projekt pre mladých ľudí do 29 rokov, ktorý sa pozitívne premieta, pretože 6-tisíc mladých ľudí má už v rukách novú pracovnú zmluvu a pracuje.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa správy TASR z 22.4.2013:", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR z 22.4.2013:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:59.781092+00:00"}
{"id": "vr15921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15921", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... prezident Kováč napríklad odmietol vymenovať pána Lexu za riaditeľa SIS v ´93 roku. Potom po ďalších voľbách v ´94 roku vtedajšia vaša vláda zmenila zákon a na základe toho Lexa sa stal potom riaditeľom SIS", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stručného historického prehľadu o SIS na portáli SME v marci 1993 prezident Kováč odmietol neoficiálny návrh premiéra Mečiara, aby do funkcie riaditeľa SIS vymenoval Ivana Lexu. Následne čoho v ďalšom volebnom období poslanec za HZDS Macuška predložil novelu zákona o SIS, podľa ktorej \"riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva na návrh predsedu vlády SR vláda SR\", čo vláda aj urobila a dňa 18. apríla 1995 vymenovala za riaditeľa Lexu. Výrok Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stručného historického prehľadu o SIS na portáli SME v marci 1993 prezident Kováč odmietol neoficiálny návrh premiéra Mečiara, aby do funkcie riaditeľa SIS vymenoval Ivana Lexu. Následne čoho v ďalšom volebnom období poslanec za HZDS Macuška predložil novelu zákona o SIS, podľa ktorej \"riaditeľa SIS vymenúva a odvoláva na návrh predsedu vlády SR vláda SR\", čo vláda aj urobila a dňa 18. apríla 1995 vymenovala za riaditeľa Lexu. Výrok Bugára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["prehľadu", "odstúpil", "zákona", "menoval", "vylúčená", "Správa"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2110902/strucny-prehlad-dejin-sis.html#ixzz4ajUqSjkH", "http://www.svet.czsk.net/clanky/sr/mitroodstup.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20160101", "https://www.sme.sk/c/2120241/ivan-lexa-konecne-riaditelom-sis.html", "https://www.sme.sk/c/54438/sis-odpocuva-500-telefonov.html", "https://www.sme.sk/c/2179771/sprava-v-mitra-o-plneni-uloh-sis.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:02.738559+00:00"}
{"id": "vr15476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15476", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Pretože lídri a predsedovia národných parlamentov (...) sa stretávajú raz za rok.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ sa uskutočňujú raz ročne, na konferencii Predsedov parlamentov EÚ. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý. Predsedovia parlamentov členských štátov Európskej únie sa podľa webu eu2016.sk schádzajú každoročne \" Konferencia sa schádza každý rok na jar v štáte, ktorý predsedal v Rade EÚ počas druhého polroka predchádzajúceho roka. \" Konferencia v Bratislave je naplánovaná na apríl 2017. Iný zdroj ( europskaunia.sk ) však dodáva: \" Okrem pravidelných výročných stretnutí predsedov jednotlivých parlamentov, čo predstavuje vrchol organizačnej štruktúry Konferencie, sa stretajú zástupcovia parlamentov aj na nižších úrovniach. \" Teda menších stretnutí môže prebehnúť v roku aj viacero, ale raz za rok sa koná oficiálne stretnutie. Konferencia má združovať parlamenty členských štátov a Európsky parlament. Andrej Danko pred oficiálnym stretnutím v apríli 2017, organizoval 6. a 7. októbra 2016 neformálne stretnutie predsedov parlamentov členských štátov EÚ: \" Podujatie vychádza z iniciatívy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka v duchu motta „Spoznajme sa lepšie“ a tematicky by malo nadviazať na neformálny samit hláv štátov a predsedov vlád EÚ, ktorý sa v Bratislave konal 16. septembra 2016 \".", "analysis_paragraphs": ["Stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ sa uskutočňujú raz ročne, na konferencii Predsedov parlamentov EÚ. Výrok Andreja Danka hodnotíme ako pravdivý. Predsedovia parlamentov členských štátov Európskej únie sa podľa webu eu2016.sk schádzajú každoročne \" Konferencia sa schádza každý rok na jar v štáte, ktorý predsedal v Rade EÚ počas druhého polroka predchádzajúceho roka. \" Konferencia v Bratislave je naplánovaná na apríl 2017. Iný zdroj ( europskaunia.sk ) však dodáva: \" Okrem pravidelných výročných stretnutí predsedov jednotlivých parlamentov, čo predstavuje vrchol organizačnej štruktúry Konferencie, sa stretajú zástupcovia parlamentov aj na nižších úrovniach. \" Teda menších stretnutí môže prebehnúť v roku aj viacero, ale raz za rok sa koná oficiálne stretnutie. Konferencia má združovať parlamenty členských štátov a Európsky parlament. Andrej Danko pred oficiálnym stretnutím v apríli 2017, organizoval 6. a 7. októbra 2016 neformálne stretnutie predsedov parlamentov členských štátov EÚ: \" Podujatie vychádza z iniciatívy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka v duchu motta „Spoznajme sa lepšie“ a tematicky by malo nadviazať na neformálny samit hláv štátov a predsedov vlád EÚ, ktorý sa v Bratislave konal 16. septembra 2016 \"."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["eu2016.sk", "apríl", "europskaunia.sk", "neformálne"], "url": ["http://www.eu2016.sk/sk/politicke-a-expertne-podujatia/konferencia-predsedov-parlamentov-eu", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=skpresEvent&id=6615&lang=", "http://www.europskaunia.sk/konferenciaeu", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=skpresEvent&id=6777&lang"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:13.958886+00:00"}
{"id": "47871", "numeric_id": 47871, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47871", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Zase tu máme ďalšie tragické prvenstvo, tentokrát v počte infikovaných, v minulej vlne sme mali prvenstvo tuším že na týždeň v počte zomretých na 1 000 000 obyvateľov, teraz máme zase ďalšie svetové prvenstvá, zase sme svetovým unikátom.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko počas druhej vlny koronavírusu držalo rekord v počte úmrtí na covid-19 na milión obyvateľov za sedem dní. Na prvej priečke sa nachádzalo od 9. do 12. februára 2021 a následne od 15. do 18. februára, pričom najvyšší počet mŕtvych na milión obyvateľov dosiahlo 11. februára. Od 16. novembra 2021 do 1. decembra dosahovalo Slovensko najvyššie počty nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19 na milión obyvateľov podľa 7-dňového kĺzavého mediánu. V tomto období Slovensku každý deň pribúdalo priemerne až 1 600 infikovaných na milión obyvateľov. Na základe týchto dát hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko počas druhej vlny koronavírusu držalo rekord v počte úmrtí na covid-19 na milión obyvateľov za sedem dní. Na prvej priečke sa nachádzalo od 9. do 12. februára 2021 a následne od 15. do 18. februára, pričom najvyšší počet mŕtvych na milión obyvateľov dosiahlo 11. februára. Od 16. novembra 2021 do 1. decembra dosahovalo Slovensko najvyššie počty nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19 na milión obyvateľov podľa 7-dňového kĺzavého mediánu. V tomto období Slovensku každý deň pribúdalo priemerne až 1 600 infikovaných na milión obyvateľov. Na základe týchto dát hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["držalo", "nachádzalo", "dosahovalo", "pribúdalo"], "url": ["https://dennikn.sk/2271929/newsfilter-sme-prvi-v-pocte-mrtvych-ale-premier-si-radsej-pripravuje-alibi/", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&minPopulationFilter=1000000&time=2021-02-04..2021-02-21&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&hideControls=true&Metric=Confirmed+deaths&Interval=New+per+day&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=USA~GBR~ITA~DEU~KOR~ZAF~BRA~SVK~CZE~HUN~PRT", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-11-01..2021-12-03&facet=none&pickerSort=desc&pickerMetric=total_deaths&hideControls=true&Metric=Confirmed+cases&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=MEX~IND~USA~ITA~BRA~GBR~FRA~ESP~SVK~AND~SVN~AUT~HRV", "https://www.aktuality.sk/clanok/rv6180w/koronavirus-slovensko-je-uz-v-pocte-novych-pripadov-prve-na-svete-graf/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:27.551382+00:00"}
{"id": "vr18312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18312", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "V regulácii parkovania, ktorú neustále zlepšujeme na popud občanov, už bolo niekoľko zmien v rámci VZN, kde nás občania žiadali…", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) mesta Trenčín sú zverejnené na oficiálnej webstránke mesta. Pozmeňovacie VZN, ktoré spomína Richard Rybníček, sa týkajú VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Je pravdou, že v zozname prijatých VZN sa nachádza viacero VZN, ktorými sa mení a dopĺňa VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Napríklad v dôvodovej správe návrhu VZN č. 4/2017 , ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, sa uvádza: „V snahe vyjsť v ústrety požiadavkám občanom a umožniť pružné reagovanie aj na prípadné nové požiadavky pri prevádzkovaní plateného parkovania navrhujeme zmenu VZN doplnením nového pojmu – prienikové parkoviská“. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) mesta Trenčín sú zverejnené na oficiálnej webstránke mesta. Pozmeňovacie VZN, ktoré spomína Richard Rybníček, sa týkajú VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Je pravdou, že v zozname prijatých VZN sa nachádza viacero VZN, ktorými sa mení a dopĺňa VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel. Napríklad v dôvodovej správe návrhu VZN č. 4/2017 , ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 10/2016 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel, sa uvádza: „V snahe vyjsť v ústrety požiadavkám občanom a umožniť pružné reagovanie aj na prípadné nové požiadavky pri prevádzkovaní plateného parkovania navrhujeme zmenu VZN doplnením nového pojmu – prienikové parkoviská“. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["webstránke", "č. 4/2017", "správe"], "url": ["https://trencin.sk/samosprava/transparentny-trencin/vseobecne-zavazne-nariadenia/", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/migration/0000321092/vzn4_2017_účinné.pdf", "http://parkovanietrencin.sk/novinka-trojmesacna-parkovacia-karta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:17.481146+00:00"}
{"id": "49687", "numeric_id": 49687, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49687", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Transakčná daň sa nebude týkať bežných ľudí na Slovensku, bude sa týkať podnikateľov… nerobíme to, ako v Maďarsku je táto daň, je aj, platia ju aj ľudia, bežní ľudia, my sme na Slovensku, to povedať, že to budú platiť iba podnikatelia.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daň z finančných transakcií je nová daň predstavená ministrom financií Ladislavom Kamenickým, ktorá je súčasťou konsolidačných opatrení Vlády SR. Daň by podľa ministerstva financií mala platiť pre fyzické osoby podnikateľov (SZČO) a firmy a bude sa vzťahovať na odchádzajúce bankové platby, akými sú platba kartou či úhrady z účtov.\n\nSadzba dane v pôvodnom znení mala byť na úrovni 0,35 % z odchádzajúcich bankových prevodov a 0,7 % z výberov z bankomatov pre podnikateľov ( .pdf , s. 20). Zároveň by mal platiť ročný poplatok vo výške 2 eur za platbu kartou.\n\nPo prehodnotení výšky sadzieb vláda zvýšila sadzbu odchádzajúcich bankových prevodov na 0,4 % z jednej transakcie s limitom 40 eur na jednu.\n\nMinister Kamenický sa aj pri prezentácii konsolidačného balíka vyjadril (1:11:45), že daň sa nedotkne „obyčajných ľudí,” ale iba firiem a živnostníkov. Tých je na Slovensku približne 700-tisíc. Je pravdou, že na fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi sa táto daň vzťahovať nebude, čiže ju nezaplatia priamo za finančnú transakciu z bankového účtu.\n\nViacerí aktéri upozorňujú, že nová daň bude mať nepriamy negatívny dopad aj na „bežných ľudí,“ teda nepodnikateľov.\n\nPodľa prezidenta Republikovej únie zamestávateľov môže mať negatívne dopady vrátane zvýšenia inflácie a pribrzdenia ekonomického rastu. Oba ekonomické javy budú pôsobiť na všetkých obyvateľov Slovenska či už vyššími cenami alebo nižšou konkurencieshopnosťou.\n\nZvýšenie inflácie kvôli jej zavedeniu predpokladá aj makroekonomická prognóza od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej prispeje konsolidácia k rastu inflácie o 1,3 p.b. ( .pdf , s. 1). Zvýšenú infláciu pocítia všetci občania.\n\nOdborník na dane a odvody a bývalý poslanec či europoslanec Jozef Mihál upozorňuje , že nová daň ovplyvní vyplácanie miezd a platov podnikov zamestnancom v závislosti od výšky výplaty.\n\nNa zavedenie dane z transakcií ešte pred jej oznámením upozornil aj ekonomický portál TREND, podľa ktorého podobná udalosť v Maďarsku spôsobila , že si banky premietli zvýšené poplatky do poplatkov pre svojich klientov.\n\nV druhej časti výroku spomína minister Kamenický transakčnú daň v Maďarsku, ktorú zaviedla vláda Viktora Orbána v roku 2013 a týka sa jednak firiem, ale aj všetkých fyzických osôb. Sadzba je 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou a 0,9 % pri výbere z bankomatu.", "analysis_paragraphs": ["Daň z finančných transakcií je nová daň predstavená ministrom financií Ladislavom Kamenickým, ktorá je súčasťou konsolidačných opatrení Vlády SR. Daň by podľa ministerstva financií mala platiť pre fyzické osoby podnikateľov (SZČO) a firmy a bude sa vzťahovať na odchádzajúce bankové platby, akými sú platba kartou či úhrady z účtov.", "Sadzba dane v pôvodnom znení mala byť na úrovni 0,35 % z odchádzajúcich bankových prevodov a 0,7 % z výberov z bankomatov pre podnikateľov ( .pdf , s. 20). Zároveň by mal platiť ročný poplatok vo výške 2 eur za platbu kartou.", "Po prehodnotení výšky sadzieb vláda zvýšila sadzbu odchádzajúcich bankových prevodov na 0,4 % z jednej transakcie s limitom 40 eur na jednu.", "Minister Kamenický sa aj pri prezentácii konsolidačného balíka vyjadril (1:11:45), že daň sa nedotkne „obyčajných ľudí,” ale iba firiem a živnostníkov. Tých je na Slovensku približne 700-tisíc. Je pravdou, že na fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi sa táto daň vzťahovať nebude, čiže ju nezaplatia priamo za finančnú transakciu z bankového účtu.", "Viacerí aktéri upozorňujú, že nová daň bude mať nepriamy negatívny dopad aj na „bežných ľudí,“ teda nepodnikateľov.", "Podľa prezidenta Republikovej únie zamestávateľov môže mať negatívne dopady vrátane zvýšenia inflácie a pribrzdenia ekonomického rastu. Oba ekonomické javy budú pôsobiť na všetkých obyvateľov Slovenska či už vyššími cenami alebo nižšou konkurencieshopnosťou.", "Zvýšenie inflácie kvôli jej zavedeniu predpokladá aj makroekonomická prognóza od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa nej prispeje konsolidácia k rastu inflácie o 1,3 p.b. ( .pdf , s. 1). Zvýšenú infláciu pocítia všetci občania.", "Odborník na dane a odvody a bývalý poslanec či europoslanec Jozef Mihál upozorňuje , že nová daň ovplyvní vyplácanie miezd a platov podnikov zamestnancom v závislosti od výšky výplaty.", "Na zavedenie dane z transakcií ešte pred jej oznámením upozornil aj ekonomický portál TREND, podľa ktorého podobná udalosť v Maďarsku spôsobila , že si banky premietli zvýšené poplatky do poplatkov pre svojich klientov.", "V druhej časti výroku spomína minister Kamenický transakčnú daň v Maďarsku, ktorú zaviedla vláda Viktora Orbána v roku 2013 a týka sa jednak firiem, ale aj všetkých fyzických osôb. Sadzba je 0,45 % pri bankových prevodoch a platbe kartou a 0,9 % pri výbere z bankomatu."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["opatrení", ".pdf", "zvýšila", "vyjadril", "zvýšenia", ".pdf", "upozorňuje", "spôsobila", "zaviedla", "všetkých", "Sadzba"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/", "https://www.youtube.com/watch?v=cvTMb4uxzag", "https://www.ruzsr.sk/sk/article/zasadne-zvysovanie-statnych-prijmov-a-minimum-setrenia-na-vydavkovej-strane--takto-hodnotia-zamestnavatelia-ozdravny-plan-verejnych-financii-/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/09/2024_09_24_RRZ_makrokomentar.pdf", "https://www.facebook.com/photo?fbid=1050549689765313&set=a.389001719253450", "https://www.trend.sk/ekonomika/dan-financnych-transakcii-pravdepodobne-postihne-podnikatelov-ludom-zvysi-bankove-poplatky?fbclid=IwY2xjawFLllpleHRuA2FlbQIxMAABHYIBtlDuyo2QrDJ-ZOJtjoFgD3WbdNAuC0a3DSMyavfM3ZmJTMq8RvPM5Q_aem_Xe-XeFIGmqKnwz9FU61QSQ", "https://index.sme.sk/c/6451196/madarsko-schvalilo-dan-z-bankovych-transakcii.html", "https://e.dennikn.sk/4202794/transakcnu-dan-pre-podniky-a-zivnostnikov-vlada-este-ani-nezaviedla-a-uz-ju-zvysuje/", "https://index.sme.sk/c/23385969/extra-ucet-a-naklady-ako-sa-transakcna-dan-dotkne-podnikatelov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:54.932615+00:00"}
{"id": "vr26705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26705", "speaker": "Monika Smolková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-smolkova", "statement": "Aj keď výroba a predaj automobilov v rámci európskeho trhu sa od začiatku krízy javí ako alarmujúca, chcem upozorniť na to, že Slovensko so svojimi 74 000 zamestnancami patrí k najdôležitejším centrám svetového automobilového priemyslu, ktorý vyrába najvyšší počet osobných automobilov na obyvateľa na svete (171 automobilov na 1 000 obyvateľov). Na Slovensku sa v roku 2012 vyrobilo viac ako 926 tisíc áut, čo predstavuje medziročný rast takmer o 45%.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie, ktoré Monika Smolková uvádza, potvrdzuje Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP). Podľa TASR a SITA (uverejnené na sme.sk alebo itsp.sk ), bolo na Slovensku v roku 2012 vyrobených 926 555 áut, čo predstavuje priemer 171 automobilov na 1000 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2011 ide o nárast o 44,9%. V prepočte na 1000 obyvateľov medziročne stúpol o 52 kusov, keďže v roku 2011 to bolo v priemere 118 vozidiel na 1000 obyvateľov.. Priemer EU je 38 áut na 1000 obyvateľov. Informáciu, že Slovensko je svetová jednotka v produkcií áut na jedného obyvateľa potvrdzuje správa ČTK (uverejnené na thedaily.sk ): Slovakia was the world’s number one in car production per head last year, with the Czech Republic ranking second in the chart measuring per capita car production in the world, Slovak daily Pravda said today.", "analysis_paragraphs": ["Informácie, ktoré Monika Smolková uvádza, potvrdzuje Združenie automobilového priemyslu SR (ZAP). Podľa TASR a SITA (uverejnené na sme.sk alebo itsp.sk ), bolo na Slovensku v roku 2012 vyrobených 926 555 áut, čo predstavuje priemer 171 automobilov na 1000 obyvateľov. V porovnaní s rokom 2011 ide o nárast o 44,9%. V prepočte na 1000 obyvateľov medziročne stúpol o 52 kusov, keďže v roku 2011 to bolo v priemere 118 vozidiel na 1000 obyvateľov.. Priemer EU je 38 áut na 1000 obyvateľov. Informáciu, že Slovensko je svetová jednotka v produkcií áut na jedného obyvateľa potvrdzuje správa ČTK (uverejnené na thedaily.sk ): Slovakia was the world’s number one in car production per head last year, with the Czech Republic ranking second in the chart measuring per capita car production in the world, Slovak daily Pravda said today."], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "itsp.sk", "thedaily.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6770852/automobilky-u-nas-vyrobili-vlani-rekordny-pocet-aut.html", "http://www.istp.sk/clanok/168/Vyroba-aut-sa-vlani-na-Slovensku-zvysila-o-44-9-rast-bude-pokracovat", "http://www.thedaily.sk/slovakia-is-world-no-1-car-producer-per-capita/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:32.533126+00:00"}
{"id": "49125", "numeric_id": 49125, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49125", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ste jediní na svete, ktorí dávali z aktívnej služby zbrane. Všetci dávali zo záloh.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko poslalo Ukrajine podľa posledných informácií zbrane v hodnote okolo 170 miliónov eur. V tejto sume nie sú zarátané stíhačky MiG-29, ktoré dorazili na Ukrajinu v apríli 2023 a komerčné kontrakty medzi krajinami.\n\nMinisterstvo obrany SR potvrdilo vo vyjadrení pre Demagog.sk, že nedávali na Ukrajinu zbrane z aktívnej služby.\n\nSlovensko ani iné krajiny nezverejňujú takéto informácie.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko poslalo Ukrajine podľa posledných informácií zbrane v hodnote okolo 170 miliónov eur. V tejto sume nie sú zarátané stíhačky MiG-29, ktoré dorazili na Ukrajinu v apríli 2023 a komerčné kontrakty medzi krajinami.", "Ministerstvo obrany SR potvrdilo vo vyjadrení pre Demagog.sk, že nedávali na Ukrajinu zbrane z aktívnej služby.", "Slovensko ani iné krajiny nezverejňujú takéto informácie.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["poslalo", "dorazili"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/653129-hufnice-vrtulniky-transportery-aj-s-300-aky-je-slovensky-ucet-za-obrannu-pomoc-ukrajine/", "https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:30.852654+00:00"}
{"id": "44078", "numeric_id": 44078, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44078", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Slovensko malo medziročne v období augusta nárast o 23 % v ubytovacích službách. (...) My sme dobehli Maďarov.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad uvádza, že celkový počet prenocovaní v auguste 2019 bol 2 477 483, čo predstavuje medziročný rast o 15,9 %. P očet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach sa vyšplhal na 792 136 osôb. Oproti predchádzajúcemu roku tak ide o nárast o 17,7 %. Percentuálny údaj, o ktorom hovorí Andrej Danko, sa viaže na domácich hostí v ubytovacích zariadeniach. Ich počet medziročne vzrástol o 23,7 % na 466-tisíc ľudí. V porovnaní s Maďarskom je celkový počet prenocovaní návštevníkov na Slovensku v absolútnych číslach nižší. Slovenské hotely navštívilo v auguste 2019 792 136 ľudí, počet prenocovaní bol 2 477 483. Maďarské ubytovacie zariadenia navštívilo v tom istom období 1 669 000 osôb , kde strávili celkovo 4 634 000 nocí . Údaje zverejnil maďarský štatistický úrad KSH. Ak však vezmeme do úvahy rozdiely v počte obyvateľov oboch krajín, pripadne na jedného obyvateľa Slovenska vyšší počet návštevníkov (6,88) aj prenocovaní (2,2) než tomu bolo v Maďarsku (5,85 / 2,1). Andrej Danko hovoril o náraste pri ubytovacích službách v súvislosti s tzv. rekreačnými poukazmi. Či mali na tento nárast vplyv práve poukazy a nie iné faktory, však zatiaľ potvrdiť nemožno. Štatistický úrad to neskúma a Inštitút finančnej politiky kauzálny vplyv poukazov aktuálne vyhodnocuje a zámery ešte nemá. Napriek tomu hodnotíme tvrdenie Andreja Danka ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad uvádza, že celkový počet prenocovaní v auguste 2019 bol 2 477 483, čo predstavuje medziročný rast o 15,9 %. P očet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach sa vyšplhal na 792 136 osôb. Oproti predchádzajúcemu roku tak ide o nárast o 17,7 %. Percentuálny údaj, o ktorom hovorí Andrej Danko, sa viaže na domácich hostí v ubytovacích zariadeniach. Ich počet medziročne vzrástol o 23,7 % na 466-tisíc ľudí. V porovnaní s Maďarskom je celkový počet prenocovaní návštevníkov na Slovensku v absolútnych číslach nižší. Slovenské hotely navštívilo v auguste 2019 792 136 ľudí, počet prenocovaní bol 2 477 483. Maďarské ubytovacie zariadenia navštívilo v tom istom období 1 669 000 osôb , kde strávili celkovo 4 634 000 nocí . Údaje zverejnil maďarský štatistický úrad KSH. Ak však vezmeme do úvahy rozdiely v počte obyvateľov oboch krajín, pripadne na jedného obyvateľa Slovenska vyšší počet návštevníkov (6,88) aj prenocovaní (2,2) než tomu bolo v Maďarsku (5,85 / 2,1). Andrej Danko hovoril o náraste pri ubytovacích službách v súvislosti s tzv. rekreačnými poukazmi. Či mali na tento nárast vplyv práve poukazy a nie iné faktory, však zatiaľ potvrdiť nemožno. Štatistický úrad to neskúma a Inštitút finančnej politiky kauzálny vplyv poukazov aktuálne vyhodnocuje a zámery ešte nemá. Napriek tomu hodnotíme tvrdenie Andreja Danka ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad", "navštívilo", "osôb", "nocí"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/0036845c-014e-47a1-82b7-2009d2903632/!ut/p/z1/tVJLc9sgGPwtOeiIvk8CGdwb9iR-1M40ThzbXDKSgi3VllAkKsX_viiTS2by6qFcgGF32WUBBVtQZdzmh9jmpoxPbr9Tg4cbPhOjUSARRwuKs_nP2-vp-CqcrCPYvAWI69Ulzu7kr8lqzgJkEajP-fegQKWlrWwGO5M0cUaaI8nLPYmP1kO3MHXh3LSlJk1Vx-3Zw7bR9uhmRDoQLEoJBkwTxuOAiDDhJEQcPoZDd0rDXr5K80fYfQu9-SpvHwc_GBIdX71AxhM5ZXyBKBaTCGdyul4NbyhFSV8Bn2jsnAf-oYeAw6bNdQfrsn-ZE9z-Y8QpwhxUnhR-lxY--lxwpJwLFrLhIKK07zysl-PlwcnGNuvLMLD9lraj5r-fnpR0nZrS6mcL2_9RqrtHlgkVzmKt97rWtf-ndr81s7ZqfnjoYdd1_sGYw0n7qSk8fI-Smcb5e4uEqlgXgp7Jcb-8pEwlZ3pqF_Li4i80-5i3/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/0036845c-014e-47a1-82b7-2009d2903632/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAcm-yJwEcx1Ps4A8uGSCKITYfARXi_vqKJpfMJCY9VBdJo933dqUVjvAOR2Xc5YdY5lUZn9R-HzkPAfXZdGpwgOmCgD-_XS-92Y3phjbefgSw5eoa_Hv-013NLQMsG0eX-Rsc4SgtZS0zvK-SNs5Qe0R5-YTio9RALaqmUGq6UqC2buLurEHXCnlUMwBxmGWnCAxLIIvGBmJmQpEJMHk0J-qUmEP5Os0f8f5b6O2Y38EOfDE4vPNnLvcsugBgC9cGn3vhahIQApyMXccb_0KDUX70F3JJwZiHNwAPgmC92GzA3Zg34BPDhWUYqpbOCODewXvlgn4p06B42-Wix2E5vO0Jr__xkTzAcxzlSaH3aaGDThkFQimzTGvi2IQMqTWbu9ndQZWNZTbEqcK7b9VW1Pz55SXiKpVVKcWrxLv_EUvVh5cJYUpiI55EIxr9V6P-WyZl3f7QQIO-7_VDVR1OQk-rQoPPKFnVKn0fkbguwoKRc56j48r7PV0id8uknZx7fnX1B-vXfrw!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://www.ksh.hu/docs/eng/xstadat/xstadat_infra/e_oga003c.html?down=560", "https://www.ksh.hu/docs/eng/xstadat/xstadat_infra/e_oga004c.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:06.825568+00:00"}
{"id": "49755", "numeric_id": 49755, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49755", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Viete, že aká inflácia na potraviny bola za vašej vlády? 30-percentná inflácia bola tu na potraviny a vtedy ste vy neurobili nič. ", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koncom roka 2022 potravinová inflácia naozaj dosahovala rekordné čísla a atakovala hranicu 30 %. V tom čase však už strana SaS nebola súčasťou vládnej koalície. Z nej odišla v septembri toho istého roka, keď sa potravinová inflácia pohybovala približne na hranici 24 %. Navyše nie je pravdou, že vtedajšia vláda neprijala v reakcii na cenový vývoj žiadne opatrenia, ako to naznačuje Matúš Šutaj Eštok. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa dát štatistického úradu sa v období od októbra 2022 do marca 2023 potravinová inflácia pohybovala na rekordných číslach medzi 26,8 až 29,1 %. Oproti priemeru Európskej únie tak bola u nás inflácia na potraviny až o 10 percentuálnych bodov vyššie.\n\nInflácia začala výraznejšie stúpať už koncom roka 2021, čo možno spojiť s eskaláciou situácie na Ukrajine a následnou ruskou inváziou, ktorá spôsobila prerušenie globálnych dodávateľských reťazcov i zníženie ponuky kľúčových komodít. Významnejší pokles miery inflácie bolo možné pozorovať od apríla 2023.\n\nTreba ale zdôrazniť, že v období, kedy inflácia dosiahla najvyššiu mieru - teda 29,1 %, už strana SaS nebola súčasťou vládnej koalície. Inflácia ale bola pomerne vysoká už v čase odchodu SaS z vlády, teda v septembri 2022, kedy dosahovala 24,1 %.\n\nVláda Eduarda Hegera reagovala na nárast cien najmä viacerými kompenzačnými opatreniami.\n\nEšte v marci 2022 podpísal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan s predstaviteľmi slovenských obchodníkov deklaráciu o udržaní cenovej stability základných potravín. Pri 13 vybraných položkách tak reťazce nemali zvyšovať svoju maržu, aj keď niektorí experti tento krok označili iba ako marketing .\n\nV apríli 2022 vyčlenila vláda v rámci pomoci na boj s infláciou 260 miliónov eur.\n\nPre rodiny s deťmi ako aj domácnosti v hmotnej núdzi, náhradných rodičov, opatrovateľov a osobných asistentov zdravotne ťažko postihnutých osôb bol schválený jednorazový prídavok na dieťa vo výške 100 eur.\n\nMinister financií Igor Matovič taktiež avizoval zvýšenie mesačného prídavku na dieťa. Rodinám s deťmi malo zároveň pomôcť aj zvýšenie daňového bonusu.\n\nKoaličná SaS vtedy s prezentovanými opatreniami nesúhlasila a jej vtedajší predseda sa voči nim vyhradil na sociálnej sieti\n\nNeskôr sa vláda zamerala najmá na boj s cenami energií. Z verejných zdrojov na boj s vysokými cenami energií bolo v rokoch 2022 a 2023 vyčlenených spolu 3,8 mld. eur ( .pdf s. 19).\n\nV septembri 2022 prijala vláda finančnú podporu pre dôchodcov vyplatením 14. dôchodku vo výške 70 % 13. dôchodku.\n\nOkrem toho rezort práce vyhradil 190 miliónov eur na pomoc najohrozenejším skupinám.\n\nV decembri schválili poslanci NR SR dočasné zníženie DPH pre gastro prevádzky na 10 % do konca marca 2023 s cieľom pomocť týmto subjektom preklenúť náročné obdobie spôsobené energetickou krízou.\n\nVláda taktiež zastropovala medziročný rast cien plynu pre domácnosti na úrovni 15 %, rast cien tepla v priemere o 20 % ( .pdf s. 19-20).", "analysis_paragraphs": ["Koncom roka 2022 potravinová inflácia naozaj dosahovala rekordné čísla a atakovala hranicu 30 %. V tom čase však už strana SaS nebola súčasťou vládnej koalície. Z nej odišla v septembri toho istého roka, keď sa potravinová inflácia pohybovala približne na hranici 24 %. Navyše nie je pravdou, že vtedajšia vláda neprijala v reakcii na cenový vývoj žiadne opatrenia, ako to naznačuje Matúš Šutaj Eštok. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa dát štatistického úradu sa v období od októbra 2022 do marca 2023 potravinová inflácia pohybovala na rekordných číslach medzi 26,8 až 29,1 %. Oproti priemeru Európskej únie tak bola u nás inflácia na potraviny až o 10 percentuálnych bodov vyššie.", "Inflácia začala výraznejšie stúpať už koncom roka 2021, čo možno spojiť s eskaláciou situácie na Ukrajine a následnou ruskou inváziou, ktorá spôsobila prerušenie globálnych dodávateľských reťazcov i zníženie ponuky kľúčových komodít. Významnejší pokles miery inflácie bolo možné pozorovať od apríla 2023.", "Treba ale zdôrazniť, že v období, kedy inflácia dosiahla najvyššiu mieru - teda 29,1 %, už strana SaS nebola súčasťou vládnej koalície. Inflácia ale bola pomerne vysoká už v čase odchodu SaS z vlády, teda v septembri 2022, kedy dosahovala 24,1 %.", "Vláda Eduarda Hegera reagovala na nárast cien najmä viacerými kompenzačnými opatreniami.", "Ešte v marci 2022 podpísal minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan s predstaviteľmi slovenských obchodníkov deklaráciu o udržaní cenovej stability základných potravín. Pri 13 vybraných položkách tak reťazce nemali zvyšovať svoju maržu, aj keď niektorí experti tento krok označili iba ako marketing .", "V apríli 2022 vyčlenila vláda v rámci pomoci na boj s infláciou 260 miliónov eur.", "Pre rodiny s deťmi ako aj domácnosti v hmotnej núdzi, náhradných rodičov, opatrovateľov a osobných asistentov zdravotne ťažko postihnutých osôb bol schválený jednorazový prídavok na dieťa vo výške 100 eur.", "Minister financií Igor Matovič taktiež avizoval zvýšenie mesačného prídavku na dieťa. Rodinám s deťmi malo zároveň pomôcť aj zvýšenie daňového bonusu.", "Koaličná SaS vtedy s prezentovanými opatreniami nesúhlasila a jej vtedajší predseda sa voči nim vyhradil na sociálnej sieti", "Neskôr sa vláda zamerala najmá na boj s cenami energií. Z verejných zdrojov na boj s vysokými cenami energií bolo v rokoch 2022 a 2023 vyčlenených spolu 3,8 mld. eur ( .pdf s. 19).", "V septembri 2022 prijala vláda finančnú podporu pre dôchodcov vyplatením 14. dôchodku vo výške 70 % 13. dôchodku.", "Okrem toho rezort práce vyhradil 190 miliónov eur na pomoc najohrozenejším skupinám.", "V decembri schválili poslanci NR SR dočasné zníženie DPH pre gastro prevádzky na 10 % do konca marca 2023 s cieľom pomocť týmto subjektom preklenúť náročné obdobie spôsobené energetickou krízou.", "Vláda taktiež zastropovala medziročný rast cien plynu pre domácnosti na úrovni 15 %, rast cien tepla v priemere o 20 % ( .pdf s. 19-20)."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["dát", "pohybovala", "bola", "spojiť", "spôsobila", "nebola", "24,1", "podpísal", "marketing", "vyčlenila", "schválený", "avizoval", "nesúhlasila", ".pdf", "prijala", "vyhradil", "schválili", ".pdf"], "url": ["https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/sp1018ms/v_sp1018ms_00_00_00_sk", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/", "https://www.ta3.com/clanok/258893/ceny-potravin-narastu-i-v-roku-2023-ktore-produkty-najviac-zdrazeli-v-slovenskych-obchodoch", "https://www.trend.sk/spravy/vojna-ukrajine-trva-dva-roky-svetove-ekonomiky-situacii-dokazali-prisposobit", "https://www.aktuality.sk/clanok/Pu9fr9a/ministri-sas-dnes-odisli-z-vlady-heger-nadalej-dufa-v-ich-podporu/", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/147270-precitajte-si-zoznam-13-potravin-pri-ktorych-by-obchodnici-nemali-zvysovat-marzu?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.trend.sk/ekonomika/slovaci-siahnu-kasicky-ziadne-stropy-potravin-lacne-energie-zmeny-daniach-je-to-inak", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/heger-na-pomoc-ludom-s-inflaciou-vlada-vycleni-260-milionov-eur/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/heger-na-pomoc-ludom-s-inflaciou-vlada-vycleni-260-milionov-eur/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/heger-na-pomoc-ludom-s-inflaciou-vlada-vycleni-260-milionov-eur/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/heger-na-pomoc-ludom-s-inflaciou-vlada-vycleni-260-milionov-eur/", "https://commission.europa.eu/system/files/2023-04/2023_Slovakia_sp_sk.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/vlada-schvalila-navrh-financnej-pomoci-seniorov.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/dalsia-pomoc-energetickou-krizou-schvalena-15-miliardy-eur-domacnosti-firmy.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/novela-danoveho-zakona-tlmi-krizu.html", "https://commission.europa.eu/system/files/2023-04/2023_Slovakia_sp_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:39.101933+00:00"}
{"id": "vr28731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28731", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Žije tu 150 tisíc ľudí, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, (...) ale ich dane idú niekam inam.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia bývalého námestníka primátora Cíleka v roku 2010, bolo od pondelka do piatku približne 170-tisíc ľudí, ktorí neboli oficiálne zahlásení na trvalý pobyt. Ide o viac ako štyri roky starý údaj a tieto čísla sa mohli zmeniť. Ftáčnik v roku 2014 hovoril o 450-tisíc reálne žijúcich ľudí, pričom sčítanie hovorí len o 415-tisíc. Nevieme čo však do čísla reálne žijúcich v meste zarátavali. Vzhľadom na to, že Demagog.SK nemá aktuálne informácie o počte ľudí pracujúcich denne v Bratislave, no bez trvalého pobytu a zároveň nepoznáme kto je započítaný v Ftáčnikovom údaji výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR , 14. novembra 2013: \"Za dva roky od sčítania mesto podľa Ftáčnika zaznamenalo nárast počtu obyvateľov a Bratislava tak d nes v štatistickom rozdeľovaní eviduje asi 415.000 obyvateľov. \" Rozdiel oproti tomu, čo sme vykazovali dlhodobo, je asi 17.000 obyvateľov a na každého z nich dostávame podielové dane vo výške asi 300 eur. Prichádzame teda o 5,1 milióna eur až do roku 2021, ak sa systém nezmení,\" vypočítal primátor. Podľa neho sa pritom odhaduje, že v meste reálne žije asi 450.000 obyvateľov .\" SME , 1. júna 2010: \"Nepomer medzi prihlásenými obyvateľmi a ich skutočným počtom trápi aj veľké mestá. „Od pondelka do piatka žije v Bratislave okolo 600-tisíc ľudí, čo je o 170-tisíc viac, ako máme oficiálne obyvateľov,“ hovorí námestník primátora Milan Cílek.\" Obyvatelia s trvalým pobytom v meste/obci platia dane z nehnuteľnosti, miestne poplatky za komunálne odpady a iné poplatky. V tomto prípade ide aj o dopad v podielových daniach , pretože pri prepočte transferu sa započítava aj počet obyvateľov oficiálne žijúcich v meste s trvalým pobytom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia bývalého námestníka primátora Cíleka v roku 2010, bolo od pondelka do piatku približne 170-tisíc ľudí, ktorí neboli oficiálne zahlásení na trvalý pobyt. Ide o viac ako štyri roky starý údaj a tieto čísla sa mohli zmeniť. Ftáčnik v roku 2014 hovoril o 450-tisíc reálne žijúcich ľudí, pričom sčítanie hovorí len o 415-tisíc. Nevieme čo však do čísla reálne žijúcich v meste zarátavali. Vzhľadom na to, že Demagog.SK nemá aktuálne informácie o počte ľudí pracujúcich denne v Bratislave, no bez trvalého pobytu a zároveň nepoznáme kto je započítaný v Ftáčnikovom údaji výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR , 14. novembra 2013: \"Za dva roky od sčítania mesto podľa Ftáčnika zaznamenalo nárast počtu obyvateľov a Bratislava tak d nes v štatistickom rozdeľovaní eviduje asi 415.000 obyvateľov. \" Rozdiel oproti tomu, čo sme vykazovali dlhodobo, je asi 17.000 obyvateľov a na každého z nich dostávame podielové dane vo výške asi 300 eur. Prichádzame teda o 5,1 milióna eur až do roku 2021, ak sa systém nezmení,\" vypočítal primátor. Podľa neho sa pritom odhaduje, že v meste reálne žije asi 450.000 obyvateľov .\" SME , 1. júna 2010: \"Nepomer medzi prihlásenými obyvateľmi a ich skutočným počtom trápi aj veľké mestá. „Od pondelka do piatka žije v Bratislave okolo 600-tisíc ľudí, čo je o 170-tisíc viac, ako máme oficiálne obyvateľov,“ hovorí námestník primátora Milan Cílek.\" Obyvatelia s trvalým pobytom v meste/obci platia dane z nehnuteľnosti, miestne poplatky za komunálne odpady a iné poplatky. V tomto prípade ide aj o dopad v podielových daniach , pretože pri prepočte transferu sa započítava aj počet obyvateľov oficiálne žijúcich v meste s trvalým pobytom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME", "dane", "podielových daniach"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11039437&p1=11049950", "http://www.sme.sk/c/5401040/kde-vlastne-zijete-spyta-sa-stat.html", "http://http://www.bratislava.sk/dane-a-poplatky/d-74386/p1=11050293", "http://http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/byvate-v-bratislave-bez-trvaleho-pobytu-okradate-ju-o-dane-626429"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:11.286431+00:00"}
{"id": "vr18264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18264", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Momentálne na vypovedanie zmluvy (s EEI, pozn.) sú sankčné opatrenia.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V zmluve o nájme vymedzených úsekov miestnych komunikácií (parkovacích miest) na dočasné parkovanie motorových vozidiel a prevádzke parkovacích miest medzi firmou EEI a mestom Banská Bystrica sa ukončenie nájmu popisuje v článku IX. Nájomný vzťah medzi obomi stranami môže zaniknúť piatimi spôsobmi, no ani v jednom sa nespomínajú žiadne sankčné opatrenia. Zanikne buď: uplynutím doby nájmu, písomnou dohodou zmluvných strán, písomným odstúpením nájomcu, prenajímateľa alebo písomnou výpoveďou prenajímateľa, pokiaľ nájomca riadne nezabezpečuje systém prevádzky predmetu nájmu. Zmluva však neobsahuje zmienku o sankčných opatreniach, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vypovedanie pôvodnej zmluvy z roku 2010 bolo ustanovené v novom dokumente - Dohoda o ukončení platnosti a účinnosti Nájomnej zmluvy . Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zmluve o nájme vymedzených úsekov miestnych komunikácií (parkovacích miest) na dočasné parkovanie motorových vozidiel a prevádzke parkovacích miest medzi firmou EEI a mestom Banská Bystrica sa ukončenie nájmu popisuje v článku IX. Nájomný vzťah medzi obomi stranami môže zaniknúť piatimi spôsobmi, no ani v jednom sa nespomínajú žiadne sankčné opatrenia. Zanikne buď: uplynutím doby nájmu, písomnou dohodou zmluvných strán, písomným odstúpením nájomcu, prenajímateľa alebo písomnou výpoveďou prenajímateľa, pokiaľ nájomca riadne nezabezpečuje systém prevádzky predmetu nájmu. Zmluva však neobsahuje zmienku o sankčných opatreniach, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Vypovedanie pôvodnej zmluvy z roku 2010 bolo ustanovené v novom dokumente - Dohoda o ukončení platnosti a účinnosti Nájomnej zmluvy . Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["zmluve", "Dohoda o ukončení platnosti a účinnosti Nájomnej zmluvy"], "url": ["https://egov.banskabystrica.sk/default.aspx?NavigationState=778%3a0%3a", "https://egov.banskabystrica.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CFUr1zFJam2RAsVrpXTFosPSDmfPg1RL%2fYtJw%2fUyDPrMQhNqj5rZZ2dyxsLHDfPEIST1Gl41RQ87MezZj8bp6lCTyXcOrnZ%2fmQ%3d%3d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:27.663480+00:00"}
{"id": "vr26483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26483", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico, jeho strana zvýšila zahraničné zadlženie z 27 % na súčasných 57 %, na dvojnásobok...", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "I. Matovič má na mysli zahraničnou zadĺženosťou verejný dlh. V prípade ak by myslel hrubú zahraničnú zadĺženosť, jeho čísla by neboli správne. V roku 2008 bol dlh na najnižšej úrovni 27,9% HDP. Dnes môžeme hovoriť o približne dvojnásobnom verejnom dlhu v percentuálnych bodoch. Dlh postupne rástol do roku 2010 o približne 13 percentuálnych bodov. Následne za vlády I. Radičovej narástol dlh o ďalších 11 p.b.. I. Matovič úmyselne nezohľadňuje pôsobenie vládnej koalície pod vedením I. Radičovej, ktorej bol súčasťou aj on a za jej pôsobenia dlh tiež rástol. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný verejný dlh by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa odhadu rozpočtu MF SR (Rozpočet verejnej správy na roky 2013-2015) sa má výška verejného dlhu Slovenska pohybovať na úrovni okolo 54,3%. rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 verejný dlh % HDP 34,2 30,5 29,6 27,9 35,6 41 52,4 54,3 54,3 resp 2Q 2013 dlh 57,7 Zdroj: Eurostat , NBS Pre úplnosť udávame čísla o zahraničnej zadĺženosti: rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 zahraničná zadĺženosť v mld. USD 27,1 32,2 44,3 52,5 65,3 65,8 68,8 70,9 54,3 resp 2Q 2013 dlh 57,7 Zdroj: NBS Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič má na mysli zahraničnou zadĺženosťou verejný dlh. V prípade ak by myslel hrubú zahraničnú zadĺženosť, jeho čísla by neboli správne. V roku 2008 bol dlh na najnižšej úrovni 27,9% HDP. Dnes môžeme hovoriť o približne dvojnásobnom verejnom dlhu v percentuálnych bodoch. Dlh postupne rástol do roku 2010 o približne 13 percentuálnych bodov. Následne za vlády I. Radičovej narástol dlh o ďalších 11 p.b.. I. Matovič úmyselne nezohľadňuje pôsobenie vládnej koalície pod vedením I. Radičovej, ktorej bol súčasťou aj on a za jej pôsobenia dlh tiež rástol. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa Eurostatu , dosiahol verejný dlh Slovenska v 2Q 2013 výšku 41,6 mld. EUR čo predstavuje 57,7% HDP. Inštitút finančnej politiky však v októbri 2013 predpoklad al, že koncoročný verejný dlh by mal byť na úrovni 54,3% HDP. K dnešnému dňu nie sú známe konečné čísla. Budeme preto pracovať s najaktuálnejšími číslami z 2. štvrťroku 2013. Podľa odhadu rozpočtu MF SR (Rozpočet verejnej správy na roky 2013-2015) sa má výška verejného dlhu Slovenska pohybovať na úrovni okolo 54,3%. rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 verejný dlh % HDP 34,2 30,5 29,6 27,9 35,6 41 52,4 54,3 54,3 resp 2Q 2013 dlh 57,7 Zdroj: Eurostat , NBS Pre úplnosť udávame čísla o zahraničnej zadĺženosti: rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 zahraničná zadĺženosť v mld. USD 27,1 32,2 44,3 52,5 65,3 65,8 68,8 70,9 54,3 resp 2Q 2013 dlh 57,7 Zdroj: NBS Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "predpoklad", "odhadu", "Eurostat", "NBS", "NBS"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6980502/dlh-slovenska-stupol-na-58-percent.html", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:54.837886+00:00"}
{"id": "vr31999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31999", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V parlamente je zákon o bankách, ktorý vytvára opäť akýsi základný balík pre nízkopríjmových obyvateľov, už tentokrát cenovo regulovaný za jedno euro, ktorý sa má týkať ľudí, ktorí majú príjem do výšky minimálnej mzdy.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vládny návrh zákona o bankách je v parlamente od 1. júna. Obsahuje aj zavedenie tzv. Základného bankového účtu bankami za poplatok jedno euro. Ide o balíček opatrení, ktorý má okrem iného obsahovať zriadenie a zrušenie bežného účtu a vykonávanie základných bankových operácií.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vládny návrh zákona o bankách je v parlamente od 1. júna. Obsahuje aj zavedenie tzv. Základného bankového účtu bankami za poplatok jedno euro. Ide o balíček opatrení, ktorý má okrem iného obsahovať zriadenie a zrušenie bežného účtu a vykonávanie základných bankových operácií."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona o bankách", "TU"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4018", "http://peniaze.pravda.sk/ucty-a-karty/clanok/26942-vlada-prikaze-bankam-nukat-ucet-za-jedno-euro/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:10.522122+00:00"}
{"id": "vr39076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39076", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A napríklad jeden z nich je taký, že zatiaľčo na tento dočasný euroval, keď bude rozšírený, každý nemecký občan, každý občan Nemecka musí za nemeckú mzdu odrobiť, nemeckú priemernú mzdu odrobiť 120 hodín, aby naplnili, aby Nemecko naplnilo tu sumu, ku ktorej sa zaviazalo. Na Slovensku je to 300 hodín. Jednoducho relatívne k nášmu bohatstvu my platíme 2,5-krát viac ako trebárs to Nemecko a väčšina tých krajín a takisto, a zároveň teda Slovensko je najchudobnejšia krajina v eurozóne", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po navýšení eurovalu (str. 39, .pdf) Nemecko ručí sumou 211045,90 mil. eur. Ako uvádza Nemecký štatistický úrad (Statistisches Bundesamt Deutschland), počet obyvateľov Nemecka je 82 mil. Ak vydelíme dané čísla 211045900000/82000000 = 2573,73 eur. Toto číslo predstavuje sumu, akou každý občan Nemecka ručí za záruky v eurovale. Priemerný mesačný fond pracovného času je 169 hodín. Priemerná ročná mzda uvádzaná na portáli eurostat (rok 2007) v Nemecku predstavuje 40200eur/obyvateľa. 40200/12 = 3350 eur. (Priemerná mesačná mzda). 3350/169 = 19,82 eur/hod. (Priemerná hodinová mzda v Nemecku). Po vydelení sumy 2573,73 priemernou hodinovou mzdou dostaneme počet hodín, ktoré musí každý občan Nemecka odrobiť za záväzky eurovalu. (2573,73/19,82) Tento malý rozdiel oproti vyjadreniu R. Sulíka mohol byť spôsobený zaokrúhľovaním, príp aktuálnejšími údajmi o priemernej mzde Nemecka. Po navýšení eurovalu bude SR ručiť vo výške 7727,57 mil. eur. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011, podľa Štatistického úradu SR, je 5440078. Ak vydelíme tieto dve čísla získame: 7727570000/5440078 = 1420,49. Tzn., že výška, ktorou ručí každý občan je vo výške 1420,49 eur. Priemerný mesačný fond pracovného času je 169hod. Zároveň priemerná mesačná mzda zamestnanca za rok 2010 je 769 eur. Ak vydelíme 769/169 = 4,55 eur/hod. Tzn. priemerná hodinová mzda je vo výške 4,55eur/hod. R. Sulík tvrdí, že po navýšení eurovalu bude musieť každý občan odrobiť 300 hodín. Takže 4,55x300 = 1365eur. Tzn., že občania budú musieť odrobiť dokonca trošku viac a to 312 hodín. Čiže vyjadrenie R. Sulíka môžeme považovať za správne. Tvrdenie, že relatívne k nášmu bohatstvu platíme cca 2,5-krát viac (konkrétne 2,4-krát viac) oproti Nemecku je pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Po navýšení eurovalu (str. 39, .pdf) Nemecko ručí sumou 211045,90 mil. eur. Ako uvádza Nemecký štatistický úrad (Statistisches Bundesamt Deutschland), počet obyvateľov Nemecka je 82 mil. Ak vydelíme dané čísla 211045900000/82000000 = 2573,73 eur. Toto číslo predstavuje sumu, akou každý občan Nemecka ručí za záruky v eurovale. Priemerný mesačný fond pracovného času je 169 hodín. Priemerná ročná mzda uvádzaná na portáli eurostat (rok 2007) v Nemecku predstavuje 40200eur/obyvateľa. 40200/12 = 3350 eur. (Priemerná mesačná mzda). 3350/169 = 19,82 eur/hod. (Priemerná hodinová mzda v Nemecku). Po vydelení sumy 2573,73 priemernou hodinovou mzdou dostaneme počet hodín, ktoré musí každý občan Nemecka odrobiť za záväzky eurovalu. (2573,73/19,82) Tento malý rozdiel oproti vyjadreniu R. Sulíka mohol byť spôsobený zaokrúhľovaním, príp aktuálnejšími údajmi o priemernej mzde Nemecka. Po navýšení eurovalu bude SR ručiť vo výške 7727,57 mil. eur. Počet obyvateľov k 30. júnu 2011, podľa Štatistického úradu SR, je 5440078. Ak vydelíme tieto dve čísla získame: 7727570000/5440078 = 1420,49. Tzn., že výška, ktorou ručí každý občan je vo výške 1420,49 eur. Priemerný mesačný fond pracovného času je 169hod. Zároveň priemerná mesačná mzda zamestnanca za rok 2010 je 769 eur. Ak vydelíme 769/169 = 4,55 eur/hod. Tzn. priemerná hodinová mzda je vo výške 4,55eur/hod. R. Sulík tvrdí, že po navýšení eurovalu bude musieť každý občan odrobiť 300 hodín. Takže 4,55x300 = 1365eur. Tzn., že občania budú musieť odrobiť dokonca trošku viac a to 312 hodín. Čiže vyjadrenie R. Sulíka môžeme považovať za správne. Tvrdenie, že relatívne k nášmu bohatstvu platíme cca 2,5-krát viac (konkrétne 2,4-krát viac) oproti Nemecku je pravdivé."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["eurovalu", "Nemecký štatistický úrad", "eurostat"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/efsf_framework_agreement_consolidated_version.pdf", "http://www.destatis.de/jetspeed/portal/cms/Sites/destatis/Internet/DE/Navigation/Statistiken/Bevoelkerung/Bevoelkerung.psml;jsessionid=5C7A3EC67B1CF055C14CA8F887215924.internet", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00175&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:28.137419+00:00"}
{"id": "vr15795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15795", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Predsa naši odborníci na energetiku, Karol Galek a Janka Kiššová, mali niekoľko tlačových besied, kde upozorňovali, že sa toto stane, to sa dialo na jeseň.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problém s nečakaným navýšením cien energií vznikol v roku 2016, avšak najväčší ohlas budil až v januári 2017. Poslanci za SaS Jana Kiššová a hlavne Karol Galek na možné nastávajúce problémy a netransparetné konanie ÚRSO počas jeseňa roku 2016 niekoľkokrát upozornili. O téme vznikol niekoľko blogových príspevkov ale aj tlačových besied. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Problém s nečakaným navýšením cien energií vznikol v roku 2016, avšak najväčší ohlas budil až v januári 2017. Poslanci za SaS Jana Kiššová a hlavne Karol Galek na možné nastávajúce problémy a netransparetné konanie ÚRSO počas jeseňa roku 2016 niekoľkokrát upozornili. O téme vznikol niekoľko blogových príspevkov ale aj tlačových besied. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["SME", "tlačovými besedami", "aktívni", "stanovisku", "RTVS", "tlačovú konferenciu", "TSP", "podaný", "písal", "blogovom príspevku", "kritizoval", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/896670-sef-regulacneho-uradu-ma-skoncit-pre-predrazene-energie", "http://www.ta3.com/kategoria/147/tlacove-besedy.html?pn=2", "http://www.ta3.com/clanok/1098193/ceny-energii-rastu-aj-ked-ceny-komodit-klesaju-tvrdi-sas.html", "http://www.strana-sas.sk/k.-galek-urso-ohlasilo-nizsie-ceny-energii-opak-bude-pravdou/5499", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11580/113257#1207", "http://www.strana-sas.sk/stabilne-ceny-energii-su-kryte-alobalom-a-ostatnymi-aktivitami-sponzormi-smeru/5358", "http://www.strana-sas.sk/stabilne-ceny-energii-preveri-ustavny-sud-sr/5359", "http://www.strana-sas.sk/na-vysoke-ceny-energii-sa-pozrie-ustavny-sud-podali-sme-podnet/5366", "https://galek.blog.sme.sk/c/438382/ako-robert-fico-dodrzal-slovo-a-na-slovensku-mame-stabilne-najvyssie-ceny-energii.html", "https://galek.blog.sme.sk/c/439943/osobitny-podvod-petra-kazimira.html", "https://galek.blog.sme.sk/c/433161/kedy-klesnu-ceny-energii.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:18.933476+00:00"}
{"id": "vr27457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27457", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bezpečnostný analytik pán Žitný povedal o vás (Kiskovi, pozn.), že nie ste bezpečnostne spôsobilý.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bezpečnostný analytik Milan Žitný poskytol krátky rozhovor pre denník Pravda , v ktorom spájal scientológiu s rizikom pre štát v oblasti bezpečnosti. Avšak nevyjadril sa na adresu Andreja Kisku, že nie je bezpečnostne spôsobilý. Demagog.SK nenašiel vyjadrenie Milana žitného ho bezpečnostnej spôsobilosti ani v iných zdrojoch. Výrok hodnotíme preto ako nepravdivý. Otázka novinára : \"Predstavuje prívrženec scientológie vo vysokej štátnej funkcii riziko pre bezpečnosť štátu?\" Odpoveď : \"V prvom rade treba povedať, že ide o sektu, lebo u nás to ni eje registrovaná cirkev. Určite je tam vysoké riziko narušenia bezpečnosti štátu\" (...). Otázka novinára : \"Vyhodnocuje Slovenská informačná služba ich činnosť?\" Odpoveď : \"Samozrejme, že to vyhodnocuje ako bezpečnostné riziko. Aspoň v to dúfam, v minulosti to určite robila. Je tam príslušné oddelenie, ktoré sa zaoberá cirkvami a sektami, ktoré nie sú registrované a preto predstavujú pre štát riziko. Scientológia medzi ne patrí. (...). Otázka novinára : \"Môže teda vysoký štátny úradník s prepojením na takúto sektu ohroziť chod štátu?\" Odpoveď : \"Teoreticky určite áno. Snažím sa predstaviť si situáciu, že napríklad prezident Kiska dostane spravodajskú informáciu od SIS o tom, čo nám tu vystrájajú scientológovia. On je totiž oprávnený príjmať takéto informácie. Neviem, ako je to s ním v skutočnosti. Ale médiá naňho útočia už pol roka a jeho povinnosťou bolo si za ten čas pripraviť zrozumiteľnú odpoveď a nie hovoriť, že o ničom nevie. Keďže to nevylúčil, vzniká oprávnenie ho z tohto prepojenia podozrievať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostný analytik Milan Žitný poskytol krátky rozhovor pre denník Pravda , v ktorom spájal scientológiu s rizikom pre štát v oblasti bezpečnosti. Avšak nevyjadril sa na adresu Andreja Kisku, že nie je bezpečnostne spôsobilý. Demagog.SK nenašiel vyjadrenie Milana žitného ho bezpečnostnej spôsobilosti ani v iných zdrojoch. Výrok hodnotíme preto ako nepravdivý. Otázka novinára : \"Predstavuje prívrženec scientológie vo vysokej štátnej funkcii riziko pre bezpečnosť štátu?\" Odpoveď : \"V prvom rade treba povedať, že ide o sektu, lebo u nás to ni eje registrovaná cirkev. Určite je tam vysoké riziko narušenia bezpečnosti štátu\" (...). Otázka novinára : \"Vyhodnocuje Slovenská informačná služba ich činnosť?\" Odpoveď : \"Samozrejme, že to vyhodnocuje ako bezpečnostné riziko. Aspoň v to dúfam, v minulosti to určite robila. Je tam príslušné oddelenie, ktoré sa zaoberá cirkvami a sektami, ktoré nie sú registrované a preto predstavujú pre štát riziko. Scientológia medzi ne patrí. (...). Otázka novinára : \"Môže teda vysoký štátny úradník s prepojením na takúto sektu ohroziť chod štátu?\" Odpoveď : \"Teoreticky určite áno. Snažím sa predstaviť si situáciu, že napríklad prezident Kiska dostane spravodajskú informáciu od SIS o tom, čo nám tu vystrájajú scientológovia. On je totiž oprávnený príjmať takéto informácie. Neviem, ako je to s ním v skutočnosti. Ale médiá naňho útočia už pol roka a jeho povinnosťou bolo si za ten čas pripraviť zrozumiteľnú odpoveď a nie hovoriť, že o ničom nevie. Keďže to nevylúčil, vzniká oprávnenie ho z tohto prepojenia podozrievať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/311965-idu-po-majetkoch-a-mocenskom-vplyve-hovori-zitny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:16.084947+00:00"}
{"id": "vr29167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29167", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...vyslovene Ústava zakazuje, aby referendum bolo o daniach, odvodoch a štátnom rozpočte.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predmetom referenda nemôžu byť dane, odvody a štátny rozpočet. Dodávame, že okrem toho nemôže byť referendum aj o základných ľudských právach. Podľa článku 93 Ústavy SR (. pdf, s. 29): \"(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. (3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predmetom referenda nemôžu byť dane, odvody a štátny rozpočet. Dodávame, že okrem toho nemôže byť referendum aj o základných ľudských právach. Podľa článku 93 Ústavy SR (. pdf, s. 29): \"(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. (2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. (3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:29.278500+00:00"}
{"id": "vr27404", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27404", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "76 percent všetkých verejných investícií na Slovensku pochádza z európskych zdrojov.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Tlačovká konferencia Maňku , 18. nevembra 2013, O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013). Tím Demagog.sk nedokázal zistiť neutrálny zdroj informácie o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nPo rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ.\n\nTento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.\n\n\"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\"\n\nPodobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\"\n\nO cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti (Tlačovká konferencia Maňku , 18. nevembra 2013, O5M12 , 3. februára 2013, V politike , 3. februára 2013, Na telo , 10.februára 2013 a V politike , 13. októbra 2013). Tím Demagog.sk nedokázal zistiť neutrálny zdroj informácie o percente verejných investícií pochádzajúcich z eurofondov, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Po rokovaní lídrov EÚ a definitívnej dohode, R. Fico uviedol , že podľa Európskej komisie až 76% verejných investícií na Slovensku pochádza z fondov EÚ.", "Tento argument bol spomenutý R. Ficom pri návšteve predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza.", "\"Pokiaľ by Slovensko nemalo možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Európskej únie (EÚ), nachádzalo by sa v recesii. Takmer 70 percent všetkých investícií na Slovensku je totiž realizovaných práve prostredníctvom eurofondov, upozornil po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu slovenský premiér Robert Fico.\"", "Podobný podiel európskych peňazí na celkových investíciach uvádzal aj štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Javorčík. Euractiv.sk (18. decembra, 2012): \"Ako poukázal štátny tajomník, nedá sa to však porovnávať, lebo rozpočet EÚ je najmä o investíciách. V prípade Slovenska ide o významný zdroj. Európske prostriedky predstavujú 75 % verejných investícií.\"", "O cca 75% hovorí aj štúdia (.pdf, s.25) Františka Palka, štátneho tajomníka Ministerstva financií, ktorá sa odvoláva na dokument (.pdf) Európskej komisie \"Position of the Commission Services on the development of the Partnership Agreement and programmes in SLOVAKIA for the period 2014-2020\" . Analýza tohto dokumentu však hovorí iba o tom, že \"Fondy SSR tak poskytnú dôležitý zdroj verejných investícií\" presné číslo však neuvádza."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Maňku", "O5M12", "V politike", "Na telo", "V politike", "uviedol", "návšteve", "Euractiv.sk", "štúdia", "dokument"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/421/tlacove-konferencie-m-kotlebu-a-v-manku", "http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.demagog.sk/diskusie/407/?ph=4", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://ekonomika.sme.sk/c/6537018/bez-eurofondov-by-sme-boli-v-recesii-priznal-fico.html", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/lidri-musia-zo-summitov-prist-domov-s-koristou-020478", "http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/VedaVyskum/VedeckyCasopisVSEMvs_2012_12.pdf", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/data/files/3156_pozicny-dokument-ek_finalsk.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:30.254745+00:00"}
{"id": "vr31644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31644", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Po formálnej stránke sme politické hnutie, ale založili sme politickú stranu tak, ako som aj avizoval - keď sa nám nepodarí zmeniť zákon, aby mohli kandidovať nezávislí, OK, budeme hrať podľa pravidiel, ktoré politici nadstavili. Čiže preto sme založili politické hnutie ...", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti bola zaregistrovaná 11. novembra 2011 , teda približne tri mesiace pred hlasovaním o návrhu zákona o voľbe do NR SR . V prípade neschválenia avizoval I. Matovič, že si založí vlastnú stranu. O osude návrhu zákona sa rozhodlo 9. februára 2012. Návrh zákona neprešiel ani do druhého čítania keď ho podporilo len 11 poslancov poslaneckého klubu SaS a štyria Obyčajný ľudia. Matovič začal zbierať podpisy už pred prerokovaním návrhu zákona o voľbách, podľa aktuálne.sk sa odvolával na \"kuloárne informácie\" o tom, že jeho návrh nebude schválený: \"Mrzí ma to. Myslel som si, že pôjdeme ďalej tak, ako bolo avizované. Teda, že kým sa všetko neprerokuje, dovtedy budeme v práci. Niekomu je však zrejme prednejšie voľno, než práca,\" vyhlásil Matovič na margo rozhodnutia koaličných kolegov. ... \"Teraz pravdepodobne zbierať podpisy budeme. Je totiž zrejmé aj z tých kuloárnych debát, že nám ten návrh tak či tak nepodporia. Takže nakoniec ste to zo mňa dostali a budeme zbierať podpisy,\" oznámil novinárom s úsmevom Matovič. Výrok chápeme tak, že Matovičovi sa nepodarilo zmeniť zákon o voľbách, preto nemal inú možnosť, ako hrať \"podľa pravidiel\" a založiť stranu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Politická strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti bola zaregistrovaná 11. novembra 2011 , teda približne tri mesiace pred hlasovaním o návrhu zákona o voľbe do NR SR . V prípade neschválenia avizoval I. Matovič, že si založí vlastnú stranu. O osude návrhu zákona sa rozhodlo 9. februára 2012. Návrh zákona neprešiel ani do druhého čítania keď ho podporilo len 11 poslancov poslaneckého klubu SaS a štyria Obyčajný ľudia. Matovič začal zbierať podpisy už pred prerokovaním návrhu zákona o voľbách, podľa aktuálne.sk sa odvolával na \"kuloárne informácie\" o tom, že jeho návrh nebude schválený: \"Mrzí ma to. Myslel som si, že pôjdeme ďalej tak, ako bolo avizované. Teda, že kým sa všetko neprerokuje, dovtedy budeme v práci. Niekomu je však zrejme prednejšie voľno, než práca,\" vyhlásil Matovič na margo rozhodnutia koaličných kolegov. ... \"Teraz pravdepodobne zbierať podpisy budeme. Je totiž zrejmé aj z tých kuloárnych debát, že nám ten návrh tak či tak nepodporia. Takže nakoniec ste to zo mňa dostali a budeme zbierať podpisy,\" oznámil novinárom s úsmevom Matovič. Výrok chápeme tak, že Matovičovi sa nepodarilo zmeniť zákon o voľbách, preto nemal inú možnosť, ako hrať \"podľa pravidiel\" a založiť stranu. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["bola zaregistrovaná 11. novembra 2011", "hlasovaním o návrhu zákona o voľbe do NR SR", "avizoval", "neprešiel", "Matovič začal", "zbierať", "podpisy", "podľa aktuálne.sk"], "url": ["http://portal.ives.sk/registre/detailUplnyPS.do?action=uplny&formular=&id=201471", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=420", "http://aktualne.atlas.sk/matovic-ide-menit-volebne-pravidla-kvoli-nezavislym/slovensko/politika/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29940", "http://aktualne.atlas.sk/matovic-na-koaliciu-nepocka-zaklada-vlastnu-stranu/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/matovic-na-koaliciu-nepocka-zaklada-vlastnu-stranu/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/matovic-na-koaliciu-nepocka-zaklada-vlastnu-stranu/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/matovic-na-koaliciu-nepocka-zaklada-vlastnu-stranu/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:31.607195+00:00"}
{"id": "47126", "numeric_id": 47126, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47126", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Zlepšuje sa situáciu ohľadom covid-u.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zastupujúci minister zdravotníctva Eduard Heger 23. marca vyhlásil , že opatrenia zaberajú a aktuálna epidemiologická situácia sa na Slovensku zlepšuje. 23. februára bola incidencia (priemerný denný počet nových prípadov na 1 000 000 obyvateľov za 14 dňové obdobie) 384, 23. marca bola 301. 23. februára malo Slovensko 3672 hospitalizovaných pacientov na covid-19, 23. marcu to bolo 3335. Od 8. marca klesá aj denný počet úmrtí na covid a s covidom. 23. februára sme mali 7-dňový priemer nakazených 4911, k 23. marcu sme to bolo 3017. 7-dňový kĺzavý medián klesol 23. marca na 1679, 23. februára bol kĺzavý medián 2333. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zastupujúci minister zdravotníctva Eduard Heger 23. marca vyhlásil , že opatrenia zaberajú a aktuálna epidemiologická situácia sa na Slovensku zlepšuje. 23. februára bola incidencia (priemerný denný počet nových prípadov na 1 000 000 obyvateľov za 14 dňové obdobie) 384, 23. marca bola 301. 23. februára malo Slovensko 3672 hospitalizovaných pacientov na covid-19, 23. marcu to bolo 3335. Od 8. marca klesá aj denný počet úmrtí na covid a s covidom. 23. februára sme mali 7-dňový priemer nakazených 4911, k 23. marcu sme to bolo 3017. 7-dňový kĺzavý medián klesol 23. marca na 1679, 23. februára bol kĺzavý medián 2333. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "incidencia", "23. februára", "klesá", "7-dňový priemer", "7-dňový kĺzavý medián"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2021/03/heger-situacia-na-slovensku-v%E2%80%AFsuvislosti-s%E2%80%AFkoronavirusom-sa-neustale-zlepsuje/", "https://opendata.bratislava.sk/page/corona", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://slovensko.hnonline.sk/2318650-koronavirus-na-slovensku-pocet-hospitalizovanych-vyrazne-klesol-pribudlo-cez-dvetisic-pripadov", "https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:13.270338+00:00"}
{"id": "vr15234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15234", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... minister hospodárstva nemecký sa vyjadril, Gabriel, že mali by byť, tie sankcie (voči Rusku,pozn.) by nemali byť predĺžené", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký minister hospodárstva a energetiky, Sigmar Gabriel, navrhol ešte v septembri v roku 2015, aby Nemecko podporilo stiahnutie sankcií voči Rusku. Dôvodom pre stiahnutie sankcií mala byť potreba spolupráce s Ruskom pri riešení sýrskeho konfliktu. Podľa vyhlásenia ministra Gabriela: ,, Každý by mal byť dostatočne bystrý na to, aby pochopil, že na sankciách nemožno trvať naveky a zároveň žiadať o spoluprácu ,\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh bol v Nemecku následne zamietnutý šéfom úradu nemeckej kancelárky, Petrom Altmaierom. Európska Únia podmienila stiahnutie sankcií naplnením podmienok Minského mierového procesu. Sankcie boli na Rusko uvalené pred dvomi rokmi v súvislosti s ruskou anexiou Krymského polostrova a podporou ukrajinských separatistov. Najnovšie nemecký minister Gabriel opäť navrhoval uvoľnenie sankcií v máji 2016 pri príležitosti Ruského dňa, čím vyvolal nespokojnosť na strane Ukrajiny. Minister však varoval, že izolácia nie je prospešná, a: ,, in the end, it is dialogue that helps ,\". Opätovne vyzval k spolupráci s Ruskom o niekoľko dní neskôr v meste Rostock, kde v úvode svojho prejavu uviedol: ,,I solation is not at all helpful .\" Taktiež upozornil na spoluprácu s Ruskom pri jadrovej dohode s Iránom. Narozdiel od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá odmieta zrušiť sankcie, kým nebude naplnených 100% podmienok Minskej dohody, minister Gabriel preferuje proporčný systém uvoľňovania sankcií s každým ďalším naplneným bodom dohody. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister hospodárstva a energetiky, Sigmar Gabriel, navrhol ešte v septembri v roku 2015, aby Nemecko podporilo stiahnutie sankcií voči Rusku. Dôvodom pre stiahnutie sankcií mala byť potreba spolupráce s Ruskom pri riešení sýrskeho konfliktu. Podľa vyhlásenia ministra Gabriela: ,, Každý by mal byť dostatočne bystrý na to, aby pochopil, že na sankciách nemožno trvať naveky a zároveň žiadať o spoluprácu ,\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh bol v Nemecku následne zamietnutý šéfom úradu nemeckej kancelárky, Petrom Altmaierom. Európska Únia podmienila stiahnutie sankcií naplnením podmienok Minského mierového procesu. Sankcie boli na Rusko uvalené pred dvomi rokmi v súvislosti s ruskou anexiou Krymského polostrova a podporou ukrajinských separatistov. Najnovšie nemecký minister Gabriel opäť navrhoval uvoľnenie sankcií v máji 2016 pri príležitosti Ruského dňa, čím vyvolal nespokojnosť na strane Ukrajiny. Minister však varoval, že izolácia nie je prospešná, a: ,, in the end, it is dialogue that helps ,\". Opätovne vyzval k spolupráci s Ruskom o niekoľko dní neskôr v meste Rostock, kde v úvode svojho prejavu uviedol: ,,I solation is not at all helpful .\" Taktiež upozornil na spoluprácu s Ruskom pri jadrovej dohode s Iránom. Narozdiel od nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá odmieta zrušiť sankcie, kým nebude naplnených 100% podmienok Minskej dohody, minister Gabriel preferuje proporčný systém uvoľňovania sankcií s každým ďalším naplneným bodom dohody. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["Sigmar Gabriel, navrhol", "stiahnutie sankcií", "máji 2016", "Opätovne vyzval k spolupráci s Ruskom"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/8016972/nemecky-minister-hospodarstva-navrhol-zrusenie-sankcii-voci-rusku.html", "http://www.reuters.com/article/us-ukraine-crisis-sanctions-germany-idUSKCN0WJ2VY", "http://www.euractiv.com/section/europe-s-east/news/ukraine-angered-by-german-call-to-lift-russia-sanctions/", "http://www.spiegel.de/international/europe/germany-considering-an-easing-of-russia-sanctions-a-1094585.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:55.857367+00:00"}
{"id": "45208", "numeric_id": 45208, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45208", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "(Ešte snáď dodám aj to, že jedným z kritérií, prečo sa to urobilo voči Českej republike je to, že) miera nákazy je tam výrazne nižšia ako v iných štátov, resp. podobná ako u nás.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Argument, že (zistená) miera nákazy je v Česku výrazne nižšia ako v iných (okolitých) štátoch a podobná tej Slovenskej - a aj preto dostali slovenskí zdravotníci pracujúci v pohraničnom Česku výnimku zo štátnej karantény - nesedí. Česko malo asi trikrát viac zistených nakazených na milión obyvateľov ako Slovensko. Menej zistených nakazených než Slovensko malo Maďarsko, podobne veľa Poľsko - pre ne však tento výnimočný režim neplatí. Ivan Korčok vysvetľoval, prečo slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom u nás, ktorí pracujú práve v jednom zo štyroch pohraničných českých krajov, dostali výnimku a nemuseli ísť po prekročení hraníc do štátnej karantény, ak sa preukážu negatívnym covid-testom nie starším ako 48 hodín. Táto výnimka neplatí pre iných našich susedov ako Maďarsko či Poľsko. Skutočnú mieru nákazy koronavírusom nepozná Česko ani Slovensko - na to by muselo otestovať celú populáciu. Porovnávať preto môžeme len zistenú mieru nákazy. K 19. aprílu - teda dňu relácie - malo Česko 622 nakazených na milión obyvateľov. Slovensko malo 213 nakazených - a teda takmer trikrát menej. Ďalšie susediace štáty: Maďarsko malo 198 nakazených na milión obyvateľov, Poľsko 240 a Rakúsko 1631. Pre porovnanie, Nemecko malo 1716 nakazených na milión obyvateľov, Francúzsko 2325 a Holandsko 1906. Zistená miera nákazy obyvateľstva súvisí aj s počtom testov. Kým Slovensko k 19. aprílo otestovalo 8110 ľudí z milióna, Česko 15697, Maďarsko 4798, Rakúsko 19902 a Poľsko 5397. Ivan Korčok nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, ktorú Demagóg.SK poslal tlačovému odboru Ministerstva zahraničných vecí.", "analysis_paragraphs": ["Argument, že (zistená) miera nákazy je v Česku výrazne nižšia ako v iných (okolitých) štátoch a podobná tej Slovenskej - a aj preto dostali slovenskí zdravotníci pracujúci v pohraničnom Česku výnimku zo štátnej karantény - nesedí. Česko malo asi trikrát viac zistených nakazených na milión obyvateľov ako Slovensko. Menej zistených nakazených než Slovensko malo Maďarsko, podobne veľa Poľsko - pre ne však tento výnimočný režim neplatí. Ivan Korčok vysvetľoval, prečo slovenskí zdravotníci s trvalým alebo prechodným pobytom u nás, ktorí pracujú práve v jednom zo štyroch pohraničných českých krajov, dostali výnimku a nemuseli ísť po prekročení hraníc do štátnej karantény, ak sa preukážu negatívnym covid-testom nie starším ako 48 hodín. Táto výnimka neplatí pre iných našich susedov ako Maďarsko či Poľsko. Skutočnú mieru nákazy koronavírusom nepozná Česko ani Slovensko - na to by muselo otestovať celú populáciu. Porovnávať preto môžeme len zistenú mieru nákazy. K 19. aprílu - teda dňu relácie - malo Česko 622 nakazených na milión obyvateľov. Slovensko malo 213 nakazených - a teda takmer trikrát menej. Ďalšie susediace štáty: Maďarsko malo 198 nakazených na milión obyvateľov, Poľsko 240 a Rakúsko 1631. Pre porovnanie, Nemecko malo 1716 nakazených na milión obyvateľov, Francúzsko 2325 a Holandsko 1906. Zistená miera nákazy obyvateľstva súvisí aj s počtom testov. Kým Slovensko k 19. aprílo otestovalo 8110 ľudí z milióna, Česko 15697, Maďarsko 4798, Rakúsko 19902 a Poľsko 5397. Ivan Korčok nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, ktorú Demagóg.SK poslal tlačovému odboru Ministerstva zahraničných vecí."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["dostali", "neplatí", "malo", "malo", "otestovalo"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://web.archive.org/web/20200419130006/https://www.worldometers.info/coronavirus/", "https://web.archive.org/web/20200419130006/https://www.worldometers.info/coronavirus/", "https://web.archive.org/web/20200419130006/https://www.worldometers.info/coronavirus/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:39.165515+00:00"}
{"id": "vr36873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36873", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme udržali zamestnanosť (v Cargu, pozn.) počas všetkých 4 rokov v rámci svetovej krízy.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výročné správy a štatistické ročenky nachádzajúce sa na stránkach spoločnosti Cargo, konkrétne štatistická ročenka z roku 2009 (.pdf) uvádzajú nasledujúce čísla zamestnanosti spoločnosti: priemerný evidovaný počet zamestnancov: 2006: 11 488 2007: 10 969 2008: 10 499 2009: 10 100 V priebehu štyroch rokov vlády R. Fica prišlo v Cargo o prácu 1388 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Výročné správy a štatistické ročenky nachádzajúce sa na stránkach spoločnosti Cargo, konkrétne štatistická ročenka z roku 2009 (.pdf) uvádzajú nasledujúce čísla zamestnanosti spoločnosti: priemerný evidovaný počet zamestnancov: 2006: 11 488 2007: 10 969 2008: 10 499 2009: 10 100 V priebehu štyroch rokov vlády R. Fica prišlo v Cargo o prácu 1388 zamestnancov."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Výročné správy a štatistické ročenky", "štatistická ročenka z roku 2009"], "url": ["http://www.zscargo.sk/sk/pre-verejnost/press/vyrocne-spravy/", "http://www.zscargo.sk/files/dokumenty/2-ZSSK-CARGO-Statisticka-rocenka-2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:03.238755+00:00"}
{"id": "48726", "numeric_id": 48726, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48726", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "Už je schválená, už je schválená (zvýšenie platov lekárov, pozn.), takže tie platy sa doriešili, toto, s týmto nie úplne súhlasím.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona o zvyšovaní platov zdravotníkov bola síce nedávno schválená, no nie vo výške, v ktorej to Lekárske odborové združenie (LOZ) považuje za vyriešené. Tvrdenie, že platy sú už vyriešené, je zavádzajúce.\n\nLOZ už dávnejšie avizovalo, že za predpokladu, že nebude splnených ich osem požiadaviek , lekári po celom Slovensku hromadne podajú výpovede. Odborári žiadajú zvýšenie platov nie len lekárom, ale aj zdravotným sestrám, či pôrodným asistentkám.\n\nMinister zdravotníctva považoval požiadavku platov po schválení novely zákona za vyriešenú, no LOZ bolo s riešením nespokojné . Novela by sa týkala iba zamestnancov ústavných zariadení. Lekárov a sestier pracujúcich v ambulanciách sa zvyšovanie mzdy nedotkne.\n\nMinisterstvo sa snažilo konflikt s odborármi vyriešiť memorandom . LOZ ho však považuje za vágne a nekonkrétne a situácia ostáva naďalej nevyriešená. Ako jedinú splnenú požiadavku považujú zvýšenie mzdy sestrám. Odborári však stále považujú platy zvyšných zdravotníkov za nízke a medzinárodne nekonkurencieschopné. Konštatovať preto, že by bol problém vyriešený je zavádzajúce.\n\nVyjadrenie Mareka Krajčího z 24. 11. 2022:\n\n“Vaše hodnotenie by sa malo odvíjať od kontextu diskusie. V tom pani poslankyňa tvrdila, že vláda, najmä premiér a minister financií nekonali celé leto a neriešili sa požiadavky odborárov. S tým sa nedalo úplne súhlasiť, lebo vláda predložila do parlamentu návrh na zvýšenie platov zdravotníkov a v čase našej diskusie už bol dokonca prijatý v NR SR návrh zákona, ktorý výrazným spôsobom navyšoval od 1.1.2023 mzdové koeficienty 25-tim zdravotníckym pracovníkom vrátane lekárov. Odborári tím pádom považovali jeden bod ich požiadaviek za splnený. A to bol bod, že dojde aj k navýšeniu platov sestier. Pani poslankyňa však na výbore NR SR opakovane aj s návrhom vlády na zvýšenie platov lekárov súhlasila a tvrdila, že je to návrh, ktorý zodpovedá možnostiam rozpočtu a ekonomiky, že na siedmych bodoch sa zhodneme, nie na ôsmom. Teda ja som reagoval aj na jej pokrytecké zavádzanie. Samozrejme, nikdy by som netvrdil, že s týmto navýšením súhlasili lekári a myslím, že to je aj celej spoločnosti jasné. V mojej výpovedi som teda nereagoval na fakt spokojnosti odborárov so svojimi platmi, každý by im pridal rád, ale na vyriešené dva body zo strany vlády. Zároveň som popieral naratív pani poslankyne, že minister financií s požiadavkami nič nerobil. Preto som formuloval svoju výpoveď, že s týmto \"nie úplne\" súhlasím, lebo novela zákona už bola schválená. Zo strany vlády boli v tom čase dva body vyriešené a s jej návrhom súhlasila aj pani poslankyňa a čiastočne aj odborári.”", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o zvyšovaní platov zdravotníkov bola síce nedávno schválená, no nie vo výške, v ktorej to Lekárske odborové združenie (LOZ) považuje za vyriešené. Tvrdenie, že platy sú už vyriešené, je zavádzajúce.", "LOZ už dávnejšie avizovalo, že za predpokladu, že nebude splnených ich osem požiadaviek , lekári po celom Slovensku hromadne podajú výpovede. Odborári žiadajú zvýšenie platov nie len lekárom, ale aj zdravotným sestrám, či pôrodným asistentkám.", "Minister zdravotníctva považoval požiadavku platov po schválení novely zákona za vyriešenú, no LOZ bolo s riešením nespokojné . Novela by sa týkala iba zamestnancov ústavných zariadení. Lekárov a sestier pracujúcich v ambulanciách sa zvyšovanie mzdy nedotkne.", "Ministerstvo sa snažilo konflikt s odborármi vyriešiť memorandom . LOZ ho však považuje za vágne a nekonkrétne a situácia ostáva naďalej nevyriešená. Ako jedinú splnenú požiadavku považujú zvýšenie mzdy sestrám. Odborári však stále považujú platy zvyšných zdravotníkov za nízke a medzinárodne nekonkurencieschopné. Konštatovať preto, že by bol problém vyriešený je zavádzajúce.", "Vyjadrenie Mareka Krajčího z 24. 11. 2022:", "“Vaše hodnotenie by sa malo odvíjať od kontextu diskusie. V tom pani poslankyňa tvrdila, že vláda, najmä premiér a minister financií nekonali celé leto a neriešili sa požiadavky odborárov. S tým sa nedalo úplne súhlasiť, lebo vláda predložila do parlamentu návrh na zvýšenie platov zdravotníkov a v čase našej diskusie už bol dokonca prijatý v NR SR návrh zákona, ktorý výrazným spôsobom navyšoval od 1.1.2023 mzdové koeficienty 25-tim zdravotníckym pracovníkom vrátane lekárov. Odborári tím pádom považovali jeden bod ich požiadaviek za splnený. A to bol bod, že dojde aj k navýšeniu platov sestier. Pani poslankyňa však na výbore NR SR opakovane aj s návrhom vlády na zvýšenie platov lekárov súhlasila a tvrdila, že je to návrh, ktorý zodpovedá možnostiam rozpočtu a ekonomiky, že na siedmych bodoch sa zhodneme, nie na ôsmom. Teda ja som reagoval aj na jej pokrytecké zavádzanie. Samozrejme, nikdy by som netvrdil, že s týmto navýšením súhlasili lekári a myslím, že to je aj celej spoločnosti jasné. V mojej výpovedi som teda nereagoval na fakt spokojnosti odborárov so svojimi platmi, každý by im pridal rád, ale na vyriešené dva body zo strany vlády. Zároveň som popieral naratív pani poslankyne, že minister financií s požiadavkami nič nerobil. Preto som formuloval svoju výpoveď, že s týmto \"nie úplne\" súhlasím, lebo novela zákona už bola schválená. Zo strany vlády boli v tom čase dva body vyriešené a s jej návrhom súhlasila aj pani poslankyňa a čiastočne aj odborári.”"], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["požiadaviek", "Minister zdravotníctva", "nespokojné", "vyriešiť memorandom", "splnenú požiadavku"], "url": ["https://www.loz.sk/", "https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=1342081459948163", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/642669-poslanci-schvalili-zvysenie-platov-zdravotnikov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/hjnuM4F/vypovede-lekarov-lekarski-odborari-odmietli-lengvarskeho-memorandum-s-tym-ze-je-vagne-a-nekonkretne/", "https://www.facebook.com/LOZ.sk/posts/5604056946319554"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:15.691395+00:00"}
{"id": "49410", "numeric_id": 49410, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49410", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Za krádež, za 35 000, doteraz boli 3 roky. Môže byť s podmienkou.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Trestného zákona, ktorú predstavila vládna koalícia v decembri, mení výšky a podmienky trestných činov, vrátane trestu krádeže. Za krádež vo výške 35 tisíc eur (tzv. krádež značnej škody) je v súčasnosti možné dostať trest 3 až 10 rokov odňatia slobody za mrežami. Nová právna úprava však upravuje dĺžku trestu za rovnaký trestný čin na 0 až 2 roky a zvyšuje zároveň hranicu podmienečného trestu. V súčasnej trestnej úprave by tak páchateľ za tento trestný čin mohol dostať podmienečný odklad len s probačným dohľadom a pri najspodnejšej trestnej hranici. Podľa novely bude môcť vyviaznuť s podmienkou bez probačného dohľadu aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe.\n\nPodobu, dĺžku a ukladanie trestov za trestnú činnosť upravuje Trestný zákon . Konkrétne trestný čin krádeže upravuje § 212 Trestného zákona.\n\nTrestný zákon určuje sadzby trestu páchateľa v závislosti od výšku rozsahu (škody) trestnej činnosti. Výšku malej škody, ktorá je rozhodujúca pre určenie trestnosti konania, stanovuje na sumu presahujúcu 266 eur ( § 125, ods. 1 ). Od výšky malej škody sa odvíjajú aj výšky závažnejších škôd, pri ktorých hrozí vyšší trest odňatia slobody. Väčšou škodou je podľa Trestného zákona desaťnásobok, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok a škodou veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody ( § 125, ods. 1 ).\n\nPodľa súčasne platnej právnej úpravy by krádež v hodnote 35 tisíc eur bola klasifikovaná ako krádež, ktorou páchateľ spôsobí značnú škodu ( § 212, ods. 3, písm. a ). V tom prípade by páchateľovi hrozilo 3 až 10 rokov za mrežami.\n\nNová vládna úprava Trestného zákona mení výšky škôd. Malá škoda sa upravuje na sumu vyššiu než 700 eur, väčšia škoda na sumu vyššiu než 35 tisíc eur, značná škoda na sumu vyššiu než 350 tisíc eur a škoda veľkého rozsahuje sa upravuje na sumu nad 700 tisíc eur (s. 12).\n\nNová úprava Trestného zákona zároveň zvyšuje hranicu uloženia podmienečného trestu. Súd tak bude môcť podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody aj pri maximálnej dĺžke trestu tri roky, a pri uložení probačného dohľadu dokonca pri maximálnej dĺžke trestu štyri roky (s. 5).\n\nKrádež vo výške 35 tisíc eur by preto, podľa novej úpravy, bola klasifikovaná ako krádež „malej škody“, čo znamená, že by mohol súd páchateľa poslať do väzenia maximálne na dva roky ( § 212, ods. 2 ). Súd by zároveň mohol páchateľovi tento trest podmienečne odložiť a to aj pri maximálnej trestnej sadzbe.\n\nUložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za krádež 35 tisíc eur je však možné aj podľa súčasnej právnej úpravy, avšak len s tzv. probačným dohľadom a pri najspodnejšej trestnej hranici. Súčasná právna úprava totiž dovoľuje pri treste neprevyšujucom tri roky uložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V rámci probačného dohľadu uloží súd odsúdenému obmedzenia alebo povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať ( § 51 ).\n\nOprava z 12. 2. 2024: Pôvodne sme v analýze výroku uviedli, že podmienečné odloženie trestu je momentálne možné pri dvojročnom treste odňatia slobody, zatiaľčo novela túto možnosť dvíha až do 3 rokov. Aj aktuálne je možné pri treste 3 rokov vyviaznuť s podmienkou s probačným dohľadom. Túto hranicu novela zvyšuje na 4 roky.", "analysis_paragraphs": ["Novela Trestného zákona, ktorú predstavila vládna koalícia v decembri, mení výšky a podmienky trestných činov, vrátane trestu krádeže. Za krádež vo výške 35 tisíc eur (tzv. krádež značnej škody) je v súčasnosti možné dostať trest 3 až 10 rokov odňatia slobody za mrežami. Nová právna úprava však upravuje dĺžku trestu za rovnaký trestný čin na 0 až 2 roky a zvyšuje zároveň hranicu podmienečného trestu. V súčasnej trestnej úprave by tak páchateľ za tento trestný čin mohol dostať podmienečný odklad len s probačným dohľadom a pri najspodnejšej trestnej hranici. Podľa novely bude môcť vyviaznuť s podmienkou bez probačného dohľadu aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe.", "Podobu, dĺžku a ukladanie trestov za trestnú činnosť upravuje Trestný zákon . Konkrétne trestný čin krádeže upravuje § 212 Trestného zákona.", "Trestný zákon určuje sadzby trestu páchateľa v závislosti od výšku rozsahu (škody) trestnej činnosti. Výšku malej škody, ktorá je rozhodujúca pre určenie trestnosti konania, stanovuje na sumu presahujúcu 266 eur ( § 125, ods. 1 ). Od výšky malej škody sa odvíjajú aj výšky závažnejších škôd, pri ktorých hrozí vyšší trest odňatia slobody. Väčšou škodou je podľa Trestného zákona desaťnásobok, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok a škodou veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej päťstonásobok malej škody ( § 125, ods. 1 ).", "Podľa súčasne platnej právnej úpravy by krádež v hodnote 35 tisíc eur bola klasifikovaná ako krádež, ktorou páchateľ spôsobí značnú škodu ( § 212, ods. 3, písm. a ). V tom prípade by páchateľovi hrozilo 3 až 10 rokov za mrežami.", "Nová vládna úprava Trestného zákona mení výšky škôd. Malá škoda sa upravuje na sumu vyššiu než 700 eur, väčšia škoda na sumu vyššiu než 35 tisíc eur, značná škoda na sumu vyššiu než 350 tisíc eur a škoda veľkého rozsahuje sa upravuje na sumu nad 700 tisíc eur (s. 12).", "Nová úprava Trestného zákona zároveň zvyšuje hranicu uloženia podmienečného trestu. Súd tak bude môcť podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody aj pri maximálnej dĺžke trestu tri roky, a pri uložení probačného dohľadu dokonca pri maximálnej dĺžke trestu štyri roky (s. 5).", "Krádež vo výške 35 tisíc eur by preto, podľa novej úpravy, bola klasifikovaná ako krádež „malej škody“, čo znamená, že by mohol súd páchateľa poslať do väzenia maximálne na dva roky ( § 212, ods. 2 ). Súd by zároveň mohol páchateľovi tento trest podmienečne odložiť a to aj pri maximálnej trestnej sadzbe.", "Uložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za krádež 35 tisíc eur je však možné aj podľa súčasnej právnej úpravy, avšak len s tzv. probačným dohľadom a pri najspodnejšej trestnej hranici. Súčasná právna úprava totiž dovoľuje pri treste neprevyšujucom tri roky uložiť podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. V rámci probačného dohľadu uloží súd odsúdenému obmedzenia alebo povinnosti, ktoré je povinný dodržiavať ( § 51 ).", "Oprava z 12. 2. 2024: Pôvodne sme v analýze výroku uviedli, že podmienečné odloženie trestu je momentálne možné pri dvojročnom treste odňatia slobody, zatiaľčo novela túto možnosť dvíha až do 3 rokov. Aj aktuálne je možné pri treste 3 rokov vyviaznuť s podmienkou s probačným dohľadom. Túto hranicu novela zvyšuje na 4 roky."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Trestný zákon", "§ 125, ods. 1", "§ 125, ods. 1", "§ 212, ods. 3, písm. a", "úprava", "úprava", "§ 212, ods. 2", "§ 51"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/vyhlasene_znenie.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:39.458998+00:00"}
{"id": "vr16", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "...vyčerpali sme 30 miliónov eur z eurofondov za posledné obdobie.", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Patrika Gromu o využívaní eurofondov sme hodnotili v časovom období od roku 2014 do 2017 (koncom roka 2014 nastúpilo súčasné vedenie mesta). Podľa zistených informácií sa v meste využili eurofondy v oblasti dopravy, školstva, na účel rekonštrukcie ako aj verejného osvetlenia. V časovom období rokov 2014-2017 bolo využitých približne 20 mil. eur a nie 30 mil. eur, ako je uvádza Groma, na základe čoho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Patrika Gromu o využívaní eurofondov sme hodnotili v časovom období od roku 2014 do 2017 (koncom roka 2014 nastúpilo súčasné vedenie mesta). Podľa zistených informácií sa v meste využili eurofondy v oblasti dopravy, školstva, na účel rekonštrukcie ako aj verejného osvetlenia. V časovom období rokov 2014-2017 bolo využitých približne 20 mil. eur a nie 30 mil. eur, ako je uvádza Groma, na základe čoho výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["správy o činnosti mesta", "žiadostí", "pdf", "žiadalo"], "url": ["http://www.zilina.sk/userfiles/2014/co_sa_urobilo/Zhodnotenie_cinnosti_Mestskeho_uradu_v_Ziline_2011-2014.pdf", "http://www.zilina.sk/userfiles/2015/co_sa_v_ziline_urobilo/Podklady_na_TK_18-12-2015(3).pdf", "http://www.zilina.sk/userfiles/2016/co%20sa%20v%20Ziline%20urobilo%20/Podklady%20na%20tla%C4%8Dov%C3%BA%20konferenciu%2015-12-2016.pdf", "http://www.zilina.sk/userfiles/2017/co%20sa%20v%20ziline%20urobilo/Podklady%20na%20tla%C4%8Dov%C3%BA%20konferenciu%2018-12-2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:29.178895+00:00"}
{"id": "vr28528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28528", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Potom (po odvolaní, pozn.) tam prebehla kontrola (základná škola v Trhovom, pozn.) a zistilo sa, že riaditeľka (odvolaná, pozn.) vlastne nehospodárila nejako zle.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v apríli 2014 došlo radou školy k vysloveniu nedôvery riaditeľke ZŠ s MŠ Dolná Trnovská, ktorá za prvý kvartál roka 2014 hospodárila podľa zriaďovateľa so zápornými výsledkami. Deň na to bola odvolaná. Správa uvádza viaceré porušenia v oblasti účtovníctva a rozpočtovania kontrolovaného subjektu - ZŠ s MŠ Dolná Trnovská. Kontrola nekontroluje hospodárenie v zmysle hospodárskeho výsledku, ale hodnotí zákonnosť nakladania s majetkom a hospodárenia s finančnými prostriedkami. Preto nie je pravdou, že kontrola preukázala, že škola \"nehospodárila zle\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK zistil, že v júni 2014 bol poverený kontrolór na vykonanie kontroly v ZŠ s MŠ Dolná Trnovská. Správa (.pdf, s. 1-4) o výsledku kontroly bola predložená v septembri 2014 a uvádza: \"Na základe vykonanej kontroly nakladania s majetkom a hospodárenia s finančnými prostriedkami v kontrolovanom subjekte Základná škola s materskou školou, Dolná Trnovská 36, 010 01 Žilina kontrolný orgán zistil celkom 41 kontrolných zistení. Kontrolné zistenia uvedené v tejto správe poukazujú na nedodržiavanie platnej legislatívy, vnútorné smernice, ktoré si kontrolovaný subjekt prijal, ako aj na vnútorné smernice, ktoré prijal zriaďovateľ, avšak vzťahujú sa aj na kontrolovaný subjekt. Na strane kontrolovaného subjektu, ale aj zo strany zriaďovateľa neboli dodržané legislatívne postupy v súvislosti s poukazovaním finančných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu v rozpočtovom roku. V tomto prípade kontrolný orgán poukazuje na skutočnosť, že zo strany zriaďovateľa dochádza k pochybeniu v tom, že nepoukazuje finančné prostriedky v rozsahu, ktoré boli určené záväznými ukazovateľmi určenými v rozpočte Porušenia boli zistené aj v oblasti účtovníctva, hlavne v likvidácii cestovných príkazov, kde kontrolný orgán môže vyhodnotiť absolútnu neznalosť zákona o cestovných náhradách, kde boli vyplatené finančné prostriedky nad rámec zákona. Vykonávanie predbežnej finančnej kontroly bolo v tejto súvislosti vykonávané až po vykonaní pracovnej cesty. Kontrolný orgán má za to, že kontrolovaný subjekt nedostatočne pochopil tento inštitút aj v súvislosti s objednávkami, dodacími listami a pod.\" Žilinský večerník , 12. mája 2014: \"Rada školy (RŠ) minulý mesiac vyslovila nedôveru riaditeľke ZŠ s MŠ Dolná Trnovská – za prvý kvartál tohto roka hospodári podľa zriaďovateľa so zápornými výsledkami. Narastanie zadlženosti školy a záporný výsledok hospodárenia školy sa stali dôvodmi, prečo RŠ vyjadrila nedôveru riaditeľke Ľubici Brennerovej . „Realizácia prijatých opatrení nedáva záruku, že sa škola v ďalšom období dostane do vyrovnaného hospodárenia. V záujme zabezpečenia budúcnosti školy ako samostatného právneho subjektu, ako aj v záujme pokračovania vzdelávania detí na škole, je nevyhnutné prijať nové opatrenia, ktorých realizáciu musí zabezpečiť vedenie školy,“ píše sa v uznesení z 15. apríla, pod ktoré sa podpísali jej členovia z radov pedagógov i poslancov.\" Naša pedagogická rada odvolala členku RŠ v pondelok a utorok (16. apríla 2014, pozn.) prebehlo zasadnutie RŠ, ktoré mi vyslovilo nedôveru .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v apríli 2014 došlo radou školy k vysloveniu nedôvery riaditeľke ZŠ s MŠ Dolná Trnovská, ktorá za prvý kvartál roka 2014 hospodárila podľa zriaďovateľa so zápornými výsledkami. Deň na to bola odvolaná. Správa uvádza viaceré porušenia v oblasti účtovníctva a rozpočtovania kontrolovaného subjektu - ZŠ s MŠ Dolná Trnovská. Kontrola nekontroluje hospodárenie v zmysle hospodárskeho výsledku, ale hodnotí zákonnosť nakladania s majetkom a hospodárenia s finančnými prostriedkami. Preto nie je pravdou, že kontrola preukázala, že škola \"nehospodárila zle\". Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK zistil, že v júni 2014 bol poverený kontrolór na vykonanie kontroly v ZŠ s MŠ Dolná Trnovská. Správa (.pdf, s. 1-4) o výsledku kontroly bola predložená v septembri 2014 a uvádza: \"Na základe vykonanej kontroly nakladania s majetkom a hospodárenia s finančnými prostriedkami v kontrolovanom subjekte Základná škola s materskou školou, Dolná Trnovská 36, 010 01 Žilina kontrolný orgán zistil celkom 41 kontrolných zistení. Kontrolné zistenia uvedené v tejto správe poukazujú na nedodržiavanie platnej legislatívy, vnútorné smernice, ktoré si kontrolovaný subjekt prijal, ako aj na vnútorné smernice, ktoré prijal zriaďovateľ, avšak vzťahujú sa aj na kontrolovaný subjekt. Na strane kontrolovaného subjektu, ale aj zo strany zriaďovateľa neboli dodržané legislatívne postupy v súvislosti s poukazovaním finančných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu v rozpočtovom roku. V tomto prípade kontrolný orgán poukazuje na skutočnosť, že zo strany zriaďovateľa dochádza k pochybeniu v tom, že nepoukazuje finančné prostriedky v rozsahu, ktoré boli určené záväznými ukazovateľmi určenými v rozpočte Porušenia boli zistené aj v oblasti účtovníctva, hlavne v likvidácii cestovných príkazov, kde kontrolný orgán môže vyhodnotiť absolútnu neznalosť zákona o cestovných náhradách, kde boli vyplatené finančné prostriedky nad rámec zákona. Vykonávanie predbežnej finančnej kontroly bolo v tejto súvislosti vykonávané až po vykonaní pracovnej cesty. Kontrolný orgán má za to, že kontrolovaný subjekt nedostatočne pochopil tento inštitút aj v súvislosti s objednávkami, dodacími listami a pod.\" Žilinský večerník , 12. mája 2014: \"Rada školy (RŠ) minulý mesiac vyslovila nedôveru riaditeľke ZŠ s MŠ Dolná Trnovská – za prvý kvartál tohto roka hospodári podľa zriaďovateľa so zápornými výsledkami. Narastanie zadlženosti školy a záporný výsledok hospodárenia školy sa stali dôvodmi, prečo RŠ vyjadrila nedôveru riaditeľke Ľubici Brennerovej . „Realizácia prijatých opatrení nedáva záruku, že sa škola v ďalšom období dostane do vyrovnaného hospodárenia. V záujme zabezpečenia budúcnosti školy ako samostatného právneho subjektu, ako aj v záujme pokračovania vzdelávania detí na škole, je nevyhnutné prijať nové opatrenia, ktorých realizáciu musí zabezpečiť vedenie školy,“ píše sa v uznesení z 15. apríla, pod ktoré sa podpísali jej členovia z radov pedagógov i poslancov.\" Naša pedagogická rada odvolala členku RŠ v pondelok a utorok (16. apríla 2014, pozn.) prebehlo zasadnutie RŠ, ktoré mi vyslovilo nedôveru .\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "Žilinský večerník"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140917073336.pdf", "http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/05/12/riaditelka-tvrdi-ze-ju-odvolali-nezakonne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:32.458357+00:00"}
{"id": "vr15936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15936", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však ste menili napríklad ohľadne Technopolu... trikrát toho, ktorý ako vyšetrovateľ mal to dokázať.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár sa zjavne zmýlil, keďže naráža na vyšetrovanie zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, nie súvisiacu kauzu Technopol. Vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia sa vystriedali naozaj traja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič , Peter Vačok a Jozef Číž . Podľa slov Vačoka, k prvej zmene vyśetrovateľa zrejme nedošlo ako snaha zmariť skutočné vyšetrenie prípadu. Výrok i tak hodnotíme ako pravdivý. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Prípad po ňom prevzal Peter Vačok. ktorý v rozhovore pre Denník N uvádza \"Keď som prípad prevzal, tak z dôkazov, ktoré už stihol zabezpečiť môj predchodca Jaro Šimunič, vyplývalo, že sa napĺňa jedna zo stanovených verzií, že trestný čin zavlečenia bol spáchaný kvôli prezidentovi Slovenskej republiky Kováčovi staršiemu na jeho diskreditáciu, a že na ňom participovali aj príslušníci SIS a bola použitá technika služby.\" Vačok však na margo odobratia prípadu Šimuničovi v rozhovore uvádza. \"Jaro Šimunič bol jeden z vedúcich a riadil oddelenie, musel sa venovať svojim ľuďom a prípadom. Ja ako zástupca som nemal striktne určenú agendu a Šátek mi dal voľnú ruku, že sa budem venovať len tomuto prípadu. Myslím, že ho motivovalo aj to, že sme sa dozvedeli, že aj Rakúšania vedú svoje vyšetrovanie, a nechceli sme zostať v hanbe a robiť to ako bežný prípad, kde sa sporadicky urobí nejaký procesný úkon. Situácia vyžadovala, aby vyšetrovanie bolo rýchle a razantné.\" Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. Prípad bol odňatý aj Vačokovi, vraj z dôvodu objektivity a nestrannosti vyšetrovania. Napokon bol pridelený banskobystrickému policajtovi Jozefovi Čížovi, spolu s ním na prípade pracoval J. Chmela. Títo v máji 1996 prípad uzavreli pre nedostatok dôkazov na obvinenie konkrétneho páchateľa. Čo sa týka súvisiacej kauzy Technopol , tá začala v roku 1992, kedy táto slovenská firma mala uzavrieť obchod s holandskou Intercommerce. Tá však nikdy tovar napriek vyplatenej sume nedodala. V tejto veci bolo zahájené vyšetrovanie pre podvod, a zistilo sa, že jedným z páchateľov je aj Peter Krylov. Krylov bol v roku 1994 odsúdený nemeckým súdom na trest odňatia slobody. Michal Kováč ml. nikdy vo firme Technopol nepracoval ani sa nezúčastnil obchodu medzi Technopolpm a Intercommerce, bol však na neho nemeckou prokuratúrou vydaný zatykač za účelom potvrdenia či vyvrátenia podozrení zo spáchania trestnej činnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár sa zjavne zmýlil, keďže naráža na vyšetrovanie zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, nie súvisiacu kauzu Technopol. Vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia sa vystriedali naozaj traja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič , Peter Vačok a Jozef Číž . Podľa slov Vačoka, k prvej zmene vyśetrovateľa zrejme nedošlo ako snaha zmariť skutočné vyšetrenie prípadu. Výrok i tak hodnotíme ako pravdivý. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Prípad po ňom prevzal Peter Vačok. ktorý v rozhovore pre Denník N uvádza \"Keď som prípad prevzal, tak z dôkazov, ktoré už stihol zabezpečiť môj predchodca Jaro Šimunič, vyplývalo, že sa napĺňa jedna zo stanovených verzií, že trestný čin zavlečenia bol spáchaný kvôli prezidentovi Slovenskej republiky Kováčovi staršiemu na jeho diskreditáciu, a že na ňom participovali aj príslušníci SIS a bola použitá technika služby.\" Vačok však na margo odobratia prípadu Šimuničovi v rozhovore uvádza. \"Jaro Šimunič bol jeden z vedúcich a riadil oddelenie, musel sa venovať svojim ľuďom a prípadom. Ja ako zástupca som nemal striktne určenú agendu a Šátek mi dal voľnú ruku, že sa budem venovať len tomuto prípadu. Myslím, že ho motivovalo aj to, že sme sa dozvedeli, že aj Rakúšania vedú svoje vyšetrovanie, a nechceli sme zostať v hanbe a robiť to ako bežný prípad, kde sa sporadicky urobí nejaký procesný úkon. Situácia vyžadovala, aby vyšetrovanie bolo rýchle a razantné.\" Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. Prípad bol odňatý aj Vačokovi, vraj z dôvodu objektivity a nestrannosti vyšetrovania. Napokon bol pridelený banskobystrickému policajtovi Jozefovi Čížovi, spolu s ním na prípade pracoval J. Chmela. Títo v máji 1996 prípad uzavreli pre nedostatok dôkazov na obvinenie konkrétneho páchateľa. Čo sa týka súvisiacej kauzy Technopol , tá začala v roku 1992, kedy táto slovenská firma mala uzavrieť obchod s holandskou Intercommerce. Tá však nikdy tovar napriek vyplatenej sume nedodala. V tejto veci bolo zahájené vyšetrovanie pre podvod, a zistilo sa, že jedným z páchateľov je aj Peter Krylov. Krylov bol v roku 1994 odsúdený nemeckým súdom na trest odňatia slobody. Michal Kováč ml. nikdy vo firme Technopol nepracoval ani sa nezúčastnil obchodu medzi Technopolpm a Intercommerce, bol však na neho nemeckou prokuratúrou vydaný zatykač za účelom potvrdenia či vyvrátenia podozrení zo spáchania trestnej činnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Jaroslav Šimunič", "Peter Vačok", "Jozef Číž", "Vyšetrovania", "prevzal", "Vyšetrovanie", "Prípad", "Technopol"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2132423/priznavam-sa-k-vine-chcel-som-chytit-skutocnych-pachatelov-v-sme-ranajkoval-byvaly-vysetrovatel-pripadu-nasilneho-zavlecenia-pre.html", "https://dennikn.sk/210601/vacok-keby-sis-zrusim-zavlecenie-zo-seba-nikdy-nezmyje/", "https://www.sme.sk/c/2059578/co-som-mohol-a-chcel-urobit-urobit-neslo-konstatuje-vysetrovatel-j-ciz-miesto-pre-majora-jozefa-ciza-riaditela-okresneho-uradu-v.html", "https://domov.sme.sk/c/7984485/kricali-ze-ide-o-policajnu-akciu-a-aby-vystupil-z-auta-svedectvo-o-unose-kovaca-ml.html", "https://dennikn.sk/210601/vacok-keby-sis-zrusim-zavlecenie-zo-seba-nikdy-nezmyje/", "https://www.sme.sk/c/2110390/kauza-zavlecenia-michala-kovaca-ml-do-cudziny-sprava-obcianskej-nezavislej-komisie-ktoru-viedol-ladislav-pittner-a-novinari-boli.html", "https://dennikn.sk/blog/co-maju-kalinakove-ksefty-spolocne-s-odvlecenim-michala-kovaca-ml/", "https://www.sme.sk/c/2110390/kauza-zavlecenia-michala-kovaca-ml-do-cudziny-sprava-obcianskej-nezavislej-komisie-ktoru-viedol-ladislav-pittner-a-novinari-boli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:00.847381+00:00"}
{"id": "vr36823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36823", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dokonca 70% tých našich sporiteľov má veľmi nízky sklon k riziku.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa SITA : \" Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny (60%) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. \"Až polovica spotrebiteľov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostňuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde,\" uvádza agentúra Focus.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa SITA : \" Napriek pôvodnému zameraniu rastových fondov, ktoré boli určené na rizikovejšie investície na akciových trhoch, takmer dve tretiny (60%) v týchto fondoch má len nízky sklon k riziku. \"Až polovica spotrebiteľov v rastových dôchodkových fondoch, ktorí majú stredné až vysoké vedomosti o jeho fungovaní a skúsenosti s investovaním, má k riziku nízky sklon a uprednostňuje tak konzervatívny prístup k investovaniu v rastovom fonde,\" uvádza agentúra Focus.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:00.307345+00:00"}
{"id": "vr25520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25520", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Doriešili sme výpadok aj minulý rok. Veď sme mali výpadok (na daniach, pozn.) 700 miliónov a skončili sme lepšie ako vašich plánovaných 4,6 boli sme na 4,3.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2012 bol výpadok na daniach približne na úrovni 700 mil. eur. Je tiež pravdou, že rozpocet na rok 2012 plánoval deficit na úrovni 4,64 % HDP, ale skutocnost bola 4,35 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 95) podla údajov zverejnených Eurostatom dna 22. apríla 2013 dosiahol 4,35 %. Rozpocet verejnej správy na rok 2012, ktorý bol schválený vládou SR uznesením c. 651 a 7. decembra v NR SR predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 4,64 % (s.8). Ešte v januári 2013 agentúra Moody’s neverila , že Kažimír stiahne deficit na úroven naplánovanú v roku 2012 na úrovni 4,64% HDP. Je pravdou, že v roku 2012 nastal neocakávaní výpadok z príjmu na daniach vo výške 700 mil. eur. Od apríla 2012 Inštitút financnej politiky viackrát upravoval odhad danových príjmov. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil., co predstavuje cca 700 mil. eur. Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2012 bol výpadok na daniach približne na úrovni 700 mil. eur. Je tiež pravdou, že rozpocet na rok 2012 plánoval deficit na úrovni 4,64 % HDP, ale skutocnost bola 4,35 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 95) podla údajov zverejnených Eurostatom dna 22. apríla 2013 dosiahol 4,35 %. Rozpocet verejnej správy na rok 2012, ktorý bol schválený vládou SR uznesením c. 651 a 7. decembra v NR SR predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 4,64 % (s.8). Ešte v januári 2013 agentúra Moody’s neverila , že Kažimír stiahne deficit na úroven naplánovanú v roku 2012 na úrovni 4,64% HDP. Je pravdou, že v roku 2012 nastal neocakávaní výpadok z príjmu na daniach vo výške 700 mil. eur. Od apríla 2012 Inštitút financnej politiky viackrát upravoval odhad danových príjmov. Inštitút financnej politiky prognózoval ( Prognóza december 2012) prepad danových a odvodových príjmov ŠR v roku 2012, vo výške cca. 663 mil., co predstavuje cca 700 mil. eur. Rozpocet VS na rok 2012 Prognóza december 2012 Danové príjmy VS spolu 11 609 mil. eur 10 946 mil. eur Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Podiel schodku", "Rozpocet verejnej správy", "uznesením c. 651", "4,64 %", "neverila", "výpadok", "Prognóza december"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8940", "https://demagog.sk/vyrok/Rozpocet verejnej správy na rok 2012, ktorý bol schválený vládou SR uznesením c. 651 a uznesením NR SR c. 744/2011 predpokladal podiel schodku k HDP vo výške 4,64 %.", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12115?prefixFile=u_", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FMater-Dokum-155338&ei=RaRJUoLjCYap4gSV6oCoDA&usg=AFQjCNHrk1iyNAOLFlcrqH8lNsx_O9cFpQ&sig2=FAtfJHhL8wjXzk7oNFB-1w&bvm=bv.53217764,d.bGE", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/moody-s-sa-kazimirov-deficit-nezda.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/p-kazimir-vypadky-prijmov-rozpoct/30399-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:39.944565+00:00"}
{"id": "vr16377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16377", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...lebo v tomto istom čase (máj 2017, pozn.) v Česku je (nezamestnanosť, pozn.) 4,1, v Maďarsku 4,3 a napríklad v Rumunsku 5,3, (...).", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "ÚP ČR vykazovalo v máji 2017 nezamestnanosť v Českej republike na úrovni 4,1 %. Národná agentúra pre zamestnanosť ANOFM eviduje nezamestnanosť v Rumunsku na úrovni 4,34 % za apríl 2017, údaje pre máj 2017 nie sú dostupné. Podľa Maďarského centrálneho štatistického úradu bola v perióde február - apríl nezamestnanosť v Maďarsku 4,6 %. Údaje za máj 2017 v Maďarsku hovoria o nezamestnanosti na úrovni 4,4 %. Miera nezamestnanosti na Slovensku, podľa údajov ÚPSVaR klesla v máji 2017 na 7,35 %. Pri číselnom údaji z Rumunska je značná odchýlka od toho, čo tvrdí Kollár. Keďže však ohľadom Rumunska nedisponujeme najaktuálnejšími údajmi, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ÚP ČR vykazovalo v máji 2017 nezamestnanosť v Českej republike na úrovni 4,1 %. Národná agentúra pre zamestnanosť ANOFM eviduje nezamestnanosť v Rumunsku na úrovni 4,34 % za apríl 2017, údaje pre máj 2017 nie sú dostupné. Podľa Maďarského centrálneho štatistického úradu bola v perióde február - apríl nezamestnanosť v Maďarsku 4,6 %. Údaje za máj 2017 v Maďarsku hovoria o nezamestnanosti na úrovni 4,4 %. Miera nezamestnanosti na Slovensku, podľa údajov ÚPSVaR klesla v máji 2017 na 7,35 %. Pri číselnom údaji z Rumunska je značná odchýlka od toho, čo tvrdí Kollár. Keďže však ohľadom Rumunska nedisponujeme najaktuálnejšími údajmi, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["ÚP ČR", "ANOFM", "štatistického úradu", "Údaje", "ÚPSVaR"], "url": ["https://portal.mpsv.cz/sz/stat/nz/mes", "http://www.anofm.ro/4-34%25-rata-somajului-inregistrat-in-evidentele-anofm-in-luna-aprilie-2017", "https://www.ksh.hu/docs/eng/xstadat/xstadat_infra/e_qlf034.html", "https://www.ksh.hu/docs/hun/xftp/gyor/mun/mun1705.html", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/majova-miera-evidovanej-nezamestnanosti-najnizsia-v-historii.html?page_id=715089"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:16.707061+00:00"}
{"id": "vr31351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31351", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hoci napr. v Nemecku je pravicová vláda a majú neuveriteľné progresívne dane.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nemecku vládne od r. 2009 stredo-pravá koalícia na čele s Angelou Merkelovou. OECD uvádza pri každej krajine 4 úrovne priemernej mzdy, pri ktorých meria daň z príjmu. Nevieme overiť či týchto úrovní je v Nemecku viac. Uvádzame daň z príjmu uvalenú centrálnou vládou bez sociálnych a zdravotných odvodov:", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku vládne od r. 2009 stredo-pravá koalícia na čele s Angelou Merkelovou. OECD uvádza pri každej krajine 4 úrovne priemernej mzdy, pri ktorých meria daň z príjmu. Nevieme overiť či týchto úrovní je v Nemecku viac. Uvádzame daň z príjmu uvalenú centrálnou vládou bez sociálnych a zdravotných odvodov:"], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["stredo-pravá koalícia", "OECD Tax Database"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/angela-merkelova-oslavuje-zbavila-sa-lavice/zahranicie/europa/", "http://www.oecd.org/document/60/0,3746,en_2649_34533_1942460_1_1_1_1,00.html#A_RevenueStatistics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:37.128159+00:00"}
{"id": "vr15361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15361", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Komisia sľúbila Írsku, keď opakovane hlasovali o Lisabonskej zmluve, nebojte sa, daní sa to týkať nebude.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lisabonská zmluva bola jednou z krízových tém v írskej politike v rokoch 2007-2009. Po opakovanom hlasovaní Európska komisia skutočne sľúbila, že sa zmluva daní týkať nebude. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Írsku sa hlasovalo o Lisabonskej zmluve dvakrát v referende. Prvýkrát v roku 2008, kedy lisabonská zmluva neprešla v pomere 53 % ku 46 % a druhýkrát v roku 2009 kedy uspela počtom hlasov 67 % za a 32 % proti. Jedným z dôvodov odmietnutia Lisabosnkej zmluvy v prvom referende bola nejasnosť pojmov zmluvy, ktorá sa týkala aj daní, píše denník The Irish Times . V prieskume verejnej mienky , ktorý sa uskutočnil po referende, navyše Íri ako jeden z dôvodov, prečo hlasovali \"nie\" uviedli, že kvôli ochrane daňového systému (8 %). V opakovanom hlasovaní z roku 2009 bolo Írsku sľúbené, že cez dohovory sa nebude môcť, medzi inými, zvyšovať korporátna daň firmám v Írsku, píše euobserver : \" The Irish government is considering calling a second Lisbon treaty referendum in autumn 2009 after securing concessions on the number of commissioners, abortion, taxation and military neutrality (...) The EU would also annex new statements to Lisbon guaranteeing that small print could not be used to force Ireland to relax its anti-abortion laws, increase corporate taxes or take part in European military integration. \" O garancii Európskou komisiou, že sa zmluva nebude týkať daní hovorí aj článok z denníku Telegraph . \"The Taoiseach, who held private talks with Gordon Brown yesterday, won guarantees from European Union leaders that Irish policies on tax, abortion and military neutrality would not be affected by Ireland ratifying the treaty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lisabonská zmluva bola jednou z krízových tém v írskej politike v rokoch 2007-2009. Po opakovanom hlasovaní Európska komisia skutočne sľúbila, že sa zmluva daní týkať nebude. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Írsku sa hlasovalo o Lisabonskej zmluve dvakrát v referende. Prvýkrát v roku 2008, kedy lisabonská zmluva neprešla v pomere 53 % ku 46 % a druhýkrát v roku 2009 kedy uspela počtom hlasov 67 % za a 32 % proti. Jedným z dôvodov odmietnutia Lisabosnkej zmluvy v prvom referende bola nejasnosť pojmov zmluvy, ktorá sa týkala aj daní, píše denník The Irish Times . V prieskume verejnej mienky , ktorý sa uskutočnil po referende, navyše Íri ako jeden z dôvodov, prečo hlasovali \"nie\" uviedli, že kvôli ochrane daňového systému (8 %). V opakovanom hlasovaní z roku 2009 bolo Írsku sľúbené, že cez dohovory sa nebude môcť, medzi inými, zvyšovať korporátna daň firmám v Írsku, píše euobserver : \" The Irish government is considering calling a second Lisbon treaty referendum in autumn 2009 after securing concessions on the number of commissioners, abortion, taxation and military neutrality (...) The EU would also annex new statements to Lisbon guaranteeing that small print could not be used to force Ireland to relax its anti-abortion laws, increase corporate taxes or take part in European military integration. \" O garancii Európskou komisiou, že sa zmluva nebude týkať daní hovorí aj článok z denníku Telegraph . \"The Taoiseach, who held private talks with Gordon Brown yesterday, won guarantees from European Union leaders that Irish policies on tax, abortion and military neutrality would not be affected by Ireland ratifying the treaty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["neprešla", "uspela", "The Irish Times", "prieskume verejnej mienky", "euobserver", "Telegraph"], "url": ["https://www.google.ru/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0ahUKEwi2-c_aiI3PAhWGDZoKHSkSAxIQFghMMAU&url=https%3A%2F%2Fwww.theguardian.com%2Fworld%2F2008%2Fjun%2F13%2Fireland&usg=AFQjCNEdOJNPW2wss9hpZIjt79QMwU-9xQ&bvm=bv.132479545,d.bGs", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/8288181.stm", "http://www.irishtimes.com/news/cowen-says-ireland-faces-uncertainty-1.824529", "http://www.irishtimes.com/news/post-vote-poll-1.1268589", "https://euobserver.com/political/26565", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/5579684/Ireland-to-hold-second-referendum-on-Lisbon-Treaty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:28.827797+00:00"}
{"id": "vr15851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15851", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Duálne vzdelávanie podľa mňa nebolo nikdy u nás zrušené, došlo k nejakému poklesu, ale oficiálne nebolo zrušené.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva zaviedlo nový Zákon č.61/2015 Z.z. o duálnom vzdelávaní a príprave s platnosťou od 1. apríla 2015, t. j. od školského roka 2015/2016. Jeho obsahom je odborné vzdelávanie a príprava: \" s cieľom umožniť plynulý prechod žiakov zo vzdelávania na trh práce a zvýšiť uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce. \" Prepojenie škôl a praxe, však neprišlo až zo zákonom o duálnom vzdelávaní, ale v nejakej forme od vzniku samostatného štátu vždy existovalo, o čom svedčia napr. každoročne uverejňované štúdie Education at Glance. V roku 2005, za vlády Mikuláša Dzurindu bolo až 31,7 % škôl nejakým spôsobom kombinovaným s praxou ( .pdf ,s.277). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva zaviedlo nový Zákon č.61/2015 Z.z. o duálnom vzdelávaní a príprave s platnosťou od 1. apríla 2015, t. j. od školského roka 2015/2016. Jeho obsahom je odborné vzdelávanie a príprava: \" s cieľom umožniť plynulý prechod žiakov zo vzdelávania na trh práce a zvýšiť uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce. \" Prepojenie škôl a praxe, však neprišlo až zo zákonom o duálnom vzdelávaní, ale v nejakej forme od vzniku samostatného štátu vždy existovalo, o čom svedčia napr. každoročne uverejňované štúdie Education at Glance. V roku 2005, za vlády Mikuláša Dzurindu bolo až 31,7 % škôl nejakým spôsobom kombinovaným s praxou ( .pdf ,s.277). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č.61/2015 Z.z.", "cieľom", ".pdf", ".pdf", "potvrdiť", "vyučovania", "Gröhling", "úspešný", "rozširovať", "zákon č. 317/2009 Z.z.", ".pdf"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2015-61", "https://www.minedu.sk/system-dualneho-vzdelavania/", "https://www.oecd.org/education/skills-beyond-school/40701218.pdf", "http://www.oecd.org/education/skills-beyond-school/43636332.pdf", "http://www.sosch.sk/o-skole/historia-sos-vlcie-hrdlo-50/", "https://www.minedu.sk/zakladne-principy-systemu-dualneho-vzdelavania/", "https://www.aktuality.sk/clanok/344828/komentar-prvy-rok-dualneho-vzdelavania-sluby-narazili-na-realitu/", "https://www.minedu.sk/minister-peter-plavcan-ocenil-zeleziarne-podbrezova-ako-ukazkovy-priklad-realizacie-dualneho-systemu/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/plavcan-ma-so-skolstvom-smele-plany-cielom-je-dostatok-financii-kvalita.html", "https://www.minedu.sk/6826-sk/zakon-c-3172009-z-z-o-pedagogickych-zamestnancoch-a-odbornych-zamestnancoch-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov/", "http://web.sopk.sk/storage/vzdelavanie/DV-Vyhlaska-65_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:17.469310+00:00"}
{"id": "vr25877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25877", "speaker": "Ivan Kuhn", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-kuhn", "statement": "Podľa analýzy z minulého roku, týkajúcej sa efektívnosti čerpania eurofondov, Prešovský kraj bol v tom čase výrazne úspešnejší v čerpaní eurofondov za opravu ciest ako Košický.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spomínanú analýzu sme nenašli, výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Spomínanú analýzu sme nenašli, výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["KSK", "PSK"], "url": ["http://web.vucke.sk/sk/novinky/pat-krajov-spolocnom-projekte-zlepsovania-kapacit.html", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/projekty/europsky-socialny-fond/narodny-projekt-budovanie-kapacit-regionalnej-samospravy-implementaciu-verejnych-politik-prostrednictvom-programov-proj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:50.192084+00:00"}
{"id": "vr30226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30226", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Zverejnené zmluvy štátu na internete.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "9.12.2010 TASR\n\n\"Zmluvy obsahujúce verejné financie sa budú ponovom povinne zverejňovať na internete. Zmenu zavádza novela Občianskeho zákonníka , ktorú dnes 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.\"", "analysis_paragraphs": ["9.12.2010 TASR", "\"Zmluvy obsahujúce verejné financie sa budú ponovom povinne zverejňovať na internete. Zmenu zavádza novela Občianskeho zákonníka , ktorú dnes 77 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.\""], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Občianskeho zákonníka"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/poslanci-schvalili-zverejnovanie-zmluv-na-internete/", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/poslanci-schvalili-zverejnovanie-zmluv-na-internete/predpisy/obciansky-zakonnik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:51.280702+00:00"}
{"id": "vr36637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36637", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Že prvý problém je v tom, že vodič o ničom nevedel a my nemáme oprávnenie, polícia nemá oprávnenie na to, aby nevinného človeka do toho zatiahla.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ani Trestný poriadok, ani Zákon o policajnom zbore nedovoľuje policajtom použiť osobu (vodiča) pri kontrolovanej dodávke, v § 39 Zákona o policajnom zbore sa hovorí § 39 Prostriedky operatívno-pátracej činnosti (1) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, 18a) kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci. (2) Policajný zbor je oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a osobitnom predpise; 18aa) prostriedky operatívno-pátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený používať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. 18ab) (3) Monitorovaním osôb a dopravných prostriedkov na účely tohto zákona sa rozumie spracúvanie informácií o osobách a dopravných prostriedkoch v rozsahu údajov podľa Schengenského dohovoru, 18aa) ktoré získali útvary Policajného zboru pri plnení svojich úloh. Osoby \"konajúce v prospech\" polície sú vedome spolupracujúce. Ak zákon nehovorí, že polícia môže použiť niekoho na prevoz kontrolovanej dodávky bez jeho vedomia, tak to urobiť nemôže. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ani Trestný poriadok, ani Zákon o policajnom zbore nedovoľuje policajtom použiť osobu (vodiča) pri kontrolovanej dodávke, v § 39 Zákona o policajnom zbore sa hovorí § 39 Prostriedky operatívno-pátracej činnosti (1) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných prostriedkov, kontrolovaná dodávka, 18a) kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta používané pod legendou a predstieraný prevod veci. (2) Policajný zbor je oprávnený používať prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní ich páchateľov, pri ochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany strážených objektov, ochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a osobitnom predpise; 18aa) prostriedky operatívno-pátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený používať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu. 18ab) (3) Monitorovaním osôb a dopravných prostriedkov na účely tohto zákona sa rozumie spracúvanie informácií o osobách a dopravných prostriedkoch v rozsahu údajov podľa Schengenského dohovoru, 18aa) ktoré získali útvary Policajného zboru pri plnení svojich úloh. Osoby \"konajúce v prospech\" polície sú vedome spolupracujúce. Ak zákon nehovorí, že polícia môže použiť niekoho na prevoz kontrolovanej dodávky bez jeho vedomia, tak to urobiť nemôže. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:31.818921+00:00"}
{"id": "vr32279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32279", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Napríklad v roku 2012 to nie sú 4 % za poistencov štátu, ale po rozpustení rezervy v celoročnom pohľade je to 4,16 %, čo mala vláda Ivety Radičovej do zdravotníctva v tomto roku. Pretože pripravovala rozpočet.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný síce správne udáva percento, ktoré tohto roku platí štát za svojich poistencov, avšak neuvádza presné okolnosti, za ktorých k tomuto navýšeniu došlo. Podobný výrok sme overovali 6. mája 2012 pri R. Ficovi v diskusnej relácii V politike. Vtedy sme podľa správy SITA z mája 2012 uviedli, že výška sadzby poistného pre poistencov štátu na rok 2012 je na úrovni 4 %. Ako však uviedla SITA v auguste 2012, \" Odvod za poistencov štátu sa zvyšoval naposledy v júli (2012, pozn.), a to zo 4 na 4,32 %. Na tejto úrovni má zotrvať do konca roka. Vyššie platby za poistencov štátu zdravotným poisťovniam umožnilo rozpustenie 50-miliónovej rezervy, a to na základe novely zákona o zdravotnom poistení Richarda Rašiho (Smer-SD). Tieto zdroje mali pokryť chýbajúce financie na zvýšené platy lekárov a sestier. \" Ako SITA ďalej uviedla, \" Peniaze teda dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku. \" V. Novotný má pravdu vo výške percenta, ktoré platí štát za svojich poistencov. Vzhľadom na to, že za január 2012 až júl to boli 4 % a od júla do konca roka to má byť 4,32 %, priemerne na rok 2012 to vychádza na spomínaných 4,16 %. Rezervu 50 miliónov eur schválil parlament v štátnom rozpočte v roku 2011. Ako však uvidela SITA \" Rezervu 50 mil. eur pre sektor zdravotníctva presadila strana Smer-SD. Bola to podmienka najsilnejšej opozičnej strany za pomoc pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu. \" Ako správa ďalej uvádza, vláda I. Radičovej ešte vo februári 2012 neuvažovala o využití tejto rezervy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zvýšenie percenta na platby štátu svojim v roku 2012 poistencom nebolo naplánované a schválené v štátnom rozpočte, ktorý pripravovala vláda I. Radičovej. Schválená bola len rezerva pre zdravotníctvo, ktorá však tiež nebola prioritne navrhnutá vtedajšou vládou.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný síce správne udáva percento, ktoré tohto roku platí štát za svojich poistencov, avšak neuvádza presné okolnosti, za ktorých k tomuto navýšeniu došlo. Podobný výrok sme overovali 6. mája 2012 pri R. Ficovi v diskusnej relácii V politike. Vtedy sme podľa správy SITA z mája 2012 uviedli, že výška sadzby poistného pre poistencov štátu na rok 2012 je na úrovni 4 %. Ako však uviedla SITA v auguste 2012, \" Odvod za poistencov štátu sa zvyšoval naposledy v júli (2012, pozn.), a to zo 4 na 4,32 %. Na tejto úrovni má zotrvať do konca roka. Vyššie platby za poistencov štátu zdravotným poisťovniam umožnilo rozpustenie 50-miliónovej rezervy, a to na základe novely zákona o zdravotnom poistení Richarda Rašiho (Smer-SD). Tieto zdroje mali pokryť chýbajúce financie na zvýšené platy lekárov a sestier. \" Ako SITA ďalej uviedla, \" Peniaze teda dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku. \" V. Novotný má pravdu vo výške percenta, ktoré platí štát za svojich poistencov. Vzhľadom na to, že za január 2012 až júl to boli 4 % a od júla do konca roka to má byť 4,32 %, priemerne na rok 2012 to vychádza na spomínaných 4,16 %. Rezervu 50 miliónov eur schválil parlament v štátnom rozpočte v roku 2011. Ako však uvidela SITA \" Rezervu 50 mil. eur pre sektor zdravotníctva presadila strana Smer-SD. Bola to podmienka najsilnejšej opozičnej strany za pomoc pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu. \" Ako správa ďalej uvádza, vláda I. Radičovej ešte vo februári 2012 neuvažovala o využití tejto rezervy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zvýšenie percenta na platby štátu svojim v roku 2012 poistencom nebolo naplánované a schválené v štátnom rozpočte, ktorý pripravovala vláda I. Radičovej. Schválená bola len rezerva pre zdravotníctvo, ktorá však tiež nebola prioritne navrhnutá vtedajšou vládou."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "SITA", "SITA"], "url": ["http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTArticles.ascx&LngID=0&phContent=lwArtShowTopStory.ascx&ArtID=41570&CatID=2", "http://www.poistovne.sk/27682-sk/stat-asi-zoseka-platby-za-svojich-poistencov.php", "http://www.financeportal.eu/2012/06/18/peniaze-od-poistovni-pridu-do-nemocnic-rychlejsie/", "http://www.pravovzdravotnictve.sk/sk/spravodajstvo/podla-mz-nie-je-potrebne-siahnut-po-rezerve-50-mil-eur.s-361.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:16.315668+00:00"}
{"id": "vr27169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27169", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som opakovane niekoľkokrát uviedol, že pre mňa je základ rodiny vzťah muža a ženy.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A. Kiska skutočne vo viacerých online rozhovoroch, napr. pre web HNonline.sk (7. marca 2014), Aktualne.sk (19. februára 2014), Pravda.sk (18. februára 2014), SME (4. februára 2014), ale aj v rozhovore pre Žilinský večerník uvádza, že pre neho je základ rodiny vzťah muža a ženy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["A. Kiska skutočne vo viacerých online rozhovoroch, napr. pre web HNonline.sk (7. marca 2014), Aktualne.sk (19. februára 2014), Pravda.sk (18. februára 2014), SME (4. februára 2014), ale aj v rozhovore pre Žilinský večerník uvádza, že pre neho je základ rodiny vzťah muža a ženy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk", "Aktualne.sk", "Pravda.sk", "SME", "Žilinský večerník"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-fico-ma-strach-vidi-ze-nevie-riadit-krajinu-542807", "http://aktualne.atlas.sk/pytajte-sa-kisku-online-odlozi-anjelske-kridla-v-prezidentskom-palaci/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/otazky-a-odpovede/610-online-s-prezidentskym-kandidatom-andrejom-kiskom/", "http://www.sme.sk/c/7089660/pytali-ste-sa-online-desat-top-problemov-podla-kisku.html", "http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/01/20/andrej-kiska-dnes-niet-autority-ktora-sa-postavila-za-ludi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:54.975997+00:00"}
{"id": "vr36809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36809", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Koaličná rada informovala naozaj iba o nejakých dvoch základných zmenách. O zlučovaní fondov, vzniku nových fondov a o, o tomto povinnom vstupe. To sú také tri veci, ktoré.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koaličná rada informovala podľa zdroja hnonline.sk : \" S tým, aby bol druhý pilier opätovne povinný, súhlasia všetky vládne strany. \"Vrátime druhý pilier do pôvodného stavu - aby mohli vstupovať povinne absolventi, ale mohli do troch rokov zo systému vystúpiť, ak sa rozhodnú.\" ohlásila dohodu po včerajšej koaličnej rade premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).\" \"Koalícia sa dohodla, že súčasné garancie vo fondoch sporiteľom ponechá. \"Nebudeme meniť pravidlá hry tak, ako sú nastavené,\" hovorí Radičová. Sporiteľom však vláda umožní, aby mohli prestúpiť do fondu, ktorý bude o niečo rizikovejší a bude mať zároveň aj vyššiu šancu na výnos. \"Chceme vytvoriť nový fond, ktorý by mal byť tzv. superakciový,\" povedal Mihál v rozhovore pre HN .\" Na tlačovej besede po ostatnej koaličnej rade premiérka uviedla, že sa na nej dohodli na: povinnom vstupe pre absolventov (s možnosťou výstupu do troch rokov), zachovaní garantovaných fondov a vytvorení možnosti na prestup do rizikovejšieho fondu. O zlučovaní fondov na tlačovej besede neinformovali.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada informovala podľa zdroja hnonline.sk : \" S tým, aby bol druhý pilier opätovne povinný, súhlasia všetky vládne strany. \"Vrátime druhý pilier do pôvodného stavu - aby mohli vstupovať povinne absolventi, ale mohli do troch rokov zo systému vystúpiť, ak sa rozhodnú.\" ohlásila dohodu po včerajšej koaličnej rade premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).\" \"Koalícia sa dohodla, že súčasné garancie vo fondoch sporiteľom ponechá. \"Nebudeme meniť pravidlá hry tak, ako sú nastavené,\" hovorí Radičová. Sporiteľom však vláda umožní, aby mohli prestúpiť do fondu, ktorý bude o niečo rizikovejší a bude mať zároveň aj vyššiu šancu na výnos. \"Chceme vytvoriť nový fond, ktorý by mal byť tzv. superakciový,\" povedal Mihál v rozhovore pre HN .\" Na tlačovej besede po ostatnej koaličnej rade premiérka uviedla, že sa na nej dohodli na: povinnom vstupe pre absolventov (s možnosťou výstupu do troch rokov), zachovaní garantovaných fondov a vytvorení možnosti na prestup do rizikovejšieho fondu. O zlučovaní fondov na tlačovej besede neinformovali."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "HN", "Na tlačovej besede"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49445870-koalicia-chce-vynosnejsie-penzie", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49445870-koalicia-chce-vynosnejsie-penzie", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:48.303071+00:00"}
{"id": "vr37568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37568", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Už teraz, keď máme čísla za január, za február (deficitu pozn.), už je vidieť, že vláda šetrí takým spôsobom akým si do dopredu naplánovala, to znamená šetrenie na strane vlády je.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu SR:", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu SR:"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Január", "Február", "zlepšilo", "TASR", "TU", "sme.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7814", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7841", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7489", "http://www.finance.sk/spravy/finance/49286--deficit-vo-februari-vzrastol-na-344-mil-eur-medzirocne-vsak-vyrazne-klesol/", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Z%C3%A1kon%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnom%20rozpo%C4%8Dte%20na%20rok%202011%20-%20schv%C3%A1len%C3%BD%20NR%20SR/zakon_2011.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5786845/rozpoctovy-deficit-padol-medzirocne-o-polovicu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:28.389040+00:00"}
{"id": "vr36356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36356", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...ale aj preto, že som sa im zaručil, že to neznamená zlučovanie týchto médií, pretože minimálne Slovenský rozhlas veľmi ostro s tým nesúhlasil...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálna riaditeľka Sro Miroslava Zemková sa v máji roku 2007 pre medialne.sk vyjadrila , že súhlasí s návrhom na vytvorenie spoločného multimediálneho komplexu pre STV a SRo, za podmienky, \"pokiaľ to nebude o spájaní ich výrobných celkov\" . Podľa nej by sa nemali spájať rozhlasové a televízne výstupy. \"Čiže ak budú môcť obe médiá špecifikovať, aké výrobné, vysielacie, redakčné a administratívne pracoviská potrebujú, tak to nevidím ako problém,\" vyhlásila.", "analysis_paragraphs": ["Generálna riaditeľka Sro Miroslava Zemková sa v máji roku 2007 pre medialne.sk vyjadrila , že súhlasí s návrhom na vytvorenie spoločného multimediálneho komplexu pre STV a SRo, za podmienky, \"pokiaľ to nebude o spájaní ich výrobných celkov\" . Podľa nej by sa nemali spájať rozhlasové a televízne výstupy. \"Čiže ak budú môcť obe médiá špecifikovať, aké výrobné, vysielacie, redakčné a administratívne pracoviská potrebujú, tak to nevidím ako problém,\" vyhlásila."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/radia-clanky/miloslava-zemkova-na-programe-rozhodne-setrit-nechcem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:40.553865+00:00"}
{"id": "vr16848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16848", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Nedovolili sme sprivatizovať naše 4 nemocnice, do ktorých investujeme, modernizujeme ich, máme digitalizované pracoviská,zrekonštruovali sme množstvo oddelení, neurologické v Liptovskom Mikuláši, ortopédia v Dolnom Kubíne...", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žilinský samosprávny kraj skutočne prevádzuje štyri nemocnice, do ktorých investuje, či už v prípade nákupu novej techniky alebo rekonštrukcií. Neurologické oddelenie bolo zmodernizované v roku 2014. Ochranu pred privatizáciou a veriteľmi mala poskytunúť právna zmena vlastníctva nemocníc v roku 2012. Od januára 2012 sa všetky štyri nemocnice zlúčili do jednej akciovej spoločnosti, pričom jej vlastníkom je kraj. Výrok Blanára preto hodnotíme ako pravdivý. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v regióne, a to Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho Dolný Kubín, Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca a Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš. Predseda ŽSK sa na tému nemocníc vyjadroval aj v správe na webových stránkach kraja: \" Žilinská župa prevzala nemocnice v roku 2003 v procese delimitácie od štátu s veľkým modernizačným dlhom. Ich hospodársky výsledok bol v tej dobe mínus 12 miliónov eur. Nám sa podarilo zmeniť spôsob managementu a správy nemocníc. Tie už dnes svoje záväzky nezvyšujú, naopak hospodária vyrovnane a v kladných číslach. K 30. 11. 2016 bol výsledok hospodárenia nemocníc vo výške plus 1,3 mil. eur. Pracujeme ďalej aj na ich obnove, okrem budovania lekární, rekonštruujeme oddelenia, vytvárame pre pacientov a lekárov nové priestory a neustále zvyšujeme kvalitu i komfort. Odkedy sú nemocnice v našej pôsobnosti, investovali sme do ich rozvoja viac ako 36,8 mil. eur a stále hľadáme ďalšie spôsoby, ako ich posúvať vpred... \" Na základe medializovaných informácií je zjavné, že v nemocniciach prevádzkovaných ŽSK skutočne prebieha proces modernizácie a do zariadení sú investované finanančné prostriedky, napríklad na rekonštrukcie či budovanie nových oddelení. V roku 2009 boli v nemocnici v Dolnom Kubíne kompletne zrekonštruované operačné sály. Podľa informácií na webovej stránke nemocnice, v sekcii ortopedicko-traumatologického oddelenia uvádzajú, že sa jedná \"...o superaseptické operačné sály s laminárnym prúdením vzduchu do operačnéhoho poľa, ktoré spĺňajú všetky parametre europskych hygienických noriem a sú jedny z najmodernejších na Slovensku.\" V marci 2014 informoval regionálny portál myzilina.sme.sk o sume 791 tisíc eur, ktorá bude štyrom regionálnym nemocniciam poskytnutá na nákup nových prístrojov i na zriadenie jednotky intenzívnej starostlivosti na neurologickom oddelení v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. V júli 2014 denník SME informoval o presťahovaní neurologického oddelenia nemocnice v Liptovskom Mikuláši z nevyhovujucich priestorov do nadpriemerných, zrenovovaných priestorov s nadstavbovými vyšetrovacími metodikami. V januári 2016 predseda ŽSK Juraj Blanár spomenul v tlačovej správe TASR plány na vybudovanie urgentných prijímov v nemocniciach za asi 3 milióny eur. Ako informovala agentúra TASR v marci 2017 , nemocnice skutočne v roku 2016 zaznamenali pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 656 000 eur. Správa cituje podpredsedu ŽSK Jozefa Štrbu: \"V posledných rokoch hospodária naše nemocnice stabilne, vyrovnane a podarilo sa nám začať významný proces ich modernizácie. Keď sme ich preberali od štátu, boli vo veľmi zlom stave. Dnes otvárame nové oddelenia, špičkové operačné sály a budujeme moderné urgentné príjmy.\" Podľa tlačovej správy ŽSK z februára 2017 dosiahli verejné lekárne, zriaďované krajom od roku 2012 vo svojich nemocniciach, hospodársky výsledok 130-tisíc eur. Prostriedky z nákupov v týchto lekárňach zároveň podporujú priamo nemocnice. Ako informovala agentúra TASR v marci 2017 , nemocnice skutočne v roku 2016 zaznamenali pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 656 000 eur. Správa cituje podpredsedu ŽSK Jozefa Štrbu: \"V posledných rokoch hospodária naše nemocnice stabilne, vyrovnane a podarilo sa nám začať významný proces ich modernizácie. Keď sme ich preberali od štátu, boli vo veľmi zlom stave. Dnes otvárame nové oddelenia, špičkové operačné sály a budujeme moderné urgentné príjmy.\" Juraj Blanár vo výroku naznačuje, že samosprávny kraj \"nedovolil\" privatizáciu nemocníc. Narážal sa situáciu z roku 2011, kedy boli nemocnice právne zlúčené. Nemocnice sa zlúčili 1. januára 2012 do jednej akciovej spoločnosti Nemocnice ŽSK. Dôvodom bola podľa predsedu ŽSK ochrana majetku nemocníc, ktorý zostal naďalej vo vlastníctve samosprávy a jediným akcionárom bude kraj. \" My si chceme majetok chrániť, a preto ten majetok ostáva v majetku ŽSK a akciovka ho bude mať v prenájme. Lebo nechcem, aby sa stal ľahkou korisťou veriteľov, keď zdravotné poisťovne budú takto postupovať ďalej. Ale to sa u štátnych nemocníc môže ľahko stať a ja hovorím, že tu je skrytá privatizácia. My naopak, nechceme absolútne, aby došlo k nejakej privatizácii.\" V článku na portáli myzilina.sme.sk sa ďalej uvádza: \" Dlhy a pohľadávky všetkých štyroch nemocníc i polikliniky bude spravovať nová rozpočtová organizácia pod názvom SZP (Správa záväzkov a pohľadávok). Správa záväzkov a pohľadávok v podstate bude mať jedinú úlohu, a tou bude len si vymôcť všetky pohľadávky, ktoré dnes majú nemocnice voči svojim partnerom. ... Podľa šéfa Žilinského kraja zrušenie nemocníc a polikliniky ako príspevkových organizácií kraja ukladá krajskej samospráve zákon. Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je totiž povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady počas najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žilinský samosprávny kraj skutočne prevádzuje štyri nemocnice, do ktorých investuje, či už v prípade nákupu novej techniky alebo rekonštrukcií. Neurologické oddelenie bolo zmodernizované v roku 2014. Ochranu pred privatizáciou a veriteľmi mala poskytunúť právna zmena vlastníctva nemocníc v roku 2012. Od januára 2012 sa všetky štyri nemocnice zlúčili do jednej akciovej spoločnosti, pričom jej vlastníkom je kraj. Výrok Blanára preto hodnotíme ako pravdivý. Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v regióne, a to Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho Dolný Kubín, Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca a Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš. Predseda ŽSK sa na tému nemocníc vyjadroval aj v správe na webových stránkach kraja: \" Žilinská župa prevzala nemocnice v roku 2003 v procese delimitácie od štátu s veľkým modernizačným dlhom. Ich hospodársky výsledok bol v tej dobe mínus 12 miliónov eur. Nám sa podarilo zmeniť spôsob managementu a správy nemocníc. Tie už dnes svoje záväzky nezvyšujú, naopak hospodária vyrovnane a v kladných číslach. K 30. 11. 2016 bol výsledok hospodárenia nemocníc vo výške plus 1,3 mil. eur. Pracujeme ďalej aj na ich obnove, okrem budovania lekární, rekonštruujeme oddelenia, vytvárame pre pacientov a lekárov nové priestory a neustále zvyšujeme kvalitu i komfort. Odkedy sú nemocnice v našej pôsobnosti, investovali sme do ich rozvoja viac ako 36,8 mil. eur a stále hľadáme ďalšie spôsoby, ako ich posúvať vpred... \" Na základe medializovaných informácií je zjavné, že v nemocniciach prevádzkovaných ŽSK skutočne prebieha proces modernizácie a do zariadení sú investované finanančné prostriedky, napríklad na rekonštrukcie či budovanie nových oddelení. V roku 2009 boli v nemocnici v Dolnom Kubíne kompletne zrekonštruované operačné sály. Podľa informácií na webovej stránke nemocnice, v sekcii ortopedicko-traumatologického oddelenia uvádzajú, že sa jedná \"...o superaseptické operačné sály s laminárnym prúdením vzduchu do operačnéhoho poľa, ktoré spĺňajú všetky parametre europskych hygienických noriem a sú jedny z najmodernejších na Slovensku.\" V marci 2014 informoval regionálny portál myzilina.sme.sk o sume 791 tisíc eur, ktorá bude štyrom regionálnym nemocniciam poskytnutá na nákup nových prístrojov i na zriadenie jednotky intenzívnej starostlivosti na neurologickom oddelení v nemocnici v Liptovskom Mikuláši. V júli 2014 denník SME informoval o presťahovaní neurologického oddelenia nemocnice v Liptovskom Mikuláši z nevyhovujucich priestorov do nadpriemerných, zrenovovaných priestorov s nadstavbovými vyšetrovacími metodikami. V januári 2016 predseda ŽSK Juraj Blanár spomenul v tlačovej správe TASR plány na vybudovanie urgentných prijímov v nemocniciach za asi 3 milióny eur. Ako informovala agentúra TASR v marci 2017 , nemocnice skutočne v roku 2016 zaznamenali pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 656 000 eur. Správa cituje podpredsedu ŽSK Jozefa Štrbu: \"V posledných rokoch hospodária naše nemocnice stabilne, vyrovnane a podarilo sa nám začať významný proces ich modernizácie. Keď sme ich preberali od štátu, boli vo veľmi zlom stave. Dnes otvárame nové oddelenia, špičkové operačné sály a budujeme moderné urgentné príjmy.\" Podľa tlačovej správy ŽSK z februára 2017 dosiahli verejné lekárne, zriaďované krajom od roku 2012 vo svojich nemocniciach, hospodársky výsledok 130-tisíc eur. Prostriedky z nákupov v týchto lekárňach zároveň podporujú priamo nemocnice. Ako informovala agentúra TASR v marci 2017 , nemocnice skutočne v roku 2016 zaznamenali pozitívny výsledok hospodárenia vo výške 656 000 eur. Správa cituje podpredsedu ŽSK Jozefa Štrbu: \"V posledných rokoch hospodária naše nemocnice stabilne, vyrovnane a podarilo sa nám začať významný proces ich modernizácie. Keď sme ich preberali od štátu, boli vo veľmi zlom stave. Dnes otvárame nové oddelenia, špičkové operačné sály a budujeme moderné urgentné príjmy.\" Juraj Blanár vo výroku naznačuje, že samosprávny kraj \"nedovolil\" privatizáciu nemocníc. Narážal sa situáciu z roku 2011, kedy boli nemocnice právne zlúčené. Nemocnice sa zlúčili 1. januára 2012 do jednej akciovej spoločnosti Nemocnice ŽSK. Dôvodom bola podľa predsedu ŽSK ochrana majetku nemocníc, ktorý zostal naďalej vo vlastníctve samosprávy a jediným akcionárom bude kraj. \" My si chceme majetok chrániť, a preto ten majetok ostáva v majetku ŽSK a akciovka ho bude mať v prenájme. Lebo nechcem, aby sa stal ľahkou korisťou veriteľov, keď zdravotné poisťovne budú takto postupovať ďalej. Ale to sa u štátnych nemocníc môže ľahko stať a ja hovorím, že tu je skrytá privatizácia. My naopak, nechceme absolútne, aby došlo k nejakej privatizácii.\" V článku na portáli myzilina.sme.sk sa ďalej uvádza: \" Dlhy a pohľadávky všetkých štyroch nemocníc i polikliniky bude spravovať nová rozpočtová organizácia pod názvom SZP (Správa záväzkov a pohľadávok). Správa záväzkov a pohľadávok v podstate bude mať jedinú úlohu, a tou bude len si vymôcť všetky pohľadávky, ktoré dnes majú nemocnice voči svojim partnerom. ... Podľa šéfa Žilinského kraja zrušenie nemocníc a polikliniky ako príspevkových organizácií kraja ukladá krajskej samospráve zákon. Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je totiž povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady počas najmenej dvoch po sebe nasledujúcich rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["zriaďovateľom štyroch nemocníc", "vyjadroval", "portál", "denník SME", "tlačovej správe TASR", "agentúra TASR", "tlačovej správy ŽSK", "agentúra TASR", "článku"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-zdravotnictva/zdravotnicke-zariadenia-posobnosti-zsk/", "http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/zupne-lekarne-vratili-do-zdravotnictva-130-tisic-eur-2.html", "https://myzilina.sme.sk/c/7150673/nakupia-pre-nemocnice.html", "https://mymikulas.sme.sk/c/7255966/neurologicke-oddelenie-je-konecne-vo-vyhovujucich-priestoroch.html", "http://www.teraz.sk/regiony/zilinsky-kraj-rozpocet-blanar/175807-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/nemocnice-zsk-hospodarili-minuly-rok/250381-clanok.html", "http://www.zask.sk/sk/aktuality/aktuality/zupne-lekarne-vratili-do-zdravotnictva-130-tisic-eur.html", "http://www.teraz.sk/regiony/nemocnice-zsk-hospodarili-minuly-rok/250381-clanok.html", "https://myzilina.sme.sk/c/5955759/zilinsky-kraj-zlucil-styri-nemocnice-do-jednej-akciovky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:17.239057+00:00"}
{"id": "vr34452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34452", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som sám v apríli minulého roku požiadal premiéra vlády vtedy, keď zo strany, Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala pána Štefanova do funkcie ministra vyzval premiéra, aby ho nevymenoval, aby teda nedal návrh na jeho menovanie.", "statement_date": "2010-03-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrušovský si svoje slová pamätá dobre. V apríli 2009 vyšla správa : „Ak premiér Robert Fico myslí boj s korupciou vážne, mal by zvážiť návrh na vymenovanie Igora Štefanova do funkcie ministra výstavby a regionálneho rozvoja. V diskusnej relácii televízie JOJ De facto to uviedol predseda KDH Pavol Hrušovský. Upozornil, že Štefanov je spolu s odchádzajúcim ministrom podpísaný pod zmluvou, pre ktorú premiér vyzval Mariana Janušeka na odchod.“", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský si svoje slová pamätá dobre. V apríli 2009 vyšla správa : „Ak premiér Robert Fico myslí boj s korupciou vážne, mal by zvážiť návrh na vymenovanie Igora Štefanova do funkcie ministra výstavby a regionálneho rozvoja. V diskusnej relácii televízie JOJ De facto to uviedol predseda KDH Pavol Hrušovský. Upozornil, že Štefanov je spolu s odchádzajúcim ministrom podpísaný pod zmluvou, pre ktorú premiér vyzval Mariana Janušeka na odchod.“"], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["vyšla správa"], "url": ["http://noviny.vsetko.com/fico-boj-s-korupciou-nemysli-vazne-tvrdi-hrusovsky-46152"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:48.665663+00:00"}
{"id": "vr28278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28278", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...v máji rozhodol Ústavný súd o podaní poslancov za stranu Smer, ktoré sa týkalo sudcovských zákonov, tak v 5 bodoch Ústavný súd zamietol návrh z procesných dôvodov. A bol plne obsadený. Čiže našiel vôľu povedať, čo je v súlade s Ústavou a čo nie v niekoľkých ďalších bodoch a v 5 bodoch niekoľko sudcov nehlasovalo", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v máji 2014 Ústavný súd rozhodol o podaní poslancov za stranu Smer-SD, ktoré sa týkalo sudcovských zákonov navrhovaných Žitňanskou. Je taktiež pravdou, že v piatich bodoch návrh zamietol z procesných dôvodov, čo znamená, že plénum Ústavného súdu sa neuznieslo nadpolovičnou väčšinou sudcov v týchto bodoch. Niektorí sudcovia teda nehlasovali. V troch bodoch sa však Ústavný súd uzniesol nadpolovičnou väčšinou a vyhlásil ich nesúlad s Ústavou SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v máji 2014 Ústavný súd rozhodol o podaní poslancov za stranu Smer-SD, ktoré sa týkalo sudcovských zákonov navrhovaných Žitňanskou. Je taktiež pravdou, že v piatich bodoch návrh zamietol z procesných dôvodov, čo znamená, že plénum Ústavného súdu sa neuznieslo nadpolovičnou väčšinou sudcov v týchto bodoch. Niektorí sudcovia teda nehlasovali. V troch bodoch sa však Ústavný súd uzniesol nadpolovičnou väčšinou a vyhlásil ich nesúlad s Ústavou SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Nálezu", "vymenoval"], "url": ["http://bit.ly/ustavnysud", "http://www.sme.sk/c/7277870/kiska-vymenoval-baricovu-za-sudkynu-ustavneho-sudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:24.593208+00:00"}
{"id": "48506", "numeric_id": 48506, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48506", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Povedal Ústavný súd, že obvinenia sú dôvodné. (pozn. o obvinení Kaliňáka)", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Krúpa správne hovorí, že súd považuje obvinenia voči Robertovi Kaliňákovi za dôvodné. Nejde však o Ústavný, ale o Najvyšší súd. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Najvyšší súd síce prepustil Kaliňáka z kolúznej väzby, avšak podľa hovorkyne súdu: “Trestné stíhanie obvineného považuje senát Najvyššieho súdu vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu, za dôvodné.“", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Krúpa správne hovorí, že súd považuje obvinenia voči Robertovi Kaliňákovi za dôvodné. Nejde však o Ústavný, ale o Najvyšší súd. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Najvyšší súd síce prepustil Kaliňáka z kolúznej väzby, avšak podľa hovorkyne súdu: “Trestné stíhanie obvineného považuje senát Najvyššieho súdu vo všetkých bodoch, ktoré sa mu kladú za vinu, za dôvodné.“"], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:17.001431+00:00"}
{"id": "vr16160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16160", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Dobre, máme tu relatívne prosperujúcu západnú časť krajiny, ale východná časť krajiny, územie Gemera napríklad, časť aj Horehronia, tam je tá nezamestnanosť stále pomerne vysoká. Stále tu máme okresy s viac než 15-percentnou, 20-percentnou nezamestnanosťou.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál používa na pomenovanie regiónov skôr prirodzené územia, ktoré nie sú priamym predmetom štatistík, avšak veľká časť východného Slovenska, ktorú pomenúva, podľa ÚPSVaR naozaj s vyše 15 – 20 % nezamestnanosťou pomerne zaostáva za nezamestnanosťou západných regiónov na úrovni okolo 5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nepomer v zamestnanosti medzi jednotlivými regiónmi Slovenska je už dlhodobým problémom rozvoja krajiny a životnej úrovne jej obyvateľov. Geograficky sa dá tento problém vnímať ako rozdiel medzi západom a východom, kde tradičným ťahúňom zamestnanosti je Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je bez práce 5,5 % obyvateľov alebo menej. Na druhej strane, s najvyššou nezamestnanosťou ľudia bojujú v okresoch Kežmarok, Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, ktorá dlhodobo dominuje štatistikám nezamestnanosti momentálne tesne pod úrovňou 25 %. Komplexné znázornenie podľa okresov ponúka grafický prehľad nezamestnanosti za marec 2017 publikovaný ÚPSVaR na základe údajov Štatistického úradu SR. Jozef Mihál vo svojom výroku spomína neformálne označenie regiónov, pre ktoré sa presné štatistiky nevedú. Územie Gemera dnes pokrývajú práve už spomínané okresy s najvyššou nezamestnanosťou (RS, RA, RV). Na území Horehronia sa však rozliehajú najmä dva okresy, Banská Bystrica a Brezno, v ktorých miera nezamestnanosti v tomto roku podliezla úroveň 12 %. Pretože však nevieme, ktorú časť Horehronia mal Jozef Mihál namysli, a pretože štatistiky sa vedú podľa okresov, pri určitej miere zhovievavosti hodnotíme výrok ako pravdivý. Pre ilustráciu strednodobého vývoja nezamestnanosti vo vybraných regiónoch východu a západu ponúkame i graf. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"U0dZK\"]={},window.datawrapper[\"U0dZK\"].embedDeltas={\"100\":654,\"200\":627,\"300\":627,\"400\":600,\"500\":600,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-U0dZK\"),window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"U0dZK\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"U0dZK\"==b)window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál používa na pomenovanie regiónov skôr prirodzené územia, ktoré nie sú priamym predmetom štatistík, avšak veľká časť východného Slovenska, ktorú pomenúva, podľa ÚPSVaR naozaj s vyše 15 – 20 % nezamestnanosťou pomerne zaostáva za nezamestnanosťou západných regiónov na úrovni okolo 5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nepomer v zamestnanosti medzi jednotlivými regiónmi Slovenska je už dlhodobým problémom rozvoja krajiny a životnej úrovne jej obyvateľov. Geograficky sa dá tento problém vnímať ako rozdiel medzi západom a východom, kde tradičným ťahúňom zamestnanosti je Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je bez práce 5,5 % obyvateľov alebo menej. Na druhej strane, s najvyššou nezamestnanosťou ľudia bojujú v okresoch Kežmarok, Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota, ktorá dlhodobo dominuje štatistikám nezamestnanosti momentálne tesne pod úrovňou 25 %. Komplexné znázornenie podľa okresov ponúka grafický prehľad nezamestnanosti za marec 2017 publikovaný ÚPSVaR na základe údajov Štatistického úradu SR. Jozef Mihál vo svojom výroku spomína neformálne označenie regiónov, pre ktoré sa presné štatistiky nevedú. Územie Gemera dnes pokrývajú práve už spomínané okresy s najvyššou nezamestnanosťou (RS, RA, RV). Na území Horehronia sa však rozliehajú najmä dva okresy, Banská Bystrica a Brezno, v ktorých miera nezamestnanosti v tomto roku podliezla úroveň 12 %. Pretože však nevieme, ktorú časť Horehronia mal Jozef Mihál namysli, a pretože štatistiky sa vedú podľa okresov, pri určitej miere zhovievavosti hodnotíme výrok ako pravdivý. Pre ilustráciu strednodobého vývoja nezamestnanosti vo vybraných regiónoch východu a západu ponúkame i graf. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"U0dZK\"]={},window.datawrapper[\"U0dZK\"].embedDeltas={\"100\":654,\"200\":627,\"300\":627,\"400\":600,\"500\":600,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-U0dZK\"),window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"U0dZK\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"U0dZK\"==b)window.datawrapper[\"U0dZK\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:29.196461+00:00"}
{"id": "vr17369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17369", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Každá piata žena na Slovensku, podľa štatistík, je predmetom domáceho násilia a každá, ospravedlňujem sa, každá piata žena čelí takémuto vážnemu problému vo svojej domácnosti (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Správe o plnení opatrení a úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách za roky 2009 – 2012 a jeho aktualizácie sa uvádza: „Na Slovensku je násiliu vystavená každá piata žena napr. každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera zažila z jeho strany násilné správanie.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Martin Klus sa pravdepodobne odvoláva na štatistiku zo Správy o plnení opatrení a úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách za roky 2009 – 2012 a jeho aktualizácie, kde sa píše: „Na Slovensku je násiliu vystavená každá piata žena napr. každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera zažila z jeho strany násilné správanie – presnejšie 21,2% dospelých žien SR vo veku 18 – 64 rokov. Výskyt násilia páchaného na ženách od bývalých partnerov je ešte vyšší: z dospelých žien, ktoré mali bývalého partnera, zažilo z jeho strany násilné správanie 27,9% (12.2% vyhranené násilie).\" Ak sa pozrieme na inú štúdiu vypracovanú Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) ( .pdf s 22) na základe údajov z roku 2012 vyplýva z nej, že 23 % žien v Slovenskej republike zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany súčasného alebo predchádzajúceho partnera od dovŕšenia 15 rokov. Štúdia taktiež obsahuje údaje o obetiach takéhoto násilia v jednotlivých členských štátoch EÚ ako aj v celej EÚ. Podľa nej, zo všetkých žien, ktoré majú (súčasného alebo predchádzajúceho) partnera, 22 % z nich zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie z jeho strany od dovŕšenia veku 15 rokov.", "analysis_paragraphs": ["V Správe o plnení opatrení a úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách za roky 2009 – 2012 a jeho aktualizácie sa uvádza: „Na Slovensku je násiliu vystavená každá piata žena napr. každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera zažila z jeho strany násilné správanie.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Martin Klus sa pravdepodobne odvoláva na štatistiku zo Správy o plnení opatrení a úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách za roky 2009 – 2012 a jeho aktualizácie, kde sa píše: „Na Slovensku je násiliu vystavená každá piata žena napr. každá piata dospelá žena, ktorá má v súčasnosti partnera zažila z jeho strany násilné správanie – presnejšie 21,2% dospelých žien SR vo veku 18 – 64 rokov. Výskyt násilia páchaného na ženách od bývalých partnerov je ešte vyšší: z dospelých žien, ktoré mali bývalého partnera, zažilo z jeho strany násilné správanie 27,9% (12.2% vyhranené násilie).\" Ak sa pozrieme na inú štúdiu vypracovanú Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA) ( .pdf s 22) na základe údajov z roku 2012 vyplýva z nej, že 23 % žien v Slovenskej republike zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie zo strany súčasného alebo predchádzajúceho partnera od dovŕšenia 15 rokov. Štúdia taktiež obsahuje údaje o obetiach takéhoto násilia v jednotlivých členských štátoch EÚ ako aj v celej EÚ. Podľa nej, zo všetkých žien, ktoré majú (súčasného alebo predchádzajúceho) partnera, 22 % z nich zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie z jeho strany od dovŕšenia veku 15 rokov."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Správe", "Správy", ".pdf"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-156367?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-156367?prefixFile=m_", "https://www.google.pl/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0ahUKEwifybPWssbZAhXBCiwKHcqMB8gQFggtMAE&url=http%3A%2F%2Ffra.europa.eu%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Ffra-2014-vaw-survey-at-a-glance-oct14_sk.pdf&usg=AOvVaw2UUZZ9RreZd8XlDoltuufj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:29.979702+00:00"}
{"id": "vr29465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29465", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýšený bol vianočný príspevok pre dôchodcov – dôchodcovia s najnižšími penziami si vďaka zvýšeniu príspevku prilepšili až o 100 eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ustanovenia zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku (. pdf , s. 2) bola maximálna suma vianočného príspevku zvýšená v roku 2014 na 87,26 eura a pre ľudí s najnižšími dôchodkami bol zavedený jednorazový príplatok k vianočnému príspevku . Spolu teda výška vianočného príspevku môže dosiahnuť až 100 eur a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ustanovenia zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku (. pdf , s. 2) bola maximálna suma vianočného príspevku zvýšená v roku 2014 na 87,26 eura a pre ľudí s najnižšími dôchodkami bol zavedený jednorazový príplatok k vianočnému príspevku . Spolu teda výška vianočného príspevku môže dosiahnuť až 100 eur a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Sme"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/legislativa/socialne-poistenie-dochodkove-sporenie/592-2006.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7376180/vianocny-dochodok-sa-ma-zvysit-na-87-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:16.237642+00:00"}
{"id": "vr35547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35547", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "viete aká je škoda, keď zastavili D1? 120 miliónov eur. To je 3,6 miliardy korún, ktoré ročne mohli prísť do štátnej pokladnice len tým, že sa bude stavať. 5 tisíc ľudí príde o prácu.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je jasné akým výpočtom prišiel Robert Fico k tomuto výpočtu, preto ponúkame náš alternatívny výpočet. Cena stavby mala byť 2,4 mld. eur , z čoho by štát získal späť na DPH 456 mil eur. Stavebné firmy, plátcovia DPH, si túto sumu v nejakej miere môžu nárokovať na DPH, ktoré zaplatili nákupom vstupných materiálov. Na to aby štát získal Ficom avizovaných 120 miliónov eur by museli stavebné firmy zaplatiť DPH za nákup materiálov 336 mil eur, ktoré by si následne žiadali od štátu späť. To znamená, že zo sumy 2,4 mld eur by vynaložili na materiál 1,768 mld eur, čo je podľa nášho názoru reálny predpoklad. Ficov výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné akým výpočtom prišiel Robert Fico k tomuto výpočtu, preto ponúkame náš alternatívny výpočet. Cena stavby mala byť 2,4 mld. eur , z čoho by štát získal späť na DPH 456 mil eur. Stavebné firmy, plátcovia DPH, si túto sumu v nejakej miere môžu nárokovať na DPH, ktoré zaplatili nákupom vstupných materiálov. Na to aby štát získal Ficom avizovaných 120 miliónov eur by museli stavebné firmy zaplatiť DPH za nákup materiálov 336 mil eur, ktoré by si následne žiadali od štátu späť. To znamená, že zo sumy 2,4 mld eur by vynaložili na materiál 1,768 mld eur, čo je podľa nášho názoru reálny predpoklad. Ficov výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2,4 mld. eur"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-nepredlzi-termin-pre-uzavretie/211537-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:28.683658+00:00"}
{"id": "vr29161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29161", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Nova pred rokom dala balíček pre mladé rodiny do parlamentu, ktorý sa týkal detských skupín, lebo nie sú škôlky, ktorý sa týkal stavebného sporenia, zdravotnej starostlivosti o deti.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na konci roka 2013 podal Daniel Lipšic spolu s Janou Žitňanskou návrh na zmenu zákonov pod názvom balíček pre rodiny , ktorý zahŕňal napr. zníženie zdanenia rodín s deťmi alebo vytvorenie detských skupín (alternatíva ku škôlkam). Tento návrh bol však Národnou radou SR zamietnutý . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne tento balíček obsahoval nasledujúcich päť návrhov a spolunavrhovateľkou bola Jana Žitňanská, ktorá je, rovnako ako Lipšic, členkou strany Nova:", "analysis_paragraphs": ["Na konci roka 2013 podal Daniel Lipšic spolu s Janou Žitňanskou návrh na zmenu zákonov pod názvom balíček pre rodiny , ktorý zahŕňal napr. zníženie zdanenia rodín s deťmi alebo vytvorenie detských skupín (alternatíva ku škôlkam). Tento návrh bol však Národnou radou SR zamietnutý . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne tento balíček obsahoval nasledujúcich päť návrhov a spolunavrhovateľkou bola Jana Žitňanská, ktorá je, rovnako ako Lipšic, členkou strany Nova:"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["balíček pre rodiny", "zamietnutý", "nasledujúcich päť návrhov"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-nova-presadzuje-balicek-pre-stastnejsiu-rodinu-slubuje-peniaze-aj-skolky-2/162706/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/mlade-rodiny-maju-smolu-poslanci-neschvalili-navrh-zakona-ich-podporu.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/cpt&Text=lip%C5%A1ic&CisObdobia=6&DatumOd=2014-6-6%200:0:0&DatumDo=2014-6-6%200:0:0&FullText=False&TypTlaceID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:21.193368+00:00"}
{"id": "vr31407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31407", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ministerstvo spravodlivosti bude mať jednu dôležitú úlohu.A to je vytvárať podmienky na skracovanie súdneho konania, pretože v tomto predchádzajúca vláda úplne úplne zlyhala.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy uvádza pokles priemernej dĺžky občianskeho súdneho konania od roku 2005 po rok 2009. \"Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Čo sa týka rokov 2010 a 2011, Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza nasledovné. Priemerná dĺžka konania na SR v roku 2010 za veci občianskoprávne bola 11,77 mesiacov a v roku 2011 11,35 mesiacov. Podľa štatistiky sa teda Ministerstvu naďalej podarilo zachovať klesajúcu tendenciu dĺžky súdneho konania. Demagog.sk preto hodnotí výrok Róberta Fica za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy uvádza pokles priemernej dĺžky občianskeho súdneho konania od roku 2005 po rok 2009. \"Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Čo sa týka rokov 2010 a 2011, Ministerstvo spravodlivosti SR uvádza nasledovné. Priemerná dĺžka konania na SR v roku 2010 za veci občianskoprávne bola 11,77 mesiacov a v roku 2011 11,35 mesiacov. Podľa štatistiky sa teda Ministerstvu naďalej podarilo zachovať klesajúcu tendenciu dĺžky súdneho konania. Demagog.sk preto hodnotí výrok Róberta Fica za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Rezolúcia", "Ministerstvo spravodlivosti"], "url": ["https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-rocne-udaje-o-dlzke-konania.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:22.827508+00:00"}
{"id": "vr31774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31774", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Jeden príklad by som povedal, v minulom roku pri schvaľovaní štátneho rozpočtu do kapitoly pôdohospodárstva sme dostali kapitolu vidiecka zamestnanosť - 2 mil. €. Schválili sme schému štátnej pomoci na základe skupinových výnimiek, poslali sme do Bruselu, teraz sa to vrátilo naspäť. Je to na rozbehnutie, aby v pôdohospodárstve mohli vytvárať pracovné miesta za účasti podpory štátu.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štátneho rozpočtu na rok 2012 sa celkové výdavky pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (.pdf, s.22) vyčlenilo 1 409 113 939 eur. Samostatná podkapitola s názvom vidiecka zamestnanosť sa v sekcii nenachádza, ale Zsolt Simon mal pravdepodobne na mysli Rozvoj vidieka s vyčlenenou časťou financií 501 349 564 eur, pričom táto suma je uvedená len celkovo pre danú časť a jednotlivé opatrenia už nie sú bližšie finančne špecifikované. Zámerom je: \"Životaschopné a ekologicky udržateľné vidiecke prostredie, stabilizujúce existujúcu populáciu na vidieku prostredníctvom generovania pracovných príležitostí a vyššej životnej úrovne.\" Rozvoj vidieka sa v štátnom rozpočte,v sekcii pôdohospodárstva, rieši i čiastkovo v rámci cezhraničnej spolupráce so susednými krajinami. Štát aj prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva poskytuje pomoc i formou schém štátnej pomoci, ktoré sa podľa ústredného portálu verejnej správy poskytujú na tieto účely:\n\nDeje sa tak priamou i nepriamou formou:\n\nZákon rozlišuje priamu a nepriamu formu štátnej pomoci.\n\nPriamou formou štátnej pomoci je najmä:\n\nNepriamou formou štátnej pomoci je najmä:\n\nŠtátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc.\n\nNa základe týchto informácií výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo zistiť, aké presné množstvo financií sa v rozpočte venovalo na rozvoj vidieckej zamestnanosti. Rovnako, ak bola Európskou komisiou schválená i štátna pomoc na podporu rozvoja vidieka formou skupinovej výnimky, na oficiálnom portáli Ministerstva financií to ešte zverejnené nebolo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štátneho rozpočtu na rok 2012 sa celkové výdavky pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (.pdf, s.22) vyčlenilo 1 409 113 939 eur. Samostatná podkapitola s názvom vidiecka zamestnanosť sa v sekcii nenachádza, ale Zsolt Simon mal pravdepodobne na mysli Rozvoj vidieka s vyčlenenou časťou financií 501 349 564 eur, pričom táto suma je uvedená len celkovo pre danú časť a jednotlivé opatrenia už nie sú bližšie finančne špecifikované. Zámerom je: \"Životaschopné a ekologicky udržateľné vidiecke prostredie, stabilizujúce existujúcu populáciu na vidieku prostredníctvom generovania pracovných príležitostí a vyššej životnej úrovne.\" Rozvoj vidieka sa v štátnom rozpočte,v sekcii pôdohospodárstva, rieši i čiastkovo v rámci cezhraničnej spolupráce so susednými krajinami. Štát aj prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva poskytuje pomoc i formou schém štátnej pomoci, ktoré sa podľa ústredného portálu verejnej správy poskytujú na tieto účely:", "Deje sa tak priamou i nepriamou formou:", "Zákon rozlišuje priamu a nepriamu formu štátnej pomoci.", "Priamou formou štátnej pomoci je najmä:", "Nepriamou formou štátnej pomoci je najmä:", "Štátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc.", "Na základe týchto informácií výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo zistiť, aké presné množstvo financií sa v rozpočte venovalo na rozvoj vidieckej zamestnanosti. Rovnako, ak bola Európskou komisiou schválená i štátna pomoc na podporu rozvoja vidieka formou skupinovej výnimky, na oficiálnom portáli Ministerstva financií to ešte zverejnené nebolo."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["štátneho rozpočtu", "výdavky pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka", "portálu verejnej správy", "portáli Ministerstva financií"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6981", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=670", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5578"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:24.456977+00:00"}
{"id": "vr38719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38719", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Počas 4 rokov bývalej vlády sa podnikateľské prostredie zhoršovalo podľa všetkých rebríčkov, aké sú k dispozícií.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podnikateľská aliancia Slovenska zverejňuje vývoj IPP (index podnikateľského prostredia). Vývoj IPP v rokoch 2006 - 2010 bol nasledovný ( čím vyššia je hodnota, tým viac sa zlepšilo podnikateľské prostredie):", "analysis_paragraphs": ["Podnikateľská aliancia Slovenska zverejňuje vývoj IPP (index podnikateľského prostredia). Vývoj IPP v rokoch 2006 - 2010 bol nasledovný ( čím vyššia je hodnota, tým viac sa zlepšilo podnikateľské prostredie):"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["vývoj IPP"], "url": ["http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:49.728650+00:00"}
{"id": "43147", "numeric_id": 43147, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43147", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "Progresívne Slovensko, SPOLU a strana Sloboda a Solidarita, sú už, všetci sme za Európsku úniu, my (SMER-SD, pozn.) máme záujem na posilňovaní európskej spolupráce, rovnako ako má Progresívne Slovensko.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programy spomenutých strán naznačujú, že sú všetky za zachovanie projektu Európskej únie, aj keď každá iným spôsobom. Rovnaké pohľady strán Smer-SD a Progresívneho Slovenska v oblastiach posilňovania európskej spolupráce potvrdzujú aj druhú časť výroku, ktorý hodnotíme ako pravdivý. Strany Progresívne Slovensko a Spolu pripravili v rámci spoločnej kandidatúry do EP spoločný program , v ktorom sa hneď v úvode píše: „Pred 15 rokmi ľudia na Slovensku urobili správne rozhodnutie vstúpiť do Európskej únie. Ako európski občania sme slobodnejší, bohatší a Slovensko je bezpečnejšie, než kedykoľvek predtým. Môžeme sebavedomo presadzovať národné záujmy aj rozhodovať o osude celej Európy.“ Tento úvod jednoznačne poukazuje na fakt, že koalícia PS-Spolu je za Európsku úniu. Na rozdiel od týchto dvoch strán, SaS s väčším dôrazom poukazuje aj na nutnosť reforiem. Strana SaS v súvislosti s voľbami do EP vydala Manifest slovenského eurorealizmu, ktorý sa začína nasledovne: „Sme eurorealisti. Na rozdiel od eurooptimistov, ktorí vravia, že ak niečo nefunguje, treba presunúť ďalšie kompetencie do Bruselu, a na rozdiel od europesimistov, ktorí požadujú vystúpenie z EÚ, vravíme my – eurorealisti, že Európska únia je síce vynikajúci projekt, ale potrebuje reformu.“ Ďalej sa v tomto dokumente dočítate, že členstvo v EÚ je našim strategickým záujmom, ale aj, že cieľom SaS je úspešné pokračovanie a napredovanie EÚ. Strana Smer-SD síce nezverejnila pre eurovoľbami žiadny program ani manifest, no na svojej webstránke má zverejnenú vizualizáciu s názvom „Sebavedomé Slovensko v Európe!“ V tejto vizualizácii je stručne rozpracovaných viacero bodov, medzi ktorými nájdeme napríklad: „Európa nám garantuje viac práce a stabilitu,“ alebo „Sedíme pri tom najdôležitejšom stole,“ či „Eurofondy pre Slovensko. Musíme v tom pokračovať.“ Z týchto zopár bodov je zrejmé, že strana Smer-SD je za Európsku úniu. Čo sa týka posilňovania spolupráce v rámci EÚ, je zaujímavé pozrieť sa na analýzu portálu euractiv.sk, v ktorej sa portál jednotlivých relevantných strán kandidujúcich do EP pýtal na rôzne otázky týkajúce sa budúceho smerovania EÚ. Na otázku, či je posilňovanie kompetencií EÚ za určitých okolností možné odpovedal Smer-SD, rovnako ako PS-Spolu, kladne. Tieto dve strany resp. koalície sa taktiež zhodli na otázke prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v špecifických otázkach spoločnej zahraničnej politiky EÚ ( .pdf , str. 10). Táto zhoda potvrdzuje Petrákovo tvrdenie, že obe strany, Smer-SD a PS, majú záujem na posilňovaní európskej spolupráce.", "analysis_paragraphs": ["Programy spomenutých strán naznačujú, že sú všetky za zachovanie projektu Európskej únie, aj keď každá iným spôsobom. Rovnaké pohľady strán Smer-SD a Progresívneho Slovenska v oblastiach posilňovania európskej spolupráce potvrdzujú aj druhú časť výroku, ktorý hodnotíme ako pravdivý. Strany Progresívne Slovensko a Spolu pripravili v rámci spoločnej kandidatúry do EP spoločný program , v ktorom sa hneď v úvode píše: „Pred 15 rokmi ľudia na Slovensku urobili správne rozhodnutie vstúpiť do Európskej únie. Ako európski občania sme slobodnejší, bohatší a Slovensko je bezpečnejšie, než kedykoľvek predtým. Môžeme sebavedomo presadzovať národné záujmy aj rozhodovať o osude celej Európy.“ Tento úvod jednoznačne poukazuje na fakt, že koalícia PS-Spolu je za Európsku úniu. Na rozdiel od týchto dvoch strán, SaS s väčším dôrazom poukazuje aj na nutnosť reforiem. Strana SaS v súvislosti s voľbami do EP vydala Manifest slovenského eurorealizmu, ktorý sa začína nasledovne: „Sme eurorealisti. Na rozdiel od eurooptimistov, ktorí vravia, že ak niečo nefunguje, treba presunúť ďalšie kompetencie do Bruselu, a na rozdiel od europesimistov, ktorí požadujú vystúpenie z EÚ, vravíme my – eurorealisti, že Európska únia je síce vynikajúci projekt, ale potrebuje reformu.“ Ďalej sa v tomto dokumente dočítate, že členstvo v EÚ je našim strategickým záujmom, ale aj, že cieľom SaS je úspešné pokračovanie a napredovanie EÚ. Strana Smer-SD síce nezverejnila pre eurovoľbami žiadny program ani manifest, no na svojej webstránke má zverejnenú vizualizáciu s názvom „Sebavedomé Slovensko v Európe!“ V tejto vizualizácii je stručne rozpracovaných viacero bodov, medzi ktorými nájdeme napríklad: „Európa nám garantuje viac práce a stabilitu,“ alebo „Sedíme pri tom najdôležitejšom stole,“ či „Eurofondy pre Slovensko. Musíme v tom pokračovať.“ Z týchto zopár bodov je zrejmé, že strana Smer-SD je za Európsku úniu. Čo sa týka posilňovania spolupráce v rámci EÚ, je zaujímavé pozrieť sa na analýzu portálu euractiv.sk, v ktorej sa portál jednotlivých relevantných strán kandidujúcich do EP pýtal na rôzne otázky týkajúce sa budúceho smerovania EÚ. Na otázku, či je posilňovanie kompetencií EÚ za určitých okolností možné odpovedal Smer-SD, rovnako ako PS-Spolu, kladne. Tieto dve strany resp. koalície sa taktiež zhodli na otázke prechodu z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v špecifických otázkach spoločnej zahraničnej politiky EÚ ( .pdf , str. 10). Táto zhoda potvrdzuje Petrákovo tvrdenie, že obe strany, Smer-SD a PS, majú záujem na posilňovaní európskej spolupráce."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["program", "Manifest", "vizualizáciu", ".pdf"], "url": ["https://progresivnespolu.sk/program/", "https://eurovolby2019.sk/manifest-slovenskeho-eurorealizmu/", "https://strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/sebavedome-slovensko-v-europe", "https://drive.google.com/file/d/1rDYbaL0aFq2nmjeuW9csvGysKe-N14AG/view"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:10.829801+00:00"}
{"id": "vr16572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16572", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme požiadali Európsky súd o právny výklad, že či rozhodnutie o povinných kvótach, ktoré bolo prijaté v roku 2015 mohlo byť prijaté takým spôsobom, akým bolo prijaté. My sme namietali predovšetkým, že malo byť jednomyseľné rozhodnutie, že to mal byť legislatívny akt. Európsky súd povedal, že v tomto, Európsky súdny dvor, v tomto prípade povedal, že procedúra bola v poriadku.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2015 Rada ministrov vnútra Európskej Únie schválila kvóty na prerozdelenie 120 000 utečencov. Následne Slovensko a Maďarsko podali žalobu na Súdny dvor EÚ proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdelenie utečencov na základe kvót. Žaloba obsahovala šesť žalobných dôvodov, vrátane námietok voči väčšinovému schváleniu rozhodnutia a nelegislatívnemu charakteru rozhodnutia. Súdny dvor žalobu zamietol. Legislatívny postup bol podľa neho v poriadku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov vnútra EÚ prijala väčšinovým hlasovaním pozmenenú podobu návrhu Európskej komisie. Voči tomuto rozhodnutiu Rady ministrov podala Slovenská republika a Maďarsko žalobu , v ktorej uviedla šesť dôvodov, prečo by malo byť rozhodnutie neplatné. Slovenská vláda tvrdila , že rozhodnutie Rady (ministrov) je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov EÚ, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. Ďalej Slovensko namietalo, že obsah rozhodnutia má legislatívny charakter a teda na jeho prijatie je potrebná účasť národných parlamentov. Podľa vlády nebola rešpektovaná ani požiadavka verejnej diskusie a hlasovania v Rade. SR ďalej tvrdilo, že malo ísť o jednomyseľné rozhodovanie a nie väčšinové, keďže sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie, pričom v ňom prišlo k zmenám. Taktiež podľa SR rozhodnutie nemalo byť postavené na článku 78 (3) o opatreniach v núdzovej situácii, keďže podmienky na jeho aktiváciu neboli splnené a celkovo je rozhodnutie nepotrebné na dosiahnutie želaného cieľa. Žaloba bola zamietnutá Súdnym dvorom EÚ. Generálny advokát Yves Bot uviedol , že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia nebol obídený legislatívny postup EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2015 Rada ministrov vnútra Európskej Únie schválila kvóty na prerozdelenie 120 000 utečencov. Následne Slovensko a Maďarsko podali žalobu na Súdny dvor EÚ proti dočasnému mechanizmu EÚ na prerozdelenie utečencov na základe kvót. Žaloba obsahovala šesť žalobných dôvodov, vrátane námietok voči väčšinovému schváleniu rozhodnutia a nelegislatívnemu charakteru rozhodnutia. Súdny dvor žalobu zamietol. Legislatívny postup bol podľa neho v poriadku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Rada ministrov vnútra EÚ prijala väčšinovým hlasovaním pozmenenú podobu návrhu Európskej komisie. Voči tomuto rozhodnutiu Rady ministrov podala Slovenská republika a Maďarsko žalobu , v ktorej uviedla šesť dôvodov, prečo by malo byť rozhodnutie neplatné. Slovenská vláda tvrdila , že rozhodnutie Rady (ministrov) je v rozpore s rozhodnutím Európskej rady, teda prezidentov a premiérov EÚ, ktorí predtým odsúhlasili nepovinné kvóty. Ďalej Slovensko namietalo, že obsah rozhodnutia má legislatívny charakter a teda na jeho prijatie je potrebná účasť národných parlamentov. Podľa vlády nebola rešpektovaná ani požiadavka verejnej diskusie a hlasovania v Rade. SR ďalej tvrdilo, že malo ísť o jednomyseľné rozhodovanie a nie väčšinové, keďže sa hlasovalo o návrhu Európskej komisie, pričom v ňom prišlo k zmenám. Taktiež podľa SR rozhodnutie nemalo byť postavené na článku 78 (3) o opatreniach v núdzovej situácii, keďže podmienky na jeho aktiváciu neboli splnené a celkovo je rozhodnutie nepotrebné na dosiahnutie želaného cieľa. Žaloba bola zamietnutá Súdnym dvorom EÚ. Generálny advokát Yves Bot uviedol , že článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje na prijatie opatrení, ktoré v reakcii na jasne vymedzenú núdzovú situáciu dočasným spôsobom a v presne vymedzených bodoch zavádzajú výnimky z legislatívnych aktov v oblasti azylu. Toto ustanovenie oprávňuje Radu EÚ prijať všetky dočasné opatrenia, ktoré pokladá za potrebné ako odpoveď na migračnú krízu s tým, že tieto presné a dočasné výnimky nemožno prirovnať k trvalej zmene základných pravidiel v legislatívnych aktoch Únie vo veciach azylu. To znamená, že prijatím napadnutého rozhodnutia nebol obídený legislatívny postup EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "návrhu", "rozhodnutiu", "žalobu", "tvrdila", "článku", "uviedol"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1069608/ministri-vnutra-eu-schvalili-kvoty-na-prerozdelenie-migrantov.html", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov", "http://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2015/1601/oj", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2037", "https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/v-slovenskej-zalobe-je-vsetko-024605/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjrhuL32J3WAhXF0hoKHSRGDVUQFgg3MAM&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2Fswift_data%2Fsource%2Fpolicia%2Fhranicna_a_cudzinecka_policia%2Fpravne_predpisy%2FZFEU_ZEU_SK.pdf&usg=AFQjCNGYVuqKvl4qsW5wBd9A0RFuLx7VfA", "https://www.teraz.sk/slovensko/sudny-dvor-eu-zamietol-zaloby-slovenska/278893-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:14.862075+00:00"}
{"id": "vr29005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29005", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokázali sme upratať verejné financie pod 3 %? Bolo Slovensko vyradené z procedúry nadmerného deficitu?", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok uvádza Robert Fico opakovane. Naposledy overoval Demagog.SK tento výrok 14. decembra 2014 V politike, 23. novembra 2014 O5M12 alebo napríklad 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Informácie o procedúre nadmerného deficitu (deficit nad 3 % HDP) na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Deficit Slovenska v roku 2013 bol podľa Eurostat na úrovni 2,6 % HDP (konečné číslo za rok 2014 nie je známe). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok uvádza Robert Fico opakovane. Naposledy overoval Demagog.SK tento výrok 14. decembra 2014 V politike, 23. novembra 2014 O5M12 alebo napríklad 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Informácie o procedúre nadmerného deficitu (deficit nad 3 % HDP) na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Deficit Slovenska v roku 2013 bol podľa Eurostat na úrovni 2,6 % HDP (konečné číslo za rok 2014 nie je známe). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "procedúre", "vyradení", "Eurostat", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/506/povolebny-vyvoj-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/143282.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-procedura-slovensko-ukoncenie/86568-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/829231-slovensko-zrejme-vyradia-z-procedury-nadmerneho-deficitu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:50.067836+00:00"}
{"id": "vr39004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39004", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Keď som si prečítal požiadavky slovenských lekárov, tak sú sústredené do dvoch zásadných bodov a to je zvýšiť mzdy lekárom a navýšiť podiel peňazí zo štátneho rozpočtu do systému zdravotníctva.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdravotníci zhrnuli svoje požiadavky do 4 bodov, ktoré uvádza aj oficiálna stránka Lekárskeho odborového združenia ( LOS ). Sú to nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Zdravotníci zhrnuli svoje požiadavky do 4 bodov, ktoré uvádza aj oficiálna stránka Lekárskeho odborového združenia ( LOS ). Sú to nasledovné:"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["LOS"], "url": ["http://www.loz.sk/o-kampani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:56.688151+00:00"}
{"id": "vr31133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31133", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Najväčším problémom tejto politiky je nerovnosť podmienok medzi starými a novými členskými štátmi, pričom rozdiely vo výške priamych platieb sú v priemere 150 – 200 % (napríklad dotácie na 1 ha predstavujú v SR 206 eur, v Holandsku 495 eur, v Grécku 500 eur atď.).", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa štúdie ECIPE je výška priamych platieb na hektár na Slovensku je 200 eur, v Grécku 544, v Holandsku 469 eur. Priemerná dotácia starých členských krajín je podľa tejto štúdie 295 eur, nové členské krajiny majú priemernú dotáciu 185 eur. Podľa naších výpočtov sú s použitím týchto čísel dotácie starých členských krajín v priemere vyššie o 60%. SaS preto neporovnáva priemerné paltby ako to tvrdí vo svojom volebnom programe, ale pravdepodobne porovnávajú priemerné hodnoty nových členských štátov s hodnotami najvyšších priamych dotácii v starých členských štátoch. Takéto porovnanie je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie ECIPE je výška priamych platieb na hektár na Slovensku je 200 eur, v Grécku 544, v Holandsku 469 eur. Priemerná dotácia starých členských krajín je podľa tejto štúdie 295 eur, nové členské krajiny majú priemernú dotáciu 185 eur. Podľa naších výpočtov sú s použitím týchto čísel dotácie starých členských krajín v priemere vyššie o 60%. SaS preto neporovnáva priemerné paltby ako to tvrdí vo svojom volebnom programe, ale pravdepodobne porovnávajú priemerné hodnoty nových členských štátov s hodnotami najvyšších priamych dotácii v starých členských štátoch. Takéto porovnanie je zavádzajúce."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["ECIPE"], "url": ["http://www.ecipe.org/files/New%20member%20states%20media%20release%20ECIPE.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:53.661709+00:00"}
{"id": "vr16278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16278", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Má sa zaviesť jednotný formulár na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia, ktoré pomôžu zefektívniť proces stavebného konania.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zavedenie jednotného formulára na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia je jedným z 34 opatrení, ktoré predstavil minister hospodárstva Peter Žiga na tlačovej konferencií 4. mája 2017. Ich cieľom je zlepšenie a zjednodušenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Materiál Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia by mala vláda predstaviť už v najbližších dňoch a uviesť ho do medzirezortného pripomienkového konania. Detaily návrhu preto nie sú zatiaľ známe. Návrh by mal byť prerokovaný na zasadnutí vlády v júli. Preto je tento sľub zatiaľ aktívny. Podľa Ondreja Mateja , predsedu Predstavenstva Inštitútu hospodárstva a dopravy, je v prvom rade potrebná novela stavebného zákona a v nej sa má určiť, či vôbec potrebujeme samostatné povolenia pre rôzne úkony. \"Máme štvorstupňové stavebné konanie a bolo by dobré ho zjednodušiť na jeden. Ale toho sa asi nedočkáme. Navrhované opatrenie nevyrieši základný problém,\" dodáva Matej. Stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia v súčasnosti upravuje Stavebný zákon ( 50/1976 Zb. ). Podľa tohto zákona sa stavebné povolenie vyžaduje pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania, a zároveň sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Zákon tiež vymedzuje určité drobné stavby, ktoré stačí ohlásiť stavebnému úradu bez stavebného povolenia. Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti je potrebné uviesť účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Kolaudačné rozhodnutie je zavŕšením kolaudačného konania, ktoré vykonáva stavebný úrad po dokončení stavby a ktorého cieľom je povolenie užívania stavby. Vyžaduje sa aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Nevyžaduje sa len na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2. Stavebné povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb eviduje a ich ukladanie zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušná obec. Sú evidované v informačnom systéme o výstavbe, ktorý spadá pod ministerstvo hospodárstva. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zavedenie jednotného formulára na stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia je jedným z 34 opatrení, ktoré predstavil minister hospodárstva Peter Žiga na tlačovej konferencií 4. mája 2017. Ich cieľom je zlepšenie a zjednodušenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Materiál Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia by mala vláda predstaviť už v najbližších dňoch a uviesť ho do medzirezortného pripomienkového konania. Detaily návrhu preto nie sú zatiaľ známe. Návrh by mal byť prerokovaný na zasadnutí vlády v júli. Preto je tento sľub zatiaľ aktívny. Podľa Ondreja Mateja , predsedu Predstavenstva Inštitútu hospodárstva a dopravy, je v prvom rade potrebná novela stavebného zákona a v nej sa má určiť, či vôbec potrebujeme samostatné povolenia pre rôzne úkony. \"Máme štvorstupňové stavebné konanie a bolo by dobré ho zjednodušiť na jeden. Ale toho sa asi nedočkáme. Navrhované opatrenie nevyrieši základný problém,\" dodáva Matej. Stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia v súčasnosti upravuje Stavebný zákon ( 50/1976 Zb. ). Podľa tohto zákona sa stavebné povolenie vyžaduje pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania, a zároveň sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Zákon tiež vymedzuje určité drobné stavby, ktoré stačí ohlásiť stavebnému úradu bez stavebného povolenia. Žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti je potrebné uviesť účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Kolaudačné rozhodnutie je zavŕšením kolaudačného konania, ktoré vykonáva stavebný úrad po dokončení stavby a ktorého cieľom je povolenie užívania stavby. Vyžaduje sa aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť. Nevyžaduje sa len na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2. Stavebné povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia, kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb eviduje a ich ukladanie zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušná obec. Sú evidované v informačnom systéme o výstavbe, ktorý spadá pod ministerstvo hospodárstva. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-14", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "Mateja", "50/1976 Zb."], "url": ["https://dennikn.sk/754619/ziga-slubuje-podnikatelom-jednoduchsie-podnikanie-navrh-39-zmien/", "http://www.biznis.sk/minister-ziga-vacsine-firiem-zrusi-zdravotnu-sluzbu/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:26.843676+00:00"}
{"id": "vr28545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28545", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "23. októbra sme splatili poslednú splátku spoločnosti Marius Pedersen za dlh, ktorý bol vyrobený v roku 2010.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že splatenie poslednej splátky spomínaného dlhu bolo naplánované na posledný štvrťrok 2014, avšak nepodarilo sa nám nájsť zdroj, ktorý by potvrdzoval, že táto splátka bola uhradená 23. októbra 2014. Okrem iného sme preskúmali napríklad zverejnené zmluvy, objednávky a faktúry na stránke mesta Trenčín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V roku 2011 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Marius Pedersen. V tejto zmluve (.pdf, s. 3) sa uvádza, že posledná splátka má byť uhradená do 31.12.2014. SITA napísala v januári 2014: \"V roku 2014 splatí Trenčín poslednú splátku dlhu voči spoločnosti Marius Pedersen z roku 2010. Celkovo išlo o sumu viac ako 4 mil. eur, ktorú mesto dlhovalo za kosenie, údržbu ciest a odpady\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že splatenie poslednej splátky spomínaného dlhu bolo naplánované na posledný štvrťrok 2014, avšak nepodarilo sa nám nájsť zdroj, ktorý by potvrdzoval, že táto splátka bola uhradená 23. októbra 2014. Okrem iného sme preskúmali napríklad zverejnené zmluvy, objednávky a faktúry na stránke mesta Trenčín. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V roku 2011 bola uzavretá dohoda o urovnaní medzi mestom Trenčín a spoločnosťou Marius Pedersen. V tejto zmluve (.pdf, s. 3) sa uvádza, že posledná splátka má byť uhradená do 31.12.2014. SITA napísala v januári 2014: \"V roku 2014 splatí Trenčín poslednú splátku dlhu voči spoločnosti Marius Pedersen z roku 2010. Celkovo išlo o sumu viac ako 4 mil. eur, ktorú mesto dlhovalo za kosenie, údržbu ciest a odpady\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zmluve", "SITA"], "url": ["http://www.trencin.sk/95445", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000180372/ocr-dohodaourovnan%ED_MariusPedersen519_2011.pdf", "http://trencin.sme.sk/c/7058173/mesto-v-roku-2014-splati-dlh-voci-marius-pedersen.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:25.429305+00:00"}
{"id": "vr7", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr7", "speaker": "Peter Fiabáne", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-fiabane", "statement": "Zmluva na parkovanie. ktorú máme so spoločnosťou Sirs - Development, ktorá je spoluvlastníkom žilinskej parkovacej spoločnosti", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kanditát Fiabáne sa svojím výrokom snažil poukázať na nevýhodnú zmluvu, ktorú vedie mesto so Žilinskou parkovacou spoločnosťou, v ktorej okrem mesta Žilina, má 41 % podiel aj súkromná spoločnosť Sirs - Development a.s. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kanditát Fiabáne sa svojím výrokom snažil poukázať na nevýhodnú zmluvu, ktorú vedie mesto so Žilinskou parkovacou spoločnosťou, v ktorej okrem mesta Žilina, má 41 % podiel aj súkromná spoločnosť Sirs - Development a.s. Na základe toho hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["zmluvu", "finstat.sk", "petíciu"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/Zmluvy_20070516123400.pdf", "https://www.finstat.sk/36407470/obchodny_register", "https://www.peterfiabane.sk/peticia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:32.258963+00:00"}
{"id": "vr27890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27890", "speaker": "Sergej Chelemendik", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/sergej-chelemendik", "statement": "Vidíme veľkú vlnu protestov v dôsledku zmluvy EÚ a USA (TTIP, pozn).", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi prvé protesty proti TTIP môžeme zaradiť protest v Bruseli, na ktorom sa zúčastnilo približne 10 000 ľudí a odohral sa v decembri minulého roka. V tomto roku sa uskutočnil protest TTIP aj 15. mája. Voči TTIP neprotestujú len občania ale aj niektorí európski poslanci napríklad za stranu Zelených alebo aj nemecká europoslankyňa Ska Keller, francúzska europoslankyňa Francoise Castex. V hodnotení neoverujeme či sa jednalo o \"veľkú vlnu\" protestov.", "analysis_paragraphs": ["Medzi prvé protesty proti TTIP môžeme zaradiť protest v Bruseli, na ktorom sa zúčastnilo približne 10 000 ľudí a odohral sa v decembri minulého roka. V tomto roku sa uskutočnil protest TTIP aj 15. mája. Voči TTIP neprotestujú len občania ale aj niektorí európski poslanci napríklad za stranu Zelených alebo aj nemecká europoslankyňa Ska Keller, francúzska europoslankyňa Francoise Castex. V hodnotení neoverujeme či sa jednalo o \"veľkú vlnu\" protestov."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["protesty", "môžeme", "roku", "neprotestujú"], "url": ["http://www.feedit.cz/wordpress/2014/05/13/15-kvetna-probehnou-na-ruznych-mistech-evropy-protesty-a-happeningy-proti-kontroverzni-obchodni-dohode-ttip/", "http://canadians.org/blog/10000-protest-brussels-against-ttip-austerity", "http://www.euractiv.com/sections/european-business-summit-2014/hundreds-protesters-arrested-brussels-business-leaders-debate?utm_source=EurActiv%20Newsletter&utm_campaign=a101a94a3d-newsletter_daily_update&utm_medium=email&utm_term=0_bab5f0ea4e-a101a94a3d-245727497", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/obama-v-bruseli-obhajoval-obchodnu-dohodu-022230"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:31.659296+00:00"}
{"id": "vr33943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33943", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Študenti, ktorí pracovali na dohodu, majú dnes sťažené podmienky, pretože od minimálnej mzdy vyššie vlastne musia platiť odvody", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že študenti (vysokoškoláci do 26 rokov) musia od 1.januára 2013 platiť odvody pokiaľ výška ich zarobeného príjmu presiahne 155 eur mesačne. Táto úľava sa dá uplatniť len na jednu dohodu. Odvody teda platia už pri zárobku rovnajúcom sa polovici minimálnej mzdy. Tá predstavuje v roku 2013 337,7 eur .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že študenti (vysokoškoláci do 26 rokov) musia od 1.januára 2013 platiť odvody pokiaľ výška ich zarobeného príjmu presiahne 155 eur mesačne. Táto úľava sa dá uplatniť len na jednu dohodu. Odvody teda platia už pri zárobku rovnajúcom sa polovici minimálnej mzdy. Tá predstavuje v roku 2013 337,7 eur ."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["155 eur", "337,7 eur", "SITA", "Sociálna poisťovňa"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/259951-odvodom-sa-mozu-vyhnut-len-studenti/", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/aktuality/studenti-dohody-odvody-oslobodenie/25710", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/259951-odvodom-sa-mozu-vyhnut-len-studenti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:12.537644+00:00"}
{"id": "50013", "numeric_id": 50013, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50013", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Toto môže byť aj koniec vládnej koalície, lebo pán premiér povedal, že on spojí toto hlasovanie o tomto Dankom zákone s vyslovením dôvery vláde.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spojenie hlasovania o návrhu Andreja Danka na úpravu dane z finančných transakcií s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde pripustil v relácii televízie TA3 Král na ťahu zo 17. apríla 2025 predseda zboru poradcov predsedu vlády a europoslanec Erik Kaliňák. Redakcii Demagog.sk sa nepodarilo vyhľadať vyjadrenie premiéra Roberta Fica, kde by možnosť spojenia hlasovania pripustil. Robert Fico na tlačovej konferencii pripustil technické úpravy v transakčnej dani. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa tlačovej konferencii 27. apríla Robert Fico k návrhu Andreja Danka povedal: “Ja chcem využiť návrh zákona, ktorý predložil pán Andrej Danko práve ako platformu kde môžeme riešiť tie technické veci a keď nájdeme alternatívu na 200 miliónov tak to poďme urobiť ale to je o peniazoch o ničom inom” ( čas od 50:10). Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii označil transakčnú daň za nezrušiteľnú a upozornil na fakt, že všetci koaliční partneri vrátane SNS za návrh na zavedenie transakčnej dane zahlasovali. Pripustil technické úpravy dane, ale snahu Andreja Danka označil za boj o politické prežitie.\n\nPodpredseda Národnej rady SR a líder SNS Andrej Danko a skupina poslancov SNS podali 15. apríla do podateľne NR SR návrh zákona, ktorým sa má upraviť zákon o dani z finančných transakcií. Po schválení návrhu by sa daň prestala týkať fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktorých príjmy za minulý rok neprekročili sumu 100 000 eur.\n\nV reakcii na návrh zákona vyhlásil europoslanec a šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák, že pripúšťa možnosť spojiť hlasovanie o zrušení transakčnej dani s hlasovaním o dôvere vláde.\n\nAndrej Danko tvrdí , že namiesto snahy o úplné zrušenie dane sa momentálne snaží len o jej obmedzenie, aby neohrozil stabilitu vlády. O jej úplné zrušenie sa bude snažiť až v novej vláde. Tlačové oddelenie strany KDH poďakovalo vo vyjadrení pre Demagog.sk za upozornenie. \"Budeme presnejší, aj keď máme za to, že ak to vyhlasuje šéf Zboru poradcov predsedu vlády, tak to určite nerobí bez vedomia a súhlasu samotného predsedu vlády.\"", "analysis_paragraphs": ["Spojenie hlasovania o návrhu Andreja Danka na úpravu dane z finančných transakcií s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde pripustil v relácii televízie TA3 Král na ťahu zo 17. apríla 2025 predseda zboru poradcov predsedu vlády a europoslanec Erik Kaliňák. Redakcii Demagog.sk sa nepodarilo vyhľadať vyjadrenie premiéra Roberta Fica, kde by možnosť spojenia hlasovania pripustil. Robert Fico na tlačovej konferencii pripustil technické úpravy v transakčnej dani. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na tlačovej konferencii 27. apríla Robert Fico k návrhu Andreja Danka povedal: “Ja chcem využiť návrh zákona, ktorý predložil pán Andrej Danko práve ako platformu kde môžeme riešiť tie technické veci a keď nájdeme alternatívu na 200 miliónov tak to poďme urobiť ale to je o peniazoch o ničom inom” ( čas od 50:10). Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii označil transakčnú daň za nezrušiteľnú a upozornil na fakt, že všetci koaliční partneri vrátane SNS za návrh na zavedenie transakčnej dane zahlasovali. Pripustil technické úpravy dane, ale snahu Andreja Danka označil za boj o politické prežitie.", "Podpredseda Národnej rady SR a líder SNS Andrej Danko a skupina poslancov SNS podali 15. apríla do podateľne NR SR návrh zákona, ktorým sa má upraviť zákon o dani z finančných transakcií. Po schválení návrhu by sa daň prestala týkať fyzických osôb - podnikateľov a právnických osôb, ktorých príjmy za minulý rok neprekročili sumu 100 000 eur.", "V reakcii na návrh zákona vyhlásil europoslanec a šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák, že pripúšťa možnosť spojiť hlasovanie o zrušení transakčnej dani s hlasovaním o dôvere vláde.", "Andrej Danko tvrdí , že namiesto snahy o úplné zrušenie dane sa momentálne snaží len o jej obmedzenie, aby neohrozil stabilitu vlády. O jej úplné zrušenie sa bude snažiť až v novej vláde. Tlačové oddelenie strany KDH poďakovalo vo vyjadrení pre Demagog.sk za upozornenie. \"Budeme presnejší, aj keď máme za to, že ak to vyhlasuje šéf Zboru poradcov predsedu vlády, tak to určite nerobí bez vedomia a súhlasu samotného predsedu vlády.\""], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["pripustil", "čas", "označil", "podali", "vyhlásil", "tvrdí"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/990527/koalicia-riesi-osud-dane-z-transakcii-poradca-premiera-kalinak-pripustil-spojenie-s-hlasovanim-o-dovere-vlade", "https://www.ta3.com/relacia/991717/tb-r-fica-a-l-kamenickeho-o-aktualnych-temach", "https://dennikn.sk/minuta/4604312/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10268", "https://www.ta3.com/clanok/990527/koalicia-riesi-osud-dane-z-transakcii-poradca-premiera-kalinak-pripustil-spojenie-s-hlasovanim-o-dovere-vlade", "https://e.dennikn.sk/minuta/4604476"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:31.720568+00:00"}
{"id": "vr35632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35632", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A v rámci nových pravidiel, ktoré sa presadzujú aj na európske úrovni, dokonca aj vy ste sa k nim hlásili, bolo, že trojročný rozpočet bude záväzný, dokonca nie že trojročný, ale štvorročný rozpočet.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nič o nových pravidlách k troj či štvorročným rozpočtom presadzovaných na úrovni EU sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Nič o nových pravidlách k troj či štvorročným rozpočtom presadzovaných na úrovni EU sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:38.391095+00:00"}
{"id": "vr17055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17055", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Podľa prieskumov Európskej únie, ako sme aj počuli, 53% ľudí nedôveruje polícii.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôvera v políciu je na Slovensku dlhodobo pomerne nízka. Podľa posledných údajov z mája 2017 zverejnených v prieskume Eurobarometer na zadanie Európskej komisie, na Slovensku nedôveruje polícii až 53 % obyvateľov. Zaostávame aj za našimi susednými krajinami. V Rakúsku nedôveruje polícii len 13 % populácie, v Maďarsku a v Českej republike 32 %, kým v Poľsku 42 %. Za posledný rok rástol pomer ľudí, ktorí nedôverujú v políciu na Slovensku až o štyri percentuálne body. Na základe týchto zistení výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dôvera v políciu je na Slovensku dlhodobo pomerne nízka. Podľa posledných údajov z mája 2017 zverejnených v prieskume Eurobarometer na zadanie Európskej komisie, na Slovensku nedôveruje polícii až 53 % obyvateľov. Zaostávame aj za našimi susednými krajinami. V Rakúsku nedôveruje polícii len 13 % populácie, v Maďarsku a v Českej republike 32 %, kým v Poľsku 42 %. Za posledný rok rástol pomer ľudí, ktorí nedôverujú v políciu na Slovensku až o štyri percentuálne body. Na základe týchto zistení výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["nedôveruje", "Eurobarometer"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/lineChart//themeKy/18/groupKy/88/countries/SK/periodStart/112000/periodEnd/052017", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/lineChart//themeKy/18/groupKy/88/savFile/850"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:30.368982+00:00"}
{"id": "vr14024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14024", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a ktorá nadviaže (vláda, koalícia, pozn.) na znižovanie nezamestnanosti, na ekonomický rast, na rast reálnych miezd...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas obdobia medzi rokmi 2012 - 2015 sa znížila nezamestnanosť, taktiež rástlo HDP a reálne mzdy sa zvyšovali.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože počas obdobia medzi rokmi 2012 - 2015 sa znížila nezamestnanosť, taktiež rástlo HDP a reálne mzdy sa zvyšovali."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "ekonomika rastie", "najrýchlejší rast za posledných 5 rokov", "eurofondov"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/lfs/data/database", "http://www.aktuality.sk/clanok/271781/slovenska-ekonomika-rastie-ludia-zacinaju-viac-minat/", "http://www.investujeme.sk/slovenska-ekonomika-v-3-kvartali-2015-s-najrychlejsim-rastom-od-roku-2010/", "http://www.investujeme.sk/hdp-slovenska-rastie-najrychlejsie-za-5-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:32.082767+00:00"}
{"id": "vr25726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25726", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Počúvať o Grékoch, ktorí naozaj dostávajú príspevok na cestu z práce a do práce", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po podrobnom vyhľadávaní správ v angličtine ohľadom príspevkov na cestu do práce v Grécku sme nenašli žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali slová Andreja Danka. Naopak, podarilo sa nám nájsť minimálne dve správy, ktoré hovoria o existencii iniciatívy s názvom \"money back\", ktorá združuje obchodníkov do siete, v rámci ktorej ponúkajú ľuďom poskytnutie zľavy na ich nákup v prípade predloženia cestovného lístka. Cieľom tejto iniciatívy má byť zvýšiť povedomie o environmentálnych záležitostiach a podporiť používanie hromadnej dopravy. O tejto správe informujú portály clubmetropolitan.ro a keeptalkinggreece.com s odvolaním na grécke portály.", "analysis_paragraphs": ["Po podrobnom vyhľadávaní správ v angličtine ohľadom príspevkov na cestu do práce v Grécku sme nenašli žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali slová Andreja Danka. Naopak, podarilo sa nám nájsť minimálne dve správy, ktoré hovoria o existencii iniciatívy s názvom \"money back\", ktorá združuje obchodníkov do siete, v rámci ktorej ponúkajú ľuďom poskytnutie zľavy na ich nákup v prípade predloženia cestovného lístka. Cieľom tejto iniciatívy má byť zvýšiť povedomie o environmentálnych záležitostiach a podporiť používanie hromadnej dopravy. O tejto správe informujú portály clubmetropolitan.ro a keeptalkinggreece.com s odvolaním na grécke portály."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["clubmetropolitan.ro", "keeptalkinggreece.com"], "url": ["http://www.clubmetropolitan.ro/WP/greece-transport-tickets-for-discounts/?lang=en", "http://www.keeptalkinggreece.com/2012/07/12/money-back-get-purchase-discounts-with-used-public-transport-tickets/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:42.391293+00:00"}
{"id": "vr36849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36849", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemôžete hovoriť o Slovensku, o budúcnosti Slovenska, keď váš minister Uhliarik pomáha cudzej farmaceutickej firme, ktorá zarobí 10 miliónov eur.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je úplne zrejmé ako sa Robert Fico k takýmto výpočtom dostal, avšak takúto sumu je možne odvodiť od minuloročnej sumy, ktorú poisťovne za túto vakcínu zaplatili a ktorá bola 9,3 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Nie je úplne zrejmé ako sa Robert Fico k takýmto výpočtom dostal, avšak takúto sumu je možne odvodiť od minuloročnej sumy, ktorú poisťovne za túto vakcínu zaplatili a ktorá bola 9,3 mil. eur."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["9,3 mil. eur."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:37.050390+00:00"}
{"id": "vr28037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28037", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Veľká väčšina poslancov odsúhlasila zmenu Ústavy (hovorí o súčasnej zmene Ústavy upravujúcej súdnictvo, pozn.)", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela ústavy \"o ochrane manželstva ďalších zmenách v súdnictve\" bola schválená väčšinou 102 hlasov zo 128 prítomných poslankýň a poslancov. Hlasov proti bolo 18, hlasovania sa zdržali traja, nehlasovali piati a neprítomných bolo 22 zákonodarcov. Keďže 102 hlasov pohodlne prekračuje aj potrebný počet hlasov pre získanie kvalifikovanej resp. potrebnej ústavnej väčšiny (90 hlasov) a fakt, že za zmenu hlasovali aj poslanci SMER-SD a opozičných strán, hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý. Novela ústavy, ktorá zakotvuje definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy a zároveň zavádza viaceré zmeny v súdnictve. Ide napríklad o oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, ktorého si tento orgán bude voliť sám, zmenu počtu členov menovaných prezidentov a volených sudcami a \"plošné preverovanie sudcovskej spôsobilosti pre všetkých sudcov\" . Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela ústavy \"o ochrane manželstva ďalších zmenách v súdnictve\" bola schválená väčšinou 102 hlasov zo 128 prítomných poslankýň a poslancov. Hlasov proti bolo 18, hlasovania sa zdržali traja, nehlasovali piati a neprítomných bolo 22 zákonodarcov. Keďže 102 hlasov pohodlne prekračuje aj potrebný počet hlasov pre získanie kvalifikovanej resp. potrebnej ústavnej väčšiny (90 hlasov) a fakt, že za zmenu hlasovali aj poslanci SMER-SD a opozičných strán, hodnotíme výrok Andreja Kisku ako pravdivý. Novela ústavy, ktorá zakotvuje definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy a zároveň zavádza viaceré zmeny v súdnictve. Ide napríklad o oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, ktorého si tento orgán bude voliť sám, zmenu počtu členov menovaných prezidentov a volených sudcami a \"plošné preverovanie sudcovskej spôsobilosti pre všetkých sudcov\" . Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "zakotvuje"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34039", "http://www.sme.sk/c/7226301/chrania-manzelstvo-menia-justiciu-pozrite-si-kto-hlasoval-za-zmenu-ustavy.html#hlasovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:10.739679+00:00"}
{"id": "vr37534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37534", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Slovenská republika sa do tohto programu v roku 2011 zapojí, rozhodla aj o tom, že s objemom 45 tisíc ton, je to hodnota za desať miliónov eur.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SR dostala na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi 4 809 692 eur od EÚ a dostupných je tiež 45 tis. ton obilia. Kombinovaná suma oboch položiek prekračuje hodnotu 10 mil. eur ,za predpokladu, že pod obilím sa myslí pšenica ( 246eur/t ). Je však rovnako možné, že údaj uvedený ministrom Simonom je správny. Záleží o aký typ obilia ide, a s akou cenou sa počíta pri výpočte.", "analysis_paragraphs": ["SR dostala na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi 4 809 692 eur od EÚ a dostupných je tiež 45 tis. ton obilia. Kombinovaná suma oboch položiek prekračuje hodnotu 10 mil. eur ,za predpokladu, že pod obilím sa myslí pšenica ( 246eur/t ). Je však rovnako možné, že údaj uvedený ministrom Simonom je správny. Záleží o aký typ obilia ide, a s akou cenou sa počíta pri výpočte."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["4 809 692 eur", "246eur/t"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1284&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en", "http://www.sppk.sk/?pl=68&article=1460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:35.240370+00:00"}
{"id": "49971", "numeric_id": 49971, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49971", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "A tuto bolo dva týždne ticho, pretože tie prvé informácie ohľadom slintačky a krívačky boli 6. alebo 7. marca z Maďarska a ja som od pána ministra nezachytil žiadne opatrenia.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O výskyte slintačky a krívačky informovalo Maďarsko už 7. marca 2025, Slovensko v reakcii zaviedlo prvé opatrenia na hraniciach. Následne po objavení ohnísk nákazy na našom území boli prijaté ďalšie opatrenia, ktoré sa ďalej aktualizujú. Napriek kritike opozície a medializovaným prípadom, kedy mohlo dôjsť k pochybeniam konštatovala Európska Komisia, že v celkovej stratégii kontroly nákazy nezistil závažné pochybenia, aj keď Slovensku vyčítala viacero nedostatkov. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nO prvom prípade slintačky a krívačky (SLAK) informovalo Maďarsko už 7. marca 2025. Prípad bol zistený v dedine Kisbajcs, blízko slovenských hraníc.\n\nNa základe informácie z Maďarska aktivovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) pohotovostné plány pripravené na takúto situáciu vrátane zavedenia kontrol na hraničných priechodoch s Maďarskom. Cieľom opatrení bolo zabrániť zavlečeniu nákazy na územie SR a prípadnému šíreniu tejto choroby.\n\nŠVPS prijala v dotknutých územiach opatrenia, ktoré zahrňovali zákaz premiestňovania dobytka ako aj živočíšnych produktov. Rovnako bola zakázaná aj organizácia hromadných podujatí, kde by sa dobytok mohol nachádzať.\n\n21. marca bola SLAK potvrdená aj na juhu západného Slovenska v blízkosti maďarských hraníc. Nákaza sa tam potvrdila až na troch farmách.\n\nRichard Takáč vyhlásil , že na miestach, kde bola potvrdená nákaza, bude nutné utratiť nakazený chov. Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej ohlásilo aj vytvorenie dezinfekčných brodov na určených miestach, zákaz vstupu do lesov na juhozápade krajiny, celoplošný zákaz výstav zvierat či zatvorenie zoologických záhradách.\n\nV ten istý deň zverejnila ŠVPS zoznam 5 núdzových opatrení, ktoré platia až do odvolania. Tieto opatrenia sú ďalej aktualizované.\n\nOd 25. marca 2025, teda už po vyslovení výroku, vyhlásila vláda mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenskej republiky.\n\nPodľa eurokomisára Costasa Kadisa Maďarsko a Slovensko reagovalo promptne a v súlade s platnou európskou legislatívou (v čase od 17:29 ). Reakcia vlády však bola podrobená aj kritike. Otázky sa objavili najmä ohľadom včasnosti a dostatočnej razantnosti opatrení.\n\nAj keď tím Európskej komisie EU-VET konštatoval , že nezistil závažné pochybenia v celkovej stratégii kontroly choroby, Slovensku vyčítal viacero nedostatkov.\n\nTím upozornil na oneskorenia pri zhromažďovaní a systematickom spracovaní dôležitých epidemiologických informácií ako trasovanie či prepojenie laboratórnych výsledkov s epidemiologickým vyšetrovaním. Taktiež upozornil, že je potrebné urýchliť zhromažďovanie, spracovanie a mapovanie informácií o dohľade v oblastiach s obmedzeným prístupom.\n\nAj keď experti Európskej komisie zhodnotili slovenské opatrenia ako primerané, na hraniciach a farmách sa vyskytli prípady, ktoré naznačovali čiastkové zlyhania.\n\nNapriek tomu, že výskyt SLAK oznámilo Maďarsko Už 7. marca, Prvú tlačovú besedu venovanú tejto téme mal minister Takáč až 14. marca.\n\nKritiku spôsobilo aj zverejnenie videa, na ktorom bol podľa medializovaných informácii prevážaný utratený dobytok v neuzavretom kontajneri.\n\nMedializovaný bol aj prípad na hraniciach, kde český príslušníci zastavili kamión s maďarskými evidenčnými značkami, ktorý bol špinavý a zo zapáchajúceho návesu vytekala tekutina pripomínajúca krv zmiešanú s vodou. Česká polícia ho vrátila na Slovensko. Tento kamión sa pravdepodobne dostal na Slovensko cez práve cez Maďarsko.\n\nDôveru obyvateľov k zavedeným opatreniam môžu znižovať aj protichodné vyjadrenia koaličných predstaviteľov.\n\nPodpredseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Branislav Becík z Hlasu žiadal prehodnotiť usmrcovanie zdravých chovov. Na sociálnej sieti uverejnil video, podľa ktorého sa zastavuje likvidácia zdravých domácich chovov v ochrannom pásme v obciach.\n\nJeho slová o niekoľko hodín poprel minister Takáč, ktorý potvrdil, že sa bude ďalej pokračovať s usmrcovaním dobytka a zopakoval, že prísne opatrenia v trojkilometrovom okruhu od ohniska nákazy sa neuvoľňujú.\n\nNedostatočnosť opatrení kritizovala aj opozícia. Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil , že kým Česko a Rakúsko dovoz zo Slovenska hneď zastavili, u nás je podozrenie, že sa mohlo dovážať naďalej. Hlina tiež upozornil aj na situáciu na hraničnom priechode v Medveďove, kde aj po potvrdení nákazy chýbali dezinfekčné brody. Vyjadrenie strany SaS pre Demagóg.sk z 2. 4. 2025: \"Ide o reakciu na neexistujúce opatrenia SR na hraniciach s Maďarskom. Jedným z príkladov je kamión s Mäsom z Maďarska, ktorý prešiel cez Slovenské územie a bol zastavený až v Česku - čo znamená, že Česko kontrolovalo maďarské vozidlá na svojich hraniciach, zatiaľ čo Slovensko vozidlá idúce z Maďarska nekontrolovalo.\n\nIným príkladom sú dezinfekčné rohože, ktoré natočil poslanec SaS Alojz Hlina na hraniciach s Maďarskom: Autá idúce zo Slovenska smerom do Maďarska prechádzali cez dezinfekčné rohože, ale autá idúce z Maďarska na Slovensko sa nedezinfikovali - okrem neexistujúcich kontrol na hraniciach teda na hraniciach ani nefungovala dezinfekcia áut. Ironicky sa tak Maďarsko chránilo pred autami zo Slovenska, no Slovensko sa nechránilo pred autami z Maďarska - z krajiny, kde sa SLAK pôvodne vyskytla.\"", "analysis_paragraphs": ["O výskyte slintačky a krívačky informovalo Maďarsko už 7. marca 2025, Slovensko v reakcii zaviedlo prvé opatrenia na hraniciach. Následne po objavení ohnísk nákazy na našom území boli prijaté ďalšie opatrenia, ktoré sa ďalej aktualizujú. Napriek kritike opozície a medializovaným prípadom, kedy mohlo dôjsť k pochybeniam konštatovala Európska Komisia, že v celkovej stratégii kontroly nákazy nezistil závažné pochybenia, aj keď Slovensku vyčítala viacero nedostatkov. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako nepravdivý.", "O prvom prípade slintačky a krívačky (SLAK) informovalo Maďarsko už 7. marca 2025. Prípad bol zistený v dedine Kisbajcs, blízko slovenských hraníc.", "Na základe informácie z Maďarska aktivovala Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) pohotovostné plány pripravené na takúto situáciu vrátane zavedenia kontrol na hraničných priechodoch s Maďarskom. Cieľom opatrení bolo zabrániť zavlečeniu nákazy na územie SR a prípadnému šíreniu tejto choroby.", "ŠVPS prijala v dotknutých územiach opatrenia, ktoré zahrňovali zákaz premiestňovania dobytka ako aj živočíšnych produktov. Rovnako bola zakázaná aj organizácia hromadných podujatí, kde by sa dobytok mohol nachádzať.", "21. marca bola SLAK potvrdená aj na juhu západného Slovenska v blízkosti maďarských hraníc. Nákaza sa tam potvrdila až na troch farmách.", "Richard Takáč vyhlásil , že na miestach, kde bola potvrdená nákaza, bude nutné utratiť nakazený chov. Ministerstvo pôdohospodárstva ďalej ohlásilo aj vytvorenie dezinfekčných brodov na určených miestach, zákaz vstupu do lesov na juhozápade krajiny, celoplošný zákaz výstav zvierat či zatvorenie zoologických záhradách.", "V ten istý deň zverejnila ŠVPS zoznam 5 núdzových opatrení, ktoré platia až do odvolania. Tieto opatrenia sú ďalej aktualizované.", "Od 25. marca 2025, teda už po vyslovení výroku, vyhlásila vláda mimoriadnu situáciu pre celé územie Slovenskej republiky.", "Podľa eurokomisára Costasa Kadisa Maďarsko a Slovensko reagovalo promptne a v súlade s platnou európskou legislatívou (v čase od 17:29 ). Reakcia vlády však bola podrobená aj kritike. Otázky sa objavili najmä ohľadom včasnosti a dostatočnej razantnosti opatrení.", "Aj keď tím Európskej komisie EU-VET konštatoval , že nezistil závažné pochybenia v celkovej stratégii kontroly choroby, Slovensku vyčítal viacero nedostatkov.", "Tím upozornil na oneskorenia pri zhromažďovaní a systematickom spracovaní dôležitých epidemiologických informácií ako trasovanie či prepojenie laboratórnych výsledkov s epidemiologickým vyšetrovaním. Taktiež upozornil, že je potrebné urýchliť zhromažďovanie, spracovanie a mapovanie informácií o dohľade v oblastiach s obmedzeným prístupom.", "Aj keď experti Európskej komisie zhodnotili slovenské opatrenia ako primerané, na hraniciach a farmách sa vyskytli prípady, ktoré naznačovali čiastkové zlyhania.", "Napriek tomu, že výskyt SLAK oznámilo Maďarsko Už 7. marca, Prvú tlačovú besedu venovanú tejto téme mal minister Takáč až 14. marca.", "Kritiku spôsobilo aj zverejnenie videa, na ktorom bol podľa medializovaných informácii prevážaný utratený dobytok v neuzavretom kontajneri.", "Medializovaný bol aj prípad na hraniciach, kde český príslušníci zastavili kamión s maďarskými evidenčnými značkami, ktorý bol špinavý a zo zapáchajúceho návesu vytekala tekutina pripomínajúca krv zmiešanú s vodou. Česká polícia ho vrátila na Slovensko. Tento kamión sa pravdepodobne dostal na Slovensko cez práve cez Maďarsko.", "Dôveru obyvateľov k zavedeným opatreniam môžu znižovať aj protichodné vyjadrenia koaličných predstaviteľov.", "Podpredseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Branislav Becík z Hlasu žiadal prehodnotiť usmrcovanie zdravých chovov. Na sociálnej sieti uverejnil video, podľa ktorého sa zastavuje likvidácia zdravých domácich chovov v ochrannom pásme v obciach.", "Jeho slová o niekoľko hodín poprel minister Takáč, ktorý potvrdil, že sa bude ďalej pokračovať s usmrcovaním dobytka a zopakoval, že prísne opatrenia v trojkilometrovom okruhu od ohniska nákazy sa neuvoľňujú.", "Nedostatočnosť opatrení kritizovala aj opozícia. Poslanec za SaS Alojz Hlina upozornil , že kým Česko a Rakúsko dovoz zo Slovenska hneď zastavili, u nás je podozrenie, že sa mohlo dovážať naďalej. Hlina tiež upozornil aj na situáciu na hraničnom priechode v Medveďove, kde aj po potvrdení nákazy chýbali dezinfekčné brody. Vyjadrenie strany SaS pre Demagóg.sk z 2. 4. 2025: \"Ide o reakciu na neexistujúce opatrenia SR na hraniciach s Maďarskom. Jedným z príkladov je kamión s Mäsom z Maďarska, ktorý prešiel cez Slovenské územie a bol zastavený až v Česku - čo znamená, že Česko kontrolovalo maďarské vozidlá na svojich hraniciach, zatiaľ čo Slovensko vozidlá idúce z Maďarska nekontrolovalo.", "Iným príkladom sú dezinfekčné rohože, ktoré natočil poslanec SaS Alojz Hlina na hraniciach s Maďarskom: Autá idúce zo Slovenska smerom do Maďarska prechádzali cez dezinfekčné rohože, ale autá idúce z Maďarska na Slovensko sa nedezinfikovali - okrem neexistujúcich kontrol na hraniciach teda na hraniciach ani nefungovala dezinfekcia áut. Ironicky sa tak Maďarsko chránilo pred autami zo Slovenska, no Slovensko sa nechránilo pred autami z Maďarska - z krajiny, kde sa SLAK pôvodne vyskytla.\""], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "aktivovala", "prijala", "potvrdená", "vyhlásil", "zverejnila", "vyhlásila", "17:29", "konštatoval", "upozornil", "venovanú", "zverejnenie", "zastavili", "žiadal", "upozornil", "kamión"], "url": ["https://spravy.stvr.sk/2025/03/v-madarsku-sa-objavila-nakaza-slintacky-a-krivacky-virus-potvrdili-na-farme-nedaleko-hranic-so-slovenskom/", "https://www.teraz.sk/spravy/svps-prijima-opatrenia-proti-zavlecen/861964-clanok.html", "https://polnoinfo.sk/svps-prijima-opatrenia-proti-zavleceniu-slintacky-a-krivacky-na-slovensko/", "https://polnoinfo.sk/slintacka-a-krivacka-je-na-juhu-slovenska-potvrdena/", "https://www.aktuality.sk/clanok/1eYBgWB/slintacka-a-krivacka-na-slovensku-zacinaju-sa-opatrenia-ake-tu-neboli-polstorocia/", "https://svps.sk/mimoriadne-nudzove-opatrenie-slintacka-a-krivacka-2025/", "https://www.facebook.com/share/p/1ACEBSJ3SU/", "https://video.consilium.europa.eu/event/en/27881", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23471062/slintacka-krivacka-slovensko-opatrenia-reakcia-vlada.html", "https://www.zilinak.sk/clanky/33511/video-zilinska-kafileria-reaguje-na-prevoz-nakazeneho-dobytka-v-otvorenom-kontajneri", "https://mytrencin.sme.sk/c/23469560/prvy-den-hranicnych-kontrol-dezinfikovali-kamion-z-madarska-vytekala-z-neho-cervena-tekutina.html", "https://domov.sme.sk/c/23471062/slintacka-krivacka-slovensko-opatrenia-reakcia-vlada.html", "https://domov.sme.sk/c/23471062/slintacka-krivacka-slovensko-opatrenia-reakcia-vlada.html", "https://www.novinky.cz/clanek/domaci-hnuj-a-do-cistoty-daleko-policie-do-ceska-nepustila-dva-kamiony-pro-prasata-40513200"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:42.634369+00:00"}
{"id": "vr14973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14973", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme ako celá frakcia (ECR, pozn.) odmietli návrh (povinné kvóty, pozn.), to bolo teraz tento týždeň, piatykrát sa o tom hlasovalo o tých kvótach. Teraz prvýkrát poslanci Smeru nehlasovali za, zdržali sa, ostatní hlasovali proti.", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sulík nešpecifikuje či mali europoslanci za SMER-SD hlasovať vždy za jednotlivé časti o kvótach alebo za návrhy ako celok. Preto sledujeme nielen hlasovania o návrhu ako celku, ale aj o jednotlivých častiach, ktoré špecificky hovoria o zavedení kvót/prerozdelenia. Sulík v prvej časti výroku spomína hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla 2016 o balíku opatrení, v rámci ktorých sa navrhuje aj zavedenie povinných kvót. Proti hlasovala aj celá frakcia ECR, v ktorej je aj Sulík (a aj Škripek). Poslanci za SMER-SD (vo frakcii Sociálnych demokratov) Zala, Flašíková-Beňová, Maňka, Smolková sa pri hlasovaní zdržali. Zdržal sa však aj Štefanec. Nie je preto pravdou, že okrem europoslancov za SMER-SD všetci hlasovali proti. Štefanec sa zdržal. V prípade ďaších hlasovaní o kvótach v nedávnej minulosti taktiež neplatí, že vždy hlasovali poslanci SMER-SD za kvóty. Niekoľkokrát sa v prípade čiastkových návrhov alebo aj celkov zdržala napríklad Smolková. Vzhľadom na nepresnosti výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Hlasovanie 12. apríla 2016: Hlasovalo (str. 4-8) sa o nelegislatívnom uznesení, vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou, v ktorom sa riešila situácia v stredozemí a potreba holistického(celistvého) prístupu Európskej únie. Za návrh ako celok hlasovalo (str. 60-61) za 459 poslancov, proti 206 a 52 sa zdržalo. Hlasovanie 17. septembra 2015: V prípade septembrového hlasovania zo 17. septembra 2015, sa hlasovalo aj o jednotlivých článkoch tohto návrhu. Konkrétne prerozdeleniu 120 000 utečencov sa venuje článok 4(. pdf ,s.22), pričom sa hlasovalo o dvoch paragrafoch tohto článku samostatne. Všetci traja prítomní poslanci SMER-SD, Flašíková , Maňka a Zala , hlasovali proti celkovému návrhu o kvótach, no v hlasovaniach o konkrétnych článkoch paragrafu 4 tohto návrhu hlasovali títo traja poslanci za návrh. Europoslankyňa Smolková nebola na hlasovaní prítomná. Hlasovanie 9. septembra 2015: Podľa stránok Európskeho parlamentu na hlasovaní zo dňa 9. septembra 2015 o dočasných opatreniach v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (legislatívne uznesenie) poslankyňa Monika Beňová sa zdržala hlasovania v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, kde sa kvóty spomínajú. V tomto bode sa hlasovania zdržali aj Smolková a Zala. Maňka hlasoval za. Väčšina členov Európskeho parlamentu však návrh podporila a tak sa návrh do končeného znenia dostal. Hlasovanie 27. mája 2015: Komisia navrhla prerozdelenie ďalších 40 000 utečencov ešte 27. mája 2015 , Európsky parlament o tom hlasoval až 9. septembra 2015, pričom traja europoslanci za SMER-SD hlasovali za návrh aMonika Smolková sa hlasovania zdržala. Hlasovanie 29. apríla 2015: 29. apríla 2015 hlasovali poslanci Európskeho parlamentu o Správe z mimoriadneho stretnutia Európskej rady. 4 poslanci zo SMER-SD hlasovali za túto správu, ktorá vyzývala Európsku komisiu, aby nariadila záväzné kvóty pre členské štáty EÚ. Následne Európska komisia navrhla prerozdelenie 20 000 utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sulík nešpecifikuje či mali europoslanci za SMER-SD hlasovať vždy za jednotlivé časti o kvótach alebo za návrhy ako celok. Preto sledujeme nielen hlasovania o návrhu ako celku, ale aj o jednotlivých častiach, ktoré špecificky hovoria o zavedení kvót/prerozdelenia. Sulík v prvej časti výroku spomína hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnilo 12. apríla 2016 o balíku opatrení, v rámci ktorých sa navrhuje aj zavedenie povinných kvót. Proti hlasovala aj celá frakcia ECR, v ktorej je aj Sulík (a aj Škripek). Poslanci za SMER-SD (vo frakcii Sociálnych demokratov) Zala, Flašíková-Beňová, Maňka, Smolková sa pri hlasovaní zdržali. Zdržal sa však aj Štefanec. Nie je preto pravdou, že okrem europoslancov za SMER-SD všetci hlasovali proti. Štefanec sa zdržal. V prípade ďaších hlasovaní o kvótach v nedávnej minulosti taktiež neplatí, že vždy hlasovali poslanci SMER-SD za kvóty. Niekoľkokrát sa v prípade čiastkových návrhov alebo aj celkov zdržala napríklad Smolková. Vzhľadom na nepresnosti výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Hlasovanie 12. apríla 2016: Hlasovalo (str. 4-8) sa o nelegislatívnom uznesení, vypracované maltskou poslankyňou Robertou Metsolovou a talianskou poslankyňou Kashetu Kyengeovou, v ktorom sa riešila situácia v stredozemí a potreba holistického(celistvého) prístupu Európskej únie. Za návrh ako celok hlasovalo (str. 60-61) za 459 poslancov, proti 206 a 52 sa zdržalo. Hlasovanie 17. septembra 2015: V prípade septembrového hlasovania zo 17. septembra 2015, sa hlasovalo aj o jednotlivých článkoch tohto návrhu. Konkrétne prerozdeleniu 120 000 utečencov sa venuje článok 4(. pdf ,s.22), pričom sa hlasovalo o dvoch paragrafoch tohto článku samostatne. Všetci traja prítomní poslanci SMER-SD, Flašíková , Maňka a Zala , hlasovali proti celkovému návrhu o kvótach, no v hlasovaniach o konkrétnych článkoch paragrafu 4 tohto návrhu hlasovali títo traja poslanci za návrh. Europoslankyňa Smolková nebola na hlasovaní prítomná. Hlasovanie 9. septembra 2015: Podľa stránok Európskeho parlamentu na hlasovaní zo dňa 9. septembra 2015 o dočasných opatreniach v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (legislatívne uznesenie) poslankyňa Monika Beňová sa zdržala hlasovania v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu, kde sa kvóty spomínajú. V tomto bode sa hlasovania zdržali aj Smolková a Zala. Maňka hlasoval za. Väčšina členov Európskeho parlamentu však návrh podporila a tak sa návrh do končeného znenia dostal. Hlasovanie 27. mája 2015: Komisia navrhla prerozdelenie ďalších 40 000 utečencov ešte 27. mája 2015 , Európsky parlament o tom hlasoval až 9. septembra 2015, pričom traja europoslanci za SMER-SD hlasovali za návrh aMonika Smolková sa hlasovania zdržala. Hlasovanie 29. apríla 2015: 29. apríla 2015 hlasovali poslanci Európskeho parlamentu o Správe z mimoriadneho stretnutia Európskej rady. 4 poslanci zo SMER-SD hlasovali za túto správu, ktorá vyzývala Európsku komisiu, aby nariadila záväzné kvóty pre členské štáty EÚ. Následne Európska komisia navrhla prerozdelenie 20 000 utečencov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovalo", "hlasovalo", "pdf", "Flašíková", "Maňka", "Zala", "Smolková", "Európskeho parlamentu", "Beňová", "navrhla", "hlasovali", "Správe", "hlasovali", "navrhla"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20160412%2bRES-VOT%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fEN&language=EN", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bPV%2b20160412%2bRES-RCV%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fEN&language=EN", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_council_decision_establishing_provisional_measures_in_the_area_of_international_protection_for_it_gr_and_hu_en.pdf", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-flasikova-benova-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-vladimir-manka-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-boris-zala.html", "http://www.votewatch.eu/en/term8-monika-smolkova-2.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=20150909&secondRef=TOC&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+PV+20150909+RES-RCV+DOC+PDF+V0//SK&language=SK", "http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-15-5697_en.htm", "http://www.votewatch.eu/en/term8-provisional-measures-in-the-area-of-international-protection-for-the-benefit-of-italy-and-greece-dra-17.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0176+0+DOC+XML+V0//EN", "http://www.votewatch.eu/en/term8-report-of-the-extraordinary-european-council-meeting-23-april-2015-the-latest-tragedies-in-the-medit-15.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/355102-kvoty-migrantov-rozputali-diskusiu-tvrdia-slovenski-europoslanci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:52.118961+00:00"}
{"id": "43649", "numeric_id": 43649, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43649", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Keď som vymyslel rekreačné poukazy, Kažimír mi hovoril že výpadok bude 70 miliónov. Dneska sa mi ospravedlňujú, lebo vidia že zarába štát. Keď sme znížili DPH na ubytovanie, ktoré zachránilo hotely, takisto nechceli veriť, že to pomôže.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pri zavádzaní tzv. rekreačných poukazov chýbalo vyčíslenie ich dopadu na rozpočet. Rovnako nie je jasný ich doterajší finančný prínos pre štát. Chýba tiež dôkaz, že nižšia DPH na ubytovanie mala „zachrániť” hotely. Demagóg.SK oslovil Andreja Danka so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dôvodová správa k novele zákona o Cestovnom ruchu, ktorý v októbri 2018 zaviedol tzv. rekreačné poukazy, uvádza v doložke vplyvov pozitívne aj negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy - no nevyčísľuje ich. Ministerstvo financií - vtedy pod vedením Petra Kažimíra - v stanovisku k doložke vplyvov uviedlo , že „ je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky potrebné finančné dôsledky (...) a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky.” Údaj o predpokladanom 70 miliónovom výpadku v štátnom rozpočte nie je dohľadateľný z verejných zdrojov. Rovnako ani údajné ospravedlnenie Andrejovi Dankovi. Analytici Národnej banky Slovenska v auguste 2019 uviedli , že „ vyššie využívanie rekreačných poukazov” malo vplyv na „ dvojciferné rasty tržieb reštaurácií a hotelov” a prispelo k zvyšovaniu spotreby. Nie je však jasné, ako sa to odrazilo na príjmoch štátu - a teda „že štát zarába”. Rovnako nie je jasné, či a ako prevažuje prínos rekreačných poukazov k vyššej spotrebe administratívnu záťaž, ktorú v súvislosti s nimi hlásili firmy. Nižšiu - 10% namiesto 20% - sadzbu DPH na ubytovacie služby navrhla SNS v októbri 2018, platí od januára 2019. Asociácia hotelov a reštaurácií ju vítala , opozícia kritizovala . Podľa údajov Štatistického úradu „ v júni 2019 počet návštevníkov vzrástol oproti minulému roku o 12,8% na 609 676 osôb.” Ešte viac však vzrástol počet zahraničných návštevníkov, ktorí nárok na rekreačné poukazy nemajú - o 13,4%. Je preto otázne, aký veľký vplyv malo na nárast domáceho turizmu práve zavedenie rekreačných poukazov - a nie iné faktory. Rovnako nie je jasné, na akom faktickom základe tvrdí Andrej Danko, že zníženie DPH „zachránilo hotely”. Demagog.SK oslovil aj Petra Kažimíra, aby zistil, či sa Andrejovi Dankovi skutočne ospravedlňoval. Kažimír však na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Pri zavádzaní tzv. rekreačných poukazov chýbalo vyčíslenie ich dopadu na rozpočet. Rovnako nie je jasný ich doterajší finančný prínos pre štát. Chýba tiež dôkaz, že nižšia DPH na ubytovanie mala „zachrániť” hotely. Demagóg.SK oslovil Andreja Danka so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dôvodová správa k novele zákona o Cestovnom ruchu, ktorý v októbri 2018 zaviedol tzv. rekreačné poukazy, uvádza v doložke vplyvov pozitívne aj negatívne dôsledky na rozpočet verejnej správy - no nevyčísľuje ich. Ministerstvo financií - vtedy pod vedením Petra Kažimíra - v stanovisku k doložke vplyvov uviedlo , že „ je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky potrebné finančné dôsledky (...) a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky.” Údaj o predpokladanom 70 miliónovom výpadku v štátnom rozpočte nie je dohľadateľný z verejných zdrojov. Rovnako ani údajné ospravedlnenie Andrejovi Dankovi. Analytici Národnej banky Slovenska v auguste 2019 uviedli , že „ vyššie využívanie rekreačných poukazov” malo vplyv na „ dvojciferné rasty tržieb reštaurácií a hotelov” a prispelo k zvyšovaniu spotreby. Nie je však jasné, ako sa to odrazilo na príjmoch štátu - a teda „že štát zarába”. Rovnako nie je jasné, či a ako prevažuje prínos rekreačných poukazov k vyššej spotrebe administratívnu záťaž, ktorú v súvislosti s nimi hlásili firmy. Nižšiu - 10% namiesto 20% - sadzbu DPH na ubytovacie služby navrhla SNS v októbri 2018, platí od januára 2019. Asociácia hotelov a reštaurácií ju vítala , opozícia kritizovala . Podľa údajov Štatistického úradu „ v júni 2019 počet návštevníkov vzrástol oproti minulému roku o 12,8% na 609 676 osôb.” Ešte viac však vzrástol počet zahraničných návštevníkov, ktorí nárok na rekreačné poukazy nemajú - o 13,4%. Je preto otázne, aký veľký vplyv malo na nárast domáceho turizmu práve zavedenie rekreačných poukazov - a nie iné faktory. Rovnako nie je jasné, na akom faktickom základe tvrdí Andrej Danko, že zníženie DPH „zachránilo hotely”. Demagog.SK oslovil aj Petra Kažimíra, aby zistil, či sa Andrejovi Dankovi skutočne ospravedlňoval. Kažimír však na žiadosť o vyjadrenie nereagoval."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["správa", "novele", "uviedlo", "uviedli", "hlásili", "navrhla", "platí", "vítala", "kritizovala", "údajov"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=456403", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1108", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=456803", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2019/1022_rk_fHDP_20190814_2q19.pdf", "https://e.dennikn.sk/1359962/na-dankove-rekreacne-poukazy-sa-nehnevaju-len-firmy-ale-uz-aj-odbory/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20940171/sns-chce-nizsiu-dph-na-vsetky-ubytovacie-sluzby-aj-pre-internaty.html", "https://www.epi.sk/clanok-z-titulky/znizena-sadzba-dph-na-ubytovanie-na-urovni-10-percent-plati-od-1--januara-spravodajstvo-1-2019.htm", "https://restauracie.etrend.sk/restauracie-aktuality/hotelieri-sa-tesia-zo-znizenia-dph.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20913865/sns-navrhuje-znizenie-dph-na-ubytovacie-sluzby-na-10-percent.html", "https://www7.statistics.sk/wps/portal/7fe63917-254d-40ad-b280-3d912826cc18/!ut/p/z1/rVXbdqIwFP0aHmNOEi5h3lBbtKXWG7by0gUYlVHAStSxXz_xMhc7FXyYPLAg2fuwz2Xt4AC_4iALt8kslEmehUv1PQ7Mt57V5vU6cQAsowntB7_Zcwc2AR3wCAc4iDO5knM8zqMinKNigVabSAP1WCaLME6EBttCyMX-7x1rKkxmEwtRQ58gHcIJiigHxCY2oZyacUz4IfYqTiZ4fBP65Sh25HVPYl1rSKDd6Qz8Ee-xZ9_CQXkuJ37DdVq65QFwzzWg7bT8vt1jDBx25F8L3zXOfLiyHLiNXyIwKA9_4ju9Xm_gjUbgjug9tBlxoeP7APen_O8HXerYutto9p_V8bBB-cAzKQA580sAF_Xjj42G0m8Mm8aow7p3-mf9_wJuyr8EUMZvsQp-q7x_Hqnge6SUr8brU_5uy-cKUAfXtT2i183q_IMjpGwCq2YguGzSFxqquhhUjckJcG3M-lYFYGjisSqUdb1RJn7ZJmKH_Sxfp8qEBn98ICJxaIiphaKIAdLDiUDh1DBQNCURofHU1mOBW4AfcJBEaW0XpzWo2bpFTGpbnFNq6YwdXC35_v4eOMq68kyKHxK__vIuDQqp3C9Gx5NMaiBFutcgn2yF3ObbEB3PC6mMTINYFDLfZnu03sRzDTaL8ENBpFiKw0-cLGJ8hoO1mIq1WNc2a-WocylXxTcNNNjtdrVZns-WohbnqQZfUeZ5ocRdIs_1u2YUj_R6_W7y0YviqW3L1CnRuU2Zej-IpOunxpMSuQrlHCXZNMevNwUuq_t_uzNWacrZPvm90KJ_12991DvIfeHSiIxZ-vYkjfFP2b57jg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:09.797892+00:00"}
{"id": "vr37773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37773", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To bola voľba špeciálneho prokurátora, ktorý vlastne bol aj za našej vlády prevolený ten istý, ktorý bol predtým navrhnutý ešte SDKÚ.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bol zvolený 12. mája 2004 v tajnej voľbe 118 poslancami zo 138 prítomných. Opätovne bol do funkcie zvolený 23. apríla 2009 v tajnom hlasovaní za neho hlasovalo 117 zo 139 poslancov. Avšak, ako píše HNonline.sk , do úradu ho nenavrhlo SDKÚ, ale generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe výberového konania, kde Kováčik uspel spomedzi štyroch kandidátov. Podobne to bolo aj v roku 2009, server s24.sk : \"Špeciálneho prokurátora zvolil parlament na návrh generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ho vybral vo výberovom konaní. Do konkurzu sa prihlásili štyria uchádzači. Trnka napokon dvoch najúspešnejších navrhol parlamentu.\" Keďže R. Kaliňák sa snaží podložiť týmto tvrdením argument, že Smer-SD nemá problém zahlasovať za kandidáta navrhnutého z iného politického tábora, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci, keďže v prípade D. Kováčika sa nejednalo o stranícku nomináciu.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, bol zvolený 12. mája 2004 v tajnej voľbe 118 poslancami zo 138 prítomných. Opätovne bol do funkcie zvolený 23. apríla 2009 v tajnom hlasovaní za neho hlasovalo 117 zo 139 poslancov. Avšak, ako píše HNonline.sk , do úradu ho nenavrhlo SDKÚ, ale generálny prokurátor Dobroslav Trnka na základe výberového konania, kde Kováčik uspel spomedzi štyroch kandidátov. Podobne to bolo aj v roku 2009, server s24.sk : \"Špeciálneho prokurátora zvolil parlament na návrh generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý ho vybral vo výberovom konaní. Do konkurzu sa prihlásili štyria uchádzači. Trnka napokon dvoch najúspešnejších navrhol parlamentu.\" Keďže R. Kaliňák sa snaží podložiť týmto tvrdením argument, že Smer-SD nemá problém zahlasovať za kandidáta navrhnutého z iného politického tábora, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci, keďže v prípade D. Kováčika sa nejednalo o stranícku nomináciu."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["zvolený", "zvolený", "HNonline.sk", "s24.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-21856905-specialnym-prokuratorom-sa-stal-kovacik", "http://www.24hod.sk/Specialnym-prokuratorom-sa-stal-opat-Kovacik-cl75875.html", "http://hnonline.sk/c1-21856905-specialnym-prokuratorom-sa-stal-kovacik", "http://www.24hod.sk/Specialnym-prokuratorom-sa-stal-opat-Kovacik-cl75875.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:36.076526+00:00"}
{"id": "vr26482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26482", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My na Slovensku 25 rokov po revolúcii máme 14 % ľudí nezamestnaných, a Rakúšania majú 4 %. My sme skoro najhorší v Európe a Rakúšania sú najlepší v Európe.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič uvádza správne približné čísla nezamestnanosti a aj postavenie Rakúska a Slovenska v EU28. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Eurostatu , má momentálne najnižšiu úroveň nezamestnanosti spomedzi členských štátov EÚ Rakúsko (4,8%), Nemecko (5,2%) a Luxembursko (6,1%) pričom tieto údaje pochádzajú z novembra 2013. Na Slovensku bola v rovnakom čase zaznamenaná 14% nezamestnanosť. Vyššiu úroveň nezamestnanosti ako Slovensko majú Portugalsko (15,5%), Cyprus (17,3%), Chorvátsko (18,6%), Grécko (27,4%) a Španielsko (26,7%). Podľa ročných údajov Eurostat, malo v roku 2012 (posledné údaje) Rakúsko nezamestnanosť na úrovni 4,3% a Slovensko na úrovni 14%. Rakúsko malo v roku 2012 najnižšiu nezamestnanosť. Slovensko bol v spoločnosti Grécka (24,3%), Chorvátska (15,9%), Lotyšska (15%), Španielska (25%), Portugalska (15,9%) a Litvy (14,3%). Podľa štvrťročných údajov Eurostat, malo v 3. štvrťroku 2013 Rakúsko nezamestnanosť na úrovni 4,9% a Slovensko na úrovni 14,3%. Rakúsko malo v roku 2012 najnižšiu nezamestnanosť. Slovensko bol v spoločnosti Grécka (27,6%), Chorvátska (17,8%), Španielska (26,6%), Portugalska (16%) a Cyprus (16,6%). Nezamestnanosť na Slovensku počas uplynulého roka stagnovala. V novembri 2012 malo Slovensko 14,4%, v auguste 2013 14,3%, v septembri 2013 takisto 14,3% a posledné merania z novembra 2013 udávajú výšku nezamestnanosti 14,0%. Nezamestnanosť na Slovensku stále medzi tými najvyššími v EŮ, za posledný rok nastal pokles miery nezamestnanosti o 0,4%. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič uvádza správne približné čísla nezamestnanosti a aj postavenie Rakúska a Slovenska v EU28. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Eurostatu , má momentálne najnižšiu úroveň nezamestnanosti spomedzi členských štátov EÚ Rakúsko (4,8%), Nemecko (5,2%) a Luxembursko (6,1%) pričom tieto údaje pochádzajú z novembra 2013. Na Slovensku bola v rovnakom čase zaznamenaná 14% nezamestnanosť. Vyššiu úroveň nezamestnanosti ako Slovensko majú Portugalsko (15,5%), Cyprus (17,3%), Chorvátsko (18,6%), Grécko (27,4%) a Španielsko (26,7%). Podľa ročných údajov Eurostat, malo v roku 2012 (posledné údaje) Rakúsko nezamestnanosť na úrovni 4,3% a Slovensko na úrovni 14%. Rakúsko malo v roku 2012 najnižšiu nezamestnanosť. Slovensko bol v spoločnosti Grécka (24,3%), Chorvátska (15,9%), Lotyšska (15%), Španielska (25%), Portugalska (15,9%) a Litvy (14,3%). Podľa štvrťročných údajov Eurostat, malo v 3. štvrťroku 2013 Rakúsko nezamestnanosť na úrovni 4,9% a Slovensko na úrovni 14,3%. Rakúsko malo v roku 2012 najnižšiu nezamestnanosť. Slovensko bol v spoločnosti Grécka (27,6%), Chorvátska (17,8%), Španielska (26,6%), Portugalska (16%) a Cyprus (16,6%). Nezamestnanosť na Slovensku počas uplynulého roka stagnovala. V novembri 2012 malo Slovensko 14,4%, v auguste 2013 14,3%, v septembri 2013 takisto 14,3% a posledné merania z novembra 2013 udávajú výšku nezamestnanosti 14,0%. Nezamestnanosť na Slovensku stále medzi tými najvyššími v EŮ, za posledný rok nastal pokles miery nezamestnanosti o 0,4%. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "ročných", "štvrťročných"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-08012014-BP/EN/3-08012014-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec450&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:54.610235+00:00"}
{"id": "vr26914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26914", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Po roku 2005, keď Kiska nebankovku a splátkové firmy predal, ale naďalej pôsobil v Dozornej rade Consumer Finance Holdingu, čelil holding pokutám od Slovenskej obchodnej inšpekcie. Tá mala viacero výhrad k rôznym produktom. „O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania,“ napísala Slovenská obchodná inšpekcia v rozhodnutí o udelení pokuty pre Consumer Finance Holding.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voči Consumer Finance Holdingu bolo vedených viacero konaní, najmä Slovenskej obchodnej inšpekcie. Mimo iného boli holdingu vytknuté aj spomenuté nekalé obchodné praktiky, viď napr. rozhodnuti e Krajského súdu v Prešove:", "analysis_paragraphs": ["Voči Consumer Finance Holdingu bolo vedených viacero konaní, najmä Slovenskej obchodnej inšpekcie. Mimo iného boli holdingu vytknuté aj spomenuté nekalé obchodné praktiky, viď napr. rozhodnuti e Krajského súdu v Prešove:"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnuti", "tu", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/rozsudky/rozsudok%2020082013_1.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding.rtf&ei=KaICU-2ZNuPe7AbEvoHIAg&usg=AFQjCNG5GsQPnswl5iiIEE9DdNv3_ZzWXQ&sig2=0kfWeNjdJGridpPPs1LTCg&bvm=bv.61535280,d.ZGU&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CD4QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding%2C%2520a.%2520s.rtf&ei=KaICU-2ZNuPe7AbEvoHIAg&usg=AFQjCNHh8JGme2tjnFeED9_qnd1oFo6Z3w&sig2=GJtbbViwJw3nwI0um7SKKA&bvm=bv.61535280,d.ZGU&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&ved=0CEQQFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui392009.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNGDSUoc_PWHrh9FFkVCYZUr4sz3KQ&sig2=GWE_2fuOfUZIPt3dZle9aA&bvm=bv.61535280,d.ZGU", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&ved=0CEwQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui292011.rtf&ei=76gCU6f5HrGw7Abb4oHADA&usg=AFQjCNHgocIhZDr0oa43XBjfsBwV4rZR6w&sig2=1zNsVDUe14vZp851_gvXhA&bvm=bv.61535280,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:11.766346+00:00"}
{"id": "vr28776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28776", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Súkromné zdravotné poisťovne vymyslela vláda, v ktorej sedel pán Bugár.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spôsob súkromných poisťovní, tak ako ich poznáme dnes, nastavila vláda M. Dzurindu v roku 2004. V tejto vláde však nesedel Bugár. Strana SMK bola koaličnou stranou, no Bugár nemal nikdy žiadnu funkciu vo vláde. V danom čase bol podpredsedom NR SR. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vládny dokument k unitárnemu systému zdravotného poistenia však uvádza , že pluralitný systém zdravotných poisťovní existoval už v roku 1995: \" Zákonom č. 273/1994 Z.z. vznikla s účinnosťou od 1.1.1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa a vytvoril sa systém plurality v zdravotnom poistení. Od roku 1995 vzniklo postupne 14 zdravotných poisťovní. Väčšina z nich zanikla zlúčením s inou zdravotnou poisťovňou. Existujú však dva prípady zdravotných poisťovní (Perspektíva a Európska zdravotná poisťovňa), ktoré po svojom zániku po sebe zanechali vysoké neuhradené záväzky voči poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (došlo k presunu strát na poskytovateľov, štátne poisťovne alebo verejné rozpočty). Cieľom legislatívy od roku 2005 bolo vytvoriť na poistnom trhu konkurenčné prostredie, ktoré by viedlo k efektívnejšiemu využitiu zdrojov, zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti a ktoré by poistencom ponúkalo širšiu možnosť výberu medzi zdravotnými poisťovňami. Fico má na mysli zákon o zdravotnom poistení z roku 2004, ktorý vytvoril trh zdravotného poistenia. Dnes na Slovensku pôsobia tri poisťovne - DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spôsob súkromných poisťovní, tak ako ich poznáme dnes, nastavila vláda M. Dzurindu v roku 2004. V tejto vláde však nesedel Bugár. Strana SMK bola koaličnou stranou, no Bugár nemal nikdy žiadnu funkciu vo vláde. V danom čase bol podpredsedom NR SR. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vládny dokument k unitárnemu systému zdravotného poistenia však uvádza , že pluralitný systém zdravotných poisťovní existoval už v roku 1995: \" Zákonom č. 273/1994 Z.z. vznikla s účinnosťou od 1.1.1995 Všeobecná zdravotná poisťovňa a vytvoril sa systém plurality v zdravotnom poistení. Od roku 1995 vzniklo postupne 14 zdravotných poisťovní. Väčšina z nich zanikla zlúčením s inou zdravotnou poisťovňou. Existujú však dva prípady zdravotných poisťovní (Perspektíva a Európska zdravotná poisťovňa), ktoré po svojom zániku po sebe zanechali vysoké neuhradené záväzky voči poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (došlo k presunu strát na poskytovateľov, štátne poisťovne alebo verejné rozpočty). Cieľom legislatívy od roku 2005 bolo vytvoriť na poistnom trhu konkurenčné prostredie, ktoré by viedlo k efektívnejšiemu využitiu zdrojov, zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti a ktoré by poistencom ponúkalo širšiu možnosť výberu medzi zdravotnými poisťovňami. Fico má na mysli zákon o zdravotnom poistení z roku 2004, ktorý vytvoril trh zdravotného poistenia. Dnes na Slovensku pôsobia tri poisťovne - DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "podpredsedom", "uvádza", "poistení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A9la_Bug%C3%A1r", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-581/znenie-20041101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:13.683784+00:00"}
{"id": "49976", "numeric_id": 49976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49976", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Tá výzva je pre tých, ktorí sa neživia, neživia poľnohospodárstvom, je to pre tých drobných chovateľov, ktorí to chovajú pre svoju vlastnú potrebu, ale tých, pre ktorých je to živobytie, pre tých žiadna výzva nie je.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu na dotáciu pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí nevykonávajú chov ako podnikateľskú činnosť. Pre podnikateľov v tejto oblasti v súčasnosti nie je vyhlásená podobná výzva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu , ktorá je určená pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí nevykonávajú chov ako podnikateľskú činnosť. Tí môžu požiadať o dotácie do 30. septembra 2025.\n\nPodmienky výzvy vylučujú osoby, ktoré podnikajú v oblasti chovu zvierat alebo už poberajú iné verejné prostriedky na rovnaké náklady. Žiadateľ musí byť fyzickou osobou, nemať nedoplatky voči štátu, byť zapísaný v Centrálnom registri hospodárskych zvierat a podať kompletnú žiadosť v stanovenom termíne.\n\nV súčasnosti sa na stránke Ministerstva pôdohospodárstva nenachádza žiadna výzva pre podnikateľov v oblasti chovu.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu na dotáciu pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí nevykonávajú chov ako podnikateľskú činnosť. Pre podnikateľov v tejto oblasti v súčasnosti nie je vyhlásená podobná výzva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu , ktorá je určená pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí nevykonávajú chov ako podnikateľskú činnosť. Tí môžu požiadať o dotácie do 30. septembra 2025.", "Podmienky výzvy vylučujú osoby, ktoré podnikajú v oblasti chovu zvierat alebo už poberajú iné verejné prostriedky na rovnaké náklady. Žiadateľ musí byť fyzickou osobou, nemať nedoplatky voči štátu, byť zapísaný v Centrálnom registri hospodárskych zvierat a podať kompletnú žiadosť v stanovenom termíne.", "V súčasnosti sa na stránke Ministerstva pôdohospodárstva nenachádza žiadna výzva pre podnikateľov v oblasti chovu."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "vylučujú", "nenachádza"], "url": ["https://mpsr.sk/download.php?fID=25852", "https://mpsr.sk/download.php?fID=25852", "https://www.mpsr.sk/aktualne-slintacka-a-krivacka-v-sr/478"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:38.004430+00:00"}
{"id": "vr25428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25428", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemeckí a francúzski akcionári vytiahli za 10 rokov z SPP 3,5 miliardy eur na dividendách.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K číslu 3,5 mld. eur z dividend za 10 rokov sa dostaneme na základe výročných správ prepočítaných konverzných kurzom. Je potrebné upozorniť, že v prípade, ak by sme prepočítavali dividendy v rokoch 2002-2008 priemerným kurzom koruny voči euru, výška dividend za 10 rokov by nedosiahla úroveň 3,5 mld. eur. Výška vyplatených dividend v rokoch 2003-2011 bola na úrovni približne 3,3 mld. eur, v prípade prepočítavania dividend z rokov 2003-2008 konverzným kurzom. Údaj za rok 2002 o výške vyplatených dividend sa vo výročnej správe 2002 nenachádza. Ak by sme za rok 2002 predpokladali výšku vyplatených dividend minimálne na úrovni roka 2003, výška vyplatených dividend v rokoch 2002-2011 by sa pohybovala na úrovni približne 3,4 mld. eur, čo možno uznať ako 3,5 mld. eur. K číslu blízkemu 3,5 miliard by sme sa dostali taktiež pokiaľ by sme počítali dividendy za posledných desať rokov (teda za obdobie 2003-2012), avšak iba v prípade, že by sme ako výmenný kurz za všetky obdobia použili konverzný kurz. Na základe údajov z výročných správ SPP, boli zahraničnému akcionárovi pri prepočte konverzným kurzom medzi rokmi 2003-2012 vyplatené dividendy vo výške 3,657 miliard eur. Nasledujúca tabuľka sumarizuje výplatu dividend za obdobie rokov 2003-2012 pri prepočte konverzným kurzom: Rok Vyplatené dividendy celkovo* Vyplatené dividendy zahraničným akcionárom* 2003 252,01 123,48 2004 613,46 300,59 2005 646,68 316,88 2006 675,81 331,19 2007 1422,19 696,87 2008 819,89 401,75 2009 829,98 406,69 2010 838,98 411,1 2011 570,97 279,77 2012 793 388,57 Spolu 7462,97 3656,89 Zdroj : Výročné správy SPP * Hodnoty medzi rokmi 2003-2008 sú prepočítané na základe konverzného kurzu. Michal Hudec z energy analytics vypočítava, že pokiaľ sú dividendy za roky 2002-2008 počítané na základe priemerných ročných kurzov v danom období, za desaťročné obdobie 2002-2011 bolo na dividendách vyplatených 6,27 miliard eur, z čoho 3,07 miliardy získali zahraniční akcionári. Iba pokiaľ by sme pripočítali dividendy za rok 2012 vo výške 388,57 eur, bude celkový objem vyplatených dividend približne 3,46 miliárd. Sú to však dividendy za obdobie 11 rokov a nie 10 ako uvádza Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K číslu 3,5 mld. eur z dividend za 10 rokov sa dostaneme na základe výročných správ prepočítaných konverzných kurzom. Je potrebné upozorniť, že v prípade, ak by sme prepočítavali dividendy v rokoch 2002-2008 priemerným kurzom koruny voči euru, výška dividend za 10 rokov by nedosiahla úroveň 3,5 mld. eur. Výška vyplatených dividend v rokoch 2003-2011 bola na úrovni približne 3,3 mld. eur, v prípade prepočítavania dividend z rokov 2003-2008 konverzným kurzom. Údaj za rok 2002 o výške vyplatených dividend sa vo výročnej správe 2002 nenachádza. Ak by sme za rok 2002 predpokladali výšku vyplatených dividend minimálne na úrovni roka 2003, výška vyplatených dividend v rokoch 2002-2011 by sa pohybovala na úrovni približne 3,4 mld. eur, čo možno uznať ako 3,5 mld. eur. K číslu blízkemu 3,5 miliard by sme sa dostali taktiež pokiaľ by sme počítali dividendy za posledných desať rokov (teda za obdobie 2003-2012), avšak iba v prípade, že by sme ako výmenný kurz za všetky obdobia použili konverzný kurz. Na základe údajov z výročných správ SPP, boli zahraničnému akcionárovi pri prepočte konverzným kurzom medzi rokmi 2003-2012 vyplatené dividendy vo výške 3,657 miliard eur. Nasledujúca tabuľka sumarizuje výplatu dividend za obdobie rokov 2003-2012 pri prepočte konverzným kurzom: Rok Vyplatené dividendy celkovo* Vyplatené dividendy zahraničným akcionárom* 2003 252,01 123,48 2004 613,46 300,59 2005 646,68 316,88 2006 675,81 331,19 2007 1422,19 696,87 2008 819,89 401,75 2009 829,98 406,69 2010 838,98 411,1 2011 570,97 279,77 2012 793 388,57 Spolu 7462,97 3656,89 Zdroj : Výročné správy SPP * Hodnoty medzi rokmi 2003-2008 sú prepočítané na základe konverzného kurzu. Michal Hudec z energy analytics vypočítava, že pokiaľ sú dividendy za roky 2002-2008 počítané na základe priemerných ročných kurzov v danom období, za desaťročné obdobie 2002-2011 bolo na dividendách vyplatených 6,27 miliard eur, z čoho 3,07 miliardy získali zahraniční akcionári. Iba pokiaľ by sme pripočítali dividendy za rok 2012 vo výške 388,57 eur, bude celkový objem vyplatených dividend približne 3,46 miliárd. Sú to však dividendy za obdobie 11 rokov a nie 10 ako uvádza Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["výročných správ", "Zdroj", "Michal Hudec", "2012"], "url": ["http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.energia.sk/redakcny-komentar/zemny-plyn-a-teplo/vyplatila-sa-privatizacia-spp/9477/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:57.873789+00:00"}
{"id": "vr27066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27066", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Prezident nenavrhuje štátny rozpočet, prezident nenavrhuje zákony.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nčl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …\n\nŠtátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR taxatívne vymenúva ústavné právomoci prezidenta SR v čl.102. Je pravdou, že prezident nemá zákonodárnu iniciatívu a teda ani nemôže navrhovať štátny rozpočet, ktorý sa predkladá vo forme zákona (.pdf, článok 58). Prezident SR disponuje jedine právomocou kontrasignácie a suspenzívnym vetom v rámci legislatívneho procesu,čo značí neabsolútnosť jeho odmietavého stanoviska nekotrasignovať navrhovaný zákon v zmysle nadobudnutia platnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "čl.102 (1) Prezident …f) podpisuje zákony, …o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach, …", "Štátny rozpočet navrhuje vláda (.pdf, článok 119) Slovenskej republiky a schvaľuje ho NR SR."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR", "vláda"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:48.301182+00:00"}
{"id": "vr15307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15307", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...po tlačovej konferencii, kde ma opozícia obvinila, som sám povedal, že je nevyhnutné a som pripravený špeciálnemu prokurátorovi predložiť všetky dokumenty...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák predstúpil pred médiá ku kauze Bašternák 13. júna, predtým dokumenty predložil aj koaličnej rade . Opoziční poslanci mali tlačovú konferenciu k téme kauzy Bašternák po sneme SaS 11. júna ako reakciu na správy o zadŕžaní Filipa Rybaniča, asistenta Jozefa Rajtára. Robert Kaliňák reagoval na obvinenia a výzvy opozície cez svojho hovorcu ešte v ten deň a oznámil, že je pripravený vyvrátiť nepravdivé informácie aj pred špeciálnym prokurátorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Minister vnútra Kaliňák (Smer-SD) je pripravený pred špeciálnym prokurátorom Kováčikom kedykoľvek vyvrátiť obludné klamstvá a podsúvané nepravdivé informácie, s ktorými prichádza opozícia bez relevantných dôkazov. Vyhlásil to už v sobotu 11. júna jeho hovorca Ivan Netík v reakcii na tlačovú konferenciu SaS, na ktorej liberáli vyzvali na Kaliňákovo odvolanie pre údajné prepojenie s daňovou kauzou podnikateľa Ladislava Bašternáka.\" Robert Kaliňák mal dokumentami reagovať na obvinenia opozície v kauze Bašternák. Dokumenty zahŕňali výpisy z účtu, na ktorý mali prísť zisky zo spoločnosti B. A. Haus. Špeciálny prokurátor 13. júna vydal pokyn , aby NAKA preverovala podozrenie zo spáchania trestných činov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák predstúpil pred médiá ku kauze Bašternák 13. júna, predtým dokumenty predložil aj koaličnej rade . Opoziční poslanci mali tlačovú konferenciu k téme kauzy Bašternák po sneme SaS 11. júna ako reakciu na správy o zadŕžaní Filipa Rybaniča, asistenta Jozefa Rajtára. Robert Kaliňák reagoval na obvinenia a výzvy opozície cez svojho hovorcu ešte v ten deň a oznámil, že je pripravený vyvrátiť nepravdivé informácie aj pred špeciálnym prokurátorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Minister vnútra Kaliňák (Smer-SD) je pripravený pred špeciálnym prokurátorom Kováčikom kedykoľvek vyvrátiť obludné klamstvá a podsúvané nepravdivé informácie, s ktorými prichádza opozícia bez relevantných dôkazov. Vyhlásil to už v sobotu 11. júna jeho hovorca Ivan Netík v reakcii na tlačovú konferenciu SaS, na ktorej liberáli vyzvali na Kaliňákovo odvolanie pre údajné prepojenie s daňovou kauzou podnikateľa Ladislava Bašternáka.\" Robert Kaliňák mal dokumentami reagovať na obvinenia opozície v kauze Bašternák. Dokumenty zahŕňali výpisy z účtu, na ktorý mali prísť zisky zo spoločnosti B. A. Haus. Špeciálny prokurátor 13. júna vydal pokyn , aby NAKA preverovala podozrenie zo spáchania trestných činov Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["médiá", "koaličnej rade", "tlačovú konferenciu", "reagoval", "dokumentami", "pokyn"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/346877/kauza-kalinak-minister-vnutra-ukazal-klucove-dokumenty/", "http://www.aktuality.sk/clanok/346734/online-koalicna-rada-chcela-riesit-poplatky-pre-rtvs-bude-o-kauze-basternak/", "http://slovenskapolitika.sulik.sk/pravost-prevodov-potvrdil-sam-minister-vnutra-sr-robert-kalinak/", "http://www.teraz.sk/slovensko/specialny-prokurator-pokyn-kalinak/201422-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/346877/kauza-kalinak-minister-vnutra-ukazal-klucove-dokumenty/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/395968-vladna-koalicia-doveruje-ministrovi-kalinakovi-uviedol-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:40.063366+00:00"}
{"id": "vr13897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13897", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...momentálne iba 5 krajín v Európskej únii si vymieňa informácie s Europolom. Jednou z tých krajín je aj Slovensko, aj Nemecká republika.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné informácie naznačujú, že so zdieľaním informácií pre Europol má v súčasnosti viacero štátov problém, nechcú, aby ich informácie boli dostupné prostredníctvom Europolu pre iné štáty. Nedávne stretnutie ministrov spravodlivosti a vnútra štátov EÚ vyústilo v odporúčania na zmenu tohto stavu. Nie sú vak známe informácie o tom, ktoré konkrétne štáty doteraz informácie poctivo poskytovali. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Určitú kritiku pre členské štáty kvôli poskytovaniu informácií Europolu potvrdzuje aj článok práve o stretnutí ministrov vnútra, na ktorom sa zúčastnil aj Kaliňák: \" About half the information in the hands of the European police agency Europol is provided by just a few of the 28 member countries. \" Neuvádza sa však presný počet krajín, ktoré informácie skutočne poskytujú. Neochotu členských štátov zdieľať informácie pre iné štáty a to aj prostredníctvom Europolu bola spomenutá aj v príspevku na tohtoročnej odbornej konferencii k tejto tematike.\".. even in the context of Europol, a member State has the right to refuse to transfer information to another member State .\" Podobne aj z oficiálnych záverov schôdzky ministrov vyplývajú odporúčania na posilnenie poskytovania informácií, no neuvádza sa doterajší stav, teda ani presné vymenovanie štátov, ktoré doteraz informácie skutočne poskytovali Europolu. Oficiálne informácie o Europole a jeho fungovaní uvádzajú rôzne povinnosti štátov a oblasti pôsobnosti Europolu, nezmieňujú však ako vyzerá v praxi reálne dodržovanie súvisiacich dohôd. Europol má aktívne spojenie so všetkým 28 členskými štátmi únie, pričom v každom z nich sídli národná ústredňa Europolu . Podľa zverejneného dokumentu EÚ o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: Európsky model výmeny informácií (EIXM), sa EÚ zasadzuje o spoločné bezpečnostné a protikriminálne opatrenia v rámci hraníc EÚ a Schengenského priestora. Na výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi a orgánmi je v rámci politík EÚ implementovaných hneď niekoľko nástrojov. Medzinárodné a bilaterálne dohody boli preto doplnené o systémy a nástroje akými je Schengenský informačný systém a informačný systém Europolu . Orgány presadzovania práva v jednotlivých členských štátoch si vymieňajú informácie na rôzne účely: pre vyšetrovanie trestných činov, pre prevenciu kriminality, pre odhaľovanie trestnej činnosti a pre zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti. Slovensko sa stalo plnoprávnym členom Europolu v decembri 2003, odvtedy prebieha výmena informácií medzi príslušnými útvarmi Policajného zboru a Europolom. Ako plnoprávny člen Europolu získalo Slovensko predovšetkým právny základ na výmenu informácii v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce bez potreby uzatvárania bilaterálnych zmlúv s krajinami EÚ. Prostredníctvom policajných expertov sa Slovensko podieľa na príprave a realizácií strategických a operatívnych plánov EÚ v oblasti boja proti trestnej činnosti. Slovenská polícia získala priamy prístup do všetkých databáz Europolu. Má možnosť priamo si vymieňať informácie s jednotlivými členskými krajinami a získavať analytické výstupy z informácií všetkých členských štátov. Slovensko je taktiež signatárom tzv. Prümskej dohody , ktorú doteraz podpísalo 14 členských štátov a ktorá stanovuje automatizovanú výmenu profilov DNA, odtlačkov prstov (FP),údaje o registrácii vozidiel (VRD) pre vyšetrovanie trestných činov (pre DNA, FP, VRD), predchádzanie trestným činom (FP, údaje o evidencii vozidla), či porovnanie biometrických údajov (DNA, FP). Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie naznačujú, že so zdieľaním informácií pre Europol má v súčasnosti viacero štátov problém, nechcú, aby ich informácie boli dostupné prostredníctvom Europolu pre iné štáty. Nedávne stretnutie ministrov spravodlivosti a vnútra štátov EÚ vyústilo v odporúčania na zmenu tohto stavu. Nie sú vak známe informácie o tom, ktoré konkrétne štáty doteraz informácie poctivo poskytovali. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Určitú kritiku pre členské štáty kvôli poskytovaniu informácií Europolu potvrdzuje aj článok práve o stretnutí ministrov vnútra, na ktorom sa zúčastnil aj Kaliňák: \" About half the information in the hands of the European police agency Europol is provided by just a few of the 28 member countries. \" Neuvádza sa však presný počet krajín, ktoré informácie skutočne poskytujú. Neochotu členských štátov zdieľať informácie pre iné štáty a to aj prostredníctvom Europolu bola spomenutá aj v príspevku na tohtoročnej odbornej konferencii k tejto tematike.\".. even in the context of Europol, a member State has the right to refuse to transfer information to another member State .\" Podobne aj z oficiálnych záverov schôdzky ministrov vyplývajú odporúčania na posilnenie poskytovania informácií, no neuvádza sa doterajší stav, teda ani presné vymenovanie štátov, ktoré doteraz informácie skutočne poskytovali Europolu. Oficiálne informácie o Europole a jeho fungovaní uvádzajú rôzne povinnosti štátov a oblasti pôsobnosti Europolu, nezmieňujú však ako vyzerá v praxi reálne dodržovanie súvisiacich dohôd. Europol má aktívne spojenie so všetkým 28 členskými štátmi únie, pričom v každom z nich sídli národná ústredňa Europolu . Podľa zverejneného dokumentu EÚ o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: Európsky model výmeny informácií (EIXM), sa EÚ zasadzuje o spoločné bezpečnostné a protikriminálne opatrenia v rámci hraníc EÚ a Schengenského priestora. Na výmenu informácií medzi jednotlivými členskými štátmi a orgánmi je v rámci politík EÚ implementovaných hneď niekoľko nástrojov. Medzinárodné a bilaterálne dohody boli preto doplnené o systémy a nástroje akými je Schengenský informačný systém a informačný systém Europolu . Orgány presadzovania práva v jednotlivých členských štátoch si vymieňajú informácie na rôzne účely: pre vyšetrovanie trestných činov, pre prevenciu kriminality, pre odhaľovanie trestnej činnosti a pre zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti. Slovensko sa stalo plnoprávnym členom Europolu v decembri 2003, odvtedy prebieha výmena informácií medzi príslušnými útvarmi Policajného zboru a Europolom. Ako plnoprávny člen Europolu získalo Slovensko predovšetkým právny základ na výmenu informácii v rámci medzinárodnej policajnej spolupráce bez potreby uzatvárania bilaterálnych zmlúv s krajinami EÚ. Prostredníctvom policajných expertov sa Slovensko podieľa na príprave a realizácií strategických a operatívnych plánov EÚ v oblasti boja proti trestnej činnosti. Slovenská polícia získala priamy prístup do všetkých databáz Europolu. Má možnosť priamo si vymieňať informácie s jednotlivými členskými krajinami a získavať analytické výstupy z informácií všetkých členských štátov. Slovensko je taktiež signatárom tzv. Prümskej dohody , ktorú doteraz podpísalo 14 členských štátov a ktorá stanovuje automatizovanú výmenu profilov DNA, odtlačkov prstov (FP),údaje o registrácii vozidiel (VRD) pre vyšetrovanie trestných činov (pre DNA, FP, VRD), predchádzanie trestným činom (FP, údaje o evidencii vozidla), či porovnanie biometrických údajov (DNA, FP). Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["článok", "príspevku", "záverov", "všetkým 28 členskými štátmi", "národná ústredňa Europolu", "o posilnení spolupráce v oblasti presadzovania práva v EÚ: Európsky model výmeny informácií (EIXM),", "Schengenský informačný systém", "informačný systém Europolu", "Slovensko", "Europolu", "Prümskej dohody"], "url": ["http://www.timescolonist.com/eu-security-measures-under-the-microscope-as-ministers-meet-following-the-paris-attacks-1.2115456", "http://europe-liberte-securite-justice.org/2015/06/16/legal-cooperation-intelligence-and-information-sharing-insights-from-europol-and-the-asean/", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/11/20-jha-conclusions-counter-terrorism/?utm_source=dsms-auto&utm_medium=email&utm_campaign=Conclusions%20of%20the%20Council%20of%20the%20EU%20and%20of%20the%20Member%20States%20meeting%20within%20the%20Council%20on%20Counter-Terrorism", "https://www.europol.europa.eu/content/page/member-states-131", "http://www.minv.sk/?europol", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2012:0735:FIN", "http://www.schengen.euroiuris.sk/index.php?link=schengensky_informacny_system", "https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/publications/sk_europolreview.pdf.", "http://www.minv.sk/?europol", "https://www.europol.europa.eu/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/CS/TXT/?uri=URISERV:jl0005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:00.718901+00:00"}
{"id": "45196", "numeric_id": 45196, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45196", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ale naozaj to číslo občanov, ktorí sa chcú vrátiť domov, je stále relatívne vysoké. Mimochodom, dnes chcem len chcel len pol povedať, prichádza na Slovensko z Veľkej Británie, zo Švajčiarska, z Francúzska, zo Španielska, celkom 190 občanov letecky, autobusmi, takže v podstate každý deň je to je to číslo vysoké.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí sa v súvislosti s koronavírusom vrátilo na Slovensko k 20. aprílu spolu 3723 ľudí. Demagóg.SK sa však nepodarilo spoľahlivo potvrdiť, koľko ľudí a odkiaľ sa do krajiny vracalo v deň relácie - t.j. 19. apríla. Rovnako sme nezískali od úradov prehľad o počtoch navrátilcov za tie-ktoré dni. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Začiatkom apríla Ministerstvo zahraničných vecí prestalo prijímať žiadosti o repatriáciu (súvisiacu s koronavírusom). „ Dôvody sú viaceré, okrem iného aj to, že v mnohých prípadoch občania SR na poslednú chvíľu nevyužijú možnosti organizovanej repatriácie, respektíve o ňu žiadajú len formálne, nakoľko ich obvyklý pobyt je v zahraničí,” uviedol rezort na webe. Ministerstvo vnútra 8. apríla informovalo , že denne sa prihlásia „stovky osôb”, ktoré sa chcú vrátiť na Slovensko (po vlastnej osi). Po vstupe na územie musia ísť povinne do štátnej karantény. Aby štát vedel plánovať kapacity ubytovacích zariadení, rezort zahraničia vytvoril pre občanov, ktorí plánujú návrat domov, registračný formulár. Demagóg.SK požiadal Ministerstvo zahraničných vecí o prehľad, koľko ľudí sa vrátilo o krajiny v dňoch okolo 19. apríla. Email zostal bez odpovede. Demagóg.SK o korektné údaje požiadal aj Ministerstvo vnútra. K 20. aprílu - teda k dátumu deň po odvysielaní relácie - sa na Slovensko vrátilo 3743 občanov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí sa v súvislosti s koronavírusom vrátilo na Slovensko k 20. aprílu spolu 3723 ľudí. Demagóg.SK sa však nepodarilo spoľahlivo potvrdiť, koľko ľudí a odkiaľ sa do krajiny vracalo v deň relácie - t.j. 19. apríla. Rovnako sme nezískali od úradov prehľad o počtoch navrátilcov za tie-ktoré dni. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Začiatkom apríla Ministerstvo zahraničných vecí prestalo prijímať žiadosti o repatriáciu (súvisiacu s koronavírusom). „ Dôvody sú viaceré, okrem iného aj to, že v mnohých prípadoch občania SR na poslednú chvíľu nevyužijú možnosti organizovanej repatriácie, respektíve o ňu žiadajú len formálne, nakoľko ich obvyklý pobyt je v zahraničí,” uviedol rezort na webe. Ministerstvo vnútra 8. apríla informovalo , že denne sa prihlásia „stovky osôb”, ktoré sa chcú vrátiť na Slovensko (po vlastnej osi). Po vstupe na územie musia ísť povinne do štátnej karantény. Aby štát vedel plánovať kapacity ubytovacích zariadení, rezort zahraničia vytvoril pre občanov, ktorí plánujú návrat domov, registračný formulár. Demagóg.SK požiadal Ministerstvo zahraničných vecí o prehľad, koľko ľudí sa vrátilo o krajiny v dňoch okolo 19. apríla. Email zostal bez odpovede. Demagóg.SK o korektné údaje požiadal aj Ministerstvo vnútra. K 20. aprílu - teda k dátumu deň po odvysielaní relácie - sa na Slovensko vrátilo 3743 občanov."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "informovalo", "vytvoril", "vrátilo"], "url": ["https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/repatriacia/-/asset_publisher/h0gyUYgHD2ml/content/navrat-na-slovensko-ziadost-o-repatriaciu-zo-spanielska-do-2-aprila-2020?_101_INSTANCE_h0gyUYgHD2ml_redirect=%2Fcestovanie%2Fcovid19%2Frepatriacia", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=repatriacia-situacie-na-hranicnych-priechodoch", "https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/registracia", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/549153-k-dnesnemu-dnu-sa-na-slovensko-vratilo-3-723-obcanov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:37.585505+00:00"}
{"id": "vr35018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35018", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale také isté stanoviská a výhrady medzinárodných inštitúcií boli aj v predchádzajúcej vláde.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Existovali výhrady EK voči čerpaniu z ESF, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. V máji a júni 2006 vykonala Európska komisia v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu audit, ktorý konštatoval neuspokojivé výsledky. Kvôli ďalšiemu auditu platby z eurofondov pozastavili .", "analysis_paragraphs": ["Existovali výhrady EK voči čerpaniu z ESF, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. V máji a júni 2006 vykonala Európska komisia v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu audit, ktorý konštatoval neuspokojivé výsledky. Kvôli ďalšiemu auditu platby z eurofondov pozastavili ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["výhrady", "pozastavili"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060922_142329_sk_pspravy_p01", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/eurofondy-tomanova-nespokojna-s-vyvojom-cerpania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:15.881351+00:00"}
{"id": "43958", "numeric_id": 43958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43958", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Dnes je verejným tajomstvom, že mnoho týchto ľudí (aktéri kauzy Gorila, pozn.) užíva majetok, ktorý nie je v súlade s ich legálnymi príjmami.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pri viacerých transakciách spomenutých v spise Gorila existujú dôvodné pochybnosti o tom, či neslúžili na legalizovanie úplatkov. Rovnako pri viacerých aktéroch kauzy existovali resp. existujú pochybnosti o ich nadobudnutom príjme. Dôkaz o tom, že užívajú majetok, na ktorý si nemohli legálne zarobiť, však zatiaľ chýba. Nedá sa preto povedať, že nesúlad ich príjmov a majetku je „verejným tajomstvom” (vie sa to, len sa to nehovorí). Skôr je to v tomto momente tak, že „sa s istotou nevie”, ako to v skutočnosti je. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí Jirko Malchárek, Jaroslav Haščák, Mikuláš Dzurinda, Anna Bubeníková, Gabriel Palacka, Pavol Prokopovič, Robert Fico, František Határ, Ján Rejda či Zoltán Varga. „ Mám pripravené všetky podklady, auditované, za šesť rokov svojho života, či už ako fyzickej osoby, či už za moje podnikateľské aktivity, aj kde som akcionárom, jednoducho všetko, čo súvisí s mojimi príjmami a mojím údajným nadštandardným životom,” uviedol Malcharek v roku 2012. Pri ňom sa teda objavili pochybnosti o možnom nesúlade jeho príjmov so životným štandardom. Podľa denníka SME polícia pri privatizácii vodárni, o ktorej hovoria aktéri v spise, „ dávnejšie urobila rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, vypočula 157 svedkov, skontrolovala ich účty či životný štandard.” Nič nekalé však nezistila, stíhanie preto zastavila. V spise Gorila, je tiež uvedené , že „ Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany.” V zvukovej nahrávke, ktorú 16. októbra 2019 dostali viaceré slovenské redakcie, je počuť hlas Roberta Fica ako hovorí, že „ Fedor Flašík vyberal 250 na stranu…” Ďalšia časť vety je nezrozumiteľná. Igor Matovič tvrdí , že Robert Fico na nahrávke povedal, že „Fedor Flašík vybral 250 na stranu a 8 alebo 80 si nechal“. Podľa DenníkaN Smer na tlačovej konferencii spornú vetu o Flašíkových 250 miliónoch spochybnil a pýtal sa novinárov, či je pre nich zrozumiteľná. Na otázky o pôvode a vyúčtovaní sumy strana neodpovedala. Podľa denníka SME Gorila opisuje aj „ spôsob, akým vraj chcela Penta vyplatiť Bubeníkovej úplatok.” Malo ísť o fiktívny obchod cez analýzy realitného trhu a predaj výrobnej haly v Medzilaborciach. Manžel Anny Bubeníkovej, ktorý mal podiel v dotknutej firme, odmietol , že malo ísť o legalizáciu úplatkov. „ Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem,” povedal v rozhovore pre DenníkN niekdajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš. Asistent Ľubomíra Galka Peter Kolár pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že tvrdenie „ môžeme chápať i ako notorietu” (všeobecne známu skutočnosť). Gajdošove slová „nemôžem hovoriť konkrétne“, a taktiež „dokázať to, že to bola korupcia v množstve prípadov neviem“, podľa Kolára značia, že „jednak o všetkom hovoriť nemôže a jednak nepovedal, že v žiadnom prípade nevie, ale že v mnohých , čím naznačil, že existuje množina prípadov kedy to dokázať vie.” To v spojitosti so spôsobom života viacerých aktérov podľa neho naznačuje, „že získanie takéhoto majetku je v tejto chvíli verejným tajomstvom.”", "analysis_paragraphs": ["Pri viacerých transakciách spomenutých v spise Gorila existujú dôvodné pochybnosti o tom, či neslúžili na legalizovanie úplatkov. Rovnako pri viacerých aktéroch kauzy existovali resp. existujú pochybnosti o ich nadobudnutom príjme. Dôkaz o tom, že užívajú majetok, na ktorý si nemohli legálne zarobiť, však zatiaľ chýba. Nedá sa preto povedať, že nesúlad ich príjmov a majetku je „verejným tajomstvom” (vie sa to, len sa to nehovorí). Skôr je to v tomto momente tak, že „sa s istotou nevie”, ako to v skutočnosti je. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí Jirko Malchárek, Jaroslav Haščák, Mikuláš Dzurinda, Anna Bubeníková, Gabriel Palacka, Pavol Prokopovič, Robert Fico, František Határ, Ján Rejda či Zoltán Varga. „ Mám pripravené všetky podklady, auditované, za šesť rokov svojho života, či už ako fyzickej osoby, či už za moje podnikateľské aktivity, aj kde som akcionárom, jednoducho všetko, čo súvisí s mojimi príjmami a mojím údajným nadštandardným životom,” uviedol Malcharek v roku 2012. Pri ňom sa teda objavili pochybnosti o možnom nesúlade jeho príjmov so životným štandardom. Podľa denníka SME polícia pri privatizácii vodárni, o ktorej hovoria aktéri v spise, „ dávnejšie urobila rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie, vypočula 157 svedkov, skontrolovala ich účty či životný štandard.” Nič nekalé však nezistila, stíhanie preto zastavila. V spise Gorila, je tiež uvedené , že „ Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany.” V zvukovej nahrávke, ktorú 16. októbra 2019 dostali viaceré slovenské redakcie, je počuť hlas Roberta Fica ako hovorí, že „ Fedor Flašík vyberal 250 na stranu…” Ďalšia časť vety je nezrozumiteľná. Igor Matovič tvrdí , že Robert Fico na nahrávke povedal, že „Fedor Flašík vybral 250 na stranu a 8 alebo 80 si nechal“. Podľa DenníkaN Smer na tlačovej konferencii spornú vetu o Flašíkových 250 miliónoch spochybnil a pýtal sa novinárov, či je pre nich zrozumiteľná. Na otázky o pôvode a vyúčtovaní sumy strana neodpovedala. Podľa denníka SME Gorila opisuje aj „ spôsob, akým vraj chcela Penta vyplatiť Bubeníkovej úplatok.” Malo ísť o fiktívny obchod cez analýzy realitného trhu a predaj výrobnej haly v Medzilaborciach. Manžel Anny Bubeníkovej, ktorý mal podiel v dotknutej firme, odmietol , že malo ísť o legalizáciu úplatkov. „ Nemôžem hovoriť konkrétne, ale napríklad aj ja vidím, že dotyční majú nárasty majetku, že urobili nenormálne dobré obchody, a aj pre mňa ako vyšetrovateľa, ktorý pozná naozaj detaily, je vysoko nepravdepodobné, že to je „náhoda“. Ale dokázať to, že to bola korupcia, v množstve prípadov neviem,” povedal v rozhovore pre DenníkN niekdajší šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš. Asistent Ľubomíra Galka Peter Kolár pre Demagóg.SK 3. decembra 2019 uviedol, že tvrdenie „ môžeme chápať i ako notorietu” (všeobecne známu skutočnosť). Gajdošove slová „nemôžem hovoriť konkrétne“, a taktiež „dokázať to, že to bola korupcia v množstve prípadov neviem“, podľa Kolára značia, že „jednak o všetkom hovoriť nemôže a jednak nepovedal, že v žiadnom prípade nevie, ale že v mnohých , čím naznačil, že existuje množina prípadov kedy to dokázať vie.” To v spojitosti so spôsobom života viacerých aktérov podľa neho naznačuje, „že získanie takéhoto majetku je v tejto chvíli verejným tajomstvom.”"], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "skonštatovali", "dostali", "označil", "patrí", "uviedol", "Podľa", "SME", "uvedené", "dostali", "počuť", "tvrdí", "spochybnil", "SME", "odmietol", "povedal"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/1620256/10-postav-z-gorily-kto-v-nej-hra-klucovu-ulohu-a-co-dnes-robia/", "https://slovensko.hnonline.sk/426898-malcharek-pre-hn-necitim-sa-vinny", "https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html", "https://domov.sme.sk/c/22237346/minuta-po-minute-po-spise-gorila-unikla-uz-aj-jej-samotna-nahravka.html", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1621379/fico-ma-nove-odpovede-o-gorile-na-to-hlavne-neodpoveda-cierne-peniaze-pre-smer-spolupraca-s-pentou/", "https://dennikn.sk/minuta/1620328/", "https://dennikn.sk/1621379/fico-ma-nove-odpovede-o-gorile-na-to-hlavne-neodpoveda-cierne-peniaze-pre-smer-spolupraca-s-pentou/", "https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html", "https://domov.sme.sk/c/22221484/gorila-prehlad-pripadov-zo-spisu.html", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:15.257815+00:00"}
{"id": "vr36221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36221", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Doba odpracovania bola 43,8 roka, toľko tí ľudia platili do systému a teraz odrazu vlastne sa búrime proti tomu.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z toho, že pani Tomanová má na mysli hodnoty pred rokom 2005, teda ešte v starom dôchodkovom systému (.pdf) \"bol priemerný počet odpracovaných rokov 40 u mužov a 34 rokov u žien. \"", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z toho, že pani Tomanová má na mysli hodnoty pred rokom 2005, teda ešte v starom dôchodkovom systému (.pdf) \"bol priemerný počet odpracovaných rokov 40 u mužov a 34 rokov u žien. \""], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["v starom dôchodkovom systému"], "url": ["http://maag.euba.sk/documents/MAAG2-Dochodkovysystemjan08.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:14.929033+00:00"}
{"id": "vr25736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25736", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... tá hranica (spoločný príjem rodiny, nad ktorý by sa nevyplácali \"rodinné prídavky\", pozn.) by mala byť niekde tam, kde sa končí maximálny základ pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. No ale tak pozor, dnes je tá hranica 3 930 eur ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre rok 2013 je skutočne stanovený maximálny základ pre platenie odvodov na úrovni 3 930 eur. V dokumente Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania sa píše: \"Od 1. 1. 2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky fondy na sociálne poistenie a zároveň na zdravotné poistenie zjednocujú a zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy. Pre rok 2013 to bude znamenať maximálny vymeriavací základ 3 930 eur.\" Rovnaké informácie o maximálnom vymeriavacom základe pre platenie odvodov uvádza aj portál danovecentrum.sk. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre rok 2013 je skutočne stanovený maximálny základ pre platenie odvodov na úrovni 3 930 eur. V dokumente Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania sa píše: \"Od 1. 1. 2013 sa maximálne vymeriavacie základy pre všetky fondy na sociálne poistenie a zároveň na zdravotné poistenie zjednocujú a zvyšujú na 5-násobok priemernej mzdy. Pre rok 2013 to bude znamenať maximálny vymeriavací základ 3 930 eur.\" Rovnaké informácie o maximálnom vymeriavacom základe pre platenie odvodov uvádza aj portál danovecentrum.sk. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["dokumente", "danovecentrum.sk."], "url": ["http://www.nadsme.sk/files/szco_2013_web.pdf", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-kaviaren/zivnostnici-pozor-rekapitulacia-klucovych-zmien.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:52.032370+00:00"}
{"id": "50152", "numeric_id": 50152, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50152", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Tým špeciálnym prokurátorom sa Daniel Lipšic stal v rozpore so zákonom, pretože v rozpore so zákonom jeho kamarát Milan Krajniak požiadal, aby sa pre neho urobila teda vtedy tá bezpečnostná previerka.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku na stupeň „prísne tajné”, ktorú potreboval na kandidatúru na špeciálneho prokurátora, vtedajší minister práce Milan Krajniak. Keďže Lipšic nemohol o previerku požiadať sám, musela tak urobiť oprávnená inštitúcia – v tomto prípade ministerstvo práce, na ktorom mal Lipšic pôsobiť ako Krajniakov poradca. Národný bezpečnostný úrad uviedol, že ku každej bezpečnostnej previerke pristupuje rovnako, v súlade so zákonom. To, že NBÚ neporušil zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ. Spôsob, akým Daniel Lipšic bezpečnostnú previerku získal, preverovala aj polícia. Nie je však verejne známe, že by v tomto prípade došlo k obvineniu konkrétnej osoby. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDaniela Lipšica zvolili za špeciálneho prokurátora poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2021. Pred voľbou parlament zmenil zákon o prokuratúre tak, aby umožnil kandidovať aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Jednou z podmienok účasti vo voľbe však ostala bezpečnostná previerka na stupeň „prísne tajné”.\n\nPodľa zákona však nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností o bezpečnostnú previerku môže pre navrhovanú osobu požiadať štatutárny orgán štátneho orgánu ( .pdf , s. 6 - 7).\n\nOstatní traja kandidáti na funkciu špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - v čase voľby pôsobili ako prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra.\n\nDanielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku vtedajší minister práce Milan Krajniak. Krajniak tvrdil , že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku na stupeň „prísne tajné”.\n\nNa spôsob, akým Daniel Lipšic previerku získal, reagoval Národný bezpečnostný úrad. Vo vyjadrení NBÚ deklaroval, že v previerkovom procese pristupujú ku každému rovnako v zmysle zákona. To, že NBÚ neporušil zákon, potvrdil aj Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. Vtedajší predseda výboru Martin Beluský (ĽSNS) po rokovaní povedal : „Výbor na základe poskytnutých informácií ako aj na základe vyjadrení pána riaditeľa jednohlasne konštatoval, že zo strany NBÚ nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona”.\n\nPodľa NBÚ tiež neboli pravdivé tvrdenia, že Daniel Lipšic získal previerku neštandardne rýchlo. Lipšicove preverovanie malo podľa medializovaných správ trvať dva a pol mesiaca. Podľa NBÚ bola priemerná lehota výkonu bezpečnostných previerok na stupeň prísne tajné v roku 2020 60 dní.\n\nOpoziční poslanci na čele s Robertom Ficom podali vo februári 2021 trestné oznámenie pre spôsob, akým získal Daniel Lipšic previerku. Bolo namierené proti ministrovi Krajniakovi a zástupcovi Národného bezpečnostného úradu, ktorý Lipšicovi preverku pridelil. Vo februári 2022 polícia informovala , že začala trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Odvtedy nie je verejne známe, že by polícia v tejto veci obvinila konkrétnu osobu.\n\nBezpečnostné previerky predstavujú štandardný nástroj na hodnotenie bezpečnostných rizík osôb, ktoré majú mať prístup k utajovaným skutočnostiam. Cieľom previerky je zabezpečiť, aby k takýmto informáciám mali prístup iba osoby, ktoré zaručia ich ochranu. V Slovenskej republike existuje štvorstupňový systém klasifikácie utajovaných skutočností: vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné, ktorý zodpovedá aj stupňom bezpečnostných previerok.", "analysis_paragraphs": ["Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku na stupeň „prísne tajné”, ktorú potreboval na kandidatúru na špeciálneho prokurátora, vtedajší minister práce Milan Krajniak. Keďže Lipšic nemohol o previerku požiadať sám, musela tak urobiť oprávnená inštitúcia – v tomto prípade ministerstvo práce, na ktorom mal Lipšic pôsobiť ako Krajniakov poradca. Národný bezpečnostný úrad uviedol, že ku každej bezpečnostnej previerke pristupuje rovnako, v súlade so zákonom. To, že NBÚ neporušil zákon, jednohlasne potvrdil aj kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ. Spôsob, akým Daniel Lipšic bezpečnostnú previerku získal, preverovala aj polícia. Nie je však verejne známe, že by v tomto prípade došlo k obvineniu konkrétnej osoby. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Daniela Lipšica zvolili za špeciálneho prokurátora poslanci Národnej rady Slovenskej republiky vo februári 2021. Pred voľbou parlament zmenil zákon o prokuratúre tak, aby umožnil kandidovať aj osobám, ktoré nie sú prokurátormi. Jednou z podmienok účasti vo voľbe však ostala bezpečnostná previerka na stupeň „prísne tajné”.", "Podľa zákona však nemôže o vykonanie previerky požiadať samotná preverovaná osoba. Podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností o bezpečnostnú previerku môže pre navrhovanú osobu požiadať štatutárny orgán štátneho orgánu ( .pdf , s. 6 - 7).", "Ostatní traja kandidáti na funkciu špeciálneho prokurátora - Vasiľ Špirko, Ján Šanta a Peter Kysel - v čase voľby pôsobili ako prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa zákona o prokuratúre potrebovali mať už pre výkon svojho povolania previerku na stupeň prísne tajné. O previerku za nich požiadala Generálna prokuratúra.", "Danielovi Lipšicovi pomohol získať bezpečnostnú previerku vtedajší minister práce Milan Krajniak. Krajniak tvrdil , že „oslovil Daniela Lipšica s ponukou na spoluprácu, aby pôsobil ako jeho poradca pre právnu oblasť.\" Mal sa vraj venovať IT tendrom súvisiacim s kritickou infraštruktúrou, na ktoré potreboval previerku na stupeň „prísne tajné”.", "Na spôsob, akým Daniel Lipšic previerku získal, reagoval Národný bezpečnostný úrad. Vo vyjadrení NBÚ deklaroval, že v previerkovom procese pristupujú ku každému rovnako v zmysle zákona. To, že NBÚ neporušil zákon, potvrdil aj Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. Vtedajší predseda výboru Martin Beluský (ĽSNS) po rokovaní povedal : „Výbor na základe poskytnutých informácií ako aj na základe vyjadrení pána riaditeľa jednohlasne konštatoval, že zo strany NBÚ nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona”.", "Podľa NBÚ tiež neboli pravdivé tvrdenia, že Daniel Lipšic získal previerku neštandardne rýchlo. Lipšicove preverovanie malo podľa medializovaných správ trvať dva a pol mesiaca. Podľa NBÚ bola priemerná lehota výkonu bezpečnostných previerok na stupeň prísne tajné v roku 2020 60 dní.", "Opoziční poslanci na čele s Robertom Ficom podali vo februári 2021 trestné oznámenie pre spôsob, akým získal Daniel Lipšic previerku. Bolo namierené proti ministrovi Krajniakovi a zástupcovi Národného bezpečnostného úradu, ktorý Lipšicovi preverku pridelil. Vo februári 2022 polícia informovala , že začala trestné stíhanie vo veci trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Odvtedy nie je verejne známe, že by polícia v tejto veci obvinila konkrétnu osobu.", "Bezpečnostné previerky predstavujú štandardný nástroj na hodnotenie bezpečnostných rizík osôb, ktoré majú mať prístup k utajovaným skutočnostiam. Cieľom previerky je zabezpečiť, aby k takýmto informáciám mali prístup iba osoby, ktoré zaručia ich ochranu. V Slovenskej republike existuje štvorstupňový systém klasifikácie utajovaných skutočností: vyhradené, dôverné, tajné a prísne tajné, ktorý zodpovedá aj stupňom bezpečnostných previerok."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "zmenil", "nemôže", ".pdf", "pôsobili", "potrebovali", "požiadala", "pomohol", "tvrdil", "venovať", "vyjadrení", "potvrdil", "povedal", "trvať", "bola", "podali", "namierené", "informovala", "predstavujú", "existuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=45402", "https://www.aktuality.sk/clanok/818906/poslanci-schvalili-novelu-zakona-o-prokurature-aj-s-pripomienkami-prezidentky/", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=555655", "https://demagog.sk/vyrok/46643", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20210101#paragraf-55g", "https://slovensko.hnonline.sk/2285902-bez-previerky-by-nemohol-kandidovat-lipsicovi-pomohol-krajniak", "https://dennikn.sk/2238571/poslanci-lipsicova-previerka-je-nasa-chyba-volba-bude-aj-tak-transparentna/", "https://domov.sme.sk/c/22578473/lipsica-zachranoval-sused-krajniak-inak-by-nemohol-kandidovat-za-sefa-specialnej-prokuratury.html?ref=njct", "https://demagog.sk/vyrok/46643", "https://www.nbu.gov.sk/reakcia-nbu-na-siriace-sa-nepravdive-a-zavadzajuce-informacie/", "https://spravy.stvr.sk/2021/01/nbu-pri-lipsicovej-previerke-zakon-neporusil-uviedol-kontrolny-vybor/", "https://spravy.stvr.sk/2021/01/nbu-pri-lipsicovej-previerke-zakon-neporusil-uviedol-kontrolny-vybor/", "https://dennikn.sk/2238571/poslanci-lipsicova-previerka-je-nasa-chyba-volba-bude-aj-tak-transparentna/", "https://www.nbu.gov.sk/reakcia-nbu-na-siriace-sa-nepravdive-a-zavadzajuce-informacie/", "https://spravy.stvr.sk/2021/02/fico-podal-trestne-oznamenie-na-krajniaka-a-lipsica/", "https://hnonline.sk/slovensko/7650176-vysetrovanie-lipsicovej-previerky-ukoncili-predcasne-prokuratorka-vratila-pripad-vysetrovatelovi", "https://www.aktuality.sk/clanok/fwxyqrh/policia-zacala-trestne-stihanie-vo-veci-bezpecnostnej-previerky-daniela-lipsica/", "https://www.nbu.gov.sk/bezpecnostne-previerky/", "https://www.nbu.gov.sk/bezpecnostne-previerky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:50.786220+00:00"}
{"id": "vr28541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28541", "speaker": "Martin Barčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-barcik", "statement": "Hovorca mesta dostal byt za 700 eur, vedúci ekonomického myslím, že 1 200 eur.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba získal mestský nájomný byt a následne ho odkúpil za 700 eur. Podobne ako vedúci ekonomického odboru mesta Karol Krutek , ktorý od mesta odkúpil byt za 1 082 eur. Barčík v prípade vedúceho ekonomického odboru uvádza o viac ako 100 eur vyššiu sumu, no vzhľadom na to, že si nevylepšuje argumentačnú pozíciu (práve naopak), výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hovorca mesta Žilina Pavol Čorba získal mestský nájomný byt a následne ho odkúpil za 700 eur. Podobne ako vedúci ekonomického odboru mesta Karol Krutek , ktorý od mesta odkúpil byt za 1 082 eur. Barčík v prípade vedúceho ekonomického odboru uvádza o viac ako 100 eur vyššiu sumu, no vzhľadom na to, že si nevylepšuje argumentačnú pozíciu (práve naopak), výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Čorba", "Krutek"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/789991-hovorca-ziliny-corba-pripomenul-kdh-predaj-bytov-za-facku/", "http://www.zilinskyvecernik.sk/sites/default/files/download_archive/zv-10-2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:01.429624+00:00"}
{"id": "vr14856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14856", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) dokonca Slovensko žaluje na Európskom súdnom dvore Radu Európskej únie za spôsob, akým sa o tejto veci (pozn. o azylovej politike, o systéme povinných kvót) rozhoduje.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR 2. decembra 2015 podala oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie pre povinné kvóty na prerozdelenie 120-tisíc utečencov. Slovensko malo podľa rozhodnutia európskych ministrov (.pdf) vnútra z konca septembra prijať 802 utečencov ( DenníkN ). V žalobe vláda žiada, \" aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy .\" V žalobe Slovensko tvrdí, že neboli dodržané predpisy, podľa ktorých by sa malo postupovať v takýchto prípadoch, preto výrok Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR 2. decembra 2015 podala oficiálnu žalobu proti Rade Európskej únie pre povinné kvóty na prerozdelenie 120-tisíc utečencov. Slovensko malo podľa rozhodnutia európskych ministrov (.pdf) vnútra z konca septembra prijať 802 utečencov ( DenníkN ). V žalobe vláda žiada, \" aby Súdny dvor vyhlásil rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka za neplatné. Rada má okrem toho uhradiť súdne trovy .\" V žalobe Slovensko tvrdí, že neboli dodržané predpisy, podľa ktorých by sa malo postupovať v takýchto prípadoch, preto výrok Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutia európskych ministrov", "DenníkN", "žalobe", "Euractiv", "Zmluvy o fungovanie EÚ", "spomínanom bode", "článok", "Princíp proporcionality a subsidiarity"], "url": ["http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "https://dennikn.sk/310341/ficova-vlada-dnes-podala-zalobu-eu-utecenecke-kvoty/", "http://euractiv.sk/zahranicie-a-bezpecnost/v-slovenskej-zalobe-je-vsetko-024605/", "http://euractiv.sk/zahranicie-a-bezpecnost/v-slovenskej-zalobe-je-vsetko-024605/", "http://www.ucps.sk/Lisabonska_zmluva_Zmluva_o_fungovani_Europskej_unie", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=CS", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=CS", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/cs/displayFtu.html?ftuId=FTU_1.2.2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:14.198672+00:00"}
{"id": "vr30021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30021", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Nielen to, že politika spolupracuje, ale keď vnímam prieskumy verejnej mienky, tak vidím, že aj občania vlastne sa viac menej stotožňujú s niektorými krokmi alebo prevažnými krokmi vlády Maďarskej republiky...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumy verejnej mienky vykonané v období júna 2015 neziskovou agentúrou Nézőpont Intézet a septembra 2015 vykonané verejným inštitútom Publicus Research ukázali, že Maďarsko je v rámci problematiky prijímania a pomoci utečencov rozdelené na niekoľko táborov. Z výsledkov týchto prieskumov však vyplýva, že väčšina obyvateľstva podporuje a stotožnuje sa s konaním maďarskej vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu verejnej mienky z 19-25.júna 2015 (Nézőpont Intézet) si 76% Maďarov myslí, že migranti predstavujú pre Maďarsko problém. Podľa iného prieskumu verejnej mienky (taktiež Nézőpont Intézet) zo septembra 2015 je 78% Maďarov spokojných s tým, ako polícia zvláda migračnú krízu. Maďarská vládnúca strana Fidezs posilnila z 29 na 34%. Podľa verejného inštitútu Publicus Research (prieskum počas 10-14. septembra) je maďarská spoločnosť značne rozdelená v otázke migrantov. 64% si myslí, že je ich povinnosťou pomáhať v tejto situácii a vyjadrujú utečencom solidaritu. 54% si ale myslí, že by sa nemalo s utečencami zachádzať viac ľudsky. 87% respondentov si myslí, že utečencov prichádza príliš veľa a Európa tento nápor nebude schopná zvládnuť. Problematické je, že k dvom znepriateleným táborom (proponentom a oponentom pomoci utečencom) pribudol nový tábor, do ktorého sa zaraďujú ľudia, ktorí vyjadrujú solidaritu utečencom, avšak nechcú ich na území Maďarska. Podľa prieskumu ľudia väčšinou súhlasia s krokmi vlády, pričom 57% nesúhlasí s prijatím počtu utečencov zodpovedajúcemu kapacitám Maďarska . Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy verejnej mienky vykonané v období júna 2015 neziskovou agentúrou Nézőpont Intézet a septembra 2015 vykonané verejným inštitútom Publicus Research ukázali, že Maďarsko je v rámci problematiky prijímania a pomoci utečencov rozdelené na niekoľko táborov. Z výsledkov týchto prieskumov však vyplýva, že väčšina obyvateľstva podporuje a stotožnuje sa s konaním maďarskej vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu verejnej mienky z 19-25.júna 2015 (Nézőpont Intézet) si 76% Maďarov myslí, že migranti predstavujú pre Maďarsko problém. Podľa iného prieskumu verejnej mienky (taktiež Nézőpont Intézet) zo septembra 2015 je 78% Maďarov spokojných s tým, ako polícia zvláda migračnú krízu. Maďarská vládnúca strana Fidezs posilnila z 29 na 34%. Podľa verejného inštitútu Publicus Research (prieskum počas 10-14. septembra) je maďarská spoločnosť značne rozdelená v otázke migrantov. 64% si myslí, že je ich povinnosťou pomáhať v tejto situácii a vyjadrujú utečencom solidaritu. 54% si ale myslí, že by sa nemalo s utečencami zachádzať viac ľudsky. 87% respondentov si myslí, že utečencov prichádza príliš veľa a Európa tento nápor nebude schopná zvládnuť. Problematické je, že k dvom znepriateleným táborom (proponentom a oponentom pomoci utečencom) pribudol nový tábor, do ktorého sa zaraďujú ľudia, ktorí vyjadrujú solidaritu utečencom, avšak nechcú ich na území Maďarska. Podľa prieskumu ľudia väčšinou súhlasia s krokmi vlády, pričom 57% nesúhlasí s prijatím počtu utečencov zodpovedajúcemu kapacitám Maďarska . Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu verejnej mienky", "prieskumu verejnej mienky", "verejného inštitútu"], "url": ["http://hungarytoday.hu/news/hungarians-fear-illegal-migration-hurts-hungary-survey-shows-31123", "http://hungarytoday.hu/news/pollster-governing-parties-strengthen-police-measures-backed-hungarians-42028", "http://www.publicus.hu/blog/refugee_crisis_hungary_a_divided_country/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:10.677606+00:00"}
{"id": "vr33091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33091", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "ak si pamätáte, v prvom funkčnom období nebolo ministerstvo vnútra ani pod mojím vedením konfrontované so žiadnou kauzou korupčného typu, kde by boli predražené tendre a v tom chcem pokračovať aj ďalej.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé funkčné obdobie Róberta Kaliňáka ako ministra vnútra prebehlo v rokoch 2006- 2010. Dostupné informácie z tohoto obdobia nezverejňujú žiadnu kauzu korupčného typu na ministerstve vnútra, čo potvrdzuje výrok Róberta Kaliňáka.", "analysis_paragraphs": ["Prvé funkčné obdobie Róberta Kaliňáka ako ministra vnútra prebehlo v rokoch 2006- 2010. Dostupné informácie z tohoto obdobia nezverejňujú žiadnu kauzu korupčného typu na ministerstve vnútra, čo potvrdzuje výrok Róberta Kaliňáka."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["ministra"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:28.112514+00:00"}
{"id": "vr28534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28534", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Keď si človek zoberie ten rozpočet, tak šport sa týka len kolo hokeja, je tam kapitola na hokej a na plaváreň.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Ondák sa snaží poukázať na to, že z kapitoly Šport rozpočtu mesta je financovaný vlastne len hokej a plaváreň. V skutočnosti ide až o 92 (rok 2015) až 93 (rok 2014) percent zdrojov z tejto kapitoly. Len 8 resp. 7 percent zdrojov ide na podporu športových aktivít a grantový systém. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa finančného vyjadrenia je skutočne pravdou, že rozpočet kapitoly Šport sa týka takmer výhradne len hokeja a plavárne.", "analysis_paragraphs": ["Peter Ondák sa snaží poukázať na to, že z kapitoly Šport rozpočtu mesta je financovaný vlastne len hokej a plaváreň. V skutočnosti ide až o 92 (rok 2015) až 93 (rok 2014) percent zdrojov z tejto kapitoly. Len 8 resp. 7 percent zdrojov ide na podporu športových aktivít a grantový systém. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa finančného vyjadrenia je skutočne pravdou, že rozpočet kapitoly Šport sa týka takmer výhradne len hokeja a plavárne."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2015"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20131217124600.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029094124.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:28.082093+00:00"}
{"id": "vr14189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14189", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "(...) ministerka zdravotníctva takisto tvrdila, že 5 dní bola zachovaná letecká záchranná služba alebo teda že bolo celé Slovensko, západné v tomto prípade, pokryté a nebolo. A došlo k úmrtiu jednej pacientky (...)", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období od 12. do 16. septembra 2013 bola letecká záchranná služba síce celkovo na Slovensku zachovaná, avšak vrtuľníky z Bratislavského a Trenčianskeho kraja nemohli v tomto období lietať, nakoľko nemali obnovené licencie . Pacientka, ktorú spomína Uhliarik, potrebovala previezť zo Záhoria. Bol pre ňu privolaný vrtuľník z Nitry, odkiaľ je približne rovnaký doletový čas ako z Bratislavy alebo Trenčína, ten však nebol dostupný, a preto primár skalickej nemocnice rozhodol o prevoze sanitkou do Bratislavy. Tieto komplikácie mohli prispieť k predčasnému úmrtiu. Uhliarikov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V období od 12. do 16. septembra 2013 bola letecká záchranná služba síce celkovo na Slovensku zachovaná, avšak vrtuľníky z Bratislavského a Trenčianskeho kraja nemohli v tomto období lietať, nakoľko nemali obnovené licencie . Pacientka, ktorú spomína Uhliarik, potrebovala previezť zo Záhoria. Bol pre ňu privolaný vrtuľník z Nitry, odkiaľ je približne rovnaký doletový čas ako z Bratislavy alebo Trenčína, ten však nebol dostupný, a preto primár skalickej nemocnice rozhodol o prevoze sanitkou do Bratislavy. Tieto komplikácie mohli prispieť k predčasnému úmrtiu. Uhliarikov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["nemali obnovené licencie", "Podľa Zvolenskej"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294135-zvolenska-nehoda-a-tender-zachraniek-su-umelo-spajane/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sas-hrozi-pre-licencie-na-vrtulniky-odvolavanim-zvolenskej-583873"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:40.448555+00:00"}
{"id": "vr14741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14741", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Som vďačný ministrovi zdravotníctva, lebo bol stanovený limit na to, za čo sa niečo môže nakupovať (v nemocniciach, pozn.)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva SR pred dvoma rokmi prijalo Akčný plán opatrení v rámci finančného riadenia, prevádzky, nákupov, centrálneho obstarávania, personalistiky a liekov. Nákupy nemocníc (prístrojov a podobne) sa od decembra roku 2015 uskutočňujú podľa nových podmienok , ktoré upravilo Ministerstvo zdravotníctva. „Cieľom programu je podporiť produktivitu a odstrániť zadlžovanie nemocníc,“ zdôraznil minister zdravotníctva Viliam Čislák. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva SR pred dvoma rokmi prijalo Akčný plán opatrení v rámci finančného riadenia, prevádzky, nákupov, centrálneho obstarávania, personalistiky a liekov. Nákupy nemocníc (prístrojov a podobne) sa od decembra roku 2015 uskutočňujú podľa nových podmienok , ktoré upravilo Ministerstvo zdravotníctva. „Cieľom programu je podporiť produktivitu a odstrániť zadlžovanie nemocníc,“ zdôraznil minister zdravotníctva Viliam Čislák. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Nákupy nemocníc", "podmienok"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?ministerstvo-zavadza-nove-pravidla-pre-statne-nemocnice", "http://ekonomika.sme.sk/c/8076783/statne-nemocnice-budu-pristroje-nakupovat-po-novom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:38.202843+00:00"}
{"id": "vr27724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27724", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...ale odtiaľto vzdušnou čiarou asi 5 alebo 7 kilometrov je Dolné Rakúsko. Dolné Rakúsko je jedna bohatá rakúska krajina, asi 2 milióny ľudí, ktorá podľa tejto istej štatistiky nie je na 180%, ale na 70.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bratislavský kraj má podľa štatistiky, ktorú zverejnil Eurostat vo februári 2014, HDP na obyvateľa na úrovni 186% priemeru Európskej Únie (s. 6). Tieto údaje sú za rok 2011. Dolné Rakúsko hraničí na severovýchode s Trnavským a Bratislavským krajom. Vzdialenosť od Bratislavy je približne 6 kilometrov. Dolné Rakúsko má k januáru 2013 na úrovni 1 618 592 obyvateľov. Dolné Rakúsko ( Niederösterreich ) má HDP na obyvateľa na úrovní 106% priemeru Európskej Únie. Žiadny zo sledovaných regiónov Rakúska nemal HDP na obyvateľa okolo 70%. Najnižšiu úroveň HDP na hlavu mal región Burgenland a to na úrovni 87%. Ani v prípade ak by Frešo uvažoval, že Dolné Rakúsko má HDP na obyvateľa na úrovni 70% z Bratislavského, ani tento údaj by nebol správny, keďže číslo HDP by bolo 130%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský kraj má podľa štatistiky, ktorú zverejnil Eurostat vo februári 2014, HDP na obyvateľa na úrovni 186% priemeru Európskej Únie (s. 6). Tieto údaje sú za rok 2011. Dolné Rakúsko hraničí na severovýchode s Trnavským a Bratislavským krajom. Vzdialenosť od Bratislavy je približne 6 kilometrov. Dolné Rakúsko má k januáru 2013 na úrovni 1 618 592 obyvateľov. Dolné Rakúsko ( Niederösterreich ) má HDP na obyvateľa na úrovní 106% priemeru Európskej Únie. Žiadny zo sledovaných regiónov Rakúska nemal HDP na obyvateľa okolo 70%. Najnižšiu úroveň HDP na hlavu mal región Burgenland a to na úrovni 87%. Ani v prípade ak by Frešo uvažoval, že Dolné Rakúsko má HDP na obyvateľa na úrovni 70% z Bratislavského, ani tento údaj by nebol správny, keďže číslo HDP by bolo 130%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Dolné Rakúsko"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-27022014-AP/EN/1-27022014-AP-EN.PDF", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Doln%C3%A9_Rak%C3%BAsko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:14.772568+00:00"}
{"id": "48298", "numeric_id": 48298, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48298", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som dostal 2× pozvánku do kongresu Spojených štátov.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je dohľadateľný z verejne dostupných zdrojov.\n\nNávšteva Andreja Danka v Snemovni reprezentantov bola v počiatočnej fáze prípravy, oficiálny termín však predseda SNS nedostal .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je dohľadateľný z verejne dostupných zdrojov.", "Návšteva Andreja Danka v Snemovni reprezentantov bola v počiatočnej fáze prípravy, oficiálny termín však predseda SNS nedostal ."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["nedostal"], "url": ["https://dennikn.sk/1258440/danko-tuzi-ist-aj-do-americkeho-kongresu-termin-mu-vsak-nedali/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:15.612980+00:00"}
{"id": "vr36699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36699", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V prvom polroku 2010 za vášho pôsobenia sme mali na Slovensku viac vrážd ako v roku 2009.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet vrážd :\n\nprvý polrok 2010: 45\n\nprvý polrok 2009: 40", "analysis_paragraphs": ["Počet vrážd :", "prvý polrok 2010: 45", "prvý polrok 2009: 40"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Počet vrážd"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:15.301611+00:00"}
{"id": "vr17168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17168", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V decembri vyšla správa alebo vyhlásenie niektorých veľvyslanectiev (...), kde skonštatujú, že máme jedno z najotvorenejších vládnutí (...) pokiaľ ide o boj proti netransparentnému a korupčnému správaniu (...).", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, 9. december 2017, vydali ambasády Belgicka, Kanady, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov spoločné stanovisko k aktivitám Slovenska v boji proti korupcií. V stanovisku uvádzajú, že vítajú, oceňujú a zároveň povzbudzujú Slovenskú republiku aby aj v roku 2018 pokračovala v uskutočňnovaní konkrétnych opatrení na podporu transparentnosti, v boji proti podvodom a trestaní, tých, ktorí porušujú pravidlá. Ambasády ďalej označili Slovensko za lídra v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a uvítali prijatie tretieho národného Akčného plánu na podporu transparentnosti a účasti verejnosti pri rozhodovaní a zriadenie Odboru prevencie korupcie na Úrade vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii, 9. december 2017, vydali ambasády Belgicka, Kanady, Holandska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov spoločné stanovisko k aktivitám Slovenska v boji proti korupcií. V stanovisku uvádzajú, že vítajú, oceňujú a zároveň povzbudzujú Slovenskú republiku aby aj v roku 2018 pokračovala v uskutočňnovaní konkrétnych opatrení na podporu transparentnosti, v boji proti podvodom a trestaní, tých, ktorí porušujú pravidlá. Ambasády ďalej označili Slovensko za lídra v Iniciatíve pre otvorené vládnutie a uvítali prijatie tretieho národného Akčného plánu na podporu transparentnosti a účasti verejnosti pri rozhodovaní a zriadenie Odboru prevencie korupcie na Úrade vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko"], "url": ["https://sk.usembassy.gov/sk/spolocne-stanovisko-ku-medzinarodnemu-dnu-boja-proti-korupcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:07.525887+00:00"}
{"id": "vr34129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34129", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme vybojovali v Bruseli na roky 2014 - 2020 podstatne väčší balík peňazí ako to bolo v rokoch 2007 až 2013.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013) Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 10. februára 2013) Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 v kohéznom fonde o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:23.845298+00:00"}
{"id": "vr16573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16573", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...slovenský minister vnútra, Robert Kaliňák, hlasoval proti tomuto rozhodnutiu na tomto zasadnutí rady v roku 2015.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh Európskej komisie na prerozdelenie utečencov podľa systému povinných kvót schválila väčšinovým hlasovaním v roku 2015 Rada ministrov vnútra EÚ skladajúca sa z 28 ministrov vnútra každej európskej krajiny. Hlasovania sa zdržalo Fínsko. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska. V roku 2015 bol ministrom vnútra SR Robert Kaliňák, ktorý na zasadnutí Rady hlasoval proti tomuto rozhodnutiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Európskej komisie na prerozdelenie utečencov podľa systému povinných kvót schválila väčšinovým hlasovaním v roku 2015 Rada ministrov vnútra EÚ skladajúca sa z 28 ministrov vnútra každej európskej krajiny. Hlasovania sa zdržalo Fínsko. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska. V roku 2015 bol ministrom vnútra SR Robert Kaliňák, ktorý na zasadnutí Rady hlasoval proti tomuto rozhodnutiu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Rade", "vnútorné veci", "zdieľali", "hlasoval", "vyjadril"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/council-eu_sk", "http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/configurations/jha/", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-v4-je-proti-povinnym-kvotam/260532-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/304614/v-bruseli-dnes-schvalili-povinne-kvoty-pre-rozdelenie-utecencov-v-eu/", "http://www.ta3.com/clanok/1069643/slovensko-nebude-respektovat-rozhodnutie-o-kvotach-tvrdi-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:24.261528+00:00"}
{"id": "vr13809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13809", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A len preto, že sa nám podarilo doraziť ten najväčší tlak, pretože ten denný tlak na slovenskú hranicu v tom najkritickejšej oblasti alebo najkritickejšom čase, to znamená august, september tohto roka, bolo od 500 do 1 500 ľudí denne. Denne.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne informácie a štatistiky o dennom počte prívalu migrantov na hranice Slovenska nie sú známe, pričom jediné špecifikované informácie pochádzajú od Kaliňáka z jeho vystúpenia v O 5 minút 12 (8.novembra 2015).", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne informácie a štatistiky o dennom počte prívalu migrantov na hranice Slovenska nie sú známe, pričom jediné špecifikované informácie pochádzajú od Kaliňáka z jeho vystúpenia v O 5 minút 12 (8.novembra 2015)."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "poznamenal"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/monitor-rkalinak-slovenski-policaj/165188-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/slovensko-mimo-migracnych-tras/163182-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:19.286084+00:00"}
{"id": "vr35942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35942", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale potom prišli veľké veci, ako napríklad plynová kríza. Takúto krízu, ak si dobre pamätám, nemusel riešiť žiadny predseda vlády za obdobie Slovenskej republiky a neprajem nikomu, aby sa to zopakovalo, pretože lietať po celej Európe a hľadať možnosti plynu pre Slovensko bolo veľmi náročné, ale zvládli sme to.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plynová kríza podobného rozmeru Slovensko ešte nezasiahla.", "analysis_paragraphs": ["Plynová kríza podobného rozmeru Slovensko ešte nezasiahla."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:19.087391+00:00"}
{"id": "vr14693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14693", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Je pravda, že dávame asi 17 % verejných zdrojov do zdravotníctva, je to 5,5 miliardy eur do zdravotníctva", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Eurostat v štatistike General government expenditure on health za rok 2013 (najnovšie údaje) uvádza, že slovenské zdravotníctvo v roku 2013 pracovalo s 7,5 % HDP. Ide po prepočte (z HDP z roku 2013, 72 mld eur) o 5,4 mld eur. Aj v súvislosti s nárastom HDP Slovenska v rokoch 2014 a 2015 sa pri nezmenenom pomere financií v zdravotníctvo celkový údaj pravdepodobne ešte viac priblíži k 5,5 mld eur, ktoré uvádza Bugár."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "HDP", "Health at Glance", "pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/67/Total_general_government_expenditure_on_health%2C_2013_%28%25_of_GDP_%25_of_total_expenditure%29.png", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tec00001", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en#page173", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en#page173"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:47.650516+00:00"}
{"id": "vr25465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25465", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zaujímavé je, že keď sme to vo vláde schválili (prebratie SPP, pozn.) a urobili sme tlačovú konferenciu, bolo úplné ticho, týždeň.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok hovoril R. Fico aj v relácií O5M12 15. septembra 2013. Premiér Robert Fico nehovorí pravdu ak tvrdí, že opozícia sa začala o prevzatie 100% akcií SPP nezaujímala týždeň po tlačovej konferencii po rokovaní vlády 4. septembra 2013. Tlačová konferencia o odkúpení SPP sa uskutočnila 4. septembra 2013 ( SITA , TA3 ). Prvá reakcia sa objavila už 4. septembra 2013 na stránkach OKS : \"Rozhodnutie vlády o odkúpení podielu SPP od Energetického a priemyselného holdingu (EPH) považuje Občianska konzervatívna strana za ďalší prejav snahy Ficovej vlády uplácať voličov subvencovanými cenami plynu . ... Ide jednoznačne o politické zneužívanie podniku a stranícku politiku za peniaze daňových poplatníkov.\" Následne 6. septembra 2013 reagoval aj poslanec Ivan Mikloš : \" Vláda sa tvári, že odkúpenie akcií SPP nebude štát nič stáť, pretože sa to neudeje cash platbou, ako sa pôvodne predpokladalo, ale prebratím dlhu vo výške 59 mil. eur. Samozrejme, že je to úplne jedno. Pre EPH je to naozaj skvelý biznis. Zbavia sa nielen stratového biznisu, ale aj starých dlhov a ešte aj budúceho naťahovania sa s Ficom ohľadom cien plynu pre domácnosti a teda aj ďalších, nových strát. ... Ten plyn smrdí, pán premiér. Smrdí populizmom, korupciou, klientelizmom, nehospodárnosťou, plytvaním a zásadnými rozpormi nielen s ekonomickou racionalitou, ale aj s verejným záujmom.\" Predseda Richard Sulík SaS 6. septembra: \"Tunel je na svete. Zisky, ktoré budú vznikať v novej spoločnosti, sa budú ďalej deliť v pomere 51 ku 49 a stratu, ktorá bude vznikať v starej vybrakovanej matke SPP a.s. bude znášať výlučne štát, lebo bude vlastniť 100% SPP a.s. Inými slovami, súkromní investori vyzobú hrozienka a štátu prenechajú straty. Nuž, týmto spôsobom podnikať veru nie je žiadne umenie. Podstatná otázka je však táto: ako štedro sa vedia finančné skupiny odmeniť tomu, kto ich zbaví stámiliónových strát?.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok hovoril R. Fico aj v relácií O5M12 15. septembra 2013. Premiér Robert Fico nehovorí pravdu ak tvrdí, že opozícia sa začala o prevzatie 100% akcií SPP nezaujímala týždeň po tlačovej konferencii po rokovaní vlády 4. septembra 2013. Tlačová konferencia o odkúpení SPP sa uskutočnila 4. septembra 2013 ( SITA , TA3 ). Prvá reakcia sa objavila už 4. septembra 2013 na stránkach OKS : \"Rozhodnutie vlády o odkúpení podielu SPP od Energetického a priemyselného holdingu (EPH) považuje Občianska konzervatívna strana za ďalší prejav snahy Ficovej vlády uplácať voličov subvencovanými cenami plynu . ... Ide jednoznačne o politické zneužívanie podniku a stranícku politiku za peniaze daňových poplatníkov.\" Následne 6. septembra 2013 reagoval aj poslanec Ivan Mikloš : \" Vláda sa tvári, že odkúpenie akcií SPP nebude štát nič stáť, pretože sa to neudeje cash platbou, ako sa pôvodne predpokladalo, ale prebratím dlhu vo výške 59 mil. eur. Samozrejme, že je to úplne jedno. Pre EPH je to naozaj skvelý biznis. Zbavia sa nielen stratového biznisu, ale aj starých dlhov a ešte aj budúceho naťahovania sa s Ficom ohľadom cien plynu pre domácnosti a teda aj ďalších, nových strát. ... Ten plyn smrdí, pán premiér. Smrdí populizmom, korupciou, klientelizmom, nehospodárnosťou, plytvaním a zásadnými rozpormi nielen s ekonomickou racionalitou, ale aj s verejným záujmom.\" Predseda Richard Sulík SaS 6. septembra: \"Tunel je na svete. Zisky, ktoré budú vznikať v novej spoločnosti, sa budú ďalej deliť v pomere 51 ku 49 a stratu, ktorá bude vznikať v starej vybrakovanej matke SPP a.s. bude znášať výlučne štát, lebo bude vlastniť 100% SPP a.s. Inými slovami, súkromní investori vyzobú hrozienka a štátu prenechajú straty. Nuž, týmto spôsobom podnikať veru nie je žiadne umenie. Podstatná otázka je však táto: ako štedro sa vedia finančné skupiny odmeniť tomu, kto ich zbaví stámiliónových strát?.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "SITA", "TA3", "OKS", "Ivan Mikloš", "Richard Sulík"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/521-stat-ovladne-matersku-spolocnost-spp/", "http://www.ta3.com/clanok/1026178/materska-spolocnost-spp-je-v-rukach-statu.html", "http://www.oks.sk/article.php?2183", "http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/2013/09/06/plyn-ktory-smrdi/", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/336844/SPP-Klasicky-tunel-v-podani-muza-s-kolou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:50.582792+00:00"}
{"id": "vr31591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31591", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Jasne hneď na začiatku (Poliaci, pozn.) povedali, že mladí ľudia do 30 rokov povinne (do II. piliera, pozn.). Ďalej, kategória veková od 30-50 rokov, dobrovoľnosť podľa okolností, zárobkov a ďalších vecí. Ale jednoznačne povedali, že ľudia, ktorí majú po 50-tke, sa nemajú zapájať do II. piliera, pretože im nič neprinesie.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma dôchodkového systému, ktorá platí v Poľsku od apríla 1999, skutočne zavádza spomínané vekové rozdelenie. Podľa Sociálnej poisťovne občania, ktorí boli k 1. januáru 1999 mladší ako 30 rokov, alebo prvýkrát vstúpili na trh práce po tomto dátume, majú povinnosť vybrať si fond, v ktorom si budú sporiť príspevky platené do druhého piliera. Občania medzi 30 až 50 rokmi veku mali možnosť vybrať si, či vstúpia do novej kapitalizačnej schémy, alebo budú len v priebežne financovanej schéme. Občania nad 50 rokov veku alebo v predčasnom dôchodku neboli reformou dotknutí.\n\nV roku 1998 prebiehala informačná kampaň ohľadom nového dôchodkového systému.V kampani sa tvrdilo, že zapojenie do II. piliera pre občanov do 50 rokov veku nie je nebezpečné, ale ani veľmi výhodné. Pre občanov nad 50 rokov môže byť riskantné .", "analysis_paragraphs": ["Reforma dôchodkového systému, ktorá platí v Poľsku od apríla 1999, skutočne zavádza spomínané vekové rozdelenie. Podľa Sociálnej poisťovne občania, ktorí boli k 1. januáru 1999 mladší ako 30 rokov, alebo prvýkrát vstúpili na trh práce po tomto dátume, majú povinnosť vybrať si fond, v ktorom si budú sporiť príspevky platené do druhého piliera. Občania medzi 30 až 50 rokmi veku mali možnosť vybrať si, či vstúpia do novej kapitalizačnej schémy, alebo budú len v priebežne financovanej schéme. Občania nad 50 rokov veku alebo v predčasnom dôchodku neboli reformou dotknutí.", "V roku 1998 prebiehala informačná kampaň ohľadom nového dôchodkového systému.V kampani sa tvrdilo, že zapojenie do II. piliera pre občanov do 50 rokov veku nie je nebezpečné, ale ani veľmi výhodné. Pre občanov nad 50 rokov môže byť riskantné ."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej poisťovne", "riskantné"], "url": ["http://www.socpoist.sk/dochodkove-systemy-v-niektorych-statoch-europy/16895s", "http://www.cepii.fr/anglaisgraph/communications/pdf/2000/enepri161100/pdf/gora2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:46.659559+00:00"}
{"id": "vr31573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31573", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pozrite sa na kroky, ktoré sme urobili. Všeobecná zdravotná poisťovňa 3-krát za 5 mesiacov zvýšila platby nemocniciam. V decembri, vo februári a v apríli (2011 resp. 2012 pozn.)", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že VšZP v decembri 2011, vo februári a apríli 2012 zvýšila platby nemocniciam. Ako v tlačovej správe uvádza hovorkyňa VšZP Gašparíková, \" VšZP od decembra 2011 tretíkrát po vzájomnej dohode zvýšila platby všeobecným i fakultným nemocniciam, aby im pomohla vyrovnať sa najmä s dopadmi zvyšovania platov lekárov i zdravotných sestier. \" Podľa HN , VšZP zvýšila zmluvy nemocniciam k 1. decembru 2011 a k 1. februáru 2012. K zvýšeniu platieb pre nemocnice došlo aj k 1. aprílu 2012. Ako koncom marca 2012 uviedla Gašparíková pre Slovenský rozhlas \" VšZP sa dohodla s Asociáciou nemocníc Slovenska na ďalšom zvýšení platieb za ukončené hospitalizácie k 1. 4. 2012. Pre nemocnice to predstavuje mesačné zvýšenie o 1,7 mil. eur. Veríme, že aj toto zvýšenie prispeje k riešeniu dopadov zákona o minimálnych mzdových požiadavkách. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že VšZP v decembri 2011, vo februári a apríli 2012 zvýšila platby nemocniciam. Ako v tlačovej správe uvádza hovorkyňa VšZP Gašparíková, \" VšZP od decembra 2011 tretíkrát po vzájomnej dohode zvýšila platby všeobecným i fakultným nemocniciam, aby im pomohla vyrovnať sa najmä s dopadmi zvyšovania platov lekárov i zdravotných sestier. \" Podľa HN , VšZP zvýšila zmluvy nemocniciam k 1. decembru 2011 a k 1. februáru 2012. K zvýšeniu platieb pre nemocnice došlo aj k 1. aprílu 2012. Ako koncom marca 2012 uviedla Gašparíková pre Slovenský rozhlas \" VšZP sa dohodla s Asociáciou nemocníc Slovenska na ďalšom zvýšení platieb za ukončené hospitalizácie k 1. 4. 2012. Pre nemocnice to predstavuje mesačné zvýšenie o 1,7 mil. eur. Veríme, že aj toto zvýšenie prispeje k riešeniu dopadov zákona o minimálnych mzdových požiadavkách. \""], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe", "HN", "rozhlas"], "url": ["http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=1347", "http://m.hnonline.sk/c3-55180060-kw0000_d-nemocnice-sa-poistovnou-union-stale-nedohodli", "http://www.rozhlas.sk/Niektore-nemocnice-prijali-ponuku-Vseobecnej-zdravotnej-poistovne-a-Union-u-?l=1&c=0&i=33776&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:48.120012+00:00"}
{"id": "vr25717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25717", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aké úspechy dosiahol Strache v Freiheitliche Partei Osterreich, 21 % (preferencie, pozn.). Takisto začínal s percentami, ktoré mám ja.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Heinz-Christian Strache sa stal lídrom rakúskej FPÖ v roku 2005. V tom istom roku získala strana vo viedenských voľbách 14,9%. Vo všeobecných voľbách v roku 2006 to bolo 11% a v roku 2013 už 20,5% hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Heinz-Christian Strache sa stal lídrom rakúskej FPÖ v roku 2005. V tom istom roku získala strana vo viedenských voľbách 14,9%. Vo všeobecných voľbách v roku 2006 to bolo 11% a v roku 2013 už 20,5% hlasov."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["viedenských", "všeobecných", "prieskumu"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Heinz-Christian_Strache#State_elections_and_the_campaign_in_Vienna", "http://en.wikipedia.org/wiki/Freedom_Party_of_Austria#Election_results", "http://www.sme.sk/c/6961141/prieskum-mvk-smer-si-pohorsil-takmer-o-styri-percenta.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:53.062553+00:00"}
{"id": "vr27917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27917", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Keď poslanci tejto frakcie (Európskych socialistov, pozn.) hlasujú za veľmi ambiciíozne enviromentálne ciele, a potom predseda tejto istej strany v Košiciach kritizuje 40percentné kvóty, ktoré budú v neprospech podnikania na Slovensku.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia navrhla v januári tohto roku znížiť emisie skleníkových plynov v únii do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Premiér Robert Fico sa po rokovaní s prezidentom spoločnosti U.S. Steel Košice v marci tohto roku vyjadril : \"My napríklad nemôžeme súhlasiť s cieľom Európskej komisie, ktorá hovorí o 40-percentnej redukcii skleníkových plynov. Nemôžeme súhlasiť ani s tým, že bude stanovené presné číslo, koľko má byť elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov - návrh je 27 percent. Trváme na tom, aby bol obnovený trh s voľnými emisnými povoleniami. Tento názor nemá iba vláda SR, ale začína sa presadzovať aj v okolitých krajinách.\" Poslanci EP za SMER sú členovia frakcie PES (Strana európskych socialistov), ktorá má vo svojom prehlásení zahrnuté aj environmentálne témy: \"The EU must retain global leadership in the fight against climate change, via intelligent investment in the green economy, renewable energy and smart technology. The protection of nature and natural resources ust be addressed to both reduce our ecological footprint and bring down energy bills.\" PES presadzuje ekologický uvedomelú EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia navrhla v januári tohto roku znížiť emisie skleníkových plynov v únii do roku 2030 o 40 percent v porovnaní s rokom 1990. Premiér Robert Fico sa po rokovaní s prezidentom spoločnosti U.S. Steel Košice v marci tohto roku vyjadril : \"My napríklad nemôžeme súhlasiť s cieľom Európskej komisie, ktorá hovorí o 40-percentnej redukcii skleníkových plynov. Nemôžeme súhlasiť ani s tým, že bude stanovené presné číslo, koľko má byť elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov - návrh je 27 percent. Trváme na tom, aby bol obnovený trh s voľnými emisnými povoleniami. Tento názor nemá iba vláda SR, ale začína sa presadzovať aj v okolitých krajinách.\" Poslanci EP za SMER sú členovia frakcie PES (Strana európskych socialistov), ktorá má vo svojom prehlásení zahrnuté aj environmentálne témy: \"The EU must retain global leadership in the fight against climate change, via intelligent investment in the green economy, renewable energy and smart technology. The protection of nature and natural resources ust be addressed to both reduce our ecological footprint and bring down energy bills.\" PES presadzuje ekologický uvedomelú EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "prehlásení", "presadzuje"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/796896-premier-fico-nesuhlasi-s-europskou-redukciou-emisii/", "http://www.pes.eu/pes_manifesto_adopted_with_clear_focus_on_job_creation", "http://www.pes.eu/environment#middle"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:36.088706+00:00"}
{"id": "vr33535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33535", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V priemere, to mám zo štatistického úradu potraviny, ceny potravín vyletela o 5,9%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (10.marec 2013):", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme už overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (10.marec 2013):"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["relácie", "správu", "správa", "index"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60868", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62738"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:41.701575+00:00"}
{"id": "vr16777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16777", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Kusý sedel so mnou 8 rokov ako poslanec v zastupiteľstve, Ftáčnik 4 roky( ...) nedali ani jeden pozmeňovací návrh (týkajúci sa verejnej dopravy)...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, o dĺžke pôsobenia Rudolfa Kusého a Milana Ftáčnika ako poslancov zastupiteľstva BSK je správny. Neexistuje však súhrnný, prehľadný a verejne vyhľadateľný zoznam pozmeňujúcich návrhov predložených poslancami zastupiteľstva BSK, preto nevieme výrok jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť. Výrok predsedu BSK Pavla Freša preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ing. Bc. Pavol Frešo pôsobí vo funkci predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) od roku 2009 (v obdobiach 2009 – 2013 a 2013 – 2017). V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS, v rokoch 2012 – 2016 bol predsedom tejto politickej strany. Mgr. Rudolf Kusý je starostom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto od roku 2010 (v obdobiach 2010 – 2014 a 2014 – 2018). Od roku 2009 je i poslancom samosprávneho kraja (BSK). Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg, bývalý primátor Hlavného mesta SR Bratislavy (2010 – 2014), bývalý starosta mestskej časti Bratislava – Petržalka i bývalý poslanec NR SR (1990 – 1998). V rokoch 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo BSK je \"zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách.\" Údaje, predložené Pavlom Frešom vo výroku o dĺžke spoločného pôsobenia vo vedení BSK, sú správne. Rudolf Kusý i Milan Ftáčnik boli v krajských voľbách v novembri 2009 zvolení za poslancov zastupiteľstva BSK. V nasledujúcich krajských voľbách v novembri 2013 sa Rudolf Kusý opätovne stal poslancom zastupiteľstva BSK. V období dvoch predsedníctiev Pavla Freša (2009 – 2017) bol teda Milan Ftáčnik poslancom zastupiteľstva BSK 4 roky a Rudolf Kusý 8 rokov. Vyhľadávanie verejne dostupných informácii pomocou kľúčových slov neprinieslo relevantné výsledky, ktoré by vyvrátili výrok Pavla Freša. Keďže ale zoznam pozmeňovacích návrhov predložených poslancami zastupiteľstva BSK nie je systematicky zverejňovaný na webových stránkach BSK, nie je jednoznačne možné výrok predsedu BSK potvrdiť alebo vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša, predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, o dĺžke pôsobenia Rudolfa Kusého a Milana Ftáčnika ako poslancov zastupiteľstva BSK je správny. Neexistuje však súhrnný, prehľadný a verejne vyhľadateľný zoznam pozmeňujúcich návrhov predložených poslancami zastupiteľstva BSK, preto nevieme výrok jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť. Výrok predsedu BSK Pavla Freša preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ing. Bc. Pavol Frešo pôsobí vo funkci predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) od roku 2009 (v obdobiach 2009 – 2013 a 2013 – 2017). V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS, v rokoch 2012 – 2016 bol predsedom tejto politickej strany. Mgr. Rudolf Kusý je starostom mestskej časti Bratislava – Nové Mesto od roku 2010 (v obdobiach 2010 – 2014 a 2014 – 2018). Od roku 2009 je i poslancom samosprávneho kraja (BSK). Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg, bývalý primátor Hlavného mesta SR Bratislavy (2010 – 2014), bývalý starosta mestskej časti Bratislava – Petržalka i bývalý poslanec NR SR (1990 – 1998). V rokoch 2009 – 2013 bol poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo BSK je \"zbor zložený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych voľbách.\" Údaje, predložené Pavlom Frešom vo výroku o dĺžke spoločného pôsobenia vo vedení BSK, sú správne. Rudolf Kusý i Milan Ftáčnik boli v krajských voľbách v novembri 2009 zvolení za poslancov zastupiteľstva BSK. V nasledujúcich krajských voľbách v novembri 2013 sa Rudolf Kusý opätovne stal poslancom zastupiteľstva BSK. V období dvoch predsedníctiev Pavla Freša (2009 – 2017) bol teda Milan Ftáčnik poslancom zastupiteľstva BSK 4 roky a Rudolf Kusý 8 rokov. Vyhľadávanie verejne dostupných informácii pomocou kľúčových slov neprinieslo relevantné výsledky, ktoré by vyvrátili výrok Pavla Freša. Keďže ale zoznam pozmeňovacích návrhov predložených poslancami zastupiteľstva BSK nie je systematicky zverejňovaný na webových stránkach BSK, nie je jednoznačne možné výrok predsedu BSK potvrdiť alebo vyvrátiť. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Ing. Bc. Pavol Frešo", "Mgr. Rudolf Kusý", "Doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc.", "Zastupiteľstvo BSK", "krajských voľbách", "krajských voľbách", "webových stránkach"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/predseda-bsk-289793.aspx", "http://www.banm.sk/2197-sk/starosta/", "http://www.ftacnik.sk/kto-som/", "http://www.region-bsk.sk/samosprava-zastupitelstvo-bsk.aspx", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/21592-zoznam-zvolenych-poslancov-zastupitelstva-bsk", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2", "http://www.region-bsk.sk/obcan.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:00.343225+00:00"}
{"id": "vr31666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31666", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď som prichádzal do kresla ministra, nezamestnanosť bola vyše 18 %, keď som odchádzal, bola pod 10 %.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník nehovorí pravdu, pretože podľa žiadnej zo sledovaných inštitúcii nedošlo v čase kedy bol ministrom k takému poklesu nezamestnanosti, o akom hovorí. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny počas druhej Dzurindovej vlády, a to od 16.októbra 2002 do 17.októbra 2005, kedy podal demisiu a na jeho pozícii ho nahradila Iveta Radičová. Podľa údajov Štatistického úradu SR bola nezamestnanosť v štvrtom kvartáli v roku 2002 17,9% a v štvrtom kvartáli v roku 2005 dosahovala nezamestnanosť 15,3% . Údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zase uvádzajú, že nezamestnanosť v októbri 2002 dosahovala 16,44% a v októbri 2005 10,93% . Podľa údajov Eurostatu nezamestnanosť dosahovala v októbri 2002 18,5% a v októbri 2005 15,9%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník nehovorí pravdu, pretože podľa žiadnej zo sledovaných inštitúcii nedošlo v čase kedy bol ministrom k takému poklesu nezamestnanosti, o akom hovorí. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny počas druhej Dzurindovej vlády, a to od 16.októbra 2002 do 17.októbra 2005, kedy podal demisiu a na jeho pozícii ho nahradila Iveta Radičová. Podľa údajov Štatistického úradu SR bola nezamestnanosť v štvrtom kvartáli v roku 2002 17,9% a v štvrtom kvartáli v roku 2005 dosahovala nezamestnanosť 15,3% . Údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zase uvádzajú, že nezamestnanosť v októbri 2002 dosahovala 16,44% a v októbri 2005 10,93% . Podľa údajov Eurostatu nezamestnanosť dosahovala v októbri 2002 18,5% a v októbri 2005 15,9%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["podal", "17,9%", "15,3%", "16,44%", "10,93%", "údajov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3908219/zmeny-na-postoch-ministrov-v-rokoch-1993-2008.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=2064", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1931", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2002.html?page_id=1273", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2005.html?page_id=1276", "http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.SK.S.UNEH.RTT000.4.000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:25.357723+00:00"}
{"id": "vr33474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33474", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Mimochodom tak v polovici 90-tych rokov tam bol opäť raz hladomor. To bolo vtedy, keď po smrti Kim Ir-sena. Odhaduje sa, že milión ľudí zomrelo od hladu.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hladomor prepukol v Severnej Kórei v polovici 90. rokov - lete 1995, približne rok po smrti Kim Ir Sena. Odhady počtu obetí na následky hladomoru sa pohybujú od 900 tisíc až do 3,5 milióna obyvateľov. Výrok F. Šebeja hodnotíme ako pravdivý, keďže správne uvádza čas vypuknutia hladomoru, ako aj približný počet obetí (optimistický odhad). V rokoch 1995 - 1998 bol v Severnej Kórei hladomor (vrchol v roku 1997). Podľa výskumov (s.1) a analýz sa odhaduje, že na následky tohto hladomoru zomrelo približne 900 tisíc až 2,4 milióna obyvateľov Severnej Kórei. Niektoré mimovládne organizácie odhadovali (s. 1) počet úmrtí spojených s hladomorom na 2,8 až 3,5 milióna obyvateľov. Vtedajší počet obyvateľov KĽDR bol približne 22 až 23 miliónov. Kim Ir-sen ( Kim II Sung ) náhle zomrel v júli 1994. Oficiálne sa hladomor datuje o roku 1995. Je preto pravdou, že hladomor vypukol v Severnej Kórei až po smrti Kim Ir Sena. Na doplnenie: K hladomoru sa schyľovalo už skôr. Ako uvádza štúdia Famine in North (s. 4) Korea, Severná Kórea spustila v roku 1991 program, ktorý mal propagovať stravovanie sa len dvakrát denne. V prvej polovici 1994, pred smrťou Kim Ir Sena, severokórejská rozhlasová stanica potvrdila existenciu hladovania v krajine. Hladomor však naplno vypukol v lete 1995, keď Severnú Kóreu zasiahli katastrofické záplavy. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hladomor prepukol v Severnej Kórei v polovici 90. rokov - lete 1995, približne rok po smrti Kim Ir Sena. Odhady počtu obetí na následky hladomoru sa pohybujú od 900 tisíc až do 3,5 milióna obyvateľov. Výrok F. Šebeja hodnotíme ako pravdivý, keďže správne uvádza čas vypuknutia hladomoru, ako aj približný počet obetí (optimistický odhad). V rokoch 1995 - 1998 bol v Severnej Kórei hladomor (vrchol v roku 1997). Podľa výskumov (s.1) a analýz sa odhaduje, že na následky tohto hladomoru zomrelo približne 900 tisíc až 2,4 milióna obyvateľov Severnej Kórei. Niektoré mimovládne organizácie odhadovali (s. 1) počet úmrtí spojených s hladomorom na 2,8 až 3,5 milióna obyvateľov. Vtedajší počet obyvateľov KĽDR bol približne 22 až 23 miliónov. Kim Ir-sen ( Kim II Sung ) náhle zomrel v júli 1994. Oficiálne sa hladomor datuje o roku 1995. Je preto pravdou, že hladomor vypukol v Severnej Kórei až po smrti Kim Ir Sena. Na doplnenie: K hladomoru sa schyľovalo už skôr. Ako uvádza štúdia Famine in North (s. 4) Korea, Severná Kórea spustila v roku 1991 program, ktorý mal propagovať stravovanie sa len dvakrát denne. V prvej polovici 1994, pred smrťou Kim Ir Sena, severokórejská rozhlasová stanica potvrdila existenciu hladovania v krajine. Hladomor však naplno vypukol v lete 1995, keď Severnú Kóreu zasiahli katastrofické záplavy. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["výskumov", "analýz", "odhadovali", "Kim Ir-sen", "Kim II Sung", "zomrel", "Famine in North"], "url": ["http://www.iie.com/publications/wp/99-2.pdf", "http://www.tomcoyner.com/kirk_report.htm", "http://www.iie.com/publications/wp/99-2.pdf", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Kim_Ir-sen", "http://www.nytimes.com/1994/07/09/world/kim-il-sung-dead-at-age-82-led-north-korea-5-decades-was-near-talks-with-south.html?pagewanted=all&src=pm", "http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-16252540", "http://www.iie.com/publications/wp/99-2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:48.022177+00:00"}
{"id": "vr18119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18119", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tieto peniaze (dane z príjmu fyzickej osoby, pozn.) sa delia v pomere 70:30. 70% ide na obce a mestá a 30% ide na vyššie územné celky.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Použité údaje o prerozdelení dane z príjmu fyzických osôb medzi samosprávy sú v súlade s platným zákonom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa súčasného znenia zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve platí, že výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 70,0 % a v prípade krajov je ich príjmom 30% z výnosu dane v danom rozpočtovom roku. Pred zmenou tohto zákona v roku 2016 platilo , že obciam prináležalo 68,5% z výnosu dane a krajom 29,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Použité údaje o prerozdelení dane z príjmu fyzických osôb medzi samosprávy sú v súlade s platným zákonom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa súčasného znenia zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve platí, že výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku je príjmom rozpočtov obcí vo výške 70,0 % a v prípade krajov je ich príjmom 30% z výnosu dane v danom rozpočtovom roku. Pred zmenou tohto zákona v roku 2016 platilo , že obciam prináležalo 68,5% z výnosu dane a krajom 29,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "platilo"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20160101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20150101.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:35.126015+00:00"}
{"id": "vr27366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27366", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Váš najbližší priateľ, dokonca svedok na vašej svadbe, spoluzakladateľ charity, povedal, že ste zneužili charitu na politické ciele.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda priniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale \"absolútne nevhodného\" kandidáta a uviedol: ,, My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu\". Ďalšie informácie priniesol týždeník Trend , ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane.\" Podľa správy TASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe. Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: \" V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda priniesol vyjadrenie Igora Brossmana v publikovanom krátkom rozhovore. Brossman označil Kisku za blízkeho priateľa, ale \"absolútne nevhodného\" kandidáta a uviedol: ,, My sme sa na tomto rozišli. Nepáčilo sa mi, že sa chystá zneužiť anjela. Vedel som to dva roky dopredu\". Ďalšie informácie priniesol týždeník Trend , ktorý sa venoval podrobnejšie rozkolu bývalých spolupracovníkov. Brossman zopakoval kritické vyjadrenia na Kiskovu adresu: ,,Ak si vezmete Kiskove reči a vyškrknete z nich Dobrého anjela, nič neostane.\" Podľa správy TASR, uverejnenej na pluska.sk, bol Brossman skutočne svedkom na Kiskovej svadbe. Igor Brossman spolu s Andrejom Kiskom založili organizáciu Dobrý anjel v roku 2006, v ktorej dlhodobo spolupracovali až po dobu ich rozporov ohľadom ďalšieho smerovania organizácie. Brossman organizáciu opustil ako prvý, už v roku 2011. Hoci Brossman kritizuje Kiskove politické ambície, v minulosti sa sám v politike angažoval, hoci netradičným spôsobom: \" V roku 2010 I. Brossmann založil bizarnú politickú stranu Paliho Kapurková.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Trend", "správy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/310959-brossmann-kiska-je-absolutne-nevhodny-kandidat/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kiska-brossmann-preco-sa-rozisli-dvaja-anjeli.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/spoluzakladatel-dobreho-anjela-kiska-brutalne-porusil-dohodu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:37.154729+00:00"}
{"id": "vr29370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29370", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...pravica privatizovala strategický majetok alebo majetok štátu a Smer sa snaží, či už v prípade Transpetrolu, či už v prípade tejto zmluvy, sa snaží vrátiť, vrátiť majetok naspäť pod ruky štátu.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica dlhodobo odmieta privatizáciu štátnych podnikov. Zrušila privatizáciu bratislavského letiska a odkúpila späť 49-percentný balík akcií Transpetrolu sprivatizovaných v roku 2002. V súčasnosti zrušila tiež prenájom Gabčíkova, ktoré boli v prenájme Slovenských elektrární vlastnených spoločnosťou Enel. Vláda v súčasnosti pripravuje odpredaj 49 % podielu akcií Slovak Telekomu, z ktorého pre privatizačnú chybu síce nedostáva dividendy, ale vláda v minulosti odobrila aj privatizáciu Prešovských teplárni . Tento výrok považujeme preto za zavádzajúci Vyše jeden a pol milióna eur by malo ministerstvo dopravy zaplatiť za zrušenie privatizácie bratislavského letiska . Premiér Robert Fico (Smer) zrušil privatizáciu bratislavského letiska okamžite po nástupe k moci v lete 2006. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) plánovala privatizáciu bratislavského letiska, nedotiahla ju však do konca a vláda Roberta Fica (Smer-SD) privatizáciu všeobecne zastavila. Slovensko sa stalo vlastníkom 100 % akcií slovenského prepravcu ropy Transpetrol . Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti v piatok 17. apríla 2009 totiž jej akcionári schválili prevod 49 % akcií, ktoré doteraz vlastnil Yukos International UK B.V., na slovenskú vládu zastúpenú Ministerstvom hospodárstva (MH) SR. Jahnátek po spätnom odkúpení akcií firmy neuvažuje o ich ďalšom predaji. \" Nemáme záujem, aby sa Transpetrol predával ďalej, čiže predpokladáme, že Transpetrol by mal zostať v rukách slovenskej vlády, \" uviedol. Jukos získal 49-percentný balík akcií Transpetrolu v privatizácii v roku 2002. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VHV) a Slovenské elektrárne (SE), a. s., sa dostali do súdneho sporu o neplatnosti Zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Podľa TASR talianska firma Enel podpísala zmluvu o odkúpení 66 % akcií Slovenských elektrární 17. februára 2005. Plnú kontrolu nad podielom získal Enel 27. apríla 2006. Štát si po ôsmich rokoch od privatizácie Slovenských elektrární berie späť Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Spoločnosť Slovak Telekom je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom Group od privatizácie v roku 2000, kedy získal 51 % akcií. Vláda Róberta Fica pripravuje odpredaj zvyšného podielu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica dlhodobo odmieta privatizáciu štátnych podnikov. Zrušila privatizáciu bratislavského letiska a odkúpila späť 49-percentný balík akcií Transpetrolu sprivatizovaných v roku 2002. V súčasnosti zrušila tiež prenájom Gabčíkova, ktoré boli v prenájme Slovenských elektrární vlastnených spoločnosťou Enel. Vláda v súčasnosti pripravuje odpredaj 49 % podielu akcií Slovak Telekomu, z ktorého pre privatizačnú chybu síce nedostáva dividendy, ale vláda v minulosti odobrila aj privatizáciu Prešovských teplárni . Tento výrok považujeme preto za zavádzajúci Vyše jeden a pol milióna eur by malo ministerstvo dopravy zaplatiť za zrušenie privatizácie bratislavského letiska . Premiér Robert Fico (Smer) zrušil privatizáciu bratislavského letiska okamžite po nástupe k moci v lete 2006. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) plánovala privatizáciu bratislavského letiska, nedotiahla ju však do konca a vláda Roberta Fica (Smer-SD) privatizáciu všeobecne zastavila. Slovensko sa stalo vlastníkom 100 % akcií slovenského prepravcu ropy Transpetrol . Na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti v piatok 17. apríla 2009 totiž jej akcionári schválili prevod 49 % akcií, ktoré doteraz vlastnil Yukos International UK B.V., na slovenskú vládu zastúpenú Ministerstvom hospodárstva (MH) SR. Jahnátek po spätnom odkúpení akcií firmy neuvažuje o ich ďalšom predaji. \" Nemáme záujem, aby sa Transpetrol predával ďalej, čiže predpokladáme, že Transpetrol by mal zostať v rukách slovenskej vlády, \" uviedol. Jukos získal 49-percentný balík akcií Transpetrolu v privatizácii v roku 2002. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VHV) a Slovenské elektrárne (SE), a. s., sa dostali do súdneho sporu o neplatnosti Zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Podľa TASR talianska firma Enel podpísala zmluvu o odkúpení 66 % akcií Slovenských elektrární 17. februára 2005. Plnú kontrolu nad podielom získal Enel 27. apríla 2006. Štát si po ôsmich rokoch od privatizácie Slovenských elektrární berie späť Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Spoločnosť Slovak Telekom je súčasťou nadnárodnej skupiny firiem Deutsche Telekom Group od privatizácie v roku 2000, kedy získal 51 % akcií. Vláda Róberta Fica pripravuje odpredaj zvyšného podielu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["pripravuje", "podielu", "teplárni", "letiska", "Transpetrol", "Jahnátek", "TASR", "odpredaj"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/322046-poslanci-schvalili-novy-postup-privatizacie-slovak-telekomu/", "http://www.etrend.sk/technologie/10-veci-ktore-potrebujete-vediet-o-privatizacii-slovak-telekomu.html", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5378166/za-zrusenie-privatizacie-letiska-zaplatime.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4397651/stat-opat-vlastni-100-percent-akcii-transpetrolu.html", "http://www.etrend.sk/firmy/transpetrol-je-opat-v-rukach-statu.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/322046-poslanci-schvalili-novy-postup-privatizacie-slovak-telekomu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:48.402763+00:00"}
{"id": "44964", "numeric_id": 44964, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44964", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sa pripravila legislatíva tak, aby toto čerpanie (prostriedkov z eurofondov presunutých v rámci operačných programov na boj s COVID-19, pozn.) bolo oveľa jednoduchšie ako bežne, čo je mimoriadne dôležité, lebo väčšinou, keď robíte nejakú zmenu, musíte si ju dať schváliť. Schvaľuje vám ju Európska komisia rok, teraz to pôjde bez schválenia veľmi rýchlo.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v polovici mája Európska komisia avízovala väčšiu flexibilitu pri čerpaní peňazí a zjednodušenie procesov, ktoré by nevyžadovali jej rozhodnutia niektorých pri zmenách v operačných programoch. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Už v polovici mája Európska komisia avízovala väčšiu flexibilitu pri čerpaní peňazí a zjednodušenie procesov, ktoré by nevyžadovali jej rozhodnutia niektorých pri zmenách v operačných programoch. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["avízovala"], "url": ["https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2020/EN/COM-2020-113-F1-EN-MAIN-PART-1.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:30.907429+00:00"}
{"id": "42082", "numeric_id": 42082, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42082", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...v predchádzajúcich prezidentských voľbách boli výsledky úplne odlišné, ako ukazovali prieskumy. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskumy pre prezidentské voľby sa vzťahujú len na prvé kolo volieb. Posledné prezidentské voľby na Slovensku sa konali v roku 2014. Volebný prieskum spravili všetky relevantné agentúry, avšak ich výsledky sa výrazne nelíšili. Prvú priečku dlhodobo obsadzoval Robert Fico, druhá patrila Andrejovi Kiskovi. O tretiu priečku sa striedavo delili Procházka a Kňažko. V prvom kole nakoniec zvíťazil Robert Fico, druhé miesto obsadil súčasný prezident Andrej Kiska. Počas prezidentských volieb v roku 2009, pred prvým kolom hlasovania vo volebných prieskumoch viedol Ivan Gašparovič, druhú priečku obsadzovala Iveta Radičová. V prvom kole napokon zvíťazil Ivan Gašparovič s 46,71 %, na druhom mieste skončila Iveta Radičová s 38,05 %. Prezidentské voľby v druhom kole vyhral nakoniec Gašparovič. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy pre prezidentské voľby sa vzťahujú len na prvé kolo volieb. Posledné prezidentské voľby na Slovensku sa konali v roku 2014. Volebný prieskum spravili všetky relevantné agentúry, avšak ich výsledky sa výrazne nelíšili. Prvú priečku dlhodobo obsadzoval Robert Fico, druhá patrila Andrejovi Kiskovi. O tretiu priečku sa striedavo delili Procházka a Kňažko. V prvom kole nakoniec zvíťazil Robert Fico, druhé miesto obsadil súčasný prezident Andrej Kiska. Počas prezidentských volieb v roku 2009, pred prvým kolom hlasovania vo volebných prieskumoch viedol Ivan Gašparovič, druhú priečku obsadzovala Iveta Radičová. V prvom kole napokon zvíťazil Ivan Gašparovič s 46,71 %, na druhom mieste skončila Iveta Radičová s 38,05 %. Prezidentské voľby v druhom kole vyhral nakoniec Gašparovič. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "zvíťazil", "prieskumoch", "vyhral"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/prezidentske-volby/2014/prieskumy", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/stranka/8170-vysledky-1-kola-prezidentskych-volieb-podla-obci/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/161030-polis-radicova-straca-v-prieskume-na-gasparovica-uz-iba-desat-percent/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/prezidentske-volby/2009/vysledky/2-kolo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:28.309171+00:00"}
{"id": "vr17719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17719", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... táto strana (SaS, pozn.) hovorí o tom, že treba znižovať dane, treba byť liberálnejší a treba hovoriť o ďalšom znižovaní verejného dlhu.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Roberta Fica potvrdzuje volebný program strany SaS z roku 2016. V siedmej kapitole ( .pdf , s. 28) volebného programu strany sa píše: \" ... chceme do konca volebného obdobia dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet verejnej správy a verejný dlh znížiť... \" V tej istej kapitole sa píše aj o znižovaní daní: \" Lepším riešením, než zvyšovať dane alebo plošne šetriť, je zvyšovať efektívnosť využívanie prostriedkov, ktoré má k dispozícii... \" Strana SaS však spomína znižovanie daní i mimo svojho volebného programu. Znižovanie daní SaS spomína aj v dokumente Agenda 2020 vydanom vo februári 2018. V ňom sa píše: \" Vrátime rovnú daň z príjmov a znížime jej sadzbu na 19 % ... Vrátime sadzbu dane vyberanej zrážkou z 35 % na 19 % ...\" ( .pdf , s. 10). Strana SaS sa dlhodobo profiluje ako liberálna pravicová strana, čo potvrdil aj predseda strany Richard Sulík. V dokumente Slovensko podľa SaS vydanom v apríli 2018 sú zhrnuté liberálne požiadavky strany SaS: \" Sme za registrované partnerstvá ... Sme za dekriminalizáciu marihuany ... Sme za odluku cirkvi od štátu ... A sme za eutanáziu, lebo podľa nášho názoru o svojom živote má rozhodovať jednotlivec \" ( .pdf , s. 18). Výrok Roberta Fica označujeme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Roberta Fica potvrdzuje volebný program strany SaS z roku 2016. V siedmej kapitole ( .pdf , s. 28) volebného programu strany sa píše: \" ... chceme do konca volebného obdobia dosiahnuť štrukturálne vyrovnaný rozpočet verejnej správy a verejný dlh znížiť... \" V tej istej kapitole sa píše aj o znižovaní daní: \" Lepším riešením, než zvyšovať dane alebo plošne šetriť, je zvyšovať efektívnosť využívanie prostriedkov, ktoré má k dispozícii... \" Strana SaS však spomína znižovanie daní i mimo svojho volebného programu. Znižovanie daní SaS spomína aj v dokumente Agenda 2020 vydanom vo februári 2018. V ňom sa píše: \" Vrátime rovnú daň z príjmov a znížime jej sadzbu na 19 % ... Vrátime sadzbu dane vyberanej zrážkou z 35 % na 19 % ...\" ( .pdf , s. 10). Strana SaS sa dlhodobo profiluje ako liberálna pravicová strana, čo potvrdil aj predseda strany Richard Sulík. V dokumente Slovensko podľa SaS vydanom v apríli 2018 sú zhrnuté liberálne požiadavky strany SaS: \" Sme za registrované partnerstvá ... Sme za dekriminalizáciu marihuany ... Sme za odluku cirkvi od štátu ... A sme za eutanáziu, lebo podľa nášho názoru o svojom živote má rozhodovať jednotlivec \" ( .pdf , s. 18). Výrok Roberta Fica označujeme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "mimo", ".pdf", "liberálna", ".pdf"], "url": ["http://www.sas.sk/detail/4065/nr-sr-2016/subory", "http://www.sas.sk/detail/2647/j-kissova-vlada-by-mala-znizit-dane-a-odvody/obsah", "http://www.sas.sk/detail/4083/agenda-2020/subory", "https://slovensko.hnonline.sk/1466343-vlada-podla-sulika-zmyka-ludi-k-zamestnavatelom-sa-spravaju-ako-vypalnici-vyhlasil", "http://www.sas.sk/slovensko-podla-sas/obsah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:17.571332+00:00"}
{"id": "vr15173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15173", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... mocenské zložky toho štátu (Kosova, pozn.) sú prelezené organizovaným zločinom, dokonca samotní najvyšší predstavitelia štátu sú podozriví ešte z vojnových zločinov z čias 90. rokov.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ludia z okolia bývalého premiéra a súcasného prezidenta Kosova, Hashima Thaciho , sú velmi casto spájaní s organizovaným zlocinom. Podla niektorých zdrojov samotný Thaci má byt aj vojnovým zlocincom z 90. rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia v roku 2010 prezentovala správu o organizovanom zlocine, ktorá poukázala na vážne podozrenia, informoval o tom Guardian . \" Kosovo's prime minister is the head of a \"mafia-like\" Albanian group responsible for smuggling weapons, drugs and human organs through eastern Europe, according to a Council of Europe inquiry report on organised crime.(...) Hashim Thaçi is identified as the boss of a network that began operating criminal rackets in the runup to the 1998-99 Kosovo war, and has held powerful sway over the country's government since. \" Správa obvinuje Thaciho aj zo zlocinu obchodovania s ludskými orgánmi a z vojnových zlocinov: \" the executions and organ extractions allegedly occurred at two locations near the town of Fushe Kruje, 20 kilometres north of the Albanian capital, Tirana. Medical personnel who conducted the operations in a makeshift clinic arranged to ship the organs abroad \". Po medializácií zistení Thaci (resp. vláda) reagoval s vyhlásením, kde obvinuje vedúceho vyšetrenia Dicka Martyho zo zaujatosti. \" It is clear that someone wants to place obstacles in the way of Prime Minister Hashim Thaci after the general election, in which, the people of Kosovo, placed their clear and significant trust in him to deliver the development program and governance of our country .\"", "analysis_paragraphs": ["Ludia z okolia bývalého premiéra a súcasného prezidenta Kosova, Hashima Thaciho , sú velmi casto spájaní s organizovaným zlocinom. Podla niektorých zdrojov samotný Thaci má byt aj vojnovým zlocincom z 90. rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia v roku 2010 prezentovala správu o organizovanom zlocine, ktorá poukázala na vážne podozrenia, informoval o tom Guardian . \" Kosovo's prime minister is the head of a \"mafia-like\" Albanian group responsible for smuggling weapons, drugs and human organs through eastern Europe, according to a Council of Europe inquiry report on organised crime.(...) Hashim Thaçi is identified as the boss of a network that began operating criminal rackets in the runup to the 1998-99 Kosovo war, and has held powerful sway over the country's government since. \" Správa obvinuje Thaciho aj zo zlocinu obchodovania s ludskými orgánmi a z vojnových zlocinov: \" the executions and organ extractions allegedly occurred at two locations near the town of Fushe Kruje, 20 kilometres north of the Albanian capital, Tirana. Medical personnel who conducted the operations in a makeshift clinic arranged to ship the organs abroad \". Po medializácií zistení Thaci (resp. vláda) reagoval s vyhlásením, kde obvinuje vedúceho vyšetrenia Dicka Martyho zo zaujatosti. \" It is clear that someone wants to place obstacles in the way of Prime Minister Hashim Thaci after the general election, in which, the people of Kosovo, placed their clear and significant trust in him to deliver the development program and governance of our country .\""], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["prezidenta", "Thaciho", "Guardian", "Správa", "politikmi", "Xhavit Haliti", "WikiLeaks"], "url": ["http://www.b92.net/eng/news/politics.php?yyyy=2016&mm=04&dd=07&nav_id=97615", "http://www.foreignpolicyjournal.com/2015/12/26/crime-and-punishment-in-kosovo/", "http://www.theguardian.com/world/2010/dec/14/kosovo-prime-minister-llike-mafia-boss", "http://www.balkaninsight.com/en/article/thaci-headed-kosovo-organ-harvesting-mafia-report", "http://www.theguardian.com/world/2011/jan/24/hashim-thaci-kosovo-organised-crime", "http://www.welt.de/english-news/article2806537/German-spy-affair-might-have-been-revenge.html", "https://wikileaks.org/wiki/The_End_of_the_Affair%3F_The_BND,_CIA_and_Kosovo's_Deep_State"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:30.514721+00:00"}
{"id": "vr28188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28188", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A my dnes máme dva body v Českej republike a v Rakúsku, cez ktoré vieme dostať na územie Slovenska plyn. Je to toľko plynu, že to predstavuje trojnásobok objemu, ktorý potrebujeme pre domácu spotrebu.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko má ďalšie dva prístupové body cez ktoré vie doviesť plyn na naše územie. Konkrétne sa jedná o rakúsky Baumgarten a český Lanžhot. Podľa dostupných informácií, ich kapacita sa môže pohybovať na úrovni do 19 mld. m3 plynu ročne. V roku 2013 bola spotreba plynu na úrovni 5,3 mld. m3 plynu, v roku 2014 ju MH SR očakáva na úrovni 6 mld. m3. Išlo by teda o približne trojnásobok spotreby. Od 16. septembra 2014 by táto kapacita mohla dokonca presiahnuť 30 mld. m3 plynu ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTASR , 4 marca 2014:\n\n\"Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča má Slovensko zabezpečenú infraštruktúru cez zrealizované projekty. Plyn by sme v krajnom prípade dostali týmito cestami: V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete boli vykonané technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko s kapacitou 36 mil. m3 denne. 24. októbra 2010 bolo v Baumgartene oficiálne sprevádzkované technické zariadenie, ktoré umožňuje využitie reverzného toku plynu v rámci prepravných sietí. Uvedený projekt získal finančné prostriedky z EÚ a kapacita prepojenia je 17 mil. m3 denne. \"\n\nSITA , 6. augusta 2014:\n\n\"Český prepravca plynu, spoločnosť Net4Gas, zvýši kapacitu svojej hraničnej preberacej stanice Lanžhot pre reverzný tok plynu na Slovensko o takmer 5 miliónov metrov kubických denne na úroveň 75 miliónov. ...Vyššie dodávky plynu začnú na Slovensko prúdiť od 16. septembra. V stredu o tom informovala spoločnosť Net4Gas.\"\n\nPodľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.\n\nPodľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko má ďalšie dva prístupové body cez ktoré vie doviesť plyn na naše územie. Konkrétne sa jedná o rakúsky Baumgarten a český Lanžhot. Podľa dostupných informácií, ich kapacita sa môže pohybovať na úrovni do 19 mld. m3 plynu ročne. V roku 2013 bola spotreba plynu na úrovni 5,3 mld. m3 plynu, v roku 2014 ju MH SR očakáva na úrovni 6 mld. m3. Išlo by teda o približne trojnásobok spotreby. Od 16. septembra 2014 by táto kapacita mohla dokonca presiahnuť 30 mld. m3 plynu ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "TASR , 4 marca 2014:", "\"Podľa hovorcu rezortu hospodárstva Stanislava Jurikoviča má Slovensko zabezpečenú infraštruktúru cez zrealizované projekty. Plyn by sme v krajnom prípade dostali týmito cestami: V rámci prepojenia slovenskej a českej prepravnej siete boli vykonané technické opatrenia, ktoré umožnia reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko s kapacitou 36 mil. m3 denne. 24. októbra 2010 bolo v Baumgartene oficiálne sprevádzkované technické zariadenie, ktoré umožňuje využitie reverzného toku plynu v rámci prepravných sietí. Uvedený projekt získal finančné prostriedky z EÚ a kapacita prepojenia je 17 mil. m3 denne. \"", "SITA , 6. augusta 2014:", "\"Český prepravca plynu, spoločnosť Net4Gas, zvýši kapacitu svojej hraničnej preberacej stanice Lanžhot pre reverzný tok plynu na Slovensko o takmer 5 miliónov metrov kubických denne na úroveň 75 miliónov. ...Vyššie dodávky plynu začnú na Slovensko prúdiť od 16. septembra. V stredu o tom informovala spoločnosť Net4Gas.\"", "Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.", "Podľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "plánu", "International Energy Agency", "Výročnej", "plánu"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5barticle%5d=zatvorene-kohutiky-nebudu-nudzovemu-stavu-sa-vieme-vyhnut", "http://slovakaid.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/853031-cesky-prepravca-plynu-zvysi-reverzny-tok-na-slovensko/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpreventivny-akcny-plan--zemny-plyn-%2F141048s&ei=VioXVL_DEvSh7AbF94HoDw&usg=AFQjCNGMcAdgMULQFwQTMCnT7VeQN2Fb5w&sig2=SCy7u8pjBBzZbQvevbuYrg&bvm=bv.75097201,d.ZGU", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpreventivny-akcny-plan--zemny-plyn-%2F141048s&ei=VioXVL_DEvSh7AbF94HoDw&usg=AFQjCNGMcAdgMULQFwQTMCnT7VeQN2Fb5w&sig2=SCy7u8pjBBzZbQvevbuYrg&bvm=bv.75097201,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:45.740895+00:00"}
{"id": "47988", "numeric_id": 47988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47988", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Hneď na druhý deň som ja osobne v mene strany Hlas-sociálna demokracia pri rokovaní o štátnom rozpočte navrhol pozmeňujúci návrh, aby všetci dôchodcovia, každý jeden bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú očkovaní, dostali 200 EUR na finančnú pomoc.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deň po schválení príspevkov pre zaočkovaných seniorov v hodnote 300 € Erik Tomáš vystúpil v NRSR. Za poslancov strany Hlas-SD Predložil pozmeňujúci návrh , v ktorom navrhli prispieť všetkým seniorom bez ohľadu na zaočkovanosť, sumou 200 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deň po schválení príspevkov pre zaočkovaných seniorov v hodnote 300 € Erik Tomáš vystúpil v NRSR. Za poslancov strany Hlas-SD Predložil pozmeňujúci návrh , v ktorom navrhli prispieť všetkým seniorom bez ohľadu na zaočkovanosť, sumou 200 €. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["schválení", "300", "vystúpil", "návrh"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47134", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/az-300-eur-zaockovanych-seniorov.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=19972&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CisSchodze=51&PersonKey=Erik.Tom%C3%A1%C5%A1&CPT=632,%20751&Datum=2021-12-10%200:0:0", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=3358"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:19.656688+00:00"}
{"id": "vr32403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32403", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Vy len odsúvate, beriete peniaze, nerozdeľujete ich (zmenami v druhom pilieri, pozn.), v prvom pilieri teraz, ale posúvate ten problém do budúcnosti, čím bude ešte horšie. Je to tak, pán minister, veď každý ekonomický analytik toto potvrdí.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analýzy hovoria o potrebe reformy. Nájdeme však aj analytikov, ktorý považujú zmeny v sociálnom poistení a prerozdeľovaní medzi prvým a druhým pilierom ako dobré a nevyhnutné riešenie. Samotná analýza dopadov súčasnej reformy je pomerne slabá, neexistuje oficiálna prognostika dopadov reformy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože niektorí analytici nehovoria o presúvaní problému v čase ale považujú súčasné riešenia za nevyhnutné a správne.\n\nAnalytik INESS Radovan Ďurana tvrdí:\n\n\" Odkladanie zásadnej reformy dôchodkového systému bude podľa neho znamenať vyššie náklady v budúcnosti. Penzijný systém na Slovensku by sa mal podľa INESS prehodnotiť od základov.\"\n\nNovelu zákona o sociálnom poistení hodnotí R. Ďurana ako len dočasné riešenie len problémov prvého piliera, skutočné riešenie odkladá na budúce generácie.\n\nJán Šebo , docent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela:\n\n\" Navrhované zmeny sú ekonomicky aj finančné správne , i keď pre budúcich dôchodcov to prinesie nižšie dôchodky.\"\n\nPeter Goliaš, analytik INEKO hovori:\n\n\" Kľúčové opatrenia, ktoré pomáhajú zlepšiť udržateľnosť dôchodkového systému, sú predĺženie dôchodkového veku, zníženie miery náhrady a zníženie valorizácie na úroveň inflácie. Problém však je, že ich vláda odkladá až na rok 2016, čiže nie je záruka, že nová vláda bude s týmito zmenami súhlasiť, a navyše každý rok je stratený, pretože deficit Sociálnej poisťovne je už dnes obrovský. Čím viac to odkladáme, tým viac musíme financovať dôchodky z daní alebo na dlh , čo spomaľuje hospodársky rast.\"\n\nVladimír Baláž , prognostik Slovenskej akadémie vied: \" Domnievam sa, že prispievajú (zmeny v zákone o soc. poistení k udržateľnosti prvého piliera. pozn), a to niekoľkými spôsobmi. Od roku 2017 sa má predlžiť vek odchodu do dôchodku, aj keď bude naviazaný na istú dĺžku dožitia. Je tam však istý posun v tom, že ľudia budú pracovať dlhšie. Ďalším faktorom je, že neúnosná miera v zásluhovosti v prvom pilieri sa redukuje. Budú tým poškodení lepšie zarábajúci ľudia, ale na druhej strane sa nebudú tak prudko otvárať nožnice medzi najnižšími a najvyššími dôchodkami.\"", "analysis_paragraphs": ["Analýzy hovoria o potrebe reformy. Nájdeme však aj analytikov, ktorý považujú zmeny v sociálnom poistení a prerozdeľovaní medzi prvým a druhým pilierom ako dobré a nevyhnutné riešenie. Samotná analýza dopadov súčasnej reformy je pomerne slabá, neexistuje oficiálna prognostika dopadov reformy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože niektorí analytici nehovoria o presúvaní problému v čase ale považujú súčasné riešenia za nevyhnutné a správne.", "Analytik INESS Radovan Ďurana tvrdí:", "\" Odkladanie zásadnej reformy dôchodkového systému bude podľa neho znamenať vyššie náklady v budúcnosti. Penzijný systém na Slovensku by sa mal podľa INESS prehodnotiť od základov.\"", "Novelu zákona o sociálnom poistení hodnotí R. Ďurana ako len dočasné riešenie len problémov prvého piliera, skutočné riešenie odkladá na budúce generácie.", "Ján Šebo , docent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela:", "\" Navrhované zmeny sú ekonomicky aj finančné správne , i keď pre budúcich dôchodcov to prinesie nižšie dôchodky.\"", "Peter Goliaš, analytik INEKO hovori:", "\" Kľúčové opatrenia, ktoré pomáhajú zlepšiť udržateľnosť dôchodkového systému, sú predĺženie dôchodkového veku, zníženie miery náhrady a zníženie valorizácie na úroveň inflácie. Problém však je, že ich vláda odkladá až na rok 2016, čiže nie je záruka, že nová vláda bude s týmito zmenami súhlasiť, a navyše každý rok je stratený, pretože deficit Sociálnej poisťovne je už dnes obrovský. Čím viac to odkladáme, tým viac musíme financovať dôchodky z daní alebo na dlh , čo spomaľuje hospodársky rast.\"", "Vladimír Baláž , prognostik Slovenskej akadémie vied: \" Domnievam sa, že prispievajú (zmeny v zákone o soc. poistení k udržateľnosti prvého piliera. pozn), a to niekoľkými spôsobmi. Od roku 2017 sa má predlžiť vek odchodu do dôchodku, aj keď bude naviazaný na istú dĺžku dožitia. Je tam však istý posun v tom, že ľudia budú pracovať dlhšie. Ďalším faktorom je, že neúnosná miera v zásluhovosti v prvom pilieri sa redukuje. Budú tým poškodení lepšie zarábajúci ľudia, ale na druhej strane sa nebudú tak prudko otvárať nožnice medzi najnižšími a najvyššími dôchodkami.\""], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Radovan Ďurana", "hodnotí", "Ján Šebo", "Peter Goliaš, analytik INEKO hovori:", "Vladimír Baláž"], "url": ["http://iness.sk/stranka/7548-Dochodky-budu-este-nizsie-pripravte-sa-varuje-Durana-Pravda.html", "http://iness.sk/stranka/7478-Odvod-do-druheho-piliera-sa-zrejme-nezvysi-TASR.html", "http://iness.sk/stranka/7357-Anketa-Prispeju-ohlasene-zmeny-v-prvom-dochodkovom-pilieri-k-jeho-udrzatelnosti-Hospodarske-noviny.html", "http://iness.sk/stranka/7357-Anketa-Prispeju-ohlasene-zmeny-v-prvom-dochodkovom-pilieri-k-jeho-udrzatelnosti-Hospodarske-noviny.html", "http://iness.sk/stranka/7357-Anketa-Prispeju-ohlasene-zmeny-v-prvom-dochodkovom-pilieri-k-jeho-udrzatelnosti-Hospodarske-noviny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:55.144042+00:00"}
{"id": "vr15749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15749", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Nerobme zo Slovenska nejakú super extrémistickú krajinu. Veď vo všetkých veľkých štátoch sú nejaké radikálne skupiny. V Nemecku je to 15 %, v Španielsku skoro 30 %, vo Francúzsku skoro 30 %.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Podmanický v tomto výroku porovnával postavenie extrémizmu doma a v západnej Európe, pričom podporou radikálnych hnutí v spomenutých štátoch chcel dokázať, že situácia na Slovensku nie je až taká zlá. Vzhľadom na rôzne okolnosti v týchto krajinách a na Slovensku, ale taktiež rôznym stupňom radikalizmu (resp. extrémizmu) politických strán, ktoré má Podmanický (pravdepodobne) na mysli je takéto porovnanie zavádzajúce a zľahčuje domácu situáciu. Podmanický nijako nešpecifikuje, ktoré radikálne skupiny má v daných štátoch na mysli, pravdepodobne však myslí strany AfD v Nemecku,Front Nationale vo Francúzsku a Podemos v Španielsku. AfD v Nemecku naozaj dosahuje podporu viac ako 15 %. V prípade francúzskej Front Nationale sa zasa ich \"šéfka\" Marine Le Penová v prieskumoch pred prezidentskými voľbami teší podpore viac ako 25 % resp. 30 %. Podemos získal v zatiaľ posledných parlamentných voľbách v júni 2016 21,1 %. Napriek tomu, že okrem Podemosu čísla Podmanickému sedia, je veľmi ťažké zaradiť tieto strany do jednej skupiny s ĽSNS, ktorá na Slovensku predstavuje extrémistickú stranu v parlamente. ĽSNS, AfD a Front Nationale spája populizmus, protimigrantská a protieurópska rétorika, avšak ĽSNS sa okrem týchto spomenutých znakov otvorene hlási k fašistickému dedičstvu a viacerí jeho predstavitelia spochybňovali holokaust a obdivujú fašistický Slovenský štát: \"In contrast to most of Europe’s far-right groups, “it’s truly neo-Nazi, it advocates the legacy of the Nazi war state,” hovorí Chmelár. Aj podľa Miroslava Mareša, experta na extrémizmus z Masarykovej univerzity patrí ĽSNS spolu s maďarským Jobbikom a gréckym Zlatým úsvitom k najviac otvorene neo-nacistickým stranám v Európe. Nutno priznať, že s fašistickým dedičstvom sa vyrovnávala počas svojej predchádzajúcej epochy aj Front Nationale , keďže bola spoluzaložená niekoľkými bývalými kolaborantmi z Vichistického Francúzska. Počas prvých rokov jej existencie mala taktiež omnoho tvrdšiu rétoriku, avšak po nástupe Marine le Penovej do postu predsedkyne ju strana výrazne zjemnila. Strana Podemos sa nachádza na opačnej strane politického spektra ako ostatné spomenuté strany. Často je označovaná za ľavicovo-populistickú, podobne ako v niektorých prípadoch aj SMER. Podemos nezdieľa s ostatnými stranami ani protiimigrantskú a protieurópsku rétoriku, preto sa len ťažko môže s ĽSNS porovnávať. Nutnosťou je v tomto prípade aj oddeliť pojmy \"radikálny\" a \"extrémny\". Ján Podmanický podľa kontextu, v ktorom je použité, považuje slovo \"radikálny\" za synonymum slova \"extrémny\" čo, ale nie je politologicky presné a slová je nutné oddeľovať. Potvrdzuje to aj politológ Peter Spáč: \"Všetko závisí od chápania pojmu \"radikálny\". V zásade sa zvykne odlišovať \"radikálna\" a \"extrémna\" ľavica/pravica, ale je fakt, že v anglickom jazyku (čo je dominantný jazyk vedy) sa pojem \"far left / far right\" často využíva aj ako zastrešujúci pojem pre obe podskupiny. Jednoducho povedané, nie je univerzálna zhoda, ako s danými pojmami narábať. Osobne si však myslím, že je v rámci krajných ľavíc/pravíc potrebné dané podskupiny vymedzovať. Strany typu ĽSNS alebo maďarský Jobbik sú extrémne a viaceré západoeurópske okrajové strany nedosahujú ich radikalizmus.\" Čo sa týka preferencii strany Kotleba-ĽSNS, podľa prieskumu agentúry Focus z januára 2017, má podporu 10,2 % voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Podmanický v tomto výroku porovnával postavenie extrémizmu doma a v západnej Európe, pričom podporou radikálnych hnutí v spomenutých štátoch chcel dokázať, že situácia na Slovensku nie je až taká zlá. Vzhľadom na rôzne okolnosti v týchto krajinách a na Slovensku, ale taktiež rôznym stupňom radikalizmu (resp. extrémizmu) politických strán, ktoré má Podmanický (pravdepodobne) na mysli je takéto porovnanie zavádzajúce a zľahčuje domácu situáciu. Podmanický nijako nešpecifikuje, ktoré radikálne skupiny má v daných štátoch na mysli, pravdepodobne však myslí strany AfD v Nemecku,Front Nationale vo Francúzsku a Podemos v Španielsku. AfD v Nemecku naozaj dosahuje podporu viac ako 15 %. V prípade francúzskej Front Nationale sa zasa ich \"šéfka\" Marine Le Penová v prieskumoch pred prezidentskými voľbami teší podpore viac ako 25 % resp. 30 %. Podemos získal v zatiaľ posledných parlamentných voľbách v júni 2016 21,1 %. Napriek tomu, že okrem Podemosu čísla Podmanickému sedia, je veľmi ťažké zaradiť tieto strany do jednej skupiny s ĽSNS, ktorá na Slovensku predstavuje extrémistickú stranu v parlamente. ĽSNS, AfD a Front Nationale spája populizmus, protimigrantská a protieurópska rétorika, avšak ĽSNS sa okrem týchto spomenutých znakov otvorene hlási k fašistickému dedičstvu a viacerí jeho predstavitelia spochybňovali holokaust a obdivujú fašistický Slovenský štát: \"In contrast to most of Europe’s far-right groups, “it’s truly neo-Nazi, it advocates the legacy of the Nazi war state,” hovorí Chmelár. Aj podľa Miroslava Mareša, experta na extrémizmus z Masarykovej univerzity patrí ĽSNS spolu s maďarským Jobbikom a gréckym Zlatým úsvitom k najviac otvorene neo-nacistickým stranám v Európe. Nutno priznať, že s fašistickým dedičstvom sa vyrovnávala počas svojej predchádzajúcej epochy aj Front Nationale , keďže bola spoluzaložená niekoľkými bývalými kolaborantmi z Vichistického Francúzska. Počas prvých rokov jej existencie mala taktiež omnoho tvrdšiu rétoriku, avšak po nástupe Marine le Penovej do postu predsedkyne ju strana výrazne zjemnila. Strana Podemos sa nachádza na opačnej strane politického spektra ako ostatné spomenuté strany. Často je označovaná za ľavicovo-populistickú, podobne ako v niektorých prípadoch aj SMER. Podemos nezdieľa s ostatnými stranami ani protiimigrantskú a protieurópsku rétoriku, preto sa len ťažko môže s ĽSNS porovnávať. Nutnosťou je v tomto prípade aj oddeliť pojmy \"radikálny\" a \"extrémny\". Ján Podmanický podľa kontextu, v ktorom je použité, považuje slovo \"radikálny\" za synonymum slova \"extrémny\" čo, ale nie je politologicky presné a slová je nutné oddeľovať. Potvrdzuje to aj politológ Peter Spáč: \"Všetko závisí od chápania pojmu \"radikálny\". V zásade sa zvykne odlišovať \"radikálna\" a \"extrémna\" ľavica/pravica, ale je fakt, že v anglickom jazyku (čo je dominantný jazyk vedy) sa pojem \"far left / far right\" často využíva aj ako zastrešujúci pojem pre obe podskupiny. Jednoducho povedané, nie je univerzálna zhoda, ako s danými pojmami narábať. Osobne si však myslím, že je v rámci krajných ľavíc/pravíc potrebné dané podskupiny vymedzovať. Strany typu ĽSNS alebo maďarský Jobbik sú extrémne a viaceré západoeurópske okrajové strany nedosahujú ich radikalizmus.\" Čo sa týka preferencii strany Kotleba-ĽSNS, podľa prieskumu agentúry Focus z januára 2017, má podporu 10,2 % voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["dosahuje", "teší", "získal", "spája", "hovorí", "podľa", "Jobbikom", "Zlatým úsvitom", "Front Nationale", "označovaná", "prípadoch", "Focus"], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-germany-election-poll-idUSKCN11S2PP", "http://www.telegraph.co.uk/news/2017/02/03/french-presidential-election-polls-shaping-race-become-president/", "https://www.theguardian.com/world/2016/jun/26/spanish-elections-exit-polls-show-deadlock-likely-to-continue", "https://www.nytimes.com/interactive/2016/world/europe/europe-far-right-political-parties-listy.html?_r=0", "http://www.cbsnews.com/news/slovakia-far-right-peoples-party-embraces-nazi-past/", "http://www.cbsnews.com/news/slovakia-far-right-peoples-party-embraces-nazi-past/", "http://www.politico.eu/article/hungarys-rising-right-wing/", "https://www.ft.com/content/d88eab00-5d30-11e5-a28b-50226830d644", "https://www.nytimes.com/interactive/2016/world/europe/europe-far-right-political-parties-listy.html?_r=0", "http://www.aljazeera.com/indepth/opinion/2017/01/difference-left-wing-populism-170112162814894.html", "http://www.politico.eu/article/robert-fico-islam-no-place-news-slovakia-muslim-refugee/", "http://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:20.752395+00:00"}
{"id": "vr34105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34105", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Za mnou ostalo 250 km stavebných povolení na základe tohto protiústavného zákona (o vyvlastňovaní, pozn.). Ja keď som nastupoval, som zdedil 12 km stavebných povolení.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neporadilo sa nám nájsť žiadne informácie pre potvrdenie, alebo vyvrátenie tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Neporadilo sa nám nájsť žiadne informácie pre potvrdenie, alebo vyvrátenie tohto výroku."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:28.841200+00:00"}
{"id": "vr18325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18325", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Keď sa bavíme o jednopodlažnom skeletovom alebo o skladovom parkovisku alebo zjednodušenom parkovacom dome tak tá cena môže byť niekde medzi 6 a 8 tisícmi na jedno parkovacie miesto. Pri podzemných je to výrazne a násobne drahšie.", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže nepoznáme konkrétne detaily danej stavby nemožno sumu 6 až 8 tisíc na jedno parkovacie miesto overiť. Možno iba predpokladať,že vymenované jednoduchšie varianty budú lacnejšie než projekt podzemného parkoviska, ktorý vyžaduje napr. zložitejšiu úpravu terénu. O konkrétnom rozdiele však možno iba ťažko hovoriť.", "analysis_paragraphs": ["Keďže nepoznáme konkrétne detaily danej stavby nemožno sumu 6 až 8 tisíc na jedno parkovacie miesto overiť. Možno iba predpokladať,že vymenované jednoduchšie varianty budú lacnejšie než projekt podzemného parkoviska, ktorý vyžaduje napr. zložitejšiu úpravu terénu. O konkrétnom rozdiele však možno iba ťažko hovoriť."], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:23.445038+00:00"}
{"id": "vr37008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37008", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Kresťanskodemokratického hnutie má 17 tisíc členov.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aktuálny stav členskej základne sa nám nepodarilo dohľadať. Webová stránka KDH uvádza posledný údaj z 30. novembra 2009, kedy malo hnutie 14 000 členov.", "analysis_paragraphs": ["Aktuálny stav členskej základne sa nám nepodarilo dohľadať. Webová stránka KDH uvádza posledný údaj z 30. novembra 2009, kedy malo hnutie 14 000 členov."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["KDH"], "url": ["http://staryweb.kdh.sk/article.php?734"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:11.431167+00:00"}
{"id": "vr26883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26883", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...poviem napríklad šéfa McROY-u, podpredsedu RUZ, ktorý sám avizuje, že narastie zamestnanosť v tomto roku o 1%.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Republiková únia zamestnávateľov nemá predsedov ani podpredsedov. Je však pravdou, že Sirota, ktorý je predsedom predstavenstva personálnej agentúry McRoy Group, je viceprezidentom RÚZ, čo je z hľadiska hierarchie podobná pozícia ako podpredseda. Sirota sa skutočne vyjadril, že očakávajú rast zamestnanosti o 1%, podmienil to však vývojom v exportných trhoch, ale aj opatreniami vlády. RÚZ má prezidenta (Jusko) a 9 viceprezidentov - medzi nimi aj Luboš Sirota , predseda predstavenstva personálnej agentúry McRoy Group. Ten 21. januára 2014 pre HN ohľadom vývoja nezamestnanosti a zamestnanosti na rok 2014 povedal: “Očakávame mierny pokles (nezamestnanosti, pozn.) k úrovni okolo 13 percent a rast zamestnanosti približne jedno percento . Závisieť to bude najmä od vývoja na exportných trhoch, ale tiež od opatrení vlády. Žiadne výrazné reštrikcie v období kandidatúry Roberta Fica za prezidenta však neočakávame.” Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Republiková únia zamestnávateľov nemá predsedov ani podpredsedov. Je však pravdou, že Sirota, ktorý je predsedom predstavenstva personálnej agentúry McRoy Group, je viceprezidentom RÚZ, čo je z hľadiska hierarchie podobná pozícia ako podpredseda. Sirota sa skutočne vyjadril, že očakávajú rast zamestnanosti o 1%, podmienil to však vývojom v exportných trhoch, ale aj opatreniami vlády. RÚZ má prezidenta (Jusko) a 9 viceprezidentov - medzi nimi aj Luboš Sirota , predseda predstavenstva personálnej agentúry McRoy Group. Ten 21. januára 2014 pre HN ohľadom vývoja nezamestnanosti a zamestnanosti na rok 2014 povedal: “Očakávame mierny pokles (nezamestnanosti, pozn.) k úrovni okolo 13 percent a rast zamestnanosti približne jedno percento . Závisieť to bude najmä od vývoja na exportných trhoch, ale tiež od opatrení vlády. Žiadne výrazné reštrikcie v období kandidatúry Roberta Fica za prezidenta však neočakávame.” Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["RÚZ", "Luboš Sirota"], "url": ["http://www.ruzsr.sk/sk/organy-ruz/prezidium.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/v-bratislave-je-minusova-nezamestnanost-602148"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:27.580261+00:00"}
{"id": "vr34607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34607", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Prešli sme prvým kolom a vo finále štvrtá strana, vtedy konkrétne SDKÚ obštrukciou nezvolilo tú osobu, ktorá mala väčšiu podporu Evu Mišíkovú.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O využití obštrukcie písalo 4.11. aj SME: \"Poslanci začali s tajnou voľbou generálneho prokurátora. Niektorí členovia klubu SDKÚ zjavne pristúpili k obštrukcii: vyzdvihli si hlasovacie lístky, ale neodovzdali ich.\"", "analysis_paragraphs": ["O využití obštrukcie písalo 4.11. aj SME: \"Poslanci začali s tajnou voľbou generálneho prokurátora. Niektorí členovia klubu SDKÚ zjavne pristúpili k obštrukcii: vyzdvihli si hlasovacie lístky, ale neodovzdali ich.\""], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["písalo 4.11."], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:46.297024+00:00"}
{"id": "vr14348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14348", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Chcel by ste tento súboj a za vaše, dvoch rokov Ivety Radičovej vlády to bolo 18 000 ľudí navyše, za nášho obdobia, dlhodobo nezamestnaných, všetky kategórie. Za naše obdobie 15 000 dolu.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v júli 2010 dlhodobo nezamestnaných 174 485 ľudí, 190 168 ľudí v apríli 2012 a 172 908 ľudí v decembri 2015. Ide teda o nárast o 15 683 za vlády Ivety Radičovej a pokles o 17 260 počas terajšej vlády. Kažimír nepresne uvádza tieto čísla a hoci v prípade Ficovej vlády môže odkazovať na najnovšie, zatiaľ nezverejnené štatistiky, v prípade vlády Ivety Radičovej sú štatistiky aktuálne za celé obdobie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa mesačných údajov od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ) bolo v júli 2010 dlhodobo nezamestnaných 174 485 ľudí, 190 168 ľudí v apríli 2012, a 172 908 ľudí v decembri 2015. Ide teda o nárast o 15 683 za vlády Ivety Radičovej a pokles o 17 260 počas terajšej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v júli 2010 dlhodobo nezamestnaných 174 485 ľudí, 190 168 ľudí v apríli 2012 a 172 908 ľudí v decembri 2015. Ide teda o nárast o 15 683 za vlády Ivety Radičovej a pokles o 17 260 počas terajšej vlády. Kažimír nepresne uvádza tieto čísla a hoci v prípade Ficovej vlády môže odkazovať na najnovšie, zatiaľ nezverejnené štatistiky, v prípade vlády Ivety Radičovej sú štatistiky aktuálne za celé obdobie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa mesačných údajov od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ( ÚPSVaR ) bolo v júli 2010 dlhodobo nezamestnaných 174 485 ľudí, 190 168 ľudí v apríli 2012, a 172 908 ľudí v decembri 2015. Ide teda o nárast o 15 683 za vlády Ivety Radičovej a pokles o 17 260 počas terajšej vlády."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "júli", "apríli", "decembri"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2010/Jul_2010.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2012/April2012.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/dec_2015.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:16.316812+00:00"}
{"id": "vr28151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28151", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jedna krajina v Afrike, ktorá sa volá Rwanda. Pred niekoľkými rokmi sa tam pobili dva kmene. Jeden kmeň sa volal Tuci a druhý sa volal Hutu a jeden kmeň dokázal vyvraždiť za mimoriadne krátke obdobie 800-tisíc členov druhého kmeňa. Bolo to systematické vyvražďovanie, ktoré nemalo obdobu. Celý svet sa na to pozeral a nikoho to nezaujímalo, pretože okrem malárie a komárov v Rwande nič iné nie je.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas genocídy v Rwande v roku 1994 skutočne nedošlo k zásahu medzinárodného spoločenstva počas dlhého obdobia a aj neskôr bol zásah veľmi limitovaný. Dôvodom však bola hlavne obava pred vlastnými stratami, ktorá v tom období prevládala, najmä po amerckom fiasku v Somálsku. Predseda vlády zavádza keď hovorí, že v Rwande sa nenachádza nič a snaží sa vytvoriť dojem, že to bol dôvod nečinnosti svetového spoločenstva. Rwanda má nezanedbateľné nerastné bohatstvo a objavujú sa stále nové náleziská zdrojov . Fico tak nekorektne spája nepresnú informáciu o nerastných zdrojoch v Rwande a absenciu intervencie na zastavenie genocídy. V roku 1994 bola populácia Rwandy zložená z troch etnických skupín - Hutu (cca 85%), Tutsi (14%) a Twa (1%). V krajne v tom čase narastali sociálne, politické a ekonomické problémy, z ktorého príslušníci kmeňa Hutu obviňovali menšinu Tutsi. Dňa 6. apríla 1994 bolo zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanom, príslušníkom kmeňa Hutu. Násilnosti sa začali ihneď po tomto incidente, kedy sa kmeň Hutu rozhodol zlikvidovať celú populáciu kmeňa Tutsi. Vyvraždené boli celé rodiny a počas nasledujúcich týždňov počet obetí vzrástlo na 800 000, čo predstavovalo asi tri štvrtiny populácie Tutsi. 100 dní trvajúca genocída skončila keď skupina rebelov ovládaná príslušníkmi kmeňa Tutsi (RFP), porazila režim vedený kmeňom Hutu a k moci sa dostal prezident Paul Kagame. Mnohí zahraniční lídri odmietali uznať genocídu, a misia OSN nikdy nedostala mandát na zastavenie násilností. Rwanda má náleziská viacerých minerálov. Nachádzajú sa tu ložiská zlata, cínu, volfrámu a metánu. O náleziskách sa vedelo už v 90. rokoch, dôkazom sú právne úpravy upravujúce ťažbu nerastných surovín. Nerastné suroviny sa ťažili v Rwande už dávno pred genocídou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas genocídy v Rwande v roku 1994 skutočne nedošlo k zásahu medzinárodného spoločenstva počas dlhého obdobia a aj neskôr bol zásah veľmi limitovaný. Dôvodom však bola hlavne obava pred vlastnými stratami, ktorá v tom období prevládala, najmä po amerckom fiasku v Somálsku. Predseda vlády zavádza keď hovorí, že v Rwande sa nenachádza nič a snaží sa vytvoriť dojem, že to bol dôvod nečinnosti svetového spoločenstva. Rwanda má nezanedbateľné nerastné bohatstvo a objavujú sa stále nové náleziská zdrojov . Fico tak nekorektne spája nepresnú informáciu o nerastných zdrojoch v Rwande a absenciu intervencie na zastavenie genocídy. V roku 1994 bola populácia Rwandy zložená z troch etnických skupín - Hutu (cca 85%), Tutsi (14%) a Twa (1%). V krajne v tom čase narastali sociálne, politické a ekonomické problémy, z ktorého príslušníci kmeňa Hutu obviňovali menšinu Tutsi. Dňa 6. apríla 1994 bolo zostrelené lietadlo s prezidentom Habyarimanom, príslušníkom kmeňa Hutu. Násilnosti sa začali ihneď po tomto incidente, kedy sa kmeň Hutu rozhodol zlikvidovať celú populáciu kmeňa Tutsi. Vyvraždené boli celé rodiny a počas nasledujúcich týždňov počet obetí vzrástlo na 800 000, čo predstavovalo asi tri štvrtiny populácie Tutsi. 100 dní trvajúca genocída skončila keď skupina rebelov ovládaná príslušníkmi kmeňa Tutsi (RFP), porazila režim vedený kmeňom Hutu a k moci sa dostal prezident Paul Kagame. Mnohí zahraniční lídri odmietali uznať genocídu, a misia OSN nikdy nedostala mandát na zastavenie násilností. Rwanda má náleziská viacerých minerálov. Nachádzajú sa tu ložiská zlata, cínu, volfrámu a metánu. O náleziskách sa vedelo už v 90. rokoch, dôkazom sú právne úpravy upravujúce ťažbu nerastných surovín. Nerastné suroviny sa ťažili v Rwande už dávno pred genocídou. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["bohatstvo", "zdrojov", "Rwandy", "lídri", "Rwanda", "náleziskách", "ťažili"], "url": ["http://www.independent.co.ug/rwanda-ed/rwanda/7657-rwanda-turns-to-minerals-to-boost-revenues", "http://www.bloomberg.com/news/2013-06-26/rwanda-expects-to-double-revenue-from-mining-industry-on-new-tax.html", "http://www.unitedhumanrights.org/genocide/genocide_in_rwanda.htm", "http://www.bbc.com/news/world-africa-26875506", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2111.html", "http://www.desertgold.ca/project_rwanda.php", "http://www.cbcglobal.org/images/uploads/library/2013.06.26_Rwanda_Presentation_Mining_on_Top.pdfAfrica_London_Summit.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:33.473778+00:00"}
{"id": "vr32252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32252", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Napríklad v roku 2012 to nie sú 4 % za poistencov štátu, ale po rozpustení rezervy v celoročnom pohľade je to 4,16 %, čo mala vláda Ivety Radičovej do zdravotníctva v tomto roku. Pretože pripravovala rozpočet. Faktom je, že 4 % v budúcom roku znamená reálne, ja by som to povedal, v peniazoch, lebo hovoríme o nejakom iluzornom percente, o 70 miliónov eur menej za poistencov štátu, ako ide tento rok. Ako dala vláda Ivety Radičovej. O 55 centov na jedného poistenca štátu mesačne menej, ako dala vláda Ivety Radičovej. O 5 % menej.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný síce správne udáva percento, ktoré tohto roku platí štát za svojich poistencov, avšak neuvádza presné okolnosti, za ktorých k tomuto navýšeniu došlo. Podobný výrok sme overovali 6. mája 2012 pri R. Ficovi v diskusnej relácii V politike. Vtedy sme podľa správy SITA z mája 2012 uviedli, že výška sadzby poistného pre poistencov štátu na rok 2012 je na úrovni 4 %. Ako však uviedla SITA v auguste 2012, \" Odvod za poistencov štátu sa zvyšoval naposledy v júli (2012, pozn.), a to zo 4 na 4,32 %. Na tejto úrovni má zotrvať do konca roka. Vyššie platby za poistencov štátu zdravotným poisťovniam umožnilo rozpustenie 50-miliónovej rezervy, a to na základe novely zákona o zdravotnom poistení Richarda Rašiho (Smer-SD). Tieto zdroje mali pokryť chýbajúce financie na zvýšené platy lekárov a sestier. \" Ako SITA ďalej uviedla, \" Peniaze teda dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku. \" V. Novotný má pravdu vo výške percenta, ktoré platí štát za svojich poistencov. Vzhľadom na to, že za január 2012 až júl to boli 4 % a od júla do konca roka to má byť 4,32 %, priemerne na rok 2012 to vychádza na spomínaných 4,16 %. Rezervu 50 miliónov eur schválil parlament v štátnom rozpočte v roku 2011. Ako však uvidela SITA \" Rezervu 50 mil. eur pre sektor zdravotníctva presadila strana Smer-SD. Bola to podmienka najsilnejšej opozičnej strany za pomoc pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu. \" Ako správa ďalej uvádza, vláda I. Radičovej ešte vo februári 2012 neuvažovala o využití tejto rezervy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zvýšenie percenta na platby štátu svojim v roku 2012 poistencom nebolo naplánované a schválené v štátnom rozpočte, ktorý pripravovala vláda I. Radičovej. Schválená bola len rezerva pre zdravotníctvo, ktorá však tiež nebola prioritne navrhnutá vtedajšou vládou. DRUHÁ ČASŤ - od \"Faktom je, že 4 %....\" - Nepravda Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže V. Novotný neudáva správne sumy pri porovnaniach platieb štátu za poistencov v roku 2011 (za vlády I. Radičovej) s predpokladanými platbami v roku 2013. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Ako uviedla SITA , podľa aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu, by platby za poistencov štátu mali byť v roku 2013 na úrovni 4 %. V roku 2012 platil štát za svojich poistencov od januára do júla rovnako 4 %, v júli stúpla táto platba na 4,32 % a na tejto úrovni sa má udržať do konca roka 2012. V roku 2011, za vlády I. Radičovej, boli odvody na úrovni 4,32 %. Ako ďalej uvádza správa, v roku 2011 zaplatil štát za svojho poistenca mesačne 32,16 eur (pri 4,32 %) a prvom polroku tohto roku 30,76 eura (pri 4 %). V druhom polroku 2012 bude podľa SITA mesačná platba štátu 31,54 eur, od nasledujúceho roku (2013, pozn.) by sa suma mala znížiť na 31,44 eur. Podľa týchto údajov bude mesačná platba štátu za poistenca v roku 2013 o 72 centov nižšia ako bola v roku 2011, teda počas vlády I. Radičovej. Je to však pokles len o 2,24 % a nie 5 %, ako uvádza V. Novotný. V. Novotný udáva nesprávne číslo aj pri objeme financií, ktoré štát vyčlenil na platenie poisteného pre svojich poistencov. Podľa rozpočtu SR na rok 2012 , bolo na kapitolu Poistné za poistencov štátu v rozpočte Ministerstva zdravotníctva SR, vyčlenených 1 218 096 000 eur. K tejto sume môžeme pripočítať rezervu 50 mil eur, ktorá nakoniec išla na platby za poistencov. Za rok 2012 to tak spolu tvorí 1 268 096 000 eur. Podľa predbežného návrhu rozpočtu na rok 2013 sa v tejto kapitole počíta so sumou 1 263 888 000. V roku 2013, tak predbežne pôjde na platby poistencov štátu o 4,2 mil eur menej, ako v roku 2012, nie 70 mil eur ako uvádza V. Novotný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V. Novotný síce správne udáva percento, ktoré tohto roku platí štát za svojich poistencov, avšak neuvádza presné okolnosti, za ktorých k tomuto navýšeniu došlo. Podobný výrok sme overovali 6. mája 2012 pri R. Ficovi v diskusnej relácii V politike. Vtedy sme podľa správy SITA z mája 2012 uviedli, že výška sadzby poistného pre poistencov štátu na rok 2012 je na úrovni 4 %. Ako však uviedla SITA v auguste 2012, \" Odvod za poistencov štátu sa zvyšoval naposledy v júli (2012, pozn.), a to zo 4 na 4,32 %. Na tejto úrovni má zotrvať do konca roka. Vyššie platby za poistencov štátu zdravotným poisťovniam umožnilo rozpustenie 50-miliónovej rezervy, a to na základe novely zákona o zdravotnom poistení Richarda Rašiho (Smer-SD). Tieto zdroje mali pokryť chýbajúce financie na zvýšené platy lekárov a sestier. \" Ako SITA ďalej uviedla, \" Peniaze teda dorazia prostredníctvom vyšších platieb za poistencov štátu zdravotným poisťovniam a následne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v druhom polroku. \" V. Novotný má pravdu vo výške percenta, ktoré platí štát za svojich poistencov. Vzhľadom na to, že za január 2012 až júl to boli 4 % a od júla do konca roka to má byť 4,32 %, priemerne na rok 2012 to vychádza na spomínaných 4,16 %. Rezervu 50 miliónov eur schválil parlament v štátnom rozpočte v roku 2011. Ako však uvidela SITA \" Rezervu 50 mil. eur pre sektor zdravotníctva presadila strana Smer-SD. Bola to podmienka najsilnejšej opozičnej strany za pomoc pri schvaľovaní tohtoročného štátneho rozpočtu. \" Ako správa ďalej uvádza, vláda I. Radičovej ešte vo februári 2012 neuvažovala o využití tejto rezervy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zvýšenie percenta na platby štátu svojim v roku 2012 poistencom nebolo naplánované a schválené v štátnom rozpočte, ktorý pripravovala vláda I. Radičovej. Schválená bola len rezerva pre zdravotníctvo, ktorá však tiež nebola prioritne navrhnutá vtedajšou vládou. DRUHÁ ČASŤ - od \"Faktom je, že 4 %....\" - Nepravda Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže V. Novotný neudáva správne sumy pri porovnaniach platieb štátu za poistencov v roku 2011 (za vlády I. Radičovej) s predpokladanými platbami v roku 2013. Štát je platiteľom zdravotného poistenia za tzv. poistencov štátu a za určitých podmienok aj za zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, v § 11 ods. 7 definuje skupiny obyvateľov, za ktoré je štát platiteľom poistného. Medzi ne patria napr. nezaopatrené deti, osoby poberajúce dôchodok či osoby, ktoré sú vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie. O výške sadzby poistného pre poistencov štátu sa rozhoduje pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Uvádza sa ako určité percento z vymeriavacieho základu, ktorým je priemerná mzda v ekonomike spred dvoch rokov. Ako uviedla SITA , podľa aktuálneho návrhu štátneho rozpočtu, by platby za poistencov štátu mali byť v roku 2013 na úrovni 4 %. V roku 2012 platil štát za svojich poistencov od januára do júla rovnako 4 %, v júli stúpla táto platba na 4,32 % a na tejto úrovni sa má udržať do konca roka 2012. V roku 2011, za vlády I. Radičovej, boli odvody na úrovni 4,32 %. Ako ďalej uvádza správa, v roku 2011 zaplatil štát za svojho poistenca mesačne 32,16 eur (pri 4,32 %) a prvom polroku tohto roku 30,76 eura (pri 4 %). V druhom polroku 2012 bude podľa SITA mesačná platba štátu 31,54 eur, od nasledujúceho roku (2013, pozn.) by sa suma mala znížiť na 31,44 eur. Podľa týchto údajov bude mesačná platba štátu za poistenca v roku 2013 o 72 centov nižšia ako bola v roku 2011, teda počas vlády I. Radičovej. Je to však pokles len o 2,24 % a nie 5 %, ako uvádza V. Novotný. V. Novotný udáva nesprávne číslo aj pri objeme financií, ktoré štát vyčlenil na platenie poisteného pre svojich poistencov. Podľa rozpočtu SR na rok 2012 , bolo na kapitolu Poistné za poistencov štátu v rozpočte Ministerstva zdravotníctva SR, vyčlenených 1 218 096 000 eur. K tejto sume môžeme pripočítať rezervu 50 mil eur, ktorá nakoniec išla na platby za poistencov. Za rok 2012 to tak spolu tvorí 1 268 096 000 eur. Podľa predbežného návrhu rozpočtu na rok 2013 sa v tejto kapitole počíta so sumou 1 263 888 000. V roku 2013, tak predbežne pôjde na platby poistencov štátu o 4,2 mil eur menej, ako v roku 2012, nie 70 mil eur ako uvádza V. Novotný."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "SITA", "SITA", "Zákon", "SITA", "SITA", "2012", "2013"], "url": ["http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=lwTArticles.ascx&LngID=0&phContent=lwArtShowTopStory.ascx&ArtID=41570&CatID=2", "http://www.poistovne.sk/27682-sk/stat-asi-zoseka-platby-za-svojich-poistencov.php", "http://www.financeportal.eu/2012/06/18/peniaze-od-poistovni-pridu-do-nemocnic-rychlejsie/", "http://www.pravovzdravotnictve.sk/sk/spravodajstvo/podla-mz-nie-je-potrebne-siahnut-po-rezerve-50-mil-eur.s-361.html", "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html", "http://www.poistovne.sk/27682-sk/stat-asi-zoseka-platby-za-svojich-poistencov.php", "http://spravy.pravda.sk/do-zdravotnictva-by-malo-v-roku-2013-pritiect-viac-penazi-pg7-/sk_ekonomika.asp?c=A120819_201328_sk_ekonomika_p01", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2011c148z511p04.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:02.945183+00:00"}
{"id": "vr30018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30018", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...aj keď premiér Fico to posunul ešte o krok ďalej a podáva žalobu na Európsku komisiu, k čomu nepristúpil ani maďarský premiér Orbán a Sobotka sa jednoznačne vyjadril za Českú republiku...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka, napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico vyhlásil 23. septembra 2015, že Slovensko nebude rešpektovať povinné kvóty a podá žalobu na súd v Luxemburgu proti právne záväznému aktu o kvótach. Taktiež dodal, že SR neimplementuje do svojej legislatívy prijatý záväzný právny akt, čím podstúpi konanie proti členským krajinám (infringement). Potom ako sa Poľsko rozhodlo podporiť kvóty, Slovensko bolo medzi štyrmi krajinami (Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko), ktoré nesúhlasili s povinným kvótnym systémom na prerozdelenie 120.000 utečencov z Grécka a Talianska medzi členské štáty EÚ. Český premiér, B. Sobotka, napriek nesúhlasu s kvótami, nepristúpil k podaniu žaloby, keďže nemal v záujme vyeskalovať právny konflikt s európskymi partnermi. Maďarsko napriek kritike kvótneho systému žalobu nepodstúpilo . Slovensko teda ostáva jediným zo štátov odmietajúcich kvóty, ktoré sa bude s EÚ súdiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "rozhodlo", "bolo", "nepodstúpilo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368492-fico-slovensko-poda-zalobu-do-luxemburgu-kvoty-nebude-respektovat/", "http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html", "http://www.reuters.com/article/2015/09/23/us-europe-migrants-slovakia-idUSKCN0RN13Q20150923", "http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:13.819843+00:00"}
{"id": "vr30995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30995", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Pri zanedbávaní povinnej školskej dochádzky presadíme namiesto pozastavenia výplaty rodinných dávok prístup, že za mesiac, v ktorom bude viac ako päť neospravedlnených hodín, ich štát vôbec nevyplatí. Zrušíme faktickú priestupkovú imunitu sociálne odkázaných, ktorým sa pokuty nemôžu strhávať zo sociálnych dávok.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o.i. aj o zastavení výplaty prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa oprávnenej osobe v prípade, ak z písomnej informácie o školskej dochádzke poskytovanej školou vyplynie, že dieťa zanedbáva plnenie povinnej školskej dochádzky (§ 12 ods.2 z. č. 600/2003 Z.z .)", "analysis_paragraphs": ["Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o.i. aj o zastavení výplaty prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa oprávnenej osobe v prípade, ak z písomnej informácie o školskej dochádzke poskytovanej školou vyplynie, že dieťa zanedbáva plnenie povinnej školskej dochádzky (§ 12 ods.2 z. č. 600/2003 Z.z .)"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["600/2003 Z.z", "Exekučný poriadok"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/legislativa.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/exekucny-poriadok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:00.425083+00:00"}
{"id": "49428", "numeric_id": 49428, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49428", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na nasledujúcu schôdzu, ktorá začne budúci utorok, obtýždeň, podala Progresívne Slovensko návrh novely tr. por. a Trestného zákona ako poslanecký návrh, bez žiadneho MPK, bez žiadnej odbornej diskusie.", "statement_date": "2024-01-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na poslanecké návrhy zákonov sa vzťahujú iné pravidlá ako na vládne návrhy. Pre vládne návrhy zákonov je, pri riadnom legislatívnom procese, medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) povinnosťou ešte pred tým, ako sa o nich bude hlasovať v Národnej rade SR. Poslanecké návrhy však vstupujú do medzirezortného pripomienkového konania až po tom, čo prejdú prvým čítaním. Keďže hnutie Progresívne Slovensko je opozičným subjektom, jeho poslanci môžu podávať len poslanecké návrhy a nemajú možnosť vložiť návrh do pripomienkového konania ešte pred jeho prerokovaním. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVládna koalícia schválila v decembri 2023 novelu trestných kódexov, ktorá má za cieľ zníženie trestných sadzieb a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Novelu chce vládna koalície prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní , ktoré nepodlieha inak povinnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu zo strany orgánov verejnej moci.\n\nPoslanci opozičného Progresívneho Slovenska podali do Národnej rady vlastný návrh zmien v Trestnom zákone. Návrh taktiež neprešiel MPK či odbornou diskusiou, nakoľko legislatívny proces pri poslaneckých navrhoch je iný ako pri návrhoch predložených vládou.\n\nVláda sa pri tvorbe a predkladaní návrhov zákonov riadi predpisom s názvom Legislatívne pravidlá vlády SR . Legislatívne pravidlá obsahujú základné požiadavky kladené na zákon a upravujú postup pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov.\n\nKeď ministerstvo vypracuje návrh zákona, musí ho povinne zverejniť na pripomienkové konanie na portáli Slov-Lex. Predkladateľ okrem zverejnenia návrhu zákona zašle prostredníctvom portálu oznam vybraným subjektom, ktoré majú možnosť návrh pripomienkovať. Ide predovšetkým o ostatné ministerstvá, Národnú banku Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad, Najvyšší súd či Generálnu prokuratúru ( Čl. 13, ods. 2 ).\n\nTvorbu právnych predpisov poslancami upravuje najmä predpis s názvom Legislatívne pravidlá tvorby zákonov . Návrh zákona vypracovaný poslancami musí byť doručený predsedovi Národnej rady ( Čl. 9 ). Ak návrh spĺňa stanovené náležitosti, tak sa následne prerokováva v Národnej rade v prvom čítaní.\n\nAk sa Národná rada SR uzniesla, že zákon prerokuje aj v druhom čítaní, predseda Národnej rady SR doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska ( Rokovací poriadok § 70, ods. 2 ).\n\nNásledne úrad vlády určí predkladateľa, ktorý predloží poslanecký návrh zákona do MPK prostredníctvom portáli Slov-Lex ( Legislatívne pravidlá vlády Čl. 31 ). Vyhodnotenie takéhoto pripomienkového konania sa však nevypracúva. Viaceré organizácie a odborníci , ako aj prezidentka , sa v minulosti vyjadrili za úpravu rokovacieho poriadku tak, aby aj poslanecké návrhy zákonov prechádzali riadnym pripomienkovým konaním.", "analysis_paragraphs": ["Na poslanecké návrhy zákonov sa vzťahujú iné pravidlá ako na vládne návrhy. Pre vládne návrhy zákonov je, pri riadnom legislatívnom procese, medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) povinnosťou ešte pred tým, ako sa o nich bude hlasovať v Národnej rade SR. Poslanecké návrhy však vstupujú do medzirezortného pripomienkového konania až po tom, čo prejdú prvým čítaním. Keďže hnutie Progresívne Slovensko je opozičným subjektom, jeho poslanci môžu podávať len poslanecké návrhy a nemajú možnosť vložiť návrh do pripomienkového konania ešte pred jeho prerokovaním. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vládna koalícia schválila v decembri 2023 novelu trestných kódexov, ktorá má za cieľ zníženie trestných sadzieb a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Novelu chce vládna koalície prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní , ktoré nepodlieha inak povinnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu zo strany orgánov verejnej moci.", "Poslanci opozičného Progresívneho Slovenska podali do Národnej rady vlastný návrh zmien v Trestnom zákone. Návrh taktiež neprešiel MPK či odbornou diskusiou, nakoľko legislatívny proces pri poslaneckých navrhoch je iný ako pri návrhoch predložených vládou.", "Vláda sa pri tvorbe a predkladaní návrhov zákonov riadi predpisom s názvom Legislatívne pravidlá vlády SR . Legislatívne pravidlá obsahujú základné požiadavky kladené na zákon a upravujú postup pri tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov.", "Keď ministerstvo vypracuje návrh zákona, musí ho povinne zverejniť na pripomienkové konanie na portáli Slov-Lex. Predkladateľ okrem zverejnenia návrhu zákona zašle prostredníctvom portálu oznam vybraným subjektom, ktoré majú možnosť návrh pripomienkovať. Ide predovšetkým o ostatné ministerstvá, Národnú banku Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad, Najvyšší súd či Generálnu prokuratúru ( Čl. 13, ods. 2 ).", "Tvorbu právnych predpisov poslancami upravuje najmä predpis s názvom Legislatívne pravidlá tvorby zákonov . Návrh zákona vypracovaný poslancami musí byť doručený predsedovi Národnej rady ( Čl. 9 ). Ak návrh spĺňa stanovené náležitosti, tak sa následne prerokováva v Národnej rade v prvom čítaní.", "Ak sa Národná rada SR uzniesla, že zákon prerokuje aj v druhom čítaní, predseda Národnej rady SR doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska ( Rokovací poriadok § 70, ods. 2 ).", "Následne úrad vlády určí predkladateľa, ktorý predloží poslanecký návrh zákona do MPK prostredníctvom portáli Slov-Lex ( Legislatívne pravidlá vlády Čl. 31 ). Vyhodnotenie takéhoto pripomienkového konania sa však nevypracúva. Viaceré organizácie a odborníci , ako aj prezidentka , sa v minulosti vyjadrili za úpravu rokovacieho poriadku tak, aby aj poslanecké návrhy zákonov prechádzali riadnym pripomienkovým konaním."], "analysis_date": "2024-02-06", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "skrátenom legislatívnom konaní", "návrh", "Legislatívne pravidlá vlády SR", "Čl. 13, ods. 2", "Legislatívne pravidlá tvorby zákonov", "Čl. 9", "Rokovací poriadok § 70, ods. 2", "Legislatívne pravidlá vlády Čl. 31", "organizácie", "odborníci", "prezidentka"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23253299/fico-lipsic-vlada-specialna-prokuratura-zrusenie-curillovci-ochrana.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536584", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9643", "https://www.vlada.gov.sk/share/RVLP/lpvsr_15072023.pdf?csrt=9871850009463902863", "https://www.vlada.gov.sk/share/RVLP/lpvsr_15072023.pdf?csrt=9871850009463902863", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/19/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/19/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/", "https://www.vlada.gov.sk/share/RVLP/lpvsr_15072023.pdf?csrt=9871850009463902863", "https://spravy.rtvs.sk/2023/04/poslanecke-navrhy-by-mali-byt-posudzovane-v-pripomienkovom-konani-navrhli-odborari-prezidentke/", "https://sita.sk/slovenska-ustava-patri-k-najslabsie-chranenym-v-europe-mimovladky-zverejnili-svoje-navrhy-pre-silny-pravny-stat/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/caputova-pripomienkove-konanie-posla/707528-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:09.982649+00:00"}
{"id": "49558", "numeric_id": 49558, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49558", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Andrej Danko sa vyjadril, že tam ani nechce nastúpiť v prípade zvolenia (do europarlamentu, pozn.).", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko je na čele kandidátky do volieb do Europarlamentu. Možnosť uplatnenia mandátu v Europarlamente v prípade zvolenia doposiaľ nepoprel. Možnosť nenastúpiť do Europarlamentu naznačil Tomáš Taraba. Avšak podľa Tarabu bude o uplatnení mandátu kolektívne rozhodovať strana po voľbách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovenská národná strana (SNS) predstavila kandidátku do eurovolieb 6. marca 2024. Andrej Danko, predseda SNS, je na čele kandidátky.\n\n„Nie je dôležité, aká osoba tam pôjde, ale že tam bude mať zastúpenie SNS. Aby hlas Slovenska v podobe SNS bol v tej frakcii, ktorá bude zastavovať liberálov,\" uviedol Danko pre TV TASR.\n\nDanko sa 9. novembra 2023 v relácii Na hrane vyjadril, že je „jeho povinnosťou“ potiahnuť kandidátku SNS do Europarlamentu, lebo dvakrát sa do Bruselu nedostali. Na otázku, či bude mať záujem o reálne pôsobenie v Europarlamente, odpovedal, že je to „jeho vec“ a že sa nemá „starať do našich voličov“ ( 23:55 ).\n\nV diskusii pre Hospodárske noviny 31. októbra 2023 na otázku či bude kandidovať do Európskeho parlamentu uviedol, že „určite áno, potiahnem kandidátku a potom následne sa rozhodnem, čo so získaným mandátom, ak sa nám to podarí“ ( 4:1 ).\n\nVo vláde mu podľa jeho slov prekážajú predovšetkým vyjadrenia ministerky zdravotníctva Dolinkovej a ministra školstva Druckera. „Ak Dolinková bude rozprávať o povinnom očkovaní a Drucker o tom, že mimovládky na školách nie sú problém, tak neviem, dokedy taká vláda môže vydržať,“ ozrejmil ( 4:21 ).\n\nNa otázku, či by v prípade zvolenia do Europarlamentu nastúpil, odpovedal: „To znova má rôzne východzie situácie. Bude prezident Pellegrini, bude prezident Korčok, bude prezident Harabin, bude prezident Danko? Sú to, je to politicky nutná jazda. Ja som vám povedal, 23. mája v Prahe bude stretnutie Okamura, Le Pen, Dewils, Salvini. Slovenská národná strana je ako jediná národná pozvaná do bloku národných strán. Ja chcem, aby SNS mala zastúpenie. Kto bude tam tie farby hájiť, je otázka, kto sa prekrúžkuje, ale v každom prípade, SNS nie je Danko, Danko nie je SNS, aj keď som predsedom už 12 rokov a ukázal som hádam spojením národných síl, že viem svoj tieň prekročiť.“ ( 16:00 ).\n\nSituáciu bližšie komentoval aj kandidát SNS s číslom dva Tomáš Taraba. Pred rokovaním vlády 13. marca avizoval , že o tom, kto nastúpi do Europarlamentu, kolektívne rozhodne strana.\n\nV relácii V politike sa 14. apríla Taraba na adresu eurovolieb vyjadril, že „je moje gro a zároveň ja otvorene hovorím, môj cieľ je dokončiť veci na Slovensku. (...) To znamená, že áno, ja dodržujem dohodu, ktorú sme v rámci SNS prijali. Tzn. idem robiť vyslovene kampaň na to, aby ľudia volili SNS a na druhej strane myslím si, že SNS má dosť silné mená, ktoré v Bruseli by, ak ľudia dajú dôveru, vedeli nastúpiť“ ( 24:10 ).\n\nVyjadrenie Lucie Plavákovej pre Demagog.sk z 7. 5. 2024:\n\n„Je pravdou, že Andrej Danko nepovedali priamo, že do Európskeho parlamentu nenastúpi. Zároveň však nepovedal, že tak po svojom zvolení naozaj urobí. Pri mojom konštatovaní som vychádzala z konkrétnych vyjadrení predstaviteľov SNS. Navyše, vládna koalícia sa aktuálne dohaduje na mene predsedu parlamentu a Andrej Danko podľa zverejnených informácií má stále záujem o toto kreslo. Čo vylučuje, že by nastúpil do Európskeho parlamentu, ak by bol zvolený.”", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko je na čele kandidátky do volieb do Europarlamentu. Možnosť uplatnenia mandátu v Europarlamente v prípade zvolenia doposiaľ nepoprel. Možnosť nenastúpiť do Europarlamentu naznačil Tomáš Taraba. Avšak podľa Tarabu bude o uplatnení mandátu kolektívne rozhodovať strana po voľbách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovenská národná strana (SNS) predstavila kandidátku do eurovolieb 6. marca 2024. Andrej Danko, predseda SNS, je na čele kandidátky.", "„Nie je dôležité, aká osoba tam pôjde, ale že tam bude mať zastúpenie SNS. Aby hlas Slovenska v podobe SNS bol v tej frakcii, ktorá bude zastavovať liberálov,\" uviedol Danko pre TV TASR.", "Danko sa 9. novembra 2023 v relácii Na hrane vyjadril, že je „jeho povinnosťou“ potiahnuť kandidátku SNS do Europarlamentu, lebo dvakrát sa do Bruselu nedostali. Na otázku, či bude mať záujem o reálne pôsobenie v Europarlamente, odpovedal, že je to „jeho vec“ a že sa nemá „starať do našich voličov“ ( 23:55 ).", "V diskusii pre Hospodárske noviny 31. októbra 2023 na otázku či bude kandidovať do Európskeho parlamentu uviedol, že „určite áno, potiahnem kandidátku a potom následne sa rozhodnem, čo so získaným mandátom, ak sa nám to podarí“ ( 4:1 ).", "Vo vláde mu podľa jeho slov prekážajú predovšetkým vyjadrenia ministerky zdravotníctva Dolinkovej a ministra školstva Druckera. „Ak Dolinková bude rozprávať o povinnom očkovaní a Drucker o tom, že mimovládky na školách nie sú problém, tak neviem, dokedy taká vláda môže vydržať,“ ozrejmil ( 4:21 ).", "Na otázku, či by v prípade zvolenia do Europarlamentu nastúpil, odpovedal: „To znova má rôzne východzie situácie. Bude prezident Pellegrini, bude prezident Korčok, bude prezident Harabin, bude prezident Danko? Sú to, je to politicky nutná jazda. Ja som vám povedal, 23. mája v Prahe bude stretnutie Okamura, Le Pen, Dewils, Salvini. Slovenská národná strana je ako jediná národná pozvaná do bloku národných strán. Ja chcem, aby SNS mala zastúpenie. Kto bude tam tie farby hájiť, je otázka, kto sa prekrúžkuje, ale v každom prípade, SNS nie je Danko, Danko nie je SNS, aj keď som predsedom už 12 rokov a ukázal som hádam spojením národných síl, že viem svoj tieň prekročiť.“ ( 16:00 ).", "Situáciu bližšie komentoval aj kandidát SNS s číslom dva Tomáš Taraba. Pred rokovaním vlády 13. marca avizoval , že o tom, kto nastúpi do Europarlamentu, kolektívne rozhodne strana.", "V relácii V politike sa 14. apríla Taraba na adresu eurovolieb vyjadril, že „je moje gro a zároveň ja otvorene hovorím, môj cieľ je dokončiť veci na Slovensku. (...) To znamená, že áno, ja dodržujem dohodu, ktorú sme v rámci SNS prijali. Tzn. idem robiť vyslovene kampaň na to, aby ľudia volili SNS a na druhej strane myslím si, že SNS má dosť silné mená, ktoré v Bruseli by, ak ľudia dajú dôveru, vedeli nastúpiť“ ( 24:10 ).", "Vyjadrenie Lucie Plavákovej pre Demagog.sk z 7. 5. 2024:", "„Je pravdou, že Andrej Danko nepovedali priamo, že do Európskeho parlamentu nenastúpi. Zároveň však nepovedal, že tak po svojom zvolení naozaj urobí. Pri mojom konštatovaní som vychádzala z konkrétnych vyjadrení predstaviteľov SNS. Navyše, vládna koalícia sa aktuálne dohaduje na mene predsedu parlamentu a Andrej Danko podľa zverejnených informácií má stále záujem o toto kreslo. Čo vylučuje, že by nastúpil do Európskeho parlamentu, ak by bol zvolený.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "uviedol", "23:55", "4:1", "4:21", "16:00", "avizoval", "24:10"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/7HPmbs6/volby-do-europarlamentu-2024-kandidatku-sns-povedie-andrej-danko/", "https://www.teraz.sk/slovensko/danko-do-ep-kandiduje-elita-sns-v-porad/779246-clanok.html", "https://videoportal.joj.sk/na-hrane/epizoda/115837-na-hrane-danko-i-simecka", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96113004-danko-pre-hn-nesuhlasim-s-tym-co-fico-podporil-v-bruseli-prekvapilo-ma-to-treba-jedno-rozpravat-a-aj-konat", "https://hnonline.sk/tv/relacie/doslova/96113004-danko-pre-hn-nesuhlasim-s-tym-co-fico-podporil-v-bruseli-prekvapilo-ma-to-treba-jedno-rozpravat-a-aj-konat", "https://www.ta3.com/relacia/928859/prezidentske-volby-2024-kandidati-andrej-danko", "https://hnonline.sk/slovensko/96135936-taraba-k-eurovolbam-o-tom-kto-za-sns-nastupi-do-europarlamentu-kolektivne-rozhodne-strana", "https://www.ta3.com/relacia/934031/coho-sa-este-dockame"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:32.260165+00:00"}
{"id": "42557", "numeric_id": 42557, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42557", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...sme sa rozhodli pre stíhačky F16....", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská vláda odsúhlasila nákup 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 americkej výroby. Minister obrany SR Peter Gajdoš a viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin (pozn. spoločnosť vyrábajúca F-16) slávnostne podpísali dohodu o modernizácií slovenských ozbrojených síl 12. decembra 2018. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Maroš Šefčovič sa pri danom výroku venoval otázke prijatia finančnej pomoci na obranu. \" Ak sme sa rozhodli pre stíhačky F16, tak by sme mali urobiť všetko preto, aby tie stíhačky mali aj kde pristávať a aby mali vojenské letiská pripravené tak, aby najväčšia investícia v histórii ozbrojených síl bola efektívne využitá. \"", "analysis_paragraphs": ["Slovenská vláda odsúhlasila nákup 14 stíhačiek F-16 Block 70/72 americkej výroby. Minister obrany SR Peter Gajdoš a viceprezidentka spoločnosti Lockheed Martin (pozn. spoločnosť vyrábajúca F-16) slávnostne podpísali dohodu o modernizácií slovenských ozbrojených síl 12. decembra 2018. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Maroš Šefčovič sa pri danom výroku venoval otázke prijatia finančnej pomoci na obranu. \" Ak sme sa rozhodli pre stíhačky F16, tak by sme mali urobiť všetko preto, aby tie stíhačky mali aj kde pristávať a aby mali vojenské letiská pripravené tak, aby najväčšia investícia v histórii ozbrojených síl bola efektívne využitá. \""], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["odsúhlasila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22006931/vlada-schvalila-nakup-stihaciek-f-16-za-16-miliardy-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:52.462188+00:00"}
{"id": "vr35301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35301", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pričom napríklad Británia, Írsko, Rakúsko dokonca Taliansko malo až 116% (dlh, pozn.)...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa spomínaného Eurostatu (.pdf) malo Taliansko dlh 116%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa spomínaného Eurostatu (.pdf) malo Taliansko dlh 116%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22102010-AP/EN/2-22102010-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:25.062211+00:00"}
{"id": "49449", "numeric_id": 49449, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49449", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Rušenie ÚŠP naša koaličná strana mala jasne vo svojej kampani a vlastne vo svojom programe.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Hlas-SD nemala rušenie ÚŠP v predvolebnom programe, aj jej predstavitelia pred voľbami hovorili najmä o začlenení ÚŠP pod Generálnu prokuratúru, nie o jej zrušení, po odbornej diskusii. Výrok Denisy Sakovej preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPravdou nie je ani to, že by mali koaliční partneri strany Hlas v programe rušenie ÚŠP. SNS zverejnila pred voľbami 15 programových priorít , dokument sa však vôbec nezmieňuje o zmenách na Úrade špeciálnej prokuratúry. Strana Smer-SD sa taktiež vo svojom volebnom programe možným zmenám na Úrade špeciálnej prokuratúry nevenovala.\n\nPeter Pellegrini v predvolebných diskusiách pripúštal zmeny vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, najčastejšie však hovoril o začlenení Úradu špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru, nie o jej zrušení. Pellegrini navyše zdôrazňoval, že sa tak má stať až na základe odporúčaní „najväčších odborníkov v krajine“ (v čase od 24:15 ). Zrušenie ÚŠP neavizovala strana Hlas an v predvolebnom programe .\n\nK zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry sa Pellegrini vyjadril napríklad v poslednej nedeľnej diskusii v RTVS pred parlamentnými voľbami. Pellegrini na otázku moderátora, či chce zrušiť špeciálnu prokuratúru odpovedal: „Ak požiadame Právnickú fakultu Univerzity Komenského a najväčších odborníkov v tejto krajine na trestné právo a trestnoprávne prostredie a povieme im, prosím vás pekne, nakreslite to tak, aby to zodpovedalo dvadsiatemu prvému storočiu a priblížte náš aj trestnými sadzbami, aj spôsobom odsudzovania vyspelým krajinám na západ od nás a vzíde z toho, že po 31 rokoch napr. takáto inštitúcia špeciálna už nie je potrebná, ale má to byť napr. súčasť Generálnej prokuratúry s tretím námestníkom pre vybrané špeciálne trestné činy, tak ja prečo by som mal hovoriť, že to tak nemôže byť, ak to povedia odborníci“ (v čase od 24:15 ).\n\nV predvolebne diskusii televízie TA3 sa Pellegrini k téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadril nasledovne: „Pokiaľ právnici z Právnickej fakulty Univerzity Komenského spolu s odborníkmi povedia, že to má byť inak ako dnes, prečo by sme sa mali brániť hlasu odborníkov? Ak povedia, že to má zostať tak ako je to teraz, že má zostať Úrad špeciálnej prokuratúry a má zostať Špecializovaný trestný súd, nech sa páči, tak zostane. Ja som len povedal, že ak ukáže odbornosť, že to má byť inak, my sme pripravení to spraviť“ ( 22:30 ).\n\nV diskusii televízie Joj sa k téme Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Pellegrini vyjadril nasledovne: „Ak sa hovorí o trestnoprávnom prostredí, ja som zástancom veľkej reformy po 31 rokoch existencie tohto štátu. Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút ako taký splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou, a tak ďalej, keby to bol tretí námestník a odnož špeciálna na Generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako robia teraz.“ (v čase od 18:54 )\n\nRezortný program strany Hlas-SD sa o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry vôbec nezmienuje. Program spomína iba znižovanie trestných sadzieb. „Preto sa zasadíme o prijatie nového trestného zákona, ktorý zabezpečí spravodlivé a účinné tresty pre páchateľov trestných činov, ale spôsobom, aby výkon týchto trestov zbytočne nezaťažoval daňových poplatníkov a aby neoslaboval ekonomiku tak, ako je tomu dnes,“ píše sa v programe strany ( .pdf , s.56).\n\nStrana Smer-SD pred voľbami v súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) hovorila najmä o personálnej výmene na jeho čele. Robert Fico pred voľbami aj tesne po voľbách opakovane vylúčil, že by jeho strana chcela špeciálnu prokuratúru rušiť. Andrej Danko v predvolebnej diskusii v lete naznačil rušenie ÚŠP, na priamu otázku však opakovane jednoznačne neodpovedal.\n\nStrana Smer-SD v predvolebnej ankete RTVS hovorila , že by mal byť Špecializovaný trestný súd spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry zrušený zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry.\n\nTieto vyjadrenia však Robert Fico poprel v rozhovore pre denník Postoj. Na komentár moderátora o tom, že Smer hovorí o rušení špecializovaných inštitúcií, Fico priamo reagoval, že to nie je pravda. Pri konfrontácii so stanoviskom strany Smer-SD pre RTVS Fico povedal: „Nehovoríme o rušení týchto inštitúcií, ale o okamžitom personálnom zásahu na čele prokuratúry, pretože tam nemôže sedieť podvodník.“\n\nTo, že by mal Smer v úmysle rušiť ÚŠP, poprel Fico aj na tlačovej konferencii krátko po voľbách. \"Nepamätám si, že by niekto zo Smeru-SD hovoril o rušení Špecializovaného trestného súdu a ÚŠP,\" reagoval Fico na otázky o zmenách v štruktúre OČTK.\n\nFico dokonca poukázal, že bol prekvapený z vyjadrení strany Hlas-SD, ktorá avizovala možnú reformu týchto orgánov. \"My sme pripravení na výmenu ľudí,\" dodal Fico. ( v čase od 38:17 ).\n\nStrana SNS sa téme zmien na ÚŠP vyjadrovala v menšej miere ako strana Smer. V letnej diskusii v relácii Na telo ale Andrej Danko naznačil, že jeho strana bude presadzovať zmeny.\n\nPredseda SNS sa vyjadril , že je Úrad špeciálnej prokuratúry duplicitný a naznačil, že by bol za jeho zrušenie, na priamu otázku ale opakovane neodpovedal (v čase od 28:02 ).", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD nemala rušenie ÚŠP v predvolebnom programe, aj jej predstavitelia pred voľbami hovorili najmä o začlenení ÚŠP pod Generálnu prokuratúru, nie o jej zrušení, po odbornej diskusii. Výrok Denisy Sakovej preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Pravdou nie je ani to, že by mali koaliční partneri strany Hlas v programe rušenie ÚŠP. SNS zverejnila pred voľbami 15 programových priorít , dokument sa však vôbec nezmieňuje o zmenách na Úrade špeciálnej prokuratúry. Strana Smer-SD sa taktiež vo svojom volebnom programe možným zmenám na Úrade špeciálnej prokuratúry nevenovala.", "Peter Pellegrini v predvolebných diskusiách pripúštal zmeny vo fungovaní špeciálnej prokuratúry, najčastejšie však hovoril o začlenení Úradu špeciálnej prokuratúry pod Generálnu prokuratúru, nie o jej zrušení. Pellegrini navyše zdôrazňoval, že sa tak má stať až na základe odporúčaní „najväčších odborníkov v krajine“ (v čase od 24:15 ). Zrušenie ÚŠP neavizovala strana Hlas an v predvolebnom programe .", "K zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry sa Pellegrini vyjadril napríklad v poslednej nedeľnej diskusii v RTVS pred parlamentnými voľbami. Pellegrini na otázku moderátora, či chce zrušiť špeciálnu prokuratúru odpovedal: „Ak požiadame Právnickú fakultu Univerzity Komenského a najväčších odborníkov v tejto krajine na trestné právo a trestnoprávne prostredie a povieme im, prosím vás pekne, nakreslite to tak, aby to zodpovedalo dvadsiatemu prvému storočiu a priblížte náš aj trestnými sadzbami, aj spôsobom odsudzovania vyspelým krajinám na západ od nás a vzíde z toho, že po 31 rokoch napr. takáto inštitúcia špeciálna už nie je potrebná, ale má to byť napr. súčasť Generálnej prokuratúry s tretím námestníkom pre vybrané špeciálne trestné činy, tak ja prečo by som mal hovoriť, že to tak nemôže byť, ak to povedia odborníci“ (v čase od 24:15 ).", "V predvolebne diskusii televízie TA3 sa Pellegrini k téme zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry vyjadril nasledovne: „Pokiaľ právnici z Právnickej fakulty Univerzity Komenského spolu s odborníkmi povedia, že to má byť inak ako dnes, prečo by sme sa mali brániť hlasu odborníkov? Ak povedia, že to má zostať tak ako je to teraz, že má zostať Úrad špeciálnej prokuratúry a má zostať Špecializovaný trestný súd, nech sa páči, tak zostane. Ja som len povedal, že ak ukáže odbornosť, že to má byť inak, my sme pripravení to spraviť“ ( 22:30 ).", "V diskusii televízie Joj sa k téme Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Pellegrini vyjadril nasledovne: „Ak sa hovorí o trestnoprávnom prostredí, ja som zástancom veľkej reformy po 31 rokoch existencie tohto štátu. Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút ako taký splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou, a tak ďalej, keby to bol tretí námestník a odnož špeciálna na Generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako robia teraz.“ (v čase od 18:54 )", "Rezortný program strany Hlas-SD sa o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry vôbec nezmienuje. Program spomína iba znižovanie trestných sadzieb. „Preto sa zasadíme o prijatie nového trestného zákona, ktorý zabezpečí spravodlivé a účinné tresty pre páchateľov trestných činov, ale spôsobom, aby výkon týchto trestov zbytočne nezaťažoval daňových poplatníkov a aby neoslaboval ekonomiku tak, ako je tomu dnes,“ píše sa v programe strany ( .pdf , s.56).", "Strana Smer-SD pred voľbami v súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) hovorila najmä o personálnej výmene na jeho čele. Robert Fico pred voľbami aj tesne po voľbách opakovane vylúčil, že by jeho strana chcela špeciálnu prokuratúru rušiť. Andrej Danko v predvolebnej diskusii v lete naznačil rušenie ÚŠP, na priamu otázku však opakovane jednoznačne neodpovedal.", "Strana Smer-SD v predvolebnej ankete RTVS hovorila , že by mal byť Špecializovaný trestný súd spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry zrušený zákonom, a ich agenda presunutá do štandardného systému súdov a prokuratúry.", "Tieto vyjadrenia však Robert Fico poprel v rozhovore pre denník Postoj. Na komentár moderátora o tom, že Smer hovorí o rušení špecializovaných inštitúcií, Fico priamo reagoval, že to nie je pravda. Pri konfrontácii so stanoviskom strany Smer-SD pre RTVS Fico povedal: „Nehovoríme o rušení týchto inštitúcií, ale o okamžitom personálnom zásahu na čele prokuratúry, pretože tam nemôže sedieť podvodník.“", "To, že by mal Smer v úmysle rušiť ÚŠP, poprel Fico aj na tlačovej konferencii krátko po voľbách. \"Nepamätám si, že by niekto zo Smeru-SD hovoril o rušení Špecializovaného trestného súdu a ÚŠP,\" reagoval Fico na otázky o zmenách v štruktúre OČTK.", "Fico dokonca poukázal, že bol prekvapený z vyjadrení strany Hlas-SD, ktorá avizovala možnú reformu týchto orgánov. \"My sme pripravení na výmenu ľudí,\" dodal Fico. ( v čase od 38:17 ).", "Strana SNS sa téme zmien na ÚŠP vyjadrovala v menšej miere ako strana Smer. V letnej diskusii v relácii Na telo ale Andrej Danko naznačil, že jeho strana bude presadzovať zmeny.", "Predseda SNS sa vyjadril , že je Úrad špeciálnej prokuratúry duplicitný a naznačil, že by bol za jeho zrušenie, na priamu otázku ale opakovane neodpovedal (v čase od 28:02 )."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["15 programových priorít", "volebnom programe", "24:15", "predvolebnom programe", "nedeľnej diskusii", "24:15", "22:30", "18:54", ".pdf", "hovorila", "poprel", "poprel", "tlačovej konferencii", "v čase od 38:17", "vyjadril", "28:02"], "url": ["https://www.sns.sk/wp-content/uploads/2023/09/VP_Web.pdf", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/blogy/post/volby-2023", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/425678", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/p-pellegrini-spochybnil-nevyhnutnost-existencie-uradu-specialnej-prokuratury-m-simecka-sa-proti-tomu-ostro-postavil/", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/425678", "https://youtu.be/nzj027pPnXI?si=ZNoQQSK_g-y_RLOV&t=1350", "https://media.joj.sk/embed/OjKlAVkmK4", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/jadrova-bomba-chory-prvok-alebo-nastroj-na-ochranu-obcanov-strany-prezradili-ake-maju-po-volbach-plany-s-paragrafom-363-ci-specialnou-prokuraturou-anketa/", "https://www.postoj.sk/137777/stale-som-za-to-aby-sme-boli-v-jadre-eu-len-ta-sa-zmenila-na-vojnovu-masineriu", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-je-pripraveny-na-personalne-zm/744518-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=xCk5ijNTrIo&t=1s", "https://www.youtube.com/live/xCk5ijNTrIo?si=rcZrwFVA9DWJzXN3&t=2298", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/845973-sledujte-nazivo-hostami-relacie-na-telo-su-igor-matovic-a-andrej-danko?campaignsrc=tn_clipboard", "https://soundcloud.com/user-12330182/igor-matovic-a-andrej-danko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:41.722894+00:00"}
{"id": "vr15908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15908", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Projekt (rekvalifikačný kurz pozn.) za 50 miliónov eur, 800 eur na jedného rekvalifikovaného...", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt RE-PAS je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia . Ten ponúka príležitosť absolvovať vzdelávací kurz bez vlastných finančných nákladov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny tento projekt spustilo koncom roka 2014 a zameraný je na pružné a cielené vzdelávanie podľa požiadaviek a potrieb lokálneho trhu práce. Uchádzač o zamestnanie, ktorý mal problém uplatniť sa na trhu práce, si zvolí druh pracovnej činnosti, na ktorú sa chce rekvalifikovať, a poskytovateľa, ktorý rekvalifikáciu zrealizuje. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu po schválení žiadosti poskytne príspevok vo výške ceny kurzu.", "analysis_paragraphs": ["Projekt RE-PAS je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia . Ten ponúka príležitosť absolvovať vzdelávací kurz bez vlastných finančných nákladov. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny tento projekt spustilo koncom roka 2014 a zameraný je na pružné a cielené vzdelávanie podľa požiadaviek a potrieb lokálneho trhu práce. Uchádzač o zamestnanie, ktorý mal problém uplatniť sa na trhu práce, si zvolí druh pracovnej činnosti, na ktorú sa chce rekvalifikovať, a poskytovateľa, ktorý rekvalifikáciu zrealizuje. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu po schválení žiadosti poskytne príspevok vo výške ceny kurzu."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["RE-PAS", "štatistík", "ÚPSVaR"], "url": ["https://www.repas-kurzy.sk/repas", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/11-19-15-priloha.pdf", "http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-na-trhu-prace/re-pas.html?page_id=566936"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:12.242798+00:00"}
{"id": "vr15145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15145", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... ona (Európska komisia, pozn.) vyhodí nejaký návrh na pokutu 250 tisíc eur, ktorú schválila v tom materiáli o azyle 4. mája tohto roku ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Európska komisia naozaj dala návrh 4.mája tohto roku smerom k udržateľnému a spravodlivému spoločnému európskemu azylovému systému. Súčasťou je aj návrh, že členské krajiny, ktoré systém prerozdeľovania odmietnu, by mali zaplatiť pokutu vo výške 250-tisíc eur za každého žiadateľa o azyl, ktorého odmietne spracovať.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Európska komisia naozaj dala návrh 4.mája tohto roku smerom k udržateľnému a spravodlivému spoločnému európskemu azylovému systému. Súčasťou je aj návrh, že členské krajiny, ktoré systém prerozdeľovania odmietnu, by mali zaplatiť pokutu vo výške 250-tisíc eur za každého žiadateľa o azyl, ktorého odmietne spracovať."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["azylovému systému."], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-1620_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:29.522233+00:00"}
{"id": "vr31887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31887", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Sľúbili ste pred voľbami, vo vašom programe, na námestiach ste hovorili, že zvýšite dane bohatým.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3. marca 2012 v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy povedal Robert Fico, že po prípadnom víťazstve vo voľbách nebude zvyšovať DPH, pretože by to automaticky znamenalo zdražovanie, peniaze pre štát chce získať tak, že zvýši dane pre bohatých, píše SITA na webnoviny.sk . Slová R. Fica ďalej v článku presne cituje \" Ak majú bohatí ľudia rekordne vysoké zisky, budú platiť rekordne vysoké dane, ak veľa zarábajú, budú platiť do spoločnej kasy viac,\".", "analysis_paragraphs": ["3. marca 2012 v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy povedal Robert Fico, že po prípadnom víťazstve vo voľbách nebude zvyšovať DPH, pretože by to automaticky znamenalo zdražovanie, peniaze pre štát chce získať tak, že zvýši dane pre bohatých, píše SITA na webnoviny.sk . Slová R. Fica ďalej v článku presne cituje \" Ak majú bohatí ľudia rekordne vysoké zisky, budú platiť rekordne vysoké dane, ak veľa zarábajú, budú platiť do spoločnej kasy viac,\"."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["webnoviny.sk", "programovom zameraní"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/fico-nechce-zvysovat-dph-ale-zvysi/472956-clanok.html", "http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:32.189208+00:00"}
{"id": "vr29860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29860", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ponúkame sýrskym kresťanom, ktorí majú záujem sa plne integrovať na Slovensku, plne integrovať znamená, že tu chcú žiť, chcú rešpektovať naše tradície, chcú rešpektovať naše hodnoty, trvalé usídlenie na Slovensku.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa oficiálneho vyhlásenia predsedu vlády zo dňa 21. júla 2015 má Slovensko v záujme prijať 100 sýrskych kresťanov, ktorých si má vybrať z krajín Grécko a Taliansko. Ďalších sto utečencov je v priebehu ďalších dvoch rokov vláda ochotná prijať z táborov mimo EÚ z krajín ako Libanon a Jordánsko. Na základe dostupných informácii však nevieme vyhodnotiť či Slovensko ponúka sýrskym kresťanom trvalé usídlenie, za akých podmienok a či skutočne garantuje všetkých trvalé usídlenie pre všetkých, ktorí splnia podmienky. Aj samotné vyjadrenie Ministerstva vnútra nie je jednoznačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho vyhlásenia predsedu vlády zo dňa 21. júla 2015 má Slovensko v záujme prijať 100 sýrskych kresťanov, ktorých si má vybrať z krajín Grécko a Taliansko. Ďalších sto utečencov je v priebehu ďalších dvoch rokov vláda ochotná prijať z táborov mimo EÚ z krajín ako Libanon a Jordánsko. Na základe dostupných informácii však nevieme vyhodnotiť či Slovensko ponúka sýrskym kresťanom trvalé usídlenie, za akých podmienok a či skutočne garantuje všetkých trvalé usídlenie pre všetkých, ktorí splnia podmienky. Aj samotné vyjadrenie Ministerstva vnútra nie je jednoznačné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["21. júla 2015", "Ministerstva vnútra", "vyjadrenia", "slov"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-memorandum-utecenci-vieden/146863-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-6&sprava=ubytujeme-500-ziadatelov-o-azyl-z-rakuska", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362187-kalinak-podpisal-vo-viedni-dohodu-s-rakuskom-o-prijati-utecencov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362187-kalinak-podpisal-vo-viedni-dohodu-s-rakuskom-o-prijati-utecencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:02.649804+00:00"}
{"id": "vr15376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15376", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Z hľadiska zamestnanosti sa dostávame na historické maximum. Historické maximum bolo v roku 2008 a teraz nám do toho chýba asi 5 000 ľudí!", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Historické maximum vývoja zamestnanosti síce bolo v roku 2008, ale na základe údajov z dostupných štatistík nie je pravda, že nám k opätovnému dosiahnutiu hodnôt z roku 2008 chýba 5 000 ľudí. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Historické maximum vývoja zamestnanosti síce bolo v roku 2008, ale na základe údajov z dostupných štatistík nie je pravda, že nám k opätovnému dosiahnutiu hodnôt z roku 2008 chýba 5 000 ľudí. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Štatistický úrad SR"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/lfs/data/database", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Pracuj%c3%baci%20pod%c4%bea%20V%c3%bdberov%c3%a9ho%20zis%c5%a5ovania%20pracovn%c3%bdch%20s%c3%adl%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:25.838793+00:00"}
{"id": "vr38167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38167", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...v už spomínanom (Miklošom predstavenom, pozn.) úspornom balíčku v objeme približne 530 miliónov eur sa nachádza aj pasáž, ktorá hovorí o spotrebných daniach z piva, vína, zavedenie teda mimoriadneho odvodu pre banky a zdvojnásobenie daní z nehnuteľností,...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programe stability SR na roky 2011 až 2014 na str. 38, 40-41 sú uvedené predpokladané opatrenia a príjmy zo spotrebných daní z piva, vína, bankovej dane a zvýšenie dane z nehnuteľností o 50%. Tieto zmeny majú v roku 2012 spolu tvoriť príjem cca 530 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["V Programe stability SR na roky 2011 až 2014 na str. 38, 40-41 sú uvedené predpokladané opatrenia a príjmy zo spotrebných daní z piva, vína, bankovej dane a zvýšenie dane z nehnuteľností o 50%. Tieto zmeny majú v roku 2012 spolu tvoriť príjem cca 530 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Programe stability SR na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:56.571224+00:00"}
{"id": "vr16637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16637", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Slovensku sa ekonomicky darí, v mnohých parametroch dosahujeme absolútne historické ukazovatele.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Medzi hlavné ukazovatele prosperity našej ekonomiky radíme HDP a nezamestnanosť. Podľa EUROSTAT-u ( .pdf , s. 2),v prvom štvrťroku 2017 vzrástla slovenská ekonomika medziročne o 3,1 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti prvému štvrťroku 2016 o 3,1 % a oproti štvrtému štvrťroku 2016 o 0,8 %, avšak tento výsledok nemožno označiť za historicky najlepší (najlepšiu hodnotu dosiahla naša ekonomika v roku 2007). Avšak v roku 2016 SR dosiahla najvyššiu efektívnu daňovú sadzbu DPH od začiatku roku 2007, v hodnote 15,12 %. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ( .xlsx , list 1), miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka úroveň 6,54 %. V porovnaní s júlom 2017, keď bola na úrovni 6,70 %, klesla o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 2,89 p. b. Nakoľko nemôžme presne určiť na ktoré parametre myslel poslanec NR SR, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Medzi hlavné ukazovatele prosperity našej ekonomiky radíme HDP a nezamestnanosť. Podľa EUROSTAT-u ( .pdf , s. 2),v prvom štvrťroku 2017 vzrástla slovenská ekonomika medziročne o 3,1 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti prvému štvrťroku 2016 o 3,1 % a oproti štvrtému štvrťroku 2016 o 0,8 %, avšak tento výsledok nemožno označiť za historicky najlepší (najlepšiu hodnotu dosiahla naša ekonomika v roku 2007). Avšak v roku 2016 SR dosiahla najvyššiu efektívnu daňovú sadzbu DPH od začiatku roku 2007, v hodnote 15,12 %. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ( .xlsx , list 1), miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste tohto roka úroveň 6,54 %. V porovnaní s júlom 2017, keď bola na úrovni 6,70 %, klesla o 0,16 percentuálneho bodu (p. b.). Medziročne sa znížila o 2,89 p. b. Nakoľko nemôžme presne určiť na ktoré parametre myslel poslanec NR SR, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "najvyššiu", ".xlsx", "údajov", ".pdf", "2010", "2016"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8134589/2-16082017-AP-EN.pdf/dc908a55-fc6d-42d8-ac25-d20c44fc40aa", "https://ekonomika.sme.sk/c/20490689/imrecze-slovensko-vybera-najviac-dani-v-historii.html", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/aug_2017.ZIP", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2017-european-semester-country-report-slovakia-sk_0.pdf", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/6cfe2037-d959-4536-8586-74a5d5fe6824/mzda_2010.pdf?MOD=AJPERES&CVID=kdWQEfP", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/44421609-6e35-45ed-8f9c-79c04e47cd24/Priemerna_mesacna_mzda_zamestnanca_hospodarstva_SR_v_roku_2016.pdf?MOD=AJPERES&CVID=lGDZ7WJ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:00.587939+00:00"}
{"id": "vr17120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17120", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... došlo k dohode o významnom sociálnom balíku, ktorý reprezentuje takmer 250 miliónov eur a vidíte, aký povyk nastal v zamestnávateľskej sfére, pokiaľ ide o nočné príplatky, pokiaľ ide o prácu v sobotu a v nedeľu.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia na jeseň 2017 predstavila spoločný návrh tzv. sociálneho balíčka, ktorého súčasti majú vojsť do platnosti v priebehu roka 2018. Jedným z jeho opatrení je aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci, ako aj cez sviatky a víkendy. Proti tomuto opatreniu sa koncom novembra 2017 zdvihla vlna kritiky zo strany zamestnávateľov. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia na jeseň 2017 predstavila spoločný návrh tzv. sociálneho balíčka, ktorého súčasti majú vojsť do platnosti v priebehu roka 2018. Jedným z jeho opatrení je aj zvýšenie príplatkov za prácu v noci, ako aj cez sviatky a víkendy. Proti tomuto opatreniu sa koncom novembra 2017 zdvihla vlna kritiky zo strany zamestnávateľov. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "vynaložiť", "Patrí", "zdvihla", "reagoval", "uviedol"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/525078/caka-nas-novy-socialny-balicek-koalicia-sa-dohodla-na-deleni-penazi/", "https://www.webnoviny.sk/smer-predstavil-socialny-balik-za-250-milionov-eur-podla-fica-naplna-sen-mikulasa-dzurindu/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/450113-priplatkami-si-polepsi-az-milion-ludi/", "https://www.ta3.com/clanok/1117455/zamestnavatelia-sa-brania-zvysovanie-priplatkov-je-vraj-neakceptovatelne.html", "https://www.ta3.com/clanok/1116916/pracoval-som-v-pristave-priplatky-su-zasluzene-reagoval-fico.html", "http://strana-smer.sk/premier-odmieta-kritiku-podnikatelskej-aliancie-slovenska-k-priplatkom-za-pracu-pocas-noci-sviatkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:19.261417+00:00"}
{"id": "vr14708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14708", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Počas mojej vlády sme učiteľom zvýšili platy najviac vo verejne správe a to o 22 %.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najväčšie zvýšenie priemernej mzdy zo zamestnancov verejnej správy bolo medzi rokmi 2012-2016 v kategórii učiteľov- pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy by sa však v tomto prípade malo jednať až o 24,1% zvýšenie, no aj tak sa tento údaj približuej Ficovmu údaju, rozdiel môže byť spôsobený tým, že Fico mohol hovoriť o priemernom zvýšení u viacerých kategórií pedagogických zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u premiéra Fica už v decembri 2015 . Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov jednotlivých odvetví štátnej správy a tiež pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v rokoch 2012 a 2016 a percentuálnu zmenu výšky týchto priemerných platov medzi rokom 2012 a 2016. Tabuľka jasne ukazuje, že najväčšia percentuálna zmena v prípade priemernej mesačnej mzdy bola v platoch pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najväčšie zvýšenie priemernej mzdy zo zamestnancov verejnej správy bolo medzi rokmi 2012-2016 v kategórii učiteľov- pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Podľa údajov v Rozpočte verejnej správy by sa však v tomto prípade malo jednať až o 24,1% zvýšenie, no aj tak sa tento údaj približuej Ficovmu údaju, rozdiel môže byť spôsobený tým, že Fico mohol hovoriť o priemernom zvýšení u viacerých kategórií pedagogických zamestnancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u premiéra Fica už v decembri 2015 . Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov jednotlivých odvetví štátnej správy a tiež pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve v rokoch 2012 a 2016 a percentuálnu zmenu výšky týchto priemerných platov medzi rokom 2012 a 2016. Tabuľka jasne ukazuje, že najväčšia percentuálna zmena v prípade priemernej mesačnej mzdy bola v platoch pedagogických zamestnancov regionálneho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2015"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:46.018257+00:00"}
{"id": "vr29163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29163", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...kolega Miškov, ktorý už nie je v SaS, tak sa rozhodol zo svojich peňazí, mimochodom výborný slogan - Zostať doma nie je hriech, ale to nie je SaS (hovorí o kampani proti referende, pozn.).", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Juraj Miškov odišiel zo SaS a z vlastných peňazí financuje kampaň proti referendu so sloganom Zostať doma nie je hriech. Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa správy agentúry SITA sa Juraj Miškov dostal do parlamentu na kandidátke strany SaS. Vystúpil z nej 16. apríla 2013, prešiel do strany NOVA a následne v novembri založil novú politický stranu SKOK (Slovenská občianska koalícia). Strana SKOK zatiaľ nie je zaregistrovaná, podľa oznámenia , ktoré strana adresovala Ministerstvu vnútra SR, do 22. mája jej plynie lehota na zozbieranie potrebného počtu podpisov, potrebných k jej vzniku.\n\n„Zostať doma nie je hriech“ je slogan referendovej antikampane, za ktorou podľa správy agentúry TASR stojí vznikajúca politická strana SKOK. Ako sa uvádza v správe: „Kampaň financuje z vlastných peňazí zakladateľ SKOK-u Juraj Miškov, ktorý do nej vložil 50 000 eur.“", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Juraj Miškov odišiel zo SaS a z vlastných peňazí financuje kampaň proti referendu so sloganom Zostať doma nie je hriech. Sulíkov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa správy agentúry SITA sa Juraj Miškov dostal do parlamentu na kandidátke strany SaS. Vystúpil z nej 16. apríla 2013, prešiel do strany NOVA a následne v novembri založil novú politický stranu SKOK (Slovenská občianska koalícia). Strana SKOK zatiaľ nie je zaregistrovaná, podľa oznámenia , ktoré strana adresovala Ministerstvu vnútra SR, do 22. mája jej plynie lehota na zozbieranie potrebného počtu podpisov, potrebných k jej vzniku.", "„Zostať doma nie je hriech“ je slogan referendovej antikampane, za ktorou podľa správy agentúry TASR stojí vznikajúca politická strana SKOK. Ako sa uvádza v správe: „Kampaň financuje z vlastných peňazí zakladateľ SKOK-u Juraj Miškov, ktorý do nej vložil 50 000 eur.“"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["správy", "oznámenia", "správy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7516682/miskov-zaklada-po-odchode-z-novy-a-sas-novu-stranu-skok.html", "http://www.minv.sk/?psph_opv_skok", "http://strategie.hnonline.sk/spravy/reklama/referendum-bude-mat-aj-antikampan-zostat-doma-7-2-nie-je-hriech"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:21.807862+00:00"}
{"id": "vr17684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17684", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Smer je stále najsilnejšia politická strana ...", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie o sile politickej strany môže byť overiteľné na základe výsledkov parlamentných volieb a dĺžky pôsobenia vo vláde. Strana SMER-SD pôsobila vo vláde doteraz trikrát, pričom v štyroch parlamentných voľbách získala najväčší počet hlasov. Podľa aktuálnych prieskumov je SMER-SD stále najpreferovanejšou stranou, hoci z dlhodobého hľadiska jeho preferencie klesajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SMER-SD bol súčasťou vládnej koalície v rokoch 2006-2010 , 2012-2016 a po víťazstve vo voľbách v roku 2016 je aj naďalej súčasťou vlády (najbližšie parlamentné voľby sa budú konať v roku 2020). Strana SMER-SD zvíťazila s najvyšším počtom hlasov v parlamentných voľbách v rokoch 2006 (29,14 % hlasov ), 2010 (34,79 % hlasov ), 2012 (44,41 % hlasov ) a 2016 (28,28 % hlasov ). Agentúra Focus uskutočnila v apríli 2018 prieskum verejnej mienky o volebných preferenciách politických strán. Podľa tohto prieskumu by sa na prvom mieste umiestnila strana SMER-SD, ktorú by volilo 20,5 % voličov. Podľa agentúry AKO by koncom apríla 2018 vyhrala strana Smer voľby so ziskom 21,4 percenta hlasov. Je nutné podotknúť, že preferencie SMER-SD sa dlhšie prepadajú . V marci 2015 dosahovala strana podľa Focusu výsledok 41 %. Za tri roky sa tak strana prepadla približne o polovicu. Preferencie strane pomerne razantne klesli aj v roku 2018, keďže ešte v januári 2018 by SMER-SD volilo 25,5 % voličov. Zmenšuje sa aj rozdiel medzi SMER-SD a druhou najsilnejšou stranou SaS. Tá by podľa Focusu v apríli 2018 získala 13,2 % a podľa agentúry ANO až 16,1 % hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o sile politickej strany môže byť overiteľné na základe výsledkov parlamentných volieb a dĺžky pôsobenia vo vláde. Strana SMER-SD pôsobila vo vláde doteraz trikrát, pričom v štyroch parlamentných voľbách získala najväčší počet hlasov. Podľa aktuálnych prieskumov je SMER-SD stále najpreferovanejšou stranou, hoci z dlhodobého hľadiska jeho preferencie klesajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SMER-SD bol súčasťou vládnej koalície v rokoch 2006-2010 , 2012-2016 a po víťazstve vo voľbách v roku 2016 je aj naďalej súčasťou vlády (najbližšie parlamentné voľby sa budú konať v roku 2020). Strana SMER-SD zvíťazila s najvyšším počtom hlasov v parlamentných voľbách v rokoch 2006 (29,14 % hlasov ), 2010 (34,79 % hlasov ), 2012 (44,41 % hlasov ) a 2016 (28,28 % hlasov ). Agentúra Focus uskutočnila v apríli 2018 prieskum verejnej mienky o volebných preferenciách politických strán. Podľa tohto prieskumu by sa na prvom mieste umiestnila strana SMER-SD, ktorú by volilo 20,5 % voličov. Podľa agentúry AKO by koncom apríla 2018 vyhrala strana Smer voľby so ziskom 21,4 percenta hlasov. Je nutné podotknúť, že preferencie SMER-SD sa dlhšie prepadajú . V marci 2015 dosahovala strana podľa Focusu výsledok 41 %. Za tri roky sa tak strana prepadla približne o polovicu. Preferencie strane pomerne razantne klesli aj v roku 2018, keďže ešte v januári 2018 by SMER-SD volilo 25,5 % voličov. Zmenšuje sa aj rozdiel medzi SMER-SD a druhou najsilnejšou stranou SaS. Tá by podľa Focusu v apríli 2018 získala 13,2 % a podľa agentúry ANO až 16,1 % hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["2006-2010", "2012-2016", "2016", "hlasov", "hlasov", "hlasov", "hlasov", "prieskumu", "ziskom", "prepadajú"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://www.focus-research.sk/files/245_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_april2018.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467726-prieskum-ako-volby-by-vyhral-smer-jeho-preferencie-nadalej-stagnuju/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/volebne-preferencie-v-marci-smer-sa-podla-focusu-totalne-prepadol-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:16.113379+00:00"}
{"id": "vr31180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31180", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o náraste o 140 tisíc nezamestnaných v rokoch 2009-2010. Realita, ktorú musíte uznať, v roku 2009 sa prepadol ekonomický rast o skoro 5%.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Nárast predstavuje 131,5 tisíc. Podľa kvartálnych štatistík podľa výberových zistení je však toto číslo približne 140 tisíc. Podľa Ústredia práce bolo v júny 2008 registrovaných 220 000 nezamestnaných. V júni 2010 to bolo 380 000. Počas posledných dvoch rokov Ficove vlády teda pribudlo 160 000 nezamestnaných.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR priemerný počet nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010 stúpol o 131,5 tisíc. Priemerný ročný počet nezamestnaných v roku 2008 bol 257,5 tisíc, v roku 2009 už dosahoval 324,6 tisíc a v roku 2010 389,0 tisíc. Nárast predstavuje 131,5 tisíc. Podľa kvartálnych štatistík podľa výberových zistení je však toto číslo približne 140 tisíc. Podľa Ústredia práce bolo v júny 2008 registrovaných 220 000 nezamestnaných. V júni 2010 to bolo 380 000. Počas posledných dvoch rokov Ficove vlády teda pribudlo 160 000 nezamestnaných."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "2010", "kvartálnych", "registrovaných", "Eurostatu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17682", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:12.489364+00:00"}
{"id": "48410", "numeric_id": 48410, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48410", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Je to v rukách francúzskej prokuratúry (pozn. konanie o Počiatkovej vile).", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec NR SR Juraj Šeliga podal spolu so skupinou ďalších poslancov v januári 2021 podnet na francúzsku prokuratúru v Cannes vo veci pôvodu majetku (vily) bývalého ministra financií a dopravy Jána Počiatka.\n\nV októbri 2021 zvolali Igor Matovič a Juraj Šeliga k veci tlačovú konferenciu. Na tejto sa Šeliga vyjadril, že francúzska prokuratúra zahájila konanie, v ktorom preveruje pôvod Počiatkovej vily. Poznamenal, že francúzska prokuratúra sa vzhľadom na citlivosť prípadu a prebiehajúce konanie k veci nebude rozsiahlejšie vyjadrovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ( video , 2:10-2:56)", "analysis_paragraphs": ["Poslanec NR SR Juraj Šeliga podal spolu so skupinou ďalších poslancov v januári 2021 podnet na francúzsku prokuratúru v Cannes vo veci pôvodu majetku (vily) bývalého ministra financií a dopravy Jána Počiatka.", "V októbri 2021 zvolali Igor Matovič a Juraj Šeliga k veci tlačovú konferenciu. Na tejto sa Šeliga vyjadril, že francúzska prokuratúra zahájila konanie, v ktorom preveruje pôvod Počiatkovej vily. Poznamenal, že francúzska prokuratúra sa vzhľadom na citlivosť prípadu a prebiehajúce konanie k veci nebude rozsiahlejšie vyjadrovať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ( video , 2:10-2:56)"], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["podal", "video"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/603145-matovic-so-seligom-rozoberu-pociatkovu-vilu/", "https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=231318432223943"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:45.515834+00:00"}
{"id": "43829", "numeric_id": 43829, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43829", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Toto (členstvo v KSČ - pozn.) nevadí pánovi Hlinovi u Kisku? Toto mu nevadí, že Kiska bol s jeho otcom superkomunistom.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska nebol členom Komunistickej strany Slovenska, no z dôvodu, že ho do nej nevzali. Vraj vyvolával v straníkoch pobúrenie, pretože „hrával na gitare Kryla a bol (som) obhajcom slobodných myšlienok.” „Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu,” povedal v rozhovore pre denník SME. Otec Andreja Kisku členom KSS bol , bol tiež dvojkou na okresnom národnom výbore. Mal tam na starosti školstvo, kultúru a náboženstvo. Hoci Andrej Kiska členom KSS nebol, prejavil vôľu do nej vstúpiť. Výrok preto v duchu a kontexte povedaného považujeme za ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska nebol členom Komunistickej strany Slovenska, no z dôvodu, že ho do nej nevzali. Vraj vyvolával v straníkoch pobúrenie, pretože „hrával na gitare Kryla a bol (som) obhajcom slobodných myšlienok.” „Mal som vtedy 19 rokov a jediní skutoční komunisti, ktorých som poznal, boli moji rodičia. Boli pre mňa vzorom a mal som pocit, že ak chcem meniť spoločnosť, musím to skúsiť cez stranu,” povedal v rozhovore pre denník SME. Otec Andreja Kisku členom KSS bol , bol tiež dvojkou na okresnom národnom výbore. Mal tam na starosti školstvo, kultúru a náboženstvo. Hoci Andrej Kiska členom KSS nebol, prejavil vôľu do nej vstúpiť. Výrok preto v duchu a kontexte povedaného považujeme za ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["nebol", "Vraj", "povedal", "bol"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7568343/kiska-nevzali-ma-do-komunistickej-strany-najlepsie-rozhovory-2014.html", "https://domov.sme.sk/c/7568343/kiska-nevzali-ma-do-komunistickej-strany-najlepsie-rozhovory-2014.html", "https://domov.sme.sk/c/7568343/kiska-nevzali-ma-do-komunistickej-strany-najlepsie-rozhovory-2014.html#ixzz649ETp51c", "https://domov.sme.sk/c/7154011/podnikatel-filantrop-a-uz-aj-prezident-andrej-kiska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:25.169601+00:00"}
{"id": "vr32129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32129", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Územie EÚ, ktoré ma viac ak sa teda dobre pamätám 500 miliónov obyvateľov.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Územie Európskej únie má podľa odhadov z roku 2011 viac ako 500 miliónov obyvateľov a je tak čo sa týka počtu obyvateľov na treťom mieste po Číne (odhad 2009) a Indii (v roku 2011). Robert Fico hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Územie Európskej únie má podľa odhadov z roku 2011 viac ako 500 miliónov obyvateľov a je tak čo sa týka počtu obyvateľov na treťom mieste po Číne (odhad 2009) a Indii (v roku 2011). Robert Fico hovorí pravdu."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Európskej únie", "Číne", "Indii"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_%C3%BAnia", "http://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%8C%C3%ADna", "http://en.wikipedia.org/wiki/India"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:44.441551+00:00"}
{"id": "vr16179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16179", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...tam kde sú odbory vo fabrikách, je v priemere o 18% vyššia mzda, ako kde vôbec nie sú.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presnú štatistiku výšky mzdy v organizáciách, ktoré sú členmi odborových zväzov neuvádza Štatistický úrad SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ani iný verejne dostupný zdroj. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Presnú štatistiku výšky mzdy v organizáciách, ktoré sú členmi odborových zväzov neuvádza Štatistický úrad SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ani iný verejne dostupný zdroj. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["komentár", "884 EUR", "Štatistický úrad SR", "vyjadrenie", "(05. Apríla 2017)", "15. februára 2017", "povedal", "(pdf.)"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/svetovy-den-za-dostojnu-pracu.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemerná%20mesačná%20mzda%20v%20hospodárstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&gohome=", "https://www.aktuality.sk/clanok/311342/priepastne-rozdiely-vo-vyske-minimalnej-mzdy-slovensko-je-stale-na-chvoste-eu/", "http://www.ozkovo.sk/v-mobis-slovakia-vyjednali-historicky-najvyssie-mzdy", "https://www.aktuality.sk/clanok/416093/odbory-sa-dohodli-s-vedenim-zeleznic-ohladne-platov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417565-prelom-v-platoch-odbory-vw-chcu-rast-o-16-percent/", "http://ozppap.sk/images/kolektivne_zmluvy/SLASPO_2017-2019/KZVS_SLASPO_2017-2019_aj_podpisy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:26.459243+00:00"}
{"id": "vr35071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35071", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ale pozrite sa. Ja keď sa povedalo proste na, v počiatku, keď pán minister financií povedal, že v nástenkovom tendry vznikla škoda Slovenskej republiky neviem koľko miliónov eur. Ale to nie je predsa pravda. Nikto nám nijakú pokutu nedal.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V správe uverejnenej na stránke NKÚ sa uvádza, že Ministerstvo porušilo ustanovenia zákona. Na základe toho Európska komisia nepreplatila pôvodne dohodnutú sumu za tender. V dôsledku toho môžeme hovoriť, že SR vznikla škoda.", "analysis_paragraphs": ["V správe uverejnenej na stránke NKÚ sa uvádza, že Ministerstvo porušilo ustanovenia zákona. Na základe toho Európska komisia nepreplatila pôvodne dohodnutú sumu za tender. V dôsledku toho môžeme hovoriť, že SR vznikla škoda."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Európska komisia nepreplatila"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&Page=WebPage&DocumentID=1799", "http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1192336"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:07.499958+00:00"}
{"id": "vr39017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39017", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme sa dohodli jednoznačne, chodia na koaličné rokovania. (poslanci za OKS, pozn.)", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z dňa 13. júna 2011: \"Predsedovia strán Béla Bugár a Peter Zajac podpísali dnes dohodu o spolupráci medzi stranami Most-Híd a OKS. Podľa dohody bude umožnená pravidelná prítomnosť poslanca OKS ako súčasť delegácie Mosta-Híd na zasadnutiach Koaličnej rady a v prípade prejavenia záujmu OKS im bude umožnené aj stretnutie a konzultácia s členmi Ministerského klubu.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z dňa 13. júna 2011: \"Predsedovia strán Béla Bugár a Peter Zajac podpísali dnes dohodu o spolupráci medzi stranami Most-Híd a OKS. Podľa dohody bude umožnená pravidelná prítomnosť poslanca OKS ako súčasť delegácie Mosta-Híd na zasadnutiach Koaličnej rady a v prípade prejavenia záujmu OKS im bude umožnené aj stretnutie a konzultácia s členmi Ministerského klubu.\""], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52291360-oks-bude-na-koalicnej-rade-dohodli-sa-s-bugarom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:57.311356+00:00"}
{"id": "vr36258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36258", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Druhý pilier, ktorý vznikol v roku 2004 zákonom, ale predchádzajúca vláda, to asi myslel kolega Kaník, že ona nevylepšovala ten dôchodkový systém aj druhý pilier v zmysle teda zhodnocovania prostriedkov tých, ktorí si tam sporili, ale skôr robila opatrenia, ktoré viedli k tomu, že sa tie prostriedky tak nezhodnocovali ako by sa mohli.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník na brífingu k druhému dôchodkovému pilieru , ktorý sa uskutočnil 15. decembra 2010 v priestoroch NR SR, uviedol, že deformácie druhom pilieri, ktoré presadilo bývalé vedenie rezortu práce, mali byť odstránené už dávno. Pri zmenách v druhom pilieri, ktoré sa udiali počas vláda Róberta Fica, prišiel podľa Kaníka priemerný sporiteľ približne o 100 eur. Keby k zmene nedošlo, mohli dnes podľa neho sporitelia zaznamenať výrazné zhodnotenie.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník na brífingu k druhému dôchodkovému pilieru , ktorý sa uskutočnil 15. decembra 2010 v priestoroch NR SR, uviedol, že deformácie druhom pilieri, ktoré presadilo bývalé vedenie rezortu práce, mali byť odstránené už dávno. Pri zmenách v druhom pilieri, ktoré sa udiali počas vláda Róberta Fica, prišiel podľa Kaníka priemerný sporiteľ približne o 100 eur. Keby k zmene nedošlo, mohli dnes podľa neho sporitelia zaznamenať výrazné zhodnotenie."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["brífingu k druhému dôchodkovému pilieru"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20101215TBB00294"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:42.283655+00:00"}
{"id": "vr25707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25707", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vychádzame čisto z makrodát Štatistického úradu, pokles ziskovosti o 7%..", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred dvoma týždňami sme overovali podobný výrok Petra Kažimíra ( O5M12 , 29. septembra 2013). Minister financií sa v diskusii z 29. septembra dopustil zavádzania. Oceňujeme, že tentoraz interpretuje údaje Štatistického úradu korektne.", "analysis_paragraphs": ["Pred dvoma týždňami sme overovali podobný výrok Petra Kažimíra ( O5M12 , 29. septembra 2013). Minister financií sa v diskusii z 29. septembra dopustil zavádzania. Oceňujeme, že tentoraz interpretuje údaje Štatistického úradu korektne."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/403/ekonomicka-situacia-na-slovensku/?ph=3", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:55.583724+00:00"}
{"id": "vr28932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28932", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...prišla iná metodika prepočtu (ESA 2010, pozn.), čo je veľmi dôležité, ale skutočne to malo velikánsky dosah na to, že aké môžu výdavky.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zmenou metodiky prepočtu národných a regionálnych účtov dochádza aj k zmene v dosahu na výdavky. Európsky systém národných a regionálnych účtov ESA 2010 je najnovší medzinárodne porovnateľný účtovný rámec EÚ pre systematický a podrobný opis ekonomiky. Zmeny v metodike systému národných účtov ESA 2010 oproti doteraz používanej ESNÚ 95 (ESA 95) sú orientované na zachytenie zmien ekonomickej reality v podmienkach narastajúcej globalizácie. Nová metodika prikrášli niektoré makroekonomické ukazovatele. Vláda sa tak pravdepodobne vymaní zo spodnej hranice dlhovej brzdy 55 percent HDP a bude môcť stopnúť reštrikčné opatrenia. Základné zmeny : Dôslednejšie sa uplatňuje princíp zmeny vlastníctva, výdavky na výskum a vývoj sa považujú za investície, mení sa prístup k zaznamenaniu vojenských výdavkov na zbrojné systémy, dochádza k zmenám v klasifikácii inštitucionálnych sektorov, nefinančných a finančných aktív, transakcií a ostatných tokov. \" Podľa šéfa rezortu financií Petra Kažimíra môžme v súčasnosti povedať, že do výpočtu hrubého domáceho produktu budú podľa novej metodiky ESA 2010 vstupovať nové faktory, ktoré úroveň tohto ukazovateľa ovplyvnia smerom k vyššiemu rastu. Ide napríklad o zohľadňovanie výdavkov na vedu a výskum a na vojenskú techniku ako investícií.\" ( SITA/openiazoch.zoznam.sk )", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zmenou metodiky prepočtu národných a regionálnych účtov dochádza aj k zmene v dosahu na výdavky. Európsky systém národných a regionálnych účtov ESA 2010 je najnovší medzinárodne porovnateľný účtovný rámec EÚ pre systematický a podrobný opis ekonomiky. Zmeny v metodike systému národných účtov ESA 2010 oproti doteraz používanej ESNÚ 95 (ESA 95) sú orientované na zachytenie zmien ekonomickej reality v podmienkach narastajúcej globalizácie. Nová metodika prikrášli niektoré makroekonomické ukazovatele. Vláda sa tak pravdepodobne vymaní zo spodnej hranice dlhovej brzdy 55 percent HDP a bude môcť stopnúť reštrikčné opatrenia. Základné zmeny : Dôslednejšie sa uplatňuje princíp zmeny vlastníctva, výdavky na výskum a vývoj sa považujú za investície, mení sa prístup k zaznamenaniu vojenských výdavkov na zbrojné systémy, dochádza k zmenám v klasifikácii inštitucionálnych sektorov, nefinančných a finančných aktív, transakcií a ostatných tokov. \" Podľa šéfa rezortu financií Petra Kažimíra môžme v súčasnosti povedať, že do výpočtu hrubého domáceho produktu budú podľa novej metodiky ESA 2010 vstupovať nové faktory, ktoré úroveň tohto ukazovateľa ovplyvnia smerom k vyššiemu rastu. Ide napríklad o zohľadňovanie výdavkov na vedu a výskum a na vojenskú techniku ako investícií.\" ( SITA/openiazoch.zoznam.sk )"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["ESA 2010", "vymaní", "SITA/openiazoch.zoznam.sk"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/archivaktualit/aa1b2679-946c-4694-a8aa-96fa3c2737a3/!ut/p/b1/hZDJcqNAEES_SKYbGmgdG7E1Zl8FFwJZYBYhCUmI5etHnvBlDvbULSteRlUmkzF7JjsXz-azeDSXc3H60pmQeyLFkgQJANb7DlCO6p5EfIgg-wLSFwB-GAL-9WPbVwANiav5BoIA8UzC7Nt0leQLnRQlyOveWQNjTPQnsEYCTFDHatqMRrXJtVoez31VBlo5XHkxvhuxuocFrinf41hOEnobo9sm1eWFHbjr3LnIW8zObb019Mvw4Phs5ZHmIGjLxE1eloLn3car7yTlAYbL1B6Lkl3zbJN7ekZDI_nO9svz_-kmYbK_yE4jOhJNALCp8YASPfK3HscBwn0Dv9Rn65e-ZNIXJv54SodMyOwByoN2udK1W_0WzJatTIvVOhw0I2BFz8QOtdW2Vfuh1NbXLgB3ELbpYq-Za9sH9xj7kUTkfIfLmjGYrDn0b9NH_wbeIMYCRkCAPI9EuAUCE7epMMsX61NVkryutbq4-UDYIveuIRcqkkIrEuXVGBg1KzgZFMWzn85bVIAQU2NdTrHU8Kp1edTSxtwHbu3eGgkTxcOu16KP4eG8i3QzYtTpieLMJwmsn6HcOgVX7rIx1W0Kt1JxcPN2nKeO3Ye75jb4D01QwkR1JhKvXhC_P8ahTq_HAQxtqwouTY68Okt3vikekY92pqFD_SSFdyA4xwpnbLHtWJeDOSG52yGFufbR0xR8bFcW-QOi_mMM/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.investujeme.sk/nove-uctovna-metodika-esa-2010-nahra-vlade-do-karat/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/145776/O-dopadoch-metodiky-ESA-vieme-malo-stazuje-sa-Kazimir"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:02.708299+00:00"}
{"id": "vr37428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37428", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "No veď to vaši koaliční partneri, dokonca vo volebnej kampani vešali ľuďom na dvere igelitové taška s múkou.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Išlo o posledné parlamentné voľby (2010). Voličov si chcelo získať HZDS. SME približuje zámer, s ktorým HZDS chcelo voličov osloviť: \"V taškách sa okrem informačného letáčika ukrývala aj pollitrová minerálna voda a tiež polohrubá výberová múka. Na rube obalu sa vynímalo meno poslanca NR SR Miroslava Jureňu. Sprievodné nadpisy na balení múky zneli „Usilujeme sa, aby vo vašich domácnostiach boli stále lacné a zdravé slovenské potraviny\" či „Viete, že na pultoch nezdraželi slovenské potraviny?\". Druhé heslo je na múke doplnené aj porovnaním cien piatich druhov potravín v roku 2006 a v súčasnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Išlo o posledné parlamentné voľby (2010). Voličov si chcelo získať HZDS. SME približuje zámer, s ktorým HZDS chcelo voličov osloviť: \"V taškách sa okrem informačného letáčika ukrývala aj pollitrová minerálna voda a tiež polohrubá výberová múka. Na rube obalu sa vynímalo meno poslanca NR SR Miroslava Jureňu. Sprievodné nadpisy na balení múky zneli „Usilujeme sa, aby vo vašich domácnostiach boli stále lacné a zdravé slovenské potraviny\" či „Viete, že na pultoch nezdraželi slovenské potraviny?\". Druhé heslo je na múke doplnené aj porovnaním cien piatich druhov potravín v roku 2006 a v súčasnosti.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://trnava.sme.sk/c/5419280/hzds-v-noci-volicom-rozdalo-muku-a-mineralku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:03.716762+00:00"}
{"id": "49612", "numeric_id": 49612, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49612", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Richard Sulík bol prvý, ktorý navrhoval hotspoty a pamätám si, ako sa mu teda vtedy za to všetci vysmievali, ako je to nereálne. Dnes sa o tom už baví a súhlasia vlastne kolegovia naprieč, už sa o tom bavia teraz všetci. ", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zriadenie bodov prvého kontaktu, ktoré boli Komisiou neskôr označované ako “hotspoty,” bolo v rámci Únie komunikované skôr, než o nich hovoril Richard Sulík. Sulík sa sám vyjadril, že nie je ich autorom, iba tieto riešenia podporuje. O zavedení hotspotov mimo územia EÚ nepanuje zhoda v EÚ. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\n13. mája 2015 Európska komisia vydala Európsku migračnú agendu. Ako jedno z okamžitých opatrení v nej navrhla zavedenie takzvaných “hotspotov” v štátoch prvej línie, teda tých, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu EÚ. V rámci týchto oblastí majú Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol spolupracovať so štátmi aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali prichádzajúcich migrantov a migrantky ( pdf. , str. 6). Hotspoty boli doposiaľ zriadené v Grécku a v Taliansku ( pdf ., str. 2).\n\nTermín “hotspot” bol oficiálne predstavený v rámci Migračnej agendy v máji 2015, jeho princípy boli spomínané ako súčasť riešenia už skôr. Napríklad nariadenie, ktoré vytvorilo Fond pre azyl, migráciu a integráciu v apríli 2014, uvádza , že fond by mal posilňovať aj asistenciu členským štátom pri identifikácii cestovných dokladov prichádzajúcich migrantov a migrantiek.\n\nPredseda Richard Sulík od začiatku kritizoval návrh Európskej únie, aby sa zaviedli kvóty pre prijímanie migrantov. Ako jedno z riešení dlhodobo zdôrazňoval vytvorenie hotspotov na vonkajších hraniciach EÚ alebo priamo v krajinách, odkiaľ ľudia migrujú, napríklad v Severnej Afrike (čas 4:36). Na priamu otázku redaktora, či tieto návrhy SaS na čele so Sulíkom prezentuje ako svoje, Richard Sulík poprel (čas 7:21), že by tieto návrhy strana SaS niekedy vydávala za vlastné. Na tlačovej konferencii 7. mája 2015 vysvetlil, že tieto návrhy podporuje, pretože ich považuje za účinné, na rozdiel od migračných kvót, ktoré problém podľa neho neriešia. Uviedol zároveň (7:41), že nezatajuje, že tieto návrhy priniesla aj strana Smer. Vyjadrenie Jany Bittó Cigánikovej pre Demagog.sk z 4. 6. 2024: \"Samozrejme, že som hovorila v kontexte SR. Že na Slovensku to navrhol ako prvý.\"", "analysis_paragraphs": ["Zriadenie bodov prvého kontaktu, ktoré boli Komisiou neskôr označované ako “hotspoty,” bolo v rámci Únie komunikované skôr, než o nich hovoril Richard Sulík. Sulík sa sám vyjadril, že nie je ich autorom, iba tieto riešenia podporuje. O zavedení hotspotov mimo územia EÚ nepanuje zhoda v EÚ. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "13. mája 2015 Európska komisia vydala Európsku migračnú agendu. Ako jedno z okamžitých opatrení v nej navrhla zavedenie takzvaných “hotspotov” v štátoch prvej línie, teda tých, ktoré tvoria vonkajšiu hranicu EÚ. V rámci týchto oblastí majú Európsky podporný úrad pre azyl, agentúra Frontex a Europol spolupracovať so štátmi aby rýchlo identifikovali a zaregistrovali prichádzajúcich migrantov a migrantky ( pdf. , str. 6). Hotspoty boli doposiaľ zriadené v Grécku a v Taliansku ( pdf ., str. 2).", "Termín “hotspot” bol oficiálne predstavený v rámci Migračnej agendy v máji 2015, jeho princípy boli spomínané ako súčasť riešenia už skôr. Napríklad nariadenie, ktoré vytvorilo Fond pre azyl, migráciu a integráciu v apríli 2014, uvádza , že fond by mal posilňovať aj asistenciu členským štátom pri identifikácii cestovných dokladov prichádzajúcich migrantov a migrantiek.", "Predseda Richard Sulík od začiatku kritizoval návrh Európskej únie, aby sa zaviedli kvóty pre prijímanie migrantov. Ako jedno z riešení dlhodobo zdôrazňoval vytvorenie hotspotov na vonkajších hraniciach EÚ alebo priamo v krajinách, odkiaľ ľudia migrujú, napríklad v Severnej Afrike (čas 4:36). Na priamu otázku redaktora, či tieto návrhy SaS na čele so Sulíkom prezentuje ako svoje, Richard Sulík poprel (čas 7:21), že by tieto návrhy strana SaS niekedy vydávala za vlastné. Na tlačovej konferencii 7. mája 2015 vysvetlil, že tieto návrhy podporuje, pretože ich považuje za účinné, na rozdiel od migračných kvót, ktoré problém podľa neho neriešia. Uviedol zároveň (7:41), že nezatajuje, že tieto návrhy priniesla aj strana Smer. Vyjadrenie Jany Bittó Cigánikovej pre Demagog.sk z 4. 6. 2024: \"Samozrejme, že som hovorila v kontexte SR. Že na Slovensku to navrhol ako prvý.\""], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["označované", "vydala", "pdf.", "pdf", "predstavený", "uvádza", "zdôrazňoval", "Severnej Afrike", "poprel"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2023/754569/EPRS_BRI(2023)754569_EN.pdf", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0240", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0240", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/652090/EPRS_BRI(2020)652090_EN.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2020/652090/EPRS_BRI(2020)652090_EN.pdf", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014R0516#:~:text=Fond%20by%20mal%20dop%C4%BA%C5%88a%C5%A5%20a%20posil%C5%88ova%C5%A5%20%C4%8Dinnosti%2C%20ktor%C3%A9%20vykon%C3%A1va%20Eur%C3%B3pska,niektor%C3%A9%20situ%C3%A1cie%20m%C3%B4%C5%BEu%20zah%C5%95%C5%88a%C5%A5%20humanit%C3%A1rne%20kr%C3%ADzy%20a%20pomoc%20na%20mori.", "https://sulik.sk/utecenecka-kriza-sulik-im-zentrum-orf-rakusko/#:~:text=Ale%20moment%2C%20tento,by%20pomohlo%20naozaj", "https://youtu.be/HDmukoTNR1c?si=F14sN-FjM1cMzWC4&t=276", "https://www.youtube.com/watch?v=HDmukoTNR1c&t=437s&ab_channel=SlobodaaSolidarita"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:18.965791+00:00"}
{"id": "vr31102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31102", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Z analýzy Svetovej banky vyplýva, že náš sociálny systém nie je vôbec zacielený na skupiny, ktoré sociálnu pomoc od štátu potrebujú. Takýto systém je drahý a neefektívny, lebo pomáha ľuďom, ktorí dávky v celkovom príjme vôbec nepociťujú, a naopak, tým, čo pomoc potrebujú, dáva málo. Z prepočtov vyplýva, že zhruba 30 % ľudí, ktorí poberajú akékoľvek sociálne dávky, predovšetkým prídavky na deti, do systému nepatrí, lebo ich príjem je postačujúci.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, o ktorej analýze Svetovej banky program hovorí. Taktiež sa nám nepodarilo potvrdiť alebo vyvrátiť spomínaný prepočet ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky a do systému nepatria.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, o ktorej analýze Svetovej banky program hovorí. Taktiež sa nám nepodarilo potvrdiť alebo vyvrátiť spomínaný prepočet ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky a do systému nepatria."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:52.009947+00:00"}
{"id": "vr33929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33929", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová ich (návrhov zákonov týkajúcich sa riešenia situácie Rómov na Slovensku - pozn.) dala desiatky a...", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lucia Nicholsonová je podľa stránky NR SR predkladateľkou alebo spolupredkladateľkou desiatich zákonov. Z týchto desiatich návrhov môžeme šesť považovať za súvisiace so situáciou rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Výrok poslanca Poliačika preto označujeme za nepravdivý. Návrh novely školského zákona je zameraný na riešenie predškolskej prípravy detí, nakoľko podľa dôvodovej správy práve u rómskych detí táto príprava zlyháva. Cieľom návrhu novely zákona o prídavku na dieťa a o sociálnom postení je naviazať výplatu prídavku na dieťa medzi štvrtým a siedmym rokom života na absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára (najmä pediatra) s cieľom zvýšiť zdravotný stav špecificky najmä detí z oblastí s koncentrovanou chudobou a zvýšiť prehľad štátu o stave detí medzi tretím a siedmym rokom života. Návrh novely zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je zameraný na motivovanie detí zo sociálne slabších rodín k plnšej školskej dochádzke preplácaním obedov iba v mesiacoch, kedy v predchádzajúcom mesiaci dieťa nemalo viac ako 5 neospravedlnených absencií. Taktiež novela navrhovala aby školské pomôcky ktoré školy nakupujú deťom v hmotnej núdzi ostali majetkom škôl, aby sa predišlo ich ničeniu či obchodovaniu s nimi. Hlavným zámerom návrhu novely zákonov o zdravotnej starostlivosti a o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu a súčasne zaistiť, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby pre staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia, nakoľko rôzne formy antikoncepcie i zákrok sterilizácie sú často pre sociálne slabšie ženy príliš nákladné. Návrh na vydanie zákona o hmotnej núdzi rátal s motivačným udeľovaním vyššej dávky v hmotnej núdzi ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia za istých podmienok - účasti na aktivačných činnostiach zameraných na zvýšenie uplatniteľnosti na trhu práce. Návrh na vydanie zákona o príspevku na bývanie rátal s novým adresným príspevkom na bývanie pre sociálne slabšie domácnosti s účelom krytia výdavkov bezprostredne súvisiacich s udržaním bývania. Na situáciu Rómov určite neboli zamerané nasledujúce návrhy: Návrh na vydanie zákona o registrovanom partnerstve; návrh novely zákona o sociálnom poistení ktorý bol zameraný na pracujúcich dôchodcov; návrh novely zákona o cestnej premávke navrhujúci vyžadovať od uchádzača o vydanie oprávnenia viesť motorové vozidlo mať úspešne ukončenú povinnú školskú dochádzku (tzn. úspešne absolvovať deviaty ročník ZŠ); návrhom novely zákona o hmotnej núdzi sa mali riešiť prípady, kedy občania vlastnia fyzicky neexistujúce osobné motorové vozidlá a právne vákuum im neumožňuje tieto vozidlá bez príslušných dokladov vyradiť z evidencie, čo ma za následok nesplnenie podmienky na získanie dávky v hmotnej núdzi. Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Nicholsonová je podľa stránky NR SR predkladateľkou alebo spolupredkladateľkou desiatich zákonov. Z týchto desiatich návrhov môžeme šesť považovať za súvisiace so situáciou rómskeho obyvateľstva na Slovensku. Výrok poslanca Poliačika preto označujeme za nepravdivý. Návrh novely školského zákona je zameraný na riešenie predškolskej prípravy detí, nakoľko podľa dôvodovej správy práve u rómskych detí táto príprava zlyháva. Cieľom návrhu novely zákona o prídavku na dieťa a o sociálnom postení je naviazať výplatu prídavku na dieťa medzi štvrtým a siedmym rokom života na absolvovanie preventívnych prehliadok u lekára (najmä pediatra) s cieľom zvýšiť zdravotný stav špecificky najmä detí z oblastí s koncentrovanou chudobou a zvýšiť prehľad štátu o stave detí medzi tretím a siedmym rokom života. Návrh novely zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je zameraný na motivovanie detí zo sociálne slabších rodín k plnšej školskej dochádzke preplácaním obedov iba v mesiacoch, kedy v predchádzajúcom mesiaci dieťa nemalo viac ako 5 neospravedlnených absencií. Taktiež novela navrhovala aby školské pomôcky ktoré školy nakupujú deťom v hmotnej núdzi ostali majetkom škôl, aby sa predišlo ich ničeniu či obchodovaniu s nimi. Hlavným zámerom návrhu novely zákonov o zdravotnej starostlivosti a o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je zvýšenie ochrany osôb, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú podstúpiť sterilizáciu a súčasne zaistiť, aby sa výkon sterilizácie pre osoby s minimálne štyrmi deťmi a pre osoby pre staršie ako 35 rokov s minimálne troma deťmi plne uhrádzal z verejného zdravotného poistenia, nakoľko rôzne formy antikoncepcie i zákrok sterilizácie sú často pre sociálne slabšie ženy príliš nákladné. Návrh na vydanie zákona o hmotnej núdzi rátal s motivačným udeľovaním vyššej dávky v hmotnej núdzi ľuďom zo sociálne slabšieho prostredia za istých podmienok - účasti na aktivačných činnostiach zameraných na zvýšenie uplatniteľnosti na trhu práce. Návrh na vydanie zákona o príspevku na bývanie rátal s novým adresným príspevkom na bývanie pre sociálne slabšie domácnosti s účelom krytia výdavkov bezprostredne súvisiacich s udržaním bývania. Na situáciu Rómov určite neboli zamerané nasledujúce návrhy: Návrh na vydanie zákona o registrovanom partnerstve; návrh novely zákona o sociálnom poistení ktorý bol zameraný na pracujúcich dôchodcov; návrh novely zákona o cestnej premávke navrhujúci vyžadovať od uchádzača o vydanie oprávnenia viesť motorové vozidlo mať úspešne ukončenú povinnú školskú dochádzku (tzn. úspešne absolvovať deviaty ročník ZŠ); návrhom novely zákona o hmotnej núdzi sa mali riešiť prípady, kedy občania vlastnia fyzicky neexistujúce osobné motorové vozidlá a právne vákuum im neumožňuje tieto vozidlá bez príslušných dokladov vyradiť z evidencie, čo ma za následok nesplnenie podmienky na získanie dávky v hmotnej núdzi. Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-29", "analysis_sources": {"text": ["spolupredkladateľkou", "novely školského zákona", "návrhu", "Návrh novely", "návrhu novely zákonov", "vydanie", "vydanie", "zákona o sociálnom poistení", "zákona o cestnej premávke", "novely"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Nicholsonov%C3%A1%20Lucia", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4447", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4293", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4259", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4154", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4029", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4028", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4096", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4095", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4093"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:13.920507+00:00"}
{"id": "vr26970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26970", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "....minulý rok Smer zrušil úľavu, daňovú úľavu na manželku, ktorú si mohla uplatniť, ak bola pri deťoch. ...štát takto pripravil o desiatky, možno stovky eur za to, že matka je pri dvoch, pri troch deťoch.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanci KDH navrhovali zrušiť sprísnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) a v dôvodovej správe (s.1) k tomuto návrhu zákona uvádzajú, že sprísnené podmienky predstavovali v priemere nižšiu úľavu o 60 eur, ročne teda približne 720 eur. K rovnakému číslu sme sa dostali aj našim výpočtom. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže J. Brocka nesprávne uvádza, že by Smer mal zrušiť daňovú úľavu (nezdaniteľnú časť) na manželku (manžela). Od 1. januára 2013 došlo k sprísneniu podmienok na jej uplatnenie. Demagog.SK overoval výroky týkajúce sa novelizovaného zákona o dani z príjmu , platného od 1. januára 2013, už v minulosti, konkrétne v prípade tvrdení poslancov Hrušovského v O 5 minút 12, 9. decembra 2012 a Fronca v O 5 minút 12, 2.decembra 2012 . Našim výpočtom (výrok Hrušovského) sme sa dostali k sume nižšej približne 60 eur v prípade ak daňovník zarábal 700 eur a mal nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). Zúženie okruhu daňovníkov, ktorí si budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) komentoval vo svojom blogu na portáli Trendu aj Jozef Mihál: \"Nárok zostane len v prípadoch, kedy: - manželka (manžel) sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, do zániku nároku na rodičovský príspevok, - manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo - manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od vlastného príjmu manželky (manžela) sa bude odpočítavať len zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť z tohto vlastného príjmu. Nebude sa môcť odpočítať poistné na dobrovoľné sociálne poistenie ani poistné \"samoplatiteľa\" na zdravotné poistenie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanci KDH navrhovali zrušiť sprísnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) a v dôvodovej správe (s.1) k tomuto návrhu zákona uvádzajú, že sprísnené podmienky predstavovali v priemere nižšiu úľavu o 60 eur, ročne teda približne 720 eur. K rovnakému číslu sme sa dostali aj našim výpočtom. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže J. Brocka nesprávne uvádza, že by Smer mal zrušiť daňovú úľavu (nezdaniteľnú časť) na manželku (manžela). Od 1. januára 2013 došlo k sprísneniu podmienok na jej uplatnenie. Demagog.SK overoval výroky týkajúce sa novelizovaného zákona o dani z príjmu , platného od 1. januára 2013, už v minulosti, konkrétne v prípade tvrdení poslancov Hrušovského v O 5 minút 12, 9. decembra 2012 a Fronca v O 5 minút 12, 2.decembra 2012 . Našim výpočtom (výrok Hrušovského) sme sa dostali k sume nižšej približne 60 eur v prípade ak daňovník zarábal 700 eur a mal nárok na nezdaniteľnú časť na manželku (manžela). Zúženie okruhu daňovníkov, ktorí si budú môcť uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) komentoval vo svojom blogu na portáli Trendu aj Jozef Mihál: \"Nárok zostane len v prípadoch, kedy: - manželka (manžel) sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, do zániku nároku na rodičovský príspevok, - manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo - manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od vlastného príjmu manželky (manžela) sa bude odpočítavať len zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť z tohto vlastného príjmu. Nebude sa môcť odpočítať poistné na dobrovoľné sociálne poistenie ani poistné \"samoplatiteľa\" na zdravotné poistenie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["navrhovali", "novelizovaného zákona o dani z príjmu", "O 5 minút 12, 9. decembra 2012", "O 5 minút 12, 2.decembra 2012", "blogu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=708", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4203", "http://www.demagog.sk/diskusie/342/statny-rozpocet", "http://www.demagog.sk/diskusie/341/stav-slovenskeho-skolstva", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/novela-zakona-o-dani-z-prijmov-od-1-1-2013-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:10.825560+00:00"}
{"id": "vr16566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16566", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme prehrali ten súboj o spoločnú poľnohospodársku politiku v roku 2004.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico vo svojom výroku tvrdí, že Slovensko vstupom do Európskej únie prehralo súboj o spoločnú poľnohospodársku politiku. Jedným z priamych dôsledkov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 bol pokles v oblasti rastlinnej ale aj živočíšnej výroby Slovenska, s čím bol priamo spojený aj pokles slovenskej potravinovej sebestačnosti. Tento pokles výroby bol o. i. spôsobený aj zavedením spoločného trhu v rámci Európskej únie a následným dovozom lacnejších produktov, ktorým slovenskí dodávatelia nedokázali konkurovať a taktiež aj zavedením produkčných kvót. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská republika vstupom do Európskej únie, 1. mája 2004, prijala zároveň aj Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). SPP sa zaraďuje do supranacionálnych politických oblastí EÚ. Ing. Michal Doliak definoval Spoločnú poľnohospodársku politiku nasledovne: „ Jednotná poľnohospodárska politika predstavuje súbor ekonomických, finančných, legislatívnych a inštitucionálnych nástrojov na zabezpečenie jednotného trhu poľnohospodárskych výrobkov. Cieľom je zabezpečenie efektivity, stability a finančnej solidarity v poľnohospodárskom sektore .“ ( .pdf , s. 2) Pre Slovensko , ako pre novú členskú krajinu boli dôležité v rámci SPP dve otázky a to otázka priamych platieb pre poľnohospodárov a otázka produkčných kvót. V otázke priamych platieb navrhla Európska komisia riešenie, aby novo pristupujúce členské štáty dostali po vstupe 25 % z výšky priamych platieb, ktoré dostávali vtedajší členovia únie. V nasledujúcich rokoch však Slovensko dostalo prísľub na pomernú výšku priamych platieb v porovnaní so starými členskými krajinami. Otázka produkčných kvót po vstupe Slovenska do EÚ, predstavovala taktiež veľký problém, pretože požiadavky SR a Európskej komisie sa v mnohom odlišovali. Kvóty navrhované EK nestačili na potravinovú sebestačnosť SR. Ďalšie nezhody medzi SR a EK nastali v oblasti produkcie mlieka a izoglukózy. ( .pdf , s. 5,6) Vzhľadom na blížiace sa rozšírenie EÚ sa v júni 2003, uskutočnila nová reforma SPP, ktorá bola založená na oddelenej pomoci. Reforma mala štyri základné ciele a to: užšie prepojiť európske poľnohospodárstvo so svetovými trhmi, pripraviť rozšírenie EÚ, nájsť vhodnejšie odpovede na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia a kvality výrobkov a dosiahnuť väčší súlad SPP s požiadavkami tretích krajín. Reforma SPP z roku 2003 ovplyvnila aj slovenské poľnohospodárstvo. SR v rokoch 2004-2006 uplatňovala jednotnú platbu na plochu. Príjemca tejto podpory nemusel na tejto ploche vyrábať a nebol tiež povinný vyňať 10 % základnej výmery plodín na ornej pôde z produkcie (tzv. princíp set a side). Taktiež prišlo k zníženiu hrubej rastlinnej produkcie v dôsledku povinného vybratia pôdy z produkcie. Po reforme prišlo k zníženiu cien masla a sušeného mlieka, čo viedlo k poklesu cien mlieka platených výrobcom a to vyvolalo nižšiu hrubú produkciu živočíšnej výroby v rokoch 2004-2006 o približne 2 %. Nižšia cena mlieka však po reforme pozitívne ovplyvnila adaptáciu mliekarenského priemyslu, znížila náklady na prvotnú surovinu a tým zvýšila možnosť exportu na trhy EÚ. V dokumente Plán rozvoja vidieka 2004-2006, kapitole SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA sa za hlavnú prioritu považuje podpora produktívneho poľnohospodárstva, ktorá sa zaoberá vyššou konkurencieschopnosťou poľnohospodárstva, zvýšením produktivity práce a zvýšením pridanej hodnoty poľnohospodárskych produktov. V rámci tohto operačného programu sa ako opatrenie majú vykonať investície do poľnohospodárskych podnikov a zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico vo svojom výroku tvrdí, že Slovensko vstupom do Európskej únie prehralo súboj o spoločnú poľnohospodársku politiku. Jedným z priamych dôsledkov reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky z roku 2003 bol pokles v oblasti rastlinnej ale aj živočíšnej výroby Slovenska, s čím bol priamo spojený aj pokles slovenskej potravinovej sebestačnosti. Tento pokles výroby bol o. i. spôsobený aj zavedením spoločného trhu v rámci Európskej únie a následným dovozom lacnejších produktov, ktorým slovenskí dodávatelia nedokázali konkurovať a taktiež aj zavedením produkčných kvót. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská republika vstupom do Európskej únie, 1. mája 2004, prijala zároveň aj Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP). SPP sa zaraďuje do supranacionálnych politických oblastí EÚ. Ing. Michal Doliak definoval Spoločnú poľnohospodársku politiku nasledovne: „ Jednotná poľnohospodárska politika predstavuje súbor ekonomických, finančných, legislatívnych a inštitucionálnych nástrojov na zabezpečenie jednotného trhu poľnohospodárskych výrobkov. Cieľom je zabezpečenie efektivity, stability a finančnej solidarity v poľnohospodárskom sektore .“ ( .pdf , s. 2) Pre Slovensko , ako pre novú členskú krajinu boli dôležité v rámci SPP dve otázky a to otázka priamych platieb pre poľnohospodárov a otázka produkčných kvót. V otázke priamych platieb navrhla Európska komisia riešenie, aby novo pristupujúce členské štáty dostali po vstupe 25 % z výšky priamych platieb, ktoré dostávali vtedajší členovia únie. V nasledujúcich rokoch však Slovensko dostalo prísľub na pomernú výšku priamych platieb v porovnaní so starými členskými krajinami. Otázka produkčných kvót po vstupe Slovenska do EÚ, predstavovala taktiež veľký problém, pretože požiadavky SR a Európskej komisie sa v mnohom odlišovali. Kvóty navrhované EK nestačili na potravinovú sebestačnosť SR. Ďalšie nezhody medzi SR a EK nastali v oblasti produkcie mlieka a izoglukózy. ( .pdf , s. 5,6) Vzhľadom na blížiace sa rozšírenie EÚ sa v júni 2003, uskutočnila nová reforma SPP, ktorá bola založená na oddelenej pomoci. Reforma mala štyri základné ciele a to: užšie prepojiť európske poľnohospodárstvo so svetovými trhmi, pripraviť rozšírenie EÚ, nájsť vhodnejšie odpovede na nové požiadavky spoločnosti týkajúce sa ochrany životného prostredia a kvality výrobkov a dosiahnuť väčší súlad SPP s požiadavkami tretích krajín. Reforma SPP z roku 2003 ovplyvnila aj slovenské poľnohospodárstvo. SR v rokoch 2004-2006 uplatňovala jednotnú platbu na plochu. Príjemca tejto podpory nemusel na tejto ploche vyrábať a nebol tiež povinný vyňať 10 % základnej výmery plodín na ornej pôde z produkcie (tzv. princíp set a side). Taktiež prišlo k zníženiu hrubej rastlinnej produkcie v dôsledku povinného vybratia pôdy z produkcie. Po reforme prišlo k zníženiu cien masla a sušeného mlieka, čo viedlo k poklesu cien mlieka platených výrobcom a to vyvolalo nižšiu hrubú produkciu živočíšnej výroby v rokoch 2004-2006 o približne 2 %. Nižšia cena mlieka však po reforme pozitívne ovplyvnila adaptáciu mliekarenského priemyslu, znížila náklady na prvotnú surovinu a tým zvýšila možnosť exportu na trhy EÚ. V dokumente Plán rozvoja vidieka 2004-2006, kapitole SEKTOROVÝ OPERAČNÝ PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA sa za hlavnú prioritu považuje podpora produktívneho poľnohospodárstva, ktorá sa zaoberá vyššou konkurencieschopnosťou poľnohospodárstva, zvýšením produktivity práce a zvýšením pridanej hodnoty poľnohospodárskych produktov. V rámci tohto operačného programu sa ako opatrenie majú vykonať investície do poľnohospodárskych podnikov a zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "2003", "Plán"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2004/BIATEC_11_2004.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjkjqKP7J3WAhVIKpoKHUWLDxQQFggmMAA&url=http%3A%2F%2Fnechodimnaprednasky.sk%2Fstiahnut%2Fprednasku%2F768%2F247991%2Fspp_esf.pdf&usg=AFQjCNELx3rFdAfFTbRk-E_oEplwVWEvBw", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-96029", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=43&id=62"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:08.163259+00:00"}
{"id": "48830", "numeric_id": 48830, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48830", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Zoberme si prípad pána Pčolinského, 363. Dostal 363 a tým pádom mu zrušili obvinenie, ale to obvinenie mu znova otvorili tí istí vyšetrovatelia, ten istý špeciálny prokurátor a dostalo sa to na súd … Tento špeciálny súd to neprijal a odmietol. Najvyšší súd, ten to rovnako potvrdil a neprijal to. Tá 363 bola potvrdená aj tými dvoma súdmi, ale to sa už nikdy nehovorí.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prípad, na ktorý odkazuje vo výroku Boris Kollár, sa týka kauzy úplatku, ktorý mal prijať bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. Pčolinský mal údajne vziať peniaze za zastavenie odposluchov konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Zoroslav Kollár sa neskôr ku skutku aj priznal, aj keď podľa jeho výpovedi Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával cez Ľudovíta Makóa. Makó rovnako ako Boris Beňa svečia proti Pčolinskému, že prijatia úplatok 20 tisíc eur, čo on odmieta. Pčolinský bol zatknutý, obvinený a bolo mu nariadené väzobné stíhanie. Opodstatnenosť tohto stíhania konštatovalo niekoľko súdov na čele s Ústavným súdom. Pčolinskému bolo následne zrušené obvinenie cez § 363. Námestník Maroša Žilinku v odôvodnení argumentuje procesnými pochybeniami a absenciou dôkazov. S argumentáciou ohľadom procesných pochybení sa stotožnili najprv Špeciálny súd a následne aj Najvyšší súd. Súdy však nekonštatovali nedôvodnosť trestného stíhania ibaprocesné pochybenia, najmä odňatie práva obžalovanému na naštudovanie spisu. Boris Kollár tak vo výroku selektívne spomína iba tie súdy, ktoré dali Pčolinskému za pravdu a zároveň nespomína, že konštatovali predovšetkým procesné pochybenia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAktéri tejto kauzy sú úzko prepojený na stranu Sme rodina. Vladimíra Pčolinského do pozície riaditeľa SIS nominovala samotná strana. Predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský je bratom Vladimíra Pčolinského a Pčolinského manželka je poslankyňou Sme rodina. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v rozhodovaní o tejto veci pre kontakty s Pčolinského bratom vylúčil , no zastupoval ho jemu blízky námestník Jozef Kandera.\n\nPčolinského usvedčujú z korupcie bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Obaja vo výpovedi uvádzajú, že peniaze od Zoroslava Kollára prevzal Beňa a ten si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským. Peter Pčolinský stretnutie s Beňom a Makoóm priznáva, odmieta však, že by sa dohodli na úplatku.\n\nBývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol ešte v marci 2021 zadržaný a obvinený z korupcie. V auguste 2021 Generálna prokuratúra SR využila oprávnenie podľa § 363 Trestného poriadku a uznesením zrušila obvinenia voči Pčolinskému. Zrušenie obvinenia odôvodnila Žilinkova prokuratúra závažnými procesnými pochybeniami a údajnou absenciou dôkazov.\n\nV tom istom odôvodnení zrušil Maroš Žilinka obvinenie aj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý mal Pčolinskému cez prostredníkov úplatok údajne odovzdať. V máji minulého roka sa však Zoroslav Kollár ku kauze podplácania priznal a v súčasnosti je za ňu aj právoplatne odsúdený. Zoroslav Kollár vypovedá, že Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával Ľudovítovi Makóovi.\n\nVo februári 2022 NAKA opätovne vzniesla Pčolinskému obvinenie z korupcie a v máji 2022 podal prokurátor ÚŠP Peter Kysel na Špecializovaný trestný súd obžalobu. V tejto časti výroku sa Boris Kollár vyjadril nepresne, pretože obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, nie samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v septembri 2022 odmietol obžalobu ÚŠP na Pčolinského, a vec vrátil prokurátorovi pre procesné pochybenia v prípravnom konaní, zvlášť pre porušenie práva na obhajobu.\n\nÚŠP proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o vrátení obžaloby. Prípad sa takto vrátil do štádia prípravného konania. Aj najvyšší súd však potvrdil, že dôvodom vrátenia obžaloby boli iba procesné pochybenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že bolo porušené právo Pčolinského na naštudovanie spisu, ktoré je posledným krokom pred podaním obžaloby. Pčolinský sa z termínu na preštudovanie ospravedlnil pre práceneschopnosť, čo vyšetrovateľ a prokurátor vyhodnotili ako obštrukciu. Nový termín na preštudovanie spisu nebol vytýčený a obžaloba sa dostala na súd.\n\nBoris Kollár taktiež nespomína, že v neprospech Vladimíra Pčolinského rozhodol zasa Ústavný súd, a to dokonca viacnásobne. Prvé dve sťažnosti Pčolinského odmietol súd po predbežnom prerokovaní a tretiu síce prijal, no nakoniec mu nevyhovel. Kollár taktiež nespomína, že hneď niekoľko súdov konštatovali dôvodnosť obvinenia. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry „celkovo teda potvrdilo dôvodnosť stíhania 15 sudcov na všeobecných súdoch a Ústavnom súde.“\n\nBoris Kollár taktiež naznačuje, že o rozhodnutiach súdov v prospech Petra Pčolinského “nikto nehovorí”. O týchto rozsudkoch však informovali všetky relevantné média medzi nimi napríklad: Denník N , Pravda , Aktuality , Postoj , RTVS , TV Markíza .", "analysis_paragraphs": ["Prípad, na ktorý odkazuje vo výroku Boris Kollár, sa týka kauzy úplatku, ktorý mal prijať bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský. Pčolinský mal údajne vziať peniaze za zastavenie odposluchov konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi. Zoroslav Kollár sa neskôr ku skutku aj priznal, aj keď podľa jeho výpovedi Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával cez Ľudovíta Makóa. Makó rovnako ako Boris Beňa svečia proti Pčolinskému, že prijatia úplatok 20 tisíc eur, čo on odmieta. Pčolinský bol zatknutý, obvinený a bolo mu nariadené väzobné stíhanie. Opodstatnenosť tohto stíhania konštatovalo niekoľko súdov na čele s Ústavným súdom. Pčolinskému bolo následne zrušené obvinenie cez § 363. Námestník Maroša Žilinku v odôvodnení argumentuje procesnými pochybeniami a absenciou dôkazov. S argumentáciou ohľadom procesných pochybení sa stotožnili najprv Špeciálny súd a následne aj Najvyšší súd. Súdy však nekonštatovali nedôvodnosť trestného stíhania ibaprocesné pochybenia, najmä odňatie práva obžalovanému na naštudovanie spisu. Boris Kollár tak vo výroku selektívne spomína iba tie súdy, ktoré dali Pčolinskému za pravdu a zároveň nespomína, že konštatovali predovšetkým procesné pochybenia. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Aktéri tejto kauzy sú úzko prepojený na stranu Sme rodina. Vladimíra Pčolinského do pozície riaditeľa SIS nominovala samotná strana. Predseda poslaneckého klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský je bratom Vladimíra Pčolinského a Pčolinského manželka je poslankyňou Sme rodina. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa v rozhodovaní o tejto veci pre kontakty s Pčolinského bratom vylúčil , no zastupoval ho jemu blízky námestník Jozef Kandera.", "Pčolinského usvedčujú z korupcie bývalý námestník SIS Boris Beňa a bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Obaja vo výpovedi uvádzajú, že peniaze od Zoroslava Kollára prevzal Beňa a ten si ich na polovicu rozdelil s Pčolinským. Peter Pčolinský stretnutie s Beňom a Makoóm priznáva, odmieta však, že by sa dohodli na úplatku.", "Bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský bol ešte v marci 2021 zadržaný a obvinený z korupcie. V auguste 2021 Generálna prokuratúra SR využila oprávnenie podľa § 363 Trestného poriadku a uznesením zrušila obvinenia voči Pčolinskému. Zrušenie obvinenia odôvodnila Žilinkova prokuratúra závažnými procesnými pochybeniami a údajnou absenciou dôkazov.", "V tom istom odôvodnení zrušil Maroš Žilinka obvinenie aj konkurznému právnikovi Zoroslavovi Kollárovi, ktorý mal Pčolinskému cez prostredníkov úplatok údajne odovzdať. V máji minulého roka sa však Zoroslav Kollár ku kauze podplácania priznal a v súčasnosti je za ňu aj právoplatne odsúdený. Zoroslav Kollár vypovedá, že Pčolinského nikdy nestretol a úplatok odovzdával Ľudovítovi Makóovi.", "Vo februári 2022 NAKA opätovne vzniesla Pčolinskému obvinenie z korupcie a v máji 2022 podal prokurátor ÚŠP Peter Kysel na Špecializovaný trestný súd obžalobu. V tejto časti výroku sa Boris Kollár vyjadril nepresne, pretože obžalobu podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, nie samotný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Samosudca Špecializovaného trestného súdu v septembri 2022 odmietol obžalobu ÚŠP na Pčolinského, a vec vrátil prokurátorovi pre procesné pochybenia v prípravnom konaní, zvlášť pre porušenie práva na obhajobu.", "ÚŠP proti tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o vrátení obžaloby. Prípad sa takto vrátil do štádia prípravného konania. Aj najvyšší súd však potvrdil, že dôvodom vrátenia obžaloby boli iba procesné pochybenia. Dôvodom mala byť skutočnosť, že bolo porušené právo Pčolinského na naštudovanie spisu, ktoré je posledným krokom pred podaním obžaloby. Pčolinský sa z termínu na preštudovanie ospravedlnil pre práceneschopnosť, čo vyšetrovateľ a prokurátor vyhodnotili ako obštrukciu. Nový termín na preštudovanie spisu nebol vytýčený a obžaloba sa dostala na súd.", "Boris Kollár taktiež nespomína, že v neprospech Vladimíra Pčolinského rozhodol zasa Ústavný súd, a to dokonca viacnásobne. Prvé dve sťažnosti Pčolinského odmietol súd po predbežnom prerokovaní a tretiu síce prijal, no nakoniec mu nevyhovel. Kollár taktiež nespomína, že hneď niekoľko súdov konštatovali dôvodnosť obvinenia. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry „celkovo teda potvrdilo dôvodnosť stíhania 15 sudcov na všeobecných súdoch a Ústavnom súde.“", "Boris Kollár taktiež naznačuje, že o rozhodnutiach súdov v prospech Petra Pčolinského “nikto nehovorí”. O týchto rozsudkoch však informovali všetky relevantné média medzi nimi napríklad: Denník N , Pravda , Aktuality , Postoj , RTVS , TV Markíza ."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "bratom", "vylúčil", "usvedčujú", "zadržaný", "zrušila", "odôvodnila", "zrušil", "priznal", "obvinenie", "podal", "vrátil", "procesné pochybenia", "podal", "potvrdil", "porušené", "rozhodol", "Denník N", "Pravda", "Aktuality", "Postoj", "RTVS", "TV Markíza"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22622954/sme-rodina-uz-netrva-na-tom-ze-vyberie-noveho-sefa-sis.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/595996-poslanec-pcolinsky-sa-zastava-brata-vraj-chybaju-dokazy-o-korupcii/", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://dennikn.sk/3177075/pcolinskeho-zachranila-neuznana-pn-najvyssi-sud-nesuhlasil-so-zilinkovou-podriadenou/?ref=list", "https://dennikn.sk/2306077/naka-zadrzala-riaditela-sis-dovodom-su-podozrenia-z-korupcie/", "https://veci-verejne.sk/wp-content/uploads/2021/09/GP-SR-Uznesenie-Pcolinsky-210831-221029-0.pdf", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://dennikn.sk/2520580/prokurator-kysel-uz-pisal-obzalobu-ale-zilinkova-prokuratura-zrusila-pcolinskemu-obvinenie/", "https://dennikn.sk/2867832/zoroslav-kollar-sa-priznal-za-uplatok-v-kauze-pcolinsky-a-krytie-nelegalnych-cigariet-zaplati-70-tisic-eur/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/02/vladimira-pcolinskeho-a-zoroslava-kollara-opatovne-obvinili-z-korupcie/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=150497310829718&id=107563995123050", "https://dennikn.sk/minuta/3029773/", "https://www.lewik.org/term/19470/241-241-trestny-poriadok/", "https://dennikn.sk/3031129/sudca-lipsicovmu-uradu-pri-pcolinskom-ste-sa-ponahlali-spravili-ste-zavazne-procesne-chyby/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3099065/co-znamena-vratenie-pripadu-pcolinsky-vysetrovatelovi-sud-sa-este-nezacne-paragraf-363-mu-vsak-uz-nepomoze/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3177075/pcolinskeho-zachranila-neuznana-pn-najvyssi-sud-nesuhlasil-so-zilinkovou-podriadenou/?ref=list", "https://dennikn.sk/3099065/co-znamena-vratenie-pripadu-pcolinsky-vysetrovatelovi-sud-sa-este-nezacne-paragraf-363-mu-vsak-uz-nepomoze/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/3099065/co-znamena-vratenie-pripadu-pcolinsky-vysetrovatelovi-sud-sa-este-nezacne-paragraf-363-mu-vsak-uz-nepomoze/?ref=mwat", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/646543-najvyssi-sud-potvrdil-odmietnutie-obzaloby-na-exsefa-sis-pcolinskeho/", "https://www.aktuality.sk/clanok/MRxJE74/najvyssi-sud-zamietol-staznost-proti-odmietnutiu-obzaloby-v-pripade-pcolinskeho/", "https://www.postoj.sk/118138/dnes-treba-vediet", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/najvyssi-sud-potvrdil-odmietnutie-zaloby-na-exsefa-sis-vladimira-pcolinskeho/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/345126-najvyssi-sud-dal-za-pravdu-vladimirovi-pcolinskemu-proces-zatial-nebude-obzaloba-je-zla"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:49.845837+00:00"}
{"id": "48180", "numeric_id": 48180, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48180", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Očkovanie odporúčam konzistentne od začiatku aj ako strana, najmä pre rizikové skupiny, ktoré sú problémom.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Hoci sa Raši viackrát vyjadril, že očkovanie odporúča, nedá sa povedať, že by tak od začiatku pandémie konali všetci členovia strany vrátane jej predsedu. Richard Raši bol zaočkovaný 12. marca 2021 ako prvý poslanec zo strany Hlas-SD týždeň po začatí výpomoci v Košickej nemocnici. Viackrát nabádal k očkovaniu aj v rozhovore pre denník SME. Podľa Dolinkovej z Hlasu-SD ich strana očkovanie podporuje. Dávnejšie potvrdila , že sama je zaočkovaná. Zmiešané vyjadrenia však prichádzajú od samotného predsedu strany Petra Pellegriniho, ktorý počas tvrdenia výroku nebol očkovaný. Argumentuje protilátkami po prekonaní Covidu. Predseda strany mal pozitívny test 15. decembra 2020, pritom na Slovensku sa človek po prekonaní ochorenia považuje 180 dní.\n\nPellegrini hovorí, že Hlas-SD neurobil nič, čím by spochybnil očkovanie. Zároveň označoval vakcíny za experimentálne. Opatrná rétorika vyvolala pozornosť u antivaxerov aj ľudí skeptických voči vakcíne. Prieskum z konca leta 2020 ukazuje mimoriadne nízku ochotu voličov Hlasu-SD očkovať sa.\n\nZdroj: Denník N\n\nPrvá výrazná výzva od Pellerginiho zaznela koncom minulého roka, keď v rádiu vyzval ľudí nad 60 rokov, aby sa dali zaočkovať. V tom období už bola väčšina jeho voličov zaočkovaná. Zdroj: Denník N", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Hoci sa Raši viackrát vyjadril, že očkovanie odporúča, nedá sa povedať, že by tak od začiatku pandémie konali všetci členovia strany vrátane jej predsedu. Richard Raši bol zaočkovaný 12. marca 2021 ako prvý poslanec zo strany Hlas-SD týždeň po začatí výpomoci v Košickej nemocnici. Viackrát nabádal k očkovaniu aj v rozhovore pre denník SME. Podľa Dolinkovej z Hlasu-SD ich strana očkovanie podporuje. Dávnejšie potvrdila , že sama je zaočkovaná. Zmiešané vyjadrenia však prichádzajú od samotného predsedu strany Petra Pellegriniho, ktorý počas tvrdenia výroku nebol očkovaný. Argumentuje protilátkami po prekonaní Covidu. Predseda strany mal pozitívny test 15. decembra 2020, pritom na Slovensku sa človek po prekonaní ochorenia považuje 180 dní.", "Pellegrini hovorí, že Hlas-SD neurobil nič, čím by spochybnil očkovanie. Zároveň označoval vakcíny za experimentálne. Opatrná rétorika vyvolala pozornosť u antivaxerov aj ľudí skeptických voči vakcíne. Prieskum z konca leta 2020 ukazuje mimoriadne nízku ochotu voličov Hlasu-SD očkovať sa.", "Zdroj: Denník N", "Prvá výrazná výzva od Pellerginiho zaznela koncom minulého roka, keď v rádiu vyzval ľudí nad 60 rokov, aby sa dali zaočkovať. V tom období už bola väčšina jeho voličov zaočkovaná. Zdroj: Denník N"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["zaočkovaný", "nabádal", "potvrdila", "protilátkami", "pozitívny", "neurobil", "Opatrná rétorika", "Denník N", "výzva", "nad 60", "Denník N"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/22615103/rasi-uz-pomaha-v-kosickej-nemocnici-dal-sa-aj-ockovat-proti-covidu.html", "https://domov.sme.sk/c/22794415/richard-rasi-povinne-ockovanie-proti-covidu-rozhovor.html", "https://www.markiza.sk/spravy/exkluzivne/2040192_dolinkova-hlas-podporuje-ockovanie-pellegriniho-vyjadrenia-nie-su-stanoviskom-strany", "https://dennikn.sk/minuta/2484195/", "https://dennikn.sk/2635547/v-com-pellegrini-nehovori-pravdu-ked-rozprava-o-ockovani-a-covide/", "https://www.aktuality.sk/clanok/6ndvdjq/dve-tvare-petra-pellegriniho-ockovanie-najskor-odporuca-potom-spochybnuje/", "https://dennikn.sk/2167006/pellegrini-pri-ockovani-proti-covidu-kluckuje-dostal-sa-pod-tlak-alternativy-vakcinu-odmieta-aj-dve-tretiny-jeho-volicov/", "https://dennikn.sk/2167006/pellegrini-pri-ockovani-proti-covidu-kluckuje-dostal-sa-pod-tlak-alternativy-vakcinu-odmieta-aj-dve-tretiny-jeho-volicov/", "https://dennikn.sk/2635547/v-com-pellegrini-nehovori-pravdu-ked-rozprava-o-ockovani-a-covide/", "https://dennikn.sk/2634205/pellegrini-nie-som-antivaxer-vyzyvam-seniorov-aby-sa-dali-zaockovat-mozno-aj-ja-sa-dam/?ref=tit", "https://dennikn.sk/2635547/v-com-pellegrini-nehovori-pravdu-ked-rozprava-o-ockovani-a-covide/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:49.410938+00:00"}
{"id": "47714", "numeric_id": 47714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47714", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A pri dlhu 60 % deficite 7 %, ste kde našli tento rok, keď my sme vám nechali 1 % deficit a 48 % len dlh. A vy ste urobili trojnásobne, o jednu tretinu vyšší dlh tejto krajiny. 5× väčší deficit,", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Súčasná vláda výrazne zvýšila deficit verejných financií aj verejný dlh. Porovnávanie s výkonom predošlej vlády však nie je celkom korektné, dlh takmer všade v Európe stúpol pre neočakávanú pandémiu a jej dôsledky. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako už zavádzanie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojich analýzach hodnotí stav verejných financií dlhodobo kriticky, tak tomu bolo aj pri roku 2019 . Deficit verejnej správy dosiahol vtedy úroveň 1,30 % HDP. RRZ to pripísala nedostatočnej reakcii vtedajšej vlády na riziká v rozpočte. Hrubý dlh dosiahol v roku 2019 úroveň 48 %. V daňovo-fiškálnej prognóze vývoja verejných financií RRZ pre rok 2021 ráta s hodnotou deficitu na úrovni 7,1 % HDP (4,1 % bez protipandemických opatrení). Hrubý dlh dosahuje úroveň 61 % HDP. Deficit sa zvýšil z 1,3 % HDP na 7,1 % HDP, teda takmer 5,5-násobne (vzhľadom na percentuálne body). Hrubý dlh stúpol o 13 p.b. HDP. V prepočte ide o takmer štvrtinu p.b. z 48 % na 61 %.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda výrazne zvýšila deficit verejných financií aj verejný dlh. Porovnávanie s výkonom predošlej vlády však nie je celkom korektné, dlh takmer všade v Európe stúpol pre neočakávanú pandémiu a jej dôsledky. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako už zavádzanie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vo svojich analýzach hodnotí stav verejných financií dlhodobo kriticky, tak tomu bolo aj pri roku 2019 . Deficit verejnej správy dosiahol vtedy úroveň 1,30 % HDP. RRZ to pripísala nedostatočnej reakcii vtedajšej vlády na riziká v rozpočte. Hrubý dlh dosiahol v roku 2019 úroveň 48 %. V daňovo-fiškálnej prognóze vývoja verejných financií RRZ pre rok 2021 ráta s hodnotou deficitu na úrovni 7,1 % HDP (4,1 % bez protipandemických opatrení). Hrubý dlh dosahuje úroveň 61 % HDP. Deficit sa zvýšil z 1,3 % HDP na 7,1 % HDP, teda takmer 5,5-násobne (vzhľadom na percentuálne body). Hrubý dlh stúpol o 13 p.b. HDP. V prepočte ide o takmer štvrtinu p.b. z 48 % na 61 %."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["takmer", "2019", "ráta"], "url": ["https://www.swp-berlin.org/en/publication/the-corona-debt-conundrum-in-the-eurozone", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2019/", "https://www.rrz.sk/strednodoba-fiskalna-prognoza-2021-10/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:31.504984+00:00"}
{"id": "vr28933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28933", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...ale dôležité je aj to, že v celej eurozóne, aj v Európe sa znižuje, nielen u nás, ale znižuje sa nezamestnanosť. To znamená, že celá tá Európa postupne znižuje tú mieru nezamestnanosti a v rámci porovnávania my stále sa z toho pomyselného zlého rebríčka nehýbeme.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Švejna správne uvádza, že Slovensko sa stále nachádza medzi najhoršími krajinami z hľadiska úrovne nezamestnanosti. Avšak v posledných mesiacoch nemôžme hovoriť o klesajúcej nezamestnanosti v EÚ alebo eurozóne, no naopak, na Slovensku hovoríme miernom klesaní až stagnácii. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Švejna správne uvádza, že Slovensko sa stále nachádza medzi najhoršími krajinami z hľadiska úrovne nezamestnanosti. Avšak v posledných mesiacoch nemôžme hovoriť o klesajúcej nezamestnanosti v EÚ alebo eurozóne, no naopak, na Slovensku hovoríme miernom klesaní až stagnácii. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2014-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=teilm020", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=teilm020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:03.044565+00:00"}
{"id": "42894", "numeric_id": 42894, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42894", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Máme ľudí, ktorí boli na ministerstve financií...", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Progresívne Slovensko má vo svojich radoch ľudí, ktorí pracovali na ministerstve financií, napríklad Ján Remeta , ktorý pracoval desať rokov v Inštitúte finančnej politiky alebo Martin Dubéci , ktorý takisto pôsobil na Ministerstve financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Progresívne Slovensko má vo svojich radoch ľudí, ktorí pracovali na ministerstve financií, napríklad Ján Remeta , ktorý pracoval desať rokov v Inštitúte finančnej politiky alebo Martin Dubéci , ktorý takisto pôsobil na Ministerstve financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Ján Remeta", "Martin Dubéci"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1849362-progresivne-slovensko-predstavilo-novu-posilu-ide-o-ekonomickeho-experta", "https://www.progresivne.sk/team/martin-dubeci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:31.542088+00:00"}
{"id": "vr17624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17624", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...v tom PESCU, pán Macron si zapracoval do tohto projektu intervenčné jednotky, ktoré budú pôsobiť v zahraničí.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany ( .pdf ). Ide o 17 rôznych projektov do ktorých je zapojených celkovo 25 členských krajín EÚ. Projekt na ktorý upozorňuje Jaroslav Paška je vedený pod skratkou EUFOR CROC (EUFOR Crisis Response Operation Core). Cieľom tohto projektu je vytvoriť komplexnú silovú jednotku schopnú rýchlej reakcie v oblastiach krízy mimo krajín EÚ. Má za úlohou zlepšiť krízový manažment EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Lídrom projektu je Nemecko, v spolupráci Talianskom, Francúzskom, Cyprom a Španielskom. Tento návrh sa podobá vízii francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Taktiež z diplomatických zdrojov (tvrdenie neznámeho diplomata: \" it’s a game between the French and the Germans\") vieme, že to v rokovaniach bolo dôležité pre Francúzsko, aby takáto jednotka vznikla. Francúzi sú však lídrami iných projektov v rámci PESCO , pri EUFOR CROC je lídrom Nemecko, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany ( .pdf ). Ide o 17 rôznych projektov do ktorých je zapojených celkovo 25 členských krajín EÚ. Projekt na ktorý upozorňuje Jaroslav Paška je vedený pod skratkou EUFOR CROC (EUFOR Crisis Response Operation Core). Cieľom tohto projektu je vytvoriť komplexnú silovú jednotku schopnú rýchlej reakcie v oblastiach krízy mimo krajín EÚ. Má za úlohou zlepšiť krízový manažment EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany. Lídrom projektu je Nemecko, v spolupráci Talianskom, Francúzskom, Cyprom a Španielskom. Tento návrh sa podobá vízii francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Taktiež z diplomatických zdrojov (tvrdenie neznámeho diplomata: \" it’s a game between the French and the Germans\") vieme, že to v rokovaniach bolo dôležité pre Francúzsko, aby takáto jednotka vznikla. Francúzi sú však lídrami iných projektov v rámci PESCO , pri EUFOR CROC je lídrom Nemecko, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "projektov", "Projekt", "vízii", "zdrojov", "PESCO"], "url": ["https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_factsheet_pesco_permanent_structured_cooperation_en_0.pdf", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6393-2018-INIT/en/pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/32079/pesco-overview-of-first-collaborative-of-projects-for-press.pdf", "http://www.teraz.sk/zahranicie/macron-navrhol-europsku-intervencnej-j/282661-clanok.html", "https://www.politico.eu/article/macron-eu-to-unveil-military-pact-projects/", "http://www.consilium.europa.eu/media/32123/h-pec-tusk-summits-171214-15-euco-background-final-euco-brief-factsheet-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:35.452166+00:00"}
{"id": "vr38923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38923", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "To váš predseda vládnej koalície povedal, že pre vás je táto vládna, teda ta vládna koalícia viac ako vlastné svedomie.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny podobný výrok som nenašiel.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny podobný výrok som nenašiel."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:21.774646+00:00"}
{"id": "vr37888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37888", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad Zákon o štátnom jazyku, ktorý bol novelizovaný, odvoláva sa na lex specialis, to znamená na Zákon o používaní jazykov menšín, že tú dotyčnú, dotyčné právo upraví potom Zákon o používaní menšinových jazykov.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v §3 v ods. (2) uvádza: \"V štátnom jazyku sa: b) uskutočňujú rokovania v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1; tým nie je dotknuté dotknuté jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu,5c) d) vedú kroniky obcí; prípadné inojazyčné znenie musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu.5d)\" 5c) § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín 5d) § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa v §3 v ods. (2) uvádza: \"V štátnom jazyku sa: b) uskutočňujú rokovania v orgánoch a právnických osobách podľa odseku 1; tým nie je dotknuté dotknuté jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu,5c) d) vedú kroniky obcí; prípadné inojazyčné znenie musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín podľa osobitného predpisu.5d)\" 5c) § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín 5d) § 3 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 270/1995 Z. z."], "url": ["http://www.culture.gov.sk/uploads/aa/0d/aa0d516d010ffabfd570fbc0b20aec10/zakon-o-statnom-jazyku-slovensky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:03.916275+00:00"}
{"id": "vr31900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31900", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vôbec to nieje o daňových rajoch, pretože keď si porovnáte výsledky napríklad Českej republiky, ktorá má vyššie dane ako my, tak za uplynulé roky i prišlo aj viacej investorov do Čiech, mali dokonca v niektorých oblastiach ešte stále ďaleko vyššie náklady v daňovej oblasti ako na Slovensku a napriek tomu boli lákavejšie.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Roberta Kaliňáka v sebe zhrňuje niekoľko faktických údajov. Hneď prvý o tom, že výška daní v ČR je vyššia ako na Slovensku je však značne nejednoznačný. Celkovo preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvým faktickým údajom vo výroku je porovnávanie daní v Čechách a na Slovensku. Kaliňák nekonkretizuje o ktorej dani hovorí, čím sa otvára ak však rozpráva o podnikateľskom prostredí v krajinách, predpokladáme, že hovorí o dani z príjmu právnických osôb. Od roku 2010 je daň z príjmu právnických osôb v Českej republike znížená z predchádzajúcich 20 % na úroveň 19 %, čím sa vyrovnáva daňovej sadzbe na Slovensku. Druhá časť výroku hovorí o počte investorov, ktorí za posledné roky prišli do Českej republiky a na Slovensko. Bohužiaľ, presné počty sa nám nepodarilo nájsť. Lákavosť krajiny pre investorov môžeme hodnotiť na základe Indexu svetovej konkurencie, ktorý zverejnil švajčiarsky inštitút IMD . Ako uvádza TASR , tento index vyjadaruje kvalitu podnikateľského prostredia. Z 59 hodnotených krajín sa Česká republika v roku 2012 umiestnila na 33. mieste, Slovensko na 47. mieste. Oproti roku 2011 tak Česko kleslo o tri miesta, Slovensko si o jedno miesto polepšilo. Túto časť výroku teda hodnotíme ako pravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Kaliňáka v sebe zhrňuje niekoľko faktických údajov. Hneď prvý o tom, že výška daní v ČR je vyššia ako na Slovensku je však značne nejednoznačný. Celkovo preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvým faktickým údajom vo výroku je porovnávanie daní v Čechách a na Slovensku. Kaliňák nekonkretizuje o ktorej dani hovorí, čím sa otvára ak však rozpráva o podnikateľskom prostredí v krajinách, predpokladáme, že hovorí o dani z príjmu právnických osôb. Od roku 2010 je daň z príjmu právnických osôb v Českej republike znížená z predchádzajúcich 20 % na úroveň 19 %, čím sa vyrovnáva daňovej sadzbe na Slovensku. Druhá časť výroku hovorí o počte investorov, ktorí za posledné roky prišli do Českej republiky a na Slovensko. Bohužiaľ, presné počty sa nám nepodarilo nájsť. Lákavosť krajiny pre investorov môžeme hodnotiť na základe Indexu svetovej konkurencie, ktorý zverejnil švajčiarsky inštitút IMD . Ako uvádza TASR , tento index vyjadaruje kvalitu podnikateľského prostredia. Z 59 hodnotených krajín sa Česká republika v roku 2012 umiestnila na 33. mieste, Slovensko na 47. mieste. Oproti roku 2011 tak Česko kleslo o tri miesta, Slovensko si o jedno miesto polepšilo. Túto časť výroku teda hodnotíme ako pravdivú. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["2010", "švajčiarsky inštitút IMD", "TASR"], "url": ["http://www.cfe-eutax.org/taxation/taxation/income-taxes/corporate-income-tax/czech-republic/CZ", "http://www.imd.org/news/IMD-announces-its-2012-World-Competitiveness-Rankings.cfm", "http://www.aktuality.sk/clanok/207620/prepad-konkurencieschopnosti-slovenska-sa-zastal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:00.511817+00:00"}
{"id": "vr38025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38025", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Cargo, bola privatizácia Carga, bola pripravená tesne pred voľbami 2006 a slovenský štát mohol inkasovať vyše 400 miliónov eur. Namiesto toho tá privatizácia bola na poslednú chvíľu zastavená.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Privatizácia Carga bola pozastavená II. vládou M. Dzurindu, pred predčasnými voľbami.Vláda Roberta Fica definitívne zastavila a nepokračovala v privatizácii. Slovensko mohlo pri privatizácii Carga zinkasovať cca 450 miliónov eur od rakúskej firmy Rail Cargo Austria a skupiny J&T. Presnú sumu, ktorou SR odĺžila Cargo sa nám nepodarilo vyhľadať. V roku 2009, ale vláda R. Fica súhlasila s poskytnutím návratnej fin. výpomoci vo výške 166 mil eur . Webnoviny uvádzajú, že celková úverová zaťaženosť v novembri 2010 bola 382,32 mil. Eur vrátane pôžičky od SR z roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["Privatizácia Carga bola pozastavená II. vládou M. Dzurindu, pred predčasnými voľbami.Vláda Roberta Fica definitívne zastavila a nepokračovala v privatizácii. Slovensko mohlo pri privatizácii Carga zinkasovať cca 450 miliónov eur od rakúskej firmy Rail Cargo Austria a skupiny J&T. Presnú sumu, ktorou SR odĺžila Cargo sa nám nepodarilo vyhľadať. V roku 2009, ale vláda R. Fica súhlasila s poskytnutím návratnej fin. výpomoci vo výške 166 mil eur . Webnoviny uvádzajú, že celková úverová zaťaženosť v novembri 2010 bola 382,32 mil. Eur vrátane pôžičky od SR z roku 2009."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["pozastavená", "definitívne", "zinkasovať", "450 miliónov eur", "166 mil eur", "Webnoviny"], "url": ["http://hnonline.sk/2-18832650-k00000_d-a8", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/cargo-zomiera-na-podvyzivu.html", "http://www.zeleznicne.info/view.php?cisloclanku=2010060021", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/cargo-zomiera-na-podvyzivu.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-37320320-zssk-cargo-z-vlanajsieho-zisku-do-tohtorocnej-straty", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/cargo-ocakava-v-tomto-roku-stratu-na-/275597-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:31.265207+00:00"}
{"id": "vr16488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16488", "speaker": "Rastislav Trnka", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-trnka", "statement": "Sedem rokov v meste Košice a štvrtý rok na KSK upozorňujem na korupčné a netransparentné správanie.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rastislav Trnka je poslancom v meste Košice v mestskej casti Staré mesto sedem rokov, štyri roky vykonáva funkciu poslanca KSK. Podarilo sa nám narazit na mnoho prípadov, ked Trnka \"upozornoval\" na korupcné, ci netransparentné správanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok poslanec zastupitelstva KSK Trnka povedal 30. mája 2017. Podla definitívnych výsledkov komunálnych volieb z roku 2014 , zverejnených na stránke Štatistického úradu SR, bol v mestskej casti Košice-Staré mesto zvolený za poslanca mestského zastupitelstva Rastislav Trnka. Trnka túto pozíciu obhájil po tom, ako bol za poslanca mestskej casti prvýkrát zvolený v roku 2010 . Trnka teda vykonáva funkciu poslanca miestneho zastupitelstva siedmy rok. Podla internetovej stránky KSK je Trnka poslancom zastupitelstva vyššieho územného celku od roku 2013, ciže štvrtý rok. 31.marca 2017 poslanci Rastislav Trnka a Jaroslav Polacek (obaja nezávislí) zverejnili informáciu, že mesto sa snaží umelo znížit pocet uchádzacov o kúpu mestských akcií v Kosite, aby zvýhodnilo doterajšieho majoritného vlastníka. 13. apríla 2017 sme zaznamenali aktivitu Rastislava Trnku v súvislosti s petíciou, ktorú predložil magistrátu mesta Košice, kde viac ako 1 000 obyvatelov Košíc požaduje aby sa s projektom polopodzemných a podzemných kontajnerov zacalo už v tomto roku (2017). Medzi výhody takýchto kontajnerov patria aj \" znížené náklady na odvoz, nakolko polopodzemné i podzemné sú 5- až 6-krát kapacitnejšie ako klasické kontajnery a nepotrebujú sa tak casto vyprázdnovat. \" Podla Trnku totiž sú Košice mestom, kde sa za odpad platí najviac. Poslanec Trnka sa objavil v médiách tiež v septembri 2016 ked spolu s Ladislavom Lorincom, ako obcianski aktivisti bojujúci proti regulovanému platenému parkovaniu v desiatich zónach v širšom centre Košíc žiadajú mobilných operátorov na Slovensku, aby zverejnili výber poplatkov cez SMS parking v Košiciach. O tejto požiadavke vtedy na tlacovej besede informovali Ladislav Lorinc z iniciatívy Košice: Nechcem platit EEI za parkovanie pred blokom a Henrich Burdiga z iniciatívy Nezaplatím EEI ani cent – obcianska neposlušnost . Súcasne poslanec Rastislav Trnka požiadal košický magistrát o predloženie prehladu tržieb spolocnosti EEI z výberu parkovného v Košiciach. Dalšou jeho medializovanou cinnostou bola jeho aktivita z februára 2017. Poslanec totiž opakovane radil obyvatelom Košíc, aby neplatili pokuty za parkovanie, ani parkovné. Správu parkovacích miest totiž vykonáva súkromná spolocnost EEI. Podla Trnku, ktorý sám takúto pokutu niekolkonásobne nezaplatil, je zmluva medzi mestom a EEI neplatná. Jeho názor mu podla jeho tvrdení potvrdili aj právni experti. Tento názor, je navyše podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že parkovné sa v právnom stave z roku 2013 nemôže vyberat. Mesto však Najvyšší súd SR nerešpektuje, pretože si dalo vypracovat vlastnú právnu analýzu a pokuty nadalej vyberá. V máji 2017 Rastislav Trnka prezentoval názor, že jeho kolega zo staromestských poslaneckých lavíc bol zamestnaný mestským podnikom za jeho vystúpenie na vlanajšom septembrovom rokovaní mestského zastupitelstva. Na tomto búrlivom stretnutí prezentoval Djordjevic výsledky svojho prieskumu, podla ktorého obyvatelia vítajú nový parkovací systém zavádzaný súkromnou firmou. „ Áno, bohužial to takto v podaní predstavitelov Smeru a primátora Rašiho 'funguje', ak niekto robí špinavú robotu za nich, navyše v neprospech obcanov a v prospech ich oligarchov, je odmenený napríklad pracovnou pozíciou, ktorú platíme my všetci z daní. Myslím si, že táto dohoda bola aj za zmenou postoja pána Djordjevica v otázke EEI ,“ domnieva sa Trnka. Djordjevic bol pritom na zaciatku odporcom EEI. V súvislosti s EEI je Trnka aktívny už od roku 2014, kedy ho Raši žaloval na súde o ochranu osobnosti. \" Raši ako súkromná osoba žiada od Trnku ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy 3-tisíc eur za jeho výroky na adresu primátora.\" Podla neho poslanec neoprávnene zasiahol do práva na ochranu jeho cti a ludskej dôstojnosti. \"Taký kšeft (EEI, pozn.) sa snád nepodaril ani za Schusterovej éry... Košice sú EHMK - Európske hlavné mesto kšeftov. Primátor je asi schizofrenik - v Bratislave (ako poslanec Národnej rady) razí teóriu, že štátne vlastníctvo je najlepšie, a ked prejde 400 km na východ, robí opak,“ vyhlásil vtedy Trnka. Kedže poslanec Trnka použil vo výroku priebehový cas, môžeme spomenút aj jeho aktivity po odznení výroku. Naposledy (23. augusta 2017) bola medializovaná jeho aktivita, v súvislosti s údajným nehospodárnym nakladaním s majetkom kraja. Podla neho chce totiž kraj ku konci volebného obdobia predat prilacno historickú budovu v Starom meste. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rastislav Trnka je poslancom v meste Košice v mestskej casti Staré mesto sedem rokov, štyri roky vykonáva funkciu poslanca KSK. Podarilo sa nám narazit na mnoho prípadov, ked Trnka \"upozornoval\" na korupcné, ci netransparentné správanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok poslanec zastupitelstva KSK Trnka povedal 30. mája 2017. Podla definitívnych výsledkov komunálnych volieb z roku 2014 , zverejnených na stránke Štatistického úradu SR, bol v mestskej casti Košice-Staré mesto zvolený za poslanca mestského zastupitelstva Rastislav Trnka. Trnka túto pozíciu obhájil po tom, ako bol za poslanca mestskej casti prvýkrát zvolený v roku 2010 . Trnka teda vykonáva funkciu poslanca miestneho zastupitelstva siedmy rok. Podla internetovej stránky KSK je Trnka poslancom zastupitelstva vyššieho územného celku od roku 2013, ciže štvrtý rok. 31.marca 2017 poslanci Rastislav Trnka a Jaroslav Polacek (obaja nezávislí) zverejnili informáciu, že mesto sa snaží umelo znížit pocet uchádzacov o kúpu mestských akcií v Kosite, aby zvýhodnilo doterajšieho majoritného vlastníka. 13. apríla 2017 sme zaznamenali aktivitu Rastislava Trnku v súvislosti s petíciou, ktorú predložil magistrátu mesta Košice, kde viac ako 1 000 obyvatelov Košíc požaduje aby sa s projektom polopodzemných a podzemných kontajnerov zacalo už v tomto roku (2017). Medzi výhody takýchto kontajnerov patria aj \" znížené náklady na odvoz, nakolko polopodzemné i podzemné sú 5- až 6-krát kapacitnejšie ako klasické kontajnery a nepotrebujú sa tak casto vyprázdnovat. \" Podla Trnku totiž sú Košice mestom, kde sa za odpad platí najviac. Poslanec Trnka sa objavil v médiách tiež v septembri 2016 ked spolu s Ladislavom Lorincom, ako obcianski aktivisti bojujúci proti regulovanému platenému parkovaniu v desiatich zónach v širšom centre Košíc žiadajú mobilných operátorov na Slovensku, aby zverejnili výber poplatkov cez SMS parking v Košiciach. O tejto požiadavke vtedy na tlacovej besede informovali Ladislav Lorinc z iniciatívy Košice: Nechcem platit EEI za parkovanie pred blokom a Henrich Burdiga z iniciatívy Nezaplatím EEI ani cent – obcianska neposlušnost . Súcasne poslanec Rastislav Trnka požiadal košický magistrát o predloženie prehladu tržieb spolocnosti EEI z výberu parkovného v Košiciach. Dalšou jeho medializovanou cinnostou bola jeho aktivita z februára 2017. Poslanec totiž opakovane radil obyvatelom Košíc, aby neplatili pokuty za parkovanie, ani parkovné. Správu parkovacích miest totiž vykonáva súkromná spolocnost EEI. Podla Trnku, ktorý sám takúto pokutu niekolkonásobne nezaplatil, je zmluva medzi mestom a EEI neplatná. Jeho názor mu podla jeho tvrdení potvrdili aj právni experti. Tento názor, je navyše podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý konštatoval, že parkovné sa v právnom stave z roku 2013 nemôže vyberat. Mesto však Najvyšší súd SR nerešpektuje, pretože si dalo vypracovat vlastnú právnu analýzu a pokuty nadalej vyberá. V máji 2017 Rastislav Trnka prezentoval názor, že jeho kolega zo staromestských poslaneckých lavíc bol zamestnaný mestským podnikom za jeho vystúpenie na vlanajšom septembrovom rokovaní mestského zastupitelstva. Na tomto búrlivom stretnutí prezentoval Djordjevic výsledky svojho prieskumu, podla ktorého obyvatelia vítajú nový parkovací systém zavádzaný súkromnou firmou. „ Áno, bohužial to takto v podaní predstavitelov Smeru a primátora Rašiho 'funguje', ak niekto robí špinavú robotu za nich, navyše v neprospech obcanov a v prospech ich oligarchov, je odmenený napríklad pracovnou pozíciou, ktorú platíme my všetci z daní. Myslím si, že táto dohoda bola aj za zmenou postoja pána Djordjevica v otázke EEI ,“ domnieva sa Trnka. Djordjevic bol pritom na zaciatku odporcom EEI. V súvislosti s EEI je Trnka aktívny už od roku 2014, kedy ho Raši žaloval na súde o ochranu osobnosti. \" Raši ako súkromná osoba žiada od Trnku ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy 3-tisíc eur za jeho výroky na adresu primátora.\" Podla neho poslanec neoprávnene zasiahol do práva na ochranu jeho cti a ludskej dôstojnosti. \"Taký kšeft (EEI, pozn.) sa snád nepodaril ani za Schusterovej éry... Košice sú EHMK - Európske hlavné mesto kšeftov. Primátor je asi schizofrenik - v Bratislave (ako poslanec Národnej rady) razí teóriu, že štátne vlastníctvo je najlepšie, a ked prejde 400 km na východ, robí opak,“ vyhlásil vtedy Trnka. Kedže poslanec Trnka použil vo výroku priebehový cas, môžeme spomenút aj jeho aktivity po odznení výroku. Naposledy (23. augusta 2017) bola medializovaná jeho aktivita, v súvislosti s údajným nehospodárnym nakladaním s majetkom kraja. Podla neho chce totiž kraj ku konci volebného obdobia predat prilacno historickú budovu v Starom meste. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "2014", "2010", "stránky", "zverejnili", "zaznamenali", "objavil", "medializovanou", "máji", "žaloval", "Naposledy"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/20545959/pravica-stavia-do-boja-o-post-zupana-proti-rasimu-trnku.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/tab14.html", "http://kosice-city.sk/wp-content/uploads/2015/06/poslanci_stare_mesto.pdf", "https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/4vo/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20497440/podla-poslancov-sutaz-na-predaj-akcii-v-kosite-nie-je-transparentna.html", "https://demagog.sk/vyrok/projektom polopodzemných a podzemných kontajnerov zacalo už v tomto roku.  Cítajte viac: https:/kosice.korzar.sme.sk/c/20507974/na-kosicky-magistrat-dorucili-peticiu-za-kontajnery-pod-zemou.html#ixzz4qkHxt5G3", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20267415/aktivisti-ziadaju-zverejnenie-vyberu-parkovneho-v-kosiciach-cez-sms.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20552183/trnka-tvrdi-ze-v-kosiciach-sa-vybera-parkovne-neopravnene.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20552183/trnka-tvrdi-ze-v-kosiciach-sa-vybera-parkovne-neopravnene.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/7077619/primator-kosic-zaluje-poslanca-pre-vyroky-o-kseftoch-s-parkovnym.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20632412/poslanec-trnka-zupa-moze-prist-o-takmer-poldruha-miliona-eur.html?ref=njctse"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:24.423908+00:00"}
{"id": "vr31029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31029", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "My sme to mali v programe, máme to naďalej v programe a síce, aby majetkové priznania mali naozaj tú výpovednú hodnotu, že sa z tých údajov, ktoré sú zverejnené, naozaj vyčítať to, že keď si niekto porovná majetok politika, tak naozaj môže zodpovedať reálnemu prírastku v príjmoch politika, ktoré riadne priznal.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS má vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole s názvom Fungujúci štát = fungujúce inštitúcie bod Skutočné majetkové priznania pre politikov, kde uvádza: V rámci reformy justície sme presadili skutočné majetkové priznania sudcov. Majetkové priznania politikov a vysokopostavených funkcionárov platených z verejných peňazí však naďalej zostávajú len formálne. Schválime a budeme zverejňovať takú podobu majetkových priznaní, ktorá skutočne poskytne širokej verejnosti informácie o majetkových pomeroch politikov a ľudia z nich uvidia, či politik počas svojho funkčného obdobia nadobudol naozaj len majetok, ktorý mohol získať z platu. Výrok Lucii Žitňanskej sa preto zhoduje s uvedeným bodom vo volebnom programe SDKÚ-DS.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS má vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole s názvom Fungujúci štát = fungujúce inštitúcie bod Skutočné majetkové priznania pre politikov, kde uvádza: V rámci reformy justície sme presadili skutočné majetkové priznania sudcov. Majetkové priznania politikov a vysokopostavených funkcionárov platených z verejných peňazí však naďalej zostávajú len formálne. Schválime a budeme zverejňovať takú podobu majetkových priznaní, ktorá skutočne poskytne širokej verejnosti informácie o majetkových pomeroch politikov a ľudia z nich uvidia, či politik počas svojho funkčného obdobia nadobudol naozaj len majetok, ktorý mohol získať z platu. Výrok Lucii Žitňanskej sa preto zhoduje s uvedeným bodom vo volebnom programe SDKÚ-DS."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:52.210590+00:00"}
{"id": "vr32757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32757", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pán premiér hovoril po návrate z Bruselu, že sa mu podarilo vyrokovať financie väčšie ako sa uvažovalo, čo sa týka do infraštruktúry vrátanie napríklad do rekonštrukcie škôl, vo vzťahu k budúcemu finančnému obdobiu, tak treba povedať, že sme toto navýšenie najmä získali 2 štáty, Slovenská republika a Estónsko.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Demagog.sk nedokázal nájsť informácie o zvýšení financií na infraštruktúru.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Demagog.sk nedokázal nájsť informácie o zvýšení financií na infraštruktúru."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["besede"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-na-summite-v-bruseli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:11.781489+00:00"}
{"id": "vr38403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38403", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale ste to podporili (prijatie novely zákona o štátnom občianstve na konci minulého volebného obdobia, pozn.).", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bolo hlasovanie nasledovné : Klub KDH Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Martina Fronca, ktorý bol neprítomný. Klub ĽS – HZDS Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Milana Urbániho, ktorý bol neprítomný. Klub SMER – SD Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Mariana Záhumenského, ktorý bol neprítomný. Klub SNS Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Marty Damborskej, ktorá bola neprítomná. Klub SDKÚ – DS Žiadny poslanec v tomto klube nehlasoval za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Klub SMK Žiadny poslanec v tomto klube nebol prítomní na hlasovaní o návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí neboli v tom čase členmi poslaneckých klubov Za hlasovali iba Peter Gabura a Juraj Liška.", "analysis_paragraphs": ["Pri vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bolo hlasovanie nasledovné : Klub KDH Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Martina Fronca, ktorý bol neprítomný. Klub ĽS – HZDS Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Milana Urbániho, ktorý bol neprítomný. Klub SMER – SD Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Mariana Záhumenského, ktorý bol neprítomný. Klub SNS Všetci hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky okrem Marty Damborskej, ktorá bola neprítomná. Klub SDKÚ – DS Žiadny poslanec v tomto klube nehlasoval za vládny návrh zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Klub SMK Žiadny poslanec v tomto klube nebol prítomní na hlasovaní o návrhu zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Poslanci, ktorí neboli v tom čase členmi poslaneckých klubov Za hlasovali iba Peter Gabura a Juraj Liška."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Pri vládnom návrhu zákona", "hlasovanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1545", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:01.593585+00:00"}
{"id": "45983", "numeric_id": 45983, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45983", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Sme dosiahli trináste dôchodky, s ktorými súhlasí 43 % ľudí na Slovensku a s postojom pána Richtera, že takéto trináste dôchodky nemajú byť súhlasí iba 22 % ľudí na Slovensku.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "So zníženými 13. dôchodkami, ktoré po Ficovej vláde zavádza vláda Ivana Matoviča, súhlasí 43 percent občanov, opačný názor má asi štvrtina opýtaných (cez internet). Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Igora Matoviča schválila koncom augusta 2020 zmeny v 13. dôchodkoch. Odchádzajúca vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov. Riadni penzisti mali podľa neho dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi nerátal. Matovičova vláda túto sumu meni. Výšku 13. dôchodku naviazala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. Milan Krajniak sa odvolával na prieskum agentúry Nielsen Admosphere z júla 2020. Tá zistila, že zavedenie 13. Dôchodkov v aspoň obmedzenej výške považuje za dobré alebo veľmi dobré opatrenie 43 percent opýtaných Za veľmi zlé alebo zlé ho považovalo 26 percent respondentov. Agentúra zisťovala názory cez internet na relatívne malej vzorke - 506 respondentov. Nie je teda zrejmé, do akej miery sú reprezentatívne pre populáciu ako celok. Prieskum zároveň ukázal , že 13. dôchodky sú podľa občnaov najmenej potrebné opatrenie novej vlády.", "analysis_paragraphs": ["So zníženými 13. dôchodkami, ktoré po Ficovej vláde zavádza vláda Ivana Matoviča, súhlasí 43 percent občanov, opačný názor má asi štvrtina opýtaných (cez internet). Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako ešte pravdivé. Vláda Igora Matoviča schválila koncom augusta 2020 zmeny v 13. dôchodkoch. Odchádzajúca vláda Roberta Fica predložila niekoľko dní pred voľbami 2020 do parlamentu v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní návrh na zavedenie 13. dôchodkov. Riadni penzisti mali podľa neho dostať priplatené vo výške priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku - teda 460,40 eura. Štát to malo stáť 442 miliónov eur, rozpočet na rok 2020 s nimi nerátal. Matovičova vláda túto sumu meni. Výšku 13. dôchodku naviazala na výšku štandardnej penzie - čím nižšia, tým vyšší bude 13. dôchodok. Penzisti s priemerným dôchodkom po novom dostanú asi 205 eur. Milan Krajniak sa odvolával na prieskum agentúry Nielsen Admosphere z júla 2020. Tá zistila, že zavedenie 13. Dôchodkov v aspoň obmedzenej výške považuje za dobré alebo veľmi dobré opatrenie 43 percent opýtaných Za veľmi zlé alebo zlé ho považovalo 26 percent respondentov. Agentúra zisťovala názory cez internet na relatívne malej vzorke - 506 respondentov. Nie je teda zrejmé, do akej miery sú reprezentatívne pre populáciu ako celok. Prieskum zároveň ukázal , že 13. dôchodky sú podľa občnaov najmenej potrebné opatrenie novej vlády."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pochybnom", "mali", "malo", "naviazala", "prieskum", "zisťovala", "ukázal"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/dochodcovia-dostanu-13-dochodok-tento-rok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://demagog.sk/vyrok/45726/", "https://e.dennikn.sk/1971841/aky-bude-13-dochodok-podla-ministra-krajniaka/", "https://www.24hod.sk/ktori-slovaci-dopraju-penzistom-trinasty-dochodok-mladi-velmi-nie-a-zalezi-aj-na-mieste-bydliska-ci-vzdelani-cl741216.html", "https://www.24hod.sk/ktori-slovaci-dopraju-penzistom-trinasty-dochodok-mladi-velmi-nie-a-zalezi-aj-na-mieste-bydliska-ci-vzdelani-cl741216.html", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/slovaci-hodnotili-pat-opatreni-matovicovej-vlady-za-najmenej-potrebne-povazuju-13-dochodky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:33.754368+00:00"}
{"id": "49667", "numeric_id": 49667, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49667", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvláštne je, že také Taliansko má verejný dlh cez 100 % a nikoho to netrápi.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Taliansko dlhodobo patrí k najzadlženejším štátom Európskej únie. V súčasnosti sa jeho dlh blíži k 140 % HDP. Hranicu zadlženosti 100 % HDP prekročilo Taliansko už v roku 1992. Európska komisia voči vláde v Ríme podnikla viaceré kroky a v júni 2024 začala proti krajine pre výšku verejného dlhu konanie. Nie preto pravdou, že zadlženosť Talianska „nikoho netrápi“, ako to uvádza Robert Fico. Jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nŠtátny dlh Talianska v júni 2024 predstavoval 139,6 % nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Po Grécku tak dosahuje druhý najväčší dlh v eurozóne v pomere k výkonu ekonomiky. Na konci roku 2023 dosahoval taliansky verejný dlh výšku 137,3 % HDP a na konci prvého kvartálu roka 2024 137,7 % HDP.\n\nTaliansko presiahlo hranicu verejného dlhu 100 % už v roku 1992, kedy stúpol z 98 % na 105,2 % HDP.\n\nPodľa odhadov talianskeho ministerstva financií sa štátny dlh do roku 2026 zvýši na 139,8 % HDP. Taliansky prezident Sergio Matarella nedávno na ekonomickom fóre v meste Cernobbio vyzval vládu, aby verejný dlh znížila.\n\nNie je však pravdou, že Európska komisia voči Taliansku nekoná. Taliansko sa v roku 2019 stalo prvým členským štátom eurozóny, ktorému Komisia vrátila jeho rozpočet na prepracovanie. Dôvodom bol výrazný odklon od predošlého rozpočtového plánu, odporúčania európskej exekutívy a s tým spojené potenciálne zasadné porušenie fiškálnych pravidiel Únie.\n\nNakoniec Európska komisia v roku 2019 ustúpila od hrozieb disciplinárneho konania. Urobila tak potom, ako Rím prijal opatrenia na zníženie vysokého dlhu a splnil tak podmienky Európskej únie v oblasti fiškálnych pravidiel.\n\nV júni 2024 začala Európska únia procedúru nadmerného deficitu voči siedmym krajinám vrátane Talianska, ale aj Slovenska. Ide o prvú fázu konfrontácie medzi Európskou komisiou a vládami, ktoré neplnia fiškálne pravidlá. Cieľom konania je prijatie nápravných opatrení, aby krajiny napravili nadmerný deficit alebo úroveň svojho verejného dlhu a môže viesť až k pokutám vo výške miliárd eur.\n\nKeďže sa na Taliansko vzťahujú konania Európskej únie týkajúce sa deficitu, musí Európskej komisii predložiť návrhy rozpočtových plánov na zníženie svojho dlhu. Od Talianska Komisia žiada, aby svoj štrukturálny rozpočtový deficit znižovalo tempom 0,5 % až 0,6 % HDP ročne.", "analysis_paragraphs": ["Taliansko dlhodobo patrí k najzadlženejším štátom Európskej únie. V súčasnosti sa jeho dlh blíži k 140 % HDP. Hranicu zadlženosti 100 % HDP prekročilo Taliansko už v roku 1992. Európska komisia voči vláde v Ríme podnikla viaceré kroky a v júni 2024 začala proti krajine pre výšku verejného dlhu konanie. Nie preto pravdou, že zadlženosť Talianska „nikoho netrápi“, ako to uvádza Robert Fico. Jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Štátny dlh Talianska v júni 2024 predstavoval 139,6 % nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Po Grécku tak dosahuje druhý najväčší dlh v eurozóne v pomere k výkonu ekonomiky. Na konci roku 2023 dosahoval taliansky verejný dlh výšku 137,3 % HDP a na konci prvého kvartálu roka 2024 137,7 % HDP.", "Taliansko presiahlo hranicu verejného dlhu 100 % už v roku 1992, kedy stúpol z 98 % na 105,2 % HDP.", "Podľa odhadov talianskeho ministerstva financií sa štátny dlh do roku 2026 zvýši na 139,8 % HDP. Taliansky prezident Sergio Matarella nedávno na ekonomickom fóre v meste Cernobbio vyzval vládu, aby verejný dlh znížila.", "Nie je však pravdou, že Európska komisia voči Taliansku nekoná. Taliansko sa v roku 2019 stalo prvým členským štátom eurozóny, ktorému Komisia vrátila jeho rozpočet na prepracovanie. Dôvodom bol výrazný odklon od predošlého rozpočtového plánu, odporúčania európskej exekutívy a s tým spojené potenciálne zasadné porušenie fiškálnych pravidiel Únie.", "Nakoniec Európska komisia v roku 2019 ustúpila od hrozieb disciplinárneho konania. Urobila tak potom, ako Rím prijal opatrenia na zníženie vysokého dlhu a splnil tak podmienky Európskej únie v oblasti fiškálnych pravidiel.", "V júni 2024 začala Európska únia procedúru nadmerného deficitu voči siedmym krajinám vrátane Talianska, ale aj Slovenska. Ide o prvú fázu konfrontácie medzi Európskou komisiou a vládami, ktoré neplnia fiškálne pravidlá. Cieľom konania je prijatie nápravných opatrení, aby krajiny napravili nadmerný deficit alebo úroveň svojho verejného dlhu a môže viesť až k pokutám vo výške miliárd eur.", "Keďže sa na Taliansko vzťahujú konania Európskej únie týkajúce sa deficitu, musí Európskej komisii predložiť návrhy rozpočtových plánov na zníženie svojho dlhu. Od Talianska Komisia žiada, aby svoj štrukturálny rozpočtový deficit znižovalo tempom 0,5 % až 0,6 % HDP ročne."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavoval", "137,3 %", "137,7 %", "presiahlo", "zvýši", "Cernobbio", "vyzval", "vrátila", "odklon", "ustúpila", "začala", "vzťahujú"], "url": ["https://www.ceicdata.com/en/indicator/italy/government-debt--of-nominal-gdp", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-22042024-bp", "https://ec.europa.eu/eurostat/en/web/products-euro-indicators/w/2-22072024-ap", "https://tradingeconomics.com/italy/government-debt-to-gdp", "https://www.ft.com/content/e00047f4-b567-46a8-9711-60c4a01fa02e", "https://www.ambrosetti.eu/en/", "https://www.aktuality.sk/clanok/V5eG3wI/taliansky-prezident-vyzval-vladu-aby-znizila-verejny-dlh/", "https://www.noviny.sk/politika/382055-eurozona-ma-byt-na-taliansko-tvrda-ich-navrh-rozpoctu-by-uskodil-aj-slovensku", "https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/infografiky/taliansko-vyvoj-talianskeho-rozpoctu-z-pohladu-fiskalnych-pravidiel-europskej-unie.html", "https://index.sme.sk/c/22160362/taliansko-sa-vyhne-disciplinarnemu-konaniu-za-nadmerny-dlh.html", "https://www.trend.sk/spravy/eurokomisia-zacala-pre-vysoky-deficit-konanie-voci-siedmim-krajinam-vratane-slovenska", "https://www.aktuality.sk/clanok/V5eG3wI/taliansky-prezident-vyzval-vladu-aby-znizila-verejny-dlh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:00.848235+00:00"}
{"id": "vr34867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34867", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Áno, takže o kauze pána Mikloša som sa dočítal včera v jednom našom denníku alebo predvčerom, kde to myslím, dosť jasne, dosť jasne vysvetlil, že nebolo tam nič, žiadne porušenie alebo nejaké podozrenie z toho, že by bol zvýhodnený voči, voči niekomu inému... (kauza pridelenia bytov, pozn.)", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuš hovorí o článku v SME , v ktorom je uvedené: Dva byty, ktoré si neskôr spojil, dostal od mestskej časti aj Ivan Mikloš. Najprv dostal trojizbový byt v roku 1994 výmenou za byt na Dlhých dieloch. Žiadosť odôvodnil tým, že jeho vtedy maloletý syn trpel astmou a v zime mal počas vykurovacej sezóny záchvaty kašľa a dusenia pre suchý vzduch v panelákovom dome. „V tehlovom dome také problémy nemal,\" povedal Mikloš. V roku 1997 dostal byt, ktorý bol hneď vedľa. Pôvodne boli spojené a Mikloš si podal žiadosť, keď ostal byt opustený po smrti jeho nájomníka. Cez tento byt ho aj vykradli. „Keďže som vedel, že mestská časť takéto byty znovu spája a ak je jedna časť bývalého jednotného bytu voľná, tak vyhovuje žiadostiam o opätovné spojenie bytov, podal som si žiadosť.\" Byty odkúpil za pár tisíc, ako to umožňoval zákon. Za neetické to nepovažuje. Odôvodňuje to tým, že bol v mimoparlamentnej politickej strane - DS, ktorá však v Bratislave bola silná. Pracoval ako šéf MESA 10. Podozrenie z porušenia zákona nebolo v článku vznesené, z čoho je možné usudzovať, že Mikloš záležitosť jasne vysvetlil. V tejto súvislosti neexistujú žiadne mediálne záznamy, že by sa malo jednať o porušenia zákona. Spor sa vedie v etickej a morálnej rovine.", "analysis_paragraphs": ["Mikuš hovorí o článku v SME , v ktorom je uvedené: Dva byty, ktoré si neskôr spojil, dostal od mestskej časti aj Ivan Mikloš. Najprv dostal trojizbový byt v roku 1994 výmenou za byt na Dlhých dieloch. Žiadosť odôvodnil tým, že jeho vtedy maloletý syn trpel astmou a v zime mal počas vykurovacej sezóny záchvaty kašľa a dusenia pre suchý vzduch v panelákovom dome. „V tehlovom dome také problémy nemal,\" povedal Mikloš. V roku 1997 dostal byt, ktorý bol hneď vedľa. Pôvodne boli spojené a Mikloš si podal žiadosť, keď ostal byt opustený po smrti jeho nájomníka. Cez tento byt ho aj vykradli. „Keďže som vedel, že mestská časť takéto byty znovu spája a ak je jedna časť bývalého jednotného bytu voľná, tak vyhovuje žiadostiam o opätovné spojenie bytov, podal som si žiadosť.\" Byty odkúpil za pár tisíc, ako to umožňoval zákon. Za neetické to nepovažuje. Odôvodňuje to tým, že bol v mimoparlamentnej politickej strane - DS, ktorá však v Bratislave bola silná. Pracoval ako šéf MESA 10. Podozrenie z porušenia zákona nebolo v článku vznesené, z čoho je možné usudzovať, že Mikloš záležitosť jasne vysvetlil. V tejto súvislosti neexistujú žiadne mediálne záznamy, že by sa malo jednať o porušenia zákona. Spor sa vedie v etickej a morálnej rovine."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/5579891/byty-od-mestskej-casti-dostali-aj-miklos-a-zitnanska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:50.554463+00:00"}
{"id": "vr34585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34585", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Máte právdu, pán minister, v niečom a možno, že nás to aj trošku v tomto odlišuje, pretože ja keď som sa stal ministrom, tak som si zriadil pomerne rýchlo pracovnú komisiu, kde boli odborníci a ich súčasťou boli aj riaditelia Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a táto komisia vypracovala materiál Optimalizácia infraštruktúry verejnoprávnych médií.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Táto komisia sa volala Rada ministra kultúry SR pre masmédiá a bola \"poradným, odborným a iniciatívnym orgánom ministra kultúry Slovenskej republiky pre oblasť mediálnej politiky a stratégie rozvoja mediálneho prostredia v Slovenskej republike\" . Prvýkrát sa stretla a rokovala 9. februára 2007. Členmi rady boli: minister kultúry Marek Maďarič, štátny tajomník MK SR Ivan Sečík, generálna riaditeľka Sekcie médií a audiovízie MK SR Nataša Slavíková, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs, predseda Telekomunikačného úradu SR Branislav Máčaj, generálny riaditeľ STV Radim Hreha, generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, prezident Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Václav Mika, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček, štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a predseda Skupiny pre digitálne vysielanie Milan Mojš, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, Peter Alakša za Rádiokomunikácie, prezident slovenskej kancelárie Deloitte Vladimír Masár, publicista a scenárista Ivan Králik Táto skupina vypracovala materiál s názvom Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania .", "analysis_paragraphs": ["Táto komisia sa volala Rada ministra kultúry SR pre masmédiá a bola \"poradným, odborným a iniciatívnym orgánom ministra kultúry Slovenskej republiky pre oblasť mediálnej politiky a stratégie rozvoja mediálneho prostredia v Slovenskej republike\" . Prvýkrát sa stretla a rokovala 9. februára 2007. Členmi rady boli: minister kultúry Marek Maďarič, štátny tajomník MK SR Ivan Sečík, generálna riaditeľka Sekcie médií a audiovízie MK SR Nataša Slavíková, predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu Valéria Agócs, predseda Telekomunikačného úradu SR Branislav Máčaj, generálny riaditeľ STV Radim Hreha, generálna riaditeľka Slovenského rozhlasu Miloslava Zemková, predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, prezident Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc Václav Mika, predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček, štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR a predseda Skupiny pre digitálne vysielanie Milan Mojš, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu Peter Dubecký, Peter Alakša za Rádiokomunikácie, prezident slovenskej kancelárie Deloitte Vladimír Masár, publicista a scenárista Ivan Králik Táto skupina vypracovala materiál s názvom Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania ."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["volala", "Návrh optimalizácie infraštruktúry verejnoprávnych vysielateľov v podmienkach digitalizácie vysielania"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/vsetky-media-spravy/madaricova-rada-pre-masmedia-sa-dnes-prvykrat-stretla.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-60875?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:33.270143+00:00"}
{"id": "42871", "numeric_id": 42871, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42871", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Koniec koncov Kotleba má 200 000 voličov…", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa zameriame na výsledky posledných parlamentných volieb v roku 2016, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko v nich získala 7,92% platných hlasov, čo je v prepočte podpora 209 779 občanov. Tento údaj je v rozmedzí 5%-nej odchýlky, ktorú Demagóg.sk akceptuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O niečo väčšiu priazeň získal Marian Kotleba ako jednotlivec v prezidentských voľbách 2019. V 1. kole sa umiestnil na štvrtom mieste, kedy získal 10,39% platných hlasov – tie predstavujú priazeň 222 935 voličov. Pre úplnosť dopĺňame hodnotenie výroku o graf vývoja prieskumov o preferenciách politických subjektov pre voľby do NR SR. V poslednom (aprílovom) prieskume agentúry Focus získal politický subjekt Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko preferencie na úrovni 10,5 percenta.\n\nGraf 1: Vývoj preferencií Kotleba - ĽSNS podľa jednotlivých agentúr za obdobie august 2018 - apríl 2019.", "analysis_paragraphs": ["Ak sa zameriame na výsledky posledných parlamentných volieb v roku 2016, Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko v nich získala 7,92% platných hlasov, čo je v prepočte podpora 209 779 občanov. Tento údaj je v rozmedzí 5%-nej odchýlky, ktorú Demagóg.sk akceptuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. O niečo väčšiu priazeň získal Marian Kotleba ako jednotlivec v prezidentských voľbách 2019. V 1. kole sa umiestnil na štvrtom mieste, kedy získal 10,39% platných hlasov – tie predstavujú priazeň 222 935 voličov. Pre úplnosť dopĺňame hodnotenie výroku o graf vývoja prieskumov o preferenciách politických subjektov pre voľby do NR SR. V poslednom (aprílovom) prieskume agentúry Focus získal politický subjekt Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko preferencie na úrovni 10,5 percenta.", "Graf 1: Vývoj preferencií Kotleba - ĽSNS podľa jednotlivých agentúr za obdobie august 2018 - apríl 2019."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných volieb", "prezidentských voľbách", "Vývoj preferencií"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/prezidentske-volby/2019/vysledky/1-kolo", "http://preferencie.teraz.sk/Strana/Kotleba+-+%C4%BDSNS/1555192800"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:34.098743+00:00"}
{"id": "vr28507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28507", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Tento (železničný, pozn.) most má poškodený stredný pilier a plavebná výška nezodpovedá normám, ktoré na túto cestu treba.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Most naozaj má poškodený pilier a pokiaľ mesto chce most využiť pre nové účely, musí most navýšiť na potrebnú plavebnú výšku. V lete 2014 stredný pilier mosta podmyla voda, ktorá odplavila jeho oporné kamene ( RTVS , 00:19:30) v dôsledku zvýšeného prietoku rieky. Plavebná výška starého železničného mosta sú 4 metre, čo nespĺňa normu (.doc, s. 5) Dunajskej stratégie na úrovni 7 metrov. V prípade, že by mesto chcelo využívať most ako cestný, musel by most splniť túto normu okamžite, v prípade iného využitia až po vstupe stratégie do platnosti.", "analysis_paragraphs": ["Most naozaj má poškodený pilier a pokiaľ mesto chce most využiť pre nové účely, musí most navýšiť na potrebnú plavebnú výšku. V lete 2014 stredný pilier mosta podmyla voda, ktorá odplavila jeho oporné kamene ( RTVS , 00:19:30) v dôsledku zvýšeného prietoku rieky. Plavebná výška starého železničného mosta sú 4 metre, čo nespĺňa normu (.doc, s. 5) Dunajskej stratégie na úrovni 7 metrov. V prípade, že by mesto chcelo využívať most ako cestný, musel by most splniť túto normu okamžite, v prípade iného využitia až po vstupe stratégie do platnosti."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["RTVS", "normu", "Dunajskej stratégie", "splniť"], "url": ["http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/4173?date=30.06.2014", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CC0QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.trencinsity.sk%2Fdata%2Fmedia%2Fpresskit%2Fpriloha01vychodiska-aodporucania.doc&ei=EslWVNzbLIflaNG1gLgG&usg=AFQjCNEq-tUjc6fNQyTo_v7UHblPJG47JQ&bvm=bv.78677474,d.d2s", "http://www.dunajskastrategia.gov.sk/", "http://www.2014.trencin.sk/sk/faq/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:38.248613+00:00"}
{"id": "vr27514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27514", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A zároveň stále platí, že keby k tým 45 hlasom Petra Kresáka pridali tých 78 hlasov poslanci strany Smer, tak Peter Kresák by bol v užšom výbere. Keby k tým 44 hlasom Jána Mazáka pridali hlasy poslanci za stranu Smer, tak tiež by bol v užšom výbere.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu získal Peter Kresák skutočne 45 hlasov a Ján Mazák 44. Za stranu Smer bolo prítomných 79 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu získal Peter Kresák skutočne 45 hlasov a Ján Mazák 44. Za stranu Smer bolo prítomných 79 poslancov."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["voľbe"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=33791"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:01.732844+00:00"}
{"id": "vr25774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25774", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Hneď ako sme sa dozvedeli túto správu (zastavenie trestného stíhania vo veci Interblue, pozn.), tak ja som vyzval ministra vnútra Kaliňáka, aby konal a aby obnovil vyšetrovanie tejto kauzy.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "8. Októbra 2013 vyzval József Nagy ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby obnovil vyšetrovanie v kauze predaja emisií Interblue Group, potom čo 7. Októbra 2013 pre televíziu Markíza hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová uviedla: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,\" s tým, že rozhodnutie nie je právoplatné.", "analysis_paragraphs": ["8. Októbra 2013 vyzval József Nagy ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby obnovil vyšetrovanie v kauze predaja emisií Interblue Group, potom čo 7. Októbra 2013 pre televíziu Markíza hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová uviedla: \"Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zastavil trestné stíhanie vo veci z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,\" s tým, že rozhodnutie nie je právoplatné."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nagy-emisie-kalinak-kauza-vysetrovanie/60623-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:38.664328+00:00"}
{"id": "vr32963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32963", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "treba povedať, že tí, ktorí dneska namietajú práve túto dĺžku, tú dĺžku zapríčinili oni. Veď skoro 8 mesiacov v parlamente sa nevedeli rozhodnúť, či budú, ako budú a koho budú voliť.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "11+30+31+31+28+31+30+31+17 = 240 dní Od októbra 2010 po jún 2011 uplynulo až po vymenovanie Jozefa čentéša generálnym prokurátorom (GP) v parlamente osem mesiacov. Prezidentov výrok hodnotíme za pravdivý. Poďme si po bodoch zrekapitulovať cestu k voľbe Jozefa četéša: 20.10.2010 Za začiatok problémov sme označili tlačovú besedu , kedy koaliční lídri prvý krát verejne pripustili, že nevedia na mene budúceho GP nájsť zhodu: \"Koalícia sa nedohodla na predložení spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koaličných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík.\" 3.11.2010 Prvá voľba nového GP sa niesla v rozštiepeneckom duchu uprostred vládnej koalície. Spoločného kandidáta v tom čase ešte strany vtedajšej vládnej koalície stále nemali, a tak dopadla aj tajná voľba: \"Parlament dnes nezvolil generálneho prokurátora SR. Eva Mišíková a Dobroslav Trnka postúpili do druhého kola ...\" 22.11.2010 Zhoda na spoločnom mene prišla necelý mesiac po tom, ako Richard Sulík oznámil verejnosti, že koalícia je neschopná nájsť spoločnú reč. \"Generálnym prokurátorom má na ďalších sedem rokov byť Jozef Čentéš. Dohodla sa na tom v pondelok podvečer vládna koalícia.\" 17.6.2011 Poslanci zvolili nového generálneho prokurátora. Týmto sa podľa nás končí obdobie, ktoré preziden Gašparovič opisuje vo svojom výroku. Po tomto dátume sa rozhodol pre zmenu čakať on. \"Plénum Národnej rady SR zvolilo v dnešnej tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["11+30+31+31+28+31+30+31+17 = 240 dní Od októbra 2010 po jún 2011 uplynulo až po vymenovanie Jozefa čentéša generálnym prokurátorom (GP) v parlamente osem mesiacov. Prezidentov výrok hodnotíme za pravdivý. Poďme si po bodoch zrekapitulovať cestu k voľbe Jozefa četéša: 20.10.2010 Za začiatok problémov sme označili tlačovú besedu , kedy koaliční lídri prvý krát verejne pripustili, že nevedia na mene budúceho GP nájsť zhodu: \"Koalícia sa nedohodla na predložení spoločného kandidáta na post generálneho prokurátora. Dnes to po stretnutí predsedov štyroch koaličných strán oznámil novinárom predseda SaS Richard Sulík.\" 3.11.2010 Prvá voľba nového GP sa niesla v rozštiepeneckom duchu uprostred vládnej koalície. Spoločného kandidáta v tom čase ešte strany vtedajšej vládnej koalície stále nemali, a tak dopadla aj tajná voľba: \"Parlament dnes nezvolil generálneho prokurátora SR. Eva Mišíková a Dobroslav Trnka postúpili do druhého kola ...\" 22.11.2010 Zhoda na spoločnom mene prišla necelý mesiac po tom, ako Richard Sulík oznámil verejnosti, že koalícia je neschopná nájsť spoločnú reč. \"Generálnym prokurátorom má na ďalších sedem rokov byť Jozef Čentéš. Dohodla sa na tom v pondelok podvečer vládna koalícia.\" 17.6.2011 Poslanci zvolili nového generálneho prokurátora. Týmto sa podľa nás končí obdobie, ktoré preziden Gašparovič opisuje vo svojom výroku. Po tomto dátume sa rozhodol pre zmenu čakať on. \"Plénum Národnej rady SR zvolilo v dnešnej tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["tlačovú besedu", "Prvá voľba", "Zhoda", "zvolili"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/koalicia-nema-spolocneho-kandidata/239173-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/generalneho-prokuratora-poslanci-dnes-/245302-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:49.239038+00:00"}
{"id": "vr28649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28649", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "V zastupiteľstve mesta mala (v tomto období, pozn.) väčšinu strana Smer.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V komunálnych voľbách v roku 2010 bolo do mestského zastupiteľstva volených 31 poslancov. Z toho bolo 16 poslancov zo strany Smer-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na základe výsledkov z komunálnych volieb v roku 2010 celkovo v rámci siedmych volebných obvodov bolo zo strany Smer-SD 16 poslancov, nezávislých poslancov bolo 11, poslanci strany SDKÚ-DS získali štyri mandáty.", "analysis_paragraphs": ["V komunálnych voľbách v roku 2010 bolo do mestského zastupiteľstva volených 31 poslancov. Z toho bolo 16 poslancov zo strany Smer-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na základe výsledkov z komunálnych volieb v roku 2010 celkovo v rámci siedmych volebných obvodov bolo zo strany Smer-SD 16 poslancov, nezávislých poslancov bolo 11, poslanci strany SDKÚ-DS získali štyri mandáty."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/komunalne-volby-2010.phtml?id5=13607"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:07.044427+00:00"}
{"id": "vr29858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29858", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o Slovensko. Slovensko, Česká republika, Poľsko a Maďarsko sú krajiny, kde nemajú záujem utečenci zostať. To sú krajiny, cez ktoré chcú prejsť a chcú ísť najmä do Rakúska, do Nemecka, do Francúzska alebo napríklad do Veľkej Británie.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výskumy uskutočnené pred aj po vstupe krajín (.pdf) V4 do EÚ ukazujú, že tieto krajiny skutočne slúžia ako takzvané tranzitné miesta pre migrantov, pričom cieľové štáty sú ďalej na západ. Počet žiadostí o azyl aj prieskumy mienky medzi potencionálnymi migrantmi taktiež potvrdzujú Ficovo tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 bolo podľa údajov Eurostat najviac žiadostí o azyl podaných v Nemecku (202 815). Nasleduje Švédsko (81 325), Taliansko (64 625) a Francúzsko (64 310). Veľká Británia, ktorú Fico tiež spomína sa nachádza na šiestej priečke a Rakúsko na siedmej. Slovensko sa z krajín EÚ umiestnilo na druhej priečke odspodu, menej žiadostí bolo podaných len v Estónsku. Česko a Poľsko sa taktiež umistnili v spodných častiach rebríčka, Maďarsko sa však nachádzalo na piatej priečke. Vplyv na počet žiadostí má okrem preferencií azylantov však aj umiestnenie krajiny, nakoľko podľa Dublinského dohovoru má azylantov na starosť tá krajina cez ktorej hranice vstúpili na územie EÚ. Počet žiadostí v hraničných štátoch tak môže byť vyšší. Pozíciu Nemecka, Švédska, Francúzska aj Veľkej Británie ako preferovaných cieľových krajín potvrdzujú aj údaje OECD , OSN a Európskej komisie (.pdf). Podľa prieskumu v krajinách Severnej Afriky z roku 2011 z obdobia nepokojov bolo najžiadanejšou krajinou pre imigráciu Francúzsko. Taliansko a Španielsko boli taktiež populárne destinácie. Údaje MPI (Migration Polici Institute), ktorý ponúka prehľad dát pre roky 1960 až 2013 taktiež označujú Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko za najžiadanejšie cieľové krajiny. Viaceré reportáže venujúce sa súčasným utečencom taktiež referujú k Nemecku a západným krajinám ako k ideálnej cieľovej krajine, aj s ohľadom na politiku krajín východu EÚ. Príkladom je presun utečencov z Maďarska . Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výskumy uskutočnené pred aj po vstupe krajín (.pdf) V4 do EÚ ukazujú, že tieto krajiny skutočne slúžia ako takzvané tranzitné miesta pre migrantov, pričom cieľové štáty sú ďalej na západ. Počet žiadostí o azyl aj prieskumy mienky medzi potencionálnymi migrantmi taktiež potvrdzujú Ficovo tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 bolo podľa údajov Eurostat najviac žiadostí o azyl podaných v Nemecku (202 815). Nasleduje Švédsko (81 325), Taliansko (64 625) a Francúzsko (64 310). Veľká Británia, ktorú Fico tiež spomína sa nachádza na šiestej priečke a Rakúsko na siedmej. Slovensko sa z krajín EÚ umiestnilo na druhej priečke odspodu, menej žiadostí bolo podaných len v Estónsku. Česko a Poľsko sa taktiež umistnili v spodných častiach rebríčka, Maďarsko sa však nachádzalo na piatej priečke. Vplyv na počet žiadostí má okrem preferencií azylantov však aj umiestnenie krajiny, nakoľko podľa Dublinského dohovoru má azylantov na starosť tá krajina cez ktorej hranice vstúpili na územie EÚ. Počet žiadostí v hraničných štátoch tak môže byť vyšší. Pozíciu Nemecka, Švédska, Francúzska aj Veľkej Británie ako preferovaných cieľových krajín potvrdzujú aj údaje OECD , OSN a Európskej komisie (.pdf). Podľa prieskumu v krajinách Severnej Afriky z roku 2011 z obdobia nepokojov bolo najžiadanejšou krajinou pre imigráciu Francúzsko. Taliansko a Španielsko boli taktiež populárne destinácie. Údaje MPI (Migration Polici Institute), ktorý ponúka prehľad dát pre roky 1960 až 2013 taktiež označujú Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko za najžiadanejšie cieľové krajiny. Viaceré reportáže venujúce sa súčasným utečencom taktiež referujú k Nemecku a západným krajinám ako k ideálnej cieľovej krajine, aj s ohľadom na politiku krajín východu EÚ. Príkladom je presun utečencov z Maďarska . Dátum zverejnenia analýzy: 07.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["pred", "vstupe", "krajín", "2014", "Dublinského", "OECD", "OSN", "Európskej komisie", "prieskumu", "MPI", "Viaceré", "reportáže", "Príkladom", "Maďarska"], "url": ["http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/X2H-Xref-ViewHTML.asp?FileID=9123&lang=en", "http://www.heindehaas.com/Publications/Collyer%20Duvell%20De%20Haas%202010%20PPP%20Critical%20Approaches%20to%20Transit%20Migration.pdf", "http://www.refworld.org/pdfid/4f9167db2.pdf", "http://www.theguardian.com/world/datablog/2015/may/11/which-eu-countries-receive-the-most-asylum-seekers", "http://www.schengen.euroiuris.sk/index.php?link=kontrola_vonkajsich_hranic", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/germany-ranks-second-most-popular-immigration-destination-310486", "http://www.bbc.com/news/world-europe-24636868", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/docs/infographics/immigration/migration-in-eu-infographic_en.pdf", "http://www.gallup.com/poll/147344/one-four-north-africa-desired-migrate-unrest.aspx", "http://www.migrationpolicy.org/programs/data-hub/international-migration-statistics", "https://dennikn.sk/170865/boli-sme-za-utecencami-utekam-lebo-doma-mam-na-ranajky-bomby/", "http://www.ta3.com/clanok/1068590/migranti-odmietli-cakat-v-budapesti-na-vlaky-do-rakuska-idu-peso.html", "http://time.com/4024105/refugees-migrants-crisis-eu-germany-hungary-austria/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/11843189/EU-refugee-crisis-Migrants-in-Bicske-station-Hungary-siege-continues-overnight-live.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:50.057015+00:00"}
{"id": "vr34639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34639", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Spotreba elektrickej energie. To nie je odhad ministerstva financií ani vlády. To je odhad Západoslovenskej energetiky, ktorý hovorí o tom, že ak priemerná domácnosť na Slovensku platí ročne za elektrickú energiu 350 eur, tak cena za elektrickú energiu vrátane vplyvu zvýšenia dane z pridanej hodnoty vzrastie o 10 eur ročne podčiarkujem. To je pán redaktor menej ako 1 euro mesačne", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "„ Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydané dňa 1. 12. 2010 pre spoločnosti skupiny ZSE znamenajú, že konečná cena elektriny pre domácnosti i podnikateľov je ešte neznáma. Štyri cenové položky, ktoré tvoria súčasť koncovej ceny elektriny (tarifa za prevádzkovanie systému, DPH, spotrebná daň z elektriny a odvod do Národného jadrového fondu) neboli predmetom rozhodnutia.“", "analysis_paragraphs": ["„ Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydané dňa 1. 12. 2010 pre spoločnosti skupiny ZSE znamenajú, že konečná cena elektriny pre domácnosti i podnikateľov je ešte neznáma. Štyri cenové položky, ktoré tvoria súčasť koncovej ceny elektriny (tarifa za prevádzkovanie systému, DPH, spotrebná daň z elektriny a odvod do Národného jadrového fondu) neboli predmetom rozhodnutia.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví", "Agentúra SITA", "tu"], "url": ["http://www.zse.sk/index.php?www=news_detail&id_news=193", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ceny-energii-pre-domacnosti-nie-su-e/260328-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:38.610152+00:00"}
{"id": "vr37222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37222", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "...mal som stretnutie vo vzťahu k Zákonníku práce, s odborármi, aj so zamestnávateľmi. Boli to zaujímavé diskusie a som veľmi rád, že napríklad zamestnávania boli, zamestnávatelia boli ešte takí flexibilnejší k rozprave o Zákonníku práce, kde napríklad pán predseda Malatenec povedal, že ak by Zákonník práce mal priniesť do tejto spoločnosti problémy, nervozitu a zhoršovanie politickej atmosféry, tak radšej nech ostane starý Zákonník práce...", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič mal pravdepodobne na mysli Ing. Tomáša Malatinského, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Vládou navrhované tézy k novelizácii zákonníka práce AZZZ SR nepotešili. \"Vládny návrh nie je celkom taký, ako zamestnávatelia očakávali. Mysleli sme si, že budú lepšie naplnené programové tézy vlády v zmysle Zákonníka práce,\" uviedol po stretnutí s Ivanom Gašparovičom 2. februára 2011 Malatinský. Aj napriek nespokojnosti s novým zákonníkom sme mediálny výstup, ktorý by potvrdzoval slová pána prezidenta nenašli. Ak prezident myslel ich súkromnú rozpravu, výrok je taktiež neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič mal pravdepodobne na mysli Ing. Tomáša Malatinského, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Vládou navrhované tézy k novelizácii zákonníka práce AZZZ SR nepotešili. \"Vládny návrh nie je celkom taký, ako zamestnávatelia očakávali. Mysleli sme si, že budú lepšie naplnené programové tézy vlády v zmysle Zákonníka práce,\" uviedol po stretnutí s Ivanom Gašparovičom 2. februára 2011 Malatinský. Aj napriek nespokojnosti s novým zákonníkom sme mediálny výstup, ktorý by potvrdzoval slová pána prezidenta nenašli. Ak prezident myslel ich súkromnú rozpravu, výrok je taktiež neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5748847/tezy-k-zakonniku-prace-nepotesili-ani-zamestnavatelov.html#ixzz1Dx5nKHkD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:00.734606+00:00"}
{"id": "vr27655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27655", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Do Európskej komisie vás musí menovať vláda, musí vás akceptovať predseda komisie, musíte prejsť veľmi náročným vypočúvacím konaním, ktorý má obdobu azda len v americkom senáte.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komisárov do Európskej komisie nominujú vlády členských štátov - každý členský štát má jedného komisára. Európska rada navrhuje predsedu komisie , ktorého musí schváliť väčšina poslancov Európskeho parlamentu. Nominovaný predseda komisie si vyberá jednotlivých komisárov z kandidátov, ktorých navrhli vlády členských štátov. Komisárov, ktorých vybral nominovaný predseda taktiež formálne nominuje Európska rada. Európsku komisi musí schváliť Európsky parlament kvalifikovanou väčšinou ako celok - tzv. dvojnásobný súhlas Európskeho parlamentu, keď hlasuje osobitne o predsedovi a osobitne o komisie ako o celku). Ak je hlasovanie v Parlamente úspešné, Rada oficiálne menuje novú Komisiu. Volebné obdobie komisárov je 5 rokov.\n\nNominovaní komisári prechádzajú náročnými pohovormi v Európskom parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Komisárov do Európskej komisie nominujú vlády členských štátov - každý členský štát má jedného komisára. Európska rada navrhuje predsedu komisie , ktorého musí schváliť väčšina poslancov Európskeho parlamentu. Nominovaný predseda komisie si vyberá jednotlivých komisárov z kandidátov, ktorých navrhli vlády členských štátov. Komisárov, ktorých vybral nominovaný predseda taktiež formálne nominuje Európska rada. Európsku komisi musí schváliť Európsky parlament kvalifikovanou väčšinou ako celok - tzv. dvojnásobný súhlas Európskeho parlamentu, keď hlasuje osobitne o predsedovi a osobitne o komisie ako o celku). Ak je hlasovanie v Parlamente úspešné, Rada oficiálne menuje novú Komisiu. Volebné obdobie komisárov je 5 rokov.", "Nominovaní komisári prechádzajú náročnými pohovormi v Európskom parlamente."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["vlády členských štátov", "predsedu komisie", "schváliť", "pohovormi"], "url": ["http://www.ncsr.sk/web/default.aspx?sid=eu/institucie", "http://ec.europa.eu/about/index_sk.htm", "http://www.europarl.europa.eu/hearings/procedure/default.htm?language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/hearings/procedure/default.htm?language=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:31.458008+00:00"}
{"id": "vr15860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15860", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri hodnotený tohto výroku sme počítali s tým, že za výrazom \"za minulý rok \" Ján Richter myslel obdobie od januára 2016 po december 2016. Podľa štatistík uverejnených na stránkach Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny bolo v januári 2016 evidovaných celkovo 330 783 uchádzačov o zamestnanie. V decembri 2016 bol počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie celkovo 276 131, teda rozdiel tvorí 54 652. Z tohto dôvodu sa dá výrok označiť za nepravdivý.V počtoch evidovaných uchádzačov o zamestnanie sú zahrnutí nedisponibilní rovnako ako aj disponibilní uchádzači. Prikladáme aj if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"OqC2o\"]={},window.datawrapper[\"OqC2o\"].embedDeltas={\"100\":397,\"200\":371,\"300\":345,\"400\":345,\"500\":345,\"600\":345,\"700\":345,\"800\":345,\"900\":345,\"1000\":345},window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-OqC2o\"),window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"OqC2o\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"OqC2o\"==b)window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Pri hodnotený tohto výroku sme počítali s tým, že za výrazom \"za minulý rok \" Ján Richter myslel obdobie od januára 2016 po december 2016. Podľa štatistík uverejnených na stránkach Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny bolo v januári 2016 evidovaných celkovo 330 783 uchádzačov o zamestnanie. V decembri 2016 bol počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie celkovo 276 131, teda rozdiel tvorí 54 652. Z tohto dôvodu sa dá výrok označiť za nepravdivý.V počtoch evidovaných uchádzačov o zamestnanie sú zahrnutí nedisponibilní rovnako ako aj disponibilní uchádzači. Prikladáme aj if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"OqC2o\"]={},window.datawrapper[\"OqC2o\"].embedDeltas={\"100\":397,\"200\":371,\"300\":345,\"400\":345,\"500\":345,\"600\":345,\"700\":345,\"800\":345,\"900\":345,\"1000\":345},window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-OqC2o\"),window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"OqC2o\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"OqC2o\"==b)window.datawrapper[\"OqC2o\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:57.766345+00:00"}
{"id": "vr15816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15816", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda pristúpi k zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku s dôrazom na ochranu zdravia obyvateľov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR v osobe ministra financií predložila návrh na zmenu (zvýšenie) spotrebnej dane z tabakových výrobkov v lete 2016 . Návrh zákona bol definitívne schválený v októbri 2016, v zbierke zákonov vyšiel v novembri 2016. Ciele tejto legislatívnej úpravy sú hlavne zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov. Tento sľub sa vláde podarilo splniť v prvom roku funkčného obdobia. Zákon, ktorý vyšiel v zbierke zákonov ako zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nadobudla účinnosť 15. decembra 2016, niektoré body nadobúdajú účinnosť postupne (posledný bude účinný od 1. februára 2019). Zákon stanovuje zvýšiť daň z tabakových výrobkov zo 71,11 eura za kg na 76,70 eura za kg. Na cigarety navrhla vláda zvýšiť daň z 59,50 eura za 1000 kusov na 64,10 eura na 1000 kusov cigariet. Zákon obsahuje prechodné ustanovenia pre obdobie od 1. februára 2017 do 31. januára 2019. Ministerstvo financií konzultoval tento návrh aj s Inštitútom finančnej politiky, ktorý v lete vydal aj analýzu k predmetnému zákonu. Podľa inštitútu je najvhodnejšie navrhnúť sadzbu dane tak, aby \" úprava dane spôsobila zvýšenie ceny čo najbližšie k 10 centom \". Zdôvodňujú to tým, že \"a kékoľvek zvýšenie sadzby dane nižšie ako 10 centov znamená len rozdielny spôsob prerozdelenia koláča medzi štát a účastníkov trhu. Prax zaokrúhľovania bez ohľadu na vyvolané zvýšenie cien tak prináša vyššie marže výrobcov a distribútorov \". Toto tvrdenie je založené na sledovaní dlhodobejšieho vývoja cien tabakových výrokov a správania sa účastníkov na trhu. (Zdroj: Ničiteľ tabakových mýtov , .pdf) Návrh zákona bol schválelný 80 hlasmi za, z poslancov opozície za návrh hlasoval len Martin Fecko (OĽaNO-Nova). Návrh podporili aj niektorí nezaradení poslanci, a to bývalí poslanci Borisa Kollára Peter Marček a Rastislav Holúbek a poslanykňa za Sieť Alena Bašistová. Proti návrhu boli poslanci SaS. Koalícia návrh jednohlasne podporila.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR v osobe ministra financií predložila návrh na zmenu (zvýšenie) spotrebnej dane z tabakových výrobkov v lete 2016 . Návrh zákona bol definitívne schválený v októbri 2016, v zbierke zákonov vyšiel v novembri 2016. Ciele tejto legislatívnej úpravy sú hlavne zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu, zabezpečenie rovnováhy medzi daňovými príjmami a cieľmi v oblasti verejného zdravia a zdaňovanie nových tabakových výrobkov. Tento sľub sa vláde podarilo splniť v prvom roku funkčného obdobia. Zákon, ktorý vyšiel v zbierke zákonov ako zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov nadobudla účinnosť 15. decembra 2016, niektoré body nadobúdajú účinnosť postupne (posledný bude účinný od 1. februára 2019). Zákon stanovuje zvýšiť daň z tabakových výrobkov zo 71,11 eura za kg na 76,70 eura za kg. Na cigarety navrhla vláda zvýšiť daň z 59,50 eura za 1000 kusov na 64,10 eura na 1000 kusov cigariet. Zákon obsahuje prechodné ustanovenia pre obdobie od 1. februára 2017 do 31. januára 2019. Ministerstvo financií konzultoval tento návrh aj s Inštitútom finančnej politiky, ktorý v lete vydal aj analýzu k predmetnému zákonu. Podľa inštitútu je najvhodnejšie navrhnúť sadzbu dane tak, aby \" úprava dane spôsobila zvýšenie ceny čo najbližšie k 10 centom \". Zdôvodňujú to tým, že \"a kékoľvek zvýšenie sadzby dane nižšie ako 10 centov znamená len rozdielny spôsob prerozdelenia koláča medzi štát a účastníkov trhu. Prax zaokrúhľovania bez ohľadu na vyvolané zvýšenie cien tak prináša vyššie marže výrobcov a distribútorov \". Toto tvrdenie je založené na sledovaní dlhodobejšieho vývoja cien tabakových výrokov a správania sa účastníkov na trhu. (Zdroj: Ničiteľ tabakových mýtov , .pdf) Návrh zákona bol schválelný 80 hlasmi za, z poslancov opozície za návrh hlasoval len Martin Fecko (OĽaNO-Nova). Návrh podporili aj niektorí nezaradení poslanci, a to bývalí poslanci Borisa Kollára Peter Marček a Rastislav Holúbek a poslanykňa za Sieť Alena Bašistová. Proti návrhu boli poslanci SaS. Koalícia návrh jednohlasne podporila."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["lete 2016", "č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov", "analýzu", "Ničiteľ tabakových mýtov", "schválelný"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6018", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/296/20170201", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11176", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11176&documentId=14803", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37731"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:11.098273+00:00"}
{"id": "vr36714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36714", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Reagovala som veľmi presne tak ako to je pravdivé, že tlačový zákon je jedným z vážnych pilierov demokracie a jeho obsah, teda informovať občanov pravdivá bez strachu médií, bez tlaku na autocenzúru je to, čo sú hodnoty nielen súčasnej koalície, ale aj Európskej únie a pokiaľ nesúladí prijatý zákon s hodnotami Európskej únie, tak určite bude nevyhnutná zmena.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Baťo, hovorca premiérky, tlmočil názor Radičove j nasledovne: \"Nemlčali sme. Keď predsedníčka vlády dostala takú otázku (ohľadom prijatého mediálneho zákona v Maďarsku, pozn.), odpovedala. Už minulý týždeň sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za šťastný. Naozaj vzbudzuje veľké otázniky, či je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlače a hodnotami únie. Slobodu tlače pokladáme za veľmi dôležitú, je to pilier demokracie.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Baťo, hovorca premiérky, tlmočil názor Radičove j nasledovne: \"Nemlčali sme. Keď predsedníčka vlády dostala takú otázku (ohľadom prijatého mediálneho zákona v Maďarsku, pozn.), odpovedala. Už minulý týždeň sa vyjadrila, že ten zákon nepovažuje za šťastný. Naozaj vzbudzuje veľké otázniky, či je v súlade so zásadami európskej demokratickej tlače a hodnotami únie. Slobodu tlače pokladáme za veľmi dôležitú, je to pilier demokracie.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["tlmočil názor Radičove"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/orbanov-medialny-zakon-slovensko-nekritizuje-fqk-/sk_domace.asp?c=A110106_201245_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:54.197445+00:00"}
{"id": "vr17281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17281", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Keď sme rokovali o rozpočte, tak Slovenská národná strana si v rozpočte vyjednala o 70 miliónov menej a to som ešte nezarátala štadión pána Kmotríka, na ktorý je v rozpočte vyčlenených ďalších 63 miliónov eur, čiže v skutočnosti tento rok rezort školstva bude mat o 133 miliónov eur menej. Druhý rezort, ktorý patrí tiež Slovenskej národnej strane, rezort obrany, tam naopak si Slovenská národná strana presadila zvýšenie o 92 miliónov eur.", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny rozpočet na rok 2018 bol schválený Národnou radou SR v decembri 2017. Štátny rozpočet pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliardy eur počíta s menším objemom peňazí pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a ako správne uviedla Veronika Remišová, s vyššími investíciami pre rezort obrany. Remišová pod pojmom \"štadión pána Kmotríka\" rozumie Národný futbalový štadión, ktorého investorom je podnikateľ a majiteľ ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, ktorý má mať údajne blízke vzťahy s Andrejom Dankom či Robertom Ficom. Štát pri tejto výstavbe prisľúbil v oblasti športu sumu 63 miliónov eur na výstavbu tohto štadióna ( .pdf , s. 39). Výdavky na podporu športu v roku 2018 porastú o 30,8 miliónov eur, teda o 30,2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátny rozpočet na rok 2018 bol schválený Národnou radou SR v decembri 2017. Štátny rozpočet pri celkových výdavkoch v sume 15,956 miliardy eur počíta s menším objemom peňazí pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a ako správne uviedla Veronika Remišová, s vyššími investíciami pre rezort obrany. Remišová pod pojmom \"štadión pána Kmotríka\" rozumie Národný futbalový štadión, ktorého investorom je podnikateľ a majiteľ ŠK Slovan Bratislava Ivan Kmotrík, ktorý má mať údajne blízke vzťahy s Andrejom Dankom či Robertom Ficom. Štát pri tejto výstavbe prisľúbil v oblasti športu sumu 63 miliónov eur na výstavbu tohto štadióna ( .pdf , s. 39). Výdavky na podporu športu v roku 2018 porastú o 30,8 miliónov eur, teda o 30,2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["sume", "vzťahy", ".pdf", "menej", ".pdf", ".pdf", "investícií", ".doc", "negatívne"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20717839/poslanci-schvalili-statny-rozpocet-na-buduci-rok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/832665-kmotrik-prehovoril-o-vztahu-s-dankom-pocul-som-ze-mam-blizko-aj-k-bugarovi-a-smeru", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.rozpocet.sk/web/#/rozpocet/VS/kapitoly/0", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/443783-obrana-pripravuje-pilotny-projekt-na-strazenie-vojenskych-skladov-vojakmi/", "https://www.mod.gov.sk/data/files/3561_dlhodoby-plan-2017.docx", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1083718-vlada-nevyuzila-dobru-situaciu-ako-hodnotia-poslanci-rozpocet-anketa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:56.472927+00:00"}
{"id": "vr32498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32498", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mali ste posledné dva roky dostatok šance byť veľmi aktívny v tejto téme a vtedy som nepočul nič o tejto téme.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Téma národnostných menšín sa za vlády Ivety Radičovej, trvajúcej takmer 21 mesiacov, v určitej miere riešila, hoci nie tak komplexne ako to plánuje vláda R. Fica. Na riešeniach sa podieľali najmä strany SaS a Most-Híd. Treba však dodať, že minister školstva E, Jurzica (SDKÚ-DS), nedokázal pripraviť a presadiť sľubovanú koncepciu vzdelávania. SDKÚ-DS ako súčasť pravicovej vlády sa podieľala minimálne na schválení iniciatív SaS a Most-Híd. Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní.", "analysis_paragraphs": ["Téma národnostných menšín sa za vlády Ivety Radičovej, trvajúcej takmer 21 mesiacov, v určitej miere riešila, hoci nie tak komplexne ako to plánuje vláda R. Fica. Na riešeniach sa podieľali najmä strany SaS a Most-Híd. Treba však dodať, že minister školstva E, Jurzica (SDKÚ-DS), nedokázal pripraviť a presadiť sľubovanú koncepciu vzdelávania. SDKÚ-DS ako súčasť pravicovej vlády sa podieľala minimálne na schválení iniciatív SaS a Most-Híd. Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["trvala", "Infovolby.sk", "SaS"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2012/analyzy/odpocet/1331283200.txt", "http://www.strana-sas.sk/praca-namiesto-davok-funguje-skusali-sme-to-v-presove/820"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:33.102592+00:00"}
{"id": "vr15987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15987", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Najskôr sme prinútili regulačný úrad pod politickým tlakom, aby zmenil svoje rozhodnutia a vrátil naspäť cenové rozhodnutia a potom došlo aj k výmene samotného alebo dochádza k výmene samotného predsedu regulačného úradu.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Regulačný úrad vystavil začiatkom roku vysoké faktúry za elektriku na strednom Slovensku a plynu na celom území. Týmto problémom sa zaoberali hlavne opozičné strany, ktoré vyvíjali tlak na okamžitú zmenu a odvolanie predsedu úradu. Po obrovskej vlne kritiky sa do problému zapojili aj vládne strany a prisľúbili zrušenie týchto faktúr a návrat k cenovému výnosu podobnému z roku 2016. Došlo taktiež k dobrovoľnému odstúpeniu predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka. Treba však poznamenať, že existujú analýzy, ktoré čiastočne kritizujú tvrdenie o vrátení cenových rozhodnutí do roku 2016, pričom tvrdia, že podobné vyhlásenia nie sú úplne namieste, keďže pri individuálnych skutočných odberoch sa zmeny môžu prejaviť odlišne. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Regulačný úrad vystavil začiatkom roku vysoké faktúry za elektriku na strednom Slovensku a plynu na celom území. Týmto problémom sa zaoberali hlavne opozičné strany, ktoré vyvíjali tlak na okamžitú zmenu a odvolanie predsedu úradu. Po obrovskej vlne kritiky sa do problému zapojili aj vládne strany a prisľúbili zrušenie týchto faktúr a návrat k cenovému výnosu podobnému z roku 2016. Došlo taktiež k dobrovoľnému odstúpeniu predsedu ÚRSO, Jozefa Holjenčíka. Treba však poznamenať, že existujú analýzy, ktoré čiastočne kritizujú tvrdenie o vrátení cenových rozhodnutí do roku 2016, pričom tvrdia, že podobné vyhlásenia nie sú úplne namieste, keďže pri individuálnych skutočných odberoch sa zmeny môžu prejaviť odlišne. Výrok však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Regulačný úrad", "zálohove platby", "2000%", "odstúpenie", "problém", "stanovisko", "ubezpečil", "priniesli", "informoval", "dobrovoľne", "list", "nového"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/409170/fico-prislubil-ze-ceny-energii-sa-znizia-na-vlanajsiu-uroven/", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/sas-ceny-energii-sa-v-niektorych-pripadoch-navysia-aj-o-dvetisic-percent-103486.aspx", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/tlak-na-odstupenie-holjencika-rastie-ten-sa-svojej-funkcie-drzi-103495.aspx", "https://domov.sme.sk/c/20449151/danko-pripusta-kvoli-holjencikovi-krizu-v-koalicii.html", "http://www.urso.gov.sk/?q=node/467", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/premier-fico-upokojuje-odberatelov-chybne-faktury-za-energie-treba-roztrhat.html", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/ako-urso-zvladol-reparat-pri-cenach-za-distribuciu-plynu/22554/", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/urso-ukoncil-cenove-rozhodnutia-faktury-mali-klesnut-hodnoty-roka-2016.html", "http://venergetike.sk/potvrdene-holjencik-konci/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/holjencik-definitivne-konci-v-urso-odchod-specatil-listom.html", "http://venergetike.sk/vlada-nebude-mat-velmi-vyber-pri-hladani-noveho-sefa-urso-tvrdi-ziga/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:53.693208+00:00"}
{"id": "vr38844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38844", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme sa naozaj mnohokrát, mnohokrát vyjadrili pozitívne v prospech spoločnej akcie na záchranu eura.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA, TASR, ČTK, sme.sk (7. mája 2010): \" Premiér Robert Fico dnes oznámil, že na večernom summite EÚ oznámi, že dá pokyn ministrovi financií podpísať rámcovú zmluvu o pomoci Grécku. V danej situácii je úplne zrejmé, že eurozóna musí zabrať. Slovensko nemá záujem brániť ostatným členským štátom, aby poskytli tieto pôžičky. Zdá sa, že finančný mechanizmus je jedinou cestou, ako garantovať finančnú stabilitu eurozóny.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA, TASR, ČTK, sme.sk (7. mája 2010): \" Premiér Robert Fico dnes oznámil, že na večernom summite EÚ oznámi, že dá pokyn ministrovi financií podpísať rámcovú zmluvu o pomoci Grécku. V danej situácii je úplne zrejmé, že eurozóna musí zabrať. Slovensko nemá záujem brániť ostatným členským štátom, aby poskytli tieto pôžičky. Zdá sa, že finančný mechanizmus je jedinou cestou, ako garantovať finančnú stabilitu eurozóny.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA, TASR, ČTK, sme.sk", "TASR", "TASR z dňa 22. júna 2011", "Aktuality.sk", "Aktualne.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5364210/fico-podpise-pomoc-pre-grecko-o-ktorej-rozhodne-az-buduci-parlament.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45578020-fico-pozicka-grecku-je-dolezita-pre-stabilitu-eura", "http://hnonline.sk/c1-52146450-fico-euroval-podporime-ked-radicova-urobi-poriadok-so-sulikom", "http://www.aktuality.sk/clanok/191900/fico-slovensko-musi-podporit-euroval/", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1241506&tro6601_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:24.227092+00:00"}
{"id": "vr15198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15198", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dostávame sa k tej magickej hranici (miery nezamestnanosti, pozn.) okolo 7-8%, ktorá bola v čase konjunktúry v rokoch 2007-2008...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže miera nezamestnanosti dva a pol roka klesá, v súčasnosti predstavuje 9,64 percent a Ficom udávané čísla za roky 2007-2008 sú tiež správne. Podľa Štatistického úradu SR v januári 2007 miera nezamestnanosti na Slovensku začala postupne klesať z 9,5 až na 8,0 % ku koncu roka. Klesajúci trend mala aj v prvej polovici roka 2008, kedy v júni bola miera nezamestnanosti 7,4 %. Od júla 2008 začala opäť postupne stúpať, až sa zastavila na 8,4 % v decembri 2008. Podľa posledných štatistík ÚPSVaR bola v apríli 2016 miera nezamestnanosti 9,64 %, zatiaľ čo v januári tohto roka bola na hodnote 10, 39%, pričom v trende poklesu pokračuje od konca roka 2013. var embedDeltas={\"100\":478,\"200\":426,\"300\":426,\"400\":400,\"500\":400,\"600\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-6vhv4\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\"; Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže miera nezamestnanosti dva a pol roka klesá, v súčasnosti predstavuje 9,64 percent a Ficom udávané čísla za roky 2007-2008 sú tiež správne. Podľa Štatistického úradu SR v januári 2007 miera nezamestnanosti na Slovensku začala postupne klesať z 9,5 až na 8,0 % ku koncu roka. Klesajúci trend mala aj v prvej polovici roka 2008, kedy v júni bola miera nezamestnanosti 7,4 %. Od júla 2008 začala opäť postupne stúpať, až sa zastavila na 8,4 % v decembri 2008. Podľa posledných štatistík ÚPSVaR bola v apríli 2016 miera nezamestnanosti 9,64 %, zatiaľ čo v januári tohto roka bola na hodnote 10, 39%, pričom v trende poklesu pokračuje od konca roka 2013. var embedDeltas={\"100\":478,\"200\":426,\"300\":426,\"400\":400,\"500\":400,\"600\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-6vhv4\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\"; Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosti", "štatistík"], "url": ["http://www.finance.sk/hospodarstvo/trh-prace/vyvoj-nezamestnanosti/", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:05.751499+00:00"}
{"id": "vr31230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31230", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Maďarsko znárodnilo druhý pilier (Orbánova vláda pozn.)", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Orbánova vláda \"de iure\" neznárodňuje druhý pilier, ale znevýhodňuje zamestnancov sporiacich si na dôchodok v súkromných fondoch. To \"de facto\" môže znamenať jeho likvidáciu, avšak to závisí od rozhodnutia sporiteľov. Ľudí, ktorí sporia v súkromných fondoch od roku 1998, je viac ako 3 milióny. Zamestnávateľ z ich platu do systému posiela 24 percent a sám zamestnanec potom ďalších 10 percent. Aktíva dôchodkových fondov budú automaticky prevedená pod štátny systém k 31. januári roku 2011, ak sa majitelia penzijných plánov (teda sporitelia) nerozhodnú, že tak urobiť nechcú. Potom však stratia 70 percent príspevku na penziu, pretože vláda navrhla, aby súkromné fondy tých 24 percent platených zamestnávateľom nedostávali (zamestnanci v súkromnom fonde by teda zostalo len 10 percent, teda necelá tretina celkového odvodu a 24% platených zamestnávateľom by mu de facto prepadlo). Približne polovicu z aktív dôchodkových fondov tvoria štátne pokladničné poukážky. Tie majú byť po prevode financií pod štátnu správu ihneď zrušiť.", "analysis_paragraphs": ["Orbánova vláda \"de iure\" neznárodňuje druhý pilier, ale znevýhodňuje zamestnancov sporiacich si na dôchodok v súkromných fondoch. To \"de facto\" môže znamenať jeho likvidáciu, avšak to závisí od rozhodnutia sporiteľov. Ľudí, ktorí sporia v súkromných fondoch od roku 1998, je viac ako 3 milióny. Zamestnávateľ z ich platu do systému posiela 24 percent a sám zamestnanec potom ďalších 10 percent. Aktíva dôchodkových fondov budú automaticky prevedená pod štátny systém k 31. januári roku 2011, ak sa majitelia penzijných plánov (teda sporitelia) nerozhodnú, že tak urobiť nechcú. Potom však stratia 70 percent príspevku na penziu, pretože vláda navrhla, aby súkromné fondy tých 24 percent platených zamestnávateľom nedostávali (zamestnanci v súkromnom fonde by teda zostalo len 10 percent, teda necelá tretina celkového odvodu a 24% platených zamestnávateľom by mu de facto prepadlo). Približne polovicu z aktív dôchodkových fondov tvoria štátne pokladničné poukážky. Tie majú byť po prevode financií pod štátnu správu ihneď zrušiť."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["znevýhodňuje"], "url": ["http://www.investujeme.sk/madarsko-znarodnuje-sukromny-dochodkovy-pilier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:01.845255+00:00"}
{"id": "vr26557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26557", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...sme ich nepredali (slovenských paraglajdistov, pozn.), že sme neurobili žiaden obchod ani politický, ani finančný ani žiaden ďalší. Slovensko neurobilo žiaden kompromis a ani neplatilo žiadnu cenu.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne výstupy Úradu vlády a výroky premiéra a ministra zahraničných vecí nehovoria o ústupkoch pre Irán za prepustenie paraglajdistov. Na druhej strane, bývalý minister zahraničných vecí E. Kukan pripúšťa, že mohlo dôjsť k ústupkom. Irán u údajne žiadal výmenu paraglajdistov za zajatcov. Vzhľadom na nejednoznačnosť zdrojov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V polovici mája 2013 boli ôsmi Slováci a jeden Iránec zatknutý neďaleko tretieho najväčšieho mesta Iránu Isfahán. Režim ich obvinil z údajnej špionáže. Dôvodom mala byť technika, ktorú mali pri sebe a údajné fotografovanie zakázaných objektov. Šesť z ôsmych paraglajdistov bolo prepustení už začiatkom septembra. Tlačové agentúry TASR, ČTK, SITA (12 decembra 2013) uvádzajú, Premiér vyjadril presvedčenie o tom, že ak by sa Slovensko v tomto neangažovalo a nevyvinulo maximálne politické, diplomatické a spravodajské úsilie, tak by určite neboli na slobode, ale čelili vysokým trestom odňatia slobody. Tlačová správa Úradu vlády SR uvádza, že 12. decembra 2013 rokovali predseda vlády R. Fico a minister zahraničných vecí M. Lajčák s hlavným zástupcom iránskeho prezidenta E. Džahangírím o prepustení zvyšných dvoch paraglajdistov. Úrad vlády SR opäť informoval, že \"Slovensko vyvinulo\"maximálne politické, diplomatické, ale aj spravodajské úsilie\" k tomu, aby Irán Slovákov prepustil .\" Už začiatkom septembra 2013 však bývalý minister zahraničných vecí uviedol , že v tejto oblasti môže Irán vyjednať so Slovenskom za prepustenie paraglajdistov ústupky. \"Tu sa dá zaplatiť určitá cena v tom, že Slovensko síce bude dodržiavať všetky postoje Európskej únie, ale nebude sa aktívne angažovať a vystupovať na medzinárodných fórach proti Iránu búrlivými, plamennými prejavmi\" Denník SME 13. decembra 2013 uvádza, že nie je známe aké ústupky Slovensko Iránu sľúbilo. Údajne mal záujem zajatcov vymeniť za svojich. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne výstupy Úradu vlády a výroky premiéra a ministra zahraničných vecí nehovoria o ústupkoch pre Irán za prepustenie paraglajdistov. Na druhej strane, bývalý minister zahraničných vecí E. Kukan pripúšťa, že mohlo dôjsť k ústupkom. Irán u údajne žiadal výmenu paraglajdistov za zajatcov. Vzhľadom na nejednoznačnosť zdrojov, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. V polovici mája 2013 boli ôsmi Slováci a jeden Iránec zatknutý neďaleko tretieho najväčšieho mesta Iránu Isfahán. Režim ich obvinil z údajnej špionáže. Dôvodom mala byť technika, ktorú mali pri sebe a údajné fotografovanie zakázaných objektov. Šesť z ôsmych paraglajdistov bolo prepustení už začiatkom septembra. Tlačové agentúry TASR, ČTK, SITA (12 decembra 2013) uvádzajú, Premiér vyjadril presvedčenie o tom, že ak by sa Slovensko v tomto neangažovalo a nevyvinulo maximálne politické, diplomatické a spravodajské úsilie, tak by určite neboli na slobode, ale čelili vysokým trestom odňatia slobody. Tlačová správa Úradu vlády SR uvádza, že 12. decembra 2013 rokovali predseda vlády R. Fico a minister zahraničných vecí M. Lajčák s hlavným zástupcom iránskeho prezidenta E. Džahangírím o prepustení zvyšných dvoch paraglajdistov. Úrad vlády SR opäť informoval, že \"Slovensko vyvinulo\"maximálne politické, diplomatické, ale aj spravodajské úsilie\" k tomu, aby Irán Slovákov prepustil .\" Už začiatkom septembra 2013 však bývalý minister zahraničných vecí uviedol , že v tejto oblasti môže Irán vyjednať so Slovenskom za prepustenie paraglajdistov ústupky. \"Tu sa dá zaplatiť určitá cena v tom, že Slovensko síce bude dodržiavať všetky postoje Európskej únie, ale nebude sa aktívne angažovať a vystupovať na medzinárodných fórach proti Iránu búrlivými, plamennými prejavmi\" Denník SME 13. decembra 2013 uvádza, že nie je známe aké ústupky Slovensko Iránu sľúbilo. Údajne mal záujem zajatcov vymeniť za svojich. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "TASR, ČTK, SITA", "správa", "uviedol", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6919369/iran-prepustil-siestich-slovakov-vazni-este-dvoch.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302236-v-irane-prepustili-zvysne-slovakmi-drzane-za-spionaz/", "http://www.vlada.gov.sk/rokovanie-v-irane-bolo-uspesne-zadrziavani-slovaci-su-uz-doma/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sme-iran-paraglajdisti/57036-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7037874/iran-pustil-dvojicu-slovakov-domov-priletela-vladnym-specialom.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:24.811615+00:00"}
{"id": "vr14606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14606", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...niet väčšej investície v Európe za posledne roky ako je Jaguar-Land Rover.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "Batterhouse Power Station", "1.4 miliárd eur", "tomto", "jadrovej elektrárne", "tu", "ChemChina"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2816102/A-sneak-peek-inside-Battersea-Power-Station-Pictured-luxurious-new-flats-built-iconic-modernist-building.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20066370/stat-podpisal-investicnu-zmluvu-s-jaguarom-dostane-130-milionov-eur.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/globalbusiness/10198144/UK-is-Europes-top-destination-for-inward-investment.html", "http://www.bbc.com/news/business-34587650", "http://www.heritage.org/research/projects/china-global-investment-tracker-interactive-map/china-global-investment-tracker-interactive-map", "http://www.reuters.com/article/us-syngenta-ag-m-a-chemchina-idUSKCN0VB1D9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:09.928584+00:00"}
{"id": "vr17142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17142", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite, ľudia prichádzajú, ľudia odchádzajú, opustili nás (stranu SaS, pozn.) niektorí členovia, ale zase aj prišli. Prišiel expert na eurofondy, Ján Rudolf, Jarmila Halgašová, naša expertka, dokonca teamlíderka na poľnohospodárstvo, Boris Draškaba a tak ďalej.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že tento rok stranu SaS opustili Jozef Mihál a Martin Poliačik a zároveň strana predstavila niekoľko nových expertov, výrok považujeme za pravdivý. V tomto roku odišli zo strany SaS Jozef Mihál a Martin Poliačik . Pred voľbami v roku 2016 pôsobili obaja v strane ako tímlídri. Mihál ako tímlíder pre dane a odvody, Poliačik ako tímlíder pre školstvo. Ešte v roku 2013 zažila strana SaS veľký odchod , keď stranu opustilo 5 poslancov - Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Droba a ďalších 75 členov. Droba sa však v roku 2015 vrátil do poslaneckého klubu SaS, v roku 2016 kandidoval za SaS v parlamentných voľbách a v roku 2017 sa stal predsedom Bratislavského samosprávneho kraja s podporou SaS. Strana SaS však tento predstavila aj niekoľko expertov, ktorí budú so stranou spolupracovať. Expert na eurofondy Ján Rudolf bol predstavený na tlačovej besede 18. septembra 2017. Dňa 12. októbra bola predstavená nová tímíderka pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tím SaS doplnil aj Miroslav Žiak, ktorý je expertom na potravinárstvo. V pondelok, 30. októbra strana Sloboda a Solidarita predstavila experta na legálnu držbu zbraní – predsedu združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum Borisa Draškabu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že tento rok stranu SaS opustili Jozef Mihál a Martin Poliačik a zároveň strana predstavila niekoľko nových expertov, výrok považujeme za pravdivý. V tomto roku odišli zo strany SaS Jozef Mihál a Martin Poliačik . Pred voľbami v roku 2016 pôsobili obaja v strane ako tímlídri. Mihál ako tímlíder pre dane a odvody, Poliačik ako tímlíder pre školstvo. Ešte v roku 2013 zažila strana SaS veľký odchod , keď stranu opustilo 5 poslancov - Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Droba a ďalších 75 členov. Droba sa však v roku 2015 vrátil do poslaneckého klubu SaS, v roku 2016 kandidoval za SaS v parlamentných voľbách a v roku 2017 sa stal predsedom Bratislavského samosprávneho kraja s podporou SaS. Strana SaS však tento predstavila aj niekoľko expertov, ktorí budú so stranou spolupracovať. Expert na eurofondy Ján Rudolf bol predstavený na tlačovej besede 18. septembra 2017. Dňa 12. októbra bola predstavená nová tímíderka pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska Jarmila Halgašová. Tím SaS doplnil aj Miroslav Žiak, ktorý je expertom na potravinárstvo. V pondelok, 30. októbra strana Sloboda a Solidarita predstavila experta na legálnu držbu zbraní – predsedu združenia vlastníkov strelných zbraní Legis Telum Borisa Draškabu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Jozef Mihál", "Martin Poliačik", "Mihál", "tímlíder", "odchod", "vrátil", "kandidoval", "predsedom", "predstavený", "predstavená", "predstavila"], "url": ["https://www.tyzden.sk/politika/37327/jozef-mihal-odchadza-z-sas/", "https://dennikn.sk/minuta/936758/", "http://slovenskapolitika.oldweb-sulik.sk/kandidat-za-poslanca-do-parlamentu-jozef-mihal-volby-2016/", "http://slovenskapolitika.oldweb-sulik.sk/kandidat-na-poslanca-do-parlamentu-martin-poliacik-volby-2016/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/z-sas-odchadza-pat-poslancov-a-75-clenov.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sulikovcov-cakaju-zmeny-chcu-obnovit-poslanecky-klub.html", "http://www.sas.sk/kandidati", "https://dennikn.sk/930877/vysledky-volieb-do-vuc-2017/", "http://www.sas.sk/nasim-expertom-na-eurofondy-sa-stal-odbornik-jan-rudolf/6442", "http://www.teraz.sk/najnovsie/jarmila-halgasova-je-novou-timliderkou-s/285877-clanok.html", "http://www.sas.sk/nedovolme-nezmyselne-okliestenie-obcianskych-slobod-ani-v-teme-legalnej-drzby-zbrani/6649"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:13.741847+00:00"}
{"id": "vr13914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13914", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...každý rok dotovať Sociálnu poisťovňu v úrovni 950 miliónov eur.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že Sociálna poisťovňa dostáva každý rok od štátu dotáciu na úrovni 950 miliónov eur. V roku 2013 išlo o 714 miliónov, v roku 2014 to bola suma 1 050 257 000 eur a v roku 2016 suma 1 076 599 000 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNávrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 je zostavený v podmienkach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) účinných k termínu spracovávania materiálu.Zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2012 a v mesiacoch január až august 2013 a predpoklad ich vývoja do konca roka 2013, vplyv makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky 16. septembra 2013 a Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhované limity príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že Sociálna poisťovňa dostáva každý rok od štátu dotáciu na úrovni 950 miliónov eur. V roku 2013 išlo o 714 miliónov, v roku 2014 to bola suma 1 050 257 000 eur a v roku 2016 suma 1 076 599 000 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 je zostavený v podmienkach zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) účinných k termínu spracovávania materiálu.Zohľadňuje skutočné výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne v roku 2012 a v mesiacoch január až august 2013 a predpoklad ich vývoja do konca roka 2013, vplyv makroekonomických ukazovateľov zverejnených Inštitútom finančnej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky 16. septembra 2013 a Ministerstvom financií Slovenskej republiky navrhované limity príjmov a výdavkov Sociálnej poisťovne."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu", "2013", "vyčíslené"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159902?prefixFile=m_", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-upozornuje-krach-poistovna/66075-clanok.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159902?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:58.887918+00:00"}
{"id": "43251", "numeric_id": 43251, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43251", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...to, že (NR SR organizujúca inauguráciu, pozn.) pozvala neúspešných kandidátov na post prezidenta (...) doteraz tá tradícia nebola...", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z verejne prístupných dokumentov nie je možné zistiť, či boli v minulosti na inauguráciu prezidenta republiky pozývaní aj neúspešní protikandidáti. Informácie o minulých pozvaniach zisťoval však Denník N . “ Kancelária parlamentu tvrdí, že pozvánky pre neúspešných kandidátov sa rozosielali aj v minulosti. No porazení z minulých rokov či bývalá šéfka protokolu parlamentu si na nič také nespomínajú. (...) Hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník pre Denník N povedal, že pri zostavovaní pozvánok vychádzali z minulých rokov a podľa nich neúspešní kandidáti pozývaní boli. Vychádzali zo zoznamu pozvaných v roku 2009, keď začínal svoje druhé funkčné obdobie prezident Ivan Gašparovič, lebo iba ten zoznam sa im podarilo nájsť. „Tak ako bolo v minulosti zvykom pri každom skladaní sľubu hlavy štátu, s výnimkou pána prezidenta Andreja Kisku, na slávnostný akt boli pozývaní všetci neúspešní kandidáti na post prezidenta. Kancelária v zmysle dodržania tejto tradície oslovila aj tento rok všetkých kandidátov,“ uviedol Kostelník pre Denník N. Vyjadreniu hovorcu predsedu parlamentu podľa Denníka N však odporuje napríklad odpoveď neúspešnej kandidátky z roku 2009 Zuzany Martinákovej či bývalej šéfky protokolu parlamentu Kataríny Dikovej. “Zuzana Martináková hovorí, že pozvánka na inauguráciu Ivana Gašparoviča sa jej v roku 2009 do rúk nedostala. „Nechcem to povedať kategoricky, mohla sa stratiť poštou, ale ku mne sa nedostala,“ reaguje novinárka a bývalá politička. Martináková pôsobila po roku 2002 aj vo vedení parlamentu ako podpredsedníčka Národnej rady. Ako dodáva, pozývať neúspešných kandidátov podľa nej zvykom nebolo. To potvrdzuje aj bývalá šéfka protokolu parlamentu Katarína Diková Strýčková. ” Diková Strýčková bola šéfkou protokolu aj počas obdobia, kedy bol predsedom parlamentu Pavol Paška. „Pokiaľ si pamätám z inaugurácie prezidenta Andreja Kisku, na slávnostnú schôdzu Národnej rady, na ktorej sa konal akt zloženia sľubu prezidenta, neboli pozvaní neúspešní prezidentskí kandidáti,“ povedala odborníčka na protokol. „Samotný protokol toto neupravuje ani neurčuje, nie som si vedomá, že by išlo o zvyk. Keďže ide o schôdzu Národnej rady, nazdávam sa, že je na rozhodnutí jej predsedu, koho na túto schôdzu pozve,“ dodala Strýčková.” To, či na inauguráciu prezidenta Gašparoviča v roku 2009 skutočne boli pozvaní neúspešní kandidáti, nie je jasné. Bývalý hovorca prezidenta SR Marek Trubač síce ešte v roku 2009 Hospodárskym novinám neoficiálne potvrdil, že “ predseda parlamentu Pavol Paška pozval na inauguráciu všetkých kandidátov, ktorí sa uchádzali o priazeň voličov v marcových a aprílových voľbách prezidenta, ” avšak v júni 2019 toto vyjadrenie poprel. “ Ani v 2004 ani v 2009 sme neúspešných kandidátov nepozvali, ” uviedol Trubač pre Plus jeden deň . Keďže podľa šéfky protokolu parlamentu Strýčkovej tradícia pozývania neúspešných kandidátov na post prezidenta neexistuje a tak Strýčková ako aj hovorca predsedu parlamentu Kostelník sa zhodujú na tom, že na inauguráciu prezidenta Kisku ostatní kandidáti pozvaní neboli, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne prístupných dokumentov nie je možné zistiť, či boli v minulosti na inauguráciu prezidenta republiky pozývaní aj neúspešní protikandidáti. Informácie o minulých pozvaniach zisťoval však Denník N . “ Kancelária parlamentu tvrdí, že pozvánky pre neúspešných kandidátov sa rozosielali aj v minulosti. No porazení z minulých rokov či bývalá šéfka protokolu parlamentu si na nič také nespomínajú. (...) Hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník pre Denník N povedal, že pri zostavovaní pozvánok vychádzali z minulých rokov a podľa nich neúspešní kandidáti pozývaní boli. Vychádzali zo zoznamu pozvaných v roku 2009, keď začínal svoje druhé funkčné obdobie prezident Ivan Gašparovič, lebo iba ten zoznam sa im podarilo nájsť. „Tak ako bolo v minulosti zvykom pri každom skladaní sľubu hlavy štátu, s výnimkou pána prezidenta Andreja Kisku, na slávnostný akt boli pozývaní všetci neúspešní kandidáti na post prezidenta. Kancelária v zmysle dodržania tejto tradície oslovila aj tento rok všetkých kandidátov,“ uviedol Kostelník pre Denník N. Vyjadreniu hovorcu predsedu parlamentu podľa Denníka N však odporuje napríklad odpoveď neúspešnej kandidátky z roku 2009 Zuzany Martinákovej či bývalej šéfky protokolu parlamentu Kataríny Dikovej. “Zuzana Martináková hovorí, že pozvánka na inauguráciu Ivana Gašparoviča sa jej v roku 2009 do rúk nedostala. „Nechcem to povedať kategoricky, mohla sa stratiť poštou, ale ku mne sa nedostala,“ reaguje novinárka a bývalá politička. Martináková pôsobila po roku 2002 aj vo vedení parlamentu ako podpredsedníčka Národnej rady. Ako dodáva, pozývať neúspešných kandidátov podľa nej zvykom nebolo. To potvrdzuje aj bývalá šéfka protokolu parlamentu Katarína Diková Strýčková. ” Diková Strýčková bola šéfkou protokolu aj počas obdobia, kedy bol predsedom parlamentu Pavol Paška. „Pokiaľ si pamätám z inaugurácie prezidenta Andreja Kisku, na slávnostnú schôdzu Národnej rady, na ktorej sa konal akt zloženia sľubu prezidenta, neboli pozvaní neúspešní prezidentskí kandidáti,“ povedala odborníčka na protokol. „Samotný protokol toto neupravuje ani neurčuje, nie som si vedomá, že by išlo o zvyk. Keďže ide o schôdzu Národnej rady, nazdávam sa, že je na rozhodnutí jej predsedu, koho na túto schôdzu pozve,“ dodala Strýčková.” To, či na inauguráciu prezidenta Gašparoviča v roku 2009 skutočne boli pozvaní neúspešní kandidáti, nie je jasné. Bývalý hovorca prezidenta SR Marek Trubač síce ešte v roku 2009 Hospodárskym novinám neoficiálne potvrdil, že “ predseda parlamentu Pavol Paška pozval na inauguráciu všetkých kandidátov, ktorí sa uchádzali o priazeň voličov v marcových a aprílových voľbách prezidenta, ” avšak v júni 2019 toto vyjadrenie poprel. “ Ani v 2004 ani v 2009 sme neúspešných kandidátov nepozvali, ” uviedol Trubač pre Plus jeden deň . Keďže podľa šéfky protokolu parlamentu Strýčkovej tradícia pozývania neúspešných kandidátov na post prezidenta neexistuje a tak Strýčková ako aj hovorca predsedu parlamentu Kostelník sa zhodujú na tom, že na inauguráciu prezidenta Kisku ostatní kandidáti pozvaní neboli, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "Hospodárskym novinám", "Plus jeden deň"], "url": ["https://dennikn.sk/1487809/parlament-pozval-na-caputovej-inauguraciu-aj-harabina-s-danom-buducu-prezidentku-zaskocili/?ref=list", "https://slovensko.hnonline.sk/290810-gasparovica-inauguracia-bude-bez-inych-prezidentov", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/caputova-je-nespokojna-zoznamom-hosti-jej-inauguracii-tito-exoti-su-tiez-pozvani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:03.267110+00:00"}
{"id": "48505", "numeric_id": 48505, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48505", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Keď v Taliansku začali riešiť tú ich povestnú mafiu, tak jedna z prvých vecí, ktorú talianska mafia najviac spochybňovala, bol ten inštitút chráneného svedka, ktorá v podstate aj im spôsobila to, že ich postupne začali rozkladať a vieme, že ako to tam prebiehalo. ", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákony umožňujúce zníženie trestu výmenou za svedectvo proti bývalým zločineckým partnerom boli prijaté v Taliansku v 80. rokoch. Takíto spolupracujúci obvinení zohrali kľúčovú rolu v odsúdení mafiánskych bossov tej doby. Neskôr sa tieto zákony stretli s určitým odporom verejnosti, ktorá mala pocit, že sa kajúcnici výmenou za svedectvo úplne zbavujú trestu, čo nebolo považované za spravodlivé. Panuje však všeobecná zhoda, že bez tohto inštitútu by sa nepodarilo odsúdiť množstvo zločinov.\n\nZákon umožňujúci skrátené tresty pre informátorov, ktorí odhalia informácie vedúce k významnému zatknutiu, bol prijatý v Taliansku v 90. rokoch. Zákon na formálne ustanovenie postavy „spolupracovníka spravodlivosti“ prvýkrát navrhol slávny sudca Giovanni Falcone, ktorý sa významným spôsobom podieľal na odsúdení mafiánskych klanov v Taliansku. Odvtedy stovky mafiánov v celom Taliansku začali spolupracovať so sudcami a porušovať omertu - kód mlčanlivosti mafie. Legislatíva, ktorej zámerom bolo vykoreniť mafiu, zožala úspechy, ale stretla sa aj s nesúhlasom verejnosti.\n\nČastá kritika smerovala k faktu, že zníženie trestu je založené na spolupráci a nie na pokání. Zatiaľčo počet informátorov rástol, verejná mienka sa obrátila proti znižovaniu trestov pre mafiánov, ktorí boli obvinení z manipulácie systému vo svoj prospech a nikdy svoje zločiny skutočne neoľutovali. Sudcovia a právnici sa ale zhodujú, že bez kontroverzného zákona by niektorí najvačší mafiáni nestrávili ani deň vo väzení.\n\nNajznámnejším chráneným svedkom bol Tommasso Buscetta , mafián, ktorý vypovedal o svojich zločinoch, ako aj o zločinoch jeho spolupracovníkov, čo umožnilo talianskej polícii odsúdiť stovky ľudí spojených s mafiou v Taliansku. Aby sa vyhol doživotnému pobytu za mrežami, súhlasil so spoluprácou s prokurátormi a priznal sa výmenou za zníženie trestu k viac ako 100 vraždám. Vďaka jeho svedectvu prokurátori nariadili zatknutie takmer 500 mafiánov, čo vyvrcholilo takzvaným „Maxi procesom“ , ktorý vyústil do rozsudkov o vine pre 338 zločincov.\n\nZákon o informátoroch z 90. rokov tiež viedol k zatknutiu členov kalábrijskej 'Ndranghety, ktorá je považovaná za najmocnejší taliansky organizovaný zločinecký syndikát a vyznačuje sa silnými pokrvnými príbuzenstvami a železným kódexom mlčanlivosti, čím je prakticky nepreniknuteľný. V procesoch, ktoré prebiehajú v Kalábrii, sa bratia, synovci a deti rozhodli postaviť sa proti údajným zločineckým príbuzným.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákony umožňujúce zníženie trestu výmenou za svedectvo proti bývalým zločineckým partnerom boli prijaté v Taliansku v 80. rokoch. Takíto spolupracujúci obvinení zohrali kľúčovú rolu v odsúdení mafiánskych bossov tej doby. Neskôr sa tieto zákony stretli s určitým odporom verejnosti, ktorá mala pocit, že sa kajúcnici výmenou za svedectvo úplne zbavujú trestu, čo nebolo považované za spravodlivé. Panuje však všeobecná zhoda, že bez tohto inštitútu by sa nepodarilo odsúdiť množstvo zločinov.", "Zákon umožňujúci skrátené tresty pre informátorov, ktorí odhalia informácie vedúce k významnému zatknutiu, bol prijatý v Taliansku v 90. rokoch. Zákon na formálne ustanovenie postavy „spolupracovníka spravodlivosti“ prvýkrát navrhol slávny sudca Giovanni Falcone, ktorý sa významným spôsobom podieľal na odsúdení mafiánskych klanov v Taliansku. Odvtedy stovky mafiánov v celom Taliansku začali spolupracovať so sudcami a porušovať omertu - kód mlčanlivosti mafie. Legislatíva, ktorej zámerom bolo vykoreniť mafiu, zožala úspechy, ale stretla sa aj s nesúhlasom verejnosti.", "Častá kritika smerovala k faktu, že zníženie trestu je založené na spolupráci a nie na pokání. Zatiaľčo počet informátorov rástol, verejná mienka sa obrátila proti znižovaniu trestov pre mafiánov, ktorí boli obvinení z manipulácie systému vo svoj prospech a nikdy svoje zločiny skutočne neoľutovali. Sudcovia a právnici sa ale zhodujú, že bez kontroverzného zákona by niektorí najvačší mafiáni nestrávili ani deň vo väzení.", "Najznámnejším chráneným svedkom bol Tommasso Buscetta , mafián, ktorý vypovedal o svojich zločinoch, ako aj o zločinoch jeho spolupracovníkov, čo umožnilo talianskej polícii odsúdiť stovky ľudí spojených s mafiou v Taliansku. Aby sa vyhol doživotnému pobytu za mrežami, súhlasil so spoluprácou s prokurátormi a priznal sa výmenou za zníženie trestu k viac ako 100 vraždám. Vďaka jeho svedectvu prokurátori nariadili zatknutie takmer 500 mafiánov, čo vyvrcholilo takzvaným „Maxi procesom“ , ktorý vyústil do rozsudkov o vine pre 338 zločincov.", "Zákon o informátoroch z 90. rokov tiež viedol k zatknutiu členov kalábrijskej 'Ndranghety, ktorá je považovaná za najmocnejší taliansky organizovaný zločinecký syndikát a vyznačuje sa silnými pokrvnými príbuzenstvami a železným kódexom mlčanlivosti, čím je prakticky nepreniknuteľný. V procesoch, ktoré prebiehajú v Kalábrii, sa bratia, synovci a deti rozhodli postaviť sa proti údajným zločineckým príbuzným.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "zníženie trestu", "nestrávili", "Tommasso Buscetta", "výmenou", "„Maxi procesom“", "zatknutiu"], "url": ["https://www.nytimes.com/2021/06/01/world/europe/italy-mafia-killer-informant.html", "https://www.theguardian.com/world/2021/jun/11/im-speechless-italys-collaborator-law-questioned-after-release-of-mafias-most-notorious-killer", "https://www.theguardian.com/world/2021/jun/11/im-speechless-italys-collaborator-law-questioned-after-release-of-mafias-most-notorious-killer", "https://www.nytimes.com/2021/06/01/world/europe/italy-mafia-killer-informant.html", "https://www.nbcnews.com/news/world/outcry-italy-mafia-people-slayer-who-turned-informant-released-prison-n1269351", "https://www.theguardian.com/world/2021/jun/11/im-speechless-italys-collaborator-law-questioned-after-release-of-mafias-most-notorious-killer", "https://www.theguardian.com/world/2021/jun/11/im-speechless-italys-collaborator-law-questioned-after-release-of-mafias-most-notorious-killer"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:16.697422+00:00"}
{"id": "48665", "numeric_id": 48665, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48665", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme dali presne 2 percentá náš záväzok, ktorý ich minister zahraničných vecí Korčok verejne sľúbil v Bruseli. Čaputová sľúbila v Bruseli Pellegrini sľúbil v Bruseli. Áno, aj Eduard Heger sľúbil Bruseli, či 2 percentá presne dávame, všetky krajiny na tejto východnej hranici nato zvyšujú obranné výdavky. Poľsko na 3 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika si v roku 2020 po mnohých rokoch splnila svoj záväzok vynaložiť na obranu aspoň 2 % výkonu svojej ekonomiky. Následne sa nám to podarilo aj v roku 2021. V roku 2020 dosiahli výdavky na obranu hodnotu presne 2% HDP a v roku 2021 dokonca 2,01 % HDP. Je ale potrebné dodať, že za splnenie tohto cieľa môže najmä pomalší rast slovenskej ekonomiky spolu so zvýšenými výdavkami, ktoré mali ozbrojené sily na covid.\n\nJe tiež pravdou, že štáty východného krídla NATO po vypuknutí ruskej invázie začali zvyšovať výdaje na obranu. Šesť z deviatich krajín tzv. východného krídla NATO v roku 2022 očakáva vyššie výdavky (.pdf, s. 8) ako v roku 2021. Poľsko sa dokonca zaviazalo zvýšiť výdaje na obranu na 3 %. (v súčasnosti poľské výdaje na obranu dosahujú 2,42 % HDP ).\n\nČo sa týka postoju slovenských politických lídrov k zvyšovaniu výdajov na obranu, tak na summite NATO v Madride, ktorý sa konal v júni tohto roku, sa slovenská delegácia v zložení Zuzana Čaputová, Ivan Korčok a Jaroslav Naď zaviazala investovať 2 % HDP do obrany do konca roka 2022. Premiér Heger sa vyjadril, že chce budúcoročný rozpočet zostaviť tak, aby Slovensko investovalo 2 % HDP do obrany a Peter Pellegrini sa ešte v roku 2018 vyjadril , že chce, aby si Slovensko plnilo svoje aliančné záväzky, a teda postupne smerovalo k investovaniu 2 % HDP na obranu. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika si v roku 2020 po mnohých rokoch splnila svoj záväzok vynaložiť na obranu aspoň 2 % výkonu svojej ekonomiky. Následne sa nám to podarilo aj v roku 2021. V roku 2020 dosiahli výdavky na obranu hodnotu presne 2% HDP a v roku 2021 dokonca 2,01 % HDP. Je ale potrebné dodať, že za splnenie tohto cieľa môže najmä pomalší rast slovenskej ekonomiky spolu so zvýšenými výdavkami, ktoré mali ozbrojené sily na covid.", "Je tiež pravdou, že štáty východného krídla NATO po vypuknutí ruskej invázie začali zvyšovať výdaje na obranu. Šesť z deviatich krajín tzv. východného krídla NATO v roku 2022 očakáva vyššie výdavky (.pdf, s. 8) ako v roku 2021. Poľsko sa dokonca zaviazalo zvýšiť výdaje na obranu na 3 %. (v súčasnosti poľské výdaje na obranu dosahujú 2,42 % HDP ).", "Čo sa týka postoju slovenských politických lídrov k zvyšovaniu výdajov na obranu, tak na summite NATO v Madride, ktorý sa konal v júni tohto roku, sa slovenská delegácia v zložení Zuzana Čaputová, Ivan Korčok a Jaroslav Naď zaviazala investovať 2 % HDP do obrany do konca roka 2022. Premiér Heger sa vyjadril, že chce budúcoročný rozpočet zostaviť tak, aby Slovensko investovalo 2 % HDP do obrany a Peter Pellegrini sa ešte v roku 2018 vyjadril , že chce, aby si Slovensko plnilo svoje aliančné záväzky, a teda postupne smerovalo k investovaniu 2 % HDP na obranu. Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["splnila", "zvyšovať", "východného krídla", "vyššie výdavky", "dosahujú 2,42 % HDP", "investovať 2 % HDP", "investovalo", "vyjadril"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2767148/graf-dna-slovensko-tesne-splnilo-vydavkovy-zavazok-voci-nato-ale-uz-coskoro-to-nemusi-platit/", "https://www.euronews.com/my-europe/2022/07/20/how-european-countries-stand-on-2-of-gdp-defence-spending", "https://www.gov.pl/web/national-defence/the-eastern-flank-of-nato-is-the-first-line-of-the-alliance", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2022/6/pdf/220627-def-exp-2022-en.pdf", "https://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/2022/6/pdf/220627-def-exp-2022-en.pdf", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/s-akymi-ambiciami-pojde-slovensko-na-summit-nato-v-madride/", "https://dennikn.sk/minuta/2765479/", "https://www.aktuality.sk/clanok/581171/pellegrini-oznacil-za-priority-svojej-vlady-bezpecnost-a-obranu-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:32.252826+00:00"}
{"id": "vr26846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26846", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "V tom návrhu toho zákona aj tak, že by to mali kontrolovať vlastne osobitné kontrolné výbory, jeden na kontrolu tej civilnej spravodajskej služby a druhý na kontrolu vojenského spravodajstva, kde sú vždy nejakým spôsobom predsedovia týchto výborov opoziční poslanci a v tejto novele zákona, teda v tomto úplne novom zákone sa presne hovorí čo môžu títo poslanci kontrolovať.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh zákona o ktorom Jaroslav Baška hovorí sa nám nepodarilo získať a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o ktorom Jaroslav Baška hovorí sa nám nepodarilo získať a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:39.825695+00:00"}
{"id": "vr34994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34994", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...plus sme odovzdali novej vláde rozostavaných asi 85 až 90 km rýchlostných komunikácií.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km. Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85km.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií na ndsas.sk sme narátali približne 78km odovzdaných diaľnic a rýchlostných ciest v období Ficovej vlády. Pri zarátaní rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava, je toto číslo 116 km. Toto číslo sa blíži k proklamovaným 150km až po zarátaní stále nedokončených úsekov rýchlostnej cesty R1, avšak potom nesedí počet rozostavaných úsekov v rozsahu 85km."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:20.980233+00:00"}
{"id": "vr28710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28710", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Zabránil som (ako minister kultúry, pozn.) tomu aby Divadlo P. O. Hviezdoslava sa nezmenilo na podzemné garáže.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o tom, že malo zaniknúť Divadlo P. O. Hviezdoslava v rokoch 1998-2002, kedy bol Milan Kňažko ministrom kultúry a namiesto neho sa mali postaviť podzemné garáže sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, že malo zaniknúť Divadlo P. O. Hviezdoslava v rokoch 1998-2002, kedy bol Milan Kňažko ministrom kultúry a namiesto neho sa mali postaviť podzemné garáže sa nám nepodarilo zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2372237/v-civilizovanych-krajinach-sa-divadla-nemenia-na-garaze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:46.528215+00:00"}
{"id": "vr33367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33367", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď si zoberieme napríklad prvú Dzurindovú vládu, tak samotné SDKÚ bolo z 5 strán, vtedajšia maďarská koalícia, ktorá vznikla predtým pôvodne z 3 strán, samozrejme ešte aj SDL-ka a sa mi zdá, že SOP-ka.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne stránky SDKÚ-DS uvádzajú:\n\n\"SDKÚ vznikla ako nasledovníčka Slovenskej demokratickej koalície (SDK), vytvorenej s cieľom volebného víťazstva nad Vladimírom Mečiarom v roku 1998. Stranami, ktoré vytvorili SDK boli Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) , Demokratická únia (DÚ) , Demokratická strana (DS) , Sociálno-demokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených (SZ) . Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom nového zoskupenia.\"\n\nStrana SMK-MKP \"vznikla transformací strany Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a sloučením hnutí Spolužitie a strany Maďarská občianska strana.\"\n\nPrvá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998-2002 mala nasledovné zloženie :\n\n\"SDK vytvorila koaličnú vládu so stranami Strana demokratickej ľavice (SDĽ) , Strana maďarskej koalície (SMK) , a Strana občianskeho porozumenia (SOP) \"", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne stránky SDKÚ-DS uvádzajú:", "\"SDKÚ vznikla ako nasledovníčka Slovenskej demokratickej koalície (SDK), vytvorenej s cieľom volebného víťazstva nad Vladimírom Mečiarom v roku 1998. Stranami, ktoré vytvorili SDK boli Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) , Demokratická únia (DÚ) , Demokratická strana (DS) , Sociálno-demokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených (SZ) . Mikuláš Dzurinda sa stal hovorcom nového zoskupenia.\"", "Strana SMK-MKP \"vznikla transformací strany Maďarské kresťanskodemokratické hnutie a sloučením hnutí Spolužitie a strany Maďarská občianska strana.\"", "Prvá vláda Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998-2002 mala nasledovné zloženie :", "\"SDK vytvorila koaličnú vládu so stranami Strana demokratickej ľavice (SDĽ) , Strana maďarskej koalície (SMK) , a Strana občianskeho porozumenia (SOP) \""], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ-DS", "SMK-MKP", "zloženie"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/historia-sdku-ds", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Strana_maďarskej_komunity_–_Magyar_Közösség_Pártja#cite_note-1", "http://www.sdku-ds.sk/content/historia-sdku-ds"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:24.765835+00:00"}
{"id": "vr32286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32286", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Dnes máme poistených v súkromných zdravotných poisťovniach takmer 2 milióny ľudí.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistických údajov o zmene zdravotnej poisťovne a prepoisťovaní z roku 2011 udáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nasledovné počty poistencov v roku 2012: Všeobecná zdravotná poisťovna: 3 387 017 poistencov Dôvera ZP: 1 442 032 poistencov Union: 407 592 poistencov Dôvera ZP a Union ako súkromné poisťovne teda poisťujú spolu 1 849 624 poistencov, čo môžeme považovať za \"takmer 2 milíony ľudí\" a výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistických údajov o zmene zdravotnej poisťovne a prepoisťovaní z roku 2011 udáva Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nasledovné počty poistencov v roku 2012: Všeobecná zdravotná poisťovna: 3 387 017 poistencov Dôvera ZP: 1 442 032 poistencov Union: 407 592 poistencov Dôvera ZP a Union ako súkromné poisťovne teda poisťujú spolu 1 849 624 poistencov, čo môžeme považovať za \"takmer 2 milíony ľudí\" a výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/servis-media/tlacove-spravy/tlacova-konferencia-uradu-3.11.2011.html?page_id=1114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:11.965135+00:00"}
{"id": "vr31784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31784", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Po druhé, ja vám poviem jeden príklad úspešný, Bruna Kreiskeho v Rakúsku, kde v pomernom systéme dlhodobo vládol sám,. Vládli sociálni demokrati a potom postupoval Franz Vranitzky a bol to najúspešnejší program, kedy Rakúsko rástlo a dosiahlo mnohé ďalšie pozitívne výsledky. (k téme vládnutia SMER-u ako jednej vládnej strany pozn.)", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že SPÖ na čele s B. Kreiskym vládla od roku 1971 až do 1983 úplne sama celých 12 rokov. Od roku 1986 keď bol kancelárom spomínaný F. Vranitzky, však SPÖ už ani v jednom prípade nevládla sama. Ak vychádzame z dostupných údajov Rakúsko v obdobiach od 1970 až po 1987 skutočne rástlo a dokonca rýchlejšie ako najvyspelejšie krajiny EÚ Francúzsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo. D. Čaplovič týmto výrokom vytvára dojem, že vlády pod vedením F. Vranitzkyho vládli podobne ako vlády pod vedením B. Kreiskyho dlhodobo samé. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Vo voľbách v roku 1970 SPÖ síce vyhrala voľby no nezískala väčšinu. Napriek tomu vládla sáma (menšinová vláda) ale s podporou FPÖ (Slobodná strana Rakúska). Za Kancelára bol po voľbách zvolený Bruno Kreisky. B. Kreisky bol kancelárom až do roku 1983, keď ako 72 ročný skončil. Táto vláda trvala len jeden rok a po predčasných voľbách v roku 1971 vyhrala opäť SPÖ a získala absolútnu väčšinu. Táto éra jednofarebnej vlády na čele s Brunom Kreiskym trvala celých 12 (od roku 1971 až 1983) rokov. Až v roku 1983 SPÖ síce vyhrala voľby ale vytvorila vládnu koalíciu s FPÖ. Je preto pravdou, že SPÖ na čele s Brunom Kreiskym od roku 1971 do roku 1983 vládla dlhodobo sama. Po voľbách v roku 1986 síce vyhrala opäť SPÖ avšak nemala dostatok mandátov aby vládla sama. Vytvorila sa veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Za kancelára bol zvolený Franz Vranitzky. F. Vranitzky bol kancelárom až do roku 1997. Rovnaký scenár sa opakoval aj v roku 1990 , keď vo voľbách vyhrala SPÖ no taktiež nemala dostatok mandátov na väčšinovú vládu. Preto opäť vznikla veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Tento scenár sa opakoval aj v roku 1994 . Kvôli nezhodám sa v roku 1995 konali predčasné voľby no aj po nich sa tak ako po minulé roky, vytvorila veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Z uvedeného je zrejmé, že SPÖ od roku 1986 nevládlo samé ani v jednom prípade. Podľa údajov Spojených národov Rakúsko od roku 1970 až 1990 rástlo v priemere 2,4 % HDP ročne čo je viac ako v rovnakom období Nemecko (2,3 %), Francúzsko (2,2 %), Spojené Kráľovstvo (2 %) či USA (2,1). Od roku 1990 do pôsobenia Franza Vranitzkyho (1997) Rakúsko podľa databázy Eurostat rástlo v priemere 2,5 % HDP ročne. Spojené kráľovstvo (1,9 %), Francúzsko (1,5 %) či Nemecko (približne 1%). Z uvedených údajov možno vyvodiť záver, že počas spomínaných vlád SPÖ Rakúsko skutočne rástlo a teda dosahovalo pozitívne výsledky. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že SPÖ na čele s B. Kreiskym vládla od roku 1971 až do 1983 úplne sama celých 12 rokov. Od roku 1986 keď bol kancelárom spomínaný F. Vranitzky, však SPÖ už ani v jednom prípade nevládla sama. Ak vychádzame z dostupných údajov Rakúsko v obdobiach od 1970 až po 1987 skutočne rástlo a dokonca rýchlejšie ako najvyspelejšie krajiny EÚ Francúzsko, Nemecko či Spojené kráľovstvo. D. Čaplovič týmto výrokom vytvára dojem, že vlády pod vedením F. Vranitzkyho vládli podobne ako vlády pod vedením B. Kreiskyho dlhodobo samé. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Vo voľbách v roku 1970 SPÖ síce vyhrala voľby no nezískala väčšinu. Napriek tomu vládla sáma (menšinová vláda) ale s podporou FPÖ (Slobodná strana Rakúska). Za Kancelára bol po voľbách zvolený Bruno Kreisky. B. Kreisky bol kancelárom až do roku 1983, keď ako 72 ročný skončil. Táto vláda trvala len jeden rok a po predčasných voľbách v roku 1971 vyhrala opäť SPÖ a získala absolútnu väčšinu. Táto éra jednofarebnej vlády na čele s Brunom Kreiskym trvala celých 12 (od roku 1971 až 1983) rokov. Až v roku 1983 SPÖ síce vyhrala voľby ale vytvorila vládnu koalíciu s FPÖ. Je preto pravdou, že SPÖ na čele s Brunom Kreiskym od roku 1971 do roku 1983 vládla dlhodobo sama. Po voľbách v roku 1986 síce vyhrala opäť SPÖ avšak nemala dostatok mandátov aby vládla sama. Vytvorila sa veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Za kancelára bol zvolený Franz Vranitzky. F. Vranitzky bol kancelárom až do roku 1997. Rovnaký scenár sa opakoval aj v roku 1990 , keď vo voľbách vyhrala SPÖ no taktiež nemala dostatok mandátov na väčšinovú vládu. Preto opäť vznikla veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Tento scenár sa opakoval aj v roku 1994 . Kvôli nezhodám sa v roku 1995 konali predčasné voľby no aj po nich sa tak ako po minulé roky, vytvorila veľká koalícia SPÖ a Ľudovej strany Rakúska. Z uvedeného je zrejmé, že SPÖ od roku 1986 nevládlo samé ani v jednom prípade. Podľa údajov Spojených národov Rakúsko od roku 1970 až 1990 rástlo v priemere 2,4 % HDP ročne čo je viac ako v rovnakom období Nemecko (2,3 %), Francúzsko (2,2 %), Spojené Kráľovstvo (2 %) či USA (2,1). Od roku 1990 do pôsobenia Franza Vranitzkyho (1997) Rakúsko podľa databázy Eurostat rástlo v priemere 2,5 % HDP ročne. Spojené kráľovstvo (1,9 %), Francúzsko (1,5 %) či Nemecko (približne 1%). Z uvedených údajov možno vyvodiť záver, že počas spomínaných vlád SPÖ Rakúsko skutočne rástlo a teda dosahovalo pozitívne výsledky. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["1970", "1971", "jednofarebnej vlády", "1983", "1986", "zvolený", "1990", "1994", "1995", "Spojených národov", "Eurostat"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1970", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1971", "http://en.wikipedia.org/wiki/Social_Democratic_Party_of_Austria", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1983", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1986", "http://en.wikipedia.org/wiki/Franz_Vranitzky", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1990", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1994", "http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_legislative_election,_1995", "http://data.un.org/Data.aspx?d=SOWC&f=inID%3A93", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:59.607118+00:00"}
{"id": "vr28272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28272", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Dnes sa nazýva (súbor pravidiel rozhodovania súdov, pozn.) Občiansky súdny poriadok je z roku 1963.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Náš občiansky súdny poriadok naozaj vznikol v roku 1963, presne 4.decembra. Odvtedy bol 75-krát novelizovaný. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Náš občiansky súdny poriadok naozaj vznikol v roku 1963, presne 4.decembra. Odvtedy bol 75-krát novelizovaný. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["poriadok"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1963-99/info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:22.995810+00:00"}
{"id": "vr14059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14059", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Sme v top 5 rozpočtov podľa zasa Európskej únie.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok hodnotil Demagog.SK napríklad v predchádzajúcej relácii O 5 minút 12 u premiéra Fica. Európska komisia zaradila vo svojom najnovšom hodnotení rozpočet Slovenska pre rok 2016 medzi 5 rozpočtov členských krajín, ktoré sú pozitívne hodnotené. EK píše: \". . for five countries (Germany, Estonia, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia), the DBPs are found to be compliant with the requirements for 2016 under the SGP .\" Výrok preto hodnoíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok hodnotil Demagog.SK napríklad v predchádzajúcej relácii O 5 minút 12 u premiéra Fica. Európska komisia zaradila vo svojom najnovšom hodnotení rozpočet Slovenska pre rok 2016 medzi 5 rozpočtov členských krajín, ktoré sú pozitívne hodnotené. EK píše: \". . for five countries (Germany, Estonia, Luxembourg, the Netherlands and Slovakia), the DBPs are found to be compliant with the requirements for 2016 under the SGP .\" Výrok preto hodnoíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["predchádzajúcej", "najnovšom hodnotení", "EK"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2015/sk_2015-11-16_co_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/pdf/dbp/2015/communication_to_euro_area_member_states_2015_dbp_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:23.963236+00:00"}
{"id": "vr30765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30765", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Jsme jedna z mála postkomunistických zemí, která dosud neměla nový občanský zákoník. V Rusku a všude jinde již přijali nové občanské zákoníky.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokud se budeme striktně držet slova \"nový\", pak lze považovat výrok za pravdivý. Jak je uvedeno na úvodní straně webu ministerstva spravedlnosti , který má sloužit k informování veřejnosti ohledně změn v oblasti občanského práva, \"současný občanský zákoník byl přijat v roce 1964.\" Důležité je ovšem podotknout, že i přesto, že komplexní vypracování a schválení nové zákoníku až doposud nenastalo , \"od té doby byl již mnohokrát upravován (novelizován).\" Na serveru wikipedia. cz je podrobněji rozepsána cesta k novému zákoníku. Dohledal jsem tedy informace o datu přijetí občanských zákoníků ve většině evropských postkomunistických zemích. Světová organizace duševního vlastnictví (WIPO) uvádí datum přijetí: Ruská federace - r. 1994 Litva - r. 2000 Lotyšsko - r. 1998 Ukrajina - r. 2003 Bělorusko - r. 1998 Maďarsko - r. 1959 Dále jsem dohledal na stránkách zákon.sk informace o přijetí občanského zákoníku na Slovensku - r. 1964. A dále na polské wikipedii nebo polských stránkách věnujících se přímo jejich občanskému zákoníku informace o tom polském - r. 1964 Tudíž ze zemí, které se mi podařilo dohledat, má nový občanský zákoník Rusko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Bělorusko, naopak zákoník z dob komunismu platí stále v Maďarsku, Polsku a na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Pokud se budeme striktně držet slova \"nový\", pak lze považovat výrok za pravdivý. Jak je uvedeno na úvodní straně webu ministerstva spravedlnosti , který má sloužit k informování veřejnosti ohledně změn v oblasti občanského práva, \"současný občanský zákoník byl přijat v roce 1964.\" Důležité je ovšem podotknout, že i přesto, že komplexní vypracování a schválení nové zákoníku až doposud nenastalo , \"od té doby byl již mnohokrát upravován (novelizován).\" Na serveru wikipedia. cz je podrobněji rozepsána cesta k novému zákoníku. Dohledal jsem tedy informace o datu přijetí občanských zákoníků ve většině evropských postkomunistických zemích. Světová organizace duševního vlastnictví (WIPO) uvádí datum přijetí: Ruská federace - r. 1994 Litva - r. 2000 Lotyšsko - r. 1998 Ukrajina - r. 2003 Bělorusko - r. 1998 Maďarsko - r. 1959 Dále jsem dohledal na stránkách zákon.sk informace o přijetí občanského zákoníku na Slovensku - r. 1964. A dále na polské wikipedii nebo polských stránkách věnujících se přímo jejich občanskému zákoníku informace o tom polském - r. 1964 Tudíž ze zemí, které se mi podařilo dohledat, má nový občanský zákoník Rusko, Litva, Lotyšsko, Ukrajina, Bělorusko, naopak zákoník z dob komunismu platí stále v Maďarsku, Polsku a na Slovensku."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["webu ministerstva spravedlnosti", "cesta k novému zákoníku.", "Ruská federace", "Litva", "Lotyšsko", "Ukrajina", "Bělorusko", "Maďarsko", "zákon.sk", "polské wikipedii", "stránkách věnujících se přímo jejich občanskému zákoníku"], "url": ["http://obcanskyzakonik.justice.cz/cz/uvodni-stranka.html", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Nov%C3%BD_ob%C4%8Dansk%C3%BD_z%C3%A1kon%C3%ADk", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=6775", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=8191", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=2944", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=6071", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=10030", "http://www.wipo.int/wipolex/en/details.jsp?id=2194", "http://www.zakon.sk/Main/lwDefault.aspx?Template=%7E/Main/lwTArticles.ascx&phContent=%7E/Main/lwArticleShow.ascx&LngID=0&ArtID=3960&CatID=83", "http://pl.wikipedia.org/wiki/Kodeks_cywilny", "http://www.cywilnykodeks.pl/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:51.453930+00:00"}
{"id": "vr35795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35795", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A teraz hovoria, že musí tu byť, myslím, že to pán Figeľ povedal, že musí tu byť tandem predsedu vlády a predsedu parlamentu, lebo že inak to nejde tak, keď sme to my mali ako víťazi, tak to bol parný valec.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slová o tandeme sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Slová o tandeme sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:01.742423+00:00"}
{"id": "vr31543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31543", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ja svojim spôsobom oceňujem to, že Smer povedal dopredu, že chce zaviesť progresívne zdaňovanie a išiel s tým do volieb.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zavedenie progresívnej dane (t.j. vyššia sadzba dane pre vyššie príjmové skupiny obyvateľstva) bolo súčasťou volebného programu strany Smer v roku 2011. Podľa tohto programu (.doc) nová vláda \"...navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne približne 25 000 daňovníkov....U právnických osôb navrhne progresívnu daň z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekoľkých desiatok právnických osôb.\"", "analysis_paragraphs": ["Zavedenie progresívnej dane (t.j. vyššia sadzba dane pre vyššie príjmové skupiny obyvateľstva) bolo súčasťou volebného programu strany Smer v roku 2011. Podľa tohto programu (.doc) nová vláda \"...navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne približne 25 000 daňovníkov....U právnických osôb navrhne progresívnu daň z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spoločnosti s vysokým daňovým základom nad 30 mil. EUR. V súčasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekoľkých desiatok právnických osôb.\""], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["programu"], "url": ["http://strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/dokumenty/programove_zameranie_2012-2016_0.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:52.508984+00:00"}
{"id": "42795", "numeric_id": 42795, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42795", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Pretože vezmime si, že aj OĽaNO je napríklad už dlhšiu dobu na scéne a takisto tí voliči k tomu ĽSNS odchádzajú.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana OĽaNO vznikla v roku 2011 a od roku 2012 je zastúpená vo NR SR (už vo voľbách v roku 2010 sa štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia prekrúžkovali do NR SR na kandidátke SaS, pozn.). Prieskumy volebných preferencií ukazujú, že priaznivcov ĽSNS tvoria stáli voliči strany, nevoliči, ako aj bývalí voliči ďalších strán z celého politického spektra, a teda aj OĽaNO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z prieskumu agentúry FOCUS pre televíziu Markíza , ktorú si televízia nechala vypracovať po parlamentných voľbách v roku 2016, vyplýva, že 18,5 % voličov ĽSNS v predchádzajúcich voľbách v roku 2012 volilo SMER-SD. 5,6 % voličov ĽSNS získala z bývalých voličov strany OĽaNO ( Denník N uvádza mierne odlišný údaj 5,2 %, pozn.). Novší prieskum agentúry FOCUS z marca 2019 ukazuje, že nadpolovičnú časť priaznivcov ĽSNS tvoria ich voliči z roku 2016. Približne tretinu priaznivcov predstavujú nevoliči. Zvyšná časť v ostatných parlamentných voľbách volila iné strany, pričom najväčšie presuny smerom k ĽSNS nastali pri bývalých voličoch strán SMER-SD (6 % z celkových voličov ĽSNS). Odliv voličov k ĽSNS však možno pozorovať v menšej miere aj pri ďalších stranách, vrátane OĽaNO. “ Sondáž Focusu ukazuje, že v posledných troch rokoch neplatí predpoklad, že ĽSNS vo veľkom berie najmä voličov padajúcemu Smeru. Vyše polovica zo súčasných priaznivcov Kotlebu ho volila už v roku 2016. Druhá najsilnejšia časť z jeho dnešných priaznivcov – až tretina – v posledných parlamentných voľbách vôbec nevolila. Presuny voličov k ĽSNS od Smeru, Sme rodina či OĽaNO boli od posledných volieb len veľmi malé a od ostatných strán zanedbateľné ,” uvádza Denník N .", "analysis_paragraphs": ["Strana OĽaNO vznikla v roku 2011 a od roku 2012 je zastúpená vo NR SR (už vo voľbách v roku 2010 sa štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia prekrúžkovali do NR SR na kandidátke SaS, pozn.). Prieskumy volebných preferencií ukazujú, že priaznivcov ĽSNS tvoria stáli voliči strany, nevoliči, ako aj bývalí voliči ďalších strán z celého politického spektra, a teda aj OĽaNO. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z prieskumu agentúry FOCUS pre televíziu Markíza , ktorú si televízia nechala vypracovať po parlamentných voľbách v roku 2016, vyplýva, že 18,5 % voličov ĽSNS v predchádzajúcich voľbách v roku 2012 volilo SMER-SD. 5,6 % voličov ĽSNS získala z bývalých voličov strany OĽaNO ( Denník N uvádza mierne odlišný údaj 5,2 %, pozn.). Novší prieskum agentúry FOCUS z marca 2019 ukazuje, že nadpolovičnú časť priaznivcov ĽSNS tvoria ich voliči z roku 2016. Približne tretinu priaznivcov predstavujú nevoliči. Zvyšná časť v ostatných parlamentných voľbách volila iné strany, pričom najväčšie presuny smerom k ĽSNS nastali pri bývalých voličoch strán SMER-SD (6 % z celkových voličov ĽSNS). Odliv voličov k ĽSNS však možno pozorovať v menšej miere aj pri ďalších stranách, vrátane OĽaNO. “ Sondáž Focusu ukazuje, že v posledných troch rokoch neplatí predpoklad, že ĽSNS vo veľkom berie najmä voličov padajúcemu Smeru. Vyše polovica zo súčasných priaznivcov Kotlebu ho volila už v roku 2016. Druhá najsilnejšia časť z jeho dnešných priaznivcov – až tretina – v posledných parlamentných voľbách vôbec nevolila. Presuny voličov k ĽSNS od Smeru, Sme rodina či OĽaNO boli od posledných volieb len veľmi malé a od ostatných strán zanedbateľné ,” uvádza Denník N ."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["FOCUS pre televíziu Markíza", "Denník N", "FOCUS", "Denník N"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1821688_kto-vlastne-volil-mariana-kotlebu-podla-exit-pollu-ponukame-analyzu", "https://dennikn.sk/1436331/kotleba-rastie-jeho-volici-zacinaju-pripominat-mainstream/", "https://dennikn.sk/1436331/kotleba-rastie-jeho-volici-zacinaju-pripominat-mainstream/", "https://dennikn.sk/1436331/kotleba-rastie-jeho-volici-zacinaju-pripominat-mainstream/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:35.590336+00:00"}
{"id": "vr34279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34279", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Nielen výhrady k práci Dobroslava Trnku, ale výhrady, ako funguje teraz generálna prokuratúra. Máme určité tam zmeny načrtnuté aj v programovom vyhlásení vlády. Máme trošku iné predstavy  o fungovaní generálnej prokuratúry.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ak hovoril Gál o „načrtnutí“, mal pravdu, veľa konkrétnych cieľov špecificky ku generálnej prokuratúre v programovom vyhlásení (pdf) totiž nie je. Uveďme teda aspoň to, ktoré tam je: Vláda SR navrhne prechod správy rozpoctovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu Ministerstva spravodlivosti SR. Ďalej všeobecne programové vyhlásenie ku prokurátorom ako takým: V záujme posilnenia dôvery v justičný stav vláda SR bude presadzoval právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov prokuratúry boli transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. ... S cieľom efektívneho boja proti korupcii v oblasti justície vláda SR navrhne popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov a prehodnotí skutkovú podstatu trestných činov ovplyvňovania sudcovskej rozhodovacej činnosti. ... Vláda SR posilní procesnú nezávislosť prokurátora a zmení postavenie ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministra spravodlivosti.", "analysis_paragraphs": ["ak hovoril Gál o „načrtnutí“, mal pravdu, veľa konkrétnych cieľov špecificky ku generálnej prokuratúre v programovom vyhlásení (pdf) totiž nie je. Uveďme teda aspoň to, ktoré tam je: Vláda SR navrhne prechod správy rozpoctovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu Ministerstva spravodlivosti SR. Ďalej všeobecne programové vyhlásenie ku prokurátorom ako takým: V záujme posilnenia dôvery v justičný stav vláda SR bude presadzoval právnu úpravu, aby výberové konania na sudcov, vedúcich prokurátorov, prokurátorov a čakateľov prokuratúry boli transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá. ... S cieľom efektívneho boja proti korupcii v oblasti justície vláda SR navrhne popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov a prehodnotí skutkovú podstatu trestných činov ovplyvňovania sudcovskej rozhodovacej činnosti. ... Vláda SR posilní procesnú nezávislosť prokurátora a zmení postavenie ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministra spravodlivosti."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["v programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:08.780537+00:00"}
{"id": "44606", "numeric_id": 44606, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44606", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko má dvanásty najnižší dlh v rámci celej Európskej únie.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov Eurostatu má Slovensko skutočne dvanásty najnižší dlh zo všetkých 28 členských štátov Európskej únie (vrátane Veľkej Británie) ( .pdf , s. 2). Tieto údaje pochádzajú z tretieho štvrťroka 2019. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov Eurostatu má Slovensko skutočne dvanásty najnižší dlh zo všetkých 28 členských štátov Európskej únie (vrátane Veľkej Británie) ( .pdf , s. 2). Tieto údaje pochádzajú z tretieho štvrťroka 2019. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10159223/2-21012020-AP-EN.pdf/c5589b24-03fe-2e47-6f4f-227c57b68752"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:26.037062+00:00"}
{"id": "vr31769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31769", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A znovu opakujem vo Fínsku práve to, že nikto nevytrháva z toho prostredia základných škôl detí do osobitných škôl špeciálnych škôl, respektíve do talentovaných škôl,...", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych dokumentov Štátneho pedagogického ústavu je zrejmé, že skutočne drvivá väčšina deti so špeciálnymi potrebami je zaradená v školách spolu s ostatnými deťmi. Taktiež všetky deti navštevujú všeobecné základné školy a až po ukončení základnej školy sa rozhodujú či pôjdu na všeobecno-vzdelávaciu školu (gymnázium) alebo na odbornú školu.\n\nOficiálny dokument zo Štátneho pedagogického ústavu Fínsko – najúspešnejší školský systém krajín OECD autorky A. Meszárošovej (. pdf ) skutočne hovorí o tom, že deti so špeciálnymi potrebami zostávajú v hlavnom vzdelávacom prúde s ostatnými deťmi.\n\n\"Aj deti so špeciálnymi potrebami sú zahrnuté do tohto hlavného prúdu vzdelávania. Iba 2.5 % detí s vážnymi mentálnymi postihnutiami je vzdelávané v špeciálnych školách.\" (s.2)\n\nPovinná školská dochádzka je vo Fínsku 9 rokov. Všetci žiaci chodia do všeobecnej základnej školy. Žiaci a ich rodičia si môžu dobrovoľne vybrať 20% vyučovacích hodín podľa vlastného výberu.\n\nĎalší dokument zo Štátneho pedagogického ústavu FÍNSKY VZDELÁVACÍ SYSTÉM autorky Ľ. Bizíkovej (. pdf ) uvádza, že deti až po skončení základnej školy si môžu bez prijímacích pohovorov vybrať štúdium na všeobecno-vzdelávacej školy, obdobe našich gymnázií alebo na odbornej škole.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych dokumentov Štátneho pedagogického ústavu je zrejmé, že skutočne drvivá väčšina deti so špeciálnymi potrebami je zaradená v školách spolu s ostatnými deťmi. Taktiež všetky deti navštevujú všeobecné základné školy a až po ukončení základnej školy sa rozhodujú či pôjdu na všeobecno-vzdelávaciu školu (gymnázium) alebo na odbornú školu.", "Oficiálny dokument zo Štátneho pedagogického ústavu Fínsko – najúspešnejší školský systém krajín OECD autorky A. Meszárošovej (. pdf ) skutočne hovorí o tom, že deti so špeciálnymi potrebami zostávajú v hlavnom vzdelávacom prúde s ostatnými deťmi.", "\"Aj deti so špeciálnymi potrebami sú zahrnuté do tohto hlavného prúdu vzdelávania. Iba 2.5 % detí s vážnymi mentálnymi postihnutiami je vzdelávané v špeciálnych školách.\" (s.2)", "Povinná školská dochádzka je vo Fínsku 9 rokov. Všetci žiaci chodia do všeobecnej základnej školy. Žiaci a ich rodičia si môžu dobrovoľne vybrať 20% vyučovacích hodín podľa vlastného výberu.", "Ďalší dokument zo Štátneho pedagogického ústavu FÍNSKY VZDELÁVACÍ SYSTÉM autorky Ľ. Bizíkovej (. pdf ) uvádza, že deti až po skončení základnej školy si môžu bez prijímacích pohovorov vybrať štúdium na všeobecno-vzdelávacej školy, obdobe našich gymnázií alebo na odbornej škole."], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/sys_vzdel_v_zahranici/system_vzdelavania_Finsko_projekt.pdf", "http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/sys_vzdel_v_zahranici/system_vzdelavania_Finsko.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:02.286695+00:00"}
{"id": "vr27201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27201", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Od kedy premiér vládne, tak tato nespokojnosť narástla vo všetkých ukazovateľoch (ekonomika, zdravotníctvo, školstvo...).", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "IVO (s 7-8) sledovalo zmenu situácie/názoru na stav zdravotníctva, školstva, ekonomiky (pracovné príležitosti, postavenie živnostníkov a malých podnikateľov) od nástupu 2. vlády R. Fica. V školstve takmer polovica respondentov uvádzala zhoršenie situácie, v zdravotníctve až 64% uvádzalo zhoršenie situácie a v ekonomike - v oblastiach pracovné príležitosti 75% a postavenie živnostníkov a malých podnikateľov 65%, stav verejných financií 63% opýtaných uviedlo zhoršenie situácie. Ak porovnáme očakávané postoje z júna 2013 a postoje v novembri 2013 (s. 8), tak vidíme, že nespokojnosť v týchto oblastiach rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Eurobaromater hodnotí hlavne dôležitosť, nie spokojnosť. V oblasti národnej ekonomiky sa počet nespokojných respondentov udržal na rovnakej hodnote (a naopak narástol počet spokojných respondentov v tejto oblasti). Podľa štatistík Eurobarometer z roku 2012 (jar) bola spokojnosť/nespokojnosť s jednotlivými atribútmi nasledovná*: kvalita života (str. 2): 67% spokojných - 33% nespokojných národná ekonomika (str. 9): 13% spokojných - 85% nespokojných zamestnanosť v krajine (str. 14): 7% spokojných - 92% nespokojných funkčnosť demokracie v krajine (str. 76): 33% spokojných - 66% nespokojných Na jeseň 2013 (momentálne najaktuálnejší) boli podľa výskumu Eurobarometer hodnoty nasledovné:* kvalita života (str. 2): 65% spokojných - 35% nespokojných národná ekonomika (str. 3): 14% spokojných - 85% nespokojných zamestnanosť v krajine (str. 7): 6% spokojných - 94% nespokojných funkčnosť demokracie v krajine (str. 68): 29% spokojných - 69% nespokojných * prípadný zvyšok tvoria nerozhodnutí respondenti Denník SME zverejnil priskum agentúry Focus . Tieto výsledky nemáme s ako s podobným prieskumom porovnať. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["IVO (s 7-8) sledovalo zmenu situácie/názoru na stav zdravotníctva, školstva, ekonomiky (pracovné príležitosti, postavenie živnostníkov a malých podnikateľov) od nástupu 2. vlády R. Fica. V školstve takmer polovica respondentov uvádzala zhoršenie situácie, v zdravotníctve až 64% uvádzalo zhoršenie situácie a v ekonomike - v oblastiach pracovné príležitosti 75% a postavenie živnostníkov a malých podnikateľov 65%, stav verejných financií 63% opýtaných uviedlo zhoršenie situácie. Ak porovnáme očakávané postoje z júna 2013 a postoje v novembri 2013 (s. 8), tak vidíme, že nespokojnosť v týchto oblastiach rastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Eurobaromater hodnotí hlavne dôležitosť, nie spokojnosť. V oblasti národnej ekonomiky sa počet nespokojných respondentov udržal na rovnakej hodnote (a naopak narástol počet spokojných respondentov v tejto oblasti). Podľa štatistík Eurobarometer z roku 2012 (jar) bola spokojnosť/nespokojnosť s jednotlivými atribútmi nasledovná*: kvalita života (str. 2): 67% spokojných - 33% nespokojných národná ekonomika (str. 9): 13% spokojných - 85% nespokojných zamestnanosť v krajine (str. 14): 7% spokojných - 92% nespokojných funkčnosť demokracie v krajine (str. 76): 33% spokojných - 66% nespokojných Na jeseň 2013 (momentálne najaktuálnejší) boli podľa výskumu Eurobarometer hodnoty nasledovné:* kvalita života (str. 2): 65% spokojných - 35% nespokojných národná ekonomika (str. 3): 14% spokojných - 85% nespokojných zamestnanosť v krajine (str. 7): 6% spokojných - 94% nespokojných funkčnosť demokracie v krajine (str. 68): 29% spokojných - 69% nespokojných * prípadný zvyšok tvoria nerozhodnutí respondenti Denník SME zverejnil priskum agentúry Focus . Tieto výsledky nemáme s ako s podobným prieskumom porovnať. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["IVO", "2012", "2013", "Focus"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/IVO_BAROMETER_4-2013_prezentacia_verejna_mienka.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb77/eb77_anx_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb80/eb80_anx_en.pdf", "http://www.sme.sk/c/7116082/prieskum-focus-s-pracou-fica-su-nespokojni-aj-jeho-volici.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:17.214947+00:00"}
{"id": "vr33123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33123", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Kľúčovo, pretože v roku 2009 prepadla ekonomika v našej krajine a všetkých ďalších krajín Európy. V našej krajine to bolo o 5%.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu sa v roku 2009 prepadla slovenská ekonomika o 4,9 % . V tom roku HDP všetkých krajín EÚ zaznamenalo prepad, v priemere (EU 27) o 4,3%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu sa v roku 2009 prepadla slovenská ekonomika o 4,9 % . V tom roku HDP všetkých krajín EÚ zaznamenalo prepad, v priemere (EU 27) o 4,3%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00115&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:29.624624+00:00"}
{"id": "vr31993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31993", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nebuďte nekorektný, rok 2009 a 10 bol poznačený 5 % prepadom rastu ekonomiky, mínus 5 %.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2009 vykazoval ekonomický rast Slovenska podľa údajov Eurostatu hodnotu -4,9% HDP a v roku 2010 + 4,2%. Takže P. Kažimír sa nemýli v čísle hospodárskeho rastu za rok 2009, avšak uvádza zlé číslo v prípade roku 2010. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže politik tvrdí, že oba roky boli poznačené prepadom rastu ekonomiky mínus 5 %. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 vykazoval ekonomický rast Slovenska podľa údajov Eurostatu hodnotu -4,9% HDP a v roku 2010 + 4,2%. Takže P. Kažimír sa nemýli v čísle hospodárskeho rastu za rok 2009, avšak uvádza zlé číslo v prípade roku 2010. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže politik tvrdí, že oba roky boli poznačené prepadom rastu ekonomiky mínus 5 %. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:36.030644+00:00"}
{"id": "vr29415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29415", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kresťanskodemokratické hnutie hovorí, že je veľkým zástancom zrušenia Mečiarových amnestií. Používam to ako politický príklad. To znamená, že hovoria o Mečiarovi, že je zločinec a neviem čo s ním treba urobiť. Koho zobrali do svojho poslaneckého klubu? Pána Hlinu. Prečítajme si, čo pán Hlina písal, aké oslavné články na HZDS a na pána Mečiara. Jednoducho v mene zostavenia zlepenca sú pripravené pravicové strany odhodiť všetky hodnoty, len aby dali dohromady čosi, čo bude počtom nejaká alternatíva voči Smeru, ako takému.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že KDH zastáva zrušenie Mečiarových amnestií a že Alojz Hlina sa stal členom poslaneckého klubu tejto strany. Pri pohľade na vyjadrenia a články poslanca Hlinu z minulosti bolo možné pozorovať isté sympatie k Vladimírovi Mečiarovi, hovoriť o \"oslavných článkoch\" je však výrazným zveličením jeho aktivít , keďže žiadne články, ktoré by mohli byť označené ako oslavné, sme nenašli. Keďže toto zveličenie výrazne zlepšuje argumentačnú pozíciu Roberta Fica, ktorá má priamy dopad na úroveň dôveryhodnosti KDH, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAlojz Hlina je na Slovensku známy ako podnikateľ, poslanec NRSR a politický aktivista. Vo videu tv.sme.sk pripúšťa, že v roku 1994 volil Mečiarovo HZDS a o päť rokov neskôr, v roku 1999 po zásahu v Mečiarovej Elektre dal vyvesiť billboard s nápisom: \" Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna. \" V roku 2008 Hlina založil stranu s názvom Strana mladých demokratov, známu ostrým kritizovaním komunálnej politiky v Bratislave, ktorú zastupovala pravica, čím vtedy nepriamo oslaboval Mečiarových oponentov. Napriek týmto faktom, ktoré Hlina nevyvrátil ani vo viacerých medializovaných rozhovoroch ( pluska.sk , život.čas.sk ) v súčasnosti sympatizuje s KDH a na margo prípadnej pred- a povolebnej spolupráce tvrdí: „ Ak by sa nám aj nedarilo, neurobíme hodnotový kotrmelec.“ ( SITA )\n\nHlina sa do Národnej rady SR dostal v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, z ktorého ešte v tom roku vystúpil. V roku 2014 založil stranu Občania a koncom novembra 2014 bol na ustanovujúcom sneme strany zvolený za jej predsedu. ( TASR, SITA )\n\nAko uviedla agentúra SITA vo svojom článku , KDH sa o zrušenie amnestií, udelených v roku 1998 bývalým premiérom a zastupujúcim prezidentom Mečiarom, snažilo už siedmy raz. Návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií bol predložený do NRSR koncom septembra 2014. SMER návrh ani tentoraz nepodporil, a to aj napriek tomu, že pod návrh zákona sa podpísalo 60 signatárov z radov opozičných poslancov.\n\n\"Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu. Svojimi rozhodnutiami ( Mečiar. pozn. demagog.sk ) negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo,“ konštatuje opozícia.\n\nPodľa vlády Ivety Radičovej amnestie „ b oli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány,\" zdôraznila Radičovej vláda vo vyhlásení. Proti zrušeniu amnestií vystupuje Robert Fico s tvrdením, že sú síce nemorálne, ale aj nezrušiteľné.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že KDH zastáva zrušenie Mečiarových amnestií a že Alojz Hlina sa stal členom poslaneckého klubu tejto strany. Pri pohľade na vyjadrenia a články poslanca Hlinu z minulosti bolo možné pozorovať isté sympatie k Vladimírovi Mečiarovi, hovoriť o \"oslavných článkoch\" je však výrazným zveličením jeho aktivít , keďže žiadne články, ktoré by mohli byť označené ako oslavné, sme nenašli. Keďže toto zveličenie výrazne zlepšuje argumentačnú pozíciu Roberta Fica, ktorá má priamy dopad na úroveň dôveryhodnosti KDH, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Alojz Hlina je na Slovensku známy ako podnikateľ, poslanec NRSR a politický aktivista. Vo videu tv.sme.sk pripúšťa, že v roku 1994 volil Mečiarovo HZDS a o päť rokov neskôr, v roku 1999 po zásahu v Mečiarovej Elektre dal vyvesiť billboard s nápisom: \" Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna. \" V roku 2008 Hlina založil stranu s názvom Strana mladých demokratov, známu ostrým kritizovaním komunálnej politiky v Bratislave, ktorú zastupovala pravica, čím vtedy nepriamo oslaboval Mečiarových oponentov. Napriek týmto faktom, ktoré Hlina nevyvrátil ani vo viacerých medializovaných rozhovoroch ( pluska.sk , život.čas.sk ) v súčasnosti sympatizuje s KDH a na margo prípadnej pred- a povolebnej spolupráce tvrdí: „ Ak by sa nám aj nedarilo, neurobíme hodnotový kotrmelec.“ ( SITA )", "Hlina sa do Národnej rady SR dostal v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, z ktorého ešte v tom roku vystúpil. V roku 2014 založil stranu Občania a koncom novembra 2014 bol na ustanovujúcom sneme strany zvolený za jej predsedu. ( TASR, SITA )", "Ako uviedla agentúra SITA vo svojom článku , KDH sa o zrušenie amnestií, udelených v roku 1998 bývalým premiérom a zastupujúcim prezidentom Mečiarom, snažilo už siedmy raz. Návrh ústavného zákona na zrušenie amnestií bol predložený do NRSR koncom septembra 2014. SMER návrh ani tentoraz nepodporil, a to aj napriek tomu, že pod návrh zákona sa podpísalo 60 signatárov z radov opozičných poslancov.", "\"Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a zmareného referenda, ktoré sa malo konať 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a ako také nezodpovedajú princípu právnej istoty, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu. Svojimi rozhodnutiami ( Mečiar. pozn. demagog.sk ) negatívne zasiahol do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve a zneužil právo,“ konštatuje opozícia.", "Podľa vlády Ivety Radičovej amnestie „ b oli udelené v súvislosti so skutkami, pri ktorých dodnes existuje podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľali štátne orgány,\" zdôraznila Radičovej vláda vo vyhlásení. Proti zrušeniu amnestií vystupuje Robert Fico s tvrdením, že sú síce nemorálne, ale aj nezrušiteľné."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["stal", "pozorovať", "aktivít", "videu", "pluska.sk", "život.čas.sk", "SITA", "TASR, SITA", "článku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=40", "http://www.poslednykriziak.sk/hlinove-kotrmelce-od-unosu-po-amnestie/858/", "http://", "http://tv.sme.sk/v/13778/hlina-ano-v-roku-1994-som-volil-meciara.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/alojz-hlina-detom-naleju-tvrde-aj-kalinaka-pociatka.html", "http://zivot.cas.sk/clanok/13507/alojz-hlina-ked-sa-kradne-vo-velkom-ludia-to-nevnimaju", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/349863-hlina-so-svojou-stranou-do-volieb-samostatne-nepojde/", "http://www.sme.sk/c/7520091/predsedom-strany-obcania-sa-stal-alojz-hlina.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/932871-vladny-smer-nepodporil-zrusenie-meciarovych-amnestii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:31.907218+00:00"}
{"id": "48529", "numeric_id": 48529, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48529", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Počas dvoch vlád Petra Pellegriniho sa učiteľom zvyšovali platy o 10 %, počas prvej vlády Igora Matoviča 0 % a teraz je to 1,5 %, pretože od 1. júla to majú byť 3 percentá, ale na celý rok je to rozpočime, rozpočítame, je to 1,5 %", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Platy učiteľov sa opakovane zvyšovali uprostred roka, nie len 1. januára. Erik Tomáš sa pokúša rozdeliť zvýšenie o 3 percentá, tento prístup je však zavádzajúci, keďže aj v ním spomínanom prípade zvyšovania platov učiteľov sa tak dialo od septembra 2019.\n\nPeter Pellegrini bol premiérom len jedenkrát , a to v rokoch 2018-2020.\n\nV školskom roku 2019/2020 sa mali nástupné platy učiteľov zvyšovať o 10 % namiesto plánovaných 6. Pellegrini vtedy školským odborárom odporúčal zvyšovať nie od septembra, ale až od januára 2020. Nakoniec sa zvyšovali o 10 % aj v septembri 2019, aj v januári 2020.\n\nV septembri 2019 Pellegrini tvrdil, že zvyšovanie platov učiteľov prestane byť do budúcna témou, lebo platy sa zvyšujú každý rok.\n\nV auguste 2020 sa ministerstvo školstva vyjadrilo, že bude usilovať o zvýšenie platov učiteľom. Časť mala ísť na celoplošné zvýšenie platov a časť riaditeľom škôl na odmeňovanie aktívnych učiteľov. Vtedy bol premiérom Igor Matovič. V decembri 2020 taktiež ohlásilo, že by chcelo v roku 2021 vyplácať osobné príplatky učiteľom, to mala byť forma zvyšovania platov. Od 1. júla 2022 porastú platy učiteľov o 3 %. Školskí odborári žiadajú zvýšenie o 10 % s argumentom, že to nestačí a odvolávajú sa na infláciu.", "analysis_paragraphs": ["Platy učiteľov sa opakovane zvyšovali uprostred roka, nie len 1. januára. Erik Tomáš sa pokúša rozdeliť zvýšenie o 3 percentá, tento prístup je však zavádzajúci, keďže aj v ním spomínanom prípade zvyšovania platov učiteľov sa tak dialo od septembra 2019.", "Peter Pellegrini bol premiérom len jedenkrát , a to v rokoch 2018-2020.", "V školskom roku 2019/2020 sa mali nástupné platy učiteľov zvyšovať o 10 % namiesto plánovaných 6. Pellegrini vtedy školským odborárom odporúčal zvyšovať nie od septembra, ale až od januára 2020. Nakoniec sa zvyšovali o 10 % aj v septembri 2019, aj v januári 2020.", "V septembri 2019 Pellegrini tvrdil, že zvyšovanie platov učiteľov prestane byť do budúcna témou, lebo platy sa zvyšujú každý rok.", "V auguste 2020 sa ministerstvo školstva vyjadrilo, že bude usilovať o zvýšenie platov učiteľom. Časť mala ísť na celoplošné zvýšenie platov a časť riaditeľom škôl na odmeňovanie aktívnych učiteľov. Vtedy bol premiérom Igor Matovič. V decembri 2020 taktiež ohlásilo, že by chcelo v roku 2021 vyplácať osobné príplatky učiteľom, to mala byť forma zvyšovania platov. Od 1. júla 2022 porastú platy učiteľov o 3 %. Školskí odborári žiadajú zvýšenie o 10 % s argumentom, že to nestačí a odvolávajú sa na infláciu."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["jedenkrát", "2019/2020", "Nakoniec", "2019", "2020", "2020", "porastú"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/?csrt=1810792015454754766", "https://domov.sme.sk/c/20850556/pellegrini-ohlasil-zvysenie-nastupnych-platov-ucitelov-od-septembra.html", "https://www.trend.sk/trend-archiv/zacnime-hovorit-tom-platy-ucitelov-su-dostojne", "https://www.teraz.sk/spravy/premier-platy-ucitelov-prestavaju/416105-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/119675-ucitelia-maju-slubene-zvysovanie-platov-dockaju-sa-ho-aj-naozaj", "https://e.dennikn.sk/minuta/2173963", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/ucitelom-sa-maju-zvysovat-platy-o-tri-percenta-odborari-budu-ziadat-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:12.366612+00:00"}
{"id": "vr15762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15762", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z eurofondov na 2014 – 2020 sa majú postaviť len dva úseky, oba na R2. Jedným z nich je obchvat Bánoviec nad Bebravou v polovičnom profile, druhým je úsek R2 Zvolen, východ – Pstruša. Podľa Kôňu bude „zo zostávajúcej alokácie na rýchlostné cesty možné ešte postaviť aj úsek R2 Košice-Šaca – Košice Oľšany.“ Tento úsek dlhý 21,5 kilometra však nepatrí medzi medzinárodne prioritné úseky.", "analysis_paragraphs": ["Z eurofondov na 2014 – 2020 sa majú postaviť len dva úseky, oba na R2. Jedným z nich je obchvat Bánoviec nad Bebravou v polovičnom profile, druhým je úsek R2 Zvolen, východ – Pstruša. Podľa Kôňu bude „zo zostávajúcej alokácie na rýchlostné cesty možné ešte postaviť aj úsek R2 Košice-Šaca – Košice Oľšany.“ Tento úsek dlhý 21,5 kilometra však nepatrí medzi medzinárodne prioritné úseky."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["programového vyhlásenia", "Érseka", "Národná diaľničná spoločnosť", "eurofondov", "R2 Ruskovce- Pravotice", "Mýtna", "Matej", "Výstavba", "R3 Nižná – Tvrdošín.", "Rýchlostná cesta R4", "R7", "Národná diaľničná spoločnosť"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/ersek-najdrahsia-dialnica-je-ta-ktora-nie-je-postavena/", "http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty-r/44380s", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/386623-buduca-vlada-nema-dost-penazi-na-dialnice/", "https://www.aktuality.sk/clanok/390623/podozrivy-dodatok-zrejme-predrazi-rychlostnu-cestu-r2/", "http://lucenec.dnes24.sk/dobra-sprava-pre-lucenec-rychlostna-cesta-r2-pri-mytnej-neskonci-261473", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/s-niektorymi-hranicnymi-priechodmi-su-velke-plany-na-severe-vsak-hrozi-dialnica-do-po/", "https://nasaorava.sme.sk/c/7248598/nove-terminy-vystavby-cesty-r3-nepotesili.html", "http://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/390630-rychlostna-ruleta-s-dialnicami-v-turci/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388474-vychodna-r4-by-pribrzdila-vystavbu-kysuckej-d3/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/413924-kabinet-schvalil-dodatok-ku-koncesnej-zmluve-na-useky-d4-a-r7/", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe-gps/44223s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:08.576944+00:00"}
{"id": "vr27610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27610", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "(...) v pokrízovom období máme svoje medzinárodné záväzky.Zaviazali sme sa k vyrovnanému štrukturálnemu deficitu, de facto vyrovnanému hospodáreniu. A ten cieľ pre Slovensko bol stanovený na rok 2017.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SR naozaj má rozpočtové záväzky, ktoré vedú k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu. Tie by podľa posledného Programu stability malo splniť do roku 2018, kedy strednodobý rozpočtový cieľ nesmie presiahnuť úroveň 0,5% HDP. Výrok preto hodnotíme za pravdivý. V januári 2012 vznikla Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie (.pdf), ktorú ratifikovalo 12 krajín EÚ. Slovensko túto zmluvu ratifikovalo listinou 17. januára 2013, čím sa zároveň zaviazalo, že najneskôr do 1. februára 2014 prijme potrebnú legislatívu ( Dôvodová správa ). Z tohto dôvodu vláda SR predložila návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (pre detaily zmien a záväzkov pozri TASR ).", "analysis_paragraphs": ["SR naozaj má rozpočtové záväzky, ktoré vedú k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu. Tie by podľa posledného Programu stability malo splniť do roku 2018, kedy strednodobý rozpočtový cieľ nesmie presiahnuť úroveň 0,5% HDP. Výrok preto hodnotíme za pravdivý. V januári 2012 vznikla Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie (.pdf), ktorú ratifikovalo 12 krajín EÚ. Slovensko túto zmluvu ratifikovalo listinou 17. januára 2013, čím sa zároveň zaviazalo, že najneskôr do 1. februára 2014 prijme potrebnú legislatívu ( Dôvodová správa ). Z tohto dôvodu vláda SR predložila návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (pre detaily zmien a záväzkov pozri TASR )."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie", "Dôvodová správa", "zákon", "TASR", "Euroinfo", "Programe stability Slovenskej repulibky na roky 2013-2016"], "url": ["http://european-council.europa.eu/media/639161/19_-_tscg.sk.12.pdf", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=241951", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1", "http://www.investujeme.sk/slovensko-sa-zaviazalo-k-vyrovnanemu-rozpoctu/", "http://www.euroinfo.gov.sk/sprava-ekonomickych-zalezitosti-eu-v-kocke/?pg=2", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2013_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:43.032957+00:00"}
{"id": "vr27555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27555", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "Dnes už majú členské krajiny a národné parlamenty, ktoré môžu takisto ovplyvňovať legislatívu Európskeho parlamentu, ktoré môžu zablokovať dokonca prijatie nejakej legislatívy, tým že sa dohodnú, ale nie jeden parlament a nie jeden človek, musia sa dohodnúť ako výbor, musia podať námietku a keď sa ich nájde dostatočný počet na to, aby zablokovali, tak jednoducho môžu zablokovať aj národné parlamenty legislatívu EÚ to je práve vďaka Lisabonskej zmluve, ktorá platí od 1. decembra 2009", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že právomoci národných parlamentov voči EÚ sa vďaka Lisabonskej zmluve posilnili, avšak tvrdenie, že môžu \"zablokovať\" prijatie nejakej legislatívy, považujeme za zavádzajúce, pretože samotné národné parlamenty môžu len \"vrátiť\" návrh naspäť Komisii, pričom tento návrh môže byť opäť v rovnakej podobe schválený Radou EÚ a Európskym parlamentom. Pod pojmom \"zablokovanie\" chápeme v podstate stiahnutie alebo odmietnutie návrhu.\n\nNa základe Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (oba zahrnuté v Lisabonskej zmluve , str. 263 a 267) sa do istej miery zvýšili právomoci národných parlamentov. Národné parlamenty členských krajín môžu na základe týchto (okrem oblastí, kde má EÚ výlučnú právomoc) vysloviť parlamentnou väčšinou nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pokiaľ nie je v súlade s princípom subsidiarity. \"Každý národný parlament môže Európskej komisii doručiť svoje odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, tak Európska komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť.Ak bude takýto názor zastávať jednoduchá väčšina hlasov národných parlamentov a Európska komisia bude chcieť svoj návrh aj naďalej udržať (nestiahne ho, ani nezmení) bude musieť vypracovať svoje odôvodnené stanovisko, ktoré bude postúpené Európskemu parlamentu a Rade EÚ. ... Následne Rada a Európsky parlament budú tiež posudzovať súlad návrhu so zásadou subsidiarity v prvom čítaní.\" (Citované z dokumentu MPSVR SR, str. 5-6)\n\nPri prvom pokuse o predloženie návrhu teda stačí nesúhlas tretiny národných parlamentov. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o \" žltej karte \". Komisia môže návrh prepracovať alebo jednoducho len jasnejšie odôvodniť opodstatnenosť daného návrhu. Ak je návrh odmietnutý aj pri druhom pokuse, tentokrát však väčšinou národných parlamentov, zvykne sa hovoriť o \"oranžovej karte\". Či je možné v legislatívnom procese pokračovať, by teda v konečnom dôsledku bolo na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady a nie národných parlamentov. Tie môžu \"prinútiť\" Komisiu, prípadne Radu a Európsky parlament, aby návrh znovu preskúmali a vysvetlili dôvody na jeho prijatie, avšak samotné národné parlamenty nedokážu návrh \"zablokovať\" alebo stiahnuť.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že právomoci národných parlamentov voči EÚ sa vďaka Lisabonskej zmluve posilnili, avšak tvrdenie, že môžu \"zablokovať\" prijatie nejakej legislatívy, považujeme za zavádzajúce, pretože samotné národné parlamenty môžu len \"vrátiť\" návrh naspäť Komisii, pričom tento návrh môže byť opäť v rovnakej podobe schválený Radou EÚ a Európskym parlamentom. Pod pojmom \"zablokovanie\" chápeme v podstate stiahnutie alebo odmietnutie návrhu.", "Na základe Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (oba zahrnuté v Lisabonskej zmluve , str. 263 a 267) sa do istej miery zvýšili právomoci národných parlamentov. Národné parlamenty členských krajín môžu na základe týchto (okrem oblastí, kde má EÚ výlučnú právomoc) vysloviť parlamentnou väčšinou nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pokiaľ nie je v súlade s princípom subsidiarity. \"Každý národný parlament môže Európskej komisii doručiť svoje odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, tak Európska komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť.Ak bude takýto názor zastávať jednoduchá väčšina hlasov národných parlamentov a Európska komisia bude chcieť svoj návrh aj naďalej udržať (nestiahne ho, ani nezmení) bude musieť vypracovať svoje odôvodnené stanovisko, ktoré bude postúpené Európskemu parlamentu a Rade EÚ. ... Následne Rada a Európsky parlament budú tiež posudzovať súlad návrhu so zásadou subsidiarity v prvom čítaní.\" (Citované z dokumentu MPSVR SR, str. 5-6)", "Pri prvom pokuse o predloženie návrhu teda stačí nesúhlas tretiny národných parlamentov. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o \" žltej karte \". Komisia môže návrh prepracovať alebo jednoducho len jasnejšie odôvodniť opodstatnenosť daného návrhu. Ak je návrh odmietnutý aj pri druhom pokuse, tentokrát však väčšinou národných parlamentov, zvykne sa hovoriť o \"oranžovej karte\". Či je možné v legislatívnom procese pokračovať, by teda v konečnom dôsledku bolo na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady a nie národných parlamentov. Tie môžu \"prinútiť\" Komisiu, prípadne Radu a Európsky parlament, aby návrh znovu preskúmali a vysvetlili dôvody na jeho prijatie, avšak samotné národné parlamenty nedokážu návrh \"zablokovať\" alebo stiahnuť."], "analysis_date": "2014-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluve", "dokumentu", "žltej karte"], "url": ["http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%206655%202008%20REV%207", "http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/europska-unia/zmeny-ktore-prinasa-lisabonska-zmluva.pdf", "http://www.cer.org.uk/insights/eus-yellow-card-comes-age-subsidiarity-unbound"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:15.000611+00:00"}
{"id": "vr35837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35837", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ak máme takú istú nezamestnanosť ako sme mali po vašej vláde, keď ste vy odišli z vlády v roku 2006...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase odovzdania vlády (máj 2006), ale aj prevzatia vlády Robertom Ficom (júl 2006) bola nezamestnanosť podľa Eurosatu 13,6% (máj) a 13,2% (júl), dnes je 14,1%. Podľa údajov Štatistického úradu SR to bolo pri odovzdávaní 13,5%, V poslednom kvartáli roku 2009 to bolo 13,9%. Podľa najnovších (4.6.2010) čísel nezamestnanosť v 1 kvartáli 2010 stúpla až na 15,1%. Tento údaj však Robert Fico ešte nemohol mať k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["V čase odovzdania vlády (máj 2006), ale aj prevzatia vlády Robertom Ficom (júl 2006) bola nezamestnanosť podľa Eurosatu 13,6% (máj) a 13,2% (júl), dnes je 14,1%. Podľa údajov Štatistického úradu SR to bolo pri odovzdávaní 13,5%, V poslednom kvartáli roku 2009 to bolo 13,9%. Podľa najnovších (4.6.2010) čísel nezamestnanosť v 1 kvartáli 2010 stúpla až na 15,1%. Tento údaj však Robert Fico ešte nemohol mať k dispozícii."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurosatu", "údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-03112006-AP/EN/3-03112006-AP-EN.PDF", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=41&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:53.176109+00:00"}
{"id": "vr26603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26603", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Predovšetkým čerpáme eurofondy ani nie na 50 %.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Behýla hodnotíme ako nepravdivý, keďže ku koncu roka 2013 Slovensko čerpalo viac ako 50 % eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Behýla hodnotíme ako nepravdivý, keďže ku koncu roka 2013 Slovensko čerpalo viac ako 50 % eurofondov."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "NSRR", "auguste"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=9494&documentId=11016", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-augusta-2013-na-urovni-44-63-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:30.426560+00:00"}
{"id": "vr26030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26030", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Jediné čo po vás zostalo (po skončení M. Flašíkovej Beňovej vo funkcii podpredsedníčky BSK v roku 2009, pozn.), podpísané 10 miliónové zmenky, ktoré ste podpísali deň pred mojim nástupom protizákonne.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože informácie z viacerých zdrojov nasvedčujú, že Monika Flašíková Beňová skutočne podpísala zmenky v hodnote približne 10 miliónov eur v čase keď končila vo funkcii podpredsedníčky BSK. Stalo sa tak dňa 21. decembra 2009, teda v čase keď bolo jasné, že novým predsedom BSK bude Pavol Frešo, ktorý bol do úradu zvolený 28. novembra 2009. Tieto zmenky súviseli so snahou o vybudovanie športovej haly v Petržalke.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože informácie z viacerých zdrojov nasvedčujú, že Monika Flašíková Beňová skutočne podpísala zmenky v hodnote približne 10 miliónov eur v čase keď končila vo funkcii podpredsedníčky BSK. Stalo sa tak dňa 21. decembra 2009, teda v čase keď bolo jasné, že novým predsedom BSK bude Pavol Frešo, ktorý bol do úradu zvolený 28. novembra 2009. Tieto zmenky súviseli so snahou o vybudovanie športovej haly v Petržalke."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "pluska.sk", "zápisnice", "dokumente"], "url": ["http://komentare.hnonline.sk/komentare-hn-152/komentar-daga-danisa-fico-flasik-a-fajka-mieru-547605", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kauza-erena-za-nepostavenu-halu-chcu-3-miliony-eur.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&cad=rja&ved=0CFMQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.bratislavskykraj.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10023607&ei=PsB7UuTwEZO5hAfu6YGAAg&usg=AFQjCNFQCaUwQorHasG5HlGl1rA-FxvpyQ&sig2=7Uo75SZEyO6NENhfiCc9mw&bvm=bv.56146854,d.ZG4", "http://www.bratislavskykraj.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10022798"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:38.736359+00:00"}
{"id": "49985", "numeric_id": 49985, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49985", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Európska komisia nerokovala s americkou novou administratívou, Maroš Šefčovič bol v Amerike raz, nikto ho neprijal.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič navštívil Spojené štáty americké ako Európsky komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť dvakrát od nástupu Donalda Trumpa do úradu prezidenta Spojených štátov amerických. Počas oboch návštev Šefčovič jednal s vysokopostavenými predstaviteľmi americkej administratívy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rokovala s americkým viceprezidentom JD Vanceom vo februári 2025. S predstaviteľmi novej americkej administratívy sa opakovane stretol aj Björn Seibert, šéf kabinetu predsedníčky Európskej komisie. Predstavitelia Európskej komisie tak niekoľkokrát rokovali so svojimi americkými náprotivkami o clách a obchodnej politike, Maroš Šefčovič bol v roku 2025 minimálne dvakrát vo Washingtone, kde ho prijali predstavitelia Trumpovej administratívy, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nŠefčovičova návšetva Washingtonu vo februári 2025\n\nŠefčovič bol ako zástupca Komisie prvýkrát vyjednávať o podmienkach nových ciel vo februári 2025, kedy americkej protistrane ponúkol ústupky. Počas návštevy Washingtonu sa zúčastnil štvorhodinového pracovného stretnutia v Bielom dome s predstaviteľmi americkej vlády, medzi ktorými boli aj tajomník pre obchod Howard Lutnick, splnomocnenec prezidenta pre obchod Jamieson Greer a predseda Národného ekonomického výboru Kevin Hasset.\n\nPo stretnutí Maroš Šefčovič uviedol , že jedným z jeho cieľov bolo odloženie ciel voči krajinám Európskej únie, aby sa predišlo vzájomnej eskalácii v hospodárskych opatreniach. Počas stretnutia sa mal Maroš Šefčovič taktiež dopytovať na hlavné problémy, ktoré chce americká administratíva adresovať, aby ich mohla Európska únia lepšie pochopiť.\n\nPočas návštevy Washingtonu slovenský eurokomisár taktiež navštívil podujatie s názvom „Európsko-americká kooperácia v obchode a ekonomickej bezpečnosti,“ ktorú organizoval American Enterprise Institute. Na tomto podujatí Šefčovič vystúpil s prejavom, v ktorom vyzdvihol doterajšie americko-európske obchodné vzťahy.\n\nŠefčovičova návšteva Washingtonu v marci 2025\n\nV marci 2025 sa Maroš Šefčovič vo Washingtone opäť stretol s prestaviteľmi Bieleho domu Howard Lutnickom, Jamiesonom Greerom a Kevinom Hassetom, s ktorými rokoval o plánovanom zavedení ciel zo strany Spojených štátov. Šefčovič počas pracovnej návštevy zdôraznil , že dosiahnutie spravodlivej a vyváženej obchodnej dohody je hlavnou prioritou Európskej únie.\n\nNa rokovaní sa mal podľa informácií portálu Politico zúčastniť aj Björn Seibert , šéf kabinetu Ursuly von der Leyen, ktorý je hlavným poradcom predsedníčky Európskej komisie. Seibert sa mal podľa portálu Politico zúčastniť rokovaní s ľuďmi blízkymi Donaldovi Trumpovi hneď po prvom oznámení uvalenia ciel na oceľ a hliník vo februári 2025. Informáciu, že Seibert sa začiatkom roka stretol s členmi americkej Rady národnej bezpečnosti a Národnej ekonomickej rady potvrdila pre portál Politico aj hovorkyňa Európskej komisie.\n\nPo zavedení ciel vo výške 20 až 25 % na európske produkty zo strany americkej vlády absolvoval Šefčovič začiatkom apríla 2025 dvojhodinový telefonický rozhovor s Jamiesonom Greerom a Howardom Lutnickom, počas ktorého objasnil pozíciu Európskej únie voči americkým clám.\n\nStretnutie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen s americkým viceprezidentom JD Vanceom\n\nZačiatkom februára sa s americkým viceprezidentom JD Vanceom stretla samotná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Stretnutie sa odohralo v Paríži po skončení konferencie o umelej inteligencii organizovanej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom len pár hodín po oznámení zavedenia 25 % amerických ciel na oceľ a hliník. Leyenová znovu potvrdila odhodlanosť Európskej únie naďalej udržiavať korektné obchodné vzťahy so Spojenými štátmi.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič navštívil Spojené štáty americké ako Európsky komisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť dvakrát od nástupu Donalda Trumpa do úradu prezidenta Spojených štátov amerických. Počas oboch návštev Šefčovič jednal s vysokopostavenými predstaviteľmi americkej administratívy. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová rokovala s americkým viceprezidentom JD Vanceom vo februári 2025. S predstaviteľmi novej americkej administratívy sa opakovane stretol aj Björn Seibert, šéf kabinetu predsedníčky Európskej komisie. Predstavitelia Európskej komisie tak niekoľkokrát rokovali so svojimi americkými náprotivkami o clách a obchodnej politike, Maroš Šefčovič bol v roku 2025 minimálne dvakrát vo Washingtone, kde ho prijali predstavitelia Trumpovej administratívy, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Šefčovičova návšetva Washingtonu vo februári 2025", "Šefčovič bol ako zástupca Komisie prvýkrát vyjednávať o podmienkach nových ciel vo februári 2025, kedy americkej protistrane ponúkol ústupky. Počas návštevy Washingtonu sa zúčastnil štvorhodinového pracovného stretnutia v Bielom dome s predstaviteľmi americkej vlády, medzi ktorými boli aj tajomník pre obchod Howard Lutnick, splnomocnenec prezidenta pre obchod Jamieson Greer a predseda Národného ekonomického výboru Kevin Hasset.", "Po stretnutí Maroš Šefčovič uviedol , že jedným z jeho cieľov bolo odloženie ciel voči krajinám Európskej únie, aby sa predišlo vzájomnej eskalácii v hospodárskych opatreniach. Počas stretnutia sa mal Maroš Šefčovič taktiež dopytovať na hlavné problémy, ktoré chce americká administratíva adresovať, aby ich mohla Európska únia lepšie pochopiť.", "Počas návštevy Washingtonu slovenský eurokomisár taktiež navštívil podujatie s názvom „Európsko-americká kooperácia v obchode a ekonomickej bezpečnosti,“ ktorú organizoval American Enterprise Institute. Na tomto podujatí Šefčovič vystúpil s prejavom, v ktorom vyzdvihol doterajšie americko-európske obchodné vzťahy.", "Šefčovičova návšteva Washingtonu v marci 2025", "V marci 2025 sa Maroš Šefčovič vo Washingtone opäť stretol s prestaviteľmi Bieleho domu Howard Lutnickom, Jamiesonom Greerom a Kevinom Hassetom, s ktorými rokoval o plánovanom zavedení ciel zo strany Spojených štátov. Šefčovič počas pracovnej návštevy zdôraznil , že dosiahnutie spravodlivej a vyváženej obchodnej dohody je hlavnou prioritou Európskej únie.", "Na rokovaní sa mal podľa informácií portálu Politico zúčastniť aj Björn Seibert , šéf kabinetu Ursuly von der Leyen, ktorý je hlavným poradcom predsedníčky Európskej komisie. Seibert sa mal podľa portálu Politico zúčastniť rokovaní s ľuďmi blízkymi Donaldovi Trumpovi hneď po prvom oznámení uvalenia ciel na oceľ a hliník vo februári 2025. Informáciu, že Seibert sa začiatkom roka stretol s členmi americkej Rady národnej bezpečnosti a Národnej ekonomickej rady potvrdila pre portál Politico aj hovorkyňa Európskej komisie.", "Po zavedení ciel vo výške 20 až 25 % na európske produkty zo strany americkej vlády absolvoval Šefčovič začiatkom apríla 2025 dvojhodinový telefonický rozhovor s Jamiesonom Greerom a Howardom Lutnickom, počas ktorého objasnil pozíciu Európskej únie voči americkým clám.", "Stretnutie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen s americkým viceprezidentom JD Vanceom", "Začiatkom februára sa s americkým viceprezidentom JD Vanceom stretla samotná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Stretnutie sa odohralo v Paríži po skončení konferencie o umelej inteligencii organizovanej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom len pár hodín po oznámení zavedenia 25 % amerických ciel na oceľ a hliník. Leyenová znovu potvrdila odhodlanosť Európskej únie naďalej udržiavať korektné obchodné vzťahy so Spojenými štátmi."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "dvakrát", "nástupu", "oboch", "jednal", "rokovala", "predstaviteľmi", "stretol", "dvakrát", "vyjednávať", "ponúkol", "zúčastnil", "boli", "uviedol", "dopytovať", "navštívil", "vystúpil", "vyzdvihol", "stretol", "Bieleho domu", "rokoval", "zdôraznil", "zúčastniť", "Björn Seibert", "poradcom", "zúčastniť", "oznámení", "stretol", "potvrdila", "zavedení", "absolvoval", "rozhovor", "objasnil", "stretla", "odohralo", "zavedenia", "potvrdila", "udržiavať"], "url": ["https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-sees-us-willingness-reduce-tariffs-wants-avoid-pain-2025-02-20/", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96202383-sefcovic-vo-washingtone-zdoraznil-vyznam-vyvazenej-obchodnej-dohody-medzi-europskou-uniou-a-usa", "https://video.sme.sk/c/23471552/budeme-branit-europsku-ekonomiku-vravi-sefcovic-o-americkych-clach-na-auta.html#:~:text=%C5%A0ef%C4%8Dovi%C4%8D%20pripomenul%2C%20%C5%BEe%20to%20bola%20jedna%20z%20t%C3%A9m%2C%20o%20ktorej%20rokoval%20u%C5%BE%20po%C4%8Das%20svojej%20febru%C3%A1rovej%20n%C3%A1v%C5%A1tevy%20v%20USA%20a%20zopakoval%20to%20aj%20koncom%20marca%20po%C4%8Das%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%20rokovan%C3%AD%20s%20predstavite%C4%BEmi%20americkej%20administrat%C3%ADvy%20vo%20Washingtone.", "https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-meets-with-trump-officials-try-head-off-harmful-tariffs-2025-03-25/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_25_575", "https://hnonline.sk/svet/96194274-trumpovej-administrative-na-europe-mimoriadne-zalezi-reagoval-vance-na-leyenovu", "https://www.politico.eu/article/ursula-von-der-leyen-aide-bjoern-seibert-held-secret-talks-with-donald-trump-team-to-avert-trade-war/", "https://www.politico.eu/article/eu-trade-chief-heads-to-meet-lutnick-greer-to-defuse-steel-aluminum-spat/", "https://video.sme.sk/c/23471552/budeme-branit-europsku-ekonomiku-vravi-sefcovic-o-americkych-clach-na-auta.html#:~:text=%C5%A0ef%C4%8Dovi%C4%8D%20pripomenul%2C%20%C5%BEe%20to%20bola%20jedna%20z%20t%C3%A9m%2C%20o%20ktorej%20rokoval%20u%C5%BE%20po%C4%8Das%20svojej%20febru%C3%A1rovej%20n%C3%A1v%C5%A1tevy%20v%20USA%20a%20zopakoval%20to%20aj%20koncom%20marca%20po%C4%8Das%20%C4%8Fal%C5%A1%C3%ADch%20rokovan%C3%AD%20s%20predstavite%C4%BEmi%20americkej%20administrat%C3%ADvy%20vo%20Washingtone.", "https://www.ta3.com/relacia/981667/sefcovic-chce-odvratit-obchodny-konflikt-do-washingtonu-priniesol-balicek-ustretovych-krokov", "https://www.ta3.com/relacia/981667/sefcovic-chce-odvratit-obchodny-konflikt-do-washingtonu-priniesol-balicek-ustretovych-krokov", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_25_575", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_25_575", "https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-sees-us-willingness-reduce-tariffs-wants-avoid-pain-2025-02-20/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_25_575", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_25_563", "https://x.com/MarosSefcovic/status/1892287664482566278", "https://x.com/MarosSefcovic/status/1892279002221441506", "https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-meets-with-trump-officials-try-head-off-harmful-tariffs-2025-03-25/", "https://x.com/MarosSefcovic/status/1904619154797453362", "https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-meets-with-trump-officials-try-head-off-harmful-tariffs-2025-03-25/", "https://www.reuters.com/world/eu-trade-chief-meets-with-trump-officials-try-head-off-harmful-tariffs-2025-03-25/", "https://www.politico.eu/article/eu-trade-chief-heads-to-meet-lutnick-greer-to-defuse-steel-aluminum-spat/#:~:text=In%20a%20sign%20of%20the%20political%20sensitivity%20of%20the%20trip%2C%20Bj%C3%B6rn%20Seibert%2C%20European%20Commission%20President%20Ursula%20von%20der%20Leyen%E2%80%99s%20top%20aide%2C%20will%20travel%20with%20%C5%A0ef%C4%8Dovi%C4%8D.", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/04/09/whos-who-in-the-eu-us-trade-war#:~:text=Only%20those%20deep,National%20Economic%20Council.", "https://www.politico.eu/article/eu-trade-chief-heads-to-meet-lutnick-greer-to-defuse-steel-aluminum-spat/#:~:text=In%20a%20sign%20of%20the%20political%20sensitivity%20of%20the%20trip%2C%20Bj%C3%B6rn%20Seibert%2C%20European%20Commission%20President%20Ursula%20von%20der%20Leyen%E2%80%99s%20top%20aide%2C%20will%20travel%20with%20%C5%A0ef%C4%8Dovi%C4%8D.", "https://www.politico.eu/article/ursula-von-der-leyen-aide-bjoern-seibert-held-secret-talks-with-donald-trump-team-to-avert-trade-war/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.politico.eu/article/ursula-von-der-leyen-aide-bjoern-seibert-held-secret-talks-with-donald-trump-team-to-avert-trade-war/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.politico.eu/article/ursula-von-der-leyen-aide-bjoern-seibert-held-secret-talks-with-donald-trump-team-to-avert-trade-war/?utm_source=chatgpt.com#:~:text=The%20European%20Commission%E2%80%99s%20chief%20spokesperson%2C%20Paula%20Pinho%2C%20confirmed%20the%20meetings%20took%20place%20%E2%80%9Cas%20part%20of%20the%20ongoing%20contacts%20with%20the%20new%20U.S.%20administration%E2%80%9D%20and%20said%20Seibert%20met%20with%20members%20of%20both%20the%20National%20Security%20Council%20and%20the%20National%20Economic%20Council.", "https://www.politico.eu/article/ursula-von-der-leyen-aide-bjoern-seibert-held-secret-talks-with-donald-trump-team-to-avert-trade-war/?utm_source=chatgpt.com#:~:text=The%20European%20Commission%E2%80%99s%20chief%20spokesperson%2C%20Paula%20Pinho%2C%20confirmed%20the%20meetings%20took%20place%20%E2%80%9Cas%20part%20of%20the%20ongoing%20contacts%20with%20the%20new%20U.S.%20administration%E2%80%9D%20and%20said%20Seibert%20met%20with%20members%20of%20both%20the%20National%20Security%20Council%20and%20the%20National%20Economic%20Council.", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/04/09/eu-member-states-agree-first-wave-of-retaliatory-tariffs#:~:text=These%20retaliatory%20measures%20are%20the%20first%20step%20in%20EU%E2%80%99s%20response%20to%20the%20US%20trade%20war.%C2%A0%20On%20top%20of%20aluminium%20and%20steel%2C%20the%20Trump%20administration%20has%20imposed%20customs%20duties%20of%2025%25%20on%20EU%20cars%20and%20%E2%80%9Creciprocal%E2%80%9D%20tariffs%20of%2020%25%20on%20all%20EU%20imports.%2070%25%20of%20EU%20exports%20to%20the%20US%20are%20affected.", "https://www.wsj.com/livecoverage/stock-market-tariffs-trade-war-04-04-2025/card/eu-trade-chief-holds-call-with-lutnick-EaI05XWpMVljwitY1NXZ?utm_source=chatgpt.com", "https://x.com/MarosSefcovic/status/1908216093405024629", "https://www.wsj.com/livecoverage/stock-market-tariffs-trade-war-04-04-2025/card/eu-trade-chief-holds-call-with-lutnick-EaI05XWpMVljwitY1NXZ?utm_source=chatgpt.com", "https://hnonline.sk/svet/96194274-trumpovej-administrative-na-europe-mimoriadne-zalezi-reagoval-vance-na-leyenovu", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/02/11/we-care-a-lot-about-europe-vance-tells-von-der-leyen-as-trade-tensions-soar", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_25_740", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/read_25_490#:~:text=President%20von%20der%20Leyen%20and%20Vice%20President%20Vance%20discussed%20cooperation%20on%20shared%20challenges.%20President%20von%20der%20Leyen%20reaffirmed%20the%20EU%27s%20commitment%20to%20a%20fair%20trade%20relationship%2C%20while%20both%20parties%20expressed%20their%20intention%20to%20prioritize%20economic%20areas%20of%20mutual%20interest%2C%20including%20energy.", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/read_25_490#:~:text=President%20von%20der%20Leyen%20and%20Vice%20President%20Vance%20discussed%20cooperation%20on%20shared%20challenges.%20President%20von%20der%20Leyen%20reaffirmed%20the%20EU%27s%20commitment%20to%20a%20fair%20trade%20relationship%2C%20while%20both%20parties%20expressed%20their%20intention%20to%20prioritize%20economic%20areas%20of%20mutual%20interest%2C%20including%20energy."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:13.044599+00:00"}
{"id": "vr14364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14364", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...ja som sa, (...), pozrel na štruktúru výberu dane z príjmu právnických osôb na Slovensku podľa regiónov a zistil som, že v regiónoch s nezamestnanosťou nad 20 percent tých regiónov je 10, Rimavská Sobota, Revúca, Kežmarok, Rožňava, Poltár, Sabinov, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Sobrance a Trebišov, (...) Tak v týchto regiónoch som bol veľmi prekvapený, sa vyberie na dani z príjmu právnických osôb, počúvajte dobre, približne 50 miliónov eur počas roka, za 12 mesiacov.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kollár hovorí o hodnote výberu dane z právnických osôb v tzv. krízových regiónoch Slovenska. Keďže sme však nenašli žiadne dáta ohľadne výšky vyzbieraných daní z právnických osôb podľa regiónov, hodnotíme momentálne výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Kollár hovorí o hodnote výberu dane z právnických osôb v tzv. krízových regiónoch Slovenska. Keďže sme však nenašli žiadne dáta ohľadne výšky vyzbieraných daní z právnických osôb podľa regiónov, hodnotíme momentálne výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia", "Pravde", "r", "ozpočtu na rok 2016"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/363069-vlada-chce-investicnymi-stimulmi-podporit-chudobne-okresy/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10398", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10398&documentId=14072"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:15.306558+00:00"}
{"id": "vr30048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30048", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Do podmienok tvorby územných plánov bude zavedený princíp prevencie pred povodňami, havarijnými zosuvmi a inými nežiaducimi geodynamickými procesmi.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nežiadúce geodynamické procesy neboli zavedené do zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, ani do stavebného zákona . Napriek tomu mnoho obcí a miest územné plány aktualizuje podľa možných hrozieb a procesov. Sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Nežiadúce geodynamické procesy neboli zavedené do zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, ani do stavebného zákona . Napriek tomu mnoho obcí a miest územné plány aktualizuje podľa možných hrozieb a procesov. Sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zákona", "aktualizuje"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-608", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1976-50", "http://presov.korzar.sme.sk/c/5475430/zosuvy-pody-a-zaplavy-nutia-presov-doplnit-uzemny-plan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:04.360611+00:00"}
{"id": "vr15360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15360", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Rozsah právomocí (úradu európskeho prokurátora, pozn.) sa zužuje čisto na činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. Vyšetrovacie orgány sú v plnej kompetencii národného štátu. Jediné, čo je, sa delegujú národní prokurátori, žiadna európska inštitúcia nebude ani stíhať, (...) ani odpočúvať slovenských občanov.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Korcoka nadväzuje na skorší výrok Milana Krajniaka v tejto debate. Korcok má pravdu, že právomoci Úradu európskeho prokurátora (EPPO - European Public Prosecutor's Office) sa zužujú len na ciny, ktoré poškodzujú financné záujmy Európskej únie. Zvyšok Korcokovho vyjadrenia tiež kopíruje popis EPPO na stránkach Európskej komisie. Jeho vyjadrenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Korcoka nadväzuje na skorší výrok Milana Krajniaka v tejto debate. Korcok má pravdu, že právomoci Úradu európskeho prokurátora (EPPO - European Public Prosecutor's Office) sa zužujú len na ciny, ktoré poškodzujú financné záujmy Európskej únie. Zvyšok Korcokovho vyjadrenia tiež kopíruje popis EPPO na stránkach Európskej komisie. Jeho vyjadrenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "Euractiv", "Tlacová správa"], "url": ["http://ec.europa.eu/justice/criminal/judicial-cooperation/public-prosecutor/index_en.htm", "http://euractiv.sk/fokus/slovenske-predsednictvo/predsednictvo-eu-ambicie-a-obavy-slovenskych-ministrov/", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/ministri-spravodlivosti-chcu-pokracovat-v-diskusii-o-zriadeni-uradu-europskeho-prokuratora"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:28.467311+00:00"}
{"id": "vr37229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37229", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec v tomto smere asi nemáme nejaké veľmi rozdielne názory, pretože nakoniec náš pozmeňovací návrh, nakoniec pozmeňovací návrh Igora Matoviča, ktorý mohol vzniknúť len vďaka podpisom poslancov strany Smer...", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy z agentúry TASR mohol poslanec Matovič predložiť svoj pozmeňovací návrh práve vďaka podpisom poslancov zo Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy z agentúry TASR mohol poslanec Matovič predložiť svoj pozmeňovací návrh práve vďaka podpisom poslancov zo Smeru."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110208TBB00577"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:57.020354+00:00"}
{"id": "42248", "numeric_id": 42248, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42248", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "... Medzinárodný súd v Haagu, ktorý povedal v otázke odtrhnutia časti územia od Srbska Kosova, hoci to nebolo na podklade referenda, že je to v súlade s medzinárodným právom.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu síce konštatoval, že jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosovo neporušilo žiadne medzinárodné právo, v stanovisku však nepotvrdil, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom. Medzinárodný súdny dvor sa teda nezaoberal právom na odtrhnutie či oddelenie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPo vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008 sa OSN naozaj obrátili na svoj súdny orgán – MSD v Haagu. Konzultovaná otázka znela: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti provizórnymi inštitúciami kosovskej vlády v súlade s medzinárodným právom?“ MSD sa však skôr vyjadril k tomu, či bolo medzinárodné právo porušené. V rezolúcii č. 63/3 z 22. júla 2010 vydal poradné stanovisko, v ktorom konštatoval , že vyhlásením nezávislosti Kosova nebolo porušené medzinárodné právo, keďže žiadne takéto právo nezakazuje štátom deklarovať nezávislosť. Súdny dvor však explicitne nepotvrdil , že vyhlásenie nezávislosti bolo v súlade s medzinárodným právom.\n\nBezprostredne pred vyhlásením nezávislosti nebolo na území Kosova vypísané žiadne referendum. Jediné referendum týkajúce sa nezávislosti prebehlo v roku 1991 , kedy účasť dosiahla 81,01 % a v prospech nezávislosti hlasovalo 99,98 %. Jediným štátom, ktorý však vtedy uznal Kosovskú republiku, bolo Albánsko.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu síce konštatoval, že jednostranným vyhlásením nezávislosti Kosovo neporušilo žiadne medzinárodné právo, v stanovisku však nepotvrdil, že odtrhnutie Kosova od Srbska bez referenda bolo v súlade s medzinárodným právom. Medzinárodný súdny dvor sa teda nezaoberal právom na odtrhnutie či oddelenie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Po vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008 sa OSN naozaj obrátili na svoj súdny orgán – MSD v Haagu. Konzultovaná otázka znela: „Je jednostranné vyhlásenie nezávislosti provizórnymi inštitúciami kosovskej vlády v súlade s medzinárodným právom?“ MSD sa však skôr vyjadril k tomu, či bolo medzinárodné právo porušené. V rezolúcii č. 63/3 z 22. júla 2010 vydal poradné stanovisko, v ktorom konštatoval , že vyhlásením nezávislosti Kosova nebolo porušené medzinárodné právo, keďže žiadne takéto právo nezakazuje štátom deklarovať nezávislosť. Súdny dvor však explicitne nepotvrdil , že vyhlásenie nezávislosti bolo v súlade s medzinárodným právom.", "Bezprostredne pred vyhlásením nezávislosti nebolo na území Kosova vypísané žiadne referendum. Jediné referendum týkajúce sa nezávislosti prebehlo v roku 1991 , kedy účasť dosiahla 81,01 % a v prospech nezávislosti hlasovalo 99,98 %. Jediným štátom, ktorý však vtedy uznal Kosovskú republiku, bolo Albánsko."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["rezolúcii", "konštatoval", "nepotvrdil", "1991"], "url": ["https://www.icj-cij.org/files/case-related/141/141-20100722-ADV-01-00-EN.pdf", "https://www.icj-cij.org/en/case/141", "https://dennikn.sk/1379005/harabin-pri-kosove-bud-zavadza-alebo-nevie-o-com-hovori/", "https://en.wikipedia.org/wiki/1991_Kosovan_independence_referendum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:14.057187+00:00"}
{"id": "vr34169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34169", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Pán poslanec Martvoň v tomto vyniká aj práve v týchto osobných atakoch, pretože mali sme v minulosti situáciu, keď použil v súvislosti s kolegom poslancom Osuským spojenie, že je univerzitný šašo, Béla Bugár ho okamžite vyzval na ospravedlnenie sa, neospravedlnil sa.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prepisy rozpravy z NR SR potvrdzujú, že A. Martvoň naozaj použil 16. mája tohto roku pomenovanie \"univerzitný šašo\" na osobu P. Osuského. \"No jasné, asi predtým ste bol socialista alebo dokonca univerzitný šašo. Môžem však ale teraz skonštatovať, že dostali ste aj nový titul parlamentný šašo.\" B. Bugár na to následne zareagoval: \"Pán predseda, ja vás chcem poprosiť, aby ste vyzvali pána poslanca Martvoňa, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Osuskému.\" Poslanec Martvoň sa k svojmu vyjadreniu už spätne nevrátil a neospravedlnil sa. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prepisy rozpravy z NR SR potvrdzujú, že A. Martvoň naozaj použil 16. mája tohto roku pomenovanie \"univerzitný šašo\" na osobu P. Osuského. \"No jasné, asi predtým ste bol socialista alebo dokonca univerzitný šašo. Môžem však ale teraz skonštatovať, že dostali ste aj nový titul parlamentný šašo.\" B. Bugár na to následne zareagoval: \"Pán predseda, ja vás chcem poprosiť, aby ste vyzvali pána poslanca Martvoňa, aby sa ospravedlnil pánovi poslancovi Osuskému.\" Poslanec Martvoň sa k svojmu vyjadreniu už spätne nevrátil a neospravedlnil sa. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["A. Martvoň", "B. Bugár"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=101726&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=101738&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:16.096085+00:00"}
{"id": "vr31343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31343", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Počúvate, aké návrhy sú vo Francúzsku, kde pri príjme 1 mil. € ročne chcú zaviesť 75% daň.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "27. februára 2012 v relácii francúzskej televíznej stanice TF1 socialistický kandidát na prezidenta Francois Hollande skutočne oznámil, že chce uvaliť 75-percentnú daň na príjmy nad milión eur ročne. Podľa jeho slov je to jednoducho vec \" patriotizmu akceptovať platenie extra dane, ktorá dostane krajinu späť na nohy\" . Dodal , že „nie je možné, aby niekto mal tak vysoké príjmy“. Navyše sľúbil, že v prípade zvolenia zdaní aj príjmy nad 150-tisíc eur ročne, a to daňou 45 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["27. februára 2012 v relácii francúzskej televíznej stanice TF1 socialistický kandidát na prezidenta Francois Hollande skutočne oznámil, že chce uvaliť 75-percentnú daň na príjmy nad milión eur ročne. Podľa jeho slov je to jednoducho vec \" patriotizmu akceptovať platenie extra dane, ktorá dostane krajinu späť na nohy\" . Dodal , že „nie je možné, aby niekto mal tak vysoké príjmy“. Navyše sľúbil, že v prípade zvolenia zdaní aj príjmy nad 150-tisíc eur ročne, a to daňou 45 percent. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Francois Hollande", "patriotizmu", "Dodal"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-17189739", "http://www.webnoviny.sk/svet/hollande-chce-pre-bohatych-vo-francuzs/470601-clanok.html", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/bohatym-francuzom-bude-hrozit-dan-75-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:40.859472+00:00"}
{"id": "vr31307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31307", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Úrade vlády sme viedli neuveriteľné súboje, kde sme ich (pozn. - Slovnaft) stále žiadali, aby prispôsobovali mieru zisku, pretože ta miera zisku je brutálna v Slovnafte.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico sa vyjadruje k rokovaniam, ktoré prebiehali počas krízových rokov 2008-2009. Podľa Hospodárskych Novín Slovnaft v roku 2008 dosiahol zisk 25 mil. eur, v roku 2009 sa však prepadol a bol v strate 56 miliónov eur. V roku 2010 sa mu podarilo vymaniť z červených čísel a dosiahol zisk 48 miliónov eur. Je ťažké posúdiť výšku zisku, ktorý by mal byť \"brutálny\". Napriek tomu vidíme, že ak by sme jeden z týchto prípadov vyhlásili za brutálny zisk, rok 2009 by sme klasifikovali ako \"najbrutálnejšiu stratu\". Počas týchto troch krízových rokov teda výsledky Slovnaftu nedosahovali \"brutálny zisk\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico sa vyjadruje k rokovaniam, ktoré prebiehali počas krízových rokov 2008-2009. Podľa Hospodárskych Novín Slovnaft v roku 2008 dosiahol zisk 25 mil. eur, v roku 2009 sa však prepadol a bol v strate 56 miliónov eur. V roku 2010 sa mu podarilo vymaniť z červených čísel a dosiahol zisk 48 miliónov eur. Je ťažké posúdiť výšku zisku, ktorý by mal byť \"brutálny\". Napriek tomu vidíme, že ak by sme jeden z týchto prípadov vyhlásili za brutálny zisk, rok 2009 by sme klasifikovali ako \"najbrutálnejšiu stratu\". Počas týchto troch krízových rokov teda výsledky Slovnaftu nedosahovali \"brutálny zisk\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych Novín"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-40567800-slovnaft-je-v-strate-stat-pride-o-miliony"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:45.259123+00:00"}
{"id": "vr32556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32556", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ja som, a v konečnej miere nie je to nič prekvapujúce, mal stretnutie aj s pánom premiérom s 5 prezidentmi z priemyselných zväzov.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad vlády SR dňa 11. 09. 2012 informoval o pracovnom stretnutí , na ktorom Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a Predseda vlády SR Robert Fico konzultovali pripravovanú novelu Zákonníka práce s predstaviteľmi priemyselných a odborových zväzov:", "analysis_paragraphs": ["Úrad vlády SR dňa 11. 09. 2012 informoval o pracovnom stretnutí , na ktorom Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a Predseda vlády SR Robert Fico konzultovali pripravovanú novelu Zákonníka práce s predstaviteľmi priemyselných a odborových zväzov:"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["informoval o pracovnom stretnutí"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/novela-zakonnika-prace-je-vysledok-zdraveho-kompromisu/?day=2012-09-01&art_datum_od=2012-10-08&art_datum_do=2012-10-08"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:46.751435+00:00"}
{"id": "vr33230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33230", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Bohužiaľ ako javí sa historický prepad predaja automobilov v Európe v tomto období.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historický prepad predaja automobilov potvrdzujú štatistiky ACEA (Európska asociácia výrobcov automobilov), ktorá monitoruje situáciu v celej Európskej únii.", "analysis_paragraphs": ["Historický prepad predaja automobilov potvrdzujú štatistiky ACEA (Európska asociácia výrobcov automobilov), ktorá monitoruje situáciu v celej Európskej únii."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["ACEA", "Výsledky", "začala", "Nárast", "pokles"], "url": ["http://www.acea.be/collection/statistics", "http://www.acea.be/news/news_detail/press_releases_monthly_provisional_vehicle_registrations/", "http://www.acea.be/index.php/news/news_detail/passenger_car_registrations_-8.7_in_january_2013", "http://www.acea.be/index.php/news/news_detail/passenger_car_registrations_-8.7_in_january_2013", "http://zapsr.sk/global/files/image/2013/g1_2.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:53.092642+00:00"}
{"id": "vr17944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17944", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Potom tu máme nezamestnanosť, ktorá je na 5%. Za vašej vlády (Ivety Radičovej, pozn.) bola nezamestnanosť na 14-15%.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva mieru evidovanej nezamestnanosti počas jednofarebnej vlády SMER-SD v roku 2018 a za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Podľa ÚPSVaR dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v apríli 2018 hodnotu 5,42 % ( .xls , tab. 1). Vláda Ivety Radičovej pôsobila v úrade od júla 2010 do apríla 2012. V čase nástupu do vlády (júl 2010) bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,33 % ( .xls , tab. 4). Do konca roka 2010 vystúpila miera nezamestnanosti na Slovensku na úroveň 12,46 % ( .xls , tab. 4). V decembri 2011 dosiahla miera nezamestnanosti úroveň 13,59 % ( .xls , tab. 4) a v apríli 2012, kedy padla vláda Ivety Radičovej, sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybovala na úrovni 13,40 % ( .xls , tab. 1). Z uvedených štatistík ÚPSVaR vyplýva, že počas vlády Ivety Radičovej neprekročila miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 14 %, ako to tvrdil Ľuboš Blaha. Najvyššia evidovaná miera nezamestnanosti bola vo februári 2012 a to 13,76 % ( .xls , tab. 4). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva mieru evidovanej nezamestnanosti počas jednofarebnej vlády SMER-SD v roku 2018 a za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Podľa ÚPSVaR dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v apríli 2018 hodnotu 5,42 % ( .xls , tab. 1). Vláda Ivety Radičovej pôsobila v úrade od júla 2010 do apríla 2012. V čase nástupu do vlády (júl 2010) bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 12,33 % ( .xls , tab. 4). Do konca roka 2010 vystúpila miera nezamestnanosti na Slovensku na úroveň 12,46 % ( .xls , tab. 4). V decembri 2011 dosiahla miera nezamestnanosti úroveň 13,59 % ( .xls , tab. 4) a v apríli 2012, kedy padla vláda Ivety Radičovej, sa miera evidovanej nezamestnanosti pohybovala na úrovni 13,40 % ( .xls , tab. 1). Z uvedených štatistík ÚPSVaR vyplýva, že počas vlády Ivety Radičovej neprekročila miera evidovanej nezamestnanosti hodnotu 14 %, ako to tvrdil Ľuboš Blaha. Najvyššia evidovaná miera nezamestnanosti bola vo februári 2012 a to 13,76 % ( .xls , tab. 4). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": [".xls", "pôsobila", ".xls", ".xls", ".xls", ".xls", ".xls", "nezamestnanosť", ".xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2018.html?page_id=771790", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=File:Unemployment_rate_2007-2017_(%25)_new.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/7/7b/Extra_tables_Statistics_explained-31-05-2018.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:30.227259+00:00"}
{"id": "vr32478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32478", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V júni 2012 na veľmi dôležitom summite, kde sme si povedali, lídri 27 členských štátov Európskej únie, že odpoveď na krízu je hlbšia integrácia Európskej únie. Teda väčšie spájanie sa, viac spoločných inštitúcii, silnejšia pozícia inštitúcii, ktoré dnes pracujú na úrovni Európskej únie.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Závery zo summitu Európskej rady v júni 2012 skutočne hovoria o hlbšej integrácii, čo sa týka hospodárskej a menovej únie a spomínajú posilnenie spoločných inštitúcií. Správa samotná však nehovorí, že odpoveďou na krízu je hlbšia integrácia Európskej únie. Nevieme však vylúčiť, že takéto tvrdenie zaznelo počas rokovania, preto považujeme výrok za neoveriteľný.\n\nVyhlásenie zo summitu Eurozóny, dňa 29. júna 2012 (.pdf), nehovorí nič o hlbšej integrácii alebo o silnejšej pozícii inštitúcií EÚ. Predmetom tohto vyhlásenia je \"...zriadenie účinného jednotného dozorného mechanizmu pre banky v Eurozóne...Na základe toho, by EMS mohol priamo rekapitalizovať banky...\"\n\nHlavnou témou záverov z Európskej rady, 28. a 29. jún 2012 (.pdf), je Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý obsahuje opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať, aby sa obnovila dôvera, rast a aby napätie na finančných trhoch klesalo. Jediná veta, ktorá hovorí o posilnení Európskej únie je nasledovná: \"...Opätovne potvrdzujeme, že sme odhodlaní zachovať hospodársku a menovú úniu a postaviť ju na pevnejšie základy pre budúcnosť...\" Konkrétne predstavy o pevnejších základoch však v záveroch nie sú. Závery sa ďalej venujú podrobnému vysvetleniu Paktu pre rast a zamestnanosť a konkrétnym krokom, ktoré treba prijať.\n\nPredseda európskej rady predložil správu s názvom \" Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii \", ktorá stanovuje 4 základné kamene hospodárskej a menovej únie: \"1. Integrovaný finančný rámec, 2. Integrovaný rozpočtový rámec, 3. integrovaný rámec hospodárskej politiky, 4. posilnená demokratická legitimita a zodpovednosť.\" Konkrétny plán sa však ešte musí vypracovať.", "analysis_paragraphs": ["Závery zo summitu Európskej rady v júni 2012 skutočne hovoria o hlbšej integrácii, čo sa týka hospodárskej a menovej únie a spomínajú posilnenie spoločných inštitúcií. Správa samotná však nehovorí, že odpoveďou na krízu je hlbšia integrácia Európskej únie. Nevieme však vylúčiť, že takéto tvrdenie zaznelo počas rokovania, preto považujeme výrok za neoveriteľný.", "Vyhlásenie zo summitu Eurozóny, dňa 29. júna 2012 (.pdf), nehovorí nič o hlbšej integrácii alebo o silnejšej pozícii inštitúcií EÚ. Predmetom tohto vyhlásenia je \"...zriadenie účinného jednotného dozorného mechanizmu pre banky v Eurozóne...Na základe toho, by EMS mohol priamo rekapitalizovať banky...\"", "Hlavnou témou záverov z Európskej rady, 28. a 29. jún 2012 (.pdf), je Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý obsahuje opatrenia, ktoré majú členské štáty prijať, aby sa obnovila dôvera, rast a aby napätie na finančných trhoch klesalo. Jediná veta, ktorá hovorí o posilnení Európskej únie je nasledovná: \"...Opätovne potvrdzujeme, že sme odhodlaní zachovať hospodársku a menovú úniu a postaviť ju na pevnejšie základy pre budúcnosť...\" Konkrétne predstavy o pevnejších základoch však v záveroch nie sú. Závery sa ďalej venujú podrobnému vysvetleniu Paktu pre rast a zamestnanosť a konkrétnym krokom, ktoré treba prijať.", "Predseda európskej rady predložil správu s názvom \" Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii \", ktorá stanovuje 4 základné kamene hospodárskej a menovej únie: \"1. Integrovaný finančný rámec, 2. Integrovaný rozpočtový rámec, 3. integrovaný rámec hospodárskej politiky, 4. posilnená demokratická legitimita a zodpovednosť.\" Konkrétny plán sa však ešte musí vypracovať."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie zo summitu Eurozóny, dňa 29. júna 2012", "záverov z Európskej rady, 28. a 29. jún 2012", "Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/131377.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/131403.pdf", "http://www.european-council.europa.eu/home-page/highlights/summit-impact-on-the-eurozone?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:34.213554+00:00"}
{"id": "49389", "numeric_id": 49389, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49389", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Naša politika je jasná a môžu si to ľudia porovnať s tým, čo sme robili, keď bola veľká migračná kríza v roku 2015. Ani 1 migrant nelegálny sa sem nedostal. Bola to práve zásluha vtedajšieho ministra vnútra Kaliňáka a ďalších, ktorí urobili kus roboty.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nelegálna migrácia existovala aj počas vlád Roberta Fica. Hraničná a cudzinecká polícia si o nej vedie štatistiky. V roku 2015 Hraničá a cudzinecká polícia evidovala vyše 2000 prípadov nelegálnej migrácie a viac ako 200 prípadov neoprávneného prekročenia štátnej hranice. Počas druhej Ficovej a Pellegriniho vlády, polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV roku 2015 vypukla nová migračná kríza v dôsledku eskalácii konfliktov na Blízkom východe. Počet migrantov prichádzajúcich do Európy sa zvyšoval a za jeden rok dosiahol až 1,3 milióna ľudí .\n\nMnohé vlády členských štátov Európskej únie reagovali zatvorením hraníc a negatívnym stanoviskom voči prijímaniu prichádzajúcich utečencov. Rada Európskej únie v reakcii na situáciu schválila prerozdeľovanie utečencov na základe povinných kvót. Slovensko malo prijať 802 utečencov no vláda na čele s premiérom Róbertom Ficom avizovala , že rozhodnutie o kvótach implementovať nebude a rozhodla sa podať kvôli tomuto rozhodnutiu rady žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu.\n\nNapriek nesúhlasu s povinnými kvótami vtedajšia vláda Roberta Fica rozhodla prijať stovku utečencov, ktorí prišli do Európy a nachádzali sa v gréckych a talianskych utečeneckých táboroch. Nakoniec veľká časť sa veľká časť z nich vrátila späť do Iraku, pretože proti prijatiu sa postavili obce, v ktorých mali byť utečenci umiestnení.\n\nPodľa štatistík vedených Hraničnou a cudzineckou políciou, nelegálny migrácia existovala aj počas predošlých Ficových vlád. V roku 2015 evidovala Hraničná a cudzinecká polícia 2535 prípadov nelegálnej migrácie a 222 prípadov neoprávneného prekročenia štátnej hranice (. pdf , str 26). V období 2012-2020, teda počas druhej a tretej Ficovej vlády a Pellegriniho vlády, polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne.", "analysis_paragraphs": ["Nelegálna migrácia existovala aj počas vlád Roberta Fica. Hraničná a cudzinecká polícia si o nej vedie štatistiky. V roku 2015 Hraničá a cudzinecká polícia evidovala vyše 2000 prípadov nelegálnej migrácie a viac ako 200 prípadov neoprávneného prekročenia štátnej hranice. Počas druhej Ficovej a Pellegriniho vlády, polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V roku 2015 vypukla nová migračná kríza v dôsledku eskalácii konfliktov na Blízkom východe. Počet migrantov prichádzajúcich do Európy sa zvyšoval a za jeden rok dosiahol až 1,3 milióna ľudí .", "Mnohé vlády členských štátov Európskej únie reagovali zatvorením hraníc a negatívnym stanoviskom voči prijímaniu prichádzajúcich utečencov. Rada Európskej únie v reakcii na situáciu schválila prerozdeľovanie utečencov na základe povinných kvót. Slovensko malo prijať 802 utečencov no vláda na čele s premiérom Róbertom Ficom avizovala , že rozhodnutie o kvótach implementovať nebude a rozhodla sa podať kvôli tomuto rozhodnutiu rady žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu.", "Napriek nesúhlasu s povinnými kvótami vtedajšia vláda Roberta Fica rozhodla prijať stovku utečencov, ktorí prišli do Európy a nachádzali sa v gréckych a talianskych utečeneckých táboroch. Nakoniec veľká časť sa veľká časť z nich vrátila späť do Iraku, pretože proti prijatiu sa postavili obce, v ktorých mali byť utečenci umiestnení.", "Podľa štatistík vedených Hraničnou a cudzineckou políciou, nelegálny migrácia existovala aj počas predošlých Ficových vlád. V roku 2015 evidovala Hraničná a cudzinecká polícia 2535 prípadov nelegálnej migrácie a 222 prípadov neoprávneného prekročenia štátnej hranice (. pdf , str 26). V období 2012-2020, teda počas druhej a tretej Ficovej vlády a Pellegriniho vlády, polícia evidovala tisíc až dvetisíc prípadov nelegálnej migrácie ročne."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["1,3 milióna ľudí", "zatvorením hraníc", "prijať", "avizovala", "rozhodla prijať", "štatistík", "pdf", "evidovala"], "url": ["https://www.pewresearch.org/global/2016/08/02/number-of-refugees-to-europe-surges-to-record-1-3-million-in-2015/", "https://dennikn.sk/226210/schengen-ohrozeni-preco-zatvorene-hranice-nemusia-zastavit-utecencov/", "https://domov.sme.sk/c/20721808/rok-2015-slovensko-sa-pri-utecencoch-stretlo-so-svetom-prepadlo.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/zahranicne-media-slovensko-kvoty-zaloba/159086-clanok.html", "https://dennikn.sk/475635/slovensko-sa-chysta-prijat-stovku-utecencov-greckych-taborov/", "https://www.minv.sk/?rok-2015-1", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2015/2015-rocenka-UHCP-SK.pdf", "https://demagog.sk/nelegalna-migracia-za-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:37.887355+00:00"}
{"id": "vr33416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33416", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ústavne je predpokladom pre výkon tejto veľmi silnej funkcie jednak nestraníckosť, nestrannosť a potom odbornosť a spoľahlivosť.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P. Paška nesprávne uvádza, že predpoklady na výkon funkcie generálneho prokurátora sa nachádzajú Ústave SR. Odborné predpoklady sa na nachádzajú len v zákone o postavení generálneho prokurátora. V ústave SR sú práva a povinnosti prokuratúry zakotvené v ôsmej hlave, ktorá však nehovorí o žiadnych predpokladoch pre výkon funkcie generálneho prokurátora. Čl.151 ústavy (pdf, s.22): \"Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\" Zákon o prokuratúre č. 153/2001 Z.z. upravuje pôsobnosť a postavenie generálneho prokurátora. Stanovuje iba nasledujúce predpoklady, ktoré obsahuje §7 ods.3: \"Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a aspoň päť rokov vykonával justičnú prax, ak s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.\" Zákon nehovorí o predpokladoch, ktoré uvádza P. Paška. Pravidlo o nestraníckosti však nachádzame v § 8 ods. 3, ktorý ustanovuje že NR SR navrhne prezidentovi odvolanie generálneho prokurátora v prípade, že sa stane členom politickej strany alebo hnutia alebo začne vykonávať funkciu nezlúčiteľnú s funkciou prokurátora. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Paška nesprávne uvádza, že predpoklady na výkon funkcie generálneho prokurátora sa nachádzajú Ústave SR. Odborné predpoklady sa na nachádzajú len v zákone o postavení generálneho prokurátora. V ústave SR sú práva a povinnosti prokuratúry zakotvené v ôsmej hlave, ktorá však nehovorí o žiadnych predpokladoch pre výkon funkcie generálneho prokurátora. Čl.151 ústavy (pdf, s.22): \"Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.\" Zákon o prokuratúre č. 153/2001 Z.z. upravuje pôsobnosť a postavenie generálneho prokurátora. Stanovuje iba nasledujúce predpoklady, ktoré obsahuje §7 ods.3: \"Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov a aspoň päť rokov vykonával justičnú prax, ak s vymenovaním súhlasí. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.\" Zákon nehovorí o predpokladoch, ktoré uvádza P. Paška. Pravidlo o nestraníckosti však nachádzame v § 8 ods. 3, ktorý ustanovuje že NR SR navrhne prezidentovi odvolanie generálneho prokurátora v prípade, že sa stane členom politickej strany alebo hnutia alebo začne vykonávať funkciu nezlúčiteľnú s funkciou prokurátora. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["ústavy", "§7", "§ 8"], "url": ["http://www.google.sk/#hl=sk&gs_rn=6&gs_ri=psy-ab&cp=25&gs_id=7&xhr=t&q=z%C3%A1kon+SNR+%C4%8D.+460%2F1992+Zb.&es_nrs=true&pf=p&output=search&sclient=psy-ab&oq=z%C3%A1kon+SNR+%C4%8D.+460/1992+Zb.&gs_l=&pbx=1&bav=on.2,or.r_qf.&bvm=bv.43828540,d.ZWU&fp=1f019b6e20c135b7&biw=1280&bih=630", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:14.419970+00:00"}
{"id": "vr35814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35814", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ak sme vyzvali túto vládu, aby neprijímala také rozhodnutia ekonomického a hospodárskeho charakteru, akým sme boli svedkami pri podpisovaní nevýhodných PPP projektov, napríklad pri stanovení uchádzača o mýto, pri predaji emisií a tak ďalej, lebo vieme, čo sa na ministerstvách robím, vieme pán minister.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, ako Ján Figeľ myslel svoj výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, ako Ján Figeľ myslel svoj výrok."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:29.961846+00:00"}
{"id": "48986", "numeric_id": 48986, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48986", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Všetci vaši poslanci, europoslanci, hlasovali za ten nezmysel, čo prišiel z Európskej únie, máme zrušiť od tridsiateho piateho roku registráciu spaľovacích motorov.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcovia členských krajín EÚ sa v lete minulého roka dohodli na ukončení predaja áut so spaľovacími motormi, ktorý má platiť od 1. januára 2035. Európsky parlament toto rozhodnutie potvrdil 14. februára 2023, kedy odsúhlasil zmenu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 , ktoré stanovuje emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá. Spomedzi slovenských europoslancov za návrh hlasovali ôsmi z nich. Menovite Monika Beňová, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík, Robert Hajšel, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Michal Šimečka a Katarína Roth Neveďalová. Keďže Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová sú jediní zástupcovia strany Smer-SD v Európskom parlamente a v súčasnosti nezávislý Robert Hajšel bol v roku 2019 zvolený do funkcie za rovnakú stranu, tak výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia členských krajín EÚ sa v lete minulého roka dohodli na ukončení predaja áut so spaľovacími motormi, ktorý má platiť od 1. januára 2035. Európsky parlament toto rozhodnutie potvrdil 14. februára 2023, kedy odsúhlasil zmenu Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/631 , ktoré stanovuje emisné normy CO2 pre nové osobné vozidlá a nové ľahké úžitkové vozidlá. Spomedzi slovenských europoslancov za návrh hlasovali ôsmi z nich. Menovite Monika Beňová, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík, Robert Hajšel, Michal Wiezik, Martin Hojsík, Michal Šimečka a Katarína Roth Neveďalová. Keďže Monika Beňová a Katarína Roth Neveďalová sú jediní zástupcovia strany Smer-SD v Európskom parlamente a v súčasnosti nezávislý Robert Hajšel bol v roku 2019 zvolený do funkcie za rovnakú stranu, tak výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["ukončení predaja", "2019/631", "ôsmi", "jediní"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/zakaz-auta-spalovaci-motorom-potvrdeny-108174.aspx", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32019R0631&qid=1676606057792", "https://www.europarl.europa.eu/plenary/sk/votes.html?tab=votes#banner_session_live", "https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/search/advanced?name=&countryCode=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:14.573745+00:00"}
{"id": "vr28546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28546", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "Toľkoto majetku sa predalo za Jána Slotu - 533 miliónov eur...", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje o tom, koľko majetku sa predalo za Jána Slotu nie sú dostupné. Posledné rozpočty a záverečné správy mesta Žilina sú dostupné na stránkach mesta od roku 2005. Archív neponúka záverečné účty a rozpočty staršie ako 2005. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Údaje o tom, koľko majetku sa predalo za Jána Slotu nie sú dostupné. Posledné rozpočty a záverečné správy mesta Žilina sú dostupné na stránkach mesta od roku 2005. Archív neponúka záverečné účty a rozpočty staršie ako 2005. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Archív"], "url": ["http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta", "http://www.zilina.sk/mesto-zilina-uradna-tabula-mesta-rozpocet-mesta?archiv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:25.765579+00:00"}
{"id": "49743", "numeric_id": 49743, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49743", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Nám už teraz chýbajú vysoké stovky, možno tisícky lekárov, hovorí aj sa, že nám chýba 14-tisíc sestier.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Personálna situácia v slovenskom zdravotníctve je dlhodobo problematická. O chýbajúcom zdravotníckom personále hovoria viaceré inštitúcie vrátane Komory sestier či ministerstva zdravotníctva. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva chýba na Slovensku minimálne2-tisíc lekárov a 4-tisíc sestier, pričom niektoré odhady hovoria až o 14-tisícoch chýbajúcich sestier. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nBývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková ešte v novembri 2023 vyhlásila , že na Slovensku chýba okolo 2-tisíc lekárov. Ide podľa nej o konzervatívny a hrubý odhad, situácia môže byť ešte horšia.\n\nVýrazný nedostatok má Slovensko najmä všeobecných lekárov. Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) chýbalo k začiatku minulého roka spolu 713 všeobecných lekárov z toho 484 lekárov pre dospelých a 229 lekárov pre deti a dorast ( .pdf , s. 77). Podľa dát viac ako 280-tisíc občanov Slovenskej republiky, nemá svojho všeobecného lekára.\n\nPodľa dát Inštitútu zdravotnej politiky z roku 2019 chýbalo na Slovensku 3500 lekárov a približne 2000 ďalších lekárov bolo v dôchodkovom veku.\n\nNa základe údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na Slovensku v roku 2022 pracovalo vyše 20-tisíc lekárov. V roku 2021 u nás pripadalo na tisíc obyvateľov 3,7 lekára ( .pdf , s. 2), pričom priemer Európskej Únie je 4,1 lekára. Za predpokladu zachovania aktuálnych podmienok a požiadaviek Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) počíta s miernym rastom lekárov v strednom a dlhodobom horizonte. Ani tento rast však nebude podľa rady stačiť na úplné naplnenie potrieb starnúcej generácie.\n\nEšte alarmujúcejšia je situácia ohľadom zdravotných sestier. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) v tlačovej správe uvádza, že na Slovensku chýba aktuálne vyše 14-tisíc sestier. Ministerstvo zdravotníctva je vo svojich odhadoch konzervatívnejšie a hovorí o deficite minimálne 4-tisíc sestier. Kým na Slovensku v roku 2021 pripadlo na tisíc obyvateľov 5,7 zdravotnej sestry ( .pdf , s. 2), priemer Európskej Únie je 8,4 sestry.\n\nNavyše hrozí, že sa nedostatok sestier bude v nasledujúcich rokoch ešte prehlbovať vzhľadom na ich vysoký priemerný vek. Podľa SKSaPA hrozí, že do roku 2030 prídeme o 20% všetkých sestier.\n\nJedným z hlavných problémov nedostatku sestier je aj ich odchod do zahraničia. Rozhodujúcim dôvodom je podľa SKSaPA predovšetkým nižšia mzda.\n\nPodľa analýzy Národnej banky Slovenska sa dlhodobo neriešené problémy v zdravotníctve vrátane nedostatku sestier a lekárov podpíšu na prehĺbení nenaplnenej zdravotnej starostlivosti na Slovensku ( .pdf , s. 32).", "analysis_paragraphs": ["Personálna situácia v slovenskom zdravotníctve je dlhodobo problematická. O chýbajúcom zdravotníckom personále hovoria viaceré inštitúcie vrátane Komory sestier či ministerstva zdravotníctva. Podľa odhadov ministerstva zdravotníctva chýba na Slovensku minimálne2-tisíc lekárov a 4-tisíc sestier, pričom niektoré odhady hovoria až o 14-tisícoch chýbajúcich sestier. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková ešte v novembri 2023 vyhlásila , že na Slovensku chýba okolo 2-tisíc lekárov. Ide podľa nej o konzervatívny a hrubý odhad, situácia môže byť ešte horšia.", "Výrazný nedostatok má Slovensko najmä všeobecných lekárov. Podľa dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) chýbalo k začiatku minulého roka spolu 713 všeobecných lekárov z toho 484 lekárov pre dospelých a 229 lekárov pre deti a dorast ( .pdf , s. 77). Podľa dát viac ako 280-tisíc občanov Slovenskej republiky, nemá svojho všeobecného lekára.", "Podľa dát Inštitútu zdravotnej politiky z roku 2019 chýbalo na Slovensku 3500 lekárov a približne 2000 ďalších lekárov bolo v dôchodkovom veku.", "Na základe údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) na Slovensku v roku 2022 pracovalo vyše 20-tisíc lekárov. V roku 2021 u nás pripadalo na tisíc obyvateľov 3,7 lekára ( .pdf , s. 2), pričom priemer Európskej Únie je 4,1 lekára. Za predpokladu zachovania aktuálnych podmienok a požiadaviek Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) počíta s miernym rastom lekárov v strednom a dlhodobom horizonte. Ani tento rast však nebude podľa rady stačiť na úplné naplnenie potrieb starnúcej generácie.", "Ešte alarmujúcejšia je situácia ohľadom zdravotných sestier. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) v tlačovej správe uvádza, že na Slovensku chýba aktuálne vyše 14-tisíc sestier. Ministerstvo zdravotníctva je vo svojich odhadoch konzervatívnejšie a hovorí o deficite minimálne 4-tisíc sestier. Kým na Slovensku v roku 2021 pripadlo na tisíc obyvateľov 5,7 zdravotnej sestry ( .pdf , s. 2), priemer Európskej Únie je 8,4 sestry.", "Navyše hrozí, že sa nedostatok sestier bude v nasledujúcich rokoch ešte prehlbovať vzhľadom na ich vysoký priemerný vek. Podľa SKSaPA hrozí, že do roku 2030 prídeme o 20% všetkých sestier.", "Jedným z hlavných problémov nedostatku sestier je aj ich odchod do zahraničia. Rozhodujúcim dôvodom je podľa SKSaPA predovšetkým nižšia mzda.", "Podľa analýzy Národnej banky Slovenska sa dlhodobo neriešené problémy v zdravotníctve vrátane nedostatku sestier a lekárov podpíšu na prehĺbení nenaplnenej zdravotnej starostlivosti na Slovensku ( .pdf , s. 32)."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila", ".pdf", "nemá", "chýbalo", "20-tisíc", ".pdf", "4,1", "počíta", "14-tisíc", "hovorí", ".pdf", "8,4", "20%", "dôvodom", ".pdf"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/3688128", "https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2024/08/Sprava-o-stave-vykonavania-VZP-za-rok-2023.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23363356/na-slovensku-chybaju-vseobecni-lekari.html", "https://dennikn.sk/minuta/1361652/", "https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Pracovnici-v-zdravotnictve-Slovenskej-republiky-v-roku-2022.aspx", "https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2023_9f24c36f-en;jsessionid=r1KVoxeoQOFYDTwu-FxtDWfnvPM8jpmfP__IL4Z4.ip-10-240-5-5", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695652-sestricky-chybaju-zdravotne-sestry-nedostatok-nemocnice-personal/", "https://www.rrz.sk/aky-velky-bude-problem-s-lekarmi-a-sestrami-v-starnucej-krajine/#:~:text=Simul%C3%A1cia%20ukazuje%20trajekt%C3%B3riu,o%20asi%2010%25.", "https://www.sksapa.sk/aktuality/mame-stale-menej-a-menej-sestier-konsolidaciou-sa-tento-stav-rapidne-zhorsi", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695652-sestricky-chybaju-zdravotne-sestry-nedostatok-nemocnice-personal/", "https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2023_ab29de44-en", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/695652-sestricky-chybaju-zdravotne-sestry-nedostatok-nemocnice-personal/", "https://www.sksapa.sk/aktuality/mame-stale-menej-a-menej-sestier-konsolidaciou-sa-tento-stav-rapidne-zhorsi", "https://domov.sme.sk/c/22679768/na-slovensku-chyba-14-tisic-sestier-najcastejsie-odchadzaju-do-ceska.html", "https://nbs.sk/dokument/4161ea81-c375-47e8-ad74-3e656b039a49/stiahnut/?force=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:41.285386+00:00"}
{"id": "vr13902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13902", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...tento rozpočet je ešte unikátny v jednej veci, že prvýkrát pomenoval cieľ vyrovnaného nominálneho hospodárenia... V roku 2018 s deficitom 0,00.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet verejnej správy pre rok 2018 je naplánovaný s vyrovnaným nominálnym hospodárením, teda deficitom verejnej správy na úrovni 0,00%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (. pdf , s.2) si skutočne stanovuje pre rok 2018 cieľ v podobe nulového deficitu verejnej správy: \" V súlade s Programom stability Slovenska na roky 2015-2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP. \" Ak by sa tento cieľ splnil, bolo by to vôbec po prvýkrát v samostatnej histórii Slovenska, kedy by sme mali nominálne vyrovnaný štátny rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje potrebu približne vyrovnaného hospodárenia štátu: \".. približne vyrovnané hospodárenie sa vyžaduje od krajín aj v rámci Paktu stability a rastu a Fiškálneho kompaktu. Lenže nie je jednoduché povedať, čo presne znamená približne vyrovnané hospodárenie. Na tieto účely sa zadefinoval v európskej legislatíve tzv. štrukturálny deficit, ktorý očisťuje Eurostatom zverejnené čísla o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové a dočasné opatrenia. Takto skonštruovaný indikátor totiž lepšie zachytáva strednodobé trendy vo verejných financiách .\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet verejnej správy pre rok 2018 je naplánovaný s vyrovnaným nominálnym hospodárením, teda deficitom verejnej správy na úrovni 0,00%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 (. pdf , s.2) si skutočne stanovuje pre rok 2018 cieľ v podobe nulového deficitu verejnej správy: \" V súlade s Programom stability Slovenska na roky 2015-2018 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2016 stanovená vo výške 1,93 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 0,42 % HDP v roku 2017, zodpovedajúcej dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a po prvýkrát sa navrhuje hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2018 na úrovni 0,00 % HDP. \" Ak by sa tento cieľ splnil, bolo by to vôbec po prvýkrát v samostatnej histórii Slovenska, kedy by sme mali nominálne vyrovnaný štátny rozpočet. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetľuje potrebu približne vyrovnaného hospodárenia štátu: \".. približne vyrovnané hospodárenie sa vyžaduje od krajín aj v rámci Paktu stability a rastu a Fiškálneho kompaktu. Lenže nie je jednoduché povedať, čo presne znamená približne vyrovnané hospodárenie. Na tieto účely sa zadefinoval v európskej legislatíve tzv. štrukturálny deficit, ktorý očisťuje Eurostatom zverejnené čísla o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové a dočasné opatrenia. Takto skonštruovaný indikátor totiž lepšie zachytáva strednodobé trendy vo verejných financiách .\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prvýkrát", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958", "http://www.prservis.sk/ifp-navrh-rozpoctu-uz-do-troch-rokov-moze-byt-vyrovnany/", "http://www.rozpoctovarada.sk/download/truedef_comm1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:01.823877+00:00"}
{"id": "vr31007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31007", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Hoci každý trochu informovaný človek vedel už od štvrtku, aká je situácia na Kysuciach. (snehová kalamita, pozn.)", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o kalamite na Kysuciach boli v médiách už od štvrtku 16.2.2012 ako tvrdil aj Marek Maďarič. Informoval o tom napríklad portál aktuality.sk .", "analysis_paragraphs": ["Informácie o kalamite na Kysuciach boli v médiách už od štvrtku 16.2.2012 ako tvrdil aj Marek Maďarič. Informoval o tom napríklad portál aktuality.sk ."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/201636/snehove-peklo-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:48.861699+00:00"}
{"id": "vr36529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36529", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...viacerí naši starostovia mi povedali, najmä na východe Slovenska, že dostali od funkcionárov Smeru miestnych asi taký oznam, že nemajú šancu na eurofondy, pokiaľ sú v SDKÚ. Že ak chcú mať šancu na eurofondy, musia vystúpiť z SDKÚ a vstúpiť do Smeru.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobne, ako v prípade Mečiara, neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Podobne, ako v prípade Mečiara, neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:45.601990+00:00"}
{"id": "44962", "numeric_id": 44962, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44962", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Európska komisia povedala, že budú môcť členské štáty presúvať finančné prostriedky až do výšky 8 % z eurofondov v rámci operačných programov. Tu by sme k týmto 527 miliónom mohli dodatočne získať ďalších niekoľko 100.000.000 eur.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia ohlásila novú investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19. Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur. Okrem toho v „iniciatíve (to) bola jedna z flexibilít (ktorá umožnila) presúvanie 8 % z alokácie na prioritnú os do inej osi v rámci fondu, alebo teda operačného programu,” uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku pre portál Demagóg.SK. Koľko peňazí priniesol práve tento nástroj, závisí od konkrétnych presunov v rámci operaćných programov. Celkovo by však Slovensko mohlo v rámci tejto európskej pomoci získať 2,5 miliardy eur. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia ohlásila novú investičnú iniciatívu na zmierňovanie škôd spôsobených pandémiou COVID-19. Jej súčasťou je aj návrh, aby členské štáty nemuseli Únii vracať tzv. predbežné financovanie eurofondov, ktoré by za normálnych okolností vracať museli. Slovensko by malo mať v rámci tejto pomoci k dispozícii 527 miliónov eur. Okrem toho v „iniciatíve (to) bola jedna z flexibilít (ktorá umožnila) presúvanie 8 % z alokácie na prioritnú os do inej osi v rámci fondu, alebo teda operačného programu,” uviedlo Zastúpenie EK na Slovensku pre portál Demagóg.SK. Koľko peňazí priniesol práve tento nástroj, závisí od konkrétnych presunov v rámci operaćných programov. Celkovo by však Slovensko mohlo v rámci tejto európskej pomoci získať 2,5 miliardy eur. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["ohlásila", "je", "malo"], "url": ["https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/ako-koronavirus-slovensku-mozno-zachrani-eurofondy/", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:30.630575+00:00"}
{"id": "vr33715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33715", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Na budúci rok nám chýba k cieľu dnes (3% deficit), podľa dnešných výpočtov 566 miliónov eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre budúci rok 2014 je plánovaný pokles deficitu verejných financií na úroveň 2,3%, čo si vyžiada konsolidačné opatrenia na úrovni 566 mil. eur . \"Pre splnenie tohto cieľa sa bude vláda SR sústreďovať na opatrenia zamerané hlavne na optimalizáciu úradov (program ESO), čo prinesie úsporu verejných financií, zefektívni činnosti a prinesie lepšie služby občanom a podnikateľom,\" konštatuje rezort financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014-2016. Tento dokument má byť v predstavený v súčasnosti na najbližšom rokovaní vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre budúci rok 2014 je plánovaný pokles deficitu verejných financií na úroveň 2,3%, čo si vyžiada konsolidačné opatrenia na úrovni 566 mil. eur . \"Pre splnenie tohto cieľa sa bude vláda SR sústreďovať na opatrenia zamerané hlavne na optimalizáciu úradov (program ESO), čo prinesie úsporu verejných financií, zefektívni činnosti a prinesie lepšie služby občanom a podnikateľom,\" konštatuje rezort financií v návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2014-2016. Tento dokument má byť v predstavený v súčasnosti na najbližšom rokovaní vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["opatrenia"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-pokles-hdp-vychodisko-vlada/43412-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:04.064317+00:00"}
{"id": "vr33641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33641", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale to nie je ten istý tender (propagácia financovania projektu z operačného programu, pozn.). To je druhá súťaž. To je paralelná druhá súťaž. Ja nespochybňujem právne služby, ale toto sa týka propagácie za 130 miliónov eur.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič hovorí pravdu. 13. septembra 2012 boli do Vestníka verejného obstarávania zaslané až tri zadania verejného obstarávania, ktoré sa líšili názvom zákazky. Jednou z nich je spomínaná súťaž \"Informovanosť a publicita\" za 130 miliónov euro. 1. Informovanosť a publicita , 2. O borné poradenské služby . 3. Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie V Oznámení o vyhlásení a rovnako v Oznámení o výsledku verejného obstarávania zákazky Informovanosť a publicita z 10 septembra 2012 sa uvádza: \"Názov pridelený zákazke: Informovanosť a Publicita Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov): Predmetom zákazky je komplexné zabezpečenie plnení týkajúcich sa publicity a informovanosti, najmä pre projekty financované/spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a z iných verejných rozpočtov. Plnenia budú realizované najmä prostredníctvom komunikačného poradenstva, vrátane realizácie prieskumov, tvorby a asistencie pri uplatňovaní stratégií, návrhov, prípravy a realizácie/dodávky/produkcie komplexných informačných a edukačných kampaní non profit marketingového typu aj jednotlivých aktivít zacielených na zdieľanie informácií, ktoré pozostávajú z návrhov a realizácie informačných materiálov (informačná/reklamná/vysvetľujúca tabuľa), stretnutí, propagačných materiálov a reklamných predmetov, pričom publicita a informovanosť má byť zabezpečená prostredníctvom printových a elektronických médií na regionálnej aj národnej úrovni.\" Suma podľa Oznámenia i výsledku : \"Celková konečná hodnota zákazky (zákaziek) Hodnota 130 000 000,0000 EUR Bez DPH\" Rovnako dňa 13. septembra 2012 bolo odoslané Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zákazky Odborné poradenské služby : \"Názov pridelený zákazke verejným obstarávateľom: Odborné poradenské služby.\" \"Stručný opis zákazky alebo nákupu: Predmetom zákazky je poskytovanie odborných poradenských služieb pre inštitúcie verejnej správy SR/ verejných obstarávateľov (ďalej len prijímatelia). Poskytovateľ odborných poradenských služieb musí disponovať potrebnými vedomosťami, odbornými znalosťami a skúsenosťami z praxe, zároveň musí mať schopnosť posúdiť situáciu v rámci relevantného segmentu trhu, a to v nasledovných oblastiach: p rávne služby a/alebo audit a/alebo informačno-komunikačné technológie (ďalej len IKT) a/alebo softvérové technológie.\" Cena VO za Odborné poradenské služby nie je známa, keďže Regionálna obstarávacia agentúra ešte nezverejnila výsledky výberového konania. Rovnako dňa 13. septembra 2012 bolo odoslané Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zákazky Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie : Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Predmetom zákazky je poradenská činnosť pri procesoch obvyklých v nasledovných oblastiach: v zabezpečení manažérskych systémov (riadenie kvality, riadenie ochrany životného prostredia a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v certifikácii manažérskych systémov (riadenie kvality, riadenie ochrany životného prostredia a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) a vo verejnom obstarávaní (v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a súvisiacej platnej legislatívy). ... Odborné poradenstvo zahŕňa minimálne nasledovné činnosti: poskytovanie konzultácií, vypracovanie návrhov a odporúčaní, analýz, stanovísk, odborných posudkov, procesných dokumentov a iných odborných dokumentov ako aj vystavovanie certifikátov, resp. poskytovanie iných odborných činností v príslušnej oblasti pôsobenia poskytovateľa na základe konkrétnych požiadaviek objednávateľa služby. Podrobný opis predmetu zákazky bude uvedený Cena VO za Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie nie je známa, keďže Regionálna obstarávacia agentúra ešte nezverejnila výsledky výberového konania. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič hovorí pravdu. 13. septembra 2012 boli do Vestníka verejného obstarávania zaslané až tri zadania verejného obstarávania, ktoré sa líšili názvom zákazky. Jednou z nich je spomínaná súťaž \"Informovanosť a publicita\" za 130 miliónov euro. 1. Informovanosť a publicita , 2. O borné poradenské služby . 3. Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie V Oznámení o vyhlásení a rovnako v Oznámení o výsledku verejného obstarávania zákazky Informovanosť a publicita z 10 septembra 2012 sa uvádza: \"Názov pridelený zákazke: Informovanosť a Publicita Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov): Predmetom zákazky je komplexné zabezpečenie plnení týkajúcich sa publicity a informovanosti, najmä pre projekty financované/spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu a z iných verejných rozpočtov. Plnenia budú realizované najmä prostredníctvom komunikačného poradenstva, vrátane realizácie prieskumov, tvorby a asistencie pri uplatňovaní stratégií, návrhov, prípravy a realizácie/dodávky/produkcie komplexných informačných a edukačných kampaní non profit marketingového typu aj jednotlivých aktivít zacielených na zdieľanie informácií, ktoré pozostávajú z návrhov a realizácie informačných materiálov (informačná/reklamná/vysvetľujúca tabuľa), stretnutí, propagačných materiálov a reklamných predmetov, pričom publicita a informovanosť má byť zabezpečená prostredníctvom printových a elektronických médií na regionálnej aj národnej úrovni.\" Suma podľa Oznámenia i výsledku : \"Celková konečná hodnota zákazky (zákaziek) Hodnota 130 000 000,0000 EUR Bez DPH\" Rovnako dňa 13. septembra 2012 bolo odoslané Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zákazky Odborné poradenské služby : \"Názov pridelený zákazke verejným obstarávateľom: Odborné poradenské služby.\" \"Stručný opis zákazky alebo nákupu: Predmetom zákazky je poskytovanie odborných poradenských služieb pre inštitúcie verejnej správy SR/ verejných obstarávateľov (ďalej len prijímatelia). Poskytovateľ odborných poradenských služieb musí disponovať potrebnými vedomosťami, odbornými znalosťami a skúsenosťami z praxe, zároveň musí mať schopnosť posúdiť situáciu v rámci relevantného segmentu trhu, a to v nasledovných oblastiach: p rávne služby a/alebo audit a/alebo informačno-komunikačné technológie (ďalej len IKT) a/alebo softvérové technológie.\" Cena VO za Odborné poradenské služby nie je známa, keďže Regionálna obstarávacia agentúra ešte nezverejnila výsledky výberového konania. Rovnako dňa 13. septembra 2012 bolo odoslané Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania zákazky Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie : Stručný opis zákazky alebo nákupu (nákupov) Predmetom zákazky je poradenská činnosť pri procesoch obvyklých v nasledovných oblastiach: v zabezpečení manažérskych systémov (riadenie kvality, riadenie ochrany životného prostredia a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci), v certifikácii manažérskych systémov (riadenie kvality, riadenie ochrany životného prostredia a bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) a vo verejnom obstarávaní (v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a súvisiacej platnej legislatívy). ... Odborné poradenstvo zahŕňa minimálne nasledovné činnosti: poskytovanie konzultácií, vypracovanie návrhov a odporúčaní, analýz, stanovísk, odborných posudkov, procesných dokumentov a iných odborných dokumentov ako aj vystavovanie certifikátov, resp. poskytovanie iných odborných činností v príslušnej oblasti pôsobenia poskytovateľa na základe konkrétnych požiadaviek objednávateľa služby. Podrobný opis predmetu zákazky bude uvedený Cena VO za Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie nie je známa, keďže Regionálna obstarávacia agentúra ešte nezverejnila výsledky výberového konania. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Informovanosť a publicita", "O borné poradenské služby", "Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie", "Oznámení o vyhlásení", "Oznámení o výsledku verejného obstarávania", "Oznámenia i výsledku", "Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania", "ešte nezverejnila", "Poradenské služby pre manažérske systémy a verejné obstarávanie", "ešte nezverejnila"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182678", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182699", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182678", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/searchResult", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182699", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=1&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-2&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:20.299859+00:00"}
{"id": "vr29914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29914", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V našom tábore v Medveďove, kde sú vlastne zaistení nelegálni migranti, tak po jednom vyhlásení nemeckého predstaviteľa o tom, že berú všetkých sýrskych utečencov, ja by som nenazýval vzburou, búchali ešusmi po stoloch, okamžite chceli ísť, pretože ich Nemci pozvali.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dňa 3. septembra sa migranti umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vzbúrili, avšak nie na popud vyhlásenia nemeckej kancelárky o tom, že Nemecko prijme Sýrskych utečencov, alebo kvôli informáciám o obnovení vlakovej dopravy z Maďarska smerom na západ. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Ľudia zachytení v Medveďove sa vzbúrili kvôli medializovanej informácii, že Maďarsko začína púšťať za hranice vlaky smerujúce do Rakúska a Nemecka. Nešlo teda primárne o nemecké vyjadrenie o prijatí sýrskych utečencov. SITA informovala o danom incidentne nasledovne: \" Približne 60 ľudí v tábore pre utečencov v Medveďove sa zabarikádovalo v jedálni, zasahovali kukláči i ťažkoodenci, no pri zásahu sa nikto nezranil. Väčšina nelegálnych migrantov pochádzala zo Sýrie a Afganistanu, v tábore čakajú na vyhostenie zo Slovenska. O 13:00 polícia akciu ukončila a kukláčov stiahla. Ako uviedol hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov, vysvetlili im, že ich vrátia späť do Maďarska. \" Ozývajú sa však aj tvrdenia, že polícia proti nim použila donucovacie prostriedky, čo následne odštartovalo medializovanú kauzu o hrubom zásahu polície: \" Ombudsmanka preveruje postup polície voči utečencom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z vlastnej iniciatívy, čo jej umožňuje zákon o verejnom ochrancovi práv. Právnikov svojej kancelárie poverila, aby vykonali prieskum postupu polície voči utečencom umiestneným v tábore Medveďov, a tiež aby preskúmali postup polície z hľadiska obsahu novinárskeho textu, ktorý bol zverejnený v nedeľu 6. septembra. \" Čo sa týka vyjadrení nemeckých predstaviteľov, týkali sa výnimky s Dublinského dohovoru, na základe ktorého by žiadosť o azyl mala byť podávaná v krajine na územie ktorej vstúpila daná osoba ako prvé. O tak sýrski utečenci na základe výnimky môžu žiadať aj v iných krajinách, ako napríklad Nemecko. V prospech tejto výnimky prehovorili zástupcovia Nemecka a Francúzska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 3. septembra sa migranti umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov vzbúrili, avšak nie na popud vyhlásenia nemeckej kancelárky o tom, že Nemecko prijme Sýrskych utečencov, alebo kvôli informáciám o obnovení vlakovej dopravy z Maďarska smerom na západ. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Ľudia zachytení v Medveďove sa vzbúrili kvôli medializovanej informácii, že Maďarsko začína púšťať za hranice vlaky smerujúce do Rakúska a Nemecka. Nešlo teda primárne o nemecké vyjadrenie o prijatí sýrskych utečencov. SITA informovala o danom incidentne nasledovne: \" Približne 60 ľudí v tábore pre utečencov v Medveďove sa zabarikádovalo v jedálni, zasahovali kukláči i ťažkoodenci, no pri zásahu sa nikto nezranil. Väčšina nelegálnych migrantov pochádzala zo Sýrie a Afganistanu, v tábore čakajú na vyhostenie zo Slovenska. O 13:00 polícia akciu ukončila a kukláčov stiahla. Ako uviedol hovorca ministerstva vnútra Petar Lazarov, vysvetlili im, že ich vrátia späť do Maďarska. \" Ozývajú sa však aj tvrdenia, že polícia proti nim použila donucovacie prostriedky, čo následne odštartovalo medializovanú kauzu o hrubom zásahu polície: \" Ombudsmanka preveruje postup polície voči utečencom v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov z vlastnej iniciatívy, čo jej umožňuje zákon o verejnom ochrancovi práv. Právnikov svojej kancelárie poverila, aby vykonali prieskum postupu polície voči utečencom umiestneným v tábore Medveďov, a tiež aby preskúmali postup polície z hľadiska obsahu novinárskeho textu, ktorý bol zverejnený v nedeľu 6. septembra. \" Čo sa týka vyjadrení nemeckých predstaviteľov, týkali sa výnimky s Dublinského dohovoru, na základe ktorého by žiadosť o azyl mala byť podávaná v krajine na územie ktorej vstúpila daná osoba ako prvé. O tak sýrski utečenci na základe výnimky môžu žiadať aj v iných krajinách, ako napríklad Nemecko. V prospech tejto výnimky prehovorili zástupcovia Nemecka a Francúzska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["vzbúrili", "SITA", "kauzu", "týkali", "prospech"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366545-migranti-cakajuci-na-vyhostenie-zo-slovenska-sa-vzburili-zasahovali-kuklaci/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/990447-dubovcova-preveri-postup-policie-voci-utecencom-v-medvedove/", "http://www.sme.sk/c/7994367/ombudsmanka-preveri-postup-policie-voci-utecencom-v-medvedove.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/germany/11821822/Germany-drops-EU-rules-to-allow-in-Syrian-refugees.html", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-09-12/merkel-says-her-decision-to-allow-in-refugees-was-correct"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:33.832108+00:00"}
{"id": "vr29904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29904", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Na tej balkánskej ceste takisto sú Sýrčania a takisto sú ľudia z Afganistanu.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra FRONTEX túto trasu označuje presnejšie ako západnú balkánsku cestu. Zlievajú sa tam dva utečenecké prúdy, a síce z krajín západného Balkánu a z krajín Ázie, prípadne z Grécka a Turecka, kadiaľ prechádzajú utečenci z Afriky. Agentúra Frontex potvrdzuje, že touto cestou prechádza najviac občanov Sýrie a Afganistanu. Výrok poslanca Poliačika preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra FRONTEX túto trasu označuje presnejšie ako západnú balkánsku cestu. Zlievajú sa tam dva utečenecké prúdy, a síce z krajín západného Balkánu a z krajín Ázie, prípadne z Grécka a Turecka, kadiaľ prechádzajú utečenci z Afriky. Agentúra Frontex potvrdzuje, že touto cestou prechádza najviac občanov Sýrie a Afganistanu. Výrok poslanca Poliačika preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["FRONTEX", "43 360", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/western-balkan-route/", "http://frontex.europa.eu/trends-and-routes/western-balkan-route/", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/WB_Q2_2015_report.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/WB_Q2_2015_report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:37.393414+00:00"}
{"id": "vr16249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16249", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Štát a samosprávy dokopy zamestnávajú okolo 400 tisíc ludí. Niečo cez 400 tisíc.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Presný počet zamestnancov štátu a samosprávy uvádza portál cenastatu.sk , podľa ktorého vo verejnej správe SR pracovalo za rok 2016 407 tisíc osôb. Rovnaké číslo sa uvádza v Hlavnej knihe Rozpočtu verejnej správy na roky 2016- 2018, ktorý bol schválený Národnou radou SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Presný počet zamestnancov štátu a samosprávy uvádza portál cenastatu.sk , podľa ktorého vo verejnej správe SR pracovalo za rok 2016 407 tisíc osôb. Rovnaké číslo sa uvádza v Hlavnej knihe Rozpočtu verejnej správy na roky 2016- 2018, ktorý bol schválený Národnou radou SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["cenastatu.sk", "Hlavnej knihe"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/km-vss-zvs/2017/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:10.380405+00:00"}
{"id": "vr14142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14142", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Takisto, keď si máme povedať pravdu, tak tým človekom, ktorý prvý na Slovensko doniesol skutočných teroristov, bol Robert Fico. (...) pritiahol sem 8 zločincov z Guantánama a dnes sa slobodne pohybujú po Slovensku a v celej Európskej únii.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z väznice Guantanámo sme skutočne prijali osem bývalých väzňov ako súčasť dohody z roku 2009. Tieto osoby však nikdy neboli z terorizmu obvinené, a tak ani súdené či usvedčené. Nie je tak legitímne referovať k nim ako k teroristom alebo zločincom. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Rozhodnutie o prijatí bývalých väzňov pochádza už z roku 2009, kedy sme sa ponúkli, že pomôžeme týchto ľudí integrovať v rámci dohody s USA. Ministerstvo vnútra v stanovisku uviedlo : \" Slovenská republika v roku 2009 privítala rozhodnutie amerického prezidenta Baracka Obamu zatvoriť kontroverzné väzenie v Guantáname. Už vtedy sme sa pripojili k iniciatíve niektorých členských štátov NATO, Európskej únie a iných krajín a v roku 2010 sme prijali tri osoby, ktoré boli zadržiavané v tejto väznici, a poskytli sme im podmienky na to, aby v Európe mohli začať nový život .\" Slovensko prijalo prvých troch bývalých väzňov z Guantánama v roku 2010. Išlo o Egypťana, Tunisana a občana Azerbajdžanu, ktorí boli na Kube väznení približne osem rokov. Americké úrady ich podozrievali zo spolupráce s teroristickými organizáciami, tieto podozrenia však neboli dokázané. V iniciatíve SR pokračovala v roku 2013, keď prijala ďalších troch väzňov. Podľa správy TASR z prvých troch prijatých väzňov na území SR zostal len jeden. 20.11. 2014 Slovenská republika opäť prijala dvoch bývalých väzňov z Guantanáma. Išlo o občanov Tuniska a Jemenu, ktorí taktiež nikdy neboli obvinení alebo súdení, ako zdôrazňovalo aj Ministerstvo vnútra. \" Tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu, a pre SR nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko. Ide o pokračovanie dohody s USA z roku 2009, \" informoval Peter Lazarov, hovorca Ministerstva vnútra SR. \" Osoby budú zaradené do trojročného programu integrácie, teda v priebehu troch rokov budú integrované do slovenskej spoločnosti. Ich ľudské práva budú dodržiavané. Z bezpečnostných a taktických dôvodov sa nebudeme vyjadrovať k miestu ich pobytu ,\" doplnil Peter Lazarov. Zdroj: TASR K otázke bývalých väzňov sa v decembri 2015 vyjadril aj minister Kaliňák v reakcii na otázku v pléne NR SR. Podľa jeho odpovede sa časť mužov vrátila do domovských krajín a na území SR ich ostalo päť, presná tak nie je ani druhá časť výroku, podľa ktorej sa slobodne pohybujú po Slovensku a EÚ. Kaliňák taktiež zdôraznil, že žiaden z mužov nepredstavoval počas svojho pobytu v SR bezpečnostnú hrozbu, zostávajúci piati sú monitorovaní a v procese integrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z väznice Guantanámo sme skutočne prijali osem bývalých väzňov ako súčasť dohody z roku 2009. Tieto osoby však nikdy neboli z terorizmu obvinené, a tak ani súdené či usvedčené. Nie je tak legitímne referovať k nim ako k teroristom alebo zločincom. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Rozhodnutie o prijatí bývalých väzňov pochádza už z roku 2009, kedy sme sa ponúkli, že pomôžeme týchto ľudí integrovať v rámci dohody s USA. Ministerstvo vnútra v stanovisku uviedlo : \" Slovenská republika v roku 2009 privítala rozhodnutie amerického prezidenta Baracka Obamu zatvoriť kontroverzné väzenie v Guantáname. Už vtedy sme sa pripojili k iniciatíve niektorých členských štátov NATO, Európskej únie a iných krajín a v roku 2010 sme prijali tri osoby, ktoré boli zadržiavané v tejto väznici, a poskytli sme im podmienky na to, aby v Európe mohli začať nový život .\" Slovensko prijalo prvých troch bývalých väzňov z Guantánama v roku 2010. Išlo o Egypťana, Tunisana a občana Azerbajdžanu, ktorí boli na Kube väznení približne osem rokov. Americké úrady ich podozrievali zo spolupráce s teroristickými organizáciami, tieto podozrenia však neboli dokázané. V iniciatíve SR pokračovala v roku 2013, keď prijala ďalších troch väzňov. Podľa správy TASR z prvých troch prijatých väzňov na území SR zostal len jeden. 20.11. 2014 Slovenská republika opäť prijala dvoch bývalých väzňov z Guantanáma. Išlo o občanov Tuniska a Jemenu, ktorí taktiež nikdy neboli obvinení alebo súdení, ako zdôrazňovalo aj Ministerstvo vnútra. \" Tak ako v prípade prvých transportov, aj v tomto ide o osoby, ktoré nikdy neboli podozrivé a ani obvinené z trestného činu terorizmu, a pre SR nepredstavujú žiadne bezpečnostné riziko. Ide o pokračovanie dohody s USA z roku 2009, \" informoval Peter Lazarov, hovorca Ministerstva vnútra SR. \" Osoby budú zaradené do trojročného programu integrácie, teda v priebehu troch rokov budú integrované do slovenskej spoločnosti. Ich ľudské práva budú dodržiavané. Z bezpečnostných a taktických dôvodov sa nebudeme vyjadrovať k miestu ich pobytu ,\" doplnil Peter Lazarov. Zdroj: TASR K otázke bývalých väzňov sa v decembri 2015 vyjadril aj minister Kaliňák v reakcii na otázku v pléne NR SR. Podľa jeho odpovede sa časť mužov vrátila do domovských krajín a na území SR ich ostalo päť, presná tak nie je ani druhá časť výroku, podľa ktorej sa slobodne pohybujú po Slovensku a EÚ. Kaliňák taktiež zdôraznil, že žiaden z mužov nepredstavoval počas svojho pobytu v SR bezpečnostnú hrozbu, zostávajúci piati sú monitorovaní a v procese integrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["uviedlo", "prijalo", "TASR", "prijala", "TASR", "vyjadril"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/vazni-z-guantanama-slovensko-vazenie/69234-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vazni-z-guantanama-slovensko-vazenie/69234-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vazni-z-guantanama-slovensko-vazenie/69234-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337101-dvaja-vazni-z-guantanama-su-uz-na-slovensku-urady-miesto-ich-pobytu-taja/", "http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-vazni-guantanamo/107239-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/z-osmich-vaznov-z-guantanama-je-na-slovensku-este-pat-vyhlasil-kalinak-1004192"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:08.171160+00:00"}
{"id": "vr38019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38019", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Z tej možnosti používať materinský jazyk pred orgánmi obce a inými orgánmi verejnej správy vytvára povinnosť, to znamená po novom, každá jedna obec bude musieť, bude musieť vyjsť v ústrety, či už cestou zamestnancov alebo tlmočenia.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti platný zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín garantuje v §2 právo, že v obciach, kde počet obyvateľov hlásiacich sa k národnostnej menšine presiahne 20%, je možné používať v úradnom styku jazyk menšiny. Toto právo je garantované pri komunikácii so všetkými orgánmi verejnej správy v obci.Návrh novely zákona teda nezavádza túto povinnosť ako úplnú novinku. Rozširuje ho však aj na ústnu komunikáciu, nie len písomnú, ako tomu bolo doteraz (§2, ods. 3). Navyše, §7 aktuálneho zákona č.184/1999 Z.z. znie: \"(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny.\" Navhované novelizované znenie mení slová \"môžu použiť\" na \"používajú\" (čl. I, bod 15 návrhu), takže hoci aj v súčastnosti majú orgány verejnej správy podľa zákona povinnosť vytvárať podmienky pre používanie jazykov národnostných menšín, návrh novely túto povinnosť sprísňuje.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti platný zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín garantuje v §2 právo, že v obciach, kde počet obyvateľov hlásiacich sa k národnostnej menšine presiahne 20%, je možné používať v úradnom styku jazyk menšiny. Toto právo je garantované pri komunikácii so všetkými orgánmi verejnej správy v obci.Návrh novely zákona teda nezavádza túto povinnosť ako úplnú novinku. Rozširuje ho však aj na ústnu komunikáciu, nie len písomnú, ako tomu bolo doteraz (§2, ods. 3). Navyše, §7 aktuálneho zákona č.184/1999 Z.z. znie: \"(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk /1/ a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny.\" Navhované novelizované znenie mení slová \"môžu použiť\" na \"používajú\" (čl. I, bod 15 návrhu), takže hoci aj v súčastnosti majú orgány verejnej správy podľa zákona povinnosť vytvárať podmienky pre používanie jazykov národnostných menšín, návrh novely túto povinnosť sprísňuje."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=284"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:35.452086+00:00"}
{"id": "vr27526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27526", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po dvoch rokoch máme z druhého najvyššieho rastu cien v eurozóne za Radičovej vlády rast cien nulový.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 2. najvyššia v eurozóne, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Vyššiu infláciu z krajín eurozóny mala Malta. Je tiež pravdou, že súčasná miera inflácie je na nulovej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostat (harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien - medziročná zmena) bola inflácia v apríli 2012 2. najvyššia v eurozóne, keď inflácia na Slovensku bola rovnako vysoká ako v Taliansku na úrovni 3,7%. Vyššiu infláciu z krajín eurozóny mala Malta. Je tiež pravdou, že súčasná miera inflácie je na nulovej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "januári", "inflácie", "februári", "inflácie", "Marcová"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=prc_hicp_manr&lang=en", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/79eff875-f3af-40c2-9853-05f13bd6afc4/!ut/p/b1/jZLZcoJIGEafJQ9gaBYbuGxWURaBZr2xEJVN1AjI8vSDmcxFKhUzfdVUn6_o__RHxERIxJfkUWRJW1wvyfn5HcOdzWqcIJAIAEGngbbeuOZKVCjVW85ANAPgl4XA9zxnOjLQMNqqzpohAfNf_gXwzCvulkI8o4qSYynzsUhxrg4pAMivvKiiFcPqAHC6ugQaWnkOb9M0QPRnHtm27eq-D1SfmvM0qQLT8-Zp4Ff-xQ--33_JAqCZ7pz1XeAC8OP-P4BXeQsSARGW0ThIjZbJsrjLH8p4GxzdodKVAA9U1-vhtahduyq549Dteutylo67PF-bunlIfQeEdHdCm3LZFbXl8ntyKN1e2dD3M6_ongu7Ntv2tkMNjT3Z2qHDhkHWWaaNKb_oO312E8UkFKXR62CQdsd82iXliX2sGOFjXJQdenv7Y8Z5iP_l-AXwR8cCIv5EXr3yJ_Cqhn8VKX75UupfAACvAQyYL-A3DxgS5upaH4loxthfMWdJYCIEzM4tx5s2VZNTTo5pTB4wS20AMqm7OMQmVtZmuyFN-QMAyaOx127m896UYstsw-3BdzwBibVabVJiTcTFvn7v0_odvPMkxUCeg8tZy7ynCb-MGFZutF6S3Yf9YYxNcIXHjLFBW1t9zDJXVvUtveLzs2AbPnbhhqT8firi2-UmoTxKFtRBvJMWCpG-zWM01pV4ER2dbioEcxw7wr488udI0oS1EtSskVnB-mLBBVNYLBXWq4OkHLmPHOAg8aDckHSS1pDclrwR0rrHN9viEeDgo5KCpZ9YXk1S-2K3tiquHxVJdWOz41GDe4ODD5Jr8FY4Vvds7vW_on8rHsn-FO3SeBbcTIgmPTDhanqK1p6iWwmRZOn1GBsAV9fBBYNutqsv0Yg2vC33XTTLsYBmWY6hGB4u6afoFLLyVetlLcxvfDXGuW83-jZQ7Wbfmp0cq6g6g3PQ62l4sjf3HY0vFaQ4npsGEWXMtDNrT4Vl1pspbWVTJI85Woxacdg5yLpnVFgEJc9HgZ4gfxncFDadGEtoXW3J1HrvWG6S0FcBm48hPVKF0Z6CXL5H2QbcPYtfeb6r9k3bioewG7sb3h2DpEy7wQwqeVhv4oH1OjNjoDeq4bIwXH6h3qoFf2othbRWfMoqNngjbrX3XI-NDh3ZkU9SOB2TRfT2Dz3IMiM!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/309601-harmonizovana-inflacia-bola-v-januari-nulova/", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/da14c149-bf68-412e-a348-9d2fc0f0d1e0/!ut/p/b1/hZLZcqJAFIafJQ-QcICGxstm32UXubEAkYiKaFCUpx-TylzMpIJ919XfV2fpn8qolMra_Lqt8357bPP95z3jVz42BFGkCYBos2CYVujqkspoMfcAlg8AfjkE_vUFN1DAiIinBSaiAf31J4BPXw09hsyQJsnBXH08S4wQ2jwDQH_7kkZ0hG0AwdY4MIgeBzOfZYGw_9XnMIDhhjFAEkKE0Lc_UWDCDwF-9P8DmPLnPLWg0mZ5E-WjUytE3AysLi93B_k2cnJxv2BLjrelvzc39CpSVz4cyrnTVlCGfN9_cJ5Y0nru65V8yaNxfmr2aR1C2vsr8dxbDCPc58HrWmdUcxzkSvZtEIiq6XtbeZ8PCo6YS09ONndOH2vLGaBXvbLmr7Ygdq3lvzyZ7dH8k2wsqOwLmfqdL2AqPs8CkE1uWHsGAEwDESDK1Y-Hilo-MPzruDSmIioFtAqbe2eMuzFo4Ga6cmC6TXijFdpysOe7kQJhn7iunN_AThwn7mx3V4-hrDruWvbWSRCLRLRDCQFlUtm2OLwN5eEN3rCAgcVYQAya8RzLUklTIvyIzaCQyAfm1l0l_1i3UVcOotSPmWZ4oj77KAj2HY6sE8fduDtrFJqSrSVywufFbrTUvisGBy52rWm8fiVt947kIfMrYaN9VONrtvAy0p6SXAw6sRtLZDn79myMxjExKn_j3DeS0N7dfVdeTsqiQ7RlnAoo_GveqTATtMb3mC5WubFw8n1pHlGtWF5j9AGLE-eyJ7vFPUxDUt3yQ4DztDCL2cZbDfQuQi9Ud4g_z9XmAyXQB1oYyMsfxIZx-A!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.tatrabanka.sk/tlacova-sprava/5174813/komentar-k-indexu-spotrebitelskych-cien-za-februar-inflacia-na-historickom-minime.html", "http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/Prve-Zverejnenie-Kalendar/!ut/p/b1/jZHZkqJAEEW_ZT7Apqhi87EKkbXYQeCFQGmRVRsXlK8fp6NfZiLannzLiHMj773JZEzCZENxq6viUh-HovuzZ0LuibpECIuBRGIIdNH2WdPzgOpwTyB9AuCbweAfve0rQA-xq_oGxwKOZzZM0qTTfXX0KgWTvSe2REkPCWocsIG-b8vGXU773EX0djZOlAZ0cHaQ78bRjIompIKIryw-3XMqnM1iI28PO6gKB7VzS409luliwZI0bqe9r2Ik0OrBgwo4Q5eUxL06sjwl9cUJ8jkYdCmOxZV9Q0Qo4AG3v76yvTD_VzZALAR0wwxsTV5DNeK_9LKKNU60AJAslQc61iJ_6SEEMPq_bl8c-EG_YbJP5JWDT-DV-z4B7HleYMUxUGO4BjpiVWBH0dOR8AMQ_gSsRcbWjv07kz4x8duwrMiETAK4PGgeJ31uZ7-ZPTZoz3PY6A82jPVwlcR2qEBaGvZl5d3BHFO69aZg9mbaVo9gqbll7EcEy-2eQpkxmKze9m_Trn8Db6IkAiSKEge5pcAjxMTNjuOVI50UJfQBmI62ee8c5F4xlB9KWsu4Bl3jazt0qQbd_SiXmXPZKznNK0Xv15aZ9ZsHOgwYFRPEt7EiZ5n0bjOpI0HdGHdwj7R51NelPAaGo8uOffNJRKUtW1gCti9kgTd2sBwEqO8CNolwOyTH-mP0LvKyaL0Fb72rfWXEVDqMw4cfLw3qGFItTlbwnhcHVmzAmnZrOAxV4HLs2VrCK1zceFIOGRqmX8ypj26maQm-4kv2nuLfN7JCsA!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X0FRUVFTTFZWMEdWMkYwSTMxRzBOVVUwMDM3/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:59.624519+00:00"}
{"id": "vr37106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37106", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sa pripravuje, že sa pripravuje taká novelizácia zákona o prokuratúre, kde prakticky dôjde k totálnym čistkám na úrovni okresných a krajských prokurátorov. Budú v podstate úplne odstavení pokiaľ ide o čakateľov na prokuratúre a títo čakatelia. Bude mať vplyv pravdepodobne ministerstvo spravodlivosti na správanie sa generálnej prokuratúry.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Navrhuje sa právna úprava disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov. Návrh zákona ďalej mení postavenie Ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministra spravodlivosti. Či však bude návrh prijatý a či bude mať za následok čistky na úrovni okresných a krajských prokurátorov, sa overiť nedá.", "analysis_paragraphs": ["Navrhuje sa právna úprava disciplinárneho konania prokurátorov analogicky ako u sudcov. Návrh zákona ďalej mení postavenie Ministerstva spravodlivosti voči prokuratúre pri vydávaní všeobecne záväzných stanovísk ministra spravodlivosti. Či však bude návrh prijatý a či bude mať za následok čistky na úrovni okresných a krajských prokurátorov, sa overiť nedá."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Navrhuje sa"], "url": ["http://admin.pravnarevue.sk/vladny-navrh-zakona-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-prokurature"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:38.019193+00:00"}
{"id": "vr31798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31798", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Tak ako to nešlo bez potu v Slovenskej republike. Spomenieme si na prelomové roky medzi tisícročiami 1998-2002. Ja sa nehanbím povedať ani pripomenúť, že za dva roky poklesli reálne mzdy o 8%.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 1999 až 2000 na Slovensku poklesla reálna mzda o 7,9%. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy I.Mikloša Slovensko: príbeh reforiem (pdf.) (str.19, pozn.) došlo na Slovensku v priebehu dvoch rokov 1999 - 2000 k poklesu reálnych miezd o 7,9%. Tempo reálnej mzdy v roku 1998 predstavovalo 2,7%, v roku 1999 to bolo -3,1% a v roku 2000 -4,9%. Kumulovaný pokles predstavoval 7,9%. Údaje uvádzané I. Miklošom potvrdzuje aj správa Hospodárskych novín (20. marca 2001) vychádzajúca z údajov ŠÚ SR. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 1999 až 2000 na Slovensku poklesla reálna mzda o 7,9%. Výrok napriek miernej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy I.Mikloša Slovensko: príbeh reforiem (pdf.) (str.19, pozn.) došlo na Slovensku v priebehu dvoch rokov 1999 - 2000 k poklesu reálnych miezd o 7,9%. Tempo reálnej mzdy v roku 1998 predstavovalo 2,7%, v roku 1999 to bolo -3,1% a v roku 2000 -4,9%. Kumulovaný pokles predstavoval 7,9%. Údaje uvádzané I. Miklošom potvrdzuje aj správa Hospodárskych novín (20. marca 2001) vychádzajúca z údajov ŠÚ SR. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko: príbeh reforiem", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://www.upms.sk/media/Slovensko_Prbeh_reforiem.pdf", "http://banky.sk/2151-sk/realna-mzda-medzirocne-klesla-o-49-.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:51.863025+00:00"}
{"id": "vr35290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35290", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď bola predsa zriadená pracovná skupina štvorčlenná, na ktorú bohužiaľ ani jedenkrát neprišla zástupkyňa strany SDKÚ-DS s nomináciou takou, aby mala politický mandát túto nomináciu predostrieť ako nomináciu strany SDKÚ-DS.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám vyhľadať informácie, ktoré by potvrdili výrok Kollára.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám vyhľadať informácie, ktoré by potvrdili výrok Kollára."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:27.400944+00:00"}
{"id": "vr31575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31575", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Život odvtedy, čo sa zaviedol II. pilier, priniesol nejaké konkrétne výsledky. Jeden z tých výsledkov je aj skutočnosť, že prostriedky, ktoré tam sporitelia investovali, sa nezhodnocujú tak, ako sa očakávalo.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zavedenie druhého piliera síce neprinieslo také výsledky ako sa očakávalo, ale bolo to spôsobené až legislatívnymi zmenami druhého piliera počas prvej vlády R.Fica. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliáš sa pre Hospodárske noviny vyjadril , že druhý pilier pokazili zásahy prvej vlády R. Fica, a preto druhý pilier nezarába. Podľa Goliáša \"je príčinou konzervatívne investovanie dôchodkových správcovských spoločností, pri ktorom je väčšina peňazí na bankových vkladoch.\" Legislatívne zmeny prvej vlády R.Fica demotivovali investovať DSS-ky do rizikových cenných papierov, čo spôsobilo, že cenné papiere sa vypredali v čase, kedy bola ich cena na dne. Fakt, že druhý pilier nezarába v dôsledku zmien, ktoré spustila vláda R.Fica potvrdil aj portál ekonomika.etrend.sk : \"Zmeny v druhom pilieri spustené vládou Roberta Fica v roku 2009 zabezpečili presne to, sľubovali: bezpečné uloženie dlhodobých úspor. Nulové riziko so sebou ale nesie aj nulovú šancu na lepší výnos, čo sa vlani potvrdilo už druhý rok po sebe: priemerný výnos fondov bol len o desatinu lepší ako v roku 2010. Vplyvom vyššej inflácie ale už ide o reálny pokles. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože zavedenie druhého piliera síce neprinieslo také výsledky ako sa očakávalo, ale bolo to spôsobené až legislatívnymi zmenami druhého piliera počas prvej vlády R.Fica. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliáš sa pre Hospodárske noviny vyjadril , že druhý pilier pokazili zásahy prvej vlády R. Fica, a preto druhý pilier nezarába. Podľa Goliáša \"je príčinou konzervatívne investovanie dôchodkových správcovských spoločností, pri ktorom je väčšina peňazí na bankových vkladoch.\" Legislatívne zmeny prvej vlády R.Fica demotivovali investovať DSS-ky do rizikových cenných papierov, čo spôsobilo, že cenné papiere sa vypredali v čase, kedy bola ich cena na dne. Fakt, že druhý pilier nezarába v dôsledku zmien, ktoré spustila vláda R.Fica potvrdil aj portál ekonomika.etrend.sk : \"Zmeny v druhom pilieri spustené vládou Roberta Fica v roku 2009 zabezpečili presne to, sľubovali: bezpečné uloženie dlhodobých úspor. Nulové riziko so sebou ale nesie aj nulovú šancu na lepší výnos, čo sa vlani potvrdilo už druhý rok po sebe: priemerný výnos fondov bol len o desatinu lepší ako v roku 2010. Vplyvom vyššej inflácie ale už ide o reálny pokles. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "ekonomika.etrend.sk"], "url": ["http://www.asdss.sk/2183", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/druhy-pilier-vynosmi-neprekvapil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:29.277918+00:00"}
{"id": "vr16410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16410", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci cezhraničnej spolupráce nám schválil finančné prostriedky na opravu a reštaurovanie fontány dobročinnosti.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy z mestského úradu Levoča, Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci cezhraničnej spolupráce schválil mestu finančné prostriedky na opravu a reštaurovanie fontány dobročinnosti. Údaj o poskytnutí prostriedkov je zverejnený aj na stránke projektu INTERREG. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok primátora mesta Levoča sme zaznamenali 22. februára 2017 v jeho profile na sociálnej sieti Facebook . Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi jej regiónmi. 155 mil. eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo vyčlenených na program cezhraničnej spolupráce 2014 - 2020 INTERREG V-A Poland - Slovakia. V Oddelení investičnej činnosti, územného plánovania a životného prostredia, stavebný úrad v Levoči bol 12. apríla schválený návrh ( .pdf , s. 1) obstarania dodávateľa reštaurátorských a stavebných prác na stavbu: „Rekonštrukcia fontány dobročinnosti“, s predpokladanou hodnotou zákazky 131 114,25 eur (s DPH).\" Schváleniu predchádzalo prerokovanie projektu v mestskom zastupiteľstve, mestskej rade a komisii výstavby, územného plánu, životného prostredia, verejného poriadku a dopravy. V dôvodovej správe k materiálu (. pdf , s.2) sa píše nasledovné: \" Mesto Levoča sa zapojilo do výzvy Prešovského samosprávneho kraja v rámci programu INTERREG V-A Poľsko Slovensko 2014 – 2020. Vo vyrozumení doručenom dňa 03.03.2017 bolo Mestu Levoča oznámené, že žiadané finančné prostriedky boli schválené . Celková finančné náklady projektu: ‘ Veľkí ľudia a ich dedičstvo. Svätá Kinga a Majster Pavol v histórií svojich miest, ‘ predstavujú sumu: 115 932,42 eur, z toho 98 542,55 eur z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Jedným z oprávnených výdavkov uvedeného projektu je stavba: ‘Rekonštrukcia fontány dobročinnosti‘ vo výške 45 824,00 eur, nakoľko však uvedená čiastka nie je postačujúca na komplexnú rekonštrukciu fontány je potrebné dofinancovať stavbu z dotácie MFSR na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok v roku 2017 vo výške 85 290,25 eur. Dofinancovanie bolo schválené Mestským zastupiteľstvom – uznesenie č. 51 zo dňa 23. 02. 2017. Celkové náklady stavby sú 131 114,25 eur.\" Údaj o poskytnutí prostriedkov mestu Levoča je zverejnený aj na stránke INTERREG-u (. pdf , s. 5) Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy z mestského úradu Levoča, Európsky fond regionálneho rozvoja v rámci cezhraničnej spolupráce schválil mestu finančné prostriedky na opravu a reštaurovanie fontány dobročinnosti. Údaj o poskytnutí prostriedkov je zverejnený aj na stránke projektu INTERREG. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok primátora mesta Levoča sme zaznamenali 22. februára 2017 v jeho profile na sociálnej sieti Facebook . Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) sa zameriava na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii odstraňovaním nerovností medzi jej regiónmi. 155 mil. eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bolo vyčlenených na program cezhraničnej spolupráce 2014 - 2020 INTERREG V-A Poland - Slovakia. V Oddelení investičnej činnosti, územného plánovania a životného prostredia, stavebný úrad v Levoči bol 12. apríla schválený návrh ( .pdf , s. 1) obstarania dodávateľa reštaurátorských a stavebných prác na stavbu: „Rekonštrukcia fontány dobročinnosti“, s predpokladanou hodnotou zákazky 131 114,25 eur (s DPH).\" Schváleniu predchádzalo prerokovanie projektu v mestskom zastupiteľstve, mestskej rade a komisii výstavby, územného plánu, životného prostredia, verejného poriadku a dopravy. V dôvodovej správe k materiálu (. pdf , s.2) sa píše nasledovné: \" Mesto Levoča sa zapojilo do výzvy Prešovského samosprávneho kraja v rámci programu INTERREG V-A Poľsko Slovensko 2014 – 2020. Vo vyrozumení doručenom dňa 03.03.2017 bolo Mestu Levoča oznámené, že žiadané finančné prostriedky boli schválené . Celková finančné náklady projektu: ‘ Veľkí ľudia a ich dedičstvo. Svätá Kinga a Majster Pavol v histórií svojich miest, ‘ predstavujú sumu: 115 932,42 eur, z toho 98 542,55 eur z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Jedným z oprávnených výdavkov uvedeného projektu je stavba: ‘Rekonštrukcia fontány dobročinnosti‘ vo výške 45 824,00 eur, nakoľko však uvedená čiastka nie je postačujúca na komplexnú rekonštrukciu fontány je potrebné dofinancovať stavbu z dotácie MFSR na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok v roku 2017 vo výške 85 290,25 eur. Dofinancovanie bolo schválené Mestským zastupiteľstvom – uznesenie č. 51 zo dňa 23. 02. 2017. Celkové náklady stavby sú 131 114,25 eur.\" Údaj o poskytnutí prostriedkov mestu Levoča je zverejnený aj na stránke INTERREG-u (. pdf , s. 5) Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Facebook", "zameriava", "155", "INTERREG", ".pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.facebook.com/MilanMajerskyOfficial/photos/a.309742572394834.63147.309315359104222/1268975386471543/?type=3&theaterhttps://www.facebook.com/MilanMajerskyOfficial/photos/a.309742572394834.63147.309315359104222/1268975386471543/?type=3&theater", "http://ec.europa.eu/regional_policy/index.cfm/sk/funding/erdf/", "https://sk.plsk.eu/informacia-o-programe", "https://www.keep.eu/keep/programme/62/2014%20-%202020%20INTERREG%20V-A%20Poland%20-%20Slovakia", "http://zastupitelstvo.levoca.eu/wp-content/uploads/2017/04/19-VO-Font%C3%A1na.pdf", "http://zastupitelstvo.levoca.eu/wp-content/uploads/2017/04/19-VO-Font%C3%A1na.pdf", "https://pl.plsk.eu/documents/15954/178297/Lista+mikroprojetk%C3%B3w.pdf/42a0ffea-9fc9-4f48-80e0-f50685ca6cc1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:39.138913+00:00"}
{"id": "vr25539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25539", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Skúste sa pozrieť v mnohých iných krajoch, kde sú nemocnice zadĺžené a kde vytvárajú dlhy, tieto dlhy sú však vykazované ako záväzky nemocníc, nie ako záväzky krajov. My všetky takéto záväzky máme v našom samosprávnom kraji, čo znamená, účtujeme úplne transparentne všetky naše záväzky.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "BBSK skutočne vykazuje dlhy nemocníc ako dlhy krajov, Vladimár Maňka preto na tomto mieste hovorí pravdu. To isté sa dá povedať o minimálne jednom ďalšom kraji na Slovensku - Bratislavskom. Nie sme však schopní overiť či existuje \"mnoho\" krajov, ktoré to takto nerobia, preto výrok označujeme za neoveriteľný. V rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej BBSK) je skutočne položka \"záväzky zdravotníckych zariadení\", ktorej plnenie v roku 2012 dosiahlo 40,97%. Tieto záväzky sa vzťahujú najmä na Správu majetku a záväzkov Lučenec, ktorá vznikla po zrušení štyroch nemocníc v Banskobystrickom samosprávnom kraji. V rozpočte banskobystrického samosprávneho kraja sa uvádza: \" BBSK je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie Správa majetku a záväzkov Lučenec, ktorá zabezpečuje a vykonáva úhradu záväzkov zrušených zdravotníckych zariadení s cieľom zníženia počtu exekučných titulov a vykonáva správu majetku BBSK \" Podľa HPI v poslednom období narastali dlhy nemocníc pod správou VÚC. Podľa článku aktuálne.sk medzi nemocnice, ktoré mali tento rok problém s platením záväzkov patria nemocnice v Banskobystrickom a Bratislavskom samosprávnom kraji. Pokiaľ sa pozrieme do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja podobne ako v rozpočte BBSK uvedená poznámka ohľadom financovania záväzkov za zrušené zdravotnícke zariadenia. V rozpočte Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej BSK) sa uvádza: \" Na úhradu záväzkov z predchádzajúcich období za zrušené zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK sú vyčelenené financie vo výške 10 000 eur v každom roku \" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["BBSK skutočne vykazuje dlhy nemocníc ako dlhy krajov, Vladimár Maňka preto na tomto mieste hovorí pravdu. To isté sa dá povedať o minimálne jednom ďalšom kraji na Slovensku - Bratislavskom. Nie sme však schopní overiť či existuje \"mnoho\" krajov, ktoré to takto nerobia, preto výrok označujeme za neoveriteľný. V rozpočte Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej BBSK) je skutočne položka \"záväzky zdravotníckych zariadení\", ktorej plnenie v roku 2012 dosiahlo 40,97%. Tieto záväzky sa vzťahujú najmä na Správu majetku a záväzkov Lučenec, ktorá vznikla po zrušení štyroch nemocníc v Banskobystrickom samosprávnom kraji. V rozpočte banskobystrického samosprávneho kraja sa uvádza: \" BBSK je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie Správa majetku a záväzkov Lučenec, ktorá zabezpečuje a vykonáva úhradu záväzkov zrušených zdravotníckych zariadení s cieľom zníženia počtu exekučných titulov a vykonáva správu majetku BBSK \" Podľa HPI v poslednom období narastali dlhy nemocníc pod správou VÚC. Podľa článku aktuálne.sk medzi nemocnice, ktoré mali tento rok problém s platením záväzkov patria nemocnice v Banskobystrickom a Bratislavskom samosprávnom kraji. Pokiaľ sa pozrieme do rozpočtu Bratislavského samosprávneho kraja podobne ako v rozpočte BBSK uvedená poznámka ohľadom financovania záväzkov za zrušené zdravotnícke zariadenia. V rozpočte Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej BSK) sa uvádza: \" Na úhradu záväzkov z predchádzajúcich období za zrušené zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK sú vyčelenené financie vo výške 10 000 eur v každom roku \" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "zrušení", "rozpočte", "HPI", "aktuálne.sk", "rozpočtu", "rozpočte"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/stranky/2011/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk-na-roky-2013-2015.pdf", "http://novohrad.sme.sk/c/5595040/dlhy-zrusenych-nemocnic-budu-mat-spravcu-v-lucenci.html", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/stranky/2011/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk-na-roky-2013-2015.pdf", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/9606/dlhy-do-konca-roka-2013-presiahnu-uroven-300-mil.html", "http://aktualne.atlas.sk/dlh-nemocnic-na-poistnom-presiahol-70-milionov-eur/slovensko/zdravotnictvo/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:32.182739+00:00"}
{"id": "vr17500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17500", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...65 tisíc ľudí na námestí, to je viac ako v novembri 1989.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Druhého Zhromaždenia s názvom \"Za slušné Slovensko\" 16. marca 2018 sa v Bratislave zúčastnilo približne 65 tisíc ľudí na základe odhadov médií. Po celom Slovensku sa zhromaždení pod tým istým názvom zúčastnilo vyše 100 tisíc ľudí. Podľa odhadov Martina Bútora sa počas Nežnej revolúcii zúčastnilo protestov v uliciach Bratislavy okolo 80 tisíc ľudí, iná štúdia uvádza číslo 50 000 ( .pdf , s. 16). Podľa knihy November: Očami Štb a ulice vydanej Ústavom pamäti národa ( . pdf s. 25) sa Alexander Dubček 23. novembra 1989 prihlásil k požiadavkám VPN a študentského hnutia na Námestí SNP v Bratislave pred 100 000 davom ľudí. Avšak sám Bútora, ktorý bol jedným z organizátorov novembrových mítingov priznáva , že \"f otografovanie a nejaké následné rátanie sa tak nekonalo\" . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Druhého Zhromaždenia s názvom \"Za slušné Slovensko\" 16. marca 2018 sa v Bratislave zúčastnilo približne 65 tisíc ľudí na základe odhadov médií. Po celom Slovensku sa zhromaždení pod tým istým názvom zúčastnilo vyše 100 tisíc ľudí. Podľa odhadov Martina Bútora sa počas Nežnej revolúcii zúčastnilo protestov v uliciach Bratislavy okolo 80 tisíc ľudí, iná štúdia uvádza číslo 50 000 ( .pdf , s. 16). Podľa knihy November: Očami Štb a ulice vydanej Ústavom pamäti národa ( . pdf s. 25) sa Alexander Dubček 23. novembra 1989 prihlásil k požiadavkám VPN a študentského hnutia na Námestí SNP v Bratislave pred 100 000 davom ľudí. Avšak sám Bútora, ktorý bol jedným z organizátorov novembrových mítingov priznáva , že \"f otografovanie a nejaké následné rátanie sa tak nekonalo\" . Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo", "odhadov", ".pdf", ".", "pdf", "priznáva"], "url": ["http://", "https://dennikn.sk/516520/protesty-pred-bonaparte-budu-pokracovat-az-do-septembra/", "https://www.ustrcr.cz/data/pdf/publikace/securitas-imperii/no26/142-167.pdf", "http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/november-89.pdf", "http://www.upn.gov.sk/publikacie_web/november-89.pdf", "https://domov.sme.sk/c/6245083/kolko-ludi-vlastne-protestovalo-proti-gorile.html#ixzz5ATJa1j4C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:01.946546+00:00"}
{"id": "48913", "numeric_id": 48913, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48913", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Vladimír Putin povedal, že Ukrajina má prestať existovať, že nemá právo na existenciu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruský prezident Vladimir Putin ešte pred začiatkom invázie na Ukrajinu v júli 2021 napísal esej o historickej jednote Rusov a Ukrajincov, v ktorom Rusko a Ukrajinu prezentoval ako jeden národ a jeden celok.\n\nTesne pred začatím invázie 21. februára 2022 vo svojom televíznom prejave celému národu povedal: „Ukrajina nikdy nemala svoju vlastnú autentickú štátnosť. Na Ukrajine nikdy nebola udržateľná štátnosť. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že Ukrajina pre nás nie je len susedná krajina. Je neoddeliteľnou súčasťou našej vlastnej histórie, kultúry, duchovného priestoru.”\n\nTieto argumenty použil Putin na vytvorenie zámienky na inváziu a 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ruský prezident Vladimir Putin ešte pred začiatkom invázie na Ukrajinu v júli 2021 napísal esej o historickej jednote Rusov a Ukrajincov, v ktorom Rusko a Ukrajinu prezentoval ako jeden národ a jeden celok.", "Tesne pred začatím invázie 21. februára 2022 vo svojom televíznom prejave celému národu povedal: „Ukrajina nikdy nemala svoju vlastnú autentickú štátnosť. Na Ukrajine nikdy nebola udržateľná štátnosť. Dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že Ukrajina pre nás nie je len susedná krajina. Je neoddeliteľnou súčasťou našej vlastnej histórie, kultúry, duchovného priestoru.”", "Tieto argumenty použil Putin na vytvorenie zámienky na inváziu a 24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["esej", "prejave", "napadlo"], "url": ["http://kremlin.ru/events/president/news/66181", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/67828", "https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:28.252888+00:00"}
{"id": "43149", "numeric_id": 43149, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43149", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "...ja som členom Európskeho výboru, kde schvaľujeme stanoviská Slovenskej republiky pri eurosummitoch.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľubomír Petrák je členom Výboru NR SR pre európskeho záležitosti, ktorého kompetenciou je okrem iného aj schvaľovanie stanovísk Slovenskej republiky ohľadne európskych záležitostí. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Petrák je členom Výboru NR SR pre európskeho záležitosti, ktorého kompetenciou je okrem iného aj schvaľovanie stanovísk Slovenskej republiky ohľadne európskych záležitostí. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["schvaľovanie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=148"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:11.079220+00:00"}
{"id": "vr30302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30302", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Problém ale je, že možno tento rok v prvej polovici roku narástli počty zamestnaných ľudí, ale oveľa väčší počet ľudí prišiel o prácu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vychádzajúc z Údajov štatistického úradu SR vidíme, že počet zamestnaných stúpol za prvý polrok 2011 (teda na konci druhého kvartálu 2011) oproti koncu roka 2010 o cca 23 000. Počet nezamestnaných sa za rovnaké obdobie - a podľa totožného zdroja - znížil o 21 800. Údaje zo štatistického úradu teda Kažimírovo tvrdenie vyvracajú. 2010Q4 2011Q1 2011Q 2 Počet zamestnaných (v tis. osôb) 2339,4 2332 2355 Miera zamestnanosti (%) 50,9 50,6 51,2 Tabuľka č.1: Počet zamestnaných a miera zamestnanosti podľa ŠÚ SR 2010Q4 2011Q1 2011Q2 Počet nezamestnaných (v tis. osôb) 377,3 375,6 356,5 Miera nezamestnanosti (%) 13,9 13,9 13,1 Tabuľka č.2: Počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR Ako by však porovnanie dopadlo ak by sme ako alternatívny zdroj údajov o nezamestnanosti použili údaje ÚPSVaR? V poslednom kvartále r. 2010 by bol počet nezamestnaných 381 209, kým na konci druhého kvartálu r. 2011 ich bolo 382 984, čo znamená nárast počtu nezamestnaných o 1 775. Aj keď ide o nárast počtu nezamestnaných, tento je omnoho nižší než nárast zamestnanosti. (podľa údajov ŠÚ - ÚPSVaR nesleduje zamestnanosť) Kažimíove tvrdenie tak hodnotíme ako nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúc z Údajov štatistického úradu SR vidíme, že počet zamestnaných stúpol za prvý polrok 2011 (teda na konci druhého kvartálu 2011) oproti koncu roka 2010 o cca 23 000. Počet nezamestnaných sa za rovnaké obdobie - a podľa totožného zdroja - znížil o 21 800. Údaje zo štatistického úradu teda Kažimírovo tvrdenie vyvracajú. 2010Q4 2011Q1 2011Q 2 Počet zamestnaných (v tis. osôb) 2339,4 2332 2355 Miera zamestnanosti (%) 50,9 50,6 51,2 Tabuľka č.1: Počet zamestnaných a miera zamestnanosti podľa ŠÚ SR 2010Q4 2011Q1 2011Q2 Počet nezamestnaných (v tis. osôb) 377,3 375,6 356,5 Miera nezamestnanosti (%) 13,9 13,9 13,1 Tabuľka č.2: Počet nezamestnaných a miera nezamestnanosti podľa ŠÚ SR Ako by však porovnanie dopadlo ak by sme ako alternatívny zdroj údajov o nezamestnanosti použili údaje ÚPSVaR? V poslednom kvartále r. 2010 by bol počet nezamestnaných 381 209, kým na konci druhého kvartálu r. 2011 ich bolo 382 984, čo znamená nárast počtu nezamestnaných o 1 775. Aj keď ide o nárast počtu nezamestnaných, tento je omnoho nižší než nárast zamestnanosti. (podľa údajov ŠÚ - ÚPSVaR nesleduje zamestnanosť) Kažimíove tvrdenie tak hodnotíme ako nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["poslednom kvartále r. 2010", "druhého kvartálu r. 2011"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2010/December2010.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2011/Jun2011.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:32.305354+00:00"}
{"id": "48110", "numeric_id": 48110, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48110", "speaker": "Zora Jaurová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zora-jaurova", "statement": "Návrh rozpočtu rezortu kultúry je pritom totožný s minimálnym rozpočtom z roku 2021 a nevidno na ňom ani len náznak pokusu o akékoľvek reformy, nové investície, navyšovanie, či akúkoľvek inú snahu niečo meniť.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny rozpočet na rok 2022 necháva na chod organizácií rezortu kultúry zdroje ponechané na rovnakej úrovni ako boli v rozpočte na rok 2021. Túto skutočnosť potvrdila po rokovaní vlády v súvislosti s rozpočtom i ministerka kultúry Natália Milanová. Zachovanie rovnakých limitov v porovnaní s rokom 2021 považuje za úspech.\n\nV roku 2022 by malo mať ministerstvo na výdavky k dispozícií 425,5 milióna eur, čo predstavuje približne o 33 miliónov eur vyššiu sumu v porovnaní s rokom 2021.\n\nVýdavky verejnoprávnych inštitúcií ( pdf , s. 187) predstavujú v rozpočte sumu viac ako 161 miliónov eur, v rozpočte 2021 išlo o sumu 162,4 milióna eur.\n\nPribližne rovnakú sumu v porovnaní s rozpočtom na rok 2021 predstavujú aj rozpočty verejnoprávnych fondov. Zo schváleného rozpočtu však vyplýva mierne navýšenie financií v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, a to na úroveň 14,95 milióna eur oproti 14,69 miliónom v roku 2021.\n\nNa približne rovnakej úrovni zostáva i rozpočet pre cirkvi a náboženské spoločnosti, a to na sume 52 miliónov eur.\n\nOblasť kultúry navyše nezíska zdroje z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého cieľom má byť riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie. V návrhu plánu sa nenachádza samostatný program pre kultúru, čo kriticky zhodnotili viacerí zástupcovia kultúrnej obce, ktorí žiadali vytvorenie priamej alokácie na potrebné reformy v tejto oblasti\n\nMinisterstvo kultúry sa vyjadrilo, že existujú vypracované reformné zámery pre rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu vo výške 246,5 milióna eur. Jeden z nich v skutočnosti má byť financovaný prostredníctvom Plánu obnovy – reforma starostlivosti o pamiatkový fond za sumu 6,5 milióna eur. Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že zvyšné reformy budú financované z iných zdrojov, napríklad i priamo prostredníctvom štátneho rozpočtu, čo sa však v samotnom rozpočte na rok 2022 nepreukázalo.\n\nNa základe vyššie uvedených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štátny rozpočet na rok 2022 necháva na chod organizácií rezortu kultúry zdroje ponechané na rovnakej úrovni ako boli v rozpočte na rok 2021. Túto skutočnosť potvrdila po rokovaní vlády v súvislosti s rozpočtom i ministerka kultúry Natália Milanová. Zachovanie rovnakých limitov v porovnaní s rokom 2021 považuje za úspech.", "V roku 2022 by malo mať ministerstvo na výdavky k dispozícií 425,5 milióna eur, čo predstavuje približne o 33 miliónov eur vyššiu sumu v porovnaní s rokom 2021.", "Výdavky verejnoprávnych inštitúcií ( pdf , s. 187) predstavujú v rozpočte sumu viac ako 161 miliónov eur, v rozpočte 2021 išlo o sumu 162,4 milióna eur.", "Približne rovnakú sumu v porovnaní s rozpočtom na rok 2021 predstavujú aj rozpočty verejnoprávnych fondov. Zo schváleného rozpočtu však vyplýva mierne navýšenie financií v súvislosti s Audiovizuálnym fondom, a to na úroveň 14,95 milióna eur oproti 14,69 miliónom v roku 2021.", "Na približne rovnakej úrovni zostáva i rozpočet pre cirkvi a náboženské spoločnosti, a to na sume 52 miliónov eur.", "Oblasť kultúry navyše nezíska zdroje z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorého cieľom má byť riešenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie. V návrhu plánu sa nenachádza samostatný program pre kultúru, čo kriticky zhodnotili viacerí zástupcovia kultúrnej obce, ktorí žiadali vytvorenie priamej alokácie na potrebné reformy v tejto oblasti", "Ministerstvo kultúry sa vyjadrilo, že existujú vypracované reformné zámery pre rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu vo výške 246,5 milióna eur. Jeden z nich v skutočnosti má byť financovaný prostredníctvom Plánu obnovy – reforma starostlivosti o pamiatkový fond za sumu 6,5 milióna eur. Ministerstvo zároveň prisľúbilo, že zvyšné reformy budú financované z iných zdrojov, napríklad i priamo prostredníctvom štátneho rozpočtu, čo sa však v samotnom rozpočte na rok 2022 nepreukázalo.", "Na základe vyššie uvedených informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["rovnakej", "pdf", "rozpočty", "nezíska", "zámery"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22763275/na-kulturu-nebude-nikdy-dost-penazi-komentuje-rozpocet-milanova.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/55/Hlavnakniha.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/rezort-kultury-by-mal-mat-v-roku-2022/583514-clanok.html", "https://dennikn.sk/2314574/kultura-sa-chce-este-pobit-o-viac-penazi-na-reformy-z-planu-obnovy-zatial-nema-takmer-nic/?ref=inm", "https://www.ta3.com/clanok/201656/kultura-v-plane-obnovy-je-tvrdi-rezort-argumentuje-pamiatkami-a-kniznicami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:08.102561+00:00"}
{"id": "vr15725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15725", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V našom prípade my sme to vždy presadzovali v roku 2001 (jednokolové voľby šéfov VÚC, pozn.), tak prišiel aj z vlády návrh do parlamentu, len tam potom myslím si, že SDĽ, aj HZDS to zmenili. To znamená tam zaviedli dvojkolové voľby.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zákone o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa rokovalo v roku 2001. Samotný vládny materiál pracoval s jednokolovými voľbami. Pozmeňujúci návrh na dvojkolové hlasovanie podal poslanec HZDS Ján Cuper (.pdf, str.1). Za tento návrh hlasovali všetky prítomní poslanci za HZDS a SNS, spolu s väčšinou poslancov z SDĽ. Návrh schválili tesnou väčšinou, 76 poslancov hlasovalo za. Tento pozmeňujuci návrh, ktorým sa zaviedli dvojkolové voľby, poslanci za SMK nepodporili, hlasovali proti návrhu. Zákon ako celok, aj so schválenou úpravou o dvojkolových voľbách predsedov VÚC, bol nakoniec schválený 105 hlasmi za. Poslanci za SMK na hlasovaní prítomní neboli, Bugár po schválení zákona mal vyhlásiť, že predseda vlády Dzurinda by mal odstúpiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O zákone o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa rokovalo v roku 2001. Samotný vládny materiál pracoval s jednokolovými voľbami. Pozmeňujúci návrh na dvojkolové hlasovanie podal poslanec HZDS Ján Cuper (.pdf, str.1). Za tento návrh hlasovali všetky prítomní poslanci za HZDS a SNS, spolu s väčšinou poslancov z SDĽ. Návrh schválili tesnou väčšinou, 76 poslancov hlasovalo za. Tento pozmeňujuci návrh, ktorým sa zaviedli dvojkolové voľby, poslanci za SMK nepodporili, hlasovali proti návrhu. Zákon ako celok, aj so schválenou úpravou o dvojkolových voľbách predsedov VÚC, bol nakoniec schválený 105 hlasmi za. Poslanci za SMK na hlasovaní prítomní neboli, Bugár po schválení zákona mal vyhlásiť, že predseda vlády Dzurinda by mal odstúpiť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Ján Cuper", "hlasovaní", "Dzurinda", "303/2001 Z. z.", "zákon", "302/2001", "návrh", "pdf", "vládneho návrhu zákona", "vládnom návrhu zákona", "hlasovali", "zákon ako celok"], "url": ["http://www.politologickycasopis.cz/userfiles/file/2002/2/2002-2-14-Gonda-Reforma%20ve%C5%BCejn%C4%81%20spr%E2%80%A0vy%20a%20prvn%C2%B0%20region%E2%80%A0ln%C2%B0%20volby%20na%20Slovensku.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=6934", "https://www.sme.sk/c/199725/udalosti-roku-2001.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/303/vyhlasene_znenie.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=382", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=381", "http://www.politologickycasopis.cz/userfiles/file/2002/2/2002-2-14-Gonda-Reforma%20ve%C5%BCejn%C4%81%20spr%E2%80%A0vy%20a%20prvn%C2%B0%20region%E2%80%A0ln%C2%B0%20volby%20na%20Slovensku.pdf", "http://sapa.ff.upjs.sk/images/files/79_1803537698_5_Sutajova.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=382", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=381", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=6932", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=6934"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:53.426870+00:00"}
{"id": "49165", "numeric_id": 49165, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49165", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tie reťazce tunak majú 8 percentné marže, tie isté reťazce v západnej Európe majú 2 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár hovorí o výške marží veľkoobchodných reťazcov na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v západnej Európe. Vo vzťahu k tržbám majú veľké nadnárodné reťazce na Slovensku väčšie zisky, ako napríklad v Nemecku, Francúzsku či Rakúsku. Lidl dosahuje na Slovensku pomer zisku a tržieb na úrovni 8 %, zatiaľčo v Nemecku len 1,27 %. Kaufland na Slovensku 6,24 %, v Nemecku 1,2 %. Hoci pri ostatných reťazcoch sú čísla trochu odlišné, v duchu povedaného hodnotíme výrok ako ešte pravdivý.\n\nV rok 2021 dosiahli najväčšie slovenské reťazce priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.\n\nV porovnávanom roku 2021 boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár hovorí o výške marží veľkoobchodných reťazcov na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami v západnej Európe. Vo vzťahu k tržbám majú veľké nadnárodné reťazce na Slovensku väčšie zisky, ako napríklad v Nemecku, Francúzsku či Rakúsku. Lidl dosahuje na Slovensku pomer zisku a tržieb na úrovni 8 %, zatiaľčo v Nemecku len 1,27 %. Kaufland na Slovensku 6,24 %, v Nemecku 1,2 %. Hoci pri ostatných reťazcoch sú čísla trochu odlišné, v duchu povedaného hodnotíme výrok ako ešte pravdivý.", "V rok 2021 dosiahli najväčšie slovenské reťazce priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.", "V porovnávanom roku 2021 boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Lidl", "Kaufland", "Tesco", "Billa", "dos", "iahla", "premenila", "Lidl", "REWE"], "url": ["https://finstat.sk/35793783", "https://finstat.sk/35790164", "https://finstat.sk/31321828", "https://finstat.sk/31347037", "https://www.lebensmittelzeitung.net/handel/nachrichten/discount-aldi-sued-verzichtet-im-preiskampf-auf-gewinn-169763", "https://www.handelsdaten.de/lebensmittelhandel/umsatz-von-aldi-sued-deutschland-zeitreihe", "https://www.bundesanzeiger.de/", "https://de.finance.yahoo.com/nachrichten/seltener-einblick-lidls-gesch%C3%A4ftszahlen-zeigt-174147909.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly93d3cuZ29vZ2xlLmNvbS8&guce_referrer_sig=AQAAAFvvoWOAlpL44RCwyRc6keSkD95IGgEKfSchx8Y0eKbZ7JpiEjIa6MrSdYTymFqlzm4kWp9zS5X-ot7oir9UhLP_PMmX5EPPLhBT2hUuNDR6Bo5SxF0W19TRepUnXMiFZoeq0iVoebOiQqTN5tvPHQ4is8xFqChZxjICri7oTlTm", "https://www.rewe-group.com/de/presse-und-medien/newsroom/pressemitteilungen/rewe-group-navigiert-erfolgreich-und-stabil-durch-das-krisenjahr-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:19.869139+00:00"}
{"id": "vr33442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33442", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tu doručenku prevzal nejaký pán Horváth, ktorý nie je konateľom TMG, ani žiadnej z tých firiem.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Doručenka , ktorú na tlačovej konferencii zverejnil Daniel Krajcer, je naozaj podpísaná istým pánom Horváthom. Obchodný register SR dokazuje, že žiadny pán Horváth nie je konateľom spoločnosti TMG, ani ostatných firiem spomenutých v zmluve, teda Slovakia online , STUDIO 727 , Dokument Logistik , Soitron . Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Doručenka , ktorú na tlačovej konferencii zverejnil Daniel Krajcer, je naozaj podpísaná istým pánom Horváthom. Obchodný register SR dokazuje, že žiadny pán Horváth nie je konateľom spoločnosti TMG, ani ostatných firiem spomenutých v zmluve, teda Slovakia online , STUDIO 727 , Dokument Logistik , Soitron . Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Doručenka", "konateľom spoločnosti", "Slovakia online", "STUDIO 727", "Dokument Logistik", "Soitron"], "url": ["https://docs.google.com/file/d/0B9Nfmr4MMA6eekVEQlJwTHNzTm8/edit?usp=sharing", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=21826&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=11719&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=31122&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=97110&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=39538&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:03.463388+00:00"}
{"id": "vr38385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38385", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "...a naopak sa stal tento návrh (na zníženie kvóra nie na 15, ale na 18 percent, pozn.) predmetom ostrej kritiky pána poslanca Podmanického a pána poslanca Maďariča...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novela zákon o používanie jazyka menšín bola predmetom kritiky aj Jána Podmanického (Smer), ktorý povedal, že tento zákon „bude maďarizovať aj obce, v ktorých nežije ani jeden Maďar“. Nesúhlasné vyjadrenia k novele zákona o používaní jazyka menšín mal taktiež Maďarič (Smer), ktorý novele vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka, O tom, že by Maďarič kritizoval konkrétne 18 % sme informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákon o používanie jazyka menšín bola predmetom kritiky aj Jána Podmanického (Smer), ktorý povedal, že tento zákon „bude maďarizovať aj obce, v ktorých nežije ani jeden Maďar“. Nesúhlasné vyjadrenia k novele zákona o používaní jazyka menšín mal taktiež Maďarič (Smer), ktorý novele vyčítal vytláčanie slovenčiny z pozície štátneho jazyka, O tom, že by Maďarič kritizoval konkrétne 18 % sme informácie nenašli."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Jána Podmanického", "Maďarič"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5908372/mensiny-si-na-jazyk-pockaju-roky.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/apponyi-sa-obracia-v-hrobe-od-radosti-/325736-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:25.733339+00:00"}
{"id": "vr38861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38861", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čo sa týka bankrotu krajiny, áno, veď ja som presvedčený o tom a nakoniec, vyjadroval som sa tak už od času gréckej pôžičky, že jeden zo zásadných problémov, prečo sme dnes v situácii, v ktorej sme a myslím nielen Slovensko, ale Európa, dokonca svet je ten, že vznikla absurdná predstava, že môže existovať biznis, podnikanie, ktoré je spojené s pomerne výraznými ziskami a s nulovým rizikom a to je konkrétne požičiavanie krajinám.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš už 5. mája 2010 píše na svojom blogu: Celý problém Grécka sa dá stručne opísať ako učebnicový príklad morálneho hazardu... Morálny hazard je v ekonómii definovaný ako rizikové správanie, pri ktorom ten, kto sa ho dopúšťa a na základe neho dosahuje zisk, sa spolieha, že v prípade straty túto ponesie niekto iný.\"", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš už 5. mája 2010 píše na svojom blogu: Celý problém Grécka sa dá stručne opísať ako učebnicový príklad morálneho hazardu... Morálny hazard je v ekonómii definovaný ako rizikové správanie, pri ktorom ten, kto sa ho dopúšťa a na základe neho dosahuje zisk, sa spolieha, že v prípade straty túto ponesie niekto iný.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["blogu:"], "url": ["http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=776"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:50.075294+00:00"}
{"id": "vr16497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16497", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Ja som v každých voľbách vždy vyhral už v prvom kole, (...).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Belica je úradujúcim predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Od vzniku samosprávnych krajov bol zvolený štyrikrát. V každom kole župných volieb získal práve on najviac hlasov, avšak voľby v prvom kole (teda získal viac ako 50 percent hlasov) vyhral len raz. Výrok odznel ako reakcia na zavedenie jednokolových župných volieb, ktoré podľa Belicu nie sú najlepším riešením, avšak jeho pozíciu neohrozia, pretože doteraz v každých voľbách už v prvom kole získal najviac hlasov práve on. Napriek nejednoznačnej formulácie, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica je úradujúcim predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja. Od vzniku samosprávnych krajov bol zvolený štyrikrát. V každom kole župných volieb získal práve on najviac hlasov, avšak voľby v prvom kole (teda získal viac ako 50 percent hlasov) vyhral len raz. Výrok odznel ako reakcia na zavedenie jednokolových župných volieb, ktoré podľa Belicu nie sú najlepším riešením, avšak jeho pozíciu neohrozia, pretože doteraz v každých voľbách už v prvom kole získal najviac hlasov práve on. Napriek nejednoznačnej formulácie, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "2001", "2005", "neskôr", "posledných", "uviedol"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nitra-smer-sd-hlada-partnerov-na-podp/252193-clanok.html?fb_comment_id=1321840064526137_1322094517834025", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2005/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.teraz.sk/slovensko/nitra-smer-sd-hlada-partnerov-na-podp/252193-clanok.html?fb_comment_id=1321840064526137_1322094517834025#f1c56be7bd49298"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:20.865136+00:00"}
{"id": "vr14960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14960", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán prezident hovorí - je v ňom (vládnom programe, pozn.) veľa podrobných záväzkov, čo umožní kontrolu ich plnenia.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident sa o programovom vyhlásení 13. apríla 2016 vyjadril takto: „ Je tam skutočne veľa podrobných záväzkov a to vytvára nástroj aj na to, aby mohla vláda sama, ale aj verejnosť kontrolovať, ako sú tieto jednotlivé zámery napĺňané .“ Vo výroku hodnotíme či prezident skutočne povedal, že v Programovom vyhlásení vlády je veľa podrobných záväzkov. To, či taktýchto záväzkov je tam skutočne veľa Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident sa o programovom vyhlásení 13. apríla 2016 vyjadril takto: „ Je tam skutočne veľa podrobných záväzkov a to vytvára nástroj aj na to, aby mohla vláda sama, ale aj verejnosť kontrolovať, ako sú tieto jednotlivé zámery napĺňané .“ Vo výroku hodnotíme či prezident skutočne povedal, že v Programovom vyhlásení vlády je veľa podrobných záväzkov. To, či taktýchto záväzkov je tam skutočne veľa Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Prezident", "programové vyhlásenie", "témami", "konštatoval"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezident-po-stretnuti-s-luciou-zitnanskou-mame-sancu-dosiahnut-pokrok/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389893-kiska-pozitivne-hodnoti-programove-vyhlasenie-vlady/", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-programve-vyhlasenie-schodza/191503-clanok.html", "http://www.cas.sk/clanok/387561/vlada-schvalila-programove-vyhlasenie-co-bude-cielom-v-rokoch-2016-az-2020/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-po-stretnuti-s-luciou-zitnanskou-mame-sancu-dosiahnut-pokrok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:54.713445+00:00"}
{"id": "vr29913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29913", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Turecko, Libanon a Jordánsko, kde ich je najviac (utečencov v táboroch, pozn.)", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najviac utečencov pôvodom zo Sýrie sa naozaj nachádza v táboroch okolitých krajín, ktorými sú Turecko, Libanon, Jordánsko, ale rovnako nezanedbateľné množstvo ich pobýva aj v Iraku a v Egypte. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Utečenecké tábory v Turecku, Jordánsku, Libanone, Iráne a Egypte boli vybudované po vypuknutí Sýrskej občianskej vojny v roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Najviac utečencov pôvodom zo Sýrie sa naozaj nachádza v táboroch okolitých krajín, ktorými sú Turecko, Libanon, Jordánsko, ale rovnako nezanedbateľné množstvo ich pobýva aj v Iraku a v Egypte. Výrok hodnotíme ako pravdivý, Utečenecké tábory v Turecku, Jordánsku, Libanone, Iráne a Egypte boli vybudované po vypuknutí Sýrskej občianskej vojny v roku 2011."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["tábory", "stránky", "CNN"], "url": ["http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php", "http://data.unhcr.org/syrianrefugees/regional.php", "http://www.cnn.com/2015/09/11/world/syria-refugee-crisis-when-war-displaces-half-a-country/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:05.158148+00:00"}
{"id": "vr37121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37121", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To je ťažko v tomto okamihu povedať (či navrhnú aj Trnku ako kandidáta, pozn.), pretože my sme navrhovali na mimoriadnej schôdzi, aby sa predsedovi parlamentu, ktorý podľa nás hrubo porušuje zákon, lebo nevyhlasuje ďalšie voľby, aby dal termín na predloženie návrhov na kandidátov...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer neúspešne požadoval po R. Sulíkovi ustanovenie termínu na voľbu GP na dvanástu riadnu schôdzu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Smer neúspešne požadoval po R. Sulíkovi ustanovenie termínu na voľbu GP na dvanástu riadnu schôdzu parlamentu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["požadoval"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5747130/smer-neuspel-s-poziadavkou-na-urychlenie-volby-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:25.854814+00:00"}
{"id": "vr31325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31325", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jednoducho naša ústava pozná rozdiel medzi povinným vymenovaním a dobrovoľným vymenovaním a umožňuje prezidentovi, ktorý nemá byť figúrkou, ale má byť reálnou súčasťou výkonnej moci, aby sa v niektorých prípadoch rozhodoval.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Ústave SR nie je zmienka o povinnom a dobrovoľnom vymenovaní. Ústava SR v prípade prezidenta SR definuje koho prezident vymenúva. Prezident SR vymenúva členov vlády (ministrov) aj ostatných funkcionárov.", "analysis_paragraphs": ["V Ústave SR nie je zmienka o povinnom a dobrovoľnom vymenovaní. Ústava SR v prípade prezidenta SR definuje koho prezident vymenúva. Prezident SR vymenúva členov vlády (ministrov) aj ostatných funkcionárov."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Ústave SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:36.383431+00:00"}
{"id": "vr38584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38584", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Preto ste teraz priamo usvedčený z klamstva a teraz sa vám vlastne trasú hlas aj ruky, pretože v podstate problém je v tom, že ste išli 200 na stranícku akciu, na stranícku akciu ste zneužili a papalášsky ako vy tomu hovoríte...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Kaliňák v relácii zverejnil video , ktoré má dokazovať, že minister Galko išiel na stranícku akciu 4. mája 2011 rýchlosťou minimálne 180 km/hod. Samotný Galko pripustil, že sa mohlo jednať o jedno z áut, ktoré služobne využíva. My ale overiť nevieme, či video bolo natočené v uvedený deň a ani to, či v aute skutočne sedel minister obrany.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák v relácii zverejnil video , ktoré má dokazovať, že minister Galko išiel na stranícku akciu 4. mája 2011 rýchlosťou minimálne 180 km/hod. Samotný Galko pripustil, že sa mohlo jednať o jedno z áut, ktoré služobne využíva. My ale overiť nevieme, či video bolo natočené v uvedený deň a ani to, či v aute skutočne sedel minister obrany."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["video"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/galkove-auto-sa-rutilo-rychlostou-180-km-h-ff5-/sk_domace.asp?c=A110612_135211_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:21.153107+00:00"}
{"id": "vr34801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34801", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...keď som hovoril o Maďarsku, tak som hovoril práve že oni to riešili len s Medzinárodným menovým fondom. Keď som hovoril o Lotyšsku, tak som hovoril, že práve že oni to riešili s Medzinárodným menovým fondom a bankami. A bankami. Tu je problém, že 30 miliárd zo 110, čiže menšinu, sa ide riešiť s Medzinárodným menovým fondom. Ale 80 miliárd eur ideme zaplatiť krajiny eurozóny, ktoré s tým nič nemali, ktoré za to neniesli zodpovednosť...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K Maďarsku a Lotyšsku sme už písali vyššie, presné čísla o podiele bánk na pomoci Lotyšsku sa nám nájsť nepodarilo, neskôr v relácii ale Mikloš hovorí, že banky Lotyšsku počas krízy požičiavať prestali. Podľa článku na eTrende z júna 2009 tých peňazí banky na požičiavanie príliš veľa nemali: \"Na trhu jednoducho nie sú peniaze, povedal pre Bloomberg Andris Larins z Nordea Bank AB. Dodal, že to vzhľadom na okolnosti nie je vôbec prekvapujúce: banky potrebujú peniaze samé pre seba a trh je vystresovaný ešte aj z nadchádzajúcich volieb a rečí o možnej devalvácii latsu.\"", "analysis_paragraphs": ["K Maďarsku a Lotyšsku sme už písali vyššie, presné čísla o podiele bánk na pomoci Lotyšsku sa nám nájsť nepodarilo, neskôr v relácii ale Mikloš hovorí, že banky Lotyšsku počas krízy požičiavať prestali. Podľa článku na eTrende z júna 2009 tých peňazí banky na požičiavanie príliš veľa nemali: \"Na trhu jednoducho nie sú peniaze, povedal pre Bloomberg Andris Larins z Nordea Bank AB. Dodal, že to vzhľadom na okolnosti nie je vôbec prekvapujúce: banky potrebujú peniaze samé pre seba a trh je vystresovaný ešte aj z nadchádzajúcich volieb a rečí o možnej devalvácii latsu.\""], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["eTrende"], "url": ["http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy/vsetci-sa-boja-lotysskej-devalvacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:54.182843+00:00"}
{"id": "vr25885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25885", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Od januára sme znížili nezamestnanosť evidovanú na Slovensku takmer o 2%. To sú údaje (cituje UPSVaR, pozn.) z januára, februára, marca, apríla, každé číslo máme. To znamená, naozaj náš kraj znížil.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2013 naozaj poklesla miera evidovanej nezamestnanosti v Banskobystrickom samosprávnom kraji približne o 2 p.b. (percentuálne body, pozn) v porovnaní s číslami zo začiatku roka.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2013 naozaj poklesla miera evidovanej nezamestnanosti v Banskobystrickom samosprávnom kraji približne o 2 p.b. (percentuálne body, pozn) v porovnaní s číslami zo začiatku roka."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["januári", "septembri"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-dosiahla-v-januari-2013-1480.html?page_id=269765", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-dosiahla-v-septembri-2013-1384.html?page_id=342041"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:15.330065+00:00"}
{"id": "vr31792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31792", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Toto je tá klasická grécka cesta. Ale musím povedať, že pán Hollande vo svojej predvolebnej kampani hovoril o tom, že zvýši minimálnu mzdu, príjme 60 tisíc nových učiteľov. To boli kroky, ktoré finančne ten štát nesmierne zaťažia a nezvýšia produktivitu práce krytú hodnotou. Práve z tohto dôvodu už ratingová agentúra Standard & Poor´s Francúzsku znížila najvyšší rating 3A, už ich nemá.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Simon hovorí, že to boli kroky, ktoré štát nesmierne zaťažia, a že S&P z toho dôvodu znížila Francúzsku ratingovú známku. Už táto formulácia - spojenie boli a zaťažia, minulého a budúceho času - nemá zmysel a naznačuje zavádzanie. Hollande kroky o ktorých Simon tvrdí, že slúžili ako dôvody na zníženie známky, ešte nevykonal. Navyše ani opatrenia, ktoré menuje Zs. Simon neboli dôvodom na zníženie ratingu. Dôvodom boli viaceré príčiny tak vnútri Francúzska ako aj v Eurozóne. François Hollande skutočne sľúbil zvyšovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho rastu krajiny, rovnako ako sa vyjadril, že v priebehu svojho funkčného obdobia zamestná v štátnom školstve 60 000 učiteľov (Sarkozy zrušil až 80 000 učiteľských miest, informuje liberation.fr). Už 13. januára znížila ratingová agentúra Standard and Poor´s známky deviatim krajinám eurozóny: Francúzska, Španielska, Cypru, Malty, Talianska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Slovenska. S&P uvádzajú na svojej stránke, že podľa vyhlásenia politikov po samite 9. decembra 2011 ich nepresvedčili, že dosiahnuté dohody dokážu vyriešiť finančné problémy eurozóny. Podľa nich tieto politické dohody neposkytujú dostatočnú záruku, že dokážu obnoviť ekonomický rast únie a čeliť tlakom trhu. Veria, že síce problémy, ktorým musia v súčastnosti čeliť európske štáty dôsledkom nerovnováhy v konkurencie schopnosti medzi jadrom eurozóny a jej « perifériou ». S&P tvrdia, že spustenému reformnému procesu úsporných opatrení hrozí, že sa stane sebazničujúcim, pretože keď domáci dopyt klesá, vedie to k znižovaniu pracovných miest a tým pádom aj k oslabeniu národných daňových systémov. Výhľad na vývoj ratingu vo Francúzsku je negatívny a S&P ďalej uvádza, že hrozí šanca 1 z 3, že sa rating Francúzska ešte môže v nasledujúcich rokoch zhoršiť. Zs. Simon preto zavádza ak tvrdí, že určité opatrenia F. Hollanda môžu za zníženie ratingu, rovnako tak zavádza ak menuje príčinou zníženia ratingu nízku produktivitu práce. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Simon hovorí, že to boli kroky, ktoré štát nesmierne zaťažia, a že S&P z toho dôvodu znížila Francúzsku ratingovú známku. Už táto formulácia - spojenie boli a zaťažia, minulého a budúceho času - nemá zmysel a naznačuje zavádzanie. Hollande kroky o ktorých Simon tvrdí, že slúžili ako dôvody na zníženie známky, ešte nevykonal. Navyše ani opatrenia, ktoré menuje Zs. Simon neboli dôvodom na zníženie ratingu. Dôvodom boli viaceré príčiny tak vnútri Francúzska ako aj v Eurozóne. François Hollande skutočne sľúbil zvyšovanie minimálnej mzdy v prípade hospodárskeho rastu krajiny, rovnako ako sa vyjadril, že v priebehu svojho funkčného obdobia zamestná v štátnom školstve 60 000 učiteľov (Sarkozy zrušil až 80 000 učiteľských miest, informuje liberation.fr). Už 13. januára znížila ratingová agentúra Standard and Poor´s známky deviatim krajinám eurozóny: Francúzska, Španielska, Cypru, Malty, Talianska, Portugalska, Rakúska, Slovinska a Slovenska. S&P uvádzajú na svojej stránke, že podľa vyhlásenia politikov po samite 9. decembra 2011 ich nepresvedčili, že dosiahnuté dohody dokážu vyriešiť finančné problémy eurozóny. Podľa nich tieto politické dohody neposkytujú dostatočnú záruku, že dokážu obnoviť ekonomický rast únie a čeliť tlakom trhu. Veria, že síce problémy, ktorým musia v súčastnosti čeliť európske štáty dôsledkom nerovnováhy v konkurencie schopnosti medzi jadrom eurozóny a jej « perifériou ». S&P tvrdia, že spustenému reformnému procesu úsporných opatrení hrozí, že sa stane sebazničujúcim, pretože keď domáci dopyt klesá, vedie to k znižovaniu pracovných miest a tým pádom aj k oslabeniu národných daňových systémov. Výhľad na vývoj ratingu vo Francúzsku je negatívny a S&P ďalej uvádza, že hrozí šanca 1 z 3, že sa rating Francúzska ešte môže v nasledujúcich rokoch zhoršiť. Zs. Simon preto zavádza ak tvrdí, že určité opatrenia F. Hollanda môžu za zníženie ratingu, rovnako tak zavádza ak menuje príčinou zníženia ratingu nízku produktivitu práce. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["sľúbil", "svojho", "informuje", "uvádzajú"], "url": ["http://lci.tf1.fr/politique/elections-presidentielles/hollande-explique-son-coup-de-pouce-au-smic-7177329.html", "http://www.la-croix.com/Actualite/S-informer/France/Education-de-nouveaux-postes-d-enseignants-des-la-rentree-prochaine-_NG_-2012-05-08-803849", "http://www.liberation.fr/politiques/2012/04/19/bilan-education-sarko-n-a-pas-la-moyenne_812608", "http://www.standardandpoors.com/ratings/articles/en/us/?articleType=HTML&assetID=1245327295020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:56.310043+00:00"}
{"id": "vr34980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34980", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No nezdajú, pretože nie sú pravdivé. Predovšetkým chcem povedať, že konzorcium opakovane potvrdilo, že má finančné prostriedky na výstavbu tohto diaľničného úseku...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyššie uvedených zdrojov a slov predstaviteľa koncesionárov, konzorcium potvrdilo, že má zabezpečené zdroje na výstavbu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyššie uvedených zdrojov a slov predstaviteľa koncesionárov, konzorcium potvrdilo, že má zabezpečené zdroje na výstavbu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:23.909447+00:00"}
{"id": "vr35306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35306", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pretože keby napríklad len v Českej republike nemusela Česká republika jeden jediný rok splácať svoje dlhy a úroky zo svojich dlhov, tak elektrická energia v celej Českej republike by mohla byť jeden rok zadarmo...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:10.915536+00:00"}
{"id": "vr27651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27651", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tento graf hovorí podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky, kde nezamestnanosť bola, keď ste začínali pred dvomi rokmi a kde je. Je to vleklé, skôr stagnujúce a ak chcete čísla z úradu ústredia práce, tie sú 13,4 na úvod, 13,3 teraz.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ vo svojom tvrdení používa čísla z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na začiatku vlády Roberta Fica v roku 2012 bola podľa ÚPSVaR v marci na úrovni 13,69% a v apríli 13,4%. Podľa najnovšej štatistiky z marca 2014 je miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 13,28%. Figeľ teda uvádza správne údaje zo zdroja ÚPSVaR. Údaje zo Štatistického úradu SR za marec/apríl 2014 ešte nie sú dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ vo svojom tvrdení používa čísla z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na začiatku vlády Roberta Fica v roku 2012 bola podľa ÚPSVaR v marci na úrovni 13,69% a v apríli 13,4%. Podľa najnovšej štatistiky z marca 2014 je miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 13,28%. Figeľ teda uvádza správne údaje zo zdroja ÚPSVaR. Údaje zo Štatistického úradu SR za marec/apríl 2014 ešte nie sú dostupné."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "štatistiky"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:19.328688+00:00"}
{"id": "48915", "numeric_id": 48915, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48915", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Keď premiér tejto krajiny na eurovýbore povie, aj keď sa tam zakoktal na otázku europoslanca, že samozrejme, že by sme tam poslali aj vojakov.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europoslanec Milan Uhrík sa na parlamentnom výbore pre európske záležitosti opýtal premiéra Eduarda Hegera: „Sme pripravení aj napríklad ísť do vojny na Ukrajine v rámci nejakej akcie NATO?”\n\nHeger poukázal na naše záväzky v rámci NATO: „Sme zodpovedný partner v rámci medzinárodných zmlúv. (...) Samozrejme, pán Uhrík, (...) poznajúc naše záväzky z hľadiska NATO.“ ( tv.nrsr.sk , otázka od 39:52, odpoveď od 45:20)\n\nNakoľko však Ukrajina nie je členom, povinnosť kolektívnej obrany sa na ňu nevzťahuje a Slovensko nemá povinnosť sa na prípadnej spoločnej operácii NATO podieľať.\n\nHoci je Chmelárov výrok fakticky pravdivý, neznamená to, že by Slovensko konalo v takom prípade neštandardne. Uhrík sa v otázke priamo dopytuje na možnosť účasti SR na spoločnej akcii Severoatlantickej aliancie (NATO). Slovensko sa už v minulosti podieľalo na operáciách AFOR v Albánsku, SFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove, ISAF v Afganistane či viacerých misiách pod taktovkou USA, či EÚ, a to aj vyslaním vojenských jednotiek. Naproti tomu, čo však premiér Heger naznačuje, nie je takáto participácia automatická , a rozhodnutie, či sa zúčastniť na spoločnej operácii NATO, je na rozhodnutí každého členského štátu.", "analysis_paragraphs": ["Europoslanec Milan Uhrík sa na parlamentnom výbore pre európske záležitosti opýtal premiéra Eduarda Hegera: „Sme pripravení aj napríklad ísť do vojny na Ukrajine v rámci nejakej akcie NATO?”", "Heger poukázal na naše záväzky v rámci NATO: „Sme zodpovedný partner v rámci medzinárodných zmlúv. (...) Samozrejme, pán Uhrík, (...) poznajúc naše záväzky z hľadiska NATO.“ ( tv.nrsr.sk , otázka od 39:52, odpoveď od 45:20)", "Nakoľko však Ukrajina nie je členom, povinnosť kolektívnej obrany sa na ňu nevzťahuje a Slovensko nemá povinnosť sa na prípadnej spoločnej operácii NATO podieľať.", "Hoci je Chmelárov výrok fakticky pravdivý, neznamená to, že by Slovensko konalo v takom prípade neštandardne. Uhrík sa v otázke priamo dopytuje na možnosť účasti SR na spoločnej akcii Severoatlantickej aliancie (NATO). Slovensko sa už v minulosti podieľalo na operáciách AFOR v Albánsku, SFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove, ISAF v Afganistane či viacerých misiách pod taktovkou USA, či EÚ, a to aj vyslaním vojenských jednotiek. Naproti tomu, čo však premiér Heger naznačuje, nie je takáto participácia automatická , a rozhodnutie, či sa zúčastniť na spoločnej operácii NATO, je na rozhodnutí každého členského štátu."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["tv.nrsr.sk", "podieľalo", "misiách", "automatická"], "url": ["https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/10965?termNr=8", "https://www.mosr.sk/history-of-military-operations-abroad/", "https://www.valka.cz/Prehlad-ucasti-vojakov-OS-SR-na-zahranicnych-operaciach-t39715", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_50316.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:10.294958+00:00"}
{"id": "vr28285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28285", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Takisto riešime otázky sprísnenia prace na doma, riešime otázky zodpovednosti sudcov, ktorí sú na PN za to, aby teda naozaj to bola reálna PN a nie proste niekde že budú na dovolenke a podobne, čo sa tiež stávalo. Sprísňujeme podmienky na 13. a 14. plat, ktorý sudcom je vyplácaný, kritéria na to, aby ho vôbec mohli dostať vyplatený.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože novela zákona o sudcoch a prísediacich špecifikuje kontrolu a podmienky plnenia sudcovských povinností v domácom prostredí, taktiež udeľuje právomoc predsedovi súdu požiadať Sociálnu poisťovňu o kontrolu práceneschopného sudcu a sprísňuje podmienky na získanie ďalšieho platu sudcu tým, že sa navyšuje počet potrebných odpracovaných dní vo funkcii sudcu. Novela Zákona o sudcoch a prísediacich § 60: Doterajší text § 60, ktorý upravuje PN sudcov, sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „ (2) Predseda súdu môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného sudcu.“ Sprísnili sa podmienky na získanie trinásteho a štrnásteho platu tým, že V § 77 ods. 1 písm. a) sa číslo „75“ nahrádza číslom „95“. Pôvodne (§ 77) mal teda sudca nárok na 13. a 14 plat ak za polrok odpracoval aspoň 75 dní. Novela tento počet zvyšuje na 95 dní. \"(1) Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra a) vykonával funkciu sudcu aspoň 95 pracovných dní, (3) Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas a) čerpania dovolenky, b) plateného pracovného voľna, c) neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie, d) dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9; ďalší plat sa v tomto prípade doplatí spolu s doplatkom rozdielu platu, e) prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože novela zákona o sudcoch a prísediacich špecifikuje kontrolu a podmienky plnenia sudcovských povinností v domácom prostredí, taktiež udeľuje právomoc predsedovi súdu požiadať Sociálnu poisťovňu o kontrolu práceneschopného sudcu a sprísňuje podmienky na získanie ďalšieho platu sudcu tým, že sa navyšuje počet potrebných odpracovaných dní vo funkcii sudcu. Novela Zákona o sudcoch a prísediacich § 60: Doterajší text § 60, ktorý upravuje PN sudcov, sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: „ (2) Predseda súdu môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie sudcu pre chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného sudcu.“ Sprísnili sa podmienky na získanie trinásteho a štrnásteho platu tým, že V § 77 ods. 1 písm. a) sa číslo „75“ nahrádza číslom „95“. Pôvodne (§ 77) mal teda sudca nárok na 13. a 14 plat ak za polrok odpracoval aspoň 75 dní. Novela tento počet zvyšuje na 95 dní. \"(1) Sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. novembra a) vykonával funkciu sudcu aspoň 95 pracovných dní, (3) Výkonom funkcie sudcu na účely poskytnutia ďalšieho platu podľa odseku 1 písm. a) je aj čas a) čerpania dovolenky, b) plateného pracovného voľna, c) neprítomnosti pre úraz, ku ktorému došlo pri výkone funkcie alebo v súvislosti s výkonom funkcie, d) dočasného pozastavenia výkonu funkcie podľa § 22, ak sudcovi vznikne nárok na doplatok rozdielu platu podľa § 22 ods. 9; ďalší plat sa v tomto prípade doplatí spolu s doplatkom rozdielu platu, e) prehlbovania kvalifikácie, čerpania študijného voľna pri zvyšovaní kvalifikácie.\""], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["novela", "Pôvodne"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-195", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385#f5741137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:20.887232+00:00"}
{"id": "42632", "numeric_id": 42632, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42632", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...som rokoval o Parížskej zmluve proti klimatickým zmenám a dokonca som ju podpisoval  v mene EU v OSN...", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič, dlhoročný eurokomisár, sa ako podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu zúčastňoval rokovaní o Parížskej dohode a 22. apríla 2016 ju v mene EÚ podpísal na ceremónii OSN v New Yorku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič, dlhoročný eurokomisár, sa ako podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu zúčastňoval rokovaní o Parížskej dohode a 22. apríla 2016 ju v mene EÚ podpísal na ceremónii OSN v New Yorku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zúčastňoval", "podpísal"], "url": ["https://www.neweurope.eu/article/in-katowice-eu-wants-to-finalise-paris-agreement-rules/", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/04/22/paris-agreement-global-climate-action/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:26.032867+00:00"}
{"id": "vr31433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31433", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(Otázka: pán Matovič hovorí, 6 a 8 %). Béla Bugár: No, jednak 7, keď už tak nie 6 - 6,9, ale to je jedno. (koľko percent hlasov získal Most-Híd vo voľbách, pozn.)", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamentných voľbách 2012 získala strana Most-Híd podľa údajov Štatistického úradu 6,89% a Matovičova strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získala 8,55%.", "analysis_paragraphs": ["V parlamentných voľbách 2012 získala strana Most-Híd podľa údajov Štatistického úradu 6,89% a Matovičova strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získala 8,55%."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:34.675930+00:00"}
{"id": "vr38707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38707", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My šetríme v štátnej správe, šetríme výrazne v štátnej správe na základné výdavky, znížili sme platy v štátnej správe v prvom roku o 10%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Platy v štátnej správe Podľa portál.gov.sk rezort financií nariadil ministerstvám 10 % úspory mzdových prostriedkov, to znamená, že bolo na každom z ministerstiev či si úsporu vyrieši krátením platov, prepúšťaním, alebo ich kombináciou. Ministerstvá o 10 % znižovaní platov väčšinou neuvažujú. Hovoria, že požadované úspory sa im podarí dosiahnuť prepustením časti úradníkov. Čiže došlo k 10 % zníženiu mzdových prostriedkov, nie k 10 % zníženiu platov v štátnej správe. Výrok je zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Platy v štátnej správe Podľa portál.gov.sk rezort financií nariadil ministerstvám 10 % úspory mzdových prostriedkov, to znamená, že bolo na každom z ministerstiev či si úsporu vyrieši krátením platov, prepúšťaním, alebo ich kombináciou. Ministerstvá o 10 % znižovaní platov väčšinou neuvažujú. Hovoria, že požadované úspory sa im podarí dosiahnuť prepustením časti úradníkov. Čiže došlo k 10 % zníženiu mzdových prostriedkov, nie k 10 % zníženiu platov v štátnej správe. Výrok je zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["portál.gov.sk"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=1901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:41.840759+00:00"}
{"id": "vr26986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26986", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Z nášho poslaneckého klubu väčšina, zhruba dve tretiny poslancov, priamo spolupodpísali ten návrh", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 24. februára TASR uviedla, že pod spoločný opozičný návrh ústavného zákona, ktorý by definoval rodinu a manželstvo, sa podpísalo všetkých 13 poslancov KDH, 9 z celkovo 14 poslancov klubu OĽaNO , 9 z 13 poslancov strany Most, 6 z 8 poslancov za SDKÚ a traja nezaradení opoziční poslanci. V prípade klubu OĽaNO, 9 zo 14 poslancov sú skutočne dve tretiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Všetci podpísaní poslanci sú uvedení v parlamentnej tlači (.pdf) k tomuto návrhu zákona.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 24. februára TASR uviedla, že pod spoločný opozičný návrh ústavného zákona, ktorý by definoval rodinu a manželstvo, sa podpísalo všetkých 13 poslancov KDH, 9 z celkovo 14 poslancov klubu OĽaNO , 9 z 13 poslancov strany Most, 6 z 8 poslancov za SDKÚ a traja nezaradení opoziční poslanci. V prípade klubu OĽaNO, 9 zo 14 poslancov sú skutočne dve tretiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Všetci podpísaní poslanci sú uvedení v parlamentnej tlači (.pdf) k tomuto návrhu zákona."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "tlači"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/309627-opozicia-odmieta-navrh-fica-na-spolocnu-zmenu-ustavy/", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=396858"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:09.511630+00:00"}
{"id": "vr36498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36498", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A hlavný problém sa teraz prejavil, keď my hovoríme o službách pre rodinu, tak hovoríme veľmi konkrétne o podobe zákona o sociálnych službách, ktorý v takom zameraní ako ho prijala táto vláda je naozaj nevykonateľný. To je stanovisko z ZMOSu, aby som sa oprela o tých, ktorý to majú vykonávať. ...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mediálne výstupy z rokovania predsedníctva ZMOSu hovoria o tom, že by chceli zákon „novelizovať vládnym návrhom, ktorý by zmiernil dopady na mestá a obce a umožnil, aby bol zákon v praxi vykonateľnejší“. Radičová zavádza. Je pravda, že ZMOS má k zákonu výhrady, nepovažuje ho však za nevykonateľný. Výhrady smerujú k lepšej vykonateľnosti zákona, nie k vykonateľnosti vôbec.", "analysis_paragraphs": ["Mediálne výstupy z rokovania predsedníctva ZMOSu hovoria o tom, že by chceli zákon „novelizovať vládnym návrhom, ktorý by zmiernil dopady na mestá a obce a umožnil, aby bol zákon v praxi vykonateľnejší“. Radičová zavádza. Je pravda, že ZMOS má k zákonu výhrady, nepovažuje ho však za nevykonateľný. Výhrady smerujú k lepšej vykonateľnosti zákona, nie k vykonateľnosti vôbec."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Mediálne výstupy"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmos-chce-novelu-zakona-o-socialnych-s/90641-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:19.769526+00:00"}
{"id": "vr38144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38144", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Druhá poznámka je, je to vec naozaj poslancov, ako sa rozhodnú, dôležité proste je, aby nebolo možné zistiť, či niekto hlasoval, ako hlasoval alebo či nehlasoval. To je podstatná vec rozhodnutia Ústavného súdu.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše (nehodnotíme, či to je podstata, ale či ÚS niečo také tvrdí): \"Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.\"", "analysis_paragraphs": ["V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše (nehodnotíme, či to je podstata, ale či ÚS niečo také tvrdí): \"Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutí Ústavného súdu SR"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:02.331113+00:00"}
{"id": "vr27918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27918", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Business Europe, graf 1: hovorí o tom, kde ako rástla ekonomika. Najväčší stĺpec je viac ako 50 percent od roku 2008 narástla ekonomika, teda HDP,: v Číne, v Indii, USA, Japonsko. EÚ je úplne na konci - u nás nie že ekonomika rástla, ale je na nižšej úrovni, než bola v roku 2008.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Business Europe Reform Barometer"], "url": ["http://www.businesseurope.eu/content/default.asp?PageID=568&DocID=32780"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:32.919036+00:00"}
{"id": "44536", "numeric_id": 44536, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44536", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Máme najviac pedagógov (…) Máme najviac zdravotníkov, najviac lekárov, najviac primátorov a starostov na kandidátke. Máme najmenej právnikov.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH má na kandidátke najviac pedagógov, lekárov, starostov a spomedzi relevantných strán najmenej právnikov (spolu s ĽSNS). Z relevantných strán má o jedného zdravotníka viac ĽSNS. Tvrdenie Alojza Hlinu hodnotíme ako celok ešte ako pravdivé’. Podľa analýzy kandidátnych listín DenníkaN kandiduje najviac - 17 učiteľov - za KDH, o dvoch viac ako za strany Za ľudí a MKS. Za KDH kandiduje 12 lekárov, čo je o štyroch viac ako u Smeru-SD, ktorý sa umiestnil na druhej priečke. Počet právnikov na kandidátke KDH je zhodný s kandidátkou ĽSNS. Obe strany ich majú sedem. Sú aj strany s menším počtom právnikov - no tie nemajú šancu dostať sa do parlamentu. Najviac primátorov a starostov kandiduje za Most-Híd a KDH (po 38). Za KDH kandidujú aj tri zdravotné sestry a jeden záchranár. Viac - celkom 7 - ich kandiduje za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti. Za ĽSNS kandidujú 4 sestry a 1 zdravotný záchranár.", "analysis_paragraphs": ["KDH má na kandidátke najviac pedagógov, lekárov, starostov a spomedzi relevantných strán najmenej právnikov (spolu s ĽSNS). Z relevantných strán má o jedného zdravotníka viac ĽSNS. Tvrdenie Alojza Hlinu hodnotíme ako celok ešte ako pravdivé’. Podľa analýzy kandidátnych listín DenníkaN kandiduje najviac - 17 učiteľov - za KDH, o dvoch viac ako za strany Za ľudí a MKS. Za KDH kandiduje 12 lekárov, čo je o štyroch viac ako u Smeru-SD, ktorý sa umiestnil na druhej priečke. Počet právnikov na kandidátke KDH je zhodný s kandidátkou ĽSNS. Obe strany ich majú sedem. Sú aj strany s menším počtom právnikov - no tie nemajú šancu dostať sa do parlamentu. Najviac primátorov a starostov kandiduje za Most-Híd a KDH (po 38). Za KDH kandidujú aj tri zdravotné sestry a jeden záchranár. Viac - celkom 7 - ich kandiduje za stranu Starostovia a nezávislí kandidáti. Za ĽSNS kandidujú 4 sestry a 1 zdravotný záchranár."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "kandiduje", "KDH", "kandiduje", "kandidujú"], "url": ["https://dennikn.sk/1684137/najviac-pravnikov-ide-za-ps-spolu-ucitelov-a-lekarov-za-kdh-najmenej-titulov-maju-u-kotlebu-volebne-infografiky/", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_18.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_15.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_13.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/nr20_3kandidati/NR20_24.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:32.026689+00:00"}
{"id": "vr18020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18020", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V Poľsku vytvorili veľmi účinný nástroj a pracuje tam viac ako milión Ukrajincov, fantastických inžinierov, lekárov, a tak ďalej.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Poľsku platí od začiatku roka 2018 nový zákon , ktorý uľahčuje zamestnávanie cudzincov z Arménska, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. Reagovalo ním tak na dopyt po práci ako aj zvýšenému záujmu občanov týchto krajín pracovať na území Poľska. Podľa rôznych štúdií počet Ukrajincov, ktorí chceli pracovať v Poľsku od roku 2014, bol približne milión ešte v roku 2017. Ku koncu roka 2017 bol však poče t pracovných povolení v Poľsku pre obyvateľov krajín mimo Európskej únie približne 250 000. Podľa poľských úradov nezamestnanosti sa počet týchto povolení vydaných už v roku 2018 medzi januárom a aprílom pohyboval na úrovni okolo 100 000. V roku 2016 to bolo približne 126 000. Je pravdou, že počet registrácií Ukrajincov o pracovné povolenie v Poľsku presahuje jeden milión , avšak podľa čísel vydaných povolení je toto číslo menšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Poľsku platí od začiatku roka 2018 nový zákon , ktorý uľahčuje zamestnávanie cudzincov z Arménska, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny. Reagovalo ním tak na dopyt po práci ako aj zvýšenému záujmu občanov týchto krajín pracovať na území Poľska. Podľa rôznych štúdií počet Ukrajincov, ktorí chceli pracovať v Poľsku od roku 2014, bol približne milión ešte v roku 2017. Ku koncu roka 2017 bol však poče t pracovných povolení v Poľsku pre obyvateľov krajín mimo Európskej únie približne 250 000. Podľa poľských úradov nezamestnanosti sa počet týchto povolení vydaných už v roku 2018 medzi januárom a aprílom pohyboval na úrovni okolo 100 000. V roku 2016 to bolo približne 126 000. Je pravdou, že počet registrácií Ukrajincov o pracovné povolenie v Poľsku presahuje jeden milión , avšak podľa čísel vydaných povolení je toto číslo menšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "dopyt", "štúdií", "poče", "úradov", "2016", "milión"], "url": ["http://employerpoland.pl/en/employer-do-you-employ-foreigners-see-how-the-regulations-change/", "https://www.ft.com/content/aeda9ebe-3afa-11e7-ac89-b01cc67cfeec", "http://www.teraz.sk/ekonomika/socialne-ukrajinci-vyplnaju-nedosta/257438-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.thenews.pl/1/12/Artykul/342627,Quarter-of-a-million-foreigners-with-work-permits-in-Poland", "http://thenews.pl/1/12/Artykul/365733,Work-permits-up-40-in-Poland", "https://emerging-europe.com/in-brief/labour-shortage-forces-poland-to-open-borders/", "https://wiiw.ac.at/ukrainian-workers-in-poland-demand-by-far-exceeds-supply-n-308.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:13.939913+00:00"}
{"id": "vr29412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29412", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Prvýkrát sa stalo vôbec v histórii Slovenska, že v prípade eurofondov fakticky Brusel nám kritizoval a neuznal ten vnútorný audit, čo je na ministerstve financií. A takisto dá sa povedať, že prvýkrát sa stalo, že nám zablokovali všetko, potom uvoľnili, ale ešte šesť operačných programov je zablokovaných, lebo nebola kontrola.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2013 európski kontrolóri skutočne preverovali čerpanie eurofondov. Hoci interný audit nenašiel závažnejšie chyby pri čerpaní, kontrolóri z EU našli množstvo závažných pochybení . Kontrolóri však ale nezablokovali všetky operačné projekty, v skutočnosti to bolo 9 z 11 projektov . Dnes je ešte stále zablokovaných 5 z 11 operačných programov a nie 6 ako tvrdí Bugár; odblokované by mali byť v prvej polovici roku 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 európski kontrolóri skutočne preverovali čerpanie eurofondov. Hoci interný audit nenašiel závažnejšie chyby pri čerpaní, kontrolóri z EU našli množstvo závažných pochybení . Kontrolóri však ale nezablokovali všetky operačné projekty, v skutočnosti to bolo 9 z 11 projektov . Dnes je ešte stále zablokovaných 5 z 11 operačných programov a nie 6 ako tvrdí Bugár; odblokované by mali byť v prvej polovici roku 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["V roku", "pochybení", "projektov", ".", "programov", "mali byť", "pochybenia", "programov", "231", "minulosti"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7200970/siet-brusel-nasiel-v-nasich-eurofondoch-hrube-chyby.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7200970/siet-brusel-nasiel-v-nasich-eurofondoch-hrube-chyby.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7567182/vazny-eurofondy-by-mohol-brusel-odblokovat-v-1-polroku-2015.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7567182/vazny-eurofondy-by-mohol-brusel-odblokovat-v-1-polroku-2015.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7401486/slovensku-odblokuju-len-cast-eurofondov-kazimir-hovori-o-uspechu.html", "http://banky.sk/slovensko-dostane-zablokovane-eurofondy-v-1polroku-2015/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7200970/siet-brusel-nasiel-v-nasich-eurofondoch-hrube-chyby.html", "http://www.nsrr.sk/operacne-programy/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7401486/slovensku-odblokuju-len-cast-eurofondov-kazimir-hovori-o-uspechu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6909171/brusel-pyta-spat-eurofondy-chyby-nas-mozu-stat-vyse-sto-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:30.826979+00:00"}
{"id": "vr34829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34829", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "To už je iná vec. Pričom to bol kandidát pána poslanca Stanislava Janiša, ktorý ho podal o deň skôr, ako  pán poslanec Mamojka. Ale vráťme sa k téme.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Janiš navrhol Trnku 19.októbra a 20.októbra navrhol Trnku aj Mamojka.", "analysis_paragraphs": ["Janiš navrhol Trnku 19.októbra a 20.októbra navrhol Trnku aj Mamojka."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["19.októbra", "20.októbra"], "url": ["http://www.24hod.sk/janis-z-sdku-navrhuje-za-sefa-prokuratury-trnku-cl137223.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20101020TBB00772"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:02.065370+00:00"}
{"id": "vr27977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27977", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na Slovensku internet väčšina ľudí nemá.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok možno označiť za nepravdivý, nakoľko prístup domácnosti a ľudí celkovo na Slovensku rastie a v súčastnosti prevyšuje 60 percent. Na Slovensku už v roku 2010 malo prístup k internetu približne 62% domácnosti, čo sa približovalo vtedajšiemu Európskemu priemeru, ktorý bol na úrovni 65%. Zároveň Slovensko patrí k lídrom v dostupnosti optickej siet e v mestách v Európskej únii. Až 61 percent obyvateľov Slovenska od 16 do 74 rokov využíva internet takmer denne. Miera využívania internetu dosahuje na Slovensku už 68 percent v roku 2014, čo radí Slovensko na ôsme miesto medzi skúmanými štátmi strednej a východnej Európy. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky možno konštatovať, že prístup na internet má 67,5 percent domácností. Najčastejšie používaným typom internetového pripojenia je širokopásmové (73,1 percent) a mobilný telefón (31,7 percent). Zároveň skoro vo všetkých podnikoch (97,8 percenta) na Slovensku mali internetové pripojenie už v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok možno označiť za nepravdivý, nakoľko prístup domácnosti a ľudí celkovo na Slovensku rastie a v súčastnosti prevyšuje 60 percent. Na Slovensku už v roku 2010 malo prístup k internetu približne 62% domácnosti, čo sa približovalo vtedajšiemu Európskemu priemeru, ktorý bol na úrovni 65%. Zároveň Slovensko patrí k lídrom v dostupnosti optickej siet e v mestách v Európskej únii. Až 61 percent obyvateľov Slovenska od 16 do 74 rokov využíva internet takmer denne. Miera využívania internetu dosahuje na Slovensku už 68 percent v roku 2014, čo radí Slovensko na ôsme miesto medzi skúmanými štátmi strednej a východnej Európy. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky možno konštatovať, že prístup na internet má 67,5 percent domácností. Najčastejšie používaným typom internetového pripojenia je širokopásmové (73,1 percent) a mobilný telefón (31,7 percent). Zároveň skoro vo všetkých podnikoch (97,8 percenta) na Slovensku mali internetové pripojenie už v roku 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["2010", "optickej siet", "61 percent", "68 percent", "Štatistického úradu Slovenskej republiky"], "url": ["http://tech.sme.sk/c/5259210/pristup-k-internetu-ma-62-percent-slovenskych-domacnosti.html", "http://www.zive.sk/clanok/62964/slovensko-je-europskym-lidrom-v-optike-ale-len-v-mestach", "http://www.sme.sk/c/7045140/dostupnost-internetu-u-nas-prudko-rastie.html", "http://strategie.hnonline.sk/spravy/digital/penetracia-internetu-u-nas-sa-zvysila", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28918"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:21.243582+00:00"}
{"id": "vr33765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33765", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Vy ste vlastne povedali zákonom, Ústavný súd povedal, že dvaja sudcovia sú predpojatí vo veci, preto majú byť vylúčení z rozhodovania. Čo povedal Smer v Národnej rade? Nie, dvaja sudcovia nebudú vylúčení a budú rozhodovať.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 9. januára bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená námietka (.pdf) predpojatosti Jozefa Čentéša proti dvom sudcom, Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 9. januára bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená námietka (.pdf) predpojatosti Jozefa Čentéša proti dvom sudcom, Petrovi Brňákovi a Milanovi Ľalíkovi."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["námietka", "uvádza", "zákon"], "url": ["http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/vyhlasenia_data/Tlacove_informacie_02_13_narast.pdf", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie__11_13_namietky_Gasparovic.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4435"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:51.623052+00:00"}
{"id": "vr16923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16923", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...my sme (strana MOST-HÍD, pozn.) fakticky postavili nie len v Košiciach, ale aj v Trnave mladý tím, v Košiciach ako vidíte to vyšlo, však získal (kandidát strany, pozn.) skoro 20 tisíc hlasov a nehovoriac o tom, že dotiahol ešte ďalších päť do parlamentu, tam sme mali, teda do VÚC-kárskeho parlamentu, tam sme mali len dvoch, teraz máme šiestich a v Trnave to nevyšlo(...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana MOST-HÍD postavila v krajských voľbách 2017 vlastného kandidáta na župana v dvoch krajoch. Ich kandidátom bol v KSK súčasný primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky a v TTSK štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó. Karol Pataky získal dokopy 20 508 hlasov (14 843 ako kandidát na župana a 5 665 ako kandidát na poslanca) a stal sa poslancom VÚC. Okrem neho sa do zastupiteľstva KSK dostalo ešte ďalších 5 kandidátov strany MOST-HÍD. V roku 2013 sa za volebnú koalíciu strán KDH, MOST-HÍD, SDKÚ-DS dostalo 15 poslancov, MOST-HÍD zastupovali traja poslanci (Pavol Burdiga, Stanislav Vospálek, Gejza Sačko). V TTSK sa do zastupiteľstva dostal len jeden kandidát MOST-u, ich kandidát na župana získal len 5,6 % hlasov a nestal sa ani poslancom. Časť výroku o tom, že strana postavila \"mladý tím\" nehodnotíme, nakoľko ide o subjektívny názor. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana MOST-HÍD postavila v krajských voľbách 2017 vlastného kandidáta na župana v dvoch krajoch. Ich kandidátom bol v KSK súčasný primátor Kráľovského Chlmca Karol Pataky a v TTSK štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Konrád Rigó. Karol Pataky získal dokopy 20 508 hlasov (14 843 ako kandidát na župana a 5 665 ako kandidát na poslanca) a stal sa poslancom VÚC. Okrem neho sa do zastupiteľstva KSK dostalo ešte ďalších 5 kandidátov strany MOST-HÍD. V roku 2013 sa za volebnú koalíciu strán KDH, MOST-HÍD, SDKÚ-DS dostalo 15 poslancov, MOST-HÍD zastupovali traja poslanci (Pavol Burdiga, Stanislav Vospálek, Gejza Sačko). V TTSK sa do zastupiteľstva dostal len jeden kandidát MOST-u, ich kandidát na župana získal len 5,6 % hlasov a nestal sa ani poslancom. Časť výroku o tom, že strana postavila \"mladý tím\" nehodnotíme, nakoľko ide o subjektívny názor. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["KSK", "TTSK", "zastupiteľstva", "dostalo", "traja"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/kandidatom-na-predsedu-ksk-bude-karol-pataky", "https://domov.sme.sk/c/20546351/most-hid-podporuje-kandidaturu-statneho-tajomnika-rigoa-za-trnavskeho-zupana.html", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/kosicky-kraj", "https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/4vo/", "http://old.most-hid-ke.sk/sk/2013-11-12/nasi-poslanci-v-zastupitelstve-ksk/423"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:56.951168+00:00"}
{"id": "vr36707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36707", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Vy máte previerku? Ja ju mám.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť údaj o tom, že Daniel Lipšic má bezpečnostnú previerku.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť údaj o tom, že Daniel Lipšic má bezpečnostnú previerku."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:11.696675+00:00"}
{"id": "vr15915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15915", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Ja tu mám článok, ktorý je z roku 2009 o Čistom dni, konkrétne to písal ináč Tom Nicholson(...)ktorý už vtedy upozorňoval na to, že z Úradu vlády idú dotácie na Čistý deň cez ešte jednu nastrčenú organizáciu vo veľkom, vtedy sa jednalo o dotáciu myslím 135 tisíc eur, ale predchádzali tomu ďalšie dotácie, ktoré išli priamo Čistému dňu a bolo to preto, pretože boli dokázané prepojenia medzi predstaviteľmi Čistého dňa, komisie, ktorá prerozdeľovala peniaze a Smerom", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 naozaj dostalo občianske združenie DT Inštitút dotáciu 131- tisíc eur od úradu vlády. Cieľom tohto inštitútu je \"pomáhať v práci terapeutického tímu neziskovej organizácie Čistý deň\" ako sa píše na stránke Čistého dňa. Navyše DT inšitút vznikol v roku 2009, teda v roku, v ktorom mu bola poskytnutá aj dotácia. Podľa informácii Toma Nicholsona , na ktoré sa Nicholsonová odvoláva, vznikol DT inštitút iba 13 dní pred uzávierkou na predkladanie projektov. A krátko po vzniku uzavrel zmluvu o spolupráci s Čistým dňom. Problematické sa javí to, že Čistému dňu mala byť odmietnutá dotácia z dôvodu toho, že Zuzana Miková, zakladateľka Čistého dňa pôsobila v dobe žiadania o dotácie na Úrade vlády. Preukázateľné je tiež, že Čistý deň dostal podporu z úradu vlády aj pred rokom 2009 (v roku 2008 ). Miková je zakladateľkou Čistého dňa, ktoré vzniklo v roku 2000. V roku 2004 vypracovalo projekt, pričom úzko spolupracovalo s Trnavskou župou: \"Trnavským županom za koalíciu HZDS, Smer a SOP bol v tom čase Peter Tomeček. Na stoličke riaditeľky úradu kraja sedela dlhoročná politička Smeru Renáta Zmajkovičová, známa z kauzy piešťanského CT. Aj v zastupiteľstve, ktoré projekt schválilo, mala väčšinu spomínaná koalícia. Členkou etickej komisie trnavskej župy bola od marca 2005 do októbra 2006 vtedajšia riaditeľka Čistého dňa Zuzana Miková. Potom sa členstva sama vzdala.\" V roku 2009 zasa SME píše o možných prepojeniach Mikovej na SMER-SD a to prostredníctvom inej organizácie Cesta životom. Túto organizáciu vedie Anna Brezíková, ktorá je zároveň švagrinou Mikovej. A zakladateľka tejto organizácie a poslankyňa za SMER, Jana Vaľová, zasa pôsobila v komisii, ktorá udelila dotácie Čistému dňu. Hoci vraj „Pani Vaľová sa nezúčastnila na zasadnutí komisie dňa 11. marca 2008, keď sa posudzovali projekty Čistý deň,“ povedal riaditeľ Protidrogového fondu Miroslav Žufa. „Ale dodatočne vyslovila súhlas s odporúčaniami členov poradnej komisie.“ Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 naozaj dostalo občianske združenie DT Inštitút dotáciu 131- tisíc eur od úradu vlády. Cieľom tohto inštitútu je \"pomáhať v práci terapeutického tímu neziskovej organizácie Čistý deň\" ako sa píše na stránke Čistého dňa. Navyše DT inšitút vznikol v roku 2009, teda v roku, v ktorom mu bola poskytnutá aj dotácia. Podľa informácii Toma Nicholsona , na ktoré sa Nicholsonová odvoláva, vznikol DT inštitút iba 13 dní pred uzávierkou na predkladanie projektov. A krátko po vzniku uzavrel zmluvu o spolupráci s Čistým dňom. Problematické sa javí to, že Čistému dňu mala byť odmietnutá dotácia z dôvodu toho, že Zuzana Miková, zakladateľka Čistého dňa pôsobila v dobe žiadania o dotácie na Úrade vlády. Preukázateľné je tiež, že Čistý deň dostal podporu z úradu vlády aj pred rokom 2009 (v roku 2008 ). Miková je zakladateľkou Čistého dňa, ktoré vzniklo v roku 2000. V roku 2004 vypracovalo projekt, pričom úzko spolupracovalo s Trnavskou župou: \"Trnavským županom za koalíciu HZDS, Smer a SOP bol v tom čase Peter Tomeček. Na stoličke riaditeľky úradu kraja sedela dlhoročná politička Smeru Renáta Zmajkovičová, známa z kauzy piešťanského CT. Aj v zastupiteľstve, ktoré projekt schválilo, mala väčšinu spomínaná koalícia. Členkou etickej komisie trnavskej župy bola od marca 2005 do októbra 2006 vtedajšia riaditeľka Čistého dňa Zuzana Miková. Potom sa členstva sama vzdala.\" V roku 2009 zasa SME píše o možných prepojeniach Mikovej na SMER-SD a to prostredníctvom inej organizácie Cesta životom. Túto organizáciu vedie Anna Brezíková, ktorá je zároveň švagrinou Mikovej. A zakladateľka tejto organizácie a poslankyňa za SMER, Jana Vaľová, zasa pôsobila v komisii, ktorá udelila dotácie Čistému dňu. Hoci vraj „Pani Vaľová sa nezúčastnila na zasadnutí komisie dňa 11. marca 2008, keď sa posudzovali projekty Čistý deň,“ povedal riaditeľ Protidrogového fondu Miroslav Žufa. „Ale dodatočne vyslovila súhlas s odporúčaniami členov poradnej komisie.“ Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["dotáciu", "Čistého dňa.", "", "informácii", "zakladateľka", "Úrade vlády.", "2008", "vzniklo", "spolupracovalo", "SME"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/217_podpora-programov-iniciativ-a-aktivit-v-oblasti-narodnej-strategie-boja-proti-drogam-a-drogovym-zavislostiam.pdf", "http://www.cistyden.sk/o-nas-dti.html", "http://https://domov.sme.sk/c/5154639/liecia-z-drog-peniaze-dostali-oklukou.html", "https://domov.sme.sk/c/5154639/liecia-z-drog-peniaze-dostali-oklukou.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/379621/zakladatelka-cisteho-dna-zuzana-tomankova-siria-sa-tu-bludy-ako-u-goebbelsa-rozhovor/", "http://archiv.vlada.gov.sk/phare/data/files/4934.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/227_dotacie-z-rozpoctovej-rezervy-predsedu-vlady-sr.pdf", "http://www.cistyden.sk/uvod.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/377251/kto-pomohol-cistemu-dnu-aby-sa-mu-darilo-aj-ludia-zo-smeru/", "https://domov.sme.sk/c/5039894/drogy-riesia-znami-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:06.935595+00:00"}
{"id": "vr38568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38568", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "To znamená, že ja sa vám nečudujem, že ste z toho nervózny. Vy ste tam mali nastavenú zmluvu, že sme platili 20-tisíc eur, 20-tisíc eur sme platili mesačne za akúsi softwarovú podporu, paušál. My sme to zrušili, sme to prerobili na to, že sa to bude platiť len pri zásahu, keď sa niečo pokazí.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z výroku a informácií, ktoré minister Galko podal na svojom blogu k tejto téme, nie je jasné, o akú zmluvu ide. Ďalšie informácie o tejto podpore sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Z výroku a informácií, ktoré minister Galko podal na svojom blogu k tejto téme, nie je jasné, o akú zmluvu ide. Ďalšie informácie o tejto podpore sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://lubomirgalko.blog.sme.sk/c/266957/Fico-v-suterene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:22.852572+00:00"}
{"id": "48065", "numeric_id": 48065, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48065", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Volili sme ho (Maroša Žilinku za generálneho prokurátora, pozn.) s vedomím, že práve že bude sa snažiť eliminovať 363-ku.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyhlásení Maroša Žilinku pred zvolením do funkcie mohol naozaj Igor Matovič usudzovať, že sa ŽIlinka ako generálny prokurátor bude snažiť o obmedzenie prípadne zrušenie paragrafu 363. Takýto zámer sa nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, ktorej bol Igor Matovič premiérom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Paragraf 363 Trestného poriadku dáva právomoc generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní. Maroš Žilinka bol zvolený za generálneho prokurátora ešte v decembri roku 2020. Poslanecký klub OĽANO vtedy označil výsledok hlasovania ako kompromis vo vládnej koalícii. Maroša Žilinku pred zvolením do funkcie generálneho prokurátora naznačoval , že po zvolení do funkcie sa zasadí za obmedzenie paragrafu: „Bolo by dobré zaoberať sa tým a ono je to aj v programovom vyhlásení vlády, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na ÚŠP robilo posledné roky šarapatu, ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí. ” Povedal však, že aj súčasná úprava má pozitíva. Zámer obmedziť paragraf 363 sa spomína aj v programovom vyhlásenií vlády : „ Vláda SR bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.” Vo volebnom programe OĽANO sa paragraf 363 nespomína.", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyhlásení Maroša Žilinku pred zvolením do funkcie mohol naozaj Igor Matovič usudzovať, že sa ŽIlinka ako generálny prokurátor bude snažiť o obmedzenie prípadne zrušenie paragrafu 363. Takýto zámer sa nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, ktorej bol Igor Matovič premiérom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Paragraf 363 Trestného poriadku dáva právomoc generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní. Maroš Žilinka bol zvolený za generálneho prokurátora ešte v decembri roku 2020. Poslanecký klub OĽANO vtedy označil výsledok hlasovania ako kompromis vo vládnej koalícii. Maroša Žilinku pred zvolením do funkcie generálneho prokurátora naznačoval , že po zvolení do funkcie sa zasadí za obmedzenie paragrafu: „Bolo by dobré zaoberať sa tým a ono je to aj v programovom vyhlásení vlády, to oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, pretože toto nám hlavne na ÚŠP robilo posledné roky šarapatu, ale opäť je to o tom, ako sa tá moc uchytí. ” Povedal však, že aj súčasná úprava má pozitíva. Zámer obmedziť paragraf 363 sa spomína aj v programovom vyhlásenií vlády : „ Vláda SR bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu.” Vo volebnom programe OĽANO sa paragraf 363 nespomína."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Paragraf 363", "označil", "naznačoval", "programovom vyhlásenií vlády"], "url": ["https://www.lewik.org/term/19633/363-363-trestny-poriadok/", "https://domov.sme.sk/c/22547950/olano-zvolenie-zilinku-je-kompromis-reakcie.html", "https://dennikn.sk/2526754/zilinka-ako-kandidat-na-vypocuti-poslancom-paragraf-363-robi-nam-to-na-urade-len-sarapatu/#p_lock", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=494677"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:13.492279+00:00"}
{"id": "vr36255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36255", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Moderátorka: Pán Fico, moja krátka otázka. Vy ste veľmi zrozumiteľne pred nejakým časom vyhlásili, že chcete, aby bola diaľnica Bratislava - Košice už v roku 2010.) Okrem žilinského tunelu. Okrem žilinských tunelov, takto to bolo povedané.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ficove slová potvrdzuje správa TASR z 12. 7. 2007, kde sa predpokladá dokončenie diaľnice bez tunela medzi Žilinou a Martinom.", "analysis_paragraphs": ["Ficove slová potvrdzuje správa TASR z 12. 7. 2007, kde sa predpokladá dokončenie diaľnice bez tunela medzi Žilinou a Martinom."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:08.299474+00:00"}
{"id": "vr17125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...platíme študentom na stredných školách a žiakom na základných školách zadarmo lyžiarske zájazdy (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príspevok na lyžiarsky kurz sa poskytuje v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podľa daného zákona prispieva vláda v roku 2017 na lyžiarske kurzy sumou 150 eur na jedného žiaka ( .pdf ), čo podľa predpokladov Ministerstva školstva pokryje celkové náklady na tento kurz, avšak je diskutabilné či je naozaj dostačujúci táto suma. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Príspevok na lyžiarsky kurz sa poskytuje v súlade so zákonom č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Podľa daného zákona prispieva vláda v roku 2017 na lyžiarske kurzy sumou 150 eur na jedného žiaka ( .pdf ), čo podľa predpokladov Ministerstva školstva pokryje celkové náklady na tento kurz, avšak je diskutabilné či je naozaj dostačujúci táto suma. Napriek tomu výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["597/2003 Z. z.", ".pdf", "predpokladov", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/182/20170901", "http://www.minedu.sk/data/att/12118.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/ziaci-prispevok-lyziarsky-kurz-deti-skol/152907-clanok.html", "http://www.minedu.sk/data/att/12118.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/12118.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/12633.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:15.385748+00:00"}
{"id": "vr30427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30427", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V roku 2003 po škandále s odpočúvaním denníka Sme a vtedajšieho myslím podpredsedu parlamentu Pavla Ruska...Dôkladným vyšetrovaním sa ani presne nezistilo, kto v tom čase zadal to číslo, či na polícii alebo na Slovenskej informačnej službe, nakoniec sa to predsa len priklonilo k tej Slovenskej informačnej službe, ale boli aj niektorí ľudia potrestaní, ale všetko boli skôr nejaké drobné hry.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR (15. augusta 2003): Vojenská prokuratúra včera oficiálne začala opäť trestné stíhanie v kauze odpočúvanie redaktora denníka SME a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska. Ako informovala TV Markíza v spravodajstve, podozrenie sa zúžilo z ôsmich príslušníkov SIS na troch. Údajne práve títo traja neuspeli na detektore lži, generálny prokurátor Milan Hanzel však tieto informácie odmietol potvrdiť. TASR (2. septembra 2003): Práve Peter T. (v čase vyšetrovania bývalý šéf kontrarozviedky SIS) bol obvinený za útok na verejného činiteľa, keď v januári údajne poslal faxom z bratislavského hotela Danube na Generálnu prokuratúru SR anonymné oznámenie na ministra vnútra Vladimíra Palka. Ten mal prikázať svojim podriadeným, aby kompletne zmenili databázu čísel odpočúvaných systémom ministerstva. Okrem toho mal prostredníctvom svojho hovorcu zverejniť utajované skutočnosti, keď na tlačovej besede prezentoval systém odpočúvacej techniky. Vojenská prokuratúra 14. augusta (2003, pozn.) oficiálne opätovne začala trestné stíhanie v kauze odpočúvania redaktora denníka SME a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska. K prerušeniu trestného stíhania v kauze odpočúvania došlo začiatkom júla, pretože vojenskej prokuratúre sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa. Z vyšetrovania vyplynulo, že nelegálne odpočúvanie má na svedomí Slovenská informačná služba. Okruh podozrivých sa zúžil na osem jej príslušníkov, ktorých súčasný riaditeľ SIS Ladislav Pittner postavil mimo výkon služby. Sme.sk (25. júna 2004): Kauza nelegálne odpočúvanie (okrem iného aj denníka SME) sa asi o mesiac dostane na súd. \"Osobne na tom trvám,\" povedal SME hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký. Kto nezákonne odpočúval, sa však prokuratúre zistiť nepodarilo, ani to, kto poslal nahrávky do systému ministerstva vnútra. Troch bývalých príslušníkov SIS obžalujú zo zneužitia právomoci. Všetci traja podľa prokuratúry vedeli, že v odpočúvacom systéme sú chyby, ale neodstránili ich. Z daných článkov vyplýva, že R. Kaliňák hovorí o priebehu kauzy pravdu. To či to boli \"drobné hry\" nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["TASR (15. augusta 2003): Vojenská prokuratúra včera oficiálne začala opäť trestné stíhanie v kauze odpočúvanie redaktora denníka SME a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska. Ako informovala TV Markíza v spravodajstve, podozrenie sa zúžilo z ôsmich príslušníkov SIS na troch. Údajne práve títo traja neuspeli na detektore lži, generálny prokurátor Milan Hanzel však tieto informácie odmietol potvrdiť. TASR (2. septembra 2003): Práve Peter T. (v čase vyšetrovania bývalý šéf kontrarozviedky SIS) bol obvinený za útok na verejného činiteľa, keď v januári údajne poslal faxom z bratislavského hotela Danube na Generálnu prokuratúru SR anonymné oznámenie na ministra vnútra Vladimíra Palka. Ten mal prikázať svojim podriadeným, aby kompletne zmenili databázu čísel odpočúvaných systémom ministerstva. Okrem toho mal prostredníctvom svojho hovorcu zverejniť utajované skutočnosti, keď na tlačovej besede prezentoval systém odpočúvacej techniky. Vojenská prokuratúra 14. augusta (2003, pozn.) oficiálne opätovne začala trestné stíhanie v kauze odpočúvania redaktora denníka SME a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska. K prerušeniu trestného stíhania v kauze odpočúvania došlo začiatkom júla, pretože vojenskej prokuratúre sa nepodarilo zistiť konkrétneho páchateľa. Z vyšetrovania vyplynulo, že nelegálne odpočúvanie má na svedomí Slovenská informačná služba. Okruh podozrivých sa zúžil na osem jej príslušníkov, ktorých súčasný riaditeľ SIS Ladislav Pittner postavil mimo výkon služby. Sme.sk (25. júna 2004): Kauza nelegálne odpočúvanie (okrem iného aj denníka SME) sa asi o mesiac dostane na súd. \"Osobne na tom trvám,\" povedal SME hlavný vojenský prokurátor Mikuláš Gardecký. Kto nezákonne odpočúval, sa však prokuratúre zistiť nepodarilo, ani to, kto poslal nahrávky do systému ministerstva vnútra. Troch bývalých príslušníkov SIS obžalujú zo zneužitia právomoci. Všetci traja podľa prokuratúry vedeli, že v odpočúvacom systéme sú chyby, ale neodstránili ich. Z daných článkov vyplýva, že R. Kaliňák hovorí o priebehu kauzy pravdu. To či to boli \"drobné hry\" nehodnotíme."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR", "Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1064379/prokuratura-obnovila-trestne-stihanie-v-kauze-odpocuvanie-dennika-sme-a-ruska.html", "http://www.sme.sk/c/1084304/peter-t-vypovedal-v-kauze-odpocuvania-dennika-sme.html", "http://dennik.sme.sk/c/1655217/prokuratura-priznala-ze-nezisti-kto-z-sis-nelegalne-odpocuval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:05.718630+00:00"}
{"id": "vr33256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33256", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ministerstvo financií bez toho, aby to média nejak hlbšie skomentovali, evidovalo, koľko si myslí, že vyberieme tento rok na daniach. Výrazná časť napríklad úbytku, ktoré je na dani z príjmov právnických osôb po zrušení rovnej dane, kde ministerstvo financií očakávalo veľký nárast vybraných daní, tak už napríklad teraz povedalo, že už neočakáva až taký nárast.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod Ministerstvo financií, skutočne vydal prognózu zníženia výberu daní dňa 08. 02. 2013 . Rozdiel tohto odhadu oproti prognóze z Decembra 2012 zobrazuje nasledujúca tabuľka:", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod Ministerstvo financií, skutočne vydal prognózu zníženia výberu daní dňa 08. 02. 2013 . Rozdiel tohto odhadu oproti prognóze z Decembra 2012 zobrazuje nasledujúca tabuľka:"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["prognózu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:47.910388+00:00"}
{"id": "45582", "numeric_id": 45582, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45582", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Minister práce nikdy nemá nejaké cash peniaze, ktorými môže narábať. Vždy ten rozpočet hovorí o tom 86 % sú obligatórne prostriedky, tzn. zo zákona nárokovateľné. S tými nenarobíte nič. Ak má niekto dostať nejaký príspevok, lebo spĺňa zákon, vy to musíte urobiť. Jediné prostriedky, ktoré v tomto smere máte dispozície je operačný program ľudské zdroje.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľkú väčšinu rozpočtu Ministerstva práce tvoria tzv. mandatórne výdavky, ktoré rezort musí vyplácať, lebo na nich občania majú zákonný nárok. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako ešte pravdivé. Ján Richter ďalej hovorí o tzv. mandatórnych výdavkoch - teda nárokovateľných výdavkoch, ktoré rezort práce ľuďom vypláca automaticky (napr. starobné dôchodky) alebo na požiadanie (napr. podpora v nezamestnanosti). Rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počíta pre rok 2020 s výdavkami vo výške 2 928 208 801 eur. Bez peňazí z Európskej únie je to 2 736 191 659 eur. Demagóg.SK spočítal všetky výdavkové položky, ktoré majú charakter povinne vyplácaných výdavkov. A teda: mzdy, platy, služobné príjmy a OOV; pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, náhradná rodinná starostlivosť, dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa; štátom platené poistné; vianočný príspevok dôchodcom; individuálna štátna pomoc; podpora sociálnych služieb; príspevky SR do medzinárodných organizácií; hospodárska mobilizácia; nesystémové dávky sociálneho poistenia; aktívna politika trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti. Súčet týchto položiek je viac ako 2,35 miliárd eur - a teda 85,9 % z rozpočtu bez peňazí z Európskej únie a 80 % z celkového rozpočtu ministerstva. Na Operačný program ľudské zdroje rezort pre rok 2020 vyčlenil 216 925 948 eur. Štát cez neho podporuje vzdelávanie, zamestnanie a sociálne začlenenie ľudí. Ministerstvá vyhlasujú výzvy pre záujemcov, ktoré však nie sú nárokovateľné.", "analysis_paragraphs": ["Veľkú väčšinu rozpočtu Ministerstva práce tvoria tzv. mandatórne výdavky, ktoré rezort musí vyplácať, lebo na nich občania majú zákonný nárok. Tvrdenie Jána Richtera hodnotíme ako ešte pravdivé. Ján Richter ďalej hovorí o tzv. mandatórnych výdavkoch - teda nárokovateľných výdavkoch, ktoré rezort práce ľuďom vypláca automaticky (napr. starobné dôchodky) alebo na požiadanie (napr. podpora v nezamestnanosti). Rozpočet Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny počíta pre rok 2020 s výdavkami vo výške 2 928 208 801 eur. Bez peňazí z Európskej únie je to 2 736 191 659 eur. Demagóg.SK spočítal všetky výdavkové položky, ktoré majú charakter povinne vyplácaných výdavkov. A teda: mzdy, platy, služobné príjmy a OOV; pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, náhradná rodinná starostlivosť, dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa; štátom platené poistné; vianočný príspevok dôchodcom; individuálna štátna pomoc; podpora sociálnych služieb; príspevky SR do medzinárodných organizácií; hospodárska mobilizácia; nesystémové dávky sociálneho poistenia; aktívna politika trhu práce a zvýšenie zamestnateľnosti. Súčet týchto položiek je viac ako 2,35 miliárd eur - a teda 85,9 % z rozpočtu bez peňazí z Európskej únie a 80 % z celkového rozpočtu ministerstva. Na Operačný program ľudské zdroje rezort pre rok 2020 vyčlenil 216 925 948 eur. Štát cez neho podporuje vzdelávanie, zamestnanie a sociálne začlenenie ľudí. Ministerstvá vyhlasujú výzvy pre záujemcov, ktoré však nie sú nárokovateľné."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["mandatórnych výdavkoch", "Rozpočet", "podporuje"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr26365/", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2020.html", "https://www.minv.sk/?OPLZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:08.167468+00:00"}
{"id": "vr33361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33361", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pravica, ktorá nebola schopná prijať štátny rozpočet na rok 2012, nebyť našej obštrukcie parlamentnej, kde sme vám dovolili schváliť štátny rozpočet.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanecký klub SMER-SD, parlamentnou obštrukciou a znížením kvóra umožnil prijatie Zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. Dňa 7. decembra 2011 sa hlasovania v NR SR o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch týkajúcich sa rozpočtu zúčastnilo 149 poslancov, z toho 60 členov strany SMER-SD. Nasledujúceho hlasovania o návrhu zákona ako o celku sa zúčastnilo iba 133 poslancov, z toho 45 členov strana SMER-SD (15 poslancov smeru sa neprezentovalo). Táto obštrukcia a zníženie kvóra o 15 poslancov strany SMER-SD umožnila schválenie štátneho rozpočtu na rok 2012. Vládnej koalícii tak pri zníženom kvóre sa zaobišli aj bez hlasov Obyčajných ľudí, ktorí sa hlasovania zdržali. Pohnútky SMERu ilustruje vyjadrenie Roberta Fica pre denník SME (video): \"Pri štátnom rozpočte, keďže máme absolútne neschopnú a rozbitú pravicovú koalíciu, musíme uvažovať inak, ako len utilitárne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanecký klub SMER-SD, parlamentnou obštrukciou a znížením kvóra umožnil prijatie Zákona o štátnom rozpočte na rok 2012. Dňa 7. decembra 2011 sa hlasovania v NR SR o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch týkajúcich sa rozpočtu zúčastnilo 149 poslancov, z toho 60 členov strany SMER-SD. Nasledujúceho hlasovania o návrhu zákona ako o celku sa zúčastnilo iba 133 poslancov, z toho 45 členov strana SMER-SD (15 poslancov smeru sa neprezentovalo). Táto obštrukcia a zníženie kvóra o 15 poslancov strany SMER-SD umožnila schválenie štátneho rozpočtu na rok 2012. Vládnej koalícii tak pri zníženom kvóre sa zaobišli aj bez hlasov Obyčajných ľudí, ktorí sa hlasovania zdržali. Pohnútky SMERu ilustruje vyjadrenie Roberta Fica pre denník SME (video): \"Pri štátnom rozpočte, keďže máme absolútne neschopnú a rozbitú pravicovú koalíciu, musíme uvažovať inak, ako len utilitárne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "o návrhu zákona", "schválenie", "vyjadrenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29586", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:23.600376+00:00"}
{"id": "vr33", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Máme nového policajného prezidenta a pod jeho vedením došlo aj k zmenám vo vyšetrovacom tíme (vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.).", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska má na mysli zmeny , ktoré sa udiali v kontrolnej skupine vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, z ktorej bol, policajným prezidentom Milanom Lučanským, odvolaný šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska má na mysli zmeny , ktoré sa udiali v kontrolnej skupine vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, z ktorej bol, policajným prezidentom Milanom Lučanským, odvolaný šéf Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["zmeny", "vyjadril"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/632654/lucansky-sefa-elitnej-jednotky-naka-som-stiahol-z-pripadu-vrazdy-kuciaka/", "https://domov.sme.sk/c/20964444/lucansky-policia-naka-informacie-aktivisti-za-slusne-slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:44.400071+00:00"}
{"id": "vr32973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32973", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Teraz Ústavný súd rozhodol predbežným opatrením, že Národná rada nesmie previesť voľbu. Nato sa dozvedeli páni poslanci, že voľbu treba rýchlo uskutočniť, tak pán Sulík vypísal voľby v čase, kedy sa už vedelo, že nesmie konať voľbu a pán Čentéš, ktorý tiež vedel, že sa voľba nesmie konať, sa prihlásil do tejto voľby, ktorá, dá sa povedať, bola mimo zákon v tomto prípade, pretože takéto rozhodnutie Ústavného súdu sa vydáva v zbierke. Lenže v zbierke to v tom čase nebolo, takže procesne neporušili nič, ale vedome obišli rozhodnutie Ústavného súdu.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože voľba generálneho prokurátora nebola nezákonná, čo vo svojom konečnom náleze potvrdil i Ústavný súd SR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože voľba generálneho prokurátora nebola nezákonná, čo vo svojom konečnom náleze potvrdil i Ústavný súd SR."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "predbežné rozhodnutie", "Nález", "ponechal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170753-verejnu-volbu-prokuratora-zastavili-cast-koalicie-si-trufa-hlasovat-tajne/", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:22.423620+00:00"}
{"id": "vr38096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38096", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "...doteraz Most-Híd hovoril, že nehovorí vlastne s OKS ako s politickou stranou, ale rokuje s poslancami poslaneckého klubu Most-Híd.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME 25. novembra 2010 uviedol rozhovor s Bélom Bugárom, v ktorom uvádza, že strana OKS nie je parlamentnou stranou, preto neexistujú ani poslanci za stranu OKS, ale len poslanci Mostu-Híd, ktorí sú zároveň aj členmi OKS.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME 25. novembra 2010 uviedol rozhovor s Bélom Bugárom, v ktorom uvádza, že strana OKS nie je parlamentnou stranou, preto neexistujú ani poslanci za stranu OKS, ale len poslanci Mostu-Híd, ktorí sú zároveň aj členmi OKS."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5697083/bugar-oks-si-nemoze-cez-parlament-budovat-vlastnu-stranu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:11.061083+00:00"}
{"id": "vr27492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27492", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "tie prípadne kontakty so závadovými osobami a podobné veci, toto by mali, ak existuje podozrenie, preskúmavať práve disciplinárne senáty", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Disciplinárne senáty rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov v súvislosti s existenciou disciplinárneho previnenia alebo závažného disciplinárneho previnenia sudcu. Zákon číslo 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich upravuje v §116 čo je potrebné rozumieť pod disciplinárnym previnením a závažným disciplinárnym previnením.", "analysis_paragraphs": ["Disciplinárne senáty rozhodujú o disciplinárnej zodpovednosti sudcov v súvislosti s existenciou disciplinárneho previnenia alebo závažného disciplinárneho previnenia sudcu. Zákon číslo 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich upravuje v §116 čo je potrebné rozumieť pod disciplinárnym previnením a závažným disciplinárnym previnením."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:30.435013+00:00"}
{"id": "vr34869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34869", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A potom sme to sledovali, ten týždeň boli tri články v médiách, tento týždeň, keď si zoberiete, povedzme, štvrtok piatok, tak samozrejme tiež boli, to znamená, že nie je pravda, že utícha problém, ale stále ako keby to nasilo živil. Takže ráno o pol deviatej ráno v piatok mi zavolal pán podpredseda s tým, že sa rozhodol, že odstúpi a po obede o pol druhej alebo kedy sme mali k tomu tlačovku.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť, či sa takýto rozhovor naozaj konal.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť, či sa takýto rozhovor naozaj konal."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:51.249985+00:00"}
{"id": "vr29791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29791", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dokonca môžem povedať, že máme človeka, zakladateľa našej strany, volá sa pán Munir Pašagič, ktorý dostal vyznamenanie napríklad od, od pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí Lajčáka za šírenie dobrého mena Slovenska. On zo Srebrenice deň pred masakrom utiekol so svojou rodinou... ...tento človek prišiel sem, etabloval sa, založil si firmu a zamestnáva našich občanov v tej firme.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Munir Pasagič, filantrop a podnikateľ, sa narodil v Srebrenici a neskôr utiekol na Slovensko, kde založil viaceré firmy a nadáciu. Je označovaný za človeka, ktorý prispieva k spájaniu Slovenska s Bosnou a Hercegovinou. Patrí k zakladateľom strany Most-Híd a taktiež mu bola udelená charta za šírenie dobrého mena Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Munir Pasagič, filantrop a podnikateľ, sa narodil v Srebrenici a neskôr utiekol na Slovensko, kde založil viaceré firmy a nadáciu. Je označovaný za človeka, ktorý prispieva k spájaniu Slovenska s Bosnou a Hercegovinou. Patrí k zakladateľom strany Most-Híd a taktiež mu bola udelená charta za šírenie dobrého mena Slovenska."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["www.klix.ba", "Pašagić", "prispievateľom", "článku", "článok"], "url": ["http://www.klix.ba/vijesti/bih/munir-pasagic-nastavlja-pomagati-bih-i-graditi-mostove-izmedju-slovaka-i-madjara/130403111", "http://www.mozaik.ba/en/vijesti/item/242-munir-pasagic-covjek-koji-zivi-dobrocinstvo/242-munir-pasagic-covjek-koji-zivi-dobrocinstvo", "http://www.nadaciapomocneruky.sk/prispievatelia.htm", "http://www.klix.ba/vijesti/bih/munir-pasagic-od-izbjeglice-iz-srebrenice-do-konzula-u-slovackoj/120718013", "http://bljesak.info/rubrika/kultura/clanak/bratislava-promovirana-knjiga-sarajevo-cekajuci-lastavice/98375/ispis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:00.567083+00:00"}
{"id": "vr29607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29607", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko sa podieľa na ochrane morskej hranice Európskej únie. Málokto to vie. Strážili sme prevažne Gibraltár, teraz práve naša misia smeruje, smeruje do Grécka, kde vlastne takisto našimi ľuďmi, našim lietadlom monitorujeme práve tieto lode, ktoré preplavujú pašerákov.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa pravidelne podieľa na ochrane hraníc Európskej únie v rámci celoúnijného projektu Frontex. Ochrana morských hraníc je zamerená prevažne na boj proti cezhraničnému zločinu a ilegálnej imigrácii. Slovenská republika sa na ochrane morskej hranice EÚ zúčastňovala ako participujúca krajina už od roku 2009, keď bola súčasťou operácie Poseidon . Táto operácia bola zameraná na východný stredomorský priestor a bola vedená Gréckom. Ďalšou z ochranných akcií, ktorej bolo Slovensko súčasťou bola operácia Aeneas z roku 2012 zameraná na boj proti ilegálnej imigrácii na územie Talianska. Taktiež sa Slovenská republika zúčastnila projektov na pobreží Španielska v Indalo v rokoch 2013 a 2014 alebo Minerva v rokoch 2010 a 2011. Práve projekt Minerva bol zameraný na južné pobrežie Španielska a zahŕňal tak aj okolie Gibraltáru. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa pravidelne podieľa na ochrane hraníc Európskej únie v rámci celoúnijného projektu Frontex. Ochrana morských hraníc je zamerená prevažne na boj proti cezhraničnému zločinu a ilegálnej imigrácii. Slovenská republika sa na ochrane morskej hranice EÚ zúčastňovala ako participujúca krajina už od roku 2009, keď bola súčasťou operácie Poseidon . Táto operácia bola zameraná na východný stredomorský priestor a bola vedená Gréckom. Ďalšou z ochranných akcií, ktorej bolo Slovensko súčasťou bola operácia Aeneas z roku 2012 zameraná na boj proti ilegálnej imigrácii na územie Talianska. Taktiež sa Slovenská republika zúčastnila projektov na pobreží Španielska v Indalo v rokoch 2013 a 2014 alebo Minerva v rokoch 2010 a 2011. Práve projekt Minerva bol zameraný na južné pobrežie Španielska a zahŕňal tak aj okolie Gibraltáru. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Poseidon", "Aeneas", "Indalo", "Minerva", "Indalo", "Poseidon Sea", "Focal Point Sea"], "url": ["http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/4b0mwu", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/zVo9sP", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/iD8GlF", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/ZhSIBR", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/iD8GlF", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/Lq8P8c", "http://frontex.europa.eu/operations/archive-of-operations/EElUL0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:41.748821+00:00"}
{"id": "vr37853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37853", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Teplárne či budú súkromné alebo štátne, budú naďalej regulované predsa Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, to znamená, že tento trh s teplárenstvom je na Slovensku plne konkurenčný.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi hlavné činnosti odboru regulácie tepelnej energetiky v rámci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) okrem iného patrí: - určovanie spôsobu, postupov a podmienok na tvorbu cien za výrobu, distribúciu a dodávku tepla - návrh rozsahu cenovej regulácie a spôsob jej vykonania Čo sa týka časti o konkurencieschopnosti, do pôsobnosti ÚRSO patrí aj zabezpečenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach podľa tohto zákona so zreteľom na ochranu spotrebiteľa. Rovnako ako aj v iných odvetviach, aj teplárne by v prípade ich predaja podliehali (aspoň ich cenová politika) pod ÚRSO.", "analysis_paragraphs": ["Medzi hlavné činnosti odboru regulácie tepelnej energetiky v rámci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) okrem iného patrí: - určovanie spôsobu, postupov a podmienok na tvorbu cien za výrobu, distribúciu a dodávku tepla - návrh rozsahu cenovej regulácie a spôsob jej vykonania Čo sa týka časti o konkurencieschopnosti, do pôsobnosti ÚRSO patrí aj zabezpečenie transparentnej, nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach podľa tohto zákona so zreteľom na ochranu spotrebiteľa. Rovnako ako aj v iných odvetviach, aj teplárne by v prípade ich predaja podliehali (aspoň ich cenová politika) pod ÚRSO."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["odboru regulácie tepelnej energetiky", "pôsobnosti ÚRSO"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/tepelna-energetika", "http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:16.817000+00:00"}
{"id": "vr39080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39080", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minister financií Mikloš, pán štátny tajomník ho nasleduje, kritizuje takzvaný kľúč, ktorý bol používaný, ktorý bol dohodnutý, vyrokovaný pri eurovale 1. Oni vyrokovali lepší na dočasné obdobie, na nejakých 6 - 7 rokov do roku 2020 nám to tak vychádza podľa tých parametrov. Ale pristúpili na to, že platíme v hotovosti, opakujem, 800 miliónov eur prvých 5 rokov a potom je tam naozaj nejasná formulácia takzvaného kapitálu na zavolanie, ktorá ide až do výšky 7 miliard, ďalších 6 alebo 7 miliard eur a kde nie je úplne jasné, aká bude kombinácia záruk a hotovosti.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kažimír sa distribučného kľúcu venoval už v predchádzajúcich reláciách, ktoré sme kontrolovali. Tento cituje niektoré ďalšie čísla. Je pravda, že nový kľúč počítal s príspevkami v hotovosti. Podľa rovnakého zdroja Finance Portal by Slovensko malo reálne splatiť 659 miliónov eur v priebehu piatich rokov, ďalších 620 miliónov mali byť splatných na požiadanie. Nie 800 miliónov ako uvádza Kažimír. Celkový podiel Slovenska na eurovale by mal byť 5,768 miliárd eur a nie 6, alebo 7 miliard.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír sa distribučného kľúcu venoval už v predchádzajúcich reláciách, ktoré sme kontrolovali. Tento cituje niektoré ďalšie čísla. Je pravda, že nový kľúč počítal s príspevkami v hotovosti. Podľa rovnakého zdroja Finance Portal by Slovensko malo reálne splatiť 659 miliónov eur v priebehu piatich rokov, ďalších 620 miliónov mali byť splatných na požiadanie. Nie 800 miliónov ako uvádza Kažimír. Celkový podiel Slovenska na eurovale by mal byť 5,768 miliárd eur a nie 6, alebo 7 miliard."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["počítal", "zdroja"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/do-noveho-eurovalu-da-slovensko-aj-hotovost-ma-byt-mensia-pmt-/sk_ekonomika.asp?c=A110321_192859_sk_ekonomika_p01&utm_source=InterStore.sk&utm_medium=page&utm_campaign=spravy#ixzz1JFpsyAdc", "http://www.financeportal.eu/2011/03/22/podiel-slovenska-na-novom-eurovale-sa-znizi-o-takmer-17/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:29.188641+00:00"}
{"id": "vr28369", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28369", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V Nemecku a v krajinách eurozóny je momentálne najhoršia nálada na investovanie a spotrebu od jesene roku 2013, takže za posledný rok. Na Slovensku ten istý ukazovateľ je najlepší od polovice roku 2011.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ukazovateľ nálady na investovanie a spotrebu (ekonomického sentimentu) je na Slovensku najlepší od polovice roku 2011. Je taktiež pravdou, že nálada na investovanie a spotrebu je v Nemecku najhoršia od jesene 2013.\n\nVýrok Petra Kažimíra odkazuje na vývoj Indikátora ekonomického sentimentu na Slovensku a nemeckých indikátorov “Ifo Business Climate Index” a “ZEW Indicator of Economic Sentiment”. Tieto ukazovatele sú zmienené v Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014 , ktorú vláda písomným hlasovaním schválila 29. septembra.\n\nAko uvádza Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014: ,,Indikátor ekonomického sentimentu (IES) sa v auguste vrátil na dlhodobý priemer.”\n\nSúčasna úroveň IES nebola dosiahnutá od júna roku 2011. Ukazovateľ nálady na investovanie a spotrebu na Slovensku je teda skutočne najlepší od polovice roku 2011.\n\nGraf Indikátora ekonomického sentimentu (IES):\n\nSprava ďalej odkazuje na zhoršujúci ekonomický sentiment v Nemecku a iných krajinách EÚ, ktoré sú podľa správy ,,do veľkej miery poznačené geopolitickým napätím v eurozóne”. CESifo Group Munich, agentúra zostávajúca Ifo Business Climate Index, potvrdila pretrvávajúci negatívny trend vo vývoji ekonomického sentimentu v Nemecku. Centrum pre európsky ekonomický výskumm (ZEW) podobne informovalo o klesajúcej tendencii ZEW Indicator of Economic sentiment. Nálada na investovanie a spotrebu je v Nemecku najhoršia od jesene 2013.\n\nGraf Ifo Business Climate Index a ZEW Indicator of Economic Sentiment zo Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ukazovateľ nálady na investovanie a spotrebu (ekonomického sentimentu) je na Slovensku najlepší od polovice roku 2011. Je taktiež pravdou, že nálada na investovanie a spotrebu je v Nemecku najhoršia od jesene 2013.", "Výrok Petra Kažimíra odkazuje na vývoj Indikátora ekonomického sentimentu na Slovensku a nemeckých indikátorov “Ifo Business Climate Index” a “ZEW Indicator of Economic Sentiment”. Tieto ukazovatele sú zmienené v Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014 , ktorú vláda písomným hlasovaním schválila 29. septembra.", "Ako uvádza Správa o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014: ,,Indikátor ekonomického sentimentu (IES) sa v auguste vrátil na dlhodobý priemer.”", "Súčasna úroveň IES nebola dosiahnutá od júna roku 2011. Ukazovateľ nálady na investovanie a spotrebu na Slovensku je teda skutočne najlepší od polovice roku 2011.", "Graf Indikátora ekonomického sentimentu (IES):", "Sprava ďalej odkazuje na zhoršujúci ekonomický sentiment v Nemecku a iných krajinách EÚ, ktoré sú podľa správy ,,do veľkej miery poznačené geopolitickým napätím v eurozóne”. CESifo Group Munich, agentúra zostávajúca Ifo Business Climate Index, potvrdila pretrvávajúci negatívny trend vo vývoji ekonomického sentimentu v Nemecku. Centrum pre európsky ekonomický výskumm (ZEW) podobne informovalo o klesajúcej tendencii ZEW Indicator of Economic sentiment. Nálada na investovanie a spotrebu je v Nemecku najhoršia od jesene 2013.", "Graf Ifo Business Climate Index a ZEW Indicator of Economic Sentiment zo Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014:"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Správe o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2014", "schválila", "potvrdila", "informovalo"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-168008?prefixFile=m_", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/331629-deficit-bude-vyssi-ale-pod-trojpercentnou-hranicou/", "http://www.cesifo-group.de/ifoHome/facts/Survey-Results/Business-Climate/Geschaeftsklima-Archiv/2014/Geschaeftsklima-20140924.html", "http://www.zew.de/en/press/2740/zew-indicator-of-economic-sentiment---downward-trend-significantly-slowed"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:07.341343+00:00"}
{"id": "vr17623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17623", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Toto je jednoznačne bilaterálna aktivita Francúzska, Veľkej Británie, Spojených štátov amerických, ku ktorej sme vyjadrili svoj názor, oficiálne ministerstvo zahraničných vecí, aj premiér Slovenskej republiky (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V sobotu 14. apríla 2018 podnikla koalícia Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov leteckú ofenzívu troch cieľov na území Sýrie. Táto aktivita trvala necelú hodinu skoro ráno miestneho času. Podľa predstaviteľov tejto koalície išlo o reakciu na chemický útok, ktorý sa mal podľa ich informácii odohrať 7. apríla 2018 v meste Duma. Táto koalícia obvinila z tohoto útoku sýrsku vládu prezidenta Bašara al-Asada a preto zaútočila na ciele pod kontrolou vládnych síl. Išlo o bilaterálnu aktivitu len troch spomenutých krajín. Slovensko ako ich spojenec vyhlásilo , presnejšie hovorca ministerstva zahraničia, že Slovensko stojí za svojimi spojencami a podporuje ich snahu zamedziť využitie chemických zbraní v budúcnosti. K tejto správe sa pripojil aj predseda vlády SR, Peter Pellegrini. Ozvali sa ale aj kritické hlasy, hlavne zo strany SNS, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V sobotu 14. apríla 2018 podnikla koalícia Francúzska, Veľkej Británie a Spojených štátov leteckú ofenzívu troch cieľov na území Sýrie. Táto aktivita trvala necelú hodinu skoro ráno miestneho času. Podľa predstaviteľov tejto koalície išlo o reakciu na chemický útok, ktorý sa mal podľa ich informácii odohrať 7. apríla 2018 v meste Duma. Táto koalícia obvinila z tohoto útoku sýrsku vládu prezidenta Bašara al-Asada a preto zaútočila na ciele pod kontrolou vládnych síl. Išlo o bilaterálnu aktivitu len troch spomenutých krajín. Slovensko ako ich spojenec vyhlásilo , presnejšie hovorca ministerstva zahraničia, že Slovensko stojí za svojimi spojencami a podporuje ich snahu zamedziť využitie chemických zbraní v budúcnosti. K tejto správe sa pripojil aj predseda vlády SR, Peter Pellegrini. Ozvali sa ale aj kritické hlasy, hlavne zo strany SNS, ktorá je súčasťou vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["podnikla", "vyhlásilo", "pripojil"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/trump-spojene-staty-a-ich-spojenci-p/319430-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-zahranicia-zasah-v-syrii-vnim/319446-clanok.html", "https://dennikn.sk/1095673/cast-koalicie-stoji-kvoli-utokom-na-syriu-proti-oficialnej-linii-slovenska/?ref=tit?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:35.212081+00:00"}
{"id": "vr28212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28212", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Politicky je to istý ústup (Šefčoviča, pozn.) z pozície podpredsedu na rádového člena.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že M. Šefčovič bol v období 2010 - 2014 podpredsedom Európskej komisie a zároveň mal na starosti medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Naďalej má túto informáciu uvedenú na osobnej stránke EK. V novom zložení EK M. Šefčovič obsadí post pre dopravu a vesmír, no už nebude jedným zo siedmych podpredsedov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že M. Šefčovič bol v období 2010 - 2014 podpredsedom Európskej komisie a zároveň mal na starosti medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Naďalej má túto informáciu uvedenú na osobnej stránke EK. V novom zložení EK M. Šefčovič obsadí post pre dopravu a vesmír, no už nebude jedným zo siedmych podpredsedov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "obsadí"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/sefcovic/index_sk.htm", "http://ec.europa.eu/about/juncker-commission/structure/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:34.330881+00:00"}
{"id": "vr26309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26309", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Kraj má zo zákona kompetenciu vytvárať zložky svoje právne samostatné, ktoré môže poveriť nejakými úlohami.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Mariana Kotlebu je síce dosť všeobecné, ale v takejto podobe má podľa nás oporu v zákone. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Mariana Kotlebu je síce dosť všeobecné, ale v takejto podobe má podľa nás oporu v zákone. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 302/2001 Z.z.", "Zákon č. 583/2004 Z. z."], "url": ["http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-rozpoctovych-pravidlach-uzemnej-samospravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:32.933454+00:00"}
{"id": "vr36695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36695", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Faktom je, že nehody klesali...", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet dopravných nehôd:\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n2009\n\n4155\n\n1698\n\n1795\n\n1939\n\n1948\n\n1927\n\n2066\n\n2108\n\n1997\n\n2153\n\n2001\n\n2010\n\n1819\n\n1590\n\n1736\n\n1629\n\n1807\n\n1750\n\n1865\n\n1836\n\n1734\n\n1991\n\n1879\n\nPravda: Počet dopravných nehôd klesal počas celého roka 2010 (štatistiky k mesiacu december ešte nie sú k dispozícii, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["Počet dopravných nehôd:", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "2009", "4155", "1698", "1795", "1939", "1948", "1927", "2066", "2108", "1997", "2153", "2001", "2010", "1819", "1590", "1736", "1629", "1807", "1750", "1865", "1836", "1734", "1991", "1879", "Pravda: Počet dopravných nehôd klesal počas celého roka 2010 (štatistiky k mesiacu december ešte nie sú k dispozícii, pozn.)"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["klesal"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:53.180829+00:00"}
{"id": "vr29749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29749", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "O tom napríklad nehovoríme, že do Maďarska prišlo viac migrantov ako do Grécka, či Talianska. A neboli o tom žiadne summity mimoriadne, nikto nič nežiadal. A zrazu keď migranti prichádzajú do Talianska alebo do Grécka, tak je z toho celosvetový problém.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovšej štatistickej správy Eurostat (pdf. s. 2) je pravda, že v prvom kvartály roku 2015 a poslednom kvartály roku 2014 prišlo do Maďarska viac imigrantov ako do Talianska alebo Grécka. Maďarsko je v EÚ celkovo na druhom mieste, keď najvyšší registrovaných žiadostí o azyl malo Nemecko. Situácia s imigrantmi sa v Maďarsku začala zhoršovať až v roku 2013 , zatiaľ čo počty imigrantov v Taliansku boli vysoké stále a v Grécku sa už pár rokov pohybujú okolo 10 000. Robert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že EU sa špeciálne nezaoberala problémom imigrantov v Maďarsku. No je pravda, že Taliansko malo už v roku 2011 rovnaký počet imigrantov ako Maďarsko v roku 2014 (40 000) a taktiež sa nekonal špeciálny kongres. Problém imigrantov v Maďarsku je teda relatívne nový. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovšej štatistickej správy Eurostat (pdf. s. 2) je pravda, že v prvom kvartály roku 2015 a poslednom kvartály roku 2014 prišlo do Maďarska viac imigrantov ako do Talianska alebo Grécka. Maďarsko je v EÚ celkovo na druhom mieste, keď najvyšší registrovaných žiadostí o azyl malo Nemecko. Situácia s imigrantmi sa v Maďarsku začala zhoršovať až v roku 2013 , zatiaľ čo počty imigrantov v Taliansku boli vysoké stále a v Grécku sa už pár rokov pohybujú okolo 10 000. Robert Fico hovorí pravdu, keď tvrdí, že EU sa špeciálne nezaoberala problémom imigrantov v Maďarsku. No je pravda, že Taliansko malo už v roku 2011 rovnaký počet imigrantov ako Maďarsko v roku 2014 (40 000) a taktiež sa nekonal špeciálny kongres. Problém imigrantov v Maďarsku je teda relatívne nový. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "2013"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6887997/3-18062015-CP-EN.pdf/4457b050-26f9-4cf1-bf27-9ffb73ff8c7b", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00191&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:05.742303+00:00"}
{"id": "vr13925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13925", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Zhruba pred pol rokom sme boli na úrovni, že tento zákon bude platiť iba pre ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. To znamená, trebalo by na to vyčleniť 10 miliónov eur. Ale som veľmi rád, že v priebehu letných mesiacov sa mi podarilo dohodnúť s pánom premiérom a s pánom ministrom financií, aby sme dali finančné prostriedky aj do ústavných zdravotníckych zariadení, ktoré patria pod vyššie územné celky.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Časť výroku o dohodnutí sa s premiérom a ministrom financií nehodnotíme, keďže sa jedná pravdepodobne o interné rokovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ešte počas leta 2015 sa navrhovaný zákon o minimálnom základe mzdy zdravotníckych pracovníkov týkal len zamestnancov nemocníc patriacich priamo pod Ministerstvo zdravotníctva SR a vyčlenených bolo 10 miliónov eur. Od septembra 2015 sa však rozšíril aj o zamestnancov nemocníc súkromných či patriacich pod VÚC, mestá a obce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ešte po rokovaniach koncom júla 2015 sa rátalo len s navyšovaním základu mzdy u zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod ministerstvo. Pôvodne sa teda navrhovaný zákon nemal týkať zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach patriacich pod VÚC, mestá, obce či pod súkromných vlastníkov. V tomto prípade by na zvyšovanie platov stačila suma 10 miliónov eur. V septembri 2015 už mal zákon zahrňovať zvýšenie miezd pre zdravotníckych pracovníkov ústavných zariadeniach patriacich nielen pod ministerstvo, ale aj pod VÚC, mestá, obce a aj v súkromných nemocniciach. Dnes ostáva suma 10 miliónov pre navýšenie základu mzdy v štátnych nemocniciach rovnaká, no pribudlo zvyšovanie miezd pre zdravotníckych pracovníkov aj v neštátnych zariadeniach za ďalších 45 miliónov eur. Časť výroku o dohodnutí sa s premiérom a ministrom financií nehodnotíme, keďže sa jedná pravdepodobne o interné rokovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["júla 2015", "nemal", "stačila", "septembri", "Dnes"], "url": ["http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/pravda-sestry-na-rokovani-o-platoch-neuspeli.html", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/zdravotnictvo-navrh-mz-riesi-len-tretinu-zdravotnikov-tvrdi-sksapa.html", "https://demagog.sk/vyrok/ročne budú štátne nemocnice potrebovať na platy o vyše 10 miliónov eur viac ako teraz.", "http://www.sme.sk/c/8004296/fico-zvysi-platy-najma-v-sukromnych-nemocniciach.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/8083333/zdravotnici-si-polepsia-dotkne-sa-tisicok-pracovnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:56.446632+00:00"}
{"id": "vr32276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32276", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...štátni úradníci v priemere majú nižšie platy, ako je priemer platov na Slovensku...", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa portálu Našeplaty.sk je skutočne pravdou, že úradníci zarábajú v priemere nižšie platy ako je priemerná nominálna mzda na Slovensku. ŠÚ SR vedie širokú kategóriu, v ktorá pravdepodobne nezobrazuje verne priemerné platy slovenských úradníkov. Podľa Štatistického úradu SR V 2. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda úroveň 793 eur . Ak vychádzame zo štatistickej databázy ŠÚ SR, tak kategória Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie , do ktorej spadajú aj štátny úradníci dosiahla v 2. štvrťroku 2012 priemernú mesačnú nominálnu mzdu na úrovni 978 eur. Táto kategória však nemusí verne zobrazovať priemerné platy štátnych úradníkov, pretože sem spadá obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Portál Našeplaty.sk vedie prehľad platov. V kategórii Štátna a verejná správa dosahuje úradník v regionálnych inštitúciách priemerný plat 630 eur , pričom v Bratislave 750 eur a mimo Bratislavy 600 eur. Úradník v centrálnych inštitúciách dosahuje priemerný plat 770 eur, pričom v Bratislave 900 eur a mimo Bratislavy 580 eur. Z uvedenej štatistiky je zrejmé, že úradníci tak regionálnych ako aj centrálnych inštitúcií dosahujú priemerný plat nižší ako priemerná nominálna mesačná mzda v 2. štvrťroku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa portálu Našeplaty.sk je skutočne pravdou, že úradníci zarábajú v priemere nižšie platy ako je priemerná nominálna mzda na Slovensku. ŠÚ SR vedie širokú kategóriu, v ktorá pravdepodobne nezobrazuje verne priemerné platy slovenských úradníkov. Podľa Štatistického úradu SR V 2. štvrťroku 2012 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda úroveň 793 eur . Ak vychádzame zo štatistickej databázy ŠÚ SR, tak kategória Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie , do ktorej spadajú aj štátny úradníci dosiahla v 2. štvrťroku 2012 priemernú mesačnú nominálnu mzdu na úrovni 978 eur. Táto kategória však nemusí verne zobrazovať priemerné platy štátnych úradníkov, pretože sem spadá obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Portál Našeplaty.sk vedie prehľad platov. V kategórii Štátna a verejná správa dosahuje úradník v regionálnych inštitúciách priemerný plat 630 eur , pričom v Bratislave 750 eur a mimo Bratislavy 600 eur. Úradník v centrálnych inštitúciách dosahuje priemerný plat 770 eur, pričom v Bratislave 900 eur a mimo Bratislavy 580 eur. Z uvedenej štatistiky je zrejmé, že úradníci tak regionálnych ako aj centrálnych inštitúcií dosahujú priemerný plat nižší ako priemerná nominálna mesačná mzda v 2. štvrťroku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "databázy", "Našeplaty.sk", "Štátna a verejná správa"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52798", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.naseplaty.sk/", "http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/statna-a-verejna-sprava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:15.701193+00:00"}
{"id": "vr27023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27023", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Natíska sa tu samozrejme aj otázka, či to je správne, ale je u nás pomerne ľahké založiť si politickú stranu. Potrebujete 10 000 podpisov a máte ju. Takýchto strán je u nás viac ako 100, takže je tu aj možnosť nejakú z týchto strán prevziať a môžete pri pomerne malých prekážkach, ktoré musíte prekonať postaviť kandidátku.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vznik strany\n\n§ 6\n\n(1) Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán (ďalej len „registrácia strany“).\n\n(2) Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor ministerstvu.\n\n(3) Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená. V návrhu musia byť uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom.\n\n(4) K návrhu musia byť priložené tieto doklady:\n\na) zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; tento zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ďalej len „zoznam občanov“),\n\nb) stanovy strany (ďalej len „stanovy“) podľa odseku 5 v dvoch vyhotoveniach,\n\nc) doklad o zaplatení správneho poplatku ,\n\nd) vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom; sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.\n\nPodľa Registra strán MV SR je v aktuálnom zozname 150 politických strán, pričom 86 z nich je v likvidácii.\n\nV súčastnosti sa na Slovensku uplatňujú štyri volebné zákony , ktoré v predmetnej úprave stanovujú podávanie kandidátnych listín politických strán a hnutí. Čo sa týka Podávania kandidátnych listín a Registrácie kandidátnych listín , zákony sa vo viacerých formálnych náležitostiach líšia, a je v podstatne len na subjektívnym zvážení, či ide o \"malé prekážky\".\n\nPrevzatie politickej strany alebo politického hnutie Zákon č.85/2005 explicitne neupravuje, stanovuje len spôsoby Zmeny štatutárneho orgánu. Toto je zrejme spôsob \"prevzatia\", ktorý mal Sulík na mysli.", "analysis_paragraphs": ["Vznik strany", "§ 6", "(1) Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán (ďalej len „registrácia strany“).", "(2) Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor ministerstvu.", "(3) Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená. V návrhu musia byť uvedené mená, priezviská, rodné čísla, adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru a musí byť uvedené, kto z členov prípravného výboru je splnomocnencom.", "(4) K návrhu musia byť priložené tieto doklady:", "a) zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; tento zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ďalej len „zoznam občanov“),", "b) stanovy strany (ďalej len „stanovy“) podľa odseku 5 v dvoch vyhotoveniach,", "c) doklad o zaplatení správneho poplatku ,", "d) vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom; sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.", "Podľa Registra strán MV SR je v aktuálnom zozname 150 politických strán, pričom 86 z nich je v likvidácii.", "V súčastnosti sa na Slovensku uplatňujú štyri volebné zákony , ktoré v predmetnej úprave stanovujú podávanie kandidátnych listín politických strán a hnutí. Čo sa týka Podávania kandidátnych listín a Registrácie kandidátnych listín , zákony sa vo viacerých formálnych náležitostiach líšia, a je v podstatne len na subjektívnym zvážení, či ide o \"malé prekážky\".", "Prevzatie politickej strany alebo politického hnutie Zákon č.85/2005 explicitne neupravuje, stanovuje len spôsoby Zmeny štatutárneho orgánu. Toto je zrejme spôsob \"prevzatia\", ktorý mal Sulík na mysli."], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zákon č.85/2005 o politických stranách a politických hnutiach", "Registra strán MV SR", "štyri volebné zákony"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85/znenie-20100611", "http://www.ives.sk/registre/zoznamps.do?action=azza", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/legislativa/volebne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:00.112084+00:00"}
{"id": "vr15927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15927", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... hovoríte o tom, že vy ste navrhli Mitra, áno, ale potom, keď pán prezident povedal, že pán Lexa nie je morálne spôsobilý robiť a to ho citovali aj média, nie je morálne spôsobilý robiť riaditeľa SIS.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jedným zo sporov medzi bývalým prezidentom Kováčom a bývalým premiérom Mečiarom bolo aj nevymenovanie Ivana Lexu za riaditeľa SIS, ktorý bol navrhnutý Mečiarom v marci 1993. Nikde sme však nenašli explicitne uvedené, že je dôvodom to, že Lexa nie je morálne spôsobilý na výkon tejto funkcie. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jedným zo sporov medzi bývalým prezidentom Kováčom a bývalým premiérom Mečiarom bolo aj nevymenovanie Ivana Lexu za riaditeľa SIS, ktorý bol navrhnutý Mečiarom v marci 1993. Nikde sme však nenašli explicitne uvedené, že je dôvodom to, že Lexa nie je morálne spôsobilý na výkon tejto funkcie. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["V marci 1993", "apríl 1993", "apríl 1995", "zmene zákona", "odôvodnením", "SITA"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2110902/strucny-prehlad-dejin-sis.html#ixzz4ajUqSjkH", "http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html", "http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html", "https://www.sme.sk/c/2110902/strucny-prehlad-dejin-sis.html#ixzz4ajUqSjkH", "https://www.sme.sk/c/2120241/ivan-lexa-konecne-riaditelom-sis.html", "https://www.webnoviny.sk/spory-s-meciarom-boli-najsmutnejsie-hovori-michal-kovac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:03.764909+00:00"}
{"id": "vr16908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16908", "speaker": "Ján Lunter", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-lunter", "statement": "...keď sa pozrieme na U.S. Steel, akým spôsobom dokázal vyriešiť nezamestnanosť určitého počtu Rómov, aj my ako firma zamestnávame Rómov...", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Lunter vo svojom výroku uviedol firmu U.S. Steel ako príklad spoločnosti, ktorá ponúka pracovné možnosti aj rómskej komunite. U.S. Steel má spustený projekt na integráciu Rómov už 15 rokov. Zdroje takisto potvrdzujú, že Rómovia sú zamestnaní aj vo firme Jána Luntera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Buisness Leaders Forum v článku z 25. apríla 2017 uvádza, že \"Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy.\" Ešte v roku 2011, v článku portálu Aktuality sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič \"uviedol ako pozitívny príklad projekt zamestnávania Rómov, ktorý realizujú niektoré obce v spolupráci so spoločnosťou U.S. Steel Košice.\" Zamestnávaniu Rómov vo firme Jána Luntera sa venoval aj článok Hospodárskych novín . \"Manažér spoločnosti Ondrej Lunter považuje ich integráciu za dôležitý krok nielen pre firmu, ale aj pre vývoj spoločnosti v kraji\" Taktiež Business Leaders Forum firmu ešte pod názvom Alfa bio vo svojich odporúčaniach pre firmy označilo ako \"Príklad dobrej praxe\", kde bolo uvedené, že \"Banskobystrická spoločnosť Alfa Bio neprijala žiadne špeciálne opatrenia zamerané na zamestnávanie marginalizovaných a dlhodobo nezamestnaných Rómov, no napriek tomu s touto skupinou dlhodobo pracuje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Lunter vo svojom výroku uviedol firmu U.S. Steel ako príklad spoločnosti, ktorá ponúka pracovné možnosti aj rómskej komunite. U.S. Steel má spustený projekt na integráciu Rómov už 15 rokov. Zdroje takisto potvrdzujú, že Rómovia sú zamestnaní aj vo firme Jána Luntera. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Buisness Leaders Forum v článku z 25. apríla 2017 uvádza, že \"Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy.\" Ešte v roku 2011, v článku portálu Aktuality sa podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič \"uviedol ako pozitívny príklad projekt zamestnávania Rómov, ktorý realizujú niektoré obce v spolupráci so spoločnosťou U.S. Steel Košice.\" Zamestnávaniu Rómov vo firme Jána Luntera sa venoval aj článok Hospodárskych novín . \"Manažér spoločnosti Ondrej Lunter považuje ich integráciu za dôležitý krok nielen pre firmu, ale aj pre vývoj spoločnosti v kraji\" Taktiež Business Leaders Forum firmu ešte pod názvom Alfa bio vo svojich odporúčaniach pre firmy označilo ako \"Príklad dobrej praxe\", kde bolo uvedené, že \"Banskobystrická spoločnosť Alfa Bio neprijala žiadne špeciálne opatrenia zamerané na zamestnávanie marginalizovaných a dlhodobo nezamestnaných Rómov, no napriek tomu s touto skupinou dlhodobo pracuje.\" Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Buisness Leaders Forum", "Aktuality", "Hospodárskych novín", "Business Leaders Forum"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Spoločnosť U. S. Steel Košice rozbehla v roku 2002 projekt Rovnosť príležitostí, ktorý bol zameraný na marginalizovaných Rómov, komunity so 100% nezamestnanosťou v blízkosti podniku. Na začiatku vedenie firmy ponúklo obci vytvoriť možnosti práce pre 35 uchádzačov o zamestnanie. V ďalších etapách sa počet zapojených do projektu zvýšil až na 150 osôb zamestnaných v železiarňach prostredníctvom samosprávy.", "https://www.aktuality.sk/clanok/187630/slovensko-vyclenilo-pre-romov-200-milionov-eur/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/918419-firmy-nasli-pracovnikov-v-romskych-osadach", "http://www.nadaciapontis.sk/data/files/Business%20Leaders%20Forum/12.1.1.%20Zamestnavanie%20marginalizovanych%20Romov%20-%20web%20verzia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:04.277327+00:00"}
{"id": "vr15477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15477", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "My máme zhruba organický nárast 56 mil. eur ročne v spotrebe liekov. Skutočná hodnota liekov nám medziročne klesá a narastá významne spotreba.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad SR medzi rokmi 2014 a 2015 skutočne zaznamenal organický nárast 56 mil. eur v spotrebe liekov na Slovensku. Navyše, zvýšila sa i spotreba balení liekov, a to o 3,2 mil. balení. Skutočná priemerná hodnota liekov síce vzrástla v roku 2015 oproti 2014, ale jej medziročný nárast bol 18 centov oproti 57 centov v období 2013 až 2014. Skutočná hodnota liekov teda medziročne klesla. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý. Spotreba liekov na Slovensku za posledné roky rapídne vzrástla, konkrétne, najväčší nárast sme zaznamenali medzi rokmi 2012 a 2013. Spotreba sa vtedy zvýšila až o 149,5 mil. eur. V nasledujúcich rokoch bol nárast spotreby síce miernejší, ale taktiež významný, a to o 80,7 mil. eur v roku 2014 a 55,8 mil. eur v roku 2015. Nie len, že sa zvýšila spotreba v nominálnom vyjadrení, ale aj celkový počet konzumovaných liekov. Usudzujeme, že sa jedná o významný nárast, pretože za posledné tri roky (2012 až 2015) sa spotreba zvýšila až o 15 mil. balení. Na druhej strane, ceny liekov od roku 2004 sústavne rástli a v období 2004 a 2015 sa takmer zdvojnásobili. V roku 2015 priemerná cena jedného balenia liekov činila 8,81 eur, kým v roku 2003 bola priemerná cena 4.97 eur. Medziročný nárast o 18 centov v roku 2015 je však menej významný ako v predošlých rokoch, napr. v roku 2014 ceny liekov vzrástli o 57 centov, v roku 2013 o 34 centov a 47 centov v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR medzi rokmi 2014 a 2015 skutočne zaznamenal organický nárast 56 mil. eur v spotrebe liekov na Slovensku. Navyše, zvýšila sa i spotreba balení liekov, a to o 3,2 mil. balení. Skutočná priemerná hodnota liekov síce vzrástla v roku 2015 oproti 2014, ale jej medziročný nárast bol 18 centov oproti 57 centov v období 2013 až 2014. Skutočná hodnota liekov teda medziročne klesla. Výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako pravdivý. Spotreba liekov na Slovensku za posledné roky rapídne vzrástla, konkrétne, najväčší nárast sme zaznamenali medzi rokmi 2012 a 2013. Spotreba sa vtedy zvýšila až o 149,5 mil. eur. V nasledujúcich rokoch bol nárast spotreby síce miernejší, ale taktiež významný, a to o 80,7 mil. eur v roku 2014 a 55,8 mil. eur v roku 2015. Nie len, že sa zvýšila spotreba v nominálnom vyjadrení, ale aj celkový počet konzumovaných liekov. Usudzujeme, že sa jedná o významný nárast, pretože za posledné tri roky (2012 až 2015) sa spotreba zvýšila až o 15 mil. balení. Na druhej strane, ceny liekov od roku 2004 sústavne rástli a v období 2004 a 2015 sa takmer zdvojnásobili. V roku 2015 priemerná cena jedného balenia liekov činila 8,81 eur, kým v roku 2003 bola priemerná cena 4.97 eur. Medziročný nárast o 18 centov v roku 2015 je však menej významný ako v predošlých rokoch, napr. v roku 2014 ceny liekov vzrástli o 57 centov, v roku 2013 o 34 centov a 47 centov v roku 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/health/indicators/!ut/p/b1/jZLJkqJAEIafpR-AoIBCimOximDJWiAXAxQQFRcaUXn6oWd6DjMTTU_eKur7M_9c2JRN2PSc9XWVdfXlnJ0-3uls40kWUhQOA6RQHlgS8Tnb80zOhyOwHgHwRWDwl574OrBC7Jr-AnIAip_6CeBDr5p4DiUHAOSYIrDwPPJlTxBW2u_6XwAAC__nf6LAhx57nhc4lAKT8gawBM4EJIoAMKRP_QTwoTcCl8cyNFXNX43focqjwJnxAHCf-gngT_-2qgKLiKEmUiK4Ovxnfv8AU_XN2Tf1R-Cb-cVsOrWinxv4CUydyFQG5PCfwNSQJm0q0jcZxjbJ_NIU7IJNq9MlHw-fArjxDuhxsYPmER2oR4Kqd-TSCZctDZDk0jCxXgG6OnTN2bpIHL1dAQvdHB10ty5wXzpHXtGwGvSO2iq34rbygnKejlVzYc3hG7seLUlfX57Ahmwi0UUeIuthuLAtGIMTPNVgtHVj4qciaH7Tq89dAb1GCNvcafebXOpMXrEPbr-_gPe7WK7K9u6HHaDQj6JV4elUuYz9DPvssNWG5o6V-57qsC4eu232bt7i6oiLCEH5UBhK4LckXVKCTGVRrb3cVCs5trmrNOPVhuDufE5N30r7_EaNe2wE_ROnz6O3EKrgpOJFeG6aubt5GHCeO6HrR-H1feaA-04l6MRHcx7wRdk-zsvQ2RlVDmmlHsJTfDvKtRpf9qTISs0AQdlcXUUcdlbXF20vrscObr2fAHBv5V0JYYxQUg_YFrvuaGav8tJxu-0BkYo5UuY6LJsr1FqL29aGFgcvpzv2Sg0H4mHhOY8T3DDppj0jhjt6z5N2t7Oyd-PKfHU1Q2KiMcsXeU-tR9n1uWrX3SpxmShJUCA3KcVmrNPCzkuuGzKYlsMrVmRsWY6z3r6x1yb6FQmordrd9wS__QD60EVx/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1E3SThCQjFBMDhCVjIwSTdOUjFLUVFHMU42/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:43.506777+00:00"}
{"id": "vr33931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33931", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pozrieme na to, čo sa očakáva napríklad od Francúzska, tak Francúzsko v tomto roku bude musieť konsolidovať tempom 1,3% HDP ročne. A ďalšie dva roky po 0,8% každý rok. Čiže spolu je to 2,9%", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Francúzsko bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% HDP v rokoch 2014 a 2015. Spolu do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, tak ako uvádza Maroš Šefcovic. Európska komisia na zasadnutí 29. mája 2013 predlžila Francúzsku, Španielsku, Polsku a Slovinsku lehotu na zníženie deficitu pod 3% HDP do 2015 a Holandsku a Portugalsku do roku 2014. Guardian , 29. mája 2013: \"...the EC has agreed to give six European countries more time to bring their deficits under the official target. ...France, Spain, Poland and Slovenia are all being granted two-year extensions. Netherlands and Portugal both get one-year extensions\" O rozhodnutí Európskej komisie v príade Francúzska informovala aj agentúra TASR 29. mája 2013: \" EK súhlasí s tým, aby Paríž pomalšie znižoval rozpoctový deficit. Brusel dal Francúzsku o dva roky viac na to, aby znížilo schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).\" Na základe tlacovej správy Európskej komisie z 29. mája 2013: \"France should reach a headline deficit of 3.9% of GDP in 2013, 3.6% in 2014 and 2.8% in 2015, which is consistent with delivering an improvement in the structural balance of 1.3% of GDP in 2013, 0.8% in 2014 and 0.8% in 2015 , based on the Commission services' 2013 Spring Forecast (extended to 2015).\" Z tlacovej správy vyplýva, že Francúzska vláda bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% v rokoch 2014 a 2015. Spolu tak do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, ako uvádza Maroš Šefcovic. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Francúzsko bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% HDP v rokoch 2014 a 2015. Spolu do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, tak ako uvádza Maroš Šefcovic. Európska komisia na zasadnutí 29. mája 2013 predlžila Francúzsku, Španielsku, Polsku a Slovinsku lehotu na zníženie deficitu pod 3% HDP do 2015 a Holandsku a Portugalsku do roku 2014. Guardian , 29. mája 2013: \"...the EC has agreed to give six European countries more time to bring their deficits under the official target. ...France, Spain, Poland and Slovenia are all being granted two-year extensions. Netherlands and Portugal both get one-year extensions\" O rozhodnutí Európskej komisie v príade Francúzska informovala aj agentúra TASR 29. mája 2013: \" EK súhlasí s tým, aby Paríž pomalšie znižoval rozpoctový deficit. Brusel dal Francúzsku o dva roky viac na to, aby znížilo schodok pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).\" Na základe tlacovej správy Európskej komisie z 29. mája 2013: \"France should reach a headline deficit of 3.9% of GDP in 2013, 3.6% in 2014 and 2.8% in 2015, which is consistent with delivering an improvement in the structural balance of 1.3% of GDP in 2013, 0.8% in 2014 and 0.8% in 2015 , based on the Commission services' 2013 Spring Forecast (extended to 2015).\" Z tlacovej správy vyplýva, že Francúzska vláda bude musiet konsolidovat tempom 1,3% HDP v tomto roku a 0,8% v rokoch 2014 a 2015. Spolu tak do roku 2015 ide o konsolidáciu 2,9% HDP, ako uvádza Maroš Šefcovic. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Guardian", "TASR", "tlacovej správy"], "url": ["http://www.guardian.co.uk/business/2013/may/29/eurozone-crisis-china-imf-ec-deficit#block-51a6063fe4b0e39288861912", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59966060-komisia-dala-francuzsku-viac-casu", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-463_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:14.433896+00:00"}
{"id": "vr18272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18272", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "My ako poslanci sme navrhli niektoré ulice, kde sa parkoviská už robili alebo sa robia, či už na Tulskej, Tatranskej, chystá sa Kalinčiakova, momentálne sa robí Tulská.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo 12. decembra 2017 v bode s názvom Nakladanie s majetkom mesta Banská Bystrica aj bod C1, ktorý sa týkal nadobudnutia nehnuteľnosti – stavby parkovacích miest. Išlo o 15 parkovacích miest na ulici Tulská. Podľa medializovaných informácií prebieha výstavba parkovacích miest na ulici Tulská práve v týchto dňoch.", "analysis_paragraphs": ["Mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici schválilo 12. decembra 2017 v bode s názvom Nakladanie s majetkom mesta Banská Bystrica aj bod C1, ktorý sa týkal nadobudnutia nehnuteľnosti – stavby parkovacích miest. Išlo o 15 parkovacích miest na ulici Tulská. Podľa medializovaných informácií prebieha výstavba parkovacích miest na ulici Tulská práve v týchto dňoch."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["12. decembra 2017", "informácií", "zápisnice"], "url": ["http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=25398&module_action__2297__id_type=2#m_2297", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/zacala-vystavba-parkovisk-tulskej-ulici/", "http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__id_zas=25398&module_action__2297__id_type=5#m_2297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:24.286031+00:00"}
{"id": "vr16268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16268", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...takisto tu máme Európsku sociálnu chartu, medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že minimálna mzda by mala predstavovať 60% priemernej mzdy a my sme dnes kdesi na úrovni 51%.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. Článok 4, odsek 1 Charty ( .pdf ) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine ( .pdf , str. 412). V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. \"net earnings\", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu 8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch ). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 1998 stanovil Európsky výbor sociálnych práv odporúčanú výšku čistej minimálnej mzdy na úroveň 60% čistej priemernej mzdy v krajine. Podľa ministra práce dosiahla čistá minimálna mzda na Slovensku v roku 2016 51 % čistej priemernej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Európska sociálna charta je jednou z deklarácií Rady Európy, ktorá deklaruje základné práva v oblasti sociálnej politiky, najmä v zamestnaneckých a podnikových vzťahoch. Charta bola podpísaná 18. októbra 1961 v Turíne a odvtedy bola niekoľkokrát aj revidovaná. Slovensko ju podpísalo 3. mája 1996 v Štrasburgu. Na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tejto deklarácie dohliada Európsky výbor sociálnych práv. Článok 4, odsek 1 Charty ( .pdf ) zaväzuje štáty zabezpečiť pracovníkom adekvátnu mzdu za ich prácu. Toto ustanovenie bolo v roku 1998 doplnené odporúčaním Európskeho výboru sociálnych práv, ktorý určil odporúčanú hranicu čistej minimálnej mzdy na 60 % čistej priemernej mzdy v krajine ( .pdf , str. 412). V záveroch zistení Európskeho výboru sociálnych práv z roku 2015 je okrem iného spomenutý aj nenapĺňanie článku č. 4 Európskej sociálnej charty zo strany Slovenska. Na začiatku roku 2015 dosahovala minimálna mzda len 49,7% čistej priemernej mzdy na Slovensku. Podľa ministra práce Jána Richtera by mala v roku 2017 stúpnuť minimálna mzda na 52 % čistej priemernej mzdy v porovnaní s 51% v roku 2016. Porovnanie výšok čistých miezd je pomerne komplexná úloha, keďže čistá mzda sa odvíja od sociálnej a rodinnej situácie zamestnanca. Eurostat eviduje tzv. \"net earnings\", najnovší údaj pochádza z roku 2015. Ročný čistý príjem zamestnanca pez dieťaťa s priemernou mzdou v hospodárstve bolo v roku 2015 podľa Eurostatu 8 169,6 eur (680,8 eur mesačne). Poštová banka porovnávala výšku hrubej a čistej priemernej mzdy za rok 2013. V roku 2017 je hrubá minimálna mzda na úrovni 435 eur, zamestnanci tak v čistom dostanú 365,4 eur. V roku 2016 bola hrubá minimálna mzda stanovená na 405 eur, čistá mzda tak predstavovala 344,4 eur. Priemerná mzda v hospodárstve dosiahla výšku 912 eur v roku 2016. Čistá priemerná mzda tak predstavuje 640-700 eur (v závislosti na parametroch ). Čistá minimálna mzda tak skutočne zodpovedá približne 50 % čistej priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["charta", "výbor", ".pdf", ".pdf", "záveroch", "ministra", "Eurostat", "Poštová", "2017", "Priemerná mzda", "parametroch"], "url": ["https://rm.coe.int/168007cf93", "http://www.coe.int/t/democracy/migration/bodies/ecsr_en.asp", "https://rm.coe.int/168007cf93", "https://books.google.sk/books?id=-V7wAgAAQBAJ&pg=PA412&lpg=PA412&dq=ecsr++minimum+wage+60%25&source=bl&ots=qp3kkaEMPx&sig=SU0MJDBgAyIMDByC-tDIOAICioA&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjA-Z6c6ODTAhUK3SwKHTceBOoQ6AEIJTAB#v=onepage&q=ecsr%20%20minimum%20wage%2060%25&f=false", "https://rm.coe.int/1680595c17", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-minimalna-mzda-buduci-rok-vzra/222295-clanok.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/zaujalo-nas/priemerna-cista-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-665-eur-vo-svajciarsku-presiahla-5-tisic-eur/", "http://www.ekonoom.sk/mzdy-a-personalistika/minimalna-mzda-v-roku-2017/", "https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/422202-primerna-mzda-v-slovenskom-hospodarstve-dosiahla-vlani-912-eur/", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2016.php?mzda=912%2C00&deti=0&nczd=2&polrok=2016-06"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:09.587326+00:00"}
{"id": "vr26467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26467", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Od volieb bolo zverejnených približne 50 prieskumov prieskumných agentúr, a či teda Focusu, Polisu, MVK alebo teda Medianu, v priemere sa pohybujeme stále niekde medzi 8 a 9 %, kedy tedy uletíme v niektorom prieskume k 6 % ako teraz, kedy tedy k 10 %.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK dohľadal celkovo 40 prieskumov, ktoré sa týkali preferencií politických strán. I. Matovič hovorí o približne 50. Vzhľadom na podstatu výroku jeho odhad počtu prieskumov možno považovať za dostatočne presný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK dohľadal celkovo 40 prieskumov, ktoré sa týkali preferencií politických strán. I. Matovič hovorí o približne 50. Vzhľadom na podstatu výroku jeho odhad počtu prieskumov možno považovať za dostatočne presný."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:21.179524+00:00"}
{"id": "vr32271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32271", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...elektronické trhovisko, kde každý bude vedieť kto za koľko ponúka svoje služby a ako štát a za koľko nakupuje. Dokonca mnohé veci budú veľmi automatizované, čiže nebude možné podvádzať, lebo bude musieť byť vždy automaticky vybraná najlepšia ponuka a najlepšia cena.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spomínané opatrenia týkajúce sa elektronického trhoviska a jeho špecifikácii sa v novele zákona nachádzajú. Na druhej strane nie je celkom jasné, čo R. Kaliňák myslí pod najlepšou ponukou a najlepšou cenou. Ak vychádzame z novely zákona tak nie vždy musí rozhodovať cena, pretože môžu rozhodovať iné kritéria. Taktiež nie vždy musí vyhrať najnižšia cena, keďže najnižšia cena môže byť vylúčená ako mimoriadne nízka. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože proces výberu víťaza bude automatizovaný no nie vždy musí vyhrať ekonomicky najvýhodnejšia ponuka alebo cena. V § 92, ods. 2b novely Zákona o verejnom obstarávaní sa uvádza štruktúra tohto elektronického trhoviska, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu:", "analysis_paragraphs": ["Spomínané opatrenia týkajúce sa elektronického trhoviska a jeho špecifikácii sa v novele zákona nachádzajú. Na druhej strane nie je celkom jasné, čo R. Kaliňák myslí pod najlepšou ponukou a najlepšou cenou. Ak vychádzame z novely zákona tak nie vždy musí rozhodovať cena, pretože môžu rozhodovať iné kritéria. Taktiež nie vždy musí vyhrať najnižšia cena, keďže najnižšia cena môže byť vylúčená ako mimoriadne nízka. Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože proces výberu víťaza bude automatizovaný no nie vždy musí vyhrať ekonomicky najvýhodnejšia ponuka alebo cena. V § 92, ods. 2b novely Zákona o verejnom obstarávaní sa uvádza štruktúra tohto elektronického trhoviska, v rámci ktorého budú zverejnené ponuky jednotlivých potenciálnych dodávateľov a rovnako aj zadané zákazky štátu:"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["novely Zákona o verejnom obstarávaní", "novely Zákona o verejnom obstarávaní"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:14.233986+00:00"}
{"id": "vr29893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29893", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... posledný víkend Rakúsko prijalo 14 000 migrantov a len 700 z nich požiadalo o azyl v Rakúsku", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie o tom, že zo 14 000 migrantov, ktorí boli v prvý septembrový víkend 2015 prijatí v Rakúsku, iba 700 podalo žiadosť o azyl, doposiaľ potvrdil iba premiér Fico. Skutočný počet žiadostí o azyl v Rakúsku, ktoré boli podané v tento víkend a nasledujúcich dňoch je avšak momentálne nedostupným údajom, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. V pondelok 14. septembra zahraničné média podvrdili, že 14 000 utečencov dorazilo do Nickelsdorfu. Rakúsko chce väčšmi posilniť kontrolu utečencov. Štatistiky médií sa zhodujú. Richard Field uviedol, že rakúskou hranicou sa prevalila vlna migrantov a to konkrétne 14-tisíc. K masívnemu príchodu migrantov do Rakúska sa vyjadril aj kancelár Faymann, ktorý uviedol, že otvorenie rakúskej hranice pre utečencov bol len dočasným opatrením. Hovorca rakúskej štátnej polície komentoval, že od soboty 12. septembra 2015 prišlo do Rakúska 16 000 utečencov . Na druhej strane BBC uvádza, že podľa rakúskej polície prišlo 7 000 utečencov v pondelok a 14 000 utečencov v nedeľu. Koľko z nich doposiaľ požiadalo o azyl sa však v správach neuvádza. Ako uvádza Aljazeera dňa 19. Júla, počet žiadostí o azyl denne je 370 pričom približne polovicu žiadateľov tvoria Sýrčania a Afganistanci. V priebehu prvého polroku 2015 Rakúsko obdržalo až 24 850 žiadostí o azyl. Najviac žiadateľov pochádza zo Sýrie, Kosova či Afganistanu. Jedine SITA priniesla informácie o vyjadrení sa premiéra Fica k týmto číslam. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o tom, že zo 14 000 migrantov, ktorí boli v prvý septembrový víkend 2015 prijatí v Rakúsku, iba 700 podalo žiadosť o azyl, doposiaľ potvrdil iba premiér Fico. Skutočný počet žiadostí o azyl v Rakúsku, ktoré boli podané v tento víkend a nasledujúcich dňoch je avšak momentálne nedostupným údajom, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. V pondelok 14. septembra zahraničné média podvrdili, že 14 000 utečencov dorazilo do Nickelsdorfu. Rakúsko chce väčšmi posilniť kontrolu utečencov. Štatistiky médií sa zhodujú. Richard Field uviedol, že rakúskou hranicou sa prevalila vlna migrantov a to konkrétne 14-tisíc. K masívnemu príchodu migrantov do Rakúska sa vyjadril aj kancelár Faymann, ktorý uviedol, že otvorenie rakúskej hranice pre utečencov bol len dočasným opatrením. Hovorca rakúskej štátnej polície komentoval, že od soboty 12. septembra 2015 prišlo do Rakúska 16 000 utečencov . Na druhej strane BBC uvádza, že podľa rakúskej polície prišlo 7 000 utečencov v pondelok a 14 000 utečencov v nedeľu. Koľko z nich doposiaľ požiadalo o azyl sa však v správach neuvádza. Ako uvádza Aljazeera dňa 19. Júla, počet žiadostí o azyl denne je 370 pričom približne polovicu žiadateľov tvoria Sýrčania a Afganistanci. V priebehu prvého polroku 2015 Rakúsko obdržalo až 24 850 žiadostí o azyl. Najviac žiadateľov pochádza zo Sýrie, Kosova či Afganistanu. Jedine SITA priniesla informácie o vyjadrení sa premiéra Fica k týmto číslam. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["zahraničné média", "Richard Field", "16 000 utečencov", "BBC", "Aljazeera", "žiadostí", "SITA"], "url": ["http://www.rt.com/news/315239-austria-army-border-checks/", "http://budapestbeacon.com/public-policy/europes-refugee-crisis-no-end-in-sight/26893", "http://edition.cnn.com/2015/09/07/europe/europe-migrant-crisis/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34242123", "http://www.aljazeera.com/indepth/features/2015/07/austrians-opening-homes-refugees-150714140340807.html", "https://dennikn.sk/232027/ekonomicki-migranti-azyl-nedostavaju-utecenci-zo-syrie-ano-utecenecka-kriza-grafoch/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367102-fico-kvotam-hovorim-nie-nechcem-niest-zodpovednost-za-teroristicky-utok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:40.912107+00:00"}
{"id": "vr14351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14351", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...Slovensko nikdy, nikdy, ani jeden rok od svojho vzniku v 1993 nemalo čo len vyrovnaný, niežeby prebytkový rozpočet...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku skutočne nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu, Národnej banky Slovenska a Eurostatu na Slovensku skutočne nebol v jeho samostatnej histórii prebytkový ani vyrovnaný štátny rozpočet. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Čerpali sme z údajov zo Štatistického úradu (roky 1995-2011), doplneného údajmi z Národnej banky Slovenska (roky 1993-1994, .pdf , s. 4)."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", ".pdf", "viacero krajín"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1994%5CVS1994_kap01.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:17.129000+00:00"}
{"id": "47976", "numeric_id": 47976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47976", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...keď vy niekoho presviedčate so svojou 80 percentnou nedôveryhodnosťou, pretože 80 % ľudí už neverí tejto vláde a pánovi Matovičovi dokonca 90 %.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš čísla nedôveryhodnosti zaokrúhlil, jeho výrok sa však opiera o prieskumy verejnej mienky, ktoré naozaj namerali Igorovi Matovičovi aj jeho vláde podobné čísla nedôveryhodnosti, ako opisuje vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nie je úplne jasné, o ktorom prieskume sa Erik Tomáš pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Nedôvera vo vládu sa v rôznych prieskumoch pohybuje na rôznych úrovniach, v závislosti od položenej otázky. Transparency International Slovensko zverejnila 29. novembra na svojej facebookovej stránke prieskum , podľa ktoré vláde dôveruje iba 24 % opýtaných. Dôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu , dosiahla dôvera vo vládu, v súvislosti s krízou COVID-19 len 11 %. Starší prieskum pre RTVS z marca tohto roka sa pýtal respondentov na spokojnosť s pôsobením vlády. 83 % respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných alebo veľmi nespokojných s pôsobením vlády. Nedôvera voči samotnému ministrovi financií Igorovi Matovičovi je tiež dlhodobo vysoká. V poslednom zverejnenom prieskume pred reláciou, ktorý meral dôveryhodnosť členov vlády, nedôverovalo Igorovi Matovičovi 87,2 % opýtaných. Neskôr v ten istý deň bol v relácii Na Telo prezentovaný novší prieskum dôveryhodnosti, v ktorom si Igor Matovič o niečo polepšil, stále mu však nedôveruje až 86 % opýtaných .", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš čísla nedôveryhodnosti zaokrúhlil, jeho výrok sa však opiera o prieskumy verejnej mienky, ktoré naozaj namerali Igorovi Matovičovi aj jeho vláde podobné čísla nedôveryhodnosti, ako opisuje vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nie je úplne jasné, o ktorom prieskume sa Erik Tomáš pri hodnotení nedôveryhodnosti vlády hovorí. Nedôvera vo vládu sa v rôznych prieskumoch pohybuje na rôznych úrovniach, v závislosti od položenej otázky. Transparency International Slovensko zverejnila 29. novembra na svojej facebookovej stránke prieskum , podľa ktoré vláde dôveruje iba 24 % opýtaných. Dôverou v inštitúcie sa zaoberá aj séria výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied. Podľa posledného zverejneného prieskumu , dosiahla dôvera vo vládu, v súvislosti s krízou COVID-19 len 11 %. Starší prieskum pre RTVS z marca tohto roka sa pýtal respondentov na spokojnosť s pôsobením vlády. 83 % respondentov uviedlo, že je skôr nespokojných alebo veľmi nespokojných s pôsobením vlády. Nedôvera voči samotnému ministrovi financií Igorovi Matovičovi je tiež dlhodobo vysoká. V poslednom zverejnenom prieskume pred reláciou, ktorý meral dôveryhodnosť členov vlády, nedôverovalo Igorovi Matovičovi 87,2 % opýtaných. Neskôr v ten istý deň bol v relácii Na Telo prezentovaný novší prieskum dôveryhodnosti, v ktorom si Igor Matovič o niečo polepšil, stále mu však nedôveruje až 86 % opýtaných ."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "prieskumu", "prieskum", "prieskume", "prieskum"], "url": ["https://www.facebook.com/transparencysk/photos/10159830356269456", "https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/875565/prieskum-pre-rtvs-vlade-neveri-80-percent-opytanych-najmensia-spokojnost-je-s-olano/", "https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2043588_prieskum-lengvarsky-je-najdoveryhodnejsi-minister-matovic-na-samom-dne", "https://www.tvnoviny.sk/na-telo/2046689_prieskum-doveryhodnost-caputovej-stupla-matovica-predbehol-aj-kotleba"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:18.505374+00:00"}
{"id": "vr33112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33112", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Váš sociálnodemokratický kolega pán Schulz povedal, že nepodporia v europarlamente tento rozpočet.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Schulz , nemecký politik a predseda Európskeho parlamentu je členom Sozialdemokratische Partei Deutschlands, takže Pavol Frešo sa nemýli, keď ho označuje za Ficovho \"sociálnodemokratického kolegu\".", "analysis_paragraphs": ["Martin Schulz , nemecký politik a predseda Európskeho parlamentu je členom Sozialdemokratische Partei Deutschlands, takže Pavol Frešo sa nemýli, keď ho označuje za Ficovho \"sociálnodemokratického kolegu\"."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Martin Schulz", "teraz.sk", "noviny", "stanovisko", "Euronews"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/1911/mep.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/lidri-eu-rozpocet-dohoda/37094-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=2", "http://finweb.hnonline.sk/2-59276790-kP0000_d-8e", "http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=91622", "http://fr.euronews.com/2013/02/09/budget-europeen-le-combat-se-poursuit-au-parlement/?utm_source=feedburner&utm_medium=feed&utm_campaign=Feed%3A+euronews%2Ffr%2Fnews+(euronews+-+news+-+fr)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:16.708988+00:00"}
{"id": "vr29445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29445", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Konsolidácia verejných financií bola realizovaná v súlade s predvolebnými sľubmi. Nezaťažili sme ľudí s nižšími a so strednými príjmami, ale banky, monopoly, firmy a ľudí s nadštandardnými príjmami.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda krokmi na konsolidáciu verejných financií získala najviac zdrojov zvýšením daní a odvodov. Aj keď je pravdou, že sa pri týchto opatreniach snažila vyhnúť priamemu postihu nízkopríjmových skupín, ako veľmi obecne deklarovala v predvolebných sľuboch, vo viacerých prípadoch sa jej to aj podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, či inštitútu INESS nepodarilo. Navyše SMER zabránil zníženiu DPH, čo sa dá interpretovať ako konsolidácia aj na úkor stredných a nižšie príjmovýh skupín z dôvodu charakteru nepriamych daní. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V polovici roku 2012 schválil parlament vládny návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií, pretože nás členstvo v eurozóne zaväzovalo už v roku 2013 dostať deficit štátneho rozpočtu pod 3% HDP. Na výdavkovej strane mal štát ušetriť tretinu z potrebných zdrojov a zvyšné dve získať na príjmovej strane. Najviac financií chcela vláda získať zvýšením daní a odvodov (983 mil. eur), úsporou výdavkov štátu a samospráv (933 mil. eur) a rozbitím druhého dôchodkového pilieru (737 mil. eur). Napríklad to, že vláda zabránila zníženiu dane z pridanej hodnoty, pocítili všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Rovnako sa zvýšenie správnych poplatkov, či daň z motorových vozidiel sa dotknú všetkých skupín obyvateľstva. Niektoré opatrenia na konsolidáciu verejných financií: zabránenie zníženiu dane z pridanej hodnoty zvýšenie dane z príjmu , obmedzenie maximálnej hranice podpory v nezamestnanosti, zmena dane z motorových vozidiel, zvýšenie správnych poplatkov , zavedenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov, zavedenie mimoriadnych odvodov pre regulované subjekty zvýšenie dane z príjmu právnických osôb INESS , 17. december 2012: \" Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce. Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku. \" SITA , 22 jún 2012: \" Konsolidačné opatrenia vlády podľa predsedu SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora, pozn. demagog) postihnú aj skupiny s nízkymi a strednými príjmami, aj keď premiér Robert Fico deklaruje opak. \"Aj keď nie priamo, cez priame dane, vo finále, akonáhle sa budú zvyšovať náklady firiem, preklopí sa to do aj do cien,\" vysvetlil Mihók s tým, že nakoniec tak budú oveľa výraznejšie postihnuté nižšie príjmové skupiny. \"vo finále všetko zaplatí občan, aj keď primárne to odvedie firma, niekde inde sa to prejaví,\" doplnil. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda krokmi na konsolidáciu verejných financií získala najviac zdrojov zvýšením daní a odvodov. Aj keď je pravdou, že sa pri týchto opatreniach snažila vyhnúť priamemu postihu nízkopríjmových skupín, ako veľmi obecne deklarovala v predvolebných sľuboch, vo viacerých prípadoch sa jej to aj podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, či inštitútu INESS nepodarilo. Navyše SMER zabránil zníženiu DPH, čo sa dá interpretovať ako konsolidácia aj na úkor stredných a nižšie príjmovýh skupín z dôvodu charakteru nepriamych daní. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V polovici roku 2012 schválil parlament vládny návrh opatrení na konsolidáciu verejných financií, pretože nás členstvo v eurozóne zaväzovalo už v roku 2013 dostať deficit štátneho rozpočtu pod 3% HDP. Na výdavkovej strane mal štát ušetriť tretinu z potrebných zdrojov a zvyšné dve získať na príjmovej strane. Najviac financií chcela vláda získať zvýšením daní a odvodov (983 mil. eur), úsporou výdavkov štátu a samospráv (933 mil. eur) a rozbitím druhého dôchodkového pilieru (737 mil. eur). Napríklad to, že vláda zabránila zníženiu dane z pridanej hodnoty, pocítili všetky príjmové skupiny obyvateľstva. Rovnako sa zvýšenie správnych poplatkov, či daň z motorových vozidiel sa dotknú všetkých skupín obyvateľstva. Niektoré opatrenia na konsolidáciu verejných financií: zabránenie zníženiu dane z pridanej hodnoty zvýšenie dane z príjmu , obmedzenie maximálnej hranice podpory v nezamestnanosti, zmena dane z motorových vozidiel, zvýšenie správnych poplatkov , zavedenie bankového odvodu na 0,4 percenta z vkladov, zavedenie mimoriadnych odvodov pre regulované subjekty zvýšenie dane z príjmu právnických osôb INESS , 17. december 2012: \" Vláda deklaruje, že zvýšenie daní a odvodov sa dotkne najmä tých majetnejších. Vyššie opísané opatrenia tak na prvý pohľad vyzerajú. Všetky opatrenia však prinesú negatívne nezamýšľané dôsledky. Zvýšenie odvodov zvýši náklady zamestnávateľov na svojich zamestnancov. Ostane im tak menej zdrojov na zamestnávanie nových ľudí vrátane nížších príjmových skupín. Tieto sú vzhľadom k svojej nízkej kvalifikácii menej konkurencieschopné na trhu práce, budú tak viac poškodené menšou ponukou práce. Negatívny trend ešte zosilnie zvýšením korporátnej dane z príjmu na 23%. V krízových časoch, keď majú firmy problém udržať sa v plusových číslach, toto zvýšenie vytváraniu nových pracovných miest rozhodne nepomôže. Firma, ktorá operuje s 2-4% maržami môže kvôli rastu dane z príjmu zatvoriť prevádzku. \" SITA , 22 jún 2012: \" Konsolidačné opatrenia vlády podľa predsedu SOPK (Slovenská obchodná a priemyselná komora, pozn. demagog) postihnú aj skupiny s nízkymi a strednými príjmami, aj keď premiér Robert Fico deklaruje opak. \"Aj keď nie priamo, cez priame dane, vo finále, akonáhle sa budú zvyšovať náklady firiem, preklopí sa to do aj do cien,\" vysvetlil Mihók s tým, že nakoniec tak budú oveľa výraznejšie postihnuté nižšie príjmové skupiny. \"vo finále všetko zaplatí občan, aj keď primárne to odvedie firma, niekde inde sa to prejaví,\" doplnil. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["získala", "ušetriť", "chcela", "zabránila", "dane", "príjmu", "podpory", "dane", "poplatkov", "odvodu", "odvodov", "dane", "INESS", "SITA"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/9835-Uspesna-konsolidacia-verejnych-financii-Sotva.html", "http://www.iness.sk/stranka/7564-Konsolidacia-verejnych-financii-po-slovensky.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/170/rozpocet-verejnej-spravy-na-roky-2013-2015", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/vladny-smer-porusuje-predvolebne-sluby-622724", "http://komentare.hnonline.sk/komentare-167/vladny-smer-porusuje-predvolebne-sluby-622724", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/dan-prijmu/poslanci-odsuhlasili-zvysenie-dani-buduceho-roka/25915", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/255303-podpora-v-nezamestnanosti-uz-nejde-nad-priemernu-mzdu/", "http://www.etrend.sk/auto/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel.html#b", "http://", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/334691-bankam-sa-znizia-dane-napriek-rekordnym-ziskom/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6518268/regulovane-firmy-platia-statu-od-septembra-osobitny-odvod.html", "http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html", "http://iness.sk/stranka/7868-2013-Socialna-demokracia-proti-chudobnym.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/firmy-na-slovensku-nesuhlasia-s-opatren/512461-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:22.220747+00:00"}
{"id": "vr36326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36326", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...pán Mikloš veľmi rád ignoruje, že tu bola globálna kríza, ktorá postihla celý svet. A kvôli tomu sa nám zvýšil deficit aj dlh. Nie kvôli tomu, že my by sme míňali viac. To vôbec nie je tak.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z kontextu vyplýva, že dlh aj deficit sa zvýšil kvôli poklesu príjmov. ale J. Počiatek nehovorí pravdu, že slovenská vláda nemíňala viac. Či už označíme extra vládne výdaje za protikrízové alebo nie, medziročne (2008-2009) stúpli výdavky štátneho rozpočtu o cca. 45 mld. Sk (1,5 mld. Eur) ergo slovenská vláda míňala viac.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu vyplýva, že dlh aj deficit sa zvýšil kvôli poklesu príjmov. ale J. Počiatek nehovorí pravdu, že slovenská vláda nemíňala viac. Či už označíme extra vládne výdaje za protikrízové alebo nie, medziročne (2008-2009) stúpli výdavky štátneho rozpočtu o cca. 45 mld. Sk (1,5 mld. Eur) ergo slovenská vláda míňala viac."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:48.687867+00:00"}
{"id": "vr30706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30706", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Je to o normách, o technickom dozore a samozrejme o tom, že akonáhle by tam išlo niečo nefér, tak ani komisia nám to nepreplatí a samozrejme všetko je pod verejnou kontrolou. Dnes sa už zmluvy zverejňujú, predtým nebolo možné ani vedieť, čo sa podpísalo a s kým.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluvy rezortu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uverejňované v Centrálnom registri zmlúv.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy rezortu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sú uverejňované v Centrálnom registri zmlúv."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["uverejňované"], "url": ["http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=114394&art_zs2=&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=114573&art_zs1=&nazov=&art_ico1=&odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:58.355934+00:00"}
{"id": "44769", "numeric_id": 44769, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44769", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...cca 800 ľudí na to (chrípku - pozn.) zomrie každý rok.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa materiálu bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zomrie na Slovensku v dôsledku chrípky ročne v priemere odhadom 1503 pacientov. 816 pacientov zomrie kvôli chrípke „len” počas chrípkovej epidémie. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa materiálu bratislavského Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zomrie na Slovensku v dôsledku chrípky ročne v priemere odhadom 1503 pacientov. 816 pacientov zomrie kvôli chrípke „len” počas chrípkovej epidémie. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["materiálu"], "url": ["https://www.amedi.sk/podujatia/files/files/03052018145603-4brazinovaumrtnostachripka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:27.314522+00:00"}
{"id": "49977", "numeric_id": 49977, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49977", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Pani Remišová porušila zákon a on presne dopredu vedel, že to poruší. V roku 2018 pán Kaliňák, keď bol ešte v politike, toto mal v majetkovom priznaní, mal to tam v roku 2018, pani Remišová, on to potom následne nepriznal z dôvodu, ktoré povedal na tlačovej konferencii a čo spravila pani Remišová? Hneď utekala do spisu, pozrela si neverejnú časť, ktorá je neverejná, čiže nemôže o tom nikto vedieť a hneď to posunula Matovičovi a prezentovali to na straníckej tlačovej konferencii o utajovaných informáciách v neoficiálnej.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál Aktuality začiatkom marca 2025 informoval , že manželka ministra obrany Zuzana Kaliňáková vlastní vilu v Chorvátsku. Minister Kaliňák na informáciu reagoval uverejnením videa na sociálnej sieti Facebook, v ktorom argumentoval , že vilu v majetkovom priznaní svojej manželky neuviedol , pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Ďalej tvrdil , že príjmy z jeho podnikateľskej činnosti pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti. Podľa Kaliňáka bolo rozhodnutie neuviesť vlastníctvo vily do majetkového priznania v súlade s ústavou, pretože chránil vyšší záujem ( video , 00:02:51).\n\nPredsedníčka výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií Veronika Remišová Kaliňáka v súvislosti s vlastníctvom vily obvinila z porušenia ústavného zákona , ktorý politikom ukladá povinnosť každoročne písomne informovať o svojich majetkových pomeroch. Okrem vlastného majetku musia politici podľa zákona v majetkovom priznaní uviesť aj majetkové pomery svojej manželky či manžela a neplnoletých detí (. pdf , s. 5).\n\nPodľa Remišovej sa Kaliňák priznal k úmyselnému porušeniu ústavného zákona. Na tlačovej konferencii 13. marca 2025 Remišová médiá informovala , že Kaliňák danú nehnuteľnosť neuviedol v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 ( video , 00:07:30 - 00:08:00).\n\nPrvého apríla začal výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií prejednávať podnety voči Kaliňákovi a Remišovej na neverejnom rokovaní. Remišová v kontexte prejednávania uviedla , že: „Povinnosťou výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií, ktorý sa riadi ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu, je skontrolovať, či daný verejný funkcionár má svoj majetok uvedený v majetkovom priznaní. Presne to sme urobili. Skontrolovala som, či vila, ku ktorej sa priznal sám Róbert Kaliňák, je uvedená v majetkovom priznaní, či neporušil zákon. Zistili sme, že tam tú vilu uvedenú nemá. Následne som oznámila, že by mal zaplatiť pokutu a začíname konanie.” Naopak minister Kaliňák argumentuje , že zákon porušila Remišová, keď verejnosť informovala, že Kaliňák neuviedol vilu v neverejnej časti majetkového konania. Remišovej hrozí podľa podnetu pokuta vo výške 12 mesačných platov, zatiaľ čo Kaliňákovi vo výške troch mesačných platov. Výbor by mal v máji 2025 finálne rozhodnúť o tom, kto z dvojice porušil zákon.\n\nInformáciu o tom, či Robert Kaliňák uviedol vilu v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2018, sa nám overiť nepodarilo. Kaliňák mal svoje majetkové priznanie z tohto obdobia ukázať reportérke televízie Markíza v reportáži odvysielanej 21. marca 2025 ( video , 00:01:31).", "analysis_paragraphs": ["Portál Aktuality začiatkom marca 2025 informoval , že manželka ministra obrany Zuzana Kaliňáková vlastní vilu v Chorvátsku. Minister Kaliňák na informáciu reagoval uverejnením videa na sociálnej sieti Facebook, v ktorom argumentoval , že vilu v majetkovom priznaní svojej manželky neuviedol , pretože chcel chrániť súkromie svojej rodiny. Ďalej tvrdil , že príjmy z jeho podnikateľskej činnosti pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti. Podľa Kaliňáka bolo rozhodnutie neuviesť vlastníctvo vily do majetkového priznania v súlade s ústavou, pretože chránil vyšší záujem ( video , 00:02:51).", "Predsedníčka výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií Veronika Remišová Kaliňáka v súvislosti s vlastníctvom vily obvinila z porušenia ústavného zákona , ktorý politikom ukladá povinnosť každoročne písomne informovať o svojich majetkových pomeroch. Okrem vlastného majetku musia politici podľa zákona v majetkovom priznaní uviesť aj majetkové pomery svojej manželky či manžela a neplnoletých detí (. pdf , s. 5).", "Podľa Remišovej sa Kaliňák priznal k úmyselnému porušeniu ústavného zákona. Na tlačovej konferencii 13. marca 2025 Remišová médiá informovala , že Kaliňák danú nehnuteľnosť neuviedol v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2023 ( video , 00:07:30 - 00:08:00).", "Prvého apríla začal výbor pre nezlúčiteľnosť funkcií prejednávať podnety voči Kaliňákovi a Remišovej na neverejnom rokovaní. Remišová v kontexte prejednávania uviedla , že: „Povinnosťou výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií, ktorý sa riadi ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu, je skontrolovať, či daný verejný funkcionár má svoj majetok uvedený v majetkovom priznaní. Presne to sme urobili. Skontrolovala som, či vila, ku ktorej sa priznal sám Róbert Kaliňák, je uvedená v majetkovom priznaní, či neporušil zákon. Zistili sme, že tam tú vilu uvedenú nemá. Následne som oznámila, že by mal zaplatiť pokutu a začíname konanie.” Naopak minister Kaliňák argumentuje , že zákon porušila Remišová, keď verejnosť informovala, že Kaliňák neuviedol vilu v neverejnej časti majetkového konania. Remišovej hrozí podľa podnetu pokuta vo výške 12 mesačných platov, zatiaľ čo Kaliňákovi vo výške troch mesačných platov. Výbor by mal v máji 2025 finálne rozhodnúť o tom, kto z dvojice porušil zákon.", "Informáciu o tom, či Robert Kaliňák uviedol vilu v neverejnej časti majetkového priznania za rok 2018, sa nám overiť nepodarilo. Kaliňák mal svoje majetkové priznanie z tohto obdobia ukázať reportérke televízie Markíza v reportáži odvysielanej 21. marca 2025 ( video , 00:01:31)."], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "argumentoval", "neuviedol", "tvrdil", "video", "obvinila", "zákona", "zákona", "pdf", "priznal", "informovala", "video", "prejednávať", "uviedla", "argumentuje", "neuviedol", "hrozí", "troch", "rozhodnúť", "video"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/iEaEa68/minister-kalinak-priznal-vilu-v-chorvatsku-nedaleko-ma-zaujimavych-susedov/", "https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html", "https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html", "https://domov.sme.sk/c/23463434/kalinak-odovodnil-vynechanie-vily-z-majetkoveho-priznania-ochranou-sukromia.html", "https://www.facebook.com/smersd/videos/9523057091049518", "https://www.aktuality.sk/clanok/tziEMOI/remisova-kritizuje-kalinaka-za-zatajovanie-majetku-v-chorvatsku/", "https://www.nrsr.sk/web/?SectionId=136", "https://www.nrsr.sk/web/?SectionId=136", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=475667", "https://www.aktuality.sk/clanok/tziEMOI/remisova-kritizuje-kalinaka-za-zatajovanie-majetku-v-chorvatsku/#:~:text=%E2%80%9ERobert%20Kali%C5%88%C3%A1k%20vlastn%C3%ADctvo%20nehnute%C4%BEnosti%20zverejnil%20s%C3%A1m%2C%20akur%C3%A1t%20zabudol%20poveda%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20ho%20zatajil%20v%20majetkovom%20priznan%C3%AD%2C%22%20vyhl%C3%A1sila.%20Minister%20z%C3%A1rove%C5%88%20pod%C4%BEa%20nej%20priznal%2C%20%C5%BEe%20%C3%BAmyselne%20poru%C5%A1il%20%C3%BAstavn%C3%BD%20z%C3%A1kon.", "https://domov.sme.sk/c/23463011/hnutie-slovensko-chce-odvolavat-kalinaka-pre-vilu-v-chorvatsku.html#:~:text=Minister%20obrany%20neuviedol%20pod%C4%BEa%20Remi%C5%A1ovej%20dom%20v%20Chorv%C3%A1tsku%20v%20majetkovom%20priznan%C3%AD%20za%20rok%202023%2C%20%C4%8D%C3%ADm%20mal%20poru%C5%A1i%C5%A5%20%C3%BAstavn%C3%BD%20z%C3%A1kon%20o%20ochrane%20verejn%C3%A9ho%20z%C3%A1ujmu%20pri%20v%C3%BDkone%20funkci%C3%AD%20verejn%C3%BDch%20funkcion%C3%A1rov.", "https://www.youtube.com/watch?v=ZW6e700uFfs", "https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Na%20Kali%C5%88%C3%A1kov%20podnet,296%2Dtis%C3%ADc%20eur.", "https://www.aktuality.sk/clanok/OriShfI/koalicia-zastavila-presetrovanie-cesty-roberta-fica-do-vietnamu-potrestat-mozu-veroniku-remisovu/", "https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.", "https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.", "https://domov.sme.sk/c/23471845/remisova-moze-prist-o-48-tisic-eur-pravnici-spochybnuju-kalinakove-zavery-ze-porusila-zakon.html#:~:text=Minister%20obrany%20Robert,neverejnej%20%C4%8Dasti%20priznania.", "https://www.noviny.sk/slovensko/1036385-kalinak-je-pripraveny-sa-vzdat-niekolko-svojich-platov-za-zatajenu-vilu-v-chorvatsku", "https://www.aktuality.sk/clanok/OriShfI/koalicia-zastavila-presetrovanie-cesty-roberta-fica-do-vietnamu-potrestat-mozu-veroniku-remisovu/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/958661-kalinak-tvrdi-ze-vilu-v-chorvatsku-v-minulosti-priznal-ukazal-nam-neverejne-majetkove-priznanie-za-rok-2018"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:38.307721+00:00"}
{"id": "vr30339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30339", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Nie je to vôbec pravda. Že by lekári z akciových spoločností nedávali výpoveď. Samozrejme nie v takej miere. A je to veľmi jednoduché. Pretože tam, kde prišli akciové spoločnosti, prestali nám fungovať odbory.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zoznamu výpovedí lekárov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva, najviac výpovedí z nemocníc a.s. sa podalo v popradskej nemocnici. V Nemocnici Poprad a.s. podalo k 29.septembru výpoveď 46 zo 176 lekárov, z toho je 15 lekárov kvalifikovaných a 31 lekárov nekvalifikovaných.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zoznamu výpovedí lekárov, ktorý zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva, najviac výpovedí z nemocníc a.s. sa podalo v popradskej nemocnici. V Nemocnici Poprad a.s. podalo k 29.septembru výpoveď 46 zo 176 lekárov, z toho je 15 lekárov kvalifikovaných a 31 lekárov nekvalifikovaných."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu", "Nemocnici Poprad a.s."], "url": ["http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=611612", "http://www.nemocnicapp.sk/?p=7499"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:24.337702+00:00"}
{"id": "vr14569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14569", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V 93 som s ním už nepodnikal (Peter Steinhubel, pozn.). Ja som s ním (Steinhubelom, pozn.) založil len jednu firmu Apex, no nestihli sme ani začať podnikať a Peter z nech vystúpil. Petra poznal aj ústavný právnik Ernest Valko.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Obchodnom registri SR sa môžeme dočítať, že vo firme Apex, s. r. o., podnikal Kollár so Steinhübelom do júla 1991, kedy Steinhübel ako spoločník odišiel. V iných firmách spolu s Kollárom nefiguruje. Vieme teda potvrdiť, že s ním nepodnikal oficiálnou formou. Valko sa so Steinhubelom poznal podľa bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, ktorý tvrdil, že disponuje nahrávkou so zachytenými hlasmi Steinhübela a Valka. Píše o tom aj denník Pravda . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na Obchodnom registri SR sa môžeme dočítať, že vo firme Apex, s. r. o., podnikal Kollár so Steinhübelom do júla 1991, kedy Steinhübel ako spoločník odišiel. V iných firmách spolu s Kollárom nefiguruje. Vieme teda potvrdiť, že s ním nepodnikal oficiálnou formou. Valko sa so Steinhubelom poznal podľa bývalého ministra obrany Pavla Kanisa, ktorý tvrdil, že disponuje nahrávkou so zachytenými hlasmi Steinhübela a Valka. Píše o tom aj denník Pravda . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Obchodnom registri", "iných", "nahrávkou", "Pravda"], "url": ["http://orsr.sk/vypis.asp?ID=23958&SID=2&P=1", "http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Steinh%FCbel&MENO=Peter&SID=0&T=f0&R=1", "http://spectator.sme.sk/c/20010802/lawyer-ernest-valko-why-am-i-now-the-bad-guy.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170045-sefa-pitovcov-chce-vypocut-policia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:22.311912+00:00"}
{"id": "vr32541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32541", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Videli sme to aj na príkladoch z iných krajín, že krajiny, ktoré sa rozhodli zvyšovať priame dane, tak neviedlo to k úspechu a museli korigovať túto hospodársku politiku.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nachádzame prípady krajín, kde došlo k zvýšeniu priamych daní a následne k ich zníženiu. Rovnako sme však našli prípady krajín, kde po zvýšení priamych daní k ich zníženiu nedošlo, prípadne bol trend viac premenlivý. V prípade priamych daní fyzických aj právnických osôb navyše v súčasnosti zaznamenávame zvyšovanie u väčšiny štátov EU 27. Výrok Ivana Štefanca podsúva tvrdenie, že zvyšovanie priamych daní je krok, ktorý sa vo všeobecnosti nestretáva v krajinách s úspechom a dane sú opäť znižované. Niečo takéto však nie je možné tvrdiť ako pravidlo, výrok preto považujeme za zavádzajúci.\n\nPodľa údajov Eurostatu (.pdf, s. 29) sa podobná situácia akú opisuje Iva Štefanec čo sa týka daní právnických osôb stala napr. vo Fínsku v rokoch 1995 - 2005, kedy sa daňová sadzba najskôr zvýšila v niekoľkých krokoch a následne po 10 rokoch poklesla. Na Cypre bola situácia obdobná, kde po počiatočnom náraste daňovej sadzby táto potom poklesla.\n\nNaopak, značne kolísavý trend vykazuje situácia v Maďarsku, kde daňová sadzba najskôr poklesla z úrovne 19,6 % na 17,5 %, 21,3 % a nakoniec na 20,6 %. Podobná situácia bola aj v Lotyšsku, kde daňová sadzba v sledovaných rokoch najskôr poklesla, potom vzrástla a potom zase poklesla.\n\nV priemere je trend v rámci EU 27 skutočne taký, že sa priame dane dlhodobo znižujú, s výnimkou posledného roku, kedy dane v priemere mierne vzrástli.\n\nČo sa týka daňových sadzieb fyzických osôb, v prípade Nórska môžeme sledovať vývoj, ktorý zodpovedá tomu, ako to opisuje Ivan Štefanec, keď krajina zvýšila daňovú sadzbu a potom ju opäť znížila.\n\nV prípade Grécka môžeme vidieť postupná pokles daňovej sadzby v počiatku sledovaného obdobia a následne v roku 2010 nárast, čo pravdepodobne súvisí s úspornými opatreniami. Aj iné krajiny majú podobný vývoj ako Grécko - napr. Taliansko, Španielsko a Cyprus.\n\nV prípade Litvy došlo v roku 2009 k poklesu daňovej sadzby, aby hneď v nasledujúcom roku sadzba opäť vzrástla. Podobne v prípade Maďarska daňová sadzba najskôr poklesla, potom opät vzrástla a potom opäť poklesla.\n\nV prípade Portugalska naopak platí presne opačný trend - daňová sadzba v sledovanom období mierne rástla z počiatočných 40 % až na takmer 50 %.\n\nV prípade Švédska zase daňová sadzba poklesla, potom sa však opäť vrátila na takmer pôvodnú úroveň.\n\nV priemere pre EU 27 sa daňová sadzba pre príjmy fyzických osôb dlhodobo znižovala, k obratu však došlo v minulom roku, kedy sadzba mierne vzrástla.", "analysis_paragraphs": ["Nachádzame prípady krajín, kde došlo k zvýšeniu priamych daní a následne k ich zníženiu. Rovnako sme však našli prípady krajín, kde po zvýšení priamych daní k ich zníženiu nedošlo, prípadne bol trend viac premenlivý. V prípade priamych daní fyzických aj právnických osôb navyše v súčasnosti zaznamenávame zvyšovanie u väčšiny štátov EU 27. Výrok Ivana Štefanca podsúva tvrdenie, že zvyšovanie priamych daní je krok, ktorý sa vo všeobecnosti nestretáva v krajinách s úspechom a dane sú opäť znižované. Niečo takéto však nie je možné tvrdiť ako pravidlo, výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "Podľa údajov Eurostatu (.pdf, s. 29) sa podobná situácia akú opisuje Iva Štefanec čo sa týka daní právnických osôb stala napr. vo Fínsku v rokoch 1995 - 2005, kedy sa daňová sadzba najskôr zvýšila v niekoľkých krokoch a následne po 10 rokoch poklesla. Na Cypre bola situácia obdobná, kde po počiatočnom náraste daňovej sadzby táto potom poklesla.", "Naopak, značne kolísavý trend vykazuje situácia v Maďarsku, kde daňová sadzba najskôr poklesla z úrovne 19,6 % na 17,5 %, 21,3 % a nakoniec na 20,6 %. Podobná situácia bola aj v Lotyšsku, kde daňová sadzba v sledovaných rokoch najskôr poklesla, potom vzrástla a potom zase poklesla.", "V priemere je trend v rámci EU 27 skutočne taký, že sa priame dane dlhodobo znižujú, s výnimkou posledného roku, kedy dane v priemere mierne vzrástli.", "Čo sa týka daňových sadzieb fyzických osôb, v prípade Nórska môžeme sledovať vývoj, ktorý zodpovedá tomu, ako to opisuje Ivan Štefanec, keď krajina zvýšila daňovú sadzbu a potom ju opäť znížila.", "V prípade Grécka môžeme vidieť postupná pokles daňovej sadzby v počiatku sledovaného obdobia a následne v roku 2010 nárast, čo pravdepodobne súvisí s úspornými opatreniami. Aj iné krajiny majú podobný vývoj ako Grécko - napr. Taliansko, Španielsko a Cyprus.", "V prípade Litvy došlo v roku 2009 k poklesu daňovej sadzby, aby hneď v nasledujúcom roku sadzba opäť vzrástla. Podobne v prípade Maďarska daňová sadzba najskôr poklesla, potom opät vzrástla a potom opäť poklesla.", "V prípade Portugalska naopak platí presne opačný trend - daňová sadzba v sledovanom období mierne rástla z počiatočných 40 % až na takmer 50 %.", "V prípade Švédska zase daňová sadzba poklesla, potom sa však opäť vrátila na takmer pôvodnú úroveň.", "V priemere pre EU 27 sa daňová sadzba pre príjmy fyzických osôb dlhodobo znižovala, k obratu však došlo v minulom roku, kedy sadzba mierne vzrástla."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:00.985569+00:00"}
{"id": "vr25846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25846", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "... rozložiť zadávanie zákazok na menšie zákazky, aby mali k nim prístup aj menšie podniky – tak to robia aj v Škandinávii.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál whoswholegal.com uvádza v roku 2009 o zmenách vo švédskom spôsobe verejného obstarávania nasledovné: \" The procurement procedure may of course be divided into different parts with regard to geographic areas, types of products, etc insofar as, for every sub-order, the order of preference established for each part is observe d.\"", "analysis_paragraphs": ["Portál whoswholegal.com uvádza v roku 2009 o zmenách vo švédskom spôsobe verejného obstarávania nasledovné: \" The procurement procedure may of course be divided into different parts with regard to geographic areas, types of products, etc insofar as, for every sub-order, the order of preference established for each part is observe d.\""], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["whoswholegal.com"], "url": ["http://whoswholegal.com/news/features/article/15864/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:22.574527+00:00"}
{"id": "vr39131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39131", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme aj bez toho, že by sme na to potrebovali zmenu ústavy, sa rozhodli napr. reformy, zákony, daňovo-odvodovú reformu stiahnuť po dohode s opozičnými stranami z programu, lebo to už sa nepatrí, keď o pár mesiacov neskôr môže vzniknúť iná vláda.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie o stiahnutí daňovo-odvodovej reformy je pravdivé. Podľa správy hospodárskych novín zo 14. októbra 2011 ju stiahla premiérka Radičová s tvrdením, že: \" parlament neprijme žiadny zákon, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do života voličov \". Stalo sa tak ešte predtým, než prezident podpísal zmenu ústavy SR, ktorá Radičovej vláde umožňovala dovládnuť až do predčasných volieb.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o stiahnutí daňovo-odvodovej reformy je pravdivé. Podľa správy hospodárskych novín zo 14. októbra 2011 ju stiahla premiérka Radičová s tvrdením, že: \" parlament neprijme žiadny zákon, ktorý by mal výrazne zasiahnuť do života voličov \". Stalo sa tak ešte predtým, než prezident podpísal zmenu ústavy SR, ktorá Radičovej vláde umožňovala dovládnuť až do predčasných volieb."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["hospodárskych novín", "Pravda", "SME", "štátny rozpočet a s ním súvisiace zákony", "zrušenie priestupkovej imunity"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53207090-s-vladou-pada-reforma-odvodov", "http://spravy.pravda.sk/radicova-stopla-odvodovu-reformu-ministri-sas-znovu-odmietli-odstupit-1ay-/sk_domace.asp?c=A111013_121806_sk_ekonomika_p61", "http://tv.sme.sk/v/22285/danovo-odvodova-reforma-skoncila.html", "http://m.hnonline.sk/c3-53296250-kw0000_d-sulik-vymenil-rozpocet-za-zrusenie-imunity", "http://m.hnonline.sk/c3-53296250-kw0000_d-sulik-vymenil-rozpocet-za-zrusenie-imunity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:15.855917+00:00"}
{"id": "46327", "numeric_id": 46327, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46327", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Čoskoro budú nové testy antigénové. Tam sme ich už objednali. Bude výsledok do 20-30 minút", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý októbrový deň minister zdravotníctva Marek Krajčí prisľúbil nákup tzv. antigénových testov na koronavírus. „Štát ide budúci týždeň nakúpiť pol milióna antigénových testov, ktoré majú trochu užšie terapeutické okno, ale budeme pomocou nich vyhľadávať chorých a testovanie na Slovensku výrazne stúpne.” Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv zazmluvnili Štátne hmotné rezervy dodávku testov 2 . októbra - teda dva dni pred odvysielaním relácie. Dodané mali byť do 14-tich kalendárnych dní. Vyhodnotenie antigénového testu trvá 15-20 minút, nie sú však tak presné a citlivé ako PCR testy. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prvý októbrový deň minister zdravotníctva Marek Krajčí prisľúbil nákup tzv. antigénových testov na koronavírus. „Štát ide budúci týždeň nakúpiť pol milióna antigénových testov, ktoré majú trochu užšie terapeutické okno, ale budeme pomocou nich vyhľadávať chorých a testovanie na Slovensku výrazne stúpne.” Podľa zmluvy zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv zazmluvnili Štátne hmotné rezervy dodávku testov 2 . októbra - teda dva dni pred odvysielaním relácie. Dodané mali byť do 14-tich kalendárnych dní. Vyhodnotenie antigénového testu trvá 15-20 minút, nie sú však tak presné a citlivé ako PCR testy. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["prisľúbil", "zazmluvnili", "2", "trvá"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2009033_budeme-robit-desattisice-testov-denne-slubuje-minister-krajci", "https://crz.gov.sk/data/att/4998107_dokument1.pdf", "https://crz.gov.sk/4998106/", "https://dennikn.sk/2101711/zaklonte-hlavu-neurobte-prudky-pohyb-a-o-15-minut-viete-ci-ste-pozitivny-ako-prebieha-antigenovy-test/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:08.637668+00:00"}
{"id": "vr27358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27358", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a dokonca nesúhlasil s tým (A. Kiska, pozn.), aby toto (definícia manželstva pozn.) bolo v Ústave.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Kiska sa nikdy explicitne nevyjadril proti definovaniu manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave SR. Vyjadrenie, že nevidí na takúto zmenu Ústavy dôvod, nie je nevyhnutne odmietnutie definície manželstva v Ústave. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V rozhovore pre týždenník . týždeň 25. januára 2014 odpovedal Andrej Kiska na otázku redaktora o ústavnom zakotvení manželstva tým, že nevidí dôvod na takúto zmenu. Redaktor: \" KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?\" Kiska: \" Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu.\" Vo vyjadrení takmer o mesiac neskôr pre agentúru SITA 22. februára 2014, Kiska povedal : \"...manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca.\" V prezidentskej debate na RTVS 12. marca 2013 už povedal (od 00:57:33), že je za to, aby definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave bolo: \"Pán premiér, vy viackrát úmyselne zavádzate, pretože ja som jasne povedal, že pre mňa je základom rodiny zväzok muža a ženy. Pravdaže, máme to dané v zákone a určite, pokiaľ je vôľa poslancov, aby to bolo v ústave, ja som stopercentne za. A poprosím, nemiešajme to, že máme manželstvo, a nemiešajme spolu s registrovaným partnerstvom, pretože to je zase iná otázka. A le pre mňa je základom rodiny vzťah muža a ženy a ja som za, aby to v ústave bolo.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska sa nikdy explicitne nevyjadril proti definovaniu manželstva ako zväzku muža a ženy v Ústave SR. Vyjadrenie, že nevidí na takúto zmenu Ústavy dôvod, nie je nevyhnutne odmietnutie definície manželstva v Ústave. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V rozhovore pre týždenník . týždeň 25. januára 2014 odpovedal Andrej Kiska na otázku redaktora o ústavnom zakotvení manželstva tým, že nevidí dôvod na takúto zmenu. Redaktor: \" KDH prišlo s návrhom ústavného zákona o manželstve ako o výhradnom zväzku muža a ženy. Keby ste dostali ako prezident na stôl takýto zákon, podpísali by ste ho?\" Kiska: \" Pre mňa je základom rodiny určite muž a žena. O tom nemám pochybnosť. Je to stanovené zákonom. Hoci nevidím dôvod kvôli tomu meniť ústavu.\" Vo vyjadrení takmer o mesiac neskôr pre agentúru SITA 22. februára 2014, Kiska povedal : \"...manželstvo je pre mňa zväzok muža a ženy. Domnievam sa, že súčasná legislatívna úprava je postačujúca.\" V prezidentskej debate na RTVS 12. marca 2013 už povedal (od 00:57:33), že je za to, aby definovanie manželstva ako zväzku muža a ženy v ústave bolo: \"Pán premiér, vy viackrát úmyselne zavádzate, pretože ja som jasne povedal, že pre mňa je základom rodiny zväzok muža a ženy. Pravdaže, máme to dané v zákone a určite, pokiaľ je vôľa poslancov, aby to bolo v ústave, ja som stopercentne za. A poprosím, nemiešajme to, že máme manželstvo, a nemiešajme spolu s registrovaným partnerstvom, pretože to je zase iná otázka. A le pre mňa je základom rodiny vzťah muža a ženy a ja som za, aby to v ústave bolo.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["týždeň", "povedal", "RTVS"], "url": ["http://www.tyzden.sk/casopis/2014/5/nepotrebujem-sa-vyhranovat.html", "http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/794091-andrej-kiska-chce-komunikovat-s-obcanmi-telefonnou-linkou/", "http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/6029?date=12.03.2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:40.545525+00:00"}
{"id": "42217", "numeric_id": 42217, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42217", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... priama voľba prezidenta, to sme vytvorili práve v prvej Dzurindovej vláde.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dzurindova vláda, ktorej súčasťou bola aj Strana maďarskej koalície ( SMK ) na čele s Bélom Bugárom, mala v roku 1999 v Národnej rade ústavnú väčšinu a uzniesla sa na zmene voľby prezidenta na priamu (zákon č. 46/1999 Z. z. ). O prijatí zákona sa rozhodovalo 18. marca 1999 a Béla Bugár, ako aj prítomní poslanci z SMK, hlasovali za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDo roku 1999 prebiehala voľba prezidenta v Národnej rade, ktorá rozhodovala o budúcej hlave štátu prostredníctvom tajného hlasovania. Na zvolenie prezidenta bola potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov a voľby boli riadené volebnou komisiou, zloženou zo zástupcov poslaneckých klubov. ( .pdf , uznesenie NRSR č. 3093/1992)\n\nPrvé priame voľby prezidenta sa uskutočnili v máji 1999 a ich víťazom sa stal Rudolf Schuster.", "analysis_paragraphs": ["Dzurindova vláda, ktorej súčasťou bola aj Strana maďarskej koalície ( SMK ) na čele s Bélom Bugárom, mala v roku 1999 v Národnej rade ústavnú väčšinu a uzniesla sa na zmene voľby prezidenta na priamu (zákon č. 46/1999 Z. z. ). O prijatí zákona sa rozhodovalo 18. marca 1999 a Béla Bugár, ako aj prítomní poslanci z SMK, hlasovali za. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Do roku 1999 prebiehala voľba prezidenta v Národnej rade, ktorá rozhodovala o budúcej hlave štátu prostredníctvom tajného hlasovania. Na zvolenie prezidenta bola potrebná trojpätinová väčšina všetkých poslancov a voľby boli riadené volebnou komisiou, zloženou zo zástupcov poslaneckých klubov. ( .pdf , uznesenie NRSR č. 3093/1992)", "Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnili v máji 1999 a ich víťazom sa stal Rudolf Schuster."], "analysis_date": "2019-02-13", "analysis_sources": {"text": ["SMK", "č. 46/1999 Z. z.", "hlasovali", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/855389/chronologia-vzniku-smk.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/46/vyhlasene_znenie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=4335", "https://www.nrsr.sk/dl/Browser/DsDocumentVariant?documentVariantId=50010&fileName=uzn_00114.pdf&ext=pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:15.624149+00:00"}
{"id": "vr37325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37325", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Náš návrh zákona (o zdanení bánk, pozn.) ste si schovali do šuflíku, lebo je technicky výborne pripravený. To mám od vašich ľudí.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo si ministerstvo financií schováva v šuflíku nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Čo si ministerstvo financií schováva v šuflíku nevieme."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:32.018582+00:00"}
{"id": "vr14603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14603", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Neviem ako vláda rozhodne o investorovi banskobystrickom, ktorý ma korene dubajsko-ukrajinské…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože firma RKN Global skutočne sídli v Dubaji a v jej predstavenstve sa nachádzajú primárne Ukrajinci. Vláda Roberta Fica 20. februára 2015 oznámila, že 3 dni pred voľbami do NR SR odsúhlasí investičnú pomoc na vznik závodu , ktorý by mal stáť v v priemyselnom parku v Banskej Bystrici neďaleko mestskej časti Šalková a mal by zamestnať okolo 1200 ľudí. Podľa denníka SME sa jedná o investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur . Jedná sa o firmu RKN Global , ktorá oficiálne sídli v Dubaji a zaoberá sa výrobou cenín, platobných kariet a čistopisov osobných dokladov. Viaceré médiá neskôr prišli s informáciou (na základe blogu Veroniky Remišovej ), že za firmou stoja Ukrajinci s kriminálnym pozadím a je možnosť, že sa jedná o schránkovú firmu. Denník N uvádza viacero informácií o pozadí firmy, ktoré je ukrajinské: \"Slovensko rokuje s RKN Global najneskôr od septembra minulého roka, keď sa firma RKN Global predstavovala na Slovensku ako ukrajinský podnik. Dôkazom je napríklad to, že rokovanie s ňou si ako vlastnú aktivitu vykazuje aj ekonomicko-obchodné oddelenie slovenskej ambasády v Kyjeve. Slovenský konateľ RKN Global s. r. o. Alan Buriš je Banskobystričan, ktorý podniká s ukrajinskými spoločníkmi vo viacerých firmách. Ďalšie stopy po Ukrajincoch vidno na webe firmy RKN Global, ktorá je oficiálne registrovaná v Dubaji. RKN Global nevlastní žiaden naozajstný závod, v Dubaji má sídlo v bežnej administratívnej budove, nie sú známe žiadne jej patenty, ktoré by mali byť pre firmu v technologickom sektore samozrejmosťou – upozorňuje Sme. Jediné relevantné kontakty na webe RKN Global vedú k štyrom technologickým partnerom, ktorými sú kyjevské firmy z konzorcia EDAPS. Tie naozaj podnikajú s pomôckami na identifikáciu ľudí, ich najvýznamnejším klientom je ukrajinská vláda, pre ktorú dodávajú pasy, upozornila na blogu kandidátka OĽaNO na poslankyňu Veronika Remišová. Jednou zo štyroch firiem spomínaných na webe RKN Global je firma VTI. Firma s podobným názvom (VTI servis s. r. o.) sídli na Slovensku, jej konateľom je práve Alan Buriš, ktorý zastupuje aj RKN Global. Majiteľmi slovenskej firmy VTI servis sú dvaja ukrajinskí občania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože firma RKN Global skutočne sídli v Dubaji a v jej predstavenstve sa nachádzajú primárne Ukrajinci. Vláda Roberta Fica 20. februára 2015 oznámila, že 3 dni pred voľbami do NR SR odsúhlasí investičnú pomoc na vznik závodu , ktorý by mal stáť v v priemyselnom parku v Banskej Bystrici neďaleko mestskej časti Šalková a mal by zamestnať okolo 1200 ľudí. Podľa denníka SME sa jedná o investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur . Jedná sa o firmu RKN Global , ktorá oficiálne sídli v Dubaji a zaoberá sa výrobou cenín, platobných kariet a čistopisov osobných dokladov. Viaceré médiá neskôr prišli s informáciou (na základe blogu Veroniky Remišovej ), že za firmou stoja Ukrajinci s kriminálnym pozadím a je možnosť, že sa jedná o schránkovú firmu. Denník N uvádza viacero informácií o pozadí firmy, ktoré je ukrajinské: \"Slovensko rokuje s RKN Global najneskôr od septembra minulého roka, keď sa firma RKN Global predstavovala na Slovensku ako ukrajinský podnik. Dôkazom je napríklad to, že rokovanie s ňou si ako vlastnú aktivitu vykazuje aj ekonomicko-obchodné oddelenie slovenskej ambasády v Kyjeve. Slovenský konateľ RKN Global s. r. o. Alan Buriš je Banskobystričan, ktorý podniká s ukrajinskými spoločníkmi vo viacerých firmách. Ďalšie stopy po Ukrajincoch vidno na webe firmy RKN Global, ktorá je oficiálne registrovaná v Dubaji. RKN Global nevlastní žiaden naozajstný závod, v Dubaji má sídlo v bežnej administratívnej budove, nie sú známe žiadne jej patenty, ktoré by mali byť pre firmu v technologickom sektore samozrejmosťou – upozorňuje Sme. Jediné relevantné kontakty na webe RKN Global vedú k štyrom technologickým partnerom, ktorými sú kyjevské firmy z konzorcia EDAPS. Tie naozaj podnikajú s pomôckami na identifikáciu ľudí, ich najvýznamnejším klientom je ukrajinská vláda, pre ktorú dodávajú pasy, upozornila na blogu kandidátka OĽaNO na poslankyňu Veronika Remišová. Jednou zo štyroch firiem spomínaných na webe RKN Global je firma VTI. Firma s podobným názvom (VTI servis s. r. o.) sídli na Slovensku, jej konateľom je práve Alan Buriš, ktorý zastupuje aj RKN Global. Majiteľmi slovenskej firmy VTI servis sú dvaja ukrajinskí občania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["investičnú pomoc na vznik závodu", "investičný stimul vo výške až 24,3 milióna eur", "RKN Global", "blogu Veroniky Remišovej", "Ukrajinci s kriminálnym pozadím", "Denník N"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20101007/fico-ide-pred-volbami-dotovat-zahadu-za-89-milionov-eur.html", "http://veronikaremisova.blog.sme.sk/c/404699/investicia-v-banskej-bystrici-naletel-pan-fico-ukrajinskym-spekulantom.html", "https://dennikn.sk/379135/za-ficovym-investorom-b-bystrici-su-ukrajinci-kriminalnym-pozadim/", "https://dennikn.sk/379135/za-ficovym-investorom-b-bystrici-su-ukrajinci-kriminalnym-pozadim/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:03.104444+00:00"}
{"id": "vr14432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14432", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) ak my dávame povedzme investorovi, ktorý príde zo zahraničia, investičný stimul na jedno pracovné miesto 35-40 tisíc eur, prečo by sme nemohli nášmu, ktorý vytvorí len, však mali sme 3 takéto návrhy počas štyroch rokov, prečo by sme nemohli nášmu, povedzme domácemu investorovi, ktorý vytvorí ten podnikateľ možnože 5 pracovných miest.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z údajov zverejnených na portáli Aktuality.sk investičné stimuly vo výške 35-40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničných firiem. Most-Híd taktiež počas posledných 4 rokov predložil 3 návrhy zákona o investičných stimuloch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je zverejnené na portáli Aktuality.sk , investičné stimuly vo výške 35 až 40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničnch firiem, medzi inými napr. ZKW Slovakia, Stawi, Tondach a iné. Taktiež veľa firiem dostalo aj väčší investičný stimul na jedno pracovné miesto. Priemerná výška investičného stimulu na jedno pracovné miesto bola v rokoch 2002 až 2012 na úrovni 30 504 eur. Poslanci strany Most-Híd naozaj predložili počas 4 rokov 3 návrhy na zmenu zákona o investičnej pomoci, z toho 2 neprešli prvým hlasovaním a 1 jeden vzali listom späť. 5. decembra 2014 išlo o návrh poslanca Zsolta Simona , ktorý neprešiel do druhého čítania. 22. augusta išlo o návrh skupiny poslancov z Mostu-Híd, tento návrh vzali navrhovatelia listom spät 10. septembra 2014. 27. marca 2014 išlo o návrh poslanca Ivana Švejnu, návrh neprešiel do druhého čítania.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov zverejnených na portáli Aktuality.sk investičné stimuly vo výške 35-40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničných firiem. Most-Híd taktiež počas posledných 4 rokov predložil 3 návrhy zákona o investičných stimuloch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je zverejnené na portáli Aktuality.sk , investičné stimuly vo výške 35 až 40 tisíc eur na jedno pracovné miesto získalo viacero zahraničnch firiem, medzi inými napr. ZKW Slovakia, Stawi, Tondach a iné. Taktiež veľa firiem dostalo aj väčší investičný stimul na jedno pracovné miesto. Priemerná výška investičného stimulu na jedno pracovné miesto bola v rokoch 2002 až 2012 na úrovni 30 504 eur. Poslanci strany Most-Híd naozaj predložili počas 4 rokov 3 návrhy na zmenu zákona o investičnej pomoci, z toho 2 neprešli prvým hlasovaním a 1 jeden vzali listom späť. 5. decembra 2014 išlo o návrh poslanca Zsolta Simona , ktorý neprešiel do druhého čítania. 22. augusta išlo o návrh skupiny poslancov z Mostu-Híd, tento návrh vzali navrhovatelia listom spät 10. septembra 2014. 27. marca 2014 išlo o návrh poslanca Ivana Švejnu, návrh neprešiel do druhého čítania."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "návrh", "Simona", "návrh", "návrh"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/223988/investicne-stimuly-prebudzaju-ci-zabijaju-podnikanie-a-ekonomiku/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35022", "http://www.most-hid.sk/sk/zsolt-simon-predlozil-dnes-navrhy-zakonov-ktorymi-chce-most-hid-pre-obcanov-viac-prace-lacnejsi", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5092", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33711"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:53.502313+00:00"}
{"id": "vr29058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29058", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Firma Agel je firma, na ktorú prevádzal cez svojho priateľa pán Paška svoje podiely vo firme Medical Group. A potom spätne sa to prevádzalo znovu na priateľa pána Pašku, pána Dušana Macha.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že Pavol Paška a Dušan Mach pôsobili v tých istých firmách. Ďalej je pravdou, že spoločnosť Medical Group bola určité obdobie súčasťou Agelu. Nie sú však známe informácie o vlastníctve a prevode podielov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic Pavla Pašku už skôr obvinil z prepojenia na viacero spoločností pôsobiacich v zdravotníctve. Medical Group SK , v ktorej pôsobil Paška do roku 2002 bola premenovaná zo spoločnosti Martek Medical SK, ktorej predchádzal Fakon a.s.. Do Medical Group SK vstúpil Dušan Mach v roku 2008 ako člen dozornej rady. Martek Medical SK mal byť od roku 2008 do roku 2011 súčasťou spoločnosti Agel na základe akvizície uskutočnenej Martek Medical Group. Od 7. júla 2011 už spoločnosť nie je členom skupiny Agel. Mach pôsobil aj v iných firmách, v ktorých pôsobil Paška. Jedná sa o firmu SUISSE PHARMACIA a Biwater Slovakia .", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Pavol Paška a Dušan Mach pôsobili v tých istých firmách. Ďalej je pravdou, že spoločnosť Medical Group bola určité obdobie súčasťou Agelu. Nie sú však známe informácie o vlastníctve a prevode podielov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic Pavla Pašku už skôr obvinil z prepojenia na viacero spoločností pôsobiacich v zdravotníctve. Medical Group SK , v ktorej pôsobil Paška do roku 2002 bola premenovaná zo spoločnosti Martek Medical SK, ktorej predchádzal Fakon a.s.. Do Medical Group SK vstúpil Dušan Mach v roku 2008 ako člen dozornej rady. Martek Medical SK mal byť od roku 2008 do roku 2011 súčasťou spoločnosti Agel na základe akvizície uskutočnenej Martek Medical Group. Od 7. júla 2011 už spoločnosť nie je členom skupiny Agel. Mach pôsobil aj v iných firmách, v ktorých pôsobil Paška. Jedná sa o firmu SUISSE PHARMACIA a Biwater Slovakia ."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "Medical Group SK", "súčasťou", "akvizície", "SUISSE PHARMACIA", "Biwater Slovakia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7480778/opozicia-vidi-pasku-na-belize-ten-danove-raje-odmieta.html", "http://www.finstat.sk/31708030/obchodny_register", "http://www.etrend.sk/ekonomika/paskovci-sa-vracaju-do-biznisu-s-liekmi.html", "http://zvolen.sme.sk/c/5413617/agel-blizky-paskovi-chce-zvolensku-nemocnicu.html", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=4261&SID=4&P=1", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=15137&SID=4&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:43.925960+00:00"}
{"id": "vr13810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13810", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...kde sme povedali, každý nelegálny migrant, ktorý prekročí hranicu, bude obmedzený na slobode. Pôjde do zaisťovacieho tábora, v ktorom nemá voľnosť pohybu. A práve to je základný rozdiel medzi nami a dajme tomu Grékmi, ktorí povedali, že nebudú dávať nelegálnych migrantov do ciel, nebudú ich zatvárať.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že každý nepravidelný migrant, ktorý prekročí hranicu SR, bude zadržaný. Prepracovaná tzv. prijímacia smernica azylovej politiky EÚ zabezpečuje humánne materiálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ a aby boli základné práva dotknutých osôb plne rešpektované. Zaistenie má byť použité len v nevyhnutných (určitých) prípadoch.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že každý nepravidelný migrant, ktorý prekročí hranicu SR, bude zadržaný. Prepracovaná tzv. prijímacia smernica azylovej politiky EÚ zabezpečuje humánne materiálne prijímacie podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ a aby boli základné práva dotknutých osôb plne rešpektované. Zaistenie má byť použité len v nevyhnutných (určitých) prípadoch."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["prijímacia smernica azylovej politiky EÚ", "útvaroch", "TASR", "v celách", "na štadióne", "neuzatvorila"], "url": ["https://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F7DEBE85867B1B1AC1257CEF004B85CD_SK/$File/011_strategia_vychodiskovy_material_prava_migrantov.pdf", "http://www.teraz.sk/fotodennik/utvar-pre-utecencov-v-secovciach/81473-fotografia.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-europa-bude-bezbranna/163861-clanok.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34101489", "http://www.theguardian.com/world/2015/aug/14/kos-migrants-stadium-like-a-prison-greek-island-refugees-immigration", "http://www.teraz.sk/zahranicie/novy-rekordny-prilev-migrantov-do-ma/157193-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:19.511785+00:00"}
{"id": "vr26213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26213", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Túto možnosť (predĺženie čerpania eurofondov, pozn.) dostali len dve krajiny Slovensko a Rumunsko.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že len Slovensko a Rumunsko môže čerpať eurofondy dlhšie na základe už schváleného pravidla n+3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Euractiv , 25. septembra 2013: \"Vo výbore Európskeho parlamentu prešla výnimka pre Slovensko a Rumunsko. Ostatné štáty výnimku nedostali. Namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať Slovensko na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov tri roky (tzv. pravidlo N+3).\" 6. októbra o tomto návrhu diskutoval Európsky parlament a Rada. Európsky parlament definitívne schválil predĺženie čerpania eurofondov pre Slovensko a Rumunsko 20. novembra 2013, deň predtým to prešlo Regionálnym výborom. TASR , 20. novembra 2013 \"Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes podľa očakávania odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožní dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že len Slovensko a Rumunsko môže čerpať eurofondy dlhšie na základe už schváleného pravidla n+3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Euractiv , 25. septembra 2013: \"Vo výbore Európskeho parlamentu prešla výnimka pre Slovensko a Rumunsko. Ostatné štáty výnimku nedostali. Namiesto dvoch rokov po konci programového obdobia 2007-2014 bude mať Slovensko na dočerpanie prostriedkov z európskych fondov tri roky (tzv. pravidlo N+3).\" 6. októbra o tomto návrhu diskutoval Európsky parlament a Rada. Európsky parlament definitívne schválil predĺženie čerpania eurofondov pre Slovensko a Rumunsko 20. novembra 2013, deň predtým to prešlo Regionálnym výborom. TASR , 20. novembra 2013 \"Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes podľa očakávania odobrili výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá obom krajinám umožní dočerpať prostriedky z európskych fondov počas troch rokov namiesto dvoch (pravidlo N+3).\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv", "návrhu", "TASR"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/slovensko-bude-cerpat-eurofondy-dlhsie-021545", "http://insideurope.eu/node/391", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:53.341272+00:00"}
{"id": "49934", "numeric_id": 49934, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49934", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Len ma prekvapuje, že v kultúrno-etických veciach ste hlasovali s Progresívnym Slovenskom, keď sa hlasovalo o tzv. práve na potrat.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rudolf Huliak hlasoval proti návrhu, ktorý vyzýval k zamietavému postoju vlády voči zahrnutiu práva na potrat do Charty základných práv Európskej únie. Proti sa vyjadrila tiež väčšina poslancov Progresívneho Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV reakcii na snahu Európskeho parlamentu zahrnúť právo na potrat do Charty základných práv Európskej únie, poslanec Krátky z hnutia Slovensko vyzval v návrhu vládu, aby sa vyhradila proti tejto iniciatíve a hlasovala proti procedúram, ktoré by viedli k tejto zmene. Poslanec Huliak, ktorý bol v tom čase súčasťou klubu SNS, hlasoval proti tomuto návrhu, podobne ako 21 poslancov PS. Ostatní poslanci SNS sa hlasovania zdržali.\n\nV iných kultúrno-etických otázkach však Huliak hlasoval v súlade s SNS. Napríklad, spolu so siedmimi spolustraníkmi sa zdržal hlasovania o návrhu zákona poslancov PS, ktorý by modifikoval postavenie cirkví a náboženských spoločenstiev. Taktiež sa zdržal hlasovania pri návrhu zákona na priznanie dvojdňového voľna pre ženy, ktoré zažili spontánny potrat. Rovnako hlasovala väčšina klubu SNS.", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Huliak hlasoval proti návrhu, ktorý vyzýval k zamietavému postoju vlády voči zahrnutiu práva na potrat do Charty základných práv Európskej únie. Proti sa vyjadrila tiež väčšina poslancov Progresívneho Slovenska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V reakcii na snahu Európskeho parlamentu zahrnúť právo na potrat do Charty základných práv Európskej únie, poslanec Krátky z hnutia Slovensko vyzval v návrhu vládu, aby sa vyhradila proti tejto iniciatíve a hlasovala proti procedúram, ktoré by viedli k tejto zmene. Poslanec Huliak, ktorý bol v tom čase súčasťou klubu SNS, hlasoval proti tomuto návrhu, podobne ako 21 poslancov PS. Ostatní poslanci SNS sa hlasovania zdržali.", "V iných kultúrno-etických otázkach však Huliak hlasoval v súlade s SNS. Napríklad, spolu so siedmimi spolustraníkmi sa zdržal hlasovania o návrhu zákona poslancov PS, ktorý by modifikoval postavenie cirkví a náboženských spoločenstiev. Taktiež sa zdržal hlasovania pri návrhu zákona na priznanie dvojdňového voľna pre ženy, ktoré zažili spontánny potrat. Rovnako hlasovala väčšina klubu SNS."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["snahu", "vyzval", "hlasoval", "zdržal", "modifikoval", "zdržal", "priznanie"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2024-0286_EN.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=544833#:~:text=C-,),to%20vo%20svojom%20uznesen%C3%AD%20z%2011.%20apr%C3%ADla%202024%20po%C5%BEaduje%20Eur%C3%B3psky%20parlament%3B,-G)", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55364", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=55317#:~:text=Grendel%2C%20G%C3%A1bor-,Huliak%2C%20Rudolf,-Jakab%2C%20J%C3%BAlius", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=55317#:~:text=N%C3%A1vrh%20poslancov%20N%C3%A1rodnej,v%20druhom%20%C4%8D%C3%ADtan%C3%AD.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=54703#:~:text=Hazucha%2C%20Ivan-,Huliak%2C%20Rudolf,-Janas%2C%20Karol", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=538591#:~:text=Novela,inom%20rodinnom%20vz%C5%A5ahu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:09.760914+00:00"}
{"id": "vr34108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34108", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Vygenerovali sme cca 350 miliónov eur (eurofondov, pozn.) takých, s ktorými nevieme pohnúť dopredu. A týchto 350 miliónov eur bude mať len dve cesty. Prvá cesta je ta, že EP a samozrejme orgány pred ním schváli zmenu nariadenia, N/3, to znamená, že tých 350 miliónov alebo povinnosť vyčerpania tých 350 miliónov sa presunie do roku 2014, alebo neschváli a tých 350 miliónov prepadne.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľubomír Vážny zabudol pri uvádzaní možností nakladania s danou sumou aj možnosť jej presunu medzi operačnými programami. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Ľubomír Vážny uvádza vo viacerých médiách v prípade výšky ohrozených eurofondov sumu blízku 350 mil. EUR: SITA (7. mája 2013): \"Akcelerujeme dočerpanie 300 mil. eur . Čím viac to analyzujeme, tým viac zisťujeme, že niektoré veci sú mimo nášho dosahu\", dodal ( Vážny, pozn.) .\" TASR (7. mája 2013) : \"Za úspech považujem to, že sme z rizikovej sumy v maximálnej výške 650 miliónov eur zavedením krízového manažmentu a osobnej zodpovednosti vygenerovali sumu niečo cez 300 miliónov eur ,\" uviedol dnes po porade zainteresovaných ministrov podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD).\" SITA (20. júna 2013): \"Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, že prepadne okolo 350 mil. eur .\" Nie je však pravdou, že existujú iba dve cesty riešenia tejto sumy, koré uvádza Vážny - teda dohoda s EK o presunutí do ďalšieho obdobia, alebo prepadnutie. V marci 2013 i máji 2013 sa predstavitelia vlády vrátane Ľubomára Vážneho vyjadrili opakovane v takom zmysel, že okrem predĺženia obdobi čerpanie existuje aj možnosť presunu prostriedkov medzi operačnými programami: \"Do úvahy pripadá ďalšie presunutie finančných prostriedkov z operačných programov, kde sa eurofondy čerpajú najslabšie, a tiež odloženie ich využitia do ďalšieho roku.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, pretože v Ľubomír Vážny vylúčil druhú možnosť a zodpovednosť za prepadnutie/neprepadnutie zdrojov tak presunul na európsku komisiu.", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Vážny zabudol pri uvádzaní možností nakladania s danou sumou aj možnosť jej presunu medzi operačnými programami. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Ľubomír Vážny uvádza vo viacerých médiách v prípade výšky ohrozených eurofondov sumu blízku 350 mil. EUR: SITA (7. mája 2013): \"Akcelerujeme dočerpanie 300 mil. eur . Čím viac to analyzujeme, tým viac zisťujeme, že niektoré veci sú mimo nášho dosahu\", dodal ( Vážny, pozn.) .\" TASR (7. mája 2013) : \"Za úspech považujem to, že sme z rizikovej sumy v maximálnej výške 650 miliónov eur zavedením krízového manažmentu a osobnej zodpovednosti vygenerovali sumu niečo cez 300 miliónov eur ,\" uviedol dnes po porade zainteresovaných ministrov podpredseda vlády SR pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD).\" SITA (20. júna 2013): \"Podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ktorý zodpovedá aj za eurofondy, predpokladá, že prepadne okolo 350 mil. eur .\" Nie je však pravdou, že existujú iba dve cesty riešenia tejto sumy, koré uvádza Vážny - teda dohoda s EK o presunutí do ďalšieho obdobia, alebo prepadnutie. V marci 2013 i máji 2013 sa predstavitelia vlády vrátane Ľubomára Vážneho vyjadrili opakovane v takom zmysel, že okrem predĺženia obdobi čerpanie existuje aj možnosť presunu prostriedkov medzi operačnými programami: \"Do úvahy pripadá ďalšie presunutie finančných prostriedkov z operačných programov, kde sa eurofondy čerpajú najslabšie, a tiež odloženie ich využitia do ďalšieho roku.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý, pretože v Ľubomír Vážny vylúčil druhú možnosť a zodpovednosť za prepadnutie/neprepadnutie zdrojov tak presunul na európsku komisiu."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "SITA", "marci 2013", "máji 2013"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/133901/Ohrozene-peniaze-EU-sa-znizili-zo-mil-na-mil-eur", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eurofondy-prepadnutie-vazny/45453-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-posle-eu-navrh-partnerskej/690657-clanok.html?from=naj_nahlavnej_3dni", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/272880-eurofondy-na-roky-2011-12-mozu-prepadnut-stat-hlada-s-uniou-riesenie/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/133901/Ohrozene-peniaze-EU-sa-znizili-zo-mil-na-mil-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:29.891612+00:00"}
{"id": "vr32419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32419", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Jedna poznámka ohľadom učiteľom na tento rok, alebo platov učiteľov na tento rok. O 5%. Vy o tom nemusíte možno vedieť ale to kúzelné zvýšenie o 5% sa udialo hlavne preto, že sa hralo so štatistikami, pán Štefanec a počet učiteľov bol upravený skoro o 4 tisíc.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvdenie P. Kažimíra nie je pravda.\n\nDeník Pravda.sk uvidol, že 09. októbra 2012 sa má zísť Hospodárska a sociálna rada, ktorá má rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, 10. októbra by mala zasadať vláda. Až tá by mala rozhodnúť či ustúpi učiteľom alebo nie. Odborári stále trvajú na svojich požiadavkach, ale Minister financií P. Kažimír ich stále odmieta.\n\nNepodarilo sa nám zistiť či sa počet učiteľov znížil o 4 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Tvdenie P. Kažimíra nie je pravda.", "Deník Pravda.sk uvidol, že 09. októbra 2012 sa má zísť Hospodárska a sociálna rada, ktorá má rokovať o návrhu štátneho rozpočtu, 10. októbra by mala zasadať vláda. Až tá by mala rozhodnúť či ustúpi učiteľom alebo nie. Odborári stále trvajú na svojich požiadavkach, ale Minister financií P. Kažimír ich stále odmieta.", "Nepodarilo sa nám zistiť či sa počet učiteľov znížil o 4 tisíc."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/jesen-bude-horuca-vracia-sa-vlna-protestov-fjq-/sk_domace.asp?c=A121008_103909_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:50.689531+00:00"}
{"id": "vr26829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26829", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "My sme si vlastne pozvali aj ministra vnútra na Výbor pre obranu a bezpečnosť spolu s prezidentom Gašparom Policajného zboru SR, kde nám teda vysvetlili, akým spôsobom sa v tomto prípade vlastne konalo.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Výbore pre obranu a bezpečnosť vystúpili Robert Kaliňák (Minister vnútra) a Tibor Gašpar(prezident Policajného zboru SR) a mali vysvetliť dôvod zdĺhavého vyšetrovania útoku extrémistov na študentský klub v Nitre. Členom výboru sa ani nepozdávalo, že znalec bol k prípadu prizvaný až 2 mesiace po útoku. Poslanec Lipšic navrhol výboru prijať uznesenie kvôli znepokojeniu o činnosti polície. Poslanec Vašečka žiada poslanecký prieskum na polícii v Nitre. Poslanec Galko vyzval ministra Kaliňáka aby podal výboru informácie, či medzi zadržanými boli aj členovia ozbrojených zborov.", "analysis_paragraphs": ["Na Výbore pre obranu a bezpečnosť vystúpili Robert Kaliňák (Minister vnútra) a Tibor Gašpar(prezident Policajného zboru SR) a mali vysvetliť dôvod zdĺhavého vyšetrovania útoku extrémistov na študentský klub v Nitre. Členom výboru sa ani nepozdávalo, že znalec bol k prípadu prizvaný až 2 mesiace po útoku. Poslanec Lipšic navrhol výboru prijať uznesenie kvôli znepokojeniu o činnosti polície. Poslanec Vašečka žiada poslanecký prieskum na polícii v Nitre. Poslanec Galko vyzval ministra Kaliňáka aby podal výboru informácie, či medzi zadržanými boli aj členovia ozbrojených zborov."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["webnoviny.sk", "pravda.sk", "tyzden.sk", "teraz.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/786361-potycka-pre-extremistov-v-nitre-kalinak-a-lipsic-sa-hadali/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307460-lipsic-a-kalinak-sa-na-vybore-sporili-pre-utok-v-nitre/", "http://www.tyzden.sk/domaci-servis/nr-sr-lipsic-a-kalinak-sa-na-vybore-sporili-pre-utok-v-nitre-2.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-pachatelia-neonacisti-trest/72733-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:39.198337+00:00"}
{"id": "vr28241", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28241", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Analytická jednotka britského The Economist zistila, že Bratislava patrí do desiatky miest sveta, kde sa najviac zlepšili podmienky na život za ostatných päť rokov.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy The Economist je pravdou, že Bratislava sa umiestnila v desiatke miest (na 2. mieste), v ktorých sa za posledných päť rokov zlepšili podmienky na život. Dodávame však, že umiestnenie v danom rebríčku je výsledkom viacerých faktorov, pričom mnoho z nich nemusí vôbec súvisieť s činnosťou mesta a primátora.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy The Economist je pravdou, že Bratislava sa umiestnila v desiatke miest (na 2. mieste), v ktorých sa za posledných päť rokov zlepšili podmienky na život. Dodávame však, že umiestnenie v danom rebríčku je výsledkom viacerých faktorov, pričom mnoho z nich nemusí vôbec súvisieť s činnosťou mesta a primátora."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["The Economist", "Analýza"], "url": ["http://www.economist.com/blogs/graphicdetail/2014/08/daily-chart-13", "http://www.eiu.com/public/thankyou_download.aspx?activity=download&campaignid=Liveability2014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:30.029713+00:00"}
{"id": "45932", "numeric_id": 45932, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45932", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "V tom návrhu (zákona o prokuratúre, pozn.) je podmienka bezúhonnosti nastavená tak, aby ju pán Daniel Lipšic spĺňal.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo vete predchádzajúcej tomuto tvrdeniu Marián Kotleba uvádza, že podľa neho je „to celé” našité na Daniela Lipšica. V tomto kontexte hovorí o (účelovom) nastavení podmienky bezúhonnosti v prospech (práve) Daniela Lipšica. Rovnaká podmienka bezúhonnosti, akú navrhujú do nového zákona poslanci dnešnej koalície, však pre generálneho prokurátora platí už dnes - len nie je upravená v zákone, ktorý rieši jeho voľbu. Daniel Lipšic ju spĺňa. Okrem toho, z verejne dostupných zdrojov neexistuje v tomto momente dôkaz pre konštatovanie, že pravidlá sú šité práve na Daniela Lipšica. Tvrdenie Mariána Kotlebu, v duchu ktorého koalícia navrhuje tú-ktorú časť zákona s úmyslom, aby sa pod ňu vošiel konkrétny kandidát, preto hodnotíme ako neoveriteľné. Návrh na zmenu spôsobu voľby GP Návrhy zmeny spôsoby voľby generálneho prokurátora predpokladá, že o funkciu sa budú môcť uchádzať aj neprokurátori. Podmienkou kandidatúry má byť vek 40 rokov, právnické vzdelanie či 15-ročná prax. Okrem toho má kandidát byť „ bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.” Bezúhonný je kandidát vtedy, ak nebol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo nemá zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Dnešný zákon Zákon , ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, nehovorí o bezúhonnosti kandidáta. Generálnym prokurátorom sa však môže stať len prokurátor - a na neho zákonodarca podmienku bezúhonnosti už kladie . Aj dnes platí, že prokurátor nesmie byť odsúdený za úmyselný trestný čin a nesmie mať zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Daniel Lipšic Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňa aj za súčasných pravidiel. Marián Kotleba nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedol zdroj, z ktorého vychádzal pri svojom tvrdení.", "analysis_paragraphs": ["Vo vete predchádzajúcej tomuto tvrdeniu Marián Kotleba uvádza, že podľa neho je „to celé” našité na Daniela Lipšica. V tomto kontexte hovorí o (účelovom) nastavení podmienky bezúhonnosti v prospech (práve) Daniela Lipšica. Rovnaká podmienka bezúhonnosti, akú navrhujú do nového zákona poslanci dnešnej koalície, však pre generálneho prokurátora platí už dnes - len nie je upravená v zákone, ktorý rieši jeho voľbu. Daniel Lipšic ju spĺňa. Okrem toho, z verejne dostupných zdrojov neexistuje v tomto momente dôkaz pre konštatovanie, že pravidlá sú šité práve na Daniela Lipšica. Tvrdenie Mariána Kotlebu, v duchu ktorého koalícia navrhuje tú-ktorú časť zákona s úmyslom, aby sa pod ňu vošiel konkrétny kandidát, preto hodnotíme ako neoveriteľné. Návrh na zmenu spôsobu voľby GP Návrhy zmeny spôsoby voľby generálneho prokurátora predpokladá, že o funkciu sa budú môcť uchádzať aj neprokurátori. Podmienkou kandidatúry má byť vek 40 rokov, právnické vzdelanie či 15-ročná prax. Okrem toho má kandidát byť „ bezúhonný a jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že funkciu generálneho prokurátora bude riadne a čestne vykonávať.” Bezúhonný je kandidát vtedy, ak nebol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo nemá zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Dnešný zákon Zákon , ktorý upravuje voľbu generálneho prokurátora, nehovorí o bezúhonnosti kandidáta. Generálnym prokurátorom sa však môže stať len prokurátor - a na neho zákonodarca podmienku bezúhonnosti už kladie . Aj dnes platí, že prokurátor nesmie byť odsúdený za úmyselný trestný čin a nesmie mať zahladený niektorý z vybraných trestných činov. Daniel Lipšic Začiatkom mája 2020 označil Richard Sulík (SaS) Daniela Lipšica za jedno z kvalitných mien, ktoré by mohli byť v debate o funkciu generálneho prokurátora. Lipšic v reakcii na to uviedol , že nateraz nevidí dôvod rozmýšľať o kandidatúre a nerozmýšľa o zákulisných ťahoch. V minulosti bol právoplatne odsúdený za prečin usmrtenia - čo je jeden z nedbanlivostných (a teda neúmyselných) trestných činov. Podmienku bezúhonnosti teda spĺňa aj za súčasných pravidiel. Marián Kotleba nereagoval na žiadosť o vyjadrenie, aby uviedol zdroj, z ktorého vychádzal pri svojom tvrdení."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["Návrhy", "má", "má", "je", "Zákon", "kladie", "označil", "uviedol", "odsúdený", "prečin"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=478826", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20090717.html#paragraf-7", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20200101#paragraf-6.odsek-5", "https://slovensko.hnonline.sk/2141233-sulik-o-volbe-generalneho-prokuratora-lipsic-je-jedno-z-tych-kvalitnych-mien", "https://slovensko.hnonline.sk/2149524-lipsic-o-kandidature-za-generalneho-prokuratora-nad-zakulisnymi-tahmi-nepremyslam", "https://dennikn.sk/888227/daniel-lipsic-dostal-za-vlanajsiu-dopravnu-nehodu-podmienecny-trojrocny-trest/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20200101#paragraf-10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:47.638599+00:00"}
{"id": "vr25676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25676", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V prípade západoslovenských energetických závodov (vyplatenie superdividendy, pozn.) je tuná požiadavka EON-u, to znamená nie požiadavka štátu ako to bolo niekde mylne písané.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Polovičným vlastníkom ZSE je E.ON. Podľa informácií Trendu z 8. októbra 2013 si ZSE požičali na trhoch sumu vo výške 630 miliónov eur. Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, podľa ktorej mal o vyplatenie superdividedy požiadať práve E.ON. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR 3. septembra 2013 informovala, že vláda počíta na roky 2014 až 2016 príjmy zo superdividend na úrovni 400 miliónov eur. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda uvádza: \" V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 0,4 mld. eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Polovičným vlastníkom ZSE je E.ON. Podľa informácií Trendu z 8. októbra 2013 si ZSE požičali na trhoch sumu vo výške 630 miliónov eur. Demagog.SK nezistil žiadnu informáciu, podľa ktorej mal o vyplatenie superdividedy požiadať práve E.ON. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. TASR 3. septembra 2013 informovala, že vláda počíta na roky 2014 až 2016 príjmy zo superdividend na úrovni 400 miliónov eur. Návrh štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda uvádza: \" V roku 2013 sa očakávajú príjmy zo superdividendy vo výške 0,4 mld. eur .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Návrh"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-superdividenda-dlh-hdp/57049-clanok.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:05.058659+00:00"}
{"id": "49034", "numeric_id": 49034, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49034", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "…primátor Malaciek, pán Říha, (…) Občania ho pravidelne volia, zrazu ho zbalila NAKA. Obvinený. No a dnes sa ukázalo, že je nevinný.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Říha je primátorom Malaciek tretie funkčné obdobie od roku 2014. Stíhaný bol za podplácanie, v roku 2020 ho obvinil developer František Bobák. V decembri 2022 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhanie zastavil. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa developera Bobáka si primátor Říha žiadal úplatok za vybavenie kolaudačného rozhodnutia. Podpis ku kolaudácii Bobákovej bytovky mal Říha podmieniť kladným vyjadrením dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu k výstavbe športovej arény.\n\nVyšetrovateľ NAKA zadržal a obvinil z prijímania úplatku 12. mája 2020 okrem primátora aj miestneho podnikateľa Mária Longauera. Obvinenie padlo v rámci protikorupčnej akcie Staviteľ. V decembri 2022 však bolo Říhovi aj Longauerovi obvinenie prokuratúrou zrušené a trestné stíhanie zastavené.\n\nV uznesení bolo uvedené : “Je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.”", "analysis_paragraphs": ["Juraj Říha je primátorom Malaciek tretie funkčné obdobie od roku 2014. Stíhaný bol za podplácanie, v roku 2020 ho obvinil developer František Bobák. V decembri 2022 Úrad špeciálnej prokuratúry stíhanie zastavil. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa developera Bobáka si primátor Říha žiadal úplatok za vybavenie kolaudačného rozhodnutia. Podpis ku kolaudácii Bobákovej bytovky mal Říha podmieniť kladným vyjadrením dopravného inžiniera Okresného dopravného inšpektorátu k výstavbe športovej arény.", "Vyšetrovateľ NAKA zadržal a obvinil z prijímania úplatku 12. mája 2020 okrem primátora aj miestneho podnikateľa Mária Longauera. Obvinenie padlo v rámci protikorupčnej akcie Staviteľ. V decembri 2022 však bolo Říhovi aj Longauerovi obvinenie prokuratúrou zrušené a trestné stíhanie zastavené.", "V uznesení bolo uvedené : “Je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.”"], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["developer", "úplatku", "uvedené"], "url": ["https://myzahorie.sme.sk/c/23120628/primator-malaciek-tvrdi-ze-jeho-zadrzanie-spred-troch-rokov-bolo-totalnym-zlyhanim-policie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/655385-naka-vzala-primatora-malaciek-ten-za-cirkus-okolo-zadrzania-ziada-ospravedlnenie-policia-pcha-hlavu-do-piesku/", "https://myzahorie.sme.sk/c/23120628/primator-malaciek-tvrdi-ze-jeho-zadrzanie-spred-troch-rokov-bolo-totalnym-zlyhanim-policie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:55.542148+00:00"}
{"id": "45784", "numeric_id": 45784, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45784", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "To, že bola pani (Jankovská, pozn.) ako štátna tajomníčka, ja som ju tam nenominovala, dokonca si veľmi dobre pamätám v čase, keď jej bol odobratý mobilný telefón, že som napísala post na sociálnu sieť, že by bolo veľmi dobré keby odstúpila, pretože nie je normálne, aby sa vysokej štátnej úradníčke, kde ja radím štátnu tajomníčku, prídu zobrať mobilný telefón.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o organizácii činnosti vlády štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Jankovskú teda ako nominantku strany Smer vymenovala vláda Roberta Fica v roku 2016. Monika Beňová nebola jej súčasťou, je však členkou Smeru. „Je to veľmi nepríjemné, že voči nej ako štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti musel byť vykonaný takýto úkon. Myslím si, že by sa nad tým mala zamyslieť a opustiť v tejto chvíli tento post,“ uviedla Beňová v čase, keď polícia zadržala Jankovskej telefón. Status na Facebooku viac dohľadateľný nie je, tvrdenie Moniky Beňovej však v duchu povedaného sedí s jej vtedajšími vyjadreniami pre médiá. Hodnotíme ho preto ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o organizácii činnosti vlády štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra. Jankovskú teda ako nominantku strany Smer vymenovala vláda Roberta Fica v roku 2016. Monika Beňová nebola jej súčasťou, je však členkou Smeru. „Je to veľmi nepríjemné, že voči nej ako štátnej tajomníčke ministerstva spravodlivosti musel byť vykonaný takýto úkon. Myslím si, že by sa nad tým mala zamyslieť a opustiť v tejto chvíli tento post,“ uviedla Beňová v čase, keď polícia zadržala Jankovskej telefón. Status na Facebooku viac dohľadateľný nie je, tvrdenie Moniky Beňovej však v duchu povedaného sedí s jej vtedajšími vyjadreniami pre médiá. Hodnotíme ho preto ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "vláda", "nebola", "uviedla"], "url": ["http://v/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://dennikn.sk/1562672/fico-o-jankovskej-mlci-benova-jej-odporuca-aby-z-funkcie-odstupila/?ref=list&fbclid=IwAR2iw4gt1LitZMX1XMb2hqmfqXsuqoJRjStOb8mBxzSDvKrKhESWBg6uXQk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:51.527995+00:00"}
{"id": "vr33227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33227", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "V Európe máme krajiny, ktorým sa darí (čo sa týka zamestnanosti - pozn. demagog.sk) dobre, patrí medzi ne aj náš hlavný obchodný partner Nemecko, patrí napríklad medzi ne aj Estónsko, keď hovoríme o postkomunistických krajinách. A máme aj krajiny, ktorým sa v oblasti zamestnanosti darí veľmi zle ako je Grécko a Španielsko.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť v Nemecku medziročne klesala nepretržite od roku 2007, ako vyplýva z údajov tamojšieho Spolkového štatistického úradu. V decembri 2012 bola medziročne nižšia ako v decembri 2011 o 0,2 percenta. Naopak, zamestnanosť podľa rovnakého zdroja stúpala, za december 2012 meziročne o 0,7%.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť v Nemecku medziročne klesala nepretržite od roku 2007, ako vyplýva z údajov tamojšieho Spolkového štatistického úradu. V decembri 2012 bola medziročne nižšia ako v decembri 2011 o 0,2 percenta. Naopak, zamestnanosť podľa rovnakého zdroja stúpala, za december 2012 meziročne o 0,7%."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "zdroja", "údajov", "vzrástla", "údaje", "graf", "grafom"], "url": ["https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/ShortTermIndicators/LabourMarket/arb410.html", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/Indicators/ShortTermIndicators/LabourMarket/karb811.html", "http://www.stat.ee/65160", "http://www.stat.ee/65160", "http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.GR.S.UNEH.RTT000.4.000", "http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/PAGE-consumerworks?inputA=1", "http://www.ine.es/en/welcome_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:52.308829+00:00"}
{"id": "vr37896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37896", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Malá novela chce od 1.9. tohto roku spolu s novelou trestného zákona sprísniť postih hlavne v oblasti nelegálnych, alebo ilegálnych stavieb.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102a Zastavenie prác na nepovolenej stavbe (1) Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, zabezpečí o tom dôkazný prostriedok podľa § 98a ods.3 a oznámi to bezodkladne stavebnému úradu, ktorý na základe tohto oznámenia začne konanie podľa § 88. (2) Stavebný úrad vydá bezodkladne predbežné opatrenie9c), ktorým rozhodne o zastavení prác na stavbe a určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska. Rozhodnutie stavebný úrad doručí stavebníkovi, zhotoviteľovi stavby a stavbyvedúcemu alebo osobe, ktorá vykonáva na stavbe stavebný dozor. (3) V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. (4) Ak osoby, ktorým sa rozhodnutie podľa odseku 2 má doručiť, alebo ich pobyt, nie sú známe, oznámi stavebný úrad rozhodnutie verejnou vyhláškou. (5) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok. (6) Ak nejde o jednoduchú stavbu, drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu, zašle stavebný úrad rozhodnutie podľa odseku 2 bezodkladne na vedomie aj útvaru Policajného zboru, príslušnému podľa osobitného predpisu. (7) Stavebný úrad podľa povahy veci doručí rozhodnutie na vedomie aj dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby. (8) Ak stavebník nerešpektuje rozhodnutie podľa odseku 2, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby, zastavenie dodávok na stavbu. Rozhodnutie doručí aj stavebníkovi. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. (9) Stavebník môže pokračovať v prácach na stavbe len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu (§ 88 a § 88a). § 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby. Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . V súčasnom zákone je maximálna pokuta stanovená na 5 mil. Sk (166.000 eur). Novela tak viac ako dvojnásobne navyšuje maximálnu sadzbu pokuty.", "analysis_paragraphs": ["Znenie tzv. Malej novely je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Plným názvom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) si môžete prečítať tu (.pdf). \"§ 102a Zastavenie prác na nepovolenej stavbe (1) Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí nepovolenú stavbu, zabezpečí o tom dôkazný prostriedok podľa § 98a ods.3 a oznámi to bezodkladne stavebnému úradu, ktorý na základe tohto oznámenia začne konanie podľa § 88. (2) Stavebný úrad vydá bezodkladne predbežné opatrenie9c), ktorým rozhodne o zastavení prác na stavbe a určí opatrenia na ochranu stavby a staveniska. Rozhodnutie stavebný úrad doručí stavebníkovi, zhotoviteľovi stavby a stavbyvedúcemu alebo osobe, ktorá vykonáva na stavbe stavebný dozor. (3) V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej osobe alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá. (4) Ak osoby, ktorým sa rozhodnutie podľa odseku 2 má doručiť, alebo ich pobyt, nie sú známe, oznámi stavebný úrad rozhodnutie verejnou vyhláškou. (5) Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác na stavbe nemá odkladný účinok. (6) Ak nejde o jednoduchú stavbu, drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu, zašle stavebný úrad rozhodnutie podľa odseku 2 bezodkladne na vedomie aj útvaru Policajného zboru, príslušnému podľa osobitného predpisu. (7) Stavebný úrad podľa povahy veci doručí rozhodnutie na vedomie aj dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby. (8) Ak stavebník nerešpektuje rozhodnutie podľa odseku 2, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi dodávateľovi vody, elektrickej energie a iných médií potrebných na uskutočnenie stavby, zastavenie dodávok na stavbu. Rozhodnutie doručí aj stavebníkovi. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok. (9) Stavebník môže pokračovať v prácach na stavbe len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu (§ 88 a § 88a). § 106 2) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 17.000 eur do 170.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) vykonáva činnosti bez územného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, b) neodstráni zistené nedostatky stavby nariadené rozhodnutím stavebného úradu alebo inšpekcie (§ 102 ods. 3), c) zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje lehotu výstavby v rozpore so stavebným povolením, d) uskutočňuje stavbu alebo jej zmenu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, ak nejde o trestný čin9e), e) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, f) umožní inej osobe užívanie stavby bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, g) odstraňuje stavbu bez povolenia príslušného orgánu, ak sa takéto povolenie vyžaduje. (3) Stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu od 100.000 eur do 350.000 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá ako stavebník alebo vlastník stavby a) bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme, ak nejde o trestný čin9e), b) nezastaví stavebné práce na nepovolenej stavbe napriek právoplatnému rozhodnutiu stavebného úradu o zastavení stavebných prác (§ 102a ods. 2), ak nejde o trestný čin9f), c) odstraňuje stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou bez povolenia odstránenia stavby. Súčasný zákon z 27. apríla 1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) aj s príslušnými novelami si viete pozrieť tu . V súčasnom zákone je maximálna pokuta stanovená na 5 mil. Sk (166.000 eur). Novela tak viac ako dvojnásobne navyšuje maximálnu sadzbu pokuty."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l.rtf?instEID=191&attEID=33240&docEID=167031&matEID=3794&langEID=1&tStamp=20110331101506123", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/stavebny-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:05.918604+00:00"}
{"id": "vr17333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17333", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme tie sadzby dokonca v mnohých citlivých oblastiach znížili z ôsmich percent na šesť, napríklad na majetok, v niektorých oblastiach ešte nižšie.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2018 predložilo Ministerstvo financií SR návrh zákona o dani z poistenia do pripomienkového konania. Novela zákona hovorí o náhrade 8 % odvodu z neživotného poistenia. Väčšina odvetví životného aj neživotného poistenia by mala podliehať dani vo výške od 2 % do 8 %. V prípade poistenia škôd na majetku ministerstvo navrhuje daň z poistenia vo výške 6 %. Najnižšie 2 a 3 % sadzby navrhuje rezort financií v odvetviach životného poistenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2018 predložilo Ministerstvo financií SR návrh zákona o dani z poistenia do pripomienkového konania. Novela zákona hovorí o náhrade 8 % odvodu z neživotného poistenia. Väčšina odvetví životného aj neživotného poistenia by mala podliehať dani vo výške od 2 % do 8 %. V prípade poistenia škôd na majetku ministerstvo navrhuje daň z poistenia vo výške 6 %. Najnižšie 2 a 3 % sadzby navrhuje rezort financií v odvetviach životného poistenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["predložilo", "Ministerstva financií SR", "Ministerstvo financií", "TASR"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454068-odvod-z-poistenia-nahradi-dan/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1154", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatId=84&NewsID=1154", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454068-odvod-z-poistenia-nahradi-dan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:38.463348+00:00"}
{"id": "vr28927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28927", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "spomeniem podnik Duslo Šaľa, 58 miliónov, spomeniem Ružomberok, 25 miliónov (hovorí o daňových úľavách, pozn.)", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňovú úľavu 58 miliónov eur naozaj dostal podnik Duslo Šaľa a daňovú úľavu 25 miliónov zase podnik Mondi SCP v Ružomberku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK sa touto otázkou už zaoberal 14. októbra 2012 v diskusii O 5 minút 12 medzi Petrom Pellegrinim a práve Ivanom Švejnom. Švejna vo výroku nepriamo spomenul ružomberskú firmu Mondi SCP , ktorej vláda udelila investičný stimul vo výške 25 375 000 eur na udržanie existujúcich pracovných miest. Jozef Mihál spomínal Duslo Šaľa 28. septembra 2014 v diskusii O 5 minút 12 medzi ním a Jánom Richterom. Ficova vláda poskytla podniku daňovú úľavu vo výške 58 miliónov eur na udržanie zamestnanosti a a investície vo výške 300 miliónov eur. Stimul musí ale ešte schváliť Európska komisia, ktorá zatiaľ nerozhodla.", "analysis_paragraphs": ["Daňovú úľavu 58 miliónov eur naozaj dostal podnik Duslo Šaľa a daňovú úľavu 25 miliónov zase podnik Mondi SCP v Ružomberku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK sa touto otázkou už zaoberal 14. októbra 2012 v diskusii O 5 minút 12 medzi Petrom Pellegrinim a práve Ivanom Švejnom. Švejna vo výroku nepriamo spomenul ružomberskú firmu Mondi SCP , ktorej vláda udelila investičný stimul vo výške 25 375 000 eur na udržanie existujúcich pracovných miest. Jozef Mihál spomínal Duslo Šaľa 28. septembra 2014 v diskusii O 5 minút 12 medzi ním a Jánom Richterom. Ficova vláda poskytla podniku daňovú úľavu vo výške 58 miliónov eur na udržanie zamestnanosti a a investície vo výške 300 miliónov eur. Stimul musí ale ešte schváliť Európska komisia, ktorá zatiaľ nerozhodla."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["14. októbra 2012", "výroku", "Mondi SCP", "spomínal", "28. septembra 2014", "poskytla", "schváliť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/320/statny-rozpocet-na-buduci-rok", "http://www.demagog.sk/politici/51/ivan-svejna", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149141?prefixFile=m_", "http://www.demagog.sk/politici/56/jozef-mihal/?page=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/493/nezamestnanost-na-slovensku", "http://www.etrend.sk/ekonomika/pavlis-obhajuje-miliony-pre-duslo-konflikt-zaujmov-nevidi.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/149593/Europska-komisia-zatial-nerozhodla-o-ulave-pre-Duslo-Sala"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:07.192340+00:00"}
{"id": "vr33173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33173", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "V minulom roku, teda už to bol 15 dokumentárny film, ktorý Ústav pamäti národa vydal, vyrobil, vyprodukoval.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Narátali sme štrnásť samostatných dokumentov a jedna masívna zbierka svedeckých výpovedí pamätníkov na obdobie rôznych slovenských totalít. Výrok Ondreja Krajňáka teda hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach ústavu sa nám podarilo objaviť spolu 13 samostatných dokumentárnych filmov, ktoré táto inštitúcia vyprodukovala. Obsiahly audiovizuálny archív, spracúvajúci výpovede svedkov, ktorí prežili totalitu v rôznych podobách na Slovensku, nesie názov Oral history - Svedkovia neslobody. Ďalej môžeme rátať dokumentárny film Arbitráž. Tento audiovizuálny počin sa dočkal svojej premiéry na filmovej prehliadke Festival slobody, ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka. Jeho usporiadateľom bolo UPN: Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Narátali sme štrnásť samostatných dokumentov a jedna masívna zbierka svedeckých výpovedí pamätníkov na obdobie rôznych slovenských totalít. Výrok Ondreja Krajňáka teda hodnotíme ako pravdivý. Na stránkach ústavu sa nám podarilo objaviť spolu 13 samostatných dokumentárnych filmov, ktoré táto inštitúcia vyprodukovala. Obsiahly audiovizuálny archív, spracúvajúci výpovede svedkov, ktorí prežili totalitu v rôznych podobách na Slovensku, nesie názov Oral history - Svedkovia neslobody. Ďalej môžeme rátať dokumentárny film Arbitráž. Tento audiovizuálny počin sa dočkal svojej premiéry na filmovej prehliadke Festival slobody, ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka. Jeho usporiadateľom bolo UPN: Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "uskutočnil"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/filmy-pripravene-do-vysielania", "http://www.teraz.sk/zo-skol/na-festivale-slobody-premietli-za-dva-dn/29065-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:32.013481+00:00"}
{"id": "vr26023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26023", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Napriek tomu, že pred krízou bolo viacej peňazí, tak nám sa podarilo zvýšiť práve ten počet tých miliónov, ktoré dávame do sociálnych služieb. Niekde z 19 na 21 (miliónov eur, pozn.).", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V sledovanom období boli v BSK zvýšené výdavky na sociálne služby z 21,7 na takmer 24 mil. eur. Tieto sumy sú teda ešte vyššie ako uvádza Pavol Frešo. Interval zvýšenia výdavkov na sociálne služby je však pravdivý, a keďže si Pavol Frešo nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Pavol Frešo bol do funkcie predsedu BSK zvolený 28. novembra 2009. Rozpočet BSK na rok 2010 bol už schválený keď nastúpil do funkcie. Pavol Frešo vo svojom výroku hovorí \"podarilo sa nám ...\", preto sa zameriavame predovšetkým na porovnanie rozpočtov 2011 až 2013, pretože do ich tvorby sa už mohol reálne zapojiť. Z nasledujúcej tabuľky možno vidieť, že výdavky na sociálne služby sa v posledných rokoch (najmä 2011 až 2013, pozn.) zvyšovali relatívne rýchlo v porovnaní s celkovými výdavkami, pri ktorých nemožno hovoriť o výraznom náraste. Navyše treba podotknúť, že v posledných rokoch v BSK narastajú hlavne výdavky na splácanie istín, teda splácanie dlhu (porovnaj Rozpočet na roky 2013-2015 (.pdf, str. 98), pozn.). Bežné a kapitálové výdavky BSK majú dokonca medzi rokmi 2012 a 2013 klesnúť o cca 10 mil. eur. ROK Výdavky na sociálne služby (eur) Výdavky celkom (eur) Podľa dokumentov (.pdf) 2009 19 645 820 109 655 511 Rozpočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152) Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011 (str. 9) 2010 21 862 146 120 611 075 Rospočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152 a 186) 2011 21 698 768 119 923 645 Rozpočet na roky 2012-2014 (str. 99 a 119) 2012 23 876 979 124 919 715 (očakávaná skutočnosť) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) 2013 23 996 176 122 262 956 (návrh) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) Zdroj: Rozpočet Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V sledovanom období boli v BSK zvýšené výdavky na sociálne služby z 21,7 na takmer 24 mil. eur. Tieto sumy sú teda ešte vyššie ako uvádza Pavol Frešo. Interval zvýšenia výdavkov na sociálne služby je však pravdivý, a keďže si Pavol Frešo nevylepšuje svoju argumentačnú pozíciu, výrok hodnotíme ako pravdivý. Pavol Frešo bol do funkcie predsedu BSK zvolený 28. novembra 2009. Rozpočet BSK na rok 2010 bol už schválený keď nastúpil do funkcie. Pavol Frešo vo svojom výroku hovorí \"podarilo sa nám ...\", preto sa zameriavame predovšetkým na porovnanie rozpočtov 2011 až 2013, pretože do ich tvorby sa už mohol reálne zapojiť. Z nasledujúcej tabuľky možno vidieť, že výdavky na sociálne služby sa v posledných rokoch (najmä 2011 až 2013, pozn.) zvyšovali relatívne rýchlo v porovnaní s celkovými výdavkami, pri ktorých nemožno hovoriť o výraznom náraste. Navyše treba podotknúť, že v posledných rokoch v BSK narastajú hlavne výdavky na splácanie istín, teda splácanie dlhu (porovnaj Rozpočet na roky 2013-2015 (.pdf, str. 98), pozn.). Bežné a kapitálové výdavky BSK majú dokonca medzi rokmi 2012 a 2013 klesnúť o cca 10 mil. eur. ROK Výdavky na sociálne služby (eur) Výdavky celkom (eur) Podľa dokumentov (.pdf) 2009 19 645 820 109 655 511 Rozpočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152) Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011 (str. 9) 2010 21 862 146 120 611 075 Rospočet BSK na roky 2010-2012 (str. 152 a 186) 2011 21 698 768 119 923 645 Rozpočet na roky 2012-2014 (str. 99 a 119) 2012 23 876 979 124 919 715 (očakávaná skutočnosť) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) 2013 23 996 176 122 262 956 (návrh) Rozpočet na roky 2013-2015 (str. 82 a 98) Zdroj: Rozpočet Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet na roky 2013-2015", "Rozpočet BSK na roky 2010-2012", "Rozpočet BSK na roky 2009 – 2011", "Rospočet BSK na roky 2010-2012", "Rozpočet na roky 2012-2014", "Rozpočet na roky 2013-2015", "Rozpočet na roky 2013-2015", "Rozpočet"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024836", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10212", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10024836", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10038815", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10046795", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:42.156879+00:00"}
{"id": "vr28133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ono to pre niekoho môže vyzerať, ako žart, ale fakt je ten, že ak toto embargo bude pokračovať ďalej a my rok nebudeme dostávať náhradné diely, tak naše radary môžme hodiť do koša.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "tento vyrok som spojil s predchadzajucim, jedna sa o jeden uceleny fakticky argument. dufam ze suhlasis", "analysis_paragraphs": ["tento vyrok som spojil s predchadzajucim, jedna sa o jeden uceleny fakticky argument. dufam ze suhlasis"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:37.104582+00:00"}
{"id": "vr31926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31926", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Včera (pozn. 10.6.) Španielsko oznámilo, že v krátkom čase požiada o pomoc pre bankový sektor a rámec tejto pomoci má byť okolo sto miliard eur. Máme teda druhú krajinu v rámci eurozóny, po Grécku Španielsko, ako desiatu najvýznamnejšiu ekonomiku sveta, ktorá oznamuje, že bankový sektor má v takom zlom stave, že potrebuje urgentnú pomoc z eurozóny vo výške asi sto miliard eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid \" za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť\". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: \" Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur\" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o \"otázku sumy presahujúcej 80 miliárd \" a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 40 miliárd eur, mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny , po Grécku, Írsku a Portugalsku , ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK ) Írsko čerpá pôžičku vo výške 85 mld. eur (22,5 mld. z eurovalu; 22,5 mld. z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu; 22,5 mld. z MMF a 17,5 mld. z írskych penzijných fondov) splatnú v roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 9. júna 2012 sa uskutočnila telekonferencia Euroskupiny, ktorého sa zúčastnili ministri financii eurzóny. Výsledkom tohto rozhovoru bola odsúhlasená pôžička do španielskeho bankového sektora vo výške do 100 miliárd eur. Avšak táto suma nebola ešte oficiálne zverejnená.Akonáhle Madrid predloží formálnu žiadosť, bude potrebný kapitál vyplatený španielskemu fondu na reštrukturalizáciu bánk (FROB), hoci Madrid \" za finančnú podporu naďalej ponesie plnú zodpovednosť\". Španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos označil ponúkaných 100 miliárd eur za maximálnu sumu, ktorá je dostačujúca a nemal by ju nikto spochybňovať. Agentúra Reuters z vyhlásenia Eurozóny uviedla: \" Pôžička musí pokryť odhadované kapitálové požiadavky s ďalšou bezpečnostnou rezervou v odhadovanom úhrne až 100 miliárd eur\" Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt ešte pred konferenciou v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu SVT sa vyjadril, že ide o \"otázku sumy presahujúcej 80 miliárd \" a že to bude jedna z najväčších finančných záchranných akcií v súdobých dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) budú španielske banky potrebovať na rekapitalizáciu španielskeho bankového sektora kapitálovú injekciu minimálne 40 miliárd eur, mali by však žiadať výrazne vyššiu sumu než je odhadovaná úroveň navýšenia kapitálu. Žiadosť o finančnú pomoc ocenila aj jedna z inštitúciií Európskej Únie - Európska Komisia, ktorá zdôraznila, že žiadosť Španielska sa pokúsi vybaviť čo najrýchlejšie. Španielsko sa stane štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny , po Grécku, Írsku a Portugalsku , ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc. (Zdroj ČTK ) Írsko čerpá pôžičku vo výške 85 mld. eur (22,5 mld. z eurovalu; 22,5 mld. z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu; 22,5 mld. z MMF a 17,5 mld. z írskych penzijných fondov) splatnú v roku 2013."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["9. júna 2012", "Grécku, Írsku a Portugalsku", "ČTK", "Írsko", "TASR", "Portugalsko"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/121471/Eurozona-poskytne-Spanielsku-pomoc-do-miliard-eur-Madrid-ju-prijme", "http://spravy.pravda.sk/madrid-pada-na-kolena-vola-europu-o-pomoc-fd8-/sk_ekonomika.asp?c=A120609_054258_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/spanielske-banky-mozu-dostat-az-100-miliard-eur-foz-/sk_ekonomika.asp?c=A120609_170106_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.sk/spravy/finance/50850-je-pripravovany-permanentny-euroval-skutocne-dobrou-spravou-pre-dlhopisy-/", "http://www.cas.sk/clanok/209069/8-miliard-eur-vyplatenie-dalsej-pozicky-grecku-je-schvalene.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-55307330-menovy-fond-da-portugalsku-dalsie-peniaze"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:15.374961+00:00"}
{"id": "vr18375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18375", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...tak ako si to vyhradil prokurátor (v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, pozn.), že o niektorých veciach v rámci živého  vyšetrovania môže a bude informovať iba on (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk už podobný výrok overoval 22. apríla 2018, kedy vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar pravdivo poznamenal, že o informáciách poskytnutých verejnosti vo všeobecnosti rozhoduje vyšetrovateľ alebo prokurátor, v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si toto právo vyhradila len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už podobný výrok overoval 22. apríla 2018, kedy vtedajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar pravdivo poznamenal, že o informáciách poskytnutých verejnosti vo všeobecnosti rozhoduje vyšetrovateľ alebo prokurátor, v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si toto právo vyhradila len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "č. 301/2005", "§ 10", "embargo", "zákaz", "nedodržal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/707/stav-policie-a-dovera-verejnosti", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101#paragraf-10", "https://dennikn.sk/1043438/ciznar-zakazal-informovat-politikov-o-vysetrovani-kuciakovej-vrazdy/", "https://slovensko.hnonline.sk/1715907-ciznar-zrusil-zakaz-informovania-o-vrazde-jana-kuciaka-a-jeho-priatelky", "https://dennikn.sk/1091745/gaspar-opat-hovori-o-vysetrovani-vrazdy-aj-ked-by-mal-mlcat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:00.806357+00:00"}
{"id": "vr26504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26504", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Slovensko pred 10 rokmi bolo aj moderné, na Slovensko boli mnohí ľudia hrdí. Neodchádzali tak húfne zo Slovenska v tom čase.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sledovať emigráciu je veľmi ťažké a mnohé štatistiky sa zameriavajú práve preto na sledovanie imigrácie. Pravdou je, že v roku 2003 bolo evidovaných menej ako 70 tisíc emigrantov, toto číslo však následne rástlo až k 170 tisíc v roku 2006. Je veľmi pravdepodobné, že tento rast súvisel so vstupom Slovenska do EÚ v máji roku 2004. Vstup do EÚ predstavuje výraznú zmenu pre možnosti emigrácie Slovákov a porovnávať číslo z posledného roku pred vstupom je zavádzajúce. Navyše, čísla v nasledujúcich rokoch sa dostali na úroveň podobnú tej dnešnej, alebo mierne vyššej. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Štatistického úradu pracovalo v treťom kvartáli 2013 v zahraničí takmer 140 tisíc Slovákov, čo predstavuje zvýšenie o 10,3 %. Podľa správy portálu podnikam.webnoviny.sk, ktorá sa odvolával na údaje OECD, pracovalo v roku 2007 v zahraničí 186 tisíc Slovákov a od toho roku toto číslo klesalo a začiatkom roku 2009 to bolo už len 125 tisíc . Podľa vyjadrení Ivety Radičovej, vtedajšej ministerky práce, v roku 2006 bolo podľa údajov Eurostatu v zahraničí okolo 170 tisíc Slovákov. Podľa rovnakej správy však Robert Fico uvádzal, že je v zahraničí pracuje až 400 tisíc Slovákov. Ako naznačuje tento spor, je ťažké zistiť presné číslo Slovákov v zahraničí, nakoľko mnohí pravdepodobne nie sú zachytení v štatistikách. Tento problém priznávajú aj štatistiky Eurostat . Odborná práca o emigrácii zo Slovenska od autorov Divinský - Popjaková, ktorá sa odvoláva na zdroje Štatistického úradu, uvádza v roku 2003 69,3 tisíc emigrantov, v roku 2004 už 103,6 tisíc , v roku 2005 125,4 tisíc , a v roku 2006 už 158,1 tisíc emigrantov zo Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sledovať emigráciu je veľmi ťažké a mnohé štatistiky sa zameriavajú práve preto na sledovanie imigrácie. Pravdou je, že v roku 2003 bolo evidovaných menej ako 70 tisíc emigrantov, toto číslo však následne rástlo až k 170 tisíc v roku 2006. Je veľmi pravdepodobné, že tento rast súvisel so vstupom Slovenska do EÚ v máji roku 2004. Vstup do EÚ predstavuje výraznú zmenu pre možnosti emigrácie Slovákov a porovnávať číslo z posledného roku pred vstupom je zavádzajúce. Navyše, čísla v nasledujúcich rokoch sa dostali na úroveň podobnú tej dnešnej, alebo mierne vyššej. Výrok preto označujeme za zavádzajúci. Podľa údajov Štatistického úradu pracovalo v treťom kvartáli 2013 v zahraničí takmer 140 tisíc Slovákov, čo predstavuje zvýšenie o 10,3 %. Podľa správy portálu podnikam.webnoviny.sk, ktorá sa odvolával na údaje OECD, pracovalo v roku 2007 v zahraničí 186 tisíc Slovákov a od toho roku toto číslo klesalo a začiatkom roku 2009 to bolo už len 125 tisíc . Podľa vyjadrení Ivety Radičovej, vtedajšej ministerky práce, v roku 2006 bolo podľa údajov Eurostatu v zahraničí okolo 170 tisíc Slovákov. Podľa rovnakej správy však Robert Fico uvádzal, že je v zahraničí pracuje až 400 tisíc Slovákov. Ako naznačuje tento spor, je ťažké zistiť presné číslo Slovákov v zahraničí, nakoľko mnohí pravdepodobne nie sú zachytení v štatistikách. Tento problém priznávajú aj štatistiky Eurostat . Odborná práca o emigrácii zo Slovenska od autorov Divinský - Popjaková, ktorá sa odvoláva na zdroje Štatistického úradu, uvádza v roku 2003 69,3 tisíc emigrantov, v roku 2004 už 103,6 tisíc , v roku 2005 125,4 tisíc , a v roku 2006 už 158,1 tisíc emigrantov zo Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "portálu", "vyjadrení", "Eurostat", "práca"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=76833", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/oecd-pocet-pracujucich-slovakov-zahranici-klesa/10548", "http://www.sme.sk/c/2695919/v-unii-pracuju-statisice-slovakov.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Migration_and_migrant_population_statistics", "http://www.infostat.sk/vdc/sk/pris/Divinsky_Popjakova.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:49.054154+00:00"}
{"id": "vr27493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27493", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "Tak ako povedzme vojaci alebo policajti, ktorí to (bezpečnostné previerky NBÚ, pozn.) potrebujú preto, lebo sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami, sudcovia nie.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo nájsť relevantné zdroje, ktoré by potvrdili nutnosť bezpečnostných previerok pre policajtov a vojakov, ani informácie o tom, že sudcovia sa v rámci výkonu svojho povolania neoboznamujú s utajovanými skutočnosťami.", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme za neoveriteľný, nakoľko sa nám nepodarilo nájsť relevantné zdroje, ktoré by potvrdili nutnosť bezpečnostných previerok pre policajtov a vojakov, ani informácie o tom, že sudcovia sa v rámci výkonu svojho povolania neoboznamujú s utajovanými skutočnosťami."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "vojakov", "policajtov"], "url": ["http://www.build.gov.sk/mvrrsr/?id=1&cat=45", "http://www.vojak.mil.sk/22775/?mnu=2041", "http://www.minv.sk/?Pracovny_pomer_v_PZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:30.673731+00:00"}
{"id": "vr34269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34269", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "No nie len podobné, možno, že aj trošku rigidnejšie, ale v tom rigidnejšie, znovu opakujem tento, tých 20%, ktoré sa prijímali v súvislosti s odporúčaniami Európskej charty menšinových, používania menšinových alebo regionálnych jazykov", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska charta regionálnych a menšinových jazykov neuvádza žiadne percentá potrebné k používaniu jazyka národnostných menšín vo vybraných prípadoch alebo vyššie spomínaných prípadoch.", "analysis_paragraphs": ["Európska charta regionálnych a menšinových jazykov neuvádza žiadne percentá potrebné k používaniu jazyka národnostných menšín vo vybraných prípadoch alebo vyššie spomínaných prípadoch."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Európska charta regionálnych a menšinových jazykov"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/?1217"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:11.626430+00:00"}
{"id": "vr25513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25513", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Celá skupina ľudí, ktorí sú zamestnávaní štátom a samosprávou. Je ich 350 000. Zamestnanci školstva predstavujú skupinu asi 150 000 ľudí.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír uvádza správne čísla o počte zamestnancov verejnej správy a počte zamestnancov v školstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 udáva (s. 44) počet zamestnancov verejnej správy na rok 2013 na úrovni 349 163 , čo je približne 350 tisíc zamestnancov. Počet zamestnancov školstva sa podľa rovnakého dokumentu skladá z 21 529 zamestnancov verejných vysokých škôl (s. 44) a 82 718 zamestnancov regionálneho školstva (s. 51). Spolu teda 104 247 zamestnancov školstva. V tomto prípade ide pravdepodobne len o financovanie z prenesených kompetencií. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Rozpočet verejnej správy na roky 2014 - 2016 neuvádzajú čísla o počte zamestnancov verejnej správy a učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír uvádza správne čísla o počte zamestnancov verejnej správy a počte zamestnancov v školstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015 udáva (s. 44) počet zamestnancov verejnej správy na rok 2013 na úrovni 349 163 , čo je približne 350 tisíc zamestnancov. Počet zamestnancov školstva sa podľa rovnakého dokumentu skladá z 21 529 zamestnancov verejných vysokých škôl (s. 44) a 82 718 zamestnancov regionálneho školstva (s. 51). Spolu teda 104 247 zamestnancov školstva. V tomto prípade ide pravdepodobne len o financovanie z prenesených kompetencií. Správa o stave školstva , ktorú minister Čaplovič predložil v roku 2013 uvádza počty zamestnancov z roku 2011. Počet zamestnancov vysokého školstva na úrovni 21 538 zamestnancov (s. 60). V roku 2012 pracovalo v regionálnom školstve 61 947 pedagogických zamestnancov, 1 305 odborných zamestnancov a 19 710 ostatných zamestnancov financovaných v rámci prenesených kompetencií a 24 624 pedagogických zamestnancov, 120 odborných zamestnancov a 19 276 ostatných zamestnancov financovaných v rámci originálnych kompetencií (s 15). Počet zamestnancov v regionálnom školstve (originálne a prenesené kompetencie) bol 126 982 zamestnancov. Počet zamestnancov vysokého a regionálneho školstva spolu je 148 511. Ide teda o približne 150 tisíc zamestnancov v školstve. Rozpočet verejnej správy na roky 2014 - 2016 neuvádzajú čísla o počte zamestnancov verejnej správy a učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočet", "Správa o stave školstva", "Rozpočet"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "http://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9089"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:30.916101+00:00"}
{"id": "vr15139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15139", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... ten návrh, ktorý priniesli Taliani (na rokovanie Rady ministrov, pozn.), ktorý by mal byť takou reakciou na zvyšujúce sa riziko, ktoré prichádza zo Severnej Afriky. No a samozrejme sú tam tie základné veci (...). Či je to ochrana hraníc, či je to program more for more alebo less for less, to znamená za viacej aktivity viacej podpory zo strany Európskej únie, za menej aktivity menej podpory.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh, ktorý nedávno prestavil taliansky minister vnútra, Angelino Alfano, sa zaoberá zriadením mobilných hot spotov pre utečencov, ktorí by sa takto mohli registrovať ešte predtým ako by vstúpili do Európy. Detaily tohto návrhu však nie sú verejne známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Taliansko koncom apríla 2016 predstavilo návrh, aby registrácia migrantov prebiehala ešte pred ich vstupom do Európy. Už záchranné člny, ktoré operujú v Stredozemnom mori by, podľa návrhu, mali byť vybavené technikou pre snímanie otlačkov prstov. Taliansky návrh sa teda venoval zriadeniu mobilných hot spotov, pričom však nie je známe či sa ďalej venuje princípu more for more či ochrane hraníc. Princíp more for more znamená, že Európska únia bude budovať silnejšie partnerstvá a bude motivovať krajiny, aby podnikali kroky v ústrety demokratickým reformám ako sú: slobodné voľby, nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii či demokratická kontrola nad armádnymi zložkami. Naopak less for less znamená menej podpory zo strany EÚ, v prípade, ak sa krajina nesnaží budovať a dodržiavať demokratické princípy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh, ktorý nedávno prestavil taliansky minister vnútra, Angelino Alfano, sa zaoberá zriadením mobilných hot spotov pre utečencov, ktorí by sa takto mohli registrovať ešte predtým ako by vstúpili do Európy. Detaily tohto návrhu však nie sú verejne známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Taliansko koncom apríla 2016 predstavilo návrh, aby registrácia migrantov prebiehala ešte pred ich vstupom do Európy. Už záchranné člny, ktoré operujú v Stredozemnom mori by, podľa návrhu, mali byť vybavené technikou pre snímanie otlačkov prstov. Taliansky návrh sa teda venoval zriadeniu mobilných hot spotov, pričom však nie je známe či sa ďalej venuje princípu more for more či ochrane hraníc. Princíp more for more znamená, že Európska únia bude budovať silnejšie partnerstvá a bude motivovať krajiny, aby podnikali kroky v ústrety demokratickým reformám ako sú: slobodné voľby, nezávislosť súdnictva, boj proti korupcii či demokratická kontrola nad armádnymi zložkami. Naopak less for less znamená menej podpory zo strany EÚ, v prípade, ak sa krajina nesnaží budovať a dodržiavať demokratické princípy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "návrh", "more for more"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/333858/taliansko-navrhuje-prvu-registraciu-migrantov-na-mori/", "http://www.bitfeed.co/page/angelino-alfano-hotspot-floats-so-no-one-will-go-away-eu-very-few-ricollocamenti", "http://eeas.europa.eu/enp/about-us/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:50.265266+00:00"}
{"id": "vr16384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16384", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Z 34,11 % na 23,31 % Kežmarok, 26,94 % - 19,6 %, ja neviem, Svidník 20,33% - 16 %, to znamená niekde sú tie až 10 % rozdiely (v miere nezamestnanosti, pozn.)", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter prezentoval údaje o nezamestnanosti v spomínaných okresoch pravdivo. Dopustil sa menších odchýlok v rozmedzí jedného percenta. Minister Richter porovnával údaje spred piatich rokov a najnovšie údaje tj. z mája 2017. Z tohto dôvodu sme porovnávali údaje z mája 2012 a mája 2017 . Nie všetky spomínané okresy majú 10 % rozdiel v miere nezamestnanosti v porovnaní s rokmi 2012 a 2017, ale ako tvrdí \"niektoré rozdiely sú až 10 % \". Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter prezentoval údaje o nezamestnanosti v spomínaných okresoch pravdivo. Dopustil sa menších odchýlok v rozmedzí jedného percenta. Minister Richter porovnával údaje spred piatich rokov a najnovšie údaje tj. z mája 2017. Z tohto dôvodu sme porovnávali údaje z mája 2012 a mája 2017 . Nie všetky spomínané okresy majú 10 % rozdiel v miere nezamestnanosti v porovnaní s rokmi 2012 a 2017, ale ako tvrdí \"niektoré rozdiely sú až 10 % \". Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["mája 2012", "mája 2017"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:20.693501+00:00"}
{"id": "vr16933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16933", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vy (strana SME RODINA, pozn.) ste získali nulu. Nulu poslancov a nulu v podstate županov...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do VÚC 2017 si občania volili 416 poslancov krajských zastupiteľstiev a 8 predsedov samosprávnych krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR kandidovalo na post poslanca krajského zastupiteľstva za opozičnú stranu Sme Rodina 80 kandidátov . Zvolený nebol ani jeden . Jedinou kandidátkou na predsedníčku VÚC bola za Sme Rodina Petra Hajšelová a to v Trenčianskom kraji. Získala však len 4,8 % a zvolená nebola. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do VÚC 2017 si občania volili 416 poslancov krajských zastupiteľstiev a 8 predsedov samosprávnych krajov. Podľa údajov Štatistického úradu SR kandidovalo na post poslanca krajského zastupiteľstva za opozičnú stranu Sme Rodina 80 kandidátov . Zvolený nebol ani jeden . Jedinou kandidátkou na predsedníčku VÚC bola za Sme Rodina Petra Hajšelová a to v Trenčianskom kraji. Získala však len 4,8 % a zvolená nebola. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["80 kandidátov", "ani jeden", "predsedníčku", "4,8 %"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab0bc.pdf", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab03.pdf", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/files/pdf/OSK_2017_tab0ab.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/532756/volby-do-vuc-trenciansky-kraj-vysledky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:41.353637+00:00"}
{"id": "vr26471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26471", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Mať na účte a dostávať od štátu 5 milióna euro pred voľbami kričať, že ich nechcem", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že po voľbách v roku 2012 získalo hnutie OĽaNO za hlasy získané vo voľbách takmer 5 miliónov eur. Na druhej strane nie je pravda, že Matovič sa chcel ešte pred voľbami príspevku rovno vzdať. Matovič aj predkladanou novelou zákona o politických stranách chcel dosiahnuť zníženie tohto príspevku na polovicu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že po voľbách v roku 2012 získalo hnutie OĽaNO za hlasy získané vo voľbách takmer 5 miliónov eur. Na druhej strane nie je pravda, že Matovič sa chcel ešte pred voľbami príspevku rovno vzdať. Matovič aj predkladanou novelou zákona o politických stranách chcel dosiahnuť zníženie tohto príspevku na polovicu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA", "NR SR", "za čo bol kritizovaný", "novela zákona o politických stranách a hnutiach", "počítal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6144490/matovic-nocuje-na-namesti-snp.html", "http://www.ta3.com/clanok/2174/matovic-podpori-rozpocet-ma-vsak-dve-podmienky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://www.topky.sk/cl/100535/1304208/Matovic--Penazi-od-statu-sa-nevzdame--pouzijeme-ich-na-stretnutia", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=582", "http://www.sme.sk/c/6183821/ak-matovic-ziska-statny-prispevok-asi-ho-nerozdeli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:56.904293+00:00"}
{"id": "vr14565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14565", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme išli do volieb s tým, že ani cent do Grécka, a to sme spravili.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa vyjadril proti finančnej stabilizácii Grécka prostriedkami Európskej únie opakovane. V auguste 2010 celý poslanecký klub strany SaS hlasoval proti návrhu na vyslovenie súhlasu s týmto systémom finančnej pomoci. Poslanci SaS síce hlasovali za vytvorenie dočasného eurovalu v septembri 2010, ten sa však netýkal Grécka. Hlasovania v októbri 2011, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde, sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila, jediný prítomný poslanec hlasoval za tento návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v roku 2012 boli prítomní poslanci SaS proti návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji 2010, mesiac pred parlamentnými voľbami, Richard Sulík podľa denníka Pravda vyjadril názor, že \" finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. (...) strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí. \" Odmietavý postoj vyjadril predtým už aj na svojom osobnom blogu . Neskôr v júli 2010, keď sa vtedajšia vláda dostala k hlasovaniu o danom návrhu finančnej stabilizácie, \" národná rada SR v neschválila návrh na poskytnutie pôžičky Grécku. Proti pôžičke bolo 69 poslancov, (za 2 poslanci KDH, pozn.) a 13 poslancov (všetci za KDH) sa zdržalo hlasovania. Poslanci za Smer-SD sa hlasovania o pôžičke pre Grécko nezúčastnili. \"Oficiálne výsledky tohoto hlasovania môžete nájsť na stránkach NR SR. V septembri 2010 sa hlasovalo o návrhu takzvaného dočasného eurovalu. Poslanci SaS hlasovali za jeho vytvorenie. EFSF (European financial stability facility) sa však nemal týkať Grécka (.pdf, s11). Tak odôvodňoval rozhodnutie hlasovať zaň aj Richard Sulík. Cieľom EFSF malo byť práve zabránenie rozšírenia krízy do ďalších krajín eurozóny. Hlasovania o eurovale spojenom s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011 sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila. Prítomný bol len jeden poslanec SaS Martin Fecko, ktorý hlasoval za návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v júni 2012 (teda už v ďalšom volebnom období) bolo 9 poslancov SaS proti návrhu (2 neboli prítomní). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa vyjadril proti finančnej stabilizácii Grécka prostriedkami Európskej únie opakovane. V auguste 2010 celý poslanecký klub strany SaS hlasoval proti návrhu na vyslovenie súhlasu s týmto systémom finančnej pomoci. Poslanci SaS síce hlasovali za vytvorenie dočasného eurovalu v septembri 2010, ten sa však netýkal Grécka. Hlasovania v októbri 2011, ktoré bolo spojené s vyslovením dôvery vláde, sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila, jediný prítomný poslanec hlasoval za tento návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v roku 2012 boli prítomní poslanci SaS proti návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V máji 2010, mesiac pred parlamentnými voľbami, Richard Sulík podľa denníka Pravda vyjadril názor, že \" finančná pomoc Slovenska zadlženému Grécku je nezmyselná. (...) strana Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá je zásadne proti tomu, aby Slovensko Grécku peniaze požičiavalo. Ako na tlačovej konferencii povedal predseda strany Richard Sulík, ak bude mať SaS po voľbách možnosť v tejto oblasti zasiahnuť, pôžičku pre Grécko nepodporí. \" Odmietavý postoj vyjadril predtým už aj na svojom osobnom blogu . Neskôr v júli 2010, keď sa vtedajšia vláda dostala k hlasovaniu o danom návrhu finančnej stabilizácie, \" národná rada SR v neschválila návrh na poskytnutie pôžičky Grécku. Proti pôžičke bolo 69 poslancov, (za 2 poslanci KDH, pozn.) a 13 poslancov (všetci za KDH) sa zdržalo hlasovania. Poslanci za Smer-SD sa hlasovania o pôžičke pre Grécko nezúčastnili. \"Oficiálne výsledky tohoto hlasovania môžete nájsť na stránkach NR SR. V septembri 2010 sa hlasovalo o návrhu takzvaného dočasného eurovalu. Poslanci SaS hlasovali za jeho vytvorenie. EFSF (European financial stability facility) sa však nemal týkať Grécka (.pdf, s11). Tak odôvodňoval rozhodnutie hlasovať zaň aj Richard Sulík. Cieľom EFSF malo byť práve zabránenie rozšírenia krízy do ďalších krajín eurozóny. Hlasovania o eurovale spojenom s vyslovením dôvery vláde v októbri 2011 sa väčšina poslancov SaS nezúčastnila. Prítomný bol len jeden poslanec SaS Martin Fecko, ktorý hlasoval za návrh. Pri hlasovaní o trvalom eurovale v júni 2012 (teda už v ďalšom volebnom období) bolo 9 poslancov SaS proti návrhu (2 neboli prítomní). Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "blogu", "hlasovaniu", "výsledky", "hlasovali", "nemal týkať", "odôvodňoval", "Cieľom", "2011", "proti návrhu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166149-pozicka-slovenska-grecku-je-podla-sas-nezmysel-sdku-chce-rokovat/", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/228264/Nehoraznost-menom-pomoc-Grecku.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/170279/slovensky-nesuhlas-s-pozickou-grecku-rozhneval-brusel/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27196", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/2016_02_01_EFSF_FAQ.pdf", "http://www.strana-sas.sk/rec-richarda-sulika-na-temu-euroval-v-nr-sr/430", "http://www.economist.com/blogs/easternapproaches/2010/08/slovakia_and_greece", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30192"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:20.924913+00:00"}
{"id": "vr32045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32045", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Začali ste o číslach. Ja vám poviem tiež čísla z rezortu financií. Podporené expertami. Rozpad eurozóny by podľa nás spôsobil totálny prepad ekonomiky v celej Európe a na Slovensku asi prepad mínus 4%.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Komentára 2012/14 (15. jún 2012) z dielne IFP MF SR, ktorú vypracovali Peter Tóth a Gabriel Machlica by pri pretrvávajúcich problémoch eurozóny a vystúpení niektorých krajín mohol nastať prepad slovenskej ekonomiky aj o 3,9%. Dôležité je zdôrazniť, že autori pracovali s mediánovým krízovým scenárom v eurozóne a z neho vyvodili dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Konkrétne podmienky s ktorými pracovali sú zverejnené na strane 5: V našich výpočtoch sme použili predpoklady mediánového krízového scenára Capital Economics z 21.Mája. Počíta s kumulatívnym poklesom HDP eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD/bl., a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR. Ďalej sme predpokladali pokles zahraničných cien v súvislosti s recesiou v podobnej miere ako v kríze 2009, zvýšenie rizikovej prirážky na dlhodobých úrokových sadzbách v SR, a posilnenie kurzu eura voči menám ekonomík V3 . Scenár počíta s vystúpením niektorých krajín, originálna správa Capital Economics počíta s rozpadom. Preto môžme hodnotiť výrok P. Kažimíra ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Komentára 2012/14 (15. jún 2012) z dielne IFP MF SR, ktorú vypracovali Peter Tóth a Gabriel Machlica by pri pretrvávajúcich problémoch eurozóny a vystúpení niektorých krajín mohol nastať prepad slovenskej ekonomiky aj o 3,9%. Dôležité je zdôrazniť, že autori pracovali s mediánovým krízovým scenárom v eurozóne a z neho vyvodili dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Konkrétne podmienky s ktorými pracovali sú zverejnené na strane 5: V našich výpočtoch sme použili predpoklady mediánového krízového scenára Capital Economics z 21.Mája. Počíta s kumulatívnym poklesom HDP eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD/bl., a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR. Ďalej sme predpokladali pokles zahraničných cien v súvislosti s recesiou v podobnej miere ako v kríze 2009, zvýšenie rizikovej prirážky na dlhodobých úrokových sadzbách v SR, a posilnenie kurzu eura voči menám ekonomík V3 . Scenár počíta s vystúpením niektorých krajín, originálna správa Capital Economics počíta s rozpadom. Preto môžme hodnotiť výrok P. Kažimíra ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Komentára 2012/14", "Capital Economics"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8233&documentId=7354", "http://www.capitaleconomics.com/european-economics/european-economics-focus/the-consequences-of-a-euro-zone-break-up.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:58.933714+00:00"}
{"id": "vr29626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29626", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď si zoberiete sankcie, ktoré boli prijaté, tak spolu s Českou republikou a nemajme naozaj krátku pamäť, spolu s Českou republikou sme pri schvaľovaní sankcií sa postavili na zadné a povedali sme, že s niektorými sankciami nesúhlasíme a mnohé sankcie boli vyradené z tohto zoznamu.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko a Česká republika mali výhrady voči určitým proti-Ruským sankciám, najmä tým, ktoré by ovplyvnili vývoj ich domácej ekonomiky. Z dostupných zdrojov však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by rozhodnutie o tom, ktoré sankcie voči Rusku zaviesť, bolo ovplyvnené postojom Slovenskej a Českej republiky. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvé diskusie ohľadne proti-Ruských sankcií vzťahujúcich sa na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine začali v prvej polovici roku 2014. Už vtedy, ako informovala napr. Európska rada pre zahraničné záležitosti a mnoho iných zdrojov, sa Slovensko pod vedením Roberta Fica stavalo voči niektorým sankciám : \" Keď EÚ prediskutovávalo proti-Ruské sankcie v prvom kole na jar 2014, Slovensko (spolu s niekoľkými ďalšími krajinami) sa snažilo o ponechanie niekoľkých vysoko-profilových Ruských mien zo sankčného zoznamu, dúfajúc v zaistenie svojich vlastných záujmov. Najvyšší vládny členovia v Bratislave varovali pred príliš prudkými krokmi voči Rusku, a to zo strachu, že by Slovensko, spolu s ďalšími stredo-európskymi štátmi, bolo na rane kontra-sankciám z Kremľa. \" Podobne o slovenských obavách z kontra-sankcií informoval aj portál EurActiv: \" Vlády sa doposiaľ handrkovali ohľadne detailov, čiastočne v nádeji, že budú schopní limitovať dopad sankcií na ich vlastnú ekonomiku a riadenie ich vlastných trhov. Niekoľko menších krajín EÚ, obzvlášť Česko a Slovensko, ktoré závisia od ruského plynu, vyjadrili svoj skepticizmus vzhľadom na sankcie. \" Niektoré zdroje, tak ako Carnegie Europe, informovali o snahe stredo-európskych krajín zredukovať určité sankcie: \" Počas diskusií ohľadne odpovede EÚ na anexiu Krymu, niektoré stredo-európske štáty argumentovali potencionálnym dopadom na ekonomiku, a to v snahe zredukovať potenciálne sankcie. \" Avšak akékoľvek informácie o vplyve českého či slovenského nesúhlasu na konečnú redukciu sankcií chýbajú. V spojení so skutočnosťou, že aj napriek tomu, že \" slovenská vláda, a najmä jej premiér, aj najďalej verejne odporujú ďalším proti-ruským sankciám v špecifických sektoroch, no správne orgány sa v praxi vyhýbajú tomu, aby podnikali akékoľvek kroky, ktoré by podkopali jednotu EÚ \", sa teda nedá povedať, že by si Slovensko či Česko boli schopné \"vydupať\" vyradenie akýchkoľvek mien či sankcií zo zoznamu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko a Česká republika mali výhrady voči určitým proti-Ruským sankciám, najmä tým, ktoré by ovplyvnili vývoj ich domácej ekonomiky. Z dostupných zdrojov však nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť, že by rozhodnutie o tom, ktoré sankcie voči Rusku zaviesť, bolo ovplyvnené postojom Slovenskej a Českej republiky. Tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Prvé diskusie ohľadne proti-Ruských sankcií vzťahujúcich sa na pretrvávajúci konflikt na Ukrajine začali v prvej polovici roku 2014. Už vtedy, ako informovala napr. Európska rada pre zahraničné záležitosti a mnoho iných zdrojov, sa Slovensko pod vedením Roberta Fica stavalo voči niektorým sankciám : \" Keď EÚ prediskutovávalo proti-Ruské sankcie v prvom kole na jar 2014, Slovensko (spolu s niekoľkými ďalšími krajinami) sa snažilo o ponechanie niekoľkých vysoko-profilových Ruských mien zo sankčného zoznamu, dúfajúc v zaistenie svojich vlastných záujmov. Najvyšší vládny členovia v Bratislave varovali pred príliš prudkými krokmi voči Rusku, a to zo strachu, že by Slovensko, spolu s ďalšími stredo-európskymi štátmi, bolo na rane kontra-sankciám z Kremľa. \" Podobne o slovenských obavách z kontra-sankcií informoval aj portál EurActiv: \" Vlády sa doposiaľ handrkovali ohľadne detailov, čiastočne v nádeji, že budú schopní limitovať dopad sankcií na ich vlastnú ekonomiku a riadenie ich vlastných trhov. Niekoľko menších krajín EÚ, obzvlášť Česko a Slovensko, ktoré závisia od ruského plynu, vyjadrili svoj skepticizmus vzhľadom na sankcie. \" Niektoré zdroje, tak ako Carnegie Europe, informovali o snahe stredo-európskych krajín zredukovať určité sankcie: \" Počas diskusií ohľadne odpovede EÚ na anexiu Krymu, niektoré stredo-európske štáty argumentovali potencionálnym dopadom na ekonomiku, a to v snahe zredukovať potenciálne sankcie. \" Avšak akékoľvek informácie o vplyve českého či slovenského nesúhlasu na konečnú redukciu sankcií chýbajú. V spojení so skutočnosťou, že aj napriek tomu, že \" slovenská vláda, a najmä jej premiér, aj najďalej verejne odporujú ďalším proti-ruským sankciám v špecifických sektoroch, no správne orgány sa v praxi vyhýbajú tomu, aby podnikali akékoľvek kroky, ktoré by podkopali jednotu EÚ \", sa teda nedá povedať, že by si Slovensko či Česko boli schopné \"vydupať\" vyradenie akýchkoľvek mien či sankcií zo zoznamu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["sankciám", "kontra-sankcií", "zredukovať", "nesúhlasu"], "url": ["http://www.ecfr.eu/article/commentary_slovakia_changes_course_on_russia311312", "http://www.euractiv.com/sections/europes-east/eus-new-russia-sanctions-may-be-frozen-if-ceasefire-holds-308265", "http://carnegieeurope.eu/strategiceurope/?fa=55322", "http://www.ecfr.eu/article/commentary_slovakia_changes_course_on_russia311312"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:35.429401+00:00"}
{"id": "vr36518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36518", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Slobodník, moderátor: Ak môžem, ešte stručnejšie. Súhlasí Ľudová strana-HZDS so zavedením 13. dôchodku? Mečiar: Samozrejme, však sme to sami navrhli.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Trináste dôchodky patria medzi dlhodobejšiu agendu HZDS.", "analysis_paragraphs": ["Trináste dôchodky patria medzi dlhodobejšiu agendu HZDS."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["dôchodky"], "url": ["http://www.24hod.sk/LS-HZDS-chce-zmenit-vianocny-prispevok-na-13--dochodok-cl64337.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:14.389885+00:00"}
{"id": "vr35914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35914", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne máme informácie, že aj našimi stanoviskami sme vytvorili pomerne veľký zahraničný tlak na Maďarsko.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O vytvorení tlaku na Maďarsko možno má Fico informácie, my ostatní ale takéto informácie nemáme.", "analysis_paragraphs": ["O vytvorení tlaku na Maďarsko možno má Fico informácie, my ostatní ale takéto informácie nemáme."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:29.596503+00:00"}
{"id": "49274", "numeric_id": 49274, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49274", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Poliaci čerpali eurofondy na 102 a pol percenta, doplnili im. Európska únia im doplnila tie od tých krajín, ktoré nedokázali čerpať. ", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poľsko skutočne vyčerpalo viac ako 100 percent pridelených eurofondov, extra zdroje však získali z programu REACT-EU na zmiernenie dopadov koronakrízy, nie z nevyčerpaných eurofondov iných krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMilan Majerský hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne vyčlenených 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.\n\nV roku 2022 sa však zdroje Poľska navýšili na 111,5 miliardy eur a nakoniec sa podarilo celkovo alokovať až 113,5 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie vo výške približne 102%, ako v relácii uviedol predseda KDH Milan Majerský.\n\nNavýšené peniaze však Poľsku Európska komisia (EK) nedoplnila z nevyčerpaných prostriedkov iných krajín.\n\nAko pre Demagog.sk uviedlo Europe Direct centrum po konzultácii s Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, „nárast je spôsobený novými zdrojmi EÚ v rámci programu REACT-EU a zvýšením rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka.\n\nV rokoch 2021 a 2022 získalo Poľsko okrem pôvodných rozpočtov na roky 2014 - 2020 pre EFRR, ESF, FEAD a KF aj nové zdroje z programu NextGenerationEU. REACT-EU je súčasťou nástroja Next Generation EU a poskytuje dodatočné zdroje pre programy politiky súdržnosti v rámci obdobia 2014 - 2020 na boj proti dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.\n\nPoľsku boli v dvoch tranžiach poskytnuté zdroje REACT-EU v celkovej výške 1,9 mld. eur, čo predstavuje približne 2,4 % prostriedkov EÚ pridelených Poľsku vo výške 78,8 mld. eur (KF, EFRR, ESF, YEI).\n\nDodatočným prvkom v celkovej plánovanej investícii PL bolo zvýšenie rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka. Keďže strategické plány SPP boli odložené o 2 roky, v rokoch 2021+2022 boli k programom EPFRV na roky 2014 - 2020 pridané dodatočné zdroje.“\n\nPeniaze nad 100 % celkových zdrojov teda Poľsko dostalo z programu REACT-EU. Tento program je iniciatívou EK po kríze koronavírusu na nápravu dôsledkov tejto krízy. Predstavuje nové finančné zdroje, ktoré neodčerpávajú z existujúcich či plánovaných zdrojov na roky 2014-2020, resp. 2021-2027. Príspevky Poľsku v rámci programu REACT-EU teda nepochádzajú z nevyčerpaných eurofondov iných krajín.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Majerského, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Poľsko skutočne vyčerpalo viac ako 100 percent pridelených eurofondov, extra zdroje však získali z programu REACT-EU na zmiernenie dopadov koronakrízy, nie z nevyčerpaných eurofondov iných krajín. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Milan Majerský hovorí o čerpaní eurofondov z dobiehajúceho obdobia za roky 2014 - 2020. V rámci neho malo Poľsko pôvodne vyčlenených 105 miliárd eur, vrátane národných príspevkov a čistých príspevkov z európskeho rozpočtu.", "V roku 2022 sa však zdroje Poľska navýšili na 111,5 miliardy eur a nakoniec sa podarilo celkovo alokovať až 113,5 miliardy eur, čo predstavuje čerpanie vo výške približne 102%, ako v relácii uviedol predseda KDH Milan Majerský.", "Navýšené peniaze však Poľsku Európska komisia (EK) nedoplnila z nevyčerpaných prostriedkov iných krajín.", "Ako pre Demagog.sk uviedlo Europe Direct centrum po konzultácii s Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu a mestskú politiku, „nárast je spôsobený novými zdrojmi EÚ v rámci programu REACT-EU a zvýšením rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka.", "V rokoch 2021 a 2022 získalo Poľsko okrem pôvodných rozpočtov na roky 2014 - 2020 pre EFRR, ESF, FEAD a KF aj nové zdroje z programu NextGenerationEU. REACT-EU je súčasťou nástroja Next Generation EU a poskytuje dodatočné zdroje pre programy politiky súdržnosti v rámci obdobia 2014 - 2020 na boj proti dôsledkom krízy spôsobenej pandémiou COVID-19.", "Poľsku boli v dvoch tranžiach poskytnuté zdroje REACT-EU v celkovej výške 1,9 mld. eur, čo predstavuje približne 2,4 % prostriedkov EÚ pridelených Poľsku vo výške 78,8 mld. eur (KF, EFRR, ESF, YEI).", "Dodatočným prvkom v celkovej plánovanej investícii PL bolo zvýšenie rozpočtu Poľnohospodárskeho fondu EÚ pre rozvoj vidieka. Keďže strategické plány SPP boli odložené o 2 roky, v rokoch 2021+2022 boli k programom EPFRV na roky 2014 - 2020 pridané dodatočné zdroje.“", "Peniaze nad 100 % celkových zdrojov teda Poľsko dostalo z programu REACT-EU. Tento program je iniciatívou EK po kríze koronavírusu na nápravu dôsledkov tejto krízy. Predstavuje nové finančné zdroje, ktoré neodčerpávajú z existujúcich či plánovaných zdrojov na roky 2014-2020, resp. 2021-2027. Príspevky Poľsku v rámci programu REACT-EU teda nepochádzajú z nevyčerpaných eurofondov iných krajín.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Majerského, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenených", "navýšili", "iniciatívou"], "url": ["https://getsix.eu/resources/doing-business-in-poland/eu-funds-in-poland-2014-2020/", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/PL/14-20", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/QANDA_20_948"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:50.604908+00:00"}
{"id": "vr34083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34083", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To isté v prípade NKÚ sme navrhli verejnú voľbu. Smer, vždy odmietol verejnú voľbu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tajnú voľbu na šéfa NKÚ vždy pri všetkých voľbách šéfa NKÚ navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Opozičné strany od apríla 2013 žiadajú verejnú voľbu. Poslanci SMER-SD však aj v poslednej v poradí už 5. voľbe navrhli a schválili tajné hlasovanie. 17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté. V prípade prvej voľby štyria opoziční poslanci - 3 z Oľano a jeden poslanec z KDH hlasovali za tajnú voľbu. V druhej voľbe to už bol len jeden poslanec za Oľano. V posledných troch voľbách už nikto z opozície nehlasoval za tajnú voľbu. Tajnú voľbu však vždy navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Čl. I Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Táto zostala zachovaná a je súčasťou aktuálneho (k 16. aprílu 2013) znenia Zákona o rokovacom poriadku. Článok III. tej istej novely uvádza, že v zákone č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa vypúšťa povinnosť tajnej voľby (§ 8). \"Čl. III Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa mení takto: V § 8 ods. 2 sa vypúšťajú slová \"tajným hlasovaním\". Pred touto novelou § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky pritom uvádzal (.pdf): \"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.\" Opozičné stany žiadajú od apríla 2013 verejnú voľbu šéfa NKÚ. Uvádzame výpočet volieb šéfa NKÚ: 1.) 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine traja poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z Oľano a Ján Hudacký z KDH. 2.) Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z Oľano. 3.) Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 4.) Štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 5.) Piata voľba sa nakoniec neuskutočnila, pretože po navrhnutí a schválení tajnej voľby poslancami SMER-SD. Opozičné strany žiadali verejnú voľbe preto svojho kandidáta stiahli. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tajnú voľbu na šéfa NKÚ vždy pri všetkých voľbách šéfa NKÚ navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Opozičné strany od apríla 2013 žiadajú verejnú voľbu. Poslanci SMER-SD však aj v poslednej v poradí už 5. voľbe navrhli a schválili tajné hlasovanie. 17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté. V prípade prvej voľby štyria opoziční poslanci - 3 z Oľano a jeden poslanec z KDH hlasovali za tajnú voľbu. V druhej voľbe to už bol len jeden poslanec za Oľano. V posledných troch voľbách už nikto z opozície nehlasoval za tajnú voľbu. Tajnú voľbu však vždy navrhli a schválili poslanci SMER-SD. Čl. I Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa mení a dopĺňa takto: V § 39 odsek 8 znie: (8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Táto zostala zachovaná a je súčasťou aktuálneho (k 16. aprílu 2013) znenia Zákona o rokovacom poriadku. Článok III. tej istej novely uvádza, že v zákone č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade sa vypúšťa povinnosť tajnej voľby (§ 8). \"Čl. III Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky sa mení takto: V § 8 ods. 2 sa vypúšťajú slová \"tajným hlasovaním\". Pred touto novelou § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky pritom uvádzal (.pdf): \"Predsedu a dvoch podpredsedov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním.\" Opozičné stany žiadajú od apríla 2013 verejnú voľbu šéfa NKÚ. Uvádzame výpočet volieb šéfa NKÚ: 1.) 26. júla 2012 sa uskutočnila štvrtá schôdza Národnej rady, počas ktorej prebehla prvá voľba predsedu NKÚ vo volebnom období 2012-2016. Opoziční poslanci pri hlasovaní o tom, aby sa voľba uskutočnila tajným hlasovaním, väčšinou hlasovali proti návrhu. Jedine traja poslanci hlasovali za návrh, konkrétne Mikuláš Huba a Miroslav Kadúc z Oľano a Ján Hudacký z KDH. 2.) Druhá voľba sa uskutočnila 18. septembra 2012 na siedmej schôdzi. Pri hlasovaní o tajnej voľbe hlasoval z opozičných poslancov za návrh len poslanec Miroslav Kadúc z Oľano. 3.) Tretia voľba prebiehala 11. decembra 2012 počas 11. schôdze. V tomto prípade žiadny opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 4.) Štvrtá voľba sa uskutočnila 14. marca 2013 na 16. schôdzi, počas ktorej taktiež ani jeden opozičný poslanec nehlasoval za tajnú voľbu. 5.) Piata voľba sa nakoniec neuskutočnila, pretože po navrhnutí a schválení tajnej voľby poslancami SMER-SD. Opozičné strany žiadali verejnú voľbe preto svojho kandidáta stiahli. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["153/2011 Z.z", "Zákona", "uvádzal", "žiadajú", "hlasovaní", "hlasovaní", "nehlasoval", "nehlasoval", "schválení", "žiadali"], "url": ["http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html", "http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4694799&phContent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=13435&pa=13710", "http://backup.transparency.sk/samosprava/zakony/nku.pdf", "http://www.ta3.com/clanok/1017781/sulik-pravica-chce-verejnu-volbu-sefa-nku.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30397", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30666", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31288", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31731", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32221", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/pavol-paska-vypisal-sieste-volby-s/683412-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:34.287726+00:00"}
{"id": "vr34746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34746", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...my sme si to ak dokonca diplomaticky všade vybojovali, či zákon o štátnom jazyku, však všade som chodil v zahraničí, všade nám to nakoniec legitímne priznali, že sme robili dobre...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nevieme kto Dušanovi Čaplovičovi na jeho cestách vyjadril uznanie za zákon.", "analysis_paragraphs": ["nevieme kto Dušanovi Čaplovičovi na jeho cestách vyjadril uznanie za zákon."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:06.439575+00:00"}
{"id": "vr37581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37581", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Žiadne také, žeby sa vzťahovalo používanie jazyka národnostných menšín pri obvodných úradoch na celé územie. Vôbec to nie je pravda. Ak jeden účastník trvá na tom aby sa používal štátny jazyk, tak sa bude používať štátny jazyk.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí: „§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku (1) Ak obcania Slovenskej republiky , ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 15 % obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny. (2) Zoznam obcí podla odseku 1 ako aj zoznam oznacení obcí podla odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. (3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a) podla odseku 1 komunikovat v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (dalej len 'orgán verejnej správy') vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoved na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín podla osobitného predpisu2b). V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podla prvej vety a zabezpecí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditelnom mieste. (...) (8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia.\" Z uvedeného vyplýva, že jazyk menšín sa môže zo strany obcanov používat v prípade územia s 15% zastúpením menšiny, na ostatnom území môžu menšinový jazyk použit ak s tým úradník a ostatné zúcastnené strany súhlasia. Ak by \"úcastník\" (rozumieme tým obcana na úrade, nie úradníka) trval na používaní štátneho jazyka na úrade v obci, kde je 15% zastúpenie menšiny, úradník pochopitelne má ovládat štátny jazyk. Ako by sa riešila situácia, kedy na \"menšinovom území\" chcú s tým istým úradníkom komunikovat aj príslušník menšiny aj väcšiny, a teda aký jazyk sa má používat, zákon nehovorí.", "analysis_paragraphs": ["Predkladaná novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín hovorí: „§ 2 Používanie jazyka menšiny v úradnom styku (1) Ak obcania Slovenskej republiky , ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 15 % obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny. (2) Zoznam obcí podla odseku 1 ako aj zoznam oznacení obcí podla odseku 1 v jazykoch menšín ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. (3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci2a) podla odseku 1 komunikovat v ústnom a písomnom styku pred orgánom štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (dalej len 'orgán verejnej správy') vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoved na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín podla osobitného predpisu2b). V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podla prvej vety a zabezpecí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditelnom mieste. (...) (8) Obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku v obci, ktorá nesplna podmienky podla odseku 1, pri ústnej komunikácii používat jazyk menšiny, ak s tým zamestnanec orgánu verejnej správy a osoby zúcastnené na konaní súhlasia.\" Z uvedeného vyplýva, že jazyk menšín sa môže zo strany obcanov používat v prípade územia s 15% zastúpením menšiny, na ostatnom území môžu menšinový jazyk použit ak s tým úradník a ostatné zúcastnené strany súhlasia. Ak by \"úcastník\" (rozumieme tým obcana na úrade, nie úradníka) trval na používaní štátneho jazyka na úrade v obci, kde je 15% zastúpenie menšiny, úradník pochopitelne má ovládat štátny jazyk. Ako by sa riešila situácia, kedy na \"menšinovom území\" chcú s tým istým úradníkom komunikovat aj príslušník menšiny aj väcšiny, a teda aký jazyk sa má používat, zákon nehovorí."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["novela zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352335"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:26.575733+00:00"}
{"id": "vr17323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17323", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minulý týždeň bol schválený nový zákon o investičných stimulov, ktorý už nebude spájať podmienku poskytovania stimulov len s tvorbou nových pracovných miest, (...), ale bude viacej sústredený na technologický transfér. To znamená nové technológie a na inovácie.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "6. februára 2018 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci.Daný návrh podporilo 77 zo 141 prítomných poslancov. Z návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ako uviedla agentúra TASR vyplýva, že podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe ale aplikácia a implementácia inovácií a nových technológií do výroby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["6. februára 2018 Národná rada SR schválila vládny návrh zákona o regionálnej investičnej pomoci.Daný návrh podporilo 77 zo 141 prítomných poslancov. Z návrhu zákona z dielne Ministerstva hospodárstva SR, ako uviedla agentúra TASR vyplýva, že podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe ale aplikácia a implementácia inovácií a nových technológií do výroby. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "TASR", "dôvodovej správy", "úprava", "nastavuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600", "http://www.teraz.sk/ekonomika/r-fico-novy-zakon-o-regionalnej-investic/307446-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6600", "https://tv.hnonline.sk/ekonomika/1689980-fico-pomozeme-chudobnym-regionom-nebudu-vsak-montaznou-dielnou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:58.692561+00:00"}
{"id": "vr32243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32243", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Po schválení zákona sme potom tvrdili, že celková ročná úspora podobne tak, ako povedal pán poslanec Novotný, bude okolo 40 miliónov eur. Tieto výpočty sú výpočty človeka, ktorý šéfuje dnes Inštitútu finančnej politiky na ministerstve financií.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa správy ministerstva zdravotníctva z 15.12.2011 v tom čase ministerstvo počítalo s úsporou 75 miliónov eur.\n\nPodľa článku portálu zdravezdravotnictvo.sk z 30.12.2011 ministerstvo v tom čase operovalo s odhadom ušetrených prostriedkov na úrovni 60 miliónov.\n\nČlánok denníku SME z 23.3.2012 hovorí o opätovnom posúvaní začatia platnosti nových cien liekov. Vo svojej správe rovnako zverejňuje aktualizovaný odhad ministerstva zdravotníctva, ktoré počíta s ušetrením asi 41 miliónov eur v priebehu prvého roka.\n\n1. apríla 2012 podľa správy SITA Ivan Uhliarik hovoril o ušetrení 40 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy ministerstva zdravotníctva z 15.12.2011 v tom čase ministerstvo počítalo s úsporou 75 miliónov eur.", "Podľa článku portálu zdravezdravotnictvo.sk z 30.12.2011 ministerstvo v tom čase operovalo s odhadom ušetrených prostriedkov na úrovni 60 miliónov.", "Článok denníku SME z 23.3.2012 hovorí o opätovnom posúvaní začatia platnosti nových cien liekov. Vo svojej správe rovnako zverejňuje aktualizovaný odhad ministerstva zdravotníctva, ktoré počíta s ušetrením asi 41 miliónov eur v priebehu prvého roka.", "1. apríla 2012 podľa správy SITA Ivan Uhliarik hovoril o ušetrení 40 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "podpísaný", "blogu", "Na telo", "správy", "zdravezdravotnictvo.sk", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.nsptv.sk/zakony/363_2011.pdf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/112066/Prezident-podpisal-zdravotnicke-zakony", "http://blog.etrend.sk/martin-filko/2011/09/28/hra-s-liekovymi-cislami/", "http://www.demagog.sk/diskusie/190/ivan-uhliarik", "http://www.health.gov.sk/Clanok?referencovanie-cien-liekov-prinesie-usporu-75-milionov-eur", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/uhliarik-chce-ubrat-poistovniam-aj-zachrankam.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6311996/uhliarik-ceny-liekov-neznizil-mohol-usetrit-sedem-milionov.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/uhliarik-podla-smeru-pri-sestrach-klamal-zlyhal.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:19.718846+00:00"}
{"id": "vr26453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26453", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vyskúšali sme prvý projekt vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí a to v roku 2013 financovaný cez presun prostriedkov z fondov EÚ. Okamžite bolo vytvorených 15 tisíc reálnych pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico použil podobný výrok už v apríli 2013, kedy sme ho hodnotili ako zavádzajúci . V súčasnosti ho hodnotíme rovnako ako zavádzajúci. Daný projekt mal do konca roku 2013 vytvoriť 15 tisíc pracovných miest. Nemáme síce informácie o súčasnom počte vytvorených pracovných miest, avšak podľa posledných informácii z novembra 2013, bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Celý projekt bol začatý už v novembri 2012, teda už v roku 2012. Fico hovorí, že tomu tak bolo tohto roku a snaží sa vyvolať dojem, že pozitívne efekty prišli okamžite, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakávala vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013. Peniaze na projekty presunula z eurofondov po dohode s Európskou komisiou. Ide o príspevky ,ktoré môže využiť každý zamestnávateľ od novembra 2012 do septembra 2015. V súkromnom sektore a samosprávach ide o príspevok na vytváranie pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných do 29 rokov, ak sú na úrade práce najmenej 3 mesiace. Počas 12 mesiacov dostane zamestnávateľ príspevok na mladého zamestnanca vo výške 456,54 € na mesiac na jedno pracovné miesto. Následne musí minimálne 6 mesiacov toto pracovné miesto udržať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnávateľa je 200 000 eur. Pre zamestnávateľov v cestnej doprave sú určené špecifické podmienky, musia garantovať až 24 mesačnú udržateľnosť pracovného miesta a príspevok z eurofondov dostanú na obdobie 6 mesiacov. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy TASR z 22. apríla 2013: \"V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739.\" Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20. mája 2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Hovorca Ministerstva práce Stuška pre denník SME (28. júna 2013) potvrdil, že projekt zamestnávania mladých do 29 rokov na úrovni 8 tisíc zazmluvnených pracovných miest. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Článok denníku Pravda zo 17.11.2013 hovorí stále o 15 tisíc pracovných miestach v budúcom čase a pracuje s číslom 11 tisíc už vytvorených miest. Nemáme nové informácie o súčasnom počte novovytvorených pracovných miest. Fico však hovorí o tom, že po zavedení nového projektu bolo okamžite vytvorených 15 tisíc pracovných miest. V skutočnosti však tento projekt a presun finančných zdrojov bol uskutočnení ešte koncom minulého roku a po jednom roku bolo vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Je potrebné podotknúť, že číslo 15 tisíc pracovných miest je konečný cieľ celého projektu a jeho naplnenie je očakávané do konca roku 2013, nemáme však momentálne informácie o tomto počte, o ktorých informuje ministerstvo práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico použil podobný výrok už v apríli 2013, kedy sme ho hodnotili ako zavádzajúci . V súčasnosti ho hodnotíme rovnako ako zavádzajúci. Daný projekt mal do konca roku 2013 vytvoriť 15 tisíc pracovných miest. Nemáme síce informácie o súčasnom počte vytvorených pracovných miest, avšak podľa posledných informácii z novembra 2013, bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Celý projekt bol začatý už v novembri 2012, teda už v roku 2012. Fico hovorí, že tomu tak bolo tohto roku a snaží sa vyvolať dojem, že pozitívne efekty prišli okamžite, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakávala vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013. Peniaze na projekty presunula z eurofondov po dohode s Európskou komisiou. Ide o príspevky ,ktoré môže využiť každý zamestnávateľ od novembra 2012 do septembra 2015. V súkromnom sektore a samosprávach ide o príspevok na vytváranie pracovných miest pre evidovaných nezamestnaných do 29 rokov, ak sú na úrade práce najmenej 3 mesiace. Počas 12 mesiacov dostane zamestnávateľ príspevok na mladého zamestnanca vo výške 456,54 € na mesiac na jedno pracovné miesto. Následne musí minimálne 6 mesiacov toto pracovné miesto udržať. Maximálna výška príspevku pre jedného zamestnávateľa je 200 000 eur. Pre zamestnávateľov v cestnej doprave sú určené špecifické podmienky, musia garantovať až 24 mesačnú udržateľnosť pracovného miesta a príspevok z eurofondov dostanú na obdobie 6 mesiacov. Projekt sa spustil v novembri 2012. Podľa správy TASR z 22. apríla 2013: \"V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739.\" Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20. mája 2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Hovorca Ministerstva práce Stuška pre denník SME (28. júna 2013) potvrdil, že projekt zamestnávania mladých do 29 rokov na úrovni 8 tisíc zazmluvnených pracovných miest. Podľa správy SITA z 8. novembra 2013 bolo zatiaľ vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Článok denníku Pravda zo 17.11.2013 hovorí stále o 15 tisíc pracovných miestach v budúcom čase a pracuje s číslom 11 tisíc už vytvorených miest. Nemáme nové informácie o súčasnom počte novovytvorených pracovných miest. Fico však hovorí o tom, že po zavedení nového projektu bolo okamžite vytvorených 15 tisíc pracovných miest. V skutočnosti však tento projekt a presun finančných zdrojov bol uskutočnení ešte koncom minulého roku a po jednom roku bolo vytvorených 11 tisíc pracovných miest. Je potrebné podotknúť, že číslo 15 tisíc pracovných miest je konečný cieľ celého projektu a jeho naplnenie je očakávané do konca roku 2013, nemáme však momentálne informácie o tomto počte, o ktorých informuje ministerstvo práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["zavádzajúci", "podporu", "eurofondov", "príspevky", "spustil", "TASR", "vyjadrenia", "SME", "SITA", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://ekonomika.sme.sk/c/6464620/richter-podporenych-bude-15-tisic-pracovnych-miest.html", "http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/tema-dna/Vlada-chce-vytvorit-takmer-15-tisic-novych-pracovnych-miest?l=2&i=43052&p=2", "http://www.cas.sk/clanok/236412/dobra-sprava-stat-podpori-13-tisic-pracovnych-miest-pre-mladych.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/mladi-dostanu-sancu-pracu-startuju-nove-projekty-zamestnanosti.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6851296/firmy-ziadaju-prax-mladi-ludia-idu-s-platom-pod-cenu.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:58.774760+00:00"}
{"id": "vr30993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30993", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Tam, kde súťaž nefunguje a spotrebitelia sú bezbranní, posilníme regulačné mechanizmy a práva zákazníkov, ako sme to urobili pri úveroch na bývanie a zákonnom poistení automobilov.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ posilnila práva zákazníkov prostredníctvom novelizácie Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V oblasti zákonného poistenia automobilov bol za vlády Ivety Radičovej prijatý Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (.pdf). Podľa MF SR prinesie uvedený zákon nasledovné zmeny: Zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla možno vypovedať šesť týždňov pred jej výročím. Po novom budú poisťovne povinné desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia poslať klientovi list, v ktorom ho budú informovať o:\n\nKlient tak získa štyri týždne na to, aby sa zorientoval na trhu, porovnal si konkurenčné ponuky a bez časového tlaku sa rozhodol, čo je pre neho najvýhodnejšie. Táto zmena tak posilní nielen postavenie klienta v zmluvnom vzťahu, ale zároveň zostrí konkurenčný boj, čo vyvolá tlak na zlacnenie či skvalitnenie služieb na trhu.\n\nUvedené zmeny nadobudnú účinnosť 1. júla 2012 .\n\nZákon o bankách bol počas rokov 2011 - 2012 novelizovaný niekoľkokrát, a to najmä prostredníctvom Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pričom boli práva spotrebiteľov pri úveroch na bývanie posilnené nasledovne:\n\nAké budú konkrétne dopady jednotlivých noviel sa ukáže v budúcnosti, pravdou ale je, že došlo k zmene v regulácii s cieľom posilniť práva zákazníkov.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ posilnila práva zákazníkov prostredníctvom novelizácie Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov . V oblasti zákonného poistenia automobilov bol za vlády Ivety Radičovej prijatý Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (.pdf). Podľa MF SR prinesie uvedený zákon nasledovné zmeny: Zmluvu o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla možno vypovedať šesť týždňov pred jej výročím. Po novom budú poisťovne povinné desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia poslať klientovi list, v ktorom ho budú informovať o:", "Klient tak získa štyri týždne na to, aby sa zorientoval na trhu, porovnal si konkurenčné ponuky a bez časového tlaku sa rozhodol, čo je pre neho najvýhodnejšie. Táto zmena tak posilní nielen postavenie klienta v zmluvnom vzťahu, ale zároveň zostrí konkurenčný boj, čo vyvolá tlak na zlacnenie či skvalitnenie služieb na trhu.", "Uvedené zmeny nadobudnú účinnosť 1. júla 2012 .", "Zákon o bankách bol počas rokov 2011 - 2012 novelizovaný niekoľkokrát, a to najmä prostredníctvom Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pričom boli práva spotrebiteľov pri úveroch na bývanie posilnené nasledovne:", "Aké budú konkrétne dopady jednotlivých noviel sa ukáže v budúcnosti, pravdou ale je, že došlo k zmene v regulácii s cieľom posilniť práva zákazníkov."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Zákon č. 520/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony", "MF SR", "1. júla 2012", "Zákona č. 46/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov", "Zákona č. 314/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov", "iného hypotekárneho úveru", "spoločný príjem manželov", "zníži splátku", "predčasné splatenie hypotéky", "musí banka oznámiť", "úrokovej sadzbe", "bez straty štátneho príspevku"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-381", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210642&FileName=zz2011-00520-0210642&Rocnik=2011", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsId=467", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210642&FileName=zz2011-00520-0210642&Rocnik=2011", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210112&FileName=zz2011-00046-0210112&Rocnik=2011", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210412&FileName=zz2011-00314-0210412&Rocnik=2011", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zmeny-v-uveroch-poskytnu-viac-informa/444167-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:00.001600+00:00"}
{"id": "vr30674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30674", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Takisto som volal pani premiérke , ja som povedal v podstate to isté (o Bubeníkovej v súvislosti s dokumentom Gorila, pozn.), ona povedala, že je to nejak v tom zmysle sa vyjadrila, že je to mimo jej moci, tak sme to uzavreli tým, že dobre, keď SDKÚ si myslí, že toto je najvhodnejšia nominácia a zároveň, preberajú politickú zodpovednosť, tak sme sa s tým zmierili.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile (9. januára 2012) spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou:", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile (9. januára 2012) spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou:"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Čo viem o Gorile"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:08.223117+00:00"}
{"id": "48530", "numeric_id": 48530, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48530", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Tiež o 10 % niekoľkokrát, pán. 5x asi sa zvyšovalo o 10 %. Dokonca za vlády Petra Pellegriniho v roku 2019 sme dali ešte 9 % navyše pre začínajúcich učiteľov.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Navyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére sa za vlády Petra Pellegriniho uskutočnilo na základe dvoch kolektívnych zmlúv. ( pdf ) Tieto boli podpísané medzi zástupcami vlády SR a samospráv a zástupcami odborových organizácii na druhej strane. Táto zmena sa teda týkala aj učiteľov.\n\nPredmetom úpravy bolo dvojnásobné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov o desať percent, teda k januáru 2019 a opäť k januáru 2020, uvádza Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.\n\nZa vlády Petra Pellegriniho dostali začínajúci učitelia k 1. septembru 2019 motivačný príspevok vo výške približne deväť percent.\n\nVlády SMER-u zvyšovali do roku 2019 platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom takmer každoročne v rôznych mierach (o 1 - 7 %). Okrem rokov 2019 a 2020 vlády SMER-u nezvyšovali platy učiteľov o viac ako 7% Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Navyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére sa za vlády Petra Pellegriniho uskutočnilo na základe dvoch kolektívnych zmlúv. ( pdf ) Tieto boli podpísané medzi zástupcami vlády SR a samospráv a zástupcami odborových organizácii na druhej strane. Táto zmena sa teda týkala aj učiteľov.", "Predmetom úpravy bolo dvojnásobné zvýšenie platov pedagogických zamestnancov a vysokoškolských učiteľov o desať percent, teda k januáru 2019 a opäť k januáru 2020, uvádza Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.", "Za vlády Petra Pellegriniho dostali začínajúci učitelia k 1. septembru 2019 motivačný príspevok vo výške približne deväť percent.", "Vlády SMER-u zvyšovali do roku 2019 platy pedagogickým a nepedagogickým pracovníkom takmer každoročne v rôznych mierach (o 1 - 7 %). Okrem rokov 2019 a 2020 vlády SMER-u nezvyšovali platy učiteľov o viac ako 7% Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "uvádza", "dostali", "zvyšovali"], "url": ["https://www.uvlf.sk/document/kolektivna-zmluva-vyssieho-stupna-2019-2020.pdf", "https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/dohoda-o-navyseni-platov-pre-zamestnancov-v-skolstve.alej", "https://index.sme.sk/c/22164878/platy-zacinajucich-ucitelov-sa-od-septembra-zvysia-o-9-a-pol-percenta.html", "https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/od-dzurindu-po-hegera-alebo-historia-zvysovanie-platov-v-skolstve.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:12.690065+00:00"}
{"id": "vr29956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29956", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Áno, samozrejme, že treba hovoriť aj o tom, že sú tu správy, že okolo štyritisíc bojovníkov Islamského štátu prekročilo hranice v tých masách ľudí, ktorí sem prišli na územie Európy ako takej.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O štyroch tisícoch bojovníkov ISIS informovali predstavitelia tejto organizácie. Nenašli sme vyjadrenie predstaviteľa niektorého zo štátov alebo inštitúcií EÚ, ani relevantné spravodajské zdroje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["O štyroch tisícoch bojovníkov ISIS informovali predstavitelia tejto organizácie. Nenašli sme vyjadrenie predstaviteľa niektorého zo štátov alebo inštitúcií EÚ, ani relevantné spravodajské zdroje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["vydať", "vyhlásenie"], "url": ["http://newobserveronline.com/isis-claims-at-least-4000-fighters-are-in-europe-as-french-police-hunt-syrian-refugee-in-calais/", "http://www.express.co.uk/news/world/555434/Islamic-State-ISIS-Smuggler-THOUSANDS-Extremists-into-Europe-Refugees"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:06.687198+00:00"}
{"id": "46349", "numeric_id": 46349, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46349", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "kúpil (Robert Fico ako premiér, pozn.) späť iba tú matku hore, tú schránku, to je prázdna vykuchaná matka, ktorej prakticky nič nepatrí okrem podielu v tých extrémne ziskových firmách, tú kúpil a odvtedy, čo ju kúpil, táto firma urobila 450.000.000 EUR straty.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s . a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur. SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2014, keď štát kúpil späť všetky akcie SPP, tvorí tento podnik konštantnú prevádzkovú stratu. Tá do roku 2019 presahuje 450 miliónov eur. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Druhá vláda Roberta Fica kúpila v roku 2014 späť všetky akcie Slovenského plynárenskeho priemyslu. Jeho hlavným majetkom sú podiely v dcérskych spoločnostiach, a to najmä v akciovke SPP Infrastructure, cez ktorú štát vlastní 51 % vo firmách eustream, a.s . a SPP - distribúcia, a.s. Obe dosahujú zisky v stámiliónoch eur. SPP vykazuje stámiliónové zisky, no to len vďaka dividendám z vyššie spomenutých firiem. Bez týchto ziskov je od roku 2013 vo veľkých (prevádzkových) stratách. Podľa DenníkaE bola v rokoch 2014 až 2018 výška týchto strát na úrovni 408 miliónov eur. Z účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva , že po odpočítaní ziskov z investícií bola strata SPP v tomto roku dalších 120 miliónov eur. Spolu teda SPP vyrobila od roku 2014 prevádzkové straty vo výške viac ako 520 miliónov eur. Hovorkyňa Richarda Sulíka Katarína Matejková poskytla portálu Demagóg.SK údaje z Finstatu, podľa ktorých je takto vypočítaná strata SPP za odbobie rokov 2014 až 2019 cez 460 miliónov eur. Od údajov DenníkaN - a teda údajov z účovných závierok - sa v nich líši najmä rok 2014, o desiatky miliónov eur."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["kúpila", "podiely", "eustream, a.s", "SPP - distribúcia, a.s.", "dosahujú", "zisky", "vykazuje", "vďaka", "je", "bola", "vyplýva"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/7225878/stat-definitivne-kupil-spat-podiely-spp-je-jedinym-akcionarom.html", "https://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/majetkove-ucasti-spp/", "https://www.eustream.sk/sk_investori/sk_akcionari", "https://www.spp-distribucia.sk/o-spolocnosti/kto-sme/akcionar-spolocnosti/", "https://www.finstat.sk/35910739", "https://www.finstat.sk/35910712", "https://www.finstat.sk/35815256", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/7085430"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:06.077716+00:00"}
{"id": "47437", "numeric_id": 47437, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47437", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "referenda (o predčasných voľbách, pozn.), ktoré bolo zmarené", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Keďže tvrdenie Juraja Blanára budí dojem, akoby niekto úmyselne a nekalo prekazil referendum, čo však nekorešponduje s realitou, hodnotíme ho ako zavádzanie. Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd nepovolil konanie referenda o predčasných voľbách, pretože po preskúmaní o.i. zistil, že otázka na podpisových hárkoch nebola v súlade s Ústavou. Referendum však nebolo „zmarené”, a teda úmyselne (nekalo) prekazené, ako to evokuje pojem z trestného práva. Naopak, Ústavný súd napravil vznikajúcu právnu skrivodlivosť, ktorá by sa mohla stať, ak by sudcovia referendovú otázku nepreskúmali. Keďže tvrdenie Juraja Blanára budí dojem, akoby niekto úmyselne a nekalo prekazil referendum, čo však nekorešponduje s realitou, hodnotíme ho ako zavádzanie. Pojem zmariť v kontexte trestného práva odkazuje na situáciu úmyselného nelegálneho prekazenia. Ústavný súd referendum 2021 takýmto spôsobom úmyselne neprekazil. Naopak, napravil vznikajúcu situáciu, v ktorej by referendum nebolo v súlade s Ústavou. Petičný výbor za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách vyzbieral vyše 600-tisíc podpisov. Petíciu iniciovali strany Smer-SD a Hlas, pridala sa k nim aj mimoparlamentná SNS. Otázka referenda mala znieť: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ Prezidentka Zuzana Čaputová obdržaní podpisov obrátila na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť takéhoto referenda. Ústavní sudcovia sa začiatkom júla 2021 vyjadril, že referendum sa konať nemôže , pretože otázka nie je v súlade s Ústavou ( .pdf )."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["pojem", "trestného práva", "vyzbieral", "iniciovali", "Otázka", "obrátila", "nemôže", ".pdf"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat", "https://slovensko.hnonline.sk/2339646-peticny-vybor-odovzdal-takmer-600-tisic-podpisov-za-referendum-caputova-nechce-proces-overovania-natahovat", "https://dennikn.sk/minuta/2257959/", "https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/093c56f5-932d-46ec-ba1a-1f79b0828178/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20PL.%20%C3%9AS%207_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:52.229811+00:00"}
{"id": "44863", "numeric_id": 44863, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44863", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "No pretože niekto spravil chybu a nepristupoval k tomu pacientovi ako s pacientom, ktorý má mať podozrenie na Covid, ale ho identifikoval najprv ako na človeka, ktorý má iný pľúcny problém.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "10. marca prijala ružinovská nemocnica pacienta s príznakmi koronavirusu, ktorý sa vrátil z USA. Napriek príznakom ho vzali na pľúcne - a nie na infekčné oddelenie, kam mal ísť. Na pľúcnom prísne opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu vírusu, neplatia. \"Je nám veľmi ľúto vzniknutej situácie, išlo o zlyhanie ľudského faktora, v tomto prípade lekárky, ktorá nepostupovala v súlade s usmerneniami hlavného hygienika a vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava,” uviedla hovorkyňa nemocnice. Lekárka bola zároveň šéfkou nemocnice, pacienta podľa DenníkaN prijala po známosti. Pretože sa nakazený pohyboval po nemocnici, muselo ostať v karanténe 20 jej pracovníkov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["10. marca prijala ružinovská nemocnica pacienta s príznakmi koronavirusu, ktorý sa vrátil z USA. Napriek príznakom ho vzali na pľúcne - a nie na infekčné oddelenie, kam mal ísť. Na pľúcnom prísne opatrenia, ktoré majú zamedziť šíreniu vírusu, neplatia. \"Je nám veľmi ľúto vzniknutej situácie, išlo o zlyhanie ľudského faktora, v tomto prípade lekárky, ktorá nepostupovala v súlade s usmerneniami hlavného hygienika a vedenia Univerzitnej nemocnice Bratislava,” uviedla hovorkyňa nemocnice. Lekárka bola zároveň šéfkou nemocnice, pacienta podľa DenníkaN prijala po známosti. Pretože sa nakazený pohyboval po nemocnici, muselo ostať v karanténe 20 jej pracovníkov. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["prijala", "uviedla", "bola", "podľa", "muselo"], "url": ["https://dennikn.sk/1799756/v-ruzinove-po-znamosti-zobrali-pacienta-ukazalo-sa-ze-bol-nakazeny/?ref=mpm", "https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html", "https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html", "https://dennikn.sk/1799756/v-ruzinove-po-znamosti-zobrali-pacienta-ukazalo-sa-ze-bol-nakazeny/?ref=mpm", "https://domov.sme.sk/c/22358041/koronavirus-sefka-nemocnice-v-ruzinove-porusila-pravidla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:29.137119+00:00"}
{"id": "43815", "numeric_id": 43815, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43815", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Fyzicky napádal iného poslanca (Alojz Hlina, pozn.), potom sa zamuroval, alebo chcel zamurovať administratívnu silu nebankovky.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alojz Hlina v roku 2013 napadol v parlamente vtedajšieho poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa po tom, čo Hlinu obvinil zo zbohatnutia na predaji alkoholu mladistvým. O dva roky neskôr Hlina postavil múr pred pobočku nebankovej spoločnosti Pohotovosť. Polícia ho pri činnosti zadržala, neskôr mu udelila pokutu 90 eur. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Alojz Hlina v roku 2013 napadol v parlamente vtedajšieho poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa po tom, čo Hlinu obvinil zo zbohatnutia na predaji alkoholu mladistvým. O dva roky neskôr Hlina postavil múr pred pobočku nebankovej spoločnosti Pohotovosť. Polícia ho pri činnosti zadržala, neskôr mu udelila pokutu 90 eur. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "postavil", "pokutu"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6922698/hlina-napadol-martvona-v-parlamente.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/303411/poslanec-alojz-hlina-za-zamurovanie-vchodu-do-nebankovky-uz-celi-obvineniu/", "https://domov.sme.sk/c/20520455/hlina-dostal-za-zamurovanie-nebankovky-pokutu-90-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:28.879196+00:00"}
{"id": "vr30027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30027", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": ".... a ja už som v správe o stave republiky aj predtým hovoril o tom, že kvóty nie sú šťastným riešením", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident A. Kiska vystúpil 18. júna 2015 v NR SR so Správou o stave republiky. Okrem iného sa v nej venoval aj problematike utečencov, pričom skutočne spomenul, že povinné kvóty na ich prijatie nie sú správnym riešením. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident A. Kiska vystúpil 18. júna 2015 v NR SR so Správou o stave republiky. Okrem iného sa v nej venoval aj problematike utečencov, pričom skutočne spomenul, že povinné kvóty na ich prijatie nie sú správnym riešením. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "Denník N"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/precitajte-si-prezidentovu-spravu-o-stave-republiky/", "https://dennikn.sk/156931/kiska-o-utecencoch-tym-co-ide-o-zivot-sme-mali-pomoct/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:09.757358+00:00"}
{"id": "vr32095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32095", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "My sme ponúkali, ale aj alternatívu (v čase tvorby Ústavy SR, pozn.). Vtedy pán poslanec Čarnogurský ponúkol v normatívnej podobe predsedovi NR SR časť textu ústavného zákona, ktorý by v tom čase bol postačoval na to, aby sme dokázali nastaviť zodpovedným spôsobom vzťahy medzi najvyššími ústavnými orgánmi a potom si pokojne sadli za politické rokovania a stôl, kde by sme boli hľadali zhodu.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pavol Hrušovský má pravdu, poslanci z KDH v roku 1991 pripravili vlastný návrh ústavy a odovzdali ho Slovenskej národnej rade (SNR). Konkrétne znenie návrhu sa nám však nepodarilo nájsť, preto nevieme overiť, či sa v nej nachádzala aj tá časť, ktorú Hrušovský spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uviedla TASR , v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský má pravdu, poslanci z KDH v roku 1991 pripravili vlastný návrh ústavy a odovzdali ho Slovenskej národnej rade (SNR). Konkrétne znenie návrhu sa nám však nepodarilo nájsť, preto nevieme overiť, či sa v nej nachádzala aj tá časť, ktorú Hrušovský spomína. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ako uviedla TASR , v januári 1991 poverilo predsedníctvo SNR vlastnú komisiu na vytvorenie návrhu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky. Dňa 18. júna 1991 predsedníctvo SNR oznámilo, že okrem oficiálneho návrhu komisie, obdržalo ďalších šesť návrhov ústavy, ktoré pripravili poslanci. Jedným z nich bol aj návrh poslancov I. Čarnogurského, J. Klepáča a J. Brocku z Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/144289/v-utorok-1-septembra-oslavujeme-statny-sviatok-sr-den-ustavy-sr-vyrocie-prijatia-ustavy-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:48.065110+00:00"}
{"id": "vr35355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35355", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Takže nemyslím si, že sme v niečom poľavili a čo je dobrý výsledok je, ide o naozaj o kompromisný zákon, dobrým výsledkom je, že ho podporilo v prvom čítaní 78 poslancov vrátanie poslancov Hídu, ktorí s ním neboli spokojní.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podporilo 78 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podporilo 78 poslancov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podporilo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=2764#IIICit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:12.407217+00:00"}
{"id": "vr16568", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16568", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Macron hovoril o spoločnom ministrovi financií...", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzsky prezident Emmanuel Macron v uplynulých mesiacoch skutočne niekoľkokrát vyjadril svoj názor týkajúci sa potreby vytvorenia ministerstva financií s pôsobnosťou pre celú eurozónu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Francúzsky prezident Emmanuel Macron v uplynulých mesiacoch skutočne niekoľkokrát vyjadril svoj názor týkajúci sa potreby vytvorenia ministerstva financií s pôsobnosťou pre celú eurozónu. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "nemyslí si", "vyjadril záujem", "uviedol", "predstavených", "článku", "článku", "článku", "vyjadril"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/20635187/fico-delenie-cesko-slovenska-patri-minulosti-dolezite-je-jadro-eu.html", "http://www.dobrenoviny.sk/c/110218/fico-si-nemysli-ze-je-potrebne-referendum-o-integracii-do-jadra-eu", "https://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/fico-macron-rokovali-jadre-eu-jeho-kontury-mohli-byt-zname-do-konca-roka.html", "https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/fico-jadro-bude-mat-svoju-cenu-ako-vstup-do-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/420048/juncker-predstavil-pat-moznych-scenarov-vyvoja-eu-po-odchode-britanie/", "https://www.theguardian.com/world/2017/may/02/what-would-emmanuel-macron-france-leader-mean-europe", "http://www.telegraph.co.uk/news/2017/05/15/emmanuel-macron-call-eu-reform-heads-germany-first-foreign-trip/", "http://www.independent.co.uk/news/world/politics/merkel-macron-eurozone-eu-budget-finance-minister-economy-a7918521.html", "http://www.politico.eu/article/emmanuel-macron-urges-maximum-ambition-on-eurozone-budget-finance-minister/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:13.950856+00:00"}
{"id": "vr35095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35095", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte ja to dokončím, napríklad toho porovnám náš podiel s podielom najbohatšej krajiny Luxemburska. Voči ekonomickej sile je náš podiel o 2,3 násobne vyšší ako podiel Luxemburska, keď to porovnáme voči HDP.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "pomer pôžičky a ekonomickej sily cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme. ( Lux : HDP 37,75 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,33 mld eur (2009), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)", "analysis_paragraphs": ["pomer pôžičky a ekonomickej sily cca 2,5 násobne vyšší v prípade Slovenska u pôžičky a tiež pri finančnom mechanizme. ( Lux : HDP 37,75 mld eur (2009), pôžička 210 mil eur, mechanizmus 1,14 mld eur, SVK HDP 63,33 mld eur (2009), pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur .)"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Lux : HDP 37,75 mld eur", "pôžička 210 mil", "mechanizmus 1,14", "SVK HDP 63,33 mld eur", "pôžička 820 mil eur, val 4,49 mld eur"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_0B4375630A07526DC1257676004CAF2C_SK/$File/100629_Luxemburske_velkovojvodstvo.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html", "http://demagog.sk/old/ekonomicke-statistiky/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5465755/vlada-odobrila-euroval-no-grecku-pozicku-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:57.505474+00:00"}
{"id": "vr17820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17820", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...pán Matovič má pravdu v tom, že jednak je pravda, že tá kvalita života alebo to dožívanie sa zvyšuje, ale na druhej strane zo štatistík vyplýva, že dĺžka života v zdraví je na Slovensku stále výrazne krátka.Je to okolo veku 55 rokov", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o zvyšovaní sa kvality života a s tým súvisiacim dožívaním a o dĺžke života v zdraví. Priemerná dĺžka života na Slovensku sa v posledných rokoch postupne naozaj zvyšuje. Informuje o tom portál Index Mundi a World Bank . V roku 2017 dosiahla priemerná dĺžka života hodnotu 77,3 rokov. Podľa údajov Eurostatu , Európskeho štatistického úradu, je dĺžka života v zdraví u žien na Slovensku 57 rokov a u mužov 56,4 rokov. Čo sa týka dĺžky života v zdraví, Slovensko je v porovnaní s európskym priemerom (64,2 ženy; 63,5 muži) naozaj podpriemerné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné hodnoty ako Slovensko majú Chorvátsko (ženy 58,7 rokov; muži 57,1 rokov), Rakúsko (ženy 57,1 rokov; muži 57 rokov), Portugalsko (ženy 57,4 rokov; muži 59,9 rokov), Slovinsko (ženy 57,9 rokov; muži 58,7 rokov) a Fínsko (ženy 57 rokov; muži 59,1 rokov). Najmenej sa v zdraví dožívajú v Lotyšsku: ženy 54,9 rokov a muži 52,3 rokov. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"YzGM5\"]={},window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas={\"100\":479,\"200\":452,\"300\":425,\"400\":398,\"500\":398,\"700\":398,\"800\":398,\"900\":398,\"1000\":398},window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-YzGM5\"),window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"YzGM5\"==b)window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o zvyšovaní sa kvality života a s tým súvisiacim dožívaním a o dĺžke života v zdraví. Priemerná dĺžka života na Slovensku sa v posledných rokoch postupne naozaj zvyšuje. Informuje o tom portál Index Mundi a World Bank . V roku 2017 dosiahla priemerná dĺžka života hodnotu 77,3 rokov. Podľa údajov Eurostatu , Európskeho štatistického úradu, je dĺžka života v zdraví u žien na Slovensku 57 rokov a u mužov 56,4 rokov. Čo sa týka dĺžky života v zdraví, Slovensko je v porovnaní s európskym priemerom (64,2 ženy; 63,5 muži) naozaj podpriemerné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobné hodnoty ako Slovensko majú Chorvátsko (ženy 58,7 rokov; muži 57,1 rokov), Rakúsko (ženy 57,1 rokov; muži 57 rokov), Portugalsko (ženy 57,4 rokov; muži 59,9 rokov), Slovinsko (ženy 57,9 rokov; muži 58,7 rokov) a Fínsko (ženy 57 rokov; muži 59,1 rokov). Najmenej sa v zdraví dožívajú v Lotyšsku: ženy 54,9 rokov a muži 52,3 rokov. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"YzGM5\"]={},window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas={\"100\":479,\"200\":452,\"300\":425,\"400\":398,\"500\":398,\"700\":398,\"800\":398,\"900\":398,\"1000\":398},window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-YzGM5\"),window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"YzGM5\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"YzGM5\"==b)window.datawrapper[\"YzGM5\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Index Mundi", "World Bank", "Eurostatu", "žien", "mužov"], "url": ["https://www.indexmundi.com/g/g.aspx?c=lo&v=30", "https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.IN?end=2016&locations=SK&start=1990", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/health/health-status-determinants/data/main-tables", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00150&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:51.163111+00:00"}
{"id": "vr17118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17118", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v Európskej únii a v eurozóne a Slovensko bude mať budúci rok dvakrát vyšší hospodársky rast, ako je priemer v eurozóne.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prognózy Eurostatu z jesene 2017 sa na rok 2018 predpokladá ekonomický rast pre krajiny eurozóny aj pre Európsku úniu ako celok vo výške 2,1 %. Rovnaká prognóza predpovedá pre Slovensko rast HDP vo výške 3,8 %. Rozpočet verejnej správy SR na rok 2018 počíta s rastom vo výške 4,2 % ( .pdf , s. 2), čo je presne dvojnásobok priemeru eurozóny. Ministerstvo financií SR a Európska komisia použili pri týchto prognózach inú metodiku. Nakoľko premiérom uvedené číslo je v súlade s prognózou rozpočtu na rok 2018, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prognózy Eurostatu z jesene 2017 sa na rok 2018 predpokladá ekonomický rast pre krajiny eurozóny aj pre Európsku úniu ako celok vo výške 2,1 %. Rovnaká prognóza predpovedá pre Slovensko rast HDP vo výške 3,8 %. Rozpočet verejnej správy SR na rok 2018 počíta s rastom vo výške 4,2 % ( .pdf , s. 2), čo je presne dvojnásobok priemeru eurozóny. Ministerstvo financií SR a Európska komisia použili pri týchto prognózach inú metodiku. Nakoľko premiérom uvedené číslo je v súlade s prognózou rozpočtu na rok 2018, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["prognózy", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-performance-and-forecasts/economic-forecasts/autumn-2017-economic-forecast_en", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11583&documentId=16003", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/ecfin_forecast_autumn_2016_overview_en.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/winter-2016-economic-forecast-overview_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:18.602390+00:00"}
{"id": "vr32511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32511", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes má slovensko jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európe.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko patrí podľa údajov Eurostatu medzi maximálne prvých 5 štátov s najvyšším rastom v EU, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa prognóz Eurostatu má Slovensko v roku 2012 dosiahnúť rast 1,8 % HDP. Vyšší rast má dosiahnuť Poľsko - 2,7 %, Litva 2,4 % a Lotyšsko 2,2 %. Čo sa týka momentálnych odhadov , v druhom štvrťroku dosiahlo Slovensko rast oproti predchádzajúcemu štvrťroku na úrovni 0,8 % HDPčo je druhý najvyšší rast v EU po Lotyšsku (1 %). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom v predchádzajúcom roku sme dosiahli rast 3,2 % a pred nami sa umiestnili ešte Litva, Lotyšsko a Estónsko (hodnota pre Poľsko v tejto kategórii chýba).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí podľa údajov Eurostatu medzi maximálne prvých 5 štátov s najvyšším rastom v EU, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa prognóz Eurostatu má Slovensko v roku 2012 dosiahnúť rast 1,8 % HDP. Vyšší rast má dosiahnuť Poľsko - 2,7 %, Litva 2,4 % a Lotyšsko 2,2 %. Čo sa týka momentálnych odhadov , v druhom štvrťroku dosiahlo Slovensko rast oproti predchádzajúcemu štvrťroku na úrovni 0,8 % HDPčo je druhý najvyšší rast v EU po Lotyšsku (1 %). V porovnaní s rovnakým štvrťrokom v predchádzajúcom roku sme dosiahli rast 3,2 % a pred nami sa umiestnili ešte Litva, Lotyšsko a Estónsko (hodnota pre Poľsko v tejto kategórii chýba)."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "odhadov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-14082012-BP/EN/2-14082012-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:59.652296+00:00"}
{"id": "vr38342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38342", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rokovanie ústavnoprávneho výboru, ktorý dal Národnej rade odporúčanie nezaradiť (návrhy Smeru na schôdzu, pozn.).", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Uznesenia ústavnoprávneho výboru je možné nájst v parlamentnej knižnici , tie zo 16. mája 2011 sa zaoberajú návrhmi Smeru a Igora Matovica, ten zo 17. mája sa zaoberá koalicným návrhom, pricom pri všetkých konštatuje, že neboli podané v súlade s rokovacím poriadkom. O tom, že by sa návrh nemal zaradit na rokovanie uznesenia nehovoria. Portál hnonline.sk 17. mája informuje: \"Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, podla ktorého môže byt návrh zákona v tej istej veci predložený najskôr šest mesiacov po tom, ako parlament takýto návrh neschválil na predošlom rokovaní. O návrhoch o obcianstve rokovali poslanci naposledy na marcovej schôdzi. 'Zneniu a úcelu zákona zodpovedá to, aby sa pred uplynutím šestmesacnej lehoty nemohli predkladat návrhy zákona v tej istej veci. Co nie je to isté, ako totožný návrh zákona,' povedal po rokovaní výboru jeho šéf Radoslav Procházka (KDH). Spresnil, že výbor prijal uznesenie, podla ktorého sa tou istou vecou rozumie ten istý okruh právnych vztahov, ktoré upravuje návrh zákona.\"", "analysis_paragraphs": ["Uznesenia ústavnoprávneho výboru je možné nájst v parlamentnej knižnici , tie zo 16. mája 2011 sa zaoberajú návrhmi Smeru a Igora Matovica, ten zo 17. mája sa zaoberá koalicným návrhom, pricom pri všetkých konštatuje, že neboli podané v súlade s rokovacím poriadkom. O tom, že by sa návrh nemal zaradit na rokovanie uznesenia nehovoria. Portál hnonline.sk 17. mája informuje: \"Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie, podla ktorého môže byt návrh zákona v tej istej veci predložený najskôr šest mesiacov po tom, ako parlament takýto návrh neschválil na predošlom rokovaní. O návrhoch o obcianstve rokovali poslanci naposledy na marcovej schôdzi. 'Zneniu a úcelu zákona zodpovedá to, aby sa pred uplynutím šestmesacnej lehoty nemohli predkladat návrhy zákona v tej istej veci. Co nie je to isté, ako totožný návrh zákona,' povedal po rokovaní výboru jeho šéf Radoslav Procházka (KDH). Spresnil, že výbor prijal uznesenie, podla ktorého sa tou istou vecou rozumie ten istý okruh právnych vztahov, ktoré upravuje návrh zákona.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["v parlamentnej knižnici", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=99", "http://hnonline.sk/c1-51862940-o-obcianstve-sa-ma-najskor-rozhodovat-v-septembri"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:23.815900+00:00"}
{"id": "47300", "numeric_id": 47300, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47300", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "... sa stále vyvíjajú nové druhy nie vakcín, ale nové druhy vírusov, ktoré môžu byť infekčnejšie,...", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koronavírus - rovnako ako iné vírusy - neustále mutujú a z mutácií vznikajú nové varianty, ktoré sa líšia svojou infekčnosťou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu sa „ vírusy neustále menia mutáciou a dá sa očakávať, že vzniknú nové varianty vírusu (COVID-19, pozn.).” Len v USA sa takto k 15. júnu objavilo šesť tam zistených variantov SARS‑CoV‑2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 ( B.1.1.7 / B.1.351 / P.1 / B.1.427 / B.1.429 / B.1.617.2). Tieto varianty sa líšia svojou schopnosťou šíriť sa. Na Slovensku sa nedávno objavil nový, tzv. indický variant koronavírusu, pri ktorom existujú obavy, že sa bude šíriť rýchlejšie než iné varianty.", "analysis_paragraphs": ["Koronavírus - rovnako ako iné vírusy - neustále mutujú a z mutácií vznikajú nové varianty, ktoré sa líšia svojou infekčnosťou. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa amerického Centra pre kontrolu chorôb a prevenciu sa „ vírusy neustále menia mutáciou a dá sa očakávať, že vzniknú nové varianty vírusu (COVID-19, pozn.).” Len v USA sa takto k 15. júnu objavilo šesť tam zistených variantov SARS‑CoV‑2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 ( B.1.1.7 / B.1.351 / P.1 / B.1.427 / B.1.429 / B.1.617.2). Tieto varianty sa líšia svojou schopnosťou šíriť sa. Na Slovensku sa nedávno objavil nový, tzv. indický variant koronavírusu, pri ktorom existujú obavy, že sa bude šíriť rýchlejšie než iné varianty."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "objavil"], "url": ["https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/variants/variant.html", "https://dennikn.sk/2389736/briti-sa-boja-ze-im-indicky-variant-pokazi-leto-slovensku-mozu-pomoct-predpovedat-vyvoj-pandemie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:10.061141+00:00"}
{"id": "49199", "numeric_id": 49199, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49199", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Čo sa týka tých kanálov, zablokovala to americká firma Google, ktorej sa jednoducho nepáčili politické názory na tých kanáloch.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spoločnosť Google zrušila na svojej platforme viacero kanálov, ktoré boli naviazané na hnutie Republika. Učinila tak však z odôvodnením porušenia pravidiel platformy a po odhalení koordinovanej vplyvovej operácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV polovici júna spoločnosť Google na svojej platforme YouTube zrušila viacero účtov personálne prepojených s politickým hnutím Republika, vrátane kanálov Kulturblog či Konzerva. Podľa spoločnosti dochádzalo k závažným a opakovaným porušeniam pravidiel platformy. Neskôr v stanovisku spoločnosť špecifikovala , že sa tak stalo v rámci vyšetrovania koordinovaných ovplyvňovacích operácií na Slovensku. Kanály boli zrušené po zásahu odborného tímu spoločnosti, ktorý sa venuje odhaľovaniu vládami podporovaných hackerských útokov či koordinovaných vplyvových kampaní. Celkovo spoločnosť zablokovala deväť kanálov.\n\nSamotný Kulturblog bol dlhodobo zaraďovaný medzi weby šíriace konšpirácie a dezinformácie. Webová stránka Kulturblog.sk, na ktorej sú videá z platformy youtube propagované, je dlhodobo vedená na zozname konšpiračných webov , Konšpirátori.sk.\n\nJakub Drábik v odbornom posudku uvádza, že portál Kulturblog obsahuje rôzne manipulatívne podané a silne emočne podfarbené videá a články, ktoré majú v publiku vyvolať klamný dojem o hrozbách zo strany liberalizmu, multikulturalizmu, globalizácie, západnej Európy, rôznych náboženských či sexuálnych menšín či migrácie. Web má navyše posilňovať rôzne obavy a stereotypy.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Google zrušila na svojej platforme viacero kanálov, ktoré boli naviazané na hnutie Republika. Učinila tak však z odôvodnením porušenia pravidiel platformy a po odhalení koordinovanej vplyvovej operácie. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V polovici júna spoločnosť Google na svojej platforme YouTube zrušila viacero účtov personálne prepojených s politickým hnutím Republika, vrátane kanálov Kulturblog či Konzerva. Podľa spoločnosti dochádzalo k závažným a opakovaným porušeniam pravidiel platformy. Neskôr v stanovisku spoločnosť špecifikovala , že sa tak stalo v rámci vyšetrovania koordinovaných ovplyvňovacích operácií na Slovensku. Kanály boli zrušené po zásahu odborného tímu spoločnosti, ktorý sa venuje odhaľovaniu vládami podporovaných hackerských útokov či koordinovaných vplyvových kampaní. Celkovo spoločnosť zablokovala deväť kanálov.", "Samotný Kulturblog bol dlhodobo zaraďovaný medzi weby šíriace konšpirácie a dezinformácie. Webová stránka Kulturblog.sk, na ktorej sú videá z platformy youtube propagované, je dlhodobo vedená na zozname konšpiračných webov , Konšpirátori.sk.", "Jakub Drábik v odbornom posudku uvádza, že portál Kulturblog obsahuje rôzne manipulatívne podané a silne emočne podfarbené videá a články, ktoré majú v publiku vyvolať klamný dojem o hrozbách zo strany liberalizmu, multikulturalizmu, globalizácie, západnej Európy, rôznych náboženských či sexuálnych menšín či migrácie. Web má navyše posilňovať rôzne obavy a stereotypy."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["zrušila", "dochádzalo", "špecifikovala", "konšpiračných webov", "posudku"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3431655", "https://zive.aktuality.sk/clanok/zoTm0wz/google-pred-volbami-zavaril-republike-z-youtubu-zmazal-mazureka-kulturblog-a-inych/", "https://zive.aktuality.sk/clanok/pz1kESr/youtube-vysvetluje-zrusenie-kanalov-podporujucich-republiku-hovori-o-vplyvovych-operaciach/", "https://konspiratori.sk/stranka/744", "https://konspiratori.sk/stranka/744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:26.756658+00:00"}
{"id": "vr38229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38229", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Hovoríte to ako člen strany, (Lipšic hovorí ku Kaliňákovi, pozn.) ktorá do čela Najvyššieho súdu dosadila výkonného politika, bývalého ministra spravodlivosti.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štefan Harabin je predsedom Najvyššieho súdu od júna 2009. Avšak na tento post kandidoval ako nominant ĽS-HZDS , nie Smeru-SD. Smer tak iba umožnil Harabinovo dosadenie, je zavádzajúce tvrdiť, že ho tam dosadil.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin je predsedom Najvyššieho súdu od júna 2009. Avšak na tento post kandidoval ako nominant ĽS-HZDS , nie Smeru-SD. Smer tak iba umožnil Harabinovo dosadenie, je zavádzajúce tvrdiť, že ho tam dosadil."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Štefan Harabin", "júna 2009.", "nominant ĽS-HZDS"], "url": ["http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/organizacia", "http://www.sme.sk/c/4902750/harabin-uz-nie-je-ministrom-gasparovicovi-neprekaza.html", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/563773/minister-harabin-bude-kandidovat-na-predsedu-najvyssieho-sudu-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:44.481805+00:00"}
{"id": "vr33893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33893", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ja som jednoznačne povedal, že čistý heroín je pre telo neškodnejší ako ten miešaný s kadejakými jedmi na krysy, ktorý je dostať na trhu v podstate v tej drogovej scéne.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:08.748272+00:00"}
{"id": "vr17910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17910", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Do roku 2020 čerpáme fondy. Potom už nečerpáme nič. Sme čistý platca.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko dnes patrí medzi najväčších prijímateľov eurofondov v Európskej únii, za sedem rokov mohlo využiť z kohéznych fondov až 14 miliárd eur. Nový návrh rozpočtu Európskej únie po roku 2020 už počíta aj s odchodom Veľkej Británie, čo znamená určité škrty v rozpočte pre Slovensko a mnohé ďalšie európske krajiny. Slovenská republika však bude poberateľom eurofondov aj po roku 2020, hoci podľa návrhu Európskej komisie by to malo byť o jeden a pol miliardy menej. Výrok Mariana Kotlebu je nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko dnes patrí medzi najväčších prijímateľov eurofondov v Európskej únii, za sedem rokov mohlo využiť z kohéznych fondov až 14 miliárd eur. Nový návrh rozpočtu Európskej únie po roku 2020 už počíta aj s odchodom Veľkej Británie, čo znamená určité škrty v rozpočte pre Slovensko a mnohé ďalšie európske krajiny. Slovenská republika však bude poberateľom eurofondov aj po roku 2020, hoci podľa návrhu Európskej komisie by to malo byť o jeden a pol miliardy menej. Výrok Mariana Kotlebu je nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["najväčších", "poberateľom", "2021-2027", "získajú", "prispelo"], "url": ["https://dennikn.sk/1103804/namiesto-slovenska-a-v4-mozu-ist-eurofondy-do-juzanskych-krajin-zistil-financial-times/", "https://www.aktuality.sk/clanok/596622/eurofondy-po-novom-chcu-nam-skrtnut-1-5-miliardy-eur/", "https://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/471513-slovensko-dostane-z-koheznych-fondov-o-desatinu-menej-mohlo-prist-o-viac/", "https://www.politico.eu/article/4-takeaways-from-the-eu-big-regional-cash-shakeup-budget-mff-spending-visegrad/", "http://www.europarl.europa.eu/external/html/budgetataglance/default_en.html#slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:33.950220+00:00"}
{"id": "vr38179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38179", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pravdou je to, že tento dokument (program stability pozn.) bol diskutovaný na finančnom výbore, ale pravdou je aj to, že aj ja osobne som mal výhrady hlavne k sociálnej oblasti a som navrhol vytvorenie pracovnej skupiny...", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011.", "analysis_paragraphs": ["Na webstránke Výboru NR SR pre rozpočet a financie chýbajú zápisnice zo schôdzí od decembra 2010, takže nie je možné overiť súhlasné alebo nesúhlasné postoje vyjadrené v rámci rokovania výboru. Podľa pozvánok s uvedením programov boli materiály Program stability (.pdf) a Národný program reforiem (.pdf) prerokované 14. apríla 2011."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Výboru NR SR pre rozpočet a financie", "Program stability", "Národný program reforiem"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?VyborID=105", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Halus/NPR%20SR%202011-2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:53.713659+00:00"}
{"id": "vr15769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15769", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda počas nasledujúcich štyroch rokov zmodernizuje približne 60 mostov na hlavných cestných ťahoch...", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2016 sa začalo s rekonštrukciou a modernizáciou niekoľkých mostných konštrukcií v Žilinskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť plán alebo zoznam mostov, ktoré vláda má v úmysle rekonštruovať a modernizovať. Z informácií, ktoré sme získali navyše vyplýva, že vláda sa podieľa na rekonštrukcii poskytnutím finančných prostriedkov, ale iniciatíva na modernizáciu má prísť z krajov, prípadne okresov. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 sa začalo s rekonštrukciou a modernizáciou niekoľkých mostných konštrukcií v Žilinskom, Trenčianskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť plán alebo zoznam mostov, ktoré vláda má v úmysle rekonštruovať a modernizovať. Z informácií, ktoré sme získali navyše vyplýva, že vláda sa podieľa na rekonštrukcii poskytnutím finančných prostriedkov, ale iniciatíva na modernizáciu má prísť z krajov, prípadne okresov. Sľub preto hodnotíme ako čiastočne splnený."], "analysis_date": "2017-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Žilinskom kraji", "most v Opatovej", "Stavebné náklady", "Univerzitného mostu v Nitre", "hovorkyne Slovenskej správy ciest", "stáť", "týkať", "vybrala"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/170699/Zilinsky-kraj-da-opravit-cesty-a-mosty-na-Orave", "http://www.teraz.sk/regiony/most-v-opatovej-je-v-kritickom-stave-r/207549-clanok.html", "http://www.ssc.sk/sk/cinnosti/vystavba-a-rekonstrukcia/stavby-ukoncene-v-2016/modernizacia-a-rekonstrukcia-mostov-ciest-i-triedy-i-61-opatova-most-061.ssc", "https://nasanitra.sme.sk/c/20419762/pocas-rekonstrukcie-nitriansky-most-na-cas-uplne-uzavru.html", "http://tvnitricka.sk/most-je-neopraveny/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=2532727&l=sk", "https://www.ezakazky.sk/eTrhovisko/index.cfm?Module=Item&Page=ItemDetailUvo&TenderID=13947", "http://nasadoprava.sk/mosty-cestach-prvej-triedy-banskobystrickom-kraji-zmodernizuju-inzinierske-stavby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:09.058581+00:00"}
{"id": "vr14356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14356", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...keď k tomu (minimálnej mzde 405 eur, pozn.) pripočítam odvody zamestnávateľa, odvody zamestnanca, tak sa dostanem na celkovú cenu práce niekde nad 650 eur.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ani jedna suma, ktorú sme dohľadali pomocou viacerých mzdových kalkulačiek, sa nezhoduje s Kollárovým tvrdením o cene práce nad 650 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pri výpočte sme použili viacero dostupných kalkulačiek. Keď k minimálnej mzde (405 eur) pripočítame (cistamzda.sk) odvody zamestnávateľa (142,55 eur) a odvody zamestnanca (54,27 eur), výsledná suma predstavuje 601,82 eur. Podľa ekonomika.sme.sk ide pri 405 eur o odvody zamestnávateľa (109,55 eur) a odvody zamestnanca (41,07 eur), výsledná suma predstavuje 555,62 eur. Rovnaký údaj nájdeme na stránke platy.sk .", "analysis_paragraphs": ["Ani jedna suma, ktorú sme dohľadali pomocou viacerých mzdových kalkulačiek, sa nezhoduje s Kollárovým tvrdením o cene práce nad 650 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pri výpočte sme použili viacero dostupných kalkulačiek. Keď k minimálnej mzde (405 eur) pripočítame (cistamzda.sk) odvody zamestnávateľa (142,55 eur) a odvody zamestnanca (54,27 eur), výsledná suma predstavuje 601,82 eur. Podľa ekonomika.sme.sk ide pri 405 eur o odvody zamestnávateľa (109,55 eur) a odvody zamestnanca (41,07 eur), výsledná suma predstavuje 555,62 eur. Rovnaký údaj nájdeme na stránke platy.sk ."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["pripočítame", "ekonomika.sme.sk", "platy.sk", ""], "url": ["http://cistamzda.sk/#/0/a/n/0/0/0/0/0", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2015.php?mzda=405%2C00&deti=0&nczd=1&polrok=2016-06", "http://www.platy.sk/vypocet-mzdy/vysledky", "http://podnikam.webnoviny.sk/katalog/kalkulacky/vypocet-cistej-mzdy-a-ceny-prace-hpp-pre-rok-2015/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:49.587464+00:00"}
{"id": "vr33849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33849", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Tu máme prebujnelú verejnú správu, že tu máme každý rok rastúce výdavky vo verejnej správe.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výdavky verejnej správy v absolútnej hodnote rastú každoročne, avšak okrem r. 2011, počas vlády I. Radičovej. Nedá sa povedať, že výdavky verejnej správy v relatívnom vyjadrení výdavkov k HDP rastu každoročne. Výrok poslanca J. Miškova hodnotíme preto ako zavádzajúci. Nasledujúca tabuľka porovnáva výšku výdavkov verejnej správy rozpočtovaných rozpočtami verejnej správy. Údaje sú čerpané zo stránky ministerstva financií (údaje spred roka 2009 sú prepočítané konverzným kurzom 30,126). Vychádzame z rozpočtu na roky 2013-2015 (s. 9); Štátny záverečný účet za rok 2009 s. 12; Štátny záverečný účet za rok 2008 s. 18; Štátny záverečný účet za rok 2007 s. 19; Štátny záverečný účet za rok 2006 s. 18; Štátny záverečný účet za rok 2005 s. 20. Rok 2005S 2006S 2007S 2008S 2009S 2010S 2011S 2012OS 2013R Výdavky verejnej správy v mil. euro 19397,2 20551,1 21930,2 23985,9 25939,1 27347,6 25823,8 27363,9 27622,2 V % HDP 40,3 38,5 37 37 41 40 37,4 38,1 37,1 Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výdavky verejnej správy v absolútnej hodnote rastú každoročne, avšak okrem r. 2011, počas vlády I. Radičovej. Nedá sa povedať, že výdavky verejnej správy v relatívnom vyjadrení výdavkov k HDP rastu každoročne. Výrok poslanca J. Miškova hodnotíme preto ako zavádzajúci. Nasledujúca tabuľka porovnáva výšku výdavkov verejnej správy rozpočtovaných rozpočtami verejnej správy. Údaje sú čerpané zo stránky ministerstva financií (údaje spred roka 2009 sú prepočítané konverzným kurzom 30,126). Vychádzame z rozpočtu na roky 2013-2015 (s. 9); Štátny záverečný účet za rok 2009 s. 12; Štátny záverečný účet za rok 2008 s. 18; Štátny záverečný účet za rok 2007 s. 19; Štátny záverečný účet za rok 2006 s. 18; Štátny záverečný účet za rok 2005 s. 20. Rok 2005S 2006S 2007S 2008S 2009S 2010S 2011S 2012OS 2013R Výdavky verejnej správy v mil. euro 19397,2 20551,1 21930,2 23985,9 25939,1 27347,6 25823,8 27363,9 27622,2 V % HDP 40,3 38,5 37 37 41 40 37,4 38,1 37,1 Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva financií", "2013-2015", "2009", "2008", "2007", "2006", "2005"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3505", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8842&documentId=9654", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7803", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7302", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6871&documentId=2715", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=6189&documentId=2256", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5299&documentId=1960"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:06.300698+00:00"}
{"id": "vr34110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34110", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vláda Roberta Fica nastavovala úvodné opatrenia, respektíve celé 7-ročné obdobie, že z neho realizuje, ak to sčítam aj s dneškom, 5,5 roka zo 7. Ak to bude do konca, teda plus tie dva, tak 7,5 z 9. Preto viniť našu vládu za rok a pol pôsobenia je neobjektívne.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ chce pravdepodobne týmto výrokom poukázať na roky 2007-2013 (7 rokov), teda programové obdobie na čerpanie eurofondov. Zo spomenutého obdobia bola pri moci vláda Roberta Fica 5,5 roka. Ján Figeľ sa snaží poukázať práve na to, že vláda ktorej bol členom bola zo spomenutého obdobia pri moci iba 1,5 roka. V skutočnosti o čosi viac - 21 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ chce pravdepodobne týmto výrokom poukázať na roky 2007-2013 (7 rokov), teda programové obdobie na čerpanie eurofondov. Zo spomenutého obdobia bola pri moci vláda Roberta Fica 5,5 roka. Ján Figeľ sa snaží poukázať práve na to, že vláda ktorej bol členom bola zo spomenutého obdobia pri moci iba 1,5 roka. V skutočnosti o čosi viac - 21 mesiacov."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["vláda Roberta Fica"], "url": ["http://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_vl%C3%A1d_Slovenska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:57.600602+00:00"}
{"id": "vr30494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30494", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "V stredu sme sa, nie je pravda, že by sme sa nedohodli len na platoch. Pán predseda zdravotného výboru pán Novotný vôbec nevie, ako sa ešte menila posledný deň teda na Národnej rade, ako sa menilo memorandum aj podmienky. Ono to tak vyzerá, že z 10 na 9 bodoch sme sa dohodli. Vôbec to nebola pravda. Vôbec nebola ošetrená tak ako je teraz v memorande napríklad garancia návratu lekárov, vôbec nebola legislatívne tak poistené zrušenie transformácie nemocníc, ako je teraz. Skutočne Zákonník práce sme ešte aj ten bod 1, 2 sme tam doplnili nejaké veci.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od stredy 30. 11 do piatka 2. 12 nedošlo k žiadnej zásadnej zmene ponuky vlády LOZ. Malé zmeny nastali v prípade návratu lekárov do práce do vypršaní výpovedných lehôt a doplnenia vety ohľadom účinnosti zákona o zastavení transformácie nemocníc.", "analysis_paragraphs": ["Od stredy 30. 11 do piatka 2. 12 nedošlo k žiadnej zásadnej zmene ponuky vlády LOZ. Malé zmeny nastali v prípade návratu lekárov do práce do vypršaní výpovedných lehôt a doplnenia vety ohľadom účinnosti zákona o zastavení transformácie nemocníc."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Memoranda o úprave pomerov v zdravotníctve"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/115078/Memorandum-o-uprave-pomerov-v-zdravotnictve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:48.719904+00:00"}
{"id": "vr25689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25689", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Pozrite si na Lettiho vládu, pozrite si, že uplynulý týždeň desiatky tisíc ľudí demonštrovalo pred parlamentom v Ríme proti vládnym škrtom.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotím ako zavádzajúci V Ríme demonštrovali tisíce ľudí , ale v máji až júni 2013 a nie v období posledných dvoch týždňov, ako uvádza poslanec Kollár. Tieto protesty boli namierené proti Lettiho vláde a proti vládnym škrtom.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotím ako zavádzajúci V Ríme demonštrovali tisíce ľudí , ale v máji až júni 2013 a nie v období posledných dvoch týždňov, ako uvádza poslanec Kollár. Tieto protesty boli namierené proti Lettiho vláde a proti vládnym škrtom."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["V Ríme demonštrovali tisíce ľudí"], "url": ["http://euronews.com/2013/05/18/rome-protesters-call-on-letta-government-to-boost-jobs-in-italy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:20.814763+00:00"}
{"id": "vr18373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18373", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...a Protizločinecká (jednotka NAKA, pozn.) zabránila jednej úkladnej vražde (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z výroku Milana Lučanského nie je jednoznačne jasné, ktorú vraždu konkrétne myslel. Pravdou však je, že v septembri 2018 boli zadržaní a následne obvinení dvaja podozriví z prípravy úkladnej vraždy a nedovoleného ozbrojovania v Poprade. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z výroku Milana Lučanského nie je jednoznačne jasné, ktorú vraždu konkrétne myslel. Pravdou však je, že v septembri 2018 boli zadržaní a následne obvinení dvaja podozriví z prípravy úkladnej vraždy a nedovoleného ozbrojovania v Poprade. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["zadržali", "úkladná", "obvinení"], "url": ["https://m.pravda.sk/JS#!a=484914", "https://www.aktuality.sk/clanok/625218/pripravoval-vrazdu-spolocnika-vo-firme-kupil-si-na-to-samopal-za-tisic-eur/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/2169322369764640"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:00.094156+00:00"}
{"id": "vr15919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15919", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "... sa zbytočne hovorí o amnestiách, pretože amnestia bola len jedna. Nevydal som ju osobne ako predseda vlády, pretože kompetencie z prezidenta prechádzajú na vládu", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pokiaľ hovoríme o tzv. Mečiarových amnestiách, tak ide o konkrétne rozhodnutie 55/1998 Z. z. predsedu vlády. Toto rozhodnutie bolo doplnené „ v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 \", resp. bolo vydané ďalšie rozhodnutie 214/1998 Z. z. o amnestii zo 7. júla 1998. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nAmnestie boli vydané vtedajším predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom 3. marca 1998, teda hneď na druhý deň po skončení funkčného, 5-ročného obdobia vtedajšieho prezidenta Michala Kováča na všetky trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia. 7.júla bol text amnestie upravený.\n\nPrávomoc udeliť amnestiu (čl. 102 pís. i) prešla podľa čl. 105, ods. 1 Ústavy SR vo vtedy platnom znení na vládu SR:\n\n\"Ak nie je prezident zvolený, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa čl. 102 písm. d) až g). V takomto prípade môže vláda poveriť svojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase aj hlavné velenie ozbrojených síl.\"\n\nV danom prípade bolo príčinou to, že v NR SR pri voľbe prezidenta nebolo možné získať 90 hlasov poslancov. Napriek piatim kolám nebol zvolený žiaden kandidát. Prázdne miesto prezidenta zastupoval predseda vlády SR. Po voľbách do NR SR v septembri 1998 sa vládna koalícia dohodla na priamej voľbe prezidenta, podľa zákona sa však naďalej konali ďalšie kolá volieb. V období od 2. marca 1998 do 15. júna 1999 bola pozícia prezidenta SR neobsadená. Predchádzajúce neúspešné pokusy voľby nového prezidenta podnietili prehodnocovanie spôsobu voľby hlavy štátu. Spôsob voľby prezidenta SR upravil Ústavný zákon z 18. marca 1999.\n\nTaktiež existujú aj názory o tom, že druhá amnestia, ktorá má tú prvú dopĺňať nie je platnou, a to na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 30/99), keď Ústavu vyložil v tom zmysle, že prezident je oprávnený amnestie len udeliť, nie meniť alebo rušiť. V tomto duchu sa napríklad vyjadruje Ivan Trimaj:\n\n\"Ak nemožno amnestiu zrušiť prezidentom samotným (hoci zastupujúcim), tak ju nemožno ani novelizovať. Veď novela znamená zrušenie starého znenia a nahradenie ho novým. Súdy, ktoré sa nezaoberali obžalobou spísanou prokurátorom Michalom Serbinom, rozhodli teda nesprávne.\"", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ hovoríme o tzv. Mečiarových amnestiách, tak ide o konkrétne rozhodnutie 55/1998 Z. z. predsedu vlády. Toto rozhodnutie bolo doplnené „ v záujme odstránenia sporov o výklad rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998 \", resp. bolo vydané ďalšie rozhodnutie 214/1998 Z. z. o amnestii zo 7. júla 1998. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Amnestie boli vydané vtedajším predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom 3. marca 1998, teda hneď na druhý deň po skončení funkčného, 5-ročného obdobia vtedajšieho prezidenta Michala Kováča na všetky trestné činy spáchané v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do zahraničia. 7.júla bol text amnestie upravený.", "Právomoc udeliť amnestiu (čl. 102 pís. i) prešla podľa čl. 105, ods. 1 Ústavy SR vo vtedy platnom znení na vládu SR:", "\"Ak nie je prezident zvolený, alebo ak sa úrad prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, výkon funkcie prezidenta patrí vláde Slovenskej republiky, okrem oprávnení prezidenta podľa čl. 102 písm. d) až g). V takomto prípade môže vláda poveriť svojho predsedu vykonávať niektoré právomoci prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase aj hlavné velenie ozbrojených síl.\"", "V danom prípade bolo príčinou to, že v NR SR pri voľbe prezidenta nebolo možné získať 90 hlasov poslancov. Napriek piatim kolám nebol zvolený žiaden kandidát. Prázdne miesto prezidenta zastupoval predseda vlády SR. Po voľbách do NR SR v septembri 1998 sa vládna koalícia dohodla na priamej voľbe prezidenta, podľa zákona sa však naďalej konali ďalšie kolá volieb. V období od 2. marca 1998 do 15. júna 1999 bola pozícia prezidenta SR neobsadená. Predchádzajúce neúspešné pokusy voľby nového prezidenta podnietili prehodnocovanie spôsobu voľby hlavy štátu. Spôsob voľby prezidenta SR upravil Ústavný zákon z 18. marca 1999.", "Taktiež existujú aj názory o tom, že druhá amnestia, ktorá má tú prvú dopĺňať nie je platnou, a to na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR (I. ÚS 30/99), keď Ústavu vyložil v tom zmysle, že prezident je oprávnený amnestie len udeliť, nie meniť alebo rušiť. V tomto duchu sa napríklad vyjadruje Ivan Trimaj:", "\"Ak nemožno amnestiu zrušiť prezidentom samotným (hoci zastupujúcim), tak ju nemožno ani novelizovať. Veď novela znamená zrušenie starého znenia a nahradenie ho novým. Súdy, ktoré sa nezaoberali obžalobou spísanou prokurátorom Michalom Serbinom, rozhodli teda nesprávne.\""], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "rozhodnutie", "Michala Kováča", "Právomoc", "voľbe", "piatim kolám", "podnietili", "Ústavný zákon", "rozhodnutia", "vyjadruje"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/46483/1/2", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/46872/1/2", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/michal-kovac-33", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/19921001.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/prehlad-vysledky-prezidentske-volby/75255-clanok.html", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEba_prezidenta_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "https://www.sme.sk/c/2176224/ustavny-zakon-o-priamej-volbe-prezidenta.html", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/47666/1/2", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/6b3f71de-7947-4f13-b1a6-1ededbf40b8a/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20o%20v%C3%BDklade%20I.%20%C3%9AS%2030_99.pdf", "https://dennikn.sk/651764/trimaj-kisku-s-kovacom-casto-porovnavam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:02.204878+00:00"}
{"id": "vr33303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33303", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V roku 2011 sme predložili novelu zákona o potravinách, ktorá rozviazala ruky veterinárnym inšpektorom, že môžu chodiť krížom - krážom aj cez republiku, lebo povedzme si, že aj toto je dosť podstatné.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelu zákona o potravinách poslanci schválili v septembri 2011 a do platnosti vstúpila začiatkom novembra toho istého roku. Do parlamentu bol predložená 10. júna 2011. Novela dáva inšpektorom možnosť kontroly aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Novela zákona o potravinách bola reakciou na kauzy dioxínov či baktérie E.coli v potravinách SITA , 2. novembra 2011: \"Návrh zákona umožní taktiež inšpektorom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávať kontrolu aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Cieľom je podľa ministerstva pôdohospodárstva zvýšiť efektívnosť úradnej kontroly a ochrany spotrebiteľa.\" Novela zákona, ktorá obsahuje aj nasledujúce ustanovenie resp. doplnenie odseku 10, ktorý dáva inšpektorom možnosť kontroly aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Novela nadobudla účinnosť 1. novembra 2011: 64. § 23 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „(10) Zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia , ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy .“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novelu zákona o potravinách poslanci schválili v septembri 2011 a do platnosti vstúpila začiatkom novembra toho istého roku. Do parlamentu bol predložená 10. júna 2011. Novela dáva inšpektorom možnosť kontroly aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Novela zákona o potravinách bola reakciou na kauzy dioxínov či baktérie E.coli v potravinách SITA , 2. novembra 2011: \"Návrh zákona umožní taktiež inšpektorom regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávať kontrolu aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Cieľom je podľa ministerstva pôdohospodárstva zvýšiť efektívnosť úradnej kontroly a ochrany spotrebiteľa.\" Novela zákona, ktorá obsahuje aj nasledujúce ustanovenie resp. doplnenie odseku 10, ktorý dáva inšpektorom možnosť kontroly aj v inom územnom obvode ako v tom, kam patria. Novela nadobudla účinnosť 1. novembra 2011: 64. § 23 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: „(10) Zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia , ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy .“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "reakciou", "SITA", "Novela"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-potravinach/", "http://www.rozhlas.sk/radio-slovensko/spravy/Poslanci-NR-SR-schvalili-novelu-zakona-o-potravinach?l=2&i=18899&p=1", "http://aktualne.atlas.sk/potraviny-pred-zarukou-musia-oddelit-alebo-oznacit/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/349-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-nr-sr-c-152-1995-z-z-o-potravinach-v-zneni-neskorsich-predpisov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:36.256841+00:00"}
{"id": "vr15422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15422", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán predseda vlády (...) keď začínal, tak verejne sľúbil, že keď bude pri ktoromkoľvek ministrovi aspoň len tieň podozrenia z korupcie, tak ho do troch minút odvolá.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa naozaj vyslovil, že odvolá členov vlády podozrivých z korupcie nie dlho po menovaní do funkcie v roku 2007. Presné znenie je: „Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu . “ Citáciu preberáme z agentúry SITA . Výrok na základe spomenutých informácií hodnotíme ako pravdivý. Daný výrok Roberta Fica sa v poslednej dobe spomína najmä v súvislosti s kauzou Bašternák, do ktorej je údajne zapletený aj minister vnútra Robert Kaliňák. Opozícia preto žiada odstúpenie ministra vnútra, aby došlo k riadnemu prešetreniu. Keďže Robert Fico stojí za Robertom Kaliňákom a nechystá sa ho odvolať, opozícia sa rozhodla obom vyjadriť nedôveru. O nedôvere voči ministrovi vnútra, ako aj premiérovi hlasovali na 9. schôdzi NR SR. Koalícia však premiéra aj ministra vnútra podržala a opozícií sa nepodarilo ich odvolať.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa naozaj vyslovil, že odvolá členov vlády podozrivých z korupcie nie dlho po menovaní do funkcie v roku 2007. Presné znenie je: „Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu . “ Citáciu preberáme z agentúry SITA . Výrok na základe spomenutých informácií hodnotíme ako pravdivý. Daný výrok Roberta Fica sa v poslednej dobe spomína najmä v súvislosti s kauzou Bašternák, do ktorej je údajne zapletený aj minister vnútra Robert Kaliňák. Opozícia preto žiada odstúpenie ministra vnútra, aby došlo k riadnemu prešetreniu. Keďže Robert Fico stojí za Robertom Kaliňákom a nechystá sa ho odvolať, opozícia sa rozhodla obom vyjadriť nedôveru. O nedôvere voči ministrovi vnútra, ako aj premiérovi hlasovali na 9. schôdzi NR SR. Koalícia však premiéra aj ministra vnútra podržala a opozícií sa nepodarilo ich odvolať."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405897-poslancov-v-parlamente-caka-odvolavanie-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:35.123744+00:00"}
{"id": "48975", "numeric_id": 48975, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48975", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je ten, že 40 % rodín na Slovensku žije od výplaty do výplaty.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dvoch nedávnych výskumov, prieskumu Štatistického úradu SR aj banky 365.bank, až dve pätiny Slovákov žijú “od výplaty k výplate”. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtatistický úrad SR uskutočnil medzi februárom a júlom 2022 prieskum, kde až dve pätiny Slovákov uviedli , že žijú od výplaty k výplate. K podobnému výsledku prišiel aj novší prieskum komerčnej 365.bank , podľa ktorého od výplaty po výplatu prežíva až 40 % opýtaných.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dvoch nedávnych výskumov, prieskumu Štatistického úradu SR aj banky 365.bank, až dve pätiny Slovákov žijú “od výplaty k výplate”. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štatistický úrad SR uskutočnil medzi februárom a júlom 2022 prieskum, kde až dve pätiny Slovákov uviedli , že žijú od výplaty k výplate. K podobnému výsledku prišiel aj novší prieskum komerčnej 365.bank , podľa ktorého od výplaty po výplatu prežíva až 40 % opýtaných."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnil", "uviedli", "365.bank"], "url": ["https://www.zilina.sk/aktuality/2022/vasu-domacnost-moze-navstivit-zamestnanec-statistickeho-uradu-sr/", "https://www.forbes.sk/prieskum-dve-patiny-slovakov-ziju-od-vyplaty-k-vyplate/", "https://365.bank/blog/pre-media/dve-paetiny-slovakov-maju-napaety-rodinny-rozpocet-jeho-reviziou-mozno-usetrit-peniaze-navyse"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:13.657842+00:00"}
{"id": "vr30085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30085", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...predstavitelia väčšiny štátov odmietajúcich takzvané dočasné kvóty – a ešte pred ich schvaľovaním – oznámili pripravenosť prijať dokonca väčší počet ľudí, než predpokladaný počet v takzvaných kvótach.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kvóty na hlasovaní rady ministrov 22. septembra 2015 odmietlo Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Proti kvótam vystupovalo aj Poľsko, nakoniec pri hlasovaní hlasovalo za kvóty. Odmietavo sa v určitých momentoch stavalo ku kvótam aj Fínsko, Lotyšsko a Estónsko. Dánsko, Írsko a Veľká Británia sa na kvótnom systéme nepodieľajú, no Veľká Británia aj Írsko prejavili záujem prijať utečencov na dobrovoľnej báze. Na základe vystúpení v médiach sa dá povedať, že predstavitelia väčšiny krajín, ktoré hlasovali alebo sa stavali proti kvótam ponúkali možnosť umiestniť väčší počet migrantov, než im to dokument o prerozdelení káže. Taktiež štáty, ktoré využili možnosť sa na nich nepodieľať, vo väčšine prípadov rozhodli o prijatí tisícov migrantov. Spolu päť z týchto štátov ponúklo na dobrovoľnej báze prijať viac utečencov, štyri takýto postoj nevyjadrili. Preto hodnotíme toto tvrdenie ako celok ako pravdivé. Česko by malo prijať 376 ľudí z Talianska a 1215 z Grécka, celkom teda 1591 ľudí. Česká vláda už v lete prijala rozhodnutie o prijatí 1500 migrantov za dva roky (zdroj idnes.cz), toto rozhodnutie ale ostro kritizoval prezident Miloš Zeman. Český minister pre legislatívu a ľudské práva Dienstbier sa v septembri vyjadril , že by Česká republika mohla prijať 7 až 15 tisíc ľudí \" už len v tomto momente. \". Poľsko nakoniec hlasovalo za, ale dlhodobo sa stavalo proti kvótam. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Shetynu z konca septembra by Poľsko bolo schopné prijať väčší počet utečencov než mu je pridelený v kvótach.", "analysis_paragraphs": ["Kvóty na hlasovaní rady ministrov 22. septembra 2015 odmietlo Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko. Proti kvótam vystupovalo aj Poľsko, nakoniec pri hlasovaní hlasovalo za kvóty. Odmietavo sa v určitých momentoch stavalo ku kvótam aj Fínsko, Lotyšsko a Estónsko. Dánsko, Írsko a Veľká Británia sa na kvótnom systéme nepodieľajú, no Veľká Británia aj Írsko prejavili záujem prijať utečencov na dobrovoľnej báze. Na základe vystúpení v médiach sa dá povedať, že predstavitelia väčšiny krajín, ktoré hlasovali alebo sa stavali proti kvótam ponúkali možnosť umiestniť väčší počet migrantov, než im to dokument o prerozdelení káže. Taktiež štáty, ktoré využili možnosť sa na nich nepodieľať, vo väčšine prípadov rozhodli o prijatí tisícov migrantov. Spolu päť z týchto štátov ponúklo na dobrovoľnej báze prijať viac utečencov, štyri takýto postoj nevyjadrili. Preto hodnotíme toto tvrdenie ako celok ako pravdivé. Česko by malo prijať 376 ľudí z Talianska a 1215 z Grécka, celkom teda 1591 ľudí. Česká vláda už v lete prijala rozhodnutie o prijatí 1500 migrantov za dva roky (zdroj idnes.cz), toto rozhodnutie ale ostro kritizoval prezident Miloš Zeman. Český minister pre legislatívu a ľudské práva Dienstbier sa v septembri vyjadril , že by Česká republika mohla prijať 7 až 15 tisíc ľudí \" už len v tomto momente. \". Poľsko nakoniec hlasovalo za, ale dlhodobo sa stavalo proti kvótam. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí Shetynu z konca septembra by Poľsko bolo schopné prijať väčší počet utečencov než mu je pridelený v kvótach."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "rozhodnutie", "vyjadril", "vyjadrenia", "netýkajú", "hovoril", "1785", "prihlásila", "Estónsko", "Lotyšsko", "súhlas", "zvýšiť", "protestovať", "Uvádza sa", "prijalo", "oznámila", "najskôr", "následne", "zvýšilo", "odôvodňuje", "dokumente", "vyhlásení", "youtube.com", "Miroslav Lajčák", "materiálnej, finančnej a technickej pomoci a solidarite", "vyjadrovali inak"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/do-ceska-muzeme-prijmout-1500-uprchliku-rozhodla-sobotkova-vlada-psj-/domaci.aspx?c=A150708_201127_domaci_kop", "http://zpravy.idnes.cz/zeman-se-pozastavil-nad-neschopnosti-sehnat-penize-pro-klokanky-php-/domaci.aspx?c=A150728_122518_domaci_aho", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/dienstbier-cesko-by-mohlo-prijat-az-15-tisic-utecencov-912178", "http://www.middleeasteye.net/news/poland-can-take-more-refugees-eu-quota-voluntary-basis-2040499398", "http://www.aktuality.sk/clanok/304614/v-bruseli-dnes-schvalili-povinne-kvoty-pre-rozdelenie-utecencov-v-eu/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/366947-rumunsko-odmieta-povinne-kvoty-moze-prijat-1-785-migrantov/", "http://news.yahoo.com/romania-says-maximum-1-785-refugees-rejects-eu-175438168.html", "http://www.ibtimes.com/european-refugee-crisis-romanian-government-mulls-accepting-1700-refugees-2079623", "http://news.err.ee/v/politics/6994e9e5-1953-4682-8f67-379eb920d17d/ec-wants-to-relocate-more-refugees-estonia-wont-agree-to-quota-system", "http://www.theguardian.com/world/2015/sep/21/eastern-european-leaders-defy-eu-effort-to-set-refugee-quotas", "http://news.yahoo.com/finland-accepts-proposed-eu-quota-relocation-asylum-seekers-065006691--business.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34185297", "http://www.helsinkitimes.fi/finland/finland-news/domestic/13545-eu-forces-through-migrant-quota-scheme.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/refugee-crisis-sweden-the-only-european-country-with-a-majority-favourable-towards-non-eu-10487466.html", "http://time.com/4030905/europe-migrants-integration/", "http://www.theguardian.com/world/live/2015/sep/07/refugee-crisis-pushes-un-agencies-towards-bankcruptcy-live-updates", "http://www.thejournal.ie/europe-agreement-migrants-resettle-agreement-2330903-Sep2015/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34154355", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34208805", "http://news.yahoo.com/denmark-says-not-join-eu-scheme-share-refugees-091100075.html", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://www.omediach.com/tlacove-spravy/item/7354-cele-vyhlasenie-andreja-kisku-k-teme-utecencov", "https://www.youtube.com/watch?v=DFvHU5WBFNU", "http://www.ta3.com/clanok/1069291/lajcak-v-parlamente-sme-za-udrzatelne-riesenie-migracnej-krizy.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367102-fico-kvotam-hovorim-nie-nechcem-niest-zodpovednost-za-teroristicky-utok/", "http://ipolitika.sk/2014/02/robert-fico-vyvoj-na-ukrajine-sledujeme-sme-pripraveni-promptne-reagovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:55.793292+00:00"}
{"id": "vr36460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36460", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...naopak, rozbehol sa systém štipendií a pôžičiek pre študentov, a to nielen na vysokých školách, ale aj na stredných školách a na základných školách.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku portálu obroda.sk .", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku portálu obroda.sk ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["obroda.sk"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/15400/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:31.370052+00:00"}
{"id": "vr26870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26870", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A ja som 8-krát, vrátane včerajška, 8-krát vystúpil pred verejnosť, z toho 5-krát som bohužiaľ musel oznamovať, že budeme mať nižšie príjmy a máme nižší ekonomický rast a problémy na trhu práce a podobne.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Kažimír hovorí o daňových prognózach. Od začiatku jeho funkčného obdobia bolo vydaných osem daňových prognóz . Päť z nich bolo skutočne negatívnych a až posledné tri daňové prognózy predpokladali ekonomický rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od apríla 2012, teda od nástupu ministra Kažimíra do úradu, bolo členmi výboru pre daňové prognózy predložených osem daňových prognóz . Tieto prognózy prezentovalo Ministerstvo financií SR, a predstaviteľ Inštitútu finančnej politiky rezortu financií, na tlačových konferenciách. Daňové prognózy mali v rokoch 2012 - 2013 negatívny výhľad. 1. TA3 (27. júl 2012). Minister oznámil „Nemám pre vás žiadne dobré správy ... plus 0,1 mínus 0,4, celkový výsledok je pokles odhadu daňových príjmov o 0,3 % HDP.“ 2. TA3 (27. september 2012) P. Kažimír prehlásil „ ... musím povedať, že opäť nemám dobré správy ... Najnovšia daňová prognóza hovorí o tom, že k by sme nič nespravili, tak nám daňové a odvodové prijmi v tomto roku, oproti rozpočtu, ktorý pripravila minulá vláda, klesnú o 494 mil. eur.“ 3. V tomto prípade nepredstúpil minister financií pred verejnosť v decembri 2012 ale v novembri 2012. SITA (5. december 2012) \" Výpadok daňových a odvodových príjmov oproti predchádzajúcej septembrovej prognóze rezortu financií pre roky 2012 až 2015 dosiahne 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). ... Tento výpadok minister financií Peter Kažimír avizoval ešte koncom novembra po rýchlom odhade daňových a odvodových príjmov. \" 4. TA3 (8. február 2013) Minister Kažimír vyhlásil „Musím oznámiť, že oproti rozpočtu, znižujeme odhad príjmov v tomto roku o 361 mil. eur ... “ 5. SITA (27. jún 2013) \" Podľa ministra financií Petra Kažimíra poklesnú daňové a odvodové príjmy v roku 2013 oproti februárovej prognóze o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku o 0,8 % HDP, čo predstavuje zhruba 611 mil. eur. \" Výhľady sa zlepšili od septembra 2013. 6. Minister hovoril o novej daňovej prognóze, ktorá už odhadovala vývoj daní pozitívnejšie TA3 (26. septembra 2013) \"... vďaka silným výsledkom z druhého štvrťroka v celej Európe ako aj na Slovensku a zlepšujúcim sa predstihovým ukazovateľom naznačujúcim výraznejší oživenie ekonomiky, zlepšujeme aj našu prognózu rastu slovenskej ekonomiky... Darí sa nám úspešne bojovať s daňovými únikmi. Výber daní sa zlepšuje a oproti júnovej prognóze očakávané zlepšenie výberu daní a odvodov o 132 miliónov eur.\" 7. TASR (2. decembra 2013) \"Pre rok 2014 dodatočné príjmy predstavujú ďalších 375 miliónov eur do príjmovej stránky štátneho rozpočtu,\" informoval dnes na tlačovej besede o výsledkoch zasadnutia Výboru pre daňové prognózy štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Peter Pellegrini (Smer-SD) za účasti riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martina Filka.\" 8. TASR (15. február 2014) \"Štát v minulom roku vybral na daniach aj odvodoch o 261 miliónov eur viac ako očakával, z toho na dani z pridanej hodnoty (DPH) dokonca o 289 miliónov eur viac. Zlepšenie v tomto roku predstavuje dodatočných 189 miliónov eur. Na základe údajov z najnovšej daňovej prognózy to na dnešnej tlačovej konferencii uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Kažimír hovorí o daňových prognózach. Od začiatku jeho funkčného obdobia bolo vydaných osem daňových prognóz . Päť z nich bolo skutočne negatívnych a až posledné tri daňové prognózy predpokladali ekonomický rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od apríla 2012, teda od nástupu ministra Kažimíra do úradu, bolo členmi výboru pre daňové prognózy predložených osem daňových prognóz . Tieto prognózy prezentovalo Ministerstvo financií SR, a predstaviteľ Inštitútu finančnej politiky rezortu financií, na tlačových konferenciách. Daňové prognózy mali v rokoch 2012 - 2013 negatívny výhľad. 1. TA3 (27. júl 2012). Minister oznámil „Nemám pre vás žiadne dobré správy ... plus 0,1 mínus 0,4, celkový výsledok je pokles odhadu daňových príjmov o 0,3 % HDP.“ 2. TA3 (27. september 2012) P. Kažimír prehlásil „ ... musím povedať, že opäť nemám dobré správy ... Najnovšia daňová prognóza hovorí o tom, že k by sme nič nespravili, tak nám daňové a odvodové prijmi v tomto roku, oproti rozpočtu, ktorý pripravila minulá vláda, klesnú o 494 mil. eur.“ 3. V tomto prípade nepredstúpil minister financií pred verejnosť v decembri 2012 ale v novembri 2012. SITA (5. december 2012) \" Výpadok daňových a odvodových príjmov oproti predchádzajúcej septembrovej prognóze rezortu financií pre roky 2012 až 2015 dosiahne 0,3 % hrubého domáceho produktu (HDP). ... Tento výpadok minister financií Peter Kažimír avizoval ešte koncom novembra po rýchlom odhade daňových a odvodových príjmov. \" 4. TA3 (8. február 2013) Minister Kažimír vyhlásil „Musím oznámiť, že oproti rozpočtu, znižujeme odhad príjmov v tomto roku o 361 mil. eur ... “ 5. SITA (27. jún 2013) \" Podľa ministra financií Petra Kažimíra poklesnú daňové a odvodové príjmy v roku 2013 oproti februárovej prognóze o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a v budúcom roku o 0,8 % HDP, čo predstavuje zhruba 611 mil. eur. \" Výhľady sa zlepšili od septembra 2013. 6. Minister hovoril o novej daňovej prognóze, ktorá už odhadovala vývoj daní pozitívnejšie TA3 (26. septembra 2013) \"... vďaka silným výsledkom z druhého štvrťroka v celej Európe ako aj na Slovensku a zlepšujúcim sa predstihovým ukazovateľom naznačujúcim výraznejší oživenie ekonomiky, zlepšujeme aj našu prognózu rastu slovenskej ekonomiky... Darí sa nám úspešne bojovať s daňovými únikmi. Výber daní sa zlepšuje a oproti júnovej prognóze očakávané zlepšenie výberu daní a odvodov o 132 miliónov eur.\" 7. TASR (2. decembra 2013) \"Pre rok 2014 dodatočné príjmy predstavujú ďalších 375 miliónov eur do príjmovej stránky štátneho rozpočtu,\" informoval dnes na tlačovej besede o výsledkoch zasadnutia Výboru pre daňové prognózy štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Peter Pellegrini (Smer-SD) za účasti riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) Martina Filka.\" 8. TASR (15. február 2014) \"Štát v minulom roku vybral na daniach aj odvodoch o 261 miliónov eur viac ako očakával, z toho na dani z pridanej hodnoty (DPH) dokonca o 289 miliónov eur viac. Zlepšenie v tomto roku predstavuje dodatočných 189 miliónov eur. Na základe údajov z najnovšej daňovej prognózy to na dnešnej tlačovej konferencii uviedol minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["prognóz", "prognóz", "TA3", "TA3", "SITA", "TA3", "SITA", "TA3", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=117", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=117", "http://www.ta3.com/clanok/1003194/tb-ministra-financii-tema-nova-danova-prognoza.html", "http://www.ta3.com/clanok/1006680/tb-ministra-financii-p-kazimira-na-temu-nova-danova-prognoza.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253215-nova-danova-prognoza-chybat-budu-stamiliony-eur/", "http://www.ta3.com/clanok/1014495/tb-ministra-financii-p-kazimira-tema-danova-prognoza.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/693956-v-rozpocte-bude-chybat-dalsich-350-milionov-avizuje-kazimir/", "http://www.ta3.com/clanok/1027448/tb-ministerstva-financii-o-danovej-prognoze-2013-2014.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/mf-sr-dane-vyber-efektivita/66369-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kazimir-dane/74051-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:29.527239+00:00"}
{"id": "23476", "numeric_id": 23476, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23476", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Rozdali sme im (dobrovoľným hasičom, pozn.) niekoľko tisíciek prvozásahových vozidiel IVECO Daily alebo to boli repasované TATRY alebo to bolo niekoľko tisíc protipovodňových prívesných vozíkov (…).", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V uplynulých rokoch prechádzajú dobrovoľné hasičské zbory rozsiahlou obmenou techniky. Ministerstvo vnútra do obcí zadovážilo stovky hasičských áut typu IVECO Daily, protipovodňových vozíkov či repasovaných vozidiel Tatra. Je pravdou, že približne polovica obcí na Slovensku v súčasnosti disponuje modernizovanou hasičskou technikou, o tisícky prerozdelených vozidiel ani vozíkov však nešlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo vnútra od roku 2013 každoročne finančne podporuje hasičské zbory obcí. Koncom minulého volebného obdobia, v roku 2014, ministerstvo obstaralo celkom 500 kusov hasičských áut IVECO Daily, ktoré obciam odovzdával exminister Kaliňák osobne. Podľa vyjadrenia rezortu vnútra z marca 2017 “samosprávy (…) dostali 670 kusov hasičských áut Iveco Daily, 150 kusov repasovaných vozidiel Tatra 815 a Tatra 148”. Obciam boli takisto pridelené prívesné vozíky s protipovodňovou ochranou. Prostriedky na ich kúpu čerpá z projektu", "analysis_paragraphs": ["V uplynulých rokoch prechádzajú dobrovoľné hasičské zbory rozsiahlou obmenou techniky. Ministerstvo vnútra do obcí zadovážilo stovky hasičských áut typu IVECO Daily, protipovodňových vozíkov či repasovaných vozidiel Tatra. Je pravdou, že približne polovica obcí na Slovensku v súčasnosti disponuje modernizovanou hasičskou technikou, o tisícky prerozdelených vozidiel ani vozíkov však nešlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo vnútra od roku 2013 každoročne finančne podporuje hasičské zbory obcí. Koncom minulého volebného obdobia, v roku 2014, ministerstvo obstaralo celkom 500 kusov hasičských áut IVECO Daily, ktoré obciam odovzdával exminister Kaliňák osobne. Podľa vyjadrenia rezortu vnútra z marca 2017 “samosprávy (…) dostali 670 kusov hasičských áut Iveco Daily, 150 kusov repasovaných vozidiel Tatra 815 a Tatra 148”. Obciam boli takisto pridelené prívesné vozíky s protipovodňovou ochranou. Prostriedky na ich kúpu čerpá z projektu"], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["2013", "obstaralo", "odovzdával", "vyjadrenia", "Aktívne protipovodňové opatrenia", "Technika", "2017", "odovzdaných"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-vnutra-financna-podpora-pre-d/246521-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1344814", "https://transparency.sk/sk/hasi-kalinak-pokles-preferencii-za-statne/", "http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-vnutra-financna-podpora-pre-d/246521-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.minv.sk/?aktivne-protipovodnove-opatrenia", "http://www.minv.sk/?mesta-a-obce-5", "http://www.teraz.sk/slovensko/rezort-vnutra-financna-podpora-pre-d/246521-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=dobrovolni-hasici-dostanu-od-statu-vyssiu-podporu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:36.596980+00:00"}
{"id": "vr33717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33717", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Lepší výber daní je absolútna kľúčová priorita vlády.Takže to je kľúčové opatrenie. Potom je tam Kaliňákove ESO.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vzhľadom na výskyt otázky riešenia daní a reformy ESO v programovom vyhlásení vlády, nemožno považovať tieto dve problematiky za \"kľúčové priority vlády\". V programovom vyhlásení sú zahrnuté ale nie medzi ostatnými bodmi, ktoré sú tu definované ako kľúčové. V programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2014 je 10 kľúčových úloh , ktoré si vláda stanovila pre výkon svojho štvorročného mandátu: 1. zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí; 2. konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP; 3. podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu; 4. znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti; 5. zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti; 6. konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu; 7. posilniť spoluzodpovednosť za plnenie strategických cieľov Európskej únie a zároveň presadzovať oprávnené záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii; efektívne využiť prostriedky z fondov Európskej únie na modernizáciu a rozvoj štátu a spoločnosti; 8. posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti; 9. založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života; 10. byť vládou otvorenou všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom vytvorenej Rady solidarity a rozvoja za účasti partnerov sociálneho dialógu. V týchto stanovených kľúčových bodoch nie je konkrétne spomenuté upravenie či zmena výberu daní, ani konkrétne reforma štátnej správy. Otázka daní je zahrnutá ďalej v obsahu tohto programového vyhlásenia v časti \" Finančná politika \"(.pdf) (str.13). \" V kontexte s uvedenými cieľmi pôjde o vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky štátu.\" \"Vláda podnikne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému. \" ESO (Efektívna, Spoľahlivá, Otvorená štátna správa) je reformou z dielne R. Kaliňáka. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) na roky 2012 - 2016, je v časti \"Úlohy verejnej správy\"(str.33) opisovaná plánovaná reforma, ktorá spĺňa charakter súčasnej novely ESO. \" Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy, ktorej dôležitým princípom bude integrácia pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jednotného štátneho úradu na čele s predstaviteľom vymenovaným vládou. Táto štruktúra zachová odborné a personálne riadenie a zodpovednosť odvetvových ústredných orgánov štátnej správy. Jednotný úrad štátnej správy sleduje zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou a zároveň zodpovedá záujmom transparentnosti , zodpovednosti za rozhodovacie procesy, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov a účinnosti kontroly .\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na výskyt otázky riešenia daní a reformy ESO v programovom vyhlásení vlády, nemožno považovať tieto dve problematiky za \"kľúčové priority vlády\". V programovom vyhlásení sú zahrnuté ale nie medzi ostatnými bodmi, ktoré sú tu definované ako kľúčové. V programovom vyhlásení vlády na roky 2012-2014 je 10 kľúčových úloh , ktoré si vláda stanovila pre výkon svojho štvorročného mandátu: 1. zmiernením dopadov krízy posilniť istoty ľudí; 2. konsolidovať verejné financie, tak aby deficit verejných financií bol v roku 2013 pod tromi percentami HDP; 3. podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu; 4. znížiť vysokú nezamestnanosť mladých ľudí a systematicky riešiť problém dlhodobej, najmä regionálnej nezamestnanosti; 5. zvýšiť vymožiteľnosť práva a systematicky likvidovať korupciu na všetkých stupňoch spoločnosti; 6. konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu; 7. posilniť spoluzodpovednosť za plnenie strategických cieľov Európskej únie a zároveň presadzovať oprávnené záujmy Slovenskej republiky v Európskej únii; efektívne využiť prostriedky z fondov Európskej únie na modernizáciu a rozvoj štátu a spoločnosti; 8. posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť spoločnosti; 9. založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života; 10. byť vládou otvorenou všetkým vrstvám slovenskej spoločnosti aj prostredníctvom vytvorenej Rady solidarity a rozvoja za účasti partnerov sociálneho dialógu. V týchto stanovených kľúčových bodoch nie je konkrétne spomenuté upravenie či zmena výberu daní, ani konkrétne reforma štátnej správy. Otázka daní je zahrnutá ďalej v obsahu tohto programového vyhlásenia v časti \" Finančná politika \"(.pdf) (str.13). \" V kontexte s uvedenými cieľmi pôjde o vyvážené a trhovo konformné posilňovanie a zefektívňovanie úlohy štátu pri uplatňovaní alokačnej, distribučnej, stimulačnej a stabilizačnej funkcie verejných financií prostredníctvom systémového formovania a efektívneho využívania nástrojov rozpočtovej a daňovej politiky štátu.\" \"Vláda podnikne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému. \" ESO (Efektívna, Spoľahlivá, Otvorená štátna správa) je reformou z dielne R. Kaliňáka. V programovom vyhlásení vlády (.pdf) na roky 2012 - 2016, je v časti \"Úlohy verejnej správy\"(str.33) opisovaná plánovaná reforma, ktorá spĺňa charakter súčasnej novely ESO. \" Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy, ktorej dôležitým princípom bude integrácia pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jednotného štátneho úradu na čele s predstaviteľom vymenovaným vládou. Táto štruktúra zachová odborné a personálne riadenie a zodpovednosť odvetvových ústredných orgánov štátnej správy. Jednotný úrad štátnej správy sleduje zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou a zároveň zodpovedá záujmom transparentnosti , zodpovednosti za rozhodovacie procesy, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov a účinnosti kontroly .\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["10 kľúčových úloh", "Finančná politika", "programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:03.792591+00:00"}
{"id": "vr14734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14734", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Mali ste predkupné právo (predkupné právo na celú SPP, pozn.)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda SR mala predkupné právo na celú SPP, no nevyužila ho. V situácii ohľadom privatizácie si za to vyslúžili ostrú kritiku opozície. \" Teraz vám českí a slovenskí súkromníci predviedli, že sa to dá urobiť bez jediného eura. Bez jedinej novej investície prevzali majetok, na ktorý mal štát predkupné právo,\" dodal Figeľ .", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda SR mala predkupné právo na celú SPP, no nevyužila ho. V situácii ohľadom privatizácie si za to vyslúžili ostrú kritiku opozície. \" Teraz vám českí a slovenskí súkromníci predviedli, že sa to dá urobiť bez jediného eura. Bez jedinej novej investície prevzali majetok, na ktorý mal štát predkupné právo,\" dodal Figeľ ."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["predkupné právo", "Figeľ"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-150996", "http://www.teraz.sk/slovensko/vlada-spp-strata-fico-figel/58971-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:10.908091+00:00"}
{"id": "48580", "numeric_id": 48580, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48580", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme jediná krajina na svete, ktorá nemá možnosť vyvolať predčasné parlamentné voľby.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu naša ústava explicitne neupravuje. Keďže overiť ústavy všetkých krajín sveta presahuje možnosti našej práce, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nÚstavný zákon, ktorý by garantoval vyhlásenie predčasných volieb na základe referenda alebo prijatia ústavného zákona, predložil predseda Národnej rady Boris Kollár do parlamentu a 20. septembra ho poslanci posunuli do druhého čítania.\n\nÚstava Slovenskej republiky predpokladá šesť situácií, kedy prichádzajú do úvahy predčasné voľby do NR SR. „Až v prípade piatich z nich sú predčasné voľby dôsledkom rozpustenia Národnej rady prezidentom. Šiesty dôvod pre konanie predčasných volieb sa týka vyhlásenia výsledkov predchádzajúcich volieb za neplatné rozhodnutím Ústavného súdu,” uvádza vedecký časopis Comenius.\n\nPredčasné parlamentné voľby sa doteraz na Slovensku konali trikrát - v rokoch 1994, 2006 a 2012. Zakaždým k nim ale došlo „na základe prijatia ústavných zákonov, ktorými Národná rada Slovenskej republiky schválila skrátenie volebného obdobia Národnej rady\n\na stanovila deň konania predčasných parlamentných volieb,” ako uvádza vedecká práca zverejnená v časopise Studia Iuridica Cassoviensia ( .pdf , s. 3).\n\nZa celú históriu Slovenskej republiky sa však konali aj referendá, v ktorých sa občania vyjadrovali ku skráteniu volebného obdobia NR SR, žiadne z nich ale nebolo úspešné. Prvé referendum o predčasných parlamentných voľbách sa konalo v roku 2000 na základe rozhodnutia prezidenta. Občania v ňom rozhodovali o otázke: „Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 1998 sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?”.\n\nDruhé referendum o predčasných parlamentných voľbách sa konalo v roku 2004. V ňom občania rozhodovali o otázke: „Ste za to, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali v roku 2004?”", "analysis_paragraphs": ["Možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu naša ústava explicitne neupravuje. Keďže overiť ústavy všetkých krajín sveta presahuje možnosti našej práce, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ústavný zákon, ktorý by garantoval vyhlásenie predčasných volieb na základe referenda alebo prijatia ústavného zákona, predložil predseda Národnej rady Boris Kollár do parlamentu a 20. septembra ho poslanci posunuli do druhého čítania.", "Ústava Slovenskej republiky predpokladá šesť situácií, kedy prichádzajú do úvahy predčasné voľby do NR SR. „Až v prípade piatich z nich sú predčasné voľby dôsledkom rozpustenia Národnej rady prezidentom. Šiesty dôvod pre konanie predčasných volieb sa týka vyhlásenia výsledkov predchádzajúcich volieb za neplatné rozhodnutím Ústavného súdu,” uvádza vedecký časopis Comenius.", "Predčasné parlamentné voľby sa doteraz na Slovensku konali trikrát - v rokoch 1994, 2006 a 2012. Zakaždým k nim ale došlo „na základe prijatia ústavných zákonov, ktorými Národná rada Slovenskej republiky schválila skrátenie volebného obdobia Národnej rady", "a stanovila deň konania predčasných parlamentných volieb,” ako uvádza vedecká práca zverejnená v časopise Studia Iuridica Cassoviensia ( .pdf , s. 3).", "Za celú históriu Slovenskej republiky sa však konali aj referendá, v ktorých sa občania vyjadrovali ku skráteniu volebného obdobia NR SR, žiadne z nich ale nebolo úspešné. Prvé referendum o predčasných parlamentných voľbách sa konalo v roku 2000 na základe rozhodnutia prezidenta. Občania v ňom rozhodovali o otázke: „Ste za to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 1998 sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?”.", "Druhé referendum o predčasných parlamentných voľbách sa konalo v roku 2004. V ňom občania rozhodovali o otázke: „Ste za to, aby poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konali v roku 2004?”"], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["posunuli", "piatich", ".pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/3017413/poslanci-do-druheho-citania-posunuli-zmenu-ustavy-ktora-ma-ulahcit-vyhlasenie-predcasnych-volieb-matovic-avizuje-veto/?ref=mwat", "https://comeniuscasopis.flaw.uniba.sk/2017/08/20/predcasne-parlamentne-volby-pravna-teoria-a-politicka-prax/", "http://sic.pravo.upjs.sk/ecasopis/72019-1/2_kajla_referendum_o_predcasnych_parlamentnych_volbach.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:58.505950+00:00"}
{"id": "vr13951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13951", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "..prečo potom sestry potrebovali pri výpovediach podpísať takzvanú dohodu o solidarite...sa tam zaväzujú, že ak zrušia tie výpovede, musia zaplatiť odborom, odborovej organizácii 3 300 eur pokuty..", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že tzv. Dohoda o solidarite ukladá v prípade porušenia záväzkov povinnosť vyplatiť fondu solidarity pokutu vo výške 3300 euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o solidarite hovorí: \"Ak Zdravotník poruší záväzky opísané v tejto zmluve, je povinný uhradiť do 7 dní SK SaPA sumu 3300 eur, ktorá použije tieto financie na fond solidarity pre úhradu strát ostatných Zdravotníkov, ktorí svoje záväzky z tejto zmluvy dodržali .\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že tzv. Dohoda o solidarite ukladá v prípade porušenia záväzkov povinnosť vyplatiť fondu solidarity pokutu vo výške 3300 euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dohoda o solidarite hovorí: \"Ak Zdravotník poruší záväzky opísané v tejto zmluve, je povinný uhradiť do 7 dní SK SaPA sumu 3300 eur, ktorá použije tieto financie na fond solidarity pre úhradu strát ostatných Zdravotníkov, ktorí svoje záväzky z tejto zmluvy dodržali .\""], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Dohoda o solidarite", "Pravda", "Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek", "Pravda", "SME"], "url": ["http://www.google.com/url?q=http%3A%2F%2Fwww.trnavasksapa.estranky.sk%2Ffile%2F23%2Fzmluva-o-solidarite.doc&sa=D&sntz=1&usg=AFQjCNEN3rm4UnAmNteODsudkZCdA7-w-Q", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374952-prvych-dvesto-sestier-dalo-vypoved-v-ziline-nemocnica-je-ohrozena/", "http://www.trnavasksapa.estranky.sk/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/374952-prvych-dvesto-sestier-dalo-vypoved-v-ziline-nemocnica-je-ohrozena/", "http://www.sme.sk/c/8083291/sestry-spustili-akciu-hromadnych-vypovedi-v-ziline-ich-podalo-dvesto.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:50.663072+00:00"}
{"id": "vr36072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36072", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Preto, lebo boli (podľa Mikloša predražené lyžičky, pozn.) súčasťou nejakej súhrnnej faktúry, ktorá bola obstaraná zákonným spôsobom verejným obstarávaním. Zato, že niekde nejaká jedna položka je iná, akoby mohla byť, to sa ovplyvniť nedá, lebo dnes je zákon o obstarávaní taký, ako je. A nech povie, že či sme porušili zákon pri tom verejnom obstarávaní. Určite nie. A garantujem vám, že budú mať aj oni problémy takéhoto typu, pretože to neviete úplne ustriehnuť. Navyše nejaký úradník niekde možno, že si nevšimol túto jednu konkrétnu 300 eurovú položku. Ale dobre.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či boli súčasťou nejakej súhrnnej faktúry sme nezistili.", "analysis_paragraphs": ["Či boli súčasťou nejakej súhrnnej faktúry sme nezistili."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:47.185779+00:00"}
{"id": "vr37910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37910", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Komunity kresťanov napr. na Blízkom východe sú natoľko utláčané, že hrozí definitívne ich zánik. V mnohých krajinách Irak, Irán, Pakistan, Sudán, Nigéria, sú krvavo likvidovaní nie len kresťania.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Existenciu hrozby zániku kresťanských a iných náboženských komunít na Blízkom východe podporuje uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít. Uznesenie sa odvoláva na zozbierané informácie o útokoch, vraždách, únosoch alebo iných formách násilia spáchanom na príslušníkoch náboženských komunít. V uznesení sa spomínajú krajiny Turecko, Irak, Pakistan, Sudán, Vietnam, Filipíny, Egypt, Gaza, Čína. Nigéria ani Irán sa v dokumente nespomínajú, hoci je možné, že o prípadoch utláčania hovoria iné dokumenty.", "analysis_paragraphs": ["Existenciu hrozby zániku kresťanských a iných náboženských komunít na Blízkom východe podporuje uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít. Uznesenie sa odvoláva na zozbierané informácie o útokoch, vraždách, únosoch alebo iných formách násilia spáchanom na príslušníkoch náboženských komunít. V uznesení sa spomínajú krajiny Turecko, Irak, Pakistan, Sudán, Vietnam, Filipíny, Egypt, Gaza, Čína. Nigéria ani Irán sa v dokumente nespomínajú, hoci je možné, že o prípadoch utláčania hovoria iné dokumenty."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2007-0542&language=SK&ring=P6-RC-2007-0449"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:58.803571+00:00"}
{"id": "vr30718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30718", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Za tejto vlády podľa Štatistického úradu vzniklo vyše 50 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku Jána Figeľa vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011, ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku Jána Figeľa vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011, ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:56.162339+00:00"}
{"id": "vr28041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28041", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Je dôležité si uvedomiť, že z pohľadu krajín Severoatlantickej aliancie nie sme jediní. Len málo krajín napĺňa svoje záväzky, ktoré dalo. Ani nie sme v tom tí najhorší. (hovorí o záväzku dávať 2 % HDP na obranu, pozn.)", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Severoatlantická organizácia ( NATO ) má 28 členov. Krajiny NATO sa zaväzujú vynaložiť na výdavky na obranu aspoň 2% HDP (Výročná správa NATO 2012, .pdf, s. 11). Až 21 krajín, teda až 3/4 členských krajín, míňa na obranu resp. armádu menej ako 2% HDP. Kiska rovnako tvrdí pravdu v tom, že nie sme v tomto ohľade najhorší, keďže nižšie výdavky ako Slovensko (1%) dáva na armádu Island (0,1% HDP v roku 2012), Luxembursko (0,5% HDP), Litva (0,8% HDP), Maďarsko (0,9% HDP) či Španielsko (0,9% HDP). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka bola zostavená na základe dát SIPRI - Stockholm International Paece and Research Institute. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Severoatlantická organizácia ( NATO ) má 28 členov. Krajiny NATO sa zaväzujú vynaložiť na výdavky na obranu aspoň 2% HDP (Výročná správa NATO 2012, .pdf, s. 11). Až 21 krajín, teda až 3/4 členských krajín, míňa na obranu resp. armádu menej ako 2% HDP. Kiska rovnako tvrdí pravdu v tom, že nie sme v tomto ohľade najhorší, keďže nižšie výdavky ako Slovensko (1%) dáva na armádu Island (0,1% HDP v roku 2012), Luxembursko (0,5% HDP), Litva (0,8% HDP), Maďarsko (0,9% HDP) či Španielsko (0,9% HDP). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka bola zostavená na základe dát SIPRI - Stockholm International Paece and Research Institute. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["NATO", "zaväzujú", "2% HDP", "SIPRI"], "url": ["http://www.mosr.sk/clenske-krajiny/", "http://www.nytimes.com/2014/03/27/world/europe/europe-begins-to-rethink-cuts.html?_r=0", "http://www.nato.int/nato_static/assets/pdf/stock_publications/20130131_Annual_Report_2012_en.pdf", "http://www.sipri.org/research/armaments/milex/milex_database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:39.228849+00:00"}
{"id": "vr28270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28270", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "My sme oddelili vlastne teraz novelou Ústavy od prvého septembra funkciu predsedu Najvyššieho súdu od predsedu Súdnej rady.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že súčasťou 4. júna 2014 schváleného návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Predseda Súdnej rady už nemôže byť predsedom Najvyššieho súdu. Išlo o spoločný návrh SMER-SD a KDH s účinnosťou od 1. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\" Čl. II Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že súčasťou 4. júna 2014 schváleného návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Predseda Súdnej rady už nemôže byť predsedom Najvyššieho súdu. Išlo o spoločný návrh SMER-SD a KDH s účinnosťou od 1. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\" Čl. II Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["schváleného", "Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34039", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:49.046001+00:00"}
{"id": "vr15297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15297", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Keď sa Billa Clintona opýtali, že či mal sex s Monicou Lewinski, tak on povedal - nie. Ale keď potom našli dôkazný materiál, čiže spermie na šatách pani Lewinski, tak povedal - no dobre, ale veď to bol len orál.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bill Clinton pri prvých otázkach na jeho vzťah s Monicou Lewinski popieral, že bol medzi nimi sexuálny vzťah. Až nakoniec priznal, že na ňom vykonala orálny sex. Výrok Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivý. Bill Clinton v roku 1998 americkú spoločnosť presviedčal o tom, že sexuálny pomer s Monicou Lewinski nemal. \"Nikdy som nemal sexuálny vzťah s tou ženou, Monicou Lewinski.\" Po dôkazovom materiáli, ktorým bolo sperma nájdené na šatách Monicy Lewinskej Clinton argumentoval , že Monica Lewinski bola \"v kontakte s jeho príslušnými časťami tela, takže ona mala sexuálny vzťah s ním. On však v styku s jej relevantnými časťami tela nebol, takže s ňou sexuálny pomer nemal\" . Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bill Clinton pri prvých otázkach na jeho vzťah s Monicou Lewinski popieral, že bol medzi nimi sexuálny vzťah. Až nakoniec priznal, že na ňom vykonala orálny sex. Výrok Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivý. Bill Clinton v roku 1998 americkú spoločnosť presviedčal o tom, že sexuálny pomer s Monicou Lewinski nemal. \"Nikdy som nemal sexuálny vzťah s tou ženou, Monicou Lewinski.\" Po dôkazovom materiáli, ktorým bolo sperma nájdené na šatách Monicy Lewinskej Clinton argumentoval , že Monica Lewinski bola \"v kontakte s jeho príslušnými časťami tela, takže ona mala sexuálny vzťah s ním. On však v styku s jej relevantnými časťami tela nebol, takže s ňou sexuálny pomer nemal\" . Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["presviedčal", "argumentoval"], "url": ["http://www.usnews.com/news/blogs/press-past/2013/01/25/bill-clinton-15-years-ago-i-did-not-have-sexual-relations-with-that-woman", "http://www.languageandlaw.org/PERJURY.HTM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:42.699175+00:00"}
{"id": "vr16612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16612", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Ja súhlasím, že je zastaraný (katalóg výkonov, pozn.), ale ak máme mať my 6 tisíc položiek katalógu výkonov a Holanďanom stačí 900 a Českej republike niekde okolo 2 tisíc položiek, (...) ten katalóg výkonov nie je nacenený.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V slovenskom katalógu zdravotných výkonov sa v súčasnosti nachádza 8 041 položiek, pravdepodobne však minister zdravotníctva mal na mysli plánovaný počet. Tlačovú správu alebo vyjadrenie, ktoré by podložili tento odhad sme však nenašli, taktiež ako ani presný počet položiek v holandskom katalógu. Český zoznam zdravotných výkonov obsahuje 3797 položiek. Nakoľko väčšina informácií potrebných k overeniu tohto výroku je nedostupná, výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dokumentu uverejneného z rokovania vlády je definícia katalógu zdravotných výkonov nasledovná: „Katalóg zdravotných výkonov je súhrn všetkých zdravotných výkonov s uvedením ich charakteristík“ (§ 3 ods. 1 zákona č.576/2004 Z. z.), ktorý vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. Zdravotný výkon je základnou jednotkou v katalógu., ktorá popisuje ucelenú činnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 2 ods.2 zákona č.576/2004 Z. z.).“ Katalóg zdravotných výkonov vlastne znamená, koľko peňazí platia zdravotné poisťovne ambulanciám za určité výkony. Ten istý dokument hovorí o tom, že: „Koncepcia tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov vychádza z analýzy súčasného katalógu zdravotných výkonov, ktorý je vydaný nariadením vlády č. 776/2004 Z. z. v súlade s § 3 ods.10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z analýzy doteraz vykonaných prác na novom katalógu zdravotných výkonov a zo stanovísk odborných spoločností.“ Slovenské zdravotníctvo funguje so zoznamom výkonov z katalógu od roku 1993, preto tento katalóg možno považovať v súčasnosti za zastaraný. Uvedomuje si to aj samotné ministerstvo zdravotníctva, ktoré už pracuje na aktualizácii. Tá by mala byť hotová do konca roku 2017. Katalóg výkonov v súčasnosti tvorí 8 041 položiek . Presný počet položiek v katalógoch výkonov Českej republiky je 3797, informácie o holandskom zozname sa nám nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["V slovenskom katalógu zdravotných výkonov sa v súčasnosti nachádza 8 041 položiek, pravdepodobne však minister zdravotníctva mal na mysli plánovaný počet. Tlačovú správu alebo vyjadrenie, ktoré by podložili tento odhad sme však nenašli, taktiež ako ani presný počet položiek v holandskom katalógu. Český zoznam zdravotných výkonov obsahuje 3797 položiek. Nakoľko väčšina informácií potrebných k overeniu tohto výroku je nedostupná, výrok Tomáša Druckera hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa dokumentu uverejneného z rokovania vlády je definícia katalógu zdravotných výkonov nasledovná: „Katalóg zdravotných výkonov je súhrn všetkých zdravotných výkonov s uvedením ich charakteristík“ (§ 3 ods. 1 zákona č.576/2004 Z. z.), ktorý vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. Zdravotný výkon je základnou jednotkou v katalógu., ktorá popisuje ucelenú činnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 2 ods.2 zákona č.576/2004 Z. z.).“ Katalóg zdravotných výkonov vlastne znamená, koľko peňazí platia zdravotné poisťovne ambulanciám za určité výkony. Ten istý dokument hovorí o tom, že: „Koncepcia tvorby katalógu/zoznamu zdravotných výkonov vychádza z analýzy súčasného katalógu zdravotných výkonov, ktorý je vydaný nariadením vlády č. 776/2004 Z. z. v súlade s § 3 ods.10 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z analýzy doteraz vykonaných prác na novom katalógu zdravotných výkonov a zo stanovísk odborných spoločností.“ Slovenské zdravotníctvo funguje so zoznamom výkonov z katalógu od roku 1993, preto tento katalóg možno považovať v súčasnosti za zastaraný. Uvedomuje si to aj samotné ministerstvo zdravotníctva, ktoré už pracuje na aktualizácii. Tá by mala byť hotová do konca roku 2017. Katalóg výkonov v súčasnosti tvorí 8 041 položiek . Presný počet položiek v katalógoch výkonov Českej republiky je 3797, informácie o holandskom zozname sa nám nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["obsahuje", "dokumentu", "katalóg", "položiek"], "url": ["https://szv.mzcr.cz/Vykon?cislovykonu=&nazevvykonu=&odbornost=&aktivni=true", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-185580", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/903327-preplacanie-vykonov-bude-spravodlivejsie", "https://aslsr.sk/fileadmin/user_upload/aslsr/KATALOG_VYKONOV.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:05.612672+00:00"}
{"id": "vr36021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36021", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme si tam vyžiadali odklad, neformálne zatiaľ, ale hlavne viete, tam bolo ďalšie zavádzanie také mierne ak nie silné, pretože podstata tohto príbehu je, že 5 členských krajín alebo dve tretiny pôžičky pokiaľ budú odsúhlasené, tak začína pôžička plynúť voči Grécku, takže rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky jasné stanovisko. Analýzy, čo ideme urobiť v Slovenskej republike. Ako ideme meniť štátny rozpočet, ak sa rozhodneme dávať pôžičku. Toto sú vážne rozhodnutia, ktoré napokon musí urobiť Národná rada.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Iveta Radičová má pravdu, že na čerpanie půžičky Gréckom nie je potrebná 100% podpora členských štátov eurozóny. Jej slová potvrdzuje Amadeu Altafaj Tardio, hovorca Komisára pre ekonomické a monetárne záležitosti EU: „It is not about all member states being ready by mid-May with their disbursement. I think that’s clear. Some Parliamentary procedures go beyond mid-May. It can be the case. It doesn’t prevent the mechanism from being used or money from being disbursed.“ Avšak nepodarilo sa nám vyhľadať, koľko členov presne je potrebných na začatie čerpania tejto pôžičky.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová má pravdu, že na čerpanie půžičky Gréckom nie je potrebná 100% podpora členských štátov eurozóny. Jej slová potvrdzuje Amadeu Altafaj Tardio, hovorca Komisára pre ekonomické a monetárne záležitosti EU: „It is not about all member states being ready by mid-May with their disbursement. I think that’s clear. Some Parliamentary procedures go beyond mid-May. It can be the case. It doesn’t prevent the mechanism from being used or money from being disbursed.“ Avšak nepodarilo sa nám vyhľadať, koľko členov presne je potrebných na začatie čerpania tejto pôžičky."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["hovorca"], "url": ["http://www.euractiv.com/en/euro/aid-to-greece-can-go-ahead-without-slovakia-eu-says-news-493715"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:09.488779+00:00"}
{"id": "vr35465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35465", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď na jednom tendri, na diaľničnom tendri 6 miliard korún", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "výrok je neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["výrok je neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:49.254142+00:00"}
{"id": "vr39064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39064", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tak isto by som ale klamal, keby som nezmienil, že sa v týchto rokoch významne skrátila dĺžka občiansko-právnych konaní na súdoch. To nakoniec konštatoval aj Výbor ministrov 2010, keď to dal do súvisu s opatreniami prijatými v rokoch 2007-2008, keď bol na čele justície Harabin.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod Všeobecné opatrenia: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\" Pri skrátení dĺžky súdneho konania sa ale nejedná o trend z rokov 2007-2009, ale 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Európske právne centrum EUROIURIS uvádza, že Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sú politické orgány, nie nepolitické orgány. \"Výbor ministrov je zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov, resp. ich zástupcov a stálych zástupcov (tzv. permanent representative; zvyčajne ide o rovnakú osobu, ako v prípade zástupcu ministra), ktorí sú v nepretržitom styku s Radou Európy.\" Ďalšiu stránku, ktorá pojednáva o Výbore ministrov Rady Európy ako o hlavnom politickom rozhodovacom telese Rady Európy, si môžete pozrieť v angličtine napríklad tu .", "analysis_paragraphs": ["Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod Všeobecné opatrenia: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä: -navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\" Pri skrátení dĺžky súdneho konania sa ale nejedná o trend z rokov 2007-2009, ale 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\" Európske právne centrum EUROIURIS uvádza, že Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy sú politické orgány, nie nepolitické orgány. \"Výbor ministrov je zložený z ministrov zahraničných vecí členských štátov, resp. ich zástupcov a stálych zástupcov (tzv. permanent representative; zvyčajne ide o rovnakú osobu, ako v prípade zástupcu ministra), ktorí sú v nepretržitom styku s Radou Európy.\" Ďalšiu stránku, ktorá pojednáva o Výbore ministrov Rady Európy ako o hlavnom politickom rozhodovacom telese Rady Európy, si môžete pozrieť v angličtine napríklad tu ."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Rezolúcia", "EUROIURIS", "tu"], "url": ["https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://", "http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/organyRE", "http://diplomatie.belgium.be/en/policy/policy_areas/human_rights/main_institutions/council_of_europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:30.276154+00:00"}
{"id": "49963", "numeric_id": 49963, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49963", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Čo sa týka tej stability, na vláde sa nemusíme sa rozprávať, lebo tam bude sedieť pán Huliak, ktorý urážal pána Tarabu a bude tam sedieť pán nový minister Migaľ, ktorý urážal pána Eštoka.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spor medzi ministrom Rudolfom Huliakom a členmi strany SNS Tomášom Tarabom a Andrejom Dankom začal pri zostavovaní súčasnej vlády. Pôvodne bol na post ministra životného prostredia nominovaný Rudolf Huliak, avšak prezidentka Zuzana Čaputová ho odmietla vymenovať s odôvodnením, že nesplnil základné predpoklady na výkon tejto funkcie. Následne bol na post ministra nominovaný súčasný minister Tomáš Taraba. Rudolf Huliak na jeho adresu opakovane vyslovil rôzne urážky. Druhý spor sa odohrával v strane Hlas-SD, kde skupina poslancov okolo Samuela Migaľa kritizovala vedenie strany pod Matúšom Šutajom Eštokom, pričom zazneli obvinenia z „gestapáckych praktík“ a politického vydierania. Migaľ a jeho spojenci boli zo strany vylúčení, čo Eštok označil za očistenie strany.\n\nSpor Huliaka s Tarabom\n\nRudolf Huliak je predsedom strany Národná koalícia, ktorej členovia kandidovali v parlamentných voľbách 2023 na kandidátke strany SNS. Po tom, čo ho prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať na post ministra životného prostredia, kde namiesto neho pôsobí člen strany SNS Tomáš Taraba, Huliak uviedol , že Tomáš Taraba a Andrej Danko si z neho a jeho spolustraníkov spravili „užitočných hlupáčikov“. Na adresu Tarabu sa vyjadril , že jeho „denný nástroj je klamstvo, lož a intrigy.”\n\nNapätie medzi Huliakom a Dankom sa vystupňovalo v momente, keď Huliak žiadal, aby sa názov jeho strany Národná koalícia objavil v názve poslaneckého klubu SNS. Po Dankovom odmietnutí vyhovieť jeho požiadavke Huliak spolu s dvoma ďalšími poslancami Národnej koalície poslanecký klub SNS opustil . Predseda SNS Andrej Danko tento krok označil za zradu a Huliaka osobne nazval „hulvátom“. Huliak naopak v rozhovore pre reláciu Braňo Závodský Naživo naznačil, že Andrej Danko mohol byť počas vystúpenia v pléne Národnej rady pod vplyvom alkoholu .\n\nVzťahy medzi Huliakom a Tarabom sa vyostrili aj po tom, čo minister Taraba vyhodil nominantov Národnej koalície z úradu Štátnej ochrany prírody SR a Štátnej inšpekcie životného prostredia. Huliak v reakcii na tieto udalosti nazval Tarabu diletantom či autokratom. Huliak poskytol v októbri 2024 rozhovor konšpirátorovi Danielovi Bombicovi, ktorý je známy šírením extrémistických názorov. V rozhovore Tarabu označil za arogantného chrapúňa a egomaniaka.\n\nSpor Migaľa so Šutajom Eštokom\n\nŠtvorica poslancov zo strany Hlas-SD, Ján Ferenčák, Roman Malatinec, Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ, začiatkom roka 2025 začali kritizovať pomery vo vnútri strany. Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok označil túto skupinu poslancov okolo Samuela Migaľa za „vydieračov“, pričom tvrdil , že od strany požadovali vysoké štátne funkcie výmenou za lojalitu. Minister vnútra pro pracovnom kongrese strany v januári 2025 oznámil , že Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša vylúčili z poslaneckého klubu strany.\n\nSamuel Migaľ vo viacerých vyjadreniach otvorene spochybnil vedenie strany pod Matúšom Šutajom Eštokom. Označil ho za slabého lídra , ktorý podľa neho nezvláda riadiť vnútorné procesy v strane a kritizoval tiež jeho prístup ku konfliktom v strane a spôsob, akým sa vyrovnával s vnútrostraníckou opozíciou.\n\nSamuel Migaľ ako jeden z najvýraznejších kritikov vnútrostraníckych pomerov v Hlas-SD vo verejných vystúpeniach uviedol , že stranu interne označujú za „stranu pekných ľudí“. Zároveň kritizoval predsedu strany Šutaja Eštoka, že počas podávania demisie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej sa nezdržiaval na Slovensku, ale na podujatí Oktoberfest v Nemecku. Migaľ tiež naznačil, že strana Hlas-SD je naďalej ovládaná prezidentom Petrom Pellegrinim, a to prostredníctvom ministra školstva Tomáša Druckera.\n\nPo vylúčení poslancov Migaľa, Šalitroša a ďalších zo straníckych štruktúr Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok vyhlásil , že strana sa týmto krokom „očistila“ a zároveň deklaroval, že so spomínanými poslancami už strana neplánuje komunikovať.\n\nRadomír Šalitroš v rozhovore pre denník Korzár kritizoval pomery v strane Hlas-SD, pričom hovoril o takzvaných „gestapáckych praktikách“ či silnom vplyve prezidenta Petra Pellegriniho. Zároveň uviedol , že spätne ľutuje podporu niektorých legislatívnych návrhov koalície ako napríklad novelu Trestného zákona, zmenu fungovania RTVS či zákon o Fonde na podporu umenia. Z jeho rozhodnutí mu malo prísť fyzicky nevoľno .\n\nRoman Malatinec začiatkom februára 2025 vystúpil z poslaneckého klubu Hlas-SD a pripojil sa k odídencom z poslaneckého klubu SNS okolo poslanca Huliaka.", "analysis_paragraphs": ["Spor medzi ministrom Rudolfom Huliakom a členmi strany SNS Tomášom Tarabom a Andrejom Dankom začal pri zostavovaní súčasnej vlády. Pôvodne bol na post ministra životného prostredia nominovaný Rudolf Huliak, avšak prezidentka Zuzana Čaputová ho odmietla vymenovať s odôvodnením, že nesplnil základné predpoklady na výkon tejto funkcie. Následne bol na post ministra nominovaný súčasný minister Tomáš Taraba. Rudolf Huliak na jeho adresu opakovane vyslovil rôzne urážky. Druhý spor sa odohrával v strane Hlas-SD, kde skupina poslancov okolo Samuela Migaľa kritizovala vedenie strany pod Matúšom Šutajom Eštokom, pričom zazneli obvinenia z „gestapáckych praktík“ a politického vydierania. Migaľ a jeho spojenci boli zo strany vylúčení, čo Eštok označil za očistenie strany.", "Spor Huliaka s Tarabom", "Rudolf Huliak je predsedom strany Národná koalícia, ktorej členovia kandidovali v parlamentných voľbách 2023 na kandidátke strany SNS. Po tom, čo ho prezidentka Zuzana Čaputová odmietla vymenovať na post ministra životného prostredia, kde namiesto neho pôsobí člen strany SNS Tomáš Taraba, Huliak uviedol , že Tomáš Taraba a Andrej Danko si z neho a jeho spolustraníkov spravili „užitočných hlupáčikov“. Na adresu Tarabu sa vyjadril , že jeho „denný nástroj je klamstvo, lož a intrigy.”", "Napätie medzi Huliakom a Dankom sa vystupňovalo v momente, keď Huliak žiadal, aby sa názov jeho strany Národná koalícia objavil v názve poslaneckého klubu SNS. Po Dankovom odmietnutí vyhovieť jeho požiadavke Huliak spolu s dvoma ďalšími poslancami Národnej koalície poslanecký klub SNS opustil . Predseda SNS Andrej Danko tento krok označil za zradu a Huliaka osobne nazval „hulvátom“. Huliak naopak v rozhovore pre reláciu Braňo Závodský Naživo naznačil, že Andrej Danko mohol byť počas vystúpenia v pléne Národnej rady pod vplyvom alkoholu .", "Vzťahy medzi Huliakom a Tarabom sa vyostrili aj po tom, čo minister Taraba vyhodil nominantov Národnej koalície z úradu Štátnej ochrany prírody SR a Štátnej inšpekcie životného prostredia. Huliak v reakcii na tieto udalosti nazval Tarabu diletantom či autokratom. Huliak poskytol v októbri 2024 rozhovor konšpirátorovi Danielovi Bombicovi, ktorý je známy šírením extrémistických názorov. V rozhovore Tarabu označil za arogantného chrapúňa a egomaniaka.", "Spor Migaľa so Šutajom Eštokom", "Štvorica poslancov zo strany Hlas-SD, Ján Ferenčák, Roman Malatinec, Radomír Šalitroš a Samuel Migaľ, začiatkom roka 2025 začali kritizovať pomery vo vnútri strany. Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok označil túto skupinu poslancov okolo Samuela Migaľa za „vydieračov“, pričom tvrdil , že od strany požadovali vysoké štátne funkcie výmenou za lojalitu. Minister vnútra pro pracovnom kongrese strany v januári 2025 oznámil , že Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša vylúčili z poslaneckého klubu strany.", "Samuel Migaľ vo viacerých vyjadreniach otvorene spochybnil vedenie strany pod Matúšom Šutajom Eštokom. Označil ho za slabého lídra , ktorý podľa neho nezvláda riadiť vnútorné procesy v strane a kritizoval tiež jeho prístup ku konfliktom v strane a spôsob, akým sa vyrovnával s vnútrostraníckou opozíciou.", "Samuel Migaľ ako jeden z najvýraznejších kritikov vnútrostraníckych pomerov v Hlas-SD vo verejných vystúpeniach uviedol , že stranu interne označujú za „stranu pekných ľudí“. Zároveň kritizoval predsedu strany Šutaja Eštoka, že počas podávania demisie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej sa nezdržiaval na Slovensku, ale na podujatí Oktoberfest v Nemecku. Migaľ tiež naznačil, že strana Hlas-SD je naďalej ovládaná prezidentom Petrom Pellegrinim, a to prostredníctvom ministra školstva Tomáša Druckera.", "Po vylúčení poslancov Migaľa, Šalitroša a ďalších zo straníckych štruktúr Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok vyhlásil , že strana sa týmto krokom „očistila“ a zároveň deklaroval, že so spomínanými poslancami už strana neplánuje komunikovať.", "Radomír Šalitroš v rozhovore pre denník Korzár kritizoval pomery v strane Hlas-SD, pričom hovoril o takzvaných „gestapáckych praktikách“ či silnom vplyve prezidenta Petra Pellegriniho. Zároveň uviedol , že spätne ľutuje podporu niektorých legislatívnych návrhov koalície ako napríklad novelu Trestného zákona, zmenu fungovania RTVS či zákon o Fonde na podporu umenia. Z jeho rozhodnutí mu malo prísť fyzicky nevoľno .", "Roman Malatinec začiatkom februára 2025 vystúpil z poslaneckého klubu Hlas-SD a pripojil sa k odídencom z poslaneckého klubu SNS okolo poslanca Huliaka."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "nominovaný", "kandidovali", "odmietla", "pôsobí", "uviedol", "vyjadril", "názve", "opustil", "nazval", "alkoholu", "vyostrili", "vyhodil", "nazval", "poskytol", "konšpirátorovi", "šírením", "označil", "kritizovať", "označil", "tvrdil", "oznámil", "slabého lídra", "prístup", "uviedol", "Oktoberfest", "prezidentom", "vyhlásil", "Korzár", "uviedol", "nevoľno", "vystúpil", "pripojil"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-nevymenuje-rudolfa-huliaka-za-ministra-zivotneho-prostredia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728661-taraba-sns-nepusti-ziadne-ministerstvo/", "https://dennikn.sk/minuta/3600508/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685582-caputova-odmietla-huliaka-v-rukach-ma-tromf-no-fico-uz-ma-riesenie-a-mohol-by-ju-obist-ake-su-moznosti/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686051-stvrta-ficova-vlada-stale-nema-nahradu-za-huliaka-scenarov-je-viac-bude-dankova-sns-v-koalicii-tichym-partnerom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/VrD1H5v/rudolf-huliak-tomas-taraba-a-andrej-danko-si-z-nas-spravili-uzitocnych-hlupacikov-od-sns-chceme-ministerstvo/?fbclid=IwY2xjawJPic5leHRuA2FlbQIxMAABHZImSHAG8G-vYjOHASTbQp3a_lw0yhPinADMkQg-sViXfJuTvIhb1zzB8g_aem_pYJP8rwgkjVZOZt5fkNP1Q", "https://www.aktuality.sk/clanok/VrD1H5v/rudolf-huliak-tomas-taraba-a-andrej-danko-si-z-nas-spravili-uzitocnych-hlupacikov-od-sns-chceme-ministerstvo/?fbclid=IwY2xjawJPic5leHRuA2FlbQIxMAABHZImSHAG8G-vYjOHASTbQp3a_lw0yhPinADMkQg-sViXfJuTvIhb1zzB8g_aem_pYJP8rwgkjVZOZt5fkNP1Q", "https://dennikn.sk/4225336/huliak-chce-narodnu-koaliciu-v-nazve-klubu-sns-a-podpori-hlas-v-spore-o-predsedu-parlamentu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/728110-huliak-spolu-s-luptakom-a-sevcikom-opustaju-klub-sns-budu-podporovat-ficovu-vladu/", "https://dennikn.sk/4225336/huliak-chce-narodnu-koaliciu-v-nazve-klubu-sns-a-podpori-hlas-v-spore-o-predsedu-parlamentu/", "https://www.startitup.sk/exkluzivne-danko-pre-startitup-reaguje-na-vyjadrenie-huliaka-podla-ktoreho-bol-v-parlamente-pod-vplyvom-alkoholu/", "https://dennikn.sk/4272372/spor-sns-a-narodnej-koalicie-pokracuje-huliak-tvrdi-ze-tarabu-by-na-ministerstve-vyhodil-z-okna/", "https://dennikn.sk/4228910/huliak-nasich-ludi-vyhadzuju-vyhrazali-sa-mi/", "https://dennikn.sk/4272372/spor-sns-a-narodnej-koalicie-pokracuje-huliak-tvrdi-ze-tarabu-by-na-ministerstve-vyhodil-z-okna/#:~:text=Huliak%20ho%20nazval%20diletantom%20%C4%8Di%20autokratom.", "https://dennikn.sk/4272372/spor-sns-a-narodnej-koalicie-pokracuje-huliak-tvrdi-ze-tarabu-by-na-ministerstve-vyhodil-z-okna/", "https://domov.sme.sk/t/9573/danny-kollar-daniel-bombic", "https://domov.sme.sk/c/23446560/bombic-vazba-najvyssi-sud-danny-kollar.html", "https://dennikn.sk/4272372/spor-sns-a-narodnej-koalicie-pokracuje-huliak-tvrdi-ze-tarabu-by-na-ministerstve-vyhodil-z-okna/#:~:text=S%C3%BA%C4%8Dasn%C3%A9ho%20ministra%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20prostredia%20ozna%C4%8Dil%20za%20arogantn%C3%A9ho%20chrap%C3%BA%C5%88a%20a%C2%A0egomaniaka.", "https://www.ta3.com/clanok/977407/zemetrasenie-pokracuje-koalicia-nema-vacsinu-rebeli-z-hlasu-odmietaju-hlasovat-ziadaju-zasah-premiera?utm_source=chatgpt.com", "https://hnonline.sk/slovensko/96191447-sutaj-estok-ostro-reagoval-na-migala-je-to-vydierac-vysplhal-sa-po-chrbte-pellegriniho-az-na-poslanca", "https://hnonline.sk/slovensko/96191447-sutaj-estok-ostro-reagoval-na-migala-je-to-vydierac-vysplhal-sa-po-chrbte-pellegriniho-az-na-poslanca", "https://hnonline.sk/slovensko/96191249-poslanci-okolo-migala-zatial-nebudu-hlasovat-v-parlamente-koalicia-stratila-vaecsinu-reaguje-simecka", "https://hnonline.sk/slovensko/96191394-migal-prehovoril-o-pomeroch-v-hlase-sutaj-estok-je-slaby-stranu-v-skutocnosti-riadi-pellegrini", "https://dennikn.sk/minuta/4467183/?fbclid=IwY2xjawJPigJleHRuA2FlbQIxMAABHTPxFCPK1QrayDhvo3yYS52DZaYHpCZVHCCJAWGkbHEsc_q2tZ-xYRz9vg_aem_DXSu5mZP0kzilwHz89r7Zw", "https://domov.sme.sk/c/23443705/migal-salitros-hlas-koalicia-parlament.html#8", "https://dennikn.sk/minuta/4430557/", "https://www.sme.sk/minuta/23441427/pellegrini-prostrednictvom-druckera-ovlada-hlas", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739125-sutaj-estok-situacia-v-hlase-je-stabilizovana-strana-je-ocistena/?fbclid=IwY2xjawJPigpleHRuA2FlbQIxMAABHZImSHAG8G-vYjOHASTbQp3a_lw0yhPinADMkQg-sViXfJuTvIhb1zzB8g_aem_pYJP8rwgkjVZOZt5fkNP1Q", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23441977/radomir-salitros-sutaj-estok-si-strelil-do-nohy-nedoslo-mu-to-predsedom-dlho-nebude.html", "https://dennikn.sk/minuta/4433418/", "https://www.interez.sk/vyluceny-salitros-musel-som-sa-ist-vyzvracat-z-toho-ako-som-hlasoval-bojim-sa-o-svoju-bezpecnost/?fbclid=IwY2xjawJPihJleHRuA2FlbQIxMAABHTPxFCPK1QrayDhvo3yYS52DZaYHpCZVHCCJAWGkbHEsc_q2tZ-xYRz9vg_aem_DXSu5mZP0kzilwHz89r7Zw", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/950155-rebel-z-hlasu-opusta-stranu-a-pridava-sa-k-huliakovi", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/950155-rebel-z-hlasu-opusta-stranu-a-pridava-sa-k-huliakovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:45.919268+00:00"}
{"id": "vr34223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34223", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes umiestňujeme dlhopisy za najvýhodnejších podmienok historicky, my dnes umiestňujeme dlhopisy pri úrokových sadzbách 1,8 %. Kým niektoré iné krajiny za 6, za 7 %.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval v minulosti viackrát ( O5M12 , 28. apríla 2013, Na telo 7. apríla 2013, O5M12 7. apríla 2013). Podľa dostupný informácií historicky najnižšia úroková sadzba za dlhodobý dlhopis bola sadzba 2,4 %. R. Fico hovorí o poznanie nižšie sadzbu ako je skutočnosť. Je však pravdou, že minimálne Maďarsko, Slovinsko a Portugalsko umiestňujú dlhopisy s úrokovou sadzbou pohybujúcou sa na úrovni 6-7 %. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzanie. 15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za skutočne historicky najvýhodnejších podmienok. V prípade štátnych dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou bola pre štát k dnešnému dňu najvýhodnejšia emisia zo dňa 17.júna 2013 kedy boli dlhopisy umiestňované s priemernou úrokovou sadzbou 2,4908 % p.a., minimálna úroková sadzba požadovaná pri tejto emisii bola 2,4%. Portál Trading Economics uvádza, že najnižší dosiahnutý úrok pre Slovensko pri 10-ročných dlhopisoch bol 2,5 %v novembri 2012. Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity nebola tento rok žiadna emisia pri ktorej by bola priemerná úroková sadzba 1,8 %. Je však pravda, že Slovensko umiestňuje tento rok dlhopisy za historicky najvýhodnejších podmienok. To, že Slovensko predáva historicky najvýhodnejšie dlhodobé dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (čas 1:39:15) 1. marca 2013. Portugalsko . Slovinsko a Maďarsko predáva dlhodobé dlhopisy v roku 2013 za úrokovú mieru pohybujúcu sa na úrovni 6-7 %. Talianske , Španielske a dlhopisy Malty sa pohybujú na úrovni \"len\" 4-5 %. Írske na úrovni 4%. Grécke dlhodobé dlhopisy sa pohybujú na úrovni až 10 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval v minulosti viackrát ( O5M12 , 28. apríla 2013, Na telo 7. apríla 2013, O5M12 7. apríla 2013). Podľa dostupný informácií historicky najnižšia úroková sadzba za dlhodobý dlhopis bola sadzba 2,4 %. R. Fico hovorí o poznanie nižšie sadzbu ako je skutočnosť. Je však pravdou, že minimálne Maďarsko, Slovinsko a Portugalsko umiestňujú dlhopisy s úrokovou sadzbou pohybujúcou sa na úrovni 6-7 %. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzanie. 15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za skutočne historicky najvýhodnejších podmienok. V prípade štátnych dlhopisov s 10-ročnou splatnosťou bola pre štát k dnešnému dňu najvýhodnejšia emisia zo dňa 17.júna 2013 kedy boli dlhopisy umiestňované s priemernou úrokovou sadzbou 2,4908 % p.a., minimálna úroková sadzba požadovaná pri tejto emisii bola 2,4%. Portál Trading Economics uvádza, že najnižší dosiahnutý úrok pre Slovensko pri 10-ročných dlhopisoch bol 2,5 %v novembri 2012. Podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity nebola tento rok žiadna emisia pri ktorej by bola priemerná úroková sadzba 1,8 %. Je však pravda, že Slovensko umiestňuje tento rok dlhopisy za historicky najvýhodnejších podmienok. To, že Slovensko predáva historicky najvýhodnejšie dlhodobé dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (čas 1:39:15) 1. marca 2013. Portugalsko . Slovinsko a Maďarsko predáva dlhodobé dlhopisy v roku 2013 za úrokovú mieru pohybujúcu sa na úrovni 6-7 %. Talianske , Španielske a dlhopisy Malty sa pohybujú na úrovni \"len\" 4-5 %. Írske na úrovni 4%. Grécke dlhodobé dlhopisy sa pohybujú na úrovni až 10 %. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "O5M12", "Hospodárskych novín", "hlavnespravy.sk", "najvýhodnejšia", "Trading Economics", "Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity", "umiestňuje", "Lampa", "Portugalsko", "Slovinsko", "Maďarsko", "Talianske", "Španielske", "Malty", "Grécke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/379/verejny-dlh-slovenska-dosiahol-historicky-rekord", "http://www.demagog.sk/diskusie/372/rok-vlady-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59697630-stat-si-pozical-najvyhodnejsie-v-historii", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/Portf%C3%B3lio%20%C5%A0D/vysledkysd2013.htm", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-bond-yield", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/Portf%C3%B3lio%20%C5%A0D/vysledkysd2013.htm", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/", "http://video.tyzden.sk/redakcia/2013/03/01/lampa-4-roky-eurokrizy/", "http://www.bloomberg.com/quote/GSPT10YR:IND", "http://www.investing.com/rates-bonds/slovenia-10-year-bond-yield", "http://www.tradingeconomics.com/hungary/government-bond-yield", "http://www.bloomberg.com/quote/GBTPGR10:IND", "http://www.bloomberg.com/quote/GSPG10YR:IND", "http://ycharts.com/indicators/malta_10year_government_bond_interest_rate", "http://www.bloomberg.com/quote/gggb10yr:ind"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:00.887017+00:00"}
{"id": "vr25897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25897", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My sme nezrušili žiadnu Stavebnú priemyslovku, my sme ju presťahovali. Teraz je v jednej skvelej budove so Strednou odbornou školou stavebnou.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici je naozaj organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Budova, v ktorej sídli bola zrekonštruovaná v roku 2012.", "analysis_paragraphs": ["Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici je naozaj organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Budova, v ktorej sídli bola zrekonštruovaná v roku 2012."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["tu", "uvádza"], "url": ["http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/rt_frameset_ressug_main.php?app=zm", "http://www.stavebnabb.eu/new_cms/zakladne-informacie/historia-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:12.743088+00:00"}
{"id": "vr30606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30606", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ale keď to porovnávam, za tých 18 mesiacov padlo 9 vlád vrámci EÚ.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za obdobie posledných 18 mesiacov padli nasledujúce vlády: Vláda na Cypre rezignovala 28. júla 2011 po verejnom tlaku, po tom ako vybuchol skonfiškovaný náklad iránskej munície a pri výbuchu zahynulo 13 ľudí (kvôli výbuchu Cyprusu taktiež hrozilo, že bude musieť požiadať o finančnú pomoc v rámci EÚ).", "analysis_paragraphs": ["Za obdobie posledných 18 mesiacov padli nasledujúce vlády: Vláda na Cypre rezignovala 28. júla 2011 po verejnom tlaku, po tom ako vybuchol skonfiškovaný náklad iránskej munície a pri výbuchu zahynulo 13 ľudí (kvôli výbuchu Cyprusu taktiež hrozilo, že bude musieť požiadať o finančnú pomoc v rámci EÚ)."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Vláda na Cypre rezignovala 28. júla 2011", "Vo Francúzsku rezignoval kabinet François Fillona 13. novembra 2010", "tu", "Grécka vláda rezignovala 9. novembra 2011", "V Írsku bola vláda rozpustená 2. februára", "V Taliansku padla vláda po rezignácii Silvia Berlusconiho 13. novembra 2011", "V Portugalsku padla vláda po rezignácii José Sócrata dňa 23. marca 2011", "Na Slovensku vláda padla 11. októbra 2011", "Slovinská vláda padla 20. septembra", "José Zapatero sa rozhodol preniesť voľby na november 2011, štyri mesiace pred pôvodným termínom"], "url": ["http://www.euractiv.com/euro-finance/cyprus-government-resigns-amid-bailout-rumours-news-506813", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-11751493", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-11751493", "http://www.itar-tass.com/en/c32/267941.html", "http://www.heraldsun.com.au/ipad/ireland-to-hold-election-on-february-25/story-fn6s850w-1225998425342", "http://www.bloomberg.com/news/2011-11-12/berlusconi-resigns-as-monti-prepares-new-italian-government.html", "http://www.reuters.com/article/2011/03/23/us-portugal-crisis-idUSTRE72M2CK20110323", "http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "http://www.reuters.com/article/2011/09/20/slovenia-government-idUSL5E7KK3WX20110920", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-14344272"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:04.655073+00:00"}
{"id": "vr28538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28538", "speaker": "Peter Ondák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ondak", "statement": "Zo zákona má povinnosť aby mala takéto zariadenie (zariadenie pre seniorov, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Ondrák naráža na fakt, že mesto Žilina má len jedno zariadenie pre seniorov Úsmev . Zákon v prípade obcí a ich pôsobnosti pri zabezpečovaní sociálnych služieb hovorí o tom, že obec poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby, a teda aj služby pre seniorov. Mesto tak nemá povinnosť mať zariadenie pre seniorov, ale môže ho zabezpečiť cez iného verejného/neverejného poskytovateľa. To bol aj prípad Žiliny až do roku 2013, ktorá jediné zariadenie pre seniorov získala o ZASK v auguste 2013. Do roku 2013 teda Žilina nemala žiadne zariadenie pre seniorov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky interpretuje zákon o sociálnej pomoci tak, že ak obec nemá svoje vlastné zariadenie, tak zabezpečí poskytovanie a platbu úhrady v inej obci alebo v rámci VÚC alebo súkromným poskytovateľom.\n\n\" Zo zákona o sociálnych službách vyplýva pre obec povinnosť zriaďovať domov pre seniorov . Konkrétna otázka: Ak obec takýto typ zariadenia nemá a požiada o zabezpečenie služby pre občana u VÚC a ten tuto službu zabezpečí svojim zariadením, je povinná obec finančné prispievať VUC na tohto občana alebo sa to tyká len neverejných poskytovateľov? Ustanovenie § 71 ods. 6 upravuje, že ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí klientovi poskytovanie sociálnej služby v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby , ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby , ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5, do ktorých sa započítavajú aj náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.\"\n\nZákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z., v § 80 a § 81 stanovuje že zriaďovanie zariadení pre seniorov je v pôsobnosti obcí a VÚC.\n\nPodľa § 80 písm. e) je obec ,,poskytuje alebo zabezpečuje sociálne služby\" .\n\nPodľa § 8 odseku 2 obec buď službu poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby.", "analysis_paragraphs": ["Peter Ondrák naráža na fakt, že mesto Žilina má len jedno zariadenie pre seniorov Úsmev . Zákon v prípade obcí a ich pôsobnosti pri zabezpečovaní sociálnych služieb hovorí o tom, že obec poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby, a teda aj služby pre seniorov. Mesto tak nemá povinnosť mať zariadenie pre seniorov, ale môže ho zabezpečiť cez iného verejného/neverejného poskytovateľa. To bol aj prípad Žiliny až do roku 2013, ktorá jediné zariadenie pre seniorov získala o ZASK v auguste 2013. Do roku 2013 teda Žilina nemala žiadne zariadenie pre seniorov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky interpretuje zákon o sociálnej pomoci tak, že ak obec nemá svoje vlastné zariadenie, tak zabezpečí poskytovanie a platbu úhrady v inej obci alebo v rámci VÚC alebo súkromným poskytovateľom.", "\" Zo zákona o sociálnych službách vyplýva pre obec povinnosť zriaďovať domov pre seniorov . Konkrétna otázka: Ak obec takýto typ zariadenia nemá a požiada o zabezpečenie služby pre občana u VÚC a ten tuto službu zabezpečí svojim zariadením, je povinná obec finančné prispievať VUC na tohto občana alebo sa to tyká len neverejných poskytovateľov? Ustanovenie § 71 ods. 6 upravuje, že ak obec alebo vyšší územný celok zabezpečí klientovi poskytovanie sociálnej služby v inej obci alebo u poskytovateľa sociálnej služby , ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, obec alebo vyšší územný celok uhrádza inej obci alebo poskytovateľovi sociálnej služby , ktorého zriadila alebo založila iná obec alebo iný vyšší územný celok, ekonomicky oprávnené náklady spojené s poskytovaním tejto sociálnej služby uvedené v § 72 ods. 5, do ktorých sa započítavajú aj náklady uvedené v § 72 ods. 5 písm. a) a b) pri poskytovaní pomoci pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy, znížené o výšku úhrady za sociálnu službu platenú prijímateľom sociálnej služby.\"", "Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z. z., v § 80 a § 81 stanovuje že zriaďovanie zariadení pre seniorov je v pôsobnosti obcí a VÚC.", "Podľa § 80 písm. e) je obec ,,poskytuje alebo zabezpečuje sociálne služby\" .", "Podľa § 8 odseku 2 obec buď službu poskytuje alebo zabezpečuje poskytovanie sociálnej služby."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Úsmev", "zariadenie", "interpretuje", "Zákon"], "url": ["http://usmev.zilina.sk/o-nas/", "http://www.zilina.sk/index.php?page=ukazspravu&id=12561", "http://www.employment.gov.sk/topdf/vseobecne-otazky-a-odpovede-k-zakonu-o-socialnych-sluzbach.pdf?docid=2969&insets=20", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-socialnych-sluzbach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:29.307127+00:00"}
{"id": "vr14570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14570", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Boli to eurofondy (5 milióny dotácie pre Kollára, pozn.), budovala sa za to lanovka na Solisku hore, infraštruktúra, a sú to nie peniaze daňových poplatníkov ale peniaze z Bruselu na to určené. A tieto eurofondy som uzatváral v roku 2011, za pôsobenia Radičovej vlády.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2009, teda ešte za prvej Ficovej vlády bolo do lyžiarskej infraštruktúry investovaných 22 miliónov eur, z čoho väčšina mala pochádzať z eurofondov. Súčasťou týchto investícií bolo aj vybudovanie lanovky Solisko-Furkota spoločnosti 1. Tatranská, ktorá bola skolaudovaná v decembri 2009 a spustená do prevádzky v januári 2010. Výstavba bola zahájená ešte v júni 2009. Taktiež pomoc pre Park snow Donovaly a Park snow Vysoké Tatry, v ktorých Kollár pôsobil v minulosti obdržali pomoc z eurofondov v roku 2009. Zatiaľ čo peniaze mohli byť čerpané aj za Radičovej vlády, zmluvy boli uzavreté už skôr. Súčasťou pomoci týmto projektom boli aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na pochybenie v termínoch a zdrojoch pomoci hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009, teda ešte za prvej Ficovej vlády bolo do lyžiarskej infraštruktúry investovaných 22 miliónov eur, z čoho väčšina mala pochádzať z eurofondov. Súčasťou týchto investícií bolo aj vybudovanie lanovky Solisko-Furkota spoločnosti 1. Tatranská, ktorá bola skolaudovaná v decembri 2009 a spustená do prevádzky v januári 2010. Výstavba bola zahájená ešte v júni 2009. Taktiež pomoc pre Park snow Donovaly a Park snow Vysoké Tatry, v ktorých Kollár pôsobil v minulosti obdržali pomoc z eurofondov v roku 2009. Zatiaľ čo peniaze mohli byť čerpané aj za Radičovej vlády, zmluvy boli uzavreté už skôr. Súčasťou pomoci týmto projektom boli aj peniaze zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na pochybenie v termínoch a zdrojoch pomoci hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "Solisko-Furkota", "zozname", "Solisko", "prehľad", "obchodný register"], "url": ["http://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/4697-lyziari-dostanu-styri-nove-lanovky-a-najdlhsiu-zjazdovku/", "http://www.lanovky.sk/?page=lan&lan=89", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://www.turistikaonline.sk/index.php?m=902&id=82", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-29/s-j-t-si-uz-len-konkuruje.html", "http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Koll%E1r&MENO=Boris&SID=0&T=f0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:22.674501+00:00"}
{"id": "vr36794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36794", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Neviem to tom, že by sa politici priamo angažovali do, ovplyvňovali nejakým spôsobom výsledok tých správ (o financovaní politických strán, pozn.).", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priamo nie je možné overiť, či a ako sa politici priamo angažujú na tvorbe výročnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Priamo nie je možné overiť, či a ako sa politici priamo angažujú na tvorbe výročnej správy."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:49.407275+00:00"}
{"id": "vr17077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17077", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vylepšenie výberu daní bolo evidentné (...) že vlastne za vlády Róbert Fico dva sa zásadným spôsobom narástol výber daní...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na nárast výberu daní počas druhej vlády Roberta Fica, 2012-2016. V roku 2012 tvorili daňové a odvodové príjmy 10 932 268 eur, zatiaľ čo v roku 2016 predstavovali 14 229 475 eur. Hovoríme tak o náraste vo výške približne 30 %. Podľa Eurostatu predstavovali daňové príjmy v roku 2012 viac ako 15 % HDP, tento podiel bol v roku 2016 na úrovni 18 %, došlo tak k nárastu o niečo viac ako 2 percentuálne body. Kaliňákova formulácia \"zásadným spôsobom\" je nejasná, ale je fakt, že objem daňových príjmov narástol, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Daňové a odvodové príjmy na hotovostnej báze na základe rozpočtu verejnej správy na dané obdobie: 2012 - 10 932 268 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.23) 2013 - 11 759 952 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.28) 2014 - 12 026 411 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.28) 2015 - 13 678 456 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) 2016 - 14 229 475 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) Predpokladané daňové a odvodové príjmy na hotovostnej báze: 2017 - 14 580 173 eur (Hlavná kniha, .pdf , str.22) 2018 - 15 029 375 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) Eurostat eviduje daňové príjmy ako podiel HDP, čo podáva lepšiu predstavu o zmene počas sledovaného obdobia. V roko 2012 predstavili daňové príjmy 15,7 % HDP, v roku 2013 dosiahli 16,6 %, v roku 2014 sa opäť navýšili na 17,4 % a v roku 2015 predstavovali 18,1 %. V roku 2016 došlo k miernemu poklesu, daňové príjmy predstavovali 18 % HDP Slovenska. Priemer EÚ 28 je 26,6 %. Efektivitu výberu dane ukazuje aj daňová medzera, čiže rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou a zámermi legislatív. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky bola daňová medzera v roku 2012 na úrovni 39,9 % potenciálnej DPH, v roku 2013 došlo k zníženiu na 35,5 %, v roku 2014 na 29,5 % a posledný údaj z 2015 hovorí o daňovej medzere v objeme 29,2 % potenciálnej HDP. K nárastu daňových a odvodových príjmov prispeli okrem iného aj zvýšenie DPH z 19 % na 20 % v roku 2012 (Prezentácia, .pdf , str.5), rast ekonomiky a s tým spojený aj nárast ziskovosti firiem . Najväčšia pozitívna odchýľka vo výbere daní bola zaznamenaná v roku 2014, kedy bolo vybraných o 1 347 mil. eur viac ako sa predpokladalo. Dôvodom nárastu bolo podľa IFP úspešnejšie vyberanie daní, najmä korporátnej dane a dane z pridanej hodnoty. ( .pdf , str.1) Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na nárast výberu daní počas druhej vlády Roberta Fica, 2012-2016. V roku 2012 tvorili daňové a odvodové príjmy 10 932 268 eur, zatiaľ čo v roku 2016 predstavovali 14 229 475 eur. Hovoríme tak o náraste vo výške približne 30 %. Podľa Eurostatu predstavovali daňové príjmy v roku 2012 viac ako 15 % HDP, tento podiel bol v roku 2016 na úrovni 18 %, došlo tak k nárastu o niečo viac ako 2 percentuálne body. Kaliňákova formulácia \"zásadným spôsobom\" je nejasná, ale je fakt, že objem daňových príjmov narástol, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Daňové a odvodové príjmy na hotovostnej báze na základe rozpočtu verejnej správy na dané obdobie: 2012 - 10 932 268 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.23) 2013 - 11 759 952 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.28) 2014 - 12 026 411 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.28) 2015 - 13 678 456 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) 2016 - 14 229 475 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) Predpokladané daňové a odvodové príjmy na hotovostnej báze: 2017 - 14 580 173 eur (Hlavná kniha, .pdf , str.22) 2018 - 15 029 375 eur. (Hlavná kniha, .pdf , str.22) Eurostat eviduje daňové príjmy ako podiel HDP, čo podáva lepšiu predstavu o zmene počas sledovaného obdobia. V roko 2012 predstavili daňové príjmy 15,7 % HDP, v roku 2013 dosiahli 16,6 %, v roku 2014 sa opäť navýšili na 17,4 % a v roku 2015 predstavovali 18,1 %. V roku 2016 došlo k miernemu poklesu, daňové príjmy predstavovali 18 % HDP Slovenska. Priemer EÚ 28 je 26,6 %. Efektivitu výberu dane ukazuje aj daňová medzera, čiže rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou a zámermi legislatív. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky bola daňová medzera v roku 2012 na úrovni 39,9 % potenciálnej DPH, v roku 2013 došlo k zníženiu na 35,5 %, v roku 2014 na 29,5 % a posledný údaj z 2015 hovorí o daňovej medzere v objeme 29,2 % potenciálnej HDP. K nárastu daňových a odvodových príjmov prispeli okrem iného aj zvýšenie DPH z 19 % na 20 % v roku 2012 (Prezentácia, .pdf , str.5), rast ekonomiky a s tým spojený aj nárast ziskovosti firiem . Najväčšia pozitívna odchýľka vo výbere daní bola zaznamenaná v roku 2014, kedy bolo vybraných o 1 347 mil. eur viac ako sa predpokladalo. Dôvodom nárastu bolo podľa IFP úspešnejšie vyberanie daní, najmä korporátnej dane a dane z pridanej hodnoty. ( .pdf , str.1) Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Eurostat", "Inštitútu finančnej politiky", ".pdf", "ekonomiky", "firiem", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/data/database", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11229", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8170", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11222", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10097", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10257"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:23.203885+00:00"}
{"id": "vr39070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39070", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V jednom z prvých rozhodnutí, v ktorom Ústavný súd využil tú kompetenciu pozastaviť účinnosť, vysvetli podmienky, za ktorých tak robí. Ak existuje rozumná pochybnosť, že by to ustanovenie mohlo byť v nesúlade s ústavou a zároveň hrozí nejaký zásah v tom medziobdobí. Z týchto dôvodov pozastavil. (reakcia na komentár moderátorky: \"Fakt je, že aj Ústavný súd naozaj pozastavil zákon o prokuratúre a prijal podnet na ďalšie konanie. Tak aká je vaša odpoveď na tieto argumenty?\", pozn. )", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sporná novela zákon o prokuratúre obsahuje viacero zmien. Vo výberových a disciplinárnych komisiách novela zavádza napríklad zverejňovanie uznesení prokurátorov či zavedenie funkčných období vedúcich prokurátorov. Zmeny mali vstúpiť do platnosti 1. októbra.", "analysis_paragraphs": ["Sporná novela zákon o prokuratúre obsahuje viacero zmien. Vo výberových a disciplinárnych komisiách novela zavádza napríklad zverejňovanie uznesení prokurátorov či zavedenie funkčných období vedúcich prokurátorov. Zmeny mali vstúpiť do platnosti 1. októbra."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": [", 30.septembra", "29.septembra"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-53066450-zitnanska-respektuje-ze-prokuratorov-budu-vyberat-tichy-s-trnkom", "http://www.sme.sk/c/6077003/ustavny-sud-zbrzdil-zitnanskej-zmeny-na-prokurature.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:32.218488+00:00"}
{"id": "vr30638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30638", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie, hovorím o medziročnej inflácií za november, teda posledný údaj, ktorý bol uverejnený. Je to oficiálny údaj, ktorý nikto nespochybnil. ( na úrovni \"4,7, 4,8%\"., pozn.)", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medziročná inflácia na Slovensku podľa oficiálny údajov databázy Eurostat meraná harmonizovaným indexom Európskej únie dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medziročná inflácia na Slovensku podľa oficiálny údajov databázy Eurostat meraná harmonizovaným indexom Európskej únie dosiahla v novembri 2011 úroveň 4,8 %. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["Medziročná inflácia"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:14.178382+00:00"}
{"id": "vr17363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17363", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...sa aj cirkev veľmi aktívne postavila voči Istanbulského dohovoru (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcovia slovenských kresťanských cirkví spoločne zverejnili vyhlásenie v ktorom otvorene odmietajú ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Predstavitelia kresťanských cirkvi s týmto vyhlásením žiadali, aby Vláda SR aby stiahla podpis Slovenska pod dohovorom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Problém pre predstaviteľov cirkví predstavuje hlavne definícia rodu ( gender ), ktorá sa vyskytuje v tomto dohovore ( .pdf , s. 5): „pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov;\" Kým kresťanskí lídri považujú rod a pohlavie za niečo čo nemôže byť separované, tak dohovor sa snaží tieto pojmy rozlíšiť. Ako uvádza aj samotné vyhlásenie \" viaceré tézy, ktoré v tejto súvislosti ponúka tzv. Istanbulský dohovor, považujeme za prejavy genderovej ideológie.\" Vyhlásenie schválili a podpísali predstavitelia Rímskokatolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávnej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi, Cirkvi bratskej, Evanjelickej cirkvi metodistickej, Bratskej jednoty baptistov, Starokatolíckej cirkvi, Apoštolskej cirkvi na Slovensku a Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia slovenských kresťanských cirkví spoločne zverejnili vyhlásenie v ktorom otvorene odmietajú ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor). Predstavitelia kresťanských cirkvi s týmto vyhlásením žiadali, aby Vláda SR aby stiahla podpis Slovenska pod dohovorom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Problém pre predstaviteľov cirkví predstavuje hlavne definícia rodu ( gender ), ktorá sa vyskytuje v tomto dohovore ( .pdf , s. 5): „pojmom „rod“ sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov;\" Kým kresťanskí lídri považujú rod a pohlavie za niečo čo nemôže byť separované, tak dohovor sa snaží tieto pojmy rozlíšiť. Ako uvádza aj samotné vyhlásenie \" viaceré tézy, ktoré v tejto súvislosti ponúka tzv. Istanbulský dohovor, považujeme za prejavy genderovej ideológie.\" Vyhlásenie schválili a podpísali predstavitelia Rímskokatolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávnej cirkvi, Reformovanej kresťanskej cirkvi, Cirkvi bratskej, Evanjelickej cirkvi metodistickej, Bratskej jednoty baptistov, Starokatolíckej cirkvi, Apoštolskej cirkvi na Slovensku a Cirkvi adventistov siedmeho dňa. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": ["zverejnili", ".pdf", "samotné"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/istanbulsky-dohovor-cirkev/310483-clanok.html", "http://rm.coe.int/CoERMPublicCommonSearchServices/DisplayDCTMContent?documentId=0900001680462541", "http://www.teraz.sk/slovensko/istanbulsky-dohovor-cirkev/310483-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:28.841694+00:00"}
{"id": "vr37044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37044", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Slovensko je minimálne 10 rokov terčom maďarskej zahraničnej politiky a jej záujmov, že už v minulosti napríklad tu bol tzv. Krajanský zákon, že asi 120 tisíc slovenských Maďarov už vlastní preukaz zahraničného Maďara.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvú časť výroku o Slovensku ako najmenej desaťročnom terči maďarskej zahraničnej politiky nie je možné overiť, je to Rafajove vyjadrenie názoru. Druhá časť výroku o 120 000 Maďaroch sa zdá byť podľa sme.sk , ktoré čerpalo z informácií na webovej stránke Zväzu pre spoločné ciele, pravdivá. Tá hovorí o podaní si 120 000 žiadostí o preukaz zahraničného Maďara ku dňu 1. mája 2010.", "analysis_paragraphs": ["Prvú časť výroku o Slovensku ako najmenej desaťročnom terči maďarskej zahraničnej politiky nie je možné overiť, je to Rafajove vyjadrenie názoru. Druhá časť výroku o 120 000 Maďaroch sa zdá byť podľa sme.sk , ktoré čerpalo z informácií na webovej stránke Zväzu pre spoločné ciele, pravdivá. Tá hovorí o podaní si 120 000 žiadostí o preukaz zahraničného Maďara ku dňu 1. mája 2010."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5382015/nasi-madari-vyhody-dvojakeho-obcianstva-nevidia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:44.831026+00:00"}
{"id": "vr31726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31726", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme na rozdiel od predchádzajúcej vlády, ktorá o tom vajatala niekoľko mesiacov, za 2 týždne po dohode s Bruselom pripravili balík 270 miliónov eur, teraz to oficiálne predkladáme do Európskej komisie na schválenie, všetky tieto peniaze budú k dispozícii malým a stredným podnikom, na vytváranie nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Súčasná vláda skutočne za pomerne krátku dobu po svojom nastúpení predložila do Európskej Komisie (EK) balík v hodnote 270 mil. eur na podporu malých a stredných podnikov pre vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí. Jedná sa však o výsledok procesu, ktorý vyjednávala a pripravovala Radičovej vláda s EK a vláda Roberta Fica jej projekt prebrala. Nevieme ohodnotiť presný prínos oboch vládnych kabinetov, je však evidentné, že Ficov kabinet túto dohodu celú nepripravil. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa TASR dňa 31. januára 2012 poslal predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso vtedajšej premiérke Ivete Radičovej list, kde ju informuje o tom, že tím EK navštívi vo februári Slovensko s cieľom určiť prvky plánu na zníženie nezamestnanosti mladých . Návšteva by mala pomôcť rozhodnúť, do ktorých schém na podporu malých a stredných podnikov by mali ísť financie zo zdrojov EÚ. Tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR potvrdil, že Radičová predložila tento list expertom a zároveň oznámila, že predsedu EK už listom informovala o zložení Akčného tímu za SR , ktorý budú tvoriť zástupcovia slovenských inštitúcií a EK. ( TASR ) Akčný tím uviedol, že sa v spolupráci so slovenskými inštitúciami a sociálnymi partnermi sústredil na urýchlenú realizáciu už prijatých opatrení, ako aj na ich doplnenie. Takisto dňa 25. februára 2012 vyšla správa, že spoločný plán Európskej komisie a Slovenska zameraný na rýchlejšie čerpanie štrukturálnych fondov sa už realizuje a že akčný plán politiky v prospech mladých ľudí na roky 2012 – 2013 sa vypracúva. ( TASR ) Ešte pred vymenovaním súčasnej vlády, predsedníčka vlády SR Radičová považovala za veľmi dôležité, aby súčasný Akčný tím pripravil čo najlepšie podklady tak, aby nová vláda mohla prijať už konkrétne opatrenia k rýchlejšiemu využívaniu prostriedkov z eurofondov. Na tento účel Európska komisia poskytla 2,3 miliardy eur. ( SITA ) Súčasná vláda po svojom nastúpení využila na tvorbu nových pracovných miest pomocou eurofondov práve 270 mil. eur, ktoré boli presunuté ako výsledok tohto procesu (SITA ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda skutočne za pomerne krátku dobu po svojom nastúpení predložila do Európskej Komisie (EK) balík v hodnote 270 mil. eur na podporu malých a stredných podnikov pre vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí. Jedná sa však o výsledok procesu, ktorý vyjednávala a pripravovala Radičovej vláda s EK a vláda Roberta Fica jej projekt prebrala. Nevieme ohodnotiť presný prínos oboch vládnych kabinetov, je však evidentné, že Ficov kabinet túto dohodu celú nepripravil. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa TASR dňa 31. januára 2012 poslal predseda Európskej Komisie José Manuel Barroso vtedajšej premiérke Ivete Radičovej list, kde ju informuje o tom, že tím EK navštívi vo februári Slovensko s cieľom určiť prvky plánu na zníženie nezamestnanosti mladých . Návšteva by mala pomôcť rozhodnúť, do ktorých schém na podporu malých a stredných podnikov by mali ísť financie zo zdrojov EÚ. Tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR potvrdil, že Radičová predložila tento list expertom a zároveň oznámila, že predsedu EK už listom informovala o zložení Akčného tímu za SR , ktorý budú tvoriť zástupcovia slovenských inštitúcií a EK. ( TASR ) Akčný tím uviedol, že sa v spolupráci so slovenskými inštitúciami a sociálnymi partnermi sústredil na urýchlenú realizáciu už prijatých opatrení, ako aj na ich doplnenie. Takisto dňa 25. februára 2012 vyšla správa, že spoločný plán Európskej komisie a Slovenska zameraný na rýchlejšie čerpanie štrukturálnych fondov sa už realizuje a že akčný plán politiky v prospech mladých ľudí na roky 2012 – 2013 sa vypracúva. ( TASR ) Ešte pred vymenovaním súčasnej vlády, predsedníčka vlády SR Radičová považovala za veľmi dôležité, aby súčasný Akčný tím pripravil čo najlepšie podklady tak, aby nová vláda mohla prijať už konkrétne opatrenia k rýchlejšiemu využívaniu prostriedkov z eurofondov. Na tento účel Európska komisia poskytla 2,3 miliardy eur. ( SITA ) Súčasná vláda po svojom nastúpení využila na tvorbu nových pracovných miest pomocou eurofondov práve 270 mil. eur, ktoré boli presunuté ako výsledok tohto procesu (SITA ). Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "TASR", "TASR", "SITA", "(SITA"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/200807/ek-chce-slovensku-pomoct-v-boji-proti-nezamestnanosti-mladych-ludi/", "http://www.aktuality.sk/clanok/201627/eurofondy-maju-pomoct-slovensku-riesit-nezamestnanost-mladych/", "http://www.aktuality.sk/clanok/202027/kriticky-stav-na-slovensku-je-bez-prace-35-mladych/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/radicova-chce-ficovi-odovzdat-urad-osobne.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/vlada-chce-dat-pracu-mladym-pouzij/494336-clanok.html?from=section_top_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:13.126883+00:00"}
{"id": "vr29384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29384", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Pritom Európska únia je najväčším svetovým zákazníkom. 53% našej energetickej spotreby nakupujeme, pričom pokiaľ ide o ropu, je to až 90%, plyn 66%.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky overoval Demagog.sk už v minulosti, napríklad v rámci relácie O5M12 22. februára. Podľa údajov Eurostatu bolo 53,4 % energetickej spotreby Európskej únie v roku 2012 nakupovanej. Podľa Európskej komisie predstavuje dovážaná ropa 88,2 % spotreby ropy a dovážaný zemný plyn predstavuje 65,8 % spotreby plynu v rámci celej Európskej Únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky overoval Demagog.sk už v minulosti, napríklad v rámci relácie O5M12 22. februára. Podľa údajov Eurostatu bolo 53,4 % energetickej spotreby Európskej únie v roku 2012 nakupovanej. Podľa Európskej komisie predstavuje dovážaná ropa 88,2 % spotreby ropy a dovážaný zemný plyn predstavuje 65,8 % spotreby plynu v rámci celej Európskej Únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "údajov", "Európskej komisie", "materiálu", "ďalšie", "zdroje", "400 miliárd"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=1&politik=21", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Energy_production_and_imports", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Energy_production_and_imports/sk#Dovoz", "http://europa.eu/pol/ener/index_en.htm", "http://www.iiea.com/blogosphere/eu-energy-import-dependence", "http://www.energypost.eu/european-russian-gas-partnership-threatens-to-unravel/", "http://www.energypost.eu/brussels-gives-first-glimpse-means-energy-union/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:40.364470+00:00"}
{"id": "48747", "numeric_id": 48747, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48747", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Mnohí lekári už takéto platy (pozn. ako žiadajú) majú, ale majú ich ako zmluvné platy, nemajú ich garantované v zákone, nie sú oprávneným nákladom pre zdravotné poistenie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lekárske odborové združenie predložilo vláde 8 požiadaviek , splnením ktorých podmieňovali stiahnutie výpovedí. Ôsmou a najspornejšou bola otázka platového ohodnotenia. Lekári pôvodne žiadali aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, a taktiež aby bola zohľadnená dĺžky praxe (cca 50 eur za každý rok praxe).\n\nPokiaľ by sme vychádzali z priemernej mzdy za rok 2021 (ktorá bola na úrovni 1211 eur) výjde nám, že lekárske odborové združenie požadovalo aby sa základná zložka platu lekára pohybovala od cca 1816 eur do 3390 eur + príplatky za odpracované roky. Plat lekárov sa však mimo základnej zložky skladá ešte z rôznych príplatkov napríklad za víkendy, sviatky či nadčasy a ďalších bonusov. Podľa zdravotného analytika Martina Smatanu a jeho spracovania údajov z NCZI, dosahoval priemerný hrubý plat lekára v nemocnici, vrátane príplatkov a nadčasov za rok 2021 hodnotu 3376 eur. Z tohto pohľadu je pravda, že mnohí lekári už mali platy, aké žiadali vo svojich požiadavkách\n\nProblémom platov lekárov je podľa Smatanu aj fakt, že rozpočet priznáva lekárom len minimálne platy garantované zákonom a nemyslí na extra ohodnotenie. Preto si nemocnice buď nemohli dovoliť lepšie ohodnotiť kvalitnejších lekárov alebo museli ísť do straty, aby im zabezpečili požadované platové podmienky. ( Na telo plus 22.11. Martin Smatana , čas: 17:15 ) Je preto možné, že niektorí lekári už mali platy aké žiadali lekársky odborári, nemali ich však garnatované v zákone. Nemocnice sa preto zadlžovali, čím vznikal další systémový problém zdravotníctva, ktorý štrajkujúci lekári požadovali vyriešiť. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lekárske odborové združenie predložilo vláde 8 požiadaviek , splnením ktorých podmieňovali stiahnutie výpovedí. Ôsmou a najspornejšou bola otázka platového ohodnotenia. Lekári pôvodne žiadali aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve a atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, a taktiež aby bola zohľadnená dĺžky praxe (cca 50 eur za každý rok praxe).", "Pokiaľ by sme vychádzali z priemernej mzdy za rok 2021 (ktorá bola na úrovni 1211 eur) výjde nám, že lekárske odborové združenie požadovalo aby sa základná zložka platu lekára pohybovala od cca 1816 eur do 3390 eur + príplatky za odpracované roky. Plat lekárov sa však mimo základnej zložky skladá ešte z rôznych príplatkov napríklad za víkendy, sviatky či nadčasy a ďalších bonusov. Podľa zdravotného analytika Martina Smatanu a jeho spracovania údajov z NCZI, dosahoval priemerný hrubý plat lekára v nemocnici, vrátane príplatkov a nadčasov za rok 2021 hodnotu 3376 eur. Z tohto pohľadu je pravda, že mnohí lekári už mali platy, aké žiadali vo svojich požiadavkách", "Problémom platov lekárov je podľa Smatanu aj fakt, že rozpočet priznáva lekárom len minimálne platy garantované zákonom a nemyslí na extra ohodnotenie. Preto si nemocnice buď nemohli dovoliť lepšie ohodnotiť kvalitnejších lekárov alebo museli ísť do straty, aby im zabezpečili požadované platové podmienky. ( Na telo plus 22.11. Martin Smatana , čas: 17:15 ) Je preto možné, že niektorí lekári už mali platy aké žiadali lekársky odborári, nemali ich však garnatované v zákone. Nemocnice sa preto zadlžovali, čím vznikal další systémový problém zdravotníctva, ktorý štrajkujúci lekári požadovali vyriešiť. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["8 požiadaviek", "priemernej mzdy", "príplatkov", "plat", "Na telo plus 22.11. Martin Smatana"], "url": ["https://www.loz.sk/vyhlasenie-o-pripravenosti-podat-vypovede-z-pracovneho-pomeru/", "https://www.minimalnamzda.sk/priemerna-mzda.php", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/plat-lekara-aj-s-priplatkami-sa-zvysi-na-priblizne-4-tisic-eur-tvrdi-ministerstvo-zdravotnictva/", "https://dennikn.sk/blog/3116429/strajk-lekarov-je-ministerstvo-financii-lakome-alebo-su-zastupcovia-lekarskych-odborov-chamtivi/", "https://tvnoviny.sk/videa/203-na-telo-plus/108655-na-telo-plus-martin-smatana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:11.036656+00:00"}
{"id": "vr33956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33956", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ale 156 zároveň majú (Tesco, pozn.) nových voľných pracovných miest.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o voľných 156 voľných pracovných miest spoločnosť Tesco nepotvrdila. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SME 31. mája 2013: \" O prácu v Tescu môže prísť 268 zamestnancov . ... Ministerstvo práce vraví, že dostalo informáciu o 156 voľných pracovných pozíciách , ktoré bude Tesco ohrozeným zamestnancom ponúkať. Ak by všetci ohrození zamestnanci ponuku prijali, Tesco by prepustilo 112 ľudí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o voľných 156 voľných pracovných miest spoločnosť Tesco nepotvrdila. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SME 31. mája 2013: \" O prácu v Tescu môže prísť 268 zamestnancov . ... Ministerstvo práce vraví, že dostalo informáciu o 156 voľných pracovných pozíciách , ktoré bude Tesco ohrozeným zamestnancom ponúkať. Ak by všetci ohrození zamestnanci ponuku prijali, Tesco by prepustilo 112 ľudí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-04", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6820964/tesco-planuje-u-nas-prepustit-stovky-ludi-aj-pre-zakonnik-od-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:17.658306+00:00"}
{"id": "46702", "numeric_id": 46702, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46702", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V Grécku, kde to normálne funguje (Krajčího nápad s SMS správami, pozn.).", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič hovorí o nápade ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Ten navrhol kontrolu zákazu vychádzania formou, že „ľudia si pošlú SMS, v ktorej napíšu, akú výnimku zo zákazu požadujú. Centrála im pošle naspäť správu, ktorá im povolí porušiť zákaz vychádzania na určitý čas”. Povolenia by kontrolovala polícia. V Grécku tento spôsob kontroly zaviedli druhýkrát v novembri 2020. V SMS-ke musí občan uviesť osobné údaje, číslo jednej zo šiestich výnimiek z lockdownu a počkať na potvrdenie. Pri kontrole sa osoby preukazuje potvrdením a preukazom totožnosti. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič hovorí o nápade ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Ten navrhol kontrolu zákazu vychádzania formou, že „ľudia si pošlú SMS, v ktorej napíšu, akú výnimku zo zákazu požadujú. Centrála im pošle naspäť správu, ktorá im povolí porušiť zákaz vychádzania na určitý čas”. Povolenia by kontrolovala polícia. V Grécku tento spôsob kontroly zaviedli druhýkrát v novembri 2020. V SMS-ke musí občan uviesť osobné údaje, číslo jednej zo šiestich výnimiek z lockdownu a počkať na potvrdenie. Pri kontrole sa osoby preukazuje potvrdením a preukazom totožnosti. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "zaviedli", "uviesť"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/576582-vlada-straca-kontrolu-nad-virusom-zvladne-ho-sms-kami/", "https://news.sky.com/story/coronavirus-greece-reintroduce-sms-authorisation-for-movement-as-country-enters-second-lockdown-12126181", "https://www.varnavas.gr/en/newsroom/lockdown-movement-permit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:45.822714+00:00"}
{"id": "vr32145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32145", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Samozrejme, že 500 miliónov. Však, ale práve to chcem povedať, že len takto s fleku si spomínam na to, že 100 miliónov, ktoré tam máte na ropné rezervy zrazu sa vyriešili iným spôsobom. Teraz to máte to vaši vlastný ľudia z ministerstva hospodárstva priznali.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ropné rezervy a štátne nakladanie s nimi sa stalo témou v poslednej dobe, keď podľa súkromných zdrojov , ale dokonca aj správy ministerstva financií je možné na súkromnom spravovaní týchto rezerv ušetriť verejné zdroje. Tieto informácie sú však zatiaľ nejednoznačné, vláda ich zatiaľ nekomentovala a neexistuje jednoznačný prepočet o ich dopade na štátny rozpočet. Podľa citovaných článkov napríklad dopad môže znamenať ušetrených 63 miliónov už tento, alebo budúci rok. Podľa ministerstva zase samotným predajom môže štát zarobiť 450 miliónov. Tieto informácie však nepotvrdzujú, ani nevyvracajú výrok Pavla Freša, keďže sa jedná iba o predbežné odhady, ktoré ešte neboli uznané vládou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ropné rezervy a štátne nakladanie s nimi sa stalo témou v poslednej dobe, keď podľa súkromných zdrojov , ale dokonca aj správy ministerstva financií je možné na súkromnom spravovaní týchto rezerv ušetriť verejné zdroje. Tieto informácie sú však zatiaľ nejednoznačné, vláda ich zatiaľ nekomentovala a neexistuje jednoznačný prepočet o ich dopade na štátny rozpočet. Podľa citovaných článkov napríklad dopad môže znamenať ušetrených 63 miliónov už tento, alebo budúci rok. Podľa ministerstva zase samotným predajom môže štát zarobiť 450 miliónov. Tieto informácie však nepotvrdzujú, ani nevyvracajú výrok Pavla Freša, keďže sa jedná iba o predbežné odhady, ktoré ešte neboli uznané vládou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["súkromných zdrojov", "správy ministerstva financií"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6324475/s-platanim-deficitu-by-mohli-pomoct-aj-ropne-rezervy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6512960/system-nudzovych-rezerv-sa-ma-zmenit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:43.929262+00:00"}
{"id": "vr16831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16831", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Získali sme 17, 5 milióna eur na eurofondoch  na 4 úseky ciest 2. triedy, je to v obstarávaní...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v roku 2016 vyčlenilo Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR 144,9 milióna eur z balíka eurofondov na rekonštrukcie vedľajších ciest, pričom Trenčianskemu kraju bolo určených 17,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zastupiteľstvo TSK v januári 2017 schválilo rekonštrukciu štyroch úsekov ciest a požiadalo o príspevok, pričom päť percent z celkovej sumy zaplatí kraj, zvyšok je financovaný eurofondami. Pracovať sa bude na úsekoch Hradište – Partizánske, Trenčianska Teplá – Dežerice, Považská Bystrica (most Orlové) po Domanižu a Nové Mesto nad Váhom – Myjava. Celková dĺžka projektov predstavuje vyše 18 km.", "analysis_paragraphs": ["Už v roku 2016 vyčlenilo Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR 144,9 milióna eur z balíka eurofondov na rekonštrukcie vedľajších ciest, pričom Trenčianskemu kraju bolo určených 17,5 milióna eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zastupiteľstvo TSK v januári 2017 schválilo rekonštrukciu štyroch úsekov ciest a požiadalo o príspevok, pričom päť percent z celkovej sumy zaplatí kraj, zvyšok je financovaný eurofondami. Pracovať sa bude na úsekoch Hradište – Partizánske, Trenčianska Teplá – Dežerice, Považská Bystrica (most Orlové) po Domanižu a Nové Mesto nad Váhom – Myjava. Celková dĺžka projektov predstavuje vyše 18 km."], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenilo", "schválilo", "schválené"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412599-na-vedlajsie-cesty-pojde-z-eurofondov-145-milionov/", "https://www.tsk.sk/uradna-tabula/zasadnutia-zastupitelstva-tsk/zasadnutia-zastupitelstva-tsk/xxii.-zasadnutie-zastupitelstva-tsk-v-kraji-pribudne-prva-sluzba-vcasnej-intervencie-za-takmer-20-mil.-z-eurofondov-sa-zrekonstruuju-az-4-useky-ciest.html?page_id=372426", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju.html?page_id=388888"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:35.985037+00:00"}
{"id": "vr34646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34646", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Jedná sa o rozpočte, ale tie kľúčové zákony, ktoré budú mať dopad na občanov tie sa už proste prijali a ten váš malý vynález skazy, ktorý ste si skonštruovali proste dopadne na chrbáty ľudí, lebo im nakladáte a vy, vy pomenúvate samozrejme jednotlivosti ako nárasty cien v jednotlivých oblastiach, ale to dopadne v celku na tých ľudí či ...zvyšovanie cien pohonných hmôt, nafty pre poľnohospodárov...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nafta pre poľnohospodárov a pohonné hmoty - Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza: „Konkrétne ide o zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja tzv. červenej nafty, oslobodenia", "analysis_paragraphs": ["Nafta pre poľnohospodárov a pohonné hmoty - Vláda schválila návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodovej správe sa uvádza: „Konkrétne ide o zrušenie daňového zvýhodnenia plynového oleja tzv. červenej nafty, oslobodenia"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3433"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:34.482096+00:00"}
{"id": "vr32985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32985", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Je tam 250 000 poistencov, ktorí majú nad 50 rokov. Tiež sa dá reálne predpokladať, že pre nich to výhodné nie je.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento údaj sme z verejne dostupných zdrojov neboli schopní overiť. Oficiálne štatistiky neuvádzajú vekové zloženie sporiteľov v tzv. II. pilieri. Rovnako nie je možné overiť ani, či je sporenie v druhom pilieri nevýhodné pre všetkých sporiteľov nad 50 rokov. Zhoda na tomto \"fakte\", o ktorej minister Richter hovorí, a na ktorej stavia svoj argument, neexistuje. Vo svojom vyhlásení z 21.1.2013 totiž ADSS hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Tento údaj sme z verejne dostupných zdrojov neboli schopní overiť. Oficiálne štatistiky neuvádzajú vekové zloženie sporiteľov v tzv. II. pilieri. Rovnako nie je možné overiť ani, či je sporenie v druhom pilieri nevýhodné pre všetkých sporiteľov nad 50 rokov. Zhoda na tomto \"fakte\", o ktorej minister Richter hovorí, a na ktorej stavia svoj argument, neexistuje. Vo svojom vyhlásení z 21.1.2013 totiž ADSS hovorí:"], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "vyhlásení"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/statistiky.html", "http://www.adss.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:48.165275+00:00"}
{"id": "vr15179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15179", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... keď sa to (zastavenie bezvízového stavu, pozn.) stávalo nám, keď Rómovia cestovali do Belgicka alebo do Kanady ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pozastavenie bezvízového styku sa v prípade Belgicka skutočne udialo v roku 2000. V prípade Kanady takéto pozastavenie len hrozilo, neuskutočnilo sa, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Hromadná migrácia slovenských Rómov do Belgicka je problémom už dlhšie. Napríklad v roku 1999 vracalo Belgicko slovenských Rómov späť na Slovensko. Problém s rómskymi prisťahovalcami zo Slovenska v Belgicku pretrval . Belgicko v roku 2000 dočasne zaviedlo vízovú povinnosť pre občanov Slovenska. \" Belgická vláda sa rozhodla dočasne zaviesť vízovú povinnosť pre občanov Slovenska od 13. apríla, čím sa pripojila k sérii zavádzania víz pre Slovensko od jesene 1998. Dôvody, ktoré k tomuto kroku viedli Belgicko, sú rovnaké ako u štátov, ktoré nám už vízovú povinnosť zaviedli - neúmerné zvýšenie žiadateľov zo Slovenska o azyl. Belgické ministerstvo vnútra zverejnilo informáciu, že počet občanov SR, ktorí v Belgicku požiadali o azyl, predstavoval v januári tohto roku 54 osôb, vo februári 70 a v marci už 191 osôb. V priebehu prvých troch aprílových dní zaznamenali až 51 slovenských žiadateľov o azyl. Belgicko zruší vízovú povinnosť voči občanom SR, keď sa zníži prílev žiadateľov o azyl.\"", "analysis_paragraphs": ["Pozastavenie bezvízového styku sa v prípade Belgicka skutočne udialo v roku 2000. V prípade Kanady takéto pozastavenie len hrozilo, neuskutočnilo sa, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Hromadná migrácia slovenských Rómov do Belgicka je problémom už dlhšie. Napríklad v roku 1999 vracalo Belgicko slovenských Rómov späť na Slovensko. Problém s rómskymi prisťahovalcami zo Slovenska v Belgicku pretrval . Belgicko v roku 2000 dočasne zaviedlo vízovú povinnosť pre občanov Slovenska. \" Belgická vláda sa rozhodla dočasne zaviesť vízovú povinnosť pre občanov Slovenska od 13. apríla, čím sa pripojila k sérii zavádzania víz pre Slovensko od jesene 1998. Dôvody, ktoré k tomuto kroku viedli Belgicko, sú rovnaké ako u štátov, ktoré nám už vízovú povinnosť zaviedli - neúmerné zvýšenie žiadateľov zo Slovenska o azyl. Belgické ministerstvo vnútra zverejnilo informáciu, že počet občanov SR, ktorí v Belgicku požiadali o azyl, predstavoval v januári tohto roku 54 osôb, vo februári 70 a v marci už 191 osôb. V priebehu prvých troch aprílových dní zaznamenali až 51 slovenských žiadateľov o azyl. Belgicko zruší vízovú povinnosť voči občanom SR, keď sa zníži prílev žiadateľov o azyl.\""], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["1999", "pretrval", "2000", "2015"], "url": ["http://www.sme.sk/c/230201/belgicko-porusilo-prava-romov.html", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1793777_slovenski-romovia-v-belgicku-budia-pozornost.-reagoval-aj-lajcak", "http://korzar.sme.sk/c/4724101/belgicko-zaviedlo-pre-obcanov-sr-viza.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/271731/zavedie-nam-kanada-znovu-viza-stovky-ludi-z-osad-poziadali-o-azyl/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:47.459554+00:00"}
{"id": "vr27271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27271", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Keď si vezmete hypotéku v banke úver 40 000 eur, pri bežnej úrokovej miere splatíte 80 000 eur.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sumy, ktoré Andrej Kiska uvádza by platili len v prípade, že by si niekto zobral hypotéku s dobou splatnosti 40 rokov. Toto však nastáva len vo výnimočných prípadoch. Použitie takéhoto príkladu ako modelovej situácie preto považujeme za zavádzajúce. V prípade doby splatnosti 30 alebo 20 rokov, by bola konečná splatená suma nižšia o cca 10 000, resp. 20 000 eur.\n\nNakoľko referenčné úrokové miery sa neustále vyvíjajú a s nimi sa vyvíjajú aj úrokové miery hypotekárnych úverov, je obtiažne určiť, čo myslel A. Kiska pod pojmom “bežná úroková miera”. Podľa štatistík (.xls) NBS pre rok 2013 (Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk) bola pre rok 2013 priemerná úroková miera pre úvery na nehnuteľnosť (pre nové obchody a pri fixácii od 1 do 5 rokov) 4,06 %. Za bežnú úrokovú mieru budeme teda považovať 4,06 % a na výpočet použijeme hypotekárnu kalkulačku sme.sk .\n\nPodľa portálu netfinancie.sk , “Maximálna doba splatnosti pre hypoúver je 30 rokov”. Portál hypoteka.ponovom.sk uvádza, že: “Dobu splatnosti hypotéky v neposlednom rade ovplyvňuje aj vek žiadateľov o hypotéku. V závislosti od banky, typu hypotéky a úverového vzťahu môže byť doba splatnosti do 65 resp. 75 roku života žiadateľa (spolužiadateľa, solidárneho dlžníka), pričom doba splatnosti pri účelovej hypotéke môže byť na 30 rokov (výnimočne na 40 rokov).” Doba splatnosti na 40 rokov je teda výnimočným prípadom a bola by poskytnutá len v prípade, že žiadateľ má menej ako 25 rokov (v niektorých prípadoch menej ako 35 rokov, pozn.)\n\nPri hypotéke s výškou 40 000 eur, splatnosťou 30 rokov, úrokovou mierou 4,06 % a mesačným splácaním je celková suma peňazí potrebná na splatenie hypotéky 69 246,84 eur. Pri splatnosti 20 rokov by bola ešte nižšia suma 58 478,07 eur.", "analysis_paragraphs": ["Sumy, ktoré Andrej Kiska uvádza by platili len v prípade, že by si niekto zobral hypotéku s dobou splatnosti 40 rokov. Toto však nastáva len vo výnimočných prípadoch. Použitie takéhoto príkladu ako modelovej situácie preto považujeme za zavádzajúce. V prípade doby splatnosti 30 alebo 20 rokov, by bola konečná splatená suma nižšia o cca 10 000, resp. 20 000 eur.", "Nakoľko referenčné úrokové miery sa neustále vyvíjajú a s nimi sa vyvíjajú aj úrokové miery hypotekárnych úverov, je obtiažne určiť, čo myslel A. Kiska pod pojmom “bežná úroková miera”. Podľa štatistík (.xls) NBS pre rok 2013 (Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk) bola pre rok 2013 priemerná úroková miera pre úvery na nehnuteľnosť (pre nové obchody a pri fixácii od 1 do 5 rokov) 4,06 %. Za bežnú úrokovú mieru budeme teda považovať 4,06 % a na výpočet použijeme hypotekárnu kalkulačku sme.sk .", "Podľa portálu netfinancie.sk , “Maximálna doba splatnosti pre hypoúver je 30 rokov”. Portál hypoteka.ponovom.sk uvádza, že: “Dobu splatnosti hypotéky v neposlednom rade ovplyvňuje aj vek žiadateľov o hypotéku. V závislosti od banky, typu hypotéky a úverového vzťahu môže byť doba splatnosti do 65 resp. 75 roku života žiadateľa (spolužiadateľa, solidárneho dlžníka), pričom doba splatnosti pri účelovej hypotéke môže byť na 30 rokov (výnimočne na 40 rokov).” Doba splatnosti na 40 rokov je teda výnimočným prípadom a bola by poskytnutá len v prípade, že žiadateľ má menej ako 25 rokov (v niektorých prípadoch menej ako 35 rokov, pozn.)", "Pri hypotéke s výškou 40 000 eur, splatnosťou 30 rokov, úrokovou mierou 4,06 % a mesačným splácaním je celková suma peňazí potrebná na splatenie hypotéky 69 246,84 eur. Pri splatnosti 20 rokov by bola ešte nižšia suma 58 478,07 eur."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "hypotekárnu kalkulačku sme.sk", "netfinancie.sk", "hypoteka.ponovom.sk", "hypotéke"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/PUM/0710-01-2013.XLS", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/hypotekarna-kalkulacka.php", "http://www.netfinancie.sk/hypoteky/", "http://hypoteka.ponovom.sk/hypoteka/doba-splatnosti-hypoteky", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/hypotekarna-kalkulacka.php?suma=40+000%2C00&urok=4%2C06&rok=30&interval=12&typ=po"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:00.036759+00:00"}
{"id": "vr30527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30527", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Áno, začalo sa budovanie fiškálnej únie. Ale chvalabohu sa začalo budovanie takej fiškálnej únie, po akej voláme od začiatku. Teda silnejšie, prísnejšie pravidlá, nie budovanie nejakých Spojených štátov európskych. Čiže áno, začalo sa budovanie fiškálnej únie, ale chvalabohu také, aké chceme. Že nevieme ako bude vyzerať, napriek tomu sa k tomu hlásime. No hlásime sa k tomu, čo vieme. Zatiaľ vieme, že je budovaná táto fiškálna únia na tých princípoch, ktoré nám vyhovujú, ktoré chceme, ktoré považujeme za dobré pre seba ale aj pre EÚ.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Blog I. Mikloša (25. október 2011): Aká bude eurozóna, ak bude?", "analysis_paragraphs": ["Blog I. Mikloša (25. október 2011): Aká bude eurozóna, ak bude?"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Aká bude eurozóna, ak bude?", "Aktuálne.sk", "TASR"], "url": ["http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/2011/10/25/aka-bude-eurozona-ak-bude/", "http://tmp.aktualne.centrum.sk/ekonomika/clanek.phtml?id=1221751", "http://finweb.hnonline.sk/c1-54058450-miklos-fiskalnej-unie-sa-nemusime-bat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:40.438370+00:00"}
{"id": "vr27314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27314", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme na republikovej rade pred týždňom avizovali, že ľudová platforma znamenala v minulosti a do budúcnosti to bude určite platiť len spoluprácu ad hoc.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Republiková rada Mostu-Híd, ktorá sa konala 8.marca 2014, bola venovaná téme eurovolieb, ale aj situácii v Ľudovej platforme.\n\nDenník SME 8. marca 2014 uverejnil správu agentúry TASR:\n\nPredseda Béla Bugár poznamenal, že Ľudová platforma funguje len ad hoc. \"Jej doterajšie pôsobenie nedokázalo naplniť očakávania ani občanov, ani jej samotných aktérov. Očakávania boli oveľa vyššie, ale to neznamená, že by sme chceli vystúpiť z Ľudovej platformy,\" uviedol na sobotňajšej tlačovej konferencii. (...) Bugár zdôraznil, že Most-Híd sa vždy snažil dodržať dohody a vytvoriť súdržnosť.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Republiková rada Mostu-Híd, ktorá sa konala 8.marca 2014, bola venovaná téme eurovolieb, ale aj situácii v Ľudovej platforme.", "Denník SME 8. marca 2014 uverejnil správu agentúry TASR:", "Predseda Béla Bugár poznamenal, že Ľudová platforma funguje len ad hoc. \"Jej doterajšie pôsobenie nedokázalo naplniť očakávania ani občanov, ani jej samotných aktérov. Očakávania boli oveľa vyššie, ale to neznamená, že by sme chceli vystúpiť z Ľudovej platformy,\" uviedol na sobotňajšej tlačovej konferencii. (...) Bugár zdôraznil, že Most-Híd sa vždy snažil dodržať dohody a vytvoriť súdržnosť.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["Republiková rada", "SME"], "url": ["http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/republikova-most-hid-eurovolby/76455-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7128256/most-ludova-platforma-nefunguje-dobre-potrebujeme-zmenu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:50.033243+00:00"}
{"id": "vr31456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31456", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvyšovali sme zdroje v oblasti vzdelávania.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je nutné povedať, že podľa analýzy Európskej komisie boli jednou z makro-štrukturálnych prekážok rastu (.pdf) v SR nedostatočné verejné výdavky v oblastiach podporujúcich rast vrátane vzdelávania, výskumu, vývoja a investícií do infraštruktúry (s.5). Pre tento dôvod sa SR snažila prerozdeľovať viac verejných financií aj do spomínaného školstva. Podľa tabuľky uvedenej v národnom programe reforiem SR 2011-2014 (s.18) verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 narástli o 1,9 % oproti schválenému rozpočtu z roku 2010. Na vysoké školstvo sa výdavky zvýšili o 2,0 %. Predpokladané verejné výdavky na vedu a techniku mali byť vo výške 495 mil. eur, čo predstavoval nárast oproti predošlému roku o 9,1 %. Výrok preto hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je nutné povedať, že podľa analýzy Európskej komisie boli jednou z makro-štrukturálnych prekážok rastu (.pdf) v SR nedostatočné verejné výdavky v oblastiach podporujúcich rast vrátane vzdelávania, výskumu, vývoja a investícií do infraštruktúry (s.5). Pre tento dôvod sa SR snažila prerozdeľovať viac verejných financií aj do spomínaného školstva. Podľa tabuľky uvedenej v národnom programe reforiem SR 2011-2014 (s.18) verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 narástli o 1,9 % oproti schválenému rozpočtu z roku 2010. Na vysoké školstvo sa výdavky zvýšili o 2,0 %. Predpokladané verejné výdavky na vedu a techniku mali byť vo výške 495 mil. eur, čo predstavoval nárast oproti predošlému roku o 9,1 %. Výrok preto hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rastu"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:09.683928+00:00"}
{"id": "vr14021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14021", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "My sme od samého začiatku hovorili o potrebe rovnováhy medzi ochranou bezpečnosti, pohodlia, súkromia, slobody občanov Slovenskej republiky. A ja sám som viackrát povedal, že v hierarchii potrieb, ktoré má funkcionár, verejný funkcionár v Slovenskej republike zastupovať a chrániť, na prvom mieste musia byť záujmy občanov Slovenskej republiky. A tým druhým pólom rovnováhy je, samozrejme, plnenie si vlastných záväzkov ľudských, aj politických, voči tým, ktorí sú v bezprostrednom ohrození života alebo iných základných hodnôt.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Procházka spomína v prvej časti výroku, že jeho strana už od začiatku hovorila o potrebe rovnováhy medzi ochranou bezpečnosti, pohodlia, súkromia, slobody občanov Slovenskej republiky. On ako aj ďalší členovia strany skutočne vyslovili podobné vyhlásenia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Procházka sa niekoľkokrát vyjadril v týchto intenciách: Našou autentickou polohou, čiže polohou Siete, je rovnováha medzi súcitom voči tým, ktorí jeho prejavy bytostne potrebujú, a na druhej strane ochranou základných záujmov občanov Slovenskej republiky, najmä ich bezpečnosti. Je v poriadku, ak sa občianska spoločnosť sústreďuje primárne na aktívnu humanitárnu pomoc. No zároveň trvám na tom, že v hierarchii potrieb , o ktoré sa má starať človek s verejno-mocenským mandátom, musia byť v prvom rade záujmy ľudí, ktorí tu žijú, ktorým štát patrí a od ktorých svoj mandát vôbec má. (Rozhovor - Dennik N - September 2015 ) Výsledkom strany Sieť má byť jednoduchý a efektívny štát a politika chápaná ako zastupovanie záujmov občanov. Vládna strana, ktorá dnes dominuje parlamentnej a exekutívnej politike, potrebuje jedného pevného a súdržného súpera,” vyhlásil s tým, že chcú dať šancu ľuďom , ktorých Smer-SD nezastupuje a nikdy pre nich nič neurobil” . ( SIEŤ - Košice Dnes - September 2014 ) Predovšetkým je to spoločenstvo ľudí zo všetkých kútov Slovenska, zo všetkých regiónov, ktorí vlastným aktívnym úsilím chcú potreby svojich spoluobčanov naplniť . Sieť vníma ako pevné spoločenstvo takýchto odhodlaných ľudí. (predstavenie strany Sieť - čas - apríl 2014 ) Priama účinnosť európskej legislatívy má podľa poslanca NR SR Radoslava Procházku význam vtedy, ak slúži vyššej ochrane občanov a európsku úroveň ochrany im dokážu zabezpečiť súdy v ich domovskom štáte . (vyjadrenia poslanca - pluska - máj 2013 ) Aj ďalší člen strany Martin Fedor sa vyjadroval na tému zákona o informačných službách:", "analysis_paragraphs": ["Procházka spomína v prvej časti výroku, že jeho strana už od začiatku hovorila o potrebe rovnováhy medzi ochranou bezpečnosti, pohodlia, súkromia, slobody občanov Slovenskej republiky. On ako aj ďalší členovia strany skutočne vyslovili podobné vyhlásenia, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Procházka sa niekoľkokrát vyjadril v týchto intenciách: Našou autentickou polohou, čiže polohou Siete, je rovnováha medzi súcitom voči tým, ktorí jeho prejavy bytostne potrebujú, a na druhej strane ochranou základných záujmov občanov Slovenskej republiky, najmä ich bezpečnosti. Je v poriadku, ak sa občianska spoločnosť sústreďuje primárne na aktívnu humanitárnu pomoc. No zároveň trvám na tom, že v hierarchii potrieb , o ktoré sa má starať človek s verejno-mocenským mandátom, musia byť v prvom rade záujmy ľudí, ktorí tu žijú, ktorým štát patrí a od ktorých svoj mandát vôbec má. (Rozhovor - Dennik N - September 2015 ) Výsledkom strany Sieť má byť jednoduchý a efektívny štát a politika chápaná ako zastupovanie záujmov občanov. Vládna strana, ktorá dnes dominuje parlamentnej a exekutívnej politike, potrebuje jedného pevného a súdržného súpera,” vyhlásil s tým, že chcú dať šancu ľuďom , ktorých Smer-SD nezastupuje a nikdy pre nich nič neurobil” . ( SIEŤ - Košice Dnes - September 2014 ) Predovšetkým je to spoločenstvo ľudí zo všetkých kútov Slovenska, zo všetkých regiónov, ktorí vlastným aktívnym úsilím chcú potreby svojich spoluobčanov naplniť . Sieť vníma ako pevné spoločenstvo takýchto odhodlaných ľudí. (predstavenie strany Sieť - čas - apríl 2014 ) Priama účinnosť európskej legislatívy má podľa poslanca NR SR Radoslava Procházku význam vtedy, ak slúži vyššej ochrane občanov a európsku úroveň ochrany im dokážu zabezpečiť súdy v ich domovskom štáte . (vyjadrenia poslanca - pluska - máj 2013 ) Aj ďalší člen strany Martin Fedor sa vyjadroval na tému zákona o informačných službách:"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Dennik N - September", "2015", "SIEŤ - Košice Dnes - September 2014", "čas - apríl 2014", "pluska - máj 2013", "Pravda - apríl 2015"], "url": ["https://dennikn.sk/241317/prochazka-vela-moslimov-europe-povazuje-zapad-za-prehnity/", "https://dennikn.sk/241317/prochazka-vela-moslimov-europe-povazuje-zapad-za-prehnity/", "http://www.kosicednes.sk/r-prochazka-siet-nie-je-rybarske-nacinie/", "http://www.cas.sk/clanok/279792/radoslav-prochazka-predstavil-svoju-novu-stranu-chce-mat-vsetkych-v-sieti.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/prochazka-obcania-musia-mat-europsku-ochranu-doma.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351521-siet-slovensko-potrebuje-moderny-zakon-o-spravodajskych-sluzbach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:36.780379+00:00"}
{"id": "vr37732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37732", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "My sme chceli alternovať zvýšenie DPH zavedením bankovej, špeciálneho odvodu pre banky. Práve preto, že banky v roku 2010 oproti roku 2009 dosiahli ziskovosť vyššiu viac ako o 100 % v medziročnom porovnaní.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD v novembri 2010 navrhovala zaviesť bankovú daň so sadzbou 1,35% z oprávnených pasív ako alternatívu k navrhovanému dočasnému zvýšeniu DPH. Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD v novembri 2010 navrhovala zaviesť bankovú daň so sadzbou 1,35% z oprávnených pasív ako alternatívu k navrhovanému dočasnému zvýšeniu DPH. Podľa Slovenskej Bankovej Asociácie dosiahol v roku 2010 zisk bankového sektora 513,9 mil. eur. Medziročne tak zisk bánk stúpol o 105%."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["bankovú daň", "zisk bankového sektora"], "url": ["http://www.investujeme.sk/kratke-zpravy/mf-bankova-dan-moze-negativne-zasiahnut-ekonomiku/", "http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Hospodarenie-bank-rok-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:47.650584+00:00"}
{"id": "vr16738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16738", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...máme najväčší počet rozostavených bytov od roku 1989...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ku konci druhého štvrťroka 2017 bolo rozostavaných 74 188 bytov. Štatistický úrad SR disponuje s údajmi o počte bytov len od roku 1996, informácie o vývoji v období 1990-1995 sa nám nepodarili dohľadať. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRozostavané byty sú podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky byty v procese výstavby od vydania stavebného povolenia po termín vydania kolaudačného rozhodnutia. Dostupné informácie o rozostavaných bytoch ponúka Štatistický úrad . Podľa týchto údajov bolo k 1. januáru 2006 rozostavaných 31 070 bytov, k 1. januáru 2016 to bolo 65 812. Na konci druhého štvrťroka 2017 bolo rozostavaných až 74 186 bytov, čo je skutočne najviac od roku 1996. V období 2011-20134 došlo k stagnácii, ale od roku 2014 sa počet opäť začal zvyšovať.\n\nÚdaje o rozostavaných bytoch pred rokom 1996 nie sú dostupné. Pred rokom 1989 sa priemerne ročne dostavalo 20 690 bytov. Nasledujúce obdobie prinieslo stagnáciu, v roku 1990 poklesla výstavba na polovicu, v roku 1995 bolo začatých len niečo viac ako 6000 bytov. Z údajov Štatistického úradu SR vieme, že v roku 2016 bolo začatých 21 441 bytov, pritom najviac začatých bytov bolo v roku 2008, a to 28 321. V roku 2016 bolo dokončených 15 672 bytov, pritom najviac dokončených bytov bolo tiež v období 2007-2008, v roku 2008 bolo dokončených 18 834 bytov.\n\nMediálna informácia potvrdzuje, že po roku 1989 došlo k poklesu až o polovicu, čiže počet dokončených bytov tak môžeme odhadovať na približne 10 tisíc po roku 1989, čo je výrazne menej, ako bolo dokončených bytov v roku 2016. Na základe tohto odhadu by sa dalo povedať, že Kažimírovo tvrdenie je pravdivé, ale keďže nie sú dostupné explicitné údaje, nemôžeme odhad ako potvrdenie prijať.", "analysis_paragraphs": ["Ku konci druhého štvrťroka 2017 bolo rozostavaných 74 188 bytov. Štatistický úrad SR disponuje s údajmi o počte bytov len od roku 1996, informácie o vývoji v období 1990-1995 sa nám nepodarili dohľadať. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný.", "Rozostavané byty sú podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky byty v procese výstavby od vydania stavebného povolenia po termín vydania kolaudačného rozhodnutia. Dostupné informácie o rozostavaných bytoch ponúka Štatistický úrad . Podľa týchto údajov bolo k 1. januáru 2006 rozostavaných 31 070 bytov, k 1. januáru 2016 to bolo 65 812. Na konci druhého štvrťroka 2017 bolo rozostavaných až 74 186 bytov, čo je skutočne najviac od roku 1996. V období 2011-20134 došlo k stagnácii, ale od roku 2014 sa počet opäť začal zvyšovať.", "Údaje o rozostavaných bytoch pred rokom 1996 nie sú dostupné. Pred rokom 1989 sa priemerne ročne dostavalo 20 690 bytov. Nasledujúce obdobie prinieslo stagnáciu, v roku 1990 poklesla výstavba na polovicu, v roku 1995 bolo začatých len niečo viac ako 6000 bytov. Z údajov Štatistického úradu SR vieme, že v roku 2016 bolo začatých 21 441 bytov, pritom najviac začatých bytov bolo v roku 2008, a to 28 321. V roku 2016 bolo dokončených 15 672 bytov, pritom najviac dokončených bytov bolo tiež v období 2007-2008, v roku 2008 bolo dokončených 18 834 bytov.", "Mediálna informácia potvrdzuje, že po roku 1989 došlo k poklesu až o polovicu, čiže počet dokončených bytov tak môžeme odhadovať na približne 10 tisíc po roku 1989, čo je výrazne menej, ako bolo dokončených bytov v roku 2016. Na základe tohto odhadu by sa dalo povedať, že Kažimírovo tvrdenie je pravdivé, ale keďže nie sú dostupné explicitné údaje, nemôžeme odhad ako potvrdenie prijať."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "Štatistický úrad", "dostavalo"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=72", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=715&m_sso=4&m_so=21&ic=65", "https://byvanie.pravda.sk/realitny-trh/clanok/74544-ceny-bytov-sa-od-roku-1989-zhodnotili-az-75-nasobne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:38.014964+00:00"}
{"id": "vr37451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37451", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Predchádzajúca vláda podporila vehementne vytváranie bioplynových staníc. Objem, ktorý sa dáva do bioplynových staníc a nie na produkciu potravín, predstavuje 100 tisíc ton obilia ročne.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\"", "analysis_paragraphs": ["K dispozícií máme len časť Zelenej správy (2010) , ktorá na s. 56 hovorí o produkcii biomasy a obnoviteľných zdrojov energie: \"Celkové množstvo biomasy bolo vyčíslené na takmer 25 mil. ton... Stimulovanie producentov a spracovateľov biomasy pokračovalo aj v roku 2009, a to formou platby na pestovanie energetických plodín a tiež financiami z operačných programov určených na podporu využívania OZE. Podľa údajov PPA v roku 2009 bolo zaevidovaných 268 pestovateľov energetických plodín so zaregistrovanou výmerou 46 667 ha p. p. určenou na pestovanie energetických plodín. Došlo k rozšíreniu druhovej skladby energetických plodín, ale najväčší objem výmery aj naďalej patril repke olejnej a kukurici na zrno.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Zelenej správy (2010)"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:57.980092+00:00"}
{"id": "vr26699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26699", "speaker": "Monika Smolková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-smolkova", "statement": "Aj napriek tomu, že EÚ a AETR štáty si prostredníctvom záznamových zariadení (tachografov) vytvorili jednotný systém, prostredníctvom ktorého sa zaznamenávajú aktivity vodiča na účely kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy, podľa údajov Európskej komisie sa priemerne u 9 % kontrolovaných vozidiel zistí porušovanie predpisov.", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Monika Smolková uvádza správne informácie v súvislosti s vytvorením jednotného systému záznamových zariadení aj v súvislosti s množstvom zistených porušení predpisov. Tieto informácie pravdepodobne preberá z tlačovej správy Európskeho parlamentu. Podľa portálu tamex.sk EÚ a AETR štáty si v roku 2006 \"... prostredníctvom záznamových zariadení (tachografov) vytvorili jednotný systém, prostredníctvom ktorého zaznamenávajú pracovné aktivity vodičov (čas jazdy, prestávky / odpočinku, pohotovosti a ostatných prác), prejdenú dráhu a rýchlosť motorového vozidla za účelom kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 (pred tým podľa nariadenia Rady (EHS) č.3820/85)\" Celé znenie Nariadenia EP a Rady si môžete prečítať tu . Európsky parlament v máji 2012 na svojej stránke v sekcii \"tlačové správy\" napísal: \"Podľa údajov Komisie sa priemerne u 9 % kontrolovaných vozidiel zistí porušovanie pravidiel. U zhruba jednej štvrtiny z nich sa zistilo najmä porušenie pravidiel o tachografoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Monika Smolková uvádza správne informácie v súvislosti s vytvorením jednotného systému záznamových zariadení aj v súvislosti s množstvom zistených porušení predpisov. Tieto informácie pravdepodobne preberá z tlačovej správy Európskeho parlamentu. Podľa portálu tamex.sk EÚ a AETR štáty si v roku 2006 \"... prostredníctvom záznamových zariadení (tachografov) vytvorili jednotný systém, prostredníctvom ktorého zaznamenávajú pracovné aktivity vodičov (čas jazdy, prestávky / odpočinku, pohotovosti a ostatných prác), prejdenú dráhu a rýchlosť motorového vozidla za účelom kontroly dodržiavania sociálnej legislatívy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 (pred tým podľa nariadenia Rady (EHS) č.3820/85)\" Celé znenie Nariadenia EP a Rady si môžete prečítať tu . Európsky parlament v máji 2012 na svojej stránke v sekcii \"tlačové správy\" napísal: \"Podľa údajov Komisie sa priemerne u 9 % kontrolovaných vozidiel zistí porušovanie pravidiel. U zhruba jednej štvrtiny z nich sa zistilo najmä porušenie pravidiel o tachografoch.\" Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["tamex.sk", "AETR", "tu", "stránke"], "url": ["http://www.tamex.sk/sk/content/informacie_k_vydaju_kariet", "http://ec.europa.eu/transport/modes/road/non-eu-countries_en.htm", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:102:0001:0013:SK:PDF", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20120525STO45813/html/Nov%C3%A9-tachografy-zabezpe%C4%8Dia-dodr%C5%BEiavanie-pravidiel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:08.545587+00:00"}
{"id": "vr33565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33565", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Posledné hlasovanie bolo, pán predseda, 39 bolo za v poslednom teraz. 39 za, z toho ste mali 15 hlasov Smeru. Tak koľko ste mali hlasov? Takže mali ste 24 hlasov zo 67.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Tak ako aj v tretej voľbe aj vo štvrtej voľbe bol kandidátom Vladimír Klimeš získal v tajnej voľbe len 39 hlasov od 126 prítomných poslancov. Opozícia má 67 hlasov. SMER-SD deklaroval, že opozičného kandidáta podporí 10 hlasmi. Tento počet hlasov deklarovali predstavitelia smeru v diskusných reláciách. R. Fico prvýkrát spomína, že kandidát na šéfa NKÚ mal od SMER-SD získať 15 hlasov. Keď vychádzame z predpokladu, že SMER-SD dodržal svoje slovo a podporil v týchto voľbách jednotlivých kandidátov 10 hlasmi, tak Klimeš získal približne 29 hlasov opozície. To či skutočne desiati alebo dokonca až 15 poslanci SMER-SD hlasovali za Klimeša, Demagog.sk nevie zistiť, keďže voľba je tajná . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Tak ako aj v tretej voľbe aj vo štvrtej voľbe bol kandidátom Vladimír Klimeš získal v tajnej voľbe len 39 hlasov od 126 prítomných poslancov. Opozícia má 67 hlasov. SMER-SD deklaroval, že opozičného kandidáta podporí 10 hlasmi. Tento počet hlasov deklarovali predstavitelia smeru v diskusných reláciách. R. Fico prvýkrát spomína, že kandidát na šéfa NKÚ mal od SMER-SD získať 15 hlasov. Keď vychádzame z predpokladu, že SMER-SD dodržal svoje slovo a podporil v týchto voľbách jednotlivých kandidátov 10 hlasmi, tak Klimeš získal približne 29 hlasov opozície. To či skutočne desiati alebo dokonca až 15 poslanci SMER-SD hlasovali za Klimeša, Demagog.sk nevie zistiť, keďže voľba je tajná . Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["štvrtá voľba", "10 hlasmi.", "deklarovali", "voľba je tajná"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=433&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:36.704173+00:00"}
{"id": "vr29498", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29498", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda vyčlenila na výstavbu alebo obnovu 21 futbalových štadiónov na najbližších desať rokov 45 miliónov eur. V pokročilom štádiu výstavby je City aréna – štadión A. Malatinského v Trnave, štát podporil aj projekt výstavby Národného futbalového štadióna v Bratislave.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda premiéra R. Fica začiatkom roka 2013 schválila dotáciu 45 miliónov eur na opravu 21 futbalových štadiónov . Štát má na výstavbu a obnovu štadiónov postupne prispievať 10 rokov sumou 4.5 mil. eur. Podporí aj výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave, a to sumou 27.2 miliónov, nezávisle od hromadnej podpory ostatných štadiónov. V najpokročilejšom štádiu výstavby je štadión v Trnave , kde sú komerčná aj športová časť štadióna rozostavané na viac ako 85%. Výstavba futbalového štadióna v Trnave zatiaľ prebieha podľa určeného zmluvného harmonogramu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda premiéra R. Fica začiatkom roka 2013 schválila dotáciu 45 miliónov eur na opravu 21 futbalových štadiónov . Štát má na výstavbu a obnovu štadiónov postupne prispievať 10 rokov sumou 4.5 mil. eur. Podporí aj výstavbu Národného futbalového štadióna v Bratislave, a to sumou 27.2 miliónov, nezávisle od hromadnej podpory ostatných štadiónov. V najpokročilejšom štádiu výstavby je štadión v Trnave , kde sú komerčná aj športová časť štadióna rozostavané na viac ako 85%. Výstavba futbalového štadióna v Trnave zatiaľ prebieha podľa určeného zmluvného harmonogramu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["štadiónov", "prispievať", "výstavbu", "Trnave", "Sme"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7333627/poor-privital-fica-na-trnavskom-stadione-bude-to-nadherne.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6716907/smer-zadotuje-stadiony-najviac-arenu-poorovho-spartaku.html", "http://www.teraz.sk/sport/vlada-memorandum-futbal-stadion/52025-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7742260/na-stadione-amalatinskeho-postavia-aj-zapadnu-tribunu-kapacita-sa-zvysi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7333627/poor-privital-fica-na-trnavskom-stadione-bude-to-nadherne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:08.299951+00:00"}
{"id": "vr27720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27720", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ale že sme dokázali realokovať zdroje, vďaka ktorým sme vytvorili podmienky pre zamestnávanie mladých ľudí, že sme odbremenili zamestnávateľov od platenia odvodov, že to zobral na seba štát za európske peniaze, že sme vďaka tomu vytvorili 15 000 nových pracovných miest.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že do novembra 2013 sa vytvorilo cez program zamestnávania mladých 11 tisíc pracovných miest. Od novembra 2013 do konca marca 2014 sa vytvorilo okolo 4 tisíc pracovných miest cez odvodové úľavy. Spolu ide o 15 tisíc miest. Informácii o realokácii zdrojov na podporu zamestnanosti sme overovali už v relácii Prezidentský duel v Aréne Daga Daniša 24.marca 2014. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012: “Vláda A. schvaľuje … návrh realokácie finančných prostriedkov v rámci operačných programov … z operačného programu Vzdelávanie do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do výšky 70 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR)” Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vytvorilo k 8. november 2013 (najnovšie údaje) 11 tisíc pracovných miest. Od 1. novembra 2013 do 31.marca 2014 sa ministerstvu podarilo vytvoriť ďalších 4008 pracovných miest, vďaka odvodovým úľavám pre zamestnávateľov. \"Od prvého novembra 2013 zaznamenala Sociálna poisťovňa 4008 registrácií zamestnancov s odvodovou úľavou pre 1956 zamestnávateľov. \" V drvivej väčšine sú to živnostníci a malí zamestnávatelia, ktorých sme cielene mali záujem osloviť. Počet reálne zamestnaných ľudí vďaka odvodovým úľavám dosiahol 3 065,“ priblížil Ján Richter.\" Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce v rokoch 2014 - 2015 vyčleniť na dotácie ďalších 100 mil. €. Cieľom je vytvoriť 15 000 nových pracovných miest pre mladých. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že do novembra 2013 sa vytvorilo cez program zamestnávania mladých 11 tisíc pracovných miest. Od novembra 2013 do konca marca 2014 sa vytvorilo okolo 4 tisíc pracovných miest cez odvodové úľavy. Spolu ide o 15 tisíc miest. Informácii o realokácii zdrojov na podporu zamestnanosti sme overovali už v relácii Prezidentský duel v Aréne Daga Daniša 24.marca 2014. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012: “Vláda A. schvaľuje … návrh realokácie finančných prostriedkov v rámci operačných programov … z operačného programu Vzdelávanie do operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia do výšky 70 mil. eur (zdroje EÚ+ŠR)” Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vytvorilo k 8. november 2013 (najnovšie údaje) 11 tisíc pracovných miest. Od 1. novembra 2013 do 31.marca 2014 sa ministerstvu podarilo vytvoriť ďalších 4008 pracovných miest, vďaka odvodovým úľavám pre zamestnávateľov. \"Od prvého novembra 2013 zaznamenala Sociálna poisťovňa 4008 registrácií zamestnancov s odvodovou úľavou pre 1956 zamestnávateľov. \" V drvivej väčšine sú to živnostníci a malí zamestnávatelia, ktorých sme cielene mali záujem osloviť. Počet reálne zamestnaných ľudí vďaka odvodovým úľavám dosiahol 3 065,“ priblížil Ján Richter.\" Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny chce v rokoch 2014 - 2015 vyčleniť na dotácie ďalších 100 mil. €. Cieľom je vytvoriť 15 000 nových pracovných miest pre mladých. Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["Prezidentský duel v Aréne Daga", "Uznesenia", "vytvorilo", "ministerstvu", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/464/prezidentsky-duel-v-arene-daga-danisa-fico-vs-kiska/?ph=2&politik=21", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12507?prefixFile=u_", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/298736-stat-vytvoril-pre-mladych-11-tisic-pracovnych-miest/", "http://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-znizila-aj-marci.html", "http://www.iness.sk/stranka/9048-Mladym-vytvori-stat-15-tisic-novych-pozicii-Pravda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:19.420198+00:00"}
{"id": "vr30230", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30230", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme v tomto roku znížili deficit najviac v histórii Slovenska, štrukturálny deficit, keď sa odpočítajú tie niektoré jednorázové položky a náklady na financovanie dlhu, tak zníženie deficitu v tomto roku, v roku 2011 je najvýraznejšie.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska. K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001.", "analysis_paragraphs": ["Čiastkové údaje sa nám podarilo pozbierať z analýzy ING, MMF a Európskej komisie. Jednotlivé čísla vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu štrukturálneho deficitu sa líšia. Faktom však podľa dostupných zdrojov zostáva, že aj za dnes už nereálneho predpokladu, že by v roku 2011 skončil štrukturálny deficit na úrovni -4,1 resp -4,8%, nie je zníženie štrukturálneho deficitu najväčšie v histórii Slovenska. K väčšiemu skoku došlo podľa štatistík ING ako aj MMF medzi rokmi 2002 a 2003, podľa MMF aj medzi rokmi 2000 a 2001."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["MF SR/ING", "EconStats", "EU", "tu", "tu"], "url": ["http://www.institute.sk/upload/pdf/Toth_02_12_2008.pdf", "http://www.econstats.com/weo/V031.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/forecasts_en.htm", "http://lexicon.ft.com/Term?term=structural-deficit", "http://stumblingandmumbling.typepad.com/stumbling_and_mumbling/2010/06/what-structural-deficit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:52.545719+00:00"}
{"id": "vr16551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16551", "speaker": "Jarmila Tkáčová", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jarmila-tkacova", "statement": "Takmer polovica obyvateľov kraja žije v mestách, ostatní na vidieku. Vidiek nám vymiera, dediny starnú.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje Štatistického úradu aj demografická analýza Košického samosprávneho kraja dokázali, že v KSK žije viac ako polovica obyvateľov v mestách a index starnutia je v nich výrazne vyšší ako na vidieku. Výrok Jarmily Tkáčovej preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUrbanizácia má v Košickom samosprávnom kraji podľa Štatistického úradu ustupujúci trend, no aj tak stále prevažuje mestské obyvateľstvo. Vo Faktoch o zmenách v živote obyvateľov SR (Košický kraj) vypracovaných podľa sčítania ľudu z roku 2011 Štatistický úrad uvádza, že podiel obyvateľov mestských obcí je 55,8%. V roku 2001 bol tento podiel 56,7% ( .pdf , s.21).\n\nAktuálnejší prehľad ponúka Podrobná analýza Košického kraja vypracovaná pre Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2016 – 2022. Podľa informácií KSK bol v roku 2014 podiel mestského obyvateľstva 55,28% ( .pdf , s.2).\n\nTvrdenie Jarmily Tkáčovej o starnutí dedín takisto vyvracia analýza Štatistického úradu . Veková štruktúra obyvateľstva sa počíta pomocou tzv. indexu starnutia, ide o počet osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku 0 - 14 rokov. V Košickom samosprávnom kraji je najvyšší index starnutia v okresoch Košice I (97,6) a Košice IV (96,8) ( .pdf , s.28), naopak najnižší v okrese Košice III (43,1) a v okrese Spišská Nová Ves (48,9) ( .pdf , s.27). Index starnutia podľa analýzy Štatistického úradu rastie s podielom mestského obyvateľstva. Mestá tak starnú výraznejšie ako vidiek.", "analysis_paragraphs": ["Údaje Štatistického úradu aj demografická analýza Košického samosprávneho kraja dokázali, že v KSK žije viac ako polovica obyvateľov v mestách a index starnutia je v nich výrazne vyšší ako na vidieku. Výrok Jarmily Tkáčovej preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Urbanizácia má v Košickom samosprávnom kraji podľa Štatistického úradu ustupujúci trend, no aj tak stále prevažuje mestské obyvateľstvo. Vo Faktoch o zmenách v živote obyvateľov SR (Košický kraj) vypracovaných podľa sčítania ľudu z roku 2011 Štatistický úrad uvádza, že podiel obyvateľov mestských obcí je 55,8%. V roku 2001 bol tento podiel 56,7% ( .pdf , s.21).", "Aktuálnejší prehľad ponúka Podrobná analýza Košického kraja vypracovaná pre Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2016 – 2022. Podľa informácií KSK bol v roku 2014 podiel mestského obyvateľstva 55,28% ( .pdf , s.2).", "Tvrdenie Jarmily Tkáčovej o starnutí dedín takisto vyvracia analýza Štatistického úradu . Veková štruktúra obyvateľstva sa počíta pomocou tzv. indexu starnutia, ide o počet osôb vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na 100 osôb vo veku 0 - 14 rokov. V Košickom samosprávnom kraji je najvyšší index starnutia v okresoch Košice I (97,6) a Košice IV (96,8) ( .pdf , s.28), naopak najnižší v okrese Košice III (43,1) a v okrese Spišská Nová Ves (48,9) ( .pdf , s.27). Index starnutia podľa analýzy Štatistického úradu rastie s podielom mestského obyvateľstva. Mestá tak starnú výraznejšie ako vidiek."], "analysis_date": "2017-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Faktoch o zmenách v živote obyvateľov SR", ".pdf", "Podrobná analýza Košického kraja", ".pdf", "Štatistického úradu", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=b92e9493-d039-46a9-b6bb-1c42a181c6cc", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=b92e9493-d039-46a9-b6bb-1c42a181c6cc", "https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/phsr/2015/prilohy/priloha_1_podrobna_analyza_kosickeho_kraja.pdf", "https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/regionalny_rozvoj/phsr/2015/prilohy/priloha_1_podrobna_analyza_kosickeho_kraja.pdf", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=b92e9493-d039-46a9-b6bb-1c42a181c6cc", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=b92e9493-d039-46a9-b6bb-1c42a181c6cc", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=b92e9493-d039-46a9-b6bb-1c42a181c6cc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:16.190721+00:00"}
{"id": "vr30827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30827", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Součástí ratifikačního procesu je i podpis prezidenta republiky, tedy věc, kterou pan prezident veřejně deklaroval, že svůj ratifikační podpis pod tuto smlouvu nepřipojí.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Petr Nečas obhajoval (prozatímní) nepřipojení se ČR ke Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii mj. ústavními důvody, mezi které řadil i odmítavý postoj prezidenta ČR Václava Klause. Media v ČR informovala o osobním dopise Václava Klause pro premiéra Nečase z 11. 1. 2012, ve kterém měl oznámit, že se odmítá k návrhu Smlouvy připojit svůj podpis. Dopis sice není veřejně dostupný, avšak česká media na něj nezávisle na sobě odkazují (viz např. Hospodářské noviny 13. 1. 2012, str. 4; Lidové noviny 12. 1. 2012, str. 1; Mladá fronta DNES 13. 1. 2012, str. 1). Veřejně se pak Václav Klaus k navrhované Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii vyjádřil např. pro Lidové noviny 20. 1. 2012, kde prezident Klaus uvedl: „ Podepisovat jménem České republiky Evropskou smlouvu o rozpočtové unii je evidentně nerozumné a jsem rád, že si to většina členů vlády uvědomuje. Myslím, že každý ví, že jsem poslední, kdo by byl proti přísné rozpočtové disciplíně, pouze považuji za zbytečné, aby to nám či komukoli jinému někdo přikazoval zvenku “. (Zdroj: Lidové noviny, 20. 1. 2012, str. 1). Rozhovor pro Lidové noviny je dostupný i na internetových stránkách Václava Klause . Negativně se ke „smlouvě o fiskální unii“ stavěl prezident Klaus např. i v rozhovoru pro deník Právo 1. 2. 2012 (str. 1-2; přepis rozhovoru je uveden i na webu Václava Klause ) nebo v diskusním pořadu TV Prima – Partie, kde byl hostem 18. 12. 2011 (pro přepis viz opět internetové stránky Václava Klause ). Václav Klaus tedy jasně veřejně deklaroval svůj negativní postoj k jakékoliv fiskální unii v rámci EU a tudíž lze skutečně předpokládat, že Smlouvu o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii nehodlá podepsat, čímž by ratifikační proces v ČR zastavil. Přestože není veřejně dostupné znění osobního dopisu prezidenta Klause adresovaný premiéru, můžeme označit tvrzení Petra Nečase za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Petr Nečas obhajoval (prozatímní) nepřipojení se ČR ke Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii mj. ústavními důvody, mezi které řadil i odmítavý postoj prezidenta ČR Václava Klause. Media v ČR informovala o osobním dopise Václava Klause pro premiéra Nečase z 11. 1. 2012, ve kterém měl oznámit, že se odmítá k návrhu Smlouvy připojit svůj podpis. Dopis sice není veřejně dostupný, avšak česká media na něj nezávisle na sobě odkazují (viz např. Hospodářské noviny 13. 1. 2012, str. 4; Lidové noviny 12. 1. 2012, str. 1; Mladá fronta DNES 13. 1. 2012, str. 1). Veřejně se pak Václav Klaus k navrhované Smlouvě o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii vyjádřil např. pro Lidové noviny 20. 1. 2012, kde prezident Klaus uvedl: „ Podepisovat jménem České republiky Evropskou smlouvu o rozpočtové unii je evidentně nerozumné a jsem rád, že si to většina členů vlády uvědomuje. Myslím, že každý ví, že jsem poslední, kdo by byl proti přísné rozpočtové disciplíně, pouze považuji za zbytečné, aby to nám či komukoli jinému někdo přikazoval zvenku “. (Zdroj: Lidové noviny, 20. 1. 2012, str. 1). Rozhovor pro Lidové noviny je dostupný i na internetových stránkách Václava Klause . Negativně se ke „smlouvě o fiskální unii“ stavěl prezident Klaus např. i v rozhovoru pro deník Právo 1. 2. 2012 (str. 1-2; přepis rozhovoru je uveden i na webu Václava Klause ) nebo v diskusním pořadu TV Prima – Partie, kde byl hostem 18. 12. 2011 (pro přepis viz opět internetové stránky Václava Klause ). Václav Klaus tedy jasně veřejně deklaroval svůj negativní postoj k jakékoliv fiskální unii v rámci EU a tudíž lze skutečně předpokládat, že Smlouvu o stabilitě, koordinaci a vládnutí v hospodářské a měnové unii nehodlá podepsat, čímž by ratifikační proces v ČR zastavil. Přestože není veřejně dostupné znění osobního dopisu prezidenta Klause adresovaný premiéru, můžeme označit tvrzení Petra Nečase za pravdivé."], "analysis_date": "2012-01-31", "analysis_sources": {"text": ["internetových stránkách Václava Klause", "webu Václava Klause", "internetové stránky Václava Klause"], "url": ["http://www.klaus.cz/clanky/3023", "http://www.klaus.cz/clanky/3029", "http://www.klaus.cz/clanky/3010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:54.551598+00:00"}
{"id": "vr36937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36937", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán poslanec hovorí, že by nemal generálny prokurátor, ktorý je vo funkcii vedieť kto ho volil. Ja som za ostatné len štyri mesiace jeho počul minimálne trikrát povedať, že volil pána doktora Trnku za generálneho prokurátora a vo vzťahu k tomu obdobiu, ktoré v súčasnosti pán generálny prokurátor vykonáva.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podarilo sa nám vyhľadať len jeden mediálny záznam, kedy R. Kaliňák potvrdil, že volil D. Trnku v prvom volebnom období: \"Volil som ho aj pred siedmimi rokmi a so svojou voľbou som doteraz spokojný,\" vyjadril sa na margo voľby Dobroslava Trnku na post generálneho prokurátora podpredseda strany smer Robert Kaliňák v článku z polovice decembra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Podarilo sa nám vyhľadať len jeden mediálny záznam, kedy R. Kaliňák potvrdil, že volil D. Trnku v prvom volebnom období: \"Volil som ho aj pred siedmimi rokmi a so svojou voľbou som doteraz spokojný,\" vyjadril sa na margo voľby Dobroslava Trnku na post generálneho prokurátora podpredseda strany smer Robert Kaliňák v článku z polovice decembra 2010."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Robert Kaliňák"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5596305/koalicia-hlada-trnkovho-nastupcu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:10.969835+00:00"}
{"id": "vr36275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36275", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Pán poslanec, nie je to pravda. Nič im nepridávate. Tie, ktoré nepracovali sú v hmotnej núdzi, nemajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi. O čo ste im vy pridali 26 eur, o to sa im znížia v hmotnej pomoci.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme súvislosť medzi zvyšovaním rodičovského príspevku a znižovaním dávky v hmotnej núdzi", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme súvislosť medzi zvyšovaním rodičovského príspevku a znižovaním dávky v hmotnej núdzi"], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:02.831863+00:00"}
{"id": "vr34180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34180", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Rokovací poriadok je v druhom čítaní, je dohoda na grémiu, že všetky politické strany si ešte na grémiu sadneme k rokovaciemu poriadku. V priebehu tejto schôdze.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh poslancov NRSR Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NRSR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR je v rámci 23. schôdzi NRSR v druhom čítaní.", "analysis_paragraphs": ["Návrh poslancov NRSR Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NRSR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR je v rámci 23. schôdzi NRSR v druhom čítaní."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["druhom", "úlohu", "diskutovalo", "nasledovne"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=559", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/gremium", "http://www.sme.sk/c/6914577/vybor-odobril-zanik-poslaneckeho-klubu-ak-ma-menej-ako-osem-clenov.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/schodzu-nr-sr-caka-rekordne-vela-bod/722211-clanok.html?from=section_article"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:13.498323+00:00"}
{"id": "vr17011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17011", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... veď sám premiér Fico napadol na Ústavnom súde v roku 2004 poplatky (u lekára, pozn.), aj bol úspešný", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2003 sa skupina poslancov obrátila na ústavný súd s cieľom preskúmať súladnosť novely zákona zavádzajúcej poplatky u lekára s Ústavou SR. Navrhovateľmi boli strana SMER-SD, KSS a Klub nezávislých poslancov. Ústavný súd v roku 2004 rozhodol, že poplatky u lekára sú v súlade s Ústavou SR, Fico teda \"nebol úspešný\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Od 1. júna 2003 boli na Slovensku zavedené 20 a 50 korunové poplatky u lekára, pričom išlo o začiatky tzv. \"Zajacovej\" reformy zdravotníctva. Cieľom zavedenia poplatkov bolo:", "analysis_paragraphs": ["V roku 2003 sa skupina poslancov obrátila na ústavný súd s cieľom preskúmať súladnosť novely zákona zavádzajúcej poplatky u lekára s Ústavou SR. Navrhovateľmi boli strana SMER-SD, KSS a Klub nezávislých poslancov. Ústavný súd v roku 2004 rozhodol, že poplatky u lekára sú v súlade s Ústavou SR, Fico teda \"nebol úspešný\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Od 1. júna 2003 boli na Slovensku zavedené 20 a 50 korunové poplatky u lekára, pričom išlo o začiatky tzv. \"Zajacovej\" reformy zdravotníctva. Cieľom zavedenia poplatkov bolo:"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["2003", "2004", "zavedené"], "url": ["https://www.sme.sk/c/1003428/fico-sa-pre-poplatky-u-lekara-vcera-obratil-na-ustavny-sud.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/poplatky-v-zdravotnictve-nie-su-protiustavne.html", "http://reformazdravotnictva.sk/2004/03/08/dostupnost-zdravotnictva-a-poplatky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:53.844206+00:00"}
{"id": "vr16327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16327", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...máme za sebou aj uznesenie Národnej rady, kde sme sa zaviazali a vyzývali naozaj vládu k tomu, že aby sme dosiahli 1,6% (...) naša armáda je zastaraná do výzbroje, do techniky", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada SR prijala v máji tohto roku Deklaráciu o nevyhnutnosti podpory obrany SR, ktorú predložili bývalí ministri obrany Martin Fedor (Most-Híd) a Martin Glváč (Smer-SD). V deklarácii NR SR okrem iného vyhlásila svoju pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu tak, aby do konca tohto volebného obdobia dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). NR SR vyjadrila deklaratívne svoju podporu pripravovaným plánom na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému SR a Ozbrojených síl SR. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý. „Vojnový konflikt u nášho východného suseda. Prebúdzajúci sa Balkán. Rozkladné tendencie v organizáciách, od ktorých odvíjame samotný základ našej existencie. A potom je tu aj neustávajúci migračný tlak, terorizmus a mnohé ďalšie hrozby, ktoré robia náš svet menej bezpečným ako sa nám to ešte donedávna, v časoch, keď sme vstupovali do EÚ a NATO, mohlo zdať,“ upozornil Fedor na alarmujúcu medzinárodnú situáciu. Slovenská republika má dlhodobý problém s financovaním obrany a nespĺňa záväzok v NATO poskytovať 2 % rozpočtu na armádu, čo sa v praxi prejavuje najmä na platoch vojakov, ale i modernizácii zbraní. , ,Minulý rok sme nenaplnili ani 1,6 % , ktoré deklarovali minulá aj súčasná vláda. Teraz je to 1,15 % a plán na rok 2017 len 1,16 %,“ hovorí Jaroslav Naď z Inštitútu CEPI. Slovenský prezident Andrej Kiska po dohode s vládou pred tromi rokmi na summite NATO sľúbil, že Bratislava do roku 2020 navýši rozpočet na obranu na 1,6 percenta výkonu ekonomiky. Vlani však Slovensko na tento účel použilo iba čiastku zodpovedajúcu 1,16 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko v uplynulých rokoch začalo postupnú modernizáciu armády. Objednalo si nové dopravné lietadlá, viacúčelové vrtuľníky a má záujem aj o modernizáciu stíhacieho letectva. Slovenskí odborníci aj politici v minulosti upozornili za zastaranosť výzbroje a techniky ozbrojených síl. Najvyšší kontrolný úrad však uviedol, že počas kontroly hospodárenia ministerstva obrany zistil nedostatky napríklad pri nákupoch vozidiel či pri modernizácii dvoch vrtuľníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Národná rada SR prijala v máji tohto roku Deklaráciu o nevyhnutnosti podpory obrany SR, ktorú predložili bývalí ministri obrany Martin Fedor (Most-Híd) a Martin Glváč (Smer-SD). V deklarácii NR SR okrem iného vyhlásila svoju pripravenosť podporiť rozpočtové výdavky na obranu tak, aby do konca tohto volebného obdobia dosiahli 1,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). NR SR vyjadrila deklaratívne svoju podporu pripravovaným plánom na modernizáciu a rozvoj bezpečnostného systému SR a Ozbrojených síl SR. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý. „Vojnový konflikt u nášho východného suseda. Prebúdzajúci sa Balkán. Rozkladné tendencie v organizáciách, od ktorých odvíjame samotný základ našej existencie. A potom je tu aj neustávajúci migračný tlak, terorizmus a mnohé ďalšie hrozby, ktoré robia náš svet menej bezpečným ako sa nám to ešte donedávna, v časoch, keď sme vstupovali do EÚ a NATO, mohlo zdať,“ upozornil Fedor na alarmujúcu medzinárodnú situáciu. Slovenská republika má dlhodobý problém s financovaním obrany a nespĺňa záväzok v NATO poskytovať 2 % rozpočtu na armádu, čo sa v praxi prejavuje najmä na platoch vojakov, ale i modernizácii zbraní. , ,Minulý rok sme nenaplnili ani 1,6 % , ktoré deklarovali minulá aj súčasná vláda. Teraz je to 1,15 % a plán na rok 2017 len 1,16 %,“ hovorí Jaroslav Naď z Inštitútu CEPI. Slovenský prezident Andrej Kiska po dohode s vládou pred tromi rokmi na summite NATO sľúbil, že Bratislava do roku 2020 navýši rozpočet na obranu na 1,6 percenta výkonu ekonomiky. Vlani však Slovensko na tento účel použilo iba čiastku zodpovedajúcu 1,16 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko v uplynulých rokoch začalo postupnú modernizáciu armády. Objednalo si nové dopravné lietadlá, viacúčelové vrtuľníky a má záujem aj o modernizáciu stíhacieho letectva. Slovenskí odborníci aj politici v minulosti upozornili za zastaranosť výzbroje a techniky ozbrojených síl. Najvyšší kontrolný úrad však uviedol, že počas kontroly hospodárenia ministerstva obrany zistil nedostatky napríklad pri nákupoch vozidiel či pri modernizácii dvoch vrtuľníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Deklaráciu", "Fedor", "1,6 %", "1,15 %", "Naď", "Kiska", "Slovensko", "modernizáciu", "kontrolný"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6347", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429670-nr-serprijali-deklaraciu-o-nevyhnutnosti-podpory-obrany-sr/", "http://www.nato.int/cps/en/natohq/news_130003.htm?selectedLocale=en", "http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_07/20160704_160704-pr2016-116.pdf", "https://www.cas.sk/clanok/450657/takto-bude-vyzerat-nasa-armada-v-roku-2017/", "http://hnonline.sk/slovensko/928152-slovensko-nesplni-zavazok-voci-nato-vydavky-na-obranu-nezvysime-vyhlasil-fico", "http://hnonline.sk/slovensko/928152-slovensko-nesplni-zavazok-voci-nato-vydavky-na-obranu-nezvysime-vyhlasil-fico", "https://dennikn.sk/blog/poslanci-chcu-dat-viac-na-obranu-najvacsiu-sluzbu-jej-urobia-ak-sa-zacnu-tvrdo-pytat-kam-peniaze-pojdu/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/906412-slovensko-dlhodobo-nedodrziava-zavazky-voci-nato-upozornuju-kontrolori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:58.420548+00:00"}
{"id": "vr25960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25960", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "Rakúšania z cestovného ruchu vyťažia v prepočte na 100 tisíc obyvateľov v prepočte 8-krát viac zisku ako Slováci.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK prepočítal, že výnos z cestovného ruchu na Slovensku na 100 tisíc obyvateľov predstavuje približne päťnásobne menší zisk v porovnaní s Rakúskom. Ide o jedinú porovnateľnú štatistiku, ktorú Demagog.SK získal. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (. pdf , s. 8) bol v roku 2012 príjem Rakúska z medzinárodného turizmu 18,894 miliárd dolárov, zatiaľ čo príjem Slovenskej republiky bol 2,299 miliárd. Pri prepočte na 100 tisíc obyvateľov je slovenský zisk z cestovného ruchu 42,5 miliónov a rakúsky zisk 224,9 miliónov dolárov, čo predstavuje približne päťnásobok slovenského zisku. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK prepočítal, že výnos z cestovného ruchu na Slovensku na 100 tisíc obyvateľov predstavuje približne päťnásobne menší zisk v porovnaní s Rakúskom. Ide o jedinú porovnateľnú štatistiku, ktorú Demagog.SK získal. Podľa údajov Svetovej turistickej organizácie (. pdf , s. 8) bol v roku 2012 príjem Rakúska z medzinárodného turizmu 18,894 miliárd dolárov, zatiaľ čo príjem Slovenskej republiky bol 2,299 miliárd. Pri prepočte na 100 tisíc obyvateľov je slovenský zisk z cestovného ruchu 42,5 miliónov a rakúsky zisk 224,9 miliónov dolárov, čo predstavuje približne päťnásobok slovenského zisku. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://dtxtq4w60xqpw.cloudfront.net/sites/all/files/pdf/unwto_highlights13_en_hr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:54.369841+00:00"}
{"id": "vr36749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36749", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Váš minister zdravotníctva pracoval vo farmaceutickej firmeFaiser a dal jej výnimku do niekoľkých hodín. Nečakal štandardných 100 dní.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povolenie na distribuciu noveho balenia dostala firma Pfizer skôr ako býva zvykom.Rovnako je pravda, že Uhliarik v minulosti pracoval pre Pfizer.", "analysis_paragraphs": ["Povolenie na distribuciu noveho balenia dostala firma Pfizer skôr ako býva zvykom.Rovnako je pravda, že Uhliarik v minulosti pracoval pre Pfizer."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["dostala", "pracoval"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5721547/vynimkou-pre-pfizer-sa-usetril-milion-eur-tvrdi-uhliarik.html", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59619"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:05.180049+00:00"}
{"id": "46692", "numeric_id": 46692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46692", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Nakoniec sa ukázalo, že napriek tomu, že ja som vtedy síce bol vo Francúzsku, ale som bol rád, že v stredu hotová dohoda, oznámená pred médiami a potom opäť SaS poďme otvoriť obchody, obchody, obchody a znova chaos vlastne na konci v piatok večer sa prijalo to isté rozhodnutie, čo bolo v stredu.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda v prvý februárový týždeň nerokovala dodatočne o pravidlách Covid Automatu len preto, že SaS chcela otvárať obchody. Potrebovali o.i. upresniť opatrenia zo začiatku týždňa. Výsledkom nebolo „to isté rozhodnutie” ako to pôvodné. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V utorok 2. februára vláda na návrh Pandemickej komisie schválila aktualizáciu tzv. Covid Automatu, ktorý podľa vážnosti pandémie sprísňuje podmienky pre život v krajine. Kabinet sprísnil podmienky na prechod z čiernej do bordovej fázy a schválil otvorenie materských a špeciálnych škôl, prvý stupeň základných škôl a maturitné ročníky. V stredu 3. februára Igor Matovič odletel do Paríža na stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. V tento deň ministri predstavili na tlačovej besede zmeny, ktoré schválili 2. februára. Prijaté pravidlá však boli nejasné, pri mnohých chýbalo upresnenie - napríklad, či budú potrebné antigénové testy na cestu do práce. Podrobnosti mala (od 21:22) vláda doplniť v uznesení, o ktorom ešte chcela rokovať v deň tlačovej besedy. Oznam o plánovanom rokovaní však z webu Úradu vlády zmizol , vláda stretnutie odložila na piatok. V piatok 5. februára vláda schválila sľúbené uznesenie , ktorým spresnila podmienky zapnutia Covid Automatu od pondelka 8. februára. Minister zdravotníctva Marek Krajčí uviedol (od 7:00), že výsledkom sú aj nové opatrenia. Testy do práce neboli napokon občania nepotrebovali od pondelka, ale až od stredy, 8. februára. Školy v tzv. čiernych okresoch mali zostať zatvorené, o otvorení tých v bordových okresoch mali rozhodnúť na základe hygienikov zriaďovatelia (od 14:45) - neotvárali sa teda plošne, ako pôvodne zamýšľal minister školstva. Vláda sa tiež rozhodla, že bude diferencovať platnosť testu podľa farby (vážnosti situácie) zasiahnutého regiónu. Pre pobyt v prírode vnútri svojho okresu napokon nebude potrebný negatívny antigénový test. Finálne pravidlá teda nie sú rovnaké ako pôvodná dohoda z 2. februára. Po piatkovom rokovaní vlády Richard Sulík oznámil na Facebooku, že na jeho návrh sa otvoria záhradkárstva.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v prvý februárový týždeň nerokovala dodatočne o pravidlách Covid Automatu len preto, že SaS chcela otvárať obchody. Potrebovali o.i. upresniť opatrenia zo začiatku týždňa. Výsledkom nebolo „to isté rozhodnutie” ako to pôvodné. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. V utorok 2. februára vláda na návrh Pandemickej komisie schválila aktualizáciu tzv. Covid Automatu, ktorý podľa vážnosti pandémie sprísňuje podmienky pre život v krajine. Kabinet sprísnil podmienky na prechod z čiernej do bordovej fázy a schválil otvorenie materských a špeciálnych škôl, prvý stupeň základných škôl a maturitné ročníky. V stredu 3. februára Igor Matovič odletel do Paríža na stretnutie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. V tento deň ministri predstavili na tlačovej besede zmeny, ktoré schválili 2. februára. Prijaté pravidlá však boli nejasné, pri mnohých chýbalo upresnenie - napríklad, či budú potrebné antigénové testy na cestu do práce. Podrobnosti mala (od 21:22) vláda doplniť v uznesení, o ktorom ešte chcela rokovať v deň tlačovej besedy. Oznam o plánovanom rokovaní však z webu Úradu vlády zmizol , vláda stretnutie odložila na piatok. V piatok 5. februára vláda schválila sľúbené uznesenie , ktorým spresnila podmienky zapnutia Covid Automatu od pondelka 8. februára. Minister zdravotníctva Marek Krajčí uviedol (od 7:00), že výsledkom sú aj nové opatrenia. Testy do práce neboli napokon občania nepotrebovali od pondelka, ale až od stredy, 8. februára. Školy v tzv. čiernych okresoch mali zostať zatvorené, o otvorení tých v bordových okresoch mali rozhodnúť na základe hygienikov zriaďovatelia (od 14:45) - neotvárali sa teda plošne, ako pôvodne zamýšľal minister školstva. Vláda sa tiež rozhodla, že bude diferencovať platnosť testu podľa farby (vážnosti situácie) zasiahnutého regiónu. Pre pobyt v prírode vnútri svojho okresu napokon nebude potrebný negatívny antigénový test. Finálne pravidlá teda nie sú rovnaké ako pôvodná dohoda z 2. februára. Po piatkovom rokovaní vlády Richard Sulík oznámil na Facebooku, že na jeho návrh sa otvoria záhradkárstva."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "schválila", "odletel", "predstavili", "mala", "zmizol", "uznesenie", "uviedol", "mali", "zriaďovatelia", "zamýšľal", "nebude", "pravidlá", "oznámil"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2292106-pandemicka-komisia-sprisnila-covid-automat-krajci-vysvetlil-dovody", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25713/1", "https://www.vlada.gov.sk//predseda-vlady-sr-igor-matovic-sa-stretne-s-francuzskym-prezidentom-emmanuelom-macronom/", "https://www.ta3.com/clanok/1202191/tb-predstavitelov-vlady-o-uprave-covid-automatu.html", "https://www.ta3.com/clanok/1202191/tb-predstavitelov-vlady-o-uprave-covid-automatu.html", "https://dennikn.sk/minuta/2255512/?ref=pop", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19039/1", "https://www.ta3.com/clanok/1202415/tb-i-matovica-a-predstavitelov-vlady-o-spusteni-covid-automatu.html", "https://www.ta3.com/clanok/1202415/tb-i-matovica-a-predstavitelov-vlady-o-spusteni-covid-automatu.html", "https://dennikn.sk/minuta/2262924/", "https://www.aktuality.sk/clanok/861767/koronavirus-groehling-predstavil-plan-otvarania-skol/", "https://www.facebook.com/remisova.veronika/posts/1477382249131393", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/49/", "https://www.facebook.com/RichardSulik/posts/3737083496371351"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:50.363780+00:00"}
{"id": "vr35671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35671", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...pán Počiatek a Smer hovorí, že odmietnutie pôžičky bolo zlým krokom, prečo za ňu nezahlasovali?", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za pôžičku hlasoval len poslanec KDH Anton Marcinčin. Poslankyňa Sabolová svoje hlasovanie stiahla s dôvodom, že sa pomýlila, čo nie je neštandardný postup.", "analysis_paragraphs": ["Za pôžičku hlasoval len poslanec KDH Anton Marcinčin. Poslankyňa Sabolová svoje hlasovanie stiahla s dôvodom, že sa pomýlila, čo nie je neštandardný postup."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Za pôžičku hlasoval", "svoje hlasovanie"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/je-odhlasovane-pozicku-grecku-nepo/198766-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:27.290637+00:00"}
{"id": "vr28483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28483", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Pri mojom funkčnom volebnom období sme sa týmto problémom (juhovýchodný obchvat mesta, pozn.) vážne zaoberali, bola skreslená dokumentácia tohto obchvatu a začaté rokovania s ministerstvom národnej obrany pretože prekážkou je vojenský objekt, ktorý stojí na trase. Vtedy, s už teraz nebohým pánom ministrom Stankom, sme dospeli k dohode, že tento vojenský objekt bude v roku 2006 vyskladnený. Žiaľbohu v tých rozhovoroch sa nepokračovalo, na armádu sa netlačilo...", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Žiška vo svojom tvrdení naráža na vojenské hroby a sklady Zábranie . Nepodarilo sa nám overiť, či v rokoch 1994-2002 bola skreslená dokumentácia a potvrdiť, či daný objekt bol prekážkou v trase obchvatu. V rámci hľadania vhodného koridoru pre preklenutie lesoparku Brezina, bolo v textovom zámere pre 2. etapu juhovýchodného obchvatu vypracovaných viacero variantov: Variant A – tunelový variant s tunelom Brezina dĺţky 430 m, ktorý obchádza vojenský priestor. Variant B – stredný povrchový variant vedený okrajom a čiastočne cez vojenský priestor. Variant C – tunelový variant s tunelom Brezina dĺţky 610 m, ktorý obchádza vojenský priestor tesne zľava. www.enviroportal.sk/eia/dokument/57528 V protokole (str. 4) o vykonaní štátnej expertízy z roku 2007, sa taktiež spomína problém vojenského priestoru a odporúča sa postupovať variantom C. Z týchto informácia sa nedá potvrdiť, či dokumentácia bola skreslená a ako sa Jozef Žiška dohodol s vtedajším ministrom.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Žiška vo svojom tvrdení naráža na vojenské hroby a sklady Zábranie . Nepodarilo sa nám overiť, či v rokoch 1994-2002 bola skreslená dokumentácia a potvrdiť, či daný objekt bol prekážkou v trase obchvatu. V rámci hľadania vhodného koridoru pre preklenutie lesoparku Brezina, bolo v textovom zámere pre 2. etapu juhovýchodného obchvatu vypracovaných viacero variantov: Variant A – tunelový variant s tunelom Brezina dĺţky 430 m, ktorý obchádza vojenský priestor. Variant B – stredný povrchový variant vedený okrajom a čiastočne cez vojenský priestor. Variant C – tunelový variant s tunelom Brezina dĺţky 610 m, ktorý obchádza vojenský priestor tesne zľava. www.enviroportal.sk/eia/dokument/57528 V protokole (str. 4) o vykonaní štátnej expertízy z roku 2007, sa taktiež spomína problém vojenského priestoru a odporúča sa postupovať variantom C. Z týchto informácia sa nedá potvrdiť, či dokumentácia bola skreslená a ako sa Jozef Žiška dohodol s vtedajším ministrom."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["Zábranie", "protokole"], "url": ["http://www.vs.sk/uevh/hrob_detail.aspx?ID=4252", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:vigSIxDl6K8J:www.telecom.gov.sk/php_mk/expertiza_internet/download_pdf.php%3Ffile%3D2007_14+&cd=4&hl=en&ct=clnk&gl=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:41.315737+00:00"}
{"id": "vr15115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15115", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Infozákon bol za prvej Dzurindovej vlády, povinné zverejňovanie zmlúv za Radičovej vlády.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Infozákon 211/2000 , alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zo 17. mája 2000 prijala prvá Dzurindova vláda , ktorá pôsobila od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Zákon o povinnom zverejňovaní zmlúv 382/2011 je novelou Infozákona. Táto novela bola prijatá 19. októbra 2011 za Radičovej vlády . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Infozákon 211/2000 , alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zo 17. mája 2000 prijala prvá Dzurindova vláda , ktorá pôsobila od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Zákon o povinnom zverejňovaní zmlúv 382/2011 je novelou Infozákona. Táto novela bola prijatá 19. októbra 2011 za Radičovej vlády . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["211/2000", "vláda", "382/2011", "vlády"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-211", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.crz.gov.sk/data/files/52_zakon_382-2011.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:22.525878+00:00"}
{"id": "vr26205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26205", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ten okres Pezinok tam nie je ani jeden kilometer diaľnice alebo cesty prvej triedy.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa mapy Regionálnej správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (k augustu 2012) sa v okrese Pezinok nachádza 0 km ciest I. triedy. Aj podľa mapy dostupnej na Správe ciest, sa v okrese Pezinok nenachádza ani jeden kilometer ciest 1. triedy a diaľnice. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mapy Regionálnej správy ciest Bratislavského samosprávneho kraja (k augustu 2012) sa v okrese Pezinok nachádza 0 km ciest I. triedy. Aj podľa mapy dostupnej na Správe ciest, sa v okrese Pezinok nenachádza ani jeden kilometer ciest 1. triedy a diaľnice. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["mapy", "mapy"], "url": ["http://www.zanit.sk/rcba.sk/attachments/article/195/bratislavsky_kraj_km_spravca_l.jpg", "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Mapy-okresov/pezinok.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:57.073298+00:00"}
{"id": "48646", "numeric_id": 48646, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48646", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Je tu nejaká platná európska legislatíva, a na základe tejto legislatívy európskej, keby sme odsúhlasili tieto registrované, by mohli nás žalovať ako krajinu, a pravdepodobne by sme to s vysokou pravdepodobnosťou prehrali, a museli by sme prijať do nášho právneho poriadku aj zákon o sobášoch. Tak ako sa to stalo aj Rakúšanom.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že prijatie registrovaných partnerstiev by na základe európskej legislatívy viedlo k manželstvám párov rovnakého pohlavia.\n\nNeexistuje európska judikatúra alebo legislatíva, ktorá by štátom prikazovala prijať zákon o sobášoch, pokiaľ príjmu registrované partnerstvá. Dokonca ešte v roku 2010 Európsky súd pre ľudské práva v prípade Rakúska konštatoval presný opak, teda že štáty nie sú povinné povoliť manželstvá homosexuálnych párov. Neskoršie rozhodnutie, na ktoré odkazuje vo výroku Boris Kollár, vydal Rakúsky ústavný súd na základe vnútroštátnej legislatívy. Z ľudskoprávnych záväzkov vyplýva Slovenskej republike povinnosť právne uznať páry rovnakého pohlavia, no nie povinnosť prijať manželstvo párov rovnakého pohlavia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu.\n\nV Rakúsku v roku 2017 rozhodol Ústavný súd o tom, že páry rovnakého pohlavia majú právo na sobáš. Stalo sa tak po tom, ako dve obyvateľky Viedne chceli v roku 2009 uzavrieť manželstvo, ale viedenský magistrát a následne aj správny súd ich žiadosť zamietli. Rakúsky ústavný súd neskôr rozhodol, že v krajine sa páry rovnakého pohlavia budú môcť legálne zosobášiť od 1. januára 2019 a označil dovtedy platné zákony za diskriminačné . Jednalo sa ale o rozhodnutie Rakúskeho ústavného súdu, nie európskeho. Podobne sa vyjadril aj šéf Iniciatívy inakosť Martin Macko v relácii Braňo Závodský Naživo (30:55) keď povedal, že išlo o vnútroštátnu záležitosť, ktorá nesúvisela s európskym právom.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ešte v roku 2010 vydal rozsudok v súvislosti s manželstvami rovnakého pohlavia, konštatoval však presný opak toho, čo tvrdí Boris Kollár. Podľa jeho rozsudku štáty nie sú povinné povoliť manželstvá párov rovnakého pohlavia. Hoci Rakúsko v januári 2010 prijalo možnosť uzavrieť registrované partnerstvo pre páry rovnakého pohlavia, súd konštatoval, že takáto legislatíva nezakladá povinnosť prijať aj manželstvá pre takéto páry.\n\nO povinnosti prijať právnu úpravu o akej hovorí Boris Kollár nehovoria ani neskoršie rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo veci Oliari a ostatní proti Taliansku (2015) súd konštatoval, že štát je povinný prijať práve registrované partnerstvá, nie však manželstvá. V rozhodnutí vo veci Chapin a Charpentier proti Francúzsku (2016) ESĽP uviedol, že Dohovor síce neprikazuje členským štátom, aby zaviedli do svojho poriadku manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia, ak už štát pre tieto osoby zaviedol inštitút registrovaného partnerstva. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že Slovensko môže porušovať svoje ľudskoprávne záväzky ak do svojho právneho poriadku nepríjme právnu formu uznania pre páry rovnakého pohlavia. Žiadny súd však nehovorí o tom, že tento právny rámec musí mať podobu manželstiev.\n\nKancelária Verejného ochrancu práv statusom na svojom profile na Facebooku v júli tohto roku dokonca upozornila, že Slovenská republika aktuálne dostatočne nenapĺňa práva ľudí z komunity LGBTI. Kancelária sa odvolala aj na stanovisko ombudsmanky z roku 2017, v ktorom upozorňuje, že Slovensko absenciou uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje svoje ľudskoprávne záväzky. Mimo iné v ňom v súvislosti s rozsudkom ESĽP vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku z roku 2010 konštatuje: „…ESĽP dospel k záveru, že Dohovor neukladá zmluvným stranám povinnosť poskytovať párom rovnakého pohlavia možnosť vstúpiť do manželského zväzku…“", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že prijatie registrovaných partnerstiev by na základe európskej legislatívy viedlo k manželstvám párov rovnakého pohlavia.", "Neexistuje európska judikatúra alebo legislatíva, ktorá by štátom prikazovala prijať zákon o sobášoch, pokiaľ príjmu registrované partnerstvá. Dokonca ešte v roku 2010 Európsky súd pre ľudské práva v prípade Rakúska konštatoval presný opak, teda že štáty nie sú povinné povoliť manželstvá homosexuálnych párov. Neskoršie rozhodnutie, na ktoré odkazuje vo výroku Boris Kollár, vydal Rakúsky ústavný súd na základe vnútroštátnej legislatívy. Z ľudskoprávnych záväzkov vyplýva Slovenskej republike povinnosť právne uznať páry rovnakého pohlavia, no nie povinnosť prijať manželstvo párov rovnakého pohlavia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu.", "V Rakúsku v roku 2017 rozhodol Ústavný súd o tom, že páry rovnakého pohlavia majú právo na sobáš. Stalo sa tak po tom, ako dve obyvateľky Viedne chceli v roku 2009 uzavrieť manželstvo, ale viedenský magistrát a následne aj správny súd ich žiadosť zamietli. Rakúsky ústavný súd neskôr rozhodol, že v krajine sa páry rovnakého pohlavia budú môcť legálne zosobášiť od 1. januára 2019 a označil dovtedy platné zákony za diskriminačné . Jednalo sa ale o rozhodnutie Rakúskeho ústavného súdu, nie európskeho. Podobne sa vyjadril aj šéf Iniciatívy inakosť Martin Macko v relácii Braňo Závodský Naživo (30:55) keď povedal, že išlo o vnútroštátnu záležitosť, ktorá nesúvisela s európskym právom.", "Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu ešte v roku 2010 vydal rozsudok v súvislosti s manželstvami rovnakého pohlavia, konštatoval však presný opak toho, čo tvrdí Boris Kollár. Podľa jeho rozsudku štáty nie sú povinné povoliť manželstvá párov rovnakého pohlavia. Hoci Rakúsko v januári 2010 prijalo možnosť uzavrieť registrované partnerstvo pre páry rovnakého pohlavia, súd konštatoval, že takáto legislatíva nezakladá povinnosť prijať aj manželstvá pre takéto páry.", "O povinnosti prijať právnu úpravu o akej hovorí Boris Kollár nehovoria ani neskoršie rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Vo veci Oliari a ostatní proti Taliansku (2015) súd konštatoval, že štát je povinný prijať práve registrované partnerstvá, nie však manželstvá. V rozhodnutí vo veci Chapin a Charpentier proti Francúzsku (2016) ESĽP uviedol, že Dohovor síce neprikazuje členským štátom, aby zaviedli do svojho poriadku manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia, ak už štát pre tieto osoby zaviedol inštitút registrovaného partnerstva. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že Slovensko môže porušovať svoje ľudskoprávne záväzky ak do svojho právneho poriadku nepríjme právnu formu uznania pre páry rovnakého pohlavia. Žiadny súd však nehovorí o tom, že tento právny rámec musí mať podobu manželstiev.", "Kancelária Verejného ochrancu práv statusom na svojom profile na Facebooku v júli tohto roku dokonca upozornila, že Slovenská republika aktuálne dostatočne nenapĺňa práva ľudí z komunity LGBTI. Kancelária sa odvolala aj na stanovisko ombudsmanky z roku 2017, v ktorom upozorňuje, že Slovensko absenciou uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia nerešpektuje svoje ľudskoprávne záväzky. Mimo iné v ňom v súvislosti s rozsudkom ESĽP vo veci Schalk a Kopf proti Rakúsku z roku 2010 konštatuje: „…ESĽP dospel k záveru, že Dohovor neukladá zmluvným stranám povinnosť poskytovať párom rovnakého pohlavia možnosť vstúpiť do manželského zväzku…“"], "analysis_date": "2022-10-24", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "diskriminačné", "Braňo Závodský Naživo", "nie sú povinné", "neskoršie rozsudky", "Oliari a ostatní proti Taliansku", "Chapin a Charpentier proti Francúzsku", "statusom", "stanovisko ombudsmanky"], "url": ["https://dennikn.sk/963196/ustavny-sud-v-rakusku-uznal-ze-homosexuali-maju-pravo-uzavriet-manzelstvo/", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/austria-same-sex-gay-marriage-legal-constitutional-court-lgbt-rights-start-date-couples-a8092516.html", "https://youtu.be/WZkbF3sgGJU", "https://www.theguardian.com/law/2010/jun/24/european-court-of-human-rights-civil-partnerships", "https://comeniusblog.flaw.uniba.sk/2021/01/12/falosna-dilema-medzi-manzelstvom-a-registrovanym-partnerstvom-z-pohladu-europskeho-prava/", "https://hudoc.echr.coe.int/eng#%7B%22itemid%22:[%22002-11774%22]%7D", "https://hudoc.echr.coe.int/eng#%7B%22itemid%22:[%22001-163436%22]%7D", "https://www.facebook.com/verejnyochrancaprav/photos/a.355735614519731/5497824226977485/?type=3", "https://vop.gov.sk/wp-content/uploads/2021/10/STANOVISKO.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:37.716685+00:00"}
{"id": "vr33669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33669", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zaviedli sme 24 opatrení na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Existenciu 24 opatrení pre zníženie administratívnej záťaže podnikania potvrdzuje článok na portáli podnikam.webnoviny.sk. O tom, že vláda schválila materiál o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, spolu s návrhmi zlepšení, informuje aj SITA . Správa informuje aj o konkrétnych opatreniach jednotlivých ministerstiev. Celkovo je opatrení 24.", "analysis_paragraphs": ["Existenciu 24 opatrení pre zníženie administratívnej záťaže podnikania potvrdzuje článok na portáli podnikam.webnoviny.sk. O tom, že vláda schválila materiál o stave podnikateľského prostredia na Slovensku, spolu s návrhmi zlepšení, informuje aj SITA . Správa informuje aj o konkrétnych opatreniach jednotlivých ministerstiev. Celkovo je opatrení 24."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["podnikam.webnoviny.sk.", "SITA"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/manazment/manazment-podnikatela/21/vlada-schvalila-navrhy-zlepsenie-podnikania/28931", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/276310-znizenie-byrokracie-a-elektronizacia-ma-pomoct-podnikatelom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:10.571535+00:00"}
{"id": "47394", "numeric_id": 47394, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47394", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "A koľko je zadĺženosť Slovenskej republiky v júli roku 2021, pán minister? 62,7 %.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje , že verejný dlh Slovenska v rokoch 2021 a 2022 porastie na 61,7% HDP. Pre rok 2021 ako taký však Rada uvádza prognózu 60,5 percenta HDP. Neplatí teda, že dlh krajiny bol v júli 2021 na úrovni 62,7 percenta. Hoci údaj ako taký je v rámci Demagógom akceptovanej odchýlky, s ohľadom na viacero nepresností - najmä na nepresné uvedenie čísla v čase - hodnotíme tvrdenie Ladislava Kamenického ako už nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje , že verejný dlh Slovenska v rokoch 2021 a 2022 porastie na 61,7% HDP. Pre rok 2021 ako taký však Rada uvádza prognózu 60,5 percenta HDP. Neplatí teda, že dlh krajiny bol v júli 2021 na úrovni 62,7 percenta. Hoci údaj ako taký je v rámci Demagógom akceptovanej odchýlky, s ohľadom na viacero nepresností - najmä na nepresné uvedenie čísla v čase - hodnotíme tvrdenie Ladislava Kamenického ako už nepravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["odhaduje"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/09/Hodnotenie_pravidiel_2021.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:51.463193+00:00"}
{"id": "vr26138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26138", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Mám už určité skúsenosti aj z parlamentu, aj z ministerstva zahraničných vecí, aj z úradu vlády, počas prvej Dzurindovej vlády som pracoval na úrade vlády ako riaditeľ odboru regionálneho rozvoja ...", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Berényi uvádza správne výpočet svojich pracovných skúseností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. József Berényi pracoval ako riaditeľ Odboru regionálneho rozvoja SR, Úrad vlády SR v rokoch 2000-2002. Prvé skúsenosti z parlamentu má z rokov 1990-1992, kedy sa stal poslancom, ešte vtedajšej, Slovenskej národnej rady za Maďarskú občiansku stranu. V roku 2002 bol zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMK, kde však svoj mandát neuplatnil, nakoľko sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR. V roku 2006 stal poslancom za stranu SMK. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Berényi uvádza správne výpočet svojich pracovných skúseností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. József Berényi pracoval ako riaditeľ Odboru regionálneho rozvoja SR, Úrad vlády SR v rokoch 2000-2002. Prvé skúsenosti z parlamentu má z rokov 1990-1992, kedy sa stal poslancom, ešte vtedajšej, Slovenskej národnej rady za Maďarskú občiansku stranu. V roku 2002 bol zvolený do Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMK, kde však svoj mandát neuplatnil, nakoľko sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR. V roku 2006 stal poslancom za stranu SMK. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "zvolený", "stal"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%B3zsef_Ber%C3%A9nyi", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59114", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:14.619862+00:00"}
{"id": "vr16910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16910", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "...ten kraj je v o veľa lepšej kondícii, ako som ho preberal pred štyrmi rokmi..", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na hodnotenie kondície Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) využijeme tri indikátory, respektíve oblasti, ktoré môže župa značne ovplyvniť - finančné zdravie kraja, stav ciest a transparentnosť. Na základe porovnaní roku 2013 (Baška nastúpil do funkcie predsedu TSK v novembri 2013, keď vystriedal Pavla Sedláčka) s rokom 2016 alebo 2017 môžeme konštatovať, že v kraji prebehli zmeny ktoré viedli k súčasnému lepšiemu finančnému zdraviu a k väčšej transparentnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Komplexnú analýzu finančného zdravia samospráv vyhotovuje INEKO. Pre rok 2013 ohodnotilo TSK na 6-bodovej stupnici výsledkom 3,8.", "analysis_paragraphs": ["Na hodnotenie kondície Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) využijeme tri indikátory, respektíve oblasti, ktoré môže župa značne ovplyvniť - finančné zdravie kraja, stav ciest a transparentnosť. Na základe porovnaní roku 2013 (Baška nastúpil do funkcie predsedu TSK v novembri 2013, keď vystriedal Pavla Sedláčka) s rokom 2016 alebo 2017 môžeme konštatovať, že v kraji prebehli zmeny ktoré viedli k súčasnému lepšiemu finančnému zdraviu a k väčšej transparentnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Komplexnú analýzu finančného zdravia samospráv vyhotovuje INEKO. Pre rok 2013 ohodnotilo TSK na 6-bodovej stupnici výsledkom 3,8."], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2016", "druhé", "2013", "2017", ".pdf", ".pdf", "výdavky", "Nemocnice - INEKO", "Školy - INEKO", "výročné správy"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9003&y=2013", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9003&y=2016", "http://www.hospodarenieobci.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore,i3,i5,i6,i9,i8&year=2013&sort=fzskore|desc&show=1-25", "http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2013", "http://samosprava.transparency.sk/rankings/regions/2017", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2013.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/v-tomto-roku-planuje-trencianska-zupa-opravy-ciest-za-5-mil.-.-ide-o-najvyssiu-sumu-v-historii-existencie-zupy..html?page_id=369756", "http://nemocnice.ineko.sk/", "http://skoly.ineko.sk/", "https://www.tsk.sk/financie/vyrocna-sprava.html?page_id=46055"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:39.833337+00:00"}
{"id": "42225", "numeric_id": 42225, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42225", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Republiková rada poveruje predsedníctvo, že ak došlo k nejakej zmene v prípade koaličných alebo koaličného partnera, že pristúpi na niečo, tak v tom momente nemusíme zvolať Republikovú radu, ale rozhoduje predsedníctvo ... tak sa stalo.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej strana Most - Híd zvolala Republikovú radu, na ktorej mala riešiť, ako ďalej pokračovať v koalícii so Smerom - SD a SNS. V uznesení Republikovej rady strany sa uvádza : “ Republiková rada Most-Híd poveruje vedenie strany na čele s predsedom rokovať s koaličnými partnermi o možnosti predčasných parlamentných volieb. Ak tieto rokovania budú neúspešné, strana Most-Híd vystúpi z vládnej koalície. Republiková rada Most-Híd dáva zároveň mandát Republikovému predsedníctvu v prípade ďalšieho vývoja prijať rozhodnutia bez nutnosti zvolať rokovanie Republikovej rady .” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, pretože vtedajší premiér Robert Fico sa v snahe zachrániť vládu rozhodol podať demisiu, čo zvolanému predsedníctvu strany nakoniec stačilo. Béla Bugár to obhajova l použitím “tretej vety” z uznesenia Republikovej rady.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2018 po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej strana Most - Híd zvolala Republikovú radu, na ktorej mala riešiť, ako ďalej pokračovať v koalícii so Smerom - SD a SNS. V uznesení Republikovej rady strany sa uvádza : “ Republiková rada Most-Híd poveruje vedenie strany na čele s predsedom rokovať s koaličnými partnermi o možnosti predčasných parlamentných volieb. Ak tieto rokovania budú neúspešné, strana Most-Híd vystúpi z vládnej koalície. Republiková rada Most-Híd dáva zároveň mandát Republikovému predsedníctvu v prípade ďalšieho vývoja prijať rozhodnutia bez nutnosti zvolať rokovanie Republikovej rady .” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, pretože vtedajší premiér Robert Fico sa v snahe zachrániť vládu rozhodol podať demisiu, čo zvolanému predsedníctvu strany nakoniec stačilo. Béla Bugár to obhajova l použitím “tretej vety” z uznesenia Republikovej rady."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["zvolala", "uvádza", "podať", "obhajova"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/570471/most-hid-zvazuje-posunut-republikovu-radu-na-utorok-13-marca/", "https://www.most-hid.sk/sk/uznesenie-republikovej-rady-strany-most-hid", "https://www.aktuality.sk/clanok/572880/online-demisia-roberta-fica-novy-premier-peter-pellegrini/", "https://www.facebook.com/NatelosMichalomKovacicom/videos/642111379578098/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:16.927711+00:00"}
{"id": "vr16223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16223", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď ja som robil daňovú reformu v roku 2004, tak naopak, tam sme dane výrazne znížili.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miklošovou daňovou reformou , na ktorej spolupracoval aj Richard Sulík v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády došlo k zavedeniu tzv. rovnej dane a teda jednotnej daňovej sadzby z príjmov právnických a fyzických osôb. Na rovnakú sadzbu - 19% bola stanovená aj daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že v období pred rokom 2004 daňový sadzobník definoval až 5 úrovní zdanenia, pričom niektoré z nich dosahovali až 38%, možno konštatovať, že sa jednalo o značné zníženie. Zavedením novej daňovej reformy však došlo k dorovnaniu aj tých úrovní, ktoré boli nižšie ako 19%. Napriek tomu však hodnotíme výrok ako pravdivý, vzhľadom k tomu, že sa jednalo len o malú časť v pomere k evidentnému zníženiu na ostatných úrovniach.", "analysis_paragraphs": ["Miklošovou daňovou reformou , na ktorej spolupracoval aj Richard Sulík v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády došlo k zavedeniu tzv. rovnej dane a teda jednotnej daňovej sadzby z príjmov právnických a fyzických osôb. Na rovnakú sadzbu - 19% bola stanovená aj daň z pridanej hodnoty. Vzhľadom k tomu, že v období pred rokom 2004 daňový sadzobník definoval až 5 úrovní zdanenia, pričom niektoré z nich dosahovali až 38%, možno konštatovať, že sa jednalo o značné zníženie. Zavedením novej daňovej reformy však došlo k dorovnaniu aj tých úrovní, ktoré boli nižšie ako 19%. Napriek tomu však hodnotíme výrok ako pravdivý, vzhľadom k tomu, že sa jednalo len o malú časť v pomere k evidentnému zníženiu na ostatných úrovniach."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["reformou", "reforma", "ciele", "Podľa", "Reforma", "znakom"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3995", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3995", "http://www.euroekonom.sk/danova-reforma-na-slovensku/", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3995", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3995#tag06", "http://www.euroekonom.sk/danova-reforma-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:17.072538+00:00"}
{"id": "50062", "numeric_id": 50062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50062", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Dneska si myslím, že vo všetkých krajinách už vyskakuje to, že tá mRNA vakcína nie je v poriadku.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci v niektorých štátoch zaznievajú obavy z mRNA vakcín zo strany jednotlivcov alebo politických subjektov, ide o postoje, ktoré nie sú podložené vedeckými dôkazmi. Naproti tomu prevažujúci odborný konsenzus na medzinárodnej úrovni, vrátane stanovísk regulačných autorít, ako sú Európska lieková agentúra, americká FDA, austrálska TGA či Svetová zdravotnícka organizácia, potvrdzuje, že mRNA vakcíny sú bezpečné, účinné a predstavujú dôležitý nástroj ochrany verejného zdravia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV apríli 2025 predseda vlády Robert Fico oznámil pozastavenie nákupu 300 000 dávok vakcín proti ochoreniu covid-19, kým Slovenská akadémia vied (SAV) neukončí odborné hodnotenie ich bezpečnosti. Tento krok prišiel po výzve vládneho splnomocnenca pre preverenie manažmentu pandémie Petra Kotlára, ktorý tvrdil, že mRNA vakcíny predstavujú riziko pre zdravie.\n\nŠtátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) informoval , že na nezávislej analýze sa bude podieľať multidisciplinárny tím odborníkov, vrátane virológov, molekulárnych biológov a genetikov, ktorý bude postupovať podľa štandardov vedeckej praxe a aktuálnych poznatkov.\n\nV niektorých krajinách sa objavujú politické alebo verejné výzvy, ktoré spochybňujú používanie mRNA vakcín a vyjadrujú obavy o ich bezpečnosť či účinnosť.\n\nV Maďarsku krajne pravicová opozičná strana Mi Hazánk (Naša vlasť) v roku 2024 vyzvala na zákaz týchto vakcín, pričom tvrdila, že sú spojené s nežiaducimi účinkami a úmrtiami.\n\nPodobne vo Švédsku nezávislá poslankyňa Elsa Widding v novembri 2024 požadovala ich pozastavenie, avšak minister sociálnych vecí Jacob Forssmed uviedol, že existujúce regulačné mechanizmy považuje za dostatočné a odmietol potrebu ďalšieho vyšetrovania.\n\nV Spojených štátoch došlo po zmene administratívy k úprave oficiálnych odporúčaní: ministerstvo zdravotníctva pod vedením Roberta F. Kennedyho Jr. zrušilo odporúčanie očkovania zdravých detí a tehotných žien proti covidu-19 a zároveň ukončilo kontrakt s firmou Moderna na vývoj mRNA vakcíny proti vtáčej chrípke.\n\nNaopak, väčšina krajín pokračuje v podpore mRNA vakcín ako overeného a bezpečného nástroja verejného zdravia. Európska komisia v januári 2025 uzavrela rámcovú zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Moderna na dodávku až 146 miliónov dávok mRNA vakcín proti covidu-19 pre 17 zúčastnených krajín, vrátane 15 členských štátov EÚ.\n\nAustrálska vláda v decembri 2024 podporila otvorenie prvého komerčné zariadenie na výrobu mRNA vakcín s kapacitou produkcie 100 miliónov dávok ročne, čím deklarovala dôveru v túto technológiu.\n\nAustrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration (TGA) zároveň odmietla tvrdenia o údajnej kontaminácii mRNA vakcín DNA ako dezinformácie a uistila verejnosť, že všetky schválené vakcíny spĺňajú hodnotenia bezpečnosti, kvality a účinnosti.\n\nV Spojenom kráľovstve vláda v marci 2025 potvrdila pokračovanie očkovacej kampane pre rizikové skupiny, vrátane seniorov nad 75 rokov, imunokompromitovaných osôb a obyvateľov zariadení sociálnych služieb, v súlade s odporúčaním nezávislého Spoločného výboru pre očkovanie a imunizáciu (JCVI).\n\nAj keď vo verejnej debate niektorých krajín zaznievajú výhrady voči mRNA technológii, ide prevažne o jednotlivcov, politické skupiny alebo o iniciatívy bez opory vo vedeckej literatúre. Napriek týmto výhradám pretrváva široký odborný konsenzus , že mRNA vakcíny sú bezpečné, účinné a predstavujú dôležitý nástroj v prevencii proti ochoreniu covid-19.\n\nTento záver opakovane potvrdzujú renomované regulačné inštitúcie, ako je Európska lieková agentúra ( EMA ), americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv ( FDA ), austrálska TGA , ako aj Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO ), ktorá odporúča používanie mRNA vakcín ako vedecky overeného a efektívneho spôsobu ochrany verejného zdravia.", "analysis_paragraphs": ["Hoci v niektorých štátoch zaznievajú obavy z mRNA vakcín zo strany jednotlivcov alebo politických subjektov, ide o postoje, ktoré nie sú podložené vedeckými dôkazmi. Naproti tomu prevažujúci odborný konsenzus na medzinárodnej úrovni, vrátane stanovísk regulačných autorít, ako sú Európska lieková agentúra, americká FDA, austrálska TGA či Svetová zdravotnícka organizácia, potvrdzuje, že mRNA vakcíny sú bezpečné, účinné a predstavujú dôležitý nástroj ochrany verejného zdravia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V apríli 2025 predseda vlády Robert Fico oznámil pozastavenie nákupu 300 000 dávok vakcín proti ochoreniu covid-19, kým Slovenská akadémia vied (SAV) neukončí odborné hodnotenie ich bezpečnosti. Tento krok prišiel po výzve vládneho splnomocnenca pre preverenie manažmentu pandémie Petra Kotlára, ktorý tvrdil, že mRNA vakcíny predstavujú riziko pre zdravie.", "Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) informoval , že na nezávislej analýze sa bude podieľať multidisciplinárny tím odborníkov, vrátane virológov, molekulárnych biológov a genetikov, ktorý bude postupovať podľa štandardov vedeckej praxe a aktuálnych poznatkov.", "V niektorých krajinách sa objavujú politické alebo verejné výzvy, ktoré spochybňujú používanie mRNA vakcín a vyjadrujú obavy o ich bezpečnosť či účinnosť.", "V Maďarsku krajne pravicová opozičná strana Mi Hazánk (Naša vlasť) v roku 2024 vyzvala na zákaz týchto vakcín, pričom tvrdila, že sú spojené s nežiaducimi účinkami a úmrtiami.", "Podobne vo Švédsku nezávislá poslankyňa Elsa Widding v novembri 2024 požadovala ich pozastavenie, avšak minister sociálnych vecí Jacob Forssmed uviedol, že existujúce regulačné mechanizmy považuje za dostatočné a odmietol potrebu ďalšieho vyšetrovania.", "V Spojených štátoch došlo po zmene administratívy k úprave oficiálnych odporúčaní: ministerstvo zdravotníctva pod vedením Roberta F. Kennedyho Jr. zrušilo odporúčanie očkovania zdravých detí a tehotných žien proti covidu-19 a zároveň ukončilo kontrakt s firmou Moderna na vývoj mRNA vakcíny proti vtáčej chrípke.", "Naopak, väčšina krajín pokračuje v podpore mRNA vakcín ako overeného a bezpečného nástroja verejného zdravia. Európska komisia v januári 2025 uzavrela rámcovú zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Moderna na dodávku až 146 miliónov dávok mRNA vakcín proti covidu-19 pre 17 zúčastnených krajín, vrátane 15 členských štátov EÚ.", "Austrálska vláda v decembri 2024 podporila otvorenie prvého komerčné zariadenie na výrobu mRNA vakcín s kapacitou produkcie 100 miliónov dávok ročne, čím deklarovala dôveru v túto technológiu.", "Austrálska regulačná agentúra Therapeutic Goods Administration (TGA) zároveň odmietla tvrdenia o údajnej kontaminácii mRNA vakcín DNA ako dezinformácie a uistila verejnosť, že všetky schválené vakcíny spĺňajú hodnotenia bezpečnosti, kvality a účinnosti.", "V Spojenom kráľovstve vláda v marci 2025 potvrdila pokračovanie očkovacej kampane pre rizikové skupiny, vrátane seniorov nad 75 rokov, imunokompromitovaných osôb a obyvateľov zariadení sociálnych služieb, v súlade s odporúčaním nezávislého Spoločného výboru pre očkovanie a imunizáciu (JCVI).", "Aj keď vo verejnej debate niektorých krajín zaznievajú výhrady voči mRNA technológii, ide prevažne o jednotlivcov, politické skupiny alebo o iniciatívy bez opory vo vedeckej literatúre. Napriek týmto výhradám pretrváva široký odborný konsenzus , že mRNA vakcíny sú bezpečné, účinné a predstavujú dôležitý nástroj v prevencii proti ochoreniu covid-19.", "Tento záver opakovane potvrdzujú renomované regulačné inštitúcie, ako je Európska lieková agentúra ( EMA ), americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv ( FDA ), austrálska TGA , ako aj Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO ), ktorá odporúča používanie mRNA vakcín ako vedecky overeného a efektívneho spôsobu ochrany verejného zdravia."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "prišiel", "informoval", "vyzvala", "požadovala", "zrušilo", "ukončilo", "uzavrela", "podporila", "odmietla", "potvrdila", "konsenzus", "EMA", "FDA", "TGA", "WHO"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96208078-slovensko-zastavilo-dodavky-vakcin-proti-covidu-mame-posudok-od-registrovaneho-znalca-argumentuje-fico", "https://domov.sme.sk/c/23475913/kotlar-vyzval-koaliciu-a-premiera-aby-ukoncili-ockovanie-mrna-vakcinami.html", "https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/analyza-vakcin-bude-prisne-vedecka?page_id=6499", "https://hungarytoday.hu/mi-hazank-launches-petition-against-vaccination-rollout-for-children/", "https://nordictimes.com/the-nordics/sweden/swedish-mp-pushes-for-accountability-on-mrna-vaccine-risks/", "https://nypost.com/2025/05/27/us-news/trump-admin-no-longer-recommending-covid-vaccine-for-healthy-kids-healthy-pregnant-women/", "https://people.com/trump-administration-cancels-usd600-million-contract-to-develop-bird-flu-vaccine-11744729", "https://ec.europa.eu/newsroom/europe_direct/items/866960/en", "https://www.invest.vic.gov.au/news-and-events/news/2024/december/moderna-opens-world-leading-vaccine-facility-in-victoria", "https://www.tga.gov.au/news/media-releases/addressing-misinformation-about-excessive-dna-mrna-vaccines", "https://hansard.parliament.uk/commons/2025-03-06/debates/25030643000005/Covid-19Vaccination", "https://demagog.sk/ockovanie-podla-studii-znizuje-riziko-umrtia-a-hospitalizacie", "https://www.ema.europa.eu/en/human-regulatory-overview/public-health-threats/coronavirus-disease-covid-19/covid-19-medicines/safety-covid-19-vaccines", "https://www.fda.gov/vaccines-blood-biologics/safety-availability-biologics/covid-19-vaccine-safety-surveillance", "https://www.tga.gov.au/news/covid-19-vaccine-safety-reports", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/covid-19-vaccines/advice"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:16.445286+00:00"}
{"id": "vr33285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33285", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V štatúte Značky kvality SK je definícia slovenskej potraviny a je tam napísané - minimálne 75% surovín použitých pri výrobe daného výrobku musí byť dopestovaných alebo dochovaných na Slovensku. Všetky technologické postupy pri výrobe toho výrobku musia byť prevedené na území Slovenskej republiky s výnimkou tých surovín, ktoré nie je možné dochovať alebo dopestovať na území Slovenskej republiky ako je napríklad káva, čaj, ryža. A je tam ešte jedna výnimka, do surovín sa nezapočítava voda.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek správne uvádza parametre Značky kvality SK, ktorá označuje slovenské potraviny, ktoré sa od ostatných líšia predovšetkým vyššou kvalitou. Uvedené parametre sú uvedené v Zásadách posudzovania a udeľovania Značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny:\n\nBod 3.: Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75% z celkovej spotreby surovín , pričom pri výpočte percentuálneho zastúpenia surovín sa nezapočítava pridaná voda . Pôvod surovín zodpovedajúci požiadavkám žiadateľ deklaruje v žiadosti.\n\nBod 4.: Ak ide o potraviny, ktoré nemožno vyrábať bez surovín z dovozu, pretože tieto nemožno v Slovenskej republike dopestovať, získať alebo vyprodukovať v požadovanej kvalite a množstve, podiel domácej suroviny v nich sa nepredpisuje. V takomto prípade žiadateľ zdôvodňuje, prečo nespĺňa podiel suroviny domáceho pôvodu.\n\nBod 5.: Všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky, s výnimkou surovín z dovozu.\"", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek správne uvádza parametre Značky kvality SK, ktorá označuje slovenské potraviny, ktoré sa od ostatných líšia predovšetkým vyššou kvalitou. Uvedené parametre sú uvedené v Zásadách posudzovania a udeľovania Značky kvality SK na poľnohospodárske produkty a potraviny:", "Bod 3.: Predpísaná spotreba domácich surovín u všetkých výrobkov musí byť najmenej 75% z celkovej spotreby surovín , pričom pri výpočte percentuálneho zastúpenia surovín sa nezapočítava pridaná voda . Pôvod surovín zodpovedajúci požiadavkám žiadateľ deklaruje v žiadosti.", "Bod 4.: Ak ide o potraviny, ktoré nemožno vyrábať bez surovín z dovozu, pretože tieto nemožno v Slovenskej republike dopestovať, získať alebo vyprodukovať v požadovanej kvalite a množstve, podiel domácej suroviny v nich sa nepredpisuje. V takomto prípade žiadateľ zdôvodňuje, prečo nespĺňa podiel suroviny domáceho pôvodu.", "Bod 5.: Všetky fázy výrobného procesu sa musia uskutočňovať na území Slovenskej republiky, s výnimkou surovín z dovozu.\""], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["označuje", "Zásadách"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/?pl=17", "http://www.znackakvality.sk/?pl=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:42.541587+00:00"}
{"id": "vr28735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28735", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Pán poslanec Nesrovnal nenavrhol, že vypovedzme zmluvu.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik v tomto výroku hovorí o zmluve o zimnej službe so súkromnou firmou A. R. K., ktorá bola podpísaná v roku 2010 vtedajším primátorom Andrejom Ďurkovským. Poslanec Metského zastupiteľstva Ivo Nesrovnal na základe informácií zo zápisníc zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva od jeho zvolenia až do 22. mája 2014 (dátum poslednej dostupnej zápisnice) skutočne nenavrhol vypovedanie zmluvy (či návrh podobného charakteru), na základe čoho hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik v tomto výroku hovorí o zmluve o zimnej službe so súkromnou firmou A. R. K., ktorá bola podpísaná v roku 2010 vtedajším primátorom Andrejom Ďurkovským. Poslanec Metského zastupiteľstva Ivo Nesrovnal na základe informácií zo zápisníc zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva od jeho zvolenia až do 22. mája 2014 (dátum poslednej dostupnej zápisnice) skutočne nenavrhol vypovedanie zmluvy (či návrh podobného charakteru), na základe čoho hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zmluve", "zápisníc"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7081531/takmer-nesnezilo-no-bratislava-uz-dala-na-zimnu-udrzbu-statisice.html", "http://www.bratislava.sk/zapisnice-zo-zasadnuti/ds-11006494/p1=11050950"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:41.664533+00:00"}
{"id": "23484", "numeric_id": 23484, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23484", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ďalej sme uhradili približne 500-tisíc eur z rezervy premiéra obci Lekárovce, ktorá bola minulý rok zasiahnutá poveternostnou alebo veternou smršťou. Minuli sme približne 1,1 milióna eur na zabraňovacie povodňové a zachraňovacie práce.", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po tom, ako obec Lekárovce zasiahla v októbri 2018 veterná smršť, vláda obci pridelila 500-tisíc eur na úhradu škôd. Táto suma však bola uhradená zo štátneho rozpočtu. Z rezervy predsedu vlády bola obyvateľom obce, ktorí sa nachádzali v zložitej situácii, poskytnutá finančná pomoc vo výške 153-tisíc eur. Po rokovaní vlády v Lekárovciach bol okresu Sobrance odsúhlasený regionálny príspevok 1,15 mil. eur. Ten však nebol určený len na protipovodňové opatrenia, ale aj na opravu komunikácií, kultúrneho domu, materskej, základnej školy alebo aj podporu lokálnych cirkví, folklórneho a tradičného umenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Obcou Lekárovce v okrese Sobrance sa 3. októbra 2018 prehnala veterná smršť. Poškodila približne 80 rodinných domov, verejné objekty, firmy, ale aj stodolu. Podľa meteorológov bola smršť vyvolaná tornádom a na mieste zasahovali aj hasiči a Ozbrojené sily SR . V dôsledku toho bol v obci vyhlásený mimoriadny stav a vláda uskutočnila výjazdové rokovanie do obce, na ktorom rozhodla o pričlenení 500-tisíc eur na úhradu škôd. Predseda vlády Peter Pellegrini takisto vyhlásil, že zo svojej rezervy je ochotný poskytnúť finančné prostriedky, ak sa niekto individuálne dostane do zložitej situácie. 13. novembra 2018, bol mimoriadny stav v obci odvolaný . Obec napokon Úradu vlády SR poslala zoznam so 103 obyvateľmi, ktorí potrebovali túto finančnú výpomoc, avšak celková požadovaná suma bola 153 000 eur. Obec mala slúžiť ako sprostredkovateľ medzi financiami od vlády a medzi občanmi.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, ako obec Lekárovce zasiahla v októbri 2018 veterná smršť, vláda obci pridelila 500-tisíc eur na úhradu škôd. Táto suma však bola uhradená zo štátneho rozpočtu. Z rezervy predsedu vlády bola obyvateľom obce, ktorí sa nachádzali v zložitej situácii, poskytnutá finančná pomoc vo výške 153-tisíc eur. Po rokovaní vlády v Lekárovciach bol okresu Sobrance odsúhlasený regionálny príspevok 1,15 mil. eur. Ten však nebol určený len na protipovodňové opatrenia, ale aj na opravu komunikácií, kultúrneho domu, materskej, základnej školy alebo aj podporu lokálnych cirkví, folklórneho a tradičného umenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Obcou Lekárovce v okrese Sobrance sa 3. októbra 2018 prehnala veterná smršť. Poškodila približne 80 rodinných domov, verejné objekty, firmy, ale aj stodolu. Podľa meteorológov bola smršť vyvolaná tornádom a na mieste zasahovali aj hasiči a Ozbrojené sily SR . V dôsledku toho bol v obci vyhlásený mimoriadny stav a vláda uskutočnila výjazdové rokovanie do obce, na ktorom rozhodla o pričlenení 500-tisíc eur na úhradu škôd. Predseda vlády Peter Pellegrini takisto vyhlásil, že zo svojej rezervy je ochotný poskytnúť finančné prostriedky, ak sa niekto individuálne dostane do zložitej situácie. 13. novembra 2018, bol mimoriadny stav v obci odvolaný . Obec napokon Úradu vlády SR poslala zoznam so 103 obyvateľmi, ktorí potrebovali túto finančnú výpomoc, avšak celková požadovaná suma bola 153 000 eur. Obec mala slúžiť ako sprostredkovateľ medzi financiami od vlády a medzi občanmi."], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["regionálny", "Poškodila", "Ozbrojené sily SR", "rokovanie", "odvolaný", "suma"], "url": ["http://www5.teraz.sk/ekonomika/vlada-rozdelila-pre-okres-sobrance-115/352631-clanok.html", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20930946/lekarovce-su-po-veternej-smrsti-poskodene-viac-ako-sa-predpokladalo.html", "https://www.mod.gov.sk/42815-sk/vojaci-pomahaju-odstranovat-nasledky-veternej-smrste-v-obci-lekarovce/?day=2018-11-01&_od=2018-12-06&_do=2018-12-06", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-vyclenila-pre-obec-lekarovce-500000-eur-na-uhradu-skod/", "http://www.obeclekarovce.sk/view.php?cisloclanku=2018110002", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/20973316/peniaze-za-skody-po-tornade-dostane-vyse-sto-lekarovcanov.html#paid-content-before"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:54.232910+00:00"}
{"id": "vr27412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27412", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj ja mám za sebou profesionálnu kariéru. .. Ja som robil špičkové právo, ja dnes môžem povedať, že som zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Mám za sebou kurzy na zastupovanie obetí, pred medzinárodnými súdnymi tribunálmi. Robil som človeka v oblasti práva, dokonca som bol pri vytvorení zbierky zákonov prvej slovenskej.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Fico zastával uvedené pracovné pozície a bol ako poslanec pri vytvorení Zbierky zákonov v decembri 1992. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nČasť tohto výroku, v ktorej Fico hovorí o svojom pôsobení ako zástupcu SR pred ESĽP, sme už overovali v Prezidentskom duely v Sobotných dialógoch. Je pravdou, že v rokoch 1994-2000 Fico pôsobil v tejto pozícii. Takisto sa v jeho oficiálnom životopise uvádza položka “prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v Haagu.“ Podľa tohto istého životopisu bol od roku 2000 členom Slovenskej advokátskej komory s dodatkom “zastupovanie obetí trestných činov”.\n\nFico v rokoch 1985-1996 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, od roku 1992 dokonca ako zástupca riaditeľa inštitútu (ním bol v tom čase súčasný rektor Paneurópskej vysokej školy Ján Svák), skutočne bol pri vytvorení “prvej slovenskej Zbierky zákonov”. Súčasný premiér však bol od roku 1992 zároveň poslancom Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady SR za politickú stranu SDĽ. Ako poslanec bol prítomný na 11. schôdzi SNR v decembri 1992, ktorá bola poslednou rokovaním pred vznikom samostatnej SR v roku 1993. Na programe tejto schôdze bolo aj prejednávanie vládneho návrhu zákona NR SR o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (bod 8.). Vtedajší poslanec sa do rozpravy zapojil niekoľkými poznámkami a návrhmi. Jeden z nich znel nasledovne: “Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol jeden doplňujúci návrh, a to k § 3 návrhu zákona o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V § 3 ods. 1 sa hovorí, že všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Domnievam sa, že pojem alebo termín \"deň vyhlásenia\" by mohol spôsobiť určité výkladové problémy, pretože donedávna sa za deň vyhlásenia považoval deň rozoslania Zbierky zákonov. To bolo nakoniec uvedené aj v záhlaví Zbierky zákonov. V minulosti sme poznali deň vydania Zbierky zákonov. Z tohto dôvodu by som si dovolil navrhnúť, aby sme do odseku 1 pridali ďalšiu vetu, ktorá by znela, že dňom vyhlásenia je deň vydania Zbierky zákonov. Deň vydania Zbierky zákonov nie je nový pojem, je použitý aj v § 7 tohto návrhu a tým vlastne vylúčime akékoľvek možnosti dvojakého alebo nejakého iného výkladu.”", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Fico zastával uvedené pracovné pozície a bol ako poslanec pri vytvorení Zbierky zákonov v decembri 1992. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Časť tohto výroku, v ktorej Fico hovorí o svojom pôsobení ako zástupcu SR pred ESĽP, sme už overovali v Prezidentskom duely v Sobotných dialógoch. Je pravdou, že v rokoch 1994-2000 Fico pôsobil v tejto pozícii. Takisto sa v jeho oficiálnom životopise uvádza položka “prípravné kurzy obhajcu pre Medzinárodný trestný súd v Haagu.“ Podľa tohto istého životopisu bol od roku 2000 členom Slovenskej advokátskej komory s dodatkom “zastupovanie obetí trestných činov”.", "Fico v rokoch 1985-1996 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, od roku 1992 dokonca ako zástupca riaditeľa inštitútu (ním bol v tom čase súčasný rektor Paneurópskej vysokej školy Ján Svák), skutočne bol pri vytvorení “prvej slovenskej Zbierky zákonov”. Súčasný premiér však bol od roku 1992 zároveň poslancom Slovenskej národnej rady, neskôr Národnej rady SR za politickú stranu SDĽ. Ako poslanec bol prítomný na 11. schôdzi SNR v decembri 1992, ktorá bola poslednou rokovaním pred vznikom samostatnej SR v roku 1993. Na programe tejto schôdze bolo aj prejednávanie vládneho návrhu zákona NR SR o Zbierke zákonov Slovenskej republiky (bod 8.). Vtedajší poslanec sa do rozpravy zapojil niekoľkými poznámkami a návrhmi. Jeden z nich znel nasledovne: “Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol jeden doplňujúci návrh, a to k § 3 návrhu zákona o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V § 3 ods. 1 sa hovorí, že všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Domnievam sa, že pojem alebo termín \"deň vyhlásenia\" by mohol spôsobiť určité výkladové problémy, pretože donedávna sa za deň vyhlásenia považoval deň rozoslania Zbierky zákonov. To bolo nakoniec uvedené aj v záhlaví Zbierky zákonov. V minulosti sme poznali deň vydania Zbierky zákonov. Z tohto dôvodu by som si dovolil navrhnúť, aby sme do odseku 1 pridali ďalšiu vetu, ktorá by znela, že dňom vyhlásenia je deň vydania Zbierky zákonov. Deň vydania Zbierky zákonov nie je nový pojem, je použitý aj v § 7 tohto návrhu a tým vlastne vylúčime akékoľvek možnosti dvojakého alebo nejakého iného výkladu.”"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "pôsobil", "uvádza", "pracoval", "zástupca", "bol", "poslancom", "prítomný", "bolo", "návrhu", "znel"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/7486/robert-fico.html", "http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://www.sme.sk/c/7043377/s-kym-sa-radi-a-ako-sa-rozhoduje-robert-fico.html", "http://www.paneurouni.com/files/sk/rektorat/zivotopis_rektor.pdf", "http://www.sme.sk/c/7043377/s-kym-sa-radi-a-ako-sa-rozhoduje-robert-fico.html", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75586", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75582", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75571", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75582"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:26.874758+00:00"}
{"id": "vr18088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18088", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...14 ľudí začalo tento výcvik (aktívnych záloh OS SR, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo obrany SR ešte v roku 2016 predstavilo projekt , ktorý zahŕňal aj budovanie aktívnych záloh. Do septembra 2017 bolo podľa informácií portálu aktuality.sk vycvičených 38 príslušníkov aktívnych záloh, pričom rezort obrany plánoval tento počet radikálne zvýšiť. V máji 2018 na historicky prvý výcvik aktívnych záloh nastúpilo 14 vojakov, ministerstvo obrany však vyhlásilo, že v budúcom roku chce do aktívnych záloh zaradiť viac ako 300 vojakov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo obrany SR ešte v roku 2016 predstavilo projekt , ktorý zahŕňal aj budovanie aktívnych záloh. Do septembra 2017 bolo podľa informácií portálu aktuality.sk vycvičených 38 príslušníkov aktívnych záloh, pričom rezort obrany plánoval tento počet radikálne zvýšiť. V máji 2018 na historicky prvý výcvik aktívnych záloh nastúpilo 14 vojakov, ministerstvo obrany však vyhlásilo, že v budúcom roku chce do aktívnych záloh zaradiť viac ako 300 vojakov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-19", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "aktuality.sk", "nastúpilo", "aktívnych"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20254171/armada-sa-rozsiri-zacina-vytvarat-aktivne-zalohy.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/525014/rezort-obrany-zvysi-aktivne-zalohy-o-dve-stovky-ludi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/589154/v-roznave-sa-zacal-vycvik-vojakov-v-aktivnej-zalohe/", "http://www.mosr.sk/42197-sk/ozbrojene-sily-chcu-v-buducom-roku-vycvicit-viac-ako-300-vojakov-v-aktivnych-zalohach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:05.427879+00:00"}
{"id": "vr32782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32782", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V roku 1989 sme mali 20 žiakov na jedného učiteľa, dneska ich máme niečo vyše 11.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 1989 bol počet 20 žiakov na jedného učiteľa len na základných školách, celkovo bol počet žiakov na učiteľa v roku 1989 18,2. Podľa dostupných štatistík OECD a Eurostat bol počet žiakov na učiteľa v intervale od 14 do 17 žiakov na jedného učiteľa v závislosti o typu školy a štatistiky. P. Kažimír uvádza podstatne nižšie číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Údaje o veľkosti tried v oblasti základného aj stredného školstva poskytuje štúdia OECD Education at a Glance 2012 ,( s.444, pdf). Podľa tejto štúdie sa Slovensko nachádza tesne nad priemerom OECD 16 študentov na jedného učiteľa na základných školách. Počet žiakov na učiteľa na stredných školách sa pohybuje približne na úrovni priemeru OECD - 14 žiakov na jedného učiteľa . Podľa údajov Svetovej banky bol na základných školách v roku 2010, 15 žiakov na jedného učiteľa . Pomer učiteľa na žiaka bol podľa Eurostatu na slovenských základných školách 17,1 žiaka na jedného učiteľa v roku 2010, čo bol mierny pokles oproti roku 2009 – 17,7 žiaka na učiteľa na základných školách. V roku 2000 bol počet žiakov na jedného učiteľa na základných školách 18,3. Denník SME 25. novembra 2012 tiež cituje štatistiky OECD a Eurostatu a počte žiakov na jedného učiteľa. \"Podľa európskeho štatistického úradu patrí Slovensko medzi krajiny, kde na učiteľa pripadá najviac žiakov. Na prvom stupni základných škôl pripadalo v roku 2010 na každého učiteľa 17,1 žiaka, na druhom stupni 13,6 žiaka a na stredných školách 14,6 žiaka. ... OECD vychádza v priemere na jedného učiteľa prvého stupňa základnej školy 15,9 žiaka, na druhom stupni je to 13,7. \" Ministerstvo školstva vedy a výskumu SR počíta pomer žiakov na učiteľa podľa inej metodiky ako Eurostat a OECD. \"Naše ministerstvo použilo inú metodiku ako Eurostat a OECD a k stálym učiteľom prirátalo aj takých, ktorí vyučujú čo i len jednu hodinu týždenne.\" Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 1989 bol počet žiakov (ZŠ, SOŠ, SOU, gymnáziá) 1 011 400 žiakov. Počet učiteľov bol 55 700. Z toho vyplýva, že celkovo bol v roku 1989 približne 18,2 žiaka na jedného učiteľa. Ak by sme brali len do úvahy počet žiakov na ZŠ 724 200 a počet učiteľov na ZŠ 36 200, po prepočítaní vychádza 20 žiakov na učiteľa. Na stredných školách (gymnáziách, SOŠ a SOU) študovalo spolu 287 200 žiakov a učilo 19 500 pedagógov, z toho vyplýva 14,7 žiaka na učiteľa. Podľa dokumentu UIPŠ Prognózovanie ukazovateľov v regionálnom školstve (pdf, str. 8) môžeme vidieť, že počet žiakov na učiteľa bol znížený vďaka poklesu zapísaných detí do škôl a nie výrazným nárastom počtu učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 1989 bol počet 20 žiakov na jedného učiteľa len na základných školách, celkovo bol počet žiakov na učiteľa v roku 1989 18,2. Podľa dostupných štatistík OECD a Eurostat bol počet žiakov na učiteľa v intervale od 14 do 17 žiakov na jedného učiteľa v závislosti o typu školy a štatistiky. P. Kažimír uvádza podstatne nižšie číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Údaje o veľkosti tried v oblasti základného aj stredného školstva poskytuje štúdia OECD Education at a Glance 2012 ,( s.444, pdf). Podľa tejto štúdie sa Slovensko nachádza tesne nad priemerom OECD 16 študentov na jedného učiteľa na základných školách. Počet žiakov na učiteľa na stredných školách sa pohybuje približne na úrovni priemeru OECD - 14 žiakov na jedného učiteľa . Podľa údajov Svetovej banky bol na základných školách v roku 2010, 15 žiakov na jedného učiteľa . Pomer učiteľa na žiaka bol podľa Eurostatu na slovenských základných školách 17,1 žiaka na jedného učiteľa v roku 2010, čo bol mierny pokles oproti roku 2009 – 17,7 žiaka na učiteľa na základných školách. V roku 2000 bol počet žiakov na jedného učiteľa na základných školách 18,3. Denník SME 25. novembra 2012 tiež cituje štatistiky OECD a Eurostatu a počte žiakov na jedného učiteľa. \"Podľa európskeho štatistického úradu patrí Slovensko medzi krajiny, kde na učiteľa pripadá najviac žiakov. Na prvom stupni základných škôl pripadalo v roku 2010 na každého učiteľa 17,1 žiaka, na druhom stupni 13,6 žiaka a na stredných školách 14,6 žiaka. ... OECD vychádza v priemere na jedného učiteľa prvého stupňa základnej školy 15,9 žiaka, na druhom stupni je to 13,7. \" Ministerstvo školstva vedy a výskumu SR počíta pomer žiakov na učiteľa podľa inej metodiky ako Eurostat a OECD. \"Naše ministerstvo použilo inú metodiku ako Eurostat a OECD a k stálym učiteľom prirátalo aj takých, ktorí vyučujú čo i len jednu hodinu týždenne.\" Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva v roku 1989 bol počet žiakov (ZŠ, SOŠ, SOU, gymnáziá) 1 011 400 žiakov. Počet učiteľov bol 55 700. Z toho vyplýva, že celkovo bol v roku 1989 približne 18,2 žiaka na jedného učiteľa. Ak by sme brali len do úvahy počet žiakov na ZŠ 724 200 a počet učiteľov na ZŠ 36 200, po prepočítaní vychádza 20 žiakov na učiteľa. Na stredných školách (gymnáziách, SOŠ a SOU) študovalo spolu 287 200 žiakov a učilo 19 500 pedagógov, z toho vyplýva 14,7 žiaka na učiteľa. Podľa dokumentu UIPŠ Prognózovanie ukazovateľov v regionálnom školstve (pdf, str. 8) môžeme vidieť, že počet žiakov na učiteľa bol znížený vďaka poklesu zapísaných detí do škôl a nie výrazným nárastom počtu učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["štúdia", "Svetovej banky", "Eurostatu", "SME", "1989", "Prognózovanie ukazovateľov v regionálnom školstve"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf", "http://data.worldbank.org/indicator/SE.PRM.ENRL.TC.ZS", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00054&plugin=1", "http://www.sme.sk/c/6617631/caplovic-rata-ucitelov-svojsky.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/reforma-v-skolstvepocet-ucitelov-ziakov-a-skol-v-sr.html", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/prognozovanie_v_rs.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:12.977072+00:00"}
{"id": "vr17202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17202", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...na tom bola aj rovná daň postavená, ktorú som ešte s Ivanom Miklošom realizoval pred 12-timi rokmi, že aby z akéhokoľvek príjmu bola platená jedna a tá istá daň.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňová reforma , ktorá zaviedla rovnú daň z príjmov sa uskutočnila v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády (teda pred 14-timi rokmi) pod vedením Ivana Mikloša ako vtedajšieho ministra financií. Richard Sulík je uvádzaný ako autor danej daňovej reformy, ktorý sa tejto reforme venoval po odbornej stránke. Napriek nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňová reforma , ktorá zaviedla rovnú daň z príjmov sa uskutočnila v roku 2004 počas druhej Dzurindovej vlády (teda pred 14-timi rokmi) pod vedením Ivana Mikloša ako vtedajšieho ministra financií. Richard Sulík je uvádzaný ako autor danej daňovej reformy, ktorý sa tejto reforme venoval po odbornej stránke. Napriek nepresnosti výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["reforma", "autor", "hlavný cieľ", "znakom"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3995", "https://www.sme.sk/c/834124/autor-danovej-reformy-rovna-dan-je-najlepsia.html", "https://www.sme.sk/c/834124/autor-danovej-reformy-rovna-dan-je-najlepsia.html", "https://www.euroekonom.sk/danova-reforma-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:02.633030+00:00"}
{"id": "vr15621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15621", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... a zrazu zistíme, že pánovi Suchánkovi zrazu bola odobratá biela vrana…", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kauza piešťanského CT rezonovala aj v roku 2016. Lekár Alan Suchánek, kto na celú kauzu upozornil, sa dostal do parlamentu na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Suchánek získal ocenenie Biela vrana za svoju odvahu v roku 2015. Vyšetrenie priebehu tendrov na CT prístroje v piešťanskej nemocnici odhalilo isté nedostatky aj v správaní sa správnej a dozornej rady nemocnice, ktorej členom bol aj Suchánek.\n\nVýsledky vyšetrenia sa objavili na verejnosti v máji 2016, odvtedy na možné pochybenie alebo nepozornosť Suchánka upozornili aj Robert Kaliňák , aj samotný Robert Fico už niekoľkokrát. Po nových zisteniach rada ceny zasadala a vyjadrila sa, že keby bola mala k dispozícii informácie, ktoré sa objavili na jar 2016, Suchánkovi by cenu nepridelila, ale ocenenie mu odobrať nebude. Alan Suchánek nakoniec ocenenie sám dobrovoľne vrátil. Nie tento výrok je jediný, kedy predstavitelia Smeru sa držali nepravdivých informácií a ani po hodnoteniach Demagog.SK dané tvrdenia nenapravili a používajú ich ďalej - nesprávne.", "analysis_paragraphs": ["Kauza piešťanského CT rezonovala aj v roku 2016. Lekár Alan Suchánek, kto na celú kauzu upozornil, sa dostal do parlamentu na kandidátke Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Suchánek získal ocenenie Biela vrana za svoju odvahu v roku 2015. Vyšetrenie priebehu tendrov na CT prístroje v piešťanskej nemocnici odhalilo isté nedostatky aj v správaní sa správnej a dozornej rady nemocnice, ktorej členom bol aj Suchánek.", "Výsledky vyšetrenia sa objavili na verejnosti v máji 2016, odvtedy na možné pochybenie alebo nepozornosť Suchánka upozornili aj Robert Kaliňák , aj samotný Robert Fico už niekoľkokrát. Po nových zisteniach rada ceny zasadala a vyjadrila sa, že keby bola mala k dispozícii informácie, ktoré sa objavili na jar 2016, Suchánkovi by cenu nepridelila, ale ocenenie mu odobrať nebude. Alan Suchánek nakoniec ocenenie sám dobrovoľne vrátil. Nie tento výrok je jediný, kedy predstavitelia Smeru sa držali nepravdivých informácií a ani po hodnoteniach Demagog.SK dané tvrdenia nenapravili a používajú ich ďalej - nesprávne."], "analysis_date": "2016-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Biela vrana", "možné pochybenie", "Robert Kaliňák", "Robert Fico", "rada ceny"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/592", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392937-suchanek-mal-lobovat-za-najdrahsie-ct/", "http://www.demagog.sk/diskusie/592", "http://www.demagog.sk/diskusie/611/fico-pre-pravdu", "https://dennikn.sk/485390/suchanek-sa-ocenenia-biela-vrana-vzdal-rada-ceny-odstupila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:43.536824+00:00"}
{"id": "vr36223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36223", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Základnou podmienkou nie je teraz 15 rokov poistenia, ale 1,2 násobok sumy životného minima musí dosiahnuť ten dôchodok, čiže vlastne tí najchudobnejší boli vylúčení zo systému a nemohli dostávať predčasný dôchodok, lebo ich dôchodok nedosiahol 1,2 násobok životného minima...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V zákone č. 174/2008 Z. z. (.pdf) zo 17. mája 2008, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa okrem iného píše:\n\nPREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK § 67 Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok (1) Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 174/2008 Z. z. (.pdf) zo 17. mája 2008, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa okrem iného píše:", "PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK § 67 Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok (1) Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["č. 174/2008 Z. z."], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/V zákone  č. 174/2008 Z. z. (.pdf) zo 17. mája 2008, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:15.640540+00:00"}
{"id": "vr15804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15804", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet dlhodobo nezamestnaných bol podľa MPSVR za rok 2016 nižší o približne 34 tisíc v porovnaní s údajmi z roku 2015.", "analysis_paragraphs": ["Počet dlhodobo nezamestnaných bol podľa MPSVR za rok 2016 nižší o približne 34 tisíc v porovnaní s údajmi z roku 2015."], "analysis_date": "2017-02-18", "analysis_sources": {"text": ["MPSVR", "2010", "TASR", "výroku"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-klesala-po-cely-rok-2016.html", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2016/", "https://www.istp.sk/clanok/8966/Miera-nezamestnanosti-na-Slovensku-dosiahla-v-juli-11-46-", "http://www.demagog.sk/diskusie/493/nezamestnanost-na-slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:10.446845+00:00"}
{"id": "vr13780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13780", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Jednoducho, nemôžte (učitelia/ Slovenská komora učiteľov, pozn.) prísť s tým, že sa má štátny rozpočet, ktorý už je pripravený, zmeniť rádovo o pol miliardy, pretože my sa bavíme, to navýšenie je takmer 150 miliónov len platov na budúci rok a vy tam ešte požadujete 400 miliónov k tomu.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona o rozpočte na budúci rok je v schvaľovacom procese v NR SR. Nárast platov zamestnancov štátnej správy nie len učiteľov, má stáť štátnu kasu 148 miliónov. Slovenská komora učiteľov žiada ale výraznejšie zvýšenie platov pre učiteľov, ako aj navýšenie rozpočtu regionálneho školstva o ďalších 400 miliónov. Sumou pol miliardy minister pravdepodobne zaokrúhlene referuje ku tomuto navýšeniu spoločne. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona o rozpočte na budúci rok je v schvaľovacom procese v NR SR. Nárast platov zamestnancov štátnej správy nie len učiteľov, má stáť štátnu kasu 148 miliónov. Slovenská komora učiteľov žiada ale výraznejšie zvýšenie platov pre učiteľov, ako aj navýšenie rozpočtu regionálneho školstva o ďalších 400 miliónov. Sumou pol miliardy minister pravdepodobne zaokrúhlene referuje ku tomuto navýšeniu spoločne. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Valorizácia platov", "výzve", "Rozpočet", ".pdf, s.41", "952 eur", "správ", "ÚIPŠ", "platy"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vladny-navrh-rozpoctu-je-vo-vydavkoch-stedry-akoby-isli-volby.html", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/", "https://www.minedu.sk/sprava-o-stave-skolstva-na-slovensku/", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky", "http://www.ozpsav.sk/files/odborni_zamestnanci.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:24.474535+00:00"}
{"id": "vr31156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31156", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pretože sme prijímali zákony už v 99., Česi to ešte majú, akcie na doručiteľa. Môj nápad to bol. Zrušili sme akcie na doručiteľa, kde sa schovávajú politici? Zrušili sme anonymné vklady.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Česká republika ešte stále má akcie na doručiteľa a je jednou z mála krajín, ktoré majú akcie tohto typu. V súčasnosti prebieha veľká diskusia o ich zrušení .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Česká republika ešte stále má akcie na doručiteľa a je jednou z mála krajín, ktoré majú akcie tohto typu. V súčasnosti prebieha veľká diskusia o ich zrušení ."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zrušení", "prijala", "Trend", "zrušené", "približovania"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/CR-chce-skoncit-s-akciami-na-dorucitela?l=1&c=0&i=29239&p=1", "http://www.sme.sk/c/2190640/zrusenie-listinnych-akcii-na-dorucitela-este-neznamena-ze-sa-dozvieme-mena-privatizerov.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-1999/cislo-10/zrusenie-akcii-na-dorucitela-nic-nevyriesi.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/anonymne-vklady-by-sa-mali-vyplacat-dalej.html", "http://financie.etrend.sk/banky/anonymne-vklady-prevezme-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:55.236942+00:00"}
{"id": "vr28197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28197", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...som rád, že je súčasťou materiálu, ktorý bol prijatý tento týždeň, veta, ktorá hovorí, že Európska komisia má pracovať na opatreniach, ktoré budú viesť v budúcnosti k zmierneniu sankcií alebo k úplnému zastaveniu sankcií.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V pondelok 8. septembra prijala Rada Európskej Únie 5 dokumentov, ktorými došlo k poslednej úprave sankcií EÚ voci Rusku. Robert Fico vo výroku pravdepodobne odkazuje na Rozhodnutie 2014/659/SZBP, v ktorom Rada EÚ vyzýva Európsku komisiu k pozornému monitorovaniu situácie na Ukrajine a príprave pozmenujúcich návrhov v prípade potreby. Rozhodnutie však nešpecifikuje, že by pozmenenie malo priniest zmiernenie sankcii.\n\n,,Európska rada vyzvala na prípravu návrhov, aby sa mohli na základe vývoja situácie v oblasti prijat dalšie významné kroky.\"\n\nRozhodnutie Rady EÚ Rozhodnutie Rady EÚ 2014/659/SZBP clánok 4 :\n\n,,Vzhladom na závažnost situácie sa Rada domnieva, že je vhodné prijat dalšie reštriktívne opatrenia v reakcii na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V pondelok 8. septembra prijala Rada Európskej Únie 5 dokumentov, ktorými došlo k poslednej úprave sankcií EÚ voci Rusku. Robert Fico vo výroku pravdepodobne odkazuje na Rozhodnutie 2014/659/SZBP, v ktorom Rada EÚ vyzýva Európsku komisiu k pozornému monitorovaniu situácie na Ukrajine a príprave pozmenujúcich návrhov v prípade potreby. Rozhodnutie však nešpecifikuje, že by pozmenenie malo priniest zmiernenie sankcii.", ",,Európska rada vyzvala na prípravu návrhov, aby sa mohli na základe vývoja situácie v oblasti prijat dalšie významné kroky.\"", "Rozhodnutie Rady EÚ Rozhodnutie Rady EÚ 2014/659/SZBP clánok 4 :", ",,Vzhladom na závažnost situácie sa Rada domnieva, že je vhodné prijat dalšie reštriktívne opatrenia v reakcii na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine.\""], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["clánok 3", "clánok 4", "záveroch z tohto samitu"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:JOL_2014_271_R_0009&qid=1410530040075&from=EN", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:JOL_2014_271_R_0009&qid=1410530040075&from=EN", "http://www.scribd.com/document_downloads/direct/238247539?extension=pdf&ft=1410863240&lt=1410866850&source=embed&uahk=pMPcwaSp5u8qg95Vt4HfpdOPj74"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:32.064686+00:00"}
{"id": "vr38146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38146", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Jednou je, že ta ústava, aby som tak povedal, nadvädzuje na maďarský zákon o dvojakom občianstve, kedy dáva právo plnoletým občanom Maďarskej republiky aj tým, ktorí žijú za hranicami, aby volili a boli volení, ...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová maďarská ústava garantuje rovnosť nielen voliť, ale aj byť volený (článok XXI). V praxi znamená, že slovenský občan maďarskej národnosti, ktorý získa maďarské občianstvo, môže zasadať v dvoch národných parlamentoch, alebo môže svoju kandidovať do Európskeho parlamentu napríklad na kandidátke Fideszu.\n\nPodľa Jánosa Lázára predsedu frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz bude v súvislosti s novým základným zákonom potrebné prijať viaceré ústavné zákony, z ktorých najdôležitejšie z ktorých sú najdôležitejšie zákon o voľbách, samospráve či o reforme justície. Lázár ohľadom volebného zákona povedal, že jeho hlavnými cieľmi sú zníženie počtu poslancov parlamentu z terajších 386 na 200 a zabezpečiť volebné právo občanom Maďarska žijúcim v zahraničí\n\nNová ústava, ktorú maďarský prezident podpísal novú 25. apríla 2011, vstúpi do platnosti 1. januára 2012.\n\nCelé znenie maďarskej ústavy si môžete pozrieť tu\n\nPodla mna madaric tym \"pravom plnoletych obcanov madarskej republiky, ktori ziju za hranicami, a mozu volit a byt voleni\" myslel napr. slovakov madar narodnosti.\n\nved preco by mu malo vadit, ze madari zijuci mimo madarska maju pravo volit a byt voleni, ved rovnako aj slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí ( tzv. Slováci žijúci v zahraničí ) majú právo voliť i bez trvalého pobytu na Slovensku. Ich právo voliť vyplýva z toho, že sú občanmi Slovenskej republiky", "analysis_paragraphs": ["Nová maďarská ústava garantuje rovnosť nielen voliť, ale aj byť volený (článok XXI). V praxi znamená, že slovenský občan maďarskej národnosti, ktorý získa maďarské občianstvo, môže zasadať v dvoch národných parlamentoch, alebo môže svoju kandidovať do Európskeho parlamentu napríklad na kandidátke Fideszu.", "Podľa Jánosa Lázára predsedu frakcie vládneho Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz bude v súvislosti s novým základným zákonom potrebné prijať viaceré ústavné zákony, z ktorých najdôležitejšie z ktorých sú najdôležitejšie zákon o voľbách, samospráve či o reforme justície. Lázár ohľadom volebného zákona povedal, že jeho hlavnými cieľmi sú zníženie počtu poslancov parlamentu z terajších 386 na 200 a zabezpečiť volebné právo občanom Maďarska žijúcim v zahraničí", "Nová ústava, ktorú maďarský prezident podpísal novú 25. apríla 2011, vstúpi do platnosti 1. januára 2012.", "Celé znenie maďarskej ústavy si môžete pozrieť tu", "Podla mna madaric tym \"pravom plnoletych obcanov madarskej republiky, ktori ziju za hranicami, a mozu volit a byt voleni\" myslel napr. slovakov madar narodnosti.", "ved preco by mu malo vadit, ze madari zijuci mimo madarska maju pravo volit a byt voleni, ved rovnako aj slovenskí občania, ktorí žijú v zahraničí ( tzv. Slováci žijúci v zahraničí ) majú právo voliť i bez trvalého pobytu na Slovensku. Ich právo voliť vyplýva z toho, že sú občanmi Slovenskej republiky"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["garantuje", "bude v súvislosti s novým základným zákonom potrebné prijať", "tu", "tzv. Slováci žijúci v zahraničí", "právo voliť"], "url": ["http://www.tyzden.sk/casopis/2011/14/nad-pestou-sa-blyska.html", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=589764", "http://tasz.hu/files/tasz/imce/constitution_in_english__government_version.pdf", "http://www.uszz.sk/index.php?ID=868&l=sk", "http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p08-07-f01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:40.178431+00:00"}
{"id": "50036", "numeric_id": 50036, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50036", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne je druhý najväčší dodávateľ skvapalneného plynu do Európy kto? Ruská federácia. Máte celý rad členských štátov Európskej únie, ktoré odoberajú (ruské, pozn.) jadrové materiály na fungovanie atómových elektrární.", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruská federácia je po USA druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do EÚ. Z európskych štátov, prevádzkujúcich jadrové elektrárne, viacero stále dováža urán z Ruskej federácie, a to aj napriek už implementovaným opatreniam, vedúcim k diverzifikácii jadrových palív. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodiel ruského skvapalneného plynu (LNG) na celkovom objeme LNG importovaného do EÚ predstavoval v roku 2024 17,5 %. Najväčším dodávateľom LNG do Únie boli Spojené štáty, ktoré importovali 45,3 % z celkového objemu. Na treťom mieste bolo Alžírsko, ktoré zabezpečilo 10,7 %.\n\nV roku 2023 bolo v EÚ 12 štátov, ktoré prevádzkovali jadrové reaktory. Ide o Holandsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko. Z nich najviac energie vyrábajú Francúzsko , Španielsko a Švédsko, pričom francúzsky urán pochádza prevažne z Nigeru a Kanady.\n\nKanada v roku 2023 dodala do EÚ najviac uránu , a to až 32,93 % celkového množstva. Rusko zabezpečilo 23,45 % a Kazachstan 21,00 %.\n\nČo sa týka samotného ruského jadrového paliva , v dôsledku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu sa od neho štáty EÚ začali postupne osamostatnovať , vrátane Španielska a Švédska . Naviazané naň boli hlavne Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Fínsko. Ich závislosť vznikla typom využívaného reaktora - sovietsky VVER (vodo-vodný energetický reaktor).\n\nVšetky tieto štáty však podpísali zmluvy aj s alternatívnymi dodávateľmi . V Bulharsku, Fínsku a Česku sa nové jadrové palivá už aj testujú, od roku 2024. Ich vývoj EÚ financuje prostredníctvom programov SAVE (palivá od francúzskej spoločnosti Framatome) a APIS (palivá od americko-kanadskej spoločnosti Westinghouse). Maďarsko a Slovensko na prvé dodávky ešte len čakajú.\n\nAj šéf firmy Westinghouse v Česku a na Slovensku Petr Brzezina potvrdil, že americké palivo sa už dnes v niektorých krajinách využíva v reaktoroch sovietskeho typu. Westinghouse je tak pripravený palivo dodať, čaká len na udelenie licencie od slovenského regulačného úradu. Slovenské elektrárne (SE) v súčasnosti všetko jadrové palivo nakupujú od ruskej spoločnosti TVEL , spadajúcu pod koncern Rosatom.\n\nAtómové elektrárne vo všeobecnosti nenakupujú len samotný urán, ale aj služby, zabezpečujúce jeho konverziu a obohatenie. Diverzifikácia týchto služieb však predstavuje problém, pretože západné spoločnosti, ktoré ich ponúkajú, nie sú schopné pokryť celkový dopyt EÚ, a to kvôli obmedzenému množstvu potrebných zariadení. Tento dopyt v roku 2024 uspokojila práve Ruská federácia – po konverzii uránu z 23 % a po jeho obohatení z 24 %.", "analysis_paragraphs": ["Ruská federácia je po USA druhým najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do EÚ. Z európskych štátov, prevádzkujúcich jadrové elektrárne, viacero stále dováža urán z Ruskej federácie, a to aj napriek už implementovaným opatreniam, vedúcim k diverzifikácii jadrových palív. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podiel ruského skvapalneného plynu (LNG) na celkovom objeme LNG importovaného do EÚ predstavoval v roku 2024 17,5 %. Najväčším dodávateľom LNG do Únie boli Spojené štáty, ktoré importovali 45,3 % z celkového objemu. Na treťom mieste bolo Alžírsko, ktoré zabezpečilo 10,7 %.", "V roku 2023 bolo v EÚ 12 štátov, ktoré prevádzkovali jadrové reaktory. Ide o Holandsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko. Z nich najviac energie vyrábajú Francúzsko , Španielsko a Švédsko, pričom francúzsky urán pochádza prevažne z Nigeru a Kanady.", "Kanada v roku 2023 dodala do EÚ najviac uránu , a to až 32,93 % celkového množstva. Rusko zabezpečilo 23,45 % a Kazachstan 21,00 %.", "Čo sa týka samotného ruského jadrového paliva , v dôsledku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu sa od neho štáty EÚ začali postupne osamostatnovať , vrátane Španielska a Švédska . Naviazané naň boli hlavne Bulharsko, Maďarsko, Slovensko, Česko a Fínsko. Ich závislosť vznikla typom využívaného reaktora - sovietsky VVER (vodo-vodný energetický reaktor).", "Všetky tieto štáty však podpísali zmluvy aj s alternatívnymi dodávateľmi . V Bulharsku, Fínsku a Česku sa nové jadrové palivá už aj testujú, od roku 2024. Ich vývoj EÚ financuje prostredníctvom programov SAVE (palivá od francúzskej spoločnosti Framatome) a APIS (palivá od americko-kanadskej spoločnosti Westinghouse). Maďarsko a Slovensko na prvé dodávky ešte len čakajú.", "Aj šéf firmy Westinghouse v Česku a na Slovensku Petr Brzezina potvrdil, že americké palivo sa už dnes v niektorých krajinách využíva v reaktoroch sovietskeho typu. Westinghouse je tak pripravený palivo dodať, čaká len na udelenie licencie od slovenského regulačného úradu. Slovenské elektrárne (SE) v súčasnosti všetko jadrové palivo nakupujú od ruskej spoločnosti TVEL , spadajúcu pod koncern Rosatom.", "Atómové elektrárne vo všeobecnosti nenakupujú len samotný urán, ale aj služby, zabezpečujúce jeho konverziu a obohatenie. Diverzifikácia týchto služieb však predstavuje problém, pretože západné spoločnosti, ktoré ich ponúkajú, nie sú schopné pokryť celkový dopyt EÚ, a to kvôli obmedzenému množstvu potrebných zariadení. Tento dopyt v roku 2024 uspokojila práve Ruská federácia – po konverzii uránu z 23 % a po jeho obohatení z 24 %."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["skvapalneného", "jadrové", "Francúzsko", "francúzsky", "uránu", "jadrového paliva", "osamostatnovať", "Švédska", "dodávateľmi", "Česku", "Maďarsko", "Slovensko", "palivo", "TVEL", "konverzii"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20250321-1#:~:text=The%20United%20States%20provided%20almost%20half%20of%20the%20imported%20liquefied%20natural%20gas%20(45.3%25)%2C%20ahead%20of%20Russia%20(17.5%25)%20and%20Algeria%20(10.7%25).", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Nuclear_energy_statistics", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Nuclear_energy_statistics#:~:text=The%20largest%20producer,see%20Figure%201).", "https://world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-a-f/france#fuel-cycle-ndash-front-end:~:text=France%20uses%20some%209700%20tonnes%20of%20uranium%20oxide%20concentrate%20(8200%20tonnes%20of%20uranium)%20per%20year%20for%20its%20electricity%20generation.%20Much%20of%20this%20comes%20from%20Orano%20in%20Canada%20and%20Niger.", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Nuclear_energy_statistics#:~:text=Uranium%20supply%20security", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52025DC0440R%2801%29&qid=1747125158211#:~:text=Russia%20supplies%20products%20and%20services%20to%20EU%20customers%20across%20the%20whole%20nuclear%20fuel%20cycle.%20The%20dependency%20is%20most%20significant%20in%20the%20five%20Member%20States%20with%20Russian%2Ddesigned%20reactors%2015%20%2C%20also%20known%20as%20VVER%2C%20reliant%20traditionally%20on%20fuel%20from%20a%20Russian%20supplier.", "https://www.nucnet.org/news/westinghouse-and-enusa-formalise-agreement-for-vver-440-reactor-designs-1-4-2023#:~:text=US%2Dbased%20Westinghouse,VVER%2D440%20units.", "https://world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-o-s/sweden#sweden39s-ambivalent-energy-policy:~:text=Westinghouse%20has%20a%20fuel%20fabrication%20plant%20at%20V%C3%A4ster%C3%A5s%2C%20which%20produces%20about%20400%20tonnes%20of%20BWR%20and%20PWR%20fuel%20per%20year%2C%20supplying%20numerous%20European%20countries.%20Vattenfall%20sources%20fabricated%20fuel%20from%20Westinghouse%2C%20Areva%20in%20France%20and%20TVEL%20in%20Russia.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52025DC0440R%2801%29&qid=1747125158211#:~:text=Progress%20has%20been,den%20policy%20changes.", "https://world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-a-f/czech-republic#:~:text=In%20April%202022,Dukovany%20from%202024.", "https://world-nuclear.org/information-library/country-profiles/countries-g-n/hungary#:~:text=In%20October%202024%20a%20long%2Dterm%20supply%20contract%20was%20signed%20with%20Framatome%20to%20fuel%20the%20four%20reactors%20at%20the%20Paks%20plant.", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/slovenske-elektrarne-jadrove-palivo-framatome-westinghouse-110988.aspx", "https://www.aktuality.sk/clanok/Npln4cj/americania-popreli-vyhlasenie-roberta-fica-slovensko-sa-uz-moze-odstrihnut-od-ruskeho-jadroveho-paliva/", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/slovenske-elektrarne-jadrove-palivo-sklad-dodavky-111574.aspx#:~:text=Moment%C3%A1lne%20e%C5%A1te%20st%C3%A1le%20v%C5%A1etko%20jadrov%C3%A9%20palivo%20vyu%C5%BE%C3%ADvan%C3%A9%20v%C2%A0jadrov%C3%BDch%20reaktoroch%20na%C2%A0Slovensku%20poch%C3%A1dza%20z%C2%A0Ruska%20a%C2%A0dod%C3%A1va%C2%A0ho%20rusk%C3%A1%20%C5%A1t%C3%A1tna%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5%20TVEL.", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52025DC0440R%2801%29&qid=1747125158211#:~:text=While%20more%20than,of%20EU%20needs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:15.612017+00:00"}
{"id": "vr38472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38472", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, náš nominant jednoducho pochybil, my sme ho vymenili. (nominant v košických teplárňach, pozn.)", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Korzár 9.12.2010 informuje, že za odvolaním nominanta SaS Ivana Zicha z postu riaditeľa košickej teplárne mohla byť jeho neochota zverejniť výšku svojich príjmov. Na jeho post následne SaS dosadila Deáka. Pre zaujímavosť možno dodať, že Deák vo funkcii vydržal dva týždne.", "analysis_paragraphs": ["Denník Korzár 9.12.2010 informuje, že za odvolaním nominanta SaS Ivana Zicha z postu riaditeľa košickej teplárne mohla byť jeho neochota zverejniť výšku svojich príjmov. Na jeho post následne SaS dosadila Deáka. Pre zaujímavosť možno dodať, že Deák vo funkcii vydržal dva týždne."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Korzár", "dosadila", "vydržal"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5675722/zich-zrejme-uz-nebude-sefom-kosickej-teplarne.html", "http://korzar.sme.sk/c/5707451/kosicka-teplaren-ma-nove-vedenie.html", "http://korzar.sme.sk/c/5725568/stvrty-sef-teplarne-kosice-vcera-abdikoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:52.548286+00:00"}
{"id": "vr15385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15385", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v septembrovej výplate by mali vidieť (učitelia, pozn.) prvé 6 % zvýšenie...", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona, na základe ktorej sú zavedené nové platové tabuľky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, nadobudla účinnosť 1. septembra 2016. Keďže je mzda splatná dozadu za mesačné obdobie, zvýšenie miezd sa prejaví v miezd za september. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona, na základe ktorej sú zavedené nové platové tabuľky pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, nadobudla účinnosť 1. septembra 2016. Keďže je mzda splatná dozadu za mesačné obdobie, zvýšenie miezd sa prejaví v miezd za september. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č, 553/2003 Z.z", "novelou", "programovom vyhlásení vlády", "Zákonníka práce"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20160901.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/217/20160901.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:27.735141+00:00"}
{"id": "vr33911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33911", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Napríklad u tých absolventov (stredných a vysokých škôl, pozn.) z celkového množstva to predstavuje za minulý mesiac 18,6% nezamestnaných, to sú absolventi.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister práce nesprávne uvádza počet nezamestnaných absolventov z celkového množstva evidovaných nezamestnaných za apríl 2013. Podiel (tabuľka č.15) 18,1% z celkového počtu UoZ (tabuľka č.1), však predstavujú všetci evidovaní nezamestnaní do 25 rokov ( Ide o celkový počet 76 392 ľudí). V prípade prepočtu zo základu celkového počtu disponibilných uchádzačov (tabuľka č.1) by išlo o podiel 19,6%. V štatistike mladých ľudí do 25 rokov však nie sú iba absolventi, ale aj tí, čo odpracovali po skončení školy niekoľko rokov. Počet samotných absolventov je 23 930 (tabuľka č.5, ukončená SŠ alebo VŠ), čo predstavuje 5,67% z celkového počtu evidovaných nezamestnaných.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce nesprávne uvádza počet nezamestnaných absolventov z celkového množstva evidovaných nezamestnaných za apríl 2013. Podiel (tabuľka č.15) 18,1% z celkového počtu UoZ (tabuľka č.1), však predstavujú všetci evidovaní nezamestnaní do 25 rokov ( Ide o celkový počet 76 392 ľudí). V prípade prepočtu zo základu celkového počtu disponibilných uchádzačov (tabuľka č.1) by išlo o podiel 19,6%. V štatistike mladých ľudí do 25 rokov však nie sú iba absolventi, ale aj tí, čo odpracovali po skončení školy niekoľko rokov. Počet samotných absolventov je 23 930 (tabuľka č.5, ukončená SŠ alebo VŠ), čo predstavuje 5,67% z celkového počtu evidovaných nezamestnaných."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["počet"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:20.226341+00:00"}
{"id": "48290", "numeric_id": 48290, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48290", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Chcete tu do okolia Prešova umiestniť 2100 vojakov, 700 Nemcov, 400 Američanov.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v stredu 9. 3. 2022 odsúhlasila prítomnosť vojakov NATO, ktorých by malo byť do 2100, na čo odkazuje aj Andrej Danko. Podľa návrhu vlády by malo prísť na Slovensko 700 nemeckých, 600 českých, 400 amerických, 200 holandských a 100 poľských a slovenských vojakov.\n\nZ návrhu nevyplýva, kde presne budú vojenské jednotky umiestnené, keďže dokument uvádza ako miesto pôsobenia celú Slovenskú republiku. Podľa predchádzajúcich vyjadrení ministra obrany Naďa, by mali byť jednotky umiestnené predovšetkým vo výcvikových priestoroch, ktoré sú na Záhorí, Lešti a Kamenici nad Cirochou, ale časť vojakov môže pôsobiť aj v blízkosti hranice s Ukrajinou.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v stredu 9. 3. 2022 odsúhlasila prítomnosť vojakov NATO, ktorých by malo byť do 2100, na čo odkazuje aj Andrej Danko. Podľa návrhu vlády by malo prísť na Slovensko 700 nemeckých, 600 českých, 400 amerických, 200 holandských a 100 poľských a slovenských vojakov.", "Z návrhu nevyplýva, kde presne budú vojenské jednotky umiestnené, keďže dokument uvádza ako miesto pôsobenia celú Slovenskú republiku. Podľa predchádzajúcich vyjadrení ministra obrany Naďa, by mali byť jednotky umiestnené predovšetkým vo výcvikových priestoroch, ktoré sú na Záhorí, Lešti a Kamenici nad Cirochou, ale časť vojakov môže pôsobiť aj v blízkosti hranice s Ukrajinou."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "vyjadrení"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27025/1", "https://dennikn.sk/2741025/na-slovensko-moze-prist-1200-vojakov-nato-s-raketami-patriot-nad-chce-co-najskor-vyradit-ruske-stihacky/?ref=inm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:19.050463+00:00"}
{"id": "vr38536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38536", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Dohodli sme sa spolu aj s pánom starostom aj na krízovom štábe, že cez víkend vojaci nebudú ani v obci Píla ani v okolitých obciach a bolo to aj z tých dôvodov, o ktorých rozpráva teraz pán starosta v tom telefonickom vstupe, pretože sme predpokladali, že pomerne dosť veľké množstvo, množstvo dobrovoľníkov sa počas týchto dní prihlási a solidárne bude v obci pomáhať.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme overiť, či sa minister Galko so starostom obce Píla naozaj dohodol. Faktom ostáva, že od stredy pracovalo v obci 46 vojakov s ťažkou technikou, od pondelka sa k nim malo pridať ďalších desať. Ešte v piatok však agentúra SITA priniesla informácie o nedostatku dobrovoľníkov pri odstraňovaní následkov povodní, čo sa však cez víkend mohlo zmeniť.", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme overiť, či sa minister Galko so starostom obce Píla naozaj dohodol. Faktom ostáva, že od stredy pracovalo v obci 46 vojakov s ťažkou technikou, od pondelka sa k nim malo pridať ďalších desať. Ešte v piatok však agentúra SITA priniesla informácie o nedostatku dobrovoľníkov pri odstraňovaní následkov povodní, čo sa však cez víkend mohlo zmeniť."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/medzi-dubovou-a-castou-postavia-most-v/364628-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:32.844734+00:00"}
{"id": "48729", "numeric_id": 48729, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48729", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Keď zaplatíme všetko bez ohľadu na to, či to bolo nebolo potrebné, či to bolo efektívne alebo lacné alebo draho nakúpené a pod. tak sa môže stať, že veľmi rýchlo vyplytváme zdroje verejného zdravotného poistenia. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje verejného zdravotného poistenia už v súčasnej situácii nedokážu pokryť výdavky nemocníc a ak sa budú výdavky ďalej navyšovať bez prihliadnutia na efektivitu využívania finančných zdrojov, zdroje verejného zdravotného sa poistenia vyplytvajú, ako na to upozorňuje poslankyňa Jana Bittó Cigániková.\n\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 uvádza, že slovenské zdravotné poisťovne sú v porovnaní so zahraničím významne podkapitalizované ( pdf . 28). Už teraz slovenské zdravotné poisťovne nie sú schopné pokryť výdavky nemocníc, ktoré momentálne musia ďalšie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti získavať z aktivít akými sú napríklad vzdelávacia a výskumná činnosť a nezostávajú im preto finančné prostriedky na modernizáciu nemocníc, zvyšujúce sa ceny energií, či valorizáciu miezd. Ak sa nemocniciam skutočne prisľúbi, že sa zaplatí “všetko bez ohľadu na to, či to bolo nebolo potrebné, či to bolo efektívne alebo lacné alebo draho nakúpené a pod.”, tak skutočne môže dôjsť k vyplytvaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže zdroje verejného zdravotného poistenia už v súčasnej situácii nedokážu pokryť výdavky nemocníc a ak sa budú výdavky ďalej navyšovať bez prihliadnutia na efektivitu využívania finančných zdrojov, zdroje verejného zdravotného sa poistenia vyplytvajú, ako na to upozorňuje poslankyňa Jana Bittó Cigániková.", "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 uvádza, že slovenské zdravotné poisťovne sú v porovnaní so zahraničím významne podkapitalizované ( pdf . 28). Už teraz slovenské zdravotné poisťovne nie sú schopné pokryť výdavky nemocníc, ktoré momentálne musia ďalšie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti získavať z aktivít akými sú napríklad vzdelávacia a výskumná činnosť a nezostávajú im preto finančné prostriedky na modernizáciu nemocníc, zvyšujúce sa ceny energií, či valorizáciu miezd. Ak sa nemocniciam skutočne prisľúbi, že sa zaplatí “všetko bez ohľadu na to, či to bolo nebolo potrebné, či to bolo efektívne alebo lacné alebo draho nakúpené a pod.”, tak skutočne môže dôjsť k vyplytvaniu zdrojov verejného zdravotného poistenia."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "nezostávajú"], "url": ["https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/06/Sprava-o-stave-vykonavania-VZP-za-2021.pdf", "https://www.udzs-sk.sk/blog/2022/08/12/slovensko-je-v-sucasnosti-dlhodobo-jedinou-krajinou-eu-ktora-pri-uhrade-ustavnej-zdravotnej-starostlivosti-nepouziva-drg-system-a-nereguluje-ceny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:16.610037+00:00"}
{"id": "vr18168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18168", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Vy (Ľubomír Galko, pozn.) ste odpočúvali svojich kolegov. Dokonca to potvrdil váš podpredseda Jozef Mihál....", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Jozef Mihál, ktorý v čase odhalenia odpočúvania pôsobil ako minister práce a podpredseda strany SaS, vyjadril Galkovi dôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka kauzy odpočúvania civilistov Vojenským obranným spravodajstvom (VOS) z roku 2011. Po prevalení kauzy bol odvolaný z funkcie vtedajší minister obrany Ľubomír Galko a šéf Pavol Brychta. Súdny rozsudok doteraz nebol vydaný, avšak Galko nebol v prípade obžalovaný ani obvinený . Jozef Mihál, ktorý v čase odhalenia odpočúvania pôsobil ako minister práce a podpredseda strany SaS, vyjadril Galkovi dôveru. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "Galka", "Tomáša", "dôverovať", "opustil", "zoznamom", "autonómne", "bývalý šéf", "trestné stíhanie", "Pravda", "kauza"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429569-kontrola-odpocuvania-sa-zasekla-na-galkovi/", "http://www.demagog.sk/politici/60/lubomir-galko/?oblast=23", "http://www.demagog.sk/politici/251/erik-tomas", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172436-gasparovic-ak-sa-potvrdi-odpocuvanie-galko-musi-odist/", "https://www.teraz.sk/slovensko/beblaveho-strana-bude-spolu-obcianska-de/280005-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392581-vyzradzal-galko-v-centrale-sas-utajovane-skutocnosti/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564014/galko-je-pripraveny-celit-obvineniam-zo-zneuzivania-vojenskeho-spravodajstva/", "https://www.aktuality.sk/clanok/564952/galko-bol-po-kauze-odpocuvanie-na-detektore-lzi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384524-galkovi-tajni-idu-pred-sud/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344350-stav-vysetrovania-odpocuvania-novinarov-znovu-preveria/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:37.680816+00:00"}
{"id": "vr38197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38197", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...veľmi sme my boli častokrát kritizovaní za to, že ako zadĺžila Ficova vláda túto krajinu, tak pozrite si prosím vás národný plán reforiem a východiská štátneho rozpočtu, ktoré hovoria o tom, že za tieto štyri roky vlády, ktorá, ktorá tu je, zadĺžia, zadĺži táto vláda krajinu ešte viac ako predchádzajúca vláda o 12,5 miliardy eur, kdežto predchádzajúca o 10...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá znižovanie schodkov rozpočtov verejnej správy, do roku 2014 by ich hodnota v miliónoch eur mala predstavovať 2011: -3 448,9 2012: -3 065,2 2013: -3 026,0 2014: -2 615,4 Spolu to dáva 12,13 miliárd eur. Podľa údajov Eurostatu sa od roku 2007 do 2010 sa výška deficitu pohybovala nasledovne: 2010: -5 207,1 2009: -5,022,0 2008: -1,346,5 2007: -994,4 Spolu 12,55 miliardy eur. Hrubý dlh narástol medzi rokmi 2007 a 2010 zo 16 324,9 miliónov eur na 26 998, 4 miliónov eur, teda o 10 673,5 miliónov eur. Ministerstvo plánuje dlh zvýšiť z 30 971 miliónov v tomto roku na 39 576 miliónov v roku 2014, teda o 8 605 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 predpokladá znižovanie schodkov rozpočtov verejnej správy, do roku 2014 by ich hodnota v miliónoch eur mala predstavovať 2011: -3 448,9 2012: -3 065,2 2013: -3 026,0 2014: -2 615,4 Spolu to dáva 12,13 miliárd eur. Podľa údajov Eurostatu sa od roku 2007 do 2010 sa výška deficitu pohybovala nasledovne: 2010: -5 207,1 2009: -5,022,0 2008: -1,346,5 2007: -994,4 Spolu 12,55 miliardy eur. Hrubý dlh narástol medzi rokmi 2007 a 2010 zo 16 324,9 miliónov eur na 26 998, 4 miliónov eur, teda o 10 673,5 miliónov eur. Ministerstvo plánuje dlh zvýšiť z 30 971 miliónov v tomto roku na 39 576 miliónov v roku 2014, teda o 8 605 miliónov."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014", "údajov Eurostatu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19569", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:52.551612+00:00"}
{"id": "vr30182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30182", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda považuje za nevyhnutné aj zastúpenie predstaviteľov územnej samosprávy v jej poradných orgánoch.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že nedošlo k poklesu v zastúpení predstaviteľov územnej samosprávy v poradných orgánoch vlády a zároveň v novovytvorených poradných orgánoch sú zastúpení aj predstavitelia územnej samosprávy, hodnotíme tento sľub ako splnený. V štatútoch novovzniknutej Rady vlády pre kultúru SR, Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu , Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie , Rady vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov ( 8. január 2014 ) a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie a Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy (štatút schválený v decembri 2015) sú v článkoch o zložení rady zaradení i predstavitelia orgánov územnej samosprávy. Zároveň po preskúmaní a porovnávaní súčasných štatútov a zloženia členov v podporných orgánoch vlády s tými, ktoré spadali pod funkčné obdobie bývalej vlády Ivety Radičovej, môžeme skonštatovať, že k žiadnej zmene v počtoch zástupcov z územnej samosprávy nedošlo. Dodávame, že niektoré poradné orgány svojich zástupcov z radov územných samospráv za bývalej Radičovej vlády nemali a ani vláda Roberta Fica tento stav nezmenila ( Legislatívna rada vlády SR , Akreditačná komisia a novovzniknutá Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie ). V programovom vyhlásení vlády pre roky 2012-2016 v časti o úlohe vlády a verejného sektora zaznelo, že vláda považuje za nevyhnutné aj zastúpenie predstaviteľov územnej samosprávy v jej poradných orgánoch. Z uvedeného výroku by sa dalo usudzovať, že súčasná vláda Roberta Fica sa počas naplňovania svojho programu snažila o väčšie presadenie predstaviteľov územnej samosprávy do rôznych poradných orgánov SR. Vláda Slovenskej republiky v súlade s niektorými ustanoveniami § 2 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov môže zriaďovať svoje poradné orgány. Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona taxatívne vymenúva, ktoré poradné orgány vlády sú stále. Existencia niektorých poradných orgánov vlády SR je daná zákonom (ex lege), vláda len schvaľuje ich štatúty. Okrem toho ešte existujú osobitné predpisy, ktoré ustanovujú niektoré poradné orgány vlády. Podľa toho teda rozlišujeme poradné orgány vlády, ktorých existencia je daná zákonom a poradné orgány vlády, ktoré si vláda zriadila sama. Súčasná vláda od svojho nástupu zriadila Radu vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (uznesením vlády SR č. 397/2012 z 1. augusta 2012), Radu pre kultúru ( 456/2012 zo dňa 12. septembra 2012), Radu vlády SR pre Partnerskú spoluprácu pre roky 2014-2020 (schválenú uznesením vlády SR č. 280 zo dňa 20. júna 2012) a opätovne zriadila Radu vlády SR pre vedu, techniku a inovácie , Radu vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov ( 8. január 2014 ) a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie a Radu vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy (štatút schválený v decembri 2015). Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že nedošlo k poklesu v zastúpení predstaviteľov územnej samosprávy v poradných orgánoch vlády a zároveň v novovytvorených poradných orgánoch sú zastúpení aj predstavitelia územnej samosprávy, hodnotíme tento sľub ako splnený. V štatútoch novovzniknutej Rady vlády pre kultúru SR, Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu , Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie , Rady vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov ( 8. január 2014 ) a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie a Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy (štatút schválený v decembri 2015) sú v článkoch o zložení rady zaradení i predstavitelia orgánov územnej samosprávy. Zároveň po preskúmaní a porovnávaní súčasných štatútov a zloženia členov v podporných orgánoch vlády s tými, ktoré spadali pod funkčné obdobie bývalej vlády Ivety Radičovej, môžeme skonštatovať, že k žiadnej zmene v počtoch zástupcov z územnej samosprávy nedošlo. Dodávame, že niektoré poradné orgány svojich zástupcov z radov územných samospráv za bývalej Radičovej vlády nemali a ani vláda Roberta Fica tento stav nezmenila ( Legislatívna rada vlády SR , Akreditačná komisia a novovzniknutá Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie ). V programovom vyhlásení vlády pre roky 2012-2016 v časti o úlohe vlády a verejného sektora zaznelo, že vláda považuje za nevyhnutné aj zastúpenie predstaviteľov územnej samosprávy v jej poradných orgánoch. Z uvedeného výroku by sa dalo usudzovať, že súčasná vláda Roberta Fica sa počas naplňovania svojho programu snažila o väčšie presadenie predstaviteľov územnej samosprávy do rôznych poradných orgánov SR. Vláda Slovenskej republiky v súlade s niektorými ustanoveniami § 2 zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov môže zriaďovať svoje poradné orgány. Ustanovenie § 2 ods. 3 zákona taxatívne vymenúva, ktoré poradné orgány vlády sú stále. Existencia niektorých poradných orgánov vlády SR je daná zákonom (ex lege), vláda len schvaľuje ich štatúty. Okrem toho ešte existujú osobitné predpisy, ktoré ustanovujú niektoré poradné orgány vlády. Podľa toho teda rozlišujeme poradné orgány vlády, ktorých existencia je daná zákonom a poradné orgány vlády, ktoré si vláda zriadila sama. Súčasná vláda od svojho nástupu zriadila Radu vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie (uznesením vlády SR č. 397/2012 z 1. augusta 2012), Radu pre kultúru ( 456/2012 zo dňa 12. septembra 2012), Radu vlády SR pre Partnerskú spoluprácu pre roky 2014-2020 (schválenú uznesením vlády SR č. 280 zo dňa 20. júna 2012) a opätovne zriadila Radu vlády SR pre vedu, techniku a inovácie , Radu vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov ( 8. január 2014 ) a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie a Radu vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy (štatút schválený v decembri 2015). Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["kultúru", "Partnerskú dohodu", "pre mimovládne neziskové organizácie", "pre práva seniorov", "8. január 2014", "pre", "digitalizáciu", "Legislatívna rada vlády SR", "Akreditačná komisia", "vedu, techniku a inovácie", "úlohe vlády a verejného sektora", "575/2001", "§ 2 ods. 3", "397/2012", "456/2012", "Partnerskú spoluprácu", "280", "Radu vlády SR pre vedu, techniku a inovácie", "pre práva seniorov", "8. január 2014", "pre", "digitalizáciu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2497_vlastny-material-rvk.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12602?prefixFile=u_", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2300_statut-rady-vlady-pre-neziskove-organizacie.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/statut.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rada-vlady-sr-prava-seniorov/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194265?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194265?prefixFile=m_", "http://www.vlada.gov.sk/legislativna-rada-vlady-sr/", "http://www.akredkom.sk/", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Rada%20vldy/clenovia_rady_vlady_okt_2015.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/uloha-statu-a-verejneho-sektora/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-575", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-575", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12721?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12789?prefixFile=u_", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-145373?prefixFile=m_", "https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Stranky/RadaVladySRpreVeduaTechniku.aspx", "https://www.employment.gov.sk/files/legislativa/dokumenty-zoznamy-pod/statut.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rada-vlady-sr-prava-seniorov/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194265?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-194265?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:18.490076+00:00"}
{"id": "vr25859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25859", "speaker": "Rastislav Masnyk", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-masnyk", "statement": "Dnes, v podstate tretie funkčné obdobie krajov 12 rokov, nedokončil sa ešte ani audit majetku kraja. Rádovo sa bavíme o hodnote 160 miliónov euro, plus majetku, ktorý ešte dokonca nebol vyčíslený.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že samosprávne kraje máme na území Slovenska už 12 rokov, zákon (.pdf) č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov bol schválený 4.júla 2001.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že samosprávne kraje máme na území Slovenska už 12 rokov, zákon (.pdf) č. 302/2001 o samospráve vyšších územných celkov bol schválený 4.júla 2001."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://www.snk.sk/swift_data/source/OKSSR/Zakony/302_2001%20o%20samosprave%20VUC.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:19.693824+00:00"}
{"id": "vr33050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33050", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zvýšenie (dane z príjmu právnických osôb - pozn. demagog.sk) z 19 na 23 v porovnaní s inými krajinami je zanedbateľné, pretože dnes sú dane v Nemecku, v Rakúsku vyššie ako 30 % a niet tu o čom sa baviť.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie premiéra Fica hodnotíme ako nepravdivé, keďže efektívna výška dane z príjmu právnických osôb v Nemecku sa pohybuje vo výške od 29 do 33 percent, a výška tejto dane v Rakúsku dosahuje iba 25 percent. Na Slovensku je od 1.januára zvýšená daň z príjmu právnických osôb z 19% na 23% , čo je v porovnaní s okolitými krajinami regiónu najvyššia sadzba, v porovnaní s niektorými západnými krajinami je naopak nižšia. V roku 2013 má Rakúsko firemnú daň na úrovni 25%. V Nemecku právnické osoby platia základnú daň z príjmu vo výške iba 15%. K tomu je však nutné pripočítať takzvanú živnostenskú daň, ktorej výška môže byť (v závislosti od regiónu) od 14 do 18 percent z príjmu. Efektívna výška firemnej dane v nemecku sa teda pohybuje v rozmedzí od 29 do 33%. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie premiéra Fica hodnotíme ako nepravdivé, keďže efektívna výška dane z príjmu právnických osôb v Nemecku sa pohybuje vo výške od 29 do 33 percent, a výška tejto dane v Rakúsku dosahuje iba 25 percent. Na Slovensku je od 1.januára zvýšená daň z príjmu právnických osôb z 19% na 23% , čo je v porovnaní s okolitými krajinami regiónu najvyššia sadzba, v porovnaní s niektorými západnými krajinami je naopak nižšia. V roku 2013 má Rakúsko firemnú daň na úrovni 25%. V Nemecku právnické osoby platia základnú daň z príjmu vo výške iba 15%. K tomu je však nutné pripočítať takzvanú živnostenskú daň, ktorej výška môže byť (v závislosti od regiónu) od 14 do 18 percent z príjmu. Efektívna výška firemnej dane v nemecku sa teda pohybuje v rozmedzí od 29 do 33%. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["23%", "2013", "Nemecku"], "url": ["http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-01-2013-a.html", "http://www.worldwide-tax.com/", "http://www.worldwide-tax.com/germany/germany_tax.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:25.821434+00:00"}
{"id": "vr32992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32992", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V lete roku 2012, čiže pred 5, 6 mesiacmi, ako blesk z jasného neba prišlo skrátené legislatívne konanie iniciované práve mojim spolubesedníkom pán ministrom Richterom, kde sme ako poslanci mali behom jedného týždňa, behom pár dní prerokovať veľmi zásadnú novelu zákona o sociálnom poistení, zdravotnom poistení a zároveň veľmi zásadnú novelu zákona o II. pilieri, podľa ktorej sa znížili napokon príspevky z 9 na 4%.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe analýzy 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala od 3.-10.8.2012 sme zistili, že 6. augusta bol schválený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona o sociálnom poistení bol nakoniec schválený 10.8.2012, takže po 4 dňoch. Práve tento zákon sa zaoberá príspevkami do II. piliera, do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe analýzy 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa konala od 3.-10.8.2012 sme zistili, že 6. augusta bol schválený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení. Vládny návrh zákona o sociálnom poistení bol nakoniec schválený 10.8.2012, takže po 4 dňoch. Práve tento zákon sa zaoberá príspevkami do II. piliera, do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["schôdze"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=272#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:44.213617+00:00"}
{"id": "vr36372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36372", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Poviem vám asi tak, že vo všeobecnosti časť spektra, keď sa bavíme o SDKÚ a aj o strane Most, o SaS nehovorím, v podstate je akceptácia toho modelu, v prípade niektorých poslancov KDH a poslancov za OKS je diskusia o tom, že áno, oni si myslia, že je to dobrý návrh, ale možno by to spájanie odsunuli od nejaký čas.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Most, SDKÚ a SaS \"v podstate akceptovali\" Krajcerov model, Zsolta Simon sa pre SME vyjadril: \"Na ideový zámer má mandát od koaličnej rady, každý konkrétny krok však bude ešte predmetom rokovania\" . V tom istom článku sú taktiež spomína nasledovné: O ďalších rokovaniach hovoria aj poslanci KDH a SDKÚ. Poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho \"tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu.\"", "analysis_paragraphs": ["Most, SDKÚ a SaS \"v podstate akceptovali\" Krajcerov model, Zsolta Simon sa pre SME vyjadril: \"Na ideový zámer má mandát od koaličnej rady, každý konkrétny krok však bude ešte predmetom rokovania\" . V tom istom článku sú taktiež spomína nasledovné: O ďalších rokovaniach hovoria aj poslanci KDH a SDKÚ. Poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho \"tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu.\""], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["pre SME", "Poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5591035/krajcerov-telerozhlas-este-nie-je-isty.html", "http://www.sme.sk/c/5592935/kdh-a-oks-nechcu-rychle-zlucovanie-stv-s-rozhlasom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:39.663238+00:00"}
{"id": "vr28988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28988", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme sa dohodli na významnej novelizácii Ústavy, pokiaľ išlo o charakteristiku manželstva a pokiaľ išlo o významné ústavné zmeny v justícii. A potom došla ďalšia zmena, ktorá bola reakciou na diskusiu o tom, že čo s pitnou vodou, kde sme sa dohodli, že pitná voda sa zo Slovenska nikdy nebude nikdy vyvážať, len v nejakých plastikových fľašiach alebo v rámci vývozu minerálnych vôd.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže SMER a KDH spoločným hlasovaním schválili novelu zmenách v Ústave SR, týkajúcich sa legislatívy (sprísnenie previerok sudcov) a manželstva. Obe strany taktiež hlasovali za zmenu Ústavy v súvislosti s vývozom vody, ktorá sa odrazila aj na novele Zákona o vodách, ktorú podpísal prezident Andrej Kiska v decembri 2014. Výnimkou zo zákazu vývozu je humanitárna cezhraničná pomoc a zákaz sa nevzťahuje na vývoz balenej prírodnej a minerálnej vody.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže SMER a KDH spoločným hlasovaním schválili novelu zmenách v Ústave SR, týkajúcich sa legislatívy (sprísnenie previerok sudcov) a manželstva. Obe strany taktiež hlasovali za zmenu Ústavy v súvislosti s vývozom vody, ktorá sa odrazila aj na novele Zákona o vodách, ktorú podpísal prezident Andrej Kiska v decembri 2014. Výnimkou zo zákazu vývozu je humanitárna cezhraničná pomoc a zákaz sa nevzťahuje na vývoz balenej prírodnej a minerálnej vody."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "hlasovali", "novele", "Výnimkou"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7119418/smer-a-kdh-sa-dohodli-na-ustave-manzelstvo-bude-len-muz-a-zena.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7450274/smer-aj-s-pomocou-kdh-zakazal-v-ustave-vyvoz-vody.html", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/prezident-podpisal-novelu-zakona-o-vodach-spravodajstvo-12-2014.htm", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2014/tlacove-spravy-august-2014/vlada-podporila-ustavny-zakaz-vyvozu-vody.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:52.323438+00:00"}
{"id": "vr30847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30847", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V krízových rokoch 2009 a 2010 všetky krajiny zachraňovali ekonomiky pred kolapsom, čím zvýšili svoje zadlženie. Vláda R. Fica zvyšovala dlh Slovenska priemerným tempom v rámci EÚ a odovzdala krajinu s 2. najnižším dlhom z krajín eurozóny.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fakt o druhom najnižšom verejnom dlhu SR v rámci EÚ je často využívaným argumentom Smeru, toto tvrdenie sme už overovali viackrát ( 30.10. 2011 , 20.11. 2011 ). Podľa údajov Eurostatu v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo v tomto roku Slovinsko, a to 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne. Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne. V roku 2009 bol deficit štátneho rozpočtu SR ( podľa Eurostatu ) na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný deficit krajín EU bol na úrovni 6,9% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a to na úrovni 6,4% HDP. Slovensko dosiahlo v roku 2010 deficit vo výške 7,7%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol 6,6%. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fakt o druhom najnižšom verejnom dlhu SR v rámci EÚ je často využívaným argumentom Smeru, toto tvrdenie sme už overovali viackrát ( 30.10. 2011 , 20.11. 2011 ). Podľa údajov Eurostatu v roku 2010 bol verejný dlh na Slovensku na úrovni 41% HDP. Nižší verejný dlh v rámci Eurozóny malo v tomto roku Slovinsko, a to 38,8 % HDP a Luxembursko na úrovni 19,1 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol v roku 2010 tretí najnižší v eurozóne. Ak si zoberieme rok 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica), tak podľa údajov Eurostatu bol verejný dlh Slovenska na úrovni 35,5 % HDP. Opäť nižší dlh malo Slovinsko na úrovni 35,3 % HDP a Luxembursko na úrovni 14,8 % HDP. Verejný dlh Slovenka bol aj v roku 2009 tretí najnižší v eurozóne. V roku 2009 bol deficit štátneho rozpočtu SR ( podľa Eurostatu ) na úrovni 8% HDP. Avšak priemerný deficit krajín EU bol na úrovni 6,9% HDP. Deficit krajín eurozóny bol ešte o 0,5% nižší a to na úrovni 6,4% HDP. Slovensko dosiahlo v roku 2010 deficit vo výške 7,7%, zatiaľ čo priemerný deficit európskej 27 bol 6,6%. Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["30.10. 2011", "20.11. 2011", "Eurostatu", "Eurostatu", "podľa Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:34.350950+00:00"}
{"id": "vr30099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30099", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Však predsa v rokoch 1998-2002 sedeli (KDH, pozn.) vo vláde. Potom boli vo vláde 2002-2006. Potom boli vo vláde 2010-2012. Prečo teda neznižovali DPH?", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že KDH bolo súčasťou vládnej koalície v rokoch, ktoré uvádza Fico. Počas ich vládnutia sa zvyšovalo DPH, s výnimkou novely zákona č. 637/2002 Z. z., platnej od 1. januára 2003, ktorá znížila základnú sadzbu DPH z 23% (platnosť od 1996) na 20%, pričom zvýšila zníženú sadzbu z 10% na 14%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVládne koalície, ktorých súčasťou bolo KDH : ( SITA )\n\n1998-2002\n\nNový kabinet bol v októbri vytvorený zo zástupcov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorej dalo hlas 26,33 percenta voličov, SDĽ so 14,66 percenta, Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá získala 9,12 percenta a Strany občianskeho porozumenia (SOP) s ôsmimi percentami hlasov voličov.\n\nStrana SDK bola dohoda o spolupráci Slovenskej demokratickej koalície, Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie, Demokratickej strany, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku, ktorá zanikla 1. apríla 2002.\n\n2002-2006\n\nVládu v októbri zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO.\n\n2010- 2012\n\nVládu vytvorili SDKÚ-DS, SaS, KDH a strana Most-Híd.\n\nZvyšovanie DPH :\n\nDo novembra 2002 platila DPH pre tovary a služby podliehajúce zníženej sadzbe dane 10% (. pdf , s.4). S platnosťou od 1. januára 2003 bola hodnota nižšej sadzby DPH zvýšená z 10 % na 14 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. platná od 1. 01. 2003 znížila základnú sadzbu DPH z 23% (platnosť od 1996) na 20%, pričom zvýšila zníženú sadzbu z 10% na 14% (. pdf , s.4). Následná novela s účinnosťou od 1. januára 2004 upravila sadzbu dane na 19 % , pričom bola zavedená jednotná 19 %-ná sadzba dane pre všetky tovary a služby (. pdf , s.5). Radičovej vláda v roku 2010 rozhodla o zvýšení DPH o jeden percentuálny bod na 20% s tým, že keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentá výkonu ekonomiky, daň sa opätovne zníži.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že KDH bolo súčasťou vládnej koalície v rokoch, ktoré uvádza Fico. Počas ich vládnutia sa zvyšovalo DPH, s výnimkou novely zákona č. 637/2002 Z. z., platnej od 1. januára 2003, ktorá znížila základnú sadzbu DPH z 23% (platnosť od 1996) na 20%, pričom zvýšila zníženú sadzbu z 10% na 14%. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vládne koalície, ktorých súčasťou bolo KDH : ( SITA )", "1998-2002", "Nový kabinet bol v októbri vytvorený zo zástupcov Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorej dalo hlas 26,33 percenta voličov, SDĽ so 14,66 percenta, Strany maďarskej koalície (SMK), ktorá získala 9,12 percenta a Strany občianskeho porozumenia (SOP) s ôsmimi percentami hlasov voličov.", "Strana SDK bola dohoda o spolupráci Slovenskej demokratickej koalície, Kresťanskodemokratického hnutia, Demokratickej únie, Demokratickej strany, Sociálnodemokratickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku, ktorá zanikla 1. apríla 2002.", "2002-2006", "Vládu v októbri zostavila koalícia SDKÚ, SMK, KDH a ANO.", "2010- 2012", "Vládu vytvorili SDKÚ-DS, SaS, KDH a strana Most-Híd.", "Zvyšovanie DPH :", "Do novembra 2002 platila DPH pre tovary a služby podliehajúce zníženej sadzbe dane 10% (. pdf , s.4). S platnosťou od 1. januára 2003 bola hodnota nižšej sadzby DPH zvýšená z 10 % na 14 %. Novela zákona č. 637/2002 Z. z. platná od 1. 01. 2003 znížila základnú sadzbu DPH z 23% (platnosť od 1996) na 20%, pričom zvýšila zníženú sadzbu z 10% na 14% (. pdf , s.4). Následná novela s účinnosťou od 1. januára 2004 upravila sadzbu dane na 19 % , pričom bola zavedená jednotná 19 %-ná sadzba dane pre všetky tovary a služby (. pdf , s.5). Radičovej vláda v roku 2010 rozhodla o zvýšení DPH o jeden percentuálny bod na 20% s tým, že keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentá výkonu ekonomiky, daň sa opätovne zníži."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "dohoda", "pdf", "1. januára 2003", "zvýšená", "pdf", "upravila", "pdf", "rozhodla"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/vladne-koalicie-a-vlady-na-slovensku/416581-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/500578/1-aprila-zanika-dohoda-o-spolupraci-medzi-sdk-kdh-du-ds-sdss-a-szs.html", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-637", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-moze-na-znizenie-dph-na-potraviny-nepekne-doplatit.html", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-255", "http://www.ekonomie-management.cz/download/1331826735_7221/11_banociova.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352534-potravinari-chcu-na-jedlo-dph-desat-percent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:53.526089+00:00"}
{"id": "vr28837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28837", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...tento týždeň je, že najprv minister financií Kažimír sľúbil, že sa zavedie zákon, ktorý zakáže verejným funkcionárom si kupovať autá drahšie ako 48 000 eur. Bol to verejný prísľub ešte v auguste ministerstva financií. Potom ministerstvo to odmietlo a keďže sme vyvíjali na nich, by som povedal, politický tlak, tak v stredu schválili v parlamente to, že sa taký zákaz bude týkať štátnych organizácií, to znamená tých, čo sú priamo pod ministerstvami.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že už v auguste 2014 dal minister financií prísľub, že v zákone obmedzia sumu, za ktorú sa bude môcť obstarávať automobil orgánmi verejnej správy. Takýto návrh však nebol predložený. Poslanec Beblavý v októbri predložil pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o dani z príjmov, ktorý mal stanoviť v zákone strop pre nákup automobilov pre verejnú správu. Prešla až úprava poslanca SMER-SD Mojša 26. novembra 2014, ktorý v pozmeňujúcom návrhu navrhol regulovanie ceny automobilov len pre štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, pričom sumu má stanoviť nariadenie vlády SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 26. novembra (stredu) bol schválený vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu, ktorý predkladal poslanec za SMER-SD Mojš. Ten predložil a pozmeňujúci návrh, ktorý dopĺňal do § 26 nasledovné: \" Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády , pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku.“ Tento pozmeňovaní návrh bol schválený a je súčasťou schváleného zákona ako celku. SITA 10. augusta 2014 \" Myšlienka ohraničiť orgánom verejnej správy sumu na nákup nového osobného automobilu na 48 tis. eur sa pozdáva aj rezortu financií. Ten totiž v rámci pripomienkového konania k novele zákona o dani z príjmov akceptoval hromadnú pripomienku iniciovanú poslancom parlamentu Miroslavom Beblavým. Do zákona o dani z príjmov ju síce zapracovávať nebude, keďže sa týka hospodárenia verejnej správy, tvrdí však, že bude na tento návrh pamätať pri príprave iných noriem. \"Uvedená hromadná pripomienka bude zapracovaná v rámci legislatívneho procesu iného zákona, ktorý je v gescii Ministerstva financií SR a ktorý upravuje oblasť verejnej správy,“ uviedlo ministerstvo v rámci pripomienkového konania k novele zákona o dani z príjmov s tým, že navrhované opatrenie nie je možné zapracovať do zákona o dani z príjmov, nakoľko tento zákon nerieši obmedzovanie nákladov verejnej správy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že už v auguste 2014 dal minister financií prísľub, že v zákone obmedzia sumu, za ktorú sa bude môcť obstarávať automobil orgánmi verejnej správy. Takýto návrh však nebol predložený. Poslanec Beblavý v októbri predložil pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o dani z príjmov, ktorý mal stanoviť v zákone strop pre nákup automobilov pre verejnú správu. Prešla až úprava poslanca SMER-SD Mojša 26. novembra 2014, ktorý v pozmeňujúcom návrhu navrhol regulovanie ceny automobilov len pre štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, pričom sumu má stanoviť nariadenie vlády SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 26. novembra (stredu) bol schválený vládny návrh zákona o pohľadávkach štátu, ktorý predkladal poslanec za SMER-SD Mojš. Ten predložil a pozmeňujúci návrh, ktorý dopĺňal do § 26 nasledovné: \" Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády , pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku.“ Tento pozmeňovaní návrh bol schválený a je súčasťou schváleného zákona ako celku. SITA 10. augusta 2014 \" Myšlienka ohraničiť orgánom verejnej správy sumu na nákup nového osobného automobilu na 48 tis. eur sa pozdáva aj rezortu financií. Ten totiž v rámci pripomienkového konania k novele zákona o dani z príjmov akceptoval hromadnú pripomienku iniciovanú poslancom parlamentu Miroslavom Beblavým. Do zákona o dani z príjmov ju síce zapracovávať nebude, keďže sa týka hospodárenia verejnej správy, tvrdí však, že bude na tento návrh pamätať pri príprave iných noriem. \"Uvedená hromadná pripomienka bude zapracovaná v rámci legislatívneho procesu iného zákona, ktorý je v gescii Ministerstva financií SR a ktorý upravuje oblasť verejnej správy,“ uviedlo ministerstvo v rámci pripomienkového konania k novele zákona o dani z príjmov s tým, že navrhované opatrenie nie je možné zapracovať do zákona o dani z príjmov, nakoľko tento zákon nerieši obmedzovanie nákladov verejnej správy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "schválený", "návrh", "schválený", "SITA 10. augusta 2014"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/mbeblavy-auta-limit-nrsr/103026-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34888", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1213", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34886", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/326433-kazimir-sa-chysta-obmedzit-cenu-aut-aj-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:16.590029+00:00"}
{"id": "vr37238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37238", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pozrite sa, dnes, dnes je to na našej vláde, ktorú máme a ja sa priznám, že som prekvapený, že posledné dni, kedy prebiehalo rokovanie o tomto zákone v parlamente som tam jednak nevidel ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu a ani som ho nepočul s ak tomu vyjadrovať v priebehu toho ako sa ten zákon prerokovával a úprimne povedané ani Iveta Radičová ako premiérka sa k tomu nejak nedostala.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme či R. Kaliňák odkazuje k vyjadreniam premiérky a ministra zahraničných vecí na parlamentnej pôde alebo aj mimo nej. I.Radičová v súvislosti s dvojakým občianstvom 28. januára 2011 vyjadrila názor , že Slovensko bude chcieť túto tému riešiť štandardnou medzivládnou zmluvou, pričom tento návrh bude predložený na rokovanie medzivládnej komisie, ktorá sa stretne 17. februára. I. Radičová sa ku zákonu o dvojakom občianstve vyjadrila aj potom ako I. Matovič spolu s poslancami Smer-SD navrhli novelu k tomuto zákonu (10.februára 2011). Je pravda, že vyjadrenia M. Dzurindu o tomto zákone z posledného obdobia nie sú.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme či R. Kaliňák odkazuje k vyjadreniam premiérky a ministra zahraničných vecí na parlamentnej pôde alebo aj mimo nej. I.Radičová v súvislosti s dvojakým občianstvom 28. januára 2011 vyjadrila názor , že Slovensko bude chcieť túto tému riešiť štandardnou medzivládnou zmluvou, pričom tento návrh bude predložený na rokovanie medzivládnej komisie, ktorá sa stretne 17. februára. I. Radičová sa ku zákonu o dvojakom občianstve vyjadrila aj potom ako I. Matovič spolu s poslancami Smer-SD navrhli novelu k tomuto zákonu (10.februára 2011). Je pravda, že vyjadrenia M. Dzurindu o tomto zákone z posledného obdobia nie sú."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila názor", "I. Radičová"], "url": ["http://debata.pravda.sk/debata/cz-A110128_132212_sk_domace_p58/", "http://www.sme.sk/c/5760647/sas-vylucila-matovica-z-klubu-most-zablokoval-parlament.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:53.569463+00:00"}
{"id": "vr15634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15634", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikdy som nezasiahol do slobody médií.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér dlhodobo ignoruje a ignoroval niektoré médiá a niektorých novinárov. (napr. Denník N a SME ). Premiér opakovane uráža novinárov ako skupinu ale aj vyhradené periodiká, na čo kriticky upozorňovali aj zahraničné média. Niektoré jeho vystúpenia z konca roka 2016 budú dlho zachované v pamäti každého sledovateľa udalostí, arogancia v jeho vystupovaniach sa začína náramne pripomínať Zemana. Ficov výrok o tom, že počas jeho vlád nedošlo k zmenám ovplyvňujúsim práci médií, nie je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér dlhodobo ignoruje a ignoroval niektoré médiá a niektorých novinárov. (napr. Denník N a SME ). Premiér opakovane uráža novinárov ako skupinu ale aj vyhradené periodiká, na čo kriticky upozorňovali aj zahraničné média. Niektoré jeho vystúpenia z konca roka 2016 budú dlho zachované v pamäti každého sledovateľa udalostí, arogancia v jeho vystupovaniach sa začína náramne pripomínať Zemana. Ficov výrok o tom, že počas jeho vlád nedošlo k zmenám ovplyvňujúsim práci médií, nie je pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "SME", "opakovane", "zahraničné", "Tlačový zákon", "médiami", "kritizovaný", "pdf", "titulnou stránkou", "kritizovali", "obmedzené", "súdil", "stiahol", "zažaluje"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi8wYS35NPQAhWHlCwKHc7zBZ4QFghCMAc&url=http%3A%2F%2Fwww.omediach.com%2Ftlac%2Fitem%2F5626-fico-na-otazky-projektu-n-neodpoveda-kvoli-sme&usg=AFQjCNHKEoD7DPmFucAB3l4asJfg8GwIBw&sig2=SOoVr4np_a_8qHxcFsEAng&bvm=bv.139782543,d.bGg", "http://medialne.etrend.sk/tlac/fico-nedal-sme-pred-volbami-ani-vetu-dennik-si-tak-cely-rozhovor-vymyslel.html", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/564926", "https://www.theguardian.com/world/2016/nov/23/slovakias-pm-calls-journalists-dirty-anti-slovak-prostitutes", "http://www.ulclegal.com/sk/bulletin-pro-bono/2008/04/1266-novy-tlacovy-zakon", "http://dennik.hnonline.sk/222395-tlacovy-zakon-a-verejny-zaujem", "http://domov.sme.sk/c/5162736/tlacovy-zakon-ma-prve-rozsudky.html", "http://www.communicationtoday.sk/download/1/2014/Drgonec%20-%20CT%201-2014.pdf", "http://medialne.etrend.sk/tlac/denniky-odpovedaju-vlade-vsetky-vysli-s-vybielenymi-titulkami.html", "http://www.sme.sk/c/3711005/svet-vidi-tlacovy-zakon-ako-nedemokraticky.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/311406-tlacovy-zakon-bude-jemnejsi-pravo-na-odpoved-ponechali/", "http://domov.sme.sk/c/5006096/fico-zaluje-za-karikaturu.html", "http://domov.sme.sk/c/6731592/fico-po-styroch-rokoch-meni-nazor-stiahol-sud-so-shootym.html", "https://dennikn.sk/114157/fico-ide-znovu-zalovat-media/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:40.413356+00:00"}
{"id": "48361", "numeric_id": 48361, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48361", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Je zaujímavé, že práve inšpiráciu na tento zákon našli v Ruskej federácii, pretože tam prišlo prvýkrát k vypínaniu webov a nejakých stránok a dokonca na to upozornil veľmi kriticky Európsky súd pre ľudské práva.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Ruskej federácii platí zákon, na základe ktorého sú blokované opozičné stránky, čo označil Európsky súd pre ľudské práva za porušovanie slobody slova. Avšak nie je pravda, že by ruská legislatíva bola inšpiráciou pre slovenskú, keďže NBÚ blokuje stránky s nepravdivým obsahom, nie opozičnými názormi. Ruské médiá alebo dezinformačné weby blokuje aj Európska únia, UK alebo Česko.\n\nV Ruskej federácii je zákonom upravené filtrovanie obsahu na internete od roku 2012, kedy bol prijatý federálny zákon, ktorý umožňoval úradu Roskomnadzor blokovať stránky a IP adresy, ktoré by šírili napríklad detskú pornografiu, informácie o drogách alebo extrémistické materiály.\n\nPráve pod zámienkou blokovania extrémistických stránok bol zákon čoraz častejšie zneužívaný na blokovanie stránok kritických voči režimu. Majitelia niektorých zablokovaných stránok sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodol , že zablokovaním bola porušená sloboda slova, a uložil Rusku povinnosť zaplatiť poškodeným náhradu.\n\nČasť výroku, v ktorej Kéry tvrdí, že k vypínaniu webov došlo prvýkrát práve v Rusku, je nepravdivá. V Číne je napríklad internet formálne regulovaný už od roku 1997, pričom v roku 2002 napríklad zablokovala Google.\n\nV prípade slovenského zákona, ktorý bol prijatý 25. februára ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu, však NBÚ nemôže svojvoľne obmedzovať médiá na základe opozičných názorov. Konkrétne rozhodnutia NBÚ nie sú verejné, máme však informácie o zablokovaní webstránky www.hlavnespravy.sk z 2. marca 2022. Rozhodnutie NBÚ nie je sprístupnené verejnosti a úrad sa vyjadril , že ho zverejniť nemieni. Samotné Hlavné správy rozhodnutie zverejnili na svojom Facebooku.\n\nV rozhodnutí sa uvádza kľúčová časť, ktorá pojednáva o dôvodoch zablokovania webstránky: „nakoľko na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré spochybňujú zahranično-politickú orientáciu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov vo vlastný štát, spochybňujú schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu veci verejných, polarizujú spoločnosť a zvyšujú napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti, a tiež preto, že na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré skutočnosť a informácie objektívne dané, že Ruská federácia nevyprovokovane, neodôvodnene a neoprávnene vojensky napadla Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát, čím ide nie len o hrubé pošliapanie medzinárodného práva a princípov prijatých v rámci multilaterálnych dohôd (napr. Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memorandu, ...), ale aj o podkopávanie európskej a globálnej bezpečnosti s stability, značne a tendenčne skresľujú, a ktoré podporujú konšpirácie a šíria pochybností, pričom ich charakter, okolnosti za ktorých sú šírené, doba a formy šírenia, prípadné následky šírenia, či okruh subjektov, ktorým sú sprístupnené, nie je nepatrný vzhľadom na nasledujúce skutočnosti.“\n\nČesko už 25. 2. zablokovalo weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.\n\nRussia Today a Sputnik zablokovala Európska únia aj UK 2., resp. 3. marca, toto rozhodnutie avízovali už 27. februára 2022. Slovensko sa tak inšpirovalo predovšetkým západnými krajinami, nie Ruskom. Rusko, ktoré od začiatku vojny obmedzilo nezávislé médiá vo svojej krajine, je Reportérmi bez hraníc hodnotené na 150. mieste zo 180 v rebríčku World Press Freedom Index .\n\nWebstránky Russia Today a Sputniku následne blokovali lokálni poskytovatelia internetu, napríklad v Rakúsku .", "analysis_paragraphs": ["V Ruskej federácii platí zákon, na základe ktorého sú blokované opozičné stránky, čo označil Európsky súd pre ľudské práva za porušovanie slobody slova. Avšak nie je pravda, že by ruská legislatíva bola inšpiráciou pre slovenskú, keďže NBÚ blokuje stránky s nepravdivým obsahom, nie opozičnými názormi. Ruské médiá alebo dezinformačné weby blokuje aj Európska únia, UK alebo Česko.", "V Ruskej federácii je zákonom upravené filtrovanie obsahu na internete od roku 2012, kedy bol prijatý federálny zákon, ktorý umožňoval úradu Roskomnadzor blokovať stránky a IP adresy, ktoré by šírili napríklad detskú pornografiu, informácie o drogách alebo extrémistické materiály.", "Práve pod zámienkou blokovania extrémistických stránok bol zákon čoraz častejšie zneužívaný na blokovanie stránok kritických voči režimu. Majitelia niektorých zablokovaných stránok sa obrátili na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodol , že zablokovaním bola porušená sloboda slova, a uložil Rusku povinnosť zaplatiť poškodeným náhradu.", "Časť výroku, v ktorej Kéry tvrdí, že k vypínaniu webov došlo prvýkrát práve v Rusku, je nepravdivá. V Číne je napríklad internet formálne regulovaný už od roku 1997, pričom v roku 2002 napríklad zablokovala Google.", "V prípade slovenského zákona, ktorý bol prijatý 25. februára ako reakcia na ruskú inváziu na Ukrajinu, však NBÚ nemôže svojvoľne obmedzovať médiá na základe opozičných názorov. Konkrétne rozhodnutia NBÚ nie sú verejné, máme však informácie o zablokovaní webstránky www.hlavnespravy.sk z 2. marca 2022. Rozhodnutie NBÚ nie je sprístupnené verejnosti a úrad sa vyjadril , že ho zverejniť nemieni. Samotné Hlavné správy rozhodnutie zverejnili na svojom Facebooku.", "V rozhodnutí sa uvádza kľúčová časť, ktorá pojednáva o dôvodoch zablokovania webstránky: „nakoľko na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré spochybňujú zahranično-politickú orientáciu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov vo vlastný štát, spochybňujú schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu veci verejných, polarizujú spoločnosť a zvyšujú napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti, a tiež preto, že na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré skutočnosť a informácie objektívne dané, že Ruská federácia nevyprovokovane, neodôvodnene a neoprávnene vojensky napadla Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát, čím ide nie len o hrubé pošliapanie medzinárodného práva a princípov prijatých v rámci multilaterálnych dohôd (napr. Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memorandu, ...), ale aj o podkopávanie európskej a globálnej bezpečnosti s stability, značne a tendenčne skresľujú, a ktoré podporujú konšpirácie a šíria pochybností, pričom ich charakter, okolnosti za ktorých sú šírené, doba a formy šírenia, prípadné následky šírenia, či okruh subjektov, ktorým sú sprístupnené, nie je nepatrný vzhľadom na nasledujúce skutočnosti.“", "Česko už 25. 2. zablokovalo weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.", "Russia Today a Sputnik zablokovala Európska únia aj UK 2., resp. 3. marca, toto rozhodnutie avízovali už 27. februára 2022. Slovensko sa tak inšpirovalo predovšetkým západnými krajinami, nie Ruskom. Rusko, ktoré od začiatku vojny obmedzilo nezávislé médiá vo svojej krajine, je Reportérmi bez hraníc hodnotené na 150. mieste zo 180 v rebríčku World Press Freedom Index .", "Webstránky Russia Today a Sputniku následne blokovali lokálni poskytovatelia internetu, napríklad v Rakúsku ."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "zneužívaný", "rozhodol", "Číne", "zablokovala", "prijatý", "www.hlavnespravy.sk", "vyjadril", "zverejnili", "zablokovalo", "Európska únia", "UK", "avízovali", "obmedzilo", "World Press Freedom Index", "Rakúsku"], "url": ["https://www.rferl.org/a/russia-internet-blacklist-free-speech/24758022.html?msclkid=aadc5c16b44c11ec9ad3059c6965afbe", "https://www.interpretermag.com/fsb-increasingly-involved-in-misuse-of-anti-extremism-laws-sova-says/", "https://www.barrons.com/news/european-rights-court-faults-russia-over-website-blocking-01592919005?tesla=y", "https://www.theguardian.com/news/2018/jun/29/the-great-firewall-of-china-xi-jinpings-internet-shutdown?msclkid=6a498735b44f11eca7c3e19286b2c0b2", "https://www.theguardian.com/technology/2002/sep/04/internetnews.china", "https://dennikn.sk/2738940/vlada-chce-dat-docasne-nbu-pravo-blokovat-aj-weby-s-dezinformaciami-cesi-vypli-aeronet/", "http://www.hlavnespravy.sk", "https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/?ref=inm", "https://www.facebook.com/Hlavnespravy2/photos/pcb.453159169933972/453159083267314", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-cesko-zablokovalo-aeronet-a-dalsich-sedm-proruskych-dezinformacnich-webu-190461", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-02/rt-sputnik-content-officially-banned-across-european-union", "https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-60584092", "https://www.theguardian.com/media/2022/feb/27/eu-ban-russian-state-backed-channels-rt-sputnik", "https://rsf.org/en/news/rsf-creates-mirror-leading-russian-exile-news-site-blocked-kremlin", "https://rsf.org/en/ranking", "https://www.derstandard.at/story/2000134733626/auch-a1-sperrt-nun-die-websites-von-rt-und-sputnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:00.292648+00:00"}
{"id": "43694", "numeric_id": 43694, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43694", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pred tromi rokmi sme vznikli ako hnutie zdola...stovky ľudí po celom Slovensku. Podarilo sa nám vyhrať komunálne voľby vo viacerých mestách, podarilo sa nám podporovať v Bratislave mať primátora, podarilo sa nám vyhrať aj prezidentské voľby, podarilo sa nám prvý krát poraziť Fica, podarilo sa nám vyhrať eurovoľby... my sme ako jedni z prvých dokázali urobiť dvojkoalíciu PS-Spolu, za to, že sme sa dokázali otvorene postaviť za proeurópsku orientáciu… že EÚ je dobrá. Tam Slovensko patrí...podarilo sa nám urobiť dohodu s KDH.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko oznámil jeho zakladateľ Ivan Štefunko v septembri 2016. Ako politická strana je hnutie registrované od novembra 2017. Ku koncu roka 2018 mala strana 356 členov ( pdf , s. 56). Miestne bunky má v 25 mestách. V komunálnych voľbách 2018 získala strana samostatne troch starostov, v koalíciách uspela s kandidátmi v siedmich obciach. Primátor hlavného mesta bol kandidátom koalície PS/Spolu. Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky ako podpredsedníčka PS, funkcie sa vzdala po prvom kole volieb. Po zvolení zo strany vystúpila . Vo februári 2019 strany PS a Spolu ohlásili vznik koalície pre voľby do Európskeho parlamentu. Voľby vyhrali so ziskom 20,11 % odovzdaných hlasov, strana Smer skončila druhá s 15,72 %. PS/Spolu počas kampane zdôrazňovali proeurópsku orientáciu Slovenska. V júli 2019 uzatvorila koalícia PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení s KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko oznámil jeho zakladateľ Ivan Štefunko v septembri 2016. Ako politická strana je hnutie registrované od novembra 2017. Ku koncu roka 2018 mala strana 356 členov ( pdf , s. 56). Miestne bunky má v 25 mestách. V komunálnych voľbách 2018 získala strana samostatne troch starostov, v koalíciách uspela s kandidátmi v siedmich obciach. Primátor hlavného mesta bol kandidátom koalície PS/Spolu. Zuzana Čaputová kandidovala na post prezidentky ako podpredsedníčka PS, funkcie sa vzdala po prvom kole volieb. Po zvolení zo strany vystúpila . Vo februári 2019 strany PS a Spolu ohlásili vznik koalície pre voľby do Európskeho parlamentu. Voľby vyhrali so ziskom 20,11 % odovzdaných hlasov, strana Smer skončila druhá s 15,72 %. PS/Spolu počas kampane zdôrazňovali proeurópsku orientáciu Slovenska. V júli 2019 uzatvorila koalícia PS/Spolu tzv. dohodu o neútočení s KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "registrované", "pdf", "bunky", "uspela", "bol", "vzdala", "vystúpila", "ohlásili", "vyhrali", "zdôrazňovali", "proeurópsku", "uzatvorila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20272166/stefunko-zaklada-obcianske-zdruzenie-zaklad-pre-politicku-stranu.html", "http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=218725", "https://www.progresivne.sk/wp-content/uploads/2019/04/Vyrocna-sprava_2018.pdf", "https://www.progresivne.sk/miestne-bunky/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/komunalne-volby/strana/308-progresivne-slovensko/2018", "https://www.vysledkyvolieb.sk/komunalne-volby/strana/308-progresivne-slovensko/2018", "https://www.ta3.com/clanok/1150852/prezidentska-kandidatka-caputova-sa-vzdala-funkcie-v-strane.html", "https://dennikn.sk/1461875/caputova-sa-na-sneme-ps-rozlucila-s-hnutim-progresivci-vytiahli-proti-kotlebovcom/", "https://dennikn.sk/1371732/progresivci-a-spolu-zvazuju/", "https://www.ta3.com/eurovolby-2019/vysledky.html", "https://domov.sme.sk/c/22055697/progresivne-slovensko-a-spolu-predstavili-kandidatku-do-eurovolieb.html", "https://www.progresivne.sk/hodnoty/", "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/518611-koalicia-ps-a-spolu-uzatvorila-s-kdh-dohodu-o-spolupraci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:37.087700+00:00"}
{"id": "50155", "numeric_id": 50155, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50155", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Nie sú proti používaniu (ruských zmrazených aktív, pozn.), len hľadajú ten systém, ako to urobiť, lebo je veľmi dôležité, aby, aspoň teda pre mnohé krajiny ako Belgicko alebo Francúzsko, aby vlastníctvo tých aktív neprechádzalo nikam. To je veľmi dôležité, aby sa nespochybnil medzinárodný finančný systém.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri rokovaniach o návrhu využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie obrany a rekonštrukcie Ukrajiny predstavitelia Belgicka aj Francúzska uviedli, že tento návrh musí byť v súlade s medzinárodným právom. V opačnom prípade by podľa belgického premiéra mohlo dôjsť k strate dôvery v európsky finančný systém, ak by EÚ využila prostriedky suverénneho štátu v rozpore s medzinárodnými princípmi. Belgický premiér Bard De Wever požiadal členské štáty Európskej únie, aby Belgicku ručili za spoluzodpovednosť v prípade negatívnych následkov. Väčšina týchto aktív sa totiž nachádza v Belgicku.\n\nEurópski lídri začiatkom októbra rokovali o európskej obrane a podpore Ukrajiny na neformálnom summite v dánskej Kodani. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyzvali štáty Európskej únie, aby podporili návrh na použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky pre Ukrajinu.\n\nBezúročná pôžička určená najmä na pokrytie výdavkov na obranu by mala byť vo výške 140 miliárd eur. Podľa návrhu prezentovaného po summite by Ukrajina mala úver splatiť , keď jej Rusko zaplatí povojnové reparácie. Rokovania ešte nedospeli k záveru a majú pokračovať v druhej polovici októbra.\n\nCelková hodnota ruských zmrazených aktív dosahuje približne 200 miliárd eur v hotovosti a cenných papieroch. Európska únia ich zmrazila Ruskej centrálnej banke v rámci sankcií v reakcii na ruskú plnoformátovú vojenskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022.\n\nVäčšina zmrazených ruských aktív, približne 170 miliárd eur , sa nachádza v Belgicku pod správou finančnej spoločnosti Euroclear. Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot v septembri vyjadril nesúhlas s návrhom poskytnúť ruské aktíva ako pôžičku pre Ukrajinu. Podľa Prévota by išlo o riskantné rozhodnutie s negatívnym dopadom pre kredibilitu európskeho finančného systému a eura. Medzinárodné právo totiž zakazuje konfiškáciu suverénnych štátnych aktív a Euroclear spadá aj pod európsku reguláciu finančných trhov.\n\nNa summite v Kodani v októbri belgický premiér Bard De Wever uviedol, že Belgicko požiadalo zvyšné členské štáty Európskej únie, aby krajine poskytli záruky, že nebude musieť riešiť situáciu s Moskvou unilaterálne, pokiaľ by nastali komplikácie. Podľa De Wevera žije riaditeľka Euroclearu už momentálne pod prísnou bezpečnostnou ochranou, preto mu návrh Komisie pripadá riskatný.\n\nFrancúzsky prezident Emmanuel Macron pred summitom uviedol , že využitie aktív musí podliehať pravidlám vychádzajúcim z medzinárodného práva. Holandský premiér Dick Schoof takisto vyzval na dôkladné zváženie právnych a finančných rizík. Luxemburský premiér Luc Frieden uviedol , že konfiškácia majetku iného štátu vyvoláva právne otázky o zodpovednosti a vykonateľnosti. V depozitári finančnej skupiny Clearstream v Luxembursku sa takisto nachádza časť ruských aktív zmrazených Európskou úniou ako súčasť sankcií uvalených na Rusko (. pdf , s. 2).", "analysis_paragraphs": ["Pri rokovaniach o návrhu využiť zmrazené ruské aktíva na financovanie obrany a rekonštrukcie Ukrajiny predstavitelia Belgicka aj Francúzska uviedli, že tento návrh musí byť v súlade s medzinárodným právom. V opačnom prípade by podľa belgického premiéra mohlo dôjsť k strate dôvery v európsky finančný systém, ak by EÚ využila prostriedky suverénneho štátu v rozpore s medzinárodnými princípmi. Belgický premiér Bard De Wever požiadal členské štáty Európskej únie, aby Belgicku ručili za spoluzodpovednosť v prípade negatívnych následkov. Väčšina týchto aktív sa totiž nachádza v Belgicku.", "Európski lídri začiatkom októbra rokovali o európskej obrane a podpore Ukrajiny na neformálnom summite v dánskej Kodani. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová spolu s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyzvali štáty Európskej únie, aby podporili návrh na použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky pre Ukrajinu.", "Bezúročná pôžička určená najmä na pokrytie výdavkov na obranu by mala byť vo výške 140 miliárd eur. Podľa návrhu prezentovaného po summite by Ukrajina mala úver splatiť , keď jej Rusko zaplatí povojnové reparácie. Rokovania ešte nedospeli k záveru a majú pokračovať v druhej polovici októbra.", "Celková hodnota ruských zmrazených aktív dosahuje približne 200 miliárd eur v hotovosti a cenných papieroch. Európska únia ich zmrazila Ruskej centrálnej banke v rámci sankcií v reakcii na ruskú plnoformátovú vojenskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022.", "Väčšina zmrazených ruských aktív, približne 170 miliárd eur , sa nachádza v Belgicku pod správou finančnej spoločnosti Euroclear. Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot v septembri vyjadril nesúhlas s návrhom poskytnúť ruské aktíva ako pôžičku pre Ukrajinu. Podľa Prévota by išlo o riskantné rozhodnutie s negatívnym dopadom pre kredibilitu európskeho finančného systému a eura. Medzinárodné právo totiž zakazuje konfiškáciu suverénnych štátnych aktív a Euroclear spadá aj pod európsku reguláciu finančných trhov.", "Na summite v Kodani v októbri belgický premiér Bard De Wever uviedol, že Belgicko požiadalo zvyšné členské štáty Európskej únie, aby krajine poskytli záruky, že nebude musieť riešiť situáciu s Moskvou unilaterálne, pokiaľ by nastali komplikácie. Podľa De Wevera žije riaditeľka Euroclearu už momentálne pod prísnou bezpečnostnou ochranou, preto mu návrh Komisie pripadá riskatný.", "Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred summitom uviedol , že využitie aktív musí podliehať pravidlám vychádzajúcim z medzinárodného práva. Holandský premiér Dick Schoof takisto vyzval na dôkladné zváženie právnych a finančných rizík. Luxemburský premiér Luc Frieden uviedol , že konfiškácia majetku iného štátu vyvoláva právne otázky o zodpovednosti a vykonateľnosti. V depozitári finančnej skupiny Clearstream v Luxembursku sa takisto nachádza časť ruských aktív zmrazených Európskou úniou ako súčasť sankcií uvalených na Rusko (. pdf , s. 2)."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "vyzvali", "mala", "splatiť", "pokračovať", "dosahuje", "zmrazila", "170 miliárd eur", "vyjadril", "išlo", "zakazuje", "spadá", "požiadalo", "žije", "pripadá", "uviedol", "vyzval", "uviedol", "pdf"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/769236-zlodejina-zuri-kremel-unia-na-summite-v-kodani-riesi-desiatky-miliard-pre-ukrajinu-zo-zmrazenych-ruskych-aktiv/", "https://www.aktuality.sk/clanok/JEUlvKR/europski-lidri-zvazuju-vyuzitie-ruskych-aktiv-na-podporu-ukrajiny/#:~:text=Predsedn%C3%AD%C4%8Dka%20Eur%C3%B3pskej%20komisie%20Ursula%20von%20der%20Leyenov%C3%A1%20a%20nemeck%C3%BD%20kancel%C3%A1r%20Friedrich%20Merz%20v%20stredu%20vyzvali%20na%20pou%C5%BEitie%20zmrazen%C3%BDch%20rusk%C3%BDch%20akt%C3%ADv%20na%20financovanie%20p%C3%B4%C5%BEi%C4%8Dky%20140%20mili%C3%A1rd%20eur%20pre%20Ukrajinu.%20%C5%A0%C3%A9fka%20EK%20z%C3%A1rove%C5%88%20zd%C3%B4raznila%2C%20%C5%BEe%20rusk%C3%BD%20majetok%20sa%20konfi%C5%A1kova%C5%A5%20nebude.", "https://www.reuters.com/business/finance/eu-mulls-using-frozen-russian-assets-loan-ukraine-wary-legal-issues-2025-10-01", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/769236-zlodejina-zuri-kremel-unia-na-summite-v-kodani-riesi-desiatky-miliard-pre-ukrajinu-zo-zmrazenych-ruskych-aktiv/", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/09/05/belgium-will-not-transfer-frozen-russian-assets-despite-commissions-plans-fm-prevot", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/09/05/belgium-will-not-transfer-frozen-russian-assets-despite-commissions-plans-fm-prevot", "https://euractiv.cz/section/vnitro-a-spravedlnost/news/posle-eu-zmrazene-ruske-miliardy-ukrajine-zatim-zustava-u-slov/", "https://hnonline.sk/svet/96238110-belgicko-chce-aby-s-nim-staty-eu-pri-vyuziti-ruskych-aktiv-zdielali-riziko#:~:text=V%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20z%20t%C3%BDchto%20akt%C3%ADv%20%E2%80%93%20pribli%C5%BEne%20170%20mili%C3%A1rd%20eur%20%E2%80%93%20sa%20toti%C5%BE%20nach%C3%A1dza%20v%20depozit%C3%A1ri%20spolo%C4%8Dnosti%20Euroclear%20v%20belgickom%20Bruseli%2C%20p%C3%AD%C5%A1e%C2%A0agent%C3%BAra%20Reuters.", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/09/05/belgium-will-not-transfer-frozen-russian-assets-despite-commissions-plans-fm-prevot", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/09/05/belgium-will-not-transfer-frozen-russian-assets-despite-commissions-plans-fm-prevot", "https://www.reuters.com/business/finance/eu-mulls-using-frozen-russian-assets-loan-ukraine-wary-legal-issues-2025-10-01/#:~:text=The%20main%20legal%20concern%20is%20that%20under%20international%20law%2C%20sovereign%20assets%20cannot%20be%20confiscated%2C%20so%20in%20organising%20the%20loan%20the%20EU%20will%20have%20to%20find%20a%20way%20to%20honour%20Moscow%27s%20claim%20on%20its%20central%20bank%20assets.", "https://www.euronews.com/my-europe/2025/09/05/belgium-will-not-transfer-frozen-russian-assets-despite-commissions-plans-fm-prevot", "https://hnonline.sk/svet/96238110-belgicko-chce-aby-s-nim-staty-eu-pri-vyuziti-ruskych-aktiv-zdielali-riziko", "https://hnonline.sk/svet/96238110-belgicko-chce-aby-s-nim-staty-eu-pri-vyuziti-ruskych-aktiv-zdielali-riziko", "https://hnonline.sk/svet/96238110-belgicko-chce-aby-s-nim-staty-eu-pri-vyuziti-ruskych-aktiv-zdielali-rizikohttps://hnonline.sk/svet/96238110-belgicko-chce-aby-s-nim-staty-eu-pri-vyuziti-ruskych-aktiv-zdielali-riziko", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/769236-zlodejina-zuri-kremel-unia-na-summite-v-kodani-riesi-desiatky-miliard-pre-ukrajinu-zo-zmrazenych-ruskych-aktiv/#:~:text=Napriek%20rast%C3%BAcej%20podpore,zodpovednosti%20a%20vykonate%C4%BEnosti.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/769236-zlodejina-zuri-kremel-unia-na-summite-v-kodani-riesi-desiatky-miliard-pre-ukrajinu-zo-zmrazenych-ruskych-aktiv/#:~:text=Napriek%20rast%C3%BAcej%20podpore,zodpovednosti%20a%20vykonate%C4%BEnosti.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/769236-zlodejina-zuri-kremel-unia-na-summite-v-kodani-riesi-desiatky-miliard-pre-ukrajinu-zo-zmrazenych-ruskych-aktiv/#:~:text=Napriek%20rast%C3%BAcej%20podpore,zodpovednosti%20a%20vykonate%C4%BEnosti.", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2025/775908/EPRS_BRI%282025%29775908_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:51.671658+00:00"}
{"id": "vr31183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31183", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keď sme začínali v prvej Dzurindovej vláde, tak bola nezamestnanosť takmer 20%. A najmä reformami, ktoré sme naštartovali, sa znížila potom pod 10%.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006). Miklošov výrok hodnotíme ako zavádzanie . Ivan Mikloš chce zrejme poukázať na výrazné zníženie miery nezamestnanosti z 20% na menej ako 10% počas vládnutia za M. Dzurindu. Miera nezamestnanosti na úrovni takmer 20% bola však až v roku 2001 - teda nie v roku 1998 kedy preberali krajinu. V tomto roku bola 12,5%. Miera nezamestnanosti sa nedostala pod úroveň 10% za vládnutia M. Dzurindu, ale až po voľbách v auguste 2006, kedy nastúpila vláda R. Fica, hoci to mohlo byť pod vplyvom reforiem z predchádzajúceho obdobia. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006). Miklošov výrok hodnotíme ako zavádzanie . Ivan Mikloš chce zrejme poukázať na výrazné zníženie miery nezamestnanosti z 20% na menej ako 10% počas vládnutia za M. Dzurindu. Miera nezamestnanosti na úrovni takmer 20% bola však až v roku 2001 - teda nie v roku 1998 kedy preberali krajinu. V tomto roku bola 12,5%. Miera nezamestnanosti sa nedostala pod úroveň 10% za vládnutia M. Dzurindu, ale až po voľbách v auguste 2006, kedy nastúpila vláda R. Fica, hoci to mohlo byť pod vplyvom reforiem z predchádzajúceho obdobia. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["žiadnej zo štatistík", "Podľa údajov ŠÚ SR"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/08/statistiky-nezamestnanost/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:13.453509+00:00"}
{"id": "vr16843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16843", "speaker": "Ján Greššo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-gresso", "statement": "Zákon hovorí aj o tom, že samosprávny kraj môže aj podnikať.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Grešša označujeme za pravdivý, pretože zákon naozaj hovorí aj o tejto možnosti samosprávnych krajov. Podľa § 4 Zákona č. 302/2001 Z. z. Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) s názvom Pôsobnosť samosprávneho kraja platí že \"(samosprávny kraj) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Grešša označujeme za pravdivý, pretože zákon naozaj hovorí aj o tejto možnosti samosprávnych krajov. Podľa § 4 Zákona č. 302/2001 Z. z. Zákon o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) s názvom Pôsobnosť samosprávneho kraja platí že \"(samosprávny kraj) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20160305"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:15.917193+00:00"}
{"id": "vr29954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29954", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No jednoznačne, však my sme mali, pani redaktorka, my sme tu mali za dvadsaťdva aj niečo rokov existencie štátu päťdesiatosemtisíc utečencov. Šesťstopäťdesiat z nich dostalo azyl a z toho podľa najnovších čísiel dvadsaťšesť percent tu zostalo, to znamená že každý štvrtý. V roku 2004 sme mali desaťtisíc žiadateľov o azyl, nebol problém.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Béla Bugár sa vo výrokoch o celkovom počte žiadostí o udelenie azylu nemýlil. Takisto bola správna jeho informácia o počte ľudí, ktorí dostali azyl a zaokrúhlený údaj o počte žiadateľov v roku 2004. Tímu Demagog.sk sa zatiaľ nepodarila nájsť informácia o percente azylantov, ktorí na Slovensku zostali. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Z nasledujúcej štatistiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že celkový počet žiadostí o azyl za obdobie samostatnej Slovenskej republiky je 58 121 žiadostí. Taktiež údaj o počte udelených azylov súhlasí s počtom 651, zaokrúhlene uvedenom vo výroku. V roku 2004 bolo podaných 11 395 žiadostí o azyl, čo je blízke údaju, ktorý uvádza Bugár. Údaje o počte migrantov ukazuje nasledujúci graf.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár sa vo výrokoch o celkovom počte žiadostí o udelenie azylu nemýlil. Takisto bola správna jeho informácia o počte ľudí, ktorí dostali azyl a zaokrúhlený údaj o počte žiadateľov v roku 2004. Tímu Demagog.sk sa zatiaľ nepodarila nájsť informácia o percente azylantov, ktorí na Slovensku zostali. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Z nasledujúcej štatistiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že celkový počet žiadostí o azyl za obdobie samostatnej Slovenskej republiky je 58 121 žiadostí. Taktiež údaj o počte udelených azylov súhlasí s počtom 651, zaokrúhlene uvedenom vo výroku. V roku 2004 bolo podaných 11 395 žiadostí o azyl, čo je blízke údaju, ktorý uvádza Bugár. Údaje o počte migrantov ukazuje nasledujúci graf."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "podaných"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:30.057227+00:00"}
{"id": "49407", "numeric_id": 49407, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49407", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ústavný súd nič také nepovedal, stovák nálezov, 4 sú také, že bol nejaký problém s postupom, s procesom v rámci Špeciálnej prokuratúry, ale rovnako mal Ústavný súd problém s Najvyšším súdom.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Naratív o porušovaní ľudských práv, problémoch s postupom v konaniach zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a súvisiacich nálezoch Ústavného súdu (ÚS) šírili predstavitelia súčasnej vládnej koalície, napríklad premiér Robert Fico (Smer-SD) či minister spravodlivosti Boris Susko . Týmto spôsobom obhajovali návrh na zrušenie ÚŠP.\n\nŠpeciálny prokurátor Daniel Lipšic zverejnil všetky nálezy ÚS, v rámci ktorých bolo vyhovené ústavným sťažnostiam. Za roky 2022 a 2023 ÚS prejednával 275 sťažností, z čoho v ôsmich prípadoch konštatoval súd porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov ÚŠP.\n\nZ ôsmich prípadov sa štyri prípady týkali prieťahov v konaní a štyri procesných pochybení, čo vo výroku tvrdí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Túto časť jeho výroku preto hodnotíme ako pravdivú.\n\nMedzi zverejnenými rozhodnutiami je aj 12 uznaných sťažností voči konaniu Najvyššieho súdu, ktoré potvrdil ÚS. Ide napríklad o kauzu Fatima (IV. ÚS 44/2023), kedy sa sudkyňa Ivetta Macejková nenamietala proti rozhodovaniu v prípade sudkyne Moniky Jankovskej. To však už predtým v inej kauze urobila a podľa ÚS, ak je sudca vylúčený z rozhodovania v akejkoľvek fáze kauzy, tak to platí aj pre ďalšie rozhodovanie tej istej veci.\n\nAj túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["Naratív o porušovaní ľudských práv, problémoch s postupom v konaniach zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a súvisiacich nálezoch Ústavného súdu (ÚS) šírili predstavitelia súčasnej vládnej koalície, napríklad premiér Robert Fico (Smer-SD) či minister spravodlivosti Boris Susko . Týmto spôsobom obhajovali návrh na zrušenie ÚŠP.", "Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic zverejnil všetky nálezy ÚS, v rámci ktorých bolo vyhovené ústavným sťažnostiam. Za roky 2022 a 2023 ÚS prejednával 275 sťažností, z čoho v ôsmich prípadoch konštatoval súd porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov ÚŠP.", "Z ôsmich prípadov sa štyri prípady týkali prieťahov v konaní a štyri procesných pochybení, čo vo výroku tvrdí predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Túto časť jeho výroku preto hodnotíme ako pravdivú.", "Medzi zverejnenými rozhodnutiami je aj 12 uznaných sťažností voči konaniu Najvyššieho súdu, ktoré potvrdil ÚS. Ide napríklad o kauzu Fatima (IV. ÚS 44/2023), kedy sa sudkyňa Ivetta Macejková nenamietala proti rozhodovaniu v prípade sudkyne Moniky Jankovskej. To však už predtým v inej kauze urobila a podľa ÚS, ak je sudca vylúčený z rozhodovania v akejkoľvek fáze kauzy, tak to platí aj pre ďalšie rozhodovanie tej istej veci.", "Aj túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú."], "analysis_date": "2024-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Fico", "Susko", "zverejnil", "konštatoval", "sťažností", "urobila"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/12/r-fico-trva-na-zruseni-specialnej-prokuratury-novelu-trestneho-zakona-chce-mat-schvalenu-do-konca-roka/", "https://dennikn.sk/3733853/rusenie-specialnej-prokuratury-ma-aj-zastancov-tvrdi-minister-susko-ma-su-to-najma-advokati-obzalovanych/", "https://m.facebook.com/permalink.php?story_fbid=354043997238497&id=100078986981709", "https://sita.sk/nalezy-o-poruseni-prav-sa-tykali-osmich-pripadov-vo-vztahu-k-usp-z-celkovo-275-ustavnych-staznosti/", "https://sita.sk/nalezy-o-poruseni-prav-sa-tykali-osmich-pripadov-vo-vztahu-k-usp-z-celkovo-275-ustavnych-staznosti/", "https://www.trend.sk/pravo/takmer-tridsat-rozhodnuti-poruseni-ludskych-prav-ktore-spominaju-aj-pri-ruseni-usp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:15.170204+00:00"}
{"id": "vr30704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30704", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Výsledky nie sú pod reálnu cenu, výsledky ak sa prepočítavajú na kilometer alebo na európske pomery sú európske ceny. Naozaj v priemere zhruba 8 až 10 miliónov eur na km na D1, to sú európske pomery.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov", "analysis_paragraphs": ["Z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR vyplýva, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "Dubná skala - Turany", "Jánovce - Jablonov", "Odkaz na mapu", "Fričovice - Svinia", "map"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.mapy.cz/s/2TVv", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38", "http://www.mapy.cz/#x=21.189190&y=48.995811&z=10&d=muni_21123_0_1&t=s&q=svinia%2C%20slovensko&qp=8.750430_47.671338_19.660353_51.700514_6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:57.976669+00:00"}
{"id": "vr29256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29256", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...zrušili sme (počas Radičovej vlády, pozn.) vtedy v roku 2011 odmeny sudcom...", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej, boli skutočne zrušené odmeny sudcom. Návrh zákona bol definitívne schválený parlamentom po prelomení veta vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča 80-timi poslancami.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej, boli skutočne zrušené odmeny sudcom. Návrh zákona bol definitívne schválený parlamentom po prelomení veta vtedajšieho prezidenta Ivana Gašparoviča 80-timi poslancami."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["zrušené"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5747308/poslanci-prelomili-veto-pri-zakone-o-sudcoch-a-prisediacich.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:33.427034+00:00"}
{"id": "vr17402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17402", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V tom článku (poslednom Kuciakovom, pozn.) je 80% informácií priamo z Ministerstva vnútra (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Posledný článok Jána Kuciaka bol zverejnený po jeho smrti 28. februára 2018 . Nie je však jasné, ktoré informácie boli získané od Ministerstva vnútra SR odvolaním sa na tzv. infozákon , preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Posledný článok Jána Kuciaka bol zverejnený po jeho smrti 28. februára 2018 . Nie je však jasné, ktoré informácie boli získané od Ministerstva vnútra SR odvolaním sa na tzv. infozákon , preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["28. februára 2018", "infozákon"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:02.113741+00:00"}
{"id": "vr17036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17036", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...zrušená bola ta výzva, ja som ju prvý deň po svojom nástupe do funkcie zrušila (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok ministerky Lubyovej sa dotýka kontroverznej výzvy na čerpanie eurofondov na podporu dlhodobého a strategického výskumu a vývoja. Podľa stránky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bola ministerka Martina Lubyová, vymenovaná do svojej funkcie 13. septembra 2017. O zrušení výzvy informovalo ministerstvo 18. septembra 2017. Vzhľadom na to, že nie je možné zistiť, kedy presne ministerka začala proces zrušenia, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministerky Lubyovej sa dotýka kontroverznej výzvy na čerpanie eurofondov na podporu dlhodobého a strategického výskumu a vývoja. Podľa stránky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR bola ministerka Martina Lubyová, vymenovaná do svojej funkcie 13. septembra 2017. O zrušení výzvy informovalo ministerstvo 18. septembra 2017. Vzhľadom na to, že nie je možné zistiť, kedy presne ministerka začala proces zrušenia, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "ministerstvo", "listom", "skutočnosť", "odstúpenia", "konštatoval", "pravidlami"], "url": ["http://www.minedu.sk/novou-ministerkou-skolstva-sa-stala-martina-lubyova/", "https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/", "https://www.stuba.sk/new/docs//stu/informacie_o/diani_na_stu/aktuality/2017/stanovisko-rektorov-a-sav.pdf", "https://slovensko.hnonline.sk/1000613-matovicovci-chcu-odvolalvat-plavcana-ministerstvo-sa-brani-a-hovori-o-historickom-uspechu", "https://dennikn.sk/854788/peter-plavcan-odchadza-profesor-s-neistym-usmevom-mediam-ukazal-svoju-zranitelnost-aj-cierny-opasok/", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/V%C3%BDskumn%C3%A1+agent%C3%BAra+pri+riaden%C3%AD+eur%C3%B3pskych+fondov+poru%C5%A1ovala+princ%C3%ADpy+objekt%C3%ADvnosti+aj+transparentnosti/2a8b828d-4607-48a0-b416-fb374face2f6", "https://www.minedu.sk/rezortu-skolstva-sa-podarilo-dohodnut-spustenie-eurofondov-pre-vedcov-uz-v-tomto-roku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:32.921199+00:00"}
{"id": "vr39116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39116", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz sme rokovali len o tom, že sa navyšovala kapacita tohto eurovalu, o ktorom Richard Sulík hlasoval, na pôvodne zamýšľanú úroveň 440 miliard eur, pretože sa ukázalo, že to pôvodné schválenie nebolo na 440, pretože ratingové agentúry neakceptovali krajiny, ktoré nemali trojačkový rating,", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 12. októbra 2011 : \"Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu úplne identický návrh, aký v utorok parlament odmietol. Vláda schválila nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale prvýkrát 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 12. októbra 2011 : \"Kabinet Ivety Radičovej schválil v stredu úplne identický návrh, aký v utorok parlament odmietol. Vláda schválila nový dodatok k rámcovej zmluve o eurovale prvýkrát 7. septembra. Nový dodatok zahŕňa aj zmeny, ktoré boli súčasťou prvého dodatku. Ten však nebol plne ratifikovaný. Pôvodný dodatok k rámcovej zmluve sa pritom týkal najmä navýšenia kapacity eurovalu. Slovenské záruky v rámci EFSF sa podľa neho mali zvýšiť z pôvodných 4,37 mld. eur na 7,72 mld. eur.\""], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/112345/Kabinet-posiela-euroval-opatovne-do-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:17.131389+00:00"}
{"id": "vr25906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25906", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď som bol minister Práce, sociálnych vecí a rodiny, tie tri roky, tak v tom čase klesla nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji o 5,1%. Na celoslovenskej úrovni som ju stlačil spolu s mojimi kolegami z 19% pod 10%.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v období keď bol Ľudovít Kaník ministrom, klesla nezamestnanosť v BBSK o 1,4 p.b.. Pokles 5,1 p.b. môžme sledovať medzi rokmi 2004 a 2006, avšak toto obdobie nie je totožné s obdobím funkcie na ministerstve. Údaj o celoslovenskej úrovni nezamestnanosti považujeme tiež za nesprávny. Ľ. Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny počas druhej vlády M. Dzurindu, v rokoch 2002 až 2005. Podľa Štatistického úradu SR bola nezamestnanosť v tomto období nasledovná: 2001 2002 2003 2004 2005 2006 SR 19,2% 18,5% 17,4% 18,1% 16,2% 13,3% BB 22,4% 25,2% 23,8% 26,6% 23,8% 21,1% Podľa uvedených údajov nezamestnanosť na Slovensku klesla z 18,5% v roku 2002 na 16,2% v roku 2005. V Banskobystrickom kraji to bol pokles z 25,2% na 23,8% za rovnaké obdobie, čo predstavuje pokles o 1,4 p.b.. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v období keď bol Ľudovít Kaník ministrom, klesla nezamestnanosť v BBSK o 1,4 p.b.. Pokles 5,1 p.b. môžme sledovať medzi rokmi 2004 a 2006, avšak toto obdobie nie je totožné s obdobím funkcie na ministerstve. Údaj o celoslovenskej úrovni nezamestnanosti považujeme tiež za nesprávny. Ľ. Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny počas druhej vlády M. Dzurindu, v rokoch 2002 až 2005. Podľa Štatistického úradu SR bola nezamestnanosť v tomto období nasledovná: 2001 2002 2003 2004 2005 2006 SR 19,2% 18,5% 17,4% 18,1% 16,2% 13,3% BB 22,4% 25,2% 23,8% 26,6% 23,8% 21,1% Podľa uvedených údajov nezamestnanosť na Slovensku klesla z 18,5% v roku 2002 na 16,2% v roku 2005. V Banskobystrickom kraji to bol pokles z 25,2% na 23,8% za rovnaké obdobie, čo predstavuje pokles o 1,4 p.b.. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["ministrom", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=28&mainkat=3", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:08.849888+00:00"}
{"id": "vr26031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26031", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Veľkou hanbou pre úrad BSK je, že si platí súkromnú advokátsku kanceláriu pani Kolíkovej. To je, pán Frešo, bývala štátna tajomníčka v čase SDKÚ-DS, ktorá dáva našich dôchodcov v našich zariadeniach na súd.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s touto témou sa dňa 30. septembra 2013 objavili články vo viacerých médiách. Všetky sa však odvolávali na vyhlásenie Moniky Flašíkovej Beňovej. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže podpredsedníčka BSK vo svojej reakcii článkoch nepoprela spomínané skutočnosti.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s touto témou sa dňa 30. septembra 2013 objavili články vo viacerých médiách. Všetky sa však odvolávali na vyhlásenie Moniky Flašíkovej Beňovej. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže podpredsedníčka BSK vo svojej reakcii článkoch nepoprela spomínané skutočnosti."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["portáli", "teraz.sk", "hlavnespravy.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/294647-domov-sa-sudi-s-penzistami/", "http://www.teraz.sk/regiony/nemeth-benova-kampan-volby-vuc/59797-clanok.html", "http://www.hlavnespravy.sk/m-flasikova-benova-protizakonne-poplatky-v-socialnych-zariadeniach-treba-zrusit/150346/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:39.041606+00:00"}
{"id": "vr31348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31348", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ľudia, ktorí majú peniaze v II. pilieri musia vedieť, na napr. v roku 2011 bola inflácia vyššia ako boli výnosy v II. pilieri. Čiže ľuďom sa znehodnotili peniaze.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z údajov pdf. Štatistického úradu vyplýva, že miera inflácie, meraná indexom spotrebiteľských cien v roku 2011 dosiahla 3,9%. Podľa harmonizovaného indexu Eurostatu bola miera indexu v tomto roku 4,1%.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov pdf. Štatistického úradu vyplýva, že miera inflácie, meraná indexom spotrebiteľských cien v roku 2011 dosiahla 3,9%. Podľa harmonizovaného indexu Eurostatu bola miera indexu v tomto roku 4,1%."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["údajov pdf.", "harmonizovaného indexu", "ekonomika.etrend.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/infl001.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsieb060&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/druhy-pilier-vynosmi-neprekvapil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:04.054818+00:00"}
{"id": "vr37156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37156", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rozhodnutie Budapešti politicky ponúknuť štátne občianstvo občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti bez toho, aby splnili medzinárodným právom stanovené podmienky, napríklad trvalý pobyt alebo nejaké rodinné zväzky alebo niečo iné.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Typickými podmienkami, ktoré medzinárodné právo uznáva ako dôvody pridelenia občianstva sú: narodenie rodičom, ktorí sú príslušníci daného štátu, narodenie sa na území štátu, uzavretie manželstva so štátnym občanom, adopcia, trvalý či dlhodobý pobyt cudzinca na území štátu.", "analysis_paragraphs": ["Typickými podmienkami, ktoré medzinárodné právo uznáva ako dôvody pridelenia občianstva sú: narodenie rodičom, ktorí sú príslušníci daného štátu, narodenie sa na území štátu, uzavretie manželstva so štátnym občanom, adopcia, trvalý či dlhodobý pobyt cudzinca na území štátu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["umožňuje"], "url": ["http://www.financnik.sk/financie.php?did=277&sprava=48355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:18.498061+00:00"}
{"id": "49457", "numeric_id": 49457, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49457", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Obžalovaný Tibor Gašpar prišiel s troma pozmeňujúcimi návrhmi k tomuto zákonu, kde prvým upravoval celý zákon, celú novelu, druhým upravoval prvý pozmeňujúci návrh a druhým, teda prvý a tretím druhý, rozumiete ma? Trikrát si opravovali tento zákon.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Gašpar, obžalovaný v kauze Očistec a Fatima, predstavil celkom tri pozmeňujúce návrhy k novele Trestného zákona. Prvý pozmeňujúci návrh upravoval znenie pôvodne navrhovanej novely. Druhý pozmeňujúci návrh v niektorých bodoch upravoval prvý pozmeňujúci návrh a tretím pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňalo nedokončené znenie odseku v druhom pozmeňujúcom návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVládna novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a mení znenie Trestného zákona a Trestného poriadku. Odborníci poukázali na skutočnosť, že pri skrátenom prerokovaní zákona sa k nemu nemôžu vyjadriť. K zmenám Trestného zákona tak má dôjsť bez odbornej prípravy a odbornej diskusie.\n\nI keď vláda pôvodne nemala v pláne meniť pôvodné znenie novely, koaličný poslanec Tibor Gašpar napokon predstavil dokopy tri pozmeňujúce návrhy.\n\nPrvý pozmeňujúci návrh predložil Gašpar na Ústavnoprávnom výbore 29. januára, krátko pred rokovaním a hlasovaním výboru. Zmeny v dvadsaťdva stranovom pozmeňováku sa týkali zníženia hranice výšky škôd a zníženia hranice množstva mäkkých drog. Podstata zákona sa nemenila, rovnako ostalo v platnosti aj pôvodne navrhované zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Pozmeňujúci návrh reagoval aj na pripomienky inštitúcií EÚ. Minister spravodlivosti Boris Susko považuje pozmeňujúci návrh za reflexiu na kritiku opozície a odbornej verejnosti. Opozícia tieto zmeny považuje za „kozmetické“.\n\nDruhý pozmeňujúci návrh predložil Gašpar do parlamentu 7. februára, deň pred hlasovaním o samotnej novele Trestného zákona. Najzásadnejšou zmenou tohto pozmeňujúceho návrhu malo byť posilnenie ochrany sudcov či úprava dohody o vine a treste. Pozmeňujúci návrh vypustil aj pôvodne navrhovaný paragraf o prednostnom ukladaní trestu domáceho väzenia a zmiernil niektoré paragrafy, ktoré boli kritizované zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Zároveň upravoval znenie niektorých bodov upravených v prvom pozmeňujúcom návrhu.\n\nV druhom pozmeňujúcom návrhu nebolo dokončené znenie odseku na desiatej strane a tak v rovnaký deň predložil Gašpar do parlamentu tretí pozmeňujúci návrh, ktorým doplnil chýbajúce znenie upravené v druhom pozmeňujúcom návrhu o treste prepadnutia a zaistenia majetku. Podľa Gašpara k chybe malo dôjsť kvôli zlyhaniu tlačiarne.\n\nPredkladateľ pozmeňujúcich návrhov Tibor Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec, za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, podplácanie, prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa. V kauze Fatima je obžalovaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa a taktiež je obvinený v kauze Ezekiel 7 za podplácanie.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Gašpar, obžalovaný v kauze Očistec a Fatima, predstavil celkom tri pozmeňujúce návrhy k novele Trestného zákona. Prvý pozmeňujúci návrh upravoval znenie pôvodne navrhovanej novely. Druhý pozmeňujúci návrh v niektorých bodoch upravoval prvý pozmeňujúci návrh a tretím pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňalo nedokončené znenie odseku v druhom pozmeňujúcom návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vládna novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry a mení znenie Trestného zákona a Trestného poriadku. Odborníci poukázali na skutočnosť, že pri skrátenom prerokovaní zákona sa k nemu nemôžu vyjadriť. K zmenám Trestného zákona tak má dôjsť bez odbornej prípravy a odbornej diskusie.", "I keď vláda pôvodne nemala v pláne meniť pôvodné znenie novely, koaličný poslanec Tibor Gašpar napokon predstavil dokopy tri pozmeňujúce návrhy.", "Prvý pozmeňujúci návrh predložil Gašpar na Ústavnoprávnom výbore 29. januára, krátko pred rokovaním a hlasovaním výboru. Zmeny v dvadsaťdva stranovom pozmeňováku sa týkali zníženia hranice výšky škôd a zníženia hranice množstva mäkkých drog. Podstata zákona sa nemenila, rovnako ostalo v platnosti aj pôvodne navrhované zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Pozmeňujúci návrh reagoval aj na pripomienky inštitúcií EÚ. Minister spravodlivosti Boris Susko považuje pozmeňujúci návrh za reflexiu na kritiku opozície a odbornej verejnosti. Opozícia tieto zmeny považuje za „kozmetické“.", "Druhý pozmeňujúci návrh predložil Gašpar do parlamentu 7. februára, deň pred hlasovaním o samotnej novele Trestného zákona. Najzásadnejšou zmenou tohto pozmeňujúceho návrhu malo byť posilnenie ochrany sudcov či úprava dohody o vine a treste. Pozmeňujúci návrh vypustil aj pôvodne navrhovaný paragraf o prednostnom ukladaní trestu domáceho väzenia a zmiernil niektoré paragrafy, ktoré boli kritizované zo strany Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Zároveň upravoval znenie niektorých bodov upravených v prvom pozmeňujúcom návrhu.", "V druhom pozmeňujúcom návrhu nebolo dokončené znenie odseku na desiatej strane a tak v rovnaký deň predložil Gašpar do parlamentu tretí pozmeňujúci návrh, ktorým doplnil chýbajúce znenie upravené v druhom pozmeňujúcom návrhu o treste prepadnutia a zaistenia majetku. Podľa Gašpara k chybe malo dôjsť kvôli zlyhaniu tlačiarne.", "Predkladateľ pozmeňujúcich návrhov Tibor Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec, za založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, podplácanie, prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa. V kauze Fatima je obžalovaný za zneužitie právomoci verejného činiteľa a taktiež je obvinený v kauze Ezekiel 7 za podplácanie."], "analysis_date": "2024-03-04", "analysis_sources": {"text": ["obžalovaný", "novela", "poukázali", "odbornej", "nemala", "výbore", "týkali", "považuje", "Druhý", "zmenou", "úprava", "druhom", "odseku", "tretí", "Gašpara", "obžalovaný"], "url": ["https://kauzy.sk/akter/tibor-gaspar/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=106", "https://spravy.rtvs.sk/2024/01/poslanci-vyuzivaju-skratene-legislativne-konanie-prilis-casto-kritizuje-to-opozicia-aj-odbornici/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/691468-trestny-zakon-zmeny-novela-nizsie-tresty-drogy-korupcia-kajucnici-robert-fico-daniel-lipsic-boris-susko/", "https://domov.sme.sk/c/23275513/smer-robi-ustupky-v-trestnom-balicku-autorom-je-gaspar-maju-22-stran-no-su-len-kozmeticke.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?WFTID=NRDK&MasterID=300045", "https://www.ta3.com/clanok/922425/vybor-odobril-novelu-trestneho-zakona-presiel-pozmenovaci-navrh-gaspara-nemeni-sa-vsak-podstata-opozicia-prinesie-pozmenovaky", "https://www.ta3.com/clanok/922425/vybor-odobril-novelu-trestneho-zakona-presiel-pozmenovaci-navrh-gaspara-nemeni-sa-vsak-podstata-opozicia-prinesie-pozmenovaky", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540456", "https://domov.sme.sk/c/23279391/trestny-zakon-zmeny-protest-pred-parlamentom.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/eUCGTLn/tibor-gaspar-zverejnil-dalsi-pozmenujuci-navrh-hlasovanie-bude-zrejme-zajtra-doobeda/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540456", "https://www.aktuality.sk/clanok/eUCGTLn/tibor-gaspar-zverejnil-dalsi-pozmenujuci-navrh-hlasovanie-bude-zrejme-zajtra-doobeda/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540458", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=22455&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CisSchodze=9&PersonKey=Tibor.Gaspar&CPT=106&Datum=2024-2-8%200:0:0", "https://kauzy.sk/akter/tibor-gaspar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:01.188376+00:00"}
{"id": "vr18092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18092", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...naďalej nám prudko stúpa zamestnanosť. Musíme rátať tento rok so 45 tisíc novými pracovnými miestami (...) a stále ideme dole s nezamestnanosťou.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka Slovenska udáva vo svojej predikcii z 19. júna 2018 medziročný nárast zamestnanosti o 1,8 percentuálnych bodov. (. pdf , s. 10) v roku 2018. Miera nezamestnanosti skutočne klesá, vychádza to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Podľa štatistiky ÚPSVaR z augusta 2017 bola miera nezamestnanosti 6,54 % a v auguste 2018 bola miera nezamestnanosti 5,42 %, čo je medziročný pokles o 1,12 percentuálneho bodu. Podľa prognózy Ministerstva financií SR (MF SR) z februára 2018 by malo pribudnúť ďalších 40 tisíc pracovných miest za rok 2018 a zamestnanosť by sa mala zvýšiť o 1,7 percentuálnych bodov. Ide však len o prognózu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka Slovenska udáva vo svojej predikcii z 19. júna 2018 medziročný nárast zamestnanosti o 1,8 percentuálnych bodov. (. pdf , s. 10) v roku 2018. Miera nezamestnanosti skutočne klesá, vychádza to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Podľa štatistiky ÚPSVaR z augusta 2017 bola miera nezamestnanosti 6,54 % a v auguste 2018 bola miera nezamestnanosti 5,42 %, čo je medziročný pokles o 1,12 percentuálneho bodu. Podľa prognózy Ministerstva financií SR (MF SR) z februára 2018 by malo pribudnúť ďalších 40 tisíc pracovných miest za rok 2018 a zamestnanosť by sa mala zvýšiť o 1,7 percentuálnych bodov. Ide však len o prognózu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "štatistík", "štatistiky", "miera", "prognózy", "SME", "píše"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2018/protected/P2Q-2018p.pdf", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2018.html?page_id=771790", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11679", "https://ekonomika.sme.sk/c/20865917/zamestnanost-na-slovensku-moze-do-roku-2020-dosiahnut-72-percent.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11679"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:06.480632+00:00"}
{"id": "vr15334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15334", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Frank-Walter Steinmeier, nemecký minister zahraničných vecí, zvolal stretnutie ministrov, akože zakladajúcich členov, ale tí zakladajúci členovia, teda tých 6 štátov - Benelux, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, zakladali Európske hospodárske spoločenstvo v roku 1958.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier zvolal stretnutie ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, toto stretnutie sa konalo 25. júna 2016. Tieto krajiny boli zakladajúcimi členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré vzniklo podpisom Rímskej zmluvy 25. marca 1957, pričom zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 1958. Výrok Šebeja preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier zvolal stretnutie ministrov zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Talianska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, toto stretnutie sa konalo 25. júna 2016. Tieto krajiny boli zakladajúcimi členmi Európskeho hospodárskeho spoločenstva, ktoré vzniklo podpisom Rímskej zmluvy 25. marca 1957, pričom zmluva vstúpila do platnosti 1. januára 1958. Výrok Šebeja preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["stretnutie", "Výsledkom", "EHS", "Parížska zmluva"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/350535/sestica-zakladajucich-clenov-eu-vyzvala-na-okamzite-zacatie-rozhovorov-o-brexite/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/397245-diplomati-z-povodnych-zakladajucich-statov-eu-rokuju-v-berline/", "http://europa.eu/about-eu/eu-history/1945-1959/index_sk.htm", "http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_1.1.1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:35.490299+00:00"}
{"id": "vr25845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25845", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Samosprávny kraj má jednu daň ako daňový nástroj – daň z motorových vozidiel. Bohužiaľ táto daň nie je spravodlivo distribuovaná na Slovensku, dvakrát väčší príjem má Bratislavský kraj len kvôli tomu, že je tam evidované množstvo áut, ktoré jazdia po Slovensku aj v Košickom kraji.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Bauer správne uvádza, že medzi daňové kompetencie samosprávneho kraja spadá daň z motorových vozidiel, ktorej sadzbu si každý kraj môže určiť v zákonom danom intervale. Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov ( Zákon č. 582/2004 Z. z.). Sadzby dane z motorových vozidiel pre osobné automobily možno nájsť na stránke auto.etrend.sk . Podľa rozpočtu z roku 2012 boli príjmy z daní pre motorové vozidlá rozpočtované na 12,4 milióna eur. V rovnakom roku boli príjmy BSK rozpočtované na 33,4 milióna eur. To predstavuje približne 2,7 krát viac. K daňovým príjmom kraju podľa vyššie uvedených rozpočtov patrí aj daň z príjmu fyzických osôb, ktorej sadzba jej však definované celoštátne, preto je pravdepodobne Rudolf Bauer nepočíta medzi skutočné \"daňové nástroje\" kraja. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Bauer správne uvádza, že medzi daňové kompetencie samosprávneho kraja spadá daň z motorových vozidiel, ktorej sadzbu si každý kraj môže určiť v zákonom danom intervale. Predmetom dane z motorových vozidiel je motorové vozidlo a prípojné vozidlo kategórie M, N a O, ktoré je evidované v Slovenskej republike a používa sa na podnikanie alebo na činnosti, z ktorých plynúce príjmy sú predmetom dane z príjmov ( Zákon č. 582/2004 Z. z.). Sadzby dane z motorových vozidiel pre osobné automobily možno nájsť na stránke auto.etrend.sk . Podľa rozpočtu z roku 2012 boli príjmy z daní pre motorové vozidlá rozpočtované na 12,4 milióna eur. V rovnakom roku boli príjmy BSK rozpočtované na 33,4 milióna eur. To predstavuje približne 2,7 krát viac. K daňovým príjmom kraju podľa vyššie uvedených rozpočtov patrí aj daň z príjmu fyzických osôb, ktorej sadzba jej však definované celoštátne, preto je pravdepodobne Rudolf Bauer nepočíta medzi skutočné \"daňové nástroje\" kraja. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "auto.etrend.sk", "rozpočtu", "rozpočtované"], "url": ["http://www.pp.sk/1545/Dan-z-motorovych-vozidiel--zmeny-od-1-1-2013_48549.aspx", "http://auto.etrend.sk/auto-biznis/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel.html", "http://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/financie/Navrh_rozpoctu_2012_2014.pdf", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rozpocet-bsk-884071.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:22.343409+00:00"}
{"id": "vr36723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36723", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nechcem zaťažovať, ale zvažovali sme alternácie a zo všetkých z hľadiska dopadov na občanov to 1% DPH, ktoré dnes dosiahlo úroveň 20 %, ktorú má spolu so Slovenskom 20 krajín z 27 krajín Európskej únie.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov platných od 1. januára 2011 má presne 20 štátov EÚ sadzbu DPH na úrovni 20 a viac percent.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov platných od 1. januára 2011 má presne 20 štátov EÚ sadzbu DPH na úrovni 20 a viac percent."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["presne 20 štátov"], "url": ["http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:10.676977+00:00"}
{"id": "vr33897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33897", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Treba povedať, že ten problém dlhodobo nezamestnaných je veľmi vážny. 230-tisíc ľudí z celkového množstva, 55% sú ľudia viac ako 12 mesiacov evidovaní na úrade práce.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože J. Richter neuvádza v prípade dlhodobo nezamestnaných nad 12 mesiacov presné číslo. V priemere za rok 2012 to bolo číslo 216 978 dlhodobo nezamestnaných osôb a za mesiac apríl 2013 to bolo 214 333 dlhodobo nezamestnaných. Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte UoZ za mesiac apríl 2013 bol len približne 51%. V priemere za rok 2012 bol ten istý podiel na úrovni 53,5%, čo sa približuje k číslu 55%, ktoré spomína Richter.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože J. Richter neuvádza v prípade dlhodobo nezamestnaných nad 12 mesiacov presné číslo. V priemere za rok 2012 to bolo číslo 216 978 dlhodobo nezamestnaných osôb a za mesiac apríl 2013 to bolo 214 333 dlhodobo nezamestnaných. Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte UoZ za mesiac apríl 2013 bol len približne 51%. V priemere za rok 2012 bol ten istý podiel na úrovni 53,5%, čo sa približuje k číslu 55%, ktoré spomína Richter."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "údajov"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155483?prefixFile=m_", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:00.294458+00:00"}
{"id": "vr31139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31139", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zo 102 (daňových pozn.) úradov sme vytvorili 9.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dôsledku reformy daňovej a colnej správy vznikla k 1. januáru 2012 finančná správa. Výsledkom je aj tranformácia 102 daňových úradov na 9 daňových úradov , z ktorých 8 bude v sídle vyšších územných celkov a deviaty bude Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Je potrebné dodať, že pôvodné daňové úrady úplne nezanikli, zmenila sa len ich funkcia a väčšina slúži ako kontaktné miesto. Plnohodnotné funkcie ostali len 9 spomenutým daňovým úradom.", "analysis_paragraphs": ["V dôsledku reformy daňovej a colnej správy vznikla k 1. januáru 2012 finančná správa. Výsledkom je aj tranformácia 102 daňových úradov na 9 daňových úradov , z ktorých 8 bude v sídle vyšších územných celkov a deviaty bude Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Je potrebné dodať, že pôvodné daňové úrady úplne nezanikli, zmenila sa len ich funkcia a väčšina slúži ako kontaktné miesto. Plnohodnotné funkcie ostali len 9 spomenutým daňovým úradom."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["102 daňových úradov na 9 daňových úradov"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/213676/miklos-na-danovych-uradoch-vzniknu-klientske-zony-ktore-pozname-z-bank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:24.110014+00:00"}
{"id": "vr34938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34938", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tak isto bol to poslanec Jarjabek, poslanec za stranu Smer-SD, ktorý vo februári nebudem tu hovoriť ako sa vyjadril na adresu svojho kolegu pán Janiša. Veď tieto metódy tam všetky dávno boli a teraz sa to snažia na nás nejak zvaliť.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikrofón skutočne zaznamenal vulgárne vyjadrenie poslanca D. Jarjabka na adresu S. Janiša. Priamy záznam si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Mikrofón skutočne zaznamenal vulgárne vyjadrenie poslanca D. Jarjabka na adresu S. Janiša. Priamy záznam si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/domace/audio-jarjabek-nadaval-v-parlamente-ako-kocis.html?ar="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:30.581288+00:00"}
{"id": "vr17843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17843", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Spochybňovala sa a kritizovala sa voľba šéfa ÚVO, hovorilo sa o tom, že Most-Híd si tam ide dať nejakého človeka, (...). Nakoniec verejné vypočutie, (...) ukázalo, že prvá voľba bola zrušená a prišiel nový kandidát, (...) pán Hlivák je špičkový odborník a dokonca z radov opozície, aj z médií, naňho prichádzajú chvály.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výber predsedu Úradu pre verejné obstarávanie začal v máji 2017, kedy sa o tento post uchádzali traja kandidáti. Jeden z nich, Juraj Méry, mal mať blízke kontakty k strane MOST-HÍD, o čom informovala nadácia Zastavme korupciu. Po verejnom vypočutí ani jeden kandidát nezískal dostatočný počet hlasov. Následne bola vypísaná nová výzva, do ktorej sa prihlásilo deväť kandidátov. Verejné vypočutie sa uskutočnilo 30. augusta 2017. Vláda na definitívne schválenie NR SR posunula kandidáta Miroslava Hliváka. Za predsedu ÚVO bol Hlivák zvolený 13. septembra 2017 v tajnom hlasovaní. Hrnčiar správne popisuje priebeh voľby, avšak časť výroku o tom, že voľbu Hliváka pozitívne vnímali médiá a opozícia, nie je pravdivá, keďže Hlivák čelil po zvolení veľkej kritike . Výrok preto celkovo hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s kandidátom z prvej voľby Jurajom Mérym vzniklo podozrenie, že by mohol byť nominantom strany MOST-HÍD. Méry bol v tom čase šéfom sekcie na ministerstve dopravy, ktoré riadil MOST-HÍD. V minulosti Méry pracoval ako manažér pre firmu Transpetrol, kde v tom čase bol predsedom predstavenstva Štefan Czucz - človek, ktorý podľa viacerých novinárov pôsobí v zákulisí strany MOST-HÍD a jeho meno sa objavilo aj v spise Gorila. Počas vypočúvania Méry akékoľvek prepojenia odmietal. Neskôr po vypočutí priznal, že sa ako jediný kandidát stretol s Bélom Bugárom a Luciou Žitňanskou. To, že by mal byť politickým nominantom, naďalej odmietal. Druhej voľby sa už nezúčastnili mimovládne organizácie (Nadácia Zastavme korupciu, Aliancia Fair-play, Slovensko.Digital, Inštitút SGI, Via Iuris a Nadácia Pontis, pozn.), pretože sa im nezdalo, že by sa vláda pokúsila zlepšiť proces voľby. Vládny kabinet jednohlasne schválil spomedzi deviatich kandidátov Miroslava Hliváka ako najvhodnejšieho. Do funkcie bol neskôr zvolený v tajnom hlasovaní NR SR. Hlivák predtým pracoval v právnickej firme, ktorá poskytuje právne poradenstvo ministerstvám patriacim pod MOST-HÍD. 29. augusta 2017, ešte pred verejným vypočutím, priniesol týždenník Plus 7 dní správu, že Hlivák je nominantom MOST-HÍD. Podobný názor zdieľali aj opoziční poslanci. Hlivák sa bránil tým, že do kandidatúry ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Časť výroku o tom, že \" Hlivák je špičkový odborník \", nehodnotíme. Zvolenie Hliváka za šéfa ÚVO vnímali negatívne médiá, mimovládne organizácie i opozícia. Transparency International sa v článku Denníka N vyjadrilo, že o Hlivákovi sa za posledných 10 rokov ohľadom slovenských tendrov nikde nehovorilo. Nadácia Zastavme korupciu v rovnakom článku kritizovala nedostatočnú dĺžku verejného vypočúvania kandidátov. Hnutie OĽANO vyzvalo vládu, \" aby za nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vybrala najlepšieho kandidáta, nie kandidáta, ktorý je potajme kandidátom politickej strany \". Poslanec Ondrej Dostál z SaS kritizoval Hliváka za údajné blízke styky s MOST-HÍD. \" Ak politická strana dá svojho človeka a tvári sa pri tom, že je to nezávislý odborník, tak to je asi to najhoršie. Už ak je to politická nominácia, tak nech je to otvorene priznané ,\" povedal Dostál. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výber predsedu Úradu pre verejné obstarávanie začal v máji 2017, kedy sa o tento post uchádzali traja kandidáti. Jeden z nich, Juraj Méry, mal mať blízke kontakty k strane MOST-HÍD, o čom informovala nadácia Zastavme korupciu. Po verejnom vypočutí ani jeden kandidát nezískal dostatočný počet hlasov. Následne bola vypísaná nová výzva, do ktorej sa prihlásilo deväť kandidátov. Verejné vypočutie sa uskutočnilo 30. augusta 2017. Vláda na definitívne schválenie NR SR posunula kandidáta Miroslava Hliváka. Za predsedu ÚVO bol Hlivák zvolený 13. septembra 2017 v tajnom hlasovaní. Hrnčiar správne popisuje priebeh voľby, avšak časť výroku o tom, že voľbu Hliváka pozitívne vnímali médiá a opozícia, nie je pravdivá, keďže Hlivák čelil po zvolení veľkej kritike . Výrok preto celkovo hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s kandidátom z prvej voľby Jurajom Mérym vzniklo podozrenie, že by mohol byť nominantom strany MOST-HÍD. Méry bol v tom čase šéfom sekcie na ministerstve dopravy, ktoré riadil MOST-HÍD. V minulosti Méry pracoval ako manažér pre firmu Transpetrol, kde v tom čase bol predsedom predstavenstva Štefan Czucz - človek, ktorý podľa viacerých novinárov pôsobí v zákulisí strany MOST-HÍD a jeho meno sa objavilo aj v spise Gorila. Počas vypočúvania Méry akékoľvek prepojenia odmietal. Neskôr po vypočutí priznal, že sa ako jediný kandidát stretol s Bélom Bugárom a Luciou Žitňanskou. To, že by mal byť politickým nominantom, naďalej odmietal. Druhej voľby sa už nezúčastnili mimovládne organizácie (Nadácia Zastavme korupciu, Aliancia Fair-play, Slovensko.Digital, Inštitút SGI, Via Iuris a Nadácia Pontis, pozn.), pretože sa im nezdalo, že by sa vláda pokúsila zlepšiť proces voľby. Vládny kabinet jednohlasne schválil spomedzi deviatich kandidátov Miroslava Hliváka ako najvhodnejšieho. Do funkcie bol neskôr zvolený v tajnom hlasovaní NR SR. Hlivák predtým pracoval v právnickej firme, ktorá poskytuje právne poradenstvo ministerstvám patriacim pod MOST-HÍD. 29. augusta 2017, ešte pred verejným vypočutím, priniesol týždenník Plus 7 dní správu, že Hlivák je nominantom MOST-HÍD. Podobný názor zdieľali aj opoziční poslanci. Hlivák sa bránil tým, že do kandidatúry ho nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave Časť výroku o tom, že \" Hlivák je špičkový odborník \", nehodnotíme. Zvolenie Hliváka za šéfa ÚVO vnímali negatívne médiá, mimovládne organizácie i opozícia. Transparency International sa v článku Denníka N vyjadrilo, že o Hlivákovi sa za posledných 10 rokov ohľadom slovenských tendrov nikde nehovorilo. Nadácia Zastavme korupciu v rovnakom článku kritizovala nedostatočnú dĺžku verejného vypočúvania kandidátov. Hnutie OĽANO vyzvalo vládu, \" aby za nového predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vybrala najlepšieho kandidáta, nie kandidáta, ktorý je potajme kandidátom politickej strany \". Poslanec Ondrej Dostál z SaS kritizoval Hliváka za údajné blízke styky s MOST-HÍD. \" Ak politická strana dá svojho človeka a tvári sa pri tom, že je to nezávislý odborník, tak to je asi to najhoršie. Už ak je to politická nominácia, tak nech je to otvorene priznané ,\" povedal Dostál. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["kontakty", "nezískal", "Vláda", "predsedu", "kritike", "nominantom", "zákulisí", "stretol", "mimovládne", "nominantom", "opoziční", "Transparency", "OĽANO", "SaS"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/759741/novy-sef-uvo-pripadne-most-hidu-alebo-obcanom/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/430525-na-sefovi-uvo-sa-koalicna-vlada-nezhodla/", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-post-predsedu-uradu-pre-verejne-obsta/277842-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-za-predsedu-uradu-pre-verejne-ob/280385-clanok.html", "https://dennikn.sk/867590/mimovladky-spochybnuju-vyber-sefa-uvo-ministrom-na-rozhodnutie-stacila-hodina/", "https://dennikn.sk/774517/vlada-nevybrala-sefa-uvo-kandidat-blizky-mostu-hid-sa-odhalil-sam/", "https://dennikn.sk/blog/759741/novy-sef-uvo-pripadne-most-hidu-alebo-obcanom/", "https://dennikn.sk/774517/vlada-nevybrala-sefa-uvo-kandidat-blizky-mostu-hid-sa-odhalil-sam/", "https://dennikn.sk/862835/vlada-si-opat-vypocuje-kandidatov-na-sefa-uvo-mimovladky-oznamili-ze-nepridu/?ref=list", "https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Boj-o-sefa-UVO-sa-vyostruje-Bugar-zautocil-na-jeho-sucasnu-sefku-a-distancoval-sa-od-udajneho-nominanta-vlastnej-strany", "https://domov.sme.sk/c/20648757/urad-pre-verejne-obstaravanie-povedie-miroslav-hlivak.html", "https://dennikn.sk/867590/mimovladky-spochybnuju-vyber-sefa-uvo-ministrom-na-rozhodnutie-stacila-hodina/", "http://www.obycajniludia.sk/aktualita/v-remisova-koalicia-chce-za-kazdu-cenu-obsadit-miesto-sefa-uvo-aby-sama-kontrovala-vlastny-biznis/", "https://aktualne.centrum.sk/slovensko/politika/urad-verejne-obstaravanie-povedie-miroslav-hlivak-opozicia-volbu-kritizuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:45.104862+00:00"}
{"id": "49943", "numeric_id": 49943, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49943", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "My sme veľmi zreteľne počuli niekoľkokrát Putina aj ministra zahraničných vecí Ruska, ktorí hovorí, že jeho želaním je, aby mapa NATO dostala pred rok 1997 a že východná Európa, vrátane nás, by nemala ten dáždnik, tú bezpečnostnú záruku NATO.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2021 Rusko predstavilo osembodový plán bezpečnostných záruk, ktoré mali znížiť napätie v Európe. Jednou z požiadaviek Ruska bolo, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené v krajinách, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997. Túto požiadavku Rusko viackrát zopakovalo. V januári 2022 ju zopakoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas stretnutia s americkým náprotivkom Anthonym Blinkenom v Ženeve. Vo februári 2022 to Rusko opätovne uviedlo v odpovedi na americké návrhy o bezpečnostnej situácii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRusko, podľa agentúry Reuters, v rámci bezpečnostných záruk požadovalo aj právo veta na členstvo Ukrajiny v NATO a stiahnutie amerických jadrových zbraní z Európy. Požiadavka, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené do krajín, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, by zahŕňala veľkú časť východnej Európy vrátane Poľska, bývalých sovietskych krajín Estónska, Litvy, Lotyšska a balkánskych krajín.\n\nRuské požiadavky USA a NATO v januári 2022 jednoznačne odmietli . „Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť, vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev,“ povedal americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken.\n\nNATO sa po roku 1997 začalo rozširovať najmä smerom na východ Európy a na Balkán. V roku 1999 vstúpili do Severoatlantickej aliancie prvé tri krajiny bývalej Varšavskej zmluvy: Česko, Poľsko a Maďarsko. Druhá vlna rozširovania sa uskutočnila o päť rokov neskôr, teda v roku 2004. 29. marca 2004 vstúpilo do NATO sedem krajín: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2009 sa členmi NATO stali aj Chorvátsko a Albánsko, v roku 2019 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko.\n\nPo začiatku plnoformátovej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu sa členmi NATO stali aj dlhodobo neutrálne Fínsko, v roku 2023 a Švédsko, v roku 2024. NATO tak má spolu 32 členov.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2021 Rusko predstavilo osembodový plán bezpečnostných záruk, ktoré mali znížiť napätie v Európe. Jednou z požiadaviek Ruska bolo, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené v krajinách, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997. Túto požiadavku Rusko viackrát zopakovalo. V januári 2022 ju zopakoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas stretnutia s americkým náprotivkom Anthonym Blinkenom v Ženeve. Vo februári 2022 to Rusko opätovne uviedlo v odpovedi na americké návrhy o bezpečnostnej situácii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Rusko, podľa agentúry Reuters, v rámci bezpečnostných záruk požadovalo aj právo veta na členstvo Ukrajiny v NATO a stiahnutie amerických jadrových zbraní z Európy. Požiadavka, aby NATO odstránilo všetky jednotky a zbrane rozmiestnené do krajín, ktoré vstúpili do aliancie po roku 1997, by zahŕňala veľkú časť východnej Európy vrátane Poľska, bývalých sovietskych krajín Estónska, Litvy, Lotyšska a balkánskych krajín.", "Ruské požiadavky USA a NATO v januári 2022 jednoznačne odmietli . „Dávame jasne najavo, že existujú základné princípy, ktoré sme odhodlaní presadzovať a brániť, vrátane suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a práva štátov zvoliť si vlastné smerovanie v otázkach bezpečnosti a spojenectiev,“ povedal americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken.", "NATO sa po roku 1997 začalo rozširovať najmä smerom na východ Európy a na Balkán. V roku 1999 vstúpili do Severoatlantickej aliancie prvé tri krajiny bývalej Varšavskej zmluvy: Česko, Poľsko a Maďarsko. Druhá vlna rozširovania sa uskutočnila o päť rokov neskôr, teda v roku 2004. 29. marca 2004 vstúpilo do NATO sedem krajín: Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. V roku 2009 sa členmi NATO stali aj Chorvátsko a Albánsko, v roku 2019 Čierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko.", "Po začiatku plnoformátovej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu sa členmi NATO stali aj dlhodobo neutrálne Fínsko, v roku 2023 a Švédsko, v roku 2024. NATO tak má spolu 32 členov."], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["predstavilo", "odstránilo", "zopakoval", "uviedlo", "požadovalo", "odstránilo", "odmietli", "rozširovať", "stali"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2021/dec/17/russia-issues-list-demands-tensions-europe-ukraine-nato", "https://www.theguardian.com/world/2021/dec/17/russia-issues-list-demands-tensions-europe-ukraine-nato", "https://hnonline.sk/svet/19472716-rusko-chce-vratit-stav-do-roku-1997-pozaduje-aby-sa-vojska-nato-stiahli-z-rumunska-a-bulharska", "https://spravy.stvr.sk/2022/02/rusko-ziada-stiahnutie-sil-nato-z-vychodnej-a-strednej-europy/", "https://www.reuters.com/world/russia-unveils-security-guarantees-says-western-response-not-encouraging-2021-12-17/", "https://www.theguardian.com/world/2021/dec/17/russia-issues-list-demands-tensions-europe-ukraine-nato", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/614779-usa-dorucili-pisomnu-odpoved-moskve-na-jej-navrh-bezpecnostnych-zaruk/", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_52044.htm#coldwar", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_52044.htm#coldwar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:51.703713+00:00"}
{"id": "vr27798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27798", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "V rámci toho ECOSOCu máme tzv. observatórium pre vnútorný trh, ktoré má práve identifikovať prekážky, tie administratívne, a dnes tých prekážok je identifikovaný väčší počet než pred 10 alebo 15 rokmi.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky ekonomický a sociálny výbor ( ECOSOC ) sa skutočne zaoberá vnútorným trhom ako jednou z tém a vo svojich výstupoch identifikuje zvyšujúci sa počet prekážok na ňom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V publikácii (.pdf, s.4-7) Observatória pre jednotný (vnútorný) trh je dostupná štatistika bariér, ktoré tento orgán identifikoval na vnútornom trhu. Kým v roku 1994 bolo zistených 61 bariér , v roku 2006 62 (z toho 28 sa vzťahovalo na voľný pohyb tovarov, 10 na voľný pohyb služieb, 12 na voľný pohyb osôb a 10 na voľný pohyb kapitálu). V roku 2008 bolo nájdených už 104 prekážok (hoci niektoré z predchádzajúcich boli odstránené, bolo zistených 40 nových) a v roku 2012 89 (pričom 25 z roku 2008 bolo odstránených). Je teda pravdou, že počet prekážok dnes je vyšší než pred 10-15 rokmi, hoci v roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 počet bariér klesol o 15.", "analysis_paragraphs": ["Európsky ekonomický a sociálny výbor ( ECOSOC ) sa skutočne zaoberá vnútorným trhom ako jednou z tém a vo svojich výstupoch identifikuje zvyšujúci sa počet prekážok na ňom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V publikácii (.pdf, s.4-7) Observatória pre jednotný (vnútorný) trh je dostupná štatistika bariér, ktoré tento orgán identifikoval na vnútornom trhu. Kým v roku 1994 bolo zistených 61 bariér , v roku 2006 62 (z toho 28 sa vzťahovalo na voľný pohyb tovarov, 10 na voľný pohyb služieb, 12 na voľný pohyb osôb a 10 na voľný pohyb kapitálu). V roku 2008 bolo nájdených už 104 prekážok (hoci niektoré z predchádzajúcich boli odstránené, bolo zistených 40 nových) a v roku 2012 89 (pričom 25 z roku 2008 bolo odstránených). Je teda pravdou, že počet prekážok dnes je vyšší než pred 10-15 rokmi, hoci v roku 2012 v porovnaní s rokom 2008 počet bariér klesol o 15."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["ECOSOC", "publikácii"], "url": ["http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.about-the-committee", "http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/12_362_obstacles_to_the_sm_en_fin_250912.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:58.533386+00:00"}
{"id": "vr26418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26418", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Prezident republiky vymenováva sudcov, od ústavného súdu až po sudcov okresných súdov.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský správne uvádza kompetencie prezidenta SR, ktorý menuje a odvoláva sudcov. Podľa Ústavy SR , článok 102: (1) Prezident s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov, Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský správne uvádza kompetencie prezidenta SR, ktorý menuje a odvoláva sudcov. Podľa Ústavy SR , článok 102: (1) Prezident s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov, Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:08.626649+00:00"}
{"id": "vr31558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31558", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ako je všeobecne známe, že okolité krajiny alebo ja neviem, dane z nehnuteľnosti sú podstatne vyššie a nebudem spomínať Ameriku a tak ďalej, ale to sú hrôzostrašné dane v porovnaní s nami.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presnú výšku dane z nehnuteľností je v mnohých krajinách prakticky nemožné vypočítať a spoľahlivo porovnať medzi krajinami, nakoľko sa väčšinou mení v závislosti na regióne. Pravdou je, že podiel dane z nehnuteľnosti na HDP Slovenska je v porovnaní s inými štátmi OECD nízka, z čoho sa dá usudzovať, že sú dane z nehnuteľností rovnako nízke a v budúcnosti budú rásť. To, či sú dane z nehnuteľností v susedných krajinách skutočne hrôzostrašné v porovnaní zo Slovenskom preto nevieme overiť. Podľa agentúry SITA z 26.1.2012 sa dane z nehnuteľnosti na Slovensku za posledných sedem rokov zdvojnásobili a majú dlhodobo rastúcu tendenciu. Správa cituje štatistiky OECD, podľa ktorých dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2009 výšku 0,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8 % HDP a EU15 dokonca 2,0 % HDP. \"Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov,\" uvádza Podnikateľská aliancia Slovenska. Čo sa týka dane z nehnuteľnosti v Maďarsku , tam neexistuje ročná daň. Platí sa miestna daň v závislosti od prihlásenia trvalého bydliska. Pri kúpe nehnuteľnosti sa platí daň z nadobudnutia a pri predaji daň z príjmu. (Bližšie info TU .) V Českej republike sa daň z nehnuteľnosti vyratúva podľa stanoveného koeficientu na daný rok. Čo sa týka sadzby dane, tá sa vyratúva vo výške 3% zo základu dane. Avšak daň sa neplatí v prípade ak činí menej ako 100 Kčs. V USA je daň z nehnuteľnosti približne okolo 1% ceny domu. Každé mesto má však inú daň. Napríklad v prípade Chicaga je to okolo 2% a v Memphise daň predstavuje okolo 3%. V prípade Rakúska sa daň z nehnuteľnosti platí štvrťročne obciam. Jej výška sa pohybuje v rozmedzí od 0,4% do 0,84% z hodnoty nehnuteľnosti a v závislosti na rozhodnutí obecného úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Presnú výšku dane z nehnuteľností je v mnohých krajinách prakticky nemožné vypočítať a spoľahlivo porovnať medzi krajinami, nakoľko sa väčšinou mení v závislosti na regióne. Pravdou je, že podiel dane z nehnuteľnosti na HDP Slovenska je v porovnaní s inými štátmi OECD nízka, z čoho sa dá usudzovať, že sú dane z nehnuteľností rovnako nízke a v budúcnosti budú rásť. To, či sú dane z nehnuteľností v susedných krajinách skutočne hrôzostrašné v porovnaní zo Slovenskom preto nevieme overiť. Podľa agentúry SITA z 26.1.2012 sa dane z nehnuteľnosti na Slovensku za posledných sedem rokov zdvojnásobili a majú dlhodobo rastúcu tendenciu. Správa cituje štatistiky OECD, podľa ktorých dosiahli majetkové dane na Slovensku v roku 2009 výšku 0,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), zatiaľ čo priemer krajín OECD bol 1,8 % HDP a EU15 dokonca 2,0 % HDP. \"Z tohto porovnania vyplýva, že majetkové dane na Slovensku sú relatívne nízke a perspektívne môžu byť pre samosprávy rastúcim zdrojom príjmov,\" uvádza Podnikateľská aliancia Slovenska. Čo sa týka dane z nehnuteľnosti v Maďarsku , tam neexistuje ročná daň. Platí sa miestna daň v závislosti od prihlásenia trvalého bydliska. Pri kúpe nehnuteľnosti sa platí daň z nadobudnutia a pri predaji daň z príjmu. (Bližšie info TU .) V Českej republike sa daň z nehnuteľnosti vyratúva podľa stanoveného koeficientu na daný rok. Čo sa týka sadzby dane, tá sa vyratúva vo výške 3% zo základu dane. Avšak daň sa neplatí v prípade ak činí menej ako 100 Kčs. V USA je daň z nehnuteľnosti približne okolo 1% ceny domu. Každé mesto má však inú daň. Napríklad v prípade Chicaga je to okolo 2% a v Memphise daň predstavuje okolo 3%. V prípade Rakúska sa daň z nehnuteľnosti platí štvrťročne obciam. Jej výška sa pohybuje v rozmedzí od 0,4% do 0,84% z hodnoty nehnuteľnosti a v závislosti na rozhodnutí obecného úradu. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TU", "Českej republike", "USA", "Rakúska"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6232617/dane-z-nehnutelnosti-stupli-v-priemere-o-osminu.html", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/dan-z-domu-v-madarsku-diskriminuje-eu.html", "http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/dan-z-nemovitosti/dan-z-nemovitosti/1001677/45119/#c3", "http://www.podnikanivusa.com/2007/02/14/dane-z-nemovitosti-v-usa/", "http://www.finance.cz/dane-a-mzda/dane-v-cr-a-v-eu/dane-v-eu/dane-v-rakousku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:50.646945+00:00"}
{"id": "vr34862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34862", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Pozrite sa, sú, sú ústavní činitelia, z toho jeden druhý najvyšší ústavný činiteľ v štáte, ktorý hovorí o tom, že predstaviteľ opozície patrí do basy", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Sulík taký rozhovor poskytol 18. júna 2010 pre české noviny Mladá Fronta Dnes, správu priniesol server idnes.cz. Sulík v nej konkrétne (v českom preklade) uviedol: „Vždyť Fico je na kriminál\" . To je na basu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Sulík taký rozhovor poskytol 18. júna 2010 pre české noviny Mladá Fronta Dnes, správu priniesol server idnes.cz. Sulík v nej konkrétne (v českom preklade) uviedol: „Vždyť Fico je na kriminál\" . To je na basu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rozhovor"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:51.266198+00:00"}
{"id": "vr36076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36076", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Zoberme si teda úsek hlavne okolo Strečna smerom na Vrútky, Martin, kde je za deň 46 tisíc vozidiel.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám potvrdiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám potvrdiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:42.793933+00:00"}
{"id": "vr26618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26618", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "My sme vlastne prvýkrát prijali troch zadržiavaných z Guantánama v roku 2010 a ten proces prebehol veľmi by som povedal pod kontrolou...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 prijalo Slovensko po dohode s USA troch väzňov z americkej väznice Guantanamo. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, nejednalo sa o nebezpečných teroristov, ale o militantov bez bojových úloh a neboli v kontakte s teroristami. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil , že nejde o zločincov, nikdy neboli obvinení a odsúdení. Počas roka 2010 opustili Slovensko dvaja z nich, a teda na Slovensku zostal zo spomínaných bývalých väzňov ešte jeden. Demagog.SK nezistil informáciu o komplikáciách a problémoch spojených s týmto prijatím. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 prijalo Slovensko po dohode s USA troch väzňov z americkej väznice Guantanamo. Ako uviedlo ministerstvo zahraničných vecí, nejednalo sa o nebezpečných teroristov, ale o militantov bez bojových úloh a neboli v kontakte s teroristami. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák vtedy vyhlásil , že nejde o zločincov, nikdy neboli obvinení a odsúdení. Počas roka 2010 opustili Slovensko dvaja z nich, a teda na Slovensku zostal zo spomínaných bývalých väzňov ešte jeden. Demagog.SK nezistil informáciu o komplikáciách a problémoch spojených s týmto prijatím. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["uviedlo", "vyhlásil", "opustili"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5199031/z-guantanama-na-slovensko.html", "http://zpravy.ihned.cz/c1-40037590-slovensko-prijme-tri-vezne-z-guantanama-nejde-o-zlocince-rekl-o-nich-ministr", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/na-slovensku-zostal-uz-len-jeden-vazen-z-guantanama-454705"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:28.122054+00:00"}
{"id": "vr31739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31739", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska komisia naznačuje, že rozpočet na rok 2012 bol postavený na vode.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:23.516021+00:00"}
{"id": "48961", "numeric_id": 48961, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48961", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Smejem sa ešte na tom, keď hovoríte, že ako dôchodcom pomáhate. Veď to je automat, ktorý sme my zaviedli, vy ste dôchodcom nič nedali. Vy ste iba aplikovali zákon, ktorý bol prijatý za našej vlády.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od nového roku sa dôchodcom na Slovensku zvýšili penzie o 11,8 %. Dôvodom je, že sociálna poisťovňa dôchodky zvyšuje automaticky o percento takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorá dosiahla za merané obdobie spomínanú hodnotu takmer 12 %.\n\nV súčasnej podobe je tento automat platný od 1. januára 2018. Návrh vtedy presadila vláda Smeru v koalícii so SNS a stranou MOST - HÍD. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od nového roku sa dôchodcom na Slovensku zvýšili penzie o 11,8 %. Dôvodom je, že sociálna poisťovňa dôchodky zvyšuje automaticky o percento takzvanej dôchodcovskej inflácie, ktorá dosiahla za merané obdobie spomínanú hodnotu takmer 12 %.", "V súčasnej podobe je tento automat platný od 1. januára 2018. Návrh vtedy presadila vláda Smeru v koalícii so SNS a stranou MOST - HÍD. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["zvýšili", "podobe", "Návrh"], "url": ["https://uzitocna.pravda.sk/seniori/clanok/643089-valorizacia-2023-opat-o-dochodcovsku-inflaciu/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/starobny-dochodok/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6485"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:13.807703+00:00"}
{"id": "vr32706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32706", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ale jednoducho je tu nastavený mechanizmus ešte od roku 2002 ako funguje jednoducho funkcia a to je ústavná záležitosť, ako funguje Súdna rada, ako je volený predseda Súdnej rady, respektíve ako súvisí s výkonom funkcie predsedu Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon o súdnej rade z roku 2002 bol viac krát novelizovaný a zmeny nastali vo viacerých prípadoch, napríklad v oblasti verejnosti hlasovania, zasadnutí Súdnej rady SR, alebo v spôsobe voľby predsedu Súdnej rady. Nedokážeme však posúdiť, nakoľko tieto novely zmenili celkový mechanizmus fungovania Súdnej rady v oblastiach, o ktorých hovorí minister Borec, jeho výrok preto považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o súdnej rade z roku 2002 bol viac krát novelizovaný a zmeny nastali vo viacerých prípadoch, napríklad v oblasti verejnosti hlasovania, zasadnutí Súdnej rady SR, alebo v spôsobe voľby predsedu Súdnej rady. Nedokážeme však posúdiť, nakoľko tieto novely zmenili celkový mechanizmus fungovania Súdnej rady v oblastiach, o ktorých hovorí minister Borec, jeho výrok preto považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["90/2001", "Zakonypreludi.sk", "verejnosť hlasovania Súdnej rady", "právo členov Súdnej rady navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu", "povinnosť zverejňovať informácie o činnosti Súdnej rady SR", "povinnosť vyhotovovať z každého zasadnutia Súdnej rady SR zvukový záznam a zápisnicu", "verejnosť zasadnutí Súdnej rady SR,", "voľba kandidátov na predsedu súdnej rady"], "url": ["http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-185", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-267", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-267", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-267", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-185/znenie-20020416", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-495", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-597"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:49.173689+00:00"}
{"id": "vr38801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38801", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veď Sulík to predsa jasne povedal, že sa nepotrebujú dohovárať s opozíciou.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hnonline.sk : \"Rokovať o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora s opozíciou je podľa predsedu parlamentu a SaS Richarda Sulíka zbytočné. \"Stretnutie s opozíciou už bolo a nedošlo k dohode. A nedošlo by ani teraz. Koalícia má iné predstavy o generálnom prokurátorovi ako opozícia,\" vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy Sulík s tým, že koalícia teda nebude s opozíciou rokovať.\" Sulík nehovoril o tom, že sa nepotrebujú dohodnúť s opozíciou, ale, že snaha tak spraviť je zbytočná, vzhľadom na to, že sa už o to v minulosti mali neúspešne snažiť.", "analysis_paragraphs": ["Hnonline.sk : \"Rokovať o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora s opozíciou je podľa predsedu parlamentu a SaS Richarda Sulíka zbytočné. \"Stretnutie s opozíciou už bolo a nedošlo k dohode. A nedošlo by ani teraz. Koalícia má iné predstavy o generálnom prokurátorovi ako opozícia,\" vyhlásil v dnešnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy Sulík s tým, že koalícia teda nebude s opozíciou rokovať.\" Sulík nehovoril o tom, že sa nepotrebujú dohodnúť s opozíciou, ale, že snaha tak spraviť je zbytočná, vzhľadom na to, že sa už o to v minulosti mali neúspešne snažiť."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-51439980-sulik-snazit-sa-o-dohodu-s-opoziciou-je-zbytocne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:30.783482+00:00"}
{"id": "vr27291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27291", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...jedna strana mala svojho kandidáta a zrejme z určitého strachu a alibizmu ešte pred prvým kolom povedala svojim voličom, že vlastne môžete voliť aj nejakých iných.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS prostredníctvom vyhlásenia svojho predsedu Pavla Freša podporila kandidatúru Pavla Hrušovského. Následne štyri dni pred voľbami Frešo hovoril, že jeho voliči budú voliť niekoho zo štyroch kandidátov, čo hovorí o vyhlásení o \"voľnej ruke\" pre voličov SDKÚ-DS. SDKÚ-DS následne mobilizovala na voľby bilbordmi s heslom \"Ide o veľa\", čo bolo heslom M. Kňažka. V. Novotný podpredseda SDKÚ-DS ešte koncom februára hovoril , že Hrušovský by mal zvážiť podporu iného kandidáta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie SDKÚ-DS z prezidentských voľbám 18. decembra 2013: \" SDKÚ-DS rešpektuje slobodné rozhodovanie voličov pri voľbe prezidenta a v II. kole prezidentských volieb podporí ktoréhokoľvek demokratického nesocialistického kandidáta, ktorý získa dôveru voličov. Prezídium SDKÚ-DS pri rozhodovaní o podpore kandidáta v I. kole uprednostnilo dlhodobú líniu SDKÚ-DS, ktorou je spájanie štandardných stredopravých síl, ako protiváhy voči dominancii vlády jednej socialistickej strany. V súlade s touto líniou SDKÚ-DS nepostavila vlastného prezidentského kandidáta a v zmysle tejto línie dnes odporúčame voličom podporiť vo voľbách Pavla Hrušovského. Je to kandidát, ktorý má reálnu šancu postúpiť do II. kola prezidentských volieb.\" Tesne pred prvým kolom 11. marca 2014 sa Pavol Frešo vyjadril , že je voliči SDKÚ-DS budú v prvom kole volieb voliť zhruba štyroch kandidátov, pre čo má on pochopenie. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS prostredníctvom vyhlásenia svojho predsedu Pavla Freša podporila kandidatúru Pavla Hrušovského. Následne štyri dni pred voľbami Frešo hovoril, že jeho voliči budú voliť niekoho zo štyroch kandidátov, čo hovorí o vyhlásení o \"voľnej ruke\" pre voličov SDKÚ-DS. SDKÚ-DS následne mobilizovala na voľby bilbordmi s heslom \"Ide o veľa\", čo bolo heslom M. Kňažka. V. Novotný podpredseda SDKÚ-DS ešte koncom februára hovoril , že Hrušovský by mal zvážiť podporu iného kandidáta. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhlásenie SDKÚ-DS z prezidentských voľbám 18. decembra 2013: \" SDKÚ-DS rešpektuje slobodné rozhodovanie voličov pri voľbe prezidenta a v II. kole prezidentských volieb podporí ktoréhokoľvek demokratického nesocialistického kandidáta, ktorý získa dôveru voličov. Prezídium SDKÚ-DS pri rozhodovaní o podpore kandidáta v I. kole uprednostnilo dlhodobú líniu SDKÚ-DS, ktorou je spájanie štandardných stredopravých síl, ako protiváhy voči dominancii vlády jednej socialistickej strany. V súlade s touto líniou SDKÚ-DS nepostavila vlastného prezidentského kandidáta a v zmysle tejto línie dnes odporúčame voličom podporiť vo voľbách Pavla Hrušovského. Je to kandidát, ktorý má reálnu šancu postúpiť do II. kola prezidentských volieb.\" Tesne pred prvým kolom 11. marca 2014 sa Pavol Frešo vyjadril , že je voliči SDKÚ-DS budú v prvom kole volieb voliť zhruba štyroch kandidátov, pre čo má on pochopenie. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["heslom", "hovoril", "Vyhlásenie", "vyjadril"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/skryta-podpora-pre-knazka-ide-o-vela-hovori-pred-prvym-kolom-volieb-sdku/slovensko/politika/", "http://www.teraz.sk/slovensko/hrusovsky-kandidat-novotny-reakcia/75561-clanok.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/vyhlasenie-k-prezidentskym-volbam-2014", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/freso-nedajme-vsetko-jednej-strane"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:29.091716+00:00"}
{"id": "vr25775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25775", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Dokázali predať španielskej vláde prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj 7 miliónov ton týchto emisií.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodne Ministerstvo životného prostredia plánovalo predať až 27 miliónov ton emisií do Španielska. Tento predaj odsúhlasila vláda v júni 2013. Nakoniec Slovensko predá Španielsku len 7 miliónov ton emisií. Malo ísť o rozhodnutie španielskej vlády. Je pravdou, že tento predaj prostredkováva Európska banka pre obnovu a rozvoj. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pôvodne Ministerstvo životného prostredia plánovalo predať až 27 miliónov ton emisií do Španielska. Tento predaj odsúhlasila vláda v júni 2013. Nakoniec Slovensko predá Španielsku len 7 miliónov ton emisií. Malo ísť o rozhodnutie španielskej vlády. Je pravdou, že tento predaj prostredkováva Európska banka pre obnovu a rozvoj. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["plánovalo", "predá", "prostredkováva"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/minister-p-ziga-emisie-predaj-suhlas/49664-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensko-emisie-spanielsko-predaj/55841-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/minister-p-ziga-emisie-predaj-suhlas/49664-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:39.035169+00:00"}
{"id": "vr31164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31164", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ešte za vašej (2006-2010 pozn.) vlády sa rozhodlo, že nový systém (Finančnej správy SR pozn.) bude robiť iná firma.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncepcia reformy daňovej a colnej správy je súčasťou projektu UNITAS, ktorého cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Celý systém má technicky zabezpečovať spoločnosť IBM , s ktorou MF dňa 18. februára 2010 , t. j. za Ficovej vlády, podpísalo zmluvu. IBM Slovensko bola vybraná ako víťaz európskeho tendra. Podľa podmienok trojročného kontraktu v objeme 56 mil. EUR bez DPH, IBM pripraví štandardizáciu fiškálneho systému SR prostredníctvom integrácie a implementácie existujúcich procesov do jednotnej platformy. O zmene dlhoročného dodávateľa daňového informačného systému, spoločnosti Novitech, bolo rozhodnuté ešte za vlády Róberta Fica v r. 2010.", "analysis_paragraphs": ["Koncepcia reformy daňovej a colnej správy je súčasťou projektu UNITAS, ktorého cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Celý systém má technicky zabezpečovať spoločnosť IBM , s ktorou MF dňa 18. februára 2010 , t. j. za Ficovej vlády, podpísalo zmluvu. IBM Slovensko bola vybraná ako víťaz európskeho tendra. Podľa podmienok trojročného kontraktu v objeme 56 mil. EUR bez DPH, IBM pripraví štandardizáciu fiškálneho systému SR prostredníctvom integrácie a implementácie existujúcich procesov do jednotnej platformy. O zmene dlhoročného dodávateľa daňového informačného systému, spoločnosti Novitech, bolo rozhodnuté ešte za vlády Róberta Fica v r. 2010."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["IBM", "18. februára 2010", "56 mil."], "url": ["http://www.investujeme.sk/unitas-prva-faza-projektu-zjednotenia-dani-a-odvodov/", "http://www.zmluvy.gov.sk/index.php?ID=55892&page=5", "http://www.investujeme.sk/unitas-prva-faza-projektu-zjednotenia-dani-a-odvodov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:19.903863+00:00"}
{"id": "vr32247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32247", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Pre napríklad pacientov s kardiovaskulárnymi chorobami vznikli lieky s doplatkom aj 200 euro.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zuzana Zvolenská nehovorí presný názov lieku, o ktorý sa má jednať a ani presné časové obdobie, kedy mal byť liek kategorizovaný. Jej výrok je preto príliš obecný a z toho titulu prakticky neoveriteľný. Doplatky a liekovú politiku má na starosti Kategorizačná komisi a Ministerstva zdravotníctva. Kardiovaskulárne lieky spadajú do liekovej skupiny C. V tejto skupine liekov je príliš veľa položiek na to, aby sme dokázali presne určiť liek, o ktorom ministerka Zvolenská hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Zvolenská nehovorí presný názov lieku, o ktorý sa má jednať a ani presné časové obdobie, kedy mal byť liek kategorizovaný. Jej výrok je preto príliš obecný a z toho titulu prakticky neoveriteľný. Doplatky a liekovú politiku má na starosti Kategorizačná komisi a Ministerstva zdravotníctva. Kardiovaskulárne lieky spadajú do liekovej skupiny C. V tejto skupine liekov je príliš veľa položiek na to, aby sme dokázali presne určiť liek, o ktorom ministerka Zvolenská hovorí."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Kategorizačná komisi"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?kategorizacia-a-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:20.626313+00:00"}
{"id": "vr28820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28820", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nikdy som nebol vládnym poslancom.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vždy, keď bol SMER-SD vo vláde, Robert Kaliňák zastával post vo vláde. Počas prvej Ficovej vlády bol ministrom vnútra a v druhej Ficovej vláde je taktiež ministrom vnútra. Kaliňák pôsobil len ako opozičný poslanec. Kaliňák je zakladajúcim členom SMER-SD, v inej strane nepôsobil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vždy, keď bol SMER-SD vo vláde, Robert Kaliňák zastával post vo vláde. Počas prvej Ficovej vlády bol ministrom vnútra a v druhej Ficovej vláde je taktiež ministrom vnútra. Kaliňák pôsobil len ako opozičný poslanec. Kaliňák je zakladajúcim členom SMER-SD, v inej strane nepôsobil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["vnútra", "ministrom", "členom"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Kali%C5%88%C3%A1k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:23.109611+00:00"}
{"id": "vr33896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33896", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "v Nemecku je 5-6 percentná nezamestnanosť, alebo v Rakúsku 4,5%.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Brocka sa v prípade Nemecka trafil dom intervalu 5-6 % nezamestnanosť. V prípade Rakúska však presné číslo, ktoré je však v skutočnosti o 0,2 p.b. vyššie. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Eurostat uvádza, že v mesiaci marec 2013 miera nezamestnanosti dosiahla 5.4% v Nemecku a 4.7% v Rakúsku. Aprílová správa Eurostatu: \"Among the Member States, the lowest unemployment rates were recorded in Austria (4.7%), Germany (5.4%) and Luxembourg (5.7%), and the highest in Greece (27.2% in January), Spain (26.7%) and Portugal (17.5%).\" Posledné údaje za štvrťroky hovoria o miere nezamestnanosti v Nemecku na úrovni 5,4% (Q1 2013) a v Rakúsku 4,6% (Q4 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Brocka sa v prípade Nemecka trafil dom intervalu 5-6 % nezamestnanosť. V prípade Rakúska však presné číslo, ktoré je však v skutočnosti o 0,2 p.b. vyššie. Výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Eurostat uvádza, že v mesiaci marec 2013 miera nezamestnanosti dosiahla 5.4% v Nemecku a 4.7% v Rakúsku. Aprílová správa Eurostatu: \"Among the Member States, the lowest unemployment rates were recorded in Austria (4.7%), Germany (5.4%) and Luxembourg (5.7%), and the highest in Greece (27.2% in January), Spain (26.7%) and Portugal (17.5%).\" Posledné údaje za štvrťroky hovoria o miere nezamestnanosti v Nemecku na úrovni 5,4% (Q1 2013) a v Rakúsku 4,6% (Q4 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Aprílová", "štvrťroky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042013-BP/EN/3-30042013-BP-EN.PDF", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:59.996818+00:00"}
{"id": "vr29315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29315", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vodná elektráreň (Vodná elektráreň Gabčíkovo, pozn.) je súčasťou Vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros a vyrába elektrinu od roku 1992.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vodná elektráreň Gabčíkovo skutočne zahájila prevádzku v roku 1992. Je zároveň súčasťou Vodného diela Gabčíkovo, ktoré je podľa platnej zmluvy s maďarskou republikou súčasťou Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výstavba Vodného diela Gabčíkovo začala v roku 1977, a po pozastavení práce a vypovedaní zmluvy zo strany Maďarska, bolo dielo dobudované jednostranne. Prvý hydroagregát bol spustený v októbri 1992 .", "analysis_paragraphs": ["Vodná elektráreň Gabčíkovo skutočne zahájila prevádzku v roku 1992. Je zároveň súčasťou Vodného diela Gabčíkovo, ktoré je podľa platnej zmluvy s maďarskou republikou súčasťou Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Výstavba Vodného diela Gabčíkovo začala v roku 1977, a po pozastavení práce a vypovedaní zmluvy zo strany Maďarska, bolo dielo dobudované jednostranne. Prvý hydroagregát bol spustený v októbri 1992 ."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Vodného diela Gabčíkovo", "vypovedaní zmluvy", "októbri 1992", "platná"], "url": ["http://skcold.sk/priehrady/najvyznamnejsie_priehrady_na_slovensku/vd_gabcikovo", "http://www.sme.sk/c/2056099/medzinarodny-sudny-dvor-dal-v-spore-o-gabcikovo-nagymaros-zapravdu-sr.html", "https://www.siea.sk/bezplatne_poradenstvo_aktuality/c-2400/vodna-elektraren-gabcikovo-zblizka/", "http://www.teraz.sk/regiony/rozsudok-msd-v-sudnom-spore-medzi-mada/26092-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:49.999458+00:00"}
{"id": "vr38502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38502", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Sami poslanci Smeru kritizovali, že dlho sme bez prokurátora, čo nie je dobré pre stav justície a tak ďalej.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SME 27. januára 2011 píše: \"Predseda Smeru Robert Fico pred časom vyhlásil, že Sulík hrubo porušuje zákon a Ústavu SR, ak neorganizuje tajnú voľbu, lebo mandát generálnemu prokurátorovi končí až začiatkom februára. Smer-SD už začiatkom januára avizoval, že plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej jediným bodom mala byť tajná voľba generálneho prokurátora.\" Konkrétne vyjadrenie, kde by Smer-SD kritizoval, že GP je dlho bez generálneho prokurátora a škodí to justícií, sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["SME 27. januára 2011 píše: \"Predseda Smeru Robert Fico pred časom vyhlásil, že Sulík hrubo porušuje zákon a Ústavu SR, ak neorganizuje tajnú voľbu, lebo mandát generálnemu prokurátorovi končí až začiatkom februára. Smer-SD už začiatkom januára avizoval, že plánuje podať návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, ktorej jediným bodom mala byť tajná voľba generálneho prokurátora.\" Konkrétne vyjadrenie, kde by Smer-SD kritizoval, že GP je dlho bez generálneho prokurátora a škodí to justícií, sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5740745/smer-podal-navrh-na-zvolanie-schodze-chce-volit-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:43.398054+00:00"}
{"id": "49363", "numeric_id": 49363, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49363", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Videli sme teraz rýchle odvolania troch sudcov správneho súdu.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Súčasná vláda odvolala troch členov Súdnej rady SR, neodvolala sudcov Najvyššieho správneho súdu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZačiatkom novembra vláda odvolala Katarínu Javorčíkovú, Evu Mišíkovú a Ľudovíta Bradáča z pozície členov Súdnej rady SR. Odvolanie prebehlo bez udania dôvodov.\n\nZdruženie sudcov Slovenska (ZSS) upozorňuje , že takéto konanie vlády je v rozpore s európskymi štandardmi. „ZSS od roku 2020 opakovane upozorňuje na to, že viaceré ústavné a zákonné zmeny, ktoré presadila predchádzajúca vládna garnitúra, a ktoré okrem iného formálne umožňujú odvolať členky a členov Súdnej rady SR kedykoľvek pred skončením ich funkčného obdobia a bez uvedenia dôvodu, sú krokom späť pri vytváraní podmienok na ochranu súdnictva pred neprimeraným vplyvom zo strany legislatívy a exekutívy a záruk jeho nezávislosti”.\n\nBývalí členovia Súdnej rady SR, Javorčíková a Bradáč, majú v pláne podať sťažnosť proti spôsobu ich odvolania na Ústavný súd SR.\n\nAko ďalej približuje portál Aktuality.sk , Súdna rada SR je ústavný orgán, ktorý má 18 členov vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada (NR) SR, prezident SR a vláda SR.\n\nNajvyšší správny súd je vrcholný orgán vo veciach správneho súdnictva.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vláda odvolala troch členov Súdnej rady SR, neodvolala sudcov Najvyššieho správneho súdu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Začiatkom novembra vláda odvolala Katarínu Javorčíkovú, Evu Mišíkovú a Ľudovíta Bradáča z pozície členov Súdnej rady SR. Odvolanie prebehlo bez udania dôvodov.", "Združenie sudcov Slovenska (ZSS) upozorňuje , že takéto konanie vlády je v rozpore s európskymi štandardmi. „ZSS od roku 2020 opakovane upozorňuje na to, že viaceré ústavné a zákonné zmeny, ktoré presadila predchádzajúca vládna garnitúra, a ktoré okrem iného formálne umožňujú odvolať členky a členov Súdnej rady SR kedykoľvek pred skončením ich funkčného obdobia a bez uvedenia dôvodu, sú krokom späť pri vytváraní podmienok na ochranu súdnictva pred neprimeraným vplyvom zo strany legislatívy a exekutívy a záruk jeho nezávislosti”.", "Bývalí členovia Súdnej rady SR, Javorčíková a Bradáč, majú v pláne podať sťažnosť proti spôsobu ich odvolania na Ústavný súd SR.", "Ako ďalej približuje portál Aktuality.sk , Súdna rada SR je ústavný orgán, ktorý má 18 členov vrátane predsedu a podpredsedu. Jedného člena volia sudcovia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Osem členov z radov sudcov volia sudcovia ostatných súdov. Po troch členov dodávajú Národná rada (NR) SR, prezident SR a vláda SR.", "Najvyšší správny súd je vrcholný orgán vo veciach správneho súdnictva."], "analysis_date": "2023-11-23", "analysis_sources": {"text": ["odvolala", "Súdnej rady", "upozorňuje", "v rozpore", "Aktuality.sk", "18 členov", "Najvyšší správny súd"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/4iOROUs/zdruzenie-sudcov-slovenska-odsudilo-odvolanie-clenov-sudnej-rady-sr/", "https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky/?csrt=1561406142046648614", "https://www.aktuality.sk/clanok/4iOROUs/zdruzenie-sudcov-slovenska-odsudilo-odvolanie-clenov-sudnej-rady-sr/", "https://www.trend.sk/spravy/odvolanie-clenov-sudnej-rady-nie-je-sulade-europskymi-standardmi-upozornuju-sudcovia", "https://www.aktuality.sk/clanok/4iOROUs/zdruzenie-sudcov-slovenska-odsudilo-odvolanie-clenov-sudnej-rady-sr/", "https://www.sudnarada.gov.sk/clenovia-sudnej-rady-slovenskej-republiky/?csrt=1561406142046648614", "https://www.nssud.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:24.955041+00:00"}
{"id": "vr32391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32391", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pre Slovensko je stále, stále ako, ako tá prognóza relatívne veľmi výhodná, keď to porovnávam s ostatnými krajinami Európy.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa materiálu Európskej komisie European Economic Forecast Spring 2012 (s. 10) z 11. mája 2012, má Slovensko prognózovaný rast na rok 2012 na úrovni 1,8 % a na rok 2013 2,9 % HDP. V roku 2012 patrí Slovensku 3. miesto po Litve a Lotyšsku, v roku 2013 spolu s Rumunskom 4. miesto, po Litve, Lotyšsku a Estónsku. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa materiálu Európskej komisie European Economic Forecast Spring 2012 (s. 10) z 11. mája 2012, má Slovensko prognózovaný rast na rok 2012 na úrovni 1,8 % a na rok 2013 2,9 % HDP. V roku 2012 patrí Slovensku 3. miesto po Litve a Lotyšsku, v roku 2013 spolu s Rumunskom 4. miesto, po Litve, Lotyšsku a Estónsku. Výrok na základe toho považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["materiálu"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:53.125568+00:00"}
{"id": "48502", "numeric_id": 48502, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48502", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy zvyknete každého, kto je stíhaný, povýšiť. Čiže ja si myslím, že teraz očakáva pána Kaňku nie je odvolávanie, ale povýšenie, lebo policajti bolo zistené, že porušujú a manipulujú trestné stíhania, tak boli povýšení. ", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šéf národnej lotérie Kaňka je obvinený v súvislosti s možnými daňovými podvodmi. Kaňka má blízko k Matovičovi a Hegerovi - slávil s nimi aj volebné víťazstvo. Čo sa týka jeho odvolania, minister financií aj premiér mlčia, SaS žiada jeho odchod - odstúpenie, resp. odvolanie . Nič však nenaznačuje jeho povýšeniu. Kaliňák pravdepodobne naznačuje prípad vyšetrovateľa Čurilu, ktorý bol povýšený napriek predošlým podozreniam zo spáchania trestného činu. V jeho prípade súd konštatoval nezákonnosť väzby a bolo mu priznané odškodnenie a ospravedlnilo sa mu Ministerstvo spravodlivosti. Vo veci vyšetrovania existujú pochybnosti a sú podané sťažnosti GP SR. Niektorých obvinení už boli zbavení ďalší obvinení v prípade v tej istej veci.\n\nO podozreniach z manipulácie vyšetrovaní citlivých káuz mala údajne hovoriť správa SIS, ktorú v NR SR v kategórii “Dôverné” (existuje vyššie už len Tajné a Prísne tajné) čítal predseda NR SR Kollár. Prípadnú manipuláciu či snahu o prekazenie vyšetrovania policajtmi, súdmi a prokurátormi vyšetruje Národná kriminálna agentúra, pričom SIS sa k nej odmieta ďalej vyjadrovať, avšak ubezpečuje o plnení si svojich zákonných úloh. Do dnes však nebolo dané jasné a jednoznačné stanovisko o údajných manipuláciách.", "analysis_paragraphs": ["Šéf národnej lotérie Kaňka je obvinený v súvislosti s možnými daňovými podvodmi. Kaňka má blízko k Matovičovi a Hegerovi - slávil s nimi aj volebné víťazstvo. Čo sa týka jeho odvolania, minister financií aj premiér mlčia, SaS žiada jeho odchod - odstúpenie, resp. odvolanie . Nič však nenaznačuje jeho povýšeniu. Kaliňák pravdepodobne naznačuje prípad vyšetrovateľa Čurilu, ktorý bol povýšený napriek predošlým podozreniam zo spáchania trestného činu. V jeho prípade súd konštatoval nezákonnosť väzby a bolo mu priznané odškodnenie a ospravedlnilo sa mu Ministerstvo spravodlivosti. Vo veci vyšetrovania existujú pochybnosti a sú podané sťažnosti GP SR. Niektorých obvinení už boli zbavení ďalší obvinení v prípade v tej istej veci.", "O podozreniach z manipulácie vyšetrovaní citlivých káuz mala údajne hovoriť správa SIS, ktorú v NR SR v kategórii “Dôverné” (existuje vyššie už len Tajné a Prísne tajné) čítal predseda NR SR Kollár. Prípadnú manipuláciu či snahu o prekazenie vyšetrovania policajtmi, súdmi a prokurátormi vyšetruje Národná kriminálna agentúra, pričom SIS sa k nej odmieta ďalej vyjadrovať, avšak ubezpečuje o plnení si svojich zákonných úloh. Do dnes však nebolo dané jasné a jednoznačné stanovisko o údajných manipuláciách."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "blízko", "odchod", "odvolanie", "povýšený", "konštatoval", "sťažnosti", "zbavení", "obvinení", "čítal", "vyšetruje"], "url": ["https://dennikn.sk/2891077/sulik-chce-odchod-stihaneho-sefa-tiposu-olano-sa-odmlcalo-od-kazimira-ziadali-odchod/", "https://dennikn.sk/2891077/sulik-chce-odchod-stihaneho-sefa-tiposu-olano-sa-odmlcalo-od-kazimira-ziadali-odchod/", "https://www.aktuality.sk/clanok/Dr0TENn/marek-kanka-musi-byt-odvolany-z-funkcie-sefa-tiposu-mysli-si-strana-sas/", "https://dennikn.sk/2891077/sulik-chce-odchod-stihaneho-sefa-tiposu-olano-sa-odmlcalo-od-kazimira-ziadali-odchod/", "https://domov.sme.sk/c/22819249/obvineneho-vysetrovatela-curilla-povysili.html", "https://dennikn.sk/minuta/2893099", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144002-generalna-prokuratura-este-nerozhodla-o-staznostiach-vysetrovatelov-a-scholtza", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144605-maros-zilinka-zrusil-curillovi-a-spol-len-cast-obvineni", "https://domov.sme.sk/c/22819249/obvineneho-vysetrovatela-curilla-povysili.html", "https://dennikn.sk/2407624/kollar-cital-poslancom-tajne-informacie-od-sis-boli-podobne-ake-dostala-velka-desiatka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/626990-sis-o-organizovanej-skupine-nebudeme-sirit-spekulacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:21.686645+00:00"}
{"id": "vr29639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29639", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme, teraz si dátum nepamätám, 18. alebo 19. júna, čo je za chvíľu, máme zasadnutie V4 v Bratislave a potvrdili účasť tak francúzsky prezident Hollande, ako aj britský premiér David Cameron, ktorý príde sem do Bratislavy.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Úradu vlády SR a oficiálnej stránky Vyšehradskej skupiny sa 18-19. júna 2015 v Bratislave uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej skupiny spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom k záveru slovenského predsedníctva V4. Francois Hollande i nemecká kancelárka Angela Merkelová prisľúbili svoju účasť. Podľa vyjadrenia Ministerstvo zahraničných vecí pre demagog.SK britský premiér David Cameron potvrdil návštevu Bratislavy a bilaterálne stretnutie s premiérom Ficom. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Fico môže referovať aj k tejto návšteve.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Úradu vlády SR a oficiálnej stránky Vyšehradskej skupiny sa 18-19. júna 2015 v Bratislave uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej skupiny spolu s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom k záveru slovenského predsedníctva V4. Francois Hollande i nemecká kancelárka Angela Merkelová prisľúbili svoju účasť. Podľa vyjadrenia Ministerstvo zahraničných vecí pre demagog.SK britský premiér David Cameron potvrdil návštevu Bratislavy a bilaterálne stretnutie s premiérom Ficom. Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Fico môže referovať aj k tejto návšteve."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránky Vyšehradskej skupiny", "stretnutie"], "url": ["http://www.visegradgroup.eu/calendar/2015", "http://www.vlada.gov.sk/meeting-of-the-prime-ministers-of-the-visegrad-group-and-the-president-of-france-in-bratislava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:33.206984+00:00"}
{"id": "vr13804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13804", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...razantné rozhodnutie...ako urobili Španieli pred niekoľkými rokmi, keď jednoznačne okamžite začali vracať všetkých ekonomických migrantov späť do krajín, odkiaľ k nim priplávali na člnoch a tá vlna upadla.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daný výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože tvrdá imigračná politika Španielska skutočne prispela k zníženiu prívalu celkového počtu migrantov na územie Španielska, keď Španieli od roku 2014 bez spracovania žiadostí o azyl bez dôvodu v spolupráci s Marokom zabráňovali migrantom vstup a na územie Španielska. Imigrácia do Španielska sa v roku 2014 znížila oproti predchádzajúcemu roku o viac ako 128 tisíc ľudí. V priebehu rokov 2012 a 2013 zaznamenalo Španielsko 49 % nárast počtu osôb, ktoré prekročili španielske severoafrické enklávy Ceutu a Mellilu. Následkom toho bolo, že sa počet žiadostí o azyl v Španielsku v roku 2013 zvýšil na počet 4502 oproti počtu 2544 v roku 2012. Počet migrantov, ktorí sa snažili dostať ilegálne do Španielska, stúpol ešte rapídnejšie v nasledujúcom roku 2014, a to o 70 % oproti predchádzajúcemu. Primárne pritom išlo o migrantov pochádzajúcich z Mali, Stredoafrickej republiky a Sýrie . Pokusy o prelezenie 6 metrov vysokého ostnatého plotu, ktorý ohraničuje enklávy, sa stali každodennou realitou a i napriek kooperácii španielskej a marockej polície sa niekoľkým tisícom migrantov podarilo úspešne prekročiť španielske hranice. Úsilie marockých a španielskych bezpečnostných zložiek vyústilo v niektorých prípadoch do vynúteného vyhnania migrantov zo španielskych enkláv a to bez riadneho procesu, čo sa následne stalo predmetom kritík organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami. Human Rights Watch predložilo tvrdenie, že španielske orgány rutinne predávajú migrantov marockým orgánom, ktoré sa k nim správajú násilne bez toho, aby si overili či potrebujú medzinárodnú ochranu. Podľa dostupných údajov z NSI (Národný štatistický inštitút) predstavuje migračné saldo cudzincov pre rok 2014 -64,802, pričom počet imigrantov prichádzajúcich do Španielska sa znížil z roku 2013 z 458 974 na 330 559 pre rok 2014. V apríli 2014 predložila v španielskom parlamente Ľudová strana novelu zákona o verejnej bezpečnosti, ktorá poskytovala právny základ pre ilegálne vytláčanie migrantov z enkláv Ceuty a Mellily a to reformou španielskeho prisťahovaleckého zákona. Zákon o vyhosťovaní migrantov vošiel do platnosti v júli 2015 a stretol sa s veľkou nevôľou u opozície, verejnosti , i medzinárodných vládnych a nevládnych organizácií . Novela zákona uľahčuje automatické a hromadné vyhostenie migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl od hraníc dvoch španielskych enkláv v severnej Afrike, Ceute a Melille. Tento zákon je kritizovaný pre odopieranie práva na žiadosť o azyl a pre vážne porušovanie ľudských práv.", "analysis_paragraphs": ["Daný výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože tvrdá imigračná politika Španielska skutočne prispela k zníženiu prívalu celkového počtu migrantov na územie Španielska, keď Španieli od roku 2014 bez spracovania žiadostí o azyl bez dôvodu v spolupráci s Marokom zabráňovali migrantom vstup a na územie Španielska. Imigrácia do Španielska sa v roku 2014 znížila oproti predchádzajúcemu roku o viac ako 128 tisíc ľudí. V priebehu rokov 2012 a 2013 zaznamenalo Španielsko 49 % nárast počtu osôb, ktoré prekročili španielske severoafrické enklávy Ceutu a Mellilu. Následkom toho bolo, že sa počet žiadostí o azyl v Španielsku v roku 2013 zvýšil na počet 4502 oproti počtu 2544 v roku 2012. Počet migrantov, ktorí sa snažili dostať ilegálne do Španielska, stúpol ešte rapídnejšie v nasledujúcom roku 2014, a to o 70 % oproti predchádzajúcemu. Primárne pritom išlo o migrantov pochádzajúcich z Mali, Stredoafrickej republiky a Sýrie . Pokusy o prelezenie 6 metrov vysokého ostnatého plotu, ktorý ohraničuje enklávy, sa stali každodennou realitou a i napriek kooperácii španielskej a marockej polície sa niekoľkým tisícom migrantov podarilo úspešne prekročiť španielske hranice. Úsilie marockých a španielskych bezpečnostných zložiek vyústilo v niektorých prípadoch do vynúteného vyhnania migrantov zo španielskych enkláv a to bez riadneho procesu, čo sa následne stalo predmetom kritík organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami. Human Rights Watch predložilo tvrdenie, že španielske orgány rutinne predávajú migrantov marockým orgánom, ktoré sa k nim správajú násilne bez toho, aby si overili či potrebujú medzinárodnú ochranu. Podľa dostupných údajov z NSI (Národný štatistický inštitút) predstavuje migračné saldo cudzincov pre rok 2014 -64,802, pričom počet imigrantov prichádzajúcich do Španielska sa znížil z roku 2013 z 458 974 na 330 559 pre rok 2014. V apríli 2014 predložila v španielskom parlamente Ľudová strana novelu zákona o verejnej bezpečnosti, ktorá poskytovala právny základ pre ilegálne vytláčanie migrantov z enkláv Ceuty a Mellily a to reformou španielskeho prisťahovaleckého zákona. Zákon o vyhosťovaní migrantov vošiel do platnosti v júli 2015 a stretol sa s veľkou nevôľou u opozície, verejnosti , i medzinárodných vládnych a nevládnych organizácií . Novela zákona uľahčuje automatické a hromadné vyhostenie migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl od hraníc dvoch španielskych enkláv v severnej Afrike, Ceute a Melille. Tento zákon je kritizovaný pre odopieranie práva na žiadosť o azyl a pre vážne porušovanie ľudských práv."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["V priebehu rokov 2012 a 2013", "70 %", "Mali, Stredoafrickej republiky a Sýrie", ".", "", "realitou", "Human Rights Watch", "NSI", "V apríli 2014", "opozície, verejnosti", "medzinárodných vládnych a nevládnych organizácií", ".", ""], "url": ["http://djilp.org/5724/critical-analysis-a-critique-of-spains-public-security-law/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/spain/11539439/Illegal-immigration-in-Spain-up-70-per-cent-in-2014.html", "http://djilp.org/5724/critical-analysis-a-critique-of-spains-public-security-law/", "http://http://djilp.org/5724/critical-analysis-a-critique-of-spains-public-security-law/", "http://http://www.aljazeera.com/indepth/features/2014/06/african-migrants-climb-their-way-into-spain-201468133328621674.html", "http://www.aljazeera.com/indepth/features/2014/06/african-migrants-climb-their-way-into-spain-201468133328621674.html", "https://www.hrw.org/news/2014/08/18/spain-halt-summary-pushbacks-morocco", "http://www.ine.es/en/prensa/np917_en.pdf", "http://ecre.org/component/content/article/70-weekly-bulletin-articles/1013-approval-of-new-law-on-public-security-poses-a-serious-threat-to-right-of-asylum-op-ed-by-estrella-galan-cear.html", "http://www.sme.sk/c/7818758/zakon-o-vyhostovani-migrantov-porusuje-ustavu-tvrdi-spanielska-opozicia.html", "http://www.amnesty.se/engagera-dig/agera/aktuella-blixtaktioner/ua-27314-spain-immigration-law-amendment-will-violate-rights/", "https://demagog.sk/vyrok/www.amnesty.se/engagera-dig/agera/aktuella-blixtaktioner/ua-27314-spain-immigration-law-amendment-will-violate-rights/", "http://http://djilp.org/5724/critical-analysis-a-critique-of-spains-public-security-law/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:21.293334+00:00"}
{"id": "vr16166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16166", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "....my navrhujeme s kolegyňou Petrík, s kolegom Beblavým zmenu zákona tak, aby zamestnávateľ pri zverejňovaní pracovného inzerátu ponuky práce musel podobne ako je to v Rakúsku, uverejniť poctivo aká má byť tá výška platu...", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2011 je v Rakúsku zo zákona povinné zverejňovať výšku platovej odmeny v akejkoľvek forme inzerátu presne definovanej pracovnej pozície, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2011 je v Rakúsku zo zákona povinné zverejňovať výšku platovej odmeny v akejkoľvek forme inzerátu presne definovanej pracovnej pozície, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Milana Kuruca", "petíciu", "Zákonu", "(.pdf)", "uvádza", "Portál", "prieskumu"], "url": ["https://dennikn.sk/741485/beblavy-s-mihalom-navrhli-aby-sa-v-pracovnych-inzeratoch-zverejnovali-aj-platy/", "https://dennikn.sk/744723/it-ckar-milan-kuruc-zalozil-zdruzenie-pracujuca-chudoba-beblavemu-poradil-povinne-platy-v-inzeratoch/", "https://www.peticie.com/povinne_zverejovanie_miezd_v_pracovnych_ponukach", "http://www.ris.bka.gv.at/Dokumente/BgblAuth/BGBLA_2011_I_7/BGBLA_2011_I_7.pdf", "http://www.equalitylaw.eu/downloads/945-at-16-new-amendment-to-equal-treatment-act", "http://www.schoenherr.eu/publications/publications-detail/austria-mandatory-declaration-of-minimum-remuneration-in-job-postings/", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000139/1562065/Mal-by-byt-v-pracovnych-ponukach-zverejneny-plat--Uchadzaci-su-za--firmy-proti-", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000139/1562065/Mal-by-byt-v-pracovnych-ponukach-zverejneny-plat--Uchadzaci-su-za--firmy-proti-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:29.879458+00:00"}
{"id": "48816", "numeric_id": 48816, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48816", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zomierali na Slovensku približne rovnaký počet ľudí ako v Čechách alebo menej ako v Maďarsku, a to hovorím z pohľadu aj počty, keď sa zohľadní počet obyvateľov. Čiže úmrtia sme mali približne rovnaký ako v Čechách, menší ako v Maďarsku a väčšie ako v Poľsku alebo myslím, že Poľsko bolo približne rovnaké ako my.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa WHO, ktoré údaje zbiera z orgánov verejného zdravotníctva, Slovensko zaznamenalo okolo 21 000 úmrtí na koronavírus, Česko 42 000 úmrtí, Maďarsko 48 000 úmrtí a Poľsko 118 000 úmrtí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pokiaľ prevedieme údaje do ukazovateľa počtu úmrtí na koronavírus na stotisíc obyvateľov výsledkom sú nasledujúce hodnoty (k 22. 1. 2023):\n\nSlovensko : 382, 88 úmrtí Česko : 395,32 úmrtí Maďarsko : 496, 38 úmrtí Poľsko : 312, 65 úmrtí.\n\nVzájomne najbližšie hodnoty skutočne dosahujú Slovensko a Česko. Slovensko dosahuje na jednotku obyvateľstva vyšší počet úmrtí ako Poľsko a nižší než Maďarsko. Podobné výsledky ukazuje aj databáza Our World in Data .\n\nPre doplnenie, Igor Matovič tieto dáta používa ako argument proti tvrdeniu, že jeho vláda nedokázala adekvátne zvládnuť pandémiu COVID-19. Avšak údaje o počtu úmrtí v pomere k počtu obyvateľov nie sú jediným ukazovateľom úmrtnosti, navyše, niektoré z týchto ukazovateľov je náročné porovnávať naprieč krajinami.", "analysis_paragraphs": ["Podľa WHO, ktoré údaje zbiera z orgánov verejného zdravotníctva, Slovensko zaznamenalo okolo 21 000 úmrtí na koronavírus, Česko 42 000 úmrtí, Maďarsko 48 000 úmrtí a Poľsko 118 000 úmrtí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pokiaľ prevedieme údaje do ukazovateľa počtu úmrtí na koronavírus na stotisíc obyvateľov výsledkom sú nasledujúce hodnoty (k 22. 1. 2023):", "Slovensko : 382, 88 úmrtí Česko : 395,32 úmrtí Maďarsko : 496, 38 úmrtí Poľsko : 312, 65 úmrtí.", "Vzájomne najbližšie hodnoty skutočne dosahujú Slovensko a Česko. Slovensko dosahuje na jednotku obyvateľstva vyšší počet úmrtí ako Poľsko a nižší než Maďarsko. Podobné výsledky ukazuje aj databáza Our World in Data .", "Pre doplnenie, Igor Matovič tieto dáta používa ako argument proti tvrdeniu, že jeho vláda nedokázala adekvátne zvládnuť pandémiu COVID-19. Avšak údaje o počtu úmrtí v pomere k počtu obyvateľov nie sú jediným ukazovateľom úmrtnosti, navyše, niektoré z týchto ukazovateľov je náročné porovnávať naprieč krajinami."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenalo", "Slovensko", "Česko", "Maďarsko", "Poľsko", "Our World in Data", "nie sú", "náročné"], "url": ["https://covid19.who.int/", "https://covid19.who.int/region/euro/country/sk", "https://covid19.who.int/region/euro/country/cz", "https://covid19.who.int/region/euro/country/hu", "https://covid19.who.int/region/euro/country/pl", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2020-03-01..latest&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&hideControls=false&Metric=Confirmed+deaths&Interval=Cumulative&Relative+to+Population=true&Color+by+test+positivity=false&country=CZE~SVK~POL~HUN", "https://ourworldindata.org/mortality-risk-covid", "https://ourworldindata.org/mortality-risk-covid"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:51.505991+00:00"}
{"id": "48314", "numeric_id": 48314, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48314", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Nehovorme a nepodsúvajme, prosím toto, že na Ukrajine sa dialo to isté, čo sa dialo v Juhoslávii. Tam prebiehala genocída. Na Ukrajine, to povedal myslím v pondelok, medzinárodný trestný súd, žiadna genocída Rusov neprebiehala. Ten zásadný rozdiel je, že predstavitelia vtedajšej juhoslovanskej vlády, časť obyvateľstva vyhladzovali. Na Ukrajine, Zelenský alebo jeho vláda, nerobila nič proti Rusom nič.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzinárodný súdny dvor v roku 2007 uznal činy Slobodana Miloševiča z roku 1995 za akt genocídy voči menšine bosniackych moslimov. Svojim rozhodnutím z marca 2022 zamietol obvinenia Vladimíra Putina o ukrajinskej genocíde ruského etnika v Luhansku a Donecku. V týchto oblastiach pôsobia misie mnohých medzinárodných organizácií, ktoré nespomínajú možné akty genocídy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nGenocídu definuje Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia ako “čin spáchaný v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú, jej usmrtením, s pôsobením ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, úmyselným uvedením ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, opatreniami smerujúcimi, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí a násilným prevádzaním detí z jednej skupiny do inej.” Tento dohovor ratifikovalo 152 členských štátov OSN, vrátane Ruska a Ukrajiny.\n\nZa genocídu v Juhoslávií sa považujú činy vlády Slobodana Miloševiča, ktorý v roku 1995 nechal zlikvidovať viac ako 7000 mužov a chlapcov, príslušníkov menšiny bosniackych moslimov. Masaker v Srebrenici Medzinárodný súdny dvor uznal za genocídu v roku 2007.\n\nV kontexte súčasnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu a udalostí, ktoré jej predchádzali, ruský prezident Vladimir Putin obvinil Ukrajinu z páchania genocídy na etnických Rusoch v regióne Donbasu a Luhansku.\n\nV separatistických republikách sledujú dianie nezávislé medzinárodné organizácie už od roku 2014. OSN sleduje dodržiavanie ľudských práv prostredníctvom Monitorovacej misie Úradu vysokého komisára pre ľudské práva.\n\nSvoju misiu má aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá upozorňuje na systematické porušovanie ľudských práv či medzinárodného práva. Pravidelné správy dodáva aj Medzinárodný červený kríž , Human Rights Watch či Amnesty International . Správy o genocíde páchanej na ruskom etniku sa však v žiadnej správe týchto organizácií neuvádzajú.\n\nSamotná Ukrajina požiadala Medzinárodný súdny dvor o preskúmanie možnej genocídy v Luhansku a Donecku na základe spomenutého Dohovoru o genocíde. Medzinárodný súdny dvor nepotvrdil Putinov naratív o genocíde a vyzval Rusko k okamžitému zastaveniu invázie, ktorú vyhlásil za nezákonnú v rozpore s medzinárodným právom.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný súdny dvor v roku 2007 uznal činy Slobodana Miloševiča z roku 1995 za akt genocídy voči menšine bosniackych moslimov. Svojim rozhodnutím z marca 2022 zamietol obvinenia Vladimíra Putina o ukrajinskej genocíde ruského etnika v Luhansku a Donecku. V týchto oblastiach pôsobia misie mnohých medzinárodných organizácií, ktoré nespomínajú možné akty genocídy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Genocídu definuje Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia ako “čin spáchaný v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú, jej usmrtením, s pôsobením ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch, úmyselným uvedením ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, opatreniami smerujúcimi, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí a násilným prevádzaním detí z jednej skupiny do inej.” Tento dohovor ratifikovalo 152 členských štátov OSN, vrátane Ruska a Ukrajiny.", "Za genocídu v Juhoslávií sa považujú činy vlády Slobodana Miloševiča, ktorý v roku 1995 nechal zlikvidovať viac ako 7000 mužov a chlapcov, príslušníkov menšiny bosniackych moslimov. Masaker v Srebrenici Medzinárodný súdny dvor uznal za genocídu v roku 2007.", "V kontexte súčasnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu a udalostí, ktoré jej predchádzali, ruský prezident Vladimir Putin obvinil Ukrajinu z páchania genocídy na etnických Rusoch v regióne Donbasu a Luhansku.", "V separatistických republikách sledujú dianie nezávislé medzinárodné organizácie už od roku 2014. OSN sleduje dodržiavanie ľudských práv prostredníctvom Monitorovacej misie Úradu vysokého komisára pre ľudské práva.", "Svoju misiu má aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá upozorňuje na systematické porušovanie ľudských práv či medzinárodného práva. Pravidelné správy dodáva aj Medzinárodný červený kríž , Human Rights Watch či Amnesty International . Správy o genocíde páchanej na ruskom etniku sa však v žiadnej správe týchto organizácií neuvádzajú.", "Samotná Ukrajina požiadala Medzinárodný súdny dvor o preskúmanie možnej genocídy v Luhansku a Donecku na základe spomenutého Dohovoru o genocíde. Medzinárodný súdny dvor nepotvrdil Putinov naratív o genocíde a vyzval Rusko k okamžitému zastaveniu invázie, ktorú vyhlásil za nezákonnú v rozpore s medzinárodným právom."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídia", "Masaker", "uznal", "obvinil", "OSN", "Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe", "Medzinárodný červený kríž", "Human Rights Watch", "Amnesty International", "nepotvrdil", "vyzval"], "url": ["https://www.un.org/en/genocideprevention/genocide-convention.shtml", "https://www.britannica.com/event/Srebrenica-massacre", "https://news.un.org/en/story/2007/02/210142-un-world-court-acquits-serbia-genocide-bosnia-finds-it-guilty-inaction", "https://www.bbc.com/news/60477712", "https://www.ohchr.org/en/countries/ukraine/our-presence", "https://www.osce.org/special-monitoring-mission-to-ukraine", "https://www.icrc.org/en/document/operational-update-ukraine-uncertainty-and-harsh-winter-conditions-deepen-suffering", "https://www.hrw.org/world-report/2021/country-chapters/ukraine", "https://www.amnesty.org/en/location/europe-and-central-asia/ukraine/report-ukraine/", "https://theconversation.com/the-international-court-of-justice-has-ordered-russia-to-stop-the-war-what-does-this-ruling-mean-179466", "https://www.icj-cij.org/public/files/case-related/182/182-20220316-ORD-01-00-EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:33.979157+00:00"}
{"id": "48764", "numeric_id": 48764, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48764", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My tu necháme vyštudovať tisícky absolventov lekárskych fakúlt a tí potom odídu do Českej republiky, do Nemecka alebo do Hainburgu v Rakúsku.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Slovensku ročne úspešne ukončí štúdium približne 700 absolventov zdravotníckych fakúlt. Je pravda, že mnoho z nich odchádza do spomínaných krajín, no z údajov vyplýva, že ročne ide skôr o desiatky, maximálne stovky absolventov. Hovoriť o tisíckach odchádzajúcich do zahraničia hodnotíme preto ako zavádzajúce.\n\nLekár Peter Blahút z nemocnice na Kramároch na svojom portáli uvádza, že k roku 2017 v zahraničí pracovalo vyše 4 200 slovenských lekárov. Z toho viac než 2 200 v Českej republike, v Nemecku takmer 1 200 a v Rakúsku 242. Opiera sa pritom o dáta lekárskych komôr. Z dát pritom nie je jasné, koľkí z nich vôbec vyštudovali na Slovensku, a nie v krajine v ktorej pôsobia.\n\nPodľa Slovenskej asociácie študentov medicíny na Slovensku ročne úspešné skončí doktorské štúdium viac než 700 absolventov. Vyplýva to z článku portálu aktuality.sk , v ktorom uvádzajú vyjadrenie asociácie.\n\nZ dát portálu Ministerstva práce uplatnenie.sk za rok 2019 je zjavné, že absolventi týchto lekárskych fakúlt nachádzajú uplatnenie najmä na Slovensku. Podľa portálu menej než 8 % absolventov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského z roku 2019 odišlo pracovať do zahraničia. Podobné čísla zaznamenali aj ostatné slovenské lekárske fakulty. Slovenská zdravotnícka univerzita zaznamenala podiel odchádzajúcich študentov taktiež na úrovni maximálne 8%, UPJŠ v Košiciach dokonca iba 7 % a z Jesseniovej lekárskej fakulta v Martine odchádza do zahraničia maximálne 6 %. Je pritom takmer isté, že výsledné percento je ešte nižšie pretože portál spája do jednej štatistiky ľudí pracujúcich v zahraničí a dobrovoľne nezamestnaných.\n\nStaršia analýza Inštitútu finančnej politiky taktiež hodnotí odchod absolventov slovenských vysokých škôl do zahraničia. Z analýzi vyplýva, že najvačší odliv mozgov zaznamenávajú práve lekárske fakulty. Podľa uvedených dát odišlo medzi rokmi 2010 - 2013 približne 20 % absolventov týchto fakúlt. Za 3 roky tak Slovensko prišlo o 492 absolventov medicíny. Aj keď sa jedná o vysoké číslo, stále sa nedá hovoriť o tisícoch. Do týchto štatistík sa pritom započítavajú aj zahraniční študenti, ktorí si za štúdium u nás platia.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku ročne úspešne ukončí štúdium približne 700 absolventov zdravotníckych fakúlt. Je pravda, že mnoho z nich odchádza do spomínaných krajín, no z údajov vyplýva, že ročne ide skôr o desiatky, maximálne stovky absolventov. Hovoriť o tisíckach odchádzajúcich do zahraničia hodnotíme preto ako zavádzajúce.", "Lekár Peter Blahút z nemocnice na Kramároch na svojom portáli uvádza, že k roku 2017 v zahraničí pracovalo vyše 4 200 slovenských lekárov. Z toho viac než 2 200 v Českej republike, v Nemecku takmer 1 200 a v Rakúsku 242. Opiera sa pritom o dáta lekárskych komôr. Z dát pritom nie je jasné, koľkí z nich vôbec vyštudovali na Slovensku, a nie v krajine v ktorej pôsobia.", "Podľa Slovenskej asociácie študentov medicíny na Slovensku ročne úspešné skončí doktorské štúdium viac než 700 absolventov. Vyplýva to z článku portálu aktuality.sk , v ktorom uvádzajú vyjadrenie asociácie.", "Z dát portálu Ministerstva práce uplatnenie.sk za rok 2019 je zjavné, že absolventi týchto lekárskych fakúlt nachádzajú uplatnenie najmä na Slovensku. Podľa portálu menej než 8 % absolventov Lekárskej fakulty Univerzity Komenského z roku 2019 odišlo pracovať do zahraničia. Podobné čísla zaznamenali aj ostatné slovenské lekárske fakulty. Slovenská zdravotnícka univerzita zaznamenala podiel odchádzajúcich študentov taktiež na úrovni maximálne 8%, UPJŠ v Košiciach dokonca iba 7 % a z Jesseniovej lekárskej fakulta v Martine odchádza do zahraničia maximálne 6 %. Je pritom takmer isté, že výsledné percento je ešte nižšie pretože portál spája do jednej štatistiky ľudí pracujúcich v zahraničí a dobrovoľne nezamestnaných.", "Staršia analýza Inštitútu finančnej politiky taktiež hodnotí odchod absolventov slovenských vysokých škôl do zahraničia. Z analýzi vyplýva, že najvačší odliv mozgov zaznamenávajú práve lekárske fakulty. Podľa uvedených dát odišlo medzi rokmi 2010 - 2013 približne 20 % absolventov týchto fakúlt. Za 3 roky tak Slovensko prišlo o 492 absolventov medicíny. Aj keď sa jedná o vysoké číslo, stále sa nedá hovoriť o tisícoch. Do týchto štatistík sa pritom započítavajú aj zahraniční študenti, ktorí si za štúdium u nás platia."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["pracovalo", "aktuality.sk", "uplatnenie.sk", "analýza"], "url": ["https://www.techmed.sk/4211-slovenskych-lekarov-pracuje-v-zahranici/", "https://www.aktuality.sk/clanok/3vSOMgR/studenti-mediciny-reaguju-na-matovicov-plan-o-zvyseni-poctu-medikov/", "https://uplatnenie.sk/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/4938/60/2017_1_Odliv-mozgov-po-slovensky_20170109.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:01.451880+00:00"}
{"id": "vr32630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32630", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Spoločne rozmýšľame (s L. Žitnanskou, pozn.) v tom, že ja som myslím prvý podpísaný za SDKÚ-DS v tom zvolaní mimoriadnej schôdze k situácii spravodlivosti.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Frešo hovorí pravdu, pretože 30 poslancov z opozície spoločne predložilo návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR k situácii v justícii, ktorá je podľa nich znepokojivá. Schôdza sa uskutoční 14. novembra 2012. V zozname (.pdf,s.5) podpísaných poslancov je prvým podpísaným za stranu SDKÚ-DS P. Frešo, hneď za ním je L. Žiťnanská.", "analysis_paragraphs": ["P. Frešo hovorí pravdu, pretože 30 poslancov z opozície spoločne predložilo návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR k situácii v justícii, ktorá je podľa nich znepokojivá. Schôdza sa uskutoční 14. novembra 2012. V zozname (.pdf,s.5) podpísaných poslancov je prvým podpísaným za stranu SDKÚ-DS P. Frešo, hneď za ním je L. Žiťnanská."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "zozname"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=312", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=312"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:05.148915+00:00"}
{"id": "vr26385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26385", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... my sme sa už teraz dostali k priemerným platom na 1,1 priemerného platu, hovorím o pedagogických a odborných zamestnancoch základných a stredných škôl, na ktoré môžem mať vplyv. Vo Fínsku je 1,2 priemer ...", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov, priemerná mzda slovenských učiteľov nedosahovala 1,1 násobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve (NH). Údaj o priemernej mzde fínskych učiteľov je pravdivý len čiastočne. Najaktuálnejšie čísla Ústavu informácií a prognóz školstva pochádzajú z roku 2012 (.xls). D. Čaplovič hovorí o zamestnancoch základných a stredných škôl. Priemerný plat pedagogického zamestnanca bol ku koncu roka 2012 na úrovni 839,79 eur za mesiac. Toto je údaj pre pedagogických zamestnancov základných škôl, gymnázií, športových gymnázií a stredných odborných škôl. Ak zarátame aj pedagogických zamestnancov konzervatórií, stredísk praktického vyučovania a špeciálnych škôl, priemerný plat je na úrovni len 812,42 eur. Správa Štatistického úradu SR uvádza priemerný mesačný plat zamestnanca NH na úrovni 805 eur. Plat pedagogického zamestnanca (základných škôl, gymnázií, športových gymnázií a stredných odborných škôl = 839,39 eur, pozn.) teda predstavuje cca 1,04 násobok priemernej mzdy v NH. Keby bol plat pedagogického zamestnanca na úrovni 1,1 násobku priemernej mzdy v NH, pohyboval by sa na úrovni 885,5 eur, rozdiel teda predstavuje cca 46 eur. Podľa dát OECD bola v roku 2011 priemerná mzda v NH vo Fínku 38 570 eur za rok. Tabuľka poukazuje na jednotlivé platové ohodnotenia učiteľov vo Fínsku podľa jednotlivých typov škôl. Fínsko Základná škola Nižšia stredná škola Vyššia stredná škola minimálny plat (referenčný rok: 2012) 31 699 34 235 36 303 maximálny plat (referenčný rok: 2012) 41 227 44 526 48 064 skutočná priemerná mzda (referenčné obdobie: október 2011) 42 050 46 650 51 750 ZDROJ: Štúdia Európskej komisie, str. 70 Hodnota 1,2 násobku priemernej ročnej mzdy vo Fínsku predstavuje 46 284 eur. Túto hodnotu teda dosahujú alebo prevyšujú učitelia v dvoch typoch škôl. Učitelia základných škôl sú však pod touto hranicou, ich priemerná mzda predstavuje cca 1,1 násobok priemernej mzdy v NH. POZN.: V prípade Fínska porovnávame priemernú mzdu v HN a priemernú mzdu učiteľov za rok 2011, pretože údaje o skutočnej priemernej mzde poznáme zatiaľ len k tomuto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa dostupných údajov, priemerná mzda slovenských učiteľov nedosahovala 1,1 násobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve (NH). Údaj o priemernej mzde fínskych učiteľov je pravdivý len čiastočne. Najaktuálnejšie čísla Ústavu informácií a prognóz školstva pochádzajú z roku 2012 (.xls). D. Čaplovič hovorí o zamestnancoch základných a stredných škôl. Priemerný plat pedagogického zamestnanca bol ku koncu roka 2012 na úrovni 839,79 eur za mesiac. Toto je údaj pre pedagogických zamestnancov základných škôl, gymnázií, športových gymnázií a stredných odborných škôl. Ak zarátame aj pedagogických zamestnancov konzervatórií, stredísk praktického vyučovania a špeciálnych škôl, priemerný plat je na úrovni len 812,42 eur. Správa Štatistického úradu SR uvádza priemerný mesačný plat zamestnanca NH na úrovni 805 eur. Plat pedagogického zamestnanca (základných škôl, gymnázií, športových gymnázií a stredných odborných škôl = 839,39 eur, pozn.) teda predstavuje cca 1,04 násobok priemernej mzdy v NH. Keby bol plat pedagogického zamestnanca na úrovni 1,1 násobku priemernej mzdy v NH, pohyboval by sa na úrovni 885,5 eur, rozdiel teda predstavuje cca 46 eur. Podľa dát OECD bola v roku 2011 priemerná mzda v NH vo Fínku 38 570 eur za rok. Tabuľka poukazuje na jednotlivé platové ohodnotenia učiteľov vo Fínsku podľa jednotlivých typov škôl. Fínsko Základná škola Nižšia stredná škola Vyššia stredná škola minimálny plat (referenčný rok: 2012) 31 699 34 235 36 303 maximálny plat (referenčný rok: 2012) 41 227 44 526 48 064 skutočná priemerná mzda (referenčné obdobie: október 2011) 42 050 46 650 51 750 ZDROJ: Štúdia Európskej komisie, str. 70 Hodnota 1,2 násobku priemernej ročnej mzdy vo Fínsku predstavuje 46 284 eur. Túto hodnotu teda dosahujú alebo prevyšujú učitelia v dvoch typoch škôl. Učitelia základných škôl sú však pod touto hranicou, ich priemerná mzda predstavuje cca 1,1 násobok priemernej mzdy v NH. POZN.: V prípade Fínska porovnávame priemernú mzdu v HN a priemernú mzdu učiteľov za rok 2011, pretože údaje o skutočnej priemernej mzde poznáme zatiaľ len k tomuto roku. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2012", "Správa", "dát", "Štúdia"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/Informacny_servis/mzda_2012.pdf", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=AV_AN_WAGE", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:33.204540+00:00"}
{"id": "vr27002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27002", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je zvláštne, že doteraz nikomu nevadilo, že Smer má predsedu vlády, šéfa parlamentu a že prezident Gašparovič bol zvolený hlavne vďaka Smeru. Začína to byť prekážkou, až keď sa R. Fico rozhodol kandidovať.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by doposiaľ nikomu nevadilo, že SMER-SD \"má\" predsedu vlády, predsedu parlamentu a že prezident Gašparovič bol zvolený podporu strany SMER-SD. Na jeseň 2013, pred voľbami do VÚC, svoju nespokojnosť vyjadril Pavol Frešo. SITA (6. november 2013) \"„Smer ovláda všetko – vládu, parlament, prezidenta, políciu, generálnu prokuratúru a ďalšie inštitúcie. Nechceme, aby sa zabetónoval aj v posledných baštách, ktoré neovláda,“ povedal Frešo v stredu pre agentúru SITA (...)\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by doposiaľ nikomu nevadilo, že SMER-SD \"má\" predsedu vlády, predsedu parlamentu a že prezident Gašparovič bol zvolený podporu strany SMER-SD. Na jeseň 2013, pred voľbami do VÚC, svoju nespokojnosť vyjadril Pavol Frešo. SITA (6. november 2013) \"„Smer ovláda všetko – vládu, parlament, prezidenta, políciu, generálnu prokuratúru a ďalšie inštitúcie. Nechceme, aby sa zabetónoval aj v posledných baštách, ktoré neovláda,“ povedal Frešo v stredu pre agentúru SITA (...)\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-chce-vo-volbach-obhajit-pozici/753231-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:01.958769+00:00"}
{"id": "44585", "numeric_id": 44585, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44585", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V skrátenom legislatívnom konaní sa môžu prijímať iba zákony, ktoré sú potrebné z pohľadu závažných hospodárskych škôd.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Za ľudí Andrej Kiska reaguje na vládou iniciovanú mimoriadnu schôdzu , ktorej hlavnými témami budú opatrenia týkajúce sa zvýšenia prídavkov na dieťa, 13. dôchodku, Istanbulského dohovoru či zrušenia diaľničných známok. V skrátenom legislatívnom konaní je možné prerokovávať aj zákony potrebné z iných ako len závažných hospodárskych dôvodov. Aj napriek tejto skutočnosti považujeme jadro výroku Andreja Kisku za ešte pravdivé. Podľa rokovacieho poriadku NR SR skrátené legislatívné konanie prichádza do úvahy „ za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.” Ďalším dôvodom je „ ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.” Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Za ľudí Andrej Kiska reaguje na vládou iniciovanú mimoriadnu schôdzu , ktorej hlavnými témami budú opatrenia týkajúce sa zvýšenia prídavkov na dieťa, 13. dôchodku, Istanbulského dohovoru či zrušenia diaľničných známok. V skrátenom legislatívnom konaní je možné prerokovávať aj zákony potrebné z iných ako len závažných hospodárskych dôvodov. Aj napriek tejto skutočnosti považujeme jadro výroku Andreja Kisku za ešte pravdivé. Podľa rokovacieho poriadku NR SR skrátené legislatívné konanie prichádza do úvahy „ za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.” Ďalším dôvodom je „ ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.” Tvrdenie Andreja Kisku preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["schôdzu", "rokovacieho"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-schvalila-zvysenie-pridavkov-a-trinasty-dochodok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:29.047039+00:00"}
{"id": "vr17062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17062", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy, človek (hovorí Rajtárovi, pozn.) (...) sa vyžadovalo vysokoškolské vzdelanie, na funkciu v dozornej rade Slovenskej konsolidačnej. A to samozrejme pán Rajtár nemá a dostal sa do tejto funkcie...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Pôsobenie v dozornej rade Slovenskej konsolidačnej je podľa Róberta Kaliňáka podmienené vysokoškolským vzdelaním, Demagog.SK o podmienkach stanovených pre členov dozornej rady nenašlo presné informácie. Kaliňák o potrebe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pre člena dozornej rady hovoril aj počas parlamentnej schôdze , kde sa riešilo jeho odvolávanie. Rajtár na to reagoval s tým, že všetky diplomy, kurzy a tituly má uvedené v životopise. Kvôli nejasnosti požiadavok na členov dozornej rady hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár bol podľa obchodného registra členom dozornej rady v spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. od 24. januára 2011 do 17. júla 2012. Pôsobenie v dozornej rade Slovenskej konsolidačnej je podľa Róberta Kaliňáka podmienené vysokoškolským vzdelaním, Demagog.SK o podmienkach stanovených pre členov dozornej rady nenašlo presné informácie. Kaliňák o potrebe vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pre člena dozornej rady hovoril aj počas parlamentnej schôdze , kde sa riešilo jeho odvolávanie. Rajtár na to reagoval s tým, že všetky diplomy, kurzy a tituly má uvedené v životopise. Kvôli nejasnosti požiadavok na členov dozornej rady hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["dozornej", "parlamentnej schôdze", "webe", "životopise", "kurzov"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25932&SID=2&P=1", "https://domov.sme.sk/c/20711829/kalinak-oznacil-rajtara-za-klamara-bez-vysokej-skoly.html", "http://www.konsolidacna.sk/", "http://www.sas.sk/pub/modules/m_members/cv/167.pdf", "http://www.openuniversity.edu/welcome/ou-2?utm_source=google&utm_campaign=INT_EU_Brand_Pure_-_Exact&utm_medium=cpc&utm_content=mainlink&utm_term=open_university&utm_source=google&utm_campaign=&utm_medium=cpc&utm_content=mainlink&gclid=CjwKCAiAmb7RBRATEiwA7kS8VDgMMV0Ouu_uqag-Ln8aUMdiACwLkIKTZ23Rsct4fwXzDi2lVdyk7BoCWHsQAvD_BwE&gclsrc=aw.ds"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:47.256459+00:00"}
{"id": "48269", "numeric_id": 48269, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48269", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A kurzarbeit je čo? Však tam išli na 2 miliardy EUR.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Sulík v tomto výroku popisuje, aké investície použila vláda Slovenskej republiky na naštartovanie ekonomiky ovplyvnenej pandémiou. Vzhľadom k špeciálnemu pandemickému systému kurzarbeit hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v najnovších údajov zverejnilo, že v rámci celej pomoci poskytlo viac ako 2,3 miliardy eur.\n\nPodľa údajov zverejnených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v rámci opatrení na udržanie pracovných miest, v ktorých bol uplatnený aj kurzarbeit, k 20. decembru 2021 vyplatilo 2,3 miliardy eur.\n\nSamotný systém kurzarbeitu sa týka výlučne príspevkov štátu na mzdy zamestnancov (. pdf , s. 2), zatiaľ čo suma 2,3 miliardy eur zahŕňa aj príspevok pre SZČO. Ministerstvo práce SR však počas trvania pandémie Covid-19 predstavilo špeciálny režim kurzarbeitu, ktorý práve zahŕňa aj príspevky pre SZČO.\n\nRovnako tak vzhľadom ku kontextu, v ktorom Sulík o výške investície hovorí, teda v súvislosti s ekonomickými opatrenia na zmiernenie dôsledkov pandémie, hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nCieľom kurzarbeitu je udržanie pracovných miest (. pdf , s. 2). Ide o systém, ktorý zamestnancom skráti pracovný čas a zníži mzdu, pričom štát kompenzuje časť zníženého príjmu (. pdf , s. 2).\n\nAk by sme do úvahy brali iba investície, ktoré sa týkajú štandardného systému kurzarbeit, teda príspevku štátu zamestnávateľom na mzdy zamestnancom, išlo by o opatrenia 1, 3A a 3B. Z údajov vyplýva, že do týchto opatrení štát investoval 1,6 miliardy eur.\n\nKurzarbeit na Slovensku vláda zaviedla od 4. apríla 2020, v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a SZČO. Tieto opatrenia sa niekoľkokrát predlžovali.\n\nOd 1. marca 2022 bude systém skráteného času zavedený natrvalo ako nástroj na riešenie krízových situácii na trhu práce.\n\nV minulosti bol systém kurzarbeit zavedený na Slovensku v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou v rokoch 2008 a 2009 (. pdf , s. 2).", "analysis_paragraphs": ["Minister Sulík v tomto výroku popisuje, aké investície použila vláda Slovenskej republiky na naštartovanie ekonomiky ovplyvnenej pandémiou. Vzhľadom k špeciálnemu pandemickému systému kurzarbeit hodnotíme jeho výrok ako pravdivý. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v najnovších údajov zverejnilo, že v rámci celej pomoci poskytlo viac ako 2,3 miliardy eur.", "Podľa údajov zverejnených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v rámci opatrení na udržanie pracovných miest, v ktorých bol uplatnený aj kurzarbeit, k 20. decembru 2021 vyplatilo 2,3 miliardy eur.", "Samotný systém kurzarbeitu sa týka výlučne príspevkov štátu na mzdy zamestnancov (. pdf , s. 2), zatiaľ čo suma 2,3 miliardy eur zahŕňa aj príspevok pre SZČO. Ministerstvo práce SR však počas trvania pandémie Covid-19 predstavilo špeciálny režim kurzarbeitu, ktorý práve zahŕňa aj príspevky pre SZČO.", "Rovnako tak vzhľadom ku kontextu, v ktorom Sulík o výške investície hovorí, teda v súvislosti s ekonomickými opatrenia na zmiernenie dôsledkov pandémie, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Cieľom kurzarbeitu je udržanie pracovných miest (. pdf , s. 2). Ide o systém, ktorý zamestnancom skráti pracovný čas a zníži mzdu, pričom štát kompenzuje časť zníženého príjmu (. pdf , s. 2).", "Ak by sme do úvahy brali iba investície, ktoré sa týkajú štandardného systému kurzarbeit, teda príspevku štátu zamestnávateľom na mzdy zamestnancom, išlo by o opatrenia 1, 3A a 3B. Z údajov vyplýva, že do týchto opatrení štát investoval 1,6 miliardy eur.", "Kurzarbeit na Slovensku vláda zaviedla od 4. apríla 2020, v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a SZČO. Tieto opatrenia sa niekoľkokrát predlžovali.", "Od 1. marca 2022 bude systém skráteného času zavedený natrvalo ako nástroj na riešenie krízových situácii na trhu práce.", "V minulosti bol systém kurzarbeit zavedený na Slovensku v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou v rokoch 2008 a 2009 (. pdf , s. 2)."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["", "vyplatilo", "pdf", "predstavilo", "pdf", "pdf", "opatrenia", "zaviedla", "bude", "pdf"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rezort-prace-opat-spusti-opatrenie-3b-zamestnavatelov.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rezort-prace-opat-spusti-opatrenie-3b-zamestnavatelov.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/kurzarbeit_porovnanie_upd.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/spustame-kurzarbeit-dalsiu-pomoc-zamestnavatelov.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/kurzarbeit_porovnanie_upd.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/kurzarbeit_porovnanie_upd.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/rezort-prace-opat-spusti-opatrenie-3b-zamestnavatelov.html", "https://www.efektivnejsie.sk/blog/legislativa/vlada-schvalila-trvaly-kurzarbeit-co-to-je-a-aky-ma-vyznam-pre-slovenskych-zamestnavatelov/", "https://www.finreport.sk/podnikanie/kurzarbeit-sa-zacina-v-marci-podnikatelia-maju-povinnost-voci-socialnej-poistovni/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/kurzarbeit_porovnanie_upd.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:24.157459+00:00"}
{"id": "vr36711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36711", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Áno, mali sme prvý rok, ktorý bol problémový. Práve preto sme reagovali. Urobili sme zákon, za ktorý ste nehlasovali. Urobili sme zákon, ktorý ste nepodporili napriek tomu, že tam bolo 27 pozmeňovacích návrhov z radov opozície.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Exminister pravdepodobne hovorí o návrhu zákona , ktorý bol schválený 3.7.2008 (neskôr vrátený prezidentom a opätovne už neschválený). Podobný argument totiž použil v online diskusii na webe TA3 v deň jeho schválenia , teda 3.7. Tam už ale hovorí len o 25 pozmeňujúcich návrhoch: \"Čo hovoríte na to, že opozícia za cestný zákon nehlasovala, iba sa zdržala?\" Minister vnútra SR Robert Kaliňák 03.07.2008, 20:59:41 \"Som sklamaný, do zákona sme zapracovali viac ako 25 pozmeňujúcich návrhov opozície a preto si myslím, že opäť zvíťazila politika nad záujmom o bezpečnosť občana.\" Podľa výpisu hlasovaní k tomuto návrhu zákona sa v procese jeho schvaľovania hlasovalo o 26 pozmeňujúcich návrhov z rozpravy (ďalšie boli predložené na rokovaní výborov). Z týchto 26 hlasovaní sa 21 týkalo návrhov opozície, z toho boli schválené spolu len tri opozičné návrhy. V obdobnom prípade s dnes už platným cestným zákonom to bolo deväť hlasovaní, z toho šesť o opozičných návrhoch, neprešiel ani jeden.", "analysis_paragraphs": ["Exminister pravdepodobne hovorí o návrhu zákona , ktorý bol schválený 3.7.2008 (neskôr vrátený prezidentom a opätovne už neschválený). Podobný argument totiž použil v online diskusii na webe TA3 v deň jeho schválenia , teda 3.7. Tam už ale hovorí len o 25 pozmeňujúcich návrhoch: \"Čo hovoríte na to, že opozícia za cestný zákon nehlasovala, iba sa zdržala?\" Minister vnútra SR Robert Kaliňák 03.07.2008, 20:59:41 \"Som sklamaný, do zákona sme zapracovali viac ako 25 pozmeňujúcich návrhov opozície a preto si myslím, že opäť zvíťazila politika nad záujmom o bezpečnosť občana.\" Podľa výpisu hlasovaní k tomuto návrhu zákona sa v procese jeho schvaľovania hlasovalo o 26 pozmeňujúcich návrhov z rozpravy (ďalšie boli predložené na rokovaní výborov). Z týchto 26 hlasovaní sa 21 týkalo návrhov opozície, z toho boli schválené spolu len tri opozičné návrhy. V obdobnom prípade s dnes už platným cestným zákonom to bolo deväť hlasovaní, z toho šesť o opozičných návrhoch, neprešiel ani jeden."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["hovorí o návrhu zákona", "v online diskusii na webe TA3 v deň jeho schválenia", "Podľa výpisu hlasovaní", "V obdobnom prípade"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=608", "http://www.ta3.com/sk/host-online/37_zakon-o-cestnej-premavke-piratov-odradi", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=608&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Popis=&CPT=782&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:13.109739+00:00"}
{"id": "50054", "numeric_id": 50054, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50054", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Tým kľúčovým výstupom tejto zmluvy, ktorá mimochodom ešte nie je úplná, to nie je finálny záväzný právny dokument, je mechanizmus na výmenu informácií. Tam nie je žiadna povinnosť akéhokoľvek povinného očkovania, zavádzania povinných lockdownov atď.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pandemická dohoda je dokument, ktorý má zabezpečiť predchádzanie pandémiám, pripravenosť na ne a schopnosť adekvátne na ne reagovať. Vo svojej terajšej podobe nie je právne záväzná. Budúcim signatárom neudáva povinnosť zaviesť povinné očkovanie alebo lockdown. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) 20. mája 2025 schválili členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) historicky prvú pandemickú dohodu (WHO Pandemic Agreement). Je výsledkom viac ako troch rokov rokovaní vlád, prebiehajúcich v reakcii na dôsledky pandémie COVID-19. Cieľom dohody je čo najefektívnejšia prevencia proti potenciálnym pandémiám, vyššia miera pripravenosti v prípade ich výskytu a koordinovanosť v odpovedi na ne (. pdf , s. 10).\n\nV dokumente sa explicitne píše, že žiadne jej ustanovenie neposkytuje sekretariátu WHO právomoc „nariadiť, prikázať, zmeniť alebo inak predpísať vnútroštátne právne predpisy zmluvnej strany alebo jej uložiť povinnosť prijať konkrétne opatrenie,“ akým je napríklad očkovanie či zavedenie lockdownu (. pdf , s. 30). Naopak, dohoda v tejto súvislosti zdôrazňuje zvrchované právo členských štátov, a to s odvolaním sa na Chartu OSN a zásady medzinárodného práva (. pdf , s. 10).\n\nText dohody nie je finálny. Pripravená k podpísaniu členskými štátmi bude až po vypracovaní prílohy o systéme prístupu k patogénom a zdieľaní prínosov (tzv. PABS System - Pathogen Access and Benefit Sharing System). Prerokovanie prílohy je naplánované na budúcoročnú 79. schôdzu WHA (. pdf , s. 2). Po podpísaní bude nasledovať proces ratifikácie legislatívnymi orgánmi členských štátov. Na 30. deň od doručenia 60. ratifikácie dohoda vojde do platnosti (. pdf , s. 33-34).", "analysis_paragraphs": ["Pandemická dohoda je dokument, ktorý má zabezpečiť predchádzanie pandémiám, pripravenosť na ne a schopnosť adekvátne na ne reagovať. Vo svojej terajšej podobe nie je právne záväzná. Budúcim signatárom neudáva povinnosť zaviesť povinné očkovanie alebo lockdown. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (WHA) 20. mája 2025 schválili členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) historicky prvú pandemickú dohodu (WHO Pandemic Agreement). Je výsledkom viac ako troch rokov rokovaní vlád, prebiehajúcich v reakcii na dôsledky pandémie COVID-19. Cieľom dohody je čo najefektívnejšia prevencia proti potenciálnym pandémiám, vyššia miera pripravenosti v prípade ich výskytu a koordinovanosť v odpovedi na ne (. pdf , s. 10).", "V dokumente sa explicitne píše, že žiadne jej ustanovenie neposkytuje sekretariátu WHO právomoc „nariadiť, prikázať, zmeniť alebo inak predpísať vnútroštátne právne predpisy zmluvnej strany alebo jej uložiť povinnosť prijať konkrétne opatrenie,“ akým je napríklad očkovanie či zavedenie lockdownu (. pdf , s. 30). Naopak, dohoda v tejto súvislosti zdôrazňuje zvrchované právo členských štátov, a to s odvolaním sa na Chartu OSN a zásady medzinárodného práva (. pdf , s. 10).", "Text dohody nie je finálny. Pripravená k podpísaniu členskými štátmi bude až po vypracovaní prílohy o systéme prístupu k patogénom a zdieľaní prínosov (tzv. PABS System - Pathogen Access and Benefit Sharing System). Prerokovanie prílohy je naplánované na budúcoročnú 79. schôdzu WHA (. pdf , s. 2). Po podpísaní bude nasledovať proces ratifikácie legislatívnymi orgánmi členských štátov. Na 30. deň od doručenia 60. ratifikácie dohoda vojde do platnosti (. pdf , s. 33-34)."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["dohodu", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:20.112317+00:00"}
{"id": "vr31667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31667", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "A pritom vo vládnom vyhlásení sa hovorí o potrebe dobrého podnikateľského prostredia. Ale zhoršovaním zákonníka práce ho poškodíme. Takisto zavádzaním progresivity. Hovorí sa v programovom vyhlásení vlády, progresivity do daňového systému, aby som bol presný. Tam sa jednoznačne hovorí, že potrebujeme nielen šetriť, potrebujeme nielen škrtať, ale potrebujeme rastové impulzy.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády sme našli všetky body, ktoré spomína Ľudovít Kaník. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády o podnikateľskom prostredí hovorí: \" Priaznivé, stabilné podnikateľské prostredie patrí medzi kľúčové úlohy vlády, lebo vytvára podmienky pre hospodársky rast...Štát bude vytvárať najmä stabilné podnikateľské prostredie, vrátane stimulácie ...\" Ohľadne daňového progresu: \" Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Vláda zváži zvýšenie výberu z majetkových daní a zohľadní pri tom najmä faktory ako luxus či ekologická škodlivosť. \" Ohľadom škrtania a rastových impulzov sme v Programovom vyhlásení našli tento bod: \" Vláda sa zameria na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády sme našli všetky body, ktoré spomína Ľudovít Kaník. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády o podnikateľskom prostredí hovorí: \" Priaznivé, stabilné podnikateľské prostredie patrí medzi kľúčové úlohy vlády, lebo vytvára podmienky pre hospodársky rast...Štát bude vytvárať najmä stabilné podnikateľské prostredie, vrátane stimulácie ...\" Ohľadne daňového progresu: \" Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. Vláda zváži zvýšenie výberu z majetkových daní a zohľadní pri tom najmä faktory ako luxus či ekologická škodlivosť. \" Ohľadom škrtania a rastových impulzov sme v Programovom vyhlásení našli tento bod: \" Vláda sa zameria na opatrenia, ktoré v snahe o zníženie deficitu nezablokujú ekonomickú aktivitu a hospodársky rast a nebudú predstavovať neúmerne veľký dopad na najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:25.660540+00:00"}
{"id": "vr29169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29169", "speaker": "Martin Macko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-macko", "statement": "...keď vezmeme akýkoľvek výskum verejnej mienky a pozrieme sa, ktoré problémy trápia slovenské rodiny, kde je prvá samozrejme hneď nezamestnanosť a všetky ostatné sociálne problémy.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) hovorí o nezamestnanosti, životnej úrovni a nedostatku sociálnych istôt ako o najväčších problémoch slovenskej verejnosti. V prieskume verejnej mienky agentúry eCall bola za najväčší problém označená korupcia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa prieskumu IVO, v posledných troch rokoch (2012 - 2014) pokladá verejnosť za najpálčivejšie problémy na Slovensku nezamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty, korupciu, klientelizmus a netransparentnosť (. pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) hovorí o nezamestnanosti, životnej úrovni a nedostatku sociálnych istôt ako o najväčších problémoch slovenskej verejnosti. V prieskume verejnej mienky agentúry eCall bola za najväčší problém označená korupcia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa prieskumu IVO, v posledných troch rokoch (2012 - 2014) pokladá verejnosť za najpálčivejšie problémy na Slovensku nezamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty, korupciu, klientelizmus a netransparentnosť (. pdf )."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prieskume verejnej mienky"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/22_12_2014_Slovensko_na_konci_roka_2014.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339943-v-parlamente-by-bolo-podla-prieskumu-sest-stran-bez-sdku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:17.792056+00:00"}
{"id": "43457", "numeric_id": 43457, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43457", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som pani štátnu tajomníčku (Moniku Jankovskú, pozn.) vyzval, aby zvážila sama (či ostane vo funkcii, pozn.), lebo ona sama najlepšie vie, čo bolo, alebo nebolo.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini reagoval na kauzu štátnej tajomníčky mimoriadnym vyhlásením , v ktorom uviedol: „Chcem veriť, že aj pani štátna tajomníčka ako dospelá žena musí vnímať, že v tejto stupňujúcej sa hre je už predmetom politického zápasu, a je v tejto chvíli aj na jej zvážení, či táto situácia pomáha aj jej osobne alebo strane, ktorá ju do tejto funkcie nominovala.“ Ide síce o nepriamu výzvu, no je pravdou, že rozhodnutie odísť premiér ponechal na osobnom zvážení Jankovskej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini reagoval na kauzu štátnej tajomníčky mimoriadnym vyhlásením , v ktorom uviedol: „Chcem veriť, že aj pani štátna tajomníčka ako dospelá žena musí vnímať, že v tejto stupňujúcej sa hre je už predmetom politického zápasu, a je v tejto chvíli aj na jej zvážení, či táto situácia pomáha aj jej osobne alebo strane, ktorá ju do tejto funkcie nominovala.“ Ide síce o nepriamu výzvu, no je pravdou, že rozhodnutie odísť premiér ponechal na osobnom zvážení Jankovskej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásením"], "url": ["https://dennikn.sk/1565031/jankovska-ma-podla-pellegriniho-zvazit-odchod-do-boja-s-ficom-premier-nejde/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:56.189425+00:00"}
{"id": "49071", "numeric_id": 49071, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49071", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Toto si povedal aj pán Chamberlain v tridsiatom deviatom a podpísal Mníchovskú dohodu, proti ktorej teda váš predseda opakovane a výrazne a vehementne vystupoval a s čím teda ja súhlasím. No tak vtedy si Chamberlain povedal, že my toho Hitlera aj tak, aj tak neporazíme.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Smer-SD, Robert Fico, opakovane vystupoval proti Mníchovskej dohode a označil ju aj ako „najväčšia zrada aká sa kedy stala na obyvateľoch Československa”. Spolu s ďalšími dvoma poslancami Smeru chcel presadiť návrh zákona, vďaka ktorému by sa 30. september stal pamätným dňom Mníchovskej zrady . Tento deň označený ako pamätný deň obetí Mníchovskej zrady strana Smer presadzuje už od roku 2020.\n\nMníchovská dohoda z roku 1938 podpísaná zástupcami Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka, rozhodla o pripojení vtedajšieho československého územia Sudet k nacistickému Nemecku. Československo tak prišlo o 28 000 kilometrov štvorcových, na ktorom žilo 2,8 milióna Nemcov a 800 000 Čechov, a takisto tam sídlili dôležité priemyselné podniky. Týmto obetovaním československého územia Hitlerovi si európske veľmoci mysleli, že predídu vypuknutiu vojny, čo sa nakoniec nestalo. Táto dohoda sa uskutočnila bez pozvania Československa preto je často prezývaná aj mníchovský diktát, mníchovská zrada, či „o nás bez nás”.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Smer-SD, Robert Fico, opakovane vystupoval proti Mníchovskej dohode a označil ju aj ako „najväčšia zrada aká sa kedy stala na obyvateľoch Československa”. Spolu s ďalšími dvoma poslancami Smeru chcel presadiť návrh zákona, vďaka ktorému by sa 30. september stal pamätným dňom Mníchovskej zrady . Tento deň označený ako pamätný deň obetí Mníchovskej zrady strana Smer presadzuje už od roku 2020.", "Mníchovská dohoda z roku 1938 podpísaná zástupcami Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka, rozhodla o pripojení vtedajšieho československého územia Sudet k nacistickému Nemecku. Československo tak prišlo o 28 000 kilometrov štvorcových, na ktorom žilo 2,8 milióna Nemcov a 800 000 Čechov, a takisto tam sídlili dôležité priemyselné podniky. Týmto obetovaním československého územia Hitlerovi si európske veľmoci mysleli, že predídu vypuknutiu vojny, čo sa nakoniec nestalo. Táto dohoda sa uskutočnila bez pozvania Československa preto je často prezývaná aj mníchovský diktát, mníchovská zrada, či „o nás bez nás”."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["označil", "zrady", "2020.", "Československa"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=-FWPAXM8ht4", "https://www.aktuality.sk/clanok/DEP30C4/fico-chcel-den-mnichovskej-zrady-no-ukrajinu-by-nechal-napospas-rusku-historici-vidia-podobnost-smer-nie/", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/mnichovska-dohoda-bola-najvacsou-zradou-na-slovakoch-cechoch", "https://www.teraz.sk/spravy/pred-80-rokmi-podpisali-mnichovsku-do/351378-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:44.143256+00:00"}
{"id": "vr38922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38922", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Fínsko má veľmi rezistentný postoj a podmieňuje to zásadne v prípade Grécka zárukami v objeme 300 miliard, čo Gréci nie sú schopní plniť.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fínsko pod vedením svojej ministerky financií Jutty Urpilainenovej ešte v júli na mimoriadnom summite EÚ upozornila na to, že Grécko má pre riešenie svojej finančnej situácie k dispozícii takmer 300 miliárd eur. Tie by získali napríklad privatizáciou majetku, ale aj predajom niektorých svojich ostrovov. Tento objem peňazí by reálne pokryl dlhy, ktoré Grécko má. Jedným z výsledkov summitu bolo aj vyjadrenie všeobecnej záruky , pre riešenie tejto námietky, t.j. vo či Grécku budú požadované záruky. Táto otázka ostala otvorená. K požiadavke Fínska sa neskôr pripojili aj iné štáty vrátane Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Fínsko pod vedením svojej ministerky financií Jutty Urpilainenovej ešte v júli na mimoriadnom summite EÚ upozornila na to, že Grécko má pre riešenie svojej finančnej situácie k dispozícii takmer 300 miliárd eur. Tie by získali napríklad privatizáciou majetku, ale aj predajom niektorých svojich ostrovov. Tento objem peňazí by reálne pokryl dlhy, ktoré Grécko má. Jedným z výsledkov summitu bolo aj vyjadrenie všeobecnej záruky , pre riešenie tejto námietky, t.j. vo či Grécku budú požadované záruky. Táto otázka ostala otvorená. K požiadavke Fínska sa neskôr pripojili aj iné štáty vrátane Slovenska."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["všeobecnej záruky", "HN 7.9.2011:", "Europrofit 16.9.2011:"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/europa-poskytuje-grecku-najexkluzivnu-pomoc-vsetkych-cias.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-52774540-neschvalenie-zaruk-nestopne-pozicku-grecku", "http://www.europrofit.sk/ekonomika/51-ekonomika/39975-rokovania-o-dlhovej-krize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:04.079142+00:00"}
{"id": "vr30459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30459", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ten rozdiel bol v tom, že v tomto prípade tá informácia bola vonku, týkala sa živého spisu, týkala sa cudzích spravodajských služieb, bola to živá akcia, ktorá vtedy vbehla, ktorú to mohlo ohroziť. Vojenské obranné spravodajstvo nasadilo vtedy ITP na jedného novinára konkrétneho a hneď tú vec postúpilo aj polícii, ktorá začala aj trestné stíhanie v tejto veci.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné informácie týkajúce sa kauzy odpočúvania novinárky Patrície Poprockej Ďuriškovej z roku 2007 pochádzajú z vyhlásenia exministra obrany Bašku a nie sú teda neutrálne (o akýchkoľvek prípadoch odpočúvania je nemožné sa dozvedieť viac z oficiálnych informácií). Podľa článku z denníka SME z 23. novembra 2011 sa v Baškovom vyhlásení uvádza, že: \" Poprockej odpočúvanie iniciovali, pretože zverejnila časti dokumentov, ktoré „obsahovali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb na Slovensku, teda o ohrození bezpečnosti štátu “. A ďalej: \"Poprocká v článku opisovala snahu vojenských spravodajcov nadviazať spoluprácu s vysokým ruským vojenským diplomatom. VOS podklady z odpočúvania podľa Bašku následne odstúpilo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začali trestné stíhanie za ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti. \" Či bola vec priamo postúpená polícii sa explicitne neuvádza, každopádne však bola v prípade vyvodená zodpovednosť: \"Národný bezpečnostný úrad Poprockej a vtedajšej šéfredaktorke Žurnálu Nore Sliškovej uložil pokutu pätnásťtisíc korún. Tie podali odvolanie, prípad je teraz na Najvyššom súde. \" V prípade aktuálnej kauzy odpočúvana VOS novinárov Pravdy sa odpočúvanie nedialo z dôvodu, že by citlivé informácie boli zverejnené ale preto, že spravodajstvo nadobudlo pocit, že odpočúvaná novinárka citlivími informáciami \"iba\" disponuje (tzn., že neboli zverejnené). Ako sa uvádza v správe denníka SME z 21. novembra 2011 \" V žiadosti (o odpočúvanie, pozn.) sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS. Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu . Na základe uvedených výrokov je možné nájsť odlišnosti v jednotlivých kauzách. Avšak keďže celá kauza nie je prešetrená a vzhľadom na to, že informácie o kauze v roku 2007 máme iba od zainteresovaného ministra Bašku, nevieme jednoznačne určiť nakoľko odlišné oba prípady odpočúvania sú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie týkajúce sa kauzy odpočúvania novinárky Patrície Poprockej Ďuriškovej z roku 2007 pochádzajú z vyhlásenia exministra obrany Bašku a nie sú teda neutrálne (o akýchkoľvek prípadoch odpočúvania je nemožné sa dozvedieť viac z oficiálnych informácií). Podľa článku z denníka SME z 23. novembra 2011 sa v Baškovom vyhlásení uvádza, že: \" Poprockej odpočúvanie iniciovali, pretože zverejnila časti dokumentov, ktoré „obsahovali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb na Slovensku, teda o ohrození bezpečnosti štátu “. A ďalej: \"Poprocká v článku opisovala snahu vojenských spravodajcov nadviazať spoluprácu s vysokým ruským vojenským diplomatom. VOS podklady z odpočúvania podľa Bašku následne odstúpilo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začali trestné stíhanie za ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti. \" Či bola vec priamo postúpená polícii sa explicitne neuvádza, každopádne však bola v prípade vyvodená zodpovednosť: \"Národný bezpečnostný úrad Poprockej a vtedajšej šéfredaktorke Žurnálu Nore Sliškovej uložil pokutu pätnásťtisíc korún. Tie podali odvolanie, prípad je teraz na Najvyššom súde. \" V prípade aktuálnej kauzy odpočúvana VOS novinárov Pravdy sa odpočúvanie nedialo z dôvodu, že by citlivé informácie boli zverejnené ale preto, že spravodajstvo nadobudlo pocit, že odpočúvaná novinárka citlivími informáciami \"iba\" disponuje (tzn., že neboli zverejnené). Ako sa uvádza v správe denníka SME z 21. novembra 2011 \" V žiadosti (o odpočúvanie, pozn.) sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS. Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu . Na základe uvedených výrokov je možné nájsť odlišnosti v jednotlivých kauzách. Avšak keďže celá kauza nie je prešetrená a vzhľadom na to, že informácie o kauze v roku 2007 máme iba od zainteresovaného ministra Bašku, nevieme jednoznačne určiť nakoľko odlišné oba prípady odpočúvania sú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["23. novembra 2011", "správe denníka SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6152084/smer-nechal-sledovat-tu-istu-novinarku-ako-galko.html", "http://www.sme.sk/c/6147989/dokumenty-naznacuju-ze-novinarov-skutocne-odpocuvali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:56.840508+00:00"}
{"id": "vr39149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39149", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Treba hospodáriť zodpovedne a naozaj dobre. Pozrite sa, pán predseda, minister Figeľ tento týždeň ide podpisovať tri veľké kontrakty na výstavbu tých istých diaľničných úsekov, ktoré mali byť začaté ešte za vašej vlády a tieto kontrakty na tie isté úseky budú o 700 miliónov eur lacnejšie.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["SME,", "zrušený", "podpísaný"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://www.automoto.sk/clanok/185174/podpisali-zmluvu-o-stavbe-prveho-useku-dialnice-pri-levoci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:09.212702+00:00"}
{"id": "vr35929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35929", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dobre, súhlasím. Ale súhlasíte so mnou, že neboli predložené žiadne návrhy zo strany vlády, nemal o čom parlament rozhodovať z hľadiska vecnosti.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako je vyššie uvedené, ide o pravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Ako je vyššie uvedené, ide o pravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:28.293788+00:00"}
{"id": "vr33889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33889", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Posledné tri mesiace minulého roka každý mesiac vzrástla nezamestnanosť o 10-tisíc ľudí.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa mesačných štatistík ÚPSVaR nie je pravda, že v každom z mesiacoch október, november a december 2012 nenarastalo, že by nárast počtu UoZ resp. disponibilných uchádzačov narástol o 10 tisíc ľudí. Tento nárast bol každý zo spomenutých mesiacov o poznanie nižší s výnimkou mesiaca decembra 2012, kedy počet disponibilných nezamestnaných bol takmer 13 500.\n\nAko však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.\n\n\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože podľa mesačných štatistík ÚPSVaR nie je pravda, že v každom z mesiacoch október, november a december 2012 nenarastalo, že by nárast počtu UoZ resp. disponibilných uchádzačov narástol o 10 tisíc ľudí. Tento nárast bol každý zo spomenutých mesiacov o poznanie nižší s výnimkou mesiaca decembra 2012, kedy počet disponibilných nezamestnaných bol takmer 13 500.", "Ako však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.", "\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\""], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "IFP"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://ekonomika.sme.sk/c/6694773/graf-dna-v-decembri-nezamestnanych-nepribudlo-len-im-skoncili-pn-ky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:25.222224+00:00"}
{"id": "vr29899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29899", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledné stretnutie jedného z vrcholových predstaviteľov západnej Európy na jednej prednáške s nelegálnou migrantkou, s dievčaťom, ktoré vyhlásilo, že aj ja chcem mať šťastný život..ale zároveň vyhlásilo, že už má 4 roky rozhodnutie o návrate do svojej krajiny pôvodu. Napriek tomu to nikdy táto krajina nerealizovala.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Angela Merkelová sa počas svoje návštevy strednej školy v Rostocku zhovárala aj s Reem Sahwilovou, študentkou, ktorá pred 4 rokmi utiekla z Palestíny. Reem a jej rodine skutočne hrozí deportácia, avšak v deň ich vzájomného stretnutia toto rozhodnutie zatiaľ udelené nebolo. Nepodarilo sa nám nájsť mediálne zmienky o inom podobnom prípade, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa stretla počas diskusie so stredoškolákmi vrámci kampane \"Dobrý život v Nemecku\". Tu sa zhovárala so 14-ročnou Palestínčankou menom Reem Sahwilová, ktorá prišla do Nemecka z utečeneckého tábora v Libanone spolu s rodinou. Počas tohto obdobia Reem študuje na gymnáziu v Rostocku, no hrozí jej deportácia. Podľa jej vlastných slov má ciele ako každý iný, chce študovať, no je pre ňu nepríjemné vidieť ako si iní užívajú život a ona nemôže. Angela Merkelová reagovala odpoveďou, že jej rozumie, no politika je niekedy ťažká a v \"palestínskych utečeneckých táboroch sú tisícky a tisícky utečencov, a keď povieme, že môžete všetci prísť, že môžete prísť všetci z Afriky, tak to nezvládneme\" . Rovnaké informácie poskytlo hneď niekoľko slovenských informačných portálov ako Denník N , SME , či TVnoviny.sk . V žiadnom z nich však niet zmienky o tom, že by už štyri roky mala rozhodnutie o návrate do svojej krajiny. Spomína sa iba toľko, že jej rodine hrozí deportácia. Britský denník The Guardian ešte dopĺňa, že \"rozhodnutie o deportovaní Reeminej rodiny zatiaľ vykonané nebolo\". Nemecko sa rozhodlo o spravodlivom rozdeľovaní utečencov po Európe, pretože ako krajina, kam prichádza množstvo migrantov, už nemá dostatočnú kapacitu ponúknuť im azyl. Napriek tomu zatiaľ nepristúpilo k deportácii utečencov späť do krajín pôvodu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Angela Merkelová sa počas svoje návštevy strednej školy v Rostocku zhovárala aj s Reem Sahwilovou, študentkou, ktorá pred 4 rokmi utiekla z Palestíny. Reem a jej rodine skutočne hrozí deportácia, avšak v deň ich vzájomného stretnutia toto rozhodnutie zatiaľ udelené nebolo. Nepodarilo sa nám nájsť mediálne zmienky o inom podobnom prípade, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa stretla počas diskusie so stredoškolákmi vrámci kampane \"Dobrý život v Nemecku\". Tu sa zhovárala so 14-ročnou Palestínčankou menom Reem Sahwilová, ktorá prišla do Nemecka z utečeneckého tábora v Libanone spolu s rodinou. Počas tohto obdobia Reem študuje na gymnáziu v Rostocku, no hrozí jej deportácia. Podľa jej vlastných slov má ciele ako každý iný, chce študovať, no je pre ňu nepríjemné vidieť ako si iní užívajú život a ona nemôže. Angela Merkelová reagovala odpoveďou, že jej rozumie, no politika je niekedy ťažká a v \"palestínskych utečeneckých táboroch sú tisícky a tisícky utečencov, a keď povieme, že môžete všetci prísť, že môžete prísť všetci z Afriky, tak to nezvládneme\" . Rovnaké informácie poskytlo hneď niekoľko slovenských informačných portálov ako Denník N , SME , či TVnoviny.sk . V žiadnom z nich však niet zmienky o tom, že by už štyri roky mala rozhodnutie o návrate do svojej krajiny. Spomína sa iba toľko, že jej rodine hrozí deportácia. Britský denník The Guardian ešte dopĺňa, že \"rozhodnutie o deportovaní Reeminej rodiny zatiaľ vykonané nebolo\". Nemecko sa rozhodlo o spravodlivom rozdeľovaní utečencov po Európe, pretože ako krajina, kam prichádza množstvo migrantov, už nemá dostatočnú kapacitu ponúknuť im azyl. Napriek tomu zatiaľ nepristúpilo k deportácii utečencov späť do krajín pôvodu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "SME", "TVnoviny.sk", "The Guardian"], "url": ["http:", "http:", "http:", "http://www.theguardian.com/world/2015/jul/16/angela-merkel-comforts-teenage-palestinian-asylum-seeker-germany"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:04.480281+00:00"}
{"id": "vr14040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14040", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...žalobu podalo Maďarsko, Poľsko zásadne zmenilo už postoj aj k samotným povinným kvótam.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Poľsku sa konali voľby do parlamentu v októbri. Po voľbách sa vymenilo politické vedenie krajiny, a kým prechádzajúca vláda hlasovala za prijatie povinných kvót, nová konzervatívna vláda tento prístup odsudzuje.", "analysis_paragraphs": ["V Poľsku sa konali voľby do parlamentu v októbri. Po voľbách sa vymenilo politické vedenie krajiny, a kým prechádzajúca vláda hlasovala za prijatie povinných kvót, nová konzervatívna vláda tento prístup odsudzuje."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "Szydlová", "Poľsko", "AP", "TASR", "žalobu", "prešlo", "informoval", "TASR", "magyarhirlap.hu", "delimagyar.hu", "výzvu", "magyarhirlap.hu", "Trend", "pravda.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/308260/polsko-nemoze-po-utokoch-v-parizi-prijat-migrantov-na-zaklade-kvot-eu/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/polski-konzervativci-uz-odmietaju-utecenecke-kvoty-obratili-to-na-atentat.html", "http://www.ta3.com/clanok/1073297/polsko-chce-prehodnotit-kvoty-odmieta-prijat-tisicky-migrantov.html", "http://bigstory.ap.org/article/df3198c8147846a68c791b0763a76319/latest-eu-turkey-deal-wont-provide-migrants-quick-fix", "http://aktualne.atlas.sk/madarsko-odmieta-kvoty-oznacilo-ich-za-povinne-presidlovanie/zahranicie/europa/", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/madarsko-sa-pridava-k-slovensku-pre-kvoty-zaluje-radu-eu-024608?utm_campaign=traqli&utm_source=traqli&utm_medium=traqli&source=traqli", "http://www.etrend.sk/ekonomika/rada-ministrov-schvalila-kvoty-slovensko-si-ich-nanutit-vraj-neda.html", "http://magyarhirlap.hu/cikk/41866/Orban_Viktor_Ma_nyujtja_be_hazank_a_kotelezo_kvotak_elleni_keresetet", "http://www.teraz.sk/zahranicie/orban-madarsko-dnes-poda-zalobu-pre/169257-clanok.html", "http://magyarhirlap.hu/cikk/42777/Masfel_millioan_mar_alairtak_a_kvotak_ellen", "http://www.delmagyar.hu/belfold_hirek/fidesz-kongresszus_orban_viktor_kesz_all_a_folytatasra/2456059/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6228_en.htm", "http://magyarhirlap.hu/cikk/42779/Idoben_kuldjuk_a_valaszt_Brusszelbe", "http://www.etrend.sk/ekonomika/polski-konzervativci-uz-odmietaju-utecenecke-kvoty-obratili-to-na-atentat.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/374721-polsky-minister-vnutra-odmieta-zamer-predoslej-vlady-prijat-migrantov/?sc=art-373904"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:29.999969+00:00"}
{"id": "vr33406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33406", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Neustále sa rokmi nabaľujúci deficit (deficif EÚ, pozn.), myslím, že len za minulý rok je to 11 miliárd eur.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy Eurostatu z 15. februára 2013 deficit Európskej Únie dosiahol v minulom roku 2012 oveľa vyššie rozmery, a síce 104,6 miliardy euro . Oproti roku 2011 ide o zníženie deficitu. V roku bol deficit EÚ 162,7 miliardy euro. Len deficit (s. 139) Slovenska bol v roku 2012 na úrovni 3,7 miliardy euro.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Eurostatu z 15. februára 2013 deficit Európskej Únie dosiahol v minulom roku 2012 oveľa vyššie rozmery, a síce 104,6 miliardy euro . Oproti roku 2011 ide o zníženie deficitu. V roku bol deficit EÚ 162,7 miliardy euro. Len deficit (s. 139) Slovenska bol v roku 2012 na úrovni 3,7 miliardy euro."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["deficit", "deficit"], "url": ["http://www.europolitics.info/external-policies/eu-deficit-eurozone-surplus-in-2012-art348279-46.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8842&documentId=9654"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:44.168519+00:00"}
{"id": "vr28818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28818", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ja som napríklad dosiahol, že sa vyhodilo vedenie študentského pôžičkového fondu... Ja som robil v školskom výbore vtedy.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2011 odmietol Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na návrh jeho člena Miroslava Beblavého schváliť výročné správy fondov ŠPF a PFZP a na základe zistení o nehospodárnom nakladaní s majetkom fondu bolo 28. októbra 2011 odvolané vedenie fondu. Miroslav Beblavý pôsobil v roku 2011, teda v čase kauzy Študentského pôžičkového fondu (ŠPF) ako člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. V súvislosti s touto kauzou ide o Študentský pôžičkový fond (ŠPF) a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (PFZP), kedy ŠPF bol zriadený pre poskytovanie výhodných pôžičiek vysokoškolákom a PFZP pre pôžičky začínajúcim učiteľom. Oba fondy predkladajú svoje výročné správy, odsúhlasené správnymi aj dozornými radami, ministerstvu školstva aj parlamentnému výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výročná správa z roku 2010 však viedla k zisteniu , že oba fondy míňajú na svoje administratívne výdavky výrazne viac peňazí, ako podobné inštitúcie, navyše členom orgánov jedného fondu (ŠPF) boli v rokoch 2005 až 2011 vyplácané odmeny spolu až vo výške 235 490 eur , hoci zákon uvádza, že funkcie členov v týchto radách sú čestné. Fondy takisto nedodržiavali zákony o verejnom obstarávaní ani povinné zverejňovanie zmlúv. Na základe týchto zistení na návrh poslanca Miroslava Beblavého parlamentný výbor odmietol schváliť výročné správy oboch fondov a začalo konať ministerstvo školstva. Podľa mediálnych informácií bol 28. októbra 2011 odvolaný z riaditeľskej pozície Ľubomír Zburin pre nehospodárne nakladanie s majetkom fondu. Tieto informácie potvrdzuje taktiež Výročná správa ŠPF z roku 2011,(.pdf, str.4) ktorá uvádza: \"Rada fondu 28. októbra 2011 odvolala z funkcie riaditeľa ŠPF Ľubomíra Zburína. Riaditeľ stratil dôveru väčšiny členov rady po kontrole, ktorú uskutočnili v septembri a októbri 2011. Rada súčasne poverila dočasným riadením fondu dovtedajšiu zástupkyňu riaditeľa Elisabeth Kriglerovú a rozhodla o vypísaní výberového konania na nového riaditeľa.\" \"Dôvodmi odvolania riaditeľa sú podozrenia z porušovania, resp. obchádzania Zákona č. 200/1997 Z.z. o ŠPF, ako aj etické a manažérske pochybenia ku ktorým došlo pri vyplácaní odmien členom rady fondu a dozornej rady, a tiež nezverejňovaním zmlúv a faktúr, ktoré je fond povinný na základe Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zverejňovať na internete.\" Na základe týchto udalostí M. Beblavý podal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z, v ktorom navrhol: zamedziť ďalšiemu možnému rizikovému investovaniu tým, že prostriedky fondu budú uložené na osobitných účtoch v NBS alebo štátnej pokladnici zrušiť dozorné rady, ktoré neplnili svoju funkciu aktorých členovia dostávali tučné odmeny a kontrolou poveriť ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad zakázať akékoľvek formy peňažného ohodnotenia pre členov zostávajúcich správnych rád znížiť limity na výdavky fondov na správu zo 6 % na 4 % pri ŠPF a z 3 % na 1 % pri PFZP Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2011 odmietol Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na návrh jeho člena Miroslava Beblavého schváliť výročné správy fondov ŠPF a PFZP a na základe zistení o nehospodárnom nakladaní s majetkom fondu bolo 28. októbra 2011 odvolané vedenie fondu. Miroslav Beblavý pôsobil v roku 2011, teda v čase kauzy Študentského pôžičkového fondu (ŠPF) ako člen Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. V súvislosti s touto kauzou ide o Študentský pôžičkový fond (ŠPF) a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov (PFZP), kedy ŠPF bol zriadený pre poskytovanie výhodných pôžičiek vysokoškolákom a PFZP pre pôžičky začínajúcim učiteľom. Oba fondy predkladajú svoje výročné správy, odsúhlasené správnymi aj dozornými radami, ministerstvu školstva aj parlamentnému výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výročná správa z roku 2010 však viedla k zisteniu , že oba fondy míňajú na svoje administratívne výdavky výrazne viac peňazí, ako podobné inštitúcie, navyše členom orgánov jedného fondu (ŠPF) boli v rokoch 2005 až 2011 vyplácané odmeny spolu až vo výške 235 490 eur , hoci zákon uvádza, že funkcie členov v týchto radách sú čestné. Fondy takisto nedodržiavali zákony o verejnom obstarávaní ani povinné zverejňovanie zmlúv. Na základe týchto zistení na návrh poslanca Miroslava Beblavého parlamentný výbor odmietol schváliť výročné správy oboch fondov a začalo konať ministerstvo školstva. Podľa mediálnych informácií bol 28. októbra 2011 odvolaný z riaditeľskej pozície Ľubomír Zburin pre nehospodárne nakladanie s majetkom fondu. Tieto informácie potvrdzuje taktiež Výročná správa ŠPF z roku 2011,(.pdf, str.4) ktorá uvádza: \"Rada fondu 28. októbra 2011 odvolala z funkcie riaditeľa ŠPF Ľubomíra Zburína. Riaditeľ stratil dôveru väčšiny členov rady po kontrole, ktorú uskutočnili v septembri a októbri 2011. Rada súčasne poverila dočasným riadením fondu dovtedajšiu zástupkyňu riaditeľa Elisabeth Kriglerovú a rozhodla o vypísaní výberového konania na nového riaditeľa.\" \"Dôvodmi odvolania riaditeľa sú podozrenia z porušovania, resp. obchádzania Zákona č. 200/1997 Z.z. o ŠPF, ako aj etické a manažérske pochybenia ku ktorým došlo pri vyplácaní odmien členom rady fondu a dozornej rady, a tiež nezverejňovaním zmlúv a faktúr, ktoré je fond povinný na základe Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám zverejňovať na internete.\" Na základe týchto udalostí M. Beblavý podal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 471/2002 Z. z. o Pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov v znení zákona č. 462/2008 Z. z, v ktorom navrhol: zamedziť ďalšiemu možnému rizikovému investovaniu tým, že prostriedky fondu budú uložené na osobitných účtoch v NBS alebo štátnej pokladnici zrušiť dozorné rady, ktoré neplnili svoju funkciu aktorých členovia dostávali tučné odmeny a kontrolou poveriť ministerstvo školstva, ministerstvo financií a Najvyšší kontrolný úrad zakázať akékoľvek formy peňažného ohodnotenia pre členov zostávajúcich správnych rád znížiť limity na výdavky fondov na správu zo 6 % na 4 % pri ŠPF a z 3 % na 1 % pri PFZP Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Výboru", "ŠPF", "zisteniu", "mediálnych informácií", "Výročná správa ŠPF", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=758&CisObdobia=6", "http://spf.fnpv.sk/pedagog/2.Zakon_o_FnPV", "http://www.sme.sk/c/6120406/sefa-studentskeho-fondu-odvolali-pre-podozrive-hospodarenie.html", "http://www.sme.sk/c/6414998/exsef-pozickoveho-fondu-zarabal-mesacne-vyse-6000-eur.html", "http://spf.fnpv.sk/storage/file/Vyrocna%20sprava%20+%20Uctovna%20zavierka%20SPF%202011%20final.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=571"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:22.481271+00:00"}
{"id": "vr26075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26075", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja len upozorním, každý v schránke si môže nájsť jej materiály, kde sa venuje v podstatnej časti mne, každý si môže prečítať jej blogy, ktoré sa venujú mne ako kandidátovi na župana. A ja s výnimkou jednej kontaktnej relácie, kde sme si to z očí do očí povedali, tie výhrady, ktoré mám, som sa nikdy svojim protikandidátom nevenoval.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že sa Pavol Frešo \"nikdy\" nevenoval svojim protikandidátom. Minimálne raz sa Frešo venoval Flašíkovej-Beňovej vo svojom blogu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pavol Frešo má pravdu, keď uvádza, že Flašíková-Beňová sa venuje jeho osobe v blogoch a to napr. 7 . či 4. novembra 2013. Objavilo sa viacero kampaní proti Frešovi, napríklad v Malackách alebo Navoňaná zdochlina . Demagog.SK nevie kto za týmito negatívnymi kampaňami stojí. Pavol Frešo však nesprávne tvrdí, že sa svojim protikandidátom nevenoval a vyjadril sa k súperom len v diskusii na TA3 6. novembra 2013. Napríklad vo svojom blogu \" Grécke finty europoslankyne Flašíkovej-Beňovej \" zo dňa 20. augusta 2013 svoju protikandidátku spomína a to hneď v úvodných odstavcoch. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že sa Pavol Frešo \"nikdy\" nevenoval svojim protikandidátom. Minimálne raz sa Frešo venoval Flašíkovej-Beňovej vo svojom blogu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Pavol Frešo má pravdu, keď uvádza, že Flašíková-Beňová sa venuje jeho osobe v blogoch a to napr. 7 . či 4. novembra 2013. Objavilo sa viacero kampaní proti Frešovi, napríklad v Malackách alebo Navoňaná zdochlina . Demagog.SK nevie kto za týmito negatívnymi kampaňami stojí. Pavol Frešo však nesprávne tvrdí, že sa svojim protikandidátom nevenoval a vyjadril sa k súperom len v diskusii na TA3 6. novembra 2013. Napríklad vo svojom blogu \" Grécke finty europoslankyne Flašíkovej-Beňovej \" zo dňa 20. augusta 2013 svoju protikandidátku spomína a to hneď v úvodných odstavcoch. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["7", "4.", "Malackách", "Navoňaná zdochlina", "blogu"], "url": ["http://flasikovabenova.blog.sme.sk/c/341540/Fresov-Papan-papa-peniaze-zupy.html", "http://flasikovabenova.blog.sme.sk/c/341294/Neschopnost-havarie-a-upadok-Pavla-Fresa.html", "http://www.google.sk/imgres?sa=X&rlz=1C1CHMO_skSK559SK559&espv=210&es_sm=93&biw=1366&bih=624&tbm=isch&tbnid=8LsB8Z7t76yBCM:&imgrefurl=http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/freso-chce-pohotovost-dotovat-podla-flasikovej-benovej-robi-z-pacientov-rukojemnikov/&docid=rdc-u8WryQSewM&imgurl=http://www.ludiapremalacky.sk/texty/images/DSCF2953.jpg&w=800&h=600&ei=EkCBUqK6JoKItAazwYGQCQ&zoom=1&ved=1t:3588,r:16,s:0,i:135&iact=rc&page=2&tbnh=184&tbnw=243&start=15&ndsp=22&tx=109&ty=48", "https://www.facebook.com/navonanazdochlina?fref=ts", "http://pavolfreso.blog.sme.sk/c/335654/Grecke-finty-europoslankyne-Flasikovej-Benovej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:26.409765+00:00"}
{"id": "vr17523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17523", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": ".... žene (Lucii Ďuriš Nicholsonovej,pozn.), ktorej som umožnil, v rámci Národnej rady, mať na pracovisku dieťa, nedávam rokovacie hodiny, nevolám ju na žiadnu zahraničnú pracovnú cestu, nezaťažujem ju, má sa naozaj tak, ako by sa chcela mať každá matka na pracovisku,", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podpredsedníčka Národnej rady SR Lucia Ďuriš Nicholsonová a Andrej Danko, predseda NR SR, uviedli v súvislosti s Nicholsonovou materskou dovolenkou protichodné tvrdenia. Andrej Danko počas tehotenstva oslobodil Nicholsonovú od povinností a pracovných ciest (napríklad do Štrasburgu). Zároveň však povedal, že oslobodenie nemôže trvať dva až tri mesiace, keďže z jej postavenia vyplýva zodpovednosť. Podľa Danka Nicholsonová tvrdila, že materská jej nebude narúšať pracovné povinnosti. Nicholsonová zas tvrdila, že Andrej Danko jej v deň pôrodu poslal do kancelárie rozpis služieb na najbližšiu schôdzu. Na rozpise mala figurovať aj Nicholsonová a päť dní neskôr sa zúčastniť pracovných povinností. Nakoľko neexistujú dôkazy, ktoré by podložili tvrdenie jednej či druhej strany, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedníčka Národnej rady SR Lucia Ďuriš Nicholsonová a Andrej Danko, predseda NR SR, uviedli v súvislosti s Nicholsonovou materskou dovolenkou protichodné tvrdenia. Andrej Danko počas tehotenstva oslobodil Nicholsonovú od povinností a pracovných ciest (napríklad do Štrasburgu). Zároveň však povedal, že oslobodenie nemôže trvať dva až tri mesiace, keďže z jej postavenia vyplýva zodpovednosť. Podľa Danka Nicholsonová tvrdila, že materská jej nebude narúšať pracovné povinnosti. Nicholsonová zas tvrdila, že Andrej Danko jej v deň pôrodu poslal do kancelárie rozpis služieb na najbližšiu schôdzu. Na rozpise mala figurovať aj Nicholsonová a päť dní neskôr sa zúčastniť pracovných povinností. Nakoľko neexistujú dôkazy, ktoré by podložili tvrdenie jednej či druhej strany, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["protichodné"], "url": ["https://plus7dni.pluska.sk/Domov/Z-porodnice-rovno-do-parlamentu-Nicholsonova-zuri-Danko-mi-dal-najhorsie-sluzby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:56.650037+00:00"}
{"id": "47997", "numeric_id": 47997, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47997", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Deťom sa detské prídavky idú zvyšovať o 38 centov, čo pán Matovič tak mimochodom v opozícii vždy každoročne kritizoval.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Súčasná dávka prídavku na dieťa (2021) je 25,50 eur. Od januára sa dávka upraví na 25,88 eur. Igor Matovič v roku 2019 kritizoval výšku prídavku na deti a na siroty, robil to však v porovnaní so zvyšovaním platov poslancov. Nevenoval sa tejto téme opakovane alebo každoročne, výrok Erika Tomáša ako celok preto označujeme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná dávka prídavku na dieťa (2021) je 25,50 eur. Od januára sa dávka upraví na 25,88 eur. Igor Matovič v roku 2019 kritizoval výšku prídavku na deti a na siroty, robil to však v porovnaní so zvyšovaním platov poslancov. Nevenoval sa tejto téme opakovane alebo každoročne, výrok Erika Tomáša ako celok preto označujeme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["upraví", "kritizoval", "v porovnaní"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/601953-v-buducom-roku-sa-planuje-zvysit-pridavok-na-dieta-z-aktualnych-25-50-eura-na-25-88-eura/", "https://www.info.sk/sprava/152280/matovic-poslanci-spachali-zlocin-ked-ignorovali-zmrazovanie-platov/", "https://www.youtube.com/watch?v=GCEjWw054NA&ab_channel=IgorMatovi%C4%8D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:15.597174+00:00"}
{"id": "43242", "numeric_id": 43242, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43242", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...prezident má mať k dispozícii všetkých navolených kandidátov, okrem toho, že to vyžaduje aj ústava...", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústava SR čl. 134 jasne hovorí, že “ Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.” Poslanci NR SR neboli schopní od februára v šiestich kolách zvoliť plný počet 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Do júna 2019 ich bolo zvolených iba 11.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústava SR čl. 134 jasne hovorí, že “ Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.” Poslanci NR SR neboli schopní od februára v šiestich kolách zvoliť plný počet 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Do júna 2019 ich bolo zvolených iba 11."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR čl. 134", "zvolených"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava7", "https://dennikn.sk/1476053/k-trom-kandidatom-na-ustavneho-sudcu-pribudol-patrik-palsa-prezident-caka-na-desiatku-mien/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:01.886353+00:00"}
{"id": "vr31250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31250", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V čom sme sa mýlili v prípade Malinová? V čom sme sa mýlili? No jedna vec je určite uzatvorená, že to, čo tvrdila pani Malinová sa nestalo.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa chronológie prípadu Hedvigy Malinovej uverejnenej na portáli SME bola Hedviga napadnutá 25. auguste 2006. Už 11. septembra polícia ukončila vyšetrovanie, s odôvodnením, že študentka útok iba predstierala. Na tlačovej konferencii 12. septembra, krátko po začatí vyšetrovania, obvinil bývalý minister vnútra pán Kaliňák (SMER), Hedvigu Malinovú, že si celý incident vymyslela. Rovnaký postoj zastáva SMER doteraz. 1 4. mája 2007 prokuratúra Malinovú obvinila z krivej výpovede. Hedviga Malinová sa v roku 2010 obrátila na Európsky súdny dvor pre ľudské práva a obžalovala SR z chýb vo vyšetrovaní a nespravodlivého procesu. Spor by mal byť na základe vôle oboch sporných strán ukončený zmierom , ten však ešte stále nie je ESĽP odsúhlasený a teda nie je platný. Generálna prokuratúra SR naďalej pokračuje vo vyšetrovaní prípadu Hedvigy Malinovej a nie je známe, kedy vyšetrovanie skončí. Z tohto dôvodu nie je možné odpovedať na otázku pána Fica : V čom sa SMER v tejto kauze mýlil.", "analysis_paragraphs": ["Podľa chronológie prípadu Hedvigy Malinovej uverejnenej na portáli SME bola Hedviga napadnutá 25. auguste 2006. Už 11. septembra polícia ukončila vyšetrovanie, s odôvodnením, že študentka útok iba predstierala. Na tlačovej konferencii 12. septembra, krátko po začatí vyšetrovania, obvinil bývalý minister vnútra pán Kaliňák (SMER), Hedvigu Malinovú, že si celý incident vymyslela. Rovnaký postoj zastáva SMER doteraz. 1 4. mája 2007 prokuratúra Malinovú obvinila z krivej výpovede. Hedviga Malinová sa v roku 2010 obrátila na Európsky súdny dvor pre ľudské práva a obžalovala SR z chýb vo vyšetrovaní a nespravodlivého procesu. Spor by mal byť na základe vôle oboch sporných strán ukončený zmierom , ten však ešte stále nie je ESĽP odsúhlasený a teda nie je platný. Generálna prokuratúra SR naďalej pokračuje vo vyšetrovaní prípadu Hedvigy Malinovej a nie je známe, kedy vyšetrovanie skončí. Z tohto dôvodu nie je možné odpovedať na otázku pána Fica : V čom sa SMER v tejto kauze mýlil."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["SME", "obvinil", "zmierom"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6101745/smer-nepocul-pardon-malinovej.html", "http://volby.sme.sk/c/5359987/kalinak-pri-hedvige-som-bol-len-nepresny.html", "http://www.sme.sk/c/6101745/smer-nepocul-pardon-malinovej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:43.285716+00:00"}
{"id": "47907", "numeric_id": 47907, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47907", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Minulý týždeň 83 % prezenčná výučba, teraz 80 % napriek tým zatváraniam, 80 % detí sa učí prezenčne preto, lebo jednoducho v tej triede nemajú výskyt toho covidu, 1,6 % je pozitívnych a to je z PCR testov.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledný novembrový týždeň sa podľa dát Ministerstva školstva 80% žiakov učilo prezenčne, v týždni predtým to bolo 82,3%. Pozitivita žiakov testovaných PCR testami bola 1,7%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V posledný novembrový týždeň sa podľa dát Ministerstva školstva 80% žiakov učilo prezenčne, v týždni predtým to bolo 82,3%. Pozitivita žiakov testovaných PCR testami bola 1,7%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["učilo", "bolo", "bola"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22794824/v-skolach-sa-prezencne-vzdelava-80-percent-ziakov.html", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2045173_minister-grohling-obhajuje-otvorene-skoly", "https://domov.sme.sk/c/22794824/v-skolach-sa-prezencne-vzdelava-80-percent-ziakov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:18.758331+00:00"}
{"id": "vr37160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37160", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Musíte mať povedzme na obchodoch najprv po slovensky, potom po maďarsky, ináč dostanete pokutu atď. (podľa starého jazykového zákona, pozn.) To tam už nie je.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o štátnom jazyku vypúšta podmienku poradia jazykových verzií nápisov v oblasti verejného styku. Zároven mení kritériá na udelenie pokuty za porušenie zákona. Podla zákona o štátnom jazyku z roku 2009 : \" § 8 Používanie štátneho jazyka v ostatných oblastiach verejného styku (6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy urcené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauracných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železnicných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazycné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byt obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazycný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. § 9a Pokuty (1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podla § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podla § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v urcenej lehote alebo nevykonajú v urcenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podla § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikatelom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.\" Podla novej úpravy, ktorá bola schválená v roku 2010 sa paragraf 6 mení nasledovne: \" V § 8 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: 'V nápisoch a oznamoch urcených na informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podla osobitného predpisu,11g) a v reklame sa poradie textov neurcuje. ' § 8 sa doplna odsekom 7, ktorý znie: '(7) Povinnost stanovená v odseku 6 sa nevztahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podla zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom clenskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súcastou nápisu, reklamy a oznamu urceného na informovanie verejnosti, a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvycajne používajú spolu s obchodnou znackou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súcastou reklamy. ' V § 9a odsek 1 znie: '(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy urcené pre verejnost alebo o informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpecnosti alebo majetku obcanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v urcenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v urcenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložit pokutu od 50 do 2 500 eur.'\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o štátnom jazyku vypúšta podmienku poradia jazykových verzií nápisov v oblasti verejného styku. Zároven mení kritériá na udelenie pokuty za porušenie zákona. Podla zákona o štátnom jazyku z roku 2009 : \" § 8 Používanie štátneho jazyka v ostatných oblastiach verejného styku (6) Všetky nápisy, reklamy a oznamy urcené na informovanie verejnosti, najmä v predajniach, na športoviskách, v reštauracných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, na letiskách, autobusových staniciach a železnicných staniciach, vo vozidlách verejnej dopravy sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazycné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byt obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazycný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. § 9a Pokuty (1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu podla § 9 ods. 1 a orgány a právnické osoby podla § 3 ods. 1, fyzické osoby podnikatelia alebo právnické osoby ani po písomnom upozornení neodstránia protiprávny stav v urcenej lehote alebo nevykonajú v urcenej lehote nápravu zistených nedostatkov, uloží ministerstvo kultúry orgánom a právnickým osobám podla § 3 ods. 1, fyzickým osobám podnikatelom a právnickým osobám pokutu od 100 do 5 000 eur.\" Podla novej úpravy, ktorá bola schválená v roku 2010 sa paragraf 6 mení nasledovne: \" V § 8 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: 'V nápisoch a oznamoch urcených na informovanie verejnosti v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podla osobitného predpisu,11g) a v reklame sa poradie textov neurcuje. ' § 8 sa doplna odsekom 7, ktorý znie: '(7) Povinnost stanovená v odseku 6 sa nevztahuje na obchodné meno, ochrannú známku, názov inštitúcie zapísaný alebo zaradený do registrov alebo zoznamov podla zákonov platných v Slovenskej republike alebo v inom clenskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie mena a priezviska, ktoré sú súcastou nápisu, reklamy a oznamu urceného na informovanie verejnosti, a na niektoré zaužívané výrazy v cudzom jazyku, ktoré sa zvycajne používajú spolu s obchodnou znackou v texte reklám, sú známe najširšej verejnosti a sú súcastou reklamy. ' V § 9a odsek 1 znie: '(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy urcené pre verejnost alebo o informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpecnosti alebo majetku obcanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v urcenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v urcenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložit pokutu od 50 do 2 500 eur.'\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["z roku 2009", "v roku 2010"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/jazykovy-zakon/", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:13.485777+00:00"}
{"id": "vr27623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27623", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Len pre vašu informáciu, 1 miliarda eur sa dáva ročne na rodinnú politiku. To sú všetky dávky, ktoré dostávajú rodiny, matky, slobodné matky na podporu života detí.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 28. apríla 2013 :", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 z 28. apríla 2013 :"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["28. apríla 2013", "predstavujú", "SME", "dosahuje"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/379/verejny-dlh-slovenska-dosiahol-historicky-rekord", "http://cenastatu.sme.sk/ucet/Eur/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6784204/na-rodinne-davky-dal-stat-vlani-takmer-950-milionov.html", "http://cenastatu.sme.sk/ucet/Eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:41.054733+00:00"}
{"id": "vr14134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14134", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My máme v prvej desiatke (kandidátnej listiny, pozn.) troch učiteľov. Jedného z toho máme priamo viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov. Na piatom mieste máme Ota Žarnaya, ..., ktorý dostal ocenenie Biela vrana...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-Nova sú naozaj traja učitelia. Konkrétne sú to Oto Žarnay (5. miesto), Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto), a Ján Marosz (10. miesto). Žarnayovi bolo ocenenie Biela vrana udelené v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-Nova sú naozaj traja učitelia. Konkrétne sú to Oto Žarnay (5. miesto), Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto), a Ján Marosz (10. miesto). Žarnayovi bolo ocenenie Biela vrana udelené v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["kandidátky", "definície", "stránky"], "url": ["https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://bielavrana.sk/ocenenie.php", "http://bielavrana.sk/oceneni2013.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:37.591866+00:00"}
{"id": "vr16002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16002", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Vládna koalícia urobila nejaké ústretové kroky na začiatku, keď pridelila niektoré významné kontrolné orgány opozícii, dokonca aj v zdravotníctve sa v podstate vytvoril priestor, aby opozícia mala tie kontrolné orgány, aby mohla kontrolovať.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia naozaj ponúkla opozícií miesta v kontrolných orgánoch, menovite vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem zdravotníctva ponúkla tzv. druhá Ficová vláda aj post predsedy Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vládna koalícia sa vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že \"Zabezpečí zastúpenie opozície (stavovské organizácie, odborné zastúpenie v oblasti finančnej kontroly, tretí sektor) v kontrolných orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\" ( .pdf , str. 43). Tento cieľ aj splnila, keď minister zdravotníctva Drucker skutočne ponúkol opozícií kontrolné pozície v dozorných radách Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, šéf rezortu Tomáš Drucker oslovil najväčšiu parlamentnú opozičnú stranu listom so žiadosťou o zaslanie spoločných kandidátov za opozíciu. Predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík tak urobil listom z 27. októbra, po spoločnej dohode strán. Člena dozornej rady Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nominoval SaS. Dozorná rada ÚDZS má päť členov, ktorých funkčné obdobie trvá päť rokov a volí aj odvoláva ich NR SR na návrh vlády. Jej podpredsedníčkou sa 1. decembra 2016 stala PhDr. Iveta Pospíšilová, nominantka SaS. Okrem toho sa funkcie členky Správnej rady vzdala Marta Hájková, a tak sa členom Správnej rady ÚDZS stal Ing. Dušan Doliak z hnutia Sme rodina - Boris Kollár. OĽaNO zase navrhlo člena dozornej rady vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K 13. decembru 2016 bol zvolený do dozornej rady VšZP nominant opozície Ing. Marcel Klimek, podpredseda strany NOVA. Okrem týchto miest vláda v roku 2013 ponúkla aj ďalšie posty opozícii. Jedným z nich bol post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Podľa Roberta Fica tento post patrí opozícii, ale tá vtedy žiadala verejnú voľbu. Takýto spôsob však strana Roberta Fica odmietla. Za takýchto okolnosti však vtedajšia opozícia stiahla svojho kandidáta. Až do roku 2015 nebol zvolený nový predseda NKÚ. Za ten čas ho viedol presluhujúci Ján Jasovský (nominant už neexistujúcej ĽS-HZDS, pozn.). V máji 2015 sa opozícia spojila a väčšina opozičných poslancov podporila spoločného kandidáta, Maroša Žilinku. Pavol Frešo (predseda SDKÚ-DS) mal vlastného kandidáta, aj napriek tomu, že opozícia ho žiadala, aby bývalého šéfa SIS Karola Mitríka nenavrhoval. Mitrík bol následne zvolený . Podľa vtedajšej opozícii SMER-SD si za predsedu NKÚ zvolil vlastného kandidáta v osobe Karola Mitríka. ktorého podľa Beblavého vnucovali predstavitelia vtedy vládnucej strany opozícii od roku 2012. Premiér Robert Fico ho označil za vhodného možného kandidáta. Ďalším kreslom, ktorý podľa súčasného premiéra patrí opozícii je kreslo predsedy Úradu pre verejné obstarávanie. \"Vždy sme boli za to, aby na čele ÚVO stál opozičný predstaviteľ,\"- vyhlásil Fico ešte v roku 2010 pred voľbami. Predsedkyňou ÚVO sa stala v roku 2012 Zita Táborská, ktorá bola ešte kandidátkou, ktorú vybrala vláda Ivety Radičovej. Jej mandát sa skončí v júni 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia naozaj ponúkla opozícií miesta v kontrolných orgánoch, menovite vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Okrem zdravotníctva ponúkla tzv. druhá Ficová vláda aj post predsedy Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vládna koalícia sa vo svojom programovom vyhlásení stanovila, že \"Zabezpečí zastúpenie opozície (stavovské organizácie, odborné zastúpenie v oblasti finančnej kontroly, tretí sektor) v kontrolných orgánoch Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.\" ( .pdf , str. 43). Tento cieľ aj splnila, keď minister zdravotníctva Drucker skutočne ponúkol opozícií kontrolné pozície v dozorných radách Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, šéf rezortu Tomáš Drucker oslovil najväčšiu parlamentnú opozičnú stranu listom so žiadosťou o zaslanie spoločných kandidátov za opozíciu. Predseda opozičnej strany SaS Richard Sulík tak urobil listom z 27. októbra, po spoločnej dohode strán. Člena dozornej rady Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nominoval SaS. Dozorná rada ÚDZS má päť členov, ktorých funkčné obdobie trvá päť rokov a volí aj odvoláva ich NR SR na návrh vlády. Jej podpredsedníčkou sa 1. decembra 2016 stala PhDr. Iveta Pospíšilová, nominantka SaS. Okrem toho sa funkcie členky Správnej rady vzdala Marta Hájková, a tak sa členom Správnej rady ÚDZS stal Ing. Dušan Doliak z hnutia Sme rodina - Boris Kollár. OĽaNO zase navrhlo člena dozornej rady vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K 13. decembru 2016 bol zvolený do dozornej rady VšZP nominant opozície Ing. Marcel Klimek, podpredseda strany NOVA. Okrem týchto miest vláda v roku 2013 ponúkla aj ďalšie posty opozícii. Jedným z nich bol post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Podľa Roberta Fica tento post patrí opozícii, ale tá vtedy žiadala verejnú voľbu. Takýto spôsob však strana Roberta Fica odmietla. Za takýchto okolnosti však vtedajšia opozícia stiahla svojho kandidáta. Až do roku 2015 nebol zvolený nový predseda NKÚ. Za ten čas ho viedol presluhujúci Ján Jasovský (nominant už neexistujúcej ĽS-HZDS, pozn.). V máji 2015 sa opozícia spojila a väčšina opozičných poslancov podporila spoločného kandidáta, Maroša Žilinku. Pavol Frešo (predseda SDKÚ-DS) mal vlastného kandidáta, aj napriek tomu, že opozícia ho žiadala, aby bývalého šéfa SIS Karola Mitríka nenavrhoval. Mitrík bol následne zvolený . Podľa vtedajšej opozícii SMER-SD si za predsedu NKÚ zvolil vlastného kandidáta v osobe Karola Mitríka. ktorého podľa Beblavého vnucovali predstavitelia vtedy vládnucej strany opozícii od roku 2012. Premiér Robert Fico ho označil za vhodného možného kandidáta. Ďalším kreslom, ktorý podľa súčasného premiéra patrí opozícii je kreslo predsedy Úradu pre verejné obstarávanie. \"Vždy sme boli za to, aby na čele ÚVO stál opozičný predstaviteľ,\"- vyhlásil Fico ešte v roku 2010 pred voľbami. Predsedkyňou ÚVO sa stala v roku 2012 Zita Táborská, ktorá bola ešte kandidátkou, ktorú vybrala vláda Ivety Radičovej. Jej mandát sa skončí v júni 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["ponúkla", ".pdf", "ponúkol", "uviedlo", "nominoval", "stala", "vzdala", "členom", "navrhlo", "patrí", "zvolený", "opozícii", "stala", "skončí"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1095088/opozicia-dostala-kontrolne-miesta-cast-je-vsak-nespokojna.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20177677/opozicia-navrhne-svojich-nominantov-do-dozornych-rad.html", "http://vzdravotnictve.sk/vlada-suhlasila-kandidatmi-opozicie-do-organov-udzs/#sthash.ANivTLHY.dpuf", "https://domov.sme.sk/c/20177677/opozicia-navrhne-svojich-nominantov-do-dozornych-rad.html", "https://domov.sme.sk/c/20397952/podpredsednickou-dozornej-rady-uradu-pre-dohlad-sa-stala-pospisilova-nominantka-sas.html", "http://vzdravotnictve.sk/vlada-suhlasila-kandidatmi-opozicie-do-organov-udzs/", "http://www.udzs-sk.sk/spravna-rada", "https://domov.sme.sk/c/20379916/v-dozornej-rade-vszp-by-mal-za-opoziciu-sediet-marcel-klimek.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/novym-sefom-nku-by-sa-mohol-stat-ka/5312-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-zvolili-za-sefa-najvyssieho/135883-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/opozicia-smer-si-za-sefa-nku-zvolil/135898-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/novou-sefkou-uvo-je-zita-taborska/13920-clanok.html", "https://dennikn.sk/568507/koalicia-hlada-ombusmana-a-sefov-uvo-a-pmu-kontrola-zmeni-spravcov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:13.375651+00:00"}
{"id": "vr35560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35560", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím, že to bola vaša relácia pán redaktor a stáli sme tu viacerí pred parlamentnými voľbami a pani premiérka Radičová to povedala veľmi jasne. Nebudme zvyšovať v žiadnom prípade dane. Prešlo sto dní, prešlo sto dní a dane sa zvyšujú.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám síce vyhľadať konkrétny výrok, ktorý mal odznieť v relácii moderovanej Slobodníkom, ale premiérka Radičová vo viacerých rozhovoroch pre média uviedla, že chcú zotrvať pri 19% sadzbe daní a nezvyšovať.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám síce vyhľadať konkrétny výrok, ktorý mal odznieť v relácii moderovanej Slobodníkom, ale premiérka Radičová vo viacerých rozhovoroch pre média uviedla, že chcú zotrvať pri 19% sadzbe daní a nezvyšovať."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["viacerých", "rozhovoroch"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/volebne-rozhovory/radicova-nechcem-post-premiera-ak-/137501-clanok.html", "http://www.radicova.sk/press/rozhovory/co-prezradila-iveta-radicova-o-kampani-volicoch-aj-sukromi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:24.886545+00:00"}
{"id": "vr33972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33972", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústavní právnici, či to je pán Drgonec, či to je pán Kresák, či sú to ďalší ústavní právnici hovoria veľmi jasne, a tento názor má aj vláda Slovenskej republiky, že neexistuje žiadna ústavná prekážka, ktorá by bránila pristúpiť k voľbe generálneho prokurátora, pretože tým, že prezident odmietol vymenovať pána Čentéša, ukončil celý proces. Čistý stôl je.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyjadrení ústavného právnika P. Kresáka a bývalého ústavného súdcu J. Drgonca je nová voľba generálneho prokurátora z ústavného hľadiska v poriadku. Podľa Kresáka však: \" V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne... Rovnako Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV sa vyjadril, že „žiadna prekážka tam nie je“. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení ústavného právnika P. Kresáka a bývalého ústavného súdcu J. Drgonca je nová voľba generálneho prokurátora z ústavného hľadiska v poriadku. Podľa Kresáka však: \" V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne... Rovnako Dušan Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV sa vyjadril, že „žiadna prekážka tam nie je“. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov. \""], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:12.735008+00:00"}
{"id": "vr34618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34618", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...bol úspešný (ekonomický program KDH do volieb, pozn.), pretože sa stal súčasťou vládneho programu - Cesta pre Slovensko.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oblasť ekonomiky volebného programu KDH sa v mnohom zhoduje s programovým vyhlásením vlády . Zhoda je napríklad v snahe o zastavenie zadlžovania štátu, zavedení výdavkových stropov, zvýšení transparentnosti verejných financií a informovania verejnosti o stave verejných financií, zavedení nezávislej inštitúcie, ktorá bude kontrolovať vývoj verejných financií a v snahe o lepšie využívanie eurofondov. V oblasti podnikateľského prostredia sa programy zhodujú v znížení administratívneho zaťaženia, úprave postihov a pokút. V oblasti energetiky a zhodli v snahe o aktualizáciu Stratégie energetickej bezpečnosti, diverzifikáciu energetických zdrojov a rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energií a v dôraze na energetickú efektívnosť a úspory. V oblasti stavebníctva je zhoda napr. v úmysle zlepšiť energetickú efektívnosť v prevádzke budov. Dá sa teda povedať, že veľká časť ekonomickej časti programu KDH je súčasťou vládneho programu, keďže je tam zhoda vo väčšine bodov a nie sú tam významné nezhody.", "analysis_paragraphs": ["Oblasť ekonomiky volebného programu KDH sa v mnohom zhoduje s programovým vyhlásením vlády . Zhoda je napríklad v snahe o zastavenie zadlžovania štátu, zavedení výdavkových stropov, zvýšení transparentnosti verejných financií a informovania verejnosti o stave verejných financií, zavedení nezávislej inštitúcie, ktorá bude kontrolovať vývoj verejných financií a v snahe o lepšie využívanie eurofondov. V oblasti podnikateľského prostredia sa programy zhodujú v znížení administratívneho zaťaženia, úprave postihov a pokút. V oblasti energetiky a zhodli v snahe o aktualizáciu Stratégie energetickej bezpečnosti, diverzifikáciu energetických zdrojov a rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energií a v dôraze na energetickú efektívnosť a úspory. V oblasti stavebníctva je zhoda napr. v úmysle zlepšiť energetickú efektívnosť v prevádzke budov. Dá sa teda povedať, že veľká časť ekonomickej časti programu KDH je súčasťou vládneho programu, keďže je tam zhoda vo väčšine bodov a nie sú tam významné nezhody."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebného programu KDH", "programovým vyhlásením vlády"], "url": ["http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:43.760006+00:00"}
{"id": "vr34844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34844", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "...koniec koncom nezabúdajte, že jeden z delegátov kongresu navrhol, aby predsedníčkou strany bola pani Radičová. Čiže ta alternatíva tu bola, každý má možnosť naše stanovy sú v tomto veľmi liberálne, veľmi demokratické, ale sama pani premiérka sa nechcela uchádzať o tuto funkciu.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra TASR v tejto súvislosti uvádza: „- hoci delegát z Litpovského Mikuláša Miroslav Mičuda navrhol na poslednú chvíľu za protikandidátku Ivetu Radičovú, premiérka súboj odmietla. \"Pri všetkej úcte k dôvere si v súčasnej dobe neviem predstaviť zvládnutie oboch funkcií,\" vyhlásila Radičová. Post predsedníčky jej údajne zaberá \"27 hodín denne“.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra TASR v tejto súvislosti uvádza: „- hoci delegát z Litpovského Mikuláša Miroslav Mičuda navrhol na poslednú chvíľu za protikandidátku Ivetu Radičovú, premiérka súboj odmietla. \"Pri všetkej úcte k dôvere si v súčasnej dobe neviem predstaviť zvládnutie oboch funkcií,\" vyhlásila Radičová. Post predsedníčky jej údajne zaberá \"27 hodín denne“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47879710-mikulas-dzurinda-nenasiel-v-sdku-vyzyvatela"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:55.327066+00:00"}
{"id": "45116", "numeric_id": 45116, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45116", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Napríklad 94 % ľudí súhlasí s tým naším opatrením podľa prieskumu, že povinné rúška.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry Ipsos z 3. apríla 2020 považuje 94 % respondentov opatrenia vlády a ďalších autorít za potrebné. 86 % respondentov uviedlo, že nosia respiračné rúška. Hoci sa číslo 94 percent nevzťahuje len na súhlas s nosením rúška, nosenie patrí medzi úradné nariadenia súvisiace s koronavírusom prijaté počas vlády Igora Matovič. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry Ipsos z 3. apríla 2020 považuje 94 % respondentov opatrenia vlády a ďalších autorít za potrebné. 86 % respondentov uviedlo, že nosia respiračné rúška. Hoci sa číslo 94 percent nevzťahuje len na súhlas s nosením rúška, nosenie patrí medzi úradné nariadenia súvisiace s koronavírusom prijaté počas vlády Igora Matovič. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "prijaté"], "url": ["https://www.ipsos.com/sk-sk/prieskum-slovaci-zacinaju-citit-financne-dopady-pandemie", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_povinnost_nosit_ruska_24032020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:47.680825+00:00"}
{"id": "vr38217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38217", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "No, neviem o tom, že by Európska únia zaručovala dôchodok na úrovni 50% minimálnej mzdy. Existuje medzinárodná organizácia práce, kde jednoducho odporúča nejakú mieru náhrady, hej, ale takáto, takáto klauzula neviem, ale pravdou je to, áno, súhlasím s tým, že takzvaní starodôchodcovia sa právom cítia skrivodliví a musíme to riešiť.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Snahu o reguláciu minimálnej výšky dôchodkov nedávno odmietol Európsky parlament, aj keď je pravdou, že určité oblasti (.pdf) dôchodkového zabezpečenia regulované sú - uznávanie dôchodkov medzi krajinami a pod. ILO (Medzinárodná organizácia práce) špecifikuje podmienky penzií v Dohovore č. 112 (o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia) a 128 (o invalidných, starobných a pozostnalostných dávkach). Pri starobnom dôchodku stanovuje ILO minimálnu odporúčanú úroveň aspoň pre osoby, ktorých príjem je nižší ako priemerný. Pokiaľ sa penzie vypočítavajú na základe predchádzajúcich príjmov, minimálna miera náhrady by mala byť aspoň 40% z predchádzajúcich zárobkov po 30 rokoch kontribúcií. Rovnaká miera náhrady je odporúčaná aj pre systémy, kde sú dôchodky paušálne, minimálna miera náhrady 40% z priemerných zárobkov nevyučených manuálnych pracovníkov.", "analysis_paragraphs": ["Snahu o reguláciu minimálnej výšky dôchodkov nedávno odmietol Európsky parlament, aj keď je pravdou, že určité oblasti (.pdf) dôchodkového zabezpečenia regulované sú - uznávanie dôchodkov medzi krajinami a pod. ILO (Medzinárodná organizácia práce) špecifikuje podmienky penzií v Dohovore č. 112 (o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia) a 128 (o invalidných, starobných a pozostnalostných dávkach). Pri starobnom dôchodku stanovuje ILO minimálnu odporúčanú úroveň aspoň pre osoby, ktorých príjem je nižší ako priemerný. Pokiaľ sa penzie vypočítavajú na základe predchádzajúcich príjmov, minimálna miera náhrady by mala byť aspoň 40% z predchádzajúcich zárobkov po 30 rokoch kontribúcií. Rovnaká miera náhrady je odporúčaná aj pre systémy, kde sú dôchodky paušálne, minimálna miera náhrady 40% z priemerných zárobkov nevyučených manuálnych pracovníkov."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["nedávno odmietol", "určité oblasti", "ILO"], "url": ["http://www.theparliament.com/latest-news/article/newsarticle/eu-parliament-rejects-call-for-harmonised-pensions/", "http://www.ebrd.com/downloads/research/news/Georg_Fischer.pdf", "http://www.ilo.org/gimi/gess/ShowTheme.do?tid=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:46.872929+00:00"}
{"id": "vr26288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26288", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "... ja sa už tretí rok snažím presadiť zákon, ktorý by verejných funkcionárov zaviazal k hmotnej zodpovednosti za škodu, ktorú občanom SR spôsobia ...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Radoslav Procházka predložil návrh zákona, ktorý by verejných funkcionárov zaviazal k hmotnej zodpovednosti. Keďže samotný návrh zákona bol predložený pred viac ako dvoma rokmi, možno uznať aj to, že sa R. Procházka snaží o presadenie tohto zákona už tretí rok.\n\nPodľa registra legislatívnej iniciatívy poslancov NR SR , R. Procházka predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zákona bol do NR SR doručený 19. augusta 2011. Podľa paragrafového znenia, možno tento návrh zákona skutočne považovať za „ zákon, ktorý by verejných funkcionárov zaviazal k hmotnej zodpovednosti za škodu, ktorú občanom SR spôsobia “, ako tvrdí R. Procházka.\n\nO možnosti schváliť túto zmenu zákona informoval napr. portál pluska.sk vo februári 2012, teda mesiac pred voľbami do NR SR.\n\nCitujeme niektoré časti spomínaného návrhu:\n\n\"(2)Verejný činiteľ, ktorý poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami 1b) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, 8a) hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve. \"\n\n\"(1)Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami 1b) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Radoslav Procházka predložil návrh zákona, ktorý by verejných funkcionárov zaviazal k hmotnej zodpovednosti. Keďže samotný návrh zákona bol predložený pred viac ako dvoma rokmi, možno uznať aj to, že sa R. Procházka snaží o presadenie tohto zákona už tretí rok.", "Podľa registra legislatívnej iniciatívy poslancov NR SR , R. Procházka predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zákona bol do NR SR doručený 19. augusta 2011. Podľa paragrafového znenia, možno tento návrh zákona skutočne považovať za „ zákon, ktorý by verejných funkcionárov zaviazal k hmotnej zodpovednosti za škodu, ktorú občanom SR spôsobia “, ako tvrdí R. Procházka.", "O možnosti schváliť túto zmenu zákona informoval napr. portál pluska.sk vo februári 2012, teda mesiac pred voľbami do NR SR.", "Citujeme niektoré časti spomínaného návrhu:", "\"(2)Verejný činiteľ, ktorý poruší povinnosť podľa odseku 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami 1b) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, 8a) hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo územnej samospráve. \"", "\"(1)Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami 1b) a s majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľalo viacero verejných činiteľov, zodpovedá za škodu ten verejný činiteľ, ktorý vykonal právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.\""], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["registra legislatívnej iniciatívy poslancov NR SR", "zákon č. 514/2003 Z. z.", "návrh zákona", "pluska.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Proch%C3%A1zka%20Radoslav", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-514/print", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=484", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kdh-chce-do-volieb-schvalit-zakon-hmotnej-zodpovednosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:12.333542+00:00"}
{"id": "vr38966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38966", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po druhé to, že nejaký klub jasne nesúhlasí, tak u teba v klube sú 4 ľudia, ktorí rovnako nesúhlasia.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webu ekomika.etrend.sk (23. augusta 2011) \"OKS má štyroch poslancov, do parlamentu sa dostali na kandidátke Mosta-Híd. Na schválenie doplnku lisabonskej zmluvy je potrebná väčšina zo všetkých 150 zákonodarcov. ...Občianska konzervatívna strana (OKS) potvrdila svoj odmietavý postoj k posilneniu dočasného eurovalu a vytvoreniu nového trvalého záchranného fondu eurozóny. Strana o tom informovala v tlačovej správe. Pre koalíciu to predstavuje problém v tom, že aj keby ostatné strany presvedčili SaS, aby ratifikácii eurovalov na Slovensku nebránila, stále by nemala dosť hlasov.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa webu ekomika.etrend.sk (23. augusta 2011) \"OKS má štyroch poslancov, do parlamentu sa dostali na kandidátke Mosta-Híd. Na schválenie doplnku lisabonskej zmluvy je potrebná väčšina zo všetkých 150 zákonodarcov. ...Občianska konzervatívna strana (OKS) potvrdila svoj odmietavý postoj k posilneniu dočasného eurovalu a vytvoreniu nového trvalého záchranného fondu eurozóny. Strana o tom informovala v tlačovej správe. Pre koalíciu to predstavuje problém v tom, že aj keby ostatné strany presvedčili SaS, aby ratifikácii eurovalov na Slovensku nebránila, stále by nemala dosť hlasov.\""], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Podľa webu ekomika.etrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/oks-odmieta-euroval-a-dala-si-poziadavky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:56.453677+00:00"}
{"id": "vr34577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34577", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A pritom premiérka už dávnejšie vyhlásila, že v tom prípade by odstúpila, čím padá vláda ako celok...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová vyhlásila 5. decembra 2010 v relácii Na Telo: „Vyjadrila som sa veľmi jasne, podávam demisiu“ , v prípade, že bude opätovne zvolený Trnka. Tento výrok Radičová zopakovala už druhý raz.", "analysis_paragraphs": ["Radičová vyhlásila 5. decembra 2010 v relácii Na Telo: „Vyjadrila som sa veľmi jasne, podávam demisiu“ , v prípade, že bude opätovne zvolený Trnka. Tento výrok Radičová zopakovala už druhý raz."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila"], "url": ["http://www.tyzden.sk/domaci-servis/markiza-radicova-opat-potvrdila-ze-odstupi-ak-bude-zvoleny-trnka-4.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:39.039821+00:00"}
{"id": "vr13885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13885", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...odozva zo strany Francúzska (v reakcii na parížske útoky, pozn.), to znamená okamžité bombardovanie rozsiahle v Sýrii, zapojenie sa veľkých strategických bombardérov zo strany Ruska, dohoda de facto medzi Ruskom, Spojenými štátmi, Francúzskom a ostatnými veľmocami o spolupráci v Sýrii, poskytnutie dokonca určitých spravodajských informácií v súvislosti s cieľmi v Sýrii aj pre ruské letectvo.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odpoveďou Francúzska na novembrové útoky v Paríži bolo skutočne rozsiahle bombardovanie cieľov ISIS v Sýrii, kde zasahuje takisto Rusko, ktoré následne zapojilo do operácie bombardéry Tupolev. Medzi Ruskom a USA už prebehla výmena vojenských informácii o cieľoch ISIS a takisto francúzsky aj ruský prezident vyjadrili vôľu spolupracovať a koordinovať svoje úsilie v Sýrii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bombardovanie zo strany Francúzska voči Sýrii začalo v noci z nedele na pondelok (15.11.-16.11). Francúzske lietadlá bombardovali ciele Islamského štátu v sýrskom meste Rakka. Média tieto útoky označovali ako \"masívne.\" Rakka je považovaná za centrum islamského štátu a jej bombardovanie zo strany Francúzska má byť akýmsi odkazom ISIS, že Francúzsko sa ani po teroristických útokoch 13.11.2015 nevzdávajú a neustále bojujú voči islamskému štátu.", "analysis_paragraphs": ["Odpoveďou Francúzska na novembrové útoky v Paríži bolo skutočne rozsiahle bombardovanie cieľov ISIS v Sýrii, kde zasahuje takisto Rusko, ktoré následne zapojilo do operácie bombardéry Tupolev. Medzi Ruskom a USA už prebehla výmena vojenských informácii o cieľoch ISIS a takisto francúzsky aj ruský prezident vyjadrili vôľu spolupracovať a koordinovať svoje úsilie v Sýrii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bombardovanie zo strany Francúzska voči Sýrii začalo v noci z nedele na pondelok (15.11.-16.11). Francúzske lietadlá bombardovali ciele Islamského štátu v sýrskom meste Rakka. Média tieto útoky označovali ako \"masívne.\" Rakka je považovaná za centrum islamského štátu a jej bombardovanie zo strany Francúzska má byť akýmsi odkazom ISIS, že Francúzsko sa ani po teroristických útokoch 13.11.2015 nevzdávajú a neustále bojujú voči islamskému štátu."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Bombardovanie", "teroristických útokoch 13.11.2015", "strategické bombardéry", "Dohoda de facto", "The Guardian", "Financial Times"], "url": ["https://dennikn.sk/296379/odveta-sa-sustredila-na-rakka-preco-francuzi-bombarduju-prave-tam/", "http://www.sme.sk/c/8071745/minuta-po-minute-teror-sa-vratil-do-pariza-utocnici-zabili-127-ludi.html", "http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/rusko-a-okoli/ruske-letouny-opet-bombardovaly-syrii-z-uzemi-ruska_362805.html", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/rusko-a-usa-si-v-syrii-rozdelili-ciele-946425", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/17/russian-us-forces-exchange-military-information-airstrikes-against-isis-syria", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/fb9f90ea-8d4c-11e5-a549-b89a1dfede9b.html#axzz3sOUPUAau"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:02.992963+00:00"}
{"id": "vr30225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30225", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Zaviedli sme jasné nové pravidlá na rozdeľovanie dotácií. Zvýšili sme tak transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom programovom vyhlásení si vláda Ivety Radičovej dala okrem iného za cieľ zvýšiť transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, vrátane dotácií, pomocou zavedenia jasných, vopred známych pravidiel, rozhodovania na základe objektívnych kritérií, zlepšenia prístupu k informáciám a ich zverejňovania a zavedenia súťažného princípu do procesu ich poskytovania (zdroj Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014, strana 5 ).", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom programovom vyhlásení si vláda Ivety Radičovej dala okrem iného za cieľ zvýšiť transparentnosť a efektívnosť využívania verejných zdrojov, vrátane dotácií, pomocou zavedenia jasných, vopred známych pravidiel, rozhodovania na základe objektívnych kritérií, zlepšenia prístupu k informáciám a ich zverejňovania a zavedenia súťažného princípu do procesu ich poskytovania (zdroj Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014, strana 5 )."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010-2014, strana 5", "zdroj Ministerstvo financií SR, .pdf", "uznesením č. 695 z 13. októbra 2010", "implementované napríklad v nasledujúcich zákonoch", "schválená NR SR 10. decembra 2010", "schválený NR SR 26. októbra 2010", "schválený NR SR 26. októbra 2010", "schválený NR SR 26. októbra 2010", "schválený NR SR 8. decembra 2010", "schválený NR SR 9. decembra 2010", "schválený NR SR 8. decembra 2010", "schválený NR SR 8. decembra 2010", "schválený NR SR 6. júla 2011", "hodnotené veľmi pozitívne", "spolupracovať"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/N%C3%A1vrh%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20transparentnosti%20pri%20poskytovan%C3%AD%20dot%C3%A1ci%C3%AD%20z%20prostriedkov%20%C5%A1t%C3%A1tneho%20rozpo%C4%8Dtu", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-11148?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.beblavy.sk/2011/05/zvysenie-transparentnosti-pri-poskytovani-dotacii/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3455", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3382", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3380", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3390", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3415", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3416", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3425", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3419", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3670", "http://www.transparency.sk/vlada-i-radicovej-uspesne-restartovala-boj-proti-korupcii/", "http://www.transparency.sk/pozorovali-sme-pridelovanie-dotacii-ministerstvom-obrany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:08.613539+00:00"}
{"id": "vr14758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14758", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...nemôžme akceptovať stranu, ktorá vznikne štyri týždne pred voľbami.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hnutie Borisa Kollára SME RODINA - Boris Kollár bolo zapísané v Registri politických strán a politických hnutí od októbra 2011 pod názvom Strana občanov Slovenska. Do novembra 2015 ju viedol Peter Marček, ktorý sa dohodol s Kollárom na spolupráci. Od 25. novembra ju vedie Boris Kollár. Strana začala od 1. decembra 2015 používať nový názov. Voľby sa uskutočnili 5. marca, strana teda vznikla skôr ako 4 týždne pred voľbami. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Borisa Kollára SME RODINA - Boris Kollár bolo zapísané v Registri politických strán a politických hnutí od októbra 2011 pod názvom Strana občanov Slovenska. Do novembra 2015 ju viedol Peter Marček, ktorý sa dohodol s Kollárom na spolupráci. Od 25. novembra ju vedie Boris Kollár. Strana začala od 1. decembra 2015 používať nový názov. Voľby sa uskutočnili 5. marca, strana teda vznikla skôr ako 4 týždne pred voľbami. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Registri politických strán a politických hnutí", "vstup", "TASR"], "url": ["http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=200623", "http://hnonline.sk/slovensko/593412-prisiel-videl-zvitazil-boris-kollar-vybojoval-parlament-v-rekordnom-case", "http://www.teraz.sk/slovensko/zmeny-nazvu-sme-rodina-boris-kollar/168716-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:31.483960+00:00"}
{"id": "vr38787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38787", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Euroval jedna schválila vláda v júli minulého roka, Národná rada Slovenskej republiky 140 hlasmi v Národnej rade, k tomu bol prijatý zákon, ako sa to bude realizovať.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na prijatie rámcovej ručiteľskej zmluvy Európskeho stabilizačného finančného systému bol schválený 15. júla 2010. V auguste 2010 NR SR schválila zmluvu, ktorou sa Slovensko zaviazalo k ručeniu za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré by sa dostali do finančných ťažkostí. Za schválenie hlasovalo 140 poslancov (hlasovanie nájdete tu ).", "analysis_paragraphs": ["Návrh na prijatie rámcovej ručiteľskej zmluvy Európskeho stabilizačného finančného systému bol schválený 15. júla 2010. V auguste 2010 NR SR schválila zmluvu, ktorou sa Slovensko zaviazalo k ručeniu za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré by sa dostali do finančných ťažkostí. Za schválenie hlasovalo 140 poslancov (hlasovanie nájdete tu )."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Návrh na prijatie rámcovej ručiteľskej zmluvy", "tu", "Vládny návrh zákona o štátnych zárukách", "tu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=18276", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=29", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=80", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27196"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:46.434835+00:00"}
{"id": "vr26702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26702", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "Prvýkrát v histórii od 1991 nemá opozícia zastúpenie v Parlamente. (v Bangladéši, pozn.)", "statement_date": "2014-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "5. januára 2014 sa v Bangladéši konali parlamentné voľby, ktoré boli sprevádzané krvavými stretmi vládnej koalície a protivládnych demonštrantov, ktorí voľby bojkotovali z dôvodu podozrenia z ich zmanipulovania. V súčasnosti teda nemá opozícia zastúpenie v parlamente. Podobná situácia keď opozícia bojkotovala voľby, nastala v Bangladéši aj vo februári 1996. Výrok Eduarda Kukana preto hodnotíme ako nepravdivý. hnonline.sk (6. januára 2014): Parlamentné voľby v Bangladéši vyhrala so ziskom vyše dvoch tretín kresiel vládnuca strana Ľudová liga (Avami League). Hlavné opozičné strany ich bojkotovali , volebná účasť bola nízka a samotné hlasovanie sprevádzali násilnosti, informovala agentúra DPA. ... Opozičná Bangladéšska národná strana bývalej premiérky Chálidy Zijáovej voľby bojkotovala a pokúsila sa zabrániť ich konaniu. Jej predstaviteľ označil voľby za frašku a vyhlásil, že akákoľvek vláda, ktorá z nich vzíde, bude nezákonná. webnoviny.sk (5. januára 2014): Hlasovanie s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá vládna strana Bangladéšska ľudová liga premiérky Hasíny Vadžidovej. Opozícia vrátane najväčšej Bangladéšskej národnej strany (BNP) voľby bojkotuje. Dôvodom je, že premiérka odmietla ich požiadavku, aby sa hlasovanie odložilo a konalo až po vymenovaní nestrannej úradníckej vlády. Opozícia sa totiž obáva, že terajšia vláda voľby zmanipuluje. Voľby nebudú monitorovať žiadni medzinárodní pozorovatelia. Nejde však o prvý podobný prípad v histórii krajiny. Opozícia už raz voľby odbojkotovala - vo februári 1996 . Zúčastnilo sa ich vtedy iba 21% voličov a keďže Ľudová liga (BWL) nepostavila žiadnych kandidátov, všetkých 300 kresiel v parlamente obsadila Národná strana (BNP). Išlo len o krátke obdobie a v júni 1996 opätovne prebehli regulárne voľby, v ktorých zvíťazila BWL Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["5. januára 2014 sa v Bangladéši konali parlamentné voľby, ktoré boli sprevádzané krvavými stretmi vládnej koalície a protivládnych demonštrantov, ktorí voľby bojkotovali z dôvodu podozrenia z ich zmanipulovania. V súčasnosti teda nemá opozícia zastúpenie v parlamente. Podobná situácia keď opozícia bojkotovala voľby, nastala v Bangladéši aj vo februári 1996. Výrok Eduarda Kukana preto hodnotíme ako nepravdivý. hnonline.sk (6. januára 2014): Parlamentné voľby v Bangladéši vyhrala so ziskom vyše dvoch tretín kresiel vládnuca strana Ľudová liga (Avami League). Hlavné opozičné strany ich bojkotovali , volebná účasť bola nízka a samotné hlasovanie sprevádzali násilnosti, informovala agentúra DPA. ... Opozičná Bangladéšska národná strana bývalej premiérky Chálidy Zijáovej voľby bojkotovala a pokúsila sa zabrániť ich konaniu. Jej predstaviteľ označil voľby za frašku a vyhlásil, že akákoľvek vláda, ktorá z nich vzíde, bude nezákonná. webnoviny.sk (5. januára 2014): Hlasovanie s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá vládna strana Bangladéšska ľudová liga premiérky Hasíny Vadžidovej. Opozícia vrátane najväčšej Bangladéšskej národnej strany (BNP) voľby bojkotuje. Dôvodom je, že premiérka odmietla ich požiadavku, aby sa hlasovanie odložilo a konalo až po vymenovaní nestrannej úradníckej vlády. Opozícia sa totiž obáva, že terajšia vláda voľby zmanipuluje. Voľby nebudú monitorovať žiadni medzinárodní pozorovatelia. Nejde však o prvý podobný prípad v histórii krajiny. Opozícia už raz voľby odbojkotovala - vo februári 1996 . Zúčastnilo sa ich vtedy iba 21% voličov a keďže Ľudová liga (BWL) nepostavila žiadnych kandidátov, všetkých 300 kresiel v parlamente obsadila Národná strana (BNP). Išlo len o krátke obdobie a v júni 1996 opätovne prebehli regulárne voľby, v ktorých zvíťazila BWL Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-29", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "webnoviny.sk", "februári 1996", "júni 1996"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/volby-sprevadzane-nasilim-vyhrala-v-bangladesi-vladnuca-strana-600426", "http://www.webnoviny.sk/svet/krvave-volby-v-bangladesi-opozicia/774421-clanok.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Bangladeshi_general_election,_February_1996", "http://en.wikipedia.org/wiki/Bangladeshi_general_election,_June_1996"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:09.240641+00:00"}
{"id": "vr33778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33778", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Ústavný súd o tejto voľbe povedal, napriek tej vašej kritike, že voľba je platná, ústavná a prezident by mal kandidáta vymenovať. Môže to odmietnuť len v odôvodnených prípadoch. Toto odmietnutie nemôže byť svojvoľné.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora NR SR 17. júna 2011 vo verejnej voľbe. Predchádzali tomu však viaceré udalosti.\n\n\"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďalších verejných činiteľov.\"\n\nTýmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:\n\n\"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora NR SR 17. júna 2011 vo verejnej voľbe. Predchádzali tomu však viaceré udalosti.", "\"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďalších verejných činiteľov.\"", "Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:", "\"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\""], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["dohodla", "hlasovalo", "novely zákona", "vzdal", "hlasovaní", "podnet", "odmietol", "napadol", "prijal", "tajnú voľbu", "zvolený", "rozhodol", "vyjadril", "Sťažnosť", "uvádzal", "rozhodol", "dôvody"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5667185/poslanci-zradili-radicovu.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicna-obstrukcia-zabrala-za-sefa-gp-nebol-zvoleny-nikto.html", "http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html", "http://www.sme.sk/c/5897778/radicova-prezila-hlasovanie-o-trnkovi.html", "http://www.sme.sk/c/6001960/trnka-sefom-mam-byt-ja.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718", "http://www.sme.sk/c/5916236/tichy-napadol-verejnu-volbu-prokuratora-na-ustavnom-sude.html", "http://www.sme.sk/c/5918496/sulik-vyhlasil-novu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5940849/volit-prokuratora-budu-tajne-a-uz-v-piatok.html", "http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavneho-sudu.html", "http://www.sme.sk/c/6273334/nevymenovanie-centesa-ide-na-ustavny-sud.html", "http://www.sme.sk/c/6232920/gasparovic-pri-centesovi-pocka-na-verdikt-ustavneho-sudu.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:49.241494+00:00"}
{"id": "vr33659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33659", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V U.S.Steele sme zachránili viac tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda sa skutočne dohodla s vedením U.S.Steel na tom, že firma zostane v Košiciach minimálne ďalších 5 rokov. U.S.Steel pri tom skutočne zamestnáva tisíce zamestnancov, podľa článku denníka SME je to 13 tisíc aj s dcérskymi spoločnosťami.", "analysis_paragraphs": ["Vláda sa skutočne dohodla s vedením U.S.Steel na tom, že firma zostane v Košiciach minimálne ďalších 5 rokov. U.S.Steel pri tom skutočne zamestnáva tisíce zamestnancov, podľa článku denníka SME je to 13 tisíc aj s dcérskymi spoločnosťami."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["denníka SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6747189/kosice-zostanu-americke-najblizsich-pat-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:13.354724+00:00"}
{"id": "vr29648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29648", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Ja som tento návrh zákona dával ešte v minulom roku, aby jednoducho podnikatelia, ktorí vystavia faktúry, aby nemuseli platiť hneď DPH, odvádzať štátu, ale aby zaplatili až potom, keď dostanú zaplatené.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, predložili poslanci KDH Ján Hudacký, Ján Figeľ, Pavol Zajac a Ivan Uhliarik. Cieľom novely malo byť posunutie úhrady DPH dodávateľom na termín po zaplatení faktúry za dodané služby. Predloženie návrhu zákona prebehlo v septembri minulého roka, výbory o ňom mali rokovať v januári. Návrh zákona bol podľa stránky NR SR vzaný späť predkladateľom. Opätovne bol v upravenej podobe podaný 9. januára 2015, tentokrát však nebol posunutý do druhého čítania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy (.rtf):", "analysis_paragraphs": ["Novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, predložili poslanci KDH Ján Hudacký, Ján Figeľ, Pavol Zajac a Ivan Uhliarik. Cieľom novely malo byť posunutie úhrady DPH dodávateľom na termín po zaplatení faktúry za dodané služby. Predloženie návrhu zákona prebehlo v septembri minulého roka, výbory o ňom mali rokovať v januári. Návrh zákona bol podľa stránky NR SR vzaný späť predkladateľom. Opätovne bol v upravenej podobe podaný 9. januára 2015, tentokrát však nebol posunutý do druhého čítania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy (.rtf):"], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Novelu", "predložili", "vzaný", "dôvodovej správy"], "url": ["http://www.postoy.sk/content/zaplatenie-dph-az-po-uhrade-faktury", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1225", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1225", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1225"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:30.024987+00:00"}
{"id": "vr9849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9849", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Oficiálny postoj Slovenska je ten, že Slovensko neuznáva anexiu Krymu a žiada, aby sa veci riešili v zmysle minských dohôd, dialógom a aby sa odstránilo to napätie, ktoré dnes v tejto časti sveta máme.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V stanovisku ministerstva zahraničných vecí z roku 2014, keď došlo k anexii Krymu, je uvedené, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii Slovensko neschvaľuje. Ministerstvo zahraničných vecí v neskoršom vyhlásení z marca 2014 žiada, aby Rusko svoje jednotky stiahlo a zdržalo sa zasahovania do vývoja na Ukrajine. Vo svojom najnovšom vyhlásení z júna 2018 sa uvádza, že Slovenská republika naďalej neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a považuje ho za časť Ukrajiny. Riešenie konfliktu v zmysle Minských dohôd podporil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Uvítali sme dosiahnuté lokálne prímerie na východe Ukrajiny a podporujeme práce na cestovnej mape, dohodnutej na implementáciu Minských dohôd. Zasadzujeme sa za politické riešenie konfliktu. Rovnako by sme uvítali opätovné otvorenie komunikačného kanála medzi Ruskom a NATO, \" povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári 2017. Minské dohody boli uzavreté vo februári 2015 a týkajú sa ukončenia konfliktu v Donbase. Obe strany by podľa nich mali hneď po odsune ťažkých zbraní z frontovej línie začať viesť dialóg o spôsoboch uskutočnenia riadnych komunálnych volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V stanovisku ministerstva zahraničných vecí z roku 2014, keď došlo k anexii Krymu, je uvedené, že pričlenenie Krymu k Ruskej federácii Slovensko neschvaľuje. Ministerstvo zahraničných vecí v neskoršom vyhlásení z marca 2014 žiada, aby Rusko svoje jednotky stiahlo a zdržalo sa zasahovania do vývoja na Ukrajine. Vo svojom najnovšom vyhlásení z júna 2018 sa uvádza, že Slovenská republika naďalej neuznáva nelegálnu anexiu Krymu a považuje ho za časť Ukrajiny. Riešenie konfliktu v zmysle Minských dohôd podporil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Uvítali sme dosiahnuté lokálne prímerie na východe Ukrajiny a podporujeme práce na cestovnej mape, dohodnutej na implementáciu Minských dohôd. Zasadzujeme sa za politické riešenie konfliktu. Rovnako by sme uvítali opätovné otvorenie komunikačného kanála medzi Ruskom a NATO, \" povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie vo februári 2017. Minské dohody boli uzavreté vo februári 2015 a týkajú sa ukončenia konfliktu v Donbase. Obe strany by podľa nich mali hneď po odsune ťažkých zbraní z frontovej línie začať viesť dialóg o spôsoboch uskutočnenia riadnych komunálnych volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku", "vyhlásení", "vyhlásení", "Minských", "Mníchovskej", "dohody"], "url": ["https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/stanovisko-ministerstva-zahranicnych-veci-a-europskych-zalezitosti-sr-ku-krymskemu-referendu/10182", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/vyhlasenie-mzvaez-sr-k-aktualnemu-vyvoju-na-ukrajine/10182", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/vyhlasenie-mzvaez-sr-k-podpore-teritorialnej-integrity-ukrajiny/10182", "https://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-v-mnichove-minske-dohody-nie/244635-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-v-mnichove-minske-dohody-nie/244635-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://www.aktuality.sk/clanok/651338/tymosenkova-je-v-pripade-vitazstva-vo-volbach-pripravena-rokovat-s-putinom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:37.877921+00:00"}
{"id": "vr26723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26723", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ty (Hrušovský, pozn.) si v politike 24 rokov, ja som v politike 22 rokov.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže Fico správne uvádza počty rokov seba a Hrušovského v politike.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže Fico správne uvádza počty rokov seba a Hrušovského v politike."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["členom", "zvolený", "poslancom"], "url": ["http://zivotopis.osobnosti.cz/robert-fico.php", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico", "http://www.sme.sk/c/660564/zivotopis-pavol-hrusovsky-kdh.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:02.075127+00:00"}
{"id": "vr33693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33693", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme potom podporili pána Mikloška (v prezidentských voľbách v roku 2004, pozn.)", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMK v prezidentských voľbách v roku 2004 skutočne podporila Františka Mikloška ako kandidáta. Článok v on-line časopise Středoevropské politické studie vydávanom Medzinárodným politologickým ústavom Masarykovej univerzity uvádza: \"SMK zvažovala možnosť vlastného prezidentského kandidáta, potom sa rozhodovala medzi Kukanom, Mikloškom a Bútorom, a nakoniec podporila kandidáta KDH F.Mikloška . SMK nedodporila kandidáta SDKÚ na základe výrokov E.Kukana k požiadavkám Maďarska na doplnenie návrhu európskej ústavy zo začiatku októbra 2003. Mikloška uprednostnila SMK pred Bútorom na základe totožných kresťanských hodnôt.\"", "analysis_paragraphs": ["SMK v prezidentských voľbách v roku 2004 skutočne podporila Františka Mikloška ako kandidáta. Článok v on-line časopise Středoevropské politické studie vydávanom Medzinárodným politologickým ústavom Masarykovej univerzity uvádza: \"SMK zvažovala možnosť vlastného prezidentského kandidáta, potom sa rozhodovala medzi Kukanom, Mikloškom a Bútorom, a nakoniec podporila kandidáta KDH F.Mikloška . SMK nedodporila kandidáta SDKÚ na základe výrokov E.Kukana k požiadavkám Maďarska na doplnenie návrhu európskej ústavy zo začiatku októbra 2003. Mikloška uprednostnila SMK pred Bútorom na základe totožných kresťanských hodnôt.\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Článok", ""], "url": ["http://www.cepsr.com/clanek.php?ID=205", "http://www.cepsr.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:05.049934+00:00"}
{"id": "vr37153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37153", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Problém je v tom, že my to tam síce môžme dať, dá sa to obísť (prípadná podmienka polročného alebo ročného trvalého pobytu pre získanie občianstva, pozn.), dobre viete, všetko sa dá obísť, keď niekto chce, však dokonca bola nejaká maďarská obec, ktorá už dopredu avizovala, že pre ňu to problém nie je.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Starosta madarskej obce Monok prišiel s návrhom na obídenie podmienky trvalého pobytu na území Madarska pre tých zahranicných Madarov, ktorí príjmu madarské obcianstvo. Podla portálu pravda.sk \" iniciatíva starostu malej obce zo severovýchodného Madarska odhalila právnu klucku, pomocou ktorej zahranicní Madari, ktorí využijú zákon o dvojakom obcianstve, dokážu obíst obmedzenia vyplývajúce z volebného zákona. (...) 'Kossuthov dom, ktorý je majetkom našej samosprávy, bude domovom a útociskom všetkých Madarov,' povedal Szepessy pre Pravdu. 'Obecné zastupitelstvo v Monoku rozhodlo, že ako výraz národnej spolupatricnosti poskytne krajanom trvalé bydlisko, aby sa tak posilnil a naplnil nový zákon o dvojakom obcianstve,' dodal. (...) Starosta Monoku tvrdí, že poskytnutím fiktívneho bydliska neporušuje zákon ani neprekracuje svoje právomoci. Novela volebného zákona z roku 1998 s ohladom na bezdomovcov zaviedla inštitúciu obecného bydliska. Na to, aby ho niekto získal, stací zájst na ktorékolvek obecné zastupitelstvo v Madarsku. 'Samozrejme, Kossuthov rodný dom otvárame iba symbolicky, nik tam bývat nebude. Ale prihlásit tam môžeme hoci aj pät miliónov krajanov. Registrácia sa robí v pocítaci a do jeho pamäte sa vela zmestí,' hovorí Szepessy. Na nasledovanie tohto gesta starosta vyzýva aj dalšie obce a mestá v Madarsku. 'Ak sa pridajú, v priebehu okamihu sa môžeme z desatmiliónového národa stat opät pätnástmiliónovým,' rojcí.\"", "analysis_paragraphs": ["Starosta madarskej obce Monok prišiel s návrhom na obídenie podmienky trvalého pobytu na území Madarska pre tých zahranicných Madarov, ktorí príjmu madarské obcianstvo. Podla portálu pravda.sk \" iniciatíva starostu malej obce zo severovýchodného Madarska odhalila právnu klucku, pomocou ktorej zahranicní Madari, ktorí využijú zákon o dvojakom obcianstve, dokážu obíst obmedzenia vyplývajúce z volebného zákona. (...) 'Kossuthov dom, ktorý je majetkom našej samosprávy, bude domovom a útociskom všetkých Madarov,' povedal Szepessy pre Pravdu. 'Obecné zastupitelstvo v Monoku rozhodlo, že ako výraz národnej spolupatricnosti poskytne krajanom trvalé bydlisko, aby sa tak posilnil a naplnil nový zákon o dvojakom obcianstve,' dodal. (...) Starosta Monoku tvrdí, že poskytnutím fiktívneho bydliska neporušuje zákon ani neprekracuje svoje právomoci. Novela volebného zákona z roku 1998 s ohladom na bezdomovcov zaviedla inštitúciu obecného bydliska. Na to, aby ho niekto získal, stací zájst na ktorékolvek obecné zastupitelstvo v Madarsku. 'Samozrejme, Kossuthov rodný dom otvárame iba symbolicky, nik tam bývat nebude. Ale prihlásit tam môžeme hoci aj pät miliónov krajanov. Registrácia sa robí v pocítaci a do jeho pamäte sa vela zmestí,' hovorí Szepessy. Na nasledovanie tohto gesta starosta vyzýva aj dalšie obce a mestá v Madarsku. 'Ak sa pridajú, v priebehu okamihu sa môžeme z desatmiliónového národa stat opät pätnástmiliónovým,' rojcí.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/k-obcianstvu-dostanu-madari-aj-bydlisko-fc8-/sk_svet.asp?c=A100820_201458_sk_svet_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:17.457544+00:00"}
{"id": "vr33857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33857", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Tak napríklad spomínaná energetika, myslím, že máme (v Indonézií, pozn.) dvoch investorov zo Slovenska, ktorí tam pomáhajú s výstavbou elektrárni.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko skutočne má investorov v Indonézií a ako uvádza Miškov, ktorí investujú aj v oblasti energetiky. Nie všetky memorandá sa však týkajú výstavby elektrární, ale týkajú sa aj ťažobného priemyslu. Podľa dostupných informácií v súčasnej dobe firma Istroenero Group Levice sa podieľa na výstavbe elektrárne s výkonom 2 x 60 MW v Kabile na ostrove Batam. Posledná informácia o memorandách o spolupráci je z decembra 2012. Demagog.sk nezistil, či sa medzitým zapojil ďalší slovenský investor do výstavby elektrárne v Indonézií. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko skutočne má investorov v Indonézií a ako uvádza Miškov, ktorí investujú aj v oblasti energetiky. Nie všetky memorandá sa však týkajú výstavby elektrární, ale týkajú sa aj ťažobného priemyslu. Podľa dostupných informácií v súčasnej dobe firma Istroenero Group Levice sa podieľa na výstavbe elektrárne s výkonom 2 x 60 MW v Kabile na ostrove Batam. Posledná informácia o memorandách o spolupráci je z decembra 2012. Demagog.sk nezistil, či sa medzitým zapojil ďalší slovenský investor do výstavby elektrárne v Indonézií. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["investorov", "Tlačová správa", "Tlačová správa"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/aktuality-nova-etapa-spoluprace-s-indoneziou/10s139625c?set_subframe=", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-nova-etapa-spoluprace-s-indoneziou/10s139625c?set_subframe=text", "http://www.sario.sk/?novinky-sario&novinka=525"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:33.679025+00:00"}
{"id": "vr38892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38892", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2011 zvyšujete zadlženie na jednu osobu z 5 tisíc na 5 tisíc 700 eur a za vaše 4 roky vládnutia ste si naplánovali zvýšenie dlhu o 12,6 miliardy eur. Za našej vlády to bolo 10,2 miliardy eur.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INEKO uvádza tieto hodnoty:", "analysis_paragraphs": ["INEKO uvádza tieto hodnoty:"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "5,44 mil."], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29519"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:51.518871+00:00"}
{"id": "vr17798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17798", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...v prípade mužov by to malo byť 64 rokov (dôchodkový vek, pozn.), takto to požadujú aj odbory, ktorí prišli, vieme dobre, s petíciou, ktorú podpísalo vyše 120 tisíc ľudí,...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš vo výroku hovorí o navrhovanej zmene dôchodkového veku. Podľa tohto návrhu by maximálny dôchodkový vek nemal presiahnuť 64 rokov. Tomáš sa pritom odvoláva na petíciu odborov. Existenciu tejto petície môžeme potvrdiť, pravdivé je aj číslo podpisov, ktoré Tomáš uvádza. Petíciu odborového zväzu ku dňu 6.2.2018 podpísalo 126-tisíc občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Petíciu začal odborový zväz KOVO (OZ KOVO) zbierať v októbri 2017. Vo februári 2018 odovzdali podpisy predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi. Ku dňu odovzdania petície sa pod ňu podpísalo vyše 126-tisíc ľudí. V petícii žiadajú zmenu zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z., napríklad, aby sa stanovil maximálny vek pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov. Taktiež žiadajú, aby takáto zmena neovplyvnila výšku sumy dôchodku, respektíve odmietajú krátenie sumy dôchodku. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš vo výroku hovorí o navrhovanej zmene dôchodkového veku. Podľa tohto návrhu by maximálny dôchodkový vek nemal presiahnuť 64 rokov. Tomáš sa pritom odvoláva na petíciu odborov. Existenciu tejto petície môžeme potvrdiť, pravdivé je aj číslo podpisov, ktoré Tomáš uvádza. Petíciu odborového zväzu ku dňu 6.2.2018 podpísalo 126-tisíc občanov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Petíciu začal odborový zväz KOVO (OZ KOVO) zbierať v októbri 2017. Vo februári 2018 odovzdali podpisy predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi. Ku dňu odovzdania petície sa pod ňu podpísalo vyše 126-tisíc ľudí. V petícii žiadajú zmenu zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z., napríklad, aby sa stanovil maximálny vek pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov. Taktiež žiadajú, aby takáto zmena neovplyvnila výšku sumy dôchodku, respektíve odmietajú krátenie sumy dôchodku. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["októbri", "zmenu", "sociálnom"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20754694/odborari-odovzdali-peticiu-za-skorsi-odchod-do-dochodku.html#ixzz5GmjQ3ViW", "https://www.peticie.com/skor_do_dochodku", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:56.638365+00:00"}
{"id": "vr33462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33462", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Cyperský minister financií bol neúspešne rokovať v Moskve a preto teda ostáva asi ten smer na tú Európu.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cyperský minister financií bol pred niekoľkými dňami v Moskve rokovať o prípadnej pomoci Ruska pri záchrane Cypru a sanácii Cyperských bánk. Podľa informácií Financial Times a týždenníka TREND nedosiahol v Moskve dohodu o prípadnej pomoci ruskej súkromnej a štátnej sféry. \"Cyperský minister financií Michalis Sarris tak z Moskvy po dvojdňovom rokovaní odlieta naprázdno.\" (22.3.2013) Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Cyperský minister financií bol pred niekoľkými dňami v Moskve rokovať o prípadnej pomoci Ruska pri záchrane Cypru a sanácii Cyperských bánk. Podľa informácií Financial Times a týždenníka TREND nedosiahol v Moskve dohodu o prípadnej pomoci ruskej súkromnej a štátnej sféry. \"Cyperský minister financií Michalis Sarris tak z Moskvy po dvojdňovom rokovaní odlieta naprázdno.\" (22.3.2013) Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Financial Times", "TREND"], "url": ["http://uk.finance.yahoo.com/news/cyprus-minister-leaves-russia-empty-110650818.html", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/cyprus-v-rusku-pomoc-nevybavil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:46.965573+00:00"}
{"id": "vr28910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28910", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Výsledok hospodárenia Železničnej spoločnosti, Slovenských železníc, lebo to sú dve firmy, tie, ktoré spravujú koľaje a tie, ktoré spravujú samotnú osobnú dopravu, sa dostali posledné dva roky do veľmi dobrej kondície z hľadiska výsledkov hospodárenia. To znamená, už vôbec nie sú stratové tak jak to bolo alebo len minimálne z hľadiska amortizácie.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov z výročných správ Železnice Slovenskej republiky vykazujú v posledných dvoch rokoch zisk, ktorý má stúpajúcu tendenciu. Železničná spoločnosť Slovensko za posledné dva roky znížila mieru straty oproti predchádzajúcemu roku a podarilo sa jej obrátiť trend v hospodárení z predchádzajúcich rokov, stále je však v mínusových číslach a teda stratová; konkrétne v roku 2013 vykazovala stratu 7 105 000 € (do ktorej je započítaná i amortizácia). Na základe tohto faktu hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z výročných správ Železnice Slovenskej republiky vykazujú v posledných dvoch rokoch zisk, ktorý má stúpajúcu tendenciu. Železničná spoločnosť Slovensko za posledné dva roky znížila mieru straty oproti predchádzajúcemu roku a podarilo sa jej obrátiť trend v hospodárení z predchádzajúcich rokov, stále je však v mínusových číslach a teda stratová; konkrétne v roku 2013 vykazovala stratu 7 105 000 € (do ktorej je započítaná i amortizácia). Na základe tohto faktu hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Výročné správy", "Výročné správy", "rozdelili"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/o-spolocnosti/vyrocne-spravy0.html", "http://www.zsr.sk/slovensky/o-nas/vyrocne-spravy.html?page_id=147", "http://www.zsr.sk/slovensky/o-nas/profil-spolocnosti.html?page_id=151"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:04.994659+00:00"}
{"id": "vr30560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30560", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Dnešná vláda dokázala znížiť za jeden rok deficit o vyše 3% z 8% na 4,9% v tomto roku. Prto si myslím, že by nemal byť až taký problém, aj keď nebude to ľahké. Znížil deficit za jeden a pól roka, lebo od pól roka by mala vedieť začať prijímať opatrenia. Za jeden a pól roka znížiť o 1,6%, keď my sme znížili za jeden rok o 3%, by nemal byť neriešiteľný problém.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica)|bol 8% HDP. V roku 2010 bol deficit 7,7% HDP. Tu už však od júna existovala vláda I. Radičovej.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2009 (posledný celý rok vlády R. Fica)|bol 8% HDP. V roku 2010 bol deficit 7,7% HDP. Tu už však od júna existovala vláda I. Radičovej."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", ".pdf"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:34.925435+00:00"}
{"id": "vr15649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15649", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Stačí sa pozrieť na štruktúru tých ľudí, ktorí ešte stále ostali v evidencii úradov práce, aké majú vzdelanie, akú majú kvalifikáciu. Z tých približne 250-tisíc ľudí je tam 150-tisíc, ktorí sú absolventi stredných odborných škôl buď s maturitou alebo bez maturity. (...) Áno, my máme aj nejakých 40-tisíc, ktorí majú len základné alebo neukončené základné vzdelanie, ale tých 150-tisíc ľudí je kategória ľudí, s ktorou sa dá pracovať. 27-tisíc vysokoškolákov je stále v evidencii úradov práce.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledných zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri 2016 276 131 nezamestnaných ľudí na Slovensku. Z toho je 237 977 disponibilných uchádzačov, čiže takých, ktorí môžu nastúpiť do pracovného pomeru ihneď. Stredné odborné, úplné stredné odborné alebo nižšie stredné odborné vzdelanie má 150 414 uchádzačov. Už len počet ľudí so základným vzdelaním (69 014) je vyšší, ako uviedol minister Richter, ďalej sa eviduje 14 597 uchádzačov s neukončeným základným vzdelaním. Celkovo tak eviduje Ústredie 83 611 ľudí so základným alebo s neukončeným základným vzdelaním. Richter sa tak pomýlil o viac ako 100 %. V evidencii Ústredia je 30 213 uchádzačov o zamestnanie s vyskoškolským vzdelaním (ak nerozlišujeme stupeň dosiahnutého vzdelania). Keďže čísla, ktoré uviedol minister nie sú pravdivé ani v prípade nezamestnaných s vysokoškolským, ani v prípade nezamestnaných so základným (a neukončeným základným) vzdelaním, a nesedí ani celkový počet evidovaných nezamestnaných, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných zverejnených údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri 2016 276 131 nezamestnaných ľudí na Slovensku. Z toho je 237 977 disponibilných uchádzačov, čiže takých, ktorí môžu nastúpiť do pracovného pomeru ihneď. Stredné odborné, úplné stredné odborné alebo nižšie stredné odborné vzdelanie má 150 414 uchádzačov. Už len počet ľudí so základným vzdelaním (69 014) je vyšší, ako uviedol minister Richter, ďalej sa eviduje 14 597 uchádzačov s neukončeným základným vzdelaním. Celkovo tak eviduje Ústredie 83 611 ľudí so základným alebo s neukončeným základným vzdelaním. Richter sa tak pomýlil o viac ako 100 %. V evidencii Ústredia je 30 213 uchádzačov o zamestnanie s vyskoškolským vzdelaním (ak nerozlišujeme stupeň dosiahnutého vzdelania). Keďže čísla, ktoré uviedol minister nie sú pravdivé ani v prípade nezamestnaných s vysokoškolským, ani v prípade nezamestnaných so základným (a neukončeným základným) vzdelaním, a nesedí ani celkový počet evidovaných nezamestnaných, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:38.138993+00:00"}
{"id": "vr32304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32304", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To sú tie čísla všetky známe, isté percento HDP, ktoré musíme dosiahnuť v tomto roku. 3,6 (v roku 2012, pozn.), v budúcom roku 3,0 resp. 2,94.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štátny rozpočet SR na rok 2012 ráta s deficitom verejných financií 4,6% HDP ( ekonomika.sme.sk , Ministerstvo financií SR ), nie 3,6%, ako hovorí Pavel Frešo. Toto číslo je v súlade s Programom stability Slovenskej Republiky pre roky 2012 - 2015 (.pdf, p. 6), ktorý smeruje k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013 v súlade so Zmluvou o stabilite, spolupráci a dobrom vládnutí v hospodárskej a menovej únii (tzv. fiškálny pakt), ktorá je však ešte v procese ratifikácie a vstúpi do platnosti, iba ak ju ratifikuje 12 zo 17 štátov Eurozóny. Na Slovensku ešte proces jej ratifkácie nezačal a na jej ratifikáciu je potrebná ústavná väčšina parlamentu ( The Institute of International and European Affairs ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štátny rozpočet SR na rok 2012 ráta s deficitom verejných financií 4,6% HDP ( ekonomika.sme.sk , Ministerstvo financií SR ), nie 3,6%, ako hovorí Pavel Frešo. Toto číslo je v súlade s Programom stability Slovenskej Republiky pre roky 2012 - 2015 (.pdf, p. 6), ktorý smeruje k dosiahnutiu deficitu 3,0 % HDP v roku 2013 v súlade so Zmluvou o stabilite, spolupráci a dobrom vládnutí v hospodárskej a menovej únii (tzv. fiškálny pakt), ktorá je však ešte v procese ratifikácie a vstúpi do platnosti, iba ak ju ratifikuje 12 zo 17 štátov Eurozóny. Na Slovensku ešte proces jej ratifkácie nezačal a na jej ratifikáciu je potrebná ústavná väčšina parlamentu ( The Institute of International and European Affairs ). Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["ekonomika.sme.sk", "Ministerstvo financií SR", "Programom stability Slovenskej Republiky pre roky 2012 - 2015", "Zmluvou", "The Institute of International and European Affairs"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6184112/prezident-podpisal-rozpocet-na-buduci-rok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CB4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Feurope2020%2Fpdf%2Fnd%2Fsp2012_slovakia_en.pdf&ei=HhxrUNyAKOio4gSz1oGwBA&usg=AFQjCNEH4BpMETN2yrecY7DxBuUJ1K6LOw&cad=rja", "http://european-council.europa.eu/home-page/highlights/the-fiscal-compact-ready-to-be-signed-(2)?lang=en", "http://www.iiea.com/ftp/Infographics/RatificationChartInfograph_The%20Stability%20Treaty_V14_6-Sept_2012-large.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:09.491836+00:00"}
{"id": "vr29773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29773", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vždy sme to hovorili, že správať sa zodpovedne, aby sme boli pri Nemecku, aby sme boli pri Holandsku, aby sme boli pri Fínsku, pri týchto štátoch, ktoré dodržujú prísnu finančnú disciplínu. Toto robíme my", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočty krajín Eurozóny hodnotila Európska komisia na základe dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu. Z 18 rozpočtov na rok 2015 bolo posudzovaných 16, na rozpočty Cypru a Grécka sa totiž vzťahujú programy makroekonomických úprav. V súlade s Paktom, čiže za najlepšie rozpočty, boli vyhodnotené rozpočty Holandska, Írska, Luxemburska, Nemecka a Slovenska. V druhej skupine, ktorej rozpočty sú vo všeobecnosti v súlade s Paktom, sa nachádza aj Fínsko. Tieto krajiny dodržujú finančnú disciplínu, a preto hodnotíme výrok predsedu vlády R. Fica ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočty krajín Eurozóny hodnotila Európska komisia na základe dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu. Z 18 rozpočtov na rok 2015 bolo posudzovaných 16, na rozpočty Cypru a Grécka sa totiž vzťahujú programy makroekonomických úprav. V súlade s Paktom, čiže za najlepšie rozpočty, boli vyhodnotené rozpočty Holandska, Írska, Luxemburska, Nemecka a Slovenska. V druhej skupine, ktorej rozpočty sú vo všeobecnosti v súlade s Paktom, sa nachádza aj Fínsko. Tieto krajiny dodržujú finančnú disciplínu, a preto hodnotíme výrok predsedu vlády R. Fica ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["najlepšie"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/navrh-rozpoctu-sr-eurozona-sulad/108300-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:03.845638+00:00"}
{"id": "vr33528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33528", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "U.S.Steel mal zásadný problém predovšetkým so surovinami, ktoré dováža, s cenami surovín. A potom mal veľký problém s veľmi prísnou legislatívou vrámci európskej únie v oblasti životného prostredia. Preto sme urobili veľmi významné rozhodnutia, pokiaľ ide aj o ceny energií, urobili sme významné rozhodnutia o ochrane životného prostredia, ale faktom, pre ktoré U.S.Steel bol pripravený odísť zo Slovenska boli predovšetkým faktory vonkajšie.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "U.S.Steel nikdy nezverejnili oficiálne dôvody svojho plánovaného odchodu, preto všetky dôvody, ktoré sa objavujú v médiách sú iba špekuláciami. Na druhej strane neviem posúdiť ani to, aké významné rozhodnutia, o ktorých hovorí premiér, vláda urobila. Výrok preto označujeme za neoveriteľný. Správa o tom, že U.S.Steel ostane v Košiciach v slovenskom denníku okrem iného hovorí o dôvodoch, prečo chcel popredný výrobca ocele opustiť východ Slovenska: \"Dôvodom mal byť rast nákladov v energetike či prísna regulácia Únie v oblasti životného prostredia.\" Ďalšou z možností je údajný záujem Američanov uchádzať sa o bližšie neurčenú akvizíciu v zahraničí. V januári tohto roku sa spoločnosť rozhodla stiahnuť svoju ponuku na odpredaj americkej a brazílskej továrne spoločnosti ThyssenKrupp. Informujú o tom aj slovenské médiá . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["U.S.Steel nikdy nezverejnili oficiálne dôvody svojho plánovaného odchodu, preto všetky dôvody, ktoré sa objavujú v médiách sú iba špekuláciami. Na druhej strane neviem posúdiť ani to, aké významné rozhodnutia, o ktorých hovorí premiér, vláda urobila. Výrok preto označujeme za neoveriteľný. Správa o tom, že U.S.Steel ostane v Košiciach v slovenskom denníku okrem iného hovorí o dôvodoch, prečo chcel popredný výrobca ocele opustiť východ Slovenska: \"Dôvodom mal byť rast nákladov v energetike či prísna regulácia Únie v oblasti životného prostredia.\" Ďalšou z možností je údajný záujem Američanov uchádzať sa o bližšie neurčenú akvizíciu v zahraničí. V januári tohto roku sa spoločnosť rozhodla stiahnuť svoju ponuku na odpredaj americkej a brazílskej továrne spoločnosti ThyssenKrupp. Informujú o tom aj slovenské médiá . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "médiá"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6747189/kosice-zostanu-americke-najblizsich-pat-rokov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6671178/u-s-steel-uz-nepotrebuje-predat-kosice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:45.307885+00:00"}
{"id": "vr28225", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28225", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme na základe ústavného zákona oddelili post predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že súčasťou 4. júna 2014 schváleného návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Predseda Súdnej rady už nemôže byť predsedom Najvyššieho súdu. Išlo o spoločný návrh SMER-SD a KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že súčasťou 4. júna 2014 schváleného návrhu zákona je ústavná modifikácia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Predseda Súdnej rady už nemôže byť predsedom Najvyššieho súdu. Išlo o spoločný návrh SMER-SD a KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["schváleného", "Návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34039", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:32.118865+00:00"}
{"id": "vr34211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34211", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po prvé, nič sme nekúpili. To je bezplatný prevod 100% matky pod 100% kontrolu štátu. Neplatí sa za to ani jedno jediné euro.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že prevod SPP pod kontrolu štátu sa neprejaví v štátnom rozpočte v tomto období, teda štát za neho nezaplatil k dnešnému dňu ani euro. K dnešnému dňu teda nejde technicky o kúpu. Na druhej strane, štát ako 100% vlastník matky SPP, a.s. súhlasil s prevzatím 50% dlhu SPP (druhej polovice dlhu spolu 100% dlhu) vo výške takmer 60 miliónov eur a taktiež prevzal matku SPP, ktorá v segmente domácností vytvára stratu približne 80 miliónov eur. Tuto stratu bude musieť štát ako 100 % akcionár vykryť sám. V skutočnosti tak štát v budúcnosti za prebratie matky SPP, a.s. zaplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. SME , 13. septembra 2013: \"Štát zaplatí za akcie tým, že v ich hodnote preberie za druhého akcionára dlhy v spoločnosti. Každý dlh treba raz splatiť. To sa prejaví na znížených dividendách pre štát.\" Dokument O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. z 4. septembra 2013 hovorí: \"Spoločnosť SPP bude prebratá efektívne s čistým dlhom vo výške 120 miliónov EUR k 1.1.2013. Čistý dlh nad túto hranicu náležiaci obom akcionárom k 1.1.2013 bude v rámci transakcie kompenzovaný vrátane ďalších úprav dohodnutých v zmluve o reorganizácií skupiny SPP.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že prevod SPP pod kontrolu štátu sa neprejaví v štátnom rozpočte v tomto období, teda štát za neho nezaplatil k dnešnému dňu ani euro. K dnešnému dňu teda nejde technicky o kúpu. Na druhej strane, štát ako 100% vlastník matky SPP, a.s. súhlasil s prevzatím 50% dlhu SPP (druhej polovice dlhu spolu 100% dlhu) vo výške takmer 60 miliónov eur a taktiež prevzal matku SPP, ktorá v segmente domácností vytvára stratu približne 80 miliónov eur. Tuto stratu bude musieť štát ako 100 % akcionár vykryť sám. V skutočnosti tak štát v budúcnosti za prebratie matky SPP, a.s. zaplatí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. SME , 13. septembra 2013: \"Štát zaplatí za akcie tým, že v ich hodnote preberie za druhého akcionára dlhy v spoločnosti. Každý dlh treba raz splatiť. To sa prejaví na znížených dividendách pre štát.\" Dokument O preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. z 4. septembra 2013 hovorí: \"Spoločnosť SPP bude prebratá efektívne s čistým dlhom vo výške 120 miliónov EUR k 1.1.2013. Čistý dlh nad túto hranicu náležiaci obom akcionárom k 1.1.2013 bude v rámci transakcie kompenzovaný vrátane ďalších úprav dohodnutých v zmluve o reorganizácií skupiny SPP.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["prevod SPP", "prevzatím", "stratu", "SME", "Dokument"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/stat-spp-matka-ovladnutie-plyn-r-fico/57202-clanok.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-ovladne-cely-spp-preberie-aj-poriadny-dlh.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-60578400-stat-priznal-stratu-v-spp", "http://ekonomika.sme.sk/c/6933990/oplati-sa-statu-kupovat-akcie-spp-11-otazok-a-odpovedi.html", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159000?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:03.212169+00:00"}
{"id": "vr34861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34861", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...súčasná vládna koalícia ju nezaujíma len exekutívna moc, nielen moc zákonodarná, ale neprimeraným spôsobom zasahuje aj do moci súdnej. Hovorím o zlúčení kapitoly najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry s ministerstvom spravodlivosti.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Madej hovorí o opatrení zlúčenia rozpočtovej kapitoly týchto troch inštitúcií, ktoré bolo avizované v médiách i v programovom vyhlásení vlády : „Vláda SR navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu Ministerstva spravodlivosti SR.“", "analysis_paragraphs": ["Madej hovorí o opatrení zlúčenia rozpočtovej kapitoly týchto troch inštitúcií, ktoré bolo avizované v médiách i v programovom vyhlásení vlády : „Vláda SR navrhne prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady, ako aj Generálnej prokuratúry SR pod správu Ministerstva spravodlivosti SR.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["v médiách", "v programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/ms-vlada-chce-otvorit-sudnu-radu-nep/186391-clanok.html", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:54.731379+00:00"}
{"id": "vr37115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dobre viete pán podpredseda, čo sa ide diať v súdnictve, akým spôsobom bude môcť ministerka spravodlivosti vyčistiť koho chce v tom súdnictve.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pripravuje sa novela zákona o sudcoch a prísediacich a novela zákona o Súdnej rade , ale o právomoci Ministerstva spravodlivosti tam zmienka nie je.", "analysis_paragraphs": ["Pripravuje sa novela zákona o sudcoch a prísediacich a novela zákona o Súdnej rade , ale o právomoci Ministerstva spravodlivosti tam zmienka nie je."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["sudcoch a prísediacich", "Súdnej rade"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/poslanci-prelomili-veto-pri-zakone-o-su/295466-clanok.html", "http://www.ucps.sk/node/1026"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:38.301583+00:00"}
{"id": "vr16421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16421", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Všade vo svete je dvojkolová voľba zavedená preto, aby ohranila extrémy", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Martina Klusa zaznel v diskusnej reláciíRTVS Správy a komentáre 11. januára 2017. Časť videozáznamu zverejnil aj na svojej facebookovej stránke. Hoci odborné zdroje potvrdzujú, že dvojkolový volebný systém skutočne môže eliminovať extrémistické a antisystémové strany v druhom kole voľby, nemusí sa jednať o jediný dôvod zavedenia tohto systému. Dvojkolová voľba môže byť preferovaná i kvôli iným jej aspektom. Niektoré zdroje dokonca dokazujú, že eliminácia extrémnych strán alebo kandidátov, nie je iba výsadou dvojkolového systému. Podľa experimentu totiž jednokolové i dvojkolové voľby obmedzia strany na okrajoch politického spektra prakticky s takmer rovnakou úspešnosťou. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako zavádzajúci. V čase uverejnenia relácie bol Martin Klus mestským poslancom za mesto Banská Bystrica, neskôr ohlásil svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja vo volbách 4. novembra 2017. Dvojkolový volebný systém patrí medzi väčšinové absolútne systémy. Hoci už v prvom kole môže zvíťaziť kandidát s nadpolovičnou väčšinou hlasov, takáto situácia býva veľmi ojedinelá. Zvyčajne voľba pokračuje druhým kolom, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola. Víťazom druhého kola je kandidát s vyšším počtom hlasov (hlasy s prvého kola sa v druhej voľbe nezohľadňujú). Hoci sa ako jeden z efektov dvojkolovej voľby uvádza eliminácia antisystémových a extrémistických strán z druhého kola voľby, nejedná sa nutne o jedinú výhodu, ktorú tento typ voľby prináša. Ďalšou môže byť napríklad možnosť upraviť svoje preferencie ako volič a rozhodnúť sa v druhom kole pre iného kandidáta. Dvojkolový volebný systém taktiež podnecuje konštruktívnu komunikáciu a spoluprácu medzi stranami pred druhým kolom voľby, a tiež eliminuje efekt štiepenia hlasov (tzv. “ splitting vote ”). Tento fenomén popisuje napríklad situáciu rozdelenia hlasov od voličov s väčšinovou (napr. ľavicovou) politickou orientáciou na dve skupiny (dvaja kandidáti / strany), pričom množstvo hlasov pre jednotlivé skupiny bude menšie ako množstvo preferencií jednej, menšinovej (napr. pravicovej) strany. V tom prípade vyhrá menšinová strana, napriek tomu, že druhá politická orientácia má medzi voličmi početnejšiu podporu. Schopnosť dvojkolového volebného systému obmedziť reprezentáciu extrémistických a antisystémových strán opisuje v svojej akademickej práci ( .pdf , s. 6), publikovanej v Sociologickom časopise v roku 2011, sociológ Tomáš Lebeda. Tieto strany totiž v druhom kole narážajú na izoláciu a voliči ostatných strán majú tendenciu hlasovať proti nim. Za zástancu tejto myšlienky označuje politológa Giovanniho Sartoriho . Lebeda ako praktický príklad eliminácie extrémistických a antisystémových strán považuje napríklad francúzske prezidentské voľby v roku 2002 . Kandidát ultrapravice Jean-Marie Le Pen získal v prvom kole druhý najvyšší počet hlasov, pričom hlasy prvých troch kandidátov boli takmer vyrovnané. V druhom kole voľby bol však výrazne porazený Jacquesom Chiracom s bilanciou 82,21% k 17,79%.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Klusa zaznel v diskusnej reláciíRTVS Správy a komentáre 11. januára 2017. Časť videozáznamu zverejnil aj na svojej facebookovej stránke. Hoci odborné zdroje potvrdzujú, že dvojkolový volebný systém skutočne môže eliminovať extrémistické a antisystémové strany v druhom kole voľby, nemusí sa jednať o jediný dôvod zavedenia tohto systému. Dvojkolová voľba môže byť preferovaná i kvôli iným jej aspektom. Niektoré zdroje dokonca dokazujú, že eliminácia extrémnych strán alebo kandidátov, nie je iba výsadou dvojkolového systému. Podľa experimentu totiž jednokolové i dvojkolové voľby obmedzia strany na okrajoch politického spektra prakticky s takmer rovnakou úspešnosťou. Výrok Martina Klusa preto hodnotíme ako zavádzajúci. V čase uverejnenia relácie bol Martin Klus mestským poslancom za mesto Banská Bystrica, neskôr ohlásil svoju kandidatúru na župana Banskobystrického kraja vo volbách 4. novembra 2017. Dvojkolový volebný systém patrí medzi väčšinové absolútne systémy. Hoci už v prvom kole môže zvíťaziť kandidát s nadpolovičnou väčšinou hlasov, takáto situácia býva veľmi ojedinelá. Zvyčajne voľba pokračuje druhým kolom, do ktorého postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola. Víťazom druhého kola je kandidát s vyšším počtom hlasov (hlasy s prvého kola sa v druhej voľbe nezohľadňujú). Hoci sa ako jeden z efektov dvojkolovej voľby uvádza eliminácia antisystémových a extrémistických strán z druhého kola voľby, nejedná sa nutne o jedinú výhodu, ktorú tento typ voľby prináša. Ďalšou môže byť napríklad možnosť upraviť svoje preferencie ako volič a rozhodnúť sa v druhom kole pre iného kandidáta. Dvojkolový volebný systém taktiež podnecuje konštruktívnu komunikáciu a spoluprácu medzi stranami pred druhým kolom voľby, a tiež eliminuje efekt štiepenia hlasov (tzv. “ splitting vote ”). Tento fenomén popisuje napríklad situáciu rozdelenia hlasov od voličov s väčšinovou (napr. ľavicovou) politickou orientáciou na dve skupiny (dvaja kandidáti / strany), pričom množstvo hlasov pre jednotlivé skupiny bude menšie ako množstvo preferencií jednej, menšinovej (napr. pravicovej) strany. V tom prípade vyhrá menšinová strana, napriek tomu, že druhá politická orientácia má medzi voličmi početnejšiu podporu. Schopnosť dvojkolového volebného systému obmedziť reprezentáciu extrémistických a antisystémových strán opisuje v svojej akademickej práci ( .pdf , s. 6), publikovanej v Sociologickom časopise v roku 2011, sociológ Tomáš Lebeda. Tieto strany totiž v druhom kole narážajú na izoláciu a voliči ostatných strán majú tendenciu hlasovať proti nim. Za zástancu tejto myšlienky označuje politológa Giovanniho Sartoriho . Lebeda ako praktický príklad eliminácie extrémistických a antisystémových strán považuje napríklad francúzske prezidentské voľby v roku 2002 . Kandidát ultrapravice Jean-Marie Le Pen získal v prvom kole druhý najvyšší počet hlasov, pričom hlasy prvých troch kandidátov boli takmer vyrovnané. V druhom kole voľby bol však výrazne porazený Jacquesom Chiracom s bilanciou 82,21% k 17,79%."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Dvojkolový volebný systém", "splitting vote", ".pdf", "Giovanniho Sartoriho", "francúzske prezidentské voľby v roku 2002", "príspevku", "knihy", "texte", "nevýhody", "experimentu", ".pdf", "zmenu", "voľby"], "url": ["http://politickymarketing.com/glossary/dvoukolovy-volebni-system", "http://aceproject.org/ace-en/topics/es/esd/esd01/esd01e/esd01e01", "http://sreview.soc.cas.cz/uploads/8c3c6fcd43d952a3d9f103073447454f80e1ef96_Lebedasoccas2011-2.pdf", "https://cs.wikipedia.org/wiki/Giovanni_Sartori", "https://en.wikipedia.org/wiki/French_presidential_election,_2002", "https://www.cdk.cz/jaky-volebni-system-pro-ceskou-republiku", "https://www.cdk.cz/knihy/politologicka-rada/vetsinovy-system-pro-snemovni-volby", "http://ihned.cz/c1-45979340-jak-napravit-cesky-volebni-system", "http://aceproject.org/ace-en/topics/es/esd/esd01/esd01e/esd01e01", "https://halshs.archives-ouvertes.fr/file/index/docid/243055/filename/2007-05-25-1632.pdf", "https://halshs.archives-ouvertes.fr/file/index/docid/243055/filename/2007-05-25-1632.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/889700-vlada-odsuhlasila-zlucenie-volieb-a-jednokolovu-volbu-predsedov-vuc", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/volby-do-vuc-budu-oficialne-jednokolove-poslanci-prelomili-kiskove-veto.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:35.844321+00:00"}
{"id": "vr33020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33020", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Štatistický úrad, aj Eurostat 2010-14,4 a 2011-13,5 nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec používa údaje o nezamestnanosti zo ŠÚ SR a Eurostatu. Miera nezamestnanosti podľa Eurostatu je o 0,1 p.b. vyššia ako uvádza ŠÚ SR. Ide však o minimálnu odchýlku.", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec používa údaje o nezamestnanosti zo ŠÚ SR a Eurostatu. Miera nezamestnanosti podľa Eurostatu je o 0,1 p.b. vyššia ako uvádza ŠÚ SR. Ide však o minimálnu odchýlku."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "14,4%", "13,5%"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec450", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:39.702498+00:00"}
{"id": "vr31270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31270", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A ja súhlasím tiež s tým, že predsa sme aj minimálne sa snažili tie najnižšie dôchodky riešiť. Tam sme sa nedohodli, dokonca mne sa zdá, že ani vaším (pozn. - Smer) poslaneckým klubom že jednou čiastkou treba zvýšiť, valorizovať dôchodky a nie percentuálne, lebo ten, ktorý má nízky dôchodok, pri 3,3 % dostane oveľa menej ako ten, ktorý má vysoký dôchodok.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Bugár hovorí o snahe zmeniť valorizáciu dôchodkov. Tá sa mala valorizovať nie o percentá ale o pevnú sumu. Táto suma mala mala závisieť od vývoja dôchodcovskej inflácie. Dôchodcovská inflácia mala odzrkadľovať najmä ceny potravín, liekov či energií. Takýto typ valorizácie navrhol krátko po nástupe vlády I. Radičovej minister práce, sociálnych vecí a rodiny J. Mihál. Tento návrh sa nestretol s veľkým porozumením. Hoci bol návrh schválený vládou aj parlamentným výborom pre sociálne veci, nakoniec bol aj kvôli odmietavému postoju SDKÚ na jeseň 2010 o návrhu nehlasovali a návrh stiahnutý. V auguste 2011 však vláda predložila do parlamentu návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorým sa mal zmeniť aj zákon o sociálnom poistení . Jeho súčasťou bol opäť návrh na valorizáciu dôchodkov pevnou sumu od roku 2013, ale len na obdobie 4 rokov, teda do ruku 2017. Tento návrh zákona prešiel do druhého čítania. Proti posunutiu návrhu zákona hlasovali hlasovali všetci poslanci SMER-SD (dvaja sa zdržali). V druhom čítaní navrhovateľ vzal návrh späť. Je pravdou, že SMER-SD bol proti takémuto valorizovaniu dôchodkov. B. Bugár hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["B. Bugár hovorí o snahe zmeniť valorizáciu dôchodkov. Tá sa mala valorizovať nie o percentá ale o pevnú sumu. Táto suma mala mala závisieť od vývoja dôchodcovskej inflácie. Dôchodcovská inflácia mala odzrkadľovať najmä ceny potravín, liekov či energií. Takýto typ valorizácie navrhol krátko po nástupe vlády I. Radičovej minister práce, sociálnych vecí a rodiny J. Mihál. Tento návrh sa nestretol s veľkým porozumením. Hoci bol návrh schválený vládou aj parlamentným výborom pre sociálne veci, nakoniec bol aj kvôli odmietavému postoju SDKÚ na jeseň 2010 o návrhu nehlasovali a návrh stiahnutý. V auguste 2011 však vláda predložila do parlamentu návrh zákona o úprave príjmu zo závislej činnosti, ktorým sa mal zmeniť aj zákon o sociálnom poistení . Jeho súčasťou bol opäť návrh na valorizáciu dôchodkov pevnou sumu od roku 2013, ale len na obdobie 4 rokov, teda do ruku 2017. Tento návrh zákona prešiel do druhého čítania. Proti posunutiu návrhu zákona hlasovali hlasovali všetci poslanci SMER-SD (dvaja sa zdržali). V druhom čítaní navrhovateľ vzal návrh späť. Je pravdou, že SMER-SD bol proti takémuto valorizovaniu dôchodkov. B. Bugár hovorí pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["suma", "navrhol", "postoju", "zákona", "obdobie", "prešiel", "vzal"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-52621210-dochodky-sa-budu-do-roku-2017-zvysovat-o-pevnu-sumu", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24291-penzisti-sa-nemusia-bat-novy-sposob-valorizacie-sa-odklada/", "http://www.beblavy.sk/2011/12/zoberme-dochodcom-aby-mali-dochodcovia-viac/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=488", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-52621210-dochodky-sa-budu-do-roku-2017-zvysovat-o-pevnu-sumu", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=29119", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=488"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:54.726989+00:00"}
{"id": "vr28150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú aj iné krajiny (okrem Českej republiky a Slovenska, pozn.), ktoré mali výhrady na rokovaní Európskej rady.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Okrem Českej republiky a Slovenska sa proti posilneniu EÚ sankcií voči Rusku oficiálne vyjadrilo Maďarsko . V pondelok 8. septembra 2014 vyhlásil premiér Fínska , že EÚ by mala spomaliť a počkať s implementáciou sankcií (3 kola) voči Rusku. Ide hlavne o postoj voči sankciám, ktoré by mohli zasiahnuť štátne ruské energetické spoločnosti. Minimálne teda dve krajiny okrem Českej republiky a Slovenska mali isté výhrady voči poslednému kolu sankcií voči Rusku. Viacero krajín malo isté výhrady resp. vyjadrilo neochotu zaviesť sankcie už počas schvaľovania druhého kola sankcií. Je pravdepodobné, že svoj postom opakovalo aj počas schvaľovanie tretieho kola sankcií od 3. do 8. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Okrem Českej republiky a Slovenska sa proti posilneniu EÚ sankcií voči Rusku oficiálne vyjadrilo Maďarsko . V pondelok 8. septembra 2014 vyhlásil premiér Fínska , že EÚ by mala spomaliť a počkať s implementáciou sankcií (3 kola) voči Rusku. Ide hlavne o postoj voči sankciám, ktoré by mohli zasiahnuť štátne ruské energetické spoločnosti. Minimálne teda dve krajiny okrem Českej republiky a Slovenska mali isté výhrady voči poslednému kolu sankcií voči Rusku. Viacero krajín malo isté výhrady resp. vyjadrilo neochotu zaviesť sankcie už počas schvaľovania druhého kola sankcií. Je pravdepodobné, že svoj postom opakovalo aj počas schvaľovanie tretieho kola sankcií od 3. do 8. septembra 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Maďarsko", "Fínska", "postoj", "výhrady"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/08/15/us-ukraine-crisis-sanctions-hungary-idUSKBN0GF0ES20140815", "http://online.wsj.com/articles/finland-feels-eu-should-go-slow-on-russia-sanctions-1410202205", "http://rt.com/business/186272-finland-reluctant-new-sanctions-russia/", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/russia-counts-eu-friends-avert-further-sanctions-303091"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:46.225937+00:00"}
{"id": "43847", "numeric_id": 43847, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43847", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Progresívne Slovensko propagujú pedofíliu, kanibalizmus...", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie sú dohľadateľné žiadne verejné či neverejné vyhlásenia členov Progresívneho Slovenska, ktoré by „propagovali” pedofíliu či kanibalizmus. Nič také strana nemá ani vo volebnom programe. Žiadne dôkazy pre svojej tvrdenie nevedel poskytnúť ani Štefan Harabin. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú dohľadateľné žiadne verejné či neverejné vyhlásenia členov Progresívneho Slovenska, ktoré by „propagovali” pedofíliu či kanibalizmus. Nič také strana nemá ani vo volebnom programe. Žiadne dôkazy pre svojej tvrdenie nevedel poskytnúť ani Štefan Harabin. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["nemá"], "url": ["https://progresivnespolu.sk/perch/resources/program-bod-zlomu-digital.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:22.202634+00:00"}
{"id": "47435", "numeric_id": 47435, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47435", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "nás boli podporiť aj v Košiciach na námestí, nebolo ich málo, bolo ich cez 10 000", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Médiá aj polícia uvádzajú nižšie odhady účastníkov ako strana Smer-SD, presné čísla však dostupné nie sú. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako neoveriteľné. Podľa TASR sa v Košiciach na protivládnom proteste strany Smer-SD zúčastnilo približne 6-tisíc ľudí. Ďalších tisíc občanov sa malo zúčastniť protestu organizovaného stranou Republika. Denník N uvádzal , že v Košiciach protestovalo niekoľko tisíc ľudí. HNonline hovorí o tisícoch účastníkov, podobne Aktuality.sk . Smer-SD už predtým hovoril o počte „vyše 12-tisíc ľudí“. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach pre portál Demagóg. SK uviedlo, že „ orientačne sa na protestoch mohlo zúčastniť pri Dolnej bráne cca 4.000 ľudí, pri Morovom stĺpe cca 3.000 ľudí.” Polícia však upozornila, že presnú štatistiku neeviduje. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o uvedenie zdroja aj poslanca Blanára. Na email nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Médiá aj polícia uvádzajú nižšie odhady účastníkov ako strana Smer-SD, presné čísla však dostupné nie sú. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako neoveriteľné. Podľa TASR sa v Košiciach na protivládnom proteste strany Smer-SD zúčastnilo približne 6-tisíc ľudí. Ďalších tisíc občanov sa malo zúčastniť protestu organizovaného stranou Republika. Denník N uvádzal , že v Košiciach protestovalo niekoľko tisíc ľudí. HNonline hovorí o tisícoch účastníkov, podobne Aktuality.sk . Smer-SD už predtým hovoril o počte „vyše 12-tisíc ľudí“. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach pre portál Demagóg. SK uviedlo, že „ orientačne sa na protestoch mohlo zúčastniť pri Dolnej bráne cca 4.000 ľudí, pri Morovom stĺpe cca 3.000 ľudí.” Polícia však upozornila, že presnú štatistiku neeviduje. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o uvedenie zdroja aj poslanca Blanára. Na email nereagoval."], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "uvádzal", "HNonline", "Aktuality.sk", "hovoril"], "url": ["https://www.teraz.sk/kosicky-kraj/protest-v-kosiciach-sa-zatial-zaobisi/573921-clanok.html", "https://dennikn.sk/2522807/fico-si-pred-niekolkotisicovym-davom-v-kosiciach-protirecil-aj-zavadzal-ale-citi-ze-pad-smeru-zastavil-a-zase-porastie/?ref=list", "https://slovensko.hnonline.sk/8209072-protest-v-kosiciach-na-akciu-smeru-prisli-tisice-ludi-fico-kritizoval-caputovu", "https://www.aktuality.sk/clanok/vnhd87v/protesty-v-bratislave-a-kosiciach-sa-skoncili-policia-musela-zasahovat-zadrzali-12-ludi/", "https://dennikn.sk/2522807/fico-si-pred-niekolkotisicovym-davom-v-kosiciach-protirecil-aj-zavadzal-ale-citi-ze-pad-smeru-zastavil-a-zase-porastie/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:51.910317+00:00"}
{"id": "vr28474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28474", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to zákon, ktorý iba nastavil nové mechanizmy výpočtu týchto poplatkov (za závlahovú vodu pre poľnohospodárov, pozn.). My sme iba stanovili (zákonom, pozn.) určité parametre.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výroky sme označili ako zavádzajúci. Zatiaľ čo vláda síce prisľúbila, že nedôjde k spoplatneniu závlahovej vody, nemôžme tvrdenie označiť ako pravdivé, nakoľko návrh zákona neprináša nové mechanizmy výpočtu poplatkov ale plánuje zavedenie možnosti spoplatniť oblasť využívania vody, ktorá bola predtým z poplatkov vylúčená.", "analysis_paragraphs": ["Výroky sme označili ako zavádzajúci. Zatiaľ čo vláda síce prisľúbila, že nedôjde k spoplatneniu závlahovej vody, nemôžme tvrdenie označiť ako pravdivé, nakoľko návrh zákona neprináša nové mechanizmy výpočtu poplatkov ale plánuje zavedenie možnosti spoplatniť oblasť využívania vody, ktorá bola predtým z poplatkov vylúčená."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["súčasnom znení", "Návrh zákona", "oficiálnej stránky"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-364", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1051", "http://www.aksds.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=352:cena-zavlahovej-vody&catid=1:latest-news&Itemid=60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:40.953808+00:00"}
{"id": "vr30181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30181", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda navrhne legislatívne opatrenia k vytvoreniu novej štruktúry orgánov miestnej štátnej správy, ktorej dôležitým princípom bude integrácia pôsobnosti tzv. špecializovanej štátnej správy do jednotného štátneho úradu na čele s predstaviteľom vymenovaným vládou. (...) Občanovi i podnikateľovi sa tak umožní vybaviť svoje záležitosti prostredníctvom jedného obslužného miesta.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela organizovanej štátnej správy s dôrazom na vytvorenie jednotného štátneho úradu prebehla v roku 2013. Išlo o jednu z najväčších reforiem štátnej správy od roku 1989. Reforma má názov ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa. Špecializované štátne správy majúce na starosť konkrétne odvetvie (lesy, cesty atď.) boli zrušené a prešli pod jeden štátny úrad na miestnej úrovni. V praxi išlo o presunutie špecializovaných správ pod zatiaľ 74 novozriadených okresných úradov. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Novela organizovanej štátnej správy s dôrazom na vytvorenie jednotného štátneho úradu prebehla v roku 2013. Išlo o jednu z najväčších reforiem štátnej správy od roku 1989. Reforma má názov ESO - Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa. Špecializované štátne správy majúce na starosť konkrétne odvetvie (lesy, cesty atď.) boli zrušené a prešli pod jeden štátny úrad na miestnej úrovni. V praxi išlo o presunutie špecializovaných správ pod zatiaľ 74 novozriadených okresných úradov. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["prebehla", "74", "minv", "vssr"], "url": ["http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://ekonomika.sme.sk/c/20083472/fico-a-kalinak-otvorili-klientske-centrum-v-bratislave.html#ixzz3ypJU0Kjy", "http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/flexibilnejsia-miestna-statna-sprava-2.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:18.359421+00:00"}
{"id": "vr25550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25550", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Podľa Štatistického úradu SR v BB kraji najrýchlejšie rástla nezamestnanosť za druhý kvartál 2013, až o 2,2 %. To je najrýchlejší rast z celého Slovenska.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "4. septembra 2013 Štatistický úrad vo svojej správe o nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2013 potvrdzuje slová poslanca Kaníka keď uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["4. septembra 2013 Štatistický úrad vo svojej správe o nezamestnanosti v 2. štvrťroku 2013 potvrdzuje slová poslanca Kaníka keď uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["4. septembra 2013"], "url": ["http://www.susr.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/28ca0cae-8451-4f0c-b911-e28e5d27fa2a/!ut/p/b1/hZLLkqIwFIafxQfoJuHuMiBXAUm4iGwokAYFEWhRlKcfu6tnMTM1eHapfF9ykv9QMRVR8Tm9Hct0OLbn9PS1jvkEC4YoSRABIFkMMMy15-iySmsB9wR2TwD8pxD40xcdogDDR65GTBYC9rc_A3z5CGPsWWEItJBWgcFADThBAIAq_PiyhnRWsAAQLY0DBtIDssQMAxAz1z8LmB9_5oIvX_VcGi1ZTV6RzXPbl2nRs3gaAPjjzwBzvsa_8J_Ai_63VFTt7tKqtUsFScXIaJO81AL9drFvKWO1g2cQdDALmPhqgkGzt-2pOlhZHw4bqeZPYptBB-LHTRNXDd_FbJhaV7bAAuxpWuQtMMnymd1Z-EEkMz0P6WrD36u9IZjVzf5QwxGmgOsS83gul2ouvLnFpwzApyOVi7-z_bf5F7O1peJvZC7db2Bu_F4FGM__MHxxwjMhR2-bD2r3xIT_vgYKlE9FgE286tEZUz2RavIensICT-FsmAWj7UeBE9ST58TOpcIAKgBe6hL6vvLwwQV4g-_mIQkkJDeT0x8ok4qPWfM-7pt38C6IAmAEQWRpdslzDEOF1Z6zlNYYFSUisMBjt9ZqohWbCCOeZ72mleXCO7Vv13ueo9QV4mvShp-iVkelLqlTNJCjs6bvY2leswKn9jrykI7Ppn44Y-mYXEiWJLu7m6My9dNQ4tDhvtQ5o9JI4a4vufIYeTY2sy51wh2ur5emHvK-vrphd8q2Xn_Vel7gh84nRb-P6a3PiqsO2Vt82KSVPm1c52QcT0kg1OXUd0t96POB-_D5t1NNZ6dysaC6Jvium8UThYhOYaPFLxJQJME!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:32.424909+00:00"}
{"id": "vr36710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36710", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "V tom čase sa ešte Európska komisia k tomuto zákonu nevyjadrovala (v čase keď sa ku mediálnemu zákonu vyjadrila premiérka, pozn.).", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia požiadala vládu v Budapešti prostredníctvom listu o vysvetlenie (ohľadom mediálneho zákona, pozn.) už tri dni po jeho schválení uviedol nemenovaný hovorca EK, pričom prijatý bol 21. decembra 2010. Hovorca EK informoval :\" Niekoľko dní predtým, ako Maďarsko 1. januára prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová poslala do Budapešti list, v ktorom požiadala o všetky informácie o prijatom zákone.\" Avšak o tom, že EÚ poslala list premiérka, zvlášť v čase vyslovenia jej výhrad, vedieť nemusela. Verejné vyhlásenie EÚ prišlo až v pondelok 3.januára .", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia požiadala vládu v Budapešti prostredníctvom listu o vysvetlenie (ohľadom mediálneho zákona, pozn.) už tri dni po jeho schválení uviedol nemenovaný hovorca EK, pričom prijatý bol 21. decembra 2010. Hovorca EK informoval :\" Niekoľko dní predtým, ako Maďarsko 1. januára prevzalo rotujúce predsedníctvo EÚ, podpredsedníčka Európskej komisie Neelie Kroesová poslala do Budapešti list, v ktorom požiadala o všetky informácie o prijatom zákone.\" Avšak o tom, že EÚ poslala list premiérka, zvlášť v čase vyslovenia jej výhrad, vedieť nemusela. Verejné vyhlásenie EÚ prišlo až v pondelok 3.januára ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "Hovorca EK informoval", "3.januára"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/zahranicne/ek-odmieta-kritiku-ze-neskoro-reagovala-na-madarsky-medialny-zakon.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/eu-je-znepokojena-madarskym-medialn/277927-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/eu-je-znepokojena-madarskym-medialn/277927-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:12.738238+00:00"}
{"id": "vr30374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30374", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ak si vy myslíte, že ľudí zaujíma to, čo sa stále pokúšajú nejakí politológovia tu vytvárať nejaký obraz, to vôbec nie je pre verejnosť relevantné. A čo sa nebojuje proti korupcii a klientelizmu? Čo som ja nevyhodil 11 ministrov z vlády, ak mali nejaké problémy?", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sme už uviedli pri overovaní podobného výroku v rámci relácie O 5 minút 12 z 11. apríla 2011: \"Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom Najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby.\" Zo všetkých 12 odstúpivších ministrov teda 8 odstúpilo, resp. bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz, dvaja z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov odstúpili v skutočnosti kvôli kauze, nejedná sa o Ficom uvádzaných 11 ministrov. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už uviedli pri overovaní podobného výroku v rámci relácie O 5 minút 12 z 11. apríla 2011: \"Vládu Roberta Fica opustilo dvanásť ministrov. Prehľad odstúpivších do mája 2009 zverejňuje portál tvnoviny.sk: Miroslav Jureňa (HZDS) odstúpil pre podozrivé prevody pôdy v Slovenskom pozemkovom fonde, František Kašický (SMER-SD) kvôli miliardovým tendrom na upratovanie, Ivan Valentovič (SMER) podal demisiu z osobných dôvodov, Jaroslav Izák (SNS) odstúpil za sporné dotácie na ochranu životného prostredia, Zdenka Kramplová (HZDS) za miliónové dary pre HZDS, Ján Kubiš (Smer-SD) sa stal tajomníkom Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve, Marián Janušek (SNS) za miliardový tender na ministerstve životného prostredia a Ján Chrbet za spornú zmluvu na predaj prebytočných emisných kvót oxidu uhličitého. Štefan Harabin (HZDS) sa stal v auguste 2009 predsedom Najvyššieho súdu, Viliam Turský bol odvolaný za kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzali rezort životného prostredia. Stanislava Becíka stiahlo materské HZDS bez udania bližších dôvodov v septembri 2009. Posledným odvolaným ministrom je Igor Štefanov (SNS), pre nástenkový tender na ministerstve výstavby.\" Zo všetkých 12 odstúpivších ministrov teda 8 odstúpilo, resp. bolo odvolaných v dôsledku rozličných káuz, dvaja z dôvodu kariérnej zmeny. Aj v prípade, ak by ministri, ktorí odstúpili z bližšie neurčených dôvodov odstúpili v skutočnosti kvôli kauze, nejedná sa o Ficom uvádzaných 11 ministrov. Ficovo tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 21.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/32/jan-figel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:15.911448+00:00"}
{"id": "vr33954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33954", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán Dlouhý, to je generálny riaditeľ Tesca zhodou okolností 25.4.niekde pred mesiacom mal veľkú tlačovku, kde povedal, že ide Tesco na Slovensku prijímať 300 nových pracovníkov a že sa idúä orientovať na nejaké menšie predajne. Pred mesiacom prešiel mesiac a úplne iná situácia pretože áno 268 nahlásili, že idú prepustiť ale 156 zároveň majú nových voľných pracovných miest.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Tesco (25. apríla 2013) ide na Slovensku vytvoriť 300 nových pracovných miest, pričom sa mali orientovať na malé prevádzky Tesco Express. Túto správu však priniesli len Hospodárske noviny. Spoločnosť Tesco túto správu dementovala. Vzhľadom na to, že Tesco neohlásilo prijatie 300 pracovníkov, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Tesco (25. apríla 2013) ide na Slovensku vytvoriť 300 nových pracovných miest, pričom sa mali orientovať na malé prevádzky Tesco Express. Túto správu však priniesli len Hospodárske noviny. Spoločnosť Tesco túto správu dementovala. Vzhľadom na to, že Tesco neohlásilo prijatie 300 pracovníkov, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Tesco", "správa", "dementovalo"], "url": ["http://img.ihned.cz/attachment.php/320/47405320/ufNBjxGhPA2ekRWmsy89DCqpL3vVT5Io/Titulka_HN_25.4.2013.pdf", "http://www.itesco.sk/sk/tesco-v-sr/pre-novinarov/tlacove-spravy/2013/tesco-stores-sr-vytvorilo-viac-ako-500-pracovnych-miest-a-investovalo-do-novych-obchodov-a-inovacii/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6823866/manazeri-z-tesca-mozu-byt-predavacmi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:17.386610+00:00"}
{"id": "vr37321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37321", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...a už sme urobili konkrétne kroky, ktoré povedú k znižovaniu (úrokov z hypoték, pozn.).", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií vo februári 2011 predložilo na pripomienkové konanie \"Návrhy na zmeny v systéme financovania podpory bývania v SR“ . Ako informuje portál webnoviny.sk , návrh \" sa podrobnejšie venuje najmä problematike efektívnosti vynakladania štátnej podpory na hypotekárne úvery a stavebné sporenie, transparentnosťou stanovovania úrokových sadzieb a postavením klientov bánk a výšky úrokových sadzieb, najmä v porovnaní so zahraničím. Minister financií Ivan Mikloš pred dvoma týždňami povedal, že cena bankových úverov a výška poplatkov bánk je na Slovensku neprimerane vysoká a dokonca vyslovil podozrenie na možnú kartelovú dohodu.\" Návrh si môžete preštudovať tu .", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií vo februári 2011 predložilo na pripomienkové konanie \"Návrhy na zmeny v systéme financovania podpory bývania v SR“ . Ako informuje portál webnoviny.sk , návrh \" sa podrobnejšie venuje najmä problematike efektívnosti vynakladania štátnej podpory na hypotekárne úvery a stavebné sporenie, transparentnosťou stanovovania úrokových sadzieb a postavením klientov bánk a výšky úrokových sadzieb, najmä v porovnaní so zahraničím. Minister financií Ivan Mikloš pred dvoma týždňami povedal, že cena bankových úverov a výška poplatkov bánk je na Slovensku neprimerane vysoká a dokonca vyslovil podozrenie na možnú kartelovú dohodu.\" Návrh si môžete preštudovať tu ."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["webnoviny.sk", "tu"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/tema-hypotek-by-mala-byt-predmetom-sirsej-odbornej-diskusie/20442", "https://lt.justice.gov.sk/%28X%281%29S%28ytamktbdvbh4oonrtqurbb55%29%29/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=3609&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:28.947458+00:00"}
{"id": "vr29537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29537", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadenie výnimiek zo sankcií EÚ voči Rusku, ktoré by zásadne poškodzovali slovenskú ekonomiku.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už 7. septembra 2014.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už 7. septembra 2014."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "požiadalo", "spoločnosti"], "url": ["http://www.demagog.sk/statistiky/?ph=4&oblast=1&strana=2", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/328889-vlada-ma-k-casti-navrhovanych-sankcii-voci-rusku-vyhrady/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/329599-nove-sankcie-proti-rusku-budu-unia-ich-spusti-v-piatok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:56.953372+00:00"}
{"id": "50012", "numeric_id": 50012, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50012", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Predošlé vlády zadlžili Slovensko na hlavu o 1,400 eur, dokopy o 24 miliárd.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi rokmi 2019 až 2023 stúpol vládny dlh o 23,5 miliardy eur. Táto suma rozpočítaná na jedného obyvateľa predstavuje približne 4 300 eur, nie je preto jasné, na čo Matúš Šutaj Eštok naráža, keď hovorí o 1 400 eurách na hlavu. Jeho výrok napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivý. Je však potrebné dodať, že deficit za prvý rok vládnutia ako aj plánovaný deficit na rok 2025 sú podstatne vyššie, ako priemer deficitov predošlých vlád, na ktoré sa Šutaj Eštok odvoláva.\n\nNajväčší medziročný nárast dlhu v pomere k HDP Slovensko zaznamenalo v roku 2020, keď dlh stúpol z 48 % na 58,8 %. Nominálne medzi rokmi 2019 a 2020 vzrástol verejný dlh o takmer 10 miliárd eur, následne ďalej narastal aj v nasledujúcich rokoch.\n\nTento nárast sa netýkal len Slovenska, zvýšenie dlhu zaznamenali aj iné štáty EÚ. Priemerný dlh Európskej únie stúpol za rok 2020 o 6,3 %.\n\nZadlženie Slovenska v pomere k HDP opäť mierne stúpalo v roku 2021 na 60,8 % HDP, následne malo však medzi rokmi 2021 až 2023 klesajúcu tendenciu. Ďalší nárast dlhu Slovensko zaznamenalo v roku 2024.\n\nAkumulovaný nárast medzi rokmi 2019 až 2023, keď po ukončení vlády Petra Pellegriniho nasledovali vláda Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, predstavuje 23,5 miliardy eur. Treba doplniť, že tieto vlády neboli pri moci celé spomínané obdobie, keďže vláda Igora Matoviča nastúpila až v marci 2020 a tzv. úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ukončila svoje pôsobenie v októbri 2023.\n\nV priemere tak dlh za toto obdobie vzrástol 4 300 eur na jedného obyvateľa , v ročnom prepočte o približne 1 080 eur na obyvateľa.\n\nZa nárast dlhu v tomto období môžu najmä výdavky spojené s pandémiou covidu-19, ale aj nákladné sociálne opatrenia prijaté najmä Matovičovou a Hegerovou vládou.\n\nPodobne ako predchádzajúce vlády hospodári aj súčasná vláda, ktorej členom je aj Matúš Šutaj Eštok. Slovenský verejný dlh za rok 2024 dosiahol hodnotu takmer 77,65 miliárd eur, teda 59,3 % HDP. V porovnaní s rokom 2023 sa jedná o nárast o 8,75 miliárd eur. Pre rok 2025 počíta ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,6 miliardy, Rozpočtová rada ho v januári odhadla dokonca na 6,9 miliardy.\n\nPočas spomínaných rokov za predchádzajúcich vlád pritom v priemere stúpal dlh o 5,88 miliárd eur ročne.\n\nRok\n\nDlh\n\nDlh k HDP\n\nPer Capita\n\n2024\n\n77,65 miliárd\n\n59,3 %\n\n14 314 €\n\n2023\n\n68,90 miliárd\n\n56,1 %\n\n12 700 €\n\n2022\n\n63,50 miliárd\n\n57,7 %\n\n11 697 €\n\n2021\n\n61,35 miliárd\n\n60,2 %\n\n11 288 €\n\n2020\n\n55,09 miliárd\n\n58,4 %\n\n10 090 €\n\n2019\n\n45,40 miliárd\n\n48,0 %\n\n8 317 €\n\n2018\n\n44,48 miliárd\n\n49,3 %\n\n8 161 €\n\n2017\n\n43,65 miliárd\n\n51,4 %\n\n8 020 €\n\nZdroj: Ministerstvo financií , Country economy", "analysis_paragraphs": ["Medzi rokmi 2019 až 2023 stúpol vládny dlh o 23,5 miliardy eur. Táto suma rozpočítaná na jedného obyvateľa predstavuje približne 4 300 eur, nie je preto jasné, na čo Matúš Šutaj Eštok naráža, keď hovorí o 1 400 eurách na hlavu. Jeho výrok napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivý. Je však potrebné dodať, že deficit za prvý rok vládnutia ako aj plánovaný deficit na rok 2025 sú podstatne vyššie, ako priemer deficitov predošlých vlád, na ktoré sa Šutaj Eštok odvoláva.", "Najväčší medziročný nárast dlhu v pomere k HDP Slovensko zaznamenalo v roku 2020, keď dlh stúpol z 48 % na 58,8 %. Nominálne medzi rokmi 2019 a 2020 vzrástol verejný dlh o takmer 10 miliárd eur, následne ďalej narastal aj v nasledujúcich rokoch.", "Tento nárast sa netýkal len Slovenska, zvýšenie dlhu zaznamenali aj iné štáty EÚ. Priemerný dlh Európskej únie stúpol za rok 2020 o 6,3 %.", "Zadlženie Slovenska v pomere k HDP opäť mierne stúpalo v roku 2021 na 60,8 % HDP, následne malo však medzi rokmi 2021 až 2023 klesajúcu tendenciu. Ďalší nárast dlhu Slovensko zaznamenalo v roku 2024.", "Akumulovaný nárast medzi rokmi 2019 až 2023, keď po ukončení vlády Petra Pellegriniho nasledovali vláda Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora, predstavuje 23,5 miliardy eur. Treba doplniť, že tieto vlády neboli pri moci celé spomínané obdobie, keďže vláda Igora Matoviča nastúpila až v marci 2020 a tzv. úradnícka vláda Ľudovíta Ódora ukončila svoje pôsobenie v októbri 2023.", "V priemere tak dlh za toto obdobie vzrástol 4 300 eur na jedného obyvateľa , v ročnom prepočte o približne 1 080 eur na obyvateľa.", "Za nárast dlhu v tomto období môžu najmä výdavky spojené s pandémiou covidu-19, ale aj nákladné sociálne opatrenia prijaté najmä Matovičovou a Hegerovou vládou.", "Podobne ako predchádzajúce vlády hospodári aj súčasná vláda, ktorej členom je aj Matúš Šutaj Eštok. Slovenský verejný dlh za rok 2024 dosiahol hodnotu takmer 77,65 miliárd eur, teda 59,3 % HDP. V porovnaní s rokom 2023 sa jedná o nárast o 8,75 miliárd eur. Pre rok 2025 počíta ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,6 miliardy, Rozpočtová rada ho v januári odhadla dokonca na 6,9 miliardy.", "Počas spomínaných rokov za predchádzajúcich vlád pritom v priemere stúpal dlh o 5,88 miliárd eur ročne.", "Rok", "Dlh", "Dlh k HDP", "Per Capita", "2024", "77,65 miliárd", "59,3 %", "14 314 €", "2023", "68,90 miliárd", "56,1 %", "12 700 €", "2022", "63,50 miliárd", "57,7 %", "11 697 €", "2021", "61,35 miliárd", "60,2 %", "11 288 €", "2020", "55,09 miliárd", "58,4 %", "10 090 €", "2019", "45,40 miliárd", "48,0 %", "8 317 €", "2018", "44,48 miliárd", "49,3 %", "8 161 €", "2017", "43,65 miliárd", "51,4 %", "8 020 €", "Zdroj: Ministerstvo financií , Country economy"], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenalo", "netýkal", "nasledovali", "nastúpila", "obyvateľa", "nárast", "dosiahol", "počíta", "odhadla", "Ministerstvo financií", "Country economy"], "url": ["https://tradingeconomics.com/slovakia/government-debt-to-gdp", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/digpub/european_economy/bloc-4b.html?lang=en#:~:text=before%20increasing%20to%2053%C2%A0%25%20in%202020%2C%20an%20impact%20of%20the%20COVID%2D19%20pandemic", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/z1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLPyCXA08QxwD3IO8TAwNTEz1wwkpiAJKG-AAjgZA_VFgJc7ujh4m5j4GBhY-7qYGno4eoUGWgcbGBo7GUAV4zCjIjTDIdFRUBADse0bP/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/?1dmy&urile=wcm%3Apath%3A/obsah-sk-inf-akt/informativne-spravy/vsetky/3ea24db8-57c6-4e4b-b535-050d5353d478", "https://www.aktuality.sk/clanok/4ft1q1N/kto-moze-za-prazdnu-statnu-kasu-slovensko-zadlzili-plosne-opatrenia-a-nevyuzite-prilezitosti-v-dobrych-rokoch/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/08f3b8fa-9fc3-41a6-af17-878dd2ad738d/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnpM80oKCd4Cg3wIjqII5OKkbUortCltbMVfb-p4ccbPg7m8ZGZ3Zzf7sMAbLHJZpztpUp3Lg31vRe_hhk7ZYOBxgMGcwHR2eXs1GV50xqsuXn8EsKvlCKZ3_Hq8nPke-F0svuffY4FFmJvCJHirg0omqNqjNI-R3BsH7EWXmXVT5wpVRSnrkwN1pczeTmAxCVgsUT8OCfI92UMy9ihilEVRR0aUsKiVL8I0wttfodc_5W3jwBeHg-WLN8hwzCc-nVuL83EXpnyyWvZvCAFO3gHfaGytB_qlB4_idZ2qBq_y9mcO-PaPESeAZz-1YmvvlIvhYmeVpUnaPjTe_EreUtPH41FwW6vOjXo2ePMfvdoMaZC5TZi54FJGgVDK_I7f73UJaV3wPCDMBihVrEpVuk-lXefEmKI6d8CBpmncnda7g3JDnTnwGSXRlXX_EYmLbJUxckL7eDEivghO5GWu1vzsFYG5lEI!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#:~:text=Dlh%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20v%20roku%202024%20dosiahol%2077%2C65%20miliardy%20eur%2C%20%C4%8Do%20predstavuje%2059%2C3%C2%A0%25%20HDP.", "https://e.dennikn.sk/minuta/4243993", "https://www.rrz.sk/rozpoctovy-semafor-2025-01/", "https://www.mfsr.sk/files/en/finance/national-reporting/general-government-debt/general_government_debt_1993-2023_annual_data_autumn_notif_oct_2024_excel.xlsx", "https://countryeconomy.com/national-debt/slovakia#:~:text=Debt%20(%25GDP)-,Debt%20Per%20Capita,-2024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:31.352821+00:00"}
{"id": "vr25813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25813", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "V roku 2000 mali Nitra a Prešov približne rovnakú nezamestnanosť 22 - 23 %. Po dvanástich rokoch Nitra má 13 percent my sme stále na 20 percentách.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľ. Vasilišin neuvádza presné čísla. Podľa ročných údajov ŠÚ SR navyšuje nezamestnanosť v roku 2000 v Nitrianskom kraji o približne o 1 p.b. Zároveň navyšuje o viac ako 1 p.b. mieru nezamestnanosti v roku 2012 pre Prešovský kraj. Ani podľa údajov evidovanej nezamestnanosti nesedia nesedia Vasilišinove čísla. Pre rok 2012 znižuje evidovanú nezamestnanosť v Nitrianskom kraji o viac ako 1 p.b. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2000 miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji na úrovni 20,8% pričom v Prešovskom kraji to bolo 22,1%. V roku 2001 bola miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji na úrovni 23,1% pričom v Prešovskom kraji to bolo 22,7%. V roku 2012, teda o dvanásť rokov, bola podľa ŠÚ SR nezamestnanosť v Nitrianskom kraji 13,3% a v Prešovskom kraji 18,3%. Kraj/miera nezamestnanosti ŠÚ SR 2000 2001 2011 2012 Prešovský samosprávny kraj 22,1% 22,7% 17,8% 18,3% Nitriansky samosprávny kraj 20,8% 23,1% 12,5% 13,3% Zdroj: ŠÚ SR Kraj/miera nezamestnanosti ŠÚ SR 2012Q1 2012Q2 2012Q3 2012Q4 2013Q1 2013Q2 Prešovský samosprávny kraj 18,2% 17,9% 18,0% 18,9% 18,1% 18,2% Nitriansky samosprávny kraj 13,9% 12,6% 12,6% 13,9% 14,1% 13,0% Zdroj: Databáza ŠÚ SR , štvrťročné údaje za roky 2000 ŠÚ SR neeviduje. Kraj/evidovaná miera nezamestnanosti 2000* 2001 2011 2012 Prešovský samosprávny kraj - 23,96% 18,95% 20,66% Nitriansky samosprávny kraj - 23,12% 13,27% 14,08% Zdroj: Databáza ŠÚ SR , *evidovanú nezamestnanosť za rok 2000 databáza neeviduje. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Vasilišin neuvádza presné čísla. Podľa ročných údajov ŠÚ SR navyšuje nezamestnanosť v roku 2000 v Nitrianskom kraji o približne o 1 p.b. Zároveň navyšuje o viac ako 1 p.b. mieru nezamestnanosti v roku 2012 pre Prešovský kraj. Ani podľa údajov evidovanej nezamestnanosti nesedia nesedia Vasilišinove čísla. Pre rok 2012 znižuje evidovanú nezamestnanosť v Nitrianskom kraji o viac ako 1 p.b. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu SR bola v roku 2000 miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji na úrovni 20,8% pričom v Prešovskom kraji to bolo 22,1%. V roku 2001 bola miera nezamestnanosti v Nitrianskom kraji na úrovni 23,1% pričom v Prešovskom kraji to bolo 22,7%. V roku 2012, teda o dvanásť rokov, bola podľa ŠÚ SR nezamestnanosť v Nitrianskom kraji 13,3% a v Prešovskom kraji 18,3%. Kraj/miera nezamestnanosti ŠÚ SR 2000 2001 2011 2012 Prešovský samosprávny kraj 22,1% 22,7% 17,8% 18,3% Nitriansky samosprávny kraj 20,8% 23,1% 12,5% 13,3% Zdroj: ŠÚ SR Kraj/miera nezamestnanosti ŠÚ SR 2012Q1 2012Q2 2012Q3 2012Q4 2013Q1 2013Q2 Prešovský samosprávny kraj 18,2% 17,9% 18,0% 18,9% 18,1% 18,2% Nitriansky samosprávny kraj 13,9% 12,6% 12,6% 13,9% 14,1% 13,0% Zdroj: Databáza ŠÚ SR , štvrťročné údaje za roky 2000 ŠÚ SR neeviduje. Kraj/evidovaná miera nezamestnanosti 2000* 2001 2011 2012 Prešovský samosprávny kraj - 23,96% 18,95% 20,66% Nitriansky samosprávny kraj - 23,12% 13,27% 14,08% Zdroj: Databáza ŠÚ SR , *evidovanú nezamestnanosť za rok 2000 databáza neeviduje. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "ŠÚ SR", "Databáza ŠÚ SR", "Databáza ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:31.293620+00:00"}
{"id": "46615", "numeric_id": 46615, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46615", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď som išiel do volieb v roku 2020, tak som ľuďom sľúbil, že napravíme po Smeru-SD skrivodlivosť ročníkov 150 000 ženám, ročník 57-63, to sme napravili, potom že prinesieme tie lieky zadarmo, to máme teraz v parlamente, aby sme zrušiť doplatky za lieky pre matky s deťmi alebo rodičov s deťmi do 6 rokov, pre ZŤP a pre dôchodcov, tak to máme teraz v parlamente.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci vládnej koalície schválili v novembri 2020 zmenu, podľa ktorej štát bude aj ženám ročníkov 1957 až 1963 pri nároku na odchod na penziu správne zohľadňovať počet vychovaných detí. Za každé sa im odpočíta pol roka, do výšky 18 mesiacov. Zmena sa týka asi 140-tisíca žien. Medzi navrhovateľkami bola okrem Anny Zemanová (SaS) a Kataríny Hatrákovej (OĽANO) aj poslankyňa Sme rodina Petra Krištúfková. Strana na nespravodlivosť upozorňovala aj pred voľbami 2019. V čase publikovania relácie (t.j. 31.1.2021) bol návrh na zrušenie doplatkov pre najzraniteľnejšie skupiny (dôchodcov, osob ŤZP a deti do šiesteho roku života) v parlamente po prvom čítaní. S návrhom prišlo Ministerstvo zdravotníctva, strana Sme rodina ho mala v predvolebnom programe. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci vládnej koalície schválili v novembri 2020 zmenu, podľa ktorej štát bude aj ženám ročníkov 1957 až 1963 pri nároku na odchod na penziu správne zohľadňovať počet vychovaných detí. Za každé sa im odpočíta pol roka, do výšky 18 mesiacov. Zmena sa týka asi 140-tisíca žien. Medzi navrhovateľkami bola okrem Anny Zemanová (SaS) a Kataríny Hatrákovej (OĽANO) aj poslankyňa Sme rodina Petra Krištúfková. Strana na nespravodlivosť upozorňovala aj pred voľbami 2019. V čase publikovania relácie (t.j. 31.1.2021) bol návrh na zrušenie doplatkov pre najzraniteľnejšie skupiny (dôchodcov, osob ŤZP a deti do šiesteho roku života) v parlamente po prvom čítaní. S návrhom prišlo Ministerstvo zdravotníctva, strana Sme rodina ho mala v predvolebnom programe. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "odpočíta", "týka", "bola", "upozorňovala", "bol", "mala"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/563782-zenam-rocnikov-1957-1963-sa-uz-zohladni-vychova-dietata-pri-dochodku/", "https://e.dennikn.sk/1969133/niektore-zeny-pojdu-do-dochodku-skor-budu-vsak-mat-nizsie-penzie/", "https://www.trend.sk/spravy/pri-dochodkovom-strope-zien-rocnikov-1957-1963-maju-uskutocnit-zmeny", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/563782-zenam-rocnikov-1957-1963-sa-uz-zohladni-vychova-dietata-pri-dochodku/", "https://www.ta3.com/clanok/1170816/nespravodlivost-zostala-kollar-sa-pre-dochodkovy-strop-obracia-na-us.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7966", "https://hnutie-smerodina.sk/Program-Hnutia-Sme-Rodina.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:54.734763+00:00"}
{"id": "vr25741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25741", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... ja som chcel tieto peniaze (určené na tzv. vianočné dôchodky), a dnes je to už vyše 70 miliónov po tom navýšení ročne, dať dôchodcom, ktorí tie peniaze skutočne potrebujú.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich prepočtov bude navýšenie vianočných príspevkov o 8,61 eur predstavovať sumu 10 mil. eur. Ak túto sumu pripočítame k sume ktorá bola vyplatená na vianočné príspevky v roku 2012, dostaneme sumu takmer 70 miliónov eur na vianočné príspevky v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálna poisťovňa vo svojej výročnej správe za rok 2012 informuje, že na vianočné príspevky poskytla necelých 60 mil. eur ( .pdf , str. 18). Podľa rozpočtu na rok 2013 predpokladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynaložiť na vianočné príspevky sumu 65 mil. eur, s rovnakou sumou operuje aj v roku 2014. Podľa výročnej správy (.pdf, s. 19) Sociálnej poisťovne bol v roku 2012 vyplatený vianočný príspevok 1 128 679 dôchodcom. Ak by sme vynásobili navýšenie vianočného príspevku pre všetkých poberateľov o 8,61 eur počtom dôchodcov, ktorí mali na dávku v roku 2012 nárok, dostaneme sumu 9,7 milióna eur, čo je približne 10 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "rozpočtu", "sumou", "správy"], "url": ["http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "http://www.employment.gov.sk/rozpocet-ministerstva-na-rok-2013.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/139087/Vianocne-prispevky-maju-dostat-penzisti-aj-buduci-rok", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:47.583710+00:00"}
{"id": "vr33206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33206", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "V tom novom vedení sú traja úplne noví podpredsedovia strany. Proste určitá reflexia predsa len sa urobila. Zo 6 podpredsedov máme 3 úplne nových podpredsedov strany.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH má v súčasnosti 6 podpredsedov , ktorými boli v júny 2013 zvolení:", "analysis_paragraphs": ["KDH má v súčasnosti 6 podpredsedov , ktorými boli v júny 2013 zvolení:"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedov", "podpredsedovia"], "url": ["http://www.kdh.sk/ludia/predsednictvo", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247098-sefom-kdh-je-nadalej-figel-budem-razantnym-predsedom-slubil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:59.270577+00:00"}
{"id": "48313", "numeric_id": 48313, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48313", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme urobili diverzifikáciu. Však práve za vlády Smeru sa podarilo, že môžeme brať aj iný plyn, nielen ruský. My sme pomáhali Ukrajine v 2014, keď ich Rusi chceli vypnúť od plynu, aby nezamrzli. Veď Smer urobil toto nepriateľské gesto voči Ruskej federácii, keď sme im dali naspäť plyn.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlády Smeru vykonali viacero krokov smerom k diverzifikácii slovenskej energetiky, vrátane dodávok plynu. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine v roku 2014 Smer podporil zriadenie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 2009 boli dodávky ruského plynu na Slovensko na dva týždne prerušené , čo spôsobilo menšiu energetickú krízu. K prvým diverzifikačným krokom vláda pristúpila v roku 2009 a 2010 a to zabezpečením reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska. Slovensko naďalej plánovalo dovážať ruský plyn cez Ukrajinu, dovoz z Česka a Rakúska bol poistkou v prípade stavu energetickej núdze (s.8).\n\nV roku 2014 sa Slovensko plynovodom napojilo aj na Maďarsko, cieľom bola vyššia bezpečnosť a diverzifikácia prepravných trás plynu.\n\nV roku 2013 sa na prepojení svojich plynárenských sietí dohodli aj vlády Poľska a Slovenska. 164 kilometrov dlhý plynovod bol dokončený v roku 2021 a Slovensku umožní dostať sa aj na svetový trh so skvapalneným plynom (LNG).\n\nV nadväznosti na zvrhnutie režimu Viktora Janukovyča v roku 2014 Rusko zvýšilo Ukrajine ceny plynu o približne 80%. Slovenská prepravná spoločnosť Eustream a ukrajinský Ukrtransgaz podpísali v apríli 2014 memorandum o preprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu. V septembri 2014 už reverzný tok slávnostne otvorili premiéri oboch krajín - Robert Fico a Arsenij Jaceňuk. Rusko reagovalo znížením dodávok plynu na Slovensko.\n\nNa stretnutí premiérov SR a Ukrajiny v roku 2015, zhodnotil zavedenie reverzného toku premiér Ukrajiny Jaceňuk nasledovne: „Pred rokom málokto veril v úspešnosť reverzného toku plynu na Ukrajinu, no keby sme toto rozhodnutie neurobili, Ukrajina by neprežila zimu.“", "analysis_paragraphs": ["Vlády Smeru vykonali viacero krokov smerom k diverzifikácii slovenskej energetiky, vrátane dodávok plynu. Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine v roku 2014 Smer podporil zriadenie reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 2009 boli dodávky ruského plynu na Slovensko na dva týždne prerušené , čo spôsobilo menšiu energetickú krízu. K prvým diverzifikačným krokom vláda pristúpila v roku 2009 a 2010 a to zabezpečením reverzného toku plynu z Českej republiky a Rakúska. Slovensko naďalej plánovalo dovážať ruský plyn cez Ukrajinu, dovoz z Česka a Rakúska bol poistkou v prípade stavu energetickej núdze (s.8).", "V roku 2014 sa Slovensko plynovodom napojilo aj na Maďarsko, cieľom bola vyššia bezpečnosť a diverzifikácia prepravných trás plynu.", "V roku 2013 sa na prepojení svojich plynárenských sietí dohodli aj vlády Poľska a Slovenska. 164 kilometrov dlhý plynovod bol dokončený v roku 2021 a Slovensku umožní dostať sa aj na svetový trh so skvapalneným plynom (LNG).", "V nadväznosti na zvrhnutie režimu Viktora Janukovyča v roku 2014 Rusko zvýšilo Ukrajine ceny plynu o približne 80%. Slovenská prepravná spoločnosť Eustream a ukrajinský Ukrtransgaz podpísali v apríli 2014 memorandum o preprave plynu zo Slovenska na Ukrajinu. V septembri 2014 už reverzný tok slávnostne otvorili premiéri oboch krajín - Robert Fico a Arsenij Jaceňuk. Rusko reagovalo znížením dodávok plynu na Slovensko.", "Na stretnutí premiérov SR a Ukrajiny v roku 2015, zhodnotil zavedenie reverzného toku premiér Ukrajiny Jaceňuk nasledovne: „Pred rokom málokto veril v úspešnosť reverzného toku plynu na Ukrajinu, no keby sme toto rozhodnutie neurobili, Ukrajina by neprežila zimu.“"], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["prerušené", "pristúpila", "poistkou", "napojilo", "dohodli", "dokončený", "zvýšilo", "podpísali", "otvorili", "reagovalo", "stretnutí"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/plynova-kriza-obnazila-slovensku-bezmocnost", "https://ekonomika.sme.sk/c/5608486/plyn-uz-mozeme-tahat-aj-z-rakuska.html", "https://www.mhsr.sk/uploads/files/PS41ZTp9.pdf", "https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/plynarenske-prepojenie-s-madarskom-sa-stava-realitou-022232/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/95/vyhlasene_znenie.html", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/eustream-a-gaz-system-prepojili-polsku-a-slovensku-siet-novy-plynovod-je-takmer-dokonceny-107369.aspx", "https://www.iir.cz/rusko-ukrajinsky-spor-o-plyn", "https://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/82", "https://www.teraz.sk/ekonomika/fico-reverzny-tok-plyn-ukrajina/96570-clanok.html", "https://www.noviny.sk/zahranicie/135328-rusko-obmedzilo-dodavky-plynu-do-polska", "https://www.vlada.gov.sk//vdaka-reverznemu-toku-plynu-zo-slovenska-prezila-ukrajina-uplynulu-zimu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:33.740148+00:00"}
{"id": "vr37019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37019", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V prípade pána Kvorku, bolo by možno dobré, keby niekto povedal o čo išlo v prípade pána Kvorku, aký prípad to bol...a bavíme o osobnej roztržke poslanca Národnej rady s jednou osobou.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR uvádza: \" Prokuratúra žiadala vydanie poslanca na stíhanie preto, že prišla k záveru, že Ján Kvorka sa v apríli 2006, v čase, keď ešte nebol poslancom, dopustil obmedzovania osobnej slobody. R. Zmajkovičová k tomu vtedy dodala, že k obmedzovaniu údajne malo prísť v priestoroch firmy poslanca Jána Kvorku a obeťou mal byť Róm, ktorý mu poškodil auto.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR uvádza: \" Prokuratúra žiadala vydanie poslanca na stíhanie preto, že prišla k záveru, že Ján Kvorka sa v apríli 2006, v čase, keď ešte nebol poslancom, dopustil obmedzovania osobnej slobody. R. Zmajkovičová k tomu vtedy dodala, že k obmedzovaniu údajne malo prísť v priestoroch firmy poslanca Jána Kvorku a obeťou mal byť Róm, ktorý mu poškodil auto.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://turiec.sme.sk/c/5150893/kvorku-imunity-nezbavili-trestne-stihany-zatial-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:49.037103+00:00"}
{"id": "vr38039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38039", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tá budova, ktorá je v centre a je nová, je úplne iná, je väčšia, má väčší počet parkovacích miest, to znamená, keď odrátate všetky tieto veci, ktoré má navyše oproti tamtej budove, a takisto napríklad zistíte, že v prvej budove bolo 157 metrov na archív, tu už je zrazu nepoužiteľný CO kryt 950 metrový, tak zistíte, že cena je rovnaká, čiže, čiže to nie je pravda.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priestory, ktoré prenajíma Nitra Invest, mali podľa zmluvy (.pdf) pozostávať z 7640 m2 kancelárskych priestorov za 11,40 eur, 946 m2 archívnych priestorov za 4 EUR a 50 parkovacích miest za cenu 45 eur/1 pm. Ročne teda malo ísť o sumu cca 1,12 milióna eur. Po prirátaní sumy za energie malo ísť o sumu cca 1,18 milióna eur. Cena prenájmu budovy, ktorú presadzovalo bývalé vedenie DR, sa pri dlhodobom prenájme podľa informácií z webovej stránky VSH Development má pohybovať v rozmedzí 8,50- 12,50 eur/m2. Štát mal podľa Sme.sk pristúpiť na cenu na hornej hranici, teda 12,50 eur/ m2. Podľa eTrend.sk mala táto cena byť až 20,50 EUR/m2 vrátane energií a služieb. Originálnu zmluvu s detailnými informáciami o presnej cene a ostatných podmienkach (počty parkovacích miest, veľkosť archívu...) sa nám v prípade tejto budovy nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Priestory, ktoré prenajíma Nitra Invest, mali podľa zmluvy (.pdf) pozostávať z 7640 m2 kancelárskych priestorov za 11,40 eur, 946 m2 archívnych priestorov za 4 EUR a 50 parkovacích miest za cenu 45 eur/1 pm. Ročne teda malo ísť o sumu cca 1,12 milióna eur. Po prirátaní sumy za energie malo ísť o sumu cca 1,18 milióna eur. Cena prenájmu budovy, ktorú presadzovalo bývalé vedenie DR, sa pri dlhodobom prenájme podľa informácií z webovej stránky VSH Development má pohybovať v rozmedzí 8,50- 12,50 eur/m2. Štát mal podľa Sme.sk pristúpiť na cenu na hornej hranici, teda 12,50 eur/ m2. Podľa eTrend.sk mala táto cena byť až 20,50 EUR/m2 vrátane energií a služieb. Originálnu zmluvu s detailnými informáciami o presnej cene a ostatných podmienkach (počty parkovacích miest, veľkosť archívu...) sa nám v prípade tejto budovy nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "z webovej stránky", "Sme.sk", "eTrend.sk"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zmluvy/data/drsr_id_1114.pdf", "http://www.bck.sk/sk-ponuka.htm", "http://www.sme.sk/c/5847506/vedenie-sdku-o-budove-pre-daniarov-mlci.html", "http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/drahy-prenajom-daniarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:29.866211+00:00"}
{"id": "vr38863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38863", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Povedzte občanom, do kedy ten slávny kľúč bude fungovať, do kedy tá distribúcia bude platiť podľa toho ako ste to vyrokovali? Do roku 2020, to znamená to nie je večná, večný kľúč a dokonca, dokonca ho budete, dokonca potom sa budú musieť všetky záväzky doplatiť podľa pôvodného kľúča.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena distribučného kľúča prebehla pred stretnutím ministrov v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Zmena distribučného kľúča prebehla pred stretnutím ministrov v Budapešti. Správa portálu pravda.sk z 21. marca 2011."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "ESM"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/do-noveho-eurovalu-da-slovensko-aj-hotovost-ma-byt-mensia-pmt-/sk_ekonomika.asp?c=A110321_192859_sk_ekonomika_p01&utm_source=InterStore.sk&utm_medium=page&utm_campaign=spravy#ixzz1JFpsyAdc", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:17.091802+00:00"}
{"id": "vr29213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29213", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Priemerne tempo zadĺženia sme znížili ročne o 50 miliónov eur.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čislák vo výroku referuje k úrovni ročnej straty univerzitných a fakultných nemocníc pod správou Ministerstva zdravotníctva. Údaje o hospodárení nemocníc pre rok 2014 zatiaľ nie sú dostupné, pre rozdiel medzi rokmi 2012 a 2013 však platí, že tempo zadĺženia sa znížilo o takmer 50 miliónov. Nakoľko Čislák nešpecifikuje obdobie o ktorom sa vyjadruje, na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Čislák vo výroku referuje k úrovni ročnej straty univerzitných a fakultných nemocníc pod správou Ministerstva zdravotníctva. Údaje o hospodárení nemocníc pre rok 2014 zatiaľ nie sú dostupné, pre rozdiel medzi rokmi 2012 a 2013 však platí, že tempo zadĺženia sa znížilo o takmer 50 miliónov. Nakoľko Čislák nešpecifikuje obdobie o ktorom sa vyjadruje, na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["Informácie", "tu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164403?prefixFile=m_", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20102010/5.8,5.1,5.2%7C1,2,3,4,5,6%7CNONE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:30.512509+00:00"}
{"id": "vr29355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29355", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale jasné, že áno. Napríklad DPH, aby mohli platiť podnikatelia, živnostníci, to určite viete, aby mohli platiť až potom, keď budú mať. Tam (konsolidačný balíček, pozn.) je toho viac.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľuboš Blaha sa nemýlil, keď hovoril o konsolidačnom balíčku, ani o tom, že položiek, ktorými má pomôcť, je viacero. Blaha narážal na údaj o časovom horizonte prvých dvoch rokov, v ktorom začínajúce mladé firmy, v čase svojich začiatkov a finančného tlaku, nebudú musieť platiť DPH, resp. budú mať nulovú daňovú záťaž. Balíček zahŕňa viacero opatrení , napríklad aj nové zdanenie bánk, zmena spotrebnej dane z tabakových výrobkov a hazardu, zmena odvodov živnostníkov, podpora v nezamestnanosti a iné. Konsolidačný balíček bol aktualizovaný a dopĺňaný, pričom jeho najaktuálnejšia verzia je z 25. 12. 2014.", "analysis_paragraphs": ["Ľuboš Blaha sa nemýlil, keď hovoril o konsolidačnom balíčku, ani o tom, že položiek, ktorými má pomôcť, je viacero. Blaha narážal na údaj o časovom horizonte prvých dvoch rokov, v ktorom začínajúce mladé firmy, v čase svojich začiatkov a finančného tlaku, nebudú musieť platiť DPH, resp. budú mať nulovú daňovú záťaž. Balíček zahŕňa viacero opatrení , napríklad aj nové zdanenie bánk, zmena spotrebnej dane z tabakových výrobkov a hazardu, zmena odvodov živnostníkov, podpora v nezamestnanosti a iné. Konsolidačný balíček bol aktualizovaný a dopĺňaný, pričom jeho najaktuálnejšia verzia je z 25. 12. 2014."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["údaj", "opatrení", "verzia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/326438-zacinajuce-firmy-s-dobrym-napadom-nebudu-platit-dane/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8804"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:37.302939+00:00"}
{"id": "vr16306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16306", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...Robert Fico (...) ešte v marci bol schopný tvrdiť, že amnestie sa právne čistým spôsobom zrušiť nedajú a dneska máme po dvoch mesiacoch amnestie zrušené.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiarove amnestie boli jednou z najskloňovanejších tém v slovenskej spoločnosti za posledný polrok. Amnestiám sa viackrát venoval aj Demagog.SK, dejinný prehľad amnestií je možné pozrieť tu . Robert Fico naozaj v minulosti tvrdil, že amnestie sú právne nezrušiteľné a zhruba v marci sa jeho výpovede zmenili, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády sa vyjadroval v minulosti veľmi jasne, záporne, čo sa týkalo zrušenia Mečiarových amnestií. Ešte koncom roka 2016 vyzýval nanajvýš k spísaniu deklarácie parlamentom. „Amnestie sú nezrušiteľné, to predsa každý vie, kto má základné právnické vzdelanie,“ argumentoval predseda vlády. Potom, približne v spomínanom marci 2017 nastal zlom. V tom čase, Róbert Fico vo väčšine svojich vyjadrení tvrdil , že ak by Ústavný súd SR povedal, že je možné zrušiť Mečiarove amnestie prijatím ústavného zákona, premiér by nevidel žiaden dôvod, prečo to neurobiť. Ale kým to ústavný súd nepovie, podľa predsedu vlády nemajú poslanci v Ústave SR právomoc amnestie zrušiť. „Nechcem, aby sme amorálnosti a nespravodlivosti riešili nejakým právnym paškvilom. Možno najlepšou cestou by bolo, keby sme dali ústavnému súdu právomoc, ešte predtým ako budeme hlasovať o ústavnom zákone o zrušení amnestií, že či vôbec je takýto postup možný,“ povedal . Jeho poradca, Eduard Barány, ústavný právnik však naďalej zastával pozíciu nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Poslanci Národnej rady SR 5. apríla zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia . Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. \"ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivety Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol: Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o mil. S lovenskej republiky,\" uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mečiarove amnestie boli jednou z najskloňovanejších tém v slovenskej spoločnosti za posledný polrok. Amnestiám sa viackrát venoval aj Demagog.SK, dejinný prehľad amnestií je možné pozrieť tu . Robert Fico naozaj v minulosti tvrdil, že amnestie sú právne nezrušiteľné a zhruba v marci sa jeho výpovede zmenili, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády sa vyjadroval v minulosti veľmi jasne, záporne, čo sa týkalo zrušenia Mečiarových amnestií. Ešte koncom roka 2016 vyzýval nanajvýš k spísaniu deklarácie parlamentom. „Amnestie sú nezrušiteľné, to predsa každý vie, kto má základné právnické vzdelanie,“ argumentoval predseda vlády. Potom, približne v spomínanom marci 2017 nastal zlom. V tom čase, Róbert Fico vo väčšine svojich vyjadrení tvrdil , že ak by Ústavný súd SR povedal, že je možné zrušiť Mečiarove amnestie prijatím ústavného zákona, premiér by nevidel žiaden dôvod, prečo to neurobiť. Ale kým to ústavný súd nepovie, podľa predsedu vlády nemajú poslanci v Ústave SR právomoc amnestie zrušiť. „Nechcem, aby sme amorálnosti a nespravodlivosti riešili nejakým právnym paškvilom. Možno najlepšou cestou by bolo, keby sme dali ústavnému súdu právomoc, ešte predtým ako budeme hlasovať o ústavnom zákone o zrušení amnestií, že či vôbec je takýto postup možný,“ povedal . Jeho poradca, Eduard Barány, ústavný právnik však naďalej zastával pozíciu nezrušiteľnosti Mečiarových amnestií. Poslanci Národnej rady SR 5. apríla zrušili amnestie Vladimíra Mečiara z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997. Dosiahli to prijatím uznesenia . Právomoc rušiť protiprávne amnestie či individuálne milosti prezidenta dala parlamentu zmena Ústavy SR. \"ÚS SR pod vedením predsedníčky Ivety Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 31. mája 2017 rozhodol: Uznesenie NR SR č. 570 z 5. apríla 2017 o zrušení článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o mil. S lovenskej republiky,\" uviedla hovorkyňa ÚS SR Martina Ferencová. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["tu", "argumentoval", "tvrdil", "prijatím", "povedal", "zastával", "uznesenia"], "url": ["http://meciaroveamnestie.sk/", "https://www.aktuality.sk/clanok/395131/fico-deklaracia-je-spravnou-reakciou-na-meciarove-amnestie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/427237/fico-amnestie-bez-ustavneho-sudu-nevyriesime/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/422894-fico-chceme-ustavnou-cestou-zrusit-meciarove-amnestie/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/video-fico-otvorene-meciarovych-amnestiach-som-za-zrusenie-ma-hacik.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423230-barany-rusenie-amnestii-rozvracia-pravny-stat/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:59.095260+00:00"}
{"id": "vr28610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28610", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Čo sa týka kafilérie - neplatíme žiaden prenájom dodnes.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2010 sa Nitra rozhodla časť kafilérie odkúpiť a časť prenajať na 10 rokov od spoločnosti N-Adova. V roku 2012 sa však Nitra spolu so spoločnosťou N-Adova, ktorá zostala vlastníkom časti pozemku, rozhodla časť bývalej kafilériu predať. Súčasťou dohody bolo, že si Mestské služby od N-Adovy prenajmú na 10 rokov zvyšnú časť areálu za ročné nájomné 252-tisíc eur. Nájomná zmluva však dlho nezačala byť účinná, keďže N-Adova a Mestské služby Nitra, ktoré si časť pozemku prenajali, sa nedohodli na prebratí areálu.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 sa Nitra rozhodla časť kafilérie odkúpiť a časť prenajať na 10 rokov od spoločnosti N-Adova. V roku 2012 sa však Nitra spolu so spoločnosťou N-Adova, ktorá zostala vlastníkom časti pozemku, rozhodla časť bývalej kafilériu predať. Súčasťou dohody bolo, že si Mestské služby od N-Adovy prenajmú na 10 rokov zvyšnú časť areálu za ročné nájomné 252-tisíc eur. Nájomná zmluva však dlho nezačala byť účinná, keďže N-Adova a Mestské služby Nitra, ktoré si časť pozemku prenajali, sa nedohodli na prebratí areálu."], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Nitra", "2012", "zmluva", "správy z apríla 2013", "zmluvami"], "url": ["http://zivot.azet.sk/clanok/7548/odskodne-za-smrad-bola-kupa-kafilerie-dohodou-pred-volbami", "http://www.nitralive.sk/spravy/1600-kafileriu-mesto-nitra-preda", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/Zapisnica_z_19._zasadnutia_(riadneho)_Mestskeho_zastupitelstva_v_Nitre,_konaneho_dna_28._juna_2012.pdf?t=1415476273", "http://nitra.sme.sk/c/6766416/areal-kafilerie-mesto-svoju-cast-nevyuziva-mozno-si-prenajme-dalsiu.html", "http://www.mss-nitra.sk/main.php?page=kategorie&idk=19&list=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:08.711148+00:00"}
{"id": "vr34045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34045", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "V prvom rade chcem povedať, že 17.júna pred dvomi rokmi bol doktor Čentéš zvolený za kandidáta na generálneho prokurátora. Vo voľbe, ktorú napadol vtedajší alebo bývalý generálny prokurátor doktor Trnka, a Ústavný súd jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti Dobroslava Trnku, v ktorej okrem iného napadol aj ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora zo dňa 17. júna 2011. ÚS SR odmietol túto sťažnosť nakoľko bola zjavne neopodstatnená a podaná neoprávnenou osobnou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti Dobroslava Trnku, v ktorej okrem iného napadol aj ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora zo dňa 17. júna 2011. ÚS SR odmietol túto sťažnosť nakoľko bola zjavne neopodstatnená a podaná neoprávnenou osobnou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["prebehla", "voľbou", "vzdal", "kandidoval", "odmietol", "rozhodol", "rozhodnutie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5942499/centes-uspel-v-tajnej-volbe-trnka-nekandidoval.html", "http://www.sme.sk/c/5897778/radicova-prezila-hlasovanie-o-trnkovi.html", "http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html", "http://www.sme.sk/c/5918496/sulik-vyhlasil-novu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:46.712246+00:00"}
{"id": "vr16932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16932", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...zamestnával (Kotleba, pozn.) na úrade svojich príbuzných, zamestnal tam pomaly všetkých členov svojej strany...", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas úradovania Mariana Kotlebu ako predsedu BBSK pracovali na úrade BBSK Kotlebova manželka Frederika a bratia Martin a Marek. Krajniak však zavádza v druhej časti výroku o \"pomaly všetkých členoch strany\". Na úrade BBSK a spoločnostiach, ktorých zriaďovateľom je kraj bolo naozaj zamestnaných mnoho členov ĽSNS, pri ich straníckych štruktúrach sa však nedá hovoriť o pomaly všetkých členoch. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Počas úradovania Mariana Kotlebu ako predsedu BBSK pracovali na úrade BBSK Kotlebova manželka Frederika a bratia Martin a Marek. Krajniak však zavádza v druhej časti výroku o \"pomaly všetkých členoch strany\". Na úrade BBSK a spoločnostiach, ktorých zriaďovateľom je kraj bolo naozaj zamestnaných mnoho členov ĽSNS, pri ich straníckych štruktúrach sa však nedá hovoriť o pomaly všetkých členoch. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Pravda.", "Aktuality", "Nový čas", "zoznam"], "url": ["http://transparency.sk/sk/rok-zupana-kotlebu-alebo-ako-sa-dari-lsns/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346606-rodinkarstvo-pokracuje-kotleba-zamestnal-manzelku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/271100/kotlebovo-ako-vladne-zupan-marian-kotlebu-v-banskej-bystrici/", "https://www.cas.sk/clanok/550608/kotleba-dohodil-flek-manzelke-aj-bratovi-a-to-nie-je-vsetko-zo-zupy-si-spravil-stranicky-podnik/", "http://www.naseslovensko.net/kontakty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:57.258140+00:00"}
{"id": "vr15748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15748", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "... na Slovensku máme takmer najväčšie percento na výchovu dieťaťa, 17 % z rozpočtu rodiny ide na výchovu detí, v čom sme na popredných miestach v Európe...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok vychádza zo štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2016, ktorá bola zverejnená v publikácii Society at a Glance 2016 - OECD Social Indicators. Z európskych krajín Slovensko predbehlo krajiny ako Luxembursko, Fínsko alebo Česko. Pred našou krajinou sa umiestnili (z európskych krajín) len Holandsko, Švajčiarsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa štatistiky v krajinách OECD sa v priemere míňa na výchovu dieťaťa resp. detí okolo 15 percent z celkového rozpočtu rodiny. Slovenská republika s hodnotou 16,7% predstavuje nadpriemer v tomto prieskumu. Je potrebné však dodať, že táto hodnota platí len v prípade kompletnej rodiny. V prípade osamelého rodiča sa jedná o hodnotu 24,4%.", "analysis_paragraphs": ["Výrok vychádza zo štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2016, ktorá bola zverejnená v publikácii Society at a Glance 2016 - OECD Social Indicators. Z európskych krajín Slovensko predbehlo krajiny ako Luxembursko, Fínsko alebo Česko. Pred našou krajinou sa umiestnili (z európskych krajín) len Holandsko, Švajčiarsko, Írsko a Spojené kráľovstvo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa štatistiky v krajinách OECD sa v priemere míňa na výchovu dieťaťa resp. detí okolo 15 percent z celkového rozpočtu rodiny. Slovenská republika s hodnotou 16,7% predstavuje nadpriemer v tomto prieskumu. Je potrebné však dodať, že táto hodnota platí len v prípade kompletnej rodiny. V prípade osamelého rodiča sa jedná o hodnotu 24,4%."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "publikácii"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/8116131ec004.pdf?expires=1486412564&id=id&accname=guest&checksum=B527DD2FB764A47F308FAFE7A4F5FCB7", "http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/society-at-a-glance-2016_9789264261488-en;jsessionid=1xniuck8qxium.x-oecd-live-02"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:55.015270+00:00"}
{"id": "vr35541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35541", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ako mám reagovať pán redaktor, keď niekto obviní ministra dopravy Ľuba Vážneho, že si dal do svojej 600 metrovej kancelárie nejaký koberec.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Figeľ neobvinil Vážneho z toho, že si \"do svojej 600 metrovej kancelárie nejaký koberec\" . Minister presne povedal: \"Tak drahý koberec, ako mal minister v pracovni, by mohol ľudovo povedané lietať. Myslím, že je to neprimerané a až neetické,\" a zároveň zverejnil faktúry z ktorých vyplývalo, že sa jednalo o 600 metrov koberca. Je to slovičkárenie, ale Robert Fico slovičkári rovnakým spôsobom. Faktom zostáva, tak ako informuje SME, že exminister Vážny nechal zrekonštruovať \"trakt ministra\", nie len samotnú jeho kanceláriu. Faktúry za celú rekonštrukciu (.zip).", "analysis_paragraphs": ["Minister Figeľ neobvinil Vážneho z toho, že si \"do svojej 600 metrovej kancelárie nejaký koberec\" . Minister presne povedal: \"Tak drahý koberec, ako mal minister v pracovni, by mohol ľudovo povedané lietať. Myslím, že je to neprimerané a až neetické,\" a zároveň zverejnil faktúry z ktorých vyplývalo, že sa jednalo o 600 metrov koberca. Je to slovičkárenie, ale Robert Fico slovičkári rovnakým spôsobom. Faktom zostáva, tak ako informuje SME, že exminister Vážny nechal zrekonštruovať \"trakt ministra\", nie len samotnú jeho kanceláriu. Faktúry za celú rekonštrukciu (.zip)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Faktúry za celú rekonštrukciu"], "url": ["http://i.sme.sk/cdata/9/55/5531029/Faktury-Zmluvy-MDPT.zip"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:23.933950+00:00"}
{"id": "vr28040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28040", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tí, ktorí tvoria tých 70 % pracovných miest, tí nesmú byť na druhej koľaji a nemali by byť znevýhodňovaní oproti tým veľkým (hovorí o malých a stredných podnikateľoch, pozn).", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ (posledné aktuálne údaje za za rok 2013) a analýzy NADSME, mikro, malé a stredné podniky a živnostníci majú podiel približne 70% na celkovom počte pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Časť výroku aby neboli malý a stredný podnikatelia na druhej koľaji a znevýhodňovaní, nehodnotíme, nakoľko ide o názorovú vložku A. Kisku. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR , tak v roku 2013 bol počet osôb zamestnaných v mikro, malých a stredných podnikoch (tzn. do 249 zamestnancov) 1 530 129 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov vo všetkých firmách v SR 2 176 053 predstavuje 70,3 %. podniky počet zamestnancov (0-9 zamestnancov) - (0-19 zamestnancov) 315 697 (20-49 zamestnancov) 199 742 (50-249 zamestnancov) 366 940 (250-499 zamestnancov) 135 802 (500-999 zamestnancov) 143 641 (1000- a viac zamestnancov) 366 483 Živnostníci 647 750 Spolu 2 176 053 Ako sa uvádza v najaktuálnejšej Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 ( NADSME , .pdf, s. 46) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. \"...na celkovej zamestnanosti v podnikateľskom sektore v roku 2012 podieľali FO – podnikatelia (FO – podnikatelia a nimi zamestnávané osoby) 36,0 %, mikro podniky 11,7 %, malé podniky 10,2 %, stredné podniky 14,0 % a veľké podniky 28,2 %. Malé a stredné podniky v roku 2012 tvorili 71,8 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,5 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR).\" Dokumnet (.pdf) Ministerstva hospodárstva SR o stave malého a stredného podnikania, ktorá vychádza z analýzy NADSME potvrdzuje vyššie uvedené: \"Malé a stredné podniky sú bezpochyby pilierom slovenského hospodárstva. Tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 % na tvorbe pridanej hodnoty.\" Rozdelenie podnikov: mikro podniky - 0-9 zamestnancov, malé podniky -10-49 zamestnancov , stredné podniky - 50-249 zamestnancov , veľké podniky -250-viac zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ (posledné aktuálne údaje za za rok 2013) a analýzy NADSME, mikro, malé a stredné podniky a živnostníci majú podiel približne 70% na celkovom počte pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Časť výroku aby neboli malý a stredný podnikatelia na druhej koľaji a znevýhodňovaní, nehodnotíme, nakoľko ide o názorovú vložku A. Kisku. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR , tak v roku 2013 bol počet osôb zamestnaných v mikro, malých a stredných podnikoch (tzn. do 249 zamestnancov) 1 530 129 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov vo všetkých firmách v SR 2 176 053 predstavuje 70,3 %. podniky počet zamestnancov (0-9 zamestnancov) - (0-19 zamestnancov) 315 697 (20-49 zamestnancov) 199 742 (50-249 zamestnancov) 366 940 (250-499 zamestnancov) 135 802 (500-999 zamestnancov) 143 641 (1000- a viac zamestnancov) 366 483 Živnostníci 647 750 Spolu 2 176 053 Ako sa uvádza v najaktuálnejšej Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2012 ( NADSME , .pdf, s. 46) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. \"...na celkovej zamestnanosti v podnikateľskom sektore v roku 2012 podieľali FO – podnikatelia (FO – podnikatelia a nimi zamestnávané osoby) 36,0 %, mikro podniky 11,7 %, malé podniky 10,2 %, stredné podniky 14,0 % a veľké podniky 28,2 %. Malé a stredné podniky v roku 2012 tvorili 71,8 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,5 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR (podľa štvrťročného podnikového výkazníctva ŠÚ SR).\" Dokumnet (.pdf) Ministerstva hospodárstva SR o stave malého a stredného podnikania, ktorá vychádza z analýzy NADSME potvrdzuje vyššie uvedené: \"Malé a stredné podniky sú bezpochyby pilierom slovenského hospodárstva. Tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily a podieľajú sa 55,1 % na tvorbe pridanej hodnoty.\" Rozdelenie podnikov: mikro podniky - 0-9 zamestnancov, malé podniky -10-49 zamestnancov , stredné podniky - 50-249 zamestnancov , veľké podniky -250-viac zamestnancov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "NADSME", "Dokumnet"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2995&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.sbagency.sk/sites/default/files/file/stav_msp_2012u.pdf", "http://www.economy.gov.sk/ext_dok-analyza-stavu-msp/142099c?ext=orig"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:38.848803+00:00"}
{"id": "vr34705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34705", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie, takto by som to neinterpretoval, pretože sme jediná strana v Európe, ktorá v čase vládnutia získala viac ako v čase opozície. Bola jednoducho svetová hospodárska kríza.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že nájsť stranu, ktorá by spĺňala všetky podmienky, ktoré R. Fico vymenoval je ťažké. Muselo by ísť o stranu, ktorá vstupovala do vlády ako opozičná strana, v rokoch 2005-2006, aby sa voľby udiali najneskôr v rokoch 2009-2010. Vzorka sa týmto znižuje. Veľa európskych krajín bude mať parlamentné voľby až v roku 2011 prípadne v roku 2012. Nám sa podarilo vyhľadať švédsku Stranu umiernených (Moderate Party), ktorá v roku 2006 vstúpila do vlády po dlhšej odmlke. Napriek kríze dosiahla v tohtoročných septembrových voľbách o 3,9% viac ako v roku 2006. Podobne na tom bola aj španielska vládna strana PSOE, ktorá mala v marci 2004 11.026.163 hlasov (42,59%) a v marci 2008 (v čase keď už v Španielsku prepukla finančná a realitná kríza) získala 11.288.698 (43,87%).", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že nájsť stranu, ktorá by spĺňala všetky podmienky, ktoré R. Fico vymenoval je ťažké. Muselo by ísť o stranu, ktorá vstupovala do vlády ako opozičná strana, v rokoch 2005-2006, aby sa voľby udiali najneskôr v rokoch 2009-2010. Vzorka sa týmto znižuje. Veľa európskych krajín bude mať parlamentné voľby až v roku 2011 prípadne v roku 2012. Nám sa podarilo vyhľadať švédsku Stranu umiernených (Moderate Party), ktorá v roku 2006 vstúpila do vlády po dlhšej odmlke. Napriek kríze dosiahla v tohtoročných septembrových voľbách o 3,9% viac ako v roku 2006. Podobne na tom bola aj španielska vládna strana PSOE, ktorá mala v marci 2004 11.026.163 hlasov (42,59%) a v marci 2008 (v čase keď už v Španielsku prepukla finančná a realitná kríza) získala 11.288.698 (43,87%)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["septembrových", "marci", "marci", "prepukla"], "url": ["http://electionresources.org/se/riksdag.php?election=2010", "http://electionresources.org/es/congress.php?election=2004", "http://electionresources.org/es/congress.php?election=2008", "http://www.finance.cz/zpravy/finance/178848-financni-krize-jiz-vypukla-i-v-evrope-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:17.557806+00:00"}
{"id": "vr28926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28926", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Napríklad v Amerike každá štvrtá spoločnosť za štyri roky od vzniku jednoducho zanikne", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže rôzne dostupné zdroje hovoria o oveľa väčších číslach ako Ivan Švejna. Článok na TREND.sk hovorí o tom , že v USA do dvoch rokov padne každá tretia firma. Server ipodnikatel.cz zase uvádza, že z novozaložených malých firiem v USA hneď do roka skrachuje celých 40 percent, do piatich rokov skrachuje podľa tejto štatistiky až 80 percent z týchto firiem. V oboch prípadoch platí, že za kratší čas zanikne ešte väčšie percento firiem, ako tvrdí Švejna.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže rôzne dostupné zdroje hovoria o oveľa väčších číslach ako Ivan Švejna. Článok na TREND.sk hovorí o tom , že v USA do dvoch rokov padne každá tretia firma. Server ipodnikatel.cz zase uvádza, že z novozaložených malých firiem v USA hneď do roka skrachuje celých 40 percent, do piatich rokov skrachuje podľa tejto štatistiky až 80 percent z týchto firiem. V oboch prípadoch platí, že za kratší čas zanikne ešte väčšie percento firiem, ako tvrdí Švejna."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["TREND.sk", "", "ipodnikatel.cz"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/preco-sa-novacikom-v-biznise-nedari.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/preco-sa-novacikom-v-biznise-nedari.html", "http://www.ipodnikatel.cz/Ukonceni-podnikani/jak-v-podnikani-nezkrachovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:04.023148+00:00"}
{"id": "vr17010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17010", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...pol roka dozadu Podnikateľská aliancia Slovenska robila prieskum medzi Slovákmi, ktorí ostali pracovať po škole alebo vôbec pôsobia a pracujú niekde v krajinách Európskej únie. Pýtali sa za akých okolností kedy budete mať záujem sa vrátiť na Slovensko? Ale odpoveď bola absolútne jednoznačná. No keď tam budú vyššie mzdy.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Richter sa odvoláva na prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý vznikol ešte v roku 2015. Okrem nesprávnej informácie o vzniku prieskumu Richter nesprávne uviedol aj zistenia prieskumu. Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, ako prvotný dôvod pre návrat na Slovensko uviedli rodinnú situáciu, platy boli druhým najčastejším dôvodom. Vyššie mzdy ako primárny dôvod pre návrat na Slovensko označili študenti študujúci v zahraničí. Kvôli faktickým nepresnostiam hodnotíme Richterov výrok ako nepravdivý. Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila 7. decembra 2015 výsledky prieskumu medzi ľuďmi, ktorí pracujú, alebo študujú mimo Slovenska. Položené otázky sa týkali aj toho, čo by ich presvedčilo vrátiť sa na Slovensko. V prípade študentov sa najčastejšie, v 46 % prípadov, vyskytovala odpoveď \"zvýšenie platov na Slovensku\". Ako druhý najdôležitejši faktor respondenti uviedli \"poriadok a prosperitu na Slovensku\", táto odpoveď sa objavila v 39 % prípadov. Pre ľudí, ktorí v zahraničí už pracujú, pre návrat na Slovensko by bola dôvodom rodinná situácia, uviedlo to 78 % respondentov. Druhým najčastejším dôvodom bolo Richterom spomenuté zvýšenie platov (52 %). Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter sa odvoláva na prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorý vznikol ešte v roku 2015. Okrem nesprávnej informácie o vzniku prieskumu Richter nesprávne uviedol aj zistenia prieskumu. Ľudia, ktorí pracujú v zahraničí, ako prvotný dôvod pre návrat na Slovensko uviedli rodinnú situáciu, platy boli druhým najčastejším dôvodom. Vyššie mzdy ako primárny dôvod pre návrat na Slovensko označili študenti študujúci v zahraničí. Kvôli faktickým nepresnostiam hodnotíme Richterov výrok ako nepravdivý. Podnikateľská aliancia Slovenska zverejnila 7. decembra 2015 výsledky prieskumu medzi ľuďmi, ktorí pracujú, alebo študujú mimo Slovenska. Položené otázky sa týkali aj toho, čo by ich presvedčilo vrátiť sa na Slovensko. V prípade študentov sa najčastejšie, v 46 % prípadov, vyskytovala odpoveď \"zvýšenie platov na Slovensku\". Ako druhý najdôležitejši faktor respondenti uviedli \"poriadok a prosperitu na Slovensku\", táto odpoveď sa objavila v 39 % prípadov. Pre ľudí, ktorí v zahraničí už pracujú, pre návrat na Slovensko by bola dôvodom rodinná situácia, uviedlo to 78 % respondentov. Druhým najčastejším dôvodom bolo Richterom spomenuté zvýšenie platov (52 %). Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila"], "url": ["http://alianciapas.sk/v-zahranici-pracuje-vyse-300-tisic-slovakov-len-malokto-sa-chce-vratit-domov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:38.042231+00:00"}
{"id": "vr37552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37552", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Keď si zoberiete pekárenské výrobky, v pekárenských výrobkoch máte cenu komodity pšenice. Len 25 % (konečnej ceny pre zákazníka pozn.). 75 % je niekde inde, je to v doprave, v preprave, je to u spracovateľov pšenice, u pekárov, je to hlavne v obchodných reťazcoch a o tom vláda mlčí.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Približné údaje o podiele komoditnej pšenice na konečnej cene pekárenských výrobkov, ktoré údáva Ľ. Jahnátek sú korektné. Ak si zoberieme cenu pšeničnej múky (v súčasnosti 246eur/t ) vychádza nám na 0,8kg múky, ktorá je približne potrebná na výrobu 1kg chleba, cena 0,197 Eur. Ak sa cena 1kg chleba pohybuje v rozmedzí 0,8-1 Eur. Vychádza nám podiel pšeničnej múky na chlebe 19,7%-24,6%. Údaje sú orientačné. Je možné, že podiel múky na niektorých chleboch môže byť znížený ako aj zvýšený. Takisto ceny chleba sa v iných regiónoch a obchodoch môžu pohybovať na vyššej úrovni.", "analysis_paragraphs": ["Približné údaje o podiele komoditnej pšenice na konečnej cene pekárenských výrobkov, ktoré údáva Ľ. Jahnátek sú korektné. Ak si zoberieme cenu pšeničnej múky (v súčasnosti 246eur/t ) vychádza nám na 0,8kg múky, ktorá je približne potrebná na výrobu 1kg chleba, cena 0,197 Eur. Ak sa cena 1kg chleba pohybuje v rozmedzí 0,8-1 Eur. Vychádza nám podiel pšeničnej múky na chlebe 19,7%-24,6%. Údaje sú orientačné. Je možné, že podiel múky na niektorých chleboch môže byť znížený ako aj zvýšený. Takisto ceny chleba sa v iných regiónoch a obchodoch môžu pohybovať na vyššej úrovni."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["246eur/t"], "url": ["http://www.sppk.sk/?pl=68&article=1460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:34.768632+00:00"}
{"id": "vr30323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30323", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sa potvrdili slová, ktoré som tvrdil vo februári, že tento zákon (o prinavrátení doplatkov pozn.) je urobený zle a nebudú sa pacientom vracať lieky.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálov pravda.sk a sme.sk sa Richard Raši vo februári 2011 vyjadril: \"Keď prvýkrát budú pacienti očakávať preplatok, budú sklamaní. Limit sa nedá naplniť,“", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálov pravda.sk a sme.sk sa Richard Raši vo februári 2011 vyjadril: \"Keď prvýkrát budú pacienti očakávať preplatok, budú sklamaní. Limit sa nedá naplniť,“"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "sme.sk"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/limity-na-lieky-budu-platit-od-aprila-ds5-/sk-pstat.asp?c=A110214_100220_sk-pstat_p59", "http://ekonomika.sme.sk/c/5749736/limity-na-lieky-predsa-budu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:13.870758+00:00"}
{"id": "46802", "numeric_id": 46802, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46802", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Prijali sme úpravu, ktorá zdobrovoľňuje, neruší, zdobrovoľňuje gastrolístky, o tom sme hovorili už dlhé roky, hovorili sme o tom v opozícii, (pretože ľudia jednoducho nie sú ovce, nemusíte im vytláčať farebné papieriky, na ktorých zarobí pár firiem ktoré, ktoré ich tlačia, nehorázne zisky z toho majú), ale teraz si bude môcť vybrať zamestnanec, či chce gastrolístok alebo či chce peniaze v hotovosti.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Parlament 4. februára schválil zmenu zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancom vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. Ten im firma vyplatí na účet alebo v hotovosti, neplatia z neho odvody ani dane. Vláda tak splnila svoj sľub z programového vyhlásenia. Lístky chcel peniazmi nahradiť už Richard Sulík v roku 2016. Podobné opatrenie navrhoval aj Protimonopolný úrad, trh s lístkami považoval za náchylný na kartely. Podľa porovnania portálu pravda.sk mali vydavatelia gastrolístkov ziskové marže na úrovni od 11 do 39 percent, priemer v maloobchode bol do 9 percent. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Parlament 4. februára schválil zmenu zákonníka práce, ktorá umožňuje zamestnancom vybrať si medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu. Ten im firma vyplatí na účet alebo v hotovosti, neplatia z neho odvody ani dane. Vláda tak splnila svoj sľub z programového vyhlásenia. Lístky chcel peniazmi nahradiť už Richard Sulík v roku 2016. Podobné opatrenie navrhoval aj Protimonopolný úrad, trh s lístkami považoval za náchylný na kartely. Podľa porovnania portálu pravda.sk mali vydavatelia gastrolístkov ziskové marže na úrovni od 11 do 39 percent, priemer v maloobchode bol do 9 percent. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zmenu", "splnila", "chcel", "navrhoval", "mali"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8022", "https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://e.dennikn.sk/462019/sas-chce-nahradit-gastrolistky-peniazmi-zoznam-40-opatreni/", "https://e.dennikn.sk/382497/gastrolistky-treba-zrusit-odkazuje-protimonopolny-urad-vlade/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/573095-peniaze-alebo-gastrolistky-vlada-sliape-na-biznis-gastrolistkovym-firmam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:01.376690+00:00"}
{"id": "vr35907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35907", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nikdy ani koruna do Smeru z takýchto vecí nepritiekla. Financovanie Smeru je úplne čisté. Je to úbohý pokus tri týždne pred voľbami zakryť to, že Slovensko konečne.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:33.325726+00:00"}
{"id": "vr14179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14179", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Za vlády Roberta Fica, teraz za druhej vlády, do januára 2016, čiže ešte bez účinnosti tohto zákona sa v štátnych nemocniciach zvýšil plat sestrám o 188 eur, o 188 eur a ostatným nemocniciam o 195 eur.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa informácií poskytnutých Ministerstvom zdravotníctva o výške priemernej mzdy zdravotných sestier na Slovensku došlo k nárastu ich priemerných miezd počas vlády R. Fica približne o 188 eur v štátnych a o 195 eur v ostatných zdravotníckych zariadeniach. Tieto dáta však Demagog.SK nevedel dohľadať v odkazovanej databáze. Ćísla z ministerstvo zdravotníctva sme tým pádom nevedeli overiť. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov poskytnutých priamo ministerstvom dosiahol priemerný plat zdravotných sestier na Slovensku v roku 2015 v štátnych nemocniciach sumu 1032,3 eur, čo podľainformácií ministerstva predstavuje nárast vo výške približne 188,71 eur oproti roku 2011, kedy to bolo 843,59 eur , pričom v ostatných nemocniciach došlo k nárastu priemernej mzdy sestier o 195,58 eur, (zo sumy 617,69 eur v roku 2011 na sumu vo výške 813,27 eur). Demagog.SK sa odvoláva priamo na informácie poskytnuté ministerstvom zdravotníctva, ktoré údaje získalo z databázy Národného centra zdravotníckych informácií . Podľa údajov zo Správy o stave zdravotníctva 2015 ( .pdf ,s. 48) bol priemerný plat zdravotnej sestry v štátnom zariadení v roku 2012 vo výške 879 eur a v roku 2014 vo výške 929 eur, teda ide o rozdiel 50 eur avšak nie sú k dispozícii údaje pre rok 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií poskytnutých Ministerstvom zdravotníctva o výške priemernej mzdy zdravotných sestier na Slovensku došlo k nárastu ich priemerných miezd počas vlády R. Fica približne o 188 eur v štátnych a o 195 eur v ostatných zdravotníckych zariadeniach. Tieto dáta však Demagog.SK nevedel dohľadať v odkazovanej databáze. Ćísla z ministerstvo zdravotníctva sme tým pádom nevedeli overiť. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa údajov poskytnutých priamo ministerstvom dosiahol priemerný plat zdravotných sestier na Slovensku v roku 2015 v štátnych nemocniciach sumu 1032,3 eur, čo podľainformácií ministerstva predstavuje nárast vo výške približne 188,71 eur oproti roku 2011, kedy to bolo 843,59 eur , pričom v ostatných nemocniciach došlo k nárastu priemernej mzdy sestier o 195,58 eur, (zo sumy 617,69 eur v roku 2011 na sumu vo výške 813,27 eur). Demagog.SK sa odvoláva priamo na informácie poskytnuté ministerstvom zdravotníctva, ktoré údaje získalo z databázy Národného centra zdravotníckych informácií . Podľa údajov zo Správy o stave zdravotníctva 2015 ( .pdf ,s. 48) bol priemerný plat zdravotnej sestry v štátnom zariadení v roku 2012 vo výške 879 eur a v roku 2014 vo výške 929 eur, teda ide o rozdiel 50 eur avšak nie sú k dispozícii údaje pre rok 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Národného centra zdravotníckych informácií", ".pdf"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Pages/default.aspx", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/851"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:40.095455+00:00"}
{"id": "48125", "numeric_id": 48125, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48125", "speaker": "László Sólymos", "speaker_party": "Aliancia", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/laszlo-solymos", "statement": "Predajne s obuvou môžu byť otvorené, obchody s čiapkami a šatami nie.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24. novembra 2021 vláda vyhlásila tzv. „ lockdown ”. Uznesenie ukladá zákaz vychádzania od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa s množstvom výnimiek ( pdf , s. 1). Výnimky zákazu vychádzania sa za predpokladu dodržania hygienických opatrení týkajú aj mnohých maloobchodov vrátane obchodu s obuvou (s. 7). Hoci vláda osobito nevyhradzuje výnimku pre obchody s čiapkami a oblečením, často sa v nich predáva aj obuv, čo im umožňuje ostať otvorenými, avšak oblečenie predávať nemôžu. Predaj prikrývok hlavy a šiat umožňuje výnimka pre zásielkový predaj na diaľku a pre výdajné miesta, kde je možné si tento tovar vyzdvihnúť.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý. Hoci obchody s čiapkami a šatami môžu byť otvorené, ak predávajú aj obuv, predaj oblečenia a pokrývok hlavy v kamenných predajniach nie je povolený.", "analysis_paragraphs": ["24. novembra 2021 vláda vyhlásila tzv. „ lockdown ”. Uznesenie ukladá zákaz vychádzania od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa s množstvom výnimiek ( pdf , s. 1). Výnimky zákazu vychádzania sa za predpokladu dodržania hygienických opatrení týkajú aj mnohých maloobchodov vrátane obchodu s obuvou (s. 7). Hoci vláda osobito nevyhradzuje výnimku pre obchody s čiapkami a oblečením, často sa v nich predáva aj obuv, čo im umožňuje ostať otvorenými, avšak oblečenie predávať nemôžu. Predaj prikrývok hlavy a šiat umožňuje výnimka pre zásielkový predaj na diaľku a pre výdajné miesta, kde je možné si tento tovar vyzdvihnúť.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hoci obchody s čiapkami a šatami môžu byť otvorené, ak predávajú aj obuv, predaj oblečenia a pokrývok hlavy v kamenných predajniach nie je povolený."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["lockdown", "pdf", "nevyhradzuje"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22789372/lockdown-slovensko-nudzovy-stav-prehlad-opatrenia-zakazy-vynimky-koronavirus.html", "https://korona.gov.sk/wp-content/uploads/2021/11/695_2021.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/b6m4k8l/koronavirus-cez-lockdown-otvorili-aj-predajne-s-oblecenim-musia-vsak-dodrziavat-vyhlasku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:01.132468+00:00"}
{"id": "vr33239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33239", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Francúzsko má jednu z najvyšších nezamestnanosti v eurozóne a má ju už skoro 30 rokov.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe posledných štatistík nezamestnanosti z eurostatu z Decembra 2012, Francúzsko s 10,6% nezamestnanosťou sa nachádza dokonca pod priemerom eurozóny, ktorá je 11.7%. Krajiny ako Španielsko a Grécko majú viac ako dvojnásobne vyššiu nezamestnanosť, Slovensko o 4,1% viac. Celkovo má 6 zo 17 krajín Eurozóny vyššiu nezamestnanosť ako Francúzsko. Ďalšia časť výroku je taktiež zavádzajúca a to za a) preto, že eurozóna 30 rokov ani len neexistuje a za b) preto, že ak sa pozrieme na štatistiky OECD či Eurostatu za posledných 30 rokov uvidíme, že až na pár výnimočných rokov boli vždy aspoň 3 krajiny, ktoré mali vyššiu nezamestnanosť ako Francúzsko. To sa väčšinou držalo, čo sa nezamestnanosti týka, mierne nad (a miestami pod) Európskym priemerom.", "analysis_paragraphs": ["Na základe posledných štatistík nezamestnanosti z eurostatu z Decembra 2012, Francúzsko s 10,6% nezamestnanosťou sa nachádza dokonca pod priemerom eurozóny, ktorá je 11.7%. Krajiny ako Španielsko a Grécko majú viac ako dvojnásobne vyššiu nezamestnanosť, Slovensko o 4,1% viac. Celkovo má 6 zo 17 krajín Eurozóny vyššiu nezamestnanosť ako Francúzsko. Ďalšia časť výroku je taktiež zavádzajúca a to za a) preto, že eurozóna 30 rokov ani len neexistuje a za b) preto, že ak sa pozrieme na štatistiky OECD či Eurostatu za posledných 30 rokov uvidíme, že až na pár výnimočných rokov boli vždy aspoň 3 krajiny, ktoré mali vyššiu nezamestnanosť ako Francúzsko. To sa väčšinou držalo, čo sa nezamestnanosti týka, mierne nad (a miestami pod) Európskym priemerom."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "OECD", "Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://stats.oecd.org/modalexports.aspx?exporttype=excel&SubSessionId=deee423e-4e51-44fa-8f6f-52adc7bc5ce9&Random=0.2889386435679693", "http://www.google.com/publicdata/explore?ds=z8o7pt6rd5uqa6_&ctype=l&met_y=unemployment_rate&hl=en_US&dl=en_US#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=unemployment_rate&fdim_y=seasonality:sa&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country_group:eu&idim=country:fr&ifdim=country_group&hl=en_US&dl=en_US&ind=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:49.379219+00:00"}
{"id": "vr30733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30733", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že pán Dzurinda to jasne naznačil, že zvyšovanie DPH je cesta, ktorá je cestou získavania zdrojov do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyjadrenie aké spomína R. Fico sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie aké spomína R. Fico sme nenašli."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/196702/sas-a-sdku-ds-nasli-spolocny-zaujem/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:34.418027+00:00"}
{"id": "vr35333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35333", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ten zákon obsahuje len vládne, vládne ustanovenia a v podstate je to degradácia štátneho jazyka, pretože ide o štandardnú európsku normu akú majú dokonca aj v Spojených štátoch amerických v 26 štátoch.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, aké spoločné kritérium pre porovnanie použil Rafael Rafaj a čo má byť štandardná európska norma pre jazykový zákon na Slovensku a v spomínaných štátoch v USA.\n\nOhľadom používania úradného jazyka v USA píše Pavol Minarík v práci Budúcnosť USA: anglofónne či bilingválne (.pdf), že po vzniku Spojených štátov amerických získala postupne angličtina dominantné postavenie, preto bola otázka jazyka v USA dlhé obdobie bezproblémová a neriešená zákonom. V posledných desaťročiach sa táto otázka dostala do popredia. Dôvodom bol aj vysoký nárast imigrácie z Latinskej Ameriky. Niektoré štáty začali postupne pri úradnom styku používať aj španielčinu. Vznikla tak požiadavka uzákoniť úradny jazyk. Pokusov bolo viacero. Zlomovým bol rok 1981, keď bol navrhnutý ústavný dodatok, ktorý mal ustanoviť angličtinu za úradný jazyk USA. Návrh skončil neúspechom a spustil tak prijímanie jazykových zákonov v jednotlivých štátoch federácie. Od neúspešného návrhu ústavného dodatku z roku 1981, prijalo angličtinu ako úradný jazyk dodnes 30 štátov:\n\nAlabama (1990), Alaska (1998), Arizona (2006), Arkansas (1987), California (1986), Colorado (1988), Florida (1988), Georgia (1986 & 1996), Hawaii (1978), Idaho (2007), Illinois (1969), Indiana (1984), Iowa (2002), Kansas (2007), Kentucky (1984), Louisiana (1912), Massachusetts (1975), Mississippi (1987), Missouri (1998 & 2008), Montana (1995), Nebraska (1920), New Hampshire (1995), North Carolina (1987), North Dakota (1987), South Carolina (1987), South Dakota (1995), Tennessee (1984), Utah (2000), Virginia (1981 & 1996), Wyoming (1996).\n\nNajbližšie sa bude o angličtine, ako úradnom jazyku, rozhodovať 2. novembra 2010 v štáte Oklahoma.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, aké spoločné kritérium pre porovnanie použil Rafael Rafaj a čo má byť štandardná európska norma pre jazykový zákon na Slovensku a v spomínaných štátoch v USA.", "Ohľadom používania úradného jazyka v USA píše Pavol Minarík v práci Budúcnosť USA: anglofónne či bilingválne (.pdf), že po vzniku Spojených štátov amerických získala postupne angličtina dominantné postavenie, preto bola otázka jazyka v USA dlhé obdobie bezproblémová a neriešená zákonom. V posledných desaťročiach sa táto otázka dostala do popredia. Dôvodom bol aj vysoký nárast imigrácie z Latinskej Ameriky. Niektoré štáty začali postupne pri úradnom styku používať aj španielčinu. Vznikla tak požiadavka uzákoniť úradny jazyk. Pokusov bolo viacero. Zlomovým bol rok 1981, keď bol navrhnutý ústavný dodatok, ktorý mal ustanoviť angličtinu za úradný jazyk USA. Návrh skončil neúspechom a spustil tak prijímanie jazykových zákonov v jednotlivých štátoch federácie. Od neúspešného návrhu ústavného dodatku z roku 1981, prijalo angličtinu ako úradný jazyk dodnes 30 štátov:", "Alabama (1990), Alaska (1998), Arizona (2006), Arkansas (1987), California (1986), Colorado (1988), Florida (1988), Georgia (1986 & 1996), Hawaii (1978), Idaho (2007), Illinois (1969), Indiana (1984), Iowa (2002), Kansas (2007), Kentucky (1984), Louisiana (1912), Massachusetts (1975), Mississippi (1987), Missouri (1998 & 2008), Montana (1995), Nebraska (1920), New Hampshire (1995), North Carolina (1987), North Dakota (1987), South Carolina (1987), South Dakota (1995), Tennessee (1984), Utah (2000), Virginia (1981 & 1996), Wyoming (1996).", "Najbližšie sa bude o angličtine, ako úradnom jazyku, rozhodovať 2. novembra 2010 v štáte Oklahoma."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Budúcnosť USA: anglofónne či bilingválne", "prijalo angličtinu ako úradný jazyk"], "url": ["http://cpssu.org/storage/usa_jazyky.pdf", "http://www.us-english.org/inc/official/states.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:17.283605+00:00"}
{"id": "vr37628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37628", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Pritom všetky smernice Európskej únie náš regulačný zákon, ale vôbec, ešte raz zopakujem smernice aj tretí balík energetický, ktorý pôjde teraz do implementácie, hovorí v oblasti sieťových odvetví subjektov sieťových, v subjektoch sieťových odvetví, že tieto subjekty nemajú vytvárať maximálny zisk, ale primeraný zisk.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tretí energetický balíček a dokumenty, ktoré ho tvoria, sú vymenované v článku na stránke euractiv.sk . Portál etrend.sk z dňa 28.decembra 2010 uvádza: \"Budúci rok (2011) je posledným rokom súčasného regulačného obdobia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak musí čoskoro otvoriť diskusiu o novom viacročnom období po roku 2011. A v rámci nej bude musieť dať odpovede na otázky, akým spôsobom bude regulovať subjekty spadajúce pod kompetencie úradu. V skratke regulátor predstaví rozsah cenovej regulácie v nasledujúcom období a spôsob vykonávania regulácie, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov či spôsob určovania výšky primeraného zisku. \" Podľa zákona 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov \" určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny alebo pevnej ceny, alebo porovnateľnej ceny alebo tarify, pričom spôsob výpočtu ceny musí zohľadňovať oprávnené náklady a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií , ktoré možno do ceny započítať alebo oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom za predchádzajúci rok;...\"", "analysis_paragraphs": ["Tretí energetický balíček a dokumenty, ktoré ho tvoria, sú vymenované v článku na stránke euractiv.sk . Portál etrend.sk z dňa 28.decembra 2010 uvádza: \"Budúci rok (2011) je posledným rokom súčasného regulačného obdobia. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví tak musí čoskoro otvoriť diskusiu o novom viacročnom období po roku 2011. A v rámci nej bude musieť dať odpovede na otázky, akým spôsobom bude regulovať subjekty spadajúce pod kompetencie úradu. V skratke regulátor predstaví rozsah cenovej regulácie v nasledujúcom období a spôsob vykonávania regulácie, rozsah a štruktúru oprávnených nákladov či spôsob určovania výšky primeraného zisku. \" Podľa zákona 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov \" určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny alebo pevnej ceny, alebo porovnateľnej ceny alebo tarify, pričom spôsob výpočtu ceny musí zohľadňovať oprávnené náklady a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií , ktoré možno do ceny započítať alebo oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom za predchádzajúci rok;...\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["euractiv.sk", "etrend.sk", "zákona 276/2001 Z.z."], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/zoznam_liniek/ceny-energie-regulacie-ci-volny-trh-000233", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/horuca-zima-v-energetike.html", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:11.220171+00:00"}
{"id": "vr29159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29159", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Pred rokom 2006, nechceli žiadne adopcie, oni chceli len registrované partnerstva. A dneska je to tak samozrejmá požiadavka (hovorí o požiadavkách homosexuálov v ČR, pozn.).", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala najmä na zavedenie registrovaných partnerstiev za účelom právnej ochrany párov rovnakého pohlavia. V nedávnej dobe bola predložená novela zákona týkajúca sa adopcie dieťaťa partnera v registrovaných partnerstvách. Medzi dlhodobé ciele jedného z presadzovateľov tejto novely, organizácie PROUD (platforma pre rovnoprávnosť, uznanie a diverzitu) patrí aj umožnenie adopcií registrovaným partnerom rovnakého pohlavia. Nakoľko došlo k posunu od registrovaných partnerstiev k snahe o presadenie možnosti osvojenia si partnerovho dieťaťa, a v dlhodobom horizonte aj adopcií detí párom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Je však ale potrebné poznamenať, že v tom období už nemal Jiří Hromada s hnutím gayov v Českej republike nič spoločné, i keď sa vyjadril v prospech adopcií. Zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia v Českej republike bol prijatý 15. marca 2006. Išlo o v poradí šiesty návrh zákona o registrovanom partnerstve. Zákon bol napokon prijatý napriek vetu vtedajšieho prezidenta Klausa. Priebeh prijímania zákona o registrovaných partnerstvách je možné nájsť tu . Môžme tu vidieť, že ani predchádzajúce návrhy zákona sa nesnažili o zavedenie adopcií pre osoby rovnakého pohlavia. V auguste 2014 bola predložená novela zákona o registrovanom partnerstve, ktorej cieľom bolo umožniť osvojenie si biologického dieťaťa, druhým partnerom.Na stránke organizácie, ktorá iniciovala novelu, je možné medzi dlhodobými cieľmi nájsť aj presadenie adopcie detí jednotlivcami aj pármi v registrovanom partnerstve. Treba však poznamenať, že PROUD nie je rovnakou organizáciou, ktorá presadzovala zákon o registrovaných partnerstvách v roku 2006. Tou bola vyššie spomínaná Gay Iniciatíva, ktorá zanikla v roku 2006 po presadení zákona. Podľa GI bol zákon o registrovanom partnerstve od začiatku prezentovaný ako zákon, ktorý nevytvára manželstvo, ale platformu pre súžitie dvojíc rovnakého pohlavia, bez možnosti adoptovať si deti. Bývalý predseda GI Jiří Hromada sa podľa mediálnych informácií v posledných rokoch viackrát vyjadril v prospech adopcií, pričom argumentoval preplnenými detskými domovmi, vysokou rozvodovosťou, či zvýšenou akceptáciou homosexuality v spoločnosti. V roku 2009 sa vyjadril , že je protiústavné, \" že keď je človek sám, môže o adopciu požiadať, a ak vstúpi do registrovaného partnerstva, je mu to znemožnené .\" O možnosti posunutia zákona o registrovanom manželstve k umožneniu adopcií sa začalo uvažovať už v roku 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V období pred rokom 2006 sa diskusia v ČR sústreďovala najmä na zavedenie registrovaných partnerstiev za účelom právnej ochrany párov rovnakého pohlavia. V nedávnej dobe bola predložená novela zákona týkajúca sa adopcie dieťaťa partnera v registrovaných partnerstvách. Medzi dlhodobé ciele jedného z presadzovateľov tejto novely, organizácie PROUD (platforma pre rovnoprávnosť, uznanie a diverzitu) patrí aj umožnenie adopcií registrovaným partnerom rovnakého pohlavia. Nakoľko došlo k posunu od registrovaných partnerstiev k snahe o presadenie možnosti osvojenia si partnerovho dieťaťa, a v dlhodobom horizonte aj adopcií detí párom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Je však ale potrebné poznamenať, že v tom období už nemal Jiří Hromada s hnutím gayov v Českej republike nič spoločné, i keď sa vyjadril v prospech adopcií. Zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia v Českej republike bol prijatý 15. marca 2006. Išlo o v poradí šiesty návrh zákona o registrovanom partnerstve. Zákon bol napokon prijatý napriek vetu vtedajšieho prezidenta Klausa. Priebeh prijímania zákona o registrovaných partnerstvách je možné nájsť tu . Môžme tu vidieť, že ani predchádzajúce návrhy zákona sa nesnažili o zavedenie adopcií pre osoby rovnakého pohlavia. V auguste 2014 bola predložená novela zákona o registrovanom partnerstve, ktorej cieľom bolo umožniť osvojenie si biologického dieťaťa, druhým partnerom.Na stránke organizácie, ktorá iniciovala novelu, je možné medzi dlhodobými cieľmi nájsť aj presadenie adopcie detí jednotlivcami aj pármi v registrovanom partnerstve. Treba však poznamenať, že PROUD nie je rovnakou organizáciou, ktorá presadzovala zákon o registrovaných partnerstvách v roku 2006. Tou bola vyššie spomínaná Gay Iniciatíva, ktorá zanikla v roku 2006 po presadení zákona. Podľa GI bol zákon o registrovanom partnerstve od začiatku prezentovaný ako zákon, ktorý nevytvára manželstvo, ale platformu pre súžitie dvojíc rovnakého pohlavia, bez možnosti adoptovať si deti. Bývalý predseda GI Jiří Hromada sa podľa mediálnych informácií v posledných rokoch viackrát vyjadril v prospech adopcií, pričom argumentoval preplnenými detskými domovmi, vysokou rozvodovosťou, či zvýšenou akceptáciou homosexuality v spoločnosti. V roku 2009 sa vyjadril , že je protiústavné, \" že keď je človek sám, môže o adopciu požiadať, a ak vstúpi do registrovaného partnerstva, je mu to znemožnené .\" O možnosti posunutia zákona o registrovanom manželstve k umožneniu adopcií sa začalo uvažovať už v roku 2008. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["patrí", "Zákon", "vetu", "tu", "novela", "nájsť", "GI", "mediálnych", "informácií", "vyjadril", "uvažovať"], "url": ["http://www.proudem.cz/o-proudu/cile-a-vize.html", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115", "http://www.klaus.cz/clanky/47", "http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://www.proudem.cz/novinky/145-novela-zakona-o-registrovanem-partnerstvi-byla-predlozena.html", "http://www.proudem.cz/o-proudu/cile-a-vize.html", "http://gay.iniciativa.cz/www/index.php?page=clanek&id=10", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/267874-vhodnost-adopci-registrovanymi-pary-rozresi-jedine-praxe/", "http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zpravy/sabatova-o-registrovanem-partnerstvi-musime-diskutovat/", "http://zpravy.idnes.cz/ministr-kocab-chce-umoznit-adopci-i-registrovanym-parum-pki-/domaci.aspx?c=A090813_153042_domaci_ban", "http://zpravy.idnes.cz/analyza-cesko-diskriminuje-homosexualy-melo-by-jim-povolit-adopci-1dq-/domaci.aspx?c=A080306_173642_domaci_adb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:51.656636+00:00"}
{"id": "vr35091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35091", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ja by som chcel zdôrazniť, pani redaktorka, že mi je veľmi sympatické teraz jak sa, jak pristupuje poľská vláda k riešeniu drog na svojom území. Veľmi tvrdo a nekompromisne. Premiér poľskej vlády povedal, že do niekoľkých týždňov budú všetci díleri vo väzení. To sa mi veľmi páči.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konkrétny výrok poľského premiéra sa nám nepodarilo nájsť, pravdou však je, že poľská vláda na čele s Donaldom Tuskom pripravila a zrealizovala nový plán boja proti obchodom predávajúcim legálne tzv. dizajnérske drogy. Stalo sa tak po sérií otráv mladistvých v dôsledku užívania tohto typu drog. Správy sú dostupné v slovenskom ( hnonline.sk alebo topky.sk ) aj v anglickom jazyku ( thenews.pl alebo poland.pl a news.yahoo.com ).", "analysis_paragraphs": ["Konkrétny výrok poľského premiéra sa nám nepodarilo nájsť, pravdou však je, že poľská vláda na čele s Donaldom Tuskom pripravila a zrealizovala nový plán boja proti obchodom predávajúcim legálne tzv. dizajnérske drogy. Stalo sa tak po sérií otráv mladistvých v dôsledku užívania tohto typu drog. Správy sú dostupné v slovenskom ( hnonline.sk alebo topky.sk ) aj v anglickom jazyku ( thenews.pl alebo poland.pl a news.yahoo.com )."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "topky.sk", "thenews.pl", "poland.pl", "news.yahoo.com"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-46844730-polsko-zacalo-boj-s-party-drogami", "http://www.topky.sk/cl/11/812090/VIDEO-Zadrzali-krala-obchodu-s-chytrymi-drogami", "http://www.thenews.pl/national/artykul140825_poland-goes-to-war-on-smart-drugs.html", "http://www.poland.pl/news/article,Polish_War_On_Designer_Drugs,id,443868.htm", "http://news.yahoo.com/s/afp/20101005/hl_afp/polandcrimedrugssocialhealthlaw_20101005190953"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:04.952213+00:00"}
{"id": "vr36697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36697", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Po druhé v decembri už sme mali nižší počet nehôd.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stránka ministerstva vnútra ešte neobsahuje štatistiky nehodovosti za mesiac december.", "analysis_paragraphs": ["Stránka ministerstva vnútra ešte neobsahuje štatistiky nehodovosti za mesiac december."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:14.711164+00:00"}
{"id": "vr35435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35435", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...pán profesor Treštík už nebohý písali a hovorili o kráľovi Svätoplukovi....", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie, že aj pán profesor Třeštík písal o Svätoplukovi ako o kráľovi sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie, že aj pán profesor Třeštík písal o Svätoplukovi ako o kráľovi sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:17.211973+00:00"}
{"id": "vr30180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30180", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Okrem týchto prostriedkov, ktoré idú priamo zväzom, štát každý rok dáva, aj tento rok, 3,5 milióna konkrétnym športovcom, 200 športovcom priame prostriedky na ich podporu. Napríklad Matej Tóth dostal tento rok 20 000, Erik Varga za streľbu 40 000, náš štvorkajak 60 000 euro.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje osobitnú dotáciu vybraným športovcom, ktorí dosiahli úspechy na významných medzinárodných podujatiach. V roku 2015 patrí do tohto zoznamu aj Matej Tóth, Erik Varga a štvorkajak (Denis Myšák, Tibor Linka, Eduard Rebro, Daniel Szokol). Na podnet kancelárie NRSR sme o potvrdenie informácie požiadali sekciu štátnej starostlivosti o šport. Tá údaje potvrdila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytuje osobitnú dotáciu vybraným športovcom, ktorí dosiahli úspechy na významných medzinárodných podujatiach. V roku 2015 patrí do tohto zoznamu aj Matej Tóth, Erik Varga a štvorkajak (Denis Myšák, Tibor Linka, Eduard Rebro, Daniel Szokol). Na podnet kancelárie NRSR sme o potvrdenie informácie požiadali sekciu štátnej starostlivosti o šport. Tá údaje potvrdila, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["poskytuje", "rozhodnutí"], "url": ["https://www.minedu.sk/zoznam-vybranych-sportovych-reprezentantov-sr/", "http://www.minedu.sk/uzatvorene-vyzvy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:37.710028+00:00"}
{"id": "vr29418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29418", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Lebo napríklad teraz ste vytiahli DPH. My sme prijali zákon, kvôli tomu, že vy ste nám zanechali po prvej vláde skoro 8-percentný deficit, my sme museli prijímať také opatrenia, ktoré sa nepáčili ľuďom, samozrejme. Napríklad sme zvýšili o jedno percento DPH. Ale s tým, že ak verejný dlh klesne pod tri percentá, automaticky podľa zákona sa vráti DPH na pôvodnú úroveň. No vy ste ten zákon zmenili.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase zostavenia vlády Ivety Radičovej bol posledný známy rozpočtový deficit za rok 2009 podľa Eurostatu na úrovni 7,9 %. Za rok 2010 mierne klesol na 7,5 %. Toho roku preto vláda Ivety Radičovej prijala dočasné zvýšenie DPH z 19 na 20 %. V júni roku 2014 vládny SMER pozmeňujúcim návrhom tento zákon zmenil a vyhol sa tak opätovnému zníženiu DPH na 19 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V čase zostavenia vlády Ivety Radičovej bol posledný známy rozpočtový deficit za rok 2009 podľa Eurostatu na úrovni 7,9 %. Za rok 2010 mierne klesol na 7,5 %. Toho roku preto vláda Ivety Radičovej prijala dočasné zvýšenie DPH z 19 na 20 %. V júni roku 2014 vládny SMER pozmeňujúcim návrhom tento zákon zmenil a vyhol sa tak opätovnému zníženiu DPH na 19 %. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "návrhom", "zníženiu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00127&plugin=1", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/841966-vladny-smer-neznizi-dph-podla-fresa-fixuje-drahotu-navzdy/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:32.757342+00:00"}
{"id": "vr37484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37484", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Chcem len povedať, že keby ste si dali tú námahu, tak zistíte, že 17-teho februára bola zverejnená výzva, verejné obchodná výzva na riešenie tejto otázky (potravinová pomoc, pozn.) nielen na úrovni Slovenskej republiky, ale aj na úrovni Európskej únie, pretože bolo to publikované v európskom vestníku.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V uznesení Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín, Európsky parlament vyzýva EÚ, \"aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva...\"", "analysis_paragraphs": ["V uznesení Európskeho parlamentu zo 17. februára 2011 o zvyšovaní cien potravín, Európsky parlament vyzýva EÚ, \"aby podporila opatrenia zamerané na rozvoj vidieka, zvýšila investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti s osobitným zreteľom na naliehavé potreby v súvislosti s hladom, drobným poľnohospodárstvom a programami sociálnej ochrany; zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu zahraničnej rozvojovej pomoci EÚ v odvetví poľnohospodárstva...\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["uznesení"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2011-0071+0+DOC+XML+V0//SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:50.524952+00:00"}
{"id": "vr34301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34301", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Napríklad aj sankcie, ale aj to zníženie kvóra.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Správa sankcie nepovažuje za nekompatibilné s prijatými medzinárodnými záväzkami SR, za nekompatibilné považuje spomínané kvórum.", "analysis_paragraphs": ["Správa sankcie nepovažuje za nekompatibilné s prijatými medzinárodnými záväzkami SR, za nekompatibilné považuje spomínané kvórum."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.venice.coe.int/docs/2010/CDL-AD%282010%29035-e.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:36.944235+00:00"}
{"id": "vr37985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37985", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán predseda parlamentu v jednej z minulých relácií pred pár mesiami, pred pár týždňami z vašich úst vyšla nepravda, lož na adresu nášho straníckeho kolega, kolegu pána Lazára v súvislosti s jeho, s jeho platom v košickej teplárni. Vy už dnes viete veľmi dobre, že to nebola pravda.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME Richard Sulík v marcovej relácii Na telo uviedol nepravdivú informáciu o znížení platu Ladislava Lazára, bývalého generálneho riaditeľa Teplární Košice a súčasného poslanca NR SR za Smer-SD. Sulík 6. marca 2011 v televízii Markíza konštatoval, že Lazárovi klesol plat o takmer polovicu na 2400 eur presne mesiac pred voľbami. Ladislav Lazár označil Sulíkovo tvrdenie za účelové klamstvo, pretože vedel, že mu plat klesol už 15 mesiacov pred voľbami, teda ďaleko pred tým ako vôbec vedel, že bude kandidovať za poslanca NR SR. Ako uvádza článok SME a aj Hospodárskych novín , Richard Sulík sa za svoj nepravdivý výrok už ospravedlnil.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME Richard Sulík v marcovej relácii Na telo uviedol nepravdivú informáciu o znížení platu Ladislava Lazára, bývalého generálneho riaditeľa Teplární Košice a súčasného poslanca NR SR za Smer-SD. Sulík 6. marca 2011 v televízii Markíza konštatoval, že Lazárovi klesol plat o takmer polovicu na 2400 eur presne mesiac pred voľbami. Ladislav Lazár označil Sulíkovo tvrdenie za účelové klamstvo, pretože vedel, že mu plat klesol už 15 mesiacov pred voľbami, teda ďaleko pred tým ako vôbec vedel, že bude kandidovať za poslanca NR SR. Ako uvádza článok SME a aj Hospodárskych novín , Richard Sulík sa za svoj nepravdivý výrok už ospravedlnil."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5821531/sulik-sa-ospravedlnil-lazarovi-za-nepravdive-informacie.html", "http://hnonline.sk/c1-51350310-sulik-sa-ospravedlnil-exsefovi-teplarni-za-slova-o-jeho-plate%22"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:05.299458+00:00"}
{"id": "vr36756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36756", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dzurinda sa za to ospravedlnil (za výrok o Moste ako o piatej kolóne Smeru, pozn.)", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Verziu o Dzurindovom ospravedlnení potvrdzujú v rozhovoroch s novinármi zhodne Béla Bugár aj Zsolt Simon. (z rozhovoru so Simonom) \"Ako ste sa vyrovnali s výrokmi Mikuláša Dzurindu, že Most je piata kolóna Smeru?\" (Simon) „S odstupom času sa poopravil.“ \"Pred vami? Ospravedlnil sa?\" (Simon)„Bolo to pred Bélom Bugárom. Povedal, že to musí prehodnotiť. Nepamätám si to však presne.“ (Z rozhovoru s Bugárom) \"Dzurinda ako prvý označil Most-Híd za piatu kolónu Smeru. Čo proti vám má?\" (Bugár) \"A potom sa ospravedlnil. To súvisí s tým, že ma pozná. Vie, že keď sme v minulosti urobili nejakú dohodu, tvrdošijne som na jej dodržiavaní trval. Aj vo svojej knihe priznáva, že od nikoho nepočul tak často slová „to nestačí“. Ja som tvrdý partner a vyžadujem dodržanie slova.\" Na rozdiel od Bugárovho výroku, ktorý je verejný, sa nám však nepodarilo nájst verejný záznam Dzurindovho ospravedlnenia.", "analysis_paragraphs": ["Verziu o Dzurindovom ospravedlnení potvrdzujú v rozhovoroch s novinármi zhodne Béla Bugár aj Zsolt Simon. (z rozhovoru so Simonom) \"Ako ste sa vyrovnali s výrokmi Mikuláša Dzurindu, že Most je piata kolóna Smeru?\" (Simon) „S odstupom času sa poopravil.“ \"Pred vami? Ospravedlnil sa?\" (Simon)„Bolo to pred Bélom Bugárom. Povedal, že to musí prehodnotiť. Nepamätám si to však presne.“ (Z rozhovoru s Bugárom) \"Dzurinda ako prvý označil Most-Híd za piatu kolónu Smeru. Čo proti vám má?\" (Bugár) \"A potom sa ospravedlnil. To súvisí s tým, že ma pozná. Vie, že keď sme v minulosti urobili nejakú dohodu, tvrdošijne som na jej dodržiavaní trval. Aj vo svojej knihe priznáva, že od nikoho nepočul tak často slová „to nestačí“. Ja som tvrdý partner a vyžadujem dodržanie slova.\" Na rozdiel od Bugárovho výroku, ktorý je verejný, sa nám však nepodarilo nájst verejný záznam Dzurindovho ospravedlnenia."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["rozhovoru", "rozhovoru"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5523856/minister-simon-z-garaze-miliony-nevyzmykate.html#ixzz1BCVq9i3D", "http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/rozhovor/2010/03/vtipkar.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:01.672135+00:00"}
{"id": "vr32605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32605", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Za 18 mesiacov predošlá koalícia neprišla ani s jedným jediným riešením (rómskej problematiky, pozn.).", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predošlá vládna koalícia Ivety Radičovej na riešení rómskej problematiky pracovala. Ako príklad uvádzame Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 schválenú uznesením vlády č. 1/2012 zo dňa 11. januára 2012.", "analysis_paragraphs": ["Predošlá vládna koalícia Ivety Radičovej na riešení rómskej problematiky pracovala. Ako príklad uvádzame Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 schválenú uznesením vlády č. 1/2012 zo dňa 11. januára 2012."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Stratégiu Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/strategia-slovenskej-republiky-pre-integraciu-romov-do-roku-2020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:43.640267+00:00"}
{"id": "vr34763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34763", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme samozrejme konzultovali naše stanovisko s predstaviteľmi Európskej únie, pochopiteľne. ...rovnako s tímom pani Merkelovej.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali slová I. Radičovej. V rozhovore pre denník SME navyše I. Radičová tvrdila, že konzultovala stanovisko s Európskou ľudovou stranou (EPP) a tímom kancelárky Merkelovej a nie s predstaviteľmi EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali slová I. Radičovej. V rozhovore pre denník SME navyše I. Radičová tvrdila, že konzultovala stanovisko s Európskou ľudovou stranou (EPP) a tímom kancelárky Merkelovej a nie s predstaviteľmi EÚ."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore pre denník SME"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5386953/radicova-s-ficom-si-ani-nesadneme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:29.618768+00:00"}
{"id": "vr28074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28074", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V programových cieľoch Siete, tak ako sú obsiahnuté v stanovách, je z manifestu Alfa takmer všetko s výnimkou jednej veci zatiaľ, ktorá je tam iba naznačená, ale ktorú ja považujem za azda najdôležitejšiu v perspektíve 10-15-20 rokov a to je zásadná zmena pohľadu na tvorbu a distribúciu nástrojov dôchodkového zabezpečenia.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Oproti cieľom manifestu Alfa, nie je v stanovách Siete obsiahnuté \"takmer všetko s výnimkou\" zmien k dôchodkovom zabezpečení. Manifest Alfa obsahuje množstvo konkrétnych návrhov, z ktorých nie všetky sú obsiahnuté v zatiaľ len 10 konkrétnych cieľoch Siete. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Webová stránka strany Sieť v čase overovania neobsahuje žiadne stanovy ani informácie o programových cieľoch. Podobne strohá je aj stránka občianskeho združenia Alfa , no v tomto prípade je k dispozícii elektronická verzia manifestu a jeho zhrnutie prostredníctvom portálu sme.sk . Ciele manifestu Alfa sú na nej zhrnuté nasledovne (Zvýraznené sú tie ciele, čo sa nachádzajú aj v stanovách) + dopĺňame ďalšie dôležité návrhy priamo z manifestu:", "analysis_paragraphs": ["Oproti cieľom manifestu Alfa, nie je v stanovách Siete obsiahnuté \"takmer všetko s výnimkou\" zmien k dôchodkovom zabezpečení. Manifest Alfa obsahuje množstvo konkrétnych návrhov, z ktorých nie všetky sú obsiahnuté v zatiaľ len 10 konkrétnych cieľoch Siete. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Webová stránka strany Sieť v čase overovania neobsahuje žiadne stanovy ani informácie o programových cieľoch. Podobne strohá je aj stránka občianskeho združenia Alfa , no v tomto prípade je k dispozícii elektronická verzia manifestu a jeho zhrnutie prostredníctvom portálu sme.sk . Ciele manifestu Alfa sú na nej zhrnuté nasledovne (Zvýraznené sú tie ciele, čo sa nachádzajú aj v stanovách) + dopĺňame ďalšie dôležité návrhy priamo z manifestu:"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "Alfa", "verzia", "sme.sk", "ponúkla", "stanovy"], "url": ["http://siet.sk/", "http://www.alfa-slovensko.sk/alfa.html", "http://www.scribd.com/doc/110616617/ALFA-WEB", "http://www.sme.sk/c/6575492/prochazka-na-rade-kdh-ukazal-svoj-manifest.html", "http://www.24hod.sk/r-prochazka-predstavil-programove-ciele-politickej-strany-siet-cl283808.html", "https://docs.google.com/document/d/1lVpaTu7eKlFNF3QetNmTBWL0y9gVj4Tn19-ps_GVEEk/edit?usp=sharing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:02.851025+00:00"}
{"id": "vr25567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25567", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Váš kolega z SDKÚ p. Mikuš hlasoval za tento projekt (cyklotrasy, pozn.).", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mikuš hlasoval skutocne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliac, ktoré je formálne stavebníkom projektu.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mikuš hlasoval skutocne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliac, ktoré je formálne stavebníkom projektu."], "analysis_date": "2013-10-04", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval"], "url": ["http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/search/list_votings_topic_right.php?n_topic=12&topic_id=613&app=zm&topic_sub_topic=12&rt_php_sid_of_bbsk=782k89s579ltj7no04hdmvsc62"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:27.931750+00:00"}
{"id": "vr39141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39141", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale hlavne predpoveď vývoja a prepad rastu niekde možno len na 1% znamená údajne až 600 miliónový prepad (v štátnom rozpočte pozn.).", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška pravdepodobne použil ako zdroj rozhovor s Jurajom Valachym, analytikom Tatra banky, uverejnený na portáli aktuality.sk dňa 9. októbra 2011 (samotnú analýzu sa nám bohužiaľ nájsť nepodarilo). Analytický tím Tatra banky prognózuje rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku len vo výške 1% ( o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu ). Podľa Juraja Valachyho by takýto rast v porovnaní s rastom, s ktorým počítalo ministerstvo financií, znamenal v štátnom rozpočte výpadok vo výške zhruba 600 miliónov eur. Hlavným dôvodom prečo Tatra banka odhaduje nižší rast ako iné inštitúcie je predpoklad, že dôjde k riadenému bankrotu Grécka.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška pravdepodobne použil ako zdroj rozhovor s Jurajom Valachym, analytikom Tatra banky, uverejnený na portáli aktuality.sk dňa 9. októbra 2011 (samotnú analýzu sa nám bohužiaľ nájsť nepodarilo). Analytický tím Tatra banky prognózuje rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku len vo výške 1% ( o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu ). Podľa Juraja Valachyho by takýto rast v porovnaní s rastom, s ktorým počítalo ministerstvo financií, znamenal v štátnom rozpočte výpadok vo výške zhruba 600 miliónov eur. Hlavným dôvodom prečo Tatra banka odhaduje nižší rast ako iné inštitúcie je predpoklad, že dôjde k riadenému bankrotu Grécka."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk dňa 9. októbra 2011", "o 2,4% menej než rast, s ktorým počítal návrh štátneho rozpočtu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/194809/analytik-ak-pojde-grecko-do-krachu-budeme-stagnovat/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6108233/planovany-deficit-sa-v-roku-2012-nedodrzi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:12.349883+00:00"}
{"id": "49257", "numeric_id": 49257, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49257", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "A splnili sme prakticky celý náš volebný program.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sme rodina nedokázala plnohodnotne presadiť viaceré body svojho programu. Niektoré body hnutie splnilo iba čiastočne, iné vôbec. Príkladom nesplnených sľubov sú nájomné byty, exekučná amnestia či dlhodobý prenájom vozidla od štátu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVolebný program strany Sme rodina mal názov “Program pomoci rodinám 2020”. ( pdf. ) Jedným z najväčších predvolebných sľubov hnutia bola výstavba nájomných bytov. Hlavným cieľom bolo ročne ich vybudovať 25-tisíc. Dodnes však existujú len základy systému ako legislatíva, agentúra pre nájomné bývanie a registrácia pre záujemcov. Je pravdepodobné, že do volieb nebude k dispozícii pre rodiny ani jeden nájomný byt.\n\nHnutie Sme rodina chcelo taktiež presadiť exekučnú amnestiu , aj tento sľub sa strane podarilo presadiť len čiastočne. Parlament v októbri 2022 schválil generálny pardon na návrh poslankyne Sme rodina. Išlo o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Odpustenie penále sa však vzťahovalo iba na dlhy voči sociálnej poisťovni. Exekučná amnestia, tak ako ju navrhovalo hnutie vo svojom programe, mala viesť k upusteniu od vymáhania všetkých pohľadávok štátu voči občanom. To, že tento sľub hnutie nesplnilo, priznal neskôr aj samotný Boris Kollár v diskusnej relácii Na telo (v čase od 41:18)\n\nVolebný program Sme rodina sľuboval aj právo na prenájom auta od štátu pre občanov a podniky formou dlhodobého prenájmu za sumu od 75 eur po 195 eur mesačne (v závislosti od modelu auta). Sme rodina v programe uvádzala aj konkrétne príklady. Občania mali napríklad získať automobil v hodnote vyše 70-tisíc eur za mesačnú splátku 195 eur mesačne. Uvedený mesačný nájom navyše zahŕňal eZnámku, daň z pridanej hodnoty a zákonné a havarijné poistenie vozidla. Tento sľub však hnutie nepresadilo .\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Borisa Kollára, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Sme rodina nedokázala plnohodnotne presadiť viaceré body svojho programu. Niektoré body hnutie splnilo iba čiastočne, iné vôbec. Príkladom nesplnených sľubov sú nájomné byty, exekučná amnestia či dlhodobý prenájom vozidla od štátu. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Volebný program strany Sme rodina mal názov “Program pomoci rodinám 2020”. ( pdf. ) Jedným z najväčších predvolebných sľubov hnutia bola výstavba nájomných bytov. Hlavným cieľom bolo ročne ich vybudovať 25-tisíc. Dodnes však existujú len základy systému ako legislatíva, agentúra pre nájomné bývanie a registrácia pre záujemcov. Je pravdepodobné, že do volieb nebude k dispozícii pre rodiny ani jeden nájomný byt.", "Hnutie Sme rodina chcelo taktiež presadiť exekučnú amnestiu , aj tento sľub sa strane podarilo presadiť len čiastočne. Parlament v októbri 2022 schválil generálny pardon na návrh poslankyne Sme rodina. Išlo o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Odpustenie penále sa však vzťahovalo iba na dlhy voči sociálnej poisťovni. Exekučná amnestia, tak ako ju navrhovalo hnutie vo svojom programe, mala viesť k upusteniu od vymáhania všetkých pohľadávok štátu voči občanom. To, že tento sľub hnutie nesplnilo, priznal neskôr aj samotný Boris Kollár v diskusnej relácii Na telo (v čase od 41:18)", "Volebný program Sme rodina sľuboval aj právo na prenájom auta od štátu pre občanov a podniky formou dlhodobého prenájmu za sumu od 75 eur po 195 eur mesačne (v závislosti od modelu auta). Sme rodina v programe uvádzala aj konkrétne príklady. Občania mali napríklad získať automobil v hodnote vyše 70-tisíc eur za mesačnú splátku 195 eur mesačne. Uvedený mesačný nájom navyše zahŕňal eZnámku, daň z pridanej hodnoty a zákonné a havarijné poistenie vozidla. Tento sľub však hnutie nepresadilo .", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Borisa Kollára, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf.", "existujú", "exekučnú amnestiu", "schválil", "čase", "nepresadilo"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23162992/predcasne-volby-2023-najomne-byty-kollar-sme-rodina.html", "https://ereport.sk/kollar-exekucna-amnestia/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/socialna-poistovna-odpusti-dlznikom-penale-a-to-bez-ohladu-na-vysku-nezaplatenej-sumy/", "https://tvnoviny.sk/archiv/119-na-telo/146940-10-9-2023", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/670949-sluby-kampan-2020-politicke-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:56.463302+00:00"}
{"id": "vr17244", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17244", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Že vo Veľkej Lomnici už 30% Rómov pracuje.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presné čísla o zamestnanosti rómov v obci Veľká Lomnica nie sú dostupné. Avšak v apríli 2017 vydalo Business Leaders Forum Chartu diverzity Slovenska, v ktorej sa uvádza, že rómovia predstavujú šancu pre regióny nakoľko väčšie podniky na Slovensku majú nedostatok pracovnej sily no približne 100 000 rómov v produktívnom veku nemá prácu. Príkladom zamestnania marginalizovaných rómov je aj firma Whirpool Slovakia, ktorá susedí s obcou Veľká Lomnica. V roku 2014 začala spoločnosť Whirpool s náborom pracovníkov práve v tejto rómskej osade. Výsledkom bolo, že asi 20 % zamestancov podniku Whirpool tvoria rómovia, čo podľa vedenia spoločnosti bolo prirodzenou reakciu na stav trhu práce v okrese Poprad. Rómovia sú súčasťou nie len bežných robotníckych pozícií, ale aj špecializovaných postov, „Rómovia dnes tvoria v našom podniku pevnú a zodpovednú súčasť prevádzok, čomu však predchá­dzalo značné snaženie a práca s nimi. Trvalo v priemere tri roky, pokiaľ sme ich pripravili a začlenili. V priemere za pol roka sme boli schopní pripraviť kvalifikovaného operátora, ktorý sa dokonca dokáže posúvať na viacerých pozíciách,“", "analysis_paragraphs": ["Presné čísla o zamestnanosti rómov v obci Veľká Lomnica nie sú dostupné. Avšak v apríli 2017 vydalo Business Leaders Forum Chartu diverzity Slovenska, v ktorej sa uvádza, že rómovia predstavujú šancu pre regióny nakoľko väčšie podniky na Slovensku majú nedostatok pracovnej sily no približne 100 000 rómov v produktívnom veku nemá prácu. Príkladom zamestnania marginalizovaných rómov je aj firma Whirpool Slovakia, ktorá susedí s obcou Veľká Lomnica. V roku 2014 začala spoločnosť Whirpool s náborom pracovníkov práve v tejto rómskej osade. Výsledkom bolo, že asi 20 % zamestancov podniku Whirpool tvoria rómovia, čo podľa vedenia spoločnosti bolo prirodzenou reakciu na stav trhu práce v okrese Poprad. Rómovia sú súčasťou nie len bežných robotníckych pozícií, ale aj špecializovaných postov, „Rómovia dnes tvoria v našom podniku pevnú a zodpovednú súčasť prevádzok, čomu však predchá­dzalo značné snaženie a práca s nimi. Trvalo v priemere tri roky, pokiaľ sme ich pripravili a začlenili. V priemere za pol roka sme boli schopní pripraviť kvalifikovaného operátora, ktorý sa dokonca dokáže posúvať na viacerých pozíciách,“"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Chartu"], "url": ["http://www.chartadiverzity.sk/odporucania/romovia-ako-sanca-pre-regiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:46.264553+00:00"}
{"id": "vr29651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29651", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "A môžem povedať, že mal som osobnú skúsenosť, keď som v podstate viedol pracovnú skupinu na ministerstve financií, ktorá sa nakoniec pričinila o to, aby sa zaviedla takzvaná 25% odvodová položka, daňový odvod alebo odpis, daňový odpis pre výdavky na vedu a výskum.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zákon o takzvanom \"superodpočte\" vyšiel z dielne ministra financií Petra Kažimíra, a hoci Vazil Hudák bol už v tej dobe štátnym tajomníkom MF SR, nie sú nám dostupné žiadne informácie o tom, kto danú pracovnú skupinu vytvoril a viedol. Požiadali sme o informáciu MF SR, v čase publikovania výroku sme však neobdržali odpoveď. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o takzvanom \"superodpočte\" vyšiel z dielne ministra financií Petra Kažimíra, a hoci Vazil Hudák bol už v tej dobe štátnym tajomníkom MF SR, nie sú nám dostupné žiadne informácie o tom, kto danú pracovnú skupinu vytvoril a viedol. Požiadali sme o informáciu MF SR, v čase publikovania výroku sme však neobdržali odpoveď. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "zákona", "schválená"], "url": ["http://www.etrend.sk/firmy/nova-danova-ulava-ma-smerovat-na-vyskum.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595/info", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:30.724888+00:00"}
{"id": "vr28325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28325", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Brusel Slovensku počas tejto vlády Roberta Fica definitívne škrtol podľa najnovších informácií spolu 250 miliónov eur. 250 miliónov eur, ktoré sme mali dostať na rôzne programy, jednoducho nedostaneme.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa posledných medializovaných informácii Brusel Slovensku nepreplatí projekty vo výške 80 miliónov eur. Tieto peniaze už boli vyplatené a pocíti ich preto tohtoročný rozpočet. Okrem toho nám EÚ nepreplatí ďalšie projekty v hodnote 166 miliónov eur, ktoré už boli pokryté z minuloročných rozpočtov. Nevieme však overiť, či sa jednalo o rozpočty druhej Ficovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných medializovaných informácii Brusel Slovensku nepreplatí projekty vo výške 80 miliónov eur. Tieto peniaze už boli vyplatené a pocíti ich preto tohtoročný rozpočet. Okrem toho nám EÚ nepreplatí ďalšie projekty v hodnote 166 miliónov eur, ktoré už boli pokryté z minuloročných rozpočtov. Nevieme však overiť, či sa jednalo o rozpočty druhej Ficovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["medializovaných"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7401486/slovensku-odblokuju-len-cast-eurofondov-kazimir-hovori-o-uspechu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:15.724490+00:00"}
{"id": "vr25752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25752", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Tí (živnostíci, pozn.), ktorí platia tie minimálne odvody a tých je teda vyše 200 tisíc, keď zoberieme zdravotné, sociálne poistenie, takže tam sa zo 185 približne bude platiť o 5 euro hore na 190 mesačne.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že odvody z minimálneho základu platí viac ako 200 tisíc živnostníkov. Je tiež pravdou, že živnostníci budú na odvodoch v roku 2014 platiť o takmer 5 eur viac ako v roku 2013. Ide o nárast odvodu zo sumy 185 eur na takmer 190 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový počet živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu 352 337 a v roku 2012 presne 359 575. Ak by sme prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov - fyzických osôb. Doložka vplyvov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z roku 2013, obsahuje informáciu: v súčasnosti cca 28 % SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie z titulu neprekročenia obratu pre platenie poistného na sociálne poistenie a zo zvyšných platiacich SZČO až 87 % SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Z daného počtu živnostníkov (352 337 živnostníkov) teda vychádza, že 100 681 platí nulové poistné a 224 367 platí poistné z minimálneho vymeriavaceho základu. Ak by sme počítali 87% z celkového počtu podnikateľov - fyzických osôb (381 316), tak by počet tých, ktorí platia poistné z minimálneho základu bol 238 856. Teda je pravdou, že minimálne odvody platí viac ako 200 tisíc živnostníkov. Živnostníkom sa teda na základe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, od budúceho roka zvýšia minimálne odvody o 4,48 eur. Konkrétne sa minimálna sadzba odvodov do zdravotnej poisťovne zvyšuje na 56,35 a do Sociálnej poisťovne na 133,43 eura. Spolu tvorí minimálna sadza týchto odvodov sumu 189,77 eur oproti súčasným 185,29. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že odvody z minimálneho základu platí viac ako 200 tisíc živnostníkov. Je tiež pravdou, že živnostníci budú na odvodoch v roku 2014 platiť o takmer 5 eur viac ako v roku 2013. Ide o nárast odvodu zo sumy 185 eur na takmer 190 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový počet živnostníkov bol k augustu 2013 podľa Štatistického úradu 352 337 a v roku 2012 presne 359 575. Ak by sme prirátali aj samostatne hospodáriacich roľníkov (7 618) a slobodné povolania (21 361), tak by sme dostali za mesiac august celkovo 381 316 podnikateľov - fyzických osôb. Doložka vplyvov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z roku 2013, obsahuje informáciu: v súčasnosti cca 28 % SZČO neplatí poistné na sociálne poistenie z titulu neprekročenia obratu pre platenie poistného na sociálne poistenie a zo zvyšných platiacich SZČO až 87 % SZČO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu. Z daného počtu živnostníkov (352 337 živnostníkov) teda vychádza, že 100 681 platí nulové poistné a 224 367 platí poistné z minimálneho vymeriavaceho základu. Ak by sme počítali 87% z celkového počtu podnikateľov - fyzických osôb (381 316), tak by počet tých, ktorí platia poistné z minimálneho základu bol 238 856. Teda je pravdou, že minimálne odvody platí viac ako 200 tisíc živnostníkov. Živnostníkom sa teda na základe vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, od budúceho roka zvýšia minimálne odvody o 4,48 eur. Konkrétne sa minimálna sadzba odvodov do zdravotnej poisťovne zvyšuje na 56,35 a do Sociálnej poisťovne na 133,43 eura. Spolu tvorí minimálna sadza týchto odvodov sumu 189,77 eur oproti súčasným 185,29. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["počet", "Doložka vplyvov", "sadzba"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/el_publikacie/monitor2013/Ekonomicky_monitor_stavu_hospodarstva_Slovenskej_republiky_c_8_2013.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=141", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1062/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-1-1-2014.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:44.892483+00:00"}
{"id": "vr37877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37877", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A nakoniec reakcie Európy na Viktora Orbána sú úplne jasné, pretože aj napriek tomu, že mala táto krajina predsedníctvo, tak všetci lídri mu zrušili účasť, zrušili účasť na stretnutie v Maďarsku v Budapešti.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O pravdepodobne jedinej udalosti, ktorá sa blíži Kaliňákovmu popisu píše TASR (18. februára 2011): \"Summit Východného partnerstva, ktorý mal byť vyvrcholením polročného maďarského predsedníctva v Európskej únii (EÚ), jemne povedané - odložili. Menej optimistickým prístupom zas možno konštatovať, že ho Maďarsku odobrali, píše dnes v komentári maďarský ekonomický spravodajský server Világgazdaság. Summit, na ktorom sa mali v máji zúčastniť v maďarskom Gödöllö premiéri členských krajín EÚ, šéfovia šiestich krajín Východného partnerstva a šéfka diplomacie Spojených štátov Hillary Clintonová, preložili na druhý polrok do Varšavy, keď už bude predsedajúcou krajinou únie Poľsko. Podľa oficiálneho zdôvodnenia o to požiadali spoločne Maďarsko a Poľsko po konzultácii s predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom. Hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová pre Világgazdaság uviedla, že dôvodom odloženia summitu bol konflikt termínov, organizátorom podľa jej slov nezostalo iné riešenie.\" Preloženie tohto summitu z Maďarska (nie Budapešti) do Poľska Kaliňák prezentuje ako reakciu Európy na Viktora Orbána. Oficiálne však nejde o krok, ktorý by bol vyjadrením nespokojnosti s politikou Maďarska, ale o spomínaný \"konflikt termínov\" , pretože ako sa v správe ďalej uvádza \"...termín 26. a 27. máj sa stal neudržateľným, keď pred mesiacom rozhodli o zorganizovaní summit G8-G20 na 27. mája...“ , pričom „...maďarská strana sa ešte na poslednú chvíľu snažila preložiť termín summitu na 24. a 25. máj, to však nebolo vhodné, pretože OECD 25. mája popoludní oslavuje 50. výročie založenia.\" Nemecká agentúra DPA nič o \"odobratí\" nespomína, pripomína ale napätie medzi Bruselom a Budapešťou pre maďarský mediálny zákon. Predsedovia vlád či šéfovia EÚ doteraz problém jednať s Orbánom nemali, prebratie predsedníctva v januári v Budapešti s Orbánom zaháji l aj šéf eurokomisie Barroso, v marci sa v Budapešti zastavil aj stály prezident Rady Van Rompuy, jednania šéfov vlád V4 (kde sa teda zúčastnil aj Orbán) doplnili nedávno aj šéfovia vlád Nemecka, Rakúska a Ukrajiny.", "analysis_paragraphs": ["O pravdepodobne jedinej udalosti, ktorá sa blíži Kaliňákovmu popisu píše TASR (18. februára 2011): \"Summit Východného partnerstva, ktorý mal byť vyvrcholením polročného maďarského predsedníctva v Európskej únii (EÚ), jemne povedané - odložili. Menej optimistickým prístupom zas možno konštatovať, že ho Maďarsku odobrali, píše dnes v komentári maďarský ekonomický spravodajský server Világgazdaság. Summit, na ktorom sa mali v máji zúčastniť v maďarskom Gödöllö premiéri členských krajín EÚ, šéfovia šiestich krajín Východného partnerstva a šéfka diplomacie Spojených štátov Hillary Clintonová, preložili na druhý polrok do Varšavy, keď už bude predsedajúcou krajinou únie Poľsko. Podľa oficiálneho zdôvodnenia o to požiadali spoločne Maďarsko a Poľsko po konzultácii s predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom. Hovorkyňa maďarskej vlády Anna Nagyová pre Világgazdaság uviedla, že dôvodom odloženia summitu bol konflikt termínov, organizátorom podľa jej slov nezostalo iné riešenie.\" Preloženie tohto summitu z Maďarska (nie Budapešti) do Poľska Kaliňák prezentuje ako reakciu Európy na Viktora Orbána. Oficiálne však nejde o krok, ktorý by bol vyjadrením nespokojnosti s politikou Maďarska, ale o spomínaný \"konflikt termínov\" , pretože ako sa v správe ďalej uvádza \"...termín 26. a 27. máj sa stal neudržateľným, keď pred mesiacom rozhodli o zorganizovaní summit G8-G20 na 27. mája...“ , pričom „...maďarská strana sa ešte na poslednú chvíľu snažila preložiť termín summitu na 24. a 25. máj, to však nebolo vhodné, pretože OECD 25. mája popoludní oslavuje 50. výročie založenia.\" Nemecká agentúra DPA nič o \"odobratí\" nespomína, pripomína ale napätie medzi Bruselom a Budapešťou pre maďarský mediálny zákon. Predsedovia vlád či šéfovia EÚ doteraz problém jednať s Orbánom nemali, prebratie predsedníctva v januári v Budapešti s Orbánom zaháji l aj šéf eurokomisie Barroso, v marci sa v Budapešti zastavil aj stály prezident Rady Van Rompuy, jednania šéfov vlád V4 (kde sa teda zúčastnil aj Orbán) doplnili nedávno aj šéfovia vlád Nemecka, Rakúska a Ukrajiny."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "agentúra DPA", "zaháji", "sa v Budapešti zastavil", "doplnili nedávno"], "url": ["http://www.eurobrew.sk/sk/linky/linky.php?id_kat=15", "http://www.monstersandcritics.com/news/europe/news/article_1620040.php/Hungary-will-not-host-EU-s-Eastern-Partnership-summit", "http://www.deljpn.ec.europa.eu/modules/media/news/2011/110112.html?ml_lang=en", "http://www.eu2011.hu/news/presidency-stands-reform-economic-governance", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1226311"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:00.280301+00:00"}
{"id": "vr31346", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31346", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokument ministerstva financií hovorí o zvyšovaní DPH o 2-4%.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa mán zistiť aký dokument má R. Fico na mysli. Ide pravdepodobne o interný dokument ministerstva financií, ktorý nebol zverejnený.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa mán zistiť aký dokument má R. Fico na mysli. Ide pravdepodobne o interný dokument ministerstva financií, ktorý nebol zverejnený."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:41.528436+00:00"}
{"id": "vr30608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30608", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V októbri 2010 pán minister Uhliarik povedal, že chce znížiť zadlženosť slovenských nemocníc o 150 miliónov eur na sto miliónov eur. Realita je taká, že prvé tri mesiace roku 2011 a to sú oficiálne čísla, ktoré boli zverejnené, sa každý mesiac zvyšovalo zadlženie nemocníc o 10 miliónov eur a dnes je predpoklad zadlženia nemocníc niekde na úrovni 300 miliónov eur. Čiže nie zo 150 na 100, ale zo 150 na 300 miliónov eur.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. októbra bola na pôde ministerstva zdravotníctva tlačová beseda \" upratovanie a šetrenie \", na ktorej minister I. Uhliarik informoval o šetrení v zadĺžených nemocniciach. MZ SR informovalo, že k 30. júnu 2010 sa dlh vyšplhal na 148,7 milióna euro . Toto šetrenie spočívalo napríklad v znížení platov riaditeľov, úsporu približne 15 % z nákladov na lieky a približne 10 % z nákladov na špeciálny zdravotný materiál ako aj nákladov na energie a personálnych nákladov. MZ SR predpokladalo ročnú úsporu vo všetkých štátnych nemocniciach na úrovni 7 až 8 % z ich ročného rozpočtu, čo predstavuje približne 50 miliónov euro . Ak vychádzame zo Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva Dlh nemocníc v spôsobilosti MZ SR bol k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro. Podľa denníka Sme (3. júna 2011) bol za prvé tri mesiace roka 2011 nárast dlhu o 30 miliónov euro na celkových 239,5 milióna euro, čo skutočne zodpovedá priemernému mesačnému zadlžovaniu o 10 miliónov euro. V októbri 2010 minister I. Uhliarik hovoril o dlhu 148,7 milióna euro a o pláne ušetriť opatreniami približne 50 miliónov euro. Inými slovami za rok mal klesnúť dlh na 100 miliónov euro. Na konci roka 2010 bol dlh na úrovni 209,5 milióna euro a ku koncu marca 2011 vzrástol na úroveň 230,5 milióna euro čo zodpovedá rastu dlhu každý mesiac o 10 milióna euro. V súčasnosti je podľa MZ SR (19.október 2011) dlh netransformovaných nemocníc na úrovni 420 mil. eur, čo ešte viac nahráva tvrdeniu R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["21. októbra bola na pôde ministerstva zdravotníctva tlačová beseda \" upratovanie a šetrenie \", na ktorej minister I. Uhliarik informoval o šetrení v zadĺžených nemocniciach. MZ SR informovalo, že k 30. júnu 2010 sa dlh vyšplhal na 148,7 milióna euro . Toto šetrenie spočívalo napríklad v znížení platov riaditeľov, úsporu približne 15 % z nákladov na lieky a približne 10 % z nákladov na špeciálny zdravotný materiál ako aj nákladov na energie a personálnych nákladov. MZ SR predpokladalo ročnú úsporu vo všetkých štátnych nemocniciach na úrovni 7 až 8 % z ich ročného rozpočtu, čo predstavuje približne 50 miliónov euro . Ak vychádzame zo Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva Dlh nemocníc v spôsobilosti MZ SR bol k 31. decembru 2010 na úrovni 209,5 milióna euro. Podľa denníka Sme (3. júna 2011) bol za prvé tri mesiace roka 2011 nárast dlhu o 30 miliónov euro na celkových 239,5 milióna euro, čo skutočne zodpovedá priemernému mesačnému zadlžovaniu o 10 miliónov euro. V októbri 2010 minister I. Uhliarik hovoril o dlhu 148,7 milióna euro a o pláne ušetriť opatreniami približne 50 miliónov euro. Inými slovami za rok mal klesnúť dlh na 100 miliónov euro. Na konci roka 2010 bol dlh na úrovni 209,5 milióna euro a ku koncu marca 2011 vzrástol na úroveň 230,5 milióna euro čo zodpovedá rastu dlhu každý mesiac o 10 milióna euro. V súčasnosti je podľa MZ SR (19.október 2011) dlh netransformovaných nemocníc na úrovni 420 mil. eur, čo ešte viac nahráva tvrdeniu R. Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["upratovanie a šetrenie", "Správy o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva", "Sme", "MZ SR"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=zaciname-upratovat-a-setrit-v-nemocniciach", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132079?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/5920806/za-3-mesiace-sa-nemocnice-zadlzili-30-milionmi-eur.html", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-ivan-uhliarik-o-transformacii-musi-rozhodnut-vlada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:23.438696+00:00"}
{"id": "vr37345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37345", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak v prvom rade treba povedať, že Sloboda a Solidarita oceňuje, že Obyčajní ľudia ctia dohody. Teraz mám na mysli dohodu z leta uplynulého roka, kedy bola jasne uzatvorená dohoda, že neodídu z klubu SaS a v prípade, že by odišli, tak zložia poslanecký mandát.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pluska.sk z 2. augusta 2010 o.i. uvádza: \"Dohodu dnes podpísali predseda SaS Richard Sulík a štvorica Obycajných ludí - Igor Matovic, Jozef Viskupic, Erika Jurinová a Martin Fecko. Obycajní ludia sa vzdajú poslaneckého mandátu, ak odídu z poslaneckého klubu SaS. 'Tento príslub robíme dobrovolne,' povedal Matovic, ktorý týmto chce vyzvat aj ostatných poslancov SaS, aby nasledovali ich príklad. 'Ocenujem kolegov, že sa takto k tomu postavili,' povedal predseda SaS Richard Sulík o záväzku.\"", "analysis_paragraphs": ["Pluska.sk z 2. augusta 2010 o.i. uvádza: \"Dohodu dnes podpísali predseda SaS Richard Sulík a štvorica Obycajných ludí - Igor Matovic, Jozef Viskupic, Erika Jurinová a Martin Fecko. Obycajní ludia sa vzdajú poslaneckého mandátu, ak odídu z poslaneckého klubu SaS. 'Tento príslub robíme dobrovolne,' povedal Matovic, ktorý týmto chce vyzvat aj ostatných poslancov SaS, aby nasledovali ich príklad. 'Ocenujem kolegov, že sa takto k tomu postavili,' povedal predseda SaS Richard Sulík o záväzku.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Pluska.sk"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-restartoval-vztahy-matovicom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:26.600243+00:00"}
{"id": "vr32621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32621", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Zisk súkromných zdravotných poisťovní za celé obdobie fungovania bol 106 miliónov eur a strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tom istom čase -137 miliónov eur.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý, pretože čísla, ktoré uvádza o ziskoch a stratách poisťovní sedia s číslami, ktoré sú uverejnené na internete. Podľa správy na stránke ministerstva zdravotníctva bol zisk súkromných zdravotných poisťovní viac ako pol miliardy eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich- Dôvera. Znalecký posudok po kúpe určil Dôvere o 470 mil. eur vyššiu hodnotu ako mala pred predajom, pričom nepribudli peniaze ani majetok. Vysvetlením bolo, že sa ocenila aj hodnota poistného kmeňa. Táto suma bola v účtovníctve hospodárskym výsledkom, bez nej by nebol reálny zisk súkromných poisťovní za obdobie piatich rokov takmer 600 mil. eur, ale necelých 100 mil. eur. Podľa informácie na portáli lekom.sk štátne poisťovne za 5 rokov hospodárili so stratou takmer 140 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý, pretože čísla, ktoré uvádza o ziskoch a stratách poisťovní sedia s číslami, ktoré sú uverejnené na internete. Podľa správy na stránke ministerstva zdravotníctva bol zisk súkromných zdravotných poisťovní viac ako pol miliardy eur. Treba však brať do úvahy, že 31. decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich- Dôvera. Znalecký posudok po kúpe určil Dôvere o 470 mil. eur vyššiu hodnotu ako mala pred predajom, pričom nepribudli peniaze ani majetok. Vysvetlením bolo, že sa ocenila aj hodnota poistného kmeňa. Táto suma bola v účtovníctve hospodárskym výsledkom, bez nej by nebol reálny zisk súkromných poisťovní za obdobie piatich rokov takmer 600 mil. eur, ale necelých 100 mil. eur. Podľa informácie na portáli lekom.sk štátne poisťovne za 5 rokov hospodárili so stratou takmer 140 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "470", "lekom.sk"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?pat-faktov-o-jednej-zdravotnej-poistovni", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1780", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1780"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:39.852509+00:00"}
{"id": "vr15134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15134", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Jána Vaľa, do funkcie prvého viceprezidenta policajného zboru inštaloval priamo pán poslanec Lipšic.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Policajný viceprezident, Ján Vaľo, bol do funkcie vymenovaný bývalým ministrom vnútra, Danielom Lipšicom, v roku 2010 na návrh policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Policajný viceprezident, Ján Vaľo, bol do funkcie vymenovaný bývalým ministrom vnútra, Danielom Lipšicom, v roku 2010 na návrh policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-18", "analysis_sources": {"text": ["ponuku", "vystriedal"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/365036-lipsic-stale-caka-na-spisiaka", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167092-spisiakovi-budu-pomahat-viceprezidenti-valo-a-abel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:49.932621+00:00"}
{"id": "50133", "numeric_id": 50133, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50133", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Mali sme (v roku 2019, pozn.), čo sa týka rastu reálnych miezd, najvyššie rasty reálnych miezd, asi 5 % voči ľuďom na Slovensku. Mali sme hospodársky rast asi 2,3-2,5 %. Mali sme infláciu niekde na úrovni 2,7 %.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výpočtov Národnej banky Slovenska na základe údajov Štatistického úradu reálne mzdy na Slovensku v roku 2019 medziročne vzrástli o 5 % (. pdf , s. 16). Slovenská ekonomika v roku 2019 medziročne zaznamenala tempo rastu na úrovni 2,3 %. V roku 2018 ekonomika medziročne rástla na úrovni 4 % (. pdf , s. 13). Inflácia v roku 2019 medziročne rástla tempom 2,8 %. Ide o zrýchlenie rastu inflácie oproti 2,5 % v roku 2018 (. pdf , s. 12).\n\nZdroj: Národná banka Slovenska (. pdf , s. 11)", "analysis_paragraphs": ["Podľa výpočtov Národnej banky Slovenska na základe údajov Štatistického úradu reálne mzdy na Slovensku v roku 2019 medziročne vzrástli o 5 % (. pdf , s. 16). Slovenská ekonomika v roku 2019 medziročne zaznamenala tempo rastu na úrovni 2,3 %. V roku 2018 ekonomika medziročne rástla na úrovni 4 % (. pdf , s. 13). Inflácia v roku 2019 medziročne rástla tempom 2,8 %. Ide o zrýchlenie rastu inflácie oproti 2,5 % v roku 2018 (. pdf , s. 12).", "Zdroj: Národná banka Slovenska (. pdf , s. 11)"], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/documents/_publikacie/vyrocnasprava/protected/svk2019/vs2019_casta_kap1.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_publikacie/vyrocnasprava/protected/svk2019/vs2019_casta_kap1.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_publikacie/vyrocnasprava/protected/svk2019/vs2019_casta_kap1.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_publikacie/vyrocnasprava/protected/svk2019/vs2019_casta_kap1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:57.158253+00:00"}
{"id": "vr35569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35569", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To je v poriadku, ale priamy chod, povedzme, generálnej prokuratúry ona nemohla a ani nemôže ani ovplyvniť.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keďže podľa zákona 153/2001 Z. z. , ktorý definuje nadriadeného a podriadeného prokurátora, nemôže E. Miššíková zasahovať do právomoci D. Trnku, keďže on ako generálny prokurátor je nadriadeným voči všetkým ostatným prokurátorom, okrem výnimiek Špeciálnej prokuratúry.", "analysis_paragraphs": ["Keďže podľa zákona 153/2001 Z. z. , ktorý definuje nadriadeného a podriadeného prokurátora, nemôže E. Miššíková zasahovať do právomoci D. Trnku, keďže on ako generálny prokurátor je nadriadeným voči všetkým ostatným prokurátorom, okrem výnimiek Špeciálnej prokuratúry."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["153/2001 Z. z."], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:23.927089+00:00"}
{"id": "vr34145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34145", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je krajina, ktorá má druhý najnižší dlh v eurozóne a štvrtý najnižší v celej EÚ.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov databázy Eurostat nie je pravdou, že Slovensko má druhý najnižší verejný dlh v eurozóne a štvrtý najnižší dlh v EÚ. Skutočný stav je horší. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov databázy Eurostat nie je pravdou, že Slovensko má druhý najnižší verejný dlh v eurozóne a štvrtý najnižší dlh v EÚ. Skutočný stav je horší. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "2012"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina230&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=teina225&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:21.473821+00:00"}
{"id": "vr32528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32528", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Predaj z dvora nikdy nikto nezrušil. Zaviedla ho predchádzajúca vláda pred nami, teda prvá Ficova vláda, ktorá spočívala v tom, že zákazník musí prísť na dvor, musí kúpiť tam, to bola podmienka.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že predaj z dvora nebol nikdy zrušený, na druhej strane, už v pôvodnom nariadení vlády upravujúcom predaj z dvora nebolo nevyhnutnou podmienkou, aby sa predaj uskutočňoval len na dvore farmára. Predaj z dvora bol zavedený nariadením vlády č. 352/2009 (.pdf) z 19. augusta 2009 vládou R. Fica. \"§1 Toto nariadenie vlády a.)\"ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a domácich králikov prvovýrobcami a malého množstva voľne žijúcej zveri a zveriny z nej užívateľmi poľovného revíru konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré priamo zásobujú konečných spotrebiteľov. \" \"§2, (2) Na účely tohto nariadenia vlády je miestnou maloobchodnou prevádzkarňou vhodne vybavená maloobchodná predajňa potravín, vhodne vybavené trhové miesto alebo trhovisko, alebo maloobchodné zariadenie spoločného stravovania...\" Už v pôvodnom nariadení teda bola možnosť predávať aj na \" vhodne vybavenom trhovisku \", neobsahovalo podmienku, že zákazník musí prísť na dvor. Toto nariadenie bolo zrušené nariadením vlády č. 359/2011 (rušilo nariadenie vlády 352/2009 ) a predaj z dvora bol ďalej upravený aj nariadením vlády č. 360/2011 (rušilo nariadenie vlády 283/2009 ), ktoré však nemení podmienky, za ktorých je možné predávať na vhodne vybavenom trhovisku. SME , (20. augusta 2010): \" Predávať z dvora možno nielen priamo u predajcu doma či na farme, ale i na trhovisku (neplatí pre mlieko, to je možné predávať len priamo spotrebiteľovi prípadne aj cez mliečny automat). \"Podľa Zuzany Homolovej zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia nič nezakazuje spôsob, keď sa napríklad viaceré ženy - chovateľky dohodnú, jedna zozbiera napríklad hydinu alebo vajcia z celej dediny a za všetky predáva na trhovisku v meste.\" Predaj z dvora bol za vlády I. Radičovej zmenený nariadením vlády 359/2011 a 360/2011 , ktoré umožňovalo výrobcom predávať malé množstvo priamo spotrebiteľom a maloobchodným prevádzkam bez sprostredkovateľov. Podmienkou predaja bol vzdialenosť do dvoch hodín. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predaj z dvora nebol nikdy zrušený, na druhej strane, už v pôvodnom nariadení vlády upravujúcom predaj z dvora nebolo nevyhnutnou podmienkou, aby sa predaj uskutočňoval len na dvore farmára. Predaj z dvora bol zavedený nariadením vlády č. 352/2009 (.pdf) z 19. augusta 2009 vládou R. Fica. \"§1 Toto nariadenie vlády a.)\"ustanovuje hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov živočíšneho pôvodu, mäsa z hydiny a domácich králikov prvovýrobcami a malého množstva voľne žijúcej zveri a zveriny z nej užívateľmi poľovného revíru konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré priamo zásobujú konečných spotrebiteľov. \" \"§2, (2) Na účely tohto nariadenia vlády je miestnou maloobchodnou prevádzkarňou vhodne vybavená maloobchodná predajňa potravín, vhodne vybavené trhové miesto alebo trhovisko, alebo maloobchodné zariadenie spoločného stravovania...\" Už v pôvodnom nariadení teda bola možnosť predávať aj na \" vhodne vybavenom trhovisku \", neobsahovalo podmienku, že zákazník musí prísť na dvor. Toto nariadenie bolo zrušené nariadením vlády č. 359/2011 (rušilo nariadenie vlády 352/2009 ) a predaj z dvora bol ďalej upravený aj nariadením vlády č. 360/2011 (rušilo nariadenie vlády 283/2009 ), ktoré však nemení podmienky, za ktorých je možné predávať na vhodne vybavenom trhovisku. SME , (20. augusta 2010): \" Predávať z dvora možno nielen priamo u predajcu doma či na farme, ale i na trhovisku (neplatí pre mlieko, to je možné predávať len priamo spotrebiteľovi prípadne aj cez mliečny automat). \"Podľa Zuzany Homolovej zo Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia nič nezakazuje spôsob, keď sa napríklad viaceré ženy - chovateľky dohodnú, jedna zozbiera napríklad hydinu alebo vajcia z celej dediny a za všetky predáva na trhovisku v meste.\" Predaj z dvora bol za vlády I. Radičovej zmenený nariadením vlády 359/2011 a 360/2011 , ktoré umožňovalo výrobcom predávať malé množstvo priamo spotrebiteľom a maloobchodným prevádzkam bez sprostredkovateľov. Podmienkou predaja bol vzdialenosť do dvoch hodín. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["nariadením vlády č. 352/2009", "nariadením vlády č. 359/2011", "352/2009", "nariadením vlády č. 360/2011", "283/2009", "SME", "359/2011", "360/2011"], "url": ["http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/nariadenie_vlady_2009-352.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CB0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.svps.sk%2Fdokumenty%2Flegislativa%2FSR359_2011.pdf&ei=7JaPUJTYIcbY4QTmr4HgAg&usg=AFQjCNGl26zkeMzSMyVlacsOigbPcTtnZQ", "http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/nariadenie_vlady_2009-352.pdf", "http://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CB0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.svps.sk%2Fdokumenty%2Flegislativa%2FSR360_2011.pdf&ei=ZJePUJjAGuTO4QTg7YHwBw&usg=AFQjCNHmAQw3TyCZUQWdWOnrJNs2dELW3g", "http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/Nar_vl._283_2009.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5498354/chcete-predavat-prebytocne-vajcia-pozor-na-pravidla.html", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=865&navID2=865&sID=40&id=5499", "http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/nariadenie-vlady-c-3602011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:22.915111+00:00"}
{"id": "vr30204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie, pokiaľ ide o nezamestnanosť, Štátistický úrad, a tento fakt opäť všetci akceptovali, konštatoval, že najvyššia miera nezamestnanosti a dokonca rástla nezamestnanosť aj počas letných mesiacov. Počas sezónnych prác, čo je veľmi, veľmi netypické.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok R.Fica o náraste nezamestnanosti počas letných mesiacov, sme už overovali, keď v relácii O 5 minút 12 zo 16.októbra povedal: \"To som ešte ani nevidel, že v lete im stúpa nezamestnanosť, keď sú sezónne práce.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok R.Fica o náraste nezamestnanosti počas letných mesiacov, sme už overovali, keď v relácii O 5 minút 12 zo 16.októbra povedal: \"To som ešte ani nevidel, že v lete im stúpa nezamestnanosť, keď sú sezónne práce.\""], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Demagog", "štatistík", "Demagog"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/194/richard-sulik-robert-fico-bela-bugar", "http://www.demagog.sk/diskusie/194/richard-sulik-robert-fico-bela-bugar", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.demagog.sk/diskusie/194/richard-sulik-robert-fico-bela-bugar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:07.293358+00:00"}
{"id": "45666", "numeric_id": 45666, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45666", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Totižto, keď si zoberieme spätne 100 rokov dozadu, keď tu prebiehala španielska chrípka, tak viete, prišla v troch vlnách. Prvá vlna bola len malý oblúk. Najničivejšie bola druhá vlna a tretia bola bol dozvuk.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najviac zabíjala druhá vlna španielskej chrípky. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé. Prvá vlna španielskej chrípky prišla do Európy začiatkom apríla 1918. Ochorenie bolo nákazlivé, smrtnosť však - v porovnaní s ďalšími fázami - relatívne nízka . Jarná vlna opadla v júli/auguste. Koncom augusta prišla druhá vlna, na území dnešného Slovenska sa už prejavila ako smrtiaca pandémia. Smrtnosť choroby sa oproti jarnej vlne zdesaťnásobila . Odhaduje sa, že španielska chrípka len v Európe zabila okolo dvoch miliónov ľudí. Tretia vlna bola slabšia než druhá vlna, no aj tá si vyžiadala státisíce obetí .", "analysis_paragraphs": ["Najviac zabíjala druhá vlna španielskej chrípky. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé. Prvá vlna španielskej chrípky prišla do Európy začiatkom apríla 1918. Ochorenie bolo nákazlivé, smrtnosť však - v porovnaní s ďalšími fázami - relatívne nízka . Jarná vlna opadla v júli/auguste. Koncom augusta prišla druhá vlna, na území dnešného Slovenska sa už prejavila ako smrtiaca pandémia. Smrtnosť choroby sa oproti jarnej vlne zdesaťnásobila . Odhaduje sa, že španielska chrípka len v Európe zabila okolo dvoch miliónov ľudí. Tretia vlna bola slabšia než druhá vlna, no aj tá si vyžiadala státisíce obetí ."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "nízka", "zdesaťnásobila", "slabšia", "státisíce obetí"], "url": ["https://www.webcitation.org/5gcuRTA6L?url=http://www.parliament.the-stationery-office.com/pa/ld200506/ldselect/ldsctech/88/88.pdf", "https://www.jstor.org/stable/44447656", "https://www.webcitation.org/5gcuRTA6L?url=http://www.parliament.the-stationery-office.com/pa/ld200506/ldselect/ldsctech/88/88.pdf", "https://www.webcitation.org/5gcuRTA6L?url=http://www.parliament.the-stationery-office.com/pa/ld200506/ldselect/ldsctech/88/88.pdf", "https://www.history.com/news/spanish-flu-second-wave-resurgence?mod=article_inline"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:03.444528+00:00"}
{"id": "vr35935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35935", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Slobodník, moderátor: A pokiaľ viem, do konca roku 2009 sa vyčerpalo 5 %.) Pán redaktor, neviem, odkade máte tieto informácie. Slovensko je dnes výborne čerpajúca krajina eurofondov. Prosím, už vás o to chcem požiadať. (Slobodník, moderátor: Koľko teda čerpáme alebo sme vyčerpali za tie 3 roky?) Už necitujte stále a necitujme stále z denníka SME alebo neviem odkiaľ. Citujem z oficiálnych štatistík. Eurofondy sa čerpajú veľmi dobre...", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico nie len nevie ako Slovensko čerpá eurofondy, ale nepozná ani oficiálne čísla ministerstva financií. Práve tie totiž hovoria o tom, že z oných 11,3 mld. Sme doteraz vyčerpali 6,68%. Podľa aprílového hodnotenia čerpania regionálnych fondov , z ktorých Slovensko malo podľa Európskej komisie (obľúbenej inštitúcie, na ktorú sa Fico rád odvoláva) vyčerpať 18,6%, čo je tretie miesto od konca po Grécku a Rumunsku. Naozaj na tom nie sme \"výborne\".", "analysis_paragraphs": ["Fico nie len nevie ako Slovensko čerpá eurofondy, ale nepozná ani oficiálne čísla ministerstva financií. Práve tie totiž hovoria o tom, že z oných 11,3 mld. Sme doteraz vyčerpali 6,68%. Podľa aprílového hodnotenia čerpania regionálnych fondov , z ktorých Slovensko malo podľa Európskej komisie (obľúbenej inštitúcie, na ktorú sa Fico rád odvoláva) vyčerpať 18,6%, čo je tretie miesto od konca po Grécku a Rumunsku. Naozaj na tom nie sme \"výborne\"."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["tie", "aprílového hodnotenia čerpania regionálnych fondov"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/31471758/Fondy-EU-30042010", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/eurofondy-cerpame-pomaly-014924"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:24.501534+00:00"}
{"id": "vr28168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28168", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Krajina, ktorá vstupuje do NATO prijíma záväzok, že by mala mať rozpočet na úrovni 2% HDP.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že členské štáty NATO sa zaviazali míňať na obranu 2 % svojho ročného HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými krokmi. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo aj príspevky na armádu vo výške 2 % HDP. Taktiež to potvrdil v diskusii v roku 2002 vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: , ,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" V praxi však mnoho krajín záväzok neplní. Nemecký inštitút (German Institute for International and Security Affairs) v analýze (.pdf, s. 1) z augusta 2014 uvádza, že záväzok 2 % HDP plní len štvorica štátov: \"The goal of 2% of GDP was adopted by NATO’s member states in 2002, but currently only four states fulfil the nonbinding requirement: the USA, Estonia, Greece, and Great Britain. More-over, Germany’s expenditures are distinct-ly lower than those of France and Great Britain, whom it considers as its peers in defence policy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že členské štáty NATO sa zaviazali míňať na obranu 2 % svojho ročného HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými krokmi. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo aj príspevky na armádu vo výške 2 % HDP. Taktiež to potvrdil v diskusii v roku 2002 vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: , ,Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" V praxi však mnoho krajín záväzok neplní. Nemecký inštitút (German Institute for International and Security Affairs) v analýze (.pdf, s. 1) z augusta 2014 uvádza, že záväzok 2 % HDP plní len štvorica štátov: \"The goal of 2% of GDP was adopted by NATO’s member states in 2002, but currently only four states fulfil the nonbinding requirement: the USA, Estonia, Greece, and Great Britain. More-over, Germany’s expenditures are distinct-ly lower than those of France and Great Britain, whom it considers as its peers in defence policy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["míňať", "rokovanie", "2 % HDP.", "potvrdil", "analýze"], "url": ["http://www.ft.com/cms/s/0/f23ead7e-2dc6-11e4-8346-00144feabdc0.html#axzz3Cia4XkY7", "https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_67655.htm", "http://nato.infovek.sk/diskusia/kukan.html", "http://www.swp-berlin.org/fileadmin/contents/products/comments/2014C36_mlg.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:45.066670+00:00"}
{"id": "48231", "numeric_id": 48231, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48231", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "ITP (o odpočúvaní vyšetrovateľov NAKA, pozn.) prostriedky boli získané legálnym spôsobom.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tím vyšetrovateľov NAKA, ktorý má na zodpovednosti kauzu Očistec, bol legálne odpočúvaný policajnou inšpekciou. 11. februára 2022 prokuratúra zverejnila uznesenie v prípade, ktroré obsahuje aj prepisy odpočúvania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tím vyšetrovateľov NAKA, ktorý má na zodpovednosti kauzu Očistec, bol legálne odpočúvaný policajnou inšpekciou. 11. februára 2022 prokuratúra zverejnila uznesenie v prípade, ktroré obsahuje aj prepisy odpočúvania. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-24", "analysis_sources": {"text": ["legálne", "zverejnila"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/gj61jrx/preco-obvinili-dvojicu-elitnych-vysetrovatelov-nahral-si-ich-policajny-kolega-ktory-spolupracoval-s-inspekciou/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/616602-fico-je-zhrozeny-z-odposluchov-vysetrovatelov-santusovej-chceli-podpalit-auto/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:36.133791+00:00"}
{"id": "46641", "numeric_id": 46641, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46641", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V tých nemocniciach máme teraz cez 3000 ľudí, tak v tých nemocniciach sú možno na 70-80 % hlavne starší ľudia od 75 rokov hore", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ku koncu januára ležalo v nemocniciach s covidom vyše 3600 pacientov, asi 30 percent bolo starších ako 75 rokov. Napriek priznanej pochybnosti je odchýlka od korektných údajov taká veľká, že tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme už ako nepravdivé. Boris Kollár hovoril o pacientoch, ktorí sú v nemocniciach hospitalizovaní s ochorením covid-19. V deň vysielania relácie (31. januára) ich bolo 3653 - teda viac ako 3000. Zo štatistiky, ktorú portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, vyplýva, že podiel hospitalizovaných pacientov s koronavírusom starších ako 75 rokov je asi 30,5 percenta. Asi 72 percent pacientov je starších ako 60 rokov a asi 81 percent starších ako 55 rokov. Rezort upresnil, že „tieto dáta na úrovni pacientov treba brať with a pinch of salt, lebo niekedy dlhšie vykazujú nemocnice pacienta, niekedy zabudnú a podobne, preto sa ani ten súčet nezhoduje úplne na 100% s obsadenosťou nemocníc.”", "analysis_paragraphs": ["Ku koncu januára ležalo v nemocniciach s covidom vyše 3600 pacientov, asi 30 percent bolo starších ako 75 rokov. Napriek priznanej pochybnosti je odchýlka od korektných údajov taká veľká, že tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme už ako nepravdivé. Boris Kollár hovoril o pacientoch, ktorí sú v nemocniciach hospitalizovaní s ochorením covid-19. V deň vysielania relácie (31. januára) ich bolo 3653 - teda viac ako 3000. Zo štatistiky, ktorú portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo zdravotníctva, vyplýva, že podiel hospitalizovaných pacientov s koronavírusom starších ako 75 rokov je asi 30,5 percenta. Asi 72 percent pacientov je starších ako 60 rokov a asi 81 percent starších ako 55 rokov. Rezort upresnil, že „tieto dáta na úrovni pacientov treba brať with a pinch of salt, lebo niekedy dlhšie vykazujú nemocnice pacienta, niekedy zabudnú a podobne, preto sa ani ten súčet nezhoduje úplne na 100% s obsadenosťou nemocníc.”"], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["3653"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:53.032750+00:00"}
{"id": "vr13978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13978", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz bude prebiehať lehota asi 2 mesiacov, v rámci ktorej sa bude musieť protistrana vyjadriť, procedúra. Potom sa zase bude vyjadrovať vláda.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O práve podať žalobu na neplatnosť právneho aktu EÚ, ktorú podala Slovenská republika, informuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Lehotu na vyjadrenie sa žalovaného určuje Rokovací poriadok Súdneho dvora na dva mesiace, po ktorých má žalobca (v tomto prípade Vláda SR) skutočne právo na vyjadrenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda Slovenskej republiky podala na Európsky súdny dvor takzvanú žalobu o neplatnosti, ktorú stránka Európskej únie definuje nasledovne: \" Zrušenie právnych aktov EÚ (žaloby o neplatnosti) – ak existuje podozrenie, že právny akt EÚ porušuje zmluvy EÚ alebo základné práva, je možné požiadať Súd o jeho zrušenie. Môžu tak urobiť vlády krajín EÚ, Rada EÚ, Európska komisia alebo v niektorých prípadoch Európsky parlament .\"", "analysis_paragraphs": ["O práve podať žalobu na neplatnosť právneho aktu EÚ, ktorú podala Slovenská republika, informuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Lehotu na vyjadrenie sa žalovaného určuje Rokovací poriadok Súdneho dvora na dva mesiace, po ktorých má žalobca (v tomto prípade Vláda SR) skutočne právo na vyjadrenie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda Slovenskej republiky podala na Európsky súdny dvor takzvanú žalobu o neplatnosti, ktorú stránka Európskej únie definuje nasledovne: \" Zrušenie právnych aktov EÚ (žaloby o neplatnosti) – ak existuje podozrenie, že právny akt EÚ porušuje zmluvy EÚ alebo základné práva, je možné požiadať Súd o jeho zrušenie. Môžu tak urobiť vlády krajín EÚ, Rada EÚ, Európska komisia alebo v niektorých prípadoch Európsky parlament .\""], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Európskej únie", "Európskeho parlamentu", "263", "124", "126"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/institutions-bodies/court-justice/index_sk.htm", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_1.3.10.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Zastupovanie-SR/Zastupca-SR-pred-sudmi-EU/Zakladne-informacie-pre-obcanov.aspx", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32012Q0929%2801%29&from=SK", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32012Q0929%2801%29&from=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:29.700874+00:00"}
{"id": "vr26208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26208", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Nikdy sa do ciest, do investícií nedávala taká suma, dokonca päť násobne vyššia ako za éry Flašíkovej-Beňovej.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu potvrdila pre SITA hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová. Investície do ciest a mostov za posledné tri roky majú dosiahnuť výšku 18,43 milióna eur, zatiaľ čo v rokoch 2005-2009 to bolo 3,49 milóna eur.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu potvrdila pre SITA hovorkyňa BSK Iveta Tyšlerová. Investície do ciest a mostov za posledné tri roky majú dosiahnuť výšku 18,43 milióna eur, zatiaľ čo v rokoch 2005-2009 to bolo 3,49 milóna eur."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/cesty-v-bratislavskom-kraji-zhltnu-sty/657853-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:58.046250+00:00"}
{"id": "vr25531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25531", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kaník hovorí, že ekonomické zdravie banskobystrického kraja sa vyvíja negatívne.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudovít Kaník aj v dueli s Maňkom tvrdil, že \" INEKO, (...), vyhodnocuje Banskobystrický kraj ako najmenej zdravý, posledný z hľadiska finančného zdravia\". Tento argument vysvetľuje aj v článku na svojej stránke, podobné Kaníkové tvrdenie priniesli aj Hospodárske noviny.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník aj v dueli s Maňkom tvrdil, že \" INEKO, (...), vyhodnocuje Banskobystrický kraj ako najmenej zdravý, posledný z hľadiska finančného zdravia\". Tento argument vysvetľuje aj v článku na svojej stránke, podobné Kaníkové tvrdenie priniesli aj Hospodárske noviny."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["článku", "priniesli"], "url": ["http://", "http://service.ihned.cz/backup/hnonline/60477830.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:36.853555+00:00"}
{"id": "vr37154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37154", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad jedno ustanovenie, jeden paragraf sa týka toho, že kde všade musíte v služobnom styku používať vyslovene slovenský jazyk, to znamená, že ak máte obecnú políciu na území, kde žije väčšina povedzme príslušníkov danej menšiny a to nemusia byť len Maďari, ale Rusíni, Rumuni atď., tak faktickosť okrem slovenského jazyka, títo policajti by iný jazyk v služobnom styku nemohli používať. My sme to odstránili.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009 stanovuje:", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o štátnom jazyku z roku 2009 stanovuje:"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["z roku 2009", "v decembri 2010"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/jazykovy-zakon/", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349285"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:17.812964+00:00"}
{"id": "vr16729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16729", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...štát platí za dôchodcov v Domovoch dôchodcov, ktorých je zriaďovateľom a sú mestá, obce, kraje a neziskovky, to stojí 60-70 miliónov eur...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Domovy dôchodcov, oficiálne označované ako zariadenia pre seniorov, sú jedným zo zariadení sociálnych služieb na Slovensku. Kompetencie v sociálnych službách sú po roku 2003 decentralizované na obce, mestá, a samosprávne kraje, ktoré zaisťujú predovšetkým výkon a poskytovanie sociálnych služieb. Priamou a prioritnou oblasťou štátu je financovanie sociálnych služieb a stanovenie zákonných podmienok. Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 vyčlenil na podporu sociálnych služieb v roku 2017 88 mil. eur ( .pdf , s. 57). Aktuálny návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 predpokladá, že podpora sociálnych služieb bude v roku 2017 stáť celkom 94 mil. eur ( .pdf , s. 56). Podľa návrhu záverečného účtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) bolo k 31. decembru 2016 na podporu sociálnych služieb z prostriedkov ministerstva vynaložených 82 214 605 eur ( .pdf , s. 6). Rozpočtové kapitoly či záverečný účet MPSVaR tieto výdaje podrobnejšie nečlenia, a teda neobsahujú informácie o financiách priamo pre domovy dôchodcov. Informácie o štátnom financovaní zariadení pre seniorov sa nám nepodarilo zistiť, preto označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Domovy dôchodcov, oficiálne označované ako zariadenia pre seniorov, sú jedným zo zariadení sociálnych služieb na Slovensku. Kompetencie v sociálnych službách sú po roku 2003 decentralizované na obce, mestá, a samosprávne kraje, ktoré zaisťujú predovšetkým výkon a poskytovanie sociálnych služieb. Priamou a prioritnou oblasťou štátu je financovanie sociálnych služieb a stanovenie zákonných podmienok. Rozpočet verejnej správy na roky 2017 až 2019 vyčlenil na podporu sociálnych služieb v roku 2017 88 mil. eur ( .pdf , s. 57). Aktuálny návrh rozpočtu na roky 2018 až 2020 predpokladá, že podpora sociálnych služieb bude v roku 2017 stáť celkom 94 mil. eur ( .pdf , s. 56). Podľa návrhu záverečného účtu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) bolo k 31. decembru 2016 na podporu sociálnych služieb z prostriedkov ministerstva vynaložených 82 214 605 eur ( .pdf , s. 6). Rozpočtové kapitoly či záverečný účet MPSVaR tieto výdaje podrobnejšie nečlenia, a teda neobsahujú informácie o financiách priamo pre domovy dôchodcov. Informácie o štátnom financovaní zariadení pre seniorov sa nám nepodarilo zistiť, preto označujeme výrok za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["decentralizované", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/408405/system-financovania-socialnych-sluzieb-bude-efektivnejsi/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/vyrocne-spravy-uctovne-zavierky/2016/zu-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:03.056897+00:00"}
{"id": "vr36267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36267", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vy, keď ste začínali, mám to presne zdokumentované, v prvom roku 2006 ste zahájili vyše 3 kilometre a v druhom ďalších vyše 4 kilometre.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010 je v prílohe 5,6 uvedené nasledovné: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) bolo začatých cca 12,769 km stavieb V roku 2007 bolo začatých cca 46,045 km stavieb. Podľa údajov zverejnených na stránke NDS bolo do prevádzky uvedených: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) - cca 24,43 km rýchlostných ciest a diaľníc 0 km. V roku 2007 - 0 km rýchlostných ciest a cca 42,025 km diaľníc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010 je v prílohe 5,6 uvedené nasledovné: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) bolo začatých cca 12,769 km stavieb V roku 2007 bolo začatých cca 46,045 km stavieb. Podľa údajov zverejnených na stránke NDS bolo do prevádzky uvedených: V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.) - cca 24,43 km rýchlostných ciest a diaľníc 0 km. V roku 2007 - 0 km rýchlostných ciest a cca 42,025 km diaľníc."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["programu prípravy a výstavby siete ciest I. triedy na roky 2007 - 2010", "V roku 2006 (za Ficovej vlády, pozn.)", "V roku 2007"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=44531", "http://www.ndsas.sk/2006-pma/18204s", "http://www.ndsas.sk/2007-dhb/18203s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:42.520535+00:00"}
{"id": "vr32647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32647", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "No ale človek, ktorý je zamestnaný dva roky, teda do dvoch rokov, bude prepustený bez odstupného, rovnako ako dnes.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok B. Ondruša hodnotíme ako nepravdivý, vzhľadom na to, že zákonník práce, ktorý je momentálne v platnosti uvádza, že odstupné dostane aj zamestnanec, ktorý bol v pracovnom pomere najmenej 1 rok. Schválená zmena Zákonníka práce mení a uvádza, že odstupné bude vyplatené až po odpracovaní dvoch rokov.\n\nVládny návrh zákona, ktorý menil Zákonník práce schválený 25. októbra 2012 uvádza, že odstupné bude zamestnancovi vyplatené až po odpracovaní najmenej dvoch rokov v danom zamestnaní.\n\n43. V § 76 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov...\"\n\nZákonník práce (.doc), ktorý je momentálne ešte stále účinný, a ktorý bol schválený minulou vládou hovorí, že odstupné sa vypočítava podľa výpovednej doby, ktorá môže trvať od dvoch mesiacov (ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa jeden rok) do päť mesiacov (ak pracovný pomer trval 20 rokov).\n\n§ 76, Odstupné:\n\n\"(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 .\"\n\n§ 62, Výpovedná doba\n\n\"(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov ...\n\n(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.\"\n\nPodľa § 62 stále platného Zákonníka práce je výpovedná doba dva mesiace pre zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa najmenej rok a menej ako päť rokov. Podľa § 76 je minimálne odstupné násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62. Inými slovami, zamestnanec ktorý pracoval najmenej jeden rok mal nárok na odstupné. Nie je preto pravdou, že plánovaná zmena nároku na odstupné až po dvoch rokoch je rovnaká ako v súčasnosti platnom Zákonníku práce.", "analysis_paragraphs": ["Výrok B. Ondruša hodnotíme ako nepravdivý, vzhľadom na to, že zákonník práce, ktorý je momentálne v platnosti uvádza, že odstupné dostane aj zamestnanec, ktorý bol v pracovnom pomere najmenej 1 rok. Schválená zmena Zákonníka práce mení a uvádza, že odstupné bude vyplatené až po odpracovaní dvoch rokov.", "Vládny návrh zákona, ktorý menil Zákonník práce schválený 25. októbra 2012 uvádza, že odstupné bude zamestnancovi vyplatené až po odpracovaní najmenej dvoch rokov v danom zamestnaní.", "43. V § 76 odseky 1 a 2 znejú: „(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov...\"", "Zákonník práce (.doc), ktorý je momentálne ešte stále účinný, a ktorý bol schválený minulou vládou hovorí, že odstupné sa vypočítava podľa výpovednej doby, ktorá môže trvať od dvoch mesiacov (ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa jeden rok) do päť mesiacov (ak pracovný pomer trval 20 rokov).", "§ 76, Odstupné:", "\"(1) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62 .\"", "§ 62, Výpovedná doba", "\"(3) Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov ...", "(2) Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.\"", "Podľa § 62 stále platného Zákonníka práce je výpovedná doba dva mesiace pre zamestnanca, ktorý pracoval u zamestnávateľa najmenej rok a menej ako päť rokov. Podľa § 76 je minimálne odstupné násobkom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a počtu mesiacov výpovednej doby podľa § 62. Inými slovami, zamestnanec ktorý pracoval najmenej jeden rok mal nárok na odstupné. Nie je preto pravdou, že plánovaná zmena nároku na odstupné až po dvoch rokoch je rovnaká ako v súčasnosti platnom Zákonníku práce."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "Zákonník práce"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=186", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=354934"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:02.673939+00:00"}
{"id": "vr32210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32210", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Regionálny operačný program Ropka máte tam urobenú nad kontraháciu programov. Rozdávači na ministerstve pôdohospodárstva dali do obehu 282 miliónov eur a čo sa stalo teraz potrebujete vlastne z programov čerpania eurofondov, ktoré sú nedočerpané tie peniaze vziať a doplniť ich do programov, ktoré sú tak povediac predčerpané, kde je ta nad kontrahácia.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V materiáli predloženom na rokovaní vlády (5. septembra 2012) sa plánované úsporné opatrenia dotýkajú aj riešenia nadkontrahácie v rámci Regionálneho operačného programu (ROP). V materiáli sa píše: 2. Realokácia zdrojov na riešenie nadkontrahácie v rámci ROP V rámci Regionálneho operačného programu (ďalej „ROP“) prevýšili schválené žiadosti o nenávratný finančný príspevok celkovú alokáciu zdrojov (bez predchádzajúcej realokácie finančných prostriedkov), vo výške 282 mil. eur. V záujme riešenia uvedenej nadkontrahácie sa prijal princíp možnosti presunu úspor z realizovaných projektov v rámci iných prioritných osí ROP v prospech opatrenia 1.1. ROP. Týmito opatreniami sa znížila nadkontrahácia na sumu 75,9 mil. eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR bude ďalej vykonávať revízie predložených projektov s cieľom zabezpečiť krytie nadkontrahácie v rámci schválených limitov. Napriek tomu, že nevieme overiť podrobnosti, \"kto a ako rozdal\" túto sumu. J. Kollár sa opiera o fakty z vládneho materiálu a výrok je takto pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V materiáli predloženom na rokovaní vlády (5. septembra 2012) sa plánované úsporné opatrenia dotýkajú aj riešenia nadkontrahácie v rámci Regionálneho operačného programu (ROP). V materiáli sa píše: 2. Realokácia zdrojov na riešenie nadkontrahácie v rámci ROP V rámci Regionálneho operačného programu (ďalej „ROP“) prevýšili schválené žiadosti o nenávratný finančný príspevok celkovú alokáciu zdrojov (bez predchádzajúcej realokácie finančných prostriedkov), vo výške 282 mil. eur. V záujme riešenia uvedenej nadkontrahácie sa prijal princíp možnosti presunu úspor z realizovaných projektov v rámci iných prioritných osí ROP v prospech opatrenia 1.1. ROP. Týmito opatreniami sa znížila nadkontrahácia na sumu 75,9 mil. eur. Ministerstvo pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR bude ďalej vykonávať revízie predložených projektov s cieľom zabezpečiť krytie nadkontrahácie v rámci schválených limitov. Napriek tomu, že nevieme overiť podrobnosti, \"kto a ako rozdal\" túto sumu. J. Kollár sa opiera o fakty z vládneho materiálu a výrok je takto pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["materiáli"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-147574?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:25.470725+00:00"}
{"id": "vr18460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18460", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú krajiny, kde majú vysoké dane, vysoké odvody a veľmi vysokú životnú úroveň.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa priložených grafov môžeme skonštatovať, že výška životnej úrovne nekoreluje s výškou daňového zaťaženia v krajinách EÚ. Zároveň môžeme potvrdiť, že sú krajiny, ktoré majú vysokú životnú úroveň a relatívne vysoké daňové zaťaženie. Jedná sa napríklad o krajiny Severnej Európy ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPre overenie tohto výroku sme porovnali životnú úroveň krajín EÚ s ich celkovým daňovým zaťažením. Ukazovateľom životnej úrovne krajín môže byť štatistika vedená organizáciou OSN označovaná ako HDI (Index ľudského rozvoja). Táto štatistika zahŕňa rôzne aspekty ako predpokladaná dĺžka života, predpokladaná dĺžka vzdelávania, priemerná dĺžka vzdelávania a hrubý národný produkt podľa parity kúpnej sily v daných krajinách. Čo sa týka celkového daňového zaťaženia jednotlivých krajín EÚ sme použili štatistiku vedenú Eurostatom . Zahrnuté boli celkové dane vrátane povinných sociálnych príspevkov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa priložených grafov môžeme skonštatovať, že výška životnej úrovne nekoreluje s výškou daňového zaťaženia v krajinách EÚ. Zároveň môžeme potvrdiť, že sú krajiny, ktoré majú vysokú životnú úroveň a relatívne vysoké daňové zaťaženie. Jedná sa napríklad o krajiny Severnej Európy ako Švédsko, Dánsko a Fínsko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Pre overenie tohto výroku sme porovnali životnú úroveň krajín EÚ s ich celkovým daňovým zaťažením. Ukazovateľom životnej úrovne krajín môže byť štatistika vedená organizáciou OSN označovaná ako HDI (Index ľudského rozvoja). Táto štatistika zahŕňa rôzne aspekty ako predpokladaná dĺžka života, predpokladaná dĺžka vzdelávania, priemerná dĺžka vzdelávania a hrubý národný produkt podľa parity kúpnej sily v daných krajinách. Čo sa týka celkového daňového zaťaženia jednotlivých krajín EÚ sme použili štatistiku vedenú Eurostatom . Zahrnuté boli celkové dane vrátane povinných sociálnych príspevkov."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["HDI", "Eurostatom"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/composite/HDI", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/economic-analysis-taxation/data-taxation_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:52.050316+00:00"}
{"id": "vr14679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14679", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...u nás je úmrtnosť, ktorá je odvrátiteľná o polovicu väčšia, respektíve trikrát väčšia ako vo Francúzsku, o polovicu ako v Čechách…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vysoká miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na Slovensku vážnym problémom, vyplýva to aj z štatistík Eurostatu, aj z analýzy INEKA. Tieto zdroje potvrdzujú relevantnosť argumentu Pavla Freša. Francúzsko má skutočne trikrát menší počet odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov, ako má Slovensko. V prípade Českej republiky však nejde o správnu informáciu, pretože posledné dostupné údaje Eurostatu (pozri tabuľku nižšie) ukazujú menší rozdiel. To potvrdzuje aj štúdia Gavurovej a Vagašovej (2015), ktorá v roku 2013 hovorí v prípade Slovenska ešte o nižšej hodnote ukazovateľa odvrátiteľnej úmrtnosti. Zdroj INEKO, o ktorý sa Frešo pravdepodobne opieral pri svojom tvrdení, pracuje so štatistikami OECD z roku 2011 (údaje štátov počas rokov 2005-2007). V prípade Eurostatu ide o novšiu štatistiku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Porovnávanie krajín Slovenska s Francúzskom a Českom sa stalo obľúbeným a často použitým argumentom opozičných politikov v poslednej dobe (napr. Igor Matovič v RTVS ), aby aj týmto ilustrovali hrozivý stav slovenského zdravotníctva a mieru korupcie na Slovensku. Eurostat rozlišuje medzi pojmami \"amenable\" a \"preventable\" death. Prvý, ktorému je ekvivalentný pojem odvrátiteľná úmrtnosť, udáva, akej časti úmrtí by bolo možné predísť v prípade dostupnosti lepšej zdravotnej starostlivosti. Druhý pojem udáva, akej časti úmrtí by bolo možné predísť s prevenciou, zmenou životného štýlu atď. Údaje v tabuľke sú uvedené ako úmrtnosť na 100 000 obyvateľov. Na základe týchto údajov je skutočne trojnásobne väčšia odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku, než vo Francúzsku. Danú tému rozoberal už aj Denník N na jeseň minulého roka : \" Slovensko je na treťom mieste, bohužiaľ, od konca. Naše zdravotníctvo nezvláda 180 odvrátiteľných úmrtí. Z krajín V4 sú na tom najlepšie Česi so 125 úmrtiami. Poliaci ich majú tesne pod 140 a Maďari až okolo 200. Najmä porovnanie s Českom je zarážajúce, keďže sa dá predpokladať, že životný štýl je podobný a voľakedy sme štartovali s podobným zdravotníctvom. Navyše, v súčasnosti dávame podľa štatistík OECD na zdravie viac peňazí (v porovnaní s HDP) ako naši západní susedia. Keby sme mali české zdravotníctvo, mohli by sme zachrániť celkovo tritisíc ľudí ročne. \" V júni 2015 vyšla analýza INEKO: Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva (.pdf), v ktorej sa autori snažia poukázať na hrozby, ktoré Slovensko a občanov Slovenska čakajú, ak neprebehne efektívna reforma zdravotníctva. V kapitole Odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku patrí k najvyšším v EÚ (s.17) sa píše: \" Na diagnózy, ktoré sa považujú za úspešne manažovateľné zdravotnou starostlivosťou, zomieralo v SR predčasne dvakrát viac ľudí, ako bol priemer OECD. Horšie výsledky malo len Estónsko a Maďarsko, naopak údaje za Poľsko a Česko boli o tretinu až polovicu nižšie \" (zdroj: INEKO (.pdf), s.18). Táto štatistika však narába s údajmi z rokov 2005-2007. INEKO pracovalo s analýzou OECD z roku 2011, v ktorej boli údaje o odvrátiteľnej úmrtnosti z rokov 2005-2007. Ďalej sa v dokumente píše: \"(...) dá sa však porovnávať staršie a novšie výsledky krajín, ktoré sú členmi EÚ i OECD. Napríklad Estónsko, ktoré bolo v staršom porovnaní ešte najhoršie v OECD, je za rok 2012 už mierne lepšie v porovnaní so SR, čo indikuje rýchlejšie zlepšovanie Estónska v porovnaní s Maďarskom i Slovenskom. Aspoň odstup SR za Českom a Poľskom sa mierne zmenšil, zostáva však výrazný – liečiteľná úmrtnosť na Slovensku je v závislosti od použitej metodiky ešte o 23 % až 41 % vyššia. Výrazne lepšie výsledky dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. \" (zdroj: INEKO (.pdf), s: 18) Podľa štúdie Gavurovej a Vagašovej (2015) išlo na Slovensku v roku 2013 v prípade odvráteteľnej úmrtnosti o číslo 194.71 (s.81), pričom poukázali na trend neustáleho znižovania tohto ukazovateľa.", "analysis_paragraphs": ["Vysoká miera odvrátiteľnej úmrtnosti je na Slovensku vážnym problémom, vyplýva to aj z štatistík Eurostatu, aj z analýzy INEKA. Tieto zdroje potvrdzujú relevantnosť argumentu Pavla Freša. Francúzsko má skutočne trikrát menší počet odvrátiteľných úmrtí na 100 000 obyvateľov, ako má Slovensko. V prípade Českej republiky však nejde o správnu informáciu, pretože posledné dostupné údaje Eurostatu (pozri tabuľku nižšie) ukazujú menší rozdiel. To potvrdzuje aj štúdia Gavurovej a Vagašovej (2015), ktorá v roku 2013 hovorí v prípade Slovenska ešte o nižšej hodnote ukazovateľa odvrátiteľnej úmrtnosti. Zdroj INEKO, o ktorý sa Frešo pravdepodobne opieral pri svojom tvrdení, pracuje so štatistikami OECD z roku 2011 (údaje štátov počas rokov 2005-2007). V prípade Eurostatu ide o novšiu štatistiku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Porovnávanie krajín Slovenska s Francúzskom a Českom sa stalo obľúbeným a často použitým argumentom opozičných politikov v poslednej dobe (napr. Igor Matovič v RTVS ), aby aj týmto ilustrovali hrozivý stav slovenského zdravotníctva a mieru korupcie na Slovensku. Eurostat rozlišuje medzi pojmami \"amenable\" a \"preventable\" death. Prvý, ktorému je ekvivalentný pojem odvrátiteľná úmrtnosť, udáva, akej časti úmrtí by bolo možné predísť v prípade dostupnosti lepšej zdravotnej starostlivosti. Druhý pojem udáva, akej časti úmrtí by bolo možné predísť s prevenciou, zmenou životného štýlu atď. Údaje v tabuľke sú uvedené ako úmrtnosť na 100 000 obyvateľov. Na základe týchto údajov je skutočne trojnásobne väčšia odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku, než vo Francúzsku. Danú tému rozoberal už aj Denník N na jeseň minulého roka : \" Slovensko je na treťom mieste, bohužiaľ, od konca. Naše zdravotníctvo nezvláda 180 odvrátiteľných úmrtí. Z krajín V4 sú na tom najlepšie Česi so 125 úmrtiami. Poliaci ich majú tesne pod 140 a Maďari až okolo 200. Najmä porovnanie s Českom je zarážajúce, keďže sa dá predpokladať, že životný štýl je podobný a voľakedy sme štartovali s podobným zdravotníctvom. Navyše, v súčasnosti dávame podľa štatistík OECD na zdravie viac peňazí (v porovnaní s HDP) ako naši západní susedia. Keby sme mali české zdravotníctvo, mohli by sme zachrániť celkovo tritisíc ľudí ročne. \" V júni 2015 vyšla analýza INEKO: Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva (.pdf), v ktorej sa autori snažia poukázať na hrozby, ktoré Slovensko a občanov Slovenska čakajú, ak neprebehne efektívna reforma zdravotníctva. V kapitole Odvrátiteľná úmrtnosť na Slovensku patrí k najvyšším v EÚ (s.17) sa píše: \" Na diagnózy, ktoré sa považujú za úspešne manažovateľné zdravotnou starostlivosťou, zomieralo v SR predčasne dvakrát viac ľudí, ako bol priemer OECD. Horšie výsledky malo len Estónsko a Maďarsko, naopak údaje za Poľsko a Česko boli o tretinu až polovicu nižšie \" (zdroj: INEKO (.pdf), s.18). Táto štatistika však narába s údajmi z rokov 2005-2007. INEKO pracovalo s analýzou OECD z roku 2011, v ktorej boli údaje o odvrátiteľnej úmrtnosti z rokov 2005-2007. Ďalej sa v dokumente píše: \"(...) dá sa však porovnávať staršie a novšie výsledky krajín, ktoré sú členmi EÚ i OECD. Napríklad Estónsko, ktoré bolo v staršom porovnaní ešte najhoršie v OECD, je za rok 2012 už mierne lepšie v porovnaní so SR, čo indikuje rýchlejšie zlepšovanie Estónska v porovnaní s Maďarskom i Slovenskom. Aspoň odstup SR za Českom a Poľskom sa mierne zmenšil, zostáva však výrazný – liečiteľná úmrtnosť na Slovensku je v závislosti od použitej metodiky ešte o 23 % až 41 % vyššia. Výrazne lepšie výsledky dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. \" (zdroj: INEKO (.pdf), s: 18) Podľa štúdie Gavurovej a Vagašovej (2015) išlo na Slovensku v roku 2013 v prípade odvráteteľnej úmrtnosti o číslo 194.71 (s.81), pričom poukázali na trend neustáleho znižovania tohto ukazovateľa."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Igor Matovič v RTVS", "Eurostat", "Denník N", "INEKO: Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva", "INEKO", "INEKO", "išlo"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=8zVebfZWwPg", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Amenable_and_preventable_deaths_statistics", "https://dennikn.sk/267297/keby-sme-mali-ceske-zdravotnictvo-zachranili-by-sme-rocne-tritisic-ludi/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=15&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjm4KeEl53LAhVCdw8KHe43DfU4ChAWCD4wBA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Fclanky%2Fineko-predstavuje-analyzu-ako-slovensko-zaplati-za-neliecenie-zdravotnictva&usg=AFQjCNEpcQRKGzUlfqWQ2e9M3-6sM1nzWg&bvm=bv.115339255,d.ZWU", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=15&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjm4KeEl53LAhVCdw8KHe43DfU4ChAWCD4wBA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Fclanky%2Fineko-predstavuje-analyzu-ako-slovensko-zaplati-za-neliecenie-zdravotnictva&usg=AFQjCNEpcQRKGzUlfqWQ2e9M3-6sM1nzWg&bvm=bv.115339255,d.ZWU", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=15&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjm4KeEl53LAhVCdw8KHe43DfU4ChAWCD4wBA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Fclanky%2Fineko-predstavuje-analyzu-ako-slovensko-zaplati-za-neliecenie-zdravotnictva&usg=AFQjCNEpcQRKGzUlfqWQ2e9M3-6sM1nzWg&bvm=bv.115339255,d.ZWU", "https://www.researchgate.net/profile/Beata_Gavurova/publications"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:07.533968+00:00"}
{"id": "42058", "numeric_id": 42058, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42058", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...mimochodom čísla o migrácii, ktoré máme dnes, sú nižšie ako tie, ktoré boli pred rokom 2015.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Migrácia do krajín Schengenského priestoru za rok 2018 bola podľa agentúry Frontex na úrovni päťročného minima. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy agentúry Frontex, v roku 2018 nelegálne prekročilo vonkajšiu hranicu EÚ približne 150 000 migrantov, čo je o štvrtinu menej ako v roku 2017, kedy bolo týchto prípadov zaznamenaných približne 204 000 ( .pdf , s. 9) a o 92 % menej ako na vrchole migračnej krízy v roku 2015. V tomto roku bolo zaznamenaných približne 1,8 milióna osôb, ktoré nelegálne prekročili hranicu ( .pdf , s. 4). Rok pred migračnou krízou, teda v roku 2014, prekročilo hranice EÚ približne 280 000 osôb ( .pdf , s. 3), čo znamená, že čísla za rok 2018 sú podstatne nižšie. Zároveň je podstatné aj to, že počet nelegálnych prekročení hraníc v roku 2014 bol dvojnásobok dovtedajšieho rekordu z roku 2011, čo potvrdzuje pravdivosť výroku.", "analysis_paragraphs": ["Migrácia do krajín Schengenského priestoru za rok 2018 bola podľa agentúry Frontex na úrovni päťročného minima. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy agentúry Frontex, v roku 2018 nelegálne prekročilo vonkajšiu hranicu EÚ približne 150 000 migrantov, čo je o štvrtinu menej ako v roku 2017, kedy bolo týchto prípadov zaznamenaných približne 204 000 ( .pdf , s. 9) a o 92 % menej ako na vrchole migračnej krízy v roku 2015. V tomto roku bolo zaznamenaných približne 1,8 milióna osôb, ktoré nelegálne prekročili hranicu ( .pdf , s. 4). Rok pred migračnou krízou, teda v roku 2014, prekročilo hranice EÚ približne 280 000 osôb ( .pdf , s. 3), čo znamená, že čísla za rok 2018 sú podstatne nižšie. Zároveň je podstatné aj to, že počet nelegálnych prekročení hraníc v roku 2014 bol dvojnásobok dovtedajšieho rekordu z roku 2011, čo potvrdzuje pravdivosť výroku."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["správy", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://frontex.europa.eu/media-centre/news-release/number-of-irregular-crossings-at-europe-s-borders-at-lowest-level-in-5-years-ZfkoRu", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2017/CAAR_2017_adopted_SK.pdf", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2015/General_Report_SK.pdf", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2014/General_Report_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:30.428194+00:00"}
{"id": "42070", "numeric_id": 42070, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42070", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Sú to financie (peniaze od PS na transparentnom účte Čaputovej, pozn.) takisto PS má zriadený transparentný účet, čiže každé to euro sa dá v podstate preveriť aj na stránkach Progresívneho Slovenska. Moja kampaň je financovaná jednak teda z darov Progresívneho Slovenska, ale aj z darov fyzických osôb.", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako Zuzana Čaputová , tak aj strana Progresívne Slovensko ( https://www.progresivne.sk/financovanie/ ) má zriadený transparentný účet, na ktorom sú zaznamenané príjmy a výdaje. Zuzana Čaputová do 28. januára 2019 obdržala na svoj transparentný účet príspevky vo výške 300 062 eur, z toho 158 700 eur pochádza z príspevkov politickej strany Progresívne Slovensko a zvyšok z darov fyzických a právnických osôb. Každý prispievateľ je riadne označený a zverejnený. Pôvod všetkých peňazí je tým pádom ľahko dohľadateľný. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako Zuzana Čaputová , tak aj strana Progresívne Slovensko ( https://www.progresivne.sk/financovanie/ ) má zriadený transparentný účet, na ktorom sú zaznamenané príjmy a výdaje. Zuzana Čaputová do 28. januára 2019 obdržala na svoj transparentný účet príspevky vo výške 300 062 eur, z toho 158 700 eur pochádza z príspevkov politickej strany Progresívne Slovensko a zvyšok z darov fyzických a právnických osôb. Každý prispievateľ je riadne označený a zverejnený. Pôvod všetkých peňazí je tým pádom ľahko dohľadateľný. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Zuzana Čaputová", "https://www.progresivne.sk/financovanie/"], "url": ["https://www.transparentneucty.sk/#/ucet/SK7009000000005145260535", "https://www.progresivne.sk/financovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:55.457273+00:00"}
{"id": "vr32477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32477", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď si prečítate závery Európskej rady, ktoré boli schválené, tak v podstate prvá veta záverov hovorí o tom, že čelíme bezprecedentnej hospodárskej kríze aká tu kedy bola a Európa si musí odpovedať na otázky, ako sa postaví vo vzťahu k tejto kríze.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prvej vete, ktorú sme našli v záveroch Európskej rady, sa nehovorí o bezprecedentnej kríze, ale o napätí na finančných trhoch. Premiér si znenie záverov značne upravuje vo svoj prospech a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrvá veta zo záverov Európskej rady 18. a 19. októbra 2012 znie nasledovne:\n\n\"Európska rada dnes opätovne zdôraznila svoje pevné odhodlanie prijať rozhodné kroky na riešenie napätia na finančných trhoch, obnovenie dôvery a podporu rastu a zamestnanosti.\"\n\nČo sa týka prvej vety v odseku o Hospodárskej politike, tá znie nasledovne:\n\n\"Európske hospodárstvo čelí náročným výzvam. Je preto nevyhnutné, aby Európska únia vynaložila čo najväčšie úsilie v záujme urýchleného vykonania opatrení, na ktorých sa dohodla v minulých mesiacoch s cieľom oživiť rast, investície a zamestnanosť, obnoviť dôveru a zvýšiť konkurencieschopnosť Európy ako miesta pre výrobu a investície.\"\n\nTieto vety nehovoria nič o \"bezprecedentnej hospodárskej kríze\", hovoria iba o náročných výzvach a napätiach na finančných trhoch. Žiadne otázky ako sa ku kríze postaviť spomenuté nie sú, závery hovoria o potrebe dodržať stanovené ciele.", "analysis_paragraphs": ["V prvej vete, ktorú sme našli v záveroch Európskej rady, sa nehovorí o bezprecedentnej kríze, ale o napätí na finančných trhoch. Premiér si znenie záverov značne upravuje vo svoj prospech a výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Prvá veta zo záverov Európskej rady 18. a 19. októbra 2012 znie nasledovne:", "\"Európska rada dnes opätovne zdôraznila svoje pevné odhodlanie prijať rozhodné kroky na riešenie napätia na finančných trhoch, obnovenie dôvery a podporu rastu a zamestnanosti.\"", "Čo sa týka prvej vety v odseku o Hospodárskej politike, tá znie nasledovne:", "\"Európske hospodárstvo čelí náročným výzvam. Je preto nevyhnutné, aby Európska únia vynaložila čo najväčšie úsilie v záujme urýchleného vykonania opatrení, na ktorých sa dohodla v minulých mesiacoch s cieľom oživiť rast, investície a zamestnanosť, obnoviť dôveru a zvýšiť konkurencieschopnosť Európy ako miesta pre výrobu a investície.\"", "Tieto vety nehovoria nič o \"bezprecedentnej hospodárskej kríze\", hovoria iba o náročných výzvach a napätiach na finančných trhoch. Žiadne otázky ako sa ku kríze postaviť spomenuté nie sú, závery hovoria o potrebe dodržať stanovené ciele."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["záverov Európskej rady 18. a 19. októbra 2012"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/press/press-releases/latest-press-releases/newsroomloaddocument?id=&lang=en&directory=SK/ec/&fileName=133014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:33.991341+00:00"}
{"id": "44272", "numeric_id": 44272, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44272", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Preto sme sa spojili, preto určite budeme v Národnej rade, lebo Strana maďarskej komunity, ktorá vždy mala viac ako 4 % aj teraz má takúto podporu.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách 2016 získala SMK-MKP 4,04 percenta hlasov, v roku 2012 4,28 percenta a v roku 2010 4,33 percenta. Koncom novembra podpísala SMK spolu s Maďarským fórum a Spolupatričnosťou memorandum o volebnej spolupráci, výsledkom ktorého je spoločná kandidátka s názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS). Focus je od novembra nameral 3,5 / 4,3 / 3,7 / 4 percentá. AKO jej namerala 2,2 / 2,5 / 3,2 percenta. Tvrdenie Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách 2016 získala SMK-MKP 4,04 percenta hlasov, v roku 2012 4,28 percenta a v roku 2010 4,33 percenta. Koncom novembra podpísala SMK spolu s Maďarským fórum a Spolupatričnosťou memorandum o volebnej spolupráci, výsledkom ktorého je spoločná kandidátka s názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS). Focus je od novembra nameral 3,5 / 4,3 / 3,7 / 4 percentá. AKO jej namerala 2,2 / 2,5 / 3,2 percenta. Tvrdenie Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["získala", "4,28", "4,33", "je", "nameral"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky", "https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534303-madarske-strany-potvrdili-spolupracu-podpisom-memoranda/", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/i/preferencie-volby-2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:53.065302+00:00"}
{"id": "vr16954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16954", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Banská Bystrica (...) cesty boli na tom tiež výrazne horšie ako v ostatných krajoch(...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kaliňák komentuje obdobie 2013-2017, počas ktorého šéfoval BBSK Marian Kotleba. Napriek tomu, že stav ciest II. a III. triedy v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) bol skoro rovnako hodnotený Slovenskou správou ciest aj v roku 2013 (kedy Kotleba prevzal funkciu predsedu) aj v roku 2017, nedá sa povedať, že v BBSK sú cesty vo výrazne horšom stave ako v ostatných krajoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dôsledkom toho, že BBSK odmietla čerpať eurofondy, no aj stratila právo ich čerpať, župa prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest III. triedy v okrese Veľký Krtíš. Kvôli ilegálnemu zamestnávaniu na úrade BBSK stratila župa právo eurofondy čerpať, a to údajne až do roku 2021 . Prišla tým napríklad o 20 miliónov na opravy ciest II. a III. triedy. Kotleba tým v podstate splnil svoj predvolebný slub , že eurofondy čerpať nebude. Paradoxom však je, že pred voľbami Kotleba zmenil rétoriku , keď prejavil o eurofondy záujem a dokonca klamal, že ma k nim župa prístup. Pre voľbami do vyšších územných celkov Marian Kotleba deklaroval, že opravili a obnovili 300 km ciest. Portál Bystrické veci získali informácie o počte opravených km ciest a o vynaložených financiách krajov za volebné obdobie 2013-2017. Podľa tohto porovnania za prvé 3 roky Kotlebovho predsedníctva bolo opravených len 5,6 % všetkých ciest , čo je druhý najnižší počet spomedzi všetkých krajov. Slovenská správa ciest ( .pdf , s. 20-21) pravidelne monitoruje stav ciest aj II. a III. triedy, ktoré sú v správe žúp. Pomer úsekov v jednotlivých kategóriach (\"veľmi dobrý\", \"dobrý\", \"vyhovujúci\", \"nevyhovujúci\", \"havarijný\") bol veľmi podobný v prípade BBSK v analýze z roku 2013 aj 2017. Keď sa zohľadňuje len pomer úsekov, BBSK nie je na tom, v porovnaní s ostatnými krajmi, výrazne horšie. Napríklad, 78 % ciest v Bratislavskom kraji je hodnotených ako v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave (Bratislavský kraj má pomerne krátku sieť ciest II. a III. triedy). V BBSK je to len 35 %; v stave \"veľmi dobré\" je v BBSK označených až 53 %, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je to len 24 %. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"fQWr4\"]={},window.datawrapper[\"fQWr4\"].embedDeltas={\"100\":371,\"200\":319,\"300\":319,\"400\":293,\"500\":293,\"600\":293,\"700\":293,\"800\":293,\"900\":293,\"1000\":293},window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-fQWr4\"),window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"fQWr4\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"fQWr4\"==b)window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák komentuje obdobie 2013-2017, počas ktorého šéfoval BBSK Marian Kotleba. Napriek tomu, že stav ciest II. a III. triedy v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK) bol skoro rovnako hodnotený Slovenskou správou ciest aj v roku 2013 (kedy Kotleba prevzal funkciu predsedu) aj v roku 2017, nedá sa povedať, že v BBSK sú cesty vo výrazne horšom stave ako v ostatných krajoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dôsledkom toho, že BBSK odmietla čerpať eurofondy, no aj stratila právo ich čerpať, župa prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest III. triedy v okrese Veľký Krtíš. Kvôli ilegálnemu zamestnávaniu na úrade BBSK stratila župa právo eurofondy čerpať, a to údajne až do roku 2021 . Prišla tým napríklad o 20 miliónov na opravy ciest II. a III. triedy. Kotleba tým v podstate splnil svoj predvolebný slub , že eurofondy čerpať nebude. Paradoxom však je, že pred voľbami Kotleba zmenil rétoriku , keď prejavil o eurofondy záujem a dokonca klamal, že ma k nim župa prístup. Pre voľbami do vyšších územných celkov Marian Kotleba deklaroval, že opravili a obnovili 300 km ciest. Portál Bystrické veci získali informácie o počte opravených km ciest a o vynaložených financiách krajov za volebné obdobie 2013-2017. Podľa tohto porovnania za prvé 3 roky Kotlebovho predsedníctva bolo opravených len 5,6 % všetkých ciest , čo je druhý najnižší počet spomedzi všetkých krajov. Slovenská správa ciest ( .pdf , s. 20-21) pravidelne monitoruje stav ciest aj II. a III. triedy, ktoré sú v správe žúp. Pomer úsekov v jednotlivých kategóriach (\"veľmi dobrý\", \"dobrý\", \"vyhovujúci\", \"nevyhovujúci\", \"havarijný\") bol veľmi podobný v prípade BBSK v analýze z roku 2013 aj 2017. Keď sa zohľadňuje len pomer úsekov, BBSK nie je na tom, v porovnaní s ostatnými krajmi, výrazne horšie. Napríklad, 78 % ciest v Bratislavskom kraji je hodnotených ako v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave (Bratislavský kraj má pomerne krátku sieť ciest II. a III. triedy). V BBSK je to len 35 %; v stave \"veľmi dobré\" je v BBSK označených až 53 %, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je to len 24 %. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"fQWr4\"]={},window.datawrapper[\"fQWr4\"].embedDeltas={\"100\":371,\"200\":319,\"300\":319,\"400\":293,\"500\":293,\"600\":293,\"700\":293,\"800\":293,\"900\":293,\"1000\":293},window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-fQWr4\"),window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"fQWr4\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"fQWr4\"==b)window.datawrapper[\"fQWr4\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-16", "analysis_sources": {"text": ["výstavbu ciest III. triedy", "2021", "opravy ciest", "slub", "zmenil rétoriku", "5,6 % všetkých ciest", ".pdf"], "url": ["https://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-vedel-ze-na-opravu-cesty-nedostane-eurofondy-robi-sa-bez-penazi/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20081897/banskobystricky-kraj-zamestnaval-ochrankarov-nacierno-nemoze-tak-cerpat-eurofondy.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20465265/banskobystricky-kraj-prisiel-o-vyse-20-milionov-eur-z-eurofondov-na-opravy-ciest.html", "https://sluby.sme.sk/slub/335/stop-eurofondy-bbsk", "https://dennikn.sk/925332/kotlebovci-pred-volbami-klamu-ze-vybojovali-eurofondy/", "http://www.bystrickeveci.sk/ruzovy-svet-mariana-kotlebu/", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:42.270874+00:00"}
{"id": "vr38917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38917", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Ja som bol jediný poslanec parlamentu, ktorý hlasoval už proti vzniku prvého eurovalu.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci Národnej rady (NR) SR 11. augusta 2010 takmer jednohlasne vyslovili súhlas s pristúpením Slovenska k európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu. Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo za účasť SR v eurovale 140 poslancov. Proti návrhu bol iba Ondrej Dostál (Most-Híd).", "analysis_paragraphs": ["Poslanci Národnej rady (NR) SR 11. augusta 2010 takmer jednohlasne vyslovili súhlas s pristúpením Slovenska k európskemu finančnému stabilizačnému mechanizmu (EFSF), tzv. eurovalu. Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo za účasť SR v eurovale 140 poslancov. Proti návrhu bol iba Ondrej Dostál (Most-Híd)."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["súhlas"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:53.037364+00:00"}
{"id": "vr30456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30456", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Včera aj pani premiérka povedala jasne. Žiadny núdzový stav sa nechystá. Všetko je pripravené na, na zabezpečenie plnej zdravotnej starostlivosti. Teraz som sa dozvedel, že lokálne sa bude vyhlasovať núdzový stav.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Po sobotňajšom mimoriadnom rokovaní vlády premiérka uviedla, že vláda zatiaľ nepristúpi k vyhláseniu núdzového stavu. Vo svojom vyhlásení povedala, že \"zdravotná starostlivosť občanov bude aj po 1.decembri plnohodnotne zabezpečená. Našim záujmom je, aby sme do 1.decembra, vo väčšine prípadov už situáciu pokrytú, vyriešenú máme, pokúsili vyriešiť všetky kritické prípady.\"", "analysis_paragraphs": ["Po sobotňajšom mimoriadnom rokovaní vlády premiérka uviedla, že vláda zatiaľ nepristúpi k vyhláseniu núdzového stavu. Vo svojom vyhlásení povedala, že \"zdravotná starostlivosť občanov bude aj po 1.decembri plnohodnotne zabezpečená. Našim záujmom je, aby sme do 1.decembra, vo väčšine prípadov už situáciu pokrytú, vyriešenú máme, pokúsili vyriešiť všetky kritické prípady.\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6156703/vlada-zatial-nevyhlasila-stav-nudze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:55.744776+00:00"}
{"id": "vr26165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26165", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "A tento krok (vstup strategického investora, pozn.) urobil z Nemocnice Skalica výkladnú skriňu slovenského zdravotníctva, dovolím si povedať.", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hodnotenie nemocníc podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne z októbra 2013 hovorí o umiestnení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici ako 19. najhoršej nemocnice s indexom spokojnosti pacienta na úrovni 58%. V hodnotení poisťovne Dôvera v roku 2013 sa umiestnila táto nemocnica s hodnotením priemerná. Hodnotenia Dôvery ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli robené na základe dotazníkov. Ide teda o názor pacientov. Nemožno tak hovoriť v prípade Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici ako o \"výkladnej skrini\" slovenského zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK nehodnotí, aký vplyv na hodnotenie spokojnosti mal vstup investora do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici. Vstup strategického partnera do skalickej nemocnice nastal v roku 2010. V roku 2010 (október 2011) v hodnotení Dôvera bola nemocnica v Skalici hodnotená ako 30. najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. V roku 2011 (október 2012) sa nemocnice neumiestnila v prvej päťke najlepších nemocníc . V roku 2009 (október 2010) bola nemocnica Skalica podľa Všeobecnej zdravotnej hodnotená ako 7. najlepšia nemocnica na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hodnotenie nemocníc podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne z októbra 2013 hovorí o umiestnení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici ako 19. najhoršej nemocnice s indexom spokojnosti pacienta na úrovni 58%. V hodnotení poisťovne Dôvera v roku 2013 sa umiestnila táto nemocnica s hodnotením priemerná. Hodnotenia Dôvery ako aj Všeobecnej zdravotnej poisťovne boli robené na základe dotazníkov. Ide teda o názor pacientov. Nemožno tak hovoriť v prípade Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici ako o \"výkladnej skrini\" slovenského zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK nehodnotí, aký vplyv na hodnotenie spokojnosti mal vstup investora do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Skalici. Vstup strategického partnera do skalickej nemocnice nastal v roku 2010. V roku 2010 (október 2011) v hodnotení Dôvera bola nemocnica v Skalici hodnotená ako 30. najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. V roku 2011 (október 2012) sa nemocnice neumiestnila v prvej päťke najlepších nemocníc . V roku 2009 (október 2010) bola nemocnica Skalica podľa Všeobecnej zdravotnej hodnotená ako 7. najlepšia nemocnica na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Všeobecnej zdravotnej poisťovne", "Dôvera", "nemocnica", "Dôvera", "nemocníc", "Všeobecnej"], "url": ["http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/pozrite-si-ktore-nemocnice-treba-radsej-obist.html", "http://www.dovera.sk/hodnotenie/2012/celkove-hodnotenie", "http://poskytovatelia.dovera.sk/4674565/fakultna-nemocnica-s-poliklinikou-skalica-a.s", "http://www.pluska.sk/ekonomika/spolocensky-servis/pozname-najlepsiu-najhorsiu-nemocnicu-za-rok-2010.html", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/pozrite-si-ako-pacienti-ohodnotili-nemocnice.html", "http://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12947-ako-pacienti-hodnotia-kvalitu-nemocnic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:04.089500+00:00"}
{"id": "vr28986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28986", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dúfam, že pán predseda KDH uzná tu verejne, že keď ste v roku 2012 skončili a ste nám odovzdávali vládu, že neexistovali žiadne informácie o daniach v tomto štáte, bol úplne rozbitý daňový systém.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za začiatku roku 2012 na pri nasadzovaní nového informačného systému daňovej správy vyskytli veľké problémy, pretože systém KONS fungoval len v obmedzenej forme a hlásil veľa chýb. Po tom, čo sa systém ukázal byť nefunkčný sa Finančné riaditeľstvo 19. apríla 2012 vrátilo k starému systému a daňový systém bol znovu v plnej prevádzke . Je teda pravdou, že daňový systém minimálne začiatkom roka 2012 nefungoval ideálne. Nejaké informácie o daniach v tom čase však existovali a to konkrétne v priebežnom plnení štátneho rozpočtu , kde sa nachádzajú informácie o stave účtov štátneho rozpočtu a konkrétne i rôzne typy daňových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za začiatku roku 2012 na pri nasadzovaní nového informačného systému daňovej správy vyskytli veľké problémy, pretože systém KONS fungoval len v obmedzenej forme a hlásil veľa chýb. Po tom, čo sa systém ukázal byť nefunkčný sa Finančné riaditeľstvo 19. apríla 2012 vrátilo k starému systému a daňový systém bol znovu v plnej prevádzke . Je teda pravdou, že daňový systém minimálne začiatkom roka 2012 nefungoval ideálne. Nejaké informácie o daniach v tom čase však existovali a to konkrétne v priebežnom plnení štátneho rozpočtu , kde sa nachádzajú informácie o stave účtov štátneho rozpočtu a konkrétne i rôzne typy daňových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["KONS", "prevádzke", "priebežnom plnení štátneho rozpočtu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6324401/daniari-sa-vratili-k-staremu-systemu.html", "http://zakony.webnoviny.sk/diskusia-clanok/490322-informacny-system-od-novitechu-je-podla-daniarov-funkcny/strom/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3569"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:59.899088+00:00"}
{"id": "48214", "numeric_id": 48214, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48214", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Napríklad taká SaS-ka to mala dokonca v programe, vo volebnom programe, že to treba upraviť takýto zákon (pozn. skracovanie volebného obdobia hlasovaním v referende).", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SaS upozorňovala na niektoré riziká spojené s úplným a príliš rýchlym odstránením všetkých podmienok na uskutočnenie a platnosť referenda. SaS vo svojom volebnom programe v roku 2020 navrhovala konkrétne tieto veci:\n\npodpisy na petičných hárkoch, ktorými sa žiada o vyhlásenie referenda, budú platné len 24 mesiacov, aby sa predišlo tomu, že tam bude dlho vedený ako platný podpis človeka, ktorý už môže byť medzitým zosnulý alebo daný občan zmení názor na daný problém\n\nžiadali, aby bol výsledok referenda záväzný bez toho, aby ho musel ešte odobrovať parlament, či prezident\n\nUpozorňovali na problém nejednoznačnosti ústavy, vďaka ktorej je možné prijať výsledok referenda len ako zákon, za ktorý musia zahlasovať poslanci NR SR. Keďže poslanci NR SR majú voľný mandát, nemusia sa pri hlasovaní o referende riadiť jeho výsledkom.\n\nV minulosti sa Richard Sulík vyjadril, že jeho strana si ctí priamu demokraciu a referendum považuje za dôležitý nástroj vyjadrenia vôle ľudu. Keď sa rokovalo o zmene ústavy, ktorá by umožnila referendum o predčasných voľbách, Sulík sa vyjadril, že takúto zmenu by SaS-ka podporila.\n\nV samotnom volebnom programe sa však nespomína predčasné skracovanie volebného obdobia referendom, iba podpora priamej demokracie, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SaS upozorňovala na niektoré riziká spojené s úplným a príliš rýchlym odstránením všetkých podmienok na uskutočnenie a platnosť referenda. SaS vo svojom volebnom programe v roku 2020 navrhovala konkrétne tieto veci:", "podpisy na petičných hárkoch, ktorými sa žiada o vyhlásenie referenda, budú platné len 24 mesiacov, aby sa predišlo tomu, že tam bude dlho vedený ako platný podpis človeka, ktorý už môže byť medzitým zosnulý alebo daný občan zmení názor na daný problém", "žiadali, aby bol výsledok referenda záväzný bez toho, aby ho musel ešte odobrovať parlament, či prezident", "Upozorňovali na problém nejednoznačnosti ústavy, vďaka ktorej je možné prijať výsledok referenda len ako zákon, za ktorý musia zahlasovať poslanci NR SR. Keďže poslanci NR SR majú voľný mandát, nemusia sa pri hlasovaní o referende riadiť jeho výsledkom.", "V minulosti sa Richard Sulík vyjadril, že jeho strana si ctí priamu demokraciu a referendum považuje za dôležitý nástroj vyjadrenia vôle ľudu. Keď sa rokovalo o zmene ústavy, ktorá by umožnila referendum o predčasných voľbách, Sulík sa vyjadril, že takúto zmenu by SaS-ka podporila.", "V samotnom volebnom programe sa však nespomína predčasné skracovanie volebného obdobia referendom, iba podpora priamej demokracie, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["upozorňovala", "minulosti", "volebnom"], "url": ["https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/subory", "https://domov.sme.sk/c/22752735/sas-by-podporila-zmenu-ustavy-v-prospech-referenda-o-predcasnych-volbach.html", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/subory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:27.869802+00:00"}
{"id": "vr25744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25744", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Tak prosím pekne prídavky na deti sa zvyšujú o krásnych 42 centov. Daňové bonusy na deti sa zvyšujú o úžasných alebo zvýšili o úžasných 38 centov. Rodičovské príspevky, tam to zvýšenie bolo vyššie, fantastických 3,60 eura.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál uvádza správne údaje o zvýšení prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa a rodičovského príspevku.\n\nSuma rodičovského príspevku sa totiž každoročne zvyšuje od začiatku roka podľa toho, o aké percento v júli predchádzajúceho roka vzrástlo životné minimum. Životné minimum na dospelú osobu sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť o 1,8 %, teda o 3,51 eura na 198,09 eura. O rovnaké percento ako životné minimum sa od začiatku budúceho roka zvýši aj prídavok na dieťa. Pôjde o nárast o 42 centov na 23,52 eura.\n\nVzhľadom na zvýšenie životného minima sa nahor upraví aj daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane či výška minimálneho predčasného dôchodku. Mesačná suma daňového bonusu na dieťa sa má zvýšiť už od začiatku budúceho mesiaca o 38 centov na 21,41 eura.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál uvádza správne údaje o zvýšení prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa a rodičovského príspevku.", "Suma rodičovského príspevku sa totiž každoročne zvyšuje od začiatku roka podľa toho, o aké percento v júli predchádzajúceho roka vzrástlo životné minimum. Životné minimum na dospelú osobu sa má od začiatku júla tohto roka zvýšiť o 1,8 %, teda o 3,51 eura na 198,09 eura. O rovnaké percento ako životné minimum sa od začiatku budúceho roka zvýši aj prídavok na dieťa. Pôjde o nárast o 42 centov na 23,52 eura.", "Vzhľadom na zvýšenie životného minima sa nahor upraví aj daňový bonus, nezdaniteľná časť základu dane či výška minimálneho predčasného dôchodku. Mesačná suma daňového bonusu na dieťa sa má zvýšiť už od začiatku budúceho mesiaca o 38 centov na 21,41 eura."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["najmama.sk", "finance.sk", "TA3"], "url": ["http://najmama.aktuality.sk/clanok/232993/rodicovsky-prispevok-sa-ide-zvysovat-a-o-kolko/", "http://www.finance.sk/spravy/finance/124921-od-1-jula-sa-zvysil-danovy-bonus-porastu-aj-pridavky-na-deti-a-rodicovsky-prispevok-/", "http://www.ta3.com/clanok/1021453/rodicovsky-prispevok-sa-ma-zvysit-na-203-2-eura.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:48.591125+00:00"}
{"id": "vr17832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17832", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...v polícii na Slovensku je 20 tisíc ľudí. Viac ako 20 tisíc, dneska už je to pomaly k 25 tisícom (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom výroku Miroslav Beblavý tvrdí, že dnes sa počet príslušníkov policajného zboru pohybuje na približne na čísle 25- tisíc. Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) bol počet policajtov v roku 2015 22 401. Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) uvádza na rok 2018 24 167 plánovaných miest pre policajtov spadajúcich pod Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 opisuje systematizáciu policajtov v štátnej službe na rok 2018 ( .doc , s. 6), podla ktorej by pod Ministerstvo vnútra SR malo patriť 24 167 policajtov. Na základe Uznesenia vlády č. 544 zo 7. októbra 2015 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, v roku 2016 malo pod Ministerstvo vnútra SR spadať 23 047 policajtov.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom výroku Miroslav Beblavý tvrdí, že dnes sa počet príslušníkov policajného zboru pohybuje na približne na čísle 25- tisíc. Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) bol počet policajtov v roku 2015 22 401. Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) uvádza na rok 2018 24 167 plánovaných miest pre policajtov spadajúcich pod Ministerstvo vnútra SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie vlády k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 opisuje systematizáciu policajtov v štátnej službe na rok 2018 ( .doc , s. 6), podla ktorej by pod Ministerstvo vnútra SR malo patriť 24 167 policajtov. Na základe Uznesenia vlády č. 544 zo 7. októbra 2015 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018, v roku 2016 malo pod Ministerstvo vnútra SR spadať 23 047 policajtov."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".xlsx", ".doc", ".doc", "č. 544", "Eurostatu", "Denníka N", "TREND"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/4e/Crime_and_criminal_justice_tables_2017_v2.xlsx", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-15145?prefixFile=u_", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/4e/Crime_and_criminal_justice_tables_2017_v2.xlsx", "https://dennikn.sk/minuta/647722/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-14/zla-sprava-o-policii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:48.828609+00:00"}
{"id": "49818", "numeric_id": 49818, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49818", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Viete, o koľko nám klesla spotreba plynu pre domácnosti? O 500 miliónov m3. Medziročne.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Medziročný pokles spotreby plynu pre domácnosti, ktorý uviedla ministerka Saková, by predstavoval približne 40 % pokles spotreby plynu domácností. Avšak podľa údajov zo Slovenského plynárenského priemyslu za obdobie november 2023 – október 2024 je medziročný pokles spotreby plynu domácností na úrovni 4 %, čo zodpovedá približne 55 miliónom m³ a nie 500 miliónov m³ . Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Energie Portal upozorňuje, že medziročný pokles spotreby domácností v danom období bol spôsobený najmä teplým rokom 2024. Údaje z novembra 2024 zároveň ukazujú , že spotreba plynu sa po dvojročnom klesajúcom trende začala opäť zvyšovať.\n\nMinisterstvo hospodárstva vo vyjadrení pre Demagog.sk z 19. 12. 2024 uviedlo: \"Nedorozumenie nastalo v mernej jednotke. Ministerka v diskusií hovorila o ročnom poklese spotreby domácností o cca 500 000 000 kWh, čo zodpovedá cca reálnemu poklese spotreby 476 GWh v zohraní 12 po sebe idúcich mesiacov po november 2024 v porovnaní s rovnakým obdobím spred roka.\"", "analysis_paragraphs": ["Medziročný pokles spotreby plynu pre domácnosti, ktorý uviedla ministerka Saková, by predstavoval približne 40 % pokles spotreby plynu domácností. Avšak podľa údajov zo Slovenského plynárenského priemyslu za obdobie november 2023 – október 2024 je medziročný pokles spotreby plynu domácností na úrovni 4 %, čo zodpovedá približne 55 miliónom m³ a nie 500 miliónov m³ . Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Energie Portal upozorňuje, že medziročný pokles spotreby domácností v danom období bol spôsobený najmä teplým rokom 2024. Údaje z novembra 2024 zároveň ukazujú , že spotreba plynu sa po dvojročnom klesajúcom trende začala opäť zvyšovať.", "Ministerstvo hospodárstva vo vyjadrení pre Demagog.sk z 19. 12. 2024 uviedlo: \"Nedorozumenie nastalo v mernej jednotke. Ministerka v diskusií hovorila o ročnom poklese spotreby domácností o cca 500 000 000 kWh, čo zodpovedá cca reálnemu poklese spotreby 476 GWh v zohraní 12 po sebe idúcich mesiacov po november 2024 v porovnaní s rovnakým obdobím spred roka.\""], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "zodpovedá", "spôsobený", "ukazujú", "476 GWh"], "url": ["https://www.spp-distribucia.sk/dodavatelia/informacie/mesacne-spotreby/?fbclid=IwY2xjawG7qI9leHRuA2FlbQIxMAABHcGiYrOXRheKciM-ClK76Hm8Xtw-UIoo9tQzKDFFCNDNFnphq0NHI_YIfQ_aem_59wVrsUCmA9BatUui7Tndw", "https://www.spp-distribucia.sk/dodavatelia/informacie/mesacne-spotreby/?fbclid=IwY2xjawG7qI9leHRuA2FlbQIxMAABHcGiYrOXRheKciM-ClK76Hm8Xtw-UIoo9tQzKDFFCNDNFnphq0NHI_YIfQ_aem_59wVrsUCmA9BatUui7Tndw", "https://www.energie-portal.sk/dokument/spotreba-plynu-zemny-plyn-statistika-111213.aspx", "https://www.energie-portal.sk/dokument/spotreba-plynu-zemny-plyn-statistika-111213.aspx", "https://www.spp-distribucia.sk/dodavatelia/informacie/mesacne-spotreby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:23.057384+00:00"}
{"id": "vr35952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35952", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Slobodník, moderátor: Cíti smer zodpovednosť za rastom korupcie na Slovensku?) Ale prečo? Odkade to máte? Ako nečítajte Sme, já vám znovu zopakujem. (Slobodník, moderátor: Nie, hovorí to Milan Šikula, šéf ekonomického ústavu slovenskej Akadémie vied.) Ale on hovorí o niečom inom, pozor. Pán Šikula hovorí o tom, že na Slovensku určité správanie tohto typu má dlhodobú históriu. My sme v roku 1989, keď sa prechádzalo do nového politického a ekonomického systému predsa prevzali nejaké návyky, niečo sme jednoducho prevzali. To nebolo len tak, že prišla vláda Roberta Fica dovtedy tu nič nebolo.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presné slová M. Šikulu sa nám nájsť nepodarilo, podľa SRo by premiér pravdu nemal.", "analysis_paragraphs": ["Presné slová M. Šikulu sa nám nájsť nepodarilo, podľa SRo by premiér pravdu nemal."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:19.682380+00:00"}
{"id": "vr38871", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38871", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "Táto reforma sa veľmi týka aj súčasných aj budúcich dôchodcov. Sú tam ukryté veci, ktoré znamenajú zníženie dôchodkov pre súčasných dôchodcov, ale aj zavádzajú zdaňovanie dôchodkov do budúcnosti. O tom verejná debata nebola.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme posúdiť, aký efekt bude mať pripravovaná reforma na súčasných a budúcich dôchodcov, uvádzame preto len upresnenie, kde kritici reformy vidia tieto riziká. SITA : \" Finančný efekt pripravovanej reformy daní a odvodov je podľa Odborového zväzu (OZ) KOVO pre zamestnancov zanedbateľný, zmeny však majú veľa rizík. Machyna (predseda zväzu) upozornil, že klesajú odvody do Sociálnej poisťovne ako aj zdravotných poisťovní, výrazne však rastie daň z príjmu. Dôsledkom bude podľa neho pokles dôchodkov a menej peňazí v zdravotníctve.\"", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme posúdiť, aký efekt bude mať pripravovaná reforma na súčasných a budúcich dôchodcov, uvádzame preto len upresnenie, kde kritici reformy vidia tieto riziká. SITA : \" Finančný efekt pripravovanej reformy daní a odvodov je podľa Odborového zväzu (OZ) KOVO pre zamestnancov zanedbateľný, zmeny však majú veľa rizík. Machyna (predseda zväzu) upozornil, že klesajú odvody do Sociálnej poisťovne ako aj zdravotných poisťovní, výrazne však rastie daň z príjmu. Dôsledkom bude podľa neho pokles dôchodkov a menej peňazí v zdravotníctve.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality-dane-odvody/reforma-dani-odvodov-podla-odborarov-vela-rizik/23751"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:50.488341+00:00"}
{"id": "vr34251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34251", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pozrite sa, veď ľudia pamätajú, mám skúsenosť v prvej vláde, ktorej som bol predsedom, bola ľavica. Jozef Migaš bol predseda parlamentu a za štyri roky sme čosi aj urobili, stabilizovali sme finančný sektor.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas prvej Dzurindovej vlády 1998-2002 bol predsedom NRSR Jozef Migaš , predseda strany SDĽ. Počas tohto obdobia bolo realizované tzv. ozdravenie bánk .", "analysis_paragraphs": ["Počas prvej Dzurindovej vlády 1998-2002 bol predsedom NRSR Jozef Migaš , predseda strany SDĽ. Počas tohto obdobia bolo realizované tzv. ozdravenie bánk ."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Jozef Migaš", "ozdravenie bánk"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Miga%C5%A1", "http://www.banky.sk/140-sk/za-ozdravenie-bank-zaplati-stat-obcania-a-narodna-banka-slovenska-okolo-90-mld-sk.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:33.717815+00:00"}
{"id": "vr29480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29480", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Tlak na dostavbu 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že vláda a konkrétne Robert Fico vyvíjajú tlak na dostavbu 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce svedčí napríklad článok Pravdy zo 17. apríla 2015 s nadpisom \"Fico varuje Enel: Dostavajte Mochovce\". Vláda Roberta Fica však tlačila na dostavbu aj pred tým, napríklad v októbri 2014 Fico vyhlásil , že dostavba Mochoviec musí byť pre každého prioritou. Tento výrok nehovorí nič viac, ako že vláda vyvíja tlak na dostavbu, čo sa dá na základe predložených informácií považovať za pravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že vláda a konkrétne Robert Fico vyvíjajú tlak na dostavbu 3. a 4. bloku Atómovej elektrárne Mochovce svedčí napríklad článok Pravdy zo 17. apríla 2015 s nadpisom \"Fico varuje Enel: Dostavajte Mochovce\". Vláda Roberta Fica však tlačila na dostavbu aj pred tým, napríklad v októbri 2014 Fico vyhlásil , že dostavba Mochoviec musí byť pre každého prioritou. Tento výrok nehovorí nič viac, ako že vláda vyvíja tlak na dostavbu, čo sa dá na základe predložených informácií považovať za pravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Pravdy", "vyhlásil", "dostavby", "zaviazal", "zvyšovala", "požaduje"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352296-fico-varoval-enel-dostavajte-mochovce/", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/", "http://energia.dennikn.sk/tema/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352296-fico-varoval-enel-dostavajte-mochovce/", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/rozpocet-dostavby-mochoviec-sa-navysi-prekroci-46-miliardy-eur/14933/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:14.937301+00:00"}
{"id": "vr17100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17100", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aj pri súčasných preferenciách Slovenská národná strana je vždy zatiaľ na úrovni toho, čo vo voľbách dosiahla a mala aj viacej. Ja som stranu zobral s 3,5 percentami.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasné volebné preferencie Slovenskej národnej strany (SNS) dosahujú k novembru 2017 podľa agentúry FOCUS 8% (Podľa agentúry AKO je to 8,9%). Vo voľbách do NR SR v roku 2016 Dankova SNS získala 8,64%. Andrej Danko je predsedom SNS od 6. októbra 2012, kedy jej volebné preferencie dosahovali 3,9%. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasné volebné preferencie Slovenskej národnej strany (SNS) dosahujú k novembru 2017 podľa agentúry FOCUS 8% (Podľa agentúry AKO je to 8,9%). Vo voľbách do NR SR v roku 2016 Dankova SNS získala 8,64%. Andrej Danko je predsedom SNS od 6. októbra 2012, kedy jej volebné preferencie dosahovali 3,9%. Napriek nepresnostiam výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["preferencie", "AKO", "predsedom", "preferencie", "Najnižšie", "krízy", "najvyššie"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/238_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_november2017.pdf", "https://ako.sk/wp-content/uploads/2017/11/AKO-PREFERENCIE-NOVEMBER-2017.pdf", "https://www.noviny.sk/slovensko/108196-narodniari-rozhoduju-o-slotovom-osude-ma-byt-cestnym-predsedom", "http://www.focus-research.sk/files/148_Preferencie%20politickych%20stran_september_2012.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/234_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_september2017.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20620948/predseda-parlamentu-andrej-danko-vypovedal-koalicnu-zmluvu.html", "http://www.focus-research.sk/files/215_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_august%202016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:22.290224+00:00"}
{"id": "48732", "numeric_id": 48732, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48732", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Čo sa týka nemocníc, tak aj z eurofondov z regionálneho programu financujeme mnohé oddelenia, centrálne príjmy, neonatologické oddelenia, čiže veľmi veľa oddelení bolo zrekonštruovaných a išli desiatky miliónov do regiónov, do nemocníc.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V každom programovom období sú na zdravotníctvo vyčlenené stovky miliónov eur z eurofondov, z ktorých veľká časť smeruje na výstavbu rekonštrukciu či vybavenie zdravotníckych zariadení. Aj v tomto programovom období bolo z európskych peňazí obnovených či zrekonštruovaných množstvo oddelení po celom Slovensku. Výrok ministerky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV programovom období 2014 - 2020 poskytoval integrovaný regionálny operačný program MZ SR v rámci svojej pôsobnosti nenávratné finančné prostriedky na modernizáciu infraštruktúry nemocníc, rekonštrukciu urgentných príjmov, nákup nového prístrojového vybavenia a zdravotníckej techniky, či vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti - spolu išlo až o 76 projektov.\n\nNa začiatku roka 2020 sa realizovalo až 28 projektov, ktoré boli realizované aj z eurofondov. Ministerstvo zdravotníctva vtedy uviedlo, že na skvalitnenie zdravotníctva čerpá viac ako 220 mil. eur zo zdrojov Európskej únie.\n\nPeniaze z eurofondov na zdravotnícke zariadenia využilo Slovensko aj v roku 2021. Napríklad v rámci dvoch nových výziev sme mohli čerpať 28 miliónov prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Zo sumy 28 miliónov eur bolo 23 miliónov určených pre ambulancie záchrannej zdravotnej služby a zvyšných 5 miliónov na zdravotné vybavenie.\n\nNapriek končiacemu programovému obdobiu oznámilo Ministerstvo zdravotníctva začiatkom novembra podporu ešte trom projektom zameraným na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktoré budú financované z európskych peňazí. V Dolnom Kubíne bude zrekonštruované JIS oddelenie neurológie a obnovené prístrojové vybavenie Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého. V Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca sa vďaka eurofondom zmodernizuje technické vybavenie vrátane CT prístroja či pojazdného RTG prístroja. V Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok pribudne chirurgický pavilón.", "analysis_paragraphs": ["V každom programovom období sú na zdravotníctvo vyčlenené stovky miliónov eur z eurofondov, z ktorých veľká časť smeruje na výstavbu rekonštrukciu či vybavenie zdravotníckych zariadení. Aj v tomto programovom období bolo z európskych peňazí obnovených či zrekonštruovaných množstvo oddelení po celom Slovensku. Výrok ministerky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "V programovom období 2014 - 2020 poskytoval integrovaný regionálny operačný program MZ SR v rámci svojej pôsobnosti nenávratné finančné prostriedky na modernizáciu infraštruktúry nemocníc, rekonštrukciu urgentných príjmov, nákup nového prístrojového vybavenia a zdravotníckej techniky, či vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti - spolu išlo až o 76 projektov.", "Na začiatku roka 2020 sa realizovalo až 28 projektov, ktoré boli realizované aj z eurofondov. Ministerstvo zdravotníctva vtedy uviedlo, že na skvalitnenie zdravotníctva čerpá viac ako 220 mil. eur zo zdrojov Európskej únie.", "Peniaze z eurofondov na zdravotnícke zariadenia využilo Slovensko aj v roku 2021. Napríklad v rámci dvoch nových výziev sme mohli čerpať 28 miliónov prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). Zo sumy 28 miliónov eur bolo 23 miliónov určených pre ambulancie záchrannej zdravotnej služby a zvyšných 5 miliónov na zdravotné vybavenie.", "Napriek končiacemu programovému obdobiu oznámilo Ministerstvo zdravotníctva začiatkom novembra podporu ešte trom projektom zameraným na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktoré budú financované z európskych peňazí. V Dolnom Kubíne bude zrekonštruované JIS oddelenie neurológie a obnovené prístrojové vybavenie Dolnooravskej nemocnice s poliklinikou MUDr. L. N. Jégého. V Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca sa vďaka eurofondom zmodernizuje technické vybavenie vrátane CT prístroja či pojazdného RTG prístroja. V Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok pribudne chirurgický pavilón."], "analysis_date": "2022-12-07", "analysis_sources": {"text": ["poskytoval", "realizovalo", "čerpať", "podporu"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?eurofondy-nemocnice-modernizacia", "https://www.health.gov.sk/Clanok?eurofondy-nemocnice-modernizacia", "https://www.zmos.sk/z-irop-dve-vyzvy-na-pomoc-nemocniciam-a-zachrannym-sluzbam-oznam/mid/414056/.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-nemocnica-martin-zakladny-kamen"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:17.626906+00:00"}
{"id": "vr32880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32880", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Štát prehral za svoju históriu, Slovensko prehralo jednu jedinú arbitráž voči ČSOB. Vtedy ten spor riadili vaši kamaráti z pravice, za 25 miliárd eur. Odvtedy žiadna arbitráž nebola prehratá.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Slovensko skutočne prehralo jedinú arbitráž s ČSOB vo výške 25 mld. SK. P. Kažimír však namiesto sumy v slovenských korunách uvádza sumu v eurá, čo je podstatný rozdiel.", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Slovensko skutočne prehralo jedinú arbitráž s ČSOB vo výške 25 mld. SK. P. Kažimír však namiesto sumy v slovenských korunách uvádza sumu v eurá, čo je podstatný rozdiel."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["tu", "SITA", "spory", "decembri", "SITA", "Aktuálne.sk", "SME", "Ministerstvo financií", "Euram Bank"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Febru%C3%A1r/csob-arbitraz-slovensko-nekonalo-vtedy-ked-mohlo.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6636187/vlada-bude-hladat-navrhy-ako-neplatit-pokutu.html", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/slovensko-vyhralo-arbitraz-s-cvernovkarmi.html", "http://www.noviny.sk/z-domova/21-10-2009/clanok/slovensko-vyhralo-arbitraz-s-austrian-airlines.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zakaz-zisku-ide-do-prvej-arbitraze.html", "http://aktualne.atlas.sk/za-ficove-arbitraze-zaplatilo-slovensko-16-milionov-eur/slovensko/politika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6633850/arbitraz-moze-ovplyvnit-spory-aj-na-nasich-sudoch.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=457", "http://ekonomika.sme.sk/c/6633850/arbitraz-moze-ovplyvnit-spory-aj-na-nasich-sudoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:09.692615+00:00"}
{"id": "vr32729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32729", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V rozpočte na rok 2012 platy pracovníkov verejnej správy mali byť zmrazené a na platy učiteľov boli prostriedky v štátnom rozpočte vo výške +5,7%.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že platy učiteľov v roku 2012 rástli v priemere o 5,7%. Taktiež je pravdou, že platy pracovníkov vo verejnej správe sa v roku 2012 nezvyšovali. Inými slovami, tieto platy zostali na rovnakej úrovni ako v roku 2011. Podľa agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy učiteľov majú v tomto roku zvýšiť v priemere o 5,7%. \"Učitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, čo v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o pedagogických zamestnancoch.\" Podľa §5 zákona o štátnom rozpočte na roku 2012: § 5 (1) Platové tarify sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013 (upravujúci zákon o štátnej službe, pozn.). (2) Stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013 (upravujúci zákon o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme, pozn.) . (3) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov). sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012. (4) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že platy učiteľov v roku 2012 rástli v priemere o 5,7%. Taktiež je pravdou, že platy pracovníkov vo verejnej správe sa v roku 2012 nezvyšovali. Inými slovami, tieto platy zostali na rovnakej úrovni ako v roku 2011. Podľa agentúry SITA (2. januára 2012) sa platy učiteľov majú v tomto roku zvýšiť v priemere o 5,7%. \"Učitelia a odborní zamestnanci v školstve si v novom roku prilepšia k výplate v priemere o 5,7 percenta, čo v závislosti od praxe predstavuje 9 až 60 eur. 1. 1. 2012 nadobudla účinnosť novela zákona o pedagogických zamestnancoch.\" Podľa §5 zákona o štátnom rozpočte na roku 2012: § 5 (1) Platové tarify sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013 (upravujúci zákon o štátnej službe, pozn.). (2) Stupnica platových taríf sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013 (upravujúci zákon o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme, pozn.) . (3) Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov). sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 1. januára 2012. (4) Hodnostné platy profesionálnych vojakov sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "§5 zákona o štátnom rozpočte"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelom-stupaju-platy-v-priemere-o-57-percenta", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:43.952352+00:00"}
{"id": "vr27448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27448", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V Ústave je napísané …Slovensko je krajina, ktorá má trhovú, ale sociálne orientovanú ekonomiku.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel na RTVS, 22. marca 2014) V Ústave SR, konkrétne v článku 55 prvého oddielu tretej hlavy je uvedené: \"Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princí poch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel na RTVS, 22. marca 2014) V Ústave SR, konkrétne v článku 55 prvého oddielu tretej hlavy je uvedené: \"Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princí poch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Prezidentský duel", "Ústave"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico", "http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F38FE30121A6A4BAC1257648004A9230_SK/$File/ustava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:19.610887+00:00"}
{"id": "vr26919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26919", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Consumer Finance Holding poskytuje financovanie prostredníctvom splátkového nákupu pod značkami Quatro, Triangel a Klikshop. Vydávanie kreditných kariet zabezpečuje divízia Slovenské kreditné karty. Pôžičky na financovanie nehnuteľností prebiehajú pod značkou Slovenská požičovňa a financovanie kúpy motorových vozidiel prináša značka QuatroCar.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Consumer Finance Holding je členom skupiny VÚB – Intesa Sanpaolo. Vďaka snahe o maximálne zjednodušenie financovania a výraznej prozákazníckej orientácii je silnou protiváhou k financovaniu bankami.\n\nSpoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., je lídrom na trhu mimobankových finančných produktov s viac ako 60 % trhovým podielom. Consumer Finance Holding poskytuje financovanie prostredníctvom splátkového nákupu pod značkami Quatro, Triangel a Klikshop.\n\nPôžičky a financovanie kúpy nehnuteľností zabezpečuje pod značkou Slovenská požičovňa, financovanie kúpy motorových vozidiel prináša značka QuatroCar.\n\nFinancovanie prostredníctvom kreditných kariet zabezpečuje divízia Slovenské kreditné karty.\n\nVieme, že najväčšiu radosť z výrobku zažijete, keď si ho kúpite hneď. Nový výrobok splatíte predsa oveľa ľahšie akoby ste si mali na neho pomaly šetriť. Preto sa snažíme prinášať čo najjednoduchší a najvýhodnejší nákup na splátky, vďaka čomu sme na Slovensku jednotkou. Nakupovať na splátky cez Quatro v súčasnosti môžete už naozaj čokoľvek a kdekoľvek.\n\nVšetky tieto dôvody vedú k tomu, že keď sa ľudia rozhodujú pre nákup na splátky, je Quatro jasná voľba. Nečakajte a urobte si radosť už teraz aj vy. Pri nákupe na splátky cez Quatro stačia len 3 jednoduché kroky a môžete si užívať nový výrobok.\n\nTriangel ponúka svojim verným klientom, ktorí urobili aspoň jeden nákup na splátky cez Triangel a načas uhrádzajú svoje mesačné splátky, možnosť získať kreditnú kartu a tým neustály prístup k finančným prostriedkom. Kreditná karta vydaná na meno klienta poskytuje rovnaké výhody ako Strieborná karta Triangel klub a navyše ňou môžete zaplatiť za Vaše nákupy. Kreditné karty pre členov Triangel klubu predstavujú prestížny platobný nástroj s prístupom k finančným prostriedkom kedykoľvek budete potrebovať! Pre používanie karty je potrebná jej aktivácia zaslaním podpísanej žiadosti a následne jej schválenie.\n\nKreditné karty pre členov Triangel klubu sú ponúkané a schvaľované iba zákazníkom Triangla po vyhodnotení doterajšej splátkovej disciplíny.", "analysis_paragraphs": ["Consumer Finance Holding je členom skupiny VÚB – Intesa Sanpaolo. Vďaka snahe o maximálne zjednodušenie financovania a výraznej prozákazníckej orientácii je silnou protiváhou k financovaniu bankami.", "Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., je lídrom na trhu mimobankových finančných produktov s viac ako 60 % trhovým podielom. Consumer Finance Holding poskytuje financovanie prostredníctvom splátkového nákupu pod značkami Quatro, Triangel a Klikshop.", "Pôžičky a financovanie kúpy nehnuteľností zabezpečuje pod značkou Slovenská požičovňa, financovanie kúpy motorových vozidiel prináša značka QuatroCar.", "Financovanie prostredníctvom kreditných kariet zabezpečuje divízia Slovenské kreditné karty.", "Vieme, že najväčšiu radosť z výrobku zažijete, keď si ho kúpite hneď. Nový výrobok splatíte predsa oveľa ľahšie akoby ste si mali na neho pomaly šetriť. Preto sa snažíme prinášať čo najjednoduchší a najvýhodnejší nákup na splátky, vďaka čomu sme na Slovensku jednotkou. Nakupovať na splátky cez Quatro v súčasnosti môžete už naozaj čokoľvek a kdekoľvek.", "Všetky tieto dôvody vedú k tomu, že keď sa ľudia rozhodujú pre nákup na splátky, je Quatro jasná voľba. Nečakajte a urobte si radosť už teraz aj vy. Pri nákupe na splátky cez Quatro stačia len 3 jednoduché kroky a môžete si užívať nový výrobok.", "Triangel ponúka svojim verným klientom, ktorí urobili aspoň jeden nákup na splátky cez Triangel a načas uhrádzajú svoje mesačné splátky, možnosť získať kreditnú kartu a tým neustály prístup k finančným prostriedkom. Kreditná karta vydaná na meno klienta poskytuje rovnaké výhody ako Strieborná karta Triangel klub a navyše ňou môžete zaplatiť za Vaše nákupy. Kreditné karty pre členov Triangel klubu predstavujú prestížny platobný nástroj s prístupom k finančným prostriedkom kedykoľvek budete potrebovať! Pre používanie karty je potrebná jej aktivácia zaslaním podpísanej žiadosti a následne jej schválenie.", "Kreditné karty pre členov Triangel klubu sú ponúkané a schvaľované iba zákazníkom Triangla po vyhodnotení doterajšej splátkovej disciplíny."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["CONSUMER FINANCE HOLDING a.s.", "2. Quatro", "3. Triangel", ". Klikshop"], "url": ["https://www.cfh.sk/", "http://www.quatro.sk/", "http://www.triangel.sk/zakaznicke-info/karty-triangel", "http://www.klikshop.sk/develop/download/Zmluvne_podmienky_klikshop_word_21_1_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:13.103026+00:00"}
{"id": "vr13942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13942", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": ".. niekoľkokrát zaznelo, že majú informácie také, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach platy (zdravotných sestier, pozn.) budú klesať. Ja som sa v piatok na tlačovej besede vyjadril, že garantujem, že tieto platy klesať nebudú.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na tlačovej besede 27. novembra 2015 minister Čislák povedal (00:50/13:27), že garantuje to, že platy zdravotných sestier v roku 2016 klesať nebudú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na tlačovej besede 27. novembra 2015 minister Čislák povedal (00:50/13:27), že garantuje to, že platy zdravotných sestier v roku 2016 klesať nebudú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "aktuality", "deklaroval", "iných"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1073533/tb-v-cislaka-o-hromadnych-vypovediach-presovskych-sestier.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/306275/statne-nemocnice-nebudu-znizovat-platy-zdravotnikov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/akcia-hromadne-vypovede-zdravotne-sestry/168319-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/305968/podobna-praca-ale-o-stovky-eur-nizsia-placa-v-ktorych-nemocniciach-zarabaju-zdravotnici-lepsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:53.986463+00:00"}
{"id": "vr30438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30438", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A poviem taký jeden príklad, zacitujeme jeden príklad pána poslanca Radoslava Procházku, s ktorým som bol pred chvíľou v tv TA3, ktorý povedal jasne, že to je na tom najviac udivujúce, že v tomto prípade bol exminister Galko schopný za jeden deň vyšetriť únik informácií z vojenského spravodajstva, ale pred tým potreboval 10 mesiacov počúvať novinárov a k žiadnemu úniku neprišiel.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z prepisu diskusie V politike na TA3 : R.Procházka: No, dá sa dôverovať, viete, to je dosť všeobecná otázka, ale to, čo sa stalo, tam vidím dve základné výhrady mám vôči tomu, čo sa prihodilo. Jedna súvisí s tým, že nieje mi celkom jasné, ako tento týždeň je za 24 hodín možné ukázať prstom na človeka a povedať, ten to vynášal z Vojenského obranného spravodajstva informácie a niekoľko mesiacov predtým pán minister obrany považoval za, a teraz citujem zákon: \"nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa nasadili armádne odposluchy na civilov\". Proste ak v jeden týždeň som schopný sa postaviť pred kamery a povedať, tento človek vynášal a deň pred tým tvrdím, že bolo nevyhnutné v demokracii, to hovorí zákon, len vtedy je možné ITP takto použiť, že bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti nasadiť armádne odposluchy na civilov na to, aby som zistil, čo o niekoľko mesiacov predtým neskôr tvrdím, že viem zistiť za jeden deň, tak to je naozaj problém a tam pre tu dôveru nie je príliš priestor. ... Rozdiel medzi tým, čo uvádza R. Kaliňák a čo tvrdil R. Procházka je iba v počte mesiacov (čo je nepatrné). Z vecného hľadiska však môžeme tvrdenie R. Kaliňáka považovať za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Z prepisu diskusie V politike na TA3 : R.Procházka: No, dá sa dôverovať, viete, to je dosť všeobecná otázka, ale to, čo sa stalo, tam vidím dve základné výhrady mám vôči tomu, čo sa prihodilo. Jedna súvisí s tým, že nieje mi celkom jasné, ako tento týždeň je za 24 hodín možné ukázať prstom na človeka a povedať, ten to vynášal z Vojenského obranného spravodajstva informácie a niekoľko mesiacov predtým pán minister obrany považoval za, a teraz citujem zákon: \"nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby sa nasadili armádne odposluchy na civilov\". Proste ak v jeden týždeň som schopný sa postaviť pred kamery a povedať, tento človek vynášal a deň pred tým tvrdím, že bolo nevyhnutné v demokracii, to hovorí zákon, len vtedy je možné ITP takto použiť, že bolo nevyhnutné v demokratickej spoločnosti nasadiť armádne odposluchy na civilov na to, aby som zistil, čo o niekoľko mesiacov predtým neskôr tvrdím, že viem zistiť za jeden deň, tak to je naozaj problém a tam pre tu dôveru nie je príliš priestor. ... Rozdiel medzi tým, čo uvádza R. Kaliňák a čo tvrdil R. Procházka je iba v počte mesiacov (čo je nepatrné). Z vecného hľadiska však môžeme tvrdenie R. Kaliňáka považovať za pravdivé."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:03.092111+00:00"}
{"id": "vr38496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38496", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...to isté (o politizácii, pozn.) mnohí (z koalície, pozn.) hovoria aj v súvislosti so sudcami.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Informáciu, ktorí koaliční poslanci hovoria o politizácii sudcov, sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu, ktorí koaliční poslanci hovoria o politizácii sudcov, sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:41.862760+00:00"}
{"id": "42800", "numeric_id": 42800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42800", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Po tých 3 volebných obdobiach vy (Monika Beňová, pozn.) máte nárok na dôchodok, keď sa nemýlim, okolo 3 600 eur mesačne.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálne platného mechanizmu výpočtu dôchodkov pre poslancov Európskeho parlamentu má každý europoslanec nárok na dôchodok po dovŕšení 63 rokov života. Výška dôchodku zodpovedá 3,5 % platu za každý rok plnenia mandátu, ale nesmie prekročiť 70 % platu. Pri zdanenom mesačnom plate 6 824,85 eur (zvýšenie v júli 2018, pozn.), má Monika Beňová za svojich 15 rokov pôsobenia v Európskom parlamente nárok na dôchodok vo výške 3 583,05 eur. Táto suma sa len mierne líši od sumy 3 600 € uvedenej Matovičom, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálne platného mechanizmu výpočtu dôchodkov pre poslancov Európskeho parlamentu má každý europoslanec nárok na dôchodok po dovŕšení 63 rokov života. Výška dôchodku zodpovedá 3,5 % platu za každý rok plnenia mandátu, ale nesmie prekročiť 70 % platu. Pri zdanenom mesačnom plate 6 824,85 eur (zvýšenie v júli 2018, pozn.), má Monika Beňová za svojich 15 rokov pôsobenia v Európskom parlamente nárok na dôchodok vo výške 3 583,05 eur. Táto suma sa len mierne líši od sumy 3 600 € uvedenej Matovičom, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["nárok"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/sk/faq/13/platy-a-dochodky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:36.132570+00:00"}
{"id": "vr16068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16068", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Slovenská republika je čistým vývozcom smerom do Veľkej Británie, obzvlášť automobilov...", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko minulý rok so Spojeným Kráľovstvom aktívne saldo (2,94 mld. eur). Na britské ostrovy smeruje podľa podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky z minulého roka až 5,5 % nášho exportu, teda približne 3,8 miliardy eur. Na Slovensko sme naopak zo Spojeného Kráľovstva importovali tovar v hodnotenie približne 913 miliónov eur. Údaje potvrdzuje aj Slovenská agentúra pre rozvoj investície a cestovného ruchu (SARIO). Analýza IFP tiež potvrdzuje, že takmer polovicu (48 %) exportu tvorili v roku 2015 automobily. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky ( .pdf , str. 2) bolo v roku 2015 práve Spojené Kráľovstvo siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, smerovalo do nej 5,5 % vývozu Slovenska. Prebytok obchodnej bilancie tak v danom roku predstavoval druhý najväčší. IFP odhadlo, že na základe predpokladaného oslabenia libry voči euru sa predraží vývoz a naopak zlacnie import z Veľkej Británie. Čistý vývoz, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, je suma, o ktorú vývoz prevyšuje dovoz. V prípade Spojeného Kráľovstva to bolo vyššie uvedených 2,94 mld. eur. Analýza tiež potvrdzuje značný objem obchodu Slovenska a Veľkej Británie v oblasti automobilového priemyslu, čo bude nepochybne znaenaž nepriaznivé ekonomické dôsledky brexitu: “Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický. Podľa MMF1 Brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a automobilový sektor, teda odvetvia s rozvetvenou dodávateľskou štruktúrou prepojenou s krajinami EÚ.” Výsledkom Brexitu môže byť vyššie colné sadzby. Ich výšku upravuje voči tretím krajinám nariadenie Európskej komisie platné pre EÚ od 1. januára 2017 ( .pdf , str. 623). Pre väčšinu osobných automobilov je výška colnej sadzby na úrovni 10%. Momentálne, však nie je jasné akú výšku sadzieb zvolí Spojené Kráľovstvo. Rokovania o Brexite sa oficiálne začali koncom marca 2017 a zatiaľ z nich nie je jasné, aké konkrétne podmienky a dôsledky to bude mať napríklad na automobilový priemysel. Brexit by podľa vyjadrení predstaviteľov automobilky Jaguar Land Rover, ktorej výstavba pri Nitre sa začala v septembri 2016, nemať mať na výstavbu fabriky značný vplyv. Prvé vyrobené autá firma avizuje už v roku 2018. Denník N spresňuje: “Do konca roku 2020 by v nej malo nájsť prácu 2834 ľudí, pracovať majú na výrobe luxusných modelov britsko-indickej automobilky. Ročne pôjde v prvej fáze o 150-tisíc áut, budú to zatiaľ nemenované dva modely v rôznych variáciách, neskôr môže ročná produkcia stúpnuť.” Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR malo Slovensko minulý rok so Spojeným Kráľovstvom aktívne saldo (2,94 mld. eur). Na britské ostrovy smeruje podľa podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky z minulého roka až 5,5 % nášho exportu, teda približne 3,8 miliardy eur. Na Slovensko sme naopak zo Spojeného Kráľovstva importovali tovar v hodnotenie približne 913 miliónov eur. Údaje potvrdzuje aj Slovenská agentúra pre rozvoj investície a cestovného ruchu (SARIO). Analýza IFP tiež potvrdzuje, že takmer polovicu (48 %) exportu tvorili v roku 2015 automobily. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky ( .pdf , str. 2) bolo v roku 2015 práve Spojené Kráľovstvo siedmym najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska, smerovalo do nej 5,5 % vývozu Slovenska. Prebytok obchodnej bilancie tak v danom roku predstavoval druhý najväčší. IFP odhadlo, že na základe predpokladaného oslabenia libry voči euru sa predraží vývoz a naopak zlacnie import z Veľkej Británie. Čistý vývoz, teda rozdiel medzi vývozom a dovozom, je suma, o ktorú vývoz prevyšuje dovoz. V prípade Spojeného Kráľovstva to bolo vyššie uvedených 2,94 mld. eur. Analýza tiež potvrdzuje značný objem obchodu Slovenska a Veľkej Británie v oblasti automobilového priemyslu, čo bude nepochybne znaenaž nepriaznivé ekonomické dôsledky brexitu: “Takmer polovicu exportu do Veľkej Británie tvoria automobily. Veľká Británia je druhým najväčším exportným trhom pre naše automobilky a každé siedme auto vyrobené na Slovensku smeruje za Lamanšský prieliv. Ďalšou dôležitou vývoznou položkou je elektronika a to najmä televízory. Automobily rovnako ako elektronika patria medzi produkty citlivo reagujúce na cenové zmeny. Depreciácia libry zníži atraktivitu a dostupnosť našich produktov pre britských spotrebiteľov. Zároveň ide o produkty dlhodobej spotreby, nákupy ktorých spotrebitelia odkladajú ako prvé, alebo inak, dopyt po týchto tovaroch je výrazne procyklický. Podľa MMF1 Brexit zasiahne najviac finančný sektor a priemyselnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou. Najviac farmaceutický, letecký a automobilový sektor, teda odvetvia s rozvetvenou dodávateľskou štruktúrou prepojenou s krajinami EÚ.” Výsledkom Brexitu môže byť vyššie colné sadzby. Ich výšku upravuje voči tretím krajinám nariadenie Európskej komisie platné pre EÚ od 1. januára 2017 ( .pdf , str. 623). Pre väčšinu osobných automobilov je výška colnej sadzby na úrovni 10%. Momentálne, však nie je jasné akú výšku sadzieb zvolí Spojené Kráľovstvo. Rokovania o Brexite sa oficiálne začali koncom marca 2017 a zatiaľ z nich nie je jasné, aké konkrétne podmienky a dôsledky to bude mať napríklad na automobilový priemysel. Brexit by podľa vyjadrení predstaviteľov automobilky Jaguar Land Rover, ktorej výstavba pri Nitre sa začala v septembri 2016, nemať mať na výstavbu fabriky značný vplyv. Prvé vyrobené autá firma avizuje už v roku 2018. Denník N spresňuje: “Do konca roku 2020 by v nej malo nájsť prácu 2834 ľudí, pracovať majú na výrobe luxusných modelov britsko-indickej automobilky. Ročne pôjde v prvej fáze o 150-tisíc áut, budú to zatiaľ nemenované dva modely v rôznych variáciách, neskôr môže ročná produkcia stúpnuť.” Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "analýzy", "potvrdzuje", ".pdf", "Čistý", ".pdf", "Denník N"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ca505b33-5994-4891-bf25-648a4ff524a0/!ut/p/b1/jZLLcrIwGIavpRdg-Ug4uQyCHI1yFNg4FUUEBTwiXP1vO-2ii-KfrDLzPJM37xcmYSImqT7u-93HdV9XH4fPcyKsHNGQZJklALKNwTAtj-qTKdIC_gnETwD-WAR--xJ1VTB8stBck2OB-_EHgN8-LwIY1AsAQg-8ufDtTzSic6ININkaDwbRA3fsYAwE_1_-gQs-_am3QGTMaRPFnU-f8SZI8mwBAbDMkomK-CEr9WynEjlrsdaHtNSKCmk4j9UmiEt7rzciugu7hjumfCFr242zPMLaL09ZVO0UlERzM8FR62GslvrpkaFiY2bxuLnJXjLL3E6pFLk46zfFdxYEDiVrUblYbg3pfMaaWV6z7sKTqFrwJ2V1HWWOih8nd_v9toHwQ90CvOgGYMgnOh72P4EXs1kyyRcyNN0vYOj7vRpgMtiC9goAeAEIPyGJ4zieHYagheiZAbMa0OAJycILwH8FuCJD9fq4ZeInJv7ZKCsyPhMBt_KKrjH6sncLeMypErS-byC2WLJXxXfpWmspdalXzDrWD_pLsAMvuPTUN01KlcUmdAOZKFVzdYAxmWS_Pr636fEd3kVJBCyKEoe4scBjzIRFyo3Vi7FTjXUOqDPPJE5jlN3J0hLMxDANLCnWWF9rPZLZ7MribqZvw1ssPUonneKo8mlOhYCMSD0KL3IKOW79spf6PGm9ZnpNlGr0qO8HYuazJogCWZjYaXeSkR3WboqmKL-1YXpbnF3asNb6nM950dx4DW4vvS463CmfN9tNrLtesZKEfsnafXypp51VPkbCmHIUBaepVaezlbq_5zW_0qMzWkUdcfCBurs3pjkGz3W3LFtw1efWW1ZqydvbP_dy-o4!/dl4/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzRKVXFDQSEhL3Nr/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11174", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11174&documentId=14802", "http://ekonomika.oldweb-sulik.sk/ekonomicky-slovnik/cisty-vyvoz-cisty-export-net-export/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2016:294:FULL&from=SK", "https://dennikn.sk/558021/zacala-sa-vystavba-fabriky-pre-jaguar-suboj-o-ludi-bude-gradovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:37.504901+00:00"}
{"id": "vr26018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26018", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "216 havárií v BSK a vo zvyšných krajoch je počet havárií len 6.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe analýzy denníka Pravda, ktorý na základe údajov ÚVO a informácií od žúp zisťoval počet havárií hodnotíme výrok ako pravdivý. Informácie o zvýšenom počte havárii v BSK priniesol denník Pravda 13. sepmtebra 2013. Pravda oslovila jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie. V BSK bol počet havárií za ostatné tri roky na úrovni 215. V Prešovskom kraji došlo ku trom haváriám, v Žilinskom kraji ku dvom a v Nitrianskom kraji ku jednej. Vo zvyšných krajoch k opravovaniu havarijného stavu nedošlo. Podĺa denníka Pravda odvolávajúceho sa na ÚVO, župy a web BSK, bol bilancia počtu havárií taká, ako uvádza D. Krajcer. Túto správu od denníku Pravda prebrali aj iné noviny, napríklad SME . Krajcer uvádzal nasledovný graf: O tri dni neskôr (16. septembra 2013) reagoval BSK s tým, že počet havárií bol na čísle 176 od roku 2010. Register zmlúv a faktúr BSK však eviduje len od januára 2011 188 položiek, ktorých predmetom je odstránenie havárie. Za rok 2010 eviduje celkom 45 prípadov, kedy bolo nutné opraviť či odstrániť haváriu. Spolu sa tak jedná o 233 havárii, avšak časť z týchto havárii nemusí byť natoľko závažná, aby bola klasifikovaná ako oprava havarijného stavu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe analýzy denníka Pravda, ktorý na základe údajov ÚVO a informácií od žúp zisťoval počet havárií hodnotíme výrok ako pravdivý. Informácie o zvýšenom počte havárii v BSK priniesol denník Pravda 13. sepmtebra 2013. Pravda oslovila jednotlivé župy aj Úrad pre verejné obstarávanie. V BSK bol počet havárií za ostatné tri roky na úrovni 215. V Prešovskom kraji došlo ku trom haváriám, v Žilinskom kraji ku dvom a v Nitrianskom kraji ku jednej. Vo zvyšných krajoch k opravovaniu havarijného stavu nedošlo. Podĺa denníka Pravda odvolávajúceho sa na ÚVO, župy a web BSK, bol bilancia počtu havárií taká, ako uvádza D. Krajcer. Túto správu od denníku Pravda prebrali aj iné noviny, napríklad SME . Krajcer uvádzal nasledovný graf: O tri dni neskôr (16. septembra 2013) reagoval BSK s tým, že počet havárií bol na čísle 176 od roku 2010. Register zmlúv a faktúr BSK však eviduje len od januára 2011 188 položiek, ktorých predmetom je odstránenie havárie. Za rok 2010 eviduje celkom 45 prípadov, kedy bolo nutné opraviť či odstrániť haváriu. Spolu sa tak jedná o 233 havárii, avšak časť z týchto havárii nemusí byť natoľko závažná, aby bola klasifikovaná ako oprava havarijného stavu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME", "reagoval", "Register zmlúv a faktúr"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292934-cudne-obchody-zupy-pod-fresovym-vedenim/", "http://bratislava.sme.sk/c/6937232/u-fresa-maju-vela-havarii.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/293207-freso/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/register-zmluv-a-faktur-bsk-735468.aspx?q=Y2hudW09Mw%3d%3d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:40.717651+00:00"}
{"id": "vr17073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17073", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Pretože za Vašej vlády (Ficova vláda, pozn.) teraz dlh na DPH každý jeden rok je 2,2 miliardy. Z toho expliciť úplne zjavne rozkradnutá DPH-čka je 1,6 miliardy, čiže vyše 1,5 miliardy každý jeden rok odíde daňovým podvodníkom.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok poukazuje na hodnotu daňovej medzery t.j rozdiel medzi odhadovaným a skutočným daňovým príjmom. Na Slovensku dosiahla daňová medzera vrchol v roku 2012, a v roku 2014 predstavovala 2,5 mld €. Nakoľko z hodnoty daňovej medzery nie je možné vyvodiť daňové úniky a podvody, nakoľko táto hodnota zahŕňa aj neumýselne nepriznanú daňovú činnosť, o ktorej Demagog.SK nenašiel relevantné informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jozef Rajtár sa zrejme pomýlil a namiesto dlhu na DPH mal na mysli daňovú medzeru. Podľa Inštitútu INESS predstavuje daňová medzera \"rozdiel medzi tým, koľko by štát mohol podľa zákona potenciálne vybrať na dani z pridanej hodnoty, a tým, koľko na nej reálne do štátnej pokladnice pritečie. Strata daňových príjmov ide na vrub nezaplatenej a nepriznanej daňovej povinnosti a nie je zachytená finančnou správou danej krajiny.\" Tejto téme sa Demagog.SK venoval už v októbri 2017 v súvislosti s návrhom rozpočtu na rok 2018 a rovnako aj v júni 2012 kedy sme ohodnotili výrok Jána Figeľa, že daňové úniky na Slovensku v roku 2006 predstavovali 1,3 miliardy € a v roku 2010 mali hodnotu 2,3 miliardy €. Podľa IFP dosiahla daňová medzera v roku 2014 nominálnu hodnotu 2,5 mld € čo je síce o štvrtinu menej ako v 2012, no v porovnaní s EÚ je stále prietor na zlepšenie ( .pdf , str. 49). Podľa údajov štúdie Study and Reports on the VAT Gap (.pdf, s. 48) predtstavila daňová medzera 2,2 miliardy € v roku 2015. Treba pritom podotknúť, že metodika tejto analýzy a IFP je odlišná. Aktuálne údaje o hodnote daňovej medzery z DPH nie sú dostupné, avšak podľa údajov z roku 2016 sa daňová medzera na dani z minerálnych olejov v roku 2015 pohybovala v rozmedzí 234-269 mil € ( .pdf , str. 3). Problematická je druhá časť tvrdenia, pretože nie sú dostuné údaje ani odhady o tom, aký podiel na daňovej medzere predstavujú úmyselne nezaplatené dane, čiže tie, ktoré by sa dali nazvať ako rozkradnuté peniaze, alebo peniaze daňových podvodníkov. Podľa vyjadrenia rezortu financií z roku 2016 sa podarilo za posledné tri roky získať do rozpočtu 1,6 miliardy € vďaka opatreniam proti daňovým únikom. V decembri 2016 informovala Finančná správa SR, že \" Daňová kobra, zameraná na odhaľovanie daňových únikov, odhalila od svojho vzniku v júni 2012 do konca októbra tohto roka podvody v celkovej výške takmer 691 miliónov eur. \" Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na hodnotu daňovej medzery t.j rozdiel medzi odhadovaným a skutočným daňovým príjmom. Na Slovensku dosiahla daňová medzera vrchol v roku 2012, a v roku 2014 predstavovala 2,5 mld €. Nakoľko z hodnoty daňovej medzery nie je možné vyvodiť daňové úniky a podvody, nakoľko táto hodnota zahŕňa aj neumýselne nepriznanú daňovú činnosť, o ktorej Demagog.SK nenašiel relevantné informácie, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jozef Rajtár sa zrejme pomýlil a namiesto dlhu na DPH mal na mysli daňovú medzeru. Podľa Inštitútu INESS predstavuje daňová medzera \"rozdiel medzi tým, koľko by štát mohol podľa zákona potenciálne vybrať na dani z pridanej hodnoty, a tým, koľko na nej reálne do štátnej pokladnice pritečie. Strata daňových príjmov ide na vrub nezaplatenej a nepriznanej daňovej povinnosti a nie je zachytená finančnou správou danej krajiny.\" Tejto téme sa Demagog.SK venoval už v októbri 2017 v súvislosti s návrhom rozpočtu na rok 2018 a rovnako aj v júni 2012 kedy sme ohodnotili výrok Jána Figeľa, že daňové úniky na Slovensku v roku 2006 predstavovali 1,3 miliardy € a v roku 2010 mali hodnotu 2,3 miliardy €. Podľa IFP dosiahla daňová medzera v roku 2014 nominálnu hodnotu 2,5 mld € čo je síce o štvrtinu menej ako v 2012, no v porovnaní s EÚ je stále prietor na zlepšenie ( .pdf , str. 49). Podľa údajov štúdie Study and Reports on the VAT Gap (.pdf, s. 48) predtstavila daňová medzera 2,2 miliardy € v roku 2015. Treba pritom podotknúť, že metodika tejto analýzy a IFP je odlišná. Aktuálne údaje o hodnote daňovej medzery z DPH nie sú dostupné, avšak podľa údajov z roku 2016 sa daňová medzera na dani z minerálnych olejov v roku 2015 pohybovala v rozmedzí 234-269 mil € ( .pdf , str. 3). Problematická je druhá časť tvrdenia, pretože nie sú dostuné údaje ani odhady o tom, aký podiel na daňovej medzere predstavujú úmyselne nezaplatené dane, čiže tie, ktoré by sa dali nazvať ako rozkradnuté peniaze, alebo peniaze daňových podvodníkov. Podľa vyjadrenia rezortu financií z roku 2016 sa podarilo za posledné tri roky získať do rozpočtu 1,6 miliardy € vďaka opatreniam proti daňovým únikom. V decembri 2016 informovala Finančná správa SR, že \" Daňová kobra, zameraná na odhaľovanie daňových únikov, odhalila od svojho vzniku v júni 2012 do konca októbra tohto roka podvody v celkovej výške takmer 691 miliónov eur. \" Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "venoval", "2012", ".pdf", "Study and Reports on the VAT Gap", ".pdf", "rezortu financií", "informovala"], "url": ["http://www.iness.sk/sk/stranka/11925-Co-je-to-danova-medzera-Hospodarske-noviny", "http://www.demagog.sk/diskusie/672", "http://www.demagog.sk/diskusie/299/robert-fico-vs-jan-figel/?", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10490", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10192", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/508448-slovensko-caka-vyzva-ma-stopnut-danove-podvody-v-europskej-unii", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/870681-danova-kobra-odhalila-za-styri-roky-podvody-za-takmer-700-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:47.618359+00:00"}
{"id": "vr31987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31987", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Dovoľujem si upozorniť, že minulý rok sme mali rast 3,3 %...", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko malo v roku 2011 malo ekonomický rast na úrovni 3,3 % HDP. Vyplýva to z údajov Eurostatu .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko malo v roku 2011 malo ekonomický rast na úrovni 3,3 % HDP. Vyplýva to z údajov Eurostatu ."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:13.048335+00:00"}
{"id": "vr33667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33667", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Investičné stimuly sme naviazali na podmienku tvorby pracovných miest", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa INESS , ktorá sa venuje celkovo problematike investičných stimulov začína s tým, že novela spôsobu udeľovaniu investičných stimulov počíta s vytváraním nových pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Správa INESS , ktorá sa venuje celkovo problematike investičných stimulov začína s tým, že novela spôsobu udeľovaniu investičných stimulov počíta s vytváraním nových pracovných miest."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "uzniesla"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4304"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:57.632439+00:00"}
{"id": "vr37501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37501", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pred pár mesiacmi ste dovolili ministrovi Ivanovi Miklošovi presadiť zrušenie červenej nafty, zrušenie červenej nafty v tomto období, v tomto období, to je proste katastrofálne načasovanie tohto opatrenia bude znamenať nič iné len to, že len vďaka tomuto opatreniu zdraží nafta. Jeden liter nafty o 7, o 7 korún, to znamená 31-vého decembra taká cena a prvého januára o 7 korún viac.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvá časť výroku je pravdivá, daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené .Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený NR SR 27. septembra 2010. Jeho znenie nájdete tu . \"Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225, 71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty,\" uvádza portál mojeauto.sk Poľnohospodári tak pri prepočte stratili zo dňa na deň výhodu 14,2 centu na liter, čo je 4,28 Sk. Kažimír neuvádza správne čísla a zvýšenie ceny nafty pre poľnohospodárov neúmerne zvyšuje.", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je pravdivá, daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené .Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený NR SR 27. septembra 2010. Jeho znenie nájdete tu . \"Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225, 71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty,\" uvádza portál mojeauto.sk Poľnohospodári tak pri prepočte stratili zo dňa na deň výhodu 14,2 centu na liter, čo je 4,28 Sk. Kažimír neuvádza správne čísla a zvýšenie ceny nafty pre poľnohospodárov neúmerne zvyšuje."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["zrušené", "tu", "mojeauto.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5664252/danove-zvyhodnenie-na-cervenu-naftu-pre-polnohospodarov-sa-rusi.html", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=346987", "http://www.mojeauto.sk/rok-2011-na-motoristov-caka-zdrazovanie-a-nova-legislativa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:44.144471+00:00"}
{"id": "vr36080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36080", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bývalá vládna garnitúra nevládla ani celkom slušne, pretože mala permanentný obraz trvalého nepriateľa... inokedy zahraniční investori (tzv. nepriatelia, pozn.)...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico v tlačovej besede na tému Neakceptovateľné návrhy na zvýšenie ceny plynu konštatuje: „štát sa vďaka absolútne katastrofálnej privatizácii SPP dostal do polohy obyčajného štatistu. Síce štát má v SPP 51% akcií, a 49% akcií vlastní Ruhrgas a Gaz de France, nemáme žiadnu možnosť ovplyvňovať rozhodnutia rozhodujúcich orgánov tejto spoločnosť.“ V závere konštatuje nasledovné: „Na záver chcem povedať, vážené dámy a páni, a to je opäť výzva pre pánov z Ruhrgasu a z Gaz de France: Páni z Ruhrgasu a Gaz de France , ak sa vám nepáči, že ste v roku 2007 zarobili iba 16,7 miliárd slovenských korún, tak nám to vráťte naspäť! My vám zaplatíme tú istú sumu, za ktorú ste to kúpili od Slovenskej republiky. Stotridsať miliárd korún vám zaplatíme, vráťte nám to naspäť!“", "analysis_paragraphs": ["R. Fico v tlačovej besede na tému Neakceptovateľné návrhy na zvýšenie ceny plynu konštatuje: „štát sa vďaka absolútne katastrofálnej privatizácii SPP dostal do polohy obyčajného štatistu. Síce štát má v SPP 51% akcií, a 49% akcií vlastní Ruhrgas a Gaz de France, nemáme žiadnu možnosť ovplyvňovať rozhodnutia rozhodujúcich orgánov tejto spoločnosť.“ V závere konštatuje nasledovné: „Na záver chcem povedať, vážené dámy a páni, a to je opäť výzva pre pánov z Ruhrgasu a z Gaz de France: Páni z Ruhrgasu a Gaz de France , ak sa vám nepáči, že ste v roku 2007 zarobili iba 16,7 miliárd slovenských korún, tak nám to vráťte naspäť! My vám zaplatíme tú istú sumu, za ktorú ste to kúpili od Slovenskej republiky. Stotridsať miliárd korún vám zaplatíme, vráťte nám to naspäť!“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Neakceptovateľné návrhy na zvýšenie ceny plynu"], "url": ["http://www-8.vlada.gov.sk/11739/prepis-tlacovej-besedy-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-na-temu:-neakceptovatelne-navrhy-na-zvysenie-ceny-plynu.php?day=2008-04-01&art_datum_od=&art_datum_do="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:44.005328+00:00"}
{"id": "vr28281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28281", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "...tí ktorí prišli do toho talára za určitých podmienok, no tak dobre, ale veď za ten čas, to je na celý život...", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister spravodlivosti hovorí, že sudcovia sú vymenovaný na \"doživotie\". Podľa Ústavy SR, prezident SR vymenúva sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, teda de facto doživotne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister spravodlivosti hovorí, že sudcovia sú vymenovaný na \"doživotie\". Podľa Ústavy SR, prezident SR vymenúva sudcov do funkcie bez časového obmedzenia, teda de facto doživotne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:49.884417+00:00"}
{"id": "vr36921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36921", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A v tomto treba povedať, že pán prezident Maďarskej republiky je zvolený stranou Fidesz, je to svojím spôsobom človek Viktora Orbána...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pála Schmitta zvolil maďarský parlament ovládaný pravicovou stranou Fidesz, ktorej bol členom (SITA) . Pála Schmitta ako kandidáta na prezidenta navrhol premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán (TASR) .", "analysis_paragraphs": ["Pála Schmitta zvolil maďarský parlament ovládaný pravicovou stranou Fidesz, ktorej bol členom (SITA) . Pála Schmitta ako kandidáta na prezidenta navrhol premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán (TASR) ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["(SITA)", "(TASR)"], "url": ["http://www.zbierka.sk/news/default.aspx?itemid=1101190299", "http://m.hnonline.sk/c3-44426630-kw0000_d-orban-navrhol-za-kandidata-na-prezidenta-pala-schmitta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:17.662359+00:00"}
{"id": "44716", "numeric_id": 44716, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44716", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...potom to bolo rodinkárstvo, celá rodina Kotlebu, kamaráti zamestnaní na úrade (na úrade BBSK, pozn.)...", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas funkcie predsedu BBSK Mariana Kotlebu boli na úrade zamestnaní jeho dvaja bratia, manželka a minimálne dvadsať straníkov či blízkych spolupracovníkov strany ĽSNS. Nešlo však o “celú rodinu”, ako tvrdí Igor Matovič, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nKotlebova manželka Frederika bola zamestnaná v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest ako referentka pre oznamovanie protispoločenskej činnosti.\n\nV správe ciest rovnako pracoval aj Kotlebov brat Martin, a to vo funkcii finančného riaditeľa pre investície a majetok. Jeho druhý brat, Marek Kotleba, dostal pozíciu referenta pre vnútornú prevádzku na župnom úrade.\n\nMedzi straníkmi a sympatizantmi ĽSNS zamestnanými pod župou sme mohli nájsť Milana Uhríka (na poste riaditeľa úradu BBSK), Jána Moru (tajomník predsedu BBSK), Rastislava Schlosára (zástupca riaditeľa úradu), Janu Nehézovú (oddelenie sociálnych služieb a zdravotníctva).\n\nPodľa mestského poslanca Igora Kašpera na krajskom úrade pracovalo 21 ľudí priamo napojených na stranu ĽSNS, viacerí z nich boli vo funkciách bez výberového konania.\n\nOrganizácia Transparency International Slovensko uvádza , že Kotleba dosadil svojich ľudí aj do župných organizácií.\n\nPríkladom je zariadenie sociálnych služieb Domov Márie v Banskej Štiavnici pod vedením bývalej kandidátky ĽSNS Martiny Kováčikovej či župný domov sociálnych služieb v Novej Bani, kde bol riaditeľom Jozef Mravec, zastupujúci stranu ako okresný predseda v Detve. Podľa organizácie bolo tiež najmenej 10 ľudí dosadených do Banskobystrickej regionálnej správy ciest.", "analysis_paragraphs": ["Počas funkcie predsedu BBSK Mariana Kotlebu boli na úrade zamestnaní jeho dvaja bratia, manželka a minimálne dvadsať straníkov či blízkych spolupracovníkov strany ĽSNS. Nešlo však o “celú rodinu”, ako tvrdí Igor Matovič, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Kotlebova manželka Frederika bola zamestnaná v župnej firme Banskobystrická regionálna správa ciest ako referentka pre oznamovanie protispoločenskej činnosti.", "V správe ciest rovnako pracoval aj Kotlebov brat Martin, a to vo funkcii finančného riaditeľa pre investície a majetok. Jeho druhý brat, Marek Kotleba, dostal pozíciu referenta pre vnútornú prevádzku na župnom úrade.", "Medzi straníkmi a sympatizantmi ĽSNS zamestnanými pod župou sme mohli nájsť Milana Uhríka (na poste riaditeľa úradu BBSK), Jána Moru (tajomník predsedu BBSK), Rastislava Schlosára (zástupca riaditeľa úradu), Janu Nehézovú (oddelenie sociálnych služieb a zdravotníctva).", "Podľa mestského poslanca Igora Kašpera na krajskom úrade pracovalo 21 ľudí priamo napojených na stranu ĽSNS, viacerí z nich boli vo funkciách bez výberového konania.", "Organizácia Transparency International Slovensko uvádza , že Kotleba dosadil svojich ľudí aj do župných organizácií.", "Príkladom je zariadenie sociálnych služieb Domov Márie v Banskej Štiavnici pod vedením bývalej kandidátky ĽSNS Martiny Kováčikovej či župný domov sociálnych služieb v Novej Bani, kde bol riaditeľom Jozef Mravec, zastupujúci stranu ako okresný predseda v Detve. Podľa organizácie bolo tiež najmenej 10 ľudí dosadených do Banskobystrickej regionálnej správy ciest."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["manželka", "nájsť", "poslanca", "uvádza"], "url": ["https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/59848", "https://www.cas.sk/clanok/550608/kotleba-dohodil-flek-manzelke-aj-bratovi-a-to-nie-je-vsetko-zo-zupy-si-spravil-stranicky-podnik/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/rodinkarstvo-stranicky-klientelizmus-kotlebovom-urade/", "https://transparency.blog.sme.sk/c/454200/pri-vlade-kotlebu-treba-byt-naozaj-na-strazi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:13.949650+00:00"}
{"id": "vr31201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31201", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ten spis (Gorila pozn.) existuje, ten je celý aj s tou prepísanou správou a ten zvyšok, ktorý zostal vlastne išiel do normálneho systému. Ktorý časom svoje správy rýchle skartoval a dneska NBÚ potvrdilo, že to bolo zákonné, tá správa aj svojim obsahom, nakoniec aj preverovacím spisom je normálne v archíve.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME o spise a o jeho skartovaní informuje nasledovne : spravodajská akcia Gorila naozaj prebehla,“ oznámil vo štvrtok minister vnútra Daniel Lipšic z KDH. Podľa údajného spisu mali v roku 2006 premiér Mikuláš Dzurinda a minister vnútra Martin Pado (obaja SDKÚ) dostať zo SIS jediný dokument získaný na základe Gorily. Evidovaný bol s číslom 54-D-150-37/2006 a týkať sa mal „spojitosti finančnej skupiny Penta so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou“.\n\nO zákonnosti skartovania zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne oficiálne vyjadrenia NBÚ. O existencii takéhoto vyjadrenia NBÚ sa však minulý týždeň vyjadril aj bývalý riaditeľ policajného Úradu boja proti korupcii- Gašpar. Ten tvrdí, že stanovisko NBÚ má k dispozícii práve policajný úrad, ktorý v minulosti viedol. Denník SME cituje jeho slová: \"Dnes viem, že existuje odborné vyjadrenie NBÚ, podľa ktorého nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu v súvislosti so skartáciou.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME o spise a o jeho skartovaní informuje nasledovne : spravodajská akcia Gorila naozaj prebehla,“ oznámil vo štvrtok minister vnútra Daniel Lipšic z KDH. Podľa údajného spisu mali v roku 2006 premiér Mikuláš Dzurinda a minister vnútra Martin Pado (obaja SDKÚ) dostať zo SIS jediný dokument získaný na základe Gorily. Evidovaný bol s číslom 54-D-150-37/2006 a týkať sa mal „spojitosti finančnej skupiny Penta so Slovenskými elektrárňami a elektroenergetikou“.", "O zákonnosti skartovania zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne oficiálne vyjadrenia NBÚ. O existencii takéhoto vyjadrenia NBÚ sa však minulý týždeň vyjadril aj bývalý riaditeľ policajného Úradu boja proti korupcii- Gašpar. Ten tvrdí, že stanovisko NBÚ má k dispozícii práve policajný úrad, ktorý v minulosti viedol. Denník SME cituje jeho slová: \"Dnes viem, že existuje odborné vyjadrenie NBÚ, podľa ktorého nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu v súvislosti so skartáciou.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SME", "\"V utorok poslal denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6224042/lipsic-akcia-sis-gorila-sa-udiala-spis-skartovali-protipravne.html", "http://www.sme.sk/c/6223731/policia-v-roku-2008-stratila-dokumenty-ku-gorile.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:57.742540+00:00"}
{"id": "vr14094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14094", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "„…azylová politika nebola daná do vienka Európskej únii…“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 15. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie . V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ. “Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (. pdf , s. 76) Dátum zverejnenia analýzy: 29.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 15. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie . V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ. “Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (. pdf , s. 76) Dátum zverejnenia analýzy: 29.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-29", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Zmluvy o fungovaní Európskej únie", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/553", "http://europa.eu/pol/pdf/consolidated-treaties_sk.pdf", "http://europa.eu/pol/pdf/consolidated-treaties_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:35.811448+00:00"}
{"id": "vr35507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35507", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A predovšetkým tá polhodina alebo koľko, že tam ľudia pobehovali, že sa neurobili konkrétne opatrenia a že tam ohrozovali samozrejme životy občanov, civilov, teda nielen na tých balkónoch, že sa boli pozrieť, na tých lódžiách, ale vychádzali z obchodov.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:39.235204+00:00"}
{"id": "vr17394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17394", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...v mnohých krajinách európskych je povinná účasť vo voľbách. Či je to Belgicko, Grécko, Luxembursko.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa pozrieme na volebné systémy spomínaných štátov, zistíme, že v týchto troch krajinách EÚ je volebná účasť skutočne povinná . Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ak sa pozrieme na volebné systémy spomínaných štátov, zistíme, že v týchto troch krajinách EÚ je volebná účasť skutočne povinná . Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["povinná", "povinné", ".pdf", "Luxembursku", "pokutou", "účasť", "Grécku"], "url": ["https://www.theguardian.com/politics/2005/jul/04/voterapathy.uk", "https://www.theguardian.com/politics/2005/jul/04/voterapathy.uk", "https://www.sussex.ac.uk/webteam/gateway/file.php?name=epern-no-33-belgium-2009.pdf&site=266", "https://luxtimes.lu/archives/17075-is-voting-in-luxembourg-really-compulsory", "https://svet.sme.sk/c/6977263/v-luxembursku-vyhral-juncker-ale-vladnut-nemusi.html", "https://www.polyas.de/blog/en/increasing-voter-turnout/compulsory-voting-foreign-countries", "http://greece.greekreporter.com/2015/09/21/voter-turnout-in-greek-elections-drops-to-new-historic-low-infographic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:23.262641+00:00"}
{"id": "42554", "numeric_id": 42554, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42554", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...my sme už podobnú pomoc prijali (od USA na obranu, pozn.) niekedy v roku 2010 (to nevedel presne, pozn.), keď sme absolvovali prvú fázu obnovy vojenského letiska Sliač. Paradoxne vtedy bol súčasťou vlády a ministrom, ktorý za to hlasoval aj pán Harabin...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rekonštrukcia letiska Sliač prebehla aj vďaka finančnej pomoci Severoatlantickej aliancie. Ako je to uvedené aj na stránke Ministerstva obrany SR “celkové náklady na rekonštrukciu letiska Sliač prekročia (...)v zmysle uznesenia vlády SR 3,319 milióna eur (100 miliónov Sk).” Podrobnejšie údaje ministerstvo nemohlo zverejniť, nakoľko išlo o projekt v zásadnej miere spolufinancovaný z NATO a kde platia podmienky informovania podľa NATO. Rekonštrukcia vojenského letiska Sliač prebiehala od roku 2009 do roku 2010. Celkové náklady sa mali vyšplhať až na 68 miliónov eur. Ku dňu 21. apríla 2010 ministerstvo obrany vynaložilo 30,849 milióna eur. Ďalších 32 miliónov eur hradila Severoatlantická aliancia. Informácie o tom, kedy bola takáto pomoc schválená vládou a kto za takýto návrh hlasoval nie sú známe, skontrolovali sme záznamy z rokovaní vlády v roku 2008 a začiatkom roka 2009. Pokiaľ by bol aj materiál z rokovania vlády dostupný, nebolo by známe, ako hlasoval konkrétne Štefan Harabin ako člen vlády. Na prijatie rozhodnutia je nutný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády, no kto ako hlasoval nie je verejné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Rekonštrukcia letiska Sliač prebehla aj vďaka finančnej pomoci Severoatlantickej aliancie. Ako je to uvedené aj na stránke Ministerstva obrany SR “celkové náklady na rekonštrukciu letiska Sliač prekročia (...)v zmysle uznesenia vlády SR 3,319 milióna eur (100 miliónov Sk).” Podrobnejšie údaje ministerstvo nemohlo zverejniť, nakoľko išlo o projekt v zásadnej miere spolufinancovaný z NATO a kde platia podmienky informovania podľa NATO. Rekonštrukcia vojenského letiska Sliač prebiehala od roku 2009 do roku 2010. Celkové náklady sa mali vyšplhať až na 68 miliónov eur. Ku dňu 21. apríla 2010 ministerstvo obrany vynaložilo 30,849 milióna eur. Ďalších 32 miliónov eur hradila Severoatlantická aliancia. Informácie o tom, kedy bola takáto pomoc schválená vládou a kto za takýto návrh hlasoval nie sú známe, skontrolovali sme záznamy z rokovaní vlády v roku 2008 a začiatkom roka 2009. Pokiaľ by bol aj materiál z rokovania vlády dostupný, nebolo by známe, ako hlasoval konkrétne Štefan Harabin ako člen vlády. Na prijatie rozhodnutia je nutný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády, no kto ako hlasoval nie je verejné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Rekonštrukcia", "Rekonštrukcia", "súhlas"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/naklady-na-rekonstrukciu-letiska-sliac-presiahnu-33-miliona-eur/?day=2018-09-01&_od=2018-08-21&_do=2018-08-21", "http://www.sliacdnes.sk/?p=821&fbclid=IwAR3lChv-drU-h72fNo5BSArIieqEdVQNbPJXANkovJSjN59R1C4KwW7-QBE", "https://www.vlada.gov.sk//rokovaci-poriadok-vlady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:52.189476+00:00"}
{"id": "vr15940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15940", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Spisy, ktoré boli o obvinení Kováča mladšieho, začali sa stenčovať. Dokonca v jednom prípade aj našli toho, kto z tých spisov vyberal, bol odsúdený, potrestaný aj istou sumou peňazí, aj vylúčením z policajného zboru.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spisy, ktoré Vladimír Mečiar spomína sa týkajú kauzy Technopol . K tomuto prípadu sa nám podarilo nájsť iba jednu správu , ktorá súhlasí s týmto výrokom. Kováč mladší bol obvinený z finančného podvodu. Kauza sa skončila vo februári 2000 zastavením konania v Nemecku : \" Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie .\" Jediná správa týkajúca sa spisov Kováča mladšieho, je z roku 1998 , kde sa spomína skartovanie dôkazov príslušníkom polície, ktorý tieto dôkazy bez poverenia získal a z vlastnej vôle následne nechal odložiť.\" Ministerstvo vnútra potvrdzuje, že 29. 2.1996 policajný vyšetrovateľ vzniesol obvinenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa proti 43-ročnému vyššiemu policajnému dôstojníkovi J. V., ktorý bez poverenia získal v auguste 1992 dôkazy týkajúce sa podvodu voči spoločnosti Technopol so škodou 2,3 mil. USD.\" Článok sa ďalej odvoláva na bavorského vyšetrovateľa, podľa ktorého jednej z prekážok vyšetrenia prípadu bolo, že \" po trestnom oznámení Technopolu na pachateľov istý slovenský kriminalista nelegálne skartoval dôkazy.\" Ďalej sa tomuto prípadu žiadne média nevenovali. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spisy, ktoré Vladimír Mečiar spomína sa týkajú kauzy Technopol . K tomuto prípadu sa nám podarilo nájsť iba jednu správu , ktorá súhlasí s týmto výrokom. Kováč mladší bol obvinený z finančného podvodu. Kauza sa skončila vo februári 2000 zastavením konania v Nemecku : \" Štvrtá trestná komora Krajinského súdu Mníchov 1 pod vedením predsedajúceho sudcu Hansa Schmida rozhodnutím z 23. februára 2000 s konečnou platnosťou zastavila šesť rokov trvajúce konanie voči M. Kováčovi ml. Dôvodom bola skutočnosť, že súd dospel k názoru, že sa nedá očakávať Kováčovo odsúdenie .\" Jediná správa týkajúca sa spisov Kováča mladšieho, je z roku 1998 , kde sa spomína skartovanie dôkazov príslušníkom polície, ktorý tieto dôkazy bez poverenia získal a z vlastnej vôle následne nechal odložiť.\" Ministerstvo vnútra potvrdzuje, že 29. 2.1996 policajný vyšetrovateľ vzniesol obvinenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa proti 43-ročnému vyššiemu policajnému dôstojníkovi J. V., ktorý bez poverenia získal v auguste 1992 dôkazy týkajúce sa podvodu voči spoločnosti Technopol so škodou 2,3 mil. USD.\" Článok sa ďalej odvoláva na bavorského vyšetrovateľa, podľa ktorého jednej z prekážok vyšetrenia prípadu bolo, že \" po trestnom oznámení Technopolu na pachateľov istý slovenský kriminalista nelegálne skartoval dôkazy.\" Ďalej sa tomuto prípadu žiadne média nevenovali. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Technopol", "správu", "1998"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/339858-ako-sa-michal-kovac-ml-samouniesol", "https://www.sme.sk/c/2144242/kriminalista-ktory-skartoval-spis-v-kauze-technopol-nebol-dodnes-odsudeny.html", "https://www.sme.sk/c/2144242/kriminalista-ktory-skartoval-spis-v-kauze-technopol-nebol-dodnes-odsudeny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:00.676453+00:00"}
{"id": "vr34299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34299", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...to, čo ste povedali okolo Benátskej komisie, ja ju mám celú, celý ten záznam aj tie odporúčania, tie sa týkajú predovšetkým a stanoviská k novele zákona o štátnom jazyku, ktorý bol prijatý minulého roku a ktorý platí aj s vykonávacími predpismi od prvého januára tohto roku.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza v úvode správy, podnet podala Vláda SR 25.9.2009 a mal sa týkať vyjadrenia stanoviska Benátskej komisie k novele jazykového zákona č. 270/1995 Z. z..", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza v úvode správy, podnet podala Vláda SR 25.9.2009 a mal sa týkať vyjadrenia stanoviska Benátskej komisie k novele jazykového zákona č. 270/1995 Z. z.."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["v úvode"], "url": ["http://www.venice.coe.int/docs/2010/CDL-AD(2010)035-e.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:03.240405+00:00"}
{"id": "vr27024", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27024", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európsky parlament nemá toto právo a je jediným parlamentom na svete, kde poslanci nemajú právo predkladať zákony.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že na rozdiel od národných parlamentov, Európsky parlament (ďalej len EP, pozn.) nemá právo predkladať zákony, avšak porovnávať nadnárodnú inštitúciu (parlament) s národnými považujeme za nekorektné, a preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Navyše existuje prípad nadnárodného parlamentu, ktorý nemá legislatívne právomoci. Je ním Pan-africký parlament. Podľa informácií uvedených na portáli EP, prislúcha legislatívna iniciatíva predovšetkým Európskej komisii, pričom podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní EÚ má EP právo požiadať Komisiu o predloženie návrhu. Poslanci teda naozaj nemajú právo priamo predkladať návrhy zákonov. Pan-africký parlament pôsobí od roku 2004, pričom má len poradné a konzultačné právomoci. Jeho členovia (poslanci) sú volení legislatívnymi orgánmi členských štátov. V budúcnosti by mal nadobudnúť plné legislatívne právomoci a jeho členovia by mali byť priamo volení. Vyplýva to napríklad aj z tlačovej správy Pan-afrického parlamentu z marca 2014. Vzhľadom na obmedzené možnosti overiť spôsob fungovania legislatívneho procesu vo všetkých krajinách sveta, sme overili situáciu aspoň vo vybraných krajinách: v Nemecku , Spojenom Kráľovstv e, Francúzsku , Rusku , USA , Číne , Kanade , Brazílii či Indii , môžu návrhy zákonov predkladať aj poslanci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že na rozdiel od národných parlamentov, Európsky parlament (ďalej len EP, pozn.) nemá právo predkladať zákony, avšak porovnávať nadnárodnú inštitúciu (parlament) s národnými považujeme za nekorektné, a preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Navyše existuje prípad nadnárodného parlamentu, ktorý nemá legislatívne právomoci. Je ním Pan-africký parlament. Podľa informácií uvedených na portáli EP, prislúcha legislatívna iniciatíva predovšetkým Európskej komisii, pričom podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní EÚ má EP právo požiadať Komisiu o predloženie návrhu. Poslanci teda naozaj nemajú právo priamo predkladať návrhy zákonov. Pan-africký parlament pôsobí od roku 2004, pričom má len poradné a konzultačné právomoci. Jeho členovia (poslanci) sú volení legislatívnymi orgánmi členských štátov. V budúcnosti by mal nadobudnúť plné legislatívne právomoci a jeho členovia by mali byť priamo volení. Vyplýva to napríklad aj z tlačovej správy Pan-afrického parlamentu z marca 2014. Vzhľadom na obmedzené možnosti overiť spôsob fungovania legislatívneho procesu vo všetkých krajinách sveta, sme overili situáciu aspoň vo vybraných krajinách: v Nemecku , Spojenom Kráľovstv e, Francúzsku , Rusku , USA , Číne , Kanade , Brazílii či Indii , môžu návrhy zákonov predkladať aj poslanci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "Zmluvy o fungovaní EÚ", "Pan-africký parlament", "volení", "tlačovej správy", "Nemecku", "Spojenom Kráľovstv", "Francúzsku", "Rusku", "USA", "Číne", "Kanade", "Brazílii", "Indii"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/sk/0081f4b3c7/Law-making-procedures-in-detail.html.html", "http://www.mzv.sk/App/WCM/media.nsf/vw_ByID/ID_3B704251D03F1D46C1257674002F6340_SK/$File/Zmluva_o_EU.pdf", "http://www.au.int/en/organs/pap", "http://www.pan-africanparliament.org/AboutPAP_GeneralOverview.aspx", "http://www.pan-africanparliament.org/News.aspx?ID=1137", "http://www.bundestag.de/htdocs_e/bundestag/function/legislation/", "https://www.gov.uk/legislative-process-taking-a-bill-through-parliament", "http://www.assemblee-nationale.fr/english/#work", "http://www.russianlawonline.com/content/legislative-process", "http://www.house.gov/content/learn/legislative_process/", "http://www.china.org.cn/english/kuaixun/76337.htm#c2", "http://www.parl.gc.ca/Content/LOP/About/Parliament/Publications/DemocracyInAction/PDFs/DiA-Slovak.pdf", "http://www.v-brazil.com/government/laws/laws.html", "http://www.parliamentofindia.nic.in/ls/intro/p5.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:00.501526+00:00"}
{"id": "vr35583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35583", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "…predseda parlamentu v minulom volebnom období, pán Paška, síce čo sa oblečenia týka, si etiketu dodržiaval, ale menil zákony, napríklad zmenil zákon potom, ako bol schválený v Národnej rade, čo je porušenie ústavy non plus ultra.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše napríklad SME , poslanci sa rozhodli počas minulého volebného obdobia Pašku (neúspešne) odvolávať „potom, čo sa Paška priznal, že dal pokyn na to, aby v čistopise zákona o sociálnom poistení, ktorý navrhla ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru, nebol poslancami schválený pozmeňovací návrh Ivety Radičovej z SDKÚ.“ Pravda k tomu zo zdrojov SITA a ČTK skompilovala: „Opozícia zdôvodnila návrh na Paškovo odvolanie jeho postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, ktorá obsahovala protichodné ustanovenia o vystúpení sporiteľov z druhého dôchodkového piliera. Paška totiž pôvodne nechal sporné ustanovenie z textu vyškrtnúť, po búrlivej kritike opozície však nakoniec poslal prezidentovi pôvodný text predlohy.“", "analysis_paragraphs": ["Ako píše napríklad SME , poslanci sa rozhodli počas minulého volebného obdobia Pašku (neúspešne) odvolávať „potom, čo sa Paška priznal, že dal pokyn na to, aby v čistopise zákona o sociálnom poistení, ktorý navrhla ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru, nebol poslancami schválený pozmeňovací návrh Ivety Radičovej z SDKÚ.“ Pravda k tomu zo zdrojov SITA a ČTK skompilovala: „Opozícia zdôvodnila návrh na Paškovo odvolanie jeho postupom po schválení novely zákona o sociálnom poistení, ktorá obsahovala protichodné ustanovenia o vystúpení sporiteľov z druhého dôchodkového piliera. Paška totiž pôvodne nechal sporné ustanovenie z textu vyškrtnúť, po búrlivej kritike opozície však nakoniec poslal prezidentovi pôvodný text predlohy.“"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/4441515/opozicia-sa-pokusi-odvolat-predsedu-parlamentu-pavla-pasku.html", "http://spravy.pravda.sk/pavol-paska-ostava-sefom-parlamentu-d7j-/sk_domace.asp?c=A071127_095615_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:44.630146+00:00"}
{"id": "vr27534", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27534", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokázali sme opäť rozbehnúť výstavbu diaľnic.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, 2. vláda R. Fica začala verejné obstarávanie na nové úseky a viaceré úseky boli za súčasnej vlády aj dostavané. Fico však hovorí \"opäť rozbehnúť\" čo navodzuje dojem, že výstavba diaľnic za vlády I. Radičovej bola v oveľa menšom meradle. Za vlády I. Radičovej sa však stihlo obstarať aj dostavať niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a v súčasnosti dva z jedenástich úsekov, ktoré sú vo výstavbe sú úseky obstarané a začaté za vlády I. Radičovej. Taktiež za Radičovej bolo vo výstavbe približne 95 km diaľnic, čo je porovnateľná dĺžka so súčasnou výstavbou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácii poskytovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) je vo fáze Výstavby celkom 12 stavieb . Uvádzame zoznam jednotlivých stavieb podľa Stavba začiatok obstarávania ukončenie obstarávania podpis zmluvy so zhotoviteľom zmluvný začiatok výstavby Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (11 km) 03/2013 11/2013 12/2013 01/2014 Hubová - Ivachnová (15 km) 10/2011 01/2013 11/2013 12/2013 Skalité - št. hr. SR/PR, pravý pás (3 km) x x x 11/1997 Svrčinovec - Skalité, pravý pás (12 km) 06/2012 06/2013 06/2013 10/2013 Ruskovce - Pravotice, 1/2 profil (10 km) 03/2013 12/2013 12/2013 01/2014 Pstruša - Kriváň (10 km) 03/2013 10/2013 11/2013 12/2013 Jánovce - Jablonov, II. úsek (10 km) 06/2011 05/2012 05/2012 06/2012 Fričovce - Svinia (11 km) 03/2011 11/2011 11/2011 12/2011 Dubná Skala - Turany (16 km) 05/2011 10/2011 10/2011 12/2011 Žiar nad Hronom, obchvat, 1/2 profil (6 km) 05/2012 09/2012 09/2012 11/2012 Beharovce, križovatka, ľavý pás (0,8 km) 08/2012 01/2013 01/2013 03/2013 Jánovce - Jablonov, I. úsek (9 km) 11/2010 06/2011 06/2011 06/2011 Stavba začiatok obstarávania ukončenie obstarávania podpis zmluvy so zhotoviteľom zmluvný začiatok výstavby Diaľnice sa stavali aj v rokoch 2010, 2011 a 2012. Úseky Jablonov - Studenec (5km), Košice - Milhosť (14km) boli začaté (aj verejné obstarávanie) a stavby ukončené za vlády I. Radičovej. Viaceré úseky (napr. cesty R1 Pribina a iné v dĺžke 72 km) boli začaté už za prvej vlády R. Fica, no dokončené za vlády I. Radičovej. V minulosti sme overovali tvrdenie o údajnom zastavení výstavby diaľnic za vlády I. Radičovej. Podľa vtedajších informácii bolo koncom roka 2010 vo výstavbe spolu 95 km diaľnic a rýchlostných ciest, pričom Radičovej vlády zrušila projekty v dĺžke približne 100 km diaľnic. Ide o porovnateľný počet kilometrov vo výstavbe ako v súčasnosti za vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, 2. vláda R. Fica začala verejné obstarávanie na nové úseky a viaceré úseky boli za súčasnej vlády aj dostavané. Fico však hovorí \"opäť rozbehnúť\" čo navodzuje dojem, že výstavba diaľnic za vlády I. Radičovej bola v oveľa menšom meradle. Za vlády I. Radičovej sa však stihlo obstarať aj dostavať niekoľko úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a v súčasnosti dva z jedenástich úsekov, ktoré sú vo výstavbe sú úseky obstarané a začaté za vlády I. Radičovej. Taktiež za Radičovej bolo vo výstavbe približne 95 km diaľnic, čo je porovnateľná dĺžka so súčasnou výstavbou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácii poskytovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) je vo fáze Výstavby celkom 12 stavieb . Uvádzame zoznam jednotlivých stavieb podľa Stavba začiatok obstarávania ukončenie obstarávania podpis zmluvy so zhotoviteľom zmluvný začiatok výstavby Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka (11 km) 03/2013 11/2013 12/2013 01/2014 Hubová - Ivachnová (15 km) 10/2011 01/2013 11/2013 12/2013 Skalité - št. hr. SR/PR, pravý pás (3 km) x x x 11/1997 Svrčinovec - Skalité, pravý pás (12 km) 06/2012 06/2013 06/2013 10/2013 Ruskovce - Pravotice, 1/2 profil (10 km) 03/2013 12/2013 12/2013 01/2014 Pstruša - Kriváň (10 km) 03/2013 10/2013 11/2013 12/2013 Jánovce - Jablonov, II. úsek (10 km) 06/2011 05/2012 05/2012 06/2012 Fričovce - Svinia (11 km) 03/2011 11/2011 11/2011 12/2011 Dubná Skala - Turany (16 km) 05/2011 10/2011 10/2011 12/2011 Žiar nad Hronom, obchvat, 1/2 profil (6 km) 05/2012 09/2012 09/2012 11/2012 Beharovce, križovatka, ľavý pás (0,8 km) 08/2012 01/2013 01/2013 03/2013 Jánovce - Jablonov, I. úsek (9 km) 11/2010 06/2011 06/2011 06/2011 Stavba začiatok obstarávania ukončenie obstarávania podpis zmluvy so zhotoviteľom zmluvný začiatok výstavby Diaľnice sa stavali aj v rokoch 2010, 2011 a 2012. Úseky Jablonov - Studenec (5km), Košice - Milhosť (14km) boli začaté (aj verejné obstarávanie) a stavby ukončené za vlády I. Radičovej. Viaceré úseky (napr. cesty R1 Pribina a iné v dĺžke 72 km) boli začaté už za prvej vlády R. Fica, no dokončené za vlády I. Radičovej. V minulosti sme overovali tvrdenie o údajnom zastavení výstavby diaľnic za vlády I. Radičovej. Podľa vtedajších informácii bolo koncom roka 2010 vo výstavbe spolu 95 km diaľnic a rýchlostných ciest, pričom Radičovej vlády zrušila projekty v dĺžke približne 100 km diaľnic. Ide o porovnateľný počet kilometrov vo výstavbe ako v súčasnosti za vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["informácii", "Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka", "Hubová - Ivachnová", "Skalité - št. hr. SR/PR, pravý pás", "Svrčinovec - Skalité, pravý pás", "Ruskovce - Pravotice, 1/2 profil", "Pstruša - Kriváň", "Jánovce - Jablonov, II. úsek", "Fričovce - Svinia", "Dubná Skala - Turany", "Žiar nad Hronom, obchvat, 1/2 profil", "Beharovce, križovatka, ľavý pás", "Jánovce - Jablonov, I. úsek", "Jablonov", "Košice", "minulosti"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavba/44347s", "http://www.ndsas.sk/useky-hricovske-podhradie---lietavska-lucka/44223s469c", "http://www.ndsas.sk/useky-hubova---ivachnova/44223s473c", "http://www.ndsas.sk/useky-skalite---st-hr-sr-pr--pravy-pas/44223s24336c", "http://www.ndsas.sk/useky-svrcinovec---skalite--pravy-pas/44223s272c", "http://www.ndsas.sk/useky-ruskovce---pravotice--1-2-profil/44223s477c", "http://www.ndsas.sk/useky-pstrusa---krivan/44223s292c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--ii-usek/44223s43600c", "http://www.ndsas.sk/useky-fricovce---svinia/44223s253c", "http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c", "http://www.ndsas.sk/useky-ziar-nad-hronom--obchvat--1-2-profil/44223s3112c", "http://www.ndsas.sk/useky-beharovce--krizovatka--lavy-pas/44223s44892c", "http://www.ndsas.sk/useky-janovce---jablonov--i-usek/44223s43598c", "http://www.ndsas.sk/useky-jablonov---studenec--lavy-pas/44224s30385c", "http://www.ndsas.sk/useky-kosice---milhost/44224s314c", "http://www.demagog.sk/diskusie/69/robert-fico-rafael-rafaj-vs-jozef-kollar/?politik=21"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:55.579486+00:00"}
{"id": "vr17478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17478", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Európska komisia nám permanentne vyčíta zmanipulované verejné obstarávania, vyčíta nám fluktuáciu, vyčíta nám, vyčíta nám eurofondy, vyčíta nám nízku dôveryhodnosť súdov (...).", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia každoročne vydáva správy týkajúce sa pokroku členských štátov v rôznych oblastiach ekonomického aj spoločenského života. Ako je uvedené nižšie, Európska komisia má skutočne výhrady voči Slovensku vo všetkých oblastiach, ktoré uvádza Remišová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V hodnotiacej správe pre Slovensko vydanej v marci 2018 Európska komisia uvádza, že oproti predchádzajúcim rokom Slovensko urobilo veľmi malý progres v transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Žiadny pokrok nevidí Európska komisia v boji proti korupcii ( .pdf , s. 4). Komisia Slovensku rovnako vyčíta vysokú fluktuáciu zamestnancov v administratíve, ktorí pracujú s eurofondmi. Tí sa menia podľa politických cyklov, čo vedie k zníženiu kontinuity a efektivity práce ( .pdf , s. 36). Boju proti podvodom s eurofondmi sa venuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý zriadila Európska komisia. Výsledky svojej práce zverejňujú vo výročných správach. V správe pre rok 2016 (najaktuálnejšia) sa uvádza, že slovenské úrady zistili 1360 prípadov podvodného alebo chybného čerpania eurofondov. Na základe toho Slovensko prišlo až o 13,14 % platieb z fondov, čo je najvyšší percentuálny podiel zo všetkých krajín EÚ. Podľa vyšetrovaní OLAF-u Slovensko muselo 2,55 % z už vyplatených eurofondov vrátiť ( .pdf , s. 31). Aj to predstavuje najvyššie percento spomedzi členských krajín. Dôveryhodnosť súdov krajín EÚ sa zverejňuje v Európskom porovnávacom prehľade súdnictva (EU Justice Scoreboard ). Skúma sa nezávislosť, kvalita a efektivita súdneho systému. Vo vnímaní nezávislého súdnictva občanmi patrí Slovensko dlhodobo na najspodnejšie priečky. Na poslednom mieste sa Slovensko ocitlo už dva roky po sebe. V roku 2016 slovenským súdom dôverovalo len približne 21 % občanov ( .pdf , s. 35). O rok neskôr sa dôveryhodnosť o niečo zvýšila na približne 23 %, avšak stále sme sa umiestnili na poslednej priečke ( .pdf , s. 37).", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia každoročne vydáva správy týkajúce sa pokroku členských štátov v rôznych oblastiach ekonomického aj spoločenského života. Ako je uvedené nižšie, Európska komisia má skutočne výhrady voči Slovensku vo všetkých oblastiach, ktoré uvádza Remišová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V hodnotiacej správe pre Slovensko vydanej v marci 2018 Európska komisia uvádza, že oproti predchádzajúcim rokom Slovensko urobilo veľmi malý progres v transparentnosti vo verejnom obstarávaní. Žiadny pokrok nevidí Európska komisia v boji proti korupcii ( .pdf , s. 4). Komisia Slovensku rovnako vyčíta vysokú fluktuáciu zamestnancov v administratíve, ktorí pracujú s eurofondmi. Tí sa menia podľa politických cyklov, čo vedie k zníženiu kontinuity a efektivity práce ( .pdf , s. 36). Boju proti podvodom s eurofondmi sa venuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), ktorý zriadila Európska komisia. Výsledky svojej práce zverejňujú vo výročných správach. V správe pre rok 2016 (najaktuálnejšia) sa uvádza, že slovenské úrady zistili 1360 prípadov podvodného alebo chybného čerpania eurofondov. Na základe toho Slovensko prišlo až o 13,14 % platieb z fondov, čo je najvyšší percentuálny podiel zo všetkých krajín EÚ. Podľa vyšetrovaní OLAF-u Slovensko muselo 2,55 % z už vyplatených eurofondov vrátiť ( .pdf , s. 31). Aj to predstavuje najvyššie percento spomedzi členských krajín. Dôveryhodnosť súdov krajín EÚ sa zverejňuje v Európskom porovnávacom prehľade súdnictva (EU Justice Scoreboard ). Skúma sa nezávislosť, kvalita a efektivita súdneho systému. Vo vnímaní nezávislého súdnictva občanmi patrí Slovensko dlhodobo na najspodnejšie priečky. Na poslednom mieste sa Slovensko ocitlo už dva roky po sebe. V roku 2016 slovenským súdom dôverovalo len približne 21 % občanov ( .pdf , s. 35). O rok neskôr sa dôveryhodnosť o niečo zvýšila na približne 23 %, avšak stále sme sa umiestnili na poslednej priečke ( .pdf , s. 37)."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "Justice Scoreboard", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-en.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-en.pdf", "http://www.olaf.vlada.gov.sk/data/files/6970_olaf_report_2016_en.pdf", "https://ec.europa.eu/info/strategy/justice-and-fundamental-rights/effective-justice/eu-justice-scoreboard_en", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/justice_scoreboard_2016_en.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/justice_scoreboard_2017_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:07.722352+00:00"}
{"id": "48379", "numeric_id": 48379, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48379", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Máme tu nejaké historické ukotvenie, sme tuná vznikli len pred tridsiatimi rokmi a vidíte už tunak máme aj susedov, ktorí proste snívajú o nejakom veľkom Maďarsku. Trianon 100 rokov, oni neoslavujú, oni smútia, kupujú si tunak nehnuteľnosti, vyčleňujú peniaze na kúpu pôdy, rozdávajú nám tuná pasy, ako že to nie je sranda.", "statement_date": "2022-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika vznikla pred necelými tridsiatimi rokmi. Pred 102 rokmi po prvej svetovej vojne bola uzavretá jedna z povojnových mierových zmlúv - Trianonská mierová zmluva, ktorou víťazné mocnosti rozhodli, že Maďarsko príde o 70 % územia pôvodného Uhorska. Táto téma dodnes vyvoláva pocit krivdy u našich južných susedov. Maďarsko na Slovensku vykonáva mnohé netradičné aktivity, napríklad skupuje nehnuteľnosti. Tiež rozdáva občianstvo ľuďom mimo maďarského územia iba na základe citového vzťahu k Maďarsku. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nNezávislá, suverénna a moderná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, pričom Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992.\n\nPojmom „Trianon“ sa označuje Trianonská mierová zmluva , ktorú 4. júna 1920 podpísali víťazné krajiny s Maďarskom po prvej svetovej vojne ako súčasť Versaillského mierového systému. Táto zmluva definitívne uzatvára kapitolu rozpadu Rakúsko-Uhorska a upravuje hranice nástupníckeho štátu Maďarska. Jej následkom Maďarsko prišlo 70 % územia a 60 % obyvateľstva.\n\nNiektorí Maďari vnímajú Trianon ako historickú krivdu a porážku pre ich národ a štát. Naopak, pre Československo znamenalo vytýčenie nových a jasne stanovených hraníc, ktoré boli riadne uznané medzinárodným spoločenstvom a garantované zmluvami.\n\nPri 70. výročí Trianonu maďarský parlament vyzval pripomínať si tento deň ako “deň smútku”, neskôr bol zákonom upravený na Deň národnej spolupatričnosti.\n\nNajnovšiu kontroverziu vyvolal maďarský prezident Viktor Orbán v roku 2020, v ktorom spomenul nastolenie historickej spravodlivosti za Trianon.\n\nOdmietanie Trianonskej zmluvy je tradičným naratívom vyskytujúcim sa v maďarskej politike, na ktorom panuje široký konsenzus. V Maďarsku sú prítomné aj iredentistické hnutia ako napríklad Maďarská garda .\n\nMaďarská vláda minulý rok vyčlenila 400 miliónov eur na nákup pôdy v susedných štátov a to aj na Slovensku. Po intervencii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka však túto iniciatívu zastavila .\n\nČo však maďarská nezastavila je skupovanie nehnuteľností na Slovensku. O kúpe dvoch historických nehnuteľností informoval v lete 2021 server Korzár . Tieto a ďalšie investície financuje priamo maďarská vláda skrz súkromné nadácie.\n\nDenník Pravda 9. apríla informoval o kúpe ďalšej nehnuteľnosti v Košiciach uskutočnenej maďarskou vládou.\n\nKollár argumentuje aj rozdávaním pasov, čím naráža na praktiky Maďarska, ktoré priznáva maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim v cudzom štáte iba na základe silnej citovej väzby na Maďarsko. Tieto praktiky sú v platnosti od roku 2010. Avšak, údaje o tom, koľko ľudí týmto spôsobom prišlo o slovenské občianstvo nie sú dostupné.\n\nNa túto legislatívu reagovala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, ktorá nariadili zrušiť slovenské občianstvo osobe, ktorá získala občianstvo inej krajiny.\n\nSlovensko najnovšie tento zákon vo februári 2022 upravilo . V súčasnosti umožňuje získať štátne občianstvo inej krajiny súbežne s občianstvom slovenským, avšak musí pobývať na území danej krajiny najmenej 5 rokov.\n\nV súvislosti s touto legislatívou sa v minulom roku stretol maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó s poslancom NR SR György Gyimesim, čo vyvolalo diplomatickú roztržku medzi Slovenskom a Maďarskom.\n\nVzhľadom k vyššie uvedenej argumentácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika vznikla pred necelými tridsiatimi rokmi. Pred 102 rokmi po prvej svetovej vojne bola uzavretá jedna z povojnových mierových zmlúv - Trianonská mierová zmluva, ktorou víťazné mocnosti rozhodli, že Maďarsko príde o 70 % územia pôvodného Uhorska. Táto téma dodnes vyvoláva pocit krivdy u našich južných susedov. Maďarsko na Slovensku vykonáva mnohé netradičné aktivity, napríklad skupuje nehnuteľnosti. Tiež rozdáva občianstvo ľuďom mimo maďarského územia iba na základe citového vzťahu k Maďarsku. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Nezávislá, suverénna a moderná Slovenská republika vznikla 1. januára 1993, pričom Ústava SR bola prijatá 1. septembra 1992.", "Pojmom „Trianon“ sa označuje Trianonská mierová zmluva , ktorú 4. júna 1920 podpísali víťazné krajiny s Maďarskom po prvej svetovej vojne ako súčasť Versaillského mierového systému. Táto zmluva definitívne uzatvára kapitolu rozpadu Rakúsko-Uhorska a upravuje hranice nástupníckeho štátu Maďarska. Jej následkom Maďarsko prišlo 70 % územia a 60 % obyvateľstva.", "Niektorí Maďari vnímajú Trianon ako historickú krivdu a porážku pre ich národ a štát. Naopak, pre Československo znamenalo vytýčenie nových a jasne stanovených hraníc, ktoré boli riadne uznané medzinárodným spoločenstvom a garantované zmluvami.", "Pri 70. výročí Trianonu maďarský parlament vyzval pripomínať si tento deň ako “deň smútku”, neskôr bol zákonom upravený na Deň národnej spolupatričnosti.", "Najnovšiu kontroverziu vyvolal maďarský prezident Viktor Orbán v roku 2020, v ktorom spomenul nastolenie historickej spravodlivosti za Trianon.", "Odmietanie Trianonskej zmluvy je tradičným naratívom vyskytujúcim sa v maďarskej politike, na ktorom panuje široký konsenzus. V Maďarsku sú prítomné aj iredentistické hnutia ako napríklad Maďarská garda .", "Maďarská vláda minulý rok vyčlenila 400 miliónov eur na nákup pôdy v susedných štátov a to aj na Slovensku. Po intervencii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka však túto iniciatívu zastavila .", "Čo však maďarská nezastavila je skupovanie nehnuteľností na Slovensku. O kúpe dvoch historických nehnuteľností informoval v lete 2021 server Korzár . Tieto a ďalšie investície financuje priamo maďarská vláda skrz súkromné nadácie.", "Denník Pravda 9. apríla informoval o kúpe ďalšej nehnuteľnosti v Košiciach uskutočnenej maďarskou vládou.", "Kollár argumentuje aj rozdávaním pasov, čím naráža na praktiky Maďarska, ktoré priznáva maďarské občianstvo obyvateľom žijúcim v cudzom štáte iba na základe silnej citovej väzby na Maďarsko. Tieto praktiky sú v platnosti od roku 2010. Avšak, údaje o tom, koľko ľudí týmto spôsobom prišlo o slovenské občianstvo nie sú dostupné.", "Na túto legislatívu reagovala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, ktorá nariadili zrušiť slovenské občianstvo osobe, ktorá získala občianstvo inej krajiny.", "Slovensko najnovšie tento zákon vo februári 2022 upravilo . V súčasnosti umožňuje získať štátne občianstvo inej krajiny súbežne s občianstvom slovenským, avšak musí pobývať na území danej krajiny najmenej 5 rokov.", "V súvislosti s touto legislatívou sa v minulom roku stretol maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó s poslancom NR SR György Gyimesim, čo vyvolalo diplomatickú roztržku medzi Slovenskom a Maďarskom.", "Vzhľadom k vyššie uvedenej argumentácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-22", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "Trianonská mierová zmluva", "prišlo", "vyzval", "vyvolal", "Maďarská garda", "nákup", "zastavila", "Korzár", "financuje", "informoval", "priznáva", "reagovala", "upravilo", "stretol"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/static/sk-sk/nrsr/doc/v_k-vzniku-sr.htm", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/", "https://www.dejepis.com/ucebnice/versaillesky-mirovy-system/", "https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/553476-trianon-slovo-pri-ktorom-beha-mraz-po-chrbte/", "https://dennikn.sk/1928838/zapad-znasilnil-tisicrocne-hranice-strednej-europy-to-mu-nikdy-nezabudneme-madarsko-dosiahne-brany-vitazstva-odkazuje-orban/", "http://sjps.fsvucm.sk/Articles/07_3_7.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2021/10/pre-snahu-madarska-skupovat-budovy-ci-pozemky-sa-zrejme-zmeni-zakon-o-vlastnictve-pody/", "https://svet.sme.sk/c/22761146/orban-po-tlaku-ustupil-chcel-skupovat-podu-na-slovensku.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22676039/orbanova-vlada-skupila-lukrativne-nehnutelnosti-v-centre-kosic.html", "https://dennikn.sk/2573848/korcok-stopol-len-cast-orbanovych-programov-na-slovensku-do-historickych-budov-a-kostolov-investuje-budapest-miliony-eur/", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/622846-madari-kupili-v-kosiciach-dalsiu-kulturnu-pamiatku/", "https://infosecurity.sk/domace/ziskaju-obcianstvo-aj-volebne-pravo-ako-je-tema-obcianstva-pre-zahranicnych-madarov-komunikovana-v-madarsko-slovenskom-informacnom-prostredi/", "https://dennikn.sk/2724185/dvojake-obcianstvo-uz-nebude-zakazane-podmienkou-vsak-bude-aspon-patrocny-legalny-pobyt/", "https://dennikn.sk/2724185/dvojake-obcianstvo-uz-nebude-zakazane-podmienkou-vsak-bude-aspon-patrocny-legalny-pobyt/", "https://www.noviny.sk/zahranicie/591975-korcok-riesi-spor-s-madarmi-nedovoli-zasah-do-nasich-vnutornych-zalezitosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:53.679201+00:00"}
{"id": "vr31518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31518", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A viete ako sa to prevalilo? (problémy na Finančnej správe SR pozn.) Že jedna z pracovníčok Finančnej správy nabrala tú odvahu a riskovala možno aj stratu zamestnania, nabrala tú odvahu, že prišla na zasadnutie Finančného výboru, požiadala o slovo, ktoré som jej udelil a tam priamo na tom výbore popísala tie veci a vtedy tá časovaná bomba vybuchla.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Práve 14. februára 2012 vystúpil Jozef Kollár s podozrením, že nový daňový systém sa nachádza na pokraji kolapsu. Odôvodňoval to tým, že od začiatku roka prichádzali negatívne informácie od účtovníckych firiem, ale aj od zamestnancov daňových úradov, že tento systém funguje iba čiastočne alebo vôbec a obávajú sa zodpovednosti za hmotné škody, ktoré môžu vzniknúť, keďže mnohé činnosti musia spracovávať ručne.", "analysis_paragraphs": ["Práve 14. februára 2012 vystúpil Jozef Kollár s podozrením, že nový daňový systém sa nachádza na pokraji kolapsu. Odôvodňoval to tým, že od začiatku roka prichádzali negatívne informácie od účtovníckych firiem, ale aj od zamestnancov daňových úradov, že tento systém funguje iba čiastočne alebo vôbec a obávajú sa zodpovednosti za hmotné škody, ktoré môžu vzniknúť, keďže mnohé činnosti musia spracovávať ručne."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://http://www.ta3.com/clanok/9606/financna-sprava-je-pre-nefunkcny-system-podla-sas-v-chaose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:31.922675+00:00"}
{"id": "vr15410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15410", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Prvých niekoľko mesiacov som jazdil na aute, ktoré som tam zdedil po Paškovi. Bol to veľký tučný Mercedes a po niekoľkých mesiacoch som prešiel na Škodu Superb, lebo úrad pre ochranu ústavných činiteľov nemal Superb vo svojom vozovom parku a trvalo niekoľko mesiacov, kým sa to podarilo to auto a tam nejak sa dostať a potom som až do konca mojej funkcie jazdil na Superb, si to pozrite.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám dopátrať k oficiálnym zdrojom, vychádzame preto z mediálnych výstupov. Richard Sulík prevzal funkciu predsedu Národnej rady SR po Pavlovi Paškovi. SME o výmene služobných áut pre predsedu parlamentu písal takto: \" Keď sa stal predseda SaS Richard Sulík predsedom parlamentu, vymenil limuzínu nemeckej výroby za viac ako sto tisíc eur za oveľa lacnejšiu Škodu Superb.(...) Nový predseda parlamentu Pavol Paška už Superbom nejazdí. Vrátil sa k čiernym limuzínam najprestížnejších značiek. (...) Mercedesom jazdil už Pavol Hrušovský, ktorý Sulíka vystriedal po páde vlády. (...) Hoci Sulík chcel referendom obmedziť ceny vládnych áut na 40-tisíc eur, aj jeho Superb stál viac ako 50-tisíc eur. Nekupoval ho však on sám. Objednala ho ešte kancelária parlamentu z čias jeho predchodcu Pašku a mal luxusnú výbavu - napríklad aj televízory v opierkach sedadiel. Aby v ňom mohol jazdiť predseda parlamentu, museli ho prepísať na ministerstvo vnútra. \" Služobné autá a prepravu ústavných činiteľov zabezpečuje Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií, o vozovom parku, ktorá je ústavným činiteľom k dispozícii sme nenašli informácie. Strane SaS sa podarilo zvolať referednum , ktoré sa konalo v 2010. Jedným zo šiestich otázok bolo aj stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, toto obmedzenie podporilo 88,84 % hlasujúcich. Hlasovanie bolo neplatné, referenda sa zúčastnilo len 22,84 % všetkých oprávnených voličov. S obmedzením na cenu motorových vozidiel v štátnej správe prišiel minister financií Peter Kažimír v roku 2014. \" Nariadenie rozdeľuje limity do piatich kategórií podľa služobného postavenia užívateľov motorových vozidiel. (...) Limity na služobné automobily sa nebudú uplatňovať pri všetkých nákupoch vozidiel v štátnej správe. Výnimkou bude obstarávanie špeciálnych osobných automobilov potrebných napríklad pre zaistenie bezpečnosti osôb a ochrany diplomatických misií. \" Podľa majetkového priznania poslanec Richard Sulík vlastnil v roku 2010 Volvo XC60 v tedajšej hodnote 35 874 eur.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám dopátrať k oficiálnym zdrojom, vychádzame preto z mediálnych výstupov. Richard Sulík prevzal funkciu predsedu Národnej rady SR po Pavlovi Paškovi. SME o výmene služobných áut pre predsedu parlamentu písal takto: \" Keď sa stal predseda SaS Richard Sulík predsedom parlamentu, vymenil limuzínu nemeckej výroby za viac ako sto tisíc eur za oveľa lacnejšiu Škodu Superb.(...) Nový predseda parlamentu Pavol Paška už Superbom nejazdí. Vrátil sa k čiernym limuzínam najprestížnejších značiek. (...) Mercedesom jazdil už Pavol Hrušovský, ktorý Sulíka vystriedal po páde vlády. (...) Hoci Sulík chcel referendom obmedziť ceny vládnych áut na 40-tisíc eur, aj jeho Superb stál viac ako 50-tisíc eur. Nekupoval ho však on sám. Objednala ho ešte kancelária parlamentu z čias jeho predchodcu Pašku a mal luxusnú výbavu - napríklad aj televízory v opierkach sedadiel. Aby v ňom mohol jazdiť predseda parlamentu, museli ho prepísať na ministerstvo vnútra. \" Služobné autá a prepravu ústavných činiteľov zabezpečuje Úrad ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií, o vozovom parku, ktorá je ústavným činiteľom k dispozícii sme nenašli informácie. Strane SaS sa podarilo zvolať referednum , ktoré sa konalo v 2010. Jedným zo šiestich otázok bolo aj stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, toto obmedzenie podporilo 88,84 % hlasujúcich. Hlasovanie bolo neplatné, referenda sa zúčastnilo len 22,84 % všetkých oprávnených voličov. S obmedzením na cenu motorových vozidiel v štátnej správe prišiel minister financií Peter Kažimír v roku 2014. \" Nariadenie rozdeľuje limity do piatich kategórií podľa služobného postavenia užívateľov motorových vozidiel. (...) Limity na služobné automobily sa nebudú uplatňovať pri všetkých nákupoch vozidiel v štátnej správe. Výnimkou bude obstarávanie špeciálnych osobných automobilov potrebných napríklad pre zaistenie bezpečnosti osôb a ochrany diplomatických misií. \" Podľa majetkového priznania poslanec Richard Sulík vlastnil v roku 2010 Volvo XC60 v tedajšej hodnote 35 874 eur."], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["SME", "referednum", "obmedzením", "vlastnil"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6449726/superb-uz-sefov-parlamentu-nevozi.html", "http://domov.sme.sk/c/5556011/figel-referendum-nepodporil-imunitu-chce-vyriesit.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339801-kabinet-odsuhlasil-limity-pre-nakup-aut-v-statnej-sprave/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/324937-politici-odkryli-svoje-konta-najviac-priznal-sulik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:21.854842+00:00"}
{"id": "vr36058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36058", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ten graf. Idem k tomu, idem k tomu. Čierne na bielom. Bohvie čo to je za graf, pretože hovorí o celkových výdavkoch štátu. Pozor. Existuje štátny rozpočet, kde si sám pán Mikloš, ako výhovorkovú kategóriu vymyslel typu základné výdavky na chod štátu. Tie sú dôležité, lebo čo on tu spomína, do toho je namiešané strašne veľa vecí. Ako je hospodárenie samospráv, na čo centrálna vláda nemá priamo vplyv.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Aký graf Ivan Mikloš v relácii použil nevieme."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:48.763788+00:00"}
{"id": "vr36364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36364", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Navyše ten výber dnes je z hľadiska toho neplatičstva skoro na úrovni 90 %.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Súčasnú úroveň neplatičstva sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Súčasnú úroveň neplatičstva sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:28.588782+00:00"}
{"id": "vr38411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38411", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...naviac pán Veszelei veľmi dobre vieme, že pochádza z lona SMK a bol pri zakladaní Mostu-Híd...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čele Úradu na ochranu osobných údajov stojí Gyula Veszelei, ktorého nominovala SMK ešte za druhej vlády M. Dzurindu. G. Veszelei v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal : \"Členstvo v SMK som zrušil hneď, ako som bol nominovaný. Odvtedy sa snažím vystupovať bez ohľadu na bývalú politickú príslušnosť a kontakty s SMK ani Mostom-Híd nemám.\" Hoci pri Čaplovičovom a Veszeleiovom tvrdení možno povedať, že ide o slovo proti slovu. Rovnako, ale treba dodať , že meno Gyla Veszelei sa na stránke Most-híd nenachádza a rovnako sa nenachádza ani medzi darcami strany (.pdf). O Veszeleiovi v súvislosti s Mostom sa nepísalo ani pri štarte petície pred založením Mostu, ani na zakladajúcom sneme strany. Čaplovičovo tvrdenie možno teda považovať za nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V čele Úradu na ochranu osobných údajov stojí Gyula Veszelei, ktorého nominovala SMK ešte za druhej vlády M. Dzurindu. G. Veszelei v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal : \"Členstvo v SMK som zrušil hneď, ako som bol nominovaný. Odvtedy sa snažím vystupovať bez ohľadu na bývalú politickú príslušnosť a kontakty s SMK ani Mostom-Híd nemám.\" Hoci pri Čaplovičovom a Veszeleiovom tvrdení možno povedať, že ide o slovo proti slovu. Rovnako, ale treba dodať , že meno Gyla Veszelei sa na stránke Most-híd nenachádza a rovnako sa nenachádza ani medzi darcami strany (.pdf). O Veszeleiovi v súvislosti s Mostom sa nepísalo ani pri štarte petície pred založením Mostu, ani na zakladajúcom sneme strany. Čaplovičovo tvrdenie možno teda považovať za nepravdivé."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["nominovala", "povedal", "nenachádza", "nenachádza", "štarte petície", "zakladajúcom sneme"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5901754/scitanie-nie-je-anonymne.html", "http://www.sme.sk/c/5912895/povedali-nam-ze-v-scitani-osobne-udaje-nebudu.html", "http://www.most-hid.sk/sk/search/node/Gyula%20Veszelei", "http://www.most-hid.sk/sk/webfm_send/243", "http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/clanek.phtml?id=1184192", "http://www.sme.sk/c/4929203/most-ma-spojit-vsetkych-bez-slotu-a-meciara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:02.835224+00:00"}
{"id": "vr38606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38606", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Samozrejme sú aj odborníci, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom (zákona o starobnom dôchodkovom sporení pozn.)...sú aj iné názory ako z Akadémie vied pán Baláž, pán Elevanko.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K nesúhlasným stanoviskám uvedených mien z Akadémie vied s návrhom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa nám dopracovat nepodarilo. Na stránke Slovenského rozhlasu zo 17. januára 2011 bolo uvedené negatívne stanovisko ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárázsa: \"Ekonóm Slovenskej akadémie vied k tomu dodáva, že návrh rezortu je nielen nevýhodný, ale môže byt aj neuskutocnitelný. Pavol Kárázs: 'Nie malé percento cenných papierov by malo byt najvyššieho ratingu, aby bola bezpecnost daná, ale aby na 100% to boli troj-áckové dlhopisy, je to aj tažko realizovatelné, a potom je vysoko pravdepodobné, že výnosnost by bola ešte nižšia ako v minulom roku.'“", "analysis_paragraphs": ["K nesúhlasným stanoviskám uvedených mien z Akadémie vied s návrhom novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa nám dopracovat nepodarilo. Na stránke Slovenského rozhlasu zo 17. januára 2011 bolo uvedené negatívne stanovisko ekonóma Slovenskej akadémie vied Pavla Kárázsa: \"Ekonóm Slovenskej akadémie vied k tomu dodáva, že návrh rezortu je nielen nevýhodný, ale môže byt aj neuskutocnitelný. Pavol Kárázs: 'Nie malé percento cenných papierov by malo byt najvyššieho ratingu, aby bola bezpecnost daná, ale aby na 100% to boli troj-áckové dlhopisy, je to aj tažko realizovatelné, a potom je vysoko pravdepodobné, že výnosnost by bola ešte nižšia ako v minulom roku.'“"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Slovenského rozhlasu"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Druhy-dochodkovy-pilier?l=1&c=0&i=359&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:15.766682+00:00"}
{"id": "vr16682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16682", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Je tam 50 firiem a pomaly v každej tej firme sú nejaké problémy (...).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V rámci prvej výzvy na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier, o ktorej hovorí poslanec Gröhling, bolo vybraných 62 projektov, z ktorých 56 podali firmy. V súčasnosti prebieha kontrola všetkých týchto projektov, konkrétne problémy zatiaľ nie sú oficiálne známe, avšak média u viacerých poukázali na to, že sú vlastne firmy bez skúseností s výskumom alebo takzvané mŕtve firmy bez tržieb. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMinisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydalo v rámci Operačného programu Výskum a inovácie výzvu na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier, s celkovou alokáciou 301 mil. eur. Táto výzva bola vydaná 31.mája 2016 a býva označovaná prívlastkom prvá. Podľa ministerstva bola zámerom prvej výzvy „ výraznejšia podpora aplikovaného výskumu v úzkej spolupráci s podnikateľským sektorom tak, aby boli výskumné aktivity naviazané priamo na prax. Žiadateľmi tak mohli byť len podnikateľské subjekty, ale v partnerstve s výskumnými inštitúciami .“\n\nDo 31. decembra 2016 zaznamenalo Ministerstvo školstva 268 žiadostí o nenávratný finančný prostriedok. Eurofondy nakoniec získa 62 úspešných projektov . Podľa oficiálnych stránok Operačného programu Výskum a inovácie sa podporené projekty zameriavajú na jednotlivé oblasti špecializácie, ktorými sú materiálový výskum a nanotechnológie, informačno-komunikačné technológie, biotechnológie a biomedicína, pôdohospodárstvo a životné prostredie, vrátane moderných chemických technológií šetrných k životnému prostrediu, ako aj udržateľná energetika a energie .\n\nZo 62 úspešných projektov získajú v rámci výzvy na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier finančný príspevok tri univerzity - Žilinská univerzita v Žiline za dva projekty, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach po jednom projekte. Centrum vedecko-technických informácii SR získa za dva projekty najviac peňazí. Zvyšok, teda 56 projektov, podali podnikateľské subjekty.\n\nZmluvy s úspešnými žiadateľmi sa podľa Ministerstva mali začať uzatvárať začiatkom roka 2017. Prepuknutiu kauzy s eurofondami v školstve dopomohol protest rektorov vysokých škôl, ktorým neboli priznané žiadne finančné príspevky, opoziční politici a médiá , ktoré hľadali pôvod úspešných projektov a zistili, že častokrát ide o schránkové firmy. Európska komisia pozastavila všetky platby v štyroch eurofondových výzvach. Minister Plavčan, ktorý bol zodpovedný za prerozdeľovanie eurofondov, bol odvolaný. V súčasnosti prebiehajú kontroly všetkých úspešných žiadateľov v prvej výzve. Kontrola 62 projektov z prvej výzvy ešte nebola dokončená, takže sa nedá povedať, ktoré podnikateľské subjekty sú problematické. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa ku kauze vyjadrilo nasledovne: „ Proces financovania už zazmluvnených projektov je momentálne pozastavený a to až do skončenia všetkých kontrol, vrátane prebiehajúcej kontroly zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Žiadne financie ešte žiadateľom poskytnuté neboli .“", "analysis_paragraphs": ["V rámci prvej výzvy na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier, o ktorej hovorí poslanec Gröhling, bolo vybraných 62 projektov, z ktorých 56 podali firmy. V súčasnosti prebieha kontrola všetkých týchto projektov, konkrétne problémy zatiaľ nie sú oficiálne známe, avšak média u viacerých poukázali na to, že sú vlastne firmy bez skúseností s výskumom alebo takzvané mŕtve firmy bez tržieb. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vydalo v rámci Operačného programu Výskum a inovácie výzvu na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier, s celkovou alokáciou 301 mil. eur. Táto výzva bola vydaná 31.mája 2016 a býva označovaná prívlastkom prvá. Podľa ministerstva bola zámerom prvej výzvy „ výraznejšia podpora aplikovaného výskumu v úzkej spolupráci s podnikateľským sektorom tak, aby boli výskumné aktivity naviazané priamo na prax. Žiadateľmi tak mohli byť len podnikateľské subjekty, ale v partnerstve s výskumnými inštitúciami .“", "Do 31. decembra 2016 zaznamenalo Ministerstvo školstva 268 žiadostí o nenávratný finančný prostriedok. Eurofondy nakoniec získa 62 úspešných projektov . Podľa oficiálnych stránok Operačného programu Výskum a inovácie sa podporené projekty zameriavajú na jednotlivé oblasti špecializácie, ktorými sú materiálový výskum a nanotechnológie, informačno-komunikačné technológie, biotechnológie a biomedicína, pôdohospodárstvo a životné prostredie, vrátane moderných chemických technológií šetrných k životnému prostrediu, ako aj udržateľná energetika a energie .", "Zo 62 úspešných projektov získajú v rámci výzvy na podporu Priemyselných výskumno-vývojových centier finančný príspevok tri univerzity - Žilinská univerzita v Žiline za dva projekty, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach po jednom projekte. Centrum vedecko-technických informácii SR získa za dva projekty najviac peňazí. Zvyšok, teda 56 projektov, podali podnikateľské subjekty.", "Zmluvy s úspešnými žiadateľmi sa podľa Ministerstva mali začať uzatvárať začiatkom roka 2017. Prepuknutiu kauzy s eurofondami v školstve dopomohol protest rektorov vysokých škôl, ktorým neboli priznané žiadne finančné príspevky, opoziční politici a médiá , ktoré hľadali pôvod úspešných projektov a zistili, že častokrát ide o schránkové firmy. Európska komisia pozastavila všetky platby v štyroch eurofondových výzvach. Minister Plavčan, ktorý bol zodpovedný za prerozdeľovanie eurofondov, bol odvolaný. V súčasnosti prebiehajú kontroly všetkých úspešných žiadateľov v prvej výzve. Kontrola 62 projektov z prvej výzvy ešte nebola dokončená, takže sa nedá povedať, ktoré podnikateľské subjekty sú problematické. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa ku kauze vyjadrilo nasledovne: „ Proces financovania už zazmluvnených projektov je momentálne pozastavený a to až do skončenia všetkých kontrol, vrátane prebiehajúcej kontroly zo strany Najvyššieho kontrolného úradu. Žiadne financie ešte žiadateľom poskytnuté neboli .“"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva", "úspešných projektov", "stránok", "projektov", "Ministerstva", "médiá", "pozastavila", "vyjadrilo"], "url": ["https://www.minedu.sk/do-vyzvy-na-podporu-priemyselnych-vyskumno-vyvojovych-centier-sa-zapojilo-takmer-270-projektov/", "https://www.itms2014.sk/projekty-v-realizacii#_i=1:4-4&_s=1&_f=60&_o=true", "https://www.opvai.sk/aktuality/v%C3%BDskumn%C3%A1-agent%C3%BAra-zazmluv%C5%88uje-projekty-priemyseln%C3%BDch-v%C3%BDskumno-v%C3%BDvojov%C3%BDch-centier/", "https://www.itms2014.sk/projekty-v-realizacii#_i=1:4-4&_s=1&_f=60&_o=true", "https://www.minedu.sk/do-vyzvy-na-podporu-priemyselnych-vyskumno-vyvojovych-centier-sa-zapojilo-takmer-270-projektov/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.minedu.sk/do-vyzvy-na-podporu-priemyselnych-vyskumno-vyvojovych-centier-sa-zapojilo-takmer-270-projektov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:06.782400+00:00"}
{"id": "vr35866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35866", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme nedali invalidným dôchodcom platiť si popri poberaní invalidného dôchodku poistenie na invaliditu. Čo je váš vynález a je absurdný.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely zákona o sociálnom poistení 2007 „zárobkovo činné invalidné osoby s mierou poklesu schopnosti vykonávat zárobkovú činnost o viac ako 70 % budú platiť poistné do fondu invalidného poistenia (3 % zamestnanec, 3 % jeho zamestnávatel, 6 % samostatne zárobkovo činná osoba), a to napriek tomu, že tieto odvody sa už nemôžu zohľadnit vo výške poberaného invalidného dôchodku. Toto poistné bude platiť poberateľ invalidného dôchodku i po dosiahnutí dôchodkového veku, na rozdiel od osôb, ktorým bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely zákona o sociálnom poistení 2007 „zárobkovo činné invalidné osoby s mierou poklesu schopnosti vykonávat zárobkovú činnost o viac ako 70 % budú platiť poistné do fondu invalidného poistenia (3 % zamestnanec, 3 % jeho zamestnávatel, 6 % samostatne zárobkovo činná osoba), a to napriek tomu, že tieto odvody sa už nemôžu zohľadnit vo výške poberaného invalidného dôchodku. Toto poistné bude platiť poberateľ invalidného dôchodku i po dosiahnutí dôchodkového veku, na rozdiel od osôb, ktorým bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["novely"], "url": ["http://www.unss.sk/subory/poradna/2008-novela-zakona-o-soc-poisteni.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:44.160303+00:00"}
{"id": "vr31637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31637", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ak hovorím o 8-ročných gymnáziách, divím sa, pán poslanec ( adresované M. Beblavému pozn.), že takto hovoríte. Pretože, vy ste v jednej štúdii povedali, že 8-ročné gymnáziá nepovažujete za systémový prvok v našom školstve.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Negatívne vyjadrovanie na stranu 8-ročných gymnáziách sme u M. Beblavého nenašli. Nevieme, na ktorú štúdiu D. Čaplovič poukazuje.", "analysis_paragraphs": ["Negatívne vyjadrovanie na stranu 8-ročných gymnáziách sme u M. Beblavého nenašli. Nevieme, na ktorú štúdiu D. Čaplovič poukazuje."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:36.005168+00:00"}
{"id": "vr33551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33551", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes vieme umiestňovať dlhopisy za podmienok, ktoré tu nikdy predtým neboli", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 10. februára 2013, O5M12 , 10. februára 2013)."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "TASR", "cbonds.com", "Lampa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/364/vyrocie-vlady-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-4-roky-eurokrizy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:39.657870+00:00"}
{"id": "vr36431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36431", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Pozrite sa, môj názor v tejto veci (o plnení jedenásťbodového programu, ktorý prijali premiér Fico a Bajnai, pozn.) je asi druhoradý. Prvoradý je názor pána Bajnaiho, ktorý povedal, že sa to neplní. Pán Bajnai bol pri tom rokovaní, pán Bajnai bol aj pri rokovaní medzi štyrmi očami, pán Bajnai tvrdí, že to čo na čom sa zhodli sa neplní...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bajnai označil prijatie jazykového zákona za porušenie 11 bodového plánu prijatého v lete 2009 premiérom Ficom a jeho maďarským kolegom Gordon Bajnaiom.", "analysis_paragraphs": ["Bajnai označil prijatie jazykového zákona za porušenie 11 bodového plánu prijatého v lete 2009 premiérom Ficom a jeho maďarským kolegom Gordon Bajnaiom."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["porušenie", "11 bodového plánu"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1197785", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1190383"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:36.828478+00:00"}
{"id": "vr32659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32659", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovensko za minulé obdobie bolo nad európskym priemerom(cena za 1 km diaľnice pozn.). My sme sa pri súťažiach posunuli na úroveň Nemecka, Slovinska, Chorvátska.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Takýto výrok je len veľmi ťažké hodnotiť. J. Figeľ by musel špecifikovať prinajmenšom o akom type diaľnic hovorí a z akého materiálu porovnania vychádza. Z minulosti máme dostupné krátke vysvetlenie českého Ředitelstva silnic a dálnic (pdf. ), ktoré ukazuje porovnanie nákladov na 1 km diaľnice v prípade rôznych štátov v Európe. Je pravda, že v tomto prípade sú náklady zmienených krajín aspoň o 10% nižšie ako na Slovensku. Nevieme však porovnať nový stav, ktorý nastal za J. Figeľa, teda či sa skutočne cena diaľnic dostala na priemernú úroveň.", "analysis_paragraphs": ["Takýto výrok je len veľmi ťažké hodnotiť. J. Figeľ by musel špecifikovať prinajmenšom o akom type diaľnic hovorí a z akého materiálu porovnania vychádza. Z minulosti máme dostupné krátke vysvetlenie českého Ředitelstva silnic a dálnic (pdf. ), ktoré ukazuje porovnanie nákladov na 1 km diaľnice v prípade rôznych štátov v Európe. Je pravda, že v tomto prípade sú náklady zmienených krajín aspoň o 10% nižšie ako na Slovensku. Nevieme však porovnať nový stav, ktorý nastal za J. Figeľa, teda či sa skutočne cena diaľnic dostala na priemernú úroveň."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Ředitelstva silnic a dálnic (pdf."], "url": ["http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:59.705245+00:00"}
{"id": "vr36998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36998", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Viktor Orbán sám priznáva, že chce týmto ľuďom dať volebné právo...", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takúto správu priniesla Pravda . Fidesz chce podľa nej poskytnúť zahraničným Maďarom \"nejakú formu volebného práva\" .", "analysis_paragraphs": ["Takúto správu priniesla Pravda . Fidesz chce podľa nej poskytnúť zahraničným Maďarom \"nejakú formu volebného práva\" ."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fidesz-chce-dat-volebny-hlas-krajanom-dw0-/sk_svet.asp?c=A101020_175826_sk_svet_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:10.876280+00:00"}
{"id": "vr38288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38288", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "SaS pomerne neskoro, ale predsa, predložilo najprv návrh, ktorý bol od začiatku neprijateľný a následne veľmi zvláštnym spôsobom tak, by the way, Angličania hovoria, mimochodom, cez odkaz pána doktora Petra Paludu.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pôvodným kandidátom SaS na post šéfa NBÚ bol Ján Stano, ktorý však bol pre koaličných poslancov neprijateľný pretože pracoval v SIS počas Lexu. Presný spôsob, akým SaS prišlo s návrhom Petra Paludu sa nám zistiť nepodarilo, no podľa serveru aktualne.sk bol napríklad Béla Bugár nespokojný, že o tomto kandidátovi najprv počul z televízie a nie na koaličnej rade ako je zaužívané.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodným kandidátom SaS na post šéfa NBÚ bol Ján Stano, ktorý však bol pre koaličných poslancov neprijateľný pretože pracoval v SIS počas Lexu. Presný spôsob, akým SaS prišlo s návrhom Petra Paludu sa nám zistiť nepodarilo, no podľa serveru aktualne.sk bol napríklad Béla Bugár nespokojný, že o tomto kandidátovi najprv počul z televízie a nie na koaličnej rade ako je zaužívané."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["návrhom", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/peter-paluda---kandidat-sas-na-sefa-nbu/262", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1232364"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:33.750370+00:00"}
{"id": "vr25879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25879", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Takže sme išli cez PPP v roku 2005 potom to bola Európska investičná banka tam bola 1 mld SK, potom štrukturálne fondy, vlastne zdroje a prišli sme k sume 150 mil. eur, teda 4,5 mld SK.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Oficiálny materiál PSK hovorí len o 100 mil. eur preinvestovaný za roky 2004-2011. Ak by sme aj započítali všetky projekty v rokoch 2012 a 2013 približne za 21 mil. eur (aj som započítaním podaného projektu), nedostali by sme sa k sume, ktorú uvádza P. Chudík. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa materiálu (.pdf) PSK, vydanú pri 10.výročí samosprávneho kraja, bolo na cestnú sieť, ktorú prevzal kraj v roku 2004 použitých celkovo 100 mil. eur. Tento materiál bol vydaný v roku 2011, teda nemal by zohľadňovať len roky 2012 a 2013. V nasledujúcich rokoch je rozpis jednotlivých investičných akcií, ako PPP projekty, vlastne zdroje, cezhraničná spolupráca. Taktiež je tu spomenutá investičná pomoc Európskej investičnej banky vo výške 35 mil. eur, čo je približne 1 mld. eur. Portál NovaEra.sk : ,,Po predošlej krutej zime sú slovenské cesty hlavne vo východoslovenskom regióne v dezolátnom stave. Ak sa s ich stavom nepohne, nastávajúca zima môže napáchať nezvratné škody. Riešenie sa však črtá v Prešovskom samosprávnom kraji (POSK), ktorý ako prvý na Slovensku získal od Európskej investičnej banky dlhodobú pôžičku na opravu ciest druhej a tretej triedy. Už v auguste začne Prešovský samosprávny kraj opravovať svoje cesty za európske peniaze. Umožní mu to zmluva o poskytnutí úveru v hodnote 1,3 miliardy korún , ktorú v júli podpísal župan Peter Chudík a šéf divízie banky pre Českú republiku a Slovensko Jean Vrla. Samospráva teraz však pochopiteľne nebude sedieť iba so založenými rukami, ale na rámcovom úvere sa bude podieľať rovnakou sumou. Lehota splatnosti úveru je dvadsaťpäť rokov, pričom pôžička má variabilné úročenie\" Výročná správa, ani rozpočet na rok 2012 a 2013 neuvádzajú iné, nové investičné projekty. Aby Chudíkové číslo sedelo v rokoch 2012 a 2013 by sa museli uskutočniť projekty za 50 mil. eur. Správa a údržba ciest PSK neuvádza žiadne projekty obnovy a rekonštrukcie ciest v rokoch 2012 a 2013. V roku 2012 sa opravovali cesty spolu za približne 3 mil. eur. Aj tu je informácia, že od roku 2004 sa preinvestovalo na cestách 100 mil. eur. K týmto projektom by sme mohli prirátať opravu centy po zosuve za 500 tisíc eur v rokoch 2011 a 2012. Projekt opravy ciest v poľsko-slovenskom pohraničí za 3,9 mil. eur do konca roka 2012. Ďalšia rekonštukcia ciest v oblasti okolo Pieninského parku za 2,3 mil. eur do konca roka 2012. Oprava podmytej cesty v Kamennej Porube za 20 tisíc eur. Ďaľšie oprava pohraničných ciest v roku 2013 za 1,1 mil. eur. Oprava cesty vo Vranove za 120 tis. eur. Spolu opravy za približne 8 mil. eur. Vo februári 2013 PSK avizovalo , že podá projekt na obnovu ciest za 10 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny materiál PSK hovorí len o 100 mil. eur preinvestovaný za roky 2004-2011. Ak by sme aj započítali všetky projekty v rokoch 2012 a 2013 približne za 21 mil. eur (aj som započítaním podaného projektu), nedostali by sme sa k sume, ktorú uvádza P. Chudík. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa materiálu (.pdf) PSK, vydanú pri 10.výročí samosprávneho kraja, bolo na cestnú sieť, ktorú prevzal kraj v roku 2004 použitých celkovo 100 mil. eur. Tento materiál bol vydaný v roku 2011, teda nemal by zohľadňovať len roky 2012 a 2013. V nasledujúcich rokoch je rozpis jednotlivých investičných akcií, ako PPP projekty, vlastne zdroje, cezhraničná spolupráca. Taktiež je tu spomenutá investičná pomoc Európskej investičnej banky vo výške 35 mil. eur, čo je približne 1 mld. eur. Portál NovaEra.sk : ,,Po predošlej krutej zime sú slovenské cesty hlavne vo východoslovenskom regióne v dezolátnom stave. Ak sa s ich stavom nepohne, nastávajúca zima môže napáchať nezvratné škody. Riešenie sa však črtá v Prešovskom samosprávnom kraji (POSK), ktorý ako prvý na Slovensku získal od Európskej investičnej banky dlhodobú pôžičku na opravu ciest druhej a tretej triedy. Už v auguste začne Prešovský samosprávny kraj opravovať svoje cesty za európske peniaze. Umožní mu to zmluva o poskytnutí úveru v hodnote 1,3 miliardy korún , ktorú v júli podpísal župan Peter Chudík a šéf divízie banky pre Českú republiku a Slovensko Jean Vrla. Samospráva teraz však pochopiteľne nebude sedieť iba so založenými rukami, ale na rámcovom úvere sa bude podieľať rovnakou sumou. Lehota splatnosti úveru je dvadsaťpäť rokov, pričom pôžička má variabilné úročenie\" Výročná správa, ani rozpočet na rok 2012 a 2013 neuvádzajú iné, nové investičné projekty. Aby Chudíkové číslo sedelo v rokoch 2012 a 2013 by sa museli uskutočniť projekty za 50 mil. eur. Správa a údržba ciest PSK neuvádza žiadne projekty obnovy a rekonštrukcie ciest v rokoch 2012 a 2013. V roku 2012 sa opravovali cesty spolu za približne 3 mil. eur. Aj tu je informácia, že od roku 2004 sa preinvestovalo na cestách 100 mil. eur. K týmto projektom by sme mohli prirátať opravu centy po zosuve za 500 tisíc eur v rokoch 2011 a 2012. Projekt opravy ciest v poľsko-slovenskom pohraničí za 3,9 mil. eur do konca roka 2012. Ďalšia rekonštukcia ciest v oblasti okolo Pieninského parku za 2,3 mil. eur do konca roka 2012. Oprava podmytej cesty v Kamennej Porube za 20 tisíc eur. Ďaľšie oprava pohraničných ciest v roku 2013 za 1,1 mil. eur. Oprava cesty vo Vranove za 120 tis. eur. Spolu opravy za približne 8 mil. eur. Vo februári 2013 PSK avizovalo , že podá projekt na obnovu ciest za 10 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "NovaEra.sk", "Správa a údržba ciest", "opravovali", "opravu", "opravy", "Oprava", "avizovalo"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/files/KRAJ/publikacie/10_rokov_psk_brozura2011.pdf", "http://www.novaera.sk/clanok/139/kedy-prideme-z-bratislavy-do-kosic-po-dialnici/", "http://www.sucpsk.sk/index.php?show=4", "http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/kompetencie-psk/medialna-komunikacia/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2012/opravy-ciest-2012.html", "http://pis.sk/clanok/9990/oprava_ciest_poskodenych_zosuvmi_pokracuje_aj_v_roku_2012.html", "https://pis.sk/clanok/9589/cesty_na_polsko-slovenskom_pohranici_caka_obnova_za_3-86_miliona_eur.html", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/vranovcania-jazdia-po-novom-okrese-otvorili-zrekonstruovane-useky-ciest.html", "http://www.regionvt.sk/uvod/aktuality/6172-psk-bude-iada-z-eurofondov-103-miliona-eur-na-opravu-ciest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:13.658163+00:00"}
{"id": "vr35", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...nemáme nezávislú policajnú inšpekciu. Policajti vyšetrujú policajtov.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Policajnom prezídiu (P PZ) má túto agendu na starosti Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru , ktorý medzi inými usmerňuje, vykonáva, zabezpečuje a vyhodnocuje kontrolnú činnosť na organizačných zložkách P PZ, na krajských riaditeľstvách PZ a okresných riaditeľstvách PZ, spolupracuje so sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR pri plánovaní kontrolnej činnosti a pri odhaľovaní a prešetrovaní prípadov protiprávneho konania policajtov, vybavuje a prešetruje sťažnosti v rozsahu svojej pôsobnosti a kontroluje vybavenie sťažností, vykonáva kontrolu plnenia úloh a preventívnu činnosť na zamedzenie negatívnych javov vo výkone služby policajtov.\n\nKontrolu takisto vykonávajú aj útvary kontroly krajských riaditeľstiev Policajného zboru, prezídium Hasičského a záchranného zboru a krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru. Legislatívna úprava kontroly štátnej správy je ustanovená v zákone o Kontrole štátnej správy z 10. decembra 1996 .", "analysis_paragraphs": ["Na Policajnom prezídiu (P PZ) má túto agendu na starosti Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru , ktorý medzi inými usmerňuje, vykonáva, zabezpečuje a vyhodnocuje kontrolnú činnosť na organizačných zložkách P PZ, na krajských riaditeľstvách PZ a okresných riaditeľstvách PZ, spolupracuje so sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR pri plánovaní kontrolnej činnosti a pri odhaľovaní a prešetrovaní prípadov protiprávneho konania policajtov, vybavuje a prešetruje sťažnosti v rozsahu svojej pôsobnosti a kontroluje vybavenie sťažností, vykonáva kontrolu plnenia úloh a preventívnu činnosť na zamedzenie negatívnych javov vo výkone služby policajtov.", "Kontrolu takisto vykonávajú aj útvary kontroly krajských riaditeľstiev Policajného zboru, prezídium Hasičského a záchranného zboru a krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru. Legislatívna úprava kontroly štátnej správy je ustanovená v zákone o Kontrole štátnej správy z 10. decembra 1996 ."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "Odbor", "Kontrolu", "zákone", "kritické", "videokomentári"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.minv.sk/?ulohy-1", "http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1996-10", "https://www.aktuality.sk/clanok/562228/koniec-doby-dph-ackarskej-nazor/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/nezavislost-podla-kalinaka-policajna-inspekcia-kryje-preslapy-policie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:44.985893+00:00"}
{"id": "vr26926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26926", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Už v Novembri sme presadzovali odbornosť pred straníckou príslušnosťou.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie VPN z novembra 1989 okrem iného uvádza: Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia. Čo možno chápať ako nahradenie straníckej príslušnosti alebo ideológie odbornosťou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK cituje oficiálne stanovisko VPN (Verejnosť proti násiliu) z novembra 1989. „Spoluobčania: Na vine je - presne tak ako to bolo v ZSSR, MĽR, Poľsku, Bulharsku, NDR - zle fungujúci politický systém. Štát je len nefungujúci podnik vo veľkom: s neschopným vedením, zbytočnými predpismi, ale aj s tisícami schopných ľudí, ktorých však nik nevie a nechce využiť. Túto situáciu vyriešia naozaj len kladné zmeny. A kedže u nás je všetko previazané politikou, musí sa začať od základných politických zmien.“ Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie VPN z novembra 1989 okrem iného uvádza: Žiadame odideologizovať školstvo a kultúru a oddeliť kultúru od štátneho riadenia. Čo možno chápať ako nahradenie straníckej príslušnosti alebo ideológie odbornosťou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK cituje oficiálne stanovisko VPN (Verejnosť proti násiliu) z novembra 1989. „Spoluobčania: Na vine je - presne tak ako to bolo v ZSSR, MĽR, Poľsku, Bulharsku, NDR - zle fungujúci politický systém. Štát je len nefungujúci podnik vo veľkom: s neschopným vedením, zbytočnými predpismi, ale aj s tisícami schopných ľudí, ktorých však nik nevie a nechce využiť. Túto situáciu vyriešia naozaj len kladné zmeny. A kedže u nás je všetko previazané politikou, musí sa začať od základných politických zmien.“ Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie", "oficiálne stanovisko VPN"], "url": ["http://www.memorykontrol.org/programove-vyhlasenie-vpn-1989", "http://www.17november1989.sk/stanoviska-vpn-november-1989"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:13.779247+00:00"}
{"id": "vr16294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16294", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...časť občanov Slovenskej republiky za výdatnej pomoci strany K-ĽSNS odmieta európsku integráciu (...).", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumy verejnej mienky za posledné roky ukázali negatívnu náladu časti Slovákov voči EÚ. Podľa výskumu IVO zo začiatku tohto roka až 65% podporovateľov strany ĽSNS vníma EÚ negatívne. Ako \"výdatnú pomoc\" môžeme označiť rétoriku strany proti EÚ, ktorá poukazuje na diktát z Bruselu alebo pochod proti EÚ s názvom \"STOP islamizácii Európy!\", kde sa trhali vlajky EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zatiaľ najnovší výskum verejnej mienky ( .pdf ) vo vzťahu k Európskej únií publikoval Inštitút pre verejné otázky 27. marca 2017. Tento výskum iniciovala Bertelsmannova nadácia a týkal sa postoja mladých ľudí voči Európskej únií v strednej a východnej Európe. Spomedzi šiestich krajín, v ktorých sa výskum vykonal (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Nemecko), má Slovensko najviac europskeptikov - až 30% sa vyjadrilo, že EÚ je ako celok \"zlá vec\". 22% mladých Slovákov chce vystúpiť z EÚ a 64% v nej chce zotrvať, avšak pociťuje potrebu jej reformy. V rovnakom prieskume dostala najväčšiu podporu mladých strana ĽSNS. Až 27% opýtaných označilo ako \"pravdepodobné\" resp. \"veľmi pravdepodobné\", že budú v najbližších voľbách voliť ĽSNS. Navyše, 65% z tých, ktorí chcú voliť ĽSNS, vníma EÚ ako \"zlú vec\". Prieskum Eurobarometra z roku 2015 ukázal pokles pozitívneho vnímania EÚ Slovákmi. Iba 48% opýtaných vníma pozitívne členstvo v EÚ, čo predstavuje pokles o 10% od roku 2007. Avšak 73% ľudí si stále myslí, že Slovensko z členstva v EÚ profituje. Strana Mariana Kotlebu sa nikdy netajila, že je proti Európskej únii naladená a praje si jej rozpad. Dôkazom toho je aj zber podpisov pod petíciu, na ktorej konci by malo byť vyhlásené referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie. Spolu s hlasovaním o EÚ by Kotlebova strana chcela zorganizovať aj druhé samostatné referendum o vystúpení z NATO. Často hovoria predstavitelia ĽSNS o \"diktáte Bruselu\", proti ktorému zorganizovali aj demonštráciu v júni 2016 v Bratislave. Počas pochodu došlo aj k hanobeniu štátneho symbolu, keď jeden z rečníkov vyzval účastníkov, aby roztrhali vlajku EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy verejnej mienky za posledné roky ukázali negatívnu náladu časti Slovákov voči EÚ. Podľa výskumu IVO zo začiatku tohto roka až 65% podporovateľov strany ĽSNS vníma EÚ negatívne. Ako \"výdatnú pomoc\" môžeme označiť rétoriku strany proti EÚ, ktorá poukazuje na diktát z Bruselu alebo pochod proti EÚ s názvom \"STOP islamizácii Európy!\", kde sa trhali vlajky EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zatiaľ najnovší výskum verejnej mienky ( .pdf ) vo vzťahu k Európskej únií publikoval Inštitút pre verejné otázky 27. marca 2017. Tento výskum iniciovala Bertelsmannova nadácia a týkal sa postoja mladých ľudí voči Európskej únií v strednej a východnej Európe. Spomedzi šiestich krajín, v ktorých sa výskum vykonal (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Česko, Rakúsko, Nemecko), má Slovensko najviac europskeptikov - až 30% sa vyjadrilo, že EÚ je ako celok \"zlá vec\". 22% mladých Slovákov chce vystúpiť z EÚ a 64% v nej chce zotrvať, avšak pociťuje potrebu jej reformy. V rovnakom prieskume dostala najväčšiu podporu mladých strana ĽSNS. Až 27% opýtaných označilo ako \"pravdepodobné\" resp. \"veľmi pravdepodobné\", že budú v najbližších voľbách voliť ĽSNS. Navyše, 65% z tých, ktorí chcú voliť ĽSNS, vníma EÚ ako \"zlú vec\". Prieskum Eurobarometra z roku 2015 ukázal pokles pozitívneho vnímania EÚ Slovákmi. Iba 48% opýtaných vníma pozitívne členstvo v EÚ, čo predstavuje pokles o 10% od roku 2007. Avšak 73% ľudí si stále myslí, že Slovensko z členstva v EÚ profituje. Strana Mariana Kotlebu sa nikdy netajila, že je proti Európskej únii naladená a praje si jej rozpad. Dôkazom toho je aj zber podpisov pod petíciu, na ktorej konci by malo byť vyhlásené referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie. Spolu s hlasovaním o EÚ by Kotlebova strana chcela zorganizovať aj druhé samostatné referendum o vystúpení z NATO. Často hovoria predstavitelia ĽSNS o \"diktáte Bruselu\", proti ktorému zorganizovali aj demonštráciu v júni 2016 v Bratislave. Počas pochodu došlo aj k hanobeniu štátneho symbolu, keď jeden z rečníkov vyzval účastníkov, aby roztrhali vlajku EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["trhali", ".pdf", "Eurobarometra", "zber", "demonštráciu"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/163172-extremisti-demonstrovali-proti-diktatu-bruselu", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//prezentacie/Prezentacia_IVO_EU_Mladez_skeptici_alebo_fanusikovia_27_3_2017.pdf", "https://euractiv.sk/clanky/slovensko-v-ep/imidz-europskej-unie-sa-oslabuje-024660/", "https://dennikn.sk/502551/kotleba-chce-dostat-slovensko-unie-zacina-zbierat-podpisy-za-referendum/", "https://www.noviny.sk/slovensko/163172-extremisti-demonstrovali-proti-diktatu-bruselu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:02.070414+00:00"}
{"id": "42920", "numeric_id": 42920, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42920", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Tie percentá (preferenčné, pozn.), oni sa menia hore dole. Sám si pamätám, keď sme v kampani s kandidátkou Zuzanou Čaputovou mali len 4 percentá...", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas kampane Zuzany Čaputovej, pred prvým kolom prezidentských volieb (konali sa 19. marca 2019) sa percentuálne preferencie PS skutočne pohybovali okolo 4%. Na grafoch je viditeľný aj následný nárast. Ako je možné vidieť hranica 4,1% bola Zuzane Čaputovej nameraná v prieskume organizovanom agentúrou Focus v novembri 2018. Graf č.1: Vývoj preferencií Zuzany Čaputovej podľa prieskumov AKO a Focus ( zdroj ) Graf č.2: Vývoj preferencií koalície PS a Spolu podľa agentúry Focus v období február 2019 až apríl 2019 ( Focus ) Nie je jasné, či Michal Truban myslí percentá PS alebo Zuzany Čaputovej počas kampane, preto dodávame prieskumy zamerané ako na PS tak aj Čaputovú. Graf č.3: Vývoj preferencií PS podľa agentúry Focus v období august 2018 až január 2019 ( Focus )", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas kampane Zuzany Čaputovej, pred prvým kolom prezidentských volieb (konali sa 19. marca 2019) sa percentuálne preferencie PS skutočne pohybovali okolo 4%. Na grafoch je viditeľný aj následný nárast. Ako je možné vidieť hranica 4,1% bola Zuzane Čaputovej nameraná v prieskume organizovanom agentúrou Focus v novembri 2018. Graf č.1: Vývoj preferencií Zuzany Čaputovej podľa prieskumov AKO a Focus ( zdroj ) Graf č.2: Vývoj preferencií koalície PS a Spolu podľa agentúry Focus v období február 2019 až apríl 2019 ( Focus ) Nie je jasné, či Michal Truban myslí percentá PS alebo Zuzany Čaputovej počas kampane, preto dodávame prieskumy zamerané ako na PS tak aj Čaputovú. Graf č.3: Vývoj preferencií PS podľa agentúry Focus v období august 2018 až január 2019 ( Focus )"], "analysis_date": "2019-05-17", "analysis_sources": {"text": ["zdroj", "Focus", "Focus"], "url": ["https://hnonline.sk/prezidentske-volby-2019/clanky/1899630-ako-sa-menili-preferencie-kandidatov-pred-tromi-mesiacmi-bola-caputova-na-urovni-chmelara", "http://preferencie.teraz.sk/Strana/PS+a+Spolu/1555192800", "http://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:28.485749+00:00"}
{"id": "48991", "numeric_id": 48991, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48991", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď vládnete, tak kupujete F-16 za 2 miliardy, kupujete Black Hawky za stovky, stovky miliónov. Nemáte s tým absolútne problém. A keď treba ísť bojovať popri Američanov do Afganistanu, vyšlete tam našich vojakov, ktorí tam umierajú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nákup štrnástich stíhačiek F-16 odsúhlasila vláda Smeru, SNS a Mostu-Híd v roku 2018 na návrh ministra obrany za SNS Petra Gajdoša. Tento nákup Slovensko stál 1,6 miliardy eur. V roku 2015 minister obrany za Smer Martin Glváč zakúpil deväť vrtuľníkov Black Hawk bez bojovej výbavy za 238 miliónov eur.\n\nDo operácie ISAF v Afganistane sa Slovenská republika zapojila ešte v roku 2002 za vlády Mikuláša Dzurindu. Od tohto momentu sa do Afganistanu naprieč rôznymi vládami vysielali naši vojaci v pravidelných rotáciách. Počas prvej vlády Roberta Fica bol navýšený počet slovenských vojakov v Afganistane zo 70 na 300 a podľa vyúčtovania ministerstva obrany sa najviac peňazí z rezortného rozpočtu minulo na slovenské misie v Afganistane keď bol ministrom obrany nominant Smeru Martin Glváč.\n\nOperácia ISAF trvala do roku 2014, ale naši vojaci od 1. januára 2015 dostali nový mandát na pôsobenie v Afganistane v rámci nebojovej misie Resolute support, počas ktorej zabezpečovali tréning afganských vojakov. Pôsobenie slovenských vojakov v Afganistane skončilo v roku 2021, keď sa Spojené štáty rozhodli ukončiť tu svoje pôsobenie a spolu s nimi sa stiahli aj spojenecké jednotky NATO. V Afganistane prišli v roku 2013 o život traja slovenskí vojaci.", "analysis_paragraphs": ["Nákup štrnástich stíhačiek F-16 odsúhlasila vláda Smeru, SNS a Mostu-Híd v roku 2018 na návrh ministra obrany za SNS Petra Gajdoša. Tento nákup Slovensko stál 1,6 miliardy eur. V roku 2015 minister obrany za Smer Martin Glváč zakúpil deväť vrtuľníkov Black Hawk bez bojovej výbavy za 238 miliónov eur.", "Do operácie ISAF v Afganistane sa Slovenská republika zapojila ešte v roku 2002 za vlády Mikuláša Dzurindu. Od tohto momentu sa do Afganistanu naprieč rôznymi vládami vysielali naši vojaci v pravidelných rotáciách. Počas prvej vlády Roberta Fica bol navýšený počet slovenských vojakov v Afganistane zo 70 na 300 a podľa vyúčtovania ministerstva obrany sa najviac peňazí z rezortného rozpočtu minulo na slovenské misie v Afganistane keď bol ministrom obrany nominant Smeru Martin Glváč.", "Operácia ISAF trvala do roku 2014, ale naši vojaci od 1. januára 2015 dostali nový mandát na pôsobenie v Afganistane v rámci nebojovej misie Resolute support, počas ktorej zabezpečovali tréning afganských vojakov. Pôsobenie slovenských vojakov v Afganistane skončilo v roku 2021, keď sa Spojené štáty rozhodli ukončiť tu svoje pôsobenie a spolu s nimi sa stiahli aj spojenecké jednotky NATO. V Afganistane prišli v roku 2013 o život traja slovenskí vojaci."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["stíhačiek", "vrtuľníkov", "ISAF", "vysielali", "navýšený", "minulo", "mandát", "skončilo", "traja"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/slovensko-podpisalo-kontrakty-na-nakup-stihaciek-f-16/", "https://www.aktuality.sk/clanok/789861/ministerstvo-obrany-zverejnilo-roky-utajovanu-zmluvu-na-vrtulniky-blackhawk-za-235-milionov/", "https://sita.sk/do-afganistanu-odchadza-dalsia-rotacia-108-vojakov/", "https://www.ta3.com/clanok/95649/do-afganistanu-odchadza-na-mierovu-misiu-dalsia-rotacia-vojakov", "https://www.aktuality.sk/clanok/6smrp5w/co-fico-nehovori-kedysi-chcel-bojovat-s-terorizmom-vojakov-z-afganistanu-nestiahol-ich-pocet-este-navysil/", "https://www.aktuality.sk/clanok/ten4sg7/ucet-slovenska-za-vojakov-v-afganistane-220-milionov-eur-najviac-minali-vlady-smeru/", "https://sita.sk/slovenski-vojaci-budu-v-afganistane-posobit-s-novym-mandatom/", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/stoltenberg-americke-rozhodnutie-stiahnut-sa-z-afganistanu-podporili-clenovia-nato-jednohlasne/", "https://www.noviny.sk/zahranicie/121866-zoznam-tito-slovenski-vojaci-zahynuli-v-zahranicnych-misiach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:05.364962+00:00"}
{"id": "44458", "numeric_id": 44458, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44458", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Ja som na strednej zakladal firmu... sme zakladali organizáciu proti boju korupcii v IT.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Progresívne Slovensko, Michal Truban, ako 18-ročný študent strednej školy založil firmu v oblasti webhostingu WebSupport. Truban je tiež spoluzakladateľom organizácie Slovensko.digital , ktorá sa venuje aj boju proti korupcii v IT sfére. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári 2019 Truban oznámil, že WebSupport predáva , pretože sa chce naplno venovať politike. Jedným zo spolumajiteľov firmy bol tiež Trubanov kolega z PS Ivan Štefunko. Slovensko.digital sa snaží prostedníctvom projektov ako je napríklad Red Flags hodnotiť rizikové IT projekty a tak odhaľovať a eliminovať potenciálnu korupciu.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Progresívne Slovensko, Michal Truban, ako 18-ročný študent strednej školy založil firmu v oblasti webhostingu WebSupport. Truban je tiež spoluzakladateľom organizácie Slovensko.digital , ktorá sa venuje aj boju proti korupcii v IT sfére. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári 2019 Truban oznámil, že WebSupport predáva , pretože sa chce naplno venovať politike. Jedným zo spolumajiteľov firmy bol tiež Trubanov kolega z PS Ivan Štefunko. Slovensko.digital sa snaží prostedníctvom projektov ako je napríklad Red Flags hodnotiť rizikové IT projekty a tak odhaľovať a eliminovať potenciálnu korupciu."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["študent", "Slovensko.digital", "predáva", "Red Flags"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/43643/", "https://slovensko.digital/o-nas", "https://www.etrend.sk/technologie/michal-truban-o-predaji-websupportu-chcem-aby-firma-dostala-europsky-pribeh.html", "https://slovensko.digital/projekty/red-flags"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:38.067197+00:00"}
{"id": "vr33337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33337", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Od nástupu Cháveza k moci v roku 1999 zdvojnásobilo HDP na obyvateľa Venezuely.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Infografika Guardian uvádza, že HDP na obyvateľa bol v roku 1999 vo Venezuele 4 105 USD, v roku 2011 10 810 USD. Výrok na základe týchto údajov považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Infografika Guardian uvádza, že HDP na obyvateľa bol v roku 1999 vo Venezuele 4 105 USD, v roku 2011 10 810 USD. Výrok na základe týchto údajov považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:28.209623+00:00"}
{"id": "vr15693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15693", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SNS mala 5.09 % (vo voľbách v roku 2010, pozn.). Keby Slota nemal 2000 hlasov, nie je v parlamente.", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo voľbách do NR SR 2010 dostala SNS celkom 128 490 hlasov, čo v prepočte znamená podiel 5,07 % všetkých platných hlasov. Druhá časť výroku sa, pravdepodobne, vzťahovala na celú SNS. V prípade, že by strana dostala o 2 tisíc hlasov menej by jej zisk činil 126 490 hlasov a teda presne 5,0 % z celkového počtu. Keby SNS volilo o 2 050 ľudí menej, čiže ak by strana bola získala 126 450 hlasov, jej zisk by neprekročil hranicu 5 %. Volieb sa zúčastnilo 2 566 779 ľudí z toho 2 529 385 odovzdalo platný hlas. Kvôli nesprávne uvedenej hodnote a nesprávnemu konštatovaniu, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do NR SR 2010 dostala SNS celkom 128 490 hlasov, čo v prepočte znamená podiel 5,07 % všetkých platných hlasov. Druhá časť výroku sa, pravdepodobne, vzťahovala na celú SNS. V prípade, že by strana dostala o 2 tisíc hlasov menej by jej zisk činil 126 490 hlasov a teda presne 5,0 % z celkového počtu. Keby SNS volilo o 2 050 ľudí menej, čiže ak by strana bola získala 126 450 hlasov, jej zisk by neprekročil hranicu 5 %. Volieb sa zúčastnilo 2 566 779 ľudí z toho 2 529 385 odovzdalo platný hlas. Kvôli nesprávne uvedenej hodnote a nesprávnemu konštatovaniu, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["dostala", "zúčastnilo"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:15.227203+00:00"}
{"id": "49332", "numeric_id": 49332, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49332", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Cestovný ruch napr. v Maďarsku tvorí HDP viac ako 10 %.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa riaditeľa maďarskej agentúry pre cestovný ruch sa turizmus na HDP Maďarska podieľa v priemere 13 %. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nRiaditeľ maďarskej agentúry pre cestovný ruch Péter Horváth sa vyjadril , že cestovný ruch v maďarskom hospodárstve zohráva zásadnú úlohu, keďže sa v priemere podieľa 13 % na HDP krajiny.\n\nŠtatistický portál Statista uvádza , že v roku 2022 sa cestovný ruch podieľal na HDP krajiny hodnotou 5,14 %, tieto čísla však predstavujú iba odhad. Maďarský štatistický úrad na svojich stránkach cestovný ruch neuvádza ako samostatné odvetvie, preto z ich čísel nie je možné určiť presný podiel na HDP. Môžeme sa tak oprieť o len slová riaditeľa maďarskej agentúry pre cestovný ruch, ktoré fakticky zodpovedajú výroku Andreja Danka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa riaditeľa maďarskej agentúry pre cestovný ruch sa turizmus na HDP Maďarska podieľa v priemere 13 %. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Riaditeľ maďarskej agentúry pre cestovný ruch Péter Horváth sa vyjadril , že cestovný ruch v maďarskom hospodárstve zohráva zásadnú úlohu, keďže sa v priemere podieľa 13 % na HDP krajiny.", "Štatistický portál Statista uvádza , že v roku 2022 sa cestovný ruch podieľal na HDP krajiny hodnotou 5,14 %, tieto čísla však predstavujú iba odhad. Maďarský štatistický úrad na svojich stránkach cestovný ruch neuvádza ako samostatné odvetvie, preto z ich čísel nie je možné určiť presný podiel na HDP. Môžeme sa tak oprieť o len slová riaditeľa maďarskej agentúry pre cestovný ruch, ktoré fakticky zodpovedajú výroku Andreja Danka."], "analysis_date": "2023-11-14", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "uvádza", "stránkach"], "url": ["https://www.schengenvisainfo.com/news/hungary-anticipates-tourism-boost-this-summer-with-15-more-foreign-visitors/#google_vignette", "https://www.statista.com/forecasts/1153644/tourism-sector-gdp-share-forecast-in-hungary", "https://www.ksh.hu/stadat_eng?lang=en&theme=gdp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:33.353278+00:00"}
{"id": "vr25970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25970", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Aj za vlády keď bol pán Kaník, tak bola v našom kraji najvyššia nezamestnanosť a my sme prvý krát v histórii Slovenskej republiky, nie sme na poslednom mieste.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Vladimíra Maňku hodnotíme ako nepravdivý. Nie je totiž pravda, že by prvýkrát v histórii nebol BBSK krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Vladimíra Maňku hodnotíme ako nepravdivý. Nie je totiž pravda, že by prvýkrát v histórii nebol BBSK krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti."], "analysis_date": "2013-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Databáza regionálnej štatistiky", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2005.html?page_id=1276", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:50.990609+00:00"}
{"id": "vr31813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31813", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "To, čo sa snažil prezident Gašparovič dosiahnuť (v prípade Ukrajiny, pozn.) veľmi vysoko hodnotili aj v Berlíne, aj vo Washingtone, aj v Bruseli.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenia, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili daný výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenia, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili daný výrok."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:49.768732+00:00"}
{"id": "45362", "numeric_id": 45362, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45362", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Toto je mimoriadne dôležitý moment na tom celom preto, lebo tie pravidlá (vymáhania nedoplatkov, pozn.) boli veľakrát aj v minulosti zle nastavené. 1 jediný príklad uvediem, pri bežných obchodných vzťahoch máte dobu premlčania 3 roky, Sociálna poisťovňa má 10.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Občiansky zákonník , ktorý sa týka veľkej časti obchodných vzťahov, predpokladá trojročnú premlčaciu dobu. Naopak, pri sociálnom poistení dáva zákon štátu možnosť pýtať si poistné až do desiatich rokov od splatnosti. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Občiansky zákonník , ktorý sa týka veľkej časti obchodných vzťahov, predpokladá trojročnú premlčaciu dobu. Naopak, pri sociálnom poistení dáva zákon štátu možnosť pýtať si poistné až do desiatich rokov od splatnosti. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Občiansky zákonník", "dáva"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#predpis.cast-prva.hlava-osma", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20150901.html#paragraf-147"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:28.554642+00:00"}
{"id": "43284", "numeric_id": 43284, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43284", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...zaviedli sme športové poukazy na dobrovoľnej báze. DPH na potraviny, ktoré naozaj nás limituje len colný sadzobník, lebo nevieme znížiť tak, ako sme chceli niektoré typy potravín.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa stránky NR SR sa návrh zákona o športových poukazoch z hľadiska stavu legislatívneho procesu v súčasnosti nachádza len v 1. čítaní, a teda o jeho zavedení ešte hovoriť nemôžeme. Pri hodnotení výroku však kladieme väčší dôraz na jeho druhú, rozsiahlejšiu časť, ktorá sa venuje situácii ohľadom zníženia sadzby DPH na potraviny. Pri konkrétnych snahách SNS určite hrá svoju úlohu aj colný sadzobník, ale nemožno zabúdať aj na ďalšie faktory, ako možné ohrozenie vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Ako informuje SITA , novými opatreniami „ by sa mal rozšíriť okruh tovarov, na ktoré sa uplatňuje 10-percentná sadzba na všetky potraviny definované podľa zákona o potravinách. Od roku 2016 sa totiž znížená sadzba uplatňuje na základné potraviny, navrhovanou zmenou by mala platiť na všetky potraviny.“ J e však potrebné povedať, že záber cieľových potravín sa eventuálne redukoval s dôrazom na zdravé potraviny – pri potravinách napríklad s vysokým obsahom cukru sa znížená sadzba DPH uplatňovať podľa ďalších vyjadrení predstaviteľov SNS už nemala. Spoločný colný sadzobník môžeme chápať ako spis, v rámci ktorého je podľa svojej charakteristiky zatriedený každý jeden dovezený a vyvezený tovar. Ako informuje ústredný portál verejnej správy , „ nomenklatúrne zatriedenie tovaru má zásadný vplyv na výšku sadzby dovozného cla ako aj sadzby spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty. Na rok 2019 sú sadzby základných ciel uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku, ktorý ustanovuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1602. “ Daný dokument teda skutočne do značnej miery limituje aj možnosti nastavenia zníženej sadzby DPH, a to najmä udaním zmluvnej colnej sadzby na určité produkty. O konkrétnych percentách informuje primárne druhá časť dokumentu – Zoznam colných sadzieb. Zníženie sadzby DPH na potraviny predstavuje jedno z piatich opatrení SNS vedúcich k zníženiu daní, ktoré predstavili začiatkom marca 2019. Aj kvôli vyjadreniu SNS , že „tieto zákony zaradí na priame rokovanie Národnej rady bez odobrenia koaličných partnerov,“ dané návrhy zmien spoločne viedli k ďalším vnútrokoaličným konfliktom. K návrhom sa vyjadril najmä rezort financií, ktorý ich kritizoval kvôli ohrozeniu vyrovnaného hospodárenia, ako jedného z bodov Programového vyhlásenia vlády. „Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody,“ doplnila v stanovisku hovorkyňa ministerstva financií SR Alexandra Gogová. K plošnému zníženiu na potraviny sa vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) v relácii RTVS O 5 minút 12 (2. jún 2019): „Diskusia je naozaj široká, v každom prípade by stálo za to znížiť DPH na všetky potraviny. Dosah na štátny rozpočet by však bol obrovský. Ak by sme ju znížili plošne, stálo by to možno 400 až 500 miliónov eur. A to je obrovské číslo, ktoré si nemôže dovoliť žiadny minister za súčasnej alebo budúcej vlády. Preto zníženie DPH pôjde na vybrané druhy potravín so zníženým obsahom cukru alebo na potraviny prospešné pre zdravie.“ Dôležitý faktor tak predstavuje dopad spomínaných opatrení (a teda aj zníženej sadzby DPH na potraviny) na vyrovnanosť štátneho rozpočtu. K problémom spojeným so štátnym rozpočtom a odvodovým zaťažením sa vyjadruje aj Martin Vlachynský, analytik INESS , ktorý upozorňuje na načasovanie návrhu balíku piatich opatrení z dielne SNS – „chvíľu po tom, čo sa objavili prvé dáta potvrdzujúce negatívny dopad tzv. 'odvodu reťazcov' na ceny potravín.“ Na mysli máme rast cien potravín, ktorý však môže nižšia DPH spomaliť, respektíve až zvrátiť. Výrok teda v konečnom dôsledku hodnotíme ako zavádzajúci. Možnosti nastavenia zníženej sadzby DPH na potraviny limituje nielen Dankom spomínaný colný sadzobník, ale aj dopad návrhu na vyrovnanosť štátneho rozpočtu, na ktorý upozornilo viacero subjektov z politického a ekonomického prostredia.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa stránky NR SR sa návrh zákona o športových poukazoch z hľadiska stavu legislatívneho procesu v súčasnosti nachádza len v 1. čítaní, a teda o jeho zavedení ešte hovoriť nemôžeme. Pri hodnotení výroku však kladieme väčší dôraz na jeho druhú, rozsiahlejšiu časť, ktorá sa venuje situácii ohľadom zníženia sadzby DPH na potraviny. Pri konkrétnych snahách SNS určite hrá svoju úlohu aj colný sadzobník, ale nemožno zabúdať aj na ďalšie faktory, ako možné ohrozenie vyrovnanosti štátneho rozpočtu. Ako informuje SITA , novými opatreniami „ by sa mal rozšíriť okruh tovarov, na ktoré sa uplatňuje 10-percentná sadzba na všetky potraviny definované podľa zákona o potravinách. Od roku 2016 sa totiž znížená sadzba uplatňuje na základné potraviny, navrhovanou zmenou by mala platiť na všetky potraviny.“ J e však potrebné povedať, že záber cieľových potravín sa eventuálne redukoval s dôrazom na zdravé potraviny – pri potravinách napríklad s vysokým obsahom cukru sa znížená sadzba DPH uplatňovať podľa ďalších vyjadrení predstaviteľov SNS už nemala. Spoločný colný sadzobník môžeme chápať ako spis, v rámci ktorého je podľa svojej charakteristiky zatriedený každý jeden dovezený a vyvezený tovar. Ako informuje ústredný portál verejnej správy , „ nomenklatúrne zatriedenie tovaru má zásadný vplyv na výšku sadzby dovozného cla ako aj sadzby spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty. Na rok 2019 sú sadzby základných ciel uvedené v Spoločnom colnom sadzobníku, ktorý ustanovuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1602. “ Daný dokument teda skutočne do značnej miery limituje aj možnosti nastavenia zníženej sadzby DPH, a to najmä udaním zmluvnej colnej sadzby na určité produkty. O konkrétnych percentách informuje primárne druhá časť dokumentu – Zoznam colných sadzieb. Zníženie sadzby DPH na potraviny predstavuje jedno z piatich opatrení SNS vedúcich k zníženiu daní, ktoré predstavili začiatkom marca 2019. Aj kvôli vyjadreniu SNS , že „tieto zákony zaradí na priame rokovanie Národnej rady bez odobrenia koaličných partnerov,“ dané návrhy zmien spoločne viedli k ďalším vnútrokoaličným konfliktom. K návrhom sa vyjadril najmä rezort financií, ktorý ich kritizoval kvôli ohrozeniu vyrovnaného hospodárenia, ako jedného z bodov Programového vyhlásenia vlády. „Takéto návrhy musia byť predmetom koaličnej dohody,“ doplnila v stanovisku hovorkyňa ministerstva financií SR Alexandra Gogová. K plošnému zníženiu na potraviny sa vyjadrila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) v relácii RTVS O 5 minút 12 (2. jún 2019): „Diskusia je naozaj široká, v každom prípade by stálo za to znížiť DPH na všetky potraviny. Dosah na štátny rozpočet by však bol obrovský. Ak by sme ju znížili plošne, stálo by to možno 400 až 500 miliónov eur. A to je obrovské číslo, ktoré si nemôže dovoliť žiadny minister za súčasnej alebo budúcej vlády. Preto zníženie DPH pôjde na vybrané druhy potravín so zníženým obsahom cukru alebo na potraviny prospešné pre zdravie.“ Dôležitý faktor tak predstavuje dopad spomínaných opatrení (a teda aj zníženej sadzby DPH na potraviny) na vyrovnanosť štátneho rozpočtu. K problémom spojeným so štátnym rozpočtom a odvodovým zaťažením sa vyjadruje aj Martin Vlachynský, analytik INESS , ktorý upozorňuje na načasovanie návrhu balíku piatich opatrení z dielne SNS – „chvíľu po tom, čo sa objavili prvé dáta potvrdzujúce negatívny dopad tzv. 'odvodu reťazcov' na ceny potravín.“ Na mysli máme rast cien potravín, ktorý však môže nižšia DPH spomaliť, respektíve až zvrátiť. Výrok teda v konečnom dôsledku hodnotíme ako zavádzajúci. Možnosti nastavenia zníženej sadzby DPH na potraviny limituje nielen Dankom spomínaný colný sadzobník, ale aj dopad návrhu na vyrovnanosť štátneho rozpočtu, na ktorý upozornilo viacero subjektov z politického a ekonomického prostredia."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["Podľa stránky NR SR", "Ako informuje SITA", "ústredný portál verejnej správy", "2018/1602.", "SNS", "hovorkyňa", "Gabriela Matečná", "INESS"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7325", "https://www.danovecentrum.sk/aktuality/sns-predlozila-do-parlamentu-navrhy-na-znizenie-dph-na-potraviny-a-tlacene-media-spravodajstvo-3-2019.htm", "https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_nomenklatura-a-colny-sadzobnik/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=OJ:L:2018:273:FULL&from=SK", "https://domov.sme.sk/c/22066009/andrej-danko-kritizuje-smer-a-petra-kazimira.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1899546-danko-necakane-ohlasil-revolucne-zmeny-vo-velkom-chce-znizovat-dane-a-pridat-dochodcom", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/514367-znizenie-dph-na-vsetky-potraviny-by-vyslo-pol-miliardy-eur/", "http://iness.sk/sk/nizsia-dph-odvod-neospravedlni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:58.164036+00:00"}
{"id": "vr32825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32825", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A ušetrilo to pre slovenské zdravotníctvo naozaj minimálne 200, možno 250 miliónov eur tým, že si ich nevybrali ročne akcionári, ale zostali v zdravotníctve.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška uvádza číslo, ktoré vo všeobecnosti používajú vládni politici. Kým výška zisku súkromných zdravotných poisťovní sedí, jeho použitie už správne nie je. Výška zisku sa v danom období totiž navýšila približne päť-násobne z dôvodu účtovného navýšenia zisku Dôvery po jej predaji v roku 2009. Priemerný ročný zisk súkromných ZP by tak bol podstatne nižší a objem peňazí, ktorý by bol ušetrený by nedosiahol 200 - 250 miliónov, tak ako to hovorí predseda parlamentu, ale menej ako 100 miliónov. Podľa agentúry SITA bol v materiáli, ktorý v júli 2012 P. Paška hovorí pravdu v prípade tvrdenia o zisku súkromných zdravotných poisťovní. Podľa agentúry SITA bol v materiáli, ktorý v júli 2012 prerokovávala vláda uvedený zisk súkromných zdravotných poisťovní za obdobie 2006 až 2012 vo výške 558,6 mil. eur. Toto číslo potvrdila pre Pravdu aj ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská (29. 8. 2012): \"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún\". Vypočítali sme, že podľa týchto čísel by bol ročný priemerný zisk ZP za daných 7 rokov skutočne približne 80 mil, čo sedí s údajom, ktorý uvádza Pavol Paška. Problémom však je fakt, že v tomto objeme peňazí je započítané aj navýšenie hodnoty poisťovni Dôvera. 31 decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Znalecký posudok po kúpe ocenil Dôveru na o 470 mil. eur vyššiu hodnotu ako mala pred predajom, pričom nepribudli peniaze ani majetok. Vysvetlením bolo, že sa ocenila aj hodnota poistného kmeňa. Táto suma bola v účtovníctve vedená pod hospodárskym výsledkom a bez nej by nebol reálny zisk súkromných poisťovní, ktorý skutočne \"zobrali ľuďom\" za obdobie piatich rokov takmer 600 mil. eur, ale necelých 100 mil. eur. To by teda znamenalo, že kým Pavol Paška počíta s priemerom približne 80 miliónov na rok a dostáva sa tak na úroveň 200 - 250 miliónov eur za tri roky, v skutočnosti bola hodnota zisku zdravotných poisťovní za rok podstatne nižšia, a to približne 20 - 30 miliónov ročne, čo by za tri roky znamenalo približne 60 - 90 miliónov eur. Potenciálny zisk skúpil Demagog.sk vypočítať na základe výročných správ poisťovní, počas troch rokov kedy zákaz zisku trval. Demagog.sk sa dopracoval k zisku súkromných zdravotných poisťovní v celkovej sume 12,35 mil. eur za tri roky. Vláda Roberta Fica zakázala zisk zdravotných poisťovní prostredníctvom Zákona č. 530/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2008 . Tento zákon bol zrušený s účinnosťou od 1. augusta 2011 Zákonom č. 250/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poisťovniam opätovne povolil tvorbu zisku. Zákaz zisku poisťovniam teda trval 3 roky. V tabuľke, spracovanej na základe výročných správ jednotlivých zdravotných poisťovní: Všeobecnej zdravotnej poisťovne , Union , Dôvera , Apollo a webovej stránky Poistenie.sk , uvádzame výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní od r. 2008 do r. 2010. (za rok 2008 sú sumy prepočítané na euro): Výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní v eurách 2008 2009 2010 Spolu Všeobecná zdravotná poisťovňa - 33 194 - 17 012 943 - 120 230 292 - 137 276 429 Union - 10 817 670 - 16 513 130 - 2 264 534 - 29 595 363 Dôvera 16 236 473 469 045 541 / 8 276 477 * 16 238 000 501 520 014,5 / 40 750 950,5 Apollo 1 187 446 x x 1 187 446 Spoločná zdravotná poisťovňa údaje nám nie sú k dispozícii údaje nám nie sú k dispozícii x údaje nám nie sú k dispozícii Spolu 17 379 888,4 452 016 084,9 / - 8 752 979,1 - 103 994 556,5 335 835 668 / - 124 933 396 * prvá suma zahŕňa všetky skutočnosti (vrátane predaja podniku) a druhá suma zachytáva výsledok hospodárenia iba z vykonávania verejného zdravotného poistenia. Údaje zo Spoločnej zdravotnej poisťovne nám nie sú k dispozícii, preto nemôžeme výrok dôveryhodne ohodnotiť. Ak by sme však vyňali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z našich výpočtov, a brali len súkromné poisťovne, tak zrušenie zisku zdravotných poisťovní by do zdravotníctva prinieslo sumu približne 12,35 milióna eur. Na základe našich prepočtov z výročných správ bola v dosiahnutá strata vo výške - 124 933 396 eur. Suma 365 401 416,73 nie je sumou, ktorá by sa vrátila do zdravotníctva, keďže zahŕňa aj zisk z predaja podniku, ktorý nie je príjmom zo zdravotného poistenia, t. j. nemusí sa vrátiť do zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška uvádza číslo, ktoré vo všeobecnosti používajú vládni politici. Kým výška zisku súkromných zdravotných poisťovní sedí, jeho použitie už správne nie je. Výška zisku sa v danom období totiž navýšila približne päť-násobne z dôvodu účtovného navýšenia zisku Dôvery po jej predaji v roku 2009. Priemerný ročný zisk súkromných ZP by tak bol podstatne nižší a objem peňazí, ktorý by bol ušetrený by nedosiahol 200 - 250 miliónov, tak ako to hovorí predseda parlamentu, ale menej ako 100 miliónov. Podľa agentúry SITA bol v materiáli, ktorý v júli 2012 P. Paška hovorí pravdu v prípade tvrdenia o zisku súkromných zdravotných poisťovní. Podľa agentúry SITA bol v materiáli, ktorý v júli 2012 prerokovávala vláda uvedený zisk súkromných zdravotných poisťovní za obdobie 2006 až 2012 vo výške 558,6 mil. eur. Toto číslo potvrdila pre Pravdu aj ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská (29. 8. 2012): \"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún\". Vypočítali sme, že podľa týchto čísel by bol ročný priemerný zisk ZP za daných 7 rokov skutočne približne 80 mil, čo sedí s údajom, ktorý uvádza Pavol Paška. Problémom však je fakt, že v tomto objeme peňazí je započítané aj navýšenie hodnoty poisťovni Dôvera. 31 decembra 2009 kúpila súkromná zdravotná poisťovňa Apollo poisťovňu Dôvera, pričom po zlúčení zostal ponechaný pôvodný názov jednej z nich - Dôvera. Znalecký posudok po kúpe ocenil Dôveru na o 470 mil. eur vyššiu hodnotu ako mala pred predajom, pričom nepribudli peniaze ani majetok. Vysvetlením bolo, že sa ocenila aj hodnota poistného kmeňa. Táto suma bola v účtovníctve vedená pod hospodárskym výsledkom a bez nej by nebol reálny zisk súkromných poisťovní, ktorý skutočne \"zobrali ľuďom\" za obdobie piatich rokov takmer 600 mil. eur, ale necelých 100 mil. eur. To by teda znamenalo, že kým Pavol Paška počíta s priemerom približne 80 miliónov na rok a dostáva sa tak na úroveň 200 - 250 miliónov eur za tri roky, v skutočnosti bola hodnota zisku zdravotných poisťovní za rok podstatne nižšia, a to približne 20 - 30 miliónov ročne, čo by za tri roky znamenalo približne 60 - 90 miliónov eur. Potenciálny zisk skúpil Demagog.sk vypočítať na základe výročných správ poisťovní, počas troch rokov kedy zákaz zisku trval. Demagog.sk sa dopracoval k zisku súkromných zdravotných poisťovní v celkovej sume 12,35 mil. eur za tri roky. Vláda Roberta Fica zakázala zisk zdravotných poisťovní prostredníctvom Zákona č. 530/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2008 . Tento zákon bol zrušený s účinnosťou od 1. augusta 2011 Zákonom č. 250/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý poisťovniam opätovne povolil tvorbu zisku. Zákaz zisku poisťovniam teda trval 3 roky. V tabuľke, spracovanej na základe výročných správ jednotlivých zdravotných poisťovní: Všeobecnej zdravotnej poisťovne , Union , Dôvera , Apollo a webovej stránky Poistenie.sk , uvádzame výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní od r. 2008 do r. 2010. (za rok 2008 sú sumy prepočítané na euro): Výsledok hospodárenia zdravotných poisťovní v eurách 2008 2009 2010 Spolu Všeobecná zdravotná poisťovňa - 33 194 - 17 012 943 - 120 230 292 - 137 276 429 Union - 10 817 670 - 16 513 130 - 2 264 534 - 29 595 363 Dôvera 16 236 473 469 045 541 / 8 276 477 * 16 238 000 501 520 014,5 / 40 750 950,5 Apollo 1 187 446 x x 1 187 446 Spoločná zdravotná poisťovňa údaje nám nie sú k dispozícii údaje nám nie sú k dispozícii x údaje nám nie sú k dispozícii Spolu 17 379 888,4 452 016 084,9 / - 8 752 979,1 - 103 994 556,5 335 835 668 / - 124 933 396 * prvá suma zahŕňa všetky skutočnosti (vrátane predaja podniku) a druhá suma zachytáva výsledok hospodárenia iba z vykonávania verejného zdravotného poistenia. Údaje zo Spoločnej zdravotnej poisťovne nám nie sú k dispozícii, preto nemôžeme výrok dôveryhodne ohodnotiť. Ak by sme však vyňali Všeobecnú zdravotnú poisťovňu z našich výpočtov, a brali len súkromné poisťovne, tak zrušenie zisku zdravotných poisťovní by do zdravotníctva prinieslo sumu približne 12,35 milióna eur. Na základe našich prepočtov z výročných správ bola v dosiahnutá strata vo výške - 124 933 396 eur. Suma 365 401 416,73 nie je sumou, ktorá by sa vrátila do zdravotníctva, keďže zahŕňa aj zisk z predaja podniku, ktorý nie je príjmom zo zdravotného poistenia, t. j. nemusí sa vrátiť do zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "Pravdu", "kúpila", "Zákona č. 530/2007 Z. z.,", "Zákonom č. 250/2011 Z. z.,", "Všeobecnej zdravotnej poisťovne", "Union", "Dôvera", "Apollo", "Poistenie.sk"], "url": ["http://www.pp.sk/1560/Kabinet-sa-pevne-rozhodol-zaviest-jednu-zdravotnu-poistovnu_43616.aspx", "http://www.pp.sk/1560/Kabinet-sa-pevne-rozhodol-zaviest-jednu-zdravotnu-poistovnu_43616.aspx", "http://spravy.pravda.sk/zvolenska-zisk-poistovni-musime-vratit-do-zdravotnictva-p3u-/sk_domace.asp?c=A120829_191950_sk_domace_p12", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1780", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-530", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-250", "http://www.vszp.sk/o-nas/vyrocna-sprava/", "http://www.union.sk/union-zp-vyrocne-spravy", "http://www.dovera.sk/o-nas/vyrocne-spravy", "http://www.dovera.sk/o-nas/vyrocne-spravy", "http://www.poistenie.sk/zdravotne-poistovne-vlani-dosiahli-zisk-vyse-24-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:20.470561+00:00"}
{"id": "vr33319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33319", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Potešilo ma to, že v priebehu mesiaca januára odišlo z evidencie práce 18 tisíc ľudí, ktorí tam boli evidovaní a získali prácu.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zverejňuje pravidelne na svojich webových stránkach, je táto informácia pravdivá. Z evidencie bolo z dôvodu umiestnenia na trhu práce vyradených až 18 745 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré zverejňuje pravidelne na svojich webových stránkach, je táto informácia pravdivá. Z evidencie bolo z dôvodu umiestnenia na trhu práce vyradených až 18 745 ľudí."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Dokument"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2013/januar2013.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:34.928667+00:00"}
{"id": "45808", "numeric_id": 45808, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45808", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Ako žijú ženy, v akých ťažkých podmienkach, aké sú vystavované násiliu, tak mne to nemusíte rozprávať. Mne to nemusíte rozprávať. 15 rokov, minimálne 15 rokov, som v správnej rade organizácie, ktorá pomáha týmto ženám a máme problém, aby sa to ufinancovalo, máme problém so štátnymi, a predsa to funguje. Predsa tam sa narodilo x detí, detí, ženy prišli a išli porodiť tzv. anonymným pôrodom. Väčšina z nich si tie deti nakoniec nechala, ale dávame tú príležitosť. My vieme tým ženám, nájdeme zamestnanie, tým ženám nájdeme bývanie", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská je spoluzakladateľkou a dlhodobou aktívnou členkou predsedníctva o.z. Fórum života . Združenie vzniklo v decembri 2003. Záborská bola v predsedníctve už v roku 2010 (staršie výročné správy na webe dostupné nie su), je v ňom dodnes. Združenie pomáha ženám v ťažkých životných situáciách. Cez projekt Zachráňme životy už 13 rokov finančne podporuje tehotné ženy, ktoré s dieťaťom nepočítali - aby ho zachránili. Takto sa podarilo priviesť na svet viac 169 detí. „Tri z nich dali matky na adopciu a ostatné žijú so svojimi rodinami,” uviedla pre Demagóg.SK Mária Demeterová, koordinátorka konkrétnej pomoci Fóra života. „Na základe nami poskytovaného odborného poradenstva (však) konštatujeme, že ženy sa vo viacerých prípadoch na začiatku rozhodli dať dieťa ihneď po narodení na adopciu, postupne zvažovali pestúnsku starostlivosť a nakoniec si dieťa nechali v osobnej starostlivosti,” dodala. Medzi formami pomoci, ktoré združenie ženám ponúka , sú aj utajené pôrody. Web združenia uvádza aj príklady, kedy cez projekt Femina pomohli ženám nájsť si zamestnanie. Demeterová dodala, že „okrem toho je (Anna Záborská - pozn.) predsedníčka správnej rady n. o. Áno pre život, ktorá sa ako jedna z prvých organizácií začala venovať ženám v ťažkých životných situáciách. V jej Domove J. B. Mollovej sa za roky 1998 – 2019 narodilo 69 detí, pričom mnohé z týchto detí by bez podanej pomocnej ruky ich matke boli v čase krízy umiestnené do ústavnej starostlivosti.” Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská je spoluzakladateľkou a dlhodobou aktívnou členkou predsedníctva o.z. Fórum života . Združenie vzniklo v decembri 2003. Záborská bola v predsedníctve už v roku 2010 (staršie výročné správy na webe dostupné nie su), je v ňom dodnes. Združenie pomáha ženám v ťažkých životných situáciách. Cez projekt Zachráňme životy už 13 rokov finančne podporuje tehotné ženy, ktoré s dieťaťom nepočítali - aby ho zachránili. Takto sa podarilo priviesť na svet viac 169 detí. „Tri z nich dali matky na adopciu a ostatné žijú so svojimi rodinami,” uviedla pre Demagóg.SK Mária Demeterová, koordinátorka konkrétnej pomoci Fóra života. „Na základe nami poskytovaného odborného poradenstva (však) konštatujeme, že ženy sa vo viacerých prípadoch na začiatku rozhodli dať dieťa ihneď po narodení na adopciu, postupne zvažovali pestúnsku starostlivosť a nakoniec si dieťa nechali v osobnej starostlivosti,” dodala. Medzi formami pomoci, ktoré združenie ženám ponúka , sú aj utajené pôrody. Web združenia uvádza aj príklady, kedy cez projekt Femina pomohli ženám nájsť si zamestnanie. Demeterová dodala, že „okrem toho je (Anna Záborská - pozn.) predsedníčka správnej rady n. o. Áno pre život, ktorá sa ako jedna z prvých organizácií začala venovať ženám v ťažkých životných situáciách. V jej Domove J. B. Mollovej sa za roky 1998 – 2019 narodilo 69 detí, pričom mnohé z týchto detí by bez podanej pomocnej ruky ich matke boli v čase krízy umiestnené do ústavnej starostlivosti.” Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["je", "Fórum života", "vzniklo", "bola", "je", "pomáha", "Zachráňme životy", "podarilo", "ponúka", "uvádza"], "url": ["https://zaborska.sk/zivotopis/", "http://www.forumzivota.sk/", "https://finstat.sk/31815839", "http://www.forumzivota.sk/wp-content/uploads/2018/02/Vyrocna_sprava_2010_EN_Nahlad.pdf", "https://docs.google.com/document/d/1XWIglfuUo4Ab3lFCtLxXmtVZS9wmbBJtYSmabyC-uyQ/edit", "https://docs.google.com/document/d/1XWIglfuUo4Ab3lFCtLxXmtVZS9wmbBJtYSmabyC-uyQ/edit", "https://www.zachranmezivoty.sk/o-projekte/", "https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20191207012", "https://www.zachranmezivoty.sk/o-projekte/#formy_pomoci", "http://centrumfemina.sk/pribehy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:49.576540+00:00"}
{"id": "49252", "numeric_id": 49252, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49252", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Áno, Robert Fico je autorom tohto zákona o pamätnom dni holokaustu.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada SR 31. októbra 2001 schválila návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň. Pamätný deň s názvom „Deň obetí holokaustu a rasového násilia” si pripomíname 9. septembra už 21 rokov od roku 2002. Právny základ na schválenie predložil v tej dobe nezávislý poslanec Robert Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národná rada SR 31. októbra 2001 schválila návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň. Pamätný deň s názvom „Deň obetí holokaustu a rasového násilia” si pripomíname 9. septembra už 21 rokov od roku 2002. Právny základ na schválenie predložil v tej dobe nezávislý poslanec Robert Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["základ"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/64552-slovensko-si-pripomenie-den-obeti-holokaustu-a-rasoveho-nasilia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:54.954374+00:00"}
{"id": "vr28461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28461", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, že keď je takto príjemne ako je napríklad dnes, tie teploty sú také, aké sú, tak tá denná spotreba plynu je okolo 5-6 miliónov metrov kubických, ale keď príde zimná špička, tak to môže vyletieť až na 26, čiže možno až na 5-násobok alebo 4-násobok toho, čo míňame v období, kedy nie je vykurovacia sezóna rozbehnutá.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.\n\nPodľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát International Energy Agency , Slovensko potrebuje plyn v objeme 5,3 mld. m3. SPP má 66 % podiel na slovenskom trhu a v roku 2013 predala podľa Výročnej správy 2013 plyn (s. 19) v objeme 3,3 mld. m3 plynu. 100 % spotreby plynu by teda jednoduchým prepočtom bolo nad 5 mld. m3 plynu.", "Podľa preventívneho plánu Ministerstva Hospodárstva SR bude spotreba (pdf,s. 27) plynu nasledovná:"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["6", "miliónov", "zime", "histórii", "International Energy Agency", "Výročnej", "plánu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/835481-spp-distribucia-distribuuje-zemny-plyn-bez-obmedzeni/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/835481-spp-distribucia-distribuuje-zemny-plyn-bez-obmedzeni/", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:RA1h2AspgzsJ:www.spp.sk/Cds/Download/541_2011_18_10_PRESSKIT_Novy_produkt_SPP_SuperVyhodne/+&cd=1&hl=en&ct=clnk&gl=sk", "https://www.siea.sk/materials/files/poradenstvo/aktuality/2012/konferencia_urso_oktober_smokovec/14_Spano.pdf", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/archiv-vyrocnych-sprav/", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpreventivny-akcny-plan--zemny-plyn-%2F141048s&ei=VioXVL_DEvSh7AbF94HoDw&usg=AFQjCNGMcAdgMULQFwQTMCnT7VeQN2Fb5w&sig2=SCy7u8pjBBzZbQvevbuYrg&bvm=bv.75097201,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:57.579079+00:00"}
{"id": "49692", "numeric_id": 49692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49692", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Beriete platy sestričkám, áno, beriete platy sestričkám, beriete peniaze zo zdravotníctva.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konsolidačný balík spomaľuje valorizáciu platov zdravotníkov na 3 % v roku 2025, obmedzuje tak ich vopred dohodnutý rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nValorizácia miezd zdravotníkov bola dohodnutá po rokovaniach LOZ s vládou Eduarda Hegera. Na základe valorizácie, mzdy zdravotníkov rastú každoročne rovnako ako priemerná mzda v hospodárstve. Za rok 2024 to predstavuje valorizovaný nárast miezd zdravotníckeho personálu v priemere 7,7 % nárast.\n\nVládou schválená konsolidácia verejných financií ( .pdf , s. 19) navrhuje spomalenie valorizácie platov zdravotníkov na 3 % v roku 2025 v nemocničnej aj ambulantnej sfére. Toto opatrenie má priniesť do štátnej pokladnice 259 miliónov eur.\n\n„Toto znamená, že reálne k žiadnemu nárastu nedôjde, pretože aj inflácia sa odhaduje okolo tých troch percent,“ uvádza zdravotnícka analytička Jana Ježíková a dodáva, že „ide o testovanie odolnosti a poslušnosti zdravotníkov“.\n\nV reakcii na toto opatrenie v spojení s plánovanou zmenou právnej formy nemocníc na akciové spoločnosti Lekárskeho odborového združenia (LOZ) zbiera „výpovede z nadčasovej práce a je pripravené na ďalšie kroky“.\n\nVláda znižuje vopred dohodnutý rast platov zdravotníkov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Konsolidačný balík spomaľuje valorizáciu platov zdravotníkov na 3 % v roku 2025, obmedzuje tak ich vopred dohodnutý rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Valorizácia miezd zdravotníkov bola dohodnutá po rokovaniach LOZ s vládou Eduarda Hegera. Na základe valorizácie, mzdy zdravotníkov rastú každoročne rovnako ako priemerná mzda v hospodárstve. Za rok 2024 to predstavuje valorizovaný nárast miezd zdravotníckeho personálu v priemere 7,7 % nárast.", "Vládou schválená konsolidácia verejných financií ( .pdf , s. 19) navrhuje spomalenie valorizácie platov zdravotníkov na 3 % v roku 2025 v nemocničnej aj ambulantnej sfére. Toto opatrenie má priniesť do štátnej pokladnice 259 miliónov eur.", "„Toto znamená, že reálne k žiadnemu nárastu nedôjde, pretože aj inflácia sa odhaduje okolo tých troch percent,“ uvádza zdravotnícka analytička Jana Ježíková a dodáva, že „ide o testovanie odolnosti a poslušnosti zdravotníkov“.", "V reakcii na toto opatrenie v spojení s plánovanou zmenou právnej formy nemocníc na akciové spoločnosti Lekárskeho odborového združenia (LOZ) zbiera „výpovede z nadčasovej práce a je pripravené na ďalšie kroky“.", "Vláda znižuje vopred dohodnutý rast platov zdravotníkov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["dohodnutá", "rovnako", ".pdf", "uvádza", "zbiera", "znižuje"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23083516/vlada-podpisala-memorandum-s-lekarskymi-odborarmi.html", "https://sita.sk/vzdravotnictve/platy-niektorych-lekarov-sa-zvysili-o-stovky-eur-mzdovy-automat-si-tento-rok-vyziada-cez-250-milionov-eur/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/konsolidacia-sa-ma-dotknut-aj-platov-lekarov-porastu-pomalsie-pre-inflaciu-mozno-vobec-tvrdi-analyticka/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/lekarski-odborari-reaguju-na-konsolidacne-opatrenia-zbieraju-vypovede-lekarov-z-nadcasovej-prace/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/konsolidacia-sa-ma-dotknut-aj-platov-lekarov-porastu-pomalsie-pre-inflaciu-mozno-vobec-tvrdi-analyticka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:56.698317+00:00"}
{"id": "vr38044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38044", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na druhej strane, ale pozrime si transparentné výberové konania, ktoré prebiehali teraz v rámci personálnych obsadení jednotlivých ministerstiev a zaujímavé je, že vždycky, keď na dočasnú pozíciu vláda nasadila nejakého človeka, zázračne všetci títo dosadení ľudia náhodou tie transparentné výberové konania aj vyhrali. Všetky do jedného.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:08.702843+00:00"}
{"id": "vr35448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35448", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ja, ak dovolíte, tiež pridám jeden citát pani premiérky, \"žiadna vláda nemôže byť dôveryhodná, keď nerieši krízu morálky a keď jej členovia nedodržiavajú pravidlá,\" povedala počas záverečnej reči v parlamente k programovému vyhláseniu.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Citát patrí premiérke Radičovej ako je uvedené na portáli pravda.sk.", "analysis_paragraphs": ["Citát patrí premiérke Radičovej ako je uvedené na portáli pravda.sk."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Citát"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicovej-vlada-ide-setrit-dcx-/sk_domace.asp?c=A100810_164616_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:55.256664+00:00"}
{"id": "vr31390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31390", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "My sme dokonca ponúkali za vlády prvej vlády Roberta Fica, že podporíme zrušenie imunity, ktoré predloží pán poslanec Paška. Potom keďže to vyzeralo, že by to mohlo aj prejsť, tak to radšej stiahol.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Paška predložil v marci 2008 návrh ústavného zákona , ktorým by sa zrušila poslanecká imunita. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol .", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška predložil v marci 2008 návrh ústavného zákona , ktorým by sa zrušila poslanecká imunita. Aj keď bola podľa Lipšica vtedajšia opozícia ochotná hlasovať za, neurobila tak dostatočne. Prebehlo pritom päť hlasovaní , v ktorých za Paškov návrh hlasovali iba poslanci strany Smer a KDH. Poslanci ďalších dvoch opozičných strán SDKÚ a SMK sa pri hlasovaní neprezentovali, rovnako ani poslanci HZDS a SNS. Výsledkom bolo, že parlament nebol uznášania schopný. Predkladateľ návrhu Paška následne svoj návrh stiahol ."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["návrh ústavného zákona", "päť hlasovaní", "stiahol"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=571", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22686", "http://hnonline.sk/c1-47520710-ako-poslanci-ne-rusili-imunitu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:29.664322+00:00"}
{"id": "vr32053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32053", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Pripomínam, že my sme urobili za rok 2,4 miliardy (konsolidáciu verejných financií, pozn.).", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, kedže bývalá vláda Ivety Radicovej podla údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stacit na úroven 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií pocas vlády Ivety Radicovej klesol na 4,6%. Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 %.Podla údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radicovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpoctu 2,913 mld. eur. V case odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radicovej znížený deficit štátneho rozpoctu o 1,509 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, kedže bývalá vláda Ivety Radicovej podla údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stacit na úroven 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií pocas vlády Ivety Radicovej klesol na 4,6%. Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 %.Podla údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radicovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpoctu 2,913 mld. eur. V case odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radicovej znížený deficit štátneho rozpoctu o 1,509 mld. eur."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Eurostat", "bola", "bola"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:39.388771+00:00"}
{"id": "vr32859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32859", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Spolu dohodli v parlamente a zriadili sme fiškálnu radu, dohodli sme sa s absolútnou väčšinou na zložení tejto fiškálnej rady.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fiškálna rada alebo podľa oficiálneho názvu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla ako súčasť zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený 8. decembra za vlády I. Radičovej. Ako uvádza P. Kažimír išlo o širokú dohodu naprieč politickým spektrom. Za prijatie ústavného zákona o dlhovej brzde hlasovali všetci prítomní poslanci, jeden poslanec sa zdržal.", "analysis_paragraphs": ["Fiškálna rada alebo podľa oficiálneho názvu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla ako súčasť zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený 8. decembra za vlády I. Radičovej. Ako uvádza P. Kažimír išlo o širokú dohodu naprieč politickým spektrom. Za prijatie ústavného zákona o dlhovej brzde hlasovali všetci prítomní poslanci, jeden poslanec sa zdržal."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "hlasovali", "rozpočtovej zodpovednosti", "inštitúcia", "SITA", "27. júna"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/schvalena-dlhova-brzda-donuti-stat/438098-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=29604", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=556", "http://aktualne.atlas.sk/fiskalna-rada-si-posvieti-na-hospodarenie-vlad/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://spravy.pravda.sk/sefom-fiskalnej-rady-ma-byt-sramko-clenovia-odor-a-horvath-p3t-/sk_ekonomika.asp?c=A120619_063512_sk_ekonomika_p01", "http://www.dobrenoviny.sk/c/1313/sefom-fiskalnej-rady-bude-ivan-sramko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:10.936890+00:00"}
{"id": "vr17626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17626", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...ale krajiny, ako Rakúsko, Grécko, Portugalsko, Slovinsko, Cyprus, Malta a mohol by som pokračovať. Tieto krajiny veľmi jasne povedali, že nebudú podporovať protiruskú hystériu, že nebudú podporovať rusofóbiu a je to úplne legitímne.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Medzi krajiny EÚ, ktoré doteraz nevyhostili ruských diplomatov patria Slovensko, Slovinsko, Malta, Bulharsko, Luxembursko, Rakúsko, Portugalsko, Cyprus a Grécko. Podľa oficiálnych vyjadrení predstaviteľov vlád týchto štátov nie je dôvodom odmietnutia vyhostenia ruských diplomatov odmietnutie podporovať protiruskú hystériu alebo rusofóbiu. Spomenuté krajiny síce nevyhostili ruských diplomatov ale pristúpili k iným diplomatických krokom. Zároveň mnohé nevylúčili, že k tomuto kroku v budúcnosti ešte pristúpia, prípadne mali na nevyhostenie iné dôvody ako prezentoval poslanec Ľuboš Blaha. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvá časť z vyššie spomenutých štátov, pozostávajúca zo Slovenska, Slovinska, Malty, Bulharska a Luxemburska pristúpila k stiahnutiu svojich veľvyslancov z Ruska. Luxembursko a Malta nepristúpili k vyhosteniu ruských diplomatov predovšetkým z dôvodu malého počtu svojich diplomatov v Ruskej federácii, čím by mohlo dôjsť k znefunkčneniu diplomatickej misie, respektíve ruských diplomatov na ich území, z dôvodu, že nemajú pochybnosť, že by mohli byť zapletení do akejkoľvek špionáže. Slovinský premiér Karl Erjavec poskytol iba krátke tlačové vyhlásenie, ktorého podstatou bolo priklonenie sa k záveru Európskej komisie, že je najskôr dôležité vyšetrenie celého prípadu. Podľa vyjadrenia bulharského premiéra Bojka Borisova Bulharsko podporilo kroky ostatných štátov, ale v súčasnej situácii sa rozhodlo zostať neutrálne, z dôvodu predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko podľa vyjadrenia Petra Pellegriniho nechce robiť unáhlené teatrálne gestá, ale nevylučuje v budúcnosti pristúpiť aj ku ďalším krokom. Túto líniu potvrdil aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý na otázku, že či výsledkom môže byť, že sa Slovensko pripojí k 19 krajinám EÚ, ktoré Rusov vyhostili nasledovne: „ Jasné, to môže byť. Ten proces je otvorený ,“ Do druhej skupiny krajín ktoré nepristúpili ani k vyhosteniu svojich diplomatov, ani k povolaniu svojich diplomatov z Ruska patria Rakúsko, Portugalsko, Grécko a Cyprus. Podľa rakúskeho hovorcu vlády Petra Launsky-Tieffenthala „ Rakúsko ako neutrálna krajina je zodpovedné za udržiavanie dialógu medzi východom a západom a z tohto dôvodu nevyhostí ruských diplomatov .“ Avšak dodal, že Rakúsko podporuje stiahnutie diplomatov EÚ z Moskvy. Minister zahraničných Portugalska argumentoval najmä tým, že v Lisabone nepôsobí veľký počet ruských diplomatov a neexistuje presvedčivý dôvod na ich vyhostenie a zároveň dodal, že Portugalsko preferuje spoločný postup na celoeurópskej úrovni. Podľa vyjadrení gréckych a cyperských vládnych predstaviteľov Grécko a Cyprus sa odvolávajú na svoje predchádzajúce sľuby, že nebudú sankcionovať člena Bezpečnostnej Rady OSN. Zároveň grécky premiér Alexis Tsipras sa nechal na summite EÚ počuť, že: „ Je potrebné vyjadriť solidaritu Veľkej Británii a britským občanom, ale na druhej strane je potrebné vyšetrovať, “", "analysis_paragraphs": ["Medzi krajiny EÚ, ktoré doteraz nevyhostili ruských diplomatov patria Slovensko, Slovinsko, Malta, Bulharsko, Luxembursko, Rakúsko, Portugalsko, Cyprus a Grécko. Podľa oficiálnych vyjadrení predstaviteľov vlád týchto štátov nie je dôvodom odmietnutia vyhostenia ruských diplomatov odmietnutie podporovať protiruskú hystériu alebo rusofóbiu. Spomenuté krajiny síce nevyhostili ruských diplomatov ale pristúpili k iným diplomatických krokom. Zároveň mnohé nevylúčili, že k tomuto kroku v budúcnosti ešte pristúpia, prípadne mali na nevyhostenie iné dôvody ako prezentoval poslanec Ľuboš Blaha. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvá časť z vyššie spomenutých štátov, pozostávajúca zo Slovenska, Slovinska, Malty, Bulharska a Luxemburska pristúpila k stiahnutiu svojich veľvyslancov z Ruska. Luxembursko a Malta nepristúpili k vyhosteniu ruských diplomatov predovšetkým z dôvodu malého počtu svojich diplomatov v Ruskej federácii, čím by mohlo dôjsť k znefunkčneniu diplomatickej misie, respektíve ruských diplomatov na ich území, z dôvodu, že nemajú pochybnosť, že by mohli byť zapletení do akejkoľvek špionáže. Slovinský premiér Karl Erjavec poskytol iba krátke tlačové vyhlásenie, ktorého podstatou bolo priklonenie sa k záveru Európskej komisie, že je najskôr dôležité vyšetrenie celého prípadu. Podľa vyjadrenia bulharského premiéra Bojka Borisova Bulharsko podporilo kroky ostatných štátov, ale v súčasnej situácii sa rozhodlo zostať neutrálne, z dôvodu predsedníctva v Rade EÚ. Slovensko podľa vyjadrenia Petra Pellegriniho nechce robiť unáhlené teatrálne gestá, ale nevylučuje v budúcnosti pristúpiť aj ku ďalším krokom. Túto líniu potvrdil aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý na otázku, že či výsledkom môže byť, že sa Slovensko pripojí k 19 krajinám EÚ, ktoré Rusov vyhostili nasledovne: „ Jasné, to môže byť. Ten proces je otvorený ,“ Do druhej skupiny krajín ktoré nepristúpili ani k vyhosteniu svojich diplomatov, ani k povolaniu svojich diplomatov z Ruska patria Rakúsko, Portugalsko, Grécko a Cyprus. Podľa rakúskeho hovorcu vlády Petra Launsky-Tieffenthala „ Rakúsko ako neutrálna krajina je zodpovedné za udržiavanie dialógu medzi východom a západom a z tohto dôvodu nevyhostí ruských diplomatov .“ Avšak dodal, že Rakúsko podporuje stiahnutie diplomatov EÚ z Moskvy. Minister zahraničných Portugalska argumentoval najmä tým, že v Lisabone nepôsobí veľký počet ruských diplomatov a neexistuje presvedčivý dôvod na ich vyhostenie a zároveň dodal, že Portugalsko preferuje spoločný postup na celoeurópskej úrovni. Podľa vyjadrení gréckych a cyperských vládnych predstaviteľov Grécko a Cyprus sa odvolávajú na svoje predchádzajúce sľuby, že nebudú sankcionovať člena Bezpečnostnej Rady OSN. Zároveň grécky premiér Alexis Tsipras sa nechal na summite EÚ počuť, že: „ Je potrebné vyjadriť solidaritu Veľkej Británii a britským občanom, ale na druhej strane je potrebné vyšetrovať, “"], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["nevyhostili", "Spomenuté", "Prvá", "potvrdil"], "url": ["https://www.theguardian.com/uk-news/2018/mar/26/four-eu-states-set-to-expel-russian-diplomats-over-skripal-attack", "https://www.politico.eu/article/tusk-14-eu-countries-expel-russian-diplomats/", "https://news.sky.com/story/salisbury-nerve-agent-attack-which-countries-are-not-expelling-russian-diplomats-11306512", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463964-slovensko-nevyhostilo-ruskych-diplomatov-o-dalsom-postupe-rokuje-bezpecnostna-rada/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:36.176498+00:00"}
{"id": "vr26800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26800", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...generálny prokurátor sa rozhodol preveriť celé vyšetrovanie (kauzy Emisie, pozn.).", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Televízia TA3 informovala 8. januára 2014, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár má v úmysle osobne prešetriť zastavenie vyšetrovania kauzy predaja emisií.", "analysis_paragraphs": ["Televízia TA3 informovala 8. januára 2014, že generálny prokurátor Jaromír Čižnár má v úmysle osobne prešetriť zastavenie vyšetrovania kauzy predaja emisií."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["prešetriť", "SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1033115/kauzu-predaja-emisii-chce-osobne-preskumat-generalny-prokurator.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ciznar-chce-co-najskor-preverit-za/776886-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:43.443494+00:00"}
{"id": "vr26817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26817", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...sa prijal zákon o verejnom obstarávaní, kde naozaj mnoho aj opozičných návrhov vlastne bolo schválených.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozičné návrhy v tomto prípade podali poslanec M. Beblavý a poslankyňa L. Žitňanská. Ako uvádza Portál právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky množstvo z týchto pripomienok bolo akceptovaných. Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorej prekladateľom bol minister Kaliňák, bola schválená 19. marca 2013. V 2. čítaní podalo niekoľko opozičných poslancov pozmeňujúce návrhy. Prijatý bol návrh Hrnčiara (.pdf), prešiel jeden bod z návrhu Juriniovej (. pdf, bod. 6), prešiel aj pozmeňujúci návrh Chrena (.pdf), schválený bol aj návrh Matoviča (.pdf), prešli návrhy Žitňanskej (.pdf) a taktiež jeden Vašáryovej (.pdf). Neprešli návrhy Hudackého, jeden návrh Hrnčiara, niektoré body z návrhu Juriniovej a jeden návrh Vašáryovej. Množstvo, ktoré prešlo, možno hodnotiť ako mnoho návrhov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Opozičné návrhy v tomto prípade podali poslanec M. Beblavý a poslankyňa L. Žitňanská. Ako uvádza Portál právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky množstvo z týchto pripomienok bolo akceptovaných. Novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorej prekladateľom bol minister Kaliňák, bola schválená 19. marca 2013. V 2. čítaní podalo niekoľko opozičných poslancov pozmeňujúce návrhy. Prijatý bol návrh Hrnčiara (.pdf), prešiel jeden bod z návrhu Juriniovej (. pdf, bod. 6), prešiel aj pozmeňujúci návrh Chrena (.pdf), schválený bol aj návrh Matoviča (.pdf), prešli návrhy Žitňanskej (.pdf) a taktiež jeden Vašáryovej (.pdf). Neprešli návrhy Hudackého, jeden návrh Hrnčiara, niektoré body z návrhu Juriniovej a jeden návrh Vašáryovej. Množstvo, ktoré prešlo, možno hodnotiť ako mnoho návrhov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Portál", "Novela", "Prijatý", "Hrnčiara", "prešiel", "Juriniovej", "prešiel", "Chrena", "schválený", "Matoviča", "prešli", "Žitňanskej", "taktiež", "Vašáryovej"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetailsReviewEvaluation.aspx?instEID=-1&matEID=5453&drCommentDocFREID=-1&langEID=1&tStamp=20120924110705523", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31750", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381672", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31754", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381651", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31756", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381628", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31758", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381684", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31759", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381717", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31760", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=381718"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:41.927415+00:00"}
{"id": "vr30683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30683", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Gorila nie je o nejakom paragrafe nejakého zákona, ani o privatizácií letiska nie je Gorila. Gorila je o tom, že v civilizovanej krajine a poviem príklad, Nórsko, ak sa prevalilo, že šéfka tajnej služby v Nórsku odstúpila, pretože prezradila meno tajného agenta Nórska v Pakistane. Poviem iný príklad, odstúpila, odstúpila dobrovoľne, odstúpila na vlastnú žiadosť.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( SITA , 19. januára 2012) \"Šéfka hlavnej nórskej tajnej služby musela odstúpit po tom, ako vyzradila, že krajina má tajných agentov v Pakistane. Vo štvrtok jej rezignáciu oficiálne potvrdilo ministerstvo spravodlivosti.\" ( BBC , 19. január 2012) \" Norway's head of intelligence Janne Kristiansen has handed in her resignation because she said too much during a parliamentary hearing. According to a transcript, Ms Kristiansen (šéfka nórskej tajnej služby, pozn.) told the hearing that Norway had agents working in Pakistan. ...Although she indicates that the PST does not have its own relationship with Pakistan intelligence, she says the Norwegian armed forces' intelligence agency, or E service, does.\" ( Telegraph , 20. január 2012) \" PST chief Janne Kristiansen has informed me that she is resigning from her post effective immediately ,\" Justice Minister Grete Faremo said. ...\"The minister was referring to Ms Kristiansen's appearance on Wednesday before a parliamentary committee during which she revealed that Norway's military intelligence, the E Service, had agents in Pakistan .\" Je pravdou, že šéfka nórskej tajnej služby (PST) sama odstúpila potom ako odhalila, že nórska vojenská tajná služba má svojich agentov v Pakistane. J. Kollár nepresne uvádza prícinu odstúpenia šéfky nórskej tajnej služby. Tá podla dostupných informácií neprezradila meno agenta ale to, že ich Nórsko v Pakistane má. Napriek tomu, hodnotíme výrok ako pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["( SITA , 19. januára 2012) \"Šéfka hlavnej nórskej tajnej služby musela odstúpit po tom, ako vyzradila, že krajina má tajných agentov v Pakistane. Vo štvrtok jej rezignáciu oficiálne potvrdilo ministerstvo spravodlivosti.\" ( BBC , 19. január 2012) \" Norway's head of intelligence Janne Kristiansen has handed in her resignation because she said too much during a parliamentary hearing. According to a transcript, Ms Kristiansen (šéfka nórskej tajnej služby, pozn.) told the hearing that Norway had agents working in Pakistan. ...Although she indicates that the PST does not have its own relationship with Pakistan intelligence, she says the Norwegian armed forces' intelligence agency, or E service, does.\" ( Telegraph , 20. január 2012) \" PST chief Janne Kristiansen has informed me that she is resigning from her post effective immediately ,\" Justice Minister Grete Faremo said. ...\"The minister was referring to Ms Kristiansen's appearance on Wednesday before a parliamentary committee during which she revealed that Norway's military intelligence, the E Service, had agents in Pakistan .\" Je pravdou, že šéfka nórskej tajnej služby (PST) sama odstúpila potom ako odhalila, že nórska vojenská tajná služba má svojich agentov v Pakistane. J. Kollár nepresne uvádza prícinu odstúpenia šéfky nórskej tajnej služby. Tá podla dostupných informácií neprezradila meno agenta ale to, že ich Nórsko v Pakistane má. Napriek tomu, hodnotíme výrok ako pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "BBC", "Telegraph"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/sefka-tajnej-sluzby-v-norsku-odstup/451842-clanok.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-16626447", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/norway/9027536/Norway-intelligence-chief-resigns-after-hinting-Oslo-has-agents-in-Pakistan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:04.808579+00:00"}
{"id": "vr26745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26745", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Vláda Smeru bola pri justícii posledných 8 rokov, z toho 6 mala priamo pod kontrolou ministerstvo spravodlivosti.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V priebehu posledných 8 rokoch rezort spravodlivosti priamo riadil nominant Smeru len v druhej Ficovej vláde. V prvej Ficovej vláde bol s výnimkou jedného týždňa ministrom vždy nominant HZDS, takže neplatí, že by bol rezort pod \"priamou\" kontrolou strany. Navyše, za posledných rokoch 8 rokov bol Fico a Smer pri moci len 6 rokov. Výrok na základe týchto nepresností hodnotíme ako nepravdivý. Slovensku v posledných 8 rokoch vládli tieto vlády : Ficova vláda II (SMER): 2012-2014 Radičovej vláda (SDKÚ - KDH - Most - SaS): 2010-2012 Ficova vláda I (SMER - HZDS - SNS): 2006-2010. V prvej Ficovej vláde bol ministrom spravodlivosti nominant HZDS Štefan Harabin (do roku 2009) a po jeho zvolení za predsedu najvyššieho súdu Viera Petríková (rovnako nominantka HZDS). V čase 23.6.-3.7.2009 bol dočasne povedený riadením rezortu predseda vlády Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V priebehu posledných 8 rokoch rezort spravodlivosti priamo riadil nominant Smeru len v druhej Ficovej vláde. V prvej Ficovej vláde bol s výnimkou jedného týždňa ministrom vždy nominant HZDS, takže neplatí, že by bol rezort pod \"priamou\" kontrolou strany. Navyše, za posledných rokoch 8 rokov bol Fico a Smer pri moci len 6 rokov. Výrok na základe týchto nepresností hodnotíme ako nepravdivý. Slovensku v posledných 8 rokoch vládli tieto vlády : Ficova vláda II (SMER): 2012-2014 Radičovej vláda (SDKÚ - KDH - Most - SaS): 2010-2012 Ficova vláda I (SMER - HZDS - SNS): 2006-2010. V prvej Ficovej vláde bol ministrom spravodlivosti nominant HZDS Štefan Harabin (do roku 2009) a po jeho zvolení za predsedu najvyššieho súdu Viera Petríková (rovnako nominantka HZDS). V čase 23.6.-3.7.2009 bol dočasne povedený riadením rezortu predseda vlády Robert Fico. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["vlády", "nominant", "dočasne"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_predsedov_vl%C3%A1dy_Slovenska", "http://www.sme.sk/c/5480651/harabin-s-petrikovou-rozdavali-miliony.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_spravodlivosti_Slovenskej_republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:57.243671+00:00"}
{"id": "46903", "numeric_id": 46903, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46903", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Každý jedenásty dôchodca v kraji nám zomiera.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie, že v kraji zomiera každý jedenásty dôchodca, platí „len” pre Nitriansky kraj pre december 2020. V Trenčianskom, Trnavskom a Prešovskom kraji zomrel za posledný mesiac minulého roka každý 12-13 dôchodca. V ostatných krajoch bola pandemická situácia seniorov menej vážna. Pohľad na celé Slovensko ukazuje, že v roku 2020 zomrelo 50 seniorov z tisíc, čo je každý dvadsiaty senior ( .zip ). Keďže Denisa Saková vo svojom tvrdení ponúka len časť obrazu pre časť obdobia, čo skresľuje celkový pohľad, hodnotíme ho ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie, že v kraji zomiera každý jedenásty dôchodca, platí „len” pre Nitriansky kraj pre december 2020. V Trenčianskom, Trnavskom a Prešovskom kraji zomrel za posledný mesiac minulého roka každý 12-13 dôchodca. V ostatných krajoch bola pandemická situácia seniorov menej vážna. Pohľad na celé Slovensko ukazuje, že v roku 2020 zomrelo 50 seniorov z tisíc, čo je každý dvadsiaty senior ( .zip ). Keďže Denisa Saková vo svojom tvrdení ponúka len časť obrazu pre časť obdobia, čo skresľuje celkový pohľad, hodnotíme ho ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["platí", ".zip"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/ca4b8ee8-5656-466b-bc78-ebd58f0b52c6/!ut/p/z1/tVJNc4IwEP0tHjhCFoEQe4tOR2z1oB2r5NIhGCRFCEKU-u8bOz20ndraQ3PI59u3L_sWMbRGrEqOcptoqapkZ84xw0_zcEKGQ5cCzO5HMPEm0XxIF67v9tEjYoilla51jmLF2yS328KWVWYnhbbATPIo9cmsh2RnNhYcW6GLjxdp4nMiBLEDHGDbx5jbPA2JLfgmIBnwoJ_ic5Y6lRsUX4Ve_SabmWe4MCiYePYGGY1p5IdTADIdBzCh0XIxmHseUO8d8ANHbDSEFzVELlodpejQslJNaSr98McvRoDuEJO8dLq0dMBxCcHEB-wGgR-6A8Bn7_rNbDTbGt5E52dTFFp_KT9aX5XNcMnn_Z5RY7aqtHjRaP2Pbpt0tOIeMdIbkYlGNM6hMd2Ya123NxZY0HWds1VquxNOqkoLvgvJVWtkfkaiuiyJd7KLbHbr-SwmOuCnjvZ6r7RoeOU!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/3f840470-860d-4fd6-a74f-663ac64a8254/Priloha_TS_miera_umrtnosti_2020.zip?MOD=AJPERES&CVID=nuaLGZ."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:30.233022+00:00"}
{"id": "vr37554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37554", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky privatizácie, ktoré prebehli na Slovensku či išlo o telekomunikácie, či išlo o privatizáciu v oblasti plynárenstva alebo v oblasti elektriny znamenali prudké navýšenie cien energií, pretože ten kto investuje peniaze do kúpi...", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medziročná zmena cien pre priemernú domácnosť k januáru príslušného roka (%) 2006 2007 2008 2009 2010 Elektrina 4,7 - 0,2 2,6 6,7 -3,3? Plyn 27,9 2,7 0,0 0,9 - 4,7? Privatizácia SPP prebehla v roku 2002, privatizácia Slovenských elektrární v apríli 2006, a privatizácia Telekomu v roku 2000. Kým dáta vyššie sú použiteľné len pre porovnanie tvrdenia so stavom v cenách elektriny, je vidieť, že v ich prípade nedošlo k bezprostrednému navýšeniu cien a teda neplatí Ficove tvrdenie o \"všetkých privatizáciách.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medziročná zmena cien pre priemernú domácnosť k januáru príslušného roka (%) 2006 2007 2008 2009 2010 Elektrina 4,7 - 0,2 2,6 6,7 -3,3? Plyn 27,9 2,7 0,0 0,9 - 4,7? Privatizácia SPP prebehla v roku 2002, privatizácia Slovenských elektrární v apríli 2006, a privatizácia Telekomu v roku 2000. Kým dáta vyššie sú použiteľné len pre porovnanie tvrdenia so stavom v cenách elektriny, je vidieť, že v ich prípade nedošlo k bezprostrednému navýšeniu cien a teda neplatí Ficove tvrdenie o \"všetkých privatizáciách.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["zmena cien"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/22100272/9/BOJ-S-MONOPOLMI-ZASTAVENIE-PRIVATIZACIE-STRATEGICK%C3%9DCH-PODNIKOV"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:42.046462+00:00"}
{"id": "49269", "numeric_id": 49269, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49269", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V tom Banskobystrickom kraji 102 stavebných strojov, z ktorých mnohé dodnes behajú po Hriňovej ste predali za jedno jediné euro. ", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná kriminálna agentúra obvinila v máji 2022 v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest dve osoby spojené so stranou Republika. Obvinený bol nezaradený poslanec za Republiku, Miroslav Suja, spolu s asistentkou europoslanca Milana Uhríka, Ivanou Slivkovou. Obaja pôsobili v predstavenstve Banskobystrickej regionálnej správy ciest v čase, keď banskobystrickej župe šéfoval Marian Kotleba. Slivková bola predsedníčka predstavenstva a Suja jeho podpredseda. Spoločne v roku 2017 predali súkromnej spoločnosti z Hriňovej 103 strojov za jedno euro, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNAKA oboch vyšetruje s podozrením na spáchanie zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Predseda strany Republika, Milan Uhrík, ktorý bol v tom čase Kotlebovým riaditeľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, označil 103 predaných strojov, vrátane starých traktorov, nákladných áut a sypačov, ako „neupotrebiteľný šrot“. V roku 2017 primátor Hriňovej, Stanislav Horník, oznámil : „Máme informácie, že sa s týmto majetkom ďalej obchoduje. Obchoduje sa s ním v sumách rádovo v tisícoch eur za jednotlivé položky“.", "analysis_paragraphs": ["Národná kriminálna agentúra obvinila v máji 2022 v súvislosti s predajom hnuteľného majetku Banskobystrickej regionálnej správy ciest dve osoby spojené so stranou Republika. Obvinený bol nezaradený poslanec za Republiku, Miroslav Suja, spolu s asistentkou europoslanca Milana Uhríka, Ivanou Slivkovou. Obaja pôsobili v predstavenstve Banskobystrickej regionálnej správy ciest v čase, keď banskobystrickej župe šéfoval Marian Kotleba. Slivková bola predsedníčka predstavenstva a Suja jeho podpredseda. Spoločne v roku 2017 predali súkromnej spoločnosti z Hriňovej 103 strojov za jedno euro, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "NAKA oboch vyšetruje s podozrením na spáchanie zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Predseda strany Republika, Milan Uhrík, ktorý bol v tom čase Kotlebovým riaditeľom Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, označil 103 predaných strojov, vrátane starých traktorov, nákladných áut a sypačov, ako „neupotrebiteľný šrot“. V roku 2017 primátor Hriňovej, Stanislav Horník, oznámil : „Máme informácie, že sa s týmto majetkom ďalej obchoduje. Obchoduje sa s ním v sumách rádovo v tisícoch eur za jednotlivé položky“."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["predsedníčka", "vyšetruje", "oznámil"], "url": ["https://plus7dni.pluska.sk/domov/obvineny-poslanec-suja-predaval-1-euro-stroje-patriace-samosprave", "https://dennikn.sk/minuta/2862841/", "https://www.aktuality.sk/clanok/9LuTxHU/naka-obvinila-poslanca-miroslava-suju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:30.872971+00:00"}
{"id": "vr36421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36421", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "To čo bolo predložené do vlády boli dva listy (nový zákon na podporu vlastenectva, resp. novela zákona o štátnych symboloch, pozn.). Necelé dve strany. Tak vyzeral návrh, ktorý predložil pán premiér Fico. Na základe pripomienok hneď  na vláde pána Mikolaja sa tam dostala školská oblasť, tématika a tak ďalej.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predložený návrh zákona na vládnom zasadnutí nie je dostupný.", "analysis_paragraphs": ["Predložený návrh zákona na vládnom zasadnutí nie je dostupný."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:51.980759+00:00"}
{"id": "vr28477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28477", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "Ale v roku 2011, všetky tieto peniaze prišli (peniaze, ktoré mali mestu vyplatiť v roku 2010 SSC, ŽSR a iné inštitúcie, pozn.), pán primátor teda vedel, že v 2011 tieto peniaze na účet mesta prídu. Konkrétne, keď len porovnáme kapitálové príjmy z rozpočtu mesta, veľmi jednoduché porovnanie, v roku 2010 boli príjmy 2 mil. eur, v roku 2011 boli takmer 9 mil. eur, a potom sa prevrátili v 2012 na 2 milióny aj niečo, v 2013 3 milióny aj niečo ...", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Vaňo pravdivo uvádza sumu, ktorá mestu Trenčín pribudla v rámci kapitálových príjmov do rozpočtu v roku 2011. Tiež možno tvrdiť, že primátor s týmito peniazmi počítal. V údaji o kapitálových výdavkoch v roku 2013 Tomáš Vaňo uviedol údaj zo schváleného rozpočtu, avšak táto suma bola napokon nižšia, ako vyplýva zo Záverečného účtu za rok 2013. Napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok ako celok za pravdivý. Na základe Metodického usmernenia (str. 4) Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 sa spomínané peniaze, ktoré mali ŽSR, SSC a iné inštitúcie vyplatiť mestu Trenčín, spolu s inými príjmami z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, dotácii a transferov, zaraďujú v rozpočtovej klasifikácii medzi kapitálové príjmy. Podľa Záverečného účtu Mesta Trenčín za rok 2011, boli kapitálové výdavky naplánované v pôvodnom rozpočte na 12,1 mil. eur. Počas roka bola však táto suma zmenená na 7,8 mil. eur a skutočné plnenie napokon dosiahlo výšku 8,8 mil. eur. Údaje o konkrétnych položkách možno vidieť v schválenom rozpočte 2011 najmä \"Príjem z predaja pozemkov a nehmotných aktív\". Keďže zmeny rozpočtu 2011 boli robené už počas úradovania Richarda Rybníčka, mesto Trenčín očakávalo spomínané kapitálové príjmy, a teda možno tvrdiť, že \"primátor vedel, že v 2011 tieto peniaze na účet mesta prídu.\" Výška naplnených kapitálových príjmov sa podľa hodnotiacich správ mesta Trenčín takmer presne zhoduje s Vaňovým tvrdením. Ako vidíme v priloženom grafe, kapitálové príjmy v roku 2011 značne prevýšili priemer a vyšplhali sa takmer na úroveň 9 mil. eur. Podľa Vaňa mali kapitálové príjmy v roku 2013 presahovať 3 mil. eur. Tento údaj však súhlasí len s pôvodne schváleným rozpočtom 2013, pričom skutočné plnenie (str. 6) dosiahlo napokon len 1,7 mil. eur. Zdroj: Hodnotiace správy mesta Trenčín v rokoch 2009 až 2013 dostupné TU Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Vaňo pravdivo uvádza sumu, ktorá mestu Trenčín pribudla v rámci kapitálových príjmov do rozpočtu v roku 2011. Tiež možno tvrdiť, že primátor s týmito peniazmi počítal. V údaji o kapitálových výdavkoch v roku 2013 Tomáš Vaňo uviedol údaj zo schváleného rozpočtu, avšak táto suma bola napokon nižšia, ako vyplýva zo Záverečného účtu za rok 2013. Napriek tejto nepresnosti hodnotíme výrok ako celok za pravdivý. Na základe Metodického usmernenia (str. 4) Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 sa spomínané peniaze, ktoré mali ŽSR, SSC a iné inštitúcie vyplatiť mestu Trenčín, spolu s inými príjmami z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, dotácii a transferov, zaraďujú v rozpočtovej klasifikácii medzi kapitálové príjmy. Podľa Záverečného účtu Mesta Trenčín za rok 2011, boli kapitálové výdavky naplánované v pôvodnom rozpočte na 12,1 mil. eur. Počas roka bola však táto suma zmenená na 7,8 mil. eur a skutočné plnenie napokon dosiahlo výšku 8,8 mil. eur. Údaje o konkrétnych položkách možno vidieť v schválenom rozpočte 2011 najmä \"Príjem z predaja pozemkov a nehmotných aktív\". Keďže zmeny rozpočtu 2011 boli robené už počas úradovania Richarda Rybníčka, mesto Trenčín očakávalo spomínané kapitálové príjmy, a teda možno tvrdiť, že \"primátor vedel, že v 2011 tieto peniaze na účet mesta prídu.\" Výška naplnených kapitálových príjmov sa podľa hodnotiacich správ mesta Trenčín takmer presne zhoduje s Vaňovým tvrdením. Ako vidíme v priloženom grafe, kapitálové príjmy v roku 2011 značne prevýšili priemer a vyšplhali sa takmer na úroveň 9 mil. eur. Podľa Vaňa mali kapitálové príjmy v roku 2013 presahovať 3 mil. eur. Tento údaj však súhlasí len s pôvodne schváleným rozpočtom 2013, pričom skutočné plnenie (str. 6) dosiahlo napokon len 1,7 mil. eur. Zdroj: Hodnotiace správy mesta Trenčín v rokoch 2009 až 2013 dostupné TU Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["usmernenia", "Záverečného účtu", "rozpočte 2011", "plnenie", "TU"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6814", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000215438/Sumariz%E1cia.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000176460/Kapit%E1lov%E9%20pr%EDjmy.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000255954/Z%E1vere%E8n%FD%20%FA%E8et%202013_pr%EDjmy.pdf", "http://www.trencin.sk/rozpocet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:42.555678+00:00"}
{"id": "vr15325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15325", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...celoeurópska nedôvera k Európskej únii, o tom hovoria štatistiky...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2015 (s 83, .pdf ), má tendenciu veriť Európskej únii 42 % respondentov. Naopak, 51 % vyjadrilo nedôveru, pričom najnižšiu mieru dôvery vykazuje severovýchodný región v Česku a britský región West Midlands, kde bola nameraná dôvera len u 25 % respondentov. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50%. Výrok Mareka Maďariča na základe tejto analýzy hodnotíme ako pravdivý. Obrázok prevzatý z prieskumu Eurobarometer, s. 83. Znázorňuje tendenciu dôverovať ľudí v jednotlivých oblastiach EÚ. Čím tmavšia farba, tým viac ľudí dôveruje EÚ. V porovnaní s rokom 2012 došlo v niektorých regiónoch k poklesu v dôvere v EÚ, v niektroých zase dôvera narástla. Najväčší nárast (približne 20 p.b.) zaznamenalo niekoľko regiónov v Španielsku. Naopak, najvýznamnejší pokles dôvery bol zaznamenaný v Lombardii na severe Talianska a v niekoľkých oblastiach vo Francúzsku. Zmeny dokumentuje nasledujúca mapa (prevzatá z štúdie Eurobarometer, s. 85): Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2015 (s 83, .pdf ), má tendenciu veriť Európskej únii 42 % respondentov. Naopak, 51 % vyjadrilo nedôveru, pričom najnižšiu mieru dôvery vykazuje severovýchodný región v Česku a britský región West Midlands, kde bola nameraná dôvera len u 25 % respondentov. Len jedna pätina (43) regiónov vykázala dôveru nad 50%. Výrok Mareka Maďariča na základe tejto analýzy hodnotíme ako pravdivý. Obrázok prevzatý z prieskumu Eurobarometer, s. 83. Znázorňuje tendenciu dôverovať ľudí v jednotlivých oblastiach EÚ. Čím tmavšia farba, tým viac ľudí dôveruje EÚ. V porovnaní s rokom 2012 došlo v niektorých regiónoch k poklesu v dôvere v EÚ, v niektroých zase dôvera narástla. Najväčší nárast (približne 20 p.b.) zaznamenalo niekoľko regiónov v Španielsku. Naopak, najvýznamnejší pokles dôvery bol zaznamenaný v Lombardii na severe Talianska a v niekoľkých oblastiach vo Francúzsku. Zmeny dokumentuje nasledujúca mapa (prevzatá z štúdie Eurobarometer, s. 85): Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/69785"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:37.895082+00:00"}
{"id": "vr34521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34521", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ďalej sme navýšili rozpočet na zvýšenie dávok v hmotnej núdzi", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Položka hovoriaca o objeme peňazí určenom na dávku v hmotnej núdzi sa v štátnom rozpočte na rok 2011 nenachádza.", "analysis_paragraphs": ["Položka hovoriaca o objeme peňazí určenom na dávku v hmotnej núdzi sa v štátnom rozpočte na rok 2011 nenachádza."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["štátnom rozpočte"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3465"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:39.838073+00:00"}
{"id": "vr15556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15556", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sadli sme si na koaličnej rade a boli predložené všetky informácie, ktoré viedli k tomu, že koaliční partneri povedali, že nevidia žiadny dôvod na odchod Roberta Kaliňáka.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná rada by sa mala podľa koaličnej zmluvy schádzať raz za mesiac, v prípade potreby aj častejšie. Zápisnice alebo iné záznamy o priebehu týchto rokovaní neexistujú, preto nemôžeme posúdiť priebeh rokovania. Koaličná rada sa mala zaoberať kauzou Kaliňáka 13. júna 2016. Na tlačovej konferencii po rokovaní boli novinárom predložené dokumenty, ktorých mal predložiť minister vnútra aj koaličným partnerom. Rokovanie skončilo s vyhlásením, že koaliční partneri Kaliňákovi dôverujú. Nevieme hodnotiť, či boli novinárom predložené všetky, a tie isté dôkazy ako koaličným partnerom, ani to, či rozhodnutie koaličných partnerov vzniklo len na základe týchto dokumentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKoaličná rada o kauze Bašternák rokovala 13. júna 2016. Za SMER boli prítomní Robert Fico, Robert Kaliňák a Marek Maďarič. Strana Most-Híd zastupovala štvorčlenná skupina v zložení Béla Bugár, Lucia Žitňanská, Gábor Gál a László Sólymos. Za SNS bol prítomný Andrej Danko, Anton Hrnko a Tibor Bernaťák, za Sieť Radoslav Procházka, Igor Janckulík a Eduard Adamčík. Rokovanie koaličných strán trvalo viac ako dve hodiny a výsledkom bolo vyhlásenie, že strany dôverujú Kaliňákovi. Na tlačovej konferencii potom, boli predložené materiály, ktoré mali byť predložené aj koaličným partnerom. Ku kauze sa vyjadril na mieste len Béla Bugár, ten svoj názor povedal už pred rokovaním: \" To, čo tvrdí opozícia, z tých dokumentov nevyplýva. Z týchto dokumentov nevyplýva, že by (Robert Kaliňák, pozn.) mal blízky vzťah s Bašternákom \". Mediálne informácie tak potvrdili, že isté dokumenty boli predložené koaličným partnerom, avšak nemôžeme hodnotiť, či rozhodnutie o dôvere padlo len na základe týchto dôkazov.\n\nKoaliční partneri takto ministra vnútra podržali, avšak ozývajú sa aj také hlasy, ktoré s postupom a konaním ministra spokojní nie sú. V rozhovoru pre SME z októbra 2016 povedala Lucia Žitňanská na margo prípadu toto: \" Myslím si, že situácia sa dostala do polohy, že také rozhodnutie (odstúpenie, pozn.) by bolo namieste. V záujme dôveryhodnosti inštitúcií a polície ako takej. Jedna vec sú fakty, druhá vec je konflikt záujmov a tretia vec je, že jednoducho v istej situácii, keď nedôvera presiahne hranicu a začína to ubližovať inštitúcii ako takej, tam už potom bez ohľadu na oprávnenosť alebo neoprávnenosť konkrétnych výčitiek je asi namieste uprednostniť záujem dôveryhodnosti inštitúcií. “\n\nPoslankyňa za Sieť, Alena Bašistová svoj nesúhlas vyjadrila aj na hlasovaní o dôvere Kaliňákovi na mimoriadnej schôdzi v septembri. Na novinársku otázku povedala: \" Môj postoj odzrkadľuje zmiešané pocity z toho, či má pán minister zotrvať vo svojej funkcii (...) vzhľadom na informácie, ktoré pribúdajú v kauzách, ktoré hýbu spoločnosťou (...) by som na jeho mieste nad odstúpením uvažovala. \" Potom, ako na sneme Siete zvolili novú predsedu, dával Procházka rozhovor pre Hospodárske noviny , kde sa vyjadril aj ku Kaliňákovi. Ako zdôrazňoval, hovorí len vo vlastnom mene. \" Bašternáka nepoznám. Ale môj osobný pocit a môj hodnotiaci úsudok je, že je to regulárny dépeháčkový podvodník, ktorý by mal sedieť. (...) Ja mám Kaliho rád ako človeka. Bodka. To, že je politicky odpísaný, je podľa mňa dnes zrejmé aj jemu samému. \"\n\nO postoji ostatných koaličných poslancov k danej kauze sa dá viac dozvedieť z výsledkov hlasovaní na mimoriadnych schôdzach k odvolaniu Kaliňáka. Tieto prebehli 7. júna a 23. septembra 2016 . Podľa hlasovacích schém dostupných na stránkach Rady môžeme vidieť ako hlasovali jednotliví koaliční poslanci. V prvom pokuse hlasovalo za odvolanie Kaliňáka 58 poslancov. V druhom termíne za odvolania ministra vnútra hlasovalo 40 poslancov, 78 bolo proti. Čo sa týka koaličných partnerov, Bélu Bugára, Andrej Danka a vtedajšieho predsedu strany Sieť Radoslava Procházku, všetci traja v otázke vyjadrenia nedôvery ministrovi Kaliňákovi hlasovali proti, čím mu vyjadrili ich podporu.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada by sa mala podľa koaličnej zmluvy schádzať raz za mesiac, v prípade potreby aj častejšie. Zápisnice alebo iné záznamy o priebehu týchto rokovaní neexistujú, preto nemôžeme posúdiť priebeh rokovania. Koaličná rada sa mala zaoberať kauzou Kaliňáka 13. júna 2016. Na tlačovej konferencii po rokovaní boli novinárom predložené dokumenty, ktorých mal predložiť minister vnútra aj koaličným partnerom. Rokovanie skončilo s vyhlásením, že koaliční partneri Kaliňákovi dôverujú. Nevieme hodnotiť, či boli novinárom predložené všetky, a tie isté dôkazy ako koaličným partnerom, ani to, či rozhodnutie koaličných partnerov vzniklo len na základe týchto dokumentov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Koaličná rada o kauze Bašternák rokovala 13. júna 2016. Za SMER boli prítomní Robert Fico, Robert Kaliňák a Marek Maďarič. Strana Most-Híd zastupovala štvorčlenná skupina v zložení Béla Bugár, Lucia Žitňanská, Gábor Gál a László Sólymos. Za SNS bol prítomný Andrej Danko, Anton Hrnko a Tibor Bernaťák, za Sieť Radoslav Procházka, Igor Janckulík a Eduard Adamčík. Rokovanie koaličných strán trvalo viac ako dve hodiny a výsledkom bolo vyhlásenie, že strany dôverujú Kaliňákovi. Na tlačovej konferencii potom, boli predložené materiály, ktoré mali byť predložené aj koaličným partnerom. Ku kauze sa vyjadril na mieste len Béla Bugár, ten svoj názor povedal už pred rokovaním: \" To, čo tvrdí opozícia, z tých dokumentov nevyplýva. Z týchto dokumentov nevyplýva, že by (Robert Kaliňák, pozn.) mal blízky vzťah s Bašternákom \". Mediálne informácie tak potvrdili, že isté dokumenty boli predložené koaličným partnerom, avšak nemôžeme hodnotiť, či rozhodnutie o dôvere padlo len na základe týchto dôkazov.", "Koaliční partneri takto ministra vnútra podržali, avšak ozývajú sa aj také hlasy, ktoré s postupom a konaním ministra spokojní nie sú. V rozhovoru pre SME z októbra 2016 povedala Lucia Žitňanská na margo prípadu toto: \" Myslím si, že situácia sa dostala do polohy, že také rozhodnutie (odstúpenie, pozn.) by bolo namieste. V záujme dôveryhodnosti inštitúcií a polície ako takej. Jedna vec sú fakty, druhá vec je konflikt záujmov a tretia vec je, že jednoducho v istej situácii, keď nedôvera presiahne hranicu a začína to ubližovať inštitúcii ako takej, tam už potom bez ohľadu na oprávnenosť alebo neoprávnenosť konkrétnych výčitiek je asi namieste uprednostniť záujem dôveryhodnosti inštitúcií. “", "Poslankyňa za Sieť, Alena Bašistová svoj nesúhlas vyjadrila aj na hlasovaní o dôvere Kaliňákovi na mimoriadnej schôdzi v septembri. Na novinársku otázku povedala: \" Môj postoj odzrkadľuje zmiešané pocity z toho, či má pán minister zotrvať vo svojej funkcii (...) vzhľadom na informácie, ktoré pribúdajú v kauzách, ktoré hýbu spoločnosťou (...) by som na jeho mieste nad odstúpením uvažovala. \" Potom, ako na sneme Siete zvolili novú predsedu, dával Procházka rozhovor pre Hospodárske noviny , kde sa vyjadril aj ku Kaliňákovi. Ako zdôrazňoval, hovorí len vo vlastnom mene. \" Bašternáka nepoznám. Ale môj osobný pocit a môj hodnotiaci úsudok je, že je to regulárny dépeháčkový podvodník, ktorý by mal sedieť. (...) Ja mám Kaliho rád ako človeka. Bodka. To, že je politicky odpísaný, je podľa mňa dnes zrejmé aj jemu samému. \"", "O postoji ostatných koaličných poslancov k danej kauze sa dá viac dozvedieť z výsledkov hlasovaní na mimoriadnych schôdzach k odvolaniu Kaliňáka. Tieto prebehli 7. júna a 23. septembra 2016 . Podľa hlasovacích schém dostupných na stránkach Rady môžeme vidieť ako hlasovali jednotliví koaliční poslanci. V prvom pokuse hlasovalo za odvolanie Kaliňáka 58 poslancov. V druhom termíne za odvolania ministra vnútra hlasovalo 40 poslancov, 78 bolo proti. Čo sa týka koaličných partnerov, Bélu Bugára, Andrej Danka a vtedajšieho predsedu strany Sieť Radoslava Procházku, všetci traja v otázke vyjadrenia nedôvery ministrovi Kaliňákovi hlasovali proti, čím mu vyjadrili ich podporu."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["koaličnej zmluvy", "13. júna", "Koaličná rada", "tlačovej konferencii", "SME", "Alena Bašistová", "Hospodárske noviny", "7. júna", "23. septembra 2016", "V prvom pokuse", "V druhom termíne"], "url": ["http://strana-smer.sk/politika-koalicia-zverejnila-koalicnu-zmluvu-pre-volebne-obdobie-2016-2020", "https://dennikn.sk/485736/vladna-koalicia-doveruje-kalinakovi-ktory-priznal-obchodny-vztah-s-basternakom/", "http://www.aktuality.sk/clanok/346734/online-koalicna-rada-chcela-riesit-poplatky-pre-rtvs-bude-o-kauze-basternak/", "https://dennikn.sk/485736/vladna-koalicia-doveruje-kalinakovi-ktory-priznal-obchodny-vztah-s-basternakom/", "http://domov.sme.sk/c/20347407/zitnanska-kalinak-by-mal-odstupit-rozhovor.html", "https://dennikn.sk/567878/basistova-z-kalinaka-mam-zmiesane-pocity-ja-by-som-zvazila-odstupenie/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/813095-no-co-uz-upeciete-z-5-6-percenta", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlasovanie%2Fhlasovanie&ID=37650", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37363", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2Fhlasovanie%2Fhlasovanie&ID=37650"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:48.485978+00:00"}
{"id": "vr36163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36163", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Teraz ste úplne vypustili povinnosť, dokonca aj rokovať v tých obciach, kde je, kde je minimum 20% v štátnom jazyku. Slováci ďalej, Slováci ďalej.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Regulácia sa nachádza v zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ten hovorí: § 2 (1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny.", "analysis_paragraphs": ["Regulácia sa nachádza v zákone z 10. júla 1999 č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. Ten hovorí: § 2 (1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["1999 č. 184/1999"], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:23.728125+00:00"}
{"id": "vr38683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38683", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zvýšili sme príspevok na starostlivosť o dieťa ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stránka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informuje:", "analysis_paragraphs": ["Stránka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny informuje:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Stránka"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/informacie-o-prispevku-na-starostlivost-o-dieta-po-1.1.2011.html?page_id=23858"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:03.060293+00:00"}
{"id": "vr32566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32566", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ak že firma stratí zákazku, nemá prácu pre ľudí a teraz ich bude musieť prepustiť. V konečnom dôsledku pre tých najstarších, ktorí tam najdlhšie robia, bude musieť mať zaplatiť 7 platov (v prípade prepustenia, pozn.). To hovorím samozrejme o tej krajnej hranici, že by to bol ten, ktorý tam robí viac ako 20 rokov u toho zamestnávateľa.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Brocka tvrdí, že podľa novely zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prepustenému zamestnancovi v prípade, že tento zamestnanec u zamestnávateľa pracoval najmenej 20 rokov, vyplatiť odstupné vo výške 7 platov. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože podľa zákona č. 311/2001 Z.z. po novele (.rtf) z 25.10.2012, § 76 ods. 1 písm. d patrí zamestnancovi \"odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov\" . Toto je zároveň najvyššie odstupné v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Brocka tvrdí, že podľa novely zákonníka práce je zamestnávateľ povinný prepustenému zamestnancovi v prípade, že tento zamestnanec u zamestnávateľa pracoval najmenej 20 rokov, vyplatiť odstupné vo výške 7 platov. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože podľa zákona č. 311/2001 Z.z. po novele (.rtf) z 25.10.2012, § 76 ods. 1 písm. d patrí zamestnancovi \"odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov\" . Toto je zároveň najvyššie odstupné v prípade výpovede zo strany zamestnávateľa."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 311/2001 Z.z.", "novele", "§ 76"], "url": ["http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2013-a.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=369467", "http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2013-a.html#76"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:14.571940+00:00"}
{"id": "vr29880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29880", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pretože ja mám mandát nielen od vlády Slovenskej republiky, ale aj od parlamentu, že akékoľvek otázky súvisiace s kvótami budeme vetovať", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR sa opakovane stavia proti povinným kvótam pre štáty EÚ určujúce minimálne počty utečencov, ktoré by mali jednotlivé krajiny prijať. V júni tohto roku kvóty odmietla aj NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR sa opakovane stavia proti povinným kvótam pre štáty EÚ určujúce minimálne počty utečencov, ktoré by mali jednotlivé krajiny prijať. V júni tohto roku kvóty odmietla aj NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["opakovane", "stavia", "proti", "odmietla", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/fico-slovensko-kvoty-nepodpori/155680-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/366949-slovensko-by-malo-prijat-az-2-800-utecencov-tlak-na-kvoty-sa-zvysuje/", "http://www.sme.sk/c/7988957/slovensko-celi-tlaku-na-povinne-kvoty-ziadame-komplexnu-diskusiu.html", "http://www.sme.sk/c/7878233/poslanci-odmietli-kvoty-na-utecencov-chcu-pomoct-na-baze-dobrovolnosti.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-slovensko-kvoty-nepodpori/155680-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:44.470145+00:00"}
{"id": "43692", "numeric_id": 43692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43692", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Neberiem žiadne drogy.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Michal Truban reaguje na zostrihané video z roku 2013, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Pre Trubanovo tvrdenie, že aktuálne žiadne drogy neužíva, nemáme dôkaz, ktorý by ho potvrdil ani vyvrátil. Žiaden nám neposkytol ani Michal Truban, ktorého sme požiadali o vyjadrenie. Jeho tvrdenie považujeme preto za neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Michal Truban reaguje na zostrihané video z roku 2013, v ktorom dáva študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Pre Trubanovo tvrdenie, že aktuálne žiadne drogy neužíva, nemáme dôkaz, ktorý by ho potvrdil ani vyvrátil. Žiaden nám neposkytol ani Michal Truban, ktorého sme požiadali o vyjadrenie. Jeho tvrdenie považujeme preto za neoveriteľné."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["video", "dáva", "uznal", "najskôr", "tvrdil", "priznal"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=RZaQ_DpAeyE", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.facebook.com/miso.truban/photos/a.148608605936614/468544630609675/?type=1&theater", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:36.724471+00:00"}
{"id": "vr29224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29224", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Prognóza konštatuje, že vzrástla zamestnanosť o 2,1 %...", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy (.pdf, Komentár, s.4) Výboru pre makroekonomické prognózy sa predpokladá, že oproti roku 2013 sa zamestnanosť v roku 2014 zvýšila o 1,1%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy (.pdf, Komentár, s.4) Výboru pre makroekonomické prognózy sa predpokladá, že oproti roku 2013 sa zamestnanosť v roku 2014 zvýšila o 1,1%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10080"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:31.137994+00:00"}
{"id": "44215", "numeric_id": 44215, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44215", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Bol tam (v jednom z uznesení posledného summitu lídrov EÚ k bezuhlíkovému hospodárstvu - pozn.) paragraf, ktorý hovoril o tom, že pre krajiny platí a to som samozrejme na tom trval aj ja, technologická neutralita, tzn. krajiny si sami môžu definovať, akým spôsobom budú vyrábať elektrickú energiu a akú technológiu na to použijú. A dodalo sa tam samozrejme ešte taká veta, že niektoré krajiny avizujú, že naďalej budú pokračovať aj vo využívaní jadrovej elektrické energie.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "12. decembra 2019 sa v Bruseli stretli lídri krajín EÚ na klimatickom summite, aby sa rozprávali o záväzku dosiahnuť tzv. bezuhlíkové hospodárstvo. Šiesty paragraf prijatého uznesenia hovorí, že „ Európska rada uznáva potrebu energetickej bezpečnosti a rešpektovania práva členských krajín rozhodovať o svojom energetickom mixe a vybrať si najvhodnejšie technológie. Niektoré štáty uviedli, že ako súčasť svojho vnútroštátneho energetického mixu využívajú jadrovú energiu.” Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["12. decembra 2019 sa v Bruseli stretli lídri krajín EÚ na klimatickom summite, aby sa rozprávali o záväzku dosiahnuť tzv. bezuhlíkové hospodárstvo. Šiesty paragraf prijatého uznesenia hovorí, že „ Európska rada uznáva potrebu energetickej bezpečnosti a rešpektovania práva členských krajín rozhodovať o svojom energetickom mixe a vybrať si najvhodnejšie technológie. Niektoré štáty uviedli, že ako súčasť svojho vnútroštátneho energetického mixu využívajú jadrovú energiu.” Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["stretli", "uznesenia"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-50778001", "https://www.consilium.europa.eu/media/41768/12-euco-final-conclusions-en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:56.788225+00:00"}
{"id": "vr17601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17601", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...v rezorte kultúry a médií som pracovala takmer 30 rokov (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza oficiálna stránka Ministerstva kultúry SR a aj Denník N , novovymenovaná ministerka kultúry Ľubica Laššáková absolvovala štúdium na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už od roku 1983 pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu celulózovo – papierenského priemyslu Slovcepa. V rokoch 1988-2011 pracovala ako redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu, kde väčšinu času moderovala reláciu \"Rádiovíkend\". Niekoľko rokov bola aj vedúcou odbornej redakcie a publicistiky. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od júna 2012 do júna 2016 v oblasti kultúry však nepracovala, keďže bola prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici. Ľubica Laššáková je banskobystrickou mestskou poslankyňou a šéfkou poslaneckého klubu Smeru v Banskobystrickom kraji. V roku 2016 navyše pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako manažérka kultúry, projektová manažérka. V roku 2018 nastúpila na post krajskej šéfky strany po Jane Laššákovej, ktorú menovali za sudkyňu Ústavného súdu SR.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza oficiálna stránka Ministerstva kultúry SR a aj Denník N , novovymenovaná ministerka kultúry Ľubica Laššáková absolvovala štúdium na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už od roku 1983 pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu celulózovo – papierenského priemyslu Slovcepa. V rokoch 1988-2011 pracovala ako redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu, kde väčšinu času moderovala reláciu \"Rádiovíkend\". Niekoľko rokov bola aj vedúcou odbornej redakcie a publicistiky. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od júna 2012 do júna 2016 v oblasti kultúry však nepracovala, keďže bola prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici. Ľubica Laššáková je banskobystrickou mestskou poslankyňou a šéfkou poslaneckého klubu Smeru v Banskobystrickom kraji. V roku 2016 navyše pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako manažérka kultúry, projektová manažérka. V roku 2018 nastúpila na post krajskej šéfky strany po Jane Laššákovej, ktorú menovali za sudkyňu Ústavného súdu SR."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["oficiálna", "Denník N"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/ministerka-b.html", "https://dennikn.sk/minuta/1068781/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:40.531365+00:00"}
{"id": "vr15492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15492", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Konkrétne napríklad prídavky na deti, daňový bonus pre pracujúcich rodičov štvrtý rok po sebe nebude zvýšené ani o cent, pretože tam je tá logika naviazania na životné minimum.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od januára 2014 sa výška prídavku na dieťa nezmenila a nebude sa meniť ani budúci rok. Suma prídavku na dieťa sa upravuje rovnakým koeficientom ako životné minimum, ktoré sa od júla 2013 nezmenilo a podľa správy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ostáva pre rok 2017, teda v poradí štvrtý rok, opäť nezmenené. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona je prídavok na dieťa v roku 2016 vo výške 23,52 eur mesačne. Suma sa upravuje od 1. januára kaledárneho roka koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Jeho aktuálna výška je 198,06 eur. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov. A to konkrétne v prípade, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností alebo ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu, pričom tieto koeficienty porovnávame 1. štvrťrokom kalendárneho roka s 1. štvrťrokom predchádzajúceho roka. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Aktuálny koeficient životných nákladov nízkopríjmových domácností má hodnotu 0,994 a rozhoduje pre úpravu súm životného minima. Vzhľadom na negatívny vývoj tohto koeficientu a v záujme neznižovania príjmov obyvateľov sa vďaka novele zákona z roku 2014 neuplatňuje valorizačný mechanizmus, ak hodnota koeficientu je v prílušnom roku nižsia alebo rovná jednej. \"V opačnom prípade by muselo dôjsť k zníženiu životného minima a dávok naň naviazaných, čomu sme spomínanou novelou zákona úspešne predišli. Neznížia sa preto napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, ...,\" vyjadrilo sa Ministerstvo. Medzi rokom 2010 a 2014 sa suma prídavku na dieťa zvýšila o 1,53 eur, zatiaľ čo životné minimum vzrástlo z 185,38 eur na 198,09 eur. Kvôli poklesu spotrebiteľských cien, teda aj životných nákladov, na ktoré sa viaže životné minimum, sa ministerstvo od roku 2014 rozhodlo životné minimum nevalorizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2014 sa výška prídavku na dieťa nezmenila a nebude sa meniť ani budúci rok. Suma prídavku na dieťa sa upravuje rovnakým koeficientom ako životné minimum, ktoré sa od júla 2013 nezmenilo a podľa správy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny ostáva pre rok 2017, teda v poradí štvrtý rok, opäť nezmenené. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona je prídavok na dieťa v roku 2016 vo výške 23,52 eur mesačne. Suma sa upravuje od 1. januára kaledárneho roka koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima. Jeho aktuálna výška je 198,06 eur. Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sumy životného minima sa upravujú k 1. júlu kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov. A to konkrétne v prípade, ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností alebo ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu, pričom tieto koeficienty porovnávame 1. štvrťrokom kalendárneho roka s 1. štvrťrokom predchádzajúceho roka. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Aktuálny koeficient životných nákladov nízkopríjmových domácností má hodnotu 0,994 a rozhoduje pre úpravu súm životného minima. Vzhľadom na negatívny vývoj tohto koeficientu a v záujme neznižovania príjmov obyvateľov sa vďaka novele zákona z roku 2014 neuplatňuje valorizačný mechanizmus, ak hodnota koeficientu je v prílušnom roku nižsia alebo rovná jednej. \"V opačnom prípade by muselo dôjsť k zníženiu životného minima a dávok naň naviazaných, čomu sme spomínanou novelou zákona úspešne predišli. Neznížia sa preto napríklad rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, ...,\" vyjadrilo sa Ministerstvo. Medzi rokom 2010 a 2014 sa suma prídavku na dieťa zvýšila o 1,53 eur, zatiaľ čo životné minimum vzrástlo z 185,38 eur na 198,09 eur. Kvôli poklesu spotrebiteľských cien, teda aj životných nákladov, na ktoré sa viaže životné minimum, sa ministerstvo od roku 2014 rozhodlo životné minimum nevalorizovať. Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Podľa zákona", "Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny", "Aktuálny koeficient", "vyjadrilo"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zivotne-minimum-zostava-nezmenene.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/600/", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zivotne-minimum-zostava-nezmenene.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zivotne-minimum-zostava-nezmenene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:06.671244+00:00"}
{"id": "vr31489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31489", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Bol jeden návrh dokonca ústavného zákona, ktorý sme spolu (koalícia aj opozícia pozn.) prijali a to bol o dlhovej brzde.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že spomínaný zákon o dlhovej brzde bol prijatý po vzájomnej dohode koalície a opozície a hlasovali za neho všetci prítomní poslanci (jeden sa zdržal). Pavol Hrušovský hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že spomínaný zákon o dlhovej brzde bol prijatý po vzájomnej dohode koalície a opozície a hlasovali za neho všetci prítomní poslanci (jeden sa zdržal). Pavol Hrušovský hovorí pravdu."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "výbor", "SITA", "hlasovalo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/experti-koalicie-i-opozicie-za-zhodli-na-navrhu-zakona-o-dlhovej-brzde-1ee-/sk_ekonomika.asp?c=A111004_132156_sk_ekonomika_p01", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=105", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ustavne-ohranicenie-dlhu-dostava-re/411581-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29604"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:08.355334+00:00"}
{"id": "vr34113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34113", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Prečo vláda v prvom období vytvorila 11 operačných programov? To je najviac zo všetkých štátov. Nikto nemá takú komplikovanú štruktúru alebo tak fragmentované rozdelenie.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii je možno konštatovať, že počet národných operačných programov na Slovensku bol znížení z 11 na súčasných 6 práve súčasnou vládou začiatkom tohto roku. Súčasných 6 národných operačných programov je stále (spolu s Maďarskom a ČR) najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Nevieme však zistiť, či to bola skutočne prvá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla 11 operačných programov. Výrok preto hodnotíme ako neovertiteľný. Oficiálna stránka generálneho riaditeľstva EK zaobrajúceho sa regionálnou politikou, klasifikuje operačné programy a pri Slovensku uvádza v jednotlivých kategóriách nasledovné čísla: - 6 Operačných programov pri národných programoch (rovnaký počet majú aj Maďarsko a ČR) - 2 Operačné programy pri regionálnych programoch (napr. Veľká Británia aj Poľsko majú16, Taliansko dokonca 21, Francúzsko 26 apod.) - 6 Operačných programov pri medziregionálnych projektoch (napr. Slovinsko má 9, Maďarsko 8). Portál eurofondy.webnode.sk uvádza 11 Operačných programov na Slovensku, plus ďalšie 2 mimo Národný strategický referenčný rámec. Rovnaká stránka na inom mieste hovorí o \"všetkých 14 operačných programoch (operačné programy NSRR, ďalšie operačné programy –Cieľ3)\". Zmenu v počte operačných programov spomínal premiér Robert Fico podľa správy SITA zo 16.1.2013, ktorá hovorí o znížení počtu programov z 11 na 6. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii je možno konštatovať, že počet národných operačných programov na Slovensku bol znížení z 11 na súčasných 6 práve súčasnou vládou začiatkom tohto roku. Súčasných 6 národných operačných programov je stále (spolu s Maďarskom a ČR) najviac spomedzi všetkých krajín EÚ. Nevieme však zistiť, či to bola skutočne prvá vláda Roberta Fica, ktorá zaviedla 11 operačných programov. Výrok preto hodnotíme ako neovertiteľný. Oficiálna stránka generálneho riaditeľstva EK zaobrajúceho sa regionálnou politikou, klasifikuje operačné programy a pri Slovensku uvádza v jednotlivých kategóriách nasledovné čísla: - 6 Operačných programov pri národných programoch (rovnaký počet majú aj Maďarsko a ČR) - 2 Operačné programy pri regionálnych programoch (napr. Veľká Británia aj Poľsko majú16, Taliansko dokonca 21, Francúzsko 26 apod.) - 6 Operačných programov pri medziregionálnych projektoch (napr. Slovinsko má 9, Maďarsko 8). Portál eurofondy.webnode.sk uvádza 11 Operačných programov na Slovensku, plus ďalšie 2 mimo Národný strategický referenčný rámec. Rovnaká stránka na inom mieste hovorí o \"všetkých 14 operačných programoch (operačné programy NSRR, ďalšie operačné programy –Cieľ3)\". Zmenu v počte operačných programov spomínal premiér Robert Fico podľa správy SITA zo 16.1.2013, ktorá hovorí o znížení počtu programov z 11 na 6. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["generálneho riaditeľstva", "eurofondy.webnode.sk", "správy"], "url": ["http://ec.europa.eu/regional_policy/country/prordn/search.cfm?gv_pay=ALL&gv_reg=ALL&gv_obj=ALL&gv_the=ALL&LAN=EN&gv_per=2", "http://eurofondy.webnode.sk/operacne-programy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/256085-slovensko-dobehlo-meskanie-v-cerpani-eurofondov-tvrdi-premier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:20.394240+00:00"}
{"id": "48562", "numeric_id": 48562, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48562", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Z toho vyplynulo to, že nieže jedno, 2 percentá alebo 3 percentá (zdraženie cien elektriny, pozn.), +51 % pri elektrine do 85-percentnej spotreby a + 386 % nad 85-percentnú spotrebu. To sú čísla vášho nominanta Jurisa, šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Matovič neinterpretuje prepočty ÚRSO správne: v prípade scenára, podľa ktorého bude stačiť zastropovaná cena energie na 85 % spotreby, celková cena energie stúpne zo 189,89 € na 386,79 €, teda nie o 386 %, ale o 72 %.\n\nPredbežné prepočty ÚRSO z rokovania vlády tvrdia, že existujú tri scenáre toho, ako sa môžu vyvíjať ceny energií.\n\nIgor Matovič sa pri prvom odhade odrážal od prvého scenáru, ktorý tvrdí, že prinajlepšom stúpne cena energie o 51 %. Celú spotrebu by mala následne pokryť zastropovaná cena, ktorá bola vyrokovaná s vládou v memorande.\n\nDruhý scenár hovorí o zvýšení ceny o 72 % pri spotrebe do 85 % + poplatky a tretí scenár o zvýšení cien energií o približne 101 %. Nárast o 386 % sa nikde nespomína. Konečná suma po zvýšení o 101 % podľa tretieho scenáru predstavovala 386,79 € .\n\nPodrobne tematiku rozobral aj Denník N, ktorý v ich článku vypočítal, ako sa ceny pre domácnosti s rôznymi potrebami môžu líšiť.\n\nPodľa slov ÚRSO sú však čísla stále iba indikatívne a ich finálnu podobu budeme poznať až koncom kalendárneho roka.", "analysis_paragraphs": ["Matovič neinterpretuje prepočty ÚRSO správne: v prípade scenára, podľa ktorého bude stačiť zastropovaná cena energie na 85 % spotreby, celková cena energie stúpne zo 189,89 € na 386,79 €, teda nie o 386 %, ale o 72 %.", "Predbežné prepočty ÚRSO z rokovania vlády tvrdia, že existujú tri scenáre toho, ako sa môžu vyvíjať ceny energií.", "Igor Matovič sa pri prvom odhade odrážal od prvého scenáru, ktorý tvrdí, že prinajlepšom stúpne cena energie o 51 %. Celú spotrebu by mala následne pokryť zastropovaná cena, ktorá bola vyrokovaná s vládou v memorande.", "Druhý scenár hovorí o zvýšení ceny o 72 % pri spotrebe do 85 % + poplatky a tretí scenár o zvýšení cien energií o približne 101 %. Nárast o 386 % sa nikde nespomína. Konečná suma po zvýšení o 101 % podľa tretieho scenáru predstavovala 386,79 € .", "Podrobne tematiku rozobral aj Denník N, ktorý v ich článku vypočítal, ako sa ceny pre domácnosti s rôznymi potrebami môžu líšiť.", "Podľa slov ÚRSO sú však čísla stále iba indikatívne a ich finálnu podobu budeme poznať až koncom kalendárneho roka."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["prepočty ÚRSO", "ÚRSO", "článku"], "url": ["https://www.facebook.com/photo/?fbid=620576456102295&set=pb.100044498376734.-2207520000..", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/639697-prvy-navrh-cien-elektriny-na-2023-ucty-porastu-od-50-percent-po-trojnasobok-sulikove-cisla-nesedia/", "https://e.dennikn.sk/2997539/co-urobi-s-vasim-mesacnym-uctom-uspora-15-percent-elektriny-ktoru-od-vas-ocakava-sulik/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:04.636543+00:00"}
{"id": "vr17078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17078", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko bolo v rebríčku korupcie na 66. mieste, Transparency International, seriózny audit na 66. mieste, dnes sme na 54. mieste, to znamená, že klesli sme o 11 pričok.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa hodnotenia indexu vnímania korupcie, ktorý každoročne vydáva Transparency International sa Slovensko v roku 2016 umiestnilo na 54. mieste rebríčka. Robert Kaliňák porovnáva súčasný stav so stavom z obdobia vlády Ivety Radičovej. V roku 2011 sa Slovensko naozaj umiestnilo na 66. mieste. Výrok Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa hodnotenia indexu vnímania korupcie, ktorý každoročne vydáva Transparency International sa Slovensko v roku 2016 umiestnilo na 54. mieste rebríčka. Robert Kaliňák porovnáva súčasný stav so stavom z obdobia vlády Ivety Radičovej. V roku 2011 sa Slovensko naozaj umiestnilo na 66. mieste. Výrok Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["2016", "2011"], "url": ["https://www.transparency.org/news/feature/corruption_perceptions_index_2016", "https://www.transparency.org/cpi2011/results"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:23.516217+00:00"}
{"id": "42952", "numeric_id": 42952, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42952", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Matteo Salvini je dnes populárnejší ako taliansky premiér a jeho koaličný partner.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od decembra minulého roka prieskumy potvrdzujú Pčolinského slová o tom, že Matteo Salvini a jeho strana Liga severu je populárnejšie ako jeho koaličný partner Hnutie piatich hviezd. V decembri 2018 v prieskume namerali strane Mattea Salvini 31,4 percenta, zatiaľ čo Hnutie piatich hviezd 27,9 percenta. Vo februári namerali Lige severu 34,4 percenta, Hnutiu piatich hviezd tesne pod 28 percent. V najnovšom prieskume z mája 2019, je strana Mattea Salviniho na prvom mieste s náskokom 8 percent pred Hnutím piatich hviezd.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od decembra minulého roka prieskumy potvrdzujú Pčolinského slová o tom, že Matteo Salvini a jeho strana Liga severu je populárnejšie ako jeho koaličný partner Hnutie piatich hviezd. V decembri 2018 v prieskume namerali strane Mattea Salvini 31,4 percenta, zatiaľ čo Hnutie piatich hviezd 27,9 percenta. Vo februári namerali Lige severu 34,4 percenta, Hnutiu piatich hviezd tesne pod 28 percent. V najnovšom prieskume z mája 2019, je strana Mattea Salviniho na prvom mieste s náskokom 8 percent pred Hnutím piatich hviezd."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["namerali", "namerali", "najnovšom prieskume"], "url": ["https://www.lettera43.it/it/articoli/politica/2018/12/20/ultimi-sondaggi-elettorali-20-dicembre/227517/", "https://www.ilfattoquotidiano.it/2019/02/09/sondaggi-lega-primo-partito-ma-cala-al-344-stabile-il-m5s-cresce-fi-mentre-il-pd-e-al-minimo-storico-con-il-161/4960031/", "https://www.repubblica.it/politica/2019/05/07/news/sondaggi_lega_m5s_pd_governo_fi_europee_indecisi-225638381/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:24.309740+00:00"}
{"id": "vr34561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34561", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tento sľub, a to je typické pre vládnu koalíciu, po voľbách sa odsúva, jeho splnenie niekde, pokiaľ viem, podľa toho, ako sa vyjadril pán minister, do roku 2012, čo bude v roku 2012...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napríklad Webnoviny k tejto téme zrušenia poplatkov: Ešte pred ich zrušením, je ale nutné vytvoriť nový legislatívny rámec financovania a fungovania verejnoprávnych médií. Preto sa minister kultúry rozhodol najskôr predložiť svoju koncepciu o verejnoprávnych médiach, ktorú chce konzultovať s odborníkmi. Súčasťou Krajcerovej reformy bude zrušenie koncesionárskych poplatkov, ku ktorému by malo prísť 1. Januára 2012.", "analysis_paragraphs": ["Napríklad Webnoviny k tejto téme zrušenia poplatkov: Ešte pred ich zrušením, je ale nutné vytvoriť nový legislatívny rámec financovania a fungovania verejnoprávnych médií. Preto sa minister kultúry rozhodol najskôr predložiť svoju koncepciu o verejnoprávnych médiach, ktorú chce konzultovať s odborníkmi. Súčasťou Krajcerovej reformy bude zrušenie koncesionárskych poplatkov, ku ktorému by malo prísť 1. Januára 2012."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["koncepciu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/krajcer-koncesionarske-poplatky-treba-/206871-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:35.621565+00:00"}
{"id": "45038", "numeric_id": 45038, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45038", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Ešte tu máme tu ďalšiu možnosť, ktorú som spomenul, že keď sa niekto dostane myslím ten zamestnávateľ do nejakých krátkodobých finančných problémov s hotovosťou, ešte tam bude mať obrovskú možnosť 500.000.000 EUR mesačne, aby dostal pôžičku na preklenutie.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do mesačne ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov, aby mohli financovať podnikateľov v zlej ekonomickej situácii. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do mesačne ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov, aby mohli financovať podnikateľov v zlej ekonomickej situácii. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:52.968493+00:00"}
{"id": "vr26005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26005", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Boli ste (Beňová, pozn.) 4 roky vo vedení župy.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Flašíková - Beňová bola v roku 2005 zvolená za poslankyňu Bratislavkého samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo ju následne zvolilo za podpredsedníčku BSK. Túto funkciu zastávala v rokoch 2005 - 2009, Je teda pravdou, že Flašíková-Beňová zastávala funkciu vo vedení BSK 4 roky.", "analysis_paragraphs": ["Flašíková - Beňová bola v roku 2005 zvolená za poslankyňu Bratislavkého samosprávneho kraja. Zastupiteľstvo ju následne zvolilo za podpredsedníčku BSK. Túto funkciu zastávala v rokoch 2005 - 2009, Je teda pravdou, že Flašíková-Beňová zastávala funkciu vo vedení BSK 4 roky."], "analysis_date": "2013-11-06", "analysis_sources": {"text": ["2005", "zastávala"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=13", "http://www.hlavnespravy.sk/bsk-kraj-opravuje-budovy-vo-svojej-sprave-z-vlastnych-penazi-a-v-zmysle-zakona/143752/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:57.277069+00:00"}
{"id": "vr26239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26239", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keby to fungovalo na Slovensku tak, že tie strany sa za niekoho postavia, tak dostane príslušný počet hlasov ako podľa strán, no tak by pán Maňka vyhral 40 ku 1 alebo 40 ku 1,5. Lebo toľko percent mala strana pána Kotlebu v posledných voľbách v parlamente.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frešo poukazuje na rozdiel vo volebnom výsledku vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 - strany SMER-SD a strany Ľudová strana - Naše Slovensko, ktorej lídrom je M. Kotleba. SMER-SD získal 44,41% hlasov. Strana M. Kotlebu Ľudová strana - Naše Slovensko získala 1,58% hlasov. Presný pomer by bol 28 ku 1 resp. približne 42 k 1,5. Frešo správne uvádza volebný výsledok strany M. Kotlebu a taktiež aj približný pomer výsledku strany SMER-SD a strany M. Kotlebu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Frešo poukazuje na rozdiel vo volebnom výsledku vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2012 - strany SMER-SD a strany Ľudová strana - Naše Slovensko, ktorej lídrom je M. Kotleba. SMER-SD získal 44,41% hlasov. Strana M. Kotlebu Ľudová strana - Naše Slovensko získala 1,58% hlasov. Presný pomer by bol 28 ku 1 resp. približne 42 k 1,5. Frešo správne uvádza volebný výsledok strany M. Kotlebu a taktiež aj približný pomer výsledku strany SMER-SD a strany M. Kotlebu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:49.556179+00:00"}
{"id": "50021", "numeric_id": 50021, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50021", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Sme odovzdali 1,1 miliardový deficit a zdedili sme 8,5 miliardový deficit.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit verejnej správy za rok 2019 bol 1,1 miliardy eur a za rok 2023 6,4 miliardy eur. Vzhľadom na to, že Kamenický uvádza údaj viac ako o 2 miliardy vyšší, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nPodľa Štatistického úradu SR predstavoval deficit sektora verejnej správy za rok 2019, teda za posledný celý rok vlády Smeru-SD, 1,1 miliardy eur. To sa rovná 1,2 % tohoročného HDP.\n\nDeficit verejnej správy za rok 2023 – keďže štvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná až 25. októbra 2023 – dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavuje 5,2 % tohoročného HDP. Medzi rokmi 2019 a 2023 sa teda deficit zvýšil takmer päťnásobne.\n\nVývoj verejných financií bol v tomto období poznamenaný viacerými okolnosťami , ktoré si vyžiadali mimoriadne výdavky štátneho rozpočtu, ako je pandémia a vypuknutie plnohodnotnej vojny na Ukrajine a s tým spojená bezpečnostná a energetická kríza. Následkom nej došlo zvýšeniu výdavkov na obranu a energie a k zvýšeniu rastu inflácie. Príčinou sú však aj trvalé náklady opatrení vlád Igora Matoviča a Eduarga Hegera v oblasti sociálnej a rodinnej politiky.", "analysis_paragraphs": ["Deficit verejnej správy za rok 2019 bol 1,1 miliardy eur a za rok 2023 6,4 miliardy eur. Vzhľadom na to, že Kamenický uvádza údaj viac ako o 2 miliardy vyšší, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Podľa Štatistického úradu SR predstavoval deficit sektora verejnej správy za rok 2019, teda za posledný celý rok vlády Smeru-SD, 1,1 miliardy eur. To sa rovná 1,2 % tohoročného HDP.", "Deficit verejnej správy za rok 2023 – keďže štvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná až 25. októbra 2023 – dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavuje 5,2 % tohoročného HDP. Medzi rokmi 2019 a 2023 sa teda deficit zvýšil takmer päťnásobne.", "Vývoj verejných financií bol v tomto období poznamenaný viacerými okolnosťami , ktoré si vyžiadali mimoriadne výdavky štátneho rozpočtu, ako je pandémia a vypuknutie plnohodnotnej vojny na Ukrajine a s tým spojená bezpečnostná a energetická kríza. Následkom nej došlo zvýšeniu výdavkov na obranu a energie a k zvýšeniu rastu inflácie. Príčinou sú však aj trvalé náklady opatrení vlád Igora Matoviča a Eduarga Hegera v oblasti sociálnej a rodinnej politiky."], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["deficit", "Deficit", "okolnosťami"], "url": ["https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://www.rrz.sk/ako-sme-sa-dostali-do-dnesneho-zleho-stavu-verejnych-financii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:28.228378+00:00"}
{"id": "vr26892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26892", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...sociálni demokrati v tejto krajine naozaj, a teraz vás prekvapím, nikdy neprivatizovali.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 15. septembra 2013). Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Druhá vláda R. Fica pripravuje Cargo na vstup strategického investora a v prípade Slovak Telekomu vláda podpísala memorandum o odpredaji 49% akcii. Tieto plány však zatiaľ neboli realizované. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 15. septembra 2013). Počas vlády 1. R. Fica v rokoch 2006-2010 bola predaná napríklad prešovská tepláreň. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Druhá vláda R. Fica pripravuje Cargo na vstup strategického investora a v prípade Slovak Telekomu vláda podpísala memorandum o odpredaji 49% akcii. Tieto plány však zatiaľ neboli realizované. 3. júla 2007 vyšiel v denníku SME článok hodnotiaci prvý rok vlády, v ktorom sa píše, že počas roka 2006 vláda zrušila privatizáciu Nákladnej železničnej spoločnosti Cargo, rozhodla o zastavení privatizácie bratislavského letiska, rozhodla o nepredajnosti štátnych lesov a rozhodla taktiež o vypovedaní zmluvy týkajúcej sa predaja Gabčíkova. 11. decembra 2008 v denníku Pravda vyšiel článok, v ktorom sa hovorí o zmene právnej formy nemocnice ministerstva vnútra(príspevková organizácia štátu) na Nemocnicu svätého Michala(akciová spoločnosť)s tým, že 100% akcií by mal v rukách štát. Avšak návrh ministra vnútra Kaliňáka nevylučoval odpredaj časti akcií súkromným investorom takže ako sa v článku píše, jedná sa o pokus tichej privatizácie. Tento návrh schválila vláda. 19. februára 2010 denník Pravda vydal článok o odobrení privatizácii prešovskej teplárne premiérom. \" „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico.\" Predaj prebehol už v januári 2012. Prešovské teplárne patrili pod Košické teplárne a 100 % vlastníkom Košických teplárni je FNM. SITA , 18. februára 2010: \" Novým majiteľom kotolne v Prešove za 980 tisíc eur sa stala od 1. januára 2010 akciová spoločnosť Spravbytkomfort Prešov. Akcionármi prešovskej firmy sú mesto Prešov, ktoré vlastní 45-percentný podiel a rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien , patriaca do holdingovej skupiny mesta Viedeň, ktorá drží zvyšok akcií.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Cargo", "Slovak Telekomu", "podpísala", "SME", "Pravda", "Pravda", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sas-fico-ide-tunelarsky-privatizovat-cargo-mal-vzdat-kandidatury.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7102239/fico-tajne-podpisal-memorandum-o-dopredaji-telekomu.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/308602-o-sposobe-predaja-slovak-telekomu-sa-zatial-nerozhodlo/", "http://www.sme.sk/c/3378899/uplynie-rok-od-vymenovania-vlady-roberta-fica.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/88801/FNM-nepovazuje-predaj-kotolne-za-skrytu-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:41.255595+00:00"}
{"id": "vr15870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15870", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Ján Richter tvrdí, že počas roku 2016 klesol počet dlhodobo nezamestnaných o 38 tisíc. Dlhodobo nezamestnaný je podľa zákona č. 5/2004 Z. z. „občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov“. Nižšie uvedený graf zobrazuje počet uchádzačov, ktorí sú evidovaní 12 a viacej mesiacov.\n\nPodľa štatistík http://www.upsvar.sk sa znížil počet dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Výrok ministra Richtera sa v súlade so skutočnými hodnotami líši o 7 % a z toho dôvodu tento výrok vyhodnocujeme ako nepravda.", "analysis_paragraphs": ["Minister Ján Richter tvrdí, že počas roku 2016 klesol počet dlhodobo nezamestnaných o 38 tisíc. Dlhodobo nezamestnaný je podľa zákona č. 5/2004 Z. z. „občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov“. Nižšie uvedený graf zobrazuje počet uchádzačov, ktorí sú evidovaní 12 a viacej mesiacov.", "Podľa štatistík http://www.upsvar.sk sa znížil počet dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Výrok ministra Richtera sa v súlade so skutočnými hodnotami líši o 7 % a z toho dôvodu tento výrok vyhodnocujeme ako nepravda."], "analysis_date": "2017-02-26", "analysis_sources": {"text": ["http://www.upsvar.sk"], "url": ["http://www.upsvar.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:55.066402+00:00"}
{"id": "vr26736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26736", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "My za týmto účelom zvolali ústavnoprávny výbor, aby sme si vypočuli pána generálneho prokurátora, čo sa stalo, pretože sa javí, že tam boli naozaj procesné pochybenia.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S odkazom na TASR , zvolanie ústavnoprávneho výboru bolo iniciované opozičnými poslancami M. Kadúcom (OĽaNO), R. Prochádzkom (nezaradený), D. Lipšicom (NOVA) a G. Gálom (Most-Híd), pričom pozvaným je podľa dostupných informácií i generálny prokurátor J. Čižnár.", "analysis_paragraphs": ["S odkazom na TASR , zvolanie ústavnoprávneho výboru bolo iniciované opozičnými poslancami M. Kadúcom (OĽaNO), R. Prochádzkom (nezaradený), D. Lipšicom (NOVA) a G. Gálom (Most-Híd), pričom pozvaným je podľa dostupných informácií i generálny prokurátor J. Čižnár."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/generalny-prokurator-nitra-neonacisti/72086-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:59.840734+00:00"}
{"id": "vr36961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36961", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako je možné, že predseda parlamentu povie, že riaditeľa tejto inštitúcie, kde teraz sedíme, určí koaličná rada?", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR sa predseda parlamentu Sulík o voľbe kandidáta na riaditeľa RTS vyjadril takto: \"My sme na Koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany cez svojho zástupcu predkladať všetky návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície. Do tohto procesu nechcem vstupovať ani tým, že poviem, potvrdím alebo popriem nejaké meno. Vôbec sa k tomu nebudem vyjadrovať.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR sa predseda parlamentu Sulík o voľbe kandidáta na riaditeľa RTS vyjadril takto: \"My sme na Koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany cez svojho zástupcu predkladať všetky návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície. Do tohto procesu nechcem vstupovať ani tým, že poviem, potvrdím alebo popriem nejaké meno. Vôbec sa k tomu nebudem vyjadrovať.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5696066/sulik-este-nevie-koho-docasne-poveri-vedenim-rts.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:06.614249+00:00"}
{"id": "vr26610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26610", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Minimálnou mzdou to nespravíme. 100 000 ľudí dnes dostáva (minimálnu mzdu, pozn.) niečo z vyše 2 miliónov pracujúcich.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet pracujúcich občanov SR k tretiemu štvrťroku 2013 je približne 2 334 400. Podľa správy (strana 8) Štatistického úradu 4,5 % ľudí na Slovensku pracuje za mzdu od 300 do 350 eur, čo je 105 030 ľudí. Minimálna mzda bola v roku 2013 337,70 EUR. Čísla, ktoré uvádza Ľudovít Kaník, sa približne zhodujú so štatistickými datami, pričom odchýlky nepredstavujú rozdiel pre argumentačnú pozíciu.", "analysis_paragraphs": ["Počet pracujúcich občanov SR k tretiemu štvrťroku 2013 je približne 2 334 400. Podľa správy (strana 8) Štatistického úradu 4,5 % ľudí na Slovensku pracuje za mzdu od 300 do 350 eur, čo je 105 030 ľudí. Minimálna mzda bola v roku 2013 337,70 EUR. Čísla, ktoré uvádza Ľudovít Kaník, sa približne zhodujú so štatistickými datami, pričom odchýlky nepredstavujú rozdiel pre argumentačnú pozíciu."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Počet", "správy", "337,70"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:26.998157+00:00"}
{"id": "45513", "numeric_id": 45513, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45513", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Chcem povedať, že vaša ministerka spravodlivosti z vašej strany, pán Šeliga konštatovala, že je lepšie, aby sa generálny prokurátor vyberal z prokurátorov … pani prezidentka sa skôr prikláňa k možnosti, aby bola zachovaná len možnosť vyberať generálneho prokurátora z prokurátorov a čo je najdôležitejšie, rada prokurátorov, najvyšší prokurátorský orgán, konštatoval presne to isté.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Názor, že na čele slovenskej prokuratúry by mal byť prokurátor, má ministerka spravodlivosti, prezidentka aj Rada prokurátorov. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. „Môj názor je, že by sme mali vybrať človeka z prokuratúry. Prokuratúra má veľmi veľa prokurátorov, ktorí sú silné osobnosti a tých dôvodov, prečo by sme mali vyberať z nich je viac,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala , že „presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.” „ Systém našej prokuratúry sme porovnávali so zahraničnými. Jednoznačne mi z toho vyplývalo, že v rámci románskeho systému prokuratúry, ktorý tu máme, má byť generálnym prokurátorom osoba z vnútra prokuratúry. Pokiaľ toto chceme meniť, mala by tomu predchádzať poctivá odborná debata s dostatkom času a riadny legislatívny proces. Vnímam to tak, že súčasná právna úprava má logiku a myslím, že je to tak správne,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk. Šéfa prokuratúry by vnútri systému hľadala aj Rada prokurátorov.", "analysis_paragraphs": ["Názor, že na čele slovenskej prokuratúry by mal byť prokurátor, má ministerka spravodlivosti, prezidentka aj Rada prokurátorov. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. „Môj názor je, že by sme mali vybrať človeka z prokuratúry. Prokuratúra má veľmi veľa prokurátorov, ktorí sú silné osobnosti a tých dôvodov, prečo by sme mali vyberať z nich je viac,“ uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala , že „presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.” „ Systém našej prokuratúry sme porovnávali so zahraničnými. Jednoznačne mi z toho vyplývalo, že v rámci románskeho systému prokuratúry, ktorý tu máme, má byť generálnym prokurátorom osoba z vnútra prokuratúry. Pokiaľ toto chceme meniť, mala by tomu predchádzať poctivá odborná debata s dostatkom času a riadny legislatívny proces. Vnímam to tak, že súčasná právna úprava má logiku a myslím, že je to tak správne,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk. Šéfa prokuratúry by vnútri systému hľadala aj Rada prokurátorov."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "zaviazala", "uviedla", "hľadala"], "url": ["https://m.facebook.com/spravodlivostSR/posts/2673771849415841?comment_id=2674248456034847", "https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/788804/koronavirus-covid-19-zuzana-caputova-o-volbe-generalneho-prokuratora-zmena-zakona-kvoli-jednemu-kandidatovi-moze-zavanat-ucelovostou-rozhovor-generalny-prokurator-daniel-lipsic/", "https://domov.sme.sk/c/22399948/rada-prokuratorov-chce-za-sefa-prokuratury-osobnost-s-moralnym-kreditom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:40.135141+00:00"}
{"id": "vr34288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34288", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Je to na možno hlbšiu analýzu. Zmena je život, život je zmena. Možno, že časť odpovede je v tom, že z Košíc boli dvaja kandidáti.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V tomto prípade sa opäť jedná o odporúčania Rady KDH pre Snem. My poznáme len výstupy z tejto Rady, nepoznáme však kto všetko sa o nomináciu uchádzal. TASR o schválených nomináciách na podpredsedov píše: Okrem toho rozhodla aj o šiestich nomináciách na podpredsedov. „Týmito osobami sú Daniel Lipšic, Ján Hudacký, Július Brocka, Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Pavol Abrhan,“ uviedol Ján Figeľ. V tomto výbere je jedinou nomináciou na podpredsedu z východného Slovenska J. Hudacký , ten však pochádza z Prešova, nie z Košíc.", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade sa opäť jedná o odporúčania Rady KDH pre Snem. My poznáme len výstupy z tejto Rady, nepoznáme však kto všetko sa o nomináciu uchádzal. TASR o schválených nomináciách na podpredsedov píše: Okrem toho rozhodla aj o šiestich nomináciách na podpredsedov. „Týmito osobami sú Daniel Lipšic, Ján Hudacký, Július Brocka, Ivan Uhliarik, Jana Žitňanská a Pavol Abrhan,“ uviedol Ján Figeľ. V tomto výbere je jedinou nomináciou na podpredsedu z východného Slovenska J. Hudacký , ten však pochádza z Prešova, nie z Košíc."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["J. Hudacký"], "url": ["http://www.hudacky.sk/index.php?page=18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:05.728518+00:00"}
{"id": "vr36146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36146", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Poslanci OKS sú v tomto ohľade rozdelení. Moji kolegovia Peter Zajac a Peter Osuský sú za zachovanie tajnej voľby. František Šebej a ja sme za verejnú voľbu...", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME píše: \"So zverejnením voľby nesúhlasia zástupcovia OKS, ktorí sú členmi klubu Most­-Híd. K Petrovi Zajacovi sa včera pridal aj Peter Osuský.\" Z úryvku rovnako usudzujeme, že F. Šebej s verejnou voľbou súhlasí.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME píše: \"So zverejnením voľby nesúhlasia zástupcovia OKS, ktorí sú členmi klubu Most­-Híd. K Petrovi Zajacovi sa včera pridal aj Peter Osuský.\" Z úryvku rovnako usudzujeme, že F. Šebej s verejnou voľbou súhlasí."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://sme.sk/c/5672823/koalicia-zradcom-nedala-sancu.html#ixzz17tit5pRs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:25.574968+00:00"}
{"id": "vr30122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30122", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nikdy nevyhral voľby (M. Dzurinda, pozn.). Uvedomte si, že prvýkrát bol predseda vlády v roku 1998 a voľby nevyhral. Vyhralo vtedy HZDS. Potom bol druhýkrát predseda vlády v roku 2002, nevyhral voľby a potom bolo SDKÚ tretíkrát pri zostavovaní vlády a nevyhralo voľby.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikulášovi Dzurindovi a jeho strane (SDK/SDKÚ-DS) sa nikdy nepodarilo vyhrať parlamentné voľby, aj keď bol dve volebné obdobia premiérom (1998-2002, 2002-2006). SDKÚ-DS bolo pri zostavovaní vlády aj tretíkrát v roku 2010 (vláda I. Radičovej 2010-2012), no taktiež skončila vo voľbách za Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo voľbách v roku 1998 získala SDK 26,33% a skončila na druhom mieste za HZDS s 27,00%. Vo voľbách v roku 2002 skončila SDKÚ s 15,09% tiež na druhom mieste za HZDS s 19,50%. Vo voľbách v roku 2010 skončila SDKÚ -DS s 15,42% na druhom mieste za Smer- SD s 34,79% Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mikulášovi Dzurindovi a jeho strane (SDK/SDKÚ-DS) sa nikdy nepodarilo vyhrať parlamentné voľby, aj keď bol dve volebné obdobia premiérom (1998-2002, 2002-2006). SDKÚ-DS bolo pri zostavovaní vlády aj tretíkrát v roku 2010 (vláda I. Radičovej 2010-2012), no taktiež skončila vo voľbách za Smer-SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo voľbách v roku 1998 získala SDK 26,33% a skončila na druhom mieste za HZDS s 27,00%. Vo voľbách v roku 2002 skončila SDKÚ s 15,09% tiež na druhom mieste za HZDS s 19,50%. Vo voľbách v roku 2010 skončila SDKÚ -DS s 15,42% na druhom mieste za Smer- SD s 34,79% Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["premiérom", "SDK", "SDKÚ", "SDKÚ", "-DS"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab16.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/slov/tab/tab3.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:51.934006+00:00"}
{"id": "vr28688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28688", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Keď som prišiel do mestského zastupiteľstva v roku 2010, tak som sa potešil, že prioritou mesta je cyklistika. Ale bol som nemilo prekvapený, keď som v rozpočte našiel vyčlenených na tento účel iba 30 tisíc eur.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi prioritami mesta na roky 2011-2014(obdobie keď bol Nesrovnal poslancom mestského zastupiteľstva) sa nachádza:", "analysis_paragraphs": ["Medzi prioritami mesta na roky 2011-2014(obdobie keď bol Nesrovnal poslancom mestského zastupiteľstva) sa nachádza:"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["prioritami", "2011"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11027853", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_11_12_15/18_peticia_cyklokoalicia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:52.558055+00:00"}
{"id": "vr25894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25894", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "My sme v Európskom parlamente schválili možnosť, že môžu aj zahraniční obyvatelia chodiť k nám do kúpeľov, a im to preplatí ich poisťovňa.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože náklady spojené s kúpeľným pobytom môžu preplatiť zahraničným obyvateľom aj ich poisťovne či priamo členské štáty, z ktorých pochádzajú. Cezhraničnú kúpeľnú starostlivosť upravuje napríklad Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (.pdf). Táto sa zaoberá cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou a možnosťami ich preplatenia pre obyvateľov členských štátov EÚ. Podľa Kapitoly 1 čl.1 ods. 3, sa Smernica neuplatňuje v prípadoch dlhodobej starostlivosti, transplantácie orgánov a verejného očkovania. V ostatných prípadoch sa výška uhrádzaných nákladov bude určovať podľa Kapitoly 3 čl.7 ods.3 : \" Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhrádza alebo priamo zaplatí členský štát, v ktorom je pacient poistený, do výšky nákladov, ktoré by členský štát, v ktorom je pacient poistený, prevzal, ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, avšak nie viac, ako sú skutočné náklady na prijatú zdravotnú starostlivosť. \" Zdravotná poisťovňa poistenca sama rozhodne či bude preplácať aj náklady spojené s cestovaním, ubytovaním alebo ďalšie náklady, ktoré sa môžu vyskytnúť. Zdravotná poisťovňa umožní takéto využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí najmä v prípadoch ak takéto poskytnutie nie je možné v domovskej krajine alebo tento druh ošetrenia a zdravotnej starostlivosti bude mať prínos na zlepšení zdravotného stavu poistenca alebo aspoň prinesie spomalenie zhoršovania zdravotného stavu poistenca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože náklady spojené s kúpeľným pobytom môžu preplatiť zahraničným obyvateľom aj ich poisťovne či priamo členské štáty, z ktorých pochádzajú. Cezhraničnú kúpeľnú starostlivosť upravuje napríklad Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ (.pdf). Táto sa zaoberá cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou a možnosťami ich preplatenia pre obyvateľov členských štátov EÚ. Podľa Kapitoly 1 čl.1 ods. 3, sa Smernica neuplatňuje v prípadoch dlhodobej starostlivosti, transplantácie orgánov a verejného očkovania. V ostatných prípadoch sa výška uhrádzaných nákladov bude určovať podľa Kapitoly 3 čl.7 ods.3 : \" Náklady na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť uhrádza alebo priamo zaplatí členský štát, v ktorom je pacient poistený, do výšky nákladov, ktoré by členský štát, v ktorom je pacient poistený, prevzal, ak by sa zdravotná starostlivosť poskytla na jeho území, avšak nie viac, ako sú skutočné náklady na prijatú zdravotnú starostlivosť. \" Zdravotná poisťovňa poistenca sama rozhodne či bude preplácať aj náklady spojené s cestovaním, ubytovaním alebo ďalšie náklady, ktoré sa môžu vyskytnúť. Zdravotná poisťovňa umožní takéto využitie zdravotnej starostlivosti v zahraničí najmä v prípadoch ak takéto poskytnutie nie je možné v domovskej krajine alebo tento druh ošetrenia a zdravotnej starostlivosti bude mať prínos na zlepšení zdravotného stavu poistenca alebo aspoň prinesie spomalenie zhoršovania zdravotného stavu poistenca. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:088:0045:0065:sk:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:12.163840+00:00"}
{"id": "vr17303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17303", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Naša poslankyňa (...) docentka Pčolinská predložila už 28 februára 2017 do parlamentu novelu školského zákona, v ktorej žiada odklad účinnosti ustanovenia o kvótach pre osemročné gymnáziá. Návrh parlament neschválil.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa NR SR za stranu Sme rodina Adriana Pčolinská predložila 28. februára 2017 spolu s ďalšími poslancami návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Návrh obsahuje viacero bodov, jedným z nich je \" predĺženie termínu postupného znižovania počtov žiakov v osemročných gymnáziách do školského roku 2020/2021 \" ( Dôvodová správa , s. 2). V hlasovaní zo dňa 5. apríla 2017 návrh neprešiel do druhého čítania. Zo 141 prítomných vyjadrilo podporu návrhu len 31 poslancov. 21 hlasovalo proti a 89 sa zdržalo hlasovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. K neschváleniu návrhu mohlo prispieť jeho nedostatočné rozpočtové vypracovanie. V stanovisku Ministerstva financií SR k predloženému návrhu sa uvádza, že návrh \" má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom kvantifikácia vplyvov nie je uvedená \" ( .pdf ). Ministerstvo financií preto odporúča \" uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky \". Kvóty o počte žiakov na osemročných gymnáziách stanovuje § 161 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.. Podľa súčasného nastavenia má od školského roka 2018/2019 na osemročné gymnáziá nastúpiť len 5 percent celkového počtu študentov. O zvýšenie kvóty na 10 percent sa snaží ministerka školstva Martina Lubyová.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa NR SR za stranu Sme rodina Adriana Pčolinská predložila 28. februára 2017 spolu s ďalšími poslancami návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon). Návrh obsahuje viacero bodov, jedným z nich je \" predĺženie termínu postupného znižovania počtov žiakov v osemročných gymnáziách do školského roku 2020/2021 \" ( Dôvodová správa , s. 2). V hlasovaní zo dňa 5. apríla 2017 návrh neprešiel do druhého čítania. Zo 141 prítomných vyjadrilo podporu návrhu len 31 poslancov. 21 hlasovalo proti a 89 sa zdržalo hlasovania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. K neschváleniu návrhu mohlo prispieť jeho nedostatočné rozpočtové vypracovanie. V stanovisku Ministerstva financií SR k predloženému návrhu sa uvádza, že návrh \" má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom kvantifikácia vplyvov nie je uvedená \" ( .pdf ). Ministerstvo financií preto odporúča \" uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy, a to nielen na bežný, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky \". Kvóty o počte žiakov na osemročných gymnáziách stanovuje § 161 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.. Podľa súčasného nastavenia má od školského roka 2018/2019 na osemročné gymnáziá nastúpiť len 5 percent celkového počtu študentov. O zvýšenie kvóty na 10 percent sa snaží ministerka školstva Martina Lubyová."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "Dôvodová správa", "hlasovaní", ".pdf", "§ 161", "kvóty"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6268", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=441", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38579", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=436152", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20150901.html#predpis.clanok-3", "https://domov.sme.sk/c/20739043/ministerstvo-skolstva-chce-zdvojnasobit-kvoty-na-osemrocne-gymnazia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:43.384620+00:00"}
{"id": "vr15042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15042", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...podpísali ste sa pod žiadosť alebo pod deklaráciu, ktorá žiada povinné návštevy...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba hovorí o iniciatíve Zsolta Simona, ktorú podporila celá opozícia s výnimkou poslancov ĽSNS. V návrhu žiadajú poslanci vládu \" zaradiť do učebného plánu stredoškolákov povinnú návštevu koncentračného tábora Osvienčim – Brezinka a žiadame (poslanci, pozn.), aby na túto aktivitu vláda vyčlenila finančné prostriedky \". Znenie návrhu s podpismi podporovatelov ešte nie je dostupné na stránkach NR SR, ale médiá informovali o tom, že návrh podporovali všetci opoziční poslanci za strany SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Na základe týchto informácií teda návrh podporil aj Martin Klus, preto je tento výrok pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba hovorí o iniciatíve Zsolta Simona, ktorú podporila celá opozícia s výnimkou poslancov ĽSNS. V návrhu žiadajú poslanci vládu \" zaradiť do učebného plánu stredoškolákov povinnú návštevu koncentračného tábora Osvienčim – Brezinka a žiadame (poslanci, pozn.), aby na túto aktivitu vláda vyčlenila finančné prostriedky \". Znenie návrhu s podpismi podporovatelov ešte nie je dostupné na stránkach NR SR, ale médiá informovali o tom, že návrh podporovali všetci opoziční poslanci za strany SaS, OĽaNO-NOVA a Sme rodina. Na základe týchto informácií teda návrh podporil aj Martin Klus, preto je tento výrok pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["iniciatíve", "informovali"], "url": ["https://dennikn.sk/440739/opozicia-navrhla-povinnu-navstevu-osviencimu-stredoskolakov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-opozicia-koncentracne-tabory/192939-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:24.816900+00:00"}
{"id": "vr36310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36310", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mimochodom tento zákon (o vzťahoch medzi parlamentom a medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou vo veciach týkajúcich sa EÚ, pozn.) bol schválený ešte počas druhej Dzurindovej vlády, hlasovali zaňho aj poslanci Smeru, vrátane poslanca Roberta Fica.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Mikloša správne tvrdí, že za tento Ústavný zákon hlasoval aj Robert Fico. Rovnako pravdivé je, že 33 poslancov požiadalo v stredu 5. mája o zvolanie parlamentu. Parlament nebol pred bruselským mítingom zvolaný.", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloša správne tvrdí, že za tento Ústavný zákon hlasoval aj Robert Fico. Rovnako pravdivé je, že 33 poslancov požiadalo v stredu 5. mája o zvolanie parlamentu. Parlament nebol pred bruselským mítingom zvolaný."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:55.044536+00:00"}
{"id": "vr32821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32821", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Posledný krát boli peniaze a financie zvýšené o 1% pre zamestnancov verejnej správy v roku 2009 a to bola ťažká doba.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou , že v roku 2009 sa schválila valorizácia platov vo verejnom sektore o 1%, ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2010. Od vtedy k valorizácii v štátnej správe neprišlo. Táto valorizácia sa okrem iného týkala aj nepedagogických zamestnancov školstva", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou , že v roku 2009 sa schválila valorizácia platov vo verejnom sektore o 1%, ktorá nadobudla účinnosť 1.januára 2010. Od vtedy k valorizácii v štátnej správe neprišlo. Táto valorizácia sa okrem iného týkala aj nepedagogických zamestnancov školstva"], "analysis_date": "2012-12-04", "analysis_sources": {"text": ["pravdou", "týkala"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5043585/sutaz-platov-vedie-verejna-sprava.html", "http://www.ozpsav.sk/files/documents/casopis/2010januar_7-36.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:14.641668+00:00"}
{"id": "vr16486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16486", "speaker": "Martin Jakubec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-jakubec", "statement": "V poslednom období hromadne míňa (Pavol Frešo, pozn.) verejné zdroje z rozpočtu na župe na svoje osobné PR na sociálnej sieti FB kampaňou za 50 tisíc eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z júla 2017 . Podľa údajov zverejnených na webe Bratislavského samosprávneho kraja bolo na propagáciu cez Facebook v období január 2015 - júl 2017 minutých 54 870 eur, čo sa približuje údaju uvedenému Jakubcom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, neposudzujeme však, či išlo o osobné PR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z júla 2017 . Podľa údajov zverejnených na webe Bratislavského samosprávneho kraja bolo na propagáciu cez Facebook v období január 2015 - júl 2017 minutých 54 870 eur, čo sa približuje údaju uvedenému Jakubcom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, neposudzujeme však, či išlo o osobné PR."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["júla 2017", "január 2015 - júl 2017"], "url": ["https://martinjakubec.blog.sme.sk/c/459469/pan-obcan-freso-zbalte-si-uz-kufre.html", "http://www.region-bsk.sk/clanok/register-zmluv-a-faktur-bsk-968764.aspx?q=Y2hudW09MQ%3d%3d#/bratislavsky-samospravny-kraj/objednavky/?search=Facebook"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:24.081142+00:00"}
{"id": "vr18367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18367", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...Rožňavu sme stratili, ale získali sme Fiľakovo, získali sme Kráľovský Chlmec, získali sme Čierne nad Tisou (...).", "statement_date": "2018-11-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Rožňave nahradil nezávislý kandidát Michal Domik predchádzajúceho primátora Pavla Burdigu, ktorý kandidoval za stranu MOST-HÍD a primátorský úrad viedol od roku 2014. Vo Fiľakove druhýkrát po sebe zvíťazil Attila Agócs. Pretože sa jednalo o jediného kandidáta, zvíťazil so ziskom 100 %. Agócs bol primátorom Fiľakova aj vo volebnom období 2014-2018, avšak vtedy kandidoval ako nezávislý, zatiaľ čo v súčasných voľbách ho podporoval MOST-HÍD. 100 % hlasov ako jediný kandidát získal a primátorom Kráľovského Chlmca sa stal Karol Pataky s podporou MOST-HÍD, ktorý zvíťazil aj v komunálnych voľbách 2014, kedy ho podporilo široké spektrum strán SIEŤ, SDKÚ-DS, KDH, SMER-SD a MOST-HÍD. V meste Čierna nad Tisou zvíťazila kandidátka MOST-HÍD Marta Vozáriková. Primátorské kreslo Vozáriková získala už vo voľbách v roku 2010 (ako kandidátka SMER-SD) a 2014 (ako kandidátka SMER-SD a MOST-HÍD). Keďže v spomenutých mestách Fiľakovo, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou zvíťazili kandidáti opakovane a dvaja z nich už v predchádzajúcich voľbách boli podporovaní MOST-HÍD, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V Rožňave nahradil nezávislý kandidát Michal Domik predchádzajúceho primátora Pavla Burdigu, ktorý kandidoval za stranu MOST-HÍD a primátorský úrad viedol od roku 2014. Vo Fiľakove druhýkrát po sebe zvíťazil Attila Agócs. Pretože sa jednalo o jediného kandidáta, zvíťazil so ziskom 100 %. Agócs bol primátorom Fiľakova aj vo volebnom období 2014-2018, avšak vtedy kandidoval ako nezávislý, zatiaľ čo v súčasných voľbách ho podporoval MOST-HÍD. 100 % hlasov ako jediný kandidát získal a primátorom Kráľovského Chlmca sa stal Karol Pataky s podporou MOST-HÍD, ktorý zvíťazil aj v komunálnych voľbách 2014, kedy ho podporilo široké spektrum strán SIEŤ, SDKÚ-DS, KDH, SMER-SD a MOST-HÍD. V meste Čierna nad Tisou zvíťazila kandidátka MOST-HÍD Marta Vozáriková. Primátorské kreslo Vozáriková získala už vo voľbách v roku 2010 (ako kandidátka SMER-SD) a 2014 (ako kandidátka SMER-SD a MOST-HÍD). Keďže v spomenutých mestách Fiľakovo, Kráľovský Chlmec a Čierna nad Tisou zvíťazili kandidáti opakovane a dvaja z nich už v predchádzajúcich voľbách boli podporovaní MOST-HÍD, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Rožňave", "Fiľakova", "Kráľovského Chlmca", "Čierna nad Tisou"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/2708-roznava/komunalne-volby/2018/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/140-filakovo/komunalne-volby/2014/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/955-kralovsky-chlmec/komunalne-volby/2018/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/950-cierna-nad-tisou/komunalne-volby/2018/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:47.943482+00:00"}
{"id": "vr26252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26252", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Mimochodom, pán premiér nebol ho (V. Maňku, pozn.) pred druhým kolom podporiť v zápase s extrémizmom a to sa veľmi čudujem, lebo ostatných kolegov podporiť bol.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico skutočne nebol priamo podporiť Vladimíra Maňku pred druhým kolom volieb do VÚC. Prišiel do Košíc, Nitry a Trnavy, no v Banskej Bystrici nebol. Avšak treba poznamenať, že R. Fico nebol priamo podporiť ani Moniku Flašíkovú-Beňovú v Bratislave. 24. novembra 2013, teda deň po voľbách, uviedol portál sme.sk : \"Premiér osobne podporil kandidátov Smeru v Košiciach, v Trnave a v Nitre. V Banskej Bystrici nebol.\" \"Keď v sobotu Maňka prehral druhé kolo volieb o viac ako 14­-tisíc hlasov, Fico „priamu zodpovednosť“ pripisoval SDKÚ a SaS, keďže Maňku priamo nepodporili. V skutočnosti ho priamo nepodporil ani Fico. Osobne bol agitovať za troch kandidátov Smeru, ale do Banskej Bystrice a Bratislavy medzi dvoma kolami neprišiel.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico skutočne nebol priamo podporiť Vladimíra Maňku pred druhým kolom volieb do VÚC. Prišiel do Košíc, Nitry a Trnavy, no v Banskej Bystrici nebol. Avšak treba poznamenať, že R. Fico nebol priamo podporiť ani Moniku Flašíkovú-Beňovú v Bratislave. 24. novembra 2013, teda deň po voľbách, uviedol portál sme.sk : \"Premiér osobne podporil kandidátov Smeru v Košiciach, v Trnave a v Nitre. V Banskej Bystrici nebol.\" \"Keď v sobotu Maňka prehral druhé kolo volieb o viac ako 14­-tisíc hlasov, Fico „priamu zodpovednosť“ pripisoval SDKÚ a SaS, keďže Maňku priamo nepodporili. V skutočnosti ho priamo nepodporil ani Fico. Osobne bol agitovať za troch kandidátov Smeru, ale do Banskej Bystrice a Bratislavy medzi dvoma kolami neprišiel.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7016975/fico-zvaluje-vinu-na-pravicu-no-extremista-dobyjal-basty-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:10.558898+00:00"}
{"id": "vr35359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35359", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...tá dohoda je, ak NKÚ zistí v tých starších zmluvách počas vládnutia pána Fica s Hayekovcami v tých zmluvách nejaký problém, nejakú nezrovnalosť, nebudeme čakať ani na premiérku, ale budeme konať sami...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24. Septembra prebehol brífing premiérky Ivety Radičovej a predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Premierka počas tohto brífingu vyhlásila , že sa spolu s koaličnými partnermi dohodli, že požiadajú Najvyšší kontrolný úrad o preverenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti prostriedkov vynaložených v kontraktoch štátnych inštitúcií so spoločnosťou Hayek Consulting. Ide o zmluvy, ktoré boli podpísané ešte počas vlády Roberta Fica, ktorých má byť podľa Richarda Sulíka „približne osem“ . Premiérka tiež skonštatovala, že „v prípade, že Najvyšší kontrolný úrad neskonštatuje jednoznačnú transparentnosť, efektívnosť a hospodárnosť týchto kontraktov a vystaví protokol, rozhodnem, či obaja štátni tajomníci odstúpia.“", "analysis_paragraphs": ["24. Septembra prebehol brífing premiérky Ivety Radičovej a predsedu parlamentu Richarda Sulíka. Premierka počas tohto brífingu vyhlásila , že sa spolu s koaličnými partnermi dohodli, že požiadajú Najvyšší kontrolný úrad o preverenie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti prostriedkov vynaložených v kontraktoch štátnych inštitúcií so spoločnosťou Hayek Consulting. Ide o zmluvy, ktoré boli podpísané ešte počas vlády Roberta Fica, ktorých má byť podľa Richarda Sulíka „približne osem“ . Premiérka tiež skonštatovala, že „v prípade, že Najvyšší kontrolný úrad neskonštatuje jednoznačnú transparentnosť, efektívnosť a hospodárnosť týchto kontraktov a vystaví protokol, rozhodnem, či obaja štátni tajomníci odstúpia.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5564278/radicova-riesi-kauzu-hayekovci-ako-fico.html#ixzz10jAPCp8Y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:07.799847+00:00"}
{"id": "vr14777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14777", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "KDH malo nominovať šéfa ÚVO, to tiež nebolo. Nakoniec tam Robert Fico dal niekoho, koho on uznal za vhodného.", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok referuje k obdobiu druhej Ficovej vlády. Post šéfa ÚVO mal pripadnúť opozícii, a tá sa dohodla, že ho obsadí KDH. Nakoniec však bol ich kandidát odmietnutý, nakoľko nedošlo k spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi a ZMOS, tak ako požadoval SMER a bola sem dosadená kandidátka, ktorá vyhrala konkurz na Úrade vlády. Keďže kandidátka vyhrala konkurz a bola navrhnutá ako kandidátka ešte za predchádzajúcej Radičovej vlády, nie je pravdou, že Fico dal na post niekoho koho uznal za vhodného. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa TASR \" predseda KDH Ján Figeľ ešte v apríli toho roku uviedol, že sa snaží nájsť zhodu v opozícii na nomináciách do niektorých ústredných orgánov štátnej správy, medzi nimi aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Nakoniec KDH po dohode opozície, no bez dohody so zamestnávateľskými zväzmi a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) nominoval Petra Macha, ktorého nomináciu však premiér Robert Fico odmietol. Meno nového nominanta na post šéfa ÚVO malo byť vláde oznámené do 23.5.2012, ale až po dohode so zamestnávateľskými zväzmi a ZMOS-om. Fico sa vyjadril, že ak nedôjde k dohode, tak siahne po kandidátovi, ktorý vyhral súťaž Úradu vlády SR. \"\n\nSME potvrdila, že pôvodne mala byť nominácia na tento post ponechaná opozícii, nakoniec však predseda vlády Robert Fico oznámil, že vyberá Zitu Táborskú, ktorá sa dostala do finále konkurzu na šéfa ÚVO, a nakoniec sa aj stala jeho šéfkou - dňa 28.06.2012.\n\nZita Táborská bola navrhnutá na funkciu ešte predchádzajúcou vládou Ivety Radičovej. Keďže nedošlo k zhode opozície, prebehlo hlasovanie práve o Táborskej, ktorá bola legitímne zvolená. V tajnej voľbe jej odovzdalo hlas 87 zo 116 poslancov, proti bolo 11 zákonodarcov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok referuje k obdobiu druhej Ficovej vlády. Post šéfa ÚVO mal pripadnúť opozícii, a tá sa dohodla, že ho obsadí KDH. Nakoniec však bol ich kandidát odmietnutý, nakoľko nedošlo k spolupráci so zamestnávateľskými zväzmi a ZMOS, tak ako požadoval SMER a bola sem dosadená kandidátka, ktorá vyhrala konkurz na Úrade vlády. Keďže kandidátka vyhrala konkurz a bola navrhnutá ako kandidátka ešte za predchádzajúcej Radičovej vlády, nie je pravdou, že Fico dal na post niekoho koho uznal za vhodného. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa TASR \" predseda KDH Ján Figeľ ešte v apríli toho roku uviedol, že sa snaží nájsť zhodu v opozícii na nomináciách do niektorých ústredných orgánov štátnej správy, medzi nimi aj na Úrad pre verejné obstarávanie. Nakoniec KDH po dohode opozície, no bez dohody so zamestnávateľskými zväzmi a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) nominoval Petra Macha, ktorého nomináciu však premiér Robert Fico odmietol. Meno nového nominanta na post šéfa ÚVO malo byť vláde oznámené do 23.5.2012, ale až po dohode so zamestnávateľskými zväzmi a ZMOS-om. Fico sa vyjadril, že ak nedôjde k dohode, tak siahne po kandidátovi, ktorý vyhral súťaž Úradu vlády SR. \"", "SME potvrdila, že pôvodne mala byť nominácia na tento post ponechaná opozícii, nakoniec však predseda vlády Robert Fico oznámil, že vyberá Zitu Táborskú, ktorá sa dostala do finále konkurzu na šéfa ÚVO, a nakoniec sa aj stala jeho šéfkou - dňa 28.06.2012.", "Zita Táborská bola navrhnutá na funkciu ešte predchádzajúcou vládou Ivety Radičovej. Keďže nedošlo k zhode opozície, prebehlo hlasovanie práve o Táborskej, ktorá bola legitímne zvolená. V tajnej voľbe jej odovzdalo hlas 87 zo 116 poslancov, proti bolo 11 zákonodarcov."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["pripadnúť", "SITA", "TASR", "SME", "28.06.2012.", "odovzdalo"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5947046/fico-radicova-klame-uvo-patri-opozicii.html", "http://domov.sme.sk/c/6361751/zamestnavatelia-do-nominacie-na-sefa-uvo-zatial-neprehovorili.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174447-kanik-fico-bude-zrejme-spochybnovat-vsetky-nominacie-ktore-si-sam-nevyberie/", "http://domov.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://testwww.uvo.gov.sk/predseda-uradu", "http://www.teraz.sk/ekonomika/novou-sefkou-uvo-je-zita-taborska/13920-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:56.942933+00:00"}
{"id": "vr31215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31215", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "(Firma Novitech pozn.)ktorá vlastnila autorské práva a pán Kažimír veľmi dobre vie, keďže bol aj štátnym tajomníkom, s ktorou boli obrovské problémy...", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novitech Tax spravuje okrem iného aj portál eTax , ktorá je rovnako programom daňového informačného systému. Problémy so spoločnosťou sa prejavili v roku 2010, keď skolaboval práve systém eTax, ktorého bol Novitech dodávateľom. Novitech sa v súvislosti s problémami odvolával na hardvéru, ktorý zasa dodala spoločnosť IBM. Daňové riaditeľstvo podalo na Novitech žalobu ihneď po audite, ktorý mal skonštatovať nedostatky na strane spoločnosti. Stanovisko Daňového riaditeľstva SR: \"Spoločnosť pravdepodobne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za vzniknuté problémy zavádza zverejňovaním poloprávd a nepravdivých údajov. Verejne vyzývame dodávateľa, aby aktívne spolupracoval na urýchlenom vyriešení problému.\" Šéf Daňového riaditeľstva a nominant SMER-u Igor Šulaj vyčíslil škody, ktoré boli spôsobené zlyhaním systému na niekoľko stotisíc eur. Žaloba bola napokon stiahnutá, ale to až po nástupe novej vlády, keď I.Mikloš odvolal Šulaja a na jeho miesto dočasne dosadil Zlaticu Ondruškovú. Tá po svojom nástupe zrušila žalobu. SME , 20.august 2010: \"Po zvážení všetkých okolností najmä v záujme zachovania dlhodobej spolupráce s touto spoločnosťou na základe uzatvorených zmlúv, ako aj v snahe urýchlene riešiť problémy zmierlivou cestou, vzalo svoj návrh na začatie konania podaním zo dňa 22. júla späť.“ Informoval hovorca riaditeľstva. Vvýrok o tom, že sa problémy s firmou prejavili už počas obdobia Kažimíra vo funkcii štátneho tajomníka je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novitech Tax spravuje okrem iného aj portál eTax , ktorá je rovnako programom daňového informačného systému. Problémy so spoločnosťou sa prejavili v roku 2010, keď skolaboval práve systém eTax, ktorého bol Novitech dodávateľom. Novitech sa v súvislosti s problémami odvolával na hardvéru, ktorý zasa dodala spoločnosť IBM. Daňové riaditeľstvo podalo na Novitech žalobu ihneď po audite, ktorý mal skonštatovať nedostatky na strane spoločnosti. Stanovisko Daňového riaditeľstva SR: \"Spoločnosť pravdepodobne v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za vzniknuté problémy zavádza zverejňovaním poloprávd a nepravdivých údajov. Verejne vyzývame dodávateľa, aby aktívne spolupracoval na urýchlenom vyriešení problému.\" Šéf Daňového riaditeľstva a nominant SMER-u Igor Šulaj vyčíslil škody, ktoré boli spôsobené zlyhaním systému na niekoľko stotisíc eur. Žaloba bola napokon stiahnutá, ale to až po nástupe novej vlády, keď I.Mikloš odvolal Šulaja a na jeho miesto dočasne dosadil Zlaticu Ondruškovú. Tá po svojom nástupe zrušila žalobu. SME , 20.august 2010: \"Po zvážení všetkých okolností najmä v záujme zachovania dlhodobej spolupráce s touto spoločnosťou na základe uzatvorených zmlúv, ako aj v snahe urýchlene riešiť problémy zmierlivou cestou, vzalo svoj návrh na začatie konania podaním zo dňa 22. júla späť.“ Informoval hovorca riaditeľstva. Vvýrok o tom, že sa problémy s firmou prejavili už počas obdobia Kažimíra vo funkcii štátneho tajomníka je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-28", "analysis_sources": {"text": ["eTax", "žalobu", "Stanovisko", "novej", "SME"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-14/novitech-tax-pohorel-na-e-daniach.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zalob-okolo-danoveho-portalu-pribuda.html", "http://aktualne.atlas.sk/danove-riaditelstvo-podava-zalobu-na-novitech-tax/ekonomika/financie/", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/danovy-sef-prisiel-s-vaezbami/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5513291/danove-riaditelstvo-za-portal-uz-nezaluje.html#ixzz1n0PPiRHa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:04.100882+00:00"}
{"id": "vr32956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32956", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "2007-2008 počas prvej vlády bola nezamestnanosť 8%, dnes sa blíži 14%. Prečo? No lebo v eurozóne už je 12%-ná nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože hoci správne uvádza údaje o súčasnej nezamestnanosti na Slovensku a v eurozóne, v skutočnosti však počas obdobia 2007-2008 bola v priemerná nezamestnanosť na úrovni 9% a nie 8%, ako tvrdí R. Fico. Podľa najnovších štatistík Eurostatu bola v novembri 2012 miera nezamestnanosti EU ako celku na úrovni 11,8 % . Na Slovensku bolo v období rokov 2007 - 2008 podľa Štatistického úradu SR miera nezamestnanosti na úrovni v priemere za celé obdobie približne 9% - v roku 2007 8,4 % a v roku 2008 9,6 %. Podľa posledných zverejnených údajov bola na Slovensku v novembri 2012 miera nezamestnanosti na úrovni 13,9 %. V nasledujúcej tabuľke udávame mieru nezamestnanosti na Slovensku v období rokov 2007 - 2012, podľa Štatistického úradu SR :", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože hoci správne uvádza údaje o súčasnej nezamestnanosti na Slovensku a v eurozóne, v skutočnosti však počas obdobia 2007-2008 bola v priemerná nezamestnanosť na úrovni 9% a nie 8%, ako tvrdí R. Fico. Podľa najnovších štatistík Eurostatu bola v novembri 2012 miera nezamestnanosti EU ako celku na úrovni 11,8 % . Na Slovensku bolo v období rokov 2007 - 2008 podľa Štatistického úradu SR miera nezamestnanosti na úrovni v priemere za celé obdobie približne 9% - v roku 2007 8,4 % a v roku 2008 9,6 %. Podľa posledných zverejnených údajov bola na Slovensku v novembri 2012 miera nezamestnanosti na úrovni 13,9 %. V nasledujúcej tabuľke udávame mieru nezamestnanosti na Slovensku v období rokov 2007 - 2012, podľa Štatistického úradu SR :"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-08012013-BP/EN/3-08012013-BP-EN.PDF", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:53.498911+00:00"}
{"id": "vr29768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29768", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predchádzajúca vláda prijímala veľmi nepopulárne, ťažké opatrenia, ktoré však naštartovali grécku ekonomiku a ozdravili verejné financie.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý grécky minister Antonis Samaras a jeho vláda prijali reformné opatrenia, ktoré boli medzi ľuďmi nepopulárne , no aj vďaka nim boli dosiahnuté určité ekonomické úspechy, čo dokazujú aj nižšie uvedené hodnoty ekonomických ukazovateľov. Za predchádzajúcej vlády rástla zamestnanosť a HPD a výnosy, ktoré požadovali investori klesala (teda požičiavanie lacnelo od maxima v roku 2011). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý grécky minister Antonis Samaras a jeho vláda prijali reformné opatrenia, ktoré boli medzi ľuďmi nepopulárne , no aj vďaka nim boli dosiahnuté určité ekonomické úspechy, čo dokazujú aj nižšie uvedené hodnoty ekonomických ukazovateľov. Za predchádzajúcej vlády rástla zamestnanosť a HPD a výnosy, ktoré požadovali investori klesala (teda požičiavanie lacnelo od maxima v roku 2011). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["nepopulárne", "prísľub", "INEKO", "schválený", "schválil", "dosiahlo", "Lehutu"], "url": ["http://www.politico.eu/article/samaras-pledges-to-continue-greece-reforms/", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/grecku-by-mohlo-pomoct-aj-slovensko-369376", "http://www.ineko.sk/clanky/ukazovatele-konkurencieschopnosti-a-ozdravny-program-grecka", "http://www.aktuality.sk/clanok/198243/grecko-parlament-schvalil-usporny-rozpocet-na-rok-2012/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6667666/grecko-dostane-v-januari-dalsie-peniaze-tvrdi-minister-financii.html", "http://www.theguardian.com/commentisfree/2014/apr/01/greek-economy-turned-around-yannis-starnouras-finance-minister", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=613814336092&set=a.506269661482.2028988.210100110&type=1&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:02.238639+00:00"}
{"id": "vr29467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29467", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Dôchodkový systém bol stabilizovaný opatreniami na zabezpečenie jeho dlhodobejšej udržateľnosti: zmena vzorca valorizácie dôchodkov z priebežného I. piliera, zmena modelu výpočtu veku odchodu do dôchodku, zmena výšky odvodu do II. kapitalizačného piliera, otvorenie II. piliera za účelom možnosti vystúpenia sporiteľov, pre ktorých je systém nevýhodný, dočasné posilnenie solidarity I. piliera, posilnenie postavenia sporiteľa vo vzťahu k DSS.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií je téma, na ktorú majú mnohí odborníci odlišný názor a jej meranie je prakticky nemožné. Napriek tomu upozorňujeme, že mnoho expertných názorov, ktoré sa v súvislosti s reformou dôchodkového systému SMERom objavujú, skôr naznačujú, že tieto reformy nevedú k dlhodobej udržateľnosti. V overení sa zameriavame na dôchodkovú reformu.\"Ozdravenie verejných financií\" vnímame ako politické tvrdenie s obmedzenými možnosťami faktického uchopenia a preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Novela zákona o sociálnom poistení ovplyvnila to, že dôchodky sa budú o pár rokov počítať podľa nového kľúča. Taktiež sa podľa nej bude počítať spoločný vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života za posledných 5 rokov podľa Štatistického úradu. Týmto spôsobom bude možný posun hranice nahor, ale aj nadol. Jeden z pozmeňujúcich návrhov vlády hovorí o tom, že odvody do druhého piliera sa znížia, v roku 2017 my mohli opäť rásť. Táto situácia by mohla nastať vtedy, keď bude mať Slovenská republika vyrovnaný rozpočet. Zväčšovanie solidarity v prvom pilieri oproti súčasnému stavu znamená, že kým teraz sú zmenšené dôchodkové nároky nadpriemerne zarábajúcich (1,25-násobok priemernej mzdy), v budúcnosti sa počíta so zmenšovaním dôchodkových nárokov všetkých, ktorí sa budú pohybovať nad hranicou priemernej mzdy.", "analysis_paragraphs": ["Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému a verejných financií je téma, na ktorú majú mnohí odborníci odlišný názor a jej meranie je prakticky nemožné. Napriek tomu upozorňujeme, že mnoho expertných názorov, ktoré sa v súvislosti s reformou dôchodkového systému SMERom objavujú, skôr naznačujú, že tieto reformy nevedú k dlhodobej udržateľnosti. V overení sa zameriavame na dôchodkovú reformu.\"Ozdravenie verejných financií\" vnímame ako politické tvrdenie s obmedzenými možnosťami faktického uchopenia a preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Novela zákona o sociálnom poistení ovplyvnila to, že dôchodky sa budú o pár rokov počítať podľa nového kľúča. Taktiež sa podľa nej bude počítať spoločný vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky života za posledných 5 rokov podľa Štatistického úradu. Týmto spôsobom bude možný posun hranice nahor, ale aj nadol. Jeden z pozmeňujúcich návrhov vlády hovorí o tom, že odvody do druhého piliera sa znížia, v roku 2017 my mohli opäť rásť. Táto situácia by mohla nastať vtedy, keď bude mať Slovenská republika vyrovnaný rozpočet. Zväčšovanie solidarity v prvom pilieri oproti súčasnému stavu znamená, že kým teraz sú zmenšené dôchodkové nároky nadpriemerne zarábajúcich (1,25-násobok priemernej mzdy), v budúcnosti sa počíta so zmenšovaním dôchodkových nárokov všetkých, ktorí sa budú pohybovať nad hranicou priemernej mzdy."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "vek", "návrhov", "solidarity", "zmeny", "šiestich", "štyroch", "poplatkov", "analytikov", "analýza", "INESS", "Pravda", "SME", "rozhodli", "IHP"], "url": ["http://www.iness.sk/stranka/6373-Vlada-chysta-velke-zmeny-v-penziach-Pravda.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24180-vlada-chysta-velke-zmeny-v-penziach/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248775-parlament-schvalil-zmeny-v-penziach-do-ii-piliera-pojde-menej/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/26856-do-dochodku-sa-bude-chodit-este-neskor/", "http://www.opoisteni.sk/poistne-produkty/d-chodkove-pripoistenie/toto-su-hlavne-zmeny-v-ii-d-chodkovom-pilieri/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428820/ficove-zmeny-v-druhom-pilieri-6-najdolezitejsich.html", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zmeny-v-druhom-pilieri-prehladne-aj-s-vysvetlivkami", "http://komentare.sme.sk/c/6428688/on-sa-s-nimi-dohodol.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6655106/analytici-zmensit-druhy-pilier-neradia.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8197", "http://iness.sk/stranka/8327-Rok-vlady-ocami-SMERu-a-INESS.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/75006-zmeny-v-penziach-prinesu-viac-solidarnosti/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428820/ficove-zmeny-v-druhom-pilieri-6-najdolezitejsich.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6683693/ak-ludia-neposlu-navratky-fondov-v-ii-pilieri-ubudne.html", "http://www.2pilier.sk/komentare_ihp/120801-komentar.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:16.869804+00:00"}
{"id": "vr31222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31222", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Slováci platia európske ceny energií, benzínu, tovarov aj potravín, ale majú k priemeru v EÚ  »socialistické« platy.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistiky, ktoré by umožňovali takéto porovnanie existujú za rok 2010 ( Comparative price levels in 37 European countries for 2010 , .pdf) a hovoria, že v prípade potravín sme na 81 % z úrovne cien EU27, v prípade energií (Electricity, gas and other fuels) sme na úrovni 100 %. Celkový index HFCE sme mali na úrovni 71 % európskeho priemeru. Najnovšie celoeurópske porovnanie priemerných miezd sme našli z roku 2006, podľa ktorého (.pdf) v EU25 bol hrubý ročný plat 22 431 eur, na Slovensku 7040 eur, mesačne 586 eur. Podľa SARIO (.pdf) bola priemerná mesačná mzda v roku 2010 769 eur (ročne 9228), teda stále výrazne menej ako EU25, aj keby sa celoeurópsky priemer nijak nezmenil.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky, ktoré by umožňovali takéto porovnanie existujú za rok 2010 ( Comparative price levels in 37 European countries for 2010 , .pdf) a hovoria, že v prípade potravín sme na 81 % z úrovne cien EU27, v prípade energií (Electricity, gas and other fuels) sme na úrovni 100 %. Celkový index HFCE sme mali na úrovni 71 % európskeho priemeru. Najnovšie celoeurópske porovnanie priemerných miezd sme našli z roku 2006, podľa ktorého (.pdf) v EU25 bol hrubý ročný plat 22 431 eur, na Slovensku 7040 eur, mesačne 586 eur. Podľa SARIO (.pdf) bola priemerná mesačná mzda v roku 2010 769 eur (ročne 9228), teda stále výrazne menej ako EU25, aj keby sa celoeurópsky priemer nijak nezmenil."], "analysis_date": "2012-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Comparative price levels in 37 European countries for 2010", "Celkový index HFCE", "z roku 2006, podľa ktorého", "Podľa SARIO"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-028/EN/KS-SF-11-028-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Comparative_price_levels_of_consumer_goods_and_services#Energy.2C_furniture.2C_household_appliances_and_consumer_electronics", "http://www.langlophone.com/20100526_edition/20100526_EU27_data_table_flipped.pdf", "http://www.sario.sk/userfiles/file/Ensario/PZI/why/macroeconomics_overview_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:05.584433+00:00"}
{"id": "vr29510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29510", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "100 mil. eur z fondov EÚ začnú domácnosti čerpať na obnoviteľné zdroje energie na jeseň 2015.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ide o sumu 115 miliónov eur určenej pre domácnosti, ale aj štátne správy, miestne správy alebo podnikateľov. Na základe informácií agentúry TASR a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry bude z celkových 115 miliónov eur 100 miliónov z fondov EÚ a zbytok sa dofinancuje zo štátneho rozpočtu. Ide o balík peňazí, v ktorom nevidíme štruktúru - teda kto koľko má minúť. Špecificky nevieme zistiť koľko zdrojov vyčerpajú len domácnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská inovačná a energetická agentúra :", "analysis_paragraphs": ["Ide o sumu 115 miliónov eur určenej pre domácnosti, ale aj štátne správy, miestne správy alebo podnikateľov. Na základe informácií agentúry TASR a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry bude z celkových 115 miliónov eur 100 miliónov z fondov EÚ a zbytok sa dofinancuje zo štátneho rozpočtu. Ide o balík peňazí, v ktorom nevidíme štruktúru - teda kto koľko má minúť. Špecificky nevieme zistiť koľko zdrojov vyčerpajú len domácnosti. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská inovačná a energetická agentúra :"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Slovenská inovačná a energetická agentúra", "Správu", "zákon", "pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/domacnosti-oze-financie/105111-clanok.html", "https://www.siea.sk/uvod-aktuality/c-7721/z-takmer-miliardy-eur-urcenej-z-europskych-fondov-na-nizkouhlikove-hospodarstvo-je-pre-domacnosti-vyclenenych-az-100-milionov-eur/", "http://energia.dennikn.sk/tema/obnovitelne-zdroje/eurofondy-podporia-oze-v-domacnostiach-vo-vyske-100-milionov-eur/14813/", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/kz_309_2009_01-12-2014.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/kz_309_2009_01-12-2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:05.932961+00:00"}
{"id": "50118", "numeric_id": 50118, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50118", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Keď sme zdedili teda po tej legislatívnej smršti na rok 2024 deficit na úrovni 8,5 miliardy, tak my ho postupne znižujeme, čo bolo asi 6,5 %, tak my ten deficit postupne znižujeme a tento a budúci rok mali sme, ja neviem, okolo 5 %, teraz pôjdeme pod okolo 4,1%, 4,2 %.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odovzdávala v októbri 2023 Ódorová vláda deficit vo výške 4,8 % HDP. Schodok štátneho rozpočtu v roku 2023 nakoniec dosiahol hodnotu 5,2 %, v roku 2024 to bolo 5,3 % HDP. Za toto obdobie tak deficit stúpol o 0,1 %. Pre rok 2025 je síce predpokladaná výška deficitu 4,7 % HDP, nie je jasné, či sa vláde tento cieľ podarí naplniť. Ak by aj deficit v roku 2026 klesol na 4,1 % HDP, Kamenický nadhodnocuje tempo poklesu deficitu. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPri nástupe Ficovej vlády bol podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit na úrovni 4,8 %. V dôsledku nových výdavkov, ktoré prijala Ficova vláda po voľbách, skončil rok 2023 s deficitom na úrovni 5,2 % HDP.\n\nToto číslo potvrdzuje štatistický úrad , podľa ktorého dosiahol deficit v roku 2023 hodnotu 5,2 % HDP (6,4 miliardy). V roku 2024 to bolo 5,3 % HDP (6,9 miliardy).\n\nPredpoklad na rok 2025 hovorí o deficite vo výške 4,7 % HDP (6,7 miliardy), prognóza Rozpočtovej rady z augusta 2025 však počíta s deficitom vo výške 5,2 %, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia. RRZ taktiež upozorňuje, že bez ďalších opatrení by deficit mohol dosiahnuť výšku až 6 % v roku 2028. Tento odhad však vznikol ešte pred schválením budúcoročných konsolidačných opatrení.\n\nRozpočtová rada taktiež ešte pred prijatím tretieho konsolidačného balíčka konštatovala , že po dvoch kolách konsolidácie v objeme 3,8 mld. eur sa deficit nezlepšil. Hoci objem konsolidačných opatrení bol významný, časť z nich vláda okamžite použila na financovanie nových trvalých výdavkov a zároveň bol účinok niektorých opatrení len dočasný. Negatívne ovplyvnili výšku deficitu aj rastúce úrokové náklady, obranné výdavky, a v menšej miere v zhoršenie stavu ekonomiky.\n\nTretí konsolidačný balíček má podľa výpočtov Ministerstva financií SR viesť ku schodku vo verejných financiách v roku 2026 na úrovni 4,1 % HDP . Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje , že zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť navrhovaných opatrení a ich dopad na verejné financie, keďže všetky informácie o konsolidácií ešte nie sú zverejnené.\n\nVýška deficitu 8,5 miliardy, na ktorú Kamenický odkazuje, nie je podľa predsedu RRZ Tótha korektná , keďže dnes vieme, že deficit v roku 2023 dopadol o viac ako miliardu lepšie ako sa predpokladalo. V roku 2023 počítalo ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,5 %, výsledný deficit bol približne o 1,3 % nižší.\n\nLadislav Kamenický odkazuje na rozpočet pre rok 2024, ktorý poslala na jeseň 2023 vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii ( .pdf , s. 2). V tomto návrhu sa počítalo s deficitom až 6,51% HDP, čo predstavovalo 8,53 mld. eur.\n\nIšlo však len o odhadovaný deficit. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor tvrdí , že odhady deficitu ministerstva financií boli počas úradníckej vlády konzistentne opatrnejšie, keďže nechceli prispievať k „ďalšiemu rozdávaniu v parlamente“.\n\nVysoký odhad Odórovej vlády vznikol po sérií výdavkových zákonov prijatých v roku 2023 známych ako legislatívna smršť . Za najdrahšie položky pre štátny rozpočet vtedy hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) odovzdávala v októbri 2023 Ódorová vláda deficit vo výške 4,8 % HDP. Schodok štátneho rozpočtu v roku 2023 nakoniec dosiahol hodnotu 5,2 %, v roku 2024 to bolo 5,3 % HDP. Za toto obdobie tak deficit stúpol o 0,1 %. Pre rok 2025 je síce predpokladaná výška deficitu 4,7 % HDP, nie je jasné, či sa vláde tento cieľ podarí naplniť. Ak by aj deficit v roku 2026 klesol na 4,1 % HDP, Kamenický nadhodnocuje tempo poklesu deficitu. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Pri nástupe Ficovej vlády bol podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť deficit na úrovni 4,8 %. V dôsledku nových výdavkov, ktoré prijala Ficova vláda po voľbách, skončil rok 2023 s deficitom na úrovni 5,2 % HDP.", "Toto číslo potvrdzuje štatistický úrad , podľa ktorého dosiahol deficit v roku 2023 hodnotu 5,2 % HDP (6,4 miliardy). V roku 2024 to bolo 5,3 % HDP (6,9 miliardy).", "Predpoklad na rok 2025 hovorí o deficite vo výške 4,7 % HDP (6,7 miliardy), prognóza Rozpočtovej rady z augusta 2025 však počíta s deficitom vo výške 5,2 %, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia. RRZ taktiež upozorňuje, že bez ďalších opatrení by deficit mohol dosiahnuť výšku až 6 % v roku 2028. Tento odhad však vznikol ešte pred schválením budúcoročných konsolidačných opatrení.", "Rozpočtová rada taktiež ešte pred prijatím tretieho konsolidačného balíčka konštatovala , že po dvoch kolách konsolidácie v objeme 3,8 mld. eur sa deficit nezlepšil. Hoci objem konsolidačných opatrení bol významný, časť z nich vláda okamžite použila na financovanie nových trvalých výdavkov a zároveň bol účinok niektorých opatrení len dočasný. Negatívne ovplyvnili výšku deficitu aj rastúce úrokové náklady, obranné výdavky, a v menšej miere v zhoršenie stavu ekonomiky.", "Tretí konsolidačný balíček má podľa výpočtov Ministerstva financií SR viesť ku schodku vo verejných financiách v roku 2026 na úrovni 4,1 % HDP . Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozorňuje , že zatiaľ nevie vyhodnotiť realistickosť navrhovaných opatrení a ich dopad na verejné financie, keďže všetky informácie o konsolidácií ešte nie sú zverejnené.", "Výška deficitu 8,5 miliardy, na ktorú Kamenický odkazuje, nie je podľa predsedu RRZ Tótha korektná , keďže dnes vieme, že deficit v roku 2023 dopadol o viac ako miliardu lepšie ako sa predpokladalo. V roku 2023 počítalo ministerstvo financií s deficitom vo výške 6,5 %, výsledný deficit bol približne o 1,3 % nižší.", "Ladislav Kamenický odkazuje na rozpočet pre rok 2024, ktorý poslala na jeseň 2023 vláda Ľudovíta Ódora Európskej komisii ( .pdf , s. 2). V tomto návrhu sa počítalo s deficitom až 6,51% HDP, čo predstavovalo 8,53 mld. eur.", "Išlo však len o odhadovaný deficit. Vtedajší premiér Ľudovít Ódor tvrdí , že odhady deficitu ministerstva financií boli počas úradníckej vlády konzistentne opatrnejšie, keďže nechceli prispievať k „ďalšiemu rozdávaniu v parlamente“.", "Vysoký odhad Odórovej vlády vznikol po sérií výdavkových zákonov prijatých v roku 2023 známych ako legislatívna smršť . Za najdrahšie položky pre štátny rozpočet vtedy hlasovala aj väčšina poslaneckého klubu Smeru vrátane Ladislava Kamenického."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["bol", "štatistický úrad", "prognóza", "schválením", "konštatovala", "4,1 % HDP", "upozorňuje", "korektná", "počítalo", "výsledný deficit", ".pdf", "tvrdí", "legislatívna smršť", "najdrahšie", "položky"], "url": ["https://www.rrz.sk/preco-su-deficity-vysoke-aj-po-dvoch-konsolidaciach/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_en", "https://www.rrz.sk/preco-su-deficity-vysoke-aj-po-dvoch-konsolidaciach/", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/989677-buduci-rok-prinesie-konsolidacne-opatrenia-prehlad-zmien", "https://www.rrz.sk/preco-su-deficity-vysoke-aj-po-dvoch-konsolidaciach/", "https://www.rrz.sk/chybajuca-specifikacia-vydavkovych-opatreni-znemoznuje-vyhodnotit-realistickost-konsolidacneho-balicka/#:~:text=Ve%C4%BEkos%C5%A5%20bal%C3%AD%C4%8Dka%2C%20ktor%C3%BD%20dnes%20predstavilo%20ministerstvo%20financi%C3%AD%2C%20by%20pod%C4%BEa%20%C3%BAdajov%20MF%20SR%20predbe%C5%BEne%20mohla%20zodpoveda%C5%A5%20potreb%C3%A1m%20na%20zn%C3%AD%C5%BEenie%20deficitu%20na%20vl%C3%A1dou%20stanoven%C3%BD%20cie%C4%BE%204%2C1%20%25%20HDP", "https://www.rrz.sk/chybajuca-specifikacia-vydavkovych-opatreni-znemoznuje-vyhodnotit-realistickost-konsolidacneho-balicka/", "https://e.dennikn.sk/4813463/kamenicky-si-pri-obhajobe-svojich-deficitov-pomaha-nadnesenym-cislom-z-roku-2023/?ref=mpm", "https://www.rrz.sk/deficit-v-roku-2023-pozitivne-prekvapil-v-roku-2024-dojde-bez-ozdravnych-opatreni-k-jeho-vyraznemu-zhorseniu-tlacova-sprava/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_en", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=EFC6BDF59ACE4E4A9AC2E152272E01DE-B95BDEC7C6EF72C3C19A25944A94F210", "https://e.dennikn.sk/4813463/kamenicky-si-pri-obhajobe-svojich-deficitov-pomaha-nadnesenym-cislom-z-roku-2023/?ref=mpm#:~:text=%E2%80%9EJe%20pravda%2C%20%C5%BEe%20odhady%20deficitu%20ministerstva%20financi%C3%AD%20boli%20po%C4%8Das%20%C3%BAradn%C3%ADckej%20vl%C3%A1dy%20konzistentne%20opatrnej%C5%A1ie%20ako%20napr%C3%ADklad%20RRZ%20alebo%20NBS.%20Nechceli%20sme%20prispieva%C5%A5%20k%C2%A0%C4%8Fal%C5%A1iemu%20rozd%C3%A1vaniu%20v%C2%A0parlamente%2C%E2%80%9C%20hovor%C3%AD%20b%C3%BDval%C3%BD%20premi%C3%A9r%2C%20dnes%20europoslanec%20za%20PS%20%C4%BDudov%C3%ADt%20%C3%93dor.", "https://e.dennikn.sk/3482471/graf-dna-parlamentna-legislativna-smrst-za-tri-roky-ukroji-z-rozpoctu-25-miliardy-eur/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=50394", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=50396"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:20.501938+00:00"}
{"id": "vr15367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15367", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2016-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prepočítaní počtu poslancov EP na počet obyvateľov Slovenska a Nemecka vychádza v prípade Slovenska jeden poslanec na 417 027 obyvateľov, kým v prípade Nemecka zastupuje jeden poslanec 845 808 obyvateľov. Komisia sa skladá z 28 komisárov - jeden za každý členský štát. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po prepočítaní počtu poslancov EP na počet obyvateľov Slovenska a Nemecka vychádza v prípade Slovenska jeden poslanec na 417 027 obyvateľov, kým v prípade Nemecka zastupuje jeden poslanec 845 808 obyvateľov. Komisia sa skladá z 28 komisárov - jeden za každý členský štát. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Počet", "Nemecko", "Slovensko", "Komisia", "Maroš Šefčovič", "Günther H. Oettinger"], "url": ["http://http://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-parliament_sk", "http://http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries/germany_sk", "http://http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries/slovakia_sk", "http://http://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk", "http://http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/sefcovic_sk#timeline", "http:// http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/oettinger_en#timeline"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:02.163797+00:00"}
{"id": "vr34037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34037", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď bol súboj medzi pánom Čentéšom a pánom Trnkom v Národnej rade Slovenskej republiky... my sme ponúkali a povedali sme, inak boli aj vyjadrenia pána prezidenta, zabudnime na pána Trnku, aj na pána Čentéša, poďme nájsť niekoho iného. Odkaz od kresťanskodemokratického hnutia, od pána Figeľa bol veľmi jasný, Robert, nemáš inú možnosť, buď podporíš Čentéša alebo nebude nič.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prezident Ivan Gašparovič sa prostredníctvom svojho hovorcu skutočne vyjadril v zmysle, že ani Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka by nemali byť kandidátmi na generálneho prokurátora. Konkrétne vyjadrenie z daného obdobia (tj. pred voľbou GP) potvrdzujúce vôľu SMERu rokovať o úplne novom kandidátovi či odmietnutie tejto ponuky Jánom Figeľom sme ale nenašli, výrok teda označujeme za neoveriteľný. Webnoviny , 17. júna 2011: \"Pán prezident je presvedčený, že ani zvolený Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka by už nemali byť kandidátmi a byť volení do funkcie generálneho prokurátora. Dnes sú obaja politicky tak rozdelení, že nikto nemôže hovoriť o tom, že nebudú rozhodovať v záujme niektorej z týchto politických strán,\" povedal Trubač. Z vvyhlásenia Pavla Pašku z obdobia po voľbe generálneho prokurátora ale vyplýva, že SMER bol minimálne neskôr ochotný rokovať o úplne novom kandidátovi, ktorý by bol prijateľný pre koalíciu aj opozíciu. SME , 29. januára 2012 : \"Národná rada by sa mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR. Uviedol to dnes v diskusnej relácii spravodajskej televízie TA3 V politike podpredseda Smeru Pavol Paška, podľa ktorého by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom.\"", "analysis_paragraphs": ["Prezident Ivan Gašparovič sa prostredníctvom svojho hovorcu skutočne vyjadril v zmysle, že ani Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka by nemali byť kandidátmi na generálneho prokurátora. Konkrétne vyjadrenie z daného obdobia (tj. pred voľbou GP) potvrdzujúce vôľu SMERu rokovať o úplne novom kandidátovi či odmietnutie tejto ponuky Jánom Figeľom sme ale nenašli, výrok teda označujeme za neoveriteľný. Webnoviny , 17. júna 2011: \"Pán prezident je presvedčený, že ani zvolený Jozef Čentéš ani Dobroslav Trnka by už nemali byť kandidátmi a byť volení do funkcie generálneho prokurátora. Dnes sú obaja politicky tak rozdelení, že nikto nemôže hovoriť o tom, že nebudú rozhodovať v záujme niektorej z týchto politických strán,\" povedal Trubač. Z vvyhlásenia Pavla Pašku z obdobia po voľbe generálneho prokurátora ale vyplýva, že SMER bol minimálne neskôr ochotný rokovať o úplne novom kandidátovi, ktorý by bol prijateľný pre koalíciu aj opozíciu. SME , 29. januára 2012 : \"Národná rada by sa mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR. Uviedol to dnes v diskusnej relácii spravodajskej televízie TA3 V politike podpredseda Smeru Pavol Paška, podľa ktorého by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom.\""], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6236640/paska-treba-najst-ineho-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:49.818145+00:00"}
{"id": "vr38835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38835", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My sme vniesli touto, podľa mňa veľmi korektnou pozvánkou, taký, povedal by som zmätok do koalície. Tu, pán Sulík, nás rýchlo chcel z dovolenky predbehnúť, že on nás pozval. Bugár povedal, že áno, potom nie.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda opozičného SMER-u pred hlasovaním NR SR o eurovale pozval lídrov koaličných strán na rokovanie so svojou stranou.", "analysis_paragraphs": ["Predseda opozičného SMER-u pred hlasovaním NR SR o eurovale pozval lídrov koaličných strán na rokovanie so svojou stranou."], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["Predseda", "Most-Híd", "J.Miškov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-zratal-radicovej-hlasy-dpe-/sk_domace.asp?c=A110816_165043_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/6020150/most-hid-nechce-rokovat-s-ficom.html", "http://www.sme.sk/c/6020150/most-hid-nechce-rokovat-s-ficom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:48.942403+00:00"}
{"id": "vr16088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16088", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...naši ľudia zarábajú povedzme vo Volkswagene trikrát menej, ako v Nemecku a za tú istú robotu dokonca častokrát s vyššou produktivitou práce.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok od Blahu sme overili ešte v apríli 2016. Priemerná výška platov v roku 2015 u Volkswagen Slovakia bola 1795 eur . V nemeckom Volkswagene je priemerná ročná mzda približne 47 tisíc eur, čo znamená, že priemerná mesačná mzda je takmer 3920 eur . Ide ale o údaj, ktorý zahŕňa platy všetkých pracovníkov vrátane manažérov, vyplatené odmeny a bonusy, aj preplatené nadčasy bez povinných odvodov. O priemernej výške mzdy v nemeckom Volkswagene sa nám nepodarili nájsť údaje, podobne ako ani o porovnaní produktivity. Výrok hodnotíme opätovne ako neoveriteľný. V roku 2014 boli priemerné mesačné platy vo Volkswagen Slovensko v hrubom 1540 eur. VW k 1. máju 2015 zvyšoval platy zamestnancov o 2,3%, čo znamenalo nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy na 1575 eur. V roku 2015 VW dával taktiež jednorázové odmeny pre slovenských zamestnancov vo výške 1428 eur. V roku 2017 je na Slovensku plánované zvyšovanie platov vo Volkswagene až o 16%,čo potvrdil šéf Moderných odborov v bratislavskom Volkswagene Zoroslav Smolinský. Vo VW v Nemecku taktiež prebiehalo zvyšovanie platov. V máji 2016 prebiehalo zvyšovanie platov v nemeckých fabrikách o 2,8% a do konca augusta 2017 plánujú zvýšenie o ďalšie 2%. Nepodarilo sa nám však nájsť prehľad priemerných platov. Podobne nie je dostupné ani porovnanie efektivity pracovníkov v jednotlivých závodoch Volkswagen. Portál oica.net ponúka prehľad produktivity automobilových výrobcov, no neposkytuje informácie o efektivite. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok od Blahu sme overili ešte v apríli 2016. Priemerná výška platov v roku 2015 u Volkswagen Slovakia bola 1795 eur . V nemeckom Volkswagene je priemerná ročná mzda približne 47 tisíc eur, čo znamená, že priemerná mesačná mzda je takmer 3920 eur . Ide ale o údaj, ktorý zahŕňa platy všetkých pracovníkov vrátane manažérov, vyplatené odmeny a bonusy, aj preplatené nadčasy bez povinných odvodov. O priemernej výške mzdy v nemeckom Volkswagene sa nám nepodarili nájsť údaje, podobne ako ani o porovnaní produktivity. Výrok hodnotíme opätovne ako neoveriteľný. V roku 2014 boli priemerné mesačné platy vo Volkswagen Slovensko v hrubom 1540 eur. VW k 1. máju 2015 zvyšoval platy zamestnancov o 2,3%, čo znamenalo nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy na 1575 eur. V roku 2015 VW dával taktiež jednorázové odmeny pre slovenských zamestnancov vo výške 1428 eur. V roku 2017 je na Slovensku plánované zvyšovanie platov vo Volkswagene až o 16%,čo potvrdil šéf Moderných odborov v bratislavskom Volkswagene Zoroslav Smolinský. Vo VW v Nemecku taktiež prebiehalo zvyšovanie platov. V máji 2016 prebiehalo zvyšovanie platov v nemeckých fabrikách o 2,8% a do konca augusta 2017 plánujú zvýšenie o ďalšie 2%. Nepodarilo sa nám však nájsť prehľad priemerných platov. Podobne nie je dostupné ani porovnanie efektivity pracovníkov v jednotlivých závodoch Volkswagen. Portál oica.net ponúka prehľad produktivity automobilových výrobcov, no neposkytuje informácie o efektivite. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "mzda", "2014", "odmeny", "potvrdil", "odborov", "Nemecku", "oica.net"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=Volkswagene", "https://www.careerbliss.com/volkswagen/salaries/", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1781821_vo-volkswagene-zvysia-platy.-kolko-zarabaju-v-peugeote-a-v-kia", "https://www.aktuality.sk/clanok/272619/zamestnanci-bratislavskeho-volkswagenu-dostanu-vysoke-odmeny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417565-prelom-v-platoch-odbory-vw-chcu-rast-o-16-percent/", "https://www.aktuality.sk/clanok/409108/odbory-vo-volkswagene-sa-chystaju-vyjednavat-s-vedenim-aj-o-platoch/", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/firmy/volkswagen-zvysuje-zamestnancom-mzdy-napriek-obrovskemu-skandalu.html", "http://www.oica.net/category/production-statistics/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:31.347322+00:00"}
{"id": "vr27580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27580", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "verím, že sa nebude opakovať kríza v roku 2009, kedy nám Ukrajina vôbec nepomohla.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou že Ukrajina aj napriek vedomostiam o situácii na Slovensku a v iných krajinách EU krajiny nevyhovela žiadosti slovenskej strany o výmennú operáciu, ktorá by zabezpečila dodávku plynu pre Slovensko. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa analýzy A. Dulebu zo Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou že Ukrajina aj napriek vedomostiam o situácii na Slovensku a v iných krajinách EU krajiny nevyhovela žiadosti slovenskej strany o výmennú operáciu, ktorá by zabezpečila dodávku plynu pre Slovensko. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa analýzy A. Dulebu zo Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku:"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://www.sfpa.sk/dokumenty/publikacie/281"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:16.374334+00:00"}
{"id": "vr35408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35408", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec, pokutovať za to, že agenda zdravotníckych zariadení musí byť v štátnom jazyku, no tak agenda je vždy v latinštine a slovenčine.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "§ 8 ods. 4 zák. č. 270/1995 Z. z.: „ Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku . Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. “ Pokutovanie je aj v tomto prípade možné až keď po písomnom upozornení nie je odstránený protiprávny stav v určenej lehote alebo sa nevykoná v určenej lehote náprava zistených nedostatkov.", "analysis_paragraphs": ["§ 8 ods. 4 zák. č. 270/1995 Z. z.: „ Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku . Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. “ Pokutovanie je aj v tomto prípade možné až keď po písomnom upozornení nie je odstránený protiprávny stav v určenej lehote alebo sa nevykoná v určenej lehote náprava zistených nedostatkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:04.078340+00:00"}
{"id": "vr15728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15728", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dzurinda, keď navrhol, že však my máme Kukana do prezidentských volieb, nech sa páči, môžte sa pripojiť. Ani KDH, ani my sme sa nepripojili. Výsledok bol, že sa nedostal do druhého kola.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prezidentských voľbách v roku 2004 bol jedným z kandidátov aj Eduard Kukan. Kukana podporovala strana SDKÚ, ostatné koaličné strany (SMK, KDH a ANO) sa postavili za iných kandidátov. Meno Kukana bolo známe ešte pred oficiálnymi rokovaniami koaličných partnerov. KDH malo vlastného kandidáta v osobe Františka Mikloška, koho podporil nakoniec aj SMK. Strana ANO síce vlastného kandidáta nemala, ale podľa vtedajších mediálnych informácií podporovala občianskeho kandidáta Ľuba Romana. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé priame prezidentské voľby sa uskutočnili v apríli 2004. O post prezidenta sa uchádzalo 12 kandidátov. Najviac hlasov získali Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Druhé kolo prezidentských volieb vyhral Gašparovič s rozdielom o viac než 350 tisíc hlasov. Eduardovi Kukanovi na postup do druhého kola chýbalo necelých štyri tisíc hlasov.", "analysis_paragraphs": ["V prezidentských voľbách v roku 2004 bol jedným z kandidátov aj Eduard Kukan. Kukana podporovala strana SDKÚ, ostatné koaličné strany (SMK, KDH a ANO) sa postavili za iných kandidátov. Meno Kukana bolo známe ešte pred oficiálnymi rokovaniami koaličných partnerov. KDH malo vlastného kandidáta v osobe Františka Mikloška, koho podporil nakoniec aj SMK. Strana ANO síce vlastného kandidáta nemala, ale podľa vtedajších mediálnych informácií podporovala občianskeho kandidáta Ľuba Romana. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Druhé priame prezidentské voľby sa uskutočnili v apríli 2004. O post prezidenta sa uchádzalo 12 kandidátov. Najviac hlasov získali Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Druhé kolo prezidentských volieb vyhral Gašparovič s rozdielom o viac než 350 tisíc hlasov. Eduardovi Kukanovi na postup do druhého kola chýbalo necelých štyri tisíc hlasov."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["mediálnych informácií", "12", "Najviac", "SDKÚ", "rokovať", "koaličnými", "Kukan", "rezervovane", "Bugár", "KDH", "podporu", "SMK", "rozhodovali"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/77741-kto-ako-a-s-kym", "http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/info/kand99.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/prez/prez2004/prezident/prezident_obv/files/tab5.pdf", "https://domov.sme.sk/c/784700/kandidatom-sdku-na-post-prezidenta-je-eduard-kukan.html", "http://hnonline.sk/slovensko/72570-kandidatom-na-prezidenta-kukan", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vladne-koalicie-a-vlady-na-slovensku/416581-clanok.html", "https://korzar.sme.sk/c/4631643/kukan-zatial-nekomentuje-svoju-kandidaturu-na-prezidenta.html", "https://korzar.sme.sk/c/4631514/dzurinda-kandidatom-na-prezidenta-je-kukan.html", "http://www.czsk.net/svet/clanky/sr/kukanprez.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/77741-kto-ako-a-s-kym", "https://domov.sme.sk/c/1281413/smk-v-prezidentskych-volbach-podporuje-f-mikloska.html", "http://memo98.sk/article/velkym-kandidatom-sa-minuli-velke-temy-prezidentske-volby-primarne-ako-suboj-stran", "https://domov.sme.sk/c/1281413/smk-v-prezidentskych-volbach-podporuje-f-mikloska.html#ixzz4Y6Q13TAS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:26.411495+00:00"}
{"id": "vr35513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35513", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a rozvešajú po Slovensku stovky billboardov a pošlú občanom do pošty letáky s touto informáciou...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdou tiež je, že táto informácia bola zverejnená na bilboardoch (je to tiež zmienené v oficiálnom liste od Roberta Fica. Informácie z tohoto listu nikto nedementoval).", "analysis_paragraphs": ["Pravdou tiež je, že táto informácia bola zverejnená na bilboardoch (je to tiež zmienené v oficiálnom liste od Roberta Fica. Informácie z tohoto listu nikto nedementoval)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["bilboardoch", "zmienené"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5537713/sulik-vyzval-volicov-smeru-aby-prisli-na-referendum.html", "http://demagog.sk/old/2010/09/robert-fico-v-politike-19-9-2010/:%20http:/tvnoviny.sk/spravy/domace/fico-sulik-zneuzil-moje-meno.html?ar="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:35.553363+00:00"}
{"id": "vr31725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31725", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja preto držím palce francúzskemu kandidátovi na prezidenta Hollandovi, pretože francúzsky kandidát, alebo kandidát na francúzskeho prezidenta povedal jasne, ak je povinnosťou štátu šetriť a škrtať, musí byť aj povinnosťou Európskej únie podporovať štáty v hospodárskom raste. Že predovšetkým musíme hovoriť so zamestnávateľmi alebo sociálnymi partnermi o tom, ako skombinovať na jednej strane opatrenia, ktoré znížia deficit pod 3 % v roku 2013 a na druhej strane nespomalia hospodársky rast.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico uvádza správnu formuláciu výrokov Françoisa Hollanda. Zámery nového francúzskeho prezidenta v oblasti šetrenia, hospodárskeho rastu, rozpočtovej disciplíny sme našli citované vo viacerých médiách (TF1, Les Echos, Reuters). Francois Hollande vo svojom prejave naozaj opakoval, že v prípade jeho zvolenia by znovu prerokoval Európsku zmluvu o rozpočtovej disciplíne, ktorá síce bola podpísaná, ale ešte nie je ratifikovaná. Pretože \" nebude návratu k rovnováhe, ak je to len zmluva o rozpočte, o úsporných opatreniach, iba o sankciách \". Zopakoval , že namiesto toho, on navrhoval \" pakt o zodpovednosti, dobrom vládnutí a raste .\" Obhajoval zvýšenie pôžičky od Európskej investičnej banky (EIB), začatie eurobondov (\"projekty dlhopisy\"), ktoré sa použijú \" nie do bazéna štátneho dlhu, ale na financovanie nových rozvojových projektov, preorientovanie nepoužitých štrukturálnych fondov EÚ a zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré by priniesli nové zdroje. \" Nový francúzsky prezident chce zapojiť do dôležitých rokovaní syndikáty a zamestnávateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico uvádza správnu formuláciu výrokov Françoisa Hollanda. Zámery nového francúzskeho prezidenta v oblasti šetrenia, hospodárskeho rastu, rozpočtovej disciplíny sme našli citované vo viacerých médiách (TF1, Les Echos, Reuters). Francois Hollande vo svojom prejave naozaj opakoval, že v prípade jeho zvolenia by znovu prerokoval Európsku zmluvu o rozpočtovej disciplíne, ktorá síce bola podpísaná, ale ešte nie je ratifikovaná. Pretože \" nebude návratu k rovnováhe, ak je to len zmluva o rozpočte, o úsporných opatreniach, iba o sankciách \". Zopakoval , že namiesto toho, on navrhoval \" pakt o zodpovednosti, dobrom vládnutí a raste .\" Obhajoval zvýšenie pôžičky od Európskej investičnej banky (EIB), začatie eurobondov (\"projekty dlhopisy\"), ktoré sa použijú \" nie do bazéna štátneho dlhu, ale na financovanie nových rozvojových projektov, preorientovanie nepoužitých štrukturálnych fondov EÚ a zavedenie dane z finančných transakcií, ktoré by priniesli nové zdroje. \" Nový francúzsky prezident chce zapojiť do dôležitých rokovaní syndikáty a zamestnávateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "Zopakoval", "zapojiť"], "url": ["http://www.boursier.com/actualites/reuters/hollande-se-felicite-des-positions-de-merkel-sur-la-croissance-109923.html?rss", "http://www.lesechos.fr/economie-politique/politique/actu/0201955395910-renegociation-du-traite-hollande-n-a-pas-le-soutien-des-sociaux-democrates-europeens-303080.php", "http://www.challenges.fr/entreprise/20120506.REU5720/les-defis-economiques-de-francois-hollande.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:12.811511+00:00"}
{"id": "vr25783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25783", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Viedol som tie rokovania vtedy sme to nazývali Zelená tripartita, kde boli prizvaní aj tí, ktorí nepripomienkujú alebo nemajú právo pripomienkovať zákony kvôli tomu, lebo nepozbierali 500 podpisov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií plánoval do zelenej tripartity začleniť aj občanov, či dotknutých podnikateľov. Nagy pravdepodobne myslel, že zaradil do tripartity aj fyzické a právnicke osoby, ktoré podľa legislatívnych pravidiel nie sú definované ako povinne pripomienkujúce subjekty. Ide napríklad Greenpeace, s ktorými Nagy na tripartite komunikoval. Nie je však pravdou, že právo pripomienkovať vzniká až po nadobudnutí 500 podpisov. Verejnosť majú právo pripomienkovať aj bez 500 podpisov. Ak však dôjde k nazbieraniu 500 podpisov, ide o hromadnú pripomienku, ktorou sa predkladateľ musí zaoberať. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií plánoval do zelenej tripartity začleniť aj občanov, či dotknutých podnikateľov. Nagy pravdepodobne myslel, že zaradil do tripartity aj fyzické a právnicke osoby, ktoré podľa legislatívnych pravidiel nie sú definované ako povinne pripomienkujúce subjekty. Ide napríklad Greenpeace, s ktorými Nagy na tripartite komunikoval. Nie je však pravdou, že právo pripomienkovať vzniká až po nadobudnutí 500 podpisov. Verejnosť majú právo pripomienkovať aj bez 500 podpisov. Ak však dôjde k nazbieraniu 500 podpisov, ide o hromadnú pripomienku, ktorou sa predkladateľ musí zaoberať. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "Zelená tripartita", "SITA", "informácii", "pravidlá", "povinne"], "url": ["http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2012/tlacove-spravy-februar-2012/skoncilo-prve-stretnutie-zelenej-tripartity-k-zonacii-tanapu.html", "http://www.sme.sk/c/5653804/zhoda-na-zakone-o-starych-envirozataziach-zatial-neexistuje.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://www.sme.sk/c/5655688/minister-nagy-po-prvykrat-rokoval-s-ochranarmi.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://www.odpady-portal.sk/Dokument/100557/jozsef-nagy-chce-zelenu-tripartitu.aspx", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F1073.rtf&ei=tCpmUozpHeOq0QX-wYHIAw&usg=AFQjCNFvrHw9L90REPKt7Pl49PRJEFFO9Q&sig2=w86oLyjg1l4sr6wvQf1Sfw&bvm=bv.55123115,d.d2k", "https://lt.justice.gov.sk/Public/WorkInProgress.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:40.898771+00:00"}
{"id": "vr18079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18079", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...to boli krajiny vyšehradskej skupiny, ktoré už pred piatimi rokmi hovorili o tom, že je to veľmi dôležité, aby sa zlepšila ochrana vonkajšej hranice...", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O ochrane vonkajšej hranice sa hovorilo už počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ, v rokoch 2013-2014. Potrebu ochrany vonkajšej hranice zdôrazňovali aj iné oficiálne materiály ešte skôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strategický dokument o prioritách a programe rokovaní počas predsedníctva uvádza okrem iného aj potrebu posilnenia spolupráce krajín V4 v efektívnejšom zabezpečení a ochrane vonkajšej hranice. Tejto téme sa venuje aj program českého predsedníctva vo V4 z roku 2011-2012. V oboch dokumentoch sa ochrana hranice spomína s lepším zabezpečením preclenia tovarov, ich dovozu a vývozu a lepšej spolupráce susedných krajín s cieľom posilniť bezpečnosť a lepšie bojovať proti podvodom s DPH. Problém ochrany vonkajších hraníc EÚ sa stal aktuálnym až v roku 2015, keď vypukla migračná kríza a s ňou spojený proces zavádzania prerozdeľovacích kvót pre utečencov. Koncom roka 2015 predstavitelia V4 spoločne iniciovali širšie zoskupenie Priateľov Schengenu. Jeho cieľom malo byť zdôraznenie spoločného záujmu na ochrane vonkajšej schengenskej hranice a zachovaní schengenského priestoru. Malo ísť o reakciu na snahu o vytvorenie \"minishengenov\" v rámci EÚ, ako aj využívanie európskych fondov ako nástroja nátlaku v otázkach riešenia migračnej problematiky. Ochranou vonkajšej hranice je myslená hlavne južná hranica Maďarska so Srbskom a Chrovátskom, ktorá zažila najväčší nápor utečencov, ktorí prichádzali do Európy cez Grécko. Viktor Orbán upozornil , že každý národ a krajina majú svoj diel zodpovednosti na jeho ochrane. \" Aj v budúcnosti by mechanizmus kontroly hraníc mal zostať v rukách národných štátov,\" dodal s tým, že Gréci v tejto chvíli nie sú pripravení plniť záväzky, ktoré ako členovia Schengenu prijali. K tomu sa vyjadril aj vtedajší predseda vlády Robert Fico a rovnako vyjadril pochybnosti o schopnosti niektorých členských štátov únie garantovať ochranu schengenskej hranice. Potvrdil, že slovenská exekutíva je pripravená buď bilaterálne alebo na úrovni V4 pomôcť každému, kto s tým má problémy. \"Ale nemôžeme zatvárať oči a tolerovať, že sú tu krajiny, ktoré dôsledne nedodržiavajú pravidlá Schengenu a svojou laxnosťou umožňujú ďalší prílev obrovského počtu migrantov. Je hazardom mlčať o tom, že niektoré krajiny nie sú schopné garantovať schengenské hranice,\" konštatoval, čím narážal na Grécko. Na summite EÚ v decembri 2015 vyjadrili predstavitelia Vyšehradkej štvorky sympatie na riešenie tejto krízy plným využitím potenciálu európskej agentúry Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž). Tá má za úlohu pomáhať krajinám EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru riadiť ich vonkajšie hranice. Takisto prispieva k harmonizácii hraničných kontrol v celej EÚ. Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých krajín EÚ a poskytuje technickú podporu a odborné znalosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O ochrane vonkajšej hranice sa hovorilo už počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ, v rokoch 2013-2014. Potrebu ochrany vonkajšej hranice zdôrazňovali aj iné oficiálne materiály ešte skôr. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strategický dokument o prioritách a programe rokovaní počas predsedníctva uvádza okrem iného aj potrebu posilnenia spolupráce krajín V4 v efektívnejšom zabezpečení a ochrane vonkajšej hranice. Tejto téme sa venuje aj program českého predsedníctva vo V4 z roku 2011-2012. V oboch dokumentoch sa ochrana hranice spomína s lepším zabezpečením preclenia tovarov, ich dovozu a vývozu a lepšej spolupráce susedných krajín s cieľom posilniť bezpečnosť a lepšie bojovať proti podvodom s DPH. Problém ochrany vonkajších hraníc EÚ sa stal aktuálnym až v roku 2015, keď vypukla migračná kríza a s ňou spojený proces zavádzania prerozdeľovacích kvót pre utečencov. Koncom roka 2015 predstavitelia V4 spoločne iniciovali širšie zoskupenie Priateľov Schengenu. Jeho cieľom malo byť zdôraznenie spoločného záujmu na ochrane vonkajšej schengenskej hranice a zachovaní schengenského priestoru. Malo ísť o reakciu na snahu o vytvorenie \"minishengenov\" v rámci EÚ, ako aj využívanie európskych fondov ako nástroja nátlaku v otázkach riešenia migračnej problematiky. Ochranou vonkajšej hranice je myslená hlavne južná hranica Maďarska so Srbskom a Chrovátskom, ktorá zažila najväčší nápor utečencov, ktorí prichádzali do Európy cez Grécko. Viktor Orbán upozornil , že každý národ a krajina majú svoj diel zodpovednosti na jeho ochrane. \" Aj v budúcnosti by mechanizmus kontroly hraníc mal zostať v rukách národných štátov,\" dodal s tým, že Gréci v tejto chvíli nie sú pripravení plniť záväzky, ktoré ako členovia Schengenu prijali. K tomu sa vyjadril aj vtedajší predseda vlády Robert Fico a rovnako vyjadril pochybnosti o schopnosti niektorých členských štátov únie garantovať ochranu schengenskej hranice. Potvrdil, že slovenská exekutíva je pripravená buď bilaterálne alebo na úrovni V4 pomôcť každému, kto s tým má problémy. \"Ale nemôžeme zatvárať oči a tolerovať, že sú tu krajiny, ktoré dôsledne nedodržiavajú pravidlá Schengenu a svojou laxnosťou umožňujú ďalší prílev obrovského počtu migrantov. Je hazardom mlčať o tom, že niektoré krajiny nie sú schopné garantovať schengenské hranice,\" konštatoval, čím narážal na Grécko. Na summite EÚ v decembri 2015 vyjadrili predstavitelia Vyšehradkej štvorky sympatie na riešenie tejto krízy plným využitím potenciálu európskej agentúry Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž). Tá má za úlohu pomáhať krajinám EÚ a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru riadiť ich vonkajšie hranice. Takisto prispieva k harmonizácii hraničných kontrol v celej EÚ. Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých krajín EÚ a poskytuje technickú podporu a odborné znalosti. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "program", "iniciovali", "\"minishengenov\"", "upozornil", "vyjadril", "úlohu"], "url": ["http://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs/20132014-hungarian", "http://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs/innovative-visegrad", "http://https://svet.sme.sk/c/8093144/vysehradska-stvorka-chce-zalozit-skupinu-priatelov-schengenu.html", "http://https://www.euractiv.com/section/central-europe/news/mini-schengen-not-an-option-for-now/", "http://(https://svet.sme.sk/c/8093144/vysehradska-stvorka-chce-zalozit-skupinu-priatelov-schengenu.html#ixzz5Rd590PfF", "http://(https://svet.sme.sk/c/8093144/vysehradska-stvorka-chce-zalozit-skupinu-priatelov-schengenu.html", "http://https://europa.eu/european-union/about-eu/agencies/frontex_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:33.313511+00:00"}
{"id": "vr38997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38997", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "KDH veľmi zodpovedne pristupuje ku každému takémuto názoru a postoju. Vyjadrili sme svoje odmietavé stanovisko k harmonizácii daní.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Proti harmonizácii daní sa postavila celá koalícia. Výrok, ktorý sa týkal tejto otázky sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 z 26.septembra, kde sa o.i. uvádza aj nasledovné stanovisko KDH. Pravda z 18.septembra 2011 : Kresťanskí demokrati dlhodobo nesúhlasia s pokusmi zjednocovať priame dane v Európe. \"Nevidíme na to extra dôvod, aj keď si uvedomujem, že ekonomická politika únie nie je konzistentná. Som proti vytváraniu dumpingových daňových prostredí, ale aj napriek tomu si myslím, že toto je politika, ktorú treba ponechať na úroveň národných politík,\" povedal šéf klubu KDH Pavol Hrušovský. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Proti harmonizácii daní sa postavila celá koalícia. Výrok, ktorý sa týkal tejto otázky sme overovali aj v relácii O 5 minút 12 z 26.septembra, kde sa o.i. uvádza aj nasledovné stanovisko KDH. Pravda z 18.septembra 2011 : Kresťanskí demokrati dlhodobo nesúhlasia s pokusmi zjednocovať priame dane v Európe. \"Nevidíme na to extra dôvod, aj keď si uvedomujem, že ekonomická politika únie nie je konzistentná. Som proti vytváraniu dumpingových daňových prostredí, ale aj napriek tomu si myslím, že toto je politika, ktorú treba ponechať na úroveň národných politík,\" povedal šéf klubu KDH Pavol Hrušovský. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Pravda z 18.septembra 2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=harmoniz%C3%A1cii", "http://spravy.pravda.sk/koalicia-harmonizaciu-dani-odmieta-smer-a-nbs-to-vidia-inak-pnb-/sk_ekonomika.asp?c=A110918_132728_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:46.792938+00:00"}
{"id": "vr16911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16911", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "... INEKO počas štyroch posledných rokoch jednoznačne hodnotilo náš kraj ako kraj s najlepším finančným zdravím...", "statement_date": "2017-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INEKO hodnotilo hospodárenie Nitrianskeho samosprávneho kraja za roky 2013 až 2016 ako najlepšie z hľadiska finančného zdravia. V roku 2013 sa síce kraj delil o prvé miesto s Prešovským krajom, tvrdenie Belicu je stále pravdivé. Portál INEKO každoročne zverejňuje rebríček miest, obcí a VÚC s najlepším finančným zdravím . \"Hlavným cieľom projektu je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a VÚC.\" Podľa stránky INEKA sú údaje používané pri hodnotení finančného zdravia nasledovné: \"Vstupné finančné ukazovatele obsahujú 17 údajov o každej obci a VÚC, ako napríklad krátkodobé záväzky alebo výdavky kapitálového účtu. Týchto 17 údajov (a aj ďalšie iné) zbiera Ministerstvo financií SR a uskladňuje ich v Datacentre. Zoznam a opis ukazovateľov možno nájsť v sekcii Vstupné finančné ukazovatele . Všetky údaje uvádzame v bežných cenách a sumy z roku 2008 a starších boli na eurá prepočítané konverzným kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK. Na portáli nezobrazujeme tie údaje z Datacentra, ktoré boli z povahy indikátora nesprávne vložené do systému - napríklad záporné bežné príjmy. Skupina indikátorov finančnej stability je 15 pomerových ukazovateľov, ktoré vznikli pomocou sedemnástich vstupných finančných ukazovateľov. Keďže vždy ide o pomer (napr. \"dlh na obyvateľa\", alebo \"záväzky aspoň 60 dní po splatnosti oproti bežným príjmom\"), sú medzi obcami a VÚC navzájom porovnateľné a možno pomocou nich hodnotiť finančnú stabilitu. Zoznam a opis všetkých indikátorov možno nájsť v sekcii Indikátory finančnej stability. \" Milan Belica uviedol, že v posledných štyroch rokoch bol kraj hodnotený ako ten s najlepším finančným zdravím. Bol ním bol v rokoch 2016 , 2015 , 2014 a 2013 , kedy dosiahol na prvom mieste rovnaké hodnotenie s Prešovským samosprávnym krajom. NRSK mal v roku 2013 nižší dlh v pomere k bežným príjmom a dokázal ho aj znižovať viac ako PSK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["INEKO hodnotilo hospodárenie Nitrianskeho samosprávneho kraja za roky 2013 až 2016 ako najlepšie z hľadiska finančného zdravia. V roku 2013 sa síce kraj delil o prvé miesto s Prešovským krajom, tvrdenie Belicu je stále pravdivé. Portál INEKO každoročne zverejňuje rebríček miest, obcí a VÚC s najlepším finančným zdravím . \"Hlavným cieľom projektu je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a VÚC.\" Podľa stránky INEKA sú údaje používané pri hodnotení finančného zdravia nasledovné: \"Vstupné finančné ukazovatele obsahujú 17 údajov o každej obci a VÚC, ako napríklad krátkodobé záväzky alebo výdavky kapitálového účtu. Týchto 17 údajov (a aj ďalšie iné) zbiera Ministerstvo financií SR a uskladňuje ich v Datacentre. Zoznam a opis ukazovateľov možno nájsť v sekcii Vstupné finančné ukazovatele . Všetky údaje uvádzame v bežných cenách a sumy z roku 2008 a starších boli na eurá prepočítané konverzným kurzom 1 EUR = 30,1260 SKK. Na portáli nezobrazujeme tie údaje z Datacentra, ktoré boli z povahy indikátora nesprávne vložené do systému - napríklad záporné bežné príjmy. Skupina indikátorov finančnej stability je 15 pomerových ukazovateľov, ktoré vznikli pomocou sedemnástich vstupných finančných ukazovateľov. Keďže vždy ide o pomer (napr. \"dlh na obyvateľa\", alebo \"záväzky aspoň 60 dní po splatnosti oproti bežným príjmom\"), sú medzi obcami a VÚC navzájom porovnateľné a možno pomocou nich hodnotiť finančnú stabilitu. Zoznam a opis všetkých indikátorov možno nájsť v sekcii Indikátory finančnej stability. \" Milan Belica uviedol, že v posledných štyroch rokoch bol kraj hodnotený ako ten s najlepším finančným zdravím. Bol ním bol v rokoch 2016 , 2015 , 2014 a 2013 , kedy dosiahol na prvom mieste rovnaké hodnotenie s Prešovským samosprávnym krajom. NRSK mal v roku 2013 nižší dlh v pomere k bežným príjmom a dokázal ho aj znižovať viac ako PSK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-06", "analysis_sources": {"text": ["INEKA", "Vstupné finančné ukazovatele", ".", "Indikátory finančnej stability.", "2016", "2015", "2014", "2013"], "url": ["http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/#vstupne_financne_ukazovatele", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/#vstupne_financne_ukazovatele", "http://www.hospodarenieobci.sk/metodika/#indikatory_financnej_stability", "http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-si-zlepsili-financne-zdravie-najviac-trencianska", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podla-institutu-ineko-ma-spomedzi-kr/229982-clanok.html", "https://ineko.blog.sme.sk/c/395130/zupy-opat-znizili-dlh-a-prispeli-k-ozdraveniu-verejnych-financii.html", "https://ineko.blog.sme.sk/c/370812/zupy-vlani-utahovali-opasky-a-zlepsili-svoje-financne-zdravie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:40.077681+00:00"}
{"id": "vr14385", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14385", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Okolo 70 (Slovensko je na úrovni 70 percent priemeru EÚ životnej úrovne, pozn.).", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Office for National Statistics je Slovensko na úrovni 74 % priemeru životnej úrovne EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ide o štatistiku vytvorenú z údajov poskytnutých členskými krajinami Eurostatu - centrálnemu Európskemu štatistickému úradu (. pdf , s.2). Ako hlavný ukazovateľ sa používa pri meraní životnej úrovne tzv. AIC (spotreba jednotlivca - Actual Individual Consumption per Head), ktorý zahŕňa všetky tovary a služby, ktoré domácnosti využívajú.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Office for National Statistics je Slovensko na úrovni 74 % priemeru životnej úrovne EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ide o štatistiku vytvorenú z údajov poskytnutých členskými krajinami Eurostatu - centrálnemu Európskemu štatistickému úradu (. pdf , s.2). Ako hlavný ukazovateľ sa používa pri meraní životnej úrovne tzv. AIC (spotreba jednotlivca - Actual Individual Consumption per Head), ktorý zahŕňa všetky tovary a služby, ktoré domácnosti využívajú."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko", "pdf"], "url": ["http://www.ons.gov.uk/ons/infographics/standard-of-living-in-the-european-union/index.html", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6885941/2-16062015-BP-EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:09.156678+00:00"}
{"id": "vr31352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31352", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pod mojím vedením, pred dvoma rokmi, sme zmenili Stanovy, že u nás teraz vždy sú Snemy naviazané na voľby. Do šiestich mesiacov.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH, pod vedením Jána Figeľa, svoje stanovy menilo v r. 2009. Boli realizované viaceré zmeny, pričom jedna z nich zavádza povinnosť zvolať snem KDH do 6 mesiacov od uskutočnenia parlamentných volieb. Informuje o tom Kresťanský demokrat - informačný bulletin KR a MKV KDH Bratislava číslo 5/2009: Novela zmenila dĺžku funkčného obdobia všetkých orgánov KDH na 4 roky. Toto funkčné obdobie sa začne podla prijatých prechodných ustanovení uplatňovať od najbližších volieb do NR SR a súvisí s tým, že sa zavádza povinnosť zvolať snem KDH vždy do 6 mesiacov po voľbách do NR SR (.pdf), aj predčasných.", "analysis_paragraphs": ["KDH, pod vedením Jána Figeľa, svoje stanovy menilo v r. 2009. Boli realizované viaceré zmeny, pričom jedna z nich zavádza povinnosť zvolať snem KDH do 6 mesiacov od uskutočnenia parlamentných volieb. Informuje o tom Kresťanský demokrat - informačný bulletin KR a MKV KDH Bratislava číslo 5/2009: Novela zmenila dĺžku funkčného obdobia všetkých orgánov KDH na 4 roky. Toto funkčné obdobie sa začne podla prijatých prechodných ustanovení uplatňovať od najbližších volieb do NR SR a súvisí s tým, že sa zavádza povinnosť zvolať snem KDH vždy do 6 mesiacov po voľbách do NR SR (.pdf), aj predčasných."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["do 6 mesiacov po voľbách do NR SR"], "url": ["http://www.dusanpekar.sk/files/Krdem5-09.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:37.325726+00:00"}
{"id": "vr34771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34771", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Viete kedy malo Slovensko rekordný deficit? V roku 2002.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rekordný deficit malo Slovensko v roku 2000, 12,3%.", "analysis_paragraphs": ["Rekordný deficit malo Slovensko v roku 2000, 12,3%."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["deficit"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:25.779780+00:00"}
{"id": "49180", "numeric_id": 49180, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49180", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dnes sa munícia pre Ukrajinu nakupuje cez centrálne európske obstarávanie, a keď ju nevyrobíme my tu a z čoho má Slovensko prácu, príjem a platy ľudia, ktorí robia v tých fabrikách, tak ju vyrobia vo vedľajšej krajine, a tak isto dôjde tam, kde má dôjsť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2023 prijala Rada EÚ tzv. trojfázový akčný plán na dodávku munície do Ukrajiny. Podľa plánu budú štáty môcť muníciu obstarávať cez Európsku obrannú agentúru.\n\nSlovensko patrí k 18 štátom, ktoré budú spoločne obstarávať muníciu pre Ukrajinu, malo by ísť hlavne o 155 mm muníciu (.pdf, str.2). Cieľom plánu je do roka dodať na Ukrajinu milión kusov munície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Jaroslava Naďa je Slovensko jedna z troch krajín, ktoré podporujú Ukrajinu a zároveň vedia vyrobiť okrem 155 mm aj 152 mm muníciu. Ďalšie krajiny, ktoré by mohli zvýšiť výrobné kapacity a produkovať viac 155mm munície sú Rumunsko, Česko, Francúzsko či Poľsko.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2023 prijala Rada EÚ tzv. trojfázový akčný plán na dodávku munície do Ukrajiny. Podľa plánu budú štáty môcť muníciu obstarávať cez Európsku obrannú agentúru.", "Slovensko patrí k 18 štátom, ktoré budú spoločne obstarávať muníciu pre Ukrajinu, malo by ísť hlavne o 155 mm muníciu (.pdf, str.2). Cieľom plánu je do roka dodať na Ukrajinu milión kusov munície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Jaroslava Naďa je Slovensko jedna z troch krajín, ktoré podporujú Ukrajinu a zároveň vedia vyrobiť okrem 155 mm aj 152 mm muníciu. Ďalšie krajiny, ktoré by mohli zvýšiť výrobné kapacity a produkovať viac 155mm munície sú Rumunsko, Česko, Francúzsko či Poľsko."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["prijala", "trojfázový akčný plán", "patrí", "ísť", "dodať", "je", "sú"], "url": ["https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/europska-municia-pre-ukrajinu-spolocne-nakupy-bloku-maju-nakopnut-europsky-priemysel/", "https://www.consilium.europa.eu/media/63170/st07632-en23.pdf", "https://www.trend.sk/spravy/slovensko-pomoze-pri-spolocnom-zaobstaravani-municie-pre-ukrajinu", "https://www.consilium.europa.eu/media/63170/st07632-en23.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/05/05/eu-joint-procurement-of-ammunition-and-missiles-for-ukraine-council-agrees-1-billion-support-under-the-european-peace-facility/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/662380-slovensko-rokuje-s-ukrajinou-o-spolocnej-vyrobe-municie/", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/europska-municia-pre-ukrajinu-spolocne-nakupy-bloku-maju-nakopnut-europsky-priemysel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:12.489183+00:00"}
{"id": "vr16332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16332", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ja často ako politik doma kritizujem to, ako sme sa otvorili napríklad v oblasti stavebníctva a zničili naše spoločnosti...", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stavebníctvo je jedným z rozhodujúcich odvetví hospodárstva Slovenskej republiky. V súčasnosti sa jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu pohybuje na úrovni asi 6 % a zamestnáva viac ako 7 % obyvateľov pracujúcich v slovenskom hospodárstve. Rôzne články na danú tematiku podávajú rôzne informácie, v jednom sa dokonca píše o pozitívnych účinkoch EÚ v podobe čerpania eurofondov, kedy sa v roku 2015 stavebníctvo po globálnej finančnej kríze dostalo z červených čísel, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nZa najväčšiu brzdu pre ďalší rozvoj slovenského stavebníctva označili riaditelia stavebných spoločností nekvalitnú a komplikovanú legislatívu, korupciu, zlú platobnú morálku a nie EÚ.\n\nNevieme, čo presne mal Andrej Danko na mysli, keďže napríklad článok z roku 2014 hovorí o tom, že slovenské stavebníctvo sa vyvíjalo lepšie ako priemer EÚ, či rok 2015, kedy rástlo najlepšie z celej EÚ. Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA, predseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s. taktiež nazval problémy slovenského stavebníctva \"stavebná výroba na Slovensku sa v medziročnom porovnaní bohužiaľ naďalej prepadá a to už piaty rok po sebe. Naďalej klesá predovšetkým výstavba náročných inžinierskych diel vo verejnom sektore a to napriek aktuálnej snahe vlády SR o obrat. U privátnych investorov je situácia tiež zložitá, ako základnú podmienku vidím naštartovanie dôvery spotrebiteľov v stabilitu ekonomiky SR a tiež toľko rokov kritizovanú nepružnú stavebnú legislatívu\".", "analysis_paragraphs": ["Stavebníctvo je jedným z rozhodujúcich odvetví hospodárstva Slovenskej republiky. V súčasnosti sa jeho podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu pohybuje na úrovni asi 6 % a zamestnáva viac ako 7 % obyvateľov pracujúcich v slovenskom hospodárstve. Rôzne články na danú tematiku podávajú rôzne informácie, v jednom sa dokonca píše o pozitívnych účinkoch EÚ v podobe čerpania eurofondov, kedy sa v roku 2015 stavebníctvo po globálnej finančnej kríze dostalo z červených čísel, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Za najväčšiu brzdu pre ďalší rozvoj slovenského stavebníctva označili riaditelia stavebných spoločností nekvalitnú a komplikovanú legislatívu, korupciu, zlú platobnú morálku a nie EÚ.", "Nevieme, čo presne mal Andrej Danko na mysli, keďže napríklad článok z roku 2014 hovorí o tom, že slovenské stavebníctvo sa vyvíjalo lepšie ako priemer EÚ, či rok 2015, kedy rástlo najlepšie z celej EÚ. Ing. Pavol Kováčik, PhD., MBA, predseda predstavenstva, Inžinierske stavby, a. s. taktiež nazval problémy slovenského stavebníctva \"stavebná výroba na Slovensku sa v medziročnom porovnaní bohužiaľ naďalej prepadá a to už piaty rok po sebe. Naďalej klesá predovšetkým výstavba náročných inžinierskych diel vo verejnom sektore a to napriek aktuálnej snahe vlády SR o obrat. U privátnych investorov je situácia tiež zložitá, ako základnú podmienku vidím naštartovanie dôvery spotrebiteľov v stabilitu ekonomiky SR a tiež toľko rokov kritizovanú nepružnú stavebnú legislatívu\"."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Stavebníctvo", "pozitívnych", "najväčšiu", "označili", "lepšie", "nazval"], "url": ["http://ako-investovat.sk/clanok/1146/stavebnictvo-najproblematickejsie-odvetvie-na-slovensku", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419494-priemyselna-vyroba-aj-stavebnictvo-na-slovensku-si-vlani-pohorsili/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/404830-stavbari-ziadaju-stat-aby-voci-nim-zmenil-pristup/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/424113-stavbarski-sefovia-sa-stazuju-na-legislativu-korupciu-a-neplatenie-faktur/", "https://www.poistenie.sk/slovenske-stavebnictvo-sa-vyvijalo-lepsie-ako-priemer-eu", "http://www.earch.cz/cs/revue/perspektivy-slovenskeho-stavebnictva"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:23.548526+00:00"}
{"id": "vr27410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27410", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Základné školy patria pod obce, stredné školy patria pod VÚC.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, prechádzajú na obce i vyššie územne celky pôsobnosti na úseku školstva. Obce majú v pôsobnosti základné školy a vyššie územné celky majú v pôsobnosti stredné školy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n§ 2 Prechod pôsobností na obce\n\nNa obce prechádzajú pôsobnosti na úseku\n\ng) školstva:\n\n1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení,\n\n2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,\n\n3. zriaďovanie a zrušovanie\n\n3.1. základných škôl,\n\n3.2. základných umeleckých škôl,\n\n3.3. predškolských zariadení,\n\n3.4. školských klubov detí,\n\n3.5. školských stredísk záujmovej činnosti,\n\n3.6. centier voľného času,\n\n3.7. školských kuchýň a školských jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení,\n\n3.8. jazykových škôl pri základných školách,\n\n…\n\nNa samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku\n\ng) školstva:\n\n1. zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení (stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri základných školách, základné umelecké školy, domovy mládeže, zariadenia školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská služieb škole, školy v prírode),\n\n…", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, prechádzajú na obce i vyššie územne celky pôsobnosti na úseku školstva. Obce majú v pôsobnosti základné školy a vyššie územné celky majú v pôsobnosti stredné školy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "§ 2 Prechod pôsobností na obce", "Na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku", "g) školstva:", "1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení,", "2. vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,", "3. zriaďovanie a zrušovanie", "3.1. základných škôl,", "3.2. základných umeleckých škôl,", "3.3. predškolských zariadení,", "3.4. školských klubov detí,", "3.5. školských stredísk záujmovej činnosti,", "3.6. centier voľného času,", "3.7. školských kuchýň a školských jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení,", "3.8. jazykových škôl pri základných školách,", "…", "Na samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku", "g) školstva:", "1. zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení (stredné školy, učilištia, strediská praktického vyučovania, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových škôl pri základných školách, základné umelecké školy, domovy mládeže, zariadenia školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská služieb škole, školy v prírode),", "…"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:26.294325+00:00"}
{"id": "vr27842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27842", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Za našu delegáciu môžem povedať, že od začiatku, kedy sme nastúpili v roku 2009 po tých ostatných voľbách, ktoré tu boli, teda do Európskeho parlamentu, tak sme pravidelne robili tlačové konferencie. Potom Európsky parlament začal financovať návštevy novinárov v Európskom parlamente.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok považujeme za neoveriteľný, nakoľko sme nenašli žiadne relevantné zdroje.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok považujeme za neoveriteľný, nakoľko sme nenašli žiadne relevantné zdroje."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Robert Hajšel", "akreditácie", "grantov"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/05/05/2014/prvy-novinar-sr-v-europarlamente-robert-hajsel-ostatne-staty-z-nas-mali-obavy/", "http://brusselsreporter.eu/index.php/working_in_brussels/getting_accredited/", "http://www.journalismfund.eu/cross-border-project"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:47.568383+00:00"}
{"id": "vr27055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27055", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Som jedným z tých poslancov, ktorý podpísal podanie zákona o hmotnej núdzi na Ústavný súd.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podanie ohľadom Zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo na Ústavný súd podané 27. decembra 2013 (spisová značka RVP 23032/2013). Jozef Mihál bol zástupcom navrhovateľov - skupiny poslancov NR SR, ktorých zoznam podľa dokumentu je uvedený v prílohe. Nakoľko však príloha nie je dostupná a iný zdroj sa nám nájsť nepodarilo, hodnotíme výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podanie ohľadom Zákona o pomoci v hmotnej núdzi bolo na Ústavný súd podané 27. decembra 2013 (spisová značka RVP 23032/2013). Jozef Mihál bol zástupcom navrhovateľov - skupiny poslancov NR SR, ktorých zoznam podľa dokumentu je uvedený v prílohe. Nakoľko však príloha nie je dostupná a iný zdroj sa nám nájsť nepodarilo, hodnotíme výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Podanie", "Mihál"], "url": ["http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277954", "http://romovia.sme.sk/c/7058749/poslanci-sa-pre-zmeny-v-hmotnej-nudzi-obratili-na-ustavny-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:50.920965+00:00"}
{"id": "vr29233", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29233", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(zameranie, pozn.) Zahraničnej politiky na rok 2015, tam myslím, že na 14-tej strane je, že medzinárodné sankcie, samozrejme, sú nevyhnutným krokom, nemáme iné možnosti, len ich podporiť.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V materiáli ministerstva zahraničných vecí Zameranie zahraničnej a európskej politiky SR na rok 2015 (.pdf, s. 14-15) sa o sankciách voči Ruskej federácii uvádza: \" Reštriktívne opatrenia voči RF sú z pohľadu SR nástrojom, nie cieľom politiky EÚ. Nie sú reálnym riešením situácie na Ukrajine, no vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva boli nevyhnutným krokom medzinárodného spoločenstva . V prípade stabilizácie situácie na Ukrajine s pozitívnym prispením RF je SR pripravená v otázke sankcií reagovať flexibilne. \" Obsah Bugárovho výroku zodpovedá poznámke o protiruských opatreniach spomínaných na stranách 2, 14 a 15 v dokumente MZV. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V materiáli ministerstva zahraničných vecí Zameranie zahraničnej a európskej politiky SR na rok 2015 (.pdf, s. 14-15) sa o sankciách voči Ruskej federácii uvádza: \" Reštriktívne opatrenia voči RF sú z pohľadu SR nástrojom, nie cieľom politiky EÚ. Nie sú reálnym riešením situácie na Ukrajine, no vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva boli nevyhnutným krokom medzinárodného spoločenstva . V prípade stabilizácie situácie na Ukrajine s pozitívnym prispením RF je SR pripravená v otázke sankcií reagovať flexibilne. \" Obsah Bugárovho výroku zodpovedá poznámke o protiruských opatreniach spomínaných na stranách 2, 14 a 15 v dokumente MZV. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Zameranie"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2FApp%2Fwcm%2Fmedia.nsf%2Fvw_ByID%2FID_16A59B91DCF4DF52C1257DB2005968D3_SK%2F%24File%2Fzameranie2015.pdf&ei=2AbrVK2RE9btaLylgPgG&usg=AFQjCNFKqiO7E4pFcNVZzOAmrKb9KtBZlw&sig2=n6j4-AleV7lKyLZLvk99ig&bvm=bv.86475890,d.d2s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:11.398036+00:00"}
{"id": "vr29909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29909", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj práve preto sme zlikvidovali v rokoch 2007, 2008 a 2009, keď sme vybudovali Schengen a pokračujeme v tom aj teraz, nelegálnu migráciu cez Slovensko prakticky na nulu.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dát dostupných z ročných správ ministerstva vnútra má nelegálna migrácia na Slovensku dlhodobo klesajúci trend, ale napriek tomu sa stále pohybuje rádovo v stovkách, čo je od nuly ďaleko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát dostupných z ročných správ ministerstva vnútra má nelegálna migrácia na Slovensku dlhodobo klesajúci trend, ale napriek tomu sa stále pohybuje rádovo v stovkách, čo je od nuly ďaleko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["dát", "rtf", "používať", "definície", "termín", "výrok"], "url": ["http://www.minv.sk/?rocenky", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-54114", "http://www.bbc.com/news/magazine-34061097", "http://www.unhcr-centraleurope.org/sk/pdf/zdroje/dohovory/dohovor-o-pravnom-postaveni-utecencov-z-roku-1951-a-protokol-z-roku-1967.html", "http://picum.org/picum.org/uploads/file_/TerminologyLeaflet_reprint_FINAL.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/543"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:38.842879+00:00"}
{"id": "vr36979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36979", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Pán Ďurkovský sa totiž vyjadril, že sa pokúsi vysvetliť niektoré z tých obvinení.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME : \"Figeľ chce, aby sa Ďurkovský do KDH vrátil čo najskôr. Exprimátor avizoval, že tak urobí, keď objasní jemu pripisované kauzy.\"", "analysis_paragraphs": ["SME : \"Figeľ chce, aby sa Ďurkovský do KDH vrátil čo najskôr. Exprimátor avizoval, že tak urobí, keď objasní jemu pripisované kauzy.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5735979/durkovsky-vystupi-z-kdh-bude-nezavisly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:00.157294+00:00"}
{"id": "vr29203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29203", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "...som naozaj presvedčený, že drvivá väčšina lekárov už dnes, oproti povedzme začiatku 90. rokov, má ten plat alebo teda tie príjmy na úplne inej úrovni.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže najstaršie údaje o mzde lekárov, ktoré sa nám podarilo dohľadať, sú z roku 1998 a teda až konca 90. rokov. Pri pohľade na dostupné údaje je ale možné pozorovať trend rastu priemernej i relatívnej mzdy lekárov, čo dokumentujú i nasledujúce grafy: Zdroj: Health Policy Institute, Zhodnotenie mzdového vývoja v zdravotníctve SR ( .pdf , s. 5) Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR ( .xls )", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže najstaršie údaje o mzde lekárov, ktoré sa nám podarilo dohľadať, sú z roku 1998 a teda až konca 90. rokov. Pri pohľade na dostupné údaje je ale možné pozorovať trend rastu priemernej i relatívnej mzdy lekárov, čo dokumentujú i nasledujúce grafy: Zdroj: Health Policy Institute, Zhodnotenie mzdového vývoja v zdravotníctve SR ( .pdf , s. 5) Zdroj: Ministerstvo zdravotníctva SR ( .xls )"], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".xls"], "url": ["http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Zhodnotenie_mzdoveho_vyvoja_v_zdravotnictve_SR.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/osobny_urad/vyvoj_miezd_lekari.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:50.579508+00:00"}
{"id": "vr25864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25864", "speaker": "Vladimír Gürtler", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-gurtler", "statement": "Paralelná mena funguje aj vo Švajčiarsku.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.\n\nPodľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.\n\n\"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW.\"\n\nPodľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.\n\nKomplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny.", "analysis_paragraphs": ["Portál Real Currencies (19. apríl 2012) uvádza, že Švajčiarsko používa svoju lokálnu tzv komplementárnu menu WIR od roku 1934 od Veľkej finančnej krízy v 30. rokoch. Tohto systému sa zúčastňuje okolo 62 tisíc subjektov s každoročným obratom približne dve miliardy Švajčiarskych frankov, čo po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 2,2 miliardy USD.", "Podľa výročnej správy 2012 (.pdf, s. 14) bol obrat na úrovni takmer 1,5 mld. CHW. 1 CHW = 1CHF. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,7 miliardy USD.", "\"In Zahlen ausgedrückt erwirtschafteten die WIR-Verechnerinnen und WIR-Verrechner einen um 6,0% niedrigeren WIR-Umsatz als 2011; er belief sich auf 1,46 Mrd. CHW.\"", "Podľa výročnej spravy 2011 (.pdf, s. 10) bol obrat na úrovni takmer 1,6 mld. CHW. Po prepočte na USD (k 26. októbru 2013) je suma približne 1,8 miliardy USD.", "Komplementárna mena je mena, ktorá slúži ako doplnok národnej meny."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["komplementárnu menu WIR", "1934", "prepočte", "správy", "prepočte", "spravy", "prepočte", "Komplementárna mena"], "url": ["http://realcurrencies.wordpress.com/2012/04/19/the-swiss-wir-or-how-to-defeat-the-money-power/", "http://www.wir.ch/de/die-wir-bank/", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/gb_2012_WIR_Bank_de.pdf", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://www.wir.ch/fileadmin/user_upload/geschaeftsberichte/pk_fk_wk_geschaeftsbericht_de_2011.pdf", "http://www.bloomberg.com/quote/USDCHF:CUR", "http://en.wikipedia.org/wiki/Local_currency"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:20.579561+00:00"}
{"id": "vr17736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17736", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Keď si predstavíte Kopčiansku ulicu, kde bol dopravný inšpektorát umiestnený pred dvoma rokmi a čakacie doby sa tam pohybovali od 4 hodiny 25 minút, dnes môžeme hovoriť o priemernej čakacej dobe na dopravnom inšpektoráte v Bratislave 25 minút...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dopravný inšpektorát Bratislava bol v roku 2016 presťahovaný z Kopčianskej ulice do novootvoreného klientskeho centra v Bratislave. Na Kopčianskej ulici však mali byť čakacie doby v priemere okolo 2 hodín, čo sa nezhoduje s údajom Sakovej. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dopravný inšpektorát Bratislava bol v roku 2016 presťahovaný z Kopčianskej ulice do novootvoreného klientskeho centra v Bratislave. Na Kopčianskej ulici však mali byť čakacie doby v priemere okolo 2 hodín, čo sa nezhoduje s údajom Sakovej. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Kopčianskej ulici", "klientske centrum", "tlačovú besedu", "januára 2016", "2014"], "url": ["https://www.etrend.sk/auto/dopravny-inspektorat-od-pondelka-na-novej-adrese.html", "https://bratislavaden.sk/bratislave-dnes-slavnostne-otvorili-klientske-centrum-pozrite-sa-vyzera/", "https://tv.hnonline.sk/ekonomika/924258-priamy-prenos-kalinak-urobil-rocny-odpocet-klientskeho-centra", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/381373-dopravny-inspektorat-v-bratislave-meni-adresu/", "http://www.teraz.sk/regiony/cakacie-lehoty-na-kopcianskej-ulici/109306-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:13.913287+00:00"}
{"id": "vr30866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30866", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Celkom určite to bolo organizované (výtržnosti počas protestov pozn.), minimálne títo futbaloví chuligáni z Trnavy a zo Slovanu, z Bratislavy sa organizovali zjavne. To nebolo nejaké náhodné stretnutie na ulici.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálne výzvy na zorganizovanie skupín, účelom ktorých by bolo úmyselne narušiť priebeh protestného zhromaždenia z 3. februára 2012 sa nám nepodarilo nájsť. Práve naopak, fanúšikovia ŠK Slovan na obvinenia politikov a médií reagujú na jednej zo stránok fanúšikov Slovanu (www.ultraslovan.sk). Od útokov sa dištancujú a svoje stanovisko uvádzajú v článku s názvom \"Vyjadrenie chuligánov ŠK Slovan Bratislava\". Základný postoj je vyjadrený týmito slovami: \" Nechceme a ani sa nebudeme vyjadrovať k zákroku polície či už bol adekvátny alebo nie, keďže sa nás netýkal. Rovnako však žiadame, aby sme neboli v súvislosti s týmito udalosťami mediálne pranierovaní, keďže s nimi nemáme nič spoločné. Ak sa náhodou v dave vyskytli chuligáni alebo fanúšikovia Slovana, neboli tam ako organizovaná skupina, ale ako radoví občania Slovenskej republiky, ktorí mali potrebu vyjadriť sa proti tomu, čo sa v našej spoločnosti deje a s čím nesúhlasia.\" Fanklub Spartaku Trnava na tieto vyjadrenia nereagoval. Skutočnosť, či sa protestov zúčastnili aj fanúšikovia jednotlivých klubov a či boli vopred organizovaní nie je možné potvrdiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne výzvy na zorganizovanie skupín, účelom ktorých by bolo úmyselne narušiť priebeh protestného zhromaždenia z 3. februára 2012 sa nám nepodarilo nájsť. Práve naopak, fanúšikovia ŠK Slovan na obvinenia politikov a médií reagujú na jednej zo stránok fanúšikov Slovanu (www.ultraslovan.sk). Od útokov sa dištancujú a svoje stanovisko uvádzajú v článku s názvom \"Vyjadrenie chuligánov ŠK Slovan Bratislava\". Základný postoj je vyjadrený týmito slovami: \" Nechceme a ani sa nebudeme vyjadrovať k zákroku polície či už bol adekvátny alebo nie, keďže sa nás netýkal. Rovnako však žiadame, aby sme neboli v súvislosti s týmito udalosťami mediálne pranierovaní, keďže s nimi nemáme nič spoločné. Ak sa náhodou v dave vyskytli chuligáni alebo fanúšikovia Slovana, neboli tam ako organizovaná skupina, ale ako radoví občania Slovenskej republiky, ktorí mali potrebu vyjadriť sa proti tomu, čo sa v našej spoločnosti deje a s čím nesúhlasia.\" Fanklub Spartaku Trnava na tieto vyjadrenia nereagoval. Skutočnosť, či sa protestov zúčastnili aj fanúšikovia jednotlivých klubov a či boli vopred organizovaní nie je možné potvrdiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["\"Vyjadrenie chuligánov ŠK Slovan Bratislava\".", "Fanklub Spartaku Trnava"], "url": ["http://www.ultrasslovan.sk/", "http://www.ultrasspartak.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:29.120693+00:00"}
{"id": "49265", "numeric_id": 49265, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49265", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My sme dvíhali platy učiteľom o 40 % v roku 2016 až 2020.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2016 - 2020, ktorej súčasťou bola aj SNS, sa platy učiteľov dvihli o približne 40 %, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa vlády koalície, ktorej členom bola aj strana SNS, si pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve polepšili cca o 40 %. Ich platy boli zvýšené k septembru 2016 a 2017 o 6% , januáru 2019 a 2020 sa zvýšili platy všetkých pracovníkov v odbore školstva o 10% . K septembru 2019 si o cca 9 % polepšili začínajúci pedagógovia, učitelia a aj výskumní pracovníci vysokých škôl.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Roberta Fica v rokoch 2016 - 2020, ktorej súčasťou bola aj SNS, sa platy učiteľov dvihli o približne 40 %, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Za vlády koalície, ktorej členom bola aj strana SNS, si pedagogickí a odborní zamestnanci v školstve polepšili cca o 40 %. Ich platy boli zvýšené k septembru 2016 a 2017 o 6% , januáru 2019 a 2020 sa zvýšili platy všetkých pracovníkov v odbore školstva o 10% . K septembru 2019 si o cca 9 % polepšili začínajúci pedagógovia, učitelia a aj výskumní pracovníci vysokých škôl."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["polepšili", "6%", "10%", "polepšili"], "url": ["https://cenastatu.sk/blog/63/", "https://www.minedu.sk/data/att/15257.pdf", "https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/od-dzurindu-po-hegera-alebo-historia-zvysovanie-platov-v-skolstve.alej", "https://www.ozskolstva.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/od-dzurindu-po-hegera-alebo-historia-zvysovanie-platov-v-skolstve.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:53.308418+00:00"}
{"id": "vr16976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16976", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...tú novelu zákonníka práce nepredstavilo ho ministerstvo, ako vládny návrh, (...) ale že sa to robí (...) cez koaličných poslancov.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál naráža na návrh novely Zákonníka práce týkajúci sa povinného zverejňovania mzdy v pracovných ponukách. Podľa údajov na stránke Národnej rady Slovenskej republiky návrh predložili 10. novembra 2017 poslanci SMERu Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný návrh je súčasťou novely Zákonníka práce, o ktorej sa rokuje v parlamente. K doterajším povinnostiam zamestnávateľa, ktoré sú uvedené v § 62 zákona č. 5/2004 Z. z., tak má pribudnúť veta: „ Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy “ ( .rtf , s.4). Novela by mala byť platná od 1. mája 2018. Denník N upozorňuje na to, že podobný návrh predložili v máji 2017 opoziční poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, avšak parlament ho neschválil. Návrh nepodporili ani vyššie uvedení poslanci SMERu – Ján Podmanický a Ľubomír Petrák sa zdržali hlasovania a Martin Glváč hlasoval proti.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál naráža na návrh novely Zákonníka práce týkajúci sa povinného zverejňovania mzdy v pracovných ponukách. Podľa údajov na stránke Národnej rady Slovenskej republiky návrh predložili 10. novembra 2017 poslanci SMERu Ján Podmanický, Martin Glváč a Ľubomír Petrák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný návrh je súčasťou novely Zákonníka práce, o ktorej sa rokuje v parlamente. K doterajším povinnostiam zamestnávateľa, ktoré sú uvedené v § 62 zákona č. 5/2004 Z. z., tak má pribudnúť veta: „ Zamestnávateľ je pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej zložky mzdy “ ( .rtf , s.4). Novela by mala byť platná od 1. mája 2018. Denník N upozorňuje na to, že podobný návrh predložili v máji 2017 opoziční poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál, avšak parlament ho neschválil. Návrh nepodporili ani vyššie uvedení poslanci SMERu – Ján Podmanický a Ľubomír Petrák sa zdržali hlasovania a Martin Glváč hlasoval proti."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "5/2004", ".rtf", "Denník N", "nepodporili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6610", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=445456", "https://dennikn.sk/941853/uz-aj-smer-navrhuje-aby-firmy-v-inzeratoch-zverejnovali-povinne-zakladne-platy/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38806"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:46.713558+00:00"}
{"id": "vr29672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29672", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Podobný spor, aký sa ešte pred niekoľkými rokmi viedol o zodpovedné hospodárenie štátu, vedie sa už desať rokov o podobu nášho dôchodkového systému. (...) Ale druhý dôchodkový pilier, o ktorý sa tento spor hlavne viedol, zostal zachovaný. Tento týždeň uplynulo v poradí už štvrté obdobie, kedy sporitelia dostali opäť možnosť z neho vystúpiť.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasné otvorenie druhého piliera je už štvrté v poradí, neuvažuje sa však o jeho zrušení. Druhý dôchodkový pilier vznikol 1. januára 2005 z dôvodu možnosti financovať dôchodok aj zo súkromných zdrojov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasné otvorenie druhého piliera je už štvrté v poradí, neuvažuje sa však o jeho zrušení. Druhý dôchodkový pilier vznikol 1. januára 2005 z dôvodu možnosti financovať dôchodok aj zo súkromných zdrojov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["vznikol", "prvé", "druhé", "tretie", "štvrté", "opakovane", "vyslovovala", "pochybnosti", "pdf"], "url": ["http://dochodky.com/co-je-2-pilier", "http://www.sme.sk/c/3451841/vlada-schvalila-otvorenie-druheho-piliera.html", "http://socialnidemokrati.blog.sme.sk/c/373582/je-ii-dochodkovy-pilier-skutocne-fiasko.html", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/64445-paet-mesiacov-bude-mozne-z-druheho-piliera-vystupit-ale-aj-vstupit/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7601437/fico-opat-otvara-druhy-pilier.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356761-fico-kto-zostane-v-druhom-pilieri-nech-znasa-riziko-podnikania/", "http://www.ta3.com/clanok/1054746/fico-o-ii-pilieri-skoncil-fiaskom-najvhodnejsim-riesenim-je-jeho-otvorenie.html", "http://spravy.pravda.sk/komentare/clanok/201910-fico-strasi-ludi-v-druhom-pilieri-pre-peniaze/", "http://www.ineko.sk/file_download/623"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:25.078792+00:00"}
{"id": "vr38295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38295", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Keby sa on mohol vzdať, tak sa vzdá (poslanec Štefanov imunity, pozn.). Len zo zákona sa nemôže vzdať.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec môže verejne povedať, že sa chce vzdať imunity, ale rozhodnúť o tom musí vždy parlament. Podľa čl. 78 ods. 3 Ústavy SR \"poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky (...) Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené .\" V minulosti sa imunity chcel vzdať poslanec za SNS Sergej Chelemendik, ale ako sa uvádza v správe na portáli dnes.atlas.sk \"poslanec sa nemôže sám vzdať imunity, respektíve takéto vzdanie nemá právny význam\".", "analysis_paragraphs": ["Poslanec môže verejne povedať, že sa chce vzdať imunity, ale rozhodnúť o tom musí vždy parlament. Podľa čl. 78 ods. 3 Ústavy SR \"poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky (...) Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené .\" V minulosti sa imunity chcel vzdať poslanec za SNS Sergej Chelemendik, ale ako sa uvádza v správe na portáli dnes.atlas.sk \"poslanec sa nemôže sám vzdať imunity, respektíve takéto vzdanie nemá právny význam\"."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "dnes.atlas.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/178562/poslanec-chelemendik-sa-vzdal-imunity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:21.060164+00:00"}
{"id": "49119", "numeric_id": 49119, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49119", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Dlhodobá udržateľnosť verejných financií vo vysokom riziku, a aj podľa komisie, aj podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, takže aj my ideme do tejto situácie.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich analýzach skonštatovali, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovenku je vo vysokom riziku.\n\nEurópska komisia vo svojej správe za rok 2022 zaradila Slovensko do skupiny krajín vo vysokom riziku udržateľnosti verejných financií na základe indikátora S2. Jedná sa o výpočet, ktorý prihliada na to, ako sa mení štátny dlh a aký to má dopad na dlhodobé vyrovnávanie štátneho rozpočtu ( .pdf , str. 61). Do vysoko-rizikového pásma bolo Slovensko zaradené aj pri predpovedi na rok 2023.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe za rok 2022 taktiež uviedla , že udržateľnosť verejných financií je pod vplyvom pandémie a energetickej krízy vo vysokom riziku. Podľa štúdie bude mať Slovensko v najbližších desaťročiach problémy s udržateľnosťou verejných financií v dôsledku zhoršujúceho sa demografického vývoja.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich analýzach skonštatovali, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovenku je vo vysokom riziku.", "Európska komisia vo svojej správe za rok 2022 zaradila Slovensko do skupiny krajín vo vysokom riziku udržateľnosti verejných financií na základe indikátora S2. Jedná sa o výpočet, ktorý prihliada na to, ako sa mení štátny dlh a aký to má dopad na dlhodobé vyrovnávanie štátneho rozpočtu ( .pdf , str. 61). Do vysoko-rizikového pásma bolo Slovensko zaradené aj pri predpovedi na rok 2023.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe za rok 2022 taktiež uviedla , že udržateľnosť verejných financií je pod vplyvom pandémie a energetickej krízy vo vysokom riziku. Podľa štúdie bude mať Slovensko v najbližších desaťročiach problémy s udržateľnosťou verejných financií v dôsledku zhoršujúceho sa demografického vývoja."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["zaradila", ".pdf", "bolo", "uviedla"], "url": ["https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2023-04/ip199_en_1.pdf", "https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2023-04/ip199_en_1.pdf", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2022/699517/IPOL_BRI(2022)699517_EN.pdf", "https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2022/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:22.116641+00:00"}
{"id": "vr17037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17037", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "... za vlády Ivety Radičovej, keď sme sa pokúšali presadiť do akreditačnej komisie zahraničného Slováka, ktorý ale pôsobí v zahraničí, ako ekonóma, tak to bol obrovský boj, ktorý sa podaril len vďaka neústupnosti ministra vtedajšieho a toho človeka hneď po nástupe Ficovej vlády odtiaľ dostali. To bol Slovák zahraničný, ale zahraničný ekonóm.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte počas ministrovania Jána Mikolaja za vlády Smeru (2006-2010) kritizoval Beblavý nedostatok zahraničných odborníkoch v Akreditačnej komisii. Vláda Ivety Radičovej (2010-2012), počas ktorej bol Beblavý parlamentným poslancom za vládnu stranu SDKÚ-DA, deklarovala v programovom vyhlásení vlády, že komisia bude mať aj zahraničných odborníkov . Jediným zahraničným odborníkom, ekonómom, ktorý do komisie nastúpil počas Radičovej vlády a zároveň odstúpil po nástupe 2. vlády R. Fica bol Jan Fidrmuc z britskej Brunelskej univerzity. Zvolený bol napriek nesúhlasu dvoch z troch organizácií oslovených rezortom školstva, ktorý ich námietky nezobral do úvahy. Fidrmuc skončil v komisii po 13 mesiacoch. 4 mesiace po nástupe Ficovej vlády. Väčšina z členov pritom strávi v komisii 6 rokov ( .pdf , s. 28-29). Nemôžeme hodnotiť okolnosti, pri ktorých Fidrmuc z komisie odišiel, napriek tomu je pravda, že krátko po výmene vlády na pozícii končil. Taktiež je pravdivé, že sa Beblavý ako vládny poslanec snažil presadiť zahraničného Slováka, ekonóma do komisie, a že o nomináciu boli spory. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ešte počas ministrovania Jána Mikolaja za vlády Smeru (2006-2010) kritizoval Beblavý nedostatok zahraničných odborníkoch v Akreditačnej komisii. Vláda Ivety Radičovej (2010-2012), počas ktorej bol Beblavý parlamentným poslancom za vládnu stranu SDKÚ-DA, deklarovala v programovom vyhlásení vlády, že komisia bude mať aj zahraničných odborníkov . Jediným zahraničným odborníkom, ekonómom, ktorý do komisie nastúpil počas Radičovej vlády a zároveň odstúpil po nástupe 2. vlády R. Fica bol Jan Fidrmuc z britskej Brunelskej univerzity. Zvolený bol napriek nesúhlasu dvoch z troch organizácií oslovených rezortom školstva, ktorý ich námietky nezobral do úvahy. Fidrmuc skončil v komisii po 13 mesiacoch. 4 mesiace po nástupe Ficovej vlády. Väčšina z členov pritom strávi v komisii 6 rokov ( .pdf , s. 28-29). Nemôžeme hodnotiť okolnosti, pri ktorých Fidrmuc z komisie odišiel, napriek tomu je pravda, že krátko po výmene vlády na pozícii končil. Taktiež je pravdivé, že sa Beblavý ako vládny poslanec snažil presadiť zahraničného Slováka, ekonóma do komisie, a že o nomináciu boli spory. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["nedostatok", "programovom vyhlásení", "zahraničných odborníkov", "odstúpil", "nesúhlasu", ".pdf", ".pdf", "Schvaľuje", "odporúčania"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166474-akreditacna-komisia-upada-varuju-odbornici/", "https://domov.sme.sk/c/5476067/programove-vyhlasenie-vlady-ministerstvo-skolstva.html", "https://domov.sme.sk/c/5618027/do-akreditacnej-komisie-pribudaju-odbornici-zo-zahranicia.html", "https://domov.sme.sk/c/6506341/do-akreditacnej-komisie-zasadne-sest-novych-clenov.html", "https://domov.sme.sk/c/5976018/akreditacnu-komisiu-doplni-jan-fidrmuc-z-britskej-univerzity.html", "http://www.akredkom.sk/zapis/634fo/prku6361.pdf", "http://www.akredkom.sk/legislativa/Statut_novy_2014.pdf", "https://www.ucn.sk/vysoke-skoly/akreditacna-komisia-schvalila-novy-studijny-program-paneuropskej-vysokej-skoly-medzinarodne-vztahy-a-diplomacia-s-moznostou-studia-v-anglickom-jazyku", "http://www.akredkom.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:33.291668+00:00"}
{"id": "vr26605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26605", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Prezident nemá zákonodárnu iniciatívu. Ako poslanec môžem podávať návrhy zákona, ako prezident nemôžem.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Slovníka parlamentných pojmov, zákonodarná iniciatíva je oprávnenie predkladať parlamentu návrhy zákonov. Národnej rade môžu predkladať návrhy zákonov poslanci , výbory národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Je pravdou, že prezident SR nemá zákonodárnu iniciatívu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Slovníka parlamentných pojmov, zákonodarná iniciatíva je oprávnenie predkladať parlamentu návrhy zákonov. Národnej rade môžu predkladať návrhy zákonov poslanci , výbory národnej rady a vláda Slovenskej republiky. Je pravdou, že prezident SR nemá zákonodárnu iniciatívu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["zákonodarná iniciatíva"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:31.079710+00:00"}
{"id": "vr31417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31417", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Niektoré firmy hlásia, že majú obrovské finančné problémy z toho dôvodu, že nedostávajú vratky DPH.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA 16. februára 2012: \"V súvislosti s prechodom na nové moduly informačných systémov nastal v niekoľkých prípadoch časový posun, ktorý v súčasnosti spôsobuje mierne oneskorenie vrátenia preplatkov DPH zo strany finančnej správy,\" uviedlo v stanovisko finančné riaditeľstvo. Problém s vyplácaním preplatkov na dani sa pritom má týkať menej ako jedného percenta firiem, ktoré majú pri vzniku preplatku zákonné právo požiadať o vrátenie finančných prostriedkov. Problém s vrátkami DPH nepochybne existuje, nevieme však overiť ako sa s ním jednotlivé firmy vysporiadávajú a či im spôsobuje \"obrovské problémy\".", "analysis_paragraphs": ["SITA 16. februára 2012: \"V súvislosti s prechodom na nové moduly informačných systémov nastal v niekoľkých prípadoch časový posun, ktorý v súčasnosti spôsobuje mierne oneskorenie vrátenia preplatkov DPH zo strany finančnej správy,\" uviedlo v stanovisko finančné riaditeľstvo. Problém s vyplácaním preplatkov na dani sa pritom má týkať menej ako jedného percenta firiem, ktoré majú pri vzniku preplatku zákonné právo požiadať o vrátenie finančných prostriedkov. Problém s vrátkami DPH nepochybne existuje, nevieme však overiť ako sa s ním jednotlivé firmy vysporiadávajú a či im spôsobuje \"obrovské problémy\"."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2012/02/16/opozicni-poslanci-pojdu-na-prieskum-na-danovu-spravu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:08.220256+00:00"}
{"id": "vr17408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17408", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...hlavná štátna radkyňa Mária Trošková (...) žena, ktorá mala nielen intímne kontakty na Vadalovcov, ale ešte s nimi aj podnikala (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavná štátna radkyňa (dočasne s opustenou funkciou) a asistentka predsedu vlády Slovenskej republiky Mária Trošková mala podnikateľský vzťah s Talianom Antoninom Vadalom v rokoch 2011 a 2012. Spoločne s Vadalom bola spolumajiteľkou firmy GIA MANAGEMENT, s.r.o. v rokoch 2011 až 2012. Podrobnejšie informácie o firme, kde pôsobila Mária Trošková spolu s Vadalom, možno nájsť na webe FinStat. Matka Márie Troškovej pred niekoľkými dňami pre médiá potvrdila, že jej dcéra a Talian Vadala udržovali citový vzťah aj mimo podnikania a dokonca si plánovali aj svadbu. Ich pomer ale mal skončiť po tom, ako sa Vadala oženil s Taliankou. Výrok vyhodnocujeme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hlavná štátna radkyňa (dočasne s opustenou funkciou) a asistentka predsedu vlády Slovenskej republiky Mária Trošková mala podnikateľský vzťah s Talianom Antoninom Vadalom v rokoch 2011 a 2012. Spoločne s Vadalom bola spolumajiteľkou firmy GIA MANAGEMENT, s.r.o. v rokoch 2011 až 2012. Podrobnejšie informácie o firme, kde pôsobila Mária Trošková spolu s Vadalom, možno nájsť na webe FinStat. Matka Márie Troškovej pred niekoľkými dňami pre médiá potvrdila, že jej dcéra a Talian Vadala udržovali citový vzťah aj mimo podnikania a dokonca si plánovali aj svadbu. Ich pomer ale mal skončiť po tom, ako sa Vadala oženil s Taliankou. Výrok vyhodnocujeme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["spolumajiteľkou", "vzťah"], "url": ["https://finstat.sk/46303227/obchodny_register", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vadala-a-troskova-mali-milostny-vztah.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:20.429247+00:00"}
{"id": "vr16427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16427", "speaker": "Stanislav Mičev", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-micev", "statement": "Namiesto plnenia záväzných predsavzatí sme dostali len precíznu propagandu, zelené tričká a Kotlebova strana viac ako 5,2 milióna eur od štátu za voľby.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prisľúbil taktiež založenie sociálnych podnikov zameraných na bytovú výstavbu pre \"slušných\" ľudí a spoluurčenie počtu a rozmiestnenia lekárov po kraji, čo však nesplnil.\n\nSľuby, na ktorých Kotlebova strana aktívne pracuje, sú referendá o vystúpení SR z EÚ a z NATO .\n\nPodľa analýzy INESS (. pdf , s. 4) by splnenie programu v roku 2017 predstavovalo deficit verejných financií vo výške 6,3 miliardy eur, čím by sme prekročili viac ako dvojnásobne prekročili maastrichtskú hranicu 3 % deficitu na HDP. Okrem toho by štátu zároveň narástli aj investičné výdavky vo výške 11 miliárd eur, na ktoré by si štát musel požičať. \" Samotná strana pritom vo svojom programe uvádza, že jej cieľom je vyrovnaný rozpočet, “ upozornil Chovanculiak.\n\nMarian Kotleba je taktiež známy propagandou, ktorá sa prejavila viacerými spôsobmi – od videí vlakových hliadok až po župný mesačník Náš kraj, ktorý bol financovaný z rozpočtu kraja a ktorého vydávanie je momentálne zastavené z dôvodu uverejnenia sporných článkov , ktoré ospevovali Slovenský štát a Tisov režim. Poslanci BBSK na jeho financovanie škrtli peniaze z rozpočtu. Namiesto neho však začal vychádzať občasník Bystrický kraj, ktorý formátom aj tlačou pripomína Náš kraj. Ako vysvetlil hovorca BBSK Miroslav Belička, nejde o náhradu za župný mesačník Náš kraj:\n\n\" Bystrický kraj je propagačno-informačný materiál BBSK. Jeho vydanie bolo financované zo zdrojov, ktoré má pán predseda vyčlenené a poslancami schválené na propagačné a informačné materiály, \" reagoval pre TASR Belička.", "analysis_paragraphs": ["Prisľúbil taktiež založenie sociálnych podnikov zameraných na bytovú výstavbu pre \"slušných\" ľudí a spoluurčenie počtu a rozmiestnenia lekárov po kraji, čo však nesplnil.", "Sľuby, na ktorých Kotlebova strana aktívne pracuje, sú referendá o vystúpení SR z EÚ a z NATO .", "Podľa analýzy INESS (. pdf , s. 4) by splnenie programu v roku 2017 predstavovalo deficit verejných financií vo výške 6,3 miliardy eur, čím by sme prekročili viac ako dvojnásobne prekročili maastrichtskú hranicu 3 % deficitu na HDP. Okrem toho by štátu zároveň narástli aj investičné výdavky vo výške 11 miliárd eur, na ktoré by si štát musel požičať. \" Samotná strana pritom vo svojom programe uvádza, že jej cieľom je vyrovnaný rozpočet, “ upozornil Chovanculiak.", "Marian Kotleba je taktiež známy propagandou, ktorá sa prejavila viacerými spôsobmi – od videí vlakových hliadok až po župný mesačník Náš kraj, ktorý bol financovaný z rozpočtu kraja a ktorého vydávanie je momentálne zastavené z dôvodu uverejnenia sporných článkov , ktoré ospevovali Slovenský štát a Tisov režim. Poslanci BBSK na jeho financovanie škrtli peniaze z rozpočtu. Namiesto neho však začal vychádzať občasník Bystrický kraj, ktorý formátom aj tlačou pripomína Náš kraj. Ako vysvetlil hovorca BBSK Miroslav Belička, nejde o náhradu za župný mesačník Náš kraj:", "\" Bystrický kraj je propagačno-informačný materiál BBSK. Jeho vydanie bolo financované zo zdrojov, ktoré má pán predseda vyčlenené a poslancami schválené na propagačné a informačné materiály, \" reagoval pre TASR Belička."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["210-tisíc", "dvojakého druhu", "pdf", "konečná suma", "pdf", "splnený sľub", "sociálnych podnikov", "rozmiestnenia lekárov", "EÚ", "NATO", "pdf", "videí vlakových hliadok", "sporných článkov", "TASR"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data03.html", "https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385684-strany-po-volbach-opat-dostanu-miliony/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/2f949f16-9352-4a81-bc09-8165d7d669a7/Priemerna_mesacna_mzda_zamestnanca_hospodarstva_SR_v_roku_2015.pdf?MOD=AJPERES&CVID=ldkKPJO", "http://hnonline.sk/slovensko/593401-kotleba-na-volbach-poriadne-zarobi-jeho-strana-ziska-miliony-eur", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/02/naseslovensko_oktober2013_bb.pdf", "https://sluby.sme.sk/slub/321/nezamestnanost-v-banskobystrickom-kraji", "https://sluby.sme.sk/slub/267/socialne-podniky-v-banskobystrickom-samospravnom-kraji", "https://sluby.sme.sk/slub/256/kraj-bude-urcovat-rozmiestnenie-lekarov", "https://sluby.sme.sk/slub/106/referendum-o-vystupeni-slovenska-z-eu", "https://sluby.sme.sk/slub/109/vystupenie-slovenska-z-nato", "http://iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/INT/2017/int_4-2017_drahe_sluby_lsns.pdf", "https://www.youtube.com/watch?v=VhV8IbJDFEI", "http://bystrica.dnes24.sk/zupne-noviny-stale-skuma-policia-krajsky-mesacnik-si-tento-mesiac-v-schranke-nenajdete-175963", "http://www.teraz.sk/regiony/banska-bystrica-kotleba-noviny-bystricky/84942-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:19.514453+00:00"}
{"id": "vr29976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29976", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Je nehodné pre vyspelú Európu 21. storočia aby sa správala k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, tak ako nacisti k svojim obetiam počas holocaustu.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V súvislosti s utečeneckou krízou v EÚ sa objavilo niekoľko názorov prirovnávajúce niektoré konkrétne udalosti k udalostiam z druhej svetovej vojny. Jeden prípad bol napríklad keď utečencom smerujúcim do Rakúska povedané, že vlak, do ktoré nastupujú, ich odvezie k rakúskym hraniciam, no ten neskôr zastal iba pár desiatok kilometrov od Budapešte v meste Bicske, v ktorom sa nachádza maďarský kemp pre žiadateľov o azyl. Aj napriek tomu, že určité praktiky, pomocou ktorých sa Maďarsko, ale aj iné krajiny, napr. ČR, snažia utečencov registrovať a identifikovať, evokujú v ľuďoch asociáciu s praktikami využívanými nacistickým Nemeckom. Ich zámer a celkový prístup však nenaznačuje žiadnu snahu o rasovo či etnicky podmieňované vyhladzovanie, ktoré bolo cieľom nacistov počas druhej svetovej vojny. Tento tak výrazne preháňa a preto ho hodnotíme ako zavádzajúci. Za mesiac september sa doposiaľ udialo niekoľko incidentov , ktoré ľuďom pripomínajú niektoré z praktík aplikovaných nacistickým Nemeckom: \" Stovky migrantov obkolesených ozbrojenou políciou boli v Maďarsku nalákaní na to, aby nastúpili do vlaku s prísľubom slobody, no napokon skončili v \"prijímacom\" kempe. V Českej republike zas polícia vydurila 200 migrantov z vlaku a nezmazateľnými fixami im na ruky napísala identifikačné čísla, pričom s tým prestala až potom, čo niekto podotkol, že tieto značky vyzerajú tak trochu ako tetovania, ktorými nacisti označovali väzňov v koncentračných táboroch. (Popritom) ploty obohnané ostatným drôtom boli vztýčené pozdĺž štátnych hraníc Grécka, Bulharska, Maďarska a Francúzska. Mnohí politickí lídri podkurujú nacionalizmus tím, že vyobrazujú migrantov ako nebezpečných outsiderov ktorých kultúra a muslimské vierovyznanie majú potenciál premôcť opatrované tradičné spôsoby žitia. \" Obavu o zaobchádzaní s imigrantmi prejavil aj generálny tajomníkm OSN Pan Ki-mun (Ban Ki-moon, ang.), ktorý je \" znepokojený zvýšenou mierou zadržiavania a kriminalizácie nepravidelných migrantov a žiadateľov o azyl. Jeho výzva vyšla práve v čase, keď maďarský parlament odsúhlasil udelenie nových právomocí svojim armádnym a policajným zložkám (jednou z ktorých je povolenie použitia zbraní) v snahe o zabránenie prechodu hranice nelegálnymi migrantami. \" Medzinárodný hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána však namietol , že \" Maďarsko sa iba snažilo presadiť právne predpisy Európskej únie o pohybe nezaevidovaných migrantov a že nemohlo len tak nechať utečencov cestovať do Nemecka bez toho, aby ich zaregistrovalo. \"Nie je voľbou nelegálneho migranta si vybrať, kam by chcel ísť: existujú postupy a nariadenia, ktoré musia dodržiavať všetky krajiny EÚ\" .\" O pochopenie danej situácie sa snaží aj NY times, ktorí okrem iného priniesol vyjadrenie predsedu Židovskej komunity v Prahe Jána Munka: \" Táto migračná kríza nie je genocídou. Problém, s ktorým sa kontinent potýka je sústredený okolo toho, ako registrovať, ubytovať, usadiť alebo navrátiť stovky tisícov migrantov a utečencov, a je tak skľučujúcou logistickou výzvou. Avšak možno od čias, keď boli židia prenasledovaný nacistickým Nemeckom, neprichádzalo z Európy toľko fotografií ľudí zavretých vo vlakoch, detí podávaných ponad ostnatý drôt, mužov v s armádnou výzbrojou zháňajúcich ľudí do veľkých kŕdľov mužov, žien a detí. Jan Munk (...) ponúka nasledovnú interpretáciu danej situácie: \"Rozumiem dôvodom, prečo polícia značkuje migrantov číslami. Sú pod obrovským tlakom a stresom a jednoducho si neuvedomili, aký vedľajší význam by toto zachádzanie mohlo mať. Bolo to vskutku nevkusné a pripomenulo mi to identifikačné čísla z Osvienčimu, no viem, že to nebolo naschvál. \" Naviac, táto analógia je nevhodná aj preto, lebo nacistické Nemecko prenasledovalo občanov a obyvateľov svojej vlastnej krajiny, a neskôr spojeneckých krajín či tých, ktoré okupovalo. V súčasnej situácii sa však jedná o občanov a obyvateľov krajín mimo Európu, ktorí nie sú perzekuovaní (a ani subjektami) krajinami, ktoré boli obvinené z toho, že s utečencami zachádzajú tak, ako kedysi nacisti zachádzali s európskymi marginalizovanými skupinami. Prirovnanie súčasných praktík k praktikám nacistického Nemecka je do veľkej mieri nadnesené, aj napriek tomu, že ich mnohí vnímajú ako kontroverzné. Daný výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s utečeneckou krízou v EÚ sa objavilo niekoľko názorov prirovnávajúce niektoré konkrétne udalosti k udalostiam z druhej svetovej vojny. Jeden prípad bol napríklad keď utečencom smerujúcim do Rakúska povedané, že vlak, do ktoré nastupujú, ich odvezie k rakúskym hraniciam, no ten neskôr zastal iba pár desiatok kilometrov od Budapešte v meste Bicske, v ktorom sa nachádza maďarský kemp pre žiadateľov o azyl. Aj napriek tomu, že určité praktiky, pomocou ktorých sa Maďarsko, ale aj iné krajiny, napr. ČR, snažia utečencov registrovať a identifikovať, evokujú v ľuďoch asociáciu s praktikami využívanými nacistickým Nemeckom. Ich zámer a celkový prístup však nenaznačuje žiadnu snahu o rasovo či etnicky podmieňované vyhladzovanie, ktoré bolo cieľom nacistov počas druhej svetovej vojny. Tento tak výrazne preháňa a preto ho hodnotíme ako zavádzajúci. Za mesiac september sa doposiaľ udialo niekoľko incidentov , ktoré ľuďom pripomínajú niektoré z praktík aplikovaných nacistickým Nemeckom: \" Stovky migrantov obkolesených ozbrojenou políciou boli v Maďarsku nalákaní na to, aby nastúpili do vlaku s prísľubom slobody, no napokon skončili v \"prijímacom\" kempe. V Českej republike zas polícia vydurila 200 migrantov z vlaku a nezmazateľnými fixami im na ruky napísala identifikačné čísla, pričom s tým prestala až potom, čo niekto podotkol, že tieto značky vyzerajú tak trochu ako tetovania, ktorými nacisti označovali väzňov v koncentračných táboroch. (Popritom) ploty obohnané ostatným drôtom boli vztýčené pozdĺž štátnych hraníc Grécka, Bulharska, Maďarska a Francúzska. Mnohí politickí lídri podkurujú nacionalizmus tím, že vyobrazujú migrantov ako nebezpečných outsiderov ktorých kultúra a muslimské vierovyznanie majú potenciál premôcť opatrované tradičné spôsoby žitia. \" Obavu o zaobchádzaní s imigrantmi prejavil aj generálny tajomníkm OSN Pan Ki-mun (Ban Ki-moon, ang.), ktorý je \" znepokojený zvýšenou mierou zadržiavania a kriminalizácie nepravidelných migrantov a žiadateľov o azyl. Jeho výzva vyšla práve v čase, keď maďarský parlament odsúhlasil udelenie nových právomocí svojim armádnym a policajným zložkám (jednou z ktorých je povolenie použitia zbraní) v snahe o zabránenie prechodu hranice nelegálnymi migrantami. \" Medzinárodný hovorca maďarského premiéra Viktora Orbána však namietol , že \" Maďarsko sa iba snažilo presadiť právne predpisy Európskej únie o pohybe nezaevidovaných migrantov a že nemohlo len tak nechať utečencov cestovať do Nemecka bez toho, aby ich zaregistrovalo. \"Nie je voľbou nelegálneho migranta si vybrať, kam by chcel ísť: existujú postupy a nariadenia, ktoré musia dodržiavať všetky krajiny EÚ\" .\" O pochopenie danej situácie sa snaží aj NY times, ktorí okrem iného priniesol vyjadrenie predsedu Židovskej komunity v Prahe Jána Munka: \" Táto migračná kríza nie je genocídou. Problém, s ktorým sa kontinent potýka je sústredený okolo toho, ako registrovať, ubytovať, usadiť alebo navrátiť stovky tisícov migrantov a utečencov, a je tak skľučujúcou logistickou výzvou. Avšak možno od čias, keď boli židia prenasledovaný nacistickým Nemeckom, neprichádzalo z Európy toľko fotografií ľudí zavretých vo vlakoch, detí podávaných ponad ostnatý drôt, mužov v s armádnou výzbrojou zháňajúcich ľudí do veľkých kŕdľov mužov, žien a detí. Jan Munk (...) ponúka nasledovnú interpretáciu danej situácie: \"Rozumiem dôvodom, prečo polícia značkuje migrantov číslami. Sú pod obrovským tlakom a stresom a jednoducho si neuvedomili, aký vedľajší význam by toto zachádzanie mohlo mať. Bolo to vskutku nevkusné a pripomenulo mi to identifikačné čísla z Osvienčimu, no viem, že to nebolo naschvál. \" Naviac, táto analógia je nevhodná aj preto, lebo nacistické Nemecko prenasledovalo občanov a obyvateľov svojej vlastnej krajiny, a neskôr spojeneckých krajín či tých, ktoré okupovalo. V súčasnej situácii sa však jedná o občanov a obyvateľov krajín mimo Európu, ktorí nie sú perzekuovaní (a ani subjektami) krajinami, ktoré boli obvinené z toho, že s utečencami zachádzajú tak, ako kedysi nacisti zachádzali s európskymi marginalizovanými skupinami. Prirovnanie súčasných praktík k praktikám nacistického Nemecka je do veľkej mieri nadnesené, aj napriek tomu, že ich mnohí vnímajú ako kontroverzné. Daný výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["incidentov", "Obavu", "namietol", "pochopenie"], "url": ["http://www.nbcnews.com/storyline/europes-border-crisis/austrias-chancellor-likens-hungarys-refugee-policy-nazis-n426526", "http://www.rte.ie/news/2015/0921/729210-migration/", "http://www.cnn.com/2015/09/04/europe/migrant-crisis-country-by-country/", "http://www.nytimes.com/2015/09/05/world/treatment-of-migrants-evokes-memories-of-europes-darkest-hour.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:24.923553+00:00"}
{"id": "vr32468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32468", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď sme sa pozreli na poslednú desatinu príjmovú obyvateľstva, tak tá začínala niekde pri dvojosobovej domácnosti, pri 1 600 alebo 1 500 eur, tam začínala horná desatina príjmov.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Pelegríny uvádza dvojosobovú domácnosť s príjmom 1500 až 1600 eur, to znamená, že môžeme uvažovať o priemernom príjme oboch partnerov na úrovni 750 až 800 eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podľa aktuálnej analýzy Štruktúry miezd v SR 2011(.pdf) je v kategórii od 1400 eur a viac 9,2% zamestnancov v SR, z toho vyplýva, že od 1500 alebo 1600 eur by bolo toto percento ešte viac pod desiatimi percentami, ktoré uvádza P. Pelegrini. Podiel zamestnancov podľa pásiem hrubej mesačnej mzdy v %: 1400,01- 1600 eur: 2,8% 1600,01- 1800 eur: 1,7% 1800,01- 2300 eur: 2,1% 2300,01 a viac eur: 2,6% Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegríny uvádza dvojosobovú domácnosť s príjmom 1500 až 1600 eur, to znamená, že môžeme uvažovať o priemernom príjme oboch partnerov na úrovni 750 až 800 eur. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podľa aktuálnej analýzy Štruktúry miezd v SR 2011(.pdf) je v kategórii od 1400 eur a viac 9,2% zamestnancov v SR, z toho vyplýva, že od 1500 alebo 1600 eur by bolo toto percento ešte viac pod desiatimi percentami, ktoré uvádza P. Pelegrini. Podiel zamestnancov podľa pásiem hrubej mesačnej mzdy v %: 1400,01- 1600 eur: 2,8% 1600,01- 1800 eur: 1,7% 1800,01- 2300 eur: 2,1% 2300,01 a viac eur: 2,6% Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:47.795079+00:00"}
{"id": "vr26731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26731", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Pre mňa je potom trošku úsmevné, ak minister vnútra povie, že citujem: \"Čas tu prispieval k tomu, aby sa mohli tie dôkazy posilniť. Záujmom polície bolo to, aby páchatelia neboli obvinení len z ublíženia na zdraví, ale aj z toho, že mali záujem spôsobiť ťažkú ujmu.\" A následne páchatelia sú prepustení na slobodu.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kadúc doslovne cituje ministrov výrok zo správy TASR s názvom R. Kaliňák si nemyslí, že obvinenie neonacistov z Nitry trvalo pridlho , zverejneného 29. januára 2014.", "analysis_paragraphs": ["Kadúc doslovne cituje ministrov výrok zo správy TASR s názvom R. Kaliňák si nemyslí, že obvinenie neonacistov z Nitry trvalo pridlho , zverejneného 29. januára 2014."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["správy", "správy"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-neonacisti-nitra-vysetrovanie/72076-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/utocnici-prokuratura-nacisti-nitra/72157-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:33.522919+00:00"}
{"id": "vr38319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38319", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prebehla prvá voľba tajná v decembri, ktorú Ústavný súd označil za nedemokratickú ... vládna koalícia použila nedemokratický kontrolný mechanizmus a vydierala vlastných poslancov.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rozhodnutí Ústavný súd priamo nevyjadril, že decembrové volby generálneho prokurátora boli nedemokratické. Na druhú stranu je však zrejme oprávnená interpretácia o nedemokratickosti volby. Ako sa píše v rozhodnutí: \"Tajnost hlasovania (dalej aj 'tajnost volieb'), všeobecnost, rovnost a priamost volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórii a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb. Priamo ústava vo svojich ustanoveniach cl. 30 ods. 3, cl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6, cl. 74 ods. 1, cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1, cl. 92 ods. 1 a cl. 101 ods. 2 predpokladá, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykonáva tajným hlasovaním. Princíp tajnosti volieb má takto nepochybne ústavný rozmer, ktorým je zároven definovaný jeho esenciálny predpoklad vyplývajúci už zo samotného slovného vyjadrenia tohto princípu. Mohli by sme povedat, že skrze jeho oznacenia, tento je ním zároven definovaný (per me definitionem). Týmto esenciálnym predpokladom tajných volieb je 'tajnost hlasovania', t. j. zabezpecenie a garantovanie stavu (v okolnostiach danej veci národnou radou, resp. jej orgánmi), 'aby hlasovací lístok upravil (volic, pozn.) sám (bez prítomnosti dalších osôb) a aby nebolo možné dodatocne zistit, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia' (Milan Cic a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Matica Slovenská, 1997, s. 166).\" Ak teda ÚS rozhodol , že \" Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom,\" je možné tvrdit, že tým bola porušená jedna zo zásad demokracie a volba tak bola nedemokratická.", "analysis_paragraphs": ["V rozhodnutí Ústavný súd priamo nevyjadril, že decembrové volby generálneho prokurátora boli nedemokratické. Na druhú stranu je však zrejme oprávnená interpretácia o nedemokratickosti volby. Ako sa píše v rozhodnutí: \"Tajnost hlasovania (dalej aj 'tajnost volieb'), všeobecnost, rovnost a priamost volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórii a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb. Priamo ústava vo svojich ustanoveniach cl. 30 ods. 3, cl. 69 ods. 2, 3, 5 a 6, cl. 74 ods. 1, cl. 89 ods. 1, cl. 90 ods. 1, cl. 92 ods. 1 a cl. 101 ods. 2 predpokladá, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykonáva tajným hlasovaním. Princíp tajnosti volieb má takto nepochybne ústavný rozmer, ktorým je zároven definovaný jeho esenciálny predpoklad vyplývajúci už zo samotného slovného vyjadrenia tohto princípu. Mohli by sme povedat, že skrze jeho oznacenia, tento je ním zároven definovaný (per me definitionem). Týmto esenciálnym predpokladom tajných volieb je 'tajnost hlasovania', t. j. zabezpecenie a garantovanie stavu (v okolnostiach danej veci národnou radou, resp. jej orgánmi), 'aby hlasovací lístok upravil (volic, pozn.) sám (bez prítomnosti dalších osôb) a aby nebolo možné dodatocne zistit, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia' (Milan Cic a kolektív: Komentár k Ústave Slovenskej republiky, Matica Slovenská, 1997, s. 166).\" Ak teda ÚS rozhodol , že \" Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom,\" je možné tvrdit, že tým bola porušená jedna zo zásad demokracie a volba tak bola nedemokratická."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutí", "rozhodol"], "url": ["http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=382389", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:25.504218+00:00"}
{"id": "vr38219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38219", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Faktom zostáva to, že v roku 2004 istý generál bezpečnostných zložiek poslal nejakú správu, v ktorej toto píše. (Objavili sa informácie, že jedna z osôb, ktoré prišli na Slovensko z Guantanáma, je podozrivá z teroristickej činnosti, ktorá absolvoval dokonca ideologické školenie Al Káidy, ale aj vojenský výcvik, pozn.)", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa Kaliňákove slová vzťahujú na Rafika al-Hámího, jedného z troch guantanámskych väzňov prijatých SR, tak je pravdou, že o tejto osobe existuje správa zverejnená serverom Wikileaks , ktorá sa okrem iného zmieňuje o možných napojeniach al-Hámího na Al-Káidu aj jeho zapojenia do teroristických útokov v Tunisku. Správa podpísaná generálom americkej armády Jay W. Hoodom je z októbra 2004.", "analysis_paragraphs": ["Ak sa Kaliňákove slová vzťahujú na Rafika al-Hámího, jedného z troch guantanámskych väzňov prijatých SR, tak je pravdou, že o tejto osobe existuje správa zverejnená serverom Wikileaks , ktorá sa okrem iného zmieňuje o možných napojeniach al-Hámího na Al-Káidu aj jeho zapojenia do teroristických útokov v Tunisku. Správa podpísaná generálom americkej armády Jay W. Hoodom je z októbra 2004."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["guantanámskych väzňov", "Wikileaks"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5199031/z-guantanama-na-slovensko.html", "http://wikileaks.ch/gitmo/prisoner/892.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:47.565553+00:00"}
{"id": "44474", "numeric_id": 44474, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44474", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme fakt sa dohodli, dohodli sme sa s SMK na vytvorení volebnej strany, Strana regiónov Most SMK. Myslím, že to bolo štvrtok, v nedeľu tá strana mala MKDA, urobila kongres, zmenila názov strany, navolila ľudí z SMK, ľudí z Mostu-Híd, urobili zápisnicu a čakali len na rozhodnutie samozrejme nás, a SMK, v utorok my sme to odsúhlasili a samozrejme v utorok večer… Oni to odmietli, medzitým, čo sa stalo, no zavolali im samozrejme z Maďarska, lebo Orbán povedal, že máme, maďarská vláda, máme ešte pod nechtom triesku tvaru Mostu-Híd, treba to odstrániť, tak sa snažia.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. MKS hovorí o tom, že Most nechcel vylúčiť spoluprácu so Smerom. Béla Bugár naopak naznačil, že za zlyhaním rokovaní môže byť maďarský premiér Viktor Orbán. Keďže rokovania a skutočné dôvody sú interné z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdenie Bélu Bugára ako neoveriteľné. Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS. Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo , podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali . Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť. Most, naopak, hovorí , že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana. Béla Bugár neskôr pre TASR na margo zlyhania spoločnej strany povedal , že „dalo by sa to, pokiaľ by delegácia, s ktorou sme rokovali, držala dohodu. Aj u predsedu SMK (Józsefa Menyhárta, pozn. TASR) sme počuli, že nebude žiadny vplyv zo zahraničia a že aj oni chcú mať stranu samostatnú. Podľa mňa toto najviac prekážalo Fideszu.“", "analysis_paragraphs": ["MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. MKS hovorí o tom, že Most nechcel vylúčiť spoluprácu so Smerom. Béla Bugár naopak naznačil, že za zlyhaním rokovaní môže byť maďarský premiér Viktor Orbán. Keďže rokovania a skutočné dôvody sú interné z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdenie Bélu Bugára ako neoveriteľné. Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS. Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo , podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali . Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť. Most, naopak, hovorí , že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana. Béla Bugár neskôr pre TASR na margo zlyhania spoločnej strany povedal , že „dalo by sa to, pokiaľ by delegácia, s ktorou sme rokovali, držala dohodu. Aj u predsedu SMK (Józsefa Menyhárta, pozn. TASR) sme počuli, že nebude žiadny vplyv zo zahraničia a že aj oni chcú mať stranu samostatnú. Podľa mňa toto najviac prekážalo Fideszu.“"], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "dohodli", "odmietlo", "odmietala", "pokračovali", "podmienili", "opísala", "hovorí", "povedal"], "url": ["https://dennikn.sk/1558864/most-hid-a-smk-sa-nedohodli-na-kandidatke-ani-na-lidrovi-davaju-si-posledny-pokus/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22239418/koalicni-most-pojde-do-volieb-na-spolocnej-kandidatke-aj-s-smk.html", "https://dennikn.sk/1627860/smk-potopilo-spolocnu-madarsku-kandidatku-na-dalsie-dohody-uz-zrejme-nebude-cas-ani-vola/", "https://domov.sme.sk/c/22239418/koalicni-most-pojde-do-volieb-na-spolocnej-kandidatke-aj-s-smk.html", "https://domov.sme.sk/c/22245612/pat-stran-madarskej-mensiny-rokovalo-o-postupe-vo-volbach-pokracuju-v-pondelok.html", "https://dennikn.sk/minuta/1637326/?ref=in", "https://www.aktuality.sk/clanok/737404/pat-v-dohode-madarskych-stran-most-odmietol-vylucit-dalsiu-koaliciu-so-smerom-sd/", "https://www.aktuality.sk/clanok/737404/pat-v-dohode-madarskych-stran-most-odmietol-vylucit-dalsiu-koaliciu-so-smerom-sd/", "https://www.teraz.sk/slovensko/bugar-volby-budu-aj-o-tom-ci-dojd/438708-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:34.123804+00:00"}
{"id": "vr36465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36465", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...V 98 roku, keď sme boli spolu vo vláde, vtedy ešte s SDĽ, ktorá potom sa integrovala do Smeru-SD. Ministerstvo financií bolo riadené s SDĽ, ministerstvo práce bolo riadené SDĽ.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V časti o SDĽ má Radičová pravdu.", "analysis_paragraphs": ["V časti o SDĽ má Radičová pravdu."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:28.152881+00:00"}
{"id": "vr17856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17856", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...my (strana SPOLU, pozn.) (...) hlasujeme za minimálne polovicu Vašich (vládnych zákonov, pozn) zákonov, minimálne za polovicu, (...), Vy ste nehlasovali za žiadny náš, (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý v danom výroku tvrdí, že poslanci, ktorí sú momentálne v parlamente a sú členmi strany SPOLU hlasujú minimálne za polovicu či už vládnych návrhov zákonov alebo návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne koaličných strán. Pri overovaní sme do úvahy brali zákony, ktoré boli schválené medzi novembrom 2017 a májom 2018 (28.11.2017 až 25.5.2018). Za tento čas bolo týchto zákonov schválených presne 51, pričom (ak spočítame zákony, za ktoré zahlasoval aspoň 1 zo 7 poslancov strany SPOLU) strana SPOLU hlasovala za prijatie 20-tich z nich. V druhej časti výroku Beblavý hovorí, že koaličné strany hlasovali proti všetkým návrhov zákonom, ktoré predložili poslanci SPOLU. Nakoľko je stránka NR SR, kde sú uvedené predložené návrhy zákonov, čiastočne nefunkčná, nevieme, koľko návrhov strana SPOLU za sledované obdobie predložila. Kvôli nepravdivej prvej časti, hodnotíme celkovo výrok ako nepravdivý. Pre potreby vyvrátenia tohto výroku sme overili vládne návrhy zákonov a návrhy zákonov koaličných poslancov, ktoré boli schválené medzi novembrom 2017 a májom 2018. Schválených bolo 51, pričom poslanci strany SPOLU, ktorých je momentálne v parlamente sedem, hlasovali za 20 z nich. Pritom sme brali do úvahy čo i len jediný hlas z možných siedmich. Zanalyzovali sme všetky návrhy zákonov pochádzajúcich od poslancov strany SPOLU. Brali sme pritom do úvahy všetky návrhy, predložené NR SR od januára 2018, kedy strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR. Z 13 navrhnutých zákonov hlasovali poslanci koaličných strán až za osem z nich. Až za päť návrhov zákonov z ôsmich hlasovala napríklad bývala Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (MOST-HÍD), za dva bývalý Minister kultúry SR Marek Maďarič (SMER-SD), za jeden návrh zákona hlasovali napríklad aj Andrej Hrnčiar (MOST-HÍD), Béla Bugár (MOST-HÍD), Dušan Tittel (SNS)a Peter Kresák (MOST-HÍD). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý v danom výroku tvrdí, že poslanci, ktorí sú momentálne v parlamente a sú členmi strany SPOLU hlasujú minimálne za polovicu či už vládnych návrhov zákonov alebo návrhov zákonov pochádzajúcich z dielne koaličných strán. Pri overovaní sme do úvahy brali zákony, ktoré boli schválené medzi novembrom 2017 a májom 2018 (28.11.2017 až 25.5.2018). Za tento čas bolo týchto zákonov schválených presne 51, pričom (ak spočítame zákony, za ktoré zahlasoval aspoň 1 zo 7 poslancov strany SPOLU) strana SPOLU hlasovala za prijatie 20-tich z nich. V druhej časti výroku Beblavý hovorí, že koaličné strany hlasovali proti všetkým návrhov zákonom, ktoré predložili poslanci SPOLU. Nakoľko je stránka NR SR, kde sú uvedené predložené návrhy zákonov, čiastočne nefunkčná, nevieme, koľko návrhov strana SPOLU za sledované obdobie predložila. Kvôli nepravdivej prvej časti, hodnotíme celkovo výrok ako nepravdivý. Pre potreby vyvrátenia tohto výroku sme overili vládne návrhy zákonov a návrhy zákonov koaličných poslancov, ktoré boli schválené medzi novembrom 2017 a májom 2018. Schválených bolo 51, pričom poslanci strany SPOLU, ktorých je momentálne v parlamente sedem, hlasovali za 20 z nich. Pritom sme brali do úvahy čo i len jediný hlas z možných siedmich. Zanalyzovali sme všetky návrhy zákonov pochádzajúcich od poslancov strany SPOLU. Brali sme pritom do úvahy všetky návrhy, predložené NR SR od januára 2018, kedy strana oficiálne vznikla a bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR. Z 13 navrhnutých zákonov hlasovali poslanci koaličných strán až za osem z nich. Až za päť návrhov zákonov z ôsmich hlasovala napríklad bývala Ministerka spravodlivosti SR Lucia Žitňanská (MOST-HÍD), za dva bývalý Minister kultúry SR Marek Maďarič (SMER-SD), za jeden návrh zákona hlasovali napríklad aj Andrej Hrnčiar (MOST-HÍD), Béla Bugár (MOST-HÍD), Dušan Tittel (SNS)a Peter Kresák (MOST-HÍD). Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["pochádzajúcich", "Schválených", "zaregistrovaná", "navrhnutých"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://domov.sme.sk/c/20803775/predsedom-spolu-sa-stal-beblavy-strana-rozsirila-svoje-priority.html", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fpredlozene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:31.426522+00:00"}
{"id": "vr35785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35785", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pán premiér, počuli ste slová predsedu strany SaS, ktorý jasne povedal, že nie je to zo strany Smer, takže prosím vás, buďte korektný.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR k tomu píše: „Ponuka išla podľa Sulíka cez viacerých ľudí, pričom jej iniciátora nepozná a nechce o ňom ani špekulovať. Na otázku, či za tým stojí strana Smer-SD, líder SaS odpovedal: \"Nie, to by som netvrdil\".“", "analysis_paragraphs": ["TASR k tomu píše: „Ponuka išla podľa Sulíka cez viacerých ľudí, pričom jej iniciátora nepozná a nechce o ňom ani špekulovať. Na otázku, či za tým stojí strana Smer-SD, líder SaS odpovedal: \"Nie, to by som netvrdil\".“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20100624TBB00744"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:04.339055+00:00"}
{"id": "vr33509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33509", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme reavokovali zdroje vrámci európskych fondov. Teraz ministerstvo práce ponúka približne pre 15 tisíc mladých ľudí konkrétne pracovné miesta.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "eurofondov", "príspevky"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6464620/richter-podporenych-bude-15-tisic-pracovnych-miest.html", "http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/tema-dna/Vlada-chce-vytvorit-takmer-15-tisic-novych-pracovnych-miest?l=2&i=43052&p=2", "http://www.cas.sk/clanok/236412/dobra-sprava-stat-podpori-13-tisic-pracovnych-miest-pre-mladych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:51.779209+00:00"}
{"id": "vr31305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31305", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale ani my (pozn. - sme nezvyšovali spotrebné dane na pohonné hmoty).", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády I. Radičovej sa naozaj spotrebné dane na pohonné hmoty nezvyšovali. Zákon o spotrebnej dani č. 98/2004 Z.z bol počas tejto vlády niekoľko krát doplnení , ale ani v jednom prípade nešlo o zvyšovanie daní z pohonných hmôt. Spotrebné dane na pohonné hmoty však boli zvyšované počas dvoch Dzurindových vlád a to dokopy 6 krát.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády I. Radičovej sa naozaj spotrebné dane na pohonné hmoty nezvyšovali. Zákon o spotrebnej dani č. 98/2004 Z.z bol počas tejto vlády niekoľko krát doplnení , ale ani v jednom prípade nešlo o zvyšovanie daní z pohonných hmôt. Spotrebné dane na pohonné hmoty však boli zvyšované počas dvoch Dzurindových vlád a to dokopy 6 krát."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["doplnení", "boli"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/cpt&Text=z%C3%A1kon%20o%20spotrebnej%20dani%20z%20miner%C3%A1lneho%20oleja&CisObdobia=5&FullText=False&TypTlaceID=-1", "http://natankuj.sme.sk/c/5187898/spotrebne-dane-sa-zvysili-aj-za-ficovej-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:40.295581+00:00"}
{"id": "vr33475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33475", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Tým severným Kórejcom vtedy (počas Kórejskej vojny - pozn. Demagog.sk) nikto naozaj neubližoval. Treba povedať, že nie Američania a Mc Arthur.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas útoku a invázie Severnej Kórei americká armáda opakovane bombardovala mestá, v ktorých dochádzalo k civilným obetiam, nedá sa preto povedať, že severným Kórejcom nikto neubližoval. Pri vylodení v Inchone potrebovali Američania zaistiť ostrov Wolmi, ktorý bombardovali bez ohľadu na civilné obete.", "analysis_paragraphs": ["Počas útoku a invázie Severnej Kórei americká armáda opakovane bombardovala mestá, v ktorých dochádzalo k civilným obetiam, nedá sa preto povedať, že severným Kórejcom nikto neubližoval. Pri vylodení v Inchone potrebovali Američania zaistiť ostrov Wolmi, ktorý bombardovali bez ohľadu na civilné obete."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["bombardovala", "bombardovali", "Komisia pre pravdu a zmierenie", "Bodo League", "bez súdu", "Syndey Morning Herald", "BBC", "masaker v Ganghwe"], "url": ["http://tw-koreanhistory.tumblr.com/post/45654934941/examples-of-war-crimes-from-the-air-and-on-the-ground", "http://www.nytimes.com/2008/07/21/world/asia/21iht-incheon.1.14657938.html?pagewanted=all", "http://www.smh.com.au/news/world/south-korea-owns-up-to-brutal-past/2008/11/14/1226318928410.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Bodo_League_massacre", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/721616.stm", "http://www.smh.com.au/news/world/south-korea-owns-up-to-brutal-past/2008/11/14/1226318928410.html?page=2", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/asia-pacific/721616.stm", "http://www.smh.com.au/news/world/south-korea-owns-up-to-brutal-past/2008/11/14/1226318928410.html?page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:55.108952+00:00"}
{"id": "vr39", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Že skutočne pána Franca niekto, vyzerá to tak, že ho niekto okradol a na druhej strane som aj poškodený ja, lebo som ho v dobrej viere tento pozemok kúpil. Bol som si 100 percentne istý, že na ňom nie je žiadna ťarcha, nebolo na ňom nič a o tom som bol presvedčený a preto, keď aj súd rozsudok vyniesol a vyniesol ho, kde jasne napísal ten sudca jasne napísal, že som konal v dobrej viere.", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska hovorí o svojom súdnom spore , ktorý viedol s pánom Jánom Francom o vlastníctve pozemkov vo Veľkom Slavkove. Sudca sa vyjadril , že nebolo preukázané, že by prezident nekonal v dobrej viere, takže výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozsudok mal nadobudnúť platnosť 13.12.2018, avšak publikovaný zatiaľ nie je. Po tom, čo sa v januári nedohodli na mimosúdnom vyrovnaní, sa v máji začalo pojednávanie ohľadom vlastníctva pozemkov. Prezident vtedy tvrdil, že prišlo k zlyhaniu orgánov a trval na tom, aby bol spor vyriešený súdne. Ján Franc sa obhajoval tým, že pozemky dostal darom od svojho otca v roku 1998. Andrej Kiska tvrdil, že pozemky nadobudol od Júliusa Sirockého z firmy Agras kúpnou zmluvou v roku 1999 a tvrdil, že chýbajúce číslo listu vlastníctva si nevšimol, teda konal v dobrej viere. Sudca rozhodol v prospech žalobcu Jána Franca 26. októbra 2018 a uznal jeho vlastnícke práva k pozemku, keďže ich nadobudol dedením. Andrej Kiska ich nadobudol od nevlastníka. Sudca okresného súdu Miroslav Radačovský sa po vynesení rozsudku vzdal svojej funkcie. Urobil tak po svojich vyjadreniach, že na mieste Andreja Kisku by sa vzdal funkcie prezidenta a odsťahoval sa do krajín, kde sa cíti dobre ako USA a Izrael. Zožal za to vlnu kritiky a zaoberal sa ním aj minister spravodlivosti Gábor Gál. Andrej Kiska sa začiatkom decembra 2018 vyjadril , že sa proti rozhodnutiu súdu neodvolá, pretože Jánovi Francovi rozumie. Kritizoval tiež štátne orgány, ktoré podľa neho pochybili a vzniknutú škodu chce vymáhať od človeka, od ktorého pozemok kúpil. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska hovorí o svojom súdnom spore , ktorý viedol s pánom Jánom Francom o vlastníctve pozemkov vo Veľkom Slavkove. Sudca sa vyjadril , že nebolo preukázané, že by prezident nekonal v dobrej viere, takže výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozsudok mal nadobudnúť platnosť 13.12.2018, avšak publikovaný zatiaľ nie je. Po tom, čo sa v januári nedohodli na mimosúdnom vyrovnaní, sa v máji začalo pojednávanie ohľadom vlastníctva pozemkov. Prezident vtedy tvrdil, že prišlo k zlyhaniu orgánov a trval na tom, aby bol spor vyriešený súdne. Ján Franc sa obhajoval tým, že pozemky dostal darom od svojho otca v roku 1998. Andrej Kiska tvrdil, že pozemky nadobudol od Júliusa Sirockého z firmy Agras kúpnou zmluvou v roku 1999 a tvrdil, že chýbajúce číslo listu vlastníctva si nevšimol, teda konal v dobrej viere. Sudca rozhodol v prospech žalobcu Jána Franca 26. októbra 2018 a uznal jeho vlastnícke práva k pozemku, keďže ich nadobudol dedením. Andrej Kiska ich nadobudol od nevlastníka. Sudca okresného súdu Miroslav Radačovský sa po vynesení rozsudku vzdal svojej funkcie. Urobil tak po svojich vyjadreniach, že na mieste Andreja Kisku by sa vzdal funkcie prezidenta a odsťahoval sa do krajín, kde sa cíti dobre ako USA a Izrael. Zožal za to vlnu kritiky a zaoberal sa ním aj minister spravodlivosti Gábor Gál. Andrej Kiska sa začiatkom decembra 2018 vyjadril , že sa proti rozhodnutiu súdu neodvolá, pretože Jánovi Francovi rozumie. Kritizoval tiež štátne orgány, ktoré podľa neho pochybili a vzniknutú škodu chce vymáhať od človeka, od ktorého pozemok kúpil. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["spore", "vyjadril", "pojednávanie", "vzdal", "vyjadril"], "url": ["https://otvorenesudy.sk/hearings?file_number=8717209769&l=sk", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/495239-video-kiska-kupil-v-slavkove-az-desat-pozemkov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/590655/kisku-vypocul-sud-pre-pozemky-vo-velkom-slavkove/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/490113-sudca-ktory-rozhodoval-v-pozemkovej-kauze-andreja-kisku-sa-vzda-funkcie/", "https://www.teraz.sk/slovensko/a-kiska-sa-v-spore-o-pozemky-vo-velkom/365909-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:40.451176+00:00"}
{"id": "43564", "numeric_id": 43564, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43564", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My máme 213 členov. Tak 135 z nich mi včera (mimoriadny kongres strany SaS zo 7. septembra 2019, pozn.) dalo hlas, 145 tam prišlo.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík zhrnul výsledok hlasovania mimoriadneho kongresu SaS, ktorý sa konal 7. septembra vo Zvolene, pravdivo. Strana má 213 členov, na kongrese sa ich zúčastnilo 145. 135 z nich hlasovalo za to, aby sa Sulík - jediný kandidát - opätovne stal predsedom strany.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík zhrnul výsledok hlasovania mimoriadneho kongresu SaS, ktorý sa konal 7. septembra vo Zvolene, pravdivo. Strana má 213 členov, na kongrese sa ich zúčastnilo 145. 135 z nich hlasovalo za to, aby sa Sulík - jediný kandidát - opätovne stal predsedom strany."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/brief-sulik-bude-po-mimoriadnom-kongre/417177-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:47.531744+00:00"}
{"id": "vr27637", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27637", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovensko využilo doteraz vyše alebo zhruba 52% vyčerpalo z toho objemu, zostáva nám vyše 6 miliárd na obdobie, ktoré bude trvať rok a pol a niečo, do konca budúceho roku.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry SITA z marca 2014 Slovensko doteraz vyčerpalo z programového obdobia 2007-2013 zhruba 52,17% z celkovej sumy 11,619 mld. eur, ktorú malo k dispozícii. Vyčerpaná suma tvorí 6,061 mld eur. Podľa správy z apríla 2014 Slovensko má \" využiť do konca roka 2015 ešte 5,477 mld. eur, čo je 47,14 % z celkovej alokovanej sumy\". Nie je teda pravdou, že nám ostáva vyše 6 miliárd, ako tvrdí Ján Figeľ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry SITA z marca 2014 Slovensko doteraz vyčerpalo z programového obdobia 2007-2013 zhruba 52,17% z celkovej sumy 11,619 mld. eur, ktorú malo k dispozícii. Vyčerpaná suma tvorí 6,061 mld eur. Podľa správy z apríla 2014 Slovensko má \" využiť do konca roka 2015 ešte 5,477 mld. eur, čo je 47,14 % z celkovej alokovanej sumy\". Nie je teda pravdou, že nám ostáva vyše 6 miliárd, ako tvrdí Ján Figeľ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "správy"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/800591-slovensko-vycerpalo-z-penazi-eu-vyse-sest-miliard-eur/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/314730-zo-starych-eurofondov-treba-este-minut-5-4-miliardy-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:38.630568+00:00"}
{"id": "44932", "numeric_id": 44932, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44932", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Bude veľmi dôležité ochrániť práve tie rizikové skupiny, čo vieme, že sú práve starší ľudia alebo so zníženou imunitou.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa infografiky Ministerstva zdravotníctva patria medzi osoby s vyšším rizikom nákazy ľudia vo veku 60 a viac rokov, a tiež ľudia s ochoreniami srdca, cukrovkou, pľúcnou chorobou a s chronickými ochoreniami so znížením imunity. Podobné rizikové skupiny uvádza aj Svetová zdravotnícka organizácia. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa infografiky Ministerstva zdravotníctva patria medzi osoby s vyšším rizikom nákazy ľudia vo veku 60 a viac rokov, a tiež ľudia s ochoreniami srdca, cukrovkou, pľúcnou chorobou a s chronickými ochoreniami so znížením imunity. Podobné rizikové skupiny uvádza aj Svetová zdravotnícka organizácia. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["infografiky", "uvádza"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/covid-19/Osoby-svyssim-rizikom-ochorenia-COVID-19.pdf", "https://www.who.int/news-room/q-a-detail/q-a-coronaviruses"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:01.162722+00:00"}
{"id": "vr25938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25938", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "ŽSK patrí medzi štyri najmenej zadĺžené kraje.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa hodnotenia INEKO je skutočne pravdou, že ŽSK je 4. najmenej zadĺženým krajom v dlhom na úrovni 29,4%. Zároveň je aj štvrté v hodnotení celkového finančného zdravia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa hodnotenia INEKO je skutočne pravdou, že ŽSK je 4. najmenej zadĺženým krajom v dlhom na úrovni 29,4%. Zároveň je aj štvrté v hodnotení celkového finančného zdravia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "INEKO"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/dlhy-dvoch-zup-su-nedaleko-hranice-60", "http://www.ineko.sk/clanky/dlhy-dvoch-zup-su-nedaleko-hranice-60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:59.678374+00:00"}
{"id": "vr37728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37728", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Vo februári rástli medziročné ceny potravín o 6,6%.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií zo Štatistického úradu SR \"vo februári v porovnaní s februárom 2010 boli spotrebiteľské ceny vyššie v úhrne o 3,3%. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 6,6% ....\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií zo Štatistického úradu SR \"vo februári v porovnaní s februárom 2010 boli spotrebiteľské ceny vyššie v úhrne o 3,3%. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 6,6% ....\""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=32392"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:46.449646+00:00"}
{"id": "42960", "numeric_id": 42960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42960", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Buduje sa Nordstream 2 a nemecký minister hospodárstva nedávno otvoril automobilku Mercedesu v Rusku.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plynovod Nordstream 2 začína v Narvianskom zálive pri pobreží Ruska, kde sa pripája na ruskú plynovodnú sieť. Ďalej vedie cez Baltské more na pobrežie Nemecka. S výstavbou sa začalo v roku 2018. Nemecký minister hospodárstva Altmaier a ruský prezident Putin spoločne s predstaviteľmi automobilky skutočne v apríli 2019 otvorili nový závod automobilov Mercedes-Benz. Altmaier sa pri otváraní závodu vyjadril nasledovne: “ Of course we should resolve our political problems, we must make sure that conflicts end. But at the same time, we should develop economic relations ,”. Aj keď automobilový priemysel v Rusku bol negatívne zasiahnutý medzinárodnými sankciami, najmä “high-end” automobilky (značky vyššej triedy) však stále v krajine prosperujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Plynovod Nordstream 2 začína v Narvianskom zálive pri pobreží Ruska, kde sa pripája na ruskú plynovodnú sieť. Ďalej vedie cez Baltské more na pobrežie Nemecka. S výstavbou sa začalo v roku 2018. Nemecký minister hospodárstva Altmaier a ruský prezident Putin spoločne s predstaviteľmi automobilky skutočne v apríli 2019 otvorili nový závod automobilov Mercedes-Benz. Altmaier sa pri otváraní závodu vyjadril nasledovne: “ Of course we should resolve our political problems, we must make sure that conflicts end. But at the same time, we should develop economic relations ,”. Aj keď automobilový priemysel v Rusku bol negatívne zasiahnutý medzinárodnými sankciami, najmä “high-end” automobilky (značky vyššej triedy) však stále v krajine prosperujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Nordstream 2", "výstavbou", "apríli 2019", "vyjadril", "zasiahnutý"], "url": ["https://www.nord-stream2.com/en/pdf/document/198/", "https://www.nord-stream2.com/construction/construction-activities/", "https://en.businesstimes.cn/articles/110249/20190404/putin-and-german-officials-celebrate-opening-of-new-mercedes-benz-plant-in-moscow.htm", "https://www.france24.com/en/20190403-putin-opens-mercedes-plant-russia", "https://en.businesstimes.cn/articles/110249/20190404/putin-and-german-officials-celebrate-opening-of-new-mercedes-benz-plant-in-moscow.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:25.512699+00:00"}
{"id": "vr30453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30453", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Viete, keď niekto povie, že 20 až 40 eur za každý prevoz sanitkou, vrátane rýchlej zdravotnej pomoci, to môžme si naozaj vyberať peniaze za to, aby prišiel za nami, keď zavoláme si policajta alebo hasiča. Tie požiadavky vznieslo Lekárske odborové združenie, že tam by mohli byť tie zdroje.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok nemožno jednoznačne klasifikovať ani ako pravdivý, avšak ani ako nepravdivý. Dôvod je jednoduchý - to, či takáto požiadavka odznela na rokovaniach medzi LOZ a premiérkou, resp. ministrom Uhliarikom vedia len samotní zainteresovaní. Podľa medializovaných správ si však ich tvrdenia protirečia. Napr. v správe agentúry Sita z 27.11.2011 sa uvádza, že odborári: \" tvrdia ..., že nechceli ani zavádzať poplatky za prevoz sanitkou, či zastaviť nákup techniky do nemocníc. Iba upozornili, že v rezorte sa plytvá, a to napríklad predraženými nákupmi.\" Rovnako to dementoval aj Marian Kollár priamo v relácii Na telo, keď uviedol: \"Totok, totok musím dementovať, pretože zo strany ako premiérky, tak i ministra išlo o, o hrubú lož a účelové zavádzanie. Nikdy sme takéto niečo nepovedali. \" Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výrok nemožno jednoznačne klasifikovať ani ako pravdivý, avšak ani ako nepravdivý. Dôvod je jednoduchý - to, či takáto požiadavka odznela na rokovaniach medzi LOZ a premiérkou, resp. ministrom Uhliarikom vedia len samotní zainteresovaní. Podľa medializovaných správ si však ich tvrdenia protirečia. Napr. v správe agentúry Sita z 27.11.2011 sa uvádza, že odborári: \" tvrdia ..., že nechceli ani zavádzať poplatky za prevoz sanitkou, či zastaviť nákup techniky do nemocníc. Iba upozornili, že v rezorte sa plytvá, a to napríklad predraženými nákupmi.\" Rovnako to dementoval aj Marian Kollár priamo v relácii Na telo, keď uviedol: \"Totok, totok musím dementovať, pretože zo strany ako premiérky, tak i ministra išlo o, o hrubú lož a účelové zavádzanie. Nikdy sme takéto niečo nepovedali. \" Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["v správe agentúry Sita"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/114783/Riesenim-krizy-je-podla-odborarov-ich-memorandum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:54.787068+00:00"}
{"id": "vr32248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32248", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Odvody štátu vo výške 4 % za svojich poistencov (v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013, pozn.) sú dôkazom toho, že Smer navrhuje 5 % iba keď je v opozícii a vtedy sa chce zapáčiť lekárom, sestrám a pacientom.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hlavná myšlienka exministra Uhliarika je pravdivá - a to, že SMER a konkrétne Richard Raši navrhovali vyššie odvody v čase keď boli v opozícii, ako momentálne. Avšak, Raši nenavrhoval 5 %, ale iba 4,78 %, čo v podmienkach odvodov kde sa jedná práve o tieto stotiny percent znamená sumu, ktorú nie je možné zaokrúhľovať. Ivan Uhliarik si tým neoprávnene vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec za stranu SMER Richard Raši v čase, keď bol v opozícii v roku 2010 a 2011 navrhoval, aby štát platil za poistencov rovnakú sumu v roku 2011 ako v roku 2010, čiže 4,78%. Vláda Ivety Radičovej presadila zníženie na 4,32%. R. Raši bol proti tomu, predložil pozmeňujúci návrh a tvrdil, že takéto zníženie obmedzí rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Vláda R. Fica v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 uvádza už iba 4% . Peniaze podľa ministerstva financií prinesú zvýšené odvody za zdravotné poistenie, ktoré by mali v roku 2013 priniesť navýšenie o 120 mil. eur. Vývoj odvodov štátu za poistencov podľa rokov : 2010: 4, 78% 2011: 4, 32% 1. polrok 2012: 4% 2. polrok 2012: 4, 33% 2013: 4% Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hlavná myšlienka exministra Uhliarika je pravdivá - a to, že SMER a konkrétne Richard Raši navrhovali vyššie odvody v čase keď boli v opozícii, ako momentálne. Avšak, Raši nenavrhoval 5 %, ale iba 4,78 %, čo v podmienkach odvodov kde sa jedná práve o tieto stotiny percent znamená sumu, ktorú nie je možné zaokrúhľovať. Ivan Uhliarik si tým neoprávnene vylepšuje svoju argumentačnú pozíciu a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec za stranu SMER Richard Raši v čase, keď bol v opozícii v roku 2010 a 2011 navrhoval, aby štát platil za poistencov rovnakú sumu v roku 2011 ako v roku 2010, čiže 4,78%. Vláda Ivety Radičovej presadila zníženie na 4,32%. R. Raši bol proti tomu, predložil pozmeňujúci návrh a tvrdil, že takéto zníženie obmedzí rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Vláda R. Fica v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 uvádza už iba 4% . Peniaze podľa ministerstva financií prinesú zvýšené odvody za zdravotné poistenie, ktoré by mali v roku 2013 priniesť navýšenie o 120 mil. eur. Vývoj odvodov štátu za poistencov podľa rokov : 2010: 4, 78% 2011: 4, 32% 1. polrok 2012: 4% 2. polrok 2012: 4, 33% 2013: 4% Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Richard Raši", "4%", "rokov"], "url": ["http://www.24hod.sk/rasi-nechce-menit-platby-za-poistencov-statu-cl141931.html", "http://spravy.pravda.sk/peniaze-na-zdravotnictvo-stat-u-seba-ani-teraz-nehlada-ppl-/sk_domace.asp?c=A120821_184350_sk_domace_p12", "http://www.skzl.sk/index.php/aktuality/monitoring/1771-za-najdrahsich-poistencov-plati-stat-coraz-menej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:20.885995+00:00"}
{"id": "vr36334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36334", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže my sme museli konsolidovať. My sme museli razantne konsolidovať. Konsolidovali sme až na 1,7 % deficitu.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najnižší deficit podľa vyššie spomenutého Eurostatu bol 1,9%, ešte presnejšie údaje zo Štatistického úradu SR, ktoré sa predkladajú Európskej komisii hovoria o 1,86%.", "analysis_paragraphs": ["Najnižší deficit podľa vyššie spomenutého Eurostatu bol 1,9%, ešte presnejšie údaje zo Štatistického úradu SR, ktoré sa predkladajú Európskej komisii hovoria o 1,86%."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19509"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:27.132878+00:00"}
{"id": "vr36596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36596", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...pre seba, aby ste nás nechali v tom hovoriť ako hovoríme normálnym spôsobom, riadnym spôsobom a dovoľte mi ešte poznamenať, že vládne uznesenie, ktoré hovorí o tom, že akým spôsobom treba vykonať štátny jazyk, tam sa hovorí, že vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického objektu z územia nie mimo Slovenskej republiky je geografickým názvom, takže vžitá podoba slovenského názvu je to v uznesení, takže to, čo vyčítate zákonu je aj v uznesení takáto formulácia legislatívna, že vžitá.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vládne uznesenie hovorí: „geografickým názvom názov obce určený nariadením vlády Slovenskej republiky, názov časti obce určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, názov ulice určený všeobecne záväzným nariadením obce, názov iného verejného priestranstva určený všeobecne záväzným nariadením obce a názov iného geografického objektu štandardizovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým je vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky.“ Vžitá podoba geografického objektu mimo SR je geografickým názvom, nie na území SR.", "analysis_paragraphs": ["Vládne uznesenie hovorí: „geografickým názvom názov obce určený nariadením vlády Slovenskej republiky, názov časti obce určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, názov ulice určený všeobecne záväzným nariadením obce, názov iného verejného priestranstva určený všeobecne záväzným nariadením obce a názov iného geografického objektu štandardizovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým je vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky.“ Vžitá podoba geografického objektu mimo SR je geografickým názvom, nie na území SR."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:06.871016+00:00"}
{"id": "vr35019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35019", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale Vy tu budete hovoriť o to, že nezdvíhať známku. Veď je na úrovni približne o niečo viac teraz síce v Českej republiky je hlboko hlboko pod úrovňou Maďarskej republiky alebo Slovinska, my musíme žiť v nejakom regióne zároveň, ale nemôžeme žiť v červených číslach.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku stojí ročná známka 36,50 eura, zatiaľ čo v Českej republike za ňu zaplatia 45,33 eur, v Maďarsku je to 37 200 HUF (približne 132,9 eur) a v Slovinsku 95 eur.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku stojí ročná známka 36,50 eura, zatiaľ čo v Českej republike za ňu zaplatia 45,33 eur, v Maďarsku je to 37 200 HUF (približne 132,9 eur) a v Slovinsku 95 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Slovensku", "Českej republike", "Maďarsku", "Slovinsku"], "url": ["http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=120&article_id=3202", "http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=120&article_id=3206", "http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=120&article_id=3845", "http://www.benzin.sk/index.php?selected_id=120&article_id=3850"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:16.268519+00:00"}
{"id": "vr37691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37691", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pracovná skupina začala pracovať už v novembri (na zmenách v Zákonníku práce pozn.), takže ten priestor odborári dostali, to,... sa potom vytiahli od rokovacieho stola do ulíc,...sa vrátili nakoniec k rokovaciemu stolu teraz vo februári.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na zmenách Zákonníku práce začala pracovná skupina robiť už od novembra 2010 . V decembri 2010 sa však prezident KOZ Miroslav Gazdík vyjadril, že odborári rokovanie pracovnej skupiny opustili , pretože je zbytočné aby sedeli v komisii a riešili individuálne predstavy sociálnych partnerov, pokiaľ nepoznajú komplexný zámer vlády. \"To sú tak fantasticky rozdielne predstavy, pretože Republiková únia zamestnávateľov do dnešného dňa predložila asi 80 paragrafových zmien, s čím my samozrejme nemôžeme súhlasiť, pretože to je rozobratie celého pracovnoprávneho kódexu,\" uviedol M. Gazdík . Napokon vo februári 2011 KOZ prerušila protestné akcie proti pripravovaným zmenám v Zákonníku práce a vrátili sa späť k rokovacie stolu.", "analysis_paragraphs": ["Na zmenách Zákonníku práce začala pracovná skupina robiť už od novembra 2010 . V decembri 2010 sa však prezident KOZ Miroslav Gazdík vyjadril, že odborári rokovanie pracovnej skupiny opustili , pretože je zbytočné aby sedeli v komisii a riešili individuálne predstavy sociálnych partnerov, pokiaľ nepoznajú komplexný zámer vlády. \"To sú tak fantasticky rozdielne predstavy, pretože Republiková únia zamestnávateľov do dnešného dňa predložila asi 80 paragrafových zmien, s čím my samozrejme nemôžeme súhlasiť, pretože to je rozobratie celého pracovnoprávneho kódexu,\" uviedol M. Gazdík . Napokon vo februári 2011 KOZ prerušila protestné akcie proti pripravovaným zmenám v Zákonníku práce a vrátili sa späť k rokovacie stolu."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["novembra 2010", "uviedol M. Gazdík", "Napokon vo februári 2011"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/23507/zaznam-z-plenarneho-zasadnutia-hospodarskej-a-socialnej-rady-slovenskej-republiky-konaneho-dna-29-11-2010.php", "http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/odborari-odmietli-dalej-rokovat-zakonniku-prace.html", "http://profesia.pravda.sk/odbory-sa-vracaju-za-rokovaci-stol-k-zakonniku-prace-f9q-/sk-przam.asp?c=A110210_164311_sk-przam_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:50.133890+00:00"}
{"id": "vr31000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31000", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Sme jediná strana na Slovensku, zdôrazňujem, ktorá má inštitút primárnych volieb, kde ktokoľvek sa môže uchádzať o pozíciu volebného lídra a potom by boli primárky, v ktorých by sa súťažilo.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Primárne voľby majú za úlohu v stranách určiť, ktorý kandidát, resp. kandidáti ju budú reprezentovať v nadchádzajúcich všeobecných voľbách. Tento systém je populárny vďaka Spojeným štátom americkým, kde sa týmto spôsobom volia reprezentanti strán, ktorí neskôr kandidujú v celoštátnych prezidentských voľbách. Primárne voľby - alebo primárky - sa konajú podľa rôznych pravidiel od štátu k štátu. Jeden z typov sú \"uzavreté primárky\", v ktorých iba registrovaní členovia strany môžu hlasovať za svojich straníckych kandidátov, čo eliminuje nezávislých hlasujúcich z procesu. Ďalšou možnosťou sú \"polo-uzavreté\" primárky, v ktorých majú hlasujúci registrovaní ako nezávislí možnosť počakať, kým neprídu do hlasovacej kabínky. Tu sa môžu ohľadne kandidáta za stranu vyjadriť. Štáty môžu okrem iného používať \"upravené uzavreté\", či \"otvorené\" primárne voľby. V prípade strany SDKÚ-DS sa v základných ustanoveniach v § 1 uvádza: \" O nominovaní kandidátov za SDKÚ na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na funkcie predsedov vyšších územných celkov, primátorov, starostov a poslancov do orgánov územnej samosprávy rozhodujú členovia SDKÚ na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním vo vnútrostraníckych voľbách (ďalej len \"primárkach\").\" Čo sa týka možných kandidátov, ú prava vnútrostraníckych (primárnych) volieb SDKÚ-DS podľa § 3 uvádza: \" Za kandidáta SDKÚ-DS do všetkých funkcií uvedených v § 1 môže byť v primárnych voľbách zvolený každý, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky.\" Ivan Mikloš teda hovoril pravdu, keď tvrdil, že o pozíciu volebného lídra strany sa môže uchádzať ktokoľvek. Po prieskume ostatných politických strán demagog.sk zistil, že rovnako tvrdenie ohľadne jedinečnosti SDKÚ-DS v držaní inštitútu primárok bolo pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Primárne voľby majú za úlohu v stranách určiť, ktorý kandidát, resp. kandidáti ju budú reprezentovať v nadchádzajúcich všeobecných voľbách. Tento systém je populárny vďaka Spojeným štátom americkým, kde sa týmto spôsobom volia reprezentanti strán, ktorí neskôr kandidujú v celoštátnych prezidentských voľbách. Primárne voľby - alebo primárky - sa konajú podľa rôznych pravidiel od štátu k štátu. Jeden z typov sú \"uzavreté primárky\", v ktorých iba registrovaní členovia strany môžu hlasovať za svojich straníckych kandidátov, čo eliminuje nezávislých hlasujúcich z procesu. Ďalšou možnosťou sú \"polo-uzavreté\" primárky, v ktorých majú hlasujúci registrovaní ako nezávislí možnosť počakať, kým neprídu do hlasovacej kabínky. Tu sa môžu ohľadne kandidáta za stranu vyjadriť. Štáty môžu okrem iného používať \"upravené uzavreté\", či \"otvorené\" primárne voľby. V prípade strany SDKÚ-DS sa v základných ustanoveniach v § 1 uvádza: \" O nominovaní kandidátov za SDKÚ na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, na funkcie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, na funkcie predsedov vyšších územných celkov, primátorov, starostov a poslancov do orgánov územnej samosprávy rozhodujú členovia SDKÚ na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva s tajným hlasovaním vo vnútrostraníckych voľbách (ďalej len \"primárkach\").\" Čo sa týka možných kandidátov, ú prava vnútrostraníckych (primárnych) volieb SDKÚ-DS podľa § 3 uvádza: \" Za kandidáta SDKÚ-DS do všetkých funkcií uvedených v § 1 môže byť v primárnych voľbách zvolený každý, kto spĺňa zákonom stanovené podmienky.\" Ivan Mikloš teda hovoril pravdu, keď tvrdil, že o pozíciu volebného lídra strany sa môže uchádzať ktokoľvek. Po prieskume ostatných politických strán demagog.sk zistil, že rovnako tvrdenie ohľadne jedinečnosti SDKÚ-DS v držaní inštitútu primárok bolo pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["primárky", "ú", "prava"], "url": ["http://www.ehow.com/about_5041065_definition-open-primary-election.html", "http://sdku.bluepard.net/index.php?uprava_primariek", "http://sdku.bluepard.net/index.php?uprava_primariek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:55.735411+00:00"}
{"id": "49941", "numeric_id": 49941, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49941", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Igor Matovič poprepisoval celý svoj majetok na svoju manželku, v pohode, že všetok svoj majetok.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne majetkové priznania a verejne dostupné informácie potvrdzujú, že Igor Matovič previedol všetky svoje aktíva na svoju manželku, čím sa formálne zbavil priameho vlastníctva majetku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nIgor Matovič v majetkovom priznaní uvádza, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a neposkytuje ani žiadne informácie o užívaní cudzieho majetku. Igor Matovič presunul všetky svoje aktíva na svoju manželku, Pavlínu Matovičovú. Tá je evidovaná ako vlastníčka viacerých nehnuteľností , vrátane skolaudovaného rodinného domu v Trnave.\n\nPodľa informácií Nadácie Zastavme korupciu bolo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) Matovičovcov iniciované v lete 2006, pričom predmetom rozdelenia boli aj nehnuteľnosti nadobudnuté krátko pred podaním žiadosti. Súd BSM zrušil s účinnosťou od 31. augusta 2006 a už nasledujúci deň manželia spísali dohodu, podľa ktorej všetky nehnuteľnosti a podiel v spoločnosti Regionpress pripadli Pavlíne Matovičovej.\n\nNapriek tomu, že jeho manželka sa formálne stala jedinou vlastníčkou Regionpressu, Matovič zostal jeho konateľom až do roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady. Ešte v roku 2014 bol verejne spájaný s obchodnými rokovaniami spoločnosti.\n\nDôvodom tejto úpravy mohol byť zvýšený záujem daňových kontrolórov o Matovičovu podnikateľskú činnosť. V tom období čelil otázkam súvisiacim s účtovaním kilometrov na firemnom aute či dovozom tlačiarenského stroja cez súčiastky.\n\nV rozhovore pre denník Sme vysvetľoval záležitosť s BSM takto: „,Začínal som byť z majetku chorý. Uvedomoval som si, koľko mám na účte, kvapkalo mi na karbid.“ Dodal, že „odvtedy ženičke hovorím, že nič nemám a že keď niečo chce, musí sa rozhodnúť sama. A robí mi to dobre, cítim sa slobodný.“", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne majetkové priznania a verejne dostupné informácie potvrdzujú, že Igor Matovič previedol všetky svoje aktíva na svoju manželku, čím sa formálne zbavil priameho vlastníctva majetku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Igor Matovič v majetkovom priznaní uvádza, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a neposkytuje ani žiadne informácie o užívaní cudzieho majetku. Igor Matovič presunul všetky svoje aktíva na svoju manželku, Pavlínu Matovičovú. Tá je evidovaná ako vlastníčka viacerých nehnuteľností , vrátane skolaudovaného rodinného domu v Trnave.", "Podľa informácií Nadácie Zastavme korupciu bolo zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) Matovičovcov iniciované v lete 2006, pričom predmetom rozdelenia boli aj nehnuteľnosti nadobudnuté krátko pred podaním žiadosti. Súd BSM zrušil s účinnosťou od 31. augusta 2006 a už nasledujúci deň manželia spísali dohodu, podľa ktorej všetky nehnuteľnosti a podiel v spoločnosti Regionpress pripadli Pavlíne Matovičovej.", "Napriek tomu, že jeho manželka sa formálne stala jedinou vlastníčkou Regionpressu, Matovič zostal jeho konateľom až do roku 2010, keď sa stal poslancom Národnej rady. Ešte v roku 2014 bol verejne spájaný s obchodnými rokovaniami spoločnosti.", "Dôvodom tejto úpravy mohol byť zvýšený záujem daňových kontrolórov o Matovičovu podnikateľskú činnosť. V tom období čelil otázkam súvisiacim s účtovaním kilometrov na firemnom aute či dovozom tlačiarenského stroja cez súčiastky.", "V rozhovore pre denník Sme vysvetľoval záležitosť s BSM takto: „,Začínal som byť z majetku chorý. Uvedomoval som si, koľko mám na účte, kvapkalo mi na karbid.“ Dodal, že „odvtedy ženičke hovorím, že nič nemám a že keď niečo chce, musí sa rozhodnúť sama. A robí mi to dobre, cítim sa slobodný.“"], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["priznaní", "presunul", "nehnuteľností", "informácií", "jedinou", "úpravy", "Sme"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=MatoIgor", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/563564-transparency-matovic-by-mal-zverejnit-majetkove-priznanie-manzelky/", "https://spravy.stvr.sk/2023/08/i-matovic-je-podla-majetkoveho-priznania-nadalej-bezdomovec-poukazuje-nadacia-zastavme-korupciu/", "https://index.sme.sk/c/22639763/preco-je-podnikatel-matovic-pre-ministra-matovica-problem.html", "https://index.sme.sk/c/22639763/preco-je-podnikatel-matovic-pre-ministra-matovica-problem.html", "https://index.sme.sk/c/22639763/preco-je-podnikatel-matovic-pre-ministra-matovica-problem.html", "https://domov.sme.sk/c/22632516/matovic-majetkove-priznanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:51.004900+00:00"}
{"id": "vr26226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26226", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Mimochodom 74 tisíc hlasov žiaden bratislavský župan nikdy nedostal, čiže aj toto je rekord.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nikdy nezískal kandidát na post predsedu BSK viac ako 74 tisíc hlasov, ktoré získal Frešo v 2. kole vo voľbách VÚC 2013. Uvádzame výsledky (počty hlasov), ktoré kandidáti na post predsedu BSK dosiahli od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 65 901 (Roman) nebolo 2005 30 471 (Bajan) 37 623 (Bajan) 2009 42 794 (Frešo) 66 163 (Frešo) 2013 57 777 (Frešo) 74 132 (Frešo) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nikdy nezískal kandidát na post predsedu BSK viac ako 74 tisíc hlasov, ktoré získal Frešo v 2. kole vo voľbách VÚC 2013. Uvádzame výsledky (počty hlasov), ktoré kandidáti na post predsedu BSK dosiahli od roku 2001: 1.kolo 2.kolo 2001 65 901 (Roman) nebolo 2005 30 471 (Bajan) 37 623 (Bajan) 2009 42 794 (Frešo) 66 163 (Frešo) 2013 57 777 (Frešo) 74 132 (Frešo) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["2001", "2005", "2009", "2013"], "url": ["http://app.statistics.sk/volby01/webdata/slov/obsah.htm", "http://app.statistics.sk/vuc_2005/slov/index.jsp.htm", "http://app.statistics.sk/vuc2009/menu/indexv.jsp@lang=sk.htm", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/osk_def_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:51.489127+00:00"}
{"id": "vr29828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29828", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...východnú hranicu, teda hranicu, ktorá predstavuje Schengen, 98 kilometrov s Ukrajinou", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj podľa oficiálnych informácií Ministerstva vnútra SR je dĺžka štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou 98 kilometrov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aj podľa oficiálnych informácií Ministerstva vnútra SR je dĺžka štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou 98 kilometrov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra SR"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-1&sprava=slovensko-je-spolahlivym-clenom-schengenskeho-priestoru-uz-sedem-rokov-v-hodnoteniach-obstalo-vyborne"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:53.884567+00:00"}
{"id": "vr28950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28950", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...inflácia prakticky na nulovej úrovni.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa pozrieme na vývoj inflácie (CPI), tak skutočne vidíme, že inflácia sa pohybuje od začiatku roka 2014 na úrovni okolo 0 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý,", "analysis_paragraphs": ["Ak sa pozrieme na vývoj inflácie (CPI), tak skutočne vidíme, že inflácia sa pohybuje od začiatku roka 2014 na úrovni okolo 0 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý,"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Slovstat"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1486&m_sso=3&m_so=16&ic=46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:01.095074+00:00"}
{"id": "48278", "numeric_id": 48278, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48278", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Len ja sa pýtam, čo ideme robiť v 2022, pretože v Rakúsku podľa mňa nie sú hlúpejší od Slovákov, ani minister hospodárstva, ani minister financií, ani premiér alebo rakúsky kancelár a tam sa rozhodli ľuďom vyplatiť energetické šeky 150 EUR pre každú domácnosť, tým slabším dokonca 300 EUR pre každú domácnosť.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúska vláda schválila balík pomoci vo výške 1,7 miliardy eur, ktorý by mal pomôcť zmierniť dopady nárastu cien energií. Domácnosti tak dostanú jednorazovú pomoc vo výške 150 eur a ohrozené skupiny (napr. nezamestnaní) 300 eur. Súčasťou balíka pomoci je aj pozastavenie paušálnej platby za ekologickú energiu, čo by malo znížiť náklady domácnosti v priemere o 100 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rakúska vláda schválila balík pomoci vo výške 1,7 miliardy eur, ktorý by mal pomôcť zmierniť dopady nárastu cien energií. Domácnosti tak dostanú jednorazovú pomoc vo výške 150 eur a ohrozené skupiny (napr. nezamestnaní) 300 eur. Súčasťou balíka pomoci je aj pozastavenie paušálnej platby za ekologickú energiu, čo by malo znížiť náklady domácnosti v priemere o 100 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["schválila"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/austria-plans-17-bln-euro-package-cushion-energy-price-rises-2022-01-28/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:21.175670+00:00"}
{"id": "vr26029", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26029", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Projekt tzv. Filialka obhajovali 3 ministri, z toho 2 za SMER-SD.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nedá sa povedať, že by súčasný minister dopravy Počiatek projekt Filiálky obhajoval. Na základe štúdie realizovateľnosti ju navrhol vyradiť z opačného programu dopravy. V rokoch 2006 - 2010 pôsobil ako minister dopravy Ľ. Vážny. Operačný program doprava na roky 2007 - 2013 z augusta 2007 neobsahuje zmienku o projekte Filiálka. Obsahuje však zmienku o projekte osi 4 Integrovaná doprava TEN-T. Filiálka sa v dokumente priamo nespomína, no bola súčasťou tohoto projektu. Ján Figeľ projekt podporoval, dokonca v roku 2012 vyhlásil na projekt súťaž. Aktuálny minister Počiatek však už projekt Filiálky neobhajoval. Na základe štúdie , ktorá vyhodnotila Filiálku ako rizikovú z ekonomického a technického pohľadu, čo ohrozovalo schválenie Európskou komisiou, ju navrhol vyradiť a namiesto tohto projektu navrhol presunúť peniaze na hromadnú dopravu do Bratislavy a Košíc. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nedá sa povedať, že by súčasný minister dopravy Počiatek projekt Filiálky obhajoval. Na základe štúdie realizovateľnosti ju navrhol vyradiť z opačného programu dopravy. V rokoch 2006 - 2010 pôsobil ako minister dopravy Ľ. Vážny. Operačný program doprava na roky 2007 - 2013 z augusta 2007 neobsahuje zmienku o projekte Filiálka. Obsahuje však zmienku o projekte osi 4 Integrovaná doprava TEN-T. Filiálka sa v dokumente priamo nespomína, no bola súčasťou tohoto projektu. Ján Figeľ projekt podporoval, dokonca v roku 2012 vyhlásil na projekt súťaž. Aktuálny minister Počiatek však už projekt Filiálky neobhajoval. Na základe štúdie , ktorá vyhodnotila Filiálku ako rizikovú z ekonomického a technického pohľadu, čo ohrozovalo schválenie Európskou komisiou, ju navrhol vyradiť a namiesto tohto projektu navrhol presunúť peniaze na hromadnú dopravu do Bratislavy a Košíc. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["súčasťou", "vyhlásil", "štúdie", "navrhol"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/4245489/schvalili-zmeny-planu-pre-zeleznicu-tent.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/projekt-filialka-v-bratislave-este-nie/713091-clanok.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11225/11225.html?dfpi=22", "http://bratislava.sme.sk/c/6764517/europska-komisia-odobrila-presun-penazi-z-filialky-na-region-bratislavy-a-kosic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:38.450597+00:00"}
{"id": "vr34788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34788", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Chcem pripomenúť, že rokovali o tomto probléme (o pomoci Grécku, pozn.) parlamenty Nemecka, parlament Francúzska.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nemecko aj Francúzsko už pomoc Grécku schválili.", "analysis_paragraphs": ["Nemecko aj Francúzsko už pomoc Grécku schválili."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Nemecko", "Francúzsko"], "url": ["http://www.europeanvoice.com/article/2010/05/german-parliament-clears-loan-for-greece/67924.aspx", "http://www.ft.com/cms/s/0/e6d962a4-5750-11df-b010-00144feab49a.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:53.353462+00:00"}
{"id": "vr27177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27177", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Keď odrátame tých, ktorí neboli voliť, tak sa tá podpora (SMER-SD, pozn.) sa pohybuje v rozpätí 25-27 percent.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Kňažka sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom, podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. Zároveň, v prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Kňažka sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom, podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. Zároveň, v prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovory SME a Pravda", "evidovaných", "Strana"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:22.514730+00:00"}
{"id": "45370", "numeric_id": 45370, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45370", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko odovzdali sme s najnižšou nezamestnanosťou v histórii tejto krajiny, s dlhom 48 %... Nemecko ako rozvinutá ekonomika hospodári niekoľko rokov s prebytkom. Momentálne má dlh 60 %, my 48. Vzhľadom na koronakrízu ide použiť opatrenia, ktoré Nemecko zadĺžia 74 až 75 %. Na Slovensku je 48, tzn. máme tam relatívne dobrý priestor na to, aby vláda si mohla požičať prislúchajúce peniaze, ktoré môže použiť na sanovanie krízy.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Petra Pellegriniho klesla miera evidovanej nezamestnanosti pod 5 percent, dlh krajiny bol v roku 2019 48 percent HDP. Dlh Nemecka kvôli koronavírusu stúpne zo 60 na pravdepodobných 75 percent HDP. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. V januári 2020 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hlásilo , že miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v novembri a decembri 2020 4,92 %. „Ide o historicky najnižšiu priemernú mieru na Slovensku,” uviedol rezort. „Nezamestnanosť sa nemení a je naďalej historicky najnižšia,” napísala Národná banka Slovenska vo svojom decembrovom komentári. Vláda Petra Pellegriniho odovzdávala moc vláde Igora Matoviča v 21. marca 2020. Vtedy bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,19 %. Dlh Slovenskej republiky dosiahol v roku 2019 48 % HDP. Dlh Nemecka je na úrovni pod 60 % HDP, vzhľadom na pandémiu koronavírusu však tamojšie Ministerstvo financií oznámilo , že zadlženie krajiny vzrastie na viac ako 75 %.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Petra Pellegriniho klesla miera evidovanej nezamestnanosti pod 5 percent, dlh krajiny bol v roku 2019 48 percent HDP. Dlh Nemecka kvôli koronavírusu stúpne zo 60 na pravdepodobných 75 percent HDP. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. V januári 2020 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny hlásilo , že miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla v novembri a decembri 2020 4,92 %. „Ide o historicky najnižšiu priemernú mieru na Slovensku,” uviedol rezort. „Nezamestnanosť sa nemení a je naďalej historicky najnižšia,” napísala Národná banka Slovenska vo svojom decembrovom komentári. Vláda Petra Pellegriniho odovzdávala moc vláde Igora Matoviča v 21. marca 2020. Vtedy bola miera evidovanej nezamestnanosti 5,19 %. Dlh Slovenskej republiky dosiahol v roku 2019 48 % HDP. Dlh Nemecka je na úrovni pod 60 % HDP, vzhľadom na pandémiu koronavírusu však tamojšie Ministerstvo financií oznámilo , že zadlženie krajiny vzrastie na viac ako 75 %."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["hlásilo", "napísala", "odovzdávala", "bola", "dosiahol", "je", "oznámilo"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-roku-2019-historickom-minime.html", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2019/1075_rk_nez_20191220.pdf", "https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020.html?page_id=971502", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVJNU4MwFPwtHjiG9yCBBG_U0bZanVGnanNxIKQUWwJCBPvvTR0vzvgxHszlJfN2922yAQkPIE02VGVmq8ZkO3deyfjxms_FZBKkiJMFxfn5xe3V7OQsnC4juAMJUhnb2g2smrzPNkQbUpk1ybbWQ7dputqpDUaTvu2yYe_h0Gu7dVUkLOG6CEhY8IiwOMpJgiIiRaY0yylVccAO8q2qClhRLbhgWjg0hoQpFRNBM3Q8pXPkRcBVCPe_-ZWujd-sFB1fvkNOpumM8QWiWEwjnKez5U1yTSmm9APwg8bKeeDfegg43A-VHmFpDi-zg9s_XnGGcA6yymt_VLWPPhccKXe8kCVxROkhs-rp-VmmLpjGWP1q4eE_knFzUpNTUYLs9Fp3uvNfOvdlNta2_bGHHo7j6JdNU-60r5raw68om6Z3_j4joa1rQfdku748pUzme7orj94A7mvPqw!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/203063/Nemecky-dlh-sa-v-roku-znizil-pod-HDP-ale-koronakriza-ho-opat-zvysi", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/203540/Verejny-dlh-Nemecka-moze-tento-rok-vzrast-na-vyse-HDP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:24.392939+00:00"}
{"id": "vr15192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15192", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...už len samotný príchod Jaguaru Land Roveru do Nitry spôsobil obrovské oživenie pracovného trhu, ale aj oživenie regiónu, v ktorom sa Land Rover nachádza.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Príchod JLR spôsobí oživenie pracovného trhu. Automobilka by mala zamestnať 2800 pracovníkov. Ficov výrok však považujeme za zavádzajúci, keďže v posledných mesiacoch vývoj nezamestnanosti v Nitrianskom kraji kopíruje celoslovenský vývoj a miesta ešte neboli vytvorené. Automobilka Jaguar Land Rover na začiatok zamestná 2800 pracovníkov. Oznámenie o definitívnom príchode automobilky sprevádzali špekulácie s cenami pozemkov. V Nitrianskom kraji sa nachádzajú výrobcovia príslušenstva do automobilov, po príchode automobilky sa teda dá predpokladať rozširovanie výroby. Môžeme spomenúť SE BORDNETZE, Matador Automotive Vráble, a.s, Kongsberg Automotive s.r.o., Bauer Gear Motor Slovakia s.r.o. Niektorí investori tam smerujú už teraz, pričom plánujú vytvoriť 500 pracovných miest. Tie však zatiaľ vytvorené neboli, Nitra má podpriemernú nezamestnanosť. Údaj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( .zip , hárok \"Tab1\") za apríl 2016 hovorí o čísle 8,55 percent, zatiaľ čo priemerná nezamestnanosť na Slovensku je 9,64 percent. Denník Pravda opisuje , ako v minulosti príchody automobiliek znižovali nezamestnanosť a prispievali k rozvoju regiónu. „Nastal rozvoj v sektore služieb. Došlo k nárastu ubytovacích kapacít, pribudli nové hotely či penzióny. Dnes je tu omnoho viac kaviarní a reštaurácií, ich kvalita sa zvýšila,“ znie vyjadrenie o vplyve automobilky PSA. Graf, v ktorom porovnávame rozdiel medzi nezamestnanosťou v Nitrianskom kraji a na Slovensku neukazuje zväčšovanie rozdielu vo vývoji nezamestnanosti a to ani v auguste 2016, v čase ohlásenia pravdepodobného príchodu Jaguar Land Rover na Slovensko, ani v decembri, keď bola investícia definitívne potvrdená. Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Príchod JLR spôsobí oživenie pracovného trhu. Automobilka by mala zamestnať 2800 pracovníkov. Ficov výrok však považujeme za zavádzajúci, keďže v posledných mesiacoch vývoj nezamestnanosti v Nitrianskom kraji kopíruje celoslovenský vývoj a miesta ešte neboli vytvorené. Automobilka Jaguar Land Rover na začiatok zamestná 2800 pracovníkov. Oznámenie o definitívnom príchode automobilky sprevádzali špekulácie s cenami pozemkov. V Nitrianskom kraji sa nachádzajú výrobcovia príslušenstva do automobilov, po príchode automobilky sa teda dá predpokladať rozširovanie výroby. Môžeme spomenúť SE BORDNETZE, Matador Automotive Vráble, a.s, Kongsberg Automotive s.r.o., Bauer Gear Motor Slovakia s.r.o. Niektorí investori tam smerujú už teraz, pričom plánujú vytvoriť 500 pracovných miest. Tie však zatiaľ vytvorené neboli, Nitra má podpriemernú nezamestnanosť. Údaj Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ( .zip , hárok \"Tab1\") za apríl 2016 hovorí o čísle 8,55 percent, zatiaľ čo priemerná nezamestnanosť na Slovensku je 9,64 percent. Denník Pravda opisuje , ako v minulosti príchody automobiliek znižovali nezamestnanosť a prispievali k rozvoju regiónu. „Nastal rozvoj v sektore služieb. Došlo k nárastu ubytovacích kapacít, pribudli nové hotely či penzióny. Dnes je tu omnoho viac kaviarní a reštaurácií, ich kvalita sa zvýšila,“ znie vyjadrenie o vplyve automobilky PSA. Graf, v ktorom porovnávame rozdiel medzi nezamestnanosťou v Nitrianskom kraji a na Slovensku neukazuje zväčšovanie rozdielu vo vývoji nezamestnanosti a to ani v auguste 2016, v čase ohlásenia pravdepodobného príchodu Jaguar Land Rover na Slovensko, ani v decembri, keď bola investícia definitívne potvrdená. Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["2800", "príslušenstva", "smerujú", ".zip", "opisuje", "ohlásenia", "definitívne"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://ec.europa.eu/eures/main.jsp?catId=2810&acro=lmi&lang=sk&countryId=SK&regionId=SK0&nuts2Code=SK02&nuts3Code=SK023&regionName=Nitriansky%20kraj", "http://aktualne.atlas.sk/ekonomika/financie/investori-prejavuju-enormny-zaujem-priemyselny-park-nitre.html", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/apr_2016.ZIP", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/394570-jaguar-potiahne-nitru/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7958224/automobilka-jaguar-land-rover-pride-na-slovensko.html", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:03.840064+00:00"}
{"id": "vr34747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34747", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja si kladiem otázku, prečo maďarskí predstavitelia v poslednom období a nie len za našej vlády, ale za vlády Mikuláša Dzurindu odmietali prísť, či to bol prezident Maďarskej republiky alebo predseda vlády do Bratislavy na oficiálnu návštevu, znovu opakujem oficiálnu návštevu, nie na tie rôzne stretnutia. No pretože, ja to tak cítim, že Bratislavu, aby prišli do Bratislavy, tak by oficiálne aj oni uznali, že je SR existuje. Pre nich je stále Slovensko len Horné Uhorsko.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Maďarský prezident bol na oficiálnej návšteve Slovenska v decembri 2005.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský prezident bol na oficiálnej návšteve Slovenska v decembri 2005."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["v decembri 2005."], "url": ["http://www.prezident.sk/?rok-2005&news_id=1741"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:06.722661+00:00"}
{"id": "vr38277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38277", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V rezorte (dopravy,výstavby a regionálneho rozvoja, pozn.), ktorý riadim, sa realizuje takmer 15% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu nevieme overiť, pretože nevieme akou metódou J. Figeľ k takémuto číslu dospel. Je možné sčítať podiel sektorov dopravy a stavebníctva, avšak je otázne či to je všetko, čo J. Figeľ do takéhoto výpočtu zahrnul. Navyše nie všetky štatistiky podiel práve týchto sektorov udávajú. ŠÚ SR napríklad do sektoru dopravy započítava aj niektoré služby, ktoré s MDVRR SR nie nutne súvisia. Nápomocnejší graf poskytuje TREND , avšak ten pochádza ešte z roku 2006. Tu tvorí stavebníctvo a doprava 14,4% z celkového HDP.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu nevieme overiť, pretože nevieme akou metódou J. Figeľ k takémuto číslu dospel. Je možné sčítať podiel sektorov dopravy a stavebníctva, avšak je otázne či to je všetko, čo J. Figeľ do takéhoto výpočtu zahrnul. Navyše nie všetky štatistiky podiel práve týchto sektorov udávajú. ŠÚ SR napríklad do sektoru dopravy započítava aj niektoré služby, ktoré s MDVRR SR nie nutne súvisia. Nápomocnejší graf poskytuje TREND , avšak ten pochádza ešte z roku 2006. Tu tvorí stavebníctvo a doprava 14,4% z celkového HDP."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "TREND"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24281", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/podiely-sektorov-na-tvorbe-hdp-na-slovensku-2006-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:32.133107+00:00"}
{"id": "vr32905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32905", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "I na Slovensku došlo k úpravám volebního zákona pro volbu prezidenta republiky po prvních volbách.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě dohledané legislativy, která se týká přímé volby prezidenta na Slovensku, je výrok hodnocen jako pravdivý. Přímá volba prezidenta na Slovensku byla zavedena v roce 1999, hlava státu se volí na základě zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov (.pdf) . V 1. přímé volbě byl zvolen Rudolf Schuster (1999), v následujících volbách ( 2004, 2009 ) byl zvolen současný prezident Ivan Gašparovič. Zákon, který přímou volbu upravuje, byl novelizován celkem 4krát a to v letech 2003, 2008 (dvakrát) a 2011. Premiérem zmíněná úprava tohoto zákona v roce 2003 byla spíše technického rázu - 515/2003 Sb. (.pdf - čl. XVIII) Kompletní znění zmíněné novely: Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov sa mení a dopĺ ňa takto: 1. § 8 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu.”. 2. V § 39 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „v rámci okresu”. 3. Slová „okresná volebná komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodná volebná komisia“ v príslušnom tvare. 4. Slová „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodný úrad“ v prí- slušnom tvare. 5. Slová „v okrese“ sa v celom texte zákona vypúšťajú. 6. Slová „okresná komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodná komisia“ v príslušnom tvare Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základě dohledané legislativy, která se týká přímé volby prezidenta na Slovensku, je výrok hodnocen jako pravdivý. Přímá volba prezidenta na Slovensku byla zavedena v roce 1999, hlava státu se volí na základě zákona č. 46/1999 o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov (.pdf) . V 1. přímé volbě byl zvolen Rudolf Schuster (1999), v následujících volbách ( 2004, 2009 ) byl zvolen současný prezident Ivan Gašparovič. Zákon, který přímou volbu upravuje, byl novelizován celkem 4krát a to v letech 2003, 2008 (dvakrát) a 2011. Premiérem zmíněná úprava tohoto zákona v roce 2003 byla spíše technického rázu - 515/2003 Sb. (.pdf - čl. XVIII) Kompletní znění zmíněné novely: Zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov sa mení a dopĺ ňa takto: 1. § 8 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „(5) Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu.”. 2. V § 39 ods. 4 písm. e) sa vypúšťajú slová „v rámci okresu”. 3. Slová „okresná volebná komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodná volebná komisia“ v príslušnom tvare. 4. Slová „okresný úrad“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodný úrad“ v prí- slušnom tvare. 5. Slová „v okrese“ sa v celom texte zákona vypúšťajú. 6. Slová „okresná komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „obvodná komisia“ v príslušnom tvare Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 46/1999", "Rudolf Schuster", "2004, 2009", "515/2003 Sb."], "url": ["http://www.infovolby.sk/data/_media/Zakon%20o%20sposobe%20volby%20prezidenta%20SR.pdf", "http://www.prezident.sk/?zivotopis-schuster", "http://www.prezident.sk/?zivotopis", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_sala/zakon515.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:04.393258+00:00"}
{"id": "vr37410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37410", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Keď tam prišiel nový manažment, už idú do mínusu (teplárne, pozn.).", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál etrend.sk uvádza predpokladané údaje hospodárenia teplárni za rok 2010 (v mil. eur): Bratislavská teplárenská: -0,445 Tepláreň Košice: +2,437 Žilinská teplárenská: +2,37 Martinská teplárenská: -1,419 Zvolenská teplárenská: -0,155 Trnavská teplárenská: +0,640 Je pravda, že niektoré teplárne vykážu stratu, na rozdiel od predchádzajúcich období. Nie však všetky. Nie je tiež jasné, či stratu začali vykazovať až nástupom nového manažmentu po zmene vlády.", "analysis_paragraphs": ["Portál etrend.sk uvádza predpokladané údaje hospodárenia teplárni za rok 2010 (v mil. eur): Bratislavská teplárenská: -0,445 Tepláreň Košice: +2,437 Žilinská teplárenská: +2,37 Martinská teplárenská: -1,419 Zvolenská teplárenská: -0,155 Trnavská teplárenská: +0,640 Je pravda, že niektoré teplárne vykážu stratu, na rozdiel od predchádzajúcich období. Nie však všetky. Nie je tiež jasné, či stratu začali vykazovať až nástupom nového manažmentu po zmene vlády."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/fnm-privatizacia-teplarni-je-pre-stat-vyhodnejsia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:10.756898+00:00"}
{"id": "vr15674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15674", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Máme čím ďalej viac nových pracovných miest a znižuje sa nezamestnanosť, zvyšuje sa zamestnanosť.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 8,76 % v decembri 2016. Tento ukazovateľ má celoročne klesajúci trend, v januári bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 10,30 %, hranicu 10 % prekročila nezamestnanosť v marci 2016. Štatistický úrad ako aj OECD evidujú rast zamestnanosti. V prvom kvartáli roku 2016 bol celkový počet pracujúcich 2 461,6 tisíc osôb, čo tvorí 89,3 % z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Počet pracujúcich sa v treťom kvartáli navýšil na 2 503,4 tisíc osôb, čiže ide o 90,5 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. Najväčší počet voľných pracovných miest v roku 2016 je zaznamenaný za mesiac máj, vtedy sa evidovalo 41 992 voľných pracovných miest. Zmena v počte za mesiace jún a júl je pomerne prudký, to môže byť spôsobené aj vstupom čerstvých absolventov na trh práce. V decembri 2016 sa evidovalo 35 284 voľného pracovného miesta. Vývoj počtu pracovných miest určite výrazne ovplyvňujú aj sezónne zmeny, preto sa nedá jednoznačne rozhodnúť o tendencii vývoja. Je pritom pravda, že v porovnaní s počtom voľných miest na začiatku roka 2016 je momentálne na trhu viac možností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročného hodnotenia zamestnanosti Štatistický úrad zistil nasledujúce: \" Rast počtu pracujúcich osôb a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Trnavskom (o 4,8 %) a Bratislavskom kraji (o 4,7 %). Tieto kraje zároveň dosiahli najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných, v Trnavskom o 3,9 p. b. a v Bratislavskom kraji o 3,7 p. b. Rozdiel medzi najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji a najnižšou v Košickom kraji bol 14,6 p. b., medziročne sa tak zvýšil o 2,9 p. b .\" O počte nových pracovných miest píše Štatistický úrad toto: \"Počty ponúkaných voľých pracovných miest v 3. štvrťroku medziročne vzrástli v priemere o 3 142 (o 18,2 %) na 20 430 miest. Absolútne najviac v doprave a skladovaní (o 892), veľkoobchode a maloobchode (o 782 miest) a v priemyselnej výrobe (o 756 miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj v stavebníctve a finančných a poisťovacích činnostiach. Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 21 %) a v dodávke elektriny, plynu, pary (o 19,5 %).\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 8,76 % v decembri 2016. Tento ukazovateľ má celoročne klesajúci trend, v januári bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 10,30 %, hranicu 10 % prekročila nezamestnanosť v marci 2016. Štatistický úrad ako aj OECD evidujú rast zamestnanosti. V prvom kvartáli roku 2016 bol celkový počet pracujúcich 2 461,6 tisíc osôb, čo tvorí 89,3 % z celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Počet pracujúcich sa v treťom kvartáli navýšil na 2 503,4 tisíc osôb, čiže ide o 90,5 % ekonomicky aktívnych obyvateľov. Najväčší počet voľných pracovných miest v roku 2016 je zaznamenaný za mesiac máj, vtedy sa evidovalo 41 992 voľných pracovných miest. Zmena v počte za mesiace jún a júl je pomerne prudký, to môže byť spôsobené aj vstupom čerstvých absolventov na trh práce. V decembri 2016 sa evidovalo 35 284 voľného pracovného miesta. Vývoj počtu pracovných miest určite výrazne ovplyvňujú aj sezónne zmeny, preto sa nedá jednoznačne rozhodnúť o tendencii vývoja. Je pritom pravda, že v porovnaní s počtom voľných miest na začiatku roka 2016 je momentálne na trhu viac možností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štvrťročného hodnotenia zamestnanosti Štatistický úrad zistil nasledujúce: \" Rast počtu pracujúcich osôb a miery zamestnanosti zaznamenali všetky kraje. Zamestnanosť relatívne najviac vzrástla v Trnavskom (o 4,8 %) a Bratislavskom kraji (o 4,7 %). Tieto kraje zároveň dosiahli najvýraznejší rast miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20 - 64 ročných, v Trnavskom o 3,9 p. b. a v Bratislavskom kraji o 3,7 p. b. Rozdiel medzi najvyššou mierou zamestnanosti v Bratislavskom kraji a najnižšou v Košickom kraji bol 14,6 p. b., medziročne sa tak zvýšil o 2,9 p. b .\" O počte nových pracovných miest píše Štatistický úrad toto: \"Počty ponúkaných voľých pracovných miest v 3. štvrťroku medziročne vzrástli v priemere o 3 142 (o 18,2 %) na 20 430 miest. Absolútne najviac v doprave a skladovaní (o 892), veľkoobchode a maloobchode (o 782 miest) a v priemyselnej výrobe (o 756 miest). Výraznejšie zvýšenie bolo aj v stavebníctve a finančných a poisťovacích činnostiach. Ponuka voľných pracovných miest sa medziročne znížila iba vo verejnej správe, sociálnom zabezpečení (o 21 %) a v dodávke elektriny, plynu, pary (o 19,5 %).\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosti", "Štatistický úrad", "OECD", "voľných pracovných miest", "Štatistický úrad"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22%29&ui.name=Pracuj%C3%BAci%20pod%C4%BEa%20V%C3%BDberov%C3%A9ho%20zis%C5%A5ovania%20pracovn%C3%BDch%20s%C3%ADl%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://data.oecd.org/emp/employment-rate.htm", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/991507b7-a5ae-45db-9166-78158444e5d4/!ut/p/b1/lZLbkqIwFEW_xQ-wSQiY-BgMchGQm9xeLEWxARVsLwhfP3RXz8P01GDNeUuydk7OzuYSLuKS8-aRHza3vDpvjp_rZLJ2sEYkCVIAJAMBTV94ljqb88pK7IG4B8A_ioI_9cRyZaD51FZcXYBA-K0fAD71c8_m6VRQZsxdzvvjGU88Y8IDAL_1M4WqAjYAIIYiAo2qK3fqIAQoGnq_ANC3fqDBUH9l8kLfA0P9p-jn_D8A76d_UsADDVsuXDiOQpfghX6K_lP_N_DCv5CLirh5sso5yFTKHFxK8jutsjjh83FTK7UivJt-dsZlFLEwicvtMj2KiwvP-yWUosRqKZvM23HQodxDyLky-HwIGuxjSHxN3iahwW40P2zl2rkxRk3xYyKAZ6IvXYyL3KtK4WMcnD0gtuPLdbr2xTFN44NigtELbwB6le2QS76QoXR9AUPxfxXgZNBh79UNnwkb_iPIWWp12nNxj-F_jgsx53MRENZe0dZaV3ZugT1gMQeaMmlhP4y_6gLLn1vebgH7_Q50ITKZB00mPz0_sMydau8CdyVRSbSrDnM6l-Tb01uTnt7AGyYYIIyJ0IdyIiLEBUUqiKwyG1mL3gHo6r0uXY9nv04baWY1iarZNN8TvR2Ls_SwrNcou5ULSIoUN4ye8HZX3837OpLoXrwTt2zqglJ29WUXezTLpKudPu422oRGSJvTauMmhOkPYLVPy758pIcniCr6cTu3mZHUs4oPLo5bX0ujbuL8tJBvLozD-zHQQwbqPeG7UGTFZqfpuSd3Bh9Pk7oQPa3eHefCUSU7W5vejNu1ELKIjH3BbEZcfVp918OYuLKrNpA0dDT6BVVfdQc!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:19.070610+00:00"}
{"id": "vr17287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17287", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Premiér sľúbil, v roku 2015 študentom, lebo sú katastrofálne stavy internátov, že im dá 50 miliónov.", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa dotýka rekonštrukcie internátov ako súčasť tretieho sociálneho balíka strany SMER-SD. Tretí vládny sociálny balík bol predstavený v decembri 2015 a jednou z jeho priorít bolo aj nasledovné: \"Ďalším opatrením je príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcia internátov. Na toto opatrenie má ísť 50 miliónov eur, čo má znamenať obnovu 10 000 miest pre študentov. Strana chce na toto opatrenie vyčleniť 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov.\" Podľa časopisu TREND sa Robert Fico v súvislosti s avizovanou rekonštrukciou internátov ešte v decembri 2015 vyjadril, že: \"Kvôli nízkym investíciám sa až 80 percent internátov nachádza v dezolátnom stave.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa dotýka rekonštrukcie internátov ako súčasť tretieho sociálneho balíka strany SMER-SD. Tretí vládny sociálny balík bol predstavený v decembri 2015 a jednou z jeho priorít bolo aj nasledovné: \"Ďalším opatrením je príspevok na bývanie študentov a rekonštrukcia internátov. Na toto opatrenie má ísť 50 miliónov eur, čo má znamenať obnovu 10 000 miest pre študentov. Strana chce na toto opatrenie vyčleniť 25 miliónov eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov.\" Podľa časopisu TREND sa Robert Fico v súvislosti s avizovanou rekonštrukciou internátov ešte v decembri 2015 vyjadril, že: \"Kvôli nízkym investíciám sa až 80 percent internátov nachádza v dezolátnom stave.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["balík", "TREND", "list", "oznámil"], "url": ["http://strana-smer.sk/treti-vladny-socialny-balik-v-prospech-ludi-bude-stat-jednu-miliardu-eur", "https://www.etrend.sk/ekonomika/fico-predstavil-socialny-balik-za-miliardu-slubuje-autobusy-zadarmo-ci-lacne-internaty.html", "https://dennikn.sk/1005907/studenti-pripominaju-ficovi-predvolebny-slub-o-peniazoch-na-internaty-v-koalicii-uz-neplati/", "https://domov.sme.sk/c/20750562/stat-da-na-opravu-internatov-pre-vysokoskolakov-desat-milionov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:45.775320+00:00"}
{"id": "vr29104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29104", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Ale podstata je priniesť ju späť a povedať si to, že naozaj je treba podporovať manželstvo, lebo sa v ňom rodí najviac detí a bude to pre nás dobre a pre našu spoločnosť ďalej dobre.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z manželského zväzku naozaj vzíde na Slovensku, ale aj v Európskej únii viac novorodencov, než mimo neho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z manželského zväzku naozaj vzíde na Slovensku, ale aj v Európskej únii viac novorodencov, než mimo neho. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pribúda", "drží"], "url": ["https://www.google.de/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCoQFjAB&url=http%3A%2F%2Fslovak.statistics.sk%2FPortalTraffic%2FfileServlet%3FDokument%3Db653d111-8505-46ba-933b-7b2397a33bf3&ei=i6bGVNPiEIbzatSXgIgH&usg=AFQjCNGyRtsdS6Kobt_vPZlPcw8kSUQCfA&sig2=daQkgvxNAsooLbyD2H74vw&bvm=bv.84349003,d.bGQ", "http://www.sme.sk/c/6496885/mimo-manzelstva-sa-narodi-kazde-tretie-dieta.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/275899-obyvatelstvo-eu-starne-pribuda-rozvodov-a-az-40-deti-sa-rodi-mimo-manzelstva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:36.530207+00:00"}
{"id": "vr29746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29746", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme prijali Lisabonskú stratégiu a táto Lisabonská stratégia hovorila, že v roku 2010 má byť EÚ najkonkurencieschopnejší región v celom svete. Ale my sme v roku 2010 zistili, že nás veľa regiónov predbehlo. Tak sme vymysleli novú stratégiu 2020, ktorá má taktiež veľmi ambiciózne ciele.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska rada v roku 2000 skutočne schválila Lisabonskú stratégiu , ktorá hovorila o tom, že do roku 2010 má byť EÚ najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Už v roku 2005 EÚ konštatovala , že ciele výsledky Lisabonskej stratégie sú \"zmiešané\".", "analysis_paragraphs": ["Európska rada v roku 2000 skutočne schválila Lisabonskú stratégiu , ktorá hovorila o tom, že do roku 2010 má byť EÚ najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Už v roku 2005 EÚ konštatovala , že ciele výsledky Lisabonskej stratégie sú \"zmiešané\"."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskú stratégiu", "konštatovala", "hovorí", "správy", "Friedrich Ebert Stiftung", "studentpulse.com", "Global Competitiveness Report", "Nemecko", "Veľká Británie", "Slovensko", "Európa 2020"], "url": ["http://www.eu2020.gov.sk/lisabonska-strategia/", "http://europa.eu/rapid/press-release_DOC-05-1_en.htm?locale=en", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/lisbon_strategy_evaluation_en.pdf", "http://library.fes.de/pdf-files/id/ipa/07218.pdf", "http://library.fes.de/pdf-files/id/ipa/07053.pdf", "http://www.studentpulse.com/articles/754/assessing-the-eus-lisbon-strategy-failures-successes", "http://www.weforum.org/reports/global-competitiveness-report-2014-2015", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2014-2015/economies/#economy=DEU", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2014-2015/economies/#economy=GBR", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2014-2015/economies/#economy=SVK", "http://www.euractiv.sk/europa-2020/clanok/krajiny-zrejme-ciele-strategie-europa-2020-nesplnia-018022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:05.161547+00:00"}
{"id": "vr32399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32399", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "80% nášho domáceho produktu je export.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec uvádza údaj, ktorý sa veľmi blíži našim prepočtom. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa našich výpočtov bol na základe údajov ŠÚ SR podiel exportu v roku 2011 na HDP v roku 2011 na úrovni 82,47 % ( celkový vývoz / HDP ). Komentár Inštitútu finančnej politiky (. pdf ) z 15. júna 2012 rovnako potvrdzuje, že rastu HDP pomáha najmä čistý export. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec uvádza údaj, ktorý sa veľmi blíži našim prepočtom. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa našich výpočtov bol na základe údajov ŠÚ SR podiel exportu v roku 2011 na HDP v roku 2011 na úrovni 82,47 % ( celkový vývoz / HDP ). Komentár Inštitútu finančnej politiky (. pdf ) z 15. júna 2012 rovnako potvrdzuje, že rastu HDP pomáha najmä čistý export. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["celkový vývoz", "HDP", "pdf"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16555", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35590", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8234&documentId=7356"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:54.350675+00:00"}
{"id": "vr35089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35089", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pán predseda, doslovne ste oklamali svojich voličov, pretože tí mladí ľudia alebo niektorí mladí ľudia, ktorí asi vyznávajú alebo chcú dekriminalizovať mäkké drogy, tak tam ste mali, veď to štatistiky jednoznačne hovoria, že ste tam získali strašne veľa percent hlasov.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumov, ktoré by hovorili podrobnejšie o vekovom zložení voličov SaS nie je mnoho. Dostupný je len pomerne nepresný výskum IVO , ktorý hovorí, že 70% voličov je vo veku do 44 rokov. Napriek tomu, keďže veková skladba slovenského obyvateľstva má odlišné parametre, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumov, ktoré by hovorili podrobnejšie o vekovom zložení voličov SaS nie je mnoho. Dostupný je len pomerne nepresný výskum IVO , ktorý hovorí, že 70% voličov je vo veku do 44 rokov. Napriek tomu, keďže veková skladba slovenského obyvateľstva má odlišné parametre, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["IVO"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/parlamentne-volby/clanek.phtml?id=1207887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:04.729574+00:00"}
{"id": "vr31205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31205", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale venujme sa naozaj tej podstate, odhliadnúc od toho, že aj pán Haščák to vylúčil (stretnutie s R. Ficom v byte na Vazovovej ulici tak ako uvádza spis Gorila pozn.).", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Haščák minulý piatok na stretnutí s novinármi ohľadom údajného stretnutia s R.Ficom na Vazovovej povedal : \"Neprebehlo také stretnutie.\" Jaroslav Haščák síce poprel skutočnosť, že sa s Robertom Ficom stretol v byte v centre Bratislavy. Na druhej strane, sám Robert Fico toto stretnutie doteraz nepoprel. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Haščák minulý piatok na stretnutí s novinármi ohľadom údajného stretnutia s R.Ficom na Vazovovej povedal : \"Neprebehlo také stretnutie.\" Jaroslav Haščák síce poprel skutočnosť, že sa s Robertom Ficom stretol v byte v centre Bratislavy. Na druhej strane, sám Robert Fico toto stretnutie doteraz nepoprel. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "poprel"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/hascak-popiera-ze-pravidelne-chodil-do-bytu-na-vazovovej-pkl-/sk_domace.asp?c=A120224_173121_sk_domace_p60", "http://www.sme.sk/c/6276082/fico-nepoprel-navstevu-bytu-ani-po-hascakovi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:07.071010+00:00"}
{"id": "vr27012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27012", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "a nepodporil som to (predĺženie koncipientskej praxe, pozn.) ako poslanec.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Okrem iného sa menil § 3, ktorý stanovuje dĺžku koncipientskej praxe: V § 3 ods. 1 písm. c) sa slovo „trojročnú“ nahrádza slovom „päťročnú“.", "analysis_paragraphs": ["O vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon). Okrem iného sa menil § 3, ktorý stanovuje dĺžku koncipientskej praxe: V § 3 ods. 1 písm. c) sa slovo „trojročnú“ nahrádza slovom „päťročnú“."], "analysis_date": "2014-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vládnom návrhu zákona", "hlasovalo", "návrh zákona prerokovaný v druhom čítaní", "návrhu zákona ako o celku"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4144", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=194&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30610", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=30860"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:04.034239+00:00"}
{"id": "vr34130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34130", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "80 %, takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných práve zo zdrojov európskych fondov.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády R. Fico tento údaj už niekoľkokrát verejne prezentoval . Správa Európskej komisie z júna 2012 (. pdf , s. 2) potvrdzuje, že takmer 80% verejných investícií na Slovensku tvoria štrukturálne fondy so slovenským spolufinancovaním. Inými slovami, týchto takmer 80% nie sú len výhradne zdroje z európskeho rozpočtu, ale aj nutné kofinancovanie z národného rozpočtu. Slovenská republika umiestnila na treťom mieste po Maďarsku a Lotyšsku. Spolufinancovanie však nevyhnutne súvisí s čerpaním európskych peňazí, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpráva EK analyzuje obdobie rokov 2009-2011.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády R. Fico tento údaj už niekoľkokrát verejne prezentoval . Správa Európskej komisie z júna 2012 (. pdf , s. 2) potvrdzuje, že takmer 80% verejných investícií na Slovensku tvoria štrukturálne fondy so slovenským spolufinancovaním. Inými slovami, týchto takmer 80% nie sú len výhradne zdroje z európskeho rozpočtu, ale aj nutné kofinancovanie z národného rozpočtu. Slovenská republika umiestnila na treťom mieste po Maďarsku a Lotyšsku. Spolufinancovanie však nevyhnutne súvisí s čerpaním európskych peňazí, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Správa EK analyzuje obdobie rokov 2009-2011."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["prezentoval", "pdf"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6642535/fico-z-eurofondov-dostaneme-do-roku-2020-15-miliard-eur.html", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/council-201206/struc_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:24.165603+00:00"}
{"id": "vr15437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15437", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sa matka rozvedie s manželom, kým súd neurčí výživné, dostáva 27 eur mesačne na to dieťa, akože minimálne výživné. Dali sme návrh, aby sa to zvýšilo na 60 eur, na dvojnásobok.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálna výška výživného je na Slovensku 27,13 eur. V auguste tohto roku predložili poslankyne strany OĽANO novelu, ktorá by pozmenila zákon o rodine a zvýšila by výšku minimálného výživného. Toto zvýšenie by však nebolo dvojnásobné (z 27,13 by sa minimálne výživné zvýšilo na 45,21 eur). Nie je pravdou ani to, že túto minimálnu sumu výživného dostávajú matky pred rozhodnutím súdu. Ak chce rodič výživné dostať predtým ako súd rozhodne, musí podať žiadosť o predbežné opatrenie. Kvôli niekoľkým nepresnostiam, ktroré uviedol Igor Matovič, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nPodľa zákona o rodine je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ( § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. ). Životné minimum okrem výšky výživného ovplyvňuje aj iné veličiny v daňovej a sociálnej oblasti. Ide napríklad o výšku daňového bonusu, výšku základu dane alebo aj výšku minimálneho dôchodku. Všeobecne je životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.\n\nS umy životného minima ostávajú od 1. júla 2014 nezmenené:\n\n198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu\n\n138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu\n\n90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa\n\nZ toho vyplýva, že minimálne výživné na nezaopatrené dieťa je v súčasnosti 27,13 eur mesačne. Teda 30 % z životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálne výživné je vyplácané ak je tak stanovené súdom, alebo ak je suma sirotských dôchodkov nižšia ako suma minimálneho výživného ( § 2 ods. 1 ). Predtým ako súd rozhodne o výške výživného, má rodič právo na podanie návrhu o predbežné riadenie v ktorom súd rozhodne o predbežnej výške výživného.", "analysis_paragraphs": ["Minimálna výška výživného je na Slovensku 27,13 eur. V auguste tohto roku predložili poslankyne strany OĽANO novelu, ktorá by pozmenila zákon o rodine a zvýšila by výšku minimálného výživného. Toto zvýšenie by však nebolo dvojnásobné (z 27,13 by sa minimálne výživné zvýšilo na 45,21 eur). Nie je pravdou ani to, že túto minimálnu sumu výživného dostávajú matky pred rozhodnutím súdu. Ak chce rodič výživné dostať predtým ako súd rozhodne, musí podať žiadosť o predbežné opatrenie. Kvôli niekoľkým nepresnostiam, ktroré uviedol Igor Matovič, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Podľa zákona o rodine je každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ( § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. ). Životné minimum okrem výšky výživného ovplyvňuje aj iné veličiny v daňovej a sociálnej oblasti. Ide napríklad o výšku daňového bonusu, výšku základu dane alebo aj výšku minimálneho dôchodku. Všeobecne je životné minimum spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.", "S umy životného minima ostávajú od 1. júla 2014 nezmenené:", "198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu", "138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu", "90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa", "Z toho vyplýva, že minimálne výživné na nezaopatrené dieťa je v súčasnosti 27,13 eur mesačne. Teda 30 % z životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Minimálne výživné je vyplácané ak je tak stanovené súdom, alebo ak je suma sirotských dôchodkov nižšia ako suma minimálneho výživného ( § 2 ods. 1 ). Predtým ako súd rozhodne o výške výživného, má rodič právo na podanie návrhu o predbežné riadenie v ktorom súd rozhodne o predbežnej výške výživného."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["§ 62 zákona č. 36/2005 Z. z.", "životné minimum", "umy", "§ 2 ods. 1", "Novelu zákona o rodine", "62", "58", "šiesti", "71"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/201/#poznamky.poznamka-1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6015", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37600", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37600", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37600"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:33.124050+00:00"}
{"id": "vr34041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34041", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa povedali, že stačí, keď Ľudová platforma príde s nejakým kandidátom. Keď sa nevedia dohodnúť s pánom Matovičom a s ďalšími, nech Ľudová platforma predloží nejaký návrh na šéfa NKÚ. Oni prišli, ale povedali, že oni ho budú voliť len vtedy, keď bude verejná voľba.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdou je, že premiér Fico tento post prisľúbil opozícii . Jeho jedinou podmienkou bolo aby sa na mene kandidáta zhodla celá opozícia, tá sa však nedokázala zhodnúť s poslancom Matovičom a jeho hnutím OĽaNO. Ten najskôr presadzoval verejné výberové konanie s presne danými kritériami. O pár dní neskôr poslanci OĽaNO predložili novelu zákona o NKÚ, ktorá obsahovala úplne nový model voľby predsedu a podpredsedov NKÚ. Ľudová platforma teda navrhla svojho spoločného kandidáta, avšak posledný pokus o voľbu 28. mája 2013 bol neúspešný po tom, čo Ľudovci svojho kandidáta stiahli pretože nesúhlasili s tajnou voľbou. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že premiér Fico tento post prisľúbil opozícii . Jeho jedinou podmienkou bolo aby sa na mene kandidáta zhodla celá opozícia, tá sa však nedokázala zhodnúť s poslancom Matovičom a jeho hnutím OĽaNO. Ten najskôr presadzoval verejné výberové konanie s presne danými kritériami. O pár dní neskôr poslanci OĽaNO predložili novelu zákona o NKÚ, ktorá obsahovala úplne nový model voľby predsedu a podpredsedov NKÚ. Ľudová platforma teda navrhla svojho spoločného kandidáta, avšak posledný pokus o voľbu 28. mája 2013 bol neúspešný po tom, čo Ľudovci svojho kandidáta stiahli pretože nesúhlasili s tajnou voľbou. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["opozícii", "Matovičom", "novelu", "28. mája 2013"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6826182/nova-volba-predsedu-nku-bude-25-juna.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281954-poslancov-caka-volba-sefa-nku-zrejme-bude-opaet-neuspesna/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/282960-sef-nku-by-sa-mal-volit-podla-olano-po-novom/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-nku-smer-tajna-volba-zilinka/47489-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:45.494164+00:00"}
{"id": "vr16243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16243", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...základná úroková sadzba (Európskej centrálnej banky, pozn.) je 0 a tým pádom to sa prejavuje aj na financovaní štátneho dlhu a aj to znižuje deficit.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je od marca 2016 na úrovni 0 %. Predstavuje vlastne sadzbu hlavných refinančných operácií obchodov, čiže ovplyvňuje výšku úrokových sadzieb úverov a vkladov pre klientov a podmienky, za ktoré si požičiavajú banky od ECB. Pri sadzbe 0 % štát nemusí platiť aj úroky za štátny dlh, čo priaznivo pôsobí na rozpočet a teda nulová sadzba je jeden z faktorov, ktoré majú tendenciu znižovať deficit. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je od marca 2016 na úrovni 0 %. Predstavuje vlastne sadzbu hlavných refinančných operácií obchodov, čiže ovplyvňuje výšku úrokových sadzieb úverov a vkladov pre klientov a podmienky, za ktoré si požičiavajú banky od ECB. Pri sadzbe 0 % štát nemusí platiť aj úroky za štátny dlh, čo priaznivo pôsobí na rozpočet a teda nulová sadzba je jeden z faktorov, ktoré majú tendenciu znižovať deficit. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-07", "analysis_sources": {"text": ["marca 2016"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby-ecb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:14.423381+00:00"}
{"id": "vr33867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33867", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Toto je trošku demagógia, pani poslankyňa, pretože pán Osuský, tá vec, čo sa schválila, nesúvisela s 90 dňami. Tá súvisela s tým, že pán Osuský chcel zaviesť a to sme boli zásadne proti, lebo to znižovalo ochranu prenajímateľov bytov, on chcel zaviesť to, že akonáhle ja si prenajmem byt, tak mi tam vzniká nárok na trvalý pobyt.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister vnútra správne reaguje na L. Žiťňanskú, ktorá nesprávne uvádza, že \"omyl\" poslancov SMER-SD bol pri schválení pozmeňovacieho návrhu, ktorý mal vypustiť z novely sporný bod o povinnosti nahlasovania pobytu. V skutočnosti poslanci SMER-SD pomohli omylom schváliť pozmeňovací návrh, ktorý mal zabezpečiť, aby si obyvatelia naďalej mohli zapísať ako trvalé bydlisko aj byt, ktorý majú prenajatý na dobu neurčitú, aj bez súhlasu vlastníka. Inými slovami, pozmeňovací návrh schválený omylom poslancov SMER-SD nesúvisel s problematickým nahlasovaním pobytu po 90 dňoch.", "analysis_paragraphs": ["Minister vnútra správne reaguje na L. Žiťňanskú, ktorá nesprávne uvádza, že \"omyl\" poslancov SMER-SD bol pri schválení pozmeňovacieho návrhu, ktorý mal vypustiť z novely sporný bod o povinnosti nahlasovania pobytu. V skutočnosti poslanci SMER-SD pomohli omylom schváliť pozmeňovací návrh, ktorý mal zabezpečiť, aby si obyvatelia naďalej mohli zapísať ako trvalé bydlisko aj byt, ktorý majú prenajatý na dobu neurčitú, aj bez súhlasu vlastníka. Inými slovami, pozmeňovací návrh schválený omylom poslancov SMER-SD nesúvisel s problematickým nahlasovaním pobytu po 90 dňoch."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Osuský", "vetovanie", "pozmeňujúci návrh", "vrátili", "schválili", "nebol schválený"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/280867-liberali-odmietaju-hlasit-pobyt-v-zahranici-hovoria-o-policajnom-state/", "http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=718506", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383472", "http://www.sme.sk/c/6802651/za-neohlasenie-dlhsieho-vycestovania-zo-statu-pripravil-kalinak-pokuty.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32087", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:30.953165+00:00"}
{"id": "49381", "numeric_id": 49381, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49381", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tá rýchlosť (pozn. akou minister vnútra odvoláva) je priamo úmerná v bežnej rýchlosti, aká sa robí po výmene vlády, možnože by sme si niekedy mohli pozrieť, akou rýchlosťou bolo vymetené vedenie polície pri iných výmenách vlád.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V minulosti menil minister vnútra policajného prezidenta najskôr po 11 dňoch, zatiaľčo Šutajovi Eštokovi to trvalo jeden deň, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPri výmenách ministrov vnútra obvykle dochádza k personálnym zmenám na vedúcich pozíciách v policajnom zbore. Súčasný minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok, bol do funkcie menovaný 25. októbra 2023 a policajného prezidenta, Štefana Hamrana, odvolal z funkcie hneď nasledujúci deň a to aj napriek tomu, že Hamran si podal žiadosť o odchod do civilu k 1. novembru.\n\nPredošlý minister vnútra, Roman Mikulec, bol do funkcie vymenovaný 21. marca 2020. Policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému umožnil odísť z funkcie k 31. augustu 2020, teda viac než päť mesiacov po výmene ministrov. Minister Mikulec Lučanského neodvolal skôr než v deň jeho plánovaného odchodu.\n\nVtedajšiemu riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry, ktorým bol Branislav Zurian, bolo umožnené vo funkcii zotrvať až do jeho odchodu na vlastnú žiadosť k 15. máju 2021.\n\nPred Milanom Lučanským bol na poste policajného prezidenta Tibor Gašpar, ktorý z funkcie sám odstúpil . Tibor Gašpar sa na post policajného prezidenta dostal v roku 2012 po páde vlády Ivety Radičovej. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák bol vymenovaný 4. apríla 2012 a vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak ostal vo funkcii do 15. mája, pokiaľ zaňho minister Kaliňák nenašiel náhradu v podobe Tibora Gašpara. Personálna zmena nastala po takmer mesiaci a pol od vymenovania nového ministra.\n\nJaroslava Spišiaka vymenoval vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic 19. júla 2010. On sám bol vymenovaný 8. 7. 2010 ( .pdf , s. 23), teda len 11 dní pred odvolaním predchádzajúceho policajného prezidenta Jána Packu. Packa po ukončení svojho pôsobenia odišiel do dôchodku.\n\nOprava z 3. 1. 2024: Výrok sme chybne označili hodnotením \"pravdivý\", aj keď odôvodnenie bolo uverejnené v súlade so skutočným hodnotením nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti menil minister vnútra policajného prezidenta najskôr po 11 dňoch, zatiaľčo Šutajovi Eštokovi to trvalo jeden deň, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Pri výmenách ministrov vnútra obvykle dochádza k personálnym zmenám na vedúcich pozíciách v policajnom zbore. Súčasný minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok, bol do funkcie menovaný 25. októbra 2023 a policajného prezidenta, Štefana Hamrana, odvolal z funkcie hneď nasledujúci deň a to aj napriek tomu, že Hamran si podal žiadosť o odchod do civilu k 1. novembru.", "Predošlý minister vnútra, Roman Mikulec, bol do funkcie vymenovaný 21. marca 2020. Policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému umožnil odísť z funkcie k 31. augustu 2020, teda viac než päť mesiacov po výmene ministrov. Minister Mikulec Lučanského neodvolal skôr než v deň jeho plánovaného odchodu.", "Vtedajšiemu riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry, ktorým bol Branislav Zurian, bolo umožnené vo funkcii zotrvať až do jeho odchodu na vlastnú žiadosť k 15. máju 2021.", "Pred Milanom Lučanským bol na poste policajného prezidenta Tibor Gašpar, ktorý z funkcie sám odstúpil . Tibor Gašpar sa na post policajného prezidenta dostal v roku 2012 po páde vlády Ivety Radičovej. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák bol vymenovaný 4. apríla 2012 a vtedajší policajný prezident Jaroslav Spišiak ostal vo funkcii do 15. mája, pokiaľ zaňho minister Kaliňák nenašiel náhradu v podobe Tibora Gašpara. Personálna zmena nastala po takmer mesiaci a pol od vymenovania nového ministra.", "Jaroslava Spišiaka vymenoval vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic 19. júla 2010. On sám bol vymenovaný 8. 7. 2010 ( .pdf , s. 23), teda len 11 dní pred odvolaním predchádzajúceho policajného prezidenta Jána Packu. Packa po ukončení svojho pôsobenia odišiel do dôchodku.", "Oprava z 3. 1. 2024: Výrok sme chybne označili hodnotením \"pravdivý\", aj keď odôvodnenie bolo uverejnené v súlade so skutočným hodnotením nepravdivý."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["civilu", "umožnil", "zotrvať", "odstúpil", "vtedajší", "ostal", "vymenoval", ".pdf"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23236934/sutaj-estok-stefan-hamran-odvolanie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555999-lucansky-konci-vo-funkcii-policajneho-prezidenta/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/587474-zurian-konci-vo-funkcii-sefa-naka/", "https://www.noviny.sk/politika/327079-tibor-gaspar-konci-ako-policajny-prezident-po-dohode-s-pellegrinim", "https://domov.sme.sk/c/6376485/policiu-uz-vedie-novy-prezident-gaspar.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247344-vracia-sa-spisiak-do-slovnaftu/", "https://domov.sme.sk/c/5470993/packa-je-prec-vracia-sa-spisiak.html", "https://www.governance.sk/wp-content/uploads/2022/05/vymeny-PZ-SR-SGI.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:18.899443+00:00"}
{"id": "vr29365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29365", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Bol tu taký argument a to potrebujeme to tu zaznelo, že geopolitická situácia Ukrajina Rusko poškodzuje záujmy Slovenska. V Prahe, v Karlových Varoch ste počuli ruštinu, ukrajinčinu, všetko možné. Oni majú historicky, historicky najlepší rok v príjazde zahraničných turistov.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredseda Belinský sa v tomto výroku nemýlil, keďže Česká republika v minulom roku (2014, pozn.) zaznamenala rekordný nárast zahraničných návštevníkov. Podľa dát Českého štatistického úradu prišlo do Českej republiky v roku 2014 historicky najviac zahraničných turistov. Ich počet celkovo vzrástol o 3,5 % oproti roku 2013, aj keď turistov ubudlo z Ukrajiny (- 19,3 %) aj Ruska (-13,4 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda Belinský sa v tomto výroku nemýlil, keďže Česká republika v minulom roku (2014, pozn.) zaznamenala rekordný nárast zahraničných návštevníkov. Podľa dát Českého štatistického úradu prišlo do Českej republiky v roku 2014 historicky najviac zahraničných turistov. Ich počet celkovo vzrástol o 3,5 % oproti roku 2013, aj keď turistov ubudlo z Ukrajiny (- 19,3 %) aj Ruska (-13,4 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["dát"], "url": ["http://www.czechtourism.cz/pro-media/tiskove-zpravy/do-ceske-republiky-prijelo-historicky-nejvice-turi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:42.213412+00:00"}
{"id": "vr17585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17585", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...teraz sme nakúpili 13 alebo obstarali v rámci verejného obstarávania 13 CT prístrojov. Prebieha súťaž o MR prístroje. Myslím, že počet asi 15.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva SR zrealizovalo centrálne obstarávanie CT prístrojov ešte v roku 2016. Vďaka obstarávaniu získalo 13 nemocníc CT prístroj výrazne lacnejšie, so zľavou až do 50 %. 15. marca 2018 rezort zdravotníctva ohlásil aj centrálny nákup magnetických rezonancií – MR prístrojov. Zakúpiť by sa malo 15 nových prístrojov za odhadovanú sumu 23 mil. eur. Rovnako plánuje ministerstvo nakúpiť prostredníctvom centrálneho obstarávania 16 lineárnych urýchľovačov . Predpokladaná hodnota zákazky dosahuje 57 mil. eur. Prvé prístroje by nemocnice mali obdržať do konca roka 2018. Cieľom verejných obstarávaní ministerstva zdravotníctva je kompletná obnova medicínskej techniky s výraznou úsporou finančných prostriedkov. Ministerka zdravotníctva správne uviedla počet zakúpených i plánovaných prístrojov, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva SR zrealizovalo centrálne obstarávanie CT prístrojov ešte v roku 2016. Vďaka obstarávaniu získalo 13 nemocníc CT prístroj výrazne lacnejšie, so zľavou až do 50 %. 15. marca 2018 rezort zdravotníctva ohlásil aj centrálny nákup magnetických rezonancií – MR prístrojov. Zakúpiť by sa malo 15 nových prístrojov za odhadovanú sumu 23 mil. eur. Rovnako plánuje ministerstvo nakúpiť prostredníctvom centrálneho obstarávania 16 lineárnych urýchľovačov . Predpokladaná hodnota zákazky dosahuje 57 mil. eur. Prvé prístroje by nemocnice mali obdržať do konca roka 2018. Cieľom verejných obstarávaní ministerstva zdravotníctva je kompletná obnova medicínskej techniky s výraznou úsporou finančných prostriedkov. Ministerka zdravotníctva správne uviedla počet zakúpených i plánovaných prístrojov, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["centrálne", "zľavou", "prístrojov", "urýchľovačov"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?mz-sr-centralne-vysutazilo-dodavatelov-ct-pristrojov-nemocnice-budu-nakupovat-cetecka-vyrazne-lacnejsie", "https://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/mnohe-nemocnice-uz-maju-nove-ct-pristroje", "http://www.health.gov.sk/Clanok?mz-sr-zacina-sutaz-na-centralny-nakup-mr-pristrojov", "http://www.health.gov.sk/Clanok?mz-sr-pripravuje-dalsie-centralne-obstaravanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:47.148322+00:00"}
{"id": "vr33892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33892", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vysypal som mu striekačky symbolicky na hlavu preto, lebo hovoril, že čistý heroín je pre telo neškodný.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:", "analysis_paragraphs": ["V rozhovore pre denník SME poslanec Poliačik povedal:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6511505/martin-poliacik-skusil-som-heroin-aj-pervitin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:08.455492+00:00"}
{"id": "vr37474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37474", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Obmedzili sme zisky DSS-iek z poplatkov a naviazali sme možnosti zvýšiť si príjem z týchto poplatkov na schopnosť zhodnotiť. Tzn., že aj DSS-ka dokáže nejak významne zhodnotiť tie vklady toho svojho klienta, tak potom nech má nárok si z toho zhodnotenia niečo zobrať.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelou zákona o dôchodkovom sporení z marca 2009 bol zisk DSS z poplatkov bol znížený z 0,065 % z majetku na účte sporiteľa na 0, 025%. Výnosová časť poplatku závisí od zhodnotenia úspor, portál sme.sk : \"DSS si bude môcť vyplatiť takzvaný výnosový poplatok len vtedy, ak sa hodnota dôchodkových jednotiek, ktoré si sporiteľ za každý príspevok nakupuje, zvýši. Inak povedané, majetok na účte sporiteľa narastie nielen o nové príspevky, ktoré tam posiela, ale aj o ich kladné zhodnotenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Novelou zákona o dôchodkovom sporení z marca 2009 bol zisk DSS z poplatkov bol znížený z 0,065 % z majetku na účte sporiteľa na 0, 025%. Výnosová časť poplatku závisí od zhodnotenia úspor, portál sme.sk : \"DSS si bude môcť vyplatiť takzvaný výnosový poplatok len vtedy, ak sa hodnota dôchodkových jednotiek, ktoré si sporiteľ za každý príspevok nakupuje, zvýši. Inak povedané, majetok na účte sporiteľa narastie nielen o nové príspevky, ktoré tam posiela, ale aj o ich kladné zhodnotenie.\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Novelou", "sme.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1177381", "http://ekonomika.sme.sk/c/4868417/od-jula-bude-v-druhom-pilieri-viac-zaruk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:53.589770+00:00"}
{"id": "vr28716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28716", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ďalej sú tu niektoré parkoviská, kde predtým boli parky, napríklad za historickou budovou národného divadla.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že ešte v roku 1972 bol park na mieste parkoviska za budovou historickej budovy Národného divadla. Parkovisko funguje dodnes.", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že ešte v roku 1972 bol park na mieste parkoviska za budovou historickej budovy Národného divadla. Parkovisko funguje dodnes."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["parkoviska", "Bratislavské noviny"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/parkovisko-na-komenskeho-namesti-chce-divadlo.html?page_id=256750&mobile=F", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/pozemok-parkoviska-za-snd-chce-kupit-sukromnik.html?page_id=55567"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:48.455517+00:00"}
{"id": "vr30148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30148", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď 21 miliónov pre našu krajinu nie je málo, ktoré plánuje vláda vynaložiť na, na tieto aktivity (spojené s pomocou utečencom, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zverejnených vyjadrení Roberta Fica v médiách vyčlenilo Slovensko na pomoc utečencom 21 miliónov eur. Vzhľadom na to, že výrok referuje k plánom vlády hodnotíme ho ako pravdivý. Podľa portálu EurActiv.sk : \"Slovensko na tento účel vyčlenilo dohromady 21 miliónov eur. Tri milióny eur pôjdu do trustového fondu pre Sýriu známeho pod označením Madad. Pol milióna eur je určených do trustového fondu pre Afriku. Do Svetového potravinového programu prispeje 300.000 eurami a rovnakou sumou do Fondu na podporu migrantov a utečencov Rozvojovej banky Rady Európy. \"Potom sú to rôzne príspevky menšie alebo väčšie do ďalších agentúr OSN, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) alebo UNICEF,\" priblížil Fico po skončení summitu.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zverejnených vyjadrení Roberta Fica v médiách vyčlenilo Slovensko na pomoc utečencom 21 miliónov eur. Vzhľadom na to, že výrok referuje k plánom vlády hodnotíme ho ako pravdivý. Podľa portálu EurActiv.sk : \"Slovensko na tento účel vyčlenilo dohromady 21 miliónov eur. Tri milióny eur pôjdu do trustového fondu pre Sýriu známeho pod označením Madad. Pol milióna eur je určených do trustového fondu pre Afriku. Do Svetového potravinového programu prispeje 300.000 eurami a rovnakou sumou do Fondu na podporu migrantov a utečencov Rozvojovej banky Rady Európy. \"Potom sú to rôzne príspevky menšie alebo väčšie do ďalších agentúr OSN, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) alebo UNICEF,\" priblížil Fico po skončení summitu.\""], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["zverejnených", "EurActiv.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/8038326/fico-pre-migrantov-doslo-v-bruseli-k-retorickej-roztrzke.html", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/slovensko-da-ludi-pre-frontex-a-21-milionov-024389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:16.669346+00:00"}
{"id": "vr33108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33108", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pozrite si situáciu v Českej republike, kritiku českej opozície vlády a českej vlády, kde Česi mali 27 miliárd v tomto programe a v budúcom majú vyše 20.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Kažimír uvádza správne objemy prostriedkov Českej republiky v súčasnom, a taktiež aj nasledujúcom rozpočtovom období. Vládnúca pravicová vláda bola kritizovaná na nedostatočný objem vyrokovaných európskych zdrojov na roky 2014-2020. Minulé rozpočtové obdobie (2007-2013) mala Česká republika možnosť vyčerpať 26,7 miliardy eur. Ako informuje ČTK a agentúra Reuters, v budúcom rozpočte na roky 2014-2020 , bude mať Česká republika k dispozícii 20,5 miliardy eur. V pôvodnom návrhu však išlo o sumu o 900 miliónov nižšiu. Zvýšenie poskytnutých financií vyjednával priamo v Bruseli minulý týždeň český premiér Petr Nečas, ktorý hrozil uplatnením práva veta pri hlasovaní o pôvodnom návrhu. Toto navýšenie prostriedkov považuje sám Petr Nečas za úspech. Opozícia však mala na tento úspech opačný názor. EurActiv uverejnil následujúce vyjadrenia opozičných poslancov, ktoré vyjadrujú ich negatívny postoj ku schválenému rozpočtu. Predseda opozičnej strany ČSSD Bohuslav Sobotka: \"Myslím si, že je dôležité povedať, že Petr Nečas odchádza z Bruselu porazený a s ním odchádza porazená aj celá Česká republika\" Bývalý eurokomisár a premiér Vladimír Špidla (ČSSD): \"Predchádzajúce vlády dosiahli to, že Česká republika dostala najviac na jedného obyvateľa, v súčasnej dobe sme na štvrtom alebo piatom mieste.\" Predseda asociácie krajov Michal Hašek (ČSSD). „Národní alokace České republiky vyjednaná Nečasovou vládou je zhruba o tretinu nižší než ta, ktorú vyjednala v roku 2006 koaliční vláda vedená ČSSD. ... \"Chápem, že tiež EU šetrí, ale výsledok odpovedá skôr tomu, ako nás pravicové vlády od jesene 2006 dostávali v európskej politike do izolácie a dostali sme sa vďaka tomu postupne do problémov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír uvádza správne objemy prostriedkov Českej republiky v súčasnom, a taktiež aj nasledujúcom rozpočtovom období. Vládnúca pravicová vláda bola kritizovaná na nedostatočný objem vyrokovaných európskych zdrojov na roky 2014-2020. Minulé rozpočtové obdobie (2007-2013) mala Česká republika možnosť vyčerpať 26,7 miliardy eur. Ako informuje ČTK a agentúra Reuters, v budúcom rozpočte na roky 2014-2020 , bude mať Česká republika k dispozícii 20,5 miliardy eur. V pôvodnom návrhu však išlo o sumu o 900 miliónov nižšiu. Zvýšenie poskytnutých financií vyjednával priamo v Bruseli minulý týždeň český premiér Petr Nečas, ktorý hrozil uplatnením práva veta pri hlasovaní o pôvodnom návrhu. Toto navýšenie prostriedkov považuje sám Petr Nečas za úspech. Opozícia však mala na tento úspech opačný názor. EurActiv uverejnil následujúce vyjadrenia opozičných poslancov, ktoré vyjadrujú ich negatívny postoj ku schválenému rozpočtu. Predseda opozičnej strany ČSSD Bohuslav Sobotka: \"Myslím si, že je dôležité povedať, že Petr Nečas odchádza z Bruselu porazený a s ním odchádza porazená aj celá Česká republika\" Bývalý eurokomisár a premiér Vladimír Špidla (ČSSD): \"Predchádzajúce vlády dosiahli to, že Česká republika dostala najviac na jedného obyvateľa, v súčasnej dobe sme na štvrtom alebo piatom mieste.\" Predseda asociácie krajov Michal Hašek (ČSSD). „Národní alokace České republiky vyjednaná Nečasovou vládou je zhruba o tretinu nižší než ta, ktorú vyjednala v roku 2006 koaliční vláda vedená ČSSD. ... \"Chápem, že tiež EU šetrí, ale výsledok odpovedá skôr tomu, ako nás pravicové vlády od jesene 2006 dostávali v európskej politike do izolácie a dostali sme sa vďaka tomu postupne do problémov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["(2007-2013)", "2014-2020", "návrhu", "EurActiv"], "url": ["http://www.mmr.cz/cs/Evropska-unie/Kohezni-politika-EU", "http://www.patria.cz/zpravodajstvi/2262724/novy-rozpocet-eu-pro-2014-az-2020-je-na-svete-preziti-ale-jiste-nema.html", "http://www.euractiv.cz/ekonomika-a-euro/clanek/dohoda-o-rozpoctu-eu-na-pristich-sedm-let-byla-mezi-evropskymi-lidry-uzavrena-010597", "http://www.euractiv.cz/cr-v-evropske-unii/clanek/navrh-rozpoctu-eu-uspel-cesky-premier-ve-vyjednavani-010598"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:21.107009+00:00"}
{"id": "vr36286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36286", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán minister, vždy som povedal, že podám takto ruku. V záujme diaľnic urobíme čokoľvek. Akýkoľvek zákon ústavný, akékoľvek rozhodnutie vo vzťahu k Bruselu, akékoľvek rozhodnutie k čomukoľvek, ak to pomôže k diaľniciam.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico ponúkol Radičovej pomocnú ruku v súvislosti s výstavbou diaľnic. Vyhlásil to už v auguste.", "analysis_paragraphs": ["Fico ponúkol Radičovej pomocnú ruku v súvislosti s výstavbou diaľnic. Vyhlásil to už v auguste."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["ponúkol"], "url": ["http://hnonline.sk/?article[comment][ukaz_vsechny]=1&article[comment][art_id]=45438030&p=k02000_d&article[id]=45438030"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:00.093926+00:00"}
{"id": "49510", "numeric_id": 49510, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49510", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dostal som dvakrát pozvanie na také zvláštne duely s vami. Jedno bolo do denníka SME, presne v Banskej Bystrici pred dvoma dňami a jedno bolo do Denníka N. Minimálne pri tom jednom, ale myslím, že aj pri tom druhom sa predávali lístky na to. Takže som mal ísť do diskusie, kde ľudia chudáci si mali kupovať lístky, aby sa mohli na nás politikov pozrieť. Prepáčte by som sa hanbil ísť do diskusie, kde ľudia musia zaplatiť za to, aby sa mohli na nás pozerať.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Korčok a Pellegrini boli od začiatku kampane hlavnými favortimi prezidentských volieb, diváci však dlho nemali možnosť vidieť ich vzájomný duel. Snahu zorganizovať takýto duel mali Denník N aj denník SME, Pellegrini však účasť v oboch debatách odmietol. Na obe diskusie si mohli záujemcovia zakúpiť lístky. Nie je však pravdou, že ľudia si museli zaplatiť, aby mohli diskusie sledovať, keďže tie boli bezplatne vysielané naživo alebo dostupné zo záznamu. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nUž podľa prvých prieskumov verejnej mienky boli hlavnými favoritmi na víťazstvo v prezidentských voľbách Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Pred ostatnými kandidátmi si dlhodobo udržiavali výrazný náskok a najväčší záujem bol preto o ich vzájomnú debatu.\n\nKorčok Pellegriniho do debaty vyzýval, ten však nereagoval. Ešte začiatkom februára vyzval Korčok predsedu parlamentu, aby sa spolu stretli na diskusii o Trestnom zákone. Pellegrini mu však odkázal, že ľudí trápia iné problémy. Na debate denníka SME sa Ivan Korčok postažoval, že Peter Pellegrini s ním nechce chodiť do diskusií.\n\nPellegrini v rozhovore pre agentúru SITA uviedol , že debaty s Korčokom neabsolvuje pretože nevidí dôvod, aby „každý druhý deň chodil po kadejakých rôznych diskusiách, čo si vymyslí hocikto“. Taktiež zdôraznil, že je pracovne vyťažený.\n\nPellegrini odmietol účasť vo viacerých debatách, kde mal diskutovať s protikandidátmi. Predseda strany Hlas neprišiel do duelu Denníka N, ktorá sa konala začiatkom februára, neprijal pozvanie do diskusie všetkých kandidátov, ktorú organizovala Rada mládeže Slovenska a nezúčastnil sa ani diskusie troch kandidátov, ktorú organizoval konzervatívny denník Postoj.\n\nPredseda parlamentu pritom bez protikandidáta absolvoval debaty na spravodajskom kanály :24 , v Rádiu Slovensko , na JOJ 24 , v TA3 a pozvanie prijal aj do rádia Expres . Počas prezidentskej kampane taktiež z pozície predsedu parlamentu absolvoval viaceré rozhovory bez spoludiskutujúceho napríklad v televízii JOJ 24 či TA3 .\n\nObaja hlavní kandidáti sa nestretli v takmer žiadnej televíznej diskusii. Televízia JOJ zrušila obe svoje plánované finálové debaty, pričom v druhej z nich mali diskutovať najpopulárnejší kandidáti. Aj verejnoprávna RTVS namiesto dvoch plánovaných hlavných predvolebných debát odvysiela len jednu so všetkými jedenástimi kandidátmi. Jedinou diskusiou, kde sa obaja favoriti stretli v dueli, bola práve debata v televízii Markíza, z ktorej pochádza aj Pellegriniho výrok. Podľa Korčoka sa bolo viacero debát zrušených práve pre neúčasť Petra Pellegriniho.\n\nPredvolebné diskusie Korčoka a Pellegriniho organizovali aj Denník N a denník SME. Debata Denníka N sa uskutočnila 13. marca a pre osobnú účasť si diváci museli zakúpiť lístky. Peter Pellegrini účasť vopred odmietol. Finálovú diskusiu dvoch najsilnejších kandidátov, ktorá sa konala 15. marca, pripravil aj Denník SME. Peter Pellegrini však opäť do duelu prísť odmietol. Aj na túto diskusiu si diváci mohli zakúpiť lístky, pokiaľ sa jej chceli zúčastniť osobne.\n\nAk však chceli diváci spomínané debaty sledovať nemuseli si na ne kupovať lístok. Z debaty denníka SME je na webe denníka ako aj na youtubovom kanáli dostupný video záznam prístupný pre každého. Diskusia Denníka N bola vysielaná naživo a v reálnom čase ju tak mohol sledovať každý na facebokovom profile denníka alebo na jeho youtubovom kanály . Z diskusie taktiež existuje videozáznam .\n\nK stanovisku Petra Pellegriniho ohľadom neúčasti v diskusiách sa vyjadrili moderátorky oboch redakcií. Zuzana Kovačič Hanzelová v podcaste Dobré ráno uviedla , že v odpovedi na pozvánku do debaty odpísala hovorkyňa strany Hlas len „Ďakujeme, nepríde“. Kovačič Hanzelová taktiež uviedla, že keď si v minulosti premiér Ódor neželal, aby sa na diskusiu predávali lístky, tak ich denník nepredával. „A chcel, aby tam sedeli študenti, tak tam sedeli študenti vysokých škôl. Na všetkom sa dá dohodnúť,“ povedala moderátorka k odpovedi Petra Pellegriniho (v čase od 4:53 ).\n\nK Pellegriniho vyjadreniu sa vyjadrila aj Monika Tódová v podcaste V redakcii. „Keby to bola jeho výhrada určite by sme vedeli urobiť aj debatu, kde by sa nepredávalo vstupné,“ povedala Tódová v reakcii na dôvod Pellegriniho neúčasti (v čase od 6:45 ).", "analysis_paragraphs": ["Korčok a Pellegrini boli od začiatku kampane hlavnými favortimi prezidentských volieb, diváci však dlho nemali možnosť vidieť ich vzájomný duel. Snahu zorganizovať takýto duel mali Denník N aj denník SME, Pellegrini však účasť v oboch debatách odmietol. Na obe diskusie si mohli záujemcovia zakúpiť lístky. Nie je však pravdou, že ľudia si museli zaplatiť, aby mohli diskusie sledovať, keďže tie boli bezplatne vysielané naživo alebo dostupné zo záznamu. Výrok Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Už podľa prvých prieskumov verejnej mienky boli hlavnými favoritmi na víťazstvo v prezidentských voľbách Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Pred ostatnými kandidátmi si dlhodobo udržiavali výrazný náskok a najväčší záujem bol preto o ich vzájomnú debatu.", "Korčok Pellegriniho do debaty vyzýval, ten však nereagoval. Ešte začiatkom februára vyzval Korčok predsedu parlamentu, aby sa spolu stretli na diskusii o Trestnom zákone. Pellegrini mu však odkázal, že ľudí trápia iné problémy. Na debate denníka SME sa Ivan Korčok postažoval, že Peter Pellegrini s ním nechce chodiť do diskusií.", "Pellegrini v rozhovore pre agentúru SITA uviedol , že debaty s Korčokom neabsolvuje pretože nevidí dôvod, aby „každý druhý deň chodil po kadejakých rôznych diskusiách, čo si vymyslí hocikto“. Taktiež zdôraznil, že je pracovne vyťažený.", "Pellegrini odmietol účasť vo viacerých debatách, kde mal diskutovať s protikandidátmi. Predseda strany Hlas neprišiel do duelu Denníka N, ktorá sa konala začiatkom februára, neprijal pozvanie do diskusie všetkých kandidátov, ktorú organizovala Rada mládeže Slovenska a nezúčastnil sa ani diskusie troch kandidátov, ktorú organizoval konzervatívny denník Postoj.", "Predseda parlamentu pritom bez protikandidáta absolvoval debaty na spravodajskom kanály :24 , v Rádiu Slovensko , na JOJ 24 , v TA3 a pozvanie prijal aj do rádia Expres . Počas prezidentskej kampane taktiež z pozície predsedu parlamentu absolvoval viaceré rozhovory bez spoludiskutujúceho napríklad v televízii JOJ 24 či TA3 .", "Obaja hlavní kandidáti sa nestretli v takmer žiadnej televíznej diskusii. Televízia JOJ zrušila obe svoje plánované finálové debaty, pričom v druhej z nich mali diskutovať najpopulárnejší kandidáti. Aj verejnoprávna RTVS namiesto dvoch plánovaných hlavných predvolebných debát odvysiela len jednu so všetkými jedenástimi kandidátmi. Jedinou diskusiou, kde sa obaja favoriti stretli v dueli, bola práve debata v televízii Markíza, z ktorej pochádza aj Pellegriniho výrok. Podľa Korčoka sa bolo viacero debát zrušených práve pre neúčasť Petra Pellegriniho.", "Predvolebné diskusie Korčoka a Pellegriniho organizovali aj Denník N a denník SME. Debata Denníka N sa uskutočnila 13. marca a pre osobnú účasť si diváci museli zakúpiť lístky. Peter Pellegrini účasť vopred odmietol. Finálovú diskusiu dvoch najsilnejších kandidátov, ktorá sa konala 15. marca, pripravil aj Denník SME. Peter Pellegrini však opäť do duelu prísť odmietol. Aj na túto diskusiu si diváci mohli zakúpiť lístky, pokiaľ sa jej chceli zúčastniť osobne.", "Ak však chceli diváci spomínané debaty sledovať nemuseli si na ne kupovať lístok. Z debaty denníka SME je na webe denníka ako aj na youtubovom kanáli dostupný video záznam prístupný pre každého. Diskusia Denníka N bola vysielaná naživo a v reálnom čase ju tak mohol sledovať každý na facebokovom profile denníka alebo na jeho youtubovom kanály . Z diskusie taktiež existuje videozáznam .", "K stanovisku Petra Pellegriniho ohľadom neúčasti v diskusiách sa vyjadrili moderátorky oboch redakcií. Zuzana Kovačič Hanzelová v podcaste Dobré ráno uviedla , že v odpovedi na pozvánku do debaty odpísala hovorkyňa strany Hlas len „Ďakujeme, nepríde“. Kovačič Hanzelová taktiež uviedla, že keď si v minulosti premiér Ódor neželal, aby sa na diskusiu predávali lístky, tak ich denník nepredával. „A chcel, aby tam sedeli študenti, tak tam sedeli študenti vysokých škôl. Na všetkom sa dá dohodnúť,“ povedala moderátorka k odpovedi Petra Pellegriniho (v čase od 4:53 ).", "K Pellegriniho vyjadreniu sa vyjadrila aj Monika Tódová v podcaste V redakcii. „Keby to bola jeho výhrada určite by sme vedeli urobiť aj debatu, kde by sa nepredávalo vstupné,“ povedala Tódová v reakcii na dôvod Pellegriniho neúčasti (v čase od 6:45 )."], "analysis_date": "2024-03-28", "analysis_sources": {"text": ["prieskumov verejnej mienky", "vyzval", "nechce", "uviedol", "odmietol", ":24", "Rádiu Slovensko", "JOJ 24", "TA3", "rádia Expres", "JOJ 24", "TA3", "zrušila", "debata", "neúčasť", "uskutočnila", "pripravil", "zakúpiť", "webe denníka", "youtubovom kanáli", "facebokovom profile", "youtubovom kanály", "videozáznam", "uviedla", "4:53", "vyjadrila", "6:45"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/prezidentske-volby/prieskumy-preferencie/", "https://www.noviny.sk/politika/885686-korcok-vyzyva-pellegriniho-na-debatu-ako-reagoval-predseda-narodnej-rady", "https://video.sme.sk/c/23297667/korcok-to-ze-pellegrini-nechodi-so-mnou-na-diskusie-je-neuveritelna-arogancia.html", "https://sita.sk/pellegrini-nevidi-dovod-aby-chodil-po-kadejakych-diskusiach-ale-zasadne-s-korcokom-absolvuje/", "https://domov.sme.sk/c/23287988/prezidentske-volby-duel-diskusie-ivan-korcok-peter-pellegrini.html", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/20944/455348", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/20944/455348", "https://joj24.noviny.sk/volby/prezidentske-volby-2024/kreslo-pre-kandidata/902232-kreslo-pre-kandidata-peter-pellegrini", "https://www.ta3.com/relacia/930263/prezidentske-volby-2024-kandidati-peter-pellegrini", "https://www.expres.sk/324133/prezidentsky-tyzden-s-branom-zavodskym/", "https://joj24.noviny.sk/spravy-joj-24/888026-co-povedal-peter-pellegrini-v-exkluzivnom-rozhovore-na-bratislavskom-hrade", "https://www.ta3.com/clanok/926197/co-si-pellegrini-mysli-o-strajkoch-farmarov-v-ta3-prezradil-kto-bude-jeho-nastupcom-ak-sa-stane-hlavou-statu", "https://domov.sme.sk/c/23295388/prezidentsky-dennik-kandidati-televizne-diskusie.html", "https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/885883-duel-favoritov-takto-vyzerala-debata-ivana-korcoka-a-petra-pellegriniho", "https://sita.sk/pellegrini-nevidi-dovod-aby-chodil-po-kadejakych-diskusiach-ale-zasadne-s-korcokom-absolvuje/", "https://dennikn.sk/minuta/3848269/", "https://video.sme.sk/c/23296972/korcok-bystrica.html?ref=temacl", "https://www.inviton.eu/e-15725?fbclid=IwAR0z_KOkyG94IU4Di21otHPtHe_vSvZMM-cqW6j4Css6f-rk-yrRlbLfRms", "https://video.sme.sk/c/23296972/korcok-bystrica.html?ref=temacl", "https://www.youtube.com/watch?v=yy83z_gVoLw&t=", "https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/949932546660267", "https://www.youtube.com/watch?v=RF8Aq5s0_a8&t=307s", "https://www.youtube.com/watch?v=RF8Aq5s0_a8&t=307s", "https://youtu.be/3yMGsQOp6Zw?si=vtIynqR8JAg-78Hm&t=293", "https://youtu.be/3yMGsQOp6Zw?si=vtIynqR8JAg-78Hm&t=293", "https://youtu.be/Wo_hpS7v_nw?si=BncWmGjWv59JwghG&t=405", "https://youtu.be/Wo_hpS7v_nw?si=BncWmGjWv59JwghG&t=405"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:47.689131+00:00"}
{"id": "vr31768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31768", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Mnohé veci sa aj tam nepodarili riešiť vieme že napríklad černosi stále žijú veľká skupina skupina getách Spojených štátoch amerických kde sa ani neoplatí ísť , ale podarilo sa vytiahnuť tých ľudí do spoločnosti integrovať. Veľkú časť sa podarilo integrovať.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1970 žilo v USA v getách 33% afroamerickej populácie, zatiaľ čo v súčasnosti ide o 7%. Tento pokles bol spôsobený spomalení rastu populácie Afroameričanov a zároveň ich sťahovaním sa do nových miest, kde sa integrovali k belošským obyvateľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 1970 žilo v USA v getách 33% afroamerickej populácie, zatiaľ čo v súčasnosti ide o 7%. Tento pokles bol spôsobený spomalení rastu populácie Afroameričanov a zároveň ich sťahovaním sa do nových miest, kde sa integrovali k belošským obyvateľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-13", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "theGrio"], "url": ["http://newamericamedia.org/2011/11/latinos-surpass-blacks-living-in-poverty-census-study-shows.php", "http://www.thegrio.com/politics/does-rise-of-latino-population-spell-doom-for-the-congressional-black-caucuss.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:01.893524+00:00"}
{"id": "vr26114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26114", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "My sme v tom čase išli v tom čase spoločne do úveru miliardy 400 tisíc korún, z toho sme miliardu 200 použili na opravu ciest.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zdenko Trebuľa správne uvádza výšku úveru, ktorý bol v roku 2006 poskytnutý KSK. Avšak oficiálna suma, ktorá bola použitá na opravu ciest je v porovnaní s vyjadrením Trebuľu nižšia. V roku 2006 bol schválený KSK úver od Európskej investičnej banky v hodnote 1 400 mil. Sk (. pdf , s. 15). Z tejto sumy sa na opravu ciest v určenom období, teda v rokoch 2007 - 2010, prečerpalo 1 004,33 mil. Sk (. pdf ) \"Z úverových zdrojov EIB boli zrekonštruované cesty II. a III. triedy v hodnote 1 004,33 mil. SKK, čo je 33,34 mil. €. [...] Okrem stavebných prác zrealizovaných na rekonštrukciách ciest bola z úverových zdrojov obstaraná aj technológia pre SC KSK v celkovej výške 90,31 mil. SKK, t.j. 3 ,0 mil. €.\" Odvetvia dopravy sa síce týkala aj suma 90,31 mil. Sk, ktorá bola použitá na zakúpenie technológie pre Správu ciest Košického samosprávneho kraja. No Trebuľa jasne hovorí len o sume použitej na opravu ciest, navyše aj po započítaní tejto sumy by bolo číslo stále o vyše 100 miliónov nižšie ako to, ktoré spomína Trebuľa. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdenko Trebuľa správne uvádza výšku úveru, ktorý bol v roku 2006 poskytnutý KSK. Avšak oficiálna suma, ktorá bola použitá na opravu ciest je v porovnaní s vyjadrením Trebuľu nižšia. V roku 2006 bol schválený KSK úver od Európskej investičnej banky v hodnote 1 400 mil. Sk (. pdf , s. 15). Z tejto sumy sa na opravu ciest v určenom období, teda v rokoch 2007 - 2010, prečerpalo 1 004,33 mil. Sk (. pdf ) \"Z úverových zdrojov EIB boli zrekonštruované cesty II. a III. triedy v hodnote 1 004,33 mil. SKK, čo je 33,34 mil. €. [...] Okrem stavebných prác zrealizovaných na rekonštrukciách ciest bola z úverových zdrojov obstaraná aj technológia pre SC KSK v celkovej výške 90,31 mil. SKK, t.j. 3 ,0 mil. €.\" Odvetvia dopravy sa síce týkala aj suma 90,31 mil. Sk, ktorá bola použitá na zakúpenie technológie pre Správu ciest Košického samosprávneho kraja. No Trebuľa jasne hovorí len o sume použitej na opravu ciest, navyše aj po započítaní tejto sumy by bolo číslo stále o vyše 100 miliónov nižšie ako to, ktoré spomína Trebuľa. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://zastupitelstvo.vucke.sk/Dokumenty/2007/12-2007/dokument506%20zast12bod5shk.pdf", "http://zastupitelstvo.vucke.sk/Dokumenty/2011/11-2011/dokument2031%20vo3zast11bod09-4main.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:19.616584+00:00"}
{"id": "vr34959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34959", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tak 2500 eur stáli táto celá akcia s tými listami.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:25.317226+00:00"}
{"id": "48543", "numeric_id": 48543, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48543", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Neštátne nemocnice nie sú len nemocnice, ktoré Pente, patria Pente, sú to aj nemocnice VÚC-iek, miest, čiže mali by ísť do nemocnice, mali by aj mali by ísť tam preto, lebo v neštátnych nemocniciach sa liečia 2 000 000 pacientov.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zákona môže byť prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia štát alebo neštátny subjekt. Neštátne zdravotnícke zariadenie môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Týmito neštátnymi poskytovateľmi sú na Slovensku najčastejšie VÚC, mestá a obce alebo súkromní investori.\n\nAsociácia zamestnávateľských zväzov a združení ( AZZZ ) v apríli 2021 vyjadrila obavu, že zavedenie opatrení Plánu obnovy poškodí neštátne nemocnice, ktoré využívajú 3 milióny pacientov.\n\nVýrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na nedostupnosť informácií o množstve klientov neštátnych nemocníc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona môže byť prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia štát alebo neštátny subjekt. Neštátne zdravotnícke zariadenie môže prevádzkovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Týmito neštátnymi poskytovateľmi sú na Slovensku najčastejšie VÚC, mestá a obce alebo súkromní investori.", "Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení ( AZZZ ) v apríli 2021 vyjadrila obavu, že zavedenie opatrení Plánu obnovy poškodí neštátne nemocnice, ktoré využívajú 3 milióny pacientov.", "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný vzhľadom na nedostupnosť informácií o množstve klientov neštátnych nemocníc."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "AZZZ"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/303/", "https://www.azzz.sk/predlozeny-plan-obnovy-robi-z-3-milionov-ludi-pacientov-druhej-kategorie-p598.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:47.662410+00:00"}
{"id": "vr15629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15629", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Posledný summit ruského a amerického prezidenta sa uskutočnil v Bratislave vo februári 2005…", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK v roku 2016 overil len štyri výroky Mikuláša Dzurindu. Z týchto až dva boli nepravdivé. Dzurinda bol počas krátkej vlády Ivety Radičovej ministrom zahraničných vecí, napriek tomu sa pomýlil, keď tvrdil, že zatiaľ posledný summit amerického a ruského prezidenta bol v roku 2005 v Bratislave. Na spomínanom stretnutí, ktorému sa ujalo pomenovanie Bush-Putin summit , sa prezidenti venovali predovšetkým spolupráci oboch krajín v nukleárnej oblasti , akými sú výmena informácií týkajúcich sa nukleárnej bezpečnosti či pravidelné stretnutia ruských a amerických expertov s cieľom zvýšenia bezpečnosti nukleárnych zariadení. Summit v Bratislave však nepredstavoval výnimočné stretnutie ruskej a americkej hlavy štátu, tí sa pravidelne stretávajú na zasadnutiach krajín G20 . Stretnutie amerického a ruského prezidenta hostila aj Praha, v roku 2010 sa tam stretol Obama s Medvedevom.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK v roku 2016 overil len štyri výroky Mikuláša Dzurindu. Z týchto až dva boli nepravdivé. Dzurinda bol počas krátkej vlády Ivety Radičovej ministrom zahraničných vecí, napriek tomu sa pomýlil, keď tvrdil, že zatiaľ posledný summit amerického a ruského prezidenta bol v roku 2005 v Bratislave. Na spomínanom stretnutí, ktorému sa ujalo pomenovanie Bush-Putin summit , sa prezidenti venovali predovšetkým spolupráci oboch krajín v nukleárnej oblasti , akými sú výmena informácií týkajúcich sa nukleárnej bezpečnosti či pravidelné stretnutia ruských a amerických expertov s cieľom zvýšenia bezpečnosti nukleárnych zariadení. Summit v Bratislave však nepredstavoval výnimočné stretnutie ruskej a americkej hlavy štátu, tí sa pravidelne stretávajú na zasadnutiach krajín G20 . Stretnutie amerického a ruského prezidenta hostila aj Praha, v roku 2010 sa tam stretol Obama s Medvedevom."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Bush-Putin summit", "nukleárnej oblasti", "G20"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1936877/vsetko-o-summite-bush-putin.html", "https://nnsa.energy.gov/aboutus/ourprograms/nonproliferation/counteringnuclearterrorismtrafficking/presidentialinitiatives", "https://www.theguardian.com/world/2009/apr/01/barack-obama-dmitri-medvedev-nuclear-disarmament"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:22.501446+00:00"}
{"id": "48588", "numeric_id": 48588, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48588", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No tak ale pozor, tie vysoké faktúry (za energie, pozn.) sú práve kvôli tomu, že niekto chce zničiť Rusko. Predtým, ako ten problém chceme riešiť, musíme pomenovať, ako vznikol. Vznikol tak, že sme prijali nefunkčné neefektívne sankcie a že sa zapája Slovensko do politiky svetovej zničiť Rusko.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Aktuálny nárast cien energií má súvis s hospodárskymi sankciami uvalenými Európskou úniou (EÚ) na Rusko, tak nie je pravdou, že ich cieľom je túto krajinu zničiť. Sankcie tiež nie je možné považovať za neefektívne. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nEÚ zavádza reštriktívne opatrenia voči Rusku od protiprávnej anexie Krymu v roku 2014. Tento rok EÚ výrazne sprísnila sankcie v reakcii na ruské uznanie separatistických republík na východe Ukrajiny (Donecká a Luhanská oblasť) a nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Cieľom sankcií je efektívne zabrániť Rusku pokračovať v agresii. Na sankčnom zozname figurujú osoby, ktoré podporujú činnosti narúšajúce územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny.\n\nMoskva na hospodársku izoláciu reagovala výrazným obmedzením dodávok plynu do EÚ, v dôsledku čoho ceny energií vzrástli.\n\nRusko bolo dlhodobo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy. Podľa údajov Eurostatu v roku 2020 zaisťovalo viac ako 40 % spotreby zemného plynu v EÚ.\n\nNie je pravdou, že sankcie voči Rusku sú nefunkčné, aj keď ich následky v plnej výške sa dostavia v dlhšom časovom horizonte. Dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z Yale University hodnotia ich vplyv ešte vážnejšie , ruská ekonomika podľa nich klesá v každom ohľade a bez zrušenia sankcií bude veľmi ťažké jej stav zlepšiť. Rusko na západné sankcie reagovalo preorientovaním sa na východný trh, avšak obchodné vzťahy s Indiou a Čínou plne nenahradia dlhodobo budovaný export do Európy. V auguste 2022 Rusko pálilo plyn na hranici s Fínskom, keďže ho nedokázalo predať. Oprava z 3. 10. 2022:\n\n3. 10. sme doplnili do výroku analýzu o efektivite sankcií, keďže z pôvodnej analýzy výroku nebolo zrejmé, že ani táto časť Ficovho tvrdenia nebola pravdivá. Za upozornenie ďakujeme čitateľovi. Pravdivostná hodnota výroku ostáva ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Aktuálny nárast cien energií má súvis s hospodárskymi sankciami uvalenými Európskou úniou (EÚ) na Rusko, tak nie je pravdou, že ich cieľom je túto krajinu zničiť. Sankcie tiež nie je možné považovať za neefektívne. Tento výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "EÚ zavádza reštriktívne opatrenia voči Rusku od protiprávnej anexie Krymu v roku 2014. Tento rok EÚ výrazne sprísnila sankcie v reakcii na ruské uznanie separatistických republík na východe Ukrajiny (Donecká a Luhanská oblasť) a nevyprovokovanú a neodôvodnenú vojenskú agresiu voči Ukrajine. Cieľom sankcií je efektívne zabrániť Rusku pokračovať v agresii. Na sankčnom zozname figurujú osoby, ktoré podporujú činnosti narúšajúce územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny.", "Moskva na hospodársku izoláciu reagovala výrazným obmedzením dodávok plynu do EÚ, v dôsledku čoho ceny energií vzrástli.", "Rusko bolo dlhodobo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy. Podľa údajov Eurostatu v roku 2020 zaisťovalo viac ako 40 % spotreby zemného plynu v EÚ.", "Nie je pravdou, že sankcie voči Rusku sú nefunkčné, aj keď ich následky v plnej výške sa dostavia v dlhšom časovom horizonte. Dopady sa prejavujú aj napriek snahám Ruska nezverejňovať štatistiky súvisiace s vývojom ruskej ekonomiky. Globsec identifikoval dopad sankcií hlavne v oblasti vývozu, dovozu, poklesu životnej úrovne, zníženie profitu z vývozu plynu a ropy a negatívne efekty umelého posilovania rubľa. Vedci z Yale University hodnotia ich vplyv ešte vážnejšie , ruská ekonomika podľa nich klesá v každom ohľade a bez zrušenia sankcií bude veľmi ťažké jej stav zlepšiť. Rusko na západné sankcie reagovalo preorientovaním sa na východný trh, avšak obchodné vzťahy s Indiou a Čínou plne nenahradia dlhodobo budovaný export do Európy. V auguste 2022 Rusko pálilo plyn na hranici s Fínskom, keďže ho nedokázalo predať. Oprava z 3. 10. 2022:", "3. 10. sme doplnili do výroku analýzu o efektivite sankcií, keďže z pôvodnej analýzy výroku nebolo zrejmé, že ani táto časť Ficovho tvrdenia nebola pravdivá. Za upozornenie ďakujeme čitateľovi. Pravdivostná hodnota výroku ostáva ako zavádzanie."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zavádza", "zabrániť", "figurujú", "reagovala", "zaisťovalo", "sankcie voči Rusku", "Globsec", "hodnotia", "vážnejšie", "Indiou", "Čínou", "pálilo"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/history-restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/", "https://dennikn.sk/minuta/2947281", "https://www.postoj.sk/114446/putin-ocakava-ze-europa-kvoli-plynu-zrusi-sankcie-proti-rusku", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Energy_imports_from_Russia_-_statistics&oldid=556977#Natural_gas", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/restrictive-measures-against-russia-over-ukraine/sanctions-against-russia-explained/", "https://www.globsec.org/news/yes-it-hurts-measuring-the-effects-of-western-sanctions-against-russia/", "https://www.dw.com/en/yale-study-shows-sanctions-are-crippling-russias-economy/a-62623738", "https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=4167193", "https://hindustannewshub.com/russia-ukraine-news/india-refuses-to-buy-russian-oil-for-rubles-the-moscow-times/?fbclid=IwAR3TurOhWNlW0xNMWsP34kT7q-OzCJE66BkC6ZFxoLJqRzBAkDpMeV7i4rg", "https://www.aspistrategist.org.au/who-will-buy-russias-gas/", "https://www.bbc.com/news/science-environment-62652133"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:55.099561+00:00"}
{"id": "vr38423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38423", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My sme odmietli aj ten návrh pána Matoviča. Všetci poslanci - Smeru SD ho odmietli.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrhy 1 až 12, 14 a 15. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, R. Zmajkovičová, I. Varga Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrh 13. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, I. Varga R. Zmajkovičová - Nehlasovala. I. Chóma - Hlasoval za návrh.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrhy 1 až 12, 14 a 15. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, R. Zmajkovičová, I. Varga Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrh 13. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, I. Varga R. Zmajkovičová - Nehlasovala. I. Chóma - Hlasoval za návrh."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28554", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28555"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:59.670782+00:00"}
{"id": "48569", "numeric_id": 48569, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48569", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Energia je zastropovaná na 61,20.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu ministerstva hospodárstva pre riešenie energetickej krízy sa uvádza návrh, že štát zastreší ceny elektriny na Slovensku na úrovni 61,21 eur za megawatthodinu (MWh). Spotreba zastropovanej ceny elektriny pochádza na 85 % spotreby z roku 2020. Všetko nad túto hranicu sa bude účtovať za regulovanú sumu, uvádza Dennik N . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu ministerstva hospodárstva pre riešenie energetickej krízy sa uvádza návrh, že štát zastreší ceny elektriny na Slovensku na úrovni 61,21 eur za megawatthodinu (MWh). Spotreba zastropovanej ceny elektriny pochádza na 85 % spotreby z roku 2020. Všetko nad túto hranicu sa bude účtovať za regulovanú sumu, uvádza Dennik N . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": ["ceny elektriny", "Dennik N"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/09/stat-chce-zastropovat-ceny-elektriny-pre-domacnosti-na-61-eur-za-megawatthodinu/", "https://e.dennikn.sk/2992030/okrem-lacnej-elektriny-chce-sulik-zastropovat-pre-domacnosti-aj-ceny-plynu-statnu-pomoc-maju-dostat-tiez-podniky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:00.898813+00:00"}
{"id": "vr31889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31889", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, že rok sme súperili s ministrom Miklošom o tom, aby bankový odvod bol zavedený ako legitímny európsky nástroj, ktorý je aj v iných krajinách. Aby sme neboli poslední.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 15. apríla sme už overovali časť tohto výroku v prípade Kažimíra v relácii O 5 minút 12.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 15. apríla sme už overovali časť tohto výroku v prípade Kažimíra v relácii O 5 minút 12."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["banková daň", "Róbert Fico", "SAS a OKS", "MOST-HÍD a KDH", "SITA a TASR", "bankovú daň zvýšiť."], "url": ["http://www.24hod.sk/zvysena-bankova-dan-zdrazi-produkty-a-hrozi-prepustanie-cl176248.htmlhttp://www.24hod.sk/zvysena-bankova-dan-zdrazi-produkty-a-hrozi-prepustanie-cl176248.html", "http://aktualne.atlas.sk/bankova-dan-sa-stane-realitou-podporil-ju-aj-smer/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5879090/bankova-dan-nema-v-koalicii-podporu.html", "http://hnonline.sk/c1-52908180-schvalenie-bankovej-dane-v-koalicii-je-realne", "http://ekonomika.sme.sk/c/6125964/prezident-podpisal-zakon-o-osobitnom-odvode-bank.html", "http://www.finance.sk/limerik/5510-fico-avizuje-zvysenie-bankovej-dane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:32.771333+00:00"}
{"id": "vr15998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15998", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Už na Slovensku máte firmy, ktoré majú problémy kvôli tomu, že sme museli napríklad niekde nejakú výrobu obmedziť. Ale jeden príklad za všetky. Prečo Slovensko musí kupovať teraz nové radary? No preto, lebo máme radary, na ktoré potrebujeme náhradné dielce z Ruskej federácie.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OS SR momentálne disponujú 9 stacionárnymi radarmi, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach, aby pokryli celé územie SR. Sú to radary typu P-37, sovietskej výroby, ktorým končí životnosť. Zadovážiť si náhradné diely na tieto radary nie je možné, práve voči ruským sankciám. Výrobcom týchto dielov je ruská firma nachádzajúca sa na zozname sankcionovaných firiem, Almaz Antey a. s. Ak by Slovensko zostalo bez funkčných vojenských radarov, nemôže si plniť záväzky voči aliančným partnerom. O problémoch slovenských firiem s obmedzením výroby písal denník Pravda v roku 2014 . Sankcie sa dotkli firiem ako SMZ Jelšava, OFZ Istebné, Letecké opravovne Trenčín a ďalších, hlavne z oblasti hutníckeho a zbrojárskeho priemyslu. Výrok sa teda hodnotí ako pravdivý. O potrebe vyhlásenia medzinárodného tendra na vojenské radary rozhodla ešte predchádzajúca vláda 3. decembra 2014. Oznámenie o jeho vyhlásení bolo zverejnené v slovenskom aj v európskom vestníku ešte začiatkom júna 2015. Tender bol vyhlásený práve kvôli zavedeným sankciám, keďže so spoločnosťou Almaz Antey nemožno obchodovať. Predpokladaná hodnota zákazky je 60 miliónov eur. Objavujú sa však domnienky, že mohla byť využitá tretia strana na nákup náhradných dielov, čím by sa ušetrili značné financie, ktoré budú vynaložené na nákup úplne nových radarov. Plánujú sa nakúpiť 4, cena jedného radaru je zhruba 12 miliónov eur. Ostatné radary chcú opraviť súčiastkami z vyradených radarov. Skupina českých a slovenských zbrojárov prišla s ambicióznym plánom, reakciou na ruské sankcie. Chcela vyvinúť vlastný radar. Táto iniciatíva bola však zamietnutá slovenským a aj českým ministerstvom obrany, ktoré rieši rovnaký problém so zastaranými radarmi. Bývalý minister obrany, Martin Glváč sa v roku 2014 vyjadril pre denník SME , že budú požadovať radary už zavedené v partnerských štátoch NATO a nebude sa spoliehať na vývoj domáceho prístroja, ale obstará si niektorý zo zahraničných typov. „Nemôžeme investovať do vývoja a testov nového prístroja, ak nemáme istotu, že sa uplatní,“ hovorí Petr Novák, riaditeľ spoločnosti Retia, ktorá bola iniciátorom projektu. Projekt domáceho radaru mal označenie RL-3DM ReUNION . Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["OS SR momentálne disponujú 9 stacionárnymi radarmi, ktoré sú rozmiestnené na rôznych miestach, aby pokryli celé územie SR. Sú to radary typu P-37, sovietskej výroby, ktorým končí životnosť. Zadovážiť si náhradné diely na tieto radary nie je možné, práve voči ruským sankciám. Výrobcom týchto dielov je ruská firma nachádzajúca sa na zozname sankcionovaných firiem, Almaz Antey a. s. Ak by Slovensko zostalo bez funkčných vojenských radarov, nemôže si plniť záväzky voči aliančným partnerom. O problémoch slovenských firiem s obmedzením výroby písal denník Pravda v roku 2014 . Sankcie sa dotkli firiem ako SMZ Jelšava, OFZ Istebné, Letecké opravovne Trenčín a ďalších, hlavne z oblasti hutníckeho a zbrojárskeho priemyslu. Výrok sa teda hodnotí ako pravdivý. O potrebe vyhlásenia medzinárodného tendra na vojenské radary rozhodla ešte predchádzajúca vláda 3. decembra 2014. Oznámenie o jeho vyhlásení bolo zverejnené v slovenskom aj v európskom vestníku ešte začiatkom júna 2015. Tender bol vyhlásený práve kvôli zavedeným sankciám, keďže so spoločnosťou Almaz Antey nemožno obchodovať. Predpokladaná hodnota zákazky je 60 miliónov eur. Objavujú sa však domnienky, že mohla byť využitá tretia strana na nákup náhradných dielov, čím by sa ušetrili značné financie, ktoré budú vynaložené na nákup úplne nových radarov. Plánujú sa nakúpiť 4, cena jedného radaru je zhruba 12 miliónov eur. Ostatné radary chcú opraviť súčiastkami z vyradených radarov. Skupina českých a slovenských zbrojárov prišla s ambicióznym plánom, reakciou na ruské sankcie. Chcela vyvinúť vlastný radar. Táto iniciatíva bola však zamietnutá slovenským a aj českým ministerstvom obrany, ktoré rieši rovnaký problém so zastaranými radarmi. Bývalý minister obrany, Martin Glváč sa v roku 2014 vyjadril pre denník SME , že budú požadovať radary už zavedené v partnerských štátoch NATO a nebude sa spoliehať na vývoj domáceho prístroja, ale obstará si niektorý zo zahraničných typov. „Nemôžeme investovať do vývoja a testov nového prístroja, ak nemáme istotu, že sa uplatní,“ hovorí Petr Novák, riaditeľ spoločnosti Retia, ktorá bola iniciátorom projektu. Projekt domáceho radaru mal označenie RL-3DM ReUNION . Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zozname", "Almaz Antey a. s.", "Pravda", "2014", "potrebe", "medzinárodného tendra", "vestníku", "hodnota", "SME", "RL-3DM", "ReUNION"], "url": ["https://data.europa.eu/euodp/en/data/dataset/consolidated-list-of-persons-groups-and-entities-subject-to-eu-financial-sanctions", "http://www.almaz-antey.ru/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325419-trestanie-putina-pocitia-desiatky-nasich-firiem/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/327174-hutnicke-firmy-maju-pre-sankcie-problem/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411263-minister-gajdos-odmieta-kritiku-ze-predlzuje-tender-na-nakup-radarov/", "http://www.mod.gov.sk/34624-sk/vyrobcovia-radarov-prezentovali-svoje-ponuky-a-riesenia-na-ministerstve-obrany/", "https://www.uvo.gov.sk/evestnik/", "https://domov.sme.sk/c/7839909/glvac-vypisal-dlho-ohlasovanu-sutaz-na-nakup-novych-radarov.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/7507565/armada-ide-kupovat-radary-pre-protivzdusnu-obranu-domace-nechce.html#ixzz4bxb4Rw9B", "http://www.armadninoviny.cz/radar-reunion-cesko-a-slovensko-spolecne.html", "http://www.armadninoviny.cz/radar-reunion-cesko-a-slovensko-spolecne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:50.465237+00:00"}
{"id": "vr38260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38260", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Teraz sme tu mali na návšteve maďarského ministra zahraničných vecí Mártonyiho. Tak on prišiel na Slovensko a povedal, váš návrh zmluvy o štátnom občianstve, to je nesprávne východisko, čiže ho odmietame.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský minister zahraničných vecí, János Mártonyi, reagoval na slovenský návrh zmluvy, ktorá by riešila dvojaké občianstvo: \"My návrh nepovažujeme za správne východisko rokovaní.\" ( SITA ) Tým de facto odmietol slovenský návrh riešenia, avšak povedal, že chce pokračovať v bilaterálnych rokovaniach.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský minister zahraničných vecí, János Mártonyi, reagoval na slovenský návrh zmluvy, ktorá by riešila dvojaké občianstvo: \"My návrh nepovažujeme za správne východisko rokovaní.\" ( SITA ) Tým de facto odmietol slovenský návrh riešenia, avšak povedal, že chce pokračovať v bilaterálnych rokovaniach."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/martonyi-slovensky-navrh-zmluvy-nie/348977-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:33.912381+00:00"}
{"id": "vr16085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16085", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Škótsko predsa nechcelo vystúpiť z EÚ, čo je pravda, lebo väčšina obyvateľov Škótska, myslím, že dokonca 60%, bola proti vystúpeniu, na rozdiel od Angličanov alebo Walesanov.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referenda o vystúpení Británie z EÚ, ktoré sa konalo v júni 2016, sa zúčastnilo 72 % všetkých voličov. Hlavnou baštou odchodu Veľkej Británie z Európskej únie bolo severné Anglicko a Wales. Naopak, Škótsko, Severné Írsko a aj samotný Londýn hlasovali skôr za zotrvanie v Únii. Škóti volili v pomere 62 ku 38 v prospech zotrvania, v Severnom Írsku bol výsledok 55,8 % v prospech zotrvania. Odchod v Anglicku podporovalo 53,4 % voličov, vo Wales to bolo 52,5 %. Len niekoľko hodín po zverejnení výsledkov škótska premiérka Nicola Sturgeonová oznámila, že Škótsko začne chystať legislatívne kroky k usporiadaniu referenda o odtrhnutí sa od Británie. Výrok Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivý. „Je nepredstaviteľné, aby britská vláda ďalšie referendum o nezávislosti zablokovala, \" povedala premiérka Škótska. Sturgeonová vyhlásila, že urobí všetko preto, aby Škótsko ostalo súčasťou EÚ. Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová plánuje vyhlásiť druhé referendum o nezávislosti Škótska. Predbežne bol referendum plánovaný v období od jesene 2018 do jara 2019. Britská premiérka Theresa Mayová tento plán odmietla, keďže v tomto období ešte nebudú jasné všetky podmienky odchodu Británie. Žiadosť o referendum dostala podporu v škótskom parlamente koncom marca 2017. K tomu aby referendum mohlo byť vyhlásené legálnou cestou, škótsky parlament potrebuje súhlas britského parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Referenda o vystúpení Británie z EÚ, ktoré sa konalo v júni 2016, sa zúčastnilo 72 % všetkých voličov. Hlavnou baštou odchodu Veľkej Británie z Európskej únie bolo severné Anglicko a Wales. Naopak, Škótsko, Severné Írsko a aj samotný Londýn hlasovali skôr za zotrvanie v Únii. Škóti volili v pomere 62 ku 38 v prospech zotrvania, v Severnom Írsku bol výsledok 55,8 % v prospech zotrvania. Odchod v Anglicku podporovalo 53,4 % voličov, vo Wales to bolo 52,5 %. Len niekoľko hodín po zverejnení výsledkov škótska premiérka Nicola Sturgeonová oznámila, že Škótsko začne chystať legislatívne kroky k usporiadaniu referenda o odtrhnutí sa od Británie. Výrok Ľuboša Blahu hodnotíme ako pravdivý. „Je nepredstaviteľné, aby britská vláda ďalšie referendum o nezávislosti zablokovala, \" povedala premiérka Škótska. Sturgeonová vyhlásila, že urobí všetko preto, aby Škótsko ostalo súčasťou EÚ. Predsedníčka škótskej vlády Nicola Sturgeonová plánuje vyhlásiť druhé referendum o nezávislosti Škótska. Predbežne bol referendum plánovaný v období od jesene 2018 do jara 2019. Britská premiérka Theresa Mayová tento plán odmietla, keďže v tomto období ešte nebudú jasné všetky podmienky odchodu Británie. Žiadosť o referendum dostala podporu v škótskom parlamente koncom marca 2017. K tomu aby referendum mohlo byť vyhlásené legálnou cestou, škótsky parlament potrebuje súhlas britského parlamentu."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Referenda", "hlasovali", "referendum", "podporu", "referende v roku 2014", "brexit"], "url": ["https://dennikn.sk/495648/konecne-vysledky-briti-sokovali-svet-aj-trhy-odchadzaju-eu/", "http://www.bbc.com/news/politics/eu_referendum/results", "https://www.ft.com/content/9d8e574e-1611-11e7-80f4-13e067d5072c", "https://www.theguardian.com/politics/2017/mar/28/scottish-parliament-votes-for-second-independence-referendum-nicola-sturgeon", "http://www.bbc.com/news/uk-scotland-29270441", "http://hnonline.sk/svet/936665-britania-sturgeonova-oficialne-poziada-mayovu-o-druhe-skotske-referendum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:30.717873+00:00"}
{"id": "vr16250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16250", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "U nás sa zisky delia tak, že 42 % zostane zamestnancom a 52 % zamestnávateľom. V Slovinsku 57 % ostane zamestnancom.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa blogu Milana Kuruca, zakladateľa projektu Pracujúca chudoba, dostane slovenský zamestnanec 38% z HDP a zvyšných 62% si ponecháva zamestnávateľ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa blogu Milana Kuruca, zakladateľa projektu Pracujúca chudoba, dostane slovenský zamestnanec 38% z HDP a zvyšných 62% si ponecháva zamestnávateľ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdu."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["https://kuruc.blog.sme.sk/c/405585/otazka-2-co-s-nizkym-podielom-miezd-na-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:17.712943+00:00"}
{"id": "vr34153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34153", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme najvyššiu produktivitu práce vo V4.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa databázy Eurostat malo Slovensko za rok 2012 index produktivity práce na úrovni 81,3. Česká republika 72,2, Poľsko 72,3 a Maďarsko 70,5. Je pravdou, že Slovensko má najvyššiu produktivitu práce z krajín V4. SME , 17. decembra 2011: \" Slovensko má spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) síce najnižšiu zamestnanosť, ale najvyššiu produktivitu práce. Tvrdí to analytik UniCredit Bank Slovakia Dávid Dereník na základe údajov Eurostatu. \"Kým priemerný slovenský zamestnanec v roku 2010 vyprodukoval nominálnu pridanú hodnotu 30.500 eur, priemerný zamestnaný v Česku v tom istom období vyprodukoval o tisíc eur menej,\" informoval Dereník.\" HNonline , 24.januára 2013: \"Produktivitu práce si môžeme predstaviť ako vytvorený HDP pripadajúci na jedného pracujúceho,\" vysvetľuje v analýze Poštová banka. Dynamiku posudzovala spoločnosť ako schopnosť spamätať sa z krízy a potenciál pre budúci rast ekonomiky. V celkovom rebríčku dynamiky sa Slovensko umiestnilo spomedzi 50-tich krajín na 21. mieste, v rámci regiónu V4 sme na tom najlepšie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa databázy Eurostat malo Slovensko za rok 2012 index produktivity práce na úrovni 81,3. Česká republika 72,2, Poľsko 72,3 a Maďarsko 70,5. Je pravdou, že Slovensko má najvyššiu produktivitu práce z krajín V4. SME , 17. decembra 2011: \" Slovensko má spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky (V4) síce najnižšiu zamestnanosť, ale najvyššiu produktivitu práce. Tvrdí to analytik UniCredit Bank Slovakia Dávid Dereník na základe údajov Eurostatu. \"Kým priemerný slovenský zamestnanec v roku 2010 vyprodukoval nominálnu pridanú hodnotu 30.500 eur, priemerný zamestnaný v Česku v tom istom období vyprodukoval o tisíc eur menej,\" informoval Dereník.\" HNonline , 24.januára 2013: \"Produktivitu práce si môžeme predstaviť ako vytvorený HDP pripadajúci na jedného pracujúceho,\" vysvetľuje v analýze Poštová banka. Dynamiku posudzovala spoločnosť ako schopnosť spamätať sa z krízy a potenciál pre budúci rast ekonomiky. V celkovom rebríčku dynamiky sa Slovensko umiestnilo spomedzi 50-tich krajín na 21. mieste, v rámci regiónu V4 sme na tom najlepšie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["databázy", "SME", "HNonline"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00116", "http://ekonomika.sme.sk/c/6185676/slovensko-ma-vo-v4-najvyssiu-produktivitu-prace.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59186060-sme-svetovou-jednotkou-v-raste-produktivity-prace"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:17.469669+00:00"}
{"id": "vr34761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34761", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Aby sme si ale povedali, čo v tejto chvíli slovenská vláda urobila. Slovenská vláda v tejto chvíli neposkytla žiadnu pôžičku a dokonca ešte nie je rozhodnuté, pretože to musí rozhodnúť parlament. Slovenská vláda akurát odblokovala možnosť všetkých ostatných štátov, ktoré sa zhodli na tom, že chcú riešiť situáciu buď bilaterálnou pôžičkou, alebo tými zárukami. To urobila slovenská vláda.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zástupcovia krajín Eurozóny sa zišli v Bruseli 1-2. mája 2010. Deklarovaný cieľ stretnutia bolo zabezpečiť spoločný postup v otázke finančnej pomoci Grécku. Stretnutia členov Eurozóny sú neformálnymi stretnutiami , preto nemajú pevné pravidlá, ktoré by hovorili napr. o spôsobe hlasovania. Z tohto dôvodu nevieme povedať na čom sa môže zakladať povinnosť hlasovať jednohlasne o predbežnej pomoci Grécku. Navyše v Návrhu postupu členských štátov sa hovorí, že ak NR SR neschváli pôžičku alebo nebudú upravené príslušné zákony, Slovensko nebude môcť plniť Veriteľskú zmluvu. Slovensko preto v tejto fáze nemôže „blokovať“ postup iných krajín, pretože niektoré už svoje záväzky odsúhlasili.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia krajín Eurozóny sa zišli v Bruseli 1-2. mája 2010. Deklarovaný cieľ stretnutia bolo zabezpečiť spoločný postup v otázke finančnej pomoci Grécku. Stretnutia členov Eurozóny sú neformálnymi stretnutiami , preto nemajú pevné pravidlá, ktoré by hovorili napr. o spôsobe hlasovania. Z tohto dôvodu nevieme povedať na čom sa môže zakladať povinnosť hlasovať jednohlasne o predbežnej pomoci Grécku. Navyše v Návrhu postupu členských štátov sa hovorí, že ak NR SR neschváli pôžičku alebo nebudú upravené príslušné zákony, Slovensko nebude môcť plniť Veriteľskú zmluvu. Slovensko preto v tejto fáze nemôže „blokovať“ postup iných krajín, pretože niektoré už svoje záväzky odsúhlasili."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["neformálnymi stretnutiami", "Návrhu postupu členských štátov"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/showPage.aspx?id=250&lang=EN", "http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/5D67FC2DD04AC4BCC125771D0026EB63/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:28.976615+00:00"}
{"id": "44956", "numeric_id": 44956, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44956", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Preto sme na poslednej vláde, ktorá bola teda ešte riadna, nie tá, ktorá odvolávala iba štátnych tajomníkov, schválili koncepciu, že všetko to, čo sa udeje a všetky dáta, ktoré sa zozbierajú, sa budú stretávať na jednom mieste. Budú sa stretávať na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a na Národnej agentúre pre sieťové elektronické služby a táto naša inštitúcia aktívne komunikuje s každým, kto vytvorí akúkoľvek aplikáciu, ktorá by mohla pomôcť práve preto, aby nám nevznikali mnohé aplikácie, ale aby sme všetky informácie sústredili na jedno miesto.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "8. marca 2020 odchádzajúca vláda Petra Pellegriniho schválila tzv. centrálnu koordináciu IT vo verejnej správe, ktorá má zladiť postup IT-aktivít v boji proti koronavírusu. „Jednotlivé ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a subjekty verejnej správy postupujú v oblasti informačných technológií nekoordinovane prostredníctvom vlastných individuálnych aktivít. Uvedené spôsobuje informačný nesúlad, duplicitný výkon niektorých činností ako aj neefektívne využívanie ľudských a technických kapacít,” uvádza materiál. Týmto uznesením sa ÚPVII a NASES stali centrálnymi koordinačnými IT autoritami. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["8. marca 2020 odchádzajúca vláda Petra Pellegriniho schválila tzv. centrálnu koordináciu IT vo verejnej správe, ktorá má zladiť postup IT-aktivít v boji proti koronavírusu. „Jednotlivé ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a subjekty verejnej správy postupujú v oblasti informačných technológií nekoordinovane prostredníctvom vlastných individuálnych aktivít. Uvedené spôsobuje informačný nesúlad, duplicitný výkon niektorých činností ako aj neefektívne využívanie ľudských a technických kapacít,” uvádza materiál. Týmto uznesením sa ÚPVII a NASES stali centrálnymi koordinačnými IT autoritami. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "uvádza"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24594/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24594/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:58.893791+00:00"}
{"id": "vr35608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35608", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prišlo o prácu päťtisíc ľudí.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sme uviedli v minulosti , je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Prepúšťanie vo Váhostave max. 500 ludí, prepúšťanie v Doprastave max. 750 pracovníkov, Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov. V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet všetkých zaniknutých pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme uviedli v minulosti , je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Prepúšťanie vo Váhostave max. 500 ludí, prepúšťanie v Doprastave max. 750 pracovníkov, Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov. V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet všetkých zaniknutých pracovných miest."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["minulosti", "Váhostave", "Doprastave", "Skanska"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/robert-fico-v-politike-19-9-2010/", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/vahostav-prepusta-o-pracu-pride-500-ludi.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/doprastav-bude-prepustat-v-druhej-po/195772-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/aj-skanska-bude-prepustat-ak-nedost/199311-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:17.672803+00:00"}
{"id": "vr34718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34718", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...majú rovnaký názor na to (koaličné strany vo vláde Ivety Radičovej, pozn.), že treba oklieštiť zákonník práce a oslabiť postavenie zamestnanca, majú na to rovnaký názor, lebo to idú urobiť.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády je uvedené: „Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností.“ Zavedenie pružnejších pracovných vzťahov v preklade znamená „oslabenie postavenia zamestnanca“.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády je uvedené: „Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností.“ Zavedenie pružnejších pracovných vzťahov v preklade znamená „oslabenie postavenia zamestnanca“."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:15.611936+00:00"}
{"id": "vr30224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30224", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Na strane druhej platí, že v tom celkovom balíku 440 EFSF je náš podiel 1,06%. To, že sme si uľavili pri Grécku znamená, že o niekoľko mesiacov, kvartálov, keď bude nový príbeh, tak tam ten pomer Slovenska bude zvýšený, aby v tej globálnej proporcii 440 mld. sme si ten svoj dielik odniesli.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe získanej výnimky z pomoci Grécku, SR nebude navyšovať svoje garancie pre Grécko, ale bude ručiť len do výšky 1,06-percentného podielu na, v júli dohodnutých, 109 miliardách eur. V prípade obdobnej finančnej situácie (ako v Grécku,pozn.) inej krajiny eurozóny, však táto výnimka nebude a SR bude musieť v nových záchranných balíkoch svoje záruky zvyšovať, samozrejme v rámci svojho podielu na EFSF. Minister financií Mikloš pre TREND , 27.októbra 2011: „Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 percenta zo sumy 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,“ uviedol I. Mikloš. O čo menej dá Slovensko na pomoc pre Grécko, o to sa navýši participácia pre iných, dodal minister. Pravda , 26.október 2011, I.Mikloš: \"Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,\" SME z 27.októbra 2011: Ekonómovia to za veľmi výhodnú dohodu (výnimku z pomoci Grécku, pozn.) pre Slovensko nepovažujú. Taliansko a Španielsko majú šancu svoj dlh zvládnuť, no v prípade Portugalska je väčšie riziko, že pôjde čiastočne gréckou cestou a odpíšu mu časť záväzkov. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe získanej výnimky z pomoci Grécku, SR nebude navyšovať svoje garancie pre Grécko, ale bude ručiť len do výšky 1,06-percentného podielu na, v júli dohodnutých, 109 miliardách eur. V prípade obdobnej finančnej situácie (ako v Grécku,pozn.) inej krajiny eurozóny, však táto výnimka nebude a SR bude musieť v nových záchranných balíkoch svoje záruky zvyšovať, samozrejme v rámci svojho podielu na EFSF. Minister financií Mikloš pre TREND , 27.októbra 2011: „Rozdiel je v tom, že teraz bude náš podiel 1,06 percenta zo sumy 109 miliárd eur, a nie zo 130 miliárd eur. Budeme tak vydávať garancie v menšej výške, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch, čiže celkovo neušetríme,“ uviedol I. Mikloš. O čo menej dá Slovensko na pomoc pre Grécko, o to sa navýši participácia pre iných, dodal minister. Pravda , 26.október 2011, I.Mikloš: \"Celkové naše záväzky v rámci eurovalu nebudú nižšie, čiže inde to zase bude vykompenzované, že pri iných programoch tá čiastka o ktorú menej ručíme pri gréckom programe, tak tú čiastku zaplatíme, resp. budeme garantovať pri ďalších programoch,\" SME z 27.októbra 2011: Ekonómovia to za veľmi výhodnú dohodu (výnimku z pomoci Grécku, pozn.) pre Slovensko nepovažujú. Taliansko a Španielsko majú šancu svoj dlh zvládnuť, no v prípade Portugalska je väčšie riziko, že pôjde čiastočne gréckou cestou a odpíšu mu časť záväzkov. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["TREND", "Pravda", "SME"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/slovensko-na-vynimke-z-pomoci-grecku-neusetri.html", "http://spravy.pravda.sk/zachranny-fond-ma-mat-bilion-eur-banky-odpisu-polovicu-greckych-dlhov-1kz-/sk_svet.asp?c=A111026_174106_sk_svet_p23", "http://ekonomika.sme.sk/c/6116468/vynimka-nie-je-az-taky-dobry-obchod.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:08.313301+00:00"}
{"id": "vr32204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32204", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja chcem povedať, že samosprávy mali v uplynulom roku prebytok 30 miliónov eur.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tu som našla iba vyjadrenia o tom, že samosprávy mali tento prebytok, ale nenašla som konkrétny zdroj. http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123387/Vlada-podla-Miklosa-umelo-nafukuje-deficit http://ekonomika.sme.sk/c/6478680/tvaroska-diera-v-rozpocte-nie-je-taka-velka.html", "analysis_paragraphs": ["Tu som našla iba vyjadrenia o tom, že samosprávy mali tento prebytok, ale nenašla som konkrétny zdroj. http://openiazoch.zoznam.sk/cl/123387/Vlada-podla-Miklosa-umelo-nafukuje-deficit http://ekonomika.sme.sk/c/6478680/tvaroska-diera-v-rozpocte-nie-je-taka-velka.html"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:03.114571+00:00"}
{"id": "48462", "numeric_id": 48462, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48462", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Veď hneď na to prišiel návrh nejakých mediálnych reštrikcií vo vysielaní, aby jednoducho tých fašistov tam bolo viacej vidieť. Hneď na to prišla spolupráca pán Gyimesi s pánom Tarabom z OĽaNO, teda pán Gyimesi z OĽaNO s pánom Tarabom, ktorý prišiel na kandidátke ĽSNS, spolu podávajú návrh zákona.", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krátko po tom, čo minister financií rokoval ohľadom prorodinného balička s predstaviteľom ĽSNS, prišiel aj návrh Igora Matoviča na reguláciu televíznych diskusií. Vzápätí prišiel aj spoločný návrh zákona od poslanca OĽANO Gyimesiho a poslanca Tarabu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister financií Igor Matovič na koaličnej rade navrhol zmeniť zákon tak, aby bolo pevne stanovené, politici ktorých strán budú chodiť do televíznych politických diskusií. V debatách by podľa jeho návrhu mali byť zástupcovia strán, ktoré sa dostali do parlamentu, a s frekvenciou zodpovedajúcou ich volebnému výsledku.\n\nTento návrh by pomohol najmä kotlebovcom, ktorých média, volajú do diskusií len sporadicky. Sami obdobnú zmenu v minulosti neúspešne navrhovali. Výrazne by uškodil Hlasu, ktorý vznikol oddelením sa od Smeru až po voľbách.\n\nTento návrh prišiel krátko po tom, čo Igor Matovič rokoval o prorodinnom balíčku práve s kotlebovcami. Ich hlasy boli rozhodujúce pri tom, či sa zákony vôbec dostanú do programu schôdze Národnej rady. Líder OĽANO tvrdí, že na stretnutí kotlebovcov o podporu nežiadal. Martin Beluský ale povedal, že mu ju už na stretnutí za seba prisľúbil.\n\nJe tiež pravda, že poslanec OĽANO György Gyimesi a poslanec Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za ĽSNS spolu navrhujú , aby na budovách aj v budovách štátnych orgánov a inštitúcií, bolo zakázané vyvesovať propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie.", "analysis_paragraphs": ["Krátko po tom, čo minister financií rokoval ohľadom prorodinného balička s predstaviteľom ĽSNS, prišiel aj návrh Igora Matoviča na reguláciu televíznych diskusií. Vzápätí prišiel aj spoločný návrh zákona od poslanca OĽANO Gyimesiho a poslanca Tarabu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister financií Igor Matovič na koaličnej rade navrhol zmeniť zákon tak, aby bolo pevne stanovené, politici ktorých strán budú chodiť do televíznych politických diskusií. V debatách by podľa jeho návrhu mali byť zástupcovia strán, ktoré sa dostali do parlamentu, a s frekvenciou zodpovedajúcou ich volebnému výsledku.", "Tento návrh by pomohol najmä kotlebovcom, ktorých média, volajú do diskusií len sporadicky. Sami obdobnú zmenu v minulosti neúspešne navrhovali. Výrazne by uškodil Hlasu, ktorý vznikol oddelením sa od Smeru až po voľbách.", "Tento návrh prišiel krátko po tom, čo Igor Matovič rokoval o prorodinnom balíčku práve s kotlebovcami. Ich hlasy boli rozhodujúce pri tom, či sa zákony vôbec dostanú do programu schôdze Národnej rady. Líder OĽANO tvrdí, že na stretnutí kotlebovcov o podporu nežiadal. Martin Beluský ale povedal, že mu ju už na stretnutí za seba prisľúbil.", "Je tiež pravda, že poslanec OĽANO György Gyimesi a poslanec Tomáš Taraba, ktorý kandidoval za ĽSNS spolu navrhujú , aby na budovách aj v budovách štátnych orgánov a inštitúcií, bolo zakázané vyvesovať propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "pomohol", "rokoval", "navrhujú"], "url": ["https://dennikn.sk/2862118/matovic-chce-regulovat-kto-pojde-do-televiznych-diskusii-pomohlo-by-to-kotlebovcom/?ref=list?ref=mwat", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/zmena-politickych-diskusii-matovicov-navrh-by-do-nich-pretlacil-aj-kotlebovcov/", "https://www.ta3.com/clanok/236650/matovic-rokoval-s-kotlebovcami-hovorili-o-protiinflacnom-balicku", "https://www.ta3.com/clanok/237261/taraba-a-gyimesi-chcu-zakazat-duhove-vlajky-na-uradoch-podla-stancika-je-to-v-rozpore-s-koalicnou-zmluvou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:32.959559+00:00"}
{"id": "vr32455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32455", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Chcela som pokračovať. Bol tu teda tento vyhranený postoj troch koaličných partnerov a premiérky, zároveň bol jasný názor SAS, ktorý ani po dlhých rokovaniach SAS nezmenila (v otázke hlasovania o tzv. eurovale pozn.)", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ex-premiérky Radičovej hodnotíme ako pravdivý, nakoľko postoje vtedajších koaličných strán boli skutočne jasné, existovala snaha o kompromis s SaS a SaS skutočne názor nezmenila.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ex-premiérky Radičovej hodnotíme ako pravdivý, nakoľko postoje vtedajších koaličných strán boli skutočne jasné, existovala snaha o kompromis s SaS a SaS skutočne názor nezmenila."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["ostatných", "kompromisu", "výsledok"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulik-europski-toppolitici-nemaju-problem-klamat-a-tarat-pmg-/sk_domace.asp?c=A120621_095855_sk_domace_p23", "http://www.strana-sas.sk/euroval-stanovisko-sas-k-navrhovanemu-kompromisu-sdku-ds/410", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:40.182040+00:00"}
{"id": "vr31419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31419", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V praxi to znamená, že musíme dohromady získať objem zdrojov viac ako 1 mld. € v roku 2013 (aby Slovensko znížilo deficit pod 3% pozn.)", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal , že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Odchádzajúci minister financií Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 15. marca 2012 povedal , že na dodržanie záväzku voči EÚ, teda zníženie deficitu v roku pod 3 % HDP, bude potrebné ušetriť približne 1,2 miliardy eur."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "ušetriť", "\"Ako zakopať rozpočtovú sekeru"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/miklos-pred-odchodom-vidi-vyssi-rast.html", "http://www.iness.sk/stranka/6973-Fico-musi-za-styri-roky-najst-tri-miliardy-Pravda.html", "https://6097633991899025198-a-1802744773732722657-s-sites.googlegroups.com/site/radynacelnikom/sekera_blank.pdf?attachauth=ANoY7crDpqxPVtTX7IOf6tUWnv2m1uPGPqf162woWHhJc_F0GsLG4nRsiuWLpTn37s0tQt0cglebH5QVSeSDpZC5ifyeYpRLM0op4XMWEU9pnZ97iQbkc6gUVJDrE1NO5f_To9GsytLIrm2oBrMGBBCxo-kuy9pmqK0cMxXSnj_nJ0xVmxv_I-lc5CWuHY2TEasYJkU8_HAfrrkKZJuS8s3fQQUEXTQCrA%3D%3D&attredirects=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:20.320454+00:00"}
{"id": "42280", "numeric_id": 42280, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42280", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som pojednával, čiže som v podstate vykonával tri funkcie aj vtedy a neskôr štyri funkcie ...", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok Štefana Harabina Demagog.SK overoval v minulosti. Harabin má v tomto prípade na mysli funkcie predsedu a podpredsedu NS SR, predsedu Súdnej rady SR a takisto vykonávanie súdnickej činnosti (pojednávanie). Harabin avšak od 23. júna 2009 do 23. júna 2014 nevykonával ani tri, ani štyri funkcie, ale dve, a síce pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Keďže úloha podpredsedu NS SR spočíva v zastupovaní predsedu NS SR, Harabin by takto musel de facto zastupovať samého seba. Predseda NS SR môže vykonávať súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca, ak mu to nebráni vo výkone ďalších úloh, nepovažuje sa to však za samostatnú funkciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štefan Harabin od 23. júna 2009, po svojom zvolení Súdnou radou SR, pôsobil vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR. Podľa vtedy účinnej úpravy Ústavy SR sa podľa znenia čl. 141a automaticky stal zároveň aj predsedom Súdnej rady SR. Po 30. máji 2010, kedy Daniele Švecovej na poste podpredsedníčky NS SR uplynulo jej päťročné funkčné obdobie, bola jej nasledovníčka, Jarmila Urbancová, vymenovaná do funkcie prezidentom SR až 7. júna 2013 ( zdroj ). V období 31. mája 2010 až 6. júna 2013 teda bola funkcia podpredsedu NS SR neobsadená. Problém však nastáva v tom, že podpredseda NS SR v podstate predstavuje „len“ zástupcu predsedu NS SR, ktorého zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti, alebo keď funkcia predsedu NS SR nie je obsadená – mimo týchto podmienok podpredseda NS SR vykonáva právomoc v rozsahu, aký mu vymedzil predseda NS SR (podľa §39 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov , verzie časovo účinnej od 1.11.2009 až 30.4.2011 ), a teda Štefan Harabin v podstate tvrdí, že v určitom čase zastupoval samého seba. Podľa Zákona o súdoch a sudcoch , ‚‚ Predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia.“ Predseda NS SR môže pojednávať, ak mu to nebráni v plnení iných povinností, nepokladá sa to však za ďalšiu funkciu.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Štefana Harabina Demagog.SK overoval v minulosti. Harabin má v tomto prípade na mysli funkcie predsedu a podpredsedu NS SR, predsedu Súdnej rady SR a takisto vykonávanie súdnickej činnosti (pojednávanie). Harabin avšak od 23. júna 2009 do 23. júna 2014 nevykonával ani tri, ani štyri funkcie, ale dve, a síce pôsobil ako predseda Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR. Keďže úloha podpredsedu NS SR spočíva v zastupovaní predsedu NS SR, Harabin by takto musel de facto zastupovať samého seba. Predseda NS SR môže vykonávať súdnictvo ako predseda senátu, člen senátu alebo sudca, ak mu to nebráni vo výkone ďalších úloh, nepovažuje sa to však za samostatnú funkciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Štefan Harabin od 23. júna 2009, po svojom zvolení Súdnou radou SR, pôsobil vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu SR. Podľa vtedy účinnej úpravy Ústavy SR sa podľa znenia čl. 141a automaticky stal zároveň aj predsedom Súdnej rady SR. Po 30. máji 2010, kedy Daniele Švecovej na poste podpredsedníčky NS SR uplynulo jej päťročné funkčné obdobie, bola jej nasledovníčka, Jarmila Urbancová, vymenovaná do funkcie prezidentom SR až 7. júna 2013 ( zdroj ). V období 31. mája 2010 až 6. júna 2013 teda bola funkcia podpredsedu NS SR neobsadená. Problém však nastáva v tom, že podpredseda NS SR v podstate predstavuje „len“ zástupcu predsedu NS SR, ktorého zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností v čase jeho neprítomnosti, alebo keď funkcia predsedu NS SR nie je obsadená – mimo týchto podmienok podpredseda NS SR vykonáva právomoc v rozsahu, aký mu vymedzil predseda NS SR (podľa §39 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov , verzie časovo účinnej od 1.11.2009 až 30.4.2011 ), a teda Štefan Harabin v podstate tvrdí, že v určitom čase zastupoval samého seba. Podľa Zákona o súdoch a sudcoch , ‚‚ Predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia.“ Predseda NS SR môže pojednávať, ak mu to nebráni v plnení iných povinností, nepokladá sa to však za ďalšiu funkciu."], "analysis_date": "2019-02-19", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "súdnictvo", "vtedy účinnej úpravy Ústavy SR", "zdroj", "verzie časovo účinnej od 1.11.2009 až 30.4.2011", "Podľa Zákona o súdoch a sudcoch", "Predseda"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42199/", "https://www.nsud.sk/predseda-najvyssieho-sudu-sr/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20060501.html#predpis.hlava-siedma", "https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexeb6a.html?vymenovanie-podpredsednicky-najvyssieho-sudu-sr", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/20091101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/335/19960101.html", "https://www.nsud.sk/predseda-najvyssieho-sudu-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:21.143747+00:00"}
{"id": "47296", "numeric_id": 47296, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47296", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...nedávno som bola aj spolu s lekárskou alebo zdravotníckou výpravou alebo časťou delegácie vrátane jedného pána z ministerstva zdravotníctva v Dánsku, je to krajina s podobným počtom obyvateľov ako má Slovensko, pričom majú zhruba okolo 10 000 obetí menej ako máme my.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dánsko eviduje od začiatku pandémie o približne 10-tisíc úmrtí menej ako Slovensko, pričom ide o porovnateľne veľké krajiny. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Zuzana Čaputová navštívila Dánske kráľovstvo v prvej polovici mája 2021. Súčasťou prezidentkinej delegácie boli aj slovenskí vedci a zástupca ministerstva zdravotníctva, ktorí prezidentku sprevádzali na návšteve dánskeho Štátneho sérologického ústavu. Dánsko je s 5,8 miliónmi obyvateľov porovnateľne zaľudnené ako Slovensko, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov. V Dánsku aktuálne evidujú 2 527 úmrtí na covid-19. Na Slovensku covidu podľahlo viac ako 12 400 ľudí. Rozdiel je teda približne 10-tisíc úmrtí. Priepastný rozdiel medzi Dánskom a Slovenskom vidno aj pri porovnaní počtu úmrtí v pomere k predchádzajúcemu roku (excess mortality).", "analysis_paragraphs": ["Dánsko eviduje od začiatku pandémie o približne 10-tisíc úmrtí menej ako Slovensko, pričom ide o porovnateľne veľké krajiny. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé. Zuzana Čaputová navštívila Dánske kráľovstvo v prvej polovici mája 2021. Súčasťou prezidentkinej delegácie boli aj slovenskí vedci a zástupca ministerstva zdravotníctva, ktorí prezidentku sprevádzali na návšteve dánskeho Štátneho sérologického ústavu. Dánsko je s 5,8 miliónmi obyvateľov porovnateľne zaľudnené ako Slovensko, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov. V Dánsku aktuálne evidujú 2 527 úmrtí na covid-19. Na Slovensku covidu podľahlo viac ako 12 400 ľudí. Rozdiel je teda približne 10-tisíc úmrtí. Priepastný rozdiel medzi Dánskom a Slovenskom vidno aj pri porovnaní počtu úmrtí v pomere k predchádzajúcemu roku (excess mortality)."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["navštívila", "sprevádzali", "je", "má", "evidujú", "podľahlo", "rozdiel"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-sa-s-premierkou-danska-zhod/548226-clanok.html", "http://www.biomedcentrum.sav.sk/sucastou-oficialnej-delegacie-pocas-navstevy-prezidentky-sr-v-dansku-boli-aj-reprezentanti-bmc-sav/", "https://www.dst.dk/en/Statistik/emner/befolkning-og-valg/befolkning-og-befolkningsfremskrivning", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/06b04712-ca08-4bd6-a9ad-f4bbaa6acab0/!ut/p/z1/tVJNb-IwFPwtPeTovAc2cejNoC4fhWpLSwFfVnYIJIXEaeJNyr-vU_VSqaXsYX2xLc3Mm_EYJKxB5qpO98qmJldHd9_I4M89n4SDQUcgDmYUJ9Pbh7vx8Fd3tOzB6jMgvFvc4ORR_B4tpqyDrAfyPP8JJMgot4VNYGN0pRJSHUia74g6WA_dwZSZc1PnMamKUtUnD-sqtge3Y6CR8U6XRApDwvQ2IKqvtmTHtFYqUJHS2MoXUbqFzUXo1U952zj4zRItX75DhiMxZnyGGM5GPZyI8XLRv6cUBf0AnNHYOA_8Ww8dDqs6jRtY5u3LHOHhHyOOEaYgU535TZT56POQI-U8ZF3WD3qUtp2nzy8vUrhiTG7jVwvr_9GMm9Mt58P53tlXNmmlDawvpYpc09BRy3gXl3Hp_y3db02sLaprDz1smsbfG7M_xn5kMu9LSmIqF-0zEopsmYX0RA67-Q1lUp_osZ6Jq6s3B-gLQg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/denmark/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/slovakia/", "https://ourworldindata.org/excess-mortality-covid"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:04.559208+00:00"}
{"id": "vr33868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33868", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže cestujeme po celej Európe bez hraníc, je ale iba na 90 dní podľa schengenského práva. Každý deň navyše už musíte hlásiť a vybaviť si špeciálny pobyt, za ktorý sú už teda ale brutálne pokuty v niektorých štátoch, hlavne aj u našich susedov.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webová stránka Ministerstva zahraničných vecí potvrdzuje údaj o tom, že občania Slovenska sa musia v cudzích štátoch Schengenu registrovať v prípade prekročenia 90 dní pobytu. V Českej republike hrozí pri nesplnení si povinnosti nahlásenia pobytu pokuta vo výške približne 115 euro. U nás sa novelou zaviedla pokuta v prípade podobného priestupku vo výške 33 euro . V ČR ide teda o vyše trojnásobne vyššiu pokutu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa portálu europa.eu môžu občania EU právo cestovať a zdržiavať sa na území iného členského štátu po dobu až 3 mesiace. Podľa portálu však v niektorých krajinách je nutné sa nahlásiť na Polícii, čo však väčšinou urobí ubytovateľ. Portál zároveň uvádza, že v prípade pobytu dlhšom ako 3 mesiace vzniká povinnosť registrovať sa v danom štáte. Pri nedodržaní tejto povinnosti je pri tom možné uložiť pokutu. Portá však uvádza, že tieto pokuty sa uvádzajú v závislosti na práve daného štátu, nie Schengenského práva. V Českej republike sa občan iného členského štátu Schengenského priestoru musí registrovať v prípade, že jeho pobyt presiahne 30 dní. Ako uvádza webstránka Cudzineckej polície: \" Nesplní-li cizinec svou povinnost hlášení pobytu, dopouští se přestupku. Za tento přestupek lze uložit pokutu až do výše 3000,- Kč .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Webová stránka Ministerstva zahraničných vecí potvrdzuje údaj o tom, že občania Slovenska sa musia v cudzích štátoch Schengenu registrovať v prípade prekročenia 90 dní pobytu. V Českej republike hrozí pri nesplnení si povinnosti nahlásenia pobytu pokuta vo výške približne 115 euro. U nás sa novelou zaviedla pokuta v prípade podobného priestupku vo výške 33 euro . V ČR ide teda o vyše trojnásobne vyššiu pokutu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa portálu europa.eu môžu občania EU právo cestovať a zdržiavať sa na území iného členského štátu po dobu až 3 mesiace. Podľa portálu však v niektorých krajinách je nutné sa nahlásiť na Polícii, čo však väčšinou urobí ubytovateľ. Portál zároveň uvádza, že v prípade pobytu dlhšom ako 3 mesiace vzniká povinnosť registrovať sa v danom štáte. Pri nedodržaní tejto povinnosti je pri tom možné uložiť pokutu. Portá však uvádza, že tieto pokuty sa uvádzajú v závislosti na práve daného štátu, nie Schengenského práva. V Českej republike sa občan iného členského štátu Schengenského priestoru musí registrovať v prípade, že jeho pobyt presiahne 30 dní. Ako uvádza webstránka Cudzineckej polície: \" Nesplní-li cizinec svou povinnost hlášení pobytu, dopouští se přestupku. Za tento přestupek lze uložit pokutu až do výše 3000,- Kč .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "33 euro", "europa.eu", "webstránka"], "url": ["http://www.mzv.sk/sk/cestovanie_a_konzularne_info/staty_sveta", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/povinnost-nahlasovat-cestu-je-podla-p/673322-clanok.html", "http://europa.eu/youreurope/citizens/residence/faq/index_cs.htm", "http://www.policie.cz/clanek/hlaseni-pobytu-cizincu.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:31.247242+00:00"}
{"id": "vr26613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26613", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "...z toho pri predchádzajúcom (pokuse - bol zvolený vo voľbách do NR SR, pozn.) zo 43.miesta...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že P. Osuský bol v roku 2010 zvolený zo 43 miesta na kandidátke MOST-HÍD. V roku 2010 bol P. Osuský zvolený do NR SR na kandidátnej listine za MOST-HÍD - v tomto prípade bol zvolený zo 43.miesta na kandidátskej listine strany (strana MOST-HÍD mala číslo 18). V predčasných voľbách v roku 2012 kandidoval na kandidátnej listine za SaS z 15 miesta. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že P. Osuský bol v roku 2010 zvolený zo 43 miesta na kandidátke MOST-HÍD. V roku 2010 bol P. Osuský zvolený do NR SR na kandidátnej listine za MOST-HÍD - v tomto prípade bol zvolený zo 43.miesta na kandidátskej listine strany (strana MOST-HÍD mala číslo 18). V predčasných voľbách v roku 2012 kandidoval na kandidátnej listine za SaS z 15 miesta. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["2010", "43.miesta", "2012"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/info/regkand.jsp@lang=sk.htm", "http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/100_nr_sr/KL06.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:27.569975+00:00"}
{"id": "vr14806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14806", "speaker": "Milan Laurinc", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-laurinc", "statement": "Slovenská komora sestier registruje 40 tisíc sestier, z toho podľa Národného centra zdravotníckych informácií, je v reáli v teréne okolo 30 000 sestier.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK sa tejto téme venoval už v januári 2016. Podľa najnovších údajov z Národného centra zdravotníckych informácii z roku 2014 na Slovensku pôsobilo 31 166 zdravotných sestier. Presné aktuálne číslo registrovaných sestier sa nám nepodarilo dohľadať, podľa štúdie Asociácie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek z decembra 2014 však bolo v tom roku registrovaných spolu približne 44 tisíc sestier a pôrodných asistentiek. Článok denníka Pravda zo septembra 2014 uvádza hodnotu 44 353 sestier a asistentiek. Dňa 9. decembra 2015 prezidentka SK SaPA Mgr. Iveta Lazorová \" apelovala v liste na prezidenta Andreja Kisku, aby vrátil legislatívu, ktorá neberie do úvahy potreby 40 000 sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku a ignoruje ich sociálny status \". Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK sa tejto téme venoval už v januári 2016. Podľa najnovších údajov z Národného centra zdravotníckych informácii z roku 2014 na Slovensku pôsobilo 31 166 zdravotných sestier. Presné aktuálne číslo registrovaných sestier sa nám nepodarilo dohľadať, podľa štúdie Asociácie zdravotných sestier a pôrodných asistentiek z decembra 2014 však bolo v tom roku registrovaných spolu približne 44 tisíc sestier a pôrodných asistentiek. Článok denníka Pravda zo septembra 2014 uvádza hodnotu 44 353 sestier a asistentiek. Dňa 9. decembra 2015 prezidentka SK SaPA Mgr. Iveta Lazorová \" apelovala v liste na prezidenta Andreja Kisku, aby vrátil legislatívu, ktorá neberie do úvahy potreby 40 000 sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku a ignoruje ich sociálny status \". Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["venoval", "2014", "štúdie", "Článok", "apelovala"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/563/cislak-vs-uhliarik-vs-kavecka-o-situacii-v-zdravotnictve", "http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/analyticke/zdravotnictvo_slovenskej_republiky_v_cislach_2013.pdf", "http://www.asapoz.eu/clanky/nase-aktivity/-pracovne-podmienky-sestier-a-porodnych-asistentiek-v-sr-----text.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/328683-bude-chybat-10-tisic-sestier-varuje-komora/", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/sk-sapa-sa-obratila-na-prezidenta-aby-nepodpisal-novelu-zakona-5782004.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:24.519640+00:00"}
{"id": "vr37343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37343", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Týždenne zasadá koaličná rada, je to taký zvláštny orgán, ktorý pravidelne zasadá a má zasadať len pri vážnych, skutočne vážnych situáciách, ktoré treba riešiť.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa koaličnej dohody: \"1. V prípade súčasnej vlády, koaličný partneri vytvorili na základe koaličnej zmluvy spoločný orgán - Koaličnú radu. 2. Poslaním Koaličnej rady (pdf.) je najmä: - prerokovanie a zjednocovanie názorov koalície na zásadné otázky spolupráce, súčinnosti koaličnej činnosti; - zabezpečenie spoločného koaličného postupu v zásadných otázkach koaličnej činnosti, ako aj pôsobnosti koaličných partnerov v tých oblastiach, ktoré súvisia s výkonom koaličnej činnosti, prípade výrazne výkon koaličnej činnosti ovplyvňujú, i v prípadoch, ak tieto vecné otázky a problémy presahujú vymedzený rámec spolupráce touto koaličnou zmluvou; - riešenie prípadných rozporov pri napĺňaní Koaličnej zmluvy; - prerokovanie a odsúhlasenie zmien vládneho programu. 3. Koaličná rada je zložená z troch zástupcov každej zmluvnej strany 4. Koaličná rada rozhoduje väčšinovým hlasovaním, ak niektorý z partnerov nepožiada o rozhodnutie podľa čl. II. bod 3 tejto dohody (dohoda všetkých koaličných partnerov). Každý z koaličných partnerov pri prijímaní rozhodnutí v Koaličnej rade disponuje jedným hlasom. 5. Koaliční rada zasadá pravidelne, minimálne dvakrát za mesiac, alebo na požiadanie ktoréhokoľvek z partnerov.\" Podľa koaličnej dohody, ktorá vytvára a je určujúca pre zasadanie koaličných rád nie je dôvod kritizovať jej časté zasadanie. Je zvolaná na požiadanie ktoréhokoľvek z partnerov minimálne dvakrát za mesiac. Nie je pravda, že zasadá len pri \"skutočne vážnych situáciách\" . Zasadá vždy, keď chce zasadať.", "analysis_paragraphs": ["Podľa koaličnej dohody: \"1. V prípade súčasnej vlády, koaličný partneri vytvorili na základe koaličnej zmluvy spoločný orgán - Koaličnú radu. 2. Poslaním Koaličnej rady (pdf.) je najmä: - prerokovanie a zjednocovanie názorov koalície na zásadné otázky spolupráce, súčinnosti koaličnej činnosti; - zabezpečenie spoločného koaličného postupu v zásadných otázkach koaličnej činnosti, ako aj pôsobnosti koaličných partnerov v tých oblastiach, ktoré súvisia s výkonom koaličnej činnosti, prípade výrazne výkon koaličnej činnosti ovplyvňujú, i v prípadoch, ak tieto vecné otázky a problémy presahujú vymedzený rámec spolupráce touto koaličnou zmluvou; - riešenie prípadných rozporov pri napĺňaní Koaličnej zmluvy; - prerokovanie a odsúhlasenie zmien vládneho programu. 3. Koaličná rada je zložená z troch zástupcov každej zmluvnej strany 4. Koaličná rada rozhoduje väčšinovým hlasovaním, ak niektorý z partnerov nepožiada o rozhodnutie podľa čl. II. bod 3 tejto dohody (dohoda všetkých koaličných partnerov). Každý z koaličných partnerov pri prijímaní rozhodnutí v Koaličnej rade disponuje jedným hlasom. 5. Koaliční rada zasadá pravidelne, minimálne dvakrát za mesiac, alebo na požiadanie ktoréhokoľvek z partnerov.\" Podľa koaličnej dohody, ktorá vytvára a je určujúca pre zasadanie koaličných rád nie je dôvod kritizovať jej časté zasadanie. Je zvolaná na požiadanie ktoréhokoľvek z partnerov minimálne dvakrát za mesiac. Nie je pravda, že zasadá len pri \"skutočne vážnych situáciách\" . Zasadá vždy, keď chce zasadať."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Koaličnej rady"], "url": ["https://docs.google.com/fileview?id=0ByhB0UcnNmX_M2U4ZTczMjMtZjExNC00OGY4LTkwNTktZThlZDU1ZGU4ZTdh&hl=sk&authkey=COSdzoYC&pli=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:25.873894+00:00"}
{"id": "vr31885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31885", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme druhý najhorší výber DPH po Grécku.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže tá medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a tou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky) je 28 %, pričom u Grékov táto medzera tvorí 30 %. Výrok P. Kažimíra, preto hodnotíme ako pravdivý. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže tá medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a tou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky) je 28 %, pričom u Grékov táto medzera tvorí 30 %. Výrok P. Kažimíra, preto hodnotíme ako pravdivý. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia Európskej únie"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:31.550411+00:00"}
{"id": "vr27641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27641", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Napríklad štátne finančné aktíva, čo je niečo ako pokladnička štátu. Keď ste odchádzali, tak na Silvestra tam bolo 150 miliónov eur, dneska je tam vyše miliardy eur.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Z hľadiska finančného objemu medzi najdôležitejšie príjmové operácie štátnych finančných aktív tvoria transakcie z Fondu národného majetku.\n\nJe pravdou, že v rozpočte na rok 2014 je schválených 1 434 205 000 eur príjmov, zatiaľ čo výdavky sú naplánované v hodnote 1 075 979 900 eur .V roku 2011 to bolo 378 691 000 eur príjmov a 303 070 000 eur výdavkov.\n\nRiaditeľ tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radko Kuruc, poskytol tímu demagog.sk informácie o stavoch ŠFA podľa Štátneho záverečného účtu SR :\n\núdaje zo Štátneho záverečného účtu:\n\nk 31.12.\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\nstav na účtoch ŠFA\n\n161,9\n\n151,8\n\n372,7\n\n1023,1\n\n(doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý)", "analysis_paragraphs": ["Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Z hľadiska finančného objemu medzi najdôležitejšie príjmové operácie štátnych finančných aktív tvoria transakcie z Fondu národného majetku.", "Je pravdou, že v rozpočte na rok 2014 je schválených 1 434 205 000 eur príjmov, zatiaľ čo výdavky sú naplánované v hodnote 1 075 979 900 eur .V roku 2011 to bolo 378 691 000 eur príjmov a 303 070 000 eur výdavkov.", "Riaditeľ tlačového oddelenia Ministerstva financií , Radko Kuruc, poskytol tímu demagog.sk informácie o stavoch ŠFA podľa Štátneho záverečného účtu SR :", "údaje zo Štátneho záverečného účtu:", "k 31.12.", "2010", "2011", "2012", "2013", "stav na účtoch ŠFA", "161,9", "151,8", "372,7", "1023,1", "(doplnené 2.5.2014 so zmenou hodnotenia výroku na pravdivý)"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["rozpocet.sk", "schválených", "2011", "Ministerstva financií", "Štátneho záverečného účtu SR"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2014/", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2011/", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5428", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3557"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:34.046778+00:00"}
{"id": "vr32372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32372", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Im (odborom, pozn.) klesla členská základňa a klesá stále.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dokumentu Stratégia odborových zväzov na nábor nových skupín pracovníkov , ktorý vypracovala Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok môžeme skonštatovať, že v mnohých európskych krajinách až na niekoľko výnimiek klesá počet členov a hustota odborov.\n\nVšeobecný pokles členstva a hustoty odborov na Slovensku v rokoch 2000 - 2006 ukazuje materiál EIRonline .\n\nNa základe materiálu Organizovanie nových členov odboru , ktorý bol prerokovaný a schválený snemom KOZ SR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) dňa 31.januára 2001, v dokumente je monitorované obdobie od roku 1990 do roku 2000. Dokument poukazuje na to, že v roku 1990 bolo v odboroch organizovaných 2 443 977 ľudí a do roku 2000 ich počet klesol o 28,6% čo predstavuje približne 700 000 ľudí.\n\nNa základe článku deníka Pravda vieme tento trend potvrdiť. Uvádza sa tu, že počet zamestnancov organizovaných v odboroch na SR klesá každoročne o sedem percent. V roku 2010 bolo organizovaných v odboroch len 400 000 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dokumentu Stratégia odborových zväzov na nábor nových skupín pracovníkov , ktorý vypracovala Európska nadácia pre zlepšenie životných a pracovných podmienok môžeme skonštatovať, že v mnohých európskych krajinách až na niekoľko výnimiek klesá počet členov a hustota odborov.", "Všeobecný pokles členstva a hustoty odborov na Slovensku v rokoch 2000 - 2006 ukazuje materiál EIRonline .", "Na základe materiálu Organizovanie nových členov odboru , ktorý bol prerokovaný a schválený snemom KOZ SR (Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky) dňa 31.januára 2001, v dokumente je monitorované obdobie od roku 1990 do roku 2000. Dokument poukazuje na to, že v roku 1990 bolo v odboroch organizovaných 2 443 977 ľudí a do roku 2000 ich počet klesol o 28,6% čo predstavuje približne 700 000 ľudí.", "Na základe článku deníka Pravda vieme tento trend potvrdiť. Uvádza sa tu, že počet zamestnancov organizovaných v odboroch na SR klesá každoročne o sedem percent. V roku 2010 bolo organizovaných v odboroch len 400 000 ľudí."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Stratégia odborových zväzov na nábor nových skupín pracovníkov", "EIRonline", "Organizovanie nových členov odboru", "Pravda"], "url": ["http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2009/1021/sk/1/EF091021SK.pdf", "http://www.eurofound.europa.eu/eiro/studies/tn0901028s/tn0901028s_2.htm", "http://www.kozsr.sk/page_sk/kozsr/fakty_o_cinnosti/organizovanie_novych_clenov_odborov.pdf", "http://spravy.pravda.sk/nova-vlada-preveri-aj-odbory-d1x-/sk_domace.asp?c=A100719_073715_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:52.657480+00:00"}
{"id": "vr26777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26777", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Bavíme sa o číslach, pri najhoršom prípade niečo okolo 72 miliónov euro dať vlastníkom a nájomné byty plus mínus 120 miliónov (hovorí o odškodnom majiteľom bytov na základe rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, pozn.).", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Miroslav Kadúc určil podľa vlastných slov pre Demagog.SK tieto čísla podľa výpočtu. Minimálne v prípade čísla 120 miliónov však tento výpočet považujeme za zavádzajúci, nakoľko pracuje s nie úplne správnymi predpokladmi a navyše existuje zákon, ktorý plánuje tieto byty postaviť za 72 miliónov eur (nie dať ich vlastníkom). Výrok ako celok teda považujeme za zavádzajúci. Miroslav Kadúc v emaily pre Demagog.SK uvádza, že sumu okolo 72 miliónov eur získal výpočtom súčinu počtu bytov s regulovaným nájmom (900-1000), priemerným rozdielom medzi medzi normálnym a regulovaným nájmom (300-350) a počtom mesiacov za 20 rokov trvania. Jednotlivé údaje v tomto výpočte nevieme jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, preto túto časť výroku považujeme za neoveriteľnú. Dokument (s. 5) pripomienok majiteľov nehnuteľností s regulovaným nájmom k návrhu zákona č. 260/2011 Z.z.spomína 72 miliónov ako cenu, za ktorú štát plánuje postaviť náhradné bývanie ľuďom, ktorí bývajú v nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Miroslav Kadúc však hovorí o plus mínus 120 miliónov, pričom k tomuto číslu sa podľa vlastných slov (v emaily pre Demagog.SK) dostal výpočtom, keď nákup 900 2-3 izbových bytov o priemernej rozlohe 80 m štvorcových vynásobil cenou 1780 eur na meter štvorcový v Bratislave. Tento odhad však považujeme za zavádzajúci, nakoľko sa v ňom nachádza viacero arbitrárne určených čísel, napríklad predpokladá, že všetky byty sú ohodnotené bratislavskou cenou, pričom aj podľa dokumentu vlastníkov týchto bytov je evidentné, že nie u všetkých tomu tak je. Parlament navyše prijal zákon, v ktorom presne uvádza sumu, za ktorú chce požadované byty postaviť - 72 miliónov. Výrok ako celok preto označujeme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Kadúc určil podľa vlastných slov pre Demagog.SK tieto čísla podľa výpočtu. Minimálne v prípade čísla 120 miliónov však tento výpočet považujeme za zavádzajúci, nakoľko pracuje s nie úplne správnymi predpokladmi a navyše existuje zákon, ktorý plánuje tieto byty postaviť za 72 miliónov eur (nie dať ich vlastníkom). Výrok ako celok teda považujeme za zavádzajúci. Miroslav Kadúc v emaily pre Demagog.SK uvádza, že sumu okolo 72 miliónov eur získal výpočtom súčinu počtu bytov s regulovaným nájmom (900-1000), priemerným rozdielom medzi medzi normálnym a regulovaným nájmom (300-350) a počtom mesiacov za 20 rokov trvania. Jednotlivé údaje v tomto výpočte nevieme jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť, preto túto časť výroku považujeme za neoveriteľnú. Dokument (s. 5) pripomienok majiteľov nehnuteľností s regulovaným nájmom k návrhu zákona č. 260/2011 Z.z.spomína 72 miliónov ako cenu, za ktorú štát plánuje postaviť náhradné bývanie ľuďom, ktorí bývajú v nehnuteľnostiach s regulovaným nájmom. Miroslav Kadúc však hovorí o plus mínus 120 miliónov, pričom k tomuto číslu sa podľa vlastných slov (v emaily pre Demagog.SK) dostal výpočtom, keď nákup 900 2-3 izbových bytov o priemernej rozlohe 80 m štvorcových vynásobil cenou 1780 eur na meter štvorcový v Bratislave. Tento odhad však považujeme za zavádzajúci, nakoľko sa v ňom nachádza viacero arbitrárne určených čísel, napríklad predpokladá, že všetky byty sú ohodnotené bratislavskou cenou, pričom aj podľa dokumentu vlastníkov týchto bytov je evidentné, že nie u všetkých tomu tak je. Parlament navyše prijal zákon, v ktorom presne uvádza sumu, za ktorú chce požadované byty postaviť - 72 miliónov. Výrok ako celok preto označujeme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Dokument", "260/2011"], "url": ["http://www.regulovanenajomne.sk/subory/doc08102012163523.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-260"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:48.298325+00:00"}
{"id": "vr33208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33208", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "V minulom volebnom období sme mali 6 úplne nových poslancov.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách v roku 2006 KDH získalo 9 poslaneckách mandátov. V roku 2010 to bolo 15 mandátov, a v roku 2012 to bolo 16 mandátov. Pavol Abrhan hovorí o minulom volebnom období, jedná sa preto o roky 2010 - 2012 a týchto poslancov:", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách v roku 2006 KDH získalo 9 poslaneckách mandátov. V roku 2010 to bolo 15 mandátov, a v roku 2012 to bolo 16 mandátov. Pavol Abrhan hovorí o minulom volebnom období, jedná sa preto o roky 2010 - 2012 a týchto poslancov:"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "2010", "bolo", "boli"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2006_%E2%80%93_2010)", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2010_%E2%80%93_2012)", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2012_%E2%80%93_2016)", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_poslancov_NR_SR_(2002_%E2%80%93_2006)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:33.528975+00:00"}
{"id": "vr14205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14205", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "...v roku 2003, keď som bol ministrom, takisto bol štrajk a vtedy opozičný poslanec a terajší premiér pán Fico sa vyjadril, spoločenská pozícia učiteľov nezodpovedá dôležitosti ich poslania a pod tlakom reštrikčnej politiky vlády sa stále zhoršuje.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2003 sa k štrajku učiteľov Fico skutočne vyjadril tak, ako uvádza Fronc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády Fico na podporu štrajku ako opozičný poslanec v roku 2003 uviedol : \" Spoločenská pozícia učiteľov nezodpovedá dôležitosti ich poslania a pod tlakom reštrikčnej politiky vlády sa stále zhoršuje. Smer preto pozitívne vníma, že zástupcovia školstva už nie sú ochotní nečinne znášať politiku vlády. Vláda postavila oblasť školstva na chvost svojich priorít .\" Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8.februára 2006. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2003 sa k štrajku učiteľov Fico skutočne vyjadril tak, ako uvádza Fronc. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predseda vlády Fico na podporu štrajku ako opozičný poslanec v roku 2003 uviedol : \" Spoločenská pozícia učiteľov nezodpovedá dôležitosti ich poslania a pod tlakom reštrikčnej politiky vlády sa stále zhoršuje. Smer preto pozitívne vníma, že zástupcovia školstva už nie sú ochotní nečinne znášať politiku vlády. Vláda postavila oblasť školstva na chvost svojich priorít .\" Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8.februára 2006. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "Úrad vlády SR"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/smer-podporuje-piatkovy-strajk-ucitelov-91247", "http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:50.860062+00:00"}
{"id": "vr38294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38294", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Opakujem, že sme zaviedli mnohé opatrenia ako prvý rezort napríklad elektronické aukcie, napríklad tieto opatrenia pri odmeňovaní členov predstavenstiev a dozorných rád.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To, že ministerstvo dopravy zaviedlo napríklad elektronické aukcie a sprísnilo podmienky ohľadom odmeňovania členov predstavenstiev a dozorných rád je pravda, ako sa píše v nižšie uvedených odsekoch. Či tieto opatrenia uskutočnilo ako prvý rezort sa nám overiť nepodarilo. \"Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ znížil výšku odstupného pre manažérov pôsobiacich v podnikoch pod ministerstvom. Zároveň sprísnil podmienky odstupného, na ktoré budú mať po novom nárok iba predstavitelia podnikov, pôsobiaci vo svojich funkciách dlhšie ako šesť mesiacov.\" Ministerstvo dopravy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo. Podľa údajov Ministerstva dopravy, ZSSK ušetrila v prvej takejto elektronickej aukcii 85 tis. eur.", "analysis_paragraphs": ["To, že ministerstvo dopravy zaviedlo napríklad elektronické aukcie a sprísnilo podmienky ohľadom odmeňovania členov predstavenstiev a dozorných rád je pravda, ako sa píše v nižšie uvedených odsekoch. Či tieto opatrenia uskutočnilo ako prvý rezort sa nám overiť nepodarilo. \"Šéf rezortu dopravy Ján Figeľ znížil výšku odstupného pre manažérov pôsobiacich v podnikoch pod ministerstvom. Zároveň sprísnil podmienky odstupného, na ktoré budú mať po novom nárok iba predstavitelia podnikov, pôsobiaci vo svojich funkciách dlhšie ako šesť mesiacov.\" Ministerstvo dopravy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo. Podľa údajov Ministerstva dopravy, ZSSK ušetrila v prvej takejto elektronickej aukcii 85 tis. eur."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["znížil", "elektronické aukcie"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ministerstvo-dopravy-znizilo-odstupne-vo-svojich-podnikoch.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5529935/figel-statne-zeleznice-skryto-rozkradali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:30.730948+00:00"}
{"id": "vr30583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30583", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Zároveň som nehlasoval za skrátené legislatívne konanie, presne s touto pripomienkou, že počkáme si na vývoj rokovaní v Bruseli, to proste musíte zaznamenať, že to tak bolo.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír naozaj za skrátené legislatívne konanie (pri otázke Ústavného zákona nastavujúceho dlhový strop, pozn.) nehlasoval. Počas hlasovania nebol prítomný. Výsledky hlasovania Národnej rady SR počas 26. schôdze zo dňa 1.decembra 2011 si môžete pozrieť TU .", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír naozaj za skrátené legislatívne konanie (pri otázke Ústavného zákona nastavujúceho dlhový strop, pozn.) nehlasoval. Počas hlasovania nebol prítomný. Výsledky hlasovania Národnej rady SR počas 26. schôdze zo dňa 1.decembra 2011 si môžete pozrieť TU ."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["TU"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29521"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:29.078595+00:00"}
{"id": "45313", "numeric_id": 45313, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45313", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...každá vláda, ktorá prišla, tak chcela meniť generálneho riaditeľa (RTVS, pozn.), chcela meniť systém financovania atď.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku RTVS v roku 2011 každá z troch vlád avízovala zmenu (spôsobu voľby) generálneho riaditeľa či spôsobu financovania. Vlády predchádzajúce tej súčasnej riaditeľov aj vymenili. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Vznik RTVS počas vlády Ivety Radičovej Rozhlas a televízia Slovenska vznikli v dnešnej podobe zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej. Riaditeľkou spojenej inštitúcie sa stala Miroslava Zemková. Televízii predtým šéfoval Štefan Nižňanský. RTVS počas jednofarebnej vlády Smeru Po predčasných voľbách 2012 a nástupe jednofarebnej vlády Smeru bola Zemková z funkcie odvolaná, parlament zvolil za riaditeľa Václava Miku. RTVS počas koalície Smer, Most-Híd, SNS Počas tretej - už koaličnej - vlády Roberta Fica premiér povedal , že „ Slovenská televízia nie je verejnoprávna. Vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť. Považujem spravodajstvo RTVS za opozične ladené. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS.“ Vláda si do programového vyhlásenia napísala , že „ prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“ Parlament za nového šéfa RTVS zvolil Jaroslava Rezníka. Jednou z jeho priorít bola zmena financovania RTVS. Plány vlády Igora Matoviča Súčasná vláda Igora Matoviča vo programovom vyhlásení uvádza , že „zváži zavedenie nového finančného modelu financovania RTVS za súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.“ Pri generálnom riaditeľovi vláda „prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický.“ Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza , že je „ otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.” Natália Milanová však opakovane povedala , že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. SaS pred voľbami sľubovala , že „ zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.” „ Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina. Strana Za ľudí v programe uvádza , že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku RTVS v roku 2011 každá z troch vlád avízovala zmenu (spôsobu voľby) generálneho riaditeľa či spôsobu financovania. Vlády predchádzajúce tej súčasnej riaditeľov aj vymenili. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Vznik RTVS počas vlády Ivety Radičovej Rozhlas a televízia Slovenska vznikli v dnešnej podobe zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej. Riaditeľkou spojenej inštitúcie sa stala Miroslava Zemková. Televízii predtým šéfoval Štefan Nižňanský. RTVS počas jednofarebnej vlády Smeru Po predčasných voľbách 2012 a nástupe jednofarebnej vlády Smeru bola Zemková z funkcie odvolaná, parlament zvolil za riaditeľa Václava Miku. RTVS počas koalície Smer, Most-Híd, SNS Počas tretej - už koaličnej - vlády Roberta Fica premiér povedal , že „ Slovenská televízia nie je verejnoprávna. Vedenie RTVS nezvládlo úlohu zaistiť verejnoprávnosť. Považujem spravodajstvo RTVS za opozične ladené. Musí dôjsť k výmene na čele RTVS.“ Vláda si do programového vyhlásenia napísala , že „ prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“ Parlament za nového šéfa RTVS zvolil Jaroslava Rezníka. Jednou z jeho priorít bola zmena financovania RTVS. Plány vlády Igora Matoviča Súčasná vláda Igora Matoviča vo programovom vyhlásení uvádza , že „zváži zavedenie nového finančného modelu financovania RTVS za súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS.“ Pri generálnom riaditeľovi vláda „prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický.“ Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza , že je „ otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.” Natália Milanová však opakovane povedala , že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. SaS pred voľbami sľubovala , že „ zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.” „ Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina. Strana Za ľudí v programe uvádza , že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”"], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["vznikli", "počas", "stala", "šéfoval", "zvolil", "povedal", "napísala", "zvolil", "bola", "uvádza", "„prehodnotí", "uvádza", "povedala", "hovorila", "sľubovala", "napísalo", "uvádza"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-532", "https://www.google.com/search?client=safari&rls=en&q=zlucenie+rozhlasu+a+televizie&ie=UTF-8&oe=UTF-8", "https://strategie.hnonline.sk/media/774058-miloslava-zemkova-je-prvym-sefom-rtvs", "https://www.rtvs.org/o-rtvs/historia/riaditelia-slovenskej-televizie", "http://cdn.srv.rtvs.sk/a542/file/item/sk/0000/vyrocna-sprava-o-cinnosti-rtvs-za-rok-2012.1486.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/724280/", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://dennikn.sk/800956/novym-riaditelom-rtvs-bude-jaroslav-reznik-ziskal-az-95-hlasov/", "https://www.webnoviny.sk/rtvs-podla-reznika-hrozia-vazne-problemy-ak-sa-nezmeni-system-financovania/", "https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://domov.sme.sk/c/22386508/programove-vyhlasenie-vlady-igora-matovica.html", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/785316/vieme-kolkokrat-posluzila-rtvs-na-stranicke-ucely-na-reznika-posleme-audit-rozhovor/", "https://dennikn.sk/1743979/stat-musi-zacat-bojovat-proti-konspiraciam-koncesionarske-poplatky-treba-zrusit-volebna-anketa/", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/subory", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://za-ludi.sk/program/kultura-a-media/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:26.755743+00:00"}
{"id": "vr29949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29949", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Slovensko nemá problém s utečencami, Nemecko má - utečenci nechcú žiť na Slovensku.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2014 bolo podľa údajov Eurostat najviac žiadostí o azyl podaných v Nemecku (202 815). Nasleduje Švédsko (81 325), Taliansko (64 625) a Francúzsko (64 310). Veľká Británia, ktorú Fico tiež spomína sa nachádza na šiestej priečke a Rakúsko na siedmej. Slovensko sa z krajín EÚ umiestnilo na druhej priečke odspodu , menej žiadostí bolo podaných len v Estónsku. V prvom kvartáli roku 2015 z celkových 184.815 žiadostí o azyl v EÚ smerovalo na Slovensko len 50, čo predstavuje zanedbateľný počet z celkového množstva.\n\nPozíciu Nemecka, Švédska, Francúzska aj Veľkej Británie ako preferovaných cieľových krajín potvrdzujú aj údaje OECD , OSN a Európskej komisie (.pdf). Podľa prieskumu v krajinách Severnej Afriky z roku 2011 z obdobia nepokojov bolo najžiadanejšou krajinou pre imigráciu Francúzsko. Taliansko a Španielsko boli taktiež populárne destinácie. Údaje MPI (Migration Polici Institute), ktorý ponúka prehľad dát pre roky 1960 až 2013 taktiež označujú Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko za najžiadanejšie cieľové krajiny.\n\nZdroj: Ministerstvo vnútra SR", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bolo podľa údajov Eurostat najviac žiadostí o azyl podaných v Nemecku (202 815). Nasleduje Švédsko (81 325), Taliansko (64 625) a Francúzsko (64 310). Veľká Británia, ktorú Fico tiež spomína sa nachádza na šiestej priečke a Rakúsko na siedmej. Slovensko sa z krajín EÚ umiestnilo na druhej priečke odspodu , menej žiadostí bolo podaných len v Estónsku. V prvom kvartáli roku 2015 z celkových 184.815 žiadostí o azyl v EÚ smerovalo na Slovensko len 50, čo predstavuje zanedbateľný počet z celkového množstva.", "Pozíciu Nemecka, Švédska, Francúzska aj Veľkej Británie ako preferovaných cieľových krajín potvrdzujú aj údaje OECD , OSN a Európskej komisie (.pdf). Podľa prieskumu v krajinách Severnej Afriky z roku 2011 z obdobia nepokojov bolo najžiadanejšou krajinou pre imigráciu Francúzsko. Taliansko a Španielsko boli taktiež populárne destinácie. Údaje MPI (Migration Polici Institute), ktorý ponúka prehľad dát pre roky 1960 až 2013 taktiež označujú Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko za najžiadanejšie cieľové krajiny.", "Zdroj: Ministerstvo vnútra SR"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["zakladajúcich princípov", "spomína", "povinnosťou", "vzájomnosti", "2014", "2015", "predpokladá", "pred", "vstupe", "krajín", "2014", "2015", "OECD", "OSN", "Európskej komisie", "prieskumu", "MPI", "Život", "dôvody", "480/2002 Z.z.ZÁKON z 20. júna 2002", "o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Ministerstva vnútra SR", "Ministerstvo vnútra SR"], "url": ["http://europa.eu/scadplus/constitution/objectives_en.htm", "http://www.tepsa.eu/download/TEPSA%20Discussion%20Paper%20The%20issue%20of%20solidarity%20in%20the%20European%20Union.pdf", "http://www.dw.com/en/in-berlin-renewed-calls-for-european-solidarity/a-18703128", "http://www.spiegel.de/international/europe/how-eu-promises-to-introduce-refugee-quotas-failed-a-1040226.html", "http://www.theguardian.com/news/datablog/2015/aug/20/asylum-seekers-eu-comparison-germany-datablog", "http://www.bmi.bund.de/SharedDocs/Pressemitteilungen/DE/2015/08/asylantraege-juli-2015.html", "http://www.economist.com/news/europe/21661941-wanting-burden-shared-germany-eu-country-which-takes-most-asylum-seekers-straining", "http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/X2H-Xref-ViewHTML.asp?FileID=9123&lang=en", "http://www.heindehaas.com/Publications/Collyer%20Duvell%20De%20Haas%202010%20PPP%20Critical%20Approaches%20to%20Transit%20Migration.pdf", "http://www.refworld.org/pdfid/4f9167db2.pdf", "http://www.theguardian.com/world/datablog/2015/may/11/which-eu-countries-receive-the-most-asylum-seekers", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6887997/3-18062015-CP-EN.pdf/4457b050-26f9-4cf1-bf27-9ffb73ff8c7b", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/germany-ranks-second-most-popular-immigration-destination-310486", "http://www.bbc.com/news/world-europe-24636868", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/e-library/docs/infographics/immigration/migration-in-eu-infographic_en.pdf", "http://www.gallup.com/poll/147344/one-four-north-africa-desired-migrate-unrest.aspx", "http://www.migrationpolicy.org/programs/data-hub/international-migration-statistics", "http://zivot.cas.sk/clanok/21403/preco-nechcu-slovensko-utecenci-sa-snazia-nasej-krajine-vyhnut-niektorym-nestaci-ani-rakusko", "http://www.sme.sk/c/8020878/preco-utecenci-od-nas-odchadzaju-hoci-povodne-chceli-ostat.html", "http://www.unhcr-centraleurope.org/_assets/files/content/resources/pdf_sk/national_asylum_legislations_in_ce/ActonAsylum480_2002-SVK.pdf", "http://www.unhcr-centraleurope.org/_assets/files/content/resources/pdf_sk/national_asylum_legislations_in_ce/ActonAsylum480_2002-SVK.pdf", "http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://blog.etrend.sk/michal-lehuta/graf-tyzdna-co-caka-slovensko-po-prileve-ziadatelov-o-azyl.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:28.647678+00:00"}
{"id": "42810", "numeric_id": 42810, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42810", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...keď som si pozeral oficiálny rating na stránky MEP Rating EU, že aj spolu s vami (Monika Beňová a Branislav Škripek, pozn.) ste tam v tej spodnej polovičke medzi aktivitou alebo porovnania aktivity všetkých európskych poslancov.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MEP Ranking EU je oficiálna stránka zverejňujúca hodnotenie jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, a to na základe algoritmu zohľadňujúceho všetky verejne dostupné parametre ich aktivity v parlamente, rozdelené do štyroch kategórií: správy, vyjadrenia, úlohy a účasť na plenárnych zasadnutiach. V rámci hodnotenia sú obaja spomínaní europoslanci momentálne umiestnení v spodnej polovici, a to konkrétne Monika Beňová na 415 mieste a Branislav Škripek na 468 mieste z celkového počtu 750 hodnotených europoslancov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["MEP Ranking EU je oficiálna stránka zverejňujúca hodnotenie jednotlivých poslancov Európskeho parlamentu, a to na základe algoritmu zohľadňujúceho všetky verejne dostupné parametre ich aktivity v parlamente, rozdelené do štyroch kategórií: správy, vyjadrenia, úlohy a účasť na plenárnych zasadnutiach. V rámci hodnotenia sú obaja spomínaní europoslanci momentálne umiestnení v spodnej polovici, a to konkrétne Monika Beňová na 415 mieste a Branislav Škripek na 468 mieste z celkového počtu 750 hodnotených europoslancov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["MEP Ranking EU", "algoritmu", "Monika Beňová", "Branislav Škripek"], "url": ["http://www.mepranking.eu/score.php", "http://www.mepsoftware.eu/blog/?p=355", "http://www.mepranking.eu/mep.php?id=23868#mep", "http://www.mepranking.eu/mep.php?id=124927#mep"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:58.254973+00:00"}
{"id": "vr15627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15627", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...veď Nemecko pripúšťa, 80 % migrantov muži a z týchto 80 % sú mladí muži vo veku 25-35 rokov.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok Roberta Fica odznel ešte v januári. Na základe oficiálnych údajov z Eurostat ani jedna časť tohto výroku nebola pravdivá a nie je pravdou ani v súčasnosti. Medzi žiadateľmi o azyl v Nemecku sa eviduje vyššie zastúpenie mužov ako žien, v priemere to znamená 65-66 %. Oficiálne štatistiky pracujú so širšou vekovou skupinou, eviduje sa zastúpenie vekovej skupiny od 18 do 34 rokov. Približne 55 % mužov, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku, patria do tejto vekovej kategórie. Vývoj celkového počtu žiadateľov, tak ako aj zastúpenie mužov a zastúpenie spomínanej vekovej kategórie je, zachytený v tabuľke. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xHtmC\"]={},window.datawrapper[\"xHtmC\"].embedDeltas={\"100\":1067,\"200\":887,\"300\":844,\"400\":827,\"500\":784,\"600\":784,\"700\":784,\"800\":784,\"900\":784,\"1000\":767},window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xHtmC\"),window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xHtmC\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xHtmC\"==b)window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Roberta Fica odznel ešte v januári. Na základe oficiálnych údajov z Eurostat ani jedna časť tohto výroku nebola pravdivá a nie je pravdou ani v súčasnosti. Medzi žiadateľmi o azyl v Nemecku sa eviduje vyššie zastúpenie mužov ako žien, v priemere to znamená 65-66 %. Oficiálne štatistiky pracujú so širšou vekovou skupinou, eviduje sa zastúpenie vekovej skupiny od 18 do 34 rokov. Približne 55 % mužov, ktorí žiadajú o azyl v Nemecku, patria do tejto vekovej kategórie. Vývoj celkového počtu žiadateľov, tak ako aj zastúpenie mužov a zastúpenie spomínanej vekovej kategórie je, zachytený v tabuľke. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xHtmC\"]={},window.datawrapper[\"xHtmC\"].embedDeltas={\"100\":1067,\"200\":887,\"300\":844,\"400\":827,\"500\":784,\"600\":784,\"700\":784,\"800\":784,\"900\":784,\"1000\":767},window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xHtmC\"),window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xHtmC\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xHtmC\"==b)window.datawrapper[\"xHtmC\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Tento výrok"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/?ph=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:44.501260+00:00"}
{"id": "vr27873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27873", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "O vstupe Slovenska rozhodli ľudia v doposiaľ jedinom úspešnom referende.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že referendum o vstupe do EÚ bolo jediným úspešným referendom na Slovensku. Uskutočnilo sa v roku 2004 a za vstup do EÚ bolo 92,46% zúčastnených z celkového počtu 52,15% oprávnených voličov. Referendum je platné len v prípade ak sa na ňom zúčastní minimálne 50% oprávnených voličov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že referendum o vstupe do EÚ bolo jediným úspešným referendom na Slovensku. Uskutočnilo sa v roku 2004 a za vstup do EÚ bolo 92,46% zúčastnených z celkového počtu 52,15% oprávnených voličov. Referendum je platné len v prípade ak sa na ňom zúčastní minimálne 50% oprávnených voličov."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["referendum o vstupe do EÚ", "92,46%", "50%"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6062643/sulik-chce-o-eurovale-referendum.html", "http://www.europskaunia.sk/slovensko_a_eu_vztahy", "http://www.sme.sk/c/6436600/paska-nechce-rusit-kvorum-pre-platnost-referenda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:42.940310+00:00"}
{"id": "vr31548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31548", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Becík dostal oficiálnu ponuku na to, aby sa stal štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva. On sa nakoniec s poďakovaním rozhodol, že bude radšej poradcom buď u mňa alebo u pána Jahnátka.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME 11. apríla 2012 uvádza, že Stanislav Becík už pred dvoma týždňami uviedol, že ponuku neprijíma a nechcel neskôr meniť svoj názor. Rozhodol sa, že sa bude venovať vlastnému družstvu a hospodáreniu na ňom. Informácia, že bude poradcom, bola spomenutá len samotným premiérom a nie je zatiaľ priamo potvrdená S. Becíkom. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže jadro výroku, že ponuku stať sa štátnym tajomníkom, odmietol.", "analysis_paragraphs": ["SME 11. apríla 2012 uvádza, že Stanislav Becík už pred dvoma týždňami uviedol, že ponuku neprijíma a nechcel neskôr meniť svoj názor. Rozhodol sa, že sa bude venovať vlastnému družstvu a hospodáreniu na ňom. Informácia, že bude poradcom, bola spomenutá len samotným premiérom a nie je zatiaľ priamo potvrdená S. Becíkom. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže jadro výroku, že ponuku stať sa štátnym tajomníkom, odmietol."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6334519/becik-bude-nakoniec-len-poradcom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:53.725015+00:00"}
{"id": "vr38128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38128", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Na rozdiel od minulej vlády našťastie nikto nezneužíva právo prednostnej jazdy. Ja sám idem s majákom len vtedy, asi dvakrát sa to stalo, keď bola nejaká prírodná udalosť, keď boli povodne na hornej Nitre, keď sme mali zrazené lode na Dunaji, nikdy inokedy.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či došlo k zneužitiu práva prednostnej jazdy predstaviteľmi súčasnej vlády nevieme. Rovnako sa nedá dokázať, kedy išiel minister Lipšic v aute so zapnutým majákom.", "analysis_paragraphs": ["Či došlo k zneužitiu práva prednostnej jazdy predstaviteľmi súčasnej vlády nevieme. Rovnako sa nedá dokázať, kedy išiel minister Lipšic v aute so zapnutým majákom."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:09.389454+00:00"}
{"id": "vr38793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38793", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja si vážim slušných sudcov, veľmi si ich vážim, ale nič to nemení na fakte, že pár žúrujúcich a iných spôsobuje, že 65 % občanov tejto krajiny nedôveruje súdnictvu a prokuratúre a myslí si, že sú skorumpovaní.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa prieskumu Eurobarometru (.pdf) z roku 2009, týkajúceho sa korupcie 65% opýtaných súhlasilo s výrokom, že korupcia je v justícii rozšírená na prelome októbra a novembra 2007. Na prelome septembra a októbra 2009 to bolo 61% opýtaných. Novší prieskum, na ktorý sa premiérka odvolávala napríklad pri hodnotení ministerstva spravodlivosti sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu Eurobarometru (.pdf) z roku 2009, týkajúceho sa korupcie 65% opýtaných súhlasilo s výrokom, že korupcia je v justícii rozšírená na prelome októbra a novembra 2007. Na prelome septembra a októbra 2009 to bolo 61% opýtaných. Novší prieskum, na ktorý sa premiérka odvolávala napríklad pri hodnotení ministerstva spravodlivosti sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometru", "pri hodnotení ministerstva spravodlivosti"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_325_en.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1235865&tro5312_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:34.305644+00:00"}
{"id": "vr17343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17343", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Urobili sme v minulosti, keď bol Smer-sociálna demokracia sám vo vláde, niekoľko (...) rozhodnutí. Pozrite sa, dnes už okolo milión ľudí chodí zadarmo vlakom. Študenti, dôchodcovia. Preplatili sme majiteľom penziónov a hotelov 1,3 milióna nocí cez lyžiarske zájazdy a školy v prírode (...).", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014, kedy Smer-SD zložil jednofarebnú vládu bolo prijaté opatrenie z vládneho balíčka - vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo. Rovnako v tomto vládnom období, v roku 2015 bolo schválené opatrenie týkajúce sa príspevku na školu v prírode vo výške 100 eur na jedno dieťa a príspevok na lyžiarsky kurz vo výške 150 eur na jedno dieťa. Vo výroku sa hovorí aj o čísle 1,3 milióna nocí, avšak toto číslo predstavuje iba odhad počtu preplatených nocí lyžiarskych kurzov na základe dát ministerstva školstva na roky 2016 až 2018. Výrok napriek nepresnosti hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014, kedy Smer-SD zložil jednofarebnú vládu bolo prijaté opatrenie z vládneho balíčka - vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo. Rovnako v tomto vládnom období, v roku 2015 bolo schválené opatrenie týkajúce sa príspevku na školu v prírode vo výške 100 eur na jedno dieťa a príspevok na lyžiarsky kurz vo výške 150 eur na jedno dieťa. Vo výroku sa hovorí aj o čísle 1,3 milióna nocí, avšak toto číslo predstavuje iba odhad počtu preplatených nocí lyžiarskych kurzov na základe dát ministerstva školstva na roky 2016 až 2018. Výrok napriek nepresnosti hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["opatrenie", "schválené", "lyžiarskych", "TASR", "ŽSSK", "zákona", "Ministerstva", "Ministerstva"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/360128-ziaci-dostanu-prispevok-na-skoly-v-prirode-a-lyziarske-kurzy/", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/listky-na-vlaky-zadarmo-uz-dnes-dopolu/106598-clanok.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/v-tomto-roku-bezplatnu-prepravu-vyuzilo-vyse-22-milionov-cestujucich.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/597/20180101", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:35.180879+00:00"}
{"id": "vr37108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37108", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pýtam sa prečo keď Národná rada, tak isto ste dlho v parlamente ako ja, prečo keď Národná rada Slovenskej republiky bola schopná dohodnúť sa pri pánovi Hanzelovi, pri pánovi Trnkovi, pri pánovi Trnkovi, ak si dobre pamätám bola široká politická dohoda všetkých politických subjektov.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov. Bernáta navrhol poslanec ĽS-HZDS T. Cabaj. ČTK k voľbe Hanzela za GP 19.januára.1999 napísala (nie je dostupné online pozn.): \"V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.\"", "analysis_paragraphs": ["Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov. Bernáta navrhol poslanec ĽS-HZDS T. Cabaj. ČTK k voľbe Hanzela za GP 19.januára.1999 napísala (nie je dostupné online pozn.): \"V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.\""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/1705/Poslanci-zvolili-za-generalneho-prokuratora-Dobroslava-Trnku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:27.928867+00:00"}
{"id": "vr16664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16664", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "V estónskom hlavnom meste je doprava zdarma pre ľudí s trvalým pobytom od roku 2013.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Estónske hlavné mesto má od roku 2013 bezplatnú mestskú dopravu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby. Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Estónske hlavné mesto má od roku 2013 bezplatnú mestskú dopravu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby. Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["marci 2012", "The Guardian"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/6313463/tallinn-si-zvolil-bezplatnu-mhd.html", "https://www.theguardian.com/cities/2016/oct/11/tallinn-experiment-estonia-public-transport-free-cities?CMP=twt_gu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:54.025122+00:00"}
{"id": "vr14621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14621", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pozornosť venujeme mladým ľuďom do 29 rokov, kde sa nám podarilo vytvoriť okolo 16-tisic pracovných miest, ktoré sa udržali.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov zverejnených Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR a medializovaných informácií bolo pre mladých ľudí do 29 rokov vytvorených takmer 13 tisíc pracovných miest, na rozdiel od spomínaných 16 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR informuje v zhodnotení operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia o vytvorení takmer 13 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. Spomína sa tu aj 16 tisíc nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov, ktorí môžu získať prax. Vo výsledkoch implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike (. pdf , s.5) sa uvádza vytvorenie 12,5 tisíc pracovných miest pre mladých nezamestnaných. Denník Pravda tiež informuje, že takmer 13 tisíc mladých ľudí si už prácu našlo a SME píše o práci pre 12 781 mladých do 29 rokov. Zo SME.sk : „V rámci projektov zameraných na podporu zamestnávania mladých ľudí si našlo prácu 12.781 mladých do 29 rokov a približne 85 % z nich zostalo u zamestnávateľa aj pracovať.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov zverejnených Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR a medializovaných informácií bolo pre mladých ľudí do 29 rokov vytvorených takmer 13 tisíc pracovných miest, na rozdiel od spomínaných 16 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR informuje v zhodnotení operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia o vytvorení takmer 13 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov. Spomína sa tu aj 16 tisíc nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov, ktorí môžu získať prax. Vo výsledkoch implementácie Záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike (. pdf , s.5) sa uvádza vytvorenie 12,5 tisíc pracovných miest pre mladých nezamestnaných. Denník Pravda tiež informuje, že takmer 13 tisíc mladých ľudí si už prácu našlo a SME píše o práci pre 12 781 mladých do 29 rokov. Zo SME.sk : „V rámci projektov zameraných na podporu zamestnávania mladých ľudí si našlo prácu 12.781 mladých do 29 rokov a približne 85 % z nich zostalo u zamestnávateľa aj pracovať.\""], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["zhodnotení", "pdf", "Pravda", "SME", "SME.sk"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/11-19-15-priloha.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/praca-zamestnanost/podpora-zamestnanosti/vysledky-implementacie.pdf", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/336344-projekty-mozu-najst-pracu-desattisicom-ludi/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20080210/sest-projektov-a-90-tisic-pracovnych-miest-takto-vidi-buducnost-richter.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20080210/sest-projektov-a-90-tisic-pracovnych-miest-takto-vidi-buducnost-richter.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:08.134746+00:00"}
{"id": "50065", "numeric_id": 50065, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50065", "speaker": "Zuzana Mesterová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-mesterova", "statement": "Veľmi jednoznačne pomenoval (prezident Pellegrini, pozn.), že táto vláda nás ťahá preč od demokratického spektra sveta, od tých partnerov, ktorí nám garantujú dlhé roky bezpečnosť, ktorí sú našimi stabilnými partnermi, a to nielen v otázke bezpečnosti, ale aj v otázke financií. (...) Prezident povedal, že sme ukotvení v Európskej únii a v NATO a zároveň upozornil vládnu koalíciu, že nás z tohto sveta ťahá preč a nech s tým prestane.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Peter Pellegrini vo svojej Správe o stave republiky, ktorú predniesol v NR SR 28. mája 2025, v súvislosti so zahraničnou politikou pripomenul: „Jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ. A ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť.” ( .pdf , str. 16) Prezident požiadal vládu, aby sa „nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Prezident tiež pripomenul, že Slovensko je s krajinami EÚ významne ekonomicky prepojené ( .pdf , str. 16). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrezident vo svojom prejave pripomenul vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnej politike. Podľa prezidenta sa najvyšší predstavitelia zaviazali „podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Prezident vláde pripomenul, „aby sa v snahe viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Západ podľa prezidenta „nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale pre slovenské záujmy aj stranou najdôležitejšou.” ( .pdf , str. 16).\n\nPrezident tiež pripomenul, že slovenská ekonomika je naviazaná na krajiny EÚ. „89 percent všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie. A 78 percent celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie. Európska únia je naším hospodárskym, zahraničnopolitickým, hodnotovým, a čoraz viac aj bezpečnostným priestorom, ktorý za žiadnych okolností nesmieme opúšťať” ( .pdf , str. 16).", "analysis_paragraphs": ["Prezident Peter Pellegrini vo svojej Správe o stave republiky, ktorú predniesol v NR SR 28. mája 2025, v súvislosti so zahraničnou politikou pripomenul: „Jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ. A ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť.” ( .pdf , str. 16) Prezident požiadal vládu, aby sa „nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Prezident tiež pripomenul, že Slovensko je s krajinami EÚ významne ekonomicky prepojené ( .pdf , str. 16). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prezident vo svojom prejave pripomenul vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnej politike. Podľa prezidenta sa najvyšší predstavitelia zaviazali „podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Prezident vláde pripomenul, „aby sa v snahe viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany nevzďaľovala od našich partnerov v Európskej únii a spojencov v Severoatlantickej aliancii” ( .pdf , str. 16). Západ podľa prezidenta „nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale pre slovenské záujmy aj stranou najdôležitejšou.” ( .pdf , str. 16).", "Prezident tiež pripomenul, že slovenská ekonomika je naviazaná na krajiny EÚ. „89 percent všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie. A 78 percent celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie. Európska únia je naším hospodárskym, zahraničnopolitickým, hodnotovým, a čoraz viac aj bezpečnostným priestorom, ktorý za žiadnych okolností nesmieme opúšťať” ( .pdf , str. 16)."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf", "https://www.prezident.sk/upload-files/38653.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:17.422315+00:00"}
{"id": "42724", "numeric_id": 42724, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42724", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Boli dvaja vyšetrovatelia (KTAG kauza, pozn.), ktorí obaja povedali, že sa nestalo nič zlé, boli vymenení, kým nebol tretí vyšetrovateľ, ktorý voči konateľovi tejto spoločnosti vzniesol obvinenie.", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Firma KTAG, v ktorej bol Andrej Kiska konateľom, bola vyšetrovaná v súvislosti s neoprávneným uplatnením vratky DPH z výdavkov spojených s Kiskovou kampaňou pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Prví dvaja vyšetrovatelia vo veci skutočne nevzniesli žiadne obvinenie. Stalo sa tak až pod dozorom tretieho vyšetrovateľa v marci 2019, kedy NAKA obvinila konateľa firmy z daňového trestného činu. Vyšetrovatelia však neskonštatovali, že “sa nestalo nič zlé”, práve naopak, trestný čin sa stal, avšak jeho trestnosť zanikla v dôsledku účinnej ľútosti. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Daniari kontrolovali dane z príjmov KTAG za rok 2014 od decembra 2015 . Na základe nájdeného pochybenia podali vo veci trestné oznámenie. Prvým vyšetrovateľom, ktorý sa prípadom zaoberal, bol major Mižanin. Počas jeho vyšetrovania však došlo k doplateniu dane, čo firmám umožňuje zákon bez toho, aby im následne hrozil postih (tzv. účinná ľútosť). Z toho dôvodu bolo trestné stíhanie vo februári 2017 zastavené. V uznesení sa písalo , že \" trestný čin sa stal a spáchala ho určitá osoba, avšak odstránením škodlivého následku trestnosť trestného činu zanikla \". V septembri 2017 sa objavili nové daňové doklady KTAG a generálna prokuratúra dala príkaz znovu vo veci konať . „Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu prijal prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky záver, že skutkový stav trestnej veci nebol dostatočne objasnený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania.” Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar rozhodol, že kauzou sa bude zaoberať NAKA, konkrétne vyšetrovateľka Kováčová. Tá prípad uzavrela s tým, že trestný čin sa nestal a vyšetrovanie bolo zastavené. V januári 2018 bolo opäť začaté trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu daňového podvodu. Po desiatich mesiacoch (v októbri 2018) bol prípad pridelený ďalšiemu vyšetrovateľovi , Róbertovi Hrušovskému a to kvôli údajnej nečinnosti Kováčovej. Vo februári 2019 bolo vznesené prvé obvinenie voči konateľovi firmy KTAG Kučkovskému.", "analysis_paragraphs": ["Firma KTAG, v ktorej bol Andrej Kiska konateľom, bola vyšetrovaná v súvislosti s neoprávneným uplatnením vratky DPH z výdavkov spojených s Kiskovou kampaňou pred prezidentskými voľbami v roku 2014. Prví dvaja vyšetrovatelia vo veci skutočne nevzniesli žiadne obvinenie. Stalo sa tak až pod dozorom tretieho vyšetrovateľa v marci 2019, kedy NAKA obvinila konateľa firmy z daňového trestného činu. Vyšetrovatelia však neskonštatovali, že “sa nestalo nič zlé”, práve naopak, trestný čin sa stal, avšak jeho trestnosť zanikla v dôsledku účinnej ľútosti. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Daniari kontrolovali dane z príjmov KTAG za rok 2014 od decembra 2015 . Na základe nájdeného pochybenia podali vo veci trestné oznámenie. Prvým vyšetrovateľom, ktorý sa prípadom zaoberal, bol major Mižanin. Počas jeho vyšetrovania však došlo k doplateniu dane, čo firmám umožňuje zákon bez toho, aby im následne hrozil postih (tzv. účinná ľútosť). Z toho dôvodu bolo trestné stíhanie vo februári 2017 zastavené. V uznesení sa písalo , že \" trestný čin sa stal a spáchala ho určitá osoba, avšak odstránením škodlivého následku trestnosť trestného činu zanikla \". V septembri 2017 sa objavili nové daňové doklady KTAG a generálna prokuratúra dala príkaz znovu vo veci konať . „Po preskúmaní vyšetrovacieho spisu prijal prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky záver, že skutkový stav trestnej veci nebol dostatočne objasnený v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o zastavení trestného stíhania.” Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar rozhodol, že kauzou sa bude zaoberať NAKA, konkrétne vyšetrovateľka Kováčová. Tá prípad uzavrela s tým, že trestný čin sa nestal a vyšetrovanie bolo zastavené. V januári 2018 bolo opäť začaté trestné konanie vo veci podozrenia zo zločinu daňového podvodu. Po desiatich mesiacoch (v októbri 2018) bol prípad pridelený ďalšiemu vyšetrovateľovi , Róbertovi Hrušovskému a to kvôli údajnej nečinnosti Kováčovej. Vo februári 2019 bolo vznesené prvé obvinenie voči konateľovi firmy KTAG Kučkovskému."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "decembra 2015", "písalo", "nové daňové doklady", "znovu vo veci konať", "vyšetrovateľovi", "vznesené"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1893962-naka-vzniesla-prve-obvinenie-v-pripade-firmy-bratov-kiskovcov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/445983-vysetrovanie-podvodu-s-dph-u-kisku-je-obnovene/", "https://slovensko.hnonline.sk/1025081-kisku-vysetrovala-policia-pre-vydavky-na-kampan-prezident-reagoval-na-obvinenie", "https://dennikn.sk/minuta/884692/", "https://domov.sme.sk/c/20680341/kiskova-kauza-ktag-generalna-prokuratura-obnovila-vysetrovanie.html", "https://dennikn.sk/1394033/prokurator-o-zmenach-v-kiskovom-pripade-povodna-vysetrovatelka-bola-nekvalitna/", "https://slovensko.hnonline.sk/1893962-naka-vzniesla-prve-obvinenie-v-pripade-firmy-bratov-kiskovcov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:41.293176+00:00"}
{"id": "vr28082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28082", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...je inštitúcia (Európsky parlament, pozn.), ktorá už funguje vyše 30 rokov...", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Európsky parlament ako inštitúcia ako ju poznáme dnes, teda pozostávajúca z volených poslancov z každého členského štátu funguje už viac ako 30 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky parlament vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. V roku 1962 premenované na Európsky parlament (EP). Prvé priame voľby do EP sa konali v roku 1979. Práve na Európsky parlament ako inštitúciu, do ktorej sa volia poslanci vo voľbách naráža R. Sulík. Dnes je jeho hlavnou právomocou spolurozhodovanie o európskej legislatíve, vrátane schvaľovania rozpočtu EÚ. Euroinfo.gov.sk uvádza: \"Pôvodne vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. Na jeho prvom zasadnutí v Štrasburgu 19. marca 1958 sa zišlo presne 142 zástupcov reprezentujúcich 6 zakladajúcich členských krajín. V tom čase ešte títo zástupcovia neboli volení priamo občanmi ako je to dnes... Od roku 1958 prešlo toto zhromaždenie, v roku 1962 premenované na Európsky parlament... Od roku 1979 prichádzajú európski voliči každých 5 rokov k volebným urnám, aby si zvolili poslancov, ktorí v súčasnosti zastupujú všetkých obyvateľov Európskej únie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Európsky parlament ako inštitúcia ako ju poznáme dnes, teda pozostávajúca z volených poslancov z každého členského štátu funguje už viac ako 30 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európsky parlament vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. V roku 1962 premenované na Európsky parlament (EP). Prvé priame voľby do EP sa konali v roku 1979. Práve na Európsky parlament ako inštitúciu, do ktorej sa volia poslanci vo voľbách naráža R. Sulík. Dnes je jeho hlavnou právomocou spolurozhodovanie o európskej legislatíve, vrátane schvaľovania rozpočtu EÚ. Euroinfo.gov.sk uvádza: \"Pôvodne vznikol ako Parlamentné zhromaždenie krajín Európskeho Spoločenstva Uhlia a Ocele, Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho združenia voľného obchodu už v roku 1958. Na jeho prvom zasadnutí v Štrasburgu 19. marca 1958 sa zišlo presne 142 zástupcov reprezentujúcich 6 zakladajúcich členských krajín. V tom čase ešte títo zástupcovia neboli volení priamo občanmi ako je to dnes... Od roku 1958 prešlo toto zhromaždenie, v roku 1962 premenované na Európsky parlament... Od roku 1979 prichádzajú európski voliči každých 5 rokov k volebným urnám, aby si zvolili poslancov, ktorí v súčasnosti zastupujú všetkých obyvateľov Európskej únie.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Euroinfo.gov.sk"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/historia-europskeho-parlamentu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:59.087729+00:00"}
{"id": "vr38381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38381", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a ja som štyri roky robil podpredsedu vlády a zachovali sme status quo, nič sa nedialo, dokonca myslím si, že v tej oblasti na menšinových územiach bol pokoj...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Velký rozruch spôsobilo napríklad prijatie novely zákona o štátnom jazyku. V tomto výroku Caplovic protirecí aj sám sebe, ked v roku 2009 tvrdi l : \"Vláda Roberta Fica robí lepšiu menšinovú politiku ako jej predchodkyna, tvrdí podpredseda vlády pre vedomostnú spolocnost, európske záležitosti, ludské práva a menšiny Dušan Caplovic. 'Niektoré veci sme nastavili nanovo a lepšie,' povedal pre SITA. Predošlá vláda sa sústredovala len na madarskú menšinu, co súcasná napravila. Ako príklad spomenul zvýšenie normatívov pre všetky menšinové školy, kým doteraz mali vyššie platby na žiaka len školy s vyucovacím jazykom madarským. Zlepšilo sa aj rozdelovanie eurofondov a štátnych dotácií.\"", "analysis_paragraphs": ["Velký rozruch spôsobilo napríklad prijatie novely zákona o štátnom jazyku. V tomto výroku Caplovic protirecí aj sám sebe, ked v roku 2009 tvrdi l : \"Vláda Roberta Fica robí lepšiu menšinovú politiku ako jej predchodkyna, tvrdí podpredseda vlády pre vedomostnú spolocnost, európske záležitosti, ludské práva a menšiny Dušan Caplovic. 'Niektoré veci sme nastavili nanovo a lepšie,' povedal pre SITA. Predošlá vláda sa sústredovala len na madarskú menšinu, co súcasná napravila. Ako príklad spomenul zvýšenie normatívov pre všetky menšinové školy, kým doteraz mali vyššie platby na žiaka len školy s vyucovacím jazykom madarským. Zlepšilo sa aj rozdelovanie eurofondov a štátnych dotácií.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["novely", "tvrdi", "l"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/preslapy-voci-slovencine-budu-pokutovane.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-32224800-caplovic-nasa-mensinova-politika-je-lepsia-ako-dzurindova", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-32224800-caplovic-nasa-mensinova-politika-je-lepsia-ako-dzurindova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:35.997431+00:00"}
{"id": "49460", "numeric_id": 49460, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49460", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Tak mňa by zaujímalo, či už ste prešetrili napr. aj to falšovanie tých nahrávok, ktoré používal Smer, kde dokonca váš kriminalistický ústav prišiel s tým tvrdením a na základe celého toho výskumu, ktoré si spravili, že tie nahrávky boli sfalšované a boli zneužívané.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predstavitelia strany Smer-SD na svojich tlačových konferenciách púšťali nahrávky spojené s viacerými kauzami. V decembri 2020 predstavili nahrávku, ktorá sa týkala kauzy Mariána Kučerku. V novembri 2022 na tlačovej konferencii predstavili nahrávky vyšetrovateľov NAKA. K prvej nahrávke spojenej s kauzou Mariána Kučerku kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru uviedol, že vykazuje známky predošlej manipulácie. Poslanec Erik Kaliňák zo strany Smer argumentuje tým, že slovo manipulácia v kontexte, v akom ho využíva kriminalisticko-expertízny ústav, neznamená, že by nahrávka bola sfalšovaná. Erik Kaliňák uvádza , že s nahrávkou pred medializáciou manipulovali a podľa jeho slov to bolo s cieľom zvýšiť hlasitosť samotnej nahrávky. Ostáva neoveriteľné, či manipulácia s danou nahrávkou, ktorú potvrdil kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru, prebehla za účelom zlepšenia kvality zvuku, ako to tvrdí poslanec Erik Kaliňák, alebo išlo o sfalšovanie samotného obsahu, ako to tvrdí poslanec Krúpa.\n\nPremiér Robert Fico danou nahrávkou upozorňoval na správanie prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka v kauze Mariána Kučerku, ktorého Najvyšší súd v roku 2023 právoplatne odsúdil za korupciu a to na trest odňatia slobody na 10 rokov až 6 mesiacov. Kučerka mal prijať úplatok 25-tisíc eur od nitrianského podnikateľa Norberta Bödöra prostredníctvom Bernarda Slobodníka za to, že polícia neobviní Štefana Žigu, ktorý je synovcom Petra Žigu. Ďalej mal Kučerka figurovať v daňových podvodoch v súvislosti s firmou Jopi Trade. V roku 2023 naňho bol vydaný medzinárodný zatykač, pričom podľa dostupných informácií sa bývalý policajt ukrýval v Bosne a Hercegovine.\n\nObsahom nahrávok malo byť stretnutie Mariána Kučerku s prokurátormi úradu špeciálnej prokuratúry Ondrejom Repom a Michalom Šúrekom z 9. novembra 2020, pričom Kučerka sám toto stretnutie inicioval. Podľa Roberta Fica sa obaja prokurátori mali dopustiť hrubého správania voči Kučerkovi s cieľom získať od neho priznanie. Manželka Mariána Kučerku, Katarína Kučerková, ktorá je sama prokurátorkou v Bratislave, upozornila na správanie oboch prokurátorov voči jej manželovi v oficiálnom podaní na disciplinárne konanie v roku 2020. Samotný Kučerka svoje tvrdenie o tom, že bol dvojicou prokurátorov Repom a Šúrekom nútený sa priznať najprv odvolal a v júli 2021 zverejnil oficiálne ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že informácie o postupe prokurátorov neboli pravdivé a k nátlaku nedošlo.\n\nNahrávku posudzoval kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru a označil ju za zmanipulovanú . Experti z kriminalisticko-expertízneho ústavu dospeli k záveru, že nahrávka bola zložená minimálne z dvoch zvukových záznamov a nachádzali sa v nej sporné body minimálne v troch časoch. Teda boli zaznamenané zmeny charakteru nahrávky a taktiež rôzne úrovne hlasitosti, ktoré znamenajú rôzne podmienky nahrávania, úpravu a zasahovanie do záznamu po jeho vyhotovení. Na manipuláciu nahrávky bol podľa expertov použitý pravdepodobne nástroj DaVinci Resolve.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia strany Smer-SD na svojich tlačových konferenciách púšťali nahrávky spojené s viacerými kauzami. V decembri 2020 predstavili nahrávku, ktorá sa týkala kauzy Mariána Kučerku. V novembri 2022 na tlačovej konferencii predstavili nahrávky vyšetrovateľov NAKA. K prvej nahrávke spojenej s kauzou Mariána Kučerku kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru uviedol, že vykazuje známky predošlej manipulácie. Poslanec Erik Kaliňák zo strany Smer argumentuje tým, že slovo manipulácia v kontexte, v akom ho využíva kriminalisticko-expertízny ústav, neznamená, že by nahrávka bola sfalšovaná. Erik Kaliňák uvádza , že s nahrávkou pred medializáciou manipulovali a podľa jeho slov to bolo s cieľom zvýšiť hlasitosť samotnej nahrávky. Ostáva neoveriteľné, či manipulácia s danou nahrávkou, ktorú potvrdil kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru, prebehla za účelom zlepšenia kvality zvuku, ako to tvrdí poslanec Erik Kaliňák, alebo išlo o sfalšovanie samotného obsahu, ako to tvrdí poslanec Krúpa.", "Premiér Robert Fico danou nahrávkou upozorňoval na správanie prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka v kauze Mariána Kučerku, ktorého Najvyšší súd v roku 2023 právoplatne odsúdil za korupciu a to na trest odňatia slobody na 10 rokov až 6 mesiacov. Kučerka mal prijať úplatok 25-tisíc eur od nitrianského podnikateľa Norberta Bödöra prostredníctvom Bernarda Slobodníka za to, že polícia neobviní Štefana Žigu, ktorý je synovcom Petra Žigu. Ďalej mal Kučerka figurovať v daňových podvodoch v súvislosti s firmou Jopi Trade. V roku 2023 naňho bol vydaný medzinárodný zatykač, pričom podľa dostupných informácií sa bývalý policajt ukrýval v Bosne a Hercegovine.", "Obsahom nahrávok malo byť stretnutie Mariána Kučerku s prokurátormi úradu špeciálnej prokuratúry Ondrejom Repom a Michalom Šúrekom z 9. novembra 2020, pričom Kučerka sám toto stretnutie inicioval. Podľa Roberta Fica sa obaja prokurátori mali dopustiť hrubého správania voči Kučerkovi s cieľom získať od neho priznanie. Manželka Mariána Kučerku, Katarína Kučerková, ktorá je sama prokurátorkou v Bratislave, upozornila na správanie oboch prokurátorov voči jej manželovi v oficiálnom podaní na disciplinárne konanie v roku 2020. Samotný Kučerka svoje tvrdenie o tom, že bol dvojicou prokurátorov Repom a Šúrekom nútený sa priznať najprv odvolal a v júli 2021 zverejnil oficiálne ospravedlnenie, v ktorom uviedol, že informácie o postupe prokurátorov neboli pravdivé a k nátlaku nedošlo.", "Nahrávku posudzoval kriminalisticko-expertízny ústav Policajného zboru a označil ju za zmanipulovanú . Experti z kriminalisticko-expertízneho ústavu dospeli k záveru, že nahrávka bola zložená minimálne z dvoch zvukových záznamov a nachádzali sa v nej sporné body minimálne v troch časoch. Teda boli zaznamenané zmeny charakteru nahrávky a taktiež rôzne úrovne hlasitosti, ktoré znamenajú rôzne podmienky nahrávania, úpravu a zasahovanie do záznamu po jeho vyhotovení. Na manipuláciu nahrávky bol podľa expertov použitý pravdepodobne nástroj DaVinci Resolve."], "analysis_date": "2024-03-04", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "právoplatne odsúdil", "podnikateľa", "vydaný", "správania", "upozornila", "pravdivé", "zmanipulovanú", "zložená"], "url": ["https://www.instagram.com/reel/C3qLZk-JvdX/?igsh=c3FocTRsb2FlMmo3", "https://dennikn.sk/minuta/3679980/", "https://dennikn.sk/3687710/expolicajt-kucerka-sa-z-korupcie-usvedcil-sam-odkazal-najvyssi-sud-a-vysvetlil-preco-nesedi-jeho-tvrdenie-o-natlaku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/2zrZlil/hladany-expolicajt-marian-kucerka-zmizol-z-patracieho-systemu/", "https://www.postoj.sk/141712/nahravky-policajta-kucerku-boli-zmanipulovane-jeho-obhajca-sedi-v-sudnej-rade", "https://dennikn.sk/minuta/2175304/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/867196-nahravka-pre-ktoru-fico-spochybnoval-prokuratorov-vysetrujucich-korupciu-bola-zmanipulovana-potvrdila-policia", "https://domov.sme.sk/c/23244633/nahravka-ktorou-fico-utocil-na-prokuratorov-repu-a-sureka-bola-zmanipulovana.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/kry4xNX/nahravka-v-kauze-expolicajta-kucerku-bola-zmanipulovana-robert-fico-nou-utocil-na-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:42.388228+00:00"}
{"id": "vr36639", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36639", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda SR nepristúpila k zmrazeniu rastu platov občanov tak ako mnohé iné krajiny. My sme znížili mzdy a platy len vláde a ústavným činiteľom.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko , kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia . Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko). Na Slovensku boli naozaj znížené platy niektorých ústavných činiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko , kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia . Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko). Na Slovensku boli naozaj znížené platy niektorých ústavných činiteľov."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Slovinsko", "Veľká Británia", "platy"], "url": ["http://www.balkans.com/open-news.php?uniquenumber=69975", "http://www.bbc.co.uk/news/10624566", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20101202TBB00579"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:32.432312+00:00"}
{"id": "vr29812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29812", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Povedať, lebo totiž my hovoríme stále o tom, že 40 000 Európska únia chce nejak rozdeliť, ale oveľa viac je tu, nielen v Maďarsku, ale keď spočítame, to sú státisíce ľudí.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných informácií prešlo na územie EÚ po viacerých cestách približne 153 000 migrantov, štatistika je však mesiac stará, takže čísla budú v súčasnosti o niečo vyššie. Najväčšiemu náporu pritom čelí Maďarsko,Taliansko a Grécka. Aby sa nápor migrantov z Talianska a Grécka odľahčil, plánovala pôvodne Európska komisia prerozdeliť 40 000 migrantov z týchto krajín do iných krajín EÚ, tento návrh však bol ostatnými krajinami zamietnutý. Ďalších 20 000, ktorí sa nachádzajú mimo územia EÚ chcela komisia presídliť do dvoch rokov. Keďže Béla Bugár udáva správne číslo 40 000 a do konca roka sa očakáva prílev do jedného milióna migrantov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Plánom Európskej komisie bolo prostredníctvom percentuálnych kvót prerozdeliť medzi jednotlivé krajiny EÚ (s výnimkou Írska, Dánska a Veľkej Británie) 40 000 migrantov, ktorí sa práve nachádzajú v Taliansku a Grécku. Do dvoch rokov plánovali presídliť aj 20 000 migrantov, ktorí sa momentálne nenachádzajú na území EÚ, ale podľa komisie potrebujú medzinárodnú ochranu. Podľa posledných údajov Frontexu , agentúry, ktorá spravuje vonkajšie hranice EÚ, do mája 2015 preniklo na územie EÚ cez všetky vonkajšie hranice približne 153 tisíc migrantov, čo predstavuje 149 percentný nárast oproti rovnakému obdobiu 2014, kedy to bolo len 61,5 tisíc migrantov. Najväčší problém s nelegálnou migráciou majú Maďarsko, Grécko a Taliansko, migranti však prenikajú aj na územie Malty a Španielska. Najväčší nárast migrantov malo zaznamenať Maďarsko, až 880 % oproti predchádzajúcemu roku. Do konca mája malo do Maďarska prísť cez maďarsko-srbskú hranicu viac ako 50 tisíc migrantov. Do Grécka malo vstúpiť 48 tisíc migrantov, do Talianska 47 tisíc, v júni však čísla v Taliansku presiahli 50 000 . Frontex očakáva , že do konca roka by hranice mohlo prekročiť 500 tisíc až jeden milión migrantov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných informácií prešlo na územie EÚ po viacerých cestách približne 153 000 migrantov, štatistika je však mesiac stará, takže čísla budú v súčasnosti o niečo vyššie. Najväčšiemu náporu pritom čelí Maďarsko,Taliansko a Grécka. Aby sa nápor migrantov z Talianska a Grécka odľahčil, plánovala pôvodne Európska komisia prerozdeliť 40 000 migrantov z týchto krajín do iných krajín EÚ, tento návrh však bol ostatnými krajinami zamietnutý. Ďalších 20 000, ktorí sa nachádzajú mimo územia EÚ chcela komisia presídliť do dvoch rokov. Keďže Béla Bugár udáva správne číslo 40 000 a do konca roka sa očakáva prílev do jedného milióna migrantov, výrok hodnotíme ako pravdivý. Plánom Európskej komisie bolo prostredníctvom percentuálnych kvót prerozdeliť medzi jednotlivé krajiny EÚ (s výnimkou Írska, Dánska a Veľkej Británie) 40 000 migrantov, ktorí sa práve nachádzajú v Taliansku a Grécku. Do dvoch rokov plánovali presídliť aj 20 000 migrantov, ktorí sa momentálne nenachádzajú na území EÚ, ale podľa komisie potrebujú medzinárodnú ochranu. Podľa posledných údajov Frontexu , agentúry, ktorá spravuje vonkajšie hranice EÚ, do mája 2015 preniklo na územie EÚ cez všetky vonkajšie hranice približne 153 tisíc migrantov, čo predstavuje 149 percentný nárast oproti rovnakému obdobiu 2014, kedy to bolo len 61,5 tisíc migrantov. Najväčší problém s nelegálnou migráciou majú Maďarsko, Grécko a Taliansko, migranti však prenikajú aj na územie Malty a Španielska. Najväčší nárast migrantov malo zaznamenať Maďarsko, až 880 % oproti predchádzajúcemu roku. Do konca mája malo do Maďarska prísť cez maďarsko-srbskú hranicu viac ako 50 tisíc migrantov. Do Grécka malo vstúpiť 48 tisíc migrantov, do Talianska 47 tisíc, v júni však čísla v Taliansku presiahli 50 000 . Frontex očakáva , že do konca roka by hranice mohlo prekročiť 500 tisíc až jeden milión migrantov."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["40 000", "20 000", "Frontexu", "50 000", "očakáva"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/354959-ek-do-konca-maja-predlozi-navrh-o-prerozdeleni-utecencov/", "http://frontex.europa.eu/news/monthly-analysis-of-migratory-trends-may-2015-f02aLN", "http://www.theguardian.com/world/2015/jun/07/mediterranean-migrant-arrivals-italy-passes-50000", "http://www.dailymail.co.uk/wires/afp/article-2983212/EU-borders-chief-fears-million-migrants-headed-Libya.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:57.228592+00:00"}
{"id": "vr33464", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33464", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Priemerná výška majetku prepočítaná na jedného obyvateľa v eurozóne. Pozrite sa, kde je Slovensko s 19 000 eur, pozrite sa, kde je Cyprus s 87 000 eur v prepočte na jedného obyvateľa. Toto Slovensko ide zachraňovať tento Cyprus.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje Jozefa Kollára zrejme vyplývajú zo štúdie Credit Suisse, ktorej výsledky uverejnil Frankfurter Allgemeine Zeitung .", "analysis_paragraphs": ["Údaje Jozefa Kollára zrejme vyplývajú zo štúdie Credit Suisse, ktorej výsledky uverejnil Frankfurter Allgemeine Zeitung ."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Frankfurter Allgemeine Zeitung", "komentári"], "url": ["http://www.faz.net/aktuell/wirtschaft/europas-schuldenkrise/notenbankbericht-daten-ueber-reichtum-erst-nach-zypern-rettung-12110625.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59489040-ako-isli-slovaci-euro-zachranovat-komentar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:57.912534+00:00"}
{"id": "vr33502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33502", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vždy tá nezamestnanosť rástla najviac vtedy, keď fungovala vaša vláda. Či prvá alebo druhá. Dá sa povedať, za jeden rok o vyše 1% nezamestnanosť skočila hore.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od roku 2001 vzrástla nezamestnanosť za rok o viac ako 1 percentuálny bod len v roku 2009 podľa údajov Štatistického úradu aj Ústredia práce a v roku 2010 podľa Štatistického úradu. Ústredie práce eviduje takýto nárast aj v roku 2011, teda počas Radičovej vlády. Počas druhej Ficovej vlády zatiaľ miera nezamestnanosti o 1 percentuálny bod nevzrástla.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2001 vzrástla nezamestnanosť za rok o viac ako 1 percentuálny bod len v roku 2009 podľa údajov Štatistického úradu aj Ústredia práce a v roku 2010 podľa Štatistického úradu. Ústredie práce eviduje takýto nárast aj v roku 2011, teda počas Radičovej vlády. Počas druhej Ficovej vlády zatiaľ miera nezamestnanosti o 1 percentuálny bod nevzrástla."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:50.349924+00:00"}
{"id": "44049", "numeric_id": 44049, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44049", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slávia + SNS spoločne rozkrádajú rezorty. 600 miliónov EUR (...) Na ministerstve školstva, eurofondy, na pôdohospodárske pani Matečná, okradnutí farmári.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tak pri Ministerstve školstva pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej, ako aj pri Ministerstve pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej (SNS) existujú dôvodné pochybnosti o prideľovaní dotácií či stimulov v miliónových výškach. Vo viacerých prípadoch polícia začala trestné stíhanie. Z verejne dostupných informácií však nie je známe, že by vyšetrovanie smerovalo voči predstaviteľom SNS na týchto ministerstvách. Žiaden súd doteraz právoplatne nepotvrdil, že v týchto kauzách bol spáchaný trestný čin, t.j. že v nich niekto - predstavitelia SNS či investičnej skupiny Slávia Capital, ktorá býva so stranou spájaná - „ kradol”. Pre tvrdenie Richarda Sulíka o „rozkrádaní” rezortov rezortov (= spáchanom trestnom čine predstaviteľmi Slávie Capital či SNS) tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu. KAUZY NA ŠKOLSTVE Ministerka školstva Martina Lubyová čelila po Vianociach 2018 kritike pre prideľovanie stimulov na výskum a vývoj vo výške 33 miliónov eur. Podľa Nadácie Zastavme korupciu mali najviac peňazí dostať firmy známeho Andreja Danka. Navyše, ministerka podľa Nadácie mohla porušiť zákon o Registri partnerov verejného sektora. Lubyová zazmluvnila polmilióna eur aj na „ zlepšenie diagnostiky liečby kardiovaskulárnych ochorení“ pre firmu, ktorá vyrába kanóny. Počas Lubyovej pôsobenia na ministerstve pokračovali problémy s čerpaním eurofondov na výskum a inovácie. O 100 miliónov eur Slovensko prišlo nenávratne. KAUZA AGRODOTÁCIE Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej novinári odkryli masívne podozrenia z podvodov s agrodotáciami na východe Slovenska. Viaceré sa týkajú niekdajšej poslankyne za stranu SMER Ľubici Roškovej. Podľa DenníkaN mala jej firma poberať farmárske platby aj na letisko či cudzie pozemky. Rošková je medzičasom obvinená, prokurátor jej zaistil dom. O pochybne priznaných dotáciách Pôdohospodarskou platobnou agentúrou talianským podnikateľom písal vo svojom poslednom texte aj Ján Kuciak. Problémy s platbami na sporné plochy medzičasom hlásili viacerí farmáci. Dotácie priznáva Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá patrí pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tomu od volieb 2016 šéfuje Gabriela Matečná, medzičasom podpredsedníčka SNS. Pred ministrovaním bola Matečná ako nominantka strany Smer generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. Ešte predtým tam pracovala ako vedúca odboru prevodu a prenájmu. „Z vôle dvoch vládnych strán už desaťročie pôsobí na postoch, z ktorých mohla zmeniť rezort k lepšiemu”, napísal v máji 2018 vtedy komentátor Trendu Marián Leško. Po medializácii „ kauzy Rošková” Matečná tvrdila , že Rošková mohla profitovať z úniku informácií na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy. Týkajú sa plôch, na ktoré ich majiteľ nepoberal dotáciu. Agentúra medzičasom Roškovú vyzvala , aby časť dotácií vrátila. Generálna prokuratúra (GP) preverila k júlu 2018 36 trestných oznámení poškodených farmárov, ktorým polícia nepomohla. „ Keby niekto išiel do hĺbky, tak by zistil, že niekde za tým sú aj podozrenia zo subvenčných podvodov,\" povedal vtedy generálny prokurátor Jaroslav Čižnár. Systém kontroly na PPA je podľa neho „absolútne nedostatočný.” Nie je však známe, že by akékoľvek trestné stíhanie bolo vedené voči Gabriele Matečnej. SLÁVIA CAPITAL A SNS Novinári aj politici dlhodobo upozorňujú na prepojenia investičnej skupiny Slávia Capital na politikov či ľudí blízkych SNS. Manželka niekdajšieho ministra školstva Petra Plavčana bola podľa DenníkaN členkou predstavenstva Slávie Capital. „Slavia Capital sa objavila aj v ďalšom škandále s prepojeniami na SNS – riaditeľ verejnoprávnej agentúry TASR Jaroslav Rezník dal polovicu webového portálu Teraz.sk firme blízkej tejto finančnej skupine,” napísal DenníkN. Ekonomické prepojenia Slávie a SNS zmapoval aj týždenník Trend. Investičná skupina odmieta akékoľvek prepojenia s politikou. Nikdy vraj nefinancovala ani neposkytla dar žiadnej politickej strane. REAKCIA RICHARDA SULÍKA Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK 15. januára uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext, v ktorom (výrok) zaznel”, s hodnotením nesúhlasí a považuje ho za „neprimerane prísne”. Výrok navrhol hodnotiť ako „neoveriteľný”. „ Súdy v týchto kauzách síce nerozhodli, svoje tvrdenia však pán Sulík stavia na faktoch, dôvodných podozreniach, a tiež stanoviskách kontrolných inštitúcií, ” uviedla Svrčeková.", "analysis_paragraphs": ["Tak pri Ministerstve školstva pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej, ako aj pri Ministerstve pôdohospodárstva pod vedením Gabriely Matečnej (SNS) existujú dôvodné pochybnosti o prideľovaní dotácií či stimulov v miliónových výškach. Vo viacerých prípadoch polícia začala trestné stíhanie. Z verejne dostupných informácií však nie je známe, že by vyšetrovanie smerovalo voči predstaviteľom SNS na týchto ministerstvách. Žiaden súd doteraz právoplatne nepotvrdil, že v týchto kauzách bol spáchaný trestný čin, t.j. že v nich niekto - predstavitelia SNS či investičnej skupiny Slávia Capital, ktorá býva so stranou spájaná - „ kradol”. Pre tvrdenie Richarda Sulíka o „rozkrádaní” rezortov rezortov (= spáchanom trestnom čine predstaviteľmi Slávie Capital či SNS) tak neexistuje faktický základ. Hodnotíme ho preto ako nepravdu. KAUZY NA ŠKOLSTVE Ministerka školstva Martina Lubyová čelila po Vianociach 2018 kritike pre prideľovanie stimulov na výskum a vývoj vo výške 33 miliónov eur. Podľa Nadácie Zastavme korupciu mali najviac peňazí dostať firmy známeho Andreja Danka. Navyše, ministerka podľa Nadácie mohla porušiť zákon o Registri partnerov verejného sektora. Lubyová zazmluvnila polmilióna eur aj na „ zlepšenie diagnostiky liečby kardiovaskulárnych ochorení“ pre firmu, ktorá vyrába kanóny. Počas Lubyovej pôsobenia na ministerstve pokračovali problémy s čerpaním eurofondov na výskum a inovácie. O 100 miliónov eur Slovensko prišlo nenávratne. KAUZA AGRODOTÁCIE Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej novinári odkryli masívne podozrenia z podvodov s agrodotáciami na východe Slovenska. Viaceré sa týkajú niekdajšej poslankyne za stranu SMER Ľubici Roškovej. Podľa DenníkaN mala jej firma poberať farmárske platby aj na letisko či cudzie pozemky. Rošková je medzičasom obvinená, prokurátor jej zaistil dom. O pochybne priznaných dotáciách Pôdohospodarskou platobnou agentúrou talianským podnikateľom písal vo svojom poslednom texte aj Ján Kuciak. Problémy s platbami na sporné plochy medzičasom hlásili viacerí farmáci. Dotácie priznáva Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá patrí pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tomu od volieb 2016 šéfuje Gabriela Matečná, medzičasom podpredsedníčka SNS. Pred ministrovaním bola Matečná ako nominantka strany Smer generálnou riaditeľkou Slovenského pozemkového fondu. Ešte predtým tam pracovala ako vedúca odboru prevodu a prenájmu. „Z vôle dvoch vládnych strán už desaťročie pôsobí na postoch, z ktorých mohla zmeniť rezort k lepšiemu”, napísal v máji 2018 vtedy komentátor Trendu Marián Leško. Po medializácii „ kauzy Rošková” Matečná tvrdila , že Rošková mohla profitovať z úniku informácií na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy. Týkajú sa plôch, na ktoré ich majiteľ nepoberal dotáciu. Agentúra medzičasom Roškovú vyzvala , aby časť dotácií vrátila. Generálna prokuratúra (GP) preverila k júlu 2018 36 trestných oznámení poškodených farmárov, ktorým polícia nepomohla. „ Keby niekto išiel do hĺbky, tak by zistil, že niekde za tým sú aj podozrenia zo subvenčných podvodov,\" povedal vtedy generálny prokurátor Jaroslav Čižnár. Systém kontroly na PPA je podľa neho „absolútne nedostatočný.” Nie je však známe, že by akékoľvek trestné stíhanie bolo vedené voči Gabriele Matečnej. SLÁVIA CAPITAL A SNS Novinári aj politici dlhodobo upozorňujú na prepojenia investičnej skupiny Slávia Capital na politikov či ľudí blízkych SNS. Manželka niekdajšieho ministra školstva Petra Plavčana bola podľa DenníkaN členkou predstavenstva Slávie Capital. „Slavia Capital sa objavila aj v ďalšom škandále s prepojeniami na SNS – riaditeľ verejnoprávnej agentúry TASR Jaroslav Rezník dal polovicu webového portálu Teraz.sk firme blízkej tejto finančnej skupine,” napísal DenníkN. Ekonomické prepojenia Slávie a SNS zmapoval aj týždenník Trend. Investičná skupina odmieta akékoľvek prepojenia s politikou. Nikdy vraj nefinancovala ani neposkytla dar žiadnej politickej strane. REAKCIA RICHARDA SULÍKA Hovorkyňa strany SaS Katarína Svrčeková pre Demagóg.SK 15. januára uviedla, že Richard Sulík „vzhľadom na kontext, v ktorom (výrok) zaznel”, s hodnotením nesúhlasí a považuje ho za „neprimerane prísne”. Výrok navrhol hodnotiť ako „neoveriteľný”. „ Súdy v týchto kauzách síce nerozhodli, svoje tvrdenia však pán Sulík stavia na faktoch, dôvodných podozreniach, a tiež stanoviskách kontrolných inštitúcií, ” uviedla Svrčeková."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["čelila", "mali", "mohla", "zazmluvnila", "pokračovali", "prišlo", "odkryli", "týkajú", "mala", "zaistil", "písal", "hlásili", "podpredsedníčka", "pracovala", "napísal", "tvrdila", "vyzvala", "preverila", "podľa", "upozorňujú", "bola", "napísal", "zmapoval"], "url": ["https://dennikn.sk/1385388/lubyova-ostava-vo-funkcii/", "https://dennikn.sk/blog/1384850/odvolavanie-ministerky-lubyovej-vsetko-co-ste-nechceli-vediet-o-stimuloch/?ref=box&fbclid=IwAR200LSsmlxEDSwK_2UADet2G0eLxn_PzUhl0o1QK1fOGdHgdiKHSPJdtXE", "https://dennikn.sk/blog/1384850/odvolavanie-ministerky-lubyovej-vsetko-co-ste-nechceli-vediet-o-stimuloch/?ref=box&fbclid=IwAR200LSsmlxEDSwK_2UADet2G0eLxn_PzUhl0o1QK1fOGdHgdiKHSPJdtXE", "https://e.dennikn.sk/1354212/vyrobca-kanonov-dostal-od-sns-peniaze-na-vyskum-srdcovych-chorob/?ref=in", "https://e.dennikn.sk/1623177/zlahcovanie-vystriedala-panika-a-ku-ersekovi-expresne-tlacia-vyskumne-eurofondy/?ref=mpm", "http://ciernalabut.sk/", "https://dennikn.sk/1053128/teraz-na-vychode-hladal-som-taliansku-mafiu-nasiel-som-slovensku-reportaz/?ref=in", "https://dennikn.sk/1344754/obvinena-grofka-a-smeracky-feudalizmus-na-vychode/", "https://e.dennikn.sk/1079222/roskova-brala-dotacie-aj-na-letisko-matecna-s-kozuchom-vinia-vyskumnikov-ale-podozrenia-siahaju-vyssie/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22220187/exposlankyni-roskovej-prokurator-zablokoval-dom-s-pozemkom.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://e.dennikn.sk/1099182/odomkli-sme-co-vsetko-farmar-oravec-nechapal-az-kym-ho-na-poli-nezbili/?ref=in", "https://slovensko.hnonline.sk/1963191-matecna-sa-stala-podpredsednickou-sns-fakty-hovoria-co-vsetko-sme-pre-ludi-uz-urobili", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-18/tazka-hodina-gabriely-matecnej.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-18/tazka-hodina-gabriely-matecnej.html", "https://e.dennikn.sk/1079222/roskova-brala-dotacie-aj-na-letisko-matecna-s-kozuchom-vinia-vyskumnikov-ale-podozrenia-siahaju-vyssie/", "https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/firma-grofky-roskovej-ma-vratit-viac-ako-stotisic-eur/", "https://www.noviny.sk/slovensko/353467-generalny-prokurator-ciznar-niektori-prokuratori-na-vychode-sa-riadia-vlastnym-vedomim-a-nie-zakonom", "https://www.noviny.sk/slovensko/353467-generalny-prokurator-ciznar-niektori-prokuratori-na-vychode-sa-riadia-vlastnym-vedomim-a-nie-zakonom", "https://e.dennikn.sk/853332/peniaze-z-plavcanovych-eurofondov-pojdu-k-firme-slavia-capital-spajanej-priamo-s-dankom/", "https://e.dennikn.sk/853332/peniaze-z-plavcanovych-eurofondov-pojdu-k-firme-slavia-capital-spajanej-priamo-s-dankom/", "https://e.dennikn.sk/853332/peniaze-z-plavcanovych-eurofondov-pojdu-k-firme-slavia-capital-spajanej-priamo-s-dankom/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-51/kvietik-slavia-biznis-spoza-opony-sns.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:08.610367+00:00"}
{"id": "vr39091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39091", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie je to neštandardný (postup pozn.). Ja som chodil na európske rady a veľmi často tam bývali prezidenti krajín. Najmä v období...(nedokončené pozn.) Zoberte si napríklad Poľsko. Poľský prezident chodil pravideľne na zasadnutia Európskej rady a Poľsko je krajina, kde je takisto parlamentná demokracia a nie je to prezidentský systém.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Európskej rady , \" Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie.\" Konkrétny výber (hlava štátu alebo predseda vlády) závisí od krajiny - od právomocí hlavy štátu a predsedu vlády v oblasti zahraničnej politiky, a tiež od vnútropolitickej dohody. Väčšina členských krajín EÚ sú parlamentné republiky a na summitoch Európskej rady ich zastupujú predsedovia vlády. Medzi výnimky patrí Francúzsko, Cyprus a Litva, ktoré predstavujú prezidentské, respektíve polo-prezidentské republiky.", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Európskej rady , \" Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Komisie.\" Konkrétny výber (hlava štátu alebo predseda vlády) závisí od krajiny - od právomocí hlavy štátu a predsedu vlády v oblasti zahraničnej politiky, a tiež od vnútropolitickej dohody. Väčšina členských krajín EÚ sú parlamentné republiky a na summitoch Európskej rady ich zastupujú predsedovia vlády. Medzi výnimky patrí Francúzsko, Cyprus a Litva, ktoré predstavujú prezidentské, respektíve polo-prezidentské republiky."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke Európskej rady", "októbri 2006", "septembri", "októbri", "rozhodol", "vymenili"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/the-institution.aspx?lang=sk", "http://www.eubusiness.com/topics/institutions/061020144909.1x2z76bm", "http://newzar.mekabima.com/?p=807", "http://euobserver.com/843/26948", "http://euobserver.com/843/27052", "http://dalje.com/en-world/polish-president-to-miss-eu-summit/255781"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:01.448344+00:00"}
{"id": "vr30237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30237", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Česká vláda robila prvú prognózu, znížil sa jej rast na zhruba výšku okolo 1 %, čiže ešte oveľa viac ako na Slovensku,", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa súčasnej prognózy českého Ministerstva financií, vydanej 31.októbra 2011, je prognóza rastu pre nasledujúci rok 1% HDP. Predchádzajúca prognóza z júla 2011 počítala s rastom 2,5% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa súčasnej prognózy českého Ministerstva financií, vydanej 31.októbra 2011, je prognóza rastu pre nasledujúci rok 1% HDP. Predchádzajúca prognóza z júla 2011 počítala s rastom 2,5% HDP."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["prognózy", "Predchádzajúca", "predpokladá", "počítala"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Makroekonomicka-predikce_v_kostce_201110.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Makroekonomicka-predikce_2011-Q3_Shrnuti.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Progn_aug2011/prognoza_aug2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:48.312143+00:00"}
{"id": "49400", "numeric_id": 49400, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49400", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Európska únia je veľmi dôležitá a je to náš priestor. My sme boli strana, ktorá dokonca ešte integrovala nás viac, pretože sme presadili prijatie eura, prijatie Schengen.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K implementácii Schengenského dohovoru, teda k prijatiu Schengenu, sa Slovensko zaviazalo podpisom prístupovej zmluvy do Európskej únie v Aténach v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V rovnakej dohode sa zaviazalo aj k prijatiu eura. Po vstupe Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 presadila vláda Mikuláša Dzurindu aj konkretizovanú stratégiu prijatia eura. Hoci za splnenie podmienok vstupu do Schengenského priestoru a samotné zavedenie eura bola zodpovedná vláda Roberta Fica, tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže obe politiky presadila vláda Mikuláša Dzurindu.\n\nK Schengenskej dohode pristúpila Slovenská republika pri vstupe do EÚ, avšak kontroly na hraniciach boli zrušené až 21. decembra 2007 po splnení príslušných podmienok vstupu. Po výmene vlády v roku 2006 sa stal novým ministrom vnútra Robert Kaliňák, ktorý mal na starosti splnenie posledných kritérií.\n\nK prijatiu eura sa Slovensko zaviazalo podpisom asociačnej dohody s EÚ v roku 2003 a samotné zavádzanie meny na Slovensku započalo 1. januára 2009, počas prvej vlády Roberta Fica. Pred vstupom do eurozóny muselo Slovensko splniť takzvané maastrichstké kritériá. Jednotnú menu Európskej únie sme prijali ako druhá krajina bývalého východného bloku a ako jediná krajina V4.", "analysis_paragraphs": ["K implementácii Schengenského dohovoru, teda k prijatiu Schengenu, sa Slovensko zaviazalo podpisom prístupovej zmluvy do Európskej únie v Aténach v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V rovnakej dohode sa zaviazalo aj k prijatiu eura. Po vstupe Slovenska do Európskej únie 1. mája 2004 presadila vláda Mikuláša Dzurindu aj konkretizovanú stratégiu prijatia eura. Hoci za splnenie podmienok vstupu do Schengenského priestoru a samotné zavedenie eura bola zodpovedná vláda Roberta Fica, tak výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže obe politiky presadila vláda Mikuláša Dzurindu.", "K Schengenskej dohode pristúpila Slovenská republika pri vstupe do EÚ, avšak kontroly na hraniciach boli zrušené až 21. decembra 2007 po splnení príslušných podmienok vstupu. Po výmene vlády v roku 2006 sa stal novým ministrom vnútra Robert Kaliňák, ktorý mal na starosti splnenie posledných kritérií.", "K prijatiu eura sa Slovensko zaviazalo podpisom asociačnej dohody s EÚ v roku 2003 a samotné zavádzanie meny na Slovensku započalo 1. januára 2009, počas prvej vlády Roberta Fica. Pred vstupom do eurozóny muselo Slovensko splniť takzvané maastrichstké kritériá. Jednotnú menu Európskej únie sme prijali ako druhá krajina bývalého východného bloku a ako jediná krajina V4."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["zaviazalo", "presadila", "pristúpila", "zaviazalo", "započalo"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/4234356/chronologia-pristupoveho-procesu-slovenska-k-schengenskej-dohode.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/531768-klucove-osobnosti-pri-zavadzani-eura-na-slovensku", "https://hnonline.sk/slovensko/814902-ako-slovensko-vstupilo-do-schengenu", "https://nbs.sk/o-narodnej-banke/medzinarodne-vztahy/nbs-v-eurosysteme/euro-na-slovensku/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/euro-vstupilo-pred-20-rokmi-medzi-lud/601211-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:38.936921+00:00"}
{"id": "vr29356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29356", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...Európska únia je kritizovateľná a teraz na príklad to škandalózne vyjadrenie európskeho parlamentu o tom, že my máme porušiť medzinárodné právo a uznať Kosovo, to je naozaj škandál.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Europoslanci naozaj vyzvali Slovensko k uznaniu nezávislosti Kosova. Uznanie by ale nebolo podľa rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu z roku 2010 porušením medzinárodného práva a preto výrok považujeme za nepravdivý. Európsky parlament 11. marca tohto roku vyzval 5 členských štátov Európskej únie - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko - ktoré ako posledné neuznali nezávislosť Kosova, aby tak urobili. Pravda , 22 júl 2010: \"Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova od Srbska v roku 2008 neporušilo medzinárodné právo. Rozhodol o tom Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Je to vôbec prvýkrát, čo sa tento súd zaoberal prípadom svojvoľnej úpravy hraníc.\" Odvtedy Kosovo uznalo už 110 krajín sveta vrátane väčšiny krajín Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Europoslanci naozaj vyzvali Slovensko k uznaniu nezávislosti Kosova. Uznanie by ale nebolo podľa rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvoru v Haagu z roku 2010 porušením medzinárodného práva a preto výrok považujeme za nepravdivý. Európsky parlament 11. marca tohto roku vyzval 5 členských štátov Európskej únie - Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko - ktoré ako posledné neuznali nezávislosť Kosova, aby tak urobili. Pravda , 22 júl 2010: \"Jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova od Srbska v roku 2008 neporušilo medzinárodné právo. Rozhodol o tom Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Je to vôbec prvýkrát, čo sa tento súd zaoberal prípadom svojvoľnej úpravy hraníc.\" Odvtedy Kosovo uznalo už 110 krajín sveta vrátane väčšiny krajín Európskej únie. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutia", "vyzval", "Pravda", "110"], "url": ["http://www.haguejusticeportal.net/index.php?id=11906", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/uznajte-kosovo-vyzvala-nas-europska-unia-684105", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/234623-haag-pozehnal-nezavislosti-kosova-slovensky-sudca-tomka-bol-proti/", "http://www.kosovothanksyou.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:37.537026+00:00"}
{"id": "vr33604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33604", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vybrali sme kandidáta (do Úradu pre verejné obstarávanie, pozn.), ktorého nakoniec vybrala vo výberovom konaní ešte Iveta Radičová počas jej vlády. Nakoniec aj okomentovala, že to bolo v poriadku", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Zita Táborská prešla výberovým konaním už za vlády I. Radičovej. Je potrebné zdôrazniť, že Táborská sa dostala medzi trojicu najlepších kandidátov vo výberovom konaní, z ktorých vlády R. Fica vybrala Táborskú. Zita Táborská je od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyjadrila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Trend na svojej stránke napísal : \" Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty , ale záujemcovia neboli vypočutí . „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie . Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Zita Táborská prešla výberovým konaním už za vlády I. Radičovej. Je potrebné zdôrazniť, že Táborská sa dostala medzi trojicu najlepších kandidátov vo výberovom konaní, z ktorých vlády R. Fica vybrala Táborskú. Zita Táborská je od júna zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyjadrila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Trend na svojej stránke napísal : \" Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty , ale záujemcovia neboli vypočutí . „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie . Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Zita Táborská", "hlasovalo", "uchádzala", "konania", "vyjadrila", "stránke"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/sk/predseda-uradu", "http://aktualne.atlas.sk/novou-sefkou-uradu-pre-verejne-obstaravanie-je-zita-taborska/slovensko/politika/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sefkou-uradu-pre-obstaravanie-sa-sta/514872-clanok.html", "http://www.uvo.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/A6f1/content/nova-predsednicka-uvo-%E2%80%93-ing-zita-taborska", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/opozicia-sefa-uvo-nedostane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:54.247044+00:00"}
{"id": "vr35862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35862", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ďalej si stojím za rozhodnutiami, ktoré sme urobili vo vzťahu k verejnej správe, my sme zrušili krajskú štátnu správu komplet všetky krajské úrady, postupne sa likviduje špecializovaná štátna správa na úrovni krajov...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "vláda ruší krajské úrady a špecializovanú správu na krajskej úrovni.", "analysis_paragraphs": ["vláda ruší krajské úrady a špecializovanú správu na krajskej úrovni."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["ruší"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5248633/fico-chce-od-jula-zrusit-krajske-stavebne-urady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:14.421363+00:00"}
{"id": "vr27496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27496", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Mňa zavolal predseda parlamentu k sebe do kancelárie, sedel tam Robert Fico, povedal mi, že je presvedčený, že previerkami neprejde štvrtina, tretina sudcov.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe právneho stavu,ktorý dnes neupravuje knihu návštev kancelárií jednotlivých organizačných útvarov NR SR zo strany poslanov NR SR ani jej zamestnancov, hodnotí Demagog.SK tento výrok ako neoveriteľný. Rovnako o ich stretnutí ani o Ficovom vyjadrení v tomto zmysle nevyšla ku dnešnému dňu tlačová správa, ktorou by za účelom analýzy bolo možné podložiť pravdivosť Žitnaňskej tvrdenia.", "analysis_paragraphs": ["Na základe právneho stavu,ktorý dnes neupravuje knihu návštev kancelárií jednotlivých organizačných útvarov NR SR zo strany poslanov NR SR ani jej zamestnancov, hodnotí Demagog.SK tento výrok ako neoveriteľný. Rovnako o ich stretnutí ani o Ficovom vyjadrení v tomto zmysle nevyšla ku dnešnému dňu tlačová správa, ktorou by za účelom analýzy bolo možné podložiť pravdivosť Žitnaňskej tvrdenia."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:03.787533+00:00"}
{"id": "vr26638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26638", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Strižinec: \"Viem, že rokovanie ministrov má byť tretieho, čiže až ten ďalší pondelok.\" Lajčák: \"Desiateho\"", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sám Miroslav Lajčák v rozhovore pre denník SME (22. januára 2014) uviedol, že rokovanie ministrov (Rada ministrov zahraničných vecí) bude 3. februára 2014. Avšak podľa programu na stránke Rady Európy. je stretnutie Rady ministrov zahraničných vecí až 10. februára 2013. O tomto dátume stretnutia sa dohodlo po stretnutí 20. januára 2014. Termín stretnutia sa podľa informácii na stránke Rady nemenil. V rozhovore pre denník SME sa teda Lajčák pomýlil, v relácii O5M12 hovoril pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sám Miroslav Lajčák v rozhovore pre denník SME (22. januára 2014) uviedol, že rokovanie ministrov (Rada ministrov zahraničných vecí) bude 3. februára 2014. Avšak podľa programu na stránke Rady Európy. je stretnutie Rady ministrov zahraničných vecí až 10. februára 2013. O tomto dátume stretnutia sa dohodlo po stretnutí 20. januára 2014. Termín stretnutia sa podľa informácii na stránke Rady nemenil. V rozhovore pre denník SME sa teda Lajčák pomýlil, v relácii O5M12 hovoril pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["SME", "stránke", "stránke"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7076159/lajcak-unia-musi-reagovat-sankciami-proti-ukrajinskej-vlade.html", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/fc/139864.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/homepage?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:21.323530+00:00"}
{"id": "vr14532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14532", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Slovensko liberalizovalo prostredie pre poštové služby.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o poštových službách z roku 2011 liberalizoval poštový trh - zásielky do 50 gramov a úradné zásielky môžu od 1.1.2012 okrem štátnej Slovenskej pošty, a.s. doručovať všetky registrované poštové firmy. Napriek sťažnostiam Slovenskej pošty Všeobecný súd ako súčasť Súdneho dvora EÚ so sídlom v Luxemburgu 25. marca 2015 potvrdil rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktoré zakazuje Slovensku udeliť Slovenskej pošte výlučné právo poskytovať \"hybridné poštové služby\". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o poštových službách z roku 2011 liberalizoval poštový trh - zásielky do 50 gramov a úradné zásielky môžu od 1.1.2012 okrem štátnej Slovenskej pošty, a.s. doručovať všetky registrované poštové firmy. Napriek sťažnostiam Slovenskej pošty Všeobecný súd ako súčasť Súdneho dvora EÚ so sídlom v Luxemburgu 25. marca 2015 potvrdil rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktoré zakazuje Slovensku udeliť Slovenskej pošte výlučné právo poskytovať \"hybridné poštové služby\". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o poštových službách", "liberalizoval", "zakazuje", "hlasovali", "tu", "Reakciou", "monopol", "elektronickej podobe"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiv_qTI0ZfLAhUsG5oKHQDiD68QFgghMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F324-2011-z-z.p-34286.pdf&usg=AFQjCNF352OOhZSncvXaELwtRtc6R1U8lw", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198755-slovensky-trh-postovych-sluzieb-sa-uplne-otvoril/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7717979/sud-potvrdil-ze-posta-nemoze-mat-monopol-na-hybridne-sluzby.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29195", "http://www.postovesluzby.sk/tema-mesiaca/12/liberalizacia-postovych-sluzieb-je-predo-dvermi-1-cast/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6870030/slovenska-posta-straca-velkych-klientov-banky-odchadzaju.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6642802/online-kolky-nahradia-papierove-monopol-ziska-opat-posta.html", "http://www.posta.sk/sluzby/platobny-system-e-kolok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:33.848680+00:00"}
{"id": "vr18112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18112", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...v 2010 roku súhlasil so zvýšením DPH. Ivan Mikloš a Ján Figeľ chceli až o dva percentuálne body na 21. Myslel som si, že aký som strašne dobrý kompromis urobil, že dáme to na 20, ale iba po tú dobu, čo bude deficit pod tri percentá a potom to automaticky, my sme to tak rovno napísali do zákona, že automaticky to klesne na 19 a keď už ten deficit bol taký, že to malo automaticky klesnúť, vy pán Fico, vaša druhá vláda to zrušila tento automatizmus a vďaka vám máme ešte dnes 20 percentnú DPH.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou boli aj Ivan Mikloš a Ján Figeľ, sa rozhodla zvýšiť základnú sadzbu DPH prostredníctvom jej naviazania na deficit štátneho rozpočtu (zákon č. 490/2010 Z.z., § 85j). Základná sadzba sa zdvihla o jeden percentuálny bod na 20 %, pôvodne sa spomínalo aj zvýšenie o 21 % . Toto krízové ustanovenie malo platiť do momentu kým deficit štátneho rozpočtu neklesne pod 3%. Napriek tomu, že rétorika nasledujúceho premiéra Roberta Fica bola kritická ( SME , 25.7.2013), jeho druhá vláda ponechala zvýšenú základnú sadzbu v platnosti až doteraz, t.j.aj po klesnutí deficitu pod 3 % (č. 222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty, § 27). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej, ktorej súčasťou boli aj Ivan Mikloš a Ján Figeľ, sa rozhodla zvýšiť základnú sadzbu DPH prostredníctvom jej naviazania na deficit štátneho rozpočtu (zákon č. 490/2010 Z.z., § 85j). Základná sadzba sa zdvihla o jeden percentuálny bod na 20 %, pôvodne sa spomínalo aj zvýšenie o 21 % . Toto krízové ustanovenie malo platiť do momentu kým deficit štátneho rozpočtu neklesne pod 3%. Napriek tomu, že rétorika nasledujúceho premiéra Roberta Fica bola kritická ( SME , 25.7.2013), jeho druhá vláda ponechala zvýšenú základnú sadzbu v platnosti až doteraz, t.j.aj po klesnutí deficitu pod 3 % (č. 222/2004 Z.z.O dani z pridanej hodnoty, § 27). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["490/2010", "21 %", "SME", "222/2004"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/20110101.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-rozhoduje-kolko-si-priplatime-za-alkohol-a-cigarety.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/6880941/fico-dph-neznizi-za-radicovej-zvysenie-kritizoval.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:00.141558+00:00"}
{"id": "45463", "numeric_id": 45463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45463", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Povinnú štátnu karanténu pre všetkých ľudí zaviedla vláda Igora Matoviča. Naša vláda zaviedla povinnú štátnu karanténu len pre ľudí, ktorých štát dovážal na Slovensko. Dovtedy platila tzv. povinná domáca karanténa.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho nariadila 12. marca povinnú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili na Slovensko. Tí z nich, ktorí sa vrátili do krajiny po vlastnej osi, mohli karanténu absolvovať doma. Tí, ktorých domov dopravilo Ministerstvo zahraničných vecí - lietadlom či autobusmi - museli zostať 14 dní v štátnych zariadeniach. Igor Matovič prebral vládu 21. marca 2020. O dva týždne jeho vláda sprísnila opatrenie a nariadila štátnu karanténu (s výnimkami) všetkým, ktorí sa vrátia na Slovensko - teda aj tým, ktorí prídu späť bez pomoci štátu. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho nariadila 12. marca povinnú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili na Slovensko. Tí z nich, ktorí sa vrátili do krajiny po vlastnej osi, mohli karanténu absolvovať doma. Tí, ktorých domov dopravilo Ministerstvo zahraničných vecí - lietadlom či autobusmi - museli zostať 14 dní v štátnych zariadeniach. Igor Matovič prebral vládu 21. marca 2020. O dva týždne jeho vláda sprísnila opatrenie a nariadila štátnu karanténu (s výnimkami) všetkým, ktorí sa vrátia na Slovensko - teda aj tým, ktorí prídu späť bez pomoci štátu. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["nariadila", "povinnú", "museli", "prebral", "nariadila"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/premier-letiska-budu-zatvorene-zavadzaju-sa-docasne-hranicne-kontroly/", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4090:opatrenia-ustredneho-krizoveho-tabu-sr-vnsuvislosti-snochorenim-covid-19&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://svet.sme.sk/c/22362160/koronavirus-zavrete-hranice-uvaznili-slovakov-vo-svete.html?ref=av-left", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=karantena-je-od-6-aprila-povinna-aj-pre-osoby-prichadzajuce-zo-zahranicia-individualne-ktore-hranicne-priechody-su-urcene-pre-individualnu-osobnu-dopravu-a-pesich"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:39.025518+00:00"}
{"id": "48712", "numeric_id": 48712, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48712", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Aj najvyšší vládni predstavitelia pán Matovič, pán Kollár a vtedy ešte pán Sulík sa vyjadrili, že to (referendum, pozn.) idú podporiť.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z kontextu výroku nie je úplne jasné, o ktorom referende poslanec Richter hovorí. Strana Smer-SD prišla s dvoma referendovými iniciatívami a obe sa týkali možnosti skrátenia volebného obdobia vlády. Vzhľadom na podobnosť obsahu týchto iniciatív budeme pre potreby hodnotenia tohto výroku brať do úvahy rovnako vyjadrenia ohľadom oboch. Jediný, kto z menovaných vyjadril podporu iniciatíve Smeru aspoň potenciálnou účasťou, bol Richard Sulík, ten však tiež naznačil, že by hlasoval proti. Pri Igorovi Matovičovi sa dá hovoriť o súhlase so všeobecným inštitútom referenda, ku konkrétnej iniciatíve Smeru sa ale vyjadril rázne a odmietavo. Boris Kollár podobne vyjadril inštitútu referenda podporu, svojimi vyhláseniami sa však zasadzoval skôr o podporu prijatia zákona o skrátení volebného obdobia.\n\nZo spomínaných predstaviteľov sa teda vyjadril najpozitívnejšie Richard Sulík. Ten sa dokonca povedal, že by referendum podporil svojou účasťou . Argumentoval pritom slabou účasťou a snahou podporiť inštitút referenda ako taký.\n\n„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali”, vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo.\n\nNa margo výsledkov referenda Sulík potvrdil, že pokiaľ by bolo úspešné, tak poslanci za SaS zahlasujú podľa toho, čo ľudia v referende povedia, aj keď vyjadril obavy o nesúlade s ústavou.\n\nLíder SaS sa kladne vyjadril aj k možnosti prijatia zákona, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia. Občania by podľa neho mali mať možnosť vstúpiť do výkonu funkcie vlády aj počas štvorročného obdobia, pokiaľ budú podmienky dostatočne prísne.\n\nStrana SaS sa napokon po odchode z koalície rozhodla, že podporí zmenu ústavy tak, aby umožňovala skrátiť volebné obdobie a tým vyvolať predčasné voľby. Novela Sas navrhovala, aby sa volebné obdobie nemohlo skrátiť referendom, ale len ústavným zákonom, na ktorom by sa dohodla kvalifikovaná väčšina poslancov národnej rady.\n\nO zmenu zákona v oblasti skrátenia volebného obdobia sa usiloval aj Boris Kollár. K tejto téme sa dokonca rozhodol zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Kollár súhlasil, aby mali ľudia možnosť vyjadriť sa v referende, či chcú skrátiť volebné obdobie. Sme rodina preto navrhla upraviť ústavu tak, aby sa ústavným zákonom alebo referendom dalo rozhodnúť o páde vlády.\n\nOdmietavejší postoj k otázke referenda zaujal líder hnutie OĽANO Igor Matovič. Ten vyhlásil, že hnutie OĽaNO referendum nepodporí a odkázal tým na program strany.\n\nNapriek odmietavému postoju k téme referenda sa Igor Matovič vyjadril , že pokiaľ sa už podpisy vyzbierali, referendum by sa malo konať. Kritický bol najmä voči podnetu na preskúmanie ústavnosti referenda, ktoré považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej.\n\nRázne odmietavý postoj zaujal líder obyčajných ľudí k možnosti schválenia zákona o skrátení volebného obdobia pričom si neodpustil ani invektíva k poslancom, ktorý by za takú zmenu hlasovali.\n\nNapriek tomu, že sa všetci menovaní vyjadrili, podporne k inštitútu referenda - teda, že pokiaľ boli zozbierané podpisy referendum by sa malo konať, ich vyjadrenia ku konkrétnej iniciatíve smeru boli skôr odmietavé. Slová poslanca Richtera o podpore preto hodnotíme ako zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu výroku nie je úplne jasné, o ktorom referende poslanec Richter hovorí. Strana Smer-SD prišla s dvoma referendovými iniciatívami a obe sa týkali možnosti skrátenia volebného obdobia vlády. Vzhľadom na podobnosť obsahu týchto iniciatív budeme pre potreby hodnotenia tohto výroku brať do úvahy rovnako vyjadrenia ohľadom oboch. Jediný, kto z menovaných vyjadril podporu iniciatíve Smeru aspoň potenciálnou účasťou, bol Richard Sulík, ten však tiež naznačil, že by hlasoval proti. Pri Igorovi Matovičovi sa dá hovoriť o súhlase so všeobecným inštitútom referenda, ku konkrétnej iniciatíve Smeru sa ale vyjadril rázne a odmietavo. Boris Kollár podobne vyjadril inštitútu referenda podporu, svojimi vyhláseniami sa však zasadzoval skôr o podporu prijatia zákona o skrátení volebného obdobia.", "Zo spomínaných predstaviteľov sa teda vyjadril najpozitívnejšie Richard Sulík. Ten sa dokonca povedal, že by referendum podporil svojou účasťou . Argumentoval pritom slabou účasťou a snahou podporiť inštitút referenda ako taký.", "„Ja určite k referendu pôjdem, lebo je to nástroj priamej demokracie, ktorý sme vždy podporovali”, vyhlásil Sulík v diskusnej relácii Na telo.", "Na margo výsledkov referenda Sulík potvrdil, že pokiaľ by bolo úspešné, tak poslanci za SaS zahlasujú podľa toho, čo ľudia v referende povedia, aj keď vyjadril obavy o nesúlade s ústavou.", "Líder SaS sa kladne vyjadril aj k možnosti prijatia zákona, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia. Občania by podľa neho mali mať možnosť vstúpiť do výkonu funkcie vlády aj počas štvorročného obdobia, pokiaľ budú podmienky dostatočne prísne.", "Strana SaS sa napokon po odchode z koalície rozhodla, že podporí zmenu ústavy tak, aby umožňovala skrátiť volebné obdobie a tým vyvolať predčasné voľby. Novela Sas navrhovala, aby sa volebné obdobie nemohlo skrátiť referendom, ale len ústavným zákonom, na ktorom by sa dohodla kvalifikovaná väčšina poslancov národnej rady.", "O zmenu zákona v oblasti skrátenia volebného obdobia sa usiloval aj Boris Kollár. K tejto téme sa dokonca rozhodol zvolať začiatkom januára okrúhly stôl s lídrami strán, ktoré majú zastúpenie v parlamente. Kollár súhlasil, aby mali ľudia možnosť vyjadriť sa v referende, či chcú skrátiť volebné obdobie. Sme rodina preto navrhla upraviť ústavu tak, aby sa ústavným zákonom alebo referendom dalo rozhodnúť o páde vlády.", "Odmietavejší postoj k otázke referenda zaujal líder hnutie OĽANO Igor Matovič. Ten vyhlásil, že hnutie OĽaNO referendum nepodporí a odkázal tým na program strany.", "Napriek odmietavému postoju k téme referenda sa Igor Matovič vyjadril , že pokiaľ sa už podpisy vyzbierali, referendum by sa malo konať. Kritický bol najmä voči podnetu na preskúmanie ústavnosti referenda, ktoré považuje za nadprácu prezidentky Zuzany Čaputovej.", "Rázne odmietavý postoj zaujal líder obyčajných ľudí k možnosti schválenia zákona o skrátení volebného obdobia pričom si neodpustil ani invektíva k poslancom, ktorý by za takú zmenu hlasovali.", "Napriek tomu, že sa všetci menovaní vyjadrili, podporne k inštitútu referenda - teda, že pokiaľ boli zozbierané podpisy referendum by sa malo konať, ich vyjadrenia ku konkrétnej iniciatíve smeru boli skôr odmietavé. Slová poslanca Richtera o podpore preto hodnotíme ako zavádzajúce."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["účasťou", "zahlasujú", "vyjadril", "podporí", "zvolať", "navrhla", "nepodporí", "vyjadril", "Kritický", "postoj"], "url": ["https://tvnoviny.sk/publicistika/clanok/134595-sulik-mieni-ist-na-referendum-ktore-moze-povalit-vladu-ide-o-schizofrenicke-vyvrtky-tvrdi-politolog", "https://domov.sme.sk/c/22634143/sulik-nevylucil-podporu-referenda-o-predcasnych-volbach.html", "https://dennikn.sk/minuta/2663409/", "https://domov.sme.sk/c/23011689/predcasne-volby-ustava-zmena-sas-sme-rodina.html", "https://dennikn.sk/minuta/2663409/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/286032-o-krok-blizsie-k-zmene-ustavy-matovic-hovori-o-snahe-extremistov-dostat-sa-k-moci", "https://www.ta3.com/clanok/223672/matovic-sme-proti-referendu-o-predcasnych-volbach-diskusie-sa-nezucastnim", "https://dennikn.sk/minuta/2663409/", "https://www.aktuality.sk/clanok/903247/remisovu-a-sulika-rozdeluje-referendum-je-to-vysledok-pokrytectva-fica-a-pellegriniho-tvrdi-sefka-za-ludi/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/286032-o-krok-blizsie-k-zmene-ustavy-matovic-hovori-o-snahe-extremistov-dostat-sa-k-moci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:23.064613+00:00"}
{"id": "vr32087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32087", "speaker": "Martin Chren", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-chren", "statement": "Museli sme napríklad odstaviť úplne fungujúce atómové elektrárne (pri vstupe do EÚ, pozn.).", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SR v roku 2001 podpísalo dohodu o finančnej pomoci Európskej únie pre SR (prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj) podmienenú zastavením prevádzky elektrárne V-1 v rokoch 2006-2008. Správa agentúr SITA, TASR a ČTK (SME 31.12.2006) výrok M. Chrena potvrdzuje: Počas rokovaní o vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že elektráreň V1 (Bohunice) odstaví. Prvý blok končí s výrobou elektriny dnes, druhý blok by mal ukončiť činnosť v roku 2008. Slovensko tak od začiatku januára stratí asi deväť percent výrobnej kapacity elektriny a už ju nebude môcť vyvážať. Celková výroba totiž pokryje len spotrebu v krajine. Odstavenie finančne podporila aj EÚ.", "analysis_paragraphs": ["SR v roku 2001 podpísalo dohodu o finančnej pomoci Európskej únie pre SR (prostredníctvom Európskej banky pre obnovu a rozvoj) podmienenú zastavením prevádzky elektrárne V-1 v rokoch 2006-2008. Správa agentúr SITA, TASR a ČTK (SME 31.12.2006) výrok M. Chrena potvrdzuje: Počas rokovaní o vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že elektráreň V1 (Bohunice) odstaví. Prvý blok končí s výrobou elektriny dnes, druhý blok by mal ukončiť činnosť v roku 2008. Slovensko tak od začiatku januára stratí asi deväť percent výrobnej kapacity elektriny a už ju nebude môcť vyvážať. Celková výroba totiž pokryje len spotrebu v krajine. Odstavenie finančne podporila aj EÚ."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["(SME 31.12.2006)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3072807/jaslovske-bohunice-odstavili-jeden-zo-styroch-reaktorov.html#ixzz1ynWIjjXD"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:52.441841+00:00"}
{"id": "vr15339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15339", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...zoberte si Zac Goldsmith kandidoval proti Kahnovi, ten bol tiež za vystúpenie, alebo doktor Lionel Fox, bývalý minister obrany, to nie sú hlupáci...", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zac Goldsmith, britský konzervatívec a porazený kandidát na starostu Londýna vo voľbách v roku 2016 podporoval Brexit, o čom informovali okrem mnohých ďalších aj britské periodiká Mirror , alebo Telegraph. Bývalý britský minister obrany Dr. Liam Fox a nie Lionel, ako nesprávne uviedol Kollár, takisto patril k zástancom Brexitu, kedy spolu s Nigelom Faragom organizoval debaty o vystúpení Veľkej Británie z Únie. Takisto sa o ňom hovorí, ako o možnom nástupcovi na uvoľnený post Davida Camerona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zac Goldsmith, britský konzervatívec a porazený kandidát na starostu Londýna vo voľbách v roku 2016 podporoval Brexit, o čom informovali okrem mnohých ďalších aj britské periodiká Mirror , alebo Telegraph. Bývalý britský minister obrany Dr. Liam Fox a nie Lionel, ako nesprávne uviedol Kollár, takisto patril k zástancom Brexitu, kedy spolu s Nigelom Faragom organizoval debaty o vystúpení Veľkej Británie z Únie. Takisto sa o ňom hovorí, ako o možnom nástupcovi na uvoľnený post Davida Camerona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Mirror", "Telegraph.", "Liam Fox", "debaty", "nástupcovi"], "url": ["http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/zac-goldsmith-backs-leaving-european-7410925", "http://www.telegraph.co.uk/news/politics/london-mayor-election/12190017/Backing-Brexit-could-make-Zac-Goldsmith-London-Mayor.html", "http://www.liamfox.co.uk/about-liam", "http://www.bristolpost.co.uk/north-somerset-mp-liam-fox-could-run-to-be-next-pm/story-29439978-detail/story.html", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/liam-fox-conservative-leadership-race-david-cameron-next-leader-prime-minister-brexit-latest-a7103921.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:31.149331+00:00"}
{"id": "48072", "numeric_id": 48072, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48072", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Stojí nás to obrovské financie, ktoré štát musí na to dávať (na bývalých väzňov z Guantanáma, pozn.).", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú verejne dostupné žiadne informácie ohľadom nákladov na pobyt a integráciu bývalých väzňov z Guantánama na území Slovenskej republiky. Preto tento výrok označujeme za neoveriteľný. Jedinou dostupnou informáciou je, že bývali väzni absolvujú 3-ročný integračný program, učia sa slovenčinu, štát im hľadá prácu a bývanie.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú verejne dostupné žiadne informácie ohľadom nákladov na pobyt a integráciu bývalých väzňov z Guantánama na území Slovenskej republiky. Preto tento výrok označujeme za neoveriteľný. Jedinou dostupnou informáciou je, že bývali väzni absolvujú 3-ročný integračný program, učia sa slovenčinu, štát im hľadá prácu a bývanie."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["informáciou"], "url": ["https://skrsi.rtvs.sk/clanky/spravy/70062/vazni-z-guantanama-sa-ucia-slovencinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:14.372761+00:00"}
{"id": "vr16964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16964", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... aj predseda maďarského parlamentu László Kövér, s ktorým sa stretnem teraz na V4-ke, bol takisto v Rusku na oficiálnom rokovaní a stretol sa s pánom Volodinom.", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "László Kövér je predsedom maďarského parlamentu. Maďarské médiá informujú o Kövérovej návšteve Petrohradu , ktorá sa konala v októbri 2017. Počas návštevy sa Kövér mal stretnúť aj s predsedníčkou Rady federácie, Valentinou Matvijenkovou . Matvijenkova je predsedníčkou hornej komory ruského parlamentu, kým Dankom spomenutý Viačeslav Volodin je predsedom dolnej komory parlamentu, čiže Štátnej dumy. Zistené skutočnosti nevylučujú stretnutie predsedu maďarského parlamentu s Vjačeslavom Volodinom. Demagog.SK nemá k dispozícii ani informácie o spomenutom stretnutí predsedov parlamentov krajín V4. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["László Kövér je predsedom maďarského parlamentu. Maďarské médiá informujú o Kövérovej návšteve Petrohradu , ktorá sa konala v októbri 2017. Počas návštevy sa Kövér mal stretnúť aj s predsedníčkou Rady federácie, Valentinou Matvijenkovou . Matvijenkova je predsedníčkou hornej komory ruského parlamentu, kým Dankom spomenutý Viačeslav Volodin je predsedom dolnej komory parlamentu, čiže Štátnej dumy. Zistené skutočnosti nevylučujú stretnutie predsedu maďarského parlamentu s Vjačeslavom Volodinom. Demagog.SK nemá k dispozícii ani informácie o spomenutom stretnutí predsedov parlamentov krajín V4. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["Petrohradu", "Matvijenkovou"], "url": ["https://mno.hu/belfold/kover-laszlo-szentpetervaron-is-kifejtette-nezeteit-a-hatterhatalomrol-2422004", "https://444.hu/2017/10/17/kover-az-igazi-kuzdelem-az-ertekeiket-vedo-emberek-es-a-nihilistak-kozt-zajlik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:49.507709+00:00"}
{"id": "vr31171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31171", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Hovorí Smer, že zruinuje rovnú daň, to znamená, že bude ohrozovať a brániť novým pracovným príležitostiam.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír zo SMERU-SD sa v relácií Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy (25. februára 2012) vyjadril , že DPH sa zvyšovať nesmie, rovnako však vylúčil jeho znižovanie pokiaľ Slovensko nebude mať deficit štátneho rozpočtu nižší ako 3%.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír zo SMERU-SD sa v relácií Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy (25. februára 2012) vyjadril , že DPH sa zvyšovať nesmie, rovnako však vylúčil jeho znižovanie pokiaľ Slovensko nebude mať deficit štátneho rozpočtu nižší ako 3%."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-nepodpori-znizenie-dph-kym-nebude-deficit-3-tvrdi-kazimir-p6v-/sk_ekonomika.asp?c=A120225_150541_sk_ekonomika_p29", "http://hnonline.sk/c1-53731090-abrhan-nevylucil-moznost-zrusit-rovnu-dan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:16.409916+00:00"}
{"id": "vr32675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32675", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dva krát ste (vláda, pozn.) znížili odhad príjmov Slovenskej republiky.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňové prognózy Ministerstva financií boli skutočne v priebehu roka 2012 revidované, pričom dve z týchto revízií (júnová a septembrová) sa odohrali už počas úradovania novej vlády strany SMER-SD.", "analysis_paragraphs": ["Daňové prognózy Ministerstva financií boli skutočne v priebehu roka 2012 revidované, pričom dve z týchto revízií (júnová a septembrová) sa odohrali už počas úradovania novej vlády strany SMER-SD."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Daňové prognózy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:07.206079+00:00"}
{"id": "45782", "numeric_id": 45782, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45782", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Počas korona krízy to bola práve prezidentka, ktorá upozornila na ten trend v rámci celej Európskej únie, že sa úplne rapídne zvyšujú prípady domáceho násilia.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová prišla 3. apríla na stretnutie permanentného krízového štábu so žiadosťou, aby sa jeho členovia venovali aj zvýšeniu ochrany rizikových skupín vrátane obetí domáceho násilia. Neskôr na vyšší počet prípadov domáceho násilia počas pandémie upozorňovala šéfa polície, o probléme diskutovala s tretím sektorom. Znepokojivý vývoj domáceho násilia v súvislosti s karanténou hlásili aj európske inštitúcie , ktoré vyzvali členské štáty k hľadaniu riešení. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej - ktorá na rast domáceho násilia upozorňovala tiež - hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová prišla 3. apríla na stretnutie permanentného krízového štábu so žiadosťou, aby sa jeho členovia venovali aj zvýšeniu ochrany rizikových skupín vrátane obetí domáceho násilia. Neskôr na vyšší počet prípadov domáceho násilia počas pandémie upozorňovala šéfa polície, o probléme diskutovala s tretím sektorom. Znepokojivý vývoj domáceho násilia v súvislosti s karanténou hlásili aj európske inštitúcie , ktoré vyzvali členské štáty k hľadaniu riešení. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej - ktorá na rast domáceho násilia upozorňovala tiež - hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["prišla", "upozorňovala", "diskutovala", "európske inštitúcie", "upozorňovala"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1838150/", "https://www.facebook.com/zcaputova/posts/1394854724055841", "https://www.facebook.com/watch/?v=268628897828775", "https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20200406IPR76610/covid-19-stopping-the-rise-in-domestic-violence-during-lockdown", "https://www.sas.sk/detail/5971/l-d-nicholsonova-domace-nasilie-karantenu-nema-musime-byt-vnimavejsi/obsah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:51.185994+00:00"}
{"id": "47490", "numeric_id": 47490, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47490", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Keď sme odvolali (v roku 2016, pozn.) pána Kaliňáka, tak sme ale otvorili schôdzu, nebolo to tak ako to oni robia už takmer 2 mesiace. A potom ako tam začal pán Matovič robiť tie svoje šaškoviny, ako to dokázal robiť aj s pánom Sulíkom pred parlamentom, keď kritizovali pána Danka, tak potom predseda Národnej rady prišiel s návrhom, že odkladá hlasovanie, pretože to bolo nedôstojne.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď čelila trojkoalícia Smer,SNS, Most-Híd v roku 2016 odvolávaniu Roberta Kaliňáka, predseda parlamentu Andrej Danko otvoril parlamentú schôdzu, potom ju na týždeň prerušili pre transparent Igora Matoviča. Vtedajśie vládne strany obštruovali snahy opozície iným spôsobom, ako to urobila dnešná koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí pri odvolávaní Romana Mikulca. Faktickú časť tvrdenia Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivú. Odvolávanie Romana Mikulca (2021) 23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov. Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda „ na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.” Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze „ dodať” aj koalícia. Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy. (Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.) Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016) Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze.", "analysis_paragraphs": ["Keď čelila trojkoalícia Smer,SNS, Most-Híd v roku 2016 odvolávaniu Roberta Kaliňáka, predseda parlamentu Andrej Danko otvoril parlamentú schôdzu, potom ju na týždeň prerušili pre transparent Igora Matoviča. Vtedajśie vládne strany obštruovali snahy opozície iným spôsobom, ako to urobila dnešná koalícia OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí pri odvolávaní Romana Mikulca. Faktickú časť tvrdenia Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivú. Odvolávanie Romana Mikulca (2021) 23. júla 2021 podal opozičný poslanec Robert Fico návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi. Pod návrh sa podpísalo 34 poslancov. Podľa Zákona o Národnej rade jej predseda „ na prerokovanie návrhu podaného podľa odseku 1 zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.” Prvýkrát bol na programe schôdze 25. júla, v systéme zostal ako neprerokovaný. Druhýkrát mali poslanci rokovať o tomto bude 30. augusta, opäť ostal neprerokovaný. V oboch prípadoch bol parlament totiž neuznášaniaschopný. Parlament je uznášaniaschopný vtedy, ak je na jeho zasadnutí viac ako 75 poslancov. V prípade odvolávania koaličného ministra to znamená, že poslancov musí na otvorenie schôdze „ dodať” aj koalícia. Rovnako neúspešne sa poslanci Smeru pokúšali o schôdzu aj 9. septembra, parlament opäť nebol uznášaniaschopný. Robert Fico koalíciu kritizoval pre porušenie zákona o rokovacom poriadku aj Ústavy. (Návrh sa na rokovanie napokon dostal až 16. septembra 2021.) Odvolávanie Roberta Kaliňáka (2016) Podobne sa v minulosti pokúšali odvolávať poslanci vtedajšej opozície vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. 30. júna 2016 predseda parlamentu Andrej Danko schôdzu otvoril, no potom ju prerušil pre transparent Igora Matoviča. 6. júla 2016 navrhol schôdzu prerušiť do ukončenia septembrovej schôdze."], "analysis_date": "2021-09-24", "analysis_sources": {"text": ["podal", "zostal", "ostal", "bol", "je", "nebol", "kritizoval", "dostal", "pokúšali", "prerušil", "navrhol"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=498342", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=435#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=434#current", "https://dennikn.sk/minuta/2523891/", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=435#current", "https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-sa-dostali-k-navrhom-na-odvol/578633-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=436#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=7&ShowCisloSchodze=False", "https://dennikn.sk/502058/odvolavanie-kalinaka-prerusili-transparent-horsie-za-meciara-tvrdi-opozicia/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=7&ShowCisloSchodze=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:12.653660+00:00"}
{"id": "vr14232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14232", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "No určite nie je pravda, že tu bude zavretých 600 škôl. To je absolútny nezmysel.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet škôl registrovaných do štrajku síce približne zodpovedá číslu 600, avšak to neznamená, že všetky školy budú aj reálne zatvorené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet registrovaných škôl do štrajku organizovanom Iniciatívou slovenských učiteľov je znázornený na mapke dostupnej na webovom portáli isu.sk. V pondelok 25. januára bolo zaregistrovaných 11 509 učiteľov zo 738 škôl. Denník SME v článku z 21. januára 2016 píše , že do do štrajku sa zaregistrovalo vyše 10 tisíc učiteľov a približne 600 materských, základných a taktiež stredných škôl. \" Štrajkový výbor učiteľov predpokladá, že v pondelok ostane zatvorených približne 350 škôl a škôlok .\" Neplatí teda, že by všetky školy, ktorých učitelia majú v pláne štrajkovať, mali ostať zatvorené. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet škôl registrovaných do štrajku síce približne zodpovedá číslu 600, avšak to neznamená, že všetky školy budú aj reálne zatvorené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počet registrovaných škôl do štrajku organizovanom Iniciatívou slovenských učiteľov je znázornený na mapke dostupnej na webovom portáli isu.sk. V pondelok 25. januára bolo zaregistrovaných 11 509 učiteľov zo 738 škôl. Denník SME v článku z 21. januára 2016 píše , že do do štrajku sa zaregistrovalo vyše 10 tisíc učiteľov a približne 600 materských, základných a taktiež stredných škôl. \" Štrajkový výbor učiteľov predpokladá, že v pondelok ostane zatvorených približne 350 škôl a škôlok .\" Neplatí teda, že by všetky školy, ktorých učitelia majú v pláne štrajkovať, mali ostať zatvorené. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Počet registrovaných škôl", "píše"], "url": ["http://isu.sk/skoly-s-pedagogmi-zapojenymi-do-strajku/", "http://domov.sme.sk/c/20076904/ucitelia-sa-s-draxlerom-nedohodli-v-pondelok-zatvoria-skoly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:46.913985+00:00"}
{"id": "vr30779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30779", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Návrhy tady byly opakovaně předkládány, já pamatuju v roce 2000 už jsme předkládali novelu zákona o státním zastupitelství, kde jsme chtěli jasně řečené důvody pro odvolání nejvyššího státního zástupce. Chtěli jsem funkční období státního zástupce a to všechno smetla právě pravice. Pamatuji se konkrétně paní poslankyně Dundáčková, paní poslankyně tehdy za KDU-ČSL Parkanová, tak ty se tam domluvili a návrh šel prostě ze stolu.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh předložen vládou 1999 (tj. menšinová Zemonova vláda) a projednáván PS PČR a to 20. ledna 2000 v prvním čtení, a poté 15. září 2000 ve druhém čtení, ve kterém byl zamítnut . Poslankyně Dundáčková (ODS) k tomu na příslušné parlamentní schůzi řekla : \"Po zvážení všech argumentů, které v ústavně právním výboru padly, nakonec členové ústavně právního výboru dospěli k přesvědčení a názoru, že stávající znění zákona, možná s některými navrženými změnami, dílčí novelou, je dostačující, a proto ústavně právní výbor svým usnesením doporučuje Poslanecké sněmovně, aby tento vládní návrh zákona o státním zastupitelství (...) svým hlasováním zamítla.\"\n\nV ústavně právním výboru, který navrhl PS PČR zamítnutí návrhu, tehdy byla zastoupena i zmíněná poslankyně Vlasta Parkanová (KDU-ČSL).\n\nEva Dundáčková i Vlasta Parkanová pak hlasovaly pro přijetí odmítavého stanoviska (tj. proti přijetí návrhu zákona). Stejně tak hlasoval proti přijetí zákona i zbytek poslanců za ODS, KDU-ČSL a US.", "analysis_paragraphs": ["Návrh předložen vládou 1999 (tj. menšinová Zemonova vláda) a projednáván PS PČR a to 20. ledna 2000 v prvním čtení, a poté 15. září 2000 ve druhém čtení, ve kterém byl zamítnut . Poslankyně Dundáčková (ODS) k tomu na příslušné parlamentní schůzi řekla : \"Po zvážení všech argumentů, které v ústavně právním výboru padly, nakonec členové ústavně právního výboru dospěli k přesvědčení a názoru, že stávající znění zákona, možná s některými navrženými změnami, dílčí novelou, je dostačující, a proto ústavně právní výbor svým usnesením doporučuje Poslanecké sněmovně, aby tento vládní návrh zákona o státním zastupitelství (...) svým hlasováním zamítla.\"", "V ústavně právním výboru, který navrhl PS PČR zamítnutí návrhu, tehdy byla zastoupena i zmíněná poslankyně Vlasta Parkanová (KDU-ČSL).", "Eva Dundáčková i Vlasta Parkanová pak hlasovaly pro přijetí odmítavého stanoviska (tj. proti přijetí návrhu zákona). Stejně tak hlasoval proti přijetí zákona i zbytek poslanců za ODS, KDU-ČSL a US."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["zamítnut", "řekla", "byla zastoupena", "hlasovaly"], "url": ["http://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?o=3&t=370", "http://www.psp.cz/eknih/1998ps/stenprot/027schuz/s027073.htm#r2", "http://www.psp.cz/sqw/fsnem.sqw?id=86&o=3", "http://www.psp.cz/sqw/hlasy.sqw?G=19849"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:56.401297+00:00"}
{"id": "vr26617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26617", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ja som v októbri rokoval s pakistanským úradujúcim ministrom zahraničných vecí, zdôraznil som, ako je pre nás táto otázka dôležitá (vyšetrenie teroristického útoku v Pakistane, pozn.) a citlivá...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie s Sartajom Azízom momentálne v pozícii poradcu, ktorý je vedený aj ako minister zahraničných vecí, sa teda uskutočnilo v novembri 2013. Minister Lajčák žiadal informácie o vyšetrovaní útoku na slovenských horolezcov. Hoci minister sa stretol s predstaviteľom pakistanskej strany o približne dva týždne neskôr ako uvádza, vzhľadom na podstatu výroku, výrok hodnotíme ako pravdivý. V júni 2013 počas teroristických útokov v Pakistane na úpätí hory Nanga Parbat zahynuli dvaja slovenskí horolezci, dvaja Slováci – Anton Dobeš a Peter Šperka, ktorí boli členmi ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície. TASR informovala, že M. Lajčák sa stretol 11. novembra 2013 s poradcom predsedu pakistanskej vlády pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom, ktorý je vedený aj ako minister zahraničných vecí. Stretnutie sa udialo pri príležitosti schôdzky ministrov zahraničných vecí Ázia-Európa (ASEM) v indickom Naí Dillí. Lajčák mal požiadať Pakistan o informácie k vyšetrovaniu útoku na horolezcov. Podľa programu ministra v októbri 2013 sa žiadne oficiálne stretnutie s pakistanským ministrom zahraničných vecí neuskutočnilo. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie s Sartajom Azízom momentálne v pozícii poradcu, ktorý je vedený aj ako minister zahraničných vecí, sa teda uskutočnilo v novembri 2013. Minister Lajčák žiadal informácie o vyšetrovaní útoku na slovenských horolezcov. Hoci minister sa stretol s predstaviteľom pakistanskej strany o približne dva týždne neskôr ako uvádza, vzhľadom na podstatu výroku, výrok hodnotíme ako pravdivý. V júni 2013 počas teroristických útokov v Pakistane na úpätí hory Nanga Parbat zahynuli dvaja slovenskí horolezci, dvaja Slováci – Anton Dobeš a Peter Šperka, ktorí boli členmi ukrajinsko-slovensko-gruzínskej expedície. TASR informovala, že M. Lajčák sa stretol 11. novembra 2013 s poradcom predsedu pakistanskej vlády pre národnú bezpečnosť a zahraničné veci Sartajom Azízom, ktorý je vedený aj ako minister zahraničných vecí. Stretnutie sa udialo pri príležitosti schôdzky ministrov zahraničných vecí Ázia-Európa (ASEM) v indickom Naí Dillí. Lajčák mal požiadať Pakistan o informácie k vyšetrovaniu útoku na horolezcov. Podľa programu ministra v októbri 2013 sa žiadne oficiálne stretnutie s pakistanským ministrom zahraničných vecí neuskutočnilo. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["Pakistane", "TASR", "minister", "programu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/285005-potvrdili-smrt-dvoch-slovenskych-horolezcov-v-pakistane/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/299257-lajcak-poziadal-pakistan-o-informacie-k-vysetrovaniu-utoku-na-horolezcov/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Minister_of_Foreign_Affairs_(Pakistan)", "http://www.mzv.sk/SK/ministerstvo/minister-tyzdenny_program_ministra&CDATE=20131028_20131103_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:28.768969+00:00"}
{"id": "vr33125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvá priorita bolo odstraňovanie regionálnych rozdielov, teda suma peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov, takzvaná kohézia. V rokoch 2007-2013 táto suma bola niekde na úrovni okolo 11,8 miliardy eur, teraz Slovensko dostane 13,1 miliardy eur, 13,1. Ale k tomu si treba prirátať, že táto suma peňazí sa každý rok zvyšuje o 2% priemernej inflácie, čiže Slovensko reálne dostane 14,6 miliardy eur na odstraňovanie regionálnych rozdielov.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["politiku súdržnosti"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:14.098121+00:00"}
{"id": "vr38481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38481", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Určite nie, mňa to samozrejme neteší, že máme takéto preferencie, ale na druhej strane vždy som vravel, tie prieskumy netreba preceňovať, to som vravel aj pred voľbami, keď nám prudko rástli a vravím to aj teraz.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík sa v období pred voľbami niekoľko krát vyjadril, že preferencie jeho strany ho síce tešia, no netreba ich preceňovať. Napríklad v rozhovore pre časopis Život :", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík sa v období pred voľbami niekoľko krát vyjadril, že preferencie jeho strany ho síce tešia, no netreba ich preceňovať. Napríklad v rozhovore pre časopis Život :"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Život", "SME"], "url": ["http://zivot.azet.sk/clanok/7172/richard-sulik-ma-peniaze-a-chce-moc-aby-zmenil-pravidla.html", "http://www.sme.sk/c/5207939/sas-nahle-stupla-sdku-ide-dole.html#ixzz2JSGgHind"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:49.697856+00:00"}
{"id": "vr17980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17980", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...naša legislatíva ani zákony nepoznajú inštitút Koaličnej rady, ale vieme, že tento inštitút funguje, takmer na každej je aj predseda vlády, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR a ani žiaden zákon nedefinuje alebo sa nezaoberá inštitútom koaličnej rady. Koaličnou radou však disponovali už aj predošlé koaličné vlády Slovenska, prvá aj druhá Dzurindova, prvá Ficova aj Radičovej vláda. Súčasná koaličná rada bola zriadená Koaličnou dohodou medzi stranami SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a Sieť, ktorá bola následne znovu uzavretá v septembri 2016 už len stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Na základe tejto dohody, koaličná rada bola zriadená \"za účelom spolupráce a koordinácie činnosti koaličných strán pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády SR (...)\" ( .pdf , s. 8) a jej členmi sú predsedovia koaličných strán. Až do odstúpenia Roberta Fica z postu premiéra sa spájali v jeho osobe dve funkcie, premiéra a predsedy strany SMER-SD, avšak po menovaní Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa situácia zmenila. Posledné koaličné rady sa uskutočnili už za účasti predsedov strán a predsedu vlády SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku Denníka N, politológ Miroslav Kusý hovorí, že ideu koaličnej rady sme prebrali od Masaryka. Neskôr v tomto článku Kusý hovorí o vzniku a fungovaní koaličnej rady. \"Aby takáto vláda mohla fungovať, strany vládnej koalície sa musia dohodnúť na pravidlách hry, teda na koaličnej zmluve. Jej uplatňovanie a dodržiavanie kontroluje koaličná rada, zložená obvykle zo šéfov koaličných strán. V skutočnosti sa tak z koaličnej rady stáva (nevolený a ústavne nezakotvený) vrcholný orgán štátnej moci, dnes u nás akýsi vládny triumvirát\", hovorí Kusý. Podľa Koaličnej dohody súčasnej trojkoalície, Koaličná rada \"zasadá spravila jeden krát mesačne, pričom ju môže v prípade potreby zvolať do troch dní ktorýkoľvek člen koaličnej rady\" . Rozhodnutia rada prijíma konsenzom všetkých koaličných strán. Každý člen rady môže požiadať o zasadnutie rozšírenej koaličnej rady, na ktoré môže každý člen rady prizvať najviac dvoch zástupcov. ( .pdf , s. 9) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR a ani žiaden zákon nedefinuje alebo sa nezaoberá inštitútom koaličnej rady. Koaličnou radou však disponovali už aj predošlé koaličné vlády Slovenska, prvá aj druhá Dzurindova, prvá Ficova aj Radičovej vláda. Súčasná koaličná rada bola zriadená Koaličnou dohodou medzi stranami SMER-SD, SNS, MOST-HÍD a Sieť, ktorá bola následne znovu uzavretá v septembri 2016 už len stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD. Na základe tejto dohody, koaličná rada bola zriadená \"za účelom spolupráce a koordinácie činnosti koaličných strán pri napĺňaní programového vyhlásenia vlády SR (...)\" ( .pdf , s. 8) a jej členmi sú predsedovia koaličných strán. Až do odstúpenia Roberta Fica z postu premiéra sa spájali v jeho osobe dve funkcie, premiéra a predsedy strany SMER-SD, avšak po menovaní Petra Pellegriniho do funkcie premiéra sa situácia zmenila. Posledné koaličné rady sa uskutočnili už za účasti predsedov strán a predsedu vlády SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V článku Denníka N, politológ Miroslav Kusý hovorí, že ideu koaličnej rady sme prebrali od Masaryka. Neskôr v tomto článku Kusý hovorí o vzniku a fungovaní koaličnej rady. \"Aby takáto vláda mohla fungovať, strany vládnej koalície sa musia dohodnúť na pravidlách hry, teda na koaličnej zmluve. Jej uplatňovanie a dodržiavanie kontroluje koaličná rada, zložená obvykle zo šéfov koaličných strán. V skutočnosti sa tak z koaličnej rady stáva (nevolený a ústavne nezakotvený) vrcholný orgán štátnej moci, dnes u nás akýsi vládny triumvirát\", hovorí Kusý. Podľa Koaličnej dohody súčasnej trojkoalície, Koaličná rada \"zasadá spravila jeden krát mesačne, pričom ju môže v prípade potreby zvolať do troch dní ktorýkoľvek člen koaličnej rady\" . Rozhodnutia rada prijíma konsenzom všetkých koaličných strán. Každý člen rady môže požiadať o zasadnutie rozšírenej koaličnej rady, na ktoré môže každý člen rady prizvať najviac dvoch zástupcov. ( .pdf , s. 9) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["nedefinuje", "prvá", "druhá", "prvá", "Radičovej", "Koaličnou", ".pdf", "Posledné", "účasti", "článku", ".pdf"], "url": ["https://comenius.flaw.uniba.sk/index.php/kategorie/politika-a-pravo/28-koalicna-zmluva-a-jej-ustavnopravna-i-relevantnost", "http://www.just.wz.cz/view.php?cisloclanku=2005010104", "https://domov.sme.sk/c/689134/plne-znenie-koalicnej-zmluvy-uzatvorenej-medzi-sdku-smk-kdh-a-ano.html", "https://domov.sme.sk/c/2790028/koalicna-zmluva-medzi-smer-sd-sns-a-ls-hzds.html", "https://www.sas.sk/detail/782/koalicna-dohoda-medzi-sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid/obsah", "http://www.teraz.sk/publicistika/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/styles/thumbnail/public/field/image/koalicna_dohoda_0109.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/1105300/", "https://slovensko.hnonline.sk/1749686-zasadala-koalicna-rada-predstavila-nove-pravidla-pri-vybere-ustavnych-sudcov", "https://dennikn.sk/874238/naco-je-nam-im-koalicna-rada/", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/styles/thumbnail/public/field/image/koalicna_dohoda_0109.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:21.571363+00:00"}
{"id": "48115", "numeric_id": 48115, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48115", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ako jediní v Európe sme schvaľovali vopred očkovanie maloletých detí.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Európskej únii je schválené očkovanie detí od 12 do 18 rokov, EMA od 18. októbra 2021 posudzuje autorizáciu vakcíny Comirnaty od firmy Pfizer pre deti od 5 do 11 rokov. Slovensko neschválilo očkovanie pre deti v tejto vekovej kategórii, ale umožňuje rodičom rizikových detí za presne stanovených podmienok podať žiadosť o očkovanie neregistrovanou vakcínou ( pdf ). Očkovať deti od 5 do 11 rokov na žiadosť uznanú lekárom umožňuje aj Rakúsko, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSpoločnosť Pfizer informovala 20. septembra 2021 o výsledkoch klinickej štúdie, podľa ktorej je tretinová dávka RNA vakcíny bezpečná a účinná pre vekovú kategóriu 5-11 rokov.\n\nDeťom tejto vekovej kategórie je na Slovensku dovolené zaočkovať sa na žiadosť zákonného zástupcu za predpokladu písomného súhlasu všeobecného lekára. Ministerstvo zdravotníctva k podmienkam očkovania rizikových detí od 5 do 11 rokov vydalo 6. októbra 2021 usmernenie ( pdf ).\n\nEurópska lieková agentúra EMA začala prehodnocovať schválenie vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech pre deti od 5 do 11 rokov 18. októbra 2021. Finálny verdikt zatiaľ nepadol.\n\nSpomedzi krajín Európskej únie očkuje deti od 5 do 11 rokov na výnimku aj Rakúsko. 15. novembra sa vo Viedni spustilo pilotné očkovanie detí tohto veku. Médiá o tom informovali už 5. novembra 2021, napríklad portál Kurier , Die Presse , ale aj New York Times , ktorý dokonca hovorí o viacerých európskych krajinách. V Rakúsku už bolo ku 27. októbru 2021 prvou dávkou Comirnaty zaočkovaných viac ako 3000 detí. Nie je teda pravda, že Slovensko je jedinou alebo prvou krajinou v Európe, ktorá očkuje deti.\n\nV USA bolo očkovanie pre túto vekovú skupinu schválené 29. októbra 2021.\n\nPrihlasovanie detí od 16-18 rokov sa na Slovensku spustilo 5. mája 2021. Vakcínu od spoločnosti Pfizer však EMA už schválila pre ľudí od 16 rokov ešte v decembri 2020.\n\nOčkovanie vekovej skupiny od 12 do 15 rokov bolo schválené 28. mája 2021. Prihlasovanie na očkovanie pre obyvateľov od 12 rokov bolo na Slovensku spustené až 9. júna 2021.\n\nAgentúra Reuters priniesla jednoduchý prehľad o schvaľovaní očkovania maloletých v tomto článku.", "analysis_paragraphs": ["V Európskej únii je schválené očkovanie detí od 12 do 18 rokov, EMA od 18. októbra 2021 posudzuje autorizáciu vakcíny Comirnaty od firmy Pfizer pre deti od 5 do 11 rokov. Slovensko neschválilo očkovanie pre deti v tejto vekovej kategórii, ale umožňuje rodičom rizikových detí za presne stanovených podmienok podať žiadosť o očkovanie neregistrovanou vakcínou ( pdf ). Očkovať deti od 5 do 11 rokov na žiadosť uznanú lekárom umožňuje aj Rakúsko, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Spoločnosť Pfizer informovala 20. septembra 2021 o výsledkoch klinickej štúdie, podľa ktorej je tretinová dávka RNA vakcíny bezpečná a účinná pre vekovú kategóriu 5-11 rokov.", "Deťom tejto vekovej kategórie je na Slovensku dovolené zaočkovať sa na žiadosť zákonného zástupcu za predpokladu písomného súhlasu všeobecného lekára. Ministerstvo zdravotníctva k podmienkam očkovania rizikových detí od 5 do 11 rokov vydalo 6. októbra 2021 usmernenie ( pdf ).", "Európska lieková agentúra EMA začala prehodnocovať schválenie vakcíny od spoločnosti Pfizer/BioNTech pre deti od 5 do 11 rokov 18. októbra 2021. Finálny verdikt zatiaľ nepadol.", "Spomedzi krajín Európskej únie očkuje deti od 5 do 11 rokov na výnimku aj Rakúsko. 15. novembra sa vo Viedni spustilo pilotné očkovanie detí tohto veku. Médiá o tom informovali už 5. novembra 2021, napríklad portál Kurier , Die Presse , ale aj New York Times , ktorý dokonca hovorí o viacerých európskych krajinách. V Rakúsku už bolo ku 27. októbru 2021 prvou dávkou Comirnaty zaočkovaných viac ako 3000 detí. Nie je teda pravda, že Slovensko je jedinou alebo prvou krajinou v Európe, ktorá očkuje deti.", "V USA bolo očkovanie pre túto vekovú skupinu schválené 29. októbra 2021.", "Prihlasovanie detí od 16-18 rokov sa na Slovensku spustilo 5. mája 2021. Vakcínu od spoločnosti Pfizer však EMA už schválila pre ľudí od 16 rokov ešte v decembri 2020.", "Očkovanie vekovej skupiny od 12 do 15 rokov bolo schválené 28. mája 2021. Prihlasovanie na očkovanie pre obyvateľov od 12 rokov bolo na Slovensku spustené až 9. júna 2021.", "Agentúra Reuters priniesla jednoduchý prehľad o schvaľovaní očkovania maloletých v tomto článku."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "umožňuje", "informovala", "dovolené", "pdf", "prehodnocovať", "spustilo", "Kurier", "Die Presse", "New York Times", "zaočkovaných", "schválené", "spustilo", "schválila", "bolo", "spustené", "tomto"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/Covid-19/Ockovanie/Ockovanie-deti-5-11/2-Ziadost-o-ockovanie-proti-ochoreniu-C19-pre-rizikove-deti-5-11-rokov.pdf", "https://kurier.at/wissen/gesundheit/impfung-fuer-kinder-unter-12-jahren-was-kinderaerzte-dazu-sagen/401784797", "https://www.pfizer.com/news/press-release/press-release-detail/pfizer-and-biontech-announce-positive-topline-results", "https://korona.gov.sk/informacie-k-prihlasovaniu-sa-na-ockovanie/", "https://www.health.gov.sk/?Ockovanie-deti-5-11-dok", "https://www.ema.europa.eu/en/news/ema-starts-evaluating-use-covid-19-vaccine-comirnaty-children-aged-5-11", "https://www.euronews.com/2021/11/13/vienna-to-begin-vaccinating-young-children-against-covid-19", "https://kurier.at/chronik/wien/wien-ist-auf-der-such-nach-aerzten-die-auch-kinder-impfen/401795593", "https://www.diepresse.com/6056632/kinder-impfstrasse-fur-wien-in-planung", "https://www.nytimes.com/2021/11/05/world/europe/vienna-vaccinate-young-children.html", "https://kurier.at/wissen/gesundheit/impfung-fuer-kinder-unter-12-jahren-was-kinderaerzte-dazu-sagen/401784797", "https://www.fda.gov/news-events/press-announcements/fda-authorizes-pfizer-biontech-covid-19-vaccine-emergency-use-children-5-through-11-years-age", "https://korona.gov.sk/informacie-k-novemu-prihlasovaniu-sa-na-ockovanie/", "https://www.ema.europa.eu/en/news/ema-recommends-first-covid-19-vaccine-authorisation-eu", "https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/O-9-2021-000038_EN.html", "https://korona.gov.sk/informacie-k-novemu-prihlasovaniu-sa-na-ockovanie/", "https://www.reuters.com/business/healthcare-pharmaceuticals/countries-vaccinating-children-against-covid-19-2021-06-29/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:03.879976+00:00"}
{"id": "vr16518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16518", "speaker": "Iván Farkas", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-farkas", "statement": "V kraji sa podarilo zrekonštruovať 167 kilometrov cesty, z toho polovicu v južných prevážne maďarských okresoch.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nitriansky samosprávny kraj zrealizoval v uplynulom volebnom období z vlastného rozpočtu 155,225 km stavebných opráv ciest. Podľa zoznamu kľúčových projektov v oblasti údržby a opráv ciest II. a III. triedy pre roky 2014 - 2020 (aktualizované k 31. 12. 2016) až 63,9 percent realizovaných rekonštrukcií sa uskutočnilo na území južných okresoch (Cesty stredisko Komárno a Nové Zámky). Nakoľko informácie za prvý polrok tohto roka nie sú ešte dostupné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. NSK má vo vlastníctve 498,033 km ciest II. triedy a 1 536,954 km ciest III. triedy, t. j. spolu 2 034,987 km ciest. V Komárňanskom a Novozámockom okrese sa nachádza až 788,093 km krajských ciest, čo je 38,7 percent nitrianskej cestnej siete. Cesty vo vlastníctve kraja má v správe Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s., ktorá má pracovné strediská lokalizované v Nitre, Leviciach, Komárne, Nových Zámkoch a Topoľčanoch ( .pdf , str. 25). Podľa záverečných správ NSK v období 2014 až 2016: - NSK zrealizoval v roku 2014 z vlastného rozpočtu 21,254 km stavebných opráv ciest a zrekonštruoval sa jeden most na ceste II/588 ev. č. 588-002 v katastri obce Búč v rámci prvku Zvýšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy v celkovej sume 2 708 864,61 €. ( .pdf , str. 7) - NSK zrealizoval v roku 2015 z vlastného rozpočtu 33,773 km stavebných opráv ciest a opravil 4 mosty v rámci prvku Zvýšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy v celkovej sume 2 811 507,47 €. ( .pdf , str. 7) - NSK zrealizoval v uplynulom roku (rok 2016, pozn.) z vlastného rozpočtu 45,178 km stavebných opráv ciest v celkovej sume 4 614 384,06 Eur. ( .pdf , str. 8) Opravy ciest kraj vykonáva na základe \"Strategického plánu rozvoja cestnej dopravnej infraštruktúry Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020, plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy\" , ktorý bol vypracovaný v súlade s národným strategickým dokumentom \"Strategický plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy\" . NSK plánuje v roku 2017 zrekonštruovať viac ako 30 kilometrov ciest II. a III. triedy. Stavebné práce si vyžiadajú náklady približne 4,5 milióna eur. Opravy sa budú vykonávať vo všetkých siedmich okresoch kraja, pričom najviac sa ich bude rekonštruovať v levickom regióne. Dátum zverejnenia analýzy: 17.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nitriansky samosprávny kraj zrealizoval v uplynulom volebnom období z vlastného rozpočtu 155,225 km stavebných opráv ciest. Podľa zoznamu kľúčových projektov v oblasti údržby a opráv ciest II. a III. triedy pre roky 2014 - 2020 (aktualizované k 31. 12. 2016) až 63,9 percent realizovaných rekonštrukcií sa uskutočnilo na území južných okresoch (Cesty stredisko Komárno a Nové Zámky). Nakoľko informácie za prvý polrok tohto roka nie sú ešte dostupné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. NSK má vo vlastníctve 498,033 km ciest II. triedy a 1 536,954 km ciest III. triedy, t. j. spolu 2 034,987 km ciest. V Komárňanskom a Novozámockom okrese sa nachádza až 788,093 km krajských ciest, čo je 38,7 percent nitrianskej cestnej siete. Cesty vo vlastníctve kraja má v správe Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s., ktorá má pracovné strediská lokalizované v Nitre, Leviciach, Komárne, Nových Zámkoch a Topoľčanoch ( .pdf , str. 25). Podľa záverečných správ NSK v období 2014 až 2016: - NSK zrealizoval v roku 2014 z vlastného rozpočtu 21,254 km stavebných opráv ciest a zrekonštruoval sa jeden most na ceste II/588 ev. č. 588-002 v katastri obce Búč v rámci prvku Zvýšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy v celkovej sume 2 708 864,61 €. ( .pdf , str. 7) - NSK zrealizoval v roku 2015 z vlastného rozpočtu 33,773 km stavebných opráv ciest a opravil 4 mosty v rámci prvku Zvýšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy v celkovej sume 2 811 507,47 €. ( .pdf , str. 7) - NSK zrealizoval v uplynulom roku (rok 2016, pozn.) z vlastného rozpočtu 45,178 km stavebných opráv ciest v celkovej sume 4 614 384,06 Eur. ( .pdf , str. 8) Opravy ciest kraj vykonáva na základe \"Strategického plánu rozvoja cestnej dopravnej infraštruktúry Nitrianskeho samosprávneho kraja do roku 2020, plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy\" , ktorý bol vypracovaný v súlade s národným strategickým dokumentom \"Strategický plán rozvoja a údržby ciest II. a III. triedy\" . NSK plánuje v roku 2017 zrekonštruovať viac ako 30 kilometrov ciest II. a III. triedy. Stavebné práce si vyžiadajú náklady približne 4,5 milióna eur. Opravy sa budú vykonávať vo všetkých siedmich okresoch kraja, pričom najviac sa ich bude rekonštruovať v levickom regióne. Dátum zverejnenia analýzy: 17.08.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-08-17", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu", "nachádza", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "dokumentom", "plánuje"], "url": ["https://www.unsk.sk/files/showfile/28313", "https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/cestna-siet", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/strateg_docs/Masterplan_Regional_material_bez_projektov.pdf", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/21720", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/26107", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/29107", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/strateg_docs/Masterplan_Regional_material_bez_projektov.pdf", "http://nitra.dnes24.sk/kraj-sa-pusti-do-oprav-na-rekonstrukcie-ciest-pouzije-miliony-eur-267114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:19.271605+00:00"}
{"id": "48762", "numeric_id": 48762, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48762", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán redaktor, Európska únia doteraz vynaložila 550 miliárd EUR na to, aby kompenzovala na národnej úrovni ceny energií, teda predovšetkým elektriny a plynu. Len Nemecko ide vynaložiť 200 miliárd.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské štáty EÚ v roku 2022 podľa výskumu think-tanku Bruegel vyčlenili viac ako 600 miliárd eur na zmiernenie rastu cien plynu a elektriny (ku 26. októbru 2022 to bolo 573 miliárd eur ). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemecko v roku 2022 vynaložilo na boj proti energetickej kríze vyše 200 miliárd eur a v októbri 2022 odsúhlasilo ďalší 200-miliardový balíček na pomoc proti rastúcim cenám.", "analysis_paragraphs": ["Členské štáty EÚ v roku 2022 podľa výskumu think-tanku Bruegel vyčlenili viac ako 600 miliárd eur na zmiernenie rastu cien plynu a elektriny (ku 26. októbru 2022 to bolo 573 miliárd eur ). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nemecko v roku 2022 vynaložilo na boj proti energetickej kríze vyše 200 miliárd eur a v októbri 2022 odsúhlasilo ďalší 200-miliardový balíček na pomoc proti rastúcim cenám."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["600 miliárd eur", "573 miliárd eur", "odsúhlasilo"], "url": ["https://www.euractiv.com/section/energy/news/european-governments-splurging-e500bn-to-cushion-energy-crisis-report/", "https://web.archive.org/web/20221127093647/https://www.bruegel.org/dataset/national-policies-shield-consumers-rising-energy-prices", "https://www.dw.com/en/german-parliament-approves-200-billion-energy-relief-plan/a-63517489"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:09.805800+00:00"}
{"id": "vr30794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30794", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja si dodnes pamätám, ako sme boli obviňovaní niektorými ľuďmi, že kto ako hlasoval z nášho poslaneckého klubu ohľadne nového generálneho prokurátora. Či sme náhodou nepodporili pána Trnku. A teraz tu vidíme, že v tom období, aký je pravdivý ten dokument (tzv. Sasanka, pozn.). Lebo v tom období minimálne predseda SaS sa stretával s pánom Kočnerom.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dokumente Sasanka sú prepisy SMS komunikácie medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom. Podľa zverejneného dokumentu táto komunikácia a osobné stretnutia prebiehali od 8. septembra 2010 do 5. decembra 2010, teda v období voľby podávania nominácií na generálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["V dokumente Sasanka sú prepisy SMS komunikácie medzi R. Sulíkom a M. Kočnerom. Podľa zverejneného dokumentu táto komunikácia a osobné stretnutia prebiehali od 8. septembra 2010 do 5. decembra 2010, teda v období voľby podávania nominácií na generálneho prokurátora."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Sasanka", "priznal"], "url": ["http://sksasanka.tumblr.com/", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120127TBB01899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:45.251882+00:00"}
{"id": "vr34995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34995", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A teraz sa dostanem k tomu meritu vecí, prečo sa toto celé deje, to je celkovo snaha súčasnej vlády vytvoriť si alibi na to, že šetriť nebudú a chcel by som upozorniť a ja viem, že toto veľmi zložitá téma, ale venujme chvíľku čas, aby aj diváci pochopili, že rozpočet v jednom roku sám o sebe nejak zásadným spôsobom nesúvisí s rozpočtom na budúci rok, je teraz na vláde, aby si povedala akú budem mať príjmov v budúcom roku a mieru výdavkov. Je to len na nich, nijako to priamo nesúvisí s tým, čo bolo minuté v tomto roku.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran. Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran. Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["potvrdzuje"], "url": ["http://www.iness.sk/modules.php?name=News&file=print&sid=3141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:55.358616+00:00"}
{"id": "48641", "numeric_id": 48641, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48641", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Čo sa týka druhého návrhu, druhého návrhu, kde sme požiadali Európsku komisiu, 16 členských štátov, aby sa zastropoval, stanovil cenový strop pre potrubný plyn na 180 EUR, tak Európska komisia vlastne na žiadosť skupiny členských štátov, kde je aj Slovenská republika, tento návrh ide ďalej rozvíjať.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská republika spolu s ďalšími členskými štátmi požiadala Európsku komisiu aby stanovila strop na zemný plyn. List, ktorý ministri hospodárstva poslali eurokomisárke pre energetiku, však neobsahuje žiaden konkrétny cenový strop. Taktiež s touto iniciatívou prišlo 15 členských štátov a nie 16, ako hovorí ministerka Remišová. Zastropovanie na 180 eur/mWh sa schválilo pre príjmy elektrární z elektriny vyrobenej z lacnejších zdrojov, než je plyn. Kvôli týmto nezrovnalostiam hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nEurópska komisia prišla s návrhmi, ako sa vysporiadať s vysokými cenami energií. Plán Komisie sa týka takzvaných inframarginálnych výrobcov elektrickej energie pod ktoré spadajú primárne veterné, solárne, jadrové či hnedouhoľné elektrárne. Napriek tomu, že sa vyznačujú relatívne nízkymi prevádzkovými nákladmi, ich výrobcovia z nich dosahovali mimoriadne príjmy. V praxi to znamená , že to čo výrobcovia zarobia nad 180 eur, budú musieť odovzdať štátu, ktorý následne bude môcť z týchto peňazí dotovať domácnosti, verejný sektor alebo živnostníkov, aby im znížil faktúry za energie.\n\nPlánované zastropovanie, ktoré sa má zrealizovať do júna 2023, by podľa prepočtov Komisie mohlo znamenať až 140 miliárd eur navyše naprieč členskými štátmi. Tento strop by sa však mal uplatňovať len na elektrickú energiu.\n\nV snahe o zmiernenie dopadov energetickej krízy poslala časť členských štátov vrátane Slovenska eurokomisárke pre energetiku Kadri Simsonovej otvorený list , v ktorom požadujú zastropovanie veľkoobchodných cien plynu. Pod túto žiadosť sa podpísali ministri hospodárstva 15 členských štátov a to konkrétne Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.V liste sa taktiež nespomína žiadny konkrétny strop, ktorý by sa mal stanoviť, ten sa týka iba vyššie spomínaného návrhu o zastropovaní príjmov z elektrickej energie.\n\nNa mimioriadnom summite Európskej únie o energiách sa o návrhu na zastropovanie cien plynu nerokovalo . Minister hospodárstva Karel Hirman však tvrdí, že sa návrh ešte bude preberať na expertnej úrovni.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika spolu s ďalšími členskými štátmi požiadala Európsku komisiu aby stanovila strop na zemný plyn. List, ktorý ministri hospodárstva poslali eurokomisárke pre energetiku, však neobsahuje žiaden konkrétny cenový strop. Taktiež s touto iniciatívou prišlo 15 členských štátov a nie 16, ako hovorí ministerka Remišová. Zastropovanie na 180 eur/mWh sa schválilo pre príjmy elektrární z elektriny vyrobenej z lacnejších zdrojov, než je plyn. Kvôli týmto nezrovnalostiam hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Európska komisia prišla s návrhmi, ako sa vysporiadať s vysokými cenami energií. Plán Komisie sa týka takzvaných inframarginálnych výrobcov elektrickej energie pod ktoré spadajú primárne veterné, solárne, jadrové či hnedouhoľné elektrárne. Napriek tomu, že sa vyznačujú relatívne nízkymi prevádzkovými nákladmi, ich výrobcovia z nich dosahovali mimoriadne príjmy. V praxi to znamená , že to čo výrobcovia zarobia nad 180 eur, budú musieť odovzdať štátu, ktorý následne bude môcť z týchto peňazí dotovať domácnosti, verejný sektor alebo živnostníkov, aby im znížil faktúry za energie.", "Plánované zastropovanie, ktoré sa má zrealizovať do júna 2023, by podľa prepočtov Komisie mohlo znamenať až 140 miliárd eur navyše naprieč členskými štátmi. Tento strop by sa však mal uplatňovať len na elektrickú energiu.", "V snahe o zmiernenie dopadov energetickej krízy poslala časť členských štátov vrátane Slovenska eurokomisárke pre energetiku Kadri Simsonovej otvorený list , v ktorom požadujú zastropovanie veľkoobchodných cien plynu. Pod túto žiadosť sa podpísali ministri hospodárstva 15 členských štátov a to konkrétne Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.V liste sa taktiež nespomína žiadny konkrétny strop, ktorý by sa mal stanoviť, ten sa týka iba vyššie spomínaného návrhu o zastropovaní príjmov z elektrickej energie.", "Na mimioriadnom summite Európskej únie o energiách sa o návrhu na zastropovanie cien plynu nerokovalo . Minister hospodárstva Karel Hirman však tvrdí, že sa návrh ešte bude preberať na expertnej úrovni."], "analysis_date": "2022-10-12", "analysis_sources": {"text": ["týka", "znamená", "zrealizovať", "znamenať", "poslala", "otvorený list", "nerokovalo"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/venergetike/europska-komisia-prisla-s-navrhmi-ako-sa-vysporiadat-s-vysokymi-cenami-energii-co-caka-staty-unie/", "https://zahranicni.hn.cz/c1-67113830-strop-na-180-eurech-dan-z-nadmernych-zisku-nejmene-33-procent-zname-cisla-ktera-maji-zkrotit-ceny-energii-v-eu", "https://energoklub.sk/sk/clanky/eu-slovensko-bolo-proti-zneniu-nudzoveho-nariadenia-ziada-cenovy-strop-pre-plyn/", "https://zahranicni.hn.cz/c1-67113830-strop-na-180-eurech-dan-z-nadmernych-zisku-nejmene-33-procent-zname-cisla-ktera-maji-zkrotit-ceny-energii-v-eu", "https://www.trend.sk/spravy/eurokomisia-navrh-strop-velkoobchodnych-cien-plynu-zatial-neodobrila", "https://government.gov.gr/wp-content/uploads/2022/09/Letter-to-Commissioner-Simson.pdf", "https://www.sme.sk/minuta/23021985/hirman-navrh-15-krajin-eu-na-zastropovanie-cien-plynu-ide-do-expertnej-fazy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:42.006394+00:00"}
{"id": "vr33912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33912", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Hovoríme o absolventoch stredných a vysokých škôl. Chvalabohu až 84% (absolventov, pozn.) sa v priebehu tých 12 mesiacov z nich zamestná.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe našich výpočtov z údajov UIPŠ a ARRA je až 86,5% študentov v danom školskom roku (cca 12 mesiacov), ktorí si nájdu prácu, resp. ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže našim výpočtom sme sa dostali k približne rovnakému číslu ako uvádza J. Richter. Na základe štatistiky (.xls) Ústavu informácií a prognóz školstva bolo na Slovensku v školskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 čerstvých absolventov, z čoho 68 178 bolo zo stredných a 44 513 z vysokých škôl. Podľa ďalšej štatistiky UIPŠ sa miera nezamestnanosti študentov stredných škôl (s.11) v školskom roku 2011/2012 pohybovala na úrovni 19,3%, teda 80,7% (cca 55 tisíc) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Podľa štatistiky ARRA 2012 bola miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl (s. 5) v školskom roku 2011/2012 na úrovni 4,5%, teda 95,5% (cca 42 500) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Z celkového počtu 112 691 si teda našlo práci, resp. neboli evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaní celkovo cca 97 500 absolventov, čo predstavuje mieru na úrovni 86,5%. V rámci 86,5 % absolventov nie sú všetci čo si nevyhnutne našli prácu, ale môže ísť aj o absolventov, ktorí sa nenahlásili na úrady práce. Náš prepočet sa blíži k číslu, ktoré uvádza minister práce, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Presný údaj o počte absolventov VŠ a SŠ, ktorí si v priebehu roka našli prácu neuvádza ani správa , ktorú predložil minister práce a v súčasnosti o nej v rámci 19. schôdze NR SR prebieha rozprava. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe našich výpočtov z údajov UIPŠ a ARRA je až 86,5% študentov v danom školskom roku (cca 12 mesiacov), ktorí si nájdu prácu, resp. ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý, kedže našim výpočtom sme sa dostali k približne rovnakému číslu ako uvádza J. Richter. Na základe štatistiky (.xls) Ústavu informácií a prognóz školstva bolo na Slovensku v školskom roku 2011/2012 celkovo 112 691 čerstvých absolventov, z čoho 68 178 bolo zo stredných a 44 513 z vysokých škôl. Podľa ďalšej štatistiky UIPŠ sa miera nezamestnanosti študentov stredných škôl (s.11) v školskom roku 2011/2012 pohybovala na úrovni 19,3%, teda 80,7% (cca 55 tisíc) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Podľa štatistiky ARRA 2012 bola miera nezamestnanosti absolventov vysokých škôl (s. 5) v školskom roku 2011/2012 na úrovni 4,5%, teda 95,5% (cca 42 500) absolventov, ktorí si našli prácu, resp ich Úrad práce neevidoval ako nezamestnaných. Z celkového počtu 112 691 si teda našlo práci, resp. neboli evidovaný na Úrade práce ako nezamestnaní celkovo cca 97 500 absolventov, čo predstavuje mieru na úrovni 86,5%. V rámci 86,5 % absolventov nie sú všetci čo si nevyhnutne našli prácu, ale môže ísť aj o absolventov, ktorí sa nenahlásili na úrady práce. Náš prepočet sa blíži k číslu, ktoré uvádza minister práce, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Presný údaj o počte absolventov VŠ a SŠ, ktorí si v priebehu roka našli prácu neuvádza ani správa , ktorú predložil minister práce a v súčasnosti o nej v rámci 19. schôdze NR SR prebieha rozprava. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "štatistiky", "štatistiky", "správa"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/ROCENKA/SUH/suh_3.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/uplatnenie_a12_.pdf", "http://www.slideshare.net/arraweb/hodnotenie-faklt-v-2012?ref=http://www.arra.sk/ranking-2012", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=453"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:20.590514+00:00"}
{"id": "vr31451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31451", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Riešili sme v dôsledku aj prírodných katastrof aj minulých skúseností napr. energetickú nezávislosť Slovenska a naše riešenia s Maďarskom, prepojenie plynu ale aj s Poľskom, boli komisiou vyhodnotené ako najlepšie projekty.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Spomínané projekty sa zameriavajú na plynovodné prepojenie, ktoré je súčasťou energetického projektu sever - juh. Toto prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. To či projekty boli vyhodnotené komisiou ako dva najlepšie sa nám však nepodarilo z dostupných zdrojov zistiť a preto výrok považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Spomínané projekty sa zameriavajú na plynovodné prepojenie, ktoré je súčasťou energetického projektu sever - juh. Toto prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. To či projekty boli vyhodnotené komisiou ako dva najlepšie sa nám však nepodarilo z dostupných zdrojov zistiť a preto výrok považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["energetického"], "url": ["http://m.webnoviny.sk/slovensko/orban-dnes-pricestuje-na-slovensko/293133-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:15.404943+00:00"}
{"id": "vr27261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27261", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Pán premiér sa pred časom vyjadril, že nerozumie tomu, čo sa deje na Ukrajine.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v diskusii na TA3 9. marca 2014. Andrej Kiska naráža na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý po zasadnutí Bezpečnostnej rady uznal, že \"Ukrajina je náš sused, ale nepoznáme ho\" ( SME . 21. februára 2014).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v diskusii na TA3 9. marca 2014. Andrej Kiska naráža na vyjadrenie premiéra Roberta Fica, ktorý po zasadnutí Bezpečnostnej rady uznal, že \"Ukrajina je náš sused, ale nepoznáme ho\" ( SME . 21. februára 2014)."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["diskusii na TA3", "SME", "správa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/458/prezidentska-debata-ta3", "http://www.sme.sk/c/7111989/fico-uznal-ze-ukrajine-nerozumie.html", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-vyvoj-na-ukrajine-sledujeme-sme-pripraveni-promptne-reagovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:03.068397+00:00"}
{"id": "vr33918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33918", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja nemám problém s tým, aby sme si boli všetci rovní. Ale keď niekto odrazu ide robiť z homosexuálov, lesieb, bisexuálov, transexuálov a neviem akých sexuálov nadradených ľudí nad všetkých ostatných... Nad toho, ktorý má iné vierovyznanie, nad zdravotne postihnutého, nad všetkých nezamestnaných, lebo ste jednu nenávisť povýšili nad všetky ostatné.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe poslednej novely (.doc) trestného zákona bolo k § 140, v ktorom sú spomenuté osobité motívy trestného činu pripojené písmeno f), ktoré teraz znie: \"z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo“, pričom už pred tým v trestnom zákone 300/2005 (pdf. str. 27) boli spomínané osobité motívy: národnostná, etnická alebo rasová nenávisť a nenávisť z dôvodu farby pleti.", "analysis_paragraphs": ["Na základe poslednej novely (.doc) trestného zákona bolo k § 140, v ktorom sú spomenuté osobité motívy trestného činu pripojené písmeno f), ktoré teraz znie: \"z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu, alebo“, pričom už pred tým v trestnom zákone 300/2005 (pdf. str. 27) boli spomínané osobité motívy: národnostná, etnická alebo rasová nenávisť a nenávisť z dôvodu farby pleti."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["novely", "300/2005"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383899", "http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=300%2F2005&q="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:16.447269+00:00"}
{"id": "vr33552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33552", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jediná alternatíva, ktorá bola ponúkaná pravicou, bola naozaj alternatíva prudkého zvyšovania DPH.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti viackrát. ( O5M12 , 10. marca 2013, O5M12 , 10. februára 2013) . Robert Fico opakovane tvrdí, že pravicoví politici by v rámci konsolidácie išli zvyšovať DPH. Pravdou však je, že pravicoví politici pripúšťali zvyšovanie daní a DPH ako jednu z variant v prípade nutnosti. Predstavitelia opozície otvorene pred a ani po voľbách nepovedali, že DPH sa budú resp. by zvyšovali, tak ako to opakovane tvrdí premiér. Taktiež nie je pravdou, že opozičné strany nepriniesli alternatívu. V skutočnosti navrhli opatrenia, ktoré mali priniesť peniaze do rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti viackrát. ( O5M12 , 10. marca 2013, O5M12 , 10. februára 2013) . Robert Fico opakovane tvrdí, že pravicoví politici by v rámci konsolidácie išli zvyšovať DPH. Pravdou však je, že pravicoví politici pripúšťali zvyšovanie daní a DPH ako jednu z variant v prípade nutnosti. Predstavitelia opozície otvorene pred a ani po voľbách nepovedali, že DPH sa budú resp. by zvyšovali, tak ako to opakovane tvrdí premiér. Taktiež nie je pravdou, že opozičné strany nepriniesli alternatívu. V skutočnosti navrhli opatrenia, ktoré mali priniesť peniaze do rozpočtu."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "SME", "Mikloša", "O5M12", "V politike", "TASR", "Slovenského rozhlasu", "výberom", "SDKÚ", "SaS", "poslancov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/365/rok-od-poslednych-parlamentnych-volieb", "http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://ekonomika.sme.sk/c/6274704/sdku-pripusta-vyssiu-dph-navrat-k-19-dani-podla-smeru-nebude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174311-miklos-zvyste-dane-fico-zrusime-rovnu/", "http://www.demagog.sk/diskusie/295/?ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/352/?ph=2&politik=21", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-figel-opatreniami-ktore-navrhujem/11023-clanok.html?stock=GOOG", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.poistenie.sk/lepsi-vyber-dani-moze-zarobit-miliardu-eliminuju-sa-podvody", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-chce-zuzit-davky-v-hmotnej-nudz/10706-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174426-navrh-sas-nepresiel-pocet-poslancov-v-parlamente-sa-neznizi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:09.148293+00:00"}
{"id": "vr37873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37873", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...a máme druhú najvyššiu nezamestnanosť podľa Eurostatu v Európskej únii.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií (.pdf) z Eurostatu malo Slovensko k januáru 2011 štvrtú najvyššiu nezamestnanosť (14,5%) v rámci EÚ (Španielsko - 20,4%, Lotyšsko - 18,3%, t.j. údaj za tretí štvrťrok 2010 a Litva - 17,4%, údaj za posledný štvrťrok 2010 pozn.).", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií (.pdf) z Eurostatu malo Slovensko k januáru 2011 štvrtú najvyššiu nezamestnanosť (14,5%) v rámci EÚ (Španielsko - 20,4%, Lotyšsko - 18,3%, t.j. údaj za tretí štvrťrok 2010 a Litva - 17,4%, údaj za posledný štvrťrok 2010 pozn.)."], "analysis_date": "2011-03-29", "analysis_sources": {"text": ["informácií (.pdf) z Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01032011-AP/EN/3-01032011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:10.658963+00:00"}
{"id": "vr34933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34933", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A všade tam, kde došlo k výraznému porušeniu povinností poslanca som vždy zasahoval a ľudia, ktorí sedeli v predchádzajúcom volebnom období ako poslankyne alebo poslanci Národnej rady veľmi dobre vedia, akým spôsobom som riešil aj tieto veci.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Známy je prípad údajného falšovania podpisu J. Slotu jeho poslaneckým kolegom R. Rafajom. Touto kauzou sa P. Paška odmietol vôbec zaoberať, hoci mal možnosti na jej vyjasnenie. Rovnako P. Paška nesiahol J. Slotovi na poslanecký plat vo viacerých prípadoch extenzívnych absencií.", "analysis_paragraphs": ["Známy je prípad údajného falšovania podpisu J. Slotu jeho poslaneckým kolegom R. Rafajom. Touto kauzou sa P. Paška odmietol vôbec zaoberať, hoci mal možnosti na jej vyjasnenie. Rovnako P. Paška nesiahol J. Slotovi na poslanecký plat vo viacerých prípadoch extenzívnych absencií."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prípad", "P. Paška nesiahol"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1160120", "http://spravy.pravda.sk/slota-kasle-na-pracu-radsej-lezie-po-rebriku-fzk-/sk_domace.asp?c=A100309_080023_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:35.006386+00:00"}
{"id": "49020", "numeric_id": 49020, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49020", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Sme na tom najlepšie z V4 (pozn. rast cien potravín).", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa viacerých zdrojov má Slovensko najhoršie čísla v medziročnom aj medzimesačnom raste cien potravín medzi krajinami Európskej únie, po Maďarsku je druhé najhoršie aj v rámci V4. Poverený minister Krajniak nešpecifikoval, aký rast popisuje graf, ktorý v relácií ukázal a neuviedol ani zdroj týchto dát, výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUž v decembri malo Slovensko vyšší nárast cien potravín ako Poľsko a Česko, po Maďarsku a pobaltských krajinách bolo na piatej priečke v rámci celej EÚ. V januári dokonca predbehlo Lotyšsko a Estónsko a umiestnilo sa na tretej priečke v rámci EÚ. Tento rozdiel sa ešte prehĺbil vo februári, kedy ceny potravín klesli v Estónsku a Lotyšsku ale na Slovensku ostal rast na stabilnej úrovni. Tieto dáta z Eurostatu potvrdzujú s miernymi odchýlkami aj údaje od OECD .\n\nPodľa oficiálnych dát Eurostatu sa Slovensko nachádza v raste cien potravín na druhej, prípadne tesnej tretej priečke z V4 krajín, v závislosti od zvoleného typu dát.\n\nNepodarilo sa nám dohľadať dáta, ktoré v relácií prezentoval Milan Krajniak. Hoci správne ukazovali najkritickejšiu pozíciu Maďarska, Slovensko nemá nižší nárast cien potravín ako Česko alebo Poľsko. Oslovili sme ministerstvo so žiadosťou o vyjadrenie, zatiaľ však tak neurobili.\n\nzdroj: Eurostat", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých zdrojov má Slovensko najhoršie čísla v medziročnom aj medzimesačnom raste cien potravín medzi krajinami Európskej únie, po Maďarsku je druhé najhoršie aj v rámci V4. Poverený minister Krajniak nešpecifikoval, aký rast popisuje graf, ktorý v relácií ukázal a neuviedol ani zdroj týchto dát, výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "Už v decembri malo Slovensko vyšší nárast cien potravín ako Poľsko a Česko, po Maďarsku a pobaltských krajinách bolo na piatej priečke v rámci celej EÚ. V januári dokonca predbehlo Lotyšsko a Estónsko a umiestnilo sa na tretej priečke v rámci EÚ. Tento rozdiel sa ešte prehĺbil vo februári, kedy ceny potravín klesli v Estónsku a Lotyšsku ale na Slovensku ostal rast na stabilnej úrovni. Tieto dáta z Eurostatu potvrdzujú s miernymi odchýlkami aj údaje od OECD .", "Podľa oficiálnych dát Eurostatu sa Slovensko nachádza v raste cien potravín na druhej, prípadne tesnej tretej priečke z V4 krajín, v závislosti od zvoleného typu dát.", "Nepodarilo sa nám dohľadať dáta, ktoré v relácií prezentoval Milan Krajniak. Hoci správne ukazovali najkritickejšiu pozíciu Maďarska, Slovensko nemá nižší nárast cien potravín ako Česko alebo Poľsko. Oslovili sme ministerstvo so žiadosťou o vyjadrenie, zatiaľ však tak neurobili.", "zdroj: Eurostat"], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["v decembri", "V januári", "prehĺbil", "údaje od OECD", "oficiálnych dát Eurostatu"], "url": ["https://www.startitup.sk/slovensko-patri-medzi-rekorderov-zdrazovania-v-eu-najviac-u-nas-vystrelila-cena-tejto-potraviny/", "https://www.startitup.sk/maslo-a-vajicka-za-4-eura-expert-prezradil-kedy-sa-slovensko-docka-vytuzeneho-poklesu-cien-potravin/", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/", "https://www.oecd.org/sdd/prices-ppp/consumer-prices-oecd-03-2023.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/cache/website/economy/food-price-monitoring/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:57.156018+00:00"}
{"id": "vr34908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34908", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Pán Trnka na  našom klube pozorne som počúval aj pána Hrivnáka aj pani Mišíkovú aj pána generálneho prokurátora, nám na číslach dokumentoval, dokumentoval to na počte prokurátorov, ktorých je málo, dokumentoval nám to na konkrétnych príkladoch, že tie výsledky znesú kritický pohľad.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nedokážeme overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["nedokážeme overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:39.572572+00:00"}
{"id": "vr33472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33472", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Veď celá krajina vznikla tak, že Severokórejský režim sa rozhodol vlastne zaútočiť na Južnú Kóreu, ktorá bola vtedy podobne ako severná Kórea pod mandátom Sovietskeho zväzu tak v 50.roku, v júni sa rozhodli zaútočiť na Južnú Kóreu, nevyprovokovane, bez dôvodne a vlastne to, čo máme dnes sú nezamýšľané dôsledky toho, čo sa odohralo pred tým 60-tými rokmi.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "F. Šebej síce správne uvádza čas, kedy Severná Kórea začala vojnu, no nesprávne uvádza, že tak severná, ako aj južná časť kórejského poloostrova mala byť pod mandátom Sovietskeho zväzu. Americká armáda kontrolovala južnú časť a sovietska severnú. Rozdelenie kórejského poloostrova bolo výsledkom Moskovskej dohody víťazných krajín po druhej svetovej vojne v roku 1945. Americké vojská kontrolovali južnú časť a sovietske severnú časť poloostrova. V skutočnosti tak Južná časť bola pod mandátom USA a Severná časť pod mandátom Sovietskeho zväzu. Pôvodne malo ísť o spoluprácu s cieľom umožniť vznik dočasných vlád v oboch častiach. Sovietsky zväz však odmietol spolupracovať so Spojenými Národmi pri príprave slobodných a všeobecných volieb, čo viedlo UN k uznaniu Južnej Kórei ako samostatného štátu. Práve toto vyhlásenie samostatnosti bolo jednou zo zámienok na začatie vojny. Severokórejský režim napadol Južnú Kóreu 25. Júna 1950. Motívom vojny bolo \"oslobodenie\" južnej časti Kórei z \"amerického kolonializmu a imperializmu\". Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["F. Šebej síce správne uvádza čas, kedy Severná Kórea začala vojnu, no nesprávne uvádza, že tak severná, ako aj južná časť kórejského poloostrova mala byť pod mandátom Sovietskeho zväzu. Americká armáda kontrolovala južnú časť a sovietska severnú. Rozdelenie kórejského poloostrova bolo výsledkom Moskovskej dohody víťazných krajín po druhej svetovej vojne v roku 1945. Americké vojská kontrolovali južnú časť a sovietske severnú časť poloostrova. V skutočnosti tak Južná časť bola pod mandátom USA a Severná časť pod mandátom Sovietskeho zväzu. Pôvodne malo ísť o spoluprácu s cieľom umožniť vznik dočasných vlád v oboch častiach. Sovietsky zväz však odmietol spolupracovať so Spojenými Národmi pri príprave slobodných a všeobecných volieb, čo viedlo UN k uznaniu Južnej Kórei ako samostatného štátu. Práve toto vyhlásenie samostatnosti bolo jednou zo zámienok na začatie vojny. Severokórejský režim napadol Južnú Kóreu 25. Júna 1950. Motívom vojny bolo \"oslobodenie\" južnej časti Kórei z \"amerického kolonializmu a imperializmu\". Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Rozdelenie", "Moskovskej", "napadol", "Motívom"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Division_of_Korea", "http://en.wikipedia.org/wiki/Moscow_Conference_(1945)", "http://en.wikipedia.org/wiki/Korean_War", "http://www.iic.edu/Main/AboutUs/publications/IICKoreaDivisionImpact.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:00.151666+00:00"}
{"id": "vr36804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36804", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A strana Smer už vtedy (pri zavedení druhého piliera, pozn.) avizovala, že s mnohými vecami má problém.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K vytvoreniu druhého piliera došlo v decembri 2003 s tým, že vstup doň sa stal povinným pre ľudí, ktorí prišli na pracovný trh po prvom januári 2005. Rovnako aj k realizácii väčšiny ostatných ustanovení ohľadom vzniku 2. piliera došlo v januári 2005. V obdobia pred schválením druhého piliera v decembri 2003 sa nám žiaden odkaz na kritiku zo strany Smeru nájsť nepodarilo ( web strany siaha len do roku 2005 napríklad). Z obdobia roku 2005 sme našli napríklad vyhlásenie poslanca Smeru J. Buriana v parlamentnej rozprave z mája 2005: Pokiaľ sa tento zákon nepostaví do pozície vyváženosti, nebude kontinuita medzi dôchodcami, ktorí odchádzali pred rokom 2004 a po roku 2004, pokiaľ sa nezastabilizuje sociálny systém a Sociálna poisťovňa sa nedostane do platobnej neschopnosti, do takých problémov, že prijatím tohto zákona nebude dostatok peňazí v Sociálnej poisťovni a neurobí sa princíp, že prvý pilier bude solidárny a druhý pilier bude zásluhový na princípe, keď si uvedomíme, že polovica príspevkov na dôchodkové zabezpečenie predsa ide do kapitalizačného piliera, nikdy podľa mňa nebude aspoň primárna spravodlivosť medzi kontinuitou dôchodcov, ktorú teraz si myslím, že odrazu všetci výrazne počúvame, ale nerobíme absolútne nič preto, aby sa táto vyváženosť aspoň sčasti udiala. Ďakujem pekne za pozornosť.", "analysis_paragraphs": ["K vytvoreniu druhého piliera došlo v decembri 2003 s tým, že vstup doň sa stal povinným pre ľudí, ktorí prišli na pracovný trh po prvom januári 2005. Rovnako aj k realizácii väčšiny ostatných ustanovení ohľadom vzniku 2. piliera došlo v januári 2005. V obdobia pred schválením druhého piliera v decembri 2003 sa nám žiaden odkaz na kritiku zo strany Smeru nájsť nepodarilo ( web strany siaha len do roku 2005 napríklad). Z obdobia roku 2005 sme našli napríklad vyhlásenie poslanca Smeru J. Buriana v parlamentnej rozprave z mája 2005: Pokiaľ sa tento zákon nepostaví do pozície vyváženosti, nebude kontinuita medzi dôchodcami, ktorí odchádzali pred rokom 2004 a po roku 2004, pokiaľ sa nezastabilizuje sociálny systém a Sociálna poisťovňa sa nedostane do platobnej neschopnosti, do takých problémov, že prijatím tohto zákona nebude dostatok peňazí v Sociálnej poisťovni a neurobí sa princíp, že prvý pilier bude solidárny a druhý pilier bude zásluhový na princípe, keď si uvedomíme, že polovica príspevkov na dôchodkové zabezpečenie predsa ide do kapitalizačného piliera, nikdy podľa mňa nebude aspoň primárna spravodlivosť medzi kontinuitou dôchodcov, ktorú teraz si myslím, že odrazu všetci výrazne počúvame, ale nerobíme absolútne nič preto, aby sa táto vyváženosť aspoň sčasti udiala. Ďakujem pekne za pozornosť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["v decembri 2003", "web strany"], "url": ["http://dochodkovyservis.sk/30.0.html", "http://strana-smer.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:46.927202+00:00"}
{"id": "vr30804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30804", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Musím protestovať proti tomu čo urobila vláda tento týždeň, keď nerokovala, lebo vraj nemala dosť papierov.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA (27. január 2012): \" Dosluhujúca vláda je podľa lídra Smer-SD Roberta Fica nielen neschopná, ale aj lenivá. Narážal tým na to, že v stredu nemal kabinet Ivety Radičovej svoje pravidelné rokovanie, čo Fico ostro kritizuje. \"", "analysis_paragraphs": ["SITA (27. január 2012): \" Dosluhujúca vláda je podľa lídra Smer-SD Roberta Fica nielen neschopná, ale aj lenivá. Narážal tým na to, že v stredu nemal kabinet Ivety Radičovej svoje pravidelné rokovanie, čo Fico ostro kritizuje. \""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/8416/fico-vlada-nie-je-len-neschopna-ale-aj-leniva.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:41.719670+00:00"}
{"id": "vr23", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr23", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Keď sme sa bližšie pozreli na ten dokument, ten dokument je naozaj pre nás neprijateľný, neakceptovateľný. Z viacerých dôvodov. Po prvé. Jasne nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, ale najmä vyzdvihuje len určité pozitíva migrácie a absolútne absentujú, absolútne ignoruje bezpečnostné riziká, ktoré migračné vlny prichádzajúce do Európy, prinášajú.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Globálny pakt OSN o migrácii obsahuje články, ktoré rešpektujúc suverenitu štátov nechávajú rozhodovanie o tom, či je migrácia legálna alebo nelegálna na posúdení konkrétnej krajiny. Taktiež obsahuje články, ktoré upravujú bezpečnostné otázky spojené s migráciou. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivý. Globálny pakt o migrácii skutočne nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pretože v tomto rozhodovanie ponecháva na štátoch, rešpektujúc ich zvrchovanosť: „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom.\" ( .pdf, s. 4). Globálny pakt o migrácii taktiež hovorí aj o tom, že je potrebné vytvoriť v krajinách, z ktorých ľudia migrujú, také podmienky, aby k tomuto neboli nútení: „ Zaväzujeme sa vytvoriť priaznivé politické, ekonomické, sociálne a environmentálne podmienky pre to, aby ľudia viedli pokojný, produktívny a udržateľný život vo svojej vlastnej krajine a napĺňali svoje osobné očakávania a zároveň zabezpečiť, aby ich zúfalstvo a zhoršujúce sa prostredie nenútili hľadať živobytie inde prostredníctvom nelegálnej migrácie. \" ( .pdf, s. 7). Tento dokument neignoruje bezpečnostné riziká, ktoré sú spojené s migráciou a volá po možnosti overenia právnej totožnosti migranta, kedykoľvek je to potrebné, po spravovaní hraníc \"integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom\" ( .pdf , s.17). Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Globálny pakt OSN o migrácii obsahuje články, ktoré rešpektujúc suverenitu štátov nechávajú rozhodovanie o tom, či je migrácia legálna alebo nelegálna na posúdení konkrétnej krajiny. Taktiež obsahuje články, ktoré upravujú bezpečnostné otázky spojené s migráciou. Výrok Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivý. Globálny pakt o migrácii skutočne nerozlišuje medzi legálnou a nelegálnou migráciou, pretože v tomto rozhodovanie ponecháva na štátoch, rešpektujúc ich zvrchovanosť: „Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie v súlade s medzinárodným právom. V rámci svojej zvrchovanej jurisdikcie môžu štáty rozlišovať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie vrátane toho, že si určujú svoje vlastné legislatívne a politické opatrenia na realizáciu globálneho rámca, berúc do úvahy rozdielne národné reálie, politiky, priority a požiadavky na vstup, pobyt a prácu, v súlade s medzinárodným právom.\" ( .pdf, s. 4). Globálny pakt o migrácii taktiež hovorí aj o tom, že je potrebné vytvoriť v krajinách, z ktorých ľudia migrujú, také podmienky, aby k tomuto neboli nútení: „ Zaväzujeme sa vytvoriť priaznivé politické, ekonomické, sociálne a environmentálne podmienky pre to, aby ľudia viedli pokojný, produktívny a udržateľný život vo svojej vlastnej krajine a napĺňali svoje osobné očakávania a zároveň zabezpečiť, aby ich zúfalstvo a zhoršujúce sa prostredie nenútili hľadať živobytie inde prostredníctvom nelegálnej migrácie. \" ( .pdf, s. 7). Tento dokument neignoruje bezpečnostné riziká, ktoré sú spojené s migráciou a volá po možnosti overenia právnej totožnosti migranta, kedykoľvek je to potrebné, po spravovaní hraníc \"integrovaným, bezpečným a koordinovaným spôsobom\" ( .pdf , s.17). Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": [".pdf,", ".pdf,", ".pdf"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:52.463146+00:00"}
{"id": "46834", "numeric_id": 46834, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46834", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Máme tu pána generálneho prokurátora, za ktorého, my sme zaňho teda nehlasovali, ale kompletne zaňho hlasovala celá opozícia.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "3. decembra 2020 zvolili poslanci Národnej rady Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Strana Za ľudí sa buď zdržala, nehlasovala alebo hlasovala proti. Za Žilinkovu hlasovala okrem koaličných poslancov celá opozícia s výnimkou Jany Vaľovej zo Smeru, ktorá nehlasovala. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["3. decembra 2020 zvolili poslanci Národnej rady Maroša Žilinku za generálneho prokurátora. Strana Za ľudí sa buď zdržala, nehlasovala alebo hlasovala proti. Za Žilinkovu hlasovala okrem koaličných poslancov celá opozícia s výnimkou Jany Vaľovej zo Smeru, ktorá nehlasovala. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "hlasovala"], "url": ["https://dennikn.sk/2171279/minuta-po-minute-v-parlamente-sa-zacala-volba-generalneho-prokuratora/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=45086"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:36.994508+00:00"}
{"id": "vr15512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15512", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "Boli len tri parlamenty v rámci EÚ, ktoré nemali obmedzenie (obmedzenie času vystúpenia v rozprave v parlamente, pozn.). Jedným z týchto štátov bola aj Slovenská republika. Všetky ostatné členské štáty EÚ majú nejakú formu obmedzenia rozpravy.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V minulosti sme už overovali podobné výroky Andreja Danka, ktorý si nechal vypracovať parlamentnú štúdiu o rokovacích poriadkoch. Tú nám na požiadanie NR SR zaslala. Záver analýzy sa zhoduje s tlačovou správou NR SR. Táto analýza uvádza, že existujú tri krajiny, konkrétne Cyprus, Estónsko a Litva, ktoré nemajú stanovený časový limit na vystúpenie v komorách parlamentu. Spolu so Slovenskou republikou bol teda podľa tejto štúdie počet krajín s neobmedzenou dĺžkou rečníckeho prejavu celkovo štyri, nie tri, ako podotýka Ján Podmanický, ktorý sa v tomto prípade dopustil nepresnosti. Keďže ani parlamentná štúdia NR SR neposkytuje presné údaje o parlamentoch všetkých členov EU, hodnotíme výrok Podmanického ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti sme už overovali podobné výroky Andreja Danka, ktorý si nechal vypracovať parlamentnú štúdiu o rokovacích poriadkoch. Tú nám na požiadanie NR SR zaslala. Záver analýzy sa zhoduje s tlačovou správou NR SR. Táto analýza uvádza, že existujú tri krajiny, konkrétne Cyprus, Estónsko a Litva, ktoré nemajú stanovený časový limit na vystúpenie v komorách parlamentu. Spolu so Slovenskou republikou bol teda podľa tejto štúdie počet krajín s neobmedzenou dĺžkou rečníckeho prejavu celkovo štyri, nie tri, ako podotýka Ján Podmanický, ktorý sa v tomto prípade dopustil nepresnosti. Keďže ani parlamentná štúdia NR SR neposkytuje presné údaje o parlamentoch všetkých členov EU, hodnotíme výrok Podmanického ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["minulosti", "tlačovou správou", "novelu zákona", "pozmeňujúci a doplňujúci návrh", "prešli", "Andrej Danko", "prešiel"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/598/vztahy-koalicie-a-opozicie-danove-opatrenia-a-smer-europskej-politiky", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54126", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=428899", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2355", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37863", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2357", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37865"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:45.866001+00:00"}
{"id": "vr16460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16460", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Sú zmrazené platy poslancov... čiže platy sa nedvíhajú. Ak niekto sedí na dvoch stoličkách, tak iste viete, že dostáva len jeden plat a ten druhý plat je na úrovni minimálnej mzdy.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K výške platov poslancov sa exminister Mikolaj vyjadril (18.6.2017) v debate rádia Frontinus. Od roku 2011 bol zastavený rast platov niektorých ústavných činiteľov, medzi inými aj plat poslanecký. Opätovne bola, pre rok 2017, schválená právna úprava zakotvujúca platy poslancov na úrovni z roka 2011. Zákon tiež stanovuje, že pri kumulácii funkcie poslanca a inej verejnej funkcie patrí poslancovi za inú verejnú funkciu príjem maximálne vo výške minimálnej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K výške platov poslancov sa exminister Mikolaj vyjadril (18.6.2017) v debate rádia Frontinus. Od roku 2011 bol zastavený rast platov niektorých ústavných činiteľov, medzi inými aj plat poslanecký. Opätovne bola, pre rok 2017, schválená právna úprava zakotvujúca platy poslancov na úrovni z roka 2011. Zákon tiež stanovuje, že pri kumulácii funkcie poslanca a inej verejnej funkcie patrí poslancovi za inú verejnú funkciu príjem maximálne vo výške minimálnej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "zákona", "Spočiatku", "ustanovená", "Nevzťahuje", "namieta", "odôvodňuje", "naráža"], "url": ["http://archiv.frontinus.sk/2017-06-18-debata.mp3", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302205-ustavny-sud-znizenie-platov-sudcov-je-protiustavne/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/340/20170101.html", "https://domov.sme.sk/c/20404966/platy-ustavnych-cinitelov-ostanu-zmrazene-aj-v-roku-2017.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/486739/ustavnost-zmrazenia-platov-ustavnych-cinitelov-posudi-sud/", "https://domov.sme.sk/c/20404966/platy-ustavnych-cinitelov-ostanu-zmrazene-aj-v-roku-2017.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/#predpis.cast-druha"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:30.524218+00:00"}
{"id": "vr35406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35406", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, začnem s tou Benátskou komisiou a vôbec s pánom Vollebaeckom, ktorí budúci týždeň tu bude… Viete ako správu vydal, ktorú ste aj vy dostali aj my sme to čítali. No, tam jednoznačné odporúčanie, čo najrýchlejšie urobiť zmeny a zároveň sa dotknúť a otvoriť aj zákon používanie menšinových jazykov.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugárom spomínaná správa sa nám nachádza tu (pdf), a okrem iného hovorí: \"At the same time,I have advised the Slovak authorities to look into the existing legislation regulating the use of minority languages and to make amendments to them in a way that will restore the balance between the need to strengthen the State language, on the one hand, and to protect minority languages, on the other. I understand that this was not possible before the parliamentary elections in Slovakia. However, I expect the incoming Government to take up my recommendations and to engage in a dialogue aimed at further improving State-minority relations in Slovakia, as well as the bilateral relations between Slovakia and Hungary.\"", "analysis_paragraphs": ["Bugárom spomínaná správa sa nám nachádza tu (pdf), a okrem iného hovorí: \"At the same time,I have advised the Slovak authorities to look into the existing legislation regulating the use of minority languages and to make amendments to them in a way that will restore the balance between the need to strengthen the State language, on the one hand, and to protect minority languages, on the other. I understand that this was not possible before the parliamentary elections in Slovakia. However, I expect the incoming Government to take up my recommendations and to engage in a dialogue aimed at further improving State-minority relations in Slovakia, as well as the bilateral relations between Slovakia and Hungary.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.osce.org/documents/hcnm/2010/06/45129_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:03.435608+00:00"}
{"id": "vr32150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvý pilier zhodnotenie 16%, druhý pilier -11,68% znehodnotenie vkladu o 10 rokov bude o toľkoto nižší dôchodok v druhom pilieri.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda uvádza ohľadom výšky výnosov nasledujúcu správu: \" Podľa údajov ministerstva práce dôchodkové fondy v rokoch 2005 až 2011 po odpočítaní inflácie priniesli záporný výnos vo výške 11,68 percenta. Naproti tomu dôchodky v prvom pilieri sa v rovnakom období po očistení o infláciu zvýšili o 16,62 percenta .\" Tieto údaje sú v súlade s tým, čo hovorí Robert Fico, jeho výrok preto považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda uvádza ohľadom výšky výnosov nasledujúcu správu: \" Podľa údajov ministerstva práce dôchodkové fondy v rokoch 2005 až 2011 po odpočítaní inflácie priniesli záporný výnos vo výške 11,68 percenta. Naproti tomu dôchodky v prvom pilieri sa v rovnakom období po očistení o infláciu zvýšili o 16,62 percenta .\" Tieto údaje sú v súlade s tým, čo hovorí Robert Fico, jeho výrok preto považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/65247-komu-sa-oplati-odist-z-druheho-piliera-a-pre-koho-je-lepsie-zostat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:38.023345+00:00"}
{"id": "vr17349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17349", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...štát si nenechal žiadne kontrolné mechanizmy a dnes v podstate nemôže zasahovať do rozhodnutí vyšších územných celkov.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti naozaj chýba istý kontrolný mechanizmus, ktorým by štát kontroloval činnosť vyšších územných celkov. Jediná kontrolná činnosť je vykonávaná Úradom vlády SR, a to iba v medziach plnenia prenesenej štátnej správy týmito orgánmi, prípadne NKÚ v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami určenými na prenesený výkon štátnej správy. Rovnako o tom hovorí aj zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov. Mechanizmus, ktorý by zaisťoval a uskutočňoval kontrolu v rámci vlastných kompetencií VÚC v súčasnosti v podmienkach SR neexistuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti naozaj chýba istý kontrolný mechanizmus, ktorým by štát kontroloval činnosť vyšších územných celkov. Jediná kontrolná činnosť je vykonávaná Úradom vlády SR, a to iba v medziach plnenia prenesenej štátnej správy týmito orgánmi, prípadne NKÚ v oblasti hospodárenia s finančnými prostriedkami určenými na prenesený výkon štátnej správy. Rovnako o tom hovorí aj zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov. Mechanizmus, ktorý by zaisťoval a uskutočňoval kontrolu v rámci vlastných kompetencií VÚC v súčasnosti v podmienkach SR neexistuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Zákon", "zákon", "vonkajšie", "vnútornú"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/20170331#poznamky.poznamka-9", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10/20090901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/39/", "https://slovensko.hnonline.sk/79499-kontrola-moze-samosprave-len-prospiet", "https://slovensko.hnonline.sk/79499-kontrola-moze-samosprave-len-prospiet"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:31.219711+00:00"}
{"id": "vr18356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18356", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...máme koncepty vonkajšej reklamy, (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci prípravy nového územného plánu bola pod vedením hlavnej architektky mesta spracovaná Koncepcia umiestňovania a posudzovania vonkajšej reklamy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Obsah tejto koncepcie však nebol zverejnený, ani predložený mestskému zastupiteľstvu. Riešenie problematiky vizuálneho smogu s reguláciou počtu nosičov reklamy, určením miesta, na ktorom môžu stáť, a odstránením reklamných zariadení z nehodových úsekov a križovatiek sa stalo jednou z programových priorít Bratislavy na obdobie 2015 - 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V rámci prípravy nového územného plánu bola pod vedením hlavnej architektky mesta spracovaná Koncepcia umiestňovania a posudzovania vonkajšej reklamy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Obsah tejto koncepcie však nebol zverejnený, ani predložený mestskému zastupiteľstvu. Riešenie problematiky vizuálneho smogu s reguláciou počtu nosičov reklamy, určením miesta, na ktorom môžu stáť, a odstránením reklamných zariadení z nehodových úsekov a križovatiek sa stalo jednou z programových priorít Bratislavy na obdobie 2015 - 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["prípravy", "nebol", "programových"], "url": ["https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/19556.pdf", "https://www.bakurier.sk/aktualne-dianie/clanok-magistrat-uz-dlhsie-disponuje-koncepciou-vonkajsej-reklamy-preco-ju-este-neuviedol-do-zivota", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/35149.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:06.593514+00:00"}
{"id": "43465", "numeric_id": 43465, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43465", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pán Sulík sa postaví pred kamery v piatok (6. septembra 2019) a s kamennou tvárou mne odkazuje niečo o morálke a o ochrane spravodlivosti a demokracie a neviem čo všetko, a pritom on dokonca nielenže sa s ním (Marianom Kočnerom, pozn.) stretal, on mu počas rokovania parlamentu písal, že počúvaj, tento dostal toľko hlasov, tento toľko a SDKÚ sa štorcuje.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík premiérovi naozaj adresoval kritiku. Zároveň sa v roku 2010 stretával s Mariánom Kočnerom a podľa uniknutej komunikácie ho informoval o priebehu voľby generálneho prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po neúspešnom odvolávaní Petra Pellegriniho Richard Sulík na tlačovej besede 6. septembra 2019 uviedol : „ Vládne tu marazmus, súdna moc si robí prakticky čo chce. Sudcovia si pomýlili nezávislosť so svojvôľou (...) Je vrcholom pohŕdania spravodlivosťou, aby táto osoba (pozn. Jankovská) teraz mohla obliecť sudcovský talár.” (od 3:01) Premiér je podľa Sulíka „ mužom zmeškaných šancí”, a tiež „ to nie je ten premiér, ktorého by Slovensko malo mať. ” (od 04:24) Druhá časť výroku odkazuje na stretnutia a SMS správy Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom z roku 2010, ku ktorým sa líder SaS priamo či nepriamo priznal. Podľa zverejnených prepisov mal Sulík Kočnera počas rokovania parlamentu informovať o výsledku prvého kola voľby generálneho prokurátora. V tejto komunikácii spomínal tiež SDKÚ. Síce nie, že sa „štorcuje”, ale že „začína nervóznieť.” Sulík stretnutia označil za „nováčikovskú chybu.”", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík premiérovi naozaj adresoval kritiku. Zároveň sa v roku 2010 stretával s Mariánom Kočnerom a podľa uniknutej komunikácie ho informoval o priebehu voľby generálneho prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po neúspešnom odvolávaní Petra Pellegriniho Richard Sulík na tlačovej besede 6. septembra 2019 uviedol : „ Vládne tu marazmus, súdna moc si robí prakticky čo chce. Sudcovia si pomýlili nezávislosť so svojvôľou (...) Je vrcholom pohŕdania spravodlivosťou, aby táto osoba (pozn. Jankovská) teraz mohla obliecť sudcovský talár.” (od 3:01) Premiér je podľa Sulíka „ mužom zmeškaných šancí”, a tiež „ to nie je ten premiér, ktorého by Slovensko malo mať. ” (od 04:24) Druhá časť výroku odkazuje na stretnutia a SMS správy Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom z roku 2010, ku ktorým sa líder SaS priamo či nepriamo priznal. Podľa zverejnených prepisov mal Sulík Kočnera počas rokovania parlamentu informovať o výsledku prvého kola voľby generálneho prokurátora. V tejto komunikácii spomínal tiež SDKÚ. Síce nie, že sa „štorcuje”, ale že „začína nervóznieť.” Sulík stretnutia označil za „nováčikovskú chybu.”"], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "stretnutia", "správy", "nepriamo", "prepisov", "označil"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1163753/tb-predstavitelov-strany-sas-po-neotvoreni-mimoriadnej-parlamentnej-schodze.html", "https://domov.sme.sk/c/6271368/na-webe-su-videa-sulika-s-kocnerom-sef-sas-vravi-ze-ich-nakrutili-bez-jeho-suhlasu.html", "https://domov.sme.sk/c/6242762/sulik-bol-u-kocnera-doma-slubeny-mail-nedal.html", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html", "https://domov.sme.sk/c/6242762/sulik-bol-u-kocnera-doma-slubeny-mail-nedal.html", "https://richardsulik.blog.sme.sk/c/287752/Sasanka-Kocner-a-ja.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:57.487336+00:00"}
{"id": "vr13837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13837", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Môžem povedať len jedno číslo, pokiaľ ide o tie štátne rozpočtové organizácie, bez akejkoľvek reformy za Radičovej vlády za tie dva roky tam bolo zamestnaných o 6 000 ľudí menej. Teraz je zase zamestnaných o 3 000 ľudí viac.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 a 2016-2018 bolo za vlády Ivety Radičovej v roku 2012 zamestnaných v štátnych rozpočtových organizáciach 121 133 ľudí a v roku 2015 podľa rozpočtu 127 266 ľudí, rozdiel je teda 6133 zamestnancov. Rozdiel medzi rokom 2012 a očakávanou skutočnosťou v roku 2015 je o 3094 zamestnancov viac. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu rozpočtov verejnej správy na roky 2016 - 2018 (s.42, . pdf ) a 2014 - 2016 (s.51, . pdf ) bolo v roku 2012 zamestnaných v štátnych rozpočtových organizáciach 121 133 ľudí. Ako vidieť z grafu, oproti očakávanej skutočnosti v roku 2015 ide o nárast o 3094 zamestnancov a oproti návrhu rozpočtu ide o 6133 zamestnancov viac.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016 a 2016-2018 bolo za vlády Ivety Radičovej v roku 2012 zamestnaných v štátnych rozpočtových organizáciach 121 133 ľudí a v roku 2015 podľa rozpočtu 127 266 ľudí, rozdiel je teda 6133 zamestnancov. Rozdiel medzi rokom 2012 a očakávanou skutočnosťou v roku 2015 je o 3094 zamestnancov viac. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa návrhu rozpočtov verejnej správy na roky 2016 - 2018 (s.42, . pdf ) a 2014 - 2016 (s.51, . pdf ) bolo v roku 2012 zamestnaných v štátnych rozpočtových organizáciach 121 133 ľudí. Ako vidieť z grafu, oproti očakávanej skutočnosti v roku 2015 ide o nárast o 3094 zamestnancov a oproti návrhu rozpočtu ide o 6133 zamestnancov viac."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13615", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=9521&documentId=11108"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:22.650087+00:00"}
{"id": "vr25989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25989", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Kto zastavil výstavbu budovy (novej budovy VÚC, pozn) – ja som to dvakrát zastavil, nie polícia.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S otázkou priestorov pre NSK sú spojené hneď dve kauzy, ani v jednej však polícia výstavbu nezastavila. V septembri 2004 schválili poslanci NSK kúpu budovy na Palárikovej ulici od spoločnosti GAP Real, predseda NSK Milan Belica však toto rozhodnutie nepodpísal, ako uvádza denník SME . Podľa jeho slov: \"Nepodpísal som to aj z ďalšieho – právneho dôvodu. Myslím si, že v tomto prípade malo byť vypísané výberové konanie.\" Zmluvu o budúcej zmluve na kúpu budovy bez výberového konania podpísal v jeho neprítomnosti vtedajší vicežupan Miklós Feher. Fehéra v júni 2006 odsúdili za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Druhá budova úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa mala začať stavať v roku 2011 pri rieke a Univerzite Konštantína Filozofa, ako informovali portály Nitralive.sk alebo Noviny.sk . S verejným obstarávaním na výstavbu tejto budovy je však spojené trestné stíhanie podžupana Vladislava Boríka a riaditeľa župného úradu Petra Nagya. Počas vyšetrovania, ktoré ešte nie je ukončené, boli všetky verejné obstarávania spojené s výstavbou novej budovy zrušené : „Predseda NSK Milan Belica je už znechutený z komplikácií, plynúcich z prípravy výstavby novej budovy pre Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. V každom prípade však o nej rozhodnú poslanci a on podpíše ich rozhodnutie len vtedy, ak bude v súlade so zákonom a výhodné pre kraj,“ tlmočil nám stanovisko župana jeho hovorca Stanislav Katrinec. 25. marca informovala agentúra TASR , že úrad bude využívať priestory Župného domu a priestory na Kupeckej ulici a ku výstavbe druhej budovy tak pravdepodobne nedôjde. Župan Belica zároveň toto rozhodnutie predstavoval ako v danej situácii výhodnejšie ako stavanie novej budovy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["S otázkou priestorov pre NSK sú spojené hneď dve kauzy, ani v jednej však polícia výstavbu nezastavila. V septembri 2004 schválili poslanci NSK kúpu budovy na Palárikovej ulici od spoločnosti GAP Real, predseda NSK Milan Belica však toto rozhodnutie nepodpísal, ako uvádza denník SME . Podľa jeho slov: \"Nepodpísal som to aj z ďalšieho – právneho dôvodu. Myslím si, že v tomto prípade malo byť vypísané výberové konanie.\" Zmluvu o budúcej zmluve na kúpu budovy bez výberového konania podpísal v jeho neprítomnosti vtedajší vicežupan Miklós Feher. Fehéra v júni 2006 odsúdili za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Druhá budova úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa mala začať stavať v roku 2011 pri rieke a Univerzite Konštantína Filozofa, ako informovali portály Nitralive.sk alebo Noviny.sk . S verejným obstarávaním na výstavbu tejto budovy je však spojené trestné stíhanie podžupana Vladislava Boríka a riaditeľa župného úradu Petra Nagya. Počas vyšetrovania, ktoré ešte nie je ukončené, boli všetky verejné obstarávania spojené s výstavbou novej budovy zrušené : „Predseda NSK Milan Belica je už znechutený z komplikácií, plynúcich z prípravy výstavby novej budovy pre Úrad Nitrianskeho samosprávneho kraja. V každom prípade však o nej rozhodnú poslanci a on podpíše ich rozhodnutie len vtedy, ak bude v súlade so zákonom a výhodné pre kraj,“ tlmočil nám stanovisko župana jeho hovorca Stanislav Katrinec. 25. marca informovala agentúra TASR , že úrad bude využívať priestory Župného domu a priestory na Kupeckej ulici a ku výstavbe druhej budovy tak pravdepodobne nedôjde. Župan Belica zároveň toto rozhodnutie predstavoval ako v danej situácii výhodnejšie ako stavanie novej budovy. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["denník SME", "odsúdili", "Nitralive.sk", "Noviny.sk", "trestné stíhanie", "zrušené", "agentúra TASR"], "url": ["http://nitra.sme.sk/c/4744539/poslanci-schvalili-kupu-este-nepostavenej-budovy.html", "http://nitra.sme.sk/c/6404353/nitrianskeho-vicezupana-fehera-odsudili.html", "http://www.nitralive.sk/vystavba/budovy/686-nove-sidlo-nsk.html", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/07-02-2011/nitra-poslanci-odsuhlasili-vystavbu-noveho-sidla-nsk.html", "http://nitra.sme.sk/c/6390771/policia-zadrzala-funkcionarov-nitrianskej-zupy-pre-machinacie.html", "http://nitra.sme.sk/c/6533748/nitrianska-zupa-svoju-budovu-nestavia-zupan-je-znechuteny-z-kauz.html", "http://www.hlavnespravy.sk/nitra-kraj-zrejme-novu-budovu-stavat-nebude-radsej-vyuzije-zupny-dom/83342/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:50.156386+00:00"}
{"id": "vr34934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34934", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja si nepamätám, že by sa to v minulosti stalo (že by predsedníctvo strany nominovalo starostu v obci/meste a nie okresná organizácia, pozn.), ja si nepamätám, že by predsedníctvo, možno ak boli jeden, dva prípady, ale to boli také, že napríklad kandidát mal nejaké trestné stíhanie alebo niečo podobné...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám potvrdiť či sa podobné prípady stali.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám potvrdiť či sa podobné prípady stali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:35.277566+00:00"}
{"id": "vr31430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31430", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Náš program bol opätovne viacerými nezávislými inštitúciami vyhodnotený ako najlepší.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýzou a hodnotením volebných programov politických strán sa zaoberalo viacero inštitúcií z rôznych oblastí, pričom program strany Sloboda a solidarita ako najlepší program hodnotili organizácie INESS, Trenkwalder a Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku. INESS - Inštitút ekonomických a sociálnych analýz zverejnil 1. 3. 2012 hodnotenia volebných programov deviatich politických strán kandidujúcich do tohtoročných volieb. Ako vyplýva zo správy \"INESS známkoval volebné programy\" (.pdf), spomedzi hodnotených politických strán sa najlepšie umiestnila strana Sloboda a solidarita so šiestimi bodmi. Hodnotené boli programy strán v oblastiach verejných financií, podnikateľského prostredia a zamestnanosti a zdravotníctva. Personálna agentúra Trenkwalder hodnotila volebné programy deviatich politických strán z pohľadu potrieb trhu práce (.pdf). Strana SaS predbehla svojich bývalých koaličných partnerov a so ziskom 1015 bodov z 1700 možných referenčných bodov sa umiestnila v celkovom hodnotení na prvom mieste. Strana sa však neumiestnila na prvom mieste vo všetkých čiastkových hotnoteniach.", "analysis_paragraphs": ["Analýzou a hodnotením volebných programov politických strán sa zaoberalo viacero inštitúcií z rôznych oblastí, pričom program strany Sloboda a solidarita ako najlepší program hodnotili organizácie INESS, Trenkwalder a Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku. INESS - Inštitút ekonomických a sociálnych analýz zverejnil 1. 3. 2012 hodnotenia volebných programov deviatich politických strán kandidujúcich do tohtoročných volieb. Ako vyplýva zo správy \"INESS známkoval volebné programy\" (.pdf), spomedzi hodnotených politických strán sa najlepšie umiestnila strana Sloboda a solidarita so šiestimi bodmi. Hodnotené boli programy strán v oblastiach verejných financií, podnikateľského prostredia a zamestnanosti a zdravotníctva. Personálna agentúra Trenkwalder hodnotila volebné programy deviatich politických strán z pohľadu potrieb trhu práce (.pdf). Strana SaS predbehla svojich bývalých koaličných partnerov a so ziskom 1015 bodov z 1700 možných referenčných bodov sa umiestnila v celkovom hodnotení na prvom mieste. Strana sa však neumiestnila na prvom mieste vo všetkých čiastkových hotnoteniach."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["\"INESS známkoval volebné programy\"", "hodnotila volebné programy deviatich politických strán z pohľadu potrieb trhu práce", "skúmal", "hodnotilo", "obrátila", "Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku", "desatora opatrení"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/INESS%20znamkoval%20volebne%20programy%202012-1.pdf", "http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2012/02/trenkwalder-analyses-prezentacia.pdf", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/208-volebna-ponuka-politickych-s.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5425/volebne-programy-z-pohladu-korupcie-v-nbsp-zdravotnictve.html", "http://www.soit.sk/sk/aktualne/oit-doma/2012-03-07/176-volby-2012-odpovede-stran", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5453/hodnotenie-volebnych-programov-politickych-stran.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5422/preco-zajac-stale-nema-konkurenciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:22.119848+00:00"}
{"id": "vr29437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29437", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Aj tak máme v rámci V4, nielen v rámci V4, ale v rámci V4 určite máme najvyššiu daň pre právnické osoby.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, vrámci celej EU skôr priemernú , preto výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci V4 je daň z príjmov právnických osôb nasledovná: Česko 19 % Slovensko 22 % Maďarsko 20,6 % Poľsko 19 % Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, vrámci celej EU skôr priemernú , preto výrok hodnotíme ako pravdivý. V rámci V4 je daň z príjmov právnických osôb nasledovná: Česko 19 % Slovensko 22 % Maďarsko 20,6 % Poľsko 19 % Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["priemernú", "daň"], "url": ["http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000164/1366929/Kde-sa-oplati-podnikat-v-EU--Bulhari-maju-najnizsiu-dan", "http://www.investujeme.sk/aj-po-znizeni-zostane-firemna-dan-najvyssia-vo-v4/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:38.266716+00:00"}
{"id": "vr28522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28522", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "Na tomto pozemku (\"Lúky\", pozn.) sa byty stavať nemôžu.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zápisnice zo zasadnutia finančnej komisie na Mestskom úrade v Žiline je pravdou, že na daných pozemkoch, ktoré mesto Žilina kúpilo za približne 2,5 mil. eur je výstavba bytových domov nemožná podľa súčasného územného plánu (aj rodinných domov). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dňa 4. septembra 2014 sa uskutočnilo na mestskom úrade v Žiline zasadnutie finančnej komisie. Súčasťou programu bolo Uznesenie č. 35 s názvom Materiál - odpredaj, kúpa, prenájom, zriadenie vecného bremena, zámena, ktoré sa konkrétne v bode č. 11 zaoberalo kúpou pozemkov a to parc.č.KN-C 4940/5, t.tr.p. o výmere 17 799 m2 a parc.č.KN-C 4940/10, t.tr.p. o výmere 26 998 m2 v k. ú. Žilina, zapísaných na LV č. 2100 pre DUXX Group, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 10 Žilina. Jedná sa o pozemky s rozlohou približne 45 000 metrov štvorcových, za ktoré mesto Žilina zaplatí viac ako 2,5 mil. eur. Podľa ÚPN-M Žilina v platnom znení, sú pozemky súčasťou navrhovaných rekreačných a športových plôch a vzťahujú sa naň záväzné regulatívy: základná funkcia: zmiešaná, šport, rekreácia, s vysokým podielom zelene doplnková funkcia: možnosť zástavby objektmi súvisiacimi so športovo - rekreačnou funkciou prípustné funkcie: športovo-rekreačné funkcie, odpočinkové plochy, dopravné a technické vybavenie, parky, verejná zeleň a detské ihriská neprípustné funkcie: rodinné domy, bytové domy, zariadenia výroby, samostatne stojace individuálne garáže, nehygienické prevádzky, prevádzky náročné na dopravu a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zápisnice zo zasadnutia finančnej komisie na Mestskom úrade v Žiline je pravdou, že na daných pozemkoch, ktoré mesto Žilina kúpilo za približne 2,5 mil. eur je výstavba bytových domov nemožná podľa súčasného územného plánu (aj rodinných domov). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dňa 4. septembra 2014 sa uskutočnilo na mestskom úrade v Žiline zasadnutie finančnej komisie. Súčasťou programu bolo Uznesenie č. 35 s názvom Materiál - odpredaj, kúpa, prenájom, zriadenie vecného bremena, zámena, ktoré sa konkrétne v bode č. 11 zaoberalo kúpou pozemkov a to parc.č.KN-C 4940/5, t.tr.p. o výmere 17 799 m2 a parc.č.KN-C 4940/10, t.tr.p. o výmere 26 998 m2 v k. ú. Žilina, zapísaných na LV č. 2100 pre DUXX Group, spol. s r.o., so sídlom Vajanského 10 Žilina. Jedná sa o pozemky s rozlohou približne 45 000 metrov štvorcových, za ktoré mesto Žilina zaplatí viac ako 2,5 mil. eur. Podľa ÚPN-M Žilina v platnom znení, sú pozemky súčasťou navrhovaných rekreačných a športových plôch a vzťahujú sa naň záväzné regulatívy: základná funkcia: zmiešaná, šport, rekreácia, s vysokým podielom zelene doplnková funkcia: možnosť zástavby objektmi súvisiacimi so športovo - rekreačnou funkciou prípustné funkcie: športovo-rekreačné funkcie, odpočinkové plochy, dopravné a technické vybavenie, parky, verejná zeleň a detské ihriská neprípustné funkcie: rodinné domy, bytové domy, zariadenia výroby, samostatne stojace individuálne garáže, nehygienické prevádzky, prevádzky náročné na dopravu a iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["nemožná", "Uznesenie č. 35", "ÚPN-M"], "url": ["http://www.zilinak.sk/prispevky/833/mesto-zilina-kupilo-pozemok-na-solinkach-za-2-500-000-eur", "http://zilinanet.sk/userfiles/2014/Komisie/financna/zapisnica_financna_20140904.pdf", "http://zilinanet.sk/userfiles/2014/Komisie/financna/zapisnica_financna_20140904.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:30.641323+00:00"}
{"id": "vr17606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17606", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...bolo porušené medzinárodné právo, keďže Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko zaútočili na suverénnu krajinu. A to zakazuje charta OSN, pokiaľ nie je súhlas Bezpečnostnej rady OSN a ten tu nebol.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa týka leteckého útoku na Sýrske jednotky, ktorý vykonali vzdušné sily USA, Veľkej Británie a Francúzska v noci na sobotu 14. apríla 2018. Charta OSN povoľuje podobný útok len po schválení Bezpečnostnej rady OSN alebo v prípade sebaobrany, o čo v tomto prípade nešlo. Jednoznačný verdikt k tomuto výrok by bolo možné dať až po posúdení aktu vo forme rozsudku medzinárodného súdu, k čomu nedošlo a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Charta OSN vo svojom článku 53 hovorí, že kde je to vhodné, Bezpečnostná rada OSN použije dohody alebo orgány k donucovacím akciám pod svojim vlastným vedením, pričom bez zmocnenia Rady bezpečnosti to možné nie je. Výnimkou je situácia, kedy by sa nepriateľský štát spojencov z druhej svetovej vojny pokúsil o obnovenie agresívnej politiky a bolo by treba zabrániť ďalšej agresii. V článku 2 Charta zaväzuje signatárov zdržať sa použitia sily a tým narušiť teritoriálnu integritu a politickú suverenitu iného štátu. Ďalej článok 51 umožňuje individuálnu alebo kolektívnu obranu členovi OSN do času, kým BR OSN neučiní vlastné opatrenia k udržaniu medzinárodného mieru. Funkciou útoku USA bolo zabraniť režimu Bašára Assada znovu použiť chemické zbrane proti svojmu obyvateľstvu(\" deter the regime from using chemical weapons again \"), nešlo teda o sebaobranu USA. Politickí predstavitelia USA, Británie a Francúzska obhajovali zákonnosť útoku tým, že nešlo o zmenu režimu ani o miešanie sa do občianskej vojny, na ich stranu sa postavil napríklad predstavitelia NATO a EÚ, podobne je to názor niektorých analytikov . Sýrsky režim a Rusko hovoria o porušení Charty OSN. Právni experti sa vo väčšine zhodujú , že útok bez súhlasu RB OSN je skutočne porušením Charty OSN. Niektorí však argumentujú legitmnosťou tohto činu - napríklad v rámci Responsibility to protect , medzinárodného právneho aktu, ktorý vytvára základ pre humanitárne intervencie, by bol útok na Sýriu oprávnený - štáty by mali zasiahnuť proti masívnemu porušovaniu ľudských práv aj v prípade, keď medzinárodná komunita zlyhá a nezasiahne. Podobne argumentovala aj britská premiérka Theresa May . O odsúdenie útoku ako porušenia samotnou Radou bezpečnosti OSN sa pokúsili predložením návrhu na hlasovanie Rusi. Samozrejme, k odhlasovaniu tohto návrhu nedošlo, k ruskému názoru sa pridali z 15 členov len Bolívia a Čína. Richard Haas , šéf amerického think-tanku zaoberajúceho sa zahraničnou politikou napríklad už v minulosti tvrdil, že Rada bezpečnosti OSN nemá jedinečné a výlučné právo určiť, čo je legálne a legitímne: \" The U.N. Security Council is not the sole or unique custodian about what is legal and what is legitimate, and, as many have pointed out, it was bypassed at the time of Kosovo. To say only the U.N. Security Council can make something legitimate seems to me to be a position that cannot be supported because it would allow in this case a country like Russia to be the arbiter of international law and, more broadly, international relations. \" Celé originálne znenie článku 53 je nasledovné: \"1. The Security Council shall, where appropriate, utilize such regional arrangements or agencies for enforcement action under its authority. But no enforcement action shall be taken under regional arrangements or by regional agencies without the authorization of the Security Council, with the exception of measures against any enemy state, as defined in paragraph 2 of this Article, provided for pursuant to Article 107 or in regional arrangements directed against renewal of aggressive policy on the part of any such state, until such time as the Organization may, on request of the Governments concerned, be charged with the responsibility for preventing further aggression by such a state. 2. The term enemy state as used in paragraph 1 of this Article applies to any state which during the Second World War has been an enemy of any signatory of the present Charter. \" Článok 51 : \" Nothing in the present Charter shall impair the inherent right of individual or collective self-defence if an armed attack occurs against a Member of the United Nations, until the Security Council has taken measures necessary to maintain international peace and security. Measures taken by Members in the exercise of this right of self-defence shall be immediately reported to the Security Council and shall not in any way affect the authority and responsibility of the Security Council under the present Charter to take at any time such action as it deems necessary in order to maintain or restore international peace and security. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka leteckého útoku na Sýrske jednotky, ktorý vykonali vzdušné sily USA, Veľkej Británie a Francúzska v noci na sobotu 14. apríla 2018. Charta OSN povoľuje podobný útok len po schválení Bezpečnostnej rady OSN alebo v prípade sebaobrany, o čo v tomto prípade nešlo. Jednoznačný verdikt k tomuto výrok by bolo možné dať až po posúdení aktu vo forme rozsudku medzinárodného súdu, k čomu nedošlo a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Charta OSN vo svojom článku 53 hovorí, že kde je to vhodné, Bezpečnostná rada OSN použije dohody alebo orgány k donucovacím akciám pod svojim vlastným vedením, pričom bez zmocnenia Rady bezpečnosti to možné nie je. Výnimkou je situácia, kedy by sa nepriateľský štát spojencov z druhej svetovej vojny pokúsil o obnovenie agresívnej politiky a bolo by treba zabrániť ďalšej agresii. V článku 2 Charta zaväzuje signatárov zdržať sa použitia sily a tým narušiť teritoriálnu integritu a politickú suverenitu iného štátu. Ďalej článok 51 umožňuje individuálnu alebo kolektívnu obranu členovi OSN do času, kým BR OSN neučiní vlastné opatrenia k udržaniu medzinárodného mieru. Funkciou útoku USA bolo zabraniť režimu Bašára Assada znovu použiť chemické zbrane proti svojmu obyvateľstvu(\" deter the regime from using chemical weapons again \"), nešlo teda o sebaobranu USA. Politickí predstavitelia USA, Británie a Francúzska obhajovali zákonnosť útoku tým, že nešlo o zmenu režimu ani o miešanie sa do občianskej vojny, na ich stranu sa postavil napríklad predstavitelia NATO a EÚ, podobne je to názor niektorých analytikov . Sýrsky režim a Rusko hovoria o porušení Charty OSN. Právni experti sa vo väčšine zhodujú , že útok bez súhlasu RB OSN je skutočne porušením Charty OSN. Niektorí však argumentujú legitmnosťou tohto činu - napríklad v rámci Responsibility to protect , medzinárodného právneho aktu, ktorý vytvára základ pre humanitárne intervencie, by bol útok na Sýriu oprávnený - štáty by mali zasiahnuť proti masívnemu porušovaniu ľudských práv aj v prípade, keď medzinárodná komunita zlyhá a nezasiahne. Podobne argumentovala aj britská premiérka Theresa May . O odsúdenie útoku ako porušenia samotnou Radou bezpečnosti OSN sa pokúsili predložením návrhu na hlasovanie Rusi. Samozrejme, k odhlasovaniu tohto návrhu nedošlo, k ruskému názoru sa pridali z 15 členov len Bolívia a Čína. Richard Haas , šéf amerického think-tanku zaoberajúceho sa zahraničnou politikou napríklad už v minulosti tvrdil, že Rada bezpečnosti OSN nemá jedinečné a výlučné právo určiť, čo je legálne a legitímne: \" The U.N. Security Council is not the sole or unique custodian about what is legal and what is legitimate, and, as many have pointed out, it was bypassed at the time of Kosovo. To say only the U.N. Security Council can make something legitimate seems to me to be a position that cannot be supported because it would allow in this case a country like Russia to be the arbiter of international law and, more broadly, international relations. \" Celé originálne znenie článku 53 je nasledovné: \"1. The Security Council shall, where appropriate, utilize such regional arrangements or agencies for enforcement action under its authority. But no enforcement action shall be taken under regional arrangements or by regional agencies without the authorization of the Security Council, with the exception of measures against any enemy state, as defined in paragraph 2 of this Article, provided for pursuant to Article 107 or in regional arrangements directed against renewal of aggressive policy on the part of any such state, until such time as the Organization may, on request of the Governments concerned, be charged with the responsibility for preventing further aggression by such a state. 2. The term enemy state as used in paragraph 1 of this Article applies to any state which during the Second World War has been an enemy of any signatory of the present Charter. \" Článok 51 : \" Nothing in the present Charter shall impair the inherent right of individual or collective self-defence if an armed attack occurs against a Member of the United Nations, until the Security Council has taken measures necessary to maintain international peace and security. Measures taken by Members in the exercise of this right of self-defence shall be immediately reported to the Security Council and shall not in any way affect the authority and responsibility of the Security Council under the present Charter to take at any time such action as it deems necessary in order to maintain or restore international peace and security. \" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["útoku", "článku", "", "článku 2", "článok 51", "Funkciou útoku", "obhajovali", "niektorých", "analytikov", "hovoria", "zhodujú", "Responsibility to protect", "Theresa May", "hlasovanie", "Richard Haas", "článku 53", "Článok 51"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/1728466-utok-v-syrii-usa-prvykrat-nasadili-neviditelne-rakety-najviac-striel-odpalil-americky-kriznik", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-viii/index.html", "http://www.osn.cz/wp-content/uploads/2015/03/charta-organizace-spojenych-narodu-a-statut-mezinarodniho-soudniho-dvora.pdf", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-i/index.html", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-vii/index.html", "https://www.defense.gov/News/News-Releases/News-Release-View/Article/1144598/statement-from-pentagon-spokesman-capt-jeff-davis-on-us-strike-in-syria/", "https://edition.cnn.com/2018/04/14/politics/syria-strikes-russia-us-response-intl/index.html", "https://www.reuters.com/article/us-usa-syria-un-analysis/analysis-u-s-could-look-beyond-u-n-security-council-in-any-syria-strike-idUSBRE97Q03Q20130827", "https://www.justsecurity.org/39674/syrian-strikes-violate-u-n-charter-constitution/", "https://edition.cnn.com/2018/04/14/politics/syria-strikes-russia-us-response-intl/index.html", "https://www.nytimes.com/2013/09/04/opinion/on-syria-a-un-vote-isnt-optional.html", "https://www.politico.com/magazine/story/2017/04/donald-trump-syria-attack-legal-215022", "http://www.bbc.com/news/world-middle-east-43766556", "https://www.washingtonpost.com/world/national-security/after-syria-attack-us-and-russia-tensions-rise-but-military-confrontation-fears-ease/2018/04/14/d7a48d32-3fdb-11e8-a7d1-e4efec6389f0_story.html?utm_term=.feef78682382", "https://www.reuters.com/article/us-usa-syria-un-analysis/analysis-u-s-could-look-beyond-u-n-security-council-in-any-syria-strike-idUSBRE97Q03Q20130827", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-viii/index.html", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-vii/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:41.760785+00:00"}
{"id": "vr13896", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13896", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...ciele rozpočtu medziročne klesajú...dosahujeme znižovanie verejného dlhu.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dáta získané z viacerých zdrojov ukazujú, že verejný dlh skutočne medziročne klesá a teda dochádza k znižovaniu deficitu verejných financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov (graf) Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlh verejných financií skutočne medziročne klesá. Ešte v roku 2013 experti RRZ zaznamenali nárast dlhu o 2,5%, avšak už v ďalšom roku deficit verejných financií poklesol o 1,1% a v roku 2015 o ďalších 0,7%. RRZ hodnotila aj rozpočet verejnej správy na roky 2016-2018, pričom na grafe zobrazujúcom medziročný vývoj verejného dlhu od roku 2008, je tiež evidentný pokles deficitu verejných financií. Aj v materiále Ministerstva financií SR s názvom Program stability Slovenskej republiky na roky 2014-2017 je na strane 6 v grafe znázornený vývoj hrubého a čistého dlhu od roku 2010 (% HDP), pričom je tu badateľný medziročný pokles v posledných 2 kalendárnych rokov (2014 a 2015). V nasledujúcich rokoch sa podľa dokumentu MF SR predpokladá pokračovanie znižovania verejného dlhu. Článok denníka Pravda , prebraný od agentúry SITA pojednáva o spokojnosti Európskej komisie z už dnes schváleným rozpočtom Slovenska na rok 2016. Rozpočet SR podľa Komisie spĺňa všetky potrebné kritériá, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dáta získané z viacerých zdrojov ukazujú, že verejný dlh skutočne medziročne klesá a teda dochádza k znižovaniu deficitu verejných financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov (graf) Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dlh verejných financií skutočne medziročne klesá. Ešte v roku 2013 experti RRZ zaznamenali nárast dlhu o 2,5%, avšak už v ďalšom roku deficit verejných financií poklesol o 1,1% a v roku 2015 o ďalších 0,7%. RRZ hodnotila aj rozpočet verejnej správy na roky 2016-2018, pričom na grafe zobrazujúcom medziročný vývoj verejného dlhu od roku 2008, je tiež evidentný pokles deficitu verejných financií. Aj v materiále Ministerstva financií SR s názvom Program stability Slovenskej republiky na roky 2014-2017 je na strane 6 v grafe znázornený vývoj hrubého a čistého dlhu od roku 2010 (% HDP), pričom je tu badateľný medziročný pokles v posledných 2 kalendárnych rokov (2014 a 2015). V nasledujúcich rokoch sa podľa dokumentu MF SR predpokladá pokračovanie znižovania verejného dlhu. Článok denníka Pravda , prebraný od agentúry SITA pojednáva o spokojnosti Európskej komisie z už dnes schváleným rozpočtom Slovenska na rok 2016. Rozpočet SR podľa Komisie spĺňa všetky potrebné kritériá, je v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "RRZ", "Program stability Slovenskej republiky na roky 2014-2017", "Pravda"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/200/aktualny-vyvoj-dlhu-sr", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/116/grafy", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/sp2014_slovakia_sk.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374110-k-rozpoctu-slovenska-brusel-nema-vyhrady-k-rakuskemu-ano/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:00.439362+00:00"}
{"id": "vr38462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38462", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Maďarská ústava začína len národom a zahrňuje ako ústavnoprávneho činiteľa alebo štátotvorného činiteľa aj štátnych občanov SR, Rumunska, Srbska a Ukrajiny.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V preambule maďarskej Ústavy sa konkrétne nevymenúva, ktorých občanov iných štátov zahrňuje pod slovo národ.Nikde sa nepíše, že zahŕňa aj občanov iných štátov ako ústavnoprávnych a štátotvorných. Na konci sa však píše, že tento základný zákon štátu je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti.", "analysis_paragraphs": ["V preambule maďarskej Ústavy sa konkrétne nevymenúva, ktorých občanov iných štátov zahrňuje pod slovo národ.Nikde sa nepíše, že zahŕňa aj občanov iných štátov ako ústavnoprávnych a štátotvorných. Na konci sa však píše, že tento základný zákon štátu je zmluvou medzi Maďarmi minulosti, súčasnosti a budúcnosti."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:51.314818+00:00"}
{"id": "vr29926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29926", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...vyhlásenia Angely Merkelovej. Ona spustila vlnu (migračnú, pozn.)", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa ČTK a SITA sa nemecká kancelárka Merkelová vyjadrila o integrácii utečencov do nemeckej spoločnosti . Ponúka pomoc migrantom pri hľadaní práce a výuke nemeckého jazyka. Nemecko by sa malo poučiť z migračnej vlny, ktorú zažilo v 60.rokoch minulého storočia. Za najvyšiu prioritu kladie integráciu utečencov. \"Kancelárka už v úvode tohto týždňa informovala o šiestich miliardách eur vyčlenených na dodatočné výdavky spojené s ubytovaním 800 000 žiadateľov o azyl, ktorých príchod sa očakáva do konca roka.\" V českých médiách sa spomínajú nádejné slova Merkelovej, ktoré hovoria, že pokiaľ integrácia prebehne dobre, prinesie to viac príležitosti ako zisk. Pre migrantov pozitívny prístup nemeckej kancelárky otvára brány lepšieho života priamo v Nemecku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ČTK a SITA sa nemecká kancelárka Merkelová vyjadrila o integrácii utečencov do nemeckej spoločnosti . Ponúka pomoc migrantom pri hľadaní práce a výuke nemeckého jazyka. Nemecko by sa malo poučiť z migračnej vlny, ktorú zažilo v 60.rokoch minulého storočia. Za najvyšiu prioritu kladie integráciu utečencov. \"Kancelárka už v úvode tohto týždňa informovala o šiestich miliardách eur vyčlenených na dodatočné výdavky spojené s ubytovaním 800 000 žiadateľov o azyl, ktorých príchod sa očakáva do konca roka.\" V českých médiách sa spomínajú nádejné slova Merkelovej, ktoré hovoria, že pokiaľ integrácia prebehne dobre, prinesie to viac príležitosti ako zisk. Pre migrantov pozitívny prístup nemeckej kancelárky otvára brány lepšieho života priamo v Nemecku."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["integrácii utečencov do nemeckej spoločnosti", "integrácia", "DenníkN"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/367084-merkelova-ekonomicki-migranti-nebudu-moct-v-nemecku-zostat/", "http://zpravy.e15.cz/zahranicni/politika/merkelova-ekonomicti-migranti-musi-z-nemecka-odejit-1225733", "https://dennikn.sk/239558/preco-nemci-migrantov-potrebuju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:26.451085+00:00"}
{"id": "vr32625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32625", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Keď vláda (Ivety Radičovej, pozn.), pripravovala transformáciu štátnych nemocníc, tak miesto toho, aby ich ozdravila, ich išla transformovať...", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda Ivety Radičovej sa snažila najskôr oddlžiť, resp. zmazať dlh nemocníc, neskôr ich transformovať. Inými slovami oddlženie nemocníc bolo podmienku na neskoršiu transformáciu. Podľa tlačovej správy ministerstva zdravotníctva z 8. septembra 2011 poslanci schválili použitie verejných financií vo výške 350 miliónov na ozdravenie nemocníc: \"Poslanci Národnej rady SR dnes (8. septembra 2011) odsúhlasili použitie štátnych finančných aktív vo výške 350 mil. eur na oddlženie nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR. Ak sa k tejto sume priráta 130 miliónov eur ako odpustenie návratnej pôžičky týmto zdravotníckym zariadeniam , znamená to, že spolu takmer pol miliardy eur je určených na oddlženie. Ide o mimoriadne dôležitý krok, ktorý je jednou z podmienok úspešného zvládnutia celého procesu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti .\" Použitie štátnych aktív vo výške 350 miliónov eur a odpustenie návratnej pôžičky vo výške 130 malo byť súčasťou oddlženia nemocníc v pôsobnosti MZ SR. Oddlženie bolo jednou z podmienok následnej transformácie. Cieľom transformácie malo byť zlepšiť hospodárenie a efektivitu nemocníc: \"Transformácia nie je len technická zmena právnej formy, je to predovšetkým radikálna zmena v hospodárení, transparentnosti, efektívnosti a v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako zavádzajúci, pretože vláda Ivety Radičovej sa snažila najskôr oddlžiť, resp. zmazať dlh nemocníc, neskôr ich transformovať. Inými slovami oddlženie nemocníc bolo podmienku na neskoršiu transformáciu. Podľa tlačovej správy ministerstva zdravotníctva z 8. septembra 2011 poslanci schválili použitie verejných financií vo výške 350 miliónov na ozdravenie nemocníc: \"Poslanci Národnej rady SR dnes (8. septembra 2011) odsúhlasili použitie štátnych finančných aktív vo výške 350 mil. eur na oddlženie nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR. Ak sa k tejto sume priráta 130 miliónov eur ako odpustenie návratnej pôžičky týmto zdravotníckym zariadeniam , znamená to, že spolu takmer pol miliardy eur je určených na oddlženie. Ide o mimoriadne dôležitý krok, ktorý je jednou z podmienok úspešného zvládnutia celého procesu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti .\" Použitie štátnych aktív vo výške 350 miliónov eur a odpustenie návratnej pôžičky vo výške 130 malo byť súčasťou oddlženia nemocníc v pôsobnosti MZ SR. Oddlženie bolo jednou z podmienok následnej transformácie. Cieľom transformácie malo byť zlepšiť hospodárenie a efektivitu nemocníc: \"Transformácia nie je len technická zmena právnej formy, je to predovšetkým radikálna zmena v hospodárení, transparentnosti, efektívnosti a v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?poslanci-schvalili-350-milionov-eur-na-ozdravenie-nemocnic"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:04.954000+00:00"}
{"id": "vr37921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37921", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Však váš predseda Fico povedal, že zle odhadol lojálnosť národnostných menšín na Slovensku, že sú oveľa lojálnejšie.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v rozhovore pre agentúru SITA povedal: \" Rozhodnutie voličov dať prednosť Mostu-Híd pred SMK sa dá hodnotiť ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k štátu. Možno sme všetci podcenili a mysleli sme si, že keď SMK zamáva vlajkou na barikáde, tak všetci slovenskí Maďari okamžite budú za nimi utekať a budú si vyberať maďarské občianstvo a budú z tejto krajiny sa snažiť odísť duševne, mentálne vo vzťahu k tejto krajine. Nie je to tak. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.\"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v rozhovore pre agentúru SITA povedal: \" Rozhodnutie voličov dať prednosť Mostu-Híd pred SMK sa dá hodnotiť ako prejav určitej miery lojality slovenských Maďarov k štátu. Možno sme všetci podcenili a mysleli sme si, že keď SMK zamáva vlajkou na barikáde, tak všetci slovenskí Maďari okamžite budú za nimi utekať a budú si vyberať maďarské občianstvo a budú z tejto krajiny sa snažiť odísť duševne, mentálne vo vzťahu k tejto krajine. Nie je to tak. Toto je pre mňa veľmi príjemné prekvapenie.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/fico-podcenili-sme-lojalitu-slovenskyc/277248-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:56.165673+00:00"}
{"id": "vr17633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17633", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...FPÖ, Strana slobodných, ktorá je dnes súčasťou vládnej koalície, má ministerku zahraničných vecí a je to práve Strana slobodných, ktorá má podpísanú zmluvu o priateľstve a spolupráci s najväčšou ruskou stranou Jednotné Rusko, ktoré, akoby náhodou, má aj prezidenta Putina.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúska vládna krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a strana Jednotné Rusko podpísali 19. decembra 2018 memorandum o užšej spolupráci. Ministerkou zahraničných vecí Rakúska je v súčasnosti Karin Kneisslová , ktorá bola ako nestraníčka nominovaná práve vládnou stranou FPÖ. Spomínaná ruská strana podporovala Vladimíra Putina v posledných ruských prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili 18. marca 2018 a na ktorých Putin kandidoval ako nezávislý kandidát . Podľa vyjadrenia súčasného lídra strany Jednotné Rusko Dmitrija Medvedeva, bol Vladimír Putin vždy jej nesporný vodca. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana FPÖ a strana Jednotné Rusko podpísali 19. decembra 2018 memorandum o užšej spolupráci. „ Dokument podpísali líder FPÖ Heinz-Christian Strache a podpredseda ruskej Štátnej dumy Sergej Železňak. Obe strany sa zaviazali, že posilnia politické a ekonomické väzby medzi Viedňou a Moskvou. Takisto sľúbili, že \"posilnia priateľstvo a vzdelávanie mladých generácií v duchu patriotizmu.“ Vladimír Putin kandidoval v posledných prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili 18. marca 2018 ako nezávislý kandidát . Podporu mu ale vyjadrila najsilnejšia ruská politická strana Jednotné Rusko, na ktorej čele bol medzi rokmi 2008 až 2012 a ktorej súčasný líder Dmitrij Medvedev vo vystúpení pripomenul, že tento rok uplynulo 16 rokov od jej založenia a počas všetkých týchto rokov pri nej bol len jeden nesporný vodca, ktorého podporuje absolútna väčšina občanov krajiny - Vladimir Vladimirovič Putin.", "analysis_paragraphs": ["Rakúska vládna krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) a strana Jednotné Rusko podpísali 19. decembra 2018 memorandum o užšej spolupráci. Ministerkou zahraničných vecí Rakúska je v súčasnosti Karin Kneisslová , ktorá bola ako nestraníčka nominovaná práve vládnou stranou FPÖ. Spomínaná ruská strana podporovala Vladimíra Putina v posledných ruských prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili 18. marca 2018 a na ktorých Putin kandidoval ako nezávislý kandidát . Podľa vyjadrenia súčasného lídra strany Jednotné Rusko Dmitrija Medvedeva, bol Vladimír Putin vždy jej nesporný vodca. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana FPÖ a strana Jednotné Rusko podpísali 19. decembra 2018 memorandum o užšej spolupráci. „ Dokument podpísali líder FPÖ Heinz-Christian Strache a podpredseda ruskej Štátnej dumy Sergej Železňak. Obe strany sa zaviazali, že posilnia politické a ekonomické väzby medzi Viedňou a Moskvou. Takisto sľúbili, že \"posilnia priateľstvo a vzdelávanie mladých generácií v duchu patriotizmu.“ Vladimír Putin kandidoval v posledných prezidentských voľbách, ktoré sa uskutočnili 18. marca 2018 ako nezávislý kandidát . Podporu mu ale vyjadrila najsilnejšia ruská politická strana Jednotné Rusko, na ktorej čele bol medzi rokmi 2008 až 2012 a ktorej súčasný líder Dmitrij Medvedev vo vystúpení pripomenul, že tento rok uplynulo 16 rokov od jej založenia a počas všetkých týchto rokov pri nej bol len jeden nesporný vodca, ktorého podporuje absolútna väčšina občanov krajiny - Vladimir Vladimirovič Putin."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["podpísali", "Karin Kneisslová", "nezávislý kandidát", "vyjadrenia", "podpísali", "nezávislý kandidát", "Podporu", "na ktorej čele"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/20414609/fpo-a-jednotne-rusko-podpisali-memorandum-o-uzsej-spolupraci.html#ixzz5CsWJWuKF", "http://www.teraz.sk/zahranicie/novou-sefkou-rakuskej-diplomacie-bude-ex/298273-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/547910/putin-nepojde-do-volieb-ako-strannicky-kandidat/", "https://hnonline.sk/svet/1664945-jednotne-rusko-oficialne-podporilo-putinovu-kandidaturu-na-prezidenta-ten-poslal-tvrdy-odkaz-do-zahranicia", "https://svet.sme.sk/c/20414609/fpo-a-jednotne-rusko-podpisali-memorandum-o-uzsej-spolupraci.html#ixzz5CsWJWuKF", "https://www.aktuality.sk/clanok/547910/putin-nepojde-do-volieb-ako-strannicky-kandidat/", "https://hnonline.sk/svet/1664945-jednotne-rusko-oficialne-podporilo-putinovu-kandidaturu-na-prezidenta-ten-poslal-tvrdy-odkaz-do-zahranicia", "http://www.teraz.sk/spravy/novy-rusky-prezident-vladimir-putin-od/6046-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:32.361583+00:00"}
{"id": "vr14814", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14814", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) samozrejme jeden dôležitý bod, ktorý sa viaže tiež k iniciatíve Štrngám za zmenu, ktorú podpísal aj Most, aj Sieť a to odkrytie schránkových firiem (..)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatívu Štrngám za zmenu podpísali politické strany Sieť a Most-Híd na konci januára 2016, neskôr sa pridali aj strany OĽaNO-NOVA , SaS , KDH a SMK . Išlo o verejný záväzok, že ak sa strany dostanú do parlamentu (alebo do vlády), budú aktívne podporovať a presadzovať návrhy iniciatívy, ktoré sa týkali polície, verejnej kontroly, prokurátorov, opatrení na zvýšenie zodpovednosti súdov, sfunkčnenie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) alebo odkrývanie schránkových firiem (bod 5 v dokumente Štrngám za zmenu (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štrngám za zmenu bola iniciatívou mimovládnych organizácií Inštitútu SGI , Nadácie Pontis , Nadácie Zastavme korupciu a VIA IURIS , aby sa politické strany pred voľbami verejne zaviazali, že budú podporovať a presadzovať protikorupčné opatrenia. Mimovládne organizácie oslovili tých osem politických strán z kandidujúcich v marcových voľbách, ktoré podľa prieskumov mali šancu sa dostať do parlamentu. K iniciatíve sa prihlásilo šesť strán, Most-Híd, Sieť, OĽaNO-NOVA, SaS, KDH a SMK (zdroj: sme.sk ). Riaditeľ VIA IURIS, Milan Šagát ich ochotu komentoval takto: \" Medzi kandidujúcimi politickými stranami, s ktorými sme mali možnosť diskutovať, vznikla zhoda v potrebe presadiť systémové opatrenia v boji proti korupcii. Naše návrhy hodnotili ako vecné a konštruktívne. Strany Smer a SNS verejný záväzok neprijali. Sme presvedčení, že protikorupčná agenda musí byť agendou pravice aj ľavice, pretože systémová korupcia má zhubný vplyv na kvalitu života všetkých ľudí \" (zdroj: strngamzazmenu.sk ) Predseda strany Sieť Radoslav Procházka podpis iniciatívy komentoval týmito slovami: \" K záväzkom iniciatívy Štrngáme za zmenu sme sa prihlásili z presvedčenia, že je dôležité ich naplniť a že je to zároveň reálny cieľ. Veríme v právo verejnosti na kontrolu moci a sme presvedčení, že verejná kontrola má aj silný preventívny účinok. My sme sa prihlásili k ambícii premeniť náš plán pre Slovensko na základe programu novej vlády a tieto záväzky sa stali súčasťou tohto plánu \" (zdroj: TASR.sk ) Dokument Štrngám za zmenu (.pdf) ponúka riešenie v šiestich oblastiach: polícia, prokuratúra, súdy, najvyšší kontrolný úrad, schránkové firmy a prikrmovanie úradných osôb. Návrhy týkajúce sa schránkových firiem sú predstavené v časti \"Odkryme schránkové firmy\" ( dokument (.pdf), s. 17), kde sú ponúknuté tri konkrétne legislatívne úpravy: Povinnosť každého subjektu, ktorý vstupuje do obchodného vzťahu so štátom, byť registrovaný vo verejnom registri, Stanovenie minimálneho finančného limitu pre povinný zápis do registra a Postihovanie zápisu nepravdivých údajov do registra.", "analysis_paragraphs": ["Iniciatívu Štrngám za zmenu podpísali politické strany Sieť a Most-Híd na konci januára 2016, neskôr sa pridali aj strany OĽaNO-NOVA , SaS , KDH a SMK . Išlo o verejný záväzok, že ak sa strany dostanú do parlamentu (alebo do vlády), budú aktívne podporovať a presadzovať návrhy iniciatívy, ktoré sa týkali polície, verejnej kontroly, prokurátorov, opatrení na zvýšenie zodpovednosti súdov, sfunkčnenie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) alebo odkrývanie schránkových firiem (bod 5 v dokumente Štrngám za zmenu (.pdf). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štrngám za zmenu bola iniciatívou mimovládnych organizácií Inštitútu SGI , Nadácie Pontis , Nadácie Zastavme korupciu a VIA IURIS , aby sa politické strany pred voľbami verejne zaviazali, že budú podporovať a presadzovať protikorupčné opatrenia. Mimovládne organizácie oslovili tých osem politických strán z kandidujúcich v marcových voľbách, ktoré podľa prieskumov mali šancu sa dostať do parlamentu. K iniciatíve sa prihlásilo šesť strán, Most-Híd, Sieť, OĽaNO-NOVA, SaS, KDH a SMK (zdroj: sme.sk ). Riaditeľ VIA IURIS, Milan Šagát ich ochotu komentoval takto: \" Medzi kandidujúcimi politickými stranami, s ktorými sme mali možnosť diskutovať, vznikla zhoda v potrebe presadiť systémové opatrenia v boji proti korupcii. Naše návrhy hodnotili ako vecné a konštruktívne. Strany Smer a SNS verejný záväzok neprijali. Sme presvedčení, že protikorupčná agenda musí byť agendou pravice aj ľavice, pretože systémová korupcia má zhubný vplyv na kvalitu života všetkých ľudí \" (zdroj: strngamzazmenu.sk ) Predseda strany Sieť Radoslav Procházka podpis iniciatívy komentoval týmito slovami: \" K záväzkom iniciatívy Štrngáme za zmenu sme sa prihlásili z presvedčenia, že je dôležité ich naplniť a že je to zároveň reálny cieľ. Veríme v právo verejnosti na kontrolu moci a sme presvedčení, že verejná kontrola má aj silný preventívny účinok. My sme sa prihlásili k ambícii premeniť náš plán pre Slovensko na základe programu novej vlády a tieto záväzky sa stali súčasťou tohto plánu \" (zdroj: TASR.sk ) Dokument Štrngám za zmenu (.pdf) ponúka riešenie v šiestich oblastiach: polícia, prokuratúra, súdy, najvyšší kontrolný úrad, schránkové firmy a prikrmovanie úradných osôb. Návrhy týkajúce sa schránkových firiem sú predstavené v časti \"Odkryme schránkové firmy\" ( dokument (.pdf), s. 17), kde sú ponúknuté tri konkrétne legislatívne úpravy: Povinnosť každého subjektu, ktorý vstupuje do obchodného vzťahu so štátom, byť registrovaný vo verejnom registri, Stanovenie minimálneho finančného limitu pre povinný zápis do registra a Postihovanie zápisu nepravdivých údajov do registra."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Sieť", "Most-Híd", "OĽaNO-NOVA", "SaS", "KDH", "SMK", "Štrngám za zmenu", "Štrngám za zmenu", "Inštitútu SGI", "Nadácie Pontis", "Nadácie Zastavme korupciu", "VIA IURIS", "sme.sk", "strngamzazmenu.sk", "TASR.sk", "Štrngám za zmenu", "dokument"], "url": ["https://www.facebook.com/media/set/?set=a.988372217904946.1073741831.948610235214478&type=3", "https://www.facebook.com/media/set/?set=a.986587178083450.1073741830.948610235214478&type=3", "https://www.facebook.com/media/set/?set=a.989011894507645.1073741832.948610235214478&type=3", "https://www.facebook.com/media/set/?set=a.990674304341404.1073741833.948610235214478&type=3", "https://www.facebook.com/media/set/?set=a.996386827103485.1073741834.948610235214478&type=3", "https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1001642846577883.1073741835.948610235214478&type=3", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf", "http://www.strngamzazmenu.sk/", "http://www.governance.sk/index.php?id=1", "http://www.nadaciapontis.sk/", "http://zastavmekorupciu.sk/", "http://www.viaiuris.sk/index.html", "http://domov.sme.sk/c/20105754/protikorupcne-opatrenia-strngam-za-zmenu-prijalo-sest-stran.html", "http://www.strngamzazmenu.sk/protikorupcne-opatrenia-si-osvojilo-6-z-8-politickych-stran-ktore-maju-sancu-dostat-sa-do-parlamentu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/iniciativa-strngam-za-zmenu-pripajaju/179065-clanok.html", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf", "http://www.strngamzazmenu.sk/wp-content/uploads/2015/11/Strngam-za-zmenu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:20.605052+00:00"}
{"id": "vr31954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31954", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A o ďalších 5 % je plán, ktorý bol na ministerstve financií. (reakcia  R. Fica na vyjadrenie J. Figeľa o tom, že zámerom bývalej vlády bolo zvýšenie DPH o 1 %, pozn.)", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Roberta Fica bolo plánované zvyšovanie DPH bývalou vládou \"interným\" materiálom. Podobne podľa SME plán pravice zvýšiť DPH nikto nepotvrdil a existenciu zámeru zvýšiť DPH o 4-5% zásadne odmietajú predstavitelia opozičných strán MostHíd, SDKÚ aj KDH. Keďže sa nám nepodarilo existenciu daného dokumentu dokázať ani vyvrátiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Roberta Fica bolo plánované zvyšovanie DPH bývalou vládou \"interným\" materiálom. Podobne podľa SME plán pravice zvýšiť DPH nikto nepotvrdil a existenciu zámeru zvýšiť DPH o 4-5% zásadne odmietajú predstavitelia opozičných strán MostHíd, SDKÚ aj KDH. Keďže sa nám nepodarilo existenciu daného dokumentu dokázať ani vyvrátiť, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", "SME"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/89120--za-byvalej-vlady-sa-vraj-pripravovalo-zvysenie-dph-o-4-az-5-percent/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6368324/plan-pravice-zvysit-dph-nikto-nepotvrdil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:34.565165+00:00"}
{"id": "vr31482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31482", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ale napríklad spomeniem len na poslednú schôdzu Národnej rady, kedy som sa doslova natrápil. S nekvalitným predložením zákona o fiškálnej rade kde poslanci predložili úplný nezmysel. Ktorý na poslednú chvíľu aj napriek nevôli poslancov som povedal nie. Takto to zákon nedovoľuje, a aj keď na mňa kričali, aj keď s tým nesúhlasili, povedal som, že ako predseda Národnej rady nemôžem dať hlasovať o tomto zákone pokiaľ sa nedohodneme, že navrhovatelia budú s takouto zmenou súhlasiť.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Hrušovský hovorí o poslednej mimoriadnej schôdzi NR SR 29. februára 2012, počas ktorej vznikol spomínaný problém pri predkladaní vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Problém vznikol pri prerokovaní pozmeňujúcich návrhov zákon, ktoré sa týkali zriadenia monitorovacieho výboru finančného riaditeľstva SR, a ktoré s vládny návrhom o verejnom obstarávaní nesúviseli. Nešlo tak o zákon o fiškálnej rade ako uvádza P. Hrušovský. Výrok P. Hrušovského vzhľadom na uvedenie nesprávneho zákona hodnotíme ako zavádzajúci. Mimoriadna schôdza NR SR sa konala 29. februára 2012. Na tejto mimoriadnej schôdzi bol prerokúvaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v ktorom vznikol problém spomínaný P. Hrušovským. Nešlo však o zákon o fiškálnej rade, ale práve spomínaná novela zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne pozmeňujúce návrhy týkajúce sa zriadenia monitorovacieho výboru finančného riaditeľstva SR, ktoré s vládnym návrhom o verejnom obstarávaní nesúviseli . Konkrétne išlo o pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu o verejnom obstarávaní od poslanca Buriana a Kollára, ktoré súviseli z monitorovacím výborom finančného riaditeľstva SR a nie návrhom zákona ako takého. Rokovací poriadok neumožňuje hlasovať o návrhoch, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, bez súhlasu navrhovateľa návrhu zákona. V tomto prípade bola navrhovateľom zákona L. Žitňanská ( reakcia navrhovateľa L. Žitnanskej čas 153:30). Rokovací poriadok § 94: (1) Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu. (2) Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. (3) Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy. Taktiež tieto pozmeňujúce návrhy (Kollára a Buriana) si navzájom odporovali, nebolo možné aby sa schválili spolu. V pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára bolo vymenovanie monitorovacieho výboru do 9. marca a v pozmeňujúcom návrhu poslanca Buriana bola účinnosť zákona ako takého od 31. marca. Inými slovami účinnosť zákona by bola neskôr ako by sa vymenoval samotný monitorovací výbor. L. Žitnanská vyjadrila súhlas s pozmeňujúcim návrhom číslo 4. zo spoločnej správy . Konštatovala však, že pozmeňujúce návrhy (Buriana a Kollára) sú nad rámec zákona. Oba pozmeňujúce návrhy zákona Kollára ako aj Buriana boli schválené. Nakoniec bol ešte predložený a schválený v druhom čítaní ďalší pozmeňujúci návrh zákona od Kollára, ktorý menil účinnosť zákona. Nakoniec bol schválený zákon ako celok aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Hrušovský hovorí o poslednej mimoriadnej schôdzi NR SR 29. februára 2012, počas ktorej vznikol spomínaný problém pri predkladaní vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní. Problém vznikol pri prerokovaní pozmeňujúcich návrhov zákon, ktoré sa týkali zriadenia monitorovacieho výboru finančného riaditeľstva SR, a ktoré s vládny návrhom o verejnom obstarávaní nesúviseli. Nešlo tak o zákon o fiškálnej rade ako uvádza P. Hrušovský. Výrok P. Hrušovského vzhľadom na uvedenie nesprávneho zákona hodnotíme ako zavádzajúci. Mimoriadna schôdza NR SR sa konala 29. februára 2012. Na tejto mimoriadnej schôdzi bol prerokúvaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v ktorom vznikol problém spomínaný P. Hrušovským. Nešlo však o zákon o fiškálnej rade, ale práve spomínaná novela zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne pozmeňujúce návrhy týkajúce sa zriadenia monitorovacieho výboru finančného riaditeľstva SR, ktoré s vládnym návrhom o verejnom obstarávaní nesúviseli . Konkrétne išlo o pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu o verejnom obstarávaní od poslanca Buriana a Kollára, ktoré súviseli z monitorovacím výborom finančného riaditeľstva SR a nie návrhom zákona ako takého. Rokovací poriadok neumožňuje hlasovať o návrhoch, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, bez súhlasu navrhovateľa návrhu zákona. V tomto prípade bola navrhovateľom zákona L. Žitňanská ( reakcia navrhovateľa L. Žitnanskej čas 153:30). Rokovací poriadok § 94: (1) Rozprava sa musí vzťahovať na prerokúvaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu. (2) Pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. (3) Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa odseku 2, predsedajúci nedá o ňom hlasovať. O námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne národná rada bez rozpravy. Taktiež tieto pozmeňujúce návrhy (Kollára a Buriana) si navzájom odporovali, nebolo možné aby sa schválili spolu. V pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára bolo vymenovanie monitorovacieho výboru do 9. marca a v pozmeňujúcom návrhu poslanca Buriana bola účinnosť zákona ako takého od 31. marca. Inými slovami účinnosť zákona by bola neskôr ako by sa vymenoval samotný monitorovací výbor. L. Žitnanská vyjadrila súhlas s pozmeňujúcim návrhom číslo 4. zo spoločnej správy . Konštatovala však, že pozmeňujúce návrhy (Buriana a Kollára) sú nad rámec zákona. Oba pozmeňujúce návrhy zákona Kollára ako aj Buriana boli schválené. Nakoniec bol ešte predložený a schválený v druhom čítaní ďalší pozmeňujúci návrh zákona od Kollára, ktorý menil účinnosť zákona. Nakoniec bol schválený zákon ako celok aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "pozmeňujúce návrhy", "Rokovací poriadok", "reakcia", "spoločnej správy", "Kollára", "Buriana", "schválený", "návrh", "schválený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=619", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=619", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/487/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=619", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29966", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29967", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29971", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=619", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29972"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:30.660628+00:00"}
{"id": "vr33950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33950", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Dokonca aj Nemecko má isté obmedzené možnosti z hľadiska príjmu a práce dôchodcov (možnosť zamestnávateľa dať pracovníkovi výpoveď ak dovŕši dôchodkový vek, pozn.) Podobne sú to Francúzi a naše okolie. Češi...", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v Nemecku pracovný pomer je obmedzený vekom pracovníka. Nie je však pravdou, že v Českej republike by bolo stanovené obmedzenie práce dôchodcu. Takéto obmedzenie nie je ani v prípade zamestnanca štátnej/verejnej správy v Českej republike. Informácie o Francúzsku sa nám nepodarilo dohľadať. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Nemecku pracovný pomer je obmedzený vekom pracovníka. Nie je však pravdou, že v Českej republike by bolo stanovené obmedzenie práce dôchodcu. Takéto obmedzenie nie je ani v prípade zamestnanca štátnej/verejnej správy v Českej republike. Informácie o Francúzsku sa nám nepodarilo dohľadať. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "SITA", "nesúhlasili", "Most-Híd", "návrh", "Nemecku", "Francúzska", "Českej republike", "zákonník práce", "Nemecko", "návrh", "TASR", "Správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=496", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129396/Zakaz-subehu-dochodku-a-prace-pre-stat-by-pomohol-zamestnat-ludi", "http://www.ta3.com/clanok/1020758/host-v-studiu-i-molnarova-o-navrhu-sdku-ds-na-ulahcenie-prepustania-penzistov.html", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=185804", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281923-senior-alebo-mlady-rozhodnut-sa-ma-zamestnavatel/", "http://www.eures.sk/zivotne-a-pracovne-podmienky-v-nemecku-187-1.html#3_10", "http://www.eures.sk/zivotne-a-pracovne-podmienky-vo-francuzsku-9-1.html#2_12", "http://www.eures.sk/print_art.php?cms=3#3_10", "http://www.mpsv.cz/ppropo.php?ID=z262_2006_2#par49", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129396/Zakaz-subehu-dochodku-a-prace-pre-stat-by-pomohol-zamestnat-ludi", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4301", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/129396/Zakaz-subehu-dochodku-a-prace-pre-stat-by-pomohol-zamestnat-ludi", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDUQFjAB&url=http%3A%2F%2Feur-lex.europa.eu%2FLexUriServ%2FLexUriServ.do%3Furi%3DCOM%3A2012%3A0037%3AFIN%3ASK%3APDF&ei=TqStUY3zMYWgtAbAsYGADw&usg=AFQjCNEDESVkBCtzIP_rWLl9c1R0rT-o-Q&sig2=iL-NJ1XODSp1EYhcNk__Ww&bvm=bv.47244034,d.Yms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:08.633801+00:00"}
{"id": "vr16480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16480", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Keď som nastúpil do funkcie primátora Bratislavy, prebral som obrovsky zadlžené mesto, ktorého dlhy dosahovali viac ako 66 % bežných príjmov. To bolo viac ako kritická hranica 60 % stanovená ústavným zákonom. Za štyri roky sme mesto finančne ozdravili a znížili sme jeho dlhy o 40 miliónov eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dlh mesta Bratislava predstavoval v roku 2010, kedy Ftáčnik nastúpil do funkcie primátora, približne 62 % bežných príjmov. Prekračoval tak limit dlhu verejnej správy stanovený na 60 %. Celková hodnota, o ktorú sa znížili dlhy mesta Bratislava počas Ftáčnikovho funkčného obdobia bola približne 17,6 milióna eur a nie 40 miliónov, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z júna 2017 . Milan Ftáčnik bol do funkcie primátora mesta Bratislava zvolený v novembri 2010. Záverečný účet Bratislavy za rok 2010 (Hodnotiaca správa) uvádza, že stav celkových záväzkov k 31. decembra 2010 bol 128 490 000 eur. Bežné príjmy v predchádzajúcom rozpočtovom roku ( 2009 ) boli 205 994 400 eur. Dlh teda dosahoval 62,38 % bežných príjmov. Záverečný účet mesta za rok 2009 (. pdf , s.4) však ďalej uvádza: \" Rozpočtovými zmenami a opatreniami vykonanými na základe uznesení mestského zastupiteľstva a na základe splnomocnenia primátora hlavného mesta SR Bratislavy sa pôvodne schválené bežné príjmy znížili o 3 203,8 tis. € na 205 251,9 tis. €. \" V tomto prípade by dlh v roku 2010 predstavoval 62,6 % príjmov z roku 2009. Ftáčnik teda uvádza vyšší údaj, ako je skutočnosť (o viac ako tri percentuálne body). Stále však platí, že týmto výsledkom mesto prekročilo limit dlhu verejnej správy , ktorý je stanovený na 60 %.", "analysis_paragraphs": ["Dlh mesta Bratislava predstavoval v roku 2010, kedy Ftáčnik nastúpil do funkcie primátora, približne 62 % bežných príjmov. Prekračoval tak limit dlhu verejnej správy stanovený na 60 %. Celková hodnota, o ktorú sa znížili dlhy mesta Bratislava počas Ftáčnikovho funkčného obdobia bola približne 17,6 milióna eur a nie 40 miliónov, ako uvádza Ftáčnik. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z júna 2017 . Milan Ftáčnik bol do funkcie primátora mesta Bratislava zvolený v novembri 2010. Záverečný účet Bratislavy za rok 2010 (Hodnotiaca správa) uvádza, že stav celkových záväzkov k 31. decembra 2010 bol 128 490 000 eur. Bežné príjmy v predchádzajúcom rozpočtovom roku ( 2009 ) boli 205 994 400 eur. Dlh teda dosahoval 62,38 % bežných príjmov. Záverečný účet mesta za rok 2009 (. pdf , s.4) však ďalej uvádza: \" Rozpočtovými zmenami a opatreniami vykonanými na základe uznesení mestského zastupiteľstva a na základe splnomocnenia primátora hlavného mesta SR Bratislavy sa pôvodne schválené bežné príjmy znížili o 3 203,8 tis. € na 205 251,9 tis. €. \" V tomto prípade by dlh v roku 2010 predstavoval 62,6 % príjmov z roku 2009. Ftáčnik teda uvádza vyšší údaj, ako je skutočnosť (o viac ako tri percentuálne body). Stále však platí, že týmto výsledkom mesto prekročilo limit dlhu verejnej správy , ktorý je stanovený na 60 %."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["júna 2017", "2010", "2009", "pdf", "limit dlhu verejnej správy", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://milanftacnik.blog.sme.sk/c/456722/starostovia-v-kraji-treba-riesit-dopravu-a-obmedzene-financne-zdroje.html", "http://bratislava.sk/navrh-zaverecneho-uctu-hlavneho-mesta-slovenskej-republiky-bratislavy/d-11028633/p1=11049947", "http://bratislava.sk/navrh-na-zuctovanie-financnych-vztahov-k-rozpoctu-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-za-rok-2009/d-11024697/p1=11049947", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11024701", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/130/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodp", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11048780", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11028645", "http://bratislava.sk/navrh-zaverecneho-uctu-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-za-rok-2011/d-11033000/p1=11049947"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:20.100529+00:00"}
{"id": "47068", "numeric_id": 47068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47068", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ja viem jednu štatistiku, ktorá je z Rakúska, kde AstraZenecou zaočkovali 140 000 ľudí. Z toho boli vedľajšie následky mali traja takého vážnejšieho charakteru.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 12. marcu rakúsky portál kurier.at uvádza , že lekári zaočkovali Astra Zenecou vyše 130-tisíc ľudí vo veku 20 až 64 rokov. V Rakúsku sa k 11. marcu vyskytli tri prípady tromboembolických príhod u osôb zaočkovaných Astra Zenecou. Jedna kvôli krvným zrazeninám zomrela . Európska lieková agentúra však vydala vyhlásenie, že neexistujú indície, podľa ktorých by za trombózu mohla vakcína. Odborníci upozorňujú na to, že zrazeniny sú v populácii bežné a ročne nimi trpí jeden človek z tisíca. Oproti tomu na koronavírus v Rakúsku za posledné dva mesiace (ku dňu vysielania relácie) zomrelo približne dvetisíc ľudí. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["K 12. marcu rakúsky portál kurier.at uvádza , že lekári zaočkovali Astra Zenecou vyše 130-tisíc ľudí vo veku 20 až 64 rokov. V Rakúsku sa k 11. marcu vyskytli tri prípady tromboembolických príhod u osôb zaočkovaných Astra Zenecou. Jedna kvôli krvným zrazeninám zomrela . Európska lieková agentúra však vydala vyhlásenie, že neexistujú indície, podľa ktorých by za trombózu mohla vakcína. Odborníci upozorňujú na to, že zrazeniny sú v populácii bežné a ročne nimi trpí jeden človek z tisíca. Oproti tomu na koronavírus v Rakúsku za posledné dva mesiace (ku dňu vysielania relácie) zomrelo približne dvetisíc ľudí. Tvrdenie Juraja Krúpu hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "tri", "zomrela", "vydala", "Odborníci", "zomrelo"], "url": ["https://kurier.at/chronik/oesterreich/nach-problemen-mit-astra-zeneca-wie-oesterreich-nun-weiter-impft/401216040", "https://www.kleinezeitung.at/lebensart/gesundheit/5949594/Stopp-in-Daenemark-und-Norwegen_Oesterreich-wird", "https://www.reuters.com/article/uk-health-coronavirus-austria-nurse/austria-suspends-astrazeneca-covid-19-vaccine-batch-after-death-idUKKBN2AZ0AS", "https://www.ema.europa.eu/en/news/covid-19-vaccine-astrazeneca-prac-preliminary-view-suggests-no-specific-issue-batch-used-austria", "https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2020806/", "https://ourworldindata.org/covid-deaths"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:05.924705+00:00"}
{"id": "vr32711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32711", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Čo sú desivé štatistické dáta zo Slovenskej republiky, je, že kým v roku 2001 fajčili školáci, teraz hovoríme o deťoch do 15 rokov len 3 % z nich v 2009 to už bolo 8 %.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V priebehu rokov 2001-2009 sa podiel denne fajčiacich detí do 15 rokov , teda na základných školách, skoro strojnásobil, keď z 3 % v roku 2001 dosiahol v roku 2009 úroveň 7,9 %. Tieto čísla sa týkajú detí fajčiacich denne, pokiaľ ide o deti, ktoré si občas zapália cigaretu, tak to bolo až 9,2 % detí do 15 rokov. Na základe týchto štatistík hodnotíme uvedený výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V priebehu rokov 2001-2009 sa podiel denne fajčiacich detí do 15 rokov , teda na základných školách, skoro strojnásobil, keď z 3 % v roku 2001 dosiahol v roku 2009 úroveň 7,9 %. Tieto čísla sa týkajú detí fajčiacich denne, pokiaľ ide o deti, ktoré si občas zapália cigaretu, tak to bolo až 9,2 % detí do 15 rokov. Na základe týchto štatistík hodnotíme uvedený výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["detí do 15 rokov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6212829/deti-fajcia-uz-v-skole-denne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:44.817843+00:00"}
{"id": "vr33324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33324", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Zákon (zákon o pozemkových spoločenstvách, pozn.) vytvára povinnosť pretransformovania všetkých pozemkových spoločností na Slovensku na právnu podobu s právnou subjektivitou, teda kde sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou 50 a 1 hlas.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný zákon bol prerokovaný 30. januára 2013 a aktuálne v druhom čítaní v NRSR. V znení toho vládneho návrhu Zákona o pozemkových spoločenstvách je pozemkové spoločenstvo právnickou osobou (§ 3) a spoločenstvá bez právnej subjektivity sú povinné podať návrh o zápis do 30. septembra 2013 (§ 31 ods.6) V týchto spoločenstvách sa skutočne rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, ale táto väčšina môže mať 2 podoby ( § 15 ods.2).\n\n\"§ 3\n\nSpoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.\n\n§31\n\nSpoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. septembra 2013 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.\n\n§ 15 (2)\n\nZhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva ; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva , ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.\"\n\nP ôvodný a stále platný Zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 , neurčoval právnu subjektivitu pozemkového spoločenstva. V pôvodnom zákone (§ 19) sa vyžadoval súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov pri hlasovaní o zániku spoločenstva, vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva a zmluve o založení a jej zmeny a doplnky. V ostatných prípadoch stačila nadpolovičná väčšina.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný zákon bol prerokovaný 30. januára 2013 a aktuálne v druhom čítaní v NRSR. V znení toho vládneho návrhu Zákona o pozemkových spoločenstvách je pozemkové spoločenstvo právnickou osobou (§ 3) a spoločenstvá bez právnej subjektivity sú povinné podať návrh o zápis do 30. septembra 2013 (§ 31 ods.6) V týchto spoločenstvách sa skutočne rozhoduje nadpolovičnou väčšinou, ale táto väčšina môže mať 2 podoby ( § 15 ods.2).", "\"§ 3", "Spoločenstvo podľa tohto zákona je právnická osoba.", "§31", "Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. septembra 2013 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri.", "§ 15 (2)", "Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b), d), h) a i) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva ; v ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva , ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.\"", "P ôvodný a stále platný Zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 , neurčoval právnu subjektivitu pozemkového spoločenstva. V pôvodnom zákone (§ 19) sa vyžadoval súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov pri hlasovaní o zániku spoločenstva, vstupe spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva a zmluve o založení a jej zmeny a doplnky. V ostatných prípadoch stačila nadpolovičná väčšina."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["prerokovaný", "aktuálne", "Zákona o pozemkových spoločenstvách", "181/1995"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=321", "http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2518620-o-pozemkovych-spoloenstvach", "http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2518617-o-pozemkovych-spoloenstvach", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-pozemkovych-spolocenstvach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:30.669035+00:00"}
{"id": "50050", "numeric_id": 50050, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50050", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Takmer totožnú štúdiu robilo koncom minulého roku špičkové zariadenie v Austrálii. Nič z toho, o čom hovorí pán splnomocnenec, tam nebolo potvrdené.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Austrálska regulačná agentúra TGA testovala mRNA vakcíny na prítomnosť reziduálnej DNA a výsledky jej analýz nepreukázali žiadne nezrovnalosti, ktoré by potvrdzovali obavy prezentované vládnym splnomocnencom Petrom Kotlárom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV novembri 2024 zverejnila austrálska regulačná agentúra pre lieky Therapeutic Goods Administration (TGA) oficiálnu správu o reziduálnej DNA a endotoxínoch v mRNA vakcínach. Testovanie sa týkalo 28 šarží vakcín Comirnaty (Pfizer) a Spikevax (Moderna), ktoré boli nezávisle analyzované v laboratóriách TGA.\n\nVýsledky ukázali , že všetky testované šarže spĺňali medzinárodne uznávaný limit reziduálnej DNA do 10 ng na dávku, odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podľa TGA „výrobný proces účinne odstraňuje takmer všetku východiskovú DNA a zaisťuje bezpečnú úroveň zvyškových nečistôt.“", "analysis_paragraphs": ["Austrálska regulačná agentúra TGA testovala mRNA vakcíny na prítomnosť reziduálnej DNA a výsledky jej analýz nepreukázali žiadne nezrovnalosti, ktoré by potvrdzovali obavy prezentované vládnym splnomocnencom Petrom Kotlárom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V novembri 2024 zverejnila austrálska regulačná agentúra pre lieky Therapeutic Goods Administration (TGA) oficiálnu správu o reziduálnej DNA a endotoxínoch v mRNA vakcínach. Testovanie sa týkalo 28 šarží vakcín Comirnaty (Pfizer) a Spikevax (Moderna), ktoré boli nezávisle analyzované v laboratóriách TGA.", "Výsledky ukázali , že všetky testované šarže spĺňali medzinárodne uznávaný limit reziduálnej DNA do 10 ng na dávku, odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podľa TGA „výrobný proces účinne odstraňuje takmer všetku východiskovú DNA a zaisťuje bezpečnú úroveň zvyškových nečistôt.“"], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Therapeutic Goods Administration", "ukázali"], "url": ["https://www.tga.gov.au/resources/publication/tga-laboratory-testing-reports/summary-report-residual-dna-and-endotoxin-covid-19-mrna-vaccines-conducted-tga-laboratories?utm_source=chatgpt.com", "https://www.tga.gov.au/resources/publication/tga-laboratory-testing-reports/summary-report-residual-dna-and-endotoxin-covid-19-mrna-vaccines-conducted-tga-laboratories?utm_source=chatgpt.com#:~:text=Residual%20DNA%20Testing,accuracy%20and%20reliability."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:18.815962+00:00"}
{"id": "49284", "numeric_id": 49284, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49284", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ale veď ako rozhodujú súdy v tých jednotlivých kauzách, ktoré sa týkali bývalých vlád, resp. vlád Roberta Fica, a tam predsa, ak si to správne pamätám, tak to skóre je 42:0, že súdy buď právoplatne alebo ešte neprávoplatne rozhodli, že tí ľudia, ktorých Národná kriminálna agentúra z niečoho obvinila, ktorí sú spätí s bývalou vládou, že boli uznaní za vinných.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci „skóre 42:0” je zjednodušené tvrdenie, je pravdou, že bolo zdokumentovaných najmenej 42 prípadov obžalovaných ľudí z éry strany Smer, ktorý boli súdmi uznaní za vinných alebo sa dokonca sami priznali. Tvrdenie Michala Šimečku, že keď už sa prípady korupcie ľudí spojených s vládami Smeru-SD dostanú pred súd, súdy ich uznávajú vinnými, preto hodnotíme ako pravdivé.\n\nDenník N spísal vo svojom článku zoznam ľudí, ktorí boli právoplatne odsúdení, prípadne boli odsúdení prvostupňovým súdom a čakajú na odvolanie. V tomto zozname je 42 osôb, ktoré svoje trestné činy páchali v období vlády Smeru. Mnohí z nich pôsobili v oblastiach spojených so štátnou mocou, akými sú polícia, finančná správa, úrady či tajná služba a mali teda priamé či nepriame spojenie s vtedajšou vládnou garnitúrou. V niektorých kauzách rozhodnutie súdu ešte nie je právoplatné.\n\nNie všetci obvinení vo veľkých kauzách boli nakoniec súdom odsúdení. Špecializovaný trestný súd napríklad oslobodil bývalú predsedníčku žilinského krajského súdu Evu Kyselovú. Obžalovaná bola z brania úplatkov za rozhodnutia v prospech páchateľov. Kľúčovým svedkom bol bývalý sudca Pavol Polka, ktorý však na súde odmietol vypovedať.\n\nV niekoľkých exponovaných pripadoch zas rozhodol Maroš Žilinka o zrušení obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného zákona. Generálny prokurátor cez tento mimoriadny opravný prostriedok zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane Roberta Fica , Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra či Martina Borguľu .", "analysis_paragraphs": ["Hoci „skóre 42:0” je zjednodušené tvrdenie, je pravdou, že bolo zdokumentovaných najmenej 42 prípadov obžalovaných ľudí z éry strany Smer, ktorý boli súdmi uznaní za vinných alebo sa dokonca sami priznali. Tvrdenie Michala Šimečku, že keď už sa prípady korupcie ľudí spojených s vládami Smeru-SD dostanú pred súd, súdy ich uznávajú vinnými, preto hodnotíme ako pravdivé.", "Denník N spísal vo svojom článku zoznam ľudí, ktorí boli právoplatne odsúdení, prípadne boli odsúdení prvostupňovým súdom a čakajú na odvolanie. V tomto zozname je 42 osôb, ktoré svoje trestné činy páchali v období vlády Smeru. Mnohí z nich pôsobili v oblastiach spojených so štátnou mocou, akými sú polícia, finančná správa, úrady či tajná služba a mali teda priamé či nepriame spojenie s vtedajšou vládnou garnitúrou. V niektorých kauzách rozhodnutie súdu ešte nie je právoplatné.", "Nie všetci obvinení vo veľkých kauzách boli nakoniec súdom odsúdení. Špecializovaný trestný súd napríklad oslobodil bývalú predsedníčku žilinského krajského súdu Evu Kyselovú. Obžalovaná bola z brania úplatkov za rozhodnutia v prospech páchateľov. Kľúčovým svedkom bol bývalý sudca Pavol Polka, ktorý však na súde odmietol vypovedať.", "V niekoľkých exponovaných pripadoch zas rozhodol Maroš Žilinka o zrušení obvinenia podľa paragrafu 363 Trestného zákona. Generálny prokurátor cez tento mimoriadny opravný prostriedok zastavil trestné stíhanie viacerých politikov či iných vplyvných osôb vrátane Roberta Fica , Roberta Kaliňáka, Petra Kažimíra či Martina Borguľu ."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["článku", "oslobodil", "Fica", "Kažimíra", "Borguľu"], "url": ["https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://dennikn.sk/minuta/3001923/", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://e.dennikn.sk/minuta/2883284", "https://sita.sk/zilinka-opat-vytiahol-paragraf-363-a-zrusil-obvinenie-poslanca-borgulu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:47.844795+00:00"}
{"id": "vr34630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34630", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...a síce v situácii, kedy tri koaličné strany chceli podporiť vtedajšieho nominanta koalície pána Hrivnáka, ale pán predseda SDKÚ-DS pán Dzurinda vtedy povedal, že musia o tom ešte v SDKÚ rokovať, pretože ich kandidátom je aj Dobroslav Trnka a tam niekde je tam prapríčina, kedy sa začala svojim spôsobom tá povedal by som akcelerácia nedôvery medzi koaličnými partnermi.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto zmysle sa vyjadril napríklad Béla Bugár. Ako uvádza TASR: „Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované.“", "analysis_paragraphs": ["V tomto zmysle sa vyjadril napríklad Béla Bugár. Ako uvádza TASR: „Podľa predsedu Most-Híd Bélu Bugára jeho strana, SaS i KDH boli ochotné podporiť kandidáta SDKÚ-DS, nebolo to však akceptované.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["sa vyjadril"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/174704/koalicia-kandidata-na-generalneho-prokuratora-nema/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:41.620135+00:00"}
{"id": "44851", "numeric_id": 44851, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44851", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A náčelník Generálneho štábu, predstavitelia armády a Ministerstva vnútra dostali pokyn odo mňa už pred dvoma týždňami vypracovať plány, akým spôsobom by sme vedeli hermeticky uzavrieť menšiu obec, menšie mesto.", "statement_date": "2020-04-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Policajný prezident Milan Lučanský 27. februára tvrdil , že možnosťou prípadného uzatvorenia obcí alebo miest sa bude zaoberať Bezpečnostná rada. Peter Pellegrini hovoril o pokyne armáde a vnútru prvýkrát na tlačovej besede premiérov Vyšehradskej štvorky 4. marca. Ministerstvo obrany pre Demagóg.SK uviedlo, že armáda je „ v súlade s požiadavkami Ústredného krízového štábu SR pripraven(á) realizovať celé spektrum úloh na zvládnutie krízovej situácie.” Pripravila preto aj „ plány na vytvorenie zóny separácie, ktoré by mohli byť použiteľné pre uzatvorenie obce prípadne menšieho mesta.” Vojaci by však mohli len asistovať policajtom. Kedy armáda dostala pokyn tieto plány vypracovať, hovorkyňa neuviedla. Ministerstvo vnútra na otázky nereagovalo. Dôkaz neposkytol ani Peter Pellegrini. Keďže nevieme spoľahlivo potvrdiť, že armáda a vnútro dostali od Petra Pellegriniho príslušný pokyn práve v dňoch okolo začiatku marca (relácia je z 15. marca, pokyn má byť asi dva týždne starý), hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Policajný prezident Milan Lučanský 27. februára tvrdil , že možnosťou prípadného uzatvorenia obcí alebo miest sa bude zaoberať Bezpečnostná rada. Peter Pellegrini hovoril o pokyne armáde a vnútru prvýkrát na tlačovej besede premiérov Vyšehradskej štvorky 4. marca. Ministerstvo obrany pre Demagóg.SK uviedlo, že armáda je „ v súlade s požiadavkami Ústredného krízového štábu SR pripraven(á) realizovať celé spektrum úloh na zvládnutie krízovej situácie.” Pripravila preto aj „ plány na vytvorenie zóny separácie, ktoré by mohli byť použiteľné pre uzatvorenie obce prípadne menšieho mesta.” Vojaci by však mohli len asistovať policajtom. Kedy armáda dostala pokyn tieto plány vypracovať, hovorkyňa neuviedla. Ministerstvo vnútra na otázky nereagovalo. Dôkaz neposkytol ani Peter Pellegrini. Keďže nevieme spoľahlivo potvrdiť, že armáda a vnútro dostali od Petra Pellegriniho príslušný pokyn práve v dňoch okolo začiatku marca (relácia je z 15. marca, pokyn má byť asi dva týždne starý), hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-04-05", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "hovoril"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/m-lucansky-zatial-sme-prijali-v-su/448842-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/1177721/tb-premierov-v4-o-koronaviruse-a-migracnej-situacii-v-grecku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:06.814891+00:00"}
{"id": "vr33781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33781", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Ale tá základňa ktorá je podľa nás tá najdôležitejšia a to je zabezpečenie financovania školstva je odsunutá do roku 2020 s tým, že táto správa ( správa o systémových zmenách v školstve, pozn.) deklaruje prídel percentuálneho bodu 6 % z hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Správe o stave školstva na Slovensku sa uvádza v časti Úloha RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo , že do roku 2020 má dosiahnuť financovanie regionálneho školstva úroveň 6 % HDP.\n\n\" Minister (Dušan Čaplovič, pozn.) uznal, že zmeny sa v školstve nepodarí uskutočniť bez navýšenia peňazí. \"V správe sa konštatuje, a to chcem tu priklincovať, že bez zvýšenia objemu finančných prostriedkov do školstva, je ďalší rozvoj prakticky nemožný,\" vyhlásil Čaplovič. Na to, aby Slovensko dosiahlo priemernú úroveň verejných výdavkov do školstva krajín OECD, potrebuje postupne zvyšovať ich objem na šesť percent HDP. Práve túto úroveň by mali investície do školstva podľa správy dosiahnuť do roku 2020. Zároveň však podčiarkol, že vláda je zaviazaná šetriť. \"\n\nTASR vydala aj ďalšiu správu, v ktorej uvádza, že odborári žiadajú jasné zadefinovanie cieľov v ministrovej správe.\n\n\" Školskí odborári nemienia ustúpiť z požiadavky, aby sa investície do školstva zvyšovali každý rok o 0,3 percenta HDP. (...) Zástupcovia učiteľov žiadajú, aby v dokumente bola zakotvená ich hlavná požiadavka - zvýšenie investícií do školstva každoročne o 200 miliónov eur, z čoho 140 miliónov by išlo na oblasť regionálneho školstva a 60 miliónov na vysoké školstvo. Čaplovičova správa totiž nekonkretizuje, koľko sa pridá oblasti vzdelávania každý rok. Uvádza len, že do roku 2020 by malo ísť do školstva šesť percent HDP. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Správe o stave školstva na Slovensku sa uvádza v časti Úloha RŠ-1-1: Udržateľným spôsobom postupne zvyšovať objem verejných financií pre školstvo , že do roku 2020 má dosiahnuť financovanie regionálneho školstva úroveň 6 % HDP.", "\" Minister (Dušan Čaplovič, pozn.) uznal, že zmeny sa v školstve nepodarí uskutočniť bez navýšenia peňazí. \"V správe sa konštatuje, a to chcem tu priklincovať, že bez zvýšenia objemu finančných prostriedkov do školstva, je ďalší rozvoj prakticky nemožný,\" vyhlásil Čaplovič. Na to, aby Slovensko dosiahlo priemernú úroveň verejných výdavkov do školstva krajín OECD, potrebuje postupne zvyšovať ich objem na šesť percent HDP. Práve túto úroveň by mali investície do školstva podľa správy dosiahnuť do roku 2020. Zároveň však podčiarkol, že vláda je zaviazaná šetriť. \"", "TASR vydala aj ďalšiu správu, v ktorej uvádza, že odborári žiadajú jasné zadefinovanie cieľov v ministrovej správe.", "\" Školskí odborári nemienia ustúpiť z požiadavky, aby sa investície do školstva zvyšovali každý rok o 0,3 percenta HDP. (...) Zástupcovia učiteľov žiadajú, aby v dokumente bola zakotvená ich hlavná požiadavka - zvýšenie investícií do školstva každoročne o 200 miliónov eur, z čoho 140 miliónov by išlo na oblasť regionálneho školstva a 60 miliónov na vysoké školstvo. Čaplovičova správa totiž nekonkretizuje, koľko sa pridá oblasti vzdelávania každý rok. Uvádza len, že do roku 2020 by malo ísť do školstva šesť percent HDP. \""], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Správe", "uvádza", "vydala"], "url": ["http://www.noveskolstvo.sk/article.php?819", "http://www.prestavka.sk/2-50550/NR:-Opozicia-kritizuje-Caplovicovu-spravu-chybaju-jej-riesenia-a-financne-krytie.xml", "http://www.prestavka.sk/2-50551/Odborari-neustupia-od-zvysovania-investicii-do-skolstva--nevylucuju-strajk.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:50.123483+00:00"}
{"id": "vr17238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17238", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...podľa atlasu rómskych komunít, máme 991 obcí s marginalizovanými rómskymi komunitami, 1 600 separovaných, segregovaných osád, menších alebo väčších (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt Atlas rómskych komunít 2013 realizoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Údaje poskytnuté týmto projektom sa nezhodujú s údajmi, ktoré predložila Lucia Nicholsonová a teda tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Atlas rómskych komunít 2013 realizoval Rozvojový program OSN (UNDP) v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity, Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Údaje poskytnuté týmto projektom sa nezhodujú s údajmi, ktoré predložila Lucia Nicholsonová a teda tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["Projekt", ".pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/?atlas_2013", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_rom-kom.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:45.957132+00:00"}
{"id": "vr33815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33815", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Podstatné je, že ústavný súd rozhodol, že tá voľba bola v poriadku.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (20.január 2013): Skupina 35 poslancov NRSR a prvý namestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti tajnej voľby generálneho prokurátora zo 17.júna 2011. Ústavný súd v tejto veci rozhodol 5. 10. 2011 a konštatoval nasledovné: \" Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďaľších verejných činiteľov .\" Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR: \" 12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v rámci relácie O 5 minút 12 (20.január 2013): Skupina 35 poslancov NRSR a prvý namestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti tajnej voľby generálneho prokurátora zo 17.júna 2011. Ústavný súd v tejto veci rozhodol 5. 10. 2011 a konštatoval nasledovné: \" Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďaľších verejných činiteľov .\" Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR: \" 12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\""], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "rozhodol"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/12/ivan-gasparovic/?oblast=21", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:41.346396+00:00"}
{"id": "49932", "numeric_id": 49932, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49932", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Teraz zoberme si iba eurofondy, máme 12 miliárd eur, na toto programové obdobie, vyššie územné celky alebo samosprávy majú vyčlenených 2,4 miliardy eur, čo je iba nejakých 19 % ±, prednedávnom to bolo iba 16 %.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V aktuálnom programovom období disponuje Slovensko eurofondami vo výške 12,6 miliardy eur. V rámci Programu Slovensko bola na rozhodovanie regiónov alokovaná suma 2,13 miliardy eur, čo predstavovalo 16,9 % z celkového objemu. V roku 2023 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR navýšilo túto alokáciu na viac ako 2,3 miliardy eur, čím sa podiel finančných prostriedkov spravovaných regiónmi zvýšil na viac ako 19 %.\n\nV roku 2022 schválila Európska komisia Partnerskú dohodu SR na programové obdobie medzi rokmi 2021-2027. Vďaka nej môže Slovensko čerpať v tomto období eurofondy vo výške 12,6 mld. EUR. Investície by mali smerovať najmä do zlepšenia klímy, energetiky, sociálnej oblasti, školstva, vedy výskumu a integrovania marginalizovaných komunít tak, aby sa naplnili ciele európskej politiky súdržnosti a Fondu na spravodlivú transformáciu.\n\nOd roku 2023 začal platiť jednotný program pod názvom “Program Slovensko“, ktorý mal zjednodušiť administratívu, zvýšiť transparentnosť a presunúť niektoré rozhodovacie právomoci na regióny. V rámci tohto programu mali regióny možnosť rozhodovať o použití sumy 2,13 miliardy eur, čo predstavovalo 16,9 %.\n\nMinisterstvo investícií a regionálneho rozvoja v roku 2023 po spoločnom rokovaní s vrcholnými predstaviteľmi SK8, ZMOS a Únie miest Slovenska rozhodlo o navýšení eurofondov pre regióny o ďalších 213 miliónov eur zo zdrojov ministerstva. Po novom tak samosprávy rozhodujú o eurofondoch vo výške viac ako 2,3 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkového počtu.", "analysis_paragraphs": ["V aktuálnom programovom období disponuje Slovensko eurofondami vo výške 12,6 miliardy eur. V rámci Programu Slovensko bola na rozhodovanie regiónov alokovaná suma 2,13 miliardy eur, čo predstavovalo 16,9 % z celkového objemu. V roku 2023 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR navýšilo túto alokáciu na viac ako 2,3 miliardy eur, čím sa podiel finančných prostriedkov spravovaných regiónmi zvýšil na viac ako 19 %.", "V roku 2022 schválila Európska komisia Partnerskú dohodu SR na programové obdobie medzi rokmi 2021-2027. Vďaka nej môže Slovensko čerpať v tomto období eurofondy vo výške 12,6 mld. EUR. Investície by mali smerovať najmä do zlepšenia klímy, energetiky, sociálnej oblasti, školstva, vedy výskumu a integrovania marginalizovaných komunít tak, aby sa naplnili ciele európskej politiky súdržnosti a Fondu na spravodlivú transformáciu.", "Od roku 2023 začal platiť jednotný program pod názvom “Program Slovensko“, ktorý mal zjednodušiť administratívu, zvýšiť transparentnosť a presunúť niektoré rozhodovacie právomoci na regióny. V rámci tohto programu mali regióny možnosť rozhodovať o použití sumy 2,13 miliardy eur, čo predstavovalo 16,9 %.", "Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja v roku 2023 po spoločnom rokovaní s vrcholnými predstaviteľmi SK8, ZMOS a Únie miest Slovenska rozhodlo o navýšení eurofondov pre regióny o ďalších 213 miliónov eur zo zdrojov ministerstva. Po novom tak samosprávy rozhodujú o eurofondoch vo výške viac ako 2,3 miliardy eur, čo predstavuje 19 % z celkového počtu."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["Partnerskú dohodu SR", "platiť", "rozhodlo"], "url": ["https://eurofondy.gov.sk/fondy-eu/partnerska-dohoda-sr-na-roky-2021-2027/", "https://mirri.gov.sk/aktuality/cko/vicepremierka-remisova-nove-eurofondy-su-velkou-prilezitostou-pre-regiony-dolezite-je-aby-vyuzili-aj-konciace-eurofondy/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.samospravnekraje.sk/dalsich-viac-ako-200-milionov-eur-pre-samospravy/#:~:text=Ministerstvo%20invest%C3%ADci%C3%AD%20sa,potrieb%20a%20prior%C3%ADt."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:53.928704+00:00"}
{"id": "vr31036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31036", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A počas tejto vlády bol zmenený Zákon o prokuratúre a čím je to namierené proti vám, ako opozícii, že sa budú rozhodnutia prokuratúry zverejňovať, ktorým sa zastaví tretsné stíhanie? Ničím.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o prokuratúre bol schválený vládou 28. júna 2011. Zmeny predpisov súvisia najmä so zavedením nového inštitútu asistenta prokurátora, ktorí vykonávajú časť agendy prokurátora a nahradili inštitút právneho čakateľa prokuratúry. Ďalšia zmena sa týka voľby prokurátora. Po novom nemôže byť opätovne vymenovaná tá istá osoba, ale hlavne upravuje povinnosť zverejniť a sprístupniť rozhodnutia prokurátorov. Zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2011.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o prokuratúre bol schválený vládou 28. júna 2011. Zmeny predpisov súvisia najmä so zavedením nového inštitútu asistenta prokurátora, ktorí vykonávajú časť agendy prokurátora a nahradili inštitút právneho čakateľa prokuratúry. Ďalšia zmena sa týka voľby prokurátora. Po novom nemôže byť opätovne vymenovaná tá istá osoba, ale hlavne upravuje povinnosť zverejniť a sprístupniť rozhodnutia prokurátorov. Zákon nadobúda účinnosť 1. októbra 2011."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "zverejniť"], "url": ["http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=2342", "http://portal.gov.sk/portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=2342"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:44.980149+00:00"}
{"id": "vr38467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38467", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Aj Štrbské protokoly z roku 1949, ktoré všetky záväzky, keby mal problém nejaký občan žijúci na Slovensku, mal sa s nimi obracať nie na slovenský parlament, nie na slovenskú vládu, ale podľa týchto Štrbských protokolov, má si ich vyriešiť v Budapešti a Budapešť ich má vyriešiť pokiaľ má pocit, že vtedy došlo k jeho ujme.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Našiel som k tomu iba toto . Avšak ako sa píše dole v článku je to protokol na základe ktorého \"Československo vyhlásilo za vyrovnané nároky na reparácie a na náhrady škôd spôsobených v dôsledku okupácie južného pohraničia, ktoré mu priznala mierová zmluva z roku 1947. Maďarsko vyhlásilo sa vyrovnané všetky pohľadávky a nároky, ktoré sa uplatnili alebo by sa mohli uplatniť v dôsledku nakladania s majetkom maďarského štátu, maďarských verejných a súkromných právnických osôb v Československu na základe zákonodarných, súdnych, správnych a iných opatrení prijatých do podpísania protokolu; za vyrovnané sa teda považovali aj ujmy spôsobené aplikáciou tzv. Benešových dekrétov.\" Tzv. Štrbský protokol ide o protokol medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok. Podľa tohto článku by som to hodnotil ako nepravda, keďže sa tam hovorí o vyrovnávaní nárokov na reparácie, nie o nejakých prípaddných problémoch slovenských občanov.", "analysis_paragraphs": ["Našiel som k tomu iba toto . Avšak ako sa píše dole v článku je to protokol na základe ktorého \"Československo vyhlásilo za vyrovnané nároky na reparácie a na náhrady škôd spôsobených v dôsledku okupácie južného pohraničia, ktoré mu priznala mierová zmluva z roku 1947. Maďarsko vyhlásilo sa vyrovnané všetky pohľadávky a nároky, ktoré sa uplatnili alebo by sa mohli uplatniť v dôsledku nakladania s majetkom maďarského štátu, maďarských verejných a súkromných právnických osôb v Československu na základe zákonodarných, súdnych, správnych a iných opatrení prijatých do podpísania protokolu; za vyrovnané sa teda považovali aj ujmy spôsobené aplikáciou tzv. Benešových dekrétov.\" Tzv. Štrbský protokol ide o protokol medzi Československou republikou a Maďarskou republikou o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok. Podľa tohto článku by som to hodnotil ako nepravda, keďže sa tam hovorí o vyrovnávaní nárokov na reparácie, nie o nejakých prípaddných problémoch slovenských občanov."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["toto", "Tzv. Štrbský protokol"], "url": ["http://blisty.cz/art/19466.html", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_BDFA0F8449A80739C125763500337369_SK&CSTATE=MADARSKO&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_VSETKYZMLUVY-DWMCEA-7XEM76=8&MENU=medzinarodne_zmluvy-vsetky_zmluvy&TG=BlankMaster&URL=/LDM/contractmzv.nsf/%28vw_ByID%29/ID_96B20B03065F6E35C1256ED8004F1085"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:29.066077+00:00"}
{"id": "vr34682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34682", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poslednú vetu chcem povedať, ja sa nestotožnujem s tým, sa tu snaží vytvárať niekto nejaký obraz, že je to nejaký trend. Treba si uvedomiť, že keď zrátame poslancov, starostov a primátorov ako boli nominované politickými stranami, tak je to absolútna prevaha tých čo vyhrali v porovnaní s nezávislými kandidátmi.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prevahu síce môžu mať politicky nominovaní kandidáti, stále ale môžeme na základe volebných výsledkov hovoriť o tom, že minimálne v prípade poslancov sa jedná o trend.", "analysis_paragraphs": ["Prevahu síce môžu mať politicky nominovaní kandidáti, stále ale môžeme na základe volebných výsledkov hovoriť o tom, že minimálne v prípade poslancov sa jedná o trend."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:44.137650+00:00"}
{"id": "vr31361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31361", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Absolútne nie to bolo veľmi rýchle jednohlasné rozhodnutie bez akejkoľvek polemiky. (odpoveď na otázku či KDH zvažovalo účasť vo vláde so SMER-om pozn.)", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nám dostupné zdroje skutočne potvrdzujú slová Daniela Lipšica o jednohlasnom rozhodnutí vo veci utvorenia koalície s politickou stranou Smer. Ako rokovanie KDH prebiehalo, nie je možné overiť dôveryhodnejšie len prostredníctvom vyjadrení zúčastnených, z ktorých sa nám podarilo zachytiť len vyjadrenie J. Brocku. TASR ( Hospodárske noviny ) dňa 12. marca 2012 uvádza, podobne ako Daniel Lipšic, že predsedníctvo strany KDH jednomyseľne schválilo odchod do opozície a zároveň cituje podpredsedu strany KDH Júliusa Brocku: \"To bolo tak samozrejmé rozhodnutie, že sme sa o ňom v podstate ani nerozprávali viac ako niekoľko minút. Zaznela iba otázka predsedu (Jána Figeľa), či ma niekto iný názor a jednomyseľne sme súhlasili s tým, že KDH je súčasťou opozície,\" povedal podpredseda hnutia Július Brocka. Ján Figeľ sa podľa TASR ( SME 11. marec 2012 ) ešte pred rokovaním predsedníctva KDH vyjadril k možnosti zostavenia vlády so Smerom v podobnom duchu: \"Sme pripravení na dialóg o kľúčových témach, ale čo sa týka politického postavenia, volebné výsledky sú jasné a hovoria o vláde jednej strany,\" povedal predseda KDH Ján Figeľ v reakcii na ponuku predsedu Smeru Roberta Fica otvoriť rokovania o kľúčových politických témach so všetkými parlamentnými stranami. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nám chýbajú vyjadrenia ostatných zúčastnených.", "analysis_paragraphs": ["Nám dostupné zdroje skutočne potvrdzujú slová Daniela Lipšica o jednohlasnom rozhodnutí vo veci utvorenia koalície s politickou stranou Smer. Ako rokovanie KDH prebiehalo, nie je možné overiť dôveryhodnejšie len prostredníctvom vyjadrení zúčastnených, z ktorých sa nám podarilo zachytiť len vyjadrenie J. Brocku. TASR ( Hospodárske noviny ) dňa 12. marca 2012 uvádza, podobne ako Daniel Lipšic, že predsedníctvo strany KDH jednomyseľne schválilo odchod do opozície a zároveň cituje podpredsedu strany KDH Júliusa Brocku: \"To bolo tak samozrejmé rozhodnutie, že sme sa o ňom v podstate ani nerozprávali viac ako niekoľko minút. Zaznela iba otázka predsedu (Jána Figeľa), či ma niekto iný názor a jednomyseľne sme súhlasili s tým, že KDH je súčasťou opozície,\" povedal podpredseda hnutia Július Brocka. Ján Figeľ sa podľa TASR ( SME 11. marec 2012 ) ešte pred rokovaním predsedníctva KDH vyjadril k možnosti zostavenia vlády so Smerom v podobnom duchu: \"Sme pripravení na dialóg o kľúčových témach, ale čo sa týka politického postavenia, volebné výsledky sú jasné a hovoria o vláde jednej strany,\" povedal predseda KDH Ján Figeľ v reakcii na ponuku predsedu Smeru Roberta Fica otvoriť rokovania o kľúčových politických témach so všetkými parlamentnými stranami. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže nám chýbajú vyjadrenia ostatných zúčastnených."], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "", "SME 11. marec 2012"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-55025050-kdh-odmietlo-koaliciu-so-smerom-odidu-do-koalicie", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-55025050-kdh-odmietlo-koaliciu-so-smerom-odidu-do-koalicie", "http://volby.sme.sk/c/6294962/lidri-pravice-avizuju-ze-ich-strany-ostanu-v-opozicii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:33.794713+00:00"}
{"id": "vr38367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38367", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tie, tie dôvody boli práve také, že údajné nedostatočné menežérske odborné schopnosti, že sme to oznámili (nomináciu Paludu na post riaditeľa NBS, pozn.) tým spôsobom, že najprv cez médiá.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníku Pravda oficiálne stanovisko strany SDKÚ neexistuje, neoficiálne ale \"SDKÚ prekážajú vyjadrenia Paludu o preverení udelených previerok, spôsob oznámenia jeho kandidatúry cez médiá, súdenie sa so štátom o peniaze a nedostatočné manažérske schopnosti.\" Potvrdzuje aj denník SME , podľa ktorého sú tieto informácie \" neoficiálne, stanovisko strana nezverejnila a poslanci oficiálne toto rozhodnutie nevysvetľujú.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníku Pravda oficiálne stanovisko strany SDKÚ neexistuje, neoficiálne ale \"SDKÚ prekážajú vyjadrenia Paludu o preverení udelených previerok, spôsob oznámenia jeho kandidatúry cez médiá, súdenie sa so štátom o peniaze a nedostatočné manažérske schopnosti.\" Potvrdzuje aj denník SME , podľa ktorého sú tieto informácie \" neoficiálne, stanovisko strana nezverejnila a poslanci oficiálne toto rozhodnutie nevysvetľujú.\""], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sas-stahuje-paludu-a-varuje-ze-bude-vetovat-nominacie-ostatnych-pw5-/sk_domace.asp?c=A110519_161344_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5891004/sdku-o-paludovi-nevie-riadit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:10.313481+00:00"}
{"id": "vr34297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34297", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "…povedzme si, sme jediný štát v Európe a Strednej Európe osobitne, kde máme zachované kompletné vzdelávanie v jazyku národnostných menšín napríklad maďarskej až po samostatnú vysokú školu verejnú. To nie je, to neexistuje nikde v strednej Európe ani samotnej Európe, aby takáto inštitúcia bola.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:02.592570+00:00"}
{"id": "vr36910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36910", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "...som bol pravdepodobne vôbec prvý, ktorý upozornil na to, že generálny prokurátor súčasný - pán Trnka nemôže byť v budúcnosti generálnym prokurátor pre tie vlastnosti, ktoré ho v tejto činnosti jednoducho diskvalifikujú.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvé mediálne zmienky OKS ku nominácii Trnku sú z 25.októbra , kedy v rozhovore pre .týždeň interpretovali nomináciu Trnku ako absolútne neprijateľnú. V tom istom čase boli médiami interpretované postoje ostatných koaličných strán, ktoré sa ku nominácii vyjadrovali rovnako negatívne. Reakcie politických strán vychádzali v súvislosti s nomináciou Trnku poslancom SDKÚ Janišom. Interpretovať vyjadrenie OKS ako prvé je tak podľa nášho názoru nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prvé mediálne zmienky OKS ku nominácii Trnku sú z 25.októbra , kedy v rozhovore pre .týždeň interpretovali nomináciu Trnku ako absolútne neprijateľnú. V tom istom čase boli médiami interpretované postoje ostatných koaličných strán, ktoré sa ku nominácii vyjadrovali rovnako negatívne. Reakcie politických strán vychádzali v súvislosti s nomináciou Trnku poslancom SDKÚ Janišom. Interpretovať vyjadrenie OKS ako prvé je tak podľa nášho názoru nepravdivé."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["25.októbra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:20.346379+00:00"}
{"id": "vr37703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37703", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": ". Ale pravdou je to, že to podnikanie v druhom pilieri je veľmi regulované, tzn. skutočne sú tam veľmi veľké obmedzenia, máloktoré odvetvie je regulované tak ako druhý pilier a je mnohonásobne regulované, viacej ako banky napr.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je náročné kvantifikovať či kvalitatívne posúdiť, či miera regulácie podnikania v sociálnom poistení niekoľkonásobne prevyšuje reguláciu bankového sektora. Napríklad portál reformnavlada.sk píše, že samotný sektor bankovníctva, poisťovníctva a kapitálové trhy sú zo strany štátu výrazne regulované a tým štát významne obmedzuje slobodné podnikanie. Bližšie však nie je špecifikované, ktorý sektor podľa nich trpí väčším počtom regulácií.", "analysis_paragraphs": ["Je náročné kvantifikovať či kvalitatívne posúdiť, či miera regulácie podnikania v sociálnom poistení niekoľkonásobne prevyšuje reguláciu bankového sektora. Napríklad portál reformnavlada.sk píše, že samotný sektor bankovníctva, poisťovníctva a kapitálové trhy sú zo strany štátu výrazne regulované a tým štát významne obmedzuje slobodné podnikanie. Bližšie však nie je špecifikované, ktorý sektor podľa nich trpí väčším počtom regulácií."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["reformnavlada.sk"], "url": ["http://www.reformnavlada.sk/sukromne-financie-a-financny-system.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:40.046642+00:00"}
{"id": "vr28286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28286", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Na území Bratislavy je až 80 kilometrov železničných tratí, ktoré sú nevyužívané na prepravu ľudí.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo získať žiadne informácie, ktoré by bližšie špecifikovali, koľko železničných tratí na území Bratislavy je využívaných na prepravu ľudí. Ako vyplýva z Programu hospodárskeho a sociálne rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020 , ktorý zhotovila Academia Istropolita Nova: \"Do železničného uzla Bratislava je zaústených 6 železničných tratí zo smerov: Kúty, Trnava,Galanta, Dunajská Streda, Rajka (Maďarsko) a Marchegg/Kitsee (Rakúsko). V roku 1998 bolo otvorené nové spojenie s Rakúskom a Viedňou cez Bratislavu – Petržalku. V obvode mesta je v prevádzke spolu 14 železničných staníc, z toho 10 pre nákladnú a osobnú dopravu a 4 len pre osobnú dopravu.Dĺžka tratí na území mesta je 89,5 km, z toho 58,8 km dvojkoľajných.\" (str. 306) Z daného výroku priamo nevyplýva, že spomínaných 80 km železničných tratí sa nevyužíva na prepravu ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo získať žiadne informácie, ktoré by bližšie špecifikovali, koľko železničných tratí na území Bratislavy je využívaných na prepravu ľudí. Ako vyplýva z Programu hospodárskeho a sociálne rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020 , ktorý zhotovila Academia Istropolita Nova: \"Do železničného uzla Bratislava je zaústených 6 železničných tratí zo smerov: Kúty, Trnava,Galanta, Dunajská Streda, Rajka (Maďarsko) a Marchegg/Kitsee (Rakúsko). V roku 1998 bolo otvorené nové spojenie s Rakúskom a Viedňou cez Bratislavu – Petržalku. V obvode mesta je v prevádzke spolu 14 železničných staníc, z toho 10 pre nákladnú a osobnú dopravu a 4 len pre osobnú dopravu.Dĺžka tratí na území mesta je 89,5 km, z toho 58,8 km dvojkoľajných.\" (str. 306) Z daného výroku priamo nevyplýva, že spomínaných 80 km železničných tratí sa nevyužíva na prepravu ľudí."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Programu hospodárskeho a sociálne rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006261"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:27.137390+00:00"}
{"id": "vr15867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15867", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pocet dlhodobo nezamestnaných osôb na Slovensku medzirocne skutocne výrazne poklesol, avšak císelný údaj uvedený vo výroku ministra Richtera vo vymedzenom casovom horizonte nekorešponduje s dátami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ani Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Odôvodnenie: Kedže minister Richter spomína urcenie casu za „minulý rok“ (rok 2016, pozn.), porovnávali sme údaje za január 2016 až december 2016 vrátane. Podla údajov ÚPSVaR došlo v evidencii uchádzacov o zamestnanie za rok 2016 k poklesu o 32 914 osôb dlhodobo nezamestnaných. Za dlhodobú nezamestnanost sa podla Inštitútu zamestnanosti považujú osoby nezamestnané 12 mesiacov a viac, sledovali sme teda tieto štatistiky. Vzhladom k tomu, že z kontextu nie je zrejmé ci v case výroku (14.1.2017, pozn.) minister Richter disponoval aktuálnymi štatistikami za mesiac december 2016, pre ústretovost sme porovnali i dáta za iné podobné obdobia. V období január 2016 až november 2016 došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných osôb o 31 645. V dalšom sledovanom období december 2015 až december 2016 sa znížil pocet ludí bez práce dlhšie ako rok o 35 586 osôb a v porovnaní decembra 2015 s novembrom 2016 dlhodobá nezamestnanost klesla o 34 317 osôb. Výrok by sa pravdivosti blížil najviac, ak by sme porovnali údaje ÚPSVaR za mesiace december 2015 a január 2017 kedy došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 38 343 osôb. V case výroku však údaje za mesiac január 2017 neboli k dispozícii. Navyše sa jedná o obdobie prevyšujúce rámec (rok 2016, pozn.) spomínaný ministrom Richterom. Údaj z výroku ministra nepotvrdzuje ani správa ŠÚ SR z kvartálneho zistovania nezamestnanosti v tretom štvrtroku 2016, ktorá uvádza: „Pocet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medzirocne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6 %) na 145,5 tis. osôb.“ Ide však o medzirocné porovnanie tretích kvartálov 2015 a 2016. Navyše císelný údaj opät nekorešponduje s údajom z výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nif(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":526,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":445,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":526,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":445,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":499,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":418,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Pocet dlhodobo nezamestnaných osôb na Slovensku medzirocne skutocne výrazne poklesol, avšak císelný údaj uvedený vo výroku ministra Richtera vo vymedzenom casovom horizonte nekorešponduje s dátami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) ani Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR). Odôvodnenie: Kedže minister Richter spomína urcenie casu za „minulý rok“ (rok 2016, pozn.), porovnávali sme údaje za január 2016 až december 2016 vrátane. Podla údajov ÚPSVaR došlo v evidencii uchádzacov o zamestnanie za rok 2016 k poklesu o 32 914 osôb dlhodobo nezamestnaných. Za dlhodobú nezamestnanost sa podla Inštitútu zamestnanosti považujú osoby nezamestnané 12 mesiacov a viac, sledovali sme teda tieto štatistiky. Vzhladom k tomu, že z kontextu nie je zrejmé ci v case výroku (14.1.2017, pozn.) minister Richter disponoval aktuálnymi štatistikami za mesiac december 2016, pre ústretovost sme porovnali i dáta za iné podobné obdobia. V období január 2016 až november 2016 došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných osôb o 31 645. V dalšom sledovanom období december 2015 až december 2016 sa znížil pocet ludí bez práce dlhšie ako rok o 35 586 osôb a v porovnaní decembra 2015 s novembrom 2016 dlhodobá nezamestnanost klesla o 34 317 osôb. Výrok by sa pravdivosti blížil najviac, ak by sme porovnali údaje ÚPSVaR za mesiace december 2015 a január 2017 kedy došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 38 343 osôb. V case výroku však údaje za mesiac január 2017 neboli k dispozícii. Navyše sa jedná o obdobie prevyšujúce rámec (rok 2016, pozn.) spomínaný ministrom Richterom. Údaj z výroku ministra nepotvrdzuje ani správa ŠÚ SR z kvartálneho zistovania nezamestnanosti v tretom štvrtroku 2016, ktorá uvádza: „Pocet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medzirocne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6 %) na 145,5 tis. osôb.“ Ide však o medzirocné porovnanie tretích kvartálov 2015 a 2016. Navyše císelný údaj opät nekorešponduje s údajom z výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":526,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":445,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":526,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":445,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"WospI\"]={},window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas={\"100\":499,\"200\":472,\"300\":445,\"400\":418,\"500\":418,\"600\":418,\"700\":418,\"800\":418,\"900\":418,\"1000\":418},window.datawrapper[\"WospI\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-WospI\"),window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"WospI\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"WospI\"==b)window.datawrapper[\"WospI\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "Štatistického úradu Slovenskej republiky", "Inštitútu zamestnanosti", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8887273f-defc-4255-98ad-5c1e3fa1c7ab/!ut/p/b1/hZPZsqJIGISfpR-Attjhkn0rFilA4MYAZJFFQFHEpx9PR_fFzMSxq64qIr-_MiLz36W7eJdesse5zpbzeMn6r3fKHPeswYkiLgAgQhIYpoUcXVIJLaTfguQtAN8cAfyb5xxfAUYgeJpvUjig_vAfBF-8pAk6xUIAOKjRwBD00Of3JOnK1G_-GwEQyE_-KUB-5r8--OJV5BECT2mS7Lvq255EcAgyBAD4b_6D4BOvMX_h34K_-D_s4jZ5ivJo14ogViupyFl9yRMaa5ZnePCRjXpaBvwr4uusMnUtB5NUVhkzXPUppFNGiVK1GOi4KUU-Du3RDc_8FA8oLXj6bjD6SPpCXXj5k8kwzVFtmWnHk3GJC8CQS5G5utBNOefQmKQ3GC4STKUzj-6U7n_8N9v_m_9Ltw679FP8v9L9JfhUv08TOEj8FnwK8HME-F8mvCN09HEod-Yurfsxfy9VBKjjvuXW0ULDGrbR3kH1A_IVDOxrhDjWi4LY2BA3wSjBLYV2oHJ1gcHNUAHLvCAP2RdzU45m8Jq5UFIeCxqfDnugTIl7QhajfJm7xJHiC_bEKl7xY5e8LbLft5zcBbuYjaCZ34xV8UAEr_2QoMv-8DRHPwnHBlGWSgQ3K2821vEJdFcf2Jnkb6eZgqYy99Ht0fvbcSu23CE8R4ROPV2FMZEpMegEbfBLXNmwGX_2mQBdTX1F5zPFlz3MOMughOux1UrbWLrSUHWrLA9nVN8spE6jVQ3-eIBLvmjDmgTdcbrd5crjwWm_jnBC9lBVs-ZA0YqT-SoWOLkgJhTTuTWDFnZ6ppWsIJmeOrdN--qPiB671F1y2ajyq1GhFMzxFtNFJVPxk8Feoonx3oy9VFnpWqtTrYvRZ7WiGu3SV4lTqh5bEgYb0XWzqdYZKVEseLEBNLem-9PLPWY1YJCv64kWkgxVCpje814-TT6hrSr26txN0kXsIfqW3bjD1N6H-dybQzY2j7pMXVWkdQ4eLzVE3SC_VL04S3SFaCHXCHM0uKkS3yXStkKO4_v5YrR4Sy74s7PooekbC-gK9XDb56DBopcyY2PCZUJOnN45wJwLyEoNxyZ_CvHd7uHsVyHeLUXtNhmv7uW3LFpvskDa7cl9L4UZhI-DEyibczrgi9LYIIgcp1vxoLuBQE69wIHeKfJDUZBepLKPvtp_zoefazH8BD9ZjgUky3IUQfEMTZK7qC0oWhntVVECH4B1dAxhusnexauFQVt7P7SkfpJ1yCY4L8ywOgTHdHtUhi4yQu3ciTR1t6FKDgUsIaKEBmuY1dwSrK71kLyqTwgfR0IdiFqleq07ZAIqSEw7mxMfpl1odfxeLDpMp3PHBqdIi2usdUb7sMzS9MyZOu4L2nEj6Z7hcBuG4mWNsf8U7bDS_Ox1YUP73gvdYUMxEspnyLUEuJPbcWKqWg2t0T3tpiH8dR6Q8RVfX8nh8b7Cj38A4aEWNw!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost-vyvoj", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8887273f-defc-4255-98ad-5c1e3fa1c7ab/!ut/p/b1/hZPZsqJIGISfpR-Attjhkn0rFilA4MYAZJFFQFHEpx9PR_fFzMSxq64qIr-_MiLz36W7eJdesse5zpbzeMn6r3fKHPeswYkiLgAgQhIYpoUcXVIJLaTfguQtAN8cAfyb5xxfAUYgeJpvUjig_vAfBF-8pAk6xUIAOKjRwBD00Of3JOnK1G_-GwEQyE_-KUB-5r8--OJV5BECT2mS7Lvq255EcAgyBAD4b_6D4BOvMX_h34K_-D_s4jZ5ivJo14ogViupyFl9yRMaa5ZnePCRjXpaBvwr4uusMnUtB5NUVhkzXPUppFNGiVK1GOi4KUU-Du3RDc_8FA8oLXj6bjD6SPpCXXj5k8kwzVFtmWnHk3GJC8CQS5G5utBNOefQmKQ3GC4STKUzj-6U7n_8N9v_m_9Ltw679FP8v9L9JfhUv08TOEj8FnwK8HME-F8mvCN09HEod-Yurfsxfy9VBKjjvuXW0ULDGrbR3kH1A_IVDOxrhDjWi4LY2BA3wSjBLYV2oHJ1gcHNUAHLvCAP2RdzU45m8Jq5UFIeCxqfDnugTIl7QhajfJm7xJHiC_bEKl7xY5e8LbLft5zcBbuYjaCZ34xV8UAEr_2QoMv-8DRHPwnHBlGWSgQ3K2821vEJdFcf2Jnkb6eZgqYy99Ht0fvbcSu23CE8R4ROPV2FMZEpMegEbfBLXNmwGX_2mQBdTX1F5zPFlz3MOMughOux1UrbWLrSUHWrLA9nVN8spE6jVQ3-eIBLvmjDmgTdcbrd5crjwWm_jnBC9lBVs-ZA0YqT-SoWOLkgJhTTuTWDFnZ6ppWsIJmeOrdN--qPiB671F1y2ajyq1GhFMzxFtNFJVPxk8Feoonx3oy9VFnpWqtTrYvRZ7WiGu3SV4lTqh5bEgYb0XWzqdYZKVEseLEBNLem-9PLPWY1YJCv64kWkgxVCpje814-TT6hrSr26txN0kXsIfqW3bjD1N6H-dybQzY2j7pMXVWkdQ4eLzVE3SC_VL04S3SFaCHXCHM0uKkS3yXStkKO4_v5YrR4Sy74s7PooekbC-gK9XDb56DBopcyY2PCZUJOnN45wJwLyEoNxyZ_CvHd7uHsVyHeLUXtNhmv7uW3LFpvskDa7cl9L4UZhI-DEyibczrgi9LYIIgcp1vxoLuBQE69wIHeKfJDUZBepLKPvtp_zoefazH8BD9ZjgUky3IUQfEMTZK7qC0oWhntVVECH4B1dAxhusnexauFQVt7P7SkfpJ1yCY4L8ywOgTHdHtUhi4yQu3ciTR1t6FKDgUsIaKEBmuY1dwSrK71kLyqTwgfR0IdiFqleq07ZAIqSEw7mxMfpl1odfxeLDpMp3PHBqdIi2usdUb7sMzS9MyZOu4L2nEj6Z7hcBuG4mWNsf8U7bDS_Ox1YUP73gvdYUMxEspnyLUEuJPbcWKqWg2t0T3tpiH8dR6Q8RVfX8nh8b7Cj38A4aEWNw!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:54.372622+00:00"}
{"id": "vr30644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30644", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dali ste túto právomoc predstavenstvu SPP, kde sedí 7 ľudí a z tých 7 ľudí majú 4 za menšinového akcionára väčšinu.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Akcionármi spoločnosti SPP sú: Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku (51%) Slovak Gas Holding B.V. - konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France (49%) Predstavenstvo SPP má 7 členov, z ktorých 4 sú členmi konzorcia spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France, ktoré menšinovým akcionárom. Sú to nasledovní: Jean-Jacques Ciazynski (predseda predstavenstva)- Gaz de France Ing. Andreas Rau- E.ON Ruhrgas Frédérique Dufresnoy- Gaz de France Dr. Hans-Gilbert Meyer- E.ON Ruhrgas Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Akcionármi spoločnosti SPP sú: Slovenská republika prostredníctvom Fondu národného majetku (51%) Slovak Gas Holding B.V. - konzorcium spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France (49%) Predstavenstvo SPP má 7 členov, z ktorých 4 sú členmi konzorcia spoločností E.ON Ruhrgas a Gaz de France, ktoré menšinovým akcionárom. Sú to nasledovní: Jean-Jacques Ciazynski (predseda predstavenstva)- Gaz de France Ing. Andreas Rau- E.ON Ruhrgas Frédérique Dufresnoy- Gaz de France Dr. Hans-Gilbert Meyer- E.ON Ruhrgas Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["Predstavenstvo"], "url": ["http://www.spp.sk/o-nas/predstavenstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:16.207262+00:00"}
{"id": "vr15010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15010", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Sú krajiny, ako napríklad Poľsko alebo pobaltské krajiny, ktoré ich priamo vyzývajú (Spojené štáty americké a NATO, pozn.), aby prišli na ich územie.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Poľsko spolu s krajinami Pobaltia žiadali o posilnenie prítomnosti NATO na ich území, pričom práve poľská vláda sa dožaduje najvýraznejšie z prítomnosti vyplývajúcej obrany. Tento výrok je pravdivý. V reakcii na obavu z potenciálnej územnej agresie zo strany Ruskej federácie, \" Poland’s foreign minister, Witold Waszczykowski, said he wanted “presence, presence, presence and once again presence” of Nato troops to act as a “symbol of readiness to defend the eastern flank .” Správy o podobných snahách zo strany poľskej vlády priniesol aj spravodajský zdroj Reuters či Defense One . Krajiny Pobaltia sa síce o prítomnosť jednotiek NATO na ich území nehlásia rovnako hlasno ako Poľsko, no aj z ich strany zaznievajú žiadosti o predbežné opatrenia ohľadne potenciálneho konfliktu s Ruskou federáciou: \" Eastern NATO members including the formerly Soviet-ruled Baltic states and Poland have since lobbied the alliance to increase its presence in the region. \" The Baltic Times pritom prednedávnom vydal správu, ktorá potvrdzuje, že Estónsko, Litva a Lotyšsko dúfajú, že zasadnutie, ktoré sa bude konať v júli vo Varšave bude mať za výsledok umiestnenie medzinárodných jednotiek na ich území. Tieto správy potvrdzujú, že niekoľko východných členských štátov NATO žiada o zvýšenú prítomnosť jednotiek na ich území. Daný výrok je preto pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Poľsko spolu s krajinami Pobaltia žiadali o posilnenie prítomnosti NATO na ich území, pričom práve poľská vláda sa dožaduje najvýraznejšie z prítomnosti vyplývajúcej obrany. Tento výrok je pravdivý. V reakcii na obavu z potenciálnej územnej agresie zo strany Ruskej federácie, \" Poland’s foreign minister, Witold Waszczykowski, said he wanted “presence, presence, presence and once again presence” of Nato troops to act as a “symbol of readiness to defend the eastern flank .” Správy o podobných snahách zo strany poľskej vlády priniesol aj spravodajský zdroj Reuters či Defense One . Krajiny Pobaltia sa síce o prítomnosť jednotiek NATO na ich území nehlásia rovnako hlasno ako Poľsko, no aj z ich strany zaznievajú žiadosti o predbežné opatrenia ohľadne potenciálneho konfliktu s Ruskou federáciou: \" Eastern NATO members including the formerly Soviet-ruled Baltic states and Poland have since lobbied the alliance to increase its presence in the region. \" The Baltic Times pritom prednedávnom vydal správu, ktorá potvrdzuje, že Estónsko, Litva a Lotyšsko dúfajú, že zasadnutie, ktoré sa bude konať v júli vo Varšave bude mať za výsledok umiestnenie medzinárodných jednotiek na ich území. Tieto správy potvrdzujú, že niekoľko východných členských štátov NATO žiada o zvýšenú prítomnosť jednotiek na ich území. Daný výrok je preto pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["obavu", "Reuters", "Defense One", "opatrenia", "The Baltic Times"], "url": ["https://euobserver.com/foreign/133084", "http://www.reuters.com/article/us-poland-russia-nato-idUSKCN0XG0UB", "http://www.defenseone.com/technology/2016/04/polish-missiles-NATO-troops/127157/", "http://www.defensenews.com/story/defense/2016/03/31/us-general-nato-switch-assurance-deterrence-europe/82495752/", "http://www.baltictimes.com/lithuania_questions_russia_s_objectives_in_nato_talks/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:43.635578+00:00"}
{"id": "44616", "numeric_id": 44616, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44616", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ministerstvo vnútra je zodpovedné len asi za zhruba 6 000 žiadostí (o vydanie hlasovacieho lístka - pozn.), to sú ľudia, ktorí nemajú trvalý pobyt a im to posiela priamo Ministerstvo vnútra, tam boli asi 2 alebo 3 pochybenia nejaké.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií Ministerstvo vnútra SR (MV SR) evidovalo 2 pochybenia z celkových cca 6 tisíc žiadostí o vydanie hlasovacieho lístka, ktoré spadajú do agendy rezortu vnútra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto označujeme ako pravdivé. MV SR je zodpovedné iba za hlasovacie lístky pre občanov SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR. Týchto žiadostí ministerstvo k 9. februáru evidovalo okolo 6 tisíc. Za zvyšok žiadostí o voľbu zo zahraničia, čo je približne 49 tisíc, nesú zodpovednosť obce (samosprávy). V tomto prípade bol počet pochybení vyšší - okolo 200. Podľa MV SR zlyhal ľudský faktor.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií Ministerstvo vnútra SR (MV SR) evidovalo 2 pochybenia z celkových cca 6 tisíc žiadostí o vydanie hlasovacieho lístka, ktoré spadajú do agendy rezortu vnútra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto označujeme ako pravdivé. MV SR je zodpovedné iba za hlasovacie lístky pre občanov SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR. Týchto žiadostí ministerstvo k 9. februáru evidovalo okolo 6 tisíc. Za zvyšok žiadostí o voľbu zo zahraničia, čo je približne 49 tisíc, nesú zodpovednosť obce (samosprávy). V tomto prípade bol počet pochybení vyšší - okolo 200. Podľa MV SR zlyhal ľudský faktor."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["evidovalo", "zlyhal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22321864/vnutro-eviduje-dve-stovky-podnetov-o-nedoruceni-hlasovacich-listkov.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=volici-v-zahranici-co-robit-ak-ste-pre-volbu-postou-dostali-nekompletnu-sadu-hlasovacich-listkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:21.956227+00:00"}
{"id": "vr25796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25796", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... zákonom o BOZP, kde ste zvýšili pokuty pre podnikateľa, ktorý možno neúmyselne urobí nejaký prešľap, ale musí zaplatiť 5 000 euro pokutu zvýšenú oproti minulosti.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK vyhodnocuje tento výroka Jozefa Mihála ako nepravdivý, pretože nesprávne uvádza zákon, ktorým sa menia spomínané sankcie. Navyše ani tvrdenie o výške sankcií nie je presné.\n\nSamotný Zákon č.154/2013 Z. z. (v skratke BOZP, pozn.), na ktorý odkazuje Jozef Mihál, vo svojom obsahovom znení nezahrňuje správne delikty, za ktoré inšpekcia ukladá po ich zistení sankciu v konkrétnej výške.\n\nO pokutách hovorí v tejto veci Zákon č. 308/2013 . Napriek tomu, že tieto dva zákony so sebou úzko súvisia, nemožno zamieňať ich obsahové znenie.\n\nJe pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty na 5 tisíc eur. Táto vyššia sadzba je však len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Za ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu.\n\nPodrobnejšie sa zmenám v sankciách za správne delikty venujeme v analýze podobného výroku z relácie V politike, rovnako z 20. októbra 2013.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK vyhodnocuje tento výroka Jozefa Mihála ako nepravdivý, pretože nesprávne uvádza zákon, ktorým sa menia spomínané sankcie. Navyše ani tvrdenie o výške sankcií nie je presné.", "Samotný Zákon č.154/2013 Z. z. (v skratke BOZP, pozn.), na ktorý odkazuje Jozef Mihál, vo svojom obsahovom znení nezahrňuje správne delikty, za ktoré inšpekcia ukladá po ich zistení sankciu v konkrétnej výške.", "O pokutách hovorí v tejto veci Zákon č. 308/2013 . Napriek tomu, že tieto dva zákony so sebou úzko súvisia, nemožno zamieňať ich obsahové znenie.", "Je pravdou, že novelou zákona o inšpekcii práce a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní došlo k zmene výšky minimálnej sadzby pokuty na 5 tisíc eur. Táto vyššia sadzba je však len v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viacerých fyzických osôb. Za ostatné delikty ostáva minimálna sadzba 2 tisíc eur. Výška sadzby v prípade opakovaného zistenia je na zvážení inšpektorátu.", "Podrobnejšie sa zmenám v sankciách za správne delikty venujeme v analýze podobného výroku z relácie V politike, rovnako z 20. októbra 2013."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č.154/2013 Z. z.", "Zákon č. 308/2013"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/154-2013-z-z.p-35188.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/308-2013-z-z.p-35358.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:45.660337+00:00"}
{"id": "vr38047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38047", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Padlo celé vedenie Slovenského pozemkového fondu (v kauze Slavkov pozn.)", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, ak za celé vedenie vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF), považujeme generálneho riaditeľa a námestníka fondu. Odvolaní boli aj všetci členovia dozornej rady. Server aktuálne.sk z 3. decembra 2009: \"Po tom ako, vláda stredu na výzvu premiéra Roberta Fica a následný návrh ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana odvolala z funkcie generálneho riaditeľa fondu Miroslava Mihalíka (nominant Smeru-SD) i jeho námestníka Adriana Šándorčina (nominant ĽS-HZDS), odvolalo plénum parlamentu aj členov dozornej rady fondu vrátane tých, ktorých nominujú poslanecké strany. Návrh po búrlivej diskusii spojenej s obštrukciami na strane opozície aj koalície podporili poslanci naprieč politickým spektrom. O svoju funkciu tak prišli nominanti vlády Jozef Kolesár, Miloslav Šebek, Marián Čakajda, Slavomír Eliaš, Ľubomír Řehák a Mária Gajdošová, ako aj Ján Bodnár, Štefan Herman a Peter Marčulinec nominovaní do rady fondu parlamentom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, ak za celé vedenie vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF), považujeme generálneho riaditeľa a námestníka fondu. Odvolaní boli aj všetci členovia dozornej rady. Server aktuálne.sk z 3. decembra 2009: \"Po tom ako, vláda stredu na výzvu premiéra Roberta Fica a následný návrh ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana odvolala z funkcie generálneho riaditeľa fondu Miroslava Mihalíka (nominant Smeru-SD) i jeho námestníka Adriana Šándorčina (nominant ĽS-HZDS), odvolalo plénum parlamentu aj členov dozornej rady fondu vrátane tých, ktorých nominujú poslanecké strany. Návrh po búrlivej diskusii spojenej s obštrukciami na strane opozície aj koalície podporili poslanci naprieč politickým spektrom. O svoju funkciu tak prišli nominanti vlády Jozef Kolesár, Miloslav Šebek, Marián Čakajda, Slavomír Eliaš, Ľubomír Řehák a Mária Gajdošová, ako aj Ján Bodnár, Štefan Herman a Peter Marčulinec nominovaní do rady fondu parlamentom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1196749"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:44.537402+00:00"}
{"id": "vr15084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15084", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "Máme zhruba 20 tisíc členov (...) Keď máme slávnostné snemy, tak príde tam 6000 ľudí...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný, nakoľko sa nevieme dopátrať k momentálnemu počtu členov Smeru-SD. Najnovšie výročné správy politickej strany SMER-SD hovoria o 16 167 členoch (údaj z výročnej správy z roku 2014 ). Oproti roku 2013 počet členov strany klesol (v roku 2013 mala strana 16 543 členov). Číž tiež hovorí o počte ľudí, ktorí sa zúčastňujú slávnostných snemov strany, v médiách sa vyskytujú informácie o delegátoch a hosťoch. Ide o výrazne nižšie čísla. Na sneme strany SMER-SD sa v decembri 2015 zúčastnilo približne 850 delegátov. Dlhodobejšie údaje o počte delegátov na snemoch strany SMER-SD sa nám podarilo nájsť na TASR , kde sa čísla pohybujú od 450 a počty hostí v niekoľkých desiatkach. Spomedzi parlamentných strán má SMER-SD stále najvyšší počet členov. Druhá bola v roku 2015 KDH s 11 700 členmi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný, nakoľko sa nevieme dopátrať k momentálnemu počtu členov Smeru-SD. Najnovšie výročné správy politickej strany SMER-SD hovoria o 16 167 členoch (údaj z výročnej správy z roku 2014 ). Oproti roku 2013 počet členov strany klesol (v roku 2013 mala strana 16 543 členov). Číž tiež hovorí o počte ľudí, ktorí sa zúčastňujú slávnostných snemov strany, v médiách sa vyskytujú informácie o delegátoch a hosťoch. Ide o výrazne nižšie čísla. Na sneme strany SMER-SD sa v decembri 2015 zúčastnilo približne 850 delegátov. Dlhodobejšie údaje o počte delegátov na snemoch strany SMER-SD sa nám podarilo nájsť na TASR , kde sa čísla pohybujú od 450 a počty hostí v niekoľkých desiatkach. Spomedzi parlamentných strán má SMER-SD stále najvyšší počet členov. Druhá bola v roku 2015 KDH s 11 700 členmi. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["16 167", "2014", "2013", "sneme", "850", "TASR", "KDH"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/302504/ako-vyzeraju-clenske-zakladne-politickych-stran-v-sr/", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/vyrocna_financna_sprava_2014.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2013/SMER.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-slavnostnemu-snemu-opat-pre/169658-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/309569/fico-na-sneme-smeru-predstavi-dalsi-robustny-balicek/", "http://www.teraz.sk/slovensko/profil-smer-sd/89741-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/302504/ako-vyzeraju-clenske-zakladne-politickych-stran-v-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:26.171182+00:00"}
{"id": "vr34002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34002", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "My napríklad na NKÚ sme už navrhli 5 kandidátov, 5 kandidátov. Vždy len jedného...", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR vždy sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už päťkrát. Treba však upozorniť, že išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš). Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie. Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ: Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14.3.2013 Vladimír Klimeš 124 28 39 40 17 63 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutožnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že opozícia navrhla vždy svojho vlastného kandidáta na post šéfa NKÚ a tento kandidát sa uchádzal o hlasy NR SR vždy sám. Celkovo navrhla opozícia svojho kandidáta už celkovo päťkrát. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už päťkrát. Treba však upozorniť, že išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku), pričom dvaja z kandidátov boli opozíciou navrhnutý až dvakrát (Krnáč, Klimeš). Posledná voľba šéfa NKÚ sa uskutočnila 28. mája 2013. Opozícia navrhla kandidáta Maroša Žilinku. Tohto kandidáta však nakoniec stiahla, keďže SMER presadil tajné hlasovanie. Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce tri voľby šéfa NKÚ: Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14.3.2013 Vladimír Klimeš 124 28 39 40 17 63 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutožnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnila", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14.3.2013", "SMER", "deklarovali"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/pavol-paska-vypisal-sieste-volby-s/683412-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:58.421947+00:00"}
{"id": "vr34982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34982", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...naviac tento úsek bol veľmi dobre pripravený a stačilo to iba podpísať.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opäť ako uvádzame vyššie, bol potrebný najprv súhlas EK a vyhodnotenie dopadov na životné prostredie.", "analysis_paragraphs": ["Opäť ako uvádzame vyššie, bol potrebný najprv súhlas EK a vyhodnotenie dopadov na životné prostredie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:24.267469+00:00"}
{"id": "vr26765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26765", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...som za zbavenie trestnoprávnej imunity sudcov. ...dvakrát bol takýto návrh predložený, žiaľ tam sme zase my nenašli podporu na prijatie tejto ústavnej zmeny zo strany Smeru.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, v pomerne krátkom čase bol v NR SR návrh na zúženie imunity sudcov - zbavenie trestnoprávnej imunity. Hrušovský v oboch prípadoch hlasoval za. SMER-SD návrh nikdy nepodporil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O imunite sudcov a poslancov bol návrh ústavného zákona z augusta 2010. SMER sa od počiatku nevyslovil za podporu tohoto zákona. Za prijatie zákona nehlasoval ani jeden poslanec SMER-SD. Hrušovský hlasoval za návrh ústavného zákona. Totožný návrh bol podaný v januári 2010 a rokovalo a o tomto ústavnom zákone na februárovej schôdzi v roku 2010. Návrh neprešiel ani do druhého čítanie, keď poslanci SMER-SD za návrh nehlasovali . Hrušovský za návrh hlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, v pomerne krátkom čase bol v NR SR návrh na zúženie imunity sudcov - zbavenie trestnoprávnej imunity. Hrušovský v oboch prípadoch hlasoval za. SMER-SD návrh nikdy nepodporil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O imunite sudcov a poslancov bol návrh ústavného zákona z augusta 2010. SMER sa od počiatku nevyslovil za podporu tohoto zákona. Za prijatie zákona nehlasoval ani jeden poslanec SMER-SD. Hrušovský hlasoval za návrh ústavného zákona. Totožný návrh bol podaný v januári 2010 a rokovalo a o tomto ústavnom zákone na februárovej schôdzi v roku 2010. Návrh neprešiel ani do druhého čítanie, keď poslanci SMER-SD za návrh nehlasovali . Hrušovský za návrh hlasoval. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "augusta", "SMER", "nehlasoval", "hlasoval", "ústavnom", "nehlasovali"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=27", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/zuzenie-imunity-poslancov-sudcov-preslo-do-druheho-citania.html", "http://www.sme.sk/c/5484948/fico-dorazne-odmietol-zuzenie-imunity-sudcov.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=27442", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=27442", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1468", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26446"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:35.611746+00:00"}
{"id": "vr36866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36866", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak si to zrátame a to sú veľmi také by som povedal skôr odhady mierne ako realistické, my očakávame, že ten dopad tohto nezmyselného zdražovacieho balíčka bude okolo 500 eur na jednu rodinu ročne.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Smer by v tomto prípada mala zjednotiť svoju argumentačnú líniu. Ján Počiatek 3.10.2010 v relácii Na telo uviedol, že zdraženie, ktoré z časti spôsobí aj vládny balíček má byť 400 eur. Čerpal z analýzy KOZ (ktoré však nikdy nezdôvodnilo toto číslo). Robert Fico hovorí o celkovom vplyve balíčku a o 500 eurách. Je bez sporu, že tak ako v minulosti aj tento rok dôjde k určitému zdraženiu. Strana Smer evidentne sama nevie o aké zdraženie sa má jednať a preto uvádza vždy iné čísla, ktorými verejnosť zavádza.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer by v tomto prípada mala zjednotiť svoju argumentačnú líniu. Ján Počiatek 3.10.2010 v relácii Na telo uviedol, že zdraženie, ktoré z časti spôsobí aj vládny balíček má byť 400 eur. Čerpal z analýzy KOZ (ktoré však nikdy nezdôvodnilo toto číslo). Robert Fico hovorí o celkovom vplyve balíčku a o 500 eurách. Je bez sporu, že tak ako v minulosti aj tento rok dôjde k určitému zdraženiu. Strana Smer evidentne sama nevie o aké zdraženie sa má jednať a preto uvádza vždy iné čísla, ktorými verejnosť zavádza."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["KOZ", "nezdôvodnilo"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/odborari-nie-sme-povinni-prichadzat-s-rieseniami.html", "http://spw.blog.sme.sk/c/243238/Sulik-v-spore-so-SME-taha-za-kratsi-koniec.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:30.387362+00:00"}
{"id": "vr29144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29144", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "...nám napríklad stúpa počet detí mimo manželstva", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Demagog.SK overoval už v minulosti. Kremský tvrdil, že vyše tretiny detí sa rodí mimo manželstva aj v O5M12 25. januára tohto roku. Podobne Martin Poliačik uviedol, že 35 % detí sa rodí mimo manželstva v relácií O5M12 dňa 23. februára 2014. Oba výroky sme hodnotili ako pravdivé. Podiel aj počet detí narodených mimo manželstva skutočne stúpa, aj tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa štúdie vývoja obyvateľstva Slovenského štatistického úradu sa v roku 2013 mimo manželský zväzok narodilo 37 % detí (. pdf , s. 12), Zatiaľ čo v roku 2008 to ešte bolo 30,1 % a v roku 2003 len 23,3 %. Podiel detí narodených mimo manželstva tak pribúda. V tabuľke nižšie môžme vidieť vývoj od roku 2003. Počet a podiel detí narodených mimo manželstva v rokoch 2003 až 2013 Zdroj: Štatistický úrad SR (. pdf ) Podiel detí narodených mimo manželstva stúpa aj v Európskej Únii. Podľa denníka Pravda : \" Ubúdanie sobášov sa prejavuje aj na počte detí narodených mimo manželstva. Kým v roku 1990 ich bolo v štátoch EÚ sedemnásť percent zo všetkých narodených detí, v roku 2000 to bolo 27 percent a v roku 2011 až 40 percent. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Demagog.SK overoval už v minulosti. Kremský tvrdil, že vyše tretiny detí sa rodí mimo manželstva aj v O5M12 25. januára tohto roku. Podobne Martin Poliačik uviedol, že 35 % detí sa rodí mimo manželstva v relácií O5M12 dňa 23. februára 2014. Oba výroky sme hodnotili ako pravdivé. Podiel aj počet detí narodených mimo manželstva skutočne stúpa, aj tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa štúdie vývoja obyvateľstva Slovenského štatistického úradu sa v roku 2013 mimo manželský zväzok narodilo 37 % detí (. pdf , s. 12), Zatiaľ čo v roku 2008 to ešte bolo 30,1 % a v roku 2003 len 23,3 %. Podiel detí narodených mimo manželstva tak pribúda. V tabuľke nižšie môžme vidieť vývoj od roku 2003. Počet a podiel detí narodených mimo manželstva v rokoch 2003 až 2013 Zdroj: Štatistický úrad SR (. pdf ) Podiel detí narodených mimo manželstva stúpa aj v Európskej Únii. Podľa denníka Pravda : \" Ubúdanie sobášov sa prejavuje aj na počte detí narodených mimo manželstva. Kým v roku 1990 ich bolo v štátoch EÚ sedemnásť percent zo všetkých narodených detí, v roku 2000 to bolo 27 percent a v roku 2011 až 40 percent. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "pdf", "pdf", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/516/debata-o-referende", "http://www.demagog.sk/diskusie/453/ustavna-ochrana-rodiny", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/34088904-636e-4f0a-991b-d3674b81591b/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQfoptgEjhTVyFYFFIvIZQIQFxBERbB4-nEm-tozefoz4ovI_JPLuYzL-2I6H4vxfO2Lyx-fr3-Fiq1CyOsAKDICtpOgcBNpPJAAt-UyIP2KGnD3XdZe2d4IUpTNMRv8hehEu-x4wzgR9uhx3C5-bCa8a4y-V3VPCncv0mzmh6cDTL54vOQeH6cOBk0yliGIiUNwvFsI6BhGoVlNEXROVTvc6m6AeT88a1hXXe4ebpT6PRmrE4M6uqdv5l189y4OfpAO_v9X_hcxNrolKR4AqreRga1bCdVCUQS6-A38I2L3BpQfQ1yBi7_HY4O9tAttllDApTE_UDiDOFlIO6UkaZeIRPyIKAYteA-Gxai0Z6KnTLPw3qQJ3CY34XRcrTiHy89l9zlX3Sf45AVVWUsCL6maIL5vLm0SSUOSPZvBzFvbx0GnVtWjjL70LM_a0dksSgGM2jwwde3H3p4yWXTY_YXb-GOxIWwC8yhnMCw7Y0YB2G2CxiHhXDhunBZz6TYFtb6mbeAZ4Q32VQ4C1F8qq_GyqbyWTlkd18Vzyg5RjK_nk836Wy3Ll9Zj-MHa8uWoPO7OH5FklNaUkJDVrt_f91vlXKKD6j3b4EuSoGkqDg5GAQ1Uye-jrE0X_eM0ieFjxRHr2tXc0E3emqq8Kh5XvwEZxXef/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/34088904-636e-4f0a-991b-d3674b81591b/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQfoptgEjhTVyFYFFIvIZQIQFxBERbB4-nEm-tozefoz4ovI_JPLuYzL-2I6H4vxfO2Lyx-fr3-Fiq1CyOsAKDICtpOgcBNpPJAAt-UyIP2KGnD3XdZe2d4IUpTNMRv8hehEu-x4wzgR9uhx3C5-bCa8a4y-V3VPCncv0mzmh6cDTL54vOQeH6cOBk0yliGIiUNwvFsI6BhGoVlNEXROVTvc6m6AeT88a1hXXe4ebpT6PRmrE4M6uqdv5l189y4OfpAO_v9X_hcxNrolKR4AqreRga1bCdVCUQS6-A38I2L3BpQfQ1yBi7_HY4O9tAttllDApTE_UDiDOFlIO6UkaZeIRPyIKAYteA-Gxai0Z6KnTLPw3qQJ3CY34XRcrTiHy89l9zlX3Sf45AVVWUsCL6maIL5vLm0SSUOSPZvBzFvbx0GnVtWjjL70LM_a0dksSgGM2jwwde3H3p4yWXTY_YXb-GOxIWwC8yhnMCw7Y0YB2G2CxiHhXDhunBZz6TYFtb6mbeAZ4Q32VQ4C1F8qq_GyqbyWTlkd18Vzyg5RjK_nk836Wy3Ll9Zj-MHa8uWoPO7OH5FklNaUkJDVrt_f91vlXKKD6j3b4EuSoGkqDg5GAQ1Uye-jrE0X_eM0ieFjxRHr2tXc0E3emqq8Kh5XvwEZxXef/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/275899-obyvatelstvo-eu-starne-pribuda-rozvodov-a-az-40-deti-sa-rodi-mimo-manzelstva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:28.499186+00:00"}
{"id": "vr37973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37973", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Samozrejme, veď tu bol projekt Unitas, ktorý sme dotiahli takmer do záveru a vlastne v tom pláne bol presne tento rok, teraz mal byť ten projekt spúšťaný.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008. Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Projekt sa skladá z dvoch fáz: prvá fáza má názov UNITAS I. a jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy a druhá fáza UNITAS II. sa následne venuje zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013 , pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012 . Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.rtf, str. 85).", "analysis_paragraphs": ["Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008. Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Projekt sa skladá z dvoch fáz: prvá fáza má názov UNITAS I. a jej súčasťou je reforma daňovej a colnej správy a druhá fáza UNITAS II. sa následne venuje zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. Zmeny v rámci prvej fázy mali prebehnúť do roku 2013 , pričom nový model daňovej správy sa mal začať spúšťať (základné zákony mali mať od vtedy účinnosť) v roku 2012 . Celkovo ale na úspešnú realizáciu projektu bolo naplánované prijatie čiastkových legislatívnych opatrení a projektov, ktoré prebiehali už od roku 2009. Podrobnejší harmonogram nájdete v Koncepcii reformy (.rtf, str. 85)."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "prebehnúť", "spúšťať", "Koncepcii reformy"], "url": ["http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/4916911/stat-pripravil-zakony-pre-zjednotenie-vyberu-dani-cla-a-odvodov.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/28766-nrsr-poslanci-schvalili-reformu-danovej-spravy-realitou-ma-byt-od-roku-2012/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7270&documentId=4133"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:47.556304+00:00"}
{"id": "vr34557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34557", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a deň na to ešte zopakoval razantnosť tohto rozhodnutia aj predseda SaS a predseda parlamentu.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík na druhý deň vyjadril podporu Krajcerovej snahe zlúčiť verejnoprávne médiá. \"Túto radikálnu zmenu je nutné urobiť okamžite, aby sa prestala prehlbovať strata STV a aj preto, aby rôzni ľudia, ktorí sú nasatí ako pijavice na rozpočet STV už nemohli ďalej cicať z tohto rozpočtu,\" povedal Sulík. Predseda SaS ďalej uviedol, že Koaličná rada koncepciu odsúhlasila s tým, že by sa zlúčenie malo uskutočniť čo najskôr.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík na druhý deň vyjadril podporu Krajcerovej snahe zlúčiť verejnoprávne médiá. \"Túto radikálnu zmenu je nutné urobiť okamžite, aby sa prestala prehlbovať strata STV a aj preto, aby rôzni ľudia, ktorí sú nasatí ako pijavice na rozpočet STV už nemohli ďalej cicať z tohto rozpočtu,\" povedal Sulík. Predseda SaS ďalej uviedol, že Koaličná rada koncepciu odsúhlasila s tým, že by sa zlúčenie malo uskutočniť čo najskôr."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5591558/sulik-podporuje-krajcerovu-snahu-zlucit-verejnopravne-media.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:34.999014+00:00"}
{"id": "vr14701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14701", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Včera (1.3.2016, pozn.) som prečítal jeho stanovisko (stanovisko Radoslava Procházku, pozn.) na našom mítingu.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V utorok, 1. marca 2016, sa v Bratislave naozaj konal protest organizovaný stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. S prejavmi na ňom vystúpili Igor Matovič, Daniel Lipšic aj Richard Sulík. Matovič na tomto mítingu, o ktorom OĽaNO vo forme statusu a krátkeho videa referuje na svojom Facebooku (príspevok z 2. marca 2016), naozaj prečítal krátky text, o ktorého prečítanie mal požiadať Radoslav Procházka. Text znie nasledovne: “ Pozdravujem všetkých, vážim si vašu statočnosť, aj tento jej prejav. Toto dnešné stretnutie vnímam ako záväzok k tomu, aby sme urobili všetko pre výmenu súčasnej vlády za lepšiu .” Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V utorok, 1. marca 2016, sa v Bratislave naozaj konal protest organizovaný stranou Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. S prejavmi na ňom vystúpili Igor Matovič, Daniel Lipšic aj Richard Sulík. Matovič na tomto mítingu, o ktorom OĽaNO vo forme statusu a krátkeho videa referuje na svojom Facebooku (príspevok z 2. marca 2016), naozaj prečítal krátky text, o ktorého prečítanie mal požiadať Radoslav Procházka. Text znie nasledovne: “ Pozdravujem všetkých, vážim si vašu statočnosť, aj tento jej prejav. Toto dnešné stretnutie vnímam ako záväzok k tomu, aby sme urobili všetko pre výmenu súčasnej vlády za lepšiu .” Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Facebooku"], "url": ["https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/?fref=ts"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:09.058498+00:00"}
{"id": "vr25487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25487", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dnes vieme povedať, že v tomto roku máme lepší, efektívnejší výber dane z pridanej hodnoty o 120 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nevie z údajov MF SR a IFP zistiť, či v skutočnosti ide o zlepšenie efektívneho výberu DPH od začiatku roka o 120 mil. eur. Tlačová správa MF SR uvádzala 26. septembra 2013, že celkovo sa v roku 2013 zlepšila efektivita výberu DPH o 120 mil. eur. Podobne informujú aj Hospodárske noviny (26. septembra 2013): \" Podľa najnovšej daňovej prognózy ministerstva financií a Inštitútu finančnej politiky má totiž štát zlepšiť výber tejto dane o 120 miliónov eur v porovnaní s minulým rokom.\" V samotnej správe IFP zo septembra 2013 sa hovorí len o zlepšení oproti prognóze z júna 2013 o 100 mil. eur pri DPH. Kažimír hovorí o zlepšení od začiatku roka. Údaj o efektívnejšom výber DPH o 120 mil. eur od začiatku roka sa v analýze neuvádza. Podľa priebežného plnenia rozpočtu bol stav príjmov z DPH k septembru 2013 na úrovni 72,72 %. Ide o menej ako 3/4 z plánovaného príjmu z DPH v roku 2013. Do konca roka 2013 zostávajú ešte tri mesiace - jedna štvrtina roka. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nevie z údajov MF SR a IFP zistiť, či v skutočnosti ide o zlepšenie efektívneho výberu DPH od začiatku roka o 120 mil. eur. Tlačová správa MF SR uvádzala 26. septembra 2013, že celkovo sa v roku 2013 zlepšila efektivita výberu DPH o 120 mil. eur. Podobne informujú aj Hospodárske noviny (26. septembra 2013): \" Podľa najnovšej daňovej prognózy ministerstva financií a Inštitútu finančnej politiky má totiž štát zlepšiť výber tejto dane o 120 miliónov eur v porovnaní s minulým rokom.\" V samotnej správe IFP zo septembra 2013 sa hovorí len o zlepšení oproti prognóze z júna 2013 o 100 mil. eur pri DPH. Kažimír hovorí o zlepšení od začiatku roka. Údaj o efektívnejšom výber DPH o 120 mil. eur od začiatku roka sa v analýze neuvádza. Podľa priebežného plnenia rozpočtu bol stav príjmov z DPH k septembru 2013 na úrovni 72,72 %. Ide o menej ako 3/4 z plánovaného príjmu z DPH v roku 2013. Do konca roka 2013 zostávajú ešte tri mesiace - jedna štvrtina roka. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["správa", "Hospodárske noviny", "správe", "priebežného plnenia"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=641", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-bude-lepsie-vyberat-dane-prvykrat-po-desatroci-583775", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4110&id=160"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:48.772794+00:00"}
{"id": "43768", "numeric_id": 43768, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43768", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Tri mesiace na poslanca Národnej rady (čas potrebný do nástupu na výkon funkcie sudcu po skončení mandátu, pozn.).", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o sudcoch hovorí , že „prerušenie (výkonu funkcie sudcu) trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.” ( § 24, ods. 2) Teda, ak bol sudca poslancom parlamentu, súdiť môže začať až tri mesiace po opustení poslaneckej lavice. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o sudcoch hovorí , že „prerušenie (výkonu funkcie sudcu) trvá ešte tri mesiace po vyhlásení výsledkov volieb, ak sudca nebol zvolený, alebo ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo voľbách zvolený.” ( § 24, ods. 2) Teda, ak bol sudca poslancom parlamentu, súdiť môže začať až tri mesiace po opustení poslaneckej lavice. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["hovorí"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20190101.html#paragraf-24.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:31.127221+00:00"}
{"id": "vr26965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26965", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Celkom som za minulý rok predložil do Národnej rady deväť zmien zákonov, dokonca jeden z nich bol nový zákon protikorupčného charakteru - zákon o lobingu.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Hrušovský sa za rok 2013 spolupodielal na predložení deviatich návrhoch zákona (sedem noviel a dva nové zákony, pozn.) a jedno vyhlásenie k Ukrajine. Všetky novely podával spolu s ďalšími poslancami. Jeden z dvoch navrhovaných nových zákonov, bol zákon o lobingu doručený v máji 2013 Tento okrem Hrušovského predkladali aj J. Figeľ, P. Abrhan, M. Fronc, M. Gibalová, J. Hudacký a M. Kvasnička.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský sa za rok 2013 spolupodielal na predložení deviatich návrhoch zákona (sedem noviel a dva nové zákony, pozn.) a jedno vyhlásenie k Ukrajine. Všetky novely podával spolu s ďalšími poslancami. Jeden z dvoch navrhovaných nových zákonov, bol zákon o lobingu doručený v máji 2013 Tento okrem Hrušovského predkladali aj J. Figeľ, P. Abrhan, M. Fronc, M. Gibalová, J. Hudacký a M. Kvasnička."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["deviatich návrhoch zákona", "zákon o lobingu", "dôvodovej správy", "nedostal"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Hru%C5%A1ovsk%C3%BD%20Pavol", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4505", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=384320", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=568&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:14.933055+00:00"}
{"id": "49503", "numeric_id": 49503, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49503", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Už nehovoríte o občanoch Slovenskej republiky, keď ide o to, ako ste sľúbili, že budete znižovať ceny potravín a tie sú stále najvyššie, vo V4.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Najaktuálnejšie dáta o cenách potravín v regióne V4, ktoré sa dajú navzájom porovnávať, sú z roku 2022. Novšie dáta, z ktorých by vyplývalo, ako sa vyvíjali ceny potravín po nástupe vlády Roberta Fica, nie sú k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\n15. marca 2024 rokovala vláda o Analýze cenového vývoja základných druhov potravín 3/2024, ktorú vypracovalo ministerstvo financií. Podľa tejto analýzy dosiahli ceny potravín na Slovensku v roku 2022 priemer EÚ, zatiaľčo v Česku len 96 % priemeru EÚ, v Maďarsku 90 % a v Poľsku 72 %. Vychádzala pritom z dát Eurostatu , ktoré však novšie ako z 2022 k dispozícii nie sú.\n\nAktuálnejšie údaje uvádza analýza o dvanástich vybraných potravinách a porovnáva ich s krajinami v regióne. Nie pri každej potravine sú však k dispozícii údaje zo všetkých krajín V4. Väčšina grafov ukazuje, že ceny potravín na Slovensku kopírujú trendy V4 alebo sú dokonca nižšie. Napríklad mlieko a maslo je u nás lacnejšie než v Maďarsku a Česku, bravčové, hovädzie aj kuracie mäso lacnejšie než v Maďarsku.\n\nV októbri o cenách potravín v médiách hovorila analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Potvrdila, že inflácia potravín spomaľuje.\n\nVládnu analýzu takto interpretovalo hnutie Slovensko (predtým OĽaNO): „Z analýzy vlády vyplýva, že na Slovensku si kupujeme potraviny o 39 percent drahšie ako v Poľsku. Pokiaľ ide konkrétne o chlieb, tak na Slovensku zaň platíme o 64 percent viac ako v Českej republike. A o 44 percent viac ako v Maďarsku,“ uviedol poslanec hnutia Július Jakab.\n\nAnalýza však v skutočnosti ukázala, že v Poľsku stáli potraviny v roku 2022 72 % toho, čo na Slovensku. Údaje o cene chleba sú aktuálne, z januára 2024, nezahŕňajú však porovnanie s Poľskom. Spolu s Eidamom a jogurtom sú to komodity, ktorých sú ceny na Slovensku vyššie než v okolitých krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Najaktuálnejšie dáta o cenách potravín v regióne V4, ktoré sa dajú navzájom porovnávať, sú z roku 2022. Novšie dáta, z ktorých by vyplývalo, ako sa vyvíjali ceny potravín po nástupe vlády Roberta Fica, nie sú k dispozícii, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "15. marca 2024 rokovala vláda o Analýze cenového vývoja základných druhov potravín 3/2024, ktorú vypracovalo ministerstvo financií. Podľa tejto analýzy dosiahli ceny potravín na Slovensku v roku 2022 priemer EÚ, zatiaľčo v Česku len 96 % priemeru EÚ, v Maďarsku 90 % a v Poľsku 72 %. Vychádzala pritom z dát Eurostatu , ktoré však novšie ako z 2022 k dispozícii nie sú.", "Aktuálnejšie údaje uvádza analýza o dvanástich vybraných potravinách a porovnáva ich s krajinami v regióne. Nie pri každej potravine sú však k dispozícii údaje zo všetkých krajín V4. Väčšina grafov ukazuje, že ceny potravín na Slovensku kopírujú trendy V4 alebo sú dokonca nižšie. Napríklad mlieko a maslo je u nás lacnejšie než v Maďarsku a Česku, bravčové, hovädzie aj kuracie mäso lacnejšie než v Maďarsku.", "V októbri o cenách potravín v médiách hovorila analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Potvrdila, že inflácia potravín spomaľuje.", "Vládnu analýzu takto interpretovalo hnutie Slovensko (predtým OĽaNO): „Z analýzy vlády vyplýva, že na Slovensku si kupujeme potraviny o 39 percent drahšie ako v Poľsku. Pokiaľ ide konkrétne o chlieb, tak na Slovensku zaň platíme o 64 percent viac ako v Českej republike. A o 44 percent viac ako v Maďarsku,“ uviedol poslanec hnutia Július Jakab.", "Analýza však v skutočnosti ukázala, že v Poľsku stáli potraviny v roku 2022 72 % toho, čo na Slovensku. Údaje o cene chleba sú aktuálne, z januára 2024, nezahŕňajú však porovnanie s Poľskom. Spolu s Eidamom a jogurtom sú to komodity, ktorých sú ceny na Slovensku vyššie než v okolitých krajinách."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["rokovala", "Eurostatu", "v médiách", "interpretovalo", "uviedol"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29351/1", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/prc_ppp_ind/default/table?lang=en", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/685033-slovaci-v-ramci-v4-platia-za-potraviny-najviac-poriadny-obed-si-nedopraje-az-16-percent-domacnosti/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/ceny-potravin-v-sr-su-najvyssie-v-ramci-krajin-v4-tvrdi-hnutie-slovensko/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/ceny-potravin-v-sr-su-najvyssie-v-ramci-krajin-v4-tvrdi-hnutie-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:45.468158+00:00"}
{"id": "vr31054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31054", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Za vlády Róberta Fica ubudlo 115 tisíc pracovných miest. To je holý fakt. To je proste vyčíslené práve ústredím práce.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda R.Fica nastúpila do úradu začiatkom júla 2006. V júni dosahovala nezamestnanosť podľa údajov ústredia práce 296 541 tis. Pri odovzdávaní úradu novej vláde I.Radičovej bola aktuálna miera nezamestnanosti na úrovni 376 769 tis. Rozdiel predstavuje nárast nezamestnanosti o 80 228 tis. Údaj J.Kollára nie je pravdivý ani ak porovnáme iné obdobie. Napr. rozdiel začiatku vlády R.Fica a februára 2010, ktorý je necelých 100 tis. nárast nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Vláda R.Fica nastúpila do úradu začiatkom júla 2006. V júni dosahovala nezamestnanosť podľa údajov ústredia práce 296 541 tis. Pri odovzdávaní úradu novej vláde I.Radičovej bola aktuálna miera nezamestnanosti na úrovni 376 769 tis. Rozdiel predstavuje nárast nezamestnanosti o 80 228 tis. Údaj J.Kollára nie je pravdivý ani ak porovnáme iné obdobie. Napr. rozdiel začiatku vlády R.Fica a februára 2010, ktorý je necelých 100 tis. nárast nezamestnanosti."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["ústredia práce"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2006.html?page_id=1277"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:45.312024+00:00"}
{"id": "vr34790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34790", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Predseda vlády tvrdil, že si prišiel mandát (na iniciovanie rokovania NR SR o pomoci Grécku, pozn.) vypýtať na rokovanie s odborármi a zamestnávateľmi. No, to považujem za absurdné.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyhlásenie, že Fico tvrdil, že si ide vypýtať mandát na rokovanie s odborármi a zamestnávateľmi, je neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie, že Fico tvrdil, že si ide vypýtať mandát na rokovanie s odborármi a zamestnávateľmi, je neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:19.957017+00:00"}
{"id": "vr28987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28987", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Smer-Sociálna demokracia nikdy neorganizovala žiadnu privatizáciu a vždy sme ju odmietali.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 15. septembra 2013; O 5 minút 12 , 16. septembra 2014). Keďže počas Ficovej vlády v rokoch 2006-2010 bol predaj prešovskej teplárne, ktorá bola majetkom košickej teplárne a na čele ktorej sedel nominant SMER-SD. V roku 2014 bolo podpísané memorandum o predaji 49 % akcií Slovak Telecomu a strana SaS hovorí o prípravách na privatizáciu Carga, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 odobril Robert Fico privatizáciu Teplárne Košice , pričom ešte nedávno predtým označil tento podnik za strategický a jeho predaj odmietal: „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico. Premiér tvrdí, že tento majetok nebol pre košickú tepláreň, v ktorej sedia výlučne nominanti strany Smer, podstatný. Na čele teplárne je Ladislav Lazár, ktorý má v Košiciach ambície presadiť sa v komunálnej politike. Po prevalení privatizácie včera vedenie teplárne v Košiciach nasadlo do firemných limuzín a presunulo sa do Bratislavy, kde sa snažilo presviedčať o výhodnosti obchodu. Košická tepláreň tvrdí, že prevádzka v Prešove bola pre spoločnosť stratová a zaťažovala ceny tepla pre Košičanov. Rakúsky Spravbytkomfort však za tento majetok teplárne na prešovskom sídlisku Sekčov neváhal zaplatiť 980-tisíc eur. Väčšinovým vlastníkom Spravbytkomfortu je rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien.\" V roku 2014 prišlo k podpisu memoranda o porozumení s ne­mec­kou spo­loč­nos­ťou Deutsche Te­le­kom, ktoré pod­pí­sal mi­nis­ter hos­po­dár­stva To­máš Ma­la­tin­ský (no­mi­nant Sme­ru-SD). Me­mo­ran­dum zve­rej­nil Fond ná­rod­né­ho ma­jet­ku S a jedná sa v ňom o predaj 49 % akcií Slvak Telecomu. Tento predaj však zatiaľ nebol realizovaný. Aktuality.sk 1. augusta 2014 : \"Dnes nadobudla platnosť novela zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorá vytvára zákonné predpoklady pre možnosť predaja akcií Slovak Telekomu formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu. \"Najpreferovanejšou alternatívou predaja majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku SR v spoločnosti Slovak Telekom je predaj prostredníctvom kapitálových trhov (IPO) a subsidiárne v závislosti od viacerých faktorov ovplyvňujúcich vyhliadky na úspech IPO, priamy predaj, prípadne ich kombinácia,\" uviedol rezort hospodárstva. Ministri minulý rok 13. marca prijali uznesenie, ktorým vzali na vedomie informáciu o možnostiach a podmienkach naloženia s majetkovými účasťami SR zastúpenej rezortom hospodárstva a Fondom národného majetku SR (FNM) na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom. Taktiež splnomocnili ministra hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru FNM, aby za účasti odborných poradcov viedli rokovania s majoritným akcionárom spoločnosti Slovak Telekom, firmou Deutsche Telekom AG a manažmentom ST o možnostiach a podmienkach naloženia s majetkovou účasťou SR v Slovak Telekome.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 15. septembra 2013; O 5 minút 12 , 16. septembra 2014). Keďže počas Ficovej vlády v rokoch 2006-2010 bol predaj prešovskej teplárne, ktorá bola majetkom košickej teplárne a na čele ktorej sedel nominant SMER-SD. V roku 2014 bolo podpísané memorandum o predaji 49 % akcií Slovak Telecomu a strana SaS hovorí o prípravách na privatizáciu Carga, výrok hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 odobril Robert Fico privatizáciu Teplárne Košice , pričom ešte nedávno predtým označil tento podnik za strategický a jeho predaj odmietal: „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“ uviedol včera Fico. Premiér tvrdí, že tento majetok nebol pre košickú tepláreň, v ktorej sedia výlučne nominanti strany Smer, podstatný. Na čele teplárne je Ladislav Lazár, ktorý má v Košiciach ambície presadiť sa v komunálnej politike. Po prevalení privatizácie včera vedenie teplárne v Košiciach nasadlo do firemných limuzín a presunulo sa do Bratislavy, kde sa snažilo presviedčať o výhodnosti obchodu. Košická tepláreň tvrdí, že prevádzka v Prešove bola pre spoločnosť stratová a zaťažovala ceny tepla pre Košičanov. Rakúsky Spravbytkomfort však za tento majetok teplárne na prešovskom sídlisku Sekčov neváhal zaplatiť 980-tisíc eur. Väčšinovým vlastníkom Spravbytkomfortu je rakúska energetická spoločnosť Energiecomfort Wien.\" V roku 2014 prišlo k podpisu memoranda o porozumení s ne­mec­kou spo­loč­nos­ťou Deutsche Te­le­kom, ktoré pod­pí­sal mi­nis­ter hos­po­dár­stva To­máš Ma­la­tin­ský (no­mi­nant Sme­ru-SD). Me­mo­ran­dum zve­rej­nil Fond ná­rod­né­ho ma­jet­ku S a jedná sa v ňom o predaj 49 % akcií Slvak Telecomu. Tento predaj však zatiaľ nebol realizovaný. Aktuality.sk 1. augusta 2014 : \"Dnes nadobudla platnosť novela zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorá vytvára zákonné predpoklady pre možnosť predaja akcií Slovak Telekomu formou verejnej ponuky na kapitálovom trhu. \"Najpreferovanejšou alternatívou predaja majetkových účastí štátu a Fondu národného majetku SR v spoločnosti Slovak Telekom je predaj prostredníctvom kapitálových trhov (IPO) a subsidiárne v závislosti od viacerých faktorov ovplyvňujúcich vyhliadky na úspech IPO, priamy predaj, prípadne ich kombinácia,\" uviedol rezort hospodárstva. Ministri minulý rok 13. marca prijali uznesenie, ktorým vzali na vedomie informáciu o možnostiach a podmienkach naloženia s majetkovými účasťami SR zastúpenej rezortom hospodárstva a Fondom národného majetku SR (FNM) na podnikaní spoločnosti Slovak Telekom. Taktiež splnomocnili ministra hospodárstva v spolupráci s predsedom výkonného výboru FNM, aby za účasti odborných poradcov viedli rokovania s majoritným akcionárom spoločnosti Slovak Telekom, firmou Deutsche Telekom AG a manažmentom ST o možnostiach a podmienkach naloženia s majetkovou účasťou SR v Slovak Telekome.\""], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O 5 minút 12", "hovorí", "roku 2010 odobril Robert Fico privatizáciu Teplárne Košice", "Aktuality.sk 1. augusta 2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://www.demagog.sk/diskusie/450/stav-slovenskej-ekonomiky", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/sas-fico-ide-tunelarsky-privatizovat-cargo-mal-vzdat-kandidatury.html", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://www.aktuality.sk/clanok/258671/slovak-telekom-sa-bude-privatizovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:52.045539+00:00"}
{"id": "vr29400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29400", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Tak v prvom rade ja by som ocenil, že vláda je skutočne z pohľadu hospodárenia, z pohľadu dodržiavania pravidiel takého skutočného rozumného hospodárenia, je, si vedie veľmi dobre. Deficit je pod, pod, skutočne na nízkej úrovni, klesá nám nezamestnanosť, rastú nám, rastú nám priemerne mzdy.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistiky posledného roku potvrdzujú rast priemernej mzdy a pokles registrovanej miery nezamestnanosti. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2014 mierne stúpol, stále sú však dodržané konvergenčné kritériá EÚ, ku ktorým Kiska pravdepodobne referuje, keď tvrdí, že deficit je pod, a očakáva sa jeho ďalšie klesanie. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky posledného roku potvrdzujú rast priemernej mzdy a pokles registrovanej miery nezamestnanosti. Deficit štátneho rozpočtu v roku 2014 mierne stúpol, stále sú však dodržané konvergenčné kritériá EÚ, ku ktorým Kiska pravdepodobne referuje, keď tvrdí, že deficit je pod, a očakáva sa jeho ďalšie klesanie. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenávajú", "konvergenčných", "predpokladá"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2015.html?page_id=467299", "http://www.europskaunia.sk/konvergencne_kriteria", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2015_winter_forecast_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:34.082254+00:00"}
{"id": "45810", "numeric_id": 45810, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45810", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "No veď utajené pôrody sa sú možné už aj teraz.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské zákony umožňujú utajené pôrody. Odborníci ich považujú za bezpečnú alternatívu k hniezdam záchrany, do ktorých môžu matky anonymne umiestniť novorodenca. Bratislavská Univerzitná nemocnica uvádza , že ročne eviduje asi 10 utajených pôrodov. Tvrdenie Anny Záborskej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské zákony umožňujú utajené pôrody. Odborníci ich považujú za bezpečnú alternatívu k hniezdam záchrany, do ktorých môžu matky anonymne umiestniť novorodenca. Bratislavská Univerzitná nemocnica uvádza , že ročne eviduje asi 10 utajených pôrodov. Tvrdenie Anny Záborskej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["zákony", "utajené", "alternatívu", "uvádza"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/vyhlasene_znenie.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?utajeny-porod", "https://www.ta3.com/clanok/1117980/utajene-porody-su-na-slovensku-bezne-odbornici-tuto-moznost-vitaju.html", "https://www.unb.sk/caka-ma-porod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:45.823651+00:00"}
{"id": "vr36924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36924", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zákon hovorí jasne. Prokurátor má byť zvolený pred tým než mu skončí funkčné obdobie. Nie ako povinnosť, ale že sa volí pred tým.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 6 ods. 2 volebného poriadku o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a o odvolávaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je uvedené: \"Národná rada schváli zaradenie návrhu (návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora - pozn.) do programu schôdze tak, aby voľba kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora sa vykonala pred skončením jeho funkčného obdobia.\"", "analysis_paragraphs": ["V článku 6 ods. 2 volebného poriadku o voľbe kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a o odvolávaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je uvedené: \"Národná rada schváli zaradenie návrhu (návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora - pozn.) do programu schôdze tak, aby voľba kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora sa vykonala pred skončením jeho funkčného obdobia.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["volebného poriadku"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB8QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_volebny-poriadok-generalny-prokurator.rtf&ei=RJc9TbiJNMvqObn8tbgL&usg=AFQjCNEO3tK9KDl7gYSJm1My8feYzbO-ag&sig2=Weafkuu4YjqsTasYaoUVBQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:06.030682+00:00"}
{"id": "vr37562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37562", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Tak ako sa vyjadril podpredseda Fidesu citujem ho: \"Zabojujeme o každého Maďara!\" Zsolt Semjén.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla portálu pravda.sk z novembra 2010 vláda Viktora Orbána chce mat prehlad, na ktorých krajanov sa môže spolahnút, aby ich v prípade potreby zmobilizovala. Od budúceho roku preto plánuje zriadit register všetkých Madarov. Oznámil to premiérov námestník zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. \" 'Zabojujeme za každého Madara,' citovala agentúra MTI z prejavu Semjéna na zasadaní Stálej madarskej konferencie, ktorá sa po šestrocnej pauze znova zišla v Budapešti, napísala Pravda.\"", "analysis_paragraphs": ["Podla portálu pravda.sk z novembra 2010 vláda Viktora Orbána chce mat prehlad, na ktorých krajanov sa môže spolahnút, aby ich v prípade potreby zmobilizovala. Od budúceho roku preto plánuje zriadit register všetkých Madarov. Oznámil to premiérov námestník zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. \" 'Zabojujeme za každého Madara,' citovala agentúra MTI z prejavu Semjéna na zasadaní Stálej madarskej konferencie, ktorá sa po šestrocnej pauze znova zišla v Budapešti, napísala Pravda.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/zabojujeme-za-kazdeho-madara-slubuje-budapest-fo8-/sk_svet.asp?c=A101105_112629_sk_svet_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:32.130276+00:00"}
{"id": "vr15303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15303", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...prvú firmu som založil pred 25 rokmi...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V životopis Kaliňák uvádza, že v roku 1991 bol manažérom vydavateľstva ktorá sa špecializovala na právnickú literatúru. SME pripravil profil Roberta Kaliňáka, kde sa píše, že Kaliňák otvoril vlastný bar, keď mal 19, čiže niekedy v roku 1990-1991. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zo stránky Ministerstva vnútra SR je dostupná informácia , že Robert Kaliňák bol v roku 1991 manažérom firmy ACE press, ktorá fungovala ako vydavateľstvo právnej literatúry. SME o bare Kaliňáka píše nasledujúce: \" Svoj prvý bar otvoril v devätnástich pri internáte Družba. „Dodnes existuje, aj keď my sme ho prevádzkovali iba pol roka. Volá sa Havana bar.“ \" SME ďalej uvádza: \" Súkromne podnikať začal asi pred dvoma rokmi (v 2000, pozn.). S kamarátmi si otvoril reštauráciu, k nej pribudli ďalšie dve. \" Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V životopis Kaliňák uvádza, že v roku 1991 bol manažérom vydavateľstva ktorá sa špecializovala na právnickú literatúru. SME pripravil profil Roberta Kaliňáka, kde sa píše, že Kaliňák otvoril vlastný bar, keď mal 19, čiže niekedy v roku 1990-1991. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Zo stránky Ministerstva vnútra SR je dostupná informácia , že Robert Kaliňák bol v roku 1991 manažérom firmy ACE press, ktorá fungovala ako vydavateľstvo právnej literatúry. SME o bare Kaliňáka píše nasledujúce: \" Svoj prvý bar otvoril v devätnástich pri internáte Družba. „Dodnes existuje, aj keď my sme ho prevádzkovali iba pol roka. Volá sa Havana bar.“ \" SME ďalej uvádza: \" Súkromne podnikať začal asi pred dvoma rokmi (v 2000, pozn.). S kamarátmi si otvoril reštauráciu, k nej pribudli ďalšie dve. \" Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["informácia", "SME"], "url": ["http://www.minv.sk/?minister-vnutra-Robert-Kalinak", "http://domov.sme.sk/c/753030/kalinak-zo-smeru-krcmar-pravnik-politik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:36.919306+00:00"}
{"id": "48356", "numeric_id": 48356, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48356", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Od vypuknutia vojny sme ako Európska únia 23 - 24 miliárd poslal Rusku, z ktorých on financuje tú vojnu.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odhady, koľko štáty EÚ zaplatili Rusku za dovoz fosílnych palív od začiatku vojny sa líšia. Tie skromnejšie hovoria, že v deň vysielania relácie sa táto suma vyšplhala na 24 až 25 miliárd eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nRuský plyn, ropa a uhlie prichádza do EÚ rôznymi kanálmi na základe rôznych kontraktov a za rôzne ceny. Je preto zložité odhadnúť, koľko presne členské štáty Rusku za dovoz fosílnych palív od začiatku vojny na Ukrajine zaplatili.\n\nPodľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borella prídu denne do EÚ Ruské fosílne palivá v hodnote 850 miliónov eur. V deň vyslovenia Šimečkovho výroku by teda celková suma bola približne 33,2 miliardy eur - nie 24.\n\nExistujú však aj miernejšie odhady, z ktorých mohol Šimečka vychádzať. Portál Europe beyond coal sleduje ruský energetický import do EÚ v reálnom čase. Po prepočte na jeden deň (približne 636 miliónov eur) by na 39-ty deň vojny pripadala čiastka 24,7 miliárd eur, čo približne sedí so Šimečkovým výrokom.\n\nPríjmy z exportu ropy, plynu a uhlia sú pre Ruský štátny rozpočet významným zdrojov príjmov. Aj predstavitelia EÚ verejne priznávajú , že kupovaním ruských komodít EÚ pomáha financovať vojnu na Ukrajine. Podľa odhadov stojí Rusko vojna približne jednu miliardu eur denne.", "analysis_paragraphs": ["Odhady, koľko štáty EÚ zaplatili Rusku za dovoz fosílnych palív od začiatku vojny sa líšia. Tie skromnejšie hovoria, že v deň vysielania relácie sa táto suma vyšplhala na 24 až 25 miliárd eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ruský plyn, ropa a uhlie prichádza do EÚ rôznymi kanálmi na základe rôznych kontraktov a za rôzne ceny. Je preto zložité odhadnúť, koľko presne členské štáty Rusku za dovoz fosílnych palív od začiatku vojny na Ukrajine zaplatili.", "Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borella prídu denne do EÚ Ruské fosílne palivá v hodnote 850 miliónov eur. V deň vyslovenia Šimečkovho výroku by teda celková suma bola približne 33,2 miliardy eur - nie 24.", "Existujú však aj miernejšie odhady, z ktorých mohol Šimečka vychádzať. Portál Europe beyond coal sleduje ruský energetický import do EÚ v reálnom čase. Po prepočte na jeden deň (približne 636 miliónov eur) by na 39-ty deň vojny pripadala čiastka 24,7 miliárd eur, čo približne sedí so Šimečkovým výrokom.", "Príjmy z exportu ropy, plynu a uhlia sú pre Ruský štátny rozpočet významným zdrojov príjmov. Aj predstavitelia EÚ verejne priznávajú , že kupovaním ruských komodít EÚ pomáha financovať vojnu na Ukrajine. Podľa odhadov stojí Rusko vojna približne jednu miliardu eur denne."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["prichádza", "prídu", "sleduje", "sú", "priznávajú", "stojí"], "url": ["https://www.newstatesman.com/chart-of-the-day/2022/04/the-eu-is-still-paying-russia-hundreds-of-millions-of-euros-a-day-for-gas", "https://www.dailymail.co.uk/news/article-10692127/EU-admits-given-Russia-35billion-energy-Ukraine-war-began.html", "https://beyond-coal.eu/russian-fossil-fuel-tracker/", "https://www.politico.eu/article/europe-eu-oil-gas-trade-russia-budget-military-spending-ukraine-war-crisis/", "https://www.theguardian.com/world/2022/mar/09/russian-gas-oil-vladimir-putin-war-europe-eu-official", "https://spravy.rtvs.sk/2022/03/rusko-stoji-jeden-den-vojny-na-ukrajine-zhruba-miliardu-eur-tvrdi-odbornik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:58.690930+00:00"}
{"id": "vr32453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32453", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Musíme ju (rezervu štátu, pozn.) deliť na 313-miliónovú rezervu, ktorá má slúžiť práve na nejaké výpadky alebo negatívny vývoj ekonomiky a tých 229 miliónov kde sa počíta s možným vystúpením sporiteľov z druhého piliera.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, pretože v navrhovanom rozpočte delia štátnu rezervu aj na zložky, ktoré sa dotýkajú možného negatívneho vývoja ekonomiky a možného vystúpenia sporiteľov z druhého piliera. Údaje, ktoré uvádza Peter Pelegrini sa zhodujú s návrhom rozpočtu (.pdf). Podľa vládneho návrhu rozpočtu (.pdf) verejnej správy na roky 2013 - 2015 sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa (.pdf,s.134), počíta s rezervami na možný zhoršený vývoj ekonomický vývoj v sume približne 313 miliónov: \"V kapitole sa rozpočtuje aj rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Týmto vláda SR získava nástroj na dosiahnutie základného fiškálneho cieľa, ktorým je dodržanie plánovaných schodkov rozpočtu verejnej správy.\" Ďalším prvkom je rezerva na otvorenie II. piliera (.pdf,s.41): \"V nadväznosti na viaceré zásadné legislatívne opatrenia v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa vytvára rezerva na otvorenie druhého dôchodkového piliera vo výške indikatívnej alokácie prostriedkov v sume 229,1 mil. eur v roku 2013 , 17,6 mil. eur v roku 2014 a 18,5 mil. eur v roku 2015.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, pretože v navrhovanom rozpočte delia štátnu rezervu aj na zložky, ktoré sa dotýkajú možného negatívneho vývoja ekonomiky a možného vystúpenia sporiteľov z druhého piliera. Údaje, ktoré uvádza Peter Pelegrini sa zhodujú s návrhom rozpočtu (.pdf). Podľa vládneho návrhu rozpočtu (.pdf) verejnej správy na roky 2013 - 2015 sa v kapitole Všeobecná pokladničná správa (.pdf,s.134), počíta s rezervami na možný zhoršený vývoj ekonomický vývoj v sume približne 313 miliónov: \"V kapitole sa rozpočtuje aj rezerva na možný zhoršený vývoj ekonomiky v nasledujúcich rokoch. Týmto vláda SR získava nástroj na dosiahnutie základného fiškálneho cieľa, ktorým je dodržanie plánovaných schodkov rozpočtu verejnej správy.\" Ďalším prvkom je rezerva na otvorenie II. piliera (.pdf,s.41): \"V nadväznosti na viaceré zásadné legislatívne opatrenia v oblasti starobného dôchodkového sporenia sa vytvára rezerva na otvorenie druhého dôchodkového piliera vo výške indikatívnej alokácie prostriedkov v sume 229,1 mil. eur v roku 2013 , 17,6 mil. eur v roku 2014 a 18,5 mil. eur v roku 2015.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhom rozpočtu", "návrhu rozpočtu", "Všeobecná pokladničná správa", "rezerva na otvorenie II. piliera"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:39.848982+00:00"}
{"id": "vr14912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14912", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(Juncker, pozn.) musel mať podporu pani Merkelovej a ďalších pravicových strán. Je to dohoda s európskymi socialistami o nominácii. O tom, že bude, že keď budú akceptovať oni predsedu Európskej komisie, socialisti dostanú post podpredsedu Európskej komisie.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Voľby o post predsedu Európskej komisie prebehli 15. júla 2014. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom politickej skupiny Európska ľudová strana (EPP). 22. júna 2014 sa rozhodli ho podporiť aj ľavicoví európski lídri v boji. Podporila ho aj Angela Merkelová, ktorej strana (CDU) je tiež členom stredo-pravého bloku EPP. (zdroj: Guardian ). Informáciu o tom, že post podpredsedu Európskej komisie dostanú socialisti, pokiaľ budú akceptovať nomináciu Junckera sa nám nepodarilo overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Jean-Claude Juncker bol zvolený za lídra skupiny EPP v marci 2014 na kongrese v Dubline, kde získal 382 hlasov, kým jeho hlavný oponent Michel Barnier dostal 245. Jeho zvolenie podporila aj kancelárka Angela Merkelová. O existencii dohody konzervatívcov so socialistami napovedajú slová prezidenta Hollanda “ ...we want a discussion at the summit on the whole set of European responsibilities ,” Hollande told reporters, adding that some of those roles should be given to Social Democrat-backed candidates. \" (Holland sa vyjadril že niektoré z európskych postov by mali byť pridelené sociálnym demokratom) Žiadne konkrétne posty, ktoré Paška spomína však neboli spomenuté. V súčasnosti je prvým podpredsedom Európskej komisie Holanďan Frans Timmermans zo sociálno-demokratickej Labour Party.( ECEuropa )", "analysis_paragraphs": ["Voľby o post predsedu Európskej komisie prebehli 15. júla 2014. V hlasovaní v Európskom parlamente zvíťazil Jean-Claude Juncker, bývalý premiér Luxemburska, ktorý bol hlavným kandidátom politickej skupiny Európska ľudová strana (EPP). 22. júna 2014 sa rozhodli ho podporiť aj ľavicoví európski lídri v boji. Podporila ho aj Angela Merkelová, ktorej strana (CDU) je tiež členom stredo-pravého bloku EPP. (zdroj: Guardian ). Informáciu o tom, že post podpredsedu Európskej komisie dostanú socialisti, pokiaľ budú akceptovať nomináciu Junckera sa nám nepodarilo overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Jean-Claude Juncker bol zvolený za lídra skupiny EPP v marci 2014 na kongrese v Dubline, kde získal 382 hlasov, kým jeho hlavný oponent Michel Barnier dostal 245. Jeho zvolenie podporila aj kancelárka Angela Merkelová. O existencii dohody konzervatívcov so socialistami napovedajú slová prezidenta Hollanda “ ...we want a discussion at the summit on the whole set of European responsibilities ,” Hollande told reporters, adding that some of those roles should be given to Social Democrat-backed candidates. \" (Holland sa vyjadril že niektoré z európskych postov by mali byť pridelené sociálnym demokratom) Žiadne konkrétne posty, ktoré Paška spomína však neboli spomenuté. V súčasnosti je prvým podpredsedom Európskej komisie Holanďan Frans Timmermans zo sociálno-demokratickej Labour Party.( ECEuropa )"], "analysis_date": "2016-04-13", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazil", "podporiť", "Guardian", "zvolený", "podporila", "ECEuropa"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-28299335", "http://www.euractiv.com/section/eu-elections-2014/news/socialist-leaders-back-juncker-want-other-top-jobs/", "http://www.theguardian.com/world/2014/may/30/angela-merkel-jean-claude-juncker-european-commission", "http://www.politico.eu/article/jean-claude-juncker-elected-as-epp-candidate/", "http://www.euractiv.com/section/eu-elections-2014/news/juncker-merkel-promised-to-give-me-commission-presidency-if-epp-wins/", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/timmermans_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:02.312448+00:00"}
{"id": "vr30425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30425", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Po prvé, dá sa odpočúvať len za predpokladu, že je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, čo znamená, podľa ustálenej judikatúry, že existuje naliehavá spoločenská potreba", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podmienky, za akých možno niekoho odpočúvať, upravuje Trestný poriadok a zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technologických prostriedkov:", "analysis_paragraphs": ["Podmienky, za akých možno niekoho odpočúvať, upravuje Trestný poriadok a zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technologických prostriedkov:"], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["č.166/2003", "č.301/2005"], "url": ["http://www.mosr.sk/data/files/628.pdf", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=trestn%C3%BD%20poriadok&source=web&cd=2&ved=0CC4QFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fdokumenty-na-stiahnutie-2%26subor%3D92071&ei=H4XTTtrGJY2q-gbzm4DEDg&usg=AFQjCNEMNJwwtstnXYJxurnJMhc8pCbJow&sig2=DUCnhZO5cxhQOEuZqsABrA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:05.095038+00:00"}
{"id": "vr37090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37090", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým nikto napríklad v júli alebo v auguste minulého roku, kedy vznikla vládna koalícia nepovedal dopredu, ideme zmeniť spôsob voľby generálneho prokurátora.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o zmene voľby sa prvýkrát objavili v decembri ako reakcia na výsledky tajnej voľby generálneho prokurátora, ktoré neboli v súlade s predstavami koalície.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o zmene voľby sa prvýkrát objavili v decembri ako reakcia na výsledky tajnej voľby generálneho prokurátora, ktoré neboli v súlade s predstavami koalície."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["objavili", "reakcia"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-chce-zmarit-a-nasledne-odtajnit-volbu-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:34.526679+00:00"}
{"id": "vr15238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15238", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... zavretie macedónskej hranice spôsobilo pokles utečencov odtiaľ z východu a nie dohoda s Tureckom (...)veď už niekoľko týždňov predtým výrazne klesol počet utečencov preto, lebo Macedónci zavreli, jednoducho zavreli hranicu...", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok o dohode EU s Tureckom a následnom klesajúcom počte prichádzajúcich utečencov overoval Demagog.SK v apríli 2016. Dohoda vstúpila do platnosti 20.marca 2016, 4.apríla 2016 sa potom uskutočnil prvý transport utečencov z Grécka späť do Turecka. Ešte predtým, 9. marca 2016 Macedónsko zase uzavrelo svoje hranice pre nelegálnych migrantov, ktorí sa bez víz a pasov nemohli ďalej posúvať po tzv. balkánskej trase. Od približne 20. marca 2016, no už aj predtým, od 9. marca, je v štatistikách UNHCR viditeľný značný pokles prílevu utečencov do Grécka. Agentúra FRONTEX tento jav pripisuje obom spomínaným dohodám. Richard Sulík má pravdu v tom, že počet utečencov výrazne klesol po uzavretí macedónskych hraníc, no analytici tento jav pripisujú rovnako aj dohode medzi EU Tureckom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o dohode EU s Tureckom a následnom klesajúcom počte prichádzajúcich utečencov overoval Demagog.SK v apríli 2016. Dohoda vstúpila do platnosti 20.marca 2016, 4.apríla 2016 sa potom uskutočnil prvý transport utečencov z Grécka späť do Turecka. Ešte predtým, 9. marca 2016 Macedónsko zase uzavrelo svoje hranice pre nelegálnych migrantov, ktorí sa bez víz a pasov nemohli ďalej posúvať po tzv. balkánskej trase. Od približne 20. marca 2016, no už aj predtým, od 9. marca, je v štatistikách UNHCR viditeľný značný pokles prílevu utečencov do Grécka. Agentúra FRONTEX tento jav pripisuje obom spomínaným dohodám. Richard Sulík má pravdu v tom, že počet utečencov výrazne klesol po uzavretí macedónskych hraníc, no analytici tento jav pripisujú rovnako aj dohode medzi EU Tureckom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["apríli", "4.apríla", "uzavrelo", "apríli", "uviedli", "UNHCR", "UNHCR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/581/blaha-vs-klus-vs-paska-o-azylovej-reforme/?ph=1", "http://svet.sme.sk/c/20130614/grecko-zacalo-posielat-migrantov-spat-do-turecka.html", "http://svet.sme.sk/c/20113633/macedonsko-uzavrelo-hranice-pre-nelegalnych-migrantov.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/581/blaha-vs-klus-vs-paska-o-azylovej-reforme/?ph=1", "http://www.nextfuture.sk/agenturne-spravy/pocet-utecencov-smerujucich-do-grecka-klesol-o-90-percent/", "https://data.unhcr.org/mediterranean/country.php?id=83", "https://data.unhcr.org/mediterranean/documents.php?page=1&view=grid&Country%5B%5D=83&Type%5B%5D=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:57.000294+00:00"}
{"id": "vr34992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34992", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Podstatné je to, že tu pri tomto plytvaní, ale prídem aj k tej informatizácii, pretože zverejňovať takéto výsledky, ktoré tú pán Mikloš úplne bohovorne prezentuje na základe auditu komisie samozvanej, ktorú si zvoli na základe, ani nevieme kto to sú členovia tej komisie, aká je kvalita vlastne tej komisie, ktorá to vyhodnocuje, pretože celý OPIS (operačný program informatizácia spoločnosti, pozn.) bol pripravovaný za spolupráce medzinárodne akceptovaných firiem, ktoré robili audity, návrhy, koncepcie a teraz sa tu nejaká samozvaná komisia na ministerstve financií uzhodla, že tam bolo nejaké predraženie. Máme tu na to predsa inštitúcie, ktoré toto vedie zverifikovať, prebiehalo verejné obstarávanie, môžu zrušiť zmluvy, môžu dať skontrolovať zmluvy, môžu robiť čo chcú, ale len tak streliť do éteru takéto čísla my príde maximálne neprofesionálne.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "informáciu o tom, že na tvorbe OPISu sa zúčastnili „medzinárodne akceptované firmy“ sa nám nepodarilo dohľadať. S otázkou ohľadne OPSIu sme sa obrátili na generálnu riaditeľku sekcie operačného programu Ing. Ernu Dohnálikovú, zatiaľ však bez konkrétnej odozvy.", "analysis_paragraphs": ["informáciu o tom, že na tvorbe OPISu sa zúčastnili „medzinárodne akceptované firmy“ sa nám nepodarilo dohľadať. S otázkou ohľadne OPSIu sme sa obrátili na generálnu riaditeľku sekcie operačného programu Ing. Ernu Dohnálikovú, zatiaľ však bez konkrétnej odozvy."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["generálnu riaditeľku"], "url": ["http://www.opis.gov.sk/18577/riadiaci-organ-opis.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:55.026659+00:00"}
{"id": "49512", "numeric_id": 49512, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49512", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Vtedy bolo predsedníctvo. Mal som na starosti jeho obsahovú prípravu aj logistickú. Nebudem vôbec od toho utekať, ale faktom je, že pri rozhodovaní o tom, ako bude prezentované logo slovenského predsedníctva, som nebol. Dozvedel som sa o tom následne ako o tom, ako o tom rozhodol minister zahraničných vecí.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na organizáciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa viaže kauza kontroverznej zákazky agentúre, ktorá pripravovala galavečer. Ivan Korčok pôsobil v čase slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a v rokoch 2015 a 2016 vykonáva rôzne úlohy spojené s prípravou predsedníctva. Keďže nám ministerstvo neodpovedalo na otázky ohľadom pôsobenia Ivana Korčoka a z verejných informácii nie je možné zistiť, na ktoré rozhodnutia mal vplyv, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.\n\nV Európskej únii existuje systém tzv. rotujúceho predsedníctva, ktorý zaručuje, že vedenie zasadnutí sa strieda medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016.\n\nIvan Korčok pôsobil počas slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. V rokoch 2015 až 2016 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v roku 2016 bol poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ ako „Ministre délégué“.\n\nNa slovenské predsedníctvo sa viaže aj kauza kontroverznej zákazky týkajúca sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.\n\nNa podozrivé obstarávanie v hodnote státisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.\n\nS kauzou sa Korčokovo meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.\n\nZuzana Hlávková vo svojom blogu taktiež spomína, že Ivanovi Korčokovi a ministrovi Lajčákovi adresovala pri jej odchode list, ktorého cieľom bolo upozorniť vedenie ministerstva na konanie na sekretariáte predsedníctva. Po odoslaní listu sa Hlávková mala ešte stretnúť osobne aj s ministrom Lajčákom.\n\nKorčok v rozhovoroch pre médiá v roku 2024 uvádzal, že zákazky išli mimo neho. „Svedomie mám čisté,“ povedal napríklad vo februári 2024 pre Refresher. Inak to vníma Hlávková, ktorá na kauzu upozornila, pre Denník N začiatkom marca 2024 uviedla , že bol zodpovedný politicky aj formálne: „Takáto zákazka nemohla byť interne schválená bez súhlasu Korčoka. Tak boli nastavené procesy na ministerstve,“ vysvetlila v rozhovore. „O tom, že zákazka je ušitá na mieru Evke a že je to podvod, Ivan Korčok určite vedel. Bola to verejná informácia medzi ľuďmi, ktorí boli v užšom okruhu tímu predsedníctva. Ak sme to vedeli my, vedel to aj on.“\n\nHlávková sa dotkla aj posledných mediálnych vyjadrení Korčoka: „Nie je pravdou, že rozhodovanie o zákazkách vrátane takej veľkej ako predstavenie loga šlo mimo jeho štruktúry, ako dnes tvrdí v rozhovore pre Refresher. Zbavuje sa zodpovednosti, čo je nedôstojné.“ Dodala však, že podľa jej názoru to nebol on, kto agentúru Evka presadzoval alebo by z organizácie podujatí nejako – napríklad finančne – profitoval, „No faktom je, že proti týmto zákazkám ani príliš nebojoval a s tichým alebo vysloveným súhlasom ich nechal ministerstvom prejsť.“\n\nIvan Korčok sa pri overovaní obsahovo rovnakého výroku dňa 1. februára 2024 pre Demagog.sk vyjadril nasledovne: „Platí, že na rozhodovanie o výbere agentúry som nemal žiadny vplyv a rovnako som nerozhodol o samotnej zákazke.”", "analysis_paragraphs": ["Na organizáciu slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa viaže kauza kontroverznej zákazky agentúre, ktorá pripravovala galavečer. Ivan Korčok pôsobil v čase slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a v rokoch 2015 a 2016 vykonáva rôzne úlohy spojené s prípravou predsedníctva. Keďže nám ministerstvo neodpovedalo na otázky ohľadom pôsobenia Ivana Korčoka a z verejných informácii nie je možné zistiť, na ktoré rozhodnutia mal vplyv, hodnotíme jeho výrok ako neoveriteľný.", "V Európskej únii existuje systém tzv. rotujúceho predsedníctva, ktorý zaručuje, že vedenie zasadnutí sa strieda medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Slovensko predsedalo Rade EÚ v druhom polroku 2016.", "Ivan Korčok pôsobil počas slovenského predsedníctva na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník. V rokoch 2015 až 2016 vykonával funkciu splnomocnenca vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, v roku 2016 bol poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ ako „Ministre délégué“.", "Na slovenské predsedníctvo sa viaže aj kauza kontroverznej zákazky týkajúca sa galavečera k uvedeniu loga slovenského predsedníctva, ktoré sa konalo pod záštitou ministerstva zahraničia.", "Na podozrivé obstarávanie v hodnote státisícov eur vtedy upozornila whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková. Hlávková tvrdila , že pri príprave podujatí na predsedníctvo Slovenska v Rade Európy sa šafárilo s verejnými zdrojmi a obchádzal sa zákon, a to všetko s vedomím ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.", "S kauzou sa Korčokovo meno spája najmä kvôli jeho pozícii na ministerstve a tomu, že komunikoval v mene ministerstva v niektorých otázkach spojených s kauzou. Korčok sa vtedy vyjadril , že ministerstvo zahraničných vecí podľa zákona nemôže zverejniť informácie o firmách, ktoré boli s Agentúrou Evka v súťaži, pretože tieto firmy si to neželajú. Zároveň tvrdil, že postup ministerstva, po prevalení kauzy, bol v súlade so zákonom.", "Zuzana Hlávková vo svojom blogu taktiež spomína, že Ivanovi Korčokovi a ministrovi Lajčákovi adresovala pri jej odchode list, ktorého cieľom bolo upozorniť vedenie ministerstva na konanie na sekretariáte predsedníctva. Po odoslaní listu sa Hlávková mala ešte stretnúť osobne aj s ministrom Lajčákom.", "Korčok v rozhovoroch pre médiá v roku 2024 uvádzal, že zákazky išli mimo neho. „Svedomie mám čisté,“ povedal napríklad vo februári 2024 pre Refresher. Inak to vníma Hlávková, ktorá na kauzu upozornila, pre Denník N začiatkom marca 2024 uviedla , že bol zodpovedný politicky aj formálne: „Takáto zákazka nemohla byť interne schválená bez súhlasu Korčoka. Tak boli nastavené procesy na ministerstve,“ vysvetlila v rozhovore. „O tom, že zákazka je ušitá na mieru Evke a že je to podvod, Ivan Korčok určite vedel. Bola to verejná informácia medzi ľuďmi, ktorí boli v užšom okruhu tímu predsedníctva. Ak sme to vedeli my, vedel to aj on.“", "Hlávková sa dotkla aj posledných mediálnych vyjadrení Korčoka: „Nie je pravdou, že rozhodovanie o zákazkách vrátane takej veľkej ako predstavenie loga šlo mimo jeho štruktúry, ako dnes tvrdí v rozhovore pre Refresher. Zbavuje sa zodpovednosti, čo je nedôstojné.“ Dodala však, že podľa jej názoru to nebol on, kto agentúru Evka presadzoval alebo by z organizácie podujatí nejako – napríklad finančne – profitoval, „No faktom je, že proti týmto zákazkám ani príliš nebojoval a s tichým alebo vysloveným súhlasom ich nechal ministerstvom prejsť.“", "Ivan Korčok sa pri overovaní obsahovo rovnakého výroku dňa 1. februára 2024 pre Demagog.sk vyjadril nasledovne: „Platí, že na rozhodovanie o výbere agentúry som nemal žiadny vplyv a rovnako som nerozhodol o samotnej zákazke.”"], "analysis_date": "2024-03-28", "analysis_sources": {"text": ["sa strieda", "predsedalo", "pôsobil", "kauza", "upozornila", "tvrdila", "vyjadril", "blogu", "povedal", "uviedla", "vyjadril"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/", "https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/europske-zalezitosti/predsednictvo-sr-rade-eu/predsednictvo-sr-rade-eu.html", "https://www.mzv.sk/ministerstvo/historia-diplomacie/byvali-ministri/ivan-korcok", "https://www.aktuality.sk/clanok/702351/agentura-evka-opat-dostala-statnu-zakazku/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci", "https://index.sme.sk/c/20388637/lajcakove-ministerstvo-vini-byvala-pracovnicka-z-pochybnych-zakazok.html", "https://dennikn.sk/minuta/627511/", "https://blog.sme.sk/transparency/politika/ako-som-kvoli-pochybnym-zakazkam-odisla-z-ministerstva-zahranicnych-veci", "https://www.youtube.com/watch?v=RnKnmsdR_7k", "https://dennikn.sk/3850258/korcok-a-evka-aku-rolu-zohral-prezidentsky-kandidat-v-kauze-z-cias-nasho-predsednictva-v-eu/", "https://demagog.sk/vyrok/49423"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:45.144866+00:00"}
{"id": "vr25619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25619", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď moja vláda bola principiálne proti privatizácii. Sprivatizovali sme my niečo v rokoch 2006 - 2010?", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, že bola prvá vláda Roberta Fica \"principiálne\" proti privatizácii sa dá považovať za pravdivý výrok, keďže v samotnom programovom vyhlásení vlády (.pdf, str. 10) je uvedené: \"Vláda SR nebude pokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch.\" Tvrdenie, že vláda v rokoch 2006-2010 bola proti privatizácii, môže potvrdzovať i prístup premiéra, resp. strany Smer-SD k otázke privatizácie bratislavského letiska alebo železničného prepravcu Cargo . V prvom prípade bola privatizácia zrušená krátko po nástupe Roberta Fica a jeho vlády k moci v lete 2006, v druhom prípade táto vláda privatizáciu zastavila. Veľmi kriticky", "analysis_paragraphs": ["To, že bola prvá vláda Roberta Fica \"principiálne\" proti privatizácii sa dá považovať za pravdivý výrok, keďže v samotnom programovom vyhlásení vlády (.pdf, str. 10) je uvedené: \"Vláda SR nebude pokračovať v privatizácii a v doprivatizácii majetkovej účasti štátu v strategických podnikoch.\" Tvrdenie, že vláda v rokoch 2006-2010 bola proti privatizácii, môže potvrdzovať i prístup premiéra, resp. strany Smer-SD k otázke privatizácie bratislavského letiska alebo železničného prepravcu Cargo . V prvom prípade bola privatizácia zrušená krátko po nástupe Roberta Fica a jeho vlády k moci v lete 2006, v druhom prípade táto vláda privatizáciu zastavila. Veľmi kriticky"], "analysis_date": "2013-10-10", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "bratislavského letiska", "železničného prepravcu Cargo"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5378166/za-zrusenie-privatizacie-letiska-zaplatime.html", "http://hn.hnonline.sk/na-fica-caka-prva-privatizacia-557759"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:45.227620+00:00"}
{"id": "vr29996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29996", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď si pozriete Nemecko, Švédsko, Taliansko a v roku 2020 Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, tieto krajiny budú prestarnuté. To znamená budú mať vyše 20% nad 65 rokov.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných dát OECD, Eurostatu a Svetovej banky má Nemecko, Švédsko a Taliansko podiel populácie staršej ako 65 rokov na celkovej populácii 20% a viac. V roku 2020 túto hranicu podľa predikcií prekročí aj Francúzsko, Holandsko a Rakúsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa dát z OECD z roku 2012 má podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácii Nemecko 21.08%, Švédsko 18.98% a Taliansko 20.67%. Údaje z roku 2014 od Svetovej banky hovoria o 21% podiely v Nemecku, 20% vo Švédsku a 22% v Taliansku. Eurostat v roku 2014 nameral 20.8% podiel v Nemecku, 19.4% podiel vo Švédsku a 21.4% podiel v Taliansku. Európska komisia pre rok 2020 prognózuje pre Francúzsko (s.389, . pdf ) 20.3% podiel populácie staršej ako 65 rokov, 20% pre Holandsko (s.398, . pdf ) a 19.5% pre Rakúsko (s.399, . pdf ) Predikcia OSN (s.22) hovorí o 20.2% pre Francúzsko, 20% pre Holandsko a 19.8% pre Rakúsko. Analýza Viedenského inštitútu pre demografiu (s.16, . pdf ) predikuje 20.2% pre Francúzsko, 20% pre Holandsko a Rakúsko. Ide teda naozaj o krajiny s vysokým podielom starých ľudí. Pre porovnanie Slovensko v roku 2014 má podiel ľudí starších ako 65 na celkovej populácii 13.5%.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných dát OECD, Eurostatu a Svetovej banky má Nemecko, Švédsko a Taliansko podiel populácie staršej ako 65 rokov na celkovej populácii 20% a viac. V roku 2020 túto hranicu podľa predikcií prekročí aj Francúzsko, Holandsko a Rakúsko. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa dát z OECD z roku 2012 má podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácii Nemecko 21.08%, Švédsko 18.98% a Taliansko 20.67%. Údaje z roku 2014 od Svetovej banky hovoria o 21% podiely v Nemecku, 20% vo Švédsku a 22% v Taliansku. Eurostat v roku 2014 nameral 20.8% podiel v Nemecku, 19.4% podiel vo Švédsku a 21.4% podiel v Taliansku. Európska komisia pre rok 2020 prognózuje pre Francúzsko (s.389, . pdf ) 20.3% podiel populácie staršej ako 65 rokov, 20% pre Holandsko (s.398, . pdf ) a 19.5% pre Rakúsko (s.399, . pdf ) Predikcia OSN (s.22) hovorí o 20.2% pre Francúzsko, 20% pre Holandsko a 19.8% pre Rakúsko. Analýza Viedenského inštitútu pre demografiu (s.16, . pdf ) predikuje 20.2% pre Francúzsko, 20% pre Holandsko a Rakúsko. Ide teda naozaj o krajiny s vysokým podielom starých ľudí. Pre porovnanie Slovensko v roku 2014 má podiel ľudí starších ako 65 na celkovej populácii 13.5%."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Svetovej", "Eurostat", "nameral", "Európska", "pdf", "pdf", "pdf", "OSN", "Viedenského", "pdf", "Slovensko"], "url": ["https://data.oecd.org/pop/elderly-population.htm", "http://data.worldbank.org/indicator/SP.POP.65UP.TO.ZS", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/49/Population_age_structure_by_major_age_groups%2C_2004_and_2014_%28%25_of_the_total_population%29_YB15.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00028", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee8_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee8_en.pdf#page=407&zoom=auto,0,706", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee8_en.pdf#page=416&zoom=auto,0,706", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee8_en.pdf#page=417&zoom=auto,0,706", "https://books.google.sk/books?id=j-mwG9toKzQC&lpg=PR2&ots=WWijNmEBfm&dq=elderly%20population%20in%20eu%20projections%202020&pg=PA22#v=onepage&q&f=true", "http://www.oeaw.ac.at/vid/download/edrp_2_09.pdf", "http://www.oeaw.ac.at/vid/download/edrp_2_09.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/49/Population_age_structure_by_major_age_groups%2C_2004_and_2014_%28%25_of_the_total_population%29_YB15.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:19.011395+00:00"}
{"id": "48650", "numeric_id": 48650, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48650", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Áno, ja som podporil skupinu poslancov, ktorí sa ostro vyhranili a dosiahli sme, že naozaj nezmyselný zákon o zákaze dúhových zástav, ktorý mal byť rokovaný vlastne prednedávnom, tak nakoniec neprešiel.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "6. októbra prebehlo v NR SR hlasovanie o posune zákona o zákaze dúhových vlajok do druhého čítania. Podľa výsledkov za návrh hlasovalo len 44 zo 129 prítomných poslancov, pričom väčšina poslaneckého klubu strany OĽANO, ktorej je pán Budaj nominantom a členom predsedníctva , nehlasovala. Z poslaneckého klubu OĽANO hlasoval za iba predkladateľ návrhu, György Gyimesi. Z parlamentných počtov vyplýva, že ak by poslanecký klub OĽANO návrh podporil, tak by prešiel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["6. októbra prebehlo v NR SR hlasovanie o posune zákona o zákaze dúhových vlajok do druhého čítania. Podľa výsledkov za návrh hlasovalo len 44 zo 129 prítomných poslancov, pričom väčšina poslaneckého klubu strany OĽANO, ktorej je pán Budaj nominantom a členom predsedníctva , nehlasovala. Z poslaneckého klubu OĽANO hlasoval za iba predkladateľ návrhu, György Gyimesi. Z parlamentných počtov vyplýva, že ak by poslanecký klub OĽANO návrh podporil, tak by prešiel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "predsedníctva"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48621", "https://www.obycajniludia.sk/predsednictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:38.816001+00:00"}
{"id": "vr33356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33356", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Narastá nezamestnanosť o pol % každý mesiac...", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa evidovanej nezamestnanosti rástla nezamestnanosti o 0,5 p. b.. len v mesiaci december. V januári rástla evidovaná nezamestnanosť o menej ako 0,4 p.b.. Nie je preto pravdou, že každý mesiac rasti nezamestnanosť o 0,5 p.b.. Ani najnovšie údaje Eurostatu nepotvrdzujú až tak prudký nárast nezamestnanosti, ako uvádza P. Frešo. Podľa tohtoročných marcových výsledkov eurostatu (.pdf) sa na Slovensku pohybovala miera nezamestnanosti od apríla 2012 do januára 2013 následovne. Ide o výberové zisťovanie: Mesiac Miera nezamestnanosti v % (výberové zisťovanie - Eurostat ) apríl 2012 13,8 máj 2012 13,9 jún 2012 14,0 júl 2012 14,1 august 2012 14,1 september 2012 14,0 október 2012 14,2 novembre 2012 14,5 december 2012 14,7 január 2013 14,9 Z týchto výsledkov je zrejmé, že nezamestnanosť podľa výberového zisťovania na Slovensku stúpa, no medzimesačný nárast sa pohybuje v rozmedzí 0,1 až 0,3 p.b.. Mesiac Evidovaná miera nezamestnanosti v % (Úrad práce 2012 , 2013 ) apríl 2012 13,40 máj 2012 13,19 jún 2012 13,34 júl 2012 13,27 august 2012 13,19 september 2012 13,44 október 2012 13,69 novembre 2012 13,94 december 2012 14,44 január 2013 14,80 V prípade evidovanej nezamestnanosti je zrejmé, že nárast nezamestnanosti o 0,5 p. b. nastal len v decembri 2012. V januári narástla nezamestnanosť o menej ako 0,4 p. b.. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa evidovanej nezamestnanosti rástla nezamestnanosti o 0,5 p. b.. len v mesiaci december. V januári rástla evidovaná nezamestnanosť o menej ako 0,4 p.b.. Nie je preto pravdou, že každý mesiac rasti nezamestnanosť o 0,5 p.b.. Ani najnovšie údaje Eurostatu nepotvrdzujú až tak prudký nárast nezamestnanosti, ako uvádza P. Frešo. Podľa tohtoročných marcových výsledkov eurostatu (.pdf) sa na Slovensku pohybovala miera nezamestnanosti od apríla 2012 do januára 2013 následovne. Ide o výberové zisťovanie: Mesiac Miera nezamestnanosti v % (výberové zisťovanie - Eurostat ) apríl 2012 13,8 máj 2012 13,9 jún 2012 14,0 júl 2012 14,1 august 2012 14,1 september 2012 14,0 október 2012 14,2 novembre 2012 14,5 december 2012 14,7 január 2013 14,9 Z týchto výsledkov je zrejmé, že nezamestnanosť podľa výberového zisťovania na Slovensku stúpa, no medzimesačný nárast sa pohybuje v rozmedzí 0,1 až 0,3 p.b.. Mesiac Evidovaná miera nezamestnanosti v % (Úrad práce 2012 , 2013 ) apríl 2012 13,40 máj 2012 13,19 jún 2012 13,34 júl 2012 13,27 august 2012 13,19 september 2012 13,44 október 2012 13,69 novembre 2012 13,94 december 2012 14,44 január 2013 14,80 V prípade evidovanej nezamestnanosti je zrejmé, že nárast nezamestnanosti o 0,5 p. b. nastal len v decembri 2012. V januári narástla nezamestnanosť o menej ako 0,4 p. b.. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "Eurostat", "2012", "2013"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01032013-BP/EN/3-01032013-BP-EN.PDF", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:41.214603+00:00"}
{"id": "vr39065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39065", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tak isto by som klamal, keby som nepovedal, že sa aj dosť podstatným spôsobom zlepšili materiálne podmienky mnohých súdov a finančné podmienky sudcov, čo je dosť podstatné pre zlepšovanie pomerov v justícii.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:30.647957+00:00"}
{"id": "49201", "numeric_id": 49201, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49201", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Vy (pozn. Matovič) ste dali zákazku za 30.000.000 eur na nákup testov počas núdzového stavu, ktorý ste si vymysleli, aby ste mohli z verejného obstarávania trnavskej firmičke Eurolab Lambda, vášmu známemu.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Uhrík hovorí o nákupe testov počas druhého núdzového stavu. Ten na Slovensku platil od 1. októbra 2020 kvôli stúpajúcemu počtu prípadov COVID-19. Nákup antigénových testov spadal pod Správu štátnych hmotných rezerv, na základe verejného obstarávania ich nakúpila od troch firiem. Podľa Rady Úradu pre verejné obstarávanie prebehol nákup v súlade so zákonom. Uhrík správne popisuje, že firma Eurolab Lambda dostala zákazku na nákup antigénových testov, podsúva však, že sa jednalo o dohodenie zakázky známemu, čo kontrolne inštitútcie nepotvrdili. Núdzový stav nebol vymyslený, bol následkom stúpajúcich prípadov COVID-19, ktorý v roku 2020 viedol ku 2250 úmrtiam na covid a celkovo viac ako 7000 nadmerným úmrtiam . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nAntigénové testy obstarávala Správa štátnych hmotných rezerv cez zrýchlené verejné obstarávanie. Do obstarávania sa zapojilo 9 firiem. Testy napokon Správa nakúpila od 3 firiem, najväčšia objednávka bola u spoločnosti Eurolab Lambda.\n\nSpráva od Eurolabu v roku 2020 nakúpila 10 miliónov kusov antigénových testov za 43 miliónov eur. Od firmy Juhapharm nakúpila milión testov za 4 milióny eur a od firmy Abbott Laboratories Slovakia nakúpila testy za takmer 10 miliónov eur.\n\nNákupom sa venoval Úrad pre verejné obstarávanie, kvôli nedostatku transparentnosti a porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania. SŠHR sa proti tomu odvolala. Rada ÚVO napokon rozhodla , že obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, vylúčili aj podozrenia z konfliktu záujmov.\n\nO údajnom prepojení medzi Igorom Matovičom a firmou Eurolab Lambda hovoril Robert Fico. Podľa Fica sa Matovič pozná so šéfom firmy, Petrom Krajčovičom, keďže prevádzkuje školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry.", "analysis_paragraphs": ["Uhrík hovorí o nákupe testov počas druhého núdzového stavu. Ten na Slovensku platil od 1. októbra 2020 kvôli stúpajúcemu počtu prípadov COVID-19. Nákup antigénových testov spadal pod Správu štátnych hmotných rezerv, na základe verejného obstarávania ich nakúpila od troch firiem. Podľa Rady Úradu pre verejné obstarávanie prebehol nákup v súlade so zákonom. Uhrík správne popisuje, že firma Eurolab Lambda dostala zákazku na nákup antigénových testov, podsúva však, že sa jednalo o dohodenie zakázky známemu, čo kontrolne inštitútcie nepotvrdili. Núdzový stav nebol vymyslený, bol následkom stúpajúcich prípadov COVID-19, ktorý v roku 2020 viedol ku 2250 úmrtiam na covid a celkovo viac ako 7000 nadmerným úmrtiam . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Antigénové testy obstarávala Správa štátnych hmotných rezerv cez zrýchlené verejné obstarávanie. Do obstarávania sa zapojilo 9 firiem. Testy napokon Správa nakúpila od 3 firiem, najväčšia objednávka bola u spoločnosti Eurolab Lambda.", "Správa od Eurolabu v roku 2020 nakúpila 10 miliónov kusov antigénových testov za 43 miliónov eur. Od firmy Juhapharm nakúpila milión testov za 4 milióny eur a od firmy Abbott Laboratories Slovakia nakúpila testy za takmer 10 miliónov eur.", "Nákupom sa venoval Úrad pre verejné obstarávanie, kvôli nedostatku transparentnosti a porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania. SŠHR sa proti tomu odvolala. Rada ÚVO napokon rozhodla , že obstarávanie prebehlo v súlade so zákonom, vylúčili aj podozrenia z konfliktu záujmov.", "O údajnom prepojení medzi Igorom Matovičom a firmou Eurolab Lambda hovoril Robert Fico. Podľa Fica sa Matovič pozná so šéfom firmy, Petrom Krajčovičom, keďže prevádzkuje školu, do ktorej chodia Matovičove dcéry."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["platil", "stúpajúcemu", "nadmerným úmrtiam", "obstarávala", "zrýchlené", "zapojilo", "Eurolab Lambda.", "nakúpila", "nakúpila", "nakúpila", "venoval", "porušeniu", "rozhodla", "hovoril"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/826524/koronavirus-vlada-schvalila-nudzovy-stav/", "https://www.aktuality.sk/clanok/826524/koronavirus-vlada-schvalila-nudzovy-stav/", "https://dennikn.sk/2220278/obeti-pandemie-v-roku-2020-mohlo-byt-az-sedemtisic-ukazuju-prve-cisla-umrti-za-cely-rok/", "https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/594558-testy-za-50-milionov-nakupovali-v-rozpore-so-zakonom-matovic-a-statne-rezervy-obvinenia-odmietaju/", "https://index.sme.sk/c/22829110/uradu-pre-verejne-obstaravanie-po-vyse-pol-roku-rozhodol-ze-nakup-testov-bol-v-poriadku.html", "https://index.sme.sk/c/22829110/uradu-pre-verejne-obstaravanie-po-vyse-pol-roku-rozhodol-ze-nakup-testov-bol-v-poriadku.html", "https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/594558-testy-za-50-milionov-nakupovali-v-rozpore-so-zakonom-matovic-a-statne-rezervy-obvinenia-odmietaju/", "https://www.crz.gov.sk/data/att/2448156.pdf", "https://www.crz.gov.sk/data/att/2448151.pdf", "https://www.crz.gov.sk/data/att/2448154.pdf", "https://index.sme.sk/c/22829110/uradu-pre-verejne-obstaravanie-po-vyse-pol-roku-rozhodol-ze-nakup-testov-bol-v-poriadku.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/eylqgmd/na-covidovych-testoch-zarobila-statisice-eur-aj-firma-s-prepojenim-na-smer/", "https://index.sme.sk/c/22829110/uradu-pre-verejne-obstaravanie-po-vyse-pol-roku-rozhodol-ze-nakup-testov-bol-v-poriadku.html", "https://index.sme.sk/c/22829110/uradu-pre-verejne-obstaravanie-po-vyse-pol-roku-rozhodol-ze-nakup-testov-bol-v-poriadku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:07.478045+00:00"}
{"id": "vr33003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33003", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Až v roku 2011 bola odovzdaná kompletná dokumentácia a rozbehol sa ten kompletný program rekonštrukcie tých najväčších investícií. Nezabúdajme, že ich je 20 celkovo. To znamená, mnohé z nich už sú hotové tohto času.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Väčšina investičných projektov, ktoré sú súčasťou EHMK, bola skutočne odovzdaná do konca roka 2011. Jeden projekt bol však ukončený až začiatkom nasledujúceho roku a výrok preto považujeme za nepravdivý, nakoľko Vladimír Beskid hovorí, že v roku 2011 bola odovzdaná kompletná dokumentácia a rozbehol sa program rekonštrukcie. bola konečne momentom na podanie žiadostí o financie na rozbehnutie investičných akcií Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK). Ani táto časť kultúrneho mega projektu sa však nezaobišla bez komplikácií a tak si niektoré žiadosti hľadali cestu na ministerstvo aj po Silvestri 2011. Nie je teda pravdou, že by všetky dokumenty boli odovzdané v roku 2011 a teda aj výrok Vladimíra Beskida označujeme za nepravdivý. Výročná správa (.pdf) Regionálneho operačného programu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z roku 2011 hovorí o prijatí žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre EHMK nasledovne: \"Písomné vyzvania, na základe ktorých mohli oprávnení žiadatelia predkladať žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (ďalej aj „NFP“) pre investičné projekty v rámci prioritnej osi 7, boli vydané 22. júla 2011 s dobou platnosti do 30. 11. 2011.\" Do tohto termínu sa podarilo predložit 19 žiadností o peniaze na investičné zámery EHMK: \" Na základe vydaných písomných vyzvaní na predkladanie žiadostí o NFP bolo v stanovenom termíne (t.j. do 30.11. 2011 a 15.12. 2011 v prípade KSK) prijatých 19 žiadostí o NFP na 20 národných projektov ...\" Jeden projekt z dielne Košického samosprávneho musel byť prepracovaný: \"Košický samosprávny kraj dňa 28. 11. 2011 požiadal o späť vzatie žiadosti o NFP pre projekt - Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 4 - Nádvorie Barkóczyho paláca, knižnica podanej 21. 11. 2011, ktorá bola opätovne predložená na základe novo vydaného písomného vyzvania zo dňa 23. 1. 2012 dňa 29. 2. 2012.\" Za \"kompletné odovzdanie dokumentácie\" teda môžeme označiť február 2012. V marci toho istého roku žiadatelia podpísali zmluvu s Ministerstvom kultúry: \"Bratislava 9.marca (TASR) - ... boli dnes podpísané zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci prioritnej osi sedem Regionálneho operačného programu na realizáciu aktivít súvisiacich s projektom Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) – Košice 2013.\" K dnešnému dňu sa z médií dozvieme o siedmych projektoch, ktoré v rámci rôznych rekonštrukcií nedodajú zhotovitelia na čas. Ministerstvo kultúry posunulo ukončenie v prípade: - projektov Mesta Košice , ktoré odložilo tieto tri - Mestský park, Kunsthalle a Kasárne kulturpark - ďalším žiadateľom je Košický samosprávny kraj pri týchto projektoch - rekonštrukcia Uličky remesiel, Východoslovenskej galérie a objektu Východoslovenského múzea - o posun v termíne odovzdania hotového diela sa mala uchádzať aj mestská časť Košice-Krásna, v ktorej sa z peňazí EU rekonštruje kaštieľ. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Väčšina investičných projektov, ktoré sú súčasťou EHMK, bola skutočne odovzdaná do konca roka 2011. Jeden projekt bol však ukončený až začiatkom nasledujúceho roku a výrok preto považujeme za nepravdivý, nakoľko Vladimír Beskid hovorí, že v roku 2011 bola odovzdaná kompletná dokumentácia a rozbehol sa program rekonštrukcie. bola konečne momentom na podanie žiadostí o financie na rozbehnutie investičných akcií Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK). Ani táto časť kultúrneho mega projektu sa však nezaobišla bez komplikácií a tak si niektoré žiadosti hľadali cestu na ministerstvo aj po Silvestri 2011. Nie je teda pravdou, že by všetky dokumenty boli odovzdané v roku 2011 a teda aj výrok Vladimíra Beskida označujeme za nepravdivý. Výročná správa (.pdf) Regionálneho operačného programu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z roku 2011 hovorí o prijatí žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre EHMK nasledovne: \"Písomné vyzvania, na základe ktorých mohli oprávnení žiadatelia predkladať žiadosti o nenávratné finančné prostriedky (ďalej aj „NFP“) pre investičné projekty v rámci prioritnej osi 7, boli vydané 22. júla 2011 s dobou platnosti do 30. 11. 2011.\" Do tohto termínu sa podarilo predložit 19 žiadností o peniaze na investičné zámery EHMK: \" Na základe vydaných písomných vyzvaní na predkladanie žiadostí o NFP bolo v stanovenom termíne (t.j. do 30.11. 2011 a 15.12. 2011 v prípade KSK) prijatých 19 žiadostí o NFP na 20 národných projektov ...\" Jeden projekt z dielne Košického samosprávneho musel byť prepracovaný: \"Košický samosprávny kraj dňa 28. 11. 2011 požiadal o späť vzatie žiadosti o NFP pre projekt - Ostrovy kultúry - Otvorená zóna 4 - Nádvorie Barkóczyho paláca, knižnica podanej 21. 11. 2011, ktorá bola opätovne predložená na základe novo vydaného písomného vyzvania zo dňa 23. 1. 2012 dňa 29. 2. 2012.\" Za \"kompletné odovzdanie dokumentácie\" teda môžeme označiť február 2012. V marci toho istého roku žiadatelia podpísali zmluvu s Ministerstvom kultúry: \"Bratislava 9.marca (TASR) - ... boli dnes podpísané zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v rámci prioritnej osi sedem Regionálneho operačného programu na realizáciu aktivít súvisiacich s projektom Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) – Košice 2013.\" K dnešnému dňu sa z médií dozvieme o siedmych projektoch, ktoré v rámci rôznych rekonštrukcií nedodajú zhotovitelia na čas. Ministerstvo kultúry posunulo ukončenie v prípade: - projektov Mesta Košice , ktoré odložilo tieto tri - Mestský park, Kunsthalle a Kasárne kulturpark - ďalším žiadateľom je Košický samosprávny kraj pri týchto projektoch - rekonštrukcia Uličky remesiel, Východoslovenskej galérie a objektu Východoslovenského múzea - o posun v termíne odovzdania hotového diela sa mala uchádzať aj mestská časť Košice-Krásna, v ktorej sa z peňazí EU rekonštruje kaštieľ. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Výročná správa", "podpísali", "projektov Mesta Košice", "projektoch", "posun v termíne"], "url": ["http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1350469598.upl&ANAME=V%C3%BDro%C4%8Dn%C3%A1+spr%C3%A1va+o+vykon%C3%A1van%C3%AD+ROP+za+rok+2011.zip", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-ministerstve-kultury-podpisali-zmlu/817-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/ehmk-kosice-kultura/35034-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/ehmk-kosice-kultura/34922-clanok.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6596023/projekt-ehmk-z-desiatich-top-stavieb-uz-sest-meska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:41.116680+00:00"}
{"id": "vr37978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37978", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ďalej zákonník práce umožňuje pracovať na dobu určitú. Zamestnanec odpracuje povedzme dohodnutých deväť mesiacov alebo 12 mesiacov a odchádza bez akýchkoľvek nárokov, to znamená zase z pohľadu ukončenia takéhoto pracovného pomeru nulová záťaž pre zamestnávateľa.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Paragraf 48 Zákonníka práce stanovuje podmienky tzv. pracovného pomeru na určitú dobu. Takýto pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby (§59 odstavec 2 a §71). V tomto prípade neplatí ani ochranná lehota ani neexistuje nárok na odstupné. Bližšie si k práci na určitú dobu môžete prečítať napr. tu .", "analysis_paragraphs": ["Paragraf 48 Zákonníka práce stanovuje podmienky tzv. pracovného pomeru na určitú dobu. Takýto pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby (§59 odstavec 2 a §71). V tomto prípade neplatí ani ochranná lehota ani neexistuje nárok na odstupné. Bližšie si k práci na určitú dobu môžete prečítať napr. tu ."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Zákonníka práce", "neplatí", "tu"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakonnik-prace/", "http://kariera.zoznam.sk/sk/cl/100373/447597/Pracovny-pomer-na-urcitu-dobu", "http://hn.hnonline.sk/c1-22141290-praca-na-dobu-urcitu-ma-vyhody-i-nevyhody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:43.261641+00:00"}
{"id": "vr37761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37761", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pre mňa je nepochopiteľné konanie Ruska a Číny, pretože ešte minulý rok pán prezident Medvedev podpísal strategickú dohodu medzi Líbyou a Ruskou federáciou...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O strategickej dohode medzi Ruskom a Líbyou informoval v septembri 2010 server projectares.sk : \"Po návrate Líbye do svetovej komunity sa Rusko rozhodlo využit príležitost a zaradit ju do svojej severoafrickej stratégie. Cielom tejto stratégie je kontrolovat export plynu z oblasti severnej Afriky do Európy a znemožnit EÚ získat alternatívne dodávky z Afriky. Aktivita Ruska sa zacala v apríli 2009, ked ešte prezident V. Putin navštívil Tripolis a odpustil Líbyi niekolko miliardový dlh výmenou za podpísanie obchodných zmlúv s ruskými spolocnostami, na cele s Gazpromom. Onedlho nato navštívil Líbyu aj A. Miller, CEO Gazpromu, a ponúkol velmi výhodný kontrakt na skúpenie všetkého líbyjského nezazmluvneného zemného plynu, ropy a LNG za konkurencieschopné ceny. Cielom Gazpromu bolo získat prehlad o líbyjskej plynovej produkcii a možnost ovplyvnovat LNG export. V snahe dosiahnut tento zámer, ponúkli Rusi pomoc Líbyi pri budovaní jadrových reaktorov.\" Ako znak dobrých vztahov medzi Ruskom a Líbyou možno vnímat aj správu TASR zo zaciatku roka 2010 o nákupe zbraní: \"Líbya podpísala s Ruskom dohodu o kúpe zbraní v hodnote 1,3 miliardy eur. Oznámil to dnes ruský premiér Vladimir Putin. 'Len vcera sme podpísali dohodu v hodnote 1,3 miliardy eur. A nejde len o malé zbrane,' vyhlásil Putin podla ruskej tlacovej agentúry Ria Novosti bez spresnenia, o aké zbrane išlo. Tlacová agentúra Interfax citovala zdroj z vojensko-diplomatických kruhov, že Líbya bola pripravená kúpit približne 20 bojových lietadiel a vzdušný obranný systém S-300PMU2. Zároven Líbya požaduje tanky typu T-90S a modernizuje viac ako 140 tankov T-72 a dalších zbraní. Dohodu podpísali po tohtotýždnových rokovaniach líbyjského ministra obrany Júnisa Džábira v Moskve.\" Aj ked sa Ján Slota pomýlil v tom kto za Rusko dohodu vyjednal/podpísal, k zlepšovaniu vztahov medzi Ruskom a Líbyou v ostatnom case nepochybne došlo.", "analysis_paragraphs": ["O strategickej dohode medzi Ruskom a Líbyou informoval v septembri 2010 server projectares.sk : \"Po návrate Líbye do svetovej komunity sa Rusko rozhodlo využit príležitost a zaradit ju do svojej severoafrickej stratégie. Cielom tejto stratégie je kontrolovat export plynu z oblasti severnej Afriky do Európy a znemožnit EÚ získat alternatívne dodávky z Afriky. Aktivita Ruska sa zacala v apríli 2009, ked ešte prezident V. Putin navštívil Tripolis a odpustil Líbyi niekolko miliardový dlh výmenou za podpísanie obchodných zmlúv s ruskými spolocnostami, na cele s Gazpromom. Onedlho nato navštívil Líbyu aj A. Miller, CEO Gazpromu, a ponúkol velmi výhodný kontrakt na skúpenie všetkého líbyjského nezazmluvneného zemného plynu, ropy a LNG za konkurencieschopné ceny. Cielom Gazpromu bolo získat prehlad o líbyjskej plynovej produkcii a možnost ovplyvnovat LNG export. V snahe dosiahnut tento zámer, ponúkli Rusi pomoc Líbyi pri budovaní jadrových reaktorov.\" Ako znak dobrých vztahov medzi Ruskom a Líbyou možno vnímat aj správu TASR zo zaciatku roka 2010 o nákupe zbraní: \"Líbya podpísala s Ruskom dohodu o kúpe zbraní v hodnote 1,3 miliardy eur. Oznámil to dnes ruský premiér Vladimir Putin. 'Len vcera sme podpísali dohodu v hodnote 1,3 miliardy eur. A nejde len o malé zbrane,' vyhlásil Putin podla ruskej tlacovej agentúry Ria Novosti bez spresnenia, o aké zbrane išlo. Tlacová agentúra Interfax citovala zdroj z vojensko-diplomatických kruhov, že Líbya bola pripravená kúpit približne 20 bojových lietadiel a vzdušný obranný systém S-300PMU2. Zároven Líbya požaduje tanky typu T-90S a modernizuje viac ako 140 tankov T-72 a dalších zbraní. Dohodu podpísali po tohtotýždnových rokovaniach líbyjského ministra obrany Júnisa Džábira v Moskve.\" Aj ked sa Ján Slota pomýlil v tom kto za Rusko dohodu vyjednal/podpísal, k zlepšovaniu vztahov medzi Ruskom a Líbyou v ostatnom case nepochybne došlo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["projectares.sk", "TASR"], "url": ["http://www.projectares.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1307&Itemid=420", "http://dnes.atlas.sk/svet/rusko/624389/libya-podpisala-s-ruskom-dohodu-o-kupe-zbrani"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:38.933778+00:00"}
{"id": "48839", "numeric_id": 48839, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48839", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Bohužiaľ, politické strany aj lídri napríklad strany Smer podporovali boj proti očkovaniu, boj proti rúškam.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD počas pandémie otvorene vyzývala nedodržiavaniu pandemických opatrení, snažila sa vzbudiť nedôveru v očkovanie poukazovaním na vedľajšie účinky a umenšovaním efektívnosti vakcín a zvolala protivládny protest v okrese, kde to kvôli pandemickej situácii nebolo dovolené.\n\nPredseda strany Smer-SD označil očkovaciu kampaň za reklamu pre farmafirmy a zavádzal o ústavnosti povinného očkovania.\n\nPoslanec Blaha zasa vyzdvihoval vedľajšie účinky vakcíny proti covidu bez toho, aby dal číslo do kontextu. Spochybňoval tiež účinnosť vakcín proti delta variante covidu a prirovnával protipandemické opatrenia k opatreniam za fašistického režimu.\n\nStrana Smer-SD tiež zorganizovala protivládny protest v závažne pandémiou zasiahnutej Rimavskej Sobote, ktorého sa zúčastnilo 5 000 ľudí, zväčša nedodržiavajúcich protipandemické opatrenia. Protest voči protipandemickým opatreniam sa v iniciatíve opozície udial aj v novembri 2021, keď dav skandoval „ Rúška dole”.\n\nPredseda Smeru Robert Fico sa sťažoval na nosenie rúška, viackrát ho nenosil, hoci to bolo úradmi nariadené. Používal plastový štít, hoci Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že „ochranný štít tváre nie je možné považovať za dostatočné prekrytie horných dýchacích ciest“.\n\nFotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico nemali dole rúško len počas toho, ako sa fotografoval, resp. nechal fotografovať. Predseda Smeru rečnil bez rúška takmer 9 minút. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber, ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu.\n\nPeter Pellegrini prejavoval ako podľa prieskumov jeden z najdôveryhodnejších politikov voči vakcíne zdržanlivosť a hoci v neskorších fázach pandémie odporúčal očkovanie, vyzdvihoval predovšetkým „ experimentálnosť ” vakcíny.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD počas pandémie otvorene vyzývala nedodržiavaniu pandemických opatrení, snažila sa vzbudiť nedôveru v očkovanie poukazovaním na vedľajšie účinky a umenšovaním efektívnosti vakcín a zvolala protivládny protest v okrese, kde to kvôli pandemickej situácii nebolo dovolené.", "Predseda strany Smer-SD označil očkovaciu kampaň za reklamu pre farmafirmy a zavádzal o ústavnosti povinného očkovania.", "Poslanec Blaha zasa vyzdvihoval vedľajšie účinky vakcíny proti covidu bez toho, aby dal číslo do kontextu. Spochybňoval tiež účinnosť vakcín proti delta variante covidu a prirovnával protipandemické opatrenia k opatreniam za fašistického režimu.", "Strana Smer-SD tiež zorganizovala protivládny protest v závažne pandémiou zasiahnutej Rimavskej Sobote, ktorého sa zúčastnilo 5 000 ľudí, zväčša nedodržiavajúcich protipandemické opatrenia. Protest voči protipandemickým opatreniam sa v iniciatíve opozície udial aj v novembri 2021, keď dav skandoval „ Rúška dole”.", "Predseda Smeru Robert Fico sa sťažoval na nosenie rúška, viackrát ho nenosil, hoci to bolo úradmi nariadené. Používal plastový štít, hoci Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že „ochranný štít tváre nie je možné považovať za dostatočné prekrytie horných dýchacích ciest“.", "Fotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico nemali dole rúško len počas toho, ako sa fotografoval, resp. nechal fotografovať. Predseda Smeru rečnil bez rúška takmer 9 minút. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber, ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu.", "Peter Pellegrini prejavoval ako podľa prieskumov jeden z najdôveryhodnejších politikov voči vakcíne zdržanlivosť a hoci v neskorších fázach pandémie odporúčal očkovanie, vyzdvihoval predovšetkým „ experimentálnosť ” vakcíny.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "reklamu", "vedľajšie", "Spochybňoval", "závažne", "Rúška", "sťažoval", "uviedol", "rečnil", "zachytili", "prihováral", "zdržanlivosť", "experimentálnosť"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/903171/fico-pellegrini-smer-hlas-ockovanie-spochybnovanie-seniori/", "https://domov.sme.sk/c/22595719/fico-sa-neda-zaockovat-proti-koronavirusu.html", "https://tvnoviny.sk/koronavirus/clanok/139366-vedci-si-posvietili-na-vyroky-pellegriniho-fica-a-blahu-o-ockovani", "https://tvnoviny.sk/koronavirus/clanok/135117-poslanec-blaha-klame-o-ockovani-reaguje-ministerstvo-jeho-tvrdenia-vyvracaju-odbornici", "https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/", "https://www.trend.sk/spravy/primator-vallo-bratislave-je-stredu-ohlasenych-10-protestov-zhromazdeni", "https://www.youtube.com/watch?v=GQngN7dU2KM&t=55s", "https://dennikn.sk/2272796/ficova-priehladna-maska-nie-je-povolena-jeho-vyhovorke-uverila-aj-rtvs-video/", "https://www.youtube.com/watch?v=NsepBv23_30", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/840836/bratislavu-cakaju-protesty-policia-je-pripravena/15", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/840836/bratislavu-cakaju-protesty-policia-je-pripravena/17", "https://dennikn.sk/2635547/v-com-pellegrini-nehovori-pravdu-ked-rozprava-o-ockovani-a-covide/", "https://www.aktuality.sk/clanok/6ndvdjq/dve-tvare-petra-pellegriniho-ockovanie-najskor-odporuca-potom-spochybnuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:46.746212+00:00"}
{"id": "vr32110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32110", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán predseda, ja som čítal viacej analytických rozborov na túto tému, čo to prinesie do pokladnice štátu. Takmer nič. Počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja sa v mnohých firmách robí, štát funguje a preto netreba vždy len hľadieť na ekonomickú stránku.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme aké analytické rozbory má P. Hrušovský na mysli. Demagog.sk zistil viaceré stanoviská, ktoré poukazujú na to, že zrušenie štátnych sviatkov nebude mať taký efekt ako IFP uvádza vo svojej analýze. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sú viaceré vyjadrenia odborníkov, ktorí tvrdia, že zrušené sviatky budú mať zanedbateľný vplyv. Odhady týkajúce sa zrušenia dvoch sviatkov a vplyvu tohto opatrenia na mieru HDP na Slovensku sa líšia. Denník SME (27. júna 2012) uvádza, že zrušenie dvoch sviatkov by podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) v nasledujúcom roku prinieslo nárast HDP o 0,3 až 0,4 % (teda 234 až 312 miliónov Eur). Podľa Hanzelovej tento pozitívny odhad zdieľa aj Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení. Realizácia tohto opatrenia tak má vyrovnať deficit HDP v budúcom roku, ktorý má byť dôsledkom vládneho konsolidačného balíka. Predpokladaná dopad konsolidačného balíka je podľa prognózy IFP (. pdf , s.3) práve 0,4 p. b. na HDP. Výsledným efektom teda má byť vynulovanie tohto výpadku v HDP. Robert Fico ohľadom zrušenia sviatkov povedal ( SITA , 15. júna 2012): \"by sme boli krajina, ktorá by dokázala ozdravovať verejné financie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na hospodársky rast\" . Avšak podľa analytikov je takýto optimistický scenár možné dosiahnúť len za predpokladu, že budú naplno využité výrobné kapacity v slovenskej ekonomike. Často sa však kapacity slovenských podnikov nenaplnia. \"Ak raz firma nemá objednávky, jej tržby budú rovnaké bez ohľadu na to, či má rok 250, alebo 252 pracovných dní\" konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž . Podobný názor zdieľa aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák a podotýka, že \"vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu bude výrazne menší, ak nie zanedbateľný\". Medzi kritikov spomínaného opatrenia patria aj odborári, ktorí taktiež tvrdia, že zmeny HDP v súvislosti so zánikom dvoch sviatkov nenastanú a o prínose sa teda hovoriť nedá. Ako konštatoval Emil Machyna z OZ KOVO : \"Štyridsaťsedem percent HDP tvoria firmy, ktoré majú nepretržitú prevádzku. Tam nie je priestor na to, aby rástol. Jedine produktivitou práce, ale nie tým, že sa zruší sviatok. Jediná vec je ušetrenie nákladov zamestnávateľov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nevieme aké analytické rozbory má P. Hrušovský na mysli. Demagog.sk zistil viaceré stanoviská, ktoré poukazujú na to, že zrušenie štátnych sviatkov nebude mať taký efekt ako IFP uvádza vo svojej analýze. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sú viaceré vyjadrenia odborníkov, ktorí tvrdia, že zrušené sviatky budú mať zanedbateľný vplyv. Odhady týkajúce sa zrušenia dvoch sviatkov a vplyvu tohto opatrenia na mieru HDP na Slovensku sa líšia. Denník SME (27. júna 2012) uvádza, že zrušenie dvoch sviatkov by podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) v nasledujúcom roku prinieslo nárast HDP o 0,3 až 0,4 % (teda 234 až 312 miliónov Eur). Podľa Hanzelovej tento pozitívny odhad zdieľa aj Asociácia zamestnaneckých zväzov a združení. Realizácia tohto opatrenia tak má vyrovnať deficit HDP v budúcom roku, ktorý má byť dôsledkom vládneho konsolidačného balíka. Predpokladaná dopad konsolidačného balíka je podľa prognózy IFP (. pdf , s.3) práve 0,4 p. b. na HDP. Výsledným efektom teda má byť vynulovanie tohto výpadku v HDP. Robert Fico ohľadom zrušenia sviatkov povedal ( SITA , 15. júna 2012): \"by sme boli krajina, ktorá by dokázala ozdravovať verejné financie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na hospodársky rast\" . Avšak podľa analytikov je takýto optimistický scenár možné dosiahnúť len za predpokladu, že budú naplno využité výrobné kapacity v slovenskej ekonomike. Často sa však kapacity slovenských podnikov nenaplnia. \"Ak raz firma nemá objednávky, jej tržby budú rovnaké bez ohľadu na to, či má rok 250, alebo 252 pracovných dní\" konštatuje analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž . Podobný názor zdieľa aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák a podotýka, že \"vplyv zrušenia dvoch štátnych sviatkov na HDP a príjmy rozpočtu bude výrazne menší, ak nie zanedbateľný\". Medzi kritikov spomínaného opatrenia patria aj odborári, ktorí taktiež tvrdia, že zmeny HDP v súvislosti so zánikom dvoch sviatkov nenastanú a o prínose sa teda hovoriť nedá. Ako konštatoval Emil Machyna z OZ KOVO : \"Štyridsaťsedem percent HDP tvoria firmy, ktoré majú nepretržitú prevádzku. Tam nie je priestor na to, aby rástol. Jedine produktivitou práce, ale nie tým, že sa zruší sviatok. Jediná vec je ušetrenie nákladov zamestnávateľov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hanzelovej", "pdf", "SITA", "Baláž", "Koršňák", "KOVO"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6436729/sviatky-ficovi-nepomozu.html", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Rokovanie-o-zruseni-statnych-sviatkov?l=1&i=39759&p=38", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8226&documentId=7325", "http://spravy.pravda.sk/fico-chce-dopad-ozdravovania-zmazat-zrusenim-sviatkov-p1y-/sk_ekonomika.asp?c=A120615_143218_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/zrusenie-sviatkov-statnu-kasu-nespasi-d9i-/sk_domace.asp?c=A120427_133526_sk_domace_p29", "http://spravy.pravda.sk/zrusenie-sviatkov-statnu-kasu-nespasi-d9i-/sk_domace.asp?c=A120427_133526_sk_domace_p29", "http://www.slovakradio.sk/spravy/Rokovanie-o-zruseni-statnych-sviatkov?l=1&i=39759&p=38"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:46.379175+00:00"}
{"id": "vr38580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38580", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Ja som použil maják počas tých 10 mesiacov dvakrát. Jedenkrát som išiel na zasadnutie generálnych, náčelníkov generálnych štábov NATO, čo bolo v Tatrách, kde hrozilo, že vlastne prídem neskoro, to bolo prvýkrát a druhýkrát tiež ešte, keď som bol v jednej zápche, ale tam to bola taká zápcha, že sa ani s tým majákom nepodarilo prejsť ďalej, takže sme ho potom zložili.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či minister vykladal a skladal maják len v týchto dvoch prípadoch sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Či minister vykladal a skladal maják len v týchto dvoch prípadoch sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:19.860699+00:00"}
{"id": "vr31539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31539", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Dokonca som počul, že niektorí poslanci, ktorí nie sú už teraz poslancami, tak išli na úrad práce. A dostávajú vyše tisíc euro čistého podporu v nezamestnanosti.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ivan Švejna má pravdu, keď hovorí, že niektorí bývalí poslanci si našli cestu na Úrad práce. Pravdu však nemá, keď hovorí, že poberajú podporu v nezamestnanosti vyše 1000 eur v čistom. Jedná sa presne o 998 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Informáciu o tom, že niektorí bývalí poslanci po skončení ich pôsobenia v parlamente požiadali na Úrade práce o dávku v nezamestnanosti potvrdil aj denník Pravda , podľa ktorého túto možnosť využila napr. Mária Sabolová z KDH a Štefan Kužma z SDKÚ-DS. Túto informáciu potvrdil aj portál tvnoviny.sk a taktiež uviedol, že dávka v nezamestnanosti pre bývalého poslanca predstavuje pri 31-dňovom mesiaci takmer 1000 eur, presne 998 eur v prípade minulého poslaneckého platu vo výške 1961 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna má pravdu, keď hovorí, že niektorí bývalí poslanci si našli cestu na Úrad práce. Pravdu však nemá, keď hovorí, že poberajú podporu v nezamestnanosti vyše 1000 eur v čistom. Jedná sa presne o 998 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Informáciu o tom, že niektorí bývalí poslanci po skončení ich pôsobenia v parlamente požiadali na Úrade práce o dávku v nezamestnanosti potvrdil aj denník Pravda , podľa ktorého túto možnosť využila napr. Mária Sabolová z KDH a Štefan Kužma z SDKÚ-DS. Túto informáciu potvrdil aj portál tvnoviny.sk a taktiež uviedol, že dávka v nezamestnanosti pre bývalého poslanca predstavuje pri 31-dňovom mesiaci takmer 1000 eur, presne 998 eur v prípade minulého poslaneckého platu vo výške 1961 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "tvnoviny.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/exposlanci-chcu-podnikat-pisat-zakladat-stranu-f5f-/sk_domace.asp?c=A120412_100529_sk_domace_p23", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/byvali-poslanci-nasli-cestu-na-urad-prace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:57.324425+00:00"}
{"id": "50027", "numeric_id": 50027, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50027", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Stačí sa pozrieť do Poľska, ktorí sa odstrihli a majú lacnejší plyn, ako mali predtým.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poľsko ukončilo odber zemného plynu z Ruska na jar 2022. Ceny plynu v Poľsku boli najvyššie počas roku 2023, v roku 2024 boli skutočne nižšie ako v roku 2022. Avšak pred rokom 2022 malo Poľsko nižšie ceny plynu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPoľsko sa odpojilo od dodávok ruského zemného plynu v dôsledku rozhodnutia Ruska zastaviť dodávaky cez plynovod Jamal-Európa 27. apríla 2022. Tento krok bol reakciou na odmietnutie Poľska platiť za plyn v rubľoch, čo bolo požiadavkou Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Poľská vláda však už predtým oznámila, že neplánuje predĺžiť dlhodobý kontrakt s Gazpromom, ktorý mal vypršať na konci roka 2022, a aktívne pracovala na diverzifikácii svojich energetických zdrojov. Poľsko ukončilo dovoz ruského plynu v prvom štvrťroku 2023, čím sa stalo jednou z prvých krajín EÚ, ktoré úplne zastavili dovoz ruského plynu. V roku 2023 a 2024 však ceny klesli, keďže krajina začala využívať alternatívne zdroje ako nórsky plyn cez plynovod Baltic Pipe, LNG z USA cez terminál Świnoujście a zásoby plynu z Nemecka.\n\nV Poľsku od roku 2014 (anexia Krymu) vývoj cien plynu v pre priemyselné odvetvia kolísali, pričom najnižšia cena bola zaznamenaná v roku 2016 na úrovni 2,66 eurocentov za kWh. Od prvej polovice roku 2021 ceny začali stúpať, dosahujúc vrchol v druhej polovici roku 2022 na viac ako 9,3 eurocentov za kWh. V druhej polovici roku 2023 ceny klesli na 7,68 eurocentov za kWh.\n\nGraf vývoja priemerných cien plynu v Poľsku v rokoch 2014-2024\n\nGraf jasne ukazuje, že ceny sa po prudkom náraste znížili, ale stále sa nevrátili na predkrízovú úroveň.\n\nÚdaje o cenách zemného plynu v Poľsku sú dostupné aj v databázach Eurostatu . Avšak pre druhý polrok 2024 sú údaje pre Poľsko označené ako dôverné a nie sú verejne dostupné.\n\nV prvom polroku 2024 boli ceny plynu pre domácnosti v Poľsku zmrazené vládou na úrovni 200,17 PLN/MWh, čo zodpovedá 0,20017 PLN/kWh, v prepočte na eurá 0,046 EUR/kWh. Tieto ceny platia len do konca júna 2024. Očakáva sa, že po ukončení štátnej regulácie v 2. polroku dôjde k ich úprave smerom nahor, hoci naďalej ostanú nižšie ako počas krízy v roku 2022.\n\nNa veľkoobchodnom trhu s plynom v Poľsku (TGE – Towarowa Giełda Energii) sa priemerná cena plynu v Q1 2024 pohybovala na úrovni 0,0434 EUR/kWh.\n\nDovozné ceny plynu pre Poľsko (zmluvné náklady vrátane LNG a plynovodov) boli v roku 2024 v priemere 0,026 EUR/kWh.\n\nZ dlhodobého pohľadu teda nie je možné povedať, že plyn je lacnejší po odstrihnutí sa od Ruska. Je pravda, že Poľsko zvládlo diverzifikáciu dodávok relatívne úspešne a ceny sa postupne stabilizovali, no vyjadrenie o „lacnejšom plyne“ po tejto geopolitickej zmene je zavádzajúce, ak nezohľadňuje historický vývoj cien pred rokom 2022. Vyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025: Daný výrok nehovorí o cenách na poľskom trhu ani o štatistike Eurostatu, ale o konkrétnom vyjadrení spoločnosti PDNiG, ktorá deklaruje, že na základe 20 ročných kontraktov na skvapalnený plyn sa im podarilo dosiahnuť nižšie nákupné ceny ako mali na potrubný plyn z Ruska. Pozn. Demagog.sk : Toto vyjadrenie poľského splnomocnenca vlády Piotra Naimského z roku 2019 sa týka jedného kontraktu.", "analysis_paragraphs": ["Poľsko ukončilo odber zemného plynu z Ruska na jar 2022. Ceny plynu v Poľsku boli najvyššie počas roku 2023, v roku 2024 boli skutočne nižšie ako v roku 2022. Avšak pred rokom 2022 malo Poľsko nižšie ceny plynu, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Poľsko sa odpojilo od dodávok ruského zemného plynu v dôsledku rozhodnutia Ruska zastaviť dodávaky cez plynovod Jamal-Európa 27. apríla 2022. Tento krok bol reakciou na odmietnutie Poľska platiť za plyn v rubľoch, čo bolo požiadavkou Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. Poľská vláda však už predtým oznámila, že neplánuje predĺžiť dlhodobý kontrakt s Gazpromom, ktorý mal vypršať na konci roka 2022, a aktívne pracovala na diverzifikácii svojich energetických zdrojov. Poľsko ukončilo dovoz ruského plynu v prvom štvrťroku 2023, čím sa stalo jednou z prvých krajín EÚ, ktoré úplne zastavili dovoz ruského plynu. V roku 2023 a 2024 však ceny klesli, keďže krajina začala využívať alternatívne zdroje ako nórsky plyn cez plynovod Baltic Pipe, LNG z USA cez terminál Świnoujście a zásoby plynu z Nemecka.", "V Poľsku od roku 2014 (anexia Krymu) vývoj cien plynu v pre priemyselné odvetvia kolísali, pričom najnižšia cena bola zaznamenaná v roku 2016 na úrovni 2,66 eurocentov za kWh. Od prvej polovice roku 2021 ceny začali stúpať, dosahujúc vrchol v druhej polovici roku 2022 na viac ako 9,3 eurocentov za kWh. V druhej polovici roku 2023 ceny klesli na 7,68 eurocentov za kWh.", "Graf vývoja priemerných cien plynu v Poľsku v rokoch 2014-2024", "Graf jasne ukazuje, že ceny sa po prudkom náraste znížili, ale stále sa nevrátili na predkrízovú úroveň.", "Údaje o cenách zemného plynu v Poľsku sú dostupné aj v databázach Eurostatu . Avšak pre druhý polrok 2024 sú údaje pre Poľsko označené ako dôverné a nie sú verejne dostupné.", "V prvom polroku 2024 boli ceny plynu pre domácnosti v Poľsku zmrazené vládou na úrovni 200,17 PLN/MWh, čo zodpovedá 0,20017 PLN/kWh, v prepočte na eurá 0,046 EUR/kWh. Tieto ceny platia len do konca júna 2024. Očakáva sa, že po ukončení štátnej regulácie v 2. polroku dôjde k ich úprave smerom nahor, hoci naďalej ostanú nižšie ako počas krízy v roku 2022.", "Na veľkoobchodnom trhu s plynom v Poľsku (TGE – Towarowa Giełda Energii) sa priemerná cena plynu v Q1 2024 pohybovala na úrovni 0,0434 EUR/kWh.", "Dovozné ceny plynu pre Poľsko (zmluvné náklady vrátane LNG a plynovodov) boli v roku 2024 v priemere 0,026 EUR/kWh.", "Z dlhodobého pohľadu teda nie je možné povedať, že plyn je lacnejší po odstrihnutí sa od Ruska. Je pravda, že Poľsko zvládlo diverzifikáciu dodávok relatívne úspešne a ceny sa postupne stabilizovali, no vyjadrenie o „lacnejšom plyne“ po tejto geopolitickej zmene je zavádzajúce, ak nezohľadňuje historický vývoj cien pred rokom 2022. Vyjadrenie Márie Kolíkovej pre Demagog.sk z 21. mája 2025: Daný výrok nehovorí o cenách na poľskom trhu ani o štatistike Eurostatu, ale o konkrétnom vyjadrení spoločnosti PDNiG, ktorá deklaruje, že na základe 20 ročných kontraktov na skvapalnený plyn sa im podarilo dosiahnuť nižšie nákupné ceny ako mali na potrubný plyn z Ruska. Pozn. Demagog.sk : Toto vyjadrenie poľského splnomocnenca vlády Piotra Naimského z roku 2019 sa týka jedného kontraktu."], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["zastaviť", "neplánuje predĺžiť", "ukončilo dovoz ruského plynu", "začala využívať alternatívne zdroje", "ceny klesli", "Eurostatu", "ceny plynu pre domácnosti", "veľkoobchodnom trhu s plynom", "Dovozné ceny plynu", "Demagog.sk", "vyjadrení", "Demagog.sk"], "url": ["https://www.osw.waw.pl/en/publikacje/osw-commentary/2023-05-25/eu-gas-market-revolutionary-changes-and-spectre-another-winter", "https://www.euronews.com/2022/05/23/ukraine-crisis-poland-russia", "https://pie.net.pl/en/poland-leads-the-way-in-europe-by-reducing-its-dependence-on-russian-gas/", "https://news.europawire.eu/orlen-groups-lng-and-pipeline-deliveries-from-new-suppliers-account-for-over-50-of-imported-gas/eu-press-release/2023/03/18/14/58/18/112883/", "https://www.statista.com/statistics/595758/natural-gas-average-price-poland/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/bookmark/8f5dbcf4-fa04-4220-bee6-81f36c166c0f?lang=en", "https://www.ure.gov.pl/pl/urzad/informacje-ogolne/aktualnosci/11085,Stawki-na-2024-rok-Ceny-gazu-na-dotychczasowym-poziomie-a-ceny-pradu-dla-gospod.html", "https://www.ure.gov.pl/en/communication/news/423%2CGas-market-in-Q4-2024-decrease-in-OTC-and-TGE-contract-prices-slight-volume-incr.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/nrg_ti_gas/default/table?lang=en", "http://demagog.sk", "https://www.reuters.com/article/business/lng-contracted-by-poland-s-pgnig-20-30-cheaper-than-russian-gas-minister-idUSL5N25X1LG/#:~:text=LNG%20contracted%20by%20Poland%27s%20PGNiG%2020%2D30%%20cheaper%20than%20Russian%20gas%20%2Dminister%20%7C%20Reuters.", "http://demagog.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:24.051551+00:00"}
{"id": "vr25445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25445", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože už dnes sú firmy na Slovensku a pribúda ich, ktoré s veľkým rozdielom dodávajú plyn pre domácnosti, s rozdielom cez 100 eur ročne., cez 100 eur lacnejšie ako SPP.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri priemernej spotrebe domácností žijúcich v rodinnom dome, ktoré používajú plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie (29500 kWh ročne) poskytuje ročnú úsporu oproti SPP len jeden alternatívny dodávateľ. Iba rastúcim odobraným množstvom plynu od priemeru rastie aj úspora a aj počet alternatívnych dodávateľov poskytujúcich rozdiel oproti SPP o viac ako 100 eur. Výrok J. Figeľa hodnotíme ako zavádzajúci. Pri overovaní výroku používame prepočty portálu Totalmoney.sk. Údaje na Totalmoney.sk boli aktualizované 23. septembra 2013. Úsporu cez 100 eur ročne oproti SPP bolo možné dosiahnuť ak rodina býva v rodinnom dome, používa plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie (29500 kWh ročne). Pri takýchto podmienkach Stredoslovenská energetika vykazuje úsporu o viac 100 eur ročne ako hovorí J. Figeľ. V prípade 36 mesačnej viazanosti je to úspora oproti SPP o takmer 110 eur ročne. Úsporu cez 100 eur ročne však vykazuje len jeden dodávateľ. Úsporu o viac ako 90 eur vykazujú RWE a Energetické centrum. Ostatné spoločnosti vykazujú úsporu od približne 20 do 80 eur ročne. Pri použití plynu len na varenie je najvyššia možná úspora oproti SPP len 6,48 eur (v rodinnom dome) Pri požití plynu na varenie a ohrev vody je najvyššia možná úspora oproti SPP 24,26 eur. (výpočet robený pri ročnej spotrebe 6500 kWh v rodinnom dome). S rastúcou spotrebou plynu ( spotreba 35000 kWh v rodinnom dome, tj. o 5 000 kWh oproti priemernej spotrebe) narastá aj počet dodávateľov , ktorí ponúkajú oproti SPP úsporu väčšiu ako 100 eur. Úspora pre rodinu v byte, ktorá používa plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie, je oproti SPP najviac 66 eur. 23. septembra 2013 zverejnila NOVA podobné porovnanie ročných cien za plyn SPP a alternatívnych dodávateľov. Rozdiel o viac ako 100 eur neposkytuje žiaden alternatívny dodávateľ. Údaje sa líšia od údajov na portály Totalmoney: Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri priemernej spotrebe domácností žijúcich v rodinnom dome, ktoré používajú plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie (29500 kWh ročne) poskytuje ročnú úsporu oproti SPP len jeden alternatívny dodávateľ. Iba rastúcim odobraným množstvom plynu od priemeru rastie aj úspora a aj počet alternatívnych dodávateľov poskytujúcich rozdiel oproti SPP o viac ako 100 eur. Výrok J. Figeľa hodnotíme ako zavádzajúci. Pri overovaní výroku používame prepočty portálu Totalmoney.sk. Údaje na Totalmoney.sk boli aktualizované 23. septembra 2013. Úsporu cez 100 eur ročne oproti SPP bolo možné dosiahnuť ak rodina býva v rodinnom dome, používa plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie (29500 kWh ročne). Pri takýchto podmienkach Stredoslovenská energetika vykazuje úsporu o viac 100 eur ročne ako hovorí J. Figeľ. V prípade 36 mesačnej viazanosti je to úspora oproti SPP o takmer 110 eur ročne. Úsporu cez 100 eur ročne však vykazuje len jeden dodávateľ. Úsporu o viac ako 90 eur vykazujú RWE a Energetické centrum. Ostatné spoločnosti vykazujú úsporu od približne 20 do 80 eur ročne. Pri použití plynu len na varenie je najvyššia možná úspora oproti SPP len 6,48 eur (v rodinnom dome) Pri požití plynu na varenie a ohrev vody je najvyššia možná úspora oproti SPP 24,26 eur. (výpočet robený pri ročnej spotrebe 6500 kWh v rodinnom dome). S rastúcou spotrebou plynu ( spotreba 35000 kWh v rodinnom dome, tj. o 5 000 kWh oproti priemernej spotrebe) narastá aj počet dodávateľov , ktorí ponúkajú oproti SPP úsporu väčšiu ako 100 eur. Úspora pre rodinu v byte, ktorá používa plyn na varenie, ohrev vody a kúrenie, je oproti SPP najviac 66 eur. 23. septembra 2013 zverejnila NOVA podobné porovnanie ročných cien za plyn SPP a alternatívnych dodávateľov. Rozdiel o viac ako 100 eur neposkytuje žiaden alternatívny dodávateľ. Údaje sa líšia od údajov na portály Totalmoney: Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Úsporu", "varenie", "počet dodávateľov", "Úspora", "NOVA"], "url": ["http://www.totalmoney.sk/index.php?option=com_plyn&task=porovnat&distr_spol_id=1&pozna_spotrebu=0&distribucna_sadzba=3&rocna_spotreba=29500&rocna_spotreba_kwh=29500&rocna_spotreba_unit=1&kraj=7&okres=140&obec=1944&typ_byvania=1&vyuzivanie_plynu%5B1%5D=1500&vyuzivanie_plynu%5B2%5D=5000&vyuzivanie_plynu%5B3%5D=23000&dodavatel=10&id_produkt_visitor=51", "http://www.totalmoney.sk/index.php?option=com_plyn&task=porovnat&distr_spol_id=1&pozna_spotrebu=0&distribucna_sadzba=1&rocna_spotreba=1500&rocna_spotreba_kwh=1500&rocna_spotreba_unit=1&kraj=7&okres=140&obec=1944&typ_byvania=1&vyuzivanie_plynu%5B1%5D=1500&dodavatel=10&id_produkt_visitor=49", "http://www.totalmoney.sk/index.php?option=com_plyn&task=porovnat&distr_spol_id=1&pozna_spotrebu=1&distribucna_sadzba=3&rocna_spotreba=35000&rocna_spotreba_kwh=35000&rocna_spotreba_unit=1&kraj=7&okres=140&obec=1944&typ_byvania=1&vyuzivanie_plynu%5B1%5D=1500&vyuzivanie_plynu%5B2%5D=5000&dodavatel=10&id_produkt_visitor=51", "http://www.totalmoney.sk/index.php?option=com_plyn&task=porovnat&distr_spol_id=1&pozna_spotrebu=0&distribucna_sadzba=2&rocna_spotreba=17600&rocna_spotreba_kwh=17600&rocna_spotreba_unit=1&kraj=7&okres=140&obec=1944&typ_byvania=2&vyuzivanie_plynu%5B4%5D=1100&vyuzivanie_plynu%5B5%5D=5000&vyuzivanie_plynu%5B6%5D=11500&dodavatel=10&id_produkt_visitor=50", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=362478397217452&set=a.193195544145739.47428.191718050960155&type=1&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:56.269347+00:00"}
{"id": "vr25501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25501", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Máme najvyššie dane firemné zo všetkých postkomunistických krajín.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomedzi všetkých postkomunistických krajín EÚ 28 má Slovensko najvyššiu daň z príjmu právnických osôb. Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomedzi všetkých postkomunistických krajín EÚ 28 má Slovensko najvyššiu daň z príjmu právnických osôb. Výrok I. Štefanca hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "KPMG"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-29042013-CP/EN/2-29042013-CP-EN.PDF", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:29.923130+00:00"}
{"id": "vr30732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30732", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme, pani redaktorka, pomohli tejto pravicovej vláde schváliť rozpočet. Keby sme im nepomohli schváliť rozpočet, tak dnes je provizórium, lebo už neboli schopní ani rozpočet schváliť, a peniaze by boli podstatne drahšie.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek skutočnosti, že väčšina poslancov strany Smer-SD zahlasovala proti návrhu zákona o štátnom rozpočte, vďaka absencii jej 17 poslancom pri záverečnom hlasovaní sa kvórum (najnižší počet hlasov nevyhnutný na schválenie zákona) znížilo zo 76 hlasov na 67 hlasov a preto návrh zákona prešiel. Za zákon o štátnom rozpočte zahlasovalo 75 poslancov. Hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte zo 7. decembra 2011 si môžete pozrieť TU.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek skutočnosti, že väčšina poslancov strany Smer-SD zahlasovala proti návrhu zákona o štátnom rozpočte, vďaka absencii jej 17 poslancom pri záverečnom hlasovaní sa kvórum (najnižší počet hlasov nevyhnutný na schválenie zákona) znížilo zo 76 hlasov na 67 hlasov a preto návrh zákona prešiel. Za zákon o štátnom rozpočte zahlasovalo 75 poslancov. Hlasovanie o zákone o štátnom rozpočte zo 7. decembra 2011 si môžete pozrieť TU."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["TU."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:54.372456+00:00"}
{"id": "vr29199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29199", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Nakoniec na Slovensku vieme veľmi dobre, že v rámci preventívnych prehliadok je návštevnosť malá, 25-30%...", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne absolvuje ročnú preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára iba 25 % dospelej populácie na Slovensku; podobnú hodnotu uvádza i článok na SME.sk. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne absolvuje ročnú preventívnu prehliadku u svojho všeobecného lekára iba 25 % dospelej populácie na Slovensku; podobnú hodnotu uvádza i článok na SME.sk. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "článok"], "url": ["https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/preventivne-prehliadky.html", "http://primar.sme.sk/c/5516277/preventivne-prehliadky-zanedbavame-aj-ked-niektore-su-zadarmo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:19.741078+00:00"}
{"id": "49805", "numeric_id": 49805, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49805", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Keď tá Veronika Remišová s tým Budajom zasadli do tej vládnej funkcie, tak zrazu tá kompa začala naďalej plávať ďalšie 3 roky napriek tomu, a to je rozdiel medzi Žigom a nimi, že oni už mali zaparkovanú štátnu kompu, Slovenský vodohospodársky podnik, v prístave v Dunaji a tá Veronika Remišová s tým Budajom, čuduj sa svete, zrazu boli tichučko ďalšie 3 roky.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2015 obstaral vládny kabinet prepravnú kompu, ktorú ako nevýhodnú kritizovala Veronika Remišová. Peter Žiga v roku 2019 ako dočasný minister životného prostredia zakúpil nové plavidlo, Budaj ho však nepovažoval za bezpečené a nevyužíval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister životného prostredia Tomáš Taraba hovorí o kompe z kauzy ohľadom predraženého poskytovania služby prepravy pomocou kompy medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica.\n\nFirma Ponton City a.s. vyhrala v roku 2015 súťaž o poskytnutie služby vo verejnom obstarávaní. Zmluva bola uzavretá na 15 rokov a jej problematickosť spočívala príplatkoch za zvýšenie ceny nafty a možné zvýšenie prepravných cyklov. Odmena za poskytovanie služby totiž nebola stanovená fixne, ale za počet vykonaných prepravných cyklov, pričom jeden dopravný cyklus stál 247,20 € bez DPH.\n\nO nevýhodnej zmluve v roku 2015 informovala Veronika Remišová. V tom čase pôsobila ako poslankyňa v miestnom zastupiteľstve Bratislava- Staré mesto.\n\nV roku 2018 sa štátny podnik Vodohospodárska výstavba pokúsil zmluvu zrušiť prostredníctvom uzatvorenia novej zmluvy. Súťaž ale musela byť zrušená, keďže sa do nej neprihlásila žiadna firma.\n\nV roku 2019 ministerstvo životného prostredia, ktoré toho času viedol Peter Žiga, zakúpilo pre Slovenský vodohospodársky podnik kompu novú štátnu kompu. Pôvodne podnik objednal štvormotorové plavidlo, no dodatkom sa neskôr objednávka zmenila na dvojmotorové.\n\nJán Budaj tvrdí , že dvojmotorová kompa kúpená za predchádzajúcej vlády nespĺňala bezpečnostné podmienky. Podľa neho by bolo plavidlo neriaditeľné v prípade výpadku jedného z motorov. Vodohospodársky štátny podnik však nevyhlásil nový tender, kde by sa obstaralo vhodné prepravné plavidlo. Ministerstvo tak malo pokračovať v zmluve uzavretej ešte v roku 2015.\n\nVodohospodárska výstavba uzavrela 21. novembra 2024 novú zmluvu s Vodohospodárskym podnikom na poskytovanie verejnej vodnej dopravy. Cena za dopravný cyklus je v novej zmluve stanovená na 125,04 € eur bez DPH. Nová zmluva už neobsahuje klauzulu o navýšení ceny poskytovania služby v prípade vyšších cien nafty.\n\nVzhľadom na uzavretie novej zmluvy štátny podnik Vodohospodárska výstavba 24. novembra ukončil uzavretú s podnikom Ponton City a.s.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 obstaral vládny kabinet prepravnú kompu, ktorú ako nevýhodnú kritizovala Veronika Remišová. Peter Žiga v roku 2019 ako dočasný minister životného prostredia zakúpil nové plavidlo, Budaj ho však nepovažoval za bezpečené a nevyužíval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Minister životného prostredia Tomáš Taraba hovorí o kompe z kauzy ohľadom predraženého poskytovania služby prepravy pomocou kompy medzi prístavmi Vojka nad Dunajom a Kyselica.", "Firma Ponton City a.s. vyhrala v roku 2015 súťaž o poskytnutie služby vo verejnom obstarávaní. Zmluva bola uzavretá na 15 rokov a jej problematickosť spočívala príplatkoch za zvýšenie ceny nafty a možné zvýšenie prepravných cyklov. Odmena za poskytovanie služby totiž nebola stanovená fixne, ale za počet vykonaných prepravných cyklov, pričom jeden dopravný cyklus stál 247,20 € bez DPH.", "O nevýhodnej zmluve v roku 2015 informovala Veronika Remišová. V tom čase pôsobila ako poslankyňa v miestnom zastupiteľstve Bratislava- Staré mesto.", "V roku 2018 sa štátny podnik Vodohospodárska výstavba pokúsil zmluvu zrušiť prostredníctvom uzatvorenia novej zmluvy. Súťaž ale musela byť zrušená, keďže sa do nej neprihlásila žiadna firma.", "V roku 2019 ministerstvo životného prostredia, ktoré toho času viedol Peter Žiga, zakúpilo pre Slovenský vodohospodársky podnik kompu novú štátnu kompu. Pôvodne podnik objednal štvormotorové plavidlo, no dodatkom sa neskôr objednávka zmenila na dvojmotorové.", "Ján Budaj tvrdí , že dvojmotorová kompa kúpená za predchádzajúcej vlády nespĺňala bezpečnostné podmienky. Podľa neho by bolo plavidlo neriaditeľné v prípade výpadku jedného z motorov. Vodohospodársky štátny podnik však nevyhlásil nový tender, kde by sa obstaralo vhodné prepravné plavidlo. Ministerstvo tak malo pokračovať v zmluve uzavretej ešte v roku 2015.", "Vodohospodárska výstavba uzavrela 21. novembra 2024 novú zmluvu s Vodohospodárskym podnikom na poskytovanie verejnej vodnej dopravy. Cena za dopravný cyklus je v novej zmluve stanovená na 125,04 € eur bez DPH. Nová zmluva už neobsahuje klauzulu o navýšení ceny poskytovania služby v prípade vyšších cien nafty.", "Vzhľadom na uzavretie novej zmluvy štátny podnik Vodohospodárska výstavba 24. novembra ukončil uzavretú s podnikom Ponton City a.s."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["spočívala", "informovala", "pokúsil", "zakúpilo", "objednal", "tvrdí", "nevyhlásil", "uzavretej", "uzavrela", "ukončil"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/1931103/", "https://www.aktuality.sk/clanok/677226/kontrolori-potvrdili-zavazne-pochybenia-v-kauze-kompa-tvrdi-remisova/", "https://www.aktuality.sk/clanok/626284/dohoda-vodohospodarov-padla-na-dunaji-zostava-kompa-ostrava/", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-dokumentov/detail/3046016?cHash=974cdc8d5aed4c39d89f058488607ae2", "https://www.facebook.com/100064606035465/posts/2594243030836503/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/899382-zaplatili-miliony-a-nemaju-z-toho-nic-stat-pred-styrmi-rokmi-kupil-kompu-ktora-iba-kotvi-na-dunaji", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie/vyhladavanie-zakaziek?nazovZakazky=&sposobRealizacieZakazky=&obstarNazov=Slovensk%C3%BD+vodohospod%C3%A1rsky+podnik&obstarIco=&cpv=&datumAktualizacie=-1&nut=&obrana=-1&kriterium=-1&eurofondy=-1&druhPostupu=-1&fin=-1&druhZakazky=TOVARY&ext=1&sort=datumAktualizacie&sort-dir=DESC&page=4", "https://www.crz.gov.sk/1931103/", "https://www.crz.gov.sk/zmluva/10059107/", "https://www.crz.gov.sk/10072853-sk/dohoda-o-ukonceni-c-202410506618/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:24.835030+00:00"}
{"id": "vr14545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14545", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "za našej vlády vždy boli ceny veľmi stabilné, nielen pokiaľ ide o energie ale aj pokiaľ ide o spotrebný kôš.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľa CPI indexu cien (spotrebný kôš) ceny počas 2. vlády Roberta Fica ocilovali v intervali (-0,2, 0,2), čo možno považovať za ceny stabilné. Príčinou sú hlavne klesajúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie . Možno povedať, že aj ceny energií, boli počas obdobia druhej Ficovej vlády stabilné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poľa CPI indexu cien (spotrebný kôš) ceny počas 2. vlády Roberta Fica ocilovali v intervali (-0,2, 0,2), čo možno považovať za ceny stabilné. Príčinou sú hlavne klesajúce ceny ropy, plynu a elektrickej energie . Možno povedať, že aj ceny energií, boli počas obdobia druhej Ficovej vlády stabilné. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["CPI", "ceny ropy, plynu", "elektrickej energie", "nadmernej ťažbe", "čierne uhlie", "finance.sk"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1486&m_sso=3&m_so=16&ic=46", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/508251-ceny-na-slovensku-klesli-tahaju-ich-ropa-a-plyn", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160529/Cena-elektriny-klesa-na-historicke-minimum-CEZ-cakaju-tazke-casy", "http://www.aktuality.sk/clanok/316146/ropa-ceny-ropy-opat-klesaju-americka-wti-sa-obchoduje-pod-31-usd-za-barel/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/160529/Cena-elektriny-klesa-na-historicke-minimum-CEZ-cakaju-tazke-casy", "http://www.finance.sk/spravy/finance/35273-co-znamena-casto-sklonovany-pojem-inflacia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:26.577793+00:00"}
{"id": "vr27967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27967", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "No tie cudzie vojská u nás sú aj teraz, sú tuná splnomocnenci.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na veľvyslanectvách krajín bežne pôsobí aj vyslanci armády daného štátu. Zoznam akreditovaných armádnych príslušníkov na Slovensko uvádza Ministerstvo obrany na svojej stránke . Podobne aj Slovensko má svojich vojakov akreditovaných v zahraničí pri svojich veľvyslanectvách. Rovnako stránky niektorých veľvyslanectiev uvádzajú vojenského pridelenca, ako napríklad stránka veľvyslanectva USA v Bratislave. Je potrebné uviesť, že nie je úplne presné hovoriť o týchto vojenských pridelencoch ako o \"cudzích vojskách\", avšak technicky sú ich súčasťou a Ivan Gašparovič hneď pridáva špecifikáciu svojho tvrdenia, ktorá síce nie je úplne presná, no dá sa z nej vyvodiť jej zmysel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na veľvyslanectvách krajín bežne pôsobí aj vyslanci armády daného štátu. Zoznam akreditovaných armádnych príslušníkov na Slovensko uvádza Ministerstvo obrany na svojej stránke . Podobne aj Slovensko má svojich vojakov akreditovaných v zahraničí pri svojich veľvyslanectvách. Rovnako stránky niektorých veľvyslanectiev uvádzajú vojenského pridelenca, ako napríklad stránka veľvyslanectva USA v Bratislave. Je potrebné uviesť, že nie je úplne presné hovoriť o týchto vojenských pridelencoch ako o \"cudzích vojskách\", avšak technicky sú ich súčasťou a Ivan Gašparovič hneď pridáva špecifikáciu svojho tvrdenia, ktorá síce nie je úplne presná, no dá sa z nej vyvodiť jej zmysel. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "svojich", "stránka"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/clenovia-vojenskeho-diplomatickeho-zboru-akreditovani-v-slovenskej-republike/", "http://www.mod.gov.sk/zoznam-vojenskych-diplomatov-ozbrojenych-sil-slovenskej-republiky-akreditovanych-v-zahranici/", "http://slovakia.usembassy.gov/staff.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:25.841818+00:00"}
{"id": "vr28724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28724", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Rozšíriť vozovku pri Mostovej, pri Café Propeler, chcel bývalý primátor, ktorý to dal do podmienky investičnému projektu Vydrica aj projektu Zuckermandel.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Projekt Zuckermandel bol predstavený v roku 2007 a projekt Vydrica už v roku 2006. Na oficiálnej stránke mesta sú uverejnené podklady k zasadaniam až od roku 2009. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť mediálnu správu ani iný zdroj, ktorý by uvádzal rozšírenie cesty ako podmienku výstavby. Tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Zuckermandel bol predstavený v roku 2007 a projekt Vydrica už v roku 2006. Na oficiálnej stránke mesta sú uverejnené podklady k zasadaniam až od roku 2009. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť mediálnu správu ani iný zdroj, ktorý by uvádzal rozšírenie cesty ako podmienku výstavby. Tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["uverejnené podklady", "článok", "územný plán"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?p1=27484&id_org=700000&id_ktg=11006111&tzv=1&pocet=25&stranka=4", "http://bratislava.sme.sk/c/7074106/na-dunajskom-nabrezi-v-centre-bratislavy-navrhuju-novy-pruh.html", "http://www.vydrica.com/fileadmin/zdroj/%C3%9Azemn%C3%BD%20pl%C3%A1n%20z%C3%B3ny%20Podhradie%20-%20z%C3%A1v%C3%A4zn%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:44.414493+00:00"}
{"id": "vr31804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31804", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Len kľúč je v tom, že keď čítam predvolebné sľuby prezidenta Hollanda no tak tam vidím napríklad ilúziu, že sa dá hospodársky rast v týchto časoch dosiahnuť povedzme tlačením európskych obligácií.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "François Hollande oznámil 25. apríla na tlačovej konferencii, že v prípade jeho víťazstva 6.mája, pošle svoje štyri návrhy ako zvýšiť hospodársky rast všetkým šéfom krajín EÚ vo forme memoranda. Medzi návrhmi na zvýšenie hospodárského rastu je v tomto texte citované aj vytvorenie tzv. eurobondov (európskych obligácií) na financovanie projektov v infraštruktúre, nie na zdieľanie dlhov.", "analysis_paragraphs": ["François Hollande oznámil 25. apríla na tlačovej konferencii, že v prípade jeho víťazstva 6.mája, pošle svoje štyri návrhy ako zvýšiť hospodársky rast všetkým šéfom krajín EÚ vo forme memoranda. Medzi návrhmi na zvýšenie hospodárského rastu je v tomto texte citované aj vytvorenie tzv. eurobondov (európskych obligácií) na financovanie projektov v infraštruktúre, nie na zdieľanie dlhov."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["oznámil"], "url": ["http://fh2012.francoishollande.fr/actualites/f-hollande-proposera-quatre-mesures-immediates-a-tous-les-chefs-de-gouvernement-europeen/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:53.715811+00:00"}
{"id": "vr35195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35195", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Lebo ústava a rokovací poriadok a keď sa pozriete aj do ústav krajín ako je Nemecko, Francúzsko, iných vyspelejších a starších demokracií sa jednoducho vyvíjala v kontexte toho ako celý demokratický systém politický a práve takéto situácie navodili potrebu tajnú voľbu vykonávať a dokonca aj Európsky parlamentarizmus pán predseda pozná tento inštitút, aby sme si nemysleli, že sme opäť nejakým skanzenom, kde robíme čosi, čo nie je obvyklé.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky Paškom menované príklady poznajú aj inštitút tajného hlasovania.\n\nRules of Procedure of the German Bundestag\n\nRule 2\n\nElection of the President and the Vice-Presidents\n\n(1) The Bundestag shall, in secret and separate ballots (Rule 49), elect the President and the Vice-Presidents for the duration of the electoral term. Every parliamentary group in the German Bundestag shall be represented on the Presidium by at least one Vice-President.\n\nRule 4\n\nElection of the Federal Chancellor\n\nThe Federal Chancellor (Article 63 of the Basic Law) shall be elected by secret ballot (Rule 49). Nominations for the ballots in accordance with Article 63, paragraphs (3) and (4) of the Basic Law must be signed by one quarter of the Members of the Bundestag or a parliamentary group representing at least one quarter of the Members of the Bundestag.\n\nRule 48\n\nRules on voting\n\n(1) Voting shall be by show of hands or by standing or sitting. The final vote on a bill after the third reading (Rule 86) shall be taken by standing or sitting.\n\n(2) Unless the Basic Law, a federal law or these Rules of Procedure provide otherwise, decisions shall be taken by a simple majority. A tie shall constitute a negative vote.\n\n(3) If, under the provisions of the Basic Law, a federal law, or these Rules of Procedure, a decision or an election requires a specific majority, the President shall expressly state that the approval of the requisite majority exists.\n\nRule 49\n\nElections by secret ballot\n\n(1) Where a federal law or these Rules of Procedure provide for elections by the Bundestag using official ballot papers, the ballot shall be secret. The ballot papers shall be handed out only before the polling booth is entered (when each Member's name is called). The polling booths to be set up to ensure the secrecy of the ballot shall be used for casting the votes. The marked ballot papers, placed in the envelopes supplied, shall be inserted in the urns provided for the purpose.\n\nElection of the Commons Speaker (GB)\n\nEach MP will receive a ballot paper with the names of all the candidates listed in alphabetical order. They will vote in the division lobbies either side of the House of Commons Chamber, and will have 30 minutes to do so.\n\nIt is a secret ballot and MPs can only vote for one candidate. Once the votes have been counted the result will be announced in the Commons.\n\nVotes at the National Assembly (FR)\n\nII. – the public nature of the vote\n\nWith the exception of votes on personal appointments (the election of the President at the beginning of a parliament, for example), all votes in the Parliament are public. They may be by show of hands, by ordinary public ballot or by public ballot at the tribune.\n\nRules of Procedure of the European Parliament\n\nTITLE I : MEMBERS, PARLIAMENT BODIES AND POLITICAL GROUPS\n\nCHAPTER 2 : OFFICERS OF PARLIAMENT\n\nRule 13 : Nominations and general provisions\n\n1. The President, Vice-Presidents and Quaestors shall be elected by secret ballot, in accordance with Rule 169. Nominations shall be with consent. They may only be made by a political group or by at least 40 Members. However, if the number of nominations does not exceed the number of seats to be filled, the candidates may be elected by acclamation.\n\nTITLE VI : SESSIONS\n\nChapter 5: Quorum and voting\n\nRule 169: Voting by secret ballot\n\n1. In the case of appointments, voting shall be by secret ballot without prejudice to Rules 13(1), 186(1) and 191(2), second subparagraph.\n\nOnly ballot papers bearing the names of Members who have been nominated shall be taken into account in calculating the number of votes cast.\n\n2. Voting may also be by secret ballot if this is requested by at least one-fifth of the component Members of Parliament. Such requests must be made before voting begins.\n\nWhen a request for a secret ballot is submitted by at least one fifth of the component Members of Parliament before voting begins, Parliament must hold such a vote.\n\n3. A request for a secret ballot shall take priority over a request for a vote by roll call.\n\n4. Between two and eight Members chosen by lot shall count the votes cast in a secret ballot, unless an electronic vote is taken.\n\nIn the case of votes under paragraph 1, candidates shall not act as tellers.\n\nThe names of Members who have taken part in a secret ballot shall be recorded in the minutes of the sitting at which the ballot was held.", "analysis_paragraphs": ["Všetky Paškom menované príklady poznajú aj inštitút tajného hlasovania.", "Rules of Procedure of the German Bundestag", "Rule 2", "Election of the President and the Vice-Presidents", "(1) The Bundestag shall, in secret and separate ballots (Rule 49), elect the President and the Vice-Presidents for the duration of the electoral term. Every parliamentary group in the German Bundestag shall be represented on the Presidium by at least one Vice-President.", "Rule 4", "Election of the Federal Chancellor", "The Federal Chancellor (Article 63 of the Basic Law) shall be elected by secret ballot (Rule 49). Nominations for the ballots in accordance with Article 63, paragraphs (3) and (4) of the Basic Law must be signed by one quarter of the Members of the Bundestag or a parliamentary group representing at least one quarter of the Members of the Bundestag.", "Rule 48", "Rules on voting", "(1) Voting shall be by show of hands or by standing or sitting. The final vote on a bill after the third reading (Rule 86) shall be taken by standing or sitting.", "(2) Unless the Basic Law, a federal law or these Rules of Procedure provide otherwise, decisions shall be taken by a simple majority. A tie shall constitute a negative vote.", "(3) If, under the provisions of the Basic Law, a federal law, or these Rules of Procedure, a decision or an election requires a specific majority, the President shall expressly state that the approval of the requisite majority exists.", "Rule 49", "Elections by secret ballot", "(1) Where a federal law or these Rules of Procedure provide for elections by the Bundestag using official ballot papers, the ballot shall be secret. The ballot papers shall be handed out only before the polling booth is entered (when each Member's name is called). The polling booths to be set up to ensure the secrecy of the ballot shall be used for casting the votes. The marked ballot papers, placed in the envelopes supplied, shall be inserted in the urns provided for the purpose.", "Election of the Commons Speaker (GB)", "Each MP will receive a ballot paper with the names of all the candidates listed in alphabetical order. They will vote in the division lobbies either side of the House of Commons Chamber, and will have 30 minutes to do so.", "It is a secret ballot and MPs can only vote for one candidate. Once the votes have been counted the result will be announced in the Commons.", "Votes at the National Assembly (FR)", "II. – the public nature of the vote", "With the exception of votes on personal appointments (the election of the President at the beginning of a parliament, for example), all votes in the Parliament are public. They may be by show of hands, by ordinary public ballot or by public ballot at the tribune.", "Rules of Procedure of the European Parliament", "TITLE I : MEMBERS, PARLIAMENT BODIES AND POLITICAL GROUPS", "CHAPTER 2 : OFFICERS OF PARLIAMENT", "Rule 13 : Nominations and general provisions", "1. The President, Vice-Presidents and Quaestors shall be elected by secret ballot, in accordance with Rule 169. Nominations shall be with consent. They may only be made by a political group or by at least 40 Members. However, if the number of nominations does not exceed the number of seats to be filled, the candidates may be elected by acclamation.", "TITLE VI : SESSIONS", "Chapter 5: Quorum and voting", "Rule 169: Voting by secret ballot", "1. In the case of appointments, voting shall be by secret ballot without prejudice to Rules 13(1), 186(1) and 191(2), second subparagraph.", "Only ballot papers bearing the names of Members who have been nominated shall be taken into account in calculating the number of votes cast.", "2. Voting may also be by secret ballot if this is requested by at least one-fifth of the component Members of Parliament. Such requests must be made before voting begins.", "When a request for a secret ballot is submitted by at least one fifth of the component Members of Parliament before voting begins, Parliament must hold such a vote.", "3. A request for a secret ballot shall take priority over a request for a vote by roll call.", "4. Between two and eight Members chosen by lot shall count the votes cast in a secret ballot, unless an electronic vote is taken.", "In the case of votes under paragraph 1, candidates shall not act as tellers.", "The names of Members who have taken part in a secret ballot shall be recorded in the minutes of the sitting at which the ballot was held."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Rules of Procedure of the German Bundestag", "Election of the Commons Speaker", "Votes at the National Assembly", "Rules of Procedure of the European Parliament"], "url": ["http://www.bundestag.de/htdocs_e/documents/legal/index.html", "http://www.parliament.uk/about/mps-and-lords/principal/speaker/speakers-election-2010/", "http://www.assemblee-nationale.fr/english/synthetic_files/file_42.asp", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getLastRules.do?language=EN&reference=TOC"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:04.362850+00:00"}
{"id": "vr28883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28883", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "máme 2 300 000 pracujúcich ľudí", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe správy Štatistického úradu SR hodnotíme výrok ako pravdivý. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 2 300 000 pracujúcich ľudí. Správa ŠÚ SR , 3. decembra 2014: \"V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2014 vzrástla celková zamestnanosť o 1 % na 2 353,7 tis. osôb .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe správy Štatistického úradu SR hodnotíme výrok ako pravdivý. Na Slovensku máme aktuálne viac ako 2 300 000 pracujúcich ľudí. Správa ŠÚ SR , 3. decembra 2014: \"V priemere za 1. až 3. štvrťrok 2014 vzrástla celková zamestnanosť o 1 % na 2 353,7 tis. osôb .\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Správa ŠÚ SR"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ea40bacc-c26e-473a-b82a-b5c57ff0dbb1/!ut/p/b1/hdDJcqNADAbgZ8kDEJodHxu7w2JoAwYMXCjABpol7QUD5uknM5XLHDKjm6o-laSfTdmYTT_zidT5SOhn3v_uUznzFFPVNA4CoNkCMK39ERvbD14PpS-QfAHwQ0Hw97yKfQTMALq6b4kcECX2xMZtsmg76sw76Fcd74Q9sBt-qOAaJ-VRQ83co64aGWozTe8Lh-ScjMXBikrclsUB9ctDoQXZDiUnop4j_kkVYw73WvQaRcpDp3kw8dMqkuqTb67ySB3XnJt6e5afRl6WfjjpYwUcUbmsMcMtmS9Vs1ETLBffv_3j-P9kc2LTP2SrQ0NUbABUW5eACY3Q33iCAKDwDf4RHzbocGGTL6b8uIpT2ICNgZgd29fVXLvVb8GC8e7DPHbLgesA73RThAMkBKOPHy3colthXZ_pNfeS6zEcdOY-HAilcH_naxe-vbEWm5JieJ_L4R28K6oCBEVRRV7cyJIgsFGbSDai5oxg5Drq00MhepwZcQPtfdF8aF6H1N4UjYJIMlwvT0GW8rEyM0f0kDkYztMaQls5CnXaXGKIXOCeNDewZwPKZJMwODlPzPo4zdoUUkBabxcMygx8y72tDmnC9r6718OcYc1bwhvo71QdUsRFi3UzRinYC_e0IXPEULJmUUc5MwmC17amG-el6u6JJOe9ZeFHPSGatdHLzcNz31frK7NLu63Y6xBOtuyruHLgLxz18oc!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:18.268100+00:00"}
{"id": "vr28658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28658", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Máme tu všetky typy škôl, základná škola, konzervatórium, akadémia múzických umení.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Banskej Bystrici sa nepochybne nachádzajú rôzny typy základných škôl, stredných škôl odborných a gymnázií. Rovnako tu od roku 1992 pôsobí Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, a od roku 1997 aj Akadémia umení, pod ktorú okrem Fakulty dramatických a Fakulty výtvarných umení spadá aj Fakulta muzických umení. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Banskej Bystrici sa nepochybne nachádzajú rôzny typy základných škôl, stredných škôl odborných a gymnázií. Rovnako tu od roku 1992 pôsobí Konzervatórium Jána Levoslava Bellu, a od roku 1997 aj Akadémia umení, pod ktorú okrem Fakulty dramatických a Fakulty výtvarných umení spadá aj Fakulta muzických umení. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["základných", "Konzervatórium", "Akadémia", "muzických"], "url": ["http://www.zoznam.sk/katalog/Vzdelavanie/Skoly/Skoly-zakladne/Banska-Bystrica.html", "http://www.konzervatoriumbb.sk/o_nas.html", "http://www.aku.sk/univerzita/historia-a-sucastnost.html", "http://www.aku.sk/univerzita/organizacne-sucasti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:02.543929+00:00"}
{"id": "vr16301", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16301", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "..keď vládli v Slovenskej republike, o tri miliardy zvýšili dlh, my sme v Banskobystrickom kraji znížili dlh o 33 miliónov eur.", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanec Uhrík uviedol nepresnú sumu navýšenia dlhu SR za obdobie vlády Ivety Radičovej (dlh sa zvýšil o 6 miliárd eur). Rovnako nepresný údaj uviedol o znížení dlhu Banskobystrického samosprávneho kraja (dlh sa znížil o 30 miliónov). Zároveň zabudol dodať, že za rovnaké obdobie, kedy sa dlh znižoval, sa o podobnú sumu sa znížil aj majetok BBSK (o 27 miliónov eur). Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Uhrík uviedol nepresnú sumu navýšenia dlhu SR za obdobie vlády Ivety Radičovej (dlh sa zvýšil o 6 miliárd eur). Rovnako nepresný údaj uviedol o znížení dlhu Banskobystrického samosprávneho kraja (dlh sa znížil o 30 miliónov). Zároveň zabudol dodať, že za rovnaké obdobie, kedy sa dlh znižoval, sa o podobnú sumu sa znížil aj majetok BBSK (o 27 miliónov eur). Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "závierky", "pravda.sk", "2013", "2016"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/data/database", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/4080433/424", "http://miroseget.blog.pravda.sk/2017/02/27/ako-kotleba-klame-alebo-zazracne-hospodarenie-v-bbsk-cast-druha/", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/4080433/423", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/5657211"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:03.869687+00:00"}
{"id": "vr28667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28667", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Bolo ich 121 už daných (pozn. malometražných bytov).", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na webe mesta Košice sa uvádza celkový počet malometrážnych bytov v meste. Počet malometrážnych bytov Mesta Košice je teda podľa tohto zdroja 686. R. Raši však neuvádza konkrétny čas, od ktorého boli byty uvedené do prenájmu a parametre bytov, ktoré má na mysli. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na webe mesta Košice sa uvádza celkový počet malometrážnych bytov v meste. Počet malometrážnych bytov Mesta Košice je teda podľa tohto zdroja 686. R. Raši však neuvádza konkrétny čas, od ktorého boli byty uvedené do prenájmu a parametre bytov, ktoré má na mysli. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:09.491855+00:00"}
{"id": "vr13819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13819", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale migrácia nie je len bezpečnostným rizikom z pohľadu terorizmu, ale aj z pohľadu všeobecnej bezpečnosti. Sa môžete pozrieť, zrazu koľko domov sa začalo podpaľovať, všelijaké útoky na migrantov. Všetky tieto veci. A môžem povedať o švédskej vláde alebo o nemeckej vláde, že by bola protiimigrantsky naladená? Nie.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok označujeme za pravdivý, keďže podľa dostupných informácií získaných z viacerých médií došlo skutočne v niektorých štátoch Európy k zvýšenému počtu prípadov extrémizmu či xenofóbnych nálad voči migrantom. V súvislosti s utečeneckou krízou zaznamenávame v poslednej dobe čoraz častejšie a výraznejšie prejavy extrémizmu po celej Európe, Slovensko nevynímajúc. Azda najviac incidentov zaznamenali štáty, ktoré nesú najväčšiu ťarchu prívalu utečencov do svojich miest. Aj keď si Nemecko naďalej udržuje pozitívny imidž krajiny, ktorá vo veľkom víta utečencov, narastajúcu vlnu nenávisti nemožno len tak prehliadnuť. Nemecký magazín Der Spiegel napríklad poznamenal, že v prvom polroku tohto kalendárneho roka bolo v Nemecku zaznamenaných 173 prípadov útokov pravicových extrémistov , ktoré zahŕňali útoky na azylové domy pre utečencov. Toto číslo sa takmer strojnásobilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Der Spiegel dokonca tvrdí, že číslo týchto útokov je omnoho vyššie, avšak mnoho imigrantov má strach nahlásiť problémy s extrémistami polícii. Najviac útokov je zaznamenaných na území bývalého východného Nemecka, avšak na vzostupe sú i útoky v iných spolkových štátoch. Sú zaznamenané prípady podpaľačstva i priame útoky na imigrantov. Terčami útokov od extrémistov sú taktiež lokálni aktivisti a politici , ktorí utečencov obhajujú. Mnohé pravicové skupiny používajú internet, aby vybičovali antipatie, kde facebookové stránky ako \"nemecký vlastenecký odpor\" alebo \"Freital odoláva\" sú vyžívané na šírenie nenávisti. Krajne pravicová Národná demokratická strana nedávno zorganizovala protest proti niekoľkým stovkám migrantov, ktorí majú byť umiestnení v tamojšej budove bývalého železiarstva. Aj keď politické špičky Nemecka na čele s prezidentom Gauckom a kancelárkou A. Merkelovou extrémistické útoky razantne odsúdili, iní ako napríklad Horst Seehofer, ktorý stojí v čele konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), bavorskej sesterskej strany kancelárky Merkelovej (CDU) hovorí o masovom zneužívaní azylového systému. Švédsko, krajina s jednou z najštedrejších migračných politík spomedzi krajín EÚ, sa takisto nevyhlo nárastu násilia zo strany extrémistov k utečencom a vzostupu krajnej pravice. Väčšina dostupných konkrétne vyčíslených údajov narastajúceho násilia v dôsledku zvýšenej migrácie do krajiny je zaznamenaná najmä pre rok 2014, aj keď odkazy na pokačujúce násilie namierené proti migrantom odkazuje taktiež na rok 2015. V posledných mesiacoch sú zaznamenané útoky na žobrajúcich migrantov, pri ktorých nechýba podpaľačstvo, pokus o prejdenie autom, poliatie kyselinou a iné násilnosti. Švédska Národná rada pre prevenciu kriminality uvádza, že v roku 2014 bolo zaznamenaných 300 útokov, čo predstavuje 23% nárast oproti predchádzajúcemu roku. Ďalším nebezpečným javom je i rastúca popularita krajnej pravicovej strany Švédski demokrati, ktorá podľa najnovších prieskumov výrazne stúpla vo švédskej spoločnosti na popularite. Vďaka nejasným stanoviskám švédskej vlády k problémom s migrantmi môže krajná pravica využiť súčasnú situáciu vo svoj prospech.", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme za pravdivý, keďže podľa dostupných informácií získaných z viacerých médií došlo skutočne v niektorých štátoch Európy k zvýšenému počtu prípadov extrémizmu či xenofóbnych nálad voči migrantom. V súvislosti s utečeneckou krízou zaznamenávame v poslednej dobe čoraz častejšie a výraznejšie prejavy extrémizmu po celej Európe, Slovensko nevynímajúc. Azda najviac incidentov zaznamenali štáty, ktoré nesú najväčšiu ťarchu prívalu utečencov do svojich miest. Aj keď si Nemecko naďalej udržuje pozitívny imidž krajiny, ktorá vo veľkom víta utečencov, narastajúcu vlnu nenávisti nemožno len tak prehliadnuť. Nemecký magazín Der Spiegel napríklad poznamenal, že v prvom polroku tohto kalendárneho roka bolo v Nemecku zaznamenaných 173 prípadov útokov pravicových extrémistov , ktoré zahŕňali útoky na azylové domy pre utečencov. Toto číslo sa takmer strojnásobilo v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Der Spiegel dokonca tvrdí, že číslo týchto útokov je omnoho vyššie, avšak mnoho imigrantov má strach nahlásiť problémy s extrémistami polícii. Najviac útokov je zaznamenaných na území bývalého východného Nemecka, avšak na vzostupe sú i útoky v iných spolkových štátoch. Sú zaznamenané prípady podpaľačstva i priame útoky na imigrantov. Terčami útokov od extrémistov sú taktiež lokálni aktivisti a politici , ktorí utečencov obhajujú. Mnohé pravicové skupiny používajú internet, aby vybičovali antipatie, kde facebookové stránky ako \"nemecký vlastenecký odpor\" alebo \"Freital odoláva\" sú vyžívané na šírenie nenávisti. Krajne pravicová Národná demokratická strana nedávno zorganizovala protest proti niekoľkým stovkám migrantov, ktorí majú byť umiestnení v tamojšej budove bývalého železiarstva. Aj keď politické špičky Nemecka na čele s prezidentom Gauckom a kancelárkou A. Merkelovou extrémistické útoky razantne odsúdili, iní ako napríklad Horst Seehofer, ktorý stojí v čele konzervatívnej Kresťansko-sociálnej únie (CSU), bavorskej sesterskej strany kancelárky Merkelovej (CDU) hovorí o masovom zneužívaní azylového systému. Švédsko, krajina s jednou z najštedrejších migračných politík spomedzi krajín EÚ, sa takisto nevyhlo nárastu násilia zo strany extrémistov k utečencom a vzostupu krajnej pravice. Väčšina dostupných konkrétne vyčíslených údajov narastajúceho násilia v dôsledku zvýšenej migrácie do krajiny je zaznamenaná najmä pre rok 2014, aj keď odkazy na pokačujúce násilie namierené proti migrantom odkazuje taktiež na rok 2015. V posledných mesiacoch sú zaznamenané útoky na žobrajúcich migrantov, pri ktorých nechýba podpaľačstvo, pokus o prejdenie autom, poliatie kyselinou a iné násilnosti. Švédska Národná rada pre prevenciu kriminality uvádza, že v roku 2014 bolo zaznamenaných 300 útokov, čo predstavuje 23% nárast oproti predchádzajúcemu roku. Ďalším nebezpečným javom je i rastúca popularita krajnej pravicovej strany Švédski demokrati, ktorá podľa najnovších prieskumov výrazne stúpla vo švédskej spoločnosti na popularite. Vďaka nejasným stanoviskám švédskej vlády k problémom s migrantmi môže krajná pravica využiť súčasnú situáciu vo svoj prospech."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["prípadov extrémizmu", "xenofóbnych nálad", "Slovensko", "Nemecko", "Der Spiegel", "politici", "prezidentom Gauckom a kancelárkou A. Merkelovou", "Švédsko,", "nejasným stanoviskám švédskej vlády"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2015/oct/22/pupils-wounded-in-sword-attack-at-swedish-school", "http://www.independent.co.uk/news/uk/crime/racist-london-bus-rant-police-arrest-man-after-video-emerges-of-attack-on-elderly-turkish-man-in-a6701031.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359074-v-bratislave-budu-demonstrovat-odporcovia-kvot-a-prijimania-utecencov/", "http://www.spiegel.de/international/germany/a-1059357.html", "http://www.spiegel.de/international/germany/germany-registers-sharp-increase-in-attacks-on-asylumseekers-a-1045207.html#ref=rss", "http://edition.cnn.com/2015/10/18/europe/germany-candidate-stabbing-migration/", "http://www.spiegel.de/international/germany/germany-registers-sharp-increase-in-attacks-on-asylumseekers-a-1045207.html#ref=rss", "http://www.euractiv.sk/volby-v-eu/clanok/svedsko-prestava-byt-tolerantne-voci-imigrantom-024118", "http://www.thelocal.se/20150811/swedes-you-need-to-talk-about-immigration"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:22.286508+00:00"}
{"id": "vr14236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14236", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "...máme skúsenosti ..že pokiaľ sme organizovali štrajk v septembri 2012, tak bolo zapojených okolo 100 000 ľudí, vrátane učiteľov a následne v novembri začali sme 86 000 a skončili sme 12 %, čiže to je zhruba ten počet, ktorý je teraz.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 tisíc ľudí, v novembri 86 tisíc ľudí a teraz vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje 12,92 % z celkového počtu 89 tisíc učiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 000 ľudí a žiadali zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 %. „Tiež žiadame upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve,“ doplnil Ondek. V novembri 2012 pokračovali učitelia v štrajku a zapojilo sa až 86 000 ľudí - vyše 73 percent na základných, viac ako 63 percent na stredných a asi päť percent na vysokých školách. Po troch dňoch štrajk prerušili , keď účasť zapojených škôl klesla na 50 %. Požiadavky učiteľov boli : „Školskí odborári trvajú na desaťpercentnom zvýšení tarifných miezd pre všetkých pracovníkov regionálneho a vysokého školstva. Očakávajú postupné kroky, aby do konca volebného obdobia podiel HDP na školstvo dosiahol šesť percent. Platy učiteľov v regionálnom školstve by mali postupne dosiahnuť úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a u vysokoškolských 1,7 až trojnásobku. Ďalej chcú, aby sa platová tabuľka pre nepedagogických zamestnancov začínala minimálnou mzdou.\" Výsledok rokovaní bol dlho tajomstvom , ale vláda učiteľom nakoniec zvýšila platy len o 5 %, narozdiel od 10 %, ktoré požadovali. Aktuálne je na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) zaregistrovaných vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje z celkového počtu 89 000 učiteľov 12,92 % a 11,52 % z celkového počtu 6724 škôl. Zástupcovia ISU tiež informovali, že zatvorených bolo 301 škôl. Čísla Ministerstva školstva sa značne líšia, pre štrajk sa malo odhlásiť zo zdravotnej poisťovne len 6 969 zamestnancov a zatvorených malo byť 179 škôl, čo predstavuje 2,66 % zo všetkých škôl. Najviac škôl malo byť zatvorených v Bratislavskom kraji, až 6,97 % a najmenej v Prešovskom, iba 0,32 %. Učitelia žiadajú zvýšenie platov, navýšenie rozpočtu na didaktické pomôcky a úpravu kreditového systému. „Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby neodkladne: 1 . legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. januára 2016 a o 90 eur od 1. januára 2017; 2. navýšila rozpočty MŠVVaŠ a MV na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu; 3. prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe v zahraničí.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 tisíc ľudí, v novembri 86 tisíc ľudí a teraz vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje 12,92 % z celkového počtu 89 tisíc učiteľov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa odhadov sa do štrajku v septembri 2012 zapojilo 100 000 ľudí a žiadali zvýšenie platov učiteľov a nepedagogických zamestnancov minimálne o 10 %. „Tiež žiadame upraviť systém odmeňovania zamestnancov v školstve tak, aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2 až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve,“ doplnil Ondek. V novembri 2012 pokračovali učitelia v štrajku a zapojilo sa až 86 000 ľudí - vyše 73 percent na základných, viac ako 63 percent na stredných a asi päť percent na vysokých školách. Po troch dňoch štrajk prerušili , keď účasť zapojených škôl klesla na 50 %. Požiadavky učiteľov boli : „Školskí odborári trvajú na desaťpercentnom zvýšení tarifných miezd pre všetkých pracovníkov regionálneho a vysokého školstva. Očakávajú postupné kroky, aby do konca volebného obdobia podiel HDP na školstvo dosiahol šesť percent. Platy učiteľov v regionálnom školstve by mali postupne dosiahnuť úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a u vysokoškolských 1,7 až trojnásobku. Ďalej chcú, aby sa platová tabuľka pre nepedagogických zamestnancov začínala minimálnou mzdou.\" Výsledok rokovaní bol dlho tajomstvom , ale vláda učiteľom nakoniec zvýšila platy len o 5 %, narozdiel od 10 %, ktoré požadovali. Aktuálne je na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov (ISU) zaregistrovaných vyše 11 500 učiteľov z viac ako 775 škôl, čo predstavuje z celkového počtu 89 000 učiteľov 12,92 % a 11,52 % z celkového počtu 6724 škôl. Zástupcovia ISU tiež informovali, že zatvorených bolo 301 škôl. Čísla Ministerstva školstva sa značne líšia, pre štrajk sa malo odhlásiť zo zdravotnej poisťovne len 6 969 zamestnancov a zatvorených malo byť 179 škôl, čo predstavuje 2,66 % zo všetkých škôl. Najviac škôl malo byť zatvorených v Bratislavskom kraji, až 6,97 % a najmenej v Prešovskom, iba 0,32 %. Učitelia žiadajú zvýšenie platov, navýšenie rozpočtu na didaktické pomôcky a úpravu kreditového systému. „Vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby neodkladne: 1 . legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. januára 2016 a o 90 eur od 1. januára 2017; 2. navýšila rozpočty MŠVVaŠ a MV na rok 2016 o 400 miliónov eur s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami a zabezpečila tak rodičom a ich deťom rovnaké podmienky v prístupe k vzdelaniu; 3. prijala novelu zákona č. 317/2009, ktorou by opätovne zaviedla možnosť získavať kredity overením kompetencií, zrušila sedemročnú obmedzenú platnosť kreditov, obnovila možnosť získavať kredity za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, a súčasne zaviazala ministra školstva, vedy, výskumu a športu vytvoriť komisiu za účasti stavovských a profesijných organizácií v školstve, ktorá by komplexne prehodnotila systém kontinuálneho vzdelávania a menovaný zákon s prihliadnutím na analýzu súčasného stavu a najlepšej praxe v zahraničí.\""], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["zapojilo", "zvýšenie", "doplnil", "štrajku", "zapojilo", "prerušili", "boli", "tajomstvom", "zvýšila", "Iniciatívy", "Ministerstva", "žiadajú"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/542106-strajk-ucitelov-nastrbil-imidz-smeru-tvrdi-politolog/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/564491-vyse-80-tisic-ucitelov-sa-cez-strajk-odhlasilo-z-poistovni/", "http://tema.aktuality.sk/strajk-ucitelov-2012/", "http://www.demagog.sk/temy/14/strajk-ucitelov/?ph=1", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko/skolstvo/strajk-ucitelov-ma-vysoke-ciele-aj-velke-slabiny.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252543-strajk-ucitelov-po-troch-dnoch-prerusili/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/slovensko-od-pondelka-ovladne-strajk-u/583236-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/6622874/odbory-taja-ucitelom-ako-ustupuju-ficovi.html", "http://domov.sme.sk/c/6628987/fico-ucitelom-nevyhovel-vlada-im-schvalila-pat-percent.html", "http://isu.sk/skoly-s-pedagogmi-zapojenymi-do-strajku/", "http://www.ta3.com/clanok/1076965/draxler-ucitelom-neustupi-vyzdvihol-maly-pocet-zatvorenych-skol.html", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:43.070371+00:00"}
{"id": "vr33287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33287", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Flexikonto sa zaviedlo za prvej vlády Róberta Fica. Reálne sa uplatnilo aj tak ako bol napísaný zákon. To znamená po dohode zamestnávateľov so zamestnancami. Reálne to fungovalo prišiel pán Mihál, zmenil zákonník práce tak, že z rozhodovania vyradil zamestnancov. Vyradil ako nemali spolurozhodovacie právo. Ako mali v tom predchádzajúcom období.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2009 za vlády R. Fica bola prijatá novela Zákonníka práce, ktorou sa v novom § 252c na prechodné obdobie od 1. marca do 31. decembra 2012 zaviedol inštitút, ktorý dostal hovorový názov „flexikonto“. Špecifikom nového tzv. flexikonta bolo riešenie peňažných nárokov zamestnanca, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemohol vykonávať prácu:", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2009 za vlády R. Fica bola prijatá novela Zákonníka práce, ktorou sa v novom § 252c na prechodné obdobie od 1. marca do 31. decembra 2012 zaviedol inštitút, ktorý dostal hovorový názov „flexikonto“. Špecifikom nového tzv. flexikonta bolo riešenie peňažných nárokov zamestnanca, ktorý z vážnych prevádzkových dôvodov nemohol vykonávať prácu:"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["§ 252c", "flexikonta", "§ 142a"], "url": ["http://www.echoz.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=57:flexikonto&catid=30:kriza&Itemid=20", "http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-blogu/nie-je-konto-ako-konto.htm", "http://kariera.zoznam.sk/dokumenty/zakonnik-prace-01092011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:42.783536+00:00"}
{"id": "48687", "numeric_id": 48687, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48687", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som to ľuďom sľúbil (neprijatie registrovaných partnerstiev, pozn.) 15. septembra 2019, keď si dobre pamätám pred Bonaparte, mali sme tlačovku. Sľúbili sme tam pár vecí, ktoré určite neurobíme alebo ktoré urobíme, keď sa do vlády dostaneme.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasný minister financií Igor Matovič skutočne na tlačovej konferencii 15. septembra 2019, pred budovou Bonaparte, sľúbil, že okrem iných požiadavok nevstúpia do vlády, ktorá by prijala registrované partnerstvá.\n\nLíder hnutia OĽaNO Igor Matovič 15. septembra 2019 usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej predstavil jeho plán “Ako poraziť mafiu”, Prvá časť jeho plánu s názvom “Nestrašme ľudí” zahŕňala aj úplné odmietnutie toho, že by OĽaNO bolo vo vládnej koalícii, ktorá predloží návrh zákona o registrovaných partnerstvách ( čas 11:00 ). Igor Matovič vo svojom pláne taktiež odmietol vstúpiť do vlády, ktorá by chcela prijať adopcie detí homosexuálnymi pármi, presadzovala uvoľnenú drogovú politiku, zrušila sociálne výhody pre ľuďí alebo by súhlasila s kvótami na migrantom. Líder hnutia OĽaNO týmto reagoval aj na strany PS/Spolu a KDH, ktoré pred voľbami rozoberali prípadné podmienky schválenia či neschválenia registrovaných partnerstiev.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasný minister financií Igor Matovič skutočne na tlačovej konferencii 15. septembra 2019, pred budovou Bonaparte, sľúbil, že okrem iných požiadavok nevstúpia do vlády, ktorá by prijala registrované partnerstvá.", "Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič 15. septembra 2019 usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej predstavil jeho plán “Ako poraziť mafiu”, Prvá časť jeho plánu s názvom “Nestrašme ľudí” zahŕňala aj úplné odmietnutie toho, že by OĽaNO bolo vo vládnej koalícii, ktorá predloží návrh zákona o registrovaných partnerstvách ( čas 11:00 ). Igor Matovič vo svojom pláne taktiež odmietol vstúpiť do vlády, ktorá by chcela prijať adopcie detí homosexuálnymi pármi, presadzovala uvoľnenú drogovú politiku, zrušila sociálne výhody pre ľuďí alebo by súhlasila s kvótami na migrantom. Líder hnutia OĽaNO týmto reagoval aj na strany PS/Spolu a KDH, ktoré pred voľbami rozoberali prípadné podmienky schválenia či neschválenia registrovaných partnerstiev."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["čas 11:00", "reagoval"], "url": ["https://youtu.be/Cz7u2a2JvrI?t=660", "https://domov.sme.sk/c/22212851/olano-nevstupi-do-koalicie-ktora-riesi-registrovane-partnerstva-a-drogy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:27.290600+00:00"}
{"id": "vr33678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33678", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No, nie že aj tá svetová kríza, ale hlavne tam prišla svetová kríza, ktorá v roku 2009 spôsobila prepad rastu našej ekonomiky o skoro 5% a odvtedy sa možno hýbeme v lepších číslach a ak sa pozrieme na Európu, tak patríme stále ku krajinám, ktoré majú aký- taký hospodársky rast, pretože napríklad Česká republika je niekoľko rokov v recesii, to znamená záporný rast, celá eurozóna má záporný rast.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravdou že eurozóna i Česká republika sú v recesii, avšak ČR v recesii nie je viac rokov po sebe. Podľa Eurostatu , Slovensko dosiahlo v roku 2009 naozaj prepad ekonomiky o 4,9% HDP. Taktiež je pravdou, že sa odvtedy Slovensko pohybuje v kladných číslach, pokiaľ ide o hospodársky rast (2010-4,4%, 2011-3,2% a 2012-2%). Avšak čo sa týka Českej republiky, Peter Kažimír nehovorí pravdu, nakoľko Česká ekonomika sa v recesii rozhodne nenachádza niekoľko rokov. V roku 2009 tiež dosiahla česká ekonomika prepad o 4,5% HDP, potom však dva roky za sebou dosiahla Česká republika rast ekonomiky (2,5% a 1,9% HDP). Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku došlo k poklesu ekonomiky o 1,3% HDP, nejedná sa o niekoľkoročnú recesiu v Česku, nakoľko predtým dosiahla Česká ekonomika pozitívny výsledok dva roky za sebou. Podobný scenár zažila aj eurozóna, ktorá v rokoch 2010 a 2011 zaznamenala mierny hospodársky rast, ale v predchádzajúcom roku dosiahla pokles o 0,6% HDP. 2009 2010 2011 2012 Slovensko -4,9% 4,4% 3,2% 2% Česko -4,5% 2,5% 1,9% -1,3% Eurozóna -4,4% 2% 1,4% -0,6% . Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci, keďže je síce pravdou že eurozóna i Česká republika sú v recesii, avšak ČR v recesii nie je viac rokov po sebe. Podľa Eurostatu , Slovensko dosiahlo v roku 2009 naozaj prepad ekonomiky o 4,9% HDP. Taktiež je pravdou, že sa odvtedy Slovensko pohybuje v kladných číslach, pokiaľ ide o hospodársky rast (2010-4,4%, 2011-3,2% a 2012-2%). Avšak čo sa týka Českej republiky, Peter Kažimír nehovorí pravdu, nakoľko Česká ekonomika sa v recesii rozhodne nenachádza niekoľko rokov. V roku 2009 tiež dosiahla česká ekonomika prepad o 4,5% HDP, potom však dva roky za sebou dosiahla Česká republika rast ekonomiky (2,5% a 1,9% HDP). Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom roku došlo k poklesu ekonomiky o 1,3% HDP, nejedná sa o niekoľkoročnú recesiu v Česku, nakoľko predtým dosiahla Česká ekonomika pozitívny výsledok dva roky za sebou. Podobný scenár zažila aj eurozóna, ktorá v rokoch 2010 a 2011 zaznamenala mierny hospodársky rast, ale v predchádzajúcom roku dosiahla pokles o 0,6% HDP. 2009 2010 2011 2012 Slovensko -4,9% 4,4% 3,2% 2% Česko -4,5% 2,5% 1,9% -1,3% Eurozóna -4,4% 2% 1,4% -0,6% . Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:07.687972+00:00"}
{"id": "vr16468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16468", "speaker": "Jozef Uhler", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-uhler", "statement": "...ľuďom bez trvalého pobytu v Bratislave. Títo ľudia. ktorých je cca 250 000.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Uhlerovej Facebook stránky, publikoval ho 29. júna 2017 . Rozdiel medzi oficiálnym počtom obyvateľov s trvalým pobytom v Bratislave, zaznamenanom Štatistickým úradom , a medzi skutočným počtom ľudí, ktorí v Bratislave bývajú, je podľa analýzy spoločnosti Market Locator približne 250 tisíc . Spoločnosť sa k danému údaju dopracovala na základe počtu mobilov, ktoré v Bratislave ostávajú cez noc. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Uhlerovej Facebook stránky, publikoval ho 29. júna 2017 . Rozdiel medzi oficiálnym počtom obyvateľov s trvalým pobytom v Bratislave, zaznamenanom Štatistickým úradom , a medzi skutočným počtom ľudí, ktorí v Bratislave bývajú, je podľa analýzy spoločnosti Market Locator približne 250 tisíc . Spoločnosť sa k danému údaju dopracovala na základe počtu mobilov, ktoré v Bratislave ostávajú cez noc. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["29. júna 2017", "Štatistickým úradom", "250 tisíc"], "url": ["https://www.facebook.com/uhler2017/posts/777072302471972", "http://archiv.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/tabulky/pocet_obyvatelov/2013/obce.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/20542623/v-bratislave-zije-stvrt-miliona-cepeckarov-najviac-ich-nie-je-v-petrzalke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:26.135471+00:00"}
{"id": "vr36933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36933", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Keď SR prijala zákon o štátnom jazyku, zákon o slovenskom jazyku, ktorý sa ani písmenom netýkal občanov MR, bol to zákon platiaci na našom území. Vtedy maďarská politika po celom svete kritizovala Slovensko a naša vtedy opozícia, dnes koalícia sa vtedy pridávala.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku kritike slovenského jazykového zákona došlo na úrovni Európskej únie. Predovšetkým maďarskí europoslanci vyjadrovali nespokojnosť a žiadali Európsku komisiu o prešetrenie zákona. Zároveň sa predsedovi Európskeho parlamentu plánovala sťažovať predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Portál euranet.eu informuje aj o tom, že sa maďarský minister zahraničných vecí plánoval sťažovať na pôde OSN a Rady Európy. Europoslanec za Jobbik Csanád Szegedi dokonca za jazykový zákon navrhol vylúčenie Slovenska z EÚ. Zo strany vtedajšej opozície sa ozývala kritika tiež. Napríklad KDH malo výhrady k finančným sankciám. Najviac zákon kritizovala SMK , ktorá sa snažila o jeho zrušenie.", "analysis_paragraphs": ["Ku kritike slovenského jazykového zákona došlo na úrovni Európskej únie. Predovšetkým maďarskí europoslanci vyjadrovali nespokojnosť a žiadali Európsku komisiu o prešetrenie zákona. Zároveň sa predsedovi Európskeho parlamentu plánovala sťažovať predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová. Portál euranet.eu informuje aj o tom, že sa maďarský minister zahraničných vecí plánoval sťažovať na pôde OSN a Rady Európy. Europoslanec za Jobbik Csanád Szegedi dokonca za jazykový zákon navrhol vylúčenie Slovenska z EÚ. Zo strany vtedajšej opozície sa ozývala kritika tiež. Napríklad KDH malo výhrady k finančným sankciám. Najviac zákon kritizovala SMK , ktorá sa snažila o jeho zrušenie."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["maďarskí europoslanci", "euranet.eu", "Csanád Szegedi", "KDH", "SMK"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/svet/eu-a-europa/589728/proti-jazykovemu-zakonu-protestovali-madari-aj-v-bruseli", "http://www.euranet.eu/eng/Archive/News/English/2009/August/Hungary-attacks-Slovak-language-law", "http://www.europskyparlament.sk/view/sk/press-release/institution/institution-2010/institution-2010-January/institution-2010-January-33.html;jsessionid=420042972969E400F6930A265D1ADC8F", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/07-09-2009/csaky-smeruje-kvoli-jazykovemu-zakonu-do-usa-opozicia-protestuje.html", "http://hnonline.sk/c1-37839210-madarsky-parlament-chce-zrusit-jazykovy-zakon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:15.466260+00:00"}
{"id": "vr31281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31281", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A čo je najviac ohrozené, to je samozrejme ten najvýchodnejší kút, Trebišov a okolie, tam dobre viete, že práve preto sme mali najväčší problém napríklad aj s tým, aby ta širokorozchodná železnica zrušila ešte Čierne nad Tisou aj tých 1500 pracovných miest.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Širokorozchodná trať z Bratislavy do Košíc sa mala vybudovať do roku 2015. Nová vláda I.Radičovej tento projekt zrušila z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti a a rastu nezamestnanosti. Prekladisko v Čiernej n. Tisou by podľa Radičovej vlády po dobudovaní trate stratilo význam a jej zamestnanci by boli prepustení. Na prekladisku dnes pracuje 1500 zamestnancov ZSSK Cargo.", "analysis_paragraphs": ["Širokorozchodná trať z Bratislavy do Košíc sa mala vybudovať do roku 2015. Nová vláda I.Radičovej tento projekt zrušila z dôvodu ekonomickej nevýhodnosti a a rastu nezamestnanosti. Prekladisko v Čiernej n. Tisou by podľa Radičovej vlády po dobudovaní trate stratilo význam a jej zamestnanci by boli prepustení. Na prekladisku dnes pracuje 1500 zamestnancov ZSSK Cargo."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Širokorozchodná trať", "1500", "Správa", "Aktuálne.sk", "Novotný"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/169537/vznika-nova-pravicova-vlada-co-zrusi-a-co-zavedie.html", "http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/archiv-vyjadreni-2011/oktober.html?page_id=1811", "http://www.zeleznicne.info/view.php?nazevclanku=sprava-o-priprave-a-realizacii-vystavby-sirokorozchodnej-trate-srt-kosice-bratislava-vieden&cisloclanku=2008120007", "http://aktualne.atlas.sk/aktivisti-i-odbornici-radia-odklepnite-sirokorozchodnu/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/71641/Sirokorozchodna-trat-sposobi-podla-SDKU-exodus-za-pracou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:55.390453+00:00"}
{"id": "49018", "numeric_id": 49018, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49018", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Dokonca sám otec pána Tupého hovorí, že čuduje sa, že zase idú do éteru informácie, ktoré by nemali. Sudca pre prípravné konanie tvrdí, že vyzýva na zdržanlivosť, hlavne policajných vrcholných predstaviteľov, čiže bola to aj na to reakcia, že veď stačí radšej oznámiť možno, že už máme páchateľa.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otec zavraždeného Daniela Tupého kritizoval policajného prezidenta Hamrana za jeho vyjadrenia. Niektoré jeho vyjadrenia označil za úplne zbytočnosti (od 3:50).\n\nSudca pre prípravné konanie vyzval verejnosť na rešpektovanie prezumpcie neviny obvineného a „najmä na zdržanlivosť pri informovaní o tejto trestnej veci. A to aj vrcholných predstaviteľov Policajného zboru.“\n\nVýrok poslanca Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Otec zavraždeného Daniela Tupého kritizoval policajného prezidenta Hamrana za jeho vyjadrenia. Niektoré jeho vyjadrenia označil za úplne zbytočnosti (od 3:50).", "Sudca pre prípravné konanie vyzval verejnosť na rešpektovanie prezumpcie neviny obvineného a „najmä na zdržanlivosť pri informovaní o tejto trestnej veci. A to aj vrcholných predstaviteľov Policajného zboru.“", "Výrok poslanca Pellegriniho hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval", "zbytočnosti", "vyzval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/661254-otec-daniela-tupeho-vtedy-nackovia-nevinnych-ludi-bili-dnes-ich-mame-v-parlamente/", "https://podmaz.sk/podcast/pocuvajte-pravdu/5475145768-otec-daniela-tupeho-cudujem-sa-ze-zase-idu-do-eteru-informacie-ktore-by-ist-nemali", "https://hnonline.sk/slovensko/96074279-sud-rozhodol-o-obvinenom-z-vrazdy-daniela-tupeho-adam-puskar-smeruje-do-vaezby"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:56.607836+00:00"}
{"id": "48625", "numeric_id": 48625, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48625", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "My sme vyjednali pomoc podnikom, kde sme mali, kde sa nám podarilo udržať predcovidovú nezamestnanosť na 6 percent. Keď bola kríza v rokoch 8-10, tak táto sociálna demokracia pridala 130 000 nových nezamestnaných. My sme nepridali.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Porovnávanie fluktuácie zamestnanosti počas pandémie a veľkej európskej hospodárskej krízy, ktoré spomína Remišová vo výroku, je fakticky viac či menej pravdivé.\n\nReštrikcie , ktoré vykonala súčasná vláda počas covidu viedli k tomu, že evidovaná nezamestnanosť sa udržala na približne 6 %, počas krízy samotnej však stúpla na 8 %. Nezamestnanosť teda počas krízy stúpala aj u súčasnej vlády, no mala “šťastnejší koniec”.\n\nVývoj nezamestnanosti od začiatku pandémie takto spracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.\n\nKríza, ktorá sa prehnala Európou v roku 2008 až 2010 mala na nezamestnanosť u nás väčší dopad. Podľa ÚPSVaR nezamestnanosť stúpla o celé 4 % a v ďalších rokoch ďalej stúpala. Za spomínané roky sa počet nepracujúcich zvýšil z približne 270 000 na 400 000, evidovaná nezamestnanosť sa podľa ÚPSVaR pohybovala v rozmedzí 8-12%.\n\nMierne odlišné čísla nezamestnanosti poskytuje Eurostat či Štatistický úrad. Ten zaznamenal v danom období percentuálny nárast o 5 %, pričom najvyššiu nezamestnanosť na úrovni 14% evidoval v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["Porovnávanie fluktuácie zamestnanosti počas pandémie a veľkej európskej hospodárskej krízy, ktoré spomína Remišová vo výroku, je fakticky viac či menej pravdivé.", "Reštrikcie , ktoré vykonala súčasná vláda počas covidu viedli k tomu, že evidovaná nezamestnanosť sa udržala na približne 6 %, počas krízy samotnej však stúpla na 8 %. Nezamestnanosť teda počas krízy stúpala aj u súčasnej vlády, no mala “šťastnejší koniec”.", "Vývoj nezamestnanosti od začiatku pandémie takto spracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.", "Kríza, ktorá sa prehnala Európou v roku 2008 až 2010 mala na nezamestnanosť u nás väčší dopad. Podľa ÚPSVaR nezamestnanosť stúpla o celé 4 % a v ďalších rokoch ďalej stúpala. Za spomínané roky sa počet nepracujúcich zvýšil z približne 270 000 na 400 000, evidovaná nezamestnanosť sa podľa ÚPSVaR pohybovala v rozmedzí 8-12%.", "Mierne odlišné čísla nezamestnanosti poskytuje Eurostat či Štatistický úrad. Ten zaznamenal v danom období percentuálny nárast o 5 %, pričom najvyššiu nezamestnanosť na úrovni 14% evidoval v roku 2010."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["Reštrikcie", "takto", "ÚPSVaR", "zvýšil", "Eurostat"], "url": ["https://korona.gov.sk/pomoc-pre-firmy-a-szco/", "https://www.employment.gov.sk/files/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/nezamestnanost-slovensku-stabilne-klesa/2022_08_18_prezentacia_vyvoj-trhu-prace-na-slovensku_jul_2022.pdf", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://ekonom.sav.sk/uploads/journals/261_monografia-trh-prace-na-slovensku.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:43.103571+00:00"}
{"id": "48336", "numeric_id": 48336, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48336", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Hlinikáreň Slovalco napr. poviem pár faktov nech, keď už ste ich spomenuli. Svoje zazmluvnené elektrické dodávky predali, keď sa zvýšila cena.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spoločnosť Slovalco podpísala v roku 2013 zmluvu o dodávkach energií so Slovenskými elektrárňami na roky 2014-2021. Cena elektriny, ktorú malo Slovalco zazmluvnené bola na úrovni 50 eur za megawatthodinu.\n\nSlovalco uzavrelo novú zmluvu o dodávkach elektrickej energie v roku 2021. Denník N v októbri 2021 informoval , že nová dohodnutá cena elektriny je vo výške 70 € / MWh.\n\nZároveň existovali kuloárne informácie, že Slovalco môže vďaka stúpajúcim cenám elektriny odpredať svoj kontrakt s elektrárňami, zavrieť fabriku a zarobiť na tom viac, než ak by pokračovali vo výrobe hliníka.\n\nTieto špekulácie odmietol generálny riaditeľ hlinikárne Milan Veselý. Považuje ich za nezmysel a vysvetľoval, že spoločnosť tak ani nemôže učiniť a to kvôli svojim ostatným záväzkom.\n\nInformácie o predaji elektriny, tak ako tvrdí minister Budaj, sa nepodarilo nájsť a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nPre doplnenie kontextu uvádzame, že v septembri 2021 začala spoločnosť utlmovať výrobu a znižovať počet funkčných pecí kvôli vysokým cenám energií a cenám emisných povoleniek.\n\nVo februári 2022 spoločnosť znížila produkciu hliníka na 60 % kapacity, čím sa vyhla vysokým stratám. Na budúci rok predstavuje cena elektriny hodnotu 150 eur za megawatthodinu.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Slovalco podpísala v roku 2013 zmluvu o dodávkach energií so Slovenskými elektrárňami na roky 2014-2021. Cena elektriny, ktorú malo Slovalco zazmluvnené bola na úrovni 50 eur za megawatthodinu.", "Slovalco uzavrelo novú zmluvu o dodávkach elektrickej energie v roku 2021. Denník N v októbri 2021 informoval , že nová dohodnutá cena elektriny je vo výške 70 € / MWh.", "Zároveň existovali kuloárne informácie, že Slovalco môže vďaka stúpajúcim cenám elektriny odpredať svoj kontrakt s elektrárňami, zavrieť fabriku a zarobiť na tom viac, než ak by pokračovali vo výrobe hliníka.", "Tieto špekulácie odmietol generálny riaditeľ hlinikárne Milan Veselý. Považuje ich za nezmysel a vysvetľoval, že spoločnosť tak ani nemôže učiniť a to kvôli svojim ostatným záväzkom.", "Informácie o predaji elektriny, tak ako tvrdí minister Budaj, sa nepodarilo nájsť a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Pre doplnenie kontextu uvádzame, že v septembri 2021 začala spoločnosť utlmovať výrobu a znižovať počet funkčných pecí kvôli vysokým cenám energií a cenám emisných povoleniek.", "Vo februári 2022 spoločnosť znížila produkciu hliníka na 60 % kapacity, čím sa vyhla vysokým stratám. Na budúci rok predstavuje cena elektriny hodnotu 150 eur za megawatthodinu."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "informoval", "odmietol", "", "utlmovať", "znížila"], "url": ["https://www.energia.sk/slovalco-podpisalo-zmluvu-so-se-o-dodavkach-elektriny/", "https://e.dennikn.sk/2575673/a-co-ak-slovalco-preda-zasoby-elektriny-a-zarobi-tak-desiatky-milionov-nie-aspon-rok-ideme-dalej-odkazuje-fabrika/", "https://e.dennikn.sk/2575673/a-co-ak-slovalco-preda-zasoby-elektriny-a-zarobi-tak-desiatky-milionov-nie-aspon-rok-ideme-dalej-odkazuje-fabrika/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7tchvf2/ziarske-slovalco-utlmuje-vyrobu-o-rok-budeme-vediet-ci-fabrika-skonci-hovori-jej-sef/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7tchvf2/ziarske-slovalco-utlmuje-vyrobu-o-rok-budeme-vediet-ci-fabrika-skonci-hovori-jej-sef/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22836058/slovalco-uz-odstavilo-takmer-polovicu-svojej-vyroby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:04.027742+00:00"}
{"id": "vr26014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26014", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dotknem sa tých vecí, ktoré súvisia s programom (OPBK, pozn) a hlavne s čerpaním eurofondov. Za éry pani Flašíkovej (keď bol Bajan predseda BSK, pozn.) to bolo čerpanie niekde okolo 5%.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledné údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . V máji 2010, teda už v čase pôsobenia Freša ako župana (polročné pôsobenie v úrade), bol podiel čerpania záväzku na úrovni 6,5%. Je teda zrejmé, že za pôsobenia Flašíkovej-Beňovej v rokoch 2007-2009 bolo čerpanie nižšie ako 6,5% - okolo 5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje z pôsobenia predošlého predsedu Vladimíra Bajana, v čase keď Flašíková-Beňová bola podpredsedníčkou BSK, v rokoch 2007 - 2009 nie sú dostupné. Druhé kolo volieb do VÚC prebehlo 28. novembra 2009. Posledné údaj čerpania OPBK 2007 - 2013 je z mája 2010 resp. júna 2010 . V máji 2010, teda už v čase pôsobenia Freša ako župana (polročné pôsobenie v úrade), bol podiel čerpania záväzku na úrovni 6,5%. Je teda zrejmé, že za pôsobenia Flašíkovej-Beňovej v rokoch 2007-2009 bolo čerpanie nižšie ako 6,5% - okolo 5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedníčkou", "volieb", "OPBK", "júna 2010"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/bsk-kraj-opravuje-budovy-vo-svojej-sprave-z-vlastnych-penazi-a-v-zmysle-zakona/143752/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_org%C3%A1nov_samospr%C3%A1vnych_krajov_na_Slovensku_v_roku_2009", "http://www.opbk.sk/cerpanie/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/clanky-a-komentare/newscbm_232636/30/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:57.613219+00:00"}
{"id": "vr14208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14208", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Mimochodom tiež dobrá poznámka, lebo vy hovoríte osem rokov vlády Smeru, ale štyri roky bol koaličný minister, bol tam minister za SNS.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvej Ficovej vláde bol ministrom školstva Ján Mikolaj , ktorý bol nominant strany SNS . SMER-SD nominoval svojho ministra školstva až v druhej Ficovej vláde.", "analysis_paragraphs": ["V prvej Ficovej vláde bol ministrom školstva Ján Mikolaj , ktorý bol nominant strany SNS . SMER-SD nominoval svojho ministra školstva až v druhej Ficovej vláde."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Mikolaj", "strany", "SNS"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/jan-mikolaj/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Mikolaj", "http://www.sns.sk/predstavitelia/poslanci-nr-sr/rydlo-jozef/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:51.401621+00:00"}
{"id": "vr38674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38674", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...  dokonca harmonizovaná inflácia v máji už bola 4,2 % a tiež nie je úplne pravda, že sme len tak malinko vychýlení. Priemerná inflácia medziročná v eurozóne bola 2,7 %, čiže aj na medzimesačnej báze tá naša inflácia je vyššia ako inde ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat 16.júna 2011 (.pdf), priemerná medziročná inflácia v EÚ (medziročné porovnanie HICP) v mesiaci máj dosiahla 2,7%. Inflácia v rámci SR za mesiac máj je podľa Eurostat-u 4,2% .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat 16.júna 2011 (.pdf), priemerná medziročná inflácia v EÚ (medziročné porovnanie HICP) v mesiaci máj dosiahla 2,7%. Inflácia v rámci SR za mesiac máj je podľa Eurostat-u 4,2% ."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "4,2%"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-16062011-BP/EN/2-16062011-BP-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:00.573530+00:00"}
{"id": "vr27302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27302", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veď ako ešte raz, to (ochrana manželstva, pozn.) nevzniklo pár týždňov pred voľbami, ešte minulý rok prišlo s tým KDH...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že o návrhu na ústavné zakotvenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy sa hovorilo už v roku 2013. S týmto návrhom, hoci ešte nie v legislatívnej podobe, prišlo v septembri 2013 KDH. Návrh v legislatívnej podobe vznikol menej ako mesiac pred prezidentskými voľbami. Ide o dlhodobú agendu KDH . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že o návrhu na ústavné zakotvenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy sa hovorilo už v roku 2013. S týmto návrhom, hoci ešte nie v legislatívnej podobe, prišlo v septembri 2013 KDH. Návrh v legislatívnej podobe vznikol menej ako mesiac pred prezidentskými voľbami. Ide o dlhodobú agendu KDH . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["KDH", "objavila", "prišla", "predložený", "predložili", "Ján Podmanický"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ostatne/clanok/727051-na-rodine-podla-figela-zalezi/", "http://www.sme.sk/c/6929231/kdh-chce-ustavne-chranit-manzelstvo-ako-zvazok-muza-a-zeny.html", "http://www.sme.sk/c/7066400/kdh-chce-v-ustave-definovat-manzelstvo-ako-zvazok-muza-a-zeny.html#ixzz2wEQpnAH9", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4831", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/manzelstvo-muza-a-zeny-ma-byt-v-us/763156-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:51.996030+00:00"}
{"id": "49660", "numeric_id": 49660, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49660", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "ten film, ktorý ste často citovali a pekne po mene (pozn.: Andrej Danko), ten film sa volá Sviňa, založený na báze románu pána, pána Soltésza, to čo ste často použili, ten nebol ani len podporovaný z toho Audiovizálneho fondu. Takže ani fakticky to nesedí.", "statement_date": "2024-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Film Sviňa, natočený podľa predlohy rovnomenného románu Arpáda Soltésza, bol podporený z Audiovizuálneho fondu sumou 108 619 eur. Distribúcia filmu bola podporená sumou 19 000 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nFilm Sviňa bol natočený v roku 2020 na základe predlohy rovnomenného bestselleru slovenského spisovateľa Arpáda Soltésza. Je to politický thriller Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna, ktorý pokoril rekord historicky najúspešnejšieho otváracieho víkendu v slovenskej kinematografii.\n\nPríbeh sa odohráva v prostredí vysokej politiky a organizovaného zločinu. Sleduje prepojenia medzi politikmi, podnikateľmi a kriminálnikmi, pričom odhaľuje korupciu, zneužívanie moci a manipuláciu s verejným záujmom. Hlavnými postavami sú vládni predstavitelia, podnikatelia a mafiáni, ktorí sú zapletení do korupčných škandálov a zločinných aktivít, medzi ktoré patrí aj vražda novinára alebo zneužívanie neplnoletých dievčat v resocializačnom zariadení.\n\nZ Audiovizuálneho fondu bola realizácia filmu Sviňa podporená na základe zmluvy o poskytnutí dotácie sumou 108 619 EUR. Logo Audiovizuálneho fondu sa nachádza aj na plagáte filmu. Rovnako v titulkoch filmu sa nachádza informácia, že realizácia filmu bola podporená z Audiovizuálneho fondu.\n\nTomáš Valášek vo vyjadrení pre Demagog.sk (celé vyjadrenie nižšie) označil túto podporu za automatickú vratku, napriek tomu ja považujeme za formu podpory filmu od Audiovizuálneho fondu.\n\nDistribúciu filmu Sviňa podporil Audiovizuálny fond sumou 19 000 .\n\nO vyjadrenie sme poprosili aj firmu Grimaldi production , avšak do vydania tejto analýzy sa nevyjadrili.\n\nVýrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVyjadenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 9. júla 2024:\n\n“Ani vývoj, ani produkcia, postprodukcia, či distribúcia filmu Sviňa neboli z AVF podporené. Film dostal len automatickú podporu z programu na podporu rozvoja audiovízie, ktorú dostane každý subjekt, investujúci na Slovensku do filmovej produkcie, na základe preukázateľne vynaložených nákladov (tzv. vratky).\n\nPri tejto žiadosti sa nijak neposudzuje kvalita produkcie, alebo jej obsah, či umelecká úroveň, ide čisto o automatickú podporu investícií do kinematografie, z ktorých časť štát následne producentovi vracia. To znamená, že vznik a výroba filmu Sviňa neboli z AVF podporené. Uvedenú dotáciu dostane každý film, ktorý splní technické podmienky, ale až po tom, ako je nakrútený.\n\nPripomenul by som, že rovnako podporu pre film interpretoval aj poslanec SNS Roman Michelko, ktorý v parlamente povedal : “Áno treba povedať, že Sviňa nebola podporená z audiovizuálneho fondu a nie som si istý, či Únos...”", "analysis_paragraphs": ["Film Sviňa, natočený podľa predlohy rovnomenného románu Arpáda Soltésza, bol podporený z Audiovizuálneho fondu sumou 108 619 eur. Distribúcia filmu bola podporená sumou 19 000 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Film Sviňa bol natočený v roku 2020 na základe predlohy rovnomenného bestselleru slovenského spisovateľa Arpáda Soltésza. Je to politický thriller Mariany Čengel Solčanskej a Rudolfa Biermanna, ktorý pokoril rekord historicky najúspešnejšieho otváracieho víkendu v slovenskej kinematografii.", "Príbeh sa odohráva v prostredí vysokej politiky a organizovaného zločinu. Sleduje prepojenia medzi politikmi, podnikateľmi a kriminálnikmi, pričom odhaľuje korupciu, zneužívanie moci a manipuláciu s verejným záujmom. Hlavnými postavami sú vládni predstavitelia, podnikatelia a mafiáni, ktorí sú zapletení do korupčných škandálov a zločinných aktivít, medzi ktoré patrí aj vražda novinára alebo zneužívanie neplnoletých dievčat v resocializačnom zariadení.", "Z Audiovizuálneho fondu bola realizácia filmu Sviňa podporená na základe zmluvy o poskytnutí dotácie sumou 108 619 EUR. Logo Audiovizuálneho fondu sa nachádza aj na plagáte filmu. Rovnako v titulkoch filmu sa nachádza informácia, že realizácia filmu bola podporená z Audiovizuálneho fondu.", "Tomáš Valášek vo vyjadrení pre Demagog.sk (celé vyjadrenie nižšie) označil túto podporu za automatickú vratku, napriek tomu ja považujeme za formu podpory filmu od Audiovizuálneho fondu.", "Distribúciu filmu Sviňa podporil Audiovizuálny fond sumou 19 000 .", "O vyjadrenie sme poprosili aj firmu Grimaldi production , avšak do vydania tejto analýzy sa nevyjadrili.", "Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vyjadenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 9. júla 2024:", "“Ani vývoj, ani produkcia, postprodukcia, či distribúcia filmu Sviňa neboli z AVF podporené. Film dostal len automatickú podporu z programu na podporu rozvoja audiovízie, ktorú dostane každý subjekt, investujúci na Slovensku do filmovej produkcie, na základe preukázateľne vynaložených nákladov (tzv. vratky).", "Pri tejto žiadosti sa nijak neposudzuje kvalita produkcie, alebo jej obsah, či umelecká úroveň, ide čisto o automatickú podporu investícií do kinematografie, z ktorých časť štát následne producentovi vracia. To znamená, že vznik a výroba filmu Sviňa neboli z AVF podporené. Uvedenú dotáciu dostane každý film, ktorý splní technické podmienky, ale až po tom, ako je nakrútený.", "Pripomenul by som, že rovnako podporu pre film interpretoval aj poslanec SNS Roman Michelko, ktorý v parlamente povedal : “Áno treba povedať, že Sviňa nebola podporená z audiovizuálneho fondu a nie som si istý, či Únos...”"], "analysis_date": "2024-07-23", "analysis_sources": {"text": ["Sviňa", "natočený", "bestselleru", "thriller", "odohráva", "zmluvy", "Logo", "plagáte", "19 000", "Grimaldi production", "v parlamente povedal"], "url": ["https://www.csfd.sk/film/780357-svina/videa/", "https://www.infilm.cz/nase-prace/", "https://www.martinus.sk/657563-svina/kniha", "https://www.teraz.sk/kultura/film-svina-zlomil-rekord-najlepsieho-v/445739-clanok.html", "https://www.cine-max.sk/filmy/film/svina", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4654634_dokument1.pdf", "https://www.avf.sk/aboutus/logoavf.aspx", "https://www.csfd.sk/film/780357-svina/galeria/plagaty/", "http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=9&x_id=9969", "https://grimaldiproduction.sk/", "https://tv.nrsr.sk/videokanaly/osoba/9/Roman.Michelko?id=324900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:04.647150+00:00"}
{"id": "vr27567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27567", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "akákoľvek podpora projektu, ako je napríklad Južný prúd, je vlastne, ubližuje Ukrajine, lebo je to dodávka od toho istého dodávateľa, iba inou trasou, to znamená, nemôžu niektoré krajiny EÚ hovoriť, že sú za pomoc Ukrajine a zároveň podporovať projekt, ktorý Ukrajine ubližuje a ubližuje jej zásadným spôsobom.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zámerom projektu Južný prúd tj. South Stream je skutočne obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu v dodávkach plynu z Ruska do Európy. Energia.sk , 30. september 2013: \"Plynovod South Stream , ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska do Európy(...)Plynovod s dĺžkou viac než 2-tisíc kilometrov má viesť Čiernym morom a ďalej cez územie Bulharska, Srbska, Maďarska, Slovinska do severovýchodného Talianska. Akcionári plynovodu sú ruský Gazprom, francúzska energetická firma EDF, nemecká firma Winterschall a talianska skupina Eni.\" Je teda pravdou, že viaceré krajiny EU sú zainteresované v projekte Južného prúdu, ktorý by mohol Ukrajinu pripraviť o tranzitné poplatky a teda ublížiť ukrajinskej ekonomike. Európska únia zároveň vyjadruje ochotu pomôcť zlepšiť ekonomickú situáciu na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zámerom projektu Južný prúd tj. South Stream je skutočne obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu v dodávkach plynu z Ruska do Európy. Energia.sk , 30. september 2013: \"Plynovod South Stream , ktorý má prepravovať zemný plyn z Ruska do Európy(...)Plynovod s dĺžkou viac než 2-tisíc kilometrov má viesť Čiernym morom a ďalej cez územie Bulharska, Srbska, Maďarska, Slovinska do severovýchodného Talianska. Akcionári plynovodu sú ruský Gazprom, francúzska energetická firma EDF, nemecká firma Winterschall a talianska skupina Eni.\" Je teda pravdou, že viaceré krajiny EU sú zainteresované v projekte Južného prúdu, ktorý by mohol Ukrajinu pripraviť o tranzitné poplatky a teda ublížiť ukrajinskej ekonomike. Európska únia zároveň vyjadruje ochotu pomôcť zlepšiť ekonomickú situáciu na Ukrajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Energia.sk", "pomôcť"], "url": ["http://www.energia.sk/tema/zemny-plyn-a-teplo/plynovod-south-stream-dosiahne-plnu-kapacitu-za-styri-roky/11403/", "http://www.euractiv.com/sections/europes-east/eu-sets-support-group-ukraine-301460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:15.583033+00:00"}
{"id": "vr30428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30428", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Ja som predstavil vlastne návrh, ktorý je teraz na stole, o ktorom môžme ešte v rámci výboru ďalej podiskutovať, vyprecizovať, ale myslím si, že také dve zásadné veci, ktoré sú obsiahnuté v tomto návrhu, tak sú naozaj zásadného charakteru a posúvajú nás ďalej pri kontrole nad odpočúvaním, či boli legálne alebo nelegálne, to je v prvom rade, ale potom aj či sú odôvodniteľné alebo nie. A táto novela tohto zákona ide v zásade takými dvoma líniami. Po prvé chceme zvýšiť právomoci výboru, ktorý má ako jediný právomoc kontrolovať nasadzovanie odpočúvaní, to je jedna vec a po druhé ale chceme zvýšiť tiež informovanosť alebo právomoci občanov, ktorí sú dotknutí odpočúvaním samotným a keď poviem teda, začnem hovoriť o týchto občanoch, tak sa to bude týkať naozaj všetkých, na ktorých odpočúvanie bolo rozhodnuté, že bude nasadené.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Znenie novely, o ktorej hovorí M. Fedor zatiaľ nie je zverejnené, nemôžeme preto výrok overiť. Zhŕňame len doplňujúce informácie M. Fedora, ktoré uviedol pre niektoré médiá. Plus Jeden Deň (25. november 2011): Po škandáloch s odpočúvaním chce Fedor prikázať úradom informovať ľudí, ktorí boli odpočúvaní. Okrem toho posilní moc parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého je predsedom. Všetky dokumenty o odpočúvaní bude mať len dvojica poslancov a tá bude kontrolovať využívanie techniky, ktorá slúži na odpočúvanie. Mala by mať dvoch členov: jedného z koalície a jedného z opozície. Pravda.sk (23. november 2011): Návrh, ako situáciu riešiť, je už na svete. Už dávnejšie ho pripravil bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ), ktorý dnes vedie parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. \"Predstavím ho v najbližších dňoch, jeho predloženiu zabránil iba nedávny pád vlády. \"Problém je, že výbor, ktorý má kontrolovať nasadzovanie týchto prostriedkov, nemá dosť právomocí,\" vysvetlil exminister. Jeho návrh preto posilňuje kompetencie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Poverení členovia výboru by po novom mohli nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ale aj do žiadostí a dokladov, ktorými sa odpočúvanie zdôvodňuje. Fedor tiež navrhuje rozšíriť práva občanov, ktorých by štátne orgány odpočúvali. Do pol roka by im to mali oznámiť. \"Upovedomení o svojom odpočúvaní by neboli len v tom prípade, keby tak rozhodol sudca,\" spresnil Fedor. SITA (24. november 2011): Za krok správnym smerom považuje (Milan Žitný, bezpečnostný expert, .pozn.) pripravený návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním z dielne šéfa branno-bezpečnostného výboru parlamentu Martina Fedora a ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ten by mal zvýšiť kompetencie výboru pri kontrole použitia informačno-technických prostriedkov a zlepšiť informovanosť ľudí o využití týchto prostriedkov. Žitný však po prevalení kauzy s odpočúvaním novinárov považuje návrh za slabú náplasť.", "analysis_paragraphs": ["Znenie novely, o ktorej hovorí M. Fedor zatiaľ nie je zverejnené, nemôžeme preto výrok overiť. Zhŕňame len doplňujúce informácie M. Fedora, ktoré uviedol pre niektoré médiá. Plus Jeden Deň (25. november 2011): Po škandáloch s odpočúvaním chce Fedor prikázať úradom informovať ľudí, ktorí boli odpočúvaní. Okrem toho posilní moc parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého je predsedom. Všetky dokumenty o odpočúvaní bude mať len dvojica poslancov a tá bude kontrolovať využívanie techniky, ktorá slúži na odpočúvanie. Mala by mať dvoch členov: jedného z koalície a jedného z opozície. Pravda.sk (23. november 2011): Návrh, ako situáciu riešiť, je už na svete. Už dávnejšie ho pripravil bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ), ktorý dnes vedie parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť. \"Predstavím ho v najbližších dňoch, jeho predloženiu zabránil iba nedávny pád vlády. \"Problém je, že výbor, ktorý má kontrolovať nasadzovanie týchto prostriedkov, nemá dosť právomocí,\" vysvetlil exminister. Jeho návrh preto posilňuje kompetencie parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Poverení členovia výboru by po novom mohli nahliadnuť do spisovej dokumentácie, ale aj do žiadostí a dokladov, ktorými sa odpočúvanie zdôvodňuje. Fedor tiež navrhuje rozšíriť práva občanov, ktorých by štátne orgány odpočúvali. Do pol roka by im to mali oznámiť. \"Upovedomení o svojom odpočúvaní by neboli len v tom prípade, keby tak rozhodol sudca,\" spresnil Fedor. SITA (24. november 2011): Za krok správnym smerom považuje (Milan Žitný, bezpečnostný expert, .pozn.) pripravený návrh novely zákona o ochrane pred odpočúvaním z dielne šéfa branno-bezpečnostného výboru parlamentu Martina Fedora a ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ten by mal zvýšiť kompetencie výboru pri kontrole použitia informačno-technických prostriedkov a zlepšiť informovanosť ľudí o využití týchto prostriedkov. Žitný však po prevalení kauzy s odpočúvaním novinárov považuje návrh za slabú náplasť."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Plus Jeden Deň", "Pravda.sk", "SITA"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/odpocuvani-sebe-od-uradnikov-dozvedia.html", "http://spravy.pravda.sk/kontrola-odpocuvania-je-slaba-treba-prijat-novy-zakon-pfu-/sk_domace.asp?c=A111123_101847_sk_domace_p29", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/experti-mal-by-vzniknut-nezavisly-/432762-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:06.019390+00:00"}
{"id": "vr37956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37956", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To znamená, že ak my dvaja ovládame povedzme menšinový jazyk, tak samozrejme a vy ste úradníčka a ja som úradník a príde tam, prídete tam vy, tak samozrejme môžem s vami aj v menšinovom jazyku, ak ten dotyčný ovláda, lebo som čítal paragraf 7, ktorý zakazuje, to znamená, že ten úradník nemôže byť nútený, aby, aby sa učil jazyk menšiny.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) § 7 ods.1 znie nasledovne: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.\"", "analysis_paragraphs": ["V zákone o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) § 7 ods.1 znie nasledovne: \"Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použiť aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf)"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:48.537432+00:00"}
{"id": "48660", "numeric_id": 48660, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48660", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Skôr naopak, SaS-ka, si myslím, že je výnimočná tým, že priznáva a bojuje za práva menším, a nielen LGBTI komunity, ale aj rôznych iných menšín. Robíme to dlhodobo, robíme to naozaj úprimne.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS už vo svojich stanovách uvádza, že medzi jej záujmy patrí podpora menšinových skupín na Slovensku. LGBTI+ témam sa SaS venuje dlhodobo, čo dokazuje napríklad vo svojom volebnom programe aj prácou v parlamente. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV stanovách strany Sloboda a Solidarita hovorí, že vo svojej činnosti chce presadzovať „podporu spoločnosti založenej na rozmanitosti, rešpektovanie menšinových názorov a orientácií“ ( čl. II. Program a ciele činnosti v bode C).\n\nĎalej v kategórií Poslanie strany uvádza SaS uvádza: „Ak sú slobodní jednotlivci, je slobodná celá spoločnosť. Počas celej existencie SaS je sloboda občanov Slovenska našou najvyššou Hodnotou, ktorej podriaďujeme všetko naše konanie.“\n\nStrana sa vo svojej „ Vízii ” zameriava aj na rómsku menšinu: „Na základe špeciálneho zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS) štát vyvíja mimoriadne úsilie, aby vzdelal rómske deti a dospelým nezamestnaným Rómom zabezpečil dostatok verejných prác.“\n\nVo svojich volebných programoch strana SaS dlhodobo sľubuje zaviesť právny inštitút životného partnerstva pre páry rovnakého i opačného pohlavia. Takýto bod nájdeme vo volebnom programe z roku 2010 ( .pdf , s. 72), 2012 ( .pdf , s. 93), 2016 ( .pdf , s. 93) aj 2020 ( .pdf , S. 583). Vo volebnom programe z roku 2012 strana navrhuje zjednodušiť proces tranzície pre transrodových ľudí ( .pdf , s. 94).\n\nStrana aj po súčasnom teroristickom útoku na LGBTI+ ľudí žiada koaličných poslancov o podporu inštitútu partnerského spolužitia , ktorý predložila do parlamentu ešte v auguste.\n\nZa podporu LGBTI+ ľudí môžeme označiť aj vystúpenie ministerky spravodlivosti za SaS Márie Kolíkovej na Dúhovom pride v júli 2022. V minulosti Pride podporil aj vtedajší poslanec za SaS Martin Poliačik.\n\nNapokon, strana SaS hlasovala proti návrhom viacerých zákonov, ktoré boli namierené proti LGBTI+ ľuďom. Poslanci SaS hlasovali proti návrhu z hnutia Republika, ktorý by zakázal informovať o LGBTI+ témach mladých ľudí do 18 rokov, teda aj na základných a stredných školách. Rovnako nepodporili návrh inšpirovaný Maďarskom, ktorý by v školách zakázal učiť o homosexualite či zmene pohlavia, a to aj formou prednášok od externých organizácií, takisto ako návrh zákona, ktorý by zakázal zmenu pohlavia v úradných dokumentoch, a ústavný návrh zákona, ktorý by zakázal zmenu pohlavia.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS už vo svojich stanovách uvádza, že medzi jej záujmy patrí podpora menšinových skupín na Slovensku. LGBTI+ témam sa SaS venuje dlhodobo, čo dokazuje napríklad vo svojom volebnom programe aj prácou v parlamente. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V stanovách strany Sloboda a Solidarita hovorí, že vo svojej činnosti chce presadzovať „podporu spoločnosti založenej na rozmanitosti, rešpektovanie menšinových názorov a orientácií“ ( čl. II. Program a ciele činnosti v bode C).", "Ďalej v kategórií Poslanie strany uvádza SaS uvádza: „Ak sú slobodní jednotlivci, je slobodná celá spoločnosť. Počas celej existencie SaS je sloboda občanov Slovenska našou najvyššou Hodnotou, ktorej podriaďujeme všetko naše konanie.“", "Strana sa vo svojej „ Vízii ” zameriava aj na rómsku menšinu: „Na základe špeciálneho zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS) štát vyvíja mimoriadne úsilie, aby vzdelal rómske deti a dospelým nezamestnaným Rómom zabezpečil dostatok verejných prác.“", "Vo svojich volebných programoch strana SaS dlhodobo sľubuje zaviesť právny inštitút životného partnerstva pre páry rovnakého i opačného pohlavia. Takýto bod nájdeme vo volebnom programe z roku 2010 ( .pdf , s. 72), 2012 ( .pdf , s. 93), 2016 ( .pdf , s. 93) aj 2020 ( .pdf , S. 583). Vo volebnom programe z roku 2012 strana navrhuje zjednodušiť proces tranzície pre transrodových ľudí ( .pdf , s. 94).", "Strana aj po súčasnom teroristickom útoku na LGBTI+ ľudí žiada koaličných poslancov o podporu inštitútu partnerského spolužitia , ktorý predložila do parlamentu ešte v auguste.", "Za podporu LGBTI+ ľudí môžeme označiť aj vystúpenie ministerky spravodlivosti za SaS Márie Kolíkovej na Dúhovom pride v júli 2022. V minulosti Pride podporil aj vtedajší poslanec za SaS Martin Poliačik.", "Napokon, strana SaS hlasovala proti návrhom viacerých zákonov, ktoré boli namierené proti LGBTI+ ľuďom. Poslanci SaS hlasovali proti návrhu z hnutia Republika, ktorý by zakázal informovať o LGBTI+ témach mladých ľudí do 18 rokov, teda aj na základných a stredných školách. Rovnako nepodporili návrh inšpirovaný Maďarskom, ktorý by v školách zakázal učiť o homosexualite či zmene pohlavia, a to aj formou prednášok od externých organizácií, takisto ako návrh zákona, ktorý by zakázal zmenu pohlavia v úradných dokumentoch, a ústavný návrh zákona, ktorý by zakázal zmenu pohlavia."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["čl. II. Program a ciele činnosti", "kategórií Poslanie strany", "Vízii", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "podporu inštitútu partnerského spolužitia", "Dúhovom pride", "Pride", "podporil", "návrhu", "zakázal", "návrh", "ústavný"], "url": ["https://www.sas.sk/detail/4057/stanovy/obsah", "https://www.sas.sk/detail/4054/poslanie/obsah", "https://www.sas.sk/detail/4056/vizia/obsah", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2016/11/volebny-program-sas-nr-sr-2010.pdf", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2016/11/volebny-program-sas-nr-sr-2012.pdf", "https://martinklus.sk/wp-content/uploads/2019/03/volebny-program-sas-volby-2016.pdf", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/obsah", "https://sulik.sk/wp-content/uploads/2016/11/volebny-program-sas-nr-sr-2012.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/poslanci-sas-predstavili-navrh-na-zlepsenie-spoluzitia-parov-rovnakeho-pohlavia/", "https://dennikn.sk/minuta/2944636/", "https://www.youtube.com/watch?v=FYucPitFpeo", "https://www.youtube.com/watch?v=Nz78cfZydVw", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46711", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47044", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46706", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46705"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:36.242598+00:00"}
{"id": "vr32422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32422", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Druhý pilier ďalších 200 miliónov eur straty.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť stratu, ktorú má vytvárať druhý pilier.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť stratu, ktorú má vytvárať druhý pilier."], "analysis_date": "2012-10-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:50.937775+00:00"}
{"id": "vr36159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36159", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "To znamená, že má požívať ústavnú hodnotu a teda ten istý princíp ochrany ako napríklad územie. Napríklad poľský zákon to je posledná veta z 99-teho. Všetky orgány štátnej moci. Inštitúcie, organizácie a občania zúčastňujúci sa na verejnom živote sú povinní chrániť poľský jazyk. Čiže vidíme, že v iných štátoch je to bežné.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "na webovej stránke ministerstva kultúry sa nachádza Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, v ktorej sa okrem iného píše (s.4): „ Z posledného obdobia možno ešte uviesť zákon o poľskom jazyku zo 7. októbra 1999, podľa ktorého sú všetky orgány štátnej moci, inštitúcie, organizácie a občania zúčastňujúci sa na verejnom živote povinní chrániť poľský jazyk. V poľskom jazykovom zákone sa nachádza aj ustanovenie o sankciách za nedodržiavanie zákona .“ Presné znenie zákona v poľštine je dostupné tu (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["na webovej stránke ministerstva kultúry sa nachádza Koncepcia starostlivosti o štátny jazyk Slovenskej republiky, v ktorej sa okrem iného píše (s.4): „ Z posledného obdobia možno ešte uviesť zákon o poľskom jazyku zo 7. októbra 1999, podľa ktorého sú všetky orgány štátnej moci, inštitúcie, organizácie a občania zúčastňujúci sa na verejnom živote povinní chrániť poľský jazyk. V poľskom jazykovom zákone sa nachádza aj ustanovenie o sankciách za nedodržiavanie zákona .“ Presné znenie zákona v poľštine je dostupné tu (.pdf)."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["stránke ministerstva kultúry", "tu"], "url": ["http://culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/dokumenty", "http://http://mediarun.pl/files/attach/2007/05/1178535846.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:22.860749+00:00"}
{"id": "vr16994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16994", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...tu mám na konci dopísané rozdiely, október 15 a október 17. Od 6 do 10 % v tých znevýhodnených okresoch, poklesla nezamestnanosť od 6 do 10. Najviac zo všetkých.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z pätnástich okresov, ktoré v súčasnosti patria medzi najmenej rozvinuté (resp. znevýhodnené), sa v období október 2015 - október 2017 znížila nezamestnanosť vo všetkých a patria medzi tie, kde nezamestnanosť klesala najrapídnejšie. Nie je však pravda, že sa vo všetkých z nich znížila nezamestnanosť o 6 až 10 percentuálnych bodov. Výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z pätnástich okresov, ktoré v súčasnosti patria medzi najmenej rozvinuté (resp. znevýhodnené), sa v období október 2015 - október 2017 znížila nezamestnanosť vo všetkých a patria medzi tie, kde nezamestnanosť klesala najrapídnejšie. Nie je však pravda, že sa vo všetkých z nich znížila nezamestnanosť o 6 až 10 percentuálnych bodov. Výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["zákon", ".xls", ".zip", ".zip"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/NRO/Zoznam_HD_3Q2017.xlsx", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/okt_2015.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/okt_2017.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:44.472590+00:00"}
{"id": "vr27895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27895", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Uvediem oficiálny údaj nemeckého ministerstva spravodlivosti, ktorý hovorí, že až 85% zákonov, ktoré formálne sa schvaľujú v národných parlamentoch, pochádza z pier bruselských úradníkov.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Kollár síce uvádza skutocný oficiálny údaj nemeckého ministerstva spravodlivosti, avšak naznacuje, že tento údaj hovorí o aktuálnom stave, ked tvrdí \"formálne sa schvalujú ... pochádza z pier \" . V skutocnosti sa tento údaj vztahuje na roky 1998 až 2004, teda na konkrétne obdobie pred vyše 10 rokmi. Navyše samotný údaj nemeckého ministerstva spravodlivosti bol v minulosti viac krát diskutovaný a spochybnovaný, a napokon celá diskusia ohladom množstva zákonov národnej legislatívy (v clenských štátoch) ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhodu medzi jednotlivými odhadmi a naznacuje skôr to, že presný výpocet je velmi obtiažny, možno až nemožný. Kedže Kollár vytrhol citovanú informáciu z kontextu a navyše sa snažil navodit dojem, že tento údaj je všeobecne platný, minimálne pre Nemecko, jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nemecké ministerstvo spravodlivosti skutocne vydalo správu o tom, že medzi rokmi 1998 a 2004 malo cca 82 % (nie 85 % ako povedal Kollár) legislatívnych aktov pôvod v EÚ. Píše o tom napr. nemecká mimovládna organizácia Mehr Demokratie, ktorá sa venovala aj tejto téme vo svojej publikovanej brožúre „The EU and the Lisbon Treaty: Making a Weak Democracy Weaker“ (zhrnutie hlavných údajov z brožúry nájdete TU ). O oficiálnom údaji nemeckého ministerstva spravodlivosti píše aj britský The Telegraph . Ako sme už naznacili v úvode, samotný údaj o množstve národnej legislatívy ovplyvnenej legislatívou EÚ, je považovaný za kontroverzný, a podla niektorých odborníkov dokonca nepravdivý. Napríklad samotná nemecká vláda v roku 2002 odhadovala , že 50 % nemeckých regulácií vychádza z EÚ. Andrew Moravcsik, renomovaný odborník na problematiku Európskej integrácie, vo svojej práci The Myth of Europe’s “Democratic Deficit” z roku 2008 píše o tom, že slávny citát J. Delorsa z roku 1988 \"do 10 rokov bude mat, 80 % ekonomických a možno aj sociálnych a fiškálnych politík, pôvod v EÚ\" býva dnes casto chybne citovaný vo verejnej diskusii, pricom je to \" faktoid \" (informácia, ktorá sa stane akceptovanou, pretože je casto opakovaná, pozn.). \" In 1988, Jacques Delors famously predicted that “in 10 years … 80 percent of economic, and perhaps social and fiscal policy-making” would be of EU origin . Today Delors’ statement is often misquoted as a “factoid” in public discussion : one often hears that 80 per cent of all European policy-making on every issue already comes from Brussels. ... This always was, and remains, nonsense . Recent academic studies show that the overall percentage of national laws that originate in Brussels total no more than around 10-20% – and they are not increasing rapidly. Just a moment’s reflection reveals that the “Delors 80% myth” is absurd on its face. While a powerful force in trade, monetary and certain regulatory matters, the European Union plays little direct role in areas involving government spending or direct administration: social welfare provision, health care, pensions, active cultural policy, education, law and order, family policy, and most infrastructure provision – and this is most of what modern states do. None is a likely candidate to be “communitarized” anytime soon.\" Yves Bertoncini, riaditel Inštitútu J. Delorsa, píše vo svojej publikácii z mája 2014, že tvrdenie \"80% zákonov pochádza z Bruselu\" je mýtus zachovávaný z technických a politických dôvodov. Podla neho je obtiažne zmerat podiel národnej legislatívy, ktorý má pôvod v EÚ. Bertoncini, podobne ako Moravcsik, upozornuje na to, že vplyv legislatívy EÚ sa zásadne odlišuje v jednotlivých oblastiach. \"The Europeanisation of national laws is high in some sectors (agriculture, financial services, the environment, etc.) and very limited in others (education, social protection, housing, security, etc.).\" Pri pokuse o \"zmeraní\" podielu legislatívy ovplyvnenej v EÚ je tiež problém s tým, ktoré legislatívne akty EÚ pocítat a ako. \" European legislation having regulatory rather than legislative implications - Only one quarter of directives transposed in France have legislative implications, as opposed to three quarters with purely regulatory implications (including on the size of chicken coops). - Almost two-thirds of draft directives and regulations submitted to the Council of ministers have legislative implications, but this is the case for only 12% approximately of all directives and regulations adopted by the Council, the European Parliament and the Commission\" Britský novinár James Clive-Matthews zhrnul viacero zdrojov týkajúcich sa danej problematiky, pricom tvrdí, že ich závery sa znacne rozhádzajú. Napríklad v prípade Spojeného královstva sa císla pohybujú od 9 do 84%. V závere naznacuje, že je problematické presný podiel zákonov ovplyvnených európskymi smernicami vôbec vypocítat. V štúdii (.pdf), ktorá bola vypracovaná pre Dolnú snemovnu Spojeného královstva, sa píše predovšetkým o situácií v Spojenom královstve. V úvode dokumentu sú však spomenuté aj ostatné clenské štáty EÚ, v ktorých sa podiel legislatívy ovplyvnených Európskym parlamentom pohybujú okolo 6 — 84% ( \"Estimates of the proportion of national laws based on EU laws in other EU Member States vary widely, ranging from around 6% to 84%.\"). Ak by sme sa pozerali na schvalovanie zákonov v rámci Slovenska, Zuzana Gabrižová z portálu euractiv.sk pre SITA uviedla , že za rok 2013 bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ. Zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohladnovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, co predstavuje 44,5 percenta. Na základe komunikácie s Z. Gabrižovou upozornujeme, že v tomto císle 44,5% nie sú zarátané vyhlášky, ktoré transponujú európsku legislatívu. Taktiež druhým problémom je, že toto císlo nezohladnuje nariadenia, ktoré sa v NR SR prakticky neriešia, lebo platia priamo. Kedže výroky politikov podobné tomuto Kollárovmu výroku sa objavili aj v Ceskej republike, otázke množstva národných zákonov ovplyvnených legislatívou EÚ sa venovali aj naši kolegovia z Demagog.CZ, pricom tejto otázke venovali aj samostatný clánok na blogu . Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár síce uvádza skutocný oficiálny údaj nemeckého ministerstva spravodlivosti, avšak naznacuje, že tento údaj hovorí o aktuálnom stave, ked tvrdí \"formálne sa schvalujú ... pochádza z pier \" . V skutocnosti sa tento údaj vztahuje na roky 1998 až 2004, teda na konkrétne obdobie pred vyše 10 rokmi. Navyše samotný údaj nemeckého ministerstva spravodlivosti bol v minulosti viac krát diskutovaný a spochybnovaný, a napokon celá diskusia ohladom množstva zákonov národnej legislatívy (v clenských štátoch) ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhodu medzi jednotlivými odhadmi a naznacuje skôr to, že presný výpocet je velmi obtiažny, možno až nemožný. Kedže Kollár vytrhol citovanú informáciu z kontextu a navyše sa snažil navodit dojem, že tento údaj je všeobecne platný, minimálne pre Nemecko, jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Nemecké ministerstvo spravodlivosti skutocne vydalo správu o tom, že medzi rokmi 1998 a 2004 malo cca 82 % (nie 85 % ako povedal Kollár) legislatívnych aktov pôvod v EÚ. Píše o tom napr. nemecká mimovládna organizácia Mehr Demokratie, ktorá sa venovala aj tejto téme vo svojej publikovanej brožúre „The EU and the Lisbon Treaty: Making a Weak Democracy Weaker“ (zhrnutie hlavných údajov z brožúry nájdete TU ). O oficiálnom údaji nemeckého ministerstva spravodlivosti píše aj britský The Telegraph . Ako sme už naznacili v úvode, samotný údaj o množstve národnej legislatívy ovplyvnenej legislatívou EÚ, je považovaný za kontroverzný, a podla niektorých odborníkov dokonca nepravdivý. Napríklad samotná nemecká vláda v roku 2002 odhadovala , že 50 % nemeckých regulácií vychádza z EÚ. Andrew Moravcsik, renomovaný odborník na problematiku Európskej integrácie, vo svojej práci The Myth of Europe’s “Democratic Deficit” z roku 2008 píše o tom, že slávny citát J. Delorsa z roku 1988 \"do 10 rokov bude mat, 80 % ekonomických a možno aj sociálnych a fiškálnych politík, pôvod v EÚ\" býva dnes casto chybne citovaný vo verejnej diskusii, pricom je to \" faktoid \" (informácia, ktorá sa stane akceptovanou, pretože je casto opakovaná, pozn.). \" In 1988, Jacques Delors famously predicted that “in 10 years … 80 percent of economic, and perhaps social and fiscal policy-making” would be of EU origin . Today Delors’ statement is often misquoted as a “factoid” in public discussion : one often hears that 80 per cent of all European policy-making on every issue already comes from Brussels. ... This always was, and remains, nonsense . Recent academic studies show that the overall percentage of national laws that originate in Brussels total no more than around 10-20% – and they are not increasing rapidly. Just a moment’s reflection reveals that the “Delors 80% myth” is absurd on its face. While a powerful force in trade, monetary and certain regulatory matters, the European Union plays little direct role in areas involving government spending or direct administration: social welfare provision, health care, pensions, active cultural policy, education, law and order, family policy, and most infrastructure provision – and this is most of what modern states do. None is a likely candidate to be “communitarized” anytime soon.\" Yves Bertoncini, riaditel Inštitútu J. Delorsa, píše vo svojej publikácii z mája 2014, že tvrdenie \"80% zákonov pochádza z Bruselu\" je mýtus zachovávaný z technických a politických dôvodov. Podla neho je obtiažne zmerat podiel národnej legislatívy, ktorý má pôvod v EÚ. Bertoncini, podobne ako Moravcsik, upozornuje na to, že vplyv legislatívy EÚ sa zásadne odlišuje v jednotlivých oblastiach. \"The Europeanisation of national laws is high in some sectors (agriculture, financial services, the environment, etc.) and very limited in others (education, social protection, housing, security, etc.).\" Pri pokuse o \"zmeraní\" podielu legislatívy ovplyvnenej v EÚ je tiež problém s tým, ktoré legislatívne akty EÚ pocítat a ako. \" European legislation having regulatory rather than legislative implications - Only one quarter of directives transposed in France have legislative implications, as opposed to three quarters with purely regulatory implications (including on the size of chicken coops). - Almost two-thirds of draft directives and regulations submitted to the Council of ministers have legislative implications, but this is the case for only 12% approximately of all directives and regulations adopted by the Council, the European Parliament and the Commission\" Britský novinár James Clive-Matthews zhrnul viacero zdrojov týkajúcich sa danej problematiky, pricom tvrdí, že ich závery sa znacne rozhádzajú. Napríklad v prípade Spojeného královstva sa císla pohybujú od 9 do 84%. V závere naznacuje, že je problematické presný podiel zákonov ovplyvnených európskymi smernicami vôbec vypocítat. V štúdii (.pdf), ktorá bola vypracovaná pre Dolnú snemovnu Spojeného královstva, sa píše predovšetkým o situácií v Spojenom královstve. V úvode dokumentu sú však spomenuté aj ostatné clenské štáty EÚ, v ktorých sa podiel legislatívy ovplyvnených Európskym parlamentom pohybujú okolo 6 — 84% ( \"Estimates of the proportion of national laws based on EU laws in other EU Member States vary widely, ranging from around 6% to 84%.\"). Ak by sme sa pozerali na schvalovanie zákonov v rámci Slovenska, Zuzana Gabrižová z portálu euractiv.sk pre SITA uviedla , že za rok 2013 bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ. Zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohladnovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, co predstavuje 44,5 percenta. Na základe komunikácie s Z. Gabrižovou upozornujeme, že v tomto císle 44,5% nie sú zarátané vyhlášky, ktoré transponujú európsku legislatívu. Taktiež druhým problémom je, že toto císlo nezohladnuje nariadenia, ktoré sa v NR SR prakticky neriešia, lebo platia priamo. Kedže výroky politikov podobné tomuto Kollárovmu výroku sa objavili aj v Ceskej republike, otázke množstva národných zákonov ovplyvnených legislatívou EÚ sa venovali aj naši kolegovia z Demagog.CZ, pricom tejto otázke venovali aj samostatný clánok na blogu . Dátum zverejnenia analýzy: 19.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["TU", "The Telegraph", "odhadovala", "The Myth of Europe’s “Democratic Deficit”", "faktoid", "publikácii", "zhrnul", "štúdii", "uviedla", "clánok na blogu"], "url": ["http://www.mehr-demokratie.de/fileadmin/pdf/2008-08-eu-booklet-flyer.pdf", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/6198513/EU-is-Britain-still-a-sovereign-state.html", "http://www.parliament.the-stationery-office.com/pa/ld200506/ldhansrd/vo060109/text/60109w03.htm", "http://www.princeton.edu/~amoravcs/library/myth_european.pdf", "http://www.macmillandictionary.com/thesaurus/british/factoid", "http://www.notre-europe.eu/media/euandlegislation-bertoncini-ne-jdi-may14.pdf?pdf=ok", "http://www.jcm.org.uk/blog/2009/06/what-percentage-of-laws-come-from-the-eu/", "http://www.parliament.uk/briefing-papers/RP10-62.pdf", "http://www.sme.sk/c/7177444/socialisti-by-mohli-prvy-raz-v-europarlamente-vyhrat.html", "http://demagogcz.blog.ihned.cz/?p=06b100_d&article[id]=62154210"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:37.642677+00:00"}
{"id": "vr37351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37351", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Bolo prijaté správne rozhodnutie, že príde vládny návrh zákona (o štátnom občianstve, pozn.) do Národnej rady Slovenskej republiky na marcovú schôdzu, je zriadená pracovná skupina, ktorej súčasťou je aj pán Procházka, je tam aj pán Matovič, samozrejme pán Béla Bugár a ďalší.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmienku o pracovnej skupine, ktorá rieši zákon o štátnom občianstve, sa nám podarilo nájsť iba vo vyjadrení Jozefa Viskupiča. Tvrdí, že k zlepšeniu mechanizmu koalície by mohlo pomôcť aj to, že premiérka Iveta Radičová pozvala poslanca a lídra OĽ Igora Matoviča do pracovnej skupiny, ktorá rieši zákon o štátom občianstve. Oficiálne informácie o vzniku pracovnej skupiny a o tom kto je členom tejto skupiny sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o pracovnej skupine, ktorá rieši zákon o štátnom občianstve, sa nám podarilo nájsť iba vo vyjadrení Jozefa Viskupiča. Tvrdí, že k zlepšeniu mechanizmu koalície by mohlo pomôcť aj to, že premiérka Iveta Radičová pozvala poslanca a lídra OĽ Igora Matoviča do pracovnej skupiny, ktorá rieši zákon o štátom občianstve. Oficiálne informácie o vzniku pracovnej skupiny a o tom kto je členom tejto skupiny sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Zmienku"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/182646/viskupic-marcova-schodza-ukaze-ci-sme-mechanizmus-v-koalicii-nastavili-dobre/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:28.037836+00:00"}
{"id": "vr38078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38078", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Potvrdila sa opäť pravda Slovenskej národnej strany, keď my sme už pri tej prvej fraške s tým fotením alebo s tým vynášaním lístkov poukázali, že je to protiústavné, teraz je to už tá naša politická pravda, je vlastne potvrdená ústavným súdom.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prvom kole voľby generálneho prokurátora, ktoré sa konalo v novembri 2010 sa Rafaj vyjadril : \"Nás by síce potešilo, keby táto antisociálna a antinárodná vláda padla, no neteší nás, že voľba generálneho prokurátora mala dehonestujúci charakter, keď si viacerí poslanci vládnej koalície fotografovali hlasovací lístok spolu s poslaneckým preukazom. Tajná voľba nebola tajnou voľbou, bola to len fraška zaznamenaná na niekoľkých desiatkach mobilných telefónov.\" Ďalej sa Rafaj vyjadril, že došlo k procesným pochybeniam pri podávaní návrhu Jozefa Čentéša ako kandidáta na generálneho prokurátora. Podľa neho sa \" takto stala celá voľba generálneho prokurátora nedôstojnou – namiesto toho, aby sme pozíciu generálneho prokurátora SR posilnili, súčasná vláda ju znižuje a silou-mocou si chce zvoliť vlastného koaličného generálneho prokurátora.\" Po štvrtom kole, ktoré sa konalo v decembri 2010 sa predseda SNS Ján Slota vyjadril , že voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavný čin: \"Týmto krokom sme sa dostali o päťdesiat rokov dozadu, čiže do tých rokov komunistickej diktatúry. Je smutné, keď pani premiérka sa tu naparuje, aká je veľká demokratka a týmto činom sa skutočne priblížila boľševicko-fašistickým manierom,“ V rozhodnutí (pdf.) ÚS SR sa píše: \"Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej voľbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej voľby 7. decembra 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Po prvom kole voľby generálneho prokurátora, ktoré sa konalo v novembri 2010 sa Rafaj vyjadril : \"Nás by síce potešilo, keby táto antisociálna a antinárodná vláda padla, no neteší nás, že voľba generálneho prokurátora mala dehonestujúci charakter, keď si viacerí poslanci vládnej koalície fotografovali hlasovací lístok spolu s poslaneckým preukazom. Tajná voľba nebola tajnou voľbou, bola to len fraška zaznamenaná na niekoľkých desiatkach mobilných telefónov.\" Ďalej sa Rafaj vyjadril, že došlo k procesným pochybeniam pri podávaní návrhu Jozefa Čentéša ako kandidáta na generálneho prokurátora. Podľa neho sa \" takto stala celá voľba generálneho prokurátora nedôstojnou – namiesto toho, aby sme pozíciu generálneho prokurátora SR posilnili, súčasná vláda ju znižuje a silou-mocou si chce zvoliť vlastného koaličného generálneho prokurátora.\" Po štvrtom kole, ktoré sa konalo v decembri 2010 sa predseda SNS Ján Slota vyjadril , že voľbu generálneho prokurátora považuje za protiústavný čin: \"Týmto krokom sme sa dostali o päťdesiat rokov dozadu, čiže do tých rokov komunistickej diktatúry. Je smutné, keď pani premiérka sa tu naparuje, aká je veľká demokratka a týmto činom sa skutočne priblížila boľševicko-fašistickým manierom,“ V rozhodnutí (pdf.) ÚS SR sa píše: \"Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržateľným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej voľbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej voľby 7. decembra 2010.\""], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "pochybeniam", "vyjadril", "rozhodnutí"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/generalneho-prokuratora-nezvolili-trn/260828-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/generalneho-prokuratora-nezvolili-trn/260828-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/volbu-generalneho-prokuratora-preset/263532-clanok.html", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:17.732194+00:00"}
{"id": "vr36759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36759", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Musíme aj napríklad aj my v našom klube, musíme o niektorých citlivých témach rokovať zvlášť, ešte aj s poslancami teda, našimi poslancami, ktorí sa dostali za OKS.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť akým spôsobom prebieha diskusia vo vnútri poslaneckého klubu a o akých témach konkrétne je rokované s členmi OKS zvlášť.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť akým spôsobom prebieha diskusia vo vnútri poslaneckého klubu a o akých témach konkrétne je rokované s členmi OKS zvlášť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:37.637533+00:00"}
{"id": "vr16554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16554", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...významná časť programového vyhlásenia vlády je naplnená.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vládna koalícia presadila významnú časť nimi deklarovaných opatrení . Nakoľko neubehla ani polovica funkčného obdobia a nepodarilo sa presadiť iba jedno opatrenie, kým množstvo iných áno, hodnotíme výrok ako pravdivý. O naplnení významnej časti programového vyhlásenia vlády ( PVV ) predseda vlády hovorí v súvislosti s novými návrhmi vládnej koalície. PVV z apríla 2016 obsahuje 5 hlavných oblastí:\n\nPVV obsahuje veľký počet cieľov , rozhodli sme sa vybrať iba tie najviac medializované. Jediným nesplneným cieľom je, že diaľnica z Bratislavy do Košíc v roku 2020 hotová nebude .\n\nVláda skutočne zmenila systém výpočtu dôchodkov , nastavila pravidelné zvyšovanie platov pedagógov a zmenila disciplinárne hodnotenia sudcov. Zaviedol sa inštitút osobného bankrotu , zverejnenie hodnotenia sudcov a komplexná právna úprava exekučných konaní . Za zmienku stojí aj návrat IC vlakov už v decembri 2016 po ich zrušení z januára 2016 ako jeden z najviac medializovaných sľubov.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vládna koalícia presadila významnú časť nimi deklarovaných opatrení . Nakoľko neubehla ani polovica funkčného obdobia a nepodarilo sa presadiť iba jedno opatrenie, kým množstvo iných áno, hodnotíme výrok ako pravdivý. O naplnení významnej časti programového vyhlásenia vlády ( PVV ) predseda vlády hovorí v súvislosti s novými návrhmi vládnej koalície. PVV z apríla 2016 obsahuje 5 hlavných oblastí:", "PVV obsahuje veľký počet cieľov , rozhodli sme sa vybrať iba tie najviac medializované. Jediným nesplneným cieľom je, že diaľnica z Bratislavy do Košíc v roku 2020 hotová nebude .", "Vláda skutočne zmenila systém výpočtu dôchodkov , nastavila pravidelné zvyšovanie platov pedagógov a zmenila disciplinárne hodnotenia sudcov. Zaviedol sa inštitút osobného bankrotu , zverejnenie hodnotenia sudcov a komplexná právna úprava exekučných konaní . Za zmienku stojí aj návrat IC vlakov už v decembri 2016 po ich zrušení z januára 2016 ako jeden z najviac medializovaných sľubov."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["opatrení", "PVV", "cieľov", "nebude", "dôchodkov", "platov", "zmenila", "bankrotu", "zverejnenie", "konaní", "návrat", "zrušení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2016-2020/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/389831-precitajte-si-programove-vyhlasenie-tretej-ficovej-vlady/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/959923-dialnica-z-bratislavy-do-kosic-nebude-ani-v-roku-2020-ersek-posunul-dokoncenie-klucovej-autostrady-o-dalsie-roky", "https://www.etrend.sk/financie/ake-budu-penzie-v-roku-2018.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1653205/Platy-ucitelom-budu-zvysovat-postupnymi-krokmi--od-1--septembra-to-bude-o-sest-percent", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2165", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/916870-od-marca-sa-menia-pravidla-osobneho-bankrotu-bude-dostupnejsi", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=2165", "http://www.teraz.sk/slovensko/ms-sr-novela-exekucneho-zakona/196468-clanok.html", "https://nasadoprava.sk/hlavnou-novinkou-zssk-novom-grafikone-navrat-ic-vlakov/", "https://nasadoprava.sk/hlavnou-novinkou-zssk-novom-grafikone-navrat-ic-vlakov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:07.785695+00:00"}
{"id": "vr39020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39020", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My máme dlhodobo jednoznačný postoj pokiaľ sa týka už samotnej tej prvej pôžičky 800 miliónovej Grécku. My sme to prezentovali už v predvolebnej kampani, že nemienime podporovať nezodpovedné štáty.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Rafaj sa v diskusnej relácií vyjadril, že už v predvolebnej kampani (parlamentné voľby 2010, pozn.) prezentovali, že nemienia podporovať nezodpovedné štáty. Podobné predsavzatie sa však nenachádza vo volebnom programe (.pdf) SNS. V časti Hospodárstvo na str. 9, ani v časti Zahraničná politika a európska integrácia sme nenašli žiadnu zmienku o podpore či nepodpore nezodpovedných štátov. Takúto zmienku sme nenašili ani v ostatných častiach programu. Na druhej strane sme našli vyjadrenie, že SNS odmieta konkrétnu pôžičku Grécku pred voľbami. Ako uvádza ČTK : Finančná pomoc zadlženému Grécku vyvolala na Slovensku značný odpor. Väčšina opozičných strán je proti tomu, aby Slovensko podalo pomocnú ruku Aténam. V názore na pôžičku nie je jednotná ani koalícia. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podmienil rozhodnutie o pomoci schválením úsporných opatrení v gréckom parlamente, čo má vyjsť až na obdobie po slovenských parlamentných voľbách. Ministr financí Počiatek už skôr avizoval, že o veci rozhodnú až po voľbách noví poslanci. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS sa priklonila skôr k podpore gréckej ekonomiky, SNS je naopak proti pôžičke. Tzn., že SNS odmietla pomoc Grécku, avšak nikde sme nenašli zmienku o tom, že odmietajú podporovať všetky nezodpovedné štáty Eurozóny. Zmienka o tom chýba aj v predvolebnom programe. Vzhľadom na to, že pred rokom boli problémy s likvididou známe len v Grécku, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Rafaj sa v diskusnej relácií vyjadril, že už v predvolebnej kampani (parlamentné voľby 2010, pozn.) prezentovali, že nemienia podporovať nezodpovedné štáty. Podobné predsavzatie sa však nenachádza vo volebnom programe (.pdf) SNS. V časti Hospodárstvo na str. 9, ani v časti Zahraničná politika a európska integrácia sme nenašli žiadnu zmienku o podpore či nepodpore nezodpovedných štátov. Takúto zmienku sme nenašili ani v ostatných častiach programu. Na druhej strane sme našli vyjadrenie, že SNS odmieta konkrétnu pôžičku Grécku pred voľbami. Ako uvádza ČTK : Finančná pomoc zadlženému Grécku vyvolala na Slovensku značný odpor. Väčšina opozičných strán je proti tomu, aby Slovensko podalo pomocnú ruku Aténam. V názore na pôžičku nie je jednotná ani koalícia. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podmienil rozhodnutie o pomoci schválením úsporných opatrení v gréckom parlamente, čo má vyjsť až na obdobie po slovenských parlamentných voľbách. Ministr financí Počiatek už skôr avizoval, že o veci rozhodnú až po voľbách noví poslanci. Najmenšia vládna strana ĽS-HZDS sa priklonila skôr k podpore gréckej ekonomiky, SNS je naopak proti pôžičke. Tzn., že SNS odmietla pomoc Grécku, avšak nikde sme nenašli zmienku o tom, že odmietajú podporovať všetky nezodpovedné štáty Eurozóny. Zmienka o tom chýba aj v predvolebnom programe. Vzhľadom na to, že pred rokom boli problémy s likvididou známe len v Grécku, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe", "ČTK"], "url": ["http://www.sns.sk/wp-content/uploads/2010/03/Volebny_program_20101.pdf", "http://ovolbach.topky.sk/c/1593/na-slovensku-sa-zdvihla-vlna-odporu-proti-pozicke-pre-grecko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:40.946489+00:00"}
{"id": "vr35535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35535", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...potom pán Mikloš príde a povie, že dáva lepší odhad ekonomického rastu ako sme dávali my na rok 2010. Podľa neho ekonomický rast bude ešte vyšší ako sme my odhadovali a keď si prečítate tú správu, tak je tam napísané, že je to preto, lebo sa nám dobre darilo prvých šesť mesiacov v roku 2010.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Správa o ktorej rozpráva Robert Fico ešte nebola ministerstvom financií zverejnená. Informáciu o zvýšenom celoročnom rasta HDP oproti odhadom potvrdzujú Hospodárske noviny ale len z neoficiálnych zdrojov z ministerstva financií. O dôvodoch takéhoto rastu nevieme nič.", "analysis_paragraphs": ["Správa o ktorej rozpráva Robert Fico ešte nebola ministerstvom financií zverejnená. Informáciu o zvýšenom celoročnom rasta HDP oproti odhadom potvrdzujú Hospodárske noviny ale len z neoficiálnych zdrojov z ministerstva financií. O dôvodoch takéhoto rastu nevieme nič."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46413230-lepsie-casy-k-nam-prichadzaju-skor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:30.709295+00:00"}
{"id": "vr34177", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34177", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Strana Smer zamietla na tejto schôdzi hlasovaním návrh na všeobecnú rozpravu. Bola v pléne novela rokovacieho poriadku.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela rokovacieho poriadku bola zamietnutá poslaneckým klubom SMER-SD, keď až 81 poslancov hlasovalo proti novele. Bez podpory poslancov SMER-SD novela nemohla byť schválená, opozícia nemá dostatok hlasov. Národná rada Slovenskej republiky hlasovala dňa 3.9. 2013 počas 23. schôdze NRSR o novele zákona v rámci prvého čítania, ktorou sa dopĺňa zákon NRSR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR. Primárnym bodom novely bolo zavedenie všeobecnej rozpravy, ktorá je v návrhu novely zákona definovaná ako \"rozprava o aktuálnych spoločensko-politických témach. Všeobecná rozprava sa zaradí do programu schôdze národnej rady vždy po skončení hodiny otázok s výnimkou prípadu, ak je po skončení hodiny otázok zaradený bod programu schôdze národnej rady určený na interpelácie, a trvá najviac dve hodiny.\" Hlasovania sa zúčastnilo 143 poslancov, z toho 86 hlasovalo proti, čo znamená, že zákon bol odmietnutý . Za hlasovalo len 34 poslancov. Opozícia má 67 hlasov, na prijatie zákona nadpolovičnou väčšinou potrebovali až 72 hlasov. Bez podpory poslancov za SMER-SD schválenie novely nebolo možné. Poslanci strany SMER-SD v drvivej väčšine hlasovali proti návrhu, t.j. z celkového počtu 83 nepodporilo zákon 81, pričom Dušan Muňko sa zdržal hlasovania a Dušan Galis nehlasoval. Ostatných päť poslancov hlasujúcich proti zákonu boli nezávislí, resp. nie členmi žiadneho z poslaneckých klubov v NRSR. Z toho vyplýva, že jediný poslanecký klub, ktorého poslanci nepodporili návrh zákona, boli poslanci SMERU-SD, v celkovom počte 81 ich poslancov, čo je predstavuje bez dvoch poslancov celý poslanecký klub SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela rokovacieho poriadku bola zamietnutá poslaneckým klubom SMER-SD, keď až 81 poslancov hlasovalo proti novele. Bez podpory poslancov SMER-SD novela nemohla byť schválená, opozícia nemá dostatok hlasov. Národná rada Slovenskej republiky hlasovala dňa 3.9. 2013 počas 23. schôdze NRSR o novele zákona v rámci prvého čítania, ktorou sa dopĺňa zákon NRSR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NRSR. Primárnym bodom novely bolo zavedenie všeobecnej rozpravy, ktorá je v návrhu novely zákona definovaná ako \"rozprava o aktuálnych spoločensko-politických témach. Všeobecná rozprava sa zaradí do programu schôdze národnej rady vždy po skončení hodiny otázok s výnimkou prípadu, ak je po skončení hodiny otázok zaradený bod programu schôdze národnej rady určený na interpelácie, a trvá najviac dve hodiny.\" Hlasovania sa zúčastnilo 143 poslancov, z toho 86 hlasovalo proti, čo znamená, že zákon bol odmietnutý . Za hlasovalo len 34 poslancov. Opozícia má 67 hlasov, na prijatie zákona nadpolovičnou väčšinou potrebovali až 72 hlasov. Bez podpory poslancov za SMER-SD schválenie novely nebolo možné. Poslanci strany SMER-SD v drvivej väčšine hlasovali proti návrhu, t.j. z celkového počtu 83 nepodporilo zákon 81, pričom Dušan Muňko sa zdržal hlasovania a Dušan Galis nehlasoval. Ostatných päť poslancov hlasujúcich proti zákonu boli nezávislí, resp. nie členmi žiadneho z poslaneckých klubov v NRSR. Z toho vyplýva, že jediný poslanecký klub, ktorého poslanci nepodporili návrh zákona, boli poslanci SMERU-SD, v celkovom počte 81 ich poslancov, čo je predstavuje bez dvoch poslancov celý poslanecký klub SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["hlasovala", "definovaná", "odmietnutý"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32520", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=560", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=32520"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:12.479039+00:00"}
{"id": "vr29754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29754", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jednoducho nie je možné, aby priemerný dôchodok v Grécku bol, ja neviem, 800, 900 alebo 1 000 eur a v iných krajinách bol 300 alebo 400 eur. Nie je možné, aby táto krajina mala rozdielne DPH-áčky.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný grécky dôchodok predstavuje približne 882€. Dôchodok vo výške 300-400€ je v tých krajinách eurozóny, ktoré patria do východnej alebo strednej Európy, teda tie, ktoré si v relatívne nedávnej minulosti prešli procesom transformácie. DPH je v Grécku 23%, pre lieky a potraviny 13% a na knihy, noviny a pre reštaurácie je 6,5%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Priemerný grécky dôchodok činí výšku 882 € , z toho 713 (iný zdroj uvádza zhruba čiastku 700 €) zo základného dôchodku a 169 ako podporu. V porovnaní s inými krajinami Eurozóny je grécky dôchodok priemerný: priemerný dôchodok Litvy je 242 €, Slovenska 408 €, Poľska 504 €, Nemecka 760 €(plus penzia od zamestnávateľa), Portugalska 833 €, Španielsko 1021 € a 1032 € vo Francúzsku (údaje Eurostat ). Dôchodok vo výške 300-400€, o ktorom hovorí Fico, je typický skôr pre krajiny strednej a východnej Europy.", "analysis_paragraphs": ["Priemerný grécky dôchodok predstavuje približne 882€. Dôchodok vo výške 300-400€ je v tých krajinách eurozóny, ktoré patria do východnej alebo strednej Európy, teda tie, ktoré si v relatívne nedávnej minulosti prešli procesom transformácie. DPH je v Grécku 23%, pre lieky a potraviny 13% a na knihy, noviny a pre reštaurácie je 6,5%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Priemerný grécky dôchodok činí výšku 882 € , z toho 713 (iný zdroj uvádza zhruba čiastku 700 €) zo základného dôchodku a 169 ako podporu. V porovnaní s inými krajinami Eurozóny je grécky dôchodok priemerný: priemerný dôchodok Litvy je 242 €, Slovenska 408 €, Poľska 504 €, Nemecka 760 €(plus penzia od zamestnávateľa), Portugalska 833 €, Španielsko 1021 € a 1032 € vo Francúzsku (údaje Eurostat ). Dôchodok vo výške 300-400€, o ktorom hovorí Fico, je typický skôr pre krajiny strednej a východnej Europy."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["882 €", "zdroj", "Eurostat", "Grécko", "Európska komisia", "reforma DPH"], "url": ["http://greece.greekreporter.com/2015/06/26/eurostat-greek-pensions-average-e882/", "http://www.theguardian.com/business/2015/jun/15/unsustainable-futures-greece-pensions-dilemma-explained-financial-crisis-default-eurozone", "http://greece.greekreporter.com/2015/06/26/eurostat-greek-pensions-average-e882/", "http://www.vatlive.com/country-guides/greece/greek-vat-compliance-and-rates/", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885376/o-com-a-ako-maju-greci-hlasovat-nizsie-dochodky-aj-privatizacia-prehlad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:58.965244+00:00"}
{"id": "47645", "numeric_id": 47645, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47645", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Sú krajiny, ktorú skončil s covidom vďaka tomu, že majú dostatok občanov, ktorí sú chránení a nekončia im v nemocniciach.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajiny, ktoré dosiahli dostatočnú zaočkovanosť, rušili alebo výrazne redukovali obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu. Patria medzi ne napríklad Dánsko , Austrália , Veľká Británia alebo Portugalsko. Aj v týchto krajinách však počet nových prípadov napriek zaočkovanosti rástol či rastie , znižuje sa však počet ľudí s ťažkým priebehom a teda úmrtiami. V Portugalsku však napríklad ani 85 percentná zaočkovanosť populácie a takmer 100 percentná zaočkovanosť dospelých nestačila na to, aby sa vírus prestal šíriť. Novoanglický inštitút komplexných systémov uvádza prehľad krajín, ktoré nateraz vyhrali boj s koronavírusom. Radí medzi ne Andorru, Bhután, Taiwan alebo San Marino. S ohľadom na tento rebríček hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Krajiny, ktoré dosiahli dostatočnú zaočkovanosť, rušili alebo výrazne redukovali obmedzenia súvisiace s pandémiou koronavírusu. Patria medzi ne napríklad Dánsko , Austrália , Veľká Británia alebo Portugalsko. Aj v týchto krajinách však počet nových prípadov napriek zaočkovanosti rástol či rastie , znižuje sa však počet ľudí s ťažkým priebehom a teda úmrtiami. V Portugalsku však napríklad ani 85 percentná zaočkovanosť populácie a takmer 100 percentná zaočkovanosť dospelých nestačila na to, aby sa vírus prestal šíriť. Novoanglický inštitút komplexných systémov uvádza prehľad krajín, ktoré nateraz vyhrali boj s koronavírusom. Radí medzi ne Andorru, Bhután, Taiwan alebo San Marino. S ohľadom na tento rebríček hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["Dánsko", "Austrália", "Británia", "rástol", "rastie", "nestačila", "Radí"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/7891298-koronavirus-uz-nie-je-hrozba-dansko-rusi-vsetky-obmedzenia", "https://www.aktuality.sk/clanok/k230wtb/koronavirus-v-sydney-sa-pripravuju-na-uvolnenie-pandemickych-opatreni-a-lockdownu/", "https://demagog.sk/vyrok/47559/", "https://demagog.sk/diskusia/minister-zdravotnictva-lengvarsky-na-ta3/?oblast=&politik=47554&pravdivost=Nepravda", "https://graphics.reuters.com/world-coronavirus-tracker-and-maps/countries-and-territories/denmark/", "https://dennikn.sk/2576352/v-portugalsku-uz-takmer-niet-koho-ockovat-ani-85-percent-vsak-na-kolektivnu-imunitu-nestaci/", "https://www.endcoronavirus.org/countries#winning"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:36.658591+00:00"}
{"id": "vr35362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35362", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No, čo sa týka pána Švejnu, určite to problém nie je... jednak nebol ani na tom ministerstve...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna pracuje ako štátny tajomník na ministerstve dopravy. Na ministerstve hospodárstva, pod ktoré spadá Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, pracuje Martin Chren.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna pracuje ako štátny tajomník na ministerstve dopravy. Na ministerstve hospodárstva, pod ktoré spadá Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, pracuje Martin Chren."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["pracuje", "ministerstve"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=78301", "http://www.economy.gov.sk/statny-tajomnik-mhv-sr/133471s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:08.740712+00:00"}
{"id": "vr14847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14847", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Mandátový imunitný výbor 9:6. (výbor pre, pozn.) nezlučiteľnosť funkcií 9:6. Výbor pre európske záležitosti 9:6. To je 3:2. (...)  Ústavnoprávny (výbor, pozn.) 8:5. (výbor pre, pozn.) Financie a rozpočet 7:5. (Výbor pre, pozn.) Obranu a bezpečnosť 7:5 takisto.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo Výbore pre financie a rozpočet je v dobe overenia vymenovaných len desať členov, a rozdelenie postov medzi koalíciu a opozíciu je momentálne 5:5, a na základe parlamentnej tlače , ktorá sa výborom venovala (.rtf) však má byť skutočne pomer 7:5. V minulosti mal výbor taktiež 12 členov. V Ústavnoprávnom výbore je však rozdelenie postov 7:6 v prospech koalície, nie 8:5 ako uvádza Poliačik. Členkou tohto výboru je totiž aj Katarína Macháčková, ktorá síce kandidovala za vládnu stranu Sieť, ale z tejto strany následne vystúpila a figuruje ako nezávislá poslankyňa a členka opozície. Tento fakt bol v čase diskusie známy, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Zloženie výborov je dostupné na stránke NR SR , v tabuľke nižšie ponúkame prehľad zastúpenia poslancov koalície a opozície v tých výboroch, ktoré spomína Poliačik. Pre úplnosť treba dodať, že Macháčkovú, ako aj ďalších momentálne nezávislých poslancov prideľujú do výboru tie strany, za ktoré kandidovali. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo Výbore pre financie a rozpočet je v dobe overenia vymenovaných len desať členov, a rozdelenie postov medzi koalíciu a opozíciu je momentálne 5:5, a na základe parlamentnej tlače , ktorá sa výborom venovala (.rtf) však má byť skutočne pomer 7:5. V minulosti mal výbor taktiež 12 členov. V Ústavnoprávnom výbore je však rozdelenie postov 7:6 v prospech koalície, nie 8:5 ako uvádza Poliačik. Členkou tohto výboru je totiž aj Katarína Macháčková, ktorá síce kandidovala za vládnu stranu Sieť, ale z tejto strany následne vystúpila a figuruje ako nezávislá poslankyňa a členka opozície. Tento fakt bol v čase diskusie známy, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Zloženie výborov je dostupné na stránke NR SR , v tabuľke nižšie ponúkame prehľad zastúpenia poslancov koalície a opozície v tých výboroch, ktoré spomína Poliačik. Pre úplnosť treba dodať, že Macháčkovú, ako aj ďalších momentálne nezávislých poslancov prideľujú do výboru tie strany, za ktoré kandidovali. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Výbore", "parlamentnej tlače", "výboru", "vystúpila", "stránke NR SR", "prideľujú"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=137", "http://", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=136", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387052-poslanci-beblavy-machackova-a-petrik-vystupili-zo-strany-siet/", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=77", "http://hnonline.sk/slovensko/594240-o-osude-odidencov-bude-rozhodovat-most-a-siet-matovicovi-sa-to-nepaci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:16.160152+00:00"}
{"id": "vr30435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30435", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "V minulom roku požiadalo o licencie 350 lekárov z okolitých krajín. Napr. z Ukrajiny to bolo asi 100 lekárov. 80 z nich splnilo tie kritériá a týchto 80 by mohlo byť zamestnaných.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Včera sa k téme vyjadrila Iveta Radičová, keď uviedla , že \"na vlastnú žiadosť dostalo v poslednom období naše licencie asi 350 zahraničných lekárov, z toho 80 Ukrajincov.\" Toto číslo pre aktuálne.sk potvrdilo aj ministerstvo školstva: \"Ministerstvo školstva, vedy a výskumu uznáva tzv. pregraduál, t.j. základné lekárske vzdelanie. V roku 2010 sme uznali z členských štátov 157 a z nečlenských štátov 79 žiadostí. Uznanie špecializácie má v kompetencii Ministerstvo zdravotníctva SR. Štatistické dáta za rok 2011 zatiaľ nie sú spracované,\" odpísal rezort.", "analysis_paragraphs": ["Včera sa k téme vyjadrila Iveta Radičová, keď uviedla , že \"na vlastnú žiadosť dostalo v poslednom období naše licencie asi 350 zahraničných lekárov, z toho 80 Ukrajincov.\" Toto číslo pre aktuálne.sk potvrdilo aj ministerstvo školstva: \"Ministerstvo školstva, vedy a výskumu uznáva tzv. pregraduál, t.j. základné lekárske vzdelanie. V roku 2010 sme uznali z členských štátov 157 a z nečlenských štátov 79 žiadostí. Uznanie špecializácie má v kompetencii Ministerstvo zdravotníctva SR. Štatistické dáta za rok 2011 zatiaľ nie sú spracované,\" odpísal rezort."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "aktuálne.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53842560-lekari-neustupili-vlada-chysta-krizovy-plan", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1248015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:02.213134+00:00"}
{"id": "vr34566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34566", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "... (pozn. legislatívny plán vlády) plne vychádza z toho čo máme ako záväzok v programovom vyhlásení vlády.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám však nájsť celý dokument, ale iba správu , v ktorej sa píše že návrh plánu je vypracovaný na základe podkladov predložených ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám však nájsť celý dokument, ale iba správu , v ktorej sa píše že návrh plánu je vypracovaný na základe podkladov predložených ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["správu"], "url": ["http://www.google.sk/#sclient=psy&hl=sk&q=plan+legislativnych+uloh+vlady+SR+na+rok+2011&aq=&aqi=&aql=&oq=&gs_rfai=&pbx=1&fp=1&cad=b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:50.416486+00:00"}
{"id": "45866", "numeric_id": 45866, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45866", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Školskí psychológovia ten stav, ktorý na školách momentálne je, je že základné školy majú školských psychológov na 14 % objemu základných škôl a v stredných školách je to iba 18 % a toto je taká veľká výzva a opätovne nemusíme riešiť štátny rozpočet už tohtoročný a aj ten budúcoročný", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má 2308 základných škôl (spolu štátnych, súkromných a cirkevných) a 314 školských psychológov a psychologičiek. Ich počet teda tvorí 13,6 percenta z množstva základných škôl. Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo školstva, máme na Slovensku 690 stredných škôl, 130 z nich má školského psychológa - a teda 18,8 percenta. Tvrdenie Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má 2308 základných škôl (spolu štátnych, súkromných a cirkevných) a 314 školských psychológov a psychologičiek. Ich počet teda tvorí 13,6 percenta z množstva základných škôl. Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytlo Ministerstvo školstva, máme na Slovensku 690 stredných škôl, 130 z nich má školského psychológa - a teda 18,8 percenta. Tvrdenie Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["314", "690"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/1eBmNE_dzUWYjoZ9vkSBdjMKxfOwlO8jl_4Caxg2GS9A/edit", "https://mail.google.com/mail/u/2/#search/%C5%A1kolstva/KtbxLzfhZhwmMgzmFttMVPkKpCXvpbBXXq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:46.352955+00:00"}
{"id": "vr37380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37380", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Za cenu, že vy dneska stopnete všetky verejne rozvojové programy. Za tú cenu, že vďaka tomu Vám rastú ceny, rastie inflácia a rast sa spomaľuje.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako sme uviedli vyššie, rast sa podľa makroekonomických prognóz , spomaľuje a zrýchliť by sa mal až v roku 2012. Pre infláciu podľa správy Vývoj ekonomiky SR k 31. januáru 2011 (.pdf) uverejnenej 8. februára 2011, platí: \"Inflácia (CPI) v decembri dosiahla 1,3%. Medzimesačne po sezónnom očistení ceny vzrástli o 0,3%. V decembri došlo k výraznému rastu cien potravín na mesačnej baze už druhý mesiac po sebe (sezónne očistený rast 0.7%).\" Nedokážeme však potvrdiť či za to môže \"stopnutie verejných rozvojových programov\" . Hoci je pravda, že vládne výdaje sa podieľajú na ekonomickom raste, M. Maďarič nešpecifikuje, ktoré verejné projekty sa mali zastaviť a preto nie je možné ani hypoteticky kvantifikovať ich dopad na rast HDP. Ako tiež uvádzame vyššie za rast cien o.i. môže nárast cien komodít, či úsporné opatrenie súčasnej vlády, avšak zastavenie verejných projektov by malo mať podľa ekonomickej logiky na infláciu presne opačný vplyv ako uvádza M. Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme uviedli vyššie, rast sa podľa makroekonomických prognóz , spomaľuje a zrýchliť by sa mal až v roku 2012. Pre infláciu podľa správy Vývoj ekonomiky SR k 31. januáru 2011 (.pdf) uverejnenej 8. februára 2011, platí: \"Inflácia (CPI) v decembri dosiahla 1,3%. Medzimesačne po sezónnom očistení ceny vzrástli o 0,3%. V decembri došlo k výraznému rastu cien potravín na mesačnej baze už druhý mesiac po sebe (sezónne očistený rast 0.7%).\" Nedokážeme však potvrdiť či za to môže \"stopnutie verejných rozvojových programov\" . Hoci je pravda, že vládne výdaje sa podieľajú na ekonomickom raste, M. Maďarič nešpecifikuje, ktoré verejné projekty sa mali zastaviť a preto nie je možné ani hypoteticky kvantifikovať ich dopad na rast HDP. Ako tiež uvádzame vyššie za rast cien o.i. môže nárast cien komodít, či úsporné opatrenie súčasnej vlády, avšak zastavenie verejných projektov by malo mať podľa ekonomickej logiky na infláciu presne opačný vplyv ako uvádza M. Maďarič."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["makroekonomických prognóz", "Vývoj ekonomiky SR k 31. januáru 2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7458&documentId=5563"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:18.911935+00:00"}
{"id": "vr31812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31812", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Ja som v septembri na Ukrajine bol, 70 minút som rokoval priamo s pánom prezidentom Janukovyčom.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí SR, sa bývalý minister zahraničných vecí M. Dzurinda na svojej dvojdňovej pracovnej návšteve Ukrajiny v septembri 2011 stretol i s ukrajinským prezidentom Janukovyčom. Ministerstvo uvádza, že rozhovor sa týkal predovšetkým aktuálneho vývoja vnútropolitickej situácie, kde šéf slovenskej diplomacie vyjadril znepokojenie v súvislosti s vývojom kauzy Júlie Tymošekovej a stavom opozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď sa nám konkrétnu dĺžku stretnutia nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy Ministerstva zahraničných vecí SR, sa bývalý minister zahraničných vecí M. Dzurinda na svojej dvojdňovej pracovnej návšteve Ukrajiny v septembri 2011 stretol i s ukrajinským prezidentom Janukovyčom. Ministerstvo uvádza, že rozhovor sa týkal predovšetkým aktuálneho vývoja vnútropolitickej situácie, kde šéf slovenskej diplomacie vyjadril znepokojenie v súvislosti s vývojom kauzy Júlie Tymošekovej a stavom opozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý, i keď sa nám konkrétnu dĺžku stretnutia nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správy"], "url": ["http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=14&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_47DC31B98133B9D5C1257904003A50B8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:49.518581+00:00"}
{"id": "vr30840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30840", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER po vstupe do vlády: znižoval ceny liekov", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj priemernej ceny liekov na Slovensku je možné nájsť na stránkach Štatistického úradu . Z grafu vyplýva, že priemerná cena spotrebovaného balenia liekov rástla v každom roku s výnimkou roku 2004. Tento graf však uvádza iba \"cenu\", ktorú pacient platí za konkrétne balenie lieku, jedná sa teda o tzv. doplatok.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj priemernej ceny liekov na Slovensku je možné nájsť na stránkach Štatistického úradu . Z grafu vyplýva, že priemerná cena spotrebovaného balenia liekov rástla v každom roku s výnimkou roku 2004. Tento graf však uvádza iba \"cenu\", ktorú pacient platí za konkrétne balenie lieku, jedná sa teda o tzv. doplatok."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["na stránkach Štatistického úradu", "klesla", "praxi", "podľa", "konštatovať"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30599", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/85033/Ceny-liekov-na-Slovensku-by-mali-este-klesat", "http://dotankoch.sk/zaznamy/193315/transparentnost?escape=false", "http://spravy.pravda.sk/ceny-liekov-na-slovensku-budu-druhe-najnizsie-v-eu-fwd-/sk_domace.asp?c=A110913_124419_sk_domace_p23", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/ceny-liekov-klesaju-doplatky-vsak-id/327692-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:37.761093+00:00"}
{"id": "vr17627", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17627", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale britská strana, britská strana nedokázala jediný empirický dôkaz predložiť, že za týmto útokom stojí Ruská federácia.", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká Británia do dnešného dňa verejne neprezentovala priame dôkazy, ktoré by spájali Ruskú federáciu s otravou bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Britská premiérka Theresa May sa 12. marca 2018 priamo v britskom parlamente vyjadrila , že za otravou Skripaľa a jeho dcéry bude veľmi pravdepodobne Rusko. Ruský veľvyslanec v Británii Alexandr Jakovenko sa na adresu obvinení vyjadril , že Británia síce obviňuje z otravy Skripaľa Rusko, avšak doposiaľ nijaké dôkazy nepredložila. „ Moja krajina nemôže slová Británie pokladať za pravdivé... d ejiny dokazujú, že tvrdenia Británie je nevyhnutné overovať. Požadujeme plnú transparentnosť vyšetrovania a plnú spoluprácu s Ruskom, \" Británia odmietla možnosť, že by v prípade otravy Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije prebiehalo spoločné vyšetrovanie s účasťou Ruska. „ Stály zástupca Londýna pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) John Foggo dodal, že nútiť obeť zapojiť pravdepodobného páchateľa do spoločného vyšetrovania by bolo zvrátené.“ Po tom ako minister zahraničných vecí Veľkej Británie Boris Johnson označil za „ úplne pravdepodobné “, že za otravou stojí Moskva, informoval verejnosť, že experti z Porton Down odhalili zdroj látky, ktorou bol Skripaľ otrávený. Na to však reagoval Gary Aitkenhead, šéf Vedeckého a technologického laboratória ministerstva obrany: „ Boli sme schopní látku identifikovať ako novičok, ako aj to, že ide o bojovú nervovoparalytickú látku. Presný zdroj jej výroby sme však nezistili, ale vedecké informácie sme poskytli vláde...určiť, kde ju vyrobili, už náplňou našej práce nie je, “ Británia sa vyjadrila , že testy látky, ktoré uskutočnila boli ale iba jedným z mnohých dôkazov pre ktoré obviňujú Rusko. Verejne avšak žiadne neprezentovala.", "analysis_paragraphs": ["Veľká Británia do dnešného dňa verejne neprezentovala priame dôkazy, ktoré by spájali Ruskú federáciu s otravou bývalého ruského špióna Sergeja Skripaľa a jeho dcéry. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Britská premiérka Theresa May sa 12. marca 2018 priamo v britskom parlamente vyjadrila , že za otravou Skripaľa a jeho dcéry bude veľmi pravdepodobne Rusko. Ruský veľvyslanec v Británii Alexandr Jakovenko sa na adresu obvinení vyjadril , že Británia síce obviňuje z otravy Skripaľa Rusko, avšak doposiaľ nijaké dôkazy nepredložila. „ Moja krajina nemôže slová Británie pokladať za pravdivé... d ejiny dokazujú, že tvrdenia Británie je nevyhnutné overovať. Požadujeme plnú transparentnosť vyšetrovania a plnú spoluprácu s Ruskom, \" Británia odmietla možnosť, že by v prípade otravy Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije prebiehalo spoločné vyšetrovanie s účasťou Ruska. „ Stály zástupca Londýna pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) John Foggo dodal, že nútiť obeť zapojiť pravdepodobného páchateľa do spoločného vyšetrovania by bolo zvrátené.“ Po tom ako minister zahraničných vecí Veľkej Británie Boris Johnson označil za „ úplne pravdepodobné “, že za otravou stojí Moskva, informoval verejnosť, že experti z Porton Down odhalili zdroj látky, ktorou bol Skripaľ otrávený. Na to však reagoval Gary Aitkenhead, šéf Vedeckého a technologického laboratória ministerstva obrany: „ Boli sme schopní látku identifikovať ako novičok, ako aj to, že ide o bojovú nervovoparalytickú látku. Presný zdroj jej výroby sme však nezistili, ale vedecké informácie sme poskytli vláde...určiť, kde ju vyrobili, už náplňou našej práce nie je, “ Británia sa vyjadrila , že testy látky, ktoré uskutočnila boli ale iba jedným z mnohých dôkazov pre ktoré obviňujú Rusko. Verejne avšak žiadne neprezentovala."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "vyjadril", "odmietla", "úplne pravdepodobné", "informoval", "reagoval", "vyjadrila"], "url": ["http://www.bbc.com/news/uk-43377856", "http://www.teraz.sk/najnovsie/jakovenko-britanii-nemozno-pri-vyset/315308-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/britania-odmieta-zapojenie-ruska-do-vyse/317586-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/573357/boris-johnson-obvinil-putina-z-otravenia-skripala/", "https://www.independent.co.uk/news/uk/politics/salisbury-attack-boris-johnson-nerve-agent-russia-misleading-novichok-spy-poisoning-latest-a8288216.html", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/464632-experti-nepreukazali-ze-latka-pouzita-proti-skripalovi-je-z-ruska/", "https://www.theguardian.com/uk-news/2018/apr/04/salisbury-attack-what-has-the-uk-said-and-what-evidence-does-it-have"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:36.521229+00:00"}
{"id": "vr14976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14976", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Zoberte si tie krajiny, ktoré sú v okolí EÚ ako povedzme Nórsko a nie sú členmi EÚ, aký majú vzťah k EÚ. Takzvaný Európsky hospodársky priestor sa volá takýto vzťah. To znamneá všetku legislatívu preberajú z EÚ ak chcú mať ten trh a musia platiť aj do fondov, ďaleko viac možno ako mnoho krajín (členských krajín EÚ, pozn.), ale nie sú pri stole a nemôžu spolurozhodovať...", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nórsko, Lichtenštajnsko a Island tvoria spolu s členskými krajinami EÚ Európsky hospodársky priestor (EHP). Je pravdou, že tieto krajiny musia preberať legislatívne úpravy z EÚ, avšak nie celú legislatívu. Preberajú úpravy len pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore. Ľuboš Blaha hovorí pravdu, že tieto krajiny nemôžu spolurozhodovať o právnych úpravách, ale z dohody im vyplýva právo usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP relevantných oblastiach a implementáciu jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Európske krajiny, ktoré nepatria do EÚ sú Andorra, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Island, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Rusko, San Marino, Švajčiarsko, Ukrajina a Vatikán. Za členstvo kandidujúce krajiny, (potenciálne členské krajiny EÚ) sú Albánsko, Čierna Hora, Srbsko, Macedónsko, Turecko, Bosna a Kosovo. Ľuboš Blaha hovorí o Európskom hospodárskom priestore (EHP, anglicky EEA), ktorý vznikol v roku 1992 podpisom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (.pdf). Zmluvnými stranami tejto dohody sú členské krajiny EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko (Švajčiarsko, ktoré je členom Európskeho združenia voľného obchodu EZVO, anglicky EFTA, nie je signatárom dohody o EHP). Hlavným cieľom dohody je zabezpečiť jednotné práva a povinnosti pre obyvateľov členských krajín EHP. Dohoda granatuje tzv. štyri základné slobody pre jednotný trh: slobodný pohyb osôb, kapitálu, služieb a tovarov. Okrem tých garantuje ochranu spotrebiteľov, spoluprácu zmluvných strán v otázkach vzdelávania, práce s mládežou, kultúry, technologického výskumu a vývoja, podnikania a pod. Z dohody sú vyradené oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, spoločnej colnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, vnútornej, daňovej a monetárnej politiky. \" The EEA Agreement does not cover the following EU policies: common agriculture and fisheries policies (although the EEA Agreement contains provisions on trade in agricultural and fish products); customs union; common trade policy; common foreign and security policy; justice and home affairs (the EEA EFTA States are however part of the Schengen area); direct and indirect taxation; or economic and monetary union. \" Legislatíva EHP je dynamická, jej základ tvorí Rímska zmluva , ale dohoda je kontinuálne doplnená o nové legislatívne úpravy EÚ (ako prílohy dohody). O tom, či nová legislatívna úprava od EÚ bude zapracovaná do dohody EHP, rozhoduje Spoločná komisia EHP . Členské krajiny EHP mimo EÚ pritom musia vypracovať stanovisko k danej úprave a anlayzovať ústavné a právne požiadavky. Úprava bude implementovaná len vtedy, keď bude považovaná za EHP relevantnú, tzn. týka sa oblasti, ktorá je riadená dohodou EHP. Z toho vyplýva, že členské krajiny EHP nepreberajú všetky európske legislatívne úpravy, preberajú len tie, ktoré sa týkajú oblastí z dohody EHP. V týchto oblastiach majú krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko aj právo vyjadriť si svoj názor prostredníctvom hlasovania v národnom parlamente: \" the EEA EFTA States have not transferred any legislative powers to the EEA Joint Committee. Occasionally, due to the content of a Joint Committee Decision (JCD), the constitution of one or more of the EEA EFTA States requires the approval of the national parliament (i.e. the ratification process) in order for the JCD to be binding. \" Bez súhlasu vlády alebo parlamentu týchto krajín dané úpravy nemôžu vstupovať do platnosti ( zoznam (.pdf) úprav, ktorým ešte nebol vyslovený súhlas v národných parlamentoch), ale tieto štáty nemajú reálnu možnosť vstupovať do legislatívneho procesu. Na druhej strane, môžu usmerňovať (.pdf) v Európskej komisii EHP relevantnú politiku: \"This opportunity is enshrined in the EEA Agreement as a right for representatives of the EEA EFTA States to participate in experts groups of the European Commission, and to submit EEA EFTA comments on upcoming legislation. While the EEA EFTA States use these opportunities to shape legislation actively, they have little influence on the final decision on the legislation on the EU side. \" Podľa portálu europskaunia.sk krajiny EHP preberajú 80 % legislatívy EÚ :\"Na rozdiel od vnútorného trhu EÚ však nie je EHP identitický s EÚ. A to aj napriek tomu že preberá 80 % európskej legislatívy. Na EHP sa nevzťahuje zavádzanie spoločnej meny, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, policajná a bezpečnostná spolupáca.\" Trojica krajín, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island prispievajú do projektu EEA Grant na podporu a posilnenie vzťahov s ďalšími krajinami v EHP a s cieľom znížiť ekonomické a sociálne odlišnosti. Na podpore v takejto podobe sa dohodli s Európskou komisiou. Z grantu sú podporované nasledujúce krajiny: Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Trojica krajín prispieva do programu v závislosti od ich veľkosti a ekonomických ukazovateľov. Na obdobie 2009-2014 bolo vyčlenených 993,5 miliónov eur, z toho 95,8 % platilo Nórsko, 3 % Island a 1,2 % Lichtenštajnsko. Od 2004 Nórsko spustilo aj ďalší podobný program, Norway Grants. V rámci Norway Grants v období 2009-2014 Nórsko prispelo s ďalšími 804 miliónmi eur pre krajiny, ktoré sa stali členmi únie v 2004, 2007 alebo v 2013.", "analysis_paragraphs": ["Nórsko, Lichtenštajnsko a Island tvoria spolu s členskými krajinami EÚ Európsky hospodársky priestor (EHP). Je pravdou, že tieto krajiny musia preberať legislatívne úpravy z EÚ, avšak nie celú legislatívu. Preberajú úpravy len pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore. Ľuboš Blaha hovorí pravdu, že tieto krajiny nemôžu spolurozhodovať o právnych úpravách, ale z dohody im vyplýva právo usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP relevantných oblastiach a implementáciu jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Európske krajiny, ktoré nepatria do EÚ sú Andorra, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Island, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Monako, Nórsko, Rusko, San Marino, Švajčiarsko, Ukrajina a Vatikán. Za členstvo kandidujúce krajiny, (potenciálne členské krajiny EÚ) sú Albánsko, Čierna Hora, Srbsko, Macedónsko, Turecko, Bosna a Kosovo. Ľuboš Blaha hovorí o Európskom hospodárskom priestore (EHP, anglicky EEA), ktorý vznikol v roku 1992 podpisom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (.pdf). Zmluvnými stranami tejto dohody sú členské krajiny EÚ, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko (Švajčiarsko, ktoré je členom Európskeho združenia voľného obchodu EZVO, anglicky EFTA, nie je signatárom dohody o EHP). Hlavným cieľom dohody je zabezpečiť jednotné práva a povinnosti pre obyvateľov členských krajín EHP. Dohoda granatuje tzv. štyri základné slobody pre jednotný trh: slobodný pohyb osôb, kapitálu, služieb a tovarov. Okrem tých garantuje ochranu spotrebiteľov, spoluprácu zmluvných strán v otázkach vzdelávania, práce s mládežou, kultúry, technologického výskumu a vývoja, podnikania a pod. Z dohody sú vyradené oblasti poľnohospodárstva, rybolovu, spoločnej colnej a bezpečnostnej politiky, spravodlivosti, vnútornej, daňovej a monetárnej politiky. \" The EEA Agreement does not cover the following EU policies: common agriculture and fisheries policies (although the EEA Agreement contains provisions on trade in agricultural and fish products); customs union; common trade policy; common foreign and security policy; justice and home affairs (the EEA EFTA States are however part of the Schengen area); direct and indirect taxation; or economic and monetary union. \" Legislatíva EHP je dynamická, jej základ tvorí Rímska zmluva , ale dohoda je kontinuálne doplnená o nové legislatívne úpravy EÚ (ako prílohy dohody). O tom, či nová legislatívna úprava od EÚ bude zapracovaná do dohody EHP, rozhoduje Spoločná komisia EHP . Členské krajiny EHP mimo EÚ pritom musia vypracovať stanovisko k danej úprave a anlayzovať ústavné a právne požiadavky. Úprava bude implementovaná len vtedy, keď bude považovaná za EHP relevantnú, tzn. týka sa oblasti, ktorá je riadená dohodou EHP. Z toho vyplýva, že členské krajiny EHP nepreberajú všetky európske legislatívne úpravy, preberajú len tie, ktoré sa týkajú oblastí z dohody EHP. V týchto oblastiach majú krajiny Nórsko, Island a Lichtenštajnsko aj právo vyjadriť si svoj názor prostredníctvom hlasovania v národnom parlamente: \" the EEA EFTA States have not transferred any legislative powers to the EEA Joint Committee. Occasionally, due to the content of a Joint Committee Decision (JCD), the constitution of one or more of the EEA EFTA States requires the approval of the national parliament (i.e. the ratification process) in order for the JCD to be binding. \" Bez súhlasu vlády alebo parlamentu týchto krajín dané úpravy nemôžu vstupovať do platnosti ( zoznam (.pdf) úprav, ktorým ešte nebol vyslovený súhlas v národných parlamentoch), ale tieto štáty nemajú reálnu možnosť vstupovať do legislatívneho procesu. Na druhej strane, môžu usmerňovať (.pdf) v Európskej komisii EHP relevantnú politiku: \"This opportunity is enshrined in the EEA Agreement as a right for representatives of the EEA EFTA States to participate in experts groups of the European Commission, and to submit EEA EFTA comments on upcoming legislation. While the EEA EFTA States use these opportunities to shape legislation actively, they have little influence on the final decision on the legislation on the EU side. \" Podľa portálu europskaunia.sk krajiny EHP preberajú 80 % legislatívy EÚ :\"Na rozdiel od vnútorného trhu EÚ však nie je EHP identitický s EÚ. A to aj napriek tomu že preberá 80 % európskej legislatívy. Na EHP sa nevzťahuje zavádzanie spoločnej meny, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, policajná a bezpečnostná spolupáca.\" Trojica krajín, Nórsko, Lichtenštajnsko a Island prispievajú do projektu EEA Grant na podporu a posilnenie vzťahov s ďalšími krajinami v EHP a s cieľom znížiť ekonomické a sociálne odlišnosti. Na podpore v takejto podobe sa dohodli s Európskou komisiou. Z grantu sú podporované nasledujúce krajiny: Bulharsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Španielsko. Trojica krajín prispieva do programu v závislosti od ich veľkosti a ekonomických ukazovateľov. Na obdobie 2009-2014 bolo vyčlenených 993,5 miliónov eur, z toho 95,8 % platilo Nórsko, 3 % Island a 1,2 % Lichtenštajnsko. Od 2004 Nórsko spustilo aj ďalší podobný program, Norway Grants. V rámci Norway Grants v období 2009-2014 Nórsko prispelo s ďalšími 804 miliónmi eur pre krajiny, ktoré sa stali členmi únie v 2004, 2007 alebo v 2013."], "analysis_date": "2016-04-23", "analysis_sources": {"text": ["nepatria", "Európskom hospodárskom priestore", "Dohody", "Zmluvnými stranami", "vyradené", "Rímska zmluva", "prílohy", "Spoločná komisia EHP", "zoznam", "usmerňovať", "europskaunia.sk", "EEA Grant", "dohodli", "Norway Grants"], "url": ["http://europa.eu/about-eu/countries/index_en.htm", "http://www.efta.int/eea", "http://www.efta.int/media/documents/legal-texts/eea/the-eea-agreement/Main%20Text%20of%20the%20Agreement/EEAagreement.pdf", "http://www.efta.int/eea/eea-agreement/eea-basic-features", "http://www.efta.int/eea/eea-agreement/eea-basic-features", "http://europa.eu/eu-law/decision-making/treaties/index_sk.htm", "http://www.efta.int/legal-texts/eea/annexes-to-the-agreement", "http://www.efta.int/eea/eea-institutions/eea-joint-committee", "http://www.efta.int/media/documents/legal-texts/eea/other-legal-documents/list-of-awaited-notifications/list-awaited-notifications.pdf", "http://www.efta.int/media/publications/fact-sheets/EEA-factsheets/EFTAFactsheetEuropeanEconomicAreaEEA.pdf", "http://www.europskaunia.sk/europsky_hospodarsky_priestor", "http://eeagrants.org/Who-we-are/EEA-Grants", "http://eeagrants.org/Results-data/Documents/Legal-documents/Agreements-on-the-EEA-and-Norway-Grants", "http://eeagrants.org/Who-we-are/Norway-Grants"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:21.711379+00:00"}
{"id": "vr31869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31869", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Keď zvýšime priame dane, ktoré sa znižovali za 23 rokov mimochodom o 23 %, kedysi sme mali 42% daň z príjmu, teraz máme 19%.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prezentácie Naile Prokešovej, poradkyne KOZ SR, dosahovali sadzby priamych daní na Slovensku skutočne v minulosti vyše 40 %. V prípade daní z príjmov fyzických osôb to bolo v roku 1993 až 45 % a v prípade daní z príjmu právnických osôb v niektorých prípadoch až 47 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prezentácie Naile Prokešovej, poradkyne KOZ SR, dosahovali sadzby priamych daní na Slovensku skutočne v minulosti vyše 40 %. V prípade daní z príjmov fyzických osôb to bolo v roku 1993 až 45 % a v prípade daní z príjmu právnických osôb v niektorých prípadoch až 47 %."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["prezentácie", "publikácie", "klesala"], "url": ["http://www.os-echo.cz/data/download/presentation_Naile_Prokokesova.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/EA_5_DPFO.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Publikacie/ea_2_dppo.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:34.541076+00:00"}
{"id": "49997", "numeric_id": 49997, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49997", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Práve SaS-ka dane podnikateľom zdvihla. Tie, ktoré som zaviedol pre firmy s obratom do 100 000 EUR, práve poslanec Viskupič zdvihol opäť na 19 % daň z príjmu.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko hovorí o novele zákona o dani z príjmov, ktorú NR SR prijala 30. novembra 2020. Prijatie novely zákona bolo odôvodnené transpozíciou Smernice EÚ. Pôvodné znenie zákona predložil Igor Matovič ako vtedajší premiér spolu s vtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom. Znenie o navýšení dane z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré Dankov návrh znížil na 15 %, bolo do návrhu zákona pridané na základe pozmeňujúceho návrhu Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol toho času Marián Viskupič. Za finálnu podobu novely zákona o dani z príjmov, vrátane zníženia hranice príjmov umožňujúcej uplatnenie nižšej sadzby dane, hlasovali poslanci klubov OĽaNO (dnes Slovensko), SME RODINA, Za ľudí a poslanci SaS. Novela tak zvýšila sadzbu dane pre časť tých živnostníkov a eseročky, ktorým Dankov návrh umožňoval 15 % sadzbu dane na 19 % až 25 % pre živnostníkov a 21 % pre eseročky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAndrej Danko poukazuje na zmenu zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil na prelome rokov 2020 a 2021. Táto legislatívna úprava nadviazala na predchádzajúci krok SNS, keď sa počas Dankovho pôsobenia v koalícii zaviedla 15 % sadzba dane z príjmov pre malé firmy a SZČO s obratom do 100-tisíc eur. Zmena, ktorú kritizuje, však túto hranicu zúžila.\n\nPôvodný návrh zákona predložila vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom a ministrom financií Eduardom Hegerom. Išlo o legislatívu, ktorej účelom bola transpozícia smernice EÚ o zamedzení daňovým únikom cez tzv. hybridné nesúlady. Samotné zvýšenie dane sa však do zákona dostalo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu parlamentného Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol v tom čase Marián Viskupič (SaS).\n\nKľúčovou zmenou bolo zníženie hranice pre uplatnenie 15 % dane – z pôvodných 100 000 eur ročných príjmov na 49 790 eur. Nové znenie zákona totiž namiesto pôvodného znenia určujúceho hornú hranicu obratu vo výške do 100-tisíc eur, ktorá umožňovala zníženú sadzu dane, odkazuje na určenie hranice výšky zdaniteľného príjmu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je pre účely vykonávania tohto paragrafu je § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý určuje hranicu uplatnenia 15 % dane na sumu neprevyšujúcu 49 790 eur. Nad touto hranicou sa začali uplatňovať vyššie sadzby: pre SZČO 19 až 25 % a pre právnické osoby 21 %.\n\nTáto zmena však nebola súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona. Zmeny sa do zákona dostali pozmeňujúcim návrhom parlamentného Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol toho času Marián Viskupič (bod 9).\n\nTáto novela upravovala sadzbu platnú od januára 2020, ktorú presadil Andrej Danko ako predseda SNS, a podľa ktorej sa v priebehu roku 2020 sadzbou 15 % zdaňovali príjmy eseročiek a SZČO do maximálne 100-tisíc eur.\n\nFinálne znenie zákona bolo parlamentom schválené 2. decembra 2020, a hlasovali zaň poslanci klubov OĽaNO (dnes Slovensko), SME RODINA, Za ľudí a poslanci SaS.\n\nPodľa dôvodovej správy bol vládny návrh zákona súčasťou transpozície práva EÚ podľa Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017. Transpozícia sa mala konkrétne týkať článku 9a Smernice Rady EÚ o reverzných hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Transpozícia je proces, ktorým sa smernice EÚ povinne začleňujú do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov EÚ, a je vyžadovaný v rámci stanoveného termínu. V opačnom prípade je členskému štátu určená paušálna pokuta ( čl. 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ).", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko hovorí o novele zákona o dani z príjmov, ktorú NR SR prijala 30. novembra 2020. Prijatie novely zákona bolo odôvodnené transpozíciou Smernice EÚ. Pôvodné znenie zákona predložil Igor Matovič ako vtedajší premiér spolu s vtedajším ministrom financií Eduardom Hegerom. Znenie o navýšení dane z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré Dankov návrh znížil na 15 %, bolo do návrhu zákona pridané na základe pozmeňujúceho návrhu Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol toho času Marián Viskupič. Za finálnu podobu novely zákona o dani z príjmov, vrátane zníženia hranice príjmov umožňujúcej uplatnenie nižšej sadzby dane, hlasovali poslanci klubov OĽaNO (dnes Slovensko), SME RODINA, Za ľudí a poslanci SaS. Novela tak zvýšila sadzbu dane pre časť tých živnostníkov a eseročky, ktorým Dankov návrh umožňoval 15 % sadzbu dane na 19 % až 25 % pre živnostníkov a 21 % pre eseročky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Andrej Danko poukazuje na zmenu zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil na prelome rokov 2020 a 2021. Táto legislatívna úprava nadviazala na predchádzajúci krok SNS, keď sa počas Dankovho pôsobenia v koalícii zaviedla 15 % sadzba dane z príjmov pre malé firmy a SZČO s obratom do 100-tisíc eur. Zmena, ktorú kritizuje, však túto hranicu zúžila.", "Pôvodný návrh zákona predložila vláda na čele s premiérom Igorom Matovičom a ministrom financií Eduardom Hegerom. Išlo o legislatívu, ktorej účelom bola transpozícia smernice EÚ o zamedzení daňovým únikom cez tzv. hybridné nesúlady. Samotné zvýšenie dane sa však do zákona dostalo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu parlamentného Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol v tom čase Marián Viskupič (SaS).", "Kľúčovou zmenou bolo zníženie hranice pre uplatnenie 15 % dane – z pôvodných 100 000 eur ročných príjmov na 49 790 eur. Nové znenie zákona totiž namiesto pôvodného znenia určujúceho hornú hranicu obratu vo výške do 100-tisíc eur, ktorá umožňovala zníženú sadzu dane, odkazuje na určenie hranice výšky zdaniteľného príjmu podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je pre účely vykonávania tohto paragrafu je § 4 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý určuje hranicu uplatnenia 15 % dane na sumu neprevyšujúcu 49 790 eur. Nad touto hranicou sa začali uplatňovať vyššie sadzby: pre SZČO 19 až 25 % a pre právnické osoby 21 %.", "Táto zmena však nebola súčasťou pôvodného vládneho návrhu zákona. Zmeny sa do zákona dostali pozmeňujúcim návrhom parlamentného Výboru pre financie a rozpočet, ktorého predsedom bol toho času Marián Viskupič (bod 9).", "Táto novela upravovala sadzbu platnú od januára 2020, ktorú presadil Andrej Danko ako predseda SNS, a podľa ktorej sa v priebehu roku 2020 sadzbou 15 % zdaňovali príjmy eseročiek a SZČO do maximálne 100-tisíc eur.", "Finálne znenie zákona bolo parlamentom schválené 2. decembra 2020, a hlasovali zaň poslanci klubov OĽaNO (dnes Slovensko), SME RODINA, Za ľudí a poslanci SaS.", "Podľa dôvodovej správy bol vládny návrh zákona súčasťou transpozície práva EÚ podľa Smernice Rady (EU) 2017/952 z 29. mája 2017. Transpozícia sa mala konkrétne týkať článku 9a Smernice Rady EÚ o reverzných hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Transpozícia je proces, ktorým sa smernice EÚ povinne začleňujú do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov EÚ, a je vyžadovaný v rámci stanoveného termínu. V opačnom prípade je členskému štátu určená paušálna pokuta ( čl. 260 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ)."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "schválil", "zaviedla", "predložila", "zníženie", "odkazuje", "§ 4 ods. 1", "nebola", "pôvodného", "pozmeňujúcim", "presadil", "schválené", "súčasťou transpozície", "článku 9a", "čl. 260 ods. 3"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=199", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=45029", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/416/20210101.html#predpis.clanok-1.bod-19", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18659/1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/416/20210101.html#predpis.clanok-1.bod-19", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/416/20210101.html#predpis.clanok-1.bod-19", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-1", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/15-sadzba-dane-2021-mikrodanovnik", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25203/1", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=485532", "https://e.dennikn.sk/2196988/kto-na-buduci-rok-dosiahne-na-atraktivnu-15-percentnu-dan-z-prijmov/#:~:text=Ni%C5%BE%C5%A1iu%20da%C5%88%20presadil%20%C5%A1%C3%A9f%20SNS%20Andrej%20Danko.%20V%C2%A0roku%202020%20sa%20sadzbou%2015%20%25%20zda%C5%88ovali%20pr%C3%ADjmy%20esero%C4%8Diek%20a%C2%A0SZ%C4%8CO%20do%20maxim%C3%A1lne%20100%2Dtis%C3%ADc%20eur.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=45029", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=482339#:~:text=zoznam%20transponovan%C3%BDch%20predpisov%3A-,%C4%8Cl%C3%A1nok,2016/1164%2C%20pokia%C4%BE%20ide%20o%20hybridn%C3%A9%20nes%C3%BAlady%20s%20tret%C3%ADmi%20krajinami.,-Term%C3%ADn%20za%C4%8Diatku%20a", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32017L0952#:~:text=sa%20tieto%20%C4%8Dl%C3%A1nky%3A-,%E2%80%9E%C4%8Cl%C3%A1nok%C2%A09a,nezda%C5%88uje%20pod%C4%BEa%20pr%C3%A1vnych%20predpisov%20dan%C3%A9ho%20%C4%8Dlensk%C3%A9ho%20%C5%A1t%C3%A1tu%20alebo%20akejko%C4%BEvek%20inej%20jurisdikcie.,-2.%C2%A0%C2%A0%C2%A0Odsek%201", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=celex:12016E260#:~:text=3.%C2%A0%C2%A0%C2%A0Ak%20Komisia,podmienkach%20za%20primeran%C3%A9."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:32.431596+00:00"}
{"id": "vr25479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25479", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Len na úroky, pán kolega, nie na istinu, 1 miliarda 400 miliónov ide na budúci rok.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť :\n\n\" V roku 2013 plánuje verejná správa minúť spolu 27,6 miliardy eur. Bezmála polovica z tejto sumy pôjde na sociálne transfery – teda dôchodky, poistné za vybraných verejných zamestnancov, štátne sociálne dávky a iné. Na platy zamestnancov minie štát 4,7 miliardy eur, čo je viac ako na tovary a služby (3,4 miliardy), kapitálové výdavky (1,7 miliardy) či úrokové náklady správy štátneho dlhu (1,4 miliardy). \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť :", "\" V roku 2013 plánuje verejná správa minúť spolu 27,6 miliardy eur. Bezmála polovica z tejto sumy pôjde na sociálne transfery – teda dôchodky, poistné za vybraných verejných zamestnancov, štátne sociálne dávky a iné. Na platy zamestnancov minie štát 4,7 miliardy eur, čo je viac ako na tovary a služby (3,4 miliardy), kapitálové výdavky (1,7 miliardy) či úrokové náklady správy štátneho dlhu (1,4 miliardy). \""], "analysis_date": "2013-09-24", "analysis_sources": {"text": ["1,4 miliardy eur", "Rady pre rozpočtovú zodpovednosť"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=597", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/170/rozpocet-verejnej-spravy-na-roky-2013-2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:47.458347+00:00"}
{"id": "vr34182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34182", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zároveň (novelou volebných zákonov, pozn.) sú zakázané akékoľvek občianske kampane akékoľvek porušenie zákona, to znamená, všetkých moratorií, limitov financovania, ktoré tento zákon zavádza, je pod kontrolou ministra financií, čiastočne ministra vnútra.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že Ministerstvo vnútra, ako aj Ministerstvo financií majú kontrolu nad dodržiavaním moratória volieb a financovaním kampane. Taktiež je pravdou, že novela zákona zakazuje občianske kampane na podporu alebo neprospech politických strán, hnutí a prezidentských kandidátov po ohlásení volieb, teda začiatku volebnej kampane. Podľa Článku I. odseku (3) a (4) sa zakazujú počas volebnej kampane, ktorá začína vyhlásením volieb, činnosti iných subjektov definovaných v (3) (politické strany a hnutia a kandidátov na prezidenta) na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov. Je teda pravdou, že začiatkom volebnej kampane sa zakazujú akékoľvek občianske kampane na podporu resp. neprospech politických strán alebo kandidátov. Čl. I. odsek (3) a (4): \"(3) Po zaregistrovaní kandidátnych listín politických strán a politických hnutí (ďalej len „politická strana“) a koalícií politických strán a po zaregistrovaní kandidátov môžu viesť volebnú kampaň len politické strany, ktorých kandidátne listiny boli zaregistrované a zaregistrovaní kandidáti. Po prijatí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kandidát na funkciu prezidenta“) môžu viesť volebnú kampaň len politické strany a kandidáti na funkciu prezidenta. (4) Činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 3 na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje .\" Informácie uvedené na stránke Ministerstva vnútra potvrdzujú, že kontrolu bude naozaj vykonávať ministerstvo vnútra aj ministerstvo financií. \"Zákon navrhuje zveriť kontrolu a udeľovanie sankcií vo forme správnych deliktov kompetentným orgánom: pri porušení všeobecných pravidiel - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pravidiel týkajúcich sa médií - Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, Rade pre vysielanie a retransmisiu alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane - Ministerstvu financií Slovenskej republiky \" Novela zákona o volebnej kampani v § 17 Správne delikty dáva Ministerstvo financií a Ministerstvu vnútra značné kompetencie. Ide aj o udeľovanie pokút za prekročenie moratória a limitov a spôsobov financovania. § 17 Správne delikty (1) Ministerstvo vnútra uloží politickej strane pokutu od 30 000 eur do 300 000 eur, ak politická strana a) vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo b) poruší povinnosť podľa § 14 alebo zákaz podľa § 16. (2) Ministerstvo financií uloží politickej strane pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur, ak politická strana a) prekročí prípustnú sumu nákladov podľa § 3 ods. 1 a § 6 ods. 17, b) nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3, 5, alebo ods. 6, c) nedoručí doklady alebo neposkytne informáciu podľa § 3 ods. 10, d) nezverejní predbežnú a záverečnú správu spôsobom podľa § 4 ods. 4 a 7, e) nedoručí predbežnú a záverečnú správu podľa § 4 ods. 8 alebo f) nesplní inú povinnosť uloženú týmto zákonom. (3) Ministerstvo vnútra uloží kandidátovi na funkciu prezidenta pokutu od 5 000 eur do 50 000 eur, ak a) vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo b) poruší povinnosť podľa § 14 alebo zákaz podľa § 16. ... Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že Ministerstvo vnútra, ako aj Ministerstvo financií majú kontrolu nad dodržiavaním moratória volieb a financovaním kampane. Taktiež je pravdou, že novela zákona zakazuje občianske kampane na podporu alebo neprospech politických strán, hnutí a prezidentských kandidátov po ohlásení volieb, teda začiatku volebnej kampane. Podľa Článku I. odseku (3) a (4) sa zakazujú počas volebnej kampane, ktorá začína vyhlásením volieb, činnosti iných subjektov definovaných v (3) (politické strany a hnutia a kandidátov na prezidenta) na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov. Je teda pravdou, že začiatkom volebnej kampane sa zakazujú akékoľvek občianske kampane na podporu resp. neprospech politických strán alebo kandidátov. Čl. I. odsek (3) a (4): \"(3) Po zaregistrovaní kandidátnych listín politických strán a politických hnutí (ďalej len „politická strana“) a koalícií politických strán a po zaregistrovaní kandidátov môžu viesť volebnú kampaň len politické strany, ktorých kandidátne listiny boli zaregistrované a zaregistrovaní kandidáti. Po prijatí návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kandidát na funkciu prezidenta“) môžu viesť volebnú kampaň len politické strany a kandidáti na funkciu prezidenta. (4) Činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 3 na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje .\" Informácie uvedené na stránke Ministerstva vnútra potvrdzujú, že kontrolu bude naozaj vykonávať ministerstvo vnútra aj ministerstvo financií. \"Zákon navrhuje zveriť kontrolu a udeľovanie sankcií vo forme správnych deliktov kompetentným orgánom: pri porušení všeobecných pravidiel - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pravidiel týkajúcich sa médií - Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, Rade pre vysielanie a retransmisiu alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane - Ministerstvu financií Slovenskej republiky \" Novela zákona o volebnej kampani v § 17 Správne delikty dáva Ministerstvo financií a Ministerstvu vnútra značné kompetencie. Ide aj o udeľovanie pokút za prekročenie moratória a limitov a spôsobov financovania. § 17 Správne delikty (1) Ministerstvo vnútra uloží politickej strane pokutu od 30 000 eur do 300 000 eur, ak politická strana a) vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo b) poruší povinnosť podľa § 14 alebo zákaz podľa § 16. (2) Ministerstvo financií uloží politickej strane pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur, ak politická strana a) prekročí prípustnú sumu nákladov podľa § 3 ods. 1 a § 6 ods. 17, b) nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3, 5, alebo ods. 6, c) nedoručí doklady alebo neposkytne informáciu podľa § 3 ods. 10, d) nezverejní predbežnú a záverečnú správu spôsobom podľa § 4 ods. 4 a 7, e) nedoručí predbežnú a záverečnú správu podľa § 4 ods. 8 alebo f) nesplní inú povinnosť uloženú týmto zákonom. (3) Ministerstvo vnútra uloží kandidátovi na funkciu prezidenta pokutu od 5 000 eur do 50 000 eur, ak a) vedie volebnú kampaň po čase ustanovenom v § 2 ods. 2 alebo b) poruší povinnosť podľa § 14 alebo zákaz podľa § 16. ... Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=zakladne-principy-navrhovanych-pravnych-uprav-k-volbam-volebnej-kampani-a-politickym-stranam"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:13.707876+00:00"}
{"id": "vr37376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37376", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nikde na svete nerástla korupcia tak, ako rástla za vlády Roberta Fica na Slovensku.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre porovnanie nebudeme môcť využiť Global Competitiveness Report z dielne World Economic Forum, na ktoré sa Mikloš často a rád odvoláva, keďže táto správa z roku 2007 (a skôr) nie je celá dostupná na webe pre porovnanie s aktuálnym hodnotením. Pre ilustráciu si vystačíme s Corruption Perception Index (CPI) od Transparency International a Governance Indicators od Svetovej Banky . V oboch prípadoch sa nejedná o priame meranie miery korupcie, v prípade CPI ide o jej vnímanie, v prípade Governance Indocators ide o kategóriu Control of Corruption , ktorá hovorí niečo podobné ako CPI - capturing perceptions of the extent to which public power is exercised for private gain, including both petty and grand forms of corruption, as well as \"capture\" of the state by elites and private interests. V prípade CPI dosiahlo Slovensko v roku 2007 hodnotenie 4,9 (čím viac na škále od 0 do 10, tým lepšie) a umiestnilo sa na 49. mieste. V roku 2010 bolo skóre 4,3, čo znamená 59 miesto. Ide teda o 12,24% percentný prepad v bodovom hodnotení. Pre príklady krajín, ktoré sú na tom horšie ako Slovensko po rokoch vlády Fica nemusíme hľadať veľmi dlho, keďže Ivan Mikloš stanovil kritériom „nikde na svete“ pomerne široké možnosti. Ak sa pozrieme napríklad na taký Afganistan, Slovensko je v porovnaní s ním na tom stále pomerne dobre. V roku 2007 hodnotenie 1,8, v roku 2010 1,4 - pokles o 22,22%. Pre príklady zhoršenia väčšieho ako to, ktoré nastalo na Slovensku ale nemusíme chodiť až do Afganistanu. Stále sme „lepší“ aj ako Taliansko (2007: 5,2; 2010: 3,9; pokles o 25%). Governance Indicators Slovensku v roku 2007 v kategórii Control of Corruption pripísali hodnotu 0,397, v roku 2009 to bolo 0,325 (na škále -2,5 a +2,5; čím viac, tým lepšie). Ide teda o zhoršenie za dva roky o 18,13%. V tomto hodnotení sa Afganistan nezhoršil až tak, ako Slovensko (zmena o 6,36%, ale v roku 2009 stále v zápore na -1,57), Taliansko sa ale javí ako jasný favorit so zhoršením o 81, 48% (v 2007 0,27 a 0,05 v 2009).", "analysis_paragraphs": ["Pre porovnanie nebudeme môcť využiť Global Competitiveness Report z dielne World Economic Forum, na ktoré sa Mikloš často a rád odvoláva, keďže táto správa z roku 2007 (a skôr) nie je celá dostupná na webe pre porovnanie s aktuálnym hodnotením. Pre ilustráciu si vystačíme s Corruption Perception Index (CPI) od Transparency International a Governance Indicators od Svetovej Banky . V oboch prípadoch sa nejedná o priame meranie miery korupcie, v prípade CPI ide o jej vnímanie, v prípade Governance Indocators ide o kategóriu Control of Corruption , ktorá hovorí niečo podobné ako CPI - capturing perceptions of the extent to which public power is exercised for private gain, including both petty and grand forms of corruption, as well as \"capture\" of the state by elites and private interests. V prípade CPI dosiahlo Slovensko v roku 2007 hodnotenie 4,9 (čím viac na škále od 0 do 10, tým lepšie) a umiestnilo sa na 49. mieste. V roku 2010 bolo skóre 4,3, čo znamená 59 miesto. Ide teda o 12,24% percentný prepad v bodovom hodnotení. Pre príklady krajín, ktoré sú na tom horšie ako Slovensko po rokoch vlády Fica nemusíme hľadať veľmi dlho, keďže Ivan Mikloš stanovil kritériom „nikde na svete“ pomerne široké možnosti. Ak sa pozrieme napríklad na taký Afganistan, Slovensko je v porovnaní s ním na tom stále pomerne dobre. V roku 2007 hodnotenie 1,8, v roku 2010 1,4 - pokles o 22,22%. Pre príklady zhoršenia väčšieho ako to, ktoré nastalo na Slovensku ale nemusíme chodiť až do Afganistanu. Stále sme „lepší“ aj ako Taliansko (2007: 5,2; 2010: 3,9; pokles o 25%). Governance Indicators Slovensku v roku 2007 v kategórii Control of Corruption pripísali hodnotu 0,397, v roku 2009 to bolo 0,325 (na škále -2,5 a +2,5; čím viac, tým lepšie). Ide teda o zhoršenie za dva roky o 18,13%. V tomto hodnotení sa Afganistan nezhoršil až tak, ako Slovensko (zmena o 6,36%, ale v roku 2009 stále v zápore na -1,57), Taliansko sa ale javí ako jasný favorit so zhoršením o 81, 48% (v 2007 0,27 a 0,05 v 2009)."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Corruption Perception Index (CPI) od Transparency International", "Governance Indicators od Svetovej Banky", "v roku 2007", "V roku 2010", "Governance Indicators"], "url": ["http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2010", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/index.asp", "http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2007", "http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2010/results", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/mc_countries.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:17.632678+00:00"}
{"id": "vr38761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38761", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda Slovenskej republiky zachovala kontinuitu opäť predchádzajúceho rozhodnutia o vytvorení takzvaného Eurovalu 1, čo je systém ručiteľstva. My ručíme za poskytnutie pôžičky z tohto mechanizmu pre krajiny, ktoré by mali problém. Ale my nepožičiavame. My sme ručitelia.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa schváleného návrhu Slovensko vyslovilo súhlas len s tým, že v rámci Európskeho stabilizačného finančného nástroja (alias Eurovalu) bude len ručiť za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti. Samotná pôžička pre Grécko bola odmietnutá . TASR : Na vytvorení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo finančných ťažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa schváleného návrhu Slovensko vyslovilo súhlas len s tým, že v rámci Európskeho stabilizačného finančného nástroja (alias Eurovalu) bude len ručiť za pôžičky poskytnuté krajinám eurozóny, ktoré majú finančné ťažkosti. Samotná pôžička pre Grécko bola odmietnutá . TASR : Na vytvorení Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF) sa dohodli ministri financií EÚ v máji 2010. Únia spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) prostredníctvom tohto mechanizmu poskytne záruky krajinám vo finančných ťažkostiach až do sumy 750 miliárd eur. \""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "odmietnutá", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=29", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=30", "http://spravy.pravda.sk/minister-financii-podpisal-euroval-d65-/sk_domace.asp?c=A100715_164722_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:23.027880+00:00"}
{"id": "vr36329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36329", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To, čo tu bolo, nebola sociálna politika. To boli záujmy niektorých zabaľované do obálky alebo krabičky pod názvom sociálna politika. Napríklad sociálne podniky, za ktoré teraz štát musí vracať Bruselu veľké peniaze.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako Sme citovalo Radičovú : \"Slovensko je povinné vrátiť všetky neoprávnené výdavky, ktoré boli zistené na základe misií,\" konštatovala počas Hodiny otázok v parlamente premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Druhým problémom boli pilotné sociálne podniky, pre ktoré musí SR do únie vrátiť 2,75 milióna eur. S podnikmi bola zazmluvnená suma 23 milióny eur, z toho 11,2 bolo vyplatených prostredníctvom zálohových platieb zo štátnej kasy. Z tohto objemu predložili podniky iba na 3,2 milióna eur účtovné doklady. Rovnakú správu priniesli i Hospodárske noviny.", "analysis_paragraphs": ["Ako Sme citovalo Radičovú : \"Slovensko je povinné vrátiť všetky neoprávnené výdavky, ktoré boli zistené na základe misií,\" konštatovala počas Hodiny otázok v parlamente premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Druhým problémom boli pilotné sociálne podniky, pre ktoré musí SR do únie vrátiť 2,75 milióna eur. S podnikmi bola zazmluvnená suma 23 milióny eur, z toho 11,2 bolo vyplatených prostredníctvom zálohových platieb zo štátnej kasy. Z tohto objemu predložili podniky iba na 3,2 milióna eur účtovné doklady. Rovnakú správu priniesli i Hospodárske noviny."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["Sme citovalo Radičovú", "Rovnakú správu priniesli i Hospodárske noviny."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5593847/radicova-unii-musime-vratit-viac-ako-13-milionov-eur.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-47116500-za-chyby-ficovej-vlady-vratime-bruselu-13-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:49.616986+00:00"}
{"id": "42874", "numeric_id": 42874, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42874", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nominácia p. Miškanina za hlavného kontrolóra v hlavnom meste, ktorý je evidentne nominant Smeru, ktorý teraz pre Smer šéfuje Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, kandidoval za Smer, SNS, HZD,...", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Marián Miškanin v minulosti v komunálnej politike kandidoval do rôznych funkcií, avšak ako nezávislý s podporou strán SMER, HZD, a SNS. Za prezidenta Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ho vymenoval nominant strany SMER-SD, bývalý riaditeľ Finančnej správy František Imrecze, avšak do funkcie hlavného kontrolóra Bratislavy nebol nominovaný, ale zvolený poslancami mestského zastupiteľstva verejnou voľbou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Z uznesenia mestského zastupiteľstva Bratislavy o vyhlásení voľby mestského kontrolóra vyplýva, že uchádzači o tento post odovzdávali písomné prihlášky magistrátu mesta. Prihlášky následne vyhodnotila komisia zložená z poslancov zastupiteľstva. Voľba nového hlavného kontrolóra prebehla verejne, podľa náležitostí zákona o obecnom zriadení. Výsledky hlasovania sú dostupné na webe mestského zastupiteľstva. Nedá sa preto hovoriť o „ nominácii p. Miškanina za hlavného kontrolóra v hlavnom meste “. Marián Miškanin v roku 2006 neúspešne kandidoval za poslanca do miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Petržalka s podporou strán SMER-SD, SMK a Strany zelených. V roku 2007 sa stal prednostom miestneho úradu Petržalky, vymenoval ho vtedajší starosta Milan Ftáčnik, ktorý kandidoval za SMER-SD. V roku 2010 Miškanin neúspešne kandidoval za starostu Petržalky s podporou strán SMER-SD, Strany zelených, HZD a SNS. Neskôr pôsobil ako riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. Do tejto funkcie Ftáčnik kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou strany SMER-SD. Na predvolebnú kampaň mu Smer prispel sumou 50 tisíc eur. V decembri 2012 Miškanin podal výpoveď a z postu riaditeľa kancelárie primátora odišiel. V roku 2014 opäť neúspešne kandidoval za miestneho poslanca Petržalky, tento krát ako nezávislý . Riaditeľa Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (DÚ VDS) podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov č. 479/2009 Z.z . vymenováva prezident finančnej správy. Tým bol od mája 2012 František Imrecze, ktorého vymenoval vtedajší minister financií za Smer Peter Kažimír. Miškanin sa riaditeľom DÚ VDS stal začiatkom roka 2017 ( pdf ., s. 9).", "analysis_paragraphs": ["Marián Miškanin v minulosti v komunálnej politike kandidoval do rôznych funkcií, avšak ako nezávislý s podporou strán SMER, HZD, a SNS. Za prezidenta Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty ho vymenoval nominant strany SMER-SD, bývalý riaditeľ Finančnej správy František Imrecze, avšak do funkcie hlavného kontrolóra Bratislavy nebol nominovaný, ale zvolený poslancami mestského zastupiteľstva verejnou voľbou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Z uznesenia mestského zastupiteľstva Bratislavy o vyhlásení voľby mestského kontrolóra vyplýva, že uchádzači o tento post odovzdávali písomné prihlášky magistrátu mesta. Prihlášky následne vyhodnotila komisia zložená z poslancov zastupiteľstva. Voľba nového hlavného kontrolóra prebehla verejne, podľa náležitostí zákona o obecnom zriadení. Výsledky hlasovania sú dostupné na webe mestského zastupiteľstva. Nedá sa preto hovoriť o „ nominácii p. Miškanina za hlavného kontrolóra v hlavnom meste “. Marián Miškanin v roku 2006 neúspešne kandidoval za poslanca do miestneho zastupiteľstva v bratislavskej mestskej časti Petržalka s podporou strán SMER-SD, SMK a Strany zelených. V roku 2007 sa stal prednostom miestneho úradu Petržalky, vymenoval ho vtedajší starosta Milan Ftáčnik, ktorý kandidoval za SMER-SD. V roku 2010 Miškanin neúspešne kandidoval za starostu Petržalky s podporou strán SMER-SD, Strany zelených, HZD a SNS. Neskôr pôsobil ako riaditeľ kancelárie primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. Do tejto funkcie Ftáčnik kandidoval ako nezávislý kandidát s podporou strany SMER-SD. Na predvolebnú kampaň mu Smer prispel sumou 50 tisíc eur. V decembri 2012 Miškanin podal výpoveď a z postu riaditeľa kancelárie primátora odišiel. V roku 2014 opäť neúspešne kandidoval za miestneho poslanca Petržalky, tento krát ako nezávislý . Riaditeľa Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (DÚ VDS) podľa zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov č. 479/2009 Z.z . vymenováva prezident finančnej správy. Tým bol od mája 2012 František Imrecze, ktorého vymenoval vtedajší minister financií za Smer Peter Kažimír. Miškanin sa riaditeľom DÚ VDS stal začiatkom roka 2017 ( pdf ., s. 9)."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "webe", "podporou", "vymenoval", "kandidoval", "podporou", "pôsobil", "podporou", "prispel", "výpoveď", "nezávislý", "479/2009 Z.z", "vymenoval", "pdf"], "url": ["https://bratislava.blob.core.windows.net/media/Default/Dokumenty/Vyhl%C3%A1senie_vo%C4%BEby_mestsk%C3%BD%20kontrol%C3%B3r-1.pdf", "https://zastupitelstvo.bratislava.sk/mestske-zastupitelstvo-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-zasadnutie-25042019/bod-4/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/4800-petrzalka-zoznam-kandidatov", "https://domov.sme.sk/c/3376534/miskanin-je-oficialne-prednostom-uradu-v-petrzalke.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/4800-petrzalka-zoznam-kandidatov", "https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2012/08/vysledky_starosta.pdf", "http://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20190429TBB00302", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/24906-milana-ftacnika-podporuju-fico-a-smer-sd", "https://bratislava.sme.sk/c/5767801/smer-dal-ftacnikovi-50-tisic.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/33517-primatora-opustil-dalsi-blizky-spolupracovnik", "https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2012/08/Vyhlasenie_kandidatury_na_poslancov_MZ.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/479/20190601.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/novy-prezident-financnej-spravy-sr-bu/7691-clanok.html", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Financna_sprava/Casopisy/fa/2017/FA_2017_03.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:34.406330+00:00"}
{"id": "48169", "numeric_id": 48169, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48169", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Získal (Žilinka, pozn.) výraznú väčšinu nad ústavnou, okolo 130 hlasov.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná rada Slovenskej republiky volila generálneho prokurátora 3. decembra 2020. Víťaz Maroš Žilinka získal 132 hlasov, pričom za neho hlasovali poslanci koalície aj opozície. Ústavná väčšina na Slovensku predstavuje 90 a viac poslaneckých hlasov, čo sa Žilinkovi pri jeho zvolení podarilo výrazne prekonať, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národná rada Slovenskej republiky volila generálneho prokurátora 3. decembra 2020. Víťaz Maroš Žilinka získal 132 hlasov, pričom za neho hlasovali poslanci koalície aj opozície. Ústavná väčšina na Slovensku predstavuje 90 a viac poslaneckých hlasov, čo sa Žilinkovi pri jeho zvolení podarilo výrazne prekonať, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["volila", "predstavuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=45079", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:51.567444+00:00"}
{"id": "vr14748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14748", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Sme najstaršia pravicová strana (v novozvolenom parlamente, pozn.)...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SNS, ktorá sa definuje ako stredopravá bola založená už v marci 1990. SaS vznikla v roku 2009 rovnako ako strana Most-Híd . SaS však bola založená už vo februári a Most-Híd v júni (.pdf). Ďalšie pravicové strany ktoré uspeli v posledných voľbách boli založené až v neskorších rokoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SNS, ktorá sa definuje ako stredopravá bola založená už v marci 1990. SaS vznikla v roku 2009 rovnako ako strana Most-Híd . SaS však bola založená už vo februári a Most-Híd v júni (.pdf). Ďalšie pravicové strany ktoré uspeli v posledných voľbách boli založené až v neskorších rokoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["definuje", "vznikla", "Most-Híd", "februári", "júni", "júni 2014", "úmysel", "zaregistrovaná", "začal", "Registri politických strán a politických hnutí", "začala", "vnímaná", "označil", "uviedol", "definície", "význam", "hodnotiť", "registry"], "url": ["http://www.sns.sk/o-nas-2/strucne-o-sns/", "http://www.strana-sas.sk/strana", "http://www.most-hid.sk/sk/o-strane", "http://www.strana-sas.sk/file/3293/Bro%C5%BE%C3%BArka%20SaS.pdf", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/downloadable-files/1826%20dn%C3%AD.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320750-prochazkovu-stranu-siet-uz-zaregistrovali/", "http://aktualne2015.atlas.sk/matovic-uz-na-kandidatke-sas-nebude-zaklada-stranu/slovensko/politika/", "http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=201471", "http://domov.sme.sk/c/6518597/lipsic-zaklada-hnutie-nova-vacsina-chce-vyhrat-volby.html", "http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=200623", "http://domov.sme.sk/c/8089324/kollar-vracia-stranu-nasmu-kraju-a-zaklada-novu-sme-rodina-boris-kollar.html", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385354-analyza-od-pravicovych-cez-lavu-k-lavopravej-vlade/", "http://www.teraz.sk/slovensko/danko-sns-spolupraca-vlada-smer/186629-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386163-vysmievana-sns-je-zrazu-pre-pravicu-nevesta/", "http://www.sns.sk/o-nas-2/strucne-o-sns/", "http://www.theatlantic.com/politics/archive/2014/06/the-left-right-political-spectrum-is-bogus/373139/", "http://www.diffen.com/difference/Left_Wing_vs_Right_Wing", "http://www.ives.sk/registre/startps.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:57.837160+00:00"}
{"id": "49319", "numeric_id": 49319, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49319", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Počas tých prvých troch rokov, kedy sme mali tie najväčšie krízy, paradoxne sa Slovenská republika prvýkrát dostala medzi tú elitnú skupinu v rámci Európskej únie, že prvýkrát sme mali nižší deficit hospodárenia, čiže menšie zadlžovanie, ako je priemerná krajina Európskej únie.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit štátneho rozpočtu v porovnaní s priemerným deficitom v Európskej únii bol vyšší už v rokoch 2004 a 2013, nie je preto pravda, že prvýkrát sa nad priemer EÚ dostal v roku 2020.\n\nOECD Chart: General government deficit, Total, % of GDP, Annual, 2000 – 2022\n\nV roku 2020 bol deficit štátneho rozpočtu na úrovni 5,4 % HDP, priemer krajín EÚ bol 6,7. V roku 2021 náš deficit dosahoval rovnakú hodnotu 5,4 % HDP, avšak patrili sme medzi horšie krajiny EÚ, priemer dosiahol 4,8 % HDP. V roku 2022 sme s deficitom 2 % HDP boli lepší než priemer EÚ, 3,4 % HDP.\n\nV roku 2013 bol na úrovni 2,9 % národného HDP, zatiaľčo priemer EÚ bol 3,0 % HDP. V roku 2004 bol deficit rozpočtu Slovenska na úrovni 2,3 % HDP, zatiaľčo priemerná krajina v EÚ dosahovala schodok až 2,7 % HDP.\n\nMedzi rokmi 2014 a 2019, ako aj 2005 - 2012 a pred vstupom Slovenska do Európskej únie bol štátny deficit vyšší ako priemer EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Deficit štátneho rozpočtu v porovnaní s priemerným deficitom v Európskej únii bol vyšší už v rokoch 2004 a 2013, nie je preto pravda, že prvýkrát sa nad priemer EÚ dostal v roku 2020.", "OECD Chart: General government deficit, Total, % of GDP, Annual, 2000 – 2022", "V roku 2020 bol deficit štátneho rozpočtu na úrovni 5,4 % HDP, priemer krajín EÚ bol 6,7. V roku 2021 náš deficit dosahoval rovnakú hodnotu 5,4 % HDP, avšak patrili sme medzi horšie krajiny EÚ, priemer dosiahol 4,8 % HDP. V roku 2022 sme s deficitom 2 % HDP boli lepší než priemer EÚ, 3,4 % HDP.", "V roku 2013 bol na úrovni 2,9 % národného HDP, zatiaľčo priemer EÚ bol 3,0 % HDP. V roku 2004 bol deficit rozpočtu Slovenska na úrovni 2,3 % HDP, zatiaľčo priemerná krajina v EÚ dosahovala schodok až 2,7 % HDP.", "Medzi rokmi 2014 a 2019, ako aj 2005 - 2012 a pred vstupom Slovenska do Európskej únie bol štátny deficit vyšší ako priemer EÚ."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:33.839351+00:00"}
{"id": "vr25952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25952", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "...bola predaná (poliklinika v Martine, pozn.)  za 501tisíc eur...", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vo februári 2013 bola schválený predaj budovy polikliniky v Martine za 501 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z dokumentu ŽSK o nakladaní s majetkom ŽSK zo dňa 18.2.2013 bol schválený predaj: nehnuteľný majetok vedený na LV č. 1978, k. ú. Priekopa, obec Martin, okres Martin: • stavba ( obvodné zdravotné stredisko ) č. s. 4627 postavená na par. KN – C č. 3045/44, • pozemok parc. KN – C č. 3045/44, zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, • pozemok parc. KN – C č. 3045/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 569 m2, ktorý je spolu s ostatným príslušenstvom bližšie špecifikovaný v znaleckom posudku č. 89/2011 zo dňa 16.12.2011, ktorý vyhotovila znalkyňa Vlasta Kolenová, Na Podstráni 2669, Kysucké Nové Mesto, firme Pharmacy - RV, spol. s.r.o. Čapajevová 23, Prešov 080 01 za týchto podmienok: Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu : - za nehnuteľný majetok: 499 650,00 € - za hnuteľný majetok: 350,00 € - vecné náklady (za znalecký posudok a poplatky): 752,00 €. Predajná cena je : 500 751 € Podmienkou zmluvy je tiež preinvestovanie Pharmacy RV v období 10 rokov sumu 110 000,00 € na opravy, údržbu a investície do nehnuteľného majetku predmetu kúpy, ktoré budú súvisieť s dohodnutým účelom, t.j. najmä s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.. Spoločníkmi a konateľmi Pharmacy RV spol.s.r.o. sú podľa firemného registra Ing. Karol Schneider a PaedDr. Metodeja Schneiderová, PhD Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo februári 2013 bola schválený predaj budovy polikliniky v Martine za 501 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z dokumentu ŽSK o nakladaní s majetkom ŽSK zo dňa 18.2.2013 bol schválený predaj: nehnuteľný majetok vedený na LV č. 1978, k. ú. Priekopa, obec Martin, okres Martin: • stavba ( obvodné zdravotné stredisko ) č. s. 4627 postavená na par. KN – C č. 3045/44, • pozemok parc. KN – C č. 3045/44, zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, • pozemok parc. KN – C č. 3045/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 569 m2, ktorý je spolu s ostatným príslušenstvom bližšie špecifikovaný v znaleckom posudku č. 89/2011 zo dňa 16.12.2011, ktorý vyhotovila znalkyňa Vlasta Kolenová, Na Podstráni 2669, Kysucké Nové Mesto, firme Pharmacy - RV, spol. s.r.o. Čapajevová 23, Prešov 080 01 za týchto podmienok: Kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu : - za nehnuteľný majetok: 499 650,00 € - za hnuteľný majetok: 350,00 € - vecné náklady (za znalecký posudok a poplatky): 752,00 €. Predajná cena je : 500 751 € Podmienkou zmluvy je tiež preinvestovanie Pharmacy RV v období 10 rokov sumu 110 000,00 € na opravy, údržbu a investície do nehnuteľného majetku predmetu kúpy, ktoré budú súvisieť s dohodnutým účelom, t.j. najmä s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.. Spoločníkmi a konateľmi Pharmacy RV spol.s.r.o. sú podľa firemného registra Ing. Karol Schneider a PaedDr. Metodeja Schneiderová, PhD Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Z dokumentu ŽSK", "firemného registra"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-21/4/4-navrh-uznesenia-dovodova-sprava.pdf", "http://http://firemny-register.sk/m/firma/44978391-PHARMACY--RV-spol-s-r-o/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:58.014995+00:00"}
{"id": "vr14456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14456", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Grécko... majú obrovské problémy s kreditmi, s kvalifikáciami, s uznávaním diplomov, všetkého, čo sa týka školstva.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécky systém vysokého školstva môžme označiť za problematický . Na základe dostupných údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécky systém vysokého školstva môžme označiť za problematický . Na základe dostupných údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["systém", "problematický", "neprípustné", "medzištátne", "Academia.edu", "CNBC"], "url": ["http://www.educationincrisis.net/country-profiles/europe/item/414-greece", "http://greece.greekreporter.com/2012/08/03/lack-in-education-the-greek-problem/", "https://www.timeshighereducation.com/news/greece-in-for-a-shake-up/154784.article", "http://www.ft.com/cms/s/0/49628450-fde2-11e3-bd0e-00144feab7de.html#axzz40FYbktWj", "http://www.academia.edu/5010383/Greece_educational_issues_outgoing_students_and_recognition_of_foreign_degrees", "http://www.cnbc.com/id/47228987"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:48.497084+00:00"}
{"id": "vr18135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18135", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...bol to práve Smer a pán Fico, ktorý zaviedli zákon, ktorý zvyšuje vek odchodu do dôchodku...", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôchodkový vek sa po zavedení dôchodkovej reformy vlády Roberta Fica z roku 2012, každoročne predlžuje o určený počet dní, ktorý záleží od vývoja priemernej strednej dĺžky života. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý. Podobný výrok demagog.sk už overoval začiatkom septembra 2018, kedy ho v dlhšej podobe uviedol predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Každoročné predlžovanie dôchodkového veku sa odvíja od vývoja priemernej strednej dĺžky života na základe zistení Štatistického úradu SR. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Toto opatrenie v čase zavedenia Ministerstvo práce obhajovalo tým, že sa posilní dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Prijaté opatrenie upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom súčasný §65a tohto zákona znie: \"Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.\" Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dôchodkový vek sa po zavedení dôchodkovej reformy vlády Roberta Fica z roku 2012, každoročne predlžuje o určený počet dní, ktorý záleží od vývoja priemernej strednej dĺžky života. Výrok Richarda Sulíka je pravdivý. Podobný výrok demagog.sk už overoval začiatkom septembra 2018, kedy ho v dlhšej podobe uviedol predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič. Každoročné predlžovanie dôchodkového veku sa odvíja od vývoja priemernej strednej dĺžky života na základe zistení Štatistického úradu SR. Zo vzorca síce automaticky nevyplýva zvyšovanie dôchodkového veku, je však pravda, že tento rast umožňuje, čo potvrdzuje aj zvýšenie tohto veku, odkedy vstúpilo opatrenie Smeru do platnosti. Toto opatrenie v čase zavedenia Ministerstvo práce obhajovalo tým, že sa posilní dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Prijaté opatrenie upravilo zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom súčasný §65a tohto zákona znie: \"Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.\" Momentálne sa navrhuje zastropovať vek odchodu do dôchodku pomocou ústavného zákona, ktorý by určoval vek odchodu na 64 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "Toto opatrenie", "zákon", "zastropovať"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/13/igor-matovic/function.mysql-pconnect/?ph=1&page=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8886", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20834384/most-hid-smer-sns-odchod-do-dochodku-strop.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:54.527680+00:00"}
{"id": "vr31269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31269", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja si myslím, že možnosti sú, však my sme za jeden rok z 8 % deficitu išli na 4,6 %, to znamená, za jeden rok sme znížili deficit o 3,4 %. To je výsledok roku 2011.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR z dňa 26. 1. 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu.", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR z dňa 26. 1. 2012 informuje o poklese deficitu verejných financií: Deficit verejných financií klesol vlani medziročne z 8,1 percenta na 4,6 percenta hrubého domáceho produktu."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Deficit verejných financií klesol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:54.498965+00:00"}
{"id": "vr14789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14789", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "(...) grémium je stretnutie vedenia parlamentu a vedenia politických strán a poslaneckých klubov.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanecké grémium má charakter stretnutia členov poslaneckých klubov s a vedením NR SR, avšak nie je explicitne dané, že sa musí jednať o vedenie poslaneckého klubu či politickej strany, pretože podľa definície NR SR sú členovia grémia delegovaní poslaneckými klubmi. Na základe tohto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Poslanecké grémium má charakter stretnutia členov poslaneckých klubov s a vedením NR SR, avšak nie je explicitne dané, že sa musí jednať o vedenie poslaneckého klubu či politickej strany, pretože podľa definície NR SR sú členovia grémia delegovaní poslaneckými klubmi. Na základe tohto hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["definície", "P", "oslanecké grémium", "členov delegovaných poslaneckými klubmi."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=poslanci/gremium", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=poslanci/gremium"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:57.313277+00:00"}
{"id": "vr17293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17293", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Teraz sme našli ďalších 30 miliónov eur (pre poľnohospodárov, pozn,). Z tých 30 miliónov, to je dôležité vedieť, že to nebude celoplošne, budú niektorí kričať lebo dostanú len tí, ktorí fakticky vytvárajú pracovné miesta...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "30 miliónov eur predstavuje sumu, ktorú Robert Fico spolu s koaličnými partnermi (Béla Bugár, Andrej Danko) prisľúbil slovenským poľnohospodárom vo forme tzv. zelenej nafty. Projekt zelenej nafty je jednou z priorít Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na rok 2018. Poľnohospodárom umožní získať vratky spotrebnej dane za naftu. Podmienky na získanie zelenej nafty budú prísne regulované. Dostanú sa k nej len poľnohospodári, ktorí pracujú v odvetviach, v ktorých je perspektíva vzniku nových pracovných miest. Minister financií Peter Kažimír po rokovaniach s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou uviedol na tlačovej konferencii zo dňa 31. januára 2018, že projekt zelenej nafty sa posúva do realizačnej fázy: „ Potvrdzujem, že uvoľníme v najbližších dňoch 30 mil. eur pre kapitolu pôdohospodárstva. “ Napriek tomu stále nie je jasné, odkiaľ a ako sa zelená nafta bude financovať. Financovanie zo strany štátu by totižto Európska komisia mohla považovať za neoprávnenú štátnu pomoc. Pre zatiaľ nejasnú realizáciu projektu výrok hodnotíme ako zavádzanie. S návrhom zelenej nafty prišiel ešte v novembri 2017 Andrej Danko. Ten na rokovaní s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielou Matečnou prisľúbil sprostredkovane od predsedu vlády Roberta Fica, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde v roku 2018 na zelenú naftu 20 až 40 miliónov eur. V rozpočte na rok 2018 sa na projekt zelenej nafty vyčlenil následne iba 1 milión eur ( Hlavná kniha , s. 92). V januári 2018 ministerka pôdohospodárstva avizovala, že výška podpory nie je definitívna. Na rokovaní vlády zo 17. januára 2018 bol schválený návrh Matečnej novely, ktorý rieši podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. Náklady na realizáciu návrhu ministerstvo vyčíslilo na 19 miliónov eur, financovať sa má zo štátneho rozpočtu. Projekt zelenej nafty nie je celkom nový, lacnejšiu naftu mohli pôdohospodári kupovať ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Už vtedy sa objavili pochybnosti, či sa nafta skutočne používa na poľnohospodárske účely. Terajší návrh z roku 2018 by mal byť proti podvodom imúnnejší. Peniaze vo forme vratiek spotrebnej dane sa vrátia iba tým poľnohospodárom, ktorí preukážu, že naftu nezneužili na súkromné účely. Prísnejšie bude aj prerozdelenie podpory. Podporované budú agrosektory , ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, hlavne živočíšna výroba, produkcia zeleniny či ovocinárstvo. Podpora sa naopak nedostane k pestovateľom obilnín a olejnín.", "analysis_paragraphs": ["30 miliónov eur predstavuje sumu, ktorú Robert Fico spolu s koaličnými partnermi (Béla Bugár, Andrej Danko) prisľúbil slovenským poľnohospodárom vo forme tzv. zelenej nafty. Projekt zelenej nafty je jednou z priorít Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na rok 2018. Poľnohospodárom umožní získať vratky spotrebnej dane za naftu. Podmienky na získanie zelenej nafty budú prísne regulované. Dostanú sa k nej len poľnohospodári, ktorí pracujú v odvetviach, v ktorých je perspektíva vzniku nových pracovných miest. Minister financií Peter Kažimír po rokovaniach s ministerkou pôdohospodárstva Gabrielou Matečnou uviedol na tlačovej konferencii zo dňa 31. januára 2018, že projekt zelenej nafty sa posúva do realizačnej fázy: „ Potvrdzujem, že uvoľníme v najbližších dňoch 30 mil. eur pre kapitolu pôdohospodárstva. “ Napriek tomu stále nie je jasné, odkiaľ a ako sa zelená nafta bude financovať. Financovanie zo strany štátu by totižto Európska komisia mohla považovať za neoprávnenú štátnu pomoc. Pre zatiaľ nejasnú realizáciu projektu výrok hodnotíme ako zavádzanie. S návrhom zelenej nafty prišiel ešte v novembri 2017 Andrej Danko. Ten na rokovaní s predstaviteľmi Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielou Matečnou prisľúbil sprostredkovane od predsedu vlády Roberta Fica, že z mimorozpočtových zdrojov pôjde v roku 2018 na zelenú naftu 20 až 40 miliónov eur. V rozpočte na rok 2018 sa na projekt zelenej nafty vyčlenil následne iba 1 milión eur ( Hlavná kniha , s. 92). V januári 2018 ministerka pôdohospodárstva avizovala, že výška podpory nie je definitívna. Na rokovaní vlády zo 17. januára 2018 bol schválený návrh Matečnej novely, ktorý rieši podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou prechodných vnútroštátnych platieb. Náklady na realizáciu návrhu ministerstvo vyčíslilo na 19 miliónov eur, financovať sa má zo štátneho rozpočtu. Projekt zelenej nafty nie je celkom nový, lacnejšiu naftu mohli pôdohospodári kupovať ešte pred vstupom Slovenska do Európskej únie. Už vtedy sa objavili pochybnosti, či sa nafta skutočne používa na poľnohospodárske účely. Terajší návrh z roku 2018 by mal byť proti podvodom imúnnejší. Peniaze vo forme vratiek spotrebnej dane sa vrátia iba tým poľnohospodárom, ktorí preukážu, že naftu nezneužili na súkromné účely. Prísnejšie bude aj prerozdelenie podpory. Podporované budú agrosektory , ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, hlavne živočíšna výroba, produkcia zeleniny či ovocinárstvo. Podpora sa naopak nedostane k pestovateľom obilnín a olejnín."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["priorít", "pracovných", "realizačnej", "neoprávnenú", "prisľúbil", "Hlavná kniha", "januári", "19", "vstupom", "vratiek", "agrosektory"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?start&navID=1&id=12433", "https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/456803-rolnici-dostanu-cez-zelenu-naftu-30-milionov-eur/", "https://europskenoviny.sk/2018/02/01/polnohospodari-dostanu-od-vlady-podporu-zelenu-naftu-za-35-milionov-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/542326/na-zelenu-naftu-by-malo-ist-buduci-rok-20-az-40-milionov-eur/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "https://www.ta3.com/clanok/1120168/agrosektor-nepodporili-v-slubovanej-vyske-podla-matecnej-to-nie-je-definitivne.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-215272?prefixFile=m_", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/28308-nafta-pre-polnohospodarov", "https://www.etrend.sk/firmy/minister-financii-pusta-farmarom-zelenu-naftu-no-len-na-naozaj-chybajuce-potraviny.html", "https://europskenoviny.sk/2018/02/01/polnohospodari-dostanu-od-vlady-podporu-zelenu-naftu-za-35-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:26.970434+00:00"}
{"id": "vr32893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32893", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za 8 prvých mesiacov nebola moja vláda spojená so žiadnym škandálom.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil žiadny prípad od nástupu druhej Ficovej vlády, ktorý by sa dal považovať za vládnu kauzu alebo škandál. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil žiadny prípad od nástupu druhej Ficovej vlády, ktorý by sa dal považovať za vládnu kauzu alebo škandál. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:10.456507+00:00"}
{"id": "vr26609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26609", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Čo je druhé pozitívum, je produktivita práce. Patrí medzi najvyššie v Európskej únii.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky produktivity práce, ktoré uvádza Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu 80,6 % priemeru EÚ27.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky produktivity práce, ktoré uvádza Eurostat , malo Slovensko v roku 2012 (posledné údaje) produktivitu 80,6 % priemeru EÚ27."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do;jsessionid=9ea7d07e30db0109b81c63564ef08cb79617a8fe7d27.e34OaN8Pc3mMc40Lc3aMaNyTb3iSe0?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tec00116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:26.694946+00:00"}
{"id": "vr27646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27646", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Okrem toho, naozaj bude fungovať to tretie sankčné pásmo dlhovej brzdy, ktoré hovorí o zmrazení výdavkovej obálky v týchto oblastiach tovarov a služieb a miezd na 100%", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O výsledkoch rokovania Vlády SR z 23.apríla 2014 informovali viaceré zdroje:", "analysis_paragraphs": ["O výsledkoch rokovania Vlády SR z 23.apríla 2014 informovali viaceré zdroje:"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA,23.apríla 2014", "zákona"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/315584-stat-veri-ze-pri-usporach-mu-pomoze-lepsi-vyber-dani/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:35.267064+00:00"}
{"id": "vr26063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26063", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "... bohužiaľ som musel zažiť v tom období 2006 - 2010, kedy bolo 41 poslancov v podstate proti mne ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Chudík mal na mysli zrejme obdobie medzi voľbami do VÚC v rokoch 2005 a 2009. Vzhľadom na to, že zvolení kandidáti nastupujú do funkcie spravidla približne mesiac po voľbách, v praxi to znamená, že v tomto prípade možno spomínané obdobie vymedziť na začiatok roka 2006 a koniec roka 2009.", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík mal na mysli zrejme obdobie medzi voľbami do VÚC v rokoch 2005 a 2009. Vzhľadom na to, že zvolení kandidáti nastupujú do funkcie spravidla približne mesiac po voľbách, v praxi to znamená, že v tomto prípade možno spomínané obdobie vymedziť na začiatok roka 2006 a koniec roka 2009."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["poslancov"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/poslanci-volebneho-obdobia-2006-2009.html?title=&field_b=&field_a=KDH-SDKÚ-DS&field_i="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:28.851490+00:00"}
{"id": "vr36747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36747", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vaši ľudia (KDH) privatizovali pred komunálnymi voľbami vodárne v Bratislave.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dostupné informácie nasvedčujú tomu, že ľudia z KDH sa podieľali na privatizácii BA vodárniňí, pričom hlavné aktivity ohľadne privatizácie sa konali krátko pred komunálnymi voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie nasvedčujú tomu, že ľudia z KDH sa podieľali na privatizácii BA vodárniňí, pričom hlavné aktivity ohľadne privatizácie sa konali krátko pred komunálnymi voľbami."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Dostupné", "informácie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/za-predajom-vodarni-je-poslanec-kdh-a-penta-fjz-/sk_ekonomika.asp?c=A110114_073055_sk_ekonomika_p01", "http://bratislava.sme.sk/c/629899/mesto-sa-s-privatizaciou-vodarni-ponahla.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:04.589782+00:00"}
{"id": "vr25941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25941", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "Táto zadlženosť (štyroch nemocníc, pozn.) alebo nezaplatené faktúry za rok stúpli o 734 tisíc eur, medzi rokmi 2012-2013.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rozdiel v záväzkoch po lehote splatnosti medzi stavom k septembru 2012 a 1. polrokom 2013 je 400 tis. eur. Ide však o nárast od septembra 2012 do júna 2013 teda deväť mesiacov a nie rok. Od roku 2011 stúpli záväzky po lehote splatnosti o viac ako 2 mil. eur. Vzhľadom na to, že informatívna správa za 1. polrok 2012 nie je prístupná, nevieme overiť skutočný nárast za jeden rok, teda od 1. polroka 2012 do 1. polroka 2013. Výrok z tohto dôvodu označujeme ako neoveriteľný. V informatívnej správe o hospodárení zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ŽSK za 1.polrok 2013, ktorá bola prerokovaná 9. septembra 2013 je uvedené: \"Nemocnice: Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho Dolný Kubín, Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš majú k 30. 06. 2013 záväzky v nasledovnom zložení: - záväzky celkom vo výške: 22 384 tis. € - z toho záväzky po lehote splatnosti – dlhy zdravotníckych zariadení sú vo výške 12 953 tis. € . \" V informatívnej správe za rok 2012 o hospodárení zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ŽSK, ktorá bola prerokovaná 18. februára 2013 je uvedené: \" Záväzky celkom na konci roka 2011 boli vo výške 21 880 tis. EUR , po odpočítaní návratnej finančnej výpomoci, ktorú čerpali nemocnice KNsP Čadca, DNsP D.Kubín a LNsP Liptovský Mikuláš vo výške 3 900 tis. EUR a ktorú Ministerstvo zdravotníctva SR preklasifikovalo na nenávratnú finančnú výpomoc, to bola čiastka 18 665 tis. € . V roku 2012 boli záväzky celkom vo výške 22 043 tis. EUR Záväzky po lehote splatnosti na konci roka 2011 boli vo výške 11 079 tis. EUR na konci roka 2012 boli vo výške 12 680 tis. EUR Nárast záväzkov oproti roku 2011 predstavuje 14,4 %.\" 2011 2012 2013, 1. polrok celkové záväzky 21 880 tis.€ 22 043 tis.€ 22 384 tis.€ záväzky po lehote splatnosti 11 079 tis.€ 12 680 tis.€ 12 953 tis. € Podľa Informatívnej spravy k septembru 2012 boli záväzky po spratnosti 12 559 tis. eur: Záväzky k 30. 9. 2012 za nemocnice s poliklinikou v pôsobnosti ŽSK predstavujú: - celkom: 21 157 tis. EUR - z toho po lehote splatnosti: 12 559 tis. EUR Rozdiel v celkových záväzkoch medzi stavom k septembru 2012 a je približne 1,23 mil eur a rozdiel v záväzkoch po lehote splatnosti medzi stavom k septembru 2012 a 1. polrokom 2013 je 400 tis. eur. Od roku 2011 stúpli záväzky po lehote splatnosti o takmer 2 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rozdiel v záväzkoch po lehote splatnosti medzi stavom k septembru 2012 a 1. polrokom 2013 je 400 tis. eur. Ide však o nárast od septembra 2012 do júna 2013 teda deväť mesiacov a nie rok. Od roku 2011 stúpli záväzky po lehote splatnosti o viac ako 2 mil. eur. Vzhľadom na to, že informatívna správa za 1. polrok 2012 nie je prístupná, nevieme overiť skutočný nárast za jeden rok, teda od 1. polroka 2012 do 1. polroka 2013. Výrok z tohto dôvodu označujeme ako neoveriteľný. V informatívnej správe o hospodárení zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ŽSK za 1.polrok 2013, ktorá bola prerokovaná 9. septembra 2013 je uvedené: \"Nemocnice: Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. L. Nádaši Jégeho Dolný Kubín, Hornooravská nemocnica s poliklinikou Trstená, Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš majú k 30. 06. 2013 záväzky v nasledovnom zložení: - záväzky celkom vo výške: 22 384 tis. € - z toho záväzky po lehote splatnosti – dlhy zdravotníckych zariadení sú vo výške 12 953 tis. € . \" V informatívnej správe za rok 2012 o hospodárení zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ŽSK, ktorá bola prerokovaná 18. februára 2013 je uvedené: \" Záväzky celkom na konci roka 2011 boli vo výške 21 880 tis. EUR , po odpočítaní návratnej finančnej výpomoci, ktorú čerpali nemocnice KNsP Čadca, DNsP D.Kubín a LNsP Liptovský Mikuláš vo výške 3 900 tis. EUR a ktorú Ministerstvo zdravotníctva SR preklasifikovalo na nenávratnú finančnú výpomoc, to bola čiastka 18 665 tis. € . V roku 2012 boli záväzky celkom vo výške 22 043 tis. EUR Záväzky po lehote splatnosti na konci roka 2011 boli vo výške 11 079 tis. EUR na konci roka 2012 boli vo výške 12 680 tis. EUR Nárast záväzkov oproti roku 2011 predstavuje 14,4 %.\" 2011 2012 2013, 1. polrok celkové záväzky 21 880 tis.€ 22 043 tis.€ 22 384 tis.€ záväzky po lehote splatnosti 11 079 tis.€ 12 680 tis.€ 12 953 tis. € Podľa Informatívnej spravy k septembru 2012 boli záväzky po spratnosti 12 559 tis. eur: Záväzky k 30. 9. 2012 za nemocnice s poliklinikou v pôsobnosti ŽSK predstavujú: - celkom: 21 157 tis. EUR - z toho po lehote splatnosti: 12 559 tis. EUR Rozdiel v celkových záväzkoch medzi stavom k septembru 2012 a je približne 1,23 mil eur a rozdiel v záväzkoch po lehote splatnosti medzi stavom k septembru 2012 a 1. polrokom 2013 je 400 tis. eur. Od roku 2011 stúpli záväzky po lehote splatnosti o takmer 2 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["V informatívnej správe", "V informatívnej správe", "Informatívnej spravy k septembru 2012"], "url": ["http://www.zask.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-september-2013/14-is-hospodareni-zz-za-1-polrok-2013.pdf", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-21/18-is-hospodareni-zz-zriadovatelskej-posobnosti-zsk-za-rok-2012.pdf", "http://www.zask.sk/files/odbory/organizacny/rok-2012/zastupitelstvo/december-20-zastupko/16-bod/16-is-hospodareni-zz-zriad-pos-zsk-k-30-09-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:00.437928+00:00"}
{"id": "vr29536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29536", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadenie zvýšenia príspevku EÚ na odstavenie JE Jaslovské Bohunice zo 105 na 200 mil. eur.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa verejne dostupných zdrojov bol pôvodný príspevok na odstavenie Jaslovských Bohuníc 105 mil. eur. V novembri 2013 bolo schválené navýšenie na 200 mil. eur. EurActiv 8. februára 2013 uviedol: \"Slovenskí vyjednávači obhájili aj novembrovú ponuku na vyraďovanie Jaslovských Bohuníc V1 zo 105 na 200 miliónov eur.\" Rovnako aj Euractiv z novembra 2012 uvádza pôvodnú čiastku na úrovni 105 mil. eur. Zaujímavé je, že podľa Správy o činnosti Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, Európska komisia pôvodne navrhla na podporu aktivít súvisiacich s vyraďovaním JE V1 sumu 115 mil. eur. Správa dodáva, že nakoniec bolo presedené navýšenie tejto sumy na 200 mil. eur. V novembri 2013 Európsky parlament schválil finančnú pomoc pre Slovensko, Litvu a Bulharsko, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti . Pre Slovensko bolo schválených 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa verejne dostupných zdrojov bol pôvodný príspevok na odstavenie Jaslovských Bohuníc 105 mil. eur. V novembri 2013 bolo schválené navýšenie na 200 mil. eur. EurActiv 8. februára 2013 uviedol: \"Slovenskí vyjednávači obhájili aj novembrovú ponuku na vyraďovanie Jaslovských Bohuníc V1 zo 105 na 200 miliónov eur.\" Rovnako aj Euractiv z novembra 2012 uvádza pôvodnú čiastku na úrovni 105 mil. eur. Zaujímavé je, že podľa Správy o činnosti Medzinárodného podporného fondu na odstavenie Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, Európska komisia pôvodne navrhla na podporu aktivít súvisiacich s vyraďovaním JE V1 sumu 115 mil. eur. Správa dodáva, že nakoniec bolo presedené navýšenie tejto sumy na 200 mil. eur. V novembri 2013 Európsky parlament schválil finančnú pomoc pre Slovensko, Litvu a Bulharsko, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti . Pre Slovensko bolo schválených 200 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["EurActiv", "Euractiv", "Správy", "schválil", "zastaranosti"], "url": ["http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.euractiv.com/priorities/leaders-confessions-impact-eu-bu-news-516241", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160936?prefixFile=m_", "http://www.europskyparlament.sk/sk/spravodajstvo_a_aktivity/spravy/news-2013-november/news-2013-november-1.html;jsessionid=1A5AB87FFD8013347D4C72C2779734A3", "http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/aktuality-tlacove-spravy-napisali-o-nas/aktuality/1773-eu-predlzi-a-zvysi-podporu-vyradovania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:56.756126+00:00"}
{"id": "vr31479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31479", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale dovolím si povedať, že poslanecký klub SaS bol najjednotnejší vo svojich hlasovaniach.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Internetový server DoTankoch.sk zverejnil rebríček strán podľa súdržnosti, v ktorom sú jednotlivé politické strany zoradené podľa jednotnosti pri hlasovaniach. Strana SaS sa v ňom umiestnila na prvom mieste s 90-percentnou konzistentnosťou pri hlasovaní . Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Internetový server DoTankoch.sk zverejnil rebríček strán podľa súdržnosti, v ktorom sú jednotlivé politické strany zoradené podľa jednotnosti pri hlasovaniach. Strana SaS sa v ňom umiestnila na prvom mieste s 90-percentnou konzistentnosťou pri hlasovaní . Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["", "DoTankoch.sk", "90-percentnou konzistentnosťou pri hlasovaní"], "url": ["http://dotankoch.sk/poslanci/richard-sulik/obdobie/5", "http://dotankoch.sk/strany/obdobie/5", "http://dotankoch.sk/strany/sas/obdobie/5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:10.962973+00:00"}
{"id": "vr36035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36035", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...a čo sa týka tých kokaínových večierkov, tak pozrite sa, ja som mal aj odvahu, aj hrdosť okamžite ísť na test, ukázal sa negatívny. Fico nemal ísť, nemá odvahu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík absolvoval testy na užitie kokaínu, ktoré boli negatívne.", "analysis_paragraphs": ["Sulík absolvoval testy na užitie kokaínu, ktoré boli negatívne."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["testy"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1216023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:53.585087+00:00"}
{"id": "vr25883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25883", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Vo Zvolene firma Continental vytvorila za posledných 4 a pol roka okolo 600 nových pracovných miest.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia so závodom vo Zvolene vyrába od roku 2005. Počet zamestnancov narastal od čísla 70 v roku 2006 , na 600 v roku 2010 , 850 v roku 2012 až po približne 1000 zamestnancov v roku 2013 . Obdobie posledných štyri a pol roka môžme ohraničiť aprílom 2009. Presné údaje z tohto mesiaca nepoznáme, avšak na základe uvedených informácií je zjavné, že počet zamestnancov narastal v uvedenom období približne v takom množstve ako uvádza Vladimír Maňka vo svojom tvrdení.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia so závodom vo Zvolene vyrába od roku 2005. Počet zamestnancov narastal od čísla 70 v roku 2006 , na 600 v roku 2010 , 850 v roku 2012 až po približne 1000 zamestnancov v roku 2013 . Obdobie posledných štyri a pol roka môžme ohraničiť aprílom 2009. Presné údaje z tohto mesiaca nepoznáme, avšak na základe uvedených informácií je zjavné, že počet zamestnancov narastal v uvedenom období približne v takom množstve ako uvádza Vladimír Maňka vo svojom tvrdení."], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "2012", "2013"], "url": ["http://www.24hod.sk/spolocnost-continental-otvorila-zavod-vo-zvolene-cl8997.html", "http://hn.hnonline.sk/continental-zvolen-zdvojnasobi-vyrobu-397705", "http://www.teraz.sk/ekonomika/continental-zvolen-vyvoj-studenti/42986-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/continental-zvolen-vyvoj-studenti/42986-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:14.657978+00:00"}
{"id": "vr28504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28504", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Za mňa sa konávali stretnutia obchodných radcov jednotlivých ambasád na Trenčianskom hrade, kde bývalo stretnutie s priateľmi, kde sa nadviazali významné kontrakty. ... Treba si uvedomiť, že predvoj NATO, Partnerstvo za mier, bolo podpísané vo vtedajšom hoteli Tatra. Tiež za mojej éry. ... Konala sa dokonca v Trenčíne v roku 2002, na konci môjho funkčného obdobia, Vyšehradská štvorka, rozšírená o Belgicko, Holandsko, Luxembursko.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe nízkej dostupnosti údajov hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Nevieme dokázať, či sa na tých stretnutiach, ktoré spomína Žiška vo svojom prejave, podpísali významné kontrakty. Jedinú zmienku o údajných stretnutiach obchodných radcov sme našli vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR z roku 1998 (pdf, s. 27): \"V dňoch 13. – 15. mája 1998 sa v Prešove konalo už tradičné stretnutie obchodných radcov. Táto akcia nadviazala na predchádzajúce úspešné stretnutia v Košickom (jún 1997) a v Trenčianskom kraji (október 1997).\" Žiška pravdivo uvádza , že v roku 2002 sa konalo stretnutie predstaviteľov V4 a krajín Beneluxu na Trenčianskom hrade, presnejšie v dňoch 24. - 25. mája 2002, teda v čase, keď bol vo funkcii primátora (obdobie rokov 1994 - 2002). V Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2002 sa spomína: \"Slovensko-holandské vzťahy sa úspešne rozvíjali aj v roku 2002, hoci z dôvodu konania parlamentných volieb v oboch krajinách a predčasného odstúpenia novej holandskej vlády (16. 10.) nedošlo k bilaterálnym stretnutiam na najvyššej úrovni. V roku 2002 sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád W. Koka a M. Dzurindu a ministrov zahraničných vecí J. van Aartsena a E. Kukana v rámci summitu B3 - V4 v Trenčíne (24. – 25. 5.). Vzájomný rozvoj bilaterálnych vzťahov sa prejavil v spolupráci obranných síl a vojenského vzdelávania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe nízkej dostupnosti údajov hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Nevieme dokázať, či sa na tých stretnutiach, ktoré spomína Žiška vo svojom prejave, podpísali významné kontrakty. Jedinú zmienku o údajných stretnutiach obchodných radcov sme našli vo Vestníku Ministerstva hospodárstva SR z roku 1998 (pdf, s. 27): \"V dňoch 13. – 15. mája 1998 sa v Prešove konalo už tradičné stretnutie obchodných radcov. Táto akcia nadviazala na predchádzajúce úspešné stretnutia v Košickom (jún 1997) a v Trenčianskom kraji (október 1997).\" Žiška pravdivo uvádza , že v roku 2002 sa konalo stretnutie predstaviteľov V4 a krajín Beneluxu na Trenčianskom hrade, presnejšie v dňoch 24. - 25. mája 2002, teda v čase, keď bol vo funkcii primátora (obdobie rokov 1994 - 2002). V Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2002 sa spomína: \"Slovensko-holandské vzťahy sa úspešne rozvíjali aj v roku 2002, hoci z dôvodu konania parlamentných volieb v oboch krajinách a predčasného odstúpenia novej holandskej vlády (16. 10.) nedošlo k bilaterálnym stretnutiam na najvyššej úrovni. V roku 2002 sa uskutočnilo stretnutie predsedov vlád W. Koka a M. Dzurindu a ministrov zahraničných vecí J. van Aartsena a E. Kukana v rámci summitu B3 - V4 v Trenčíne (24. – 25. 5.). Vzájomný rozvoj bilaterálnych vzťahov sa prejavil v spolupráci obranných síl a vojenského vzdelávania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["Vestníku Ministerstva hospodárstva SR", "uvádza", "konalo", "Správe o plnení úloh zahraničnej politiky SR"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fext_dok-vestnik2_1998-3905%2F115328c&ei=efFVVOzyFsLTaKmUgdgE&usg=AFQjCNHX0SnOAUFqoFepkiSIi_zMBGZdMQ&sig2=XoW93Vvor0QWmJeV2QstoQ&bvm=bv.78677474,d.d2s&cad=rja", "http://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs/2002-2003-slovak-110412", "http://www.trencin.sk/historiadata", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-85505?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:11.781820+00:00"}
{"id": "vr31468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31468", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zadefinovali sme pre rok 2012 spomínané priority v oblasti vzdelania, kde prichádza aj k zvýšeniu platov v priemere o 5,7 %, ale aj príplatkom učiteľom.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 7. decembra 2011 sa v NR SR prijal rozpočet pre rok 2012. Koalícii ho pomohol schváliť Smer. Podľa správy SITA za návrh rozpočtu hlasovalo 75 zo 133 prítomných poslancov, 54 ich bolo proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Celé znenie návrhu rozpočtu pre rok 2012 je možné si prezrieť TU . Je pravdou, že školstvo je jednou z priorít rozpočtu. Potvrdila to aj bývalá vláda Ivety Radičovej, keď 21. októbra 2011 skôr schválila zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Rozpočet vyčlenil na regionálne školstvo o 4,1 % viac ako rozpočet z roku 2011. Zo zákona tak vyplýva, že sa k platom učiteľov pridá v nasledujúcom roku s platnosťou od 1. januára 5,7 % , teda od 9 do 60 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 7. decembra 2011 sa v NR SR prijal rozpočet pre rok 2012. Koalícii ho pomohol schváliť Smer. Podľa správy SITA za návrh rozpočtu hlasovalo 75 zo 133 prítomných poslancov, 54 ich bolo proti a štyria poslanci sa hlasovania zdržali. Celé znenie návrhu rozpočtu pre rok 2012 je možné si prezrieť TU . Je pravdou, že školstvo je jednou z priorít rozpočtu. Potvrdila to aj bývalá vláda Ivety Radičovej, keď 21. októbra 2011 skôr schválila zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Rozpočet vyčlenil na regionálne školstvo o 4,1 % viac ako rozpočet z roku 2011. Zo zákona tak vyplýva, že sa k platom učiteľov pridá v nasledujúcom roku s platnosťou od 1. januára 5,7 % , teda od 9 do 60 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "TU", "zákon", "pridá"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=210633&FileName=zz2011-00511-0210633&Rocnik=2011&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.ssag.sk/na%20stiahnutie/zakony/390-2011.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6172967/rozpocet-platy-porastu-ucitelom-aj-lekarom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:10.652284+00:00"}
{"id": "vr15447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15447", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán predseda vlády (...) keď začínal, tak verejne sľúbil, že keď bude pri ktoromkoľvek ministrovi aspoň len tieň podozrenia z korupcie, tak ho do troch minút odvolá.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády Robert Fico sa skutočne nechal počuť na straníckom sneme v roku 2007, že odvolá členov vlády podozrivých z korupcie: „ Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu, (...) ak nás nezožerie špina a korupcia, neexistuje, aby sme neuspeli v budúcich voľbách “. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daný výrok Roberta Fica sa v poslednej dobe spomína najmä v súvislosti s kauzou Bašternák , do ktorej je údajne zapletený aj minister vnútra Robert Kaliňák. Opozícia preto žiada odstúpenie ministra vnútra, aby došlo k riadnemu prešetreniu. Keďže Robert Fico stojí za Robertom Kaliňákom a nechystá sa ho odvolať, opozícia sa rozhodla obom vyjadriť nedôveru. O nedôvere voči ministrovi vnútra, ako aj premiérovi hlasovali na 9. schôdzi NR SR. Koalícia však premiéra aj ministra vnútra podržala a opozícií sa nepodarilo ich odvolať.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády Robert Fico sa skutočne nechal počuť na straníckom sneme v roku 2007, že odvolá členov vlády podozrivých z korupcie: „ Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu, (...) ak nás nezožerie špina a korupcia, neexistuje, aby sme neuspeli v budúcich voľbách “. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daný výrok Roberta Fica sa v poslednej dobe spomína najmä v súvislosti s kauzou Bašternák , do ktorej je údajne zapletený aj minister vnútra Robert Kaliňák. Opozícia preto žiada odstúpenie ministra vnútra, aby došlo k riadnemu prešetreniu. Keďže Robert Fico stojí za Robertom Kaliňákom a nechystá sa ho odvolať, opozícia sa rozhodla obom vyjadriť nedôveru. O nedôvere voči ministrovi vnútra, ako aj premiérovi hlasovali na 9. schôdzi NR SR. Koalícia však premiéra aj ministra vnútra podržala a opozícií sa nepodarilo ich odvolať."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["straníckom sneme", "Bašternák", "nedôvere"], "url": ["https://dennikn.sk/482397/preco-ficove-tri-minuty-pri-kauzach-trvaju-tri-dni-aj-tri-mesiace/", "http://hnonline.sk/slovensko/786734-pri-podozreni-odvolam-kazdeho-ministra-do-troch-minut-pozrite-sa-kto-uz-doplatil-na-ficove-slova", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405897-poslancov-v-parlamente-caka-odvolavanie-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:18.101139+00:00"}
{"id": "49604", "numeric_id": 49604, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49604", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Za jeho vlád (Roberta Fica, pozn.) v minulosti bola (systém protivzdušnej obrany S-300) vypnutá, mimochodom, o tom hovoril úplne otvorene v Bielej knihe obrany aj jeho minister obrany Glváč, aj ďalší minister za jeho obrany Gajdoš.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už v Biela kniha obrany z roku 2013 popisovala obmenu systému protivzdušnej obrany za jednu z najväčších priorít Armády Slovenskej republiky. Na tento dokument nadviazala v roku 2016 ďalšia Biela kniha, ktorá s výmenou alebo modernizáciou počítala do roku 2020. Výrok Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nBiela kniha o obrane Slovenskej republiky je strategický materiál Ministerstva obrany SR, ktorý poskytuje politicko-strategický a zdrojový rámec dlhodobého rozvoja obrany štátu. Bezpečnostná rada SR a Vláda SR Bielu knihu o obrane schválili 28. septembra 2016. Materiál nadväzoval na výsledky predošlej verzie z roku 2013.\n\nV Bielej knihe obrany z roku 2016 sa hovorí aj o stratégii vyzbrojovania obranných síl. V rámci priorít dokument popisuje cieľ modernizovať automatizované systémy velenia a riadenia protivzdušnej obrany, ktorého súčasťou má byť aj výmena alebo modernizácia protilietadlového raketového systému S-300 PMU a výmena protilietadlového raketového kompletu 2K12 KUB (s. 90).\n\nV ďalšej časti hovorí dokument o časovom harmonograme obstarávania spôsobilostí. Výmena alebo modernizácia protilietadlového raketového kompletu S-300 PMU bola podľa dokumentu plánovaná v I. etape, ktorá mala prebiehať medzi rokmi 2016 až 2020 (s 92).\n\nAj Biela kniha z roku 2013 popisuje absenciu obmeny a modernizácie systémov protivzdušnej obrany ako jeden z najväčších problémov obrany Slovenska (s. 30).\n\nObmenu systémov protivzdušnej obrany považuje dokument za jednu z najvyšších priorít v druhej fáze, ktorá má prebiehať od roku 2016 do roku 2024 (s 110).\n\nV roku 2013, keď vyšla prvá Biela kniha obrane, bol ministrom obrany nominant Smeru Martina Glváč , v roku 2016, keď bola vydaná aktualizovaná verzia, sa ním stal Peter Gajdoš , ktorého nominovala SNS.", "analysis_paragraphs": ["Už v Biela kniha obrany z roku 2013 popisovala obmenu systému protivzdušnej obrany za jednu z najväčších priorít Armády Slovenskej republiky. Na tento dokument nadviazala v roku 2016 ďalšia Biela kniha, ktorá s výmenou alebo modernizáciou počítala do roku 2020. Výrok Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako pravdivý.", "Biela kniha o obrane Slovenskej republiky je strategický materiál Ministerstva obrany SR, ktorý poskytuje politicko-strategický a zdrojový rámec dlhodobého rozvoja obrany štátu. Bezpečnostná rada SR a Vláda SR Bielu knihu o obrane schválili 28. septembra 2016. Materiál nadväzoval na výsledky predošlej verzie z roku 2013.", "V Bielej knihe obrany z roku 2016 sa hovorí aj o stratégii vyzbrojovania obranných síl. V rámci priorít dokument popisuje cieľ modernizovať automatizované systémy velenia a riadenia protivzdušnej obrany, ktorého súčasťou má byť aj výmena alebo modernizácia protilietadlového raketového systému S-300 PMU a výmena protilietadlového raketového kompletu 2K12 KUB (s. 90).", "V ďalšej časti hovorí dokument o časovom harmonograme obstarávania spôsobilostí. Výmena alebo modernizácia protilietadlového raketového kompletu S-300 PMU bola podľa dokumentu plánovaná v I. etape, ktorá mala prebiehať medzi rokmi 2016 až 2020 (s 92).", "Aj Biela kniha z roku 2013 popisuje absenciu obmeny a modernizácie systémov protivzdušnej obrany ako jeden z najväčších problémov obrany Slovenska (s. 30).", "Obmenu systémov protivzdušnej obrany považuje dokument za jednu z najvyšších priorít v druhej fáze, ktorá má prebiehať od roku 2016 do roku 2024 (s 110).", "V roku 2013, keď vyšla prvá Biela kniha obrane, bol ministrom obrany nominant Smeru Martina Glváč , v roku 2016, keď bola vydaná aktualizovaná verzia, sa ním stal Peter Gajdoš , ktorého nominovala SNS."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Biela kniha", "je", "Biela kniha", "Martina Glváč", "Peter Gajdoš"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/data/BKO2016_LQ.pdf", "https://www.mod.gov.sk/bielakniha/", "https://www.mosr.sk/data/BKO2013.pdf", "https://www.mosr.sk/ministri-obrany/", "https://www.mod.gov.sk/36733-sk/novym-ministrom-obrany-je-peter-gajdos/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:50.450910+00:00"}
{"id": "vr34119", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34119", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Z limitu v roku 2011, z ktorého sme mali vyčerpať 1,8 miliardy eur...", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že limit resp. záväzok eurofondov na rok 2011 je vo výške 1,8 mld. eur. Limit resp. záväzok na daný rok znamená objem eurofondov pre daný rok. Tieto zdroje sa môže prečerpávať na nasledujúce roky. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 (možnosť prečerpávať záväzky pre dané roky nasledujúce 3 roky) a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Podľa dokumentu Ministerstva financií na rok 2011 je záväzok vo výške 2,11 mld. eur. Vzhľadom na nepresnosť hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že limit resp. záväzok eurofondov na rok 2011 je vo výške 1,8 mld. eur. Limit resp. záväzok na daný rok znamená objem eurofondov pre daný rok. Tieto zdroje sa môže prečerpávať na nasledujúce roky. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 (možnosť prečerpávať záväzky pre dané roky nasledujúce 3 roky) a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Podľa dokumentu Ministerstva financií na rok 2011 je záväzok vo výške 2,11 mld. eur. Vzhľadom na nepresnosť hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-06-25", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8770&documentId=9320"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:26.990943+00:00"}
{"id": "vr16347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16347", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Sviechotu som nikdy nikde nedostal, Kóňu som nikde nedosadil.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jaroslav Svěchota a Dezider Kóňa boli pracovníkmi SIS, ktorí boli priamo či nepriamo spojení s kauzou unesenia prezidentovho syna, Michala Kováča ml. V tom období bol Svěchota šéfom kontrarozviedky SIS až do odchodu Ivana Lexu, Kóňa príslušníkom SIS. Skutočnosť, či boli úmyseľne dosadení na konkrétne pozície Mečiarom nie je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jarodlav Svěchota nastúpil do Slovenskej informačnej služby v apríli 1995 na post vedúceho kontrarozviedky. Toto miesto mu poskytol vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa. Následne zastával post námestníka SIS až do nástupu Dzurindovej vlády v roku 1998. V minulosti bol príslušníkom ŠtB. Vo februári 1999 bol Svěchota zatknutý a vzatý do väzby, v ktorej zotrval do januára 2000. Obvinený bol v kauze triptychu Klaňania troch kráľov, rovnako aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a sprenevery financií SIS. V roku 1999 Svěchota uviedol v rozhovore pre denník Plus 7 dní, že \" ideovým vodcom \" zavlečenia prezidentovho syna M. Kováča ml. bol Vladimír Mečiar. Svedčil tiež vo viacerých kauzách proti Ivanovi Lexovi. Zomrel 8. novembra 2004, v dôsledku čoho boli pozastavené trestné konania voči jeho osobe. Podľa novinára a bývalého príslušníka SIS Petra Tótha, Vladimír Mečiar si bol s plukovníkom Jaroslavom Svěchotom natoľko blízki, \"že po konsolidácii svojej osobnej moci v roku 1995 z neho opäť urobil jednu z najsilnejších postáv v krajine. Po uvedení Ivana Lexu do funkcie riaditeľa SIS premiér Mečiar ultimatívne požadoval, aby bol Svěchota vymenovaný za šéfa sekcie vnútorného spravodajstva, ľudovo nazývaného aj kontrarozviedka. Druhou požiadavkou bolo reaktivovanie bývalého komunistického personalistu Dezidera Kóňu. Obe požiadavky boli splnené. Svěchota sa ujal kontrarozviedky a Kóňa bol vymenovaný za riaditeľa personálneho útvaru rozviedky SIS.\" Tieto informácie však nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Prostredníctvom Dezidera Kóňu sa stal Oskar Fegyveres príslušníkom SIS, nakoľko jeho dcéra Adriana bola v tom čase priateľkou Fegyveresa (Adriana bola dlhší čas aj na úteku spolu s Fegyveresom). Kóňa presvedčil vedenie spravodajskej služby, že jeho potenciálny zať bude spoľahlivým a predovšetkým lojálnym pracovníkom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Svěchota a Dezider Kóňa boli pracovníkmi SIS, ktorí boli priamo či nepriamo spojení s kauzou unesenia prezidentovho syna, Michala Kováča ml. V tom období bol Svěchota šéfom kontrarozviedky SIS až do odchodu Ivana Lexu, Kóňa príslušníkom SIS. Skutočnosť, či boli úmyseľne dosadení na konkrétne pozície Mečiarom nie je možné z verejne dostupných zdrojov zistiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Jarodlav Svěchota nastúpil do Slovenskej informačnej služby v apríli 1995 na post vedúceho kontrarozviedky. Toto miesto mu poskytol vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa. Následne zastával post námestníka SIS až do nástupu Dzurindovej vlády v roku 1998. V minulosti bol príslušníkom ŠtB. Vo februári 1999 bol Svěchota zatknutý a vzatý do väzby, v ktorej zotrval do januára 2000. Obvinený bol v kauze triptychu Klaňania troch kráľov, rovnako aj zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a sprenevery financií SIS. V roku 1999 Svěchota uviedol v rozhovore pre denník Plus 7 dní, že \" ideovým vodcom \" zavlečenia prezidentovho syna M. Kováča ml. bol Vladimír Mečiar. Svedčil tiež vo viacerých kauzách proti Ivanovi Lexovi. Zomrel 8. novembra 2004, v dôsledku čoho boli pozastavené trestné konania voči jeho osobe. Podľa novinára a bývalého príslušníka SIS Petra Tótha, Vladimír Mečiar si bol s plukovníkom Jaroslavom Svěchotom natoľko blízki, \"že po konsolidácii svojej osobnej moci v roku 1995 z neho opäť urobil jednu z najsilnejších postáv v krajine. Po uvedení Ivana Lexu do funkcie riaditeľa SIS premiér Mečiar ultimatívne požadoval, aby bol Svěchota vymenovaný za šéfa sekcie vnútorného spravodajstva, ľudovo nazývaného aj kontrarozviedka. Druhou požiadavkou bolo reaktivovanie bývalého komunistického personalistu Dezidera Kóňu. Obe požiadavky boli splnené. Svěchota sa ujal kontrarozviedky a Kóňa bol vymenovaný za riaditeľa personálneho útvaru rozviedky SIS.\" Tieto informácie však nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Prostredníctvom Dezidera Kóňu sa stal Oskar Fegyveres príslušníkom SIS, nakoľko jeho dcéra Adriana bola v tom čase priateľkou Fegyveresa (Adriana bola dlhší čas aj na úteku spolu s Fegyveresom). Kóňa presvedčil vedenie spravodajskej služby, že jeho potenciálny zať bude spoľahlivým a predovšetkým lojálnym pracovníkom. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Svěchota", "kauze", "Podľa"], "url": ["https://www.sme.sk/c/1815947/zomrel-exnamestnik-lexovej-sis-svechota.html#axzz4k6Krwsbm", "https://www.sme.sk/c/544528/o-com-je-kauza-triptych.html", "http://www.datel.sk/clanok/kauza-remias-v-objasnovani-tragickej-smrti-nesmu-mat-hlavne-slovo-vasne-hlas-ulice-ale-dokazy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:51.614497+00:00"}
{"id": "vr29276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29276", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...študenti, ktorí, ešte raz zdôrazňujem, budú platení cez motivačné štipendiá a podnikové štipendiá, aj budú hodnotení za produktívnu prácu...", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Študenti zapojení do odborného vzdelávania budú podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní odmeňovaní za produktívnu prácu, v prípade minimálneho študijného priemeru 3,0 motivačnými štipendiami a v prípade rozhodnutia zamestnávateľa cez podnikové štipendiá. Rozhodovanie o podnikových štipendiách necháva zákon v rukách zamestnávateľov. Taktiež budú ohodnotení za vykonanú prácu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.19) potvrdzuje tvrdenie o hodnotení za produktívnu prácu a odmene. ,,Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena za produktívnu prácu. Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50% až 100% z hodinovej minimálnej mzdy; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka.\" Podľa dôvodovej správy (.rtf, s. 52): \" Vylúčenie príjmov za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena súvisí s previazaním na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím tieto príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.\" Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.19-20) spomína aj motivačné štipendiá, tie sú udeľované pri minimálnom priemere 3,0 nasledovne: ,, Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje mesačne v období školského vyučovania vo výške a)65 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu ) pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane, b)45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane alebo c)25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane .\" Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.20) hovorí aj o podnikových štipendiách. V tomto bode minister Juraj Draxler nehovoril pravdu - podnikové štipendiá zamestnávateľ môže udeliť, zákon ale nestanovuje povinnosť zamestnávateľa toto štipendium študentovi uhrádzať: ,, Žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, môže zamestnávateľ zo svojich prostriedkov poskytovať podnikové štipendium.\" Následne už zákon upravuje maximálnu výšku štipendia a podmienky poskytovania: ,, Podnikové štipendium sa poskytuje mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima. Pri určovaní výšky podnikového štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.\" . Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Študenti zapojení do odborného vzdelávania budú podľa návrhu zákona o odbornom vzdelávaní odmeňovaní za produktívnu prácu, v prípade minimálneho študijného priemeru 3,0 motivačnými štipendiami a v prípade rozhodnutia zamestnávateľa cez podnikové štipendiá. Rozhodovanie o podnikových štipendiách necháva zákon v rukách zamestnávateľov. Taktiež budú ohodnotení za vykonanú prácu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.19) potvrdzuje tvrdenie o hodnotení za produktívnu prácu a odmene. ,,Žiakovi, ktorý na praktickom vyučovaní vykonáva produktívnu prácu, sa poskytuje odmena za produktívnu prácu. Odmena za produktívnu prácu sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce vo výške 50% až 100% z hodinovej minimálnej mzdy; pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka.\" Podľa dôvodovej správy (.rtf, s. 52): \" Vylúčenie príjmov za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania do samostatného písmena súvisí s previazaním na ustanovenia v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím tieto príjmy nebudú podliehať odvodovému zaťaženiu.\" Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.19-20) spomína aj motivačné štipendiá, tie sú udeľované pri minimálnom priemere 3,0 nasledovne: ,, Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje mesačne v období školského vyučovania vo výške a)65 % sumy životného minima podľa osobitného predpisu ) pri priemernom prospechu žiaka do 1,8 vrátane, b)45 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 1,8 do 2,4 vrátane alebo c)25 % sumy životného minima pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,4 do 3,0 vrátane .\" Vládny návrh Zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (.doc, s.20) hovorí aj o podnikových štipendiách. V tomto bode minister Juraj Draxler nehovoril pravdu - podnikové štipendiá zamestnávateľ môže udeliť, zákon ale nestanovuje povinnosť zamestnávateľa toto štipendium študentovi uhrádzať: ,, Žiakovi, ktorý vykonáva praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa alebo na pracovisku praktického vyučovania, môže zamestnávateľ zo svojich prostriedkov poskytovať podnikové štipendium.\" Následne už zákon upravuje maximálnu výšku štipendia a podmienky poskytovania: ,, Podnikové štipendium sa poskytuje mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky štvornásobku sumy životného minima. Pri určovaní výšky podnikového štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech žiaka na praktickom vyučovaní a jeho pravidelnú účasť na praktickom vyučovaní.\" . Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o odbornom vzdelávaní", "a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "dôvodovej správy", "Zákona o odbornom vzdelávaní", "a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "Zákona o odbornom vzdelávaní", "a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5313", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=409802"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:59.209751+00:00"}
{"id": "46905", "numeric_id": 46905, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46905", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "(...) že jedno naložené lietadlo zhruba za 30.000.000 EUR ochrannými pracovnými prostriedkami, ktoré si myslím objednala vtedy nemecká alebo belgická strana, sa niekde stratilo v Afrike", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prípad, ktorý opisuje Denisa Saková, sa stal - no nie je zrejmé, akú hodnotu mali zmiznuté respirátory. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Nemecký portál spiegel.de 24. marca 2020 informoval , že na letisku v Keni sa stratilo šesť miliónov respirátorov FFP2, ktoré si objednala armáda. O hodnote zásielky však úradníci nevraveli a nie je zrejmé, aká bola. Podľa ľudí z fachu je možné, že výrobca masky predal za lepšiu cenu ponuku alebo ich odcudzili kriminálnici, aby ich predali v Keni. V marci 2020 - na začiatku pandémie - boli ceny ochranných prostriedkov často neprimerane vysoké. Nemecká vláda v decembri 2020 zverejnila správu o počte a cene doposiaľ nakúpených rúšok a respirátorov. Za 1,664 milióna FFP2/KN95 respirátorov Nemecko zaplatilo 4,537 miliónov eur ( .pdf , s. 2). Jeden respirátor tak v priemere stál 2,73 eur.", "analysis_paragraphs": ["Prípad, ktorý opisuje Denisa Saková, sa stal - no nie je zrejmé, akú hodnotu mali zmiznuté respirátory. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné. Nemecký portál spiegel.de 24. marca 2020 informoval , že na letisku v Keni sa stratilo šesť miliónov respirátorov FFP2, ktoré si objednala armáda. O hodnote zásielky však úradníci nevraveli a nie je zrejmé, aká bola. Podľa ľudí z fachu je možné, že výrobca masky predal za lepšiu cenu ponuku alebo ich odcudzili kriminálnici, aby ich predali v Keni. V marci 2020 - na začiatku pandémie - boli ceny ochranných prostriedkov často neprimerane vysoké. Nemecká vláda v decembri 2020 zverejnila správu o počte a cene doposiaľ nakúpených rúšok a respirátorov. Za 1,664 milióna FFP2/KN95 respirátorov Nemecko zaplatilo 4,537 miliónov eur ( .pdf , s. 2). Jeden respirátor tak v priemere stál 2,73 eur."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "ochranných", "správu", ".pdf"], "url": ["https://www.spiegel.de/politik/deutschland/coronavirus-in-deutschland-sechs-millionen-schutzmasken-spurlos-verschwunden-a-b3ba8e1e-2a79-438a-9d85-dd52f53e428e?d=1585040061&sara_ecid=app_upd_xDl6zCyJhGEY9I3axx5s5LM6z4xunp&sara_ecid=soci_upd_KsBF0AFjflf0DZCxpPYDCQgO1dEMph", "https://www.nytimes.com/2020/03/16/learning/is-it-immoral-to-increase-the-price-of-goods-during-a-crisis.html", "https://www.aerzteblatt.de/nachrichten/119874/Schutzmasken-5-7-Milliarden-bestellt-567-Millionen-ausgeliefert", "https://dip21.bundestag.de/dip21/btd/19/254/1925446.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:30.448226+00:00"}
{"id": "vr31898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31898", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zatiaľ taký návrh nepadol (na konsolidovanie verejných financií v celkovej potrebnej sume, pozn.), najväčšie opatrenie tuším zo strany SDKÚ bolo niekde na úrovni 50 miliónov a aj to v podstate naozaj nie veľmi realizovateľných.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS v rámci konsolidačného balíka predložilo do parlamentu dve novely zákonov, ktoré by mali usporiť 50 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["SDKÚ-DS"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/01-06-2012/opozicia-vravi-vyssim-daniam-a-odvodom-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:19.213134+00:00"}
{"id": "vr36875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36875", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Rovnako ako vylučujem, že by táto vláda, a to je vláda Ivety Radičovej, lebo to sme jasne pomenovali, že by padla prispením OKS...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS iba pár dní po skončení parlamentných volieb (15. júna 2010, pozn.) na tlačovej besede vyhlásila , že sa dobrovoľne zaväzuje podporovať vznikajúcu vládu pravicovej koalície. Predseda OKS P. Zajac potom prečítal niekoľko bodov, ktoré sa členovia OKS zaviazali dodržať: \"1. hlasovať za programové vyhlásenie vlády pravicovej koalície, 2. hlasovať za vyslovenie dôvery vláde pravicovej koalície, keď o to vláda požiada, 3. podporovať plnenie programového vyhlásenia vlády pravicovej koalície, 4. nehlasovať za návrhy opozície na vyslovenie nedôvery vláde pravicovej koalície, alebo členom vlády.\" Napriek tomu, že v tom období nebolo ešte známe konkrétne zostavenie vlády, na základe deklarácie strany OKS je možné dedukovať, že snahy OKS nechcú a nebudú viesť k pádu pravicovej vlády.", "analysis_paragraphs": ["OKS iba pár dní po skončení parlamentných volieb (15. júna 2010, pozn.) na tlačovej besede vyhlásila , že sa dobrovoľne zaväzuje podporovať vznikajúcu vládu pravicovej koalície. Predseda OKS P. Zajac potom prečítal niekoľko bodov, ktoré sa členovia OKS zaviazali dodržať: \"1. hlasovať za programové vyhlásenie vlády pravicovej koalície, 2. hlasovať za vyslovenie dôvery vláde pravicovej koalície, keď o to vláda požiada, 3. podporovať plnenie programového vyhlásenia vlády pravicovej koalície, 4. nehlasovať za návrhy opozície na vyslovenie nedôvery vláde pravicovej koalície, alebo členom vlády.\" Napriek tomu, že v tom období nebolo ešte známe konkrétne zostavenie vlády, na základe deklarácie strany OKS je možné dedukovať, že snahy OKS nechcú a nebudú viesť k pádu pravicovej vlády."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:27.408671+00:00"}
{"id": "vr28102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28102", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...poslanci z niektorých krajín ako napríklad Taliansko dodnes poberali ešte vyšší plat ako všetci ostatní poslanci, pretože ich národný parlament napríklad povedal, že toľko koľko dostávajú v Európskom parlamente je málo a že v národnom parlamente v Taliansku dostávajú viacej, takže budú dostavať toľko.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Flašíková-Beňová síce správne hovorí, že talianskí poslanci v EP mali v minulosti výrazne vyššie platy ako poslanci z iných krajín. Od roku 2009 platí systém jednotnej mzdy pre všetkých poslancov v EP. Platy poslancov v Taliansku sú najvyššie v EÚ. Demagog.SK nezistil informáciu, že by talianskí poslanci EP boli doplácaní na úroveň svojich kolegov v Taliansku, zároveň však nevieme vylúčiť, že to tak skutočne je. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Do roku 2009 členovia Európskeho parlamentu dostávali taký istý plat ako členovia jednotlivých národných parlamentov. V konečnom dôsledku takto talianskí europoslanci zarábali štvornásobok platov ich španielskych kolegov a omnoho viac ako europoslanci z iných, nových členských štátov. Nový systém platov a výdavkov - jednotný platový štandard, bol zavedený v roku 2009. Dnes je priemerný plat europoslanca 7957 eur. Poslancom Európskeho parlamentu sú taktiež preplácané rôzne výdavky spojené s ubytovaním alebo cestovaním. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Flašíková-Beňová síce správne hovorí, že talianskí poslanci v EP mali v minulosti výrazne vyššie platy ako poslanci z iných krajín. Od roku 2009 platí systém jednotnej mzdy pre všetkých poslancov v EP. Platy poslancov v Taliansku sú najvyššie v EÚ. Demagog.SK nezistil informáciu, že by talianskí poslanci EP boli doplácaní na úroveň svojich kolegov v Taliansku, zároveň však nevieme vylúčiť, že to tak skutočne je. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Do roku 2009 členovia Európskeho parlamentu dostávali taký istý plat ako členovia jednotlivých národných parlamentov. V konečnom dôsledku takto talianskí europoslanci zarábali štvornásobok platov ich španielskych kolegov a omnoho viac ako europoslanci z iných, nových členských štátov. Nový systém platov a výdavkov - jednotný platový štandard, bol zavedený v roku 2009. Dnes je priemerný plat europoslanca 7957 eur. Poslancom Európskeho parlamentu sú taktiež preplácané rôzne výdavky spojené s ubytovaním alebo cestovaním. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["najvyššie", "roku", "omnoho", "jednotný", "plat"], "url": ["http://www.thelocal.it/20131014/italian-mps-among-highest-paid-in-europe", "http://www.bbc.com/news/world-europe-11725041", "http://www.timesofmalta.com/articles/view/20050625/local/meps-approve-new-salaries.86155", "http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/0081ddfaa4/MEPs.html", "http://www.ibtimes.co.uk/eu-elections-what-moneyed-meps-get-salary-expenses-1449492"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:36.738401+00:00"}
{"id": "vr29399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29399", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...pretože rozpočet, ktorý Bratislava má, je vlastne celý zazmluvnený. Tam sú mandatorné výdavky, ktoré idú na školstvo, sociálne veci, dopravu. To je 80% vecí. A mne zostane vlastne ten zvyšok na rozvoj Bratislavy a z toho už aj to je zazmluvnených dlhodobo viac ako polovica. Čiže mestu zostane 8-9% z rozpočtu na veci, aby sa rozvíjalo mesto.", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z dokumentu o rozpočte mesta Bratislava na roky 2014- 2016 nie je možné zistiť presný objem mandatórnych výdavkov a ani výdavkov, ktoré nie sú mandatórne, ale sú zazmluvnené. Rozpočet pre jednotlivé oblasti výdavkov, ako sú doprava, školstvo a podobne, nie je rozdelený na mandatórne a fakultatívne výdavky a tiež z neho nie je jasné, ktoré výdavky boli už vopred zazmluvnené. Nie je tak možné určiť, aký podiel rozpočtu je možné voľne prerozdeľovať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNiektoré úlohy a povinnosti štátnej správy prechádzajú do pôsobnosti obcí. Sú s nimi spojené tzv. mandatórne (.pdf, s. 88) výdavky, teda také výdavky, ktoré sú zo zákona povinné, viažu sa na legislatívu upravujúcu povinnosti samosprávy. V prípade mesta Bratislava pod mandatórne výdavky možno zaradiť aj pôsobnosť Bratislavy ako hlavného mesta. Zvyšné výdavky sú fakultatívne, teda o tom, do čoho budú investované, rozhodujú príslušné miestne orgány.\n\nVýkon štátnej správy, ktorá bola prenesená na obce, riadi a kontroluje vláda prostredníctvom zákonov . Zákon č. 416/2001 bližšie špecifikuje tieto pôsobnosti. Patrí medzi ne napríklad zabezpečovanie miestnych komunikácií, zriaďovanie a poskytovanie sociálnych služieb, územné plánovanie, v oblasti školstva je to napríklad zriaďovanie základných škôl, centier voľného času a podobne, ďalšia pôsobnosť miestnych samospráv sa týka športu, divadelnej činnosti, zdravotníctva (napríklad zriadenie lekárskej služba prvej pomoci), regionálneho rozvoja či cestovného ruchu. Výdavky na tieto pôsobnosti a povinnosti patria pod mandatórne výdavky. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.\n\nDokument mesta Bratislava o rozpočte na roky 2014- 2016 (. pdf ) konkretizuje plánované príjmy a výdavky na rok 2014 a predbežne odhaduje aj príjmy a výdavky na roky 2015 a 2016. Výdavky sú rozdelené na jednotlivé oblasti, konkrétne: Územný rozvoj mesta, Doprava a komunikácie, Bezpečnosť a poriadok, Životné prostredie, Nakladanie s majetkom, Komunikácia, marketing a cestovný ruch, Kultúra, Šport, Vzdelávanie, Sociálna pomoc a sociálne služby, Rozhodovanie, manažment a kontrola, Moderný úrad pre ľudí, Poslanecké priority. V dokumente o rozpočte mesta však nie je presne uvedené, aká časť z prostriedkov pre jednotlivé oblasti výdavkov je financovaná zo štátneho rozpočtu ako prenesená právomoc miestnej samosprávy či právomoc pri výkone funkcií hlavného mesta. Dokument uvádza len, že granty a transfery zo štátneho rozpočtu predstavovali v danom roku 40 998 600€.\n\nPrimátor Nesrovnal svoje tvrdenie ešte skomplikoval, hovorí totiž o nemandatórnych, ale zazmluvnených výdavkoch, čiže dlhodobo naplánovaných výdavkoch, ktoré nemá v právomoci zmeniť. Ani podiel zazmluvnených, vopred dohodnutých výdavkov, ktoré by súčasný primátor nemohol meniť, nie je priamo uvedený v spomínanom dokumente o rozpočte mesta Bratislava.", "analysis_paragraphs": ["Z dokumentu o rozpočte mesta Bratislava na roky 2014- 2016 nie je možné zistiť presný objem mandatórnych výdavkov a ani výdavkov, ktoré nie sú mandatórne, ale sú zazmluvnené. Rozpočet pre jednotlivé oblasti výdavkov, ako sú doprava, školstvo a podobne, nie je rozdelený na mandatórne a fakultatívne výdavky a tiež z neho nie je jasné, ktoré výdavky boli už vopred zazmluvnené. Nie je tak možné určiť, aký podiel rozpočtu je možné voľne prerozdeľovať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Niektoré úlohy a povinnosti štátnej správy prechádzajú do pôsobnosti obcí. Sú s nimi spojené tzv. mandatórne (.pdf, s. 88) výdavky, teda také výdavky, ktoré sú zo zákona povinné, viažu sa na legislatívu upravujúcu povinnosti samosprávy. V prípade mesta Bratislava pod mandatórne výdavky možno zaradiť aj pôsobnosť Bratislavy ako hlavného mesta. Zvyšné výdavky sú fakultatívne, teda o tom, do čoho budú investované, rozhodujú príslušné miestne orgány.", "Výkon štátnej správy, ktorá bola prenesená na obce, riadi a kontroluje vláda prostredníctvom zákonov . Zákon č. 416/2001 bližšie špecifikuje tieto pôsobnosti. Patrí medzi ne napríklad zabezpečovanie miestnych komunikácií, zriaďovanie a poskytovanie sociálnych služieb, územné plánovanie, v oblasti školstva je to napríklad zriaďovanie základných škôl, centier voľného času a podobne, ďalšia pôsobnosť miestnych samospráv sa týka športu, divadelnej činnosti, zdravotníctva (napríklad zriadenie lekárskej služba prvej pomoci), regionálneho rozvoja či cestovného ruchu. Výdavky na tieto pôsobnosti a povinnosti patria pod mandatórne výdavky. Náklady preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.", "Dokument mesta Bratislava o rozpočte na roky 2014- 2016 (. pdf ) konkretizuje plánované príjmy a výdavky na rok 2014 a predbežne odhaduje aj príjmy a výdavky na roky 2015 a 2016. Výdavky sú rozdelené na jednotlivé oblasti, konkrétne: Územný rozvoj mesta, Doprava a komunikácie, Bezpečnosť a poriadok, Životné prostredie, Nakladanie s majetkom, Komunikácia, marketing a cestovný ruch, Kultúra, Šport, Vzdelávanie, Sociálna pomoc a sociálne služby, Rozhodovanie, manažment a kontrola, Moderný úrad pre ľudí, Poslanecké priority. V dokumente o rozpočte mesta však nie je presne uvedené, aká časť z prostriedkov pre jednotlivé oblasti výdavkov je financovaná zo štátneho rozpočtu ako prenesená právomoc miestnej samosprávy či právomoc pri výkone funkcií hlavného mesta. Dokument uvádza len, že granty a transfery zo štátneho rozpočtu predstavovali v danom roku 40 998 600€.", "Primátor Nesrovnal svoje tvrdenie ešte skomplikoval, hovorí totiž o nemandatórnych, ale zazmluvnených výdavkoch, čiže dlhodobo naplánovaných výdavkoch, ktoré nemá v právomoci zmeniť. Ani podiel zazmluvnených, vopred dohodnutých výdavkov, ktoré by súčasný primátor nemohol meniť, nie je priamo uvedený v spomínanom dokumente o rozpočte mesta Bratislava."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["mandatórne", "hlavného", "zákonov", "Zákon", "pdf"], "url": ["https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kpol/Publikacie/Publikacie/Uzemna_samosprava_Lastic.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-377", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2015/210/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-416", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:33.806725+00:00"}
{"id": "vr14448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14448", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My tu produkujeme šialené počty právnikov. Keď som ja končil, končilo 400, teraz 3000.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok predsedu SNS Andreja Danka sme už v minulosti overovali. Podľa údajov UIPŠ bolo v období rokov 2014/2015 1441 absolventov právnych vied. Informácia Andreja Danka teda nie je správna, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok predsedu SNS Andreja Danka sme už v minulosti overovali. Podľa údajov UIPŠ bolo v období rokov 2014/2015 1441 absolventov právnych vied. Informácia Andreja Danka teda nie je správna, a preto hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Podobný výrok", "UIPŠ", "Andrej Danko"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/566/sulik-vs-danko", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2015/09/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:51.815455+00:00"}
{"id": "vr16063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16063", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "...(vláda, pozn.) uskutoční v priebehu roku 2016 diskusiu o prehodnotení presunu časti kompetencií štátnej správy v oblasti riadenia a financovania regionálneho školstva z MŠVVaŠ SR na MV SR, uskutočneného v roku 2013", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento sľub predstavila vo svojom programovom vyhlásení tretia vláda Róberta Fica 13.4.2016 . Sľúbili, že v priebehu roka 2016 prerokujú zmenu v kompetenciách financovania regionálneho školstva, ktoré vstúpilo do platnosti 1.1.2013. Tento sľub hodnotíme ako čiastočne splnený, nakoľko by jeho prerokovávanie malo byť podľa dostupných materiálov stále v procese.\n\n\"a) z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR:\n\nb) z rozpočtovej kapitoly MV SR:", "analysis_paragraphs": ["Tento sľub predstavila vo svojom programovom vyhlásení tretia vláda Róberta Fica 13.4.2016 . Sľúbili, že v priebehu roka 2016 prerokujú zmenu v kompetenciách financovania regionálneho školstva, ktoré vstúpilo do platnosti 1.1.2013. Tento sľub hodnotíme ako čiastočne splnený, nakoľko by jeho prerokovávanie malo byť podľa dostupných materiálov stále v procese.", "\"a) z rozpočtovej kapitoly MŠVVaŠ SR:", "b) z rozpočtovej kapitoly MV SR:"], "analysis_date": "2017-04-02", "analysis_sources": {"text": ["13.4.2016", "materiálov", "schválila", "legislatívneho predpisu", "pdf", "pdf", "zvolal", "pdf.", "materiálov"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/329574/programove-vyhlasenie-tretej-vlady-roberta-fica/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/954", "http://itretisektor.sk/nrsr_schvalila_navrh_novely_zakona", "https://www.minedu.sk/financovanie/", "https://www.minedu.sk/data/att/5256.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/5256.pdf", "https://www.minedu.sk/okruhle-stoly-ozrejmia-konkretne-ulohy-v-reforme-skolstva-na-tento-rok/", "https://www.minedu.sk/data/att/9920.pdf", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2016/954"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:46.629438+00:00"}
{"id": "vr30503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30503", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "A myslím si, že toto bol práve dôkaz, že situácia sa po 48 hodinách ostrého štrajku vyriešila. Veď keď sa pozrieme na podobnú situáciu, ktorá bola v Izraeli, kedy ostrý štrajk, čiže lekári nenastúpení do nemocníc, boli v situácii 2 mesiace.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "sme.sk (30. november 2011): Najnovšie si vyššie platy vybojovali lekári v Izraeli. Od apríla tohto roku štrajkovali pät mesiacov. Zdravotná starostlivost v štátnych nemocniciach bola zabezpecená len v sobotu, odložili operácie, ktoré neboli naliehavé.", "analysis_paragraphs": ["sme.sk (30. november 2011): Najnovšie si vyššie platy vybojovali lekári v Izraeli. Od apríla tohto roku štrajkovali pät mesiacov. Zdravotná starostlivost v štátnych nemocniciach bola zabezpecená len v sobotu, odložili operácie, ktoré neboli naliehavé."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "shemesh.blog.sme.sk", "haaretz.com", "Upi.com"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6162805/v-zahranici-strajkovali-lekari-aj-niekolko-mesiacov.html", "http://shemesh.blog.sme.sk/c/276652/Prezila-som-strajk-lekarov.html", "http://www.haaretz.com/news/national/israeli-doctors-strike-finally-ends-after-five-months-as-landmark-deal-inked-1.380681", "http://www.upi.com/Top_News/World-News/2011/07/25/Israeli-doctors-now-striking-hospitals/UPI-17191311601888/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:45.254359+00:00"}
{"id": "vr35716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35716", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poprvé, pani predsedníčka, chcem vám teda naozaj oznámiť slávnostne, že ste 30.júna, keď ste preberali v podstate 2 alebo 3 dni potom vládu, prevzali Slovenskú republiku s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%).", "analysis_paragraphs": ["Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:27.811945+00:00"}
{"id": "vr38255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38255", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Niekto dokonca ako premiérka sa na maďarskú Ústavu pozerá, že to sa len nejaký lístoček pohol v Budapešti, a preto veď my nebudeme snáď reagovať, keď sa v Budapešti pohne lístoček.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa k maďarskej ústave a slovenskej reakcii na ňu okrem iného vyjadrila , že meniť Ústavu SR z dôvodu zmien ústavy v Maďarsku je prejavom slabošstva, vláda SR robí zásadné kroky v oblasti diplomacie a dohaduje kroky, aké podnikne NR SR. V rovnakom vyjadrení povedala: \"nemyslím si, že keď sa zachveje lístok v Maďarsku, máme meniť základný ústavný zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa k maďarskej ústave a slovenskej reakcii na ňu okrem iného vyjadrila , že meniť Ústavu SR z dôvodu zmien ústavy v Maďarsku je prejavom slabošstva, vláda SR robí zásadné kroky v oblasti diplomacie a dohaduje kroky, aké podnikne NR SR. V rovnakom vyjadrení povedala: \"nemyslím si, že keď sa zachveje lístok v Maďarsku, máme meniť základný ústavný zákon.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-menit-ustavu-pre-madarsko/339528-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:37.568551+00:00"}
{"id": "vr16725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16725", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "... je výpadok na daniach 700 miliónov eur. Fyzické osoby tento rok proste neodvedú do štátneho rozpočtu 700 miliónov eur...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa informácií o daňového plnenia z návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2017 sa očakáva väčší výnos dane z príjmov fyzických osôb, ako to bolo plánované. Naopak, má dôjsť k zníženiu dane z príjmov právnických osôb až o 551 miliónov eur. Výrok Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V hlavnej knihe návrhu rozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 sa odhaduje vývoj výberu dane z príjmov fyzických osôb takto: \" Lepšie plnenie a priaznivý vývoj na trhu práce pozitívne vplývajú na výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti na roky 2018 až 2020. (...) V porovnaní so schváleným rozpočtom je na roky 2017 až 2019 očakávaný vyšší výnos dane o 65,9 až 106,3 mil. eur z pozitívneho vývoja na trhu práce a rýchlejšieho rastu miezd ako NČZD (nezdaniteľná časť dane, pozn.) .\" (Hlavná kniha, s. 18) Plán rozpočtu špecifikuje zlepšenie prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb v roku 2017 oproti rozpočtovanému v roku 2017 na 63 miliónov. (Vlastný materiál, s. 15) Tím Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj Borisa Kollára. Kollár uznal, že v debate uviedol nesprávny údaj, na mysli mal výpadok na daniach z príjmov právnických osôb. Podľa návrhu rozpočtu má dôjsť v roku 2017 o výpadok na daniach z príjmov právnických osôb vo výške 551 miliónov eur, oproti plánovanému: \" V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2017 až 2019 dochádza k zníženiu dane z príjmov právnických osôb (DPPO) na rok 2018 o 551,0 mil. eur. Hlavným dôvodom je negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch \". (Hlavná kniha, s. 19) Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií o daňového plnenia z návrhu rozpočtu verejnej správy v roku 2017 sa očakáva väčší výnos dane z príjmov fyzických osôb, ako to bolo plánované. Naopak, má dôjsť k zníženiu dane z príjmov právnických osôb až o 551 miliónov eur. Výrok Kollára hodnotíme ako nepravdivý. V hlavnej knihe návrhu rozpočtu verejnej správy na obdobie 2018-2020 sa odhaduje vývoj výberu dane z príjmov fyzických osôb takto: \" Lepšie plnenie a priaznivý vývoj na trhu práce pozitívne vplývajú na výnos dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti na roky 2018 až 2020. (...) V porovnaní so schváleným rozpočtom je na roky 2017 až 2019 očakávaný vyšší výnos dane o 65,9 až 106,3 mil. eur z pozitívneho vývoja na trhu práce a rýchlejšieho rastu miezd ako NČZD (nezdaniteľná časť dane, pozn.) .\" (Hlavná kniha, s. 18) Plán rozpočtu špecifikuje zlepšenie prognózy výnosu z dane z príjmov fyzických osôb v roku 2017 oproti rozpočtovanému v roku 2017 na 63 miliónov. (Vlastný materiál, s. 15) Tím Demagog.SK požiadal o vyjadrenie aj Borisa Kollára. Kollár uznal, že v debate uviedol nesprávny údaj, na mysli mal výpadok na daniach z príjmov právnických osôb. Podľa návrhu rozpočtu má dôjsť v roku 2017 o výpadok na daniach z príjmov právnických osôb vo výške 551 miliónov eur, oproti plánovanému: \" V porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na roky 2017 až 2019 dochádza k zníženiu dane z príjmov právnických osôb (DPPO) na rok 2018 o 551,0 mil. eur. Hlavným dôvodom je negatívne zúčtovanie dane v roku 2016 determinované poklesom ziskovosti a kombináciou jednorazových faktorov v podobe pripočítateľných a odpočítateľných položiek upravujúcich zisk na základ dane. Zníženie akruálneho výnosu dane za rok 2016 zníži predpokladaný výnos dane v roku 2017 ako aj v nasledujúcich rokoch \". (Hlavná kniha, s. 19) Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["hlavnej knihe", "Plán rozpočtu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26937"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:40.966463+00:00"}
{"id": "vr32032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32032", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Vy hovoríte o dodržiavaní pravidiel, keď už sa nechal počuť pán Barroso aj náš, bohužiaľ, mne je to veľmi ľúto, eurokomisár pán Šefčovič, keď povedal, že áno, Španielsko dostane výnimku z európskej fiškálnej zmluvy, z toho fiskel paktu, to znamená, že nebude musieť tak rýchlo, takýmto tempom konsolidovať verejné financie ako ostatní účastníci fiškálneho paktu", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku na aktuality.sk z 01. júna 2012 nemecká vláda súhlasila s najnovším návrhom Európskej komisie, že by Španielsko malo dostať viac času na zníženie svojho rozpočtového deficitu. \"Európska komisia tento týždeň navrhla, aby Španielsko dostalo na splnenie stanovených cieľov v otázke rozpočtového deficitu rok navyše. Dôvodom je fakt, že podľa najnovších prognóz bude španielska ekonomika v recesii ako tento, tak aj budúci rok.\" Rovnako o výnimke pre Španielsko informuje aj Reuters alebo portál EUobserver . EUobserver spomína aj podmienky, ktoré pre takúto výnimku musí Španielsko splniť, citujúc komisára Olliho Rehna: \"Madrid musí do júla predložiť pevný plán na roky 2013-2014, v ktorom vysvetlia ako dosiahnu trojpercentný deficit v roku 2014, oproti deficitu takmer deväť percent, ktorý mali minulý rok. Druhou podmienkou je účinne kontrolovať nadmerné výdavky na regionálnej úrovni.\" Výrok Jozefa Kollára teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku na aktuality.sk z 01. júna 2012 nemecká vláda súhlasila s najnovším návrhom Európskej komisie, že by Španielsko malo dostať viac času na zníženie svojho rozpočtového deficitu. \"Európska komisia tento týždeň navrhla, aby Španielsko dostalo na splnenie stanovených cieľov v otázke rozpočtového deficitu rok navyše. Dôvodom je fakt, že podľa najnovších prognóz bude španielska ekonomika v recesii ako tento, tak aj budúci rok.\" Rovnako o výnimke pre Španielsko informuje aj Reuters alebo portál EUobserver . EUobserver spomína aj podmienky, ktoré pre takúto výnimku musí Španielsko splniť, citujúc komisára Olliho Rehna: \"Madrid musí do júla predložiť pevný plán na roky 2013-2014, v ktorom vysvetlia ako dosiahnu trojpercentný deficit v roku 2014, oproti deficitu takmer deväť percent, ktorý mali minulý rok. Druhou podmienkou je účinne kontrolovať nadmerné výdavky na regionálnej úrovni.\" Výrok Jozefa Kollára teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "Reuters", "EUobserver"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/207680/nemci-chcu-dat-viac-casu-spanielsku-na-znizenie-deficitu/", "http://news.yahoo.com/germany-shifts-gives-spain-more-time-deficit-113937318--sector.html", "http://news.yahoo.com/germany-shifts-gives-spain-more-time-deficit-113937318--sector.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:01.639147+00:00"}
{"id": "vr27632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27632", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán Figeľ je bývalý eurokomisár (...)", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ bol skutočne prvým eurokomisárom Slovenska pre vzdelávanie, kultúru a odbornú prípravu od konca novembra 2004 do konca decembra 2006.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ bol skutočne prvým eurokomisárom Slovenska pre vzdelávanie, kultúru a odbornú prípravu od konca novembra 2004 do konca decembra 2006."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["eurokomisárom"], "url": ["http://http://www.teraz.sk/eurovolby-2014/profil-eurokomisara-jana-figela/82386-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:51.778752+00:00"}
{"id": "vr32268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32268", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...veľmi kritické stanovisko bolo z rezortu hospodárstva, kde doslova píšu, že návrh znenia ustanovenia umožňuje bez akéhokoľvek zastierania korupciu a klientelizmus.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže takúto pripomienku Ministerstvo hospodárstva SR k novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslalo. Ministerstvo hospodárstva malo ku Kaliňákovej novele Zákona o verejnom obstarávaní podľa Portálu právnych predpisov MS SR presne 99 pripomienok. Jednou z nich bola i tá, o ktorej hovorí Igor Matovič: K bodu 63 \"§59a až 59f\": Žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Ohľadne strategickej zákazky platí to isté ako pri pripomienke k bodu 3 tohto návrhu. Návrh znenia ustanovenia §59a ods. 2 umožňuje bez akéhokoľvek zastierania korupciu a klientelizmus , napr. aj tým, že verejný obstarávateľ určuje rozsah a okruh záujemcov, čo je v rozpore s proklamovaným účelom tejto novely, uvedeným v úvode dôvodovej správy. To isté platí aj o ďalších ustanoveniach upravujúcich inštitút strategickej zákazky. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže takúto pripomienku Ministerstvo hospodárstva SR k novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslalo. Ministerstvo hospodárstva malo ku Kaliňákovej novele Zákona o verejnom obstarávaní podľa Portálu právnych predpisov MS SR presne 99 pripomienok. Jednou z nich bola i tá, o ktorej hovorí Igor Matovič: K bodu 63 \"§59a až 59f\": Žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Ohľadne strategickej zákazky platí to isté ako pri pripomienke k bodu 3 tohto návrhu. Návrh znenia ustanovenia §59a ods. 2 umožňuje bez akéhokoľvek zastierania korupciu a klientelizmus , napr. aj tým, že verejný obstarávateľ určuje rozsah a okruh záujemcov, čo je v rozpore s proklamovaným účelom tejto novely, uvedeným v úvode dôvodovej správy. To isté platí aj o ďalších ustanoveniach upravujúcich inštitút strategickej zákazky. Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Portálu právnych predpisov MS SR", "TA3"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=44&matEID=5453&drCommentDocFREID=267743&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "http://www.ta3.com/clanok/1006101/kalinakova-novela-o-verejnom-obstaravani-narazila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:18.842656+00:00"}
{"id": "vr31508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31508", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Ja si myslím, že, pokiaľ viem, táto daň (pre bohatých, pozn.) už je, tuším, dokonca v Nemecku. No tak a tam vládne kresťanská demokracia.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čarnogurského výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Nemecku skutočne existuje tzv. daň pre bohatých a zároveň je pri moci kresťanoskodemokratické hnutie. Upozornime však, že táto daň bola v skutočnosti zavedená ešte v roku 2000 počas vlády sociálnej demokracie. Nemecký daňový systém skutočne využíva progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, tzv. daň pre bohatých. Daň z príjmov pre tých, ktorí zarábajú \"nadštandardne\", dosahuje výšku až 45%. Fyzické osoby, ktorých ročný príjem spadá do rozmedzia 52 152 - 250 000 eur, je zdanený vo výške 42%. Pre tých, ktorí zarobia ešte viac, podliehajú 45%-nej dani. Ako hovorí J.Čarnogurský, v Nemecku je v súčasnosti vládnou stranou CDU (Kresťanskodemokratická strana) spolu s CSU a FDP. V roku 2000, kedy bol návrh reformy prijatý, však boli pri moci sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Strana SPD vyhrala voľby v roku 1998 a zostala hlavnou vládnou stranou až do roku 2005. Vo voľbách v roku 2005 potom vznikla patová situácia, keď ani jedna z dvoch veľkých strán nedokázala vytvoriť väčšinu, čo viedlo k vzniku veľkej koalície pod vedením Angely Merkelovej z CDU/CSU, ktorá vládla s podporou sociálnych demokratov. Po voľbách v roku 2009 sa k moci dostala vláda CDU/CSU a FDP a spomínanú daň nechali v nezmenenek podobe. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čarnogurského výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v Nemecku skutočne existuje tzv. daň pre bohatých a zároveň je pri moci kresťanoskodemokratické hnutie. Upozornime však, že táto daň bola v skutočnosti zavedená ešte v roku 2000 počas vlády sociálnej demokracie. Nemecký daňový systém skutočne využíva progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb, tzv. daň pre bohatých. Daň z príjmov pre tých, ktorí zarábajú \"nadštandardne\", dosahuje výšku až 45%. Fyzické osoby, ktorých ročný príjem spadá do rozmedzia 52 152 - 250 000 eur, je zdanený vo výške 42%. Pre tých, ktorí zarobia ešte viac, podliehajú 45%-nej dani. Ako hovorí J.Čarnogurský, v Nemecku je v súčasnosti vládnou stranou CDU (Kresťanskodemokratická strana) spolu s CSU a FDP. V roku 2000, kedy bol návrh reformy prijatý, však boli pri moci sociálni demokrati (SPD) a Zelení. Strana SPD vyhrala voľby v roku 1998 a zostala hlavnou vládnou stranou až do roku 2005. Vo voľbách v roku 2005 potom vznikla patová situácia, keď ani jedna z dvoch veľkých strán nedokázala vytvoriť väčšinu, čo viedlo k vzniku veľkej koalície pod vedením Angely Merkelovej z CDU/CSU, ktorá vládla s podporou sociálnych demokratov. Po voľbách v roku 2009 sa k moci dostala vláda CDU/CSU a FDP a spomínanú daň nechali v nezmenenek podobe. Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["daňový systém", "boli", "patová", "voľbách"], "url": ["http://www.finance.cz/dane-a-mzda/dane-v-cr-a-v-eu/dane-v-eu/dane-v-nemecku/", "http://www.mepoforum.sk/regiony/europska-unia/nemecko/nemecko-pod-vladou-cerveno-zelenej-koalicie-vii/", "http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/11/14/AR2005111400832.html", "http://www.guardian.co.uk/world/2009/sep/28/angela-merkel-germany-government-coalition"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:01.701536+00:00"}
{"id": "vr29766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29766", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Všimnite si teraz, ako reaguje napríklad európska burza na to, že môže dôjsť ku Grexitu, to znamená, môže dôjsť k tomu, že Grécko odíde z eurozóny. Pomaličky nič. Oveľa viac reaguje napríklad na čínske pohyby.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dlhopisové trhy\n\nEurópske vládne dlhopisy v piatok klesali, ked investori vo viere v úspešné víkendové vyriešenie gréckej dlhovej krízy upúštali od bezpecných vládnych dlhopisov silných ekonomík. Klesali aj americké vládne dlhopisy, pricom výnosy vládnych dlhopisov s dlhou maturitou narástli na 9-mesacné maximá a výnos 10-rocných vládnych dlhopisov stúpol na maximum zo septembra minulého roka. Rovnako ako v Európe aj v USA investori verili, že Grécko sa s veritelmi dohodne, co spôsobilo spomínané výpredaje na dlhopisových trhoch.\n\nKomoditné trhy\n\nZlato v piatok len prešlapovalo na mieste a nakoniec zatvorilo s nepatrným rastom v okolí zelenej nuly, co sa dá pripísat miernej korekcii žltého kovu, ktorý predtým klesol na svoje trojtýždnové minimum. Ropa ukoncila piatkové obchodovanie takmer bez zmeny, ked jej ostatný nárast zastavila správa od spolocnosti Baker Hughes, ktorá poukázala na pokles poctu ropných súprav už ôsmy mesiac v rade. Energetické spolocnosti však minulý týžden uzavreli len tri ropné súpravy, co je najmenej za ostatných pät týždnov.\n\nDevízové trhy\n\nEuro voci doláru v piatok v prvej polovici dna len prešlapovalo na mieste, avšak neskoršie slová gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý odmietol návrh z dielne veritelov poslal euro pod hladinu 112 dolárových centov, kde sa královský menový pár po ostatné dni obchodoval.\"\n\nZdroj: www.nextfuture.sk (overené k 30.6.2015)\n\n29. júna (teda až po tom, co Bugár povedal tento výrok) ratingová spolocnost Standard & Poor's interpretovala rozhodnutie usporiadat referendum ako indikátor toho, že Tsiprasova vláda uprednostní domácu politiku pred financnou a ekonomickou stabilitou a clenstvom v eurozóne. Pravdepodobnost odchodu Grécka z eurozóny zvýšili na 50 percent.\n\nEurópske akciové trhy aj spolocná mena sa výrazne prepadli - nemecký DAX stratil 3.6%, francúzsky CAC-40 3.7%, španielsky IBEX-35 4.6% a britský FTSE 100 1.97 %.\n\nMnohí investori nadalej zostávajú optimistickí a dúfajú, že nakoniec dôjde k dohode s Gréckom, aby sa vyhlo odchodu z eurozóny. Relatívny klud odráža rastúce presvedcenie investorov o tom, že grécka kríza v súcasnosti nepredstavuje pre eurozónu existencnú hrozbu v takom rozmere ako pred tromi rokmi.\n\nCo sa týka reakcií trhov na cínske pohyby, 17. apríla 2015 Európske akciové trhy poklesli ako následok správ o zmenách regulácii na cínskom trhu s futuritami. Tieto opatrenia však súviseli takisto s obavami o nesplatení dlhov Grécka. Nemecký DAX zažil svoj najhorší týžden od novembra 2011, pricom The Stoxx 600 žažil svoj najväcší prepad od decembra 2014. 20. apríla trhy už rástli po tom, ako opadli obavy zo spomalujúcej cínskej ekonomiky (najnižší štvrtrocný rast od financnej krízy 2008).", "analysis_paragraphs": ["Dlhopisové trhy", "Európske vládne dlhopisy v piatok klesali, ked investori vo viere v úspešné víkendové vyriešenie gréckej dlhovej krízy upúštali od bezpecných vládnych dlhopisov silných ekonomík. Klesali aj americké vládne dlhopisy, pricom výnosy vládnych dlhopisov s dlhou maturitou narástli na 9-mesacné maximá a výnos 10-rocných vládnych dlhopisov stúpol na maximum zo septembra minulého roka. Rovnako ako v Európe aj v USA investori verili, že Grécko sa s veritelmi dohodne, co spôsobilo spomínané výpredaje na dlhopisových trhoch.", "Komoditné trhy", "Zlato v piatok len prešlapovalo na mieste a nakoniec zatvorilo s nepatrným rastom v okolí zelenej nuly, co sa dá pripísat miernej korekcii žltého kovu, ktorý predtým klesol na svoje trojtýždnové minimum. Ropa ukoncila piatkové obchodovanie takmer bez zmeny, ked jej ostatný nárast zastavila správa od spolocnosti Baker Hughes, ktorá poukázala na pokles poctu ropných súprav už ôsmy mesiac v rade. Energetické spolocnosti však minulý týžden uzavreli len tri ropné súpravy, co je najmenej za ostatných pät týždnov.", "Devízové trhy", "Euro voci doláru v piatok v prvej polovici dna len prešlapovalo na mieste, avšak neskoršie slová gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorý odmietol návrh z dielne veritelov poslal euro pod hladinu 112 dolárových centov, kde sa královský menový pár po ostatné dni obchodoval.\"", "Zdroj: www.nextfuture.sk (overené k 30.6.2015)", "29. júna (teda až po tom, co Bugár povedal tento výrok) ratingová spolocnost Standard & Poor's interpretovala rozhodnutie usporiadat referendum ako indikátor toho, že Tsiprasova vláda uprednostní domácu politiku pred financnou a ekonomickou stabilitou a clenstvom v eurozóne. Pravdepodobnost odchodu Grécka z eurozóny zvýšili na 50 percent.", "Európske akciové trhy aj spolocná mena sa výrazne prepadli - nemecký DAX stratil 3.6%, francúzsky CAC-40 3.7%, španielsky IBEX-35 4.6% a britský FTSE 100 1.97 %.", "Mnohí investori nadalej zostávajú optimistickí a dúfajú, že nakoniec dôjde k dohode s Gréckom, aby sa vyhlo odchodu z eurozóny. Relatívny klud odráža rastúce presvedcenie investorov o tom, že grécka kríza v súcasnosti nepredstavuje pre eurozónu existencnú hrozbu v takom rozmere ako pred tromi rokmi.", "Co sa týka reakcií trhov na cínske pohyby, 17. apríla 2015 Európske akciové trhy poklesli ako následok správ o zmenách regulácii na cínskom trhu s futuritami. Tieto opatrenia však súviseli takisto s obavami o nesplatení dlhov Grécka. Nemecký DAX zažil svoj najhorší týžden od novembra 2011, pricom The Stoxx 600 žažil svoj najväcší prepad od decembra 2014. 20. apríla trhy už rástli po tom, ako opadli obavy zo spomalujúcej cínskej ekonomiky (najnižší štvrtrocný rast od financnej krízy 2008)."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["referendum", "nepredloží", "trhy", "www.nextfuture.sk", "interpretovala", "prepadli", "klud", "poklesli", "najhorší", "spomalujúcej"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/967577-grecka-komedia-vrcholi-premier-tsipras-vyhlasil-referendum/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/967807-burza-a-banky-su-zatvorene-greci-maju-na-den-60-eur/", "fhttp://www.nextfuture.sk/ekonomika/investicie/prehlad-trhov-29-6-2015/", "http://www.nextfuture.sk/ekonomika/investicie/3/?pg_page_ok=1", "http://www.streetinsider.com/Credit+Ratings/UPDATE%3A+S%26P+Cuts+Greece+to+CCC-%3B+Outlook+Remains+Negative+(GREK)+(NBG)/10685855.html", "http://www.nytimes.com/2015/06/30/business/international/daily-stock-market-activity.html", "http://www.wsj.com/articles/european-stocks-bonds-euro-seen-falling-after-shutdown-of-greek-banks-1435560344", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/europske-trhy-klesli-dovodom-je-cina-732402", "http://www.marketwatch.com/story/european-stocks-head-lower-on-track-for-weekly-loss-2015-04-17", "http://www.marketpulse.com/20150420/european-stock-markets-rise-despite-china/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:32.243176+00:00"}
{"id": "vr16824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16824", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "... dokončili sme operačné sály v bojnickej nemocnici, v myjavskej nemocnici sme zrekonštruovali oddelenia, sú tam nové digitálne rontgeny, v Považskej Bystrici jediný urgent v TSK...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V posledných rokoch bolo uskutočnených viacero rekonštrukcií v troch nemocniciach v správe kraja a to v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici v rovnakom rozsahu ako p. Jaroslav Baška tvrdí vo výroku vrátane urgentného príjmu, ktorý je podľa dostupných informácií jediným urgentom v TSK - keďže podľa oficiálnych webových stránok žiadna iná nemocnica okrem Považskej Bystrice túto službu neposkytuje. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V posledných rokoch bolo uskutočnených viacero rekonštrukcií v troch nemocniciach v správe kraja a to v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici v rovnakom rozsahu ako p. Jaroslav Baška tvrdí vo výroku vrátane urgentného príjmu, ktorý je podľa dostupných informácií jediným urgentom v TSK - keďže podľa oficiálnych webových stránok žiadna iná nemocnica okrem Považskej Bystrice túto službu neposkytuje. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["stránok", "rekonštrukciou", "pribudli", "zmodernizované RTG pracovisko", "oddelenie pre dlhodobo chorých", "urgentný príjem", "výstavbou ďalších"], "url": ["https://www.tsk.sk/vyhladavanie.html?page_id=126&term=urgentn%C3%BD+pr%C3%ADjem", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/za-sedem-mesiacov-prinavratili-zivot-prvej-casti-13-rokov-chatrajuceho-monobloku-operacnych-sal.html?page_id=442739", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/bojnicka-nemocnica-ma-nove-ct-pracovisko-pavilon-najmodernejsich-operacnych-sal-a-po-novom-aj-skoliace-pracovisko-pre-odbor-osetrovatelstvo.html?page_id=443445", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2017/v-myjavskej-nemocnici-bude-rtg-diagnostika-kvalitnejsia-zdravsia-i-rychlejsia.html?page_id=441673", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2016/v-myjavskej-nemocnici-otvorili-nove-oddelenie-dlhodobo-chorych.html?page_id=290232", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2015/v-povazskej-bystrici-otvorili-moderny-urgentny-prijem-na-kopaniciach-vynovili-detske-oddelenie-a-otvorili-prvu-kopaniciarsku-lekaren.html?page_id=265118", "https://www.etrend.sk/ekonomika/ako-budu-vyzerat-nove-urgentne-prijmy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:21.927724+00:00"}
{"id": "vr15661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15661", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V roku 2016 ubudlo z evidencie 10,5 tisíca nezamestnaných nad 4 roky.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko dlhodobá nezamestnanosť nad štyri roky bola v decembri 2015 podľa štatistík ÚPSVaR na úrovni 73 053 nezamestnaných. V rovnakom období minulého roka počet dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky, už bol na úrovni len 61 881 ľudí. V priebehu dvanástich mesiacov, tak počet nezamestnaných nad štyri roky klesol o 11 172 osôb. Richterov výrok tak považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko dlhodobá nezamestnanosť nad štyri roky bola v decembri 2015 podľa štatistík ÚPSVaR na úrovni 73 053 nezamestnaných. V rovnakom období minulého roka počet dlhodobo nezamestnaných nad štyri roky, už bol na úrovni len 61 881 ľudí. V priebehu dvanástich mesiacov, tak počet nezamestnaných nad štyri roky klesol o 11 172 osôb. Richterov výrok tak považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-19", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:18.472884+00:00"}
{"id": "vr30271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30271", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, budem reagovať. Poprosil by som, pán Kažimír, áno, vy ste oslovili Inštitút finančnej politiky, len s iným zadaním, ako ste potom dali do parlamentu, pretože v podkladoch, ktoré poskytol Inštitút finančnej politiky strane Smer vôbec nebol kvantifikovaný variant, ktorý ste predložili do parlamentu.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SMER-SD prišla z iniciatívnym návrhom týkajúci sa novely zákona a dani z príjmov. V dôvodovej správe je uvedené, že prínos z tejto dane by bolo 149 miliónov. Vzhľadom na to, že sme sa nedostali k tomuto odhadu nemôžeme overiť, či strana SMER-SD predložila do parlamentu iný variant ako zadala Inštitútu finančnej politiky. Návrh zákona nie je uverejnený v plnom znení, to znamená, že nemáme k dispozícii ani doložku vybraných vplyvov.", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD prišla z iniciatívnym návrhom týkajúci sa novely zákona a dani z príjmov. V dôvodovej správe je uvedené, že prínos z tejto dane by bolo 149 miliónov. Vzhľadom na to, že sme sa nedostali k tomuto odhadu nemôžeme overiť, či strana SMER-SD predložila do parlamentu iný variant ako zadala Inštitútu finančnej politiky. Návrh zákona nie je uverejnený v plnom znení, to znamená, že nemáme k dispozícii ani doložku vybraných vplyvov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Dôvodová správa"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=359770"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:40.696767+00:00"}
{"id": "vr17091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17091", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Váš vlastný koaličný partner, poslanec, pán Kresák, nazval rozhodnutie, najnovšie rozhodnutie Ústavného súdu čiernym dňom ústavného sudnictva v Slovenskej republike.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kresák, poslanec Mostu-Híd a ústavný právnik, prostredníctvom sociálnej siete Facebook skutočne nazval rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 6. decembra 2017, ktoré prikazuje prezidentovi Kiskovi vymenovať ústavných sudcov \"čiernym dňom ústavného súdnictva v SR\" . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kresák, poslanec Mostu-Híd a ústavný právnik, prostredníctvom sociálnej siete Facebook skutočne nazval rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 6. decembra 2017, ktoré prikazuje prezidentovi Kiskovi vymenovať ústavných sudcov \"čiernym dňom ústavného súdnictva v SR\" . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Facebook", "voľbe", "nevybral", ".pdf"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1117828/fico-je-podla-sas-zufaly-beblavy-vyzval-druckera-na-odstupenie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/450633-kiskova-volba/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/450433-madej-ocakava-od-prezidenta-ze-napravi-svoju-chybu-a-vymenuje-ustavnych-sudcov/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/25351103/_S1_30_2017/f02bfaf5-fa0d-4dd9-873f-bd93ac3b894d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:20.257450+00:00"}
{"id": "49780", "numeric_id": 49780, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49780", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pán poslanec Valášek hlasoval za zrušenie automatu 60-percentnej minimálnej mzdy. Tak sa poďme pozrieť podľa jeho hlasovania. On hlasoval za zrušenie tohto automatu ešte pred troma rokmi alebo štyrmi a my sme sa teraz k nemu vracali.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koncom roka 2019 schválila vtedajšia vláda na čele s Petrom Pellegrinim novelu zákona o automate na minimálnu mzdu, vďaka ktorému sa mala minimálna mzda počítať ako 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov. Mzdový automat mal určovať výšku minimálnej mzdy automaticky v prípade, že nedošlo ku uzavretiu dohody s tripartitou. V roku 2020 nová vláda na čele s predsedom Igorom Matovičom schválila novelu zákonu, ktorou upravila výšku automatu na 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, teda nezrušila samotný automat, ale upravila jeho výšku o 3 %, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Medzi poslancami, ktorí podporili tento návrh, bol aj člen Progresívneho Slovenska, Tomáš Valášek.\n\nPočas pandémie Covidu-19 sa znížil mechanizmus na určovanie minimálnej mzdy. Vtedajšia vláda stanovila , že minimálna mzda sa nebude určovať ako 60% z priemernej mzdy, ale 57% z priemernej mzdy zamestnanca. Za tento návrh hlasoval aj Tomáš Valášek, vtedy ešte ako člen poslaneckého klubu Za ľudí. Zákon podporilo 85 poslancov.\n\nDňa 23. októbra 2024 parlament schválil s celkovým počtom 119 poslancov hlasujúcich novelu zákona, ktorou vrátil automat minimálnej mzdy na percento z roku 2019, teda z 57% na 60%. Ak sa bude v roku 2026 určovať výška minimálnej mzdy podľa nového automatu, tak predpokladaný nárast minimálnej mzdy dosiahne úroveň 920 eur a v roku 2027 to bude 969 eur.", "analysis_paragraphs": ["Koncom roka 2019 schválila vtedajšia vláda na čele s Petrom Pellegrinim novelu zákona o automate na minimálnu mzdu, vďaka ktorému sa mala minimálna mzda počítať ako 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca spred dvoch rokov. Mzdový automat mal určovať výšku minimálnej mzdy automaticky v prípade, že nedošlo ku uzavretiu dohody s tripartitou. V roku 2020 nová vláda na čele s predsedom Igorom Matovičom schválila novelu zákonu, ktorou upravila výšku automatu na 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca, teda nezrušila samotný automat, ale upravila jeho výšku o 3 %, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Medzi poslancami, ktorí podporili tento návrh, bol aj člen Progresívneho Slovenska, Tomáš Valášek.", "Počas pandémie Covidu-19 sa znížil mechanizmus na určovanie minimálnej mzdy. Vtedajšia vláda stanovila , že minimálna mzda sa nebude určovať ako 60% z priemernej mzdy, ale 57% z priemernej mzdy zamestnanca. Za tento návrh hlasoval aj Tomáš Valášek, vtedy ešte ako člen poslaneckého klubu Za ľudí. Zákon podporilo 85 poslancov.", "Dňa 23. októbra 2024 parlament schválil s celkovým počtom 119 poslancov hlasujúcich novelu zákona, ktorou vrátil automat minimálnej mzdy na percento z roku 2019, teda z 57% na 60%. Ak sa bude v roku 2026 určovať výška minimálnej mzdy podľa nového automatu, tak predpokladaný nárast minimálnej mzdy dosiahne úroveň 920 eur a v roku 2027 to bude 969 eur."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "určovať", "upravila", "podporili", "stanovila", "hlasoval", "schválil", "vrátil", "predpokladaný"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2512319/o-minimalnej-mzde-na-rok-2022-rozhodne-automat-najnizsia-mzda-bude-646-eur/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/527118-cesi-chcu-predbehnut-slovakov-v-minimalnej-mzde/", "https://e.dennikn.sk/2512319/o-minimalnej-mzde-na-rok-2022-rozhodne-automat-najnizsia-mzda-bude-646-eur/", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55380", "https://e.dennikn.sk/2512319/o-minimalnej-mzde-na-rok-2022-rozhodne-automat-najnizsia-mzda-bude-646-eur/", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44514", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/parlament-schvalil-zakon-raste-minimalnej-mzdy-ustavnou-vacsinou-minimalna-mzda-priblizi-k-1000-eur.html", "https://www.noviny.sk/ekonomika/982657-minimalna-mzda-sa-od-roku-2026-zvysi-na-60-priemernej-mzdy", "https://sita.sk/vofinanciach/minimalna-mzda-sa-od-roku-2025-bude-urcovat-ako-60-z-priemernej-mesacnej-mzdy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:28.937296+00:00"}
{"id": "vr31055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31055", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Za vlády Ivety Radičovej, naopak pribudlo takmer 40 tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického Úradu bol počet zamestnaných na Slovensku v druhom kvartály roku 2010 2312 tisíc. Najnovšie údaje z tretieho kvartálu roku 2011 udávajú počet zamestnaných ako 2351 tisíc. Údaj Jozefa Kollára je tak v poriadku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického Úradu bol počet zamestnaných na Slovensku v druhom kvartály roku 2010 2312 tisíc. Najnovšie údaje z tretieho kvartálu roku 2011 udávajú počet zamestnaných ako 2351 tisíc. Údaj Jozefa Kollára je tak v poriadku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["druhom", "Najnovšie"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:46.134879+00:00"}
{"id": "vr27868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27868", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Azda najsilnejšiu podporu má euro práve v našej krajine.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledného prieskumu eurobarometra (str.9) z jesene 2013 na otázku, či je euro dobrou vecou alebo zlou vecou pre vašu krajinu sa za pozitívnosť vyjadrilo 72% opýtaných Írov. Na rovnakú otázku odpovedalo jednoznačne pozitívne len 56% opýtaných Slovákov. Čím sa Slovensko zaradilo pod priemer Eurozóny (57%). Na popredných priečkach sa okrem Írska (72%) umiestnili aj Luxembursko (70%) a Fínsko (69%).", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného prieskumu eurobarometra (str.9) z jesene 2013 na otázku, či je euro dobrou vecou alebo zlou vecou pre vašu krajinu sa za pozitívnosť vyjadrilo 72% opýtaných Írov. Na rovnakú otázku odpovedalo jednoznačne pozitívne len 56% opýtaných Slovákov. Čím sa Slovensko zaradilo pod priemer Eurozóny (57%). Na popredných priečkach sa okrem Írska (72%) umiestnili aj Luxembursko (70%) a Fínsko (69%)."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["eurobarometra", "správy"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_386_en.pdf", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/kto-je-najoptimistickejsi-clen-eurozony-odpoved-prekvapi-aj-vas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:47.047506+00:00"}
{"id": "vr32966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32966", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Nie, nebolo žiadne konštatovanie. Ak mi ukážete jedno rozhodnutie Ústavného súdu alebo niekoho, kde Ústavný súd konštatuje, že táto voľba bola v zmysle všetkých právnych postupov, ktoré Národná rada mala zachovať, tak budem veľmi rád.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Skupina 35 poslancov NRSR a prvý namestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti tajnej voľby. Ústavný súd v tejto veci rozhodol 5. 10. 2011 a konštatoval nasledovné:\n\n\"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďaľších verejných činiteľov.\"\n\nTýmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:\n\n\"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\"", "analysis_paragraphs": ["Skupina 35 poslancov NRSR a prvý namestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti tajnej voľby. Ústavný súd v tejto veci rozhodol 5. 10. 2011 a konštatoval nasledovné:", "\"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba\"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďaľších verejných činiteľov.\"", "Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:", "\"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 .\""], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol"], "url": ["http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:50.180614+00:00"}
{"id": "vr38563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38563", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pani redaktorka, máte kontroly inšpekčnej služby zo strany ministerstva obrany. Vo všetkých bolo konštatované, že zákon porušený nebol, že boli vykonané všetky na základe práve požiadaviek generálneho štábu...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Závery týchto kontrol sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Závery týchto kontrol sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:26.919223+00:00"}
{"id": "vr31011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31011", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán poslanec (P. Kažimír pozn.) bol štátnym tajomníkom 4 roky (2006-2010pozn.), má s tým vlastné skúsenosti, za jeho vlády sa podalo daňové riaditeľstvo žalobu na túto firmu (Novitech pozn.), ktorú potom najprv stiahli, lebo inak by to bolo skolabovalo, pretože z dôvodu nevýhodnej zmluvy pre štát bola táto firma v pozícii takej, že mohla štát vydierať.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Novitech Tax spravuje portál eTax a aj iné informačné systémy a programy daňového informačného systému od roku 1992. Problémy so spoločnosťou Novitech sa prejavili aj v roku 2010, keď skolaboval systém eTax, ktorého bol Novitech dodávateľom.", "analysis_paragraphs": ["Firma Novitech Tax spravuje portál eTax a aj iné informačné systémy a programy daňového informačného systému od roku 1992. Problémy so spoločnosťou Novitech sa prejavili aj v roku 2010, keď skolaboval systém eTax, ktorého bol Novitech dodávateľom."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "žalobu", "Stanovisko", "novej", "SME", "P. Kažimíra"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2010/cislo-14/novitech-tax-pohorel-na-e-daniach.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zalob-okolo-danoveho-portalu-pribuda.html", "http://aktualne.atlas.sk/danove-riaditelstvo-podava-zalobu-na-novitech-tax/ekonomika/financie/", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/danovy-sef-prisiel-s-vaezbami/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5513291/danove-riaditelstvo-za-portal-uz-nezaluje.html#ixzz1n0PPiRHa", "http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:52.944304+00:00"}
{"id": "vr30979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30979", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V posledných rokoch sa Slovensko v rebríčku jednoduchosti daňovo-odvodového systému prepadlo až na 129. miesto zo 183 hodnotných krajín.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rebríček jednoduchosti platenia daní každoročne vypracúva spoločnosť PwC (PricewaterhouseCoopers) v spolupráci so Svetovou bankou a Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC).", "analysis_paragraphs": ["Rebríček jednoduchosti platenia daní každoročne vypracúva spoločnosť PwC (PricewaterhouseCoopers) v spolupráci so Svetovou bankou a Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC)."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["129.mieste", "V roku 2008", "PwC"], "url": ["http://www.pwc.com/gx/en/paying-taxes/find-country.jhtml", "http://www.pwc.com/gx/en/paying-taxes/download-order.jhtml", "http://www.pwc.com/gx/en/paying-taxes/find-country.jhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:01.770346+00:00"}
{"id": "vr28114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28114", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "Jediný kandidát na predsedu, ktorý získal viac hlasov ako boli len jeho frakcia. A to bol pán Schulz získal 401 hlasov a to je EPP a SD. Jediný bol Karim práve za ECR, ktorý získal 101 hlasov.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viac hlasov ako počet poslancov z vlastnej frakcie (skupiny) získal aj Martin Schulz, avšak Škripek v prípade Schulza uvádza argument v zmysle viac hlasov ako S&D a EPP. Schulz prakticky nebol len kandidátom S&D, ale aj EPP, keďže tieto dve frakcie sa dohodli na tom, že si predsedníctvo v polovici volebného obdobia vymenia. Schulz dostal menej hlasov, (spolu 409, nie 401 ako tvrdí Škripek) ako maju S&D a EPP dohromady. Nie je však pravda, že iba kandidát ECR získal viac hlasov, než je počet členiek a členov jeho frakcie. Viac hlasov podľa tohto kritéria získala totiž aj Ulrike Lunacek. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viac hlasov ako počet poslancov z vlastnej frakcie (skupiny) získal aj Martin Schulz, avšak Škripek v prípade Schulza uvádza argument v zmysle viac hlasov ako S&D a EPP. Schulz prakticky nebol len kandidátom S&D, ale aj EPP, keďže tieto dve frakcie sa dohodli na tom, že si predsedníctvo v polovici volebného obdobia vymenia. Schulz dostal menej hlasov, (spolu 409, nie 401 ako tvrdí Škripek) ako maju S&D a EPP dohromady. Nie je však pravda, že iba kandidát ECR získal viac hlasov, než je počet členiek a členov jeho frakcie. Viac hlasov podľa tohto kritéria získala totiž aj Ulrike Lunacek. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["dohodli", "rozdelení", "hlasovania"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7251707/predsednictvo-v-europarlamente-bude-nadalej-rotovat.html", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20140624STO50314/html/Parliament-starts-its-new-term-with-seven-political-groups", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20140630IPR51020/html/Martin-Schulz-sa-stal-op%C3%A4%C5%A5-predsedom-Eur%C3%B3pskeho-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:50.414358+00:00"}
{"id": "vr27712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27712", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "A dnes máme konkrétny projekt (v oblasti fiskálnej politiky, pozn.) alebo plán, to sú takzvané štyri piliere, ktoré predstavil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy. To je banková únia, fiškálna únia, hospodárska únia a demokratická legitimita.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predseda Európskej rady Herman Van Rompuy hovoril o projekte, ktorý pozostáva zo štyroch pilierov. Hovoril o finančnom, týkajúceho sa bánk, fiškálnom, týkajúceho sa rozpočtov, ekonomického, zameriavajúceho sa na rastové opatrenia a nakoniec o demokratickej legitimite a zúčtovateľnosť. Dňa 26. júna 2012 predstavil predstavil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy správu nazvanú “Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii” (.pdf) Táto správa udáva víziu budúcnosti hospodárskej a menovej únie, a opisuje spôsob akým môže čo najlepšie prispieť k rastu, zamestnanosti a stabilite EÚ. Správa navrhuje v nasledujúcich desiatich rokoch pohnúť sa smerom k silnejšej hospodárskej a menovej únii, ktorá by bola založená na integrovaných rámcoch pre finančný sektor, pre rozpočtové záležitosti a pre hospodársku politiku. Všetky tieto prvky by mali byť podporené posilnenou demokratickou legitimitou a zodpovednosťou. Rompuy hovoril o 4 základných pilieroch - \"The report proposes a vision for a stable and prosperous EMU based on four essential building blocks: § An integrated financial framework to ensure financial stability in particular in the euro area and minimise the cost of bank failures to European citizens. Such a framework elevates responsibility for supervision to the European level, and provides for common mechanisms to resolve banks and guarantee customer deposits. § An integrated budgetary framework to ensure sound fiscal policy making at the national and European levels, encompassing coordination, joint decision-making, greater enforcement and commensurate steps towards common debt issuance. This framework could include also different forms of fiscal solidarity. § An integrated economic policy framework which has sufficient mechanisms to ensure that national and European policies are in place that promote sustainable growth, employment and competitiveness, and are compatible with the smooth functioning of EMU. § Ensuring the necessary democratic legitimacy and accountability of decision-making within the EMU, based on the joint exercise of sovereignty for common policies and solidarity.\" Euractiv v článku z 4. marca 2014 opisuje proces implementácie Van Rompuyovho návrhu v roku 2013. V tomto roku dali ministri financií finálny súhlas s mechanizmom dohľadu, kde ústrednú rolu má hrať Európska centrálna banka. Zameria sa na zhruba 130 bánk eurozóny a aktívami viac ako 30 miliárd eur alebo ak predstavujú pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Zdroj: Euractiv Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predseda Európskej rady Herman Van Rompuy hovoril o projekte, ktorý pozostáva zo štyroch pilierov. Hovoril o finančnom, týkajúceho sa bánk, fiškálnom, týkajúceho sa rozpočtov, ekonomického, zameriavajúceho sa na rastové opatrenia a nakoniec o demokratickej legitimite a zúčtovateľnosť. Dňa 26. júna 2012 predstavil predstavil predseda Európskej rady Herman Van Rompuy správu nazvanú “Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii” (.pdf) Táto správa udáva víziu budúcnosti hospodárskej a menovej únie, a opisuje spôsob akým môže čo najlepšie prispieť k rastu, zamestnanosti a stabilite EÚ. Správa navrhuje v nasledujúcich desiatich rokoch pohnúť sa smerom k silnejšej hospodárskej a menovej únii, ktorá by bola založená na integrovaných rámcoch pre finančný sektor, pre rozpočtové záležitosti a pre hospodársku politiku. Všetky tieto prvky by mali byť podporené posilnenou demokratickou legitimitou a zodpovednosťou. Rompuy hovoril o 4 základných pilieroch - \"The report proposes a vision for a stable and prosperous EMU based on four essential building blocks: § An integrated financial framework to ensure financial stability in particular in the euro area and minimise the cost of bank failures to European citizens. Such a framework elevates responsibility for supervision to the European level, and provides for common mechanisms to resolve banks and guarantee customer deposits. § An integrated budgetary framework to ensure sound fiscal policy making at the national and European levels, encompassing coordination, joint decision-making, greater enforcement and commensurate steps towards common debt issuance. This framework could include also different forms of fiscal solidarity. § An integrated economic policy framework which has sufficient mechanisms to ensure that national and European policies are in place that promote sustainable growth, employment and competitiveness, and are compatible with the smooth functioning of EMU. § Ensuring the necessary democratic legitimacy and accountability of decision-making within the EMU, based on the joint exercise of sovereignty for common policies and solidarity.\" Euractiv v článku z 4. marca 2014 opisuje proces implementácie Van Rompuyovho návrhu v roku 2013. V tomto roku dali ministri financií finálny súhlas s mechanizmom dohľadu, kde ústrednú rolu má hrať Európska centrálna banka. Zameria sa na zhruba 130 bánk eurozóny a aktívami viac ako 30 miliárd eur alebo ak predstavujú pätinu hospodárskeho výkonu domácej krajiny. Zdroj: Euractiv Dátum zverejnenia analýzy: 05.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["“Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii”", "Euractiv", "Euractiv"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/crisis/documents/131201_en.pdf", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/kroky-ku-skutocnej-hospodarskej-a-menovej-unii-000309", "http://www.euractiv.sk/fileadmin/user_upload/A_HMU_KOmisia.JPG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:17.775724+00:00"}
{"id": "vr39103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39103", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú mimoriadne vysokú infláciu.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico by mal spresniť čo má na mysli pod mimoriadne vysokou infláciou aby mohol byť výrok overiteľný. Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieľuje. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať mimoriadne vysoká inflácia. Z výroku nie je jasné čo R. Fico myslí pod \"mimoriadne vysokou\" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EU27 . Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko (3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko). V prípade, že porovnávame priemernú ročnú mieru infláciu, musíme konštatovať, že nepatrí k najvyšším. Ak však porovnávame medziročnú mieru inflácie tak v tom prípade musíme konštatovať, že patrí k najvyšším. Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat) V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 3 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 3,3 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Lotyšsko 4,5 %, Litva 4,7 % a Estónsko 5,4 %. Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie medziročnej miery inflácie z augusta 2011. V auguste 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,1 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 2,5 % a v Európskej Únií 2,9 %. Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Spojené Kráľovstvo 4,5 %, Rumunsko 4,3 %, Lotyšsko 4,6 %, Litva 4,4 % a Estónsko 5,6 %. Priemerná ročná miera inflácia (databáza Eurostat) Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v septembri 2011 hodnotu 3,2 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,5 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 2,9 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Rumunsko 6,9 %, Poľsko 3,5 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,5 %, Litva 3,8 %, Lotyšsko 3,6 %, Grécko 3,7 %, Estónsko 5,2 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko mali Fínsko a Portugalsko. Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie Priemernej ročnej miery inflácie z augusta 2011. Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v auguste 2011 hodnotu 2,9 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,4 % a v Európskej Únií 2,8%. Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Spojené Kráľovstvo 4,0 %, Fínsko 3,0 %, Rumunsko 7,3 %, Portugalsko 3,1 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,4 %, Litva 3,6 %, Lotyšsko 3,3 %, Grécko 4,0 %, Cyprus 3,2 %, Španielsko 3,0 %, Estónsko 5,1 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko (2,9 %) malo Rakúsko. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico by mal spresniť čo má na mysli pod mimoriadne vysokou infláciou aby mohol byť výrok overiteľný. Je pravda, že medziročná inflácia zo septembra dvojnásobne prevyšovala 2% hranicu, na ktorú ECB infláciu štandardne cieľuje. V európskom kontexte sa však inflácia na Slovensku ani v medziročnom septembrovom ako aj priemernom ročnom merítku neprevyšuje iné krajiny. Ak by sme ale zrovnali infláciu na Slovensku v časovom rade zaznamenáme nárast inflácie z 1% na 4,4% v období od októbra 2010 do septembra 2011, ktorý je možné nazvať mimoriadne vysoká inflácia. Z výroku nie je jasné čo R. Fico myslí pod \"mimoriadne vysokou\" infláciou. Ak porovnávame medziročné miery inflácie zo septembra 2011, tak Slovensko má štvrtú ( vyššiu majú len Estónsko, Litva a Lotyšsko) najvyššiu infláciu (4,4 %) z krajín EU27 . Ak však porovnávame priemernú ročnú infláciu zo septembra 2011, tak Slovensko (3,2 %, spolu s Fínskom a Portugalskom) má 11. najvyššiu infláciu (vyššiu majú len Rumunsko, Poľsko, Maďarsko, Luxembursko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Grécko, Bulharsko a Belgicko). V prípade, že porovnávame priemernú ročnú mieru infláciu, musíme konštatovať, že nepatrí k najvyšším. Ak však porovnávame medziročnú mieru inflácie tak v tom prípade musíme konštatovať, že patrí k najvyšším. Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat) V septembri 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,4 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 3 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 3,3 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Lotyšsko 4,5 %, Litva 4,7 % a Estónsko 5,4 %. Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie medziročnej miery inflácie z augusta 2011. V auguste 2011 medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HICP) dosiahla na Slovensku hodnotu 4,1 %. V tom istom období dosiahla medziročná miera inflácie v Euro-zóne 2,5 % a v Európskej Únií 2,9 %. Z EU27 mali v tom istom období vyššiu medziročnú mieru inflácie len Spojené Kráľovstvo 4,5 %, Rumunsko 4,3 %, Lotyšsko 4,6 %, Litva 4,4 % a Estónsko 5,6 %. Priemerná ročná miera inflácia (databáza Eurostat) Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v septembri 2011 hodnotu 3,2 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,5 % (predbežná hodnota) a v Európskej Únií 2,9 % (odhadovaná hodnota). Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Rumunsko 6,9 %, Poľsko 3,5 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,5 %, Litva 3,8 %, Lotyšsko 3,6 %, Grécko 3,7 %, Estónsko 5,2 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko mali Fínsko a Portugalsko. Vzhľadom na to, že údaje zo septembra 2011 nie sú pre všetky krajiny k dispozícii, resp. sú len odhadované, pridávam porovnanie Priemernej ročnej miery inflácie z augusta 2011. Priemerná ročná miera inflácie dosiahla na Slovensku v auguste 2011 hodnotu 2,9 %. V tom istom období dosiahla Priemerná ročná miera inflácia v Euro-zóne 2,4 % a v Európskej Únií 2,8%. Z EU27 mali vyššiu priemernú ročnú infláciu: Spojené Kráľovstvo 4,0 %, Fínsko 3,0 %, Rumunsko 7,3 %, Portugalsko 3,1 %, Poľsko 3,4 %, Maďarsko 4,0 %, Luxembursko 3,4 %, Litva 3,6 %, Lotyšsko 3,3 %, Grécko 4,0 %, Cyprus 3,2 %, Španielsko 3,0 %, Estónsko 5,1 %, Bulharsko 3,8 % a Belgicko 3,4 %. Rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko (2,9 %) malo Rakúsko. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Medziročná miera inflácie (databáza Eurostat)", "Priemerná ročná miera inflácia (databáza Eurostat)"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:19.200850+00:00"}
{"id": "vr18354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18354", "speaker": "Matúš Vallo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-vallo", "statement": "Naša kandidátka Dana Kleinert na starostku Starého mesta odstúpila aj z toho dôvodu, že jej manžel kvôli rozdielnemu výkladu územného plánu v Karlovej Vsi nemá doriešenú kontajnerovú stavu reštaurácie. Čakajú na potvrdenie magistrátu 14 mesiacov, na podpis primátora.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dana Kleinert pôvodne kandidovala na starostku mestskej časti Staré Mesto v Bratislave za Team Vallo, stranu Progresívne Slovensko a Spolu - občiansku demokraciu. 15. októbra sa tejto kandidatúry vzdala , ale stále kandiduje za poslankyňu do mestského zastupiteľstva.", "analysis_paragraphs": ["Dana Kleinert pôvodne kandidovala na starostku mestskej časti Staré Mesto v Bratislave za Team Vallo, stranu Progresívne Slovensko a Spolu - občiansku demokraciu. 15. októbra sa tejto kandidatúry vzdala , ale stále kandiduje za poslankyňu do mestského zastupiteľstva."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["vzdala", "dôvod", "vysvetlil"], "url": ["https://bratislava.sme.sk/c/20938468/kleinert-nebude-starostkou-pre-nelegalne-stavby-z-kontajnerov.html", "https://www.facebook.com/DanaKleinert/posts/1972918122773287", "https://bratislava.sme.sk/c/20938468/kleinert-nebude-starostkou-pre-nelegalne-stavby-z-kontajnerov.html#ixzz5WBtNIKN9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:05.959079+00:00"}
{"id": "vr36023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36023", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...pretože podmienkou na to, aby sme my mohli ukončiť prístupové rokovania s Európskou úniou bolo, že skonsolidujeme verejné financie, že ozdravíme bankový sektor. To boli podmienky. Inak by sme nemohli byť členom Európskej únie, preto tá paralela je na mieste. Grécko s stalo členom a neplní takéto záväzky.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„ Otázky rozpočtu a rozpočtových pravidiel sú predmetom aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire z roku 2001 a Partnerstva pre vstup - Kapitola č. 29 - Finančné a rozpočtové ustanovenia.“", "analysis_paragraphs": ["„ Otázky rozpočtu a rozpočtových pravidiel sú predmetom aproximácie práva podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire z roku 2001 a Partnerstva pre vstup - Kapitola č. 29 - Finančné a rozpočtové ustanovenia.“"], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Otázky"], "url": ["http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=2&ved=0CBsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D186599&rct=j&q=29.+Finan%C4%8Dn%C3%A9+a+rozpo%C4%8Dtov%C3%A9+ustanovenia&ei=sbjpS773MpuHOJm3-aoL&usg=AFQjCNHIDEmttLIsOJPQtEY"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:22.573823+00:00"}
{"id": "vr35478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35478", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Nový spôsob valorizovania dôchodkov o pevnú sumu všetkým dôchodcom rovnako menej pridá, menej zvýši dôchodky tým dôchodcom, ktorých dôchodok je vyšší ako je priemerný dôchodok a viac pridá tým dôchodcom, ktorých dôchodok je nižší ako priemerný dôchodok. čiže...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny k tomuto uvádzajú: „Ak by sa penzie valorizovali napríklad o 25 eur, pre človeka s dôchodkom 250 eur to je 10-percentný nárast, no pre toho, kto od Sociálnej poisťovne dostáva päť stovák, len 5-percentný.“ Toto uvádza J. Brocka správne. Avšak keďže podľa vyššie citovaných zdrojov sa má hranica lámať na 160 eurách a priemerný dôchodok činí k 31.8. 2010 352 eur , nehovorí J. Brocka pravdu. Dôchodcov so starobným dôchodkom nad 160 eur sa preto nové opatrenia tiež negatívne dotkne, pritom do hranice 352 eur sú to podpriemerne zarábajúci dôchodcovia.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny k tomuto uvádzajú: „Ak by sa penzie valorizovali napríklad o 25 eur, pre človeka s dôchodkom 250 eur to je 10-percentný nárast, no pre toho, kto od Sociálnej poisťovne dostáva päť stovák, len 5-percentný.“ Toto uvádza J. Brocka správne. Avšak keďže podľa vyššie citovaných zdrojov sa má hranica lámať na 160 eurách a priemerný dôchodok činí k 31.8. 2010 352 eur , nehovorí J. Brocka pravdu. Dôchodcov so starobným dôchodkom nad 160 eur sa preto nové opatrenia tiež negatívne dotkne, pritom do hranice 352 eur sú to podpriemerne zarábajúci dôchodcovia."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["valorizovali", "31.8. 2010 352 eur"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-46536910-bohatsi-penzisti-si-pohorsia-viac", "http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/1600s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:47.217910+00:00"}
{"id": "vr14512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14512", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...ten program (strany MOST-HÍD, pozn.) bol ohodnotený za najlepší (v rómskej otázke, pozn.), myslím, že mimovládnou organizáciou SGI...", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Volebný program strany MOST- HÍD bol ohodnotený mimovládnou organizáciou SGI ako jeden z dvoch najlepších (spolu s programom strany SIEŤ) v otázke začleňovania rómskych detí vo vzdelávaní v programoch politických strán. SGI taktiež porovnávala jednotlivé programy politických strán v otázke zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných Rómov a v tomto porovnávaní strana MOST- HÍD nebola ohodnotená ako najlepšia strana, tou sa stala strana OĽaNO. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Mimovládna organizácia SGI porovnávala v otázke začleňovania rómskych detí do vzdelávania 8 politických strán na základe ich volebných programov a prostredníctvom šiestich kritérií (napr. spolupráca školy a rodiny, mimoškolské aktivity, menej detí v špeciálnom školstve...). Najlepšie v tejto otázke obstála strana MOST- HÍD a strana Sieť. Najhoršie v tejto otázke obstála OĽaNO či SNS.", "analysis_paragraphs": ["Volebný program strany MOST- HÍD bol ohodnotený mimovládnou organizáciou SGI ako jeden z dvoch najlepších (spolu s programom strany SIEŤ) v otázke začleňovania rómskych detí vo vzdelávaní v programoch politických strán. SGI taktiež porovnávala jednotlivé programy politických strán v otázke zvyšovania zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných Rómov a v tomto porovnávaní strana MOST- HÍD nebola ohodnotená ako najlepšia strana, tou sa stala strana OĽaNO. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Mimovládna organizácia SGI porovnávala v otázke začleňovania rómskych detí do vzdelávania 8 politických strán na základe ich volebných programov a prostredníctvom šiestich kritérií (napr. spolupráca školy a rodiny, mimoškolské aktivity, menej detí v špeciálnom školstve...). Najlepšie v tejto otázke obstála strana MOST- HÍD a strana Sieť. Najhoršie v tejto otázke obstála OĽaNO či SNS."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["najlepších", "zamestnanosti", "SGI", "", "zvyšovania zamestnanosti"], "url": ["http://www.aktuality.sk/fotogaleria/313500/maju-politicke-strany-zaujem-zaclenovat-romov-v-skolach/4/", "http://komentare.sme.sk/c/20102177/nad-tazsie-zamestnatelnymi-by-sme-nemali-lamat-palicu.html", "https://www.facebook.com/institut.sgi/photos/a.347938738583590.80919.346589568718507/1117439741633482/?type=3&theater", "http://www.aktuality.sk/clanok/313500/maju-politicke-strany-zaujem-zaclenovat-romov-v-skolach/", "https://www.facebook.com/institut.sgi/photos/a.347938738583590.80919.346589568718507/1123251511052305/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:39.559041+00:00"}
{"id": "45200", "numeric_id": 45200, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45200", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Vieme z predchádzajúceho obdobia, že viacerí občania (nakazení koronavírusom - pozn.), ktorí prišli na Slovensko, prišli zo zahraničia.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva sa viacero ľudí s potvrdenou diagnózou covid-19 nachádzalo v karanténnych zariadeniach štátu(napr. čísla za 17. apríl sú). Štát do svojich karanténnych priestorov od 6. apríla povinne umiestňuje ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Predtým bol pobyt v týchto zariadeniach dobrovoľný, resp. povinný po úradmi organizovanej repatriácii. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva sa viacero ľudí s potvrdenou diagnózou covid-19 nachádzalo v karanténnych zariadeniach štátu(napr. čísla za 17. apríl sú). Štát do svojich karanténnych priestorov od 6. apríla povinne umiestňuje ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Predtým bol pobyt v týchto zariadeniach dobrovoľný, resp. povinný po úradmi organizovanej repatriácii. Tvrdenie Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Úradu verejného zdravotníctva", "čísla", "6. apríla"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4217:covid-19-na-slovensku-bolo-vera-otestovanych-3144-udi-poet-pozitivnych-pripadov-sa-zvyil-o-alich-40-uzdravilo-sa-213-udi&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_statna_karantena_04042020.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:37.945781+00:00"}
{"id": "vr32998", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32998", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Dostali sme (projekt EHMK, pozn.) aj cenu Meliny Mercury.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cenu Meliny Mercury a s ňou aj odmenu 1,5 milióna eur, získalo mesto Košice v roku 2012. Cena Európskej komisie Meliny Mercury je ocenením úspešne pripravených projektov EHMK. Hlavným kritériom udelenia ceny je posúdenie súladu priebehu príprav s víťazným projektom z roku 2008 a monitorovanie aktuálneho stavu príprav. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Cenu Meliny Mercury a s ňou aj odmenu 1,5 milióna eur, získalo mesto Košice v roku 2012. Cena Európskej komisie Meliny Mercury je ocenením úspešne pripravených projektov EHMK. Hlavným kritériom udelenia ceny je posúdenie súladu priebehu príprav s víťazným projektom z roku 2008 a monitorovanie aktuálneho stavu príprav. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["získalo", "Meliny Mercury"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/6584420/kosicky-kulturpark-a-kunsthalle-pre-ehmk-budu-meskat.html", "http://www.kosice2013.sk/tim-kosice-2013-uz-absolvoval-zaverecny-monitoring-v-bruseli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:23.733684+00:00"}
{"id": "vr27773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27773", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Anna Záborská vstúpila do diskusie z Európskej pôdy v oblasti nenominácie Miroslava Šatana do hokejovej reprezentácie, z dôvodu diskriminácie kvôli veku.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podozrenie z diskriminácie vyvolalo u Anny Záborskej vyjadrenie trénera reprezentácie Vladimíra Vůjteka, ktoré poskytol na tlačovej konferencii po tom ako sa objavili informácie, že Miroslav Šatan nebol nominovaný na olympiádu v Soči. Vůjtek pri otázke o nenominácii Šatana uviedol : \"Pozorne sme ho sledovali v každom zo zápasov, v ktorých nastúpil. Jeho hra nebola na vyššej úrovni ako u iných nominovaných.\" Na toto vyjadrenie Záborská zareagovala nasledovne: „Z vyjadrenia trénera je zrejmé, že prednosť dostali mladší, nie však nevyhnutne lepší hráči. Ak by takto postupoval ktorýkoľvek zamestnávateľ, porušil by č. 21 Charty základných práv EÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe veku.“ Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) reagoval na obvinenia Záborskej (a taktiež Petra Šťastného) nasledovne: \"Slovenský zväz ľadového hokeja zaregistroval vyjadrenie europoslancov Anny Záborskej a Petra Šťastného o ich presvedčení, že Miroslav Šatan patrí do olympijského výberu trénera Vladimíra Vůjteka. Je to ich právo na osobný názor a SZĽH ho rešpektuje. Akákoľvek forma diskriminácie, na ktorú poukazujú europoslanci, je v rozpore so základnými princípmi olympizmu a SZĽH sa od nej dištancuje. \" \"V žiadnom prípade by sme nikdy nediskriminovali hráčov a nenominovanie Miroslava Šatana sa zrodilo len na základe jeho športovej výkonnosti.\" uviedol Generálny sekretár SZĽH Otto Sýkora. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podozrenie z diskriminácie vyvolalo u Anny Záborskej vyjadrenie trénera reprezentácie Vladimíra Vůjteka, ktoré poskytol na tlačovej konferencii po tom ako sa objavili informácie, že Miroslav Šatan nebol nominovaný na olympiádu v Soči. Vůjtek pri otázke o nenominácii Šatana uviedol : \"Pozorne sme ho sledovali v každom zo zápasov, v ktorých nastúpil. Jeho hra nebola na vyššej úrovni ako u iných nominovaných.\" Na toto vyjadrenie Záborská zareagovala nasledovne: „Z vyjadrenia trénera je zrejmé, že prednosť dostali mladší, nie však nevyhnutne lepší hráči. Ak by takto postupoval ktorýkoľvek zamestnávateľ, porušil by č. 21 Charty základných práv EÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe veku.“ Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) reagoval na obvinenia Záborskej (a taktiež Petra Šťastného) nasledovne: \"Slovenský zväz ľadového hokeja zaregistroval vyjadrenie europoslancov Anny Záborskej a Petra Šťastného o ich presvedčení, že Miroslav Šatan patrí do olympijského výberu trénera Vladimíra Vůjteka. Je to ich právo na osobný názor a SZĽH ho rešpektuje. Akákoľvek forma diskriminácie, na ktorú poukazujú europoslanci, je v rozpore so základnými princípmi olympizmu a SZĽH sa od nej dištancuje. \" \"V žiadnom prípade by sme nikdy nediskriminovali hráčov a nenominovanie Miroslava Šatana sa zrodilo len na základe jeho športovej výkonnosti.\" uviedol Generálny sekretár SZĽH Otto Sýkora. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-13", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "zareagovala", "reagoval"], "url": ["http://www.euractiv.sk/parlamentny-spravodaj-000461/clanok/europoslanci-satan-ma-ist-na-olympiadu-021899", "http://www.euractiv.sk/parlamentny-spravodaj-000461/clanok/europoslanci-satan-ma-ist-na-olympiadu-021899", "http://www.hokejportal.net/?q=clanok/50572/szlh-by-nikdy-nediskriminoval-hracov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:03.554780+00:00"}
{"id": "vr31664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31664", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Rok 12 a 13 končí terajšie programovacie obdobie, od 14.roku začína nové programovacie obdobie (v EU, pozn.) až do roku 2020.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti prebieha programovacie obdobie Európskej Únie 2007-2013. Nasledovné programovacie obdobie je stanovené na 2014-2020.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti prebieha programovacie obdobie Európskej Únie 2007-2013. Nasledovné programovacie obdobie je stanovené na 2014-2020."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["súčasnosti"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/regionalna-politika-eu-2014--2020-000277"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:24.660853+00:00"}
{"id": "44534", "numeric_id": 44534, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44534", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "KDH je najmenej, naša kandidátka je najmenej bratislavská.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak bratislavskosť kandidátky meriame podľa priemernej geografickej polohy jej členov, KDH má zo strán relevantných v prieskumoch najmenej bratislavskú kandidátku. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana KDH má na kandidátke celkovo 19 kandidátov z Bratislavy. Najmenej Bratislavčanov majú na kandidátkach strany Most-Híd (8 Bratislavčanov) a MKS (3 Bratislavčanov). DenníkN sa v analýze zloženia kandidátok podľa miesta bydliska kandidátov pozrel aj na ich priemernú geografickú polohu. Z relevantných strán bola táto poloha najzápadnejšia, teda najbližšie Bratislave u koalície PS-Spolu. Naopak, ako najmenej bratislavská vyšla z takéhoto porovnania kandidátka KDH. Vzdialenejšiu priemernú polohu kandidátky majú len štyri strany (Máme toho dosť, Solidarita, Socialisti a Hlas pravice), ktoré v prieskumoch nedosahujú relevantné výsledky. Navyše, len jedna z nich - Socialisti.sk predstavila plných 150 kandidátov. Tvrdenie, že kandidátka KDH je „najmenej bratislavská” sedí, ak berieme do úvahy relevantné politické strany.", "analysis_paragraphs": ["Ak bratislavskosť kandidátky meriame podľa priemernej geografickej polohy jej členov, KDH má zo strán relevantných v prieskumoch najmenej bratislavskú kandidátku. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Strana KDH má na kandidátke celkovo 19 kandidátov z Bratislavy. Najmenej Bratislavčanov majú na kandidátkach strany Most-Híd (8 Bratislavčanov) a MKS (3 Bratislavčanov). DenníkN sa v analýze zloženia kandidátok podľa miesta bydliska kandidátov pozrel aj na ich priemernú geografickú polohu. Z relevantných strán bola táto poloha najzápadnejšia, teda najbližšie Bratislave u koalície PS-Spolu. Naopak, ako najmenej bratislavská vyšla z takéhoto porovnania kandidátka KDH. Vzdialenejšiu priemernú polohu kandidátky majú len štyri strany (Máme toho dosť, Solidarita, Socialisti a Hlas pravice), ktoré v prieskumoch nedosahujú relevantné výsledky. Navyše, len jedna z nich - Socialisti.sk predstavila plných 150 kandidátov. Tvrdenie, že kandidátka KDH je „najmenej bratislavská” sedí, ak berieme do úvahy relevantné politické strany."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["kandidátke", "Most-Híd", "MKS", "analýze"], "url": ["https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2054193-kandidati-kdh-krestanskodemokraticke-hnutie-kandidatka-pre-volby-2020", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2054207-kandidati-most-hid-kandidatka-pre-volby-2020", "https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2054217-magyar-k-z-ssegi-sszefogas-madarska-komunitna-spolupatricnost-kandidatka-pre-volby-2020", "https://dennikn.sk/1696628/najviac-bratislavska-je-kandidatka-ps-spolu-najmenej-kdh-mapa-kto-z-vasich-susedov-kandiduje/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:31.665249+00:00"}
{"id": "vr38702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38702", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Sami konštatujú voči Európskej komisii aj samotná Európska komisia konštatuje, že tá reakcia na krízu zo strany vlády bola primeraná.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:", "analysis_paragraphs": ["Ján Počiatek s týmto vyjadrením mediálne vystúpil už viackrát. Demagog.sk overoval podobný výrok v relácii V politike, 28.marec 2010:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["V politike, 28.marec 2010:", "Hospodárske noviny", "aktualne.sk", "MF SR"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/04/pociatek-a-miklos-v-politike-v-politike-28-3-2010/", "http://hnonline.sk/c1-37550350-boj-proti-krize-u-nas-zly-a-za-malo-penazi", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1193535", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsId=344"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:56.237701+00:00"}
{"id": "vr35880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35880", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Môže znamenať aj bezpečnostné riziká. Napríklad také, že občan, ktorý podlieha jurisdikcii dvoch štátov, bude vykonávať nejakú funkciu, alebo bude v konflikte záujmov, ktorú jurisdikciu uprednostní. Záujem ktorej krajiny bude prednejší. A to sú súvislosti, ktoré nechcem rozvíjať, lebo môžu prísť a nemusia, ale skôr by som povedal, že čo je tu ďalším faktorom, je politika. Premiér zvolal veľmi aktívne a znova opakovane bezpečnostnú radu, ale ani raz nezvolal rokovanie politických strán. Toto považujem za deficit.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:42.644472+00:00"}
{"id": "vr28472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28472", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My neriešime nič (v návrhu ústavného zákona o vode, pozn.), my len hovoríme v Ústave SR, že sa zakazuje vývoz pitnej vody a minerálnej vody cez cisterny, potrubia. Len v prípade nejakých humanitárnych účelov sa niečo dá. Ale keď niekto vyrába na Slovensku minerálku, dal ju do fliaš, tak môže vyviezť v podobe pitnej vody.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely Ústavy pridáva článok, ktorý hovorí, že voda odobratá z útvarov v SR sa zakazuje vyvážať potrubím a dopravnými prostriedkami. Zákaz sa nemá vzťahovať pitnú balenú vodu (vo fľašiach) na prípady humanitárnych pomoci a stavoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 4 Ústavy Slovenskej republiky ktorého sa návrh zákona týka, v súčasnej dobe znie nasledovne: \" Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody , prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky . \" Návrh ústavného zákona navrhuje tento článok doplniť o druhý odsek, ktorý by mal mať nasledovné znenie (rtf): „ Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch ustanoví zákon .“ Novela Ústavy bola schválená 21. októbra 2014. Jej schválený text je mierne opravený, prijatím opozičných pozmeňujúich návrhov: \" Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon\". Tento navrhovaný odsek tak skutočne pojednáva len o zákaze vývozu vody prostredníctvom potrubí a dopravných prostriedkov a neobmedzuje obchodovanie s balenou vodou. Taktiež je tu braná do úvahy možnosť poskytnutia humanitárnej pomoci. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely Ústavy pridáva článok, ktorý hovorí, že voda odobratá z útvarov v SR sa zakazuje vyvážať potrubím a dopravnými prostriedkami. Zákaz sa nemá vzťahovať pitnú balenú vodu (vo fľašiach) na prípady humanitárnych pomoci a stavoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 4 Ústavy Slovenskej republiky ktorého sa návrh zákona týka, v súčasnej dobe znie nasledovne: \" Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody , prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky . \" Návrh ústavného zákona navrhuje tento článok doplniť o druhý odsek, ktorý by mal mať nasledovné znenie (rtf): „ Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na pitnú vodu a prírodnú minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na humanitárnu pomoc a pomoc v núdzových stavoch ustanoví zákon .“ Novela Ústavy bola schválená 21. októbra 2014. Jej schválený text je mierne opravený, prijatím opozičných pozmeňujúich návrhov: \" Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon\". Tento navrhovaný odsek tak skutočne pojednáva len o zákaze vývozu vody prostredníctvom potrubí a dopravných prostriedkov a neobmedzuje obchodovanie s balenou vodou. Taktiež je tu braná do úvahy možnosť poskytnutia humanitárnej pomoci. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "znenie", "schválená"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1110", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34685"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:57.924425+00:00"}
{"id": "47892", "numeric_id": 47892, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47892", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Pritom pán Raši v roku 2008 keď bol v Smere, vydal vyhlášku, ktorá povinne prikazovala očkovať sa ľuďom v DSS-kách, tak vtedy to čo neplatilo? Pri očkovaní proti chrípke, je to iné ako pri covide?", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši, ktorý bol poslancom politickej strany Smer-SD , a v tom čase ministrom zdravotníctva, vydal v roku 2008 vyhlášku, ktorá zahŕňa povinné očkovania (str. 3 - 4). Podľa nej sa musia povinne očkovať proti chrípke osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši, ktorý bol poslancom politickej strany Smer-SD , a v tom čase ministrom zdravotníctva, vydal v roku 2008 vyhlášku, ktorá zahŕňa povinné očkovania (str. 3 - 4). Podľa nej sa musia povinne očkovať proti chrípke osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Smer-SD", "očkovania"], "url": ["https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Richard_Ra%C5%A1i", "https://demagog.sk/wp-content/uploads/2021/12/585_2008_novela273_2011-vyhlaska-demagog.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:24.237498+00:00"}
{"id": "vr35500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35500", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som hlasoval aj za návrhy pána poslanca Pašku, predsedu parlamentu, keď som bol v opozícii. Nemal som s tým problém.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na hlasovaní NR SR Lipšic hlasoval za návrhy pána poslanca Pašku.", "analysis_paragraphs": ["Na hlasovaní NR SR Lipšic hlasoval za návrhy pána poslanca Pašku."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaní NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fposlanci_vysledok&CisObdobia=4&PoslanecMasterID=280&Popis=&CPT=&CisSchodze=&DatumOd=1900-1-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2100-1-1+0%3a0%3a0&FullText=True"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:21.216276+00:00"}
{"id": "vr14752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14752", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má najrýchlejší hospodársky rast v Európskej únii, údaj z posledného štvrťroku 2015.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jedná sa o pravidelný Ficov výrok, ktorý sme pred voľbami zhodnotili ako neoveriteľný, kvôli nedostatku všetkých dát. Podľa poslednej správy sa však nachádzame na druhom mieste v medziročnom porovnaní (Q4 2015 a Q4 2014) za Švédskom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o pravidelný Ficov výrok, ktorý sme pred voľbami zhodnotili ako neoveriteľný, kvôli nedostatku všetkých dát. Podľa poslednej správy sa však nachádzame na druhom mieste v medziročnom porovnaní (Q4 2015 a Q4 2014) za Švédskom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["pravidelný", "Eurostat", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/575/predvolebna-debata-ta3-bugar-most-hid-danko-sns-fico-smer-sd-figel-kdh-prochazka-siet", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/documents/2995521/7205531/2-08032016-AP-EN.pdf/58203ef6-f87a-4638-b84d-f177a8bbf12c", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/documents/2995521/7205531/2-08032016-AP-EN.pdf/58203ef6-f87a-4638-b84d-f177a8bbf12c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:35.328198+00:00"}
{"id": "48499", "numeric_id": 48499, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48499", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Keď sa bavíme o pánovi Kováčikovi, tak ho odsúdil Najvyšší súd, ten senát 5T, ktorý teda Smer najviac kritizuje, že porušuje ľudské práva atď. a práve je to senát ten 5T, ktorý dal za pravdu pánovi Kaliňákovi a prepustil ho z kolúznej väzby.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Senát 5T Najvyššieho súdu skutočne odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby.\n\nRovnako tak ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov.\n\nPredseda strany Smer-SD Robert Fico kritizoval senát 5T Najvyššieho súdu na tlačovej konferencii a označil ho za „senát, ktorý najčastejšie porušuje ľudské práva“ ( video 0:20). Učinil tak po odsúdení Dušana Kováčika v máji 2022.\n\nVýrok poslanca Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Senát 5T Najvyššieho súdu skutočne odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby.", "Rovnako tak ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov.", "Predseda strany Smer-SD Robert Fico kritizoval senát 5T Najvyššieho súdu na tlačovej konferencii a označil ho za „senát, ktorý najčastejšie porušuje ľudské práva“ ( video 0:20). Učinil tak po odsúdení Dušana Kováčika v máji 2022.", "Výrok poslanca Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["odsúdil", "prepustil", "video"], "url": ["https://www.noviny.sk/krimi/684166-byvaly-specialny-prokurator-dusan-kovacik-je-vinny-dostal-osem-rokov", "https://domov.sme.sk/c/22909410/najvyssi-sud-prepustil-obvineneho-exministra-kalinaka-z-vazby.html", "https://www.youtube.com/watch?v=M6tRmdaY9Uo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:20.723825+00:00"}
{"id": "48783", "numeric_id": 48783, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48783", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Dvakrát Ústavný súd odpovedal, že ak by som bola vypísala referendum, tak ako mi bolo predložené s tými otázkami, porušila by som ústavu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval, že referendové otázky, ktoré sa pýtajú na ukončenie pôsobenia súčasnej vládnej koalície sú protiústavné a teda vypísanie referenda s týmito otázkami by bolo v rozpore s ústavou.\n\nPrezidentka Zuzana Čaputová dala prvé dve referendové otázky z petície, pod ktorú sa podpísalo 585 000 občanov, preveriť Ústavným súdom v roku 2021. Ústavný súd v náleze konštatoval, že nasledujúca otázka nie je v súlade s ústavou: “Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ (.pdf, str.2)\n\nObdobná situácia sa zopakovala na jeseň 2022, kedy prezidentka Zuzana Čaputová opäť dala referendové otázky z novej petície preveriť na Ústavný súd. Súd rozhodol , že otázka o tom, čo má vláda podať demisiu, nie je v súlade s ústavou.\n\nPrezidentka Čaputová má pravdu, keď tvrdí, že ak by referendá s nasledujúcimi otázkami vypísala, tak by išla proti ústave. Ako vysvetlil predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan, tak ak je nález Ústavného súdu publikovaný v Zbierke zákonov SR, tak prezidentka také referendum vypísať skutočne nemôže. Referendum je totiž súčasťou zákonodarnej moci, ktorá je podriadená ústave.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval, že referendové otázky, ktoré sa pýtajú na ukončenie pôsobenia súčasnej vládnej koalície sú protiústavné a teda vypísanie referenda s týmito otázkami by bolo v rozpore s ústavou.", "Prezidentka Zuzana Čaputová dala prvé dve referendové otázky z petície, pod ktorú sa podpísalo 585 000 občanov, preveriť Ústavným súdom v roku 2021. Ústavný súd v náleze konštatoval, že nasledujúca otázka nie je v súlade s ústavou: “Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady SR tak, aby sa voľby do Národnej rady SR vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ (.pdf, str.2)", "Obdobná situácia sa zopakovala na jeseň 2022, kedy prezidentka Zuzana Čaputová opäť dala referendové otázky z novej petície preveriť na Ústavný súd. Súd rozhodol , že otázka o tom, čo má vláda podať demisiu, nie je v súlade s ústavou.", "Prezidentka Čaputová má pravdu, keď tvrdí, že ak by referendá s nasledujúcimi otázkami vypísala, tak by išla proti ústave. Ako vysvetlil predseda Ústavného súdu SR Ivan Fiačan, tak ak je nález Ústavného súdu publikovaný v Zbierke zákonov SR, tak prezidentka také referendum vypísať skutočne nemôže. Referendum je totiž súčasťou zákonodarnej moci, ktorá je podriadená ústave."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "náleze", "preveriť", "rozhodol", "vysvetlil"], "url": ["https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-ustavni-soud-referendum-volby_2107071723_ada", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/857a4ba6-b6ea-4530-998c-2bea33e806c6/Referendum%20o%20skr%C3%A1ten%C3%AD%20volebn%C3%A9ho%20obdobia%20PL.%20%C3%9AS%207_2021.pdf", "https://dennikn.sk/3075444/ficovo-referendum-bude-ale-bez-otazky-o-konci-vlady-ustavny-sud-ju-stopol/?ref=list", "https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/3231a935-de3d-430d-b636-0cbfde2c6e53/Rozhodnutie%20-%20N%C3%A1lez%20PL.%20%C3%9AS%2011_2022.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/249551/ustavny-sud-rozhodol-prva-referendova-otazka-je-v-rozpore-s-ustavou-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:02.351273+00:00"}
{"id": "vr33576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33576", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A znovu opakujem, kým vláda Ivety Radičovej v roku 2011, tiež v hospodárskej kríze, dala -7 miliónov eur do školstva, -7 miliónov eur, také sú tie čísla k tej správe, preto išli učitelia 13. septembra do toho prvého veľkého štrajku, my sme dali a dávame tohto roku na mzdy vrátane kreditov takmer 100 miliónov eur.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2010 bol celkový rozpočet na kapitolu školstva 2, 414 mld. eur . Nepodarilo sa však zistiť výdavky štátneho rozpočtu. V roku 2011 predstavovali celkové výdavky na školstvo spolu s prostriedkami EU 2, 323 mld. eur . Zo štátneho rozpočtu išlo 1 910 710 024 eur. Na mzdy bolo vyčlenených 98 005 234 eur. Celkový rozpočet Ministerstva školstva na rok 2012 s prostriedkami Európskej únie predstavoval 2, 434 mld eur a samotné štátne výdavky boli vo výške 1 970 722 862 eur. Na mzdy išlo 101 803 282 eur. Na rok 2013 je zo štátneho rozpočtu vyčlenených 1 068 430 518 eur, spolu s EU prostriedkami je celkový rozpočet 1,546 mld. eur . Na mzdy je vyčlenených 14 501 540 eur. V roku 2013 predstavuje 388 642 988 eur dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na VÚC v oblasti školstva. Tieto dotácie majú v kompetencii vyššie územné celky a môžu slúžiť na zvýšenie miezd pedagógov. Minister školstva uvádza údaje a charakteristiku stavu školstva v podrobnej správe, ktorú nájdete tu .", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 bol celkový rozpočet na kapitolu školstva 2, 414 mld. eur . Nepodarilo sa však zistiť výdavky štátneho rozpočtu. V roku 2011 predstavovali celkové výdavky na školstvo spolu s prostriedkami EU 2, 323 mld. eur . Zo štátneho rozpočtu išlo 1 910 710 024 eur. Na mzdy bolo vyčlenených 98 005 234 eur. Celkový rozpočet Ministerstva školstva na rok 2012 s prostriedkami Európskej únie predstavoval 2, 434 mld eur a samotné štátne výdavky boli vo výške 1 970 722 862 eur. Na mzdy išlo 101 803 282 eur. Na rok 2013 je zo štátneho rozpočtu vyčlenených 1 068 430 518 eur, spolu s EU prostriedkami je celkový rozpočet 1,546 mld. eur . Na mzdy je vyčlenených 14 501 540 eur. V roku 2013 predstavuje 388 642 988 eur dotácia na prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy na VÚC v oblasti školstva. Tieto dotácie majú v kompetencii vyššie územné celky a môžu slúžiť na zvýšenie miezd pedagógov. Minister školstva uvádza údaje a charakteristiku stavu školstva v podrobnej správe, ktorú nájdete tu ."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["rozpočet", "rozpočtu", "rozpočet", "rozpočtu", "tu"], "url": ["http://cenastatu.sme.sk/km-sr-vm/2010/Eur/budget", "http://www.minedu.sk/rozpocet-kapitoly-msvvas-sr-na-rok-2011/", "http://www.minedu.sk/data/att/35.pdf", "http://www.minedu.sk/data/att/4438.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-154147?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:10.792572+00:00"}
{"id": "vr31062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31062", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zlepšila sa kvalita siete ciest I. triedy. V roku 2011 bol obnovený historicky najväčší rozsah ciest prvej triedy (103 km).", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA z dňa 1. júla 2011 : \" Slovenská správa ciest uzavrela na základe tendra na opravu ciest prvej triedy štyri zmluvy podľa regionálnej príslušnosti svojich organizačných zložiek v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. Predpokladaná hodnota rekonštrukcie hlavných ciest predstavovala 13,95 mil. eur. Spoločnosť Eurovia SK, a.s. Košice opraví 15 úsekov ciest v dĺžke 54,8 kilometrov v Prešovskom kraji a päť úsekov dlhých 15,4 kilometrov v Košickom kraji celkom za 5,74 mil. eur. V Žilinskom a Trenčianskom kraji obnoví firma Strabag, s.r.o. komunikácie v dĺžke 11,4 kilometrov a za 1,11 mil. eur. Tá istá spoločnosť získala aj zákazku na opravu troch úsekov ciest v dĺžke 9 kilometrov v Banskobystrickom kraji v hodnote 899 tis. eur. Päť úsekov ciest v dĺžke 7,6 kilometrov v Trnavskom a Nitrianskom kraji za vyše 819 tis. eur zrekonštruujú Cesty Nitra, a.s. a Inžinierske stavby, a.s. Košice.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 1. júla 2011 : \" Slovenská správa ciest uzavrela na základe tendra na opravu ciest prvej triedy štyri zmluvy podľa regionálnej príslušnosti svojich organizačných zložiek v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach. Predpokladaná hodnota rekonštrukcie hlavných ciest predstavovala 13,95 mil. eur. Spoločnosť Eurovia SK, a.s. Košice opraví 15 úsekov ciest v dĺžke 54,8 kilometrov v Prešovskom kraji a päť úsekov dlhých 15,4 kilometrov v Košickom kraji celkom za 5,74 mil. eur. V Žilinskom a Trenčianskom kraji obnoví firma Strabag, s.r.o. komunikácie v dĺžke 11,4 kilometrov a za 1,11 mil. eur. Tá istá spoločnosť získala aj zákazku na opravu troch úsekov ciest v dĺžke 9 kilometrov v Banskobystrickom kraji v hodnote 899 tis. eur. Päť úsekov ciest v dĺžke 7,6 kilometrov v Trnavskom a Nitrianskom kraji za vyše 819 tis. eur zrekonštruujú Cesty Nitra, a.s. a Inžinierske stavby, a.s. Košice.\""], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 1. júla 2011", "skončila", "TU"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/oprava-100-kilometrov-ciest-1-triedy-za/375073-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rekonstrukcia-100-kilometrov-ciest-prve/406961-clanok.html", "http://www.scribd.com/doc/59125427/Zoznam-usekov-na-rekon%C5%A1trukciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:46.905980+00:00"}
{"id": "49915", "numeric_id": 49915, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49915", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy ste neboli vtedy v opozícii, pán Valášek, vy ste boli vtedy vládny poslanec, my sme boli v opozícii, keď začala ruská invázia.", "statement_date": "2025-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tomáš Valášek oznámil odchod z vládnej koalície 1. marca 2021. Od toho času pôsobil ako nezaradený poslanec. Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu približne o rok neskôr, 24. februára 2022. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nTomáš Valášek sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 na kandidátke strany Za ľudí.\n\nValášek kritizoval vtedajšieho premiéra Igora Matoviča aj ministra zdravotníctva Mareka Krajčího za nákup ruskej vakcíny Sputnik V bez schválenia Európskou liekovou agentúrou (EMA). Strana Za ľudí napriek výhradám v koalícii zotrvala. Valášek preto oznámil odchod z vládnej koalície 1. marca 2021. Zároveň sa vzdal funkcie predsedu Výboru pre európske záležitosti a stal sa nezaradeným poslancom.\n\nPribližne mesiac po odchode z koalície vstúpil do vtedy mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko, pričom deklaroval, že bude v parlamente presadzovať jeho hodnoty . Od vystúpenia z koalície však pôsobil v parlamente ako nezaradený poslanec.\n\nValášek hlasoval aj za vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.\n\nRusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2024, približne rok po vystúpení Tomáša Valáška z vládnej strany Za ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Valášek oznámil odchod z vládnej koalície 1. marca 2021. Od toho času pôsobil ako nezaradený poslanec. Ruská federácia zaútočila na Ukrajinu približne o rok neskôr, 24. februára 2022. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Tomáš Valášek sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 na kandidátke strany Za ľudí.", "Valášek kritizoval vtedajšieho premiéra Igora Matoviča aj ministra zdravotníctva Mareka Krajčího za nákup ruskej vakcíny Sputnik V bez schválenia Európskou liekovou agentúrou (EMA). Strana Za ľudí napriek výhradám v koalícii zotrvala. Valášek preto oznámil odchod z vládnej koalície 1. marca 2021. Zároveň sa vzdal funkcie predsedu Výboru pre európske záležitosti a stal sa nezaradeným poslancom.", "Približne mesiac po odchode z koalície vstúpil do vtedy mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko, pričom deklaroval, že bude v parlamente presadzovať jeho hodnoty . Od vystúpenia z koalície však pôsobil v parlamente ako nezaradený poslanec.", "Valášek hlasoval aj za vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.", "Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2024, približne rok po vystúpení Tomáša Valáška z vládnej strany Za ľudí."], "analysis_date": "2025-03-05", "analysis_sources": {"text": ["kandidátke", "kritizoval", "odchod", "vzdal", "vstúpil", "hodnoty", "nezaradený", "hlasoval", "zaútočilo"], "url": ["https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2103578-volby-2020-zvoleni-poslanci-za-ludi", "https://www.trend.sk/spravy/poslanec-ludi-predseda-vyboru-nr-sr-pre-europske-zalezitosti-valasek-vystupuje-koalicie", "https://www.ta3.com/clanok/195000/valasek-odchadza-z-vladnej-koalicie-je-za-tym-vakcina-sputnik", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/579757-valasek-odchadza-zo-strany-za-ludi/", "https://dennikn.sk/2346525/valasek-po-vstupe-do-ps-slova-o-ratlikoch-do-politiky-nepatria-takyto-slovnik-som-mal-naposledy-v-siedmich-na-pieskovisku/", "https://sita.sk/progresivne-slovensko-bude-mat-v-parlamente-poslanca-tomas-valasek-vstupil-do-strany-video/", "https://www.aktuality.sk/clanok/hmPYfR9/ministri-hladaju-podporu-zakonov-aj-v-opozicii-vlade-v-buducnosti-nemusia-navrhy-prechadzat/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=49263", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617983-online-rusko-utoci-na-ukrajinu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:54.859623+00:00"}
{"id": "vr26043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26043", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pred týždňom sme mali 48, teraz po sobote to bude 58 poslancov.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Ján Figeľ správne uvádza počet získaných mandátov do zastupiteľstiev krajov vo voľbách do VÚC v roku 2009 (po zohľadnení odchodu dvoch poslancov do NOVADO) a taktiež správny počet zvolených poslancov za KDH v roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Ján Figeľ správne uvádza počet získaných mandátov do zastupiteľstiev krajov vo voľbách do VÚC v roku 2009 (po zohľadnení odchodu dvoch poslancov do NOVADO) a taktiež správny počet zvolených poslancov za KDH v roku 2013."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["uvedení", "Zvolení", "člen", "expert", "infografike", "stránka", "Paľa", "kandidoval", "Čadce", "kandidoval", "prešiel"], "url": ["http://www.kdh.sk/volby2013", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Bielik", "http://www.kdh.sk/experti", "http://www.sme.sk/c/7000752/smer-pri-volbe-poslancov-porazil-pravicovy-blok-len-tesne.html", "http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://pis.sk/clanok/12566/nova_postavi_v_presovskom_kraji_37_kandidatov_na_poslancov.html", "http://www.nova.sk/wp-content/uploads/2013/10/PSK.pdf?0d2bca", "http://www.kdhza.sk/vys_komunal10.htm", "http://www.nova.sk/wp-content/uploads/2013/10/ZSK.pdf?0d2bca", "http://www.sme.sk/c/6518597/lipsic-zaklada-hnutie-nova-vacsina-chce-vyhrat-volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:36.105930+00:00"}
{"id": "vr16379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16379", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...500 tisíc ľudí je vonku, 300 tisíc dlhodobo a z toho 200 tisíc, do 200 tisíc ľudí chodia vyslovene, nechcem to povedať sprosto, ale utierať zadky dôchodcov do Rakúska, do Švajčiarska, do Nemecka.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nejestvujú presné počty občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí, o približnom čísle vypovedajú informácie od zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Disponujeme pritom s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Počet vysťahovaných od 2011 každým rokom rastie, avšak výrok Kollára hodnotíme ako neoveriteľný. Počet Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia sa, ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, zvyšuje: \"Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900.\" ( TASR ) Citovaný článok sa odvoláva na analýzu Statistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 ( .pdf , s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (…) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (…) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obyvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)… \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej rozpracováva problematiku odchodu talentovaných mladých ľudí do zahraničia. PAS tvrdí, že každý rok sa počet odchádzajúcich zvyšuje: \"Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie.\" ( .pdf s. 9) O problematike informovala napríklad aj Pravda : \"Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia.\" Podobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \"…čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nejestvujú presné počty občanov Slovenska pracujúcich v zahraničí, o približnom čísle vypovedajú informácie od zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Disponujeme pritom s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Počet vysťahovaných od 2011 každým rokom rastie, avšak výrok Kollára hodnotíme ako neoveriteľný. Počet Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia sa, ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, zvyšuje: \"Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900.\" ( TASR ) Citovaný článok sa odvoláva na analýzu Statistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 ( .pdf , s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (…) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (…) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obyvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)… \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej rozpracováva problematiku odchodu talentovaných mladých ľudí do zahraničia. PAS tvrdí, že každý rok sa počet odchádzajúcich zvyšuje: \"Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie.\" ( .pdf s. 9) O problematike informovala napríklad aj Pravda : \"Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia.\" Podobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \"…čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR", ".pdf", ".pdf", "Pravda", "uvádza"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/10802/Pocet-Slovakov-pracujucich-v-zahranici-stupa-najviac-ich-je-v-Rakusku", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380/Hlavne_trendy_populaneho_vyvoja_v_SR_2015.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306478-rocne-odide-do-cudziny-30-e2-80-93tisic-mladych/", "http://euractiv.sk/clanky/podnikanie-a-praca/slovensko-si-nemoze-dovolit-stracat-ludsky-kapital-023552/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:17.045827+00:00"}
{"id": "vr16256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16256", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...západoeurópske krajiny majú výrazne pod 50% (pomer minimálnej mzdy k priemernej, pozn.).", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pomer minimálnej mzdy k priemernej je podľa Eurostatu v západoeurópskych krajinách menší ako 50 %. V niektorých výraznejšie (Španielsko- 36 %), v niektorých menej (Francúzsko- 46 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za typické západoeurópske krajiny, ktoré uvedieme pre porovnanie minimálnej mzdy k priemernej sme zaradili: Francúzsko, Španielsko , Írsko , Spojené kráľovstvo, Holandsko , Belgicko a Nemecko. Eurostat uvádza najnovšie štatistiky v rámci pomeru minimálnej a priemernej mzdy nasledovne: Francúzsko 46 % (2014), Španielsko 36 % (2015), Írsko 44 % (2015), Spojené kráľovstvo 44 % (2016), Holandsko 42 % (2015), Belgicko 44% (2014), Nemecko 41 % (2017). Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pomer minimálnej mzdy k priemernej je podľa Eurostatu v západoeurópskych krajinách menší ako 50 %. V niektorých výraznejšie (Španielsko- 36 %), v niektorých menej (Francúzsko- 46 %). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za typické západoeurópske krajiny, ktoré uvedieme pre porovnanie minimálnej mzdy k priemernej sme zaradili: Francúzsko, Španielsko , Írsko , Spojené kráľovstvo, Holandsko , Belgicko a Nemecko. Eurostat uvádza najnovšie štatistiky v rámci pomeru minimálnej a priemernej mzdy nasledovne: Francúzsko 46 % (2014), Španielsko 36 % (2015), Írsko 44 % (2015), Spojené kráľovstvo 44 % (2016), Holandsko 42 % (2015), Belgicko 44% (2014), Nemecko 41 % (2017). Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", ""], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-076594_QID_-FB5627A_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;UNIT,L,Z,0;NACE_R2,L,Z,1;INDIC_SE,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-076594UNIT,PC;DS-076594NACE_R2,B-N;DS-076594INDICATORS,OBS_FLAG;DS-076594INDIC_SE,MW_MEAGE;&rankName1=TIME_1_0_0_0&rankName2=INDIC-SE_1_2_-1_2&rankName3=UNIT_1_2_-1_2&rankName4=GEO_1_2_0_1&rankName5=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName6=NACE-R2_1_2_-1_2&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=NONE&time_most_recent=false&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/labour-market/earnings/database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:12.218119+00:00"}
{"id": "vr25604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25604", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Tak trebárs v takom mäsovom priemysle. Sme dali podmienku, že 50% keď dostanú európske peniaze, tak 50% mäsiari musia nakúpiť mäso od slovenského farmára. Toto fungovalo tak niekedy do roku 2007, 2008 potom prvá Ficová vláda a predchodca pána ministra Jahnátka túto podmienku do pridelenia prostriedkov pre mäsový priemysel nedali.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa tvrdenia Z. Simona by malo isť o úpravu poskytovania podpory pre spracovateľov mäsa. Pravdepodobne vyhláškou, usmernením alebo výnosom Ministerstva pôdohospodárstva. Demagog.SK nezistil či Ministerstvo upravovalo podobným spôsobom (limitom 50 % nakúpeného mäsa od slovenského farmára) dotácie pre mäsiarov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zákon z roku 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory neuvádza žiadne špecifikácie resp. obmedzenia. Výnos z 13. apríla 2004 č. 806/2004-100 o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva uvádza podmienku dotácie avšak ide o podporu o starostlivosť a genofond zvierat, nie o mäsový priemysel. Žiadne informácie a súčasných a minulých obmedzeniach resp. podmienkach na poskytnutie dotácie pre mäsiarov sa nenachádzajú ani na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry . Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa tvrdenia Z. Simona by malo isť o úpravu poskytovania podpory pre spracovateľov mäsa. Pravdepodobne vyhláškou, usmernením alebo výnosom Ministerstva pôdohospodárstva. Demagog.SK nezistil či Ministerstvo upravovalo podobným spôsobom (limitom 50 % nakúpeného mäsa od slovenského farmára) dotácie pre mäsiarov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zákon z roku 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory neuvádza žiadne špecifikácie resp. obmedzenia. Výnos z 13. apríla 2004 č. 806/2004-100 o podrobnostiach o poskytovaní podpory v oblasti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva uvádza podmienku dotácie avšak ide o podporu o starostlivosť a genofond zvierat, nie o mäsový priemysel. Žiadne informácie a súčasných a minulých obmedzeniach resp. podmienkach na poskytnutie dotácie pre mäsiarov sa nenachádzajú ani na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry . Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Výnos", "Pôdohospodárskej platobnej agentúry"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-543", "http://www.mvlstefanek.sk/2%20poradenstvo/5%20u-info/vynos_806_2004-100.pdf", "http://www.apa.sk/index.php?navID=83&id=34"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:20.424532+00:00"}
{"id": "vr33680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33680", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A hneď aj okamžitá odmena vo forme úrokov, za ktoré si požičiavame na medzinárodných finančných trhoch, kde Slovensko momentálne má historicky najnižší úrok vo výške 2,8% za 10-ročné dlhopisy.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za skutočne historicky najvýhodnejších podmienok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za skutočne historicky najvýhodnejších podmienok. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "hlavnespravy.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59697630-stat-si-pozical-najvyhodnejsie-v-historii", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:08.214272+00:00"}
{"id": "vr34745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34745", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...pán Ján Čarnogurský povedal jasne, a povedal to v rozhovore pre Hospodárske noviny, súčasná zahraničná politika vlády Ivety Radičovej a pána Dzurindu je jedna z najstarších zahraničných politík po roku 1993.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Čarnogurský ostro kritizoval súčasnú zahraničnú politiku Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský ostro kritizoval súčasnú zahraničnú politiku Slovenska."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Čarnogurský"], "url": ["http://www.jancarnogursky.sk/clanky/86/carnogursky-pre-hn-radicovej-vlada-je-bez-smeru-slaba"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:06.176191+00:00"}
{"id": "48468", "numeric_id": 48468, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48468", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Maďari 100 % svojej produkcie budú dodávať na ich vlastný trh, tzn, že v Maďarsku bude naďalej benzín a nafta stáť euro 30, u nás to bude nad 2 eurá ako tvrdia experti.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme z nezávislých zdrojov overiť tvrdenie o tom, koľko produkcie MOL smeruje či bude smerovať na maďarský domáci trh.\n\nMaďarsko od novembra 2021 stanovilo hornú hranicu ceny pohonných hmôt. Horná hranica ceny benzínu a nafty v Maďarsku bola stanovená na 480 forintov (1,33 eura) za liter. Regulácie pohonných palív mali platiť do polovice mája 2022, no vláda ich opätovne predĺžila a platiť by mali až do júla 2022.\n\nAko informoval denník HN : „Priemerná cena litra benzínu Natural 95 na čerpacích staniciach na Slovensku minulý týždeň znovu stúpla a dosiahla rekordných 1,852 eura.” Nafta po predchádzajúcom zlacnení stúpla opäť na cenu 1,778 eur/liter.\n\nEšte v marci 2022 analytici predpokladali,, že ceny pohonných palív priebehu prvého polroka vystúpia nad 1,80 eur za liter a ceny nafty sa vyšplhajú na 1,7 eura za liter. Predpovede sa ale môžu zhoršiť. Experti sa tiež vyjadrili, že nie je nereálne, aby sa cena benzínu vyšplhala až na dve eurá za liter.\n\nPo embargu na Rusko sa analytici obávali ďalšieho zvýšenia ceny palív, ako však uviedol analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak : V najbližšom týždni ešte pohonné hmoty mierne zdražejú o približne 2 centy, keďže sa zvyšujú veľkoobchodné ceny v celej Európe. Ďalší vývoj bude závisieť na cene ropy. Našťastie ropa tento týždeň mierne zlacňuje, takže i rast cien palív sa postupne zastaví. Hranica 2 eur je zatiaľ v nedohľadne,\" konštatoval Tomčiak s tým, že aby sa pohonné hmoty dostali nad hranicu dvoch eur, musela by cena ropy stúpnuť na 135 eur za barel.\n\nV prípade, že Slovnaft bude naďalej dovážať ropu z Ruska, avšak nebude ju mať kam exportovať, môže dodávať viac ropy na domáci trh, čo podľa analytika Karla Hirmana môže viesť k nižším cenám ropy. “Ak Slovnaft nebude schopný exportovať viac svojich produktov, bude ich viac pre slovenský trh, čo môže znížiť ceny na PHM,” povedal Hirman pre denník Pravda .", "analysis_paragraphs": ["Nevieme z nezávislých zdrojov overiť tvrdenie o tom, koľko produkcie MOL smeruje či bude smerovať na maďarský domáci trh.", "Maďarsko od novembra 2021 stanovilo hornú hranicu ceny pohonných hmôt. Horná hranica ceny benzínu a nafty v Maďarsku bola stanovená na 480 forintov (1,33 eura) za liter. Regulácie pohonných palív mali platiť do polovice mája 2022, no vláda ich opätovne predĺžila a platiť by mali až do júla 2022.", "Ako informoval denník HN : „Priemerná cena litra benzínu Natural 95 na čerpacích staniciach na Slovensku minulý týždeň znovu stúpla a dosiahla rekordných 1,852 eura.” Nafta po predchádzajúcom zlacnení stúpla opäť na cenu 1,778 eur/liter.", "Ešte v marci 2022 analytici predpokladali,, že ceny pohonných palív priebehu prvého polroka vystúpia nad 1,80 eur za liter a ceny nafty sa vyšplhajú na 1,7 eura za liter. Predpovede sa ale môžu zhoršiť. Experti sa tiež vyjadrili, že nie je nereálne, aby sa cena benzínu vyšplhala až na dve eurá za liter.", "Po embargu na Rusko sa analytici obávali ďalšieho zvýšenia ceny palív, ako však uviedol analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak : V najbližšom týždni ešte pohonné hmoty mierne zdražejú o približne 2 centy, keďže sa zvyšujú veľkoobchodné ceny v celej Európe. Ďalší vývoj bude závisieť na cene ropy. Našťastie ropa tento týždeň mierne zlacňuje, takže i rast cien palív sa postupne zastaví. Hranica 2 eur je zatiaľ v nedohľadne,\" konštatoval Tomčiak s tým, že aby sa pohonné hmoty dostali nad hranicu dvoch eur, musela by cena ropy stúpnuť na 135 eur za barel.", "V prípade, že Slovnaft bude naďalej dovážať ropu z Ruska, avšak nebude ju mať kam exportovať, môže dodávať viac ropy na domáci trh, čo podľa analytika Karla Hirmana môže viesť k nižším cenám ropy. “Ak Slovnaft nebude schopný exportovať viac svojich produktov, bude ich viac pre slovenský trh, čo môže znížiť ceny na PHM,” povedal Hirman pre denník Pravda ."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["novembra 2021", "vláda ich opätovne predĺžila", "denník HN", "marci 2022 analytici", "analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak", "analytika Karla Hirmana", "Pravda"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/616695-lacne-pohonne-hmoty-v-madarsku-budu-aj-nadalej-orban-predlzil-nariadenie-kolko-sa-da-usetrit/", "https://www.ta3.com/clanok/234902/v-madarsku-sa-budu-aj-nadalej-regulovat-ceny-pohonnych-latok-a-potravin-oznamil-orban", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96024148-cena-benzinu-prerazila-rekordny-strop-vodici-si-priplatia-aj-za-naftu", "https://auto.pravda.sk/magazin/clanok/619362-mozno-budeme-tento-rok-tankovat-benzin-za-2-eura-jeho-cena-raketovo-rastie/", "https://www.topky.sk/cl/10/2324899/Zle-spravy-pre-slovenskych-motoristov--Ceny-paliv-pojdu-este-nahor--Dovodov-je-viacero--slova-analytikov-nepotesia-", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629164-anketa/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/629164-anketa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:28.971842+00:00"}
{"id": "vr16511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16511", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "...oddlženie kraja po súčasnom županovi Milanovi Belicovi, ktorý zanecháva 23-miliónový dlh (...).", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nitriansky samosprávny kraj (podľa informácií k 31.decembra 2016) má presne dlh vo výške 24 761 079 eur. Vyplýva to zo Záverečného účtu NSK na rok 2016 ( .pdf , str. 177). Výrok hodnotíme napriek nepresnosti ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nitriansky samosprávny kraj (podľa informácií k 31.decembra 2016) má presne dlh vo výške 24 761 079 eur. Vyplýva to zo Záverečného účtu NSK na rok 2016 ( .pdf , str. 177). Výrok hodnotíme napriek nepresnosti ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Výrok", "Najvyšší dlh", "INEKO"], "url": ["https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/29107", "http://www.ta3.com/clanok/1110486/dvojka-kotlebovcov-uhrik-chce-byt-nitrianskym-zupanom.html", "https://www.webnoviny.sk/takmer-vsetky-zupy-znizili-svoj-dlh-vedie-nitrianska/", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:22.723167+00:00"}
{"id": "vr16876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16876", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "...snažíme sa zvýšiť cestovný ruch, napríklad hrad v Starej Ľubovni, ktorý sa pomaly dostáva skoro ako najnavštevovanejšie miesto na Slovensku, rozdiel medzi Oravským zámkom je už len 5 tis. návštevníkov ročne, niekedy bolo 40 –50 tis.", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Návštevnosť hradu v Starej Ľubovni sa za posledné roky výrazne zvýšila: z 76 456 osôb v roku 2012 na 185 556 osôb v roku 2016. V rovnakom období narástol aj počet návštevníkov na Oravskom hrade: z 158 829 v roku 2012 na 182 334 v roku 2016. Rozdiel v návštevnosti hradov bol v roku 2012 celých 82 373 osôb, kým v roku 2016 už mal väčšiu návštevnosť hrad v Starej Ľubovni o 3 222 osôb. Peter Chudík ani odhadom neuviedol správne čísla a nedisponoval ani správnymi informáciami o tom, ktorý hrad mal v minulom roku väčšiu návštevnosť. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hrad v Starej Ľubovni v roku 2016 navštívilo 185 556 ľudí, čo je oproti roku 2015 a 143 550 návštevníkom nárast o 29 %. Na Oravský hrad v roku 2016 zavítalo 182 334 osôb. Oproti roku 2015 (162 381 osôb) narástol počet návštevníkov o 12 %. Z tohto vyplýva, že hrad v Starej Ľubovni v roku 2016 navštívilo o 3 222 ľudí viac ako Oravský hrad. Pre porovnanie, v roku 2012 bol počet návštevníkov hradu v Starej Ľubovni 76 456 a Oravského hradu 158 829. To je rozdiel celých 82 373 návštevníkov v prospech Oravského hradu ( .pdf , s. 2). Svoju snahu zlepšiť cestovný ruch v kraji komentoval jeho aktuálny predseda Chudík napríklad nasledovne: „V minulom roku (2015, pozn.) sme do oblasti kultúry investovali takmer 11 miliónov eur. Je to suverénne najvyššia čiastka v histórii a som rád, že sa nám takto podarilo aspoň sčasti splatiť dlh, ktorý sme mali voči našim kultúrnym inštitúciám.“ Na oblasť Kultúrne služby boli v PSK z bežného (upraveného) rozpočtu v období posledných štyroch rokov (2013-2016) vyčlenené prostriedky v nasledovnej výške: 8 198 511 eur v roku 2013 ( .pdf , s. 7), 8 727 799 eur v roku 2014 ( .pdf , s. 7), 9 440 663 eur v roku 2015 ( .pdf , s. 4), a 9 935 985 eur v roku 2016 ( .pdf , s. 6). Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návštevnosť hradu v Starej Ľubovni sa za posledné roky výrazne zvýšila: z 76 456 osôb v roku 2012 na 185 556 osôb v roku 2016. V rovnakom období narástol aj počet návštevníkov na Oravskom hrade: z 158 829 v roku 2012 na 182 334 v roku 2016. Rozdiel v návštevnosti hradov bol v roku 2012 celých 82 373 osôb, kým v roku 2016 už mal väčšiu návštevnosť hrad v Starej Ľubovni o 3 222 osôb. Peter Chudík ani odhadom neuviedol správne čísla a nedisponoval ani správnymi informáciami o tom, ktorý hrad mal v minulom roku väčšiu návštevnosť. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hrad v Starej Ľubovni v roku 2016 navštívilo 185 556 ľudí, čo je oproti roku 2015 a 143 550 návštevníkom nárast o 29 %. Na Oravský hrad v roku 2016 zavítalo 182 334 osôb. Oproti roku 2015 (162 381 osôb) narástol počet návštevníkov o 12 %. Z tohto vyplýva, že hrad v Starej Ľubovni v roku 2016 navštívilo o 3 222 ľudí viac ako Oravský hrad. Pre porovnanie, v roku 2012 bol počet návštevníkov hradu v Starej Ľubovni 76 456 a Oravského hradu 158 829. To je rozdiel celých 82 373 návštevníkov v prospech Oravského hradu ( .pdf , s. 2). Svoju snahu zlepšiť cestovný ruch v kraji komentoval jeho aktuálny predseda Chudík napríklad nasledovne: „V minulom roku (2015, pozn.) sme do oblasti kultúry investovali takmer 11 miliónov eur. Je to suverénne najvyššia čiastka v histórii a som rád, že sa nám takto podarilo aspoň sčasti splatiť dlh, ktorý sme mali voči našim kultúrnym inštitúciám.“ Na oblasť Kultúrne služby boli v PSK z bežného (upraveného) rozpočtu v období posledných štyroch rokov (2013-2016) vyčlenené prostriedky v nasledovnej výške: 8 198 511 eur v roku 2013 ( .pdf , s. 7), 8 727 799 eur v roku 2014 ( .pdf , s. 7), 9 440 663 eur v roku 2015 ( .pdf , s. 4), a 9 935 985 eur v roku 2016 ( .pdf , s. 6). Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["185 556", "182 334", ".pdf", "komentoval", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://spis.korzar.sme.sk/c/20424047/lubovnianske-muzeum-malo-rekordnu-navstevnost.html", "http://topmarketing.sk/index.php/marketing/cestovny-ruch/47-sezona-2016-v-oravskom-muzeu", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjzibeMjZTXAhUMS5oKHcJ3B_EQFggzMAM&url=http%3A%2F%2Fwww.culture.gov.sk%2Fextdoc%2F4081%2F2012_0901_kom&usg=AOvVaw2vCGMlfLW3w9-VYgnkoKMO", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/aktuality/aktuality-2016/hrad-lubovna-zostal-najnavstevovanejsou-pamiatkou-psk.html", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2013/zaverecny-ucet-za-rok-2013/01_prilohy03-25_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2013.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/samosprava/pripomienkovanie-materialov/zu_psk_2014/01_prilohy03-25_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2014.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2015/zaverecny_ucet2015/01_zaverecny_ucet-psk_za_rok2015_prilohy03-22.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/01_prilohy03-28_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:12.468126+00:00"}
{"id": "vr13817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13817", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "...tá úspešnosť (návratovej politiky v rámci EÚ, pozn.) bola zhruba niekde na úrovni 40 % v minulosti.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úspešnosť návratovej politiky EÚ sa aktuálne pohybuje na úrovni 40%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK už podobnú informáciu analyzoval vo svojom výstupe venovanom Argumentačnému boju o utečeneckej kríze zo dňa 20. októbra 2015. Súčasné dokumenty zaoberajúce sa migračnou politikou zdôrazňujú, že \" n eoddeliteľnou súčasťou regulácie migrácie a dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii je i návratová a reintegračná politika. Jej realizácia sa vykonáva v súlade s legislatívou a odporúčaniami Európskej únie v tejto oblasti s dôrazom na transparentnosť a humánnosť. \" (. pdf , p. 6) Oficiálna stránka Európskej komisie uvádza, že \" každoročne je približne 400 až 500 tisíckam cudzincov nariadené opustiť EÚ, pretože do nej vstúpili či pobývali bez oprávnenia. Avšak iba 40% z nich bolo navrátených do ich krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej pricestovali do EÚ. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Úspešnosť návratovej politiky EÚ sa aktuálne pohybuje na úrovni 40%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK už podobnú informáciu analyzoval vo svojom výstupe venovanom Argumentačnému boju o utečeneckej kríze zo dňa 20. októbra 2015. Súčasné dokumenty zaoberajúce sa migračnou politikou zdôrazňujú, že \" n eoddeliteľnou súčasťou regulácie migrácie a dôležitým nástrojom v boji proti nelegálnej migrácii je i návratová a reintegračná politika. Jej realizácia sa vykonáva v súlade s legislatívou a odporúčaniami Európskej únie v tejto oblasti s dôrazom na transparentnosť a humánnosť. \" (. pdf , p. 6) Oficiálna stránka Európskej komisie uvádza, že \" každoročne je približne 400 až 500 tisíckam cudzincov nariadené opustiť EÚ, pretože do nej vstúpili či pobývali bez oprávnenia. Avšak iba 40% z nich bolo navrátených do ich krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej pricestovali do EÚ. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["výstupe", "pdf", "Európskej komisie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/544/argumentacny-boj-o-uteceneckej-krize", "http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/integracia-cudzincov/dokumenty/migracna_politika.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/irregular-migration-return-policy/return-readmission/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:20.986600+00:00"}
{"id": "vr30452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30452", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Pani redaktorka, my sme dali 14 trestných oznámení. Traja podnikatelia boli odsúdení. Jeden len pred niekoľkými dňami. Ja by som chcel veľmi rád vidieť tie jeho výsledky. Koľko trestných oznámení dal on a v koľkých prípadoch bola vyvodená zodpovednosť.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe poskytnutého materiálu Ministerstva obrany datovanému k 30. novembru 2011, poskytlo ministerstvo až 17 trestných oznámení. Na zaklade tejto nepresnosti hodnotíme výrok ako nepravdivý. Tento výrok sa v médiách v posledných dňoch objavil niekoľkokrát aj zo strany R.Sulíka, ktorý takto obhajoval svojho ministra. HNonline , 24. november: Podľa Sulíka bola realizovaná iba polovica odposluchov, ako za rovnaké obdobie za ministrovania Jaroslava Bašku (Smer-SD). \"Galko podal 14 trestných oznámení,\" zdôraznil Sulík, podľa ktorého si Galko postupom proti korupcii vytvoril vplyvných nepriateľov. \"Popretŕhal som obrovské množstvo špinavých biznisov na Ministertve obrany (MO), z ktorých tiekli peniaze na všetky strany. Častokrát sa mi stalo, keď som sa stretol s niekým, kto mi bol naklonený, mi povedal, aby som s tým prestal, lebo z toho budú problémy,\" vyhlásil Galko. (odôvodnenie bolo doplnené 28.11.2013 a pravdivostná hodnota zmenená z pravda na nepravda). Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe poskytnutého materiálu Ministerstva obrany datovanému k 30. novembru 2011, poskytlo ministerstvo až 17 trestných oznámení. Na zaklade tejto nepresnosti hodnotíme výrok ako nepravdivý. Tento výrok sa v médiách v posledných dňoch objavil niekoľkokrát aj zo strany R.Sulíka, ktorý takto obhajoval svojho ministra. HNonline , 24. november: Podľa Sulíka bola realizovaná iba polovica odposluchov, ako za rovnaké obdobie za ministrovania Jaroslava Bašku (Smer-SD). \"Galko podal 14 trestných oznámení,\" zdôraznil Sulík, podľa ktorého si Galko postupom proti korupcii vytvoril vplyvných nepriateľov. \"Popretŕhal som obrovské množstvo špinavých biznisov na Ministertve obrany (MO), z ktorých tiekli peniaze na všetky strany. Častokrát sa mi stalo, keď som sa stretol s niekým, kto mi bol naklonený, mi povedal, aby som s tým prestal, lebo z toho budú problémy,\" vyhlásil Galko. (odôvodnenie bolo doplnené 28.11.2013 a pravdivostná hodnota zmenená z pravda na nepravda). Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "HNonline"], "url": ["http://uloz.to/xER2xRPD/trestne-oznamenie-04-pdf", "http://hnonline.sk/c1-53805750-kalinak-na-galka-podavam-trestne-oznamenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:20.810310+00:00"}
{"id": "44288", "numeric_id": 44288, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44288", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Strana Vlasť vypracovala program právnej pomoci pre občanov... právna pomoc strany Vlasť tam máme desať emeritných sudcov Najvyššieho súdu, ktorí zo všetkých oblastí bezplatne budú dávať analýzy, kto ako kedy šikanoval (štátni úradníci občanov, pozn.).", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana Vlasť na svojom webe ponúka právnu pomoc ľuďom, ktorých ,,nespravodlivo prenasleduje alebo šikanuje štát” alebo boli poškodení a nikto sa ich nezastal. Štefan Harabin vo videu aj na webe tvrdí , že súčasťou tímu právnej pomoci je aj 10 emeritných sudcov Najvyššieho súdu - nehovorí však mená. Harabin samotný bol v minulosti dlhoročným trestným sudcom a predsedom Najvyššieho súdu. Z otvorených zdrojov informáciu o veľkosti tímu právnej pomoci strany Vlasť overiť nemožno. Štefan Harabin na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Strana Vlasť na svojom webe ponúka právnu pomoc ľuďom, ktorých ,,nespravodlivo prenasleduje alebo šikanuje štát” alebo boli poškodení a nikto sa ich nezastal. Štefan Harabin vo videu aj na webe tvrdí , že súčasťou tímu právnej pomoci je aj 10 emeritných sudcov Najvyššieho súdu - nehovorí však mená. Harabin samotný bol v minulosti dlhoročným trestným sudcom a predsedom Najvyššieho súdu. Z otvorených zdrojov informáciu o veľkosti tímu právnej pomoci strany Vlasť overiť nemožno. Štefan Harabin na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["ponúka", "webe", "tvrdí"], "url": ["https://stranavlast.sk/riesenia/", "https://stranavlast.sk/riesenia/", "https://www.youtube.com/watch?v=pMBcdDRFonk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:49.638476+00:00"}
{"id": "vr30067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30067", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Za minulého vedenia Jednoty dôchodcov boli hneď protesty, keď Mihál navrhoval zmenu valorizácie. To sa hneď spisovali petície.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 ministerstvo práce vypracovalo novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej mali byť dôchodky vypočítavané podľa nového kľúča. Podstatnými faktormi mali byť stredná dĺžka života v dôchodkovom veku. Jednou z priorít bolo znižovanie maximálnej výšky penzií. Novelu zákona, ktorá upravovala mechanizmus valorizácie, vtedy predložil bývalý minister práce počas vlády I. Radičovej, Jozef Mihál, na čo ihneď zareagovali penzisti protestnou petíciou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 ministerstvo práce vypracovalo novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej mali byť dôchodky vypočítavané podľa nového kľúča. Podstatnými faktormi mali byť stredná dĺžka života v dôchodkovom veku. Jednou z priorít bolo znižovanie maximálnej výšky penzií. Novelu zákona, ktorá upravovala mechanizmus valorizácie, vtedy predložil bývalý minister práce počas vlády I. Radičovej, Jozef Mihál, na čo ihneď zareagovali penzisti protestnou petíciou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["vypočítavané", "navrhol", "vystúpil", "predložil", "spočíval", "schválila", "doc", "rtf", "obával", "namietal", "nahradil", "J. Lipiansky"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24180-vlada-chysta-velke-zmeny-v-penziach/", "http://www.cas.sk/clanok/187335/zmeny-v-materskej-dochodkoch-a-podpore-odpovede-od-ministra.html", "http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/5/20?id=67837", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/196657-este-viac-skrtov-vlada-zasadne-meni-dochodky/", "http://www.asdss.sk/2697?layout=print", "http://tv.nrsr.sk/videokanaly/osoba/5/OndrBran?id=72527", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CD8QFjAFahUKEwjy9tyjl67IAhXDjywKHXIkARM&url=http%3A%2F%2Fjds.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2013%2F01%2FCinnost-JDS-2011.doc&usg=AFQjCNGWNLNBMi26JBPDoM9gpej1PnDFJg&sig2=mogKnFwAgB9JNvsalwwhBQ&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=9&ved=0CF4QFjAIahUKEwjRyOfu2K3IAhVqnHIKHRrhD7c&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2Fstrucny_prehlad_o_cinnosti_NRSR_5vo.rtf&usg=AFQjCNFxjJQcCN96MT9kaKj625nZnzSgwQ&sig2=cgbePhQ--tfRV9VjueoFYg&bvm=bv.104317490,d.bGQ&cad=rja", "http://ekonomika.sme.sk/c/6053611/dochodky-sa-zvysia-o-nove-cisla.html#ixzz3np4sU2Rh", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24291-penzisti-sa-nemusia-bat-novy-sposob-valorizacie-sa-odklada/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-lipiansky-chceme-pozitivne-ovplyvn/13694-clanok.html", "http://www.jds.sk/?page_id=11"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:02.769657+00:00"}
{"id": "vr14830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14830", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Vláda Roberta Fica za posledný rok dala miliardu eur do sociálnych balíčkov, dotuje lyžiarske zájazdy, dotuje vlaky zadarmo, dotuje neefektívne bane.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denník Pravda informuje o sumách vyradených na balíčky a takisto o opatreniach v rámci nich. Do úvahy sme brali prvé dva sociálne balíčky, tretí stoji jednu miliardu eur. Súčet 450 miliónov eur nekorešponduje s tvrdením pána Poliačika, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvý vládny sociálny balíček za 250 miliónov eur Opatrenia platia od r. 2014 až 2015 zvýšenie čistej minimálnej mzdy o vyše 32 eur/mesiac zníženie odvodov pre vyše 600-tisíc ľudí s nízkymi a so strednými príjmami zavedenie minimálneho dôchodku zvýšenie vianočného príspevku dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi zvýšenie kapacít jaslí a materských škôl zvýšenie zľavy pri cestovaní vlakom do práce na 50% vyššie odvodové úľavy pri práci študentov na dohodu vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo zníženie cien plynu pre domácnosti – vratky za plyn pre domácnosti od 10 do 165 eur/domácnosť zvýšenie príspevku na asistentov zdravotne postihnutých ži­akov daňové úľavy zamestnávateľom poskytujúcim odbornú prax podpora technologických start-upov daňové úľavy na výskum a vývoj úhrada DPH až po prijatí platby za faktúru Druhý vládny sociálny balíček za 200 miliónov eur Opatrenia platia, respektíve majú platiť od r. 2015 až 2016 zníženie DPH z 20 na 10 percent na vybrané základné potraviny zvýšenie minimálnej mzdy špeciálny program pomoci pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti zvýšenie materskej dávky zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa rozšírenie kapacít materských škôl výstavba základných škôl modulového typu príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy pobyty pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach zadarmo zníženie doplatku na lieky pre deti dôchodcov obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc príspevok na zatepľovanie domov a energetické investície v bytovkách príspevok pre domy na ekologické zdroje energie lacný bankový účet pre každého fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda informuje o sumách vyradených na balíčky a takisto o opatreniach v rámci nich. Do úvahy sme brali prvé dva sociálne balíčky, tretí stoji jednu miliardu eur. Súčet 450 miliónov eur nekorešponduje s tvrdením pána Poliačika, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvý vládny sociálny balíček za 250 miliónov eur Opatrenia platia od r. 2014 až 2015 zvýšenie čistej minimálnej mzdy o vyše 32 eur/mesiac zníženie odvodov pre vyše 600-tisíc ľudí s nízkymi a so strednými príjmami zavedenie minimálneho dôchodku zvýšenie vianočného príspevku dočasný súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi zvýšenie kapacít jaslí a materských škôl zvýšenie zľavy pri cestovaní vlakom do práce na 50% vyššie odvodové úľavy pri práci študentov na dohodu vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo zníženie cien plynu pre domácnosti – vratky za plyn pre domácnosti od 10 do 165 eur/domácnosť zvýšenie príspevku na asistentov zdravotne postihnutých ži­akov daňové úľavy zamestnávateľom poskytujúcim odbornú prax podpora technologických start-upov daňové úľavy na výskum a vývoj úhrada DPH až po prijatí platby za faktúru Druhý vládny sociálny balíček za 200 miliónov eur Opatrenia platia, respektíve majú platiť od r. 2015 až 2016 zníženie DPH z 20 na 10 percent na vybrané základné potraviny zvýšenie minimálnej mzdy špeciálny program pomoci pre okresy s vysokou mierou nezamestnanosti zvýšenie materskej dávky zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa rozšírenie kapacít materských škôl výstavba základných škôl modulového typu príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy pobyty pre sociálne slabšie rodiny v štátnych zariadeniach zadarmo zníženie doplatku na lieky pre deti dôchodcov obnova spoločných priestorov štátnych nemocníc príspevok na zatepľovanie domov a energetické investície v bytovkách príspevok pre domy na ekologické zdroje energie lacný bankový účet pre každého fakturácia bez DPH medzi dodávateľmi v stavebníctve Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Denník Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/378376-rok-2015-zivot-slovakov-najviac-zmenili-ficove-socialne-balicky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:53.590007+00:00"}
{"id": "vr35621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35621", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Štátny záverečný účet bol predložený do vlády až po voľbách, pretože bývalá vláda zatajovala zlý stav verejných financií, toto vedia všetci, ktorí sa čo len trošku zaujímajú o to, čo sa v ekonomike deje.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku z Aktuálne.sk skutočne došlo k zdržaniu predloženia Štátného záverečného účtu, nie však nad zákonný rámec. Dokument bol predložený 14.06.2010 teda dva dni po parlamentných voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku z Aktuálne.sk skutočne došlo k zdržaniu predloženia Štátného záverečného účtu, nie však nad zákonný rámec. Dokument bol predložený 14.06.2010 teda dva dni po parlamentných voľbách."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne.sk", "14.06.2010"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1208649", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=2933&docEID=123711&docFormEID=1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20100614081346717"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:03.289992+00:00"}
{"id": "vr29252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29252", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme zvýšili dane z príjmu pre právnické osoby, ako aj pre fyzické osoby, ktoré zarábajú viac ako 3 000 eur.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2013 bola na Slovensku zrušená rovná daň z príjmov a nahradila ju progresívna daň - fyzické osoby a malí podnikatelia s hrubým mesačným príjmom nad 3246 eur boli zdanení na 25%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 bola na Slovensku zrušená rovná daň z príjmov a nahradila ju progresívna daň - fyzické osoby a malí podnikatelia s hrubým mesačným príjmom nad 3246 eur boli zdanení na 25%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["zrušená rovná daň"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6427637/fico-ohlasil-komu-vezmu-viac-hranicou-je-prijem-3246-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:05.356773+00:00"}
{"id": "vr29088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29088", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "V Českej republike 50 percent manželstiev sa rozvádza...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický úrad Českej republiky uvádza rozvodovosť manželstiev za jednotlivé roky od 1950 do 2013. Od roku 2001 sa rozvodovosť pohybuje na úrovni 45-50 %. Najvyššia bola v roku 2010, keď dosiahla 50 %. Rozvodovosť v roku 2013 bola na úrovni približne 48 %, čiže takmer 50 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový počet rozvodov reflektuje dlhodobý vývoj znižujúceho sa počtu uzatváraných manželstiev, zatiaľ čo intenzita rozvodovosti zostáva na vysokej úrovni. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad Českej republiky uvádza rozvodovosť manželstiev za jednotlivé roky od 1950 do 2013. Od roku 2001 sa rozvodovosť pohybuje na úrovni 45-50 %. Najvyššia bola v roku 2010, keď dosiahla 50 %. Rozvodovosť v roku 2013 bola na úrovni približne 48 %, čiže takmer 50 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Celkový počet rozvodov reflektuje dlhodobý vývoj znižujúceho sa počtu uzatváraných manželstiev, zatiaľ čo intenzita rozvodovosti zostáva na vysokej úrovni. Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["rozvodovosť"], "url": ["http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/rozvodovost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:39.187237+00:00"}
{"id": "vr38211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38211", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pani premiérka bola aj na našom klube Most-Híd, bol som tam a jasne sme sa dohodli, a nás požiadala, aby sme volili tajne podľa svojho svedomia a vedomia.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobne sa vyjadril aj Igor Matovič v relácii V politike z 30. apríla 2010 : \"...pani premiérka chodí po jednotlivých poslaneckých kluboch a vyslovene prosí poslancov, aby hlasovali naozaj dôstojne, aby tajná voľba bola tajná, a aby nevymýšľali sme žiadne spôsoby akým spôsobom nejako by sme tú tajnosť voľby narušili.\" Konkrétne vyjadrenia premiérky v klube Most-Híd sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Podobne sa vyjadril aj Igor Matovič v relácii V politike z 30. apríla 2010 : \"...pani premiérka chodí po jednotlivých poslaneckých kluboch a vyslovene prosí poslancov, aby hlasovali naozaj dôstojne, aby tajná voľba bola tajná, a aby nevymýšľali sme žiadne spôsoby akým spôsobom nejako by sme tú tajnosť voľby narušili.\" Konkrétne vyjadrenia premiérky v klube Most-Híd sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["V politike z 30. apríla 2010"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/relacie/20_v-politike/11519_volba-generalneho-prokuratora"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:45.200088+00:00"}
{"id": "vr27507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27507", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Viacerí sme požiadali, nech je to aspoň zaradené na rokovanie parlamentu až po druhom kole prezidentských volieb, aby to nebolo predmetom prezidentskej debaty. Musím povedať, že Pavol Paška súhlasil a povedal, že to zaradí na koniec schôdze. Nestalo sa tak.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Proti tomu, aby zmeny justícií sa prerokúvali ešte pred skončením prezidentských volieb protestovali viacerí opoziční poslanci a žiadali predsedu parlamentu Pavla Pašku o presun termínu. Miroslav Kadúc (OĽaNO) Paškovo rozhodnutie urýchliť rokovanie o návrhu komentoval takto: \"Ešte 18. februára ste sľúbili, že ten návrh dáte na koniec marcovej schôdze alebo až po skončení volieb. Prosím vás, aby ste slovo dodržali.\" Nakoniec bol tento bod programu súčasťou 33. schôdze parlamentu a bol prerokovaný 20.3.2014.", "analysis_paragraphs": ["Proti tomu, aby zmeny justícií sa prerokúvali ešte pred skončením prezidentských volieb protestovali viacerí opoziční poslanci a žiadali predsedu parlamentu Pavla Pašku o presun termínu. Miroslav Kadúc (OĽaNO) Paškovo rozhodnutie urýchliť rokovanie o návrhu komentoval takto: \"Ešte 18. februára ste sľúbili, že ten návrh dáte na koniec marcovej schôdze alebo až po skončení volieb. Prosím vás, aby ste slovo dodržali.\" Nakoniec bol tento bod programu súčasťou 33. schôdze parlamentu a bol prerokovaný 20.3.2014."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["Proti", "protestovali", "bol"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/paska-schodza-nrsr-zmena-ustava-justicia/77910-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.sme.sk/c/7140181/paska-urychlil-rokovanie-o-rodine-a-justicii.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fschodza&ID=302#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:05.978477+00:00"}
{"id": "vr15991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15991", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...plnú zodpovednosť za energetickú politiku v tomto štáte nesie vláda...", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Ústave Slovenskej republiky sú okrem iného zakotvené aj kompetencie vlády SR. V šiestej hlave v druhom oddieli o vláde Slovenskej republiky v čl. 119 je zaznamenané to, o čom vláda rozhoduje. V bode d) sa nachádza aj kompetencia v rozhodovaní v oblasti hospodárskej politiky pod ktorú energetika jednoznačne spadá. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Ústave Slovenskej republiky sú okrem iného zakotvené aj kompetencie vlády SR. V šiestej hlave v druhom oddieli o vláde Slovenskej republiky v čl. 119 je zaznamenané to, o čom vláda rozhoduje. V bode d) sa nachádza aj kompetencia v rozhodovaní v oblasti hospodárskej politiky pod ktorú energetika jednoznačne spadá. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústave", "Kompetencie", "zákona"], "url": ["http://www.slpk.sk/dokumenty/ustava.pdf", "http://www.economy.gov.sk/kompetencie-mh-sr/133310s", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-251"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:49.527084+00:00"}
{"id": "vr28693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28693", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V roku 2010 prebehli investície iba na úrovni 18 miliónov, a v roku 2013 na úrovni 50 miliónov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak ako investície rátame prerozdeľovanie kapitálových výdavkov získaných z vlastných zdrojov, grantov a pôžičiek, zistíme že mesto Košice v roku 2010 investovalo sumu 18 618 168 EUR a v roku 2013 sumu 50 346 133 EUR, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa čerpania kapitálových výdavkov za rok 2010 spolu mesto Košice čerpalo spolu 18 618 168 EUR ktoré boli prerozdelené do rozvojových projektov, interných služieb a podpornej činnosti ( Zdroj :.zip Hodnotiaca správa programového rozpočtu a Záverečný účet mesta Košice za rok 2010, .xls kapitálové výdavky 2010) V roku 2013 Košice čerpali až 50 346 133 EUR ktoré boli investované do rôznych projektov súvisiacich napríklad s kultúrou, dopravou, školstvom, bezpečnosťou plánovaním a tak ďalej ( Zdroj :.zip Hodnotiaca správa programového rozpočtu a Záverečný účet mesta Košice za rok 2013, .xls kapitálové výdavky 2013). Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak ako investície rátame prerozdeľovanie kapitálových výdavkov získaných z vlastných zdrojov, grantov a pôžičiek, zistíme že mesto Košice v roku 2010 investovalo sumu 18 618 168 EUR a v roku 2013 sumu 50 346 133 EUR, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa čerpania kapitálových výdavkov za rok 2010 spolu mesto Košice čerpalo spolu 18 618 168 EUR ktoré boli prerozdelené do rozvojových projektov, interných služieb a podpornej činnosti ( Zdroj :.zip Hodnotiaca správa programového rozpočtu a Záverečný účet mesta Košice za rok 2010, .xls kapitálové výdavky 2010) V roku 2013 Košice čerpali až 50 346 133 EUR ktoré boli investované do rôznych projektov súvisiacich napríklad s kultúrou, dopravou, školstvom, bezpečnosťou plánovaním a tak ďalej ( Zdroj :.zip Hodnotiaca správa programového rozpočtu a Záverečný účet mesta Košice za rok 2013, .xls kapitálové výdavky 2013). Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Zdroj", "Zdroj"], "url": ["http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_rozpocet.html", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_rozpocet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:54.008005+00:00"}
{"id": "vr26216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26216", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Výsledok je taký, že tieto havárie odstraňovali spoločnosti, ktoré nikdy s úradom BSK nespolupracovali, nikdy neprešli žiadnym verejných obstarávaním na úrade BSK a dokonca v minulosti ani nikdy nevykonávali povedzme stavebné práce.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Monika Flašíková-Beňová správne uvádza, že spoločnosti, ktoré odstraňovali havárie, nikdy s BSK nespolupracovali a neprešli žiadnym verejným obstarávaním. Avšak, nemá pravdu v tom, že by tieto spoločnosti nikdy pred tým nevykonávali stavebné práce. Flašíková-Beňová týmto spôsobom graduje a preháňa nepriaznivé charakteristiky spoločností. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Monika Flašíková-Beňová správne uvádza, že spoločnosti, ktoré odstraňovali havárie, nikdy s BSK nespolupracovali a neprešli žiadnym verejným obstarávaním. Avšak, nemá pravdu v tom, že by tieto spoločnosti nikdy pred tým nevykonávali stavebné práce. Flašíková-Beňová týmto spôsobom graduje a preháňa nepriaznivé charakteristiky spoločností. Výrok ako celok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Boso", "stránky", "Batrak", "Stavgroup", "registra", "Pravda", "SME"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/6937232/u-fresa-maju-vela-havarii.html", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=55355&SID=9&P=1", "http://www.boso.sk/referencie/referencie.htm", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=78286&SID=9&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=153691&SID=2&P=1", "http://www.region-bsk.sk/clanok/register-zmluv-a-faktur-bsk-735468.aspx?q=Y2hudW09NA%3d%3d", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292934-cudne-obchody-zupy-pod-fresovym-vedenim/", "http://bratislava.sme.sk/c/6938616/firmam-z-havarii-u-fresa-sa-darilo-uz-pocas-vlady-sdku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:54.318632+00:00"}
{"id": "49605", "numeric_id": 49605, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49605", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Realita je taká, že protivzdušnú obranu dnes nemáme.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2022 darovalo Slovensko Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300 , ktorý chránil slovenský vzdušný priestor spolu so stíhačkami typu Mig-29 . Tie boli neskôr taktiež vyradené z prevádzky a následne v roku 2023 darované Ukrajine spolu s časťou sovietskeho systému protivzdušnej obrany KUB. Systém S-300 nahradil v roku 2022 systém Patriot, ktorý bol z dôvodu údržby neskôr vystriedaný talianskym systémom SAMP/T Mamba . V marci 2024 Robert Fico ohlásil , že Taliansko svoj systém stiahne. Momentálne teda systém protivzdušnej ochrany, ktorý by pokrýval územie väčšiny Slovenska, nevlastníme. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV súčasnosti na Slovensku funguje systém krátkeho dosahu MANTIS, ktorý chráni strategické objekty osobitného záujmu na východnej hranici s Ukrajinou. Nemecký systém MANTIS Slovensko natrvalo obdržalo darom od nemeckej armády v októbri 2023. Okrem neho zabezpečuje podľa generála vo výslužbe, Pavla Macka, slovenský vzdušný priestor aj zvyšok sovietskeho systémov Kub a Igla. V rámci NATO na Slovensko dohliada kombinácia viacerých hliadok vzdušného priestoru, teda takzvaný air policing, zo strany Česka, Poľska a Nemecka. Ďalej slovenský vzdušný priestor chráni integrovaný systém NATINAMDS , teda prostriedky prehľadu o vzdušnej situácii nad spojeneckým územím NATO.\n\nÚradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora sfinalizovala počas svojho pôsobenia obstarávanie na nákup izraelského systému protivzdušnej obrany stredného dosahu typu Barak-MX. Aktuálny minister obrany Robert Kaliňák v máji potvrdil , že sa momentálne nachádza v záverečnej fáze rokovaní o kúpe daného systém, ktorý by mal pokryť celé Slovensko. Narozdiel od pôvodnej jednej batérie v cene 200 miliónov eur, ktorú vyjednala úradnícka vláda, však minister avizoval zámer kúpiť šesť batérií za 770 miliónov eur.\n\nSlovensko v súčasnosti čaká na dodanie štrnástich nových stíhacích lietadiel typu F-16 zo Spojených štátov amerických, ktoré objednala vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Prvé dva kusy si slovenský rezort obrany prevzal v marci 2024, pričom zvyšných dvanásť by sa malo na Slovensko dostať v roku 2024 a do prevádzky v roku 2025. Minister obrany Robert Kaliňák začiatkom roka vyjadril záujem Slovenska zakúpiť systém protivzdušnej obrany Patriot, no v marci ozrejmil , že kvôli dlhým čakacím lehotám už túto alternatívu ministerstvo vylúčilo. Slovensko taktiež rokuje s Poľskom o kúpe prenosných systémov s krátkym dosahom.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2022 darovalo Slovensko Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300 , ktorý chránil slovenský vzdušný priestor spolu so stíhačkami typu Mig-29 . Tie boli neskôr taktiež vyradené z prevádzky a následne v roku 2023 darované Ukrajine spolu s časťou sovietskeho systému protivzdušnej obrany KUB. Systém S-300 nahradil v roku 2022 systém Patriot, ktorý bol z dôvodu údržby neskôr vystriedaný talianskym systémom SAMP/T Mamba . V marci 2024 Robert Fico ohlásil , že Taliansko svoj systém stiahne. Momentálne teda systém protivzdušnej ochrany, ktorý by pokrýval územie väčšiny Slovenska, nevlastníme. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V súčasnosti na Slovensku funguje systém krátkeho dosahu MANTIS, ktorý chráni strategické objekty osobitného záujmu na východnej hranici s Ukrajinou. Nemecký systém MANTIS Slovensko natrvalo obdržalo darom od nemeckej armády v októbri 2023. Okrem neho zabezpečuje podľa generála vo výslužbe, Pavla Macka, slovenský vzdušný priestor aj zvyšok sovietskeho systémov Kub a Igla. V rámci NATO na Slovensko dohliada kombinácia viacerých hliadok vzdušného priestoru, teda takzvaný air policing, zo strany Česka, Poľska a Nemecka. Ďalej slovenský vzdušný priestor chráni integrovaný systém NATINAMDS , teda prostriedky prehľadu o vzdušnej situácii nad spojeneckým územím NATO.", "Úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora sfinalizovala počas svojho pôsobenia obstarávanie na nákup izraelského systému protivzdušnej obrany stredného dosahu typu Barak-MX. Aktuálny minister obrany Robert Kaliňák v máji potvrdil , že sa momentálne nachádza v záverečnej fáze rokovaní o kúpe daného systém, ktorý by mal pokryť celé Slovensko. Narozdiel od pôvodnej jednej batérie v cene 200 miliónov eur, ktorú vyjednala úradnícka vláda, však minister avizoval zámer kúpiť šesť batérií za 770 miliónov eur.", "Slovensko v súčasnosti čaká na dodanie štrnástich nových stíhacích lietadiel typu F-16 zo Spojených štátov amerických, ktoré objednala vláda Petra Pellegriniho v roku 2018. Prvé dva kusy si slovenský rezort obrany prevzal v marci 2024, pričom zvyšných dvanásť by sa malo na Slovensko dostať v roku 2024 a do prevádzky v roku 2025. Minister obrany Robert Kaliňák začiatkom roka vyjadril záujem Slovenska zakúpiť systém protivzdušnej obrany Patriot, no v marci ozrejmil , že kvôli dlhým čakacím lehotám už túto alternatívu ministerstvo vylúčilo. Slovensko taktiež rokuje s Poľskom o kúpe prenosných systémov s krátkym dosahom."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["S-300", "Mig-29", "darované", "nahradil", "SAMP/T Mamba", "ohlásil", "funguje", "obdržalo", "zabezpečuje", "dohliada", "NATINAMDS", "sfinalizovala", "potvrdil", "objednala", "dostať", "vyjadril", "ozrejmil", "rokuje"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/premier-slovensko-darovalo-ukrajine-system-protivzdusnej-ochrany-s-300/", "https://www.mosr.sk/51890-sk/slovensko-sa-symbolicky-rozlucilo-so-stihackami-mikojan-gurevic-mig-29/#:~:text=Rezort%20obrany%2C%20ako,z%C3%A1kladne%20Malacky%20%E2%80%93%20Kuchy%C5%88a.", "https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html#:~:text=Darovanie%2013%20st%C3%ADha%C4%8Diek%20MiG%2D29%20a%20%C4%8Dasti%20syst%C3%A9mu%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20Kub%20je%20predmetom%20medzivl%C3%A1dnej%20dohody%20medzi%20Slovenskom%20a%20Ukrajinou%2C%20ktor%C3%BA%20v%20marci%20schv%C3%A1lila%20vl%C3%A1da.", "https://www.natomultimedia.tv/app/asset/665658", "https://domov.sme.sk/c/23146501/patriot-nahradi-taliansky-takticky-system.html?ref=av-center#:~:text=Americk%C3%BD%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20Patriot%20nahrad%C3%AD%20taliansky%20taktick%C3%BD%20syst%C3%A9m%20SAMP/T%20Mamba.", "https://domov.sme.sk/c/23290184/taliansko-stiahne-zo-slovenska-system-protivzdusnej-obrany.html#:~:text=Taliansko%20stiahne%20zo%20Slovenska%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%2C%20ktor%C3%BD%20n%C3%A1m%20na%20rok%20po%C5%BEi%C4%8Dalo.%20Vo%20videu%20na%20soci%C3%A1lnej%20sieti%20o%20tom%20informoval%20premi%C3%A9r%20Robert%20Fico.", "https://vvzs.mil.sk/106861/#:~:text=Ozbrojen%C3%A9%20sily%20SR%20si%2024.%20okt%C3%B3bra%202023%20v%20priestoroch%2011.%20brig%C3%A1dy%20vzdu%C5%A1n%C3%BDch%20s%C3%ADl%20OS%20SR%20v%20Nitre%20prevzali%20po%C4%8Das%20sl%C3%A1vnostn%C3%A9ho%20ceremoni%C3%A1lu%20syst%C3%A9my%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20MANTIS%2C%20ktor%C3%A9%20posilnia%20ochranu%20v%C3%BDchodnej%20hranice%20s%20Ukrajinou%20zabezpe%C4%8Dovan%C3%BA%20silami%20a%20prostriedkami%20OS%20SR", "https://domov.sme.sk/c/23235733/armada-si-prevzala-systemy-protivzdusnej-obrany-mantis.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/slovenske-nebo-zostane-chranene-reagoval-general-vo-vysluzbe-macko-na-slova-premiera-fica/#:~:text=Vzdu%C5%A1n%C3%BD%20priestor%20chr%C3%A1nia%20aj%20spojenci%20severoatlantickej%20aliancie%2C%20a%20to%20st%C3%ADha%C4%8Dkami%20z%20%C4%8Ceska%2C%20z%20Po%C4%BEska%20%C4%8Di%20z%20Ma%C4%8Farska.%20Gener%C3%A1l%20vo%20v%C3%BDslu%C5%BEbe%20z%C3%A1rove%C5%88%20pripom%C3%ADna%2C%20%C5%BEe%20k%20dispoz%C3%ADcii%20m%C3%A1me%20aj%20syst%C3%A9m%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20KUB", "https://ac.nato.int/archive/2023/NATO_AP_SVK_update#:~:text=Since%20September%202022,with%20other%20Allies.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705561-taliansky-system-protivzdusnej-obrany-konci-na-slovensku-o-tyzden-ministerstvo-obrany-nahradu-nedohodlo-nebo-je-dostatocne-straz/#:~:text=ochrana%20vzdu%C5%A1n%C3%A9ho%20priestoru%20SR%20je%20v%C2%A0s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20zabezpe%C4%8Den%C3%A1%20integrovan%C3%BDm%20syst%C3%A9mom%20NATINAMDS%2C%20v%C2%A0ktorom%20s%C3%BA%20zaraden%C3%A9%20prostriedky%20preh%C4%BEadu%20o%C2%A0vzdu%C5%A1nej%20situ%C3%A1cii%20nad%20%C3%BAzem%C3%ADm%20%C4%8Dlensk%C3%BDch%20kraj%C3%ADn%20NATO.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/04/slovenske-nebo-uz-nestrazi-protivzdusna-obrana-v-hre-je-kupa-techniky-z-izraela/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/709991-slovensko-kupi-protivzdusnu-obranu-od-izraela-kalinak-odleti-vyjednavat-o-zmluve-na-sest-baterii-systemu-barak/#:~:text=Slovensko%20je%20v,ochr%C3%A1ni%20cel%C3%A9%20Slovensko", "https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-slovensko-si-prevzalo-prvni-dve-stihacky-f-16-40462716", "https://domov.sme.sk/c/23289756/kalinak-oficialne-prevzal-v-usa-prve-dve-stihacky-f-16.html#:~:text=Na%20Slovensko%20by%20mali%20doda%C5%A5%20prv%C3%A9%20st%C3%ADha%C4%8Dky%20v%20druhom%20kvart%C3%A1li%20tohto%20roka.", "https://www.reuters.com/world/europe/slovakia-looks-buy-patriot-air-defence-system-united-states-2024-01-29/#:~:text=Slovakia%20wants%20to%20discuss%20buying%20a%20Patriot%20missile%20defence%20system%20from%20the%20United%20States%20as%20part%20of%20longer%2Dterm%20plans%20to%20defend%20its%20airspace%2C%20Defence%20Minister%20Robert%20Kalinak%20said.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/slovensko-nebude-mat-vlastnu-protivzdusnu-obranu-patriot-potvrdil-to-minister-obrany/#:~:text=Ot%C3%A1zka%20n%C3%A1kupu%20vlastn%C3%A9ho%20syst%C3%A9mu%20protivzdu%C5%A1nej%20obrany%20Patriot%20u%C5%BE%20nie%20je%20aktu%C3%A1lna.%20Informoval%20o%20tom%20minister%20obrany%20Robert%20Kali%C5%88%C3%A1k%20(Smer%2DSD).", "https://www.defensenews.com/global/europe/2024/05/22/slovakia-poland-near-deal-for-short-range-air-defense-weapons/#:~:text=The%20Polish%20and%20Slovak%20governments%20are%20nearing%20a%20deal%20for%20the%20purchase%20of%20short%2Drange%2C%20man%2Dportable%20air%20defense%20systems%2C%20according%20to%20the%20manufacturer%2C%20as%20part%20of%20Slovakia%E2%80%99s%20push%20to%20bolster%20its%20anti%2Daircraft%20capabilities."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:16.691688+00:00"}
{"id": "47357", "numeric_id": 47357, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47357", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Títo kajúcnici, sú tu takí kajúcnici, že Paksi, Böhm, ktorí svedčili proti pánu Lučanskému. A dnes sa dokazuje, že tieto všetky výpovede boli zmanipulované...", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Norbert Paksi a Miroslav Böhm svedčili aj proti Milanovi Lučanskému. Nie je však pravdou, že by bolo dokázané alebo „sa dokazuje” , že „ všetky ich výpovede” sú zmanipulované. Vinu zatiaľ priznal a súd schválil pre jedného spolupracujúceho obvineného - Csabu Dömötöra. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako nepravdivé. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Aj jeho výpoveď mala usvedčovať Lučanského z úplatkárstva. Ku krivej výpovedi sa priznal Csaba Dömötör, smerovala proti Ľudovítovi Makóovi. Dömötör uviedol , že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach, ako tam Zeman odovzdáva úplatok Makóovi s Böhmom . V skutočnosti do reštaurácie zvonka nemožno vidieť. Následne Dömötör priznal, že o úplatku vedel iba od Zemana. Za krivú výpoveď dostal podmienku, dohodu o vine a treste schválil súd. Dömötör podľa portálu aktuality.sk uviedol, že na krivú výpoveď ho naviedol podnikateľ Peter Petrov z Levíc.", "analysis_paragraphs": ["Norbert Paksi a Miroslav Böhm svedčili aj proti Milanovi Lučanskému. Nie je však pravdou, že by bolo dokázané alebo „sa dokazuje” , že „ všetky ich výpovede” sú zmanipulované. Vinu zatiaľ priznal a súd schválil pre jedného spolupracujúceho obvineného - Csabu Dömötöra. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako nepravdivé. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Jedna z výpovedí Paksiho smerovala aj proti exprezidentovi polície, zosnulému Milanovi Lučanskému. František Böhm , bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby, donášal podľa Denníka N takáčovcom „informácie o pripravovaných akciách, kupoval si cez nich aj krytie vlastnej trestnej činnosti.” NAKA ho obvinila, následne začal s políciou spolupracovať. Böhm však spáchal samovraždu. Aj jeho výpoveď mala usvedčovať Lučanského z úplatkárstva. Ku krivej výpovedi sa priznal Csaba Dömötör, smerovala proti Ľudovítovi Makóovi. Dömötör uviedol , že videl do reštaurácie Towers v bratislavských Troch vežiach, ako tam Zeman odovzdáva úplatok Makóovi s Böhmom . V skutočnosti do reštaurácie zvonka nemožno vidieť. Následne Dömötör priznal, že o úplatku vedel iba od Zemana. Za krivú výpoveď dostal podmienku, dohodu o vine a treste schválil súd. Dömötör podľa portálu aktuality.sk uviedol, že na krivú výpoveď ho naviedol podnikateľ Peter Petrov z Levíc."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vynášal", "priznal", "poslal", "smerovala", "donášal", "mala", "uviedol", "dostal", "portálu"], "url": ["https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2271227/policajny-exprezident-lucansky-podla-vypovedi-svedkov-uplatky-nielen-bral-ale-aj-rozdaval/", "https://dennikn.sk/2271227/policajny-exprezident-lucansky-podla-vypovedi-svedkov-uplatky-nielen-bral-ale-aj-rozdaval/", "https://dennikn.sk/minuta/2501057/", "https://www.aktuality.sk/clanok/z1j3zg8/csaba-domotor-dostal-podmienku-za-krivu-vypoved-proti-makoovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/z1j3zg8/csaba-domotor-dostal-podmienku-za-krivu-vypoved-proti-makoovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:57.512190+00:00"}
{"id": "vr31936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31936", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Roku 2006 EK odhadovala slovenské daňové úniky na úrovni 1,3 miliardy eur. Roku 2010 ministerstvo financií odhadlo, to sú oficiálne štatistiky, tento únik na úrovni 2,3 miliardy. Teda za vášho prvého pôsobenia, pán premiér, nárast únikov zhruba o miliardu.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Európskej Komisie boli daňové úniky z DPH v SR v roku 2006 vo výške 1,3 mld Eur . V roku 2010 boli úniky na DPH v roku 2010 vo výške 2,3 mld. Eur. Tento údaj zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Európskej Komisie boli daňové úniky z DPH v SR v roku 2006 vo výške 1,3 mld Eur . V roku 2010 boli úniky na DPH v roku 2010 vo výške 2,3 mld. Eur. Tento údaj zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR. Výrok Jána Figeľa teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "zverejnil"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:25.263157+00:00"}
{"id": "49693", "numeric_id": 49693, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49693", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Pán Tóth má trošku, poviem otvorene, má za čo ďakovať pánu Hegerovi, ktorý ho dostal do funkcie predsedu Rady rozpočtovej zodpovednosti.", "statement_date": "2024-09-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O zvolení Jána Tótha za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rozhodol parlament ústavnou väčšinou a to dokonca aj niektorými hlasmi vtedajšej opozície. Eduard Heger síce vymenovanie Tótha na vláde navrhol, vyberal však spomedzi troch kandidátov, ktorých do funkcie odporučila komisia zostavená z odborných aj politických nominantov naprieč parlamentným spektrom. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPredsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti volí trojpätinovou väčšinou na návrh vlády Národná rada SR (čl. 3 ods. 2).\n\nUznesenie o návrhu na zvolenie Jána Tótha za predsedu RRZ schválila vláda 9. septembra 2020 na návrh podpredsedu vlády a ministra financií Eduarda Hegera.\n\nTomu predchádzalo výberové konanie , kde komisia zložená z poslancov a ekonomických expertov hodnotila jednotlivých kandidátov na túto pozíciu. Ministerstvo financií na Facebooku zverejnilo hodnotenie členov komisie a rovnako ako aj celkové poradie s počtom bodov jednotlivých kandidátov.\n\nNa základe neho odporučila komisia troch kandidátov, okrem Jána Tótha aj Martina Šustera a Jarka Fidrmuca. Z týchto troch kandidátov vláda na návrh ministra financií Eduarda Hegera vybrala Jána Tótha. Podľa zverejneného hodnotenia Tóth získal druhý najväčší počet bodov od komisie, o 17 bodov menej ako Martin Šuster.\n\nO predsedovi RRZ mal následne rozhodnúť parlament. Ján Tóth bol zvolený za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 17. septembra 2020 110 hlasmi poslancov NR SR. Za hlasovali okrem vtedajšej koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí aj poslanci zvolení za ĽS Naše Slovensko. Poslanci Smeru-SD a nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD sa pri tomto hlasovaní zdržali, resp. boli neprítomní. Za ale návrh hlasoval aj poslanec Ján Podmanický, ktorý kandidoval za Smer, krátko po voľbách však z ich poslaneckého klubu odišiel .\n\nKeďže predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je volený ústavnou väčšinou, má aj veľmi silnú pozíciu a vláda ho nemôže svojvoľne z funkcie odvolať. Predsedu RRZ je možné odvolať, len ak bol „právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony alebo ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať svoju funkciu“( čl. 3 ods. 6 ).", "analysis_paragraphs": ["O zvolení Jána Tótha za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rozhodol parlament ústavnou väčšinou a to dokonca aj niektorými hlasmi vtedajšej opozície. Eduard Heger síce vymenovanie Tótha na vláde navrhol, vyberal však spomedzi troch kandidátov, ktorých do funkcie odporučila komisia zostavená z odborných aj politických nominantov naprieč parlamentným spektrom. Výrok Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti volí trojpätinovou väčšinou na návrh vlády Národná rada SR (čl. 3 ods. 2).", "Uznesenie o návrhu na zvolenie Jána Tótha za predsedu RRZ schválila vláda 9. septembra 2020 na návrh podpredsedu vlády a ministra financií Eduarda Hegera.", "Tomu predchádzalo výberové konanie , kde komisia zložená z poslancov a ekonomických expertov hodnotila jednotlivých kandidátov na túto pozíciu. Ministerstvo financií na Facebooku zverejnilo hodnotenie členov komisie a rovnako ako aj celkové poradie s počtom bodov jednotlivých kandidátov.", "Na základe neho odporučila komisia troch kandidátov, okrem Jána Tótha aj Martina Šustera a Jarka Fidrmuca. Z týchto troch kandidátov vláda na návrh ministra financií Eduarda Hegera vybrala Jána Tótha. Podľa zverejneného hodnotenia Tóth získal druhý najväčší počet bodov od komisie, o 17 bodov menej ako Martin Šuster.", "O predsedovi RRZ mal následne rozhodnúť parlament. Ján Tóth bol zvolený za predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 17. septembra 2020 110 hlasmi poslancov NR SR. Za hlasovali okrem vtedajšej koalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí aj poslanci zvolení za ĽS Naše Slovensko. Poslanci Smeru-SD a nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD sa pri tomto hlasovaní zdržali, resp. boli neprítomní. Za ale návrh hlasoval aj poslanec Ján Podmanický, ktorý kandidoval za Smer, krátko po voľbách však z ich poslaneckého klubu odišiel .", "Keďže predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je volený ústavnou väčšinou, má aj veľmi silnú pozíciu a vláda ho nemôže svojvoľne z funkcie odvolať. Predsedu RRZ je možné odvolať, len ak bol „právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony alebo ak člen rady nie je schopný šesť mesiacov vykonávať svoju funkciu“( čl. 3 ods. 6 )."], "analysis_date": "2024-10-09", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Uznesenie", "výberové konanie", "zverejnilo", "odporučila", "110 hlasmi", "odišiel", "čl. 3 ods. 6"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#:~:text=Rada%20m%C3%A1%20troch,postavenie%20verejn%C3%A9ho%20%C4%8Dinite%C4%BEa.", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18697/1", "https://www.aktuality.sk/clanok/820623/vlada-schvalila-nominaciu-jana-totha-na-predsedu-rady-pre-rozpoctovu-zodpovednost/", "https://www.facebook.com/ministerstvo.financii.sr/posts/pfbid0upT9T2Tb7dctEheH9hjr5wc64DcK624SPXuKHXDHCPBbN4p3yDgsvZjiZJk8b8wfl", "https://www.aktuality.sk/clanok/820623/vlada-schvalila-nominaciu-jana-totha-na-predsedu-rady-pre-rozpoctovu-zodpovednost/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44289", "https://dennikn.sk/1897462/podmanicky-po-kritike-od-pellegriniho-za-pakt-s-kuffovcami-odchadza-zo-smeru/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/#:~:text=Rada%20m%C3%A1%20troch,postavenie%20verejn%C3%A9ho%20%C4%8Dinite%C4%BEa."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:55.765170+00:00"}
{"id": "vr37349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37349", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Chcem pripomenúť, že tie odmeny boli brané, aj odstupné, boli brané podľa kolektívnych zmlúv, ktoré boli uzavreté počas minulej vlády.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V Teplárni Košice (TEKO) bola v marci 2009 uzavretá kolektívna zmluva na roky 2009, 2010, odmeny by teda mali byť vyplácané práve podľa tejto zmluvy. Na druhú stranu ale bývalý šéf TEKO L. Lazár tvrdí, že \"moji nástupcovia si ako prvý krok vo funkcii zvýšili bez súhlasu Dozornej rady a FNM svoje odmeny na dvojnásobok, čím všetky ich finančné nároky vrátane odstupného začali rásť geometrickým radom.\" Nové vedenie bolo do TEKO menované 4.augusta 2010. Keďže nevieme potvrdiť, či si nové vedenie schválilo vyššie odmeny alebo sa držali zmluvy podpísanej v roku 2009, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V Teplárni Košice (TEKO) bola v marci 2009 uzavretá kolektívna zmluva na roky 2009, 2010, odmeny by teda mali byť vyplácané práve podľa tejto zmluvy. Na druhú stranu ale bývalý šéf TEKO L. Lazár tvrdí, že \"moji nástupcovia si ako prvý krok vo funkcii zvýšili bez súhlasu Dozornej rady a FNM svoje odmeny na dvojnásobok, čím všetky ich finančné nároky vrátane odstupného začali rásť geometrickým radom.\" Nové vedenie bolo do TEKO menované 4.augusta 2010. Keďže nevieme potvrdiť, či si nové vedenie schválilo vyššie odmeny alebo sa držali zmluvy podpísanej v roku 2009, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Teplárni Košice", "L. Lazár", "Nové vedenie"], "url": ["http://www.teko.sk/web/guest/rok-2009/-/asset_publisher/F0lt/content/priemerna-mzda-v-teko-vzrastie-o-styri-percenta;jsessionid=1188CAD0DA7621B4668022C0E6CC688E?redirect=/web/guest/rok-2009", "http://korzar.sme.sk/c/5749758/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic.html#ixzz1CseWtBSa", "http://www.teko.sk/web/guest/rok-2010/-/asset_publisher/M2Kl/content/na-cele-teka-novy-generalny-riaditel?redirect=/web/guest/rok-2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:27.760114+00:00"}
{"id": "vr37599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37599", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "On síce mal nárok, on zatiaľ žiadne odstupné nedostal. (nominant SaS, pozn.)", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nominantovi SaS, Ivanovi Zichovi, ktorý funkciu predsedu predstavenstva košických teplární zastával od 29. septembra 2010 do 31. januára 2011, bolo priznané odstupné vo výške 90 000 eur .\n\nV článku pre korzar.sk (denník článok zverejnil 3. februára 2011, pozn.) sa Ivan Zich (nominant SaS) vyjadril: \"Mám nárok na odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy platnej v TEKO, mojej pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. V akej výške to bude a ani ďalšie veci k tomu vám nepoviem, zakazuje mi to moja pracovná zmluva.\" Rekordné odstupné vyplývajúce z kolektívnej zmluvy potvrdila aj PR manažérka TEKO Anna Podlesná.\n\nSulík sa 7. februára pre Slovenský rozhlas vyjadril, že po dohode so šéfkou FNM, jediného akcionára teplární, bude vyplatenie odmeny Zichovi pozastavené.\n\n\"Telefonoval som s predsedníčkou FNM. Dohodli sme sa, že výplata odstupného bude pozastavená do doby, kým bude po právnej stránke vyjasnené, či je nárok v súlade so zákonom,\" uviedol Sulík.\n\nDenník Korzar zverejnil 21. februára 2011 rozhovor s I. Zichom, v ktorom bývalý šéf košických teplární potvrdzuje Sulíkove slová o neprevzatí odstupného:\n\n\"Predseda NR SR R. Sulík, ako aj poslanci SaS vás vyzvali, aby ste nezobrali odstupné vo výške 90 000 €, keď tvrdil, že ste zlyhali po morálnej stránke, a hanbí sa za vás. Aký je váš momentálny vzťah s Richardom Sulíkom, hovorili ste s ním, prípadne aj s inými členmi SaS odvtedy, a ak áno, o čom? - Som skutočne rád, že Sulík je jediný človek, ktorý sa za mňa hanbí. Viete, koľko ja poznám ľudí, ktorí sa hanbia za to, akého máme predsedu parlamentu? Ani sa radšej nepýtajte. Sulíkovi som napísal smsku, že keď niečo chce, tak nech napíše alebo zavolá. Neozval sa. Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Bolo to naozaj smiešne a trápne, ako vykrikoval, že sa hanbí za nominantov SaS, ktorí zobrali odstupné. Iróniou zostáva fakt, že odstupné zobral len nominant SDKU a dvaja riaditelia z čias exriaditeľa Lazára, ktorých vyhodil Ján Podhorský. S ostatným členmi SaS, ktorých poznám, mám normálny vzťah. Nosnou témou našich rozhovorov je, samozrejme, vzniknutá situácia. Hoci FNM vám momentálne pozastavil vyplatenie odstupného, podľa kolektívnej zmluvy, ako aj vašej manažérskej zmluvy, by ste naň mali mať nárok. Ak by ste dostali odstupné, vrátili by ste ho, ako to od vás požaduje pán Sulík? - FNM mi nemohol a ani nepozastavil vyplatenie odstupného. Podľa kolektívnej zmluvy existuje iba jediný dôvod nevyplatiť odstupné, a to ak zamestnancovi bol v priebehu pol roka pred ukončením pracovného pomeru právoplatne uložený trest súdom za čin, ktorého sa dopustil pri plnení pracovných úloh. Nevyplatiť odstupné je rozhodnutím štatutárneho zástupcu spoločnosti a za svoje rozhodnutia je plne zodpovedný len on, aj keď ho na tento trestný čin Sulík a aj Mikloš podľa môjho názoru navádzali. Počas môjho pôsobenia som neprevzal žiadnu finančnú odmenu za dosiahnuté výsledky (čo býva bežnou praxou), a to s tým, že mám manažérsky plat a ďalšie bonusy vyplývajúce z pracovnej a kolektívnej zmluvy. Takisto som uvažoval o neprebratí odstupného, ktoré mi prináleží zo zákona (doposiaľ som ho nedostal), ale na základe výrokov predsedu parlamentu Sulíka tento postoj prehodnocujem . \"", "analysis_paragraphs": ["Nominantovi SaS, Ivanovi Zichovi, ktorý funkciu predsedu predstavenstva košických teplární zastával od 29. septembra 2010 do 31. januára 2011, bolo priznané odstupné vo výške 90 000 eur .", "V článku pre korzar.sk (denník článok zverejnil 3. februára 2011, pozn.) sa Ivan Zich (nominant SaS) vyjadril: \"Mám nárok na odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy platnej v TEKO, mojej pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. V akej výške to bude a ani ďalšie veci k tomu vám nepoviem, zakazuje mi to moja pracovná zmluva.\" Rekordné odstupné vyplývajúce z kolektívnej zmluvy potvrdila aj PR manažérka TEKO Anna Podlesná.", "Sulík sa 7. februára pre Slovenský rozhlas vyjadril, že po dohode so šéfkou FNM, jediného akcionára teplární, bude vyplatenie odmeny Zichovi pozastavené.", "\"Telefonoval som s predsedníčkou FNM. Dohodli sme sa, že výplata odstupného bude pozastavená do doby, kým bude po právnej stránke vyjasnené, či je nárok v súlade so zákonom,\" uviedol Sulík.", "Denník Korzar zverejnil 21. februára 2011 rozhovor s I. Zichom, v ktorom bývalý šéf košických teplární potvrdzuje Sulíkove slová o neprevzatí odstupného:", "\"Predseda NR SR R. Sulík, ako aj poslanci SaS vás vyzvali, aby ste nezobrali odstupné vo výške 90 000 €, keď tvrdil, že ste zlyhali po morálnej stránke, a hanbí sa za vás. Aký je váš momentálny vzťah s Richardom Sulíkom, hovorili ste s ním, prípadne aj s inými členmi SaS odvtedy, a ak áno, o čom? - Som skutočne rád, že Sulík je jediný človek, ktorý sa za mňa hanbí. Viete, koľko ja poznám ľudí, ktorí sa hanbia za to, akého máme predsedu parlamentu? Ani sa radšej nepýtajte. Sulíkovi som napísal smsku, že keď niečo chce, tak nech napíše alebo zavolá. Neozval sa. Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Bolo to naozaj smiešne a trápne, ako vykrikoval, že sa hanbí za nominantov SaS, ktorí zobrali odstupné. Iróniou zostáva fakt, že odstupné zobral len nominant SDKU a dvaja riaditelia z čias exriaditeľa Lazára, ktorých vyhodil Ján Podhorský. S ostatným členmi SaS, ktorých poznám, mám normálny vzťah. Nosnou témou našich rozhovorov je, samozrejme, vzniknutá situácia. Hoci FNM vám momentálne pozastavil vyplatenie odstupného, podľa kolektívnej zmluvy, ako aj vašej manažérskej zmluvy, by ste naň mali mať nárok. Ak by ste dostali odstupné, vrátili by ste ho, ako to od vás požaduje pán Sulík? - FNM mi nemohol a ani nepozastavil vyplatenie odstupného. Podľa kolektívnej zmluvy existuje iba jediný dôvod nevyplatiť odstupné, a to ak zamestnancovi bol v priebehu pol roka pred ukončením pracovného pomeru právoplatne uložený trest súdom za čin, ktorého sa dopustil pri plnení pracovných úloh. Nevyplatiť odstupné je rozhodnutím štatutárneho zástupcu spoločnosti a za svoje rozhodnutia je plne zodpovedný len on, aj keď ho na tento trestný čin Sulík a aj Mikloš podľa môjho názoru navádzali. Počas môjho pôsobenia som neprevzal žiadnu finančnú odmenu za dosiahnuté výsledky (čo býva bežnou praxou), a to s tým, že mám manažérsky plat a ďalšie bonusy vyplývajúce z pracovnej a kolektívnej zmluvy. Takisto som uvažoval o neprebratí odstupného, ktoré mi prináleží zo zákona (doposiaľ som ho nedostal), ale na základe výrokov predsedu parlamentu Sulíka tento postoj prehodnocujem . \""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["odstupné vo výške 90 000 eur", "korzar.sk", "vyplývajúce", "Slovenský rozhlas", "uviedol", "Korzar"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5749758/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic.html", "http://korzar.sme.sk/c/5749758/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic.html#ixzz1Dpx29TbY", "http://www.slobodnyweb.sk/2011/02/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic/", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Odstupne-v-statnych-podnikoch?l=1&i=1678&p=7", "http://korzar.sme.sk/c/5756934/stat-poslal-do-kosickej-teplarne-kontrolu.html", "http://korzar.sme.sk/c/5774970/exsef-teplarne-zich-na-90-tisic-mam-narok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:20.608416+00:00"}
{"id": "48208", "numeric_id": 48208, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48208", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Pán Bašternák, pokiaľ viem, tak je súdený za nadmerné odpočty počas Radičovej vlády.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ladislav Bašternák bol skutočne súdený za neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Skutok sa však udial za vlády Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nBašternák si uplatnil neoprávnenú vratku DPH vo výške takmer 2 miliónov eur za kúpu siedmich bytov v komplexe Five Star Residence 12. apríla 2012 . V marci 2018 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Bašternáka obžalobu a súd ho právoplatne odsúdil 14. marca 2019 na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody a prepadnutie majetku za zločin neodvedenia dane a poistného. V januári tohto roku súd Bašternáka podmienečne prepustil na slobodu so skúšobnou dobou 30 mesiacov.\n\nVláda Ivety Radičovej trvala od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, kedy ju po predčasných voľbách nahradila vláda Roberta Fica. Skutok sa teda odohral už za Ficovej vlády.\n\nVyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Vláda Ivety Radičovej síce skončila 4. apríla 2012, ale jej nominanti pôsobili ešte celé mesiace na svojich pozíciách. Práve na Finančnú správu nastúpil František Imrecze až v máji 2012, čiže po dátume, kedy si Bašternák uplatňoval sporné vratky. Takže sa to de facto udialo za pôsobenia nominantov vlády Ivety Radičovej.”", "analysis_paragraphs": ["Ladislav Bašternák bol skutočne súdený za neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Skutok sa však udial za vlády Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Bašternák si uplatnil neoprávnenú vratku DPH vo výške takmer 2 miliónov eur za kúpu siedmich bytov v komplexe Five Star Residence 12. apríla 2012 . V marci 2018 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na Bašternáka obžalobu a súd ho právoplatne odsúdil 14. marca 2019 na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody a prepadnutie majetku za zločin neodvedenia dane a poistného. V januári tohto roku súd Bašternáka podmienečne prepustil na slobodu so skúšobnou dobou 30 mesiacov.", "Vláda Ivety Radičovej trvala od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, kedy ju po predčasných voľbách nahradila vláda Roberta Fica. Skutok sa teda odohral už za Ficovej vlády.", "Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Vláda Ivety Radičovej síce skončila 4. apríla 2012, ale jej nominanti pôsobili ešte celé mesiace na svojich pozíciách. Práve na Finančnú správu nastúpil František Imrecze až v máji 2012, čiže po dátume, kedy si Bašternák uplatňoval sporné vratky. Takže sa to de facto udialo za pôsobenia nominantov vlády Ivety Radičovej.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["12. apríla 2012", "prepustil", "nahradila"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/1838103-kto-je-ladislav-basternak-a-o-co-ide-v-znamej-kauze", "https://www.aktuality.sk/clanok/xpfbmgh/danoveho-podvodnika-ladislava-basternaka-dnes-prepustili-z-vazenia/", "https://www.vlada.gov.sk//prezident-ivan-gasparovic-vymenoval-novu-vladu-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:40.426769+00:00"}
{"id": "vr25714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25714", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "je zhruba 8 % Maďarov na Slovensku.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií, ktoré získal Slovenský štatistický úrad pri sčítaní ľudu v roku 2011 (.pdf, tab. 10), žije na Slovensku 458 467 ľudí maďarskej národnosti, čo 8,5% obyvateľstva.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií, ktoré získal Slovenský štatistický úrad pri sčítaní ľudu v roku 2011 (.pdf, tab. 10), žije na Slovensku 458 467 ľudí maďarskej národnosti, čo 8,5% obyvateľstva."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["sčítaní ľudu v roku 2011"], "url": ["http://www.scitanie2011.sk/neprehliadnite/slovenska-republika-tabulky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:41.389740+00:00"}
{"id": "vr26928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26928", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Čentéš bol zvolený v súlade s ústavou.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súlad voľby Čentéša za GP s rozhodnutím Ústavného súdu overoval Demagog.sk v minulosti už viackrát (napríklad O5M12 , 13 januára 2013; Na telo , 9. júna 2013; O5M12 , 17 februára 2013 a O5M12 , 23.júna 2013). Poslanci NR SR 17. júna 2011 zvolili za generálneho prokurátora kandidáta koalície Jozefa Čentéša. V tajnej voľbe získal 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal hlasovania. Ústavný súd o platnosti uskutočnenej tajnej voľby rozhodol následovne: \" Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení.\" Ďalej Ústavný súd konštatuje: \" Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Súlad voľby Čentéša za GP s rozhodnutím Ústavného súdu overoval Demagog.sk v minulosti už viackrát (napríklad O5M12 , 13 januára 2013; Na telo , 9. júna 2013; O5M12 , 17 februára 2013 a O5M12 , 23.júna 2013). Poslanci NR SR 17. júna 2011 zvolili za generálneho prokurátora kandidáta koalície Jozefa Čentéša. V tajnej voľbe získal 79 hlasov od 80 prítomných zákonodarcov, jeden sa zdržal hlasovania. Ústavný súd o platnosti uskutočnenej tajnej voľby rozhodol následovne: \" Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení.\" Ďalej Ústavný súd konštatuje: \" Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Na telo", "O5M12", "O5M12", "tajnej", "Ústavný súd"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.demagog.sk/diskusie/357/ustavna-zaloba-na-prezidenta", "http://www.demagog.sk/diskusie/394/cerpanie-penazi-z-eurofondov-a-volba-generalneho-prokuratora", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:22.240337+00:00"}
{"id": "vr37282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37282", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Poslal som SMS aj Richardovi Sulíkovi, aj pani premiérke, že máme riešenie. Lebo videl som, že trápia sa, majú tam mimoriadnu koaličnú radu. Trápia sa s tým, teda našim postom, že nechceme to podporiť, jednoducho nechceme ustupovať Orbánovi. A tak sme vymysleli vlastne riešenie také, aby sme získali čas. To riešenie bolo o tom, že podporíme, samozrejme budeme hlasovať za to naše, za náš pozmeňovací návrh.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komunikácia, formou SMS medzi I. Matovičom a R. Sulíkom z 9. februára 2011, ktorú R. Sulík poskytol denníku SME :\n\n\"18:36 I. Matovič: mame riesenie\n\n18:40 R. Sulík: Prid ku mne do kanclu\n\n18:53 R. Sulík: Igor, ked prijmeme tvoj navrh, tak nadalej bude platit dnesny stav. To znamena, ze budeme odoberat obcianstvo vsetkym.\n\n18:54 I. Matovič: To je nevyhoda, vyhoda je, ze ziskame cas na dohodu a hladanie riesenia. Podstatne je ale to, ze nam nebude politiku robit Fico a nikto nestrati tvar.\n\n19:00 R. Sulík: Igor, riesenie hladame 8 mesiacov a pocas tejto doby prislo o obcianstvo 31 ludi a z toho iba jeden Madar.\n\n19:02 I. Matovič: Vacsina tych, co si nase nemohli nechat, lebo tak im kazali zakony inej. Nic sa nestane, ak budu vediet, ze riesenia hladame, alebo si osvojte na pozmenovak a bude to krok vpred.\n\n19:15 R. Sulík: Prave ze to nie je pravda. 31 je tych, ktorym bolo odobrate obcianstvo na zaklade Ficovho zakona. Na a s tym, ze politiku robi Fico, sa da len suhlasit.\n\n19:25 R. Sulik: Vieme sa dnes stretnut\n\n19:32 I. Matovič: Alebo nech to stiahnu este pred pozmenovakom a prezentovat, ze sa zatial nepodarilo bohuzial dohodnut. Osobne vsak netuzim byt v koalicii, ak si presne nedohodneme noty ako dalej v koalicii.\"\n\nI. Matovič 10. februára na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .", "analysis_paragraphs": ["Komunikácia, formou SMS medzi I. Matovičom a R. Sulíkom z 9. februára 2011, ktorú R. Sulík poskytol denníku SME :", "\"18:36 I. Matovič: mame riesenie", "18:40 R. Sulík: Prid ku mne do kanclu", "18:53 R. Sulík: Igor, ked prijmeme tvoj navrh, tak nadalej bude platit dnesny stav. To znamena, ze budeme odoberat obcianstvo vsetkym.", "18:54 I. Matovič: To je nevyhoda, vyhoda je, ze ziskame cas na dohodu a hladanie riesenia. Podstatne je ale to, ze nam nebude politiku robit Fico a nikto nestrati tvar.", "19:00 R. Sulík: Igor, riesenie hladame 8 mesiacov a pocas tejto doby prislo o obcianstvo 31 ludi a z toho iba jeden Madar.", "19:02 I. Matovič: Vacsina tych, co si nase nemohli nechat, lebo tak im kazali zakony inej. Nic sa nestane, ak budu vediet, ze riesenia hladame, alebo si osvojte na pozmenovak a bude to krok vpred.", "19:15 R. Sulík: Prave ze to nie je pravda. 31 je tych, ktorym bolo odobrate obcianstvo na zaklade Ficovho zakona. Na a s tym, ze politiku robi Fico, sa da len suhlasit.", "19:25 R. Sulik: Vieme sa dnes stretnut", "19:32 I. Matovič: Alebo nech to stiahnu este pred pozmenovakom a prezentovat, ze sa zatial nepodarilo bohuzial dohodnut. Osobne vsak netuzim byt v koalicii, ak si presne nedohodneme noty ako dalej v koalicii.\"", "I. Matovič 10. februára na tlačovej besede, ktorá sa uskutočnila ešte pred hlasovaním o novele o štátnom občianstve, informoval, že koalícia bude pri hlasovaní rešpektovať slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu ."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5763539/sulik-a-matovic-si-o-hlasovani-pisali.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/170879_tb-i-matovica-ku-zakonu-o-statnom-obcianstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:42.941527+00:00"}
{"id": "vr33008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33008", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Ak vyberiem len Kunsthalle, už v lete pripravujeme retrospektívnu výstavu Tony Crega, Predstavujeme Ďula Kosiceho ale aj Brankosiho ako fotografa. V septembri, októbri bude nový pilotný projekt, súčasného obrazu. S celosvetovým kongresom historikov a kritikov súčasného umenia AIKA. November až január bude súčasná výstava britského umenia po Warholovi. Bude sa volať British Experts, tú pripravujeme s britskou radou.", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránkach EHMK2013 sa nám nepodarilo nájsť informácie o programe, ktorý spomína Vladimír Beskid. Pri projekte Kunsthalle konkrétny program nie je uvedený, podobne ako spomenuté body nie sú uvedené v kalendári akcií. To však ešte neznamená, že dané akcie nie sú pripravované, preto výrok označujeme za neoveriteľný,", "analysis_paragraphs": ["Na stránkach EHMK2013 sa nám nepodarilo nájsť informácie o programe, ktorý spomína Vladimír Beskid. Pri projekte Kunsthalle konkrétny program nie je uvedený, podobne ako spomenuté body nie sú uvedené v kalendári akcií. To však ešte neznamená, že dané akcie nie sú pripravované, preto výrok označujeme za neoveriteľný,"], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Kunsthalle", "kalendári"], "url": ["http://www.kosice2013.sk/sk/projekt/kunsthalle", "http://www.kosice2013.sk/sk/kalendar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:11.205305+00:00"}
{"id": "50129", "numeric_id": 50129, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50129", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Že sa bude revidovať, kľúčové opatrenie, revízia 10 % zníženie počtu zamestnancov ústrednej štátnej správy. Teraz fakt dokončím, dokončím, postupné znižovanie počtu policajtov, oznamujem všetkým policajtov, že títo vás budú prepúšťať.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hlavné opatrenie správy o Revízii výdavkov, zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe sa týka zníženia počtu štátnych zamestnancov o 10 %. Priamo navrhuje znížiť počet zamestnancov Policajného zboru SR na európsky priemer, a to do roku 2027. Predpokladá ročné prepúšťanie v objeme 680 osôb, čo však podľa správy neprekračuje bežnú ročnú fluktuáciu zamestnancov PZ SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister Kamenický sa vo výroku odvoláva na dokument „Revízia výdavkov, zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ z marca 2020. Vypracovaný bol pod záštitou Ministerstva financií tímom odborníkov, vrátane Štefana Kišša a Tomáša Hellebrandta. Jedným z recenzentov bol aj Ľudovít Ódor. Správa má byť „hodnotením efektívnosti zamestnanosti a odmeňovania vo verejnom sektore“ (. pdf , s. 2).\n\nDokument ako kľúčové opatrenie navrhuje zníženie počtu zamestnancov v orgánoch ústrednej štátnej správy, na všetkých ministerstvách a v štátnych podnikoch o 10 %, a to prostredníctvom optimalizačných auditov (. pdf , s. 16).\n\nJedným z konkrétnych opatrení je aj zníženie počtu policajtov, keďže ich na Slovensku pôsobí v pomere k počtu obyvateľov o 20 % viac ako je priemer EÚ. Podľa navrhovaného postupu by malo byť uvoľnených zo služby cca 680 osôb (2,6 %) ročne, aby sa v roku 2027 dosiahol európsky priemer. Správa uvádza, že toto číslo nepresahuje bežnú mieru fluktuácie zamestnancov Policajného zboru SR. Podľa výpočtov tímu by tým dokázal štát ušetriť 96 miliónov eur ročne. Zároveň by úsporu priniesli aj inak vynaložené náklady na výzbroj, výstroj a výcvik (. pdf , s. 20).", "analysis_paragraphs": ["Hlavné opatrenie správy o Revízii výdavkov, zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe sa týka zníženia počtu štátnych zamestnancov o 10 %. Priamo navrhuje znížiť počet zamestnancov Policajného zboru SR na európsky priemer, a to do roku 2027. Predpokladá ročné prepúšťanie v objeme 680 osôb, čo však podľa správy neprekračuje bežnú ročnú fluktuáciu zamestnancov PZ SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister Kamenický sa vo výroku odvoláva na dokument „Revízia výdavkov, zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ z marca 2020. Vypracovaný bol pod záštitou Ministerstva financií tímom odborníkov, vrátane Štefana Kišša a Tomáša Hellebrandta. Jedným z recenzentov bol aj Ľudovít Ódor. Správa má byť „hodnotením efektívnosti zamestnanosti a odmeňovania vo verejnom sektore“ (. pdf , s. 2).", "Dokument ako kľúčové opatrenie navrhuje zníženie počtu zamestnancov v orgánoch ústrednej štátnej správy, na všetkých ministerstvách a v štátnych podnikoch o 10 %, a to prostredníctvom optimalizačných auditov (. pdf , s. 16).", "Jedným z konkrétnych opatrení je aj zníženie počtu policajtov, keďže ich na Slovensku pôsobí v pomere k počtu obyvateľov o 20 % viac ako je priemer EÚ. Podľa navrhovaného postupu by malo byť uvoľnených zo služby cca 680 osôb (2,6 %) ročne, aby sa v roku 2027 dosiahol európsky priemer. Správa uvádza, že toto číslo nepresahuje bežnú mieru fluktuácie zamestnancov Policajného zboru SR. Podľa výpočtov tímu by tým dokázal štát ušetriť 96 miliónov eur ročne. Zároveň by úsporu priniesli aj inak vynaložené náklady na výzbroj, výstroj a výcvik (. pdf , s. 20)."], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/53/mzdy_zaverecna_20200305.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/53/mzdy_zaverecna_20200305.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/53/mzdy_zaverecna_20200305.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:21.173196+00:00"}
{"id": "vr29658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29658", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Predovšetkým čo sa týka daňovej licencie, veľmi dobre vieme, že tu proste existuje alebo existovalo, dve tretiny všetkých registrovaných firiem nikdy za posledných 4 - 5 rokov neplatili žiadne dane.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pred zavedením daňovej licencie veľká časť registrovaných firiem neodvádzala žiadne dane, avšak v roku 2013 (poslednom roku s dostupnými údajmi) ich bolo menej než dve tretiny celkového počtu registrovaných firiem. Posledný dostupný údaj, ktorý hovorí o tom, že približne dve tretiny firiem neplatia dane pochádza z roku 1999 . Z dostupných údajov navyše nie je možné zhodnotiť, či tieto firmy neplatili dane viac rokov po sebe. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Pred zavedením daňovej licencie veľká časť registrovaných firiem neodvádzala žiadne dane, avšak v roku 2013 (poslednom roku s dostupnými údajmi) ich bolo menej než dve tretiny celkového počtu registrovaných firiem. Posledný dostupný údaj, ktorý hovorí o tom, že približne dve tretiny firiem neplatia dane pochádza z roku 1999 . Z dostupných údajov navyše nie je možné zhodnotiť, či tieto firmy neplatili dane viac rokov po sebe. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["1999", "Zoznam", "licencie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2207131/dve-tretiny-slovenskych-firiem-dane-vobec-neplatia.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10079", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/344892-dane-tisice-firiem-nic-a-par-podnikov-miliony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:35.923147+00:00"}
{"id": "vr14899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14899", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Nie je predsa možné, dneska to potvrdzujú aj nemecké tajné služby, aby sa cez tú vlnu miliónov ľudí, kde naozaj 99 celá neviem koľko ľudí, všetci sú v poriadku, všetci sú to dobrí ľudia, ktorí majú naozaj záujem žiť tu možno slušným životom, ale tam sa veľmi ľahko môže prepašovať nejaký terorista Islamského štátu...", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" Bojovníci Islamského štátu prekĺzli do Európy zamaskovaní ako utečenci \", vyhlásil riaditeľ Nemeckej informačnej služby (BfV) Hans-Georg Maassen 5. februára 2016, deň potom, čo bezpečnostné sily prekazili potenciálny útok v Berlíne. Hans-Georg Maassen povedal, že \" teroristické útoky v Paríži v novembri minulého roka ukázali, že Islamský štát zámerne nasadzoval teroristov medzi utečencov prúdiacich do Európy \". \" Potom sme opakovane videli, že teroristi ... sem prekĺzli maskovaní ako utečenci. To je skutočnosť, ktorej čelia bezpečnostné agentúry ,\" povedal Maassen pre ZDF televíziu. \" Snažíme sa identifikovať a zistiť, či existujú ešte bojovníci či teroristi, ktorí prekĺzli dovnútra ,\" dodal. Informovali o tom Reuters , New York Times , Telegraph a tiež Newsweek .", "analysis_paragraphs": ["\" Bojovníci Islamského štátu prekĺzli do Európy zamaskovaní ako utečenci \", vyhlásil riaditeľ Nemeckej informačnej služby (BfV) Hans-Georg Maassen 5. februára 2016, deň potom, čo bezpečnostné sily prekazili potenciálny útok v Berlíne. Hans-Georg Maassen povedal, že \" teroristické útoky v Paríži v novembri minulého roka ukázali, že Islamský štát zámerne nasadzoval teroristov medzi utečencov prúdiacich do Európy \". \" Potom sme opakovane videli, že teroristi ... sem prekĺzli maskovaní ako utečenci. To je skutočnosť, ktorej čelia bezpečnostné agentúry ,\" povedal Maassen pre ZDF televíziu. \" Snažíme sa identifikovať a zistiť, či existujú ešte bojovníci či teroristi, ktorí prekĺzli dovnútra ,\" dodal. Informovali o tom Reuters , New York Times , Telegraph a tiež Newsweek ."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "Reuters", "New York Times", "Telegraph", "Newsweek", "Blaze news."], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-germany-security-idUSKCN0VE0XL", "http://www.reuters.com/article/us-germany-security-idUSKCN0VE0XL", "http://www.nytimes.com/2016/02/06/world/europe/germany-refugees-isis.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/islamic-state/12143466/German-head-of-security-services-Isil-fighters-are-disguising-themselves-as-refugees.html", "http://europe.newsweek.com/isis-germany-terrorism-al-qaeda-syria-iraq-europe-hans-georg-maassen-islamic-403978?rm=eu", "http://www.theblaze.com/stories/2016/04/11/german-intelligence-chief-makes-surprising-admission-analysts-didnt-expect-terrorists-to-sneak-into-europe-with-migrants/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:18.693653+00:00"}
{"id": "48807", "numeric_id": 48807, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48807", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Oni si píšu, že sú sociálna demokracia, len 12 rokov tie rodiny okrádali o 20 centov im zvyšovali podporu. Dávali rodinám dokopy rodinné prídavky a daňové bonusy 44 EUR, o 20 centov z roka na rok.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Približné sumy, o ktoré sa počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho zvyšovali prídavky či daňový bonus, sa pohybujú v centoch. Počas vlády Eduarda Hegera došlo k výrazne vyšším navýšeniam. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa konci prvej Ficovej vlády, v roku 2010, bol daňový bonus vo výške 20,02 eur mesačne, oproti predchádzajúcemu roku išlo o zvýšenie 0,02 eur, keďže daňový bonus predstavoval čistých 20 eur. V roku 2011 sa daňový bonus zvýšil na 20, 51 eur, v roku 2012 na 20,77 eur, v roku 2013 a 2014 daňový bonus bol vyplácaný vo výške 21,41 eur.\n\nV roku 2011 bola výška prídavku na dieťa 22,01 eur, v roku 2012 sa táto suma navýšila o 53 centov. V roku 2013 bol prídavok vo výške 23,10 eur, o 40 centov stúpol v roku 2014. Na konci vládnutia Petra Pellegriniho bol prídavok vo výške 24,95 eur, za 9 rokov tak stúpol o takmer 3 eurá.\n\nPočas vlády Eduarda Hegera, NRSR schválila zvýšenie daňového bonusu až do výšky 100 eur a o zvýšenie prídavku na dieťa od júla 2022 na sumu 30 eur mesačne. V súčasnosti, od januára 2023, sa prídavok na dieťa zvýšil na sumu 40 eur, daňový bonus sa bude pohybovať v rozmedzí od 40 do 70 eur, v závislosti od rôznych faktorov.", "analysis_paragraphs": ["Približné sumy, o ktoré sa počas vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho zvyšovali prídavky či daňový bonus, sa pohybujú v centoch. Počas vlády Eduarda Hegera došlo k výrazne vyšším navýšeniam. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na konci prvej Ficovej vlády, v roku 2010, bol daňový bonus vo výške 20,02 eur mesačne, oproti predchádzajúcemu roku išlo o zvýšenie 0,02 eur, keďže daňový bonus predstavoval čistých 20 eur. V roku 2011 sa daňový bonus zvýšil na 20, 51 eur, v roku 2012 na 20,77 eur, v roku 2013 a 2014 daňový bonus bol vyplácaný vo výške 21,41 eur.", "V roku 2011 bola výška prídavku na dieťa 22,01 eur, v roku 2012 sa táto suma navýšila o 53 centov. V roku 2013 bol prídavok vo výške 23,10 eur, o 40 centov stúpol v roku 2014. Na konci vládnutia Petra Pellegriniho bol prídavok vo výške 24,95 eur, za 9 rokov tak stúpol o takmer 3 eurá.", "Počas vlády Eduarda Hegera, NRSR schválila zvýšenie daňového bonusu až do výšky 100 eur a o zvýšenie prídavku na dieťa od júla 2022 na sumu 30 eur mesačne. V súčasnosti, od januára 2023, sa prídavok na dieťa zvýšil na sumu 40 eur, daňový bonus sa bude pohybovať v rozmedzí od 40 do 70 eur, v závislosti od rôznych faktorov."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["čistých 20 eur.", "20, 51", "20,77", "21,41", "navýšila", "bol", "stúpol", "bol", "schválila"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-2010", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/zivotne-minimum-1-7-2011", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-na-dieta-2012-2013", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/danovy-bonus-1-7-2013", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/75355/1/2/opatrenie-c-411-2011-zz-o-uprave-sum-pridavku-na-dieta-a-priplatku-k-pridavku-na-dieta/opatrenie-c-411-2011-zz-o-uprave-sum-pridavku-na-dieta-a-priplatku-k-pridavku-na-dieta", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/78779/1/2", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/81188/1/2", "https://www.aspi.sk/products/lawText/1/92895/1/2", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/pomahame-rodinam-zvysujeme-detske-pridavky-danovy-bonus-zavadzame-kruzkovne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:54.597512+00:00"}
{"id": "vr28645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28645", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "Pri hodnotení ekonomického rozvoja mesta si trúfam podotknúť, že BB je najmenej zadĺžené krajské mesto.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rebríčka INEKO o hospodárení miest a obcí z roku 2013 má Banská Bystrica najmenší celkový dlh z krajských miest na Slovensku. Banská Bystrica je na 87. mieste, ostatné krajské mestá sa umiestnili až za prvou stovkou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rebríčka INEKO o hospodárení miest a obcí z roku 2013 má Banská Bystrica najmenší celkový dlh z krajských miest na Slovensku. Banská Bystrica je na 87. mieste, ostatné krajské mestá sa umiestnili až za prvou stovkou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["INEKO"], "url": ["http://www.obce.ineko.sk/rebricky/?typ=m&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2013&sort=fzi6|desc&show=all"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:04.657569+00:00"}
{"id": "vr15337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15337", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Národný konvent je platforma, ktorá má slúžiť na diskusiu o tom, ako má vyzerať budúca Európa.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný konvent o EÚ, podľa definovaných cieľov uvedených na webovej stránke \" otvára priestor pre celospoločenskú diskusiu o Európskej únii a jej budúcnosti, cez optiku slovenskej vízie (...) predstavuje inštitucionálnu platformu pre celospoločenskú diskusiu za účasti ústavných a politických predstaviteľov, exekutívy, parlamentu, cirkví, expertov, mimovládnych organizácií, záujmových združení, predstaviteľov samospráv, hospodárskeho a kultúrneho života. Cieľom je stimulovať diskusiu o európskych otázkach, napomôcť formulovaniu legitímnych pozícií SR k ďalšiemiu smerovaniu EÚ a priblížiť európske témy občanom .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Národný konvent o EÚ, podľa definovaných cieľov uvedených na webovej stránke \" otvára priestor pre celospoločenskú diskusiu o Európskej únii a jej budúcnosti, cez optiku slovenskej vízie (...) predstavuje inštitucionálnu platformu pre celospoločenskú diskusiu za účasti ústavných a politických predstaviteľov, exekutívy, parlamentu, cirkví, expertov, mimovládnych organizácií, záujmových združení, predstaviteľov samospráv, hospodárskeho a kultúrneho života. Cieľom je stimulovať diskusiu o európskych otázkach, napomôcť formulovaniu legitímnych pozícií SR k ďalšiemiu smerovaniu EÚ a priblížiť európske témy občanom .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Národný konvent", "webovej stránke", "prebiehalo"], "url": ["http://www.konvent.sk/index.php?r=site/vision", "http://www.konvent.sk/index.php?r=site/vision", "http://euractiv.sk/udalost/narodny-konvent-o-eu-vyzvy-a-prilezitosti-slovenskeho-predsednictva-v-rade-europskej-unie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:38.497556+00:00"}
{"id": "46025", "numeric_id": 46025, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46025", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "To máme aj v programovom vyhlásení vlády, že ten dôchodkový strop bude individuálny.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nová vláda má v programovom vyhlásení cieľ zastabilizovať prvý pilier s ohľadom na demografický vývoj. Že sa to má udiať o.i. aj tzv. individuálnym dôchodkovým stropom však vo vyhlásení nie je - hoci to Milan Krajniak avízoval. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Na jar 2019 zastropovali poslanci vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Táto zmena sa dostala do Ústavy, podporili ju aj poslanci Sme rodina. Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča uvádza , že „ v prvom pilieri zvýši dlhodobú udržateľnosť vzhľadom na demografický vývoj…udržateľnosť posilní väzbou dôchodkových výdavkov na demografický vývoj.” Milan Krajniak už v máji avízoval , že strop 64 rokov zrušia a mal by byť individuálny.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda má v programovom vyhlásení cieľ zastabilizovať prvý pilier s ohľadom na demografický vývoj. Že sa to má udiať o.i. aj tzv. individuálnym dôchodkovým stropom však vo vyhlásení nie je - hoci to Milan Krajniak avízoval. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Na jar 2019 zastropovali poslanci vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. Táto zmena sa dostala do Ústavy, podporili ju aj poslanci Sme rodina. Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča uvádza , že „ v prvom pilieri zvýši dlhodobú udržateľnosť vzhľadom na demografický vývoj…udržateľnosť posilní väzbou dôchodkových výdavkov na demografický vývoj.” Milan Krajniak už v máji avízoval , že strop 64 rokov zrušia a mal by byť individuálny."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["zastropovali", "podporili", "uvádza", "avízoval"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22158922/od-jula-plati-ustavny-zakon-o-dochodkovom-strope.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1915150-solymosa-nemilo-prekvapilo-hlasovanie-stranickych-kolegov-za-dochodkovy-strop", "https://www.mpsr.sk/programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-na-obdobie-rokov-2020-2024/800-17-800-15434/", "https://www.aktuality.sk/clanok/793860/krajniak-dnesny-dochodkovy-strop-zrusime-mal-by-byt-individualny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:28.640424+00:00"}
{"id": "vr29743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29743", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My nemôžeme čakať, preto ponúkame alternatívu v podobe projektu Eastring, ktorý zabezpečí tranzit ruského plynu, ktorý príde do Turecka, cez Bulharsko, smermo na Rumunsko, Maďarsko a opäť na Slovensko, čím by sme vedeli dostať kapacitu možno 20-30 miliárd metrov kubických metrov plynu do našeho potrubia, ktoré by bolo tranzitované smerom na západ.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projektu Eastring sme sa v našich overeniach venovali niekoľkokrát . Tento projekt by skutočne mal prechádzať Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Slovenskom ďalej na západ a naväzovať na turecký plynovod. Jeho kapacita v prvej fáze má byť 20 mld. metrov kubických ročne s možnosťou rozšírenia na 40 mld. v druhej fáze. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projektu Eastring sme sa v našich overeniach venovali niekoľkokrát . Tento projekt by skutočne mal prechádzať Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Slovenskom ďalej na západ a naväzovať na turecký plynovod. Jeho kapacita v prvej fáze má byť 20 mld. metrov kubických ročne s možnosťou rozšírenia na 40 mld. v druhej fáze. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["venovali", "niekoľkokrát", "prechádzať", "kapacita", "oficiálnej stránke"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/519/zahranicna-politika-v-roku-2015", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing", "http://www.eastring.eu/page.php?page=about", "http://www.eastring.eu/page.php?page=routing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:58.684665+00:00"}
{"id": "vr26247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26247", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "... pre všetkých 613 000 ľudí, ktorí tu žijú (BSK, pozn.) a samozrejme pre všetkých návštevníkov nášho kraja.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "Štatistického úradu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69753"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:45.623230+00:00"}
{"id": "vr33314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33314", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Najviac to poškodzuje, čo je paradoxné, matky na rodičovskej dovolenke. okrem toho, že tá mamička z tej dohody platí odvody, čo znižuje jej čistý príjem, zaťažuje toho zametsnávateľa, tak okrem toho prišla o dôchodkové poistenie, ktoré za ňu platil štát a má aj obrovský problém so zdravotným poistením, pretože, keď časť roka pracuje, časť roka je na rodičovskej dovolenke a zarobí určitú sumu, tak je to úplne paradoxné, ale bude platiť zdravotné odvody dvakrát. Raz z tej dohody a raz ako samoplatiteľ.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Mihál má v tomto výroku pravdu. Novela zákona o sociálnom poistení č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z., ktorá vstúpila do platnosti od 1.1.2013, upravuje možnosť práce na dohodu, pričom po novom platí, že každý, kto nespĺňa definíciu študenta do 26 rokov, musí platiť odvody ako normálny zamestnanec. Z toho však po novom vyplýva aj povinnosť platiť dôchodkové a zdravotné poistenie, na čo naráža poslanec Mihál, nakoľko podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, \"fyzické osoby, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, môže platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity štát aj po skončení poberania materského, ak sa osoba stará o dieťa do 6 rokov veku (rodičovská dovolenka pozn.) , resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré už dovŕšilo vek 6 rokov.\" avšak platí,\" že osoba, ktorá je zamestnancom alebo je SZČO, nebude mať príjem, z ktorého je zo zákona povinne dôchodkovo poistená.\" ( zdroj ) , č o v tomto prípade bude, pretože podľa novej novely zákona je povinná dôchodkové poistenie platiť pokiaľ pracuje na dohodu. Pokiaľ ide o dvojíte platenie zdravotných odvodov, tak hore spomínaný zákon č. 413/2012 Z. z. o zdravotnom poistení uvádza v článku V. ods. 2 zmenu v § 11 ods. 3 a to nasledovne: \"dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. 19)\" nahrádzajú slovami \"dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu , 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.\". Celé znenie § 11 ods. 3 o Platiteľoch poistného je teda: \"Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z \"dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. 19)\" nahrádzajú slovami \"dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu , 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.\". Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).\" Na jednu stranu platí za ženu zdravotné poistenie štát, keďže je na materskej, ale na druhej keďže už nespĺňa hore uvedené podmienky práce na dohodu musí si zároveň platiť zdravotné odvody sama.", "analysis_paragraphs": ["J. Mihál má v tomto výroku pravdu. Novela zákona o sociálnom poistení č. 252/2012 Z. z. a č. 413/2012 Z. z., ktorá vstúpila do platnosti od 1.1.2013, upravuje možnosť práce na dohodu, pričom po novom platí, že každý, kto nespĺňa definíciu študenta do 26 rokov, musí platiť odvody ako normálny zamestnanec. Z toho však po novom vyplýva aj povinnosť platiť dôchodkové a zdravotné poistenie, na čo naráža poslanec Mihál, nakoľko podľa § 26 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, \"fyzické osoby, ktoré sú povinne dôchodkovo poistené ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, môže platiť poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity štát aj po skončení poberania materského, ak sa osoba stará o dieťa do 6 rokov veku (rodičovská dovolenka pozn.) , resp. o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré už dovŕšilo vek 6 rokov.\" avšak platí,\" že osoba, ktorá je zamestnancom alebo je SZČO, nebude mať príjem, z ktorého je zo zákona povinne dôchodkovo poistená.\" ( zdroj ) , č o v tomto prípade bude, pretože podľa novej novely zákona je povinná dôchodkové poistenie platiť pokiaľ pracuje na dohodu. Pokiaľ ide o dvojíte platenie zdravotných odvodov, tak hore spomínaný zákon č. 413/2012 Z. z. o zdravotnom poistení uvádza v článku V. ods. 2 zmenu v § 11 ods. 3 a to nasledovne: \"dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. 19)\" nahrádzajú slovami \"dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu , 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.\". Celé znenie § 11 ods. 3 o Platiteľoch poistného je teda: \"Zamestnancom je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu 18) okrem príjmov z \"dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru. 19)\" nahrádzajú slovami \"dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu , 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek podľa osobitného predpisu, 19) poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.\". Fyzická osoba sa na účely tohto zákona nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo v ktorých nie je fyzickou osobou podľa odseku 7 písm. m) a s).\" Na jednu stranu platí za ženu zdravotné poistenie štát, keďže je na materskej, ale na druhej keďže už nespĺňa hore uvedené podmienky práce na dohodu musí si zároveň platiť zdravotné odvody sama."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["252/2012", "413/2012", "zdroj", "413/2012"], "url": ["http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54563", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54707", "http://tehotenstvo.rodinka.sk/prirucka-pre-rodica/ii-peniaze-pre-rodicov/povinnosti-socialna-poistovna/#c6741", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=54707"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:33.422242+00:00"}
{"id": "vr14426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14426", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) zajtra je 15. februára a prakticky dva a pol týždňa skončí kompletná volebná kampaň a ideme do moratória. V stredu myslím 3. alebo 2. večer končí všetko a už ideme na 48 hodinové moratórium.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe novej legislatívy schválenej v roku 2015 hodnotíme výrok ako pravdivý. Robert Fico výrok povedal v relácii 14. februára. Parlamentné voľby sú 5. marca 2016. Podľa novej legislatívy funguje zjednotené volebné moratórium 48 hodín pred dňom konania volieb. To znamená, že posledným dňom kampane je streda, 2. marca 2016. Taktiež zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je zakázané v dobe 14 dní pred dňom volieb až do výsledkov hlasovania. Posledným dňom pre zverejnenie volebných prieskumov je sobota, 20. februára. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe novej legislatívy schválenej v roku 2015 hodnotíme výrok ako pravdivý. Robert Fico výrok povedal v relácii 14. februára. Parlamentné voľby sú 5. marca 2016. Podľa novej legislatívy funguje zjednotené volebné moratórium 48 hodín pred dňom konania volieb. To znamená, že posledným dňom kampane je streda, 2. marca 2016. Taktiež zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov je zakázané v dobe 14 dní pred dňom volieb až do výsledkov hlasovania. Posledným dňom pre zverejnenie volebných prieskumov je sobota, 20. februára. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["legislatívy", "2015"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-181", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373663-volby-do-nr-sr-sa-riadia-novou-volebnou-legislativou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:57.028636+00:00"}
{"id": "vr33982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33982", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To je presne to isté ako pri voľbe NKÚ. Buď stiahnu svojho kandidáta pred voľbou, alebo mu dajú 25 hlasov.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už aj v minulosti. ( O minút 12, , 7. apríla 2013) Robert Fico zavádza, keďže v prvých troch voľbách hlasovalo za kandidáta opozície 53, 63 a 59 a 39 poslancov. Vyplýva to zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14. 3. 2013 . Keďže išlo o tajnú voľbu, nie je možné jednoznačne určiť, koľko z týchto hlasov bolo opozičných a koľko koaličných - avšak i za predpokladu, že strana SMER-SD dodržala svoj prísľub a vždy hlasovalo za opozičného kandidáta aj 10 poslancov SMERu-SD, vždy hlasovalo za kandidáta viac ako 25 opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už aj v minulosti. ( O minút 12, , 7. apríla 2013) Robert Fico zavádza, keďže v prvých troch voľbách hlasovalo za kandidáta opozície 53, 63 a 59 a 39 poslancov. Vyplýva to zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14. 3. 2013 . Keďže išlo o tajnú voľbu, nie je možné jednoznačne určiť, koľko z týchto hlasov bolo opozičných a koľko koaličných - avšak i za predpokladu, že strana SMER-SD dodržala svoj prísľub a vždy hlasovalo za opozičného kandidáta aj 10 poslancov SMERu-SD, vždy hlasovalo za kandidáta viac ako 25 opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["O minút 12,", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14. 3. 2013"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=VideoArchiveDetail&MeetingID=661&SelectedPage=1&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:13.111271+00:00"}
{"id": "vr28843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28843", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pán Matovič žiadal zmenu aj s pánom Lipšicom, ale boli obidvaja súčasťou vlády, dokonca pán Lipšic bol aj ministrom a žiadny taký návrh neurobili (na zamedzenie politických nominácii, pozn.)", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci je pravdou, že ani Lipšic (vládny návrh), ani Matovič (poslanecký návrh) nenavrhli žiadnu úpravu alebo obmedzenie politických nominácii v legislatívnej podobe. Kaliňák sa však dopúšťa zavádzania keď nekorektne uvádza, že počas vlády Ivety Radičovej boli Lipšic a Matovič súčasťou vlády. Len Lipšic bol členom vlády, Matovič bol len rádovým poslancom. Robert Kaliňák hovorí o vláde Ivety Radičovej z rokov 2010 - 2012. V tom čase bol len Daniel Lipšic členom a teda súčasťou vlády. Igor Matovič bol len rádovým poslancom a nie členom vlády. Ani jeden z nich však počas obdobia vlády I. Radičovej v rokoch 2010 - 2012 podľa informácii Demagog.SK žiadny zákon zaoberajúci sa obmedzením politických nominácií nenavrhli. Demagog.SK vychádzal zo stránky NR SR. Matovič bojoval proti politickým nomináciam tým, že chcel zverejniť zoznam nominácii. Prvý zoznam zverejnil na svojom facebookovskom profile v septembri 2011. Návrh na obmedzenie nominácii však Matovič nepredložil. Podobne Demagog.SK nezistil, že by bol počas vlády I. Radičovej vládny návrh zákona obmedzujúci politické nominácie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci je pravdou, že ani Lipšic (vládny návrh), ani Matovič (poslanecký návrh) nenavrhli žiadnu úpravu alebo obmedzenie politických nominácii v legislatívnej podobe. Kaliňák sa však dopúšťa zavádzania keď nekorektne uvádza, že počas vlády Ivety Radičovej boli Lipšic a Matovič súčasťou vlády. Len Lipšic bol členom vlády, Matovič bol len rádovým poslancom. Robert Kaliňák hovorí o vláde Ivety Radičovej z rokov 2010 - 2012. V tom čase bol len Daniel Lipšic členom a teda súčasťou vlády. Igor Matovič bol len rádovým poslancom a nie členom vlády. Ani jeden z nich však počas obdobia vlády I. Radičovej v rokoch 2010 - 2012 podľa informácii Demagog.SK žiadny zákon zaoberajúci sa obmedzením politických nominácií nenavrhli. Demagog.SK vychádzal zo stránky NR SR. Matovič bojoval proti politickým nomináciam tým, že chcel zverejniť zoznam nominácii. Prvý zoznam zverejnil na svojom facebookovskom profile v septembri 2011. Návrh na obmedzenie nominácii však Matovič nepredložil. Podobne Demagog.SK nezistil, že by bol počas vlády I. Radičovej vládny návrh zákona obmedzujúci politické nominácie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["členom", "zverejniť", "zverejnil", "Matovič"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.test.wbn.sk/slovensko/matovic-obycajnym-ludom-sa-vyhra/381801-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/400316-matovic-nevie-ci-zverejnil-zoznam-politickych-nominantov/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=&CisObdobia=5&FullText=True&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=808&Ciastka=&CisloZz="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:18.357130+00:00"}
{"id": "46974", "numeric_id": 46974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46974", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Podľa verejne dostupných informácií tá zmluva britská s AstraZenecou hovorí, to, čo je vyrobené v Británii, ostáva v Británii. (vakcíny, pozn.).", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zverejnených informácií o zmluve medzi Astrou Zenecou a Veľkou Britániou musí firma z výrobných kapacít v Británii uprednostniť domáci dopyt, až potom môže vyvážať vakcíny do zahraničia. Tvrdenie Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivé. V auguste 2020, kedy Európska únia a AstraZeneca uzavreli kontrakt, platilo prechodné obdobie pred odchodom Veľkej Británie z EÚ. Zmluva hovorí, že „ spoločnosť AstraZeneca vynaloží všetko najlepšie úsilie k výrobe vakcíny vo výrobných závodoch v EÚ (ktoré výlučne na účely tohto oddielu 5.4 zahŕňajú Spojené kráľovstvo)“ ( .pdf , str. 11). Najlepšie vynaložené úsilie zmluva definuje ako úsilie, ktoré by dokázal vyvinúť podnik podobnej veľkosti a výrobnej kapacity ako AstraZeneca so zreteľom na naliehavosť situácie ( .pdf , str. 3). Podľa výkonného riaditeľa Astra Zeneca Pascala Soriota uzavrela firma s Veľkou Britániou zmluvu na dodávku vakcín o tri mesiace skôr. Podľa neho boli práve preto zmluvne zaviazaní k dodávať najskôr do Veľkej Británie. Soriot taktiež uviedol , že vakcíny, ktoré sú určené pre EÚ, sa vyrábajú v Belgicku a Holandsku a kompletizujú v Nemecku a Taliansku. Podľa Európskej komisie však mali byť súčasťou hlavnej výrobnej siete aj dva závody vo Veľkej Británii. Britská vláda trvá na tom, že závody v Oxforde a Staffordshire budú dodávať do iných krajín iba po tom, čo naplnia výrobnú kapacitu pre vlastnú krajinu. To potvrdil i Soriot. „ Vláda Spojeného kráľovstva uviedla, že dodávka pochádzajúca z dodávateľského reťazca Spojeného kráľovstva pôjde najskôr pre Spojené kráľovstvo. V zásade to tak je.“ Firma tvrdí , že v zmluve majú podpísaný záväzok uprednostniť Spojené Kráľovstvo predtým, než pošlú vakcíny vyrobené v Británii inam. Podľa časti zverejnenej zmluvy Británia ako objednávateľ môže pri nadbytku poslať vakcíny do iných krajín (.pdf, str.14, 3.9). Podľa špecialistu na zmluvné právo Sébastiena De Reya je kontrakt Veľkej Británie s AstraZenecou konkrétnejši. Táto zmluva si podľa britského práva zakladá na presnosti, čiže koľko tovaru firma dodá. Zmluva s EÚ sa inšpiruje belgickým právom, je menej konkrétna - dôležité je konanie v dobrej viere.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zverejnených informácií o zmluve medzi Astrou Zenecou a Veľkou Britániou musí firma z výrobných kapacít v Británii uprednostniť domáci dopyt, až potom môže vyvážať vakcíny do zahraničia. Tvrdenie Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivé. V auguste 2020, kedy Európska únia a AstraZeneca uzavreli kontrakt, platilo prechodné obdobie pred odchodom Veľkej Británie z EÚ. Zmluva hovorí, že „ spoločnosť AstraZeneca vynaloží všetko najlepšie úsilie k výrobe vakcíny vo výrobných závodoch v EÚ (ktoré výlučne na účely tohto oddielu 5.4 zahŕňajú Spojené kráľovstvo)“ ( .pdf , str. 11). Najlepšie vynaložené úsilie zmluva definuje ako úsilie, ktoré by dokázal vyvinúť podnik podobnej veľkosti a výrobnej kapacity ako AstraZeneca so zreteľom na naliehavosť situácie ( .pdf , str. 3). Podľa výkonného riaditeľa Astra Zeneca Pascala Soriota uzavrela firma s Veľkou Britániou zmluvu na dodávku vakcín o tri mesiace skôr. Podľa neho boli práve preto zmluvne zaviazaní k dodávať najskôr do Veľkej Británie. Soriot taktiež uviedol , že vakcíny, ktoré sú určené pre EÚ, sa vyrábajú v Belgicku a Holandsku a kompletizujú v Nemecku a Taliansku. Podľa Európskej komisie však mali byť súčasťou hlavnej výrobnej siete aj dva závody vo Veľkej Británii. Britská vláda trvá na tom, že závody v Oxforde a Staffordshire budú dodávať do iných krajín iba po tom, čo naplnia výrobnú kapacitu pre vlastnú krajinu. To potvrdil i Soriot. „ Vláda Spojeného kráľovstva uviedla, že dodávka pochádzajúca z dodávateľského reťazca Spojeného kráľovstva pôjde najskôr pre Spojené kráľovstvo. V zásade to tak je.“ Firma tvrdí , že v zmluve majú podpísaný záväzok uprednostniť Spojené Kráľovstvo predtým, než pošlú vakcíny vyrobené v Británii inam. Podľa časti zverejnenej zmluvy Británia ako objednávateľ môže pri nadbytku poslať vakcíny do iných krajín (.pdf, str.14, 3.9). Podľa špecialistu na zmluvné právo Sébastiena De Reya je kontrakt Veľkej Británie s AstraZenecou konkrétnejši. Táto zmluva si podľa britského práva zakladá na presnosti, čiže koľko tovaru firma dodá. Zmluva s EÚ sa inšpiruje belgickým právom, je menej konkrétna - dôležité je konanie v dobrej viere."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "Pascala Soriota", "uviedol", "mali byť", "trvá", "potvrdil", "tvrdí", "môže", "Sébastiena De Reya"], "url": ["https://www.euractiv.com/wp-content/uploads/sites/2/2021/01/EU_AstraZeneca.pdf", "https://www.euractiv.com/wp-content/uploads/sites/2/2021/01/EU_AstraZeneca.pdf", "https://www.repubblica.it/cronaca/2021/01/26/news/interview_pascal_soriot_ceo_astrazeneca_coronavirus_covid_vaccines-284349628/", "https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-eu-astrazeneca-idUSKBN29W0ZV", "https://www.bbc.com/news/world-europe-55852698", "https://www.theguardian.com/world/2021/jan/27/eu-covid-vaccine-row-astrazeneca-european-commission", "https://www.theguardian.com/world/2021/jan/26/head-of-astrazeneca-confirms-uk-has-prior-claim-on-vaccine", "https://www.euractiv.com/section/health-consumers/news/astrazeneca-obligation-to-supply-eu-with-uk-made-vaccines-exposed/", "https://www.contractsfinder.service.gov.uk/Notice/SupplierAttachment/77bb967f-0194-452a-bdae-9999aecc753d", "https://www.politico.eu/article/the-key-differences-between-the-eu-and-uk-astrazeneca-contracts/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:29.304738+00:00"}
{"id": "47455", "numeric_id": 47455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47455", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "To hovorí pán Sulík, ktorý ... je tu 18 mesiacov a hovorí o tom ako bude už minulý rok v novembri, ako on bude stabilizovať ceny energie a doteraz sa nič nestalo.", "statement_date": "2021-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovoril, že zastabiliizuje ceny energií predĺžením zmlúv na porpodu obnoviteľných zdrojov a rozloží tak dotácie v čase. To vláda ja presadila. Rovnako presadila zaplatenie časti historického dlhu energetikom zo štátneho rozpočtu, čo by inak museli platiť spotrebitelia. Môže byť legitímna debata, či vláda a Richard Sulík robí dosť na zamedzenie zvýšenia cien energií, nesedí ale, že Sulík a) nedostál svojmu sľubu z novembra, ani že doteraz b) „sa nič nestalo”. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. Ohlasovaná stabilizácia cien Minister hospodárstva Richard Sulík spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v novembri 2020 oznámil snahu o stabilitu cien energií. Chceli to zabezpečiť zmenou v zmluvách na podporu obnoviteľných zdrojov energie z roku 2010. Ministerstvo s ÚRSO ohlásili plán na predĺženie tejto zmluvy o 10 rokov za podmienky zníženia výkupnej ceny od výrobcov. Podpora výrobcov zelenej energie tvorí podľa rezortu 18 percent z koncovej ceny. Zároveň je časťou cenového mixu, ktorý vie štát ovplyvniť. Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO. Vývoj cien energie 19. novembra 2020, v deň zverejnenia tlačovej správy , dosiahol vývoj ceny elektriny F PXE SK BL Cal-22 na Pražskej energetickej burze hodnotu 47,44 eur za megawatthodinu. Od zostavenia Matovičovej vlády 21. marca do novembra 2020 bola táto cena relatívne stabilná. K 14. septembru je to však už 104,75 eur za megawatthodinu. Táto cena tvorí asi 40 percent celkovej ceny elektriny, ktorú platia spotrebitelia. Podľa ÚRSO je za rastom cien elektriny na burzách vyššia cena ropy, zemného plynu a emisných povoleniek. Opatrenia vlády / ministerstva Minister hospodárstva Richard Sulík predložil návrh zákona , ktorý má priniesť zníženie „ ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky.” Štát tak ušetrí približne 70 miliónov eur a bude môcť splatiť historický dlh distribučným spoločnostiam. Návrh zákona parlament schválil 2. júna. Vláda taktiež presadila zaplatenie 180 miliónov eur „ na podporu ekologických elektrární zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak podľa platných pravidiel mali platiť spotrebitelia. Ide o dlh voči energetikom, ktorý predchádzajúce vlády tlačili pred sebou. ”", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovoril, že zastabiliizuje ceny energií predĺžením zmlúv na porpodu obnoviteľných zdrojov a rozloží tak dotácie v čase. To vláda ja presadila. Rovnako presadila zaplatenie časti historického dlhu energetikom zo štátneho rozpočtu, čo by inak museli platiť spotrebitelia. Môže byť legitímna debata, či vláda a Richard Sulík robí dosť na zamedzenie zvýšenia cien energií, nesedí ale, že Sulík a) nedostál svojmu sľubu z novembra, ani že doteraz b) „sa nič nestalo”. Tvrdenie Juraja Blanára preto hodnotíme ako nepravdivé. Ohlasovaná stabilizácia cien Minister hospodárstva Richard Sulík spolu s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v novembri 2020 oznámil snahu o stabilitu cien energií. Chceli to zabezpečiť zmenou v zmluvách na podporu obnoviteľných zdrojov energie z roku 2010. Ministerstvo s ÚRSO ohlásili plán na predĺženie tejto zmluvy o 10 rokov za podmienky zníženia výkupnej ceny od výrobcov. Podpora výrobcov zelenej energie tvorí podľa rezortu 18 percent z koncovej ceny. Zároveň je časťou cenového mixu, ktorý vie štát ovplyvniť. Približne 40 percent z celkovej sumy tvorí podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) trhová, resp. burzová cena. Na ňu politici vplyv nemajú. Zvyšnú 60-percentnú časť tvoria distribučné poplatky, ale aj tarify a iné náklady kompenzujúce straty a cenu dodávok. Tie reguluje práve ÚRSO. Vývoj cien energie 19. novembra 2020, v deň zverejnenia tlačovej správy , dosiahol vývoj ceny elektriny F PXE SK BL Cal-22 na Pražskej energetickej burze hodnotu 47,44 eur za megawatthodinu. Od zostavenia Matovičovej vlády 21. marca do novembra 2020 bola táto cena relatívne stabilná. K 14. septembru je to však už 104,75 eur za megawatthodinu. Táto cena tvorí asi 40 percent celkovej ceny elektriny, ktorú platia spotrebitelia. Podľa ÚRSO je za rastom cien elektriny na burzách vyššia cena ropy, zemného plynu a emisných povoleniek. Opatrenia vlády / ministerstva Minister hospodárstva Richard Sulík predložil návrh zákona , ktorý má priniesť zníženie „ ročného objemu finančných nákladov predĺžením doby podpory a súčasným znížením ceny elektriny, ktorá bola výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie stanovená pri uvedení zariadenia do prevádzky.” Štát tak ušetrí približne 70 miliónov eur a bude môcť splatiť historický dlh distribučným spoločnostiam. Návrh zákona parlament schválil 2. júna. Vláda taktiež presadila zaplatenie 180 miliónov eur „ na podporu ekologických elektrární zo štátneho rozpočtu, ktoré by inak podľa platných pravidiel mali platiť spotrebitelia. Ide o dlh voči energetikom, ktorý predchádzajúce vlády tlačili pred sebou. ”"], "analysis_date": "2021-09-23", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "tvorí", "tvorí", "reguluje", "tlačovej správy", "dosiahol", "bola", "je", "tvorí", "ÚRSO", "návrh zákona", "ušetrí", "dlh", "schválil", "presadila"], "url": ["https://www.economy.gov.sk/top/stabilitu-cien-energii-by-malo-zabezpecit-predlzenie-zmluv-s-prevadzkovatelmi-oze", "https://www.economy.gov.sk/top/stabilitu-cien-energii-by-malo-zabezpecit-predlzenie-zmluv-s-prevadzkovatelmi-oze", "https://www.urso.gov.sk/urso-vyrazne-zdrazovanie-elektriny-na-svetovych-burzach-bude-mat-vplyv-na-koncovu-cenu-elektriny-na-rok-2022-viac-informacii-tu-v-grafoch-httpswwwursogovskdatafiles231ts-269721-burzy-grafypdf/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20210101#paragraf-11", "https://www.economy.gov.sk/top/stabilitu-cien-energii-by-malo-zabezpecit-predlzenie-zmluv-s-prevadzkovatelmi-oze", "https://www.pxe.cz/Produkty/Detail.aspx?isin=FSKBLY221231", "https://www.pxe.cz/Produkty/Detail.aspx?isin=FSKBLY221231", "https://www.pxe.cz/Produkty/Detail.aspx?isin=FSKBLY221231", "https://e.dennikn.sk/2517081/sulik-namiesto-15-percent-elektrina-zdrazie-o-desat-fico-chce-maximalne-pat/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/2508023/tyzden-v-europskej-ekonomike-cena-elektriny-stupa-moze-za-to-drahsia-ropa-aj-klimaticka-zmena/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25887/1", "https://www.teraz.sk/ekonomika/stat-chce-predlzit-podporu-dodavat/541586-clanok.html", "https://index.sme.sk/c/22732278/ficov-dlh-distribuckam-zvysuje-faktury-za-elektrinu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=46224", "https://e.dennikn.sk/2517081/sulik-namiesto-15-percent-elektrina-zdrazie-o-desat-fico-chce-maximalne-pat/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:49.192976+00:00"}
{"id": "vr15212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15212", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...počas mojej návštevy v Turecku, počas druhej vlády, došlo k zrušeniu víz pre Slovákov. Ľudia, ktorí cestovali do Turecka predtým, museli si myslím, že priamo na letisku sa vybavovali nejaké víza, ale tieto víza boli zrušené.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "7. júna 2013 sa Robert Fico naozaj stretol s tureckým ministrom Erdoganom, ktorý Ficovi prisľúbil, že sa zrušením víz pre Slovákov začne zaoberať čo najskôr. Zrušenie víz pre Slovákov cestujúcich do Turecka je platné od 20. augusta 2013. Turistické vízum na dobu pobytu maximálne 30 dní bolo predtým možné si zakúpiť na každom hraničnom priechode Turecka za 20 dolárov, teda približne 15 eur. Podľa stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR platí pre slovenských občanov cestujúcich do Turecka bezvízový jednostranný styk, ktorý sa týka turistických pobytov nie dlhších ako 90 dní v rámci 180 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Stránka MZVaEZ SR pri bezvízovom styku s Tureckom uvádza : \" 90 dní (pre slovenských občanov; týka sa turistických pobytov nepresahujúcich 90 dní v rámci 180 dní; požadovaná platnosť cestovného dokladu (t.j. cestovného, diplomatického alebo služobného pasu) minimálne 5 mesiacov od vstupu do Turecka; cesty do Turecka za iným účelom vyžadujú turecké víza získané pred vstupom do Turecka online formou (www.visa.gov.tr). V cestovnom doklade musia mať dostatok voľného miesta na udelenie vstupných a výstupných pečiatok, udeľovaných orgánmi hraničnej a pasovej kontroly (aspoň 2 voľné strany). V opačnom prípade bude vstup do Turecka odmietnutý. \" \" Argumentoval som pánovi premiérovi, že by bolo dobré, keby Turecko zvážilo úplné zrušenie vízovej povinnosti pre našich občanov ,\" uviedol Fico ohľadom diskusie o možnosti zrušenia víz s premiérom Turecka. \"Erdogan mu prisľúbil, že hneď v pondelok 10. júna začne riešiť tento problém, pričom urobia všetko pre zrušenie vízovej povinnosti do začiatku letnej sezóny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["7. júna 2013 sa Robert Fico naozaj stretol s tureckým ministrom Erdoganom, ktorý Ficovi prisľúbil, že sa zrušením víz pre Slovákov začne zaoberať čo najskôr. Zrušenie víz pre Slovákov cestujúcich do Turecka je platné od 20. augusta 2013. Turistické vízum na dobu pobytu maximálne 30 dní bolo predtým možné si zakúpiť na každom hraničnom priechode Turecka za 20 dolárov, teda približne 15 eur. Podľa stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR platí pre slovenských občanov cestujúcich do Turecka bezvízový jednostranný styk, ktorý sa týka turistických pobytov nie dlhších ako 90 dní v rámci 180 dní. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Stránka MZVaEZ SR pri bezvízovom styku s Tureckom uvádza : \" 90 dní (pre slovenských občanov; týka sa turistických pobytov nepresahujúcich 90 dní v rámci 180 dní; požadovaná platnosť cestovného dokladu (t.j. cestovného, diplomatického alebo služobného pasu) minimálne 5 mesiacov od vstupu do Turecka; cesty do Turecka za iným účelom vyžadujú turecké víza získané pred vstupom do Turecka online formou (www.visa.gov.tr). V cestovnom doklade musia mať dostatok voľného miesta na udelenie vstupných a výstupných pečiatok, udeľovaných orgánmi hraničnej a pasovej kontroly (aspoň 2 voľné strany). V opačnom prípade bude vstup do Turecka odmietnutý. \" \" Argumentoval som pánovi premiérovi, že by bolo dobré, keby Turecko zvážilo úplné zrušenie vízovej povinnosti pre našich občanov ,\" uviedol Fico ohľadom diskusie o možnosti zrušenia víz s premiérom Turecka. \"Erdogan mu prisľúbil, že hneď v pondelok 10. júna začne riešiť tento problém, pričom urobia všetko pre zrušenie vízovej povinnosti do začiatku letnej sezóny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["stretol", "platné", "stránky", "uvádza", "uviedol"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6829005/slovaci-by-do-turecka-mohli-cestovat-bez-viz-uz-v-lete-prislubil-ficovi-erdogan.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/290441-slovaci-uz-nepotrebuju-viza-do-turecka/", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/cestovne_doklady_a_viza-kam_viza_nepotrebujete", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/cestovne_doklady_a_viza-kam_viza_nepotrebujete", "http://www.aktuality.sk/clanok/230255/slovaci-by-uz-toto-leto-mohli-cestovat-do-turecka-bez-viz-uviedol-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:02.038958+00:00"}
{"id": "vr37631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37631", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Mimochodom  bol po päťročnom období vyhodnotený ako najslabší eurokomisár (Ján Figeľ pozn.).", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "EK vyhodnocuje len vlastné programy v rámci jednotlivých rezortov Eurokomisárov. Nikde nie je dostupné oficiálne vyhodnotenie práce eurokomisárov.", "analysis_paragraphs": ["EK vyhodnocuje len vlastné programy v rámci jednotlivých rezortov Eurokomisárov. Nikde nie je dostupné oficiálne vyhodnotenie práce eurokomisárov."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhodnocuje"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/secretariat_general/evaluation/evaluation_results_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:12.300252+00:00"}
{"id": "49102", "numeric_id": 49102, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49102", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nám sa nestalo, že by rodinní príslušníci takto parazitovali, ako sa to dialo za tejto vlády.", "statement_date": "2023-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vážne prípady podozrenia z rodinkárstva a klientelizmu pri rozdávaní funkcií, dotácií či zákaziek sa objavili aj počas vlád Smeru-SD. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nRobert Fico reaguje na kauzu exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Týkala sa vyplatenia eurofondov, ktoré ministerstvo životného prostredia pridelilo firme Reko Recycling, ktorú Vlčan ako minister spoluvlastnil cez spoločnosť WP Tech, ktorú spoluvlastní cez ďalšiu firmu VS Consulting.\n\nVlčan po medializácií kauzy odstúpil z funkcie, ale vyjadril sa, že firma si dotáciu ponechá. Polícia na svojom Facebooku potvrdila , že poskytnutú dotáciu v súčasnosti preveruje Národná kriminálna agentúra.\n\nPodozrenia z rodinkárstva sa za vlády predstaviteľov OĽaNO objavili aj na Slovenskom pozemkovom fonde, kde sa prostredníctvom dohôd zamestnal napríklad bývalý poslanec OĽaNO Miroslav Snopko spolu s manželkou.\n\n\"SPF potvrdil, že za jednofarebnej vlády Smeru-SD v roku 2015 pracovali vo fonde na dohodu štyria pracovníci, za koaličnej vlády Smeru v roku 2019 to bolo 14 pracovníkov a za vlády vedenej OĽaNO pracovalo v pozemkovom fonde na dohodu k októbru minulého roka 54 ľudí,\" napísala SITA. V rovnakej inštitúcií jej bývalý riaditeľ a politik za OĽaNO, Ján Marosz, zamestnal na dohodu svojho syna.\n\nPodozrenia z rodinkárstva pri rozdeľovaní funkcií či dotácií sa však objavili aj za vlád Roberta Fica. V roku 2013 denník SME informoval , že za vtedajšieho ministra pôdphospodárstva Ľubomíra Jahnátka sa na rezort dostala jeho neter, synovec, krsné deti a viacero ľudí z Jahnátkových rodných Komjatíc.\n\nPre podozrenia z rodinkárstva musel odstúpiť aj bývalý poslanec za Smer-SD a minister hospodárstva v rokoch 2014-2015 Pavol Pavlis. Firma jeho švagra totiž získala niekoľko štátnych zákaziek za státisíce eur.\n\nFico v roku 2007 zamestnal Mareka Eštóka ako riaditeľa odboru zahraničných vzťahov. Jeho svokrom bol v tom čase poslanec za Smer-SD a blízky Ficov spolupracovník Vladimír Faič.\n\nPočas tretej vlády Smeru bol šéfom kancelárie podpredsedu vlády Petra Pellegriniho Rastislav Rybanský, podľa médií bratranec Roberta Fica. Pellegriniho PR riadila Andrea Halászová, podľa aktualít sestra bývalej asistentky Fica. Riaditeľkou protokolu mala byť dcéra Ficovho šoféra, Andrea Szaboová.\n\nNa nahrávkach z poľovníckej chaty, ktoré unikli v roku 2021, hovoril Fico o vybavovaní otázok na bezpečnostnú previerku NBÚ pre svoju priateľku Kataríni Szalayovú, ktorá bola vtedy čakateľkou na prokuratúre.\n\nTransparency International Slovensko v roku 2016 upozornilo na stranícky klientelizmus pri rozdávaní dotácií za vtedajšej vlády Roberta Fica. \"Inak povedané, ak má Vaša obec smeráckeho starostu, mali ste vy a vaše deti viac ako trojnásobne vyššiu šancu, že z rezervy premiéra dostanete nové ihrisko či dotáciu na chod obce,\" uviedla mimovládka.", "analysis_paragraphs": ["Vážne prípady podozrenia z rodinkárstva a klientelizmu pri rozdávaní funkcií, dotácií či zákaziek sa objavili aj počas vlád Smeru-SD. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Robert Fico reaguje na kauzu exministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Týkala sa vyplatenia eurofondov, ktoré ministerstvo životného prostredia pridelilo firme Reko Recycling, ktorú Vlčan ako minister spoluvlastnil cez spoločnosť WP Tech, ktorú spoluvlastní cez ďalšiu firmu VS Consulting.", "Vlčan po medializácií kauzy odstúpil z funkcie, ale vyjadril sa, že firma si dotáciu ponechá. Polícia na svojom Facebooku potvrdila , že poskytnutú dotáciu v súčasnosti preveruje Národná kriminálna agentúra.", "Podozrenia z rodinkárstva sa za vlády predstaviteľov OĽaNO objavili aj na Slovenskom pozemkovom fonde, kde sa prostredníctvom dohôd zamestnal napríklad bývalý poslanec OĽaNO Miroslav Snopko spolu s manželkou.", "\"SPF potvrdil, že za jednofarebnej vlády Smeru-SD v roku 2015 pracovali vo fonde na dohodu štyria pracovníci, za koaličnej vlády Smeru v roku 2019 to bolo 14 pracovníkov a za vlády vedenej OĽaNO pracovalo v pozemkovom fonde na dohodu k októbru minulého roka 54 ľudí,\" napísala SITA. V rovnakej inštitúcií jej bývalý riaditeľ a politik za OĽaNO, Ján Marosz, zamestnal na dohodu svojho syna.", "Podozrenia z rodinkárstva pri rozdeľovaní funkcií či dotácií sa však objavili aj za vlád Roberta Fica. V roku 2013 denník SME informoval , že za vtedajšieho ministra pôdphospodárstva Ľubomíra Jahnátka sa na rezort dostala jeho neter, synovec, krsné deti a viacero ľudí z Jahnátkových rodných Komjatíc.", "Pre podozrenia z rodinkárstva musel odstúpiť aj bývalý poslanec za Smer-SD a minister hospodárstva v rokoch 2014-2015 Pavol Pavlis. Firma jeho švagra totiž získala niekoľko štátnych zákaziek za státisíce eur.", "Fico v roku 2007 zamestnal Mareka Eštóka ako riaditeľa odboru zahraničných vzťahov. Jeho svokrom bol v tom čase poslanec za Smer-SD a blízky Ficov spolupracovník Vladimír Faič.", "Počas tretej vlády Smeru bol šéfom kancelárie podpredsedu vlády Petra Pellegriniho Rastislav Rybanský, podľa médií bratranec Roberta Fica. Pellegriniho PR riadila Andrea Halászová, podľa aktualít sestra bývalej asistentky Fica. Riaditeľkou protokolu mala byť dcéra Ficovho šoféra, Andrea Szaboová.", "Na nahrávkach z poľovníckej chaty, ktoré unikli v roku 2021, hovoril Fico o vybavovaní otázok na bezpečnostnú previerku NBÚ pre svoju priateľku Kataríni Szalayovú, ktorá bola vtedy čakateľkou na prokuratúre.", "Transparency International Slovensko v roku 2016 upozornilo na stranícky klientelizmus pri rozdávaní dotácií za vtedajšej vlády Roberta Fica. \"Inak povedané, ak má Vaša obec smeráckeho starostu, mali ste vy a vaše deti viac ako trojnásobne vyššiu šancu, že z rezervy premiéra dostanete nové ihrisko či dotáciu na chod obce,\" uviedla mimovládka."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["pridelilo", "spoluvlastnil", "vyjadril", "potvrdila", "objavili", "zamestnal", "Smeru-SD", "napísala", "zamestnal", "informoval", "dostala", "získala", "zamestnal", "bratranec", "mala", "hovoril", "upozornilo", "uviedla"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23165092/kauza-samuel-vlcan-minister-podohospodarstva-dotacie-kauza-otazky-odpovede.html", "https://domov.sme.sk/c/23165092/kauza-samuel-vlcan-minister-podohospodarstva-dotacie-kauza-otazky-odpovede.html", "https://e.dennikn.sk/minuta/3355292", "https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/6704381016258730/?type=3", "https://sita.sk/nasvidiek/pozemkovy-fond-sa-topi-v-skandaloch-od-garazovania-nominantov-olano-az-po-korupciu/", "https://sita.sk/nasvidiek/pozemkovy-fond-sa-topi-v-skandaloch-od-garazovania-nominantov-olano-az-po-korupciu/", "https://sita.sk/firmy-institucie/smer-sd/", "https://sita.sk/nasvidiek/pozemkovy-fond-sa-topi-v-skandaloch-od-garazovania-nominantov-olano-az-po-korupciu/", "https://hnonline.sk/slovensko/96072609-sef-statnej-institucie-priznal-rodinkarstvo-o-vyske-odmeny-pre-svojho-syna-mlci", "https://domov.sme.sk/c/6947138/jahnatek-dava-funkcie-svojim-zoznam-rodakov-a-pribuznych.html", "https://domov.sme.sk/c/6947138/jahnatek-dava-funkcie-svojim-zoznam-rodakov-a-pribuznych.html", "https://e.dennikn.sk/570384/odstupil-pre-rodinkarstvo-fico-ho-povolal-spat-a-dal-mu-milionovy-urad/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/155387-u-premiera-pracuje-zat-poslanca-smeru/", "https://www.aktuality.sk/clanok/500919/smerom-k-svojim-ludom-ficovci-sa-o-nich-dobre-postarali/", "https://www.aktuality.sk/clanok/500919/smerom-k-svojim-ludom-ficovci-sa-o-nich-dobre-postarali/", "https://www.trend.sk/spravy/ficova-priatelka-prokuratorkou-nestane-szalayovu-preveri-prokuratura", "https://blog.sme.sk/transparency/nezaradene/velka-mapa-predvolebnych-dotacii-vlady-roberta-fica", "https://blog.sme.sk/transparency/nezaradene/velka-mapa-predvolebnych-dotacii-vlady-roberta-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:36.003179+00:00"}
{"id": "vr17564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17564", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "My platíme všetkým žiadateľom, európska legislatíva dokonca to hovorí, všetkým žiadateľom, ktorí podajú žiadosť. Ak splnia podmienky a kritéria pridelenia tejto platby, ktorá je z prvého piliera, tak tie platby dostanú. Až následne ak sa zistí chyba po administratívnej kontrole, tak sa znižuje výmera, dávajú sa sankcie. Ak sa zistí chyba po kontrole na mieste, tých päť alebo desať percent žiadateľov, ktorí sa skontrolujú GPS alebo cez satelitné okná, tak vtedy nastane samozrejme tá sankcia.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o podmienkach na získanie priamych platieb, ktoré sú nazývané aj ako prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky EU (SPP). Zákon 342/2014 Z.z. v § 2 hovorí, že za určitých ďalej špecifikovaných podmienok, môžu byť priame platby poskytnuté aj žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky. Usmernenie MPRV SR č. 1376/2018-640 ďalej vymedzuje situácie, v ktorých môže dojsť k sankciám za neplnenie podmienok alebo porušenie pravidiel na poskytnutie priamych platieb. Podľa nariadenia Európskej komisie kontrola na mieste musí byť vykonaná minimálne u 5 % príjemcov priamych podpôr. Väčšina žiadateľov vybraných na túto kontrolu (75 až 80 percent) nesmie byť vybraná náhodne, ale na základe rizikovej analýzy. Tieto kontroly PPA vykonáva prostredníctvom kontroly územia pomocou GPS zariadení a taktiež prostredníctvom diaľkového prieskumu Zeme za využitia satelitných snímkov. Tieto kontroly predchádzajú niekoľkostupňové administratívne kontroly, ktoré sú vykonávané pre overenie plnenia podmienok oprávnenosti, teda sú vykonané v prípade každej žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa ods. 8 § 2 zákona 342/2014 Z.z. sa priame platby poskytnú aj žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 7 písm. c) ale na poľnohospodárskej ploche vykonáva minimálnu činnosť podľa § 6, t. j. žiadateľ je povinný v roku, v ktorom podal žiadosť trvalo zabezpečovať udržiavanie trvalého trávnatého porastu. Zabezpečovaním sa rozumie činnosť, ktorá zabráni rozširovaniu samonáletov drevín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín. Usmernenie MPRV SR č. 1376/2018-640 k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z.z. ( .pdf , s. 33 - 42) v § 14 hovorí o znižovaní, úprave a odňatí priamych platieb. Podľa Štatútu PPA ( .pdf , s. 4) agentúra okrem iného: e) vykonáva predbežnú a priebežnú finančnú kontrolu na účely posúdenia žiadosti o poskytnutie podpory podľa zákona č. 543/2007 Z. z. a overenie plnenia podmienok na jej poskytnutie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, f) vykonáva následnú finančnú kontrolu v rozsahu zodpovedajúcom 5 % objemu poskytnutých finančných prostriedkov na Sektorový operačný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o podmienkach na získanie priamych platieb, ktoré sú nazývané aj ako prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky EU (SPP). Zákon 342/2014 Z.z. v § 2 hovorí, že za určitých ďalej špecifikovaných podmienok, môžu byť priame platby poskytnuté aj žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky. Usmernenie MPRV SR č. 1376/2018-640 ďalej vymedzuje situácie, v ktorých môže dojsť k sankciám za neplnenie podmienok alebo porušenie pravidiel na poskytnutie priamych platieb. Podľa nariadenia Európskej komisie kontrola na mieste musí byť vykonaná minimálne u 5 % príjemcov priamych podpôr. Väčšina žiadateľov vybraných na túto kontrolu (75 až 80 percent) nesmie byť vybraná náhodne, ale na základe rizikovej analýzy. Tieto kontroly PPA vykonáva prostredníctvom kontroly územia pomocou GPS zariadení a taktiež prostredníctvom diaľkového prieskumu Zeme za využitia satelitných snímkov. Tieto kontroly predchádzajú niekoľkostupňové administratívne kontroly, ktoré sú vykonávané pre overenie plnenia podmienok oprávnenosti, teda sú vykonané v prípade každej žiadosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa ods. 8 § 2 zákona 342/2014 Z.z. sa priame platby poskytnú aj žiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 7 písm. c) ale na poľnohospodárskej ploche vykonáva minimálnu činnosť podľa § 6, t. j. žiadateľ je povinný v roku, v ktorom podal žiadosť trvalo zabezpečovať udržiavanie trvalého trávnatého porastu. Zabezpečovaním sa rozumie činnosť, ktorá zabráni rozširovaniu samonáletov drevín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín. Usmernenie MPRV SR č. 1376/2018-640 k nariadeniu vlády SR č. 342/2014 Z.z. ( .pdf , s. 33 - 42) v § 14 hovorí o znižovaní, úprave a odňatí priamych platieb. Podľa Štatútu PPA ( .pdf , s. 4) agentúra okrem iného: e) vykonáva predbežnú a priebežnú finančnú kontrolu na účely posúdenia žiadosti o poskytnutie podpory podľa zákona č. 543/2007 Z. z. a overenie plnenia podmienok na jej poskytnutie, ak osobitný predpis neustanovuje inak, f) vykonáva následnú finančnú kontrolu v rozsahu zodpovedajúcom 5 % objemu poskytnutých finančných prostriedkov na Sektorový operačný program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["prvý", "Zákon", "kontrola", "predchádzajú", "zákona", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://euractiv.sk/section/podnikanie-a-praca/linksdossier/agropolitika-eu-po-roku-2020/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301", "https://www.sas.com/sk_sk/customers/local/analytika-pomaha-podohospodarskej-platobnej-agenture.html", "http://www.apa.sk/ziadosti-o-priame-podpory", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/342/20170301", "http://www.apa.sk/download/12507", "http://www.apa.sk/statut-ppa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:48.472521+00:00"}
{"id": "49617", "numeric_id": 49617, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49617", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Lebo v poslednom volebnom období Európska komisia zmietla zo stola Minority Safe, teda úspešnú občiansku iniciatívu, aby Európska únia vypracovala na ochranu národnostných menšín legislatívu. Odmietli to a nevieme, z akých dôvodov.", "statement_date": "2024-05-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2013 Európska komisia odmietla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov Minority SafePack, ktorá vyzvala EÚ na zlepšenie ochrany národnostných a jazykových menšín a na posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Všeobecný súd Európskej únie vo februári 2017 toto rozhodnutie zrušil, pretože si Komisia nesplnila povinnosť odôvodniť odmietnutie. Následne Komisia túto iniciatívu zaregistrovala. Po tom, čo iniciatíva úspešne získala potrebný milión podpisov, bola predložená Európskej komisií a rokoval o nej Európsky parlament, ktorý ju podporil. V januári 2021 Komisia oficiálne odpovedala na iniciatívu s tým, že ciele tejto iniciatívy je možné dosiahnuť existujúcimi právnymi predpismi. Preto nepristúpila k prijatiu ďalších právnych aktov. Komisia teda neuviedla dôvody na nezaregistrovanie inicaitívy, ale po tom, čo toto rozhodnutie Všeobecný súd EÚ zrušil a iniciatíva bola úspešná, Komisia sa touto európskou iniciatívou riadne zaoberala a neprijatie právnych krokov odôvodnila. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nIniciatívu Minority SafePack v rámci Slovenska podporilo 63 272 občanov. Celkovo táto európska iniciatíva vyzbierala 1 128 422 podpisov a rokovalo sa o nej v plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v decembri 2020, ktorý ju podporil. Komisia v januári 2021 prijala oznámenie, v ktorom uviedla, že od roku 2013, kedy iniciatíva vznikla, boli prijaté mnohé opatrenia súvisiace s návrhmi iniciatívy. Komisia uviedla , že na presadenie cieľov iniciatívy je účinným prostriedkom dôkladné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a preto neprijala žiadne ďalšie právne akty.\n\nEurópska občianska iniciatíva umožňuje občanom EÚ osloviť Komisiu s legislatívnymi návrhmi a prispieť tak priamo k tvorbe politík Únie. Na spustenie iniciatívy je potrebné vytvoriť skupinu aspoň siedmych občanov EÚ zo siedmich rôznych krajín EÚ. Následne sa iniciatíva môže predložiť Komisii na registráciu, po nej je možné začať zbierať podpisy. Na to, aby bola iniciatíva úspešná, musí iniciatíva vyzbierať najmenej milión podpisov aspoň zo siedmich krajín EÚ a v každej z nich splniť minimálny počet podpisov. Ak iniciatíva splní všetky podmienky, Komisia sa ňou musí zaoberať a prerokuje sa v Európskom parlamente. Vyjadrenie Józsefa Berényiho pre Demagog.sk z 5. 6. 2024: “V pondelok 23. januára 2023 podal občiansky výbor iniciatívy Minority SafePack odvolanie na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s konaním o zrušení, ktoré podal MSPI proti Európskej komisii. Občiansky výbor a prezídium FUEN sa jednomyseľne rozhodli odvolať sa. \"Sme presvedčení, že Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu z vlaňajšieho novembra, ktoré nie je v súlade s jeho predchádzajúcimi rozsudkami o európskych iniciatívach občanov. Rozhodnutie má podľa nášho názoru viacero procesných a vecných nedostatkov. Náš právnik Thomas Hieber ich vymenoval v dvadsaťpäť stranovom podaní. V odôvodnení tribunálu sme nedostali uspokojivú odpoveď na všetky naše otázky a argumenty a tvrdenie, že EÚ už urobila všetko pre ochranu menšiny. Jazyky a kultúry uvedené v MSPI nemôžu byť právne podporované,“ povedal poslanec Európskeho parlamentu Loránt Vincze, prezident FUEN. V podaní sa ako príklad inštitucionálnej zaujatosti uvádza skutočnosť, že zástupcovia EK sa sedemkrát stretli so zástupcami Európskej občianskej iniciatívy s názvom Koniec klietkového veku a iba raz so zástupcami MSPI, ako to vyžaduje štatút. Rozhodnutie Všeobecného súdu odkazuje aj na inštitúcie a právne nástroje Rady Európy, ktorých súčasťou nie je EÚ a ktoré neboli ratifikované niekoľkými členskými štátmi EÚ. \"Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že Všeobecný súd bez akejkoľvek reflexie zopakoval stanovisko Európskej komisie, aj keď je vo viacerých bodoch fakticky nepravdivé. Pôjdeme zákonnou cestou, využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, dlhujeme to viac ako päťdesiat miliónom občanom EÚ, ktorí hovoria menšinovým jazykom. Už teraz sa nám darí zvyšovať povedomie o problémoch autonómnych menšín, ale nevzdáme sa, kým nedosiahneme konkrétne opatrenia,“ zdôraznil Loránt Vincze. Rozhodnutie Európskej komisie je podľa iniciátorov chybné vo viacerých ohľadoch. Diskredituje nástroj Európskej občianskej iniciatívy, jediného nástroja participatívnej demokracie EÚ, tým, že odmietne iniciovať legislatívu v prípade už piatej úspešnej iniciatívy v rade. Namiesto toho, aby sa EÚ priblížila k občanom, neustále ignoruje ich návrhy – to je dnes demokratický deficit EÚ. Komisia tiež odmietla výzvu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu iniciovať legislatívne akty napriek tomu, že prevažná väčšina poslancov zo všetkých politických skupín v Parlamente túto iniciatívu podporila.”", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 Európska komisia odmietla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov Minority SafePack, ktorá vyzvala EÚ na zlepšenie ochrany národnostných a jazykových menšín a na posilnenie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Všeobecný súd Európskej únie vo februári 2017 toto rozhodnutie zrušil, pretože si Komisia nesplnila povinnosť odôvodniť odmietnutie. Následne Komisia túto iniciatívu zaregistrovala. Po tom, čo iniciatíva úspešne získala potrebný milión podpisov, bola predložená Európskej komisií a rokoval o nej Európsky parlament, ktorý ju podporil. V januári 2021 Komisia oficiálne odpovedala na iniciatívu s tým, že ciele tejto iniciatívy je možné dosiahnuť existujúcimi právnymi predpismi. Preto nepristúpila k prijatiu ďalších právnych aktov. Komisia teda neuviedla dôvody na nezaregistrovanie inicaitívy, ale po tom, čo toto rozhodnutie Všeobecný súd EÚ zrušil a iniciatíva bola úspešná, Komisia sa touto európskou iniciatívou riadne zaoberala a neprijatie právnych krokov odôvodnila. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Iniciatívu Minority SafePack v rámci Slovenska podporilo 63 272 občanov. Celkovo táto európska iniciatíva vyzbierala 1 128 422 podpisov a rokovalo sa o nej v plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v decembri 2020, ktorý ju podporil. Komisia v januári 2021 prijala oznámenie, v ktorom uviedla, že od roku 2013, kedy iniciatíva vznikla, boli prijaté mnohé opatrenia súvisiace s návrhmi iniciatívy. Komisia uviedla , že na presadenie cieľov iniciatívy je účinným prostriedkom dôkladné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a preto neprijala žiadne ďalšie právne akty.", "Európska občianska iniciatíva umožňuje občanom EÚ osloviť Komisiu s legislatívnymi návrhmi a prispieť tak priamo k tvorbe politík Únie. Na spustenie iniciatívy je potrebné vytvoriť skupinu aspoň siedmych občanov EÚ zo siedmich rôznych krajín EÚ. Následne sa iniciatíva môže predložiť Komisii na registráciu, po nej je možné začať zbierať podpisy. Na to, aby bola iniciatíva úspešná, musí iniciatíva vyzbierať najmenej milión podpisov aspoň zo siedmich krajín EÚ a v každej z nich splniť minimálny počet podpisov. Ak iniciatíva splní všetky podmienky, Komisia sa ňou musí zaoberať a prerokuje sa v Európskom parlamente. Vyjadrenie Józsefa Berényiho pre Demagog.sk z 5. 6. 2024: “V pondelok 23. januára 2023 podal občiansky výbor iniciatívy Minority SafePack odvolanie na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s konaním o zrušení, ktoré podal MSPI proti Európskej komisii. Občiansky výbor a prezídium FUEN sa jednomyseľne rozhodli odvolať sa. \"Sme presvedčení, že Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu z vlaňajšieho novembra, ktoré nie je v súlade s jeho predchádzajúcimi rozsudkami o európskych iniciatívach občanov. Rozhodnutie má podľa nášho názoru viacero procesných a vecných nedostatkov. Náš právnik Thomas Hieber ich vymenoval v dvadsaťpäť stranovom podaní. V odôvodnení tribunálu sme nedostali uspokojivú odpoveď na všetky naše otázky a argumenty a tvrdenie, že EÚ už urobila všetko pre ochranu menšiny. Jazyky a kultúry uvedené v MSPI nemôžu byť právne podporované,“ povedal poslanec Európskeho parlamentu Loránt Vincze, prezident FUEN. V podaní sa ako príklad inštitucionálnej zaujatosti uvádza skutočnosť, že zástupcovia EK sa sedemkrát stretli so zástupcami Európskej občianskej iniciatívy s názvom Koniec klietkového veku a iba raz so zástupcami MSPI, ako to vyžaduje štatút. Rozhodnutie Všeobecného súdu odkazuje aj na inštitúcie a právne nástroje Rady Európy, ktorých súčasťou nie je EÚ a ktoré neboli ratifikované niekoľkými členskými štátmi EÚ. \"Vyjadrujeme poľutovanie nad tým, že Všeobecný súd bez akejkoľvek reflexie zopakoval stanovisko Európskej komisie, aj keď je vo viacerých bodoch fakticky nepravdivé. Pôjdeme zákonnou cestou, využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, dlhujeme to viac ako päťdesiat miliónom občanom EÚ, ktorí hovoria menšinovým jazykom. Už teraz sa nám darí zvyšovať povedomie o problémoch autonómnych menšín, ale nevzdáme sa, kým nedosiahneme konkrétne opatrenia,“ zdôraznil Loránt Vincze. Rozhodnutie Európskej komisie je podľa iniciátorov chybné vo viacerých ohľadoch. Diskredituje nástroj Európskej občianskej iniciatívy, jediného nástroja participatívnej demokracie EÚ, tým, že odmietne iniciovať legislatívu v prípade už piatej úspešnej iniciatívy v rade. Namiesto toho, aby sa EÚ priblížila k občanom, neustále ignoruje ich návrhy – to je dnes demokratický deficit EÚ. Komisia tiež odmietla výzvu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu iniciovať legislatívne akty napriek tomu, že prevažná väčšina poslancov zo všetkých politických skupín v Parlamente túto iniciatívu podporila.”"], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "získala", "odpovedala", "podporilo", "rokovalo", "prijala", "uviedla", "umožňuje", "vyzbierať"], "url": ["https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2017/000004_sk", "https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2017/000004/minority-safepack-one-million-signatures-diversity-europe_sk", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_81", "https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2017/000004_sk#:~:text=Slovensko,63%C2%A0272", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_21_81#:~:text=O%C2%A0iniciat%C3%ADve%20%E2%80%9EMen%C5%A1inov%C3%BD%20bal%C3%AD%C4%8Dek%E2%80%9C%20sa%20rokovalo%20na%20plen%C3%A1rnom%20zasadnut%C3%AD%20Eur%C3%B3pskeho%20parlamentu%2014.%C2%A0decembra%202020.%20Eur%C3%B3psky%20parlament%20v%C2%A0uznesen%C3%AD%20prijatom%2017.%C2%A0decembra%202020%20vyjadril%20podporu%20tejto%20iniciat%C3%ADve.", "https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2017/000004/minority-safepack-one-million-signatures-diversity-europe_sk", "https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2017/000004/minority-safepack-one-million-signatures-diversity-europe_sk#:~:text=Inkl%C3%BAzia%20a%C2%A0re%C5%A1pektovanie,presadenie%20cie%C4%BEov%20iniciat%C3%ADvy.", "https://citizens-initiative.europa.eu/_sk", "https://commission.europa.eu/get-involved/engage-eu-policymaking/european-citizens-initiative_sk#:~:text=Iniciat%C3%ADva%20mus%C3%AD%20sp%C4%BA%C5%88a%C5%A5,z%20t%C3%BDchto%20kraj%C3%ADn)."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:14.483422+00:00"}
{"id": "vr35168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35168", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Áno, ja o tejto nahrávke viem už asi mesiac. Pán predseda Smeru mi pred tromi, štyrmi týždňami telefonoval, chcel sa so mnou stretnúť, poposielal mi po rôznych ľuďoch rôzne odkazy, no ale platí to, čo som povedal v januári, keď prvýkrát vyrobil blud podobný tomuto bludu, že ja sa nenechám ani zastrašiť ani kúpiť z dôvodov, o ktoré som hovoril na našom kongrese, takže trošku úsmevnejšie by som mohol povedať, že to, čo dnes pán Fico predviedol bola reakcia urazenej ohrdnutej nevesty.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či a kedy Fico volal Dzurindovi overiť nevieme. Hovorca strany SMER Erik Tomáš k tomu povedal : \"Nech si pán Dzurinda nevymýšľa a radšej vysvetlí obsah nahrávky.“", "analysis_paragraphs": ["Či a kedy Fico volal Dzurindovi overiť nevieme. Hovorca strany SMER Erik Tomáš k tomu povedal : \"Nech si pán Dzurinda nevymýšľa a radšej vysvetlí obsah nahrávky.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["k tomu povedal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-predlozime-dokaz-o-dzurindovej-skorumpovanosti-pfl-/sk_domace.asp?c=A101106_183309_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:58.586498+00:00"}
{"id": "vr33350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33350", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja som si zobral jeden graf, to znamená za éry Smeru ešte nezamestnanosť kúsok skĺzla po tom, čo sa urobili reformy v rokoch 2002 - 2006, potom rapídny nárast. Znova stabilizácia za šéfstva SDKÚ DS, znova rapídny nárast.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "P. Frešo síce správne poukazuje na vývoj nezamestnanosti počas 2. Dzurindovej a oboch Ficových vlád, no v prípade vlády I. Radičovej, predseda SDKÚ-DS nekorektne interpretuje vývoj nezamestnanosti. V skutočnosti počas vlády I. Radičovej došlo k nárastu nezamestnanosti o 1 p. b., čo nemožno považovať za stabilizáciu resp. stagnáciu vývoja nezamestnanosti. Konkrétny graf, ktorý mal v štúdiu P. Frešo je zverejnený v profile strany SDKÚ-DS na facebooku . Tento graf vyjadruje evidovanú nezamestnanosť na Slovensku a je zhodný s evidovanou nezamestnanosťou, ktorú uvádzame nižšie. P. Frešo správne poukazuje na klesanie nezamestnanosti za 2. vlády M. Dzurindu (2002 - 2006) a následnom znížení začiatkom vlády R. Fica (2006-2010) . Na základe posledných údajov (január 2013) je taktiež pravdou, že za 2. vlády R. Fico nastal prudký nárast nezamestnanosti. Počas vlády I. Radičovej nezamestnanosť narástla približne o 1 p.b.. SDKÚ-DS uvádza graf, ktorý sa síce zakladá na korektných údajoch evidovanej nezamestnanosti (viď graf nižšie), no interpretácia P. Freša o stabilizácií vývoja nezamestnanosti počas vlády I. Radičovej, je zavádzajúca, pretože nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla. V období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b.. Nárast nezamestnanosti o viac ako 1 p.b., len ťažko možno považovať za stabilizáciu resp. stagnáciu. Podobne zavádzajúco interpretoval vývoj evidovanej nezamestnanosti Ľ. Kaník 10. februára 2013 v relácií Na telo . Graf vývoj evidovanej nezamestnanosti ( interaktívny graf ): Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Frešo síce správne poukazuje na vývoj nezamestnanosti počas 2. Dzurindovej a oboch Ficových vlád, no v prípade vlády I. Radičovej, predseda SDKÚ-DS nekorektne interpretuje vývoj nezamestnanosti. V skutočnosti počas vlády I. Radičovej došlo k nárastu nezamestnanosti o 1 p. b., čo nemožno považovať za stabilizáciu resp. stagnáciu vývoja nezamestnanosti. Konkrétny graf, ktorý mal v štúdiu P. Frešo je zverejnený v profile strany SDKÚ-DS na facebooku . Tento graf vyjadruje evidovanú nezamestnanosť na Slovensku a je zhodný s evidovanou nezamestnanosťou, ktorú uvádzame nižšie. P. Frešo správne poukazuje na klesanie nezamestnanosti za 2. vlády M. Dzurindu (2002 - 2006) a následnom znížení začiatkom vlády R. Fica (2006-2010) . Na základe posledných údajov (január 2013) je taktiež pravdou, že za 2. vlády R. Fico nastal prudký nárast nezamestnanosti. Počas vlády I. Radičovej nezamestnanosť narástla približne o 1 p.b.. SDKÚ-DS uvádza graf, ktorý sa síce zakladá na korektných údajoch evidovanej nezamestnanosti (viď graf nižšie), no interpretácia P. Freša o stabilizácií vývoja nezamestnanosti počas vlády I. Radičovej, je zavádzajúca, pretože nezamestnanosť za vlády I. Radičovej taktiež rástla. V období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b.. Nárast nezamestnanosti o viac ako 1 p.b., len ťažko možno považovať za stabilizáciu resp. stagnáciu. Podobne zavádzajúco interpretoval vývoj evidovanej nezamestnanosti Ľ. Kaník 10. februára 2013 v relácií Na telo . Graf vývoj evidovanej nezamestnanosti ( interaktívny graf ): Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["facebooku", "(2002 - 2006)", "(2006-2010)", "I. Radičovej", "Na telo", "interaktívny graf"], "url": ["http://www.facebook.com/photo.php?fbid=10151480199254171&set=a.132281544170.106244.43361159170&type=1&theater", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://ekonomika.sme.sk/c/6709029/pracu-beru-aj-ficove-dane-nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:26.128370+00:00"}
{"id": "vr35373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35373", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Médiá už niečo naznačili a ja keďže poznám túto národnú agentúru ako je zložená, tam je len tretinkový model zástupca štátu a dve tretiny majú živnostníci a podnikatelia a zástupca podnikateľov.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania je záujmové združenie právnických osôb, ktorého členmi sú tri organizácie: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz . Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz majú mať podľa stanov vždy spolu zastúpenie v pomere 1/3 v celkovom súčte všetkých nominácií k všetkým postom obsadzovaných združením. Za takéto posty sú považované účasti v pozíciách štatutárnych zástupcov a posty v dozorných radách. Agentúra má 4 orgány: Zbor zástupcov členov združenia, Správna rada, Dozorná rada a generálny riaditeľ. Zbor zástupcov členov združenia je najvyšším orgánom, zodpovedným za riadenie činnosti agentúry v strategických otázkach a má troch členov, po jednom z každej organizácie (Ministerstvo hospodárstva, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz). Výkonným orgánom je Správna rada , ktorá má 5 členov. Traja z nich sú zamestnanci Ministerstva hospodárstva SR a po jednom zástupcovi ma Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Dozorná rada je kontrolný orgán, ktorý dohliada na hospodárenie združenia. Má troch členov. Po jednom z každej organizácie. Generálny riaditeľ riadi činnosť agentúry, ktorý koná v jej mene. Generálneho riaditeľa menuje Správna rada menovacím dekrétom, ktorý vyhotovuje a podpisuje predseda Správnej rady. V princípe teda platí tretinkový princíp, v tom má Čaplovič pravdu, neplatí ale v tom (z hľadiska právomocí) najdôležitejšom orgáne- v správnej rade.", "analysis_paragraphs": ["Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania je záujmové združenie právnických osôb, ktorého členmi sú tri organizácie: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz . Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz majú mať podľa stanov vždy spolu zastúpenie v pomere 1/3 v celkovom súčte všetkých nominácií k všetkým postom obsadzovaných združením. Za takéto posty sú považované účasti v pozíciách štatutárnych zástupcov a posty v dozorných radách. Agentúra má 4 orgány: Zbor zástupcov členov združenia, Správna rada, Dozorná rada a generálny riaditeľ. Zbor zástupcov členov združenia je najvyšším orgánom, zodpovedným za riadenie činnosti agentúry v strategických otázkach a má troch členov, po jednom z každej organizácie (Ministerstvo hospodárstva, Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz). Výkonným orgánom je Správna rada , ktorá má 5 členov. Traja z nich sú zamestnanci Ministerstva hospodárstva SR a po jednom zástupcovi ma Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz. Dozorná rada je kontrolný orgán, ktorý dohliada na hospodárenie združenia. Má troch členov. Po jednom z každej organizácie. Generálny riaditeľ riadi činnosť agentúry, ktorý koná v jej mene. Generálneho riaditeľa menuje Správna rada menovacím dekrétom, ktorý vyhotovuje a podpisuje predseda Správnej rady. V princípe teda platí tretinkový princíp, v tom má Čaplovič pravdu, neplatí ale v tom (z hľadiska právomocí) najdôležitejšom orgáne- v správnej rade."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["agentúra", "Ministerstvo", "Združenie", "zväz", "zastúpenie v pomere 1/3", "Zbor", "rada", "rada", "riaditeľ"], "url": ["http://www.nadsme.sk/sk/content/kto-je-narmsp", "http://www.economy.gov.sk/", "http://www.zps.sk/", "http://www.szz.sk/", "http://www.nadsme.sk/sk/content/stanovy", "http://www.nadsme.sk/content/zbor-zastupcov-clenov-zdruzenia", "http://www.nadsme.sk/content/spravna-rada", "http://www.nadsme.sk/content/dozorna-rada", "http://www.nadsme.sk/sk/content/kto-je-narmsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:04.684794+00:00"}
{"id": "vr37764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37764", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ja osobne si myslím, že za tým je jednoznačná ropa a dokonca niektorí zahraniční pozorovatelia tvrdia, že nielen ropa, ale aj voda...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či je Slotov názor o rope ako jednoznačnej príčine situácie v Líbyii správny alebo nesprávny, možno diskutovať.", "analysis_paragraphs": ["Či je Slotov názor o rope ako jednoznačnej príčine situácie v Líbyii správny alebo nesprávny, možno diskutovať."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["názor", "o sebe tvrdí", "Peter Neill (šéf World Ocean Observatory) v Huffington Poste"], "url": ["http://presscore.ca/2011/?p=1967", "http://presscore.ca/2011/?page_id=2", "http://www.huffingtonpost.com/peter-neill/libya-oil-and-water-mix_b_841150.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:48.260357+00:00"}
{"id": "vr38990", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38990", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja ti pripomeniem jednu zásadnú vec. Keď vznikol problém v Budapešti prijatia Orbánovho zákona o udeľovaní občianstva, vtedy tiež nebola tá situácia v parlamente jednoduchá, vtedy si bol predsedom vlády a vyhlásil si na adresu vtedy opozície, ktorá váhala s tým či podporiť alebo nepodporiť zákon o štátnom občianstve na Slovensku, že ak by Smer po budúcich parlamentných voľbách, to bolo 12.6. v parlamente, bol po nich v opozícii v otázkach národno-štátnych záujmov, nikdy nebudeš politikárčiť.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Hrušovský zrejme poukazuje na výrok R.Fica ako bývalého premiéra v čase, keď sa prerokovávala a schvaľovala novela zákona o štátnom občianstve. 26.mája 2010, kedy sa o nej v NR SR rokovalo, R.Fico v rozprave na adresu SDKÚ, ktorá odmietala prijatie novely v navrhovanej podobe, presnejšie uviedol:", "analysis_paragraphs": ["P. Hrušovský zrejme poukazuje na výrok R.Fica ako bývalého premiéra v čase, keď sa prerokovávala a schvaľovala novela zákona o štátnom občianstve. 26.mája 2010, kedy sa o nej v NR SR rokovalo, R.Fico v rozprave na adresu SDKÚ, ktorá odmietala prijatie novely v navrhovanej podobe, presnejšie uviedol:"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1208757"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:50.993385+00:00"}
{"id": "vr17071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17071", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď bol rok 2006, tak sa ukradlo na Slovensku viac ako 5,5 tisíc áut. Dneska je to menej ako 1 600.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V štatistike kriminality vedenej Ministerstvom vnútra SR je uvedené, že za rok 2006 bolo ukradnutých 5 225 áut ( .xml ). Štatistika za rok 2017 zatiaľ obsahuje počet áut ukradnutých do 30. septembra (1 144 áut) ( .xml ). Na overenie sme preto použili štatistiku z roku 2016, kedy sa odcudzilo 1 671 áut ( .xml ). Kaliňákové počty ukradnutých áut teda nezodpovedajú štatistikám kriminality. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V štatistike kriminality vedenej Ministerstvom vnútra SR je uvedené, že za rok 2006 bolo ukradnutých 5 225 áut ( .xml ). Štatistika za rok 2017 zatiaľ obsahuje počet áut ukradnutých do 30. septembra (1 144 áut) ( .xml ). Na overenie sme preto použili štatistiku z roku 2016, kedy sa odcudzilo 1 671 áut ( .xml ). Kaliňákové počty ukradnutých áut teda nezodpovedajú štatistikám kriminality. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": [".xml", ".xml", ".xml"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky/rok_2006/1_statistika_podla_druhu_kriminality_31.12.2006.xml", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2017/09_september/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2017.xml", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2016/12_december/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.12.2016.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:27.938628+00:00"}
{"id": "vr31452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31452", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme prijali národný program reforiem, sme hodnotení cez európsky semester, pretože z 27 krajín 23 je v problémoch.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Plán podpory rastu a riešenia krízy \"obsahuje odporúčania, ktoré by po schválení Európskou radou mali členské štáty zohľadniť vo svojich politikách a štátnych rozpočtoch\" , zverejnila Komisia 12. januára 2012. Dokumentom komisie sa tak začína prvý \"Európsky semester\", ktorý mení spôsob, akým vlády vytvárajú svoje hospodárske a fiškálne politiky. Podľa dokumentu je aktuálnou úlohou štátov zamerať sa na konsolidáciu verejných financií a odstrániť fiškálne a makroekonomické nerovnováhy medzi jednotlivými krajinami. Príklad ako funguje Európsky semester je možné prezrieť si TU (.pdf). Semester sa začína v januári ročným prieskumom rastu, pokračuje debatami a summitmi vrcholných predstaviteľov, koncom apríla sú prijaté národné programy reforiem a programy stability, ktorým je následne poskytnuté poradenstvo a odporúčania. Je teda pravdou, že aj slovenský národný program reforiem je, resp. bude hodnotený práve cez novozavedený systém európskeho semestra. Čo sa týka časti výroku o počte krajín v problémoch , je pravdou, že sa 23 členských štátov EÚ snažilo na summite Európskej rady ešte v decembri 2011 dohodnúť na novej dohode ohľadne prísnejších rozpočtových pravidiel. Išlo o prijatie novej európskej zmluvy, ktorá by menila Lisabonskú zmluvu a postupne zavádzala zákaz rozpočtových deficitov a povinnosť štátov znižovať svoje dlhy. Herman van Rompuy dodal, že sa európski lídri dohodli na poskytnutí približne 200 miliárd eur Medzinárodnému menového fondu (MMF), ktorý na záchranu zadlžených štátov eurozóny vytvorí paralelný fond k Európskemu stabilizačného mechanizmu (ESM) - tzv. trvalému eurovalu . Či však ide o rozhodnutie 23 štátov z dôvodu problémov, ako to tvrdí Radičová, overiteľné nie je. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Plán podpory rastu a riešenia krízy \"obsahuje odporúčania, ktoré by po schválení Európskou radou mali členské štáty zohľadniť vo svojich politikách a štátnych rozpočtoch\" , zverejnila Komisia 12. januára 2012. Dokumentom komisie sa tak začína prvý \"Európsky semester\", ktorý mení spôsob, akým vlády vytvárajú svoje hospodárske a fiškálne politiky. Podľa dokumentu je aktuálnou úlohou štátov zamerať sa na konsolidáciu verejných financií a odstrániť fiškálne a makroekonomické nerovnováhy medzi jednotlivými krajinami. Príklad ako funguje Európsky semester je možné prezrieť si TU (.pdf). Semester sa začína v januári ročným prieskumom rastu, pokračuje debatami a summitmi vrcholných predstaviteľov, koncom apríla sú prijaté národné programy reforiem a programy stability, ktorým je následne poskytnuté poradenstvo a odporúčania. Je teda pravdou, že aj slovenský národný program reforiem je, resp. bude hodnotený práve cez novozavedený systém európskeho semestra. Čo sa týka časti výroku o počte krajín v problémoch , je pravdou, že sa 23 členských štátov EÚ snažilo na summite Európskej rady ešte v decembri 2011 dohodnúť na novej dohode ohľadne prísnejších rozpočtových pravidiel. Išlo o prijatie novej európskej zmluvy, ktorá by menila Lisabonskú zmluvu a postupne zavádzala zákaz rozpočtových deficitov a povinnosť štátov znižovať svoje dlhy. Herman van Rompuy dodal, že sa európski lídri dohodli na poskytnutí približne 200 miliárd eur Medzinárodnému menového fondu (MMF), ktorý na záchranu zadlžených štátov eurozóny vytvorí paralelný fond k Európskemu stabilizačného mechanizmu (ESM) - tzv. trvalému eurovalu . Či však ide o rozhodnutie 23 štátov z dôvodu problémov, ako to tvrdí Radičová, overiteľné nie je. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Plán", "Dokumentom", "TU", "národné programy reforiem", "problémoch", "zákaz"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5718141/europska-komisia-predlozila-plan-zacal-prvy-europsky-semester.html", "http://www.euroinfo.gov.sk/ek-predlozila-plan-podpory-rastu-a-riesenia-krizy/?day=2012-01-24&art_datum_od=2012-01-24&art_datum_do=2012-01-24", "http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/euro/documents/com_367_european_semester_en.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/nrp_slovakia_sk.pdf", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/clenske-krajiny-budu-koordinovat-predaj-dlhopisov-018280", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/115350/Novu-europsku-zmluvu-zrejme-uzavrie-clenskych-statov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:15.771705+00:00"}
{"id": "vr30038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30038", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(Vláda, pozn.) Rozhodne o zrušení Fondu národného majetku...", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Síce do dnešného dňa nedošlo k zrušeniu Fondu národného majetku ale bola prijatá novela zákona, ktorá o zrušení pojednáva. Dňa 26. augusta 2015 schválila vláda návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bol predložený NR SR. 12. novembra bol zákon schválený s platnosťou vybraných ustanovení od 15. decembra a zákona ako celku od 1. januára 2016. Sľub hodnotíme ako splnený. Predkladacia správa týkajúca sa návrhu zákona o zrušení FNM hovorí, že: \"( návrh zákona, pozn.) vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky (...) návrh prerokoval a odsúhlasil výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky 3. júna 2015 uznesením č. 1/23/2015 \". V tejto správe sa taktiež uvádza navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti 1. január 2016.", "analysis_paragraphs": ["Síce do dnešného dňa nedošlo k zrušeniu Fondu národného majetku ale bola prijatá novela zákona, ktorá o zrušení pojednáva. Dňa 26. augusta 2015 schválila vláda návrh zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a bol predložený NR SR. 12. novembra bol zákon schválený s platnosťou vybraných ustanovení od 15. decembra a zákona ako celku od 1. januára 2016. Sľub hodnotíme ako splnený. Predkladacia správa týkajúca sa návrhu zákona o zrušení FNM hovorí, že: \"( návrh zákona, pozn.) vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 15. mája 2012, podľa ktorého vláda Slovenskej republiky rozhodne o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky (...) návrh prerokoval a odsúhlasil výkonný výbor Fondu národného majetku Slovenskej republiky 3. júna 2015 uznesením č. 1/23/2015 \". V tejto správe sa taktiež uvádza navrhovaný dátum nadobudnutia účinnosti 1. január 2016."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválený", "Predkladacia správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-15161?prefixFile=u_", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5651", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-191084?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:07.304476+00:00"}
{"id": "vr16036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16036", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "také niečo nikto z našich poslancov nepovedal. (Hitler nezačal vojnu a bol mierotvorca pozn.)", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanci za stranu Kotleba - ĽSNS sa dostali do povedomia obyvateľstva mnohými kontroverznými výrokmi. Verejne, však nie sú známe nijaké výroky, v ktorých by sa poslanci ĽSNS, že \"Hitler nezačal vojnu\" alebo \"Hitler bol mierotvorca\". Presne týmito výrokmi sa, ale prezentoval kandidát na poslanca za ĽSNS Marián Magát. Podobný typ výrokov môžeme pozorovať u poslanca Milana Mazureka, ktorý na sociálnej sieti napísal niekoľko oslavných statusov o Tretej riši, avšak nenapísal, že Hitler nezačal vojnu alebo, že bol mierotvorca. Keďže, však všetky výroky poslancov ĽSNS nie sú dohladateľné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Milan Mazurek je poslancom NR SR, za ĽSNS, od marca roku 2016. Predtým než sa Mazurek stal poslancom, sa na sociálnych sieťach často objavovali jeho rasistiké a často kontroverzné príspevky. Ján Benčík na svojom blogu uverejnil niekoľko z nich. Okrem toho, že Mazurek vystupuje vo videu ( 13:16 ), kde slovne, agresívne útočil na islamskú rodinu, na adresu Rómov sa vyjadril: \"Potom by som ich dobil ako psov, zmlátil ich všetkých domodra, vykúpal ich v slznom plyne a následne vyhostil do tej špinavej púšte, odkiaľ tieto zvieratá vyliezli.\" Čo sa týka výroku o Hitlerovi, neoznačil ho priamo za mierotvorcu, ani netvrdil, že nezačal vojnu. Vo svojom facebook statuse však tvrdí, že \"história je úplne prekrútená\" a \"o Hitlerovi sa učia samé klamstvá\". Milan Uhrík je taktiež poslancom za stranu ĽSNS. Na poslanca Uhríka (ĽSNS) podal Dostál (SaS) trestné oznámenie za vyjadrenia, ktoré zazneli v relácii RTVS O 5 minút 12. \"Trestné oznámenie sme podali pre podozrenie, že mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestných činov založenia, podporovania a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd... \" V relácii bol Uhrík vyzvaný, aby sa vyjadril k fašistickým výrokom svojich straníckych kolegov. \" Nech ma máte za rasistu všetci, ale ja si myslím, že áno, mali by sme my chrániť aj budúcnosť aj bielych detí a nielen tých iných,“ Aj keď tieto vyjadrenia bude ešte skúmať úrad špeciálnej prokuratúry, Uhrík sa priamo nevyjadroval o Hitlerovi ako mierotvorcovi, ani sa nevyjadroval k tomu, či začal alebo nezačal vojnu. Poslanec Stanislav Mizík zas napadol zoznam ocenených osobností, ľudí, ktorí dostali štátne ocenenia od prezidenta Kisku. Konkrétne išlo napríklad o \"historika Ivana Kamenca, známeho režiséra Juraja Herza či Evu Mosnákovú, ktorá sama zažila prenasledovanie Židov ľudákmi a nacistami v časoch nedemokratického režimu Slovenského štátu.\" Predseda parlamentu Danko sa bezprostredne po incidente vyjadril, že na Mizíka podá návrh na disciplinárne konanie. Zároveň Mizíkovi bola udelená pokuta tisíc eur a výzva na ospravedlnenie sa a to od parlamentného mandátového a imunitného výboru. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanci za stranu Kotleba - ĽSNS sa dostali do povedomia obyvateľstva mnohými kontroverznými výrokmi. Verejne, však nie sú známe nijaké výroky, v ktorých by sa poslanci ĽSNS, že \"Hitler nezačal vojnu\" alebo \"Hitler bol mierotvorca\". Presne týmito výrokmi sa, ale prezentoval kandidát na poslanca za ĽSNS Marián Magát. Podobný typ výrokov môžeme pozorovať u poslanca Milana Mazureka, ktorý na sociálnej sieti napísal niekoľko oslavných statusov o Tretej riši, avšak nenapísal, že Hitler nezačal vojnu alebo, že bol mierotvorca. Keďže, však všetky výroky poslancov ĽSNS nie sú dohladateľné, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Milan Mazurek je poslancom NR SR, za ĽSNS, od marca roku 2016. Predtým než sa Mazurek stal poslancom, sa na sociálnych sieťach často objavovali jeho rasistiké a často kontroverzné príspevky. Ján Benčík na svojom blogu uverejnil niekoľko z nich. Okrem toho, že Mazurek vystupuje vo videu ( 13:16 ), kde slovne, agresívne útočil na islamskú rodinu, na adresu Rómov sa vyjadril: \"Potom by som ich dobil ako psov, zmlátil ich všetkých domodra, vykúpal ich v slznom plyne a následne vyhostil do tej špinavej púšte, odkiaľ tieto zvieratá vyliezli.\" Čo sa týka výroku o Hitlerovi, neoznačil ho priamo za mierotvorcu, ani netvrdil, že nezačal vojnu. Vo svojom facebook statuse však tvrdí, že \"história je úplne prekrútená\" a \"o Hitlerovi sa učia samé klamstvá\". Milan Uhrík je taktiež poslancom za stranu ĽSNS. Na poslanca Uhríka (ĽSNS) podal Dostál (SaS) trestné oznámenie za vyjadrenia, ktoré zazneli v relácii RTVS O 5 minút 12. \"Trestné oznámenie sme podali pre podozrenie, že mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestných činov založenia, podporovania a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd... \" V relácii bol Uhrík vyzvaný, aby sa vyjadril k fašistickým výrokom svojich straníckych kolegov. \" Nech ma máte za rasistu všetci, ale ja si myslím, že áno, mali by sme my chrániť aj budúcnosť aj bielych detí a nielen tých iných,“ Aj keď tieto vyjadrenia bude ešte skúmať úrad špeciálnej prokuratúry, Uhrík sa priamo nevyjadroval o Hitlerovi ako mierotvorcovi, ani sa nevyjadroval k tomu, či začal alebo nezačal vojnu. Poslanec Stanislav Mizík zas napadol zoznam ocenených osobností, ľudí, ktorí dostali štátne ocenenia od prezidenta Kisku. Konkrétne išlo napríklad o \"historika Ivana Kamenca, známeho režiséra Juraja Herza či Evu Mosnákovú, ktorá sama zažila prenasledovanie Židov ľudákmi a nacistami v časoch nedemokratického režimu Slovenského štátu.\" Predseda parlamentu Danko sa bezprostredne po incidente vyjadril, že na Mizíka podá návrh na disciplinárne konanie. Zároveň Mizíkovi bola udelená pokuta tisíc eur a výzva na ospravedlnenie sa a to od parlamentného mandátového a imunitného výboru. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["prezentoval", "napísal", "blogu", "13:16", "statuse", "relácii", "napadol"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjB3Z-h2YDTAhUKPRoKHdsxBQIQFggaMAA&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fblog%2Fevolucia-alebo-ako-magat-guraz-stratil%2F&usg=AFQjCNHwKXEUnl9mepz3sZnnYcbnNxyJSg", "https://dennikn.sk/blog/mazurek-kotlebov-danajsky-dar-vyboru-ludske-prava/", "https://dennikn.sk/blog/mazurek-kotlebov-danajsky-dar-vyboru-ludske-prava/", "https://www.youtube.com/watch?v=8eAQp6D0onk", "https://a-static.projektn.sk/2016/03/M-H-p.jpg", "https://www.webnoviny.sk/poslanec-za-sas-podal-trestne-oznamenie-na-uhrika-z-kotlebovej-lsns/", "https://dennikn.sk/133305/kotlebov-poslanec-mizik-kadruje-vyznamenanych-podla-povodu-prokuratura-to-preveri/https://dennikn.sk/133305/kotlebov-poslanec-mizik-kadruje-vyznamenanych-podla-povodu-prokuratura-to-preveri/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:42.601096+00:00"}
{"id": "vr30304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30304", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V rokoch 7 až 10. Výsledky zadĺženia zvýšenia dlhu je o 10,2 miliardy eur. Oni za roky 2011 a 12, ak prirátame aj ten deficit, ktorú plánujú, to bude 7 a pol miliardy eur. 10 za štyri roky a 7 a pol miliardy za dva roky", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o identický výrok, ktorý Peter Kažimír použil v relácii O 5 minút 12. Témou nárastu štátneho dlhu sme sa už niekoľko krát zaoberali. Úroveň štátneho dlhu SR skutočne stúpol v rokoch Ficovej vlády o 10,2 miliardy eur, podobne ako plán Radičovej vlády na roky 2011 a 2012 počítal s nárastom dlhu o 7,5 miliardy eur.\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%\n\nZdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o identický výrok, ktorý Peter Kažimír použil v relácii O 5 minút 12. Témou nárastu štátneho dlhu sme sa už niekoľko krát zaoberali. Úroveň štátneho dlhu SR skutočne stúpol v rokoch Ficovej vlády o 10,2 miliardy eur, podobne ako plán Radičovej vlády na roky 2011 a 2012 počítal s nárastom dlhu o 7,5 miliardy eur.", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%", "Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["skutočne"], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:32.533814+00:00"}
{"id": "vr30695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30695", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak si teda urobme tu inventúru. V programovom vyhlásení vlády v rokoch 2006 - 2010 sme prisľúbili, že odovzdáme 90 km diaľníc a rýchlostných komunikácií. Odovzdali sme 145 km rýchlostných komunikácií a diaľnic.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok patrí v podaní R. Fica k jedným z najobľúbenejších v prípade témy diaľnic. R. Fico v minulosti hovoril už o 150 km aj o 147 km odovzdaných diaľníc. My sme podľa NDS napočítali vždy len 78km resp. 83 (po započítaní prelomových dátumov) (bez rozšírenia D1 v úseku BA-TT čo robí spolu 116 km) diaľnic a 40 km rýchlostných ciest. V minulosti číslo 90km R. Fico používal v súvislosti s rozostavanými úsekmi. Tento krát sa zrejme pomýlil a použil ho ako číslo z programového vyhlásenia. To však tiež nie je správne. V programovom vyhlásení vlády na roky 2006-2010 sa o.i. v kapitole 2.3 v časti Doprava (s.14) píše: \"Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok patrí v podaní R. Fica k jedným z najobľúbenejších v prípade témy diaľnic. R. Fico v minulosti hovoril už o 150 km aj o 147 km odovzdaných diaľníc. My sme podľa NDS napočítali vždy len 78km resp. 83 (po započítaní prelomových dátumov) (bez rozšírenia D1 v úseku BA-TT čo robí spolu 116 km) diaľnic a 40 km rýchlostných ciest. V minulosti číslo 90km R. Fico používal v súvislosti s rozostavanými úsekmi. Tento krát sa zrejme pomýlil a použil ho ako číslo z programového vyhlásenia. To však tiež nie je správne. V programovom vyhlásení vlády na roky 2006-2010 sa o.i. v kapitole 2.3 v časti Doprava (s.14) píše: \"Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.\""], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Tento výrok", "NDS", "programovom vyhlásení vlády na roky 2006-2010"], "url": ["http://www.demagog.sk/statistiky/?=1&strana=2&tema=6&oblast=11", "http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s", "https://demagog.sk/vyrok/www.zbierka.sk/Dokumenty/Download/33/Default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:50.141134+00:00"}
{"id": "vr28354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28354", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...vyjadrenie, že dodnes si môžete odpisovať 100 a od budúceho roku vďaka mne alebo nám už len 80, to je lož. To proste nie je pravda. Dnes si môžete odpísať 100%, aj po prvom januári, ak sa schváli tento zákon, si tiež budete môcť odpisovať 100%.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že aj v prípade ak by prešla novela o dani z príjmov v nezmenenej podobe stále by platilo, že podnikateľ si môže odpísať 100 % z nákladov v prípade ak by majetok bol výlučne využívaný na podnikanie. V opačnom prípade by bol odpis len 80 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôvodová správa k novele zákona o dani z príjmov, ktorá je v legislatívnom procese (po prvom čítaní) uvádza: \"V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dopĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. P odľa tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňovať len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom .\" Z uvedeného vyplýva, že naďalej platí, že podnikateľ si môže odpísať 100 % z nákladov, no lev v prípade ak ide o majetok výlučne použitý na podnikanie. V opačnom prípade by sa uplatňoval odpis 80 % z výdavkov. V paragrafovom znení novely ide o pridanie písmena t v § 19, ktoré znie: \"výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku uvedeného v prílohe č. 6, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), najviac do výšky 80 %, okrem 1. daňovníka, ktorý preukáže, že takýto majetok využíva výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a ktorý si uplatní výdavky v plnej preukázanej výške, 2. zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) voči svojmu zamestnancovi.\" Plánovaná účinnosť novely je 1. január 2015 Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že aj v prípade ak by prešla novela o dani z príjmov v nezmenenej podobe stále by platilo, že podnikateľ si môže odpísať 100 % z nákladov v prípade ak by majetok bol výlučne využívaný na podnikanie. V opačnom prípade by bol odpis len 80 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dôvodová správa k novele zákona o dani z príjmov, ktorá je v legislatívnom procese (po prvom čítaní) uvádza: \"V nadväznosti na úpravu vykonanú v § 2 písm. i) zákona sa dopĺňa § 19 ods. 2 o nové písm. t) zákona, v ktorom sa obmedzuje výška výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie a technické zhodnotenie majetku s charakterom osobnej potreby. P odľa tohto znenia si daňovník bude môcť uplatniť daňové výdavky súvisiace s predmetným majetkom vo výške 100 % len, ak tento bude využívaný výlučne na podnikanie. V opačnom prípade bude uplatňovať len 80 % z preukázateľných výdavkov súvisiacich s určeným majetkom avšak len za predpokladu, že majetok nevyužíva na podnikanie v oveľa menšej miere. Rozsah 80 % až 100 % sa neakceptuje. Napr., ak v hoteli majú počet zakúpených televízorov zodpovedajúci počtu izieb a ostatných spoločenských priestorov, je možné uznať plnú výšku výdavkov súvisiacich s týmto majetkom .\" Z uvedeného vyplýva, že naďalej platí, že podnikateľ si môže odpísať 100 % z nákladov, no lev v prípade ak ide o majetok výlučne použitý na podnikanie. V opačnom prípade by sa uplatňoval odpis 80 % z výdavkov. V paragrafovom znení novely ide o pridanie písmena t v § 19, ktoré znie: \"výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku uvedeného v prílohe č. 6, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i), najviac do výšky 80 %, okrem 1. daňovníka, ktorý preukáže, že takýto majetok využíva výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, a ktorý si uplatní výdavky v plnej preukázanej výške, 2. zamestnávateľa, ktorý uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) voči svojmu zamestnancovi.\" Plánovaná účinnosť novely je 1. január 2015 Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["správa", "novely"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1123", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:09.156742+00:00"}
{"id": "vr28798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28798", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ináč Zväz autobusových dopravcov hovorí o 8 % (výpadok cestujúcich v dôsledku vlakovej dopravy zadarmo pre študentov a dôchodcov, pozn.)", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že Zväz autobusovej dopravy hovorí o strate 8 % cestujúcich, ktorí využijú skôr možnosť cestovania vlakom zadarmo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že Zväz autobusovej dopravy hovorí o strate 8 % cestujúcich, ktorí využijú skôr možnosť cestovania vlakom zadarmo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-26", "analysis_sources": {"text": ["hovorí"], "url": ["http://tv.teraz.sk/spravodajstvo/autobusy-su-nenahraditelnemp4546f562e9473994357649742/2039/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:29.133694+00:00"}
{"id": "vr27911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27911", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď sa pozriem na tému európskeho superštátu, tak ho majú v programe jedine európski liberáli, určite nie socialisti a demokrati, ktorí sú proti byrokratickému superštátu.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Manifest Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) pre voľby do EP 2014 neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o federalizácii Európy, či tvorbe superštátu. Avšak vyjadrenie jej predsedu Guya Verhofstadta v oficiálnom dokumente strany opisujúcom jej priority toto naznačuje:", "analysis_paragraphs": ["Manifest Alliance of Liberals and Democrats for Europe (ALDE) pre voľby do EP 2014 neobsahuje žiadne konkrétne zmienky o federalizácii Európy, či tvorbe superštátu. Avšak vyjadrenie jej predsedu Guya Verhofstadta v oficiálnom dokumente strany opisujúcom jej priority toto naznačuje:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Manifest", "vyjadrenie", "projekt", "hovorí", "Manifesto", "Zelení"], "url": ["http://www.aldeparty.eu/sites/eldr/files/news/10204/2014_alde_party_manifesto.pdf", "http://www.alde.eu/fileadmin/docs/home/documents/about_alde/About-ALDE-SK.pdf", "https://www.spinelligroup.eu/sign-manifesto", "http://www.epp.eu/sites/default/files/content/EN%20with%20cover.pdf", "http://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/partyofeuropeansocialists/pages/1/attachments/original/1397230958/110001306_PES_Manifesto_UK.pdf?1397230958", "http://www.greens2014.eu/en/who-we-are-what-we-want.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:34.752012+00:00"}
{"id": "46980", "numeric_id": 46980, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46980", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Izrael mal exkluzívnu zmluvu s Pfizerom, v rámci ktorej si Pfizer testoval nie samotnú vakcínu, ta bola otestovaná, preverená, certifikovaná. Testoval si distribúciu vakcíny v danej krajine. Pfizer je jedna z tých vakcín, ktoré musia byť veľmi prudko prísne chladené, takže bola otázka, ako sa vlastne bude distribuovať a urobili si v podstate dohodu s Izraelom, že idú si tam testovať, ako rýchle to bude, ako efektívne sa dá tá vakcína za týchto podmienok distribuovať.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa znenia zmluvy nebola jej obsahom dohoda Izraela a Pfizeru o testovaní distribúcie vakcín, ale dohoda o spolupráci pri poskytovaní a vyhodnocovaní štatistických dát skúmajúcich vytvorenie kolektívnej imunity po očkovaní. Tvrdenie Tomáša Valáška preto hodnotíme ako nepravdivé. Schválenie a podmienky skladovania vakcíny Pfizer/BionTech Bezpečnosť a 95 percentnú účinnosť vakcíny Pfizer/BioNTech preukázali štúdie v novembri 2020. Prvou krajinou, ktorá vakcínu schválila , bola Veľká Británia, a to 3. decembra. Koncom roka jej bezpečnosť potvrdila Svetová zdravotnícka organizácia. Izrael podpísal oficiálnu dohodu s Pfizerom 14. novembra, s vakcinačnou kampaňou začal 20. decembra. V čase podpisu dohody Pfizer ešte nemal vyriešenú logistiku prepravy vakcíny do krajiny. Musí sa totiž uchovávať pri -80 až -60 stupňoch Celzia. Izrael prichádzajúce dávky umiestňuje v tridsiatich podzemných mrazničkách pri hlavnom letisku, kde sa ich zmestí až 5 miliónov. Ampulky následne balí po sto dávkach a distribuuje ich po celej krajine. Dohoda rýchlej distribúcii vakcíny Podľa štúdie v Israel Journal of Health Policy Research bolo dôležitým faktorom úspechu očkovacej kampane kreatívne technické riešenie, ktorým sa úrady vysporiadali s náročnou logistikou vakcíny Pfizer/BioNTech. „Presvedčili sme ich, že keď nám dajú vakcínu ako prvým, budeme presne vedieť, ako ju administrovať v čo najkratšom možnom čase - a to je presne, čo sa stalo,” uviedol izraelský minister zahraničných vecí Yuli Edelstein pre magazín Politico. Exkluzívna zmluva Izraela a Pfizeru Súčasťou exkluzívnej zmluvy medzi izraelskou vládou a Pfizerom je poskytovanie štatistických a epidemiologických dát o priebehu pandémie po resp. počas očkovania - nie testovanie distribúcie vakcín. Zmluva uvádza, že cieľom je „merať a analyzovať epidemiologické dáta, ktoré sa objavia po uvedení produktu, aby sme určili, či po určitom percente zaočkovanosti bude v Izraeli dosiahnutá kolektívna imunita.” Podľa premiéra Benjamina Netanyahua je za zámerom pomoc pri formovaní stratégií boja s koronavírusom. Izrael chce vidieť, ako očkovanie pomáha v predchádzaní ochoreniu, otváraní ekonomiky či obnove sociálneho života. Tomáš Valášek pre portál Demagóg.SK uviedol, že v obsahu zmluvy sa vo svojom tvrdení pomýlil. „ Testovali tam niečo iné: nie distribúciu vakcíny, ale dopad očkovania na šírenie vakcíny (Valášek zrejme myslel šírenie koronavírusu - pozn.). Takže táto časť môjho výroku nie je neoveriteľná, je priamo nesprávna.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa znenia zmluvy nebola jej obsahom dohoda Izraela a Pfizeru o testovaní distribúcie vakcín, ale dohoda o spolupráci pri poskytovaní a vyhodnocovaní štatistických dát skúmajúcich vytvorenie kolektívnej imunity po očkovaní. Tvrdenie Tomáša Valáška preto hodnotíme ako nepravdivé. Schválenie a podmienky skladovania vakcíny Pfizer/BionTech Bezpečnosť a 95 percentnú účinnosť vakcíny Pfizer/BioNTech preukázali štúdie v novembri 2020. Prvou krajinou, ktorá vakcínu schválila , bola Veľká Británia, a to 3. decembra. Koncom roka jej bezpečnosť potvrdila Svetová zdravotnícka organizácia. Izrael podpísal oficiálnu dohodu s Pfizerom 14. novembra, s vakcinačnou kampaňou začal 20. decembra. V čase podpisu dohody Pfizer ešte nemal vyriešenú logistiku prepravy vakcíny do krajiny. Musí sa totiž uchovávať pri -80 až -60 stupňoch Celzia. Izrael prichádzajúce dávky umiestňuje v tridsiatich podzemných mrazničkách pri hlavnom letisku, kde sa ich zmestí až 5 miliónov. Ampulky následne balí po sto dávkach a distribuuje ich po celej krajine. Dohoda rýchlej distribúcii vakcíny Podľa štúdie v Israel Journal of Health Policy Research bolo dôležitým faktorom úspechu očkovacej kampane kreatívne technické riešenie, ktorým sa úrady vysporiadali s náročnou logistikou vakcíny Pfizer/BioNTech. „Presvedčili sme ich, že keď nám dajú vakcínu ako prvým, budeme presne vedieť, ako ju administrovať v čo najkratšom možnom čase - a to je presne, čo sa stalo,” uviedol izraelský minister zahraničných vecí Yuli Edelstein pre magazín Politico. Exkluzívna zmluva Izraela a Pfizeru Súčasťou exkluzívnej zmluvy medzi izraelskou vládou a Pfizerom je poskytovanie štatistických a epidemiologických dát o priebehu pandémie po resp. počas očkovania - nie testovanie distribúcie vakcín. Zmluva uvádza, že cieľom je „merať a analyzovať epidemiologické dáta, ktoré sa objavia po uvedení produktu, aby sme určili, či po určitom percente zaočkovanosti bude v Izraeli dosiahnutá kolektívna imunita.” Podľa premiéra Benjamina Netanyahua je za zámerom pomoc pri formovaní stratégií boja s koronavírusom. Izrael chce vidieť, ako očkovanie pomáha v predchádzaní ochoreniu, otváraní ekonomiky či obnove sociálneho života. Tomáš Valášek pre portál Demagóg.SK uviedol, že v obsahu zmluvy sa vo svojom tvrdení pomýlil. „ Testovali tam niečo iné: nie distribúciu vakcíny, ale dopad očkovania na šírenie vakcíny (Valášek zrejme myslel šírenie koronavírusu - pozn.). Takže táto časť môjho výroku nie je neoveriteľná, je priamo nesprávna.”"], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["preukázali", "schválila", "potvrdila", "podpísal", "začal", "nemal", "uchovávať", "umiestňuje", "štúdie", "uviedol", "zmluvy", "zámerom"], "url": ["https://edition.cnn.com/2020/11/18/health/pfizer-coronavirus-vaccine-safety/index.html", "https://edition.cnn.com/2020/12/02/uk/pfizer-coronavirus-vaccine-uk-intl-hnk/index.html", "https://www.who.int/news/item/31-12-2020-who-issues-its-first-emergency-use-validation-for-a-covid-19-vaccine-and-emphasizes-need-for-equitable-global-access", "https://www.jpost.com/israel-news/netanyahu-today-we-see-the-light-at-the-end-of-the-tunnel-649029", "https://www.haaretz.com/israel-news/israel-starts-its-coronavirus-vaccinations-sunday-who-gets-it-and-when-1.9383717", "https://www.jpost.com/israel-news/netanyahu-today-we-see-the-light-at-the-end-of-the-tunnel-649029", "https://www.standardmedia.co.ke/health/article/2001403980/pfizer-seeks-to-store-vaccine-at-higher-temperatures-easing-logistics", "https://www.politico.eu/article/israel-coronavirus-vaccine-success-secret/", "https://ijhpr.biomedcentral.com/articles/10.1186/s13584-021-00440-6#Fn8", "https://www.politico.eu/article/israel-coronavirus-vaccine-success-secret/", "https://govextra.gov.il/media/30806/11221-moh-pfizer-collaboration-agreement-redacted.pdf", "https://seekingalpha.com/pr/18154730-israel-trades-pfizer-doses-for-medical-data-in-vaccine-blitz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:04.318764+00:00"}
{"id": "vr32690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32690", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Za posledných 14 rokov, 10 rokov viedlo Ministerstvo spravodlivosti KDH.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za posledných 14 rokov, teda od roku 1998 do roku 2012 viedlo KDH Ministerstvo spravodlivosti iba 8 rokov a nie 10, ako tvrdí Róbert Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Za posledných 14 rokov, teda od roku 1998 do roku 2012 viedlo KDH Ministerstvo spravodlivosti iba 8 rokov a nie 10, ako tvrdí Róbert Kaliňák."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Čarnogurský", "Lipšic", "Žitnanská", "Harabín", "Petríková", "Žitňanská"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/jan-carnogursky/", "http://www.vlada.gov.sk/1883/daniel-lipsic/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Lucia_%C5%BDit%C5%88ansk%C3%A1#Politick.C3.A1_.C4.8Dinnos.C5.A5", "http://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "http://www.vlada.gov.sk/viera-petrikova/", "http://www.vlada.gov.sk/lucia-zitnanska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:51.291000+00:00"}
{"id": "vr35722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35722", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Uvedomme si, pani premiérka, že táto stavba bola pripravovaná 3 alebo 4 roky ...Vy ste mali možnosť vzhľadom na to, že je Euribor a ďalšie veci, swapové sadzby sú podstatne lepšie, ako to bolo v minulosti.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ex-premiér argumentujúc swapovými sadzbami by mal divákom vysvetliť dôvod, prečo ich zmieňuje. Je pravda, že napríklad EUROswapové sadzby pred štyrmi rokmi boli nevýhodnejšie ( >4 ) ako sú dnes ( 1,21-2,93 ). Rovnako to platí aj o období spred roku . Čo to ale znamenalo pre Slovenského investora pred rokom, alebo štyrmi, nie je jasné.", "analysis_paragraphs": ["Ex-premiér argumentujúc swapovými sadzbami by mal divákom vysvetliť dôvod, prečo ich zmieňuje. Je pravda, že napríklad EUROswapové sadzby pred štyrmi rokmi boli nevýhodnejšie ( >4 ) ako sú dnes ( 1,21-2,93 ). Rovnako to platí aj o období spred roku . Čo to ale znamenalo pre Slovenského investora pred rokom, alebo štyrmi, nie je jasné."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [">4", "1,21-2,93", "spred roku"], "url": ["http://www.swap-rates.com/EURORATES_Historic.html", "http://www.swap-rates.com/EUROSwap.html", "http://www.swap-rates.com/EUROSwap_extended.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:12.163599+00:00"}
{"id": "vr15610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15610", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Odkedy som v Národnej rade, od roku 2002, už to bude siedme hlasovanie, vždy som hlasoval za (za zrušenie Mečiarových amnestií, pozn.)...", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade hlasovaní o návrhu o zrušení Mečiarových amnestií hlasoval poslanec Gál od hlasovania v roku 2005 v prospech návrhu, výnimkou bol rok 2016 kedy nehlasoval vôbec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Posledné hlasovanie z 28. apríla 2016 bolo už siedmym hlasovaním o zrušení Mečiarových amnestií v parlamente. Tento návrh sa objavil v parlamente už siedmykrát, prvýkrát parlament o tomto návrhu rokoval v roku 2002 pred vznikom novej vlády. Návrh na zrušenie amnestií sa objavil v parlamente znovu v rokoch 2005 , 2006 , 2008 , 2012 , 2015 a v apríli 2016 . Gábor Gál bol prvýkrát zvolený za poslanca v roku 2002 za SMK, pri prvom hlasovaní z 10. júla 2002 o zrušení Mečiarových amnestií preto Gál ešte nebol v parlamente, nastúpil až 16. októbra 2002 . V ďalšom volebnom období 2006 - 2010 opäť pôsobil ako poslanec za SMK-MKP a neskôr v období 2010 - 2012 už ako člen Most-Híd. Dodnes je členom strany a členom parlamentného klubu Most - Híd, ktorého je zároveň aj predsedom . V roku 2005 hlasoval Gábor Gál za návrh ústavnej zmeny o vydaní rozhodnutia o zrušení amnestií, spolu s celým klubom SMK - MKP. Vínmkou sú dvaja neprítomný poslanci a poslanec Miklós Duray, ktorý hlasoval proti návrhu. V roku 2006 sa nehlasovalo priamo o návrhu na zrušenie amnestií, ale o návrhu poslancov, aby sa v rokovaní nepokračovalo. Opoziční poslanci, aj Gábor Gál, hlasovali proti tomu návrhu. V roku 2008 podporil návrh na zrušenie amnestií celý klub SMK - MKP, aj Gábor Gál. Návrh sa dostal opätovne do parlamentu v roku 2012 , kedy ho podporil celý poslanecký klub Most - Híd, ktorého členom bol aj Gábor Gál. Návrh na zrušenie amnestií bol podaný aj v roku 2014, hlasovalo sa v roku 2015 . Poslanci klubu Most -Híd, aj Gábor Gál, hlasovali v prospech návrhu. Zatiaľ posledné hlasovanie o návrhu sa konalo v apríli 2016 , kedy klub Most - Híd už nebol taký jednodtný v hlasovaní o návrhu. Návrh podporili štyria poslanci, Gábor Gál nehlasoval. Podľa informácií z denníka SME plánuje poslanec Budaj aj ôsme uvedenie tohto návrhu. Samotný prezident žiadal parlament v liste, aby možnosť zrušenia amnestií opäť prerokovali. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade hlasovaní o návrhu o zrušení Mečiarových amnestií hlasoval poslanec Gál od hlasovania v roku 2005 v prospech návrhu, výnimkou bol rok 2016 kedy nehlasoval vôbec. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Posledné hlasovanie z 28. apríla 2016 bolo už siedmym hlasovaním o zrušení Mečiarových amnestií v parlamente. Tento návrh sa objavil v parlamente už siedmykrát, prvýkrát parlament o tomto návrhu rokoval v roku 2002 pred vznikom novej vlády. Návrh na zrušenie amnestií sa objavil v parlamente znovu v rokoch 2005 , 2006 , 2008 , 2012 , 2015 a v apríli 2016 . Gábor Gál bol prvýkrát zvolený za poslanca v roku 2002 za SMK, pri prvom hlasovaní z 10. júla 2002 o zrušení Mečiarových amnestií preto Gál ešte nebol v parlamente, nastúpil až 16. októbra 2002 . V ďalšom volebnom období 2006 - 2010 opäť pôsobil ako poslanec za SMK-MKP a neskôr v období 2010 - 2012 už ako člen Most-Híd. Dodnes je členom strany a členom parlamentného klubu Most - Híd, ktorého je zároveň aj predsedom . V roku 2005 hlasoval Gábor Gál za návrh ústavnej zmeny o vydaní rozhodnutia o zrušení amnestií, spolu s celým klubom SMK - MKP. Vínmkou sú dvaja neprítomný poslanci a poslanec Miklós Duray, ktorý hlasoval proti návrhu. V roku 2006 sa nehlasovalo priamo o návrhu na zrušenie amnestií, ale o návrhu poslancov, aby sa v rokovaní nepokračovalo. Opoziční poslanci, aj Gábor Gál, hlasovali proti tomu návrhu. V roku 2008 podporil návrh na zrušenie amnestií celý klub SMK - MKP, aj Gábor Gál. Návrh sa dostal opätovne do parlamentu v roku 2012 , kedy ho podporil celý poslanecký klub Most - Híd, ktorého členom bol aj Gábor Gál. Návrh na zrušenie amnestií bol podaný aj v roku 2014, hlasovalo sa v roku 2015 . Poslanci klubu Most -Híd, aj Gábor Gál, hlasovali v prospech návrhu. Zatiaľ posledné hlasovanie o návrhu sa konalo v apríli 2016 , kedy klub Most - Híd už nebol taký jednodtný v hlasovaní o návrhu. Návrh podporili štyria poslanci, Gábor Gál nehlasoval. Podľa informácií z denníka SME plánuje poslanec Budaj aj ôsme uvedenie tohto návrhu. Samotný prezident žiadal parlament v liste, aby možnosť zrušenia amnestií opäť prerokovali. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["2016", "Posledné", "2005", "2006", "2008", "2012", "2015", "2016", "prvýkrát", "prvom", "16. októbra 2002", "ďalšom", "neskôr", "predsedom", "2006", "2008", "2012", "2015", "apríli 2016", "SME", "prezident"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "http://http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17524", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19854", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=23779", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29825", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35480", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/slov/tab/tab6.htm", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=10800", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab6.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab6.jsp@lang=sk.htm", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=258", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19854", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=23779", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29825", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35480", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "http://domov.sme.sk/c/20352808/budaj-opat-navrhne-zrusenie-meciarovych-amnestii.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/411510-kiska-ziada-diskusiu-k-zruseniu-meciarovych-amnestii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:42.774930+00:00"}
{"id": "vr15997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15997", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To, čo predložil pán Juncker, predseda Európskej komisie, to neboli nejaké konkrétne reformy.  (scenáre vývoja EÚ pozn.)", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Scenáre obsiahnuté v dokumente White Paper on the future of Europe ( .pdf ) , ktorý v Európskom parlamente predstavil predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, skutočne nepredstavujú konkrétne reformy vedúce k istým zmenám. Jedná sa sa o možné scenáre, ktoré by podľa Junckera mohli nastať a vyvíjať sa v Európskej Únii po Brexite (odchode Veľkej Británie z EÚ) do roku 2025. V dokumente sú skutočne obsiahnuté len vízie bez konkrétnych reforiem, ktoré by viedli k jednej či druhej reforme. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Scenáre obsiahnuté v dokumente White Paper on the future of Europe ( .pdf ) , ktorý v Európskom parlamente predstavil predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker, skutočne nepredstavujú konkrétne reformy vedúce k istým zmenám. Jedná sa sa o možné scenáre, ktoré by podľa Junckera mohli nastať a vyvíjať sa v Európskej Únii po Brexite (odchode Veľkej Británie z EÚ) do roku 2025. V dokumente sú skutočne obsiahnuté len vízie bez konkrétnych reforiem, ktoré by viedli k jednej či druhej reforme. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "scenárov", "Podľa", "diskutovať", "reformy"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/white_paper_on_the_future_of_europe_en.pdf", "https://ec.europa.eu/commission/news/commission-presents-white-paper-future-europe_en", "http://https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/juncker-ponuka-pat-scenarov-pre-buducnost-unie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/420048/juncker-predstavil-pat-moznych-scenarov-vyvoja-eu-po-odchode-britanie/", "http://tv.hnonline.sk/politika/929395-menej-ale-efektivnejsie-sulik-poodhalil-svoju-viziu-europskej-unie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:49.964167+00:00"}
{"id": "vr29463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29463", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Posilnené bolo postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch: zmena Zákonníka práce, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, posilnenie postavenia zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu .", "analysis_paragraphs": ["Postavenie zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch sa počas vlády Roberta Fica skutočne posilnilo, konkrétne sa rozšírila záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a taktiež sa posilnilo postavenie zamestnanca pri agentúrnom zamestnávaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa upravuje od 1. 1. 2014 § 7 zákona č. 416/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Na zamestnávateľov, ktorí majú viac ako 20 zamestnancov bude môcť byť od 1. januára 2014 rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj bez ich súhlasu ."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["upravuje", "bude môcť byť", "upravuje"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/kolektivne-pracovnopravne-vztahy/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna/rozsirenie-kolektivnych-zmluv-vyssieho-stupna-3.html", "http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1093/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/kolektivne-dohody-vyssieho-stupna.xhtml", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1445197/Zakonnik-prace-od-1--januara--Najvacsie-zmeny-nastanu-pri-agenturnom-zamestnavani--aktualizovane-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:38.527285+00:00"}
{"id": "vr32920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32920", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "V rámci Visegrádské čtyřky máme nejvyšší pozitivní saldo obchodní bilance.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme na základě dostupných informací jako pravdivý. Podle webu finnančninoviny.cz má Česká republika skutečně nejvyšší saldo obchodní bilance v rámci Visegrádské čtyřky. Data pochází z období 07/2011 - 07/2012 a český server zpracování převzal z periodika The Economist.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme na základě dostupných informací jako pravdivý. Podle webu finnančninoviny.cz má Česká republika skutečně nejvyšší saldo obchodní bilance v rámci Visegrádské čtyřky. Data pochází z období 07/2011 - 07/2012 a český server zpracování převzal z periodika The Economist."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["finnančninoviny.cz"], "url": ["http://www.financninoviny.cz/zpravy/ceska-ekonomika-versus-sousede/844224&id_seznam="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:57.446317+00:00"}
{"id": "vr30420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30420", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Memorandum, ktoré vlastne bolo podpísané v piatok v noci, pani premiérkou, rieši všetky požiadavky.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Lekárske odborové združenie (LOZ) deklarovalo od začiatku štyri hlavné ciele : 1) Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. 2) Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. 3) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. 4) Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Pozrime sa teraz, čo navrhuje memorandum : K bodu 1 : Vláda sa zaväzuje vykonať organizačné a ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria predpoklady na dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce a Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K bodu 2 : Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje najneskôr do 31.12.2012, zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa najneskôr do konca roku 2013 reálne v praxi uplatňoval klasifikačný systém spolu so stanovením výšky úhrady za jednotlivé výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom 18/1996 Z.z. o cenách. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje uskutočniť zmenu financovania systému zdravotnej starostlivosti, ktorá bude založená na štandardných diagnostických a terapeutických postupoch stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR v spolupráci so stavovskými, odbornými a odborovými organizáciami (najmä Slovenská lekárska komora a LOZ) a bude zohľadňovať reálne náklady (vrátane ceny práce zdravotníckych pracovníkov) na liečbu konkrétnej diagnózy. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní tieto náklady nemocnici uhradiť. K bodu 3 : Zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločností 3.1 Vláda poverí ministra zdravotníctva SR, aby požiadal poslancov NR SR do 16.12.2011 predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh novelizácie zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie § 84 až 91 zákona. Vláda SR za zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do rozhodnutia NR SR o vyššie uvedenom návrhu. K bodu 4 : Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (Memorandum dané body, ktoré sú uvedené v tomto texte dopĺňa a konkretizuje, pre ich prečítanie kliknite na vyššie uvedený link, pozn.) Sme.sk : Podľa premiérky bola dôvodom nedohody najmä výška lekárskych platov. S návrhom na 300 ­eurový nárast lekári nesúhlasili. Odborári stále trvajú na tom, že sporné sú nielen platy, ale aj iné ich požiadavky a výpovede zatiaľ nesťahujú. Na ostatných požiadavkách lekárov ako dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie a zastavenie transformácie nemocníc sa obidve strany dohodli bez väčších problémov. (TOTO je tam takto napísané) aktuality.sk : Najväčšie rozpory sú v riešení platov lekárov. Kým odbory žiadajú od budúceho roka navýšenie základne mzdy na úroveň 1,25 až 2,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe, vláda im ponúka 1,17 až 1,73 násobok priemernej mzdy. Tá bola vlani 769 eur. Lekári okrem toho žiadajú aj ďalšie zvýšenie od roku 2013, a to na 1,5 až 3,0 násobok priemernej mzdy. Ako vyplýva z textov memoranda a pôvodných požiadaviek LOZ, tak tie sú vo svojej podstate v memorande naplnené a vládou garantované. Výnimku tvoria platy lekárov, kde má vláda a LOZ rozdielne postoje. To v podstate potvrdzuje vyššie uvedený server Sme.sk a Aktuality.sk. Požiadavky odborárov sú v memorande splnené, výnimkou však sú platové požiadavky. Fakt, že vláda síce navrhuje zvýšenie platov neznamená, že sa jedná o dohodu všetkých požiadavik. Dohodou všetkých požiadaviek by bolo naplnenie navýšenia platov v miere ako to požaduje LOZ, prípade spôsobom s ktorým by súhlasilo samotné LOZ. Ani jednu z uvedených podmienok vládne memorandum nesplňuje ,jedná sa tak o jednostranný návrh vlády.", "analysis_paragraphs": ["Lekárske odborové združenie (LOZ) deklarovalo od začiatku štyri hlavné ciele : 1) Zabezpečiť dodržiavanie Zákonníka práce a Vyhlášky týkajúcej sa minimálneho materiálneho a personálneho zabezpečenia bez rozdielu vo všetkých zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. 2) Zmeniť systém financovania zdravotníckych zariadení tak, aby platby zdravotných poisťovní odzrkadľovali reálne náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane zohľadnenia ceny práce zdravotníckych pracovníkov. 3) Žiadame zastaviť transformáciu nemocníc na akciové spoločností. Zabezpečiť širokú odbornú diskusiu s profesijnými a odborovými organizáciami k tejto téme. 4) Žiadame legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov lekárov tak, aby najneskôr do 1. januára 2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, v závislostí od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Pozrime sa teraz, čo navrhuje memorandum : K bodu 1 : Vláda sa zaväzuje vykonať organizačné a ekonomické opatrenia, ktoré vytvoria predpoklady na dôsledné dodržiavanie Zákonníka práce a Výnosu Ministerstva zdravotníctva SR z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení K bodu 2 : Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje najneskôr do 31.12.2012, zabezpečiť prijatie takých legislatívnych a organizačných opatrení, aby sa najneskôr do konca roku 2013 reálne v praxi uplatňoval klasifikačný systém spolu so stanovením výšky úhrady za jednotlivé výkony poskytnutej zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonom 18/1996 Z.z. o cenách. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje uskutočniť zmenu financovania systému zdravotnej starostlivosti, ktorá bude založená na štandardných diagnostických a terapeutických postupoch stanovených Ministerstvom zdravotníctva SR v spolupráci so stavovskými, odbornými a odborovými organizáciami (najmä Slovenská lekárska komora a LOZ) a bude zohľadňovať reálne náklady (vrátane ceny práce zdravotníckych pracovníkov) na liečbu konkrétnej diagnózy. Vláda sa zaväzuje zabezpečiť zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní tieto náklady nemocnici uhradiť. K bodu 3 : Zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločností 3.1 Vláda poverí ministra zdravotníctva SR, aby požiadal poslancov NR SR do 16.12.2011 predložiť na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky návrh novelizácie zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zmien a doplnkov, ktorým navrhne zrušenie § 84 až 91 zákona. Vláda SR za zaväzuje nerealizovať predmetné ustanovenia zákona, teda nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti až do rozhodnutia NR SR o vyššie uvedenom návrhu. K bodu 4 : Vláda sa zaväzuje zabezpečiť v zariadeniach ústavnej starostlivosti Slovenskej republiky zvýšenie základných platov zdravotníckych pracovníkov v povolaní lekár na úroveň: (i) K 1.1.2012 na úroveň minimálne 1,05 - 1,60 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (ii) K 1.4.2012 na úroveň minimálne 1,17 - 1,73 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. (Memorandum dané body, ktoré sú uvedené v tomto texte dopĺňa a konkretizuje, pre ich prečítanie kliknite na vyššie uvedený link, pozn.) Sme.sk : Podľa premiérky bola dôvodom nedohody najmä výška lekárskych platov. S návrhom na 300 ­eurový nárast lekári nesúhlasili. Odborári stále trvajú na tom, že sporné sú nielen platy, ale aj iné ich požiadavky a výpovede zatiaľ nesťahujú. Na ostatných požiadavkách lekárov ako dodržiavanie Zákonníka práce, dofinancovanie a zastavenie transformácie nemocníc sa obidve strany dohodli bez väčších problémov. (TOTO je tam takto napísané) aktuality.sk : Najväčšie rozpory sú v riešení platov lekárov. Kým odbory žiadajú od budúceho roka navýšenie základne mzdy na úroveň 1,25 až 2,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve podľa dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe, vláda im ponúka 1,17 až 1,73 násobok priemernej mzdy. Tá bola vlani 769 eur. Lekári okrem toho žiadajú aj ďalšie zvýšenie od roku 2013, a to na 1,5 až 3,0 násobok priemernej mzdy. Ako vyplýva z textov memoranda a pôvodných požiadaviek LOZ, tak tie sú vo svojej podstate v memorande naplnené a vládou garantované. Výnimku tvoria platy lekárov, kde má vláda a LOZ rozdielne postoje. To v podstate potvrdzuje vyššie uvedený server Sme.sk a Aktuality.sk. Požiadavky odborárov sú v memorande splnené, výnimkou však sú platové požiadavky. Fakt, že vláda síce navrhuje zvýšenie platov neznamená, že sa jedná o dohodu všetkých požiadavik. Dohodou všetkých požiadaviek by bolo naplnenie navýšenia platov v miere ako to požaduje LOZ, prípade spôsobom s ktorým by súhlasilo samotné LOZ. Ani jednu z uvedených podmienok vládne memorandum nesplňuje ,jedná sa tak o jednostranný návrh vlády."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["Lekárske odborové združenie", "memorandum", "Sme.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.loz.sk/o-kampani", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/toto-ponukla-premierka-radicova-odborarovi-kollarovi.html", "http://www.sme.sk/c/6154962/lekari-nenasli-dohodu-s-vladou-ziadaju-hlavu-uhliarika.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/197745/nesplnitelne-poziadavky-lekarskych-odborarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:04.020234+00:00"}
{"id": "vr36885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36885", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Je reálny fakt, povedali sme to veľmi skoro, teda najneskôr 4.12. na našom sneme, že máme s tou zmenou problém a že hľadáme spoločné stanovisko.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "OKS dlhšiu dobu pripúšťalo, že možno nepodporí zmenu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Denník SME prišiel s informáciou, že v OKS hľadali spoločne stanovisko. \"My sme túto otázku dlhšie zvažovali. Dvaja z nás boli za zmenu voľby na verejnú, dvaja boli za zotrvanie pri tajnej voľbe,\" uviedol podpredseda OKS O. Dostál.\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože problém mali dvaja poslanci, zatiaľ čo ďaľší dvaja návrh podporovali. Používanie zámena \"my\" pôsobí ako interpretácia názoru celej strany.", "analysis_paragraphs": ["OKS dlhšiu dobu pripúšťalo, že možno nepodporí zmenu voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. Denník SME prišiel s informáciou, že v OKS hľadali spoločne stanovisko. \"My sme túto otázku dlhšie zvažovali. Dvaja z nás boli za zmenu voľby na verejnú, dvaja boli za zotrvanie pri tajnej voľbe,\" uviedol podpredseda OKS O. Dostál.", "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože problém mali dvaja poslanci, zatiaľ čo ďaľší dvaja návrh podporovali. Používanie zámena \"my\" pôsobí ako interpretácia názoru celej strany."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["nepodporí zmenu voľby", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/oks-mozno-nepodpori-verejnu-volbu-generalneho-prokuratora-pqj-/sk_domace.asp?c=A110110_135220_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/5726638/oks-podpori-verejnu-volbu-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:24.595060+00:00"}
{"id": "vr33968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33968", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak by neboli tieto múry a tieto zábrany postavené v Devíne, a v Starom meste, tak máme komplet pod vodou Devín a máme komplet pod vodou Staré mesto. Pretože toto bola vyššia voda ako v roku 2002.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže v oboch prípadoch boli prekonané maximá z roku 2002. Na základe informácií od Danici Leškovej zo SHMÚ 4. júna 2013: \"Kulminácia by mohla byť medzi 900 až 960 centimetrov tu v Devíne. V roku 2002 hladina kulminovala t u v Devíne pri vodnom stave 948 centimetrov , takže bude to približne rovnaké.\" Aktualizované informovanie od agentúr SITA, TASR a portálu tvnoviny.sk 6. júna 2013 informuje o prekonaní maxima na hydrometerologickej stanici v Devíne ako aj v Bratislave z roku 2002 \"Stav hladiny Dunaja má nové maximum. V Bratislave namerali 1 032 cm, na Devíne 974 cm.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže v oboch prípadoch boli prekonané maximá z roku 2002. Na základe informácií od Danici Leškovej zo SHMÚ 4. júna 2013: \"Kulminácia by mohla byť medzi 900 až 960 centimetrov tu v Devíne. V roku 2002 hladina kulminovala t u v Devíne pri vodnom stave 948 centimetrov , takže bude to približne rovnaké.\" Aktualizované informovanie od agentúr SITA, TASR a portálu tvnoviny.sk 6. júna 2013 informuje o prekonaní maxima na hydrometerologickej stanici v Devíne ako aj v Bratislave z roku 2002 \"Stav hladiny Dunaja má nové maximum. V Bratislave namerali 1 032 cm, na Devíne 974 cm.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "informovanie"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11037147", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/archiv/dunaj-sa-vylieva-najnovsie-informacie-tu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:06.769145+00:00"}
{"id": "vr30941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30941", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na rebríčku chudoby sa Slovensko dostáva opäť na vrchol alebo špicu pelotónu.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Róbert Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Ak však vychádzame z \"Human development report\", ktorá meria chudobu cez Viacrozmerný index chudoby MPI (meria prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach) Slovensko kleslo oproti roku 2010 (str. 161) o 4 priečky z 31 na 35 miesto v roku 2011 (str. 143) z vyše 180 hodnotených krajín. Ďalším hodnotením relatívnej chudoby t.j miery rizika chudoby (60% mediánu ekvivalentného príjmu) je každoročné meranie EU SILC. Pravidelne si udržujeme najnižšiu relatívnu chudobu na úrovni približne 11% (posledné údaje zodpovedajú roku 2010 - EU SILC 2010 (str. 6), pričom ešte v roku 2005 relatívna chudoba bola na úrovni 13 %. Dôležitým ukazovateľom chudoby je aj parita kúpnej sily PPP. Ak vychádzame z každoročných správ \"The Global Competitiveness Report\", tak k aprílu 2010 (str. 474) sa Slovensko v parite kúpnej sily umiestnilo na 60 priečke v rámci 142 hodnotených krajín.Rovnaké umiestnenie dosiahlo aj k aprílu 2011 (str. 500). V žiadnom s uvedených ukazovateľov sledujúcich mieru chudoby jednotlivých krajín nezaznamenalo Slovensko výrazný prepad. Nemôže byť tiež reč o \"špici peletónu\" chudobných krajín.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Ak však vychádzame z \"Human development report\", ktorá meria chudobu cez Viacrozmerný index chudoby MPI (meria prístup k čistej vode, palivo na prípravu stravy, zdravotné služby ako aj základné veci v domácnostiach) Slovensko kleslo oproti roku 2010 (str. 161) o 4 priečky z 31 na 35 miesto v roku 2011 (str. 143) z vyše 180 hodnotených krajín. Ďalším hodnotením relatívnej chudoby t.j miery rizika chudoby (60% mediánu ekvivalentného príjmu) je každoročné meranie EU SILC. Pravidelne si udržujeme najnižšiu relatívnu chudobu na úrovni približne 11% (posledné údaje zodpovedajú roku 2010 - EU SILC 2010 (str. 6), pričom ešte v roku 2005 relatívna chudoba bola na úrovni 13 %. Dôležitým ukazovateľom chudoby je aj parita kúpnej sily PPP. Ak vychádzame z každoročných správ \"The Global Competitiveness Report\", tak k aprílu 2010 (str. 474) sa Slovensko v parite kúpnej sily umiestnilo na 60 priečke v rámci 142 hodnotených krajín.Rovnaké umiestnenie dosiahlo aj k aprílu 2011 (str. 500). V žiadnom s uvedených ukazovateľov sledujúcich mieru chudoby jednotlivých krajín nezaznamenalo Slovensko výrazný prepad. Nemôže byť tiež reč o \"špici peletónu\" chudobných krajín."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "EU SILC 2010", "2005", "aprílu 2010", "aprílu 2011"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2010_EN_Complete_reprint.pdf", "http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_EN_Complete.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/eu-silc-2010.pdf", "http://ec.europa.eu/employment_social/2010againstpoverty/export/sites/default/downloads/Topic_of_the_month/SK_Thematic_article8_Situation_of_groups_most_threatened_by_poverty.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:43.458253+00:00"}
{"id": "vr28812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28812", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Generálna prokuratúra, pána Čižnára ste si zvolili, spolužiaka pána premiéra, vášho kandidáta.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vtedajšieho bratislavského krajského prokurátora Jarmíra Čižnára zvolili poslanci SMER-SD 82 hlasmi dňa 18. júna 2013 na post generálneho prokurátora. Podľa denníku SME a Plus jeden deň bol Čižnár spolužiakom R.Fica počas štúdia na právnickej fakulte. Opozícia v tomto prípade kandidáta nepredložila vzhľadom k tomu, že voľbu považovala za protiústavnú. Na voľbe sa zúčastnil iba SMER-SD, keďže opozícia považovala zvolenie J. Čentéša za právoplatné.", "analysis_paragraphs": ["Vtedajšieho bratislavského krajského prokurátora Jarmíra Čižnára zvolili poslanci SMER-SD 82 hlasmi dňa 18. júna 2013 na post generálneho prokurátora. Podľa denníku SME a Plus jeden deň bol Čižnár spolužiakom R.Fica počas štúdia na právnickej fakulte. Opozícia v tomto prípade kandidáta nepredložila vzhľadom k tomu, že voľbu považovala za protiústavnú. Na voľbe sa zúčastnil iba SMER-SD, keďže opozícia považovala zvolenie J. Čentéša za právoplatné."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "SME", "Plus jeden deň", "Plus jeden deň"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6871628/smer-dostal-svojho-prokuratora-ciznar-sa-zameria-na-bite-zeny-a-dane.html", "http://www.sme.sk/c/6871628/smer-dostal-svojho-prokuratora-ciznar-sa-zameria-na-bite-zeny-a-dane.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ciznar-po-zvoleni-za-kandidata-generalneho-prokuratora-odisiel-rybacku-do-norska.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ciznar-po-zvoleni-za-kandidata-generalneho-prokuratora-odisiel-rybacku-do-norska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:15.346579+00:00"}
{"id": "vr37476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37476", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Slovenská republika v januári 2010 a potom následne v máji 2010 ešte teda za vlády predošlej požiadala Európsku komisiu, že sa chce zapojiť do tohto objemu a v máji predložili aj mechanizmus aj celý popis, že má to byť 45 tisíc ton obilia a má to byť múka a majú to byť bezvaječné cestoviny.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME.sk : O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal.\" Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byť k dispozícii na rok 2011. Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že \"o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve.\" Tento list však médiám nie je k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["SME.sk : O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal.\" Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byť k dispozícii na rok 2011. Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že \"o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve.\" Tento list však médiám nie je k dispozícii."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:C4ZBGMak-isJ:ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html+http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:54.133220+00:00"}
{"id": "vr31472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31472", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Viete, 154 miliónov balíkov liekov, spotreba za jeden rok, vyťaženosť lôžok na 68,8 % asi nie je úplná racionalizácia.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistický úrad SR uvádza spotrebu liekov v roku 2010 vo výške 158,7 mil. balení ročne. Podľa úradu bolo v slovenských nemocniciach v roku 2009 46 878 lôžok, nepodarilo sa nám zistiť ich vyťaženosť.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad SR uvádza spotrebu liekov v roku 2010 vo výške 158,7 mil. balení ročne. Podľa úradu bolo v slovenských nemocniciach v roku 2009 46 878 lôžok, nepodarilo sa nám zistiť ich vyťaženosť."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "úradu"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:10.006829+00:00"}
{"id": "vr29397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29397", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Podľa názoru viacerých odborníkov, pravda, sú nejaké štatistiky OECD, koľko percent HDP dávame na zdravotníctvo, nárast tu bol, radíme sa možno medzi priemer Európskej únie...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V príspevku na zdravotníctvo sa Slovensko radí medzi nižší priemer krajín EÚ. Taktiež možno povedať, že od roku 2000 sa výdavky na zdravotníctvo zvyšovali, s výnimkou rokov 2010 a 2011. Tento výrok Andreja Kisku tak hodnotíme ako pravdivý. Podľa posledných dostupných údajov OECD z roku 2012 (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) sa Slovenská republika v príspevku na zdravotnú starostlivosť radí medzi priemer krajín OECD. Krajiny ako Estónsko (5,8 %), Poľsko (6,3 %) alebo Mexiko (6,0 %) vydávajú menšie percento HDP ako Slovenská republika (7,8 %). Krajiny ako Spojené štáty americké vydávajú na zdravotnú starostlivosť až 16,2 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["V príspevku na zdravotníctvo sa Slovensko radí medzi nižší priemer krajín EÚ. Taktiež možno povedať, že od roku 2000 sa výdavky na zdravotníctvo zvyšovali, s výnimkou rokov 2010 a 2011. Tento výrok Andreja Kisku tak hodnotíme ako pravdivý. Podľa posledných dostupných údajov OECD z roku 2012 (Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj) sa Slovenská republika v príspevku na zdravotnú starostlivosť radí medzi priemer krajín OECD. Krajiny ako Estónsko (5,8 %), Poľsko (6,3 %) alebo Mexiko (6,0 %) vydávajú menšie percento HDP ako Slovenská republika (7,8 %). Krajiny ako Spojené štáty americké vydávajú na zdravotnú starostlivosť až 16,2 % HDP."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "plánuje", "správy"], "url": ["http://stats.oecd.org/index.aspx?DataSetCode=SHA", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Healthcare_statistics#Public_and_private_healthcare_expenditure_by_financing_agent", "http://www.transparency.sk/sk/temy/zdravotnictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:39.359686+00:00"}
{"id": "vr17723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17723", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... znižujeme aj verejný dlh a tým získavame ďalšie zdroje...", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok odkazuje na vývoj verejného dlhu Slovenska. Podľa kontextu výroku, bývalý premiér odkazoval na vývoj od roku 2014, kedy bol uvedený prvý sociálny balík. Od roku 2014 hrubý dlh (v porovnaní s HDP, odhliadnuc od absolutného vyjadrenia) pomaly klesá a ku dňu 23. apríla 2018 predstavuje hodnotu 50,9 % HDP. Vo výroku Fico charakterizuje priaznivý vývoj verejného dlhu ako výsledok vládnych opatrení, avšak podľa poslednej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala vládu, že \"Medziročne došlo k zhoršeniu udržateľnosti o 0,3 % HDP. Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície\" . Od roku 2014 verejný dlh sa naozaj znížil, avšak je otázne, aká hodnota by bola doasihnutá bez opatrení vlády, nakoľko Rada očakáva, \"Za predpokladu nezmenených politík (za 2016 a 2017, pozn.) by štrukturálny primárny prebytok verejnej správy dosiahol v roku 2017 úroveň 0,4 % HDP, pričom na základe skutočného vývoja bol prebytok 0,2 % HDP, čo predstavuje zhoršenie o 0,2 p.b..\" . Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok odkazuje na vývoj verejného dlhu Slovenska. Podľa kontextu výroku, bývalý premiér odkazoval na vývoj od roku 2014, kedy bol uvedený prvý sociálny balík. Od roku 2014 hrubý dlh (v porovnaní s HDP, odhliadnuc od absolutného vyjadrenia) pomaly klesá a ku dňu 23. apríla 2018 predstavuje hodnotu 50,9 % HDP. Vo výroku Fico charakterizuje priaznivý vývoj verejného dlhu ako výsledok vládnych opatrení, avšak podľa poslednej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala vládu, že \"Medziročne došlo k zhoršeniu udržateľnosti o 0,3 % HDP. Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície\" . Od roku 2014 verejný dlh sa naozaj znížil, avšak je otázne, aká hodnota by bola doasihnutá bez opatrení vlády, nakoľko Rada očakáva, \"Za predpokladu nezmenených politík (za 2016 a 2017, pozn.) by štrukturálny primárny prebytok verejnej správy dosiahol v roku 2017 úroveň 0,4 % HDP, pričom na základe skutočného vývoja bol prebytok 0,2 % HDP, čo predstavuje zhoršenie o 0,2 p.b..\" . Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["uvedený", "správy", "Podľa"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/276373/smer-predstavi-novy-socialny-balicek-este-vsak-nesplnil-ani-sluby-z-prveho/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/374", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/374"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:16.023616+00:00"}
{"id": "vr16352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16352", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Že Michal Kováč hlavnému svedkovi dal amnestiu, že im dal milión šilingov, že sa dohodli niekde v zahraničí a bude financovaný ďalej, že tieto peniaze, tých milión šilingov, mu odnášal mladý Remiáš, to sme vedeli.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Michal Kováč udelil milosť korunnému svedkovi kauzy - Oskárovi Fegyveresovi. Ostatné tvrdenia však nie je možné s istotou overiť. Fegyveres priznal, že istú sumu peňazí obdržal, no nejednalo sa o milión šilingov. O tom či mu peniaze odnášal Remiáš nie je zmienka. Kvôli absencii a nejednoznačnosti informácii preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Bývalý prezident Michal Kováč 12.decembra 1997 nariadil zastavenie trestného stíhania voči svojmu synovi Michalovi Kováčovi ml. Ešte pred omilostením svojho syna milosť udelil taktiež aj Martinovi Syčovi-Milému a Mariánovi Kočnerovi. Podľa denníka Sme, prezident Kováč udelil aj individuálnu milosť korunnému svedkovi Fegyveresovi, aby tak nemohol byť v kauze stíhaný. Obdržal taktiež milosť za vyzradenie služobného tajomstva kvôli neskoršiemu opísaniu akcie, pri ktorej došlo k únosu Kováča mladšieho. Hovorí sa, že Fegyveres dostal určitú sumu peňazí na financovanie svojho pobytu v zahraničí, kam sa uchýlil z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť. V rozhovore pre denník Sme však na otázku o údajnom milióne šilingov, ktorý mal obdržať, Fegyveres odpovedal: „Je pravda, že som dostal nejaké peniaze, ale určite to nebolo milión šilingov. Takú sumu som nevidel.“ Suma milión šilingov sa podľa Hospodárskych novín uvádza v súvislosti s výškou kaucie, na ktorú bol Fegyveres prepustený a jednalo sa konkrétne o čiastku milión šilingov. O tom, že Fegyveres bol kúpeným svedkom za milión šilingov hovoria predovšetkým bývalí spolupracovníci Vladimíra Mečiara ako napríklad Ján Cuper. Takáto informácie však nikdy nebola podložená. Fegyveres tiež tvrdil, že nevedel, odkiaľ spomínané peniaze pochádzali. V súvislosti s Róbertom Remiášom tvrdil len, že boli v kontakte a Remiáš mu zabezpečoval prístup k rozhlasu a tlači. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Michal Kováč udelil milosť korunnému svedkovi kauzy - Oskárovi Fegyveresovi. Ostatné tvrdenia však nie je možné s istotou overiť. Fegyveres priznal, že istú sumu peňazí obdržal, no nejednalo sa o milión šilingov. O tom či mu peniaze odnášal Remiáš nie je zmienka. Kvôli absencii a nejednoznačnosti informácii preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Bývalý prezident Michal Kováč 12.decembra 1997 nariadil zastavenie trestného stíhania voči svojmu synovi Michalovi Kováčovi ml. Ešte pred omilostením svojho syna milosť udelil taktiež aj Martinovi Syčovi-Milému a Mariánovi Kočnerovi. Podľa denníka Sme, prezident Kováč udelil aj individuálnu milosť korunnému svedkovi Fegyveresovi, aby tak nemohol byť v kauze stíhaný. Obdržal taktiež milosť za vyzradenie služobného tajomstva kvôli neskoršiemu opísaniu akcie, pri ktorej došlo k únosu Kováča mladšieho. Hovorí sa, že Fegyveres dostal určitú sumu peňazí na financovanie svojho pobytu v zahraničí, kam sa uchýlil z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť. V rozhovore pre denník Sme však na otázku o údajnom milióne šilingov, ktorý mal obdržať, Fegyveres odpovedal: „Je pravda, že som dostal nejaké peniaze, ale určite to nebolo milión šilingov. Takú sumu som nevidel.“ Suma milión šilingov sa podľa Hospodárskych novín uvádza v súvislosti s výškou kaucie, na ktorú bol Fegyveres prepustený a jednalo sa konkrétne o čiastku milión šilingov. O tom, že Fegyveres bol kúpeným svedkom za milión šilingov hovoria predovšetkým bývalí spolupracovníci Vladimíra Mečiara ako napríklad Ján Cuper. Takáto informácie však nikdy nebola podložená. Fegyveres tiež tvrdil, že nevedel, odkiaľ spomínané peniaze pochádzali. V súvislosti s Róbertom Remiášom tvrdil len, že boli v kontakte a Remiáš mu zabezpečoval prístup k rozhlasu a tlači. Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["udelil", "Podľa", "rozhovore", "podľa", "napríklad"], "url": ["https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/", "https://domov.sme.sk/c/20555393/blbost-zakvitla-dvanast-najzbytocnejsich-vyrokov-meciara-po-zruseni-amnestii.html#axzz4jnw2N5YG", "https://domov.sme.sk/c/7092347/svedok-zavlecenia-prezidentovho-syna-fegyveres-nestalo-mi-to-za-to.html#axzz4jnw2N5YG", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/339858-ako-sa-michal-kovac-ml-samouniesol", "https://dennikn.sk/709522/cuper-pred-studentmi-tvrdil-ze-remias-si-za-svoju-smrt-mohol-sam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:52.671128+00:00"}
{"id": "vr13812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13812", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No nielen sa rozšírila (správa o tom, že Slovensko je nedostupné pre nepravidelných migrantov, pozn.), ale my sme ju každý deň s ňou bojovali. To bolo proste zhruba 14 najťažších dní, keď to číslo bolo najväčšie, keď to bolo každý deň zhruba tých 1 500 ľudí. Predtým bolo menej, nárast, potom zase opätovne pokles, keď zistili. A potom si už začali dávať echo, pochopiteľne, lebo potom nájdete také mapky u migrantov, kde píšu Maďarsko - plot, Slovensko - jail...", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií sme nenašli žiadne relevantné zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali Kaliňákove tvrdenia o tom, že počas dvoch týždňov v období august - september 2015 slovenská polícia denne zabránila príchodu 1500 nepravidelných migrantov na územie Slovenska alebo že by sa našli u migrantov mapky označujúce Slovensko ako \"jail\" a Maďarsko ako \"plot\". Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií sme nenašli žiadne relevantné zdroje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali Kaliňákove tvrdenia o tom, že počas dvoch týždňov v období august - september 2015 slovenská polícia denne zabránila príchodu 1500 nepravidelných migrantov na územie Slovenska alebo že by sa našli u migrantov mapky označujúce Slovensko ako \"jail\" a Maďarsko ako \"plot\". Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:19.821427+00:00"}
{"id": "vr30081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30081", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiska skutočne vyzýval k pomoci utečencom opakovane. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kiska skutočne vyzýval k pomoci utečencom opakovane. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení", "tu", "správe", "NR SR", "vystúpení", "overili"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/990272-kiska-utecenci-nasu-kulturu-nerozvratia-musime-im-pomoct/", "https://www.youtube.com/watch?v=oSzRT3apC0k", "http://www.sme.sk/c/7867712/prezident-kiska-je-nasou-povinnostou-pomoct-utecencom.html", "https://www.youtube.com/watch?v=bEZ-UBjSfas", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7707", "http://www.demagog.sk/diskusie/547/prezident-kiska-a-migracna-kriza"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:00.325819+00:00"}
{"id": "vr30688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30688", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Neustále sa SaS snaží vsugerovať voličom, že sa tu chystá koalícia SDKÚ-DS a Smeru. Nie je to pravda. Jasne to máme zadefinované v našej programovej línií. Povedali sme to na prvej tlačovke v tomto roku,", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ odmietla oficiálne spoluprácu so stranou SMER vo svojom volebnom programe.M. Dzurinda počas tlačovej konferencie 8. januára, jasne hovoril o vylúčení povolebnej spolupráce so SMER-om. (video z tlačovky nájdete tu ). Volebný program SDKÚ-DS 2012: SDKÚ-DS je pripravená zvládnuť tieto výzvy (pozn. programové výzvy) , je pripravená ponúknuť a presadzovať také opatrenia a takú politiku, ktoré umožnia, aby Slovensko v náročných podmienkach obstálo, aby bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. Neveríme, že tento cieľ je možné dosiahnuť v spolupráci s politickou stranou Smer-SD. Neveríme, že sa dá s touto stranou zvrátiť zlá situácia v zamestnanosti, zadlžovaní, korupcii, nespravodlivosti, či v zaostávaní v ekonomickej konkurencieschopnosti. Neveríme tomu nielen preto, ako sa táto strana správala počas rokov 2006 – 2010, ale aj pre jej programové ciele pre voľby v roku 2012. Preto zásadne odmietame spoluprácu so stranou Smer-SD po voľbách v marci 2012 a týmto programom predkladáme alternatívu voči vláde tejto strany. Denník Pravda o tlačovke z 8.januára: Strana SDKÚ po marcových parlamentných voľbách nevstúpi do spolupráce so Smerom. \"Naše rozhodnutie je vedené záujmom, aby Slovensko malo voči Smeru jasnú politickú a programovú alternatívu,\" vysvetlil na tlačovej konferencii predseda Mikuláš Dzurinda s tým, že toto rozhodnutie je záväzné. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ odmietla oficiálne spoluprácu so stranou SMER vo svojom volebnom programe.M. Dzurinda počas tlačovej konferencie 8. januára, jasne hovoril o vylúčení povolebnej spolupráce so SMER-om. (video z tlačovky nájdete tu ). Volebný program SDKÚ-DS 2012: SDKÚ-DS je pripravená zvládnuť tieto výzvy (pozn. programové výzvy) , je pripravená ponúknuť a presadzovať také opatrenia a takú politiku, ktoré umožnia, aby Slovensko v náročných podmienkach obstálo, aby bolo úspešnou a prosperujúcou krajinou. Neveríme, že tento cieľ je možné dosiahnuť v spolupráci s politickou stranou Smer-SD. Neveríme, že sa dá s touto stranou zvrátiť zlá situácia v zamestnanosti, zadlžovaní, korupcii, nespravodlivosti, či v zaostávaní v ekonomickej konkurencieschopnosti. Neveríme tomu nielen preto, ako sa táto strana správala počas rokov 2006 – 2010, ale aj pre jej programové ciele pre voľby v roku 2012. Preto zásadne odmietame spoluprácu so stranou Smer-SD po voľbách v marci 2012 a týmto programom predkladáme alternatívu voči vláde tejto strany. Denník Pravda o tlačovke z 8.januára: Strana SDKÚ po marcových parlamentných voľbách nevstúpi do spolupráce so Smerom. \"Naše rozhodnutie je vedené záujmom, aby Slovensko malo voči Smeru jasnú politickú a programovú alternatívu,\" vysvetlil na tlačovej konferencii predseda Mikuláš Dzurinda s tým, že toto rozhodnutie je záväzné. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["tu", "Volebný program SDKÚ-DS 2012:", "Pravda"], "url": ["http://video-a.sita.sk/videoservis/dzurinda-vladu-so-smerom-sd-vylucil/24903-play.html", "http://sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/222/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf", "http://spravy.pravda.sk/sdku-nepojde-do-vlady-so-smerom-vyhlasil-dzurinda-na-uvod-kampane-pyy-/sk-volby.asp?c=A120108_150406_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:32.677271+00:00"}
{"id": "vr34553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34553", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ostatné výskumy sociologické namerali, že 2/3 občanov sú nespokojní s tým, ako sú nevyriešené veľké kauzy. Či už ide o kauzu nástenkového tendra, alebo emisií, alebo sociálnych podnikov, ale aj takých káuz, ako je financovanie SDKÚ-DS, či financovanie strany Smer-SD, alebo toľko krát spomínané kupovanie poslancov.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov prieskumu , ktorý v novembri 2010 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky, až 56% Slovákov hodnotí priebeh vyšetrovania korupčných káuz na ministerstvách bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD) ako kritický. Iba 17% respondentov vyjadrilo svoju spokojnosť, pričom 27% respondentov sa o vyšetrovanie prípadov predaja emisií, nástenkového tendra či sociálnych podnikov, nezaujíma. Podľa výskumu majú najkritickejší pohľad na kauzy bývalej vlády voliči strany Most-Híd, až 76%, ktorých nasledujú voliči SaS 68%, SDKÚ-DS 66% a KDH 60%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov prieskumu , ktorý v novembri 2010 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky, až 56% Slovákov hodnotí priebeh vyšetrovania korupčných káuz na ministerstvách bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD) ako kritický. Iba 17% respondentov vyjadrilo svoju spokojnosť, pričom 27% respondentov sa o vyšetrovanie prípadov predaja emisií, nástenkového tendra či sociálnych podnikov, nezaujíma. Podľa výskumu majú najkritickejší pohľad na kauzy bývalej vlády voliči strany Most-Híd, až 76%, ktorých nasledujú voliči SaS 68%, SDKÚ-DS 66% a KDH 60%."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vacsina-slovakov-je-s-vysetrovanim-kauz-ficovej-vlady-nespokojna-1co-/sk_domace.asp?c=A101121_154224_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:54.119765+00:00"}
{"id": "48152", "numeric_id": 48152, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48152", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "A viete, v čom sme vyrokovali lepšiu zmluvu ako ako Maďarsko? Maďarsko má len 2 možnosti, že to dá úplne, čo aj urobilo, do rúk Spojených štátov alebo spoločne. Slovenská republika vyrokovala ešte ďalšiu časť, čo sa presne hovorí v zmluve. To je, že Slovenská republika bude mať výhradne vo svojom užívaní, čo tzn. v praxi, aby to ľudia pochopili. Ak sa nedohodneme a ak nevyčleníme iné časti, tak Spojené štáty nebudú na Sliači a v Kuchyni využívať vôbec nič.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarsko podpísalo so Spojenými štátmi americkými Dohodu o obrannej spolupráci v roku 2019. V maďarskej dohode sú ako spoločné priestory vyčlenené vojenské letiská v Kecskeméte a Pápe a rovnako aj výcvikové základne Tata a Várpalota.\n\nMinister Korčok ohľadom maďarskej dohody správne konštatuje, že tieto spoločné priestory môžu podľa nej byť vyhradené buď na výlučné užívanie síl USA alebo na spoločné užívanie maďarských a amerických síl a to podľa článku 2, odseku 6 a článku 3, odseku 1 tejto dohody.\n\nDohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými oproti tomu navyše garantuje možnosť vyhradiť si v rámci letísk Sliač a Myjava-Kuchyňa priestory, ktoré budú výlučne vo využití slovenských síl, a to na základe článku 2, odseku 6, v ktorom sa uvádza: \"Pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" ( docx ., s. 5)\n\nTakúto klauzulu dohoda medzi Maďarskom a USA neobsahuje, preto môžeme z pohľadu zachovania čo najväčšej suverenity považovať slovenskú zmluvu za lepšiu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko podpísalo so Spojenými štátmi americkými Dohodu o obrannej spolupráci v roku 2019. V maďarskej dohode sú ako spoločné priestory vyčlenené vojenské letiská v Kecskeméte a Pápe a rovnako aj výcvikové základne Tata a Várpalota.", "Minister Korčok ohľadom maďarskej dohody správne konštatuje, že tieto spoločné priestory môžu podľa nej byť vyhradené buď na výlučné užívanie síl USA alebo na spoločné užívanie maďarských a amerických síl a to podľa článku 2, odseku 6 a článku 3, odseku 1 tejto dohody.", "Dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými oproti tomu navyše garantuje možnosť vyhradiť si v rámci letísk Sliač a Myjava-Kuchyňa priestory, ktoré budú výlučne vo využití slovenských síl, a to na základe článku 2, odseku 6, v ktorom sa uvádza: \"Pri plnom rešpektovaní tých častí, ktoré si Slovenská republika alebo jeho výkonný zástupca určí na svoje výhradné používanie, budú mať Strany spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, s výnimkou tých častí, ktoré Strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.\" ( docx ., s. 5)", "Takúto klauzulu dohoda medzi Maďarskom a USA neobsahuje, preto môžeme z pohľadu zachovania čo najväčšej suverenity považovať slovenskú zmluvu za lepšiu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "dohode", "dohody", "docx"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22092214/madarsko-podpisalo-dohodu-o-obrannej-spolupraci-s-usa.html", "https://www.state.gov/wp-content/uploads/2019/10/19-821-Hungary-Defense-TIMS-61984-Frank.pdf", "https://net.jogtar.hu/jogszabaly?docid=A1900051.TV", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:57.884817+00:00"}
{"id": "49982", "numeric_id": 49982, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49982", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pán komisár povedal, že všetko je v poriadku, to bolo v strede týždňa, potom na Slovensko prišla monitorovacia misia, prišli experti z Európskej komisie, ktorí boli priamo v teréne a kontrolovali opatrenia, ktoré Slovensko urobilo. Európska komisia zverejnila správu… v tejto správe nám vyčíta, že máme zlepšiť dozor, že máme zlepšiť testovanie, vyčíta nám meškania s vakcináciou, vyčíta nám zlú koordináciu, vyčíta nám dokonca, že nevedela identifikovať nejaké centrálny orgán, ktorý by bol zodpovedný za, za legislatívu, vyčíta nám meškanie v opatreniach, vyčíta nám to, že máme zlepšiť dezinfekciu.", "statement_date": "2025-03-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Misia Európskeho veterinárneho pohotovostného tímu zaznamenala nedostatky a zdržanie v zbere a spracovávaní informácií a trasovaní, odporúča aj navýšenie kapacít na dohľad a vznik centrálneho orgánu pre kontrolu chorôb. Nekritizuje meškanie s vakcináciou, navrhuje ju ako možné riešenie pri ošípaných. Ku dezinfekcii sa vyjadruje v zmysle, že začala neskôr kvôli očkovaniu na dvoch farmách, kvôli čomu musia ostať dlhšie pod dohľadom. Európskej komisie uvádza, že nezaznamenala žiadne významné nedostatky pri kontrole nákazy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVeronika Remišová naráža na správu Európskej komisie, zverejnenú na základe výsledkov misie Európskeho veterinárneho pohotovostného tímu (EUVET) na Slovensku. Tá prebehla v súvislosti s ochoreniami slintačka a krívačka (FMD) na žiadosť slovenských autorít a trvala 24. – 27. marca 2025 (. pdf , str. 4). Vo štvrtok 27. marca 2025 tím odprezentoval svoje závery.\n\nV úvode sekcie hlavných zistení a odporúčaní je zhodnotené, že tím nezistil „žiadne významné nedostatky v celkovej stratégii kontroly nákazy v regióne Dunajská Streda“ (. pdf , str. 14).\n\nSpráva podotýka, že štvrté ohnisko nákazy je znakom toho, že biologická bezpečnosť a kontrola pohybu nemusia byť na zabránenie šírenia dostatočné. Urgentne odporúča sa preto intenzívnejší dohľad, vrátane testovania ( str . 17), pričom tím odkazuje na “opodstatnenú potrebu zaviesť metódu ELISA na detekciu protilátok proti štrukturálnym proteínom sérotypu O“ ( str . 16).\n\nTím zaznamenal „meškanie v zhromažďovaní a spracovávaní epidemiologických informácií“, ako je napríklad dodatočné trasovanie výsledkov alebo prepájanie laboratórnych výsledkov s epidemiologickými zisteniami ( str . 14.). A vyzýva „urýchliť zhromažďovanie, spracovanie a mapovanie informácií o dohľade vykonávanom v zasiahnutých oblastiach“ ( str . 15).\n\nAj keď sú „príslušné orgány dostatočne vybavené, je možné, že budú vyžadovať navýšenie zdrojov, a to práve kvôli zintenzívneniu kontroly nad šírením nákazy“ ( str . 14.) Z hľadiska kontroly tím odporúča takú stratégiu sledovania, ktorá vyžaduje „koordináciu skupiny expertov na centrálnej úrovni“ ( str . 16.) Podľa správy tím „nedokázal identifikovať miestne, regionálne alebo ústredné centrum kontroly chorôb, v zmysle uplatniteľných právnych predpisov“ („applicable legislation,“ str . 14).\n\nDezinfekcia sa v správe spomína v súvislosti so zavedením supresívneho očkovania v Medveďove a Ňárade, ktoré síce bolo „užitočným rozhodnutím, ale oddialilo predbežné čistenie a dezinfekciu na farmách s ohniskom nákazy“ ( str . 17).\n\nĎalej odporúča, že, ak bolo plánované supresívne očkovanie, malo by byť zvážené aj očkovanie výkrmových stád ošípaných, aby sa znížilo riziko vylučovania vírusu a zvieratá by sa mohli porážať na miestnu spotrebu ( str . 18.)\n\nVyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 8. 4. 2025: “Zlepšenie dozoru vyčíta Komisia Slovensku na strane 13. a 17. správy, meškanie s vakcináciou na strane 17., zlú koordináciu a neexistenciu centrálneho orgánu nám EK vyčíta na strane 14., zlepšenie dezinfekcie na strane 15.\n\nNávrhy opatrení a kritika Európskej komisie v uvedenej správe zahŕňajú zlepšenie dozoru, ktorý je kľúčovým opatrením a tu sme podľa EK zlyhali. “Tím zaznamenal zdržanie v zbere a systematickom spracovaní dôležitých epidemiologických informácií.” Toto je najzávažnejší zistený nedostatok zo strany EK, ktorý je dôvodom, že sa nákaza šíri ďalej a máme najväčší počet ohnísk.\n\n“Je urgentná potreba zrýchliť zber, spracovávanie a mapovanie informácii o dohľade vykonanom v obmedzených územiach a trasovania.” Keď EK spomína v správe že niečo je mimoriadne urgentné, tak je jasné, že Slovensko by to malo neodkladne robiť, ale nerobí to a zlyháva v tom.\n\nO kritike Európskej komisie hovorí aj uznávaný veterinár Bíreš.”", "analysis_paragraphs": ["Misia Európskeho veterinárneho pohotovostného tímu zaznamenala nedostatky a zdržanie v zbere a spracovávaní informácií a trasovaní, odporúča aj navýšenie kapacít na dohľad a vznik centrálneho orgánu pre kontrolu chorôb. Nekritizuje meškanie s vakcináciou, navrhuje ju ako možné riešenie pri ošípaných. Ku dezinfekcii sa vyjadruje v zmysle, že začala neskôr kvôli očkovaniu na dvoch farmách, kvôli čomu musia ostať dlhšie pod dohľadom. Európskej komisie uvádza, že nezaznamenala žiadne významné nedostatky pri kontrole nákazy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Veronika Remišová naráža na správu Európskej komisie, zverejnenú na základe výsledkov misie Európskeho veterinárneho pohotovostného tímu (EUVET) na Slovensku. Tá prebehla v súvislosti s ochoreniami slintačka a krívačka (FMD) na žiadosť slovenských autorít a trvala 24. – 27. marca 2025 (. pdf , str. 4). Vo štvrtok 27. marca 2025 tím odprezentoval svoje závery.", "V úvode sekcie hlavných zistení a odporúčaní je zhodnotené, že tím nezistil „žiadne významné nedostatky v celkovej stratégii kontroly nákazy v regióne Dunajská Streda“ (. pdf , str. 14).", "Správa podotýka, že štvrté ohnisko nákazy je znakom toho, že biologická bezpečnosť a kontrola pohybu nemusia byť na zabránenie šírenia dostatočné. Urgentne odporúča sa preto intenzívnejší dohľad, vrátane testovania ( str . 17), pričom tím odkazuje na “opodstatnenú potrebu zaviesť metódu ELISA na detekciu protilátok proti štrukturálnym proteínom sérotypu O“ ( str . 16).", "Tím zaznamenal „meškanie v zhromažďovaní a spracovávaní epidemiologických informácií“, ako je napríklad dodatočné trasovanie výsledkov alebo prepájanie laboratórnych výsledkov s epidemiologickými zisteniami ( str . 14.). A vyzýva „urýchliť zhromažďovanie, spracovanie a mapovanie informácií o dohľade vykonávanom v zasiahnutých oblastiach“ ( str . 15).", "Aj keď sú „príslušné orgány dostatočne vybavené, je možné, že budú vyžadovať navýšenie zdrojov, a to práve kvôli zintenzívneniu kontroly nad šírením nákazy“ ( str . 14.) Z hľadiska kontroly tím odporúča takú stratégiu sledovania, ktorá vyžaduje „koordináciu skupiny expertov na centrálnej úrovni“ ( str . 16.) Podľa správy tím „nedokázal identifikovať miestne, regionálne alebo ústredné centrum kontroly chorôb, v zmysle uplatniteľných právnych predpisov“ („applicable legislation,“ str . 14).", "Dezinfekcia sa v správe spomína v súvislosti so zavedením supresívneho očkovania v Medveďove a Ňárade, ktoré síce bolo „užitočným rozhodnutím, ale oddialilo predbežné čistenie a dezinfekciu na farmách s ohniskom nákazy“ ( str . 17).", "Ďalej odporúča, že, ak bolo plánované supresívne očkovanie, malo by byť zvážené aj očkovanie výkrmových stád ošípaných, aby sa znížilo riziko vylučovania vírusu a zvieratá by sa mohli porážať na miestnu spotrebu ( str . 18.)", "Vyjadrenie Veroniky Remišovej pre Demagog.sk z 8. 4. 2025: “Zlepšenie dozoru vyčíta Komisia Slovensku na strane 13. a 17. správy, meškanie s vakcináciou na strane 17., zlú koordináciu a neexistenciu centrálneho orgánu nám EK vyčíta na strane 14., zlepšenie dezinfekcie na strane 15.", "Návrhy opatrení a kritika Európskej komisie v uvedenej správe zahŕňajú zlepšenie dozoru, ktorý je kľúčovým opatrením a tu sme podľa EK zlyhali. “Tím zaznamenal zdržanie v zbere a systematickom spracovaní dôležitých epidemiologických informácií.” Toto je najzávažnejší zistený nedostatok zo strany EK, ktorý je dôvodom, že sa nákaza šíri ďalej a máme najväčší počet ohnísk.", "“Je urgentná potreba zrýchliť zber, spracovávanie a mapovanie informácii o dohľade vykonanom v obmedzených územiach a trasovania.” Keď EK spomína v správe že niečo je mimoriadne urgentné, tak je jasné, že Slovensko by to malo neodkladne robiť, ale nerobí to a zlyháva v tom.", "O kritike Európskej komisie hovorí aj uznávaný veterinár Bíreš.”"], "analysis_date": "2025-04-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "str", "str", "str", "str", "str", "str", "str", "str", "str", "strane"], "url": ["https://food.ec.europa.eu/document/download/9e0e4403-0ddf-409a-899d-c0c445de8c51_en?filename=ad_control-measures_fmd_chron_hu-sk-20250307.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf", "https://food.ec.europa.eu/document/download/f4bb7aa3-69b3-4d9c-8a91-effa219eda95_en?filename=reg-com_ahw_20250327_pres-04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:39.938998+00:00"}
{"id": "vr34977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34977", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A tá korupcia, na ktorú ste sa pýtali s tým veľmi úzko súvisí, pretože v tomto rebríčku konkurencieschopnosti sme sa ocitli, čo sa týka korupcie vlády dokonca na predposlednom mieste zo 139 hodnotených krajín. Sme medzi 3 krajinami s najvyššou korupciou na svete, spolu s Argentínou a Dominikánskou republikou.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "správa hodnotí korupciu verejných inštitúcií v kategórii „Ethic and corruption“ (Etika a korupcia), ktorá má tri podkategórie: Diversion of public funds, Public trust of politicians a Irregular payments and bribes. Ani v jednom nie je Slovensko medzi troma najhoršími krajinami (postupne od prvej zmienenej kategórie: 110 z 139, 113 z 139, 132 z 139, 72 z 139).", "analysis_paragraphs": ["správa hodnotí korupciu verejných inštitúcií v kategórii „Ethic and corruption“ (Etika a korupcia), ktorá má tri podkategórie: Diversion of public funds, Public trust of politicians a Irregular payments and bribes. Ani v jednom nie je Slovensko medzi troma najhoršími krajinami (postupne od prvej zmienenej kategórie: 110 z 139, 113 z 139, 132 z 139, 72 z 139)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu nájdete v .pdf", "tu"], "url": ["http://www.weforum.org/404.html", "http://gcr.weforum.org/gcr2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:15.821984+00:00"}
{"id": "vr15925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15925", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...trestné stíhanie Michala Kováča mladšieho pre podozrenie z viacerých finančných podvodov v objeme sumy 280 miliónov slovenských korún.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Mečiar síce o sume 280 miliónov slovenských korún hovoril pravidelne aj pred niekoľkými rokmi (napríklad v rozhovore v roku 2012 pre denník SME ), iné zdroje túto sumu neuvádzajú, naopak uvádzajú ako škodu pre Technopol 2.3 milióna amerických dolárov resp. 69 miliónov korún.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDostupné zdroje uvádzajú, že týmto podvodom vznikla spoločnosti Technopol škoda vo výške 2,3 milióna dolárov teda v prepočte asi 69 miliónov korún československých:\n\n\"V súvislosti s tzv. kauzou Technopol vydal Interpol medzinárodný zatykač na Kováča ml. 11. novembra 1994. Syn slovenského exprezidenta bol v Nemecku obvinený kvôli podozreniu z účasti na podvode, vo finančnom vyčíslení presahujúcom dva milióny dolárov.\" ( SME )\n\nSlovenské orgány navyše Michala Kováča mladšieho neobvinili z podozrenia zo spáchania finančných podvodov, ale z návodu na trestný čin podvodu ako účastníka trestného činu, teda nie páchateľa ani spolupáchateľa. V Nemecku bol podľa vtedajšieho slovenského denníka Slovenská republika na Kováča ml. vydaný medzinárodný zatykač kvôli obvineniu z účasti na podvode vo forme navádzania.Čiže aj v tomto zmysle možno vo výroku Vladimíra Mečiara badať isté zavádzanie, keďže navodzuje dojem Kováča ml. ako podozrivého páchateľa\n\nPár mesiacov po vydaní medzinárodného zatykača na Michala Kováča mladšieho ho neznámi páchatelia protiprávne zavliekli do Rakúska. Chronológiu kauzy objasňujú rôzne médiá. Ako píšu aktuality.sk : \"podľa spísanej obžaloby mala za zavlečením stáť Slovenská informačná služba. Prípad bol údajným vyvrcholením sporov medzi vtedajším prezidentom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom\".\n\nMichal Kováč udelil v decembri 1997 ako vtedajší prezident milosti všetkým stíhaným aktérom kauzy Technopol – Michalovi Kováčovi mladšiemu, Martinovi Syčovi-Milému a Mariánovi Kočnerovi. Denník N zverejnil celé znenie milostí prvýkrát až v roku 2017. \"Ako vyplýva zo zverejnených milostí, v prípade Kováča ml. a Siča-Milého išlo o to, že navštívili v decembri 1991 tretiu osobu (meno vybielené) v Mníchove, kde ju prehovorili na spoluúčasť na podvode voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava. Spoločne jej vraj vyhovorili obavy z toho, že navrhovaný fiktívny obchod s textíliami je nereálny. Presviedčali vraj túto osobu, že do obchodu je zapojený známy človek, ktorý zaplatenie fiktívneho tovaru uhradí cez bratislavskú pobočku ČSOB. A tak nakoniec po tomto stretnutí vo februári až v máji 1992 spoločne uskutočnili dovoz neexistujúcich textílií v hodnote vyše 2,3 milióna amerických dolárov z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre Technopol Bratislava. Spôsobili tak Technopolu škodu vo výške 69 miliónov slovenských korún. Sumu si údajne podľa vopred pripraveného plánu rozdelili.\"\n\nO prepojení Mečiarovych amnestií a Kováčovych milostí hovorí pre denník aj vtedajší riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Ivan Trimaj. Ten milosti zdôvodňuje tým, že prezidentov syn by inak nemal ako ísť vypovedať do Nemecka, kde sa podvod vyšetroval, keďže mu odobrali pas. Kováč mladší v Nemecku napokon vypovedal, súd v Mníchove v roku 2000 konanie voči Kováčovi ml. zastavil.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Mečiar síce o sume 280 miliónov slovenských korún hovoril pravidelne aj pred niekoľkými rokmi (napríklad v rozhovore v roku 2012 pre denník SME ), iné zdroje túto sumu neuvádzajú, naopak uvádzajú ako škodu pre Technopol 2.3 milióna amerických dolárov resp. 69 miliónov korún.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Dostupné zdroje uvádzajú, že týmto podvodom vznikla spoločnosti Technopol škoda vo výške 2,3 milióna dolárov teda v prepočte asi 69 miliónov korún československých:", "\"V súvislosti s tzv. kauzou Technopol vydal Interpol medzinárodný zatykač na Kováča ml. 11. novembra 1994. Syn slovenského exprezidenta bol v Nemecku obvinený kvôli podozreniu z účasti na podvode, vo finančnom vyčíslení presahujúcom dva milióny dolárov.\" ( SME )", "Slovenské orgány navyše Michala Kováča mladšieho neobvinili z podozrenia zo spáchania finančných podvodov, ale z návodu na trestný čin podvodu ako účastníka trestného činu, teda nie páchateľa ani spolupáchateľa. V Nemecku bol podľa vtedajšieho slovenského denníka Slovenská republika na Kováča ml. vydaný medzinárodný zatykač kvôli obvineniu z účasti na podvode vo forme navádzania.Čiže aj v tomto zmysle možno vo výroku Vladimíra Mečiara badať isté zavádzanie, keďže navodzuje dojem Kováča ml. ako podozrivého páchateľa", "Pár mesiacov po vydaní medzinárodného zatykača na Michala Kováča mladšieho ho neznámi páchatelia protiprávne zavliekli do Rakúska. Chronológiu kauzy objasňujú rôzne médiá. Ako píšu aktuality.sk : \"podľa spísanej obžaloby mala za zavlečením stáť Slovenská informačná služba. Prípad bol údajným vyvrcholením sporov medzi vtedajším prezidentom Kováčom a premiérom Vladimírom Mečiarom\".", "Michal Kováč udelil v decembri 1997 ako vtedajší prezident milosti všetkým stíhaným aktérom kauzy Technopol – Michalovi Kováčovi mladšiemu, Martinovi Syčovi-Milému a Mariánovi Kočnerovi. Denník N zverejnil celé znenie milostí prvýkrát až v roku 2017. \"Ako vyplýva zo zverejnených milostí, v prípade Kováča ml. a Siča-Milého išlo o to, že navštívili v decembri 1991 tretiu osobu (meno vybielené) v Mníchove, kde ju prehovorili na spoluúčasť na podvode voči akciovej spoločnosti Technopol Bratislava. Spoločne jej vraj vyhovorili obavy z toho, že navrhovaný fiktívny obchod s textíliami je nereálny. Presviedčali vraj túto osobu, že do obchodu je zapojený známy človek, ktorý zaplatenie fiktívneho tovaru uhradí cez bratislavskú pobočku ČSOB. A tak nakoniec po tomto stretnutí vo februári až v máji 1992 spoločne uskutočnili dovoz neexistujúcich textílií v hodnote vyše 2,3 milióna amerických dolárov z Holandska od firmy Introcommerce Inc. pre Technopol Bratislava. Spôsobili tak Technopolu škodu vo výške 69 miliónov slovenských korún. Sumu si údajne podľa vopred pripraveného plánu rozdelili.\"", "O prepojení Mečiarovych amnestií a Kováčovych milostí hovorí pre denník aj vtedajší riaditeľ legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Ivan Trimaj. Ten milosti zdôvodňuje tým, že prezidentov syn by inak nemal ako ísť vypovedať do Nemecka, kde sa podvod vyšetroval, keďže mu odobrali pas. Kováč mladší v Nemecku napokon vypovedal, súd v Mníchove v roku 2000 konanie voči Kováčovi ml. zastavil."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["pre denník SME", "Dostupné", "zdroje", "SME", "píšu aktuality.sk", "Denník N zverejnil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6651090/meciar-republiku-rozdelil-havel-s-carnogurskym.html", "https://www.sme.sk/c/2129697/michal-kovac-ml-a-pripad-technopol.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/422039/spolitizovana-kauza-ktora-predchadzala-unosu-syna-prezidenta/", "https://korzar.sme.sk/c/4725996/kauza-technopol-sa-pre-kovaca-ml-definitivne-skoncila.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/303059/foto-pred-dvadsiatimi-rokmi-uniesli-syna-slovenskeho-prezidenta-michala-kovaca/", "https://dennikn.sk/670438/poslanci-ziadaju-zrusit-aj-kovacove-milosti-zverejnujeme-ich-obsah/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:03.054740+00:00"}
{"id": "vr28184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28184", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Bratislava od roku 2011 investovala do rozvoja cyklistickej infraštruktúry viac ako 1,7 mil. eur.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by Bratislava investovala až 1,7 milióna eur do cyklistickej infraštruktúry. Suma 1,7 milióna bola plánovaná na roky 2011-2014, no skutočné výdavky v rokoch 2011-2013 boli len 665-tisíc eur a plánované výdavky na rok 2014 sú na úrovni 411-tisíc eur. Spolu aj pri 100 percentnom naplnení rozpočtu na rok 2014 pôjde len o 700-tisíc eur menej. V záverečnom účte za rok 2011 sa rozpočet na cyklotrasy neuvádza a výdaje na cyklotrasy neboli uvedené ani v porovnaní so záverečným účtom za rok 2012 na strane 125. Pokiaľ aj cyklotrasy boli realizované, v rozpočte nie sú samostatne vyúčtované. Záverečný účet z roku 2012 na strane 28 vykazuje bežné a kapitálové výdavky na budovanie cyklotrás vo výške 194 393 eur, hoci rozpočet na rok 2012 na strane 26 činí až 491 tis. eur. Plnenie rozpočtu bolo teda vo výške 39,6%, ako to môžeme vidieť aj v záverečnom účte na strane 115. V záverečnom účte z roku 2013 na strane 143 vidíme, že kým pôvodný rozpočet pre rok 2013 na budovanie cyklotrás bol 776 tis. eur, skutočnosť výdavkov bola 470 195 eur, čo činí 60-percentné plnenie oproti plánovaným výdajom. V návrhu rozpočtu pre rok 2014 na strane 30 je na cykloinfraštruktúru vyčlenených 411 tis. eur. Od roku 2011 do roku 2014 bolo na budovanie cyklotrás v rozpočte hlavného mesta Bratislava vyčlenených 1,678 mil. eur, ale reálne preinvestovaných bolo bez roku 2014 len 664 588 eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by Bratislava investovala až 1,7 milióna eur do cyklistickej infraštruktúry. Suma 1,7 milióna bola plánovaná na roky 2011-2014, no skutočné výdavky v rokoch 2011-2013 boli len 665-tisíc eur a plánované výdavky na rok 2014 sú na úrovni 411-tisíc eur. Spolu aj pri 100 percentnom naplnení rozpočtu na rok 2014 pôjde len o 700-tisíc eur menej. V záverečnom účte za rok 2011 sa rozpočet na cyklotrasy neuvádza a výdaje na cyklotrasy neboli uvedené ani v porovnaní so záverečným účtom za rok 2012 na strane 125. Pokiaľ aj cyklotrasy boli realizované, v rozpočte nie sú samostatne vyúčtované. Záverečný účet z roku 2012 na strane 28 vykazuje bežné a kapitálové výdavky na budovanie cyklotrás vo výške 194 393 eur, hoci rozpočet na rok 2012 na strane 26 činí až 491 tis. eur. Plnenie rozpočtu bolo teda vo výške 39,6%, ako to môžeme vidieť aj v záverečnom účte na strane 115. V záverečnom účte z roku 2013 na strane 143 vidíme, že kým pôvodný rozpočet pre rok 2013 na budovanie cyklotrás bol 776 tis. eur, skutočnosť výdavkov bola 470 195 eur, čo činí 60-percentné plnenie oproti plánovaným výdajom. V návrhu rozpočtu pre rok 2014 na strane 30 je na cykloinfraštruktúru vyčlenených 411 tis. eur. Od roku 2011 do roku 2014 bolo na budovanie cyklotrás v rozpočte hlavného mesta Bratislava vyčlenených 1,678 mil. eur, ale reálne preinvestovaných bolo bez roku 2014 len 664 588 eur. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-09-14", "analysis_sources": {"text": ["V záverečnom účte za rok 2011", "Záverečný účet z roku 2012", "rozpočet na rok 2012", "záverečnom účte z roku 2013", "návrhu rozpočtu pre rok 2014"], "url": ["http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11033012", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11037367", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11035874", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:30.772039+00:00"}
{"id": "vr29484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29484", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Investičné projekty podporené štátnou investičnou pomocou vytvorili 6-tisíc nových pracovných miest a udržali 1500 miest.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných materiálov z rokovaní vlády je možné zistiť, koľko nových pracovných miest je predpokladaných na základe schválenej štátnej investičnej pomoci pre desiatky podnikov. Súčet nami zrátaných udržaných pracovných miest je 1526 ( Samsung 760 + Mondi SCP 766 ). Súčet nami zrátaných možných vytvorených pracovných miest dosiahol presiahol 6-tisíc. Vláda tak svojimi krokmi vytvorila minimálne priestor na vznik vyše 6-tisíc pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dotácia pre SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. zachová 760 existujúcich pracovných miest. Pre Mondi SCP, a.s., znamená aj štátna investícia zachovanie 383 súčasných pracovných miest, „ pričom pôvodne predložený investičný zámer nepredpokladal priamy nárast nových pracovných miest, ale zachovanie 383 súčasných pracovných miest po dobu piatich rokov od ukončenia investičného zámeru, ktoré by v dôsledku zvyšovania efektivity výroby celulózy ako aj papiera boli postupne redukované a do roku 2016 by boli zrušené. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rokovaniach s Mondi SCP, a.s. vyrokovalo podmienku udržania zamestnanosti pre 766 pracovníkov na obdobie šiestich rokov od ukončenia projektu.“ Počty predpokladaných nových pracovných miest na základe schválených žiadostí prerokovaných Úradom vlády SR: ZKW Slovakia vytvorí 520. Continental Automotive Systems Slovakia vytvorí 500. Magneti Marelli Slovakia vytvorí 612. EKOLTECH spol vytvorí 115. HYDAC Electronic vytvorí 106. SLOVAKTUAL vytvorí 120. LEONI Slovakia vytvorí 170. TREVES Slovakia vytvorí 116. Holcim Business Services vytvorí 61. BUKÓZA INVEST vytvorí 700. Poltár Crystal and Steel vytvorí 400. Schindler Dunajská Streda a.s. vytvorí 266. FLAMEshoes, s.r.o. vytvorí 150. Schaeffler Slovensko, spol. s r. o. vytvorí 53. INA Kysuce, spol. s r.o. vytvorí 112. Unomedical s.r.o. vytvorí 55. Embraco Slovakia s.r.o. vytvorí 21. IBM Slovensko, spol. s r.o. vytvorí 150. T-Systems Slovakia s.r.o. vytvorí 350. Dometic Slovakia s. r. o. vytvorí 326. Miba Sinter Slovakia s.r.o. vytvorí 120. MICHATEK, k.s. vytvorí 80. Johnson CTI, s.r.o. vytvorí 125. GEVORKYAN, s.r.o. vytvorí 44. Mobis Slovakia s.r.o. vytvorí 189. Continental Matador Rubber, s.r.o. vytvorí 595. Railway Casted Components a.s. vytvorí 360. BROVEDANI SLOVAKIA, s.r.o. vytvorí 130. Bekaert Slovakia, s.r.o. vytvorí 287. Muehlbauer Technologies s.r.o. vytvorí 111. Fagor Ederlan Slovensko, a.s. vytvorí 52. Delta Electronics (Slovakia), s. r. o. vytvorí 200. Spolu sa tak jedná o potencionálnych 6 501 pracovných miest prisľúbených schválenými projektmi. Na základe tohto údaju možno označiť uvedený počet 6000 vytvorených pracovných miest za reálny. Treba poznamenať, že výročné správy o štátnej pomoci poskytujú prehľad o forme a výške investícií na zvýšenie zamestnanosti, nevenujú sa však dopadu v podobe počtu reálne vytvorených a udržaných pracovných miest. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných materiálov z rokovaní vlády je možné zistiť, koľko nových pracovných miest je predpokladaných na základe schválenej štátnej investičnej pomoci pre desiatky podnikov. Súčet nami zrátaných udržaných pracovných miest je 1526 ( Samsung 760 + Mondi SCP 766 ). Súčet nami zrátaných možných vytvorených pracovných miest dosiahol presiahol 6-tisíc. Vláda tak svojimi krokmi vytvorila minimálne priestor na vznik vyše 6-tisíc pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dotácia pre SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. zachová 760 existujúcich pracovných miest. Pre Mondi SCP, a.s., znamená aj štátna investícia zachovanie 383 súčasných pracovných miest, „ pričom pôvodne predložený investičný zámer nepredpokladal priamy nárast nových pracovných miest, ale zachovanie 383 súčasných pracovných miest po dobu piatich rokov od ukončenia investičného zámeru, ktoré by v dôsledku zvyšovania efektivity výroby celulózy ako aj papiera boli postupne redukované a do roku 2016 by boli zrušené. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v rokovaniach s Mondi SCP, a.s. vyrokovalo podmienku udržania zamestnanosti pre 766 pracovníkov na obdobie šiestich rokov od ukončenia projektu.“ Počty predpokladaných nových pracovných miest na základe schválených žiadostí prerokovaných Úradom vlády SR: ZKW Slovakia vytvorí 520. Continental Automotive Systems Slovakia vytvorí 500. Magneti Marelli Slovakia vytvorí 612. EKOLTECH spol vytvorí 115. HYDAC Electronic vytvorí 106. SLOVAKTUAL vytvorí 120. LEONI Slovakia vytvorí 170. TREVES Slovakia vytvorí 116. Holcim Business Services vytvorí 61. BUKÓZA INVEST vytvorí 700. Poltár Crystal and Steel vytvorí 400. Schindler Dunajská Streda a.s. vytvorí 266. FLAMEshoes, s.r.o. vytvorí 150. Schaeffler Slovensko, spol. s r. o. vytvorí 53. INA Kysuce, spol. s r.o. vytvorí 112. Unomedical s.r.o. vytvorí 55. Embraco Slovakia s.r.o. vytvorí 21. IBM Slovensko, spol. s r.o. vytvorí 150. T-Systems Slovakia s.r.o. vytvorí 350. Dometic Slovakia s. r. o. vytvorí 326. Miba Sinter Slovakia s.r.o. vytvorí 120. MICHATEK, k.s. vytvorí 80. Johnson CTI, s.r.o. vytvorí 125. GEVORKYAN, s.r.o. vytvorí 44. Mobis Slovakia s.r.o. vytvorí 189. Continental Matador Rubber, s.r.o. vytvorí 595. Railway Casted Components a.s. vytvorí 360. BROVEDANI SLOVAKIA, s.r.o. vytvorí 130. Bekaert Slovakia, s.r.o. vytvorí 287. Muehlbauer Technologies s.r.o. vytvorí 111. Fagor Ederlan Slovensko, a.s. vytvorí 52. Delta Electronics (Slovakia), s. r. o. vytvorí 200. Spolu sa tak jedná o potencionálnych 6 501 pracovných miest prisľúbených schválenými projektmi. Na základe tohto údaju možno označiť uvedený počet 6000 vytvorených pracovných miest za reálny. Treba poznamenať, že výročné správy o štátnej pomoci poskytujú prehľad o forme a výške investícií na zvýšenie zamestnanosti, nevenujú sa však dopadu v podobe počtu reálne vytvorených a udržaných pracovných miest. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["materiálov", "rokovaní vlády", "Dotácia", "zachovanie", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "vytvorí", "správy"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/751", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/660", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149133?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-149140?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-147987?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148920?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148941?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148934?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165813?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165820?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165806?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165857?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165850?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-165864?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164637?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163463?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163456?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163450?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163443?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163436?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-163429?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159698?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159707?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158534?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158541?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158527?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158520?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-158513?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-157236?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155994?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155990?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-155978?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148956?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148949?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148914?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148928?prefixFile=m_", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-156037?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:43.992478+00:00"}
{"id": "vr16668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16668", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Sme lídrami v odbornom školstve - v duálnom vzdelávaní.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj sa zapája do národného programu \"Systém duálneho vzdelania\" šiestimi strednými odbornými školami a dvanástimi odbormi. Viac škôl je do programu zapojených v Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom kraji. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Systém duálneho vzdelania je národným vzdelávacím programom, ktorého cieľom je \" plošná implementácia systému duálneho vzdelávania do všetkých vhodných učebných a študijných odborov, prehĺbenie prepojenia vzťahu zamestnávateľ – stredná škola – žiak v rámci systému duálneho vzdelávania, vytvorenie jednotného informačného prostredia pre systém duálneho vzdelávania a elektronizácia procesov implementácie, zvýšenie atraktivity a kvality OVP a príprava inštruktorov, majstrov a učiteľov na plnenie uvedených úloh. \" Projekt odštartoval ešte v septembri 2015. Vtedy ho kritizoval aj Branislav Gröhling, (tímlíder strany SaS pre školstvo) kvôli slabej informovanosti rodičov, firiem a aj žiakov základných škôl. O rok neskôr opäť poukázal na nízku informovanosť škôl, nízky záujem škôl o duálne vzdelávanie a slabú propagáciu. Dodal, že \" v prvom roku sa očakávalo zapojenie asi 1 500 žiakov, zapojilo sa ich 450. Na začiatku druhého roka zamestnávatelia vytvorili 2 700 učebných miest, dokonca mali k dispozícii kapacitu pre 6 145 žiakov. Zapojilo sa len 1 122 nových žiakov.\" V tomto školstvom roku (2017/2018) sa podľa oficiálnej stránky programu zvýšil počet prvákov o 27%. Nastúpilo presne 1 370 prvákov v 58 stredných odborných školách. Najvyšší počet prvákov, a to 381, je v Žilinskom kraji, za ním nasleduje Trenčiansky kraj s počtom 294 žiakov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj sa zapája do národného programu \"Systém duálneho vzdelania\" šiestimi strednými odbornými školami a dvanástimi odbormi. Viac škôl je do programu zapojených v Trenčianskom, Nitrianskom, Žilinskom a Košickom kraji. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Systém duálneho vzdelania je národným vzdelávacím programom, ktorého cieľom je \" plošná implementácia systému duálneho vzdelávania do všetkých vhodných učebných a študijných odborov, prehĺbenie prepojenia vzťahu zamestnávateľ – stredná škola – žiak v rámci systému duálneho vzdelávania, vytvorenie jednotného informačného prostredia pre systém duálneho vzdelávania a elektronizácia procesov implementácie, zvýšenie atraktivity a kvality OVP a príprava inštruktorov, majstrov a učiteľov na plnenie uvedených úloh. \" Projekt odštartoval ešte v septembri 2015. Vtedy ho kritizoval aj Branislav Gröhling, (tímlíder strany SaS pre školstvo) kvôli slabej informovanosti rodičov, firiem a aj žiakov základných škôl. O rok neskôr opäť poukázal na nízku informovanosť škôl, nízky záujem škôl o duálne vzdelávanie a slabú propagáciu. Dodal, že \" v prvom roku sa očakávalo zapojenie asi 1 500 žiakov, zapojilo sa ich 450. Na začiatku druhého roka zamestnávatelia vytvorili 2 700 učebných miest, dokonca mali k dispozícii kapacitu pre 6 145 žiakov. Zapojilo sa len 1 122 nových žiakov.\" V tomto školstvom roku (2017/2018) sa podľa oficiálnej stránky programu zvýšil počet prvákov o 27%. Nastúpilo presne 1 370 prvákov v 58 stredných odborných školách. Najvyšší počet prvákov, a to 381, je v Žilinskom kraji, za ním nasleduje Trenčiansky kraj s počtom 294 žiakov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["cieľom", "kritizoval", "poukázal", "podľa"], "url": ["http://www.dualnysystem.sk/Oprojekte.aspx", "https://www.aktuality.sk/clanok/303260/nedovera-skol-a-nezaujem-ziakov-dualne-vzdelavanie-odstartovalo/", "http://www.sas.sk/prvy-rok-dualneho-vzdelavania-potvrdil-jeho-nedostatky/5218", "http://www.dualnysystem.sk/TlacovaSprava.aspx?ArticleId=72"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:55.132335+00:00"}
{"id": "48228", "numeric_id": 48228, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48228", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Maďarsko tam má prítomnosť spojeneckých vojsk už roky... samotnú DCA Maďarsko má podpísanú.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie 12. marca 1999 spolu s Českou republikou a Poľskom ( .pdf , s. 1). V roku 2001 sa letecká základňa v maďarskom meste Pápa stala rezervnou základňou NATO a v rokoch 2008 - 2009 sa jej súčasťou stalo 40 amerických vojakov a technikov.\n\nDohromady sa na tejto vojenskej základni vystriedalo 150 vojakov, technikov a rodinných príslušníkov z rôznych krajín NATO a tiež zo Švédska a Fínska (nie sú členmi NATO).\n\nNapriek určitým problémom pri vyjednávaní a schvaľovaní dohody, Maďarsko podpísalo obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými v apríli 2019.\n\nSlovensko sa pri rokovaniach o obsahu dohody inšpirovalo Maďarskom, napríklad zakomponovaním bodu o rešpektovaní suverenity Slovenskej republiky.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Maďarsko vstúpilo do Severoatlantickej aliancie 12. marca 1999 spolu s Českou republikou a Poľskom ( .pdf , s. 1). V roku 2001 sa letecká základňa v maďarskom meste Pápa stala rezervnou základňou NATO a v rokoch 2008 - 2009 sa jej súčasťou stalo 40 amerických vojakov a technikov.", "Dohromady sa na tejto vojenskej základni vystriedalo 150 vojakov, technikov a rodinných príslušníkov z rôznych krajín NATO a tiež zo Švédska a Fínska (nie sú členmi NATO).", "Napriek určitým problémom pri vyjednávaní a schvaľovaní dohody, Maďarsko podpísalo obrannú dohodu so Spojenými štátmi americkými v apríli 2019.", "Slovensko sa pri rokovaniach o obsahu dohody inšpirovalo Maďarskom, napríklad zakomponovaním bodu o rešpektovaní suverenity Slovenskej republiky.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "2001", "vystriedalo", "podpísalo"], "url": ["https://www.nato.int/docu/comm/1999/9904-wsh/pres-eng/03acce.pdf", "https://installations.militaryonesource.mil/in-depth-overview/papa-air-base", "https://installations.militaryonesource.mil/in-depth-overview/papa-air-base", "https://dennikn.sk/2670566/orbanovci-podpisali-dohodu-s-usa-pred-tromi-rokmi-chceli-dat-najavo-ze-nie-su-ruskym-satelitom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:35.172888+00:00"}
{"id": "vr35538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35538", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pýtam sa prečo pán Mikloš a táto pravicová vláda zvyšujú deficit na 8%, prečo, keď hovoria, že chcú šetriť, chcú všetko riešiť, tak ako je to možné, že 7% deficit zvyšujú na 7,8%, keď my sme povedali, že bude 7%.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Celý výrok označujeme ako zavádzajúci. Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8% (.pdf)) Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčastná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpanie štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčka PPP.", "analysis_paragraphs": ["Celý výrok označujeme ako zavádzajúci. Je pravda, že odchádzajúci minister financií Ján Počiatek odhadoval deficit pre rok 2010 na 6,98 % a súčastná vláda, ale aj misia MMF ho odhaduje až vo výške 7,8% (v druhom prípade 8% (.pdf)) Je však zavádzajúce tvrdiť, že vláda deficit navyšuje zámerne. Výšku deficitu ovplyvňuje úspešnosť výberu daní, alebo správnosť odhadu výdavkov pri tvorbe rozpočtu. Súčastná vláda nevytvárala rozpočet pre rok 2010 a neprijala žiadne opatrenie, ktoré by navýšilo výdavky štátu. Naopak, pozastavila niektoré čerpanie štátneho rozpočtu. Príkladom je zrušenie projektu 1. balíčka PPP."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Ján Počiatek", "7,8%", "8%", "zrušenie"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5435783/pociatek-potvrdil-ze-deficit-bude-vyrazne-vyssi-ako-planoval.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomicke-spravy/rezort-financii-ocakava-deficit-vo-v/210636-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/MMF_misia%28sprava_jul_2010%29.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-46233100-figel-zrusil-ppp-projekt-na-severnej-d-jednotke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:31.597013+00:00"}
{"id": "vr17501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17501", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Strany SaS, OĽaNO, Sme rodina - Boris Kollár, KDH a SMK, dokopy, vo všetkých prieskumoch za tento rok, majú niekde medzi 46-49%. To je päť strán. Môžete v pohode jednu z toho vypľuť, vyhodiť von a stále to bude 40% preferencií.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskumy v roku 2018 zatiaľ priniesli dve agentúry - Focus a AKO. Posledný z nich priniesla v marci 2018 agentúra Focus , podľa ktorej politické strany aké spomína Igor Matovič vo svojom výroku mali spolu 45,9 %. V prieskume agentúry AKO vo februári 2018 mali tieto strany spolu 47,1 % preferencií a v januári 2018 agentúra Focus priniesla prieskum, v ktorom malo týchto päť politických strán spolu 44,7 % preferencií. Ak by sa jedna strana, vo všetkých troch prípadoch SMK, ktorá ani v jednom z týchto prieskumov neprekročila päť percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu vypustila, zvyšné štyri politické strany by stále mali vyše 40 % preferencií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy v roku 2018 zatiaľ priniesli dve agentúry - Focus a AKO. Posledný z nich priniesla v marci 2018 agentúra Focus , podľa ktorej politické strany aké spomína Igor Matovič vo svojom výroku mali spolu 45,9 %. V prieskume agentúry AKO vo februári 2018 mali tieto strany spolu 47,1 % preferencií a v januári 2018 agentúra Focus priniesla prieskum, v ktorom malo týchto päť politických strán spolu 44,7 % preferencií. Ak by sa jedna strana, vo všetkých troch prípadoch SMK, ktorá ani v jednom z týchto prieskumov neprekročila päť percentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu vypustila, zvyšné štyri politické strany by stále mali vyše 40 % preferencií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Focus", "AKO", "Focus", "Focus", "AKO", "Focus"], "url": ["http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/", "http://preferencie.teraz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:02.267690+00:00"}
{"id": "vr35012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35012", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "…teraz podpisujeme dohodu v tomto týždni o pokračovaní pod Spišským hradom. Pár kilometrov? 15km a 40 miliónová úspora oproti ostatným.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Figeľ ma zrejme na mysli dobudovanie plného profilu na trase Jablonov-Studenec. Či sa ušetrí na budovaní tohto úseku 40 mil. eur nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ ma zrejme na mysli dobudovanie plného profilu na trase Jablonov-Studenec. Či sa ušetrí na budovaní tohto úseku 40 mil. eur nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:59.223593+00:00"}
{"id": "vr25591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25591", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "My sme celkovo urobili viac ako 81 000 kontrol. 81 000 kontrol to je obrovské číslo. Keď to mám zosumarizovať za tieto kontroly 15,9% kontrol skončilo s nedostatkami.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov, Jahnátek uvádza o vyše 11 tisíc vyšší počet kontrol. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK má k dispozícií údaje o kontrolách, ktoré vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa. Podľa týchto verejne dostupných štatistík bolo vykonaných na potravinách (vo všetkých oblastiach od prvo-výrobcu, predajcov až po distribúciu) spolu od apríla 2012 do augusta 2013 spolu 64 tisíc kontrol, pričom chybovosť bola na úrovni 15,96 %, teda približne úroveň, ktorú uvádza Jahnátek. Ak by sme zarátali aj kontroly zeleniny a ovocia, počet kontrol od apríla 2012 do augusta 2013 by bol takmer 70 tisíc. Pri kontrolách ovocia a zeleniny sa udáva percentuálna chybovosť kontrol, ale len percentuálna chybovosť testovaných vzoriek ovocia a zeleniny. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov, Jahnátek uvádza o vyše 11 tisíc vyšší počet kontrol. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK má k dispozícií údaje o kontrolách, ktoré vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa. Podľa týchto verejne dostupných štatistík bolo vykonaných na potravinách (vo všetkých oblastiach od prvo-výrobcu, predajcov až po distribúciu) spolu od apríla 2012 do augusta 2013 spolu 64 tisíc kontrol, pričom chybovosť bola na úrovni 15,96 %, teda približne úroveň, ktorú uvádza Jahnátek. Ak by sme zarátali aj kontroly zeleniny a ovocia, počet kontrol od apríla 2012 do augusta 2013 by bol takmer 70 tisíc. Pri kontrolách ovocia a zeleniny sa udáva percentuálna chybovosť kontrol, ale len percentuálna chybovosť testovaných vzoriek ovocia a zeleniny. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://www.svssr.sk/potraviny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:19.983044+00:00"}
{"id": "vr28264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28264", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "A prezident má tri možnosti. Buď referendum vyhlási, referendum nevyhlási alebo v prípade, ak má pochybnosti, že sú predmetom referenda otázky, ktoré nie sú v súlade s Ústavou, obráti sa na Ústavný súd.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky uvádza právomoc prezidenta ešte pred vyhlásením (Čl. 102, n) obrátiť na Ústavný súd SR, v tom prípade ak má pochybnosti či sú otázky v referende v súlade s Ústavou SR. Môže teda pozdržať vyhlásenie referenda, no nemá právomoc len na základe vlastného rozhodnutia referendum nevyhlásiť. Má preto len dve možnosti: vyhlásiť alebo obrátiť sa na Ústavný súd, ktorý rozhodne o súlade otázok s Ústavou. Ak sú otázky neústavné, tak referendum nemôže byť vyhlásené. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ústava Slovenskej republiky Čl. 95: \"(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky , ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. (2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda , ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.\" Čl 125: \"(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť. \". Čl. 102, n.: \" Prezident n) vyhlasuje referendum .\" Ako uvádza (.pdf, 28-29) Erik Láštic, novela ústavy z roku 2001 v čl. 95 ods. 2 priznala prezidentovi SR právomoc požiadať Ústavný súd SR pred vyhlásením referenda o posúdenie súladu predmetu petície alebo uznesenia NR SR s ústavou a ústavnými zákonmi. Išlo teda o spresnenie dovtedajšej úpravy, ktorá ponechávala posúdenie ústavnosti predmetu referenda výlučne na prezidentovi. SITA , 28. augusta 2014: \"Prezident musí podľa Ústavy SR vyhlásiť referendum do tridsať dní od prijatia petície s podpismi aspoň 350-tisíc občanov. Pred jeho vyhlásením sa môže obrátiť na Ústavný súd SR, či referendové otázky neodporujú ústave. Keď sa prezident obráti na ústavných sudcov, plynutie tridsaťdňovej lehoty na vyhlásenie plebiscitu je prerušené.\" Aktuality.sk , 28. augusta 2014: Barány tvrdí, že Kiska má tri možnosti: vyhlásiť referendum, ak je presvedčený o jeho správnosti; obrátiť sa na Ústavný súd, keď má pochybnosti; alebo referendum odmietnuť, ak sa domnieva, že jeho vyhlásenie ústava nepripúšťa. „Myslím si, že pán prezident má i tú tretiu možnosť, aj keď s týmto názorom som asi aj medzi právnikmi v menšine,“ priznal Barány. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky uvádza právomoc prezidenta ešte pred vyhlásením (Čl. 102, n) obrátiť na Ústavný súd SR, v tom prípade ak má pochybnosti či sú otázky v referende v súlade s Ústavou SR. Môže teda pozdržať vyhlásenie referenda, no nemá právomoc len na základe vlastného rozhodnutia referendum nevyhlásiť. Má preto len dve možnosti: vyhlásiť alebo obrátiť sa na Ústavný súd, ktorý rozhodne o súlade otázok s Ústavou. Ak sú otázky neústavné, tak referendum nemôže byť vyhlásené. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ústava Slovenskej republiky Čl. 95: \"(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky , ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. (2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda , ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.\" Čl 125: \"(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť. \". Čl. 102, n.: \" Prezident n) vyhlasuje referendum .\" Ako uvádza (.pdf, 28-29) Erik Láštic, novela ústavy z roku 2001 v čl. 95 ods. 2 priznala prezidentovi SR právomoc požiadať Ústavný súd SR pred vyhlásením referenda o posúdenie súladu predmetu petície alebo uznesenia NR SR s ústavou a ústavnými zákonmi. Išlo teda o spresnenie dovtedajšej úpravy, ktorá ponechávala posúdenie ústavnosti predmetu referenda výlučne na prezidentovi. SITA , 28. augusta 2014: \"Prezident musí podľa Ústavy SR vyhlásiť referendum do tridsať dní od prijatia petície s podpismi aspoň 350-tisíc občanov. Pred jeho vyhlásením sa môže obrátiť na Ústavný súd SR, či referendové otázky neodporujú ústave. Keď sa prezident obráti na ústavných sudcov, plynutie tridsaťdňovej lehoty na vyhlásenie plebiscitu je prerušené.\" Aktuality.sk , 28. augusta 2014: Barány tvrdí, že Kiska má tri možnosti: vyhlásiť referendum, ak je presvedčený o jeho správnosti; obrátiť sa na Ústavný súd, keď má pochybnosti; alebo referendum odmietnuť, ak sa domnieva, že jeho vyhlásenie ústava nepripúšťa. „Myslím si, že pán prezident má i tú tretiu možnosť, aj keď s týmto názorom som asi aj medzi právnikmi v menšine,“ priznal Barány. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "", "uvádza", "SITA", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2014.pdf", "https://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/veda/cesiuk/teams/politologovia/Lastic_Referendum_final.indd.pdf", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/caka-nas-osme-referendum-aliancia-za-rodinu-ma-400-tisic-podpisov.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/260516/pravnici-referendum-o-ochrane-rodiny-by-malo-dostat-cervenu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:26.837297+00:00"}
{"id": "vr28004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28004", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nepamätám si za 10 rokov takýto víkend, ktorý priniesol 13 mŕtvych a to vlastne bola aj jedna hromadná nehoda v Polomke, ktorá mala 12 obetí...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "MV SR nevedie štatistiku, ktorá by mapovala nehodovosť počas jednotlivých víkendov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počas víkendu (6.-8. jún 2014) zahynulo na cestách 13 ľudí, čo je v priebehu pár dní pomerne vysoké číslo. SME a SITA (9. jún 2014) \" Polícia reaguje na tragický víkend. Od piatka do nedele zahynulo na cestách trinásť ľudí.\" Podobne tragický víkend sa odohral vo februári 2009 v Polomke. Vtedy tam pri nehode zomrelo 12 ľudí. TASR (21. február 2014) „Pri zrážke vlaku s autobusom v obci Polomka v okrese Brezno zahynulo 21. februára 2009 dvanásť ľudí.“ Ministerstvo vnútra vedie štatistiku nehodovosti za jednotlivé týždne , avšak len do roku 2009. Podľa týždňovej štatistiky od roku 2009 len za jeden týždeň zomrelo na cestách viac ľudí napríklad v 34. týždni v roku 2010 (19) alebo v 47. týždni v tom istom roku (16). Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["MV SR nevedie štatistiku, ktorá by mapovala nehodovosť počas jednotlivých víkendov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počas víkendu (6.-8. jún 2014) zahynulo na cestách 13 ľudí, čo je v priebehu pár dní pomerne vysoké číslo. SME a SITA (9. jún 2014) \" Polícia reaguje na tragický víkend. Od piatka do nedele zahynulo na cestách trinásť ľudí.\" Podobne tragický víkend sa odohral vo februári 2009 v Polomke. Vtedy tam pri nehode zomrelo 12 ľudí. TASR (21. február 2014) „Pri zrážke vlaku s autobusom v obci Polomka v okrese Brezno zahynulo 21. februára 2009 dvanásť ľudí.“ Ministerstvo vnútra vedie štatistiku nehodovosti za jednotlivé týždne , avšak len do roku 2009. Podľa týždňovej štatistiky od roku 2009 len za jeden týždeň zomrelo na cestách viac ľudí napríklad v 34. týždni v roku 2010 (19) alebo v 47. týždni v tom istom roku (16). Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["SME a SITA", "TASR", "týždne", "2010"], "url": ["http://auto.sme.sk/c/7231307/po-tragickom-vikende-sprisnia-pokuty-policajtov-bude-na-cestach-viac.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/polomka-nehoda-vyrocie/74603-clanok.html", "http://www.minv.sk/?tyzden-2014", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/tyzdenne_nehody/celyrok%202010%20-%20korigovane.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:15.187960+00:00"}
{"id": "vr34893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34893", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Samozrejme (vyhovenie dvom požiadavkám Smeru k imunite, pozn.).", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dve požiadavky SMERu k imunite boli oddelenie sudcovskej a poslaneckej imunity v návrhu novely zákona a posunutie o jej hlasovaní za referendum. Iveta Radičová však plánovane ustúpila len v tej prvej požiadavke, ku druhej sa naopak vyjadrila : „Postoj Smeru k referendu pre nás jednoznačne znamená, že nepripisujú rozhodnutiu v referende váhu.“ To, že sa o imunite bude nakonec rozhodovať až po referende je výsledkom roztržky poslancov Matoviča a Kaliňáka, po ktorej poslanci SMERu odmietli pokračovať v rokovaní o tomto bode (na schválenie ktoré ho potrebných 90 hlasov). Robert Fico počas diskusie obvinil Radičovú , že posunutie za referendum pôvodne sľúbila a vyzýval na dodržanie sľubu: A môžem vám všetkým teraz pripomenúť, vážené dámy a páni, že pani premiérka v priamom rozhlasovom vysielaní v rozhlasových Sobotných dialógoch vyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa o ústavnom zákone, o referende, rokovalo až po 18. septembri, teda po tom, čo prebehne referendum.", "analysis_paragraphs": ["Dve požiadavky SMERu k imunite boli oddelenie sudcovskej a poslaneckej imunity v návrhu novely zákona a posunutie o jej hlasovaní za referendum. Iveta Radičová však plánovane ustúpila len v tej prvej požiadavke, ku druhej sa naopak vyjadrila : „Postoj Smeru k referendu pre nás jednoznačne znamená, že nepripisujú rozhodnutiu v referende váhu.“ To, že sa o imunite bude nakonec rozhodovať až po referende je výsledkom roztržky poslancov Matoviča a Kaliňáka, po ktorej poslanci SMERu odmietli pokračovať v rokovaní o tomto bode (na schválenie ktoré ho potrebných 90 hlasov). Robert Fico počas diskusie obvinil Radičovú , že posunutie za referendum pôvodne sľúbila a vyzýval na dodržanie sľubu: A môžem vám všetkým teraz pripomenúť, vážené dámy a páni, že pani premiérka v priamom rozhlasovom vysielaní v rozhlasových Sobotných dialógoch vyhlásila, že súhlasí s tým, aby sa o ústavnom zákone, o referende, rokovalo až po 18. septembri, teda po tom, čo prebehne referendum."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["sa naopak vyjadrila", "odmietli", "obvinil Radičovú"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5541743/premierka-deli-imunitu-na-poslanecku-a-sudcovsku-smeru-to-nestaci.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/smer-sd-rokovanie-o-imunite-bojkotuje/216192-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=14362&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:53.375470+00:00"}
{"id": "vr36945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36945", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A teraz, reakcia vlády Róberta Fica bola razantná, adekvátna a veľmi správna. Pripomínam, že bola robená už v podstate krátko pred voľbami. Tam už bol trošku aj problém, povedal by som, s parlamentom, ale dokázali sme to a bol prijatý zákon, ktorý napríklad je takmer totožný so zákonom, ktorý platí v Českej republike.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zásadná zmena zákona o štátnom obcianstve, ktorú prijala Ficova vláda, sa týka nového spôsobu straty slovenského obcianstva pri dobrovolnom nadobudnutí cudzieho obcianstva. K strate obcianstva dochádza podla novely zákona ( .pdf ): \"1. § 9 odsek 1 znie: '(1) Štátne obcianstvo Slovenskej republiky možno stratit a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadost, b) nadobudnutím cudzieho štátneho obcianstva na základe výslovného prejavu vôle.' 2. § 9 sa doplna odsekmi 16 až 22, ktoré znejú: '(16) Štátny obcan Slovenskej republiky stráca štátne obcianstvo Slovenskej republiky dnom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadost, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho obcianstva, dobrovolne nadobudne cudzie štátne obcianstvo. (17) K strate štátneho obcianstva podla odseku 16 nedôjde, ak štátny obcan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne obcianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym obcanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne obcianstvo manžela nadobudol za trvania spolocného manželstva. (18) K strate štátneho obcianstva podla odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne obcianstvo nadobudnuté narodením.' \" Podla ceskej úpravy osoba stráca ceské obcianstvo, ak na vlastnú žiadost získa cudzie štátne obcianstvo: \"CÁST DRUHÁ Pozbývání státního obcanství § 13 Státní obcanství Ceské republiky se pozbývá a) prohlášením (§ 16), b) nabytím cizího státního obcanství (§ 17) s výjimkou prípadu, kdy k nabytí cizího státního obcanství dojde v souvislosti s uzavrením manželství nebo narozením dítete. § 17 Nabytím cizího státního obcanství Státní obcan Ceské republiky pozbývá státní obcanství Ceské republiky okamžikem, kdy na vlastní žádost nabyl cizí státní obcanství s výjimkou, kdy cizí státní obcanství nabyl v souvislosti s uzavrením manželství nebo narozením.\" V ohladoch, ktoré upravujú stratu obcianstva teda ide o zhodu v oboch zákonoch.", "analysis_paragraphs": ["Zásadná zmena zákona o štátnom obcianstve, ktorú prijala Ficova vláda, sa týka nového spôsobu straty slovenského obcianstva pri dobrovolnom nadobudnutí cudzieho obcianstva. K strate obcianstva dochádza podla novely zákona ( .pdf ): \"1. § 9 odsek 1 znie: '(1) Štátne obcianstvo Slovenskej republiky možno stratit a) prepustením zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na vlastnú žiadost, b) nadobudnutím cudzieho štátneho obcianstva na základe výslovného prejavu vôle.' 2. § 9 sa doplna odsekmi 16 až 22, ktoré znejú: '(16) Štátny obcan Slovenskej republiky stráca štátne obcianstvo Slovenskej republiky dnom, ktorým na základe výslovného prejavu vôle, ktorým je žiadost, vyhlásenie alebo iný úkon smerujúci k nadobudnutiu cudzieho štátneho obcianstva, dobrovolne nadobudne cudzie štátne obcianstvo. (17) K strate štátneho obcianstva podla odseku 16 nedôjde, ak štátny obcan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne obcianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva so štátnym obcanom cudzieho štátu, a to za predpokladu, že cudzie štátne obcianstvo manžela nadobudol za trvania spolocného manželstva. (18) K strate štátneho obcianstva podla odseku 16 nedôjde ani vtedy, ak bolo cudzie štátne obcianstvo nadobudnuté narodením.' \" Podla ceskej úpravy osoba stráca ceské obcianstvo, ak na vlastnú žiadost získa cudzie štátne obcianstvo: \"CÁST DRUHÁ Pozbývání státního obcanství § 13 Státní obcanství Ceské republiky se pozbývá a) prohlášením (§ 16), b) nabytím cizího státního obcanství (§ 17) s výjimkou prípadu, kdy k nabytí cizího státního obcanství dojde v souvislosti s uzavrením manželství nebo narozením dítete. § 17 Nabytím cizího státního obcanství Státní obcan Ceské republiky pozbývá státní obcanství Ceské republiky okamžikem, kdy na vlastní žádost nabyl cizí státní obcanství s výjimkou, kdy cizí státní obcanství nabyl v souvislosti s uzavrením manželství nebo narozením.\" V ohladoch, ktoré upravujú stratu obcianstva teda ide o zhodu v oboch zákonoch."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Zásadná zmena", ".pdf", "úpravy"], "url": ["http://mic.iom.sk/sk/component/content/article/43-novinky/148-od-17-jula-2010-nadobuda-uinnos-novela-zakona-o-tatnom-obianstve.html", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209720&FileName=zz2010-00250-0209720&Rocnik=2010", "http://zakony-online.cz/?s148&q148=all"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:07.713619+00:00"}
{"id": "vr29538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29538", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zavŕšenie viac ako 4-ročnej práce na Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR bola schválená 18. februára 2015. Ako bude táto stratégia prospešná ochrane a podpore ľudských práv nehodnotíme. Nejedná sa však o viac ako 4-ročnú prácu výboru výboru Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedá minister Miroslav Lajčák. Štyri roky uplynuli od prvej myšlienky Rudolfa Chmela ešte za vlády Ivety Radičovej. Výrok preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v SR bola schválená 18. februára 2015. Ako bude táto stratégia prospešná ochrane a podpore ľudských práv nehodnotíme. Nejedná sa však o viac ako 4-ročnú prácu výboru výboru Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedá minister Miroslav Lajčák. Štyri roky uplynuli od prvej myšlienky Rudolfa Chmela ešte za vlády Ivety Radičovej. Výrok preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "rokovanie", "Pravda", "Myšlienku", "predstavil"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24253", "http://www.radavladylp.gov.sk/data/files/3934_zavery-uvodneho-stretnutia-koordinacnej-skupiny_1452013.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/342362-vlada-strategiu-odlozila-rokovat-o-ludskych-pravach-bude-az-o-niekolko-tyzdnov/", "http://www.radavladylp.gov.sk/2-rokovanie-rady/", "http://www.vlada.gov.sk/3360/prejav-vicepremiera-sr-rudolfa-chmela-na-zasadnuti-rady-vlady-sr-pre-ludske-prava-narodnostne-mensiny-a-rodovu-rovnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:57.326783+00:00"}
{"id": "vr29112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29112", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Mali sme referendá, ktoré v minulosti iniciovala napríklad SaS-ka, kedy chceli vozidlá s hodnotou 40-tisíc používať v štátnej správe a potom keď sa stali ministrami, tak si všetci sadli do tých drahých bavorákov.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Danko referuje k referendu, ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2010. Iniciátorom referenda bola strana SaS. Referenda sa zúčastnilo 22,84 % oprávnených voličov, čím nebolo naplnené kvórum 50 % a referendum tak nebolo platné. Jednou z otázok bolo, či občania súhlasia s tým, aby sa mohli obstarávať len osobné motorové vozidlá v hodnote do 40-tisíc eur. Keďže v médiách sa po tom, čo sa vybraní členovia SaS stali ministrami, neobjavili žiadne informácie o zmene ich vozového parku a teda podľa všetkého neprešli k lacnejším autám, výrok hodnotíme ako pravdivý. Referendové otázky : 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom? 2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch ? 3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia? 4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?, 5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? 6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona? Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Danko referuje k referendu, ktoré sa uskutočnilo 18. septembra 2010. Iniciátorom referenda bola strana SaS. Referenda sa zúčastnilo 22,84 % oprávnených voličov, čím nebolo naplnené kvórum 50 % a referendum tak nebolo platné. Jednou z otázok bolo, či občania súhlasia s tým, aby sa mohli obstarávať len osobné motorové vozidlá v hodnote do 40-tisíc eur. Keďže v médiách sa po tom, čo sa vybraní členovia SaS stali ministrami, neobjavili žiadne informácie o zmene ich vozového parku a teda podľa všetkého neprešli k lacnejším autám, výrok hodnotíme ako pravdivý. Referendové otázky : 1. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zákonom zrušila povinnosť fyzických osôb a právnických osôb platiť úhradu za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom? 2. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom rozšírila možnosť prerokovať konanie poslanca NR SR ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch ? 3. Súhlasíte s tým, aby NR SR ústavným zákonom znížila počet poslancov NR SR na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia? 4. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur?, 5. Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu? 6. Súhlasíte s tým, aby NR SR zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona? Dátum zverejnenia analýzy: 26.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Iniciátorom", "22,84 %", "Referendové otázky"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/prezident-vyhlasi-referendum-iniciovane-stranou-sloboda-a-solidarita/180", "http://volby.statistics.sk/ref/ref2010/graf/graf1r08c7.html?lang=sk", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167756-referendum-2010-co-kedy-ako-otazky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:33.016489+00:00"}
{"id": "vr26079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26079", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V prípade Zdenka Trebuľu ja nemám žiadne pochybnosti o tom, že by nemal byť úspešný v druhom kole. Máme väčšinu v župe, v samosprávnom kraji (Košickom samosprávnom kraji, pozn.)...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SMER-SD má menej mandátov ako je väčšina v zastupiteľstve KSK. Fico počíta aj mandáty SMK, ktorá síce podporila Trebuľu, no kandidáti na poslancov už v koalícii SMER-SD a SMK nekandidovali. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zdenko Trebuľa kandiduje na predsedu s podporou koalície SMER - SD, MOST - HÍD, SMK-MKP v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Postúpil do druhého kola zo ziskom 48,6% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov , kandidáti za stranu SMER-SD kandidovali do zastupiteľstva KSK samostatne len za stranu SMER-SD. Inými slovami SMER-SD nevytvoril žiadnu koalíciu kandidátov na poslancov. Počet zvolených poslancov za SMER-SD - 26 poslancov, predstavuje 46% z celkového počtu poslancov v zastupiteľstve KSK (57). Čo nie je väčšina v zastupiteľstve. Fico počíta aj mandáty SMK, ktorá síce podporila Trebuľu, no kandidáti na poslancov už v koalícii SMER-SD a SMK nekandidovali. SMK získalo štyri mandáty na poslancov KSK, avšak ich mandáty nemožno počítať spolu s mandátmi SMER-SD, pretože nejde o oficiálnu, formálnu koalíciu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Kandidáti na poslancov Most-Híd však kandidovali v koalícii s SDKÚ-DS a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD má menej mandátov ako je väčšina v zastupiteľstve KSK. Fico počíta aj mandáty SMK, ktorá síce podporila Trebuľu, no kandidáti na poslancov už v koalícii SMER-SD a SMK nekandidovali. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Zdenko Trebuľa kandiduje na predsedu s podporou koalície SMER - SD, MOST - HÍD, SMK-MKP v Košickom samosprávnom kraji (KSK). Postúpil do druhého kola zo ziskom 48,6% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov , kandidáti za stranu SMER-SD kandidovali do zastupiteľstva KSK samostatne len za stranu SMER-SD. Inými slovami SMER-SD nevytvoril žiadnu koalíciu kandidátov na poslancov. Počet zvolených poslancov za SMER-SD - 26 poslancov, predstavuje 46% z celkového počtu poslancov v zastupiteľstve KSK (57). Čo nie je väčšina v zastupiteľstve. Fico počíta aj mandáty SMK, ktorá síce podporila Trebuľu, no kandidáti na poslancov už v koalícii SMER-SD a SMK nekandidovali. SMK získalo štyri mandáty na poslancov KSK, avšak ich mandáty nemožno počítať spolu s mandátmi SMER-SD, pretože nejde o oficiálnu, formálnu koalíciu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Kandidáti na poslancov Most-Híd však kandidovali v koalícii s SDKÚ-DS a KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Postúpil", "výsledkov"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:27.478381+00:00"}
{"id": "vr17539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17539", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...tento pán Hoľko konkrétne, chodil s týmto pánom Vadalom za obchodmi, za energetikou, do Talianska...", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na povrch vyplávalo možné prepojenie strany SNS na taliansku mafiu. Ján Hoľko - generálny tajomník Služobného úradu ministerstva obrany a blízky spolupracovník Andreja Danka - obchodoval s jednou z Vadalových firiem. Hoľko potvrdil, že s Vadalom ho spájal obchodný kontakt, ale či za ním skutočne cestoval do Talianska, nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. S Vadalom obchodovala firma Sofas, v ktorej bol Hoľko predsedom predstavenstva. Obchody sa týkali výpočtovej techniky a ako uvádza Hoľko , s Vadalom nemal žiaden bližší kontakt: \" Vylučujem akékoľvek priateľské vzťahy s uvedeným pánom. Opak je pravdou. Spoločnosť Sofos bola podvedená a oklamaná firmou uvedeného pána pri nákupe výpočtovej techniky. Pohľadávka od firmy uvedeného pána bola zo strany firmy Sofos vymáhaná a tovar vrátil. Uvedenú skutočnosť preveril v danom čase aj Daňový úrad v Košiciach. Žiadny kontakt s uvedeným pánom neudržiavam a dôrazne to odmietam .\" Portál Aktuality.sk uvádza, že práve Hoľko mal Vadalu zoznámiť s Viliamom Jasaňom, ktorý takisto mal s talianskym mafiánom obchodné styky.", "analysis_paragraphs": ["Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na povrch vyplávalo možné prepojenie strany SNS na taliansku mafiu. Ján Hoľko - generálny tajomník Služobného úradu ministerstva obrany a blízky spolupracovník Andreja Danka - obchodoval s jednou z Vadalových firiem. Hoľko potvrdil, že s Vadalom ho spájal obchodný kontakt, ale či za ním skutočne cestoval do Talianska, nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. S Vadalom obchodovala firma Sofas, v ktorej bol Hoľko predsedom predstavenstva. Obchody sa týkali výpočtovej techniky a ako uvádza Hoľko , s Vadalom nemal žiaden bližší kontakt: \" Vylučujem akékoľvek priateľské vzťahy s uvedeným pánom. Opak je pravdou. Spoločnosť Sofos bola podvedená a oklamaná firmou uvedeného pána pri nákupe výpočtovej techniky. Pohľadávka od firmy uvedeného pána bola zo strany firmy Sofos vymáhaná a tovar vrátil. Uvedenú skutočnosť preveril v danom čase aj Daňový úrad v Košiciach. Žiadny kontakt s uvedeným pánom neudržiavam a dôrazne to odmietam .\" Portál Aktuality.sk uvádza, že práve Hoľko mal Vadalu zoznámiť s Viliamom Jasaňom, ktorý takisto mal s talianskym mafiánom obchodné styky."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["obchodoval", "Hoľko", "obchodné"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/569110/blizky-spolupracovnik-danka-sa-brani-s-vadalom-ziadne-vztahy-neudrziavam/", "https://dennikn.sk/1046519/s-vadalom-obchodovala-aj-dankova-prava-ruka-podviedli-nas-stazuje-sa-holko/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568135/jan-kuciak-chcel-pisat-o-talianskej-mafii-na-slovensku-zavrazdili-ho/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:53.525469+00:00"}
{"id": "vr36128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36128", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Veď povedal vyšetrovateľ veľmi jasne, že jediné, jediné ako môže posúdiť či trestné oznámenie je alebo nie je relevantné je posúdiť či tá zmluva (zmluva medzi Fedorom Flašíkom a Ľubomírom Blaškom, pozn.) je pravá alebo nie je pravá a na to nie je ani vyšetrovateľka. Pán redaktor, ani pán Fico ani ja ani vy, na to naozaj sú znalci experti a znovu sa vrátim.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa budeme pridržiavať vyhlásenia vyšetrovateľky, ktoré sprostredkoval D. Lipšic v relácií, potom je toto tvrdenie pravdivé. Vyšetrovateľka vo vyhlásení uvádza: \" Po vykonaní všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov a následnom vyhodnotení zadovážených dôkazov som dospela k záveru, že odmietnutie veci nie je možné z dôvodu, že je potrebné preveriť pravosť podpisov nachádzajúcich sa na zmluve, ktorú predložil minister vnútra v rámci doplnenia trestného oznámenia a túto podrobiť písmoznaleckému skúmaniu.\"", "analysis_paragraphs": ["Ak sa budeme pridržiavať vyhlásenia vyšetrovateľky, ktoré sprostredkoval D. Lipšic v relácií, potom je toto tvrdenie pravdivé. Vyšetrovateľka vo vyhlásení uvádza: \" Po vykonaní všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov a následnom vyhodnotení zadovážených dôkazov som dospela k záveru, že odmietnutie veci nie je možné z dôvodu, že je potrebné preveriť pravosť podpisov nachádzajúcich sa na zmluve, ktorú predložil minister vnútra v rámci doplnenia trestného oznámenia a túto podrobiť písmoznaleckému skúmaniu.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:32.378657+00:00"}
{"id": "vr15494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15494", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V čase keď som zavádzal minimálny dôchodok, opozícia ma nepodporila.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opoziční poslanci nepodporili novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza minimálny dôchodok – dokonca podali návrh na posúdenie súladu tohto zákona s ústavou Ústavnému súdu SR. Napriek uvedenému opozícia pôvodný návrh mienila podporiť až do schválenia pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa im javil byť diskriminačný. Výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Opoziční poslanci nepodporili novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza minimálny dôchodok – dokonca podali návrh na posúdenie súladu tohto zákona s ústavou Ústavnému súdu SR. Napriek uvedenému opozícia pôvodný návrh mienila podporiť až do schválenia pozmeňovacieho návrhu, ktorý sa im javil byť diskriminačný. Výrok Jána Richtera preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["doručený", "prešiel", "uviedol", "sa vyjadil", ".rtf", "hlasovalo", "zavádza", "považovali", "žiadali", "TASR", "prelomiť", "hovoril", "hlasmi 84 poslancov", "9. septembra 2015"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1424", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35450", "http://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-u-koncili-prvy-rokovaciden-disk/124296-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/richter-diskusia-minimalny-dochodok/124816-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=413927", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35708", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/358638-brocka-ziada-neprelomit-veto-k-minimalnej-penzii/", "http://www.etrend.sk/financie/niekto-dostane-minimalny-dochodok-iny-este-minimalnejsi-2.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/356499-opozicia-lobovala-u-kisku-za-vetovanie-minimalnej-penzie/?sc=art-358638", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-prelomilo-prezident-veto-dochodok/140831-clanok.html", "http://watchdog.fair-play.sk/legislativa-legislativny-proces-nrsr.php", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356761-fico-kto-zostane-v-druhom-pilieri-nech-znasa-riziko-podnikania/?sc=art-358638", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35906", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367153-ustavny-sud-preskuma-ustavnost-znizenia-minimalneho-dochodku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:07.170573+00:00"}
{"id": "vr35782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35782", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "A čo sa týka takých útokov typu poslanca, pán premiér, (Matovič, pozn.) vypovedal na Úrade boja proti korupcii...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič bol na UBPK vypovedať v piatok 25.6.2010.", "analysis_paragraphs": ["Matovič bol na UBPK vypovedať v piatok 25.6.2010."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Matovič"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1210821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:03.362948+00:00"}
{"id": "vr14286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14286", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zriadi Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny a občiansku spoločnosť so zodpovedajúcimi koordinačnými a rozhodovacími právomocami.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Úrad splnomocnenca vlády SR pre občiansku spoločnosť bol založený už v roku 2011, teda za vlády Ivety Radičovej. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny bol ustanovený v júni 2012 , počas súčasnej vlády. Tieto funkcie neboli zlúčené. Taktiež treba poznamenať, že došlo k zrušeniu funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý mal v tejto otázke väčšie právomoci než splnomocnenec. Sľub ako celok hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Úrad splnomocnenca vlády SR pre občiansku spoločnosť bol založený už v roku 2011, teda za vlády Ivety Radičovej. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny bol ustanovený v júni 2012 , počas súčasnej vlády. Tieto funkcie neboli zlúčené. Taktiež treba poznamenať, že došlo k zrušeniu funkcie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý mal v tejto otázke väčšie právomoci než splnomocnenec. Sľub ako celok hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["Úrad", "júni 2012", "zrušeniu", "Štatútu", "stránke"], "url": ["http://www.minv.sk/?ros_my_urad", "http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/statut-splnomocnenca-vlady-sr-pre-narodnostne-mensiny/", "http://domov.sme.sk/c/6529547/poslanci-zrusili-funkciu-podpredsedu-vlady-pre-ludske-prava.html", "http://www.narodnostnemensiny.gov.sk/statut-splnomocnenca-vlady-sr-pre-narodnostne-mensiny/", "http://www.minv.sk/?ros_my_urad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:33.350641+00:00"}
{"id": "48259", "numeric_id": 48259, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48259", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "SPP, matka to je vec, ktorú Robert Fico kúpil okolo roku 2014 do štátneho vlastníctva. 6 rokov po sebe robila stratu 70 až 100.000.000 EUR ročne. Pol miliardy za 6 rokov stratu, samotná matka. Len tá strata bola kašírovaná, bola prekrývaná tým, že mala ešte bohaté dcéry, ktoré každý rok odvádzali zisk. Teraz už samotná matka je v zisku a to nám napr. umožnilo stropovať ceny plynu pre teplárne, ktoré si zanedbali tú svoju povinnosť pri nákupe a to platí už ihneď teraz, tento rok, pretože ste povedali, že sme tento rok nespravili nič. To je 1 vec, čo som chcel spomenúť. Druhá vec, napr. aj JAVYS má nový manažment a hospodária, teda fungujú hospodárnejšie a napr. si mohli dovoliť po asi tridsiatich, štyridsiatich rokoch neriešeného problémy vyzbierať všetok rádioaktívny odpad z nemocníc a zdravotníckych zariadení. Teraz sa to riadne uskladní a zlikviduje. V JAVYS-e v Bohuniciach sa to uskladní a potom sa to zlikviduje.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014, za vlády strany SMER na čele s Robertom Ficom štát získal 100-% podiel v materskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Nasledujúcich 6 rokov firma skutočne dosahovala straty v hodnote desiatkach miliónov eur. Firma oficiálne síce vykazovala zisky, dôvodom však bolo, že výpadky dorovnávali dividendy z dcérskych firiem zo skupiny SPP Infrastructure (3). V roku 2020 SPP po prvýkrát po rokoch dosiahol kladný prevádzkový výsledok v hodnote 6, 6 milióna eur bez pomoci dcérskych firiem.\n\nŠtátna spoločnosť JAVYS , ktorá sa venuje zabezpečovaniu činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, získala v roku 2020 nového predsedu a podpredsedu predstavenstva. Vo februári 2022 následne spoločnosť avizovala, že sa zapojí do zabezpečovania likvidácie rádioaktívneho odpadu v zdravotníckych zariadeniach. Zabezpečený odpad bude uskladnený v skladoch Jaslovských Bohuniciach a následne zlikvidovaný.\n\nNa základe týchto informácií výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014, za vlády strany SMER na čele s Robertom Ficom štát získal 100-% podiel v materskej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Nasledujúcich 6 rokov firma skutočne dosahovala straty v hodnote desiatkach miliónov eur. Firma oficiálne síce vykazovala zisky, dôvodom však bolo, že výpadky dorovnávali dividendy z dcérskych firiem zo skupiny SPP Infrastructure (3). V roku 2020 SPP po prvýkrát po rokoch dosiahol kladný prevádzkový výsledok v hodnote 6, 6 milióna eur bez pomoci dcérskych firiem.", "Štátna spoločnosť JAVYS , ktorá sa venuje zabezpečovaniu činnosti v oblasti záverečnej časti jadrovej energetiky, získala v roku 2020 nového predsedu a podpredsedu predstavenstva. Vo februári 2022 následne spoločnosť avizovala, že sa zapojí do zabezpečovania likvidácie rádioaktívneho odpadu v zdravotníckych zariadeniach. Zabezpečený odpad bude uskladnený v skladoch Jaslovských Bohuniciach a následne zlikvidovaný.", "Na základe týchto informácií výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["získal", "straty", "dorovnávali", "JAVYS", "likvidácie"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/571162-stat-ovladol-matku-spp-fico-mame-absolutnu-kontrolu-nad-cenami", "https://e.dennikn.sk/1516371/statny-spp-vyrobil-stomilionovu-stratu-fico-sluboval-ze-uz-bude-na-nule/", "https://energoklub.sk/sk/clanky/statny-spp-ukazal-cisla-po-rokoch-strat-uzavrel-vlanajsok-so-ziskom/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/firma-javys-ma-noveho-predsedu-predstavenstva/", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/nemocniciam-ubudne-jedna-povinnost-likvidaciu-radioaktivneho-odpadu-bude-zabezpecovat-statny-javys/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:27.156444+00:00"}
{"id": "vr17583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17583", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "V rámci teda ministerstva sme vysúťažili alebo súťažíme až 7 tisíc nových postelí a teda aj toaletných stolíkov (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako vyplýva z tlačovej správy zverejnenej 6. marca 2017 na oficiálnej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, ministerstvo plánovalo začať centrálne obstarávanie postelí v priebehu mesiaca marec 2017. „ Očakávame, že prvé centrálne zakúpené lôžka budú do nemocníc dodané koncom mája, alebo začiatkom júna tohto roka. Zatiaľ máme 31 žiadostí o celkovo 7100 postelí ,“ uviedol T. Drucker a doplnil ho riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana „ Spolu s lôžkami sa bude obstarávať aj základné príslušenstvo k posteliam, ako sú napríklad pomocné stolíky či infúzne stojany. Týmto spôsobom sa zabezpečí kompatibilita základného lôžkového vybavenia, vysoký komfort pre pacienta a nízke ceny pre verejného obstarávateľa .“ Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako vyplýva z tlačovej správy zverejnenej 6. marca 2017 na oficiálnej stránke Ministerstva zdravotníctva SR, ministerstvo plánovalo začať centrálne obstarávanie postelí v priebehu mesiaca marec 2017. „ Očakávame, že prvé centrálne zakúpené lôžka budú do nemocníc dodané koncom mája, alebo začiatkom júna tohto roka. Zatiaľ máme 31 žiadostí o celkovo 7100 postelí ,“ uviedol T. Drucker a doplnil ho riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana „ Spolu s lôžkami sa bude obstarávať aj základné príslušenstvo k posteliam, ako sú napríklad pomocné stolíky či infúzne stojany. Týmto spôsobom sa zabezpečí kompatibilita základného lôžkového vybavenia, vysoký komfort pre pacienta a nízke ceny pre verejného obstarávateľa .“ Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?MZSR-pripravuje-centralne-obstaravanie-posteli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:46.564779+00:00"}
{"id": "vr37931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37931", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Kým doteraz mal možnosť požiadať o rokovanie v menšinovom jazyku iba poslanec zastupiteľstva, tento návrh (zákona o používaní jazykov nár. menšín pozn.) dáva takéto právo všetkým účastníkom takéhoto konania alebo zastupiteľstva.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 3 ( 1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočniť aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.\" V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 3 ods. 2 sa slová „v obci podľa § 2 ods. 1 má“ nahrádzajú slovami „ a ostatní účastníci zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 majú. “", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 3 ( 1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočniť aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec.\" V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 3 ods. 2 sa slová „v obci podľa § 2 ods. 1 má“ nahrádzajú slovami „ a ostatní účastníci zasadnutia obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 majú. “"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín", "návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z."], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:53.125979+00:00"}
{"id": "vr33039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33039", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V najväčšej investícii, v Kasárňach Kulturpark sa našla nevybuchnutá munícia.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas rekonštrukčných prác sa v objekte bývalých kasární skutočne našla nevybuchnutá munícia (28.10.2012). Túto časť výroku sme overovali už minulý týždeň v hodnotení relácie Téma dňa (22.01.2013), kde boli hosťami bývalá a súčasný riaditeľ kultúrneho megaprojektu Zora Jaurová, respektíve Vladimír Beskid.", "analysis_paragraphs": ["Počas rekonštrukčných prác sa v objekte bývalých kasární skutočne našla nevybuchnutá munícia (28.10.2012). Túto časť výroku sme overovali už minulý týždeň v hodnotení relácie Téma dňa (22.01.2013), kde boli hosťami bývalá a súčasný riaditeľ kultúrneho megaprojektu Zora Jaurová, respektíve Vladimír Beskid."], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["munícia", "Téma dňa", "Kasárne Kulturpark", "najdrahším"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/6584420/kosicky-kulturpark-a-kunsthalle-pre-ehmk-budu-meskat.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/349/sanca-kosic-kultura", "http://www.kulturpark.sk/", "http://www.culture.gov.sk/podpora-projektov-dotacie/strukturalne-fondy-eu/regionalny-operacny-program-rop/prioritna-os-7-19e.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:32.620676+00:00"}
{"id": "vr38842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38842", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Teraz nám v eurovale boli totiž urobené kompetenčné zmeny. Z eurovalu smú byť zachraňované banky.", "statement_date": "2011-09-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informuje agentúra SITA (31.8.2011): \" Lídri eurozóny sa minulý mesiac dohodli na tom, že Európskemu fondu finančnej stability (EFSF) za určitých podmienok poskytnú dodatočné právomoci vrátane prípadného podieľania sa na rekapitalizácii bánk , ďalej možnosť nakupovať vládne dlhopisy a poskytovať preventívne úverové linky členským krajinám eurozóny.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje agentúra SITA (31.8.2011): \" Lídri eurozóny sa minulý mesiac dohodli na tom, že Európskemu fondu finančnej stability (EFSF) za určitých podmienok poskytnú dodatočné právomoci vrátane prípadného podieľania sa na rekapitalizácii bánk , ďalej možnosť nakupovať vládne dlhopisy a poskytovať preventívne úverové linky členským krajinám eurozóny.\""], "analysis_date": "2011-09-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6036257/nemecka-vlada-schvalila-zakon-o-zmenach-v-eurovale.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:23.562620+00:00"}
{"id": "vr30487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30487", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Podanie výpovedí je právny akt, ktorý so sebou nesie svoje riziká a napriek tomu tie rokovania neboli dostatočne intenzívne a naozaj prišli až v posledných dňoch.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Už 22. júna ministerstvo deklarovalo ochotu dohodnúť sa na požiadavkách LOZ a pozvala ich na rokovanie. Seriózne rokovanie s lekármi začali až v októbri. Je pravda, že rokavanie narastali na intenzite minulý týždeň, no rokovania prebiehali už v októbri a dokonca podľa slov hovorkyne ministra zdravotníctva pre TASR Minister zdravotníctva po podaní výpovedí pozval v priebehu 7 týždňov 5 krát na rokovanie predstaviteľov LOZ. Na rokovanie však LOZ prišlo len jedenkrát. Výrok R. Rašiho hodnotíme ako zavádzajúci. Hodnotenie dostatočnej resp. nedostatočnej intenzity je subjektívne. Toto hodnotenie nechávame na čitateľovi. Uvádzame kompletný výpočet rokovaní MZ SR so zástupcami lekárov: - Minister Uhliarik rokoval zo zástupcom LOZ M. Kollárom 5. októbra. - Na pôde MZ SR prebehla 12. októbra odvetvová tripartita , na ktorej sa zúčastnilo aj LOZ a Asociácie súkromných lekárov SR. - Minister zdravotníctva SR Ivan Uhliarik 19. októbra rokoval s predsedom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariánom Kollárom. I. Uhliarik súhlasiaci aj so zvýšením platov lekárov ale nie v takej výške ako požadovali odborári. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik 2. novembra 2011 rokoval s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ). - Minister rokoval s LOZ aj 16. novembra v Bratislave. - Minister pokračoval v rokovaní s LOZ aj 21. novembra. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v pondelok 21. novembra rokoval 5 hodín so zástupcami LOZ. Išlo o prvé stretnutie na pozvanie LOZ.- Ďalšie rokovanie s LOZ v stredu 23. novembra u premiérky Ivety Radičovej minister zdravotníctva Ivan Uhliarik bol pripravený podpísať memorandum navrhnuté Ministerstvom zdravotníctva SR. - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová rokovala s LOZ 24. novembra. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik zúčastnil 25. novembra na rokovaní predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej so zástupcami Lekárskeho odborového združenia na Úrade vlády SR. - Predsedníčka vlády SR rokovala s LOZ aj 28. novembra. - V priestoroch Národnej rady SR rokovali v stredu 30. novembra 2011 členovia vlády s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ). - Rokovanie na pôde NR SR prebehlo aj 1. decembra. - Posledné rokovanie prebehlo tiež na pôde NR SR - predseda NR SR P. Hrušovský a M. Kollár. - Po ňom nasledoval podpis dohody vlády SR a LOZ na Úrade vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Už 22. júna ministerstvo deklarovalo ochotu dohodnúť sa na požiadavkách LOZ a pozvala ich na rokovanie. Seriózne rokovanie s lekármi začali až v októbri. Je pravda, že rokavanie narastali na intenzite minulý týždeň, no rokovania prebiehali už v októbri a dokonca podľa slov hovorkyne ministra zdravotníctva pre TASR Minister zdravotníctva po podaní výpovedí pozval v priebehu 7 týždňov 5 krát na rokovanie predstaviteľov LOZ. Na rokovanie však LOZ prišlo len jedenkrát. Výrok R. Rašiho hodnotíme ako zavádzajúci. Hodnotenie dostatočnej resp. nedostatočnej intenzity je subjektívne. Toto hodnotenie nechávame na čitateľovi. Uvádzame kompletný výpočet rokovaní MZ SR so zástupcami lekárov: - Minister Uhliarik rokoval zo zástupcom LOZ M. Kollárom 5. októbra. - Na pôde MZ SR prebehla 12. októbra odvetvová tripartita , na ktorej sa zúčastnilo aj LOZ a Asociácie súkromných lekárov SR. - Minister zdravotníctva SR Ivan Uhliarik 19. októbra rokoval s predsedom Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariánom Kollárom. I. Uhliarik súhlasiaci aj so zvýšením platov lekárov ale nie v takej výške ako požadovali odborári. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik 2. novembra 2011 rokoval s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ). - Minister rokoval s LOZ aj 16. novembra v Bratislave. - Minister pokračoval v rokovaní s LOZ aj 21. novembra. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v pondelok 21. novembra rokoval 5 hodín so zástupcami LOZ. Išlo o prvé stretnutie na pozvanie LOZ.- Ďalšie rokovanie s LOZ v stredu 23. novembra u premiérky Ivety Radičovej minister zdravotníctva Ivan Uhliarik bol pripravený podpísať memorandum navrhnuté Ministerstvom zdravotníctva SR. - Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová rokovala s LOZ 24. novembra. - Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik zúčastnil 25. novembra na rokovaní predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej so zástupcami Lekárskeho odborového združenia na Úrade vlády SR. - Predsedníčka vlády SR rokovala s LOZ aj 28. novembra. - V priestoroch Národnej rady SR rokovali v stredu 30. novembra 2011 členovia vlády s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ). - Rokovanie na pôde NR SR prebehlo aj 1. decembra. - Posledné rokovanie prebehlo tiež na pôde NR SR - predseda NR SR P. Hrušovský a M. Kollár. - Po ňom nasledoval podpis dohody vlády SR a LOZ na Úrade vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["deklarovalo", "TASR", "rokoval", "odvetvová tripartita", "rokoval", "rokoval", "rokoval", "rokovaní", "rokoval", "rokovanie", "rokovala", "zúčastnil", "rokovala", "rokovali", "Rokovanie", "rokovanie", "podpis dohody"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=ministerstvo-zdravotnictva-je-pripravene-vyhoviet-poziadavkam-loz", "http://www.zzz.sk/?clanok=11554", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-uhliarik-ponuka-pomoc-lekarom", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=odvetvova-tripartita-na-ministerstve-zdravotnictva", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=ministerstvo-zdravotnictva-suhlasi-s-rastom-platov-lekarov", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-zdravotnictva-nerozumie-preco-lekari-nechcu-vyssie-platy-pre-sestry", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-dnes-rokuje-s-riaditelmi-nemocnic", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-intenzivne-riesi-krizovu-situaciu", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=stretnutie-ministra-zdravotnictva-so-zastupcami-loz-na-pode-univerzitnej-nemocnice-bratislava", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-i-uhliarik-zvysenie-platov-lekarov-o-viac-ako-300-eur-by-bolo-nezodpovednym-populizmom", "http://www.vlada.gov.sk/20111123-brifing-po-rokovani-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-so-zastupcami-loz/", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=pracovny-program-ministra", "http://www.vlada.gov.sk/20111125-brifing-predsednicky-vlady-sr-po-rokovani-s-predstavitelmi-loz/", "http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=minister-uhliarik-urobi-vsetko-pre-to-aby-sa-lekari-vratili-k-pacientom", "http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/01-12-2011/suhrn-sprav-domaceho-spravodajstva-z-1-decembra.html", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20111202TBB03232", "http://www.vlada.gov.sk/20111203-brifing-predsednicky-vlady-sr-a-loz-o-dohode-na-memorande/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:46.442909+00:00"}
{"id": "50075", "numeric_id": 50075, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50075", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Tento princíp už bol raz posudzovaný Ústavným súdom, pretože možno mnohí ľudia ani nevedia, už v súčasnosti, pokiaľ chcete robiť tzv. malé obecné služby, to je to zametanie ulíc, vysádzanie záhonov atď., vy si musíte odpracovať minimálne 32 hodín mesačne, aby ste mali dávku v hmotnej núdzi. Toto bolo už napadnuté na Ústavnom súde v minulosti a Ústavný súd jasne konštatoval, že je právom štátu sa domáhať alebo vymáhať od občana, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, aby sa aktívne zapojil do zabezpečenia svojich základných životných potrieb, čiže je právom štátu vyžadovať aktívnu participáciu občana na zabezpečení životných potrieb.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poberateľovi dávky v hmotnej núdzi môže byť znížená dávka, pokiaľ nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v obecných službách. Táto časť zákona bola v minulosti napadnutá a Ústavný súd potvrdil, že nie je v rozpore s Ústavou vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení vlastných životných potrieb, pokiaľ táto účasť nebude neprimeraná, neodôvodnená alebo zbytočne zaťažujúca ( .pdf , s.1).\n\nČlovek v hmotnej núdzi má nárok na dávku v hmotnej núdzi, pričom jej výška závisí od veľkosti domácnosti. Zároveň sa výška dávky znižuje za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v pracovnom pomere, nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v rámci obecných služieb ( § 10, ods. 3, písm. a-b ).\n\nV roku 2015 skupina 30 poslancov napadla dané ustanovenie na ústavnom súde. Okrem ďalších výhrad bol súčasťou argumentácie navrhovateľov aj fakt, že zákon dáva právo obciam rozhodnúť sa koho zamestnajú na výkon obecných služieb a koho nie, keďže zákon podľa nich neustanovuje, že by obec mala povinnosť poskytnúť prácu všetkým poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Podľa navrhovateľov tak vzniká priestor pre diskrimináciu (. pdf , s. 3).\n\nÚstavný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že je možné vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení ich životných potrieb, keď označil sťažnosť 30 poslancov na tento paragraf za nevyhovujúci ( .pdf , s.1).", "analysis_paragraphs": ["Poberateľovi dávky v hmotnej núdzi môže byť znížená dávka, pokiaľ nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v obecných službách. Táto časť zákona bola v minulosti napadnutá a Ústavný súd potvrdil, že nie je v rozpore s Ústavou vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení vlastných životných potrieb, pokiaľ táto účasť nebude neprimeraná, neodôvodnená alebo zbytočne zaťažujúca ( .pdf , s.1).", "Človek v hmotnej núdzi má nárok na dávku v hmotnej núdzi, pričom jej výška závisí od veľkosti domácnosti. Zároveň sa výška dávky znižuje za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v pracovnom pomere, nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a neodpracuje aspoň 32 hodín mesačne v rámci obecných služieb ( § 10, ods. 3, písm. a-b ).", "V roku 2015 skupina 30 poslancov napadla dané ustanovenie na ústavnom súde. Okrem ďalších výhrad bol súčasťou argumentácie navrhovateľov aj fakt, že zákon dáva právo obciam rozhodnúť sa koho zamestnajú na výkon obecných služieb a koho nie, keďže zákon podľa nich neustanovuje, že by obec mala povinnosť poskytnúť prácu všetkým poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Podľa navrhovateľov tak vzniká priestor pre diskrimináciu (. pdf , s. 3).", "Ústavný súd vo svojom rozhodnutí potvrdil, že je možné vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečení ich životných potrieb, keď označil sťažnosť 30 poslancov na tento paragraf za nevyhovujúci ( .pdf , s.1)."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["neodpracuje", ".pdf", "§ 10, ods. 3, písm. a-b", "pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9185f195-5f8b-4b17-b4d1-f30d73e04ed0/%C4%8D.%202%20-%20PL.%20%C3%9AS%208_2014.pdf", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9185f195-5f8b-4b17-b4d1-f30d73e04ed0/%C4%8D.%202%20-%20PL.%20%C3%9AS%208_2014.pdf", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9185f195-5f8b-4b17-b4d1-f30d73e04ed0/%C4%8D.%202%20-%20PL.%20%C3%9AS%208_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:14.778997+00:00"}
{"id": "vr27691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27691", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ste tvrdili že v roku 2012 sa Grécko vráti na finančne trhy.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o jasnom tvrdení Maroša Šefčoviča, prípadne Európskej komisie a pravdepodobne myslel vo všeobecnosti zástancov finančnej pomoci Grécku. Počas debaty sa totiž R. Sulík profiloval ako odporca finančnej pomoci Grécku, zatiaľ čo Maroš Šefčovič obhajoval tento postup. Z dostupných zdrojov sa nám podarilo nájsť indikátori toho, že takýto predpoklad existoval, avšak nenašli sme konkrétne vyjadrenie Šefčoviča, EK, alebo IMF, ktoré by to jednoznačne vyjadrovalo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV júli 2011 písalo v podobnom duchu aj SME : \" Hovorí sa o sume 110 miliárd eur, teda o podobnom balíku, ako Grécko dostalo vlani. Dôvod pomoci má byť ten, že krajina sa nedokáže v budúcom roku vrátiť na finančné trhy, s čím sa pôvodne rátalo . \"", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o jasnom tvrdení Maroša Šefčoviča, prípadne Európskej komisie a pravdepodobne myslel vo všeobecnosti zástancov finančnej pomoci Grécku. Počas debaty sa totiž R. Sulík profiloval ako odporca finančnej pomoci Grécku, zatiaľ čo Maroš Šefčovič obhajoval tento postup. Z dostupných zdrojov sa nám podarilo nájsť indikátori toho, že takýto predpoklad existoval, avšak nenašli sme konkrétne vyjadrenie Šefčoviča, EK, alebo IMF, ktoré by to jednoznačne vyjadrovalo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V júli 2011 písalo v podobnom duchu aj SME : \" Hovorí sa o sume 110 miliárd eur, teda o podobnom balíku, ako Grécko dostalo vlani. Dôvod pomoci má byť ten, že krajina sa nedokáže v budúcom roku vrátiť na finančné trhy, s čím sa pôvodne rátalo . \""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk", "SME"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/komentare-a-analyzy-123/investujte-s-eurozonou-do-greckeho-dlhu-komentar-dna-444146", "http://ekonomika.sme.sk/c/5974040/trhy-tlacia-aj-na-taliansko-po-grecku-su-druhi-najzadlzenejsi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:23.530776+00:00"}
{"id": "vr18069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18069", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "V tej vyšetrovacej správe (OLAF-u, pozn.) sa vlastne hovorí o tom, že na takomto obrovskom podvode v takýchto veľkých číslach sa muselo podieľať niekoľko veľmi sofistikovaných a organizovaných zločineckých skupín a dokonca sa tam hovorí aj tom, čo teda dosvedčujú ani niektorí odborníci na clá zo Slovenska, že jednoducho to bolo nemožné zorganizovať to bez toho, aby o tom vedeli špičky, ktoré viedli colníkov, alebo politické špičky na ministerstve financií (Imrecze, Meager, Kažimír, pozn.).", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo výročnej správe OLAF-u, ktorú Ďuriš Nicholsonová spomína, sa síceuvádza, že sa na colných podvodoch podieľali organizované kriminálne skupiny, ale v správe sa neuvádza, že by sa na nich mali podieľať aj predstavitelia vlády, ani vedúci predstavitelia colného úradu. Toto uvádza len bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy, nie správa OLAF-u. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Lucia Ďuriš Nicholsonová týmto výrokom myslela colné podvody , ktoré sa mali diať v rokoch 2013 a 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, na textile a obuvi z Číny. Prezidentom finančnej správy je od roku 2012 až po súčasnosť František Imrecze. Ministrom financií je od roku 2012 až po súčasnosť Peter Kažimír. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovaním zistil , že v Európskej únii (EÚ) prebehli colné podvody v hodnote až 2,2 miliardy eur a z toho približne 300 miliónov eur sa týka tovaru vstupujúceho do EÚ cez územie Slovenskej republiky. Vyplýva to z výročnej správy OLAF-u za rok 2017. Vo výročnej správe (. pdf , s. 26) OLAF popisuje priebeh colných podvodov. Organizované kriminálne skupiny mali využívať cestu z Číny cez nemecký prístav v Hamburgu. Kontajnery s tovarom sa ďalej mali prevážať do ďalších krajín EÚ, a to najmä do Veľkej Británie, na Slovensko, do Česka, Francúzska a na Maltu. OLAF podľa tlačovej správy zo 6. júna 2018 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy Peter Cvik pre Denník N povedal , že “je absolútne vylúčené, aby sa to dialo bez zapojenia sa slovenských colných orgánov. Do takýchto prípadov museli byť zapojené ak nie špičky ministerstva financií, tak minimálne špičky finančnej správy. Pripadá mi to ako jasná vertikála zhora až po výkon služby.” Ďalej dodal, že “colná správa disponuje množstvom analytikov a odborníkov na posudzovanie colnej hodnoty.” Prezident finančnej správy František Imrecze sa ohľadom rozhodnutia OLAF-u pre TASR vyjadril , že “my nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi.” Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo výročnej správe OLAF-u, ktorú Ďuriš Nicholsonová spomína, sa síceuvádza, že sa na colných podvodoch podieľali organizované kriminálne skupiny, ale v správe sa neuvádza, že by sa na nich mali podieľať aj predstavitelia vlády, ani vedúci predstavitelia colného úradu. Toto uvádza len bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy, nie správa OLAF-u. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Lucia Ďuriš Nicholsonová týmto výrokom myslela colné podvody , ktoré sa mali diať v rokoch 2013 a 2014, počas druhej vlády Roberta Fica, na textile a obuvi z Číny. Prezidentom finančnej správy je od roku 2012 až po súčasnosť František Imrecze. Ministrom financií je od roku 2012 až po súčasnosť Peter Kažimír. Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovaním zistil , že v Európskej únii (EÚ) prebehli colné podvody v hodnote až 2,2 miliardy eur a z toho približne 300 miliónov eur sa týka tovaru vstupujúceho do EÚ cez územie Slovenskej republiky. Vyplýva to z výročnej správy OLAF-u za rok 2017. Vo výročnej správe (. pdf , s. 26) OLAF popisuje priebeh colných podvodov. Organizované kriminálne skupiny mali využívať cestu z Číny cez nemecký prístav v Hamburgu. Kontajnery s tovarom sa ďalej mali prevážať do ďalších krajín EÚ, a to najmä do Veľkej Británie, na Slovensko, do Česka, Francúzska a na Maltu. OLAF podľa tlačovej správy zo 6. júna 2018 uzavrel rozsiahle vyšetrovanie a odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške vyše 3 miliardy eur. Bývalý námestník generálneho riaditeľa colnej správy Peter Cvik pre Denník N povedal , že “je absolútne vylúčené, aby sa to dialo bez zapojenia sa slovenských colných orgánov. Do takýchto prípadov museli byť zapojené ak nie špičky ministerstva financií, tak minimálne špičky finančnej správy. Pripadá mi to ako jasná vertikála zhora až po výkon služby.” Ďalej dodal, že “colná správa disponuje množstvom analytikov a odborníkov na posudzovanie colnej hodnoty.” Prezident finančnej správy František Imrecze sa ohľadom rozhodnutia OLAF-u pre TASR vyjadril , že “my nemienime akceptovať to, že by sme mali tento colný dlh zaplatiť, a budeme sa o svoju pravdu biť všetkými možnými nástrojmi.” Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["správe", "podvody", "je", "je", "zistil", "správy", "pdf", "prevážať", "správy", "povedal", "vyjadril"], "url": ["https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1805930-na-slovensku-sa-mali-diat-rozsiahle-colne-podvody-podla-olafu-ide-az-o-300-milionov", "https://www.financnasprava.sk/sk/financna-sprava/predstavitelia", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3305", "https://dennikn.sk/1225283/olaf-vypatral-obrovske-colne-podvody-na-slovensku-unii-mame-zaplatit-vyse-300-milionov-eur/?ref=list", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/sites/antifraud/files/olaf_report_2017_en.pdf", "https://dennikn.sk/1225283/olaf-vypatral-obrovske-colne-podvody-na-slovensku-unii-mame-zaplatit-vyse-300-milionov-eur/?ref=list", "https://ec.europa.eu/anti-fraud/media-corner/news/06-06-2018/olaf-2017-major-investigations-put-end-complex-fraud-schemes_sk", "https://dennikn.sk/1225283/olaf-vypatral-obrovske-colne-podvody-na-slovensku-unii-mame-zaplatit-vyse-300-milionov-eur/?ref=list", "https://www.etrend.sk/ekonomika/imrecze-podava-na-rajtara-trestne-oznamenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:07.268955+00:00"}
{"id": "vr29837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29837", "speaker": "Bohuslav Sobotka", "speaker_party": "ČSSD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bohuslav-sobotka", "statement": "Česká ekonomika zrychlila, klesá nezaměstnanost. Ještě v roce 2013 jsme byli v recesi. V roce 2014 už jsme zaznamenali hospodářský růst a v prvním čtvrtletí letošního roku česká ekonomika rostla o čtyři procenta.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ekonomika České republiky zrychlila, neboť v prvním čtvrtletí letošního roku činil meziroční nárust HDP 4,2 % , zatímco v prvních třech čtvrtletích roku 2013 se česká ekonomika stále ještě nacházela v recesi ( 1. čtvrtletí , 2. čtvrtletí , 3. čtvrtletí ). Vývoj změn HDP v čase si můžete prohlédnout na grafu, který zpracoval server idnes.cz . Graf však pracuje s předběžným odhadem HDP Českého statistického úřadu pro první čtvrtletí roku 2015 ve výši 3,9 %.\n\nPravdivé je také tvrzení týkající se poklesu nezaměstnanosti (.xls), který lze vyčíst také z grafického znázornění z dílny webu DatováŽurnalistika.cz .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ekonomika České republiky zrychlila, neboť v prvním čtvrtletí letošního roku činil meziroční nárust HDP 4,2 % , zatímco v prvních třech čtvrtletích roku 2013 se česká ekonomika stále ještě nacházela v recesi ( 1. čtvrtletí , 2. čtvrtletí , 3. čtvrtletí ). Vývoj změn HDP v čase si můžete prohlédnout na grafu, který zpracoval server idnes.cz . Graf však pracuje s předběžným odhadem HDP Českého statistického úřadu pro první čtvrtletí roku 2015 ve výši 3,9 %.", "Pravdivé je také tvrzení týkající se poklesu nezaměstnanosti (.xls), který lze vyčíst také z grafického znázornění z dílny webu DatováŽurnalistika.cz ."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["nárust HDP 4,2 %", "1. čtvrtletí", "2. čtvrtletí", "3. čtvrtletí", "idnes.cz", "předběžným odhadem HDP", "poklesu nezaměstnanosti", "DatováŽurnalistika.cz"], "url": ["https://www.czso.cz/csu/czso/hdp_narodni_ucty", "https://www.czso.cz/csu/czso/cri/predbezny-odhad-hdp-1-ctvrtleti-2013-2vzd2yum01", "https://www.czso.cz/csu/czso/cri/predbezny-odhad-hdp-2-ctvrtleti-2013-m3mknb99z8", "https://www.czso.cz/csu/czso/cri/predbezny-odhad-hdp-3-ctvrtleti-2013-82g6fzqyrm", "http://ekonomika.idnes.cz/ceska-ekonomika-pridala-3-9-procenta-dtv-/ekonomika.aspx?c=A150515_091803_ekonomika_fih", "https://www.czso.cz/csu/czso/cri/predbezny-odhad-hdp-1-ctvrtleti-2015", "https://www.czso.cz/documents/11350/20568065/zam050415_1.xlsx/babae4c8-a7bc-4f02-b63b-73ead6c46f01?version=1.0", "http://www.datovazurnalistika.cz/vyvoj-nezamestnanosti-v-letech-2000-2015-dz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:01.352182+00:00"}
{"id": "vr29633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29633", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a v mene celej vlády ministerstvo zahraničných vecí vydalo ostrý protest proti tomu, čo sa udialo. Čiže vláda zaprotestovala a povedala, že to nie je pravda, čo bolo odvysielané a že to bola veľká chyba, že takéto niečo sa objavilo v televízii.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rossija 1 odvysielala 23. Mája dokument, kde hovorí, že invázia krajín Varšavskej Zmluvy do Československa z roku 1968 zabránila vstupu vojsk NATO na územie ČSSR. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo k tejto veci vyhlásenie , kde protestuje proti obsahu dokumentu a odsudzuje takéto prepisovanie histórie. Výrok Roberta Fica je teda pravdivý. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa o dokumente rozprával aj so svojim ruským kolegom Sergejom Lavrovom, ktorý mu poďakoval za upozornenie, no vysvetlil mu, že obsah televízie nekontrolujú . Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa už v minulosti odsúdil bývalý ruský prezident Boris Jeľcin a aj súčasný prezident, Vladimír Putin. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rossija 1 odvysielala 23. Mája dokument, kde hovorí, že invázia krajín Varšavskej Zmluvy do Československa z roku 1968 zabránila vstupu vojsk NATO na územie ČSSR. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo k tejto veci vyhlásenie , kde protestuje proti obsahu dokumentu a odsudzuje takéto prepisovanie histórie. Výrok Roberta Fica je teda pravdivý. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa o dokumente rozprával aj so svojim ruským kolegom Sergejom Lavrovom, ktorý mu poďakoval za upozornenie, no vysvetlil mu, že obsah televízie nekontrolujú . Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa už v minulosti odsúdil bývalý ruský prezident Boris Jeľcin a aj súčasný prezident, Vladimír Putin. Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["odvysielala", "zabránila", "vyhlásenie", "rozprával", "Boris Jeľcin", "Vladimír Putin."], "url": ["https://dennikn.sk/146198/ruska-statna-televizia-obhajovala-invaziu-do-ceskoslovenska/", "http://www.theguardian.com/film/2015/jun/02/new-russian-invasion-documentary-dismays-czech-slovak-governments", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_6626E10843A20D25C1257E5600544954", "http://www.sme.sk/c/7840457/lajcak-lavrova-dokument-o-invazii-v-roku-1968-prekvapil.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/233255-je-normalne-ze-medvedev-neriesil-okupaciu-1968-tvrdia-ruski-experti/", "http://zpravy.idnes.cz/putin-v-praze-priznal-ruskou-odpovednost-za-srpen-1968-pd3-/domaci.aspx?c=A060301_185802_zahranicni_miz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:35.428169+00:00"}
{"id": "vr27696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27696", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Rizikové prirážky sú najnižšie v histórii EÚ.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Riziková prirážka (.pdf) vo forme bázických bodov, predstavuje prémiu za rizikovosť krajiny a vyššie hodnoty znamenajú vyššie riziko schopnosti splácať záväzky voči ostatným krajinám. Deutsche Bank má k dispozícii údaje (Bloomberg) o rizikovej prirážke na Slovensku a v ostatných EÚ krajinách. Podobnými údajmi disponuje aj portál coutryeconomy .com. Údaje sú však za rok 2013 a 2014, čo znemožňuje porovnanie s predchádzajúcimi rokmi, hoci je pravdou, že v roku 2014 je v krajinách EÚ riziková prirážka nižšia koncom prvého štvrťroka 2013. Avšak napríklad v Bulharsku je aprílová riziková prirážka vyššia ako v apríli 2013. Máme za to, že Šefčovič môže myslieť priemermé hodnoty za EÚ a nie za jednotlivé štáty. Keďže Demagog.SK takýmito údajmi nedisponuje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre úplnosť dodávame, že súčasná riziková prirážka Slovenska klesla z úrovne 88 bázických bodov v apríli 2013 na úroveň 55 bázických bodov v apríli 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Riziková prirážka (.pdf) vo forme bázických bodov, predstavuje prémiu za rizikovosť krajiny a vyššie hodnoty znamenajú vyššie riziko schopnosti splácať záväzky voči ostatným krajinám. Deutsche Bank má k dispozícii údaje (Bloomberg) o rizikovej prirážke na Slovensku a v ostatných EÚ krajinách. Podobnými údajmi disponuje aj portál coutryeconomy .com. Údaje sú však za rok 2013 a 2014, čo znemožňuje porovnanie s predchádzajúcimi rokmi, hoci je pravdou, že v roku 2014 je v krajinách EÚ riziková prirážka nižšia koncom prvého štvrťroka 2013. Avšak napríklad v Bulharsku je aprílová riziková prirážka vyššia ako v apríli 2013. Máme za to, že Šefčovič môže myslieť priemermé hodnoty za EÚ a nie za jednotlivé štáty. Keďže Demagog.SK takýmito údajmi nedisponuje, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre úplnosť dodávame, že súčasná riziková prirážka Slovenska klesla z úrovne 88 bázických bodov v apríli 2013 na úroveň 55 bázických bodov v apríli 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Riziková prirážka", "Bank", "coutryeconomy"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=8&cad=rja&uact=8&ved=0CHEQFjAH&url=https%3A%2F%2Fwww.unicreditbank.sk%2Fatt%2F57874%2FUniCredit_Bank_Weekly_Notes_28_2008.pdf&ei=qcpeU4zYC4LT7Abil4HABw&usg=AFQjCNGPx9-mtYvKnBknM18WomyQTJF2wQ&sig2=vcBfffcfj47istOSkuMQ1Q", "http://www.dbresearch.com/servlet/reweb2.ReWEB?rwnode=DBR_INTERNET_EN-PROD$EM&rwobj=CDS.calias&rwsite=DBR_INTERNET_EN-PROD", "http://countryeconomy.com/risk-premium/belgium"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:21.939745+00:00"}
{"id": "vr31656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31656", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ja si dovolím pripomenúť, a to teraz nebude ani na Radičovej vládu, ani na Ficovu vládu, že ešte minister Fronc, ktorý inak nie je nejaký obľúbený, ak si pamätám, medzi učiteľmi, zvýšil nástupné platy o 20%.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto prípade Miroslav Beblavý hovorí o zvyšovaní platov v júli 2005.", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade Miroslav Beblavý hovorí o zvyšovaní platov v júli 2005."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fronc-slubuje-ucitelom-viac-penazi-dt9-/sk_domace.asp?c=A040819_131839_sk_domace_p01", "http://www.sme.sk/c/1886408/ucitelom-schvalili-vyssie-platy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:26.683802+00:00"}
{"id": "vr16367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16367", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "...v roku 2016 stúpla miera chudoby o 30 tisíc ľudí viac je ohrozených mierou chudoby, ide už o 670 tisíc ľudí.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Vašečka uviedol údaje o počte ľudí ohrozených chudobou v roku 2016 v súlade s údajmi, ktoré prezentovala na tlačovej besede generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rizikom chudoby bolo v roku 2016 ohrozených 12,7 percenta obyvateľov Slovenska, teda 670 tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 0,4 percentuálneho bodu, resp. o 30 tisíc ľudí. Informáciu na tlačovej besede uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. \"Indikátor miery rizika chudoby je pre jednotlivé krajiny počítaný vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby.\" ( SITA ) Takzvanú národnú hranicu chudoby má každá krajina inú a stanovuje si ju vo vzťahu k tamojším príjmom. Najvyššia miera rizika chudoby za rok 2016 bola vykázaná v Prešovskom kraji, kde bolo 18,6 % ľudí ohrozených rizikom chudoby. Nasleduje Banskobystrický kraj (15,3 %), Nitriansky kraj (14,60 %), Žilinský kraj (14,10 %) a Košický kraj (13,80 %). Najlepšie na tom boli Trnavský kraj (9 %), Trenčiansky kraj (7,8 %) a Bratislavský kraj (5,4 %). Príjmy a životné podmienky domácností a teda aj mieru rizika chudoby podľa EUSILC v Slovenskej republike za roky 2005-2015 si je možné pozrieť na stránke Štatistického úradu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Vašečka uviedol údaje o počte ľudí ohrozených chudobou v roku 2016 v súlade s údajmi, ktoré prezentovala na tlačovej besede generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rizikom chudoby bolo v roku 2016 ohrozených 12,7 percenta obyvateľov Slovenska, teda 670 tisíc osôb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 0,4 percentuálneho bodu, resp. o 30 tisíc ľudí. Informáciu na tlačovej besede uviedla generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ SR, Ľudmila Ivančíková. \"Indikátor miery rizika chudoby je pre jednotlivé krajiny počítaný vo vzťahu k ich národným hraniciam chudoby.\" ( SITA ) Takzvanú národnú hranicu chudoby má každá krajina inú a stanovuje si ju vo vzťahu k tamojším príjmom. Najvyššia miera rizika chudoby za rok 2016 bola vykázaná v Prešovskom kraji, kde bolo 18,6 % ľudí ohrozených rizikom chudoby. Nasleduje Banskobystrický kraj (15,3 %), Nitriansky kraj (14,60 %), Žilinský kraj (14,10 %) a Košický kraj (13,80 %). Najlepšie na tom boli Trnavský kraj (9 %), Trenčiansky kraj (7,8 %) a Bratislavský kraj (5,4 %). Príjmy a životné podmienky domácností a teda aj mieru rizika chudoby podľa EUSILC v Slovenskej republike za roky 2005-2015 si je možné pozrieť na stránke Štatistického úradu SR. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "hranicu", "úradu"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427849-pocet-ludi-na-slovensku-ohrozenych-chudobou-stupol/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/355862-riziko-chudoby-vlani-hrozilo-660-tisicom-ludi/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=80&cmd=go&s=1002&sso=2&so=40"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:16.389219+00:00"}
{"id": "vr29020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29020", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My sme aj v roku 2012 jasne povedali, že výnos sporiteľov, ktorí sú v druhom pilieri, pri nástupu do roku 2015, keď sa vyplácajú prvé dôchodky, bude nižší o 16 až 18%.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter toto naozaj v roku 2012 povedal v rozhovore pre Hospodárske noviny. Neskôr naňho nadviazal aj predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický (SMER-SD) v prejave v NR SR. Agentúra SITA priniesla tiež v roku 2012 takéto tvrdenie predsedu vlády Roberta Fica. Aj napriek tomu, že Ján Podmanický hovoril o znížení až o 20 % hodnotíme tento výrok ako pravdivý. 2. júla 2012 v jednej z odpovedí v rozhovore pre Hospodárske noviny minister Ján Richter tvrdil, že úspory prvých dôchodcov v druhom pilieri, ktorí vyjdú zo systému v roku 2015, budú minimálne o 18 % nižšie. Ešte v ten istý mesiac, 31. júla 2012, mal prejav v NR SR predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický. Hovoril o vydokladovanom a overenom predpoklade, že sporitelia v druhom pilieri budú mať v roku 2015 o 20 % nižší výnos, ako by mali z prvého piliera. Predseda vlády Robert Fico podľa agentúry SITA , v článku denníka Pravda, zverejnenom 7. augusta 2012 tvrdil, že pri momentálnom nastavení druhého piliera, bude dôchodok z neho v roku 2015 nižší o 18 % ako z priebežného piliera.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter toto naozaj v roku 2012 povedal v rozhovore pre Hospodárske noviny. Neskôr naňho nadviazal aj predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický (SMER-SD) v prejave v NR SR. Agentúra SITA priniesla tiež v roku 2012 takéto tvrdenie predsedu vlády Roberta Fica. Aj napriek tomu, že Ján Podmanický hovoril o znížení až o 20 % hodnotíme tento výrok ako pravdivý. 2. júla 2012 v jednej z odpovedí v rozhovore pre Hospodárske noviny minister Ján Richter tvrdil, že úspory prvých dôchodcov v druhom pilieri, ktorí vyjdú zo systému v roku 2015, budú minimálne o 18 % nižšie. Ešte v ten istý mesiac, 31. júla 2012, mal prejav v NR SR predseda parlamentného výboru pre sociálne veci Ján Podmanický. Hovoril o vydokladovanom a overenom predpoklade, že sporitelia v druhom pilieri budú mať v roku 2015 o 20 % nižší výnos, ako by mali z prvého piliera. Predseda vlády Robert Fico podľa agentúry SITA , v článku denníka Pravda, zverejnenom 7. augusta 2012 tvrdil, že pri momentálnom nastavení druhého piliera, bude dôchodok z neho v roku 2015 nižší o 18 % ako z priebežného piliera."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "prejav v NR SR", "SITA"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/richter-pre-hn-starsi-a-menej-zarabajuci-si-nenasetria-508051", "http://dotankoch.sk/zaznamy/206676/prve%20dochodky?escape=false", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/248735-fico-opozicia-bojuje-za-nizsie-dochodky-pre-sporitelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:57.436548+00:00"}
{"id": "47884", "numeric_id": 47884, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47884", "speaker": "Viera Leščáková", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-lescakova", "statement": "Okres Prešov chvíľu bol v bordovej farbe, keď nenastúpil ten plošný lockdown, za ktorý sme my nezahlasovali, v tejto bordovej farbe prudko rástol len za 1 víkend, v jednom vakcinačnom centre, 1000 ľudí oproti tomu, ako to bolo víkend predtým, viac zaočkovaných ľudí, lebo tam bolo rozlíšené v bordovej farbe, keď ste zaočkovaní, mali ste možnosť chodiť takmer všade, nezaočkovaní mali obmedzenia.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredsedníčka strany Za ľudí správne uvádza informácie súvisiace s Covid automatom a hlasovaním o celoplošnom lockdowne, ako aj o raste počtu očkovaných, na základe čoho je výrok hodnotený ako pravdivý. Poslankyňa Leščáková zo strany Za ľudí správne konštatuje, že okres Prešov bol podľa Covid automatu v bordovej farbe od 25. októbra 2021 až do pozastavenia platnosti Covid automatu a vyhlásenia núdzového stavu 25. novembra. Pri tejto farbe Covid automatu mali očkovaní jednoznačné výhody oproti neočkovaným najmä po sprísnení pravidiel, ktoré platilo od 22. novembra - jednalo sa napríklad o povolenie vstupu do nákupných centier, obchodov, reštaurácií, na športové podujatia či bohoslužby. Následne bol na základe uznesenia Vlády vyhlásený núdzový stav a celoplošný zákaz vychádzania, čím bola platnosť Covid automatu pozastavená. Za toto uznesenie nezahlasovala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, čo potvrdzuje túto časť tvrdenia poslankyne Leščákovej. V Prešove sa podľa informácií Prešovského samosprávneho kraja cez víkend 20. - 21. novembra, predchádzajúci spomínanému sprísneniu pravidiel Covid automatu, zaočkovalo v očkovacom centre na SOŠ technickej dokopy 1472 ľudí, čo je o niečo viac ako 1186 vykázaných očkovaní víkend predtým . V očkovacom centre v OC Eperia sa dalo za víkend zaočkovať vakcínou Janssen 1291 ľudí, čo je zhruba o 600 viac ako predošlý víkend, kedy sa však očkovalo iba jeden deň. Číslo ktoré poslankyňa Leščáková uviedla teda nie je úplne presné, avšak trend rastu, ktorý sa snažila ilustrovať, je jednoznačne pozorovateľný, a v kontexte celého výroku teda môžu jej slová byť hodnotené ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podpredsedníčka strany Za ľudí správne uvádza informácie súvisiace s Covid automatom a hlasovaním o celoplošnom lockdowne, ako aj o raste počtu očkovaných, na základe čoho je výrok hodnotený ako pravdivý. Poslankyňa Leščáková zo strany Za ľudí správne konštatuje, že okres Prešov bol podľa Covid automatu v bordovej farbe od 25. októbra 2021 až do pozastavenia platnosti Covid automatu a vyhlásenia núdzového stavu 25. novembra. Pri tejto farbe Covid automatu mali očkovaní jednoznačné výhody oproti neočkovaným najmä po sprísnení pravidiel, ktoré platilo od 22. novembra - jednalo sa napríklad o povolenie vstupu do nákupných centier, obchodov, reštaurácií, na športové podujatia či bohoslužby. Následne bol na základe uznesenia Vlády vyhlásený núdzový stav a celoplošný zákaz vychádzania, čím bola platnosť Covid automatu pozastavená. Za toto uznesenie nezahlasovala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová, čo potvrdzuje túto časť tvrdenia poslankyne Leščákovej. V Prešove sa podľa informácií Prešovského samosprávneho kraja cez víkend 20. - 21. novembra, predchádzajúci spomínanému sprísneniu pravidiel Covid automatu, zaočkovalo v očkovacom centre na SOŠ technickej dokopy 1472 ľudí, čo je o niečo viac ako 1186 vykázaných očkovaní víkend predtým . V očkovacom centre v OC Eperia sa dalo za víkend zaočkovať vakcínou Janssen 1291 ľudí, čo je zhruba o 600 viac ako predošlý víkend, kedy sa však očkovalo iba jeden deň. Číslo ktoré poslankyňa Leščáková uviedla teda nie je úplne presné, avšak trend rastu, ktorý sa snažila ilustrovať, je jednoznačne pozorovateľný, a v kontexte celého výroku teda môžu jej slová byť hodnotené ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["od", "do", "sprísnení", "nezahlasovala", "informácií", "predtým"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-20-10-2021-mapa-okresy", "https://zive.aktuality.sk/clanok/3724s1f/covid-automat-sa-od-2511-docasne-rusi-zacne-dvojtyzdnovy-lockdown-prehlad-webovych-zdrojov/", "https://domov.sme.sk/c/22584438/covid-automat.html", "https://www.webnoviny.sk/remisova-na-vlade-lockdown-nepodporili-lebo-koalicni-partneri-opatreniami-hadzu-ockovanych-cez-palubu/?fbclid=IwAR3FLBJIkj0fdud2dh0wfAffN9QMsKbdHvZgGdKpI-rf-RABq9gwisSc7f8", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/ts-2021/koronavirus/psk-aplikoval-za-vikend-viac-ako-7-tisic-vakcin-proti-koronavirusu.html?fbclid=IwAR3xIwmq5_of1xVCSBNnlbZrGlhXoa_fn62QSbJSIvU-3sIcYgVVVkVXqO4", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/ts-2021/koronavirus/psk-za-dva-vikendove-dni-podal-takmer-3-600-vakcin.html?fbclid=IwAR2LRLFqZrAY_5uL2zjIKDy6HmdHfkxVvrzE7Mbjm3t0r4DYfQZNCPivPCg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:17.727177+00:00"}
{"id": "47286", "numeric_id": 47286, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47286", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Je sama mám k dispozícii istý okruh faktov, keďže som odberateľ spravodajských (SIS, pozn.) informácií...", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o Slovenskej informačnej službe táto „ poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky a jej členom informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie.” Prezidentka je teda prijímateľomv spravodajských informácií zo zákona. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o Slovenskej informačnej službe táto „ poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky a jej členom informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie.” Prezidentka je teda prijímateľomv spravodajských informácií zo zákona. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákona"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:03.048534+00:00"}
{"id": "vr38431", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38431", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tento návrh (reakcie NRSR ku prijatiu maďarskej Ústavy, pozn.) vznikol na ministerstve zahraničných vecí a z pera pána štátneho tajomníka. Ten ho pripravil, doniesol do výboru a v zahraničnom výbore zaň hlasovali len koaliční poslanci.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kde vznikol koaličný návrh uznesenia NR SR k prijatiu maďarskej ústavy a kto je jeho autorom nevieme, ale oficiálne (.doc) bol tento návrh predložený Zahraničnému výboru NR SR jeho predsedom Františkom Šebejom. Pri hlasovaní bolo prítomných 11 z 13 členov výboru, za tento návrh \"zahlasovali všetci siedmi členovia vládnych subjektov\".", "analysis_paragraphs": ["Kde vznikol koaličný návrh uznesenia NR SR k prijatiu maďarskej ústavy a kto je jeho autorom nevieme, ale oficiálne (.doc) bol tento návrh predložený Zahraničnému výboru NR SR jeho predsedom Františkom Šebejom. Pri hlasovaní bolo prítomných 11 z 13 členov výboru, za tento návrh \"zahlasovali všetci siedmi členovia vládnych subjektov\"."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["oficiálne", "za tento návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=230569", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:55.676037+00:00"}
{"id": "vr30510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30510", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Súkromné zdravotné poisťovne, hovorí sa o čísle 100 mil. €, ktoré chcú vybrať z peňazí, ktoré my všetci platíme alebo ktoré platí štát za dôchodcov, za deti.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA bol zisk zdravotných poisťovní v prvom polroku 2011 26,098 mil. eur. Podľa webovej stránky ihp.sk Zisk zdravotných poisťovní Dôvera Rok 2010 - zisk +16,2 mil. € 1. polrok 2011 - zisk +18,2 mil. € Union Rok 2010 - strata –2,3 mil. € 1. polrok 2011 - zisk +3,1 mil. € VšZP Rok 2010 - strata –120 mil. €- 1. polrok 2011 zisk +4,9 mil. € R. Raši používa formulku \"hovorí sa\", aj keď žiadny erudovaný odhad zatiaľ k dispozícií nie je. Jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA bol zisk zdravotných poisťovní v prvom polroku 2011 26,098 mil. eur. Podľa webovej stránky ihp.sk Zisk zdravotných poisťovní Dôvera Rok 2010 - zisk +16,2 mil. € 1. polrok 2011 - zisk +18,2 mil. € Union Rok 2010 - strata –2,3 mil. € 1. polrok 2011 - zisk +3,1 mil. € VšZP Rok 2010 - strata –120 mil. €- 1. polrok 2011 zisk +4,9 mil. € R. Raši používa formulku \"hovorí sa\", aj keď žiadny erudovaný odhad zatiaľ k dispozícií nie je. Jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci"], "analysis_date": "2011-12-06", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ihp.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6050967/zdravotne-poistovne-dosiahli-za-polrok-zisk-26-milionov-eur.html", "http://www.ihp.sk/medialnespravy/20111108-pluska_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:41.384700+00:00"}
{"id": "vr28348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28348", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...kvôli Slavínu  zbúrali bratislavskú dominantu, vežu farského kostola  Panny Márie Snežnej na Hlbokej ulici.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kostol Panny Márie Snežnej známy aj ako kostol na Kalvárii sa nachádza v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto a bol postavený v štyridsiatych rokoch 20. storočia.Dominantná 50-metrová veža kostola musela byť v roku 1959 odstránená kvôli výstavbe Slavína. Pôvodný plán bol skrátiť ju o polovicu, no napokon bola zrušená celá. O niekoľko desiatok rokov neskôr sa hovorilo o znovupostavení veže, avšak dodnes plán nebol zrealizovaný. . Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kostol Panny Márie Snežnej známy aj ako kostol na Kalvárii sa nachádza v mestskej časti Bratislava-Staré Mesto a bol postavený v štyridsiatych rokoch 20. storočia.Dominantná 50-metrová veža kostola musela byť v roku 1959 odstránená kvôli výstavbe Slavína. Pôvodný plán bol skrátiť ju o polovicu, no napokon bola zrušená celá. O niekoľko desiatok rokov neskôr sa hovorilo o znovupostavení veže, avšak dodnes plán nebol zrealizovaný. . Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-05", "analysis_sources": {"text": ["Kostol", "veža", "plán", "zrušená"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/6576298/pre-slavin-padla-veza-pre-prazsku-kalvaria.html", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/bratislava-stovezata.html", "http://www.istropolitan.sk/2010/08/13/okypteny-kostol-historia-chramu-na-bratislavskej-kalvarii/", "http://www.tkkbs.sk/zc/2012/spravy201243.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:17.845346+00:00"}
{"id": "vr30699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30699", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Potom sa robí úsek, ktorý sme celý my pripravili, to boli Košice - Milhosť, celé pripravené, zadokumentované, v podstate začali iba stavebné práce, inak sa nikde nerobí.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úsek R4 Košice - Milhosť s dĺžkou 14,190 km, vysúťažili a zadokumentovali ešte za vlády R. Fica, ale zmluvu už podpísal J. Figeľ. Inými slovami zmluvný začiatok výstavby je od augusta 2010.", "analysis_paragraphs": ["Úsek R4 Košice - Milhosť s dĺžkou 14,190 km, vysúťažili a zadokumentovali ešte za vlády R. Fica, ale zmluvu už podpísal J. Figeľ. Inými slovami zmluvný začiatok výstavby je od augusta 2010."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Košice - Milhosť"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s?ids=12329&prm1=1&prm2=69"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:33.269564+00:00"}
{"id": "vr32396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32396", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čiže ak hovoríme o 23% sadzbe pre daň z príjmov právnických osôb, to čo platia firmy. A je to stále pod priemerom Európskej únie.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie P. Kažimíra je pravda.\n\nV dokumente vypracovanom pre NBS Vybrané prvky daňovej techniky v kontexte zdaňovania príjmov ( pdf ., s. ), sa uvádza, že v krajinách EU 27 klesli priemerné sadzby z 31,9% na 23,2%, pričom ide o roky 2000, 2010, 2011. Inými slovami v roku 2011 bol priemer DPPO bol na úrovni 23,2%. Je preto pravdou, že DPPO na Slovensku bude od 1.januára 2013 o 0,2% nižšia ako je priemer v Európskej únii .\n\nToto tvrdenie je pravdivé aj pri porovnaní krajín Eurozóny (EU17), kde je priemer v roku 2011 25,5% DPPO. To znamená, že DPPO je na Slovensku oproti EU17 nižšia o 2,5%.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie P. Kažimíra je pravda.", "V dokumente vypracovanom pre NBS Vybrané prvky daňovej techniky v kontexte zdaňovania príjmov ( pdf ., s. ), sa uvádza, že v krajinách EU 27 klesli priemerné sadzby z 31,9% na 23,2%, pričom ide o roky 2000, 2010, 2011. Inými slovami v roku 2011 bol priemer DPPO bol na úrovni 23,2%. Je preto pravdou, že DPPO na Slovensku bude od 1.januára 2013 o 0,2% nižšia ako je priemer v Európskej únii .", "Toto tvrdenie je pravdivé aj pri porovnaní krajín Eurozóny (EU17), kde je priemer v roku 2011 25,5% DPPO. To znamená, že DPPO je na Slovensku oproti EU17 nižšia o 2,5%."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/3-2012/04_biatec12-3_durinova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:54.120941+00:00"}
{"id": "49582", "numeric_id": 49582, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49582", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Predovšetkým tú zmenu (v obsadení Súdnej rady SR, pozn) bolo možné vykonať, pretože to umožnila predchádzajúca vláda. Je to fakt, nová vládna garnitúra sa rozhodla urobiť túto výmenu.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasná vládna garnitúra odvolala už piatich členov Súdnej Rady. Umožnil jej to aj ústavný zákon, ktorý presadila ešte bývalá ministerka Kolíková za Matovičovej vlády v roku 2020. Vtedy schválená novela umožnila parlamentu, vláde a prezidentovi odvolávať členov Súdnej rady aj pred uplynutím ich funkčného obdobia. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSúdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity a má viaceré významná kompetencie. Rozhoduje napríklad o tom, či uchádzači na post sudcu spĺňajú predpoklady, môže ovplyvniť zloženie výberových komisií, rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne, či navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Predseda súdnej rady, ktorý je volený spomedzi členov, môže na sudcov podávať disciplinárne návrhy.\n\nSúdna rada sa skladá z 18 členov, ktorí sú volení viacerými inštitúciami na 5 rokov. Prezidentka, parlament a vláda dohromady nominujú do súdnej rady deväť členov, za každú inštitúciu troch. Zvyšných deväť členov si volia samotní sudcovia ( čl. 141a ods. 2 Ústavy SR ). Predsedom Súdnej rady bol od júna 2020 profesor Ján Mazák.\n\nV roku 2018 publikoval Ústavný súd uznesenie (. pdf ), podľa ktorého člen súdnej rady zvolený prezidentom, vládou alebo národnou radou nesmie byť odvolaný z tejto pozície pred uplynutím celého funkčného obdobia.\n\nV decembri 2020 schválil parlament ústavný zákon , predložený vtedajšou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorý okrem iného ustanovil, že člena Súdnej rady SR možno pred uplynutím funkčného obdobia kedykoľvek odvolať ( čl. 141a ods. 5 ).\n\nPo schválení novely sa 32 poslancov strany SMER-SD, na čele s advokátom Robertom Kaliňákom, voči novému zákonu ohradilo a v roku 2021 napadli túto zmenu na ústavnom súde. Poslanci Smeru v podaní argumentovali, že možnosť odvolať členov súdnej rady preukazuje zámer zmeniť súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán (. pdf ). Návrh Smeru vtedy Ústavný súd vo väčšine bodov zamietol, niektoré prijal na ďalšie konanie.\n\nMatovičova vláda však členov Súdnej rady nakoniec odvolávať nemusela, keďže po oznámení ministerky Kolíkovej, že už nemajú dôveru inštitúcie, ktorá ich do funkcie vymenovala, zo Súdnej rady odišli sami. V marci 2020 sa v krátkom čase sa vzdalo funkcie v Súdnej rade SR päť jej členov. Išlo o dvoch nominantov Národnej rady Slovenskej republiky a troch členov, ktorých do funkcie členov súdnej rady vymenovala vláda.\n\nSúdna rada zverejnila aj odôvodnenia všetkých piatich odchádzajúcich členov. Všetci členovia zhodne uviedli , že dôvodom ich odchodu je skutočnosť, že podľa ministerky už nemajú dôveru vládnej koalície či vlády. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mi oznámila, že nemám dôveru vlády,“ uviedli traja nominanti vo vyhlásení.\n\nNa zákon schválení za Matovičovej vlady nadviazala súčasná vládna koalícia 2. novembra 2023 , keď vláda Roberta Fica odvolala zo súdnej rady Evu Mišíkovú, Katarínu Javorčíkovú a Ľudovíta Bradáča pred uplynutím ich 5 ročného funkčného obdobia.\n\nKoaliční poslanci vo štvrtok 2. mája 2024 takisto pred skončením ich funkčného obdobia odvolali dvoch členov Súdnej rady. Odvolanie oboch členov rady poslanci odôvodnili stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí, opozícia aj odvolávaní členovia to namietali.", "analysis_paragraphs": ["Súčasná vládna garnitúra odvolala už piatich členov Súdnej Rady. Umožnil jej to aj ústavný zákon, ktorý presadila ešte bývalá ministerka Kolíková za Matovičovej vlády v roku 2020. Vtedy schválená novela umožnila parlamentu, vláde a prezidentovi odvolávať členov Súdnej rady aj pred uplynutím ich funkčného obdobia. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Súdna rada Slovenskej republiky je ústavný orgán sudcovskej legitimity a má viaceré významná kompetencie. Rozhoduje napríklad o tom, či uchádzači na post sudcu spĺňajú predpoklady, môže ovplyvniť zloženie výberových komisií, rozhodnúť o kariérnom postupe sudcu či sudkyne, či navrhnúť ministrovi spravodlivosti odvolanie predsedu súdu. Predseda súdnej rady, ktorý je volený spomedzi členov, môže na sudcov podávať disciplinárne návrhy.", "Súdna rada sa skladá z 18 členov, ktorí sú volení viacerými inštitúciami na 5 rokov. Prezidentka, parlament a vláda dohromady nominujú do súdnej rady deväť členov, za každú inštitúciu troch. Zvyšných deväť členov si volia samotní sudcovia ( čl. 141a ods. 2 Ústavy SR ). Predsedom Súdnej rady bol od júna 2020 profesor Ján Mazák.", "V roku 2018 publikoval Ústavný súd uznesenie (. pdf ), podľa ktorého člen súdnej rady zvolený prezidentom, vládou alebo národnou radou nesmie byť odvolaný z tejto pozície pred uplynutím celého funkčného obdobia.", "V decembri 2020 schválil parlament ústavný zákon , predložený vtedajšou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ktorý okrem iného ustanovil, že člena Súdnej rady SR možno pred uplynutím funkčného obdobia kedykoľvek odvolať ( čl. 141a ods. 5 ).", "Po schválení novely sa 32 poslancov strany SMER-SD, na čele s advokátom Robertom Kaliňákom, voči novému zákonu ohradilo a v roku 2021 napadli túto zmenu na ústavnom súde. Poslanci Smeru v podaní argumentovali, že možnosť odvolať členov súdnej rady preukazuje zámer zmeniť súdnu radu z odborného orgánu na politický orgán (. pdf ). Návrh Smeru vtedy Ústavný súd vo väčšine bodov zamietol, niektoré prijal na ďalšie konanie.", "Matovičova vláda však členov Súdnej rady nakoniec odvolávať nemusela, keďže po oznámení ministerky Kolíkovej, že už nemajú dôveru inštitúcie, ktorá ich do funkcie vymenovala, zo Súdnej rady odišli sami. V marci 2020 sa v krátkom čase sa vzdalo funkcie v Súdnej rade SR päť jej členov. Išlo o dvoch nominantov Národnej rady Slovenskej republiky a troch členov, ktorých do funkcie členov súdnej rady vymenovala vláda.", "Súdna rada zverejnila aj odôvodnenia všetkých piatich odchádzajúcich členov. Všetci členovia zhodne uviedli , že dôvodom ich odchodu je skutočnosť, že podľa ministerky už nemajú dôveru vládnej koalície či vlády. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková mi oznámila, že nemám dôveru vlády,“ uviedli traja nominanti vo vyhlásení.", "Na zákon schválení za Matovičovej vlady nadviazala súčasná vládna koalícia 2. novembra 2023 , keď vláda Roberta Fica odvolala zo súdnej rady Evu Mišíkovú, Katarínu Javorčíkovú a Ľudovíta Bradáča pred uplynutím ich 5 ročného funkčného obdobia.", "Koaliční poslanci vo štvrtok 2. mája 2024 takisto pred skončením ich funkčného obdobia odvolali dvoch členov Súdnej rady. Odvolanie oboch členov rady poslanci odôvodnili stratou dôvery a pochybnosťami o svedomitom výkone právomocí, opozícia aj odvolávaní členovia to namietali."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Súdna rada", "Rozhoduje", "Súdna rada", "čl. 141a ods. 2 Ústavy SR", "bol", "pdf", "schválil", "ústavný zákon", "čl. 141a ods. 5", "pdf", "vzdalo", "zverejnila", "uviedli", "odvolala", "odvolali"], "url": ["https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky/", "https://dennikn.sk/3619676/ako-moze-ficova-vlada-zasiahnut-do-kauz-klucova-je-sudna-rada-a-tri-sudy/", "https://www.sudnarada.gov.sk/sudna-rada-slovenskej-republiky/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://domov.sme.sk/c/22436224/novym-sefom-sudnej-rady-sa-stal-mazak.html", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/355523cb-0a50-40f9-b1ba-49d0d4794bae/%C4%8D.%2054%20-%20PLz.%20%C3%9AS%202_2018.pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2020/12/poslanci-schvalili-kolikovej-reformu-sudnictva-i-zmeny-v-ustave/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/422/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20230701.html#:~:text=Funk%C4%8Dn%C3%A9%20obdobie%20%C4%8Dlenov,obdobia%20kedyko%C4%BEvek%20odvola%C5%A5.", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7e140031-3bf2-4344-b093-e76c60beac64", "https://www.sudnarada.gov.sk/clenstva-v-sudnej-rade-sa-vzdalo-pat-jej-clenov/", "https://www.sudnarada.gov.sk/clenstva-v-sudnej-rade-sa-vzdalo-pat-jej-clenov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/546425-pat-clenov-sudnej-rady-sa-vzdalo-svojej-funkcie-nemaju-doveru-vlady/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/clenov-sudnej-rady-odvolali-pre-absenciu-dovery-rezort-spravodlivost-uviedol-dovod-az-po-piatich-dnoch/", "https://domov.sme.sk/c/23324739/poslanci-odvolali-majernika-a-mazaka-z-funkcii-clenov-sudnej-rady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:49.079989+00:00"}
{"id": "50156", "numeric_id": 50156, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50156", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Pretože podľa údajov samotnej Európskej komisie už minulý rok sme doviezli viac plynu zo Spojených štátov ako z Ruska.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dát Eurostatu pochádzalo z Ruska 18,9 percent plynu dovezeného do Európskej únie, čo zahŕňa skvapalnený aj potrubný plyn. Spojené štáty sa na celkovom objeme dovezeného plynu sa tak podieľali 16,5 percentami, čo je menej než Rusko. USA dovážajú najviac skvapalneného zemného plynu - zabezpečujú takmer 45 percent z celkového dovozu LNG. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nUSA v roku 2024 doviezli do Európskej únie spolu 45,1 miliardy kubických metrov plynu, čo zodpovedná 16,5 percenta celkového dovezeného plynu. Dovážajú ho v skvapalnenej podobe.\n\nZdroj: Eurostat\n\nPodiel jednotlivých krajín na celkovom objeme dovezeného plynu. Zdroj: Európska komisia na základe dát ENTSO-G a LSEG\n\nRusko v roku 2024 pokrylo 11 percent celkového objemu potrubného plynu, čo je významné zníženie z roku 2021, kedy to bolo až 40 percent. Spolu so skvapalneným plynom však Rusko celkovo doviezlo až 51,7 miliardy kubických metrov plynu.\n\nZmena v objeme dovezeného plynu medzi rokmi 2021 a 2024. Zdroj: Európska komisia na základe dát ENTSO-G a LSEG\n\nNajväčším dodávateľom plynu pre EÚ bolo v roku 2024 Nórsko, pokrylo viac ako 33 percent.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Eurostatu pochádzalo z Ruska 18,9 percent plynu dovezeného do Európskej únie, čo zahŕňa skvapalnený aj potrubný plyn. Spojené štáty sa na celkovom objeme dovezeného plynu sa tak podieľali 16,5 percentami, čo je menej než Rusko. USA dovážajú najviac skvapalneného zemného plynu - zabezpečujú takmer 45 percent z celkového dovozu LNG. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "USA v roku 2024 doviezli do Európskej únie spolu 45,1 miliardy kubických metrov plynu, čo zodpovedná 16,5 percenta celkového dovezeného plynu. Dovážajú ho v skvapalnenej podobe.", "Zdroj: Eurostat", "Podiel jednotlivých krajín na celkovom objeme dovezeného plynu. Zdroj: Európska komisia na základe dát ENTSO-G a LSEG", "Rusko v roku 2024 pokrylo 11 percent celkového objemu potrubného plynu, čo je významné zníženie z roku 2021, kedy to bolo až 40 percent. Spolu so skvapalneným plynom však Rusko celkovo doviezlo až 51,7 miliardy kubických metrov plynu.", "Zmena v objeme dovezeného plynu medzi rokmi 2021 a 2024. Zdroj: Európska komisia na základe dát ENTSO-G a LSEG", "Najväčším dodávateľom plynu pre EÚ bolo v roku 2024 Nórsko, pokrylo viac ako 33 percent."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["pochádzalo", "Eurostat", "Európska komisia", "pokrylo", "Európska komisia", "bolo"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/where-does-the-eu-s-gas-come-from/#0", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20250321-1", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/where-does-the-eu-s-gas-come-from/#0", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/where-does-the-eu-s-gas-come-from/#0:~:text=Podiel%20Ruska%20na%20dovoze%20potrubn%C3%A9ho%20plynu%20do%20E%C3%9A%20klesol%20z%C2%A0vy%C5%A1e%2040%C2%A0%25%20v%C2%A0roku%C2%A02021%20na%20pribli%C5%BEne%2011%C2%A0%25%20v%C2%A0roku%C2%A02024.", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/where-does-the-eu-s-gas-come-from/#0", "https://www.consilium.europa.eu/sk/infographics/where-does-the-eu-s-gas-come-from/#0:~:text=N%C3%B3rsko%20bolo%20v%C2%A0roku%202024%20najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%ADm%20dod%C3%A1vate%C4%BEom%20plynu%20do%20E%C3%9A%20a%C2%A0zabezpe%C4%8Dovalo%20viac%20ako%2033%C2%A0%25%20celkov%C3%A9ho%20dovozu%20plynu."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:51.957303+00:00"}
{"id": "48671", "numeric_id": 48671, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48671", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slovensko má aj v ústave napísané, že sme sociálny štát. ", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Presná formulácia, ktorá by Slovensko priamo označovala za sociálny štát sa v Ústave nenachádza. Ústava uvádza , že Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Garantuje však práva, ktoré sú charakteristické pre sociálny štát.\n\nÚstava SR garantuje napríklad;\n\nV piatom oddiele článku 35 odseku 3 sa píše; Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.\n\nV piatom oddiele článku 39 odseku 1 sa píše; Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n\nV piatom oddiele článku 39 odseku 2 sa píše; Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.", "analysis_paragraphs": ["Presná formulácia, ktorá by Slovensko priamo označovala za sociálny štát sa v Ústave nenachádza. Ústava uvádza , že Slovensko je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Garantuje však práva, ktoré sú charakteristické pre sociálny štát.", "Ústava SR garantuje napríklad;", "V piatom oddiele článku 35 odseku 3 sa píše; Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.", "V piatom oddiele článku 39 odseku 1 sa píše; Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.", "V piatom oddiele článku 39 odseku 2 sa píše; Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "charakteristické", "Ústava SR"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460", "https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0t%C3%A1t_blahobytu", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:34.053239+00:00"}
{"id": "vr35727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35727", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Že v sociálnej poisťovni skoro 100 miliónov (dlh, pozn.) bez druhého piliera.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sociálna poisťovňa má bez druhého piliera dlh 106 miliónov EUR.", "analysis_paragraphs": ["Sociálna poisťovňa má bez druhého piliera dlh 106 miliónov EUR."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna poisťovňa"], "url": ["http://www.socpoist.sk/hospodarenie/554s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:07.494702+00:00"}
{"id": "vr36661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36661", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "(Kaliňák: Zatkli sme ho? (Sadikiho, pozn.)) Nezatkli ste nikoho. Ušiel vám do Kosova.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál aktuálne.sk prišiel s informáciou, že Baki Sadiki, ktorému sa podarilo ujsť zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá zatknúť. Sadiki, ktorého prokuratúra 16. februára obvinila zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok, ich držania a obchodovania s nimi, je považovaný za šéfa albánskej drogovej mafie.\n\n\" Pracujeme aj s informáciou, že k úniku informácii mohlo dôjsť, pretože o tejto kauze vedelo z určitých dôvodov veľa ľudí aj mimo rezortu prokuratúry a ministerstva vnútra. Budeme sa snažiť zistiť zdroj. Pretože je pravda, že bol videný na území SR v nedávnej dobe a podarilo sa mu napriek našim opatreniam opustiť SR ,\" informoval Peter Šufliarsky, riaditeľ odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry SR.", "analysis_paragraphs": ["Portál aktuálne.sk prišiel s informáciou, že Baki Sadiki, ktorému sa podarilo ujsť zo Slovenska, mohol byť informovaný, že sa ho polícia chystá zatknúť. Sadiki, ktorého prokuratúra 16. februára obvinila zo zločinu nedovolenej výroby omamných látok, ich držania a obchodovania s nimi, je považovaný za šéfa albánskej drogovej mafie.", "\" Pracujeme aj s informáciou, že k úniku informácii mohlo dôjsť, pretože o tejto kauze vedelo z určitých dôvodov veľa ľudí aj mimo rezortu prokuratúry a ministerstva vnútra. Budeme sa snažiť zistiť zdroj. Pretože je pravda, že bol videný na území SR v nedávnej dobe a podarilo sa mu napriek našim opatreniam opustiť SR ,\" informoval Peter Šufliarsky, riaditeľ odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry SR."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1204238"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:27.625705+00:00"}
{"id": "vr17768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17768", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...k tomu zákonu (o novom spôsobe voľby prezidenta policajného zboru a šéfa inšpekcie, pozn.), (...) my, keď sme to tlačili, však je to aj v programovom vyhlásení vlády (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády 2016-2020 (. pdf , s. 65), ktoré bolo len s malou zmenou prijaté v rovnakom znení aj v roku 2018 novou vládou, obsahuje nasledovný záväzok: \" Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody. \" Aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ku ktorému bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie začiatkom mája 2018, uvádza ako podnet na vytvorenie Programové vyhlásenie vlády schválené dňa 28. marca 2018. Podľa dostupných informácií boli skutočne dané zmeny prioritou strany Most-Híd. Programové vyhlásenie vlády však neobsahuje zmienky o policajnej inšpekcii, ktorú tiež uvádza Bugár, preto výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Na príprave novely zákona o policajnom zbore sa podieľala aj bývalá ministerka za Most-Híd Lucia Žitňanská, rokovania o zmene voľby policajného prezidenta a zvýšení nezávislosti policajnej inšpekcie mala iniciovať chcela iniciovať už v októbri 2017. V októbri 2017 tiež Žitňanská uviedla, že v prípade potreby by danú zmenu predložili do parlamentu aj samostatne poslanci strany Most-Híd. Vo februári 2018 , kedy malo ministerstvo vnútra už predbežný návrh zmien, sa k navrhnutým zmenám vyjadrovala aj práve Žitňanská aj celkovo strana Most-Híd.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády 2016-2020 (. pdf , s. 65), ktoré bolo len s malou zmenou prijaté v rovnakom znení aj v roku 2018 novou vládou, obsahuje nasledovný záväzok: \" Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody. \" Aj zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ku ktorému bolo ukončené medzirezortné pripomienkové konanie začiatkom mája 2018, uvádza ako podnet na vytvorenie Programové vyhlásenie vlády schválené dňa 28. marca 2018. Podľa dostupných informácií boli skutočne dané zmeny prioritou strany Most-Híd. Programové vyhlásenie vlády však neobsahuje zmienky o policajnej inšpekcii, ktorú tiež uvádza Bugár, preto výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Na príprave novely zákona o policajnom zbore sa podieľala aj bývalá ministerka za Most-Híd Lucia Žitňanská, rokovania o zmene voľby policajného prezidenta a zvýšení nezávislosti policajnej inšpekcie mala iniciovať chcela iniciovať už v októbri 2017. V októbri 2017 tiež Žitňanská uviedla, že v prípade potreby by danú zmenu predložili do parlamentu aj samostatne poslanci strany Most-Híd. Vo februári 2018 , kedy malo ministerstvo vnútra už predbežný návrh zmien, sa k navrhnutým zmenám vyjadrovala aj práve Žitňanská aj celkovo strana Most-Híd."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prijaté", "uvádza", "podieľala", "októbri", "februári 2018"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=27305", "https://demagog.sk/vyrok/Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore", "http://www.teraz.sk/slovensko/m-beblavy-ziada-zmenit-vyber-sefa-polici/315486-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/917178/", "https://www.webnoviny.sk/minister-kalinak-na-policajnej-inspekcii-nic-nezmenil-hid-ma-zaujem-o-aj-dalsie-zmeny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:05.363791+00:00"}
{"id": "49417", "numeric_id": 49417, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49417", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Nadácia Šimečku dostávala peniaze od Ministerstva kultúry.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nadácia Milana Šimečku dostávala dotácie z ministerstva kultúry , ministerstva zahraničných vecí, ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti a v rokoch 2011 až 2017 aj z Úradu vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMilan Šimečka bol československý disident, spisovateľ a filozof. Nadáciu, ktorá nesie jeho meno založili v roku 1991 jeho priatelia Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac.\n\nNadácia Milana Šimečku (NMŠ) podporuje menšiny a cudzincov na území Slovenska. Zasadzuje sa o to, „aby Slovensko bolo otvorenou krajinou, ktorej záleží na ľudských právach a odmieta nenávisť.“ Jej cieľom je vzdelávanie študentov/tiek a učiteľov/liek v oblastiach histórie a diverzity spoločnosti na slovenskom území.\n\nOkrem seminárov a diskusií organizuje NMŠ aj Festival fjúžn , multižánrové a multikultúrne podujatie so zameraním na migráciu a cudzincov na Slovensku. Práve tento festival finančne podporilo aj ministerstvo kultúry, naposledy v roku 2023, celkovou sumou 12 000 eur a sumou 9 000 eur na vydanie publikácie FJÚŽN magazín.\n\nPodľa zverejnených zmlúv od roku 2011 poskytovali nadácii dotácie aj Úrad vlády , na „aktivity zamerané na podporu ľudských práv a slobôd a na podporu kultúry národnostných menšín“, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo školstva , vedy, výskumu a športu, napr. na „podporu sociálnej inklúzie mladých ľudí a prevenciu pred sociálno-patologickými javmi“ a ministerstvo spravodlivosti „na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie“. Nadácia je finančne podporovaná aj z fondu na podporu kultúry národnostných menšín a z fondu na podporu umenia .", "analysis_paragraphs": ["Nadácia Milana Šimečku dostávala dotácie z ministerstva kultúry , ministerstva zahraničných vecí, ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti a v rokoch 2011 až 2017 aj z Úradu vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Milan Šimečka bol československý disident, spisovateľ a filozof. Nadáciu, ktorá nesie jeho meno založili v roku 1991 jeho priatelia Martin Bútora, Juraj Flamik, Fedor Gál, Miroslav Kusý, František Mikloško, Peter Tatár a Peter Zajac.", "Nadácia Milana Šimečku (NMŠ) podporuje menšiny a cudzincov na území Slovenska. Zasadzuje sa o to, „aby Slovensko bolo otvorenou krajinou, ktorej záleží na ľudských právach a odmieta nenávisť.“ Jej cieľom je vzdelávanie študentov/tiek a učiteľov/liek v oblastiach histórie a diverzity spoločnosti na slovenskom území.", "Okrem seminárov a diskusií organizuje NMŠ aj Festival fjúžn , multižánrové a multikultúrne podujatie so zameraním na migráciu a cudzincov na Slovensku. Práve tento festival finančne podporilo aj ministerstvo kultúry, naposledy v roku 2023, celkovou sumou 12 000 eur a sumou 9 000 eur na vydanie publikácie FJÚŽN magazín.", "Podľa zverejnených zmlúv od roku 2011 poskytovali nadácii dotácie aj Úrad vlády , na „aktivity zamerané na podporu ľudských práv a slobôd a na podporu kultúry národnostných menšín“, ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo školstva , vedy, výskumu a športu, napr. na „podporu sociálnej inklúzie mladých ľudí a prevenciu pred sociálno-patologickými javmi“ a ministerstvo spravodlivosti „na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie“. Nadácia je finančne podporovaná aj z fondu na podporu kultúry národnostných menšín a z fondu na podporu umenia ."], "analysis_date": "2024-01-26", "analysis_sources": {"text": ["kultúry", "Šimečka", "Zasadzuje", "Festival fjúžn", "finančne podporilo", "vydanie", "Úrad vlády", "zahraničných vecí", "školstva", "spravodlivosti", "kultúry", "umenia"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Ministerstvo+kult%C3%BAry&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a8247b0a4c0", "https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/", "https://nadaciamilanasimecku.sk/o-nas/", "https://www.festival.fjuzn.sk/index.php?lang=sk", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4318985.pdf", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4321287.pdf", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=%C3%9Arad+vl%C3%A1dy&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a82377c1338", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Ministerstvo+zahrani%C4%8Dn%C3%BDch+vec%C3%AD&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a8247b0a4c0", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Ministerstvo+%C5%A1kolstva%2C+vedy%2C+v%C3%BDskumu+a+%C5%A1portu&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a8247b0a4c0", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Ministerstvo+spravodlivosti&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a813b95991e", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Fond+na+podporu+kultury+narodnostnych+mensin&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a8247b0a4c0", "https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=Nad%C3%A1cia+Milana+%C5%A0ime%C4%8Dku&art_predmet=&art_ico=&art_suma_spolu_od=&art_suma_spolu_do=&art_datum_zverejnene_od=&art_datum_zverejnene_do=&art_rezort=0&art_zs1=Fond+na+podporu+umenia&nazov=&art_ico1=&odoslat=&ID=2171273&frm_id_frm_filter_3=65a8247b0a4c0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:12.242332+00:00"}
{"id": "vr36853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36853", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vy sám ste povedali kedysi, že nebolo by dobré vťahovať príbuzenstvo do politickej debaty.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť podobný výrok R. Fica z minulosti. Avšak vzhľadom na fakt, že to v relácii expremiér nedementoval, nie je možné to ani vylúčiť.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť podobný výrok R. Fica z minulosti. Avšak vzhľadom na fakt, že to v relácii expremiér nedementoval, nie je možné to ani vylúčiť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:02.081758+00:00"}
{"id": "vr16892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16892", "speaker": "Rastislav Trnka", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-trnka", "statement": "11 rokov táto strana (SMER-SD,pozn.) vládne, 12 rokov je vo vedení KSK, 7 rokov vo vedení mesta Košice...", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Smer-SD nastúpila prvýkrát do vlády pred 11 rokmi, ale nie je vo vláde jedenásť rokov. Výrok Rastislava Trnku hodnotíme ako zavádzajúci. Strana Smer-SD bola vo vláde v rokoch (2006-2010), (2012-2016), momentálne je od roku 2016 vo vláde 9. rok, pretože v rokoch (2010-2012) v Radičovej vláde chýbala ( nrsr.sk ). Súčasný župan Košického samosprávneho kraja, Zdenko Trebuľa sa prvýkrát stal predsedom kraja v roku 2005 . Trebuľa je členom strany Smer-SD. Trnka hovorí pravdu, že Smer-SD je vo vedení mesta Košice 7 rokov. Primátorom mesta Košice je od roku 2010 Richard Raši , kto je aj okresným predsedom SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD nastúpila prvýkrát do vlády pred 11 rokmi, ale nie je vo vláde jedenásť rokov. Výrok Rastislava Trnku hodnotíme ako zavádzajúci. Strana Smer-SD bola vo vláde v rokoch (2006-2010), (2012-2016), momentálne je od roku 2016 vo vláde 9. rok, pretože v rokoch (2010-2012) v Radičovej vláde chýbala ( nrsr.sk ). Súčasný župan Košického samosprávneho kraja, Zdenko Trebuľa sa prvýkrát stal predsedom kraja v roku 2005 . Trebuľa je členom strany Smer-SD. Trnka hovorí pravdu, že Smer-SD je vo vedení mesta Košice 7 rokov. Primátorom mesta Košice je od roku 2010 Richard Raši , kto je aj okresným predsedom SMER-SD. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": ["nrsr.sk", "2005", "Richard Raši", "predsedom"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/historia", "https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/zivotopis-predsedu-ksk.html", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=gov_primator2010-2014_CV.htm", "http://strana-smer.sk/predsedovia-krajskych-organizacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:05.744327+00:00"}
{"id": "vr31757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31757", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme v programovom vyhlásení vlády nedali číslo konkrétne (na hranicu bohatých ľudí, pozn.), ale vo volebnom programe sme hovorili o čísle 2750 eur mesačne.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v tomto výroku opravuje svoje nepresné tvrdenie z tej istej relácii: \" Politika bola jasne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády. Ruší sa rovná daň, chceme zaviesť vyššiu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, ktoré zarábajú nad 2700 mesačne a chceme zvýšiť aj daň z príjmu právnických osôb .\" V tomto prípade už pravdivo uznáva, že v prorgamovom vyhlásení vlády skutočne číslo nie je a spomína aj presné číslo z volebného programu strany. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012 sa v tretej kapitole, v časti o Finančnej politike uvádza, že sa \" Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby .\" Aká je výška \"nadštandardných príjmov\" sa však už vo vyhlásení nenachádza. Túto príjmovú hranicu konkretizuje strana v Programovom zameraní strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016 (.doc), z decembra 2011. V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD \"Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne.\" To znamená 2 750 eur mesačne.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v tomto výroku opravuje svoje nepresné tvrdenie z tej istej relácii: \" Politika bola jasne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády. Ruší sa rovná daň, chceme zaviesť vyššiu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, ktoré zarábajú nad 2700 mesačne a chceme zvýšiť aj daň z príjmu právnických osôb .\" V tomto prípade už pravdivo uznáva, že v prorgamovom vyhlásení vlády skutočne číslo nie je a spomína aj presné číslo z volebného programu strany. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V Programovom vyhlásení vlády SR z mája 2012 sa v tretej kapitole, v časti o Finančnej politike uvádza, že sa \" Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby .\" Aká je výška \"nadštandardných príjmov\" sa však už vo vyhlásení nenachádza. Túto príjmovú hranicu konkretizuje strana v Programovom zameraní strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016 (.doc), z decembra 2011. V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD \"Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne.\" To znamená 2 750 eur mesačne."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády SR", "Programovom zameraní strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-143508?prefixFile=m", "http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:04.696359+00:00"}
{"id": "vr15441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15441", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Novinári zistia, že Kaliňákov syn a Bašternákova dcéra chodia do tej istej triedy, do tej istej škôlky.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník N uverejnil 23. septembra 2016 článok so zistením, že deti ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. Médiá pritom neinformovali o tom, či deti navštevujú aj tú istú triedu, aj keď niektoré vyjadrenia novinárov tomu nasvedčujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný", "analysis_paragraphs": ["Denník N uverejnil 23. septembra 2016 článok so zistením, že deti ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. Médiá pritom neinformovali o tom, či deti navštevujú aj tú istú triedu, aj keď niektoré vyjadrenia novinárov tomu nasvedčujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný"], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["článok", "Trend", "klásť"], "url": ["https://dennikn.sk/566748/kalinakovci-a-basternakovci-kazdy-den-v-rovnakej-budove/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kalinak-s-basternakom-maju-navstevovat-rovnaku-matersku-skolku.html", "https://www.youtube.com/watch?v=7m8Bf7dqFnk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:33.776486+00:00"}
{"id": "vr34997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34997", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Keď pán Mikloš hovorí, že tu bolo niečo predražené alebo vyplytvané, však to vidím presne tú taktiku, ktorú majú. Snažia sa to, poviem to teraz veľmi ľudovo, spláchnuť v deficite tohto roku a minulého roku. Čiže to čo sa akože premrhalo v minulosti si odnesie deficit v minulosti, nie deficit v budúcnosti. Čiže keď sa bavíme o deficite roku 2010, 11 a konsolidácii, je to len a len zodpovednosť súčasnej vlády a všetky tieto podprahové informácie, ktoré vysielajú tá história o spálenej zemi.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "vzhľadom na vyššie uvedené nie je úplná pravda, že \"to čo sa akože premrhalo v minulosti si odnesie deficit v minulosti\". To „akože premrhané“ sa odzrkadlí na vyššej dlhovej službe, ktorá zaťaží budúci rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["vzhľadom na vyššie uvedené nie je úplná pravda, že \"to čo sa akože premrhalo v minulosti si odnesie deficit v minulosti\". To „akože premrhané“ sa odzrkadlí na vyššej dlhovej službe, ktorá zaťaží budúci rozpočet."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:11.934569+00:00"}
{"id": "vr26521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26521", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "My máme napríklad 6000 lôžok na Slovensku navyše. My máme priemernú obložnosť 70 %, vonku je to cez 80 %.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INEKO (Institút pre ekonomické a sociálne reformy) v správe 'Zdravotnícky systém v SR 2012-2013' (.pdf) uvádza, ze ' percento využitelnosti nemocnicných postelí v SR na konci roka 2011 bolo 67,7% ' a v roku 2012 dosiahlo 70% (s.10). Prvá cast výroku je teda pravdivá. Priemerná obloznost cez 80% v zahranicí sa vsak týka len vybraných regiónov, napr. západnej Európy (83% podla INEKO, s.11). Priemerná obloznost akútnych postelí vsetkých státov OECD bola v roku 2011 podla správy 'Health at a Glance 2013'(.pdf) len 78,2% (s.89)", "analysis_paragraphs": ["INEKO (Institút pre ekonomické a sociálne reformy) v správe 'Zdravotnícky systém v SR 2012-2013' (.pdf) uvádza, ze ' percento využitelnosti nemocnicných postelí v SR na konci roka 2011 bolo 67,7% ' a v roku 2012 dosiahlo 70% (s.10). Prvá cast výroku je teda pravdivá. Priemerná obloznost cez 80% v zahranicí sa vsak týka len vybraných regiónov, napr. západnej Európy (83% podla INEKO, s.11). Priemerná obloznost akútnych postelí vsetkých státov OECD bola v roku 2011 podla správy 'Health at a Glance 2013'(.pdf) len 78,2% (s.89)"], "analysis_date": "2014-01-14", "analysis_sources": {"text": ["správe", "správy", "Strategického rámca", "správe", "Denník Pravda:", "Univerzitná nemocnica"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/zdravotnicky-system-v-sr-2012-2013", "http://www.oecd.org/els/health-systems/Health-at-a-Glance-2013.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2FSekcie%2FIZP%2Fstrategicky-ramec-starostlivosti-o-zdravie-2013-2030.pdf&ei=pELVUobbBYWWswat8ID4Aw&usg=AFQjCNEEcIP-B-0wUuYMhRulJvk43J1fEA&sig2=qf4xJolFp3ena4yztSAt9Q", "http://www.ineko.sk/clanky/zdravotnicky-system-v-sr-2012-2013", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297587-nemocnice-pridu-o-polovicu-posteli-planuje-rezort/", "http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=1296&Itemid=95"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:24.336032+00:00"}
{"id": "vr15152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15152", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... pán minister bol prehlasovaný (na Rade ministrov vnútra pri schvalovaní povinných kvót, pozn.) preto, lebo v roku 2009 Slovensko prišlo o právo veta Lisabonskou zmluvou. Ja tu mám hlasovanie z Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí poslanci hlasovali za stratu slovenského práva veta. A podľa toho hlasovania je zrejme, že celý poslanecký klub za Smer hlasoval za, celý poslanecký klub za SNS hlasoval za. Celý poslanecký klub Bélu Bugára hlasoval za.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie ministrov vnútra Európskej únie, ktoré bolo uskutočnené 22. septembra 2015 priniesol očakávaný výsledok a to kladné hlasovanie voči povinným kvótam, proti hlasovali len ministri Českej republiky, Rumunska, Maďarska, Slovenskej republiky ( Kaliňák hlasoval teda proti ) a Fínsko sa hlasovania zdržalo.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie ministrov vnútra Európskej únie, ktoré bolo uskutočnené 22. septembra 2015 priniesol očakávaný výsledok a to kladné hlasovanie voči povinným kvótam, proti hlasovali len ministri Českej republiky, Rumunska, Maďarska, Slovenskej republiky ( Kaliňák hlasoval teda proti ) a Fínsko sa hlasovania zdržalo."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Stretnutie ministrov", "zmenšuje váhu hlasov zástupcov", "Za hlasovali"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/1000851/1499661/Historicky-den-pre-Europsku-uniu--Rada-ministrov-prehlasovala-kvoty--SR-to-nebude-respektovat", "http://www.pramen.info/c/2147/peticia-obcanov-statov-europskej-unie-proti-prijatiu-lisabonskej-zmluvy.htm", "http://domov.sme.sk/c/3821554/lisabon-schvalili-vdaka-smk-fico-demisiu-nepoda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:45.852282+00:00"}
{"id": "vr28953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28953", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Urobil som vyhlásenie, že nikto v Smere, žiadny jeden jediný človek nestojí za to, aby ohrozoval moje meno alebo ohrozoval meno Smeru alebo vlády a budem konať politicky.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico podľa dostupných informácii povedal toto vyhlásenie minimálne v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu 13. decembra. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR , 13. decembra 2014. \" Táto vláda je suverénna a na jej čele stojí premiér, ktorý sa volá Robert Fico a ktorého nikto neovláda. Chceme vyčistiť všetko, čo sa dá. Nikto mi nestojí za to, aby mi poškodzoval meno alebo meno strany Smer-SD, \"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico podľa dostupných informácii povedal toto vyhlásenie minimálne v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu 13. decembra. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. TASR , 13. decembra 2014. \" Táto vláda je suverénna a na jej čele stojí premiér, ktorý sa volá Robert Fico a ktorého nikto neovláda. Chceme vyčistiť všetko, čo sa dá. Nikto mi nestojí za to, aby mi poškodzoval meno alebo meno strany Smer-SD, \""], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/r-fico-sro-dialogy-korupcia/110505-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:20.577830+00:00"}
{"id": "vr27733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27733", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...najskôr nesúhlasili s tým, aby prezident mal možnosť menovať členov Súdnej rady. Potom keď dopadli prezidentské voľby inak, tak zrazu s tým súhlasia.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico nekonkretizuje kto mal súhlasiť s odobratím právomoci prezidenta menovať troch členov Súdnej rady. Okrem KDH, ktorá návrh spolutvorila, ostatní opoziční predstavitelia sa postavili proti odobratiu kompetencii už pred prvým kolom prezidentských volieb. Nie je pravdou, že by opozícia súhlasila s obmedzením kompetencií prezidenta pri menovaní členov Súdnej rady. Podľa marcových vyhlásení spred prvého kola prezidentských volieb (15. marca 2014), sa členova opozície vyjadrili proti takýmto obmedzeniam. SITA , 8. marec 2014 (webnoviny.sk) \"O pozícia nesúhlasí so zmenami ústavy, ktoré prezidentovi berú možnosť menovať a odvolávať troch členov súdnej rady , ako to v novele ústavy navrhujú Smer-SD a KDH. ...\" Toto vydávať za reformu justície je na úrovni absurdity. KDH na to naletelo. Hrozí nám, že namiesto jedného Harabina budeme mať dvoch,\" povedal pre agentúru SITA Lipšic . Novela podľa jeho slov posilňuje úlohu jednej strany – Smeru-SD, v súdnej rade . .. S účasný návrh vnímam ako zadné dvierka Smeru, ktorými chce obmedziť právomoci prezidenta v prípade, že by sa ním Róbert Fico nestal,\" uviedol pre agentúru SITA poslanec SaS Martin Poliačik . Novelu kritizovala po prvom kole prezidentských volieb naďalej aj L. Žitňanská SITA , 19. marca 2014: \"Smer-SD sa zas s novelou podľa nej ponáhľa, pretože Robert Fico sa zrejme nestane prezidentom a tak je v záujme jeho strany rýchlo zmeniť kreovanie Súdnej rady SR, aby z nominovania jej členov bol vylúčený prezident a celú nesudcovskú časť rady mohla vymenovať a zvoliť len súčasná vláda Smeru-SD a jej parlamentná väčšina. Žitňanská upozornila, že bez vstupu novozvoleného prezidenta, len pod kuratelou vládnej strany vymenovaná Súdna rada SR má na základe novely ústavy preveriť všetkých sudcov do konca roka 2015.\" Svoj názor vyjadrila opozícia (okrem KDH) aj hlasovaním o návrhu o prvom čítaní. Názory opozície ostali rovnaké aj po voľbe prezidenta. TASR , 16. apríla 2014 \"Aj Miroslav Kadúc (OĽaNO) deklaroval, že opozícia nesúhlasí s celoplošnými previerkami sudcov ani so zrušením kompetencie prezidenta menovať členov súdnej rady.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico nekonkretizuje kto mal súhlasiť s odobratím právomoci prezidenta menovať troch členov Súdnej rady. Okrem KDH, ktorá návrh spolutvorila, ostatní opoziční predstavitelia sa postavili proti odobratiu kompetencii už pred prvým kolom prezidentských volieb. Nie je pravdou, že by opozícia súhlasila s obmedzením kompetencií prezidenta pri menovaní členov Súdnej rady. Podľa marcových vyhlásení spred prvého kola prezidentských volieb (15. marca 2014), sa členova opozície vyjadrili proti takýmto obmedzeniam. SITA , 8. marec 2014 (webnoviny.sk) \"O pozícia nesúhlasí so zmenami ústavy, ktoré prezidentovi berú možnosť menovať a odvolávať troch členov súdnej rady , ako to v novele ústavy navrhujú Smer-SD a KDH. ...\" Toto vydávať za reformu justície je na úrovni absurdity. KDH na to naletelo. Hrozí nám, že namiesto jedného Harabina budeme mať dvoch,\" povedal pre agentúru SITA Lipšic . Novela podľa jeho slov posilňuje úlohu jednej strany – Smeru-SD, v súdnej rade . .. S účasný návrh vnímam ako zadné dvierka Smeru, ktorými chce obmedziť právomoci prezidenta v prípade, že by sa ním Róbert Fico nestal,\" uviedol pre agentúru SITA poslanec SaS Martin Poliačik . Novelu kritizovala po prvom kole prezidentských volieb naďalej aj L. Žitňanská SITA , 19. marca 2014: \"Smer-SD sa zas s novelou podľa nej ponáhľa, pretože Robert Fico sa zrejme nestane prezidentom a tak je v záujme jeho strany rýchlo zmeniť kreovanie Súdnej rady SR, aby z nominovania jej členov bol vylúčený prezident a celú nesudcovskú časť rady mohla vymenovať a zvoliť len súčasná vláda Smeru-SD a jej parlamentná väčšina. Žitňanská upozornila, že bez vstupu novozvoleného prezidenta, len pod kuratelou vládnej strany vymenovaná Súdna rada SR má na základe novely ústavy preveriť všetkých sudcov do konca roka 2015.\" Svoj názor vyjadrila opozícia (okrem KDH) aj hlasovaním o návrhu o prvom čítaní. Názory opozície ostali rovnaké aj po voľbe prezidenta. TASR , 16. apríla 2014 \"Aj Miroslav Kadúc (OĽaNO) deklaroval, že opozícia nesúhlasí s celoplošnými previerkami sudcov ani so zrušením kompetencie prezidenta menovať členov súdnej rady.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/799351-ustavny-navrh-smeru-a-kdh-povazuje-lipsic-za-paskvil/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/803286-pakt-smeru-a-kdh-je-pre-justiciu-nebezpecny-tvrdi-zitnanska/", "http://www.teraz.sk/slovensko/smer-kompetencie-prezident-sudna-rada/81235-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:49.256640+00:00"}
{"id": "43659", "numeric_id": 43659, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43659", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Dali sme peniaze 40 miliónov na internáty. Tí riaditelia ich nevedia vyčerpať.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niektoré univerzity majú skutočne problém čerpať vládne dotácie na rekonštrukciu internátov. Výrok preto napriek nepresnosti vo výške poskytnutej sumy hodnotíme ako ešte pravdivý. Vláda Petra Pellegriniho vyčlenila v máji 2018 20 miliónov eur na rekonštrukcie vysokoškolských internátov. Urobila tak po kritike študentov, ktorí strane Smer pripomenuli jej prísľub spred parlamentných volieb 2016, že do internátov zainvestuje. Ďalších 30 miliónov eur sľúbila vláda poskytnúť v rokoch 2019 a 2020. K máju 2019 vyčerpali univerzity z prvého - 20 miliónového - balíka 60 %. Dotáciu vedelo naplno využiť 8 z nich. Vôbec sa to nepodarilo bratislavskej Univerzite Komenského - našla vraj problémy v projektovej dokumentácii. V ten istý mesiac vláda vyčlenila ďalších 7,5 milióna eur pre univerzity, ktorým sa peniaze na rekonštrukcie internátov čerpať darí.", "analysis_paragraphs": ["Niektoré univerzity majú skutočne problém čerpať vládne dotácie na rekonštrukciu internátov. Výrok preto napriek nepresnosti vo výške poskytnutej sumy hodnotíme ako ešte pravdivý. Vláda Petra Pellegriniho vyčlenila v máji 2018 20 miliónov eur na rekonštrukcie vysokoškolských internátov. Urobila tak po kritike študentov, ktorí strane Smer pripomenuli jej prísľub spred parlamentných volieb 2016, že do internátov zainvestuje. Ďalších 30 miliónov eur sľúbila vláda poskytnúť v rokoch 2019 a 2020. K máju 2019 vyčerpali univerzity z prvého - 20 miliónového - balíka 60 %. Dotáciu vedelo naplno využiť 8 z nich. Vôbec sa to nepodarilo bratislavskej Univerzite Komenského - našla vraj problémy v projektovej dokumentácii. V ten istý mesiac vláda vyčlenila ďalších 7,5 milióna eur pre univerzity, ktorým sa peniaze na rekonštrukcie internátov čerpať darí."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["vyčlenila", "kritike", "prísľub", "vyčerpali", "vyčlenila"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vskolstve/pellegriniho-vlada-da-univerzitam-20-milionov-eur-najviac-pojde-na-internaty-v-bratislave/", "https://dennikn.sk/1005907/studenti-pripominaju-ficovi-predvolebny-slub-o-peniazoch-na-internaty-v-koalicii-uz-neplati/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20066340/fico-prispevok-na-rekonstrukciu-internatov-dostanu-len-verejne-vysoke-skoly.html", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/na-rekonstrukciu-internatov-vyclenili-miliony-eur-dotacie-vsak-naplno-vyuzilo-len-osem-univerzit/", "https://www.finance.gov.sk/sk/media/tlacove-spravy/vlada-pokracuje-podpore-rekonstrukcii-vysokoskolskych-internatov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:38.720271+00:00"}
{"id": "vr27061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27061", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "...horná snemovna teraz odsúhlasila Putinovi vojenský zasah (zásah na Ukrajine, pozn.)", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V sobotu 1. marca horná komora parlamentu Ruska schválila žiadost Vladimíra Putina o použitie síl na Ukrajine. Putin žiadal o použitie síl “kým sa neznormalizuje politická situácia v krajine”.\n\n“...Russia's Vladimir Putin submitted the request for troops \"in connection with the extraordinary situation in Ukraine and the threat to the lives of Russian citizens\", the Kremlin said. The upper house went into a special session almost immediately after Mr Putin made the request, and swiftly approved it.”", "analysis_paragraphs": ["V sobotu 1. marca horná komora parlamentu Ruska schválila žiadost Vladimíra Putina o použitie síl na Ukrajine. Putin žiadal o použitie síl “kým sa neznormalizuje politická situácia v krajine”.", "“...Russia's Vladimir Putin submitted the request for troops \"in connection with the extraordinary situation in Ukraine and the threat to the lives of Russian citizens\", the Kremlin said. The upper house went into a special session almost immediately after Mr Putin made the request, and swiftly approved it.”"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["schválila žiadost Vladimíra Putina", "žiadal"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-26400035", "http://www.washingtonpost.com/world/europe/russian-parliament-approves-use-of-troops-in-crimea/2014/03/01/d1775f70-a151-11e3-a050-dc3322a94fa7_story.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:52.493378+00:00"}
{"id": "vr36656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36656", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pamätám si, pamätám si. Bol prepustený na slobodu za vašej vlády? Bol. A my sme ho zavreli naspäť.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Kaliňák vynechal celé jedno obdobie a spojil dve prepustenia M. Černáka do jednoho. Bol prepustený za vlády M. Dzurindu v roku 2003 a pohyboval sa na slobode, ale i opäť obvinený a na slobode nebol do roku 2007, čiže do väzenia šiel za Dzurindovej vlády. R. Kaliňák mal možno na mysli jeho prepustenie v r. 2007, za ktoré obviňuje Dzurindovu vládu, jeho opätovné zadržanie však bolo pripravené a policajné jednotky nechytali nejakého zločinca na úteku. Vtedy vyšiel na chvíľu na slobodu za vlády R. Fica, no bol ihneď zadržaný.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák vynechal celé jedno obdobie a spojil dve prepustenia M. Černáka do jednoho. Bol prepustený za vlády M. Dzurindu v roku 2003 a pohyboval sa na slobode, ale i opäť obvinený a na slobode nebol do roku 2007, čiže do väzenia šiel za Dzurindovej vlády. R. Kaliňák mal možno na mysli jeho prepustenie v r. 2007, za ktoré obviňuje Dzurindovu vládu, jeho opätovné zadržanie však bolo pripravené a policajné jednotky nechytali nejakého zločinca na úteku. Vtedy vyšiel na chvíľu na slobodu za vlády R. Fica, no bol ihneď zadržaný."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["vynechal"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=227111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:26.132347+00:00"}
{"id": "vr37729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37729", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Vplyv len v januári na štvorčlennú rodinu bol 18 eur, z čoho balíček bol 12 eur navyše.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Hospodárske noviny stúpli štvorčlennej rodine náklady na život v januári 2011 o 18,2 eur, z decembrových 1018,5 eur na 1036,7 eur . Vplyv vládneho balíčka pritom tvorí 12,2 eur. Podľa Inštitútu finančnej politiky (.pdf) \" najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi,ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 eur mesačne. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Hospodárske noviny stúpli štvorčlennej rodine náklady na život v januári 2011 o 18,2 eur, z decembrových 1018,5 eur na 1036,7 eur . Vplyv vládneho balíčka pritom tvorí 12,2 eur. Podľa Inštitútu finančnej politiky (.pdf) \" najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi,ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 eur mesačne. \""], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Inštitútu finančnej politiky"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:46.656504+00:00"}
{"id": "vr33395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33395", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Trestné oznámenia podané na mňa od trestne stíhaných sudcov, od pani Stínskej.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil ostatné trestné oznámenia, ktoré mali podať trestne stíhaní sudcovia a Stínska. Na súdoch sa však nachádza aj trestné oznámenie od Jána Pavliša na osobu Daniela Lipšica vo veci zneužitia právomocí verejného činiteľa. Predmetom žaloby je vykonanie justičnej skúšky nezákonným spôsobom.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil ostatné trestné oznámenia, ktoré mali podať trestne stíhaní sudcovia a Stínska. Na súdoch sa však nachádza aj trestné oznámenie od Jána Pavliša na osobu Daniela Lipšica vo veci zneužitia právomocí verejného činiteľa. Predmetom žaloby je vykonanie justičnej skúšky nezákonným spôsobom."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Jána Pavliša"], "url": ["http://moje.hnonline.sk/node/12835"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:43.122857+00:00"}
{"id": "47974", "numeric_id": 47974, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47974", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "70 % našich voličov je zaočkovaných.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prieskum AKO potvrdil, že 68% voličov Hlasu - SD je zaočkovaných, 13% ich voličov je nerozhodnutých, 16% voličov Hlasu-SD tvoria odporcovia očkovania a 3% nechceli odpovedať.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum AKO potvrdil, že 68% voličov Hlasu - SD je zaočkovaných, 13% ich voličov je nerozhodnutých, 16% voličov Hlasu-SD tvoria odporcovia očkovania a 3% nechceli odpovedať."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["AKO"], "url": ["https://dennikn.sk/2505111/dve-tretiny-volicov-hlasu-uz-su-zaockovane-podobne-to-je-aj-s-volicmi-sme-rodina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:18.227620+00:00"}
{"id": "vr17159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17159", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tuná bolo vyštvaných z tohto štátu cez 300 tisíc ľudí, ktorí keď chcú mať aspoň trochu slušný dôstojný život, tak musia ísť von.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali z dňa 25.júna 2017 v relácií O 5 minút 12 . Nie sú zaznamenané presné údaje o počte občanov SR pracujúcich v zahraničí. O približnom čísle hovoria len informácie dostupné zo zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Pracujeme hlavne s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Keďže posledné sčítanie obyvateľstva sa uskutočnilo v roku 2011, sú k dispozícií len tieto údaje. Každým rokom však rastie počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia je čím ďalej tým viac: \" Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900. \" ( TASR ) Vyššie uvedený článok analyzuje časť publikácie Štatistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 ( .pdf , s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (…) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (…) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obyvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)… \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej skúma problematiku odchodu nadaných mladých ľudí do zahraničia. Podľa PAS sa počet týchto ľudí rokmi zvyšuje: \" Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie. \" ( .pdf s. 9) O danej téme informoval aj denník Pravda : \" Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia. \" Obdobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \" …čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike. \"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali z dňa 25.júna 2017 v relácií O 5 minút 12 . Nie sú zaznamenané presné údaje o počte občanov SR pracujúcich v zahraničí. O približnom čísle hovoria len informácie dostupné zo zdravotných poisťovní a z rôznych analýz. Pracujeme hlavne s údajmi Štatistického úradu SR, ktoré vypovedajú o vývoji počtu prisťahovaných a vysťahovaných ľudí. Keďže posledné sčítanie obyvateľstva sa uskutočnilo v roku 2011, sú k dispozícií len tieto údaje. Každým rokom však rastie počet ľudí odchádzajúcich do zahraničia. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Ako píše portál – Internetový sprievodca trhom práce, Slovákov, ktorí odišli krátkodobo pracovať do zahraničia je čím ďalej tým viac: \" Podľa najnovších údajov ŠÚ SR totiž už šiesty štvrťrok po sebe medziročne rástol počet Slovákov, ktorí krátkodobo, teda do jedného roka, pracujú v zahraničí. Za prvé tri mesiace tohto roka (2016 pozn.) sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil ich počet o 17,8 %, čiže o 24.100 osôb a dosiahol počet 159.800 ľudí. Prevládali medzi nimi najmä ľudia zamestnaní v stavebníctve, ktorých bolo 43.700 a v zdravotníctve, kde ich počet dosiahol 37.900 osôb. Z európskych krajín pracovalo najviac slovenských občanov v Rakúsku, a to 50.600 a v Českej republike, kde ich bolo 37.900. \" ( TASR ) Vyššie uvedený článok analyzuje časť publikácie Štatistického úradu SR Hlavné trendy populačného vývoja v SR v 2015 ( .pdf , s. 31), kde sa píše: \" Objem zahraničného sťahovania medziročne stúpol už štvrtý rok po sebe. (…) Ovplyvnil ho zvýšený počet prisťahovaných aj vysťahovaných osôb. Počet prisťahovaných stúpol takmer na 7-tisíc a počet vysťahovaných sa priblížil k hodnote 4-tisíc. (…) Európske štáty boli hlavnými cieľovými krajinami aj pre 89,8 % emigrantov zo Slovenskej republiky. Najviac obyvateľov zo Slovenskej republiky sa vysťahovalo do Českej republiky (1112), Rakúska (789), Nemecka (407), a Spojeného kráľovstva (405)… \" V roku 2015 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vypracovala analýzu, v ktorej skúma problematiku odchodu nadaných mladých ľudí do zahraničia. Podľa PAS sa počet týchto ľudí rokmi zvyšuje: \" Z vyše 300-tisíc Slovákov, ktorí krátkodobo alebo dlhodobo pracujú v zahraničí, by malo byť vyše 40 percent v Česku, štvrtina vo Veľkej Británii, po zhruba 15 percent v Rakúsku a Nemecku, zvyšok v Írsku, Holandsku, Belgicku, Taliansku, Francúzsku, Švédsku a inde. Presný počet v niektorých krajinách nie je možné zistiť, pretože občania Slovenska v rámci voľného pohybu osôb na pracovnom trhu EÚ nie sú vždy povinní nahlasovať úradom svoje sťahovanie do zahraničia. Každý rok sa však ich počet zvyšuje a ide najmä o mladých ľudí. Zo štatistík zdravotných poisťovní vyplýva, že od roku 2009 sa z evidencie zdravotného poistenia každý rok odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Keďže koncom 90. rokov sa ročne rodilo zhruba 80-tisíc detí, znamená to, že zo Slovenska ročne odíde takmer tretina mladej populácie. \" ( .pdf s. 9) O danej téme informoval aj denník Pravda : \" Sumárne počty Slovákov, ktorí trvalo žijú v zahraničí, neeviduje nijaká inštitúcia. Každý občan si však platí povinné zdravotné poistenie. Ak odíde do zahraničia, musí si vybrať, v ktorej krajine ho bude odvádzať. Preto údaje zdravotných poisťovní môžu byť odpoveďou na to, koľko ľudí zo Slovenska každoročne odchádza. Vlani sa zo systému zdravotného poistenia odhlásilo takmer 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov. Približne rovnaký počet sa odhlásil v každom roku od 2009. Znamená to, že za posledných päť rokov z nášho zdravotného poistenia ich odišlo zhruba 150-tisíc. Dôvodom je práve vycestovanie do zahraničia. \" Obdobné tvrdenia predkladá aj riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva pre portál EurActiv. Na margo počtu pracujúcich v zahraničí totiž uvádza : \" …čísla nehovoria o výraznom exode pracovnej sily do zahraničia. Z výberového zisťovania vyplýva, že zo Slovenska emigruje 2 a pol tisíca ľudí ročne a kumulatívne zhruba 100 tisíc pracuje v zahraničí. Z toho je vysokoškolsky vzdelaných asi 10 %. Jasný trend vidí rezort v náraste podielu slovenských študentov študujúcich v zahraničí, v posledných rokoch najmä v Českej republike. \""], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "TASR", ".pdf", ".pdf", "Pravda", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/655/", "https://www.istp.sk/clanok/10802/Pocet-Slovakov-pracujucich-v-zahranici-stupa-najviac-ich-je-v-Rakusku", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380/Hlavne_trendy_populaneho_vyvoja_v_SR_2015.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=4da8119a-2319-40c3-ae77-68fa16181380", "http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2015/12/Talenty-pre-Slovensko.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306478-rocne-odide-do-cudziny-30-e2-80-93tisic-mladych/", "https://euractiv.sk/clanky/podnikanie-a-praca/slovensko-si-nemoze-dovolit-stracat-ludsky-kapital-023552/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:51.678067+00:00"}
{"id": "45023", "numeric_id": 45023, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45023", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Ide o najväčšiu finančnú pomoc ľuďom aj firmám v dejinách Slovenska a to svojím finančným rozsahom. Počítame s tým, že bude stáť jednu miliardu priamej pomoci mesačne, plus 500 miliónov v štátnych zárukách. To budú tie pôžičky pre dotknuté subjekty, ktoré nebudú mať dostatok hotovosti a jedná sa o pomoc, ktorá zasiahne milión ľudí alebo teda ktorá pomôže milión ľuďom. Z toho 800 tisíc zamestnancom a približne 250 tisíc SZČO  a živnostníkov. To prvé zásadné opatrenie, ktoré je, že každý podnik, či už je to firma alebo živnostník, ktorá je priamo zasiahnutá krízou, čiže na základe nariadenia vlády musela zavrieť svoju prevádzku, dostane preplatených 80 % platu zamestnanca, tzn., že budeme žiadať spoluúčasť aj zamestnanca v tom, že jeho plat klesne o 20 %, ak je doma. Všetko sa to týka ľudí, ktorí sú doma alebo ktorým hrozí, že by boli prepustení a celý ten zvyšok toho platu zamestnávateľovi preplatí štát.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takú veľkú finančnú pomoc štát firmám ešte neporenia neposkytol. Balík tzv. prvej pomoci sa dotkne státisícov zamestnancov a živnostníkov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že odhad, podľa ktorého sa pomoc dotkne 800-tisíc zamestnancov a asi 250-tisíc živnostníkov, je korektný. Zo správ štátnej pomoci Ministerstva financií a Protimonopolného úradu z roku 2000, z rokovo 2001 až 2008 a z rokov 2009 až 2018 boli doteraz štátom poskytnuté pomoci ekonomike nižšie ako momentálna finančná pomoc. „Skutočný počet dotknutých osôb bude závisieť nielen od finálnej podoby jednotlivých opatrení, ale aj od toho, v akej miere sa zamestnávatelia, SZČO a zamestnanci rozhodnú jednotlivé nástroje využiť,” dodalo ministerstvo. Vláda neskôr schválila materiál , podľa ktorého pomoc zasiahne asi 324-tisíc živnostníkov, 624-tisic zamestnancov a 95-tisíc dohodárov.", "analysis_paragraphs": ["Takú veľkú finančnú pomoc štát firmám ešte neporenia neposkytol. Balík tzv. prvej pomoci sa dotkne státisícov zamestnancov a živnostníkov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Podľa prvého bodu plánu štát preplatí 80 percent platu zamestnanca firmám, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia nákazy. Ministerstvo financií pre portál Demagóg.SK uviedlo, že odhad, podľa ktorého sa pomoc dotkne 800-tisíc zamestnancov a asi 250-tisíc živnostníkov, je korektný. Zo správ štátnej pomoci Ministerstva financií a Protimonopolného úradu z roku 2000, z rokovo 2001 až 2008 a z rokov 2009 až 2018 boli doteraz štátom poskytnuté pomoci ekonomike nižšie ako momentálna finančná pomoc. „Skutočný počet dotknutých osôb bude závisieť nielen od finálnej podoby jednotlivých opatrení, ale aj od toho, v akej miere sa zamestnávatelia, SZČO a zamestnanci rozhodnú jednotlivé nástroje využiť,” dodalo ministerstvo. Vláda neskôr schválila materiál , podľa ktorého pomoc zasiahne asi 324-tisíc živnostníkov, 624-tisic zamestnancov a 95-tisíc dohodárov."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "roku", "rokovo", "rokov", "materiál"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "http://www.statnapomoc.sk/wp-content/uploads/2014/12/Sprava_poskyt_SP_rok2000.pdf", "http://www.statnapomoc.sk/wp-content/uploads/2016/04/MATERIAL-SPRAVA1.pdf", "http://www.statnapomoc.sk/wp-content/uploads/2019/06/Sprava.pdf", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24732/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:31.169241+00:00"}
{"id": "vr26750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26750", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Akú úlohu napríklad tam bude vykonávať prezident republiky, ktorý z ústavy je jediný oprávnený menovať sudcov na doživotie.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , je prezident jediný, kto podľa Ústavy môže sudcov menovať bez časového ohraničenia, teda de facto doživotne: \"Čl. 145 Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia .\" \"Čl. 154 (4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa povaţujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy.\" Zároveň je to prezident, ktorý môže sudcu na návrh odvolať: \"Čl. 147 (2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môţe sudcu odvolať, a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti, b) ak dosiahol vek 65 rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Čl. 145 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky , je prezident jediný, kto podľa Ústavy môže sudcov menovať bez časového ohraničenia, teda de facto doživotne: \"Čl. 145 Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia .\" \"Čl. 154 (4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa povaţujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy.\" Zároveň je to prezident, ktorý môže sudcu na návrh odvolať: \"Čl. 147 (2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môţe sudcu odvolať, a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti, b) ak dosiahol vek 65 rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:58.079144+00:00"}
{"id": "vr31535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31535", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tak neudialo sa to ale v roku 2010, nebola zavedená daň, keď sme už ju chceli v podstate na jeseň, pamätáte si. Napriek tomu v januári 2011 sme všetci s úžasom zistili, že boli zvýšené poplatky o 15%, boli zvýšené úroky na hypotéky a podobné veci. To znamená, zvyšovanie. Ja len hovorím, že zvyšovanie poplatkov a zvyšovanie úrokov sa dialo bez ohľadu na to, či to banková daň bola alebo nebola.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2011 vláda schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Podľa tohto vyjadrenia mala byť banková daň zavedená začiatkom roka 2012. Pôvodný návrh hovoril o 0,2% sadzbe odvodu z vybraných pasív. Neskôr Ivan Mikloš spresnil, že výška tejto sadzby by mala byť 0,4%, čo by malo prispieť 80 mil. eur do štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2011 vláda schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Podľa tohto vyjadrenia mala byť banková daň zavedená začiatkom roka 2012. Pôvodný návrh hovoril o 0,2% sadzbe odvodu z vybraných pasív. Neskôr Ivan Mikloš spresnil, že výška tejto sadzby by mala byť 0,4%, čo by malo prispieť 80 mil. eur do štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["banková daň", "15%", "TU."], "url": ["http://www.24hod.sk/zvysena-bankova-dan-zdrazi-produkty-a-hrozi-prepustanie-cl176248.htmlhttp://www.24hod.sk/zvysena-bankova-dan-zdrazi-produkty-a-hrozi-prepustanie-cl176248.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5745727/slovenska-sporitelna-upravuje-ceny-smerom-nahor.html", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/banka-cennik-83/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:56.285957+00:00"}
{"id": "vr35825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35825", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Štát, pokiaľ ide o boj s krízou, taký malý ako je Slovensko, ktorý má 5,5 milióna obyvateľov, nemá šancu naštartovať vnútornú spotrebu. Ta vnútorná spotreba je veľmi malá a rovnako sme štát, ktorý vaša vláda, pani Radičová, urobila na 80 % závislý od exportu na krajiny Európske únie.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predchádzajúca vláda nespravila SR závislú na exporte. Je pravda, že sa zvýšil podiel exportu na tvorbe HDP počas Dzurindových vlád, avšak ten sa zvýšil tiež za prvé roky Ficovej vlády a bol už nadpolovičný počas Mečiarovej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Predchádzajúca vláda nespravila SR závislú na exporte. Je pravda, že sa zvýšil podiel exportu na tvorbe HDP počas Dzurindových vlád, avšak ten sa zvýšil tiež za prvé roky Ficovej vlády a bol už nadpolovičný počas Mečiarovej vlády."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:55.283016+00:00"}
{"id": "44278", "numeric_id": 44278, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44278", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "My sme prví prišli s tým, že politici budú ručiť celým svojim majetkom.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Vlasť nie je prvá, ktorá žiada, aby politici zodpovedali za svoje rozhodnutia vlastným majetkom. Tvrdenie Štefana Harabina hodnotíme preto ako nepravdivé. Vlasť ponúka vo svojom programe takzvaný „ Bič na politikov! . Chce zaviesť tzv. inštitút hmotnej zodpovednosti, aby politici za svoje rozhodnutia „ručili celým svojím majetkom.” Tento nápad nie je nový. Niekoľko príkladov: V roku 2015 zbierala podpisy pre zavedenie hmotnej zodpovednosti strana Sieť. „ Podstata návrhu je jasná a nemenná – ručenie politikov za svoj výkon vlastným majetkom,” žiadala strana. V septembri 2016 takýto návrh do parlamentu predložilo OĽaNO. Žiadalo, aby verejný činiteľ, ktorý nenakladal hospodárne a efektívne s verejným majetkom, zodpovedal štátu alebo samospráve za škodu. OĽaNO v návrhu zákona nehovorilo o obmedzeniach pri výške zodpovednosti za škodu. Podmienky pre vznik hmotnej zodpovednosti sľubuje vytvoriť aj programové vyhlásenie vlády na roky 2016 - 2020. „Na tieto účely vláda určí štandard osobnej hmotnej zodpovednosti, nie na nižší, ako je štandard odbornej starostlivosti podľa Obchodného zákonníka.” V marci 2019 žiadali poslanci ĽSNS, aby bola hmotná zodpovednosť verejných činiteľov zakotvená v Ústave. Podrobnosti chceli nechať na znenie zákona. Hmotnú zodpovednosť a trestanie verejných funkcionárov sľubuje v programe do volieb 2020 aj strana Za ľudí. Tiež nehovorí o obmedzeniach pri výške zodpovednosti.", "analysis_paragraphs": ["Strana Vlasť nie je prvá, ktorá žiada, aby politici zodpovedali za svoje rozhodnutia vlastným majetkom. Tvrdenie Štefana Harabina hodnotíme preto ako nepravdivé. Vlasť ponúka vo svojom programe takzvaný „ Bič na politikov! . Chce zaviesť tzv. inštitút hmotnej zodpovednosti, aby politici za svoje rozhodnutia „ručili celým svojím majetkom.” Tento nápad nie je nový. Niekoľko príkladov: V roku 2015 zbierala podpisy pre zavedenie hmotnej zodpovednosti strana Sieť. „ Podstata návrhu je jasná a nemenná – ručenie politikov za svoj výkon vlastným majetkom,” žiadala strana. V septembri 2016 takýto návrh do parlamentu predložilo OĽaNO. Žiadalo, aby verejný činiteľ, ktorý nenakladal hospodárne a efektívne s verejným majetkom, zodpovedal štátu alebo samospráve za škodu. OĽaNO v návrhu zákona nehovorilo o obmedzeniach pri výške zodpovednosti za škodu. Podmienky pre vznik hmotnej zodpovednosti sľubuje vytvoriť aj programové vyhlásenie vlády na roky 2016 - 2020. „Na tieto účely vláda určí štandard osobnej hmotnej zodpovednosti, nie na nižší, ako je štandard odbornej starostlivosti podľa Obchodného zákonníka.” V marci 2019 žiadali poslanci ĽSNS, aby bola hmotná zodpovednosť verejných činiteľov zakotvená v Ústave. Podrobnosti chceli nechať na znenie zákona. Hmotnú zodpovednosť a trestanie verejných funkcionárov sľubuje v programe do volieb 2020 aj strana Za ľudí. Tiež nehovorí o obmedzeniach pri výške zodpovednosti."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Bič na politikov!", "zbierala", "žiadala", "zodpovedal", "sľubuje", "žiadali", "sľubuje"], "url": ["https://stranavlast.sk/bic-na-politikov/", "https://domov.sme.sk/c/20066712/siet-chce-zaviest-hmotnu-zodpovednost-politikov-a-vylucit-schrankove-firmy-z-verejneho-priestoru.html", "https://dennikn.sk/214972/s-hmotnou-zodpovednostou-politikov-sa-skonci-hra-na-balicky/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=430449", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=464067", "https://za-ludi.sk/program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:53.937252+00:00"}
{"id": "vr14231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14231", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Tu sa od roku 2007 do štrukturálnych fondov nakúpili pomôcky, vybavenie, didaktické vybavenie škôl, za 160 miliónov.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok už Demagog.SK overoval- 17. januára v relácii V politike. Keďže na stránkach Ministerstva školstva či inej štátnej inštitúcie sa súhrnný rozpočet vynaložený výhradne na didaktické pomôcky (za akékoľvek obdobie) nenachádza, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok už Demagog.SK overoval- 17. januára v relácii V politike. Keďže na stránkach Ministerstva školstva či inej štátnej inštitúcie sa súhrnný rozpočet vynaložený výhradne na didaktické pomôcky (za akékoľvek obdobie) nenachádza, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["17. januára"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:46.563897+00:00"}
{"id": "vr35594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35594", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A ta suma bola odhadnutá tak, to je zhruba 2,5% HDP tých 1,7 miliardy eur, bola odhadnutá tak, že to je suma, ktorú je reálne konsolidovať, odborne povedané, či ozdraviť o ňu verejné financie v priebehu jedného roka a zároveň je to taká suma, ktorá nespôsobí pokles ekonomiky. Lebo keby sa príliš priškrtilo, tak by to spôsobilo, že ten ekonomický rast by bol nižší a rast zamestnanosti a tak ďalej.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri minuloročnom HDP vo výške 63,3 mld eur je suma 1,7 mld. presne 2,6 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Pri minuloročnom HDP vo výške 63,3 mld eur je suma 1,7 mld. presne 2,6 % HDP."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Pri minuloročnom HDP vo výške"], "url": ["https://demagog.sk/ekonomicke-statistiky/#dlh_minfin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:42.275807+00:00"}
{"id": "vr32611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32611", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Súčasný zákon to (kandidovanie nezávislých do NRSR, pozn.) neumožňuje a povedal som, že ak to politické strany neumožnia, čo neumožnili, tak založíme pro forma politickú stranu alebo politické hnutie a umožníme kandidovať nezávislým. Takýchto letákov sme dali pred voľbami milióny do schránok a tam sú otázky a v každom jednom boli otázky, kde je odpoveď na to, že či budeme mať viacerých členov a je napísané aj odpoveď na túto otázku, že nebudeme mať. Budeme mať iba 4 členov, aby sme spĺňali zákony.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa zákona 85/2005 (.pdf), je potrebné aby bol prípravný výbor politickej strany najmenej trojčlenný. Náš zákon neumožňuje kandidatúru do parlamentu nezávislým ľuďom mimo kandidátske listiny strán. Podľa správy TASR mala Matovičova strana v dobe zakladania 4 ľudí. To potvrdzujú aj stanovy .", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 85/2005 (.pdf), je potrebné aby bol prípravný výbor politickej strany najmenej trojčlenný. Náš zákon neumožňuje kandidatúru do parlamentu nezávislým ľuďom mimo kandidátske listiny strán. Podľa správy TASR mala Matovičova strana v dobe zakladania 4 ľudí. To potvrdzujú aj stanovy ."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["85/2005", "TASR", "stanovy"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCkQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F85-2005-z-z.p-8485.pdf&ei=rkCYUNiIIsj-4QTX4IGgBg&usg=AFQjCNHQLwKdQZkDQv-cfUniywTWbvaPng&sig2=e5Ot2OgBfrdFG9MJTDLtLQ", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/matovic-ma-stranu-obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-kto-s-nim-ide-do-volieb.html", "http://www.ulozto.cz/xb69kc4/obycajni-ludia-a-nezavisle-osobnosti-pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:44.286559+00:00"}
{"id": "vr36324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36324", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Deficit v rozpočte bol v roku 2009 veľký, pretože bola kríza ale teraz to bude lepšie. Viete aké sú čísla? Za prvé štyri mesiace tohto roka máme štyrikrát vyšší deficit štátneho rozpočtu... ako za prvé štyri mesiace minulého roka.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Doplnenie 16.5. 2010: Plnenie štátneho rozpočtu za apríl 2009 hovorí o deficite ku koncu mesiaca vo výške 347 mil EUR, za paríl 2010 to bol schodok 1471 mil EUR, teda 4,2 násobok. Mikloš má pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Doplnenie 16.5. 2010: Plnenie štátneho rozpočtu za apríl 2009 hovorí o deficite ku koncu mesiaca vo výške 347 mil EUR, za paríl 2010 to bol schodok 1471 mil EUR, teda 4,2 násobok. Mikloš má pravdu."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Plnenie štátneho rozpočtu za apríl 2009", "to bol"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7235", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20834"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:26.573663+00:00"}
{"id": "vr14613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14613", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(..) pri automobilkách, vyznieva komicky.keď sa teraz vyzbierali 450-tisíc eur na nejaké vodičské preukazy.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda SNS vo svojom výroku spomína sumu 450-tisíc EUR, avšak na projekt prispejú automobilky každá zhodne po 15-tisíc EUR. teda dokopy 45-tisíc EUR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predseda SNS Andrej Danko vo výroku spomína projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v spolupráci s automobilkami KIA, Volkswagen a PSA Peugeot, pod záštitou predsedu NR SR Petra Pellegríniho pripravujú možnosť získať vodičský preukaz pre deti z detských domov. Minister práce, predseda parlamentu, zástupcovia automobiliek a predseda združení Záleží nám, Daniel Bradáč, spoločne informovali o tomto projekte na tlačovej konferencii dňa 26. februára 2016. Minister Richter na tlačovej konferencii zároveň uviedol, že každá automobilka prispeje sumou 15-tisíc eur. Denník Pravda (SITA) v článku z 26. februára 2016 taktiež píše o projekte, pričom článok hovorí o sume 45-tisíc venovanej na tento projekt. Projekt má aj vlastnú webstránku: http://www.vodicskepreukazy.sk Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda SNS vo svojom výroku spomína sumu 450-tisíc EUR, avšak na projekt prispejú automobilky každá zhodne po 15-tisíc EUR. teda dokopy 45-tisíc EUR. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predseda SNS Andrej Danko vo výroku spomína projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý v spolupráci s automobilkami KIA, Volkswagen a PSA Peugeot, pod záštitou predsedu NR SR Petra Pellegríniho pripravujú možnosť získať vodičský preukaz pre deti z detských domov. Minister práce, predseda parlamentu, zástupcovia automobiliek a predseda združení Záleží nám, Daniel Bradáč, spoločne informovali o tomto projekte na tlačovej konferencii dňa 26. februára 2016. Minister Richter na tlačovej konferencii zároveň uviedol, že každá automobilka prispeje sumou 15-tisíc eur. Denník Pravda (SITA) v článku z 26. februára 2016 taktiež píše o projekte, pričom článok hovorí o sume 45-tisíc venovanej na tento projekt. Projekt má aj vlastnú webstránku: http://www.vodicskepreukazy.sk Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "Pravda"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1078976/tb-p-pellegriniho-a-j-richtera-o-vodicskych-preukazoch-pre-deti-z-detskych-domovov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384870-deti-z-detskych-domovov-dostanu-sancu-ziskat-vodicske-preukazy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:11.650354+00:00"}
{"id": "49670", "numeric_id": 49670, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49670", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My uvažujeme o dani z finančných transakcií, ktorá vyvolala toľko vzruchu, pretože zase opozícia si vymyslela, že sa to má dotýkať aj ľudí, čo nie je pravda.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V júli 2024 Denník N zverejnil informáciu, že vláda údajne plánuje zaviesť daň z transakcií, ktorá by sa mala dotknúť aj bežných obyvateľov. Ministerstvo financií tieto tvrdenia poprelo. Vláda napokon v rámci konsolidačného balíka predstavila novú daň z transakcií pre firmy a podnikateľov. Nie sú však dostupné žiadne oficiálne dokumenty, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali pôvodné plány o dani z transakcií, ktoré by sa mali týkať aj bežných občanov. Výrok je preto neoveriteľný.\n\nDenník N 18. júla informoval , že Ministerstvo financií SR zvažuje v rámci konsolidačného balíka na ozdravenie verejných financií zaviesť podľa vzoru Maďarska novú daň z transakcií. Podľa zistení Denníka N mali údajne plánovanému zdaneniu podliehať napríklad bežné prevody medzi účtami, splatenie faktúr, platba kartou či výber z bankomatu. Zdrojom informácií mali byť dve osoby oboznámené s návrhom konsolidačného balíčka, ktoré si želali zostať v anonymite.\n\nToto opatrenie by malo podľa zdroja priniesť do štátneho rozpočtu približne 550 miliónov eur.\n\nMinisterstvo financií v oficiálnom stanovisku tieto tvrdenia poprelo. „Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči šíreniu ničím nepodložených, zavádzajúcich a nepravdivých informácií zo strany niektorých opozičných politických strán, ktoré majú vo verejnosti vzbudiť strach a neistotu. Niektorí politici totiž účelovo narábajú s neoverenými faktami a svoje domnienky prezentujú na tlačových konferenciách ako fakty,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.\n\nMinister financií Ladislav Kamenický zaujal reagoval , že „sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ. Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov.“\n\nPredseda vlády Robert Fico informoval, že konsolidačný balík vláda predstaví po schválení všetkými koaličnými stranami, pričom predmetom diskusie bude najskôr na októbrovej schôdzi NR SR. Zároveň Fico upresnil , že \"opozícia hrubo klamala, keď rozprávala pri dani z finančných transakcií o nejakých fyzických osobách. To sa vôbec nemá dotýkať fyzických osôb, to sa má dotýkať len podnikateľov - právnických osôb, samozrejme, bankových inštitúcií.\"\n\nV septembri 2024 vláda predstavila konsolidačné opatrenia na nadchádzajúce obdobie vrátane zavedenia novej dane z transakcií pre firmy a podnikateľov.\n\n„Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,“ vyhlásil Fico.\n\n„Nedá sa očakávať že by celú tú daň znášali podnikatelia na úkor svojich ziskov, alebo banky na úkor svojich ziskov. Vždy nejakú svoju časť prenesú na iných a to v konečnom dôsledku budú domácnosti, ktoré pocítia infláciu,“ upozorňuje ekonóm SAV Viliam Páleník.", "analysis_paragraphs": ["V júli 2024 Denník N zverejnil informáciu, že vláda údajne plánuje zaviesť daň z transakcií, ktorá by sa mala dotknúť aj bežných obyvateľov. Ministerstvo financií tieto tvrdenia poprelo. Vláda napokon v rámci konsolidačného balíka predstavila novú daň z transakcií pre firmy a podnikateľov. Nie sú však dostupné žiadne oficiálne dokumenty, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali pôvodné plány o dani z transakcií, ktoré by sa mali týkať aj bežných občanov. Výrok je preto neoveriteľný.", "Denník N 18. júla informoval , že Ministerstvo financií SR zvažuje v rámci konsolidačného balíka na ozdravenie verejných financií zaviesť podľa vzoru Maďarska novú daň z transakcií. Podľa zistení Denníka N mali údajne plánovanému zdaneniu podliehať napríklad bežné prevody medzi účtami, splatenie faktúr, platba kartou či výber z bankomatu. Zdrojom informácií mali byť dve osoby oboznámené s návrhom konsolidačného balíčka, ktoré si želali zostať v anonymite.", "Toto opatrenie by malo podľa zdroja priniesť do štátneho rozpočtu približne 550 miliónov eur.", "Ministerstvo financií v oficiálnom stanovisku tieto tvrdenia poprelo. „Ministerstvo financií SR sa ostro ohradzuje voči šíreniu ničím nepodložených, zavádzajúcich a nepravdivých informácií zo strany niektorých opozičných politických strán, ktoré majú vo verejnosti vzbudiť strach a neistotu. Niektorí politici totiž účelovo narábajú s neoverenými faktami a svoje domnienky prezentujú na tlačových konferenciách ako fakty,“ uvádza sa v stanovisku ministerstva.", "Minister financií Ladislav Kamenický zaujal reagoval , že „sú to klamstvá a ministerstvo financií takéto výroky považuje doslova za šírenie poplašných správ. Rovnako to platí aj pri téme údajného rušenia paušálnych výdavkov pre živnostníkov.“", "Predseda vlády Robert Fico informoval, že konsolidačný balík vláda predstaví po schválení všetkými koaličnými stranami, pričom predmetom diskusie bude najskôr na októbrovej schôdzi NR SR. Zároveň Fico upresnil , že \"opozícia hrubo klamala, keď rozprávala pri dani z finančných transakcií o nejakých fyzických osobách. To sa vôbec nemá dotýkať fyzických osôb, to sa má dotýkať len podnikateľov - právnických osôb, samozrejme, bankových inštitúcií.\"", "V septembri 2024 vláda predstavila konsolidačné opatrenia na nadchádzajúce obdobie vrátane zavedenia novej dane z transakcií pre firmy a podnikateľov.", "„Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,“ vyhlásil Fico.", "„Nedá sa očakávať že by celú tú daň znášali podnikatelia na úkor svojich ziskov, alebo banky na úkor svojich ziskov. Vždy nejakú svoju časť prenesú na iných a to v konečnom dôsledku budú domácnosti, ktoré pocítia infláciu,“ upozorňuje ekonóm SAV Viliam Páleník."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "priniesť", "stanovisku", "reagoval", "upresnil", "firmy", "vyhlásil", "upozorňuje"], "url": ["https://e.dennikn.sk/4102900/dostavate-vyplatu-na-ucet-a-vyberate-z-bankomatu-koalicia-zvazuje-ze-stat-si-z-toho-zoberie-dan/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96165751-zistenie-hn-vlada-vyladuje-dan-z-financnych-transakcii-na-stole-je-riesenie-ktore-ohrozuje-jednu-skupinu", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/reakcia-mf-sr-tlacove-konferencie-politickych-stran-ktorych-siria-nepravdive-informacie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/RnWkJHX/vlada-by-chcela-zaviest-novu-dan-od-obcanov-chce-ziskat-vyse-pol-miliardy/", "https://index.sme.sk/c/23380408/vlada-pripravuje-konsolidacny-balik-dan-z-financnych-transakcii-sa-ma-tykat-podnikatelov.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACIA-TB.pdf", "https://www.forbes.sk/vyssia-dph-dan-z-financnych-transakcii-pre-firmy-koalicia-sa-dohodla-na-konsolidacii/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/09/dan-z-financnych-transakcii-vzbudzuje-obavy-premier-tvrdi-ju-budu-platit-firmy-a-banky-odbornici-upozornuju-ze-ju-pocitia-aj-obcania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:01.795677+00:00"}
{"id": "vr16258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16258", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "DPH malo klesnúť z 20 % na 19 %, keď deficit bude pod tromi percentami. Ten zákon bol už napísaný a uzákonený a 2.vláda Roberta Fica toto zmenila.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý novelizovala vláda Ivety Radičovej sa DPH mala skutočne znížiť, keď deficit spadne pod úroveň 3 % HDP. Vláda Roberta Fica, ktorá nastúpila po voľbách v roku 2012 toto ustanovenie (§ 85j) zrušila (§ 85kc). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V septembri roku 2010 sa predstavitelia vládnej koalície na čele s Ivetou Radičovou dohodli na dočasnom zvýšení základnej sadzby DPH z dovtedajších 19 % na 20 %. Táto právna úprava mala platiť dovtedy, kým sa deficit verejných financií nezníži pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu podľa odhadov malo dôjsť v roku 2013. \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" Podľa uvedeného zákona bolo však toto zvýšenie stále len dočasné, s povinnosťou opätovného poklesu na pôvodnú hodnotu, po znížení deficitu HDP. \" Bývalá premiérka Iveta Radičová povedala , že zvýšenie DPH bolo jedným z opatrení, ako chcela vláda znížiť deficit. Keď preberala po Ficovi vládu, deficit bol na úrovni siedmich percent HDP. „Dúfala som, že keď sa podarí znížiť deficit pod tri percentá, bude platiť súčasný zákon a DPH sa zníži na 19 percent,“ dodala Radičová.\" Na podmienke, že zvýšenie sadzby DPH bude len dočasné a bude závisieť od zníženia deficitu HDP trvala vtedy aj vládna strana SaS. Strana SMER - SD toto opatrenie vo forme zvyšovania daní kritizovala , no po nástupe do úradu a zároveň aj po dosiahnutí stanoveného cieľa - zníženia deficitu HDP pod 3%, nebol vládou Róberta Fica vyhlásený žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal prísť od ministra financií (Peter Kažimír) a vrátiť základnú sadzbu dane na pôvodnú hodnotu 19 %. Vláda mala tým, že dane opäť nezníži získať 240 miliónov eur a preto namiesto toho, aby sa riadila zákonom, schválila jeho úpravu - prechodné ustanovenia ( § 85kc ) k úpravám účinným od 1. januára 2015. Podľa nich sa ustanovenie prikazujúce po poklese deficitu HDP opätovne znížiť dane na pôvodnú sadzbu neuplatní. Deficit verejných financií v % HDP v období od roku 2008 v porovnaní s Českou republikou: Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý novelizovala vláda Ivety Radičovej sa DPH mala skutočne znížiť, keď deficit spadne pod úroveň 3 % HDP. Vláda Roberta Fica, ktorá nastúpila po voľbách v roku 2012 toto ustanovenie (§ 85j) zrušila (§ 85kc). Výrok hodnotíme ako pravdivý. V septembri roku 2010 sa predstavitelia vládnej koalície na čele s Ivetou Radičovou dohodli na dočasnom zvýšení základnej sadzby DPH z dovtedajších 19 % na 20 %. Táto právna úprava mala platiť dovtedy, kým sa deficit verejných financií nezníži pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu podľa odhadov malo dôjsť v roku 2013. \" V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.\" Podľa uvedeného zákona bolo však toto zvýšenie stále len dočasné, s povinnosťou opätovného poklesu na pôvodnú hodnotu, po znížení deficitu HDP. \" Bývalá premiérka Iveta Radičová povedala , že zvýšenie DPH bolo jedným z opatrení, ako chcela vláda znížiť deficit. Keď preberala po Ficovi vládu, deficit bol na úrovni siedmich percent HDP. „Dúfala som, že keď sa podarí znížiť deficit pod tri percentá, bude platiť súčasný zákon a DPH sa zníži na 19 percent,“ dodala Radičová.\" Na podmienke, že zvýšenie sadzby DPH bude len dočasné a bude závisieť od zníženia deficitu HDP trvala vtedy aj vládna strana SaS. Strana SMER - SD toto opatrenie vo forme zvyšovania daní kritizovala , no po nástupe do úradu a zároveň aj po dosiahnutí stanoveného cieľa - zníženia deficitu HDP pod 3%, nebol vládou Róberta Fica vyhlásený žiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý mal prísť od ministra financií (Peter Kažimír) a vrátiť základnú sadzbu dane na pôvodnú hodnotu 19 %. Vláda mala tým, že dane opäť nezníži získať 240 miliónov eur a preto namiesto toho, aby sa riadila zákonom, schválila jeho úpravu - prechodné ustanovenia ( § 85kc ) k úpravám účinným od 1. januára 2015. Podľa nich sa ustanovenie prikazujúce po poklese deficitu HDP opätovne znížiť dane na pôvodnú sadzbu neuplatní. Deficit verejných financií v % HDP v období od roku 2008 v porovnaní s Českou republikou: Dátum zverejnenia analýzy: 08.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "DPH", "úprava", "povedala", "kritizovala", "deficitu", "nezníži", "§ 85kc"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/6880941/fico-dph-neznizi-za-radicovej-zvysenie-kritizoval.html#axzz4gUPoJOK0", "https://ekonomika.sme.sk/c/6880941/fico-dph-neznizi-za-radicovej-zvysenie-kritizoval.html#axzz4gUPoJOK0", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/156/monitoring-vyvoja-verejnych-financii", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/561025-smer-neznizi-dph-definitivne", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20110101.html?ucinnost=09.05.2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:11.247289+00:00"}
{"id": "vr15018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15018", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Ten akčný plán (boja proti korupcii, pozn.) bol veľmi dobre hodnotený.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nicholsonová referuje ku Strategickému plánu boja proti korupcii, ktorý bol prvý krát prijatý Radičovej vládou v roku 2011 a následne doplnený a predĺžený v roku 2014 Ficovou vládou. Na pláne spolupracovali aj zástupcovia mimovládnych organizácií a v čase prijatia bol vnímaný neutrálne až pozitívne, čoskoro sa však vyskytla kritika jeho efektivity. Faktom však je, že počas vlády Ivety Radičovej bol tento akčný plán vnímaný ako pozitívny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nicholsonová referuje ku Strategickému plánu boja proti korupcii, ktorý bol prvý krát prijatý Radičovej vládou v roku 2011 a následne doplnený a predĺžený v roku 2014 Ficovou vládou. Na pláne spolupracovali aj zástupcovia mimovládnych organizácií a v čase prijatia bol vnímaný neutrálne až pozitívne, čoskoro sa však vyskytla kritika jeho efektivity. Faktom však je, že počas vlády Ivety Radičovej bol tento akčný plán vnímaný ako pozitívny. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Strategickému plánu", "2011", "2014", "Úradu vlády", "zastúpené", "správe", "Pravda", "rozhovore"], "url": ["http://euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/vlada-schvalila-plan-boja-proti-korupcii-017694/", "http://www.vlada.gov.sk/strategicky-plan-boja-proti-korupcii-v-sr/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14569?prefixFile=u_", "http://www.vlada.gov.sk/strategicky-plan-boja-proti-korupcii-v-sr/", "http://www.vlada.gov.sk/strategicky-plan-boja-proti-korupcii-v-sr/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/organized-crime-and-human-trafficking/corruption/anti-corruption-report/docs/2014_acr_slovakia_chapter_sk.pdf", "http://europa.pravda.sk/europske-riesenia-financnej-krizy/clanok/391135-filkovu-reformu-schvaluje-aj-brusel/", "http://www.malepodnikanie.sk/aktuality/wienk-o-tej-korupcii-hovorime-ale-nie-je-velkou-prioritou-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:39.626955+00:00"}
{"id": "vr37465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37465", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Produkcia zeleniny za Ficovej vlády klesla o 24%. Produkcia ošípaných o 33%. Produkcia mlieka o 24%. Toto sú čísla a výsledky práve Ficovej vlády.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Cechbryndziarov.eu : Podľa Eurostatu sa produkcia mlieka vyvíjala na Slovensku takto: 2008: 945,62 ton 2009: 852,36 ton 2010: 736,37 ton (bez decembra 2010) Produkcia ošípaných na jedného obyvateľa bola v roku 2006 ( ŠÚ SR ) 28kg. V roku 2009 21 kg. Pokles produkcie je 25%. Údaj za rok 2010 nie je k dispozícií. Produkcia zeleniny dosiahla v roku 2006 ( Zelená správa 2007 s.18) úroveň 352 tis. ton. V roku 2009 ( Zelená správa 2010 s.18) to bolo 312,1 tis. ton. Jedná sa o pokles na úrovni 11%. Ani tu údaj za rok 2010 nie je k dispozícií. Kvôli nekompletnosti údajov nedokážeme výrok hodnoverne overiť.", "analysis_paragraphs": ["Cechbryndziarov.eu : Podľa Eurostatu sa produkcia mlieka vyvíjala na Slovensku takto: 2008: 945,62 ton 2009: 852,36 ton 2010: 736,37 ton (bez decembra 2010) Produkcia ošípaných na jedného obyvateľa bola v roku 2006 ( ŠÚ SR ) 28kg. V roku 2009 21 kg. Pokles produkcie je 25%. Údaj za rok 2010 nie je k dispozícií. Produkcia zeleniny dosiahla v roku 2006 ( Zelená správa 2007 s.18) úroveň 352 tis. ton. V roku 2009 ( Zelená správa 2010 s.18) to bolo 312,1 tis. ton. Jedná sa o pokles na úrovni 11%. Ani tu údaj za rok 2010 nie je k dispozícií. Kvôli nekompletnosti údajov nedokážeme výrok hodnoverne overiť."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Cechbryndziarov.eu", "ŠÚ SR", "Zelená správa 2007", "Zelená správa 2010"], "url": ["http://www.cechbryndziarov.eu/files/eurostat_listopad_2010.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4787", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=343", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:56.485773+00:00"}
{"id": "vr30281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30281", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Štyri úseky diaľnice D1 okolo Prešova, Martina a Levoče. Zazmluvnené za vlády Roberta Fica, kde stavebné náklady na týchto štyroch úsekoch mali byť miliarda 130 miliónov eur. Zrušené našou vládou, znovu súťaž, skutočná súťaž, konečná cena 439 miliónov eur. Rozdiel, neuveriteľné, rozdiel 700 miliónov eur. 2,5-násobne predražené. Len ten rozdiel, pani redaktorka, znamená 4000 korún alebo 130 eur na každého jedného obyvateľa. Len pri stavebných nákladoch pri štyroch úsekoch, pri Prešove, Martine a Levoči prišlo k predraženiu za vašej vlády o 700 miliónov eur. Toto sú fakty, ktoré sú nespochybniteľné.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I.MIkloš hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["I.MIkloš hovorí o troch úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:37.807696+00:00"}
{"id": "vr36593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36593", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "Ja som si doniesol niektoré vyjadrenia pán nového pána predsedu vlády pána Orbána a povedal mesto Košice bude opäť v strede maďarstva. Zrušiť treba hranice násilím, nožom rozkrojené. Ďalej nikdy nebudem súhlasiť s rozdelením maďarského národa. Ďalej maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné. Ďalej vo vzťahu k Slovensku. Najskôr budem rozprávať so slovenskými Maďarmi až potom s Maďarmi s felvidéku. V Komárne povedal hospodárstvo Karpatskej kotliny potrebuje zmenu. Pýtam sa, čo je to tá Karpatská kotlina?", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sme už niekoľko krát dokazovali , politici SNS, ale aj ostatných vládnych strán radi vytrhávajú vyjadrenia maďarských politikov z ich kontextu a zasadzujú do iného ako bol pôvodný. V tomto prípade sa minister školstva SR ani nesnaží výroky zasadiť do kontextu, len ich uvádza ako súvislý protimaďarský celok. Vzhľadom na ich vytrhnutie z kontextu, ktoré sme v mnohých prípadoch už dokázali, vyhlásenia označujeme ako celok za zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už niekoľko krát dokazovali , politici SNS, ale aj ostatných vládnych strán radi vytrhávajú vyjadrenia maďarských politikov z ich kontextu a zasadzujú do iného ako bol pôvodný. V tomto prípade sa minister školstva SR ani nesnaží výroky zasadiť do kontextu, len ich uvádza ako súvislý protimaďarský celok. Vzhľadom na ich vytrhnutie z kontextu, ktoré sme v mnohých prípadoch už dokázali, vyhlásenia označujeme ako celok za zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["sme už niekoľko krát dokazovali", "vytrhávajú"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/30", "http://demagog.sk/old/2010/02/rafaj-a-abrhan-v-o-5-minut-12-21022010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:05.866261+00:00"}
{"id": "vr26340", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26340", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V prípade, keď si zoberieme daňová licencia 480 euro, to znamená, že cca plus mínus podnikateľ musí zarobiť minimálne 2200 euro mať účtovný zisk, aby vlastne vytvoril tu daň z príjmu právnických osôb vo výške 480. Keď to zoberiem, 960, inými slovami, štát hovorí, že musíš každý rok zarobiť minimálne 4400 euro, v účtovnom zisku, a jednoducho toto je taká povinná minimálna daň a pri tej tretej kategórii je to až 13 tisíc euro.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna sa snaží na uvádzanom zisku podnikateľa, platiaceho daň z právnických osôb, ilustrovať výšku daňovej licencie. Inými slovami, koľko by musel podnikateľ zarobiť, aby mal daňový základ aspoň v takej výške ako je sadzba daňovej licencie. Výpočty Švejnu sú presné, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna sa snaží na uvádzanom zisku podnikateľa, platiaceho daň z právnických osôb, ilustrovať výšku daňovej licencie. Inými slovami, koľko by musel podnikateľ zarobiť, aby mal daňový základ aspoň v takej výške ako je sadzba daňovej licencie. Výpočty Švejnu sú presné, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "SITA, TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=613", "http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:24.248427+00:00"}
{"id": "vr34554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34554", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Je to (generálny prokurátor, pozn.) šiesty najmocnejší, najvyšší ústavný činiteľ v Slovenskej republike.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť na základe akých kritérií sa meria moc v tomto prípade, navyše ani ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov č. 357/2004 Z.z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. neobsahuje takéto delenie funkcií.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť na základe akých kritérií sa meria moc v tomto prípade, navyše ani ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov č. 357/2004 Z.z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z.z. neobsahuje takéto delenie funkcií."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["ústavný zákon"], "url": ["http://www.nrsr.sk/appbin/vnf/545-2005.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:54.488701+00:00"}
{"id": "vr38821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38821", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Traja z piatich členov vo výberovej komisii budú politicky menovaní, to znamená, že vládna koalícia cez parlament a vládna koalícia cez ministerku si troch z piatich členov menuje do výberových komisií na sudcov. Vládna koalícia, to nebolo od vzniku SR od 93, žeby nejaká, pani redaktorka.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudne účinnosť k 1. januáru 2012, upravuje nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: \"Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.\"", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá nadobudne účinnosť k 1. januáru 2012, upravuje nový spôsob obsadzovania voľných sudcovských miest, a to prostredníctvom výberového konania. Výberové konanie uskutočňuje 5-členná výberová komisia, z toho traja členovia výberovej komisie budú menovaní politicky - dvaja ministrom spravodlivosti a jeden NR SR. §29 novely zákona: \"Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, jeden člen z kandidátov zvolených súdnou radou a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom. Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["§29 novely zákona:"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210099&FileName=zz2011-00033-0210099&Rocnik=2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:48.039621+00:00"}
{"id": "vr30651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30651", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad teraz dva krát na ministerstve životného prostredia boli zastavené bolo zastavené vyplácanie len skrz to, že našlo sa za SNS, teda za vašej vlády sa našli projekty, ktoré asi nebudú preplácať a budeme musieť vracať peniaze.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Pravda (9. november 2011) na základe auditu, ktoré iniciovala ministerstvo financií, Európska Únia rozhodla pozastaviť platby na niektoré projekty. Medzi týmito projektami sú operačné programy Životné prostredie, Doprava a Informatizácia spoločnosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Pravda (9. november 2011) na základe auditu, ktoré iniciovala ministerstvo financií, Európska Únia rozhodla pozastaviť platby na niektoré projekty. Medzi týmito projektami sú operačné programy Životné prostredie, Doprava a Informatizácia spoločnosti."], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/brusel-zastavil-fondy-za-101-milionov-d7t-/sk_ekonomika.asp?c=A111109_052451_sk_ekonomika_p01", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20111202TBB02290"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:12.633943+00:00"}
{"id": "vr27574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27574", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "na minulotýždňovom rokovaní ministrov zahraničných vecí Severoatlantickej aliancie bolo jasne konštatované, že po rokoch, kedy sa Aliancia venovala skôr svojim operáciám mimo územia krajín Aliancie, teraz aj v dôsledku diania na Ukrajine, na Kryme je potrebné konsolidovať vlastne svoje vlastné teritórium, sústrediť sa na obranyschopnosť a operačnú schopnosť vojsk Aliancie", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO sa skutočne konalo 1-2.apríla 2014 v Bruseli (Belgicko).", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO sa skutočne konalo 1-2.apríla 2014 v Bruseli (Belgicko)."], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO", "Úvodná reč", "vyjadrenie"], "url": ["http://www.nato.int/cps/en/natolive/events_108401.htm?selectedLocale=en", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/opinions_108506.htm?selectedLocale=en", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/news_108501.htm?mode=pressrelease"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:48.718727+00:00"}
{"id": "vr17520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17520", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prvá právna úprava dane z pridanej hodnoty v SR, ktorú predstavoval zákon č. 222/1992 Zb. , zaviedla v SR základnú 23% a zníženú 5% sadzbu DPH. Už od 1.8.1993, t.j. 7 mesiacov od účinnosti zákona došlo k zvýšeniu sadzieb dane. Základná sadzba DPH sa zvýšila na 25% a znížená sadzba DPH sa zvýšila na 6%. Od 1. januára 1996 bol uvedený zákon nahradený zákonom č. 289/1995 Z. z. , ktorého prijatím došlo k zníženiu základnej sadzby DPH na 23%. Znížená sadzba DPH ostala nezmenená (t.j. 6%). Zákonom č. 153/1999 došlo k úprave zníženej sadzby DPH, ktorá sa zvýšila na 10%. 1. januára 2003 vstúpil do platnosti zákon č. 637/2002 , ktorý upravil výšku základnej sadzby DPH na úroveň 20% a výšku zníženej sadzby dane na úroveň 14%. V rámci harmonizácie legislatívy so smernicami EÚ boli od roku 2002 schválené ďalšie novely zákona o DPH, ktorými už pred vstupom SR do EÚ dochádzalo k postupnej príprave začlenenia do jednotného európskeho vnútorného trhu. S účinnosťou od 1. 1. 2004 bola zavedená jedna sadzbu dane 19 %, t. j. stalo sa tak ešte pred účinnosťou zákona č. 222/2004 Z. z. , ktorý nadobudol platnosť od 1. 5. 2004 (dňom vstupu SR do EÚ). K opätovnému zavedeniu zníženej sadzby dane (10%) došlo k 1. 1. 2007 na základe novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z., pričom jej použitie bolo obmedzené na lieky, farmaceutické výrobky a vybraný zdravotnícky tovar. Neskôr bolo použitie zníženej sadzby dane rozšírené o knihy a brožúry. 1. mája 2010 vstúpil do platnosti zákon č. 83/2010 Z. z. , ktorý doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o zoznam tovarov so sadzbou 6% zo základu dane na takzvaný predaj z dvora. Predaj z dvora je priamym predajom, ktorý je určený len pre konečného spotrebiteľa. Základná sadzba DPH bola doposiaľ naposledy upravená zákonom č. 490/2010 Z. z. , ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2011 a jej výšku ustanovil na hodnote 20%. Touto novelou zároveň došlo k zrušeniu predošlej tretej sadzby DPH, ktorá sa týkala predaju z dvora. Novelou zákona o DPH zákonom č. 268/2015 Z.z. došlo od 1.1.2016 k rozšíreniu zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH. Tento zoznam tovarov bol doplnený o niektoré druhy potravín - mäso, ryby, mlieko, smotanu, maslo a chlieb. Na Slovensku sa uplatňujú dve sadzby DPH - základná sadzba a znížená sadzba. Základná sadzba DPH sa zvýšila celkovo dvakrát - v roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara a v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Znížená sadzba DPH sa zvýšila celkovo trikrát - v roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara, v roku 1999 za vlády Mikuláša Dzurindu a v roku 2003, opäť za vlády Mikuláša Dzurindu. Je pravdou, že vláda R. Fica rozšírila zoznam tovaru, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH (10%) o niektoré druhy potravín. Napriek tomu výrok hodnotíme ako nepravdu, keďže DPH sa zvyšovala aj za vlády V. Mečiara, t.j. počas obdobia ľavicovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvá právna úprava dane z pridanej hodnoty v SR, ktorú predstavoval zákon č. 222/1992 Zb. , zaviedla v SR základnú 23% a zníženú 5% sadzbu DPH. Už od 1.8.1993, t.j. 7 mesiacov od účinnosti zákona došlo k zvýšeniu sadzieb dane. Základná sadzba DPH sa zvýšila na 25% a znížená sadzba DPH sa zvýšila na 6%. Od 1. januára 1996 bol uvedený zákon nahradený zákonom č. 289/1995 Z. z. , ktorého prijatím došlo k zníženiu základnej sadzby DPH na 23%. Znížená sadzba DPH ostala nezmenená (t.j. 6%). Zákonom č. 153/1999 došlo k úprave zníženej sadzby DPH, ktorá sa zvýšila na 10%. 1. januára 2003 vstúpil do platnosti zákon č. 637/2002 , ktorý upravil výšku základnej sadzby DPH na úroveň 20% a výšku zníženej sadzby dane na úroveň 14%. V rámci harmonizácie legislatívy so smernicami EÚ boli od roku 2002 schválené ďalšie novely zákona o DPH, ktorými už pred vstupom SR do EÚ dochádzalo k postupnej príprave začlenenia do jednotného európskeho vnútorného trhu. S účinnosťou od 1. 1. 2004 bola zavedená jedna sadzbu dane 19 %, t. j. stalo sa tak ešte pred účinnosťou zákona č. 222/2004 Z. z. , ktorý nadobudol platnosť od 1. 5. 2004 (dňom vstupu SR do EÚ). K opätovnému zavedeniu zníženej sadzby dane (10%) došlo k 1. 1. 2007 na základe novelizácie zákona č. 222/2004 Z. z., pričom jej použitie bolo obmedzené na lieky, farmaceutické výrobky a vybraný zdravotnícky tovar. Neskôr bolo použitie zníženej sadzby dane rozšírené o knihy a brožúry. 1. mája 2010 vstúpil do platnosti zákon č. 83/2010 Z. z. , ktorý doplnil zákon č. 222/2004 Z. z. o zoznam tovarov so sadzbou 6% zo základu dane na takzvaný predaj z dvora. Predaj z dvora je priamym predajom, ktorý je určený len pre konečného spotrebiteľa. Základná sadzba DPH bola doposiaľ naposledy upravená zákonom č. 490/2010 Z. z. , ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2011 a jej výšku ustanovil na hodnote 20%. Touto novelou zároveň došlo k zrušeniu predošlej tretej sadzby DPH, ktorá sa týkala predaju z dvora. Novelou zákona o DPH zákonom č. 268/2015 Z.z. došlo od 1.1.2016 k rozšíreniu zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH. Tento zoznam tovarov bol doplnený o niektoré druhy potravín - mäso, ryby, mlieko, smotanu, maslo a chlieb. Na Slovensku sa uplatňujú dve sadzby DPH - základná sadzba a znížená sadzba. Základná sadzba DPH sa zvýšila celkovo dvakrát - v roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara a v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej. Znížená sadzba DPH sa zvýšila celkovo trikrát - v roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara, v roku 1999 za vlády Mikuláša Dzurindu a v roku 2003, opäť za vlády Mikuláša Dzurindu. Je pravdou, že vláda R. Fica rozšírila zoznam tovaru, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH (10%) o niektoré druhy potravín. Napriek tomu výrok hodnotíme ako nepravdu, keďže DPH sa zvyšovala aj za vlády V. Mečiara, t.j. počas obdobia ľavicovej vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-20", "analysis_sources": {"text": ["č. 222/1992 Zb.", "č. 289/1995 Z. z.", "č. 153/1999", "č. 637/2002", "č. 222/2004 Z. z.", "č. 83/2010 Z. z.", "č. 490/2010 Z. z.", "č. 268/2015 Z.z."], "url": ["http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/222/vyhlasene_znenie.html", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/vyhlasene_znenie.html", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/153/19990701", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/637/20030101", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/vyhlasene_znenie.html", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/83/vyhlasene_znenie.html", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/vyhlasene_znenie.html", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/268/vyhlasene_znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:28.602220+00:00"}
{"id": "vr31832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31832", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Práve z tohto dôvodu je v európskej ústave článok 125. Každá krajina ručí za svoje záväzky sama.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík interpretuje článok Lisabonskej zmluvy, nie európskej ústavy. Jeho výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je možné Lisabonskú zmluvu považovať za najvyššiu zmluvu riadiacu činnosť EU, a teda má formy ústavy. V roku 2007 revidovaná a na ratifikáciu predložená Lisabonská zmluva. V Lisabonskej zmluve existuje článok 125, ktorý znie (.pdf): Článok 125 1. Únia nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu . Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík interpretuje článok Lisabonskej zmluvy, nie európskej ústavy. Jeho výrok však hodnotíme ako pravdivý, nakoľko je možné Lisabonskú zmluvu považovať za najvyššiu zmluvu riadiacu činnosť EU, a teda má formy ústavy. V roku 2007 revidovaná a na ratifikáciu predložená Lisabonská zmluva. V Lisabonskej zmluve existuje článok 125, ktorý znie (.pdf): Článok 125 1. Únia nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov ktoréhokoľvek členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu . Členský štát nezodpovedá za záväzky ani nepreberá záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných verejných orgánov, iných spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["znie"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:43.381761+00:00"}
{"id": "vr25734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25734", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zvyšuje sa minimálna mzda, dáva sa nejaká valorizácia ľuďom vo verejnej správe.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richter správne uvádza, že minimálna mzda na rok 2014 sa zvýšila. Je tiež pravdou, že sa budú valorizovať mzdy vo verejnom sektore. Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014 z 2. októbra 2013, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013 SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Je tiež pravdou, že sa bude valorizovať mzda vo verejnej správe. Ako vyplýva z tlačovej správy Úradu vlády SR z 10. 10. 2013, rozhodnutie vlády o zvýšení platov zamestnancom v štátnej správe o 16 eur značí náklady v objeme 130 miliónov eur, z čoho 89 miliónov je určených na zvyšovanie platov v rezorte školstva (5% zvýšenie u pedagogických zamestnancov, 2% u nepedagogických a po 3 rokoch budú zvýšené tiež platy vysokoškolských zamestnancov). Výška valorizácie sa však môže ešte zmeniť, v závislosti od rokovaní so sociálnymi partnermi. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richter správne uvádza, že minimálna mzda na rok 2014 sa zvýšila. Je tiež pravdou, že sa budú valorizovať mzdy vo verejnom sektore. Minimálna mzda sa Nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014 z 2. októbra 2013, sa zvýšila na úroveň 352 eur za mesiac. Ide nárast o približne 10 eur, oproti minimálnej mzde v roku 2013 SITA , 10. októbra 2013: \"Minimálna mzda sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 327,2 eura na 337,7 eura. Ide o nárast o 3,2 %.\" Je tiež pravdou, že sa bude valorizovať mzda vo verejnej správe. Ako vyplýva z tlačovej správy Úradu vlády SR z 10. 10. 2013, rozhodnutie vlády o zvýšení platov zamestnancom v štátnej správe o 16 eur značí náklady v objeme 130 miliónov eur, z čoho 89 miliónov je určených na zvyšovanie platov v rezorte školstva (5% zvýšenie u pedagogických zamestnancov, 2% u nepedagogických a po 3 rokoch budú zvýšené tiež platy vysokoškolských zamestnancov). Výška valorizácie sa však môže ešte zmeniť, v závislosti od rokovaní so sociálnymi partnermi. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Nariadením", "SITA", "tlačovej správy"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159826?prefixFile=m_", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/uctovnictvo/uctovne-veliciny/minimalna-mzda-zvysi-vladou-nesuhlasia-vsetci-partneri/24703", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-zvysuje-platy-verejnym-zamestnancom-mzdy-ustavnych-cinitelov-zostanu-zmrazene/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:51.331819+00:00"}
{"id": "vr38625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38625", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Znižujete dôchodky.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne opatrenie, v dôsledku ktorého (okrem plánovaných zmien MO SR , ktoré sú však zatiaľ iba v štádiu návrhu,pozn.) by sa znížili dôchodky. Fico bližšie nekonkretizuje aké dôchodky sa mali znížiť. Je možné hovoriť o zníženia dôchodkov vojakov, avšak iba pre určitú skupinu v určitom časovom pásme. Hovoriť o celkovom znižovaní dôchodkov je tak zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne opatrenie, v dôsledku ktorého (okrem plánovaných zmien MO SR , ktoré sú však zatiaľ iba v štádiu návrhu,pozn.) by sa znížili dôchodky. Fico bližšie nekonkretizuje aké dôchodky sa mali znížiť. Je možné hovoriť o zníženia dôchodkov vojakov, avšak iba pre určitú skupinu v určitom časovom pásme. Hovoriť o celkovom znižovaní dôchodkov je tak zavádzajúce."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["plánovaných zmien MO SR"], "url": ["http://www.mosr.sk/20820/zmeny-v-dochodkoch-urcite-budu-ale-na-paniku-nie-je-dovod.php?pg=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:38.303581+00:00"}
{"id": "vr37468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37468", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Ale prosím vás pekne to, že na všetky automaty boli poskytnuté dotácie z rozpočtu Slovenskej republiky z peňazí daňových poplatníkov, to je také ľúbivé. To nie je pravda. Pretože každý si mohol kúpiť len jeden mliečny automat a boli takí, ktorí produkujú 2, 3, 4 milióny litrov mlieka, kúpili si 4 alebo 5 mliečnych automatov a tie mliečne automaty si mohli kúpiť jeden s dotáciou a tie 4 za svoje.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "\"Mliečne automaty budú podporené z rozpočtových prostriedkov kapitoly ministerstva,\" povedala hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva v októbri 2009 Adriana Jobbíková. Podľa toho istého článku sme.sk farmár môže získať na kúpu jedného automatu maximálne sedemtisíc eur. Požiadať o podporu môžu aj tí, čo si už automat kúpili. Automat na mlieko vyjde podľa veľkosti a vybavenia od 3300 eur do 40­ tisíc eur. V nariadení vlády SR je stanovený maximálny limit na kúpu jedného automatu 7000 eur (210.882 Sk). Rada ministrov však schválila navýšenie limitu na 15.000 eur (451.890 Sk). Nedokázali sme nájsť zdroj, ktorý by písal o dotácii iba na jeden mliečny automat pre jeden subjekt.", "analysis_paragraphs": ["\"Mliečne automaty budú podporené z rozpočtových prostriedkov kapitoly ministerstva,\" povedala hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva v októbri 2009 Adriana Jobbíková. Podľa toho istého článku sme.sk farmár môže získať na kúpu jedného automatu maximálne sedemtisíc eur. Požiadať o podporu môžu aj tí, čo si už automat kúpili. Automat na mlieko vyjde podľa veľkosti a vybavenia od 3300 eur do 40­ tisíc eur. V nariadení vlády SR je stanovený maximálny limit na kúpu jedného automatu 7000 eur (210.882 Sk). Rada ministrov však schválila navýšenie limitu na 15.000 eur (451.890 Sk). Nedokázali sme nájsť zdroj, ktorý by písal o dotácii iba na jeden mliečny automat pre jeden subjekt."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "sme.sk", "limit"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5069941/automaty-na-mlieko-zaplati-stat.html#ixzz1FMIssuER", "http://ekonomika.sme.sk/c/5069941/automaty-na-mlieko-zaplati-stat.html#ixzz1FMJK8hjn", "http://nitra.sme.sk/c/5108805/mliecny-automat-je-len-doplnkova-sluzba-tvrdi-riaditel-polnohospodara.html#ixzz1FMO9lZhk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:37.457077+00:00"}
{"id": "vr16423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16423", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...pôvodný záväzok spoločnosti EEI, s. r. o. voči mestu, preinvestovať 2,5 milióna eur do konca roku 2015, nebol ani zďaleka splnený. Schválením tohto VZN sa mesto de facto vzdalo práva vymáhať ho, čo považujem za vážne zlyhanie", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže je síce pravda, že mesto Banská Bystrica už nemôže vymáhať 2,5 milióna eur, ktoré by EEI, s. r. o. musel investovať pri pôvodnej zmluve, no výhody získané vďaka novej a časť, ktorú už firma vrátila, by potenciálne mohli vykompenzovať túto stratu, výrok hodnotíme ako momentálne neoveriteľný. Toto tvrdenie vydal Klus po tom, čo ho o názor na nové podmienky s firmou EEI, s. r. o., ktorá má v Banskej Bystrici na starosti prevádzku parkovacích miest, požiadalo internetové spravodajstvo priekopnik.sk. Klus kritizuje, že mesto nevyjednalo lepšie podmienky, v ktorých by mohlo získať aj sľúbenú investíciu. Avšak zatiaľ nie je isté, či táto nová zmluva bude až tak nevýhodná ako ju Klus opisuje. Pôvodná zmluva, ktorej platnosť pôvodne bola do 2025, sa totižto začala ukazovať ako nevýhodná , keďže príjem z výberu parkovného vzrástol z cca 300 na 600 tisíc eur, z čoho išlo pre mesto cca 40.000 eur. Nová zmluva, podľa ktorej bude mesto dostávať 65% zo sumy ročného výberu parkovného, ktorej platnosť začala 1.1.2016, však podľa slov primátora Noska prinesie mestu podstatne vyšší príjem z výberu parkovného - okolo 400 tisíc eur. Tieto nové peniaze by mohli vyrovnať to, o čo mesto stratením investície. Zároveň, niekoľko častí tejto investície, ktorá bola rozdelená do konkrétnych bodov už splnené boli . Zabezpečili obnovu parkovacích miest, zvislé dopravné značenie, zakúpenie zariadení pre MsP, vybudovanie monitorovacieho pracoviska parkovacieho systému a rekonštrukcie existujúcich parkovacích plôch. Keďže je však náročné vyčísliť hodnotu tohto čiastočného splnenia záväzkov a keďže je ťažké vyčísliť, ako sa bude vyvíjať suma, ktorá bude prichádzať mestu z parkovného, nevieme tento výrok v súčasnosti overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže je síce pravda, že mesto Banská Bystrica už nemôže vymáhať 2,5 milióna eur, ktoré by EEI, s. r. o. musel investovať pri pôvodnej zmluve, no výhody získané vďaka novej a časť, ktorú už firma vrátila, by potenciálne mohli vykompenzovať túto stratu, výrok hodnotíme ako momentálne neoveriteľný. Toto tvrdenie vydal Klus po tom, čo ho o názor na nové podmienky s firmou EEI, s. r. o., ktorá má v Banskej Bystrici na starosti prevádzku parkovacích miest, požiadalo internetové spravodajstvo priekopnik.sk. Klus kritizuje, že mesto nevyjednalo lepšie podmienky, v ktorých by mohlo získať aj sľúbenú investíciu. Avšak zatiaľ nie je isté, či táto nová zmluva bude až tak nevýhodná ako ju Klus opisuje. Pôvodná zmluva, ktorej platnosť pôvodne bola do 2025, sa totižto začala ukazovať ako nevýhodná , keďže príjem z výberu parkovného vzrástol z cca 300 na 600 tisíc eur, z čoho išlo pre mesto cca 40.000 eur. Nová zmluva, podľa ktorej bude mesto dostávať 65% zo sumy ročného výberu parkovného, ktorej platnosť začala 1.1.2016, však podľa slov primátora Noska prinesie mestu podstatne vyšší príjem z výberu parkovného - okolo 400 tisíc eur. Tieto nové peniaze by mohli vyrovnať to, o čo mesto stratením investície. Zároveň, niekoľko častí tejto investície, ktorá bola rozdelená do konkrétnych bodov už splnené boli . Zabezpečili obnovu parkovacích miest, zvislé dopravné značenie, zakúpenie zariadení pre MsP, vybudovanie monitorovacieho pracoviska parkovacieho systému a rekonštrukcie existujúcich parkovacích plôch. Keďže je však náročné vyčísliť hodnotu tohto čiastočného splnenia záväzkov a keďže je ťažké vyčísliť, ako sa bude vyvíjať suma, ktorá bude prichádzať mestu z parkovného, nevieme tento výrok v súčasnosti overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["názor", "nevýhodná", "podľa slov primátora Noska", "konkrétnych bodov", "splnené boli"], "url": ["http://http://www.priekopnik.sk/eei-sa-podla-novej-zmluvy-vyhne-investicii-25-miliona-eur/", "http://https://www.bystricoviny.sk/spravy/mesto-uzavrie-s-eei-novu-vyhodnejsiu-zmluvu-o-prevadzkovani-parkovania/", "http://https://www.bystricoviny.sk/spravy/mesto-uzavrie-s-eei-novu-vyhodnejsiu-zmluvu-o-prevadzkovani-parkovania/", "http://https://www.facebook.com/ForumBanskaBystrica/photos/a.680644355287949.1073741833.537853446233708/680644375287947/?type=3&theater", "http://file:///C:/Users/Teach%20for%20Slovakia/Downloads/zapisnica_zo_6._msz_bb_-_22.9.2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:22.315364+00:00"}
{"id": "vr36042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36042", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...záležalo mi hlavne na tom, aby sa tie naše návrhy naozaj zrealizovali a to sa aj v podstate v súčasnosti deje bez toho, aby bol aktualizovaný vládny program sa naozaj posledné mesiace rozprávame o tom ako budú znížené platy poslancov, politikov. To bol jeden z tých našich návrhov...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii na webovej stránke občianskeho hnutia obyčajní ľudia sa uvádzajú okrem iných aj nasledovné návrhy ohľadom platov poslancov. Navrhujeme, aby celý prí­jem kaž­dého po­li­tika z ve­rej­nej fun­kcie pod­lie­hal zda­ne­niu a platbe odvodov. Navrhujeme, aby bol po­slan­covi Národnej rady SR plat vždy zní­žený presne podľa toho, na koľ­kých hla­so­va­niach v Národnej rade SR ne­bol prítomný. Navrhujeme, aby bola zru­šená mož­nosť dať kto­ré­mu­koľ­vek po­li­ti­kovi odstupné.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii na webovej stránke občianskeho hnutia obyčajní ľudia sa uvádzajú okrem iných aj nasledovné návrhy ohľadom platov poslancov. Navrhujeme, aby celý prí­jem kaž­dého po­li­tika z ve­rej­nej fun­kcie pod­lie­hal zda­ne­niu a platbe odvodov. Navrhujeme, aby bol po­slan­covi Národnej rady SR plat vždy zní­žený presne podľa toho, na koľ­kých hla­so­va­niach v Národnej rade SR ne­bol prítomný. Navrhujeme, aby bola zru­šená mož­nosť dať kto­ré­mu­koľ­vek po­li­ti­kovi odstupné."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke"], "url": ["http://www.obycajniludia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:55.693007+00:00"}
{"id": "vr17215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17215", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...indiáni, teda aboriginálna populácia, ktorá tvorí iba 4% celkovej populácie Kanady a napriek tomu drvivá väčšina tých ľudí, ktorí sú pozatváraní, sú teda indiáni (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Aboriginálna populácia tvorí 4,9 % celkovej populácie a 3 % plnoletých Kanaďanov podľa údajov Kanadského štatistického úradu z roku 2016. Ide najmä o ľudí z tzv. \"prvých národov\" (First Nations) - Metís a Inuitov. Podľa posledných štatistík tieto skupiny tvoria spolu okolo 26 % väzenskej populácie v Kanade, čo poukazuje na nepomerné zastúpenie aboriginálnej populácie medzi väzňami, avšak táto skupina netvorí \" drvivú väčšin u\" väzňov (teda viac ako 51 %). Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aboriginálna populácia tvorí 4,9 % celkovej populácie a 3 % plnoletých Kanaďanov podľa údajov Kanadského štatistického úradu z roku 2016. Ide najmä o ľudí z tzv. \"prvých národov\" (First Nations) - Metís a Inuitov. Podľa posledných štatistík tieto skupiny tvoria spolu okolo 26 % väzenskej populácie v Kanade, čo poukazuje na nepomerné zastúpenie aboriginálnej populácie medzi väzňami, avšak táto skupina netvorí \" drvivú väčšin u\" väzňov (teda viac ako 51 %). Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["populácia", "plnoletých", "väzenskej", "žije", "úrovni", "Statistics Canada", "stratégiu", "trendu", "hlasov"], "url": ["http://www.statcan.gc.ca/daily-quotidien/171025/dq171025a-eng.htm", "http://www.statcan.gc.ca/pub/85-002-x/2017001/article/14700-eng.htm", "https://www.statcan.gc.ca/pub/85-002-x/2017001/article/14700-eng.htm", "http://www12.statcan.ca/census-recensement/2016/dp-pd/hlt-fst/abo-aut/Table.cfm?Lang=Eng&T=101&S=99&O=A", "https://www.statcan.gc.ca/pub/85-002-x/2017001/article/14700/tbl/tbl05-eng.htm", "https://www.statcan.gc.ca/pub/85-002-x/2017001/article/14700/tbl/tbl05-eng.htm", "http://www.csc-scc.gc.ca/aboriginal/002003-1001-eng.shtml", "https://news.vice.com/en_ca/article/qvzqdm/canadas-skyrocketing-indigenous-prison-population-is-only-getting-worse", "https://www.thestar.com/opinion/editorials/2017/11/06/what-to-do-about-the-overrepresentation-of-indigenous-people-in-prisons-editorial.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:00.241447+00:00"}
{"id": "vr35985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35985", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...ale to bola vec, ktorá sa riešila a na ktorú som upozorňoval, keď sme vstupovali do európskej menovej únie, nakoniec ste ju chceli vy, chceli ju Ficovci, my sme sa podriadili, to sa malo urobiť neskoršie, dobre, prijali sme to tiež...", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mečiar si celkom presne nepamätá pozície vlastnej strany. Ak by nám ako dôkaz nestačili slová Milana Urbániho (V decembri 2007 prišiel na koalíciu Fico s tým, že by bolo lepšie zaviesť euro až po voľbách. S tým súhlasil aj Slota. Ja som ale vyskočil a podporil ma aj predseda,\" pripomenul Urbáni. Zároveň zdôraznil, že ĽS-HZDS zaujala v danej veci jasné stanovisko. \"Keby sme vtedy súhlasili s názorom našich koaličných partnerov, že zavedenie eura posunieme na obdobie po voľbách, boli by sme to tam prijali a dnes by sme boli v problémoch,\" konštatoval.), HZDS deklarovalo ambíciu presadiť prijatie eura do roku 2009 aj vo svojom volebnom programe pre rok 2006.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar si celkom presne nepamätá pozície vlastnej strany. Ak by nám ako dôkaz nestačili slová Milana Urbániho (V decembri 2007 prišiel na koalíciu Fico s tým, že by bolo lepšie zaviesť euro až po voľbách. S tým súhlasil aj Slota. Ja som ale vyskočil a podporil ma aj predseda,\" pripomenul Urbáni. Zároveň zdôraznil, že ĽS-HZDS zaujala v danej veci jasné stanovisko. \"Keby sme vtedy súhlasili s názorom našich koaličných partnerov, že zavedenie eura posunieme na obdobie po voľbách, boli by sme to tam prijali a dnes by sme boli v problémoch,\" konštatoval.), HZDS deklarovalo ambíciu presadiť prijatie eura do roku 2009 aj vo svojom volebnom programe pre rok 2006."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["slová Milana Urbániho", "volebnom programe"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/ekonomika/financie/527457/urbani-euro-bolo-ohrozene-koaliciu-presvedcila-ls-hzds", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2006/analyzy/1150119813.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:15.005361+00:00"}
{"id": "vr36495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36495", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...tých osem rokov vládnutia Mikuláša Dzurindu, že jednoducho na tých ľudí nemyslia, že proste zobrala tie invalidné dôchodky. Tým 35 000 invalidom...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Presné čísla o počte invalidov zasiahnutých zmenou výpočtu dôchodkov síce nie je známe (Fico hovoril 38 tisícoch, ministerka Tomanová o 23 tisícoch...) naše prepočty hovoria, že to bude menej ako 35 tisíc. Ako dôvod sme pri Ficovi napísali:", "analysis_paragraphs": ["Presné čísla o počte invalidov zasiahnutých zmenou výpočtu dôchodkov síce nie je známe (Fico hovoril 38 tisícoch, ministerka Tomanová o 23 tisícoch...) naše prepočty hovoria, že to bude menej ako 35 tisíc. Ako dôvod sme pri Ficovi napísali:"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "parlamentnej rozpravy", "ústavným súdom", "2006", "2007", "správy", "31.12.2006", "k decembru 2009"], "url": ["http://demagog.sk/2010/03/fico-sam-v-politike-14-03-2010/", "http://www.nrsr.sk/appbin/net/nrozprava/Download.aspx?Type=NRozprava.RozpravaRaw&Ref=XXX080912094500000_080912100000000.txt", "http://www.24hod.sk/clanok-19527-prezident-podpisal-novelu-k-invalidnym-dochodkom.html", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=8941", "http://www.socpoist.sk/index/open_file.php?ext_dok=15873", "http://www.employment.gov.sk/index.php?id=17236", "http://www.employment.gov.sk/index.php?id=17231", "http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:19.250628+00:00"}
{"id": "vr16206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16206", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme dosiahli z pohľadu verejných financií historicky najnižší deficit (...).", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za celé obdobie existencie Slovenskej republiky skutočne došlo v roku 2016 podľa dostupných údajov Štatistického úradu k historicky najnižšiemu deficitu verejných financií.Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje Eurostatu . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za celé obdobie existencie Slovenskej republiky skutočne došlo v roku 2016 podľa dostupných údajov Štatistického úradu k historicky najnižšiemu deficitu verejných financií.Túto skutočnosť potvrdzujú aj údaje Eurostatu . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického", "Eurostatu", "potvrdil", "stránky", "Podľa"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%20%20(%22iBD2B404A79274CE1A1B4A156D1DF7EF9%22)&ui.name=Spr%C3%A1va%20o%20deficite%2c%20prebytku%20a%20%C3%BArovni%20dlhu%20v%20sektore%20verejnej%20%20%20spr%C3%A1vy%20%5bnu1049rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%20%20%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00127&language=en", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/eee49e2a-84bb-4acc-80f9-3828f64ca72e/!ut/p/z1/rVPLdpswFPyWLLwEXSMecneYxBgXOwmUYGuTA1QYavMIqND8fUXqTU4bcE-rjY6kmdHVzBWiaI9oGXX5MeJ5VUZnsT5Q_fnRcMhyOTcBli4GZ_PZ362tlWIHGgrfA8jOuwPni_lgext1DqqGqDhe-Q-KuVBt69a7X4ljSyG-qysA8wt_BEDfyWsGgLPzA4AnH3yAC9-yzbVquADEtTVwzHXgLR4xBhOP8u_1Cx8-GCZcxx8p8J_4AkDH_X9CFNGk5DXP0KGK2yiT2tMM8jKtmkKk2JVMausm6l5n0LWMn8TMGFMXTIkkosaxpEZJIhFIFxImCkl1NYkMhQ2ydZJ_RYer0OFUn9Bxl8PhvokgpzToVK_R0TDsKYAIc4Po8VzFvz6GWcaYHBFtWMoa1sjfG7GdcV5_msEM-r6XWy4SaHmetPIQyp9IWdVytP8NjA7CUONDQ-cGCruc9Sgoh5jPyP_LvNZvb8njQu6TQgbZIAZgwyCqoi50DeOh1Pzbyws1RXdVJWc_RJX_s72EvtJsra2woo54Jg2KaH8VtS6Ct1EQ_CqdvLt0y7VYOxbPty4LzZubn2Wps54!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.vlada.gov.sk/slovensko-ma-historicky-najnizsi-deficit-a-dalsie-vyborne-ekonomicke-vysledky/", "http://www.ta3.com/clanok/1104186/slovensko-vlani-dosiahlo-najnizsi-deficit-v-historii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:18.676309+00:00"}
{"id": "48946", "numeric_id": 48946, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48946", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Navrhujete (Sme rodina) zmeniť ústavu, ak si to správne pamätám, aby ste tam zakotvili možnosť platiť kešom.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana Sme rodina sa za posledný mesiac snaží presadiť návrh na ústavný zákon, ktorý by mal zakotviť možnosť platenia v hotovosti . Strana tvrdí, že rozhodnutie o forme platby by malo byť ponechané občanovi. V návrhu zákona apelujú na právo na súkromie.\n\nOpozícia tohto návrhu tvrdí, že platba a to hlavne vysokých čiastok v hotovosti, predstavuje hrozbu daňových podvodov a prania špinavých peňazí .", "analysis_paragraphs": ["Politická strana Sme rodina sa za posledný mesiac snaží presadiť návrh na ústavný zákon, ktorý by mal zakotviť možnosť platenia v hotovosti . Strana tvrdí, že rozhodnutie o forme platby by malo byť ponechané občanovi. V návrhu zákona apelujú na právo na súkromie.", "Opozícia tohto návrhu tvrdí, že platba a to hlavne vysokých čiastok v hotovosti, predstavuje hrozbu daňových podvodov a prania špinavých peňazí ."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["v hotovosti", "peňazí"], "url": ["https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/651778-sme-rodina-chce-v-ustave-zakotvit-pravo-na-platbu-v-hotovosti", "https://www.trend.sk/financie/sme-rodina-chce-mat-pravo-hotovost-ustave-matovic-preferuje-kes-uniky-dani-mu-nevadia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:14.816239+00:00"}
{"id": "vr38681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38681", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... ale po tom plytvaní, tom rozhadzovaní a tom rozkrádaní, ktoré tu bolo, o ktorom váš koaličný partner pán Mečiar povedal, že za Fica sa kradlo dokonca viac ako zaňho, on to povedal, tak asi vie o čom hovorí ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR z 3. marca 2011: \"Najväčšia korupcia, aká kedy bola na Slovensku, bola za vlády Roberta Fica, tvrdí v rozhovore pre denník MF Dnes predseda HZDS Vladimír Mečiar.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR z 3. marca 2011: \"Najväčšia korupcia, aká kedy bola na Slovensku, bola za vlády Roberta Fica, tvrdí v rozhovore pre denník MF Dnes predseda HZDS Vladimír Mečiar.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/meciar-najviac-sa-tu-kradlo-za-fica-drv-/sk_domace.asp?c=A110303_130122_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:02.321515+00:00"}
{"id": "vr37689", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37689", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Pokiaľ hovorí pán minister o nejakom štandardne pri prerokovávaní Zákonníku práce, musím sa ohradiť, ten štandard nastavila naša vláda, keď za vlády Roberta Fica sa menil Zákonník práce, tak bol predložený na verejnú diskusiu, ministerstvo už vtedy prijímalo, už vlastne, verejné pripomienky celej širokej verejnosti.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prinášame chronologizáciu udalostí, ktoré súviseli s prijatím Zákonníka prace: 24. február 2007 – R. Fico v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu ohľadom chystanej novely Zákonníka práce uviedol , že ZP budú môcť pripomienkovať aj občania. \"Tieto pripomienky spracujeme a budeme sa nimi v prvom, druhom i treťom čítaní zaoberať,\" uviedol premiér Fico. 28. február – Strana Smer-SD spustila verejnú diskusiu o novele ZP. Strana vložila návrh novely aj s dôvodovou správou ako prílohu do Nového Času. Avšak denník SME a rovnako aj opozícia poukázali, že pripomienkové konanie k novele skončilo deň pred tým a to v pondelok 27. februára. R. Fico napriek tomu uviedol, že ľudia môžu dávať svoje návrhy centrále strany do 20. marca. Návrhy budú triediť skupiny, v ktorých budú zastúpené Jednota dôchodcov ale aj mladí ľudia. Podstatné pripomienky posúdia právnici. 28. jún – Poslanci schválili novelu ZP.", "analysis_paragraphs": ["Prinášame chronologizáciu udalostí, ktoré súviseli s prijatím Zákonníka prace: 24. február 2007 – R. Fico v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu ohľadom chystanej novely Zákonníka práce uviedol , že ZP budú môcť pripomienkovať aj občania. \"Tieto pripomienky spracujeme a budeme sa nimi v prvom, druhom i treťom čítaní zaoberať,\" uviedol premiér Fico. 28. február – Strana Smer-SD spustila verejnú diskusiu o novele ZP. Strana vložila návrh novely aj s dôvodovou správou ako prílohu do Nového Času. Avšak denník SME a rovnako aj opozícia poukázali, že pripomienkové konanie k novele skončilo deň pred tým a to v pondelok 27. februára. R. Fico napriek tomu uviedol, že ľudia môžu dávať svoje návrhy centrále strany do 20. marca. Návrhy budú triediť skupiny, v ktorých budú zastúpené Jednota dôchodcov ale aj mladí ľudia. Podstatné pripomienky posúdia právnici. 28. jún – Poslanci schválili novelu ZP."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "spustila", "schválili"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/26328_fico-novy-zp-nebude-mat-negativny-vplyv-na-hospodarsky-rast", "http://www.sme.sk/c/3168649/fico-zacal-verejnu-diskusiu-o-zakonniku-prace.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21233"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:58.934312+00:00"}
{"id": "vr29865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29865", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2010, 2009 Líbya varovala a žiadala na pôde OSN, poďme sa baviť o utečencoch, lebo ak nenájdeme spoluprácu s Líbyou a Líbya nebude tá krajina, ktorá to bude riešiť, použili výraz Európa sčernie.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2010 Muammar Kaddáfi, vtedajši vodca Líbye, skutočne varoval pred \" počierňovaním Európy \" v dôsledku nezvládnutia situácie s utečencami na území Afriky. Urobil tak však na návšteve v Taliansku, nie na pôde OSN. Pomoc EÚ mala podľa neho spočívať v ročnej rente pre Líbyu vo výške 5 miliárd eur, nie v riešení príčin utečenectva. Výrok hodnotíme ako zaádzajúci, nakoľko Fico pripisuje Kaddáfiho výroku vyššiu dôležitosť tým, že ho prenáša na úroveň OSN.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 Muammar Kaddáfi, vtedajši vodca Líbye, skutočne varoval pred \" počierňovaním Európy \" v dôsledku nezvládnutia situácie s utečencami na území Afriky. Urobil tak však na návšteve v Taliansku, nie na pôde OSN. Pomoc EÚ mala podľa neho spočívať v ročnej rente pre Líbyu vo výške 5 miliárd eur, nie v riešení príčin utečenectva. Výrok hodnotíme ako zaádzajúci, nakoľko Fico pripisuje Kaddáfiho výroku vyššiu dôležitosť tým, že ho prenáša na úroveň OSN."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["varoval", "vyzval", "povedal", "prejav"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/africaandindianocean/libya/7973649/Gaddafi-Europe-will-turn-black-unless-EU-pays-Libya-4bn-a-year.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-11139345", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/africaandindianocean/libya/7973649/Gaddafi-Europe-will-turn-black-unless-EU-pays-Libya-4bn-a-year.html", "https://www.youtube.com/watch?v=BKMyY2V0J0Y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:46.288826+00:00"}
{"id": "vr27374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27374", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som viac krát prehlásil a stojím si za tým, že by sme nemali posilňovať kompetencie prezidenta.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska sa v médiách viackrát vyjadril, že kompetencie prezidenta by sa nemali posilňovať, a jeho názor na túto tému sa od ohlásenia svojej kandidatúry na jar roku 2013 až doteraz nezmenil. TASR informovala po Kiskovej tlačovej konferencii začiatkom marca 2013, že je zásadne proti posilňovaniu právomocí hlavy štátu. Najvyšší ústavný činiteľ má už dnes podľa neho veľmi silný mandát, keďže je priamo volený občanmi SR.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska sa v médiách viackrát vyjadril, že kompetencie prezidenta by sa nemali posilňovať, a jeho názor na túto tému sa od ohlásenia svojej kandidatúry na jar roku 2013 až doteraz nezmenil. TASR informovala po Kiskovej tlačovej konferencii začiatkom marca 2013, že je zásadne proti posilňovaniu právomocí hlavy štátu. Najvyšší ústavný činiteľ má už dnes podľa neho veľmi silný mandát, keďže je priamo volený občanmi SR."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "HN", "TASR"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1342022/Kiska-by-prezidentovi-viac-kompetencii-nedal--Je-to-dost-silny-mandat", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/kiska-fico-ma-strach-vidi-ze-nevie-riadit-krajinu-542807", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-profil-prezident-kandidat/76673-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:05.455220+00:00"}
{"id": "vr36519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36519", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Malú privatizáciu som nikdy nerobil. Robil ju Ivan Mikloš", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Malá privatizácia v podobe dražieb sa však používala aj v čase Mečiarovho vládnutia, konkrétne od 14.2.1991 do 1.3.1994, vydražiť sa malo 14 mld. SKK (Od spoločného k súkromnému- 10 rokov privatizácie na Slovensku, online (pdf)).", "analysis_paragraphs": ["Malá privatizácia v podobe dražieb sa však používala aj v čase Mečiarovho vládnutia, konkrétne od 14.2.1991 do 1.3.1994, vydražiť sa malo 14 mld. SKK (Od spoločného k súkromnému- 10 rokov privatizácie na Slovensku, online (pdf))."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["online"], "url": ["http://www.mesa10.sk/subory/archiv/944953200_privatizacia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:14.643860+00:00"}
{"id": "vr35463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35463", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ale žiadne také šetrenie, o ktorom hovorili pred voľbami, teda že je tu obrovské množstvo dokonca SaS hovorila, že stámilióny ušetrí zrušením investičných stimulov a protikorupčnými opatreniami.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza stránka R. Sulíka: „Najväčšími položkami, kde by SaS chcelo ušetriť stámilióny eur je napríklad zrušenie investičných stimulov pre investorov a predovšetkým protikorupčné opatrenia a transparentné obstarávanie.“", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza stránka R. Sulíka: „Najväčšími položkami, kde by SaS chcelo ušetriť stámilióny eur je napríklad zrušenie investičných stimulov pre investorov a predovšetkým protikorupčné opatrenia a transparentné obstarávanie.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stránka"], "url": ["http://www.sulik.sk/index.php?section=4&id=90"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:48.621396+00:00"}
{"id": "vr17728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17728", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Pán Tomáš Drucker pri uvedení a vymenovaní do svojej funkcie jasne deklaroval, že túto funkciu si úprimne nežiadal a zároveň, ak v tej funkcii sa nebude cítiť komfortne, tak sa vzdá tejto funkcie.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o vymenovaní Tomáša Druckera na post ministra vnútra. Tomáš Drucker najprv neprijal ponúkaný post ministra vnútra a navrhol iného kandidáta, ako o tom informoval aj na svojej Facebookovej strán ke , dňa 19. marca 2018. Po tom, čo prezident Andrej Kiska neprijal návrh vlády Petra Pellegriniho, v ktorom bol na post ministra vnútra nominovaný Jozef Ráž ml., sa Tomáš Drucker 20. marca 2018 vyjadril , že: \" pristupujem k rozhodnutiu, ktoré som si úprimne neželal, ale vedome nakoniec som ho urobil . Po viacerých rokovaniach designovaného predsedu vlády Petra Pellegriniho s Prezidentom Andrejom Kiskom a opakovaného nášho spoločného rokovania som sa rozhodol prijať ponuku Petra Pellegriniho a strany Smer-SD na nomináciu ministra vnútra.\" V súvislosti s možným odstúpením v prípade nedosahovania požadovaných výsledkov sa Tomáš Drucker v rozhovore pre portál Aktuality.sk 23. marca 2018 vyjadril , že: \" Na ministerstvo vnútra nejdem zatiaľ robiť zásadnú rekonštrukciu, na to nemám informácie. Idem sa pokúsiť presvedčiť verejnosť, aby dôverovala, že to môže fungovať. Vo veľmi krátkom čase sa môže ukázať, že to neviem, nemám na to, tak by som z toho musel vyvodiť nejaké dôsledky. Toto je jediný dôvod a myslím si, že som v ňom dosť slobodný. (...) Takáto moja odpoveď platila aj na ministerstve zdravotníctva, ale niekedy sa to zamieňa za to, že chcem utiecť. Ja nechcem utiecť. Len hovorím, že ak by som nezvládal dosahovať očakávané výsledky, alebo by som nezvládal vnútornú integritu, tak som na to pripravený.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o vymenovaní Tomáša Druckera na post ministra vnútra. Tomáš Drucker najprv neprijal ponúkaný post ministra vnútra a navrhol iného kandidáta, ako o tom informoval aj na svojej Facebookovej strán ke , dňa 19. marca 2018. Po tom, čo prezident Andrej Kiska neprijal návrh vlády Petra Pellegriniho, v ktorom bol na post ministra vnútra nominovaný Jozef Ráž ml., sa Tomáš Drucker 20. marca 2018 vyjadril , že: \" pristupujem k rozhodnutiu, ktoré som si úprimne neželal, ale vedome nakoniec som ho urobil . Po viacerých rokovaniach designovaného predsedu vlády Petra Pellegriniho s Prezidentom Andrejom Kiskom a opakovaného nášho spoločného rokovania som sa rozhodol prijať ponuku Petra Pellegriniho a strany Smer-SD na nomináciu ministra vnútra.\" V súvislosti s možným odstúpením v prípade nedosahovania požadovaných výsledkov sa Tomáš Drucker v rozhovore pre portál Aktuality.sk 23. marca 2018 vyjadril , že: \" Na ministerstvo vnútra nejdem zatiaľ robiť zásadnú rekonštrukciu, na to nemám informácie. Idem sa pokúsiť presvedčiť verejnosť, aby dôverovala, že to môže fungovať. Vo veľmi krátkom čase sa môže ukázať, že to neviem, nemám na to, tak by som z toho musel vyvodiť nejaké dôsledky. Toto je jediný dôvod a myslím si, že som v ňom dosť slobodný. (...) Takáto moja odpoveď platila aj na ministerstve zdravotníctva, ale niekedy sa to zamieňa za to, že chcem utiecť. Ja nechcem utiecť. Len hovorím, že ak by som nezvládal dosahovať očakávané výsledky, alebo by som nezvládal vnútornú integritu, tak som na to pripravený.\" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["strán", "ke", "neprijal", "vyjadril", "vyjadril", "vyjadrenia"], "url": ["https://www.facebook.com/DruckerTomas/posts/498817103848652", "https://www.facebook.com/DruckerTomas/posts/498817103848652", "https://dennikn.sk/1069934/kiska-odmietol-vladu-ktoru-navrhol-pellegrini-ziada-od-neho-inu/", "https://www.facebook.com/DruckerTomas/posts/499253193805043", "https://www.aktuality.sk/clanok/575282/novy-minister-vnutra-tomas-drucker-ak-zlyham-odidem/", "https://www.facebook.com/DruckerTomas/posts/499253193805043"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:17.612871+00:00"}
{"id": "vr14495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14495", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...ako to funguje v západnej Európe (...) menšiny majú určitú formu samosprávy (menšinovej, pozn.) (…) napríklad Švédi vo Fínsku, Nemci v Belgicku…", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Územná autonómia býva bežnou praxou v prípadoch, kde značná časť národnostnej skupiny žije v jasne definovanej národnej vlasti alebo v kompaktnom regióne. Najznámejšie sú príklady Škótska a Walesu, alebo Španielsko, kde Katalánsko a Baskicko majú značný stupeň samosprávy od obdobia Francovej diktatúry. Menšinová samospráva funguje takisto vo Fínsku v oblasti Aland, ktorá je jedinou jednojazyčnou švédsky hovoriacou oblasťou vo Fínsku, kde má samospráva vlastnú vlajku, prevádzkuje vlastnú políciu a je členom Severskej Rady (The Nordic Council). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aland Islands, alebo Aland je autonómna, demilitarizovaná oblasť vo Fínsku a je to jediná jednojazyčná švédsky hovoriaca oblasť vo Fínsku.", "analysis_paragraphs": ["Územná autonómia býva bežnou praxou v prípadoch, kde značná časť národnostnej skupiny žije v jasne definovanej národnej vlasti alebo v kompaktnom regióne. Najznámejšie sú príklady Škótska a Walesu, alebo Španielsko, kde Katalánsko a Baskicko majú značný stupeň samosprávy od obdobia Francovej diktatúry. Menšinová samospráva funguje takisto vo Fínsku v oblasti Aland, ktorá je jedinou jednojazyčnou švédsky hovoriacou oblasťou vo Fínsku, kde má samospráva vlastnú vlajku, prevádzkuje vlastnú políciu a je členom Severskej Rady (The Nordic Council). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Aland Islands, alebo Aland je autonómna, demilitarizovaná oblasť vo Fínsku a je to jediná jednojazyčná švédsky hovoriaca oblasť vo Fínsku."], "analysis_date": "2016-02-25", "analysis_sources": {"text": ["autonómia", "Aland", "oblasť", "Autonómny", "nesmú", "spoločenstvo", "parlament"], "url": ["http://www.stefanwolff.com/media/ethnic-minorities-and-territorial-autonomy", "http://web.archive.org/web/20120509120701/http://www.osterholm.info/aland/index.html", "http://www.hiddeneurope.co.uk/post-haste-through-the-aland-islands", "http://www.finlex.fi/en/laki/kaannokset/1991/en19911144.pdf", "http://www.virtualschoolsandcolleges.eu/index.php/%C3%85land_Islands_from_Re.ViCa", "http://www.wikiwand.com/sk/Nemecky_hovoriace_spolo%C4%8Denstvo_Belgicka", "http://language-diversity.eu/en/knowledge/regions-of-europe/die-deutschsprachige-gemeinschaft-in-belgien/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:40.185464+00:00"}
{"id": "48834", "numeric_id": 48834, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48834", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tie faktúry (zálohové za energie, pozn.) nemusia platiť. Tí, ktorí to zaplatili, to dostanú refundované alebo to dostanú odpočítané v druhých mesiacoch a tí, ktorí proste to dostali a ešte neplatili, že to bolo splatné až na konci mesiaca, bude to refundované.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister hospodárstva Hirman v rozhovore pre Denník N povedal, že ak niekto zaplatil zálohové faktúry za mesiac január, dodávateľ mu platbu vráti alebo bude zarátaná do konečného vyúčtovania na ďalšie mesiace. Informáciu potvrdzuje aj Ministerstvo hospodárstva na svojom facebookovom profile, kde radí regulovaným podnikateľom:\n\n“Ak ste dostali zálohovú faktúru za január, počkajte. Váš dodávateľ vám zašle novú – opravenú - faktúru.\n\nAk ste už zaplatili, bude vám to vrátené alebo táto zvýšená záloha bude zohľadnená v konečnom vyúčtovaní. O peniaze neprídete.”\n\nPo oznámení opatrení , ktoré predstavila vláda a ministerstvo hospodárstva, viaceré dodávateľské spoločnosti oznámili, že budú vydávať nové zálohové faktúry. Nabádali odberateľov, aby staré zálohové faktúry ignorovali a zároveň ich uisťovali, že ak faktúry už uhradili, peniaze im budú buď vrátené alebo započítanú vo vyúčtovacej faktúre za daný mesiac. Takýto postup oznámila Stredoslovenská energetika , ako aj Východoslovenská energetika . V prípade Západoslovenskej energetiky išlo len o informatívny rozpis záloh a nie vystavené faktúry, teda nebolo potrebné vystavovať nové faktúry. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister hospodárstva Hirman v rozhovore pre Denník N povedal, že ak niekto zaplatil zálohové faktúry za mesiac január, dodávateľ mu platbu vráti alebo bude zarátaná do konečného vyúčtovania na ďalšie mesiace. Informáciu potvrdzuje aj Ministerstvo hospodárstva na svojom facebookovom profile, kde radí regulovaným podnikateľom:", "“Ak ste dostali zálohovú faktúru za január, počkajte. Váš dodávateľ vám zašle novú – opravenú - faktúru.", "Ak ste už zaplatili, bude vám to vrátené alebo táto zvýšená záloha bude zohľadnená v konečnom vyúčtovaní. O peniaze neprídete.”", "Po oznámení opatrení , ktoré predstavila vláda a ministerstvo hospodárstva, viaceré dodávateľské spoločnosti oznámili, že budú vydávať nové zálohové faktúry. Nabádali odberateľov, aby staré zálohové faktúry ignorovali a zároveň ich uisťovali, že ak faktúry už uhradili, peniaze im budú buď vrátené alebo započítanú vo vyúčtovacej faktúre za daný mesiac. Takýto postup oznámila Stredoslovenská energetika , ako aj Východoslovenská energetika . V prípade Západoslovenskej energetiky išlo len o informatívny rozpis záloh a nie vystavené faktúry, teda nebolo potrebné vystavovať nové faktúry. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["v rozhovore", "oznámení opatrení", "Stredoslovenská energetika", "Východoslovenská energetika", "Západoslovenskej energetiky"], "url": ["https://e.dennikn.sk/3194544/minister-hirman-s-blaznom-sa-nehadaj-lebo-si-vas-mozu-pomylit/?ref=list", "https://www.finreport.sk/podnikanie/mali-podnikatelia-dostanu-nove-zalohove-faktury-a-stat-zaplati-vsetko-nad-ramec-cenovych-stropov/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/stredoslovenska-energetika-uz-vystavuje-malym-podnikom-nove-preddavkove-platby-povodne-zaslana-dohoda-je-bezpredmetna/", "https://www.teraz.sk/kosicky-kraj/vychodoslovenska-energetika-pripravuje/687994-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/3195122"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:05.686525+00:00"}
{"id": "vr16050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16050", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...stať z litery zákona, kde sa hovorí, jasne sa hovorí. V prípade len podozrenia niečoho, musí sa odňať licencia. A tam nie je debaty o tom, že má zasadnúť nejaká akreditačka. Má sa minister rozhodnúť. On sa nemá. On má zo zákona odňať. Toto je litera zákona.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon, ktorý Boris Kollár spomína je zákon č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele z 25.mája 2005. V zákone sa, však píše, že ministerstvo o zrušení akreditácie rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie, tá rozhoduje o tom, či boli splnené podmienky zrušenia akreditácie. Vyjadrenie akreditačnej komisie nie je pre ministerstvo záväzné, ale v zákone je povinnosť komisie vyjadriť sa. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zákon konkrétne hovorí: § 81 (1) O udelení akreditácie, predĺžení platnosti akreditácie, zmene akreditácie a o zrušení akreditácie rozhoduje ministerstvo po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie. (2) Akreditačnú komisiu zriaďuje minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predĺženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia akreditácie. V zákone (§85) o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorý Kollár spomína, je definované, že ministerstvo zruší akreditáciu ak: a) je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, b) akreditovaný subjekt neuzatvoril pred začatím činností, na ktoré mu bola udelená akreditácia, zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s vykonávaním opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, a poistenie netrvá počas platnosti udelenej akreditácie, c)akreditovaný subjekt vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, na ktoré nemá udelenú akreditáciu, d) akreditovaný subjekt nepostupoval podľa § 83 ods. 5 písm. a). Ministerstvo môže začať konanie o zrušení akreditácie, ak: a) existujú dôvodné pochybnosti, že akreditovaný subjekt neplní niektorú z podmienok podľa § 79, b) mu boli oznámené závažné skutočnosti súvisiace s vykonávaním opatrení podľa tohto zákona, najmä skutočnosti svedčiace o porušení tohto zákona a zistenia podľa § 7 ods. 3 a § 73 ods. 2 písm. c) \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon, ktorý Boris Kollár spomína je zákon č.305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele z 25.mája 2005. V zákone sa, však píše, že ministerstvo o zrušení akreditácie rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie, tá rozhoduje o tom, či boli splnené podmienky zrušenia akreditácie. Vyjadrenie akreditačnej komisie nie je pre ministerstvo záväzné, ale v zákone je povinnosť komisie vyjadriť sa. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zákon konkrétne hovorí: § 81 (1) O udelení akreditácie, predĺžení platnosti akreditácie, zmene akreditácie a o zrušení akreditácie rozhoduje ministerstvo po predchádzajúcom vyjadrení akreditačnej komisie. (2) Akreditačnú komisiu zriaďuje minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predĺženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia akreditácie. V zákone (§85) o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorý Kollár spomína, je definované, že ministerstvo zruší akreditáciu ak: a) je akreditovaným subjektom, jeho štatutárnymi zástupcami, zodpovednou osobou alebo inými zamestnancami alebo spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, ohrozený život a zdravie dieťaťa, jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin alebo môže byť ohrozený život a zdravie dieťaťa alebo jeho priaznivý psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin, b) akreditovaný subjekt neuzatvoril pred začatím činností, na ktoré mu bola udelená akreditácia, zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s vykonávaním opatrenia, metódy, techniky a postupu, na ktoré bola udelená akreditácia, a poistenie netrvá počas platnosti udelenej akreditácie, c)akreditovaný subjekt vykonáva opatrenia podľa tohto zákona, na ktoré nemá udelenú akreditáciu, d) akreditovaný subjekt nepostupoval podľa § 83 ods. 5 písm. a). Ministerstvo môže začať konanie o zrušení akreditácie, ak: a) existujú dôvodné pochybnosti, že akreditovaný subjekt neplní niektorú z podmienok podľa § 79, b) mu boli oznámené závažné skutočnosti súvisiace s vykonávaním opatrení podľa tohto zákona, najmä skutočnosti svedčiace o porušení tohto zákona a zistenia podľa § 7 ods. 3 a § 73 ods. 2 písm. c) \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "zákone"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjeiLb3wYPTAhWGliwKHb8hCMMQFggaMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2005%2F305%2F20160102&usg=AFQjCNFtQUm2-aewNDxKPvXKFndQLeuNGA", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjeiLb3wYPTAhWGliwKHb8hCMMQFggaMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2005%2F305%2F20160102&usg=AFQjCNFtQUm2-aewNDxKPvXKFndQLeuNGA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:40.735537+00:00"}
{"id": "vr17199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17199", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...som predseda Národnej rady, mám 2300 čistého, (...). V hrubom mám 3200, ale predseda vlády má 4000 eur,", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe zákona 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky plat predsedu Národnej rady SR pozostáva zo základneho platu poslanca, funkčného príplatku vo výške 497,91 eura a paušálnych náhrad. V prípade Andreja Danka súčet týchto troch zložiek vychádza na 3 844 eur hrubého mesačného platu. V čistom odhadom dostáva predseda parlamentu 3 052 eur. Predseda vlády dostáva ako člen vlády 1,5 násobok mesačného platu poslanca, funkčný príplatok vo výške 746,87 eura a paušálne náhrady. Mesačný plat predsedu vlády v hrubom predstavuje 4 766 eur. Dankom uvedené informácie o platových pomeroch predsedu parlamentu a predsedu vlády sú hlboko pod zákonom stanovenými hodnotami ich platov, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon určuje výšku základneho platu poslanca NR SR takto: \"Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlený nahor na celé euro (ďalej len „plat poslanca“), začínajúc dňom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.\" V roku 2011 boli platy ústavných činiteľov zamrazené, koncom roka 2017 parlamentom neprešiel návrh opätovného zmrazovania platov na rok 2018, poslanci sa dohodli na symbolickom nanýšení o jedno euro: \" (poslancovi, pozn.) patrí v roku 2018 plat vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g) zvýšený o jedno euro a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011.\" Webstránka Národnej rady SR uvádza, že základný plat poslanca v roku 2011 bol 1 961 eur. Po zmenách k 1. januáru 2018 teda základný plat poslanca je 1 962 eur. Predsedovi Národnej rady SR prináleží okrem základného platu a ďalších benefitov aj funkčný príplatok vo výške 497,91 eura. Poslanci majú taktiež nárok na paušálne náhrady , ktoré sú taktiež na úrovni z roku 2011. \"Poslancovi patria diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie (ďalej len „paušálne náhrady“) vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja, zaokrúhlené nahor na celé euro.\" Webová stránka NR SR uvádza, že paušálne náhrady činia 1 385 eur v prípade poslanca s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji a 1 615 eur v prípade poslanca s trvalým pobytom v inom kraji. Z paušálnych náhrad poslanci neodvádzajú dane, z poslaneckého platu a z funkčného príplatku platia daň podľa zákona o dani z prímov . Andrej Danko má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, takže má dostávať paušálne náhrady vo výške 1 385 eur mesačne. V hrubom má tak predseda parlamentu dostávať súčet základného poslaneckého platu (1 962 eur), funkčného príplatku (497,91 eur) a paušálnych náhrad (1 385 eur), čiže 3 844 eur. Podľa paragrafu 15a odseku 1 platia ústavní činitelia daň vo výške 19 % a majú aj špeciálnu osobitnú sadzbu dane vo výške 5 %. Modelový príklad ukazuje, že z príjmu 2 459 eur (základný plat+funkčný príspevok), pri nezdaniteľnej čiastke 202,37 eur a pri odvodoch 327 eur pôjde na dane 462,6 eur. Čistý príjem predsedu parlamentu tak odhadom predstavuje 1 667 eur plus 1 385 eur (funkčné príplatky), celkom 3 052 eur. Plat predsedu vlády sa skladá taktiež z viacerých častí, ako člen vlády dostáva základny plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca mesačne, to predstavuje 2 943 eur. Ako predsedovi vlády mu patrí aj funkčný príplatok vo výške 746,87 eura. Oficiálna stránka Slovenskej vlády uvádza, že premiér poberá paušálne náhrady vo výške 1 076,20 eur. Celkovo tak premiér zarába 4 766 eur. Tieto príjmy, s výnimkou paušálnych náhrad, sú zdanené podľa zákona o dani. Premiér taktiež naviac odvádza osobitnú dań vo výške 5 %. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky plat predsedu Národnej rady SR pozostáva zo základneho platu poslanca, funkčného príplatku vo výške 497,91 eura a paušálnych náhrad. V prípade Andreja Danka súčet týchto troch zložiek vychádza na 3 844 eur hrubého mesačného platu. V čistom odhadom dostáva predseda parlamentu 3 052 eur. Predseda vlády dostáva ako člen vlády 1,5 násobok mesačného platu poslanca, funkčný príplatok vo výške 746,87 eura a paušálne náhrady. Mesačný plat predsedu vlády v hrubom predstavuje 4 766 eur. Dankom uvedené informácie o platových pomeroch predsedu parlamentu a predsedu vlády sú hlboko pod zákonom stanovenými hodnotami ich platov, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Zákon určuje výšku základneho platu poslanca NR SR takto: \"Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlený nahor na celé euro (ďalej len „plat poslanca“), začínajúc dňom, zvolenia za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.\" V roku 2011 boli platy ústavných činiteľov zamrazené, koncom roka 2017 parlamentom neprešiel návrh opätovného zmrazovania platov na rok 2018, poslanci sa dohodli na symbolickom nanýšení o jedno euro: \" (poslancovi, pozn.) patrí v roku 2018 plat vo výške určenej v roku 2011 (§ 29g) zvýšený o jedno euro a paušálne náhrady vo výške určenej v roku 2011.\" Webstránka Národnej rady SR uvádza, že základný plat poslanca v roku 2011 bol 1 961 eur. Po zmenách k 1. januáru 2018 teda základný plat poslanca je 1 962 eur. Predsedovi Národnej rady SR prináleží okrem základného platu a ďalších benefitov aj funkčný príplatok vo výške 497,91 eura. Poslanci majú taktiež nárok na paušálne náhrady , ktoré sú taktiež na úrovni z roku 2011. \"Poslancovi patria diéty a náhrady ďalších výdavkov spojených s výkonom jeho funkcie (ďalej len „paušálne náhrady“) vo výške 1,8-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, zaokrúhlené nahor na celé euro a vo výške 2,1-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, ak má trvalý pobyt mimo Bratislavského kraja, zaokrúhlené nahor na celé euro.\" Webová stránka NR SR uvádza, že paušálne náhrady činia 1 385 eur v prípade poslanca s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji a 1 615 eur v prípade poslanca s trvalým pobytom v inom kraji. Z paušálnych náhrad poslanci neodvádzajú dane, z poslaneckého platu a z funkčného príplatku platia daň podľa zákona o dani z prímov . Andrej Danko má trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, takže má dostávať paušálne náhrady vo výške 1 385 eur mesačne. V hrubom má tak predseda parlamentu dostávať súčet základného poslaneckého platu (1 962 eur), funkčného príplatku (497,91 eur) a paušálnych náhrad (1 385 eur), čiže 3 844 eur. Podľa paragrafu 15a odseku 1 platia ústavní činitelia daň vo výške 19 % a majú aj špeciálnu osobitnú sadzbu dane vo výške 5 %. Modelový príklad ukazuje, že z príjmu 2 459 eur (základný plat+funkčný príspevok), pri nezdaniteľnej čiastke 202,37 eur a pri odvodoch 327 eur pôjde na dane 462,6 eur. Čistý príjem predsedu parlamentu tak odhadom predstavuje 1 667 eur plus 1 385 eur (funkčné príplatky), celkom 3 052 eur. Plat predsedu vlády sa skladá taktiež z viacerých častí, ako člen vlády dostáva základny plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca mesačne, to predstavuje 2 943 eur. Ako predsedovi vlády mu patrí aj funkčný príplatok vo výške 746,87 eura. Oficiálna stránka Slovenskej vlády uvádza, že premiér poberá paušálne náhrady vo výške 1 076,20 eur. Celkovo tak premiér zarába 4 766 eur. Tieto príjmy, s výnimkou paušálnych náhrad, sú zdanené podľa zákona o dani. Premiér taktiež naviac odvádza osobitnú dań vo výške 5 %. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky", "Zákon", "poslanci", "Webstránka Národnej rady", "funkčný príplatok", "paušálne náhrady", "Webová stránka NR SR", "dani z prímov", "trvalý pobyt", "Modelový príklad", "Čistý príjem", "člen vlády", "Oficiálna stránka Slovenskej vlády"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101#paragraf-2.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101#paragraf-29p", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101#paragraf-3.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-pausalne_nahrady_a_nahrady_dalsich_vydavkov", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=929", "https://hnonline.sk/expert/476203-vyssie-dane-sa-dotknu-aj-poslancov", "https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2018.php?mzda=2459&deti=0&nczd=1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/120/20180101#predpis.cast-stvrta", "http://www.vlada.gov.sk/platove-nalezitosti-clenov-vlady-sr-od-1-januara-2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:01.667176+00:00"}
{"id": "vr14161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14161", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Zamestnanec, teraz nie podnikateľ, ktorý má hrubú mzdu 750 euro, stojí zamestnávateľa 1014 euro. Samozrejme, že zamestnanec dostane 586 euro v čistom, ale štát si zoberie 427 euro.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre overovanie tohto tvrdenia môžeme používať rôzne kalkulačky čistej mzdy a odvodov, ktoré ponúkajú rôzne portály ekonomického zamerania, alebo zaoberajúce sa financiami. Po vyskúšaní všetkých piatich aplikácií vychádzali rovnaké čísla (až na zaokrúhľovanie), ktoré zodpovedali aj prezentovanému prípadu. Čiastky, ako ich uviedol Andrej Danko, korešpondujú s našimi zisteniami pomocou mzdových kalkulačiek. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Porovnali sme pri overovaní tohoto výroku aplikáciu na sme.sk , na stránke finance.sk , na stránke banky.sk , na stranke cistamzda.sk a kalkulačku Trend-u . Pri každej aplikácií bol zohľadňovaný počet detí a nepracujúci manžel/manželka. Pre túto modelovú situáciu s hrubou mzdou 750 eur vychádzajú nasledujúce čiastky, v prípade, že nepočítame dieťa: čistá mesačná mzda 586,32 eur, superhrubá mzda (mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca) 1 013,99 eur, odvody spolu od zamestnanca 100,50 eur, odvody spolu od zamestnávateľa 263,99 eur, daň z príjmu zamestnanca 63,18 eur. Celkovo teda do štátneho rozpočtu pôjde približne 427 eur.", "analysis_paragraphs": ["Pre overovanie tohto tvrdenia môžeme používať rôzne kalkulačky čistej mzdy a odvodov, ktoré ponúkajú rôzne portály ekonomického zamerania, alebo zaoberajúce sa financiami. Po vyskúšaní všetkých piatich aplikácií vychádzali rovnaké čísla (až na zaokrúhľovanie), ktoré zodpovedali aj prezentovanému prípadu. Čiastky, ako ich uviedol Andrej Danko, korešpondujú s našimi zisteniami pomocou mzdových kalkulačiek. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Porovnali sme pri overovaní tohoto výroku aplikáciu na sme.sk , na stránke finance.sk , na stránke banky.sk , na stranke cistamzda.sk a kalkulačku Trend-u . Pri každej aplikácií bol zohľadňovaný počet detí a nepracujúci manžel/manželka. Pre túto modelovú situáciu s hrubou mzdou 750 eur vychádzajú nasledujúce čiastky, v prípade, že nepočítame dieťa: čistá mesačná mzda 586,32 eur, superhrubá mzda (mzdové náklady zamestnávateľa na zamestnanca) 1 013,99 eur, odvody spolu od zamestnanca 100,50 eur, odvody spolu od zamestnávateľa 263,99 eur, daň z príjmu zamestnanca 63,18 eur. Celkovo teda do štátneho rozpočtu pôjde približne 427 eur."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "finance.sk", "banky.sk", "cistamzda.sk", "Trend-u"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2016.php?mzda=750&deti=0&nczd=1&polrok=2016-06", "http://www.finance.sk/dane/kalkulacky/mzdova-kalkulacka/", "http://banky.sk/kalkulacka-cistej-mzdy/", "http://cistamzda.sk/#/750/a/n/0/0/0/0/0", "http://www.etrend.sk/kalkulacka-cistej-mzdy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:01.449811+00:00"}
{"id": "vr35201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35201", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Rast, ešte tam konštatuje (programové vyhlásenie vlády, pozn.), že chcú naštartovať rast. Nevšimli si, že už za prvý polrok Slovensko dosiahlo naozaj najvyšší hospodársky rast a predpokladá sa, že dokonca dnes revízie prognóz hovoria, že ten rast bude ešte vyšší, ako sa predpokladalo. Čo je veľmi dobrá správa. Druhá zlá správa je, že ten balíček je skonštruovaný tak, že zníži ten hospodársky rast a zabrzdí ho v budúcnosti. Ale ešte by som sa vrátil k tým vašim vyhláseniam na to predchádzajúce obdobie...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ako v auguste napísala napríklad aj Pravda , Slovenská ekonomika rástla podľa Štatistického úradu SR v prvom polroku najrýchlejšie v celej EÚ- za prvý polrok narástlo HDP o 4,7. Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová Pravde povedala, že to súvisí s tým, že za minulý rok dosiahlo Slovensko jeden z najväčších prepadov v rámci EÚ. Slovenská sporiteľňa pôvodne odhadovala rast HDP Slovenska v tomto roku na úrovni 3,1 percenta, ale teraz ho zmenila na štyri percentá. UniCredit Bank dokonca zvýšila odhad rastu Slovenska z 3,5 percenta až na 4,3 percenta. Analitici predpokladajú, že takýto vysoký rast, nedosiahne žiadná z krajín EÚ.", "analysis_paragraphs": ["ako v auguste napísala napríklad aj Pravda , Slovenská ekonomika rástla podľa Štatistického úradu SR v prvom polroku najrýchlejšie v celej EÚ- za prvý polrok narástlo HDP o 4,7. Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová Pravde povedala, že to súvisí s tým, že za minulý rok dosiahlo Slovensko jeden z najväčších prepadov v rámci EÚ. Slovenská sporiteľňa pôvodne odhadovala rast HDP Slovenska v tomto roku na úrovni 3,1 percenta, ale teraz ho zmenila na štyri percentá. UniCredit Bank dokonca zvýšila odhad rastu Slovenska z 3,5 percenta až na 4,3 percenta. Analitici predpokladajú, že takýto vysoký rast, nedosiahne žiadná z krajín EÚ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovenska-ekonomika-rastie-najviac-v-europe-fmj-/sk_ekonomika.asp?c=A100815_084538_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:51.399346+00:00"}
{"id": "vr38807", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38807", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Samozrejme to, že plat sudcu je násobkom platu poslanca je pravdou. Ale treba povedať aj B, že pokiaľ za minulý plat boli krátené a zmrazované platy politikov, zaviedla sa výnimka do osobitného ustanovenia, že mechanizmus úpravy platov sudcov sa týmto nemení.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR (.pdf) sú okrem iných aj tieto prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 . (4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. (8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %. (9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. Z tohto mi vyplýva, že práve to \"zvýšeného o 5 % by mohla byť tá výnimka,o ktorej hovorí Madej (inak netýka sa len sudcov ale napr. aj GP, predsedu Kontrolného úradu), pretože pri ostatných ústavných činiteľoch podľa ustanovení dôjde k určitému zníženiu platov. Iné ustanovenia som nenašiel.", "analysis_paragraphs": ["V zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR (.pdf) sú okrem iných aj tieto prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011 . (4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. (8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %. (9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %. Z tohto mi vyplýva, že práve to \"zvýšeného o 5 % by mohla byť tá výnimka,o ktorej hovorí Madej (inak netýka sa len sudcov ale napr. aj GP, predsedu Kontrolného úradu), pretože pri ostatných ústavných činiteľoch podľa ustanovení dôjde k určitému zníženiu platov. Iné ustanovenia som nenašiel."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["platových pomeroch"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_platove-pomery.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:24.207411+00:00"}
{"id": "vr37418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37418", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "No v každom prípade musím povedať, že došlo k nejakému nedorozumeniu, pretože vláda prijala rad krokov, ktoré smerujú k znižovaniu, alebo k eliminácii zvyšovaniu cien. Či už je to v oblasti elektrickej energie, aby cena elektrickej energie nebola taká vysoká.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie sú známe žiadne kroky vlády, ktoré by viedli k eliminácii zvyšovania alebo zníženiu cien el. energie. Minister hospodárstva J. Miškov a rovnako aj premiérka I. Radičová deklarovali , že takéto kroky sa len chystajú. Jedná sa o prísnejšiu reguláciu prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ako konkrétne bude opatrenie vypadať, však známe nie je.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú známe žiadne kroky vlády, ktoré by viedli k eliminácii zvyšovania alebo zníženiu cien el. energie. Minister hospodárstva J. Miškov a rovnako aj premiérka I. Radičová deklarovali , že takéto kroky sa len chystajú. Jedná sa o prísnejšiu reguláciu prostredníctvom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ako konkrétne bude opatrenie vypadať, však známe nie je."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["deklarovali"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/7/1233193/Miskov-vidi-priestor-na-znizovanie-cien-energii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:06.945563+00:00"}
{"id": "vr34044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34044", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dovolím si odcitovať, čo povedal 17.mája 2011, to znamená, v súvislosti s jednou z volieb generálneho prokurátora pred 2 rokmi Robert Fico. Treba to odcitovať: \"generálny prokurátor bude človek plne závislý od vládnej koalície a kruh sa úplne jasne uzatvára. Polícia je pod plnou politickou kontrolou vládnej koalície, aby tento vplyv exekutívy nebol zneužívaný, musí pôsobiť nezávislý kontrolný orgán na políciu a týmto orgánom je dnes prokuratúra. Pri zmene nezávislého postavenia prokuratúry na závislú bude platiť, že ministra vnútra bude kontrolovať minister spravodlivosti. Veľmi pekne ďakujeme za takúto nezávislosť a demokraciu. Ide podľa nás o najnebezpečnejší vývoj v slovenskom trestnom práve aký sme kedy videli. \"", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská korektne cituje z vystúpenia R. Fica zo 17. mája 2011 v NR SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslankyňa Žitňanská cituje z vystúpenia Roberta Fica v NR SR zo 17. mája 2011. Uvádzame pasáž z tohto vystúpenia. \"Vážené dámy a páni, generálny prokurátor bude človek plne závislý od vládnej koalície a od ministerky spravodlivosti a kruh sa naozaj veľmi jasne uzatvára. Polícia je pod plnou politickou kontrolou vládnej koalície , osobitne Kresťanskodemokratického hnutia, veď to nie je žiadne tajomstvo. Aby tento vplyv exekutívy nebol zneužívaný, musí pôsobiť nezávislý kontrolný orgán nad políciou a týmto orgánom je dnes prokuratúra. Pri voľbe verejnej čisto politického nominanta vládnej koalície dvoch námestníkov za vládnu koalíciu a zmene nezávislého postavenia prokuratúry na závislú bude platiť, že pána Lipšica (minister vnútra, pozn.) bude kontrolovať pani Žitňanská (ministerka spravodlivosti, pozn.) . Veľmi pekne ďakujeme za takúto demokraciu, nezávislosť a objektivitu! Asi si to neuvedomujeme, ale pánom nad trestným stíhaním, pokiaľ ide o úvodné štádiá, bude ministerstvo vnútra. Čiže vládna koalícia bude môcť povedať, keď bude chcieť, že tu je tlak politický na trestné stíhanie. A namiesto toho, aby toto možné zneužitie politickej sily kontrolovala nezávislá prokuratúra, bude tam stáť úradník, ktorý bude priamo zaviazaný a musí poslúchať ministerku spravodlivosti. Čiže prokuratúra bude obžalovávať na základe pokynov, ktoré môžu prísť od ministerky spravodlivosti. O akej objektivite hovoríme? O akom demokratickom trestnom systéme hovoríme? Ide podľa nás o najnebezpečnejší vývoj v slovenskom trestnom systéme, aký sme kedy videli , ale musím konštatovať, že pri zmene tajnej voľby na verejnú voľbu ide o jeden z najnebezpečnejších trendov vo vývoji slovenského politického systému.\" Poslankyňa premiéra Fica necitovala doslovne, faktická hodnota výroku však zostala konzistentná a preto ho hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská korektne cituje z vystúpenia R. Fica zo 17. mája 2011 v NR SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Poslankyňa Žitňanská cituje z vystúpenia Roberta Fica v NR SR zo 17. mája 2011. Uvádzame pasáž z tohto vystúpenia. \"Vážené dámy a páni, generálny prokurátor bude človek plne závislý od vládnej koalície a od ministerky spravodlivosti a kruh sa naozaj veľmi jasne uzatvára. Polícia je pod plnou politickou kontrolou vládnej koalície , osobitne Kresťanskodemokratického hnutia, veď to nie je žiadne tajomstvo. Aby tento vplyv exekutívy nebol zneužívaný, musí pôsobiť nezávislý kontrolný orgán nad políciou a týmto orgánom je dnes prokuratúra. Pri voľbe verejnej čisto politického nominanta vládnej koalície dvoch námestníkov za vládnu koalíciu a zmene nezávislého postavenia prokuratúry na závislú bude platiť, že pána Lipšica (minister vnútra, pozn.) bude kontrolovať pani Žitňanská (ministerka spravodlivosti, pozn.) . Veľmi pekne ďakujeme za takúto demokraciu, nezávislosť a objektivitu! Asi si to neuvedomujeme, ale pánom nad trestným stíhaním, pokiaľ ide o úvodné štádiá, bude ministerstvo vnútra. Čiže vládna koalícia bude môcť povedať, keď bude chcieť, že tu je tlak politický na trestné stíhanie. A namiesto toho, aby toto možné zneužitie politickej sily kontrolovala nezávislá prokuratúra, bude tam stáť úradník, ktorý bude priamo zaviazaný a musí poslúchať ministerku spravodlivosti. Čiže prokuratúra bude obžalovávať na základe pokynov, ktoré môžu prísť od ministerky spravodlivosti. O akej objektivite hovoríme? O akom demokratickom trestnom systéme hovoríme? Ide podľa nás o najnebezpečnejší vývoj v slovenskom trestnom systéme, aký sme kedy videli , ale musím konštatovať, že pri zmene tajnej voľby na verejnú voľbu ide o jeden z najnebezpečnejších trendov vo vývoji slovenského politického systému.\" Poslankyňa premiéra Fica necitovala doslovne, faktická hodnota výroku však zostala konzistentná a preto ho hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["vystúpenia"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/63960/Fico_Robert.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:46.416143+00:00"}
{"id": "vr38506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38506", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nedokázali ste ani za toho polroka tú zadĺženosť stiahnuť. Bolo to na úrovni 39% HDP a analytici nie ja tvrdia, že zadĺženosť v tomto roku pôjde na 47% HDP.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Portál hnonline.sk z 25 februára 2011. \"Štátny dlh Slovenskej republiky vlani rekordne rástol.Jeho hodnota sa zvýšila z 33,7 percent HDP v roku 2009 na minuloročných 39 percent HDP ku koncu roka 2010 .\" Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\" Stratégia uvádza, že kulminácia deficitu by mala nastať až v roku 2012 a nie v \"tomto\" roku (2011) ako uvádza Marek Maďarič, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Portál hnonline.sk z 25 februára 2011. \"Štátny dlh Slovenskej republiky vlani rekordne rástol.Jeho hodnota sa zvýšila z 33,7 percent HDP v roku 2009 na minuloročných 39 percent HDP ku koncu roka 2010 .\" Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014 (.pdf), vypracovaná ministerstvom financií uvádza: \"...verejný dlh by mal kulminovať na úrovni 47% HDP v roku 2012 a následne klesať.\" Stratégia uvádza, že kulminácia deficitu by mala nastať až v roku 2012 a nie v \"tomto\" roku (2011) ako uvádza Marek Maďarič, preto jeho výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "Stratégia riadenia štátneho dlhu na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50680860-statny-dlh-slovenska-sa-zvysuje", "http://www.ardal.sk/_img/Documents/O%20n%C3%A1s%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%5CStrategia%20riadenia%20dlhu%202011_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:31.337902+00:00"}
{"id": "vr36800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36800", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V súčasnosti platí systém, ktorý pre mladých ľudí hovorí o tom, že ak, alebo doteraz to platilo, že ak do 6 mesiacov po vstupe na pracovný trh nevstúpite do II. piliera, už do konca života nebudete môcť vstúpiť...", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonom č. 555/2007 Z. z. (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa účasť mladých ľudí v druhom pilieri od začiatku roku 2008 stáva dobrovoľnou . Mladí ľudia, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986, sa môžu o vstupe rozhodnúť do šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Ak tak neurobia, možnosť sporenia v druhom pilieri natrvalo strácajú .", "analysis_paragraphs": ["Zákonom č. 555/2007 Z. z. (.pdf), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa účasť mladých ľudí v druhom pilieri od začiatku roku 2008 stáva dobrovoľnou . Mladí ľudia, ktorí sa narodili po 31. decembri 1986, sa môžu o vstupe rozhodnúť do šiestich mesiacov od prvého zamestnania sa. Ak tak neurobia, možnosť sporenia v druhom pilieri natrvalo strácajú ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákonom č. 555/2007 Z. z.", "zákon č. 461/2003 Z. z.", "dobrovoľnou", "strácajú"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207836&FileName=zz07-00555-0207836&Rocnik=2007", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17466&FileName=03-z461&Rocnik=2003", "http://www.sme.sk/c/3561786/druhy-pilier-nebude-povinny.html", "http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-10297/RADIME:-Mladi-ludia-by-nemali-zabudnut-na-druhy-pilier"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:51.565480+00:00"}
{"id": "vr14023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14023", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...koalícia, ktorej súčasťou bol aj pán Procházka a ktorá neudržala moc, ktorá odovzdala tento štát so zápornými, so záporným, teda vlastne nerastom miezd, s nezamestnanosťou takmer 14%, ...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že nezamestnanosť sa v roku 2011 a 2012 pohybovala na úrovni okolo 14 %. Je taktiež pravdou, že s výnimkou prvých dvoch štvrťrokov vlády Ivety Radičovej, reálne mzdy po celé obdobie nerástli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V ďalšej tabuľke vidíme podrobný vývoj miezd podľa kvartálov počas Radičovej vlády. Ukazuje sa, že nominálna mzda bola ku koncu vlády vyššia ako na jej začiatku. Na základe indexu reálnej mzdy bol na začiatku pôsobenia vlády vývin pozitívny, ku koncu však dochádzalo ku stagnácii. Radoslav Prochádzka pôsobil po voľbách v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej ako poslanec NRSR za KDH, i ako predseda Ústavnoprávneho výboru, je tak pravdou, že bol súčasťou koalície. Taktiež treba brať do úvahy vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňovali ekonomické ukazovatele počas Radičovej vlády. Vplyv svetovej finančnej krízy sa začal v štátoch EÚ naplno prejavovať v roku 2008, čo zapríčinilo výrazné spomalenie ekonomického rastu a zvýšenie miery inflácie v takmer všetkých členských štátoch. V priebehu prvého štvrťroku 2009 v eurozóne zaniklo dokopy 1,22 milióna pracovných miest. Väčšina štátov EÚ si tiež stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad 3 %. Dôsledky krízy sa dotkli i Slovenska , ktoré do roku 2008 vykazovalo jeden z najvyšších hospodárskych rastov spomedzi krajín EÚ. Vlády kvôli záchrane ekonomík museli prijímať rôzne stabilizačné opatrenia, medzi ktoré patril i Dočasný euroval (po r. 2012 Trvalý euroval – Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM), medzivládny nástroj založený na úverových garanciách Medzinárodného menového fondu (MMF). ESM predstavoval mechanizmus vytvorený na pomoc krajinám eurozóny, ktoré nezvládali svoje financovanie. Napokon, samotné hlasovanie o prijatí Eurovalu Slovenskou republikou bolo jednou z príčin rozpadu vlády I. Radičovej , kedy bolo hlasovanie o prijatí spojené s hlasovaním o dôvere vlády, v ktorom obidva návrhy skončili neúspešne. Euroval bol následne schválený nastupujúcou vládou Roberta Fica po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že nezamestnanosť sa v roku 2011 a 2012 pohybovala na úrovni okolo 14 %. Je taktiež pravdou, že s výnimkou prvých dvoch štvrťrokov vlády Ivety Radičovej, reálne mzdy po celé obdobie nerástli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V ďalšej tabuľke vidíme podrobný vývoj miezd podľa kvartálov počas Radičovej vlády. Ukazuje sa, že nominálna mzda bola ku koncu vlády vyššia ako na jej začiatku. Na základe indexu reálnej mzdy bol na začiatku pôsobenia vlády vývin pozitívny, ku koncu však dochádzalo ku stagnácii. Radoslav Prochádzka pôsobil po voľbách v roku 2010 za vlády Ivety Radičovej ako poslanec NRSR za KDH, i ako predseda Ústavnoprávneho výboru, je tak pravdou, že bol súčasťou koalície. Taktiež treba brať do úvahy vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňovali ekonomické ukazovatele počas Radičovej vlády. Vplyv svetovej finančnej krízy sa začal v štátoch EÚ naplno prejavovať v roku 2008, čo zapríčinilo výrazné spomalenie ekonomického rastu a zvýšenie miery inflácie v takmer všetkých členských štátoch. V priebehu prvého štvrťroku 2009 v eurozóne zaniklo dokopy 1,22 milióna pracovných miest. Väčšina štátov EÚ si tiež stanovila deficit rozpočtu verejných financií nad 3 %. Dôsledky krízy sa dotkli i Slovenska , ktoré do roku 2008 vykazovalo jeden z najvyšších hospodárskych rastov spomedzi krajín EÚ. Vlády kvôli záchrane ekonomík museli prijímať rôzne stabilizačné opatrenia, medzi ktoré patril i Dočasný euroval (po r. 2012 Trvalý euroval – Európsky stabilizačný mechanizmus - ESM), medzivládny nástroj založený na úverových garanciách Medzinárodného menového fondu (MMF). ESM predstavoval mechanizmus vytvorený na pomoc krajinám eurozóny, ktoré nezvládali svoje financovanie. Napokon, samotné hlasovanie o prijatí Eurovalu Slovenskou republikou bolo jednou z príčin rozpadu vlády I. Radičovej , kedy bolo hlasovanie o prijatí spojené s hlasovaním o dôvere vlády, v ktorom obidva návrhy skončili neúspešne. Euroval bol následne schválený nastupujúcou vládou Roberta Fica po predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Radoslav Prochádzka", "svetovej finančnej krízy", "Slovenska", "ESM", "rozpadu vlády I. Radičovej", "Roberta Fica"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=760", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/financna-kriza-000227", "http://www.etrend.sk/ekonomika/o-vyse-13-percent-sme-si-polepsili-hdp-od-krizy-prekonalo-nas-len-polsko-a-litva.html", "http://europskaunia.sulik.sk/euroval/", "http://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174755-fico-euroval-bude-schvaleny-do-konca-juna/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:31.724696+00:00"}
{"id": "vr17152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17152", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V záujme tej koalície (vláda Radičovej, pozn.), my sme ustúpili v prípade registrovaných partnerstiev, v prípade dekriminalizácii marihuany...", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom programe z roku 2010 SaS podporila registrované partnerstvá aj dekriminalizáciu marihuany za určitých podmienok. ( .pdf , s.72-73). Žiaden z týchto bodov sa nedostal do programového vyhlásenia vlády, pretože s návrhmi dôrazne nesúhlasila strana KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre osoby rovnakého pohlavia navrhovala SaS „ zaviesť nový právny inštitút životného partnerstva založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia (...).\" Registrované partnerstvá sa napokon do programového vyhlásenia vlády nedostali, proti ich zavedeniu bolo KDH. SaS sa rozhodla ustúpiť a podporila zostavenie vlády. Otázku registrovaných partnerstiev SaS opätovne priniesla v roku 2012, keď prišla s návrhom zákona o ich registrácii. V hlasovaní návrh získal len 14 kladných hlasov a neprešiel. Registrované partnerstvá zaradila SaS do svojho volebného programu aj v roku 2016 ( .pdf , s. 93). Podľa tímlíderky SaS pre osobné slobody Natálii Blahovej strana SaS chce v parlamente predložiť nový legislatívny návrh na zavedenie registrovaných partnerstiev. V súvislosti s marihuanou predostrela SaS vo volebnom programe v roku 2010 viacero návrhov. Hlavným bodom bolo „ držbu marihuany v množstve nepresahujúcom 5 gramov sušiny prekvalifikovať z trestného činu na priestupok, ktorého následkom už nie je záznam v registri trestov .\" Návrh vyvolal búrlivé reakcie, SaS však zdôraznila, že „ predaj alebo pokus o predaj, výrobu alebo iné konanie, ktorého účelom je ekonomický prospech, alebo podanie mládeži \" chce naďalej považovať za trestný čin. Napriek tomu sa SaS úpravu legislatívy, ktorá by viedla k dekriminalizácii marihuany, presadiť nepodarilo. Po tom, ako KDH prejavila svoj odmietavý postoj, SaS v otázke marihuany ustúpila v prospech vytvorenia nového volebného kabinetu. Menším úspechom pre SaS bola legalizácia účinných látok marihuany na lekárske účely, ktorú sa podarilo presadiť v júni 2011. Dekriminalizácia marihuany zostala súčasťou programu SaS aj vo volebnom období 2012-2016 ( .pdf , s. 91) a strana ju podporuje aj v súčasnosti .", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom programe z roku 2010 SaS podporila registrované partnerstvá aj dekriminalizáciu marihuany za určitých podmienok. ( .pdf , s.72-73). Žiaden z týchto bodov sa nedostal do programového vyhlásenia vlády, pretože s návrhmi dôrazne nesúhlasila strana KDH. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pre osoby rovnakého pohlavia navrhovala SaS „ zaviesť nový právny inštitút životného partnerstva založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia (...).\" Registrované partnerstvá sa napokon do programového vyhlásenia vlády nedostali, proti ich zavedeniu bolo KDH. SaS sa rozhodla ustúpiť a podporila zostavenie vlády. Otázku registrovaných partnerstiev SaS opätovne priniesla v roku 2012, keď prišla s návrhom zákona o ich registrácii. V hlasovaní návrh získal len 14 kladných hlasov a neprešiel. Registrované partnerstvá zaradila SaS do svojho volebného programu aj v roku 2016 ( .pdf , s. 93). Podľa tímlíderky SaS pre osobné slobody Natálii Blahovej strana SaS chce v parlamente predložiť nový legislatívny návrh na zavedenie registrovaných partnerstiev. V súvislosti s marihuanou predostrela SaS vo volebnom programe v roku 2010 viacero návrhov. Hlavným bodom bolo „ držbu marihuany v množstve nepresahujúcom 5 gramov sušiny prekvalifikovať z trestného činu na priestupok, ktorého následkom už nie je záznam v registri trestov .\" Návrh vyvolal búrlivé reakcie, SaS však zdôraznila, že „ predaj alebo pokus o predaj, výrobu alebo iné konanie, ktorého účelom je ekonomický prospech, alebo podanie mládeži \" chce naďalej považovať za trestný čin. Napriek tomu sa SaS úpravu legislatívy, ktorá by viedla k dekriminalizácii marihuany, presadiť nepodarilo. Po tom, ako KDH prejavila svoj odmietavý postoj, SaS v otázke marihuany ustúpila v prospech vytvorenia nového volebného kabinetu. Menším úspechom pre SaS bola legalizácia účinných látok marihuany na lekárske účely, ktorú sa podarilo presadiť v júni 2011. Dekriminalizácia marihuany zostala súčasťou programu SaS aj vo volebnom období 2012-2016 ( .pdf , s. 91) a strana ju podporuje aj v súčasnosti ."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "programového vyhlásenia vlády", "hlasovaní", ".pdf", "legislatívny", "ustúpila", "lekárske", ".pdf", "súčasnosti"], "url": ["http://www.sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/3-1-ochrana-a-podpora-ludskych-prav/", "http://www.teraz.sk/slovensko/registrovane-partnerstva-nebudu-sas/27833-clanok.html", "http://www.sas.sk/file/4282/SaS_volebny_program.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/timliderkou-sas-pre-osobne-slobody-sa-st/297233-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167350-pre-sas-je-marihuana-stale-aktualna-docasne-ustupili-kdh-tvrdi-krajcer/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?marihuana-sa-nebude-moct-pestovat-na-lekarske-ucely", "http://www.sas.sk/file/4282/SaS_volebny_program.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sas-chce-pre-lgbt-ludi-registrovane-partnerstva-a-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:10.495330+00:00"}
{"id": "vr29745", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29745", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je krajina ktorá zabezpečuje 98 km Schengenskej hranice.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dĺžka hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou je podľa Ministerstva vnútra 97,8 km. Nakoľko Ukrajina ako jediný zo susedných štátov Slovenska nie je v Shengenskom priestore , jedná sa aj o jeho hranicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dĺžka hranice medzi Slovenskom a Ukrajinou je podľa Ministerstva vnútra 97,8 km. Nakoľko Ukrajina ako jediný zo susedných štátov Slovenska nie je v Shengenskom priestore , jedná sa aj o jeho hranicu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-23", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva", "Shengenskom priestore"], "url": ["http://www.minv.sk/?statisticke-udaje-o-statnych-hraniciach", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:04.848606+00:00"}
{"id": "vr33305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33305", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Keď mňa Miškov menil na ministerstve hospodárstva, nechal som mu odovzdávací protokol ministra.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z organizačného poriadku ministerstva hospodárstva (. pdf ), ktorý v čl.14 ods. c hovorí: \"pri odovzdávaní funkcie riadiaceho zamestnanca sa vyhotovuje zápis o stave plnenia úloh, korešpondencie a rozpracovaní mimoriadne závažných úloh,\"\n\nje možné usudzovať, že pri každej personálnej zmene na poste ministra dochádza k vyhotoveniu protokolu resp zápisníc a stalo sa tak i pri diskutovanej výmene. Tieto protokoly však môžu byť vyhotovované ale i štátnymi tajomníkmi ako i samotným ministrom. Tieto dokumenty sú však interné a preto nie je možné z verejnedostupných zdrojov potvrdiť existenciu tohto konkrétneho protokolu, o ktorom hovorí minister Jahnátek.", "analysis_paragraphs": ["Z organizačného poriadku ministerstva hospodárstva (. pdf ), ktorý v čl.14 ods. c hovorí: \"pri odovzdávaní funkcie riadiaceho zamestnanca sa vyhotovuje zápis o stave plnenia úloh, korešpondencie a rozpracovaní mimoriadne závažných úloh,\"", "je možné usudzovať, že pri každej personálnej zmene na poste ministra dochádza k vyhotoveniu protokolu resp zápisníc a stalo sa tak i pri diskutovanej výmene. Tieto protokoly však môžu byť vyhotovované ale i štátnymi tajomníkmi ako i samotným ministrom. Tieto dokumenty sú však interné a preto nie je možné z verejnedostupných zdrojov potvrdiť existenciu tohto konkrétneho protokolu, o ktorom hovorí minister Jahnátek."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "štátnymi tajomníkmi"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/index/open_file.php?ext_dok=136467", "http://hnonline.sk/stlpceky/c1-23676090-loz-ako-pracovna-metoda"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:13.783719+00:00"}
{"id": "vr14280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14280", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Významnou úlohou je dobudovanie siete urgentných príjmov a traumatologických centier, nakoľko urgentná medicína predstavuje významný prvok integrovaného záchranného systému.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sieť urgentných príjmov sa nepodarilo dobudovať. Ako podotýka HPI (. pdf ), dobehli len programy financované z eurofondov, ktoré financovali urgentný príjem v košickej UNLP či v Skalici. Verejnosti nebola predstavená koncepcia urgentných príjmov a traumatologických centier (s.11).", "analysis_paragraphs": ["Sieť urgentných príjmov sa nepodarilo dobudovať. Ako podotýka HPI (. pdf ), dobehli len programy financované z eurofondov, ktoré financovali urgentný príjem v košickej UNLP či v Skalici. Verejnosti nebola predstavená koncepcia urgentných príjmov a traumatologických centier (s.11)."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Košiciach", "TASR", "predchádzajúcej vlády", "Skalici", "nový", "Vranove nad Topľou", "Spišskej Novej Vsi", "nitrianska", "SME"], "url": ["http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7207518/pozrite-si-novy-urgentny-prijem-v-kosickej-nemocnici.html", "http://www.teraz.sk/regiony/nemocnica-kosice-novy-urgentny-prijem/84930-clanok.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7207374/v-kosickej-univerzitnej-nemocnici-otvorili-novy-urgentny-prijem.html", "http://www.ezahorie.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=12242%3Askalicka-nemocnica-ma-novy-urgentny-prijem&catid=95%3Asenicko&Itemid=131&lang=za", "http://vt.svetzdravia.com/aktuality/a205_novy-urgentny-prijem-vo-vranovskej-nemocnici-skvalitnuje-a-zrychluje-zdravotnu-starostlivost-o-akutnych-pacientov", "http://www.slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1361-vranovska-nemocnica-ma-novy-urgentny-prijem", "http://www.snv.sk/archiv?video=151211-1", "http://nasanitra.sme.sk/c/7837798/v-nitrianskej-nemocnici-chybaju-traumatologovia-dali-vypovede.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7306865/urgentne-prijmy-chybaju-tak-skoro-ani-nebudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:45.514797+00:00"}
{"id": "vr18311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18311", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "My sme mali odporúčanie Najvyššieho súdu, ktorý povedal, že môžeme pokračovať podľa paragrafu 127… (v kauze jama, pozn.)", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stavebný úrad mesta Trenčín zrušilo stavebné povolenie spoločnosti Tatra Real Trade podľa paragrafu 127 ( stavebný zákon, pozn), no či pochádzalo toto odporúčanie od Najvyššieho súdu SR, nie je možné overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Stavebný úrad mesta Trenčín zrušilo stavebné povolenie spoločnosti Tatra Real Trade podľa paragrafu 127 ( stavebný zákon, pozn), no či pochádzalo toto odporúčanie od Najvyššieho súdu SR, nie je možné overiť. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Pravdu"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/211445-trencin-zrusil-stavebne-povolenie-pre-historicku-pamiatku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:17.131469+00:00"}
{"id": "vr34198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34198", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme druhý alebo tretí najnižší verejný dlh v eurozóne...", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti, vtedy R. Fico tvrdil, že Slovensko má druhý najnižší dlh v eurozóne a štvrtý najnižší v celej EÚ. Ani vtedy nehovoril pravdu ( V politike , 30. júna 2013) Predseda vlády používa údaje za rok 2012, ktoré skutočne hovoria o tom, že Slovensko má tretí najnižší dlh v eurozóne. Databáza Eurostat však uvádza aktuálnejšie údaje za prvý štvrťrok 2013. Podľa tohto aktuálnejšieho čísla má Slovensko až piaty najnižší dlh v eurozóne. Predseda vlády nevyužíva najnovšie údaje a uvádzaním nižšej pozície si vylepšuje argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Verejný dlh v 1. štvrťroku 2013 ( Eurostat ). Slovensko malo v 1. štvrťroku 2013 až piaty najnižší verejný dlh v eurozóne : Verejný dlh v roku 2012 ( Eurostat ). Slovensko malo v roku 2012 tretí najnižší verejný dlh v eurozóne: Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti, vtedy R. Fico tvrdil, že Slovensko má druhý najnižší dlh v eurozóne a štvrtý najnižší v celej EÚ. Ani vtedy nehovoril pravdu ( V politike , 30. júna 2013) Predseda vlády používa údaje za rok 2012, ktoré skutočne hovoria o tom, že Slovensko má tretí najnižší dlh v eurozóne. Databáza Eurostat však uvádza aktuálnejšie údaje za prvý štvrťrok 2013. Podľa tohto aktuálnejšieho čísla má Slovensko až piaty najnižší dlh v eurozóne. Predseda vlády nevyužíva najnovšie údaje a uvádzaním nižšej pozície si vylepšuje argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Verejný dlh v 1. štvrťroku 2013 ( Eurostat ). Slovensko malo v 1. štvrťroku 2013 až piaty najnižší verejný dlh v eurozóne : Verejný dlh v roku 2012 ( Eurostat ). Slovensko malo v roku 2012 tretí najnižší verejný dlh v eurozóne: Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/396/bolestive-temy-slovenska/?ph=2", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina230&language=en&toolbox=sort", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina225&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:06.045983+00:00"}
{"id": "vr17209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17209", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď si zoberieme Krompachy, o ktorých sme pred chvíľkou hovorili, tak v zásade je tam nejakých 26% obyvateľov v osadách...", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mesto Krompachy sa nachádza v Košickom kraji a spadá pod okres Spišská Nová Ves. Mesto vo všeobecnosti zaraďujeme medzi lokality, v ktorých sa často skloňuje pojem \"rómska problematika\". Minister vnútra Robert Kaliňák len prednedávnom pripravil niekoľko rozsiahlych opatrení na zníženie rómskej kriminality v meste Krompachy, kde podľa neho trestné činy spáchané Rómami tvoria 70 až 80 %. Demagog.sk sa pozrel na štatistiky zloženia obyvateľov v Krompachoch, z nezávislých zdrojov však nebolo možné overiť, či v osadách žije skutočne 26 % obyvateľov. Využili sme aj Atlas rómskych komunít z roku 2013 ( .pdf ), avšak ani tu sme nenašli relevantné údaje viazané na Krompachy. Podarilo sa nám zistiť len to, že v segregovaných osídleniach na okrajoch obcí žije 23,1 % Rómov (najviac v Košickom kraji, až 36,8 %). ( .pdf, s. 22 ) Výrok preto zaraďujeme medzi neoveriteľné, hoci reálne údaje môžu byť približné s údajom Roberta Kaliňáka.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Krompachy sa nachádza v Košickom kraji a spadá pod okres Spišská Nová Ves. Mesto vo všeobecnosti zaraďujeme medzi lokality, v ktorých sa často skloňuje pojem \"rómska problematika\". Minister vnútra Robert Kaliňák len prednedávnom pripravil niekoľko rozsiahlych opatrení na zníženie rómskej kriminality v meste Krompachy, kde podľa neho trestné činy spáchané Rómami tvoria 70 až 80 %. Demagog.sk sa pozrel na štatistiky zloženia obyvateľov v Krompachoch, z nezávislých zdrojov však nebolo možné overiť, či v osadách žije skutočne 26 % obyvateľov. Využili sme aj Atlas rómskych komunít z roku 2013 ( .pdf ), avšak ani tu sme nenašli relevantné údaje viazané na Krompachy. Podarilo sa nám zistiť len to, že v segregovaných osídleniach na okrajoch obcí žije 23,1 % Rómov (najviac v Košickom kraji, až 36,8 %). ( .pdf, s. 22 ) Výrok preto zaraďujeme medzi neoveriteľné, hoci reálne údaje môžu byť približné s údajom Roberta Kaliňáka."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["kriminality", ".pdf", ".pdf, s. 22", "štatistík", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/454303-kalinak-predstavil-novy-zakon-o-romskej-kriminalite/", "https://www.minv.sk/?atlas_2013&subor=203148", "https://www.minv.sk/?atlas_2013&subor=203148", "https://census2011.statistics.sk/tabulky.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_2013_priloha.pdf", "http://www.krompachy.sk/files/00003721/1462956901.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:49.666466+00:00"}
{"id": "vr38722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38722", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Aj momentálne Podnikateľská aliancia Slovenska najnovšie hodnotila súčasnú vládu. Došlo k zhoršeniu podnikateľského prostredia, konštatujú oni, nie my ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alianciapas.sk : \"Podnikateľské prostredie na Slovensku sa podľa podnikateľov v prvom štvrťroku 2011 opäť mierne zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 90,9 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 0,69 %.\"", "analysis_paragraphs": ["Alianciapas.sk : \"Podnikateľské prostredie na Slovensku sa podľa podnikateľov v prvom štvrťroku 2011 opäť mierne zhoršilo. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý na základe vlastného prieskumu pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska, je 90,9 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom predstavuje pokles o 0,69 %.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Alianciapas.sk"], "url": ["http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:50.403895+00:00"}
{"id": "vr31127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31127", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Systém kompenzácie strát z poskytovania univerzálnych poštových služieb však neúmerne zaťažuje niektoré skupiny poskytovateľov poštových služieb a národná legislatíva naďalej reguluje niektoré služby nad rámec medzinárodných zmlúv a smerníc EÚ.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Univerzálna poštová služba je súbor vybraných poštových služieb, ktoré je povinný poskytovateľ univerzálnej poštovej služby, t. j. Slovenská pošta, a. s. poskytovať na celom území SR v prístupových (stále prevádzkarne - pošty) a kontaktných miestach (napr. pošty-Partner, poštové schránky, poštové priečinky, doručovacie schránky) za rovnakých podmienok, v rovnakej kvalite, za prijateľné ceny každý pracovný deň a to najmenej s jedným vyberaním a jedným dodávaním (doručovaním) poštových zásielok denne. Univerzálna služba v sebe zahŕňa súbor vymedzených poštových služieb a to prijímanie a dodávanie poštových zásielok s hmotnosťou do 2 kg (listové zásielky), balíkov do 15 kg v tuzemskom styku a dodávanie balíkov s hmotnosťou do 20 kg došlých z cudziny, služby doporučene, poistenie a služby s nimi spojené napr. doručenka, do vlastných rúk, opakované doručenie, dobierka, krehké, neskladné, odpovedná služba. Poštovou licenciou bola Slovenskej pošte, a. s. uložená povinnosť, okrem univerzálnej poštovej služby, vykonávať aj poštový platobný styk. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 sa mení a dopĺňa smernica s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb. Smernica pojednáva okrem iného aj o náležitostiach univerzálnych služieb (podmienky, financovanie, sadzobné zásady atď.). Ohľadne kompenzácie strát a poškodenia sa píše nasledovne: \" S cieľom ochrániť záujmy užívateľov v prípade krádeže, straty či poškodenia poštových zásielok by členské štáty mali zaviesť, ak je to odôvodnené, systém náhrad a/alebo odškodnenia.\" Konkrétne akým spôsobom by mali toto členské štáty zaviesť sa v smernici nešpecifikuje. Článok 19 definíciu ozrejmuje o niečo viac nasledovne: \"1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia poštových služieb vytvorili transparentné, jednoduché a nenákladné postupy na vybavovanie sťažností užívateľov poštových služieb, najmä v prípadoch týkajúcich sa straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s normami kvality služieb (vrátane postupov na stanovenie zodpovednosti v prípadoch, v ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia) a to bez toho, aby boli dotknuté príslušné medzinárodné a vnútroštátne ustanovenia o systémoch náhrad.\" Čo sa týka národného zákona , ten prijala NRSR 14. septembra 2011. Nový zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobí s účinnosťou od 1. januára 2012. Zákon rovnako pojednáva o rozsahu, podmienkach poskytovania a financovania univerzálnej služby. Poskytovanie univerzálnej služby a jej financovanie je predmetom štvrtej časti právneho dokumentu. Po preskúmaní zákona však demagog.sk nenašiel v tejto časti žiadne špecifické podmienky pre skupiny poskytovateľov poštových služieb, ktoré by odkazovali na vybavovanie kompenzácie za stratu z poskytovania univerzálnych služieb. Na druhej strane je nutné dodať, že zákon rieši zodpovednosť za škodu a náhradu škody v tretej hlave, avšak nie v súvislosti s univerzálnou poštovou službou (tak, ako to tvrdí volebný program SaS), ale poštovými podnikmi ako takými. Ani náhrada škody v tretej hlave však nie je možné interpretovať tak, že je nad rámec medzinárodných zmluv a smerníc EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Univerzálna poštová služba je súbor vybraných poštových služieb, ktoré je povinný poskytovateľ univerzálnej poštovej služby, t. j. Slovenská pošta, a. s. poskytovať na celom území SR v prístupových (stále prevádzkarne - pošty) a kontaktných miestach (napr. pošty-Partner, poštové schránky, poštové priečinky, doručovacie schránky) za rovnakých podmienok, v rovnakej kvalite, za prijateľné ceny každý pracovný deň a to najmenej s jedným vyberaním a jedným dodávaním (doručovaním) poštových zásielok denne. Univerzálna služba v sebe zahŕňa súbor vymedzených poštových služieb a to prijímanie a dodávanie poštových zásielok s hmotnosťou do 2 kg (listové zásielky), balíkov do 15 kg v tuzemskom styku a dodávanie balíkov s hmotnosťou do 20 kg došlých z cudziny, služby doporučene, poistenie a služby s nimi spojené napr. doručenka, do vlastných rúk, opakované doručenie, dobierka, krehké, neskladné, odpovedná služba. Poštovou licenciou bola Slovenskej pošte, a. s. uložená povinnosť, okrem univerzálnej poštovej služby, vykonávať aj poštový platobný styk. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008 sa mení a dopĺňa smernica s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb. Smernica pojednáva okrem iného aj o náležitostiach univerzálnych služieb (podmienky, financovanie, sadzobné zásady atď.). Ohľadne kompenzácie strát a poškodenia sa píše nasledovne: \" S cieľom ochrániť záujmy užívateľov v prípade krádeže, straty či poškodenia poštových zásielok by členské štáty mali zaviesť, ak je to odôvodnené, systém náhrad a/alebo odškodnenia.\" Konkrétne akým spôsobom by mali toto členské štáty zaviesť sa v smernici nešpecifikuje. Článok 19 definíciu ozrejmuje o niečo viac nasledovne: \"1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci poskytovatelia poštových služieb vytvorili transparentné, jednoduché a nenákladné postupy na vybavovanie sťažností užívateľov poštových služieb, najmä v prípadoch týkajúcich sa straty, krádeže, poškodenia alebo nesúladu s normami kvality služieb (vrátane postupov na stanovenie zodpovednosti v prípadoch, v ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia) a to bez toho, aby boli dotknuté príslušné medzinárodné a vnútroštátne ustanovenia o systémoch náhrad.\" Čo sa týka národného zákona , ten prijala NRSR 14. septembra 2011. Nový zákon o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobí s účinnosťou od 1. januára 2012. Zákon rovnako pojednáva o rozsahu, podmienkach poskytovania a financovania univerzálnej služby. Poskytovanie univerzálnej služby a jej financovanie je predmetom štvrtej časti právneho dokumentu. Po preskúmaní zákona však demagog.sk nenašiel v tejto časti žiadne špecifické podmienky pre skupiny poskytovateľov poštových služieb, ktoré by odkazovali na vybavovanie kompenzácie za stratu z poskytovania univerzálnych služieb. Na druhej strane je nutné dodať, že zákon rieši zodpovednosť za škodu a náhradu škody v tretej hlave, avšak nie v súvislosti s univerzálnou poštovou službou (tak, ako to tvrdí volebný program SaS), ale poštovými podnikmi ako takými. Ani náhrada škody v tretej hlave však nie je možné interpretovať tak, že je nad rámec medzinárodných zmluv a smerníc EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Univerzálna poštová služba", "Smernica", "zákona"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=13191", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2008:052:0003:0020:SK:PDF", "http://www.postovesluzby.sk/upload/docs/324_2011_Z_z_Zakon_o_postovych_sluzbach_1320678862.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:26.479919+00:00"}
{"id": "vr26059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26059", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "... je to aj v podstate poďakovanie nielen mne, ale aj všetkým mojim kolegom, či už na úrade, ale aj v organizáciách zriaďovateľskej pôsobnosti, kde máme takmer 10 tisíc zamestnancov (ŽSK, pozn.).", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť zdroj, na základe ktorého by sme získali informácie o celkovom počte zamestnancov ŽSK vrátane zamestancov v organizáciach zriaďovateľskej pôsobnosti. V rámci Úradu ŽSK je celkom overiteľné, koľko zamestnancov preň pracuje v jednotlivých odboroch. Keďže Juraj Blanár hovorí o všetkých zamestnancoch ŽSK, výrok je neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť zdroj, na základe ktorého by sme získali informácie o celkovom počte zamestnancov ŽSK vrátane zamestancov v organizáciach zriaďovateľskej pôsobnosti. V rámci Úradu ŽSK je celkom overiteľné, koľko zamestnancov preň pracuje v jednotlivých odboroch. Keďže Juraj Blanár hovorí o všetkých zamestnancoch ŽSK, výrok je neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["pracuje"], "url": ["http://www.regionzilina.sk/showdoc.do?docid=249&character=K"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:00.094889+00:00"}
{"id": "45142", "numeric_id": 45142, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45142", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V Číne, pokorili úplne vírus a dnes si tak strážia hranice, že vlastne každý, kto cez tie hranice ide, je otestovaný, ide do karantény je otestovaný a dnes, keď v Číne oznamujú približne 30 prípadov denne novej nákazy, tak iba 1 zvyčajne je taký, že to je ich domáci a 29 je takých, ktorých zachytili na tých hraniciach.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych údajov sa Číne podarilo dostať šírenie sa koronavírusu pod kontrolu. Ešte v polovici februára sa počet novopozitívne testovaných pohyboval v tisícoch prípadov denne. V deň vysielania relácie - t.j. 4. apríla 2020 - pribudlo 30 nových prípadov, pričom v 25 z nich bol vírus do Číny prinesený zo zahraničia. Mnohí odborníci však pravdivosť úradmi hlásených čísel spochybňujú . Aby čínska vláda znížila šírenie sa koronavírusu, vydala dočasný zákaz vstupu väčšine cudzincov. Mnohé čínske mestá vrátane Pekingu zaviedli povinnú 14-dňovú karanténu pre cudzincov prichádzajúcich do krajiny. Napriek nepresnosti v pomere domácich vs. „importovaných” prípadov ochorenia covid-19 hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča ako v duchu ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych údajov sa Číne podarilo dostať šírenie sa koronavírusu pod kontrolu. Ešte v polovici februára sa počet novopozitívne testovaných pohyboval v tisícoch prípadov denne. V deň vysielania relácie - t.j. 4. apríla 2020 - pribudlo 30 nových prípadov, pričom v 25 z nich bol vírus do Číny prinesený zo zahraničia. Mnohí odborníci však pravdivosť úradmi hlásených čísel spochybňujú . Aby čínska vláda znížila šírenie sa koronavírusu, vydala dočasný zákaz vstupu väčšine cudzincov. Mnohé čínske mestá vrátane Pekingu zaviedli povinnú 14-dňovú karanténu pre cudzincov prichádzajúcich do krajiny. Napriek nepresnosti v pomere domácich vs. „importovaných” prípadov ochorenia covid-19 hodnotíme tvrdenie Igora Matoviča ako v duchu ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "pribudlo", "spochybňujú", "zákaz", "mestá", "Pekingu"], "url": ["https://www.worldometers.info/coronavirus/country/china/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/cina-potvrdila-30-novych-pripadov-n/458156-clanok.html", "https://www.theguardian.com/world/2020/mar/23/life-after-lockdown-has-china-really-beaten-coronavirus", "https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/opatrenia-vo-svete/-/asset_publisher/VzlpFooK6PMQ/content/cinska-ludova-republika-docasny-zakaz-vstupu-pre-cudzich-statnych-prislusnikov?_101_INSTANCE_VzlpFooK6PMQ_redirect=%2Fcestovanie%2Fcovid19%2Fopatrenia-vo-svete%25", "https://www.teraz.sk/zahranicie/cina-potvrdila-30-novych-pripadov-n/458156-clanok.html", "https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/opatrenia-vo-svete/-/asset_publisher/VzlpFooK6PMQ/content/cinska-ludova-republika-obmedzenia-pre-hlavne-mesto-peki-1?_101_INSTANCE_VzlpFooK6PMQ_redirect=%2Fcestovanie%2Fcovid19%2Fopatrenia-vo-svete%3Fstrana%3D9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:34.079417+00:00"}
{"id": "48264", "numeric_id": 48264, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48264", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Všetky domácnosti dokopy na, na budúci rok spotrebujú 5,87 TWh. Jednotka nie je podstatná. 5,87. My sme vyjednali 6,15 čiže máme tam priestor aj pre nemocnice alebo školy a domovy sociálnych služieb a tak ďalej. To si myslím je správna úvaha, máme vyjednanú nejakú rezervu.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií podpísali so Slovak Power Holding (najväčší akcionár Slovenských elektrární) Memorandum o porozumení. Cieľom memoranda je zmiernenie dopadu nárastu cien elektriny na niektoré skupiny obyvateľov.\n\nPodľa memoranda spoločnosť Slovenské elektrárne musí ponúknuť pre domácnosti, vrátane zraniteľných odberateľov, v priebehu roka 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu (. pdf , s. 2).\n\nPodľa dát Štatistického úradu SR slovenské domácnosti v roku 2020 spotrebovali 5,874 TWh elektriny (. pdf , s. 141). Štátu tak zostáva takmer 0,28 TWh, ktoré môže použiť na iné účely. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo financií podpísali so Slovak Power Holding (najväčší akcionár Slovenských elektrární) Memorandum o porozumení. Cieľom memoranda je zmiernenie dopadu nárastu cien elektriny na niektoré skupiny obyvateľov.", "Podľa memoranda spoločnosť Slovenské elektrárne musí ponúknuť pre domácnosti, vrátane zraniteľných odberateľov, v priebehu roka 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu (. pdf , s. 2).", "Podľa dát Štatistického úradu SR slovenské domácnosti v roku 2020 spotrebovali 5,874 TWh elektriny (. pdf , s. 141). Štátu tak zostáva takmer 0,28 TWh, ktoré môže použiť na iné účely. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["akcionár", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.seas.sk/o-nas/o-spolocnosti/akcionari/", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=bc24181e-d537-4be0-98eb-ab2a585d0f66"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:31.092444+00:00"}
{"id": "48262", "numeric_id": 48262, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48262", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som sa od začiatku vyjadroval, že obsadenie Krymu bolo v rozpore s medzinárodným právom a keby som bol rusofil, tak ťažko budem dávať Korčoka za ministra zahraničných vecí.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík aj strana SaS sa v minulosti vyjadrovali, že anexiu Krymu odsudzujú a považujú ju za porušenie medzinárodného práva, výrok preto hodnotíme ako pravdivý aj napriek niektorým proruským názorom, o ktorých hovoria jeho spolupracovníci. Strana SaS nominovala na post ministra zahraničia Ivana Korčoka, ktorý dlhodobo presadzuje prozápadnú orientáciu Slovenska.\n\nZa rusofila označila Richarda Sulíka bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová. Aj niektorí jeho bývalí spolupracovníci tvrdia, že mal mať názory, ktoré by sa dali označiť za proruské.\n\nV súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine vyvolalo medzinárodný škandál Sulíkovo vyjadrenie v rozhovore pre Pravdu z decembra 2021. O rokovaniach ohľadom protiruských sankcií vtedy povedal: „Rokovania utlmila nová vlna covidu-19 a sankcie uvalené na Rusko. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak.“ Vyjadrenie prebrala a pozmenila ruská štátna agentúra TASS, na ktorú sa následne odvolávali ruské média.\n\nPre Denník N v reakcii na túto kauzu 20. januára povedal : „Už v minulosti som sa vyjadril, že zabratie Krymu považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva“.\n\nČo sa týka rétorike Sulíka, ku Krymskej kríze, od začiatku bol podporovateľom sankcií a odsúdil anexiu Krymu: „Jeho strana (pozn. Sulíkova SaS) odsúdila anexiu Krymu a podporila sankcie proti Rusku, ale v otázke európskeho pomáhania Ukrajine sa Sulík netají istým skepticizmom.”\n\nV roku 2014 sa strana SaS oficiálne vyjadrila k anexii Krymu, že odsudzuje vojenskú operáciu Ruska na Kryme a uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.\n\nAvšak postupne prišlo aj k jeho rôznym iným vyjadreniam a postojom:\n\n„Po rokovaní Európskeho parlamentu o treťom balíku finančnej pomoci napísal: „Európska únia si jednoducho nemôže dovoliť zachraňovať všetky štáty naokolo, najmä nie tie, ktoré si svoj stav zavinili samy. Ono to totiž vonkoncom nie je tak, že Ukrajina je pred krachom, lebo ju podlo napadol silnejší sused. Ukrajina je pred krachom preto, lebo Ukrajinci si 20 rokov volili bez výnimky vlády, ktoré nereformujú, no o to viac kradnú. Veď netvárme sa, že napríklad terajší prezident Porošenko nadobudol celý svoj majetok výlučne poctivou prácou. Porošenko je v politike 16 rokov, prezliekal kabáty jedna radosť a mimoriadne dobre sa mu darilo v období, keď bol ukrajinským ministrom hospodárstva.“ ( zdroj )\n\n„Žeby EÚ potrebovala ku Grécku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Írsku ďalšieho pacienta? Na záchranu Ukrajiny je tu Medzinárodný menový fond, nie EÚ.” ( zdroj )\n\n„EÚ ROBÍ VEĽKÚ CHYBU, KEĎ SA ZRIEKNE SOUTH-STREAMU A keď to súdruhom docvakne, pôjdu s prosíkom za Putinom a budú musieť ponúknuť zrušenie sankcií, aby mohutný tranzitný terminál na ruský plyn nebol v Turecku, ale v Bulharsku. A Bulhari zrejme práve zisťujú, že byť členom EÚ nemusí byť vždy výhodou.” ( zdroj )\n\n„Pri hlasovani o asociacnej dohode s Ukrajinou som sa zdrzal. Dovod rozhodne nie je ten, ze by som bol fanusik Putina, myslim, ze to vyhlasenia moje aj SaS dokazuju dostatocne. Dovod je ten, ze si myslim, ze asociacna dohoda je prilievanie oleja do ohna a v konecnom dosledku moze viest k rozpadu Ukrajiny.” ( zdroj )\n\nPo voľbách v roku 2020 Sulík do funkcie ministra zahraničných vecí nominoval diplomata Ivana Korčoka. Ten zastával viacero funkcií Slovenskej republiky pri NATO a EÚ a bol aj veľvyslancom v USA. Ruskú agresiu voči Ukrajine Korčok odsudzuje.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík aj strana SaS sa v minulosti vyjadrovali, že anexiu Krymu odsudzujú a považujú ju za porušenie medzinárodného práva, výrok preto hodnotíme ako pravdivý aj napriek niektorým proruským názorom, o ktorých hovoria jeho spolupracovníci. Strana SaS nominovala na post ministra zahraničia Ivana Korčoka, ktorý dlhodobo presadzuje prozápadnú orientáciu Slovenska.", "Za rusofila označila Richarda Sulíka bývalá členka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová. Aj niektorí jeho bývalí spolupracovníci tvrdia, že mal mať názory, ktoré by sa dali označiť za proruské.", "V súvislosti s aktuálnou situáciou na Ukrajine vyvolalo medzinárodný škandál Sulíkovo vyjadrenie v rozhovore pre Pravdu z decembra 2021. O rokovaniach ohľadom protiruských sankcií vtedy povedal: „Rokovania utlmila nová vlna covidu-19 a sankcie uvalené na Rusko. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak.“ Vyjadrenie prebrala a pozmenila ruská štátna agentúra TASS, na ktorú sa následne odvolávali ruské média.", "Pre Denník N v reakcii na túto kauzu 20. januára povedal : „Už v minulosti som sa vyjadril, že zabratie Krymu považujem za hrubé porušenie medzinárodného práva“.", "Čo sa týka rétorike Sulíka, ku Krymskej kríze, od začiatku bol podporovateľom sankcií a odsúdil anexiu Krymu: „Jeho strana (pozn. Sulíkova SaS) odsúdila anexiu Krymu a podporila sankcie proti Rusku, ale v otázke európskeho pomáhania Ukrajine sa Sulík netají istým skepticizmom.”", "V roku 2014 sa strana SaS oficiálne vyjadrila k anexii Krymu, že odsudzuje vojenskú operáciu Ruska na Kryme a uprednostňuje diplomatické riešenie konfliktu.", "Avšak postupne prišlo aj k jeho rôznym iným vyjadreniam a postojom:", "„Po rokovaní Európskeho parlamentu o treťom balíku finančnej pomoci napísal: „Európska únia si jednoducho nemôže dovoliť zachraňovať všetky štáty naokolo, najmä nie tie, ktoré si svoj stav zavinili samy. Ono to totiž vonkoncom nie je tak, že Ukrajina je pred krachom, lebo ju podlo napadol silnejší sused. Ukrajina je pred krachom preto, lebo Ukrajinci si 20 rokov volili bez výnimky vlády, ktoré nereformujú, no o to viac kradnú. Veď netvárme sa, že napríklad terajší prezident Porošenko nadobudol celý svoj majetok výlučne poctivou prácou. Porošenko je v politike 16 rokov, prezliekal kabáty jedna radosť a mimoriadne dobre sa mu darilo v období, keď bol ukrajinským ministrom hospodárstva.“ ( zdroj )", "„Žeby EÚ potrebovala ku Grécku, Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Írsku ďalšieho pacienta? Na záchranu Ukrajiny je tu Medzinárodný menový fond, nie EÚ.” ( zdroj )", "„EÚ ROBÍ VEĽKÚ CHYBU, KEĎ SA ZRIEKNE SOUTH-STREAMU A keď to súdruhom docvakne, pôjdu s prosíkom za Putinom a budú musieť ponúknuť zrušenie sankcií, aby mohutný tranzitný terminál na ruský plyn nebol v Turecku, ale v Bulharsku. A Bulhari zrejme práve zisťujú, že byť členom EÚ nemusí byť vždy výhodou.” ( zdroj )", "„Pri hlasovani o asociacnej dohode s Ukrajinou som sa zdrzal. Dovod rozhodne nie je ten, ze by som bol fanusik Putina, myslim, ze to vyhlasenia moje aj SaS dokazuju dostatocne. Dovod je ten, ze si myslim, ze asociacna dohoda je prilievanie oleja do ohna a v konecnom dosledku moze viest k rozpadu Ukrajiny.” ( zdroj )", "Po voľbách v roku 2020 Sulík do funkcie ministra zahraničných vecí nominoval diplomata Ivana Korčoka. Ten zastával viacero funkcií Slovenskej republiky pri NATO a EÚ a bol aj veľvyslancom v USA. Ruskú agresiu voči Ukrajine Korčok odsudzuje."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["rusofila", "škandál", "povedal", "odsúdil", "vyjadrila", "zdroj", "zdroj", "zdroj", "zdroj", "nominoval", "agresiu"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/nzf3x5r/roky-robili-so-sulikom-na-anexii-krymu-nevidel-nic-zle-v-strane-bol-v-teme-ruska-takmer-sam-proti-vsetkym/", "https://dennikn.sk/2687808/zo-sulikovej-vety-o-kryme-je-medzinarodny-skandal-prva-ju-prifarbila-ruska-agentura/", "https://dennikn.sk/2687808/zo-sulikovej-vety-o-kryme-je-medzinarodny-skandal-prva-ju-prifarbila-ruska-agentura/", "https://www.tyzden.sk/casopis/17220/kto-je-tu-prorusky/", "https://www.teraz.sk/slovensko/sas-krym-rusko-ukrajina-reakcia/75872-clanok.html", "https://www.tyzden.sk/casopis/17220/kto-je-tu-prorusky/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=10151940737570334&id=184760561603680", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=754216964658034&id=184760561603680", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=712582645488133&id=184760561603680", "https://dennikn.sk/1801162/ministrom-zahranicia-za-sas-ma-byt-korcok-sulik-prekvapil-aj-v-strane/", "https://www.aktuality.sk/clanok/hewbex6/minister-korcok-ktokolvek-ospravedlnuje-a-zlahcuje-agresiu-voci-ukrajine-podkopava-aj-slovensku-statnost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:28.109945+00:00"}
{"id": "vr18191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18191", "speaker": "Miroslav Benko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-benko", "statement": "O severnom obchvate sa už začalo rozprávať skôr, napríklad pred desiatimi rokmi, a do dnešného dňa nie je vlastne severný obchvat vyriešený, to znamená R4-ka.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé informácie o plánovanom severnom obchvate - rýchlostnej ceste R4 pochádzajú z roku 2007 . Obchvat sa mal začať budovať v roku 2010 a táto časť R4 mala byť uvedená do prevádzky do roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTender na výstavbu prvej etapy severného obchvatu Prešova bol vyhlásený až koncom roka 2017 a podľa informácií z okróbra 2018 by mal byť jeho víťaz známy začiatkom roka 2019. Zároveň v roku 2018 prebiehajú rokovania Ministerstva dopravy s Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií o šírkovom usporiadaní druhej etapy severného obchvatu.", "analysis_paragraphs": ["Prvé informácie o plánovanom severnom obchvate - rýchlostnej ceste R4 pochádzajú z roku 2007 . Obchvat sa mal začať budovať v roku 2010 a táto časť R4 mala byť uvedená do prevádzky do roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Tender na výstavbu prvej etapy severného obchvatu Prešova bol vyhlásený až koncom roka 2017 a podľa informácií z okróbra 2018 by mal byť jeho víťaz známy začiatkom roka 2019. Zároveň v roku 2018 prebiehajú rokovania Ministerstva dopravy s Útvarom hodnoty za peniaze ministerstva financií o šírkovom usporiadaní druhej etapy severného obchvatu."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["2007", "2010", "koncom roka 2017", "okróbra 2018"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/cestna-krizovatka-presov-zapad-bude-po-dobudovani-jednou-z-najvaecsich-a-najkapacitnejsich-1/", "https://domov.sme.sk/c/4040414/dopravna-politika-v-presove-nabera-rychlejsie-obratky.html", "https://ndsas.sk/press/spravy/zacala-sa-sutaz-na-severny-obchvat-presova", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/488130-minister-chce-stvorpruhovy-obchvat-presova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:39.841187+00:00"}
{"id": "vr17038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17038", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...sa nám napríklad medziročne v porovnaní minulý rok s predminulým rokom navýšilo zhruba o nejakých 200-250 miliónov eur, tak z toho 150 miliónov eur išlo len na toto zvýšenie, len na tu valorizáciu, (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerka v tomto výroku zjavne myslela rozpočet na rok 2017 v porovnaní s rokom 2016, pretože vtedy došlo k navýšeniu rozpočtu o sumu prevyšujúcu 200 miliónov eur. Ani v jednom z rokov však podľa dostupných informácií nedošlo k vynaloženiu 150 miliónov eur z navýšenej sumy na valorizáciu platov učiteľov, resp. zamestnancov regionálneho školstva. S podobnými číslami argumentoval v minulosti aj predošlý minister školstva Peter Plavčan, pričom Iniciatíva slovenských učiteľov už ani vtedy nevedela vystopovať zdroj a určenie spomenutých 150 miliónov eur. Požiadali sme o vyjadrenie Ministerstvo školstva,vedy, výskumu a športu SR. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka v tomto výroku zjavne myslela rozpočet na rok 2017 v porovnaní s rokom 2016, pretože vtedy došlo k navýšeniu rozpočtu o sumu prevyšujúcu 200 miliónov eur. Ani v jednom z rokov však podľa dostupných informácií nedošlo k vynaloženiu 150 miliónov eur z navýšenej sumy na valorizáciu platov učiteľov, resp. zamestnancov regionálneho školstva. S podobnými číslami argumentoval v minulosti aj predošlý minister školstva Peter Plavčan, pričom Iniciatíva slovenských učiteľov už ani vtedy nevedela vystopovať zdroj a určenie spomenutých 150 miliónov eur. Požiadali sme o vyjadrenie Ministerstvo školstva,vedy, výskumu a športu SR. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "hovoril", "nepoznala"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=14264", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=14264", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.minedu.sk/minister-plavcan-diskutoval-so-skolskymi-odborarmi-v-kezmarskych-zlaboch/", "https://dennikn.sk/blog/pravda-o-rozpocte-pre-skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:33.656796+00:00"}
{"id": "vr34925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34925", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A zdá sa, že pán predseda Národnej rady Sulík napriek všetkým ospravedlneniam a argumentom, ktoré používa a dokonca pri tom poslednom vážnom incidente začal napádať pána bývalého predsedu Národnej rady, dnešného podpredsedu Hrušovského.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť na čo konkrétne P. Paška poukazuje.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť na čo konkrétne P. Paška poukazuje."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:38.081354+00:00"}
{"id": "vr31937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31937", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme boli kritickí na to, ako minister financií narábal pri UNITASE, respektíve zmenách.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Podľa dostupných informácií táto kritika smerovala na vedenie finančnej správy, ktoré I. Mikloš odvolal, ako aj na kroky ministra financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Projekt Unitas mal na starosti M. Mikulčík. Denník SME 15. marca 2012 mal vtedajší minister financií I. Mikloš nekompletné informácie o skutočnom stave na daňových úradoch. Pravdivé informácie si minister financií I. Mikloš si mal zistiť až osobne na daňových úradoch na prelome januára a februára 2012. Anton Marcinčin (bývalý poslanec za KDH, dnes poradca ministra financií) člen Monitorovacieho týmu za vlády I. Radičovej už 16. februára v článku pre SME povedal: „Minister financií Ivan Mikloš by mal okamžite odstúpiť.“ Minister financií 19. februára 2012 odvolal šéfa finančného správy Igora Krnáča kvôli nezvládnutiu nábehu nového daňového informačného systému. Nová šéfka finančného správy Mária Machová následne 26. februára 2012 odvolala riaditeľa kompetenčného centra finančných informácií Miroslava Mikulčíka. SME , 15. marca 2012: „Čím viac tú situáciu poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť. Najbližší spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,“ povedal Mikloš. ... Ďurajka (bývalý štátny tajomník, pozn.) navyše tvrdí, že už v apríli minulého roka Mikloša upozornil, že dodanie informačného systému od firmy IBM spôsobí problémy a jeho nasadenie od januára sa nestihne. SME , 27. februára 2012: \" Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v predbežnej správe potvrdil, že pri nasadzovaní nového informačného systému KONS zlyhalo vedenie finančnej správy. \"Ja si myslím, že došlo k zlyhaniu manažérskeho vedenia,“ povedal v parlamente šéf NKÚ Ján Jasovský pred poslancami finančného výboru. Bližšie informácie odmietol poskytnúť, pretože kontrola sa ešte neskočila. ... Za problémy je podľa ministra financií Ivana Mikloša zodpovedná aj firma Novitech, ktorá neposkytla súčinnosť. Finančné riaditeľstvo na ňu v stredu podá žalobu. Súdnu odvetu už avizoval aj Novitech. \" Hospodárske noviny 19. marca informovali, že IBM potvrdila, že projekt Unitas, ktorým sa má zjednotiť výber daní, ciel a odvodov, bude meškať. Dôvodom odkladu prvej fázy Unitasu mali byť problémy štátu s informačným systémom. Nezavedenie a kritickú situáciu v systéme Unitas kritizoval opäť A. Marcinčin. TASR , 19. marca 2012: \" Zamestnanci daňových úradov robia, čo je v ich silách a možnostiach, ale tá zodpovednosť leží niekde úplne inde, čiže ľudia by sa nemali hnevať na zamestnancov daňových úradov,\" upozornil člen monitorovacieho výboru Anton Marcinčin (KDH) .\" SITA , 19. marca 2012: \" Ohrozenie projektu Unitas považuje ďalší člen Monitorovacieho výboru, Anton Marcinčin (KDH), za zlú správu. \"Niekto vybudoval obrovský drahý tunel medzi starý daňový systém a medzi ten nový, na ktorý sa všetci tešili,\" vyhlásil Marcinčin .\" SITA , 12. marca 2012: \"Podľa Antona Marcinčina (KDH) sa však v úvode tohto týždňa ukázalo, že celý harmonogram bol stanovený nereálne a vedenie finančnej správy neponúka nové riešenia.\" Z uvedeného je zrejmé, že KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Kritika nesmerovala len voči systému zavedenia projektu, ale Marcinčin aj priamo požadoval vyvodiť politickú zodpovednosť odstúpením ministra I. Mikloša. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Podľa dostupných informácií táto kritika smerovala na vedenie finančnej správy, ktoré I. Mikloš odvolal, ako aj na kroky ministra financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Projekt Unitas mal na starosti M. Mikulčík. Denník SME 15. marca 2012 mal vtedajší minister financií I. Mikloš nekompletné informácie o skutočnom stave na daňových úradoch. Pravdivé informácie si minister financií I. Mikloš si mal zistiť až osobne na daňových úradoch na prelome januára a februára 2012. Anton Marcinčin (bývalý poslanec za KDH, dnes poradca ministra financií) člen Monitorovacieho týmu za vlády I. Radičovej už 16. februára v článku pre SME povedal: „Minister financií Ivan Mikloš by mal okamžite odstúpiť.“ Minister financií 19. februára 2012 odvolal šéfa finančného správy Igora Krnáča kvôli nezvládnutiu nábehu nového daňového informačného systému. Nová šéfka finančného správy Mária Machová následne 26. februára 2012 odvolala riaditeľa kompetenčného centra finančných informácií Miroslava Mikulčíka. SME , 15. marca 2012: „Čím viac tú situáciu poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť. Najbližší spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,“ povedal Mikloš. ... Ďurajka (bývalý štátny tajomník, pozn.) navyše tvrdí, že už v apríli minulého roka Mikloša upozornil, že dodanie informačného systému od firmy IBM spôsobí problémy a jeho nasadenie od januára sa nestihne. SME , 27. februára 2012: \" Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v predbežnej správe potvrdil, že pri nasadzovaní nového informačného systému KONS zlyhalo vedenie finančnej správy. \"Ja si myslím, že došlo k zlyhaniu manažérskeho vedenia,“ povedal v parlamente šéf NKÚ Ján Jasovský pred poslancami finančného výboru. Bližšie informácie odmietol poskytnúť, pretože kontrola sa ešte neskočila. ... Za problémy je podľa ministra financií Ivana Mikloša zodpovedná aj firma Novitech, ktorá neposkytla súčinnosť. Finančné riaditeľstvo na ňu v stredu podá žalobu. Súdnu odvetu už avizoval aj Novitech. \" Hospodárske noviny 19. marca informovali, že IBM potvrdila, že projekt Unitas, ktorým sa má zjednotiť výber daní, ciel a odvodov, bude meškať. Dôvodom odkladu prvej fázy Unitasu mali byť problémy štátu s informačným systémom. Nezavedenie a kritickú situáciu v systéme Unitas kritizoval opäť A. Marcinčin. TASR , 19. marca 2012: \" Zamestnanci daňových úradov robia, čo je v ich silách a možnostiach, ale tá zodpovednosť leží niekde úplne inde, čiže ľudia by sa nemali hnevať na zamestnancov daňových úradov,\" upozornil člen monitorovacieho výboru Anton Marcinčin (KDH) .\" SITA , 19. marca 2012: \" Ohrozenie projektu Unitas považuje ďalší člen Monitorovacieho výboru, Anton Marcinčin (KDH), za zlú správu. \"Niekto vybudoval obrovský drahý tunel medzi starý daňový systém a medzi ten nový, na ktorý sa všetci tešili,\" vyhlásil Marcinčin .\" SITA , 12. marca 2012: \"Podľa Antona Marcinčina (KDH) sa však v úvode tohto týždňa ukázalo, že celý harmonogram bol stanovený nereálne a vedenie finančnej správy neponúka nové riešenia.\" Z uvedeného je zrejmé, že KDH prostredníctvom A. Marcinčina, skutočne kritizovalo stav projektu Unitas. Kritika nesmerovala len voči systému zavedenia projektu, ale Marcinčin aj priamo požadoval vyvodiť politickú zodpovednosť odstúpením ministra I. Mikloša. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME", "Igora Krnáča", "Mária Machová", "SME", "SME", "Hospodárske noviny", "TASR", "SITA", "SITA"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6301471/miklos-pre-dane-obvinil-kolegov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6262997/za-nefunkcny-system-chcu-daniarov-trestat.html", "http://spravy.pravda.sk/danovy-chaos-ma-prvu-obet-miklos-odvolal-sefa-financneho-uradu-pbt-/sk_ekonomika.asp?c=A120219_125028_sk_ekonomika_p01", "http://ekonomika.sme.sk/c/6274756/mikulcik-uz-nie-je-sef-kompetencneho-centra.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6301471/miklos-pre-dane-obvinil-kolegov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6277563/za-kolaps-systemu-daniarov-je-zodpovedny-manazment.html", "http://mam.ihned.cz/ekonomika//c1-55093010-stat-bude-chciet-miliony-za-zly-system-spat", "http://aktualne.atlas.sk/marcincin-vo-financnej-sprave-niekto-budoval-tunel-system-zlyhava/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/financna-sprava-rozhodne-do-konca-mar/479756-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6296518/daniari-podla-monitorovacieho-vyboru-nedodrziavaju-plan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:25.588279+00:00"}
{"id": "vr38582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38582", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pán Galko ráno oceňuje 99-ročného ministra, 99-ročného generála v Trenčíne, ale zrazu na to sa veľmi intenzívne ponáhľa na stranícku tlačovku, kde chce SaS 9:30 vyhlásiť, že už nebude zvyšovať dane po tom, čo dane v skutočnosti zvýši, čiže pán Galko, toto je konkrétne predvedenie vašich, to je predvedenie vašich, to je štvrtý máj.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Galko 4. mája 2011 gratuloval v Trenčíne najstaršiemu generálmajorovi vo výslužbe Jánovi Samuelovi Strculovi, ktorý oslávil 99. narodeniny. Podľa informácie televízie TA3 sa tlačovej konferencie strany SaS 4. mája 2011 okrem predsedu Sulíka zúčastnili všetci ministri strany, teda aj minister obrany Galko. Na tlačovej konferencii bolo oznámené, že SaS už nepodporí ďalšie zvyšovanie daní. O koľkej minister gratuloval zistiť nevieme, no správa TASR o tejto udalosti bola uverejnená o 10:00 hod , takže je možné predpokladať, že sa udalosť udiala pred zmienenou desiatou hodinou. Čas konania konferencie v Bratislave sa nám overiť nepodarilo, a teda ani to, ako veľmi sa minister musel ponáhľať. Bol ale na oboch akciách.", "analysis_paragraphs": ["Minister Galko 4. mája 2011 gratuloval v Trenčíne najstaršiemu generálmajorovi vo výslužbe Jánovi Samuelovi Strculovi, ktorý oslávil 99. narodeniny. Podľa informácie televízie TA3 sa tlačovej konferencie strany SaS 4. mája 2011 okrem predsedu Sulíka zúčastnili všetci ministri strany, teda aj minister obrany Galko. Na tlačovej konferencii bolo oznámené, že SaS už nepodporí ďalšie zvyšovanie daní. O koľkej minister gratuloval zistiť nevieme, no správa TASR o tejto udalosti bola uverejnená o 10:00 hod , takže je možné predpokladať, že sa udalosť udiala pred zmienenou desiatou hodinou. Čas konania konferencie v Bratislave sa nám overiť nepodarilo, a teda ani to, ako veľmi sa minister musel ponáhľať. Bol ale na oboch akciách."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["gratuloval", "Trenčíne", "10:00 hod"], "url": ["http://www.mosr.sk/21308/najstarsi-zijuci-general-oslavil-99-narodeniny-blahozelal-mu-minister.php?pg=1", "http://www.prestavka.sk/2-37262/TRENCIN:-Najstarsi-zijuci-general-oslavil-99--narodeniny--blahozelal-mu-minister.xml", "http://spravy.pravda.sk/najstarsi-zijuci-general-ked-prichadza-zmena-armada-straca-podu-pod-nohami-15y-/sk_domace.asp?c=A110504_100014_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:20.584020+00:00"}
{"id": "vr33115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33115", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vyjadrenie, ktoré urobil predseda Európskeho parlamentu, bolo urobené ešte predtým ako došlo k záverom Európskej rady.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica označujeme za zavádzajúci, nakoľko predseda Európskeho parlamentu sa vyjadril, že deficitný rozpočet nepodporí predtým i po tom, čo dospeli rokovania Európskej rady k záveru. Hospodárske noviny prinášajú informácie z rokovania Európskej rady o rozpočte minútu po minúte: \"Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa po začatí rokovaní lídrov EÚ o sedemročnom rozpočte ešte raz pokúsil presvedčiť ich o prijatí rozpočtu, ktorý by nebol iba v znamení škrtov a úspor. Schulz na úvod tlačovej konferencie upozornil, že došlo k veľkému nedorozumeniu, ak si politici alebo médiá jeho slová, že škrty v rozpočte sa nesmú dotknúť poľnohospodárstva a kohézie, vysvetľujú tak, že to má byť na úkor politík vzdelávania, vedy a výskumu. \"Ja nemôžem, nesmiem a ani nebudem súhlasiť s deficitným rozpočtom únie,\" z dôraznil Schulz svoje predošlé hrozby, že EP bude bojkotovať takú dohodu o dlhodobom rozpočte EÚ, ktorá by rátala s deficitom.\" Portál agentúry TASR teraz.sk informuje o tom, že \"viacerí poslanci, vrátane predsedov frakcií Európskej ľudovej strany Josepha Daula a Aliancie demokratických liberálov (ALDE) Guya Verhofstadta dnes (8. februára 2013) avízovali, že v EP sedemročný rozpočet nastavený na záväzky vo výške 960 miliárd eur a priame výdavky v hodnote 908 miliárd eur nepodporia. Podobné vyjadrenia mal tesne pred začiatkom summitu EÚ aj predseda europarlamentu Martin Schulz , ktorý upozornil, že takto nastavený dlhodobý rozpočet môže byť deficitný, čo je pre EP neprijateľné.\" Pre televíziu Euronews sa Schultz vyjadril 9. 2. 2013, takže po zverejnení záverov Európskej rady o sume rozpočtu, takto: “Nepodpíšem európsky rozpočet s deficitom, navrhujem prerokovať ju spôsobom, ktorým by sme mali nad ním kontrolu, napríklad s klauzulou o revízii rozpočtu po dvoch rokoch, aby sme si mohli ešte raz overiť či sme sa správne rozhodli.” Na stránkach Európskej komisie bolo 8. 2. 2013 zverejnené stanovisko predsedu EP Martina Schulza k výsledku rokovania Európskej rady, kde sa vyjadril síce miernejšie, no v podobnom duchu: \" I think this is visible that the member states have a lot of difficulties to find a compromise between themselves and I must admit a compromise on the basis of the lowest level, on the lowest common denominate will for sure be very difficult to find a majority at the European parliament . But it is too early to make a judgment, so first of all, we will compare the results of the negotiations if there will be a result with the requests of the European parliament, the Europe proposals. But for the time being, looking to the figures and to the structure of the proposed multi-annual budget, I fear that it is not possible to vote in favor. \" Podobné vyjadrenia priniesol i portál euronews : “The European Parliament will not accept this deficit budget if it is adopted in this way. That is certain,” the parliament’s president Martin Schulz said.\" Martin Schulz sa vyjadroval o neprijatí deficitného rozpočtu ešte predtým ako padlo definitívne rozhodnutie, ale i po ňom. Nakoľko Robert Fico sa snaží navodiť dojem, že vyjadrenia Martina Schulza sa týkali iba pôvodného návrhu rozpočtu, a nie konečnej dohody, jeho výrok označujeme za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica označujeme za zavádzajúci, nakoľko predseda Európskeho parlamentu sa vyjadril, že deficitný rozpočet nepodporí predtým i po tom, čo dospeli rokovania Európskej rady k záveru. Hospodárske noviny prinášajú informácie z rokovania Európskej rady o rozpočte minútu po minúte: \"Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz sa po začatí rokovaní lídrov EÚ o sedemročnom rozpočte ešte raz pokúsil presvedčiť ich o prijatí rozpočtu, ktorý by nebol iba v znamení škrtov a úspor. Schulz na úvod tlačovej konferencie upozornil, že došlo k veľkému nedorozumeniu, ak si politici alebo médiá jeho slová, že škrty v rozpočte sa nesmú dotknúť poľnohospodárstva a kohézie, vysvetľujú tak, že to má byť na úkor politík vzdelávania, vedy a výskumu. \"Ja nemôžem, nesmiem a ani nebudem súhlasiť s deficitným rozpočtom únie,\" z dôraznil Schulz svoje predošlé hrozby, že EP bude bojkotovať takú dohodu o dlhodobom rozpočte EÚ, ktorá by rátala s deficitom.\" Portál agentúry TASR teraz.sk informuje o tom, že \"viacerí poslanci, vrátane predsedov frakcií Európskej ľudovej strany Josepha Daula a Aliancie demokratických liberálov (ALDE) Guya Verhofstadta dnes (8. februára 2013) avízovali, že v EP sedemročný rozpočet nastavený na záväzky vo výške 960 miliárd eur a priame výdavky v hodnote 908 miliárd eur nepodporia. Podobné vyjadrenia mal tesne pred začiatkom summitu EÚ aj predseda europarlamentu Martin Schulz , ktorý upozornil, že takto nastavený dlhodobý rozpočet môže byť deficitný, čo je pre EP neprijateľné.\" Pre televíziu Euronews sa Schultz vyjadril 9. 2. 2013, takže po zverejnení záverov Európskej rady o sume rozpočtu, takto: “Nepodpíšem európsky rozpočet s deficitom, navrhujem prerokovať ju spôsobom, ktorým by sme mali nad ním kontrolu, napríklad s klauzulou o revízii rozpočtu po dvoch rokoch, aby sme si mohli ešte raz overiť či sme sa správne rozhodli.” Na stránkach Európskej komisie bolo 8. 2. 2013 zverejnené stanovisko predsedu EP Martina Schulza k výsledku rokovania Európskej rady, kde sa vyjadril síce miernejšie, no v podobnom duchu: \" I think this is visible that the member states have a lot of difficulties to find a compromise between themselves and I must admit a compromise on the basis of the lowest level, on the lowest common denominate will for sure be very difficult to find a majority at the European parliament . But it is too early to make a judgment, so first of all, we will compare the results of the negotiations if there will be a result with the requests of the European parliament, the Europe proposals. But for the time being, looking to the figures and to the structure of the proposed multi-annual budget, I fear that it is not possible to vote in favor. \" Podobné vyjadrenia priniesol i portál euronews : “The European Parliament will not accept this deficit budget if it is adopted in this way. That is certain,” the parliament’s president Martin Schulz said.\" Martin Schulz sa vyjadroval o neprijatí deficitného rozpočtu ešte predtým ako padlo definitívne rozhodnutie, ale i po ňom. Nakoľko Robert Fico sa snaží navodiť dojem, že vyjadrenia Martina Schulza sa týkali iba pôvodného návrhu rozpočtu, a nie konečnej dohody, jeho výrok označujeme za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["noviny", "TASR", "Euronews", "stanovisko", "euronews"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/2-59276790-kP0000_d-8e", "http://www.teraz.sk/ekonomika/lidri-eu-rozpocet-dohoda/37094-clanok.html?mostViewedArticlesGlobalTab=2", "http://fr.euronews.com/2013/02/09/budget-europeen-le-combat-se-poursuit-au-parlement/?utm_source=feedburner&utm_medium=feed&utm_campaign=Feed%3A+euronews%2Ffr%2Fnews+(euronews+-+news+-+fr)", "http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=91622", "http://www.euronews.com/2013/02/08/britain-s-cameron-wins-fight-to-slash-eu-spending"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:17.429020+00:00"}
{"id": "48519", "numeric_id": 48519, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48519", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...dvojnásobná mimoriadna valorizácia bola v Českej republike dôchodkov a teraz už idú druhýkrát zvyšovať životné minimum.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2022 prebehla valorizácia dôchodkov v Českej republike zatiaľ dvakrát . Okrem každoročnej valorizácie v januári nastala prvá mimoriadna v júni a druhá má prísť v septembri. Životné minimum vláda zvyšovala v apríli, druhýkrát by sa malo zvýšiť v júli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV januári sa českým dôchodcom zvýšila penzia približne o 33 EUR (805 Kč) a od júna o 42 EUR (1 017 Kč). S treťou valorizáciou (čiže druhou mimoriadnou) sa počíta v septembri 2022. Táto valorizácia by však mala byť nižšia ako tá v júni. Pôjde o priemerný nárast o 699 Kč, čo je asi 28 EUR. Prvýkrát vláda Petra Fialu zvyšovala životné a existenčné minimum v apríli 2022 - o 10 %. Od júla 2022 by malo nastať druhé zvyšovanie: o 450 Kč (18 EUR), z doterajších 4 250 (172 EUR) na 4 700 (190 EUR).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2022 prebehla valorizácia dôchodkov v Českej republike zatiaľ dvakrát . Okrem každoročnej valorizácie v januári nastala prvá mimoriadna v júni a druhá má prísť v septembri. Životné minimum vláda zvyšovala v apríli, druhýkrát by sa malo zvýšiť v júli. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V januári sa českým dôchodcom zvýšila penzia približne o 33 EUR (805 Kč) a od júna o 42 EUR (1 017 Kč). S treťou valorizáciou (čiže druhou mimoriadnou) sa počíta v septembri 2022. Táto valorizácia by však mala byť nižšia ako tá v júni. Pôjde o priemerný nárast o 699 Kč, čo je asi 28 EUR. Prvýkrát vláda Petra Fialu zvyšovala životné a existenčné minimum v apríli 2022 - o 10 %. Od júla 2022 by malo nastať druhé zvyšovanie: o 450 Kč (18 EUR), z doterajších 4 250 (172 EUR) na 4 700 (190 EUR)."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["dvakrát", "treťou", "vláda"], "url": ["https://www.trend.sk/ekonomika/velke-zmeny-dochodkoch-cechom-narastli-14-percent-slovensku-crta-prekvapenie", "https://www.aktuality.sk/clanok/n33cN1H/dochodky-v-ceskej-republike-vzrastu-tento-rok-trikrat/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3509355-vlada-od-cervence-znovu-zvysi-zivotni-a-existencni-minimum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:15.097520+00:00"}
{"id": "vr13762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13762", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": ".. Iuventu sme nepredávali, takisto zaznievali rôzne nezmysly, ako že štát v minulosti kšeftoval, odpredával pozemky, to nie je pravda. Tam súdnou cestou, bohužiaľ, pred mnohými rokmi sa stratili pozemky, ktoré pred tým patrili Iuvente.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problematika Iuventy - Slovenského inštitútu mládeže sa opäť objavila na scéne na jar 2015, kedy strana SaS upozornila strana na predaj budovy a pozemkov na Búdkovej ceste, teda ako tvrdí minister, existovali domnienky o možnom predaji pozemkov, tie však samotný Draxler neskôr vo svojom oficiálnom vyhlásení nepotvrdil. Nie sú momentálne žiadne iné informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa má predaj uskutočniť. V minulosti bola časť pozemkov pri Iuvente v reštitúcii vrátená pôvodným majiteľom- súdnou cestou, pričom toto súdne rozhodnutie bolo spochybňované. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Problematika Iuventy - Slovenského inštitútu mládeže sa opäť objavila na scéne na jar 2015, kedy strana SaS upozornila strana na predaj budovy a pozemkov na Búdkovej ceste, teda ako tvrdí minister, existovali domnienky o možnom predaji pozemkov, tie však samotný Draxler neskôr vo svojom oficiálnom vyhlásení nepotvrdil. Nie sú momentálne žiadne iné informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa má predaj uskutočniť. V minulosti bola časť pozemkov pri Iuvente v reštitúcii vrátená pôvodným majiteľom- súdnou cestou, pričom toto súdne rozhodnutie bolo spochybňované. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Strana SaS", "Minister školstva", "DenníkN", "SME", "Reportéri", "vyjadril"], "url": ["http://http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/370894-hadky-politikov-bratislavsku-iuventu-detom-nevratia-myslia-si-aktivisti/", "http://http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356457-draxler-budova-iuventy-na-budkovej-v-bratislave-sa-predavat-nebude/?sc=art-359684", "http://https://dennikn.sk/135575/iaktivisti-bojuju-za-zachranu-ekoiuventy-mohla-by-byt-pamiatkou/", "http://bratislava.sme.sk/c/1634365/iuventa-mozno-pride-o-vsetky-pozemky.html", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7814/68323", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/370894-hadky-politikov-bratislavsku-iuventu-detom-nevratia-myslia-si-aktivisti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:31.532815+00:00"}
{"id": "vr17934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17934", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...že si ju (súčasný prezident Andrej Kiska, pozn.) plní (prednesenie Správy o stave republiky, pozn.), na rozdiel od jeho predchodcu Ivana Gašparoviča, ktorý s podobnými príspevkami do Národnej rady nechodil.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Martin Klus hovorí o právomoci prezidenta SR predniesť správu o stave Slovenskej republiky. Bývalý prezident Ivan Gašparovič síce využíval túto kompetenciu iba nepravidelne - celkovo so správou o stave krajiny vystúpil v parlamente štyrikrát počas svojho desaťročného obdobia vo funkcii - no nie je pravda, že by do Národnej rady SR v tejto súvislosti vôbec nechodil. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Martin Klus hovorí o právomoci prezidenta SR predniesť správu o stave Slovenskej republiky. Bývalý prezident Ivan Gašparovič síce využíval túto kompetenciu iba nepravidelne - celkovo so správou o stave krajiny vystúpil v parlamente štyrikrát počas svojho desaťročného obdobia vo funkcii - no nie je pravda, že by do Národnej rady SR v tejto súvislosti vôbec nechodil. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "vyjadril", "vystúpil", "2005", "2006", "2009", "2014", "2015", "2016", "2017", "2018", "správa"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/postavenie-prezidenta/", "https://www.prezident.sk/article/precitajte-si-prezidentovu-spravu-o-stave-republiky/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304093-prezident-este-zhodnoti-stav-republiky/", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/167037-sprava-o-stave-republiky-bez-konfliktu-a-vizie", "https://domov.sme.sk/c/3037665/gasparovic-vystupi-v-stredu-o-11-hodine-v-parlamente.html", "https://domov.sme.sk/c/4313388/cela-sprava-prezidenta-gasparovica-o-stave-republiky.html", "https://www.ta3.com/clanok/1041800/ivan-gasparovic-vystupil-pred-poslancami-nr-sr-so-spravou-o-stave-republiky.html", "https://www.prezident.sk/article/precitajte-si-prezidentovu-spravu-o-stave-republiky/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396309-sprava-o-stave-republiky-kompletny-text-spravy-prezidenta-kisku/", "https://www.ta3.com/clanok/1107360/sprava-prezidenta-a-kisku-o-stave-republiky-2017.html", "https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-sprava-o-stave-republiky-2018/", "https://komentare.sme.sk/c/20346142/sprava-michala-kovaca-ktorou-polozil-vladu-vladimira-meciara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:33.451385+00:00"}
{"id": "47994", "numeric_id": 47994, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47994", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Naplánovali sme rekordne vysoký objem investícií. Takýto rozpočet ešte nebol na Slovensku, vyše 6 miliárd EUR pôjde do investícií.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2022 - 2024, ktorý parlament schválil 14. decembra 2021, smeruje (s. 71) do investícií takmer 6 miliárd eur. Oproti priemeru z rokov 2018 - 2021 je to zvýšenie o takmer polovicu. Takýto nárast je možný vďaka zdrojom z Plánu obnovy a dočerpávaniu eurofondov. Podľa Ministerstva financií ide o zvýšenie na “historickú hodnotu”. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2022 - 2024, ktorý parlament schválil 14. decembra 2021, smeruje (s. 71) do investícií takmer 6 miliárd eur. Oproti priemeru z rokov 2018 - 2021 je to zvýšenie o takmer polovicu. Takýto nárast je možný vďaka zdrojom z Plánu obnovy a dočerpávaniu eurofondov. Podľa Ministerstva financií ide o zvýšenie na “historickú hodnotu”. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "smeruje", "ide"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/nr-sr-schvalila-rozpocet-rok-2022.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/55/Hlavnakniha.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/nr-sr-schvalila-rozpocet-rok-2022.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:15.315225+00:00"}
{"id": "vr15144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15144", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... samotný zákon (zákon o cestnej premávke, pozn.) to bol návrh dokonca strany Slobody a Solidarity alebo ešte už teda oddelených poslancov od nich tej liberálnej časti v oblasti dopravy.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák pravdepodobne myslí návrh zmeny zákona o cestnej premávke poslancov Drobu a Chrena z roku 2013. Vtedy skutočne došlo k schváleniu návrhu spomínaných opozičných poslancov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 navrhovali novelizáciu zákona o cestnej premávke Juraj Droba a Martin Chren (pôvodne z SaS, v dobe návrhu ako nezávislí). Návrh bol schválený hlasovaním v NR SR a vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 98/2013 . Tento návrh patril medzi štyri návrhy , ktoré vládna strana SMER-SD schválila v hlasovaní v NR SR opozícii. Pravda o tomto návrhu k celkovej novele zákona o cestnej premávke píše nasledovné: \" Poslanci Juraj Droba a Martin Chren (obaja nezávislí) cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o cestnej premávke presadili, že riadne označené vozidlá taxislužby budú môcť jazdiť v jazdných pruhoch pre autobusy a trolejbusy tak, aby vozidlá verejnej dopravy nijako neobmedzovali. Podľa opozičných poslancov sa pre plynulosť cestnej premávky ukazuje ako čoraz viac výhodné využívanie inej než individuálnej formy prepravy. „Najmä vo väčších mestách sú osobitne vyznačené jazdné pruhy pre vozidlá mestskej hromadnej dopravy. Máme za to, že využívanie taxislužby je tiež jedna z foriem prepravy osôb, ktorá odľahčuje cesty v mestách a znižuje počet účastníkov cestnej premávky,“ vysvetľovali Droba a Chren. \" Pôvodný návrh zákona Chrena a Drobu mal nasledovné znenie: \"1. V § 76 ods. 6 druhá veta znie: „Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny A1 a B1.“. 2. Za § 143c sa vkladá nový § 143d, ktorý vrátane nadpisu znie: „143d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2013 Vodičské oprávnenia jednotlivých skupín a podskupín udelených pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované v doterajšom rozsahu; tieto vodičské oprávnenia oprávňujú odo dňa nadobudnutia tohto zákona tiež k vedeniu motorových vozidiel, ktoré sú do skupín vozidiel s totožným označením novo zaradené týmto zákonom, pokiaľ tomu nebránia obmedzenia alebo podmienky vodičského oprávnenia.“. Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2013 .\" Schválené znenie malo nasledujúcu podobu: \" 1. V § 76 ods. 7 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Vodičské oprávnenie skupiny B po dvoch rokoch od jeho udelenia oprávňuje viesť aj motorové vozidlá skupiny A1 s automatickou prevodovkou, a to len na území Slovenskej republiky.“. 2. V § 78 ods. 2 písm. a) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o držiteľa vodičského oprávnenia skupiny A1 podľa § 76 ods. 7,“. 3. V § 94 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Oprávnenie viesť motorové vozidlá skupiny A1 podľa § 76 ods. 7 sa do vodičského preukazu nezaznamenáva.“. Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2013.\" Počas vlády strany SMER-SD navrhovala neúspešne zmeny v zákone o cestnej premávke aj napríklad poslankyňa Lucia Nicholsonová z SaS v roku 2012. Detaily tohto návrhu zákona Lucie Nicholsonovej sú dostupné aj na webstránke NR SR . Návrh zmeny zákona o cestnej premávke Jany Kiššovej a Ľubomíra Galka prednesený v roku 2015 schválený v hlasovaní nebol. Ostatné schválené zmeny v zákone o cestnej premávke boli schválené ako vládne návrhy zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák pravdepodobne myslí návrh zmeny zákona o cestnej premávke poslancov Drobu a Chrena z roku 2013. Vtedy skutočne došlo k schváleniu návrhu spomínaných opozičných poslancov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 navrhovali novelizáciu zákona o cestnej premávke Juraj Droba a Martin Chren (pôvodne z SaS, v dobe návrhu ako nezávislí). Návrh bol schválený hlasovaním v NR SR a vyšiel v Zbierke zákonov pod číslom 98/2013 . Tento návrh patril medzi štyri návrhy , ktoré vládna strana SMER-SD schválila v hlasovaní v NR SR opozícii. Pravda o tomto návrhu k celkovej novele zákona o cestnej premávke píše nasledovné: \" Poslanci Juraj Droba a Martin Chren (obaja nezávislí) cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o cestnej premávke presadili, že riadne označené vozidlá taxislužby budú môcť jazdiť v jazdných pruhoch pre autobusy a trolejbusy tak, aby vozidlá verejnej dopravy nijako neobmedzovali. Podľa opozičných poslancov sa pre plynulosť cestnej premávky ukazuje ako čoraz viac výhodné využívanie inej než individuálnej formy prepravy. „Najmä vo väčších mestách sú osobitne vyznačené jazdné pruhy pre vozidlá mestskej hromadnej dopravy. Máme za to, že využívanie taxislužby je tiež jedna z foriem prepravy osôb, ktorá odľahčuje cesty v mestách a znižuje počet účastníkov cestnej premávky,“ vysvetľovali Droba a Chren. \" Pôvodný návrh zákona Chrena a Drobu mal nasledovné znenie: \"1. V § 76 ods. 6 druhá veta znie: „Vodičské oprávnenie skupiny B oprávňuje viesť motorové vozidlá skupiny B, ako aj motorové vozidlá skupiny AM a podskupiny A1 a B1.“. 2. Za § 143c sa vkladá nový § 143d, ktorý vrátane nadpisu znie: „143d Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2013 Vodičské oprávnenia jednotlivých skupín a podskupín udelených pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované v doterajšom rozsahu; tieto vodičské oprávnenia oprávňujú odo dňa nadobudnutia tohto zákona tiež k vedeniu motorových vozidiel, ktoré sú do skupín vozidiel s totožným označením novo zaradené týmto zákonom, pokiaľ tomu nebránia obmedzenia alebo podmienky vodičského oprávnenia.“. Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2013 .\" Schválené znenie malo nasledujúcu podobu: \" 1. V § 76 ods. 7 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Vodičské oprávnenie skupiny B po dvoch rokoch od jeho udelenia oprávňuje viesť aj motorové vozidlá skupiny A1 s automatickou prevodovkou, a to len na území Slovenskej republiky.“. 2. V § 78 ods. 2 písm. a) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o držiteľa vodičského oprávnenia skupiny A1 podľa § 76 ods. 7,“. 3. V § 94 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Oprávnenie viesť motorové vozidlá skupiny A1 podľa § 76 ods. 7 sa do vodičského preukazu nezaznamenáva.“. Čl. II: Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2013.\" Počas vlády strany SMER-SD navrhovala neúspešne zmeny v zákone o cestnej premávke aj napríklad poslankyňa Lucia Nicholsonová z SaS v roku 2012. Detaily tohto návrhu zákona Lucie Nicholsonovej sú dostupné aj na webstránke NR SR . Návrh zmeny zákona o cestnej premávke Jany Kiššovej a Ľubomíra Galka prednesený v roku 2015 schválený v hlasovaní nebol. Ostatné schválené zmeny v zákone o cestnej premávke boli schválené ako vládne návrhy zákona. Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["2013", "schválený", "98/2013", "štyri návrhy", "Pravda", "Pôvodný návrh", "Schválené znenie", "NR SR", "2015", "Ostatné"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4312", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31934", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4312", "http://www.glob.sk/bilancia-druhej-ficovej-vlady-opozicia-podporila-tieto-zakony/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/297704-taxiky-budu-moct-jazdit-v-pruhoch-pre-autobusy-a-trolejbusy/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4312", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4312", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4095", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5460", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=o%20cestnej%20prem%C3%A1vke&CisObdobia=6&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=-1&Ciastka=&CisloZz="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:29.232901+00:00"}
{"id": "vr25622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25622", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Slovensko bolo vždy najproeurópskejšia krajina pred našim vstupom.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z výsledkov prieskumov Eurobarometra uverejnených v apríli 2003, tj. pred samotným referendom ohľadom vstupu SR do EÚ vyplýva, že spomedzi 10 krajín tzv. piateho rozšírenia EÚ bola podpora vstupu v Slovenskej republike skutočne najvyššia. V januári sa 80% opýtaných vyjadrilo za vstup, v marci to bolo dokonca 82% resp. 83%. Výrok preto považujeme za pravdivý. Eurobarometer , 11. apríla 2003 (pdf.): \"The proportion of those supporting EU accession has increased slightly from 80% in January to 82% in March.\" Eurobarometer , 4. apríla 2003 (pdf.): \"Among the countries where the vote is still outstanding, Slovakia clearly has the highest rate of EU membership support.\" \"Among the voters, 83 percent do support EU membership, whereas 12.8 percent intent to vote \"no\".\" Podľa rovnakých správ Eurobarometra sa vo zvyšných 9 krajinách za vstup v prieskumoch vyjadrilo medzi 50% resp.56% (Lotyšsko) až 74% (grécka časť Cypru) opýtaných.", "analysis_paragraphs": ["Z výsledkov prieskumov Eurobarometra uverejnených v apríli 2003, tj. pred samotným referendom ohľadom vstupu SR do EÚ vyplýva, že spomedzi 10 krajín tzv. piateho rozšírenia EÚ bola podpora vstupu v Slovenskej republike skutočne najvyššia. V januári sa 80% opýtaných vyjadrilo za vstup, v marci to bolo dokonca 82% resp. 83%. Výrok preto považujeme za pravdivý. Eurobarometer , 11. apríla 2003 (pdf.): \"The proportion of those supporting EU accession has increased slightly from 80% in January to 82% in March.\" Eurobarometer , 4. apríla 2003 (pdf.): \"Among the countries where the vote is still outstanding, Slovakia clearly has the highest rate of EU membership support.\" \"Among the voters, 83 percent do support EU membership, whereas 12.8 percent intent to vote \"no\".\" Podľa rovnakých správ Eurobarometra sa vo zvyšných 9 krajinách za vstup v prieskumoch vyjadrilo medzi 50% resp.56% (Lotyšsko) až 74% (grécka časť Cypru) opýtaných."], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Eurobarometer"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/cceb/pre_referendum_110403_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/cceb/pre_referendum_040403_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:18.608001+00:00"}
{"id": "vr32842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32842", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Teraz odišlo 680 firiem do Maďarska.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý. Rovnaké alebo podobné čísla uvádza Radovan Ďurana z INESS, Hospodárske noviny a o odchode firiem do Maďarska sa rovnako zmieňuje aj ČEKIA. K odchodom firiem do Maďarska sa pre web Ekonato.sk (22. november, 2012) vyjadril Radovan Ďurana z INESS: \"Neodchádzajú však len veľkí investori, ale do zahraničia utekajú aj malé a stredné podniky. Za prvý polrok odišlo podľa Richarda Ďuranu z inštitútu INESS l en do Maďarska takmer 700 firiem kvôli nižším daniam. ...Svoju úlohu v tom podľa neho zohrávajú aj aktuálne kroky vlády. Zvyšovanie daní a zmeny v Zákonníku práce podnikateľskému prostrediu určite nepomôžu.\" O 680 firmách odchádzajúcich do Maďarska píšu Hospodárske noviny : \"Slovenské firmy objavili nový „daňový raj“. Prekvapivo ním nie je žiadny karibský ostrov, ale susedné Maďarsko. Počet spoločností, ktoré majú sídlo u nášho južného suseda, prípadne má odtiaľ vlastníka či spoluvlastníka, vzrástol podľa zistení HN len za prvý polrok o 680. \" Problematike sa venovala aj Česká kapitálová informační agentura ČEKIA (10. september 2012): \"Od roku 2009 do poloviny letošního roku se počet českých firem ovládaných z Maďarska zvýšil o 41 % na 944 společností, v případě Slovenska dokonce o polovinu na necelých 10 000 podnikatelských subjektů. Důvodem jsou nízké daně pro malé a střední firmy, osvobození od daní z dividend a kapitálových zisků, stejně jako zdanění příjmů plynoucích z licenčních poplatků ve výši 5 %.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý. Rovnaké alebo podobné čísla uvádza Radovan Ďurana z INESS, Hospodárske noviny a o odchode firiem do Maďarska sa rovnako zmieňuje aj ČEKIA. K odchodom firiem do Maďarska sa pre web Ekonato.sk (22. november, 2012) vyjadril Radovan Ďurana z INESS: \"Neodchádzajú však len veľkí investori, ale do zahraničia utekajú aj malé a stredné podniky. Za prvý polrok odišlo podľa Richarda Ďuranu z inštitútu INESS l en do Maďarska takmer 700 firiem kvôli nižším daniam. ...Svoju úlohu v tom podľa neho zohrávajú aj aktuálne kroky vlády. Zvyšovanie daní a zmeny v Zákonníku práce podnikateľskému prostrediu určite nepomôžu.\" O 680 firmách odchádzajúcich do Maďarska píšu Hospodárske noviny : \"Slovenské firmy objavili nový „daňový raj“. Prekvapivo ním nie je žiadny karibský ostrov, ale susedné Maďarsko. Počet spoločností, ktoré majú sídlo u nášho južného suseda, prípadne má odtiaľ vlastníka či spoluvlastníka, vzrástol podľa zistení HN len za prvý polrok o 680. \" Problematike sa venovala aj Česká kapitálová informační agentura ČEKIA (10. september 2012): \"Od roku 2009 do poloviny letošního roku se počet českých firem ovládaných z Maďarska zvýšil o 41 % na 944 společností, v případě Slovenska dokonce o polovinu na necelých 10 000 podnikatelských subjektů. Důvodem jsou nízké daně pro malé a střední firmy, osvobození od daní z dividend a kapitálových zisků, stejně jako zdanění příjmů plynoucích z licenčních poplatků ve výši 5 %.\""], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Ekonato.sk", "Hospodárske noviny", "Česká kapitálová informační agentura"], "url": ["http://ekonato.tvnoviny.sk/clanok/sekcia/domace/investori-opustaju-slovensko-uz-pre-nich-nie-sme-lacna-montazna-dielna.html", "http://m.hnonline.sk/2-56806030-kw0000_hndetail-69", "http://www.cekia.cz/cz/tiskove-zpravy/390-tz120910"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:18.649586+00:00"}
{"id": "vr37311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37311", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...nehovoríte pravdu, pán Kažimír, keď hovoríte, že odhad Národnej banky je, že to bude mínus. Odhad Národnej banky je, že tohto roku vzrastie reálna mzda o 0,8 desatín percenta.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Výboru pre makroekonomické prognózy , kde má okrem iných zástupcu aj NBS, by mala reálna mzda v roku 2011 vzrásť o 0,2%. Rovnaký vývoj predpokladá aj materiál (.pdf) IFP MF SR."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Výboru pre makroekonomické prognózy", "materiál"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:28.306128+00:00"}
{"id": "vr27236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27236", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kiska povedal, že nemá problém uznať Kosovo.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prezidentskej ankete SME (13.2.2014) na otázku Ste za uznanie Kosova? odpovedal Andrej Kiska „áno“ a s vysvetlením: „Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu.“\n\nVýrok označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V prezidentskej ankete SME (13.2.2014) na otázku Ste za uznanie Kosova? odpovedal Andrej Kiska „áno“ a s vysvetlením: „Domnievam sa, že vznik samostatného Kosova je krok podporujúci stabilitu v tejto časti regiónu.“", "Výrok označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["SME (13.2.2014)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7102612/ste-za-uznanie-kosova-prezidentska-anketa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:09.073626+00:00"}
{"id": "vr25996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25996", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Ľudia nemôžu byť spokojný s tým, že musia čakať tri mesiace na magnetickú rezonanciu, pretože jednoducho v nemocnici nie je.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "NSK má v svojej správe prostredníctom neziskovej organizácie Nemocnice s poliklinikami n.o. Nemocnicu v Topoľčanoch a v Leviciach . Podľa správy sme.sk má nemocnica v Topoľčanoch novootvorené pracovisko magnetickej rezonancie. Pri nemocnici v Leviciach sme nenašli žiadnu správu o existencii magnetickej rezonancii. Nemáme však žiadne informácie o tom, ako dlho musia pacienti prípadne čakať na vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["NSK má v svojej správe prostredníctom neziskovej organizácie Nemocnice s poliklinikami n.o. Nemocnicu v Topoľčanoch a v Leviciach . Podľa správy sme.sk má nemocnica v Topoľčanoch novootvorené pracovisko magnetickej rezonancie. Pri nemocnici v Leviciach sme nenašli žiadnu správu o existencii magnetickej rezonancii. Nemáme však žiadne informácie o tom, ako dlho musia pacienti prípadne čakať na vyšetrenie magnetickou rezonanciou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Topoľčanoch", "Leviciach", "sme.sk"], "url": ["http://nsptopolcany.sk/", "http://www.nsplevice.sk/", "http://www.sme.sk/c/3950209/topolcany-v-nemocnici-vzniklo-nove-pracovisko-magnetickej-rezonancie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:46.250871+00:00"}
{"id": "vr17816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17816", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...tento automatický mechanizmus (posúvanie odchodu do dôchodku naviazané na strednú dĺžku dožitia,pozn.) bol odporúčený aj Európskou úniou ..", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2012 vydala Európska Komisia bielu knihu, v ktorej navrhla Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky. Podľa Európskej Komisie je úspech dôchodkových reforiem v členských štátoch hlavným určujúcim faktorom pre hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie, preto sa v tejto bielej knihe Komisia venuje \"spoločným obavám týkajúcim sa problémov v dôchodkových systémoch členských štátov a stanovuje sa v nej program na zabezpečenie primeraných a udržateľných dôchodkov z dlhodobého hľadiska\" ( .pdf , s.3). Medzi konkrétne odporúčania Európskej Komisie ohľadom týchto reforiem patrilo aj prepojenie veku odchodu do dôchodku so zvyšovaním strednej dĺžky života ( .pdf , s.9). Svoj postoj potvrdila Európska Komisia aj v tomto roku v tlačovej správe , ktorú vydala 30. apríla 2018. V tejto správe Komisia zhodnotila, že aj napriek tomu, že členské štáty pri svojich reformách venujú čoraz väčšiu pozornosť udržateľným a primeraným dôchodkom v budúcnosti budú potrebné ďalšie opatrenia. Podľa názoru Európskej Komisie by mali dôchodkové systémy podporovať dlhší pracovný život – v súlade s neustále narastajúcou strednou dĺžkou života. Na Slovensku bol odchod do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku života zákonom č. 252/2012 Z.z., konkrétne opatrenie (§ 65a) nadobudlo účinnosť od roku 2017. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2012 vydala Európska Komisia bielu knihu, v ktorej navrhla Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky. Podľa Európskej Komisie je úspech dôchodkových reforiem v členských štátoch hlavným určujúcim faktorom pre hladké fungovanie hospodárskej a menovej únie, preto sa v tejto bielej knihe Komisia venuje \"spoločným obavám týkajúcim sa problémov v dôchodkových systémoch členských štátov a stanovuje sa v nej program na zabezpečenie primeraných a udržateľných dôchodkov z dlhodobého hľadiska\" ( .pdf , s.3). Medzi konkrétne odporúčania Európskej Komisie ohľadom týchto reforiem patrilo aj prepojenie veku odchodu do dôchodku so zvyšovaním strednej dĺžky života ( .pdf , s.9). Svoj postoj potvrdila Európska Komisia aj v tomto roku v tlačovej správe , ktorú vydala 30. apríla 2018. V tejto správe Komisia zhodnotila, že aj napriek tomu, že členské štáty pri svojich reformách venujú čoraz väčšiu pozornosť udržateľným a primeraným dôchodkom v budúcnosti budú potrebné ďalšie opatrenia. Podľa názoru Európskej Komisie by mali dôchodkové systémy podporovať dlhší pracovný život – v súlade s neustále narastajúcou strednou dĺžkou života. Na Slovensku bol odchod do dôchodku naviazaný na strednú dĺžku života zákonom č. 252/2012 Z.z., konkrétne opatrenie (§ 65a) nadobudlo účinnosť od roku 2017. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "tlačovej správe", "252/2012"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/europska-unia/strategie-europskej-unie/kom_2012_055.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/medzinarodna-spolupraca/europska-unia/strategie-europskej-unie/kom_2012_055.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-18-3507_sk.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/252/20160801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:50.247415+00:00"}
{"id": "vr17587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17587", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...aj NCZI zriadilo call centrum, call linku, kde vlastne poskytovatelia môžu volať, keď majú nejakú problém so softvérom (eZdravie, pozn.), hardwerom a pýtať sa teda alebo vznášať svoje pripomienky.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre používateľov služieb elektronického zdravotníctva je sprístupnené call centrum , ktoré je k dispozícii počas pracovných dní od 07:00 do 19:00 telefonicky alebo elektronicky cez kontaktný formulár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Call centrum slúži predovšetkým poradenstvu zdravotníckym pracovníkom/poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, občanom/pacientom a dodávateľom informačného systému pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Úlohou call centra je poskytovať najmä všeobecné informácie o pripojení do eZdravia, ako aj informácie súvisiace s používaním elektronickej zdravotnej knižky, poskytovať možnosť pre nahlásenie problému súvisiaceho s eZdravým alebo s používaním elektronickej zdravotnej knižky.", "analysis_paragraphs": ["Pre používateľov služieb elektronického zdravotníctva je sprístupnené call centrum , ktoré je k dispozícii počas pracovných dní od 07:00 do 19:00 telefonicky alebo elektronicky cez kontaktný formulár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Call centrum slúži predovšetkým poradenstvu zdravotníckym pracovníkom/poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, občanom/pacientom a dodávateľom informačného systému pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Úlohou call centra je poskytovať najmä všeobecné informácie o pripojení do eZdravia, ako aj informácie súvisiace s používaním elektronickej zdravotnej knižky, poskytovať možnosť pre nahlásenie problému súvisiaceho s eZdravým alebo s používaním elektronickej zdravotnej knižky."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["call centrum"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Kontakty/Kontaktne-centrum-NCZI/Pages/default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:11.005961+00:00"}
{"id": "vr18449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18449", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...k takzvaným Minským dohodám, ktoré boli podpísané za prítomnosti nemeckej spolkovej kancelárky a francúzskeho prezidenta vtedy ešte Francoisa Hollanda (...).", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínané tzv. Minské dohody boli dohodnuté a podpísané ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom aj za spoluúčasti bývalého francúzskeho prezidenta François Hollande a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí spolu rokovali o týchto zmluvách a tvrdo sa zasadzovali za ich dodržiavanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minské dohody sú dokumenty, ktoré mali za cieľ dosiahnutie prímeria na východnej Ukrajine, ktoré boli podpísané v noci z 11. na 12. februára 2015. Na nich sa dohodli lídri Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska na rokovaniach v bieloruskom Minsku. Išlo o 14 bodov, ktorými sa mal dosiahnuť mier, konkrétne v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich celé znenie je dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínané tzv. Minské dohody boli dohodnuté a podpísané ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom aj za spoluúčasti bývalého francúzskeho prezidenta François Hollande a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí spolu rokovali o týchto zmluvách a tvrdo sa zasadzovali za ich dodržiavanie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minské dohody sú dokumenty, ktoré mali za cieľ dosiahnutie prímeria na východnej Ukrajine, ktoré boli podpísané v noci z 11. na 12. februára 2015. Na nich sa dohodli lídri Ukrajiny, Ruska, Nemecka a Francúzska na rokovaniach v bieloruskom Minsku. Išlo o 14 bodov, ktorými sa mal dosiahnuť mier, konkrétne v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich celé znenie je dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["spoluúčasti", "tu"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/346227-v-elyzejskom-palaci-budu-rokovat-o-osude-minskych-dohod/", "https://www.aktuality.sk/clanok/270523/minska-dohoda-o-primeri-na-vychode-ukrajiny-toto-je-jej-plne-znenie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:45.919136+00:00"}
{"id": "vr14994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14994", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Takže aj preto možno tá iniciatíva ešte z roku 2008-2009, kedy sme prišli s referendom a kedy sme teda požadovali, aby sa to znížilo, ten počet poslancov zo 150 na 100.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Klus referuje o iniciatíve strany SaS, ktorej cieľom bolo uskutočnenie referenda i za zníženie stavu poslancov Národnej rady zo 150 na 100. Na základe dostupných informácií preto hodnotíme Klusov výrok za pravdivý. V roku 2009 rozbehla strana SaS podpisovú akciu s názvom Referendum 2009 , v ktorej mohli občania vyjadriť svoj súhlas k vyhláseniu referenda, ktorého predmetom bolo 6 bodov: zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín na 40 000 €, možnosť voliť aj cez internet a odstránenie tzv. práva na odpoveď v tlačovom zákone. Samotné referendum prebehlo 18. septembra 2010 na základe petičnej akcie, pod ktorú sa podpísalo 368 000 platných podpisov. Účasť na referende predstavovala 22,84 % a tým pádom bolo neplatné, keďže kvórum (účasť potrebná pre platnosť) je ústavou nastavené na 50 % oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Klus referuje o iniciatíve strany SaS, ktorej cieľom bolo uskutočnenie referenda i za zníženie stavu poslancov Národnej rady zo 150 na 100. Na základe dostupných informácií preto hodnotíme Klusov výrok za pravdivý. V roku 2009 rozbehla strana SaS podpisovú akciu s názvom Referendum 2009 , v ktorej mohli občania vyjadriť svoj súhlas k vyhláseniu referenda, ktorého predmetom bolo 6 bodov: zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov NR SR zo 150 na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín na 40 000 €, možnosť voliť aj cez internet a odstránenie tzv. práva na odpoveď v tlačovom zákone. Samotné referendum prebehlo 18. septembra 2010 na základe petičnej akcie, pod ktorú sa podpísalo 368 000 platných podpisov. Účasť na referende predstavovala 22,84 % a tým pádom bolo neplatné, keďže kvórum (účasť potrebná pre platnosť) je ústavou nastavené na 50 % oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "Referendum 2009", "18. septembra 2010"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5446950/referendum-uz-nezastavia.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/146255/foto-sas-zacala-s-referendom-2009/", "http://volby.statistics.sk/ref/ref2010/menu/indexV08c7.html?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:44.915506+00:00"}
{"id": "vr35676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35676", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Puškárová: O tom hovoríte vy. Sú tu aj iné krajiny, ktoré mali hospodársku krízu a sú na tom oveľa lepšie)   No. Pani redaktorka. Ja som povedal, že sme odovzdali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii, tak nie sú krajiny, ktoré sú na tom lepšie ako je Slovensko. (Puškárová: Čo sa týka deficitu verejných financií. Napríklad Maďarsko.)", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico opakuje správne číslo .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico opakuje správne číslo ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["číslo"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/09/ekonomicke-statistiky/#deficit_eurostat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:23.039501+00:00"}
{"id": "vr17350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17350", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "63% študentov, ktorí vychádzajú zo stredných škôl, študujú odbory, ktoré ani nevedia realizovať v praxi.", "statement_date": "2018-02-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie sú verejne dostupné žiadne štatistiky, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali, preto ho hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nie sú verejne dostupné žiadne štatistiky, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali, preto ho hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-02-19", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu", "dokument"], "url": ["http://www.cvtisr.sk/buxus/docs//JH/Uplatnenie_A16__1.pdf", "http://rsov.sk/wp-content/uploads/2017/01/Analyza-dat-z-Profesie-1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:31.573642+00:00"}
{"id": "42042", "numeric_id": 42042, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42042", "speaker": "František Mikloško", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-miklosko", "statement": "...všetci migranti, ktorí dostali azyl v Belgicku, Francúzsku, Nemecku, kdekoľvek, v rámci EÚ sa môžu pohybovať úplne spokojne. Čiže môžu zaplaviť Slovensko, môžu tu podnikať, môžu sa tu usadiť, také sú pravidlá EÚ. ", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mikloško vo výroku nesprávne spája dva odlišné pojmy: migrant a utečenec. Iba utečenci totiž dostávajú azyl. V rámci EÚ sa síce môžu pohybovať, no napríklad podnikanie je viazané na druh pobytu. Práve trvalý pobyt na Slovensku azylant inej krajiny dostať nemôže, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prvom rade je potrebné ujasniť si pojmy migrant a utečenec. Utečenec „je človek, ktorý prichádza do inej krajiny z obavy o svoje zdravie a ohrozenia života, ktoré mu hrozí v jeho rodnej zemi, má automatické právo na medzinárodnú pomoc a asistenciu.” Migrant „ sa snaží dostať do cudzej krajiny z dôvodu zlepšenia svojej životnej situácie, vzdelania a pod. Môže sa vrátiť do svojej krajiny.” Aby mohla akákoľvek osoba užívať azyl, musí jej byť najprv uznaný štatút utečenca. Aby azylové výzvy mohli byť riešené na európskej úrovni, vytvorili členské štáty EÚ v roku 1999 Spoločný európsky azylový systém(Common European Asylum System – CEAS). Štyrmi najdôležitejšími dokumentami , ktoré upravujú azyl sú: Kvalifikačný smernica ( Qualification Directive), Smernica o podmienkach prijímania (Reception Conditions Directive), Dublinské nariadenie (Dublin Regulation), Smernica o konaní o azyle (Asylum Procedures Directive). Medzi práva osoby, ktorá je držiteľom medzinárodnej ochrany, je slobodný pohyb aj mimo krajiny pobytu (azylu) ( pdf. , s. 11). Podnikanie osoby je v prvom rade viazané na druh pobytu , ktorý má. Ako uvádza Migračné informačné centrum IOM : „Podnikať na Slovensku bez udeleného prechodného pobytu na účel podnikania môže cudzinec aj vtedy, ak mu bol udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, a prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja.” Čo sa týka kategórie usadenia, trvalý pobyt na území SR azylant získať nemôže, ak je v tej dobe azylantom inej krajiny a má tam trvalý pobyt ( pdf ., s. 8) Aby sa vedelo overiť, či jeden človek nežiada o viacero azylov existuje EURODAC , databáza EÚ pre odtlačky prstov.", "analysis_paragraphs": ["Mikloško vo výroku nesprávne spája dva odlišné pojmy: migrant a utečenec. Iba utečenci totiž dostávajú azyl. V rámci EÚ sa síce môžu pohybovať, no napríklad podnikanie je viazané na druh pobytu. Práve trvalý pobyt na Slovensku azylant inej krajiny dostať nemôže, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. V prvom rade je potrebné ujasniť si pojmy migrant a utečenec. Utečenec „je človek, ktorý prichádza do inej krajiny z obavy o svoje zdravie a ohrozenia života, ktoré mu hrozí v jeho rodnej zemi, má automatické právo na medzinárodnú pomoc a asistenciu.” Migrant „ sa snaží dostať do cudzej krajiny z dôvodu zlepšenia svojej životnej situácie, vzdelania a pod. Môže sa vrátiť do svojej krajiny.” Aby mohla akákoľvek osoba užívať azyl, musí jej byť najprv uznaný štatút utečenca. Aby azylové výzvy mohli byť riešené na európskej úrovni, vytvorili členské štáty EÚ v roku 1999 Spoločný európsky azylový systém(Common European Asylum System – CEAS). Štyrmi najdôležitejšími dokumentami , ktoré upravujú azyl sú: Kvalifikačný smernica ( Qualification Directive), Smernica o podmienkach prijímania (Reception Conditions Directive), Dublinské nariadenie (Dublin Regulation), Smernica o konaní o azyle (Asylum Procedures Directive). Medzi práva osoby, ktorá je držiteľom medzinárodnej ochrany, je slobodný pohyb aj mimo krajiny pobytu (azylu) ( pdf. , s. 11). Podnikanie osoby je v prvom rade viazané na druh pobytu , ktorý má. Ako uvádza Migračné informačné centrum IOM : „Podnikať na Slovensku bez udeleného prechodného pobytu na účel podnikania môže cudzinec aj vtedy, ak mu bol udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v inom členskom štáte, a prechodný pobyt na účel výskumu a vývoja.” Čo sa týka kategórie usadenia, trvalý pobyt na území SR azylant získať nemôže, ak je v tej dobe azylantom inej krajiny a má tam trvalý pobyt ( pdf ., s. 8) Aby sa vedelo overiť, či jeden človek nežiada o viacero azylov existuje EURODAC , databáza EÚ pre odtlačky prstov."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Utečenec", "Migrant", "vytvorili", "dokumentami", "Kvalifikačný smernica", "Smernica o podmienkach prijímania", "Dublinské nariadenie", "Smernica o konaní o azyle", "pdf.", "pobytu", "IOM", "pdf", "EURODAC"], "url": ["https://hnonline.sk/pr-clanky/983647-prava-migrantov-a-utecencov-na-trvaly-pobyt-v-nasej-krajine", "https://hnonline.sk/pr-clanky/983647-prava-migrantov-a-utecencov-na-trvaly-pobyt-v-nasej-krajine", "https://www.unhcr.org/sk/162-skco-robimezabezpecenie-pravnej-ochranyazylova-politika-europskej-unie-html.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_quarterly_report#External_links", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:32011L0095", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1476711980002&uri=CELEX:32013L0033", "https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:180:0031:0059:EN:PDF", "https://eur-lex.europa.eu/search.html?qid=1476712362969&text=Directive%202013/32/EU&scope=EURLEX&type=quick&lang=en", "http://srra.sk/wp-content/uploads/2014/01/Migr%C3%A1cia-a-azyl.pdf", "https://www.mic.iom.sk/sk/podnikanie/zakladne-informacie/291-podnikanie-osob-podla-typu-pobytu.html", "https://www.mic.iom.sk/sk/", "http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Druhy_pobytu_v_SR.pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/what-we-do/policies/asylum/identification-of-applicants_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:33.823860+00:00"}
{"id": "49616", "numeric_id": 49616, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49616", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Stáva sa nám, že 1 krajina zablokuje celú 27 len kvôli tomu, že má nejaké svoje osobné záujmy, ktoré naozaj nemusia byť v súlade záujmami ani Slovenskej republiky, čo je našim teda primárnym záujmom, ani Európskej únie ako takej.", "statement_date": "2024-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine prípadov funguje na princípe takzvanej kvalifikovanej väčšiny. Existuje však niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie, teda súhlas všetkých členských štátov. Práve pri tomto type hlasovania majú členské krajiny možnosť využiť právo veta. Maďarsko od roku 2023 blokuje vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja členským štátom, ktoré Ukrajine poskytli svoju vojenskú techniku a muníciu. Slovensku týmto Maďarsko blokuje vyplatenie peňazí za odovzdanie stíhacích lietadiel typu MiG-29, teda Maďarsko využíva právo veta za účelom dosiahnuť vlastné politické ciele, ktoré nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovensko v roku 2023 odovzdalo Ukrajine trinásť stíhačiek typu MiG-29 spolu so systémom protivzdušnej obrany S-300 a časťami systému Kub. Európska únia mala Slovensku výmenou za pomoc Ukrajine vyplatiť finančné kompenzácie z takzvaného Európskeho mierového nástroja , ktorý slúži ako fond na podporu bezpečnosti. Peniaze z fondu sa vyplácajú postupne vo forme tranží, pričom vyplatenie poslednej tranže niekoľko mesiacov blokuje Maďarsko. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol , že kvôli blokovaniu poslednej tranže Slovensko zrejme za svoje stíhačky dostane menej peňazí, než sa vlani predpokladalo.\n\nPrávo veta je možné využiť v dvoch inštitúciách EÚ: v Európskej rade, ktorá pozostáva z premiérov alebo prezidentov členských krajín, a v Rade EÚ, ktorú tvoria príslušní ministri a veľvyslanci členských štátov. Európska rada zasadá najmenej štyrikrát ročne v Bruseli. Lídri na samitoch stanovujú politický program EÚ, pričom členovia Európskej rady hlasujú jednomyseľne a majú tak možnosť využiť právo veta.\n\nO prijatí legislatívnych návrhov spolu s Európskym parlamentom rozhoduje Rada Európskej únie, známa aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Rozhodnutia prijíma v závislosti od témy buď kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne . Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach, vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schvaľovanie nových členských štátov, či dane. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom.", "analysis_paragraphs": ["Pri hlasovaní o predložených návrhoch Európska únia vo väčšine prípadov funguje na princípe takzvanej kvalifikovanej väčšiny. Existuje však niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú jednomyseľné hlasovanie, teda súhlas všetkých členských štátov. Práve pri tomto type hlasovania majú členské krajiny možnosť využiť právo veta. Maďarsko od roku 2023 blokuje vyplatenie peňazí z Európskeho mierového nástroja členským štátom, ktoré Ukrajine poskytli svoju vojenskú techniku a muníciu. Slovensku týmto Maďarsko blokuje vyplatenie peňazí za odovzdanie stíhacích lietadiel typu MiG-29, teda Maďarsko využíva právo veta za účelom dosiahnuť vlastné politické ciele, ktoré nie sú v súlade so záujmami Slovenskej republiky, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slovensko v roku 2023 odovzdalo Ukrajine trinásť stíhačiek typu MiG-29 spolu so systémom protivzdušnej obrany S-300 a časťami systému Kub. Európska únia mala Slovensku výmenou za pomoc Ukrajine vyplatiť finančné kompenzácie z takzvaného Európskeho mierového nástroja , ktorý slúži ako fond na podporu bezpečnosti. Peniaze z fondu sa vyplácajú postupne vo forme tranží, pričom vyplatenie poslednej tranže niekoľko mesiacov blokuje Maďarsko. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol , že kvôli blokovaniu poslednej tranže Slovensko zrejme za svoje stíhačky dostane menej peňazí, než sa vlani predpokladalo.", "Právo veta je možné využiť v dvoch inštitúciách EÚ: v Európskej rade, ktorá pozostáva z premiérov alebo prezidentov členských krajín, a v Rade EÚ, ktorú tvoria príslušní ministri a veľvyslanci členských štátov. Európska rada zasadá najmenej štyrikrát ročne v Bruseli. Lídri na samitoch stanovujú politický program EÚ, pričom členovia Európskej rady hlasujú jednomyseľne a majú tak možnosť využiť právo veta.", "O prijatí legislatívnych návrhov spolu s Európskym parlamentom rozhoduje Rada Európskej únie, známa aj ako Rada ministrov alebo len „Rada“. Rozhodnutia prijíma v závislosti od témy buď kvalifikovanou väčšinou alebo jednomyseľne . Potrebuje buď jednoduchú väčšinu (14 členských štátov hlasuje za); kvalifikovanú väčšinu (súhlas 55 % členských štátov, ktoré zastupujú najmenej 65 % obyvateľstva EÚ); alebo jednomyseľné hlasovanie. Jednomyseľnosť sa uplatňuje v citlivých oblastiach, vrátane spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, schvaľovanie nových členských štátov, či dane. V prípadoch, kedy schválenie Radou vyžaduje jednomyseľnosť, majú členské štáty takzvané právo veta, pretože ktorýkoľvek štát môže schváleniu zabrániť svojim nesúhlasom."], "analysis_date": "2024-06-05", "analysis_sources": {"text": ["odovzdalo", "Európskeho mierového nástroja", "blokuje", "uviedol", "Európska rada", "kvalifikovanou väčšinou", "jednomyseľne", "uplatňuje"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23158299/ukrajina-mig-slovensko.html", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/european-peace-facility/", "https://www.teraz.sk/spravy/blanar-diplomati-eu-odobrili-navyse/782172-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/LgTmm5D/slovensko-dostane-menej-za-migy-29-vyplatu-tranze-blokuje-madarsko/", "https://www.consilium.europa.eu/en/european-council/how-the-european-council-works/#decisions", "https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/voting-system/unanimity/", "https://eur-lex.europa.eu/EN/legal-content/glossary/unanimity.html#:~:text=A%20limited%20number,between%20Member%20States."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:14.227516+00:00"}
{"id": "50039", "numeric_id": 50039, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50039", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď vám niekto (Denník N, pozn.) na titulkoch píše, že Fico je Tiso, ktorého treba obesiť, popraviť, ako bol Tiso popravený, že nejaký priaznivec opozície povie, že to jednoducho zrealizuje.", "statement_date": "2025-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Od začiatku ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slovenské médiá uverejnili niekoľko článkov, v ktorých autori spravili paralelu medzi súčasným predsedom vlády Robertom Ficom a prezidentom vojnového slovenského štátu Jozefom Tisom. V článkoch autori zväčša poukázali na historickú paralelu v správaní oboch osôb. Žiaden z titulkov či článkov však neobsahoval výzvu na premiérovu popravu, ani nerobil paralelu v tejto rovine, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nDenník N vydal od začiatku plnoformátovej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľko článkov, v ktorých autori vykreslili možné paralely medzi Robertom Ficom a Jozefom Tisom. V apríli 2022 Denník N uverejnil článok Martina Šimečku s názvom „Vzor 30. roky: fašisti ako Tuka, Fico ako Tiso.” V článku Šimečka vytvára paralelu medzi súčasným Ruskom a nacistickým Nemeckom, pričom sa odkazuje na amerického historika Timothyho Snydera, ktorý súčasný politický režim v Rusku označil za fašistický. Šimečka vysvetľuje , že Robert Fico podľa neho pripomína Tisa, ktorý váhal, či sa pridať k nacistickému Nemecku alebo nie. V článku ďalej uvádza , že: „Fico sa dnes správa tak, ako keby sa pripravoval na to, že si ho Putin vyberie, aby mu mohol verne slúžiť.”\n\nĎalší článok s názvom „Fico, Tiso a iné historické paralely” vyšiel v Denníku N v marci 2024. Autorka Hana Kubátová, ktorá pôsobí ako historička na Univerzite Karlovej, v článku uvádza , že: „Fico určite nie je Tiso.” Kubátová argumentuje , že daná historická paralela je nepresná, keďže Fico, narozdiel od Tisa, neposlal Židov na istú smrť. V roku 2024 Denník N uverejnil aj text Igora Otčenáša s názvom „Fico na Devíne, Tiso v Holíči,” v ktorom robí historickú paralelu medzi prejavom Roberta Fica z osláv 1161. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko a Jozefa Tisa z 15. augusta 1942. Autor vidí podobnosť prejavov v rétorike volajúcej po očiste národného života a dodáva, že zatiaľ čo Fico vníma ako hlavného nepriateľa v progresívnej ideológii, tak Tiso ho videl v Židoch.\n\nPo oficiálnom stretnutí predsedu vlády Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v máji 2025 vydal Denník N článok šéfredaktora Matúša Kostolného s názvom „Hitler a Tiso. Putin a Fico. Ten istý príbeh hanby.” Autor v ňom Ficovo stretnutie s Putinom prirovnáva ku známemu stretnutiu Jozefa Tisa s Hitlerom, avšak takisto pripomína , že Fico nedosahuje úroveň brutality Jozefa Tisa, ktorý nechal vyvraždiť tisícky Židov. V článku sa nenachádza ani zmienka o tom, že Tiso bol popravený.", "analysis_paragraphs": ["Od začiatku ruskej plnoformátovej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 slovenské médiá uverejnili niekoľko článkov, v ktorých autori spravili paralelu medzi súčasným predsedom vlády Robertom Ficom a prezidentom vojnového slovenského štátu Jozefom Tisom. V článkoch autori zväčša poukázali na historickú paralelu v správaní oboch osôb. Žiaden z titulkov či článkov však neobsahoval výzvu na premiérovu popravu, ani nerobil paralelu v tejto rovine, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Denník N vydal od začiatku plnoformátovej ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu niekoľko článkov, v ktorých autori vykreslili možné paralely medzi Robertom Ficom a Jozefom Tisom. V apríli 2022 Denník N uverejnil článok Martina Šimečku s názvom „Vzor 30. roky: fašisti ako Tuka, Fico ako Tiso.” V článku Šimečka vytvára paralelu medzi súčasným Ruskom a nacistickým Nemeckom, pričom sa odkazuje na amerického historika Timothyho Snydera, ktorý súčasný politický režim v Rusku označil za fašistický. Šimečka vysvetľuje , že Robert Fico podľa neho pripomína Tisa, ktorý váhal, či sa pridať k nacistickému Nemecku alebo nie. V článku ďalej uvádza , že: „Fico sa dnes správa tak, ako keby sa pripravoval na to, že si ho Putin vyberie, aby mu mohol verne slúžiť.”", "Ďalší článok s názvom „Fico, Tiso a iné historické paralely” vyšiel v Denníku N v marci 2024. Autorka Hana Kubátová, ktorá pôsobí ako historička na Univerzite Karlovej, v článku uvádza , že: „Fico určite nie je Tiso.” Kubátová argumentuje , že daná historická paralela je nepresná, keďže Fico, narozdiel od Tisa, neposlal Židov na istú smrť. V roku 2024 Denník N uverejnil aj text Igora Otčenáša s názvom „Fico na Devíne, Tiso v Holíči,” v ktorom robí historickú paralelu medzi prejavom Roberta Fica z osláv 1161. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Slovensko a Jozefa Tisa z 15. augusta 1942. Autor vidí podobnosť prejavov v rétorike volajúcej po očiste národného života a dodáva, že zatiaľ čo Fico vníma ako hlavného nepriateľa v progresívnej ideológii, tak Tiso ho videl v Židoch.", "Po oficiálnom stretnutí predsedu vlády Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v máji 2025 vydal Denník N článok šéfredaktora Matúša Kostolného s názvom „Hitler a Tiso. Putin a Fico. Ten istý príbeh hanby.” Autor v ňom Ficovo stretnutie s Putinom prirovnáva ku známemu stretnutiu Jozefa Tisa s Hitlerom, avšak takisto pripomína , že Fico nedosahuje úroveň brutality Jozefa Tisa, ktorý nechal vyvraždiť tisícky Židov. V článku sa nenachádza ani zmienka o tom, že Tiso bol popravený."], "analysis_date": "2025-05-28", "analysis_sources": {"text": ["uverejnil", "vytvára", "označil", "vysvetľuje", "uvádza", "vyšiel", "uvádza", "argumentuje", "uverejnil", "prejavom", "vidí", "vníma", "vydal", "prirovnáva", "pripomína"], "url": ["https://dennikn.sk/2807265/vzor-30-roky-fasisti-ako-tuka-fico-ako-tiso/", "https://dennikn.sk/2807265/vzor-30-roky-fasisti-ako-tuka-fico-ako-tiso/", "https://dennikn.sk/2807265/vzor-30-roky-fasisti-ako-tuka-fico-ako-tiso/", "https://dennikn.sk/2807265/vzor-30-roky-fasisti-ako-tuka-fico-ako-tiso/", "https://dennikn.sk/2807265/vzor-30-roky-fasisti-ako-tuka-fico-ako-tiso/", "https://dennikn.sk/3880966/fico-tiso-a-ine-historicke-paralely/", "https://dennikn.sk/3880966/fico-tiso-a-ine-historicke-paralely/", "https://dennikn.sk/3880966/fico-tiso-a-ine-historicke-paralely/", "https://dennikn.sk/4086344/fico-na-devine-tiso-v-holici/", "https://dennikn.sk/4083416/progresivna-ideologia-sa-siri-ako-rakovina-recnil-fico-na-devine-v-prvom-prejave-od-atentatu/", "https://dennikn.sk/4086344/fico-na-devine-tiso-v-holici/", "https://dennikn.sk/4086344/fico-na-devine-tiso-v-holici/", "https://dennikn.sk/4629510/hitler-a-tiso-putin-a-fico-ten-isty-pribeh-hanby/", "https://dennikn.sk/4629510/hitler-a-tiso-putin-a-fico-ten-isty-pribeh-hanby/", "https://dennikn.sk/4629510/hitler-a-tiso-putin-a-fico-ten-isty-pribeh-hanby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:21.410791+00:00"}
{"id": "vr27081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27081", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o ropu a ropné výrobky, máme zásobu na 95 dní, opäť v plnej prevádzke.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobne ako pri zásobách plynu, ani presné informácie o zásobách ropy nie sú dostupné verejnosti a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako pri zásobách plynu, ani presné informácie o zásobách ropy nie sú dostupné verejnosti a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "zodpovedá", "webovej stránke", "zdroje", "webovej stránke"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F218-2013-z-z.p-35259.pdf&ei=HhQXU6KaGuf44QTm5IHICw&usg=AFQjCNHutbQ0efAxMnQslGNBq8oDp8Xibg&sig2=cwOMU17R61EcpEDZ2ZninQ&bvm=bv.62286460,d.bGE", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/301690-nudzove-zasoby-ropy-prevzala-nova-agentura/", "http://www.eosa.sk/", "http://www.sme.sk/c/7122875/fico-zasob-ropy-mame-na-95-dni-plynu-na-styri-az-pat-mesiacov.html", "http://www.vlada.gov.sk/bezpecnostna-rada-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:47.000989+00:00"}
{"id": "vr31040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31040", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Máme v programe, že treba urobiť poriadok v tom, ktoré pozície sú politicky obsadzované a ktoré do tejto kategórie nepatria a máme v programe zaviesť otvorené a veľmi transparentné výberové koannie na tie pozície, ktoré do sféry politických nominácií nepatria.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SDKÚ-DS sa o uvedenom výroku zmieňuje vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole Fungujúci štát = Fungujúce inštitúcie v bode 2.1.2. Špičkoví profesionáli, nie politické figúrky, a to nasledovne: \"Posilníme zodpovednosť verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Zakážeme stranícke a koaličné nominácie na najdôležitejších pozíciách v manažmentoch veľkých firiem, vo vedení finančných úradov, Sociálnej poisťovne a úradov práce. Urobíme poriadok v politických nomináciách. Ministri si budú vyberať z ľudí, ktorí prejdú náročným výberom. Ovplyvňovanie výberu sa stane trestným činom rovnako, ako ním je manipulácia verejného obstarávania. Vrcholoví manažéri budú odmeňovaní podľa pravidelného hodnotenia na základe zverejnených kritérií. Ich neplnenie môže byť zákonným dôvodom na odvolanie.\"", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ-DS sa o uvedenom výroku zmieňuje vo svojom volebnom programe (.pdf) v kapitole Fungujúci štát = Fungujúce inštitúcie v bode 2.1.2. Špičkoví profesionáli, nie politické figúrky, a to nasledovne: \"Posilníme zodpovednosť verejných činiteľov a štátnych zamestnancov. Zakážeme stranícke a koaličné nominácie na najdôležitejších pozíciách v manažmentoch veľkých firiem, vo vedení finančných úradov, Sociálnej poisťovne a úradov práce. Urobíme poriadok v politických nomináciách. Ministri si budú vyberať z ľudí, ktorí prejdú náročným výberom. Ovplyvňovanie výberu sa stane trestným činom rovnako, ako ním je manipulácia verejného obstarávania. Vrcholoví manažéri budú odmeňovaní podľa pravidelného hodnotenia na základe zverejnených kritérií. Ich neplnenie môže byť zákonným dôvodom na odvolanie.\""], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:47.862123+00:00"}
{"id": "vr37535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37535", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vláda si predsa a to nie je moje číslo. Vláda si predsa povedala, že v roku 2011 postaví 5 km diaľníc, aby som bol teda korektný 5,2 km diaľníc a v roku 2012 5,2 km diaľníc.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako Demagog.SK v minulosti uviedol, podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1.", "analysis_paragraphs": ["Ako Demagog.SK v minulosti uviedol, podľa NDS vo výstavbe v roku 2011 budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "NDS", "avizuje"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=11&ph=3", "http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221975"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:51.716265+00:00"}
{"id": "vr28469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28469", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes ten pomer výdavkov a príjmov je tuším 16 ku 14 v miliardách eur.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér hovorí o navrhovanom rozpočte na roky 2015 - 2017 a príjmoch a výdavkoch. Podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa predpokladajú výdavky (§ 1) vo výške 16 634,9 miliónov eur a príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 14 193,4 miliónov eur. Čiže ide o pomer 16 ku 14, ktorý spomína Fico. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér hovorí o navrhovanom rozpočte na roky 2015 - 2017 a príjmoch a výdavkoch. Podľa Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa predpokladajú výdavky (§ 1) vo výške 16 634,9 miliónov eur a príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 14 193,4 miliónov eur. Čiže ide o pomer 16 ku 14, ktorý spomína Fico. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu rozpočtu verejnej správy", "rozpočtu"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23941", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9522"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:46.740202+00:00"}
{"id": "vr35370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35370", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Počnúc tým podvodom na voličoch, kedy vlastne naozaj všetko vypadlo z programov o radikálnom znižovaní daní ...Nič sa neobjavilo v programovom vyhlásení vlády a pokračovalo to tým, že každodenne niečo navrhli a každodenne niečo menili.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SaS síce navrhla vo svojom volebnom programe zjednotenie daní na úroveň 18% a programové vyhlásenie vlády (.pdf) nič také neuvádza, avšak zníženie daní o 1% nie je možné nazvať radikálne zníženie. Naopak v prípade DPH pre potraviny, lieky a iné v súčasnosti zvýhodnené položky DPH by sa podľa programu SaS malo jednať o zvýšenie dane.", "analysis_paragraphs": ["SaS síce navrhla vo svojom volebnom programe zjednotenie daní na úroveň 18% a programové vyhlásenie vlády (.pdf) nič také neuvádza, avšak zníženie daní o 1% nie je možné nazvať radikálne zníženie. Naopak v prípade DPH pre potraviny, lieky a iné v súčasnosti zvýhodnené položky DPH by sa podľa programu SaS malo jednať o zvýšenie dane."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programe", "vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.scribd.com/doc/27220890/Program-SaS-jednostrankova-verzia", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:47.994765+00:00"}
{"id": "vr15511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15511", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ide naozaj o prelomovú právnu úpravu (protischránkový zákon, pozn.), pretože nepoznám zatiaľ štát, ktorý by zobral na seba takýto zäväzok, že nebude robiť obchody s niekým, kto neodhalí svoju skutočnú vlastnícku štruktúru. To je prielom, pretože my budeme transformovať aj smernice EÚ, podľa ktorých aj do obchodných registrov sa na základe vyhlásenia budú musieť zapisovať koneční užívatelia výhod. Zatiaľ nie do verejnej časti obchodného registra, a celá táto oblasť právnej úpravy prebieha, podlieha veľkým zmenám teraz aj v rámci európskeho priestoru, aj v rámci OECD.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OECD aj EÚ považujú daňové úniky a pranie špinavých peňazí za problém, proti ktorému chystajú aj legislatívne reformy. Jedným z plánovaných úprav je aj vytváranie, resp. prepojenie centrálnych registrov konečných uživateľov alebo automatická výmena informácií medzi členskými krajinami o týchto užívateľoch. Transformácia smerníc sa teda pripravuje, rokuje sa o zmenách. Podobne ako ministerke Žitňanskej, ani nám sa nepodarilo nájsť príklad štátu, ktorý by vyžadoval zverejnenie vlastníckej štruktúry firiem, ktoré dostali zákazku od štátu či ktoré s ním spolupracujú. Výrok ministerky Žitňanskej považujeme za pravdivý. Slovensko sa v protischránkovom zákone okrem zavedenia centrálneho registra zaviazalo k neobchodovaniu s neregistrovanými spoločnosťami. Register partnerov verejného sektora nebude obsahovať iba spoločnosti priamo sa zapájajúce do verejného obstarávania, ale aj tie, ktoré nejakým spôsobom nakladajú s verejnými financiami. Týka sa to napríklad predaja majetku, prímania peňazí z eurofondov, používania peňazí zo zdravotného poistenia a podobne. Podobné podmienky transparentnosti verejných zákaziek nemá podľa našich informácií skutočne žiadna iná krajina. Gruzínsko má podobne ako Slovensko systém zverejňovania zmlúv, no nemusí byť známa vlastnícka štruktúra daných firiem. Gabriel Šipoš z Transparency International píše, že v transparentnosti nie je žiadna krajina tak ďaleko ako Slovensko: \" While a number of countries do actively publish contracts online—including the UK, Colombia, and Georgia—none of them go as far as Slovakia. \"\n\nDo boja o väčšiu transparentnosť záujemcov o verejné zákazky sa zasadila aj Svetová banka . V novembri 2014 sa lídri krajín G20 zaviazali (.pdf) k zvýšeniu transparentnosti v oblasti skutočného vlastníctva firiem (predtým toto rozhodnutie prijali krajiny G8 ). Taktiež Európska únia začala v roku 2014 konať proti schránkovým firmám a to v podobe Fourth Money Laundering Directive (.pdf), kde okrem iného požaduje aby boli informácie o skutočnom vlastníctve firiem prístupné v centrálnych registroch členských štátov. Tento základ by mali štáty splniť do 26. júna 2017.\n\nEurópska únia pripravuje isté zmeny v legislatívnom systéme s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických skupín a akcií. V máji 2015 krajiny EÚ sa zhodli na balíčku opatrení proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Package (.pdf)). Chystané zmeny sa budú týkať aj obalstí ako je práve väčšia transparentnosť a prepojenie národných centrálnych registrov. Závery (.pdf) z rokovania Rady Európskej únie z októbra 2016 potvrdzujú snahu o boj proti daňovým únikom a snahu o väčšiu transparentnosť aj automatickou výmenou informácií medzi členskými štátmi o konečných uživateľoch výhod.\n\n\" The Council (...)\n\n8. STRESSES the need to prevent the large-scale concealment of funds which hinders the effective fight against tax evasion, money laundering and terrorist financing, and to ensure that the identities of beneficial owners of companies, legal entities or legal arrangements are known;\n\n9. WELCOMES the initiative for the automatic exchange of information on ultimate beneficial owners whereby many jurisdictions, including all Member States, have agreed to exchange information on the beneficial owners of companies, legal entities and legal arrangements and LOOKS FORWARD to rapid international progress; \"\n\nOECD sa zaoberá touto problematikou už dlhodobejšie, ale ako sa vyjadril Angel Gurría, generálny tajomník OECD, únik daní a s tým súvisiaca kriminalita zostáva stále veľkou výzvou. OECD navrhuje nasledujúci postup v správe Mandatory Disclosure Rules z roku 2015: \"Analyze whether there are gaps between tax compliance needs (both civil and criminal) for beneficial ownership information (...) Create the Common Transmission System for the automatic exchange of financial account information, which would consider an approach to collecting and storing beneficial ownership information (...) Consider the legal ability of countries and jurisdictions to share or access beneficial ownership information, ensuring that the right legal and procedural framework is in place for this information to be shared domestically between government agencies, as well as internationally .\"\n\nOECD v roku 2015 prišiel s návrhom na reformu predpisov ktoré sa týkajú medzinárodného zdaňovania. Cieľom je zúžiť, alebo dokonca odstrániť nedokonalosti v právnych úpavách, ktoré umožňujú únik zisku do tzv. daňových rajov.\n\nPodobne transparentný systém ako Slovensko má aj Gruzínsko , kde je centralizovaná elektronická platforma, kde je možné nájsť dokumentáciu k tendrom, ktorú zadávajú uchádzajúce sa firma, ich prihláška aj podpísané zmluvy. \" Now, (and for the past three years) all tendered government purchases in Georgia are conducted through one centralized e-procurement bidding platform which is operated by the Competition and State Procurement Agency. The platform has succeeded in increasing transparency in government procurement by eliminating a paper-based, bureaucratic system (often riddled with opaqueness and corruption) and turning it into a more efficient operation. This has made it one of the most transparent government systems in the world. At least that we know of. Today, Georgians and others interested in government procurement can find information online including tender documentation, documents submitted by bidders, participating bidders, their bids and all signed and amended contracts .\"\n\nAni tento systém však nie je dokonalý, keďže veľa kontraktov sa zverejneniu vyhne. Zaujímavosťou je, že tento systém mohol byť vybudovaný aj vďaka slovenskej a švédskej oficiálnej rozvojovej pomoci.\n\nVo svete existujú aj ďalšie krajiny , v ktorých sú povinne zverejňované zmluvy s partnermi štátu v konkrétnych citlivých sektoroch.No pri žiadnej nie je spomenutá povinnosť zverejniť vlastnícku štruktúru daných firiem.\n\n\" Other countries have make contracts publicly available in one of more of their extractive sectors, including East Timor, Peru, and Ecuador. A few countries have come out explicitly in support of contract transparency as a key principle of their extractive sector management, including Liberia in its EITI bill, and Ghana in official statements about its nascent, but rapidly developing, oil sector. \"", "analysis_paragraphs": ["OECD aj EÚ považujú daňové úniky a pranie špinavých peňazí za problém, proti ktorému chystajú aj legislatívne reformy. Jedným z plánovaných úprav je aj vytváranie, resp. prepojenie centrálnych registrov konečných uživateľov alebo automatická výmena informácií medzi členskými krajinami o týchto užívateľoch. Transformácia smerníc sa teda pripravuje, rokuje sa o zmenách. Podobne ako ministerke Žitňanskej, ani nám sa nepodarilo nájsť príklad štátu, ktorý by vyžadoval zverejnenie vlastníckej štruktúry firiem, ktoré dostali zákazku od štátu či ktoré s ním spolupracujú. Výrok ministerky Žitňanskej považujeme za pravdivý. Slovensko sa v protischránkovom zákone okrem zavedenia centrálneho registra zaviazalo k neobchodovaniu s neregistrovanými spoločnosťami. Register partnerov verejného sektora nebude obsahovať iba spoločnosti priamo sa zapájajúce do verejného obstarávania, ale aj tie, ktoré nejakým spôsobom nakladajú s verejnými financiami. Týka sa to napríklad predaja majetku, prímania peňazí z eurofondov, používania peňazí zo zdravotného poistenia a podobne. Podobné podmienky transparentnosti verejných zákaziek nemá podľa našich informácií skutočne žiadna iná krajina. Gruzínsko má podobne ako Slovensko systém zverejňovania zmlúv, no nemusí byť známa vlastnícka štruktúra daných firiem. Gabriel Šipoš z Transparency International píše, že v transparentnosti nie je žiadna krajina tak ďaleko ako Slovensko: \" While a number of countries do actively publish contracts online—including the UK, Colombia, and Georgia—none of them go as far as Slovakia. \"", "Do boja o väčšiu transparentnosť záujemcov o verejné zákazky sa zasadila aj Svetová banka . V novembri 2014 sa lídri krajín G20 zaviazali (.pdf) k zvýšeniu transparentnosti v oblasti skutočného vlastníctva firiem (predtým toto rozhodnutie prijali krajiny G8 ). Taktiež Európska únia začala v roku 2014 konať proti schránkovým firmám a to v podobe Fourth Money Laundering Directive (.pdf), kde okrem iného požaduje aby boli informácie o skutočnom vlastníctve firiem prístupné v centrálnych registroch členských štátov. Tento základ by mali štáty splniť do 26. júna 2017.", "Európska únia pripravuje isté zmeny v legislatívnom systéme s cieľom zabrániť praniu špinavých peňazí a financovaniu teroristických skupín a akcií. V máji 2015 krajiny EÚ sa zhodli na balíčku opatrení proti praniu špinavých peňazí (Anti-Money Laundering Package (.pdf)). Chystané zmeny sa budú týkať aj obalstí ako je práve väčšia transparentnosť a prepojenie národných centrálnych registrov. Závery (.pdf) z rokovania Rady Európskej únie z októbra 2016 potvrdzujú snahu o boj proti daňovým únikom a snahu o väčšiu transparentnosť aj automatickou výmenou informácií medzi členskými štátmi o konečných uživateľoch výhod.", "\" The Council (...)", "8. STRESSES the need to prevent the large-scale concealment of funds which hinders the effective fight against tax evasion, money laundering and terrorist financing, and to ensure that the identities of beneficial owners of companies, legal entities or legal arrangements are known;", "9. WELCOMES the initiative for the automatic exchange of information on ultimate beneficial owners whereby many jurisdictions, including all Member States, have agreed to exchange information on the beneficial owners of companies, legal entities and legal arrangements and LOOKS FORWARD to rapid international progress; \"", "OECD sa zaoberá touto problematikou už dlhodobejšie, ale ako sa vyjadril Angel Gurría, generálny tajomník OECD, únik daní a s tým súvisiaca kriminalita zostáva stále veľkou výzvou. OECD navrhuje nasledujúci postup v správe Mandatory Disclosure Rules z roku 2015: \"Analyze whether there are gaps between tax compliance needs (both civil and criminal) for beneficial ownership information (...) Create the Common Transmission System for the automatic exchange of financial account information, which would consider an approach to collecting and storing beneficial ownership information (...) Consider the legal ability of countries and jurisdictions to share or access beneficial ownership information, ensuring that the right legal and procedural framework is in place for this information to be shared domestically between government agencies, as well as internationally .\"", "OECD v roku 2015 prišiel s návrhom na reformu predpisov ktoré sa týkajú medzinárodného zdaňovania. Cieľom je zúžiť, alebo dokonca odstrániť nedokonalosti v právnych úpavách, ktoré umožňujú únik zisku do tzv. daňových rajov.", "Podobne transparentný systém ako Slovensko má aj Gruzínsko , kde je centralizovaná elektronická platforma, kde je možné nájsť dokumentáciu k tendrom, ktorú zadávajú uchádzajúce sa firma, ich prihláška aj podpísané zmluvy. \" Now, (and for the past three years) all tendered government purchases in Georgia are conducted through one centralized e-procurement bidding platform which is operated by the Competition and State Procurement Agency. The platform has succeeded in increasing transparency in government procurement by eliminating a paper-based, bureaucratic system (often riddled with opaqueness and corruption) and turning it into a more efficient operation. This has made it one of the most transparent government systems in the world. At least that we know of. Today, Georgians and others interested in government procurement can find information online including tender documentation, documents submitted by bidders, participating bidders, their bids and all signed and amended contracts .\"", "Ani tento systém však nie je dokonalý, keďže veľa kontraktov sa zverejneniu vyhne. Zaujímavosťou je, že tento systém mohol byť vybudovaný aj vďaka slovenskej a švédskej oficiálnej rozvojovej pomoci.", "Vo svete existujú aj ďalšie krajiny , v ktorých sú povinne zverejňované zmluvy s partnermi štátu v konkrétnych citlivých sektoroch.No pri žiadnej nie je spomenutá povinnosť zverejniť vlastnícku štruktúru daných firiem.", "\" Other countries have make contracts publicly available in one of more of their extractive sectors, including East Timor, Peru, and Ecuador. A few countries have come out explicitly in support of contract transparency as a key principle of their extractive sector management, including Liberia in its EITI bill, and Ghana in official statements about its nascent, but rapidly developing, oil sector. \""], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["Register", "Transparency International", "Svetová banka", "zaviazali", "G8", "Fourth Money Laundering Directive", "(Anti-Money Laundering Package", "Závery", "navrhuje", "Mandatory Disclosure Rules", "návrhom", "Gruzínsko", "kontraktov", "ďalšie krajiny"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/mame-dobry-protischrankovy-zakon-vseliek-na-korupciu-to-ale-nie-je.html", "https://www.opensocietyfoundations.org/voices/once-riddled-corruption-slovakia-sets-new-standard-transparency", "https://www.transparency.cz/world-bank-wants-to-stop-anonymous-firms-winning-contracts/", "http://www.mofa.go.jp/files/000059869.pdf", "https://www.gov.uk/government/publications/g8-action-plan-principles-to-prevent-the-misuse-of-companies-and-legal-arrangements/g8-action-plan-principles-to-prevent-the-misuse-of-companies-and-legal-arrangements", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015L0849&from=EN", "http://ec.europa.eu/justice/criminal/document/files/aml-factsheet_en.pdf", "http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2016/10/47244648522_en.pdf", "https://tax.thomsonreuters.com/blog/checkpoint/OECD-Highlights-Tax-Transparency-and-Beneficial-Ownership", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/taxation/mandatory-disclosure-rules-action-12-2015-final-report_9789264241442-en#.WBNVRMm2Ls0#page2", "http://www.oecd.org/tax/oecd-presents-outputs-of-oecd-g20-beps-project-for-discussion-at-g20-finance-ministers-meeting.htm", "https://sunlightfoundation.com/blog/2014/01/16/opengov-voices-how-georgia-is-handling-procurement-transparency/", "http://www.transparency.ge/en/node/3117", "http://www.resourcegovernance.org/analysis-tools/publications/contract-transparency"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:45.488026+00:00"}
{"id": "vr14445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14445", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) silný program (KDH, pozn.), ktorý bol hodnotený medzi konzervatívnymi ako najlepší v ekonomike a tretí alebo v trojici najlepších programov na Slovensku.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií a hodnotení inštitútu INESS hodnotíme výrok ako pravdivý. Volebný program strany KDH bol v hodnotení Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií označený ako ekonomicky najlepší spomedzi pravice (pred ním iba liberáli SaS a SKOK!). KDH sa delí o tretiu pozíciu v rebríčku s MOST-HÍD. Strana KDH má lepší program pri výbere daní, MOST-HÍD zasa pri podpore podnikateľského prostredia. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií a hodnotení inštitútu INESS hodnotíme výrok ako pravdivý. Volebný program strany KDH bol v hodnotení Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií označený ako ekonomicky najlepší spomedzi pravice (pred ním iba liberáli SaS a SKOK!). KDH sa delí o tretiu pozíciu v rebríčku s MOST-HÍD. Strana KDH má lepší program pri výbere daní, MOST-HÍD zasa pri podpore podnikateľského prostredia. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["hodnotení", "rebríčku"], "url": ["http://www.top20.sk/", "http://www.hpi.sk/2012/03/hodnotenie-volebnych-programov-politickych-stran/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:50.827183+00:00"}
{"id": "vr31673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31673", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A akým spôsobom motivovať zamestnávateľov, aby sa im oplatilo investovať? Nuž, využiť terajšiu legislatívu, ktorá sa nevyužíva. Nevyužíva sa v tom, keď firma podpíše so študentom SŠ v 3. alebo 4. Ročníku alebo s učňom pred výučným listom dohodu, tak je možné tieto položky niektoré, ktoré do toho dáva tá firma, odpísať. To tu už je možné takýmto spôsobom realizovať.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podmienky, ktoré uvádza Čaplovič sa zhodujú s tými, ktoré uvádza zákon. Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. po novele č. 512/2011 Z. z.) v § 53 uvádza, že „ Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia (prípravy na povolanie) najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku. “ Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR , daňové výdavky (náklady), ktoré si podnikateľ môže uplatniť sú okrem iného aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na „ výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu a na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov. “ Finančné zabezpečenie sa podľa portálu poskytuje žiakovi strednej odbornej školy alebo odborného učilištia za podmienok, ktorými sa sledujú výchovno-vdelávacie ciele, a to buď v podobe motivačného štipendia, alebo odmeny za produktívnu prácu. Je uhrádzané z prostriedkov fyzickej, alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie. Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje najviac do výšky 65 % sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa. Pri určovaní jeho výšky sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a na školskú dochádzku. Odmena za produktívnu prácu sa žiakovi poskytuje za každú hodinu vykonanej práce vo výške 50 % až 100 % z minimálnej hodinovej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje kvalita práce a správanie žiaka. Hmotné zabezpečenie predstavuje príspevok na stravovanie, ubytovanie a cestovné. Tieto náklady sa uhrádzajú spoločne, najviac do výšky 65 % sumy životného minima. Výšku výdavkov (nákladov) podnikateľa limituje osobitý predpis , Zákon č. 152/1994 Z. z. Ten upravuje tvorbu a následné použitie sociálneho fondu, z ktorého sú hradené aj tieto výdavky na žiakov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podmienky, ktoré uvádza Čaplovič sa zhodujú s tými, ktoré uvádza zákon. Zákonník práce (Zákon č. 311/2001 Z. z. po novele č. 512/2011 Z. z.) v § 53 uvádza, že „ Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia (prípravy na povolanie) najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku. “ Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR , daňové výdavky (náklady), ktoré si podnikateľ môže uplatniť sú okrem iného aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na „ výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu a na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov. “ Finančné zabezpečenie sa podľa portálu poskytuje žiakovi strednej odbornej školy alebo odborného učilištia za podmienok, ktorými sa sledujú výchovno-vdelávacie ciele, a to buď v podobe motivačného štipendia, alebo odmeny za produktívnu prácu. Je uhrádzané z prostriedkov fyzickej, alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie. Motivačné štipendium sa žiakovi poskytuje najviac do výšky 65 % sumy životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa, alebo nezaopatrené dieťa. Pri určovaní jeho výšky sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a na školskú dochádzku. Odmena za produktívnu prácu sa žiakovi poskytuje za každú hodinu vykonanej práce vo výške 50 % až 100 % z minimálnej hodinovej mzdy. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje kvalita práce a správanie žiaka. Hmotné zabezpečenie predstavuje príspevok na stravovanie, ubytovanie a cestovné. Tieto náklady sa uhrádzajú spoločne, najviac do výšky 65 % sumy životného minima. Výšku výdavkov (nákladov) podnikateľa limituje osobitý predpis , Zákon č. 152/1994 Z. z. Ten upravuje tvorbu a následné použitie sociálneho fondu, z ktorého sú hradené aj tieto výdavky na žiakov."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník práce", "Ústredný portál verejnej správy SR", "portálu", "osobitý predpis"], "url": ["http://www.porada.sk/t56527-zakonnik-prace-od-01-01-2012-a.html#46", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=41&etype=2&aid=809", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=1857", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&ved=0CEIQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F152-1994-z-z.p-2874.pdf&ei=bgGfT6q8NIO6-Ab8ypSYDw&usg=AFQjCNFReQFyA772bH0e7EuD2g-LNXFF1A&sig2=ahLvw9EyVpCYntxrpXDcuw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:20.733632+00:00"}
{"id": "vr36107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36107", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Kto tú vyšetrovateľku (vyšetrovanie financovania strany Smer-SD) začal urážať a spochybňovať? Bol to pán Fico, najmä teda on.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nezachytili sme žiadne urážky ani spochybňovania vyšetrovateľky zo strany R. Fica. R. Fico sa skôr vo svojich vyhláseniach zameriaval na D. Lipšica a vyzval premiérku, aby ho odvolala.", "analysis_paragraphs": ["Nezachytili sme žiadne urážky ani spochybňovania vyšetrovateľky zo strany R. Fica. R. Fico sa skôr vo svojich vyhláseniach zameriaval na D. Lipšica a vyzval premiérku, aby ho odvolala."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["R. Fico"], "url": ["http://aktuality.sk/clanok/178033/fico-vyzyva-radicovu-aby-odvolala-lipsica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:38.469082+00:00"}
{"id": "vr38716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38716", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zároveň treba povedať, že za prvý kvartál Slovenskej republike, teraz za prvý kvartál vzniklo 33 000 nových pracovných miest.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Akutality.sk citujú len zdroj z ministerstva financií, iný zdroj k tomuto číslu nemáme, výrok preto nedokážeme nezávisle overiť.", "analysis_paragraphs": ["Akutality.sk citujú len zdroj z ministerstva financií, iný zdroj k tomuto číslu nemáme, výrok preto nedokážeme nezávisle overiť."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Akutality.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/188620/komentar-aky-bol-radicovej-prvy-rok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:54.651038+00:00"}
{"id": "vr28744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28744", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "To čo sa teraz stavia za národným divadlom, to sa schválilo za minulého vedenia.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Ftáčnik zrejme hovorí o bytovom komplexe v podobe dvoch výškových budov Panorama City , za ktorým stojí developerská firma J&T REAL ESTATE, a. s. Prvá zmienka o projekte sa datuje na október 2006 , následné oficiálne predstavenie spojené a položenie základného kameňa na október , respektíve november 2007 a teda obdobie, kedy bol primátorom Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý sa na položení základného kameňa i osobne zúčastnil. Na základe týchto informácií je možné usudzovať, že projekt schválilo vedenie mesta na čele s Ďurkovským a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pôvodné dokončenie projektu sa očakávalo koncom roku 2009 , následne sa termín posunul na rok 2011 . Neskôr sa hovorilo o začatí stavby projektu v roku 2012 , nakoniec ale výstavba začala v lete 2013 s tým, že projekt by mal byť dokončený koncom roku 2015.", "analysis_paragraphs": ["Milan Ftáčnik zrejme hovorí o bytovom komplexe v podobe dvoch výškových budov Panorama City , za ktorým stojí developerská firma J&T REAL ESTATE, a. s. Prvá zmienka o projekte sa datuje na október 2006 , následné oficiálne predstavenie spojené a položenie základného kameňa na október , respektíve november 2007 a teda obdobie, kedy bol primátorom Bratislavy Andrej Ďurkovský, ktorý sa na položení základného kameňa i osobne zúčastnil. Na základe týchto informácií je možné usudzovať, že projekt schválilo vedenie mesta na čele s Ďurkovským a výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pôvodné dokončenie projektu sa očakávalo koncom roku 2009 , následne sa termín posunul na rok 2011 . Neskôr sa hovorilo o začatí stavby projektu v roku 2012 , nakoniec ale výstavba začala v lete 2013 s tým, že projekt by mal byť dokončený koncom roku 2015."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Panorama City", "október 2006", "október", "november", "koncom roku 2009", "2011", "2012", "lete 2013"], "url": ["http://www.panoramacity.sk/lokalita?type=nearby", "http://reality.etrend.sk/byvanie/panorama-city-na-dunaji.html", "http://reality.etrend.sk/byvanie/panorama-city-na-dunaji.html", "http://www.bratislava.sk/panorama-city/gs-5009014/p1=11050333", "http://reality.etrend.sk/byvanie/panorama-city-na-dunaji.html", "http://reality.etrend.sk/byvanie/panorama-city-na-dunaji.html", "http://byvanie.pravda.sk/realitny-trh/clanok/26218-jt-chce-v-bratislave-predsa-len-rozostavat-panorama-city/", "http://www.panoramacity.sk/faq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:38.299620+00:00"}
{"id": "vr25661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25661", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja si veľmi dobre pamätám na predvolebné tlačové konferencie v januári v roku 2012, keď bol avizovaný výsledok za rok 2011 niekde na úrovni 4,1%. Viete, aký je výsledok dnes notifikovaný Eurostatom za rok 5,1%.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Konečný deficit v roku 2011 bol na úrovni 5,1 % HDP. Nie je však pravdou, že v januári 2012 bol avizovaný deficit vo výške 4,1 % HDP. Odhadovaná úroveň deficitu bola na úrovni 4,6 % HDP. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Tlačová správa Ministerstva financií z januára 2012: \"Hospodárenie verejných financií skončilo v roku 2011 podľa predbežných výsledkov s deficitom 4,6% HDP (v metodike ESA95). Aj napriek zhoršenému vývoju európskej a slovenskej ekonomiky, najmä v druhom polroku, sa teda základný cieľ rozpočtovej politiky – deficit 4,9% HDP – podarí nielen splniť, ale deficit bude pravdepodobne nižší ako sa rozpočtovalo.\" Na tlačovej besede (čas 1:30) oznámil I. Mikloš odhadovaný deficit za rok 2011 vo výške 4,6 % HDP. Išlo však o prvé odhady, nie o oficiálne čísla. Štatistika Eurostatu uvádza za rok 2011 deficit vo výške 5,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Konečný deficit v roku 2011 bol na úrovni 5,1 % HDP. Nie je však pravdou, že v januári 2012 bol avizovaný deficit vo výške 4,1 % HDP. Odhadovaná úroveň deficitu bola na úrovni 4,6 % HDP. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Tlačová správa Ministerstva financií z januára 2012: \"Hospodárenie verejných financií skončilo v roku 2011 podľa predbežných výsledkov s deficitom 4,6% HDP (v metodike ESA95). Aj napriek zhoršenému vývoju európskej a slovenskej ekonomiky, najmä v druhom polroku, sa teda základný cieľ rozpočtovej politiky – deficit 4,9% HDP – podarí nielen splniť, ale deficit bude pravdepodobne nižší ako sa rozpočtovalo.\" Na tlačovej besede (čas 1:30) oznámil I. Mikloš odhadovaný deficit za rok 2011 vo výške 4,6 % HDP. Išlo však o prvé odhady, nie o oficiálne čísla. Štatistika Eurostatu uvádza za rok 2011 deficit vo výške 5,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["správa", "besede", "Eurostatu"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=482", "http://www.ta3.com/clanok/8360/tb-ivana-miklosa-verejna-sprava-v-roku-2011.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00127&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:06.501527+00:00"}
{"id": "vr28838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28838", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Prečo hovorím marketingová novela? Prvý dôvod je, že to už dávno existuje, ešte myslím prvá Dzurindova vláda prijala uznesenie práve k tým štátnym organizáciám, ktoré priamo vláda vláde to zakázala, takže vládna novela riešila niečo, čo je 14 rokov vyriešené.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2001 bolo vydané uznesenie vlády č. 594 z 27. júna 2001 . Toto uznesenie , ktoré prijala 1. vláda M. Dzurindu, hovorí o presných cenových limitoch pre celkovo šesť skupín štátnej správy. Schválený vlády návrh pridal § 26 odsek 11 (SMER-SD), ktorý skutočne poveruje vládu aby vláda uznesením ustanovila limit nákupu automobilov pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Demagog.SK nezistil, že by toto uznesenie z roku 2001 bolo zrušené (pravdepodobne mohli byť upravené limity). Je teda pravdou, že takáto úprava už dávno existuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2001 bolo vydané uznesenie vlády č. 594 z 27. júna 2001 . Toto uznesenie , ktoré prijala 1. vláda M. Dzurindu, hovorí o presných cenových limitoch pre celkovo šesť skupín štátnej správy. Schválený vlády návrh pridal § 26 odsek 11 (SMER-SD), ktorý skutočne poveruje vládu aby vláda uznesením ustanovila limit nákupu automobilov pre štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie. Demagog.SK nezistil, že by toto uznesenie z roku 2001 bolo zrušené (pravdepodobne mohli byť upravené limity). Je teda pravdou, že takáto úprava už dávno existuje. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["č. 594 z 27. júna 2001", "uznesenie", "návrh"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-3179?prefixFile=u_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-36192?prefixFile=m_", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1213"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:16.927093+00:00"}
{"id": "vr28937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28937", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ten zisk (za prenájom vodného diela Gabčíkovo, pozn.) je tam neuveriteľný, len na tomto samotnom prenájme by si talianska spoločnosť Enel vrátila kúpnu cenu za celé Slovenské elektrárne. My dnes vidíme, že ak by to takto ďalej pokračovalo, tak nielen, že sa vráti celá kúpna cena za celé Slovenské elektrárne, ale ešte podstatne viac zarobia talianske elektrárne, talianska spoločnosť Enel.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže z dostupných výročných správ Slovenských elektrární, Vodohospodárskej výstavby a spoločnosti Enel nie je možné zistiť, aký zisk vykazovala vodná elektráreň Gabčíkovo a teda ani aká suma z tohto zisku pripadla spoločnosti Enel. Pri privatizácii Slovenských elektrární v roku 2006 bolo 66 % akcií tejto spoločnosti predaných Enelu za 840 miliónov €. Na základe dostupných výročných správ vykazoval čistý zisk Slovenských elektrární v období rokov 2006-2013 takmer 2,24 miliardy €; v jednotlivých konkrétnych rokoch to boli nasledujúce hodnoty:", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže z dostupných výročných správ Slovenských elektrární, Vodohospodárskej výstavby a spoločnosti Enel nie je možné zistiť, aký zisk vykazovala vodná elektráreň Gabčíkovo a teda ani aká suma z tohto zisku pripadla spoločnosti Enel. Pri privatizácii Slovenských elektrární v roku 2006 bolo 66 % akcií tejto spoločnosti predaných Enelu za 840 miliónov €. Na základe dostupných výročných správ vykazoval čistý zisk Slovenských elektrární v období rokov 2006-2013 takmer 2,24 miliardy €; v jednotlivých konkrétnych rokoch to boli nasledujúce hodnoty:"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["privatizácii", "dostupných výročných správ", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "http://www.seas.sk/publikacie", "http://www.seas.sk/data/education/46/file/cfakepathvyr-spr-2006.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/50/file/cfakepathvyr-spr-2007.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/54/file/cfakepathvyr-spr-2008-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/59/file/cfakepathvyr-spr-2009-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/63/file/cfakepathvyr-spr-2010-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/67/file/cfakepathvyr-spr-2011-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/72/file/cfakepathvyr-spr-2012-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cfakepathse-enel-ar2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:04.146722+00:00"}
{"id": "vr35082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35082", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "(J. Slota: Tí Hayekovci to bolo niečo iné?)  No tak už len, už len ten obrovský rozdiel v tých objemoch a celé tie okolnosti.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Objem zákazky v nástenkovom tendry podľa vyššie uvedenej správy NKÚ 13 058 870,97 eur. Objem 8 zákaziek s Hayek Consulting podľa blogu M. Chrena bola približne 1,55 mil. eur bez DPH.", "analysis_paragraphs": ["Objem zákazky v nástenkovom tendry podľa vyššie uvedenej správy NKÚ 13 058 870,97 eur. Objem 8 zákaziek s Hayek Consulting podľa blogu M. Chrena bola približne 1,55 mil. eur bez DPH."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://chren.blog.sme.sk/c/243687/O-projektoch-Hayek-Consulting.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:03.453977+00:00"}
{"id": "vr17581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17581", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...v súčasnosti od 1.4. je platná vyhláška, keď sestra môže samozrejme určitý stupeň sestry, môže samostatne predpisovať zdravotné pomôcky.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 1. apríla 2018 vstúpila do platnosti vyhláška Ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej (§ 3, písmeno g) \"sestra s pokročilou praxou v súlade so štandardmi a s lekárskou diagnózou samostatne indikuje a predpisuje zdravotnícke pomôcky súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti podľa osobitného predpisu . \" Osobitný predpis v tomto prípade predstavuje Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, konkrétne § 119a, ktorý upravuje oprávnenie predpisovať zdravotnícke pomôcky sestrami alebo pôrodnými asistentkami. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 1. apríla 2018 vstúpila do platnosti vyhláška Ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej (§ 3, písmeno g) \"sestra s pokročilou praxou v súlade so štandardmi a s lekárskou diagnózou samostatne indikuje a predpisuje zdravotnícke pomôcky súvisiace s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti podľa osobitného predpisu . \" Osobitný predpis v tomto prípade predstavuje Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach, konkrétne § 119a, ktorý upravuje oprávnenie predpisovať zdravotnícke pomôcky sestrami alebo pôrodnými asistentkami. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vyhláška", "predpis"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/95/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/362/#paragraf-119a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:46.270329+00:00"}
{"id": "vr17137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17137", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po 19-tich rokoch existencie neexistovalo ani HZDS, ani SDKÚ, nikto. Nikto nevyhral 4-krát parlamentné voľby a nikto 3-krát nezostavil vládu.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD bola založená v roku 1999, čiže k dnešnému dňu má 18 rokov. Je pravdou, že posmínané strany 19 rokov po ich založení už neboli veľmi silné, na politickej scéne existujú staršie strany, ktoré zároveň majú v súčasnosti vcelku významnú podporu. Ide o SNS alebo KDH. Strana SMER-SD skutočne vyhrala parlamentné voľby štyrikrát a trikrát zostavovala vládu. Kvôli nepresnosti v prvej časti výroku hodnotíme toto tvrdenie ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD bola založená v roku 1999, čiže k dnešnému dňu má 18 rokov. Je pravdou, že posmínané strany 19 rokov po ich založení už neboli veľmi silné, na politickej scéne existujú staršie strany, ktoré zároveň majú v súčasnosti vcelku významnú podporu. Ide o SNS alebo KDH. Strana SMER-SD skutočne vyhrala parlamentné voľby štyrikrát a trikrát zostavovala vládu. Kvôli nepresnosti v prvej časti výroku hodnotíme toto tvrdenie ako nepravdivé."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["HZDS", "SDKÚ", "SDKÚ-DS", "KSS", "KDH", "SNS", "2006", "2010", "2012", "2016", "2010"], "url": ["http://www.hzds.sk/", "https://domov.sme.sk/c/3006249/historia-sdku-ds.html", "http://www.sdku-ds.sk/", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243287-komunisticka-strana-slovenska-kss/", "http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/historiaKDH.pdf", "http://www.sns.sk/o-nas-2/strucne-o-sns/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:12.516381+00:00"}
{"id": "vr33499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33499", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sme ovplyvnení aj s tým ako naši povedzme partneri v Európskej alebo eurozóne kupujú naše výrobky, ale to je len 40%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí o kupovaní našich produktov, čo predstavuje naše exporty buď do krajín EU, alebo eurozóny. HDP Slovenska za rok 2012 dosiahlo podľa dát štatistického úradu 71 463 miliónov eur. Celkový export Slovenska mal v roku 2012 podľa štatistického úradu hodnotu 62 833 miliónov eur . Do krajín Eurozóny smeroval export v hodnote 28 299 miliónov eur, čo je 39,6% slovenského HDP. Výrok Bélu Bugára preto označujeme za správny . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí o kupovaní našich produktov, čo predstavuje naše exporty buď do krajín EU, alebo eurozóny. HDP Slovenska za rok 2012 dosiahlo podľa dát štatistického úradu 71 463 miliónov eur. Celkový export Slovenska mal v roku 2012 podľa štatistického úradu hodnotu 62 833 miliónov eur . Do krajín Eurozóny smeroval export v hodnote 28 299 miliónov eur, čo je 39,6% slovenského HDP. Výrok Bélu Bugára preto označujeme za správny . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["štatistického úradu", "štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48048", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=45969"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:49.461961+00:00"}
{"id": "vr16936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16936", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Nezávislí kandidáti získali 161, vládni poslanci 113 poslancov a ta pravicová koalícia získala 97 poslancov.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konali 4. novembra 2017, do jednotlivých krajských zastupiteľstiev zvolených 161 nezávislých poslancov. Do zastupiteľstiev sa dostalo 114 kandidátov na poslancov, ktorí kandidovali za aspoň jednu z vládnych strán SMER-SD, Most-Híd a SNS. Vo všetkých koalíciach opozičných a mimoparlamentných strán vystupovali strany OĽaNO, SaS a KDH, bolo šesť rôznych takých formácií. Za túto koalíciu bolo zvolených 105 poslancov. Údaje, prezentované Milanom Krajniakom sú teda nepresné a na základe toho hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR bolo vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konali 4. novembra 2017, do jednotlivých krajských zastupiteľstiev zvolených 161 nezávislých poslancov. Do zastupiteľstiev sa dostalo 114 kandidátov na poslancov, ktorí kandidovali za aspoň jednu z vládnych strán SMER-SD, Most-Híd a SNS. Vo všetkých koalíciach opozičných a mimoparlamentných strán vystupovali strany OĽaNO, SaS a KDH, bolo šesť rôznych takých formácií. Za túto koalíciu bolo zvolených 105 poslancov. Údaje, prezentované Milanom Krajniakom sú teda nepresné a na základe toho hodnotíme tento výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:54.672842+00:00"}
{"id": "vr17650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17650", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...rozhoduje z hľadiska obsahu informácií, ktoré sa poskytujú verejnosti orgány činné v trestnom konaní a to je vyšetrovateľ alebo prokurátor. Teraz sa tak deje pri tej dvojnásobnej vražde, kedy si to skutočne vyhradila už len prokuratúra a informuje prokurátora.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Policajného zboru tvrdí, že informácie o trestnom konaní môže podávať vyšetrovateľ alebo prokuratúra. Taktiež poukazuje na to, že v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej môže informácie poskytovať len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Policajného zboru tvrdí, že informácie o trestnom konaní môže podávať vyšetrovateľ alebo prokuratúra. Taktiež poukazuje na to, že v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej môže informácie poskytovať len prokuratúra. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár poveril informovaním o trestnom konaní v súvislosti s dvojnásobnou vraždou dozorného prokurátora. Keďže informácie o vyšetrovaní môže poskytovať už len on, hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok) môžu poskytovať informácie o trestnom konaní orgány činné v trestnom konaní a súd. Pri poskytovaní informácií musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, ktorá by mohla zmariť alebo zaťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. § 10 trestného poriadku vymedzuje, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. V prvých dňoch vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej Jaromír Čižnár uvalil informačné embargo na vyšetrovanie tejto vraždy. Čižnár tak konal preto, aby sa zabránilo úniku informácií, čo by mohlo sťažiť vyšetrovanie. Taktiež podotkol, že nie len verejnosť ale ani politici nebudú informovaní o priebehu vyšetrovania. Toto informačné embargo bolo uvalené po tlačovej besede vtedajšieho premiéra Roberta Fica, vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka a prezidenta PZ Tibora Gašpara. 22. marca 2018 Jaromír Čižnár zrušil úplný zákaz poskytovania informácií o vyšetrovaní vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Čižnár zároveň splnomocnil dozorného prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), aby v prístupnej miere a po dohode s vyšetrovateľmi mohol informovať o vyšetrovaní vraždy. Hoci bolo zakázané informovať o vyšetrovaní, Tibor Gašpar viackrát tento zákaz nedodržal a o vyšetrovaní napriek tomu informoval na verejnosti, čo podľa právneho zástupcu rodiny zavraždených mohlo uškodiť vyšetrovaniu."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["č. 301/2005", "§ 10", "embargo", "zákaz", "nedodržal"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20180101#paragraf-10", "https://dennikn.sk/1043438/ciznar-zakazal-informovat-politikov-o-vysetrovani-kuciakovej-vrazdy/", "https://slovensko.hnonline.sk/1715907-ciznar-zrusil-zakaz-informovania-o-vrazde-jana-kuciaka-a-jeho-priatelky", "https://dennikn.sk/1091745/gaspar-opat-hovori-o-vysetrovani-vrazdy-aj-ked-by-mal-mlcat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:30.886301+00:00"}
{"id": "vr35323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35323", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale súčasne sa chcem zodpovedať za to, pani redaktorka, že sme odovzdali krajinu s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ako píšeme vyššie, ide o pravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["ako píšeme vyššie, ide o pravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:20.060138+00:00"}
{"id": "vr15724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15724", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...však boli VUC-ky, kde to nebolo ani 20 % (účast na voľbách do VÚC)...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku sa zatiaľ konali štyri voľby do VÚC - v roku 2001,2005, 2009 a 2013. S výnimkou volieb v roku 2001, vo všetkých voľbách bola účasť v aspoň jednom kraji pod 20 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa zatiaľ konali štyri voľby do VÚC - v roku 2001,2005, 2009 a 2013. S výnimkou volieb v roku 2001, vo všetkých voľbách bola účasť v aspoň jednom kraji pod 20 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["účasť", "2001", "2005", "2009"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Graf1_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2001/webdata/slov/tab/tab1.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2005/slov/results/kart1_2.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/graf/kart11.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:30.903878+00:00"}
{"id": "vr34134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34134", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Na Slovensku je viac ako o 10 % (10 percentuálnych bodov, pozn.) vyššia nezamestnanosť mladých ľudí ako v Európe", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov Eurostat je pravdou, že za mesiac apríl 2013 bol rozdiel nezamestnanosti mladých do 25 rokov na Slovensku a v EÚ 27 približne 10 p. b.. Na základe údajov z Eurostat bola nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov za mesiac apríl na Slovensku v apríli 2013 na úrovni 33,6 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol v tom istom období 23,5% resp. eurozóny 24,4 %. Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov bola za mesiac apríl oproti priemeru EÚ vyššia približne o spomínaných 10 p. b.. Podľa posledných májových čísel uverejnených 1. júla 2013, ktoré ešte v čase vysielania relácie (30. júna 2013) neboli oficiálne k dispozícií, bola nezamestnanosť mladých do 25 na Slovensku na úrovni 34,6%, priemer EÚ 23% a eurozóny 23,8%. Rozdiel v máji medzi nezamestnanosťou mladých do 25 na Slovensku a v EÚ 27 bol vyše 11 p. b.. EU27 Slovensko Španielsko Taliansko Eurozóna Portugalsko Aprílové čísla 23,5% 33,6% 56,4% 40,5% 24,4% 42,5% Májové čísla 23,0% 34,6% 56,3% 38,5% 23,8% 42,1% Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov Eurostat je pravdou, že za mesiac apríl 2013 bol rozdiel nezamestnanosti mladých do 25 rokov na Slovensku a v EÚ 27 približne 10 p. b.. Na základe údajov z Eurostat bola nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov za mesiac apríl na Slovensku v apríli 2013 na úrovni 33,6 %, zatiaľ čo priemer EÚ bol v tom istom období 23,5% resp. eurozóny 24,4 %. Nezamestnanosť mladých ľudí do 25 rokov bola za mesiac apríl oproti priemeru EÚ vyššia približne o spomínaných 10 p. b.. Podľa posledných májových čísel uverejnených 1. júla 2013, ktoré ešte v čase vysielania relácie (30. júna 2013) neboli oficiálne k dispozícií, bola nezamestnanosť mladých do 25 na Slovensku na úrovni 34,6%, priemer EÚ 23% a eurozóny 23,8%. Rozdiel v máji medzi nezamestnanosťou mladých do 25 na Slovensku a v EÚ 27 bol vyše 11 p. b.. EU27 Slovensko Španielsko Taliansko Eurozóna Portugalsko Aprílové čísla 23,5% 33,6% 56,4% 40,5% 24,4% 42,5% Májové čísla 23,0% 34,6% 56,3% 38,5% 23,8% 42,1% Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["apríl"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-31052013-BP/EN/3-31052013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:25.519813+00:00"}
{"id": "vr17848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17848", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...Most-Híd dal do programového vyhlásenia (návrh zmeny zákona o voľbe policajného prezidenta, pozn.), presadil do programového vyhlásenia vlády (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády SR, ktoré bolo s minimálnymi zmenami nanovo prijaté 22. marca 2018, naozaj obsahuje prísľub zmeniť spôsob voľby policajného prezidenta. Sám bývalý minister vnútra, Robert Kaliňák potvrdil , že v súvislosti s plánovanou zmenou voľby policajného prezidenta a posilnením nezávislosti inšpekcie \" v tom programovom vyhlásení sme vyšli v ústrety predovšetkým Mostu-Híd\" . Mediálne informácie a vyjadrenia predstaviteľov strany Most-Híd taktiež potvrdzujú, že táto požiadavka je z iniciatívy strany Most-Híd. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 sa hovorí: \" Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody .\" ( .pdf , s. 65) V súvislosti s tým uviedol Béla Begár : „Odstúpenie Tomáša Druckera berieme na vedomie. Navrhované zmeny o spôsobe výberu a menovania vedenia polície považujeme za dôležitý systémový krok k obnovovaniu dôvery. Návrh je v súlade s návrhom strany Most-Híd, ktorý z iniciatívy jej predstaviteľov bol zapracovaný aj do Programového vyhlásenia vlády,“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády SR, ktoré bolo s minimálnymi zmenami nanovo prijaté 22. marca 2018, naozaj obsahuje prísľub zmeniť spôsob voľby policajného prezidenta. Sám bývalý minister vnútra, Robert Kaliňák potvrdil , že v súvislosti s plánovanou zmenou voľby policajného prezidenta a posilnením nezávislosti inšpekcie \" v tom programovom vyhlásení sme vyšli v ústrety predovšetkým Mostu-Híd\" . Mediálne informácie a vyjadrenia predstaviteľov strany Most-Híd taktiež potvrdzujú, že táto požiadavka je z iniciatívy strany Most-Híd. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V programovom vyhlásení vlády na roky 2018-2020 sa hovorí: \" Vláda vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody .\" ( .pdf , s. 65) V súvislosti s tým uviedol Béla Begár : „Odstúpenie Tomáša Druckera berieme na vedomie. Navrhované zmeny o spôsobe výberu a menovania vedenia polície považujeme za dôležitý systémový krok k obnovovaniu dôvery. Návrh je v súlade s návrhom strany Most-Híd, ktorý z iniciatívy jej predstaviteľov bol zapracovaný aj do Programového vyhlásenia vlády,“ Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["zmenami", "potvrdil", "iniciatívy", ".pdf", "uviedol"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-okopirovala-programove-vyhlasenie-spred-dvoch-rokov-zmenila-dva-odstavce.html", "https://www.webnoviny.sk/minister-kalinak-na-policajnej-inspekcii-nic-nezmenil-hid-ma-zaujem-o-aj-dalsie-zmeny/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/462643-gal-most-hid-bude-stale-tlacit-na-zmenu-volby-policajneho-prezidenta/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://slovensko.hnonline.sk/1729247-ked-je-policajna-klika-silnejsia-ako-stat-reakcie-na-rozhodnutie-druckera-rezignovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:46.434131+00:00"}
{"id": "vr35228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35228", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...v prípade, že sa preukáže, že tie obvinenia sú pravdivé, to znamená, že nahrávka, že je jeho hlas na nahrávke, že je jeho hlas, že tá zmluva je pravdivá, ktorá bola uzavretá s pánom Blažkom, tak v prípade, že toto sa preukáže a výpoveď pána Hanzala, no tak to je na kriminál, áno to som už niekoľko krát povedal.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkovo vyjadrenie je k dispozícii aj na portály iDNES.cz .", "analysis_paragraphs": ["Sulíkovo vyjadrenie je k dispozícii aj na portály iDNES.cz ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["iDNES.cz"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:42.415616+00:00"}
{"id": "vr32569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32569", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ešte raz, je to dohoda sociálnych partnerov...Na tomto sa dohodli odborári, RUZ, Asociácia zamestnávateľských zväzov. (odstupňovanie odstupného podľa odpracovaných rokov pozn.)", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Etrend.sk o názore RÚZ na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012): \"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období.\" To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za \"bezprecedentný útok na pracovný trh\". Odstupňovanie odstupného podľa odpracovaných rokov spolu s reťazením pracovných zmlúv na dobu určitú a definíciou závislej práce patria medzi body, ktoré sú z pohľadu zamestnávateľov najviac kritizované. Výrok je teda nepravdivý", "analysis_paragraphs": ["Etrend.sk o názore RÚZ na návrh novely zákonníka práce napr. píše (30.júl 2012): \"Odmietame túto novelu. Považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období.\" To sú slová predsedu Republikovej únie zamestnávateľov, Mariána Juska. Jednoznačný nesúhlas zo strany zamestnávateľov k predkladanej novele vyjadril aj viceprezident Zamestnávateľskej únie Ľuboš Sirota, ktorý označil túto novela za \"bezprecedentný útok na pracovný trh\". Odstupňovanie odstupného podľa odpracovaných rokov spolu s reťazením pracovných zmlúv na dobu určitú a definíciou závislej práce patria medzi body, ktoré sú z pohľadu zamestnávateľov najviac kritizované. Výrok je teda nepravdivý"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Etrend.sk"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/A?http://profit.etrend.sk/biznis-pribehy/kanik-krmi-barana.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:15.384847+00:00"}
{"id": "vr38321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38321", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústavný súd povedal, že toto (fotografovanie hlasovacích lístkov, pozn.) bolo protiústavné a nie je  možné, aby niekto v tajnej voľbe bol nútený čo fotiť alebo iným spôsobom sa kontrolovať.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tlacovom komuniké rozhodnutia Ústavného súdu k stažnosti D. Trnku, ktorou namietal priebeh volieb generálneho prokurátora: \"Nosné dôvody (ratio decidendi), ktoré viedli ústavný súd k vysloveniu porušenia stažovatelom namietaných práv a k zrušeniu napadnutých volieb spocívajú: V zistení, že esenciálnym predpokladom ústavného princípu tajného hlasovania je zabezpecenie a garantovanie stavu, 'aby hlasovací lístok upravil (volic, pozn.) sám (bez prítomnosti dalších osôb) a aby nebolo možné dodatocne zistit, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia' (Milan Cic a kol.), ktorý ústavný princíp v jeho fundamente prežaruje do každých volieb vykonávaných tajným hlasovaním, teda aj tajných volieb kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. V preukázaní – nad mieru rozumných pochybností – toho, že poslanci (volici) si, v nie zanedbatelnom rozsahu, fotili svoje hlasovacie lístky s oznacenou volbou kandidáta, že za pomoci overovatelov resp. medzi sebou uskutocnovali kontrolu hlasovacích lístkov ešte pred ich vhodením do hlasovacej schránky a že koalicné politické strany (ich vrcholní predstavitelia) mali 'ex post' prehlad o tom, ako v prevažnej miere hlasovali ich poslanci. Pri volbe z 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania, a to nie v ojedinelom, ani v malom rozsahu, ak nie v rozsahu prevažujúcom. Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.\"", "analysis_paragraphs": ["V tlacovom komuniké rozhodnutia Ústavného súdu k stažnosti D. Trnku, ktorou namietal priebeh volieb generálneho prokurátora: \"Nosné dôvody (ratio decidendi), ktoré viedli ústavný súd k vysloveniu porušenia stažovatelom namietaných práv a k zrušeniu napadnutých volieb spocívajú: V zistení, že esenciálnym predpokladom ústavného princípu tajného hlasovania je zabezpecenie a garantovanie stavu, 'aby hlasovací lístok upravil (volic, pozn.) sám (bez prítomnosti dalších osôb) a aby nebolo možné dodatocne zistit, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia' (Milan Cic a kol.), ktorý ústavný princíp v jeho fundamente prežaruje do každých volieb vykonávaných tajným hlasovaním, teda aj tajných volieb kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. V preukázaní – nad mieru rozumných pochybností – toho, že poslanci (volici) si, v nie zanedbatelnom rozsahu, fotili svoje hlasovacie lístky s oznacenou volbou kandidáta, že za pomoci overovatelov resp. medzi sebou uskutocnovali kontrolu hlasovacích lístkov ešte pred ich vhodením do hlasovacej schránky a že koalicné politické strany (ich vrcholní predstavitelia) mali 'ex post' prehlad o tom, ako v prevažnej miere hlasovali ich poslanci. Pri volbe z 2. decembra 2010 preto neboli dodržané základné predpoklady tajného hlasovania, a to nie v ojedinelom, ani v malom rozsahu, ak nie v rozsahu prevažujúcom. Národná rada extrémne, a teda ústavnoprávne neudržatelným spôsobom, zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania z 2. decembra 2010 tým, že ho nedostatocne zabezpecila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek tomu, že k podobným exesom už dochádzalo pri opakovanej prvej volbe 4. novembra 2010, ktoré obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované ani v rámci opakovanej druhej volby 7. decembra 2010. Ústavnoprávna zodpovednost národnej rady v okolnostiach danej veci nespocíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpecit a garantovat priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.\""], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["tlacovom komuniké"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:22.569437+00:00"}
{"id": "vr28572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28572", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Ja opravím svojich predrečníkov. K dnešnému dňu je dlh mesta 11,6 milióna eur , čo činí 29,5 %.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bystík Stanko hovorí o výške dlhu \"dnes\". Demagog.SK však nemá informácie a aktuálnom vývoji dlhu mesta Trnava. K dispozícii máme len záverečný účet za rok 2013, ktorý hovorí o dlhu 34,8 %, čo bolo takmer 13,7 milióna eur. Údaj o aktuálnom vývoji dlhu sa nenachádza ani v aktualizácii rozpočtu na rok 2014 , či v návrhu rozpočtu na rok 2015 . Bystrík Stanko ako viceprimátor člen Mestskej rady a predseda majetkovej komisie však môže mať aktuálnejšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dlh mesta Trnavy sa podľa záverečného účtu k 31. decembru 2013 vyšplhal na sumu 13,653 eur, čo predstavuje 34,78% bežných ročných príjmov (.pdf, s.134). Rovnaký údaj uvádza aj INEKO . bežné príjmy za rok 2012 39 252 350 eur celková suma bankových úverov k 31.12.2013 13 653 609 eur % dlhu z bežných príjmov 2012 34,78 % celková suma ročných splátok bankových úverov k 31.12.2013 1 600 160 eur celková suma úhrad výnosov z bankových úverov k 31.12.2013 362 621 eur % splátok dlhu a úhrad výnosov z bankových úverov z bežných príjmov za rok 2013 5,00 % Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bystík Stanko hovorí o výške dlhu \"dnes\". Demagog.SK však nemá informácie a aktuálnom vývoji dlhu mesta Trnava. K dispozícii máme len záverečný účet za rok 2013, ktorý hovorí o dlhu 34,8 %, čo bolo takmer 13,7 milióna eur. Údaj o aktuálnom vývoji dlhu sa nenachádza ani v aktualizácii rozpočtu na rok 2014 , či v návrhu rozpočtu na rok 2015 . Bystrík Stanko ako viceprimátor člen Mestskej rady a predseda majetkovej komisie však môže mať aktuálnejšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dlh mesta Trnavy sa podľa záverečného účtu k 31. decembru 2013 vyšplhal na sumu 13,653 eur, čo predstavuje 34,78% bežných ročných príjmov (.pdf, s.134). Rovnaký údaj uvádza aj INEKO . bežné príjmy za rok 2012 39 252 350 eur celková suma bankových úverov k 31.12.2013 13 653 609 eur % dlhu z bežných príjmov 2012 34,78 % celková suma ročných splátok bankových úverov k 31.12.2013 1 600 160 eur celková suma úhrad výnosov z bankových úverov k 31.12.2013 362 621 eur % splátok dlhu a úhrad výnosov z bankových úverov z bežných príjmov za rok 2013 5,00 % Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2015", "viceprimátor", "majetkovej", "záverečného účtu", "INEKO"], "url": ["http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/3_aktualiz%C3%A1cia_vyhodnotenie%20plnenia%20rozpo%C4%8Dtu%20za%20I_%20polrok%20a%20monitorovacia%20spr%C3%A1va_TEXT.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpo%C4%8Det_2015_2017_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/zastupcovia-primatora", "http://www.trnava.sk/sk/clanok/majetkova-komisia", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf", "http://obce.sme.sk/profily/?ID=2508"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:21.331158+00:00"}
{"id": "vr14770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14770", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Podpredsedníčka Žitňanská, citujem: \"Aby nedošlo k nedorozumeniu, tak takáto koalícia (so SMER-SD, pozn.) neprichádza do úvahy.\" To hovorila pred voľbami, povedal to František Šebej (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií a predvolebných rozhovorov, z ktorých vyplýva odmietavý postoj Žitňanskej (11. decembra 2015) aj Šebeja (9. decembra 2015) voči koalícii so stranou SMER-SD, hodnotíme výrok Igora Matoviča ako pravdivý.\n\n\"A: Spýtam sa teda priamo—vylučujete vy osobne, že by ste po voľbách šli do koalície so Smerom?\n\nŠebej: Za seba to môžem pomerne spoľahlivo vylúčiť, ale v tomto okamihu tu neexistuje politická strana, ktorá by si mohla dovoliť povedať, že takáto kombinácia vôbec neprichádza do úvahy...\"", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií a predvolebných rozhovorov, z ktorých vyplýva odmietavý postoj Žitňanskej (11. decembra 2015) aj Šebeja (9. decembra 2015) voči koalícii so stranou SMER-SD, hodnotíme výrok Igora Matoviča ako pravdivý.", "\"A: Spýtam sa teda priamo—vylučujete vy osobne, že by ste po voľbách šli do koalície so Smerom?", "Šebej: Za seba to môžem pomerne spoľahlivo vylúčiť, ale v tomto okamihu tu neexistuje politická strana, ktorá by si mohla dovoliť povedať, že takáto kombinácia vôbec neprichádza do úvahy...\""], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "DenníkN"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/nasa-priorita-je-vlada-bez-smeru-povedala-zitnanska-online.html", "https://dennikn.sk/316597/sebej-so-smerom-by-nehlasoval-reakcia-pravicoveho-volica-vsak-hystericka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:28.885039+00:00"}
{"id": "vr31311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31311", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(Robert Fico: Vôbec ste nečerpali eurofondy.). Béla Bugár: Nie, eurofondy boli zastavené, napríklad aj kvôli takým tendrom ako nástenkový tender.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár reaguje na nepravdivé tvrdenie Roberta Fica o tom, že súčasná vláda vôbec nečerpala eurofondy. Na stránke sa totiž dočítame, že \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu januára 2012, vo výške 25,18%.\" Podľa rovnakého zdroja bol stav čerpania eurofondov v júni 2010 na úrovni 7,65%. Bugár spomína zastavenie eurofondov, z dôvodu určitých prešľapov Ficovej vlády. V skutočnosti je pravda , že Európska Komisia napríklad odmietla preplatiť víťaza nástenkového tendra. Ako uvádza denník SME 26.2.2012, čerpanie eurofondov na environmentálne projekty neboli spustené ani po 6 mesiacoch, čo je výsledkom nespokojnosti EK. Európska komisia eurofondy na životné prostredie stopla pre chyby, ktoré sa stali ešte za Ficovej vlády. Podobná situácia nastala aj s eurofondami určenými pre informatizáciu, ktoré boli stopnuté z dôvodu pochybenia úradnikov pri hodnotiacich a výberových konaniach počas vlády Roberta Fica. Podľa tabuľky z januára 2012 a tabuľky z novembra 2010 môžeme vidieť, že všetky programy eurofondov v sledovanom období boli čerpané. Béla Bugár na nepravdivý zjednodušujúci výrok Roberta Fica reaguje konkrétnym udaním príkladu, prečo neboli čerpané eurofondy v určitom programe. Tvrdenie, že eurofondy čerpané neboli je zovšeobecňujúce, napriek tomu z uvedeného vyplýva, že eurofondy, ktoré čerpané neboli, boli stopnuté zo strany Európskej Komsie z dôvodu nedostatkov Ficovej vlády. Bugárov výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bugár reaguje na nepravdivé tvrdenie Roberta Fica o tom, že súčasná vláda vôbec nečerpala eurofondy. Na stránke sa totiž dočítame, že \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu januára 2012, vo výške 25,18%.\" Podľa rovnakého zdroja bol stav čerpania eurofondov v júni 2010 na úrovni 7,65%. Bugár spomína zastavenie eurofondov, z dôvodu určitých prešľapov Ficovej vlády. V skutočnosti je pravda , že Európska Komisia napríklad odmietla preplatiť víťaza nástenkového tendra. Ako uvádza denník SME 26.2.2012, čerpanie eurofondov na environmentálne projekty neboli spustené ani po 6 mesiacoch, čo je výsledkom nespokojnosti EK. Európska komisia eurofondy na životné prostredie stopla pre chyby, ktoré sa stali ešte za Ficovej vlády. Podobná situácia nastala aj s eurofondami určenými pre informatizáciu, ktoré boli stopnuté z dôvodu pochybenia úradnikov pri hodnotiacich a výberových konaniach počas vlády Roberta Fica. Podľa tabuľky z januára 2012 a tabuľky z novembra 2010 môžeme vidieť, že všetky programy eurofondov v sledovanom období boli čerpané. Béla Bugár na nepravdivý zjednodušujúci výrok Roberta Fica reaguje konkrétnym udaním príkladu, prečo neboli čerpané eurofondy v určitom programe. Tvrdenie, že eurofondy čerpané neboli je zovšeobecňujúce, napriek tomu z uvedeného vyplýva, že eurofondy, ktoré čerpané neboli, boli stopnuté zo strany Európskej Komsie z dôvodu nedostatkov Ficovej vlády. Bugárov výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "rovnakého", "pravda", "SME", "nastala", "tabuľky", "tabuľky"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5050556/brusel-nastenkovy-tender-definitivne-nepreplati.html", "http://www.sme.sk/c/6276065/eurofondy-nie-su-na-prirodu-stopli-peniaze.html", "http://eurofondy.webnode.sk/news/clanok-brusel-nam-stopol-miliony-z-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-eurofondy-ku-koncu-roku-2010-na-urovni-13-42-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:40.938056+00:00"}
{"id": "vr26144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26144", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Taká sestrička v našich zariadeniach zarába okolo 360 eur čistého.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prieskumy priemernej mzdy sestier v Nitrianskom kraji sa líšia. Viaceré informácie (prieskum našeplaty.sk, vyjadrenie sesterských odborov, dáta NCZI) potvrdzujú úroveň platov ako uvádza Galbavý. Ide však o všeobecný priemer miezd, nie špecificky mzdy sestričiek za nemocnice v Nitrianskom kraji. Nedá sa teda s určitosťou povedať, že platy sestier sa pohybujú na úrovni 360 eur. Viaceré zdroje uvádzajú o približne 100 eur vyšší plat sestier v čistom. Vzhľadom na nejednoznačnosť informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa portálu prieskumplatov.wbl.sk , sa plat zdravotnej sestry v Nitrianskom kraji pohyboval na úrovni 650 eur (460 eur v čistom). Podľa portálu našeplaty.sk je mzda sestry mimo Bratislavy na úrovni 510 eur ( 360 eur v čistom ). SME , 9. októbra 2013: \"Kým v univerzitných a fakultných nemocniciach je priemerná mzda sestier 1037 eur, v ambulanciách podľa Pásztora (šéf asociácii súkromných lekárov, pozn.) dosahuje len 750 eur v hrubom. Celoslovenský interval sa pohybuje od 620 do 960 eur v hrubom.\" \"Šéfka sesterských odborov Monika Kavecká vraví, že sestry v ambulanciách sú v dvoch platových skupinách. Časť zarába viac ako ich kolegyne v štátnych nemocniciach, čistá mzda iných je len 350 eur. Robia všetko od upratovačky až po sestru.\" Podľa prepočtu , je cca 620 eur približne 496 eur v čistom. Podľa vyjadrenia (TASR) riaditeľky Nemocnice a polikliniky n.o. z 20. septembra 2012, sestrám v nemocniciach v Topoľčanoch a Leviciach v súlade s vtedajším zákonom zvýšili plat, v niektorých prípadoch až o niekoľko sto eúr. Podľa slov riaditeľky, najmä v prípade starších sestier sa ich navýšenie platu pohybovalo okolo 300-400 eur a najvyššie platy dosahovali 942 eur v hrubom (cca 720 eur v čistom). Následne však boli platy znížené, aj keď stále dosahovali vyššie úrovni ako pred spomínaným zvýšením. Podľa vyjadrenia ministersky Zvolenskej z októbra 2013 ( TASR ), bol priemerný plat sestier na Slovensku 1 000 eur v hrubom. V krajských nemocniciach to podľa bolo necelých 800 eur (560 eur v čistom). Viliam Novotný z SDKÚ však v rovnakej správe spomína aj číslo 400 eur ako plat sestier. Priemerná základná mzda sestier na Slovensku sa pohybuje na úrovní 628 eur, so službami a pohotovosťou je to 893 eur. U sestier v nemocniciach v pôsobnosti VÚC je to 520 eur a 731 eur (365 až 510 v čistom). Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy priemernej mzdy sestier v Nitrianskom kraji sa líšia. Viaceré informácie (prieskum našeplaty.sk, vyjadrenie sesterských odborov, dáta NCZI) potvrdzujú úroveň platov ako uvádza Galbavý. Ide však o všeobecný priemer miezd, nie špecificky mzdy sestričiek za nemocnice v Nitrianskom kraji. Nedá sa teda s určitosťou povedať, že platy sestier sa pohybujú na úrovni 360 eur. Viaceré zdroje uvádzajú o približne 100 eur vyšší plat sestier v čistom. Vzhľadom na nejednoznačnosť informácií hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa portálu prieskumplatov.wbl.sk , sa plat zdravotnej sestry v Nitrianskom kraji pohyboval na úrovni 650 eur (460 eur v čistom). Podľa portálu našeplaty.sk je mzda sestry mimo Bratislavy na úrovni 510 eur ( 360 eur v čistom ). SME , 9. októbra 2013: \"Kým v univerzitných a fakultných nemocniciach je priemerná mzda sestier 1037 eur, v ambulanciách podľa Pásztora (šéf asociácii súkromných lekárov, pozn.) dosahuje len 750 eur v hrubom. Celoslovenský interval sa pohybuje od 620 do 960 eur v hrubom.\" \"Šéfka sesterských odborov Monika Kavecká vraví, že sestry v ambulanciách sú v dvoch platových skupinách. Časť zarába viac ako ich kolegyne v štátnych nemocniciach, čistá mzda iných je len 350 eur. Robia všetko od upratovačky až po sestru.\" Podľa prepočtu , je cca 620 eur približne 496 eur v čistom. Podľa vyjadrenia (TASR) riaditeľky Nemocnice a polikliniky n.o. z 20. septembra 2012, sestrám v nemocniciach v Topoľčanoch a Leviciach v súlade s vtedajším zákonom zvýšili plat, v niektorých prípadoch až o niekoľko sto eúr. Podľa slov riaditeľky, najmä v prípade starších sestier sa ich navýšenie platu pohybovalo okolo 300-400 eur a najvyššie platy dosahovali 942 eur v hrubom (cca 720 eur v čistom). Následne však boli platy znížené, aj keď stále dosahovali vyššie úrovni ako pred spomínaným zvýšením. Podľa vyjadrenia ministersky Zvolenskej z októbra 2013 ( TASR ), bol priemerný plat sestier na Slovensku 1 000 eur v hrubom. V krajských nemocniciach to podľa bolo necelých 800 eur (560 eur v čistom). Viliam Novotný z SDKÚ však v rovnakej správe spomína aj číslo 400 eur ako plat sestier. Priemerná základná mzda sestier na Slovensku sa pohybuje na úrovní 628 eur, so službami a pohotovosťou je to 893 eur. U sestier v nemocniciach v pôsobnosti VÚC je to 520 eur a 731 eur (365 až 510 v čistom). Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["prieskumplatov.wbl.sk", "našeplaty.sk", "SME", "prepočtu", "vyjadrenia", "TASR", "Priemerná základná mzda"], "url": ["http://www.prieskumplatov.wbl.sk/", "http://www.naseplaty.sk/prehlad-platov/zdravotnictvo-a-farmacia.html", "http://www.sme.sk/c/6964574/ambulancie-sa-obavaju-uniku-sestier.html", "https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2013.php", "http://www.topky.sk/cl/7/1321348/", "http://udalosti.noviny.sk/politika/06-10-2013/priemerny-hruby-plat-sestier-je-1000-eur-tvrdi-ministerka-zvolenska.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1356219/Pozname-priemerne-platy-zdravotnikov--Lekari-robia-za-2-000-eur-mesacne-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:10.240742+00:00"}
{"id": "vr15242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15242", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Eurofondy, oni sú, Británia a Nemecko sú jediné dve krajiny, ktoré vždy platili.", "statement_date": "2016-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Spojené kráľovstvo a Nemecko prispievajú do spoločného EU rozpočtu viac než z neho čerpajú. Neznamená to ale, že by ich vystúpenie z EU neovplyvnilo niektoré sekcie štátu aj z hľadiska čerpania týchto fondov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok už Demagog.SK overoval u Sulíka aj v debate z apríla 2016. Podľa údajov Európskej únie za rok 2014, Nemecká spolková republika využila zo spoločného EU rozpočtu 11,484 miliárd EUR, pričom do neho prispela sumou 25,816 miliárd EUR. Royal Society Spojeného kráľovstva (nepresne označovanom ako Veľká Británia) vo svojej správe z roku 2016 uviedla, že: \" Spojené kráľovstvo prispieva dokopy do EU rozpočtu viac než z neho dostáva. Avšak, Spojené kráľovstvo je jedných z najväčších recipientov výskumných eurofondov: analýzy sa zmieňujú, že dostáva väčšiu čiastku eurofondov určených pre výskum a rozvoj než je mu proporčne prisúdené na základe jeho celkového príspevku do EU rozpočtu. \" ( .pdf , s. 3) Na stránkach Európskej komisie sa však pre obdobie rokov 2000-2006 a 2007-2013 môžeme dočítať, že v roku 2001 bola Veľká Británia netto prijímateľom ( .xls hárok 2001). Tieto rozpočty zostavujú podľa programových období, kedy ako celok boli Nemecko a Veľká Británia čistými prispievateľmi, dá sa teda povedať, že za toto obdobie bola Británia čistým platcom. V minulosti mala Veľká Británia pocit, že do rozpočtu prispieva príliš mnoho. Na základe toho sa v roku 1984 Margaret Thatcherovej podarilo vyjednať tzv. zľavu , rabat. Tá sa vypočítava pomocou množstva premenných. Veľa štátov únie vyjadrilo nesúhlas s touto politikou, čo viedlo ku početným korekciám. Pre programové obdobie 2014-2020 sa výška príspevku upravuje aj Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku. Obe spomínané krajiny teda prispievajú do eurofondov viac než z nich čerpajú, avšak ich vystúpenie z EÚ by malo dopad na finančnú podporu niektorých oblastí i napriek tejto skutočnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Spojené kráľovstvo a Nemecko prispievajú do spoločného EU rozpočtu viac než z neho čerpajú. Neznamená to ale, že by ich vystúpenie z EU neovplyvnilo niektoré sekcie štátu aj z hľadiska čerpania týchto fondov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok už Demagog.SK overoval u Sulíka aj v debate z apríla 2016. Podľa údajov Európskej únie za rok 2014, Nemecká spolková republika využila zo spoločného EU rozpočtu 11,484 miliárd EUR, pričom do neho prispela sumou 25,816 miliárd EUR. Royal Society Spojeného kráľovstva (nepresne označovanom ako Veľká Británia) vo svojej správe z roku 2016 uviedla, že: \" Spojené kráľovstvo prispieva dokopy do EU rozpočtu viac než z neho dostáva. Avšak, Spojené kráľovstvo je jedných z najväčších recipientov výskumných eurofondov: analýzy sa zmieňujú, že dostáva väčšiu čiastku eurofondov určených pre výskum a rozvoj než je mu proporčne prisúdené na základe jeho celkového príspevku do EU rozpočtu. \" ( .pdf , s. 3) Na stránkach Európskej komisie sa však pre obdobie rokov 2000-2006 a 2007-2013 môžeme dočítať, že v roku 2001 bola Veľká Británia netto prijímateľom ( .xls hárok 2001). Tieto rozpočty zostavujú podľa programových období, kedy ako celok boli Nemecko a Veľká Británia čistými prispievateľmi, dá sa teda povedať, že za toto obdobie bola Británia čistým platcom. V minulosti mala Veľká Británia pocit, že do rozpočtu prispieva príliš mnoho. Na základe toho sa v roku 1984 Margaret Thatcherovej podarilo vyjednať tzv. zľavu , rabat. Tá sa vypočítava pomocou množstva premenných. Veľa štátov únie vyjadrilo nesúhlas s touto politikou, čo viedlo ku početným korekciám. Pre programové obdobie 2014-2020 sa výška príspevku upravuje aj Rakúsku, Dánsku, Nemecku, Holandsku a Švédsku. Obe spomínané krajiny teda prispievajú do eurofondov viac než z nich čerpajú, avšak ich vystúpenie z EÚ by malo dopad na finančnú podporu niektorých oblastí i napriek tejto skutočnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 06.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-06", "analysis_sources": {"text": ["apríla", "rozpočtu", ".pdf", "stránkach", ".xls", "vyjednať", "zľavu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/583/sulik-vs-blaha", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/germany/index_en.htm", "https://royalsociety.org/~/media/policy/projects/eu-uk-funding/uk-membership-of-eu.pdf", "http://ec.europa.eu/budget/figures/2007-2013/index_en.cfm", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/2014/Internet%20tables%202000-2014.xls", "https://de.wikipedia.org/wiki/Britenrabatt", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2016/577973/EPRS_BRI%282016%29577973_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:33.922007+00:00"}
{"id": "vr37650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37650", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Samozrejme na druhej strane treba povedať, že základy tej zmeny odvodového systému sa rysujú a v podstate boli už povedané alebo zmenené v programovom vyhlásení vlády.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše:\n\n\"Vláda SR zrealizuje systém jednoznačného, relevantného a včasného výkladu zákonov, ktoré sa týkajú daňových a odvodových povinností.\n\nVláda SR presadí zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému s cieľom zefektívniť tento systém. Presunie odvodovú povinnosť na zamestnanca a zavedie superhrubú mzdu s príslušným navýšením hrubej mzdy. Zavedie odvodový bonus za predpokladu fiškálnej neutrality a zohľadnenia dosahov na marginalizované skupiny.\n\nVláda SR zjednotí výber daní a ciel a následne aj odvodov na jednotné miesta, ktorými budú zreformované súčasné daňové úrady, a zavedie spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmu a odvodov. Zjednoduší daňové priznania a iné výkazy a obmedzí počet rôznych tlačív a výkazov. Posúdi zavedenie registra účtovných závierok tak, aby účtovné jednotky nepredkladali závierky viacerým štátnym orgánom.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše:", "\"Vláda SR zrealizuje systém jednoznačného, relevantného a včasného výkladu zákonov, ktoré sa týkajú daňových a odvodových povinností.", "Vláda SR presadí zásadnú reformu a zjednodušenie odvodového systému s cieľom zefektívniť tento systém. Presunie odvodovú povinnosť na zamestnanca a zavedie superhrubú mzdu s príslušným navýšením hrubej mzdy. Zavedie odvodový bonus za predpokladu fiškálnej neutrality a zohľadnenia dosahov na marginalizované skupiny.", "Vláda SR zjednotí výber daní a ciel a následne aj odvodov na jednotné miesta, ktorými budú zreformované súčasné daňové úrady, a zavedie spoločné ročné zúčtovanie dane z príjmu a odvodov. Zjednoduší daňové priznania a iné výkazy a obmedzí počet rôznych tlačív a výkazov. Posúdi zavedenie registra účtovných závierok tak, aby účtovné jednotky nepredkladali závierky viacerým štátnym orgánom.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:05.413755+00:00"}
{"id": "vr15800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15800", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rok 2016 môžeme považovať za veľmi úspešný z hľadiska celkového poklesu nezamestnanosti na území SR. Medzi výrazne klesajúcu časť patria aj dlhodobo nezamestnaní ( dlhodobá nezamestnanosť musí trvať viac ako 12 mesiacov), ktorí na základe štatistiky zverejnenej na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že koncom decembra 2015 bolo 172 908 osôb dlhodobo nezamestnaných. Posledné údaje z decembra 2016 ukazujú, že tento počet klesol na 137 322. Počas roku 2016 tak došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Podľa dostupných informácií hodnotíme výrok ministra Richtera ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rok 2016 môžeme považovať za veľmi úspešný z hľadiska celkového poklesu nezamestnanosti na území SR. Medzi výrazne klesajúcu časť patria aj dlhodobo nezamestnaní ( dlhodobá nezamestnanosť musí trvať viac ako 12 mesiacov), ktorí na základe štatistiky zverejnenej na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že koncom decembra 2015 bolo 172 908 osôb dlhodobo nezamestnaných. Posledné údaje z decembra 2016 ukazujú, že tento počet klesol na 137 322. Počas roku 2016 tak došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Podľa dostupných informácií hodnotíme výrok ministra Richtera ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-14", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobá nezamestnanosť", "Ústredia práce, sociálnych vecí a", "rodiny", "."], "url": ["http://http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost-vyvoj", "http://http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=967&m_sso=2&m_so=15&ic=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:03.056356+00:00"}
{"id": "vr16129", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16129", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V akomkoľvek variante vstupu do volebného boja, platí záväzok lídrov hnutí Igora Matoviča a Daniela Lipšica, že v prípade volebného výsledku pod sedem percent, si neuplatnia svoj mandát poslanca Národnej rady.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné voľby do parlamentu sa konali 5. marca 2016. Strany OĽaNO a NOVA do nich vstupovali ako jednotné politické hnutie, aj keď najskôr avizovali svoju spoluprácu vo forme koalície. Záväzok oboch lídrov znel, že sa vzdajú mandátu poslanca NRSR, ak ich volebný výsledok bude nižší ako 7%. Výsledok strany bol niečo vyše 11%. Sľub by nebol pravdivý v prípade, že by získali menej ako 7% a nevzdali by sa svojich mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 29. júna 2015 politické strany OĽaNO a NOVA oznámili , že pôjdu do najbližších parlamentných volieb spoločne. Podľa prieskumov, ktoré si dali spraviť obe hnutia, by 11,1% voličov schvaľovalo toto spojenie. Hranica na zvolenie do parlamentu pri koaličnom spojení je 7%. 20. októbra 2015 Denník N označil Matovičovu a Lipšicovu koalíciu za riskantnú. Spojenectvo, ktoré ešte v júni podľa prieskumov malo dosiahnuť vyše 11% však po pol roku, podľa vtedajších prieskumov agentúry Focus, dosahovalo už len 6,7%. Keďže je to menej ako potrebných 7%, koalícia by sa do parlamentu nedostala. Existovala ešte možnosť spoločnej kandidátky za jednu stranu, vtedy by stačilo klasických 5%. Lídri strán ale vtedy takúto možnosť nepripúšťali. Matovič sa vyjadril: „Som za to, aby sme išli v koalícii. Myslím, že toľko ľudí sa za nás postaví. A ak sa nepostaví, nezaslúžime si v politike byť.“ 3. decembra 2015 hnutie OĽaNO oznámilo, že zmenia svoj názov na OĽANO - NOVA a do volieb predsa len nepôjdu s Lipšicovou stranou ako koalícia, ale ako jednotná strana. Hovorca OĽaNO Daniel Mitas vtedy tvrdil, že Matovičove slová z októbra naďalej platia. „V akomkoľvek variante vstupu do volebného boja, platí záväzok lídrov hnutí Igora Matoviča a Daniela Lipšica, že v prípade volebného výsledku pod sedem percent, si neuplatnia svoj mandát poslanca Národnej rady.“ ( Denník N ) Podľa serveru volby.sme.sk , ktorý ukazuje výsledky parlamentných volieb z 5. marca 2016, sa jednotná kandidátka stranám OĽaNO a NOVA vyplatila, keďže dosiahli tretie miesto s podielom 11,02 % a počtom 287 611 hlasov. V parlamente tak získali 19 kresiel. Keďže strana získala viac ako 7%, je ťažko povedať, ako by lídri jednotlivých strán postupovali a či by dodržali svoj sľub vzdať sa mandátu poslanca NRSR. Môžeme na záver spomenúť LIpšicovu korektnosť, keď po nešťastnej nehode v septembri 2016, kedy usmrtil 72-ročného chodca, sa najskôr vzdal poslaneckého mandátu a prednedávnom, v januári 2017, oznámil svoje odstúpenie z funkcie predsedu hnutia NOVA. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledné voľby do parlamentu sa konali 5. marca 2016. Strany OĽaNO a NOVA do nich vstupovali ako jednotné politické hnutie, aj keď najskôr avizovali svoju spoluprácu vo forme koalície. Záväzok oboch lídrov znel, že sa vzdajú mandátu poslanca NRSR, ak ich volebný výsledok bude nižší ako 7%. Výsledok strany bol niečo vyše 11%. Sľub by nebol pravdivý v prípade, že by získali menej ako 7% a nevzdali by sa svojich mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 29. júna 2015 politické strany OĽaNO a NOVA oznámili , že pôjdu do najbližších parlamentných volieb spoločne. Podľa prieskumov, ktoré si dali spraviť obe hnutia, by 11,1% voličov schvaľovalo toto spojenie. Hranica na zvolenie do parlamentu pri koaličnom spojení je 7%. 20. októbra 2015 Denník N označil Matovičovu a Lipšicovu koalíciu za riskantnú. Spojenectvo, ktoré ešte v júni podľa prieskumov malo dosiahnuť vyše 11% však po pol roku, podľa vtedajších prieskumov agentúry Focus, dosahovalo už len 6,7%. Keďže je to menej ako potrebných 7%, koalícia by sa do parlamentu nedostala. Existovala ešte možnosť spoločnej kandidátky za jednu stranu, vtedy by stačilo klasických 5%. Lídri strán ale vtedy takúto možnosť nepripúšťali. Matovič sa vyjadril: „Som za to, aby sme išli v koalícii. Myslím, že toľko ľudí sa za nás postaví. A ak sa nepostaví, nezaslúžime si v politike byť.“ 3. decembra 2015 hnutie OĽaNO oznámilo, že zmenia svoj názov na OĽANO - NOVA a do volieb predsa len nepôjdu s Lipšicovou stranou ako koalícia, ale ako jednotná strana. Hovorca OĽaNO Daniel Mitas vtedy tvrdil, že Matovičove slová z októbra naďalej platia. „V akomkoľvek variante vstupu do volebného boja, platí záväzok lídrov hnutí Igora Matoviča a Daniela Lipšica, že v prípade volebného výsledku pod sedem percent, si neuplatnia svoj mandát poslanca Národnej rady.“ ( Denník N ) Podľa serveru volby.sme.sk , ktorý ukazuje výsledky parlamentných volieb z 5. marca 2016, sa jednotná kandidátka stranám OĽaNO a NOVA vyplatila, keďže dosiahli tretie miesto s podielom 11,02 % a počtom 287 611 hlasov. V parlamente tak získali 19 kresiel. Keďže strana získala viac ako 7%, je ťažko povedať, ako by lídri jednotlivých strán postupovali a či by dodržali svoj sľub vzdať sa mandátu poslanca NRSR. Môžeme na záver spomenúť LIpšicovu korektnosť, keď po nešťastnej nehode v septembri 2016, kedy usmrtil 72-ročného chodca, sa najskôr vzdal poslaneckého mandátu a prednedávnom, v januári 2017, oznámil svoje odstúpenie z funkcie predsedu hnutia NOVA. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["oznámili", "Denník N", "Denník N", "volby.sme.sk", "vzdal", "oznámil"], "url": ["http://www.teraz.sk/import/olano-a-nova-parlamentne-volby-2016/143208-nahlad.html", "https://dennikn.sk/273695/matovic-koaliciu-s-lipsicom-riskne-aj-ked-su-na-hrane/", "https://dennikn.sk/311876/matovic-lipsicom-slubuju-ze-nedostanu-7-percent-nebudu-poslanci/", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "https://dennikn.sk/minuta/565349/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/minuta/670642/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:15.635200+00:00"}
{"id": "vr17035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17035", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...napríklad podarilo sa nám v rámci toho nášho operačného programu Veda a výskum alebo teda Výskum a inovácie, to je ten vedecký program, docieliť, aby sa vedecké výskumné inštitúcie mohli uchádzať o financovanie už do konca tohto roku, ako partneri, v rámci výziev, ktoré sú vyhlasované z nášho operačného programu prostredníctvom ministerstva hospodárstva.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy ministerstva školstva sa výskumné organizácie môžu zapojiť do výziev, ktoré vyhlási v decembri 2017 Ministerstvo hospodárstva SR (MH) prostredníctvom partnerských projektov. Do týchto výziev sa môžu uvedené organizácie teda zapojiť už aj do konca roka 2017. Napriek skutočnosti, že ide o jediný zdroj k tejto problematike, hodnotíme výrok Martiny Lubyovej ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy ministerstva školstva sa výskumné organizácie môžu zapojiť do výziev, ktoré vyhlási v decembri 2017 Ministerstvo hospodárstva SR (MH) prostredníctvom partnerských projektov. Do týchto výziev sa môžu uvedené organizácie teda zapojiť už aj do konca roka 2017. Napriek skutočnosti, že ide o jediný zdroj k tejto problematike, hodnotíme výrok Martiny Lubyovej ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["správa", ".pdf", "neexistoval"], "url": ["https://www.minedu.sk/rezortu-skolstva-sa-podarilo-dohodnut-spustenie-eurofondov-pre-vedcov-uz-v-tomto-roku/", "https://www.opvai.sk/media/98739/harmonogram-vyziev-op-vai-na-rok-2017_mh-sr_v6.pdf", "https://www.opvai.sk/monitorovaci-vybor/zasadnutia-mv-op-vai/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:32.554956+00:00"}
{"id": "48159", "numeric_id": 48159, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48159", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán minister, ja som napríklad veľmi tvrdo vystupoval proti tomu, keď slovenská vláda Mikuláša Dzurindu, a vy ste tiež v tom priestore sa pohybovali, súhlasila s preletom lietadiel cez Slovensko a viedlo to k obrovským stratám na civilných životoch v Belehrade.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda Mikuláša Dzurindu dostala od NATO v roku 1999 žiadosť o povolenie preletu lietadiel ponad naše územie, s čím vláda súhlasila. Bombardovanie Srbska, ktoré malo zabrániť humanitárnej katastrofe v Kosove trvalo tri mesiace, čo si vyžiadalo najmenej 2500 obetí. Vo vláde Dzurindu, ktorá povolila prelet lietadiel NATO, sa vtedy nachádzala aj Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej členom bol aj Robert Fico. Jeho vyjadrenia k bombardovaniu z roku 1999 sa však z dôveryhodných zdrojov nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Mikuláša Dzurindu dostala od NATO v roku 1999 žiadosť o povolenie preletu lietadiel ponad naše územie, s čím vláda súhlasila. Bombardovanie Srbska, ktoré malo zabrániť humanitárnej katastrofe v Kosove trvalo tri mesiace, čo si vyžiadalo najmenej 2500 obetí. Vo vláde Dzurindu, ktorá povolila prelet lietadiel NATO, sa vtedy nachádzala aj Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorej členom bol aj Robert Fico. Jeho vyjadrenia k bombardovaniu z roku 1999 sa však z dôveryhodných zdrojov nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["zabrániť", "vyžiadalo", "nachádzala", "členom", "vyjadrenia"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/4362427/bombardovanie-srbska-stale-rozdeluje.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/srbsko-si-pripomina-13-rokov-od-zaciat/2669-clanok.html", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "https://www.vlada.gov.sk//robert-fico/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153281-slota-v-kosove-je-zazemie-al-kajdy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:54.162190+00:00"}
{"id": "49336", "numeric_id": 49336, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49336", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezidentka urobila všetko, aby zmarila referendum o predčasných voľbách. Teraz robí všetko pre to, aby marila výsledky týchto predčasných volieb.", "statement_date": "2023-10-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka konala v súlade s Ústavou a obrátila sa na Ústavný súd pri dôvodnom podozrení, že jedna z dvoch navrhovaných referendových otázok by mohla byť protiústavná. Prezidentka týmto nezmarila referendum, ktoré sa konalo s referendovou otázkou, ktorá nebola v rozpore s Ústavou. V súčasnosti prezidentka odmietla návrh Roberta Fica vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia pretože existuje dôvodné podozrenie, že by kvôli nemu ministerstvo nebolo schopné vykonávať svoju zákonom stanovenú úlohu.\n\nPrezidentka v auguste 2022 doručili lídri vtedajšej opozície 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda s dvoma otázkami. Experti upozorňovali, že minimálne jedna z dvoch otázok plánovaného referenda nie je v súlade s predošlým výrokom Ústavného súdu, prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, a ten rozhodol, že prvá otázka referenda nie je v súlade s Ústavou.\n\nPrezidentka následne vyhlásila referendum s otázkou, ktorá nebola v rozpore s Ústavou SR: „Vyhlásenie referenda je vyjadrením rešpektu k vôli občanov, samozrejme, so zohľadnením nálezu Ústavného súdu,“ povedala pred uskutočnením referenda. Podľa Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského mala prezidentka právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.\n\nV súčasnosti je prezidentka Zuzana Čaputová kritizovaná v spojení s jej rozhodnutím nevymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Podľa Roberta Fica jeho nevymenovaním prezidentka „marí výsledky predčasných volieb”. Prezidentka svoje odmietnutie návrhu Huliaka na post ministra odôvodnila nasledovne: „existujú ústavnoprávne dôvody, a to v takej intenzite, že nemôže zastávať post ministra životného prostredia, a to vzhľadom na zverené úlohy a poslanie ministerstva. Jeho vymenovanie by nedávalo záruku riadneho chodu tohto ústavného orgánu.“\n\nHuliak sa podľa prezidentky nemôže stať ministrom životného prostredia, keďže jeho vyhlásenia nie sú v súlade so slovenskou environmentálnou politikou a záväzkami, ktoré z nej vyplývajú . Keďže hlavnou úlohou ministerstva je v zmysle zákona ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme, tak šéfovať rezortu podľa nej nemôže Huliak, ktorý klimatickú krízu dlhodobo popiera.\n\nPodľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka v čase tohto odmietnutia vymenovania bola prezidentka v situácii, keď sa viedli len neformálne rozhovory, keďže predseda vlády nebol ešte v tom čase formálne vymenovaný. Táto skutočnosť znamená, že prezidentkino rozhodnutie nenesie náležitosti právneho činu, na čom sa zhodla väčšina ústavných právnikov oslovených médiami. Prezidentka podľa nich neprekročila svoje ústavné právomoci.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka konala v súlade s Ústavou a obrátila sa na Ústavný súd pri dôvodnom podozrení, že jedna z dvoch navrhovaných referendových otázok by mohla byť protiústavná. Prezidentka týmto nezmarila referendum, ktoré sa konalo s referendovou otázkou, ktorá nebola v rozpore s Ústavou. V súčasnosti prezidentka odmietla návrh Roberta Fica vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia pretože existuje dôvodné podozrenie, že by kvôli nemu ministerstvo nebolo schopné vykonávať svoju zákonom stanovenú úlohu.", "Prezidentka v auguste 2022 doručili lídri vtedajšej opozície 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda s dvoma otázkami. Experti upozorňovali, že minimálne jedna z dvoch otázok plánovaného referenda nie je v súlade s predošlým výrokom Ústavného súdu, prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, a ten rozhodol, že prvá otázka referenda nie je v súlade s Ústavou.", "Prezidentka následne vyhlásila referendum s otázkou, ktorá nebola v rozpore s Ústavou SR: „Vyhlásenie referenda je vyjadrením rešpektu k vôli občanov, samozrejme, so zohľadnením nálezu Ústavného súdu,“ povedala pred uskutočnením referenda. Podľa Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského mala prezidentka právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd.", "V súčasnosti je prezidentka Zuzana Čaputová kritizovaná v spojení s jej rozhodnutím nevymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Podľa Roberta Fica jeho nevymenovaním prezidentka „marí výsledky predčasných volieb”. Prezidentka svoje odmietnutie návrhu Huliaka na post ministra odôvodnila nasledovne: „existujú ústavnoprávne dôvody, a to v takej intenzite, že nemôže zastávať post ministra životného prostredia, a to vzhľadom na zverené úlohy a poslanie ministerstva. Jeho vymenovanie by nedávalo záruku riadneho chodu tohto ústavného orgánu.“", "Huliak sa podľa prezidentky nemôže stať ministrom životného prostredia, keďže jeho vyhlásenia nie sú v súlade so slovenskou environmentálnou politikou a záväzkami, ktoré z nej vyplývajú . Keďže hlavnou úlohou ministerstva je v zmysle zákona ochrana prírody a krajiny a klimatického systému Zeme, tak šéfovať rezortu podľa nej nemôže Huliak, ktorý klimatickú krízu dlhodobo popiera.", "Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka v čase tohto odmietnutia vymenovania bola prezidentka v situácii, keď sa viedli len neformálne rozhovory, keďže predseda vlády nebol ešte v tom čase formálne vymenovaný. Táto skutočnosť znamená, že prezidentkino rozhodnutie nenesie náležitosti právneho činu, na čom sa zhodla väčšina ústavných právnikov oslovených médiami. Prezidentka podľa nich neprekročila svoje ústavné právomoci."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "Vincenta Bujňáka", "odmietnutie", "vyplývajú", "väčšina"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/OWAMk3W/prezidentka-caputova-obcania-v-referende-rozhodnu-ci-sa-ustava-bude-menit/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html", "https://dennikn.sk/3641464/odmietnutim-huliaka-prezidentka-neporusila-ustavu-mysli-si-vacsina-ustavnych-expertov/", "https://dennikn.sk/minuta/3634350/?ref=inc", "https://dennikn.sk/3641464/odmietnutim-huliaka-prezidentka-neporusila-ustavu-mysli-si-vacsina-ustavnych-expertov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:34.545340+00:00"}
{"id": "vr29916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29916", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "SaS konzistentne kritizuje aj Grékov, aj Talianov (ohľadom utečeneckej krízy, pozn.).", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na niekoľkých miestach Grécko a Taliansko kritizoval predseda SaS Richard Sulík, ktorý okrem iného napísal : \"Okrem agentúry Frontex sú tu aj členské štáty, v prvom rade Grécko a Taliansko. Grécko má jednu z najväčších armád v EÚ.., medziiným 100 vojnových lodí. Taliansko má 50 vojnových lodí. Ale južnú hranicu EÚ chráni možno 10.\" V dokumente Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy sa kritika Grécka a Talianska v otázke migrantov nespomína. Vzhľadom na opakovanú kritiku zo strany predsedu však výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím poslanca Poliačika nás upozornil aj na ďalšie príležitosti , pri ktorých sa Sulík vyjadroval kriticky k prístupu Grécka a Talianska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na niekoľkých miestach Grécko a Taliansko kritizoval predseda SaS Richard Sulík, ktorý okrem iného napísal : \"Okrem agentúry Frontex sú tu aj členské štáty, v prvom rade Grécko a Taliansko. Grécko má jednu z najväčších armád v EÚ.., medziiným 100 vojnových lodí. Taliansko má 50 vojnových lodí. Ale južnú hranicu EÚ chráni možno 10.\" V dokumente Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy sa kritika Grécka a Talianska v otázke migrantov nespomína. Vzhľadom na opakovanú kritiku zo strany predsedu však výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím poslanca Poliačika nás upozornil aj na ďalšie príležitosti , pri ktorých sa Sulík vyjadroval kriticky k prístupu Grécka a Talianska. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["napísal", "Pozícia SaS pri riešení migračnej krízy", "ďalšie", "príležitosti"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/2015/06/24/richard-sulik-o-utecencoch-co-musi-eu-spravit-dnes-aby-to-zajtra-nebol-jej-najvacsi-problem/", "http://", "https://dennikn.sk/blog/sedem-krat-nie-k-uteceneckym-kvotam/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/kalinak-sulik-zuria-toto-si-myslia-povinnych-uteceneckych-kvotach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:50.843102+00:00"}
{"id": "48168", "numeric_id": 48168, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48168", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Vrcholom bolo schválenie päťdesiatich ľudí a potom 100 ľudí ako maximálna kapacita na kultúrne podujatia. Keď viete, keď sa kultúrna obec jasne ozvala k tomu, že v Slovenskom národnom divadle v sále opery, kde je kapacita 900, je to absolútne nevhodné a že sa to má robiť tak, ako v civilizovaných štátoch na základe nejakých percent.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ministerka kultúry oznámila otváranie kultúrnych podujatí najskôr pre 50 návštevníkov a neskôr, po kritike kultúrnej obce, pre 100 návštevníkov, respektíve do 25 - 50 % maximálnej kapacity podľa rizikovosti, čo Raši vo svojom výroku opomína. Covidové opatrenia sú v každej krajine rozdielne a často sa menia. Nie je pravda, že by iné štáty mali kapacitu kultúrnych podujatí nastavenú podľa percent. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nOtváranie kultúrnych podujatí oznámila ako prvá na svojej facebookovej stránke ministerka kultúry Natália Milanová. V statuse napísala, že sa od pondelka 10. januára majú otvárať kultúrne podujatia v režime pre očkovaných a prekonaných s kapacitou pre 50 návštevníkov. Toto kritizovala kultúrna obec a požadovala vyššiu kapacitu aj zavedenie kultúrneho semafora. Následne 11. januára vláda schválila nové opatrenia , podľa ktorých sa mohlo na hromadných podujatiach zúčastniť maximálne 100 návštevníkov alebo počet návštevníkov zodpovedajúci maximálne 25 % až 50 % kapacity priestoru podľa rizikovosti podujatia.\n\nOkrem kultúrneho semaforu, respektíve jasných pravidiel pre kultúrne podujatia, požadovala iniciatíva Otvorme kultúru najmä prehodnotenie definovania jednotlivých stupňov ohrozenia, zvýšenie počtu divákov, vyššie kompetencie pre regionálnych hygienikov a zriadenie kompenzačného mechanizmu priebežnej podpory namiesto schém, ktoré sa dajú využiť až spätne pre uzatvorené prevádzky.\n\nNie je pravda, že sa v zahraničí hromadné podujatia otvárajú podľa percent z maximálnej kapacity. Komplexné informácie o opatreniach prináša stránka reopen.europa.eu .\n\nNapríklad v Rakúsku je návštevnosť podujatí povolená pre 500 osôb. Ak diváci sedia a ak sú všetci zaočkovaní treťou dávkou maximálna kapacita sa zvyšuje na 2 000 osôb. V Poľsku môže kultúrne podujatia navštíviť maximálne 100 účastníkov. Ľudia s covid certifikátom sa však do tohto limitu nezahŕňajú. Vo Francúzsku sú podujatia povolené pre 2000 návštevníkov vnútri a 500 návštevníkov pre vonkajšie podujatia.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka kultúry oznámila otváranie kultúrnych podujatí najskôr pre 50 návštevníkov a neskôr, po kritike kultúrnej obce, pre 100 návštevníkov, respektíve do 25 - 50 % maximálnej kapacity podľa rizikovosti, čo Raši vo svojom výroku opomína. Covidové opatrenia sú v každej krajine rozdielne a často sa menia. Nie je pravda, že by iné štáty mali kapacitu kultúrnych podujatí nastavenú podľa percent. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Otváranie kultúrnych podujatí oznámila ako prvá na svojej facebookovej stránke ministerka kultúry Natália Milanová. V statuse napísala, že sa od pondelka 10. januára majú otvárať kultúrne podujatia v režime pre očkovaných a prekonaných s kapacitou pre 50 návštevníkov. Toto kritizovala kultúrna obec a požadovala vyššiu kapacitu aj zavedenie kultúrneho semafora. Následne 11. januára vláda schválila nové opatrenia , podľa ktorých sa mohlo na hromadných podujatiach zúčastniť maximálne 100 návštevníkov alebo počet návštevníkov zodpovedajúci maximálne 25 % až 50 % kapacity priestoru podľa rizikovosti podujatia.", "Okrem kultúrneho semaforu, respektíve jasných pravidiel pre kultúrne podujatia, požadovala iniciatíva Otvorme kultúru najmä prehodnotenie definovania jednotlivých stupňov ohrozenia, zvýšenie počtu divákov, vyššie kompetencie pre regionálnych hygienikov a zriadenie kompenzačného mechanizmu priebežnej podpory namiesto schém, ktoré sa dajú využiť až spätne pre uzatvorené prevádzky.", "Nie je pravda, že sa v zahraničí hromadné podujatia otvárajú podľa percent z maximálnej kapacity. Komplexné informácie o opatreniach prináša stránka reopen.europa.eu .", "Napríklad v Rakúsku je návštevnosť podujatí povolená pre 500 osôb. Ak diváci sedia a ak sú všetci zaočkovaní treťou dávkou maximálna kapacita sa zvyšuje na 2 000 osôb. V Poľsku môže kultúrne podujatia navštíviť maximálne 100 účastníkov. Ľudia s covid certifikátom sa však do tohto limitu nezahŕňajú. Vo Francúzsku sú podujatia povolené pre 2000 návštevníkov vnútri a 500 návštevníkov pre vonkajšie podujatia."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["facebookovej stránke", "kritizovala", "opatrenia", "požadovala", "Otvorme kultúru", "reopen.europa.eu"], "url": ["https://www.facebook.com/milanovaMKSR/posts/338759521399943", "https://dennikn.sk/minuta/2672271/", "https://www.culture.gov.sk/en/ministerstvo/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury/na-kulturnych-podujatiach-bude-moct-byt-az-50-kapacity/", "https://www.peticie.com/otvorme_kulturu_-_verejna_podpora_vyzvy_predstaviteov_kulturneho_sektora", "https://www.facebook.com/lumir.mati/posts/10219865240132095", "https://reopen.europa.eu/sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:51.200961+00:00"}
{"id": "48135", "numeric_id": 48135, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48135", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "„Slovensko podpísalo “Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím” a Opčný protokol, ktoré prijalo Valné zhromaždenie OSN 13. decembra 2006. Uznávame v ňom, že osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako všetci ostatní.“", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento dohovor bol prijatý 13. decembra 2006 Valným zhromaždením OSN v New Yorku. 28. apríla 2010 podpísal za Slovensko ratifikačné listiny k dohovoru aj k Opčnému protokolu vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol na Slovensku platnosť 25. júna 2010.\n\nK rovnakým právam pre zdravotne postihnutých sa zaväzujeme v článku 5, odseku 1: Zmluvné strany uznávajú, že „všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.” ( pdf , s. 12).", "analysis_paragraphs": ["Tento dohovor bol prijatý 13. decembra 2006 Valným zhromaždením OSN v New Yorku. 28. apríla 2010 podpísal za Slovensko ratifikačné listiny k dohovoru aj k Opčnému protokolu vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím nadobudol na Slovensku platnosť 25. júna 2010.", "K rovnakým právam pre zdravotne postihnutých sa zaväzujeme v článku 5, odseku 1: Zmluvné strany uznávajú, že „všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie.” ( pdf , s. 12)."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["dohovor", "podpísal", "pdf"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/legislativa/socialna-pomoc-podpora/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-opcny-protokol-sk-aj.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/kontaktne-miesto-prava-osob-so-zdravotnym-postihnutim/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-slovenska-republika.html", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/legislativa/socialna-pomoc-podpora/dohovor-osn-pravach-osob-so-zdravotnym-postihnutim-opcny-protokol-sk-aj.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:58.537457+00:00"}
{"id": "vr26012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26012", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Regulovať to (počet škôl, pozn.) nemôžeme, lebo do toho zasahuje ministerstvo.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V kompetencii samosprávneho kraja v skutočnosti je rušenie a zriaďovanie škôl. Výrok na základe toho považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V kompetencii samosprávneho kraja v skutočnosti je rušenie a zriaďovanie škôl. Výrok na základe toho považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["č. 586/2003 Z.z."], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20596_2003%20Z.z.%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnej%20spr%C3%A1ve%20a%20samospr%C3%A1ve.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:44.559192+00:00"}
{"id": "vr37881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37881", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Základný problém zákona (o menšinových jazykoch, pozn.), že sa menia také zásadné veci, ako že z možnosti používať sa, ukladá v podstate úradníkom povinnosť používať.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \" § 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk 1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny. (2) Orgán verejnej správy v obci podla § 2 ods. 1 je povinný vytvárat podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov.4)\" V návrhu zákona, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú.\" V § 7 ods. 2 sa odkaz na poznámku pod ciarou 4) vypúšta. V § 7 ods. 2 sa bodka nahrádza ciarkou a pripájajú sa tieto slová: 'a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, zabezpecením tlmocníckych a prekladatelských služieb alebo zabezpecením vzdelávania zamestnancov v jazyku menšiny.' § 7 sa doplna odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: '(3) V obci podla § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používat okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny. (4) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má v obci podla § 2 ods. 1 právo obracat sa v jazyku menšiny na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasicského a záchranného zboru a obecnej polície (dalej len 'bezpecnostné a záchranné zbory'). Organizacné zložky bezpecnostných a záchranných zborov v obci podla § 2 ods. 1 vytvárajú podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä tým, aby medzi ich príslušníkmi boli v dostatocnom pocte zastúpené osoby, ktoré ovládajú jazyk menšiny.\" Avšak tým, kto je povinný ovládat jazyk menšiny, resp. zabezpecit niekoho, kto ho ovláda, je orgán verejnej správy, nie úradník ako taký. Rovnako o novele píše aj TASR , ktorá uvádza: \"V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovat aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnost ho ovládat.\"", "analysis_paragraphs": ["V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \" § 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk 1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny. (2) Orgán verejnej správy v obci podla § 2 ods. 1 je povinný vytvárat podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov.4)\" V návrhu zákona, ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú.\" V § 7 ods. 2 sa odkaz na poznámku pod ciarou 4) vypúšta. V § 7 ods. 2 sa bodka nahrádza ciarkou a pripájajú sa tieto slová: 'a to najmä prostredníctvom zamestnancov ovládajúcich jazyk menšiny, zabezpecením tlmocníckych a prekladatelských služieb alebo zabezpecením vzdelávania zamestnancov v jazyku menšiny.' § 7 sa doplna odsekmi 3 a 4, ktoré znejú: '(3) V obci podla § 2 ods. 1 sa v obecnej polícii môže v služobnom styku používat okrem štátneho jazyka aj jazyk menšiny. (4) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má v obci podla § 2 ods. 1 právo obracat sa v jazyku menšiny na príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpecnostných zborov, iných ozbrojených zborov, Hasicského a záchranného zboru a obecnej polície (dalej len 'bezpecnostné a záchranné zbory'). Organizacné zložky bezpecnostných a záchranných zborov v obci podla § 2 ods. 1 vytvárajú podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov, a to najmä tým, aby medzi ich príslušníkmi boli v dostatocnom pocte zastúpené osoby, ktoré ovládajú jazyk menšiny.\" Avšak tým, kto je povinný ovládat jazyk menšiny, resp. zabezpecit niekoho, kto ho ovláda, je orgán verejnej správy, nie úradník ako taký. Rovnako o novele píše aj TASR , ktorá uvádza: \"V jazyku menšiny budú v úradnom styku komunikovat aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnost ho ovládat.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín", "ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z.", "o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z.", "píše aj TASR"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf", "http://www.sme.sk/c/5789604/novela-znizi-hranicu-na-pouzivanie-mensinovych-jazykov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:07.138590+00:00"}
{"id": "48595", "numeric_id": 48595, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48595", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Čo sa týka európskeho riešenia, ja som tu za to, aby sa to európske riešenie, nečakalo na európske riešenie, lebo väčšina krajín už urobila, keď si zoberiete tak okolo 350 miliárd sa už vydalo na rôzne pomoci firmám, domácnostiam v celej Európe. Slovenská republika neurobila nič. Ja viem, že tam máte, no máte tam v podstate, máte tam tie vaše vlastne tie programy pre malých a stredných podnikateľov a toto, lenže to všetko trvá a to bude schválené možno v októbri, novembri.", "statement_date": "2022-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska komisia navrhla v septembri 2022 niekoľko riešení pre boj s energetickou krízou. Jednalo by sa o mimoriadnu intervenciu, ktorá by pomohla Európanom znížiť účty za elektrinu. Ide o výnimočné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine a redistribúciu nadbytočných príjmov odvetvia energetiky konečným zákazníkom. Komisárka pre energetiku avizovala, že by mohlo dôjsť k oddeleniu cien elektriny a plynu, či nastaveniu stropu pre ceny plynu používaného na výrobu elektrickej energie.\n\nPodľa New York Times vydali európske štáty viac ako 350 miliárd eur na podporu domácností, priemyslu a verejnoprospešných spoločností.\n\nSlovensko podpísalo Memorandum so Slovenskými elektrárňami o regulovanej cene energie, ktoré notifikuje Európska komisia. Toto opatrenie by malo po schválení ušetriť domácnostiam do roku 2024 miliardu eur. Taktiež schválilo predčasné vyplatenie trinástych dôchodkov. Portál bruegel.org ako príklad podpory zo strany štátu ďalej uvádza tzv. “protiinflačný balíček” v hodnote 1 miliardy eur.\n\nNávrh zákona o energetike upravuje vzťah energetiky a potravinárskeho priemyslu (s. 1) a výrazne zväčšuje vplyv vlády na cenotvorbu (s. 2).\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na opatrenia, ktoré Slovensko zaviedlo v reakcii na energetickú krízu.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia navrhla v septembri 2022 niekoľko riešení pre boj s energetickou krízou. Jednalo by sa o mimoriadnu intervenciu, ktorá by pomohla Európanom znížiť účty za elektrinu. Ide o výnimočné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine a redistribúciu nadbytočných príjmov odvetvia energetiky konečným zákazníkom. Komisárka pre energetiku avizovala, že by mohlo dôjsť k oddeleniu cien elektriny a plynu, či nastaveniu stropu pre ceny plynu používaného na výrobu elektrickej energie.", "Podľa New York Times vydali európske štáty viac ako 350 miliárd eur na podporu domácností, priemyslu a verejnoprospešných spoločností.", "Slovensko podpísalo Memorandum so Slovenskými elektrárňami o regulovanej cene energie, ktoré notifikuje Európska komisia. Toto opatrenie by malo po schválení ušetriť domácnostiam do roku 2024 miliardu eur. Taktiež schválilo predčasné vyplatenie trinástych dôchodkov. Portál bruegel.org ako príklad podpory zo strany štátu ďalej uvádza tzv. “protiinflačný balíček” v hodnote 1 miliardy eur.", "Návrh zákona o energetike upravuje vzťah energetiky a potravinárskeho priemyslu (s. 1) a výrazne zväčšuje vplyv vlády na cenotvorbu (s. 2).", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na opatrenia, ktoré Slovensko zaviedlo v reakcii na energetickú krízu."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["komisia", "Komisárka", "350 miliárd", "ušetriť", "upravuje"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_5489", "https://apnews.com/article/russia-ukraine-science-indonesia-jakarta-european-union-5e5463099308a2492080ab75fb3cb64a", "https://www.nytimes.com/2022/09/09/world/europe/energy-prices-europe-austerity.html", "https://www.bruegel.org/dataset/national-policies-shield-consumers-rising-energy-prices", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=517676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:51.458501+00:00"}
{"id": "vr38276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38276", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "V každom prípade si myslím, že ten volebný výsledok i keď tie preferencie boli všelijako u iných strán prekrucované a v zásade nevyšli. Akurát pri SNS vyšli. To je zaujímavé.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na grafe sme.sk môžeme vidieť, že preferencie nevyšli nielen pri SNS (SNS získala vo voľbách menej percent, ako vyplývalo z predvolebných prieskumov. Agentúra Focus jej predpovedala 7,7 %, Polis 5,7% a MVK 6,2%. V skutočnosti mala SNS 5,1% hlasov.), ale podobne to bolo aj so stranami KDH alebo SMK, ktorým tiež predvolebné výskumy predpovedali viac percent, ako v skutočnosti získali. Opačne zas obišiel Smer-SD či Most-Híd, ktoré získali vo voľbách viac percent, ako odhadovali agentúry pred voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Na grafe sme.sk môžeme vidieť, že preferencie nevyšli nielen pri SNS (SNS získala vo voľbách menej percent, ako vyplývalo z predvolebných prieskumov. Agentúra Focus jej predpovedala 7,7 %, Polis 5,7% a MVK 6,2%. V skutočnosti mala SNS 5,1% hlasov.), ale podobne to bolo aj so stranami KDH alebo SMK, ktorým tiež predvolebné výskumy predpovedali viac percent, ako v skutočnosti získali. Opačne zas obišiel Smer-SD či Most-Híd, ktoré získali vo voľbách viac percent, ako odhadovali agentúry pred voľbami."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["grafe sme.sk"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/5306992/ako-dopadli-volby-a-co-ukazovali-prieskumy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:31.775165+00:00"}
{"id": "vr38120", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38120", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My sme jasne povedali, najmä po tom, čo hneď bezprostredne po voľbách od predsedu Národnej rady Sulíka začala byť opozícia kriminalizovaná, lebo posielal líderov opozície do basy, že vôbec nemôžeme súhlasiť s tým, aby bola zrušená trestnoprávna imunita, aby boli opoziční poslanci vydaní na milosť a nemilosť vládnej koalícii.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Titulok novín iDNES z 18. júna 2010 (teda slovami M. Maďariča \"bezprostredne po voľbách\", pozn.) mal naozaj názov \"Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu\". Richard Sulík dostal od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: \"Áno. Veď to je na kriminál. To je na basu.\" R. Fico 6. októbra na tlačovej besede 2010 oznámil, že strana Smer nepodporí zrušenie trestnoprávnej imunity . Predsedovi Smeru sa totiž nepáčilo, že premiérka informovala o pripravovanom spoločnom stretnutí aj médiá. \"Prekvapilo ma, že úrad vlády zverejnil, že dnes má byť stretnutie, ale že nemá byť k nemu žiadna medializácia. Mrzí ma postup úradu vlády a premiérky, pretože nedodržiava elementárne dohody,\" vyhlásil Fico. Podľa Fica chce totiž Radičová najnovšie prekryť kauzy vlády a prezentovať, ako dokáže získať podporu na schválenie ústavných zákonov. \"Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii,\" uviedol na tlačovej besede Fico. Na tlačovke tiež odznelo , že strana Smer nepodporí návrh ústavného zákona ohľadom trestnoprávnej imunity. \"Preto mi dovoľte, aby som zaujal jednoznačný postoj k imunite. A k tomuto postoju sa už vracať nikdy nebudem. Po prvé, neexistuje žiadna dohoda, pokiaľ ide o návrh ústavného zákona a pokiaľ ide o trestnoprávnu imunitu. Chcel by som zdôrazniť, že taká miera kriminalizácie, aká ide vo vzťahu k predstaviteľom súčasnej opozície, tu nikdy nebola. Ďalej si myslíme, že na pokojný výkon mandátu poslanca NR SR, vrátane opozičného poslanca, je potrebné, aby súčasná právna úprava, ktorá je v ústave SR zakotvená, zostala, \" povedal Fico. R. Sulík sa podobne o nahrávke, na ktorej je údajne Ficov hlas, vyjadril aj 16. októbra 2010 v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy : \"...pre mňa je to na kriminál, považujem to za nehoráznosť a prekvapuje ma, že to spoločnosť nejak ďalej nezaujíma, alebo sa to oveľa viac nerieši. Jednoducho zobrať od sponzorov čiernych 300 miliónov korún, dostať sa s nimi do parlamentu, veď to je prvotriedny podraz na voličoch a je to každopádne protizákonné. Strana Smer nemá v parlamente čo hľadať, lebo sa tam dostala protizákonne.\" Hoci podľa vyjadrení predsedu Smeru bola práve medializácia jeho spoločného stretnutia s premiérkou I. Radičovou hlavným dôvodom pre nepodporenie zrusenia trestnopravnej imunity. Treba nutne dodať, že ako ďalší dôvod označil aj \"mieru kriminalizácie, aká ide vo vzťahu k predstaviteľom súčasnej opozície.\" Z tohto dôvodu možno považovať Maďaričovo tvrdenie, ktoré v relácii použil, za pravdivé, pričom hodnotíme len odvolávanie sa na to, že Smer mal v minulosti niečo tvrdiť (nehodnotíme teda interpretáciu, že Sulík mal niekoho posielať do basy, ktorá bola použitá aj v zdôvodnení postoja Smeru, ktoré uvádzame vyššie).", "analysis_paragraphs": ["Titulok novín iDNES z 18. júna 2010 (teda slovami M. Maďariča \"bezprostredne po voľbách\", pozn.) mal naozaj názov \"Sulík, nová slovenská politická hvězda: Fico patří do kriminálu\". Richard Sulík dostal od novinára otázku, či sa bude nová vláda zaoberať ohľadom nahrávky, na ktorej má byť údajne Ficov hlas. Predseda strany Sloboda a Solidarita to okomentoval so slovami: \"Áno. Veď to je na kriminál. To je na basu.\" R. Fico 6. októbra na tlačovej besede 2010 oznámil, že strana Smer nepodporí zrušenie trestnoprávnej imunity . Predsedovi Smeru sa totiž nepáčilo, že premiérka informovala o pripravovanom spoločnom stretnutí aj médiá. \"Prekvapilo ma, že úrad vlády zverejnil, že dnes má byť stretnutie, ale že nemá byť k nemu žiadna medializácia. Mrzí ma postup úradu vlády a premiérky, pretože nedodržiava elementárne dohody,\" vyhlásil Fico. Podľa Fica chce totiž Radičová najnovšie prekryť kauzy vlády a prezentovať, ako dokáže získať podporu na schválenie ústavných zákonov. \"Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii,\" uviedol na tlačovej besede Fico. Na tlačovke tiež odznelo , že strana Smer nepodporí návrh ústavného zákona ohľadom trestnoprávnej imunity. \"Preto mi dovoľte, aby som zaujal jednoznačný postoj k imunite. A k tomuto postoju sa už vracať nikdy nebudem. Po prvé, neexistuje žiadna dohoda, pokiaľ ide o návrh ústavného zákona a pokiaľ ide o trestnoprávnu imunitu. Chcel by som zdôrazniť, že taká miera kriminalizácie, aká ide vo vzťahu k predstaviteľom súčasnej opozície, tu nikdy nebola. Ďalej si myslíme, že na pokojný výkon mandátu poslanca NR SR, vrátane opozičného poslanca, je potrebné, aby súčasná právna úprava, ktorá je v ústave SR zakotvená, zostala, \" povedal Fico. R. Sulík sa podobne o nahrávke, na ktorej je údajne Ficov hlas, vyjadril aj 16. októbra 2010 v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy : \"...pre mňa je to na kriminál, považujem to za nehoráznosť a prekvapuje ma, že to spoločnosť nejak ďalej nezaujíma, alebo sa to oveľa viac nerieši. Jednoducho zobrať od sponzorov čiernych 300 miliónov korún, dostať sa s nimi do parlamentu, veď to je prvotriedny podraz na voličoch a je to každopádne protizákonné. Strana Smer nemá v parlamente čo hľadať, lebo sa tam dostala protizákonne.\" Hoci podľa vyjadrení predsedu Smeru bola práve medializácia jeho spoločného stretnutia s premiérkou I. Radičovou hlavným dôvodom pre nepodporenie zrusenia trestnopravnej imunity. Treba nutne dodať, že ako ďalší dôvod označil aj \"mieru kriminalizácie, aká ide vo vzťahu k predstaviteľom súčasnej opozície.\" Z tohto dôvodu možno považovať Maďaričovo tvrdenie, ktoré v relácii použil, za pravdivé, pričom hodnotíme len odvolávanie sa na to, že Smer mal v minulosti niečo tvrdiť (nehodnotíme teda interpretáciu, že Sulík mal niekoho posielať do basy, ktorá bola použitá aj v zdôvodnení postoja Smeru, ktoré uvádzame vyššie)."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["iDNES", "nepodporí zrušenie trestnoprávnej imunity", "odznelo", "v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/sulik-nova-slovenska-politicka-hvezda-fico-patri-do-kriminalu-pb0-/zahranicni.asp?c=A100618_120602_zahranicni_btw", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1217401", "http://www.smertv.sk/c/22/1/1/smer-sd-podpori-zrusenie-priestupkovej-imunity-poslancov,-ak-o-svoje-vyhody-pridu-aj-ministri.htm", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-setrime-malo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:12.513235+00:00"}
{"id": "vr14051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14051", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Poľsko napríklad bolo ochotné ponúknuť menej miliónov Jaguaru, no tak tam sme to vyslovene preplatili.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V piatok vláda Slovenskej republiky definitívne podpísala investičnú zmluvu s britskou automobilkou Jaguar. Porazili sme tak druhú voľbu Britov - Poľsko. Vieme, že poľská vláda odmietla dať Jaguaru takú veľkú finančnú pomoc ako Slovensko. Výška ponúkaných poľských stimulov nie je známa a ani nevieme určiť ani či to bol rozhodujúci faktor, no podľa vyjadrení poľskej strany bola práve výška ponúkanej podpory slovenskej strany dôvodom, prečo Poľsko už nemohlo súťažiť o túto investíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V piatok vláda Slovenskej republiky definitívne podpísala investičnú zmluvu s britskou automobilkou Jaguar. Porazili sme tak druhú voľbu Britov - Poľsko. Vieme, že poľská vláda odmietla dať Jaguaru takú veľkú finančnú pomoc ako Slovensko. Výška ponúkaných poľských stimulov nie je známa a ani nevieme určiť ani či to bol rozhodujúci faktor, no podľa vyjadrení poľskej strany bola práve výška ponúkanej podpory slovenskej strany dôvodom, prečo Poľsko už nemohlo súťažiť o túto investíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Investícia", "podporuje", "TASR", "Poliaci", "", "TRENDu", "výhody"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.aktuality.sk/clanok/301744/jaguar-land-rover-si-pre-svoju-megainvesticiu-nakoniec-vybral-slovensko/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/the-financial-times-jaguar-slovensko/166770-clanok.html", "http://www.ft.com/cms/s/2/51bfd532-70cb-11e5-9b9e-690fdae72044.html#axzz3uJDElaZr", "http://http://www.ft.com/intl/cms/s/2/51bfd532-70cb-11e5-9b9e-690fdae72044.html#axzz3uJDElaZr", "http://www.etrend.sk/firmy/automobilka-jaguar-land-rover-si-vybrala-slovensko.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/364313-velky-suboj-o-jaguar-vyhralo-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:27.465644+00:00"}
{"id": "vr35903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35903", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "…tak je evidentné prečo to bolo. Len zakryť to, že Slovensku sa naozaj začalo dariť? Že najlepšie vychádza z krízy? Že už 3 mesiace za sebou nám klesá nezamestnanosť? Nie o tomto je debata.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ostatné tri mesiace sa podarilo podľa merania ŠÚ mierne znižovať nezamestnanosť (aj keď čísla Eurostatu (.pdf) hovoria o jej stagnácii).", "analysis_paragraphs": ["Ostatné tri mesiace sa podarilo podľa merania ŠÚ mierne znižovať nezamestnanosť (aj keď čísla Eurostatu (.pdf) hovoria o jej stagnácii)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosť", "Eurostatu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20900", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&ct=res&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-30042010-BP/EN/3-30042010-BP-EN.PDF&ei=2pL9S6LcHYalsQbBivDlBw&usg=AFQjCNFERGLDZKbmvp3T_YQbQvydDJjmoA&sig2=oPknvm1mXVd943oAtf6xtQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:17.004839+00:00"}
{"id": "vr35551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35551", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Očakával som, že stále sme v kríze, že táto vláda príde s nejakým programom oživenia tohto štátu a ona neprichádza s programom oživenia tohto štátu. Ak sa zastavujú veľké verejné investície, tak je koniec. Všetci dobre vieme a to potvrdzuje aj 30-te roky 20. storočia, keď bola svetová hospodárska kríza, že jediná cesta ako sa dá naštartovať ekonomika v štáte sú veľké verejné investície.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jedná sa o klasický spor medzi keynesiánskymi ekonómami a monetaristami, v ktorom prvý zmienení argumentujú v zmysle výroku Roberta Fica, tí druhý hovoria o fiskálnej disciplíne a znižovaní daní ako podpore súkromných investícii, ktoré majú naštartovať ekonomiku. Nehodnotíme názor Roberta Fica, hodnotíme jeho tvrdenie o tom, že sa jedná o jedinú cestu naštartovania ekonomiky.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o klasický spor medzi keynesiánskymi ekonómami a monetaristami, v ktorom prvý zmienení argumentujú v zmysle výroku Roberta Fica, tí druhý hovoria o fiskálnej disciplíne a znižovaní daní ako podpore súkromných investícii, ktoré majú naštartovať ekonomiku. Nehodnotíme názor Roberta Fica, hodnotíme jeho tvrdenie o tom, že sa jedná o jedinú cestu naštartovania ekonomiky."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:24.646110+00:00"}
{"id": "vr28262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28262", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...som vymenoval troch nových troch členov Súdnej rady.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident A. Kiska skutočne vymenoval ako nových členov Súdnej rady advokátov Jána Klučku, Jozefa Vozára a sudkyňu Najvyššieho súdu Elenu Berthotyovú. Tí vystriedali nominantov I. Gašparoviča - Eduarda Barányho, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident A. Kiska skutočne vymenoval ako nových členov Súdnej rady advokátov Jána Klučku, Jozefa Vozára a sudkyňu Najvyššieho súdu Elenu Berthotyovú. Tí vystriedali nominantov I. Gašparoviča - Eduarda Barányho, Gabrielu Šimonovú a Máriu Bujňákovú. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Uznesenie", "Ústavy"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-odvolanie-sudna-rada-clenovia/88561-clanok.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/97_11s.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:25.992702+00:00"}
{"id": "vr16178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16178", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zamestnávateľ nahlási voľné pracovné miesta na úrad práce. Úrad práce urobí istý prieskum, do akej miery má vo svojom portfóliu takýchto ľudí. Ďalej urobí výberové konania a to nielen doma v okrese, ale v rámci celého Slovenska. My sme v 14-tom roku robili do roka, teda úrady práce nejakých necelých 200 výberových konaní. Za minulý rok to bolo 4,5-tisíca. 70-tisíc evidovaných nezamestnaných bolo oslovených.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Popis nahlasovania pracovných miest opísaný Jánom Richterom sa stotožňuje s popisom uvádzaným na stránkach ÚPSVaR. Ohľadom počtu výberových konaní, ktoré v roku 2014 organizoval úrad práce hovorí výročná správa z roku 2014 . Čo sa týka minulého roku, t. j. roku 2016 takáto správa nie je k dispozícii na stránkach ÚPSVaR (k nahliadnutiu sú možné iba výročné správy z rokov 2014 a 2015), tzn. nie je možné overiť danú cifru o počte zorganizovaných výberových konaní. Z daného dôvodu nie je taktiež možné overiť koľko evidovaných nezamestnaných bolo oslovených. Napriek tomu, že prvá časť výroku je pravdivá, k druhej chýbajú akékoľvek dáta. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa týka postupu nahlasovania voľných pracovných pozícií, zamestnávateľ môže nahlasovať voľné pracovné pozície nasledovnými spôsobmi : 1. online prostredníctvom webovej stránky www.istp.sk 2. vyplnením tlačiva \" nahláška voľných pracovných miest“, ktorá môže byť zaslaná prostredníctvom pošty, faxu alebo formou elektronickej pošty na príslušný úrad práce. Od roku 2013 bol do prevádzky uvedený nový spôsob nahlasovania voľných pracovných miest v systéme ISTP - Internetový sprievodca trhom práce. Po jednoduchej bezplatnej registrácii má zamestnávateľ možnosť v systéme ISTP bezplatne vytvárať, evidovať a zverejňovať ponuky pracovných miest a osloviť tak uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj všetkých záujemcov o zamestnanie. Postup realizácie výberového konania obsahuje 5 bodov. V prípade nejasností je poskytnutý aj zoznam agentov pre pracovné miesta v danom regióne. Na základe požiadaviek zamestnávateľa na obsadenie voľného pracovného miesta agent pre pracovné miesta zabezpečí kvalitatívny predvýber uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, ktorých ÚPSVaR predvolá na výberové konanie. Výberové konanie sa následne uskutočňuje po konzultácií so zamestnávateľom buď v priestoroch zamestnávateľa alebo v priestoroch ÚPSVaR. Výberové konanie sa realizuje za osobnej účasti zástupcov úradu PSVR a zamestnávateľa na základe dohodnutých podmienok. Vyššie spomenutá výročná správa ÚPSVaR ( .pdf , str. 21) z roku 2014 hovorí, že v priebehu daného kalendárneho roku bolo úradmi práce zorganizovaných 1 398 výberových konaní (o 441 viac ako v roku 2013) pre 879 zamestnávateľov. Zamestnávatelia na výberové konanie ponúkli 7 458 voľných pracovných miest. Výberového konania sa zúčastnilo 17 737 uchádzačov o zamestnanie (o 8 413 viac ako v roku 2013). Úspešnosť výberových konaní vzhľadom na ponúknutý počet voľných pracovných miest a celkový počet klientov prijatých do zamestnania v priebehu celého kalendárneho roka 2014 v počte 1 125 (o 605 viac ako v roku 2013) bola 15,08 %. Podľa vyjadrenia tlačového odboru Ministerstva, minister v diskusii uviedol nepresné čísla: \"V roku 2014 uskutočnili úrady práce 197 výberových konaní; v roku 2016 to bolo 4 445 výberových konaní, na ktoré bolo pozvaných 91 872 uchádzačov o zamestnanie.\" Avšak ani po tejto oprave nie sú uvedené informácie overiteľné. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Popis nahlasovania pracovných miest opísaný Jánom Richterom sa stotožňuje s popisom uvádzaným na stránkach ÚPSVaR. Ohľadom počtu výberových konaní, ktoré v roku 2014 organizoval úrad práce hovorí výročná správa z roku 2014 . Čo sa týka minulého roku, t. j. roku 2016 takáto správa nie je k dispozícii na stránkach ÚPSVaR (k nahliadnutiu sú možné iba výročné správy z rokov 2014 a 2015), tzn. nie je možné overiť danú cifru o počte zorganizovaných výberových konaní. Z daného dôvodu nie je taktiež možné overiť koľko evidovaných nezamestnaných bolo oslovených. Napriek tomu, že prvá časť výroku je pravdivá, k druhej chýbajú akékoľvek dáta. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa týka postupu nahlasovania voľných pracovných pozícií, zamestnávateľ môže nahlasovať voľné pracovné pozície nasledovnými spôsobmi : 1. online prostredníctvom webovej stránky www.istp.sk 2. vyplnením tlačiva \" nahláška voľných pracovných miest“, ktorá môže byť zaslaná prostredníctvom pošty, faxu alebo formou elektronickej pošty na príslušný úrad práce. Od roku 2013 bol do prevádzky uvedený nový spôsob nahlasovania voľných pracovných miest v systéme ISTP - Internetový sprievodca trhom práce. Po jednoduchej bezplatnej registrácii má zamestnávateľ možnosť v systéme ISTP bezplatne vytvárať, evidovať a zverejňovať ponuky pracovných miest a osloviť tak uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj všetkých záujemcov o zamestnanie. Postup realizácie výberového konania obsahuje 5 bodov. V prípade nejasností je poskytnutý aj zoznam agentov pre pracovné miesta v danom regióne. Na základe požiadaviek zamestnávateľa na obsadenie voľného pracovného miesta agent pre pracovné miesta zabezpečí kvalitatívny predvýber uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, ktorých ÚPSVaR predvolá na výberové konanie. Výberové konanie sa následne uskutočňuje po konzultácií so zamestnávateľom buď v priestoroch zamestnávateľa alebo v priestoroch ÚPSVaR. Výberové konanie sa realizuje za osobnej účasti zástupcov úradu PSVR a zamestnávateľa na základe dohodnutých podmienok. Vyššie spomenutá výročná správa ÚPSVaR ( .pdf , str. 21) z roku 2014 hovorí, že v priebehu daného kalendárneho roku bolo úradmi práce zorganizovaných 1 398 výberových konaní (o 441 viac ako v roku 2013) pre 879 zamestnávateľov. Zamestnávatelia na výberové konanie ponúkli 7 458 voľných pracovných miest. Výberového konania sa zúčastnilo 17 737 uchádzačov o zamestnanie (o 8 413 viac ako v roku 2013). Úspešnosť výberových konaní vzhľadom na ponúknutý počet voľných pracovných miest a celkový počet klientov prijatých do zamestnania v priebehu celého kalendárneho roka 2014 v počte 1 125 (o 605 viac ako v roku 2013) bola 15,08 %. Podľa vyjadrenia tlačového odboru Ministerstva, minister v diskusii uviedol nepresné čísla: \"V roku 2014 uskutočnili úrady práce 197 výberových konaní; v roku 2016 to bolo 4 445 výberových konaní, na ktoré bolo pozvaných 91 872 uchádzačov o zamestnanie.\" Avšak ani po tejto oprave nie sú uvedené informácie overiteľné. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["popisom", "2014", "dispozícii", "spôsobmi", "www.istp.sk", "nahláška", "ISTP", "Postup", "agentov", "Výberové konanie", ".pdf"], "url": ["http://www.upsvar.sk/zamestnavatel-1/volne-pracovne-miesta/som-zamestnavatel-a-mam-zaujem-o-zorganizovanie-vyberoveho-konania-aky-je-postup.html?page_id=260339&urad=240482", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/Vlado/VS_UPSVAR_2014_final.pdf", "http://www.upsvar.sk/ustredie-psvr/vyrocne-spravy.html?page_id=502039", "http://www.upsvar.sk/zamestnavatel-1/volne-pracovne-miesta/som-zamestnavatel-a-mam-zaujem-o-zorganizovanie-vyberoveho-konania-aky-je-postup.html?page_id=260339&urad=240482", "http://www.istp.sk/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/formulare-ziadosti/nahlaska_vpm.xlsx.pdf", "http://www.istp.sk", "http://www.upsvar.sk/zamestnavatel-1/volne-pracovne-miesta/som-zamestnavatel-a-mam-zaujem-o-zorganizovanie-vyberoveho-konania-aky-je-postup.html?page_id=260339&urad=240482", "http://www.upsvar.sk/volne-pracovne-miesta/zoznam-agentov-vpm.html?page_id=342174", "http://www.upsvar.sk/volne-pracovne-miesta/nahlasovanie-volnych-pracovnych-miest-zamestnavatelmi/vyberove-konania.html?page_id=13265", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/Vlado/VS_UPSVAR_2014_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:26.165639+00:00"}
{"id": "vr27565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27565", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "celý reverz, o ktorom hovoríme, je stále len ten istý ruský plyn, ktorý by ale prišiel inou trasou.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skutočne sa jedná o prípravy na reverzný tok plynu pôvodne dovážaného z Ruska, výrok je teda pravdivý. Takto situáciu interpretuje aj portál Venergetike.sk v článku z 26.marca 2014: \"Paradoxne by Ukrajinci aj v prípade sfunkčnenia reverzných dodávok odoberali stále ruský plyn, tentokrát však obkľukou zo západu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Skutočne sa jedná o prípravy na reverzný tok plynu pôvodne dovážaného z Ruska, výrok je teda pravdivý. Takto situáciu interpretuje aj portál Venergetike.sk v článku z 26.marca 2014: \"Paradoxne by Ukrajinci aj v prípade sfunkčnenia reverzných dodávok odoberali stále ruský plyn, tentokrát však obkľukou zo západu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["Venergetike.sk"], "url": ["http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1082-ruske-media-slovensko-reverzny-tok-s-ukrajinou-odmieta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:52.417364+00:00"}
{"id": "vr37499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37499", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Keď porovnáme ceny potravín v Poľsku, v Maďarsku v Českej republike a u nás, tak zrazu zistíme že sú rozdielne úrovne DPH, ale cena pre konečného spotrebiteľa tak rozdielna de facto nie je.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "DPH na potraviny: Poľsko: 5%, 8%, 23% ČR: 10% Slovensko: 10%, 20% Maďarsko: 23% (18% mliečne a múčne výrobky) Ceny vybratých (prvé štyri z výčtu) komodít v eurách - jún 2009 (posledný zverejnený komparatívny výskum absolútnych cien potravinových komodít v EÚ)\n\nRyža\n\nMúka\n\nChlieb\n\nŠpagety\n\nČR\n\n1,36\n\n0,37\n\n0,73\n\n1,14\n\nMaďarsko\n\n1,2\n\n0,44\n\n0,88\n\n2,08\n\nSlovensko\n\n1,58\n\n0,36\n\n1,27\n\n2,06\n\nPoľsko\n\n1,05\n\n0,44\n\n0,83\n\n-", "analysis_paragraphs": ["DPH na potraviny: Poľsko: 5%, 8%, 23% ČR: 10% Slovensko: 10%, 20% Maďarsko: 23% (18% mliečne a múčne výrobky) Ceny vybratých (prvé štyri z výčtu) komodít v eurách - jún 2009 (posledný zverejnený komparatívny výskum absolútnych cien potravinových komodít v EÚ)", "Ryža", "Múka", "Chlieb", "Špagety", "ČR", "1,36", "0,37", "0,73", "1,14", "Maďarsko", "1,2", "0,44", "0,88", "2,08", "Slovensko", "1,58", "0,36", "1,27", "2,06", "Poľsko", "1,05", "0,44", "0,83", "-"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["DPH", "Ceny"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/hicp/documents/Tab/Tab/METH%20-%20Consumer%20Prices%20Research%20-%20October%202010%20web%20final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:39.274603+00:00"}
{"id": "49352", "numeric_id": 49352, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49352", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Bola tá skupina, ja som bol súčasťou tej skupiny, ktorá vlastne ako mala na starosti vyšetrovanie (pozn. smrť Lučanského), kde boli aj experti rôzni, čiže to neboli len politici, ale tam nás bolo tuším 12 alebo 15, už si nespomínam to presne číslo, ktorá sa niekoľko mesiacov zaoberala týmto vyšetrovaním, popritom bolo policajné vyšetrovanie atď., ktoré všetky tie výsledky skončili záverom.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zriadila osobitnú nezávislú komisiu na preverenie vyšetrovania smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského. Komisiu, ktorej členom bol aj Juraj Krúpa, tvorilo 17 členov, šiesti z nich boli politickí nominanti. Rovnako ako vyšetrovateľ, aj komisia dospela k záveru, že smrť generála Lučanského nebola spôsobená cudzím zavinením. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nBývalý policajný prezident generál Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po pokuse o samovraždu vo svojej cele v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. Krajská prokuratúra v Prešove a policajný vyšetrovateľ dospeli , na základe vyšetrovania, dôkazového materiálu a výpovediam, k záveru, že smrť nebola cudzím zavinením. Aktívne a zákonné vyšetrovanie konštatoval aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.\n\n30. decembra iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre samostatné vyšetrovanie a preverenie smrti generála Lučanského. V tejto komisií bolo 17 členov, konkrétne traja poslanci vládnej koalície, traja poslanci opozície, súdny znalec, zástupcovia úradu verejného obhajca práv, médií, zástupcovia prezidentskej kancelárie, bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu alebo externý kriminalistický špecialista z Poľska.\n\nKomisia mala obmedzený prístup k materiálom, s ktorými pracoval policajný vyšetrovateľ, no vykonala aj vlastné šetrenie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.\n\nVýsledky komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.\n\nSo záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD), hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková zriadila osobitnú nezávislú komisiu na preverenie vyšetrovania smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského. Komisiu, ktorej členom bol aj Juraj Krúpa, tvorilo 17 členov, šiesti z nich boli politickí nominanti. Rovnako ako vyšetrovateľ, aj komisia dospela k záveru, že smrť generála Lučanského nebola spôsobená cudzím zavinením. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Bývalý policajný prezident generál Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po pokuse o samovraždu vo svojej cele v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove. Krajská prokuratúra v Prešove a policajný vyšetrovateľ dospeli , na základe vyšetrovania, dôkazového materiálu a výpovediam, k záveru, že smrť nebola cudzím zavinením. Aktívne a zákonné vyšetrovanie konštatoval aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa osobne zúčastnil rekonštrukcie udalostí v Prešove.", "30. decembra iniciovala vtedajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vytvorenie nezávislej špecializovanej komisie pre samostatné vyšetrovanie a preverenie smrti generála Lučanského. V tejto komisií bolo 17 členov, konkrétne traja poslanci vládnej koalície, traja poslanci opozície, súdny znalec, zástupcovia úradu verejného obhajca práv, médií, zástupcovia prezidentskej kancelárie, bývalá členka Výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu alebo externý kriminalistický špecialista z Poľska.", "Komisia mala obmedzený prístup k materiálom, s ktorými pracoval policajný vyšetrovateľ, no vykonala aj vlastné šetrenie v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove.", "Výsledky komisie boli rovnaké ako výsledky policajného vyšetrovania a teda, že smrť generála Lučanského bola samovražda.", "So záverom správy komisie sa stotožnili 14 členovia komisie. Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (Hlas-SD), hlasovali proti a poslanec strany Smer-SD Marián Saloň sa hlasovania zdržal. Predseda komisie priblížil, že týmto poslancom sa „nezdal podklad dostatočný“."], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["zomrel", "dospeli", "konštatoval", "zúčastnil", "iniciovala", "bolo", "konkrétne", "mala", "vykonala", "boli", "bola", "záverom"], "url": ["https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-plynule-a-aktivne-zilinka-nema-ziadne-pochybnosti/", "https://sita.sk/milan-lucansky-spachal-samovrazdu-vysetrovanie-cudzie-zavinenie-vylucilo/", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-plynule-a-aktivne-zilinka-nema-ziadne-pochybnosti/", "https://sita.sk/vysetrovatel-vykona-rekonstrukciu-udalosti-v-suvislosti-s-lucanskeho-umrtim-zucastni-sa-ho-aj-zilinka/", "https://sita.sk/ombudsmanka-patakyova-prijme-clenstvo-v-komisii-ktora-bude-vysetrovat-lucanskeho-pokus-o-samovrazdu/", "https://www.ta3.com/clanok/191255/velka-komisia-ktora-vysetruje-lucanskeho-smrt-ma-17-clenov", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-komisiou-v-ktorej-su-aj-politici-pochybovacov-neumlci/", "https://sita.sk/komisia-vysetrujuca-lucanskeho-umrtie-nespochybnila-informaciu-ze-pricinou-smrti-bola-samovrazda/", "https://sita.sk/komisia-vysetrujuca-smrt-lucanskeho-zacala-s-previerkou-v-presovskej-vaznici/", "https://sita.sk/komisia-vysetrujuca-lucanskeho-umrtie-nespochybnila-informaciu-ze-pricinou-smrti-bola-samovrazda/", "https://sita.sk/vysetrovanie-smrti-lucanskeho-je-definitivne-ukoncene-otvorena-vsak-ostala-este-jedna-cast-kauzy/", "https://www.noviny.sk/slovensko/600878-posledne-zasadnutie-komisie-ktora-preveruje-okolnosti-smrti-milana-lucanskeho-jej-clenovia-zverejnia-zaverecnu-spravu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:27.524847+00:00"}
{"id": "vr26285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26285", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Napríklad rád by som použil článok 101 odsek 1 v spojení s článkom 102 písmeno R Ústavy SR na kontrolu, aktívnu kontrolu toho, ako vláda plní svoje programové vyhlásenia. Ak môžem teda konkrétne ešte dvoma vetami to dopovedať, chcem sa raz mesačne zúčastniť aktívne zasadnutia vlády a raz štvrťročne chcem verejnosti ponúknuť podrobné hodnotenie toho, ako vláda plní svoje programové vyhlásenie.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade tohto výroku sme overovali, či Radoslav Procházka uvádza kompetencie prezidenta SR v správnom kontexte. Keďže spomínané články Ústavy SR umožňujú prezidentovi vyžadovať informácie od vlády SR, a zároveň sa prezident môže zúčastňovať aj rokovania vlády, výrok hodnotíme ako pravdivý. Treba však poukázať aj na skutočnosť, že právomoci prezidenta v súvislosti s kontrolou vlády sú obmedzené. Na základe článku 102, písmena r), Ústavy SR má síce prezident oprávnenie vyžiadať si od vlády alebo jej člena informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale nie je určená jej forma a ani fixne stanovená doba odovzdania týchto informácií prezidentovi po odoslaní žiadosti. Oslovenú vládu alebo jej člena tiež Ústava nezaväzuje takejto požiadavke vyhovieť.", "analysis_paragraphs": ["V prípade tohto výroku sme overovali, či Radoslav Procházka uvádza kompetencie prezidenta SR v správnom kontexte. Keďže spomínané články Ústavy SR umožňujú prezidentovi vyžadovať informácie od vlády SR, a zároveň sa prezident môže zúčastňovať aj rokovania vlády, výrok hodnotíme ako pravdivý. Treba však poukázať aj na skutočnosť, že právomoci prezidenta v súvislosti s kontrolou vlády sú obmedzené. Na základe článku 102, písmena r), Ústavy SR má síce prezident oprávnenie vyžiadať si od vlády alebo jej člena informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale nie je určená jej forma a ani fixne stanovená doba odovzdania týchto informácií prezidentovi po odoslaní žiadosti. Oslovenú vládu alebo jej člena tiež Ústava nezaväzuje takejto požiadavke vyhovieť."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:23.082829+00:00"}
{"id": "vr14250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14250", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pri tých nástupných platoch mladých učiteľov naozaj (...) stúpli platy medzi rokmi 2009 až 2014 myslím iba o 1,9 % (...)", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Eurydice z roku 2014 vzrástol nástupný plat učiteľov v rokoch 2009 až 2014 o 1,91 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na zvýšenie nástupného platu učiteľov o 1,91 % medzi rokmi 2009 až 2014 poukázala Slovenská komora učiteľov 9. marca 2015. Tieto čísla vychádzajú z štatistiky Eurydice z roku 2014 (s. 21, . pdf ). Za to isté obdobie vzrástol nástupný plat učiteľov v Česku podľa rovnakej metodiky o 26,96 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Eurydice z roku 2014 vzrástol nástupný plat učiteľov v rokoch 2009 až 2014 o 1,91 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na zvýšenie nástupného platu učiteľov o 1,91 % medzi rokmi 2009 až 2014 poukázala Slovenská komora učiteľov 9. marca 2015. Tieto čísla vychádzajú z štatistiky Eurydice z roku 2014 (s. 21, . pdf ). Za to isté obdobie vzrástol nástupný plat učiteľov v Česku podľa rovnakej metodiky o 26,96 %."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["poukázala", "komora", "pdf"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/7686913/nastupny-plat-ucitela-je-na-urovni-absolventa-strednej-skoly-bez-maturity.html#ixzz3xy79QvTt", "http://www.komoraucitelov.org/clanok-245-sku-k-problematike-nastupnych-platov-a-zvysovaniu-platov-ucitelov.html", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:40.582536+00:00"}
{"id": "vr29513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29513", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Po 20-tich rokoch spustenie modernizácie výbavy Ozbrojených síl SR (70 % po technickej životnosti). Obnova vozového parku, zazmluvnenie dopravných lietadiel Spartan, výhľadovo nákup vrtuľníkov a stíhačiek. Zvýšenie počtu letuschopných stíhačiek. Celkové navýšenie objemu financií na modernizáciu z 8,5 % na takmer 19 % rozpočtu rezortu obrany, plnenie záväzku v rámci NATO.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predkladaný bod spája hneď niekoľko faktických údajov. Kým niektoré sú pravdivé, iné sú nepresné. Nie je presné tvrdiť, že Slovensko chystá \"nákup\" stíhačiek, nakoľko sa jedná o prenájom stíhačiek. Rovnako v otázke plnenia si záväzkov voči NATO napriek správnym číslam nárastu v pomere rezortného rozpočtu na modernizáciu, Slovensko neplní jeden zo základných aliančných záväzkov a to vydávanie 2 % HDP na obranu. Na základe týchto nepresností hodnotíme výrok celkovo ako zavádzajúci, nakoľko síce obsahuje niekoľko pravdivých údajov, tie však spája do nepresného tvrdenia. O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Tvrdenie o tom, že súčasná modernizácia prebieha po 20-rokoch informoval aj minister obrany Glváč. Informáciu o tom, že celkovo 70 % percent zbraňových systémov pozemných síl armády SR je po technickej životnosti spomína Róbert Ondrejcsák v texte pre Denník N vo februári 2015 a hovorí, že tento údaj sa na verejnosť dostal v roku 2011 pri publikácii Východísk strategického hodnotenia obrany SR . Podľa Ondrejcsáka tento údaj v nasledujúcich rokoch len rástol. Je však potrebné upresniť, že sa jedná o konkrétny údaj o pozemných zbraňových systémoch , pri čom z uvádzaného bodu nie je presne jasné, k čomu toto tvrdenie o údaji má patriť. Podľa rovnakého materiálu sa dá súhlasiť aj s tým, že modernizácia ozbrojených síl za posledných 20 rokov výrazne nepokročila (s. 7): \" Napriek veľkému počtu prijatých strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov sa nepodarilo výraznejšie pokročiť v dosahovaní plánovaných kvalitatívnych transformačných cieľov predovšetkým v oblasti personálu, modernizácie , rozvoja spôsobilostí a štruktúr riadenia a velenia. \" Čo sa týka konkrétnych položiek ktoré tento bod spomína, minister obrany Glváč skutočne podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo skutočne okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o \"prenájme\" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. \" Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Hovoriť o nákupe stíhačiek je preto nepresné, logickým dôsledkom prenajatých stíhačiek je len zvýšenie počtu letuschopných stíhačiek. V otázke záväzkov voči NATO, bod uvádza záväzok v kontexte financovania obranných rozpočtov. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými rokovaniam, v priebehu ktorých prijalo aj záväzok vydávať na obranu 2 % HDP. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo tento záväzok. Taktiež to potvrdil v diskusii vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,, Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" Táto úroveň sa tradične uvádza ako všeobecný záväzok v rámci NATO, viď napr. tu , alebo tu . Prezident SR Andrej Kiska počas posledného summitu NATO prisľúbil , že Slovensko nebude do roku 2016 znižovať výdavky na zbrojenie a do roku 2020 bude dávať na armádu 1,6 % HDP, čo je priemer v rámci NATO. Kiskovo vyhlásenie na summite obsahovalo aj tvrdenie, že budeme dávať 20 % z rozpočtu na modernizáciu armády. Robert Fico je naopak známy svojimi odmietavými postojmi k rastu výdavkov na armádu, toto stanovisko napríklad zopakoval na konferencii Globsec. Rozpočet na armádu v roku 2015 zaznamenal mierny nárast o jednu stotinu percenta pomeru na HDP- z 1,03 na 1,04 % HDP. Táto správa rovnako avizuje rast absolútnych zdrojov pre obranu, z ktorých časť je zameraná práve na modernizáciu. Podľa rezortného rozpočtu ministerstva obrany na rok 2015 je skutočne pravdou, že približne 18,8 % z celkových výdavkov je zameraných na modernizáciu. Pri pohľade na rozpočet pre rok 2014 môžeme konštatovať, že v tomto rozpočte predstavovali položky zamerané na modernizáciu, do ktorých započítavame rovnaké položky ako pre rok 2015, 15,9 %. V roku 2013 sa jednalo o 7,8 % vydaných na modernizáciu z celého rezortného rozpočtu. Pri pohľade na tieto čísla a informácie je možné konštatovať, že kým sa skutočne dá hovoriť o raste výdavkov na modernizáciu v približne takých intervaloch, ako uvádza daný bod, toto navýšenie nepredstavuje plnenie záväzkov v rámci NATO - tie naopak dlhodobo neplníme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predkladaný bod spája hneď niekoľko faktických údajov. Kým niektoré sú pravdivé, iné sú nepresné. Nie je presné tvrdiť, že Slovensko chystá \"nákup\" stíhačiek, nakoľko sa jedná o prenájom stíhačiek. Rovnako v otázke plnenia si záväzkov voči NATO napriek správnym číslam nárastu v pomere rezortného rozpočtu na modernizáciu, Slovensko neplní jeden zo základných aliančných záväzkov a to vydávanie 2 % HDP na obranu. Na základe týchto nepresností hodnotíme výrok celkovo ako zavádzajúci, nakoľko síce obsahuje niekoľko pravdivých údajov, tie však spája do nepresného tvrdenia. O tom, že Slovensko plánuje zásadnú modernizáciu ozbrojených síl informoval aj prestížny vojensko-strategický portál janes.com. Tvrdenie o tom, že súčasná modernizácia prebieha po 20-rokoch informoval aj minister obrany Glváč. Informáciu o tom, že celkovo 70 % percent zbraňových systémov pozemných síl armády SR je po technickej životnosti spomína Róbert Ondrejcsák v texte pre Denník N vo februári 2015 a hovorí, že tento údaj sa na verejnosť dostal v roku 2011 pri publikácii Východísk strategického hodnotenia obrany SR . Podľa Ondrejcsáka tento údaj v nasledujúcich rokoch len rástol. Je však potrebné upresniť, že sa jedná o konkrétny údaj o pozemných zbraňových systémoch , pri čom z uvádzaného bodu nie je presne jasné, k čomu toto tvrdenie o údaji má patriť. Podľa rovnakého materiálu sa dá súhlasiť aj s tým, že modernizácia ozbrojených síl za posledných 20 rokov výrazne nepokročila (s. 7): \" Napriek veľkému počtu prijatých strategických, koncepčných a plánovacích dokumentov sa nepodarilo výraznejšie pokročiť v dosahovaní plánovaných kvalitatívnych transformačných cieľov predovšetkým v oblasti personálu, modernizácie , rozvoja spôsobilostí a štruktúr riadenia a velenia. \" Čo sa týka konkrétnych položiek ktoré tento bod spomína, minister obrany Glváč skutočne podpísal zmluvu na dodávku dvoch vojenských lietadiel Spartan. Zmluvu však verejnosti neukázal s odvolaním sa na to, že predstavuje obchodné tajomstvo. Koncom roku 2014 zase ministerstvo oznámilo nákup terénnych vozidiel Land Rover. Ministerstvo skutočne okrem toho plánuje nákup vrtuľníkov Black Hawks, na ktoré dostalo ponuku od USA. Na tento plán napríklad reagoval aj bývalý minister Galko , ktorému sa nepáči spôsob nákupu. U stíhačiek je situácia odlišná, nakoľko podľa posledných správ minister Glváč jednal so svojim švédskym kolegom o \"prenájme\" stíhačiek Grippen, pretože ich nákup označil za finančne neúnosný ( ČTK ): „ Slovenská republika si nemôže dovoliť nakúpiť nové stíhačky . Švédska strana ako jediná nám ponúka najviac vyváženú variantu, a to prenájom letových hodín,“ povedal Glváč, podľa ktorého Slovensko považuje český model prenájmu stíhačiek za veľmi výhodný. Minister ale upozornil, že prenájom lietadiel sa nestihne uviesť do praxe za súčasnej vlády, ktorá bude úradovať do marca 2016. \" Podobne to ohľadom plánovanej novej koncepcie leteckých síl SR komentoval aj poslanec Fedor začiatkom roku 2014. Článok zároveň uvádza aj možnosť prenájmu lietadiel, čo už aj v tom čase naznačoval minister Glváč. Hovoriť o nákupe stíhačiek je preto nepresné, logickým dôsledkom prenajatých stíhačiek je len zvýšenie počtu letuschopných stíhačiek. V otázke záväzkov voči NATO, bod uvádza záväzok v kontexte financovania obranných rozpočtov. Slovensko na svojej ceste do NATO prešlo viacerými rokovaniam, v priebehu ktorých prijalo aj záväzok vydávať na obranu 2 % HDP. Jedným z nich bolo aj rokovanie v roku 2002, ktoré riešilo tento záväzok. Taktiež to potvrdil v diskusii vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan: ,, Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2 % z HDP.\" Táto úroveň sa tradične uvádza ako všeobecný záväzok v rámci NATO, viď napr. tu , alebo tu . Prezident SR Andrej Kiska počas posledného summitu NATO prisľúbil , že Slovensko nebude do roku 2016 znižovať výdavky na zbrojenie a do roku 2020 bude dávať na armádu 1,6 % HDP, čo je priemer v rámci NATO. Kiskovo vyhlásenie na summite obsahovalo aj tvrdenie, že budeme dávať 20 % z rozpočtu na modernizáciu armády. Robert Fico je naopak známy svojimi odmietavými postojmi k rastu výdavkov na armádu, toto stanovisko napríklad zopakoval na konferencii Globsec. Rozpočet na armádu v roku 2015 zaznamenal mierny nárast o jednu stotinu percenta pomeru na HDP- z 1,03 na 1,04 % HDP. Táto správa rovnako avizuje rast absolútnych zdrojov pre obranu, z ktorých časť je zameraná práve na modernizáciu. Podľa rezortného rozpočtu ministerstva obrany na rok 2015 je skutočne pravdou, že približne 18,8 % z celkových výdavkov je zameraných na modernizáciu. Pri pohľade na rozpočet pre rok 2014 môžeme konštatovať, že v tomto rozpočte predstavovali položky zamerané na modernizáciu, do ktorých započítavame rovnaké položky ako pre rok 2015, 15,9 %. V roku 2013 sa jednalo o 7,8 % vydaných na modernizáciu z celého rezortného rozpočtu. Pri pohľade na tieto čísla a informácie je možné konštatovať, že kým sa skutočne dá hovoriť o raste výdavkov na modernizáciu v približne takých intervaloch, ako uvádza daný bod, toto navýšenie nepredstavuje plnenie záväzkov v rámci NATO - tie naopak dlhodobo neplníme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["portál", "informoval", "Denník N", "Východísk", "podpísal", "dvoch", "oznámilo", "plánuje", "Galko", "ČTK", "komentoval", "rokovanie", "diskusii", "tu", "tu", "prisľúbil", "nebude", "zopakoval", "zaznamenal", "rozpočtu", "rozpočet", "jednalo"], "url": ["http://www.janes.com/article/38272/slovakia-prepares-for-major-defence-acquisitions", "http://www.vlada.gov.sk/martin-glvac-musime-zmenit-myslenie-najskor-projekty-potom-peniaze-=-modernizacia-ozbrojenych-sil/", "https://dennikn.sk/46569/modernizacii-armady-skodi-tajnostkarstvo-ministerstva-obrany/", "http://www.ucps.sk/clanok-0-1482/Vychodiska_strategickeho_hodnotenia_obrany_Slovenskej_republiky.html", "https://dennikn.sk/20227/glvac-hra-tajnostkara-neukaze-zmluvu-na-lietadla-ktora-je-v-cesku-verejna/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/glvac-popdisal-zmluvu-na-nakup-novych-lietadiel", "https://dennikn.sk/27302/zbrojime-ako-na-vojnu-glvac-objednal-nove-dzipy/", "https://dennikn.sk/23651/glvaca-uhranul-cierny-jastrab-zvazuje-nakup-vrtulnikov-black-hawk/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/910786-galko-si-chce-posvietit-na-nakup-vrtulnikov-chyba-mu-sutaz/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/zbrojne-nakupy-pokracuju-pozrite-si-stihacky-ktorych-prenajom-ide-glvac-vyjednavat.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/808301-obmena-stihaciek-musi-byt-kryta-peniazmi-upozornuje-fedor/", "https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato", "http://nato.infovek.sk/diskusia/kukan.html", "http://www.nytimes.com/2014/03/27/world/europe/europe-begins-to-rethink-cuts.html", "http://www.defensenews.com/story/defense/policy-budget/budget/2015/02/11/obama-warns-cameron-nato-spending-2-percent-uk/23224363/", "http://www.netky.sk/clanok/summit-nato-stretnutie-svetovych-lidrov-pokracuje-druhym-dnom", "http://www.aktuality.sk/clanok/260909/samit-nato-2014-wales-kriza-ukrajina/", "http://www.sme.sk/c/7203155/viac-penazi-na-armadu-nedame-prekvapil-fico-na-globsecu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/259867/rezort-obrany-bude-dalej-stagnovat-predpoklada-robert-ondrejcsak/", "http://www.mod.gov.sk/data/files/3087_rozpocet_2015_programy.pdf", "http://www.mod.gov.sk/data/files/2994_rozpocet-pre-internet-rok-2014.pdf", "http://www.mod.gov.sk/data/files/2919_rozpocet-pre-internet-rok-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:06.840004+00:00"}
{"id": "vr38629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38629", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A teraz, keď ide oživenie, zrazu zisťujeme, že už aj výkony idú hore v Cargu, tak tých ľudí masovo prepúšťate. Päť tisíc ľudí na ulicu.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z troch štátnych železničných spoločností, ktoré spolu zamestnávajú približne 31-tisíc pracovníkov, by malo odísť do začiatku roka 2014 okolo 5-tisíc ľudí . Železničná spoločnosť Cargo Slovakia má podľa programu do začiatku budúceho roka uvoľniť 1 800 pracovníkov, približne pätinu z ich celkového počtu. K 1. júlu má z firmy odísť 400 zamestnancov, k 1. septembru 700 a k 1. januáru 2012 ďalších 700 pracovníkov. Železničná spoločnosť Slovensko ZSSK , a.s. plánuje uvoľniť do troch rokov 621 pracovníkov. Do začiatku apríla má odísť 100 pracovníkov, do mája 131 a k začiatku roka 2012 ďalších 130 ľudí. K začiatku roka 2013 je plánovaný odchod 130 osôb a rovnaký počet by mal odísť z firmy aj k začiatku roka 2014. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) by mali do 1. júla uvoľniť 1 700 zamestnancov a ďalších tisíc do konca roka 2012. Prepúštanie 5000 pracovníkov sa týka všetkých železničných spoločností, nie len Cargo o ktorom hovorí Fico. Rozdiel sa môže zdať nepodstatný, avšak pre hodnotenie ho považujeme za relevantný. Informáciu o prepúšťaní Fico viaže na argumenty o zvyšujúcej sa preprave a ziskovosti Carga. Tento kontext je platný pre Cargo, avšak problémy, ktorými sa potýkajú ostatné železničné spoločosti môžu byť odlišné.", "analysis_paragraphs": ["Z troch štátnych železničných spoločností, ktoré spolu zamestnávajú približne 31-tisíc pracovníkov, by malo odísť do začiatku roka 2014 okolo 5-tisíc ľudí . Železničná spoločnosť Cargo Slovakia má podľa programu do začiatku budúceho roka uvoľniť 1 800 pracovníkov, približne pätinu z ich celkového počtu. K 1. júlu má z firmy odísť 400 zamestnancov, k 1. septembru 700 a k 1. januáru 2012 ďalších 700 pracovníkov. Železničná spoločnosť Slovensko ZSSK , a.s. plánuje uvoľniť do troch rokov 621 pracovníkov. Do začiatku apríla má odísť 100 pracovníkov, do mája 131 a k začiatku roka 2012 ďalších 130 ľudí. K začiatku roka 2013 je plánovaný odchod 130 osôb a rovnaký počet by mal odísť z firmy aj k začiatku roka 2014. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) by mali do 1. júla uvoľniť 1 700 zamestnancov a ďalších tisíc do konca roka 2012. Prepúštanie 5000 pracovníkov sa týka všetkých železničných spoločností, nie len Cargo o ktorom hovorí Fico. Rozdiel sa môže zdať nepodstatný, avšak pre hodnotenie ho považujeme za relevantný. Informáciu o prepúšťaní Fico viaže na argumenty o zvyšujúcej sa preprave a ziskovosti Carga. Tento kontext je platný pre Cargo, avšak problémy, ktorými sa potýkajú ostatné železničné spoločosti môžu byť odlišné."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["okolo 5-tisíc ľudí"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/doprava-a-bezpecnost/clanek.phtml?id=1227585"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:09.901032+00:00"}
{"id": "42808", "numeric_id": 42808, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42808", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som vyzýval aj ministra Lajčáka, aby zverejnil všetko, čo zverejniť môže (ohľadom americkej investície na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej besede 29. marca 2019 Igor Matovič vyzval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka k zverejneniu rozpracovanej zmluvy o obrannej spolupráci s USA. Zároveň dodal, že verejnosť by tak presne vedela, o čom Slovenská republika rokuje. Výrok Igora Matoviča z relácie Na telo hodnotíme ako pravdivý. Matovič sa vyjadril, že jeho vzťah k USA je triezvy. Sám považuje USA za kľúčového partnera v bezpečnosti. Taktiež ho považuje za partnera, ktorému by sme sa nemali báť ukazovať chyby, ktoré po svete za desaťročia urobili. S tým, že by sme mali ostať v NATO súhlasí rovnako ako s myšlienkou, že máme byť súčasťou západu. Samotnú zmluvu o obrannej spolupráci s USA považuje za veľmi dôležitú . \"NATO aj EÚ sú garant našej bezpečnosti, aj vďaka tomu si žijeme v mieri. Nesnažme sa ich búrať, ale snažme sa ich opraviť,\" povedal Matovič . \"Prosím vládu a ministra Lajčáka, aby vzhľadom na to, že téma rozdeľuje nás všetkých, lebo niekto sa rozhodol z toho vytvoriť agendu SNS, straší, zavádza.\"", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej besede 29. marca 2019 Igor Matovič vyzval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka k zverejneniu rozpracovanej zmluvy o obrannej spolupráci s USA. Zároveň dodal, že verejnosť by tak presne vedela, o čom Slovenská republika rokuje. Výrok Igora Matoviča z relácie Na telo hodnotíme ako pravdivý. Matovič sa vyjadril, že jeho vzťah k USA je triezvy. Sám považuje USA za kľúčového partnera v bezpečnosti. Taktiež ho považuje za partnera, ktorému by sme sa nemali báť ukazovať chyby, ktoré po svete za desaťročia urobili. S tým, že by sme mali ostať v NATO súhlasí rovnako ako s myšlienkou, že máme byť súčasťou západu. Samotnú zmluvu o obrannej spolupráci s USA považuje za veľmi dôležitú . \"NATO aj EÚ sú garant našej bezpečnosti, aj vďaka tomu si žijeme v mieri. Nesnažme sa ich búrať, ale snažme sa ich opraviť,\" povedal Matovič . \"Prosím vládu a ministra Lajčáka, aby vzhľadom na to, že téma rozdeľuje nás všetkých, lebo niekto sa rozhodol z toho vytvoriť agendu SNS, straší, zavádza.\""], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["zverejneniu", "vzťah k USA"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1151586/zverejnite-rozpracovanu-zmluvu-s-usa-vyzval-matovic-lajcaka.html", "https://domov.sme.sk/c/22086895/lajcak-by-mal-podla-matovica-zverejnit-rozpracovanu-zmluvu-s-usa.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:57.996774+00:00"}
{"id": "vr30436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30436", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Zdroje, ktoré chceli získať na zvýšenie platov, ich požiadavka bola posledná, z ktorej zľavili, bola pôvodná 800, posledná 707 za mesiac, bolo napr., že 20-40 by mal zaplatiť pacient za každý prevoz sanitkou, aj dokonca vrátane rýchlej zdravotníckej pomoci.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "TVnoviny.sk (25. novembra 2011): Dohoda momentálne stojí a padá na platoch. Lekári žiadajú zvýšenie v priemere o 800 eur. Pravda.sk (26. novembra 2011): Dôvodom, prečo sa kabinet musí zaoberať otázkou vyhlásenia núdzového stavu je nedohoda Lekárskeho odborového združenia s vládou na spoločnom memorande, ktoré malo garantovať splnenie ich požiadaviek a zároveň stiahnutie výpovedí približne dvoch tisícok lekárov. Tí žiadali od predsedníčky vlády, aby v memorande deklarovala úplne zastavenie transformácie nemocníc, dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu financovania nemocníc a navýšenie miezd v priemere o 707 eur. Premiérka Radičová prezradila, ako chcú lekári získať peniaze na vyššie platy: 1) Zaviesť platby 20 až 40 Eur za každý prevoz sanitkou. 2) Znovu zaviesť výmenné lístky aby pacienti nemohli ísť priamo odbornému lekárovi. 3) Zrušiť licencie pre záchranné služby podpísané bývalým ministrom. 3) Zastaviť nákup zdravotníckej techniky, lebo nové prístroje netreba. 4) Nezvyšovať platy všetkým lekárom, ale len tým, ktorí podali výpovede. link tu . M. Kollár však na to reagoval v relácií Na telo, že platby za prevoz sanitkou by sa uskutočňovali iba v prípade zneužitia sanitky. Ako by takéto zneužitie bolo definované však už nešpecifikoval. Výrok Ivana Uhliarika sa zhoduje s vyhlásením premiérky po rokovaní vlády. Avšak vzhľadom na to, že sa jedná v oboch prípadoch o predstaviteľov vlády, nemôže byť výrok na základe tohoto zdroja overený ako pravdivý. Jeho obsah priamo vyvracia M. Kollár v relácii Na telo. Keďže nie je dostupný doslovný prepis z rokovaní ani neexistuje vyhlásenie Kollára na túto tému bezprostredne po rokovaní, nedokážeme overiť či bol ako zdroj financovania platov lekárov uvedené platby za každý prevoz sanitkou.", "analysis_paragraphs": ["TVnoviny.sk (25. novembra 2011): Dohoda momentálne stojí a padá na platoch. Lekári žiadajú zvýšenie v priemere o 800 eur. Pravda.sk (26. novembra 2011): Dôvodom, prečo sa kabinet musí zaoberať otázkou vyhlásenia núdzového stavu je nedohoda Lekárskeho odborového združenia s vládou na spoločnom memorande, ktoré malo garantovať splnenie ich požiadaviek a zároveň stiahnutie výpovedí približne dvoch tisícok lekárov. Tí žiadali od predsedníčky vlády, aby v memorande deklarovala úplne zastavenie transformácie nemocníc, dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu financovania nemocníc a navýšenie miezd v priemere o 707 eur. Premiérka Radičová prezradila, ako chcú lekári získať peniaze na vyššie platy: 1) Zaviesť platby 20 až 40 Eur za každý prevoz sanitkou. 2) Znovu zaviesť výmenné lístky aby pacienti nemohli ísť priamo odbornému lekárovi. 3) Zrušiť licencie pre záchranné služby podpísané bývalým ministrom. 3) Zastaviť nákup zdravotníckej techniky, lebo nové prístroje netreba. 4) Nezvyšovať platy všetkým lekárom, ale len tým, ktorí podali výpovede. link tu . M. Kollár však na to reagoval v relácií Na telo, že platby za prevoz sanitkou by sa uskutočňovali iba v prípade zneužitia sanitky. Ako by takéto zneužitie bolo definované však už nešpecifikoval. Výrok Ivana Uhliarika sa zhoduje s vyhlásením premiérky po rokovaní vlády. Avšak vzhľadom na to, že sa jedná v oboch prípadoch o predstaviteľov vlády, nemôže byť výrok na základe tohoto zdroja overený ako pravdivý. Jeho obsah priamo vyvracia M. Kollár v relácii Na telo. Keďže nie je dostupný doslovný prepis z rokovaní ani neexistuje vyhlásenie Kollára na túto tému bezprostredne po rokovaní, nedokážeme overiť či bol ako zdroj financovania platov lekárov uvedené platby za každý prevoz sanitkou."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["TVnoviny.sk", "Pravda.sk", "tu", "M. Kollár"], "url": ["http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=614393", "http://spravy.pravda.sk/nudzovy-stav-nebude-vyhlaseny-pre-vsetky-nemocnice-fyl-/sk_domace.asp?c=A111126_191920_sk_domace_p12", "http://tivi.cas.sk/video/1086853/lekari-podrazili-slovakov-za-prevoz-sanitkou-chcu-poplatok-40.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/kollar-si-mysli-ze-od-1-decembra-skolabuje-na-slovensku-zdravotnictvo_comment_p5_a77.html?&page=5&p_all_items=77"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:02.494394+00:00"}
{"id": "vr15955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15955", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec, hovoril (Šáray, pozn.), že zmizli dokumenty, zmizli, normálne zaistené materiály z miesta výbuchu (auta Roberta Remiáša, pozn) a každý sa vyhováral na to, že ako sa to presúvalo z jedného miesta na druhý", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vražda Róberta Remiáša z roku 1996 zostáva dodnes bez obvineného páchateľa. Je pravda, že na prípade výbuchu auta sa vystriedalo viacero vyšetrovateľov. Jeden z nich, Július Šáray, sa k vyšetrovniu dostal po šiestich rokoch od udalosti. Pre Denník N sa vyjadril k problémom o absencii zaistených materiálov z miesta činu. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vražda Róberta Remiáša z roku 1996 zostáva dodnes bez obvineného páchateľa. Je pravda, že na prípade výbuchu auta sa vystriedalo viacero vyšetrovateľov. Jeden z nich, Július Šáray, sa k vyšetrovniu dostal po šiestich rokoch od udalosti. Pre Denník N sa vyjadril k problémom o absencii zaistených materiálov z miesta činu. Výrok Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "nástražný výbušný systém", "výbušniny", "vyjadrenia", "Július Šáray"], "url": ["https://dennikn.sk/445684/vysetrovatel-remiasovej-vrazdy-objednavku-podsvetiu-sis/#lock", "https://dennikn.sk/445819/vrazda-za-meciara/", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-robert-remias/193055-clanok.html", "https://dennikn.sk/445819/vrazda-za-meciara/", "https://dennikn.sk/445684/vysetrovatel-remiasovej-vrazdy-objednavku-podsvetiu-sis/#lock"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:54.760481+00:00"}
{"id": "vr34282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34282", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Vôbec to nie je, alebo je to programové vyhlásenie vlády. Sme to programové vyhlásene vlády sme pripravovali v júli. Bol prijatý v auguste.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmeny v zákone o dvojakom občianstve boli avizované aj v programovom vyhlásení : Vláda SR napraví reštrikcné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ludskoprávnymi princípmi. V krátkom case pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlaci a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlacový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o obcianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. ... V oblasti nadobudnutia štátneho obcianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udelovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Madarskej republiky o dvojakom obcianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne úcinky tohto zákona na obcanov Slovenskej republiky. Vláda SR zlepší služby obcanom Slovenskej republiky dlhodobo pracujúcim a študujúcim v zahranicí, predovšetkým zrýchlením a zjednodušením matricných a iných administratívnych úkonov. ...", "analysis_paragraphs": ["Zmeny v zákone o dvojakom občianstve boli avizované aj v programovom vyhlásení : Vláda SR napraví reštrikcné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ludskoprávnymi princípmi. V krátkom case pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlaci a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlacový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o obcianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. ... V oblasti nadobudnutia štátneho obcianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udelovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Madarskej republiky o dvojakom obcianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne úcinky tohto zákona na obcanov Slovenskej republiky. Vláda SR zlepší služby obcanom Slovenskej republiky dlhodobo pracujúcim a študujúcim v zahranicí, predovšetkým zrýchlením a zjednodušením matricných a iných administratívnych úkonov. ..."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:03.961184+00:00"}
{"id": "vr30672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30672", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Prvý raz začalo razantné vyšetrovanie prípadu Gorila na jeseň 2010. V novembri. Úradom boja proti korupcii. A riaditeľom úradu boja proti korupcii plukovníkom Kovaríkom. Následne nám to odňala vojenská prokuratúra, a v minulom roku silne zastavila.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To, či sa jedná o razantné vyšetrovanie a či je to prvý krát, nechávame na posúdení čitateľa.", "analysis_paragraphs": ["To, či sa jedná o razantné vyšetrovanie a či je to prvý krát, nechávame na posúdení čitateľa."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:07.586774+00:00"}
{"id": "vr28438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28438", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme už schválili a bude platiť od 1. januára 2015 so znížením zdravotných odvodov pre možno 500 až 600-tisíc ľudí na Slovensku. Hovoríme o kategórii zamestnancov, ktorí budú zarábať plus mínus do 550-600 eur a keď zoberieme, že im znížime zdravotné odvody, tak v praxi to bude znamenať, ako keby dostali 13. plat v celom konkrétnom roku.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zníženie odvodov pre ľudí v kategórii nízkych a stredných príjmov, ktoré má platiť od 1. januára 2015. Podľa vyhlásení R. Fica na tlačovej besede je zatiaľ splnených 5 opatrení.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico koncom júna 2014 predstavil pätnásť pozitívnych opatrení na zlepšenie životnej úrovne, ktoré sa majú uskutočniť v rokoch 2014-2015. Jedným z nich je aj zníženie odvodov pre ľudí v kategórii nízkych a stredných príjmov, ktoré má platiť od 1. januára 2015. Podľa vyhlásení R. Fica na tlačovej besede je zatiaľ splnených 5 opatrení."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["opatrení", "tlačovej besede", "Pravda", "MF SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-predstavil-15-bodov-ktore-zlepsia-zivotnu-uroven-obyvatelstva/", "http://www.smertv.sk/c/772/1/0/vlada-splnila-dalsie-dve-opatrenia-zo-socialneho-balicka.htm", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/333202-kabinet-schvalil-rozpocet-s-deficitom-pod-2-hdp/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=754"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:14.323744+00:00"}
{"id": "vr33103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33103", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stále bude aký taký rast reálnych miezd, čo nikdy nebolo za vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko reálne mzdy síce v budúcom roku porastú, nie je však pravdou že by vôbec nerástli počas vlády Ivety Radičovej.\n\nZ v januári zverejnenej správy IFP (.pdf) vyplýva, že reálne mzdy na Slovensku v budúcom roku porastú, i keď len mierne. Ako o nej informuje SITA : \"Tento rok by mala reálna mzda stúpnuť iba minimálne o 0,1 %, v budúcom roku o 1,1 % a dynamika jej rastu by sa mala ďalej zvyšovať až po 2,3 % v roku 2016.\"\n\nKabinet Ivety Radičovej vládol od júla 2010 do apríla 2012. Podľa informácií zverejnených na stránke Ministerstva financií i Štatistického úradu SR reálna mzda v roku 2010 vo všetkých štyroch štvrťrokoch rástla. Následne v roku 2011 i v prvom kvartáli roku 2012 klesala. Výrok predsedu vlády Fica je teda nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko reálne mzdy síce v budúcom roku porastú, nie je však pravdou že by vôbec nerástli počas vlády Ivety Radičovej.", "Z v januári zverejnenej správy IFP (.pdf) vyplýva, že reálne mzdy na Slovensku v budúcom roku porastú, i keď len mierne. Ako o nej informuje SITA : \"Tento rok by mala reálna mzda stúpnuť iba minimálne o 0,1 %, v budúcom roku o 1,1 % a dynamika jej rastu by sa mala ďalej zvyšovať až po 2,3 % v roku 2016.\"", "Kabinet Ivety Radičovej vládol od júla 2010 do apríla 2012. Podľa informácií zverejnených na stránke Ministerstva financií i Štatistického úradu SR reálna mzda v roku 2010 vo všetkých štyroch štvrťrokoch rástla. Následne v roku 2011 i v prvom kvartáli roku 2012 klesala. Výrok predsedu vlády Fica je teda nepravdivý."], "analysis_date": "2013-02-05", "analysis_sources": {"text": ["správy IFP", "SITA", "vládol", "Ministerstva financií", "Štatistického úradu SR", "2011", "2012"], "url": ["http://www.scribd.com/document_downloads/122920663?extension=pdf&from=embed&source=embed", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/257447-prognoza-pre-slovensko-je-horsia-rast-ma-len-o-12-percenta/", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53184310-n-milniky-vlady-ivety-radicovej", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/trh-prace/vyvoj-miezd/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/18560-slovaci-zarabali-781-eur-v-hrubom-realna-mzda-klesla/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:20.049396+00:00"}
{"id": "vr32727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32727", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď si len povedzme úplne nahlas, že platy učiteľov základných a stredných škôl napríklad v Rakúsku sa pohybujú od 2 500 do 3 200 eur mesačne.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak budeme brať ako východiskové najaktuálnejšie údaje a analýzu Eurydice, tak J. Kollár uvádza správne len dolný interval platov rakúskych učiteľov. V skutočnosti maximálny plat rakúskych učiteľov na základných a všeobecných stredných školách je oveľa vyšší ako uvádza J. Kollár. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ak budeme brať ako východiskové najaktuálnejšie údaje a analýzu Eurydice, tak J. Kollár uvádza správne len dolný interval platov rakúskych učiteľov. V skutočnosti maximálny plat rakúskych učiteľov na základných a všeobecných stredných školách je oveľa vyšší ako uvádza J. Kollár. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "OECD"], "url": ["http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/education/teachers-salaries_teachsal-table-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:43.281501+00:00"}
{"id": "vr32603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32603", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Odprezentovali sme zatiaľ prvých 14 alebo 16 opatrení, čo sa týka vzdelávania (v rámci súčasti riešenia rómskej otázky, pozn.).", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "22.októbra 2012 boli na tlačovej konferencii oznámené konkrétne opatrenia pre riešenie rómskej problematiky. Tlčovej konferencie sa zúčastnili:Robert Kaliňák (minister vnútra), Igor Matovič ( OľaNO ), Peter Pollák ( splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity ) a Marián Saloň( štátny tajomník ministerstva vnútra SR) a spoločne prezentovali 14 bodov reformy rómske otázky z názvom Správna cesta.\n\nKonkrétne opatrenia pre oblasť vzdelávania sú dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["22.októbra 2012 boli na tlačovej konferencii oznámené konkrétne opatrenia pre riešenie rómskej problematiky. Tlčovej konferencie sa zúčastnili:Robert Kaliňák (minister vnútra), Igor Matovič ( OľaNO ), Peter Pollák ( splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity ) a Marián Saloň( štátny tajomník ministerstva vnútra SR) a spoločne prezentovali 14 bodov reformy rómske otázky z názvom Správna cesta.", "Konkrétne opatrenia pre oblasť vzdelávania sú dostupné tu ."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["22.októbra 2012", "tu"], "url": ["http://www.romovia.vlada.gov.sk/", "http://www.romovia.vlada.gov.sk/data/files/8983.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:04.059451+00:00"}
{"id": "45600", "numeric_id": 45600, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45600", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Máme odklad splátok úverov malých podnikateľských úverov. Teraz hovoríme o riešení nájomného, tzn. tam veľmi rýchlo bude riešenie na stole. Zatiaľ sme ho 3 mesiace odložili.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom apríla 2020 parlament schválil zákon, ktorý umožnil malým podnikateľom odklad splátok úveru o 9 mesiacov, ak dlžia banke a o 3+, ak niekomu inému. V druhej polovici apríla cez poslancov prešiel aj zákon, ktorý o.i. umožnil odklad platenia nájomného platí od 1. apríla do 30. júna 2020. Týka sa podnikateľov aj bežných občanov. Koaliční partneri už niekoľko týždňov diskutovali o tom, ako pomôcť s nájmami podnikateľom, ktorí museli kvôli pandémii zatvárať prevádzky. Tri dni po relácii - t.j. 19. mája - sa nakoniec dohodli . Štát preplatí taký podiel nájomného, o koľko ho prenajímatelia znížia svojim nájomcom. Zvyšok si nájomcovia budú môcť rozložiť v splátkach na štyri roky. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom apríla 2020 parlament schválil zákon, ktorý umožnil malým podnikateľom odklad splátok úveru o 9 mesiacov, ak dlžia banke a o 3+, ak niekomu inému. V druhej polovici apríla cez poslancov prešiel aj zákon, ktorý o.i. umožnil odklad platenia nájomného platí od 1. apríla do 30. júna 2020. Týka sa podnikateľov aj bežných občanov. Koaliční partneri už niekoľko týždňov diskutovali o tom, ako pomôcť s nájmami podnikateľom, ktorí museli kvôli pandémii zatvárať prevádzky. Tri dni po relácii - t.j. 19. mája - sa nakoniec dohodli . Štát preplatí taký podiel nájomného, o koľko ho prenajímatelia znížia svojim nájomcom. Zvyšok si nájomcovia budú môcť rozložiť v splátkach na štyri roky. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "umožnil", "diskutovali", "dohodli"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=477191", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=477727", "https://www.ta3.com/clanok/1183106/matovic-so-sulikom-sa-mali-dohodnut-ci-bude-stat-preplacat-najmy.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/792005/matovic-so-sulikom-uzavreli-mier-spolu-ohlasili-pomoc-s-prenajmom-podnikatelom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:05.091147+00:00"}
{"id": "vr14150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14150", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Za, už teraz 23 rokov, na Slovensku bolo skoro 59 tisíc ľudí, ktorí žiadali o azyl. Nedostali, dostali len 650 a z toho 180 ľudí ostalo u nás. To znamená, z 59 000 180.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 6. decembra 2016 v relácii O5M12 . Podobne ako vtedy, aj teraz, vzhľadom na chýbajúce informácie o počte ľudí, ktorí zostali po udelení statusu azylanta na Slovensku, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Štatistika Ministerstva vnútra informuje, že počet žiadateľov o azyl v Slovenskej republike bol doposiaľ 58 145, počet udelených azylov bol 653. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nenašli sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nezistili sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 6. decembra 2016 v relácii O5M12 . Podobne ako vtedy, aj teraz, vzhľadom na chýbajúce informácie o počte ľudí, ktorí zostali po udelení statusu azylanta na Slovensku, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Štatistika Ministerstva vnútra informuje, že počet žiadateľov o azyl v Slovenskej republike bol doposiaľ 58 145, počet udelených azylov bol 653. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nenašli sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štátne občianstvo bolo udelené 235 ľuďom, no nezistili sme dostupné údaje o tom, koľkí z nich skutočne na Slovensku aj ostali, preto výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 11.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Štatistika"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:04.293005+00:00"}
{"id": "vr32310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32310", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Odborné organizácie, nielen Združenie zdravotných poisťovní, ale aj Alianci Fair Play, Transparency International, Ineko, budeme mať s nimi možno jeden vstup, skutočne kritizujú tento zámer vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Uhliarik hovorí pravdu, ak hovorí o kritike zámeru vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne zo strany viacerých organizácií. Konkrétne organizácie vymenované exministrom zdravotníctva skutočne kritizujú takýto návrh. INEKO neodporúča zrušiť pluralitu v zdravotnom poistení, ale práve naopak odporúča prijať opatrenia na posilnenie súťaže. Gabriel Šípoš z Transparency International pre denník SME povedal, že rozhodnutie vlády mať len jednu zdravotnú poisťovňu je legitímne, ale on je zastáncom konkurencie, pretože dokáže produkovať lepšie služby a nižšie ceny. Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play povedala ( SME, 26.7. 2012): \"Nezdá sa mi zdravý krok mať len jednu poisťovňu. Keď ju vlastní štát, ktorý je skorumpovaný, je veľké riziko, že bude prekvitať korupcia aj tam.\" Kritické je aj Združenie zdravotných poisťovní , prezidentka združenia K. Kafková sa k tejto téme vyjadrila: \"Jedna zdravotná poisťovňa nevyrieši základné problémy zdravotníctva, ktoré sa nachádza naozaj v ťažkej situácii a určite neprinesie benefity pre poistencov.\"", "analysis_paragraphs": ["I. Uhliarik hovorí pravdu, ak hovorí o kritike zámeru vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne zo strany viacerých organizácií. Konkrétne organizácie vymenované exministrom zdravotníctva skutočne kritizujú takýto návrh. INEKO neodporúča zrušiť pluralitu v zdravotnom poistení, ale práve naopak odporúča prijať opatrenia na posilnenie súťaže. Gabriel Šípoš z Transparency International pre denník SME povedal, že rozhodnutie vlády mať len jednu zdravotnú poisťovňu je legitímne, ale on je zastáncom konkurencie, pretože dokáže produkovať lepšie služby a nižšie ceny. Zuzana Wienk z Aliancie Fair Play povedala ( SME, 26.7. 2012): \"Nezdá sa mi zdravý krok mať len jednu poisťovňu. Keď ju vlastní štát, ktorý je skorumpovaný, je veľké riziko, že bude prekvitať korupcia aj tam.\" Kritické je aj Združenie zdravotných poisťovní , prezidentka združenia K. Kafková sa k tejto téme vyjadrila: \"Jedna zdravotná poisťovňa nevyrieši základné problémy zdravotníctva, ktoré sa nachádza naozaj v ťažkej situácii a určite neprinesie benefity pre poistencov.\""], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "Transparency International", "Aliancie Fair Play", "Združenie zdravotných poisťovní"], "url": ["http://www.i-health.sk/1162_inekomentare-o-systeme-jednej-alebo-viacerych-poiistovni", "http://ekonomika.sme.sk/c/6472254/jedna-statna-poistovna-ludi-velmi-nedrazdi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6472254/jedna-statna-poistovna-ludi-velmi-nedrazdi.html", "http://www.zzp-sr.sk/zzpsr-media/37-prieskum-81-je-proti-jednej-poistovni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:11.134129+00:00"}
{"id": "vr35643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35643", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A podstatná vec, k roku 2010, lebo to treba vysvetliť. Prečo my šetríme aj v roku 2010, ale je to veľmi ťažké šetriť v roku 2010, keď napríklad boli povodne a na povodne sme nenašli v štátnom rozpočte ani jedno jediné euro. Pretože neboli na to vyčlenené peniaze.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či vláda našla niečo na povodne v rozpočte nevieme. Každopádne dodatočné zdroje prišli znížením povolebného finančného príspevku pre politické strany.", "analysis_paragraphs": ["Či vláda našla niečo na povodne v rozpočte nevieme. Každopádne dodatočné zdroje prišli znížením povolebného finančného príspevku pre politické strany."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["dodatočné zdroje prišli znížením povolebného finančného príspevku"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1209704"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:04.505020+00:00"}
{"id": "vr33995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33995", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak ako povedali páni pán Drgonec, pán doktor Kresák, povedali jasne, že dnes neexistuje ústavná prekážka, pretože parlament zvolil kandidáta, prezident ho odmietol.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre denník Pravda (7. júna 2013) sa vyjadrili ústavný právnik Kresák a bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec: „ V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne,“ komentoval novú voľbu ústavný právnik Peter Kresák . Ako ďalej poznamenal Kresák, keďže prezident so všetkou zodpovednosťou povedal, že ho nikdy nevymenuje, tak generálny prokurátor nie je. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre denník Pravda (7. júna 2013) sa vyjadrili ústavný právnik Kresák a bývalý sudca Ústavného súdu Drgonec: „ V tomto prípade asi neexistuje ústavná prekážka. Existujú prekážky politické alebo morálne,“ komentoval novú voľbu ústavný právnik Peter Kresák . Ako ďalej poznamenal Kresák, keďže prezident so všetkou zodpovednosťou povedal, že ho nikdy nevymenuje, tak generálny prokurátor nie je. Bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec si tiež myslí, že nič nebráni zvoleniu nového kandidáta na šéfa prokurátorov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:13.942153+00:00"}
{"id": "vr17770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17770", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...nastenkový tender bol v roku 2008, dnes je rok 2018, súd stále nie je ukončený, s dvoma ministrami Slovenskej národnej strany, odvolali sa (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kauza tzv. \" nástenkového tendra \" prepukla v novembri 2008, kedy malo pri čerpaní eurofondov dôjsť k machináciám pri verejnom obstarávaní na dodanie informačných a poradenských služieb. Súťaž vyhlásilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zodpovední činitelia na ministerstve mali súťaž zorganizovať spôsobom, pri ktorom uspel jej jediný účastník. Oznam o súťaži visel na tabuli len štyri pracovné dni, pričom bol umiestnený na chodbe prvého poschodia ministerstva, kde sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Genézu kauzy podrobnejšie približuje vo svojej analýze protikorupčná nadácia Zastavme korupciu. Bývalí ministri zapletení do kauzy Marián Janušek a Igor Štefanov boli v októbri 2017 odsúdení na dlhoročné väzenie (9 až 12 rokov) a peňažnú pokutu v hodnote 30-tisíc eur. Obaja sa ale vo februári 2018 odvolali a ich prípadom sa bude zaoberať Najvyšší súd. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kauza tzv. \" nástenkového tendra \" prepukla v novembri 2008, kedy malo pri čerpaní eurofondov dôjsť k machináciám pri verejnom obstarávaní na dodanie informačných a poradenských služieb. Súťaž vyhlásilo ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Zodpovední činitelia na ministerstve mali súťaž zorganizovať spôsobom, pri ktorom uspel jej jediný účastník. Oznam o súťaži visel na tabuli len štyri pracovné dni, pričom bol umiestnený na chodbe prvého poschodia ministerstva, kde sa mohli dostať len zamestnanci s magnetickou kartou. Genézu kauzy podrobnejšie približuje vo svojej analýze protikorupčná nadácia Zastavme korupciu. Bývalí ministri zapletení do kauzy Marián Janušek a Igor Štefanov boli v októbri 2017 odsúdení na dlhoročné väzenie (9 až 12 rokov) a peňažnú pokutu v hodnote 30-tisíc eur. Obaja sa ale vo februári 2018 odvolali a ich prípadom sa bude zaoberať Najvyšší súd. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["nadácia", "odsúdení", "informácií"], "url": ["https://zastavmekorupciu.sk/cases/nastenkovy-tender", "https://slovensko.hnonline.sk/1046400-historicky-rozsudok-za-nastenkovy-tender-exministrov-odsudili-na-9-a-12-rokov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458857-nastenkovy-tender-je-uz-na-najvyssom-sude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:05.899616+00:00"}
{"id": "vr16307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16307", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale ministerka Žitňanská čelila tej kritike (pri návrhu Petra Kresáka na zrušenie amnestií, pozn.) a dá sa povedať, že aj útokom zo strany niektorých členov opozície.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako prvá predstavila prípravu návrhu poslanca Petra Kresáka (tiež z Mostu-Híd) o zrušení amnestií, ktorý nakoniec parlament odobril. Síce návrh označila ako kompromisný a je pravda, že sa spočiatku nepáčil ani niektorým koaličným, ani opozičným poslancom. Ich názory však nemožno označiť za útočné priamo voči ministerke Žitňanskej. Častejšie boli kritiky samotného Kresákovho návrhu a skráteného legislatívneho konania. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Po tom, ako Most-Híd prišiel s týmto kompromisným riešením na zrušenie amnestií, objavila sa kritika nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov. Návrh napríklad kritizoval Jaroslav Paška zo Slovenskej národnej strany: “Mám pochybnosti o právnej čistote tohto návrhu. Počíta totiž s tým, že národná rada urobí chybu pri hlasovaní a potom sa obráti na Ústavný súd, aby posúdil a rozhodol, že rozhodnutie väčšiny nebolo v súlade s ústavou.” K návrhu Kresáka bol kritický aj Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ho označil za Hlavu XXII. Nepáčil sa mu ani pôvodný Ficov návrh, ktorý tiež zahŕňal Ústavný súd, no ešte pred hlasovaním parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská ako prvá predstavila prípravu návrhu poslanca Petra Kresáka (tiež z Mostu-Híd) o zrušení amnestií, ktorý nakoniec parlament odobril. Síce návrh označila ako kompromisný a je pravda, že sa spočiatku nepáčil ani niektorým koaličným, ani opozičným poslancom. Ich názory však nemožno označiť za útočné priamo voči ministerke Žitňanskej. Častejšie boli kritiky samotného Kresákovho návrhu a skráteného legislatívneho konania. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Po tom, ako Most-Híd prišiel s týmto kompromisným riešením na zrušenie amnestií, objavila sa kritika nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov. Návrh napríklad kritizoval Jaroslav Paška zo Slovenskej národnej strany: “Mám pochybnosti o právnej čistote tohto návrhu. Počíta totiž s tým, že národná rada urobí chybu pri hlasovaní a potom sa obráti na Ústavný súd, aby posúdil a rozhodol, že rozhodnutie väčšiny nebolo v súlade s ústavou.” K návrhu Kresáka bol kritický aj Ján Budaj z OĽaNO, ktorý ho označil za Hlavu XXII. Nepáčil sa mu ani pôvodný Ficov návrh, ktorý tiež zahŕňal Ústavný súd, no ešte pred hlasovaním parlamentu."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "kritizoval", "kritický", "podpora", "uviedol", "okomentovala", "Kritizované"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/pkresak-lzitanska-amnestie/247777-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/422192/historicka-dohoda-pripravuju-novy-navrh-na-zrusenie-meciarovych-amnestii/", "http://hnonline.sk/slovensko/926192-budaj-skritizoval-koalicne-navrhy-na-zrusenie-meciarovych-amnestii-je-to-hlava-xxii", "https://domov.sme.sk/c/20501001/minuta-po-minute-poslanci-prerokuju-navrh-ktory-ma-zrusit-meciarove-amnestie.html#axzz4jCjuCBog", "https://www.postoj.sk/22543/ustavne-zakony-o-amnestiach-presli-sirokou-podporou", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/431179-podarilo-sa-odstranit-jednu-velku-traumu-tejto-krajiny-uviedla-zitnanska/", "http://nrsr.sk.sayit.parldata.eu/7-n"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:59.390985+00:00"}
{"id": "vr31958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31958", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vaši poradcovia ministerstva financií stanovili odhad takto upravený a tam sú položky po položkách konkrétne, ktoré by sa dali ušetriť na Slovensku pri rozumnej politike. Na 352 miliónov eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Figeľ poukazuje zrejme podobne ako v relácii V politike na štúdiu autorov Ľ. Ódora a M. Horvátha. Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich. Nie je však pravdivé, že obidvaja autori sú poradcami súčasného ministra financií. Autori boli poradcami bývalého ministra, I. Mikloša. Ľ. Ódor podľa vlastných slov odišiel z ministerstva v deň, kedy aj Ivan Mikloš. M. Horváthovi dobieha dohoda uzavretá rovnako s minulým vedením. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ poukazuje zrejme podobne ako v relácii V politike na štúdiu autorov Ľ. Ódora a M. Horvátha. Ľudovít Ódor a Michal Horváth v štúdii Ako zakopať rozpočtovú sekeru tvrdia, že štát by ušetril 350 miliónov eur, ak by prestal posielať dávky lepšie zarábajúcim ľuďom. Prepočty pritom ekonómovia realizovali na 40 % najlepšie zarábajúcich. Nie je však pravdivé, že obidvaja autori sú poradcami súčasného ministra financií. Autori boli poradcami bývalého ministra, I. Mikloša. Ľ. Ódor podľa vlastných slov odišiel z ministerstva v deň, kedy aj Ivan Mikloš. M. Horváthovi dobieha dohoda uzavretá rovnako s minulým vedením. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["350 miliónov"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6298415/ekonomovia-navrhuju-nizsie-davky-vyssie-dane-ci-stop-vianocnym-dochodkom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:18.577440+00:00"}
{"id": "vr30351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30351", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Pán poslanec, ale vysvetlite vašim voličom, všetkým pacientom a občanom, ako sa dostal zákon o transformácii nemocníc na a.s. do vlády a následne bol v zrýchlenom legislatívnom konaní schválený bez odbornej diskusie aj do parlamentu, nakoľko túto transformáciu nemalo ani KDH vo volebnom programe, nemal ani Most-Híd a nemali ste ho ani vy.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o tranformácii nemocníc na akciové spoločnosti bol predmetom skráteného medzirezortného konania a na rokovanie vlády sa dostal bez rozporov.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o tranformácii nemocníc na akciové spoločnosti bol predmetom skráteného medzirezortného konania a na rokovanie vlády sa dostal bez rozporov."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "Volebný", "Volebný", "Volebný", "Volebný"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-139285?prefixFile=m_", "http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Volebny-program-SDKU-DS.pdf", "http://kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/kdh_volebny-program_2010.pdf", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/228", "http://120napadov.sk/zdravotnictvo/7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:21.051313+00:00"}
{"id": "vr27471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27471", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "V minulosti som sa zaoberal legislatívou, dlhé roky som bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky a ešte predtým Federálneho zhromaždenia. Stál som pri ozaj justičnej reforme, ktorá sa uskutočnila zmenou Ústavy v roku 2001. A je celkom logické, že aj teraz svojimi poznatkami pomáham Kresťanskodemokratickému hnutiu, do ktorého som sa vrátil", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Šimko pôsobil medzi rokmi 1990 až 1992 ako poslanec Snemovne ľudu FZ ČSFR a v roku 1992 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. V roku 1990 bol jedným zo zakladajúcich členov KDH, pôsobil aj ako predseda a podpredseda KDH. V roku 1998 stal pri zrode SDK. V roku 2010 sa vrátil naspäť do KDH. Vykonával mandát poslanca NRSR počas rokov 1994 až 1998, od októbra 1998 až do 14. mája 2001 a 24. septembra 2003 až jún 2006. Takisto pôsobil na pozícií ministra spravodlivosti ( február - jún 1992), vnútra (2001-2002) a obrany (2002-2003). Od 15.marca 1994 do 13. decembra 1994 zastával post podpredsedu vlády SR pre legislatívu. Ako člen Ústavnoprávneho výboru NRSR počas októbra 1998 až mája 2001 sa podieľal na príprave ústavného zákona 90/2001 ( vyhlásený v Zbierke zákonov z dňa 23. februára 2001), kde boli novelizované články 125 a nasledujúce týkajúce sa právomocí Ústavného súdu.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Šimko pôsobil medzi rokmi 1990 až 1992 ako poslanec Snemovne ľudu FZ ČSFR a v roku 1992 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR. V roku 1990 bol jedným zo zakladajúcich členov KDH, pôsobil aj ako predseda a podpredseda KDH. V roku 1998 stal pri zrode SDK. V roku 2010 sa vrátil naspäť do KDH. Vykonával mandát poslanca NRSR počas rokov 1994 až 1998, od októbra 1998 až do 14. mája 2001 a 24. septembra 2003 až jún 2006. Takisto pôsobil na pozícií ministra spravodlivosti ( február - jún 1992), vnútra (2001-2002) a obrany (2002-2003). Od 15.marca 1994 do 13. decembra 1994 zastával post podpredsedu vlády SR pre legislatívu. Ako člen Ústavnoprávneho výboru NRSR počas októbra 1998 až mája 2001 sa podieľal na príprave ústavného zákona 90/2001 ( vyhlásený v Zbierke zákonov z dňa 23. februára 2001), kde boli novelizované články 125 a nasledujúce týkajúce sa právomocí Ústavného súdu."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "bol", "vrátil", "obrany"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=45", "http://www.sme.sk/c/697737/zivotopis-ivan-simko.html", "http://www.sme.sk/c/5357497/ivan-simko-sa-vracia-do-kdh-o-funkciu-zatial-nema-zaujem.html", "http://www.vlada.gov.sk/ivan-simko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:14.603294+00:00"}
{"id": "vr26328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26328", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Vzhledem k tomu, že ale patříme mezi bohatší země s vyšším hrubým domácím produktem (v rámci EU, pozn.),..", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme na základě dat z Eurostatu jako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme na základě dat z Eurostatu jako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["statistika"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=tec00114&language=en&toolbox=data"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:27.081343+00:00"}
{"id": "49994", "numeric_id": 49994, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49994", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Dnes máme najvyššiu infláciu v eurozóne.", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odhadov Eurostatu za marec 2025 by malo Slovensko spolu s Estónskom a Chorvátskom figurovať medzi štátmi s najvyššou medziročnou mierou rastu inflácie v eurozóne. Na základe dát Eurostatu by medziročná inflácia v týchto krajinách mala za marec 2025 dosiahnuť úroveň 4,3 %. Oproti marcu 2024, kedy bola miera inflácie na Slovensku na úrovni 2,7 %, sa má medziročná miera inflácie zvýšiť o 1,6 p. b. Slovensko tak podľa najnovších odhadov Eurostatu má za marec 2025 najvyššiu infláciu v Eurozóne.\n\nRočná inflácia je zmena ročnej cenovej úrovne spotrebiteľského tovaru a služieb, porovnáva teda údaje za marec 2025 s marcom 2024. Podľa projekcie Eurostatu na marec 2025, očakávaná miera ročnej inflácie pre celú eurozónu je 2,2 % a pre Slovensko 4,3 %. Spolu s Estónskom a Chorvátskom je Slovensko v tomto predpoklade najhoršie z krajín eurozóny. V prípade Estónska a Chorvátska sa však jedná o zlepšenie v porovnaní s ročnou infláciou za február 2025, zatiaľ čo pre Slovensko by mala inflácia narásť.\n\nVývoj inflácie v rámci Eurozóny s odhadmi pre marec 2025. Zdroj: Eurostat", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadov Eurostatu za marec 2025 by malo Slovensko spolu s Estónskom a Chorvátskom figurovať medzi štátmi s najvyššou medziročnou mierou rastu inflácie v eurozóne. Na základe dát Eurostatu by medziročná inflácia v týchto krajinách mala za marec 2025 dosiahnuť úroveň 4,3 %. Oproti marcu 2024, kedy bola miera inflácie na Slovensku na úrovni 2,7 %, sa má medziročná miera inflácie zvýšiť o 1,6 p. b. Slovensko tak podľa najnovších odhadov Eurostatu má za marec 2025 najvyššiu infláciu v Eurozóne.", "Ročná inflácia je zmena ročnej cenovej úrovne spotrebiteľského tovaru a služieb, porovnáva teda údaje za marec 2025 s marcom 2024. Podľa projekcie Eurostatu na marec 2025, očakávaná miera ročnej inflácie pre celú eurozónu je 2,2 % a pre Slovensko 4,3 %. Spolu s Estónskom a Chorvátskom je Slovensko v tomto predpoklade najhoršie z krajín eurozóny. V prípade Estónska a Chorvátska sa však jedná o zlepšenie v porovnaní s ročnou infláciou za február 2025, zatiaľ čo pre Slovensko by mala inflácia narásť.", "Vývoj inflácie v rámci Eurozóny s odhadmi pre marec 2025. Zdroj: Eurostat"], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["je", "je", "Slovensko", "Estónskom", "Chorvátskom", "Eurostat"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=Annual%20inflation%20is%20the%20change%20of%20the%20price%20level%20of%20consumer%20goods%20and%20services%20between%20the%20current%20month%20and%20the%20same%20month%20of%20the%20previous%20year.", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=Euro%20area%20annual%20inflation%20is%20expected%20to%20be%202.2%25%20in%20March%202025%2C", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=4.1-,4.3e,-0.4e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=5.1-,4.3e,-%2D0.3e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap#:~:text=4.8-,4.3e,-0.5e", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-euro-indicators/w/2-01042025-ap"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:37.320674+00:00"}
{"id": "49404", "numeric_id": 49404, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49404", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Pri štátnom rozpočte ako poslanec Národnej rady opozičný, som nemal právo povedať nič k štátnemu rozpočtu, k zákonu roka. Ja človek, ktorého zvolili ľudia, mal som 31 000 krúžkov, naše hnutie je druhé najsilnejšie. Vy ste mi na základe toho, že Pellegrini povedal, že stop, lebo treba ísť na Vianoce, na sviatky. Vy ste si odsúhlasili, že mne nedovolíte sa vyjadriť, nedovolíte mi povedať svoj názor.", "statement_date": "2024-01-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Šipoš a ďalší poslanci prihlásení do rozpravy nemali priestor vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 kvôli ukončeniu rozpravy z iniciatívy Petra Pellegriniho, ktorú hlasovaním schválil parlament. Výrok Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMichal Šipoš sa dostal do parlamentu na základe 31 446 prednostných hlasov v parlamentných voľbách. Kandidoval ako člen hnutia OĽaNO (dnes Slovensko), ktorá je v súčasnosti, vzhľadom na počet poslancov v parlamente, druhá najsilnejšia opozičná strana.\n\nPočas rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024 podal predseda parlamentu Peter Pellegrini procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Argumentoval ho obštrukciou hnutia OĽaNO (dnes Slovensko). Podľa Pellegriniho boli niekoľko stranové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov hnutia Slovensko zneužitím rokovacieho poriadku.\n\n„Z rozhovoru s opozíciou viem, že aj im záleží na tom, aby bol schválený rozpočet ešte do konca tohto roku, najlepšie do vianočných sviatkov, aby sa s ním stihla prezidentka Zuzana Čaputová oboznámiť a podpísať ho“ tvrdil Pellegrini.\n\nPoslanci ukončenie rozpravy schválili. Michal Šipoš, ako aj ďalší poslanci, nemali možnosť zapojiť sa do rozpravy, keďže sa pristúpilo priamo k hlasovaniu o návrhu zákona. Poslanci parlamentu následne vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 schválili 79 hlasmi.\n\nOpozícia ukončenie rozpravy kritizovala. Majerský a Šimečka pôvodne navrhovali , že môžu prerušiť diskusiu k iným zákonom, čo by umožnilo dosť času na diskusiu o rozpočte.\n\nDo rozpravy boli podľa Majerského prihlásení poslanci pripravení „konštruktívne diskutovať o jednotlivých kapitolách rozpočtu“. Podľa Gröhlinga prihlásení poslanci „chceli vystupovať odborne, predniesť názory na štátny rozpočet“, čo im vzhľadom na ukončenie rozpravy nebolo umožnené. Opozičné strany vyhodnotili ukončenie rozpravy ako nebezpečný precedens, ktorý je v rozpore s demokratickými zásadami.", "analysis_paragraphs": ["Michal Šipoš a ďalší poslanci prihlásení do rozpravy nemali priestor vyjadriť sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 kvôli ukončeniu rozpravy z iniciatívy Petra Pellegriniho, ktorú hlasovaním schválil parlament. Výrok Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.", "Michal Šipoš sa dostal do parlamentu na základe 31 446 prednostných hlasov v parlamentných voľbách. Kandidoval ako člen hnutia OĽaNO (dnes Slovensko), ktorá je v súčasnosti, vzhľadom na počet poslancov v parlamente, druhá najsilnejšia opozičná strana.", "Počas rozpravy k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024 podal predseda parlamentu Peter Pellegrini procedurálny návrh na ukončenie rozpravy. Argumentoval ho obštrukciou hnutia OĽaNO (dnes Slovensko). Podľa Pellegriniho boli niekoľko stranové pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov hnutia Slovensko zneužitím rokovacieho poriadku.", "„Z rozhovoru s opozíciou viem, že aj im záleží na tom, aby bol schválený rozpočet ešte do konca tohto roku, najlepšie do vianočných sviatkov, aby sa s ním stihla prezidentka Zuzana Čaputová oboznámiť a podpísať ho“ tvrdil Pellegrini.", "Poslanci ukončenie rozpravy schválili. Michal Šipoš, ako aj ďalší poslanci, nemali možnosť zapojiť sa do rozpravy, keďže sa pristúpilo priamo k hlasovaniu o návrhu zákona. Poslanci parlamentu následne vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024 schválili 79 hlasmi.", "Opozícia ukončenie rozpravy kritizovala. Majerský a Šimečka pôvodne navrhovali , že môžu prerušiť diskusiu k iným zákonom, čo by umožnilo dosť času na diskusiu o rozpočte.", "Do rozpravy boli podľa Majerského prihlásení poslanci pripravení „konštruktívne diskutovať o jednotlivých kapitolách rozpočtu“. Podľa Gröhlinga prihlásení poslanci „chceli vystupovať odborne, predniesť názory na štátny rozpočet“, čo im vzhľadom na ukončenie rozpravy nebolo umožnené. Opozičné strany vyhodnotili ukončenie rozpravy ako nebezpečný precedens, ktorý je v rozpore s demokratickými zásadami."], "analysis_date": "2024-01-16", "analysis_sources": {"text": ["31 446", "poslancov", "Pellegriniho", "tvrdil", "nemali", "schválili", "Šimečka", "navrhovali", "Majerského", "Gröhlinga", "vyhodnotili"], "url": ["https://www.aktuality.sk/udalost/volby-2023/kandidati/michal-sipos/olanoapriatelia-11/", "https://volbysr.sk/sk/mandaty_strany.html", "https://sita.sk/rozpravu-k-statnemu-rozpoctu-poslanci-uzavreli-pellegrini-podal-proceduralny-navrh/", "https://sita.sk/rozpravu-k-statnemu-rozpoctu-poslanci-uzavreli-pellegrini-podal-proceduralny-navrh/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/12/rozprava-v-parlamente-ktory-blokovali-obstrukcie-sa-skoncila-poslanci-schvalili-pellegriniho-navrh/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=52904", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/872180-stiahnite-novelu-trestneho-zakona-a-dorokuje-sa-rozpocet-odkazal-koalicii-m-simecka-na-telo", "https://hnonline.sk/slovensko/96122044-opozicia-namieta-ukoncenie-rozpravy-o-rozpocte-sas-zvazi-ustavnu-staznost", "https://hnonline.sk/slovensko/96122044-opozicia-namieta-ukoncenie-rozpravy-o-rozpocte-sas-zvazi-ustavnu-staznost", "https://hnonline.sk/slovensko/96122044-opozicia-namieta-ukoncenie-rozpravy-o-rozpocte-sas-zvazi-ustavnu-staznost", "https://sita.sk/rozpravu-k-statnemu-rozpoctu-poslanci-uzavreli-pellegrini-podal-proceduralny-navrh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:14.085148+00:00"}
{"id": "vr29416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29416", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dobre viete, že veľmi realisticky sa Slovensko uchádza o pozíciu generálneho tajomníka OSN. Veľmi dobre viete, koľko slovenských diplomatov má vynikajúce pozície. Jano Kubiš, ktorý bol náš minister zahraničných vecí, je dnes najvyšší predstaviteľ OSN v Iraku. Maroš Šefčovič, sme dostali za podpredsedu Európskej komisie. Pán Jenča, politický poradca generálneho tajomníka OSN.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v rámci rotačného princípu pri výbere Generálneho tajomníka OSN založenom na regionálnom princípe je možné, že ďalší Generálny sekretár bude vyberaný aj z geografického priestoru strednej a východnej Európy. Ako potenciálni kandidáti boli označení reprezentanti Slovenska v osobe Jána Kubiša, bývalý slovinský prezident Danilo Türk a súčasná generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova za Bulharsko.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v rámci rotačného princípu pri výbere Generálneho tajomníka OSN založenom na regionálnom princípe je možné, že ďalší Generálny sekretár bude vyberaný aj z geografického priestoru strednej a východnej Európy. Ako potenciálni kandidáti boli označení reprezentanti Slovenska v osobe Jána Kubiša, bývalý slovinský prezident Danilo Türk a súčasná generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokova za Bulharsko."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["OSN", "Kubiš", "podpredsedom", "Jenču", "poradcu"], "url": ["http://globalmemo.org/2013/04/13/who-will-be-the-next-un-secretary-general/", "http://www.un.org/press/en/2015/sga1547.doc.htm", "http://ec.europa.eu/commission/2014-2019/sefcovic_en", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_osn-sr_v_osn", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/932331-miroslav-jenca-sa-stal-poradcom-generalneho-tajomnika-osn/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:32.077615+00:00"}
{"id": "vr31466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31466", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ja som počas vlády nemusela napokon to bolo rok a pol, vymieňať toľkých ministrov, ale tých výmen bolo strašne veľa. Jeden minister, dvaja štátni tajomníci, množstvo vrcholových pozícií v štátnej správe od Národnej diaľničnej spoločnosti, mohla by som vymenúvať celý rad, do popredia sa dostalo len tak krikľavo daňový úrad,", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radičová sa po škandále odpočúvania novinárov rozhodla (22. novembra 2011 pozn.), že nechá odvolať ministra obrany Ľubomíra Galka z SaS.Informácie o jeho odvolaní si môžete prečítať na stránke sme.sk .", "analysis_paragraphs": ["I. Radičová sa po škandále odpočúvania novinárov rozhodla (22. novembra 2011 pozn.), že nechá odvolať ministra obrany Ľubomíra Galka z SaS.Informácie o jeho odvolaní si môžete prečítať na stránke sme.sk ."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "aktualne.sk", "ekonomika.etrend.sk", "SITA", "spravy.pravda.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6150559/galko-konci-sas-uz-zrejme-vladu-neopusti.html", "http://aktualne.atlas.sk/odchod-chrena-nie-som-prilepeny-k-ziadnej-stolicke/slovensko/politika/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/svejna-ma-odstupit-pre-kauzu-hayekovci.html", "http://spravy.pravda.sk/figel-odvolal-sefa-nds-sitara-dj0-/sk_ekonomika.asp?c=A110512_160557_sk_ekonomika_p05", "http://spravy.pravda.sk/danovy-chaos-ma-prvu-obet-miklos-odvolal-sefa-financneho-uradu-pbt-/sk_ekonomika.asp?c=A120219_125028_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:13.950258+00:00"}
{"id": "12175", "numeric_id": 12175, "url": "https://demagog.sk/vyrok/12175", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2009, keď bola plynová kríza a nešiel plyn, jediný, kto nám mohol pomôcť, bola Ukrajina. Nechali ma čakať ako nechcem povedať koho za dverami a potom neurobili pre nás absolútne nič.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica už Demagog.SK overoval 13. apríla 2014 v relácii V politike. Výrok sme hodnotili ako pravdivý. Znova citujeme analýzu (.pdf) A. Dulebu zo Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku: \"Úplné zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska do SR cez územie Ukrajiny 7. januára 2009 bolo dôvodom mimoriadnej pracovnej cesty premiéra SR Roberta Fica do Kyjeva a Moskvy, ktorá sa uskutočnila 14. januára 2009. Slovenská strana požiadala Ukrajinu, aby súhlasila so swapovou operáciou medzi Ruskom, Slovenskom a Ukrajinou pri dodávke 20 miliónov kubíkov zemného plynu, ktorá by umožnila riešiť akútny problém nedostatku plynu v SR . Podľa tejto výmennej operácie by Rusko dodalo plyn do východnej Ukrajiny a Ukrajina by zo zásobníkov v západnej Ukrajine dodala rovnaké množstvo plynu na Slovensko. Ruská strana súhlasila s takouto výmennou operáciou, ukrajinská strana nie . Predsedníčka vlády Ukrajiny Júlia Tymošenková uviedla, že Ukrajina nie je schopná dopraviť na Slovensko plyn pochádzajúci z vlastnej ťažby alebo zo zásobníkov na západnej Ukrajine, pretože prepravná sústava zemného plynu na území Ukrajiny bola po zastavení dodávok z Ruska presmerovaná zo západu na východ a navyše Ukrajina sama trpí nedostatkom plynu. Predseda vlády SR priamo na rokovaniach s ukrajinskou premiérkou obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska do Európy .", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica už Demagog.SK overoval 13. apríla 2014 v relácii V politike. Výrok sme hodnotili ako pravdivý. Znova citujeme analýzu (.pdf) A. Dulebu zo Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku: \"Úplné zastavenie dodávok zemného plynu z Ruska do SR cez územie Ukrajiny 7. januára 2009 bolo dôvodom mimoriadnej pracovnej cesty premiéra SR Roberta Fica do Kyjeva a Moskvy, ktorá sa uskutočnila 14. januára 2009. Slovenská strana požiadala Ukrajinu, aby súhlasila so swapovou operáciou medzi Ruskom, Slovenskom a Ukrajinou pri dodávke 20 miliónov kubíkov zemného plynu, ktorá by umožnila riešiť akútny problém nedostatku plynu v SR . Podľa tejto výmennej operácie by Rusko dodalo plyn do východnej Ukrajiny a Ukrajina by zo zásobníkov v západnej Ukrajine dodala rovnaké množstvo plynu na Slovensko. Ruská strana súhlasila s takouto výmennou operáciou, ukrajinská strana nie . Predsedníčka vlády Ukrajiny Júlia Tymošenková uviedla, že Ukrajina nie je schopná dopraviť na Slovensko plyn pochádzajúci z vlastnej ťažby alebo zo zásobníkov na západnej Ukrajine, pretože prepravná sústava zemného plynu na území Ukrajiny bola po zastavení dodávok z Ruska presmerovaná zo západu na východ a navyše Ukrajina sama trpí nedostatkom plynu. Predseda vlády SR priamo na rokovaniach s ukrajinskou premiérkou obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za prerušenie dodávok zemného plynu z Ruska do Európy ."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "analýzu"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/vr27580", "https://demagog.sk/vyrok/zo Slovenskej asociA!cie pre zahraniÄ?nAo politiku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:32.804618+00:00"}
{"id": "vr37983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37983", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...znižuje sa hospodársky rast...", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rast HDP minulý rok od prvého kvartálu stabilne klesal, ak sa porovnáva s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka (pri medzištvrťročnom porovnaní bol rast HDP stabilný). Potvrdzujú to čísla Eurostatu (.pdf) aj OECD . Na druhej strane existujú odhady, že rast HDP za celý tento rok bude na rovnakej úrovni ako v roku 2010 ( tatrabanka.sk : \" Náš odhad na rok 2011 sa pohybuje na úrovni 4 %, čo by bol podobný rast ako sme videli v roku 2010.“ ), ale sú aj výpočty, ktoré predpovedajú nárast HDP SR v roku 2011 ( euroekonom.sk , viď graf).", "analysis_paragraphs": ["Rast HDP minulý rok od prvého kvartálu stabilne klesal, ak sa porovnáva s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka (pri medzištvrťročnom porovnaní bol rast HDP stabilný). Potvrdzujú to čísla Eurostatu (.pdf) aj OECD . Na druhej strane existujú odhady, že rast HDP za celý tento rok bude na rovnakej úrovni ako v roku 2010 ( tatrabanka.sk : \" Náš odhad na rok 2011 sa pohybuje na úrovni 4 %, čo by bol podobný rast ako sme videli v roku 2010.“ ), ale sú aj výpočty, ktoré predpovedajú nárast HDP SR v roku 2011 ( euroekonom.sk , viď graf)."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "OECD", "tatrabanka.sk", "euroekonom.sk"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-03032011-BP/EN/2-03032011-BP-EN.PDF", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=350", "http://www.tatrabanka.sk/cms/sk/tlacova-sprava/1212922/Komentar-k-HDP-za-4.-kvartal-2010.html", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:44.636356+00:00"}
{"id": "vr28881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28881", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "najvyšší počet pracujúcich sú zamestnanci ... 1 600 000 máme zamestnancov", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kažimír správne uvádza, že najvyšší počet pracujúcich tvoria zamestnanci, výrazne sa však mýli v ich počte. Zo správy Štatistického úradu SR vyplýva, že došlo k rastu počtu zamestnancov v treťom kvartáli 2014 na 2 008 500 obyvateľov, čo je číslo výrazne odlišné od Kažimírových 1 600 000. Na základe tejto skutočnosti hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne uvádza, že najvyšší počet pracujúcich tvoria zamestnanci, výrazne sa však mýli v ich počte. Zo správy Štatistického úradu SR vyplýva, že došlo k rastu počtu zamestnancov v treťom kvartáli 2014 na 2 008 500 obyvateľov, čo je číslo výrazne odlišné od Kažimírových 1 600 000. Na základe tejto skutočnosti hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Správa ŠÚ SR"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ea40bacc-c26e-473a-b82a-b5c57ff0dbb1/!ut/p/b1/hdDJcqNADAbgZ8kDEJodHxu7w2JoAwYMXCjABpol7QUD5uknM5XLHDKjm6o-laSfTdmYTT_zidT5SOhn3v_uUznzFFPVNA4CoNkCMK39ERvbD14PpS-QfAHwQ0Hw97yKfQTMALq6b4kcECX2xMZtsmg76sw76Fcd74Q9sBt-qOAaJ-VRQ83co64aGWozTe8Lh-ScjMXBikrclsUB9ctDoQXZDiUnop4j_kkVYw73WvQaRcpDp3kw8dMqkuqTb67ySB3XnJt6e5afRl6WfjjpYwUcUbmsMcMtmS9Vs1ETLBffv_3j-P9kc2LTP2SrQ0NUbABUW5eACY3Q33iCAKDwDf4RHzbocGGTL6b8uIpT2ICNgZgd29fVXLvVb8GC8e7DPHbLgesA73RThAMkBKOPHy3colthXZ_pNfeS6zEcdOY-HAilcH_naxe-vbEWm5JieJ_L4R28K6oCBEVRRV7cyJIgsFGbSDai5oxg5Drq00MhepwZcQPtfdF8aF6H1N4UjYJIMlwvT0GW8rEyM0f0kDkYztMaQls5CnXaXGKIXOCeNDewZwPKZJMwODlPzPo4zdoUUkBabxcMygx8y72tDmnC9r6718OcYc1bwhvo71QdUsRFi3UzRinYC_e0IXPEULJmUUc5MwmC17amG-el6u6JJOe9ZeFHPSGatdHLzcNz31frK7NLu63Y6xBOtuyruHLgLxz18oc!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:12.708274+00:00"}
{"id": "vr29067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29067", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "My sme mali preferencie v jednej agentúre pred eurovoľbami 0,7% a potom máme 7% takmer, čiže to asi je nejaký problém.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daniel Lipšic mal na mysli prieskum, ktorý vykonala Polis Slovakia pre agentúru SITA pred voľbami do Európskeho parlamentu, kde politická strana NOVA získala 0,7 % hlasov. Politické hnutie NOVA následne kondidovala ako súčasť trojkoalície so stranami OKS a KDS, ktorá spoločne získala vo voľbách 6,83% hlasov. Nakoľko Lipšic opomína fakt, že NOVA nezískala hlasy samostatne, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Polis Slovakia vykonala telefonický prieskum , ktorý trval od 16. do 22. februára 2014 a agentúra oslovila vzorku 1 868 respondentov starších ako 18 rokov v celej SR. Z odpovedí respondentov na otázku: „ Kandidátov ktorej politickej strany chcete voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v máji tohto roka? “ Preferencie v prieskume boli vyrátané z 25 % účasti, až 40 % respondentov ešte nebolo rozhodnutých, či sa na eurovoľbách zúčastní a 35 % tvrdilo, že k urnám určite neprídu. V tomto prieskume získala strana NOVA 0,7 % hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 24. mája 2014, získala koalícia strán NOVA, OKS a KDS 6,83%, čo predstavovalo 38 316 hlasov. Tým strany získali jedno kreslo v Európskom parlamente pre Janu Žitňanskú (NOVA). Lipšic už v minulosti referoval k volebnému úspechu ako k víťazstvu strany, pričom opomínal jej koaličných partnerov. Ján Baránek, riaditeľ agentúry Polis Slovakia poukazuje na to, že okrem toho, že NOVA nekandidovala do volieb samostatne, ale v trojkoalícii s OKS a KDS, a 6,83 % hlasov tak dostali tieto strany spoločne, v čase vykonávania prieskumu táto koalícia nebola oficiálna, a preto doň ani nemohla byť zahrnutá. Respondenti mohli označiť len strany samostatne. Prieskum navyše skúmal aktuálnu verejnú mienku vo februári, tri mesiace pred voľbami.Počas týchto troch mesiacov bola vedená intenzívna kampaň a došlo k viacerým politickým zmenám, nie je preto adekvátne porovnávať výsledky prieskumu z výsledkami volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic mal na mysli prieskum, ktorý vykonala Polis Slovakia pre agentúru SITA pred voľbami do Európskeho parlamentu, kde politická strana NOVA získala 0,7 % hlasov. Politické hnutie NOVA následne kondidovala ako súčasť trojkoalície so stranami OKS a KDS, ktorá spoločne získala vo voľbách 6,83% hlasov. Nakoľko Lipšic opomína fakt, že NOVA nezískala hlasy samostatne, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Polis Slovakia vykonala telefonický prieskum , ktorý trval od 16. do 22. februára 2014 a agentúra oslovila vzorku 1 868 respondentov starších ako 18 rokov v celej SR. Z odpovedí respondentov na otázku: „ Kandidátov ktorej politickej strany chcete voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v máji tohto roka? “ Preferencie v prieskume boli vyrátané z 25 % účasti, až 40 % respondentov ešte nebolo rozhodnutých, či sa na eurovoľbách zúčastní a 35 % tvrdilo, že k urnám určite neprídu. V tomto prieskume získala strana NOVA 0,7 % hlasov. Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali 24. mája 2014, získala koalícia strán NOVA, OKS a KDS 6,83%, čo predstavovalo 38 316 hlasov. Tým strany získali jedno kreslo v Európskom parlamente pre Janu Žitňanskú (NOVA). Lipšic už v minulosti referoval k volebnému úspechu ako k víťazstvu strany, pričom opomínal jej koaličných partnerov. Ján Baránek, riaditeľ agentúry Polis Slovakia poukazuje na to, že okrem toho, že NOVA nekandidovala do volieb samostatne, ale v trojkoalícii s OKS a KDS, a 6,83 % hlasov tak dostali tieto strany spoločne, v čase vykonávania prieskumu táto koalícia nebola oficiálna, a preto doň ani nemohla byť zahrnutá. Respondenti mohli označiť len strany samostatne. Prieskum navyše skúmal aktuálnu verejnú mienku vo februári, tri mesiace pred voľbami.Počas týchto troch mesiacov bola vedená intenzívna kampaň a došlo k viacerým politickým zmenám, nie je preto adekvátne porovnávať výsledky prieskumu z výsledkami volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "voľbách", "referoval", "poukazuje"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/309726-prieskum-vacsina-by-v-eurovolbach-volila-kandidatov-smeru/", "http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318733-neoficialne-vysledky-smer-eurovolby-vyhral-mandaty-ma-az-8-stran/", "https://dennikn.sk/17310/lipsic-bez-vplyvu-oligarchov-tu-su-len-sulik-matovic/", "https://dennikn.sk/24514/baranek-lipsic-mal-pochopit-rozdiel-medzi-jednou-stranou-trojkoaliciou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:24.757510+00:00"}
{"id": "49956", "numeric_id": 49956, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49956", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Aj dnes sme ráno čítali správu, ktorú vydala policajná prezidentka, že bolo skontrolovaných 4000 motorových vozidiel, 200 kamiónov, že niektoré boli zadržané, niektoré neboli vpustené na Slovensko.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s ochoreniami slintačka a krívačka Polícia SR v sobotu 22. marca 2025 skontrolovala 4108 vozidiel, z ktorých 222 bolo určených na prevoz zvierat. V siedmich prípadoch zvieratá skutočne prevážané boli. Z toho dva prípady boli bez nedostatkov, dvom bol umožnený tranzit slovenským územím bez zastavenia, dvom bol vstup na územie SR odmietnutý a jeden prípad bol vrátený na miesto pôvodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRichard Raši vo výroku hovorí o na správe , ktorú zverejnila TASR na základe informácií od Zuzany Hrabovskej z oddelenia komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. V správe sa uvádza , že polícia v sobotu 22. marca 2025 za 12 hodín skontrolovala 4108 vozidiel, vrátane 222 určených na prepravu zvierat. Rovnako o tom informovala aj Polícia SR na svojom Facebookovom profile.\n\nPodľa neskorších informácií toto číslo vzrástlo na 6395, pričom 591 vozidiel slúžilo na prepravu zvierat. Kontroly prebiehali v snahe zamedziť šíreniu ochorení slintačka a krívačka, vysoko nákazlivých vírusových ochorení hospodárskych zvierat.\n\nPolícia dohromady zachytila sedem prípadov prevážania zvierat. V dvoch prípadoch išlo o prevoz koní a pštrosov, ktorý bol podľa kontroly, vykonanej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) SR, bez nedostatkov.\n\nV ďalších dvoch išlo o medzinárodnú prepravu hovädzieho dobytka kamiónmi, pričom bolo obom vozidlám udelené povolenie na prechod cez Slovensko bez možnosti zastavenia.\n\nVstup na územie SR bol na žiadosť ŠVPS odopretý v dvoch prípadoch. Oba sa týkali maďarskej firmy, ktorá prepravovala psy na adopciu do Nemecka. Pokyn na návrat do miesta pôvodu dostalo aj vozidlo prepravujúce ošípané z Lysej pod Makytou.\n\nV rámci mimoriadnych núdzových opatrení , platných od 21. marca 2025, je zakázané akékoľvek premiestňovanie hovädzieho dobytka. Medzinárodná preprava je povolená len bez zastavenia na území SR, s výnimkou okresov Komárno a Dunajská Streda, cez ktoré je prevoz zakázaný úplne. Zavedenie opatrení bolo nariadené hlavným veterinárnym lekárom SR na základe pozitívnych výsledkov laboratórnych vyšetrení vzoriek odobratých 20. marca 2025 na farmách hovädzieho dobytka. Výskyt slintačky a krívačky pritom Maďarská republika oznámila už 7. marca 2025.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s ochoreniami slintačka a krívačka Polícia SR v sobotu 22. marca 2025 skontrolovala 4108 vozidiel, z ktorých 222 bolo určených na prevoz zvierat. V siedmich prípadoch zvieratá skutočne prevážané boli. Z toho dva prípady boli bez nedostatkov, dvom bol umožnený tranzit slovenským územím bez zastavenia, dvom bol vstup na územie SR odmietnutý a jeden prípad bol vrátený na miesto pôvodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Richard Raši vo výroku hovorí o na správe , ktorú zverejnila TASR na základe informácií od Zuzany Hrabovskej z oddelenia komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. V správe sa uvádza , že polícia v sobotu 22. marca 2025 za 12 hodín skontrolovala 4108 vozidiel, vrátane 222 určených na prepravu zvierat. Rovnako o tom informovala aj Polícia SR na svojom Facebookovom profile.", "Podľa neskorších informácií toto číslo vzrástlo na 6395, pričom 591 vozidiel slúžilo na prepravu zvierat. Kontroly prebiehali v snahe zamedziť šíreniu ochorení slintačka a krívačka, vysoko nákazlivých vírusových ochorení hospodárskych zvierat.", "Polícia dohromady zachytila sedem prípadov prevážania zvierat. V dvoch prípadoch išlo o prevoz koní a pštrosov, ktorý bol podľa kontroly, vykonanej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) SR, bez nedostatkov.", "V ďalších dvoch išlo o medzinárodnú prepravu hovädzieho dobytka kamiónmi, pričom bolo obom vozidlám udelené povolenie na prechod cez Slovensko bez možnosti zastavenia.", "Vstup na územie SR bol na žiadosť ŠVPS odopretý v dvoch prípadoch. Oba sa týkali maďarskej firmy, ktorá prepravovala psy na adopciu do Nemecka. Pokyn na návrat do miesta pôvodu dostalo aj vozidlo prepravujúce ošípané z Lysej pod Makytou.", "V rámci mimoriadnych núdzových opatrení , platných od 21. marca 2025, je zakázané akékoľvek premiestňovanie hovädzieho dobytka. Medzinárodná preprava je povolená len bez zastavenia na území SR, s výnimkou okresov Komárno a Dunajská Streda, cez ktoré je prevoz zakázaný úplne. Zavedenie opatrení bolo nariadené hlavným veterinárnym lekárom SR na základe pozitívnych výsledkov laboratórnych vyšetrení vzoriek odobratých 20. marca 2025 na farmách hovädzieho dobytka. Výskyt slintačky a krívačky pritom Maďarská republika oznámila už 7. marca 2025."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["správe", "uvádza", "Polícia", "informácií", "dohromady zachytila", "prechod", "návrat", "opatrení"], "url": ["https://www.teraz.sk/spravy/pre-slintacku-a-krivacku-skontroloval/865634-clanok.html#:~:text=Bratislava%2023.%20marca,Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru.", "https://spravy.stvr.sk/2025/03/policia-pre-slintacku-a-krivacku-skontrolovala-vyse-4100-vozidiel-v-nedelu-opat-zasadne-narodna-protinakazova-komisia/#:~:text=V%20sobotu%20od%207.00h%20do%2019.00%20h%20policajti%20skontrolovali%204108%20vozidiel%2C%C2%A0%20z%20toho%20222%20vozidiel%20ur%C4%8Den%C3%BDch%20na%20prepravu%20zvierat.%20%E2%80%9EV%C2%A0%C5%A1iestich%20pr%C3%ADpadoch%20sme%20narazili%20pri%20kontrole%20na%20vozidl%C3%A1%2C%20ktor%C3%A9%20zvierat%C3%A1%20prepravovali%2C%E2%80%9C%20dodala%20pol%C3%ADcia.", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid022SrxnoYvYj79P6XtVCVxhbuSyvMCAuuADtgNMPXCYzGJj9StEzo7PJpHMHhPwehfl", "https://www.teraz.sk/spravy/policia-skontrolovala-pre-slintacku-a/865726-clanok.html#:~:text=Bratislava%2023.%20marca,prij%C3%ADma%C5%A5%20potrebn%C3%A9%20opatrenia.", "https://www.teraz.sk/spravy/policia-skontrolovala-pre-slintacku-a/865726-clanok.html#:~:text=V%20siedmich%20pr%C3%ADpadoch%20vodi%C4%8Di%20prev%C3%A1%C5%BEali%20zvierat%C3%A1.", "https://www.teraz.sk/spravy/policia-skontrolovala-pre-slintacku-a/865726-clanok.html#:~:text=Obdobn%C3%BD%20pr%C3%ADpad%20zaznamenali%20policajti%20aj%20v%20Ko%C5%A1ickom%20kraji.%20Policajn%C3%A1%20hliadka%20zastavila%20kami%C3%B3n%20prev%C3%A1%C5%BEaj%C3%BAci%20hov%C3%A4dz%C3%AD%20dobytok%20z%20Po%C4%BEska%20do%20Rumunska.%20%C5%A0VPS%20taktie%C5%BE%20udelila%20povolenie%20na%20prechod%20cez%20Slovensko%20bez%20zastavenia", "https://www.teraz.sk/spravy/policia-skontrolovala-pre-slintacku-a/865726-clanok.html#:~:text=%22V%20Nitrianskom%20kraji,Makytou%20(okres%20P%C3%BAchov).", "https://svps.sk/mimoriadne-nudzove-opatrenie-slintacka-a-krivacka-2025/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:43.870248+00:00"}
{"id": "vr37528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37528", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Na Slovensku je tak \"vysoká\" cena potravín, že z Maďarska chodia nakupovať základné potraviny - múku, cukor - na Slovensko a pritom v Maďarsku majú nižšie DPH na potraviny ako na Slovensku.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "DPH (.pdf) na potraviny: Slovensko: 20% Maďarsko: 23% (18% mliečne a múčne výrobky) Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by informoval, že nákupy občanov Maďarska na Slovensku sú časté. Ani pri nákupe múky, cukru ani pri iných tovaroch.", "analysis_paragraphs": ["DPH (.pdf) na potraviny: Slovensko: 20% Maďarsko: 23% (18% mliečne a múčne výrobky) Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by informoval, že nákupy občanov Maďarska na Slovensku sú časté. Ani pri nákupe múky, cukru ani pri iných tovaroch."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["DPH"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:39.442352+00:00"}
{"id": "vr39037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39037", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Moderátorka: Nie je porušením koaličnej dohody, vašej koaličnej dohody, že vyzývate svojich partnerov, aby rokovali s opozičnou stranou? Krajcer: My nikoho nevyzývame....Nemyslím si, že by priamo vyzýval. (predseda SaS, Richard Sulí, pozn.) Moderátorka: Bol tu aj s pánom Bugárom. Povedal, choďte a rokujte.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Sulíkovci nastúpili povedať nie\" uvádza SME.sk \"(„Keď to chcú schváliť, mali by rokovať so Smerom,“ odkazoval Sulík SDKÚ, KDH a Mostu-­Híd.)\" uvádza vyššie uvedená internetová stránka. Z video záznamu \"poslanci SAS verejne vystúpili proti eurovalu\" ktorý sa nachádza a internetovej stránke sme.sk je však jasné, že Richard Sulík nevyzýva zvyšok vlastnej koalície aby rokovala so smerom. Sulík,R. informuje, že strana SAS ani jej 18 členov nie je ochotných podporiť euroval a svoje slová ukončil \" ak sa chcú [SDKÚ-DS, KDH, MOST- HÍD] aj ďalej podieľať na vláde a zároveň vylúčiť SAS z dôvodov, ktoré sa nedajú inak nazvať ako zámienkami, tak vedia to spraviť len so stranou SMER, matematika v tomto nepustí.\" Richard Sulík neskôr v diskusnej relácii \"Na telo\" (26.9.2011), ktorej sa zúčastnil aj Béla Bugár povedal, \"No a nech sa páči, hlasujte so Smerom a my hovoríme presne to isté.\" (Richard SULÍK) Z kontextu rozhovoru však vyplýva, že ak chcete za každú cenu schváliť euroval, máte aj túto možnosť (poznámka autora).", "analysis_paragraphs": ["\"Sulíkovci nastúpili povedať nie\" uvádza SME.sk \"(„Keď to chcú schváliť, mali by rokovať so Smerom,“ odkazoval Sulík SDKÚ, KDH a Mostu-­Híd.)\" uvádza vyššie uvedená internetová stránka. Z video záznamu \"poslanci SAS verejne vystúpili proti eurovalu\" ktorý sa nachádza a internetovej stránke sme.sk je však jasné, že Richard Sulík nevyzýva zvyšok vlastnej koalície aby rokovala so smerom. Sulík,R. informuje, že strana SAS ani jej 18 členov nie je ochotných podporiť euroval a svoje slová ukončil \" ak sa chcú [SDKÚ-DS, KDH, MOST- HÍD] aj ďalej podieľať na vláde a zároveň vylúčiť SAS z dôvodov, ktoré sa nedajú inak nazvať ako zámienkami, tak vedia to spraviť len so stranou SMER, matematika v tomto nepustí.\" Richard Sulík neskôr v diskusnej relácii \"Na telo\" (26.9.2011), ktorej sa zúčastnil aj Béla Bugár povedal, \"No a nech sa páči, hlasujte so Smerom a my hovoríme presne to isté.\" (Richard SULÍK) Z kontextu rozhovoru však vyplýva, že ak chcete za každú cenu schváliť euroval, máte aj túto možnosť (poznámka autora)."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/606astupili-povedat-nie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:14.483216+00:00"}
{"id": "vr34725", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34725", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A zrazu dnes poslanci vládnej koalície predkladajú ten istý  návrh zákona (o verejnom obstarávaní pozn.) a tvária sa, že to je ich zákon.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda ešte nepredložila tento návrh zákona, má tak spraviť do júna 2011. Mimo vyššie uvedených zdrojov to potvrdzuje aj Roman Šípoš v rozhovore zo 16. novembra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Vláda ešte nepredložila tento návrh zákona, má tak spraviť do júna 2011. Mimo vyššie uvedených zdrojov to potvrdzuje aj Roman Šípoš v rozhovore zo 16. novembra 2010."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://podnikam.webnoviny.sk/spravodajstvo.php?id=18421&kid=3&k=Aktuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:11.874472+00:00"}
{"id": "vr15863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15863", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných má klesajúcu tendenciu, čo je možné potvrdiť štatistik ou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe nej v januári 2017 bol počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov 134 565, zatiaľ čo o rok skôr v januári 2016 ich bolo 170 235. Z toho vyplýva, že počet dlhodobo nezamestnaných ľudí klesol o 35 571. Výrok ministra práce Jána Richtera teda hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočný pokles sa od jeho výroku líši o 2 329 dlhodobo nezamestnaných osôb. V nasledujúcom grafe je uvedený vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných osôb za rok 2016 a aktuálny stav za január 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných má klesajúcu tendenciu, čo je možné potvrdiť štatistik ou Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Na základe nej v januári 2017 bol počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 12 mesiacov 134 565, zatiaľ čo o rok skôr v januári 2016 ich bolo 170 235. Z toho vyplýva, že počet dlhodobo nezamestnaných ľudí klesol o 35 571. Výrok ministra práce Jána Richtera teda hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočný pokles sa od jeho výroku líši o 2 329 dlhodobo nezamestnaných osôb. V nasledujúcom grafe je uvedený vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných osôb za rok 2016 a aktuálny stav za január 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-21", "analysis_sources": {"text": ["štatistik", "ou", ""], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:11.302548+00:00"}
{"id": "vr38107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38107", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Miklošovi sa podarilo vyrokovať spravodlivejší distribučný kľúč (v Eurovale pozn.). Alebo to, že budeme sa skladať na základný kapitál ten novej inštitúcie eventuálnej omnoho výhodnejším spôsobom. Budeme platiť menej.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že do tzv. eurovalu Slovensko prispeje nižším vkladom, ako sa pôvodne plánovalo. Aj keď je konečné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, ako píše SITA , „návrh zmeniť podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové členské štáty.“ Ako sme.sk cituje Mikloša: „Zavážila naša argumentácia, otvorili sme to pred mesiacom my a zdôraznili sme, že je to pre nás zásadová vec.“ Aj keď výsledný návrh predostrelo Estónsko a o presadenie sa zasadili aj iné „malé krajiny ako Estónsko, Slovinsko...“ , iniciátorom nového vzorca prispievania do eurovalu bol Ivan Mikloš. Slovensko bude platiť znížený príspevok do ESM po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že do tzv. eurovalu Slovensko prispeje nižším vkladom, ako sa pôvodne plánovalo. Aj keď je konečné rozhodnutie výsledkom dohody všetkých ministrov financií EÚ, ako píše SITA , „návrh zmeniť podiely krajín do eurovalu predložil v Bruseli prvýkrát práve Mikloš. Postupne sa k nemu pridávali ďalšie krajiny, až napokon ho podporovali všetky nové členské štáty.“ Ako sme.sk cituje Mikloša: „Zavážila naša argumentácia, otvorili sme to pred mesiacom my a zdôraznili sme, že je to pre nás zásadová vec.“ Aj keď výsledný návrh predostrelo Estónsko a o presadenie sa zasadili aj iné „malé krajiny ako Estónsko, Slovinsko...“ , iniciátorom nového vzorca prispievania do eurovalu bol Ivan Mikloš. Slovensko bude platiť znížený príspevok do ESM po dobu 12 rokov od vstupu do eurozóny (t.j. do roku 2021)."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "sme.sk", "ESM"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/03/22/podiel-slovenska-na-novom-eurovale-sa-znizi-o-takmer-17/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5816911/miklos-do-noveho-eurovalu-dame-menej.html", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/120296.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:11.535441+00:00"}
{"id": "vr34283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34283", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja som bol veľmi rád, keď premiérka dokázala veľmi jasne zaujať aj osobný postoj, že prípadná voľby súčasného generálneho prokurátora by znamenala pre ňu neprijateľný výsledok.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radičová na margo možného zvolenia D. Trnku povedala: „Je to pre mňa také principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie.\"", "analysis_paragraphs": ["I. Radičová na margo možného zvolenia D. Trnku povedala: „Je to pre mňa také principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie.\""], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["I. Radičová"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:04.276565+00:00"}
{"id": "vr16272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16272", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...minimálna mzda by mala byť dohodou medzi sociálnymi partnermi, ale nikdy nebola (...) možno raz (...).", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde rokujú o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume nedohodnú, predloží svoj vlastný návrh rezort práce. Ak sa nedohodne úprava sumy najnižších zárobkov navrhnutej ministerstvom, ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorý je následne predložený na rokovanie vlády. Suma minimálnej mzdy by teda mala predpokladať zhodu tripartity, resp. sociálnych partnerov, čo sa podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združeníSR (AZZZ) Tomáš Malatinského stalo za posledných 25 rokov len raz. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde rokujú o úprave sumy mesačnej minimálnej mzdy zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov najneskôr od 1. apríla. Ak sa na novej sume nedohodnú, predloží svoj vlastný návrh rezort práce. Ak sa nedohodne úprava sumy najnižších zárobkov navrhnutej ministerstvom, ministerstvo predloží návrh nariadenia vlády, ktorý je následne predložený na rokovanie vlády. Suma minimálnej mzdy by teda mala predpokladať zhodu tripartity, resp. sociálnych partnerov, čo sa podľa prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združeníSR (AZZZ) Tomáš Malatinského stalo za posledných 25 rokov len raz. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "podľa", "Zákon", "nariadenia", "navrhovali", "Podľa"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/vyhlasene_znenie.html", "http://www.financeportal.eu/2016/11/11/zamestnavatelia-chcu-zmenu-urcovania-minimalnej-mzdy/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/vyhlasene_znenie.html", "http://www.epi.sk/zz/2016-280", "https://ekonomika.sme.sk/c/20173914/minimalna-mzda-ma-byt-442-eur-navrhuju-odbory.html#axzz4gZSXB0n7", "https://www.webnoviny.sk/zamestnavatelia-chcu-zmenu-urcovania-minimalnej-mzdy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:05.091672+00:00"}
{"id": "42420", "numeric_id": 42420, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42420", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To, že bol niekto obvinený, ja stále rešpektujem prezumpciu neviny. Mne ide skôr o fakty a tie fakty sú neúprosné. Prezident Kiska je daňový podvodník a toto musí slovenská verejnosť vedieť, pretože prezident Kiska ani jeden z týchto faktov nevyvrátil. On dokonca ich priznal a povedal, že áno, to tak je.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z daňového trestného činu bol obvinený konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský. V dobe spáchania trestného činu bol konateľom firmy aj Andrej Kiska, jeho trestné stíhanie však nie je možné, kým vykonáva funkciu prezidenta SR. Andrej Kiska sa k daňovej kauze firmy KTAG vyjadril v septembri 2017. Účtovanie výdavkov a príjmov na politickú kampaň (nie oficiálne obdobie volebnej kampane) Kiska označil za chybu, ktorá ho mrzí, zároveň sa odvolával na účtovné oddelenie firmy, ktorému dôveroval. Andrej Kiska zatiaľ z daňového trestného činu obvinený, ani odsúdený nebol. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nK pojmu „daňový podvodník“ sa v minulosti pre médiá vyjadrila daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Tento pojem podľa nej v slovenskej legislatíve neexistuje. „ Daňový podvod definuje pre trestné účely Trestný zákon a pre daňové účely tento pojem používa iba Súdny dvor Európskej únie vo svojich judikátoch, lenže ani on nedefinuje, čo presne podvodné konanie pre daňové účely je, “ uviedla Oravcová pre denník SME . Hovorovo sa pojem “daňový podvodník” používa predovšetkým ako označenie osoby, u ktorej kontrola zistí rozdiel pri platení daní. „ Pritom treba rozlišovať, či išlo o skutočne o daňový podvod alebo o 'dorubenie dane' ,“ zdôraznila Oravcová. Daňový podvodník teda koná úmyselne. Trestný zákon definuje daňový podvod nasledovne: “ Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech (...) “ ( § 277a, ods. 1 )", "analysis_paragraphs": ["Z daňového trestného činu bol obvinený konateľ firmy KTAG Eduard Kučkovský. V dobe spáchania trestného činu bol konateľom firmy aj Andrej Kiska, jeho trestné stíhanie však nie je možné, kým vykonáva funkciu prezidenta SR. Andrej Kiska sa k daňovej kauze firmy KTAG vyjadril v septembri 2017. Účtovanie výdavkov a príjmov na politickú kampaň (nie oficiálne obdobie volebnej kampane) Kiska označil za chybu, ktorá ho mrzí, zároveň sa odvolával na účtovné oddelenie firmy, ktorému dôveroval. Andrej Kiska zatiaľ z daňového trestného činu obvinený, ani odsúdený nebol. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "K pojmu „daňový podvodník“ sa v minulosti pre médiá vyjadrila daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Tento pojem podľa nej v slovenskej legislatíve neexistuje. „ Daňový podvod definuje pre trestné účely Trestný zákon a pre daňové účely tento pojem používa iba Súdny dvor Európskej únie vo svojich judikátoch, lenže ani on nedefinuje, čo presne podvodné konanie pre daňové účely je, “ uviedla Oravcová pre denník SME . Hovorovo sa pojem “daňový podvodník” používa predovšetkým ako označenie osoby, u ktorej kontrola zistí rozdiel pri platení daní. „ Pritom treba rozlišovať, či išlo o skutočne o daňový podvod alebo o 'dorubenie dane' ,“ zdôraznila Oravcová. Daňový podvodník teda koná úmyselne. Trestný zákon definuje daňový podvod nasledovne: “ Kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech (...) “ ( § 277a, ods. 1 )"], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["obvinený", "vyjadril", "SME", "§ 277a, ods. 1"], "url": ["https://dennikn.sk/1386774/konatela-firmy-kiskovcov-obvinili-z-danoveho-trestneho-cinu-reakcia/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-dnes-by-som-to-uz-urcite-takto-nerobil.html", "https://domov.sme.sk/c/20665665/je-kiska-danovy-podvodnik-ako-tvrdi-kalinak.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180701#paragraf-277a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:22.694080+00:00"}
{"id": "vr35920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35920", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bilaterálna zmluva medzi Maďarskom a Slovenskom by mohla stanoviť nejaké pravidlá uznávania dvojakého občianstva. Ale o toto tu nie je záujem. Maďarská strana nám oznámila, že nebude s nami nič konzultovať, iba nám oznámila a informovala nás, že takýto návrh zákona má ísť do maďarského parlamentu.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je tiež to, čo oznámila maďarská strana Slovensku. Nič také na svojich stránkach napríklad ministerstvo zahraničných vecí nemá.", "analysis_paragraphs": ["Je tiež to, čo oznámila maďarská strana Slovensku. Nič také na svojich stránkach napríklad ministerstvo zahraničných vecí nemá."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stránkach"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/sk/aktualne/spravy_podla_statov&CSTATE=MADARSKO_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:31.458690+00:00"}
{"id": "vr14535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14535", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Stal som sa v roku 2007 členom (...) v roku 2010 som odmietol kandidovať.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dankov životopis uvádza informáciu o tom, že od roku 2006 od roku 2010 pôsobil ako nominant SNS vo všetkých volebných komisiách a bol asistentom NR SR v prospech strany SNS. V rozhovore pre Plus 7 dní v roku 2015 taktiež Danko hovoril, že do SNS vstúpil na prelome rokov 2006-2007. Na webstránke SNS sa na kandidátnej listine strany z roku 2010 nenachádza , takže je pravdou, že vtedy nekandidoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dankov životopis uvádza informáciu o tom, že od roku 2006 od roku 2010 pôsobil ako nominant SNS vo všetkých volebných komisiách a bol asistentom NR SR v prospech strany SNS. V rozhovore pre Plus 7 dní v roku 2015 taktiež Danko hovoril, že do SNS vstúpil na prelome rokov 2006-2007. Na webstránke SNS sa na kandidátnej listine strany z roku 2010 nenachádza , takže je pravdou, že vtedy nekandidoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["životopis", "vstúpil", "nenachádza"], "url": ["http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2015/09/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/rozhovory/som-chrapun-sef-sns-danko-pocas-rozhovoru-urazil-odisiel.html", "http://www.sns.sk/dokumenty/parlamentne-volby/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:29.495858+00:00"}
{"id": "vr14076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14076", "speaker": "Viktor Stromček", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-stromcek", "statement": "Pozrite si vaše všetky vyjadrenia (o obchvate Bratislavy, pozn.), ktoré ste hovorili, že 4,5 miliardy, aký je to predražený projekt, aké je to drahé. A že ideálna cena a priamoúmerná podľa aj ostatných by mala byť o miliardu nižšia, čiže 3,5 miliardy. To sú aj vaša slová. A my sme vám hovorili, počkajte prosím, kým príde výberové konanie, kým sa otvoria obálky a kým budeme poznať cenu. Dnes máme cenu 1,7 miliardy.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podla najnovších údajov sa cena zmenila. Bratislavský obchvat by mal celkovo vyjst ovela lacnejšie ako sa predpokladalo. Štúdia pôvodne odhadovala, že rocná splátka sa bude pohybovat od 135 do 151 miliónov eur. Po tom ako minister dopravy Ján Pociatek odhalil cenové ponuky, by štát mohol rocne platit 56,72 milióna eur. Po zapocítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslat 1,7 miliardy eur, informuje Pravda a potvrdzuje aj DenníkN .", "analysis_paragraphs": ["Podla najnovších údajov sa cena zmenila. Bratislavský obchvat by mal celkovo vyjst ovela lacnejšie ako sa predpokladalo. Štúdia pôvodne odhadovala, že rocná splátka sa bude pohybovat od 135 do 151 miliónov eur. Po tom ako minister dopravy Ján Pociatek odhalil cenové ponuky, by štát mohol rocne platit 56,72 milióna eur. Po zapocítaní približne dvojpercentnej inflácie by štát mal koncesionárovi za 30 rokov poslat 1,7 miliardy eur, informuje Pravda a potvrdzuje aj DenníkN ."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "INEKO", "politici", "pockat", "Pravda", "DenníkN"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/obchvat-bratislavy-je-jeden-velky-podvod-kritizoval-sulik-641766", "http://www.ineko.sk/clanky/ppp-obchvat-bratislavy-moze-byt-predrazeny-az-o-miliardu-eur", "https://dennikn.sk/292301/co-si-myslia-politici-o-obchvate-matovic-chce-radsej-mhd-zdarma-sulik-minidialnicu-anketa/", "http://podkapotou.zoznam.sk/cl/1000673/1503609/Obchvat-Bratislavy-cez-PPP-moze-byt-predrazeny-o-miliardu--ministerstvo-oponuje", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/376209-v-tendri-o-koncesiu-na-d4-a-r7-otvorili-styri-cenove-ponuky/", "https://dennikn.sk/314314/17-miliardy-eur-rocne-za-obchvat-dobra-cena-nevedno-stat-taji-co-presne-kupuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:22.634028+00:00"}
{"id": "vr28387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28387", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "To je len podmnožina, to je záloha (dva pozemky, ktorými ručí R. Procházka za úver, pozn.). To je niečo, čím sa banka môže uspokojiť bezprostredne bez toho, aby potrebovala nejaký ďalší exekučný titul. Jednoducho na to môže siahnuť hneď. Čiže hodnota tých pozemkov ani nezodpovedá celej hodnote úveru, len jej časti, nie zanedbateľnej, ale len časti. Ručenie je moje osobné, fyzickou osobou, čo znamená celým majetkom tej fyzickej osoby a budúcimi príjmami Siete.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že R. Procházka sa za úver od Fio banky zaručil dvoma svojimi pozemkami, ktorých hodnota je nižšia ako hodnota daného úveru. Rovnako je pravdou, že ručí ako fyzická osoba, teda celým svojím majetkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SIEŤ si zobrala úver ( SME , HN ) v hodnote 800 tisíc eur od českej FIO banky, prostredníctvom ktorého chce financovať prevádzku strany a taktiež i jej volebné kampane. Jediným ručiteľom za tento úver je zakladateľ a predseda strany Radoslav Procházka, ktorý zaň ručí svojimi vlastnými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území obcí Bátorové Kostihy a Vyšná Boca. Čo sa týka týchto pozemkov, tak obec Vyšná Boca sa skutočne nachádza na Liptove, obec Bátorové Kostihy však leží v okrese Komárno pri maďarských hraniciach. Spoločná hodnota oboch pozemkov podľa odhadov dosahuje menej ako tretinu požičanej sumy. Dĺžka úveru je dva roky. Úver je podľa FIO banky zaistený záložným právom na obe tieto nehnuteľnosti. Keďže ale Procházka za úver ručí ako fyzická osoba, znamená to, že zaň automaticky ručí celým svojim majetkom, vrátane oboch zmienených pozemkov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že R. Procházka sa za úver od Fio banky zaručil dvoma svojimi pozemkami, ktorých hodnota je nižšia ako hodnota daného úveru. Rovnako je pravdou, že ručí ako fyzická osoba, teda celým svojím majetkom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SIEŤ si zobrala úver ( SME , HN ) v hodnote 800 tisíc eur od českej FIO banky, prostredníctvom ktorého chce financovať prevádzku strany a taktiež i jej volebné kampane. Jediným ručiteľom za tento úver je zakladateľ a predseda strany Radoslav Procházka, ktorý zaň ručí svojimi vlastnými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území obcí Bátorové Kostihy a Vyšná Boca. Čo sa týka týchto pozemkov, tak obec Vyšná Boca sa skutočne nachádza na Liptove, obec Bátorové Kostihy však leží v okrese Komárno pri maďarských hraniciach. Spoločná hodnota oboch pozemkov podľa odhadov dosahuje menej ako tretinu požičanej sumy. Dĺžka úveru je dva roky. Úver je podľa FIO banky zaistený záložným právom na obe tieto nehnuteľnosti. Keďže ale Procházka za úver ručí ako fyzická osoba, znamená to, že zaň automaticky ručí celým svojim majetkom, vrátane oboch zmienených pozemkov. Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["SME", "HN", "podľa odhadov", "podľa FIO banky"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7360895/prochazku-zvolili-za-sefa-siete-od-fio-banky-pozical-800-tisic.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prochazkova-siet-si-pozicala-800-tisic-od-ceskej-banky-628681", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1773467_prochazka-si-zobral-obrovsky-uver-ruci-zan-aj-cudnymi-pozemkami", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1773467_prochazka-si-zobral-obrovsky-uver-ruci-zan-aj-cudnymi-pozemkami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:05.606608+00:00"}
{"id": "vr33965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33965", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovenská republika vyslala povodňový modul do Českej republiky, momentálne zasahuje v oblasti Litoměříc ešte pred dvomi dňami.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravda že 7. júna, dva dni pred vysielaním diskusnej relácie O5M12 (9. júna 2013), zasahovala slovenská jednotka v Litoměřicích.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravda že 7. júna, dva dni pred vysielaním diskusnej relácie O5M12 (9. júna 2013), zasahovala slovenská jednotka v Litoměřicích."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "TASR"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-3&sprava=slovenski-hasici-vyrazaju-pomoct-do-ceskej-republiky", "http://www.teraz.sk/zahranicie/slovenski-hasici-cesko-povodne-pomoc/48450-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:05.903978+00:00"}
{"id": "vr27417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27417", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca je len 10% alebo 12% ľudí, ktorí zarábajú viac ako 1100 eur mesačne. Ten najbežnejší plat na Slovensku je 550 až 600 eur.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel RTVS , 22. marca 2014). Fico opäť nehovorí pravdu.\n\nR. Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 18,8% zamestnancov. Nie je teda pravdou, že len 10% alebo 12% zamestnancov zarába viac ako 1100 eur. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 650, ktorú zarábalo 6,40% zamestnancov. Mzdu od 550 do 600 eur zarábalo 6,14% zamestnancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNajaktuálnejšia štatistika (.pdf) Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013, tabuľka s. 92) uvádza, že podiel ľudí, ktorí zarábajú viac než 1100 eur mesačne je 18,78%.\n\nRovnaká štatistika tiež uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-650 eur, vyskytla sa v 6,40% prípadoch (str. 92). Nasleduje mzda v pásme 650-700 eur, ktorá sa vyskytla v 6,39 % prípadoch a mzda ktorú uvádza Fico, sa objavila až ako tretia najčastejšia (6,14%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmách 500-550 eur (6,06%), 450-500 eur (5,89%), 700-750 eur (5,72%) a 400-450 eur (5,64%).\n\nČísla by nesedeli ani v prípade, ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe informovanej žiadosti. Mzdu nad 1100 eur zarábalo podľa týchto údajov až 19,03 % zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Podľa týchto údajov ďalej mzdu v intervale od 545 do 615 eur (spomínanú Ficom) zarábalo 7,16% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Naproti tomu mzdu v intervale 650 až 720 zarábalo 7,38% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Prezidentský duel RTVS , 22. marca 2014). Fico opäť nehovorí pravdu.", "R. Fico hovorí o zárobkoch. Uvažujeme preto len o zarábajúcich/pracujúcich. Mzdu nad 1100 eur zarábalo až 18,8% zamestnancov. Nie je teda pravdou, že len 10% alebo 12% zamestnancov zarába viac ako 1100 eur. Najčastejšia hrubá mzda na Slovensku v roku 2012 bola mzda v intervale od 600 do 650, ktorú zarábalo 6,40% zamestnancov. Mzdu od 550 do 600 eur zarábalo 6,14% zamestnancov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Najaktuálnejšia štatistika (.pdf) Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013, tabuľka s. 92) uvádza, že podiel ľudí, ktorí zarábajú viac než 1100 eur mesačne je 18,78%.", "Rovnaká štatistika tiež uvádza, že najčastejšia priemerná hrubá mesačná mzda sa pohybovala v platovom pásme 600-650 eur, vyskytla sa v 6,40% prípadoch (str. 92). Nasleduje mzda v pásme 650-700 eur, ktorá sa vyskytla v 6,39 % prípadoch a mzda ktorú uvádza Fico, sa objavila až ako tretia najčastejšia (6,14%). Ďalej nasledovali mzdy v pásmách 500-550 eur (6,06%), 450-500 eur (5,89%), 700-750 eur (5,72%) a 400-450 eur (5,64%).", "Čísla by nesedeli ani v prípade, ak sme vychádzali z údajov Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme získali na základe informovanej žiadosti. Mzdu nad 1100 eur zarábalo podľa týchto údajov až 19,03 % zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Podľa týchto údajov ďalej mzdu v intervale od 545 do 615 eur (spomínanú Ficom) zarábalo 7,16% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni. Naproti tomu mzdu v intervale 650 až 720 zarábalo 7,38% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Prezidentský duel RTVS", "štatistika", "údajov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/#10920", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:07.588971+00:00"}
{"id": "49958", "numeric_id": 49958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49958", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "V Poľsku ide 40 % peňazí do samospráv, my chceme, nech ich tam ide aj 50 %, aj viac, potrebujeme mať na to 2 veci, pripravené samosprávy tieto peniaze vyčerpať.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rámci programového obdobia 2021-2027 získa Poľsko z kohéznych fondov 76 miliárd eur (340 miliárd zlotých). Tieto peniaze sú rozdelené do národných a lokálnych projektov, pričom na investície do regionálnych projektov pôjde asi 33,5 miliardy eur (150 miliárd zlotých). To predstavuje asi 44 %. Na Slovensku pôjde do regiónov v rámci programu Slovensko v období 2021-2027 2,4 miliardy eur z celkovej alokácie 12,6 miliardy eur, čo predstavuje 19 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika je potrebné aby sa objem peňazí rozdeľovaných na úrovni krajov, konkrétne na participatívne projekty obcí, miest a krajov zvýšil na aspoň 50 %. V Poľsku je podľa neho cez samosprávy prerozdeľovaných 44 % eurofondov, zatiaľ čo na Slovensku je to len 19 %. Združenie miest a obcí Slovenska preto požaduje , aby finančné zdroje cez ministerstvá práce, životného prostredia či dopravy, boli presunuté z dopytových projektov hlavne na participatívne projekty, ktoré sa dohodnú v území.\n\nSamosprávy mali pôvodne do správy dostať z Programu Slovensko 2,1 miliardy eur, čiže zhruba 17 percent z 12,6-miliardovej alokácie. Vláda Ľudovíta Ódora rozhodla o zvýšení tejto sumy o ďalších 200 miliónov eur. Po vymenovaní za ministra investícií Richard Raši povedal , že chce dať do regiónov ešte viac peňazí.\n\nOd programového obdobia 2021-2027 eurofondy prešli najväčšou reformou od vstupu do Európskej únie. Jej hlavným motívom je presun kompetencií a európskych peňazí od štátu do regiónov. Táto zmena mala za cieľ zrýchliť a zefektívniť čerpanie eurofondov a tiež znížiť riziko, že žiadateľ napriek príprave projektu nedostane finančné prostriedky. Nový systém núti aktérov spolupracovať a preberať zodpovednosť do vlastných rúk. Podporu dostanú len tie projekty, na ktorých sa dohodnú regionálni aktéri pri tvorbe Integrovaných územných stratégií, čo je vlastne plán rozvoja daného územia.", "analysis_paragraphs": ["V rámci programového obdobia 2021-2027 získa Poľsko z kohéznych fondov 76 miliárd eur (340 miliárd zlotých). Tieto peniaze sú rozdelené do národných a lokálnych projektov, pričom na investície do regionálnych projektov pôjde asi 33,5 miliardy eur (150 miliárd zlotých). To predstavuje asi 44 %. Na Slovensku pôjde do regiónov v rámci programu Slovensko v období 2021-2027 2,4 miliardy eur z celkovej alokácie 12,6 miliardy eur, čo predstavuje 19 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika je potrebné aby sa objem peňazí rozdeľovaných na úrovni krajov, konkrétne na participatívne projekty obcí, miest a krajov zvýšil na aspoň 50 %. V Poľsku je podľa neho cez samosprávy prerozdeľovaných 44 % eurofondov, zatiaľ čo na Slovensku je to len 19 %. Združenie miest a obcí Slovenska preto požaduje , aby finančné zdroje cez ministerstvá práce, životného prostredia či dopravy, boli presunuté z dopytových projektov hlavne na participatívne projekty, ktoré sa dohodnú v území.", "Samosprávy mali pôvodne do správy dostať z Programu Slovensko 2,1 miliardy eur, čiže zhruba 17 percent z 12,6-miliardovej alokácie. Vláda Ľudovíta Ódora rozhodla o zvýšení tejto sumy o ďalších 200 miliónov eur. Po vymenovaní za ministra investícií Richard Raši povedal , že chce dať do regiónov ešte viac peňazí.", "Od programového obdobia 2021-2027 eurofondy prešli najväčšou reformou od vstupu do Európskej únie. Jej hlavným motívom je presun kompetencií a európskych peňazí od štátu do regiónov. Táto zmena mala za cieľ zrýchliť a zefektívniť čerpanie eurofondov a tiež znížiť riziko, že žiadateľ napriek príprave projektu nedostane finančné prostriedky. Nový systém núti aktérov spolupracovať a preberať zodpovednosť do vlastných rúk. Podporu dostanú len tie projekty, na ktorých sa dohodnú regionálni aktéri pri tvorbe Integrovaných územných stratégií, čo je vlastne plán rozvoja daného územia."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["získa", "pôjde", "pôjde", "potrebné", "požaduje", "dostať", "povedal", "prešli", "dohodnú"], "url": ["https://www.gov.pl/web/funds-regional-policy/european-funds-for-poland-unblocked", "https://www.gov.pl/web/funds-regional-policy/european-funds-for-poland-unblocked", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/novy-system-eurofondov-v-regionoch-koniec-suplikovych-projektov-viac-istoty-ale-stale-malo-penazi/", "https://www.trend.sk/spravy/zmos-pozaduje-efektivne-cerpanie-eurofondov-vzore-polska-cast-nich-rozdelilo-krajom?fbclid=IwY2xjawJP75tleHRuA2FlbQIxMAABHaSDdHnFcvBttC8AiVzhVof9Tw3CER2G5YwurNdWI-83rA2DtLDUQqON1g_aem_bJoPMRImkiOr30xCeKYfcw", "https://www.trend.sk/spravy/zmos-pozaduje-efektivne-cerpanie-eurofondov-vzore-polska-cast-nich-rozdelilo-krajom?fbclid=IwY2xjawJP75tleHRuA2FlbQIxMAABHaSDdHnFcvBttC8AiVzhVof9Tw3CER2G5YwurNdWI-83rA2DtLDUQqON1g_aem_bJoPMRImkiOr30xCeKYfcw", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/fico-vracia-zasadnutie-vlady-do-regionov-rasi-im-slubuje-viac-eurofondov/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/fico-vracia-zasadnutie-vlady-do-regionov-rasi-im-slubuje-viac-eurofondov/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/novy-system-eurofondov-v-regionoch-koniec-suplikovych-projektov-viac-istoty-ale-stale-malo-penazi/", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/infographic/novy-system-eurofondov-v-regionoch-koniec-suplikovych-projektov-viac-istoty-ale-stale-malo-penazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:44.582397+00:00"}
{"id": "46732", "numeric_id": 46732, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46732", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak vidíte, priebežne či Pfizer, ale najmä potom AstraZeneca ako obrovské výpadky, jednoducho mali sme sľúbené státisíce dávok, ktoré sme mali dostať teraz už v marci a korigované.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrobcovia krátili dodávky vakcín. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Firmy Pfizer a BioNTech znížili dodávky vakcín do krajín Európskej únie, údajne kvôli rozširovaniu výrobných kapacít závodu v Belgicku. Nižšie dodávky by mali trvať do 15. februára, sľúbené vakcíny by mali prísť koncom marca. Spoločnosti tiež uviedli, že v druhom kvartáli 2021 dodajú 75 miliónov vakcín nad rámec dohody. Spoločnosť AstraZeneca oznámila , že namiesto 80 miliónov vakcín dodá v prvom kvartáli 31 miliónov. Sklz mali spôsobiť výrobné problémy v belgickom závode. Po rokovaniach s Európskou komisiou firma nakoniec prisľúbila dodať 40 miliónov vakcín. Vakcíny pre členské štáty nakupuje Európska komisia, ktorá ich prerozdeľuje krajinám podľa počtu obyvateľov.", "analysis_paragraphs": ["Výrobcovia krátili dodávky vakcín. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Firmy Pfizer a BioNTech znížili dodávky vakcín do krajín Európskej únie, údajne kvôli rozširovaniu výrobných kapacít závodu v Belgicku. Nižšie dodávky by mali trvať do 15. februára, sľúbené vakcíny by mali prísť koncom marca. Spoločnosti tiež uviedli, že v druhom kvartáli 2021 dodajú 75 miliónov vakcín nad rámec dohody. Spoločnosť AstraZeneca oznámila , že namiesto 80 miliónov vakcín dodá v prvom kvartáli 31 miliónov. Sklz mali spôsobiť výrobné problémy v belgickom závode. Po rokovaniach s Európskou komisiou firma nakoniec prisľúbila dodať 40 miliónov vakcín. Vakcíny pre členské štáty nakupuje Európska komisia, ktorá ich prerozdeľuje krajinám podľa počtu obyvateľov."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["znížili", "oznámila", "mali", "40", "nakupuje"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/pfizer-biontech-navysia-dodavky-vakcin-konca-marca-chcu-dodat-povodne-planovane-mnozstvo", "https://www.trend.sk/spravy/spor-eu-astrazeneca-vakciny-trva-obe-strany-ale-budu-konat", "https://www.dw.com/en/eu-demands-answers-from-astrazeneca-over-vaccine-delays/a-56338598", "https://www.trend.sk/spravy/pfizer-biontech-navysia-dodavky-vakcin-konca-marca-chcu-dodat-povodne-planovane-mnozstvo", "https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/timeline-eu-action_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:44.516493+00:00"}
{"id": "vr30406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30406", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všimnite si, že za tie 4 roky nášho vládnutia sa urobili obrovské rozhodnutia. Zoberte si obrovské mostné prepojenie nad Považskou Bystricou.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "2001 - Po sporoch o koncepciu trasy diaľnice D1 v úseku Sverepec - Vrtižer, vtedajší investor stavby - Riaditeľstvo diaľnic - zamietol tunelové varianty a presadil estakádu. 2007 - V decembri sa začala výstavba úseku D1 ponad Považskú Bystricu. Projekt nebol vytvorený za vlády Roberta Fica, hoci bol v tomto období zrealizovaný.", "analysis_paragraphs": ["2001 - Po sporoch o koncepciu trasy diaľnice D1 v úseku Sverepec - Vrtižer, vtedajší investor stavby - Riaditeľstvo diaľnic - zamietol tunelové varianty a presadil estakádu. 2007 - V decembri sa začala výstavba úseku D1 ponad Považskú Bystricu. Projekt nebol vytvorený za vlády Roberta Fica, hoci bol v tomto období zrealizovaný."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["presadil"], "url": ["http://povazska.sme.sk/c/5399460/v-povazskej-oslavovali-most-dolezitejsi-ako-mesto.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:18.095401+00:00"}
{"id": "vr30087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30087", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Pred 4 rokmi Slovensko zostalo poslednou krajinou, ktorá odmietala solidaritu a najviac komplikovala hľadanie spoločnej európskej dohody v zložitom a zdĺhavom procese záchrany eurozóny. Takto na jeseň pred 4 rokmi sa celá Európa pozerala na Slovensko, kde sa kvôli hlasovaniu o dodatku k zmluve o takzvanom Eurovale rozpadla vláda a nasledovali predčasné voľby.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kiskov výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko bolo skutočne objektom medzinárodnej pozornosti pri hlasovaní o Eurovale ako posledná zo všetkých zapojených krajín, pričom prvé hlasovanie viedlo dokonca k pádu vlády. Kiska hovorí o dvoch hlasovaniach o eurovale, z ktorých neúspech prvého , spojeného s hlasovaním o dôvere vláde, vyústil v pád vlády Ivety Radičovej. Druhé hlasovanie, ktoré sa konalo 13. októbra 2011 (t.j. takmer presne pred štyrmi rokmi), skončilo vyjadrením súhlasu s Dodatkom k predmetnej Rámcovej zmluve. Avšak, ako to už Demagog.SK overil vo výroku Ivety Radičovej v roku 2012, v čase tohto úspešného hlasovania bolo Slovensko už poslednou, sedemnástou krajinou eurozóny, ktorá tento súhlas vyjadrila. Krajinami, ktoré vyjadrili súhlas ako posledné, avšak pre Slovenskom, boli Malta (11. 10. 2011) a Holandsko (6. 10. 2011). Hlasovanie bolo ostro sledované medzinárodnými médiami, pozornosť mu venovali napr. The Guardian , Spiegel alebo The Telegraph . Keďže bez slovenského súhlasu by mechanizmus nemohol fungovať, obavy medzi analytikmi i na finančných trhoch boli výrazné . Je pravda, že neskôr sa objavili určité indície, že napr. fínsky parlament nebol presne oboznámený s obsahom Dodatku k Rámcovej zmluve, tieto však už proces implementácie Eurovalu výrazne neovplyvnili, preto sa nemôžu považovať za výraznejšie komplikácie, než aké nastali v súvislosti so Slovenskom.", "analysis_paragraphs": ["Kiskov výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko bolo skutočne objektom medzinárodnej pozornosti pri hlasovaní o Eurovale ako posledná zo všetkých zapojených krajín, pričom prvé hlasovanie viedlo dokonca k pádu vlády. Kiska hovorí o dvoch hlasovaniach o eurovale, z ktorých neúspech prvého , spojeného s hlasovaním o dôvere vláde, vyústil v pád vlády Ivety Radičovej. Druhé hlasovanie, ktoré sa konalo 13. októbra 2011 (t.j. takmer presne pred štyrmi rokmi), skončilo vyjadrením súhlasu s Dodatkom k predmetnej Rámcovej zmluve. Avšak, ako to už Demagog.SK overil vo výroku Ivety Radičovej v roku 2012, v čase tohto úspešného hlasovania bolo Slovensko už poslednou, sedemnástou krajinou eurozóny, ktorá tento súhlas vyjadrila. Krajinami, ktoré vyjadrili súhlas ako posledné, avšak pre Slovenskom, boli Malta (11. 10. 2011) a Holandsko (6. 10. 2011). Hlasovanie bolo ostro sledované medzinárodnými médiami, pozornosť mu venovali napr. The Guardian , Spiegel alebo The Telegraph . Keďže bez slovenského súhlasu by mechanizmus nemohol fungovať, obavy medzi analytikmi i na finančných trhoch boli výrazné . Je pravda, že neskôr sa objavili určité indície, že napr. fínsky parlament nebol presne oboznámený s obsahom Dodatku k Rámcovej zmluve, tieto však už proces implementácie Eurovalu výrazne neovplyvnili, preto sa nemôžu považovať za výraznejšie komplikácie, než aké nastali v súvislosti so Slovenskom."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovaniach", "prvého", "konalo", "overil", "Malta", "Holandsko", "The Guardian", "Spiegel", "The Telegraph", "výrazné", "nebol presne oboznámený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CisSchodze=24&ShowCisloSchodze=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29254", "http://www.demagog.sk/diskusie/322/iveta-radicova-po-roku-od-padu-vlady", "http://www.voxeurop.eu/en/content/news-brief/1044411-after-malta-all-eyes-slovakia", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/61b3d318-f00e-11e0-bc9d-00144feab49a.html#axzz29Ml8rqO0", "http://www.theguardian.com/business/blog/2011/oct/13/euro-debt-crisis-live-blog", "http://www.spiegel.de/international/europe/temporary-relief-slovakia-approves-euro-bailout-expansion-a-791717.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/8820975/Europe-falters-as-Slovakia-government-looks-set-to-fall-before-key-bail-out-vote.html", "http://www.spiegel.de/international/europe/parliament-votes-no-eu-pins-hopes-on-second-slovak-vote-this-week-a-791319.html", "https://wikileaks.org/gifiles/docs/72/729346_finland-finnish-parliament-debates-discrepancies-in-loan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:56.529603+00:00"}
{"id": "vr30946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30946", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme však naštartovali motory ekonomiky a v roku 2010 v júni, keď sme odovzdávali vládu, už dostala vláda Ivety Radičovej slovenské hospodárstvo s najvyšším hospodárskym rastom v celej EÚ.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tento výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011. Podľa Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v r. 2010 4,2%, ktorý však nebol najvyšším. Na prvej priečke sa umiestnilo Švédsko s hospodárskym rastom 5,6%. Tretie tesne za Slovenskom Poľsko s HDP na úrovni 3,9%.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 30. októbra 2011. Podľa Eurostatu predstavoval rast HDP Slovenska v r. 2010 4,2%, ktorý však nebol najvyšším. Na prvej priečke sa umiestnilo Švédsko s hospodárskym rastom 5,6%. Tretie tesne za Slovenskom Poľsko s HDP na úrovni 3,9%."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:10.119754+00:00"}
{"id": "vr36020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36020", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Aj, aj, aj. Obidve zmluvy. To je stanovisko ministerstva zahraničných vecí a musia byť odobrené preto Národnou radou Slovenskej republiky, pretože obsahujú už spomenuté záväzky. Aj konsolidácie vlastných verejných financií, aj zmeny, ktoré budú v monitoringu, aj dohľad nad finančnými inštitúciami, aj vyvodenie zodpovednosti voči nezodpovedným bankám a finančným inštitúciám.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluvy podpísané ministrom financií Jánom Počiatkom podliehajú schváleniu Národnej Rady. Či sa jedná o stanovisko ministersta zahraničných vecí sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy podpísané ministrom financií Jánom Počiatkom podliehajú schváleniu Národnej Rady. Či sa jedná o stanovisko ministersta zahraničných vecí sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["podliehajú"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100507TBB00259"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:09.191595+00:00"}
{"id": "43238", "numeric_id": 43238, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43238", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "..SMER má najviac mandátov lebo má tri (v EP, pozn.), Progresívne Slovensko získalo 2 mandáty a SPOLU získalo 2 mandáty, len kvôli tomu, že sa spojili 2 strany majú tých mandátov viac (...).", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe oficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SMER získala vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 tri mandáty a koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia získala celkovo štyri mandáty ( definitívne výsledky hlasovania ). Konkrétne tieto mandáty získali členovia Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a Martin Hojsík, a členovia SPOLU Vladimír Bilčík a Michal Wiezik. Koalícia kandidovala so spoločným programom, ale v Európskom parlamente budú jednotlivé strany súčasťou rôznych frakcií. Progresívne Slovensko je členom frakcie ALDE (Aliancia liberálov a demokratov za Európu) a poslanci za SPOLU budú členmi frakcie EPP (Európska ľudová strana).", "analysis_paragraphs": ["Na základe oficiálnych výsledkov volieb do Európskeho parlamentu výrok hodnotíme ako pravdivý. Strana SMER získala vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 tri mandáty a koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia získala celkovo štyri mandáty ( definitívne výsledky hlasovania ). Konkrétne tieto mandáty získali členovia Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a Martin Hojsík, a členovia SPOLU Vladimír Bilčík a Michal Wiezik. Koalícia kandidovala so spoločným programom, ale v Európskom parlamente budú jednotlivé strany súčasťou rôznych frakcií. Progresívne Slovensko je členom frakcie ALDE (Aliancia liberálov a demokratov za Európu) a poslanci za SPOLU budú členmi frakcie EPP (Európska ľudová strana)."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["koalícia strán", "definitívne výsledky hlasovania", "mandáty", "členovia Progresívneho Slovenska", "členovia SPOLU", "členom", "členmi"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/volby_a_referendum/120_ep/ep19_kandidati/29_PS,SPOLU.pdf", "http://www.volbysr.sk/sk/data03.html", "http://www.volbysr.sk/sk/data04.html", "https://dennikn.sk/1478744/uspel-uhrik-sudca-co-posielal-kisku-do-izraela-aj-dvojica-ekologov-zoznam-novych-europoslancov/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1478744/uspel-uhrik-sudca-co-posielal-kisku-do-izraela-aj-dvojica-ekologov-zoznam-novych-europoslancov/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1483784/spojili-sa-a-teraz-sa-rozidu-europoslanci-ps-a-spolu-miera-do-inych-frakcii-dilemu-maju-aj-v-sas/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1483784/spojili-sa-a-teraz-sa-rozidu-europoslanci-ps-a-spolu-miera-do-inych-frakcii-dilemu-maju-aj-v-sas/?ref=tema"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:01.215814+00:00"}
{"id": "vr29925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29925", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Rozhodnutia a uznesenia Európskeho parlamentu nie sú veci, ktoré by Slovensko zaväzovali", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňákov výrok bol odpoveďou na výrok poslanca Poliačika o tom, že na základe hlasovania Európskeho parlamentu budeme musieť prijať systém povinných kvót a teda určité percento utečencov. V tomto hlasovaní sa jednalo o vyjadrenie podpory plánu prezidenta EK Junckera vo forme uznesenia . Európsky parlament bez súhlasu Európskej rady (jednotlivé štáty EÚ), nemôže prijať záväzné uznesenia pre všetky krajiny Európskej únie. Podľa portálu Euroiuris , zaoberajúcim sa európskym právom, konkrétne v nelegislatívnom uznesení akým je toto má Európsky parlament najmä poradnú úlohu vo forme odporučenia, stanoviska a. i. Samotné akty najčastejšie prijíma Európska rada za účasti Európskeho parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňákov výrok bol odpoveďou na výrok poslanca Poliačika o tom, že na základe hlasovania Európskeho parlamentu budeme musieť prijať systém povinných kvót a teda určité percento utečencov. V tomto hlasovaní sa jednalo o vyjadrenie podpory plánu prezidenta EK Junckera vo forme uznesenia . Európsky parlament bez súhlasu Európskej rady (jednotlivé štáty EÚ), nemôže prijať záväzné uznesenia pre všetky krajiny Európskej únie. Podľa portálu Euroiuris , zaoberajúcim sa európskym právom, konkrétne v nelegislatívnom uznesení akým je toto má Európsky parlament najmä poradnú úlohu vo forme odporučenia, stanoviska a. i. Samotné akty najčastejšie prijíma Európska rada za účasti Európskeho parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "vyjadrenie", "uznesenia", "Euroiuris"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/europsky-parlament-podporil-kvoty-na-utecencov.html", "http://cnsnews.com/news/article/latest-eu-parliament-backs-migrant-quota-plan", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0317+0+DOC+XML+V0//SK&language=SK", "http://eu.euroiuris.sk/pre_pedagogov/rozhodovacie_procesy_v_eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:35.801462+00:00"}
{"id": "vr31730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31730", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Nebudeme proti všetkému (čo predloží súčasná vláda, pozn.), tak ako sme v minulých 4 rokoch podporili zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vytvorenie alebo udržanie Špeciálneho trestného súdu.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA potvrdzuje, že zákon z dielne prvej Ficovej vlády o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2010 bol schválený aj za pomoci KDH. Návrh podporili koaliční zákonodarcovia Smeru-SD a 11 poslancov za SNS, za hlasovali aj opozičné SDKÚ-DS, KDH, SMK, Jozef Tarčák z ĽS-HZDS, Zdenka Kramplová, a šesť nezaradených poslancov. Rovnako z opozičnej pozície zahlasovali spolu za návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde z roku 2009, ktorý nahradil dovtedy existujúci Špeciálny trestný súd. Daný zákon bol schválený za pomoci všetkých parlamentných strán okrem ĽS-HZDS.", "analysis_paragraphs": ["SITA potvrdzuje, že zákon z dielne prvej Ficovej vlády o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2010 bol schválený aj za pomoci KDH. Návrh podporili koaliční zákonodarcovia Smeru-SD a 11 poslancov za SNS, za hlasovali aj opozičné SDKÚ-DS, KDH, SMK, Jozef Tarčák z ĽS-HZDS, Zdenka Kramplová, a šesť nezaradených poslancov. Rovnako z opozičnej pozície zahlasovali spolu za návrh zákona o Špecializovanom trestnom súde z roku 2009, ktorý nahradil dovtedy existujúci Špeciálny trestný súd. Daný zákon bol schválený za pomoci všetkých parlamentných strán okrem ĽS-HZDS."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "zahlasovali", "schválený"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/684813/Schvalili-zakon-o-preukazovani-povodu-majetku", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/specializovany-trestny-sud-bude.html", "http://www.sme.sk/c/4937465/specialny-sud-nahradil-novy-specializovany-trestny-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:08.435929+00:00"}
{"id": "vr15322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15322", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Už tuná riešime uhorky, riešime tuná zakrivenie banánu.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kollár hovorí o uhorkách a zakrivení v banánu v kontexte toho, že v Bruseli \"rozhodujú o nás, že nás zošnurovávajú\" . Nariadenia a smernice regulujúce zakrivenie uhoriek a banánov sa často používajú ako príklady prílišnej byrokracie Bruselu, pričom ide o nesprávne vysvetlené predpisy. V prípade banánov ide o nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov, ktoré špecifikuje minimálne kvalitatívne požiadavky na predaj tohto tovaru v krajinách EÚ a nerieši mieru zakrivenia ovocia. Na uhorky sa vzťahovali predpisy smernice 1677/88, v ktorom boli stanovené podmienky na zakrivenie týchto zelenín, aby boli zaradené do prvej triedy kvality, pričom táto smernica bola zmenená v roku 2008. Mýtu o zakrivení banánov v minulosti podľahol aj Peter Pellegrini . Výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nNariadenie ktoré sa týkalo tvaru uhoriek bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10 cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \" Z toho vznikol mýtus, že uhorky sa smú predávať iba rovné. Táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"", "analysis_paragraphs": ["Kollár hovorí o uhorkách a zakrivení v banánu v kontexte toho, že v Bruseli \"rozhodujú o nás, že nás zošnurovávajú\" . Nariadenia a smernice regulujúce zakrivenie uhoriek a banánov sa často používajú ako príklady prílišnej byrokracie Bruselu, pričom ide o nesprávne vysvetlené predpisy. V prípade banánov ide o nariadenie č. 2257/94 z roku 1994 o štandardnej kvalite banánov, ktoré špecifikuje minimálne kvalitatívne požiadavky na predaj tohto tovaru v krajinách EÚ a nerieši mieru zakrivenia ovocia. Na uhorky sa vzťahovali predpisy smernice 1677/88, v ktorom boli stanovené podmienky na zakrivenie týchto zelenín, aby boli zaradené do prvej triedy kvality, pričom táto smernica bola zmenená v roku 2008. Mýtu o zakrivení banánov v minulosti podľahol aj Peter Pellegrini . Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Nariadenie ktoré sa týkalo tvaru uhoriek bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10 cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \" Z toho vznikol mýtus, že uhorky sa smú predávať iba rovné. Táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \""], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Peter Pellegrini", "uhoriek", "pozmenená", "banánov", "smernicu", "uhoriek", "banánov"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/92/peter-pellegrini", "http://euromyty.sk/predavat-sa-smu-len-rovne-uhorky/", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://euromyty.sk/eu-zakazuje-krive-banany/", "http://www.economist.com/blogs/certainideasofeurope/2007/08/straight_bananas_and_teabag_co", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/ec-to-ban-curved-cucumbers/", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/bananas-and-brussels/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:38.235524+00:00"}
{"id": "vr30430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30430", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale na rozdiel od iných vecí v tomto príklade máme dobrý príklad z praxe. Na všetky rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu bol zriadený osobitný útvar, ktorý je súčasťou Národnej rady, je to Výbor na kontrolu rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, ktorý funguje 7 rokov, ktorý má prístup ku všetkým utajovaným skutočnostiam, ku spisom od vyhradeného po prísne tajné...", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kontrolu NBÚ zabezpečujú dva výbor NR SR. Výbro na kontrolu činnosti NBÚ a výbor na preskúmavanie rozhodnutí. Ich práva a povinnosti upravuje zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností . Kontrola úradu Národnou radou Slovenskej republiky § 72 (1) Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán (ďalej len \"kontrolný orgán\"). (2) Členovia kontrolného orgánu majú právo v sprievode príslušníka úradu vstupovať do chránených priestorov úradu a oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami súvisiacimi s činnosťou úradu, ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Porušenia tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky; podľa povahy veci informuje aj vládu Slovenskej republiky. (4) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie kontrolného orgánu a na jeho práva a povinnosti jeho členov primerane osobitný predpis. 31) Zákon ďalej neuvádza ku akým typom utajovaných skutočností majú kontrolné výbory prístup.", "analysis_paragraphs": ["Kontrolu NBÚ zabezpečujú dva výbor NR SR. Výbro na kontrolu činnosti NBÚ a výbor na preskúmavanie rozhodnutí. Ich práva a povinnosti upravuje zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností . Kontrola úradu Národnou radou Slovenskej republiky § 72 (1) Kontrolu činnosti úradu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na tento účel zriaďuje z poslancov osobitný kontrolný orgán (ďalej len \"kontrolný orgán\"). (2) Členovia kontrolného orgánu majú právo v sprievode príslušníka úradu vstupovať do chránených priestorov úradu a oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami súvisiacimi s činnosťou úradu, ak to nie je v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. (3) Porušenia tohto zákona, ktoré kontrolný orgán zistí pri výkone svojej právomoci, je povinný oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky; podľa povahy veci informuje aj vládu Slovenskej republiky. (4) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie kontrolného orgánu a na jeho práva a povinnosti jeho členov primerane osobitný predpis. 31) Zákon ďalej neuvádza ku akým typom utajovaných skutočností majú kontrolné výbory prístup."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["o ochrane utajovaných skutočností", ""], "url": ["http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/1183/215_2004.pdf", "http://www.zive.sk/Spravy/Narodny-bezpecnostny-urad-hacknuty-unikli-data/sc-30-a-267282/default.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:19.635731+00:00"}
{"id": "vr36127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36127", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď si naopak naklikáte do, dajme tomu, nejakého systému právnych informácií slovíčko verejná voľba, tak vám vyjde, že žiadne takéto slovné spojenie nájdené nebolo.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák nespresnil o aký systém právnych informácií by sa malo jednať. Ak ale na webovej stránke Elektronickej zbierke zákonov zbierka.sk zadáme slovo „verejná voľba“ vyhodí nám dva výsledky hľadania.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák nespresnil o aký systém právnych informácií by sa malo jednať. Ak ale na webovej stránke Elektronickej zbierke zákonov zbierka.sk zadáme slovo „verejná voľba“ vyhodí nám dva výsledky hľadania."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["zbierka.sk"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?Text=verejna+volba&rr=&Stemming=True&Thezaurus=False&FuzzyDia=True&Operator=AND&SearchTitles=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:32.075625+00:00"}
{"id": "vr30434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30434", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Ja som dal príkaz všetkým riaditeľom nemocníc, aby toto memorandum od pondelka, od zajtra bolo vo všetkých nemocniciach a aby tí lekári, ktorí ešte zvažujú stiahnutie výpovede, aby si to prečítali a v prípade, že s ním súhlasia, pretože zohľadňuje tie ich požiadavky, aby ho podpísali a tieto výpovede stiahli.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA , 27. novembra 2011: \"Ministerstvo zdravotníctva SR v nedeľu začalo posielať do všetkých nemocníc, ktorých je zriaďovateľom, príkaz ministra, na základe ktorého sú riaditelia nemocníc povinní zdvihnúť v budúcom roku plat všetkým lekárom v priemere o 300 eur. Tento príkaz je v zmysle memoranda podpísaného premiérkou Ivetou Radičovou.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA , 27. novembra 2011: \"Ministerstvo zdravotníctva SR v nedeľu začalo posielať do všetkých nemocníc, ktorých je zriaďovateľom, príkaz ministra, na základe ktorého sú riaditelia nemocníc povinní zdvihnúť v budúcom roku plat všetkým lekárom v priemere o 300 eur. Tento príkaz je v zmysle memoranda podpísaného premiérkou Ivetou Radičovou.\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TU"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/uhliarik-prikazal-nemocniciam-zvysit-platy-lekarov.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/1510_memorandum_zdravotnictvo.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:01.845243+00:00"}
{"id": "vr28819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28819", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ja som nebol súčasťou vlády, ja som bol radový poslanec.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu politikaopen.sk poslanec Miroslav Beblavý bol skutočne v NR SR od roku 2010, keď v roku 2009 vstúpil so SDKÚ-DS. Počas vlády Ivety Radičovej bol radovým poslancom NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu politikaopen.sk poslanec Miroslav Beblavý bol skutočne v NR SR od roku 2010, keď v roku 2009 vstúpil so SDKÚ-DS. Počas vlády Ivety Radičovej bol radovým poslancom NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["politikaopen.sk", "2002-2006,"], "url": ["http://www.politikaopen.sk/frontend/users/281", "http://www.beblavy.sk/kto-som/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:22.806006+00:00"}
{"id": "vr15679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15679", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...1200-1300 eur, čo je naozaj na región Žiaru nad Hronom už mzda, ktorá výrazne presahuje priemer v danom regióne.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Štatistického úradu SR bola výška priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 889 eur. Najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji (1 116 eur), v ostatných krajoch sa táto hodnota pohybuje v intervali od 689 eur do 834 eur. Je preto pravdou, že pracovná pozícia v Žiari nad Hronom s mesačnou mzdou 1200-1300 eur je nadpriemerne platená. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Štatistického úradu SR bola výška priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 889 eur. Najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji (1 116 eur), v ostatných krajoch sa táto hodnota pohybuje v intervali od 689 eur do 834 eur. Je preto pravdou, že pracovná pozícia v Žiari nad Hronom s mesačnou mzdou 1200-1300 eur je nadpriemerne platená. Výrok je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Najvyššia"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i94C7052B240A492FB3BE8C7A487D337B%22)&ui.name=Priemern%c3%a1%20mesa%c4%8dn%c3%a1%20mzda%20v%20hospod%c3%a1rstve%20SR%20%5bpr0204qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.teraz.sk/ekonomika/su-sr-priemerna-mzda-v-3-stvrtrok/232070-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:33.405168+00:00"}
{"id": "vr14918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14918", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...je to tak, že polícia fakticky kontroluje sama seba, to znamená, inšpekcia, to je vo vnútri priamo...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kontrolu policajných jednotiek má na starosti niekoľko jednotiek v rámci Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru. Sú síce označené ako nezávislé, kompetenčne a personálne podriadené priamo iba ministrovi vnútra SR, nemení to však fakt, že sa nachádzajú v štruktúrach MV SR a Policajného zboru SR. Portál Ministerstva vnútra informuje , že \"Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby.\" Sekcia kontroly a inšpekčnej služby je \"najmä gestorom vnútorného kontrolného systému, vybavovania sťažností a petícií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\" a \"odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru\". Zaoberá sa aj so sťažnosťami na protiprávne konanie príslušníkov Policajného, Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby alebo zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.\n\nNa Policajnom prezídiu (P PZ) má túto agendu na starosti Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru , ktorý medzi inými usmerňuje, vykonáva, zabezpečuje a vyhodnocuje kontrolnú činnosť na organizačných zložkách P PZ, na krajských riaditeľstvách PZ a okresných riaditeľstvách PZ, spolupracuje so sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR pri plánovaní kontrolnej činnosti a pri odhaľovaní a prešetrovaní prípadov protiprávneho konania policajtov, vybavuje a prešetruje sťažnosti v rozsahu svojej pôsobnosti a kontroluje vybavenie sťažností, vykonáva kontrolu plnenia úloh a preventívnu činnosť na zamedzenie negatívnych javov vo výkone služby policajtov.\n\nKontrolu takisto vykonávajú aj útvary kontroly krajských riaditeľstiev Policajného zboru, prezídium Hasičského a záchranného zboru a krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru.\n\nLegislatívna úprava kontroly štátnej správy je ustanovená v Zákone o Kontrole štátnej správy z 10. decembra 1996 .", "analysis_paragraphs": ["Kontrolu policajných jednotiek má na starosti niekoľko jednotiek v rámci Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru. Sú síce označené ako nezávislé, kompetenčne a personálne podriadené priamo iba ministrovi vnútra SR, nemení to však fakt, že sa nachádzajú v štruktúrach MV SR a Policajného zboru SR. Portál Ministerstva vnútra informuje , že \"Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je samostatný útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výlučne podriadený ministrovi vnútra Slovenskej republiky, nezávislý od riadenia a štruktúr polície, ktorý plní úlohy na úseku kontroly a inšpekčnej služby.\" Sekcia kontroly a inšpekčnej služby je \"najmä gestorom vnútorného kontrolného systému, vybavovania sťažností a petícií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\" a \"odhaľuje a vyšetruje trestnú činnosť príslušníkov Policajného zboru\". Zaoberá sa aj so sťažnosťami na protiprávne konanie príslušníkov Policajného, Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej záchrannej služby alebo zamestnancov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.", "Na Policajnom prezídiu (P PZ) má túto agendu na starosti Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru , ktorý medzi inými usmerňuje, vykonáva, zabezpečuje a vyhodnocuje kontrolnú činnosť na organizačných zložkách P PZ, na krajských riaditeľstvách PZ a okresných riaditeľstvách PZ, spolupracuje so sekciou kontroly a inšpekčnej služby MV SR pri plánovaní kontrolnej činnosti a pri odhaľovaní a prešetrovaní prípadov protiprávneho konania policajtov, vybavuje a prešetruje sťažnosti v rozsahu svojej pôsobnosti a kontroluje vybavenie sťažností, vykonáva kontrolu plnenia úloh a preventívnu činnosť na zamedzenie negatívnych javov vo výkone služby policajtov.", "Kontrolu takisto vykonávajú aj útvary kontroly krajských riaditeľstiev Policajného zboru, prezídium Hasičského a záchranného zboru a krajské riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru.", "Legislatívna úprava kontroly štátnej správy je ustanovená v Zákone o Kontrole štátnej správy z 10. decembra 1996 ."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "Odbor kontroly Prezídia Policajného zboru", "Kontrolu", "Zákone o Kontrole štátnej správy"], "url": ["http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.minv.sk/?ulohy-1", "http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1996-10"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:03.042301+00:00"}
{"id": "47308", "numeric_id": 47308, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47308", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...Lengvarský hovorí o tom, že jednak mobilné očkovacie tímy, jednak očkovanie u všeobecných lekárov, očkovanie vo firmách, čiže ako keby očkovanie v ústrety občanom, toto sú veci, ktoré môžu zvýšiť kolektívnu imunitu.", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský už v máji uviedol , že chce podporovať zriadenie väčšieho počtu mobilných očkovacích jednotiek. Najnovšie sa občania budú môcť zaočkovať aj u svojho zamestnávateľa - teda v niektorých firmách. Výnimkou by podľa ministra zdravotníctva nemalo byť ani sprístupnenie očkovania všeobecnými lekármi. Podľa informácií Ministerstva zdravotníctva je na získanie kolektívnej imunity potrebné preočkovať 60 až 70 percent populácie. Nástroje vedúce k vyššej zaočkovanosti zvyšujú šancu na dosiahnutie kolektívnej imunity Slovenska. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský už v máji uviedol , že chce podporovať zriadenie väčšieho počtu mobilných očkovacích jednotiek. Najnovšie sa občania budú môcť zaočkovať aj u svojho zamestnávateľa - teda v niektorých firmách. Výnimkou by podľa ministra zdravotníctva nemalo byť ani sprístupnenie očkovania všeobecnými lekármi. Podľa informácií Ministerstva zdravotníctva je na získanie kolektívnej imunity potrebné preočkovať 60 až 70 percent populácie. Nástroje vedúce k vyššej zaočkovanosti zvyšujú šancu na dosiahnutie kolektívnej imunity Slovenska. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "budú", "sprístupnenie", "informácií"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/lengvarsky-chce-podporovat-zriadovanie-mobilnych-ockovacich-timov-ocenil-pristup-banskobystrickeho-kraja-video/", "https://e.dennikn.sk/2411756/lengvarsky-sa-chysta-na-ockovanie-vo-firmach-volkswagen-by-to-uvital-inde-to-uz-nie-je-tema/", "https://mediweb.hnonline.sk/spravy/2349641-kedy-zacnu-vseobecni-lekari-ockovat-svojich-pacientov-stale-nevedia", "https://www.slovenskoproticovidu.sk/sk/vsetko-o-ockovani/bezpecnost-a-ucinost/1-preco-je-ockovanie-najlepsia-cesta-ako-sa-zbavit-covidu-19"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:00.449333+00:00"}
{"id": "vr35597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35597", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pokiaľ ide o primátorov miest, na Slovensku máme 138 miest, tak z týchto 138-mich miest s podporou Smer-u bolo zvolených presne 74, čo je o 100% viacej ako to bolo v roku 2006, čiže my na jednej strane vnímame trend veľmi správne ako hovoríte o nezávislých kandidátov.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet primátorov overoval denník SME rovnako. Počet zvolených primátorov miest bol teda 74 v 2010 a 36 v roku 2006.", "analysis_paragraphs": ["Počet primátorov overoval denník SME rovnako. Počet zvolených primátorov miest bol teda 74 v 2010 a 36 v roku 2006."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5660309/smer-vyhral-este-aj-v-bratislave.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:16.589014+00:00"}
{"id": "vr33370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33370", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som dlhodobo presadzoval zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Dlhodobo. Neprešiel mi ako ministrovi spravodlivosti, neprešiel mi v opozícii.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Daniel Lipšic ako minister spravodlivosti už v roku 2003 predložil návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Takýto návrh predložil aj vo februári 2010 ako opozičný politik. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV období 2002-2006 keď bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti ( od júla 2010 do apríla 2012 ) predložil návrh v tejto veci. Konkrétne v októbri 2003 predložil vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Tento zákon sa dá považovať za zákon o pôvode majetku, keďže umožňoval skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Návrh zákona neskôr sám D. Lipšic stiahol z rokovania.\n\nV rokoch 2003 a 2005 vtedy opozičný poslanci Fico, Kaliňák a Madej predložili zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ani v jednom prípade neprešiel do druhého čítania.\n\nV období 2006-2010 ako člen opozície poslanec Lipšic predložil vo februári 2010 návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Tento zákon sa dá považovať za zákon o pôvode majetku, keďže umožňoval skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Zákon neprešiel do druhého čítania.\n\nOpozičný politici Palko a Minárik (nezávislí) v apríli roku 2008 , v októbri 2008 a v auguste 2009 , predložili ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ani v jednom prípade zákon neprešiel.\n\nPosledná úprava Zákona o preukazovaní majetku nastala v marci 2010, za vlády R. Fica. Zo strany poslanca Lipšica bol, vládny zákon o preukazovaní pôvodu majetku kritizovaný a označovaný za bezzubý, už v čase jeho schválenia. V marci 2010, v čase prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, predložil Daniel Lipšic pozmeňujúci návrh k tejto novele zákona. Ani jeden bod pozmeňujúceho návrhu nebol schválený. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 4. marca 2010 a nadobudol účinnosť 1. januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Daniel Lipšic ako minister spravodlivosti už v roku 2003 predložil návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Takýto návrh predložil aj vo februári 2010 ako opozičný politik. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V období 2002-2006 keď bol Daniel Lipšic ministrom spravodlivosti ( od júla 2010 do apríla 2012 ) predložil návrh v tejto veci. Konkrétne v októbri 2003 predložil vládny návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Tento zákon sa dá považovať za zákon o pôvode majetku, keďže umožňoval skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Návrh zákona neskôr sám D. Lipšic stiahol z rokovania.", "V rokoch 2003 a 2005 vtedy opozičný poslanci Fico, Kaliňák a Madej predložili zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ani v jednom prípade neprešiel do druhého čítania.", "V období 2006-2010 ako člen opozície poslanec Lipšic predložil vo februári 2010 návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov. Tento zákon sa dá považovať za zákon o pôvode majetku, keďže umožňoval skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Zákon neprešiel do druhého čítania.", "Opozičný politici Palko a Minárik (nezávislí) v apríli roku 2008 , v októbri 2008 a v auguste 2009 , predložili ústavný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ani v jednom prípade zákon neprešiel.", "Posledná úprava Zákona o preukazovaní majetku nastala v marci 2010, za vlády R. Fica. Zo strany poslanca Lipšica bol, vládny zákon o preukazovaní pôvodu majetku kritizovaný a označovaný za bezzubý, už v čase jeho schválenia. V marci 2010, v čase prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, predložil Daniel Lipšic pozmeňujúci návrh k tejto novele zákona. Ani jeden bod pozmeňujúceho návrhu nebol schválený. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 4. marca 2010 a nadobudol účinnosť 1. januára 2011."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["2002-2006", "od júla 2010 do apríla 2012", "predložil", "Návrh", "2003", "2005", "predložil", "neprešiel", "apríli roku 2008", "v októbri 2008", "auguste 2009", "Zákona o preukazovaní majetku", "kritizovaný", "nebol", "zákona", "schválený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fzoznam", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_Lip%C5%A1ic", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=416", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=334", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=334", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=334", "http://www.aktuality.sk/clanok/155981/zamietli-lipsicov-navrh-zakona-o-preukazovani-povodu-majetku/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=26339", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=619", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=813", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1210", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku/", "http://www.sme.sk/c/5178316/lipsic-ficov-navrh-zakona-o-povode-majetku-je-neucinny.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Text=&CPT=1415&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1415", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:42.159713+00:00"}
{"id": "vr37602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37602", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "A chcel by som pripomenúť výrok pána prezidenta z roku 2008, ktorý povedal, myslím, že to bolo v novoročnom prejave: Najväčšou škodou pre Slovensko bola privatizácia.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ivan Gašparovic sa na adresu privatizácie v podobnom duchu vyjadril v clánku sme.sk zo septembra 2008: \"Najväcším neštastím pre Slovensko bola podla prezidenta Ivana Gašparovica privatizácia. 'Z privatizácie uniklo od zaciatku dodnes štátu vela penazí,' povedal v rozhovore pre TASR. Hoci uznáva, že pre transformáciu krajiny bol predaj štátneho majetku nevyhnutný, v niektorých prípadoch mu prekážal spôsob privatizácie. Ako príklad uviedol Slovenské elektrárne a Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Prezidentovi sa tiež nepáci, že niektoré podniky sa dostali do zahranicných rúk, alebo financných tažkostí. V tomto zmysle sa priklána ku kritike predaja strategických podnikov zo strany predsedu vlády Roberta Fica. 'Privatizovat elektrárne a SPP takým spôsobom, akým sa privatizovali, pre Slovensko nebolo dobré,' tvrdí.\" Gašparovic teda nehovoril, že privatizácia ako taká je zlá (predaj bol nevyhnutný...), ale uviedol, že jej prevedenie u nás nebolo úplne v poriadku.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Gašparovic sa na adresu privatizácie v podobnom duchu vyjadril v clánku sme.sk zo septembra 2008: \"Najväcším neštastím pre Slovensko bola podla prezidenta Ivana Gašparovica privatizácia. 'Z privatizácie uniklo od zaciatku dodnes štátu vela penazí,' povedal v rozhovore pre TASR. Hoci uznáva, že pre transformáciu krajiny bol predaj štátneho majetku nevyhnutný, v niektorých prípadoch mu prekážal spôsob privatizácie. Ako príklad uviedol Slovenské elektrárne a Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Prezidentovi sa tiež nepáci, že niektoré podniky sa dostali do zahranicných rúk, alebo financných tažkostí. V tomto zmysle sa priklána ku kritike predaja strategických podnikov zo strany predsedu vlády Roberta Fica. 'Privatizovat elektrárne a SPP takým spôsobom, akým sa privatizovali, pre Slovensko nebolo dobré,' tvrdí.\" Gašparovic teda nehovoril, že privatizácia ako taká je zlá (predaj bol nevyhnutný...), ale uviedol, že jej prevedenie u nás nebolo úplne v poriadku."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "novorocnom príhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4056845/gasparovic-privatizacia-bola-najvacsim-nestastim.html", "http://www.prezident.sk/?novorocny-prihovor-prezidenta-slovenskej-republiky-ivana-gasparovica-bratislava-1-1-2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:21.430452+00:00"}
{"id": "vr16851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16851", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "...nie sú ešte pripravené ešte ani podklady na súťaženie (úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica, pozn.), celkovo na stavbu.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jurinová spomína takmer 11 kilometrový úsek D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica, na ktorého prípravu sa Národná diaľničná spoločnost sústreďovala už v roku 2015 ( .pdf , s. 20). Podľa dostupných informácií aktuálne prebieha proces dokumentácie pre stavebné povolenie. Až po ňom sa vyhlási súťaž. Mesto Kysucké Nové Mesto vyjadrilo s touto situáciou znepokojenie, keď jeho zastupitelia poslali 4. októbra 2017 otvorený list adresovaný Ficovi a Dankovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jurinová spomína takmer 11 kilometrový úsek D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica, na ktorého prípravu sa Národná diaľničná spoločnost sústreďovala už v roku 2015 ( .pdf , s. 20). Podľa dostupných informácií aktuálne prebieha proces dokumentácie pre stavebné povolenie. Až po ňom sa vyhlási súťaž. Mesto Kysucké Nové Mesto vyjadrilo s touto situáciou znepokojenie, keď jeho zastupitelia poslali 4. októbra 2017 otvorený list adresovaný Ficovi a Dankovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "dokumentácie", "otvorený list"], "url": ["http://", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/439243-dialnica-d3-uviazla-pri-kysuckom-novom-meste/", "http://www.kysuckenovemesto.sk/dialnica-d3.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:17.898642+00:00"}
{"id": "vr30822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30822", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vždy keď bola ľavica alebo Mečiar pri moci, Kresťansko-demokratické hnutie bolo v opozícií. Keď Kresťansko-demokratické hnutie bolo súčasťou parlamentnej väčšiny, tak ľavica alebo Mečiar boli v opozícií. My sme so Smerom zatiaľ nikdy vo vláde neboli.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 1994-1998 boli v parlamente nasledovne politicke strany: HZDS, ZRS (Združenie robotníkov Slovenska), SNS, KDH, SV (Spoločná voľba), MK (Maďarská koalícia) a DÚ (Demokratická únia), z toho vládu tvorilo HZDS, SNS a ZRS.\n\nV rokoch 1998-2002 tvorili parlament nasledovné politické strany: HZDS, SDK (Samotná SDK predstavovala koalíciu strán DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS), SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK, SOP (Strana občianskeho porozumenia) a SNS. Vládnymi stranami boli SDK, SDĽ, SMK, SOP. V tejto vláde, ktorej súčasťou bolo aj KDH, bola aj ľavicová strana SDĽ, ktorej politikom bol aj R. Fico.\n\nV rokoch 2002-2006 boli parlamentnými stranami HZDS, SDKÚ, SMER, SMK, KDH, ANO, KSS. Z týchto strán boli vo vláde SDKÚ, SMK, KDH, ANO.\n\nV rokoch 2006-2010 boli v parlamente strany: SMER, SDKÚ, SNS, SMK, HZDS a KDH. Z toho vládnu koalíciu tvorili strany SMER, SNS a HZDS.\n\nAko je vidieť z vyššie uvedených údajov, KDH bola skutočne v opozicií, keď HZDS alebo SMER boli v koalícií a opačne. V rokoch 1998 - 2002 boli však v koalícií súčasne aj KDH ako súčasť SDK spolu so stranou SDĽ, ktorej politikom bol vtedy ešte menej známy R. Fico.", "analysis_paragraphs": ["V roku 1994-1998 boli v parlamente nasledovne politicke strany: HZDS, ZRS (Združenie robotníkov Slovenska), SNS, KDH, SV (Spoločná voľba), MK (Maďarská koalícia) a DÚ (Demokratická únia), z toho vládu tvorilo HZDS, SNS a ZRS.", "V rokoch 1998-2002 tvorili parlament nasledovné politické strany: HZDS, SDK (Samotná SDK predstavovala koalíciu strán DÚ, KDH, DS, SDSS a SZS), SDĽ (Strana demokratickej ľavice), SMK, SOP (Strana občianskeho porozumenia) a SNS. Vládnymi stranami boli SDK, SDĽ, SMK, SOP. V tejto vláde, ktorej súčasťou bolo aj KDH, bola aj ľavicová strana SDĽ, ktorej politikom bol aj R. Fico.", "V rokoch 2002-2006 boli parlamentnými stranami HZDS, SDKÚ, SMER, SMK, KDH, ANO, KSS. Z týchto strán boli vo vláde SDKÚ, SMK, KDH, ANO.", "V rokoch 2006-2010 boli v parlamente strany: SMER, SDKÚ, SNS, SMK, HZDS a KDH. Z toho vládnu koalíciu tvorili strany SMER, SNS a HZDS.", "Ako je vidieť z vyššie uvedených údajov, KDH bola skutočne v opozicií, keď HZDS alebo SMER boli v koalícií a opačne. V rokoch 1998 - 2002 boli však v koalícií súčasne aj KDH ako súčasť SDK spolu so stranou SDĽ, ktorej politikom bol vtedy ešte menej známy R. Fico."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["1994-1998", "vládu", "1998-2002", "Vládnymi stranami", "2002-2006", "2006-2010"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1994", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_13._decembra_1994_do_30._okt%C3%B3bra_1998", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_1998", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_30._okt%C3%B3bra_1998_do_15._okt%C3%B3bra_2002", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2002", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2006"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:37.514990+00:00"}
{"id": "vr29212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29212", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "To znamená, že v tejto chvíli 5 nemocníc nevytvára nový dlh.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko ešte nie sú dostupné výsledky hospodárenia nemocníc za rok 2014, nie je možné overiť, ktoré z nich nevytvárajú nový dlh. Správa INEKO z roku 2013 hodnotila, že zadlžovanie nemocníc sa zrýchľovalo. Rebríček zadlženosti nemocníc podľa dostupných údajov je dostupný tu .", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko ešte nie sú dostupné výsledky hospodárenia nemocníc za rok 2014, nie je možné overiť, ktoré z nich nevytvárajú nový dlh. Správa INEKO z roku 2013 hodnotila, že zadlžovanie nemocníc sa zrýchľovalo. Rebríček zadlženosti nemocníc podľa dostupných údajov je dostupný tu ."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "tu"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/naozaj-sa-statne-nemocnice-zadlzuju-pomalsie", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/20122013/5.8,5.1,5.2%7C1,2,3,4,5,6%7CNONE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:17.060122+00:00"}
{"id": "vr16731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16731", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "... Soňa Gáborčáková je presne ten človek, na ktorý pán minister pozorne počúva a potom preberá naše riešenie, noc a víkend je toho jasným príkladom...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Soňa Gaborčáková sa v roku 2017, spolu s jej kolegami z klubu OĽaNO, podieľala na návrhoch zákonov, ktoré sa zaoberali mzdovým zvýhodnením za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Tieto návrhy neprešli do druhého čítania, ale k opozičnému návrhu veľmi podobné opatrenia predstavila vláda, hlavne v oblasti sociálnej politiky. Aj napriek tomu, že sa môže zdať, že ministri (minister práce Richter, alebo minister financií Kažimír) sa zvykli inšpirovať opozičnými návrhmi a tak aj návrhmi pod ktorými je podpísaná Soňa Gaborčáková, nemôžeme jednoznačne potvrdiť, že ministri skutočne takto postupujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Soňa Gaborčáková sa v roku 2017, spolu s jej kolegami z klubu OĽaNO, podieľala na návrhoch zákonov, ktoré sa zaoberali mzdovým zvýhodnením za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Tieto návrhy neprešli do druhého čítania, ale k opozičnému návrhu veľmi podobné opatrenia predstavila vláda, hlavne v oblasti sociálnej politiky. Aj napriek tomu, že sa môže zdať, že ministri (minister práce Richter, alebo minister financií Kažimír) sa zvykli inšpirovať opozičnými návrhmi a tak aj návrhmi pod ktorými je podpísaná Soňa Gaborčáková, nemôžeme jednoznačne potvrdiť, že ministri skutočne takto postupujú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Soňa Gaborčáková", "č. 311/2001 Z. z.", "Prvá", "druhá", "tretia", "Robert Fico", "slov premiéra", "koaličných strán", "Návrh rozpočtu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=z%C3%A1konn%C3%ADk%20pr%C3%A1ce&CisObdobia=7&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=0&Predkladatel=&PredkladatelPoslanecId=914&Ciastka=&CisloZz=", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=373", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6334", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=681", "https://dennikn.sk/749193/fico-slubil-rychlejsi-rast-minimalnej-mzdy-priplatky-za-pracu-cez-vikend-a-v-noci/", "http://strana-smer.sk/prvomajove-oslavy-v-nitre-prilakali-viac-ako-desattisic-ludi", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1034618-fico-ukazal-novy-socialny-balicek", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=26937"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:31.431604+00:00"}
{"id": "44781", "numeric_id": 44781, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44781", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Však my sme vylúčili spoluprácu s Kotlebom aj preto, lebo napríklad chce vystúpiť z EÚ a z NATO.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík vo svojom blogu z 12. mája 2017 vylúčil spoluprácu strany Sloboda a Solidarita s Ľudovou stranou Naše Slovensko. „Členstvo v EÚ považujeme za kľúčový záujem Slovenska, jasne sme to vyargumentovali v Reforme EÚ, ktorú sme prednedávnom predstavili. Naopak, ĽSNS je za vystúpenie nielen z EÚ, aj z NATO,” píše Sulík. Pred parlamentnými voľbami 2020 sa Sas pridala k paktu o neútočení opozičných strán. Sulík vtedy inicioval pridanie dodatku, v ktorom partneri vylúčili povolebnú spoluprácu so stranami Smer-SD, SNS a ĽSNS. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík vo svojom blogu z 12. mája 2017 vylúčil spoluprácu strany Sloboda a Solidarita s Ľudovou stranou Naše Slovensko. „Členstvo v EÚ považujeme za kľúčový záujem Slovenska, jasne sme to vyargumentovali v Reforme EÚ, ktorú sme prednedávnom predstavili. Naopak, ĽSNS je za vystúpenie nielen z EÚ, aj z NATO,” píše Sulík. Pred parlamentnými voľbami 2020 sa Sas pridala k paktu o neútočení opozičných strán. Sulík vtedy inicioval pridanie dodatku, v ktorom partneri vylúčili povolebnú spoluprácu so stranami Smer-SD, SNS a ĽSNS. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "píše", "pridala"], "url": ["https://sulik.sk/preco-je-kotleba-pre-sas-neprijatelny/?doing_wp_cron=1583945181.9575099945068359375000", "https://sulik.sk/preco-je-kotleba-pre-sas-neprijatelny/?doing_wp_cron=1583945181.9575099945068359375000", "https://domov.sme.sk/c/22284725/sas-sa-pridala-k-paktu-o-neutoceni-v-predvolebnej-kampani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:12.115941+00:00"}
{"id": "47386", "numeric_id": 47386, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47386", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Dlhodobá udržateľnosť ku koncu roka 2019 bola 4,8 %, ak teda viete.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na konci roka 2019 bol indikátor dlhodobej udržateľnosti verejných financií na úrovni 4,9 % HDP. Vyplýva to zo Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na konci roka 2019 bol indikátor dlhodobej udržateľnosti verejných financií na úrovni 4,9 % HDP. Vyplýva to zo Správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Správy"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Hlavne-zavery-Sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-2021.pdf?fbclid=IwAR0RvaJKWdvO2BpesZbBv7H6496br0J74TiERD0OqN-64NkXyWSNcRwONN0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:55.855808+00:00"}
{"id": "vr32357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32357", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...náš balík, ktorý musíme dať dohromady v tomto a budúcom roku sa dotýka skoro 2,5 miliardy eur.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže viaceré zdroje i naše výpočty udávajú sumu vo výške približne 2,233 - 2,333 mld. eur, čo možno považovať za skoro 2,2 - 2,4 miliardy eur a nie 2,5 ako uvádza P. Kažimír. Podobný výrok o potrebnom objeme financií na konsolidáciu sme overovali už v minulosti ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 9. septembra 2012, O päť minút dvanásť z 3. júna 2012). Viaceré dostupné zdroje uvádzajú potrebu ušetriť 1,5 mld. eur. K tejto sume pripočítal Peter Kažimír sumu 0,5 mld. eur, o ktorú sa podľa Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka líši skutočný schodok ŠR na rok 2012 od plánovaného schodku. Nakoľko podľa dostupných zdrojov k sume 1,5 miliardy eur a pripočítaní 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja dostaneme sumu 2 miliardy eur. Podľa poslednej prognózy Inštitútu finančnej politiky publikovanej 27.septembra 2012 dôjde k zníženiu daňových príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013. Po započítaní týchto 233 miliónov eur k sume 2 mld. eur dostaneme sumu 2,233 mld eur, čo stále nezodpovedá sume, ktorú uvádza P. Kažimír. Podobný výrok o nutnom objeme konsolidovaných financií sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012. Minister Kaliňák v tom čase uviedol číslo 1,8 mld. eur a jeho výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Podľa viacerých dostupných informácií sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je maximálne 1,5 mld eur. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami ministra financií Petra Kažimíra a toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štátneho rozpočtu. 30. júla 2012 minister Kažimír povedal , že suma 1,2 mld, ktorú je potrebné konsolidovať do roku 2013 eur sa z dôvodu výpadku daní spôsobené problémami na daňovej správe zvýši na 1,5 mld. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013 (najnovší odhad Výboru pre makroekonomické plánovanie je zo septembra 2012). Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6 % HDP, čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 2,9 % HDP, čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu cca. 2,22 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu približne 1,6 mld. eur. Ak k tejto sume pripočítame sumu 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja a aktuálnu prognózu zníženia daňových príjmov v sume 233 miliónov eur dostaneme sumu 2,333 miliardy eur. Ani tento prepočet nepotvrdzuje Sumu uvádzanú P. Kažimírom.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže viaceré zdroje i naše výpočty udávajú sumu vo výške približne 2,233 - 2,333 mld. eur, čo možno považovať za skoro 2,2 - 2,4 miliardy eur a nie 2,5 ako uvádza P. Kažimír. Podobný výrok o potrebnom objeme financií na konsolidáciu sme overovali už v minulosti ( Na telo , 30. septembra 2012, O 5 minút 12 , 9. septembra 2012, O päť minút dvanásť z 3. júna 2012). Viaceré dostupné zdroje uvádzajú potrebu ušetriť 1,5 mld. eur. K tejto sume pripočítal Peter Kažimír sumu 0,5 mld. eur, o ktorú sa podľa Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka líši skutočný schodok ŠR na rok 2012 od plánovaného schodku. Nakoľko podľa dostupných zdrojov k sume 1,5 miliardy eur a pripočítaní 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja dostaneme sumu 2 miliardy eur. Podľa poslednej prognózy Inštitútu finančnej politiky publikovanej 27.septembra 2012 dôjde k zníženiu daňových príjmov oproti súčasnému návrhu rozpočtu verejnej správy je 233 miliónov eur v roku 2013. Po započítaní týchto 233 miliónov eur k sume 2 mld. eur dostaneme sumu 2,233 mld eur, čo stále nezodpovedá sume, ktorú uvádza P. Kažimír. Podobný výrok o nutnom objeme konsolidovaných financií sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 3. júna 2012. Minister Kaliňák v tom čase uviedol číslo 1,8 mld. eur a jeho výrok sme hodnotili ako zavádzajúci. Podľa viacerých dostupných informácií sa zdá, že celková suma, ktorú bude potrebné ušetriť tento a ďalší rok je maximálne 1,5 mld eur. Táto informácia je v súlade s vyjadreniami ministra financií Petra Kažimíra a toto číslo nám vyšlo aj pri jednoduchom prepočte podľa plánu štátneho rozpočtu. 30. júla 2012 minister Kažimír povedal , že suma 1,2 mld, ktorú je potrebné konsolidovať do roku 2013 eur sa z dôvodu výpadku daní spôsobené problémami na daňovej správe zvýši na 1,5 mld. Na to aby sme mali aspoň približný prehľad o tom koľko musí vláda SR do roku 2013 ušetriť môžeme použiť jednoduchý prepočet plánovaného deficitu na HDP. Vychádzať budeme z plánovaných deficitov a odhadov HDP na roky 2012 a 2013 (najnovší odhad Výboru pre makroekonomické plánovanie je zo septembra 2012). Na rok 2012 je plánovaný deficit 4,6 % HDP, čo predstavuje približne na odhadovanom HDP 3,3 mld. eur. V zákone o štátnom rozpočte je uvedená suma 3,8 mld. eur. Na rok 2013 je plánovaný deficit 2,9 % HDP, čo predstavuje z prognózovaného HDP sumu cca. 2,22 mld eur. V prípade rozdielu nášho jednoduchého výpočtu a plánovaným deficitom na rok 2012 uvedeným v zákone, dostaneme sumu približne 1,6 mld. eur. Ak k tejto sume pripočítame sumu 0,5 miliardy eur na základe zhoršeného makroekonomického vývoja a aktuálnu prognózu zníženia daňových príjmov v sume 233 miliónov eur dostaneme sumu 2,333 miliardy eur. Ani tento prepočet nepotvrdzuje Sumu uvádzanú P. Kažimírom."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O 5 minút 12", "O päť minút", "Správy", "prognózy", "O päť minút", "povedal", "odhadov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/", "http://www.demagog.sk/diskusie/307/?ph=3", "http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146719?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426", "http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady", "http://spravy.pravda.sk/statu-po-vypadku-dani-chybaju-peniaze-d8l-/sk_ekonomika.asp?c=A120730_065924_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8298&documentId=8254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:58.091703+00:00"}
{"id": "vr16938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16938", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...po parlamentných voľbách pred rokom a pol získalo v 100% rómskej osade Lomnička pán Chudík viac preferenčných hlasov ako premiér Fico.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obec Lomnička v Prešovskom kraji je z 99 % obývaná etnickými Rómami . V parlamentných voľbách v roku 2016 existovali podozrenia z kupovania hlasov pre kandidátov Smer-SD - vtedajšieho prešovkého župana Petra Chudíka a krajské predsedu Smeru Stanislava Kubánka. Hlasy si mali kandidáti kupovať za cigarety a alkohol. Boli im pritom povedané čísla ktoré majú krúžkovať. V parlamentných voľbách v roku 2016 Smer vyhral v Lomničke jednoznačne, s 82,5 % hlasov. Chudík aj Kubánek získali viac preferenčných hlasov než samotný predseda strany, Robert Fico: Chudík 324, Kubánek 306 a Fico 270. Na základe dostupných dát hodnotíme výrok ako pravdivý. Kubánek aj Chudík sa eventuálne do parlamentu prekrúžkovali a z volebného podvodu obvinení neboli . Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Obec Lomnička v Prešovskom kraji je z 99 % obývaná etnickými Rómami . V parlamentných voľbách v roku 2016 existovali podozrenia z kupovania hlasov pre kandidátov Smer-SD - vtedajšieho prešovkého župana Petra Chudíka a krajské predsedu Smeru Stanislava Kubánka. Hlasy si mali kandidáti kupovať za cigarety a alkohol. Boli im pritom povedané čísla ktoré majú krúžkovať. V parlamentných voľbách v roku 2016 Smer vyhral v Lomničke jednoznačne, s 82,5 % hlasov. Chudík aj Kubánek získali viac preferenčných hlasov než samotný predseda strany, Robert Fico: Chudík 324, Kubánek 306 a Fico 270. Na základe dostupných dát hodnotíme výrok ako pravdivý. Kubánek aj Chudík sa eventuálne do parlamentu prekrúžkovali a z volebného podvodu obvinení neboli . Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Rómami", "kandidáti kupovať", "preferenčných hlasov", "prekrúžkovali", "obvinení neboli"], "url": ["http://obeclomnicka.sk/o-obci/obyvatelstvo/", "https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1744664275794387/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/download.html", "http://www.nrsr.sk/web/?SectionId=60", "https://dennikn.sk/607815/namiesto-poslancov-smeru-kubaneka-s-chudikom-su-vinni-romovia-z-lomnicky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:55.381214+00:00"}
{"id": "vr25698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25698", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je ich 111 000 (firiem, pozn.) za rok 2012 pri sadzbe 19% (daň z príjmu právnických osôb, pozn.).", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kažimír hovorí o počte firiem v súvislosti s plánovanou licenčnou daňou a počtom s.r.o., ktoré majú nulovú daňovú povinnosť. Podľa štatistického úradu SR bol počet firiem ku koncu roka 2012 na úrovni 164 771. Podľa Spoločnosti Bisnode ich bolo až 204 tisíc, z toho až 197 tisíc s.r.o. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa Podľa Štatistického úradu SR , ktorý vo svojich podkladoch overuje ukazovatele ekonomického vývoja za regióny,medzi inými aj ich organizačnú štatistiku, ktorej súčasťou je tabuľka evidencie počtu podnikateľských subjektov v jednotlivých krajoch. Ku koncu roka 2012, teda ešte pri sadzbe dani z príjmu právnických osôb na úrovni 19%, bol počet podnikateľských subjektov, teda firiem na úrovni 164 771 podnikov. Počet živnostníkov bol na úrovni 387 452 osôb.\n\nTASR informovala, že počet spoločností s.r.o. bol koncom roka 2012 na úrovni takmer 200 tisíc.\n\n\"Spoločnosť Bisnode k 31. decembru 2012 vo svojich databázach evidovala celkove 204.667 slovenských firiem, z toho 7535 (3,7 %) akciových spoločností a 197.132, teda 96,3 % spoločností s ručením obmedzeným.\"\n\nSITA informovala, že koncom roka 2011 bol počet spoločnosti s.r.o. na úrovni 180 tisíc.\n\n\"Spoločnosť ČEKIA vo svojich databázach evidovala ku koncu minulého roka (roka 2011, pozn.) celkovo 189 418 slovenských firiem, z čoho bolo 7 584 akciových spoločností a 181 834 spoločností s ručením obmedzeným.\"\n\nKažimír aj v čase ohlasovania zavedenia tzv licenčnej dane hovoril o 160 tisíc podnikov.\n\nSME , 10. októbra 2013:\n\n\" Licencie si budú musieť kupovať len obchodné spoločnosti, živnostníkov sa novinka nedotkne. Suma 120 miliónov eur by sa vyzbierala, ak by vyše 160-tisíc slovenských podnikov zaplatilo za rok v priemere približne 700 eur. Kažimír povedal, že oni rátali možný výnos pri priemernej sume tisíc eur.\"\n\nObchodný register eviduje približne 170 tisíc firiem.", "analysis_paragraphs": ["Kažimír hovorí o počte firiem v súvislosti s plánovanou licenčnou daňou a počtom s.r.o., ktoré majú nulovú daňovú povinnosť. Podľa štatistického úradu SR bol počet firiem ku koncu roka 2012 na úrovni 164 771. Podľa Spoločnosti Bisnode ich bolo až 204 tisíc, z toho až 197 tisíc s.r.o. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa Podľa Štatistického úradu SR , ktorý vo svojich podkladoch overuje ukazovatele ekonomického vývoja za regióny,medzi inými aj ich organizačnú štatistiku, ktorej súčasťou je tabuľka evidencie počtu podnikateľských subjektov v jednotlivých krajoch. Ku koncu roka 2012, teda ešte pri sadzbe dani z príjmu právnických osôb na úrovni 19%, bol počet podnikateľských subjektov, teda firiem na úrovni 164 771 podnikov. Počet živnostníkov bol na úrovni 387 452 osôb.", "TASR informovala, že počet spoločností s.r.o. bol koncom roka 2012 na úrovni takmer 200 tisíc.", "\"Spoločnosť Bisnode k 31. decembru 2012 vo svojich databázach evidovala celkove 204.667 slovenských firiem, z toho 7535 (3,7 %) akciových spoločností a 197.132, teda 96,3 % spoločností s ručením obmedzeným.\"", "SITA informovala, že koncom roka 2011 bol počet spoločnosti s.r.o. na úrovni 180 tisíc.", "\"Spoločnosť ČEKIA vo svojich databázach evidovala ku koncu minulého roka (roka 2011, pozn.) celkovo 189 418 slovenských firiem, z čoho bolo 7 584 akciových spoločností a 181 834 spoločností s ručením obmedzeným.\"", "Kažimír aj v čase ohlasovania zavedenia tzv licenčnej dane hovoril o 160 tisíc podnikov.", "SME , 10. októbra 2013:", "\" Licencie si budú musieť kupovať len obchodné spoločnosti, živnostníkov sa novinka nedotkne. Suma 120 miliónov eur by sa vyzbierala, ak by vyše 160-tisíc slovenských podnikov zaplatilo za rok v priemere približne 700 eur. Kažimír povedal, že oni rátali možný výnos pri priemernej sume tisíc eur.\"", "Obchodný register eviduje približne 170 tisíc firiem."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "TASR", "SITA", "SME"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1724", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarstvo-nove-firmy-slovensko/37955-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198975-vlani-vzniklo-v-sr-najviac-firiem-za-poslednych-paet-rokov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6965910/dane-pre-firmy-zasa-dvihli-smer-ich-chce-aj-od-stratovych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:42.382973+00:00"}
{"id": "vr32943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32943", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Generálna prokuratúra alebo konkrétne generálny prokurátor môže povedzme zastaviť účinnosť zákona o platoch sestričiek, napríklad.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože na jednej strane je pravda, že generálna prokuratúra podala návrh na pozastavenie účinnosti zákona o platoch zdravotných sestier, ale rozhodnutie vydal Ústavný súd.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože na jednej strane je pravda, že generálna prokuratúra podala návrh na pozastavenie účinnosti zákona o platoch zdravotných sestier, ale rozhodnutie vydal Ústavný súd."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["podala návrh", "§ 13"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6453976/ustavny-sud-pozastavil-sestram-vyssie-platy.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:55.857872+00:00"}
{"id": "vr25779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25779", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Ono keby nebola zverejnená ta cena, respektíve keby nebola zverejnená ta zmluva, tak je podľa nášho zákona neplatná.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ak zmluva nebude zverejnená do troch mesiacov od uzavretia, tak podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by bola neplatná. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 546/2010 Z. z., , ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník sú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné od 1. januárom 2011 zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR. Novela z decembra 2010: \"§ 47a Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv (1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia (4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.\" Ministerstvo vnútra v zhrnutí novely zákon o slobodnom prístupe k informácia z roku 2010 uvádza: \"Základ je, že ak zmluva nebude zverejnená, nenadobudne účinnosť . Avšak ak nebude zverejnená do troch mesiacov od uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo .\" Obchodné tajomstvo a teda teoreticky aj cena podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa nemusí povinne sprístupniť. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ak zmluva nebude zverejnená do troch mesiacov od uzavretia, tak podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, by bola neplatná. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 546/2010 Z. z., , ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník sú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné od 1. januárom 2011 zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR. Novela z decembra 2010: \"§ 47a Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv (1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia (4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.\" Ministerstvo vnútra v zhrnutí novely zákon o slobodnom prístupe k informácia z roku 2010 uvádza: \"Základ je, že ak zmluva nebude zverejnená, nenadobudne účinnosť . Avšak ak nebude zverejnená do troch mesiacov od uzatvorenia, platí, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo .\" Obchodné tajomstvo a teda teoreticky aj cena podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa nemusí povinne sprístupniť. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["546/2010 Z. z.,", "zhrnutí", "o slobodnom prístupe"], "url": ["http://www.pvsas.sk/subory/pzi/prep/5462010.pdf", "http://www.minv.sk/?zverejnovanie-zmluv-zhrnutie-zakladnych-informacii-k-zakonu-c-546-2010-z-z", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-slobodnom-pristupe-k-informaciam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:39.708650+00:00"}
{"id": "vr38035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38035", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Daňové riaditeľstvo pod priamym vedením, pod priamym vedením ministra financií Ivana Mikloša a jeho najbližšieho priateľa pána riaditeľa Daňového úradu prenajali budovu pre Daňový úrad v Košiciach od svojho okresného predsedu SDKÚ v Nitre.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústredné daňové riaditeľstvo , ktorého riaditeľom je Mikulčík (nominant SDKÚ), podpísalo zmluvu o prenájme budovy s firmou Nitra Invest 8. marca 2011 . Jej väčšinovým vlastníkom je okresný šéf SDKÚ O. Ščurka. 15. apríla Ščurka od zmluvy písomne odstúpil.", "analysis_paragraphs": ["Ústredné daňové riaditeľstvo , ktorého riaditeľom je Mikulčík (nominant SDKÚ), podpísalo zmluvu o prenájme budovy s firmou Nitra Invest 8. marca 2011 . Jej väčšinovým vlastníkom je okresný šéf SDKÚ O. Ščurka. 15. apríla Ščurka od zmluvy písomne odstúpil."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Ústredné daňové riaditeľstvo", "8. marca 2011"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5847506/vedenie-sdku-o-budove-pre-daniarov-mlci.html", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20110415TBB00366"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:28.678151+00:00"}
{"id": "vr30999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30999", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Spomínam si, že pred voľbami roku 2002 nám (SDKÚ pozn.) prieskumy namerali okolo 6 %, nakoniec sme pokračovali vo vláde a boli najsilnejšou vládnou stranou roku 2002 - 2006", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je skutočne pravda, že predvolebné prieskumy ukazovali výrazne menej preferencií strane SDKÚ, než aké v skutočnosti získala strana vo voľbách, avšak nie na úrovni 6%. Konkrétne predvolebné prieskumy dopadli takto: OMV SRo (25.8.-1.9.02) - 9,5% UVVM (31.8.-3.9.02) - 8,5% Dicio (6.-26.8.02) - 12,3% NOC (3.-4.9.02) - 11,4% MVK (27.7.-1.9.2002) - 10,4% Vo voľbách konaných 20. a 21. septembra 2002 nakoniec SDKÚ získala 15,09% a stala sa najsilnejšou koaličnou stranou (SMK 11,16%, KDH 8,25%, ANO 8,01%)", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravda, že predvolebné prieskumy ukazovali výrazne menej preferencií strane SDKÚ, než aké v skutočnosti získala strana vo voľbách, avšak nie na úrovni 6%. Konkrétne predvolebné prieskumy dopadli takto: OMV SRo (25.8.-1.9.02) - 9,5% UVVM (31.8.-3.9.02) - 8,5% Dicio (6.-26.8.02) - 12,3% NOC (3.-4.9.02) - 11,4% MVK (27.7.-1.9.2002) - 10,4% Vo voľbách konaných 20. a 21. septembra 2002 nakoniec SDKÚ získala 15,09% a stala sa najsilnejšou koaličnou stranou (SMK 11,16%, KDH 8,25%, ANO 8,01%)"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["prieskumy", "voľbách"], "url": ["http://www.markoff.biz/pivot/entry.php?id=959", "http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/graf/graf1.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:55.419495+00:00"}
{"id": "vr35251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35251", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Sa tam robia, iste, sú tam isté zásadné zmeny, ktoré sa samozrejme, u ktorých ustupujeme, samozrejme nedivím sa ani potom reakcia Benátskej komisie je úplne zmätená v tejto oblasti, nemám právo ju hodnotiť, lebo to sú odporúčacie opatrenia.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posudok benátskej komisie má odporúčací charakter.", "analysis_paragraphs": ["Posudok benátskej komisie má odporúčací charakter."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:38.203711+00:00"}
{"id": "vr32253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32253", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Keď som navrhol uznesenie na výbore pre zdravotníctvo, tak kolegovia zo Smeru nezahlasovali za to, aby sme pozvali námestníka generálnej prokuratúry aj pani predsedníčku Ústavného súdu na výbor, aby nám dali informácie o tom, prečo vlastne pozastavili tento návrh zákona.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože V.Novotný na rokovaní zdravotníckeho výboru parlamentu chcel naozaj uznesením prizvať na toto rokovanie aj predsedníčku ÚS SR a námestníka generálnej prokuratúry a poslanci tento návrh uznesenia zamietli. Počas rokovania zdravotníckeho výboru parlamentu, ktoré sa konalo 24.júla 2012 a riešilo protest zdravotných sestier proti rozhodnutiu ÚS SR o pozastavení účinnosti zákona o ich minimálnych platoch, člen tohto výboru V.Novotný chcel uznesením prizvať na rokovanie výboru predsedníčku ÚS SR I.Macejkovú a zastupujúceho generálneho prokurátora L.Tichého, aby dôvody svojich rozhodnutí poslancom objasnili. Poslanci tento návrh uznesenia odmietli. Bližšie si o tom môžete prečítať na stránke NR SR alebo na stránke Slovenského rozhlasu . Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože V.Novotný na rokovaní zdravotníckeho výboru parlamentu chcel naozaj uznesením prizvať na toto rokovanie aj predsedníčku ÚS SR a námestníka generálnej prokuratúry a poslanci tento návrh uznesenia zamietli. Počas rokovania zdravotníckeho výboru parlamentu, ktoré sa konalo 24.júla 2012 a riešilo protest zdravotných sestier proti rozhodnutiu ÚS SR o pozastavení účinnosti zákona o ich minimálnych platoch, člen tohto výboru V.Novotný chcel uznesením prizvať na rokovanie výboru predsedníčku ÚS SR I.Macejkovú a zastupujúceho generálneho prokurátora L.Tichého, aby dôvody svojich rozhodnutí poslancom objasnili. Poslanci tento návrh uznesenia odmietli. Bližšie si o tom môžete prečítať na stránke NR SR alebo na stránke Slovenského rozhlasu . Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "Slovenského rozhlasu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51958", "http://www.rozhlas.sk/Rokovanie-parlamentneho-vyboru-pre-zdravotnictvo?l=1&c=0&i=42285&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:21.630196+00:00"}
{"id": "vr27624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27624", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme urobili opatrenia v objeme 1,5 miliardy eur. To je vyše 2% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program stability a rastu na roky 2014-2017, prijatý vládou 23. apríla 2014, uvádza nasledovné (s. 29-30): \" V rozpočte verejnej správy bola na rok 2013 stanovená cieľová hodnota deficitu verejnej správy vo výške 2,94 % HDP. Notifikované údaje za rok 2013 sú lepšie, vo výške 2,77 % HDP. Pri kvantifikácii konsolidačných opatrení, ktoré k tomuto výsledku viedli, sa vychádzalo z vývoja verejných financií za predpokladu nezmenených politík, pričom východiskovým rokom bola skutočnosť 2012. Za predpokladu nezmenených politík by bol deficit verejnej správy dosiahol v roku 2013 hodnotu 4,9 % HDP. Rozdiel medzi úrovňou za predpokladu nezmenených politík a notifikovanou skutočnosťou za rok 2013 predstavuje 2,2 % HDP , čo vymedzuje rozsah opatrení prijatých na splnenie rozpočtového cieľa .\" Výška opatrení je podľa rovnakého dokumentu vyčíslená na 1,557 miliardy eur (tabuľka 15). (overenie výroku bolo doplnené 6.5.2014 a pravdivostná hodnota výroka bola zmenená z \"neoveriteľného\" na \"pravdivý\"). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Program stability a rastu na roky 2014-2017, prijatý vládou 23. apríla 2014, uvádza nasledovné (s. 29-30): \" V rozpočte verejnej správy bola na rok 2013 stanovená cieľová hodnota deficitu verejnej správy vo výške 2,94 % HDP. Notifikované údaje za rok 2013 sú lepšie, vo výške 2,77 % HDP. Pri kvantifikácii konsolidačných opatrení, ktoré k tomuto výsledku viedli, sa vychádzalo z vývoja verejných financií za predpokladu nezmenených politík, pričom východiskovým rokom bola skutočnosť 2012. Za predpokladu nezmenených politík by bol deficit verejnej správy dosiahol v roku 2013 hodnotu 4,9 % HDP. Rozdiel medzi úrovňou za predpokladu nezmenených politík a notifikovanou skutočnosťou za rok 2013 predstavuje 2,2 % HDP , čo vymedzuje rozsah opatrení prijatých na splnenie rozpočtového cieľa .\" Výška opatrení je podľa rovnakého dokumentu vyčíslená na 1,557 miliardy eur (tabuľka 15). (overenie výroku bolo doplnené 6.5.2014 a pravdivostná hodnota výroka bola zmenená z \"neoveriteľného\" na \"pravdivý\"). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Program", "vládou"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=120", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23445"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:41.418776+00:00"}
{"id": "49810", "numeric_id": 49810, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49810", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Igor Matovič, keď bol vo vláde, keď bol premiérom alebo ministrom financií, nastavil hospodárenie a deficity verejných financií tak, že napriek obrovským krízam, a to sme sa bavili o celosvetovej pandémii, vojna na Ukrajine, energetická kríza, takto by som mohol ďalej pokračovať, tak napriek tomu priemerný deficit bol 4 miliardy eur ročne, tzn., že my sme prvýkrát v histórii Slovenska, odkedy vzniklo, z 1. 1. 1993, sme hospodárili lepšie ako priemer Európskej únie, dokonca lepšie ako priemer eurozóny.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v čase, keď bol Igor Matovič súčasťou vlády, dosahoval priemerný deficit štátneho rozpočtu hodnotu okolo 4 miliárd eur. Počas tohto obdobia sme mali dokonca v rokoch 2020 a 2022 nižší deficit ako priemer krajín EÚ a Eurozóny. Slovensko však malo nižší deficit ako priemer EÚ a Eurozóny aj v rokoch 1995, 2003, 2004 a 2013. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nIgor Matovič bol členom vlády na poste premiéra či ministra financií od 21. 3. 2020 do 23. 12. 2022. V roku 2020 dosiahol deficit štátneho rozpočtu hodnotu 5 mld. eur. V roku 2021 bol deficit 5,187 mld eur a v roku 2022 to bolo 1,838 mld eur. Za tieto 3 roky tak dlh stúpol o 12,02 mld eur, teda v priemere o 4 mld. eur ročne.\n\nNásledne v roku 2023 dosiahol deficit štátneho rozpočtu 6,4 mld eur a v roku 2024 by mal podľa prognózy dosiahnuť 7,71 mld. eur.\n\nDeficit a vývoj dlhu verejných financií, Slovenská republika 2020-2024. Zdroj: Štatistický úrad SR ( Príloha )\n\nPočas rokov 2020-2023 dokázalo Slovensko dvakrát hospodáriť s nižším deficitom ako bol priemer EÚ a Eurozóny, konkrétne v rokoch 2020 a 2022.\n\nV roku 2020 bol deficit Slovenskej republiky 5,3 % HDP zatiaľ čo priemer krajín EÚ bol 6,7 % HDP a priemer krajín Eurozóny bol 7 % HDP.\n\nV roku 2022 bol deficit štátneho rozpočtu SR 1,7 % HDP, priemer krajín EÚ bol 3,2 % HDP a priemer krajín Eurozóny bol 3,5 % HDP.\n\nV rokoch 2021 a 2023 bol deficit Slovenskej republiky vyšší ako priemer krajín EÚ a Eurozóny.\n\nSlovensko však malo nižší deficit ako priemer EÚ a Eurozóny aj v roku 1995, keď deficit Slovenska bol 3,43 % HDP, pričom priemery EÚ a Eurozóny dosahovali vyše 7 % HDP. Rovnako bol deficit Slovenska nižší aj v rokoch 2003, 2004 a 2013, aj keď sa väčšinou jednalo len o rozdiel niekoľkých desatín percenta.\n\nKonkrétne v roku 2003 bol slovenský deficit 2,28, zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny dosahoval úroveň okolo 3,15 %. V roku 2004 sme hospodárili s deficitom 2,36 zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny hospodárili s priemerom 2,73 % respektíve 2,9 % a v roku 2013 náš deficit dosiahol 2,86 %, zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny hospodárili s deficitom okolo 3,21 %.\n\nVývoj deficitu 1995-2023, Slovensko, EÚ a Eurozóna. Zdroj: OECD\n\nVyjadrenie hnutia Slovensko pre Demagog.sk z 4. 12. 2024:\n\n“My hovoríme o rokoch 2020-2021-2022 ako o celkovom ucelenom období vlády Igora Matoviča, kým bol súčasťou vlády buď ako premiér alebo ako minister financií. A porovnávame toto obdobie s inými ucelenými vládami, ktoré na Slovensku pôsobili.\n\nV roku 2023 nebol Igor Matovič členom vlády a Eduard Heger ako premiér na začiatku marca oznámil odchod z hnutia OĽANO.\n\nFakt o celkovom lepšom hospodárení (v porovnaní s priemerom krajín EU) vlády Igora Matoviča za roky 2020-2022 potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich oficiálnych materiáloch a tiež vo svojom vystúpení predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v TA3 15. 11. 2024.”", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v čase, keď bol Igor Matovič súčasťou vlády, dosahoval priemerný deficit štátneho rozpočtu hodnotu okolo 4 miliárd eur. Počas tohto obdobia sme mali dokonca v rokoch 2020 a 2022 nižší deficit ako priemer krajín EÚ a Eurozóny. Slovensko však malo nižší deficit ako priemer EÚ a Eurozóny aj v rokoch 1995, 2003, 2004 a 2013. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Igor Matovič bol členom vlády na poste premiéra či ministra financií od 21. 3. 2020 do 23. 12. 2022. V roku 2020 dosiahol deficit štátneho rozpočtu hodnotu 5 mld. eur. V roku 2021 bol deficit 5,187 mld eur a v roku 2022 to bolo 1,838 mld eur. Za tieto 3 roky tak dlh stúpol o 12,02 mld eur, teda v priemere o 4 mld. eur ročne.", "Následne v roku 2023 dosiahol deficit štátneho rozpočtu 6,4 mld eur a v roku 2024 by mal podľa prognózy dosiahnuť 7,71 mld. eur.", "Deficit a vývoj dlhu verejných financií, Slovenská republika 2020-2024. Zdroj: Štatistický úrad SR ( Príloha )", "Počas rokov 2020-2023 dokázalo Slovensko dvakrát hospodáriť s nižším deficitom ako bol priemer EÚ a Eurozóny, konkrétne v rokoch 2020 a 2022.", "V roku 2020 bol deficit Slovenskej republiky 5,3 % HDP zatiaľ čo priemer krajín EÚ bol 6,7 % HDP a priemer krajín Eurozóny bol 7 % HDP.", "V roku 2022 bol deficit štátneho rozpočtu SR 1,7 % HDP, priemer krajín EÚ bol 3,2 % HDP a priemer krajín Eurozóny bol 3,5 % HDP.", "V rokoch 2021 a 2023 bol deficit Slovenskej republiky vyšší ako priemer krajín EÚ a Eurozóny.", "Slovensko však malo nižší deficit ako priemer EÚ a Eurozóny aj v roku 1995, keď deficit Slovenska bol 3,43 % HDP, pričom priemery EÚ a Eurozóny dosahovali vyše 7 % HDP. Rovnako bol deficit Slovenska nižší aj v rokoch 2003, 2004 a 2013, aj keď sa väčšinou jednalo len o rozdiel niekoľkých desatín percenta.", "Konkrétne v roku 2003 bol slovenský deficit 2,28, zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny dosahoval úroveň okolo 3,15 %. V roku 2004 sme hospodárili s deficitom 2,36 zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny hospodárili s priemerom 2,73 % respektíve 2,9 % a v roku 2013 náš deficit dosiahol 2,86 %, zatiaľčo priemer EÚ a Eurozóny hospodárili s deficitom okolo 3,21 %.", "Vývoj deficitu 1995-2023, Slovensko, EÚ a Eurozóna. Zdroj: OECD", "Vyjadrenie hnutia Slovensko pre Demagog.sk z 4. 12. 2024:", "“My hovoríme o rokoch 2020-2021-2022 ako o celkovom ucelenom období vlády Igora Matoviča, kým bol súčasťou vlády buď ako premiér alebo ako minister financií. A porovnávame toto obdobie s inými ucelenými vládami, ktoré na Slovensku pôsobili.", "V roku 2023 nebol Igor Matovič členom vlády a Eduard Heger ako premiér na začiatku marca oznámil odchod z hnutia OĽANO.", "Fakt o celkovom lepšom hospodárení (v porovnaní s priemerom krajín EU) vlády Igora Matoviča za roky 2020-2022 potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojich oficiálnych materiáloch a tiež vo svojom vystúpení predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v TA3 15. 11. 2024.”"], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["premiéra", "ministra financií", "dosiahol", "2023", "dosiahnuť", "Štatistický úrad SR", "Príloha", "dokázalo", "bol", "bol", "bol", "malo", "OECD"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/fles-prezidentka-z-caputova-vymenov/454343-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/matovic-konci-na-mf-rezort-docasne/683082-clanok.html", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEC00127/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=29644c7d-e0da-42b0-ae63-7f85c81b1444", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/bda7a81c-9b5e-46cb-a1a4-18da151d59e8/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-UpaErwFRvkRGEERyMVJS6AV2tQ2tuLTmzpenFHEg7kkmdndbzcbLPAKi0xWyU6aRGfyYO9r0X6c0SHrdj0O0B0TGI5u7qaD3nWrvwjw8iuATedXMLznt_35yPfAD7A4zX_AAosoM7mJ8VqHpYxRuUdJtkVybxywB12k1k2VKVTmhayODlSlMnu7hxtJJfMi1AkDhfx2FCLpSR95bCO9wNsEHcUa-TxKNnh9Fnr5W94mDvywOFi--ID0-nzg0zEAG_cDGPLBYt6ZEQKcfAJOaKytB_qjB4_iZZWoGi-y5mUO-O6PEQeAR7-1YmtPnp6fBbfd6MyoV4NX_1GOndMqJr3JziaQJm6kNV6dRbUZkjB16yh1waWMAqGU-S2_0w4IaYR5FhJmhQu1VYUq3JfCfufYmLy8dMCBuq7dnda7g3IjnTrwHSXWpQ3-FYnzdJEyckT77eSK-CI8krexWvKLdzeC3jE!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/en/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_en", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/bda7a81c-9b5e-46cb-a1a4-18da151d59e8/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-UpaErwFRvkRGEERyMVJS6AV2tQ2tuLTmzpenFHEg7kkmdndbzcbLPAKi0xWyU6aRGfyYO9r0X6c0SHrdj0O0B0TGI5u7qaD3nWrvwjw8iuATedXMLznt_35yPfAD7A4zX_AAosoM7mJ8VqHpYxRuUdJtkVybxywB12k1k2VKVTmhayODlSlMnu7hxtJJfMi1AkDhfx2FCLpSR95bCO9wNsEHcUa-TxKNnh9Fnr5W94mDvywOFi--ID0-nzg0zEAG_cDGPLBYt6ZEQKcfAJOaKytB_qjB4_iZZWoGi-y5mUO-O6PEQeAR7-1YmtPnp6fBbfd6MyoV4NX_1GOndMqJr3JziaQJm6kNV6dRbUZkjB16yh1waWMAqGU-S2_0w4IaYR5FhJmhQu1VYUq3JfCfufYmLy8dMCBuq7dnda7g3IjnTrwHSXWpQ3-FYnzdJEyckT77eSK-CI8krexWvKLdzeC3jE!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/a662952b-041e-4315-be7a-997f86acfb7f/Priloha_Aktualiacia_deficitu_a_dlhu_verejnych_financii_SR_roky_2020_2024..zip?MOD=AJPERES&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao&CVID=paJmKao", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEC00127/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=29644c7d-e0da-42b0-ae63-7f85c81b1444", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEC00127/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=29644c7d-e0da-42b0-ae63-7f85c81b1444", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teina225/default/table?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teina225/default/table?lang=en", "https://data-explorer.oecd.org/vis?df[ds]=dsDisseminateFinalDMZ&df[id]=DSD_NAAG_VI%40DF_NAAG_EXP&df[ag]=OECD.SDD.NAD&df[vs]=1.0&dq=A.EU%2BEA%2BSVK.B9S13...&pd=1995%2C&to[TIME_PERIOD]=false&vw=tl&lb=id", "https://data-explorer.oecd.org/vis?df[ds]=dsDisseminateFinalDMZ&df[id]=DSD_NAAG_VI%40DF_NAAG_EXP&df[ag]=OECD.SDD.NAD&df[vs]=1.0&dq=A.EU%2BEA%2BSVK.B9S13...&pd=1995%2C&to[TIME_PERIOD]=false&ly[cl]=TIME_PERIOD&ly[rw]=REF_AREA&vw=tl&lb=id"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:02.337418+00:00"}
{"id": "vr27668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27668", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovensko vystavilo záruku pre Grécko 1,3 mld eur, táto záruka išla rovno do nášho verejného dlhu, vďaka tejto záruke dnes je verejný dlh skoro 56 %, mohol byť 53 celá voľačo. Možnože čoskoro dosiahneme 57 % budeme musieť mať vyrovnaný rozpočet, a to pocítia priamo občania ...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu, akou ručí Slovensko za tzv. druhý záchranný balík Grécku, avšak podľa našich výpočtov by sa suma mala pohybovať v rozmedzí 1 až 1,3 mld. eur (okrem iného aj Maroš Šefčovič túto informáciu nepriamo potvrdil, pozn.). Za najpodstatnejšiu časť Sulíkovho argumentu považujeme to, že sa tieto záruky zaratúvajú do verejného dlhu. R. Sulík tiež správne uvádza výšku verejného dlhu ako aj dôsledky, ktoré vyplývajú z prekročenia hranice 57%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Záruky , ktoré Slovensko vystavilo Grécku sa naozaj započítavajú do hrubého,tzv. maastrichtského dlhu. Vplyv na čistý dlh Slovenska však bude rovný nule, pretože ho vyvážia pohľadávky voči Grécku. K hrubému dlhu sa však počíta, pretože Slovensko riskuje, že Grécko nebude schopné svoje pohľadávky platiť. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je vláda povinná pri dosiahnutí dlhu, ktorý sa rovná 57 % podielu na hrubom domácom produkte predložiť národnej rade vyrovnaný rozpočet: (6) Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5 a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami a b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet. Podľa Eurostatu mala SR v roku 2013 verejný dlh 55,4 % HDP. Jedná sa o aktuálne číslo podľa aprílovej notifikácie eurostatu. Podľa ukazovateľa čistého dlhu je pre rok 2013 rozdiel -2,8, vo výsledku teda 52,6 % HDP. Podľa správy TA3 z februára 2012 Slovensko bude ručiť za ďalšie pôžičky Grécku viac než miliardou eur. Podľa denníka Pravda zo septembra 2013 \"Grécko dosiaľ dostalo 240 miliárd eur\" . Táto suma je súčtom prvého a druhého záchranného balíka Grécku (110 mld + 130 mld, pozn.). Slovensko sa však na prvom záchrannom balíku nepodieľalo . Tzv. prvú pôžičku Grécku v roku 2010 NR SR počas vlády Ivety Radičovej odmietla. Slovensko sa teda podieľa len na druhom záchrannom balíku, ktorého celková výška je 130 mld eur, pričom záruky Slovenska predstavujú necelé percento (0,82%) z celkovej sumy. Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu \"slovenských záruk\", avšak údaj 1,3 mld eur približne korešponduje s podielom Slovenska na celkovej sume (ak by sa výsledná suma počítala ako 0,82 percentný podiel zo 130 mld, potom by výsledná suma bola 1,06 mld, pozn). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu, akou ručí Slovensko za tzv. druhý záchranný balík Grécku, avšak podľa našich výpočtov by sa suma mala pohybovať v rozmedzí 1 až 1,3 mld. eur (okrem iného aj Maroš Šefčovič túto informáciu nepriamo potvrdil, pozn.). Za najpodstatnejšiu časť Sulíkovho argumentu považujeme to, že sa tieto záruky zaratúvajú do verejného dlhu. R. Sulík tiež správne uvádza výšku verejného dlhu ako aj dôsledky, ktoré vyplývajú z prekročenia hranice 57%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Záruky , ktoré Slovensko vystavilo Grécku sa naozaj započítavajú do hrubého,tzv. maastrichtského dlhu. Vplyv na čistý dlh Slovenska však bude rovný nule, pretože ho vyvážia pohľadávky voči Grécku. K hrubému dlhu sa však počíta, pretože Slovensko riskuje, že Grécko nebude schopné svoje pohľadávky platiť. Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je vláda povinná pri dosiahnutí dlhu, ktorý sa rovná 57 % podielu na hrubom domácom produkte predložiť národnej rade vyrovnaný rozpočet: (6) Ak výška dlhu dosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 60 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odsekov 4 a 5 a) vláda nesmie predložiť národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom; ak vláda takýto návrh rozpočtu verejnej správy už predložila, je povinná stiahnuť ho z rokovania národnej rady a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy súladný s ustanovenými podmienkami a b) obec a vyšší územný celok sú povinní schváliť na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný rozpočet alebo prebytkový rozpočet. Podľa Eurostatu mala SR v roku 2013 verejný dlh 55,4 % HDP. Jedná sa o aktuálne číslo podľa aprílovej notifikácie eurostatu. Podľa ukazovateľa čistého dlhu je pre rok 2013 rozdiel -2,8, vo výsledku teda 52,6 % HDP. Podľa správy TA3 z februára 2012 Slovensko bude ručiť za ďalšie pôžičky Grécku viac než miliardou eur. Podľa denníka Pravda zo septembra 2013 \"Grécko dosiaľ dostalo 240 miliárd eur\" . Táto suma je súčtom prvého a druhého záchranného balíka Grécku (110 mld + 130 mld, pozn.). Slovensko sa však na prvom záchrannom balíku nepodieľalo . Tzv. prvú pôžičku Grécku v roku 2010 NR SR počas vlády Ivety Radičovej odmietla. Slovensko sa teda podieľa len na druhom záchrannom balíku, ktorého celková výška je 130 mld eur, pričom záruky Slovenska predstavujú necelé percento (0,82%) z celkovej sumy. Nepodarilo sa nám nájsť presnú sumu \"slovenských záruk\", avšak údaj 1,3 mld eur približne korešponduje s podielom Slovenska na celkovej sume (ak by sa výsledná suma počítala ako 0,82 percentný podiel zo 130 mld, potom by výsledná suma bola 1,06 mld, pozn). Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Záruky", "dlhu", "ústavného zákona", "Eurostatu", "notifikácie", "ukazovateľa", "správy", "Pravda", "nepodieľalo", "záruky"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195470-zaruky-za-euroval-budu-dlhom-slovenska-vyvazia-ho-pohladavky/", "http://www.tatrabanka.sk/tlacova-sprava/5061951/mesacnikrast-verejneho-dlhu-bude-v-roku-2012-rekordny.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/814996-dlh-slovenska-prekrocil-55-percent-vlada-bude-musiet-skrtat/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en", "http://www.ta3.com/clanok/10011/slovensko-bude-rucit-za-viac-ako-miliardu-z-pozicky-grecku.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/292304-grecko-bude-potrebovat-treti-balik-financnej-pomoci/", "http://eurokriza.sk/2012/03/juraj-karpis-grecka-katastrofa-tyzden-102012/", "http://www.esm.europa.eu/pdf/2014-04-29%20ESM%20Factsheet.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:29.130845+00:00"}
{"id": "23480", "numeric_id": 23480, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23480", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "…mimoriadnu situáciu môže vyhlásiť, buď sa môže vyhlásiť na úrovni obci, na úrovni okresu, na úrovni kraja alebo môže sa celoštátne vyhlásiť. Podľa zákona 42 z 1994 roku o civilnej ochrane obyvateľstva a podľa toho, ktorá úroveň túto mimoriadnu situáciu vyhlási, tak predsedom toho krízového štábu buď sa stáva na úrovni obcí a miest bude to starosta alebo primátor. Na úrovni okresov je to vlastne prednosta okresného úradu.", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva môže byť mimoriadna situácia vyhlásená na úrovniach, ktoré vo výroku spomína ministerka vnútra. Samotné zriadenie krízového štábu sa v tomto zákone vôbec nespomína, rovnako sa v ňom a ani v zákone o riadení štábu v krízových situáciách nehovorí, kto je predsedom takéhoto štábu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. O zriadení krízového štábu hovorí zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. V tomto zákone v § 3 sa píše že „ Orgánmi krízového riadenia sú a) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda\"), Bezpečnostná rada Slovenskej republiky, b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvo\"), c) Národná banka Slovenska, d) bezpečnostná rada kraja, e) obvodný úrad, f) bezpečnostná rada okresu, g) obec. Ďalej v § 9 ods. 1 písm a) a v § 10 písm. a) sa píše, že obvodný úrad a rovnako aj obec na svojom území zriaďujú krízový štáb. Nie je tam však žiadna zmienka o tom, že by sa predsedom tohto krízového štátu automaticky stal prednosta OÚ, resp. starosta/primátor.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva môže byť mimoriadna situácia vyhlásená na úrovniach, ktoré vo výroku spomína ministerka vnútra. Samotné zriadenie krízového štábu sa v tomto zákone vôbec nespomína, rovnako sa v ňom a ani v zákone o riadení štábu v krízových situáciách nehovorí, kto je predsedom takéhoto štábu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. O zriadení krízového štábu hovorí zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. V tomto zákone v § 3 sa píše že „ Orgánmi krízového riadenia sú a) vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda\"), Bezpečnostná rada Slovenskej republiky, b) ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvo\"), c) Národná banka Slovenska, d) bezpečnostná rada kraja, e) obvodný úrad, f) bezpečnostná rada okresu, g) obec. Ďalej v § 9 ods. 1 písm a) a v § 10 písm. a) sa píše, že obvodný úrad a rovnako aj obec na svojom území zriaďujú krízový štáb. Nie je tam však žiadna zmienka o tom, že by sa predsedom tohto krízového štátu automaticky stal prednosta OÚ, resp. starosta/primátor."], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["42/1994", "387/2002", "§ 3"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42/20180901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101%23", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101#paragraf-3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:37.172651+00:00"}
{"id": "vr30809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30809", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vytvorilo sa asi 30 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P.Bugár napriek tomu, že je predsedom koaličnej strany a jedná sa o jemu priaznivé čísla, nemá dobré údaje o počte pracovných miest, ktoré sa vytvorili za vlády I.Radičovej. Podľa údajov Štatistického úradu od začiatku vlády- v polovici 2010 po 3. kvartál 2011, je nárast pracovných miest v pozitívnych číslach a predstavuje hodnotu až + 54 tis .. 2. kvartál 2010 : 2 312,5 tis. 3. kvartál 2011 : 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P.Bugár napriek tomu, že je predsedom koaličnej strany a jedná sa o jemu priaznivé čísla, nemá dobré údaje o počte pracovných miest, ktoré sa vytvorili za vlády I.Radičovej. Podľa údajov Štatistického úradu od začiatku vlády- v polovici 2010 po 3. kvartál 2011, je nárast pracovných miest v pozitívnych číslach a predstavuje hodnotu až + 54 tis .. 2. kvartál 2010 : 2 312,5 tis. 3. kvartál 2011 : 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:43.182907+00:00"}
{"id": "vr30311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30311", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď si pozrieme roky 2006 až 2010, tak za predchádzajúcej vlády došlo štyri krát k zvýšeniu miezd v nemocniciach.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu www.zzz.sk sa platy v zdravotníctve zvyšovali v roku 2006 dvakrát po desať percent, v roku 2007 o desať percent, v roku 2008 opäť o desať percent.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu www.zzz.sk sa platy v zdravotníctve zvyšovali v roku 2006 dvakrát po desať percent, v roku 2007 o desať percent, v roku 2008 opäť o desať percent."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovali"], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=6688"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:13.108467+00:00"}
{"id": "vr15417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15417", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...hocikto z nás, musí uviesť vo svojom majetkovom priznaní, že už nemá živnosť. Ak má, tak do mesiaca to má, samozrejme, možnosť napraviť, vyškrtnúť to. Ústavný súd v roku 2006 alebo ´07 dokonca povedal, že neexistuje, že mám živnosť, ale akože nerobím tam nič...", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanci s nástupom do verejnej funkcie majú 30 dní na to aby vo svojom majetkovom priznaní uviedli svoju podnikateľskú činnosť, teda aj živnosť. Ústavný sú skutočne rozhodoval v prípade napadnutia rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ale rozsudok pochádza z roku 2009. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNa stránke NR SR v časti Oficiálne oznámenia verejných funkcionárov sa píše: “... verejní funkcionári (pozn. aj poslanci) sú povinní do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci rok, v ktorom uvedú skutočnosti uvedené v čl. 7 ods. 1… ”. Podľa tohto článku poslanec musí uviesť, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2. ( Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (.pdf), čl. 7 ods. 1)\n\n\" Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môţe vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok .\"( Ústavný zákon (.pdf), čl. 5 ods. 2)\n\nPodľa čl. 7 odseku 1 písmena b daného ústavného zákona verejný funkcionár musí tiež uviesť, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere aj akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára. Do podnikateľskej činnosti spadá aj živnosť. Podnetmi týkajúcich sa nezlučiteľnosti funkcií sa venuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii. Béla Bugár má pravdu aj v tom, že ak verejný funkcionár vykonáva nezlučiteľnú funkciu v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní nezlučiteľnú činnosť skončiť alebo vykonať ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu, teda zmeniť ju, stanovuje to takto zákon v čl. 5, ods. 7.\n\nNa stránke NR SR sú prístupné verejné oznámenia funkcionárov. Dostupné je aj oznámenie Igora Matoviča v ktorom sa uvádza, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára. V čase podania oznámenia a začiatku volebného obdobia bola podnikateľská činnosť Igora Matoviča pozastavená.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci s nástupom do verejnej funkcie majú 30 dní na to aby vo svojom majetkovom priznaní uviedli svoju podnikateľskú činnosť, teda aj živnosť. Ústavný sú skutočne rozhodoval v prípade napadnutia rozhodnutia Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, ale rozsudok pochádza z roku 2009. Výrok Bélu Bugára hodnotíme ako zavádzajúci.", "Na stránke NR SR v časti Oficiálne oznámenia verejných funkcionárov sa píše: “... verejní funkcionári (pozn. aj poslanci) sú povinní do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci rok, v ktorom uvedú skutočnosti uvedené v čl. 7 ods. 1… ”. Podľa tohto článku poslanec musí uviesť, či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2. ( Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (.pdf), čl. 7 ods. 1)", "\" Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaţdenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môţe vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok .\"( Ústavný zákon (.pdf), čl. 5 ods. 2)", "Podľa čl. 7 odseku 1 písmena b daného ústavného zákona verejný funkcionár musí tiež uviesť, aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere aj akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára. Do podnikateľskej činnosti spadá aj živnosť. Podnetmi týkajúcich sa nezlučiteľnosti funkcií sa venuje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcii. Béla Bugár má pravdu aj v tom, že ak verejný funkcionár vykonáva nezlučiteľnú funkciu v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní nezlučiteľnú činnosť skončiť alebo vykonať ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu, teda zmeniť ju, stanovuje to takto zákon v čl. 5, ods. 7.", "Na stránke NR SR sú prístupné verejné oznámenia funkcionárov. Dostupné je aj oznámenie Igora Matoviča v ktorom sa uvádza, že nevykonáva podnikateľskú činnosť a spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára. V čase podania oznámenia a začiatku volebného obdobia bola podnikateľská činnosť Igora Matoviča pozastavená."], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov", "Ústavný zákon", "oznámenie Igora Matoviča", "pdf", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?SectionId=136", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ochrana-zaujmu.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ochrana-zaujmu.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=MatoIgor", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992035/D_2010_05.pdf", "http://domov.sme.sk/c/20281763/matovicova-zivnost-pojde-pred-sud-poslanci-ho-asi-nepodrzia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:02.796945+00:00"}
{"id": "vr16358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16358", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...tak sme urobili kroky aj s pani poslankyňou Žitňanskou robíme kroky k tomu, aby sa oddelila inšpekcia, politická inšpekcia, aby nebola pod ministerstvom vnútra, ale proste aby policajná inšpekcia bola nezávislá, aby mohla kontrolovať...", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Snahu o oddelenie inšpekcie ozbrojených síl, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády, vedie ministerka spravodlivosti Žitňanská. V súčasnosti sa pracovná skupina zaoberá jej návrhom z marca na vytvorenie samostatného útvaru na Generálnej prokuratúre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Koalícia sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že učiní kroky vedúce k nezávislosti inšpekcie polície. „Vláda bude presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vytvorí podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov.\" Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podala 29. marca 2017 návrh do pracovnej skupiny ministerstva vnútra, v ktorom navrhuje spoločnú inšpekciu pre všetky ozbrojené zbory na Slovensku: „Žitňanská navrhuje samostatný útvar na Generálnej prokuratúre, ktorého úlohou bude zabezpečovať vyšetrovanie trestných činov spáchaných príslušníkmi ozbrojených zborov. Minimálne by sa podľa nej mala spojiť policajná inšpekcia s inšpekciou prešetrujúcou prehrešky príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).\" ( TASR ) Problematiku má na starosti ministerstvo vnútra, ktoré sľubuje predloženie návrhu do konca júna. Kaliňák skôr vidí riešenie v akomsi dozore prokuratúry nad prácou inšpekcie. V súčasnosti má inšpekciu na starosti Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR , ktorá je samostatným útvarom Ministerstva vnútra SR a je výlučne podriadená ministrovi vnútra. Tento stav je v poriadku aj podľa podľa exministra vnútra a exposlanca Národnej rady SR Daniela Lipšica : „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie.“ Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Snahu o oddelenie inšpekcie ozbrojených síl, ktorá vyplýva z programového vyhlásenia vlády, vedie ministerka spravodlivosti Žitňanská. V súčasnosti sa pracovná skupina zaoberá jej návrhom z marca na vytvorenie samostatného útvaru na Generálnej prokuratúre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Koalícia sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že učiní kroky vedúce k nezávislosti inšpekcie polície. „Vláda bude presadzovať inštitucionálne posilnenie nezávislosti kontroly činnosti ozbrojených zborov. Vytvorí podmienky pre vznik odboru na prokuratúre, ktorý bude osobitne dohliadať na postihovanie trestnej činnosti príslušníkov ozbrojených zborov.\" Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podala 29. marca 2017 návrh do pracovnej skupiny ministerstva vnútra, v ktorom navrhuje spoločnú inšpekciu pre všetky ozbrojené zbory na Slovensku: „Žitňanská navrhuje samostatný útvar na Generálnej prokuratúre, ktorého úlohou bude zabezpečovať vyšetrovanie trestných činov spáchaných príslušníkmi ozbrojených zborov. Minimálne by sa podľa nej mala spojiť policajná inšpekcia s inšpekciou prešetrujúcou prehrešky príslušníkov Zväzu väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).\" ( TASR ) Problematiku má na starosti ministerstvo vnútra, ktoré sľubuje predloženie návrhu do konca júna. Kaliňák skôr vidí riešenie v akomsi dozore prokuratúry nad prácou inšpekcie. V súčasnosti má inšpekciu na starosti Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR , ktorá je samostatným útvarom Ministerstva vnútra SR a je výlučne podriadená ministrovi vnútra. Tento stav je v poriadku aj podľa podľa exministra vnútra a exposlanca Národnej rady SR Daniela Lipšica : „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie.“ Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "TASR", "sľubuje", "Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MV SR", "Lipšica"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/posilnit-ulohu-statu-a-ochranu-verejneho-zaujmu/?day=2017-05-01&art_datum_od=2017-04-04&art_datum_do=2017-04-04", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerka-l-zitnanska-inspekcia/251738-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "https://domov.sme.sk/c/20495697/zitnanska-trestne-ciny-ozbrojenych-zborov-by-mohla-presetrovat-jedna-inspekcia.html#axzz4kRn368Ua", "http://www.minv.sk/?sekcia-kontroly-a-inspekcnej-sluzby-mv-sr", "http://www.teraz.sk/slovensko/policajna-inspekcia-kalinak-lipsic/179540-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:47.912279+00:00"}
{"id": "vr32311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32311", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Odvody sa zvýšili iba ľuďom, ktorí majú príjem vyšší ako 1100 eur.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok predsedu vlády je výrazne zavádzajúci, pretože novela zákona o sociálnom poistení schválená parlamentom 10. augusta 2012 s účinnosťou od 1. januára 2013 sa výrazne dotkne aj SZČO. Minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne a zdravotné poistenie sa zvyší od januára na 50% priemernej mzdy, teda na sumu 393 eur. Od 1.1.2013 SZČO budú platiť odvody najmenej vo výške: Do Sociálnej poisťovne = 130,27 eur Do zdravotnej poisťovne 14% z 393 eur = 55,02 eur Spolu odvody = 185,29 eur Vyššie odvody sa dotknú zamestnancov s hrubou mzdou od 1100 eur kvôli zjednoteniu vymeriavacích základov pre rôzne typy odvodov. Do tejto kategórie patrí 12% všetkých zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu vlády je výrazne zavádzajúci, pretože novela zákona o sociálnom poistení schválená parlamentom 10. augusta 2012 s účinnosťou od 1. januára 2013 sa výrazne dotkne aj SZČO. Minimálny vymeriavací základ SZČO na sociálne a zdravotné poistenie sa zvyší od januára na 50% priemernej mzdy, teda na sumu 393 eur. Od 1.1.2013 SZČO budú platiť odvody najmenej vo výške: Do Sociálnej poisťovne = 130,27 eur Do zdravotnej poisťovne 14% z 393 eur = 55,02 eur Spolu odvody = 185,29 eur Vyššie odvody sa dotknú zamestnancov s hrubou mzdou od 1100 eur kvôli zjednoteniu vymeriavacích základov pre rôzne typy odvodov. Do tejto kategórie patrí 12% všetkých zamestnancov."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["novela", "odvody", "1100 eur"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4102", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/16/socialne-a-zdravotne-poistenie-zmeny-v-odvodoch-od-1-1-2013/", "http://www.investujeme.sk/o-kolko-sa-zvysia-dane-zamestnancov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:00.718993+00:00"}
{"id": "48753", "numeric_id": 48753, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48753", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "To hovoríte vy, kde boli kauzy CT, kde pán Blanár nakúpil jedno cétečko za cenu dvoch. Vybral ponuku 2,9 milióna, hoci najlacnejšia bola 1,4 milióna, kde boli protesty kvôli predraženým cétečkam.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová vo výroku spája dve kauzy nákupu predražených CT prístrojov, výrok však hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nV roku 2011 vyhlásila Žilinská župa verejnú súťaž na nákup dvoch CT prístrojov do nemocníc v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej. Nákup vtedy podpísal Juraj Blanár, ktorý bol na pozícií župana. Úrad verejného obstarávania poukázal na porušenia v procese a udelil pokuty Žilinskej župe. Súťaž vyhrala spoločnosť INTES Slovakia s ponukou 2,9 milióna eur, druhou v poradí bola spoločnosť Siemens s ponukou 1,4 milióna eur. Blanár vinu verejne nepriznal, formálne pochybenia nepoprel.\n\nProtesty vyvolala až v roku 2014 plánovaná kúpa CT prístroja v piešťanskej nemocnici od firmy Medical Group za takmer 1,6 milióna eur. Rovnaký prístroj pritom kúpila nemocnica v Havláčkovom Brode za 540-tisíc eur o pol roka skôr. V spoločnosti Medical Group pôsobil aj Paška , ktorý odstúpil z postu šéfa parlamentu po prevalení kauzy a protestoch v uliciach i pred jeho rezidenciou.\n\nNa pochybný nákup upozornil zástupca zamestnancov nemocnice Alan Suchánek, ktorý sa neskôr stal poslancom OĽaNO, ako uvádza Denník N. Nemocnica nákup nezrealizovala a polícia obvinila deväť osôb, vrátane bývalej riaditeľky. Prokuratúra uznesenia obvinení zrušila.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová vo výroku spája dve kauzy nákupu predražených CT prístrojov, výrok však hodnotíme ako ešte pravdivý.", "V roku 2011 vyhlásila Žilinská župa verejnú súťaž na nákup dvoch CT prístrojov do nemocníc v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej. Nákup vtedy podpísal Juraj Blanár, ktorý bol na pozícií župana. Úrad verejného obstarávania poukázal na porušenia v procese a udelil pokuty Žilinskej župe. Súťaž vyhrala spoločnosť INTES Slovakia s ponukou 2,9 milióna eur, druhou v poradí bola spoločnosť Siemens s ponukou 1,4 milióna eur. Blanár vinu verejne nepriznal, formálne pochybenia nepoprel.", "Protesty vyvolala až v roku 2014 plánovaná kúpa CT prístroja v piešťanskej nemocnici od firmy Medical Group za takmer 1,6 milióna eur. Rovnaký prístroj pritom kúpila nemocnica v Havláčkovom Brode za 540-tisíc eur o pol roka skôr. V spoločnosti Medical Group pôsobil aj Paška , ktorý odstúpil z postu šéfa parlamentu po prevalení kauzy a protestoch v uliciach i pred jeho rezidenciou.", "Na pochybný nákup upozornil zástupca zamestnancov nemocnice Alan Suchánek, ktorý sa neskôr stal poslancom OĽaNO, ako uvádza Denník N. Nemocnica nákup nezrealizovala a polícia obvinila deväť osôb, vrátane bývalej riaditeľky. Prokuratúra uznesenia obvinení zrušila."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila", "kúpa", "Paška", "protestoch", "upozornil"], "url": ["https://myorava.sme.sk/c/20734241/zilinskej-zupe-hrozi-pokuta-za-nakup-predrazenych-ct-pristrojov.html?ref=temacl", "https://e.dennikn.sk/437948/chyba-dokaz-ze-piestanske-ct-predrazene-tvrdi-generalna-prokuratura/?ref=list&_ga=2.168858596.493643614.1669050282-392322619.1663687219", "https://spectator.sme.sk/c/20797746/pavol-paska-the-philosopher-who-controlled-health-care.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/7488584/pred-paskovu-rezidenciu-prisli-na-ct-protest-stovky-ludi.html", "https://dennikn.sk/1122590/prokuratura-definitivne-zastavila-vysetrovanie-v-ct-kauze-pavla-pasku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:00.472348+00:00"}
{"id": "vr27817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27817", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Nám sa podarilo získaťdalších 500 miliónov na tom, že môžeme o rok dlhšie čerpať zo starého finančného obdobia.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutocnenej 10. februára 2013 , 24. novembra 2013 , 25. marca 2014 a 8. apríla 2014 . Napriek tomu, že technicky sa nejedná o \"dalších\" 500 miliónov ale o \"záchranu\" penazí, ktoré sme už prislúbené mali, na základe toho, že sa jednalo o záchranu tohto objemu a Manka priamo uvádza spôsob, akým sme mali tieto peniaze \"získat\", považujeme jeho výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky už boli overované v minulosti z relácie O 5 minút 12, uskutocnenej 10. februára 2013 , 24. novembra 2013 , 25. marca 2014 a 8. apríla 2014 . Napriek tomu, že technicky sa nejedná o \"dalších\" 500 miliónov ale o \"záchranu\" penazí, ktoré sme už prislúbené mali, na základe toho, že sa jednalo o záchranu tohto objemu a Manka priamo uvádza spôsob, akým sme mali tieto peniaze \"získat\", považujeme jeho výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["10. februára 2013", "24. novembra 2013", "25. marca 2014", "8. apríla 2014", "hovoril", "SITA", "2014 — 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/355/eurorozpocet", "http://www.demagog.sk/diskusie/424/vysledky-druheho-kola-zupnych-volieb-a-eurofondy/?politik=36&ph=1", "http://www.demagog.sk/diskusie/465/prezidentske-volby-2014-duely-na-markize-a-radiu-expres", "http://www.demagog.sk/diskusie/470/dva-roky-blog-roberta-fica", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/300146-miliony-na-kanalizacie-a-cesty-neprepadnu/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/759911-dobra-sprava-pre-slovensko-miliony-z-eurofondov-neprepadnu/", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299909-slovensko-ziska-z-eurofondov-dve-miliardy-navyse/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:28.024475+00:00"}
{"id": "vr29861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29861", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Povedali sme všetkým krajinám, ktoré dnes chránia schengenské hranice, to znamená, ten okruh Európskej únie, ak potrebujete pomôcť v Taliansku alebo v Grécku, sme pripravení poskytnúť peniaze, materiálnu pomoc, personálnu pomoc.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii RTVS - Sobotné dialógy z júna 2015 premiér skutočne ponúkol niekoľko foriem pomoci, konkrétne poskytnutie humanitárnej pomoci vo forme lekárskej starostlivosti alebo poslanie doktorov do Afriky. Taktiež povedal, že sme ochotní pomôcť Taliansku a Grécku, ktoré majú najväčšie problémy čeliť utečeneckým vlnám. O ochrane hraníc shengenského priestoru Fico ako aj minister vnútra Kaliňák hovorili aj pri iných príležitostiach. Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by zástupcovia Slovenska ponúkali túto pomoc priamo týmto štátom. Vzhľadom na verejné ponúknutie tejto pomoci však výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V relácii RTVS - Sobotné dialógy z júna 2015 premiér skutočne ponúkol niekoľko foriem pomoci, konkrétne poskytnutie humanitárnej pomoci vo forme lekárskej starostlivosti alebo poslanie doktorov do Afriky. Taktiež povedal, že sme ochotní pomôcť Taliansku a Grécku, ktoré majú najväčšie problémy čeliť utečeneckým vlnám. O ochrane hraníc shengenského priestoru Fico ako aj minister vnútra Kaliňák hovorili aj pri iných príležitostiach. Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by zástupcovia Slovenska ponúkali túto pomoc priamo týmto štátom. Vzhľadom na verejné ponúknutie tejto pomoci však výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["Sobotné dialógy", "TASR", "poskytnúť", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/238763", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-utecenci-hlad-paseraci/154074-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/989437-fico-bude-mimoriadne-rokovat-s-v4-o-uteceneckej-krize", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362187-kalinak-podpisal-vo-viedni-dohodu-s-rakuskom-o-prijati-utecencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:45.175759+00:00"}
{"id": "vr15964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15964", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Existuje predsa rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý hovorí - amnestie sú zákonné a nezrušiteľné.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výklad rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nie je jednoznačný. Zástancovia zrušenia amnestií poukazujú na to, že ESĽP sa venoval len otázke, či bolo možné, podľa slovenskej právnej úpravy,amnestie zrušiť ďalšou amnestiou, nie to, či ich nemožno vôbec zrušiť, napríklad aj ústavným zákonom. Rozhodnutie ESĽP tak odpovedá na to, či daný stav neporušil práva Ivana Lexu zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Akási absolútna nezrušiteľnosť, ktorú sa snaží navodiť Vladimír Mečiar, je teda (minimálne) zavádzajúca.", "analysis_paragraphs": ["Výklad rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nie je jednoznačný. Zástancovia zrušenia amnestií poukazujú na to, že ESĽP sa venoval len otázke, či bolo možné, podľa slovenskej právnej úpravy,amnestie zrušiť ďalšou amnestiou, nie to, či ich nemožno vôbec zrušiť, napríklad aj ústavným zákonom. Rozhodnutie ESĽP tak odpovedá na to, či daný stav neporušil práva Ivana Lexu zakotvené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Akási absolútna nezrušiteľnosť, ktorú sa snaží navodiť Vladimír Mečiar, je teda (minimálne) zavádzajúca."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadruje", "tvrdíl", "relácii", "rozhodnutia", "obrat", "riešení"], "url": ["https://www.sme.sk/c/4092399/sud-amnestie-su-nezrusitelne.html#ixzz4bIr0u5js", "http://www.lexforum.cz/628", "https://www.sme.sk/c/4092399/sud-amnestie-su-nezrusitelne.html#ixzz4bIr0u5js", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11687/120155#897", "http://hudoc.echr.coe.int/eng#{", "http://www.ta3.com/clanok/1101635/koalicia-nasla-kompromis-ktory-umozni-zrusit-meciarove-amnestie.html", "http://www.ta3.com/clanok/1101754/koalicia-prezradila-sposob-ktorym-chce-zrusit-meciarove-amnestie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:01.821658+00:00"}
{"id": "vr32632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32632", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ale podľa všetkej dokumentácie a konštatácia odborníkov ako je napríklad projektant stavby a renomovaní odborníci z tohto stavebného odboru konštatujú, že je tam to, čo pán Figeľ vysúťažil. Že tam bola tá technológia použitá.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa fotografii uverejnených vo viacerých denníkoch (napr. tu ) bola pri výstavbe použitá podporná skruž , teda debnenie mosta spojené zo zemou. Podľa uzatvorenej zmluvy, ktorá je citovaná viacerými denníkmi (napr. Pravda a SME ) sa však hovorí o použití \" posuvnej podpornej skruže \". Problém je ale, ktorý dokument brať za ten, ktorý \"sa vysúťažil\" a čo presne znamená posuvná podporná skruž. V samotnej zmluve o dielo (.pdf), je na viacerých miestach nacenená výsuvná skruž, avšak v projektovej dokumentácii sa má jednať už o posuvnú podpornú a Prof. Halvoník ( 12. novembra 2012 ), ktorý cituje nákres z projektovej dokumentácie, hovorí, že zakreslená je len podporná skruž. Teoreticky tak je možné argumentovať akoukoľvek skružou, pretože všetky sa v tom alebo onom dokumente spomínajú. Záleží len, ktorý dokument berieme za smerodajný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa fotografii uverejnených vo viacerých denníkoch (napr. tu ) bola pri výstavbe použitá podporná skruž , teda debnenie mosta spojené zo zemou. Podľa uzatvorenej zmluvy, ktorá je citovaná viacerými denníkmi (napr. Pravda a SME ) sa však hovorí o použití \" posuvnej podpornej skruže \". Problém je ale, ktorý dokument brať za ten, ktorý \"sa vysúťažil\" a čo presne znamená posuvná podporná skruž. V samotnej zmluve o dielo (.pdf), je na viacerých miestach nacenená výsuvná skruž, avšak v projektovej dokumentácii sa má jednať už o posuvnú podpornú a Prof. Halvoník ( 12. novembra 2012 ), ktorý cituje nákres z projektovej dokumentácie, hovorí, že zakreslená je len podporná skruž. Teoreticky tak je možné argumentovať akoukoľvek skružou, pretože všetky sa v tom alebo onom dokumente spomínajú. Záleží len, ktorý dokument berieme za smerodajný."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "Pravda", "SME", "zmluve o dielo", "12. novembra 2012"], "url": ["http://www.cas.sk/galeria/308594/?foto=7", "http://spravy.pravda.sk/pochybil-statik-nestastiu-mohli-predist-aj-dialniciari-pih-/sk_domace.asp?c=A121108_182340_sk_domace_p58", "http://ekonomika.sme.sk/c/6600085/pad-mosta-budu-vysetrovat-do-jari.html", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=209992", "http://ekonomika.sme.sk/c/6601363/odbornici-sa-sporia-co-prikazoval-projekt-na-most.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:05.845202+00:00"}
{"id": "vr26164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26164", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "V rozpočte sa za 4 posledné roky schvaľovali tak, že nikto nebol proti.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Belica si skutočnosť prikrášľuje. Napriek tomu, že skutočne sa stávalo, že pri hlasovaní o rozpočte nebol proti ani jeden poslanec, súčasný rozpočet na rok 2013 nebol pri hlasovaní podporený dvoma poslancami, ktorí hlasovali proti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica si skutočnosť prikrášľuje. Napriek tomu, že skutočne sa stávalo, že pri hlasovaní o rozpočte nebol proti ani jeden poslanec, súčasný rozpočet na rok 2013 nebol pri hlasovaní podporený dvoma poslancami, ktorí hlasovali proti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["28.októbra", "rozpočte", "3. decembra", "12.decembra", "opäť"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2013/hlasovania_37_.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/rozpocet2013-2015/uznesenie_znsk_282-2012.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2012/hlasovania_29.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2011/hlasovania_20.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2010/hlasovania_11.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:06.175033+00:00"}
{"id": "vr38677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38677", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "... a navyše, keď sa bavíme o tom, že súčasná vláda teda niečo šetrila, tak sa treba pozrieť na tie výdavky. Celkové výdavky štátneho rozpočtu k prvému šiesty boli 6,3 miliardy, minulý rok 6,3 miliardy, čiže takmer žiadny rozdiel ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu . Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur. Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur. Rozdiel činí 0,26 %.", "analysis_paragraphs": ["Priebežné plnenie štátneho rozpočtu je zverejňované ministerstvom financií tu . Celkové výdavky štátneho rozpočtu k 1. 6. 2011 sú tu - predstavovali 6 364 123 000 eur. Ku dňu 1. 6. 2010 boli výdavky štátneho rozpočtu 6 380 528 000 eur. Rozdiel činí 0,26 %."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "výdavky"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3569", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7927", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7574"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:01.296724+00:00"}
{"id": "vr30774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30774", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Tady ty vyhlášky (pozn.: o exekuci) mají tu nevýhodu, že v zásadě paušálně stanoví tu cenu, stanoví to stát. Má to být 5 tisíc korun, 2 tisíce tisíc korun.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Terko, poslouchala jsem tu diskuzi a co se týče těch konkrétních sum, tak jsou zmíněné v rámci řečnické otázky a ani tam není přímo uvedeno za jaké konkrétní úkony jsou stanoveny...Nicméně obecně odměny za provedení exekuční činnosti jsou skutečně paušalizované, je to stanoveno ve vyhlášce č. 330/2001 Sb. - o odměně a náhradách soudního exekutora (zdroj:http://ekcr.cz.gds97.active24.cz/1/predpisy/24-predpisy-upravujici-exekucni-rizeni?w)", "analysis_paragraphs": ["Terko, poslouchala jsem tu diskuzi a co se týče těch konkrétních sum, tak jsou zmíněné v rámci řečnické otázky a ani tam není přímo uvedeno za jaké konkrétní úkony jsou stanoveny...Nicméně obecně odměny za provedení exekuční činnosti jsou skutečně paušalizované, je to stanoveno ve vyhlášce č. 330/2001 Sb. - o odměně a náhradách soudního exekutora (zdroj:http://ekcr.cz.gds97.active24.cz/1/predpisy/24-predpisy-upravujici-exekucni-rizeni?w)"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:55.878021+00:00"}
{"id": "vr27672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27672", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Prvú pôžičku Grécka sme odmietli spoločne.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o období vlády Ivety Radičovej, keď sa koalícia zhodla na odmietnutí pôžičky Grécku, avšak v otázke schválenia eurovalu sa už nezhodli. Za odmietnutie nehlasovali poslenci Smeru - tí sa hlasovania nezúčastnili. \"Na hlasovaní o úvere Grécku sa zúčastnilo 84 poslancov, pričom za boli len dvaja (Marcinčin Anton a Sabolová Mária z KDH, pozn.), proti 69 (vrátane piatich opozičných poslancov SNS) a 13 sa zdržalo. Aj keď išlo o záväzok predchádzajúcej vlády, 62 poslancov strany SMER-SD sa hlasovania nezúčastnilo.\" (citované z Euractiv.sk ). Na stránke NR SR si môžete pozrieť kompletný záznam o hlasovaní poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o období vlády Ivety Radičovej, keď sa koalícia zhodla na odmietnutí pôžičky Grécku, avšak v otázke schválenia eurovalu sa už nezhodli. Za odmietnutie nehlasovali poslenci Smeru - tí sa hlasovania nezúčastnili. \"Na hlasovaní o úvere Grécku sa zúčastnilo 84 poslancov, pričom za boli len dvaja (Marcinčin Anton a Sabolová Mária z KDH, pozn.), proti 69 (vrátane piatich opozičných poslancov SNS) a 13 sa zdržalo. Aj keď išlo o záväzok predchádzajúcej vlády, 62 poslancov strany SMER-SD sa hlasovania nezúčastnilo.\" (citované z Euractiv.sk ). Na stránke NR SR si môžete pozrieť kompletný záznam o hlasovaní poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "NR SR"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/dlhova-kriza-v-eurozone-000288", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:30.329900+00:00"}
{"id": "vr30411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30411", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď od okamihu, ako ste nastúpili, vám hospodársky rast už len klesal. Ani v jednom okamihu už nebol vyšší, ako v okamihu, keď ste štát preberali.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %.\n\nŠtatistické údaje ŠÚ SR:\n\nAko uvádza tabuľka, hospodársky rast od tretieho kvartálu 2010 postupne klesá. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V druhom kvartáli 2010, v čase keď vláda R. Fico odovzdávala krajinu, malo Slovensko hospodársky rast na úrovni 4,4 %.", "Štatistické údaje ŠÚ SR:", "Ako uvádza tabuľka, hospodársky rast od tretieho kvartálu 2010 postupne klesá. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:07.519014+00:00"}
{"id": "vr29433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29433", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No prepáčte, vždy ste držali ochrannú ruku, teda ako Smer, nad Váhostavom. A nehovorím o tom, že oni vyhrávali rôzne tendre, aj za nás vyhrali. Len akým spôsobom? Ja tu mám napríklad ten projekt 75 kilometrov na D1. Posudok na vašom ministerstve, u pána ministra Vážneho, bol sfalšovaný v prospech projektu, samozrejme pre Váhostav. Tak isto D1 Hubová-Ivachnová, víťazom bol niekto iný a potom za vás, víťaz sa zmenil. Samozrejme na miesto Inžinierskych stavieb Košice a Tukon Žilina, kto to dostal? Samozrejme, že Váhostav. A pritom keď si zoberieme, za Váhostavom je toľko schránkových firiem, že toto nie je normálne.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho prišlo k zmene posudkov k výstavbe diaľníc vtedajším šéfom sekcie PPP projektov Petrom Havrilom. Pri úseku D1 Hubová-Ivachnová sa menil víťaz tendra na základe dodatočnej hĺbkovej kontroly ÚVO. Schránkové pozadia spoločnosti Váhostav je rovnako preukázané. Celkovo môžeme hodnotiť výrok Bélu Bugára za pravdivý, pretože sa držal verejne známych informácií, ktoré sa dajú vyhľadať a overiť.", "analysis_paragraphs": ["Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho prišlo k zmene posudkov k výstavbe diaľníc vtedajším šéfom sekcie PPP projektov Petrom Havrilom. Pri úseku D1 Hubová-Ivachnová sa menil víťaz tendra na základe dodatočnej hĺbkovej kontroly ÚVO. Schránkové pozadia spoločnosti Váhostav je rovnako preukázané. Celkovo môžeme hodnotiť výrok Bélu Bugára za pravdivý, pretože sa držal verejne známych informácií, ktoré sa dajú vyhľadať a overiť."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["dĺžke", "informoval", "stíhanie", "SME", "SITA", "TREND", "článku"], "url": ["https://dennikn.sk/8767/analyza-sfalsovana-v-prospech-vahostavu-ostane-nepotrestana/", "https://dennikn.sk/8767/analyza-sfalsovana-v-prospech-vahostavu-ostane-nepotrestana/", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/sfalsovanu-analyzu-u-vazneho-preveria/", "http://www.sme.sk/c/6117074/byvaleho-sefa-sekcie-ministerstva-obvinili-z-manipulacie-v-prospech-ppp-projektov.html", "http://aktualne.atlas.sk/vahostav-si-brusi-zuby-na-dialnicnu-zakazku-v-useku-d1-hubova-ivachnova-pri-ruzomberku/dnes/doprava/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/sirokeho-vahostav-ma-dalsiu-dialnicu-troch-lacnejsich-vylucili.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/piati-kostaricania-aj-schranky-na-cypre-pozrite-sa-kto-vlastni-vahostav-703153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:24.826526+00:00"}
{"id": "48690", "numeric_id": 48690, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48690", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Práveže, viete verejnosti nejak myslí, že stala sa vražda a SaS niečo narýchlo urobila. Málokto vie, že ten návrh vychádza z PVV (programového vyhlásenia vlády, pozn.), bol pripravovaný vyše roka a pol. My sme mali v strede leta tlačovku, čiže ten parlament my sme v strede leta vlastne vložili do Národnej rady a teda mal byť preberaný ako nakoniec aj bol na septembrovej schôdzi a akože v žiadnom prípade, že horúca ihla, áno, je to návrh, ktorý zďaleka nepokrýva všetko, pokrýva proste aspoň tie základné veci, či už bezpodielové spoluvlastníctvo, dedenie zo zákona. Zaradenie spolužijúcich partnerov medzi blízke osoby a nevenoval sa len teda LGBTI komunite, on hovoril aj o partneroch, ktorí spolu žijú teda rozdielneho pohlavia, takže toto všetko bolo pripravené.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona o partnerskom spolužití vychádza z programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa v roku 2020 dohodli koaliční partneri. Zaviazali sa zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Strana SaS návrh novely zákona o partnerskom spolužití predložila už v auguste 2022 .\n\nV prípade schválenia návrhu by podľa Ondreja Dostala nevznikli plnohodnotné registrované partnerstvá, ale došlo by k úprave majetkových práv a životných situácií medzi partnermi rozdielneho a rovnakého pohlavia. Medzi zmieňované situácie patrí : sprístupnenie zdravotnej dokumentácie, zavedenie bezpodielového spoluvlastníctva, zaradenie partnera do prvej dedičskej skupiny, sprievod k lekárovi, nárok na ošetrovné.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o partnerskom spolužití vychádza z programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa v roku 2020 dohodli koaliční partneri. Zaviazali sa zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Strana SaS návrh novely zákona o partnerskom spolužití predložila už v auguste 2022 .", "V prípade schválenia návrhu by podľa Ondreja Dostala nevznikli plnohodnotné registrované partnerstvá, ale došlo by k úprave majetkových práv a životných situácií medzi partnermi rozdielneho a rovnakého pohlavia. Medzi zmieňované situácie patrí : sprístupnenie zdravotnej dokumentácie, zavedenie bezpodielového spoluvlastníctva, zaradenie partnera do prvej dedičskej skupiny, sprievod k lekárovi, nárok na ošetrovné."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["vychádza", "auguste 2022", "patrí"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23035714/sas-navrhuje-vytvorit-institut-partnerskeho-spoluzitia.html", "https://dennikn.sk/minuta/2984385/", "https://domov.sme.sk/c/23035714/sas-navrhuje-vytvorit-institut-partnerskeho-spoluzitia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:28.212692+00:00"}
{"id": "vr37317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37317", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Aj preto sme sa vtedy rozhodli podporiť ten návrh (zákona o štátnom občianstve, pozn.), ktorý bol v parlamente. Preto, lebo žiadna iná možnosť nebola. A Slovenská republika nemohla ostať bez odozvy na konanie, ktoré odmietame, ktoré nepovažujeme za európske, ktoré Slovensku škodí, a preto sme zahlasovali tak, že sme podporili vtedy návrh, ktorý predložila minulá vládna koalícia.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právnu normu reagujúcu na kroky Budapešti v parlamente podporilo 90 zo 115 prítomných poslancov, siedmi boli proti, 17 sa zdržali hlasovania a jeden nehlasoval. Okrem koaličných strán Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS za návrh hlasovalo aj KDH.", "analysis_paragraphs": ["Právnu normu reagujúcu na kroky Budapešti v parlamente podporilo 90 zo 115 prítomných poslancov, siedmi boli proti, 17 sa zdržali hlasovania a jeden nehlasoval. Okrem koaličných strán Smer-SD, ĽS-HZDS a SNS za návrh hlasovalo aj KDH."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["podporilo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:35.509099+00:00"}
{"id": "vr36608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36608", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Za vlády Dzurindu som vrátil 30 zákonov, za vlády Fica som vrátil 28 a za vlády Radičovej je to zatiaľ 8 zákonov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z celkového počtu vrátených zákonov počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo vrátených 29 zákonov (z toho 6 zákonov upravujúcich zdravotnícku reformu) a počas vlády Róberta Fica bolo vrátených 19 zákonov. To je do 10. júna 2009. Nevieme, či za ďaľší rok vrátil Ficovej vláde 9 zákonov. Za jeden rok to stihnúť mohol.", "analysis_paragraphs": ["Z celkového počtu vrátených zákonov počas vlády Mikuláša Dzurindu bolo vrátených 29 zákonov (z toho 6 zákonov upravujúcich zdravotnícku reformu) a počas vlády Róberta Fica bolo vrátených 19 zákonov. To je do 10. júna 2009. Nevieme, či za ďaľší rok vrátil Ficovej vláde 9 zákonov. Za jeden rok to stihnúť mohol."], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:40.685271+00:00"}
{"id": "vr35332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35332", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Je to aj medzi programovými prioritami, je tu potvrdenie skutočnosti, že kedykoľvek sa objaví vo vláde Slovenskej republiky etnická strana zastupujúca etnických Maďarov, tak vždy medzi prioritami príde zmena zákona o štátnom jazyku. Stalo sa tak dvakrát v roku 1999 a deje sa aj teraz.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády z roku 1998 sa okrem iného píše: „V zmysle Ústavy SR nepripustí žiadne formy rasovej či národnostnej neznášanlivosti. Žiadny občan SR nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Vláda bude podporovať všetky formy výchovy k vzájomnej národnostnej úcte a v tejto oblasti počíta aj so spolupôsobením mimovládnych organizácií. ... Vláda zabezpečí všestranné podmienky na rovnoprávny rozvoj kultúry národnostných menšín a etnických skupín a prijme nové zásady ich podpory vrátane prípravy zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Vytvorí sekciu kultúr národnostných menšín, zabezpečí subjektivitu kultúrnym inštitúciám a upraví financovanie profesionálnych divadiel maďarskej a rómskej národnostnej menšiny na úroveň ostatných divadiel.“ V Programovom vyhlásení vlády z roku 2010 sa okrem iného píše: „Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.“ ... „Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatňovať odporúčania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.“", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády z roku 1998 sa okrem iného píše: „V zmysle Ústavy SR nepripustí žiadne formy rasovej či národnostnej neznášanlivosti. Žiadny občan SR nemôže mať nevýhody pre svoju príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Vláda bude podporovať všetky formy výchovy k vzájomnej národnostnej úcte a v tejto oblasti počíta aj so spolupôsobením mimovládnych organizácií. ... Vláda zabezpečí všestranné podmienky na rovnoprávny rozvoj kultúry národnostných menšín a etnických skupín a prijme nové zásady ich podpory vrátane prípravy zákona o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín. Vytvorí sekciu kultúr národnostných menšín, zabezpečí subjektivitu kultúrnym inštitúciám a upraví financovanie profesionálnych divadiel maďarskej a rómskej národnostnej menšiny na úroveň ostatných divadiel.“ V Programovom vyhlásení vlády z roku 2010 sa okrem iného píše: „Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.“ ... „Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatňovať odporúčania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády z roku 1998", "Programovom vyhlásení vlády z roku 2010"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/2659.pdf", "http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:16.935600+00:00"}
{"id": "vr25836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25836", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Na základe toho (zníženia počtu žiakov, pozn.) sme museli reagovať a riešiť tieto stredné školy. A stalo sa to, že sme zo 126 zariadení školských máme momentálne 82 alebo 83.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Chudík správne, s miernou odchýlkou, uvádza počet škôl, ktoré prebral kraj v roku 2002 a aj počet škôl v školskom roku 2013/2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa materiálu (.pdf) PSK prebrala v roku 1. júla 2002 celkovo 127 stredných škôl. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva bol počet žiakov v školskom roku 2003/2004 (najstarší údaj) 43 311 a počet škôl bol na úrovni 113 stredných škôl (gymnázia, združené školy, SOU, Učilištia, konzervatóriá). Ak by sme započítali aj súkromné a cirkevné školy tak počet by bol 120. Školský rok 2002/2003, kedy prebrali samosprávne kraje stredné školy (1. júla 2002), nevieme zohľadniť kvôli chýbajúcim údajom. Dnes, teda v školskom roku 2013/2014, má 81 zariadení v pôsobnosti PSK celkovo 29 320 žiakov. Školský rok/Počet stredných škôl Gymnáziá Stredné odborné školy* Spolu 2003/2004 21 92 113 2005/2006 21 81 102 2013/2014 21 60 81 Zdroj: ÚIPS (dokument 1,2) *Stredné odborné školy do 2007: konzervatória, ZSŠ, SOU a U Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Chudík správne, s miernou odchýlkou, uvádza počet škôl, ktoré prebral kraj v roku 2002 a aj počet škôl v školskom roku 2013/2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa materiálu (.pdf) PSK prebrala v roku 1. júla 2002 celkovo 127 stredných škôl. Podľa Ústavu informácií a prognóz školstva bol počet žiakov v školskom roku 2003/2004 (najstarší údaj) 43 311 a počet škôl bol na úrovni 113 stredných škôl (gymnázia, združené školy, SOU, Učilištia, konzervatóriá). Ak by sme započítali aj súkromné a cirkevné školy tak počet by bol 120. Školský rok 2002/2003, kedy prebrali samosprávne kraje stredné školy (1. júla 2002), nevieme zohľadniť kvôli chýbajúcim údajom. Dnes, teda v školskom roku 2013/2014, má 81 zariadení v pôsobnosti PSK celkovo 29 320 žiakov. Školský rok/Počet stredných škôl Gymnáziá Stredné odborné školy* Spolu 2003/2004 21 92 113 2005/2006 21 81 102 2013/2014 21 60 81 Zdroj: ÚIPS (dokument 1,2) *Stredné odborné školy do 2007: konzervatória, ZSŠ, SOU a U Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["materiálu", "Ústavu", "ÚIPS"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/files/KRAJ/publikacie/10_rokov_psk_brozura2011.pdf", "http://www.uips.sk/statistiky/statisticka-rocenka", "http://www.uips.sk/statistiky/statisticka-rocenka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:26.175135+00:00"}
{"id": "vr32870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32870", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Alebo tunák páni socialisti idú zamestnať ďalších 7 000 úradníkov.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík hovorí, že \"vláda ide zamestnat\", preto má zrejme na mysli zamestnanost ústrednej správy. Rozdiel v pocte zamestnancov v ústrednej správe v roku 2012 a predpokladaným poctom zamestnancov v roku 2013 je 7 185 zamestnancov, ciže približne 7 tisíc zamestnancov.\n\nPodla Východiska rozpoctu na roky 2013 - 2015 (pdf. s. 43) má pracovat vo verejnej správe v roku 2013 spolu 349 163 zamestnancov . Oproti roku 2012 je to len o 5 662 zamestnancov viac. V celkovej štátnej správe sú zapocítaný aj zamestnanci samospráv, ci fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Bez zapocítania týchto pracovníkov, kde dochádza k poklesu stavov, bude císlo zodpovedat údaju, ktorý prezentuje R. Sulík.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík hovorí, že \"vláda ide zamestnat\", preto má zrejme na mysli zamestnanost ústrednej správy. Rozdiel v pocte zamestnancov v ústrednej správe v roku 2012 a predpokladaným poctom zamestnancov v roku 2013 je 7 185 zamestnancov, ciže približne 7 tisíc zamestnancov.", "Podla Východiska rozpoctu na roky 2013 - 2015 (pdf. s. 43) má pracovat vo verejnej správe v roku 2013 spolu 349 163 zamestnancov . Oproti roku 2012 je to len o 5 662 zamestnancov viac. V celkovej štátnej správe sú zapocítaný aj zamestnanci samospráv, ci fondov sociálneho a zdravotného poistenia. Bez zapocítania týchto pracovníkov, kde dochádza k poklesu stavov, bude císlo zodpovedat údaju, ktorý prezentuje R. Sulík."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["rozpoctu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:13.123898+00:00"}
{"id": "vr26584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26584", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Áno, bol som členom strany Smer, ja sa netajím s tým. A bol som tam 3 roky, v roku 2003 som vystúpil zo strany Smer, odišiel som.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu Jozefa Behýla je pravdou, že bol členom strany SMER v rokoch 2000-2003. V roku 2003 na oficiálnu žiadosť požiadal o vystúpenie zo strany a vrátenie členského preukazu. Ako dôvod bola uvedená rozdielnosť programových názorov k strane SMER. V rokoch 2004 až 2007 uvádza spoluprácu s rozpadnutou stranou Sociálna demokracia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu Jozefa Behýla je pravdou, že bol členom strany SMER v rokoch 2000-2003. V roku 2003 na oficiálnu žiadosť požiadal o vystúpenie zo strany a vrátenie členského preukazu. Ako dôvod bola uvedená rozdielnosť programových názorov k strane SMER. V rokoch 2004 až 2007 uvádza spoluprácu s rozpadnutou stranou Sociálna demokracia."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["životopisu"], "url": ["http://www.jozefbehyl.sk/media/jozef_behyl_zivotopis.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:26.685212+00:00"}
{"id": "49090", "numeric_id": 49090, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49090", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ukrajinci oslobodili 40 % územia, ktoré bolo okupované.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinská protiofenzíva oslobodila viac ako 40 % územia ktoré od februára 2022 získalo Rusko. Výpočty a presné čísla sa líšia, mnohé odhady však potvrdzujú minimálne toto číslo, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nUkrajinský veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v januári 2023 zverejnil informácie podľa ktorých sa Ukrajine sa podarilo oslobodiť 40 % územia, ktoré Rusko obsadilo od začiatku invázie vo februári 2022. Zároveň oslobodili 28 % všetkých Ruskom okupovaných území od roku 2014.\n\nV médiách vyšlo niekoľko analýz, ktoré sa pokúsili vypočítať presnejšie percento a vychádzali pritom z dát Inštitútu pre štúdium vojny .\n\nV januári 2023 vypočítal denník Le Monde , že Rusko kontroluje iba 16,55 % ukrajinského územia oproti 24,4 % z marca 2022. V tomto percente je zahrnutý aj Krym a Donbas, ktoré tvoria 6,45 % ukrajinského územia. Keď sa pozrieme len na postup ruských vojsk od februára 2022, museli sa stiahnuť z cca 43 % svojich územných ziskov. V marci 2022 teda ruská armáda okupovala až 147 tisíc km², zatiaľčo v decembri 2022 mala pod kontrolou cca 99 tisíc km². Okupované územia na Donbase a Krym tvorili približne 38 tisíc km². Plocha Ruskom obsadeného územia od februára 2022 sa tak znížila z približne 109 tisíc km² na 61 tisíc km² - o 44 %.\n\nFebruárová štúdia britského denníka The Guardian v spolupráci s Inštitútom pre štúdium vojny tvrdí , že Rusko stratilo 20 % ovládaného územia: v marci 2022 ovládalo 51 000 štvorcových míľ (132 000 km²), Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 % suverénneho územia Ukrajiny, teda 40,600 štvorcových míľ (105 154 km²).\n\nPodľa factchecku Newsweeku získala Ukrajina v novembri 2022 približne 47 - 48 % územia, o ktoré od februára 2022 prišla. New York Times v novembri vypočítal, že Ukrajina získala naspäť až 54 % územia.\n\nZdroj: New York Times , Institute for the Study of War, stav ku 13. novembru 2022. Modrou farbou sú označené územia, ktoré Ukrajina dobyla naspäť spod kontroly ruskej armády, ružové územia Rusko stále okupuje.\n\nPodobný výrok sme overovali aj 17. 3. 2023 .", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinská protiofenzíva oslobodila viac ako 40 % územia ktoré od februára 2022 získalo Rusko. Výpočty a presné čísla sa líšia, mnohé odhady však potvrdzujú minimálne toto číslo, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ukrajinský veliteľ ozbrojených síl Valerij Zalužnyj v januári 2023 zverejnil informácie podľa ktorých sa Ukrajine sa podarilo oslobodiť 40 % územia, ktoré Rusko obsadilo od začiatku invázie vo februári 2022. Zároveň oslobodili 28 % všetkých Ruskom okupovaných území od roku 2014.", "V médiách vyšlo niekoľko analýz, ktoré sa pokúsili vypočítať presnejšie percento a vychádzali pritom z dát Inštitútu pre štúdium vojny .", "V januári 2023 vypočítal denník Le Monde , že Rusko kontroluje iba 16,55 % ukrajinského územia oproti 24,4 % z marca 2022. V tomto percente je zahrnutý aj Krym a Donbas, ktoré tvoria 6,45 % ukrajinského územia. Keď sa pozrieme len na postup ruských vojsk od februára 2022, museli sa stiahnuť z cca 43 % svojich územných ziskov. V marci 2022 teda ruská armáda okupovala až 147 tisíc km², zatiaľčo v decembri 2022 mala pod kontrolou cca 99 tisíc km². Okupované územia na Donbase a Krym tvorili približne 38 tisíc km². Plocha Ruskom obsadeného územia od februára 2022 sa tak znížila z približne 109 tisíc km² na 61 tisíc km² - o 44 %.", "Februárová štúdia britského denníka The Guardian v spolupráci s Inštitútom pre štúdium vojny tvrdí , že Rusko stratilo 20 % ovládaného územia: v marci 2022 ovládalo 51 000 štvorcových míľ (132 000 km²), Rusko v súčasnosti ovláda približne 17 % suverénneho územia Ukrajiny, teda 40,600 štvorcových míľ (105 154 km²).", "Podľa factchecku Newsweeku získala Ukrajina v novembri 2022 približne 47 - 48 % územia, o ktoré od februára 2022 prišla. New York Times v novembri vypočítal, že Ukrajina získala naspäť až 54 % územia.", "Zdroj: New York Times , Institute for the Study of War, stav ku 13. novembru 2022. Modrou farbou sú označené územia, ktoré Ukrajina dobyla naspäť spod kontroly ruskej armády, ružové územia Rusko stále okupuje.", "Podobný výrok sme overovali aj 17. 3. 2023 ."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "oslobodiť", "Inštitútu pre štúdium vojny", "Le Monde", "tvrdí", "factchecku", "New York Times", "New York Times", "17. 3. 2023"], "url": ["https://t.me/CinCAFU/340", "https://kyivindependent.com/news-feed/chief-commander-ukraine-has-liberated-40-of-territories-occupied-by-russia-since-feb-24", "https://storymaps.arcgis.com/stories/733fe90805894bfc8562d90b106aa895", "https://www.lemonde.fr/en/les-decodeurs/article/2023/01/06/war-in-ukraine-russia-now-controls-only-16-of-ukrainian-territory_6010578_8.html", "https://www.theguardian.com/world/ng-interactive/2023/feb/21/a-year-of-war-how-russian-forces-have-been-pushed-back-in-ukraine", "https://www.newsweek.com/fact-check-has-ukraine-taken-half-territory-back-since-russia-invaded-1757804", "https://www.nytimes.com/interactive/2022/world/europe/ukraine-maps.html", "https://www.nytimes.com/interactive/2022/world/europe/ukraine-maps.html", "https://demagog.sk/vyrok/48925"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:38.033836+00:00"}
{"id": "vr31797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31797", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Keď sa pozrieme na výsledky parlamentných volieb, vidíme, že sa do gréckeho parlamentu dostali tri nové politické strany, pričom je jedna z nich minimálne zjavne hovorí sa v samotnom Grécku, neofašistická. Na druhom mieste skončil človek, ktorý hovorí o tom, že to Európa nemyslí s pravidlami vážne.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do gréckeho parlamentu sa po ostatných voľbách dostali nasledovné politické strany ( na základe Guardian.co.uk ): ND - 18,85% Syriza - 16,85% Pasok - 13,18% Nezávislí Gréci - 10, 60% KKE - 8, 48% Chryssi Avgi - 6,97% Dimar - 6,11%", "analysis_paragraphs": ["Do gréckeho parlamentu sa po ostatných voľbách dostali nasledovné politické strany ( na základe Guardian.co.uk ): ND - 18,85% Syriza - 16,85% Pasok - 13,18% Nezávislí Gréci - 10, 60% KKE - 8, 48% Chryssi Avgi - 6,97% Dimar - 6,11%"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["na základe Guardian.co.uk", "Euractiv.com", "bbc.co.uk", "Nezávislí Gréci"], "url": ["http://www.guardian.co.uk/news/datablog/interactive/2012/may/06/greece-elections-results-map", "http://www.euractiv.com/elections/neo-nazi-greek-party-targets-journalist-death-threat-news-512538", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-18056677", "http://en.wikipedia.org/wiki/Independent_Greeks"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:27.736648+00:00"}
{"id": "vr27397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27397", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Zamestnanosť na Slovensku v roku 2013 klesla o približne 0,8 percenta, takže počas vašej vlády sme prišli o skoro 20–tisíc miest.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického Úradu SR, ktorý má údaje aj za 4. štvrťrok 2013, zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní s 4. štvrťrokom 2012, narástla o takmer 14 tisíc zamestnaných, čo predstavovalo nárast 0,7 percentuálneho bodu. Ide teda o opačné čísla ako uvádza Kiska. Zamestnanosť v roku 2012 v 2013 sa pohybuje na približne rovnakej úrovni.\n\nPodľa posledných údajov Eurostat, klesla zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní 3. štvrťroku 2013 a 3. štvrťroku 2012 o 0,1 percentuálneho bodu, čo predstavovalo úbytok približne 8 tisíc zamestnaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nČísla ŠÚ SR a Eurostat uvádzame v tabuľkách nižšie:\n\nŠÚ SR\n\nQ1 2012\n\nQ2 2012\n\nQ3 2012\n\nQ4 2012\n\nRok 2012\n\nQ1 2013\n\nQ2 2013\n\nQ3 2013\n\nQ4 2013\n\nRok 2013\n\nindex (rovnaké obdobie minulého roka = 100)\n\n101,2\n\n100,7\n\n100,5\n\n99,9\n\n100,6\n\n100,1\n\n99,9\n\n99,6\n\n100,6\n\n100,0\n\nPočet pracujúcich v tis.\n\n2 324,7\n\n2 334,7\n\n2 342,8\n\n2 313,7\n\n2 329,0\n\n2 327,7\n\n2 327,8\n\n2 334,4\n\n2 327,1\n\n2 329,3\n\nEurostat\n\nQ22012\n\nQ32012\n\nQ42012\n\nQ12013\n\nQ22013\n\nQ32013\n\nPočet pracujúcich v tis.\n\n2,334.7\n\n2,342.8\n\n2,313.7\n\n2,327.7\n\n2,327.8\n\n2,334.4\n\nmiera zamestnanosti v %\n\n59.8\n\n60.1\n\n59.4\n\n59.8\n\n59.8\n\n60.0", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického Úradu SR, ktorý má údaje aj za 4. štvrťrok 2013, zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní s 4. štvrťrokom 2012, narástla o takmer 14 tisíc zamestnaných, čo predstavovalo nárast 0,7 percentuálneho bodu. Ide teda o opačné čísla ako uvádza Kiska. Zamestnanosť v roku 2012 v 2013 sa pohybuje na približne rovnakej úrovni.", "Podľa posledných údajov Eurostat, klesla zamestnanosť medziročne, teda v porovnaní 3. štvrťroku 2013 a 3. štvrťroku 2012 o 0,1 percentuálneho bodu, čo predstavovalo úbytok približne 8 tisíc zamestnaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Čísla ŠÚ SR a Eurostat uvádzame v tabuľkách nižšie:", "ŠÚ SR", "Q1 2012", "Q2 2012", "Q3 2012", "Q4 2012", "Rok 2012", "Q1 2013", "Q2 2013", "Q3 2013", "Q4 2013", "Rok 2013", "index (rovnaké obdobie minulého roka = 100)", "101,2", "100,7", "100,5", "99,9", "100,6", "100,1", "99,9", "99,6", "100,6", "100,0", "Počet pracujúcich v tis.", "2 324,7", "2 334,7", "2 342,8", "2 313,7", "2 329,0", "2 327,7", "2 327,8", "2 334,4", "2 327,1", "2 329,3", "Eurostat", "Q22012", "Q32012", "Q42012", "Q12013", "Q22013", "Q32013", "Počet pracujúcich v tis.", "2,334.7", "2,342.8", "2,313.7", "2,327.7", "2,327.8", "2,334.4", "miera zamestnanosti v %", "59.8", "60.1", "59.4", "59.8", "59.8", "60.0"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "Počet pracujúcich v tis.", "miera zamestnanosti v %"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67075", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsi_emp_q&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_ergan&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:06.461303+00:00"}
{"id": "vr36628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36628", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "A myslím si, že ak máme informáciu, že sa chystá návrat 400 kilogramov heroínu, 400 kilogramov heroínu znamená ročnú dávku pre 10 tisíc ľudí.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na fakt, že ľudská spotreba heroínu na jeden deň nie je nijak štandardizovaná sa nedá povedať, či má minister pravdu alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na fakt, že ľudská spotreba heroínu na jeden deň nie je nijak štandardizovaná sa nedá povedať, či má minister pravdu alebo nie."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:35.080562+00:00"}
{"id": "46911", "numeric_id": 46911, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46911", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "On (premiér Matovič, pozn.) vyhlási, že vlastne učitelia do 55 rokov sa môžu AstrouZenecou očkovať, aj keď majú nejaké negatívne účinky, a učiteľom nad 55 rokov, tí sa očkovať nemôžu, zároveň vyzdvihne Sputnik.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič nepriamo spochybnil očkovanie Astrou Zenecnou, registrovanou vakcínou, zatiaľ čo Sputnik V, neregistrovanú vakcínu, vyzdvihol. Tvrdernie Denisy Sakovej hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Štát sa rozhodol očkovať Astra Zenecou len dospelých od 18 do 55 rokov na základe výsledkov preverovania Európskej liekovej agentúry. Agentúra totiž nemala dostatok údajov na odobrenie účinnosti pre starších občanov. Očkovanie učiteľov do 55 rokov začalo v sobotu 13. marca, dostali vakcínu AstraZeneca. Očkovanie pre starších učiteľov malo byť spustené o pár dní neskôr, ani po týždni však nebolo jasné, kedy sa dostanú na rad. Učitelia nad 56 rokov mali dostať vakcíny Moderna a Pfizer/BioNTech. 16. februára Igor Matovič na Facebooku zverejnil video (1:45), v ktorom, označil Sputnik V za „ výbornú vakcínu s výbornou účinnosťou “. Podobne vakcínu vyzvdihol na tlačovke o pár dní neskôr. Povedal tiež, že „vieme po očkovaní našich učiteľov o AstreZenece svoje “, čím odkazoval na hlásenia o častých vedľajších účinkoch po očkovaní učiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič nepriamo spochybnil očkovanie Astrou Zenecnou, registrovanou vakcínou, zatiaľ čo Sputnik V, neregistrovanú vakcínu, vyzdvihol. Tvrdernie Denisy Sakovej hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Štát sa rozhodol očkovať Astra Zenecou len dospelých od 18 do 55 rokov na základe výsledkov preverovania Európskej liekovej agentúry. Agentúra totiž nemala dostatok údajov na odobrenie účinnosti pre starších občanov. Očkovanie učiteľov do 55 rokov začalo v sobotu 13. marca, dostali vakcínu AstraZeneca. Očkovanie pre starších učiteľov malo byť spustené o pár dní neskôr, ani po týždni však nebolo jasné, kedy sa dostanú na rad. Učitelia nad 56 rokov mali dostať vakcíny Moderna a Pfizer/BioNTech. 16. februára Igor Matovič na Facebooku zverejnil video (1:45), v ktorom, označil Sputnik V za „ výbornú vakcínu s výbornou účinnosťou “. Podobne vakcínu vyzvdihol na tlačovke o pár dní neskôr. Povedal tiež, že „vieme po očkovaní našich učiteľov o AstreZenece svoje “, čím odkazoval na hlásenia o častých vedľajších účinkoch po očkovaní učiteľov."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "začalo", "dostali", "nebolo", "video", "vyzvdihol", "Povedal", "vedľajších účinkoch"], "url": ["https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/media/tlacove-spravy/europska-liekova-agentura-odporucila-registraciu-tretej-vakciny-proti-covid-19?page_id=5525", "https://www.minedu.sk/prvi-ucitelia-ziskaju-ochranu-pred-koronavirusom-uz-v-sobotu/", "https://dennikn.sk/2267059/cez-vikend-je-pre-ucitelov-pripravenych-21-tisic-vakcin-ministri-predstavili-kto-sa-moze-ockovat-a-kde/", "https://www.aktuality.sk/clanok/867380/zaujem-o-ockovanie-je-u-ucitelov-enormny-hovori-groehling-pri-sputniku-v-je-zdrzanlivy/", "https://www.facebook.com/1007115541/videos/10221481207872068/", "https://youtu.be/nwFJQxjlI3w?t=255", "https://youtu.be/nwFJQxjlI3w?t=270", "https://dennikn.sk/2270867/viaceri-ucitelia-mali-po-vikendovom-ockovani-tazkosti-je-to-znak-ze-vakcina-zabera-vysvetluju-odbornici/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:31.248905+00:00"}
{"id": "vr18292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18292", "speaker": "Marek Hattas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-hattas", "statement": "Máme veľký problém s Drážovcami. Tam ten spoj namiesto toho aby bol efektívnejší a rýchlejší, že by prišiel do centra toho mesta, tak má teraz polhodinovú akokeby motanicu v priemyselnom parku ...", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Autobusová linka, o ktorej Marek Hattas hovorí je linka číslo 4 na trase Kmeťova - Dražovce a späť. Ak ide linka č. 4 z Dražoviec smerom do centra, zastavuje na šiestich nasledovných zastávkach v Priemyselnom parku: Priemyselný park I, Priemyselný park II, Priemyselný park III, Priemyselný park V, Priemyselný park IV a Priemyselný park VII. Podľa informácií dostupných na portáli imhd.sk, linka č. 4 strávi obchádzaním zastávok v Priemyselnom parku 7 minút. Z mapky siete liniek autobusov MHD v Nitre je zjavné, že linka č. 4 urobí zachádzku až na koniec Priemyselného parku, otočí sa a vráti sa naspäť na hlavnú trasu. Cesta do centra z prvej zastávky linky č. 4 trvá aj so zastávkami v priemyselnom parku 25 minút. Ak Hattasov výrok interpretujeme tak, že pod polhodinou mal na mysli celkovú dĺžku jazdy do centra a nie obchádzku v priemyselnom parku, hodnotíme výrok - aj napriek odchýlke - ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Autobusová linka, o ktorej Marek Hattas hovorí je linka číslo 4 na trase Kmeťova - Dražovce a späť. Ak ide linka č. 4 z Dražoviec smerom do centra, zastavuje na šiestich nasledovných zastávkach v Priemyselnom parku: Priemyselný park I, Priemyselný park II, Priemyselný park III, Priemyselný park V, Priemyselný park IV a Priemyselný park VII. Podľa informácií dostupných na portáli imhd.sk, linka č. 4 strávi obchádzaním zastávok v Priemyselnom parku 7 minút. Z mapky siete liniek autobusov MHD v Nitre je zjavné, že linka č. 4 urobí zachádzku až na koniec Priemyselného parku, otočí sa a vráti sa naspäť na hlavnú trasu. Cesta do centra z prvej zastávky linky č. 4 trvá aj so zastávkami v priemyselnom parku 25 minút. Ak Hattasov výrok interpretujeme tak, že pod polhodinou mal na mysli celkovú dĺžku jazdy do centra a nie obchádzku v priemyselnom parku, hodnotíme výrok - aj napriek odchýlke - ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "mapky"], "url": ["https://imhd.sk/nr/cestovny-poriadok/linka/4/smer/Klokocina-Kmetova/zastavka/Drazovce/629145621524", "https://imhd.sk/nr/mapa-schema-fullscreen/1007/Linky-MHD-20140601"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:43.730933+00:00"}
{"id": "vr14957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14957", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja som bol pri vzniku dvoch vlád, v roku 2002 a 2010.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic bol naozaj súčasťou rokovaní o vzniku vlád 2002 a 2010, kedy sa v oboch prípadoch stal ministrom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic bol naozaj súčasťou rokovaní o vzniku vlád 2002 a 2010, kedy sa v oboch prípadoch stal ministrom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["2002", "Médiá", "Radičovej vláde", "hovorilo"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-vznika-nova-vlada.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166645-stvorica-stran-si-rozdeli-posty-vo-vlade-podla-kluca-5-4-3-3/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:53.749449+00:00"}
{"id": "vr29511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29511", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Bola vypísaná súťaž na dodávateľa štúdie realizovateľnosti predĺženia širokorozchodnej železničnej trate z Košíc do Viedne.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súťaž na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti už bola vypísaná . Ponuky na jej vypracovanie podali štyri medzinárodné konzorciá. Víťazom sa stala spoločnosť Bernard a Obermayer. Proti výsledku tendra podalo neúspešné konzorcium ILF-Werner Consult-Reming Consult námietku. Keďže súťaž vypísaná bola, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súťaž na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti už bola vypísaná . Ponuky na jej vypracovanie podali štyri medzinárodné konzorciá. Víťazom sa stala spoločnosť Bernard a Obermayer. Proti výsledku tendra podalo neúspešné konzorcium ILF-Werner Consult-Reming Consult námietku. Keďže súťaž vypísaná bola, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["vypísaná", "Víťazom", "podpísala", "informovala", "vypracovaná"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/3830/Na-studii-ci-sa-oplati-sirokorozchodna-sa-zacne-pracovat-najsk-r-od-juna-2014", "http://www.teraz.sk/ekonomika/tender-ppp-sirokorozchodna-falsovanie/97587-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sdku-ds-projekt-sirokorozchodna-zeleznic/52144-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sdku-ds-projekt-sirokorozchodna-zeleznic/52144-clanok.html", "https://www.istp.sk/clanok/6489/Sirokorozchodna-je-vyhodna-ak-bude-prekladisko-tovarov-na-Slovensku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:06.208629+00:00"}
{"id": "vr32708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32708", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Občiansky súdny poriadok a jeho rekodifikáciu som verejne pochválil, aj spôsob, akým sa to robí aj kto to robí.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa k rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku a k jeho uvedeniu do praxe v roku 2015 vyjadril v relácii Rádia Slovensko \"K veci\" (1.časť, 01:57) zo 17. júla 2012 nasledovne: \"... či to naozaj bude v 2015, lebo ak to naozaj bude v 2015, tak to bude veľký úspech, teda ak to bude schválené, v parlamente ak prebehne celý ten legislatívny proces, podľa mňa je to v tejto chvíli možno optimistický odhad, aj keď ten tím, ktorý sa zišiel dáva záruky kvalitnej a primerane rýchlej roboty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa k rekodifikácii Občianskeho súdneho poriadku a k jeho uvedeniu do praxe v roku 2015 vyjadril v relácii Rádia Slovensko \"K veci\" (1.časť, 01:57) zo 17. júla 2012 nasledovne: \"... či to naozaj bude v 2015, lebo ak to naozaj bude v 2015, tak to bude veľký úspech, teda ak to bude schválené, v parlamente ak prebehne celý ten legislatívny proces, podľa mňa je to v tejto chvíli možno optimistický odhad, aj keď ten tím, ktorý sa zišiel dáva záruky kvalitnej a primerane rýchlej roboty.\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Rádia Slovensko"], "url": ["http://rozhlas.sk/radio-slovensko/k-veci/Plagi%C3%A1ty%20doktorsk%C3%BDch%20a%20in%C3%BDch%20vedeck%C3%BDch%20pr%C3%A1c%20-%201.%20%C4%8Das%C5%A5/Plagi%C3%A1ty%20doktorsk%C3%BDch%20a%20in%C3%BDch%20vedeck%C3%BDch%20pr%C3%A1c%20-%201.%20%C4%8Das%C5%A5/Plagi%C3%A1ty%20doktorsk%C3%BDch%20a%20in%C3%BDch%20vedeck%C3%BDch%20pr%C3%A1c%20-%201.%20%C4%8Das%C5%A5/Plagi%C3%A1ty%20doktorsk%C3%BDch%20a%20in%C3%BDch%20vedeck%C3%BDch%20pr%C3%A1c%20-%201.%20%C4%8Das%C5%A5/Plagi%C3%A1ty%20doktorsk%C3%BDch%20a%20in%C3%BDch%20vedeck%C3%BDch%20pr%C3%A1c%20-%201.%20%C4%8Das%C5%A5/K-veci---Obciansky-sudny-poriadok-a-zakonnik?l=7&i=41561&p=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:49.809123+00:00"}
{"id": "vr25757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25757", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... podľa mojich prepočtov je to asi 20 000 ľudí, ktorí poberajú, to je číslo zo Sociálnej poisťovne, necelých 20 000 ľudí, ktorí poberajú dôchodok zo Slovenska, žijú v zahraničí.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skutočne, k 30. septembru 2013 je počet dôchodcov, ktorí žijú v zahraničí a poberajú na Slovensku dôchodok, takmer 20 000, presnejšie 19 459. Tieto údaje uvádza na svojej stránke Sociálna poisťovňa.", "analysis_paragraphs": ["Skutočne, k 30. septembru 2013 je počet dôchodcov, ktorí žijú v zahraničí a poberajú na Slovensku dôchodok, takmer 20 000, presnejšie 19 459. Tieto údaje uvádza na svojej stránke Sociálna poisťovňa."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:46.092660+00:00"}
{"id": "vr33796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33796", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja chcem zopakovať to čo bolo aj na školskej štvorpartite. Tam vlastne deklarovali tak zástupcovia zriaďovateľov, ako aj zástupcovia odborového zväzu, že pôjdu aj do tejto oblasti (prepúšťania v súvislosti s reštrukturalizáciou, pozn.).", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Školská štvorpartita sa prvý krát stretla 22. mája 2012, kedy sa zúčastnila aj na vypracovávaní Programového vyhlásenia vlády .\n\n\"Úlohou školskej štvorpartity bude diskusia o súčasnom stave výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike ako aj otvorené rokovania o zásadných zámeroch a zmenách v tejto oblasti. ...Pracovnou náplňou prvého stretnutia bola aj príprava rozpracovania Programového vyhlásenia vlády SR.\"\n\nProgramového vyhlásenia vlády , hovorí:\n\n\"Vláda zabezpečí uskutočnenie dôslednej revízie reformy školstva nastavením inovatívnych procesov v riadení a vzdelávaní kvalifikovanú reštrukturalizáciu štátnej a verejnej správy v školstve a skvalitní proces realizácie projektov EÚ.\"\n\nKonkrétne oficiálne vyjadrenie, že by štvorpartita vyjadrila súhlas a ochotu k prepúšťaniu v rámci reštrukturalizácie Demagog.sk nezistil. Samotné programové vyhlásenie na ktorom sa podieľala štvorpartita je zámer reštrukturalizácia, no nie súhlas so samotným prepúšťaním.\n\n20. novembra 2012 sa uskutočnilo ďalšie rokovanie štvorpartity.\n\nDemagog.sk nenašiel žiadne vyjadrenia zástupcov štvorpartity, ktorí by deklarovali, že súhlasia s prepúšťaním súvisiacím s reštrukturalizáciou. Výrok považujeme za neoveriteľný, nakoľko nedokážeme vylúčiť, že takét vyjadrenia skutočne padli na stretnutí štvorpartity, z ktorého nie sú žiadne verejné záznamy.", "analysis_paragraphs": ["Školská štvorpartita sa prvý krát stretla 22. mája 2012, kedy sa zúčastnila aj na vypracovávaní Programového vyhlásenia vlády .", "\"Úlohou školskej štvorpartity bude diskusia o súčasnom stave výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike ako aj otvorené rokovania o zásadných zámeroch a zmenách v tejto oblasti. ...Pracovnou náplňou prvého stretnutia bola aj príprava rozpracovania Programového vyhlásenia vlády SR.\"", "Programového vyhlásenia vlády , hovorí:", "\"Vláda zabezpečí uskutočnenie dôslednej revízie reformy školstva nastavením inovatívnych procesov v riadení a vzdelávaní kvalifikovanú reštrukturalizáciu štátnej a verejnej správy v školstve a skvalitní proces realizácie projektov EÚ.\"", "Konkrétne oficiálne vyjadrenie, že by štvorpartita vyjadrila súhlas a ochotu k prepúšťaniu v rámci reštrukturalizácie Demagog.sk nezistil. Samotné programové vyhlásenie na ktorom sa podieľala štvorpartita je zámer reštrukturalizácia, no nie súhlas so samotným prepúšťaním.", "20. novembra 2012 sa uskutočnilo ďalšie rokovanie štvorpartity.", "Demagog.sk nenašiel žiadne vyjadrenia zástupcov štvorpartity, ktorí by deklarovali, že súhlasia s prepúšťaním súvisiacím s reštrukturalizáciou. Výrok považujeme za neoveriteľný, nakoľko nedokážeme vylúčiť, že takét vyjadrenia skutočne padli na stretnutí štvorpartity, z ktorého nie sú žiadne verejné záznamy."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "Programového vyhlásenia vlády", "Programového vyhlásenia vlády", "uskutočnilo"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/Prve-stretnutie-skolskej-stvorpartity.alej", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/stvrtok-22-november-2012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:42.866579+00:00"}
{"id": "vr31321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31321", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Myslím si, že tá situácia (pozn. - s trestnoprávnou imunitou) nie vždy je dobre pochopená, pretože keď si zoberiete všetky návrhy, ktoré prišli do parlamentu, Smer podporil.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre dôkaz, že R. Kaliňák nehovorí pravdu stačí overiť záznam z hlasovania, ktoré sa uskutočnilo 2. júna 2011. Išlo o hlasovanie o návrhu zákona o zrušení trestnoprávnej imunity. Zákon nebol schválený. Proti hlasovalo až 36 zo 62 poslancov SMER-SD. Medzi nimi bol aj R. Kaliňák, ktorý hlasoval tiež proti .", "analysis_paragraphs": ["Pre dôkaz, že R. Kaliňák nehovorí pravdu stačí overiť záznam z hlasovania, ktoré sa uskutočnilo 2. júna 2011. Išlo o hlasovanie o návrhu zákona o zrušení trestnoprávnej imunity. Zákon nebol schválený. Proti hlasovalo až 36 zo 62 poslancov SMER-SD. Medzi nimi bol aj R. Kaliňák, ktorý hlasoval tiež proti ."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["záznam", "návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=28709", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=368"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:47.258294+00:00"}
{"id": "vr33832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33832", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja som už pred mesiacom informoval pána predsedu SAS Sulíka, potom ako som dostal od piatich poslancov a členov klubu oznámenie, že vystúpili z poslaneckého klubu a keďže v zmysle zákona stratil tento klub svoju funkčnosť a musíme riešiť ďalšie náležitosti, ktoré vyplývajú zo zákona aj opierajúc sa o uznesenia ústavno právneho výboru už od roku 2001. No nezanikne. Nebude formálne, pretože stratil naozaj funkčnosť", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O situácii v poslaneckom klube SaS sme už písali pri overovaní výrokov z relácie Na telo zo 14. apríla 2013:", "analysis_paragraphs": ["O situácii v poslaneckom klube SaS sme už písali pri overovaní výrokov z relácie Na telo zo 14. apríla 2013:"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["14. apríla", ".pdf", "670", "141"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/374/politicke-dianie-na-slovensku", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=176537", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=229642"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:38.374541+00:00"}
{"id": "vr30739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30739", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Robert Fico vymenil 11 ministrov, dokonca v jednom prípade zobral celé ministerstvo politickej stane, o ktorej si myslel, že nie je táto strana schopná viesť bez toho aby nemalo problémy.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri. 27. novembra 2007 Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh premiéra Roberta Fica a odvolal z funkcie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS). Podľa premiéra Fica minister pôdohospodárstva niesol politickú zodpovednosť v kauze okolo podozrivých prevodov na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). 30. januára 2008 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Františka Kašického , ktorý ho o to požiadal listom 29. januára. Minister sa rozhodol abdikovať po tom, ako rezort obrany čelil viacerým podozreniam v súvislosti so spornými verejnými obstarávaniami. 3. júna 2008 Minister zdravotníctva Ivan Valentovič odovzdal abdikačné listiny prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Ako uviedol v Prezidentskom paláci, odchádza z osobných dôvodov. Premiér Robert Fico zopakoval, že voči Valentovičovej práci nemá žiadne výhrady. 18. augusta 2008 Prezident Ivan Gašparovič odvolal ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva Jaroslava Izáka a Zdenku Kramplovú . Premiér Robert Fico požiadal 22. júla svojho koaličného partnera Jána Slotu, aby ministra životného prostredia Izáka, nominanta Slovenskej národnej strany (SNS), stiahol z funkcie. Dôvodom sú podľa premiéra dotácie z Environmentálneho fondu pridelené súkromným osobám v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickým princípom. SNS návrh premiéra Roberta Fica a jeho dôvody na výmenu Jaroslava Izáka akceptovala. Návrh predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara odvolať ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú prijal premiér Robert Fico 14. augusta. Podľa medializovaných informácií mali byť dôvodom Kramplovej odvolania kontroverzné dary pre jej ĽS-HZDS, ako aj údajné chyby pri verejnom obstarávaní na ministerstve. Ona sama túto zodpovednosť odmietla. 26. januára 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra zahraničných vecí Jána Kubiša , ktorý odišiel do Ženevy za výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN. Kubiš mal z vlády odísť o niekoľko dní skôr, vo funkcii zostal dlhšie na žiadosť premiéra Roberta Fica, aby pomohol pri rokovaniach o plynovej kríze. 15. apríla 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška. Janušek odstúpil z funkcie po tom, ako ho k tomu vyzval premiér Robert Fico po zverejnení výsledkov kontroly sporného nástenkového tendra. 6. mája 2009 Prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Roberta Fica odvolal ministra životného prostredia Jána Chrbeta v súvislosti s predajom emisných kvót. Dôvodom bolo podľa predsedu vlády politické zlyhanie ministra. Dočasne Chrbetov rezort viedol minister školstva Ján Mikolaj. Premiér Fico sa rozhodol, že Chrbeta nechá odvolať, keď od vlády požadoval, aby rozhodla, či zruší spornú zmluvu s americkou firmou Interblue Group o predaji emisných kvót.. 23. júna 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina . 19. augusta 2009 Predseda vlády Robert Fico avizoval, že vo štvrtok 20. augusta dá prezidentovi návrh na odvolanie ministra životného prostredia Viliama Turského . Zároveň avizoval, že napriek Koaličnej zmluve sa nebude riadiť tým, že post ministra životného prostredia patrí SNS, a to aj v prípade možnosti vystúpenia SNS z vládnej koalície . Turského vymenoval prezident za šéfa rezortu životného prostredia 20. mája 2009. Navrhla ho SNS a akceptoval premiér Robert Fico. Turský bol predtým štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva SR. Dôvodom pre odvolanie sú kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzajú rezort životného prostredia už z čias Turského predchodcu Jána Chrbeta. 9.september 2009: Demisiu podal minister pôdohospodárstva Stanislav Becík (HZDS). Mečiar jeho odchod odôvodnil slovami: „problémy v štátnych lesoch, problémy dodávateľsko-spotrebiteľské, problémy potravinárov“. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas Ficovej vlády bolo skutočne odvolaných 11 ministrov . Najväčšie zmeny nastali u koaličného partnera SNS, ktorý musel vymeniť až 5 ministrov, a napokon SNS prišla o celý rezort Ministerstva životného prostredia. Rezorty HZDS museli opustiť 3 ministri. 27. novembra 2007 Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh premiéra Roberta Fica a odvolal z funkcie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS). Podľa premiéra Fica minister pôdohospodárstva niesol politickú zodpovednosť v kauze okolo podozrivých prevodov na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). 30. januára 2008 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Františka Kašického , ktorý ho o to požiadal listom 29. januára. Minister sa rozhodol abdikovať po tom, ako rezort obrany čelil viacerým podozreniam v súvislosti so spornými verejnými obstarávaniami. 3. júna 2008 Minister zdravotníctva Ivan Valentovič odovzdal abdikačné listiny prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Ako uviedol v Prezidentskom paláci, odchádza z osobných dôvodov. Premiér Robert Fico zopakoval, že voči Valentovičovej práci nemá žiadne výhrady. 18. augusta 2008 Prezident Ivan Gašparovič odvolal ministrov životného prostredia a pôdohospodárstva Jaroslava Izáka a Zdenku Kramplovú . Premiér Robert Fico požiadal 22. júla svojho koaličného partnera Jána Slotu, aby ministra životného prostredia Izáka, nominanta Slovenskej národnej strany (SNS), stiahol z funkcie. Dôvodom sú podľa premiéra dotácie z Environmentálneho fondu pridelené súkromným osobám v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickým princípom. SNS návrh premiéra Roberta Fica a jeho dôvody na výmenu Jaroslava Izáka akceptovala. Návrh predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara odvolať ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú prijal premiér Robert Fico 14. augusta. Podľa medializovaných informácií mali byť dôvodom Kramplovej odvolania kontroverzné dary pre jej ĽS-HZDS, ako aj údajné chyby pri verejnom obstarávaní na ministerstve. Ona sama túto zodpovednosť odmietla. 26. januára 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra zahraničných vecí Jána Kubiša , ktorý odišiel do Ženevy za výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN. Kubiš mal z vlády odísť o niekoľko dní skôr, vo funkcii zostal dlhšie na žiadosť premiéra Roberta Fica, aby pomohol pri rokovaniach o plynovej kríze. 15. apríla 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška. Janušek odstúpil z funkcie po tom, ako ho k tomu vyzval premiér Robert Fico po zverejnení výsledkov kontroly sporného nástenkového tendra. 6. mája 2009 Prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Roberta Fica odvolal ministra životného prostredia Jána Chrbeta v súvislosti s predajom emisných kvót. Dôvodom bolo podľa predsedu vlády politické zlyhanie ministra. Dočasne Chrbetov rezort viedol minister školstva Ján Mikolaj. Premiér Fico sa rozhodol, že Chrbeta nechá odvolať, keď od vlády požadoval, aby rozhodla, či zruší spornú zmluvu s americkou firmou Interblue Group o predaji emisných kvót.. 23. júna 2009 Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina . 19. augusta 2009 Predseda vlády Robert Fico avizoval, že vo štvrtok 20. augusta dá prezidentovi návrh na odvolanie ministra životného prostredia Viliama Turského . Zároveň avizoval, že napriek Koaličnej zmluve sa nebude riadiť tým, že post ministra životného prostredia patrí SNS, a to aj v prípade možnosti vystúpenia SNS z vládnej koalície . Turského vymenoval prezident za šéfa rezortu životného prostredia 20. mája 2009. Navrhla ho SNS a akceptoval premiér Robert Fico. Turský bol predtým štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva SR. Dôvodom pre odvolanie sú kontroverzné obchody a tendre, ktoré sprevádzajú rezort životného prostredia už z čias Turského predchodcu Jána Chrbeta. 9.september 2009: Demisiu podal minister pôdohospodárstva Stanislav Becík (HZDS). Mečiar jeho odchod odôvodnil slovami: „problémy v štátnych lesoch, problémy dodávateľsko-spotrebiteľské, problémy potravinárov“. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["11 ministrov"], "url": ["http://mesto.sk/prispevky_velke/vranov_nad_toplou/zmenyvovladerober1250696700.phtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:50.502032+00:00"}
{"id": "45800", "numeric_id": 45800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45800", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Tým, že sa zruší možnosť legálnych interrupcií neznamená, že oni vymiznú a krásnym príkladom je Poľsko, krásnym príkladom je Malta, kde sú úplne zakázané interrupcie. Tie potraty nemiznú, oni len sa vytvára proste pôda pre nelegálne potraty.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľsko aj Malta majú výrazne obmedzené resp. zakázané interrupcie. Mnohé ženy ich však napriek tomu absolvujú nelegálne, alebo za nimi vycestujú inam. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé. Malta je jedinou krajinou EÚ, kde sú interrupcie úplne zakázané. Poliaci povoľujú potraty len v prípade znásilnenia, ohrozenia dieťaťa či matky - nie však „ na požiadanie” či zo socio-ekonomických dôvodov. V oboch krajinách však existujú organizácie, ktoré pomáhajú ženám dostať sa k legálnym interrupciám v iných európskych krajinách - napríklad Abortion Support Network. Oficiálne štatistiky nelegálnych interrupcií v Poľsku či na Malte dostupné nie sú, existujú však kvalifikované odhady. Vedecký časopis Reproductive Health Matters odhaduje , že v Poľsku je ročne vykonaných 50 až 200 tisíc nelegálnych potratov. Na Malte si interrupčné tabletky cez web ročne objedná asi 200 žien, asi 400 vycestuje za interrupciou do zahraničia. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je 4,7 až 13,2 percent materských úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi. Jednou z hlavných príčin rozhodnutia sa pre ne sú reštriktívne zákony.", "analysis_paragraphs": ["Poľsko aj Malta majú výrazne obmedzené resp. zakázané interrupcie. Mnohé ženy ich však napriek tomu absolvujú nelegálne, alebo za nimi vycestujú inam. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivé. Malta je jedinou krajinou EÚ, kde sú interrupcie úplne zakázané. Poliaci povoľujú potraty len v prípade znásilnenia, ohrozenia dieťaťa či matky - nie však „ na požiadanie” či zo socio-ekonomických dôvodov. V oboch krajinách však existujú organizácie, ktoré pomáhajú ženám dostať sa k legálnym interrupciám v iných európskych krajinách - napríklad Abortion Support Network. Oficiálne štatistiky nelegálnych interrupcií v Poľsku či na Malte dostupné nie sú, existujú však kvalifikované odhady. Vedecký časopis Reproductive Health Matters odhaduje , že v Poľsku je ročne vykonaných 50 až 200 tisíc nelegálnych potratov. Na Malte si interrupčné tabletky cez web ročne objedná asi 200 žien, asi 400 vycestuje za interrupciou do zahraničia. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je 4,7 až 13,2 percent materských úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi. Jednou z hlavných príčin rozhodnutia sa pre ne sú reštriktívne zákony."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["jedinou", "napríklad", "odhaduje", "objedná", "odhadov"], "url": ["https://reproductiverights.org/europes-abortion-laws-comparative-overview", "https://www.asn.org.uk/", "https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09688080.2018.1467361", "https://www.politico.eu/article/maltese-activists-labor-for-an-abortion-debate/", "https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/preventing-unsafe-abortion"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:48.389854+00:00"}
{"id": "vr36730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36730", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Británia zvyšuje DPHáčko zo 17,5% na 20, čo je podstatne viac, Veľká Británia, pilier ekonomický, keď Nemecko zavádza novú daň na energie, keď opakujem znižuje dávky pre nezamestnaných, keď všetky krajiny škrtajú sociálne výdavky veľmi radikálne, keď sa otriasajú vlády v základoch, Taliani, pán premiér Berlusconi sa uchádzal o dôveru v parlamente, český pán premiér nedávno sa uchádzal o dôveru v parlamente, Francúzi vymenili celú vládu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spojené kráľovstvo zvyšuje daň tak ako spomína I. Radičová. Nemecko zaviedlo daň z jadrovej energie , uvažovalo sa i o dani na energiu vyrobenú z uhlia . Nemecko zvyšuje platby pre poistenie v nezamestnanosti z 2,8% prijímu na 3%. Berlusconi sa uchádzal o dôveru v parlamente kvôli návrhu štátneho rozpočtu ešte v novembri a uspel . Taktiež Nečasova vláda uspela v nedávnom hlasovaní o dôvere, bolo to ale kvôli škandálu ministra Drobila a nie ekonomických opatrení. Výmena francúzskej vlády tiež nebola z dôvodov ekonomických , ale pragmatických pred prezidentskými voľbami a nešlo teda o žiaden otras.", "analysis_paragraphs": ["Spojené kráľovstvo zvyšuje daň tak ako spomína I. Radičová. Nemecko zaviedlo daň z jadrovej energie , uvažovalo sa i o dani na energiu vyrobenú z uhlia . Nemecko zvyšuje platby pre poistenie v nezamestnanosti z 2,8% prijímu na 3%. Berlusconi sa uchádzal o dôveru v parlamente kvôli návrhu štátneho rozpočtu ešte v novembri a uspel . Taktiež Nečasova vláda uspela v nedávnom hlasovaní o dôvere, bolo to ale kvôli škandálu ministra Drobila a nie ekonomických opatrení. Výmena francúzskej vlády tiež nebola z dôvodov ekonomických , ale pragmatických pred prezidentskými voľbami a nešlo teda o žiaden otras."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zvyšuje daň", "daň z jadrovej energie", "energiu vyrobenú z uhlia", "zvyšuje", "uspel", "vláda", "kvôli škandálu", "Výmena francúzskej", "dôvodov ekonomických"], "url": ["http://www.bbc.co.uk/news/business-12099638", "http://www.bloomberg.com/news/2011-01-02/german-2011-legal-changes-debt-brake-nuclear-tax-bank-levy-pay-caps.html", "http://www.reuters.com/article/idUSTRE67A49I20100811", "http://www.bloomberg.com/news/2011-01-02/german-2011-legal-changes-debt-brake-nuclear-tax-bank-levy-pay-caps.html", "http://aktualnizpravy.cz/details/4002934-Hlasovani-o-duvere-%E2%80%93-nad-vladou-stale-visi-otazniky-(21.12.2010-06-30-)", "http://tn.nova.cz/zpravy/domaci/vv-nepotvrdili-podporu-vlade-jednani-budou-pokracovat.html", "http://zpravy.idnes.cz/komentar-hralo-se-o-necasuv-osud-vlada-si-pad-nezaslouzila-pn3-/domaci.asp?c=A101222_095800_domaci_mad", "http://www.reuters.com/article/idUSTRE6AC25R20101113", "http://www.usatoday.com/news/world/2010-11-14-france-fillon-government_N.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:03.617987+00:00"}
{"id": "43300", "numeric_id": 43300, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43300", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ale čo ma úplne šoklo, keď som videl bilanciu Spojených štátov. Ako na úkor Európskej únie povýšil obchodný obrat Spojených štátov a Ruska (obchod po zavedení sankcií pre Rusko, pozn.)...", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po anexii Krymu v roku 2014, bol zavedený voči Rusku rad reštriktívnych opatrení , ktoré sa týkajú rôznych oblastí, a samozrejme, aj obchodných vzťahov. Sankcie voči Rusku uložili krajiny EÚ ako aj USA , Kanada a Austrália. Obmedzené obchodovanie s Ruskom sa dotýka hlavne finančného, energetického, technologického, obranného sektora, produktov s duálnym využitím ale aj niekoľkých druhov mliečnych a mäsových výrobkov ( pdf. str. 17). Podľa online žurnálu EuropeNow patriaceho pod akademickú organizáciu Council for European Studies na prestížnej Kolumbijskej univerzite ovplyvnili sankcie voči Rusku ekonomiku Spojených štátov len minimálne, keďže obchodné väzby USA s Ruskom sú (s prihliadnutím na celkovú veľkosť ekonomiky USA) malé. Väčší dopad mali sankcie na EÚ, čo sa ale dá odôvodniť tým, že obchod s Ruskom má väčší podiel na celkovej ekonomike EÚ než je tomu v prípade USA. Zatiaľčo v roku 2015 bolo Rusko štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ, na americkom trhu obsadila krajina až 30. priečku. V roku 2012 obchodný obrat medzi EÚ a Ruskom dosiahol 339 mld. €, čo predstavuje 10-násobok obratu medzi USA a Ruska v tom istom roku. To, že sankcie voči Rusku viac zasiahli ekonomiku EÚ než USA, je teda spôsobené veľkosťou obchodných väzieb existujúcich ešte pred uvalením sankcií a nie snahou USA zvýšiť obchodný obrat s Ruskom na úkor Európskej únie, ako naznačuje Danko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2014 ročný obchodných obrat medzi USA a Ruskom klesol o 9,9%. Za prvé tri mesiace roku 2015 klesol obchodný obrat o 29,4% a export sa znížil o 3,3 % ( TASR ). Obchodný obrat medzi Ruskom a Európskou úniou sa podľa údajov Európskej komisie v roku 2014 znížil o 12,6 % a export EÚ do Ruska klesol o 13,5 %. V marci 2019 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že obchodný obrat medzi USA a Ruskom napriek sankciám za ostatné dva roky vzrástol a v roku 2018 mal dosiahnuť 25 mld. $ . Napriek tomu stále nedosiahla rekordnú hodnotu 31 z roku 2011. Lavrov takisto povedal, že obchodný potenciál USA a Ruska má ešte nevyužitý potenciál.", "analysis_paragraphs": ["Po anexii Krymu v roku 2014, bol zavedený voči Rusku rad reštriktívnych opatrení , ktoré sa týkajú rôznych oblastí, a samozrejme, aj obchodných vzťahov. Sankcie voči Rusku uložili krajiny EÚ ako aj USA , Kanada a Austrália. Obmedzené obchodovanie s Ruskom sa dotýka hlavne finančného, energetického, technologického, obranného sektora, produktov s duálnym využitím ale aj niekoľkých druhov mliečnych a mäsových výrobkov ( pdf. str. 17). Podľa online žurnálu EuropeNow patriaceho pod akademickú organizáciu Council for European Studies na prestížnej Kolumbijskej univerzite ovplyvnili sankcie voči Rusku ekonomiku Spojených štátov len minimálne, keďže obchodné väzby USA s Ruskom sú (s prihliadnutím na celkovú veľkosť ekonomiky USA) malé. Väčší dopad mali sankcie na EÚ, čo sa ale dá odôvodniť tým, že obchod s Ruskom má väčší podiel na celkovej ekonomike EÚ než je tomu v prípade USA. Zatiaľčo v roku 2015 bolo Rusko štvrtým najväčším obchodným partnerom EÚ, na americkom trhu obsadila krajina až 30. priečku. V roku 2012 obchodný obrat medzi EÚ a Ruskom dosiahol 339 mld. €, čo predstavuje 10-násobok obratu medzi USA a Ruska v tom istom roku. To, že sankcie voči Rusku viac zasiahli ekonomiku EÚ než USA, je teda spôsobené veľkosťou obchodných väzieb existujúcich ešte pred uvalením sankcií a nie snahou USA zvýšiť obchodný obrat s Ruskom na úkor Európskej únie, ako naznačuje Danko. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2014 ročný obchodných obrat medzi USA a Ruskom klesol o 9,9%. Za prvé tri mesiace roku 2015 klesol obchodný obrat o 29,4% a export sa znížil o 3,3 % ( TASR ). Obchodný obrat medzi Ruskom a Európskou úniou sa podľa údajov Európskej komisie v roku 2014 znížil o 12,6 % a export EÚ do Ruska klesol o 13,5 %. V marci 2019 ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že obchodný obrat medzi USA a Ruskom napriek sankciám za ostatné dva roky vzrástol a v roku 2018 mal dosiahnuť 25 mld. $ . Napriek tomu stále nedosiahla rekordnú hodnotu 31 z roku 2011. Lavrov takisto povedal, že obchodný potenciál USA a Ruska má ešte nevyužitý potenciál."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["opatrení", "USA", "dotýka", "pdf.", "EuropeNow", "obrat", "TASR", "Lavrov"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/history-ukraine-crisis/", "http://www.europarl.europa.eu/factsheets/sk/sheet/177/russia", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/12/19/sanctions-russia/", "https://www.mzv.sk/documents/747511/620840/Rusko+-+ekonomick%C3%A9+inform%C3%A1cie+o+terit%C3%B3riu+2018", "https://www.europenowjournal.org/2019/02/04/sanctions-on-russia-effectiveness-and-impacts/", "https://carnegieendowment.org/2019/04/03/u.s.-sanctions-on-russia-congress-should-go-back-to-fundamentals-pub-78755", "https://www2.teraz.sk/ekonomika/export-usa-do-ruska-pokles-kvartal-1/138279-clanok.html", "https://www.rt.com/business/454798-russia-us-turnover-rises/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:05.792042+00:00"}
{"id": "vr32717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32717", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Pretože faktom je, pán splnomocnenec, že vy hovoríte o sociálnych dávkach a tomu divákovi sa to strašne dobre počúva. Ale tomu divákovi by som chcela povedať, že dávka v hmotnej núdzi, ktorá je najväčšou časťou peňazí, ktoré dostávajú Rómovia v rómskych osadách....", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok L. Nicholson je príliš vyšpecifikovaný na to, aby sa k nemu dala nájsť primeraná štatistika. Podľa štatistík Svetovej banky majú rómske domácnosti na Slovensku priemerný príjem 528 eur, z čoho 132 eur tvorí sociálna pomoc a 170 príspevok na dieťa, teda dokopy 302 eur. Nevieme však overiť ako je to s Rómami v osadách a ako sa líši ich poberanie dávok od iných Rómov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok L. Nicholson je príliš vyšpecifikovaný na to, aby sa k nemu dala nájsť primeraná štatistika. Podľa štatistík Svetovej banky majú rómske domácnosti na Slovensku priemerný príjem 528 eur, z čoho 132 eur tvorí sociálna pomoc a 170 príspevok na dieťa, teda dokopy 302 eur. Nevieme však overiť ako je to s Rómami v osadách a ako sa líši ich poberanie dávok od iných Rómov."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Svetovej banky"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6559834/romovia-ziju-z-polovicnej-sumy-aku-ma-bezna-slovenska-rodina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:46.251991+00:00"}
{"id": "vr33520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33520", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vy ste rozdali 120 miliónov stimulov, 120 miliónov eur aj vašim blízkym firmám, až potom ste prijali návrh zákona o investičných stimuloch.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda skutočne schválila v októbri minulého roka invetičné stimuly pre desať veľkých podnikov a potom zmenila príslušný zákon. Zo zasadnutia vlády zo dňa 10. októbra 2012 vyplýva, že podporu získalo desať firiem z rôznych častí Slovenska. Informuje o tom aj Slovenský rozhlas vo svojom článku . Béla Bugár sa tak isto nemýli vo výroku o prijatí návrhu zákona o investičných stimuloch po tomto dátume. Národná rada sa na novej verzii zákona uzniesla v druhej polovici marca 2013. Vláda schválila úľavy na daniach a ďalšie stimuly, ako informuje správa Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdia (INESS). Ten zároveň upozorňuje na možné nesystémové nakladnaie s týmito prostriedkami. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda skutočne schválila v októbri minulého roka invetičné stimuly pre desať veľkých podnikov a potom zmenila príslušný zákon. Zo zasadnutia vlády zo dňa 10. októbra 2012 vyplýva, že podporu získalo desať firiem z rôznych častí Slovenska. Informuje o tom aj Slovenský rozhlas vo svojom článku . Béla Bugár sa tak isto nemýli vo výroku o prijatí návrhu zákona o investičných stimuloch po tomto dátume. Národná rada sa na novej verzii zákona uzniesla v druhej polovici marca 2013. Vláda schválila úľavy na daniach a ďalšie stimuly, ako informuje správa Inštitútu pre ekonomické a sociálne štúdia (INESS). Ten zároveň upozorňuje na možné nesystémové nakladnaie s týmito prostriedkami. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutia", "článku", "uzniesla", "správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/660", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Vlada-schvalila-investicne-stimuly-pre10-vybranych-firiem?l=1&i=48247&p=174", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4304", "http://www.iness.sk/stranka/8064-Ak-by-stat-stopol-stimuly-firmy-by-mohli-platit-nizsie-dane-Aktualnesk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:48.973638+00:00"}
{"id": "vr37924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37924", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Chýbajú vecné dôvody na zmenu súčasného zákona o používaní jazykov národnostných menšín, pretože nepočul som ani pána podpredsedu Chmela, ani pána Bugára, že by uviedli nejaké príklady nejakého porušovania jazykových práv menšín alebo niečoho podobného.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "M. Madaric má pravdu, ak hovorí, že predkladatelia zákona neuviedli príklady porušovania jazykových práv menšín. Podla nás je to ale zúženie zo strany M. Madarica, kedy oprávnenost stanovit nižšie kvórum má vyplývat len z porušovania jazykových práv menšín. Na vydanie zákona môžu existovat aj iné vecné dôvody. V tomto prípade ich uvádza R. Chmel v nasledujúcich príspevkoch. SITA : \"Návrh zákona o používaní národnostných menšín pripravil vicepremiér Rudolf Chmel zo strany Most-Híd. Navrhol v nom znížit kvórum na používanie jazykov národnostných menšín vo verejnom styku z 20 na 10 percent. Návrhom sa má rozšírit pôsobnost zákona na oblasti, kde žijú menšie menšinové komunity. Podla Chmela je to priestor pre používanie nemeckého, rómskeho a rusínskeho jazyka, takýto návrh chráni menšie národnostné menšiny.\" TASR : \" Podla Chmela to prinesie 'jazykový komfort' pre používanie jazyka národnostných menším pre dalších 73 obcí. 'Dôjde k rozšíreniu používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, co je pozitívny pocit pre príslušníkov národnostných menšín,' zdôraznil Chmel.\"", "analysis_paragraphs": ["M. Madaric má pravdu, ak hovorí, že predkladatelia zákona neuviedli príklady porušovania jazykových práv menšín. Podla nás je to ale zúženie zo strany M. Madarica, kedy oprávnenost stanovit nižšie kvórum má vyplývat len z porušovania jazykových práv menšín. Na vydanie zákona môžu existovat aj iné vecné dôvody. V tomto prípade ich uvádza R. Chmel v nasledujúcich príspevkoch. SITA : \"Návrh zákona o používaní národnostných menšín pripravil vicepremiér Rudolf Chmel zo strany Most-Híd. Navrhol v nom znížit kvórum na používanie jazykov národnostných menšín vo verejnom styku z 20 na 10 percent. Návrhom sa má rozšírit pôsobnost zákona na oblasti, kde žijú menšie menšinové komunity. Podla Chmela je to priestor pre používanie nemeckého, rómskeho a rusínskeho jazyka, takýto návrh chráni menšie národnostné menšiny.\" TASR : \" Podla Chmela to prinesie 'jazykový komfort' pre používanie jazyka národnostných menším pre dalších 73 obcí. 'Dôjde k rozšíreniu používania jazykov národnostných menšín v úradnom styku, co je pozitívny pocit pre príslušníkov národnostných menšín,' zdôraznil Chmel.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/koalicia-chce-znizit-kvorum-na-jazyk-mensiny-na-15-kdh-ma-problem-psk-/sk_domace.asp?c=A110218_154048_sk_domace_p12", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110302TBB00755"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:56.694681+00:00"}
{"id": "vr26682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26682", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Keď sa nad tým zamyslíme, však narodí sa malý človek, trebárs dneska. Zajtra má na krku skoro 7700 eur úveru. Však 36 miliardy eur má SR úverové zaťaženie. Áno, to je jednoduché, zoberieme 1,5 miliardy eur úveru za 3,6 % úrokovú sadzbu, a potom budeme skladať rozpočet na rok 2014.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože máme k dispozícii novšie čísla, ktoré sa od čísel uvedených Šimkom mierne odlišujú. Jozef Šimko pravdepodobne vychádza z analýzy Poštovej banky (vypracovanej z údajov eurostatu) za 2.kvartál roku 2013, podľa ktorej verejný dlh skutočne dosiahol 7706 eur na jedného obyvateľa. Podľa najnovších údajov za 3. kvartál roku 2013 bol verejný dlh na jedného Slováka 7593 eur. Eurostat uvádza, že verejný dlh za rok 2012 dosiahol až 37,2 miliardy eur. Za rok 2013 podľa odhadov mohol dosiahnuť až 39,7 miliardy. Podľa rovnakého zdroja ( Cena štátu denníka SME ), priemerná úroková sadzba štátnych dlhopisov bola za rok 2012 3,8% a celkové náklady na štátny dlh 1,2 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože máme k dispozícii novšie čísla, ktoré sa od čísel uvedených Šimkom mierne odlišujú. Jozef Šimko pravdepodobne vychádza z analýzy Poštovej banky (vypracovanej z údajov eurostatu) za 2.kvartál roku 2013, podľa ktorej verejný dlh skutočne dosiahol 7706 eur na jedného obyvateľa. Podľa najnovších údajov za 3. kvartál roku 2013 bol verejný dlh na jedného Slováka 7593 eur. Eurostat uvádza, že verejný dlh za rok 2012 dosiahol až 37,2 miliardy eur. Za rok 2013 podľa odhadov mohol dosiahnuť až 39,7 miliardy. Podľa rovnakého zdroja ( Cena štátu denníka SME ), priemerná úroková sadzba štátnych dlhopisov bola za rok 2012 3,8% a celkové náklady na štátny dlh 1,2 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "verejný dlh", "Eurostat", "odhadov", "Cena štátu denníka SME"], "url": ["http://www.investujeme.sk/verejny-dlh-slovenska-je-7-7-tis-eur-na-hlavu/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-verejny-dlh-stat-3q-2013/71701-clanok.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina225&language=en", "http://cenastatu.sme.sk/kd-mz/2013/Eur/", "http://cenastatu.sme.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:25.524514+00:00"}
{"id": "49842", "numeric_id": 49842, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49842", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko je krajina mimochodom, ktorá má pravdepodobne najväčší rozsah plynofikácie alebo jedna z krajín s najväčšou plynofikáciou v Európe.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov z roku 2017 je Slovensko druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa posledných údajov SPP z roku 2020 je 77 % obcí na Slovensku plynofikovaných, teda má zavedený prístup k plynu, pričom v týchto obciach žije 94 % obyvateľstva. V roku 2017 bolo Slovensko po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe. Podľa údajov Agentúry Európskej únie pre spoluprácu energetických regulátorov je celkový podiel plynofikovaných domácností v EÚ na úrovni 40 %, no medzi jednotlivými členskými štámi existujú výrazné rozdiely.\n\nV roku 2023 predstavoval plyn 20,8 % z celkovej spotreby energie na Slovensku. Najväčším spotrebiteľom plynu v EÚ bolo za rok 2023 Nemecko. Celková spotreba plynu v EÚ od roku 2022 klesá , v súlade so smernicou Rady EÚ 2022/1369 . Medzi rokmi 2022 a 2023 naplnila väčšina členov cieľ zníženia o 15 %. Výnimkami boli Írsko, Slovensko, Španielsko, Poľsko, Slovinsko, Belgicko a Malta.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov z roku 2017 je Slovensko druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa posledných údajov SPP z roku 2020 je 77 % obcí na Slovensku plynofikovaných, teda má zavedený prístup k plynu, pričom v týchto obciach žije 94 % obyvateľstva. V roku 2017 bolo Slovensko po Holandsku druhou najplynofikovanejšou krajinou v Európe. Podľa údajov Agentúry Európskej únie pre spoluprácu energetických regulátorov je celkový podiel plynofikovaných domácností v EÚ na úrovni 40 %, no medzi jednotlivými členskými štámi existujú výrazné rozdiely.", "V roku 2023 predstavoval plyn 20,8 % z celkovej spotreby energie na Slovensku. Najväčším spotrebiteľom plynu v EÚ bolo za rok 2023 Nemecko. Celková spotreba plynu v EÚ od roku 2022 klesá , v súlade so smernicou Rady EÚ 2022/1369 . Medzi rokmi 2022 a 2023 naplnila väčšina členov cieľ zníženia o 15 %. Výnimkami boli Írsko, Slovensko, Španielsko, Poľsko, Slovinsko, Belgicko a Malta."], "analysis_date": "2025-01-23", "analysis_sources": {"text": ["je", "žije", "bolo", "celkový", "predstavoval", "bolo", "klesá", "2022/1369"], "url": ["https://www.spp-distribucia.sk/o-spolocnosti/kto-sme/distribucia-plynu/#:~:text=Z%C2%A0celkov%C3%A9ho%20po%C4%8Dtu%20obc%C3%AD%20na%C2%A0Slovensku%20je%2077%20%25%20plynofikovan%C3%BDch%2C%20v%C2%A0ktor%C3%BDch%20%C5%BEije%2094%20%25%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20obyvate%C4%BEov%20Slovenska.", "https://sita.sk/venergetike/viac-ako-94-obyvatelov-ma-pristup-k-plynu-plynofikacia-novych-obci-sa-neocakava/", "https://www.energia.sk/najviac-plynofikovana-krajina-europe-dava-plynu-pomale-zbohom/#:~:text=Prvenstvo%20v%C2%A0plynofik%C3%A1cii%20si%20dr%C5%BE%C3%AD%20Holandsko.", "https://www.acer.europa.eu/gas-factsheet", "https://www.iea.org/countries/slovak-republic/natural-gas#:~:text=Share%20of%20gas,energy%20supply%2C%202023", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/nrg_cb_gas/default/bar?lang=en", "https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20230419-1#:~:text=Data%20show%20that,margin%20(above%2020%25).", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32022R1369"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:13.252267+00:00"}
{"id": "vr17776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17776", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...videli sme napríklad, ako hlasoval pán Blaha pri vyslanie vojakov do Pobaltia, ale v SNS do nohy hlasovali za.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za návrh uznesenia o vyslaní príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky hlasoval dňa 16. mája 2018 poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) proti. Z 15 poslancov SNS hlasovalo za návrh 12 z nich, poslanci Anton Hrnko a Peter Pamula boli neprítomní a poslanec Štefan Zelník hlasoval proti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za návrh uznesenia o vyslaní príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti NATO do Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Estónskej republiky a Poľskej republiky hlasoval dňa 16. mája 2018 poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) proti. Z 15 poslancov SNS hlasovalo za návrh 12 z nich, poslanci Anton Hrnko a Peter Pamula boli neprítomní a poslanec Štefan Zelník hlasoval proti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["hlasoval"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=40143"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:01.733377+00:00"}
{"id": "vr36916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36916", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Áno, avizoval pán predseda Fico, že tiež uvažujú o tom, že by navrhli aj docenta Čentéša.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Smer Róbert Fico sa k tomu vyjadril v kontexte podania návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu po 15. januári. Avizoval, že poslanci za Smer navrhnú dvoch kandidátov, Dobroslava Trnku aj Jozefa Čentéša. Fico sa tiež vyjadril , že ak má vládna koalícia dôveru 79 poslancov a zároveň sa zhodla na kandidátovi Jozefovi Čentéšovi nebolo by vhodné čakať na voľbu generálneho prokurátora až do mája. Avšak nevyplýva z toho, že SMER-SD bude podporovať J. Čentéša pri voľbe.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Smer Róbert Fico sa k tomu vyjadril v kontexte podania návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu po 15. januári. Avizoval, že poslanci za Smer navrhnú dvoch kandidátov, Dobroslava Trnku aj Jozefa Čentéša. Fico sa tiež vyjadril , že ak má vládna koalícia dôveru 79 poslancov a zároveň sa zhodla na kandidátovi Jozefovi Čentéšovi nebolo by vhodné čakať na voľbu generálneho prokurátora až do mája. Avšak nevyplýva z toho, že SMER-SD bude podporovať J. Čentéša pri voľbe."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadril"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-49169950-fico-navrhne-za-prokuratora-trnku-aj-centesa", "http://spravy.pravda.sk/smer-navrhne-za-prokuratora-trnku-aj-centesa-ziada-tajnu-volbu-pv1-/sk_domace.asp?c=A110103_155538_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:16.159321+00:00"}
{"id": "vr32521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32521", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ponúkli sme tento rozmer aj v predvolebnej kampani ľuďom. Vzhľadom na to, že sme dostali mandát, táto otázka bola zakotvená aj v programovom vyhlásení vlády a pre mňa ako nového ministra práce, sociálnych vecí vyplynula úloha, relatívne v krátkom čase, ale po dôkladnej konzultácii so sociálnymi partnermi, pripraviť novelu Zákonníka práce.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe a aj v programovom vyhlásení Smer-SD je zahrnutý bod hovoriaci o zmene Zákonníka práce. V druhom prípade sa spomína aj úloha konzultovať túto zmenu so sociálnymi partnermi. SMER- SD vo svojom Programovom zameraní 2012-2016 uvádza nasledovné (s. 34 .doc): \" Vláda preto ako jedno z prvých opatrení pripraví zmenu Zákonníka práce. Pretože pracovné miesta sa tvoria pri procese zhodnocovania ľudskej práce, vláda považuje prácu v zamestnaneckom pomere za dominantnú pre kvalitu života občanov a slovenskej spoločnosti, a preto garantuje, že cieľom našej sociálnej politiky bude sociálne začleňovanie, dobre fungujúci trh práce, funkčné systémy vzdelávania, zvýšenie mobility a uvoľnenie inovačného a kreatívneho potenciálu ľudí. \"\n\nV Programovom vyhlásení sa k problematike novely Zákonníka práce uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe a aj v programovom vyhlásení Smer-SD je zahrnutý bod hovoriaci o zmene Zákonníka práce. V druhom prípade sa spomína aj úloha konzultovať túto zmenu so sociálnymi partnermi. SMER- SD vo svojom Programovom zameraní 2012-2016 uvádza nasledovné (s. 34 .doc): \" Vláda preto ako jedno z prvých opatrení pripraví zmenu Zákonníka práce. Pretože pracovné miesta sa tvoria pri procese zhodnocovania ľudskej práce, vláda považuje prácu v zamestnaneckom pomere za dominantnú pre kvalitu života občanov a slovenskej spoločnosti, a preto garantuje, že cieľom našej sociálnej politiky bude sociálne začleňovanie, dobre fungujúci trh práce, funkčné systémy vzdelávania, zvýšenie mobility a uvoľnenie inovačného a kreatívneho potenciálu ľudí. \"", "V Programovom vyhlásení sa k problematike novely Zákonníka práce uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Programovom zameraní 2012-2016", "Programovom vyhlásení"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program", "http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:27.073097+00:00"}
{"id": "vr33345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33345", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Krčmárik (SME): Ekonomika rastie pomalšie ako v susedných krajinách", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Maddison Project pre rast HDP, ktoré sú k dispozícii do roku 2008 vyzerajú grafy jednotlivých krajín Latinskej Ameriky. Môžeme pri tom vidieť, že rast Venezuely je dosť nestabilný, kým v niektorých obdobiach je najpomalší zo sledovaných krajín, v iných zase najrýchlejší. V priemere počas sledovaného obdobia rástla Venezuela tempom 1,65 %, čo je skutočne pomalšie ako väčšina sledovaných krajín, keď pomalšie rástla už iba Bolívia - 1,30 %. Výrok je preto pravidvý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Maddison Project pre rast HDP, ktoré sú k dispozícii do roku 2008 vyzerajú grafy jednotlivých krajín Latinskej Ameriky. Môžeme pri tom vidieť, že rast Venezuely je dosť nestabilný, kým v niektorých obdobiach je najpomalší zo sledovaných krajín, v iných zase najrýchlejší. V priemere počas sledovaného obdobia rástla Venezuela tempom 1,65 %, čo je skutočne pomalšie ako väčšina sledovaných krajín, keď pomalšie rástla už iba Bolívia - 1,30 %. Výrok je preto pravidvý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:15.261580+00:00"}
{"id": "vr27878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27878", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nova skoncila v hodnotení v INESS na druhom nieste z 9 hodnotených strán.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INESS v skutočnosti nerobil poradie strán, ale ich programy známkoval . Pravdou je, že NOVA získala známku 2, pričom pred nimi s umiestnila len strana SaS so známkou 1-.", "analysis_paragraphs": ["INESS v skutočnosti nerobil poradie strán, ale ich programy známkoval . Pravdou je, že NOVA získala známku 2, pričom pred nimi s umiestnila len strana SaS so známkou 1-."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["známkoval"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/INESS-HodnotenieVoliebEU.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:44.302488+00:00"}
{"id": "vr29323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29323", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Preto, keď sme nastúpili v roku 2006 do vlády, to bolo krátko po privatizácii Slovenských elektrární, podali sme niekoľko žalôb nielen my, ale aj Úrad pre verejné obstarávanie a chceli sme, aby táto zmluva o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo sprivatizovaným talianskym elektrárňam bola vyhlásená za neplatnú.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 14. decembra 2014 . Smer od svojho nástupu v roku 2006 kritizoval rozhodnutie prenajať Vodnú elektráreň Gabčíkovo, o čom pojednáva napríklad táto správa SITA . V súvislosti so zmluvou boli viaceré súdne pojednávania, ktoré boli iniciované ako vládou SR tak aj Úradom pre verejné obstarávanie. Po neúspešnej snahe o vyriešenie situácie súdnou cestou vláda vypovedala zmluvu. 9. marca 2015 o n eplatnosti zmluvy o prenájme VEG rozhodol Krajský súd v Bratislave. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 14. decembra 2014 . Smer od svojho nástupu v roku 2006 kritizoval rozhodnutie prenajať Vodnú elektráreň Gabčíkovo, o čom pojednáva napríklad táto správa SITA . V súvislosti so zmluvou boli viaceré súdne pojednávania, ktoré boli iniciované ako vládou SR tak aj Úradom pre verejné obstarávanie. Po neúspešnej snahe o vyriešenie situácie súdnou cestou vláda vypovedala zmluvu. 9. marca 2015 o n eplatnosti zmluvy o prenájme VEG rozhodol Krajský súd v Bratislave. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["14. decembra 2014", "SITA", "n", "eplatnosti", "vylúčenie", "zamietnutá", "odôvodňuje", "vypovedal", "n", "eplatnosti"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/510/co-priniesol-rok-2014", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/ekonomika/prenajat-gabcikovo-se-bolo-podla-jahnatka-chore/5914", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/", "http://www.sme.sk/c/3184549/zmluva-o-prevadzke-gabcikova-by-mala-byt-neplatna.html", "http://aktualne.atlas.sk/pravnici-za-2-5-miliona-nepomohli-vodohospodari-na-sude-o-gabcikovo-opat-neuspeli/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167325?prefixFile=m_", "http://www.energia.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/stat-vypovedal-slovenskym-elektrarnam-zmluvu-o-prenajme-gabcikova/15071/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/348071-fico-zmluva-o-gabcikove-je-neplatna-budeme-ziadat-od-enelu-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:36.268973+00:00"}
{"id": "vr32078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32078", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "V súvislosti so živnostníkmi, tým začnem, sme podali návrh zákona, ktorý pomáha živnostníkom, lebo tuto sa na nich valí to, že budú mať vyššie a výrazne vyššie platby a naozaj potrebujú pomôcť aspoň v inej oblasti, aby sa im ľahšie podnikalo. Navrhli sme, aby nemuseli platiť preddavky, aby platili preddavky od podstatne vyššej čiastky až keď ju dosiahnu, inak nie. (...) A (...), navrhli sme dva zákony dotýkajúceho sa absolútne trestuhodného rozhadzovania prostriedkov v sociálnom systéme. Trestuhodného zneužívania, alebo pomáhania zneužívaniu sociálneho systému.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ľ. Kaníka hodnotíme ako pravdivý. Poslanci NR SR za SDKÚ-DS predložili do parlamentu návrhy zákonov o dani z príjmov, sociálnych službách a živnostenskom podnikaní. Ľ. Kaník hovorí o návrhu poslancov NR SR I. Štefanca a P. Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Predložený návrh zvyšuje hranicu, od ktorej je daňovník povinný platiť preddavky v priebehu preddavkového obdobia na úroveň od 2 500 eur namiesto súčasných 1 659,70 eur. Druhý spomenutý návrh je návrh poslancov NR SR V. Novotného a P. Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľ. Kaníka hodnotíme ako pravdivý. Poslanci NR SR za SDKÚ-DS predložili do parlamentu návrhy zákonov o dani z príjmov, sociálnych službách a živnostenskom podnikaní. Ľ. Kaník hovorí o návrhu poslancov NR SR I. Štefanca a P. Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Predložený návrh zvyšuje hranicu, od ktorej je daňovník povinný platiť preddavky v priebehu preddavkového obdobia na úroveň od 2 500 eur namiesto súčasných 1 659,70 eur. Druhý spomenutý návrh je návrh poslancov NR SR V. Novotného a P. Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "návrhu", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony/prehlad/poslednaSchodza", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4026", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:40.740002+00:00"}
{"id": "vr39136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39136", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Matovič ani hlasovať nešiel. Ja som sa opýtal či každý vykonal svoje právo ísť a hlasovať. Bolo ticho, tak som to uzavrel. No tak ja neviem kde bol. Veď prebiehalo hlasovanie 15 minút.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa archívu NR SR sa pred ukončením tajnej voľby Jozefa Kollára na uvoľnený post podpredsedu parlamentu (24. schôdza, bod programu O, 21.10. 2011, 12:03 - 12:04) prítomným poslancom skutočne prihováral týmito slovami: \" Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý z vás využil možnosť sa zúčastniť tajného hlasovania? Ak áno. Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú. Takže teraz počkáme, kým spočítajú jednotlivý skrutátori počet hlasov a potom nám oznámia výsledok hlasovania. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa archívu NR SR sa pred ukončením tajnej voľby Jozefa Kollára na uvoľnený post podpredsedu parlamentu (24. schôdza, bod programu O, 21.10. 2011, 12:03 - 12:04) prítomným poslancom skutočne prihováral týmito slovami: \" Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či každý z vás využil možnosť sa zúčastniť tajného hlasovania? Ak áno. Vyhlasujem tajnú voľbu za skončenú. Takže teraz počkáme, kým spočítajú jednotlivý skrutátori počet hlasov a potom nám oznámia výsledok hlasovania. \""], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["archívu NR SR", "videozáznamu"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/74335/Bugar_Bela.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/74335/Bugar_Bela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:11.034446+00:00"}
{"id": "vr37825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37825", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Áno, už či sa ti to, pán predseda, bude páčiť alebo nie, bol tento zákon prijímaný v čase krátko pred parlamentnými voľbami, v minulom volebnom období, 26. mája. Dvanásteho júna boli parlamentné voľby a to prostredie ovplyvňovalo aj tú atmosféru v parlamente.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelu zákona o štátnom občianstve schválili poslanci Národnej rady SR dňa 26. mája 2010. Novela bola schválená 90 poslaneckými hlasmi zo 115 prítomných. Voľby do Národnej rady SR sa konali 12. júna 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Novelu zákona o štátnom občianstve schválili poslanci Národnej rady SR dňa 26. mája 2010. Novela bola schválená 90 poslaneckými hlasmi zo 115 prítomných. Voľby do Národnej rady SR sa konali 12. júna 2010 ."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "12. júna 2010"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893", "http://www.volbysr.sk/nrsr2010/menu/index_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:21.287518+00:00"}
{"id": "vr35013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35013", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ja si prečítam, najnovšie som si prečítal nejaké články, ktoré boli uverejnené v zahraničných novinách a všetko, v tom článku citujú len Nicholsonovú, citujú tam hovorcu Baťu a ďalších a ďalších vecí.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico naráža na článok v NY Times z 9.11. 2010. Článok cituje L. Nicholsonovú, R. Baťa ale aj M. Beblavého či Zs. Simona. Je pravda, že článok necituje opačnú stranu, teda ľudí, ktorí sú podozriví zo zlého nakladania s eurofondmi alebo ľudí, ktorí o týchto zákazkách rozhodovali.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico naráža na článok v NY Times z 9.11. 2010. Článok cituje L. Nicholsonovú, R. Baťa ale aj M. Beblavého či Zs. Simona. Je pravda, že článok necituje opačnú stranu, teda ľudí, ktorí sú podozriví zo zlého nakladania s eurofondmi alebo ľudí, ktorí o týchto zákazkách rozhodovali."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["NY Times"], "url": ["http://www.nytimes.com/2010/11/10/world/europe/10slovakia.html?pagewanted=2&_r=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:14.173722+00:00"}
{"id": "vr33872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33872", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "NKÚ nemá už viac ako rok svoju hlavu, aj keď teda je tam dočasné vedenie", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od februára 2005 uplynulo zákonných 7 rokov vo februári roku 2012. L. Žitňanská tak správne uvádza, že už viac ako rok, nie je zvolený nový predseda NKÚ a dočasne ho zastupuje Jasovský, ktorému skončilo funkčné obdobie vo februári 2012. Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005. Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ: \"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov .\" V § 8 odseku 5 sa píše: \"(5) p redseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od februára 2005 uplynulo zákonných 7 rokov vo februári roku 2012. L. Žitňanská tak správne uvádza, že už viac ako rok, nie je zvolený nový predseda NKÚ a dočasne ho zastupuje Jasovský, ktorému skončilo funkčné obdobie vo februári 2012. Ján Jasovský na čele Úradu pre verejné obstarávanie od februára 2005. Podľa § 8 odseku 3 Zákona o NKÚ: \"(3) funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov .\" V § 8 odseku 5 sa píše: \"(5) p redseda ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Ján Jasovský", "Zákona"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/en/web/nku/predseda-nku-sr", "http://www.nku.gov.sk/documents/10157/163701/Znenie+%C3%BA%C4%8Dinn%C3%A9+od+1.11.2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:26.549980+00:00"}
{"id": "vr32327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32327", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Firmy odchádzajú zo Slovenska.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry ČEKIA, ktorú citujú portály aktualne.sk , aktuality.sk a sme.sk , \"záujem slovenských podnikateľlov o presun sídla do daňového raja v prvom polroku 2012 opäť prudko rastie\" ( Tlačová správa ČEKIA , 8. 8. 2012). Počas tohto polroku odišlo 213 slovenských firiem, čo znamená nárast o 7,11 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry ČEKIA, ktorú citujú portály aktualne.sk , aktuality.sk a sme.sk , \"záujem slovenských podnikateľlov o presun sídla do daňového raja v prvom polroku 2012 opäť prudko rastie\" ( Tlačová správa ČEKIA , 8. 8. 2012). Počas tohto polroku odišlo 213 slovenských firiem, čo znamená nárast o 7,11 %."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "aktuality.sk", "sme.sk", "Tlačová správa ČEKIA"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/firmy-odchadzaju-zo-slovenska-danove-raje-su-coraz-popularnejsie/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.aktuality.sk/clanok/211987/slovenske-firmy-odchadzaju-do-danovych-rajov/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6488905/slovenske-firmy-sa-stahuju-za-nizsimi-danami.html", "http://www.cekia.cz/en/tiskove-zpravy/382-tz120808"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:04.013529+00:00"}
{"id": "vr17006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17006", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...k tomu nášmu premiérovi, ktorý bol ako dobrovoľník v súkromnej fabrike, kde sa vyrábajú automobilové diely. Prosím vás pekne, pán premiér dnes v noci dal návod, ako obchádzať zákonník práce, pretože ak niekto raz vykonáva závislú prácu niekde na linke, kde sa vyrábajú nejaké súčiastky, tak musí mať pracovnú zmluvu, výnimočne dohodu. Na dobrovoľnícku zmluvu sa vo výrobe takéhoto typu robiť nedá.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezaradený poslanec NR SR naráža na udalosť , ktorá sa odohrala 25. novembra 2017, kedy premiér Fico odpracoval nočnú zmenu v súkromnej spoločnosti IAC Group (Slovakia) v automobilovom priemyselnom parku v Lozorne. Ako to povedal sám Fico, podpísal zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, takže tým pádom by sa nejednalo o závislú prácu. Napriek tomu túto činnosť nemožno považovať za dobrovoľnícku, pretože podľa zákona takáto činnosť sa nemôže vykonávať v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Platný zákonník práce definuje závislú prácu v prvej časti, v paragrafu 1 takto: \" Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. \" Sám premiér pred nástupom na nočnú zmenu deklaroval , že: \"Podpísal som zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, pretože ako ústavný činiteľ nemôžem byť v žiadnom pracovnoprávnom pomere ani nemôžem mať zárobkovú činnosť,“. Tento typ zmluvy definuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ktorý presne definuje aj to, čo sa nemožno považovať za dobrovoľnícku činnosť, medzi ktoré patrí aj \"činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností.\" (§ 3 ods. 2 pís. c) Takže napriek tomu, že premiér podpísal dobrovoľnícku zmluvu so spoločnosťou, jeho činnosť nebola dobrovoľnícka podľa zákona, teda na jej výkon by potreboval buď pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce. Fico sa rozhodol odpracovať osemhodinovú nočnú zmenu vo fabrike koncom novembra 2017 súvislosti s plánovaným sociálnym balíčkom koalície, ktorého súčasťou je aj zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nezaradený poslanec NR SR naráža na udalosť , ktorá sa odohrala 25. novembra 2017, kedy premiér Fico odpracoval nočnú zmenu v súkromnej spoločnosti IAC Group (Slovakia) v automobilovom priemyselnom parku v Lozorne. Ako to povedal sám Fico, podpísal zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, takže tým pádom by sa nejednalo o závislú prácu. Napriek tomu túto činnosť nemožno považovať za dobrovoľnícku, pretože podľa zákona takáto činnosť sa nemôže vykonávať v rámci podnikania alebo inej zárobkovej činnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Platný zákonník práce definuje závislú prácu v prvej časti, v paragrafu 1 takto: \" Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. \" Sám premiér pred nástupom na nočnú zmenu deklaroval , že: \"Podpísal som zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, pretože ako ústavný činiteľ nemôžem byť v žiadnom pracovnoprávnom pomere ani nemôžem mať zárobkovú činnosť,“. Tento typ zmluvy definuje zákon č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ktorý presne definuje aj to, čo sa nemožno považovať za dobrovoľnícku činnosť, medzi ktoré patrí aj \"činnosť vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo činnosť vykonávaná v rámci študijných povinností.\" (§ 3 ods. 2 pís. c) Takže napriek tomu, že premiér podpísal dobrovoľnícku zmluvu so spoločnosťou, jeho činnosť nebola dobrovoľnícka podľa zákona, teda na jej výkon by potreboval buď pracovnú zmluvu alebo dohodu o vykonaní práce. Fico sa rozhodol odpracovať osemhodinovú nočnú zmenu vo fabrike koncom novembra 2017 súvislosti s plánovaným sociálnym balíčkom koalície, ktorého súčasťou je aj zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, počas sobôt, nedieľ a sviatkov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["udalosť", "zákona", "definuje", "deklaroval", "zákon", "rozhodol"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/541891/fico-nastupil-na-nocnu-vo-fabrike/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/406/20160101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20170601", "https://www.aktuality.sk/clanok/541891/fico-nastupil-na-nocnu-vo-fabrike/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/406/20160101", "https://dennikn.sk/minuta/953457/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:44.814207+00:00"}
{"id": "vr27587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27587", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "my ideme urobiť takzvaný openseason, to znamená, že ponúkneme plyn na druhú stranu. My sme to urobili v roku 2012 dvakrát. Dvakrát sa nikto na ukrajinskej strane neozval.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Prezidentský duel v Aréne Daga Daniša, Fico vs. Kiska, 24. marca 2014 ).\n\nSpoločnosť Eustream robila v roku 2012 oficiálny prieskum záväzného záujmu trhu o vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou pod názvom Open Season. Tento prieskum sa však uskutočnil len jeden krát, nie dva krát, ako tvrdí Robert Fico. Navyše je otázne aj to, či na Ukrajine “nie je záujem o tento plyn”, pretože podľa agentúry SITA, Ukrajina prejavila v januári 2014 záujem o reverzné dodávky plynu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.\n\nEustream na svojej stránke oficiálne vyhlasuje výzvu na záväzné zapojenie sa do výstavby plynovodného prepojenia SK-UA:\n\n“Začiatok procesu Open Season pre plynovodné prepojenie SK-UA s cieľom alokovať a predávať prepravné kapacity bude oficiálne vyhlásený 20. júna 2012. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 19. septembra 2012. Jedným z najdôležitejších kritérií pri vyhodnocovaní Open Season budú rezervované prepravné kapacity, ktoré by mali garantovať ekonomickú životaschopnosť projektu. Ak bude proces Open Season vyhodnotený ako úspešný (začiatkom novembra), bude nasledovať uzatváranie finálnych zmlúv o preprave medzi Eustreamom a zákazníkmi/shippermi.”\n\nV marci 2013 o neúspechu tohto procesu informovala aj agentúry SITA :\n\n“Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, v minulosti uvažoval nad výstavbou nového plynovodného prepojenia medzi Ukrajinou a Slovenskom.\n\nProjekt však bol vtedy podľa zisťovania Eustreamu nerentabilný. “ V minulom roku sme zrealizovali zisťovanie záväzného záujmu trhu, takzvaný Open Season, o vybudovanie nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Open Season však nepotvrdil postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové kapacity a naznačil, že ekonomická návratnosť projektu nie je zaručená,“ povedal koncom januára pre agentúru SITA hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan. ”\n\nEustream však neuverejňuje žiadne ďalšie informácie o druhom kole Open Season. V dvoch kolách robil Eustream prieskum trhu Open Season o prepojení Slovenska a Maďarska.\n\nAgentúra SITA tiež informuje o tom, že v januári 2014 Ukrajina prejavila záujem o reverzné dodávky plynu:\n\n“Ukrajina podpísala návrh dohody o reverzných dodávkach plynu a poslala ho na Slovensko. Informoval o tom ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij.”\n\n(…)\n\nSlovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, ešte v polovici decembra uviedol, že v otázke podpisu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu čaká na kroky Ukrajiny. Podpísanie memoranda ešte neznamená, že projekt dodávania plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa stane realitou. Cieľom dokumentu totiž má byť vyjadrenie úmyslu a preskúmanie možnosti vybudovania technického riešenia pre reverzný tok plynu smerom na Ukrajinu.\n\nAko píše Euractiv :\n\n„ Som vcelku optimistický, že k dohode by sme mohli dospieť do konca apríla, \" uviedol v stredu (19.3.) eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po diskusii s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom.\n\n„ Neviem, o čom pán komisár rozpráva, “ reagoval premiér Robert Fico počas cesty na bruselský Summit „ Nemyslím si, že má k tomu toľko informácii ako ja. “\n\nAj po summite premiér poukázal na to, že \" dosiaľ sa nepodpísalo ani memorandum o spolupráci, ktoré malo byť právnym základom tohto projektu. \"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Prezidentský duel v Aréne Daga Daniša, Fico vs. Kiska, 24. marca 2014 ).", "Spoločnosť Eustream robila v roku 2012 oficiálny prieskum záväzného záujmu trhu o vybudovanie plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou pod názvom Open Season. Tento prieskum sa však uskutočnil len jeden krát, nie dva krát, ako tvrdí Robert Fico. Navyše je otázne aj to, či na Ukrajine “nie je záujem o tento plyn”, pretože podľa agentúry SITA, Ukrajina prejavila v januári 2014 záujem o reverzné dodávky plynu. Výrok preto považujeme za zavádzajúci.", "Eustream na svojej stránke oficiálne vyhlasuje výzvu na záväzné zapojenie sa do výstavby plynovodného prepojenia SK-UA:", "“Začiatok procesu Open Season pre plynovodné prepojenie SK-UA s cieľom alokovať a predávať prepravné kapacity bude oficiálne vyhlásený 20. júna 2012. Registrovaní účastníci procesu môžu predložiť svoje požiadavky do 19. septembra 2012. Jedným z najdôležitejších kritérií pri vyhodnocovaní Open Season budú rezervované prepravné kapacity, ktoré by mali garantovať ekonomickú životaschopnosť projektu. Ak bude proces Open Season vyhodnotený ako úspešný (začiatkom novembra), bude nasledovať uzatváranie finálnych zmlúv o preprave medzi Eustreamom a zákazníkmi/shippermi.”", "V marci 2013 o neúspechu tohto procesu informovala aj agentúry SITA :", "“Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, v minulosti uvažoval nad výstavbou nového plynovodného prepojenia medzi Ukrajinou a Slovenskom.", "Projekt však bol vtedy podľa zisťovania Eustreamu nerentabilný. “ V minulom roku sme zrealizovali zisťovanie záväzného záujmu trhu, takzvaný Open Season, o vybudovanie nového plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou. Open Season však nepotvrdil postačujúci záväzný záujem účastníkov trhu o nové kapacity a naznačil, že ekonomická návratnosť projektu nie je zaručená,“ povedal koncom januára pre agentúru SITA hovorca Eustreamu Vahram Chuguryan. ”", "Eustream však neuverejňuje žiadne ďalšie informácie o druhom kole Open Season. V dvoch kolách robil Eustream prieskum trhu Open Season o prepojení Slovenska a Maďarska.", "Agentúra SITA tiež informuje o tom, že v januári 2014 Ukrajina prejavila záujem o reverzné dodávky plynu:", "“Ukrajina podpísala návrh dohody o reverzných dodávkach plynu a poslala ho na Slovensko. Informoval o tom ukrajinský minister energetiky a uhoľného priemyslu Eduard Stavickij.”", "(…)", "Slovenský prepravca zemného plynu, spoločnosť Eustream, ešte v polovici decembra uviedol, že v otázke podpisu memoranda o porozumení o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu čaká na kroky Ukrajiny. Podpísanie memoranda ešte neznamená, že projekt dodávania plynu zo Slovenska na Ukrajinu sa stane realitou. Cieľom dokumentu totiž má byť vyjadrenie úmyslu a preskúmanie možnosti vybudovania technického riešenia pre reverzný tok plynu smerom na Ukrajinu.", "Ako píše Euractiv :", "„ Som vcelku optimistický, že k dohode by sme mohli dospieť do konca apríla, \" uviedol v stredu (19.3.) eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger po diskusii s ukrajinským ministrom energetiky Jurijom Prodanom.", "„ Neviem, o čom pán komisár rozpráva, “ reagoval premiér Robert Fico počas cesty na bruselský Summit „ Nemyslím si, že má k tomu toľko informácii ako ja. “", "Aj po summite premiér poukázal na to, že \" dosiaľ sa nepodpísalo ani memorandum o spolupráci, ktoré malo byť právnym základom tohto projektu. \""], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["24. marca 2014", "svojej stránke", "agentúry SITA", "prepojení", "Agentúra SITA", "", "Euractiv", "Summit"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/464/#10977", "http://www.eustream.sk/sk_prepravna-siet/sk_prepojenie-sk-ua", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ukrajina-je-pripravena-dovazat-plyn/625158-clanok.html", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/slovensko--madarske-prepojenie-plynovodov-nova-etapa-zavznej-fazy-open-season-s-novymi-podmienkami/20", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/305357-ukrajina-podpisala-navrh-dohody-o-dodavkach-plynu-cez-slovensko/", "http://spravy.pravda.sk/tlac/305357-ukrajina-podpisala-navrh-dohody-o-dodavkach-plynu-cez-slovensko/", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/reverzny-tok-plynu-022203#sthash.fwB5RLBC.dpuf", "http://www.europskaunia.sk/summit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:46.222674+00:00"}
{"id": "vr38186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38186", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Tá takzvaná milionárska daň vlastne postihovala v podstate strednú vrstvu.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže neexistuje všeobecne platná definícia pre strednú vrstvu, nie je možné overiť toto tvrdenie. Prinášame preto aspoň informácie, akých ľudí sa táto daň najviac týkala: Denník SME z 24.marca 2009: \"Milionárska daň v skutočnosti nie je milionárskou. Postihne aj ľudí, ktorí vlani za celý rok zarobili výrazne menej ako milión korún. Dotkne sa ľudí, ktorí vlani zarobili mesačne v priemere viac ako 49-tisíc korún v hrubom. Ročne je to teda necelých 600-tisíc korún (19 916 eur). Oni nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola vlani 98 496 korún. V praxi na milionársku daň doplácajú predovšetkým zamestnanci. Tí si na rozdiel od podnikateľov nemôžu svoj hrubý zárobok znížiť o nijaké daňové výdavky. Daňový základ zamestnanca napríklad s priemerným zárobkom 30-tisíc je preto oveľa vyšší ako daňový základ podnikateľa, ktorý zarába rovnako.\"", "analysis_paragraphs": ["Keďže neexistuje všeobecne platná definícia pre strednú vrstvu, nie je možné overiť toto tvrdenie. Prinášame preto aspoň informácie, akých ľudí sa táto daň najviac týkala: Denník SME z 24.marca 2009: \"Milionárska daň v skutočnosti nie je milionárskou. Postihne aj ľudí, ktorí vlani za celý rok zarobili výrazne menej ako milión korún. Dotkne sa ľudí, ktorí vlani zarobili mesačne v priemere viac ako 49-tisíc korún v hrubom. Ročne je to teda necelých 600-tisíc korún (19 916 eur). Oni nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá bola vlani 98 496 korún. V praxi na milionársku daň doplácajú predovšetkým zamestnanci. Tí si na rozdiel od podnikateľov nemôžu svoj hrubý zárobok znížiť o nijaké daňové výdavky. Daňový základ zamestnanca napríklad s priemerným zárobkom 30-tisíc je preto oveľa vyšší ako daňový základ podnikateľa, ktorý zarába rovnako.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4362257/milionarska-dan-sa-znovu-hlasi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:15.956768+00:00"}
{"id": "vr13845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13845", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A pravda je taká, že pri zámenných zmluvách neprebieha verejné obstarávanie.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri zámennej zmluve nie je možné verejné obstarávanie, keďže zúčastnené strany zmluvy si veci vymieňajú: \" Pri zámennej zmluve si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu,\" (§ 611/1964 Z.z.)", "analysis_paragraphs": ["Pri zámennej zmluve nie je možné verejné obstarávanie, keďže zúčastnené strany zmluvy si veci vymieňajú: \" Pri zámennej zmluve si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu,\" (§ 611/1964 Z.z.)"], "analysis_date": "2015-11-12", "analysis_sources": {"text": ["zmluve", "611/1964"], "url": ["http://reality-dom.sk/financie-peniaze-pozicky/zamenna-zmluva-pri-nehnutelnostiach/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40#f4239229"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:14.722156+00:00"}
{"id": "49075", "numeric_id": 49075, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49075", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V tejto vojne je Rusko jednoznačný agresor.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konflikt Rusko začalo už v roku 2014 vojnou na Donbase, ktorej predchádzala anexia Krymu. V roku 2021 začalo Rusko zhromažďovať jednotky na ukrajinskej hranici. Vo februári 2022 Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Vo vojne útočí na energetickú infraštruktúru, nemocnice , školy či na sklady humanitárnej pomoci. a ruskí vojaci zabíjajú ukrajinských civilistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKoncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie.", "analysis_paragraphs": ["Konflikt Rusko začalo už v roku 2014 vojnou na Donbase, ktorej predchádzala anexia Krymu. V roku 2021 začalo Rusko zhromažďovať jednotky na ukrajinskej hranici. Vo februári 2022 Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Vo vojne útočí na energetickú infraštruktúru, nemocnice , školy či na sklady humanitárnej pomoci. a ruskí vojaci zabíjajú ukrajinských civilistov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Koncom roka 2021 sa na východnej hranici Ukrajiny začali sústreďovať ruské vojenské jednotky. Masívnu vojenskú inváziu Rusko zahájilo 24. februára 2022. Na rozdiel od ruskej anexie Krymu a podpory separatistických republík na Donecku v roku 2014, kedy Rusko tvrdilo, že nemá žiadnu kontrolu nad prebiehajúcimi bojmi, v roku 2022 Vladimír Putin niekoľkokrát vo svojich verejných prejavoch uviedol, že Rusko napadlo Ukrajinu a v bojoch hodlá pokračovať. Ani prezident Ruskej federácie teda neskrýva intencie Ruska na Ukrajine. Konsenzus ohľadom toho, kto je v tejto situácii agresorom a kto napadnutým, panuje aj na úrovni medzinárodných organizácií. Už v marci 2022 reagovalo 141 štátov na Valnom zhromaždení OSN odsúdením ruskej agresie."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["začalo", "predchádzala", "začalo", "zaútočilo", "útočí", "nemocnice", "sklady", "zabíjajú", "zahájilo", "neskrýva", "reagovalo"], "url": ["https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-osm-krvavych-let-rusky-pribeh-o-ukrajinske-genocide-zije-dodnes-192748", "https://www.bbc.com/news/world-europe-31796226", "https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rozestaveni-ruskych-vojsk-u-hranic-s-ukrajinou/r~efe2956e5c2511ecbc3f0cc47ab5f122/", "https://www.reuters.com/world/europe/putin-orders-military-operations-ukraine-demands-kyiv-forces-surrender-2022-02-24/", "https://www.dw.com/en/russias-attacks-on-civilians-in-ukraine-echo-world-war-ii/a-63971925", "https://news.un.org/en/story/2022/03/1113782", "https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3584566-rusko-znovu-zautocilo-na-kyjev-a-zintenzivnilo-ostrelovani-bachmutu", "https://www.hrw.org/news/2022/06/10/ukraine-russian-strikes-killed-scores-civilians-chernihiv", "https://dennikn.sk/2735385/rusko-napadlo-ukrajinu-utoci-raketami-do-krajiny-vstupili-tanky/", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/69390", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/un-general-assembly-demands-russian-federation-withdraw-all-military-forces-territory-ukraine_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:19.074620+00:00"}
{"id": "vr31344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31344", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým treba vidieť, že deficit je už dnes viac ako o 900 mil. € vyšší.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok R. Fica sme overovali minulý týždeň ( V politike , 5. marca 2012) TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur. Pozitívne sa naopak na rozpočte odzrkadlí 103 miliónov eur vďaka zmene makroprognóz, 47 miliónov eur zo spolufinancovania eurofondov a 7 miliónov eur sa ušetrí zmrazením platov ústavných činiteľov. Ďalších 120 miliónov eur navyše pritečie do štátnej kasy z dividend Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). \" Saldo tak bude mínusové 573 miliónov eur \", hovorí Mikloš. Z článku je evidentné, že napriek tomu, že sa mínusové položky zvýšili o približne 800 miliónov eur, zmeny nastali aj na pozitívnej strane, čim sa dodatočný deficit zdvihol iba o 500 miliónov eur. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok R. Fica sme overovali minulý týždeň ( V politike , 5. marca 2012) TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur. Pozitívne sa naopak na rozpočte odzrkadlí 103 miliónov eur vďaka zmene makroprognóz, 47 miliónov eur zo spolufinancovania eurofondov a 7 miliónov eur sa ušetrí zmrazením platov ústavných činiteľov. Ďalších 120 miliónov eur navyše pritečie do štátnej kasy z dividend Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). \" Saldo tak bude mínusové 573 miliónov eur \", hovorí Mikloš. Z článku je evidentné, že napriek tomu, že sa mínusové položky zvýšili o približne 800 miliónov eur, zmeny nastali aj na pozitívnej strane, čim sa dodatočný deficit zdvihol iba o 500 miliónov eur. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/261/bela-bugar-robert-fico-pavol-hrusovsky-robert-kalinak", "http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:37.456078+00:00"}
{"id": "49783", "numeric_id": 49783, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49783", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska rada sa rozhodla ani ho (Zelenského mierový plán, pozn.) nedať do záverov ani ho nespomenúť v záveroch Európskej rady. My sme ani len nepovedali v záveroch Európskej rady, že pán prezident Zelenský tu bol a hovoril niečo o takzvanom victory plan.", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil európskym lídrom v polovici októbra na summite EÚ svoj plán, ktorého cieľom je ukončiť vojnu s Ruskom. Aj keď podľa vyjadrení prezidenta Zelenského väčšina zúčastnených plán víťazstva pre Ukrajinu podporila, podľa diplomatických zdrojov o pláne lídri neviedli hĺbkovú diskusiu a zmienka o ňom sa nedostala do záverov rokovania. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nUkrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 17. októbra 2024 predstavil európskym lídrom svoj víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa vojna s Ruskom skončila. Stalo sa tak na summite Európskej rady, ktorý bol okrem iného venovaný aj pretrvávajúcej ruskej invázie na Ukrajinu.\n\nPortál Politico však s odkazom na nemenovaných diplomatov EÚ upozornil , že šéfovia vlád a štátov ukončili rozhovory o Ukrajine bez hĺbkových diskusií o tomto pláne. Zmienka o Zelenského pláne sa nenachádza ani v záveroch z rokovania .\n\nHneď v úvode záverov zo zasadnutia sa však spomína, že sa európski lídri s ukrajinským prezidentom stretli. „Európska rada si vymenila názory s prezidentom Ukrajiny,“ píše sa hneď v prvom bode záverov zasadnutia ( .pdf , s. 1).\n\nOkrem Ukrajiny riešila Európska rada na zasadnutí aj otázku Blízkeho východu, migrácie či iné otázky zahraničnej politiky.\n\nV ďalších bodoch Európska rada odsúdila ruskú agresiu a vyjadrila Ukrajine politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu ( .pdf , s. 1). Lídri Ukrajinu ubezpečili pomocou po vojne a ostatných motivovali k intenzívnejšej podpore ( .pdf , s. 3).\n\nPodľa vyjadrení prezidenta Zelenského väčšina zúčastnených lídrov plán víťazstva pre Ukrajinu podporila .\n\nZelenského víťazný plán predpokladá okrem iného pozvánku Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO), posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít či počíta s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil európskym lídrom v polovici októbra na summite EÚ svoj plán, ktorého cieľom je ukončiť vojnu s Ruskom. Aj keď podľa vyjadrení prezidenta Zelenského väčšina zúčastnených plán víťazstva pre Ukrajinu podporila, podľa diplomatických zdrojov o pláne lídri neviedli hĺbkovú diskusiu a zmienka o ňom sa nedostala do záverov rokovania. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 17. októbra 2024 predstavil európskym lídrom svoj víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa vojna s Ruskom skončila. Stalo sa tak na summite Európskej rady, ktorý bol okrem iného venovaný aj pretrvávajúcej ruskej invázie na Ukrajinu.", "Portál Politico však s odkazom na nemenovaných diplomatov EÚ upozornil , že šéfovia vlád a štátov ukončili rozhovory o Ukrajine bez hĺbkových diskusií o tomto pláne. Zmienka o Zelenského pláne sa nenachádza ani v záveroch z rokovania .", "Hneď v úvode záverov zo zasadnutia sa však spomína, že sa európski lídri s ukrajinským prezidentom stretli. „Európska rada si vymenila názory s prezidentom Ukrajiny,“ píše sa hneď v prvom bode záverov zasadnutia ( .pdf , s. 1).", "Okrem Ukrajiny riešila Európska rada na zasadnutí aj otázku Blízkeho východu, migrácie či iné otázky zahraničnej politiky.", "V ďalších bodoch Európska rada odsúdila ruskú agresiu a vyjadrila Ukrajine politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu ( .pdf , s. 1). Lídri Ukrajinu ubezpečili pomocou po vojne a ostatných motivovali k intenzívnejšej podpore ( .pdf , s. 3).", "Podľa vyjadrení prezidenta Zelenského väčšina zúčastnených lídrov plán víťazstva pre Ukrajinu podporila .", "Zelenského víťazný plán predpokladá okrem iného pozvánku Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO), posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít či počíta s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti."], "analysis_date": "2024-11-17", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "upozornil", "záveroch z rokovania", ".pdf", "riešila", ".pdf", ".pdf", "podporila", "predpokladá"], "url": ["https://www.teraz.sk/najnovsie/zelenskyj-predstavil-svoj-vitazny-pl/829770-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/962823/zavery-summitu-eu-k-ukrajine-sa-nezmienuju-o-zelenskeho-plane-vitazstva-vacsina-lidrov-ho-vsak-podporila", "https://www.consilium.europa.eu/media/o0yjwyfd/20241017-euco-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/o0yjwyfd/20241017-euco-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/o0yjwyfd/20241017-euco-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/o0yjwyfd/20241017-euco-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/o0yjwyfd/20241017-euco-conclusions-sk.pdf", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/727580-vacsina-unijnych-lidrov-podla-zelenskeho-podporila-plan-vitazstva/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/zelenskyj-predstavil-svoj-vitazny-pl/829770-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:29.872202+00:00"}
{"id": "vr35163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35163", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Typický príklad, ako pán Fico zavádza je, keď prečíta len prvú časť vety zo stanoviska Inštitútu finančnej politiky, ktorá sa týkala toho, že v roku 2011 teda dôjde k trošku zníženiu rastu o toho pol percenta,...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke SMERU-SD sa nachádza vyjadrenie jeho predsedu Roberta Fica, že konsolidačný balíček v roku 2011 spôsobí „spomalenie hospodárskeho rastu, zvýši infláciu na trojnásobok oproti tomuto roku, prinesie nulový rast reálnych miezd a tak zastaví rast životnej úrovne v spoločnosti.“ Toto jeho vyjadrenie vraj nekonštatuje len SMER-SD, ale aj makroekonomická prognóza, ktorú zverejnilo samotné Ministerstvo financií SR.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke SMERU-SD sa nachádza vyjadrenie jeho predsedu Roberta Fica, že konsolidačný balíček v roku 2011 spôsobí „spomalenie hospodárskeho rastu, zvýši infláciu na trojnásobok oproti tomuto roku, prinesie nulový rast reálnych miezd a tak zastaví rast životnej úrovne v spoločnosti.“ Toto jeho vyjadrenie vraj nekonštatuje len SMER-SD, ale aj makroekonomická prognóza, ktorú zverejnilo samotné Ministerstvo financií SR."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SMERU-SD"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/303/1847/smersd-absolutne-odmieta-asocialny-balicek-radicovej-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:02.429642+00:00"}
{"id": "vr28985", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28985", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo sa týka tejto novely (zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne schránkové firmy, pozn.), my sme tam žiadali, aj chceme, aby boli riešené aj konkrétnejšie súvislosti, ktoré dovedú pri verejnom obstarávaní ku konečnému užívateľovi výhod. To je ten model, ktorý má napríklad Švajčiarsko, že sa dozvieme osoby, mená. A isteže, nech sa koná podľa zákona, ale nech to nie je nejaký P.O.BOX a neznáma schránka, lebo väčšinou ide o nejakú nekalosť, ak je to tak, ak je problém zverejniť, kto je za tým.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Figeľ a i ďalší poslanci KDH síce 24. apríla 2014 prišli s Návrhom zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež pri schvaľovaní Vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 21. novembra 2014 prišli s dvomi pozmeňujúcimi návrhmi , ani jeden z nich sa však priamo netýkal toho, aby sa pri verejnom obstarávaní prišlo ku \"konečnému užívateľovi výhod\". Poslanecký klub KDH sa ani, s jednou výnimkou v podobe Pavla Zajaca, nepodpísal pod pozmeňujúce návrhy zaoberajúce sa zistením mena konečného užívateľa výhod, aj keď následne za ne hlasoval. Keďže sa ale nedá povedať, že by strana KDH o danú úpravu žiadala, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Návrh zákona z 24. apríla 2014 bol zameraný primárne na ochranu subdodávateľov, pozmeňujúci návrh k návrhu zákona z 21. novembra 2014 ( .pdf , s. 3) Pavla Zajaca a Jána Hudackého sa zaoberal \"rozšírením podmienky zverejnenia odôvodnenia, prečo nebolo zrušené verejné obstarávanie, ak bola verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi predložená jedna, alebo dve ponuky.\" Druhý pozmeňujúci návrh ( .pdf ) daného návrhu zákona od rovnakých autorov sa opäť raz týka ochrany subdodávateľov. S pozmeňujúcimi, či doplňujúcimi návrhmi k Zákonu o verejnom obstarávaní, ktoré žiadali úpravu vedúcu k zisteniu mena konečného užívateľa výhod, prišli Miroslav Beblavý ( .pdf ) a Daniel Lipšic ( .pdf ). Beblavého návrh podporil podpisom jediný poslanec poslaneckého klubu KDH, Pavol Zajac; pod návrh Daniela Lišpica sa z KDH nepodpísal nikto. Za oba návrhy ale následne hlasoval celý poslanecký klub KDH s výnimkou Martina Fronca, ktorý bol neprítomný. Súhrnné informácie o tom, ako funguje verejné obstarávanie v tomto vo Švajčiarsku, sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ a i ďalší poslanci KDH síce 24. apríla 2014 prišli s Návrhom zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a taktiež pri schvaľovaní Vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 21. novembra 2014 prišli s dvomi pozmeňujúcimi návrhmi , ani jeden z nich sa však priamo netýkal toho, aby sa pri verejnom obstarávaní prišlo ku \"konečnému užívateľovi výhod\". Poslanecký klub KDH sa ani, s jednou výnimkou v podobe Pavla Zajaca, nepodpísal pod pozmeňujúce návrhy zaoberajúce sa zistením mena konečného užívateľa výhod, aj keď následne za ne hlasoval. Keďže sa ale nedá povedať, že by strana KDH o danú úpravu žiadala, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Návrh zákona z 24. apríla 2014 bol zameraný primárne na ochranu subdodávateľov, pozmeňujúci návrh k návrhu zákona z 21. novembra 2014 ( .pdf , s. 3) Pavla Zajaca a Jána Hudackého sa zaoberal \"rozšírením podmienky zverejnenia odôvodnenia, prečo nebolo zrušené verejné obstarávanie, ak bola verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi predložená jedna, alebo dve ponuky.\" Druhý pozmeňujúci návrh ( .pdf ) daného návrhu zákona od rovnakých autorov sa opäť raz týka ochrany subdodávateľov. S pozmeňujúcimi, či doplňujúcimi návrhmi k Zákonu o verejnom obstarávaní, ktoré žiadali úpravu vedúcu k zisteniu mena konečného užívateľa výhod, prišli Miroslav Beblavý ( .pdf ) a Daniel Lipšic ( .pdf ). Beblavého návrh podporil podpisom jediný poslanec poslaneckého klubu KDH, Pavol Zajac; pod návrh Daniela Lišpica sa z KDH nepodpísal nikto. Za oba návrhy ale následne hlasoval celý poslanecký klub KDH s výnimkou Martina Fronca, ktorý bol neprítomný. Súhrnné informácie o tom, ako funguje verejné obstarávanie v tomto vo Švajčiarsku, sme nenašli."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Návrhom zákona", "pozmeňujúcimi návrhmi", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "oba", "návrhy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=985", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1317", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407970", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407971", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407934", "https://demagog.sk/vyrok/www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407992", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34948", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34949"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:43.816337+00:00"}
{"id": "vr36117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36117", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nuž pán kolega, úplne jednoducho stačí, keď sa opýtate vášho koaličného partnera pána Bugára, ktorý potvrdil, že nomináciou Mostu-Híd je pán Szabó, pre pozíciu prvého námestníka generálneho prokurátora, ktorý to povedal aj verejne, ktorý je aj dokonca v novinách.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "To, že prvým námestníkom Generálnej prokuratúry bude Szabó ako nominant strany Most-Híd vyhlásil v správe agentúry SITA R. Fico. Bugárove podobné vyhlásenie sme nenašli. R. Fico nešpecifikoval, kto ani kedy mal niečo podobné vyhlásiť.", "analysis_paragraphs": ["To, že prvým námestníkom Generálnej prokuratúry bude Szabó ako nominant strany Most-Híd vyhlásil v správe agentúry SITA R. Fico. Bugárove podobné vyhlásenie sme nenašli. R. Fico nešpecifikoval, kto ani kedy mal niečo podobné vyhlásiť."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["agentúry SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/koalicia-v-utorok-zablokuje-volbu-gene/262842-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:35.686436+00:00"}
{"id": "vr34165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34165", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No my platíme úplne najviac (do trvalého eurovalu, pozn.).", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka údaju HDP, n ajvyššiu záruku resp. príspevok poskytne Estónsko a to vo výške 13,9 % HDP. Slovensko v porovnaní hrubého domáceho produktu (relatívne k nášmu bohatstvu), je príspevok do eurovalu druhý najvyšší a to 11,7 % HDP. Luxembursko prispeje najmenej iba 4,8 % HDP, čo je približne 2,4 krát nižší príspevok ako údaj pre Slovensko.\n\nAk by sme však prepočítali príspevok do trvalého eurovalu ako pomer čistého bohatstva krajiny, Estónsko prispeje do eurovalu nemej ako Slovensko. Estónsko prispeje trvalého eurovalu 1 994 mil eur. V prepočte na obyvateľa tak Estónsko prispeje 1 549 eur (Slovensko rovnakým prepočtom 1 419 eur). Pomer k čistému bohatstvu potom vyjde 7,46 % v prípade Slovenska a 7,37 % v prípade Estónska.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka údaju HDP, n ajvyššiu záruku resp. príspevok poskytne Estónsko a to vo výške 13,9 % HDP. Slovensko v porovnaní hrubého domáceho produktu (relatívne k nášmu bohatstvu), je príspevok do eurovalu druhý najvyšší a to 11,7 % HDP. Luxembursko prispeje najmenej iba 4,8 % HDP, čo je približne 2,4 krát nižší príspevok ako údaj pre Slovensko.", "Ak by sme však prepočítali príspevok do trvalého eurovalu ako pomer čistého bohatstva krajiny, Estónsko prispeje do eurovalu nemej ako Slovensko. Estónsko prispeje trvalého eurovalu 1 994 mil eur. V prepočte na obyvateľa tak Estónsko prispeje 1 549 eur (Slovensko rovnakým prepočtom 1 419 eur). Pomer k čistému bohatstvu potom vyjde 7,46 % v prípade Slovenska a 7,37 % v prípade Estónska."], "analysis_date": "2013-08-10", "analysis_sources": {"text": ["prispeje", "bohatstvu"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/European_Financial_Stability_Facility", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59489040-ako-isli-slovaci-euro-zachranovat-komentar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:14.841619+00:00"}
{"id": "vr28518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28518", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pán Choma za 4 roky nepostavil ani jednu bytovú jednotku", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 je pravdou, že mesto nepostavilo ani jeden nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie. Nešlo teda o stavbu, ale rekonštrukciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že \"v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov\", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Na základe týchto skutočností hodnotíme výrok ako pravdivý. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečných účtov meste Žilina a posledných informácii zo septembra 2014 je pravdou, že mesto nepostavilo ani jeden nájomný byt. Podľa dostupných informácii mesto zreronštruovalo a odovzdalo za Chomu 30 nájomných bytov a na rekonštrukciu ďalších 20 je vypísané verejné obstarávanie. Nešlo teda o stavbu, ale rekonštrukciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z informácií zo Záverečných účtov mesta Žilina pre roky 2011 ( pdf , s. 154), 2012 ( pdf , s. 137) a 2013 ( pdf , s. 137) a poslednej Informačnej a monitorovacej správy programového rozpočtu mesta Žilina k 30. júnu 2014 ( pdf , s. 126) je možné vyčítať, že v roku 2012 bolo postavených 30 nových bytových jednotiek. Pri bližšom pohľade hodnotenie plnenia meraných ukazovateľov tohto bodu rozpočtu mesta Žilina pre rok 2012 sa však píše, že \"v roku 2012 bola ukončená rekonštrukcia a modernizácia bytového domu na Košickej ul. (bývalej ubytovne DPMŽ), čím vzniklo mestu Žilina k dispozícii 30 dvojizbových bytov\", z čoho vyplýva, že v skutočnosti sa nejedná o byty novopostavené, ale zrekonštruované. Na základe týchto skutočností hodnotíme výrok ako pravdivý. Primátor mesta Žilina Choma nepostavil za svoje funkčné obdobie ani jeden nájomný byt, ale v tomto roku (2014) bolo vypísané verejné obstarávanie na rekonštrukciu administratívnej budovy, ktorá sa má zmeniť na nové nájomné byty. Rekonštruovať sa má objekt pri Rajčanke, kde by malo vzniknúť až 20 nájomných bytov. Budovy pri Rajčianke v Žiline patrili donedávna Národnému lesníckemu centru (NLC), ktoré v roku 2011 ponúklo tento prebytočný majetok na odpredaj. K slovu sa dostala Žilinská radnica, ktorá v rámci svojej bytovej politiky uprednostnila rekonštrukciu staršieho, ale relatívne lacného objektu ako výstavbu novej bytovky. Pre spravodaj Dnes24.sk Igor Choma uviedol (29. januára 2014): „Snažíme sa dostať dotácie na náhradné nájomné byty z ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ideme do verejnej obchodnej súťaže na výstavbu nájomných bytov, ktoré budú financované z prostriedkov štátneho fondu rozvoja bývania resp. dotácii ministerstva Dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.“ „Odkúpili sme tieto objekty a sú v našom majetku. Pripravujeme projektovú dokumentáciu a v tomto roku sa ideme pustiť do rekonštrukcie týchto objektov, aby sme získali 18 až 20 nájomných bytov,“ upresňuje Choma.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "verejné", "obstarávanie", "Rajčianke", "Dnes24.sk"], "url": ["http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20120529074725.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20130814100901.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20141029093935.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/VerejneObstaravanie_20140505150331.pdf", "https://www.uvo.gov.sk/profily/-/profil/zdetail/8155/139568", "http://www.onlinezilina.sk/bude-pri-rajcianke-byvat-120-dni-dvadsat-rodin/", "http://zilina.dnes24.sk/vystavba-najomnych-bytov-v-ziline-zda-sa-ze-to-mesto-mysli-vazne-169343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:35.432952+00:00"}
{"id": "vr27513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27513", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "A naozaj ešte hodinu predtým, ako sme hlasovali, sme sa pýtali v zákulisí, už ste sa dohodli alebo vieš koho budeš krúžkovať, kolegov zo strany Smer, nevedeli.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME vo svojom článku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov skutočne uverejnil video ( \"Východniar či známy? Ako poslanci rozhodovali o ústavných sudcoch\" ), na ktorom len niekoľko hodín pred hlasovaním viacerí poslanci Smeru tvrdia, že ešte nevedia, za koho budú hlasovať. Výrok Lucie Žitňanskej preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME vo svojom článku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov skutočne uverejnil video ( \"Východniar či známy? Ako poslanci rozhodovali o ústavných sudcoch\" ), na ktorom len niekoľko hodín pred hlasovaním viacerí poslanci Smeru tvrdia, že ešte nevedia, za koho budú hlasovať. Výrok Lucie Žitňanskej preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7158945/smer-zvolil-piatich-svojskych-kandidatov-na-ustavnych-sudcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:01.411362+00:00"}
{"id": "vr15160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15160", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "... nie je žiadne tajomstvo, že väčšina tých ľudí (utečencov, pozn.) sú takzvaní ekonomickí prisťahovalci.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok podobného obsahu Demagog.sk už overoval viackrát, napríklad v argumentačnom boji o migračnej kríze z 20. októbra 2015. Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencami a ekonomickými migrantmi spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. V októbri, kedy sme podobný výrok overovali, ešte platilo, že viac ako polovica prichádzajúcich ľudí boli utečenci, čo platí aj celkovo pre rok 2015. Pre rok 2016 však nie sú dostupné relevantné údaje či odhady odborníkov, preto výrok hodnotíme v tejto chvíli ako neoveriteľný. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" …90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" Z údajov pre celý rok 2015 je možné už podľa krajín pôvodu usúdiť, že nadpolovičná väčšina prichádzajúcich ľudí boli utečenci, nie ekonomickí migranti. Eurokomisár z Holandska sa však v januári 2016 vyjadril, že viac ako polovica žiadateľov o azyl v Európe sú ekonomickí migranti. \" More than half of the people now coming to Europe come from countries where you can assume they have no reason whatsoever to ask for refugee status. More than half, 60%. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok podobného obsahu Demagog.sk už overoval viackrát, napríklad v argumentačnom boji o migračnej kríze z 20. októbra 2015. Kým posúdenie toho, aký je presne pomer medzi utečencami a ekonomickými migrantmi spomedzi ľudí, ktorí v poslednom období do Európy prichádzajú, nie je možný, existujú dostupné odhady rôznych autorizovaných zdrojov. V októbri, kedy sme podobný výrok overovali, ešte platilo, že viac ako polovica prichádzajúcich ľudí boli utečenci, čo platí aj celkovo pre rok 2015. Pre rok 2016 však nie sú dostupné relevantné údaje či odhady odborníkov, preto výrok hodnotíme v tejto chvíli ako neoveriteľný. Podľa medzinárodného práva je utečencom osoba, ktorá uteká z rodnej krajiny z dôvodu prenasledovania, násilia alebo vojny. Utečenec prežíva tak strach z prenasledovania z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Kmeňové, etnické,náboženské násilie a vojna sú hlavnými príčinami útekov z domácej krajiny. Za ekonomického migranta je považovaný človek, ktorý odišiel z domovskej krajiny do iného štátu dobrovoľne. Najrozšírenejšie rozlíšenie medzi utečencom poskytuje krajina pôvodu. The Economist uvádza graf krajín s odvolaním na údaje Eurostatu podľa toho, aké percento žiadateľov z týchto krajín získava azyl v EÚ. Sedem krajín získava azyl vo viac než 50 %, na čele so Sýriou (vyše 90 %), nasledovanou Eritrerou a Irakom (oba vyše 80 %). The Economist sám vyčísluje, že 75 % príchodzích do Talianska a 81 % príchodzích do Grécka pochádza z krajín, ktoré väčšinou získavajú azyl. The Economist rovnako uvádza, že spomedzi žiadateľov o azyl, ktorý budú prerozdelený podľa prijatých kvót sa bude jednať len o Sýrčanov, Iračanov a Eritrejčanov, teda krajiny ktoré majú najvyšší pomer na zisk azylu. Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" …90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" Z údajov pre celý rok 2015 je možné už podľa krajín pôvodu usúdiť, že nadpolovičná väčšina prichádzajúcich ľudí boli utečenci, nie ekonomickí migranti. Eurokomisár z Holandska sa však v januári 2016 vyjadril, že viac ako polovica žiadateľov o azyl v Európe sú ekonomickí migranti. \" More than half of the people now coming to Europe come from countries where you can assume they have no reason whatsoever to ask for refugee status. More than half, 60%. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["20. októbra", "utečencom", "ekonomického migranta", "The Economist", "SME", "vyhlásenie", "2015", "januári 2016"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/223/argument-o-uteceneckej-krize", "http://www.unrefugees.org/what-is-a-refugee/", "http://demagog.cz/abeceda-migrace", "http://www.economist.com/blogs/economist-explains/2015/09/economist-explains-4", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.unhcr.org/559fa5da6.html", "http://bruegel.org/2016/02/eu-migration-crisis-facts-figures-and-disappointments/", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/01/60-of-refugees-are-economic-migrants-dutch-eu-commissioner/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:29.818474+00:00"}
{"id": "vr28087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28087", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...vlastne množstvo poslankýň a poslancov najmä od pani Le Pen a najmä zo strany UKIP, ktorí v princípe odmietajú Európsku úniu ako takú.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok bol overovaný na Demagog.SK v diskusii V politike z 18. mája 2014.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok bol overovaný na Demagog.SK v diskusii V politike z 18. mája 2014."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "UK Independence Party", "National Front", "UKIP", "stránke", "Európsky Manifest", "National Frontu", "AP", "Reuters"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/174/sergej-chelemendik/?ph=1", "http://www.ukip.org/", "http://www.ft.com/cms/s/0/41b2d944-db7d-11e3-b112-00144feabdc0.html#axzz328sx8GLP", "http://en.wikipedia.org/wiki/United_Kingdom_Independence_Party", "http://www.ukip.org/lp_pledge_to_us", "http://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/themes/5308a93901925b5b09000002/attachments/original/1398869254/EuroManifestoLaunch.pdf?1398869254", "http://en.wikipedia.org/wiki/National_Front_(France)", "http://news.yahoo.com/frances-far-rise-ahead-eu-vote-080214711.html", "http://www.euronews.com/newswires/2495094-frances-le-pen-eurosceptics-to-block-eu-us-trade-pact/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:00.494183+00:00"}
{"id": "vr14339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14339", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takže to, čo sa pred dvoma rokmi podarilo zmeniť, a to mám zmenu paradigmy našej ekonomiky, je to, že väčšiu váhu začala mať domáca ekonomika, spotreba našich domácností, prepojená, samozrejme, s väčšou zamestnanosťou, s väčším rastom reálnych miezd,", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa indexu reálnych miezd Štatistického úradu SR vzrástli v roku 2014 reálne mzdy o 5,4% a v roku 2015 o 4,9%.Spotreba domácností síce v absolútnych číslach v roku 2015 stúpla, no to neplatí v prípade údaju v pomere k HDP. Naviac k navyšovaniu spotreby domácností dochádzalo už aj v priebehu predchádzajúcich rokov, preto neplatí Kažimírovo tvrdenie, že sa to zmenilo pred dvoma rokmi. Údaj o spotrebe domácností pre rok 2015 nie je dostupný, no NBS celkovo hovorí o slabšej spotrebe domácností v roku 2015. Štatistické indikátory taktiež už rástli aj pred rokom 2014, nemožno teda hovoriť o zmene paradigmy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov z Eurostatu rástla spotreba domácností v absolútnych číslach aj v posledných dvoch rokoch, v pomere k hrubému domácemu produktu je na úrovni 56,6 %. Taktiež vidieť rast v miere zamestnanosti , ktorá vzrástla za posledné 2 roky o 1,3 percentuálneho bodu a dosiahla úrovne 61%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa indexu reálnych miezd Štatistického úradu SR vzrástli v roku 2014 reálne mzdy o 5,4% a v roku 2015 o 4,9%.Spotreba domácností síce v absolútnych číslach v roku 2015 stúpla, no to neplatí v prípade údaju v pomere k HDP. Naviac k navyšovaniu spotreby domácností dochádzalo už aj v priebehu predchádzajúcich rokov, preto neplatí Kažimírovo tvrdenie, že sa to zmenilo pred dvoma rokmi. Údaj o spotrebe domácností pre rok 2015 nie je dostupný, no NBS celkovo hovorí o slabšej spotrebe domácností v roku 2015. Štatistické indikátory taktiež už rástli aj pred rokom 2014, nemožno teda hovoriť o zmene paradigmy. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa údajov z Eurostatu rástla spotreba domácností v absolútnych číslach aj v posledných dvoch rokoch, v pomere k hrubému domácemu produktu je na úrovni 56,6 %. Taktiež vidieť rast v miere zamestnanosti , ktorá vzrástla za posledné 2 roky o 1,3 percentuálneho bodu a dosiahla úrovne 61%."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["indexu", "NBS", "Eurostatu", "pomere", "zamestnanosti"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i2030C6B202004B5CA8C3BAC139BA78A6%22%29&ui.name=Indexy%20re%C3%A1lnej%20mesa%C4%8Dnej%20mzdy%20vo%20vybran%C3%BDch%20odvetviach%20pod%C4%BEa%20mesiacov%20[pr0203ms]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2015/protected/P2Q-2015p.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tipsna51&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tipsna51&language=en", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/6/66/Employment_rate%2C_age_group_15%E2%80%9364%2C_2004%E2%80%9314_%28%25%29_YB16.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:19.643091+00:00"}
{"id": "vr34903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34903", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "On (Janiš, pozn.) to tak cítil, mal na to svoje argumenty, dôvody, urobil to, má na to zákonné právo, treba to rešpektovať. Takto prebehla aj diskusia v poslaneckom klube, veľmi pokojná, veľmi úprimná. Moja prvá reakcia vtedy bola na to, že som hrdý na to, ako korektne dokážu naši poslanci medzi sebou diskutovať.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "diskusia v poslaneckom klube je neverejná, Dzurindova reakcia zostáva nepotvrdená.", "analysis_paragraphs": ["diskusia v poslaneckom klube je neverejná, Dzurindova reakcia zostáva nepotvrdená."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:53.710600+00:00"}
{"id": "vr29339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29339", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Pred časom náš predseda strany, pán premiér Fico vyhlásil, že Slovak Telekom je strategický podnik. Dnes ho idete privatizovať.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ešte v roku 2006 vyhlásil minister dopravy Ľubomír Vážny Slovak Telekom za strategický podnik, ale priznal, že v budúcnosti budú zvažovať odpredaj menšinového štátneho podielu. Výrok Roberta Fica v takomto zmysle sme ale nezaznamenali. Preto výrok považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ešte v roku 2006 vyhlásil minister dopravy Ľubomír Vážny Slovak Telekom za strategický podnik, ale priznal, že v budúcnosti budú zvažovať odpredaj menšinového štátneho podielu. Výrok Roberta Fica v takomto zmysle sme ale nezaznamenali. Preto výrok považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "potvrdil", "obchode"], "url": ["http://www.itnews.sk/spravy/telekomunikacie/2006-08-16/c95033-vazny-chce-zvysit-vplyv-statu-na-riadenie-slovak-telekomu", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-chce-predat-slovak-telekom-561094", "https://www.istp.sk/clanok/1516/Stat-ide-predat-Telekom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:36.739200+00:00"}
{"id": "49010", "numeric_id": 49010, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49010", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Za vašich vlád 10 rokov 75 000 000 pomoc dôchodcom a teraz je to 750 miliónov.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Eduarda Hegera ako odpoveď na rastúcu infláciu a energetickú krízu presadila viaceré mimoriadne schémy pomoci pre seniorov. Tie po spočítaní vyšli štátny rozpočet na približne 750 miliónov eur. Pri porovnaní s rokom 2018, kedy bola pri moci strana Smer, dosiahla táto pomoc 10-násobnú hodnotu. Mikulec už nespomína počiny bývalej vlády v ďalších rokoch, kedy sa táto pomoc navyšovala, a hnutie OĽANO ich za to spolu so vtedajšou opozíciou hlasno kritizovalo. Keďže však pomoc seniorom v uplynulom roku vlády Eduarda Hegera bola násobne vyššia než počas vlád Smeru-SD, hodnotíme tvrdenie Romana Mikulca ako ešte pravdivé.\n\nDemagóg.SK podobný výrok už niekoľkokrát overoval .\n\nDo pomoci seniorom v uplynulom roku hnutie OĽaNO zahŕňa 4 príspevky (ako Igor Matovič spomínal aj na tlačovej konferencii - v čase od 12:17): 13. dôchodok, vyplatený v júli; 14. dôchodok, vyplatený v decembri; očkovací bonus pre seniorov a 100-eurový inflačný príspevok. Dokopy by mali všetky tieto príspevky tvoriť sumu viac ako 750 miliónov eur.\n\nVydávanie 13. dôchodku, ktorý sa zvykne vyplácať na konci roka, presunul parlament na júl-august, ako pomoc v inflácií. Vyplatenie týchto dôchodkov stálo štát 301,2 milióna eur .\n\n14. dôchodok, inak nazvaný aj ako opakované vyplatenie 13. dôchodku, bol schválený parlamentom na jeseň a vyplatený v decembri, v sume 70% z už vyplateného 13. dôchodku. Dokopy táto suma činila 207 miliónov eur .\n\nOčkovací bonus, určený pre zaočkovaných ľudí nad 60 rokov sa začal vyplácať na prelome rokov 2021 a 2022. Podľa vyjadrenia Finančnej správy zo septembra uplynulého roka dostalo bonus viac ako 843 tisíc seniorov a celková suma teda bola 244 miliónov eur .\n\nPosledným príspevkom bolo jednorázová 100-eurová inflačná pomoc, vyplácaná ľuďom nad 62 rokov ktorí ale nie sú poberatelia dôchodku. Podľa ministerstva práce bolo takýchto osôb viac ako 70 tisíc, avšak nie je jasné, koľko ľudí podalo žiadosť o tento príspevok. Maximálne však teda mohli seniorom cez túto pomoc vyplatiť 7 miliónov eur.\n\nDôchodky sa zároveň od 1.1.2023 zvyšujú o 11,8%, čo je v priemere o 61 eur.\n\nRoman Mikulec tiež naráža na výdaje predošlej vlády a jej pomoc dôchodcom cez 13. dôchodok, inak nazývaný aj vianočný príspevok. Výdaje na tento príspevok ešte za rok 2018 dosiahli hodnotu približne 75 miliónov eur . Roman Mikulec už ale vo výroku nespomína, že vtedajšia vláda presadila zdvojnásobenie tohto príspevku. V roku 2019 už boli odhadované výdavky na vianočný príspevok v sume 154,3 milióna eur . OĽaNO toto navýšenie v tom čase kritizovalo ako predvolebnú kampaň.\n\nRoman Mikulec vo výroku taktiež nespomína, že vláda Petra Pellegriniho presadila pre penzistov v parlamente tesne pred voľbami 13. dôchodok . Ten nahradil dovtedajší vianočný príspevok, ktorý Sociálna poisťovňa vyplácala len penzistom z nižším dôchodkom. Na 13. dôchodok mali nárok všetci dôchodcovia, ktorých bolo v tom čase na Slovensku vyše 1 milión 422 tisíc. Čisté výdavky na 13. penzie mali predstavovať sumu okolo 442 miliónov eur, v takej sume však nikdy vyplatené neboli. Nová vládna garnitúra presadila zmenu tohto zákona, čím znížila celkovú vyplatenú sumu zo štátneho rozpočtu na 307,5 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Eduarda Hegera ako odpoveď na rastúcu infláciu a energetickú krízu presadila viaceré mimoriadne schémy pomoci pre seniorov. Tie po spočítaní vyšli štátny rozpočet na približne 750 miliónov eur. Pri porovnaní s rokom 2018, kedy bola pri moci strana Smer, dosiahla táto pomoc 10-násobnú hodnotu. Mikulec už nespomína počiny bývalej vlády v ďalších rokoch, kedy sa táto pomoc navyšovala, a hnutie OĽANO ich za to spolu so vtedajšou opozíciou hlasno kritizovalo. Keďže však pomoc seniorom v uplynulom roku vlády Eduarda Hegera bola násobne vyššia než počas vlád Smeru-SD, hodnotíme tvrdenie Romana Mikulca ako ešte pravdivé.", "Demagóg.SK podobný výrok už niekoľkokrát overoval .", "Do pomoci seniorom v uplynulom roku hnutie OĽaNO zahŕňa 4 príspevky (ako Igor Matovič spomínal aj na tlačovej konferencii - v čase od 12:17): 13. dôchodok, vyplatený v júli; 14. dôchodok, vyplatený v decembri; očkovací bonus pre seniorov a 100-eurový inflačný príspevok. Dokopy by mali všetky tieto príspevky tvoriť sumu viac ako 750 miliónov eur.", "Vydávanie 13. dôchodku, ktorý sa zvykne vyplácať na konci roka, presunul parlament na júl-august, ako pomoc v inflácií. Vyplatenie týchto dôchodkov stálo štát 301,2 milióna eur .", "14. dôchodok, inak nazvaný aj ako opakované vyplatenie 13. dôchodku, bol schválený parlamentom na jeseň a vyplatený v decembri, v sume 70% z už vyplateného 13. dôchodku. Dokopy táto suma činila 207 miliónov eur .", "Očkovací bonus, určený pre zaočkovaných ľudí nad 60 rokov sa začal vyplácať na prelome rokov 2021 a 2022. Podľa vyjadrenia Finančnej správy zo septembra uplynulého roka dostalo bonus viac ako 843 tisíc seniorov a celková suma teda bola 244 miliónov eur .", "Posledným príspevkom bolo jednorázová 100-eurová inflačná pomoc, vyplácaná ľuďom nad 62 rokov ktorí ale nie sú poberatelia dôchodku. Podľa ministerstva práce bolo takýchto osôb viac ako 70 tisíc, avšak nie je jasné, koľko ľudí podalo žiadosť o tento príspevok. Maximálne však teda mohli seniorom cez túto pomoc vyplatiť 7 miliónov eur.", "Dôchodky sa zároveň od 1.1.2023 zvyšujú o 11,8%, čo je v priemere o 61 eur.", "Roman Mikulec tiež naráža na výdaje predošlej vlády a jej pomoc dôchodcom cez 13. dôchodok, inak nazývaný aj vianočný príspevok. Výdaje na tento príspevok ešte za rok 2018 dosiahli hodnotu približne 75 miliónov eur . Roman Mikulec už ale vo výroku nespomína, že vtedajšia vláda presadila zdvojnásobenie tohto príspevku. V roku 2019 už boli odhadované výdavky na vianočný príspevok v sume 154,3 milióna eur . OĽaNO toto navýšenie v tom čase kritizovalo ako predvolebnú kampaň.", "Roman Mikulec vo výroku taktiež nespomína, že vláda Petra Pellegriniho presadila pre penzistov v parlamente tesne pred voľbami 13. dôchodok . Ten nahradil dovtedajší vianočný príspevok, ktorý Sociálna poisťovňa vyplácala len penzistom z nižším dôchodkom. Na 13. dôchodok mali nárok všetci dôchodcovia, ktorých bolo v tom čase na Slovensku vyše 1 milión 422 tisíc. Čisté výdavky na 13. penzie mali predstavovať sumu okolo 442 miliónov eur, v takej sume však nikdy vyplatené neboli. Nová vládna garnitúra presadila zmenu tohto zákona, čím znížila celkovú vyplatenú sumu zo štátneho rozpočtu na 307,5 milióna eur."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "na tlačovej konferencii", "presunul parlament", "stálo štát 301,2 milióna eur", "schválený parlamentom", "207 miliónov eur", "začal vyplácať na prelome rokov", "244 miliónov eur", "ministerstva práce", "zvyšujú", "inak nazývaný", "75 miliónov eur", "zdvojnásobenie", "154,3 milióna eur", "kritizovalo", "13. dôchodok", "sumu"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/48803", "https://www.youtube.com/watch?v=smefjz_fpO8&ab_channel=TASRTV", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/trinaste-dochodky-sa-budu-vyplacat-uz-v-juli-rozhodli-poslanci/", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/dochodcovia-dostanu-13-dochodok-aj-v-decembri-plenum-schvalilo-zakon/", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/parlament-schvalil-dalsiu-financnu-pomoc-aj-seniorov.html", "https://domov.sme.sk/c/22812397/odmena-za-ockovanie-seniori-posta-seky.html", "https://www.teraz.sk/koronavirus/na-fs-sa-pre-ockovaci-bonus-doteraz-ob/658961-clanok.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/prehlad-podmienky-poskytovania-inflacnej-pomoci.html", "https://www.socpoist.sk/news/socialna-poistovna-od-1-januara-2023-zvysi-dochodky-o-118-dochodcovia-nemusia-o-nic-ziadat", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/596444-trinasty-dochodok-nahradil-vianocny-prispevok-ako-sa-vyplacal-v-minulosti/", "https://e.dennikn.sk/1142781/smer-ubral-zo-slubol-o-vianocnom-dochodku-pre-penzistov-po-novom-chce-obedy-zadarmo-v-skolach/1739229", "https://www.webnoviny.sk/vacsina-penzistov-na-slovensku-dostane-dvojnasobny-vianocny-prispevok/", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/516932-vianocny-dochodok-aj-dvesto-eur/", "https://www.webnoviny.sk/za-statne-peniaze-zacali-predvolebnu-kampan-kritizuje-olano-najnovsi-socialny-balicek-smeru-sd/", "https://index.sme.sk/c/22334440/parlament-schvalil-pred-volbami-2020-trinasty-dochodok.html", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/566351-parlament-schvalil-13-dochodky-kolko-v-decembri-dostanu-penzisti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:59.743717+00:00"}
{"id": "vr33403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33403", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Predvolebný súboj na predsedu strany v SaS trval 3 mesiace.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá správa o tom, že sa o post predsedu strany stretnú práve Sulík s Kollárom, sa objavila začiatkom decembra 2012, pričom voľba prebehla v polovici marca 2013. Ide teda o približne tri mesiace. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvá správa o tom, že sa o post predsedu strany stretnú práve Sulík s Kollárom, sa objavila začiatkom decembra 2012, pričom voľba prebehla v polovici marca 2013. Ide teda o približne tri mesiace. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "stal"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/j-kollar-chce-sefovat-sas-a-dosiahn/30812-clanok.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59517080-sulik-zostava-sefom-sas-vyhral-o-trinast-hlasov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:16.492664+00:00"}
{"id": "vr16182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16182", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za posledný rok sa v priemere o 2% znížila nezamestnanosť aj v týchto okresoch. Tá Rimavská Sobota je isté špecifikum. 24%.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister odkazoval vo svojom výroku na najmenej rozvinuté okresy Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. Na základe porovnania najnovších, teda marcových dát Úradu práce s údajmi z marca 2016 , došlo v priemere k poklesu nezamestnanosti o približne 2 p.b., preto výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V Poltári bol tento pokles nezamestnanosti najviditeľnejší - z vlaňajších marcových 20,09% nezamestnanosť poklesla v marci tohto roka na 17,02%. Rimavská Sobota, ktorá je špecifická najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, tiež spadá do ministrovho hodnotenia. V marci 2016 viedla s 26,91%, v marci tohto roka “už len” s 24,65%. Nezamestnanosť okresu Revúca za posledný rok (marec 2016 - marec 2017) osciloval medzi 20,47% v marci 2016 a až 23,05% nezamestnanosťou v januári tohto roka. Práve tomuto okresu však paradoxne nezamestnanosť za posledný rok narástla - podľa marcových dát sa pohybuje na úrovni 21,83%, čo je o viac ako jeden percentuálny bod v porovnaní s uplynulým rokom.", "analysis_paragraphs": ["Minister odkazoval vo svojom výroku na najmenej rozvinuté okresy Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. Na základe porovnania najnovších, teda marcových dát Úradu práce s údajmi z marca 2016 , došlo v priemere k poklesu nezamestnanosti o približne 2 p.b., preto výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V Poltári bol tento pokles nezamestnanosti najviditeľnejší - z vlaňajších marcových 20,09% nezamestnanosť poklesla v marci tohto roka na 17,02%. Rimavská Sobota, ktorá je špecifická najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku, tiež spadá do ministrovho hodnotenia. V marci 2016 viedla s 26,91%, v marci tohto roka “už len” s 24,65%. Nezamestnanosť okresu Revúca za posledný rok (marec 2016 - marec 2017) osciloval medzi 20,47% v marci 2016 a až 23,05% nezamestnanosťou v januári tohto roka. Práve tomuto okresu však paradoxne nezamestnanosť za posledný rok narástla - podľa marcových dát sa pohybuje na úrovni 21,83%, čo je o viac ako jeden percentuálny bod v porovnaní s uplynulým rokom."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["marcových", "2016"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:07.970690+00:00"}
{"id": "vr25872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25872", "speaker": "Jaroslav Džunko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-dzunko", "statement": "Naposledy minister uvádzal, že ak na niektorej strednej škole je menej ako 21 žiakov, tak sa nemôže otvoriť trieda.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože aktuálny minimálny počet žiakov v jednej triede na strednej škole je 16. Tento počet je stanovený od 1. januára 2013 a je teda z dielne ministerstva už pod vedením ministra Čaploviča.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože aktuálny minimálny počet žiakov v jednej triede na strednej škole je 16. Tento počet je stanovený od 1. januára 2013 a je teda z dielne ministerstva už pod vedením ministra Čaploviča."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["aktuálny minimálny počet", "článku"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/288323-zmeny-v-skolstve-viac-ziakov-v-triede-a-zanik-malych-skol/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294268-jazykovy-certifikat-uz-maturitu-nenahradi-rozhodla-vlada/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:17.205786+00:00"}
{"id": "vr14321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14321", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Čiže opakujem ešte raz, ja som odpracoval takmer 20 rokov v bankovom sektore na Slovensku, dva roky v Štátnej banke československej, čo bola bývalá centrálna banka bývalého Československa a 15 rokov som od nuly vybudoval jednu rakúsku bankovú skupinu na Slovensku. Keď som odchádzal, tá banka mala 700 zamestnancov a 1,5 miliardy eur bilančné sumy...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Kollár má na základe svojho životopisu odpracovaných minimálne 17 rokov v bankovom sektore, najprv v Štátnej banke Česko-Slovenskej a neskôr v Ľudovej banke. V roku 2006, keď z tejto odchádzal, podľa rôzniacich sa údajov mala ĽB medzi 650 až 660 zamestnancami a približne 36,3 mld. Sk, čo v prepočtu na súčasnú menu predstavuje vyše 1,2 mld. eur. Tento údaj sa približuje číslu, ktoré uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nielen na vlastnej stránke , ale i na svojom externom profile , má Jozef Kollár uvedené, že: \" Od roku 1990 pracoval v Štátnej banke Česko – Slovenskej, teda centrálnej banke, ako riaditeľ odboru národohospodárskych a devízových analýz. Od roku 1991 prešiel do súkromného sektora a ďalších 15 rokov pôsobil v Ľudovej banke, neskôr Volksbank Bratislava. Od roku 2000 bol predsedom jej predstavenstva .\" Uvádzanou rakúskou bankovou skupinou, v budovaní ktorej sa Kollár angažoval, bola práve spomínaná Ľudová banka . Tá \" pôsobí na slovenskom trhu od roku 1991. Hlavným akcionárom banky je rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). \" Údaje o počte zamestnancov pre rok 2006 sa rôznia, avšak všetky spadajú medzi 650 až 660 osôb: - \" Počet zamestnancov ku koncu marca predstavoval 650 osôb. \" - \" Počet zamestnancov (2006): 654 \" ( Hospodárske noviny ) - \" Počet zamestnancov: 660 \" ( iHNED.cz ) Údaje z nasledujúceho roku 2007 informujú, že \" b ilančná suma banky predstavuje 38,8 mld. Sk, čím medziročne vzrástla o takmer 7%. \" To znamená, že bilančná suma z roku 2006 bola približne 36,26 mld. Sk, čo v prepočte na súčasnú menu činí 1.204 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Kollár má na základe svojho životopisu odpracovaných minimálne 17 rokov v bankovom sektore, najprv v Štátnej banke Česko-Slovenskej a neskôr v Ľudovej banke. V roku 2006, keď z tejto odchádzal, podľa rôzniacich sa údajov mala ĽB medzi 650 až 660 zamestnancami a približne 36,3 mld. Sk, čo v prepočtu na súčasnú menu predstavuje vyše 1,2 mld. eur. Tento údaj sa približuje číslu, ktoré uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nielen na vlastnej stránke , ale i na svojom externom profile , má Jozef Kollár uvedené, že: \" Od roku 1990 pracoval v Štátnej banke Česko – Slovenskej, teda centrálnej banke, ako riaditeľ odboru národohospodárskych a devízových analýz. Od roku 1991 prešiel do súkromného sektora a ďalších 15 rokov pôsobil v Ľudovej banke, neskôr Volksbank Bratislava. Od roku 2000 bol predsedom jej predstavenstva .\" Uvádzanou rakúskou bankovou skupinou, v budovaní ktorej sa Kollár angažoval, bola práve spomínaná Ľudová banka . Tá \" pôsobí na slovenskom trhu od roku 1991. Hlavným akcionárom banky je rakúska spoločnosť Volksbank International AG (VBI). \" Údaje o počte zamestnancov pre rok 2006 sa rôznia, avšak všetky spadajú medzi 650 až 660 osôb: - \" Počet zamestnancov ku koncu marca predstavoval 650 osôb. \" - \" Počet zamestnancov (2006): 654 \" ( Hospodárske noviny ) - \" Počet zamestnancov: 660 \" ( iHNED.cz ) Údaje z nasledujúceho roku 2007 informujú, že \" b ilančná suma banky predstavuje 38,8 mld. Sk, čím medziročne vzrástla o takmer 7%. \" To znamená, že bilančná suma z roku 2006 bola približne 36,26 mld. Sk, čo v prepočte na súčasnú menu činí 1.204 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "profile", "Ľudová banka", "zamestnancov", "Hospodárske noviny", "iHNED.cz", "b", "ilančná suma"], "url": ["http://www.jozefkollar.sk/o-mne", "http://vofinanciach.webnoviny.sk/podpredsedom-mib-bude-na-navrh-rezortu-financii-opozicny-poslanec-jozef-kollar/#sthash.q6KXw6kE.dpuf", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/56937/Ludova-banka-meni-nazov-na-Volksbank-Slovensko", "http://banky.sk/ludova-banka-na-konci-marca-s-hrubym-ziskom-593-mil-sk/?pg=2", "http://hnporadna.hnonline.sk/banky-su-v-rukach-rakusanov-a-talianov-260552", "http://ihned.cz/attachment.php/550/13338550/iosv4CDEFHJOjkWbcdfghprxyz1S2RVm/Kolko_davaju_firmy_na_zamestnancov.htm  vlastna stranka", "http://www.informuje.com/sprava/hospod-rske-v-sledky-volksbank-slovensko-s-k-31122007", "http://www.informuje.com/sprava/hospod-rske-v-sledky-volksbank-slovensko-s-k-31122007"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:26.446165+00:00"}
{"id": "vr30368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30368", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A vôbec nie je tá zmluva obdoba Medzinárodného menového fondu. Tam ( v trvalom eurovale pozn.) je kapitál na zavolanie, tam je jednoducho, väčšinou sa dajú navyšovať, sa dá navyšovať, teda krytie strát. Toto všetko nie je pri Medzinárodnom menovom fonde.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zmluvy o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, \"trvalý euroval\"), kapitál danej inštitúcie sa skladá zo zaplatených príspevkov jednotlivých členských krajín a z nezaplatených príspevkov, tzv. kapitál na zavolanie. Celkovo sa jedná o sumu 700 miliárd eur, z toho 80 miliárd eur predstavuje počiatočné zaplatené príspevky a zvyšnú sumu, až do výšky 620 miliárd eur, musia členské štáty zaplatiť, keď ESM potrebuje navýšiť kapitál (do úrovne už spomínaných 700 miliárd eur) na krytie prípadných strát (zdroj Článok 8 Zmluvy o založení ESM, .pdf ). O zaplatení časti alebo celej sumy a navýšení kapitálu rozhoduje Rada Guvernérov ESM obyčajnou väčšinou hlasov; taktiež môže o daný kapitál požiadať výkonný riaditeľ ESM, v situácií, v ktorej ESM hrozí nesplnenie finančných záväzkov voči kreditorom ( Článok 9 ). Čo sa týka navýšenia celkového kapitálu (teda už spomínaných 700 miliárd eur), o takomto navýšení rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne ( Články 10 (1) a 5 (6c) ). Žiadna členská krajina teda nemôže byť donútená zvýšiť svoj dohodnutý príspevok (v rámci celkovej sumy 700 miliárd eur).", "analysis_paragraphs": ["Podľa zmluvy o založení Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, \"trvalý euroval\"), kapitál danej inštitúcie sa skladá zo zaplatených príspevkov jednotlivých členských krajín a z nezaplatených príspevkov, tzv. kapitál na zavolanie. Celkovo sa jedná o sumu 700 miliárd eur, z toho 80 miliárd eur predstavuje počiatočné zaplatené príspevky a zvyšnú sumu, až do výšky 620 miliárd eur, musia členské štáty zaplatiť, keď ESM potrebuje navýšiť kapitál (do úrovne už spomínaných 700 miliárd eur) na krytie prípadných strát (zdroj Článok 8 Zmluvy o založení ESM, .pdf ). O zaplatení časti alebo celej sumy a navýšení kapitálu rozhoduje Rada Guvernérov ESM obyčajnou väčšinou hlasov; taktiež môže o daný kapitál požiadať výkonný riaditeľ ESM, v situácií, v ktorej ESM hrozí nesplnenie finančných záväzkov voči kreditorom ( Článok 9 ). Čo sa týka navýšenia celkového kapitálu (teda už spomínaných 700 miliárd eur), o takomto navýšení rozhoduje Rada guvernérov jednohlasne ( Články 10 (1) a 5 (6c) ). Žiadna členská krajina teda nemôže byť donútená zvýšiť svoj dohodnutý príspevok (v rámci celkovej sumy 700 miliárd eur)."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["Článok 8 Zmluvy o založení ESM, .pdf", "Článok 9", "Články 10 (1) a 5 (6c)", "podľa pridelených hlasovacích kvót", "bilaterálne dohody", "Všeobecných dohôd o pôžičkách a Nových dohôd o pôžičkach", "zdroj", "Články dohody MMF, Článok 3 (2c)"], "url": ["http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/quotas.htm", "http://www.imf.org/external/np/exr/faq/contribution.htm", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/gabnab.htm", "http://www.imf.org/external/np/exr/facts/gabnab.htm", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/aa/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:19.871631+00:00"}
{"id": "vr39096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39096", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Podiel Slovenska k relatívne bohatstvu Slovenska je úplne najväčší (v eurovale pozn.).", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko do trvalého eurovalu prispeje po jeho zvýšení 7 727 mil eur, Estónsko 1 994 mil eur. V prepočte na obyvateľa tak Slovensko zaplatí 1 419 eur, Estónsko 1 549 eur. Pomer k čistému bohatstvu potom vyjde 7,46 % v prípade Slovenska a 7,37 % v prípade Estónska. (výrok bol doplnený 13.3.2013 a zmenený z nepravdivého na pravdivý). Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko do trvalého eurovalu prispeje po jeho zvýšení 7 727 mil eur, Estónsko 1 994 mil eur. V prepočte na obyvateľa tak Slovensko zaplatí 1 419 eur, Estónsko 1 549 eur. Pomer k čistému bohatstvu potom vyjde 7,46 % v prípade Slovenska a 7,37 % v prípade Estónska. (výrok bol doplnený 13.3.2013 a zmenený z nepravdivého na pravdivý). Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["prispeje"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/European_Financial_Stability_Facility"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:22.536681+00:00"}
{"id": "vr26083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26083", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Keď si zoberiete len tu obrovskú racionalizáciu v strednom školstve, kde napríklad ŽSK mal v roku 2002 takmer 122 škôl a dnes ich má 64 ...", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Blanár správne uvádza obidva údaje. Dnešný počet stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je 64. Podľa Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 – 2009 (.pdf, str. 24), \"K 01. 07. 2002 prešlo delimitáciou na Žilinský samosprávny kraj z Krajského úradu v Žiline 122 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Juraj Blanár správne uvádza obidva údaje. Dnešný počet stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je 64. Podľa Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 – 2009 (.pdf, str. 24), \"K 01. 07. 2002 prešlo delimitáciou na Žilinský samosprávny kraj z Krajského úradu v Žiline 122 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["počet", "Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania", "v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 – 2009"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-skolstva-sportu/adresar-strednych-skol-skolskych-zariadeni/", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/skolstvo/rok_2007/Aktuality_a_oznamy/DW-koncepcia.pdf", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/skolstvo/rok_2007/Aktuality_a_oznamy/DW-koncepcia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:01.602683+00:00"}
{"id": "vr30049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30049", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Mal som prednedávnom v paláci možnosť stretnúť ľudí, azylantov z Afganistanu, z Iraku, zo Somálska, ktorí už u nás žijú, v našej krajine dlhú dobu. Mnohí sú vysokoškolsky vzdelaní.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska 17. septembra 2015 prijal utečencov z Afganistanu, Iraku a Somálska. Skutočne išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí na Slovensku žijú už dlhšiu dobu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska 17. septembra 2015 prijal utečencov z Afganistanu, Iraku a Somálska. Skutočne išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí na Slovensku žijú už dlhšiu dobu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["utečencov", "prijal", "prijal"], "url": ["http://m.wbn.sk/slovensko/clanok/993442-kiska-pozval-k-sebe-cudzincov-prehovorili-o-slovakoch/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-prijal-cudzincov-ktori-poziadali-o-azyl-alebo-uz-su-obcanmi-sr/", "http://aktualne.atlas.sk/byvali-utecenci-u-prezidenta-domovy-nechceli-opustit-ale-museli-islo-o-zivot/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:04.680500+00:00"}
{"id": "vr15652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15652", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "186 tisíc nových pracovných miest za mojich 5 rokov fungovania, ako ministra práce a sociálnych vecí.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 hovorili predstavitelia SMERu , že počas volebného obdobia od 2012 do 2016 sa jednotnej vláde podarilo vytvoriť až 130 tisíc pracovných miest. Niektorí odborníci, novinári a politici toto číslo spochybňovali, štatistiky Sociálnej poisťovne to, naopak, potvrdzovali. V decembri 2015 predstavila strana SMER svoj tretí sociálny balíček, v rámci ktorej sa zaviazala vytvoriť 100 tisíc nových pracovných miest. Jednoduché porovnanie celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie v decembri 2015 (334 378) a v decembri 2016 (276 131) ukazuje, že došlo k vyradenie z evidencie v 58 247 prípadoch. Je samozrejme nutné dodať, že vyradenie z evidencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny neznamená automaticky, že dotyčný získal prácu (na Slovensku).\n\nJán Richter sa niekoľkokrát vyjadril, že počas jeho funkčného obdobia sa podarilo otvoriť tisícky nových pracovných miest. Pre dennik Pravda aj pre finančný web Hospodárskych novín hovoril o 100-tisícoch nových pracovných miest.\n\nVznik 130 tisíc pracovných miest potvrdila v odpovedi pre Trend Sociálna poisťovňa:\n\nAk teda zohľadňujeme medziročnú zmenu (tzn. o koľko sa znížil počet uchádzačov o zamestnanie v období december 2015-december 2016), v roku 2016 vzniklo viac ako 58 tisíc nových miest. Teoreticky tak za obdobie od 2012 doteraz môžeme hovoriť o nových pracovných miestach na úrovni 186 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 hovorili predstavitelia SMERu , že počas volebného obdobia od 2012 do 2016 sa jednotnej vláde podarilo vytvoriť až 130 tisíc pracovných miest. Niektorí odborníci, novinári a politici toto číslo spochybňovali, štatistiky Sociálnej poisťovne to, naopak, potvrdzovali. V decembri 2015 predstavila strana SMER svoj tretí sociálny balíček, v rámci ktorej sa zaviazala vytvoriť 100 tisíc nových pracovných miest. Jednoduché porovnanie celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie v decembri 2015 (334 378) a v decembri 2016 (276 131) ukazuje, že došlo k vyradenie z evidencie v 58 247 prípadoch. Je samozrejme nutné dodať, že vyradenie z evidencie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny neznamená automaticky, že dotyčný získal prácu (na Slovensku).", "Ján Richter sa niekoľkokrát vyjadril, že počas jeho funkčného obdobia sa podarilo otvoriť tisícky nových pracovných miest. Pre dennik Pravda aj pre finančný web Hospodárskych novín hovoril o 100-tisícoch nových pracovných miest.", "Vznik 130 tisíc pracovných miest potvrdila v odpovedi pre Trend Sociálna poisťovňa:", "Ak teda zohľadňujeme medziročnú zmenu (tzn. o koľko sa znížil počet uchádzačov o zamestnanie v období december 2015-december 2016), v roku 2016 vzniklo viac ako 58 tisíc nových miest. Teoreticky tak za obdobie od 2012 doteraz môžeme hovoriť o nových pracovných miestach na úrovni 186 tisíc."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["predstavitelia SMERu", "porovnanie", "dennik Pravda", "finančný web Hospodárskych novín", "Trend"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia/?politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/611/fico-pre-pravdu", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/350319-richter-na-slovensku-pribudli-tisicky-novych-pracovnych-miest/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/828766-ludi-bez-prace-je-rekordne-malo-richter-hovori-o-100-tisic-novych-pracovnych-miestach", "http://www.etrend.sk/ekonomika/100-tisic-novych-pracovnych-miest-na-papieri-sa-da-vycarovat-vsetko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:22.859825+00:00"}
{"id": "vr35948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35948", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je úplne bežné, toto je priemer krajín, že v Európe je krajina, ktorá má 80 % a viac…", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajín, ktorá majú (za rok 2009) dlh osemdesiat percent a viac nie je málo: Belgicko, Grécko, Španielsko, Taliansko.", "analysis_paragraphs": ["Krajín, ktorá majú (za rok 2009) dlh osemdesiat percent a viac nie je málo: Belgicko, Grécko, Španielsko, Taliansko."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:22.559743+00:00"}
{"id": "vr16479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16479", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z júna 2017 . V roku 2016 skutočne došlo k otvoreniu novej električkovej trate do Petržalky, a to medzi Šafárikovým námestím a Jantárovou cestou v celkovej dĺžke 2,40 kilometra. Mesto Bratislava chce nadviazať na tento úsek a v roku 2018 sa chystá pokračovať s výstavbou 3,78 kilometra dlhej trate od Rusovskej cesty po Janíkov dvor. Výsledkom spracovania Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy ( pdf. ) však nebola identifikácia ďalších 22 potenciálnych električkových tratí. Za tú bol zodpovedný Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, ktorý v roku 2012 spracoval Zadanie Územného generelu dopravy ( pdf. ) a na základe neho potom firma, ktorá vyhrala vo verejnom obstaraní analyzovala a technicky posudzovala návrhy spomínaných tratí. Výrok Milana Ftáčnika preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z júna 2017 . V roku 2016 skutočne došlo k otvoreniu novej električkovej trate do Petržalky, a to medzi Šafárikovým námestím a Jantárovou cestou v celkovej dĺžke 2,40 kilometra. Mesto Bratislava chce nadviazať na tento úsek a v roku 2018 sa chystá pokračovať s výstavbou 3,78 kilometra dlhej trate od Rusovskej cesty po Janíkov dvor. Výsledkom spracovania Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy ( pdf. ) však nebola identifikácia ďalších 22 potenciálnych električkových tratí. Za tú bol zodpovedný Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, ktorý v roku 2012 spracoval Zadanie Územného generelu dopravy ( pdf. ) a na základe neho potom firma, ktorá vyhrala vo verejnom obstaraní analyzovala a technicky posudzovala návrhy spomínaných tratí. Výrok Milana Ftáčnika preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["júna 2017", "novej električkovej trate", "pokračovať s výstavbou", "pdf.", "pdf.", "Bratislavská samospráva", "Janíkovmu dvoru", "č. 50/1976 Zb.", "č. 55/2001 Z. z.", "verejné obstaranie", "pdf.", "pdf.", "pdf.", "pdf."], "url": ["https://milanftacnik.blog.sme.sk/c/456722/starostovia-v-kraji-treba-riesit-dopravu-a-obmedzene-financne-zdroje.html", "https://imhd.sk/ba/doc/sk/12874/Petrzalska-elektricka-1-cast-usek-Sturova-Stary-most-Bosakova", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/877189-bratislava-chorvatske-rameno-sa-pre-elektricku-v-petrzalke-prekladat-nebude", "http://www.bratislava.sk/ugd/UGD%20BA/ÚGD%20hl.%20m.%20SR%20Bratislavy%202016-04-15.pdf", "http://www.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042679", "http://www.bratislava.sk/elektricka-cez-stary-most-oficialne-spojila-petrzalku-s-centrom-mesta/d-11051494/p1=11049958", "https://imhd.sk/ba/doc/sk/12875/Petrzalska-elektricka-2-cast-usek-Bosakova-Janikov-dvor", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/55/20010301", "http://www.bratislava.sk/uzemny-generel-dopravy/d-11042678/p1=11049947", "http://www.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042679", "http://www.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042679", "http://www.bratislava.sk/ugd/UGD%20BA/ÚGD%20hl.%20m.%20SR%20Bratislavy%202016-04-15.pdf", "http://www.bratislava.sk/ugd/UGD%20BA/ÚGD%20hl.%20m.%20SR%20Bratislavy%202016-04-15.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:19.853713+00:00"}
{"id": "vr28400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28400", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pokiaľ som bol poslancom Národnej rady, tak bol som predsedom strany a poslancom parlamentu, ktorý má 76 rokovacích dní do roka. Dnes som predsedom strany a poslancom Európskeho parlamentu, ktorý má 60 rokovacích dní do roka...", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet rokovacích dní v inštitúciách, ktoré uvádza Richard Sulík sa každým rokom menia a zmeny závisia aj od vzniknutých okolností. Nedá sa preto jednoznačne povedať, že počet rokovacích dní je približne rovnaký každý rok, Podľa dostupných údajov za rokovacie dni v posledných rokoch, rovnako tak očakávaný počet rokovacích dní v nasledujúcom roku však platí, že NR SR má o niečo viac rokovacích dní, čo predstavuje hlavný argument Richarda Sulíka. Rovnako jeho údaje sa významne nevzďaľujú od reality a nevylepšuje si nimi argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet rokovacích dní v inštitúciách, ktoré uvádza Richard Sulík sa každým rokom menia a zmeny závisia aj od vzniknutých okolností. Nedá sa preto jednoznačne povedať, že počet rokovacích dní je približne rovnaký každý rok, Podľa dostupných údajov za rokovacie dni v posledných rokoch, rovnako tak očakávaný počet rokovacích dní v nasledujúcom roku však platí, že NR SR má o niečo viac rokovacích dní, čo predstavuje hlavný argument Richarda Sulíka. Rovnako jeho údaje sa významne nevzďaľujú od reality a nevylepšuje si nimi argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["74", "50", "49", "58"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2Fstrucny_prehlad_o_cinnosti_NRSR_v_6vo_20140714.rtf&ei=Jv47VIqBGpXgatT3gbAJ&usg=AFQjCNFYHMfz3Uf48xCsysd0i21v0DYUfg", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20110309IPR15174/html/Parliament-approves-plenary-session-dates-for-2012-and-2013", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20130610IPR11413/html/European-Parliament-approves-its-session-calendar-for-2014", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20140203IPR34511/html/European-Parliament-2015-calendar-of-part-sessions"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:54.074129+00:00"}
{"id": "48877", "numeric_id": 48877, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48877", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Áno, dostali sme za naše staré BVP, sme dostali tanky Leopard, teraz sme dostali vlastne nový protivzdušný systém nemecký, ktorý bude chrániť našu hranicu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko poskytlo v auguste minulého roku Ukrajine 30 bojových vozidiel pechoty BVP1, za čo od Nemecka získalo 15 tankov Leopard 2A4.\n\nPred pár dňami minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že Slovensko získa od Nemecka natrvalo protivzdušné systémy MANTIS. Tieto systémy budú chrániť východné hranice Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko poskytlo v auguste minulého roku Ukrajine 30 bojových vozidiel pechoty BVP1, za čo od Nemecka získalo 15 tankov Leopard 2A4.", "Pred pár dňami minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že Slovensko získa od Nemecka natrvalo protivzdušné systémy MANTIS. Tieto systémy budú chrániť východné hranice Slovenska."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["poskytlo", "získalo", "získa", "chrániť"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/637992-stare-sovietske-tanky-za-moderne-leopardy-slovensko-sa-dohodlo-s-nemeckom/", "https://www.ta3.com/clanok/252593/slovensko-dodalo-ukrajine-30-pasovych-transporterov-od-nemecka-za-to-ziska-bojove-tanky", "https://www.aktuality.sk/clanok/wsc3NyE/slovensko-dostane-od-nemecka-systemy-protivzdusnej-obrany-mantis/", "https://www.mosr.sk/52514-sk/nemecko-poskytne-slovensku-natrvalo-systemy-protivzdusnej-obrany-mantis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:34.635386+00:00"}
{"id": "vr16622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16622", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...naši ministri nie sú členmi politickej strany (SNS, pozn.), ale prichádzali ako odborníci na tieto posty.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana (SNS) nominovala po parlamentných voľbách 2016 troch ministerských kandidátov. Na post ministra obrany Ing. Petra Gajdoša, ako ministerku poľnohospodárstva a rozvoja videka Ing. Gabrielu Matečnú a Prof. Doc. Ing. Petra Plavčana CSc. na post ministra školstva. V súčasnosti je, po predčasnom odchode ministra školstva v auguste 2017, ministerkou školstva JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. Žiadna z týchto štyroch osôb nie je členom politickej strany a ani ňou v minulosti nebola. Odbornú spôsobilosť na ministerské posty dokazujú akademické tituly i profesné skúsenosti z daných oblastí.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana (SNS) nominovala po parlamentných voľbách 2016 troch ministerských kandidátov. Na post ministra obrany Ing. Petra Gajdoša, ako ministerku poľnohospodárstva a rozvoja videka Ing. Gabrielu Matečnú a Prof. Doc. Ing. Petra Plavčana CSc. na post ministra školstva. V súčasnosti je, po predčasnom odchode ministra školstva v auguste 2017, ministerkou školstva JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD. Žiadna z týchto štyroch osôb nie je členom politickej strany a ani ňou v minulosti nebola. Odbornú spôsobilosť na ministerské posty dokazujú akademické tituly i profesné skúsenosti z daných oblastí."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["životopisu", "článku", "Andrejom Dankom", "sme.sk", "Ohlasy", "kritiku", "životopise", "podozrivý prevod", "denníku SME", "profilu", "denníka SME", "kauza", "webová stránka", "životopisu", "slov"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/peter-gajdos/?zivotopis", "https://www.aktuality.sk/clanok/322880/ministrom-obrany-sa-moze-stat-energicky-general-na-slovensku-to-nebyva-zvykom/", "https://dennikn.sk/413625/ministrom-obrany-ma-byt-general-tankista-ktoreho-spoznal-danko-pocas-vojny/", "https://domov.sme.sk/c/20171946/gajdos-s-dankom-sme-blizky-vztah-nemali.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387662-glvac-novy-minister-obrany-gajdos-je-dobra-volba-no-bude-to-mat-tazke/", "https://dennikn.sk/659903/andrej-danko-je-aj-dostojnik-minister-obrany-za-sns-ho-povysil-na-kapitana/", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=3", "https://dennikn.sk/439170/sud-riesi-ksefty-pozemkami-posvatila-ministerka-matecna/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20122627/nova-ministerka-podohospodarstva-posluzila-aj-ficovmu-susedovi.html", "https://domov.sme.sk/c/20124625/pozrite-si-profily-clenov-novej-vlady-premiera-roberta-fica.html", "https://domov.sme.sk/c/20132031/za-plavcana-poziciaval-studentsky-fond-nebankovke-slavia-capital.html", "https://domov.sme.sk/c/20627678/plavcan-odvolanie-kauzu-s-eurofondmi-neustal.html", "https://www.minedu.sk/novou-ministerkou-skolstva-sa-stala-martina-lubyova/", "http://www.minedu.sk/zivotopis/", "https://www.minedu.sk/novou-ministerkou-skolstva-sa-stala-martina-lubyova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:02.651873+00:00"}
{"id": "vr36928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36928", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pod jeho (Kaliňákovým, pozn.) politickým vedením zbili kazachšskú novinárku a slovenská polícia asistovala čínskej ochranke pri bití slovenských demonštrantov.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zábery televízie TA3 (uverejnené na sme.sk) ukazujú tvrdé zaobchádzanie s kazašskou novinárkou Balli Marzecovou, ktorá protestovala pred Prezidentským palácom, keď prezident I. Gašparovič prijímal prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v novembri 2007. Protest povolil bratislavský magistrát. Fotografie denníka SME zase ukazujú násilie pravdepodobne čínskych občanov v čiernych oblekoch proti protestujúcim Slovákom počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku v júni 2009. Hoci slovenská polícia zrejme demonštrantov priamo nebila, nezakročila proti údajným čínskym ochrankárom, ktorí sa podieľali na konflikte s demonštrantmi. Stalo sa tak počas obdobia, kedy bol ministrom vnútra R. Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Zábery televízie TA3 (uverejnené na sme.sk) ukazujú tvrdé zaobchádzanie s kazašskou novinárkou Balli Marzecovou, ktorá protestovala pred Prezidentským palácom, keď prezident I. Gašparovič prijímal prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva v novembri 2007. Protest povolil bratislavský magistrát. Fotografie denníka SME zase ukazujú násilie pravdepodobne čínskych občanov v čiernych oblekoch proti protestujúcim Slovákom počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku v júni 2009. Hoci slovenská polícia zrejme demonštrantov priamo nebila, nezakročila proti údajným čínskym ochrankárom, ktorí sa podieľali na konflikte s demonštrantmi. Stalo sa tak počas obdobia, kedy bol ministrom vnútra R. Kaliňák."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Zábery", "Fotografie", "slovenská polícia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3598208/kazassku-novinarku-zatkla-slovenska-policia.html", "http://www.sme.sk/c/4897039/cina-na-slovensku.html#", "http://www.sme.sk/c/4896571/cinania-bili-slovakov-policia-stala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:13.966045+00:00"}
{"id": "vr35988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35988", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Na Slovensku máme najvyšší nárast nezamestnanosti. Nárast nezamestnanosti za ten krízový rok je na Slovensku 4,1%, pričom priemerný rast nezamestnanosti za ten istý krízový rok v Európskej únii je 1,3%. Máme viac ako trojnásobne vysoký nárast nezamestnanosti.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:21.643738+00:00"}
{"id": "vr25530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25530", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Podľa ministerstva financií, podľa INEKO, podľa Rady pre rozpočtovú rozdpovednosť, podľa všetkých aj pravicových portálov je banskobystrický kraj najmenej zadĺžený. My sme boli zadĺžení, aj tretí najhorší pred dva a pol rokmi, dnes sme najmenej zadĺžený kraj.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Banskobystrický samosprávny kraj je podľa údajov INEKO skutočne najmenej zadlženým krajom za uplynulý rok 2012. Jeho celkový dlh bol 25,1% (POZN.: dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok). Pre porovnanie, druhým najmenej zadlženým bol Prešovský kraj s dlhom 26,9%. INEKO preberá údaje o celkovom dlhu obcí a VÚC od Ministerstva financií SR. Za predpokladu, že sú údaje presné, nie je potrebné porovnávať tvrdenie Vladimíra Maňku s ostatnými uvedenými zdrojmi. POZNÁMKA: V TOMTO PRÍPADE BY BOLO NAOZAJ KOREKTNÉ ROZDELIŤ VÝROK NA DVE ČASTI – SÚ V ŇOM UVEDENÉ DVA FAKTY – \"PRVÁ VETA\" SPRÁVNE \"DRUHÁ VETA\" NESPRÁVNE Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa INEKO bol v rokoch 2010 a 2011 celkový dlh Banskobystrického samosprávneho kraja štvrtý najhorší a nie tretí.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Banskobystrický samosprávny kraj je podľa údajov INEKO skutočne najmenej zadlženým krajom za uplynulý rok 2012. Jeho celkový dlh bol 25,1% (POZN.: dlh je uvádzaný v pomere k bežným príjmom za predchádzajúci rok). Pre porovnanie, druhým najmenej zadlženým bol Prešovský kraj s dlhom 26,9%. INEKO preberá údaje o celkovom dlhu obcí a VÚC od Ministerstva financií SR. Za predpokladu, že sú údaje presné, nie je potrebné porovnávať tvrdenie Vladimíra Maňku s ostatnými uvedenými zdrojmi. POZNÁMKA: V TOMTO PRÍPADE BY BOLO NAOZAJ KOREKTNÉ ROZDELIŤ VÝROK NA DVE ČASTI – SÚ V ŇOM UVEDENÉ DVA FAKTY – \"PRVÁ VETA\" SPRÁVNE \"DRUHÁ VETA\" NESPRÁVNE Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa INEKO bol v rokoch 2010 a 2011 celkový dlh Banskobystrického samosprávneho kraja štvrtý najhorší a nie tretí."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "2010", "2011"], "url": ["http://obce.ineko.sk/profily/?ID=9006", "http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=i6&year=2010&sort=fzi6|desc&show=1-25", "http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=i6&year=2011&sort=fzi6|desc&show=1-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:47.365678+00:00"}
{"id": "vr26118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26118", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Podnikateľský inkubátor je úspešný model zo Spojených štátov, zo 70. rokov minulého storočia.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu nbia.org , prvý podnikateľský inkubátor bol založený v USA v roku 1959. Podľa portálu sa myšlienka inkubátorov nestretla s veľký úspechov až do konca 70 rokov, pričom následne počas 80. rokov sa inkubátori rozrastali veľmi rapídne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu nbia.org , prvý podnikateľský inkubátor bol založený v USA v roku 1959. Podľa portálu sa myšlienka inkubátorov nestretla s veľký úspechov až do konca 70 rokov, pričom následne počas 80. rokov sa inkubátori rozrastali veľmi rapídne."], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["nbia.org", "portál"], "url": ["http://www.nbia.org/resource_library/history/", "http://worldbusinessincubation.wordpress.com/2013/03/22/426/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:03.661123+00:00"}
{"id": "vr33939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33939", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Slovenská republika je najpriemyselnejšou krajinou vrámci európskej únie. Až 26% nášho HDP tvorí priemysel. Pre zaujímavosť uvediem, že v celoeurópskom priemere je to len 16%.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože M. Šefčovič sa odvoláva na údaj o podiele priemyslu na HDP na Slovensku z roku 2010, v čase kedy Slovensko podľa štatistík Eurostatu nebolo najpriemyselnejšou krajinou EÚ. Priemer EÚ je taktiež vyšší ako uvádza M. Šefčovič. Európska komisia predstavila dňa 29.5. 2013 odporúčania Rady Európskej únie týkajúce sa národného programu reforiem Slovenska za rok 2013. Dokument uvádza (.pdf, s. 5), že slovenský \"priemysel predstavuje najväčší podiel celého hospodárstva ( 25,9 % HDP ).\" Podľa najaktuálnejších dát Eurostatu z apríla 2013 však podiel priemyslu na Slovensku tvorí 27,8 % HDP. Na základe týchto údajov nie sme najpriemyselnejšou krajinou. Najpriemyselnejší štát v EÚ bol podľa tejto štatistiky v roku 2012 Rumunsko nasledované Českou republikou a Slovenskom. Priemer Európskej únie v priemysle bol pritom až 19,3 % HDP. Správa EK, ako aj M. Šefčovič vychádzajú zo starších údajov o podiele priemyslu na HDP. V roku 2010 bol podiel priemyslu na HDP na Slovensku na úrovni 25,9%. Priemer EÚ bol 18,7%. Ani v roku 2010 nebolo Slovensko najpriemyselnejšou krajinou v EÚ. Najpriemyselnejší štát v EÚ bol podľa tejto štatistiky v roku 2010 Česká republika nasledovaná Maďarskom, Rumunskom. Až v roku 2011 bolo Slovensko najpriemyselnejšou krajinou v EÚ, keď priemysel sa podieľal na hospodárstve až 32,6% HDP. Priemer EÚ bol na úrovni 19,4%. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože M. Šefčovič sa odvoláva na údaj o podiele priemyslu na HDP na Slovensku z roku 2010, v čase kedy Slovensko podľa štatistík Eurostatu nebolo najpriemyselnejšou krajinou EÚ. Priemer EÚ je taktiež vyšší ako uvádza M. Šefčovič. Európska komisia predstavila dňa 29.5. 2013 odporúčania Rady Európskej únie týkajúce sa národného programu reforiem Slovenska za rok 2013. Dokument uvádza (.pdf, s. 5), že slovenský \"priemysel predstavuje najväčší podiel celého hospodárstva ( 25,9 % HDP ).\" Podľa najaktuálnejších dát Eurostatu z apríla 2013 však podiel priemyslu na Slovensku tvorí 27,8 % HDP. Na základe týchto údajov nie sme najpriemyselnejšou krajinou. Najpriemyselnejší štát v EÚ bol podľa tejto štatistiky v roku 2012 Rumunsko nasledované Českou republikou a Slovenskom. Priemer Európskej únie v priemysle bol pritom až 19,3 % HDP. Správa EK, ako aj M. Šefčovič vychádzajú zo starších údajov o podiele priemyslu na HDP. V roku 2010 bol podiel priemyslu na HDP na Slovensku na úrovni 25,9%. Priemer EÚ bol 18,7%. Ani v roku 2010 nebolo Slovensko najpriemyselnejšou krajinou v EÚ. Najpriemyselnejší štát v EÚ bol podľa tejto štatistiky v roku 2010 Česká republika nasledovaná Maďarskom, Rumunskom. Až v roku 2011 bolo Slovensko najpriemyselnejšou krajinou v EÚ, keď priemysel sa podieľal na hospodárstve až 32,6% HDP. Priemer EÚ bol na úrovni 19,4%. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "dát", "roku 2010", "roku 2011"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/csr2013_slovakia_sk.pdf", "http://www.ksh.hu/docs/eng/xstadat/xstadat_annual/i_int025.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00004", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Gross_value_added_at_basic_prices,_2001_and_2011_(%25_share_of_total_gross_value_added).png&filetimestamp=20121204110809"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:11.317703+00:00"}
{"id": "vr28899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28899", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "To systémové opatrenie bolo napríklad zavedenie odvodov na dohodárov, za čo sme si teda, poviem to zase tak jak to ja cítim, zlízli politické náklady, ale roky len dve krajiny v Európe mali systém dohôd o pracovnej činnosti, kde bol i iný systém platenia odvodov", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu štúdiu ši štatistiku, ktorá by sa zaoberala porovnaním alebo analýzou platenia odvodov z dohôd o pracovnej činnosti v iných európskych krajinách, resp. zoznam krajín Európy, ktoré vôbec takúto dohodu (či jej ekvivalent) majú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Keďže sa nám nepodarilo nájsť žiadnu štúdiu ši štatistiku, ktorá by sa zaoberala porovnaním alebo analýzou platenia odvodov z dohôd o pracovnej činnosti v iných európskych krajinách, resp. zoznam krajín Európy, ktoré vôbec takúto dohodu (či jej ekvivalent) majú, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:09.358309+00:00"}
{"id": "vr38587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38587", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Rušíme garancie dvoch z troch fondov. To znamená garancie zostanú tam, kde majú svoj zmysel. To znamená v konzervatívnom fonde. A tam, kde garancie zmysel nemajú, to znamená v rastovom fonde, vo vyváženom fonde, tak tam ich naozaj zrušíme.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Mihál svoj predchádzajúci výrok po otázke moderátorky upresnil, takto sa jeho hodnota mení na pravdivý. SITA : \"Vláda v stredu schválila návrh ministerstva práce a sociálnych vecí, aby od 1. apríla budúceho roka zanikli garancie v súčasných rastových a vyvážených fondoch. Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond.\" Napísané je to aj v dôvodovej správe (.doc) k návrhu zákona (.doc) o starobnom dôchodkovom sporení: \"Zmena nastáva aj v oblasti garancií, v akciovom dôchodkovom fonde a zmiešanom dôchodkovom fonde sa povinnosť dopĺňať majetok pri znehodnotení ruší (tzv. zrušenie garancií, pozn.) a v dlhopisovom dôchodkovom fonde sa predlžuje sledované obdobie na účely garancií na 60 mesiacov. \" pozn.: \"...konzervatívny dôchodkový fond sa mení na dlhopisový dôchodkový fond, vyvážený dôchodkový fond sa mení na zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond sa mení na akciový dôchodkový fond...\"", "analysis_paragraphs": ["J. Mihál svoj predchádzajúci výrok po otázke moderátorky upresnil, takto sa jeho hodnota mení na pravdivý. SITA : \"Vláda v stredu schválila návrh ministerstva práce a sociálnych vecí, aby od 1. apríla budúceho roka zanikli garancie v súčasných rastových a vyvážených fondoch. Jediným garantovaným fondom by tak mal zostať súčasný konzervatívny fond.\" Napísané je to aj v dôvodovej správe (.doc) k návrhu zákona (.doc) o starobnom dôchodkovom sporení: \"Zmena nastáva aj v oblasti garancií, v akciovom dôchodkovom fonde a zmiešanom dôchodkovom fonde sa povinnosť dopĺňať majetok pri znehodnotení ruší (tzv. zrušenie garancií, pozn.) a v dlhopisovom dôchodkovom fonde sa predlžuje sledované obdobie na účely garancií na 60 mesiacov. \" pozn.: \"...konzervatívny dôchodkový fond sa mení na dlhopisový dôchodkový fond, vyvážený dôchodkový fond sa mení na zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond sa mení na akciový dôchodkový fond...\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "dôvodovej správe", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kabinet-odsuhlasil-zrusenie-garancii/363256-clanok.html", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356841", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356840"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:22.143476+00:00"}
{"id": "48613", "numeric_id": 48613, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48613", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Mnohokrát stretnem dôchodcov napr., ktorým vláda absolútne v tomto roku nepomohla. Môžme sa baviť o, je tu dôchodcovská inflácia skoro 15 %, pomoc bola 1,3 percentná, valorizácia + nejaké, teraz sa snažia dávať nejaké trináste dôchodky dopredu 80 % nejakého dôchodku.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kamenický naznačuje, že vláda SR v aktuálnom období prudkého zdražovania tovaru a služieb, nepomáha seniorom v reakcii na rast ich životných nákladov, teda mieru tzv. dôchodcovskej inflácie.\n\nDôchodky sa navyšujú alebo znižujú (valorizujú) podľa vývoja cien v predošlom roku. Ich tohtoročný nízky rast vychádza z miery dôchodcovskej inflácie v prvom polroku minulého roka a nie je reakciou na súčasnú infláciu. V januári tohto roka boli dôchodky zvýšené o 1,3 percenta, od januára budúceho roku sa dôchodky zvýšia o 11,8 %. Výšku starobných dôchodkov schvaľuje vláda pri tvorbe štátneho rozpočtu na ďalší rok.\n\nMinisterstvo sociálnych vecí, práce a rodiny SR v snahe čiastočne kompenzovať nárast cien, predčasne vyplatilo 13. dôchodok v sume od 50 do 300 eur. Ľudia nad 62 rokov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok mali dostať sumu 100 eur.\n\nDeň po odvysielaní relácie vláda schválila novembrové vyplatenie ďalších 13. dôchodkov krátených koeficientom 0,7 . Keďže sa tak stalo po odznení výroku, tento fakt nemá vplyv pravdivostnú hodnotu.\n\nŠtatistický úrad SR vyčíslil augustovú medziročnú dôchodcovskú infláciu na 15,1 %.\n\nZdroj: štatistický úrad SR\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže vláda schvaľuje výšku starobných dôchodkov podľa inflácie podľa cien z prvého polroka predchádzajúceho roka. Kamenický vydáva túto úpravu starobných dôchodkov za neúčinný nástroj, ktorý mal byť cielený na pomoc proti súčasnej výške inflácie.", "analysis_paragraphs": ["Kamenický naznačuje, že vláda SR v aktuálnom období prudkého zdražovania tovaru a služieb, nepomáha seniorom v reakcii na rast ich životných nákladov, teda mieru tzv. dôchodcovskej inflácie.", "Dôchodky sa navyšujú alebo znižujú (valorizujú) podľa vývoja cien v predošlom roku. Ich tohtoročný nízky rast vychádza z miery dôchodcovskej inflácie v prvom polroku minulého roka a nie je reakciou na súčasnú infláciu. V januári tohto roka boli dôchodky zvýšené o 1,3 percenta, od januára budúceho roku sa dôchodky zvýšia o 11,8 %. Výšku starobných dôchodkov schvaľuje vláda pri tvorbe štátneho rozpočtu na ďalší rok.", "Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny SR v snahe čiastočne kompenzovať nárast cien, predčasne vyplatilo 13. dôchodok v sume od 50 do 300 eur. Ľudia nad 62 rokov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok mali dostať sumu 100 eur.", "Deň po odvysielaní relácie vláda schválila novembrové vyplatenie ďalších 13. dôchodkov krátených koeficientom 0,7 . Keďže sa tak stalo po odznení výroku, tento fakt nemá vplyv pravdivostnú hodnotu.", "Štatistický úrad SR vyčíslil augustovú medziročnú dôchodcovskú infláciu na 15,1 %.", "Zdroj: štatistický úrad SR", "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže vláda schvaľuje výšku starobných dôchodkov podľa inflácie podľa cien z prvého polroka predchádzajúceho roka. Kamenický vydáva túto úpravu starobných dôchodkov za neúčinný nástroj, ktorý mal byť cielený na pomoc proti súčasnej výške inflácie."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["navyšujú", "zvýšené", "zvýšia", "rozpočtu", "vyplatilo", "0,7", "medziročnú", "štatistický úrad SR"], "url": ["https://www.rrz.sk/buduci-rok-caka-dochodky-prudky-narast/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3009428", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/dochodky-na-slovensku-od-buduceho-roka-stupnu-o-desiatky-eur-bude-to-historicky-najvyssi-narast/", "https://rozpocet.sk/web/#/cms/kategoria/1/SK/o-rozpocte", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-schvalila-navrh-financnej-pomoci-seniorov.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/macroeconomic/prices/metadata/!ut/p/z0/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfIjo8ziA809LZycDB0NLEzNDQw8_YJDDQzCgg1CPI31C7IdFQH-_Fh5/", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/vbd_sk_win2/sp1804ms/v_sp1804ms_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:52.068444+00:00"}
{"id": "vr28322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28322", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Od januára 2013 sa zvýšil počet zamestnancov, pribudlo nových pracovných miest vo výške 70 000.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý vedie štatistiky o počte pracovných miest, na Slovensku v prvom kvartáli 2013 pracovalo 2 327,7 tisíc ľudí, podľa posledných údajov z druhé kvartálu 2014 pracovalo na Slovensku 2 353,6 tisíc. Jedná sa teda o zvýšenie počtu pracovných miest o približne 26 tisíc, a nie 70 tisíc, ako tvrdí minister Richter. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu, ktorý vedie štatistiky o počte pracovných miest, na Slovensku v prvom kvartáli 2013 pracovalo 2 327,7 tisíc ľudí, podľa posledných údajov z druhé kvartálu 2014 pracovalo na Slovensku 2 353,6 tisíc. Jedná sa teda o zvýšenie počtu pracovných miest o približne 26 tisíc, a nie 70 tisíc, ako tvrdí minister Richter. Výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=82798"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:20.123459+00:00"}
{"id": "48778", "numeric_id": 48778, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48778", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Som naozaj, ja som jeden z dvoch návrhových subjektov, pokiaľ ide o disciplinárne konanie, druhý subjekt je Národná rada Slovenskej republiky, treba ale dovysvetliť, lebo niektorí ľudia majú očakávania s tým, že vlastne, že prezidentka dá disciplinárku na generálneho prokurátora, tzn., ako keby som rozhodla o disciplinárnom opatrení alebo potrestaní. Ja môžem dať iba návrh a Najvyšší správny súd je súd, ktorý o tom rozhoduje.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správne súdnictvo je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv občanov pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Súčasťou správneho súdnictva je aj právomoc začať disciplinárne konať voči sudcom, prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom. Takáto právomoc existuje aj voči generálnemu prokurátorovi.\n\nO možnosti podať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi hovorí zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Podľa § 16 tohto zákona môžu takýto návrh podať dva subjekty. Tým prvým je Národná rada, konkrétne najmenej tri pätiny poslancov, druhým je prezident SR.\n\nO disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov následne rozhoduje podľa § 3 Najvyšší správny súd v disciplinárnych senátoch. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Správne súdnictvo je dôležitým prostriedkom na zabezpečenie ochrany práv občanov pred nezákonnými rozhodnutiami a postupmi orgánov verejnej správy. Súčasťou správneho súdnictva je aj právomoc začať disciplinárne konať voči sudcom, prokurátorom, súdnym exekútorom a notárom. Takáto právomoc existuje aj voči generálnemu prokurátorovi.", "O možnosti podať návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi hovorí zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Podľa § 16 tohto zákona môžu takýto návrh podať dva subjekty. Tým prvým je Národná rada, konkrétne najmenej tri pätiny poslancov, druhým je prezident SR.", "O disciplinárnej zodpovednosti sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov následne rozhoduje podľa § 3 Najvyšší správny súd v disciplinárnych senátoch. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "§ 16", "§ 3"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:03.442545+00:00"}
{"id": "vr26290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26290", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj v čase najvyššej konjunktúry, ktorú Slovensko malo a kedy bola v mnohých oblastiach 3, 4%-ná nezamestnanosť, teraz nehovorím o Bratislave.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rokoch 2006-2007 - v čase najväčšej konjunktúry, bola skutočne vo viacerých oblastiach/okresoch na Slovensku nezamestnanosť na úrovni 3-4% (bez Bratislavy). Ide o 12 (s okresmi v BA 17) okresov zo 79, ktoré mali v rokoch 2006-2007 nezamestnanosť na úrovni 3-4%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame okresy na Slovensku v rokoch 2006 a 2007, ktoré dosahovali najnižšiu nezamestnanosť: Zdroj: Regstat Ako je možné vidieť z grafu Eurostat , najvyššia konjunktúra bola v rokoch 2006 a 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2006-2007 - v čase najväčšej konjunktúry, bola skutočne vo viacerých oblastiach/okresoch na Slovensku nezamestnanosť na úrovni 3-4% (bez Bratislavy). Ide o 12 (s okresmi v BA 17) okresov zo 79, ktoré mali v rokoch 2006-2007 nezamestnanosť na úrovni 3-4%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame okresy na Slovensku v rokoch 2006 a 2007, ktoré dosahovali najnižšiu nezamestnanosť: Zdroj: Regstat Ako je možné vidieť z grafu Eurostat , najvyššia konjunktúra bola v rokoch 2006 a 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Regstat", "Eurostat"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:34.432690+00:00"}
{"id": "vr32948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32948", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Najprv ste urobili 11 tlačových konferencií (ohľadom odvolávania T. Boreca a vynútenia si diskusie o spravodlivosti, pozn.), akí sme zlí a potom prišli a povedali, tento návrh sťahujeme.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok predsedu vlády Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože Demagog.sk zistil celkovo 9 vyjadrení, brífingov, alebo tlačových besied opozície, súvisiace s odvolávaní ministra spravodlivosti T, Boreca.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu vlády Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože Demagog.sk zistil celkovo 9 vyjadrení, brífingov, alebo tlačových besied opozície, súvisiace s odvolávaní ministra spravodlivosti T, Boreca."], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["14.11.", "SAS", "SDKÚ-DS", "KDH", "MOST-HÍD", "vyjadril", "20.11", "Lucia Žitňanská", "Ľudovej platformy", "9. novembra 2012", "dohodnúť", "SITA", "dohode"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1009531/tb-zastupcov-opozicnych-stran-po-mimoriadnej-schodzi-nr-sr.html", "http://www.martintv.sk/aktualne-spravy/slovensko/opozicia-hromzi-obvinuje-smer-sd-za-stav-v-justicii", "http://www.ta3.com/clanok/1009800/tb-sdku-ds-schodzu-o-odvolani-ministra-boreca-neotvorili.html", "http://www.ta3.com/clanok/1009804/tb-kdh-schodzu-o-odvolani-boreca-neotvorili.html", "http://www.ta3.com/clanok/1009808/tb-mostu-hid-schodzu-o-odvolani-boreca-neotvorili.html", "http://obycajniludia.sk/miroslav-kaduc-k-odvolavaniu-ministra-boreca/", "http://www.ta3.com/clanok/1009865/tb-opozicie-tema-mimoriadna-schodza-nr-sr-o-odvolani-t-boreca.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/smer-sa-snazi-zaviest-demokraciu-vychodneho-typu", "http://www.teraz.sk/slovensko/ludova-platforma-chce-hovorit-s-prezi/30797-clanok.html", "http://udalosti.noviny.sk/politika/09-11-2012/opozicia-chce-mimoriadnu-schodzu-parlamentu-pre-stav-v-justicii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1009866/tb-strany-smer-sd-tema-mimoriadna-schodza-nr-sr-o-odvolani-t-boreca.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/opozicia-mozno-nezatrasie-kreslom-mini/593796-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252287-poslanci-nebudu-odvolavat-boreca-v-utorok-prerokuju-spravu-o-justicii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:21.136147+00:00"}
{"id": "vr28793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28793", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zaviesť napríklad odvody z dohôd (návrh Bugára, pozn.). Vy ste to zaviedli a teraz dávate o niečo, dá sa povedať, viac študentom. A ten dôchodca, ktorý pracuje na dohodu tak ako ten študent, zo 150 na 200 eur ste to zvýšili.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hranica 155 eur, z ktorej sa nemusia platiť odvody bola zavedená pre vysokoškolákov koncom roka 2012, vládou R. Fica. Pre študentov do 18 rokov bola hranica stanovená na pod 70 eur. Neskôr bola táto hranica zvýšená na 159 eur, opäť len pre študentov - vysokoškolákov. Od januára 2015 sa pre stredoškolákov a vysokoškolákov hranica príjmu bez odvodov zvyšuje na 200 eur. Táto výnimka neplatí pre dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hranica 155 eur, z ktorej sa nemusia platiť odvody bola zavedená pre vysokoškolákov koncom roka 2012, vládou R. Fica. Pre študentov do 18 rokov bola hranica stanovená na pod 70 eur. Neskôr bola táto hranica zvýšená na 159 eur, opäť len pre študentov - vysokoškolákov. Od januára 2015 sa pre stredoškolákov a vysokoškolákov hranica príjmu bez odvodov zvyšuje na 200 eur. Táto výnimka neplatí pre dôchodcov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["zavedená", "zvýšená", "zvyšuje"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/aktuality/studenti-dohody-odvody-oslobodenie/25710", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/320338-brigady-budu-vyhodnejsie-studentom-klesnu-odvody/", "http://financie.etrend.sk/osobne-financie/studenti-z-dohody-do-200-eur-odvody-uz-platit-nebudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:27.849504+00:00"}
{"id": "vr29292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29292", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "No 2000 bola podpísaná (Vatikánska zmluva, pozn. ), 2001 ju ratifikoval. ...táto zmluva bola prijatá zo 113-tich poslancov 100 poslancov hlasovalo za, 12 sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval. Nikto nehlasoval proti.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že tzv. Vatikánska zmluva bola podpísaná v roku 2000, kedy o nej hlasovala i Národná rada SR. D. Jarjabek udáva presné čísla i o výsledkoch hlasovania na 43. schôdzi NRSR o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Menej presný je údaj o ratifikácii, tá sa uskutočnila ešte v decembri 2000. Zmluva bola publikovaná v Zbierke zákonov v roku 2001. Celkovo však možno Jarjabkov výrok považovať za pravdivý.\n\nZákladnú zmluvu so Svätou stolicou, tzv. Vatikánsku zmluvu, uzavrela SR 24.11. 2000. Zmluva zakotvuje právne postavenie katolíckej cirkvi v SR a má pomerne všeobecný charakter, ratifikovaná bola 4.12.2000, platná a účinná je od 18.12.2000. V zbierke zákonov bola zmluva publikovaná v roku 2001 pod č. 326/2001 Z. z.\n\nPodľa článku z portálu najpravo.sk bola „ 16. novembra 1999 v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom Základná zmluva technicky parafovaná. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. 30. novembra 2000, uznesením č. 1159, svojou ratifikáciou vyslovila súhlas so Základnou zmluvou aj NRSR. Základná zmluva nadobudla platnosť až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. “\n\nV parlamente sa o vatikánskej zmluve hlasovalo 30.11.2000, podľa záznamov o hlasovaní na stránke NRSR zo 113-tich prítomných hlasovalo 100 poslancov za, 12 sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že tzv. Vatikánska zmluva bola podpísaná v roku 2000, kedy o nej hlasovala i Národná rada SR. D. Jarjabek udáva presné čísla i o výsledkoch hlasovania na 43. schôdzi NRSR o návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. Menej presný je údaj o ratifikácii, tá sa uskutočnila ešte v decembri 2000. Zmluva bola publikovaná v Zbierke zákonov v roku 2001. Celkovo však možno Jarjabkov výrok považovať za pravdivý.", "Základnú zmluvu so Svätou stolicou, tzv. Vatikánsku zmluvu, uzavrela SR 24.11. 2000. Zmluva zakotvuje právne postavenie katolíckej cirkvi v SR a má pomerne všeobecný charakter, ratifikovaná bola 4.12.2000, platná a účinná je od 18.12.2000. V zbierke zákonov bola zmluva publikovaná v roku 2001 pod č. 326/2001 Z. z.", "Podľa článku z portálu najpravo.sk bola „ 16. novembra 1999 v Bratislave ministrom zahraničných vecí SR Eduardom Kukanom a apoštolským nunciom v SR L. Dossenom Základná zmluva technicky parafovaná. Podpísaná bola vo Vatikáne 24. novembra 2000 predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom a štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom. 30. novembra 2000, uznesením č. 1159, svojou ratifikáciou vyslovila súhlas so Základnou zmluvou aj NRSR. Základná zmluva nadobudla platnosť až ratifikáciou prezidenta SR a následnou výmenou ratifikačných listín medzi štátnym tajomníkom Jeho Svätosti J. Em. Kardinálom A. Sodanom a prezidentom SR R. Schusterom vo Vatikáne, dňa 18. decembra 2000. “", "V parlamente sa o vatikánskej zmluve hlasovalo 30.11.2000, podľa záznamov o hlasovaní na stránke NRSR zo 113-tich prítomných hlasovalo 100 poslancov za, 12 sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Základnú zmluvu", "326/2001 Z. z.", "článku", "NRSR"], "url": ["http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zakladna-zmluva-medzi-slovenskou-republikou-a-svatou-stolicou", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/251/zakladna-zmluva-medzi-sr-a-svatou-stolicou-5b.html", "http://www.najpravo.sk/clanky/zmluvne-vztahy-medzi-slovenskou-republikou-svatou-stolicou-a-registrovanymi-cirkvami.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=5165"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:56.873017+00:00"}
{"id": "vr13816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13816", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pamätáte si, keď sme na 4 dni, aj to bolo kritizované, na dni zastavili vlakovú dopravu z Maďarska?", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "3. septembra na základe iniciatívy maďarskej železničnej spoločnosti MÁV boli zrušené priame medzinárodné spoje z Budapešti smerom do západnej Európy. Vlaková doprava bola obnovená o 2 dni 5.septembra 2015. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácií týždenníka TREND došlo vo štvrtok 3. septembra 2015 k obmedzeniu vlakovej dopravy na trase z Budapešti cez Bratislavu, Kúty až do Prahy, prípadne do Nemecka. Zmena sa týka aj EC-vlakov idúcich v opačnom smere. Cestujúci z územia Maďarska boli nútení prepraviť sa z Budapešti náhradnou dopravou do pohraničného mesta Szob. Práve odtiaľ jazdili vlaky EuroCity. V smere zo Slovenska do Maďarska končili spomínané vlaky jazdu opäť len na pohraničí v meste Szob a do Budapešti boli pasažieri ďalej prepravovaní miestnymi maďarskými spojmi MÁV-START. Priame medzinárodné spoje z Budapešti smerom do západnej Európy zrušili maďarské železnice MÁV z bezpečnostných dôvodov O obmedzeniach na železničnej trase Bratislava-Budapešť a Budapešť-Bratislava informovala taktiež stránka slovakrail , ktorý upozorňuje cestujúcich na eventuálne meškania vlakov: \" Meškania sú spôsobené prestupom cestujúcich a kontrolami .\" Vlaková doprava bola obnovená o 2 dni 5. septembra 2015. Situácia o ktorej hovorí Kaliňák, vznikla dôsledkom masívneho prílevu utečencov do ťažiskovej vlakovej stanice Keleti. TREND na svojom webe uvádza: \" Žiadne priame vlaky ale z tejto stanice smerom do Rakúska a Nemecka, Slovenska alebo Česka vypravované nebudú. Namiesto toho boli pripravené dve zvláštne súpravy, ktoré majú imigrantov previezť len k rakúskym hraniciam, a jedna už na trať vycestovala. \" O situácii tiež bližšie informoval webový portál Hospodárskych novín HNonline.sk . Hovorca rakúskeho železničného dopravcu ÖBB pre APA uviedol, že nepozná dôvod, prečo utečencov prepravujú do Šopronu a nie do Hegyeshalomu na hlavnej železničnej trati z Budapešti do Viedne, kde by podľa neho mohli \"úplne normálne\" prestúpiť do rakúskych vlakov. Dodal, že rakúska strana sa teraz snaží túto situáciu vyriešiť. Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["3. septembra na základe iniciatívy maďarskej železničnej spoločnosti MÁV boli zrušené priame medzinárodné spoje z Budapešti smerom do západnej Európy. Vlaková doprava bola obnovená o 2 dni 5.septembra 2015. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa informácií týždenníka TREND došlo vo štvrtok 3. septembra 2015 k obmedzeniu vlakovej dopravy na trase z Budapešti cez Bratislavu, Kúty až do Prahy, prípadne do Nemecka. Zmena sa týka aj EC-vlakov idúcich v opačnom smere. Cestujúci z územia Maďarska boli nútení prepraviť sa z Budapešti náhradnou dopravou do pohraničného mesta Szob. Práve odtiaľ jazdili vlaky EuroCity. V smere zo Slovenska do Maďarska končili spomínané vlaky jazdu opäť len na pohraničí v meste Szob a do Budapešti boli pasažieri ďalej prepravovaní miestnymi maďarskými spojmi MÁV-START. Priame medzinárodné spoje z Budapešti smerom do západnej Európy zrušili maďarské železnice MÁV z bezpečnostných dôvodov O obmedzeniach na železničnej trase Bratislava-Budapešť a Budapešť-Bratislava informovala taktiež stránka slovakrail , ktorý upozorňuje cestujúcich na eventuálne meškania vlakov: \" Meškania sú spôsobené prestupom cestujúcich a kontrolami .\" Vlaková doprava bola obnovená o 2 dni 5. septembra 2015. Situácia o ktorej hovorí Kaliňák, vznikla dôsledkom masívneho prílevu utečencov do ťažiskovej vlakovej stanice Keleti. TREND na svojom webe uvádza: \" Žiadne priame vlaky ale z tejto stanice smerom do Rakúska a Nemecka, Slovenska alebo Česka vypravované nebudú. Namiesto toho boli pripravené dve zvláštne súpravy, ktoré majú imigrantov previezť len k rakúskym hraniciam, a jedna už na trať vycestovala. \" O situácii tiež bližšie informoval webový portál Hospodárskych novín HNonline.sk . Hovorca rakúskeho železničného dopravcu ÖBB pre APA uviedol, že nepozná dôvod, prečo utečencov prepravujú do Šopronu a nie do Hegyeshalomu na hlavnej železničnej trati z Budapešti do Viedne, kde by podľa neho mohli \"úplne normálne\" prestúpiť do rakúskych vlakov. Dodal, že rakúska strana sa teraz snaží túto situáciu vyriešiť. Dátum zverejnenia analýzy: 09.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["TREND", "zrušili", "slovakrail", "obnovená", "webe", "HNonline.sk"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/kriticka-situacia-v-budapesti-medzinarodne-vlaky-iduce-cez-slovensko-sa-cez-madarsku-hranicu-nedostanu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/303478/migranti-v-budapesti-cakaju-na-vlaky-cez-bratislavu-do-nemecka-prvy-uz-odisiel/", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/vlaky-ec-z-madarska-meskaju-priblizne-50-minut-jazdia-po-skratenej-trase.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/premavka-vlakov-ec-do-budapesti-cez-sturovo-je-obnovena.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kriticka-situacia-v-budapesti-medzinarodne-vlaky-iduce-cez-slovensko-sa-cez-madarsku-hranicu-nedostanu.html", "http://hn.hnonline.sk/svet-120/madarsko-vysadza-utecencov-z-vlakov-niektori-zautocili-na-policajtov-899216"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:20.615200+00:00"}
{"id": "vr14080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14080", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "„…lebo aj také prijíma niekedy Únia rozhodnutia, že aké zakrivenia majú mať banány.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 18. októbra 2015.\n\nNariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \"\n\nAvšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"\n\nI k tomuto tzv. \" euromýtu \" sa viaže možné vysvetlenie: \" Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký \"chytrák\" sa na to opýtal: \"A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?\" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. \"\n\nAko mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 18. októbra 2015.", "Nariadením, ktoré sa skutočne zaoberalo konkrétnym tvarom pestovanej zeleniny, bola \" smernica 1677/88, ktorá požadovala, aby uhorky prvej a \"extra\" triedy mali maximálne povolené zakrivenie 10 mm na 10cm dĺžky, pričom uhorky druhej triedy mohli byť zakrivené až dvakrát toľko. \"", "Avšak i táto smernica bola pozmenená v roku 2008. keď \" tieto obmedzenia a s nimi približne 100 strán pravidiel a regulácií bolo odstránených. \"", "I k tomuto tzv. \" euromýtu \" sa viaže možné vysvetlenie: \" Európsky činitelia ohlásili v roku 1992 iniciatívu, aby bol vytvorený jednotný trh - s jednotnými štandardmi - medzi ich ( v tej dobe, pozn. ) 15 členskými štátmi. Nejaký \"chytrák\" sa na to opýtal: \"A čo to bude znamenať pre zakrivenie banánov?\" spomína jeden z EÚ činiteľov. Táto otázka danej iniciatíve prischla a zrodil sa z nej Euromýtus. \"", "Ako mýtus otázku zakrivenia banánov označuje aj Európska komisia, pričom poukazuje na to, že prvý krát sa ako príklad vnucovania arbitrárnych pravidiel zo strany Brusselu vyskytol už v roku 1994 . Druhý krát sa tento mýtus objavil v roku 1998 ."], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Smernica 2257/94", "The Economist", "tvarom", "pozmenená", "euromýtu", "1994", "1998"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/551/jurinova-vs-pellegrini-o-zahranicnej-politike-sporte-a-konferencii-tech-match", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://www.economist.com/blogs/certainideasofeurope/2007/08/straight_bananas_and_teabag_co", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://www.nytimes.com/2008/11/12/world/europe/12iht-food.4.17771299.html", "http://edition.cnn.com/2004/WORLD/europe/06/08/eu.facts.myths/index.html", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/bananas-and-brussels/", "http://blogs.ec.europa.eu/ECintheUK/curved-bananas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:34.980131+00:00"}
{"id": "vr15875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15875", "speaker": "Anton Marcinčin", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-marcincin", "statement": "...za posledné tri roky sme pomohli vybudovať vyše 30 základných škôl...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2013 spustila Vláda projekt rozširovania a udržania kapacít základných škôl, do ktorého sa zapojilo 28 základných škôl prevažne modulového typu. Ďalšie štyri školy boli postavené na základe prijatého akčného plánu pre najmenej rozvinuté regióny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Projekt sa spustil v roku 2013, kedy bolo do piatich obcí prevažne v Prešovskom kraji alokovaných jeden. milión eur a vzniklo 40 nových tried, v roku 2014 sa prerozdelila suma tri milióny a vzniklo 101 nových tried a v roku 2015 opäť tri milióny a vznik 112 tried. Jednalo sa primárne o stavbu nových škôl, v niektorých prípadoch išlo, však len o rozšírenie škôl už existujúcich. Napr. v roku 2015 sa realizovalo 16 projektov z toho v 11 prípadoch sa jednalo o úplne nové školy a v ostatných o rozšírenie alebo modernizáciu tých už existujúcich. Projekt spustila vláda v spolupráci s Ministerstvom školstva v roku, ako reakciu na nedostatočnú kapacitu základných škôl v niektorých oblastiach Slovenska. Výstavba týchto škôl bola súčasťou 2. vládneho balíčka vlády Smeru. Podľa mapy, ktorú na svojej stránke uvádza Ministerstvo školstva sú nové školy situované prevažne v Bratislavskom kraji a na východe Slovenska. Mapa ministerstva školstva explicitne neuvádza, ktoré zo škôl sú nové, a ktoré sú len rozšírené. Príkladom takejto školy je napríklad škola v Kecerovciach , ktorá z projektu pristavila novú budovu, pretože stará mala obmedzenú kapacitu a muselo sa v nej vyučovať v dvojzmennej prevádzke. Škola v Kecerovciach bola do projektu zapojená ešte v roku 2013. Ďaľším príkladom môže škola v Bernolákove , ktorej nové priestory otvorili v decembri minulého roku. Napriek tomu, že v niektorých prípadoch ide len o rozšírenie, správy Ministerstva školstva hovoria o \"nových modulových školách\". Stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ponúka nasledujúci súhrn aktivít vlády v tejto oblasti : \" Pilotným rokom začiatku tejto aktivity bol rok 2013, kedy bolo alokovaných 1 mil. € do piatich obcí v Prešovskom kraji, kde vzniklo 40 nových tried. Následne sa pokračovalo aj v roku 2014, kde sa prerozdelila suma 3 mil. € do Bratislavského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja, a tým vzniklo 101 nových tried. V roku 2015 vyčlenila vláda Slovenskej republiky v rámci druhého sociálneho balíčka finančné prostriedky v sume 3 mil. € do oblastí Bratislavského, Prešovského a Košického kraja, čím sa podporil vznik 112 tried. Celkovo môžeme konštatovať, že v rokoch 2013 – 2016 podporila vláda SR rozšírenie kapacít ZŠ formou výstavby, prístavby, nadstavby, modernizácie a rekonštrukcie školského objektu škôl v hodnote cca 7 mil. € . Takto vzniklo 253 nových tried pre cca 6 325 žiakov . \" Modulové stavby sú oproti klasickým stavbám lacnejšie, stavba je rýchlejšia a majú jednoduchšiu mobilitu a ľahšie sa prestavajú v prípade, že to bude nutné. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 spustila Vláda projekt rozširovania a udržania kapacít základných škôl, do ktorého sa zapojilo 28 základných škôl prevažne modulového typu. Ďalšie štyri školy boli postavené na základe prijatého akčného plánu pre najmenej rozvinuté regióny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Projekt sa spustil v roku 2013, kedy bolo do piatich obcí prevažne v Prešovskom kraji alokovaných jeden. milión eur a vzniklo 40 nových tried, v roku 2014 sa prerozdelila suma tri milióny a vzniklo 101 nových tried a v roku 2015 opäť tri milióny a vznik 112 tried. Jednalo sa primárne o stavbu nových škôl, v niektorých prípadoch išlo, však len o rozšírenie škôl už existujúcich. Napr. v roku 2015 sa realizovalo 16 projektov z toho v 11 prípadoch sa jednalo o úplne nové školy a v ostatných o rozšírenie alebo modernizáciu tých už existujúcich. Projekt spustila vláda v spolupráci s Ministerstvom školstva v roku, ako reakciu na nedostatočnú kapacitu základných škôl v niektorých oblastiach Slovenska. Výstavba týchto škôl bola súčasťou 2. vládneho balíčka vlády Smeru. Podľa mapy, ktorú na svojej stránke uvádza Ministerstvo školstva sú nové školy situované prevažne v Bratislavskom kraji a na východe Slovenska. Mapa ministerstva školstva explicitne neuvádza, ktoré zo škôl sú nové, a ktoré sú len rozšírené. Príkladom takejto školy je napríklad škola v Kecerovciach , ktorá z projektu pristavila novú budovu, pretože stará mala obmedzenú kapacitu a muselo sa v nej vyučovať v dvojzmennej prevádzke. Škola v Kecerovciach bola do projektu zapojená ešte v roku 2013. Ďaľším príkladom môže škola v Bernolákove , ktorej nové priestory otvorili v decembri minulého roku. Napriek tomu, že v niektorých prípadoch ide len o rozšírenie, správy Ministerstva školstva hovoria o \"nových modulových školách\". Stránka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ponúka nasledujúci súhrn aktivít vlády v tejto oblasti : \" Pilotným rokom začiatku tejto aktivity bol rok 2013, kedy bolo alokovaných 1 mil. € do piatich obcí v Prešovskom kraji, kde vzniklo 40 nových tried. Následne sa pokračovalo aj v roku 2014, kde sa prerozdelila suma 3 mil. € do Bratislavského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja, a tým vzniklo 101 nových tried. V roku 2015 vyčlenila vláda Slovenskej republiky v rámci druhého sociálneho balíčka finančné prostriedky v sume 3 mil. € do oblastí Bratislavského, Prešovského a Košického kraja, čím sa podporil vznik 112 tried. Celkovo môžeme konštatovať, že v rokoch 2013 – 2016 podporila vláda SR rozšírenie kapacít ZŠ formou výstavby, prístavby, nadstavby, modernizácie a rekonštrukcie školského objektu škôl v hodnote cca 7 mil. € . Takto vzniklo 253 nových tried pre cca 6 325 žiakov . \" Modulové stavby sú oproti klasickým stavbám lacnejšie, stavba je rýchlejšia a majú jednoduchšiu mobilitu a ľahšie sa prestavajú v prípade, že to bude nutné. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["základných škôl", "prípadoch", "vládneho balíčka", "uvádza", "Kecerovciach", "Bernolákove", "\"nových modulových školách\".", "súhrn"], "url": ["http://www.minedu.sk/rozsirovanie-a-udrzanie-kapacit-zakladnych-skol/", "https://www.minedu.sk/vlada-v-tomto-roku-podporila-vznik-112-tried-v-zakladnych-skolach/", "http://strana-smer.sk/posledne-splnene-opatrenie-z-2-vladneho-balicka-zakladne-skoly-moduloveho-typu", "http://www.minedu.sk/rozsirovanie-a-udrzanie-kapacit-zakladnych-skol/", "http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/vystavba-modulovych-skol/20624-clanok.html", "https://www.minedu.sk/minister-skolstva-slavnostne-otvoril-nove-priestory-skol-v-bernolakove/", "https://www.minedu.sk/pribudnu-dalsie-modulove-skoly/", "https://www.minedu.sk/vlada-v-tomto-roku-podporila-vznik-112-tried-v-zakladnych-skolach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:14.146038+00:00"}
{"id": "vr36660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36660", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...Baki Sadiky sa na Slovensko už nikdy slobodne nedostane, pretože sa nachádza pravdepodobne v Albánsku a je na neho medzinárodný zatykač.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR uvádza: \" Na údajného šéfa drogovej mafie kosovského Albánca Bakiho Sadikiho je vydaný medzinárodný zatykač. Podľa medializovaných informácii je obchodníkom s drogami.\" Podľa SME : \" Na Sadikiho vydali medzinárodný zatykač. Na úteku je od marca, keď policajti vtrhli do jeho rodinného domu v Novej Lesnej. Pri prehliadke domu 62- ročného kosovského Albánca nenašli. Na základe dôkazov, ktoré polícia zaistila, údajnú hlavu drogovej mafie na Slovensku obvinili z držania a obchodovania s drogami.\" Správa je z dňa 16. júna 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["TASR uvádza: \" Na údajného šéfa drogovej mafie kosovského Albánca Bakiho Sadikiho je vydaný medzinárodný zatykač. Podľa medializovaných informácii je obchodníkom s drogami.\" Podľa SME : \" Na Sadikiho vydali medzinárodný zatykač. Na úteku je od marca, keď policajti vtrhli do jeho rodinného domu v Novej Lesnej. Pri prehliadke domu 62- ročného kosovského Albánca nenašli. Na základe dôkazov, ktoré polícia zaistila, údajnú hlavu drogovej mafie na Slovensku obvinili z držania a obchodovania s drogami.\" Správa je z dňa 16. júna 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1213566", "http://www.sme.sk/c/5426576/sadiki-uviazol-v-kosove.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:27.252422+00:00"}
{"id": "vr37234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37234", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na druhej strane si zoberte teraz, že pani ministerka rozhodla, že sudcom môže byť hociktorý právnik, ktorý spĺňa určitý časový, áno, 10 - 15 rokov. Bude prijatý, ja neviem, niekde právny zástupca nejakého občianskeho združenia. Je právnik, robí tam. A keď ho príjmu, teraz je to tak, že musí byť sudcom okresného súdu a stade potom odborne ako bude rásť, aké bude mať úspechy v práci, môže byť vymenovaný za sudcu krajského súdu, Najvyššieho súdu. Teraz tento, ktorého príjmu, môže byť vymenovaný hneď aj za sudcu Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky si môžete prečítať tu (.pdf). Podľa novely zákona v paragrafe 11 odsek 2 a 3 je uvedené: \"(2) Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov . (3) Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 10 rokov .\" Novelizovnaý odsek 2 nahradil doterajšie znenie : \"(2) Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") možno prideliť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.\" Pripomienky (.pdf) Najvyššieho súdu SR k zákonu zahŕňajú aj nasledovné vyhlásenie: \" Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. \" Za sudcu krajského alebo Najvyššieho súdu SR ho však ešte musí vymenovať aj prezident SR.", "analysis_paragraphs": ["Zákon z 8. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky si môžete prečítať tu (.pdf). Podľa novely zákona v paragrafe 11 odsek 2 a 3 je uvedené: \"(2) Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 15 rokov . (3) Na krajský súd a Špecializovaný trestný súd možno prideliť len sudcu, ktorý vykonával právnickú prax po dobu najmenej 10 rokov .\" Novelizovnaý odsek 2 nahradil doterajšie znenie : \"(2) Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") možno prideliť len sudcu, ktorý dovŕšil vek 35 rokov.\" Pripomienky (.pdf) Najvyššieho súdu SR k zákonu zahŕňajú aj nasledovné vyhlásenie: \" Vylúčenie kariérneho postupu ako základného kritéria na možnosť postupu sudcu na súd vyššieho stupňa je vytvorením podmienok na výrazné zníženie kvality rozhodovacej činnosti. \" Za sudcu krajského alebo Najvyššieho súdu SR ho však ešte musí vymenovať aj prezident SR."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "znenie", "Pripomienky"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=349592", "http://www.ja-sr.sk/node/662", "http://nssr.blox.sk/blox/cms/main/sk/prip_konanie/id2/id1/id1/binary/Pripomienky_k_n_vrhu_z_kona__ktor_m_sa_men__a_dop__a_z_kon__._385_00_Z.z..pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:38.768946+00:00"}
{"id": "vr32010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32010", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Tento týždeň boli oznámené zmeny, ktorými zaplatia živnostníci o 42 miliónov eur budúci rok viac. To povedal pán minister práce.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec interpretuje slová a údaje od ministra Richtera správne. Agentúra SITA (15. júna 2012) informuje : \"Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby prinesie Sociálnej poisťovni (SP) v budúcom roku 42 mil. eur. Po rokovaní Rady solidarity a rozvoja to uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter.", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec interpretuje slová a údaje od ministra Richtera správne. Agentúra SITA (15. júna 2012) informuje : \"Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby prinesie Sociálnej poisťovni (SP) v budúcom roku 42 mil. eur. Po rokovaní Rady solidarity a rozvoja to uviedol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["informuje"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2012/06/15/zivnostnikom-porastu-odvody-socialka-ziska-42-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:07.800155+00:00"}
{"id": "45586", "numeric_id": 45586, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45586", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Bol som najdlhšie pôsobiaci minister práce v Európskej únie.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter pôsobil v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od apríla 2012 do marca 2020 - teda takmer 8 rokov. V čase svojho pôsobenia bol najdlhšie slúžiacim ministrom v EÚ. Belgický minister práce Kris Peeters bol vo funkcii 4 a pol roka. V Bulharsku sa v čase ministrovania Jána Richtera vystriedalo niekoľko ministrov. Najdlhšie pôsobiaci chorvátsky minister práce bol v úrade 4 roky a 1 mesiac. Cyperská ministerka Zeta Emilianidou je vo funkcii od apríla 2013 - teda 7 rokov. V Česku sa za posledné obdobie vystriedalo na poste 7 osôb. V Dánsku najdlhšie pôsobila Mette Frederiksen, a to 3 roky. V Estónsku je za oblasť sociálnych vecí 3 a pol roka zodpovedná Kaia Iva. Fínsky minister zamestnanosti pôsobil vo svojej funkcii najdlhšie 4 roky. Bývalá ministerka sociálnych vecí Francúzska Marisol Touraine bola vo funkcii 5 rokov. V Grécku dochádza na poste k častým zmenám. Holandsko malo jedného ministra sociálnych vecí najviac 5 rokov. Aj írsky minister Joan Burton vydržal na svojom poste 5 rokov. Ostatní Litovskí ministri boli vo svojich funkciách po 4 roky, lotyšský Jānis Reirs bol ministrom 3 roky. V Luxembursku na poste 5 rokov pôsobil Nicolas Schmit. Maďarsko nemá špeciálne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, agenda spadá pod rezort justície a hospodárstva. Maltský minister Evarist Bartolo bol vo funkcii až 7 rokov. V Nemecku bola 4 roky ministerkou Andrea Nahles. Poľská ministerka sociálnych vecí bola vo funkcii 3 a pol roka. V Portugalsku je ministrom 4 a pol roka José António Vieira da Silva. V Rakúsku vo funkcii 7 rokov pôsobil Rudolf Hundstorfer. Častú výmenu ministrov sociálnych vecí zažíva aj Rumunsko . Slovinská ministerka sociálnych vecí bola na poste 4 roky. V Španielsku na poste 6 a pol roka figurovala Fátima Báñez. Vo Švédsku vydržal minister sociálnych vecí najviac 4 roky. Taliansky minister Giulianno Poletti zotrval vo funkcii 4 roky.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter pôsobil v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od apríla 2012 do marca 2020 - teda takmer 8 rokov. V čase svojho pôsobenia bol najdlhšie slúžiacim ministrom v EÚ. Belgický minister práce Kris Peeters bol vo funkcii 4 a pol roka. V Bulharsku sa v čase ministrovania Jána Richtera vystriedalo niekoľko ministrov. Najdlhšie pôsobiaci chorvátsky minister práce bol v úrade 4 roky a 1 mesiac. Cyperská ministerka Zeta Emilianidou je vo funkcii od apríla 2013 - teda 7 rokov. V Česku sa za posledné obdobie vystriedalo na poste 7 osôb. V Dánsku najdlhšie pôsobila Mette Frederiksen, a to 3 roky. V Estónsku je za oblasť sociálnych vecí 3 a pol roka zodpovedná Kaia Iva. Fínsky minister zamestnanosti pôsobil vo svojej funkcii najdlhšie 4 roky. Bývalá ministerka sociálnych vecí Francúzska Marisol Touraine bola vo funkcii 5 rokov. V Grécku dochádza na poste k častým zmenám. Holandsko malo jedného ministra sociálnych vecí najviac 5 rokov. Aj írsky minister Joan Burton vydržal na svojom poste 5 rokov. Ostatní Litovskí ministri boli vo svojich funkciách po 4 roky, lotyšský Jānis Reirs bol ministrom 3 roky. V Luxembursku na poste 5 rokov pôsobil Nicolas Schmit. Maďarsko nemá špeciálne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, agenda spadá pod rezort justície a hospodárstva. Maltský minister Evarist Bartolo bol vo funkcii až 7 rokov. V Nemecku bola 4 roky ministerkou Andrea Nahles. Poľská ministerka sociálnych vecí bola vo funkcii 3 a pol roka. V Portugalsku je ministrom 4 a pol roka José António Vieira da Silva. V Rakúsku vo funkcii 7 rokov pôsobil Rudolf Hundstorfer. Častú výmenu ministrov sociálnych vecí zažíva aj Rumunsko . Slovinská ministerka sociálnych vecí bola na poste 4 roky. V Španielsku na poste 6 a pol roka figurovala Fátima Báñez. Vo Švédsku vydržal minister sociálnych vecí najviac 4 roky. Taliansky minister Giulianno Poletti zotrval vo funkcii 4 roky."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "Kris Peeters", "Bulharsku", "chorvátsky", "Cyperská", "Česku", "Dánsku", "Estónsku", "Fínsky", "Francúzska", "Grécku", "Holandsko", "írsky", "Litovskí", "lotyšský", "Luxembursku", "Maďarsko", "Maltský", "Nemecku", "Poľská", "Portugalsku", "Rakúsku", "Rumunsko", "Slovinská", "Španielsku", "Švédsku", "Taliansky"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_pr%C3%A1ce,_soci%C3%A1lnych_vec%C3%AD_a_rodiny_Slovenskej_republiky", "https://en.wikipedia.org/wiki/Kris_Peeters", "https://bg.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D0%B8%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%82%D1%8A%D1%80_%D0%BD%D0%B0_%D1%82%D1%80%D1%83%D0%B4%D0%B0_%D0%B8_%D1%81%D0%BE%D1%86%D0%B8%D0%B0%D0%BB%D0%BD%D0%B0%D1%82%D0%B0_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D0%B8%D1%82%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D0%BD%D0%B0_%D0%91%D1%8A%D0%BB%D0%B3%D0%B0%D1%80%D0%B8%D1%8F", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Labour_and_Pension_System_(Croatia)", "https://en.wikipedia.org/wiki/First_Anastasiades_government", "https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_ministr%C5%AF_pr%C3%A1ce_a_soci%C3%A1ln%C3%ADch_v%C4%9Bc%C3%AD_%C4%8Cesk%C3%A9_republiky", "https://en.wikipedia.org/wiki/Minister_for_Employment_(Denmark)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Social_Affairs_(Estonia)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Minister_of_Employment_(Finland)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Minister_of_Labour_(France)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Labour_and_Social_Affairs_(Greece)", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Ministers_of_Social_Affairs_of_the_Netherlands", "https://en.wikipedia.org/wiki/Minister_for_Employment_Affairs_and_Social_Protection", "https://lt.wikipedia.org/wiki/Lietuvos_Respublikos_socialin%C4%97s_apsaugos_ir_darbo_ministerija", "https://lv.wikipedia.org/wiki/Latvijas_Republikas_labkl%C4%81j%C4%ABbas_ministru_uzskait%C4%ABjums", "https://en.wikipedia.org/wiki/Bettel%E2%80%93Schneider_Ministry_I", "https://en.wikipedia.org/wiki/Fourth_Orb%C3%A1n_Government", "https://en.wikipedia.org/wiki/Maltese_Government_2017%E2%80%932022", "https://en.wikipedia.org/wiki/Federal_Ministry_of_Labour_and_Social_Affairs#Ministers", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Family,_Labour_and_Social_Policy_(Poland)", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Labour,_Solidarity_and_Social_Security", "https://de.wikipedia.org/wiki/Liste_der_%C3%B6sterreichischen_Sozialminister", "https://ro.wikipedia.org/wiki/Ministerul_Muncii_%C8%99i_Protec%C8%9Biei_Sociale_(Rom%C3%A2nia)", "https://sl.wikipedia.org/wiki/Minister_za_delo,_dru%C5%BEino,_socialne_zadeve_in_enake_mo%C5%BEnosti_Republike_Slovenije", "https://en.wikipedia.org/wiki/Ministry_of_Labour_(Spain)", "https://sv.wikipedia.org/wiki/Socialdepartementet", "https://it.wikipedia.org/wiki/Ministri_del_lavoro_e_delle_politiche_sociali_della_Repubblica_Italiana"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:08.740934+00:00"}
{"id": "vr38473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38473", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno, náš nominant jednoducho pochybil, a on žiadne odstupné nedostal. (nominant SaS v košických teplárňach po tom, čo bol vymenený, pozn.).", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Korzár informuje, že za odvolaním nominanta SaS Ivana Zicha z postu riaditeľa košickej teplárne mohla byť jeho neochota zverejniť výšku svojich príjmov. Zich mal dostať za štvormesačné pôsobenie vo funkcii odstupné (vyše) 90 tisíc eur. Predseda SaS Sulík vyhlásil , že takú odmenu nepokladá za správnu a chcel sa pokúsiť o to, aby odmena vyplatená nebola. Pripustil tiež, že za odstupné nesie zodpovednosť SaS. Denník Korzar zverejnil 21. februára 2011 rozhovor s I. Zichom, v ktorom sa o odstupnom zmieňuje takto: \" Hoci FNM vám momentálne pozastavil vyplatenie odstupného, podľa kolektívnej zmluvy, ako aj vašej manažérskej zmluvy, by ste naň mali mať nárok. Ak by ste dostali odstupné, vrátili by ste ho, ako to od vás požaduje pán Sulík? - FNM mi nemohol a ani nepozastavil vyplatenie odstupného. Podľa kolektívnej zmluvy existuje iba jediný dôvod nevyplatiť odstupné, a to ak zamestnancovi bol v priebehu pol roka pred ukončením pracovného pomeru právoplatne uložený trest súdom za čin, ktorého sa dopustil pri plnení pracovných úloh. Nevyplatiť odstupné je rozhodnutím štatutárneho zástupcu spoločnosti a za svoje rozhodnutia je plne zodpovedný len on, aj keď ho na tento trestný čin Sulík a aj Mikloš podľa môjho názoru navádzali. Počas môjho pôsobenia som neprevzal žiadnu finančnú odmenu za dosiahnuté výsledky (čo býva bežnou praxou), a to s tým, že mám manažérsky plat a ďalšie bonusy vyplývajúce z pracovnej a kolektívnej zmluvy. Takisto som uvažoval o neprebratí odstupného, ktoré mi prináleží zo zákona (doposiaľ som ho nedostal), ale na základe výrokov predsedu parlamentu Sulíka tento postoj prehodnocujem. \" Správa SITA z 29. marca 2011 hovorí o tom, že tepláreň Košice sa na podnet Fondu národného majetku súdnou cestou začala domáhať určenia neplatnosti dohôd, ktoré vysoké odstupné umožnili. I v tejto správe sa uvádza, že Zichovi ešte odstupné vyplatené nebolo.", "analysis_paragraphs": ["Denník Korzár informuje, že za odvolaním nominanta SaS Ivana Zicha z postu riaditeľa košickej teplárne mohla byť jeho neochota zverejniť výšku svojich príjmov. Zich mal dostať za štvormesačné pôsobenie vo funkcii odstupné (vyše) 90 tisíc eur. Predseda SaS Sulík vyhlásil , že takú odmenu nepokladá za správnu a chcel sa pokúsiť o to, aby odmena vyplatená nebola. Pripustil tiež, že za odstupné nesie zodpovednosť SaS. Denník Korzar zverejnil 21. februára 2011 rozhovor s I. Zichom, v ktorom sa o odstupnom zmieňuje takto: \" Hoci FNM vám momentálne pozastavil vyplatenie odstupného, podľa kolektívnej zmluvy, ako aj vašej manažérskej zmluvy, by ste naň mali mať nárok. Ak by ste dostali odstupné, vrátili by ste ho, ako to od vás požaduje pán Sulík? - FNM mi nemohol a ani nepozastavil vyplatenie odstupného. Podľa kolektívnej zmluvy existuje iba jediný dôvod nevyplatiť odstupné, a to ak zamestnancovi bol v priebehu pol roka pred ukončením pracovného pomeru právoplatne uložený trest súdom za čin, ktorého sa dopustil pri plnení pracovných úloh. Nevyplatiť odstupné je rozhodnutím štatutárneho zástupcu spoločnosti a za svoje rozhodnutia je plne zodpovedný len on, aj keď ho na tento trestný čin Sulík a aj Mikloš podľa môjho názoru navádzali. Počas môjho pôsobenia som neprevzal žiadnu finančnú odmenu za dosiahnuté výsledky (čo býva bežnou praxou), a to s tým, že mám manažérsky plat a ďalšie bonusy vyplývajúce z pracovnej a kolektívnej zmluvy. Takisto som uvažoval o neprebratí odstupného, ktoré mi prináleží zo zákona (doposiaľ som ho nedostal), ale na základe výrokov predsedu parlamentu Sulíka tento postoj prehodnocujem. \" Správa SITA z 29. marca 2011 hovorí o tom, že tepláreň Košice sa na podnet Fondu národného majetku súdnou cestou začala domáhať určenia neplatnosti dohôd, ktoré vysoké odstupné umožnili. I v tejto správe sa uvádza, že Zichovi ešte odstupné vyplatené nebolo."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Korzár", "vyhlásil", "Pripustil", "Korzar", "SITA", "Korzár"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5675722/zich-zrejme-uz-nebude-sefom-kosickej-teplarne.html", "http://spravy.pravda.sk/sulik-nominanti-sas-v-kosickej-teplarni-zatial-odstupne-nedostali-1d7-/sk_domace.asp?c=A110207_135052_sk_domace_p12", "http://www.24hod.sk/sulik-priznal-zodpovednost-sas-za-odstupne-v-teplarni-kosice-cl149887.html", "http://korzar.sme.sk/c/5774970/exsef-teplarne-zich-na-90-tisic-mam-narok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/padli-prve-zaloby-za-odmeny-v-kosicke/325018-clanok.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6442411/byvaly-obchodny-riaditel-teko-dostane-mensie-odstupne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:29.445448+00:00"}
{"id": "vr34059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34059", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Minule sa pán premiér chválil protipovodňovými opatreniami. Tie v roku 2006 boli pripravené čo do projektu, čo do územných rozhodnutí a čo do peňazí z Európskej komisie vládou Mikuláša Dzurindu. Následne vláda Roberta Fica to zrealizovala a teraz Bratislava mohla obstáť pod tlakom veľkej vody.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prípravná fáza projektu bratislavskej protipovodňovej hrádze začala už v roku 2004 a podpísaný projekt bol koncom roka 2005, teda v čase 2. vlády M. Dzurindu. Samotné stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010, za 1. vlády R. Fica. Výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý. Denník SME (6. júna 2013) uvádza, že budovanie protipovodňovej ochrany firmou Váhostav sa uskutočnilo v rokoch 2005 - 2010, rovnaký časový horizont uvádza aj článok portálu 24hod.sk. Vodohospodársky podnik o tento projekte informuje, že samotné prípravné fázy začali už v roku 2004: \" Projektové práce sa začali už v máji roku 2004 , v decembri Európska komisia schválila pomoc z Kohézneho fondu Európskej únie, ktorá predstavovala 85% nákladov, 26 552 936 eur. Desiatimi percentami sa podieľal štátny rozpočet SR a 5 % hradili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zhotoviteľom stavby sa po výberovom konaní stal Váhostav Žilina. Koncom roku 2010 stavbu Bratislava - protipovodňová ochrana skolaudovali, pričom celkové investičné výdavky projektu dosiahli 32 648 356,06 eur, z toho stavebné práce 27 091 291,48 eur.\" Infografika Vodohospodárskeho podniku informuje, že projekt bol podpísaný 13. decembra 2005 (počas 2. Dzurindovej vlády) a skolaudovaný 31. decembra 2010 (v čase vlády I. Radičovej). O postupe samotných prác informuje mesto Bratislava. Samotné stavebné práce začali v roku v júni 2007. Stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prípravná fáza projektu bratislavskej protipovodňovej hrádze začala už v roku 2004 a podpísaný projekt bol koncom roka 2005, teda v čase 2. vlády M. Dzurindu. Samotné stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010, za 1. vlády R. Fica. Výrok J. Figeľa hodnotíme ako pravdivý. Denník SME (6. júna 2013) uvádza, že budovanie protipovodňovej ochrany firmou Váhostav sa uskutočnilo v rokoch 2005 - 2010, rovnaký časový horizont uvádza aj článok portálu 24hod.sk. Vodohospodársky podnik o tento projekte informuje, že samotné prípravné fázy začali už v roku 2004: \" Projektové práce sa začali už v máji roku 2004 , v decembri Európska komisia schválila pomoc z Kohézneho fondu Európskej únie, ktorá predstavovala 85% nákladov, 26 552 936 eur. Desiatimi percentami sa podieľal štátny rozpočet SR a 5 % hradili zdroje Slovenského vodohospodárskeho podniku. Zhotoviteľom stavby sa po výberovom konaní stal Váhostav Žilina. Koncom roku 2010 stavbu Bratislava - protipovodňová ochrana skolaudovali, pričom celkové investičné výdavky projektu dosiahli 32 648 356,06 eur, z toho stavebné práce 27 091 291,48 eur.\" Infografika Vodohospodárskeho podniku informuje, že projekt bol podpísaný 13. decembra 2005 (počas 2. Dzurindovej vlády) a skolaudovaný 31. decembra 2010 (v čase vlády I. Radičovej). O postupe samotných prác informuje mesto Bratislava. Samotné stavebné práce začali v roku v júni 2007. Stavebné práce prebiehali v rokoch 2007-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "článok", "Infografika", "práce", "prebiehali"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/6827766/dunaj-v-bratislave-kulminuje-situacia-v-devine-sa-stabilizuje.html", "http://www.24hod.sk/video-dunaj-dosiahol-maximum-v-devine-armada-navysila-hradzu-cl231325.html", "http://www.svp.sk/dunaj/media/ppoba/01.jpg", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11017994&p1=11049954", "http://bratislava.sme.sk/c/6825145/bratislavu-chrani-pred-vodou-stena-pod-zemou-aj-folie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:17.673355+00:00"}
{"id": "46984", "numeric_id": 46984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46984", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Šéfka Európskej komisie sama povedala, že tie zmluvy (s výrobcami vakcín, pozn.), keby vedeli, ako budú k tomu tie firmy pristupovať, by napísali inak. Boli by tam prísnejšie a záväznejšie termíny a objemy, ktoré sa mali dodať.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šéfka Európskej komisie priamo nepovedala, že by jej úrad dnes písal zmluvy s výrobcami vakcín inak. Priznala viacero chýb, no znenie zmlúv medzi ne nepatrí. Tvrdenie Tomáša Valášeka preto hodnotíme ako už nepravdivé. Ursula von der Leyen povedala , že Európska komisia spravila pri obstarávaní vakcín chyby. Spomenula dlho trvajúcu autorizáciu, prílišný optimizmus pri masovej výrobe a prehnanú vieru, že zazmluvnené vakcíny prídu v dohodnutom čase. Tvrdila, že s výberom dodávateľov je spokojná, no priznala , že EK podcenila počiatočné rozširovanie výroby (6:00). V inom rozhovore zase uviedla, že podcenili komunikáciu s verejnosťou - komisia mala podľa nej občanov varovať, že zo začiatku nepôjde všetko ľahko. 17. ferbuára 2021 uviedla , že „s väčšinou zazmluvnených výrobcov je EÚ spokojná, takže je prirodzené, že s nimi chceme naďalej spolupracovať v rámci dohôd, aké máme.“ Diskusia o zmluvách medzi EÚ a dodávateľmi vakcín začala po tom, čo AstraZeneca dramaticky znížila sľubované dodávky vakcín do krajín EÚ. Firma tvrdí , že podľa zmluvy mali poskytnúť toľko vakcín, koľko len budú môcť. Šéfka EK nesúhlasí, podľa nej sú zazmluvnené veľkosti dodávok záväzné. Napriek tomu Ursula von der Leyen opakovane povedala , že je spokojná so zmluvami, ktoré EÚ s AstraZeneca a ďalšími výrobcami vakcín uzavrela, no potrebujú záruky. Argumenty Tomáša Valášeka Tomáš Valášek pre Demagóg.SK upozornil na príhovor von der Leyen pred Európskym parlamentom z 10. februára. Tvrdila v ňom, že „možno sme brali ako dané, že objednané dávky prídu včas. Musíme sa pýtať sami seba, prečo (sme to brali ako dané) a ako sa z toho môžeme poučiť.” „Nie, nepovedala to explicitne, ale z kontextu je, myslím, jasné, že keď niekto ľutuje, že niekoho zobral za slovo, tak to znamená, že si to mal nechať vpísať do zmluvy,” uviedol pre portál Valášek. Podľa neho je jej tvrdenie o tom, ako je šéfka EK spokojná so zmluvami „ v priamom rozpore s jedinou rozumnou interpretáciou jej vlastného vyjadrenia z 10. februára. Dopĺňam, že pani von der Leyen už len z čisto právneho hľadiska nemôže priamo priznať, že zmluvy boli napísané zle, lebo by tým argumentačne podryla svoj vlastný argument voči AstraZenece, že si táto firma neplní podmienky zmluvy. Čiže nemôže ísť ďalej ako nespokojnosť s textom zmluvy silne naznačiť, čo jasne urobila v prejave 10. februára.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že nehodnotí (možnú) interpretáciu slov von der Leyen, ale tvrdenie, či slová resp. obdobný obsah uvádzaný vo výroku povedala alebo nie. Pri hodnotení pravdivosti sme zohľadňovali a vážili priame tvrdenie o tom, že šéfka EK je so zmluvami spokojná versus možnú interpretáciu jej iných slov o „možnom” braní dodávok ako daných a otázke (nie priznaní / konštatovaní), či sa komisia môže z toho poučiť.", "analysis_paragraphs": ["Šéfka Európskej komisie priamo nepovedala, že by jej úrad dnes písal zmluvy s výrobcami vakcín inak. Priznala viacero chýb, no znenie zmlúv medzi ne nepatrí. Tvrdenie Tomáša Valášeka preto hodnotíme ako už nepravdivé. Ursula von der Leyen povedala , že Európska komisia spravila pri obstarávaní vakcín chyby. Spomenula dlho trvajúcu autorizáciu, prílišný optimizmus pri masovej výrobe a prehnanú vieru, že zazmluvnené vakcíny prídu v dohodnutom čase. Tvrdila, že s výberom dodávateľov je spokojná, no priznala , že EK podcenila počiatočné rozširovanie výroby (6:00). V inom rozhovore zase uviedla, že podcenili komunikáciu s verejnosťou - komisia mala podľa nej občanov varovať, že zo začiatku nepôjde všetko ľahko. 17. ferbuára 2021 uviedla , že „s väčšinou zazmluvnených výrobcov je EÚ spokojná, takže je prirodzené, že s nimi chceme naďalej spolupracovať v rámci dohôd, aké máme.“ Diskusia o zmluvách medzi EÚ a dodávateľmi vakcín začala po tom, čo AstraZeneca dramaticky znížila sľubované dodávky vakcín do krajín EÚ. Firma tvrdí , že podľa zmluvy mali poskytnúť toľko vakcín, koľko len budú môcť. Šéfka EK nesúhlasí, podľa nej sú zazmluvnené veľkosti dodávok záväzné. Napriek tomu Ursula von der Leyen opakovane povedala , že je spokojná so zmluvami, ktoré EÚ s AstraZeneca a ďalšími výrobcami vakcín uzavrela, no potrebujú záruky. Argumenty Tomáša Valášeka Tomáš Valášek pre Demagóg.SK upozornil na príhovor von der Leyen pred Európskym parlamentom z 10. februára. Tvrdila v ňom, že „možno sme brali ako dané, že objednané dávky prídu včas. Musíme sa pýtať sami seba, prečo (sme to brali ako dané) a ako sa z toho môžeme poučiť.” „Nie, nepovedala to explicitne, ale z kontextu je, myslím, jasné, že keď niekto ľutuje, že niekoho zobral za slovo, tak to znamená, že si to mal nechať vpísať do zmluvy,” uviedol pre portál Valášek. Podľa neho je jej tvrdenie o tom, ako je šéfka EK spokojná so zmluvami „ v priamom rozpore s jedinou rozumnou interpretáciou jej vlastného vyjadrenia z 10. februára. Dopĺňam, že pani von der Leyen už len z čisto právneho hľadiska nemôže priamo priznať, že zmluvy boli napísané zle, lebo by tým argumentačne podryla svoj vlastný argument voči AstraZenece, že si táto firma neplní podmienky zmluvy. Čiže nemôže ísť ďalej ako nespokojnosť s textom zmluvy silne naznačiť, čo jasne urobila v prejave 10. februára.” Demagóg.SK k tomu uvádza, že nehodnotí (možnú) interpretáciu slov von der Leyen, ale tvrdenie, či slová resp. obdobný obsah uvádzaný vo výroku povedala alebo nie. Pri hodnotení pravdivosti sme zohľadňovali a vážili priame tvrdenie o tom, že šéfka EK je so zmluvami spokojná versus možnú interpretáciu jej iných slov o „možnom” braní dodávok ako daných a otázke (nie priznaní / konštatovaní), či sa komisia môže z toho poučiť."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "priznala", "rozhovore", "uviedla", "tvrdí", "povedala", "Tvrdila"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2021/feb/10/ursula-von-der-leyen-admits-errors-in-eu-covid-vaccine-rollout", "https://radiozurnal.rozhlas.cz/pri-nakupu-vakcin-jsme-nezaspali-cesko-mohlo-kdykoli-pomoci-vzkazuje-ursula-von-8420213", "https://www.archyde.com/we-underestimated-the-difficulties-of-vaccination/", "https://www.reuters.com/article/us-health-coronavirus-eu-variants-idUSKBN2AH1N6", "https://www.euronews.com/2021/01/29/eu-astrazeneca-row-von-der-leyen-hits-back-at-vaccine-maker-saying-contract-crystal-clear", "https://www.dw.com/en/eu-chief-demands-plausible-answers-from-astrazeneca/a-56377868", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/SPEECH_21_505"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:25.032221+00:00"}
{"id": "49399", "numeric_id": 49399, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49399", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Čo ešte raz chcem podotknúť, že to, čo sa deje na Ukrajine, je v rozpore s medzinárodným právom.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorou sú štáty viazané rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov. K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte ( pdf. ) a Minských dohodách ( pdf. ). Rusko preto porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi.\n\nObe krajiny sú takisto viazané Ženevskými konvenciami, ktoré stanovujú jasné pravidlá vedenia vojny. Častými útokmi na civilné ciele Rusko porušuje tieto konvencie, čím sa môže dopúšťať vojnových zločinov. Medzinárodný trestný tribunál pre podozrenie z páchania vojnových zločinov začal vyšetrovanie.\n\nRusko svoj postup ospravedlňuje právom na sebaobranu a ochranu rusky hovoriacich občanov pred údajne hroziacou „genocídou“ vo východnej časti Ukrajiny. Medzinárodný súdny dvor v Hágu v roku 2022 konštatoval , že neexistujú žiadne dôkazy o hrozbe pre rusky hovoriace obyvateľstvo na Ukrajine a vyzval Rusko na pozastavenie vojenských operácií. Rovnako tak ruský útok nemôže byť považovaný za sebaobranu, kedže zo strany Ukrajiny nedošlo k útoku na ruské územie.", "analysis_paragraphs": ["Rusko vojenskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022 porušilo základný dokument medzinárodného práva, Chartu OSN, ktorou sú štáty viazané rešpektovať teritoriálnu integritu a politickú nezávislosť iných štátov. K zaručeniu zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc, zdržaniu sa zastrašovania a použitia sily sa Rusko prihlásilo aj v Helsinskom záverečnom akte ( pdf. ) a Minských dohodách ( pdf. ). Rusko preto porušuje rámce stanovené medzinárodným právom a medzinárodne uznávanými dohodami a dohovormi.", "Obe krajiny sú takisto viazané Ženevskými konvenciami, ktoré stanovujú jasné pravidlá vedenia vojny. Častými útokmi na civilné ciele Rusko porušuje tieto konvencie, čím sa môže dopúšťať vojnových zločinov. Medzinárodný trestný tribunál pre podozrenie z páchania vojnových zločinov začal vyšetrovanie.", "Rusko svoj postup ospravedlňuje právom na sebaobranu a ochranu rusky hovoriacich občanov pred údajne hroziacou „genocídou“ vo východnej časti Ukrajiny. Medzinárodný súdny dvor v Hágu v roku 2022 konštatoval , že neexistujú žiadne dôkazy o hrozbe pre rusky hovoriace obyvateľstvo na Ukrajine a vyzval Rusko na pozastavenie vojenských operácií. Rovnako tak ruský útok nemôže byť považovaný za sebaobranu, kedže zo strany Ukrajiny nedošlo k útoku na ruské územie."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["porušilo", "rešpektovať", "pdf.", "pdf.", "stanovujú", "dopúšťať", "podozrenie", "konštatoval", "považovaný"], "url": ["https://unsdg.un.org/latest/announcements/russias-invasion-ukraine-violation-un-charter-un-chief-tells-security-council", "https://www.pbs.org/newshour/world/how-russias-attack-on-ukraine-violates-international-law", "https://statnisluzba.army.cz/sites/statnisluzba.army.cz/files/dokumenty/zakladni-stranka/04_zaverecny_akt_kbse.pdf", "https://www.amo.cz/wp-content/uploads/2015/11/amocz_bp-2015-10.pdf", "https://www.hrw.org/news/2022/02/23/russia-ukraine-international-law-occupation-armed-conflict-and-human-rights", "https://operationalsupport.un.org/en/russian-attacks-civilian-targets-ukraine-could-be-war-crime-un-rights-office", "https://www.icc-cpi.int/situations/ukraine", "https://www.theguardian.com/world/2022/mar/16/un-international-court-of-justice-orders-russia-to-halt-invasion-of-ukraine", "https://www.sfpa.sk/zppost/ruska-agresia-voci-ukrajine-nema-ziadne-ospravedlnenie-v-medzinarodnom-prave/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:38.582891+00:00"}
{"id": "vr36443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36443", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "My sme presadzovali takéto návrhy zákonov (zákon o menšinách, reps. zákon o menšinových jazykoch, pozn.) v roku 2005 dokonca sme o tom rokovali dvakrát aj na vláde, aj v koaličnej rade. Bohužiaľ, vtedy už sa rozsypala druhá Dzurindova vláda a nemali sme dostatok hlasov v parlamente, takže, takže to neprešlo.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda v roku 2005 ani raz nerokovala priamo o návrhu zákona o menšinách, prípadne zákone o menšinových jazykoch. Nájsť či nerokovala o týchto zákonoch v rámci iných zákonov je v množstve rokovaní a uznesení vlád nad naše kapacity. Výrok zaraďujeme do kategórie neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v roku 2005 ani raz nerokovala priamo o návrhu zákona o menšinách, prípadne zákone o menšinových jazykoch. Nájsť či nerokovala o týchto zákonoch v rámci iných zákonov je v množstve rokovaní a uznesení vlád nad naše kapacity. Výrok zaraďujeme do kategórie neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Vláda"], "url": ["http://www.vlada.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:34.632946+00:00"}
{"id": "vr36240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36240", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Minister vnútra vtedy ešte v pozícii opozičného poslanca okamžite utekal na generálnu prokuratúru, hneď po tom ako denník Sme uverejnil túto nahrávku a podal trestné oznámenie. Dnes je ministrom vnútra a zabezpečuje, aby to jeho trestné oznámenie bolo dobre vyšetrené...", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic vo veci financovania Smeru-SD na základe nahrávky skutočne podal trestné oznámenie. Či však zabezpečuje vyšetrenie jeho oznámenia ako súčasný minister vnútra vyšetrovateľka poprela. „Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov,\" napísal denník SME so súhlasom vyšetrovateľky a riaditeľa Úradu boja proti korupcii Petra Kovaříka. Potvrdila to aj v úradnom zázname.", "analysis_paragraphs": ["Lipšic vo veci financovania Smeru-SD na základe nahrávky skutočne podal trestné oznámenie. Či však zabezpečuje vyšetrenie jeho oznámenia ako súčasný minister vnútra vyšetrovateľka poprela. „Na vyšetrovateľku nebol vyvíjaný žiaden nátlak, odmietame aj špekulácie o zdravotnom stave vyšetrovateľov,\" napísal denník SME so súhlasom vyšetrovateľky a riaditeľa Úradu boja proti korupcii Petra Kovaříka. Potvrdila to aj v úradnom zázname."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["podal", "SME"], "url": ["http://http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-v-kauze-smeru-bol-vyvijany-na/264387-clanok.html", "http://sme.sk/c/5676506/spisiaka-vini-policajt-na-odchode.html#ixzz18114ub5A"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:09.514856+00:00"}
{"id": "vr28269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28269", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Takže to základné posolstvo, obranný rozpočet vo výške 1,6 % do roku 2020 a na modernizáciu 20 % z týchto prostriedkov, som prehlásil na základe poverenia vlády.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O výsledkoch summitu vo Walese a o záväzku 1,6 % HDP do roku 2020, pričom od roku 2016 má isť na modernizáciu 20 % výdavkov na obranu, informovala celá slovenská delegácia na čele s Prezidentom Kiskom a ministrom obrany Glváčom. Vzhľadom na spoločnú prezentáciu záväzku je evidentné, že išlo o dohodu medzi prezidentom a vládou SR resp. Ministerstvom obrany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nTlačová správa Ministerstva obrany SR, 5. septembra 2014:\n\n„Samit môžeme zhodnotiť ako zásadný a úspešný pre Slovensko, ako aj pre rezort obrany,“ uviedol minister Glváč. Zároveň potvrdil, že slovenská delegácia sa zaviazala, že Slovensko nebude ďalej znižovať rozpočet na obranu, ale do roku 2016 zvýši podiel na modernizáciu z rezortného rozpočtu na 20 percent. Do roku 2020 dosiahne rozpočet rezortu obrany priemer európskych krajín členov NATO. „Dnes to v percentách predstavuje 1,6 percenta HDP,“ vysvetlil šéf rezortu obrany. Ako ďalej zdôraznil ide o spoločnú dohodu vlády SR a takýto mandát dostal prezident SR na samit NATO. „V súvislosti s navyšovaním rozpočtu preferujeme modernizáciu a nové projekty, ktorými sa bude zaoberať Bezpečnostná rada SR a vláda,“ uviedol šéf rezortu obran y.\"\n\nPrezident Kiska bol na summite NATO vo Walese hlavným predstaviteľom slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč).", "analysis_paragraphs": ["O výsledkoch summitu vo Walese a o záväzku 1,6 % HDP do roku 2020, pričom od roku 2016 má isť na modernizáciu 20 % výdavkov na obranu, informovala celá slovenská delegácia na čele s Prezidentom Kiskom a ministrom obrany Glváčom. Vzhľadom na spoločnú prezentáciu záväzku je evidentné, že išlo o dohodu medzi prezidentom a vládou SR resp. Ministerstvom obrany. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Tlačová správa Ministerstva obrany SR, 5. septembra 2014:", "„Samit môžeme zhodnotiť ako zásadný a úspešný pre Slovensko, ako aj pre rezort obrany,“ uviedol minister Glváč. Zároveň potvrdil, že slovenská delegácia sa zaviazala, že Slovensko nebude ďalej znižovať rozpočet na obranu, ale do roku 2016 zvýši podiel na modernizáciu z rezortného rozpočtu na 20 percent. Do roku 2020 dosiahne rozpočet rezortu obrany priemer európskych krajín členov NATO. „Dnes to v percentách predstavuje 1,6 percenta HDP,“ vysvetlil šéf rezortu obrany. Ako ďalej zdôraznil ide o spoločnú dohodu vlády SR a takýto mandát dostal prezident SR na samit NATO. „V súvislosti s navyšovaním rozpočtu preferujeme modernizáciu a nové projekty, ktorými sa bude zaoberať Bezpečnostná rada SR a vláda,“ uviedol šéf rezortu obran y.\"", "Prezident Kiska bol na summite NATO vo Walese hlavným predstaviteľom slovenskej delegácie (okrem iného minister zahraničia Lajčák, minister obrany Glváč)."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["správa", "Kiska"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/32830-sk/m-glvac-samit-vo-walese-mozeme-zhodnotit-ako-zasadny-a-uspesny-nase-kroky-ocenili-aj-spojenci/", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=19578"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:27.928580+00:00"}
{"id": "vr15828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15828", "speaker": "Karol Galek", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-galek", "statement": "...na májovej schôdzi (v roku 2016, pozn.), predložili sme novelu zákona o regulácii, kde sme veľmi jasne povedali regulačná rada musí byť oddelená od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, v dnešnej situácii, tak ako to funguje od roku 2012, je na čele Regulačného úradu a rady, tá istá osoba, to znamená ten, tá Rada, ako odvolací orgán nie je žiadnym spôsobom nezávislá.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný návrh zákona bol prerokovaný na štvrtej schôdzi NR SR dňa 25. mája 2016, pričom sa v návrhu sa skutočne píše o tom, že člen Regulačnej rady nesmie byť členom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.26. novembra 2012 bol za predsedu ÚRSO vymenovaný Jozef Holjenčík, ktorý sa zároveň stal aj predsedom Rady. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný návrh zákona bol prerokovaný na štvrtej schôdzi NR SR dňa 25. mája 2016, pričom sa v návrhu sa skutočne píše o tom, že člen Regulačnej rady nesmie byť členom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.26. novembra 2012 bol za predsedu ÚRSO vymenovaný Jozef Holjenčík, ktorý sa zároveň stal aj predsedom Rady. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vymenovaný", "návrh zákona", "zákon", "hlasovalo", "klubov", "Regulačná rada", "§ 6"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/predsedom-urso-sa-na-6-rokov-stal-jozef/29804-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5911", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-250", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37339", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=37339", "http://www.urso.gov.sk/?q=content/%C3%BArad-regula%C4%8Dn%C3%A1-rada", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-250#p6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:55.929048+00:00"}
{"id": "vr29533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29533", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V Bratislave bola otvorená Kunsthalle, čím po desaťročiach vznikol priestor na prezentáciu súčasného výtvarného umenia.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 bola v Bratislave ministrom kultúry slávnostne otvorená Kunsthalle- Dom umenia. Kunsthalle je typ galérie súčasného vizuálneho umenia, ktorá nebuduje svoju vlastnú zbierku (na rozdiel napríklad od Slovenskej národnej galérie, ktorá si vlastnú zbierku vytvára), zameriava sa na prezentovanie aktuálneho umenia, najlepších súčasných diel zo Slovenska i zahraničia. Realizácii tohto projektu predchádzalo vyše 20 rokov snáh kultúrnej verejnosti o založenie takejto inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bola v Bratislave ministrom kultúry slávnostne otvorená Kunsthalle- Dom umenia. Kunsthalle je typ galérie súčasného vizuálneho umenia, ktorá nebuduje svoju vlastnú zbierku (na rozdiel napríklad od Slovenskej národnej galérie, ktorá si vlastnú zbierku vytvára), zameriava sa na prezentovanie aktuálneho umenia, najlepších súčasných diel zo Slovenska i zahraničia. Realizácii tohto projektu predchádzalo vyše 20 rokov snáh kultúrnej verejnosti o založenie takejto inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["otvorená", "Kunsthalle", "20", "Ministerstvo kultúry"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CDQQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.culture.gov.sk%2Faktuality-36.html%3Fid%3D462&ei=lwQyVYqkLcbpaJL7gNAD&usg=AFQjCNEgF_zzXw075QTZujIlmrDs91ICjw&sig2=KHP98rkFtgjL7EbKyLDRzA&bvm=bv.91071109,d.bGg", "http://www.inspire-magazine.sk/redakcne-clanky/kunsthalle-bratislava-sa-otvara-uz-septembri", "http://bratislava.sme.sk/c/7158230/kunsthalle-v-bratislave-zacne-naplno-v-septembri.html", "http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/umenie/vytvarne-umenie-bb.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:01.435900+00:00"}
{"id": "23478", "numeric_id": 23478, "url": "https://demagog.sk/vyrok/23478", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "…po nejakej živelnej pohrome, v prípade aj po teroristickom útoku, vždy môže byť vyhlásená mimoriadna situácia. Mimoriadna situácia je vlastne to časové obdobie, kedy už plynú alebo respektíve sú tie následky tej udalosti na zdraví, živote a majetku jednotlivých občanov (…).", "statement_date": "2019-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je parafrázou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva , ktorý sa zaoberá pojmom „mimoriadna situácia“. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v § 3 ods. 1 hovorí: „ Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.“", "analysis_paragraphs": ["Výrok je parafrázou zákona o civilnej ochrane obyvateľstva , ktorý sa zaoberá pojmom „mimoriadna situácia“. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v § 3 ods. 1 hovorí: „ Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.“"], "analysis_date": "2019-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona o civilnej ochrane obyvateľstva"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42/20180901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:36.907051+00:00"}
{"id": "vr35428", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35428", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A aj Eiffelovu vežu, keď postavili, tak bolo toľko cirkusu...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa píše na stránke Eiffelovej veže: \"Various pamphlets and articles were published throughout the year of 1886, then on February 14 1887, with the construction work barely begun, there appeared the Artists' Protest.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako sa píše na stránke Eiffelovej veže: \"Various pamphlets and articles were published throughout the year of 1886, then on February 14 1887, with the construction work barely begun, there appeared the Artists' Protest.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.tour-eiffel.fr/teiffel/uk/documentation/dossiers/page/debats.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:56.511809+00:00"}
{"id": "vr34157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34157", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Minister Glváč tam čaká, že ku kauze povie svoje. A Smer zablokuje parlamentný výbor. Alebo že parlamentný výbor, ktorý je poverený kontrolou vojenského spravodajstva, príjme uznesenie, že s kauzou sa nebude zaoberať.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanci SMER-SD, ktorý majú v Branno-bezpečnostnom výbore väčšinu výbor 24. mája zablokovali a nedovolili Glváčovi hovoriť o kauze tunelovania VSS na pôde tohoto výboru. Je taktiež pravdou, že Výbor na kontrolu činností vojenského spravodajstva sa 30. mája uzniesol, že sa ďalej kauzou nebude zaoberať. Aj v tomto výbore má SMER-SD väčšinu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 24. mája 2013: \" Minister obrany Martin Glváč v piatok neinformoval parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť o vyšetrovaní podozrení z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS) , pretože poslanci Smeru-SD ho nepustili na rokovanie, aj keď 40 minút čakal na chodbe. Členovia výboru sa napokon dohodli, že na budúci týždeň, aby nepredbiehali správu, ktorú má Glváč v piatok predložiť na kontrolný výbor pre činnosť Vojenského spravodajstva, bude minister obrany informovať o priebehu a postupe vyšetrovania o údajnom nezákonnom nakladaní Vojenského spravodajstva aj branno-bezpečnostný výbor.\" TASR , 24. mája 2013: \"Som presvedčený, že bol porušený rokovací poriadok. Od začiatku som upozorňoval, že výbor je legitímne zvolaný, že minister je tu a je pripravený vystúpiť, pričom on sám vie, čo môže a čo nemôže povedať a treba ho predvolať. Veľmi dlho sme sa dohadovali, aby sme vôbec schválili program. Po tom, ako bol schválený, som presvedčený, že mal byť minister predvolaný,\" tvrdil exminister obrany Ľubomír Galko. Opozičný poslanec sa domnieva, že nebol dôvod na zablokovanie výboru. ...\"Znovu sa vŕši zmätok na zmätok. Rovnako postupoval Baška aj pri výboroch, keď sme predvolávali premiéra. Je nezmyselné, aby novinári boli vylúčení z prítomnosti na rokovaní výboru, keď ešte nebol schválený program. Videli by ste naživo trapas poslancov Smeru, keď sa neboli schopní za 40 minút dohodnúť, či otvoríme schôdzu,\" povedal Vašečka\" TASR , 30. mája 2013: \" Vládna väčšina vo výbore na kontrolu činností Vojenského spravodajstva dnes presadila uznesenie, ktorým má výbor ukončiť svoju činnosť v súvislosti s kauzou údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS). \"Väčšina vládnych poslancov dnes na výbore presadila uznesenie, že výbor má ukončiť svoju činnosť v súvislosti s touto kauzou a zároveň vkladá celú iniciatívu do rúk ministra,\" uviedol Fedor (predseda Výboru na kontrolu činností vojenského spravodajstva, pozn.) .\" SITA , 12. júna 2013: \"Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva sa prestal 30. mája zaoberať kauzou údajného tunelovania v bývalej vojenskej rozviedke. Podľa Fedora väčšina vládnych poslancov vo výbore presadila uznesenie, že výbor má ukončiť svoju činnosť v súvislosti s touto kauzou a zároveň vkladá celú iniciatívu do rúk ministra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanci SMER-SD, ktorý majú v Branno-bezpečnostnom výbore väčšinu výbor 24. mája zablokovali a nedovolili Glváčovi hovoriť o kauze tunelovania VSS na pôde tohoto výboru. Je taktiež pravdou, že Výbor na kontrolu činností vojenského spravodajstva sa 30. mája uzniesol, že sa ďalej kauzou nebude zaoberať. Aj v tomto výbore má SMER-SD väčšinu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 24. mája 2013: \" Minister obrany Martin Glváč v piatok neinformoval parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť o vyšetrovaní podozrení z tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS) , pretože poslanci Smeru-SD ho nepustili na rokovanie, aj keď 40 minút čakal na chodbe. Členovia výboru sa napokon dohodli, že na budúci týždeň, aby nepredbiehali správu, ktorú má Glváč v piatok predložiť na kontrolný výbor pre činnosť Vojenského spravodajstva, bude minister obrany informovať o priebehu a postupe vyšetrovania o údajnom nezákonnom nakladaní Vojenského spravodajstva aj branno-bezpečnostný výbor.\" TASR , 24. mája 2013: \"Som presvedčený, že bol porušený rokovací poriadok. Od začiatku som upozorňoval, že výbor je legitímne zvolaný, že minister je tu a je pripravený vystúpiť, pričom on sám vie, čo môže a čo nemôže povedať a treba ho predvolať. Veľmi dlho sme sa dohadovali, aby sme vôbec schválili program. Po tom, ako bol schválený, som presvedčený, že mal byť minister predvolaný,\" tvrdil exminister obrany Ľubomír Galko. Opozičný poslanec sa domnieva, že nebol dôvod na zablokovanie výboru. ...\"Znovu sa vŕši zmätok na zmätok. Rovnako postupoval Baška aj pri výboroch, keď sme predvolávali premiéra. Je nezmyselné, aby novinári boli vylúčení z prítomnosti na rokovaní výboru, keď ešte nebol schválený program. Videli by ste naživo trapas poslancov Smeru, keď sa neboli schopní za 40 minút dohodnúť, či otvoríme schôdzu,\" povedal Vašečka\" TASR , 30. mája 2013: \" Vládna väčšina vo výbore na kontrolu činností Vojenského spravodajstva dnes presadila uznesenie, ktorým má výbor ukončiť svoju činnosť v súvislosti s kauzou údajného tunelovania Vojenskej spravodajskej služby (VSS). \"Väčšina vládnych poslancov dnes na výbore presadila uznesenie, že výbor má ukončiť svoju činnosť v súvislosti s touto kauzou a zároveň vkladá celú iniciatívu do rúk ministra,\" uviedol Fedor (predseda Výboru na kontrolu činností vojenského spravodajstva, pozn.) .\" SITA , 12. júna 2013: \"Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva sa prestal 30. mája zaoberať kauzou údajného tunelovania v bývalej vojenskej rozviedke. Podľa Fedora väčšina vládnych poslancov vo výbore presadila uznesenie, že výbor má ukončiť svoju činnosť v súvislosti s touto kauzou a zároveň vkladá celú iniciatívu do rúk ministra.\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["výbore", "SITA", "TASR", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=125", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/glvac-o-tunelovani-branno-bezpecnost/676922-clanok.html?from=featured_article", "http://www.sme.sk/c/6811790/vybor-chcel-vypocut-glvaca-cakal-pred-dverami-smer-to-nedovolil.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vss-kauza-poslanci-vybor/47678-clanok.html", "http://server.sk/zaujimavosti/spravy-z-domova/vlada-odmieta-politikarcenie-s-kauzou-vss/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:18.933153+00:00"}
{"id": "vr31521", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31521", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "K tomuto zdravotníctvu chcem povedať, že holým nesporným faktom je, že v porovnaní s HDP sú výdavky na zdravotníctvo ako celý objem peňazí, ktorý ide do zdravotníctva, je najvyšší z celej V4.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že od roku 2007 do roku 2009 (kedy sú uvádzané posledné aktuálne dáta), Slovensko naozaj malo najvyššie výdavky na zdravotníctvo (ako podiel HDP) v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.\n\nAko uvádza štatistika OECD (.xls) v rámci OECD Health Data 2011 , v roku 2009 tvorili výdavky Slovenska na zdravotníctvo 9.1 % HDP, kým v Českej republike to bolo 8.2 % HDP, krajiny Maďarsko a Poľsko dávali na zdravotníctvo zhodne 7.4 % HDP.\n\nPodľa údajov Eurostatu , boli taktiež výdavky Slovenska na zdravotníctvo najvyššie v rámci krajín V4 a to 9.11 % HDP, v Českej republike to bolo 8.24 % HDP. Tretie najvyššie výdavky malo Maďarsko ako 7.45 % HDP a v Poľsku to bolo 7.37 % HDP.\n\nAj v rokoch 2007 a 2008 boli výdavky na zdravotníctvo najvyššie na Slovensku. Predtým, od roku 1997 (odkedy sú dostupné prvé dáta zo Slovenska) do roku 2007, malo v rámci krajín V4 najvyššie výdavky na zdravotníctvo Maďarsko.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že od roku 2007 do roku 2009 (kedy sú uvádzané posledné aktuálne dáta), Slovensko naozaj malo najvyššie výdavky na zdravotníctvo (ako podiel HDP) v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.", "Ako uvádza štatistika OECD (.xls) v rámci OECD Health Data 2011 , v roku 2009 tvorili výdavky Slovenska na zdravotníctvo 9.1 % HDP, kým v Českej republike to bolo 8.2 % HDP, krajiny Maďarsko a Poľsko dávali na zdravotníctvo zhodne 7.4 % HDP.", "Podľa údajov Eurostatu , boli taktiež výdavky Slovenska na zdravotníctvo najvyššie v rámci krajín V4 a to 9.11 % HDP, v Českej republike to bolo 8.24 % HDP. Tretie najvyššie výdavky malo Maďarsko ako 7.45 % HDP a v Poľsku to bolo 7.37 % HDP.", "Aj v rokoch 2007 a 2008 boli výdavky na zdravotníctvo najvyššie na Slovensku. Predtým, od roku 1997 (odkedy sú dostupné prvé dáta zo Slovenska) do roku 2007, malo v rámci krajín V4 najvyššie výdavky na zdravotníctvo Maďarsko."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Eurostatu"], "url": ["http://www.oecd.org/document/16/0,3746,en_2649_33929_2085200_1_1_1_1,00.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=hlth_sha1p&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:58.968292+00:00"}
{"id": "vr13870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13870", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale to nie je len tak, že iba bruselský úradník nás žiada o premiestnenie, o premiestnenie utečencov. Žiadajú nás aj naši bezprostrední susedia (...).", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "\"22. septembra 2015 Ministri vnútra Európskej únie prijali systém kvót, ktorý rozdelí migrantov medzi členské štáty, čo musia následne členovia záväzne realizovať.\" ( DenníkN ). P. Frešo hovorí o tom, že o akceptovanie prerozdelenia utečencov na základe kvótneho systému Slovensko žiadali aj naši bezprostrední susedia. Na základe verejne dostupných informácií sa nám však nepodarilo nájsť takú relevantnú zmienku niektorého z našich bezprostredných susedných štátov, o akej hovorí Frešo. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["\"22. septembra 2015 Ministri vnútra Európskej únie prijali systém kvót, ktorý rozdelí migrantov medzi členské štáty, čo musia následne členovia záväzne realizovať.\" ( DenníkN ). P. Frešo hovorí o tom, že o akceptovanie prerozdelenia utečencov na základe kvótneho systému Slovensko žiadali aj naši bezprostrední susedia. Na základe verejne dostupných informácií sa nám však nepodarilo nájsť takú relevantnú zmienku niektorého z našich bezprostredných susedných štátov, o akej hovorí Frešo. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["DenníkN"], "url": ["https://dennikn.sk/247921/kalinak-bruseli-neviem-dopadne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:24.814469+00:00"}
{"id": "vr33100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33100", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Eurozóna očakáva prepad hospodárskeho rastu, teda mínus v roku 2013.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok predsedu vlády Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko najnovší odhad IMF skutočne predpokladá, že eurozóna bude v roku 2013 v recesii.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu vlády Fica hodnotíme ako pravdivý, nakoľko najnovší odhad IMF skutočne predpokladá, že eurozóna bude v roku 2013 v recesii."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu", "ekonomickej", "Európskej komisie", "eurozóny", "IMF"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financialcrisis/9661300/EU-slashes-eurozone-growth-forecasts.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-7_en.pdf", "http://ec.europa.eu/news/economy/121107_en.htm", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2013/new012313a.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:28.561964+00:00"}
{"id": "vr15935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15935", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Na tele (Michala Kováča mladšieho, pozn.) neboli zistené žiadne známky násilia, nijakého", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K únosu Michala Kováča ml. viaceré médiá uvádzajú chronológiu tohto prípadu . Popisujú aj situáciu tesne po zavlečení ; „Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval. Členovia osádok áut vyvliekli Kováča mladšieho z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky.“ Text ďalej popisuje situáciu v Hainburgu „...ho (pozn. M. Kováča ml) tam (pozn. pred policajnou stanicou v Hainburgu) našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu...“ Správa SME popisujúca zavlečenie popiera Mečiarovo tvrdenie o absencii stôp násilia na tele prezidentovho syna: \"Policajti ho našli v bezvedomí v dosť zlom zdravotnom stave a zaregistrovali i stopy krvi. Okamžite ho odviezli do hainburskej nemocnice, kde mu poskytli základné ošetrenie.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K únosu Michala Kováča ml. viaceré médiá uvádzajú chronológiu tohto prípadu . Popisujú aj situáciu tesne po zavlečení ; „Ôsmi muži zastavili auto syna vtedajšieho prezidenta neďaleko Svätého Jura pri Bratislave, kde Kováč junior býval. Členovia osádok áut vyvliekli Kováča mladšieho z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili masku, dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky.“ Text ďalej popisuje situáciu v Hainburgu „...ho (pozn. M. Kováča ml) tam (pozn. pred policajnou stanicou v Hainburgu) našla rakúska polícia a previezla do nemocnice. Po krátkom pobyte v nemocnici ho zadržali v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu...“ Správa SME popisujúca zavlečenie popiera Mečiarovo tvrdenie o absencii stôp násilia na tele prezidentovho syna: \"Policajti ho našli v bezvedomí v dosť zlom zdravotnom stave a zaregistrovali i stopy krvi. Okamžite ho odviezli do hainburskej nemocnice, kde mu poskytli základné ošetrenie.\" Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["chronológiu", "prípadu", "zavlečení", "Správa"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/303059/foto-pred-dvadsiatimi-rokmi-uniesli-syna-slovenskeho-prezidenta-michala-kovaca/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/339858-ako-sa-michal-kovac-ml-samouniesol", "https://domov.sme.sk/c/3755049/chronologia-pripadu-unosu-michala-kovaca-mladsieho.html", "https://www.sme.sk/c/2129827/m-kovaca-ml-neznami-muzi-uniesli-do-hainburgu-o-den-neskor-ho-vo-viedni-zatkla-rakuska-policia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:00.536693+00:00"}
{"id": "vr27395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27395", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Z prieskumov jasne vyplýva, vy ste poškodili prostredie, práve pre tých, ktorí tvoria 70% pracovných miest, pre živnostníkov a pre malých a stredných podnikateľov.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ SR (posledné aktuálne údaje za za rok 2011) a analýzy MH SR mikro, malé a stredné podniky a živnostníci majú podiel približne 70% na celkovom počte pracovných miest. Taktiež je pravdou, že podľa prieskumu IVO až 65% respondentov uviedlo, že od nástupu 2. Ficovej vlady sa zhoršilo podnikateľské prostredie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo hospodárstva SR v analýze (údaje z roku 2012, .pdf1 s. 1) stavu malého a stredného podnikania uvádza, že malé a stredné podniky sú pilierom slovenského hospodárstva. Tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily.\n\nAk vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2011 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2012 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v mikro, malých a stredných podnikoch (tzn. do 249 zamestnancov) 1 550 441, čo oproti celkovému počtu zamestnancov vo všetkých firmách v SR 2 192 549 predstavuje 71 %.\n\npodniky\n\npočet zamestnancov\n\n(0-9 zamestnancov)\n\n154 030\n\n(10-19 zamestnancov)\n\n154 025\n\n(20-49 zamestnancov)\n\n200 441\n\n(50-249 zamestnancov)\n\n391 945\n\n(250-499 zamestnancov)\n\n140 185\n\n(500-999 zamestnancov)\n\n138 379\n\n(1000- a viac zamestnancov)\n\n363 545\n\nŽivnostníci\n\n650 000\n\nSpolu\n\n2 192 549\n\nAko sa uvádza v najaktuálnejšej Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 ( NADSME , .pdf, s. 57) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. Spolu mikro, malé a stredné podniky tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR.\n\nRozdelenie podnikov: Mikro podniky - 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky - 50-249 zamestnancov, Veľké podniky -250-viac zamestnancov.\n\nIVO sledoval vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012. V oblasti postavenia živnostníkov a malých podnikateľov uvádza zhoršenie situácie 65% respondentov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ SR (posledné aktuálne údaje za za rok 2011) a analýzy MH SR mikro, malé a stredné podniky a živnostníci majú podiel približne 70% na celkovom počte pracovných miest. Taktiež je pravdou, že podľa prieskumu IVO až 65% respondentov uviedlo, že od nástupu 2. Ficovej vlady sa zhoršilo podnikateľské prostredie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo hospodárstva SR v analýze (údaje z roku 2012, .pdf1 s. 1) stavu malého a stredného podnikania uvádza, že malé a stredné podniky sú pilierom slovenského hospodárstva. Tvoria 99,9 % podiel z celkového počtu podnikateľských subjektov, v podnikovej ekonomike poskytujú pracovné príležitosti 71,8 % aktívnej pracovnej sily.", "Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2011 (najnovšie kompletné dáta, za rok 2012 chýbajú údaje pre malé podniky) počet osôb zamestnaných v mikro, malých a stredných podnikoch (tzn. do 249 zamestnancov) 1 550 441, čo oproti celkovému počtu zamestnancov vo všetkých firmách v SR 2 192 549 predstavuje 71 %.", "podniky", "počet zamestnancov", "(0-9 zamestnancov)", "154 030", "(10-19 zamestnancov)", "154 025", "(20-49 zamestnancov)", "200 441", "(50-249 zamestnancov)", "391 945", "(250-499 zamestnancov)", "140 185", "(500-999 zamestnancov)", "138 379", "(1000- a viac zamestnancov)", "363 545", "Živnostníci", "650 000", "Spolu", "2 192 549", "Ako sa uvádza v najaktuálnejšej Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011 ( NADSME , .pdf, s. 57) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. Spolu mikro, malé a stredné podniky tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR.", "Rozdelenie podnikov: Mikro podniky - 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky - 50-249 zamestnancov, Veľké podniky -250-viac zamestnancov.", "IVO sledoval vývoj situácie na Slovensku v rôznych oblastiach od nástupu vlády R. Fica v roku 2012. V oblasti postavenia živnostníkov a malých podnikateľov uvádza zhoršenie situácie 65% respondentov."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["analýze", "Štatistického úradu SR", "NADSME", "IVO"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/ext_dok-analyza-stavu-msp/142099c?ext=orig", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2995&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2011.pdf", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/IVO_BAROMETER_4-2013_prezentacia_verejna_mienka.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:33.223633+00:00"}
{"id": "vr18005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18005", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...z krajín V4 sme na tom z pohľadu rastu HDP najhoršie, máme aj najvyššiu nezamestnanosť z pohľadu rastu HDP.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok porovnáva rast HDP a nezamestnanosti v krajinách V4. Podľa údajov Eurostatu narástla hodnota HDP na Slovensku medziročne (porovnanie rokov 2016 a 2017) o 3,4 %. Pre porovnanie, v Poľsku bol medziročný nárast o 4,6 %, v Maďarsku o 4 % a v Českej republike o 4,4 %. Najnovšie údaje Eurostatu za prvý štvrťrok 2018 taktiež potvrdzujú tvrdenie prezidenta. Hodnota HDP narástla na Slovensku od prvého štvrťroka 2017 do prvého štvrťroka 2018 o 3,6 %, kým táto hodnota bola v prípade Českej republiky 4,5 %, Maďarska 4,7 % a Poľska až 4,9% ( .pdf , s. 2). Z pohľadu dlhodobej nezamestnanosti (nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov) dosahuje Slovensko najvyššie hodnoty spomedzi krajín V4. V roku 2017 bolo dlhodobo nezamestnaných vo veku od 15 do 74 rokov na Slovensku 5,1 %. V Poľsku to bolo 1,5 %, v Maďarsku 1,7 % a v Českej republike 1 %. Z uvedených údajov vyplýva, že Slovensko má spomedzi krajín V4 najpomalší rast HDP a najväčšiu mieru nezamestnanosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok porovnáva rast HDP a nezamestnanosti v krajinách V4. Podľa údajov Eurostatu narástla hodnota HDP na Slovensku medziročne (porovnanie rokov 2016 a 2017) o 3,4 %. Pre porovnanie, v Poľsku bol medziročný nárast o 4,6 %, v Maďarsku o 4 % a v Českej republike o 4,4 %. Najnovšie údaje Eurostatu za prvý štvrťrok 2018 taktiež potvrdzujú tvrdenie prezidenta. Hodnota HDP narástla na Slovensku od prvého štvrťroka 2017 do prvého štvrťroka 2018 o 3,6 %, kým táto hodnota bola v prípade Českej republiky 4,5 %, Maďarska 4,7 % a Poľska až 4,9% ( .pdf , s. 2). Z pohľadu dlhodobej nezamestnanosti (nezamestnaní dlhšie ako 12 mesiacov) dosahuje Slovensko najvyššie hodnoty spomedzi krajín V4. V roku 2017 bolo dlhodobo nezamestnaných vo veku od 15 do 74 rokov na Slovensku 5,1 %. V Poľsku to bolo 1,5 %, v Maďarsku 1,7 % a v Českej republike 1 %. Z uvedených údajov vyplýva, že Slovensko má spomedzi krajín V4 najpomalší rast HDP a najväčšiu mieru nezamestnanosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", ".pdf", "nezamestnanosti"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/8897618/2-15052018-BP-EN.pdf/defecccc-f9d9-4636-b7f8-d401357aca46", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tipslm70&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:16.294495+00:00"}
{"id": "vr35824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35824", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Štát, pokiaľ ide o boj s krízou, taký malý ako je Slovensko, ktorý má 5,5 milióna obyvateľov, nemá šancu naštartovať vnútornú spotrebu. Ta vnútorná spotreba je veľmi malá a rovnako sme štát, ktorý vaša vláda, pani Radičová, urobila na 80 % závislý od exportu na krajiny Európske únie.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že Fico nie je úplne presný v číslach, správne uvádza závislosť Slovenska na exporte. V roku 2008 to bolo 83%, v roku 2009 (kvôli ekonomickej kríze) 70%.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že Fico nie je úplne presný v číslach, správne uvádza závislosť Slovenska na exporte. V roku 2008 to bolo 83%, v roku 2009 (kvôli ekonomickej kríze) 70%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:55.059467+00:00"}
{"id": "vr33624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33624", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Efektívna a otvorená samospráva je súčasťou aj nového programovacieho obdobia aj Európskej únie. Dokonca Európska únia to dala Slovensku ako jednu z priorít", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Partnerská dohoda pre SR na roky 2014 až 2020, ktorá prezentuje názor EK, čo by Slovensko malo financovať do budúcna z európskych zdrojov, uvádza modernú a profesionálnu verejnú správu ako kľúčovú oblasť. Definuje ciele ako vyššia otvorenosť a efektívnosť verejnej správy. Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra rokoval o reforme verejne správy ESO 7.marca 2013 v Bruseli na Rade EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti s predstaviteľmi Európskej komisie. TASR , 7.marec 2013: \"Hovorili sme o novom programovacom období pre Slovensko a o reformách, ktoré vláda pripravuje a pre ktoré chce podporu z európskych fondov,\" uviedol minister Kaliňák pre TASR.\" ESO je hĺbková reforma verejnej správy na Slovensku, ktorá sa prekrýva so záujmami Európskej únie, nepodarilo sa nám však zistiť, či je pre Európsku úniu reforma verejnej správy SR jednou z priorít v rámci nového programovacieho obdobia. EurActiv , 27. júla 2012: \"Slovensko bude pri príprave \"budúceho programového obdobia presadzovať ako priority dopravnú infraštruktúru, ľudské zdroje, zamestnanosť, sociálnu inklúziu, výskum, vývoj a inovácie s dôrazom na ochranu životného prostredia.\" V októbri Komisia predstavila tzv. pozičný dokument k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014 až 2020, kde odprezentovala svoj názor na to, čo by mala SR financovať z eurofondov. Z pohľadu Európskej komisie je najúčelnejšie využiť fondy Spoločného strategického rámca EÚ na podporu týchto oblastí: • podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, • infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť, • rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce, • trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, • moderná a profesionálna verejná správa. Partnerská dohoda pre SR na roky 2014 až 2020 (s.12): \"2.5 Moderná a odborná verejná správa Relatívny podiel financovania z fondov SSR by sa mal zvýšiť zo svojej súčasnej nízkej úrovne oproti programovému obdobiu 2007 - 2013. ... Reformovať verejnú správu s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb, efektívnosť verejných výdavkov a podporovať podnikateľsky priaznivé prostredie. Fondy SSR by mali podporovať komplexnú reformu verejnej správy, pričom prioritou by mali byť opatrenia zvyšujúce kvalitu verejných služieb, zlepšujúce riadenie ľudských zdrojov, posilňujúce analytické kapacity pre rozvoj politík a zvyšujúce kvalitu výdavkov. Fondy SSR by mali podporovať aj budovanie kapacít a ďalšie opatrenia, ktoré umožnia občianskej spoločnosti, aby plnila silnejšiu úlohu verejného dohľadu. Posilnenie schopnosti občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov monitorovať a prispievať k tvorbe a implementácii verejnej politiky zvýši zodpovednosť verejného sektora a prispeje k uskutočňovaniu efektívnych reforiem.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Partnerská dohoda pre SR na roky 2014 až 2020, ktorá prezentuje názor EK, čo by Slovensko malo financovať do budúcna z európskych zdrojov, uvádza modernú a profesionálnu verejnú správu ako kľúčovú oblasť. Definuje ciele ako vyššia otvorenosť a efektívnosť verejnej správy. Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Minister vnútra rokoval o reforme verejne správy ESO 7.marca 2013 v Bruseli na Rade EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti s predstaviteľmi Európskej komisie. TASR , 7.marec 2013: \"Hovorili sme o novom programovacom období pre Slovensko a o reformách, ktoré vláda pripravuje a pre ktoré chce podporu z európskych fondov,\" uviedol minister Kaliňák pre TASR.\" ESO je hĺbková reforma verejnej správy na Slovensku, ktorá sa prekrýva so záujmami Európskej únie, nepodarilo sa nám však zistiť, či je pre Európsku úniu reforma verejnej správy SR jednou z priorít v rámci nového programovacieho obdobia. EurActiv , 27. júla 2012: \"Slovensko bude pri príprave \"budúceho programového obdobia presadzovať ako priority dopravnú infraštruktúru, ľudské zdroje, zamestnanosť, sociálnu inklúziu, výskum, vývoj a inovácie s dôrazom na ochranu životného prostredia.\" V októbri Komisia predstavila tzv. pozičný dokument k Partnerskej dohode pre SR na roky 2014 až 2020, kde odprezentovala svoj názor na to, čo by mala SR financovať z eurofondov. Z pohľadu Európskej komisie je najúčelnejšie využiť fondy Spoločného strategického rámca EÚ na podporu týchto oblastí: • podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, • infraštruktúra pre hospodársky rast a zamestnanosť, • rozvoj ľudského kapitálu a zlepšenie účasti na trhu práce, • trvalo udržateľné a efektívne využívanie prírodných zdrojov, • moderná a profesionálna verejná správa. Partnerská dohoda pre SR na roky 2014 až 2020 (s.12): \"2.5 Moderná a odborná verejná správa Relatívny podiel financovania z fondov SSR by sa mal zvýšiť zo svojej súčasnej nízkej úrovne oproti programovému obdobiu 2007 - 2013. ... Reformovať verejnú správu s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb, efektívnosť verejných výdavkov a podporovať podnikateľsky priaznivé prostredie. Fondy SSR by mali podporovať komplexnú reformu verejnej správy, pričom prioritou by mali byť opatrenia zvyšujúce kvalitu verejných služieb, zlepšujúce riadenie ľudských zdrojov, posilňujúce analytické kapacity pre rozvoj politík a zvyšujúce kvalitu výdavkov. Fondy SSR by mali podporovať aj budovanie kapacít a ďalšie opatrenia, ktoré umožnia občianskej spoločnosti, aby plnila silnejšiu úlohu verejného dohľadu. Posilnenie schopnosti občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov monitorovať a prispievať k tvorbe a implementácii verejnej politiky zvýši zodpovednosť verejného sektora a prispeje k uskutočňovaniu efektívnych reforiem.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "EurActiv", "dokument", "Partnerská dohoda"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-komisary-eu-reforma/39590-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/brusel-potvrdi-presun-eurofondov-v-septembri-019689?newsletter=4301&utm_source=newsletter&utm_medium=email&utm_campaign=newsletter", "http://www.nsrr.sk/sk/programove-obdobie-2014---2020/pozicny-dokument-europskej-komisie-k-partnerskej-dohode-a-programom-sr-na-roky-2014---2020/", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1355232827.upl&ANAME=Pozi%C4%8Dn%C3%BD+dokument+SK+verzia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:22.457016+00:00"}
{"id": "vr32026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32026", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Vy ste povedali pre jeden časopis v rozhovore, že pre vás je vzorom venezuelský diktátor Hugo Chávez (adresované Ľ. Blahovi, pozn.).", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľ. Blaha sa o Hugovi Chávezovi zmienil v interview \"Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti\" v decembri 2010. Na otázku M. Ruska \" V čom urobili komunisti za bývalého režimu zásadnú chybu? A čo Venezuela? Robí nejakú chybu?\" Ľ. Blaha odpovedal: \"... Čo sa týka Venezuely, som rád, že Hugo Chávez napríklad podporuje kooperatívne hnutie, myšlienky kooperativizmu obhajujem aj v knihe Späť k Marxovi?. Zaiste robí aj chyby, ale chavezizmus považujem za sľubný projekt, hoci má tiež svoje limity.\" Pasáž z tohto rozhovoru bola použitá aj v článku časopisu PLUS 7 DNÍ v máji 2012. Celé znenie svojich odpovedí pre tento časopis uverejnil Ľ. Blaha aj v samostatnom článku na internete. Nenašli sme žiadne iné rozhovory pre časopisy, kde by sa Ľ. Blaha vyjadroval k H. Chávezovi, ani to aby sa o ňom vyjadroval ako o svojom vzore. Výrok je z nášho pohľadu zavádzajúci, pretože J. Kollár stotožnil sympatie k niektorým politikám H. Chávéza s obdivom k jeho osobe, čo nie je podľa nás korektné. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Blaha sa o Hugovi Chávezovi zmienil v interview \"Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti\" v decembri 2010. Na otázku M. Ruska \" V čom urobili komunisti za bývalého režimu zásadnú chybu? A čo Venezuela? Robí nejakú chybu?\" Ľ. Blaha odpovedal: \"... Čo sa týka Venezuely, som rád, že Hugo Chávez napríklad podporuje kooperatívne hnutie, myšlienky kooperativizmu obhajujem aj v knihe Späť k Marxovi?. Zaiste robí aj chyby, ale chavezizmus považujem za sľubný projekt, hoci má tiež svoje limity.\" Pasáž z tohto rozhovoru bola použitá aj v článku časopisu PLUS 7 DNÍ v máji 2012. Celé znenie svojich odpovedí pre tento časopis uverejnil Ľ. Blaha aj v samostatnom článku na internete. Nenašli sme žiadne iné rozhovory pre časopisy, kde by sa Ľ. Blaha vyjadroval k H. Chávezovi, ani to aby sa o ňom vyjadroval ako o svojom vzore. Výrok je z nášho pohľadu zavádzajúci, pretože J. Kollár stotožnil sympatie k niektorým politikám H. Chávéza s obdivom k jeho osobe, čo nie je podľa nás korektné. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie"], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["interview", "článku", "článku"], "url": ["http://lubosblaha.blogspot.sk/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/lubos-blaha-novy-sef-eurovyboru.html", "http://www.noveslovo.sk/b/380/Clanok_o_mne_v_PLUS_7_DNI__ako_to_bolo_naozaj__"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:05.901225+00:00"}
{"id": "vr32469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32469", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ani jeden z aktérov (P. Hrušovský ani R. Fico pozn.) v podstate nepotvrdil pripravenosť ísť kandidovať do prezidentských volieb. V náznaku pán Čarnogurský ako jediný. V náznaku. Ale tiež nepovedal definitívne slovo.", "statement_date": "2012-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie I. Radičovej je pravdivé. Zatiaľ ešte ani jeden so spomínaných kandidátov nepotvrdil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Ako uviedla TASR , záujem kandidovať zatiaľ avizoval Ján Čarnogurský. Ako možní kandidáti sa spomínajú súčasný premiér R. Fico (Smer-SD) a bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie I. Radičovej je pravdivé. Zatiaľ ešte ani jeden so spomínaných kandidátov nepotvrdil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách. Ako uviedla TASR , záujem kandidovať zatiaľ avizoval Ján Čarnogurský. Ako možní kandidáti sa spomínajú súčasný premiér R. Fico (Smer-SD) a bývalý predseda KDH Pavol Hrušovský."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/p-hrusovsky-sa-este-nerozhodol-ci/20950-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:37.434019+00:00"}
{"id": "vr30673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30673", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, pozrite sa, bola to, je to nominácia SDKÚ, ja som Ivana Mikloša na toto upozorňoval, aj som mu teda, spomínal, že existuje takýto spis, že pani Bubeníková nie je v dobrom svetle, na čo on mi teda odpovedal, že po prvé ten spis nemusí byť pravdivý a po druhé, čo bolo pre mňa dôležité, že on preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pani Bubeníkovej.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti (16. januára 2012) píše:", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš vo svojom blogu O gorile, dôvere a o zodpovednosti (16. januára 2012) píše:"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["O gorile, dôvere a o zodpovednosti"], "url": ["http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=1111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:07.870511+00:00"}
{"id": "49316", "numeric_id": 49316, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49316", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Myslím minulý rok bolo 10 km diaľnic postavených.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2022 neboli dokončené žiadne úseky diaľnic, vodičom však bolo do užívania odovzdaných 13,5 kilometra rýchlostných ciest, ktoré sú súčasťou diaľničnej siete. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nK užívaniu dostali vodiči v roku 2022 13,5 kilometra na rýchlostnej ceste R2 úsek Mýtna-Lovinobaňa,Tomášovce. Úsek je síce súčasťou tzv. diaľničnej siete , ide o rýchlostnú cestu, nie o diaľnicu.\n\nZačalo sa tiež s výstavbou pri dvoch projektoch, na diaľnici D1 v úseku Bratislava-Triblavina o celkovej dĺžke 3,6 kilometra a na rýchlostnej ceste R2 v úseku Košice, Šaca-Oľšany o celkovej dĺžke 14,2 kilometra. Ani jeden z nich však nebol dokončený. Oba projekty majú byť podľa zmluvy hotové až v roku 2025.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2022 neboli dokončené žiadne úseky diaľnic, vodičom však bolo do užívania odovzdaných 13,5 kilometra rýchlostných ciest, ktoré sú súčasťou diaľničnej siete. Výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "K užívaniu dostali vodiči v roku 2022 13,5 kilometra na rýchlostnej ceste R2 úsek Mýtna-Lovinobaňa,Tomášovce. Úsek je síce súčasťou tzv. diaľničnej siete , ide o rýchlostnú cestu, nie o diaľnicu.", "Začalo sa tiež s výstavbou pri dvoch projektoch, na diaľnici D1 v úseku Bratislava-Triblavina o celkovej dĺžke 3,6 kilometra a na rýchlostnej ceste R2 v úseku Košice, Šaca-Oľšany o celkovej dĺžke 14,2 kilometra. Ani jeden z nich však nebol dokončený. Oba projekty majú byť podľa zmluvy hotové až v roku 2025."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["dostali", "diaľničnej siete", "diaľnici D1", "rýchlostnej ceste R2"], "url": ["https://www.historiadialnic.sk/historia-2019-2021/2022/", "https://ndsas.sk/stavby/dialnicna-siet", "https://ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-bratislava-triblavina-rozsirenie", "https://ndsas.sk/stavby/vystavba/kosice-saca-kosicke-olsany-ii-usek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:40.142808+00:00"}
{"id": "vr38005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38005", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tú reformu potrebujeme bez ohľadu na to či sme v konjunktúre a mimochodom slovenská ekonomika už v kríze nie je.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázka je, akým spôsobom mal Mikloš na mysli vyjadrenie krízy. Najbežnejším ukazovateľom je rast HDP. Vývoj HDP Slovenska za roky 2006-2010 v bežných cenách. HDP v roku 2010 - 65,905 mld. eur HDP v roku 2009 - 63,331 mld. eur HDP v roku 2008 - 67,331 mld. eur (predbežné údaje) HDP v roku 2007 - 61,547 mld. eur (polodefinované údaje) HDP v roku 2006 - 55,045 mld. eur (polodefinované údaje) Pre prehľad údajov HDP od roku 1995, kliknite sem. Od prvého kvartálu 2010 Slovensko už podľa Štatistického úradu má kladné čísla hospodárskeho rastu. K poklesu HDP došlo jedine v roku 2009, teda ešte v čase krízy. Napriek tomu, že Slovensko neprekročilo v roku 2010 výšku HDP z roku 2008 (67,331 mld. eur), oproti roku 2009 však došlo k nárastu.", "analysis_paragraphs": ["Otázka je, akým spôsobom mal Mikloš na mysli vyjadrenie krízy. Najbežnejším ukazovateľom je rast HDP. Vývoj HDP Slovenska za roky 2006-2010 v bežných cenách. HDP v roku 2010 - 65,905 mld. eur HDP v roku 2009 - 63,331 mld. eur HDP v roku 2008 - 67,331 mld. eur (predbežné údaje) HDP v roku 2007 - 61,547 mld. eur (polodefinované údaje) HDP v roku 2006 - 55,045 mld. eur (polodefinované údaje) Pre prehľad údajov HDP od roku 1995, kliknite sem. Od prvého kvartálu 2010 Slovensko už podľa Štatistického úradu má kladné čísla hospodárskeho rastu. K poklesu HDP došlo jedine v roku 2009, teda ešte v čase krízy. Napriek tomu, že Slovensko neprekročilo v roku 2010 výšku HDP z roku 2008 (67,331 mld. eur), oproti roku 2009 však došlo k nárastu."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["HDP v roku 2010", "HDP v roku 2009", "HDP v roku 2008", "HDP v roku 2007", "HDP v roku 2006", "sem.", "", "Štatistického úradu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24132", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17674", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12574", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19784", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19784", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19784", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=19784", "http://www.euroekonom.cz/grafy-slovensko-data2.php?type=slovensko-hdp-ctvrtleti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:37.372274+00:00"}
{"id": "vr34631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34631", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...de jure a de facto, formálny a skutočný víťaz volieb na Slovensku už viackrát nebol ten, ktorý bol na prvom mieste, ale ten, kto zostavil väčšinu...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako pripomenulo napríklad ČTK , aj v rokoch 1998 a 2002 nezostavil vládu víťaz volieb.", "analysis_paragraphs": ["Ako pripomenulo napríklad ČTK , aj v rokoch 1998 a 2002 nezostavil vládu víťaz volieb."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["pripomenulo napríklad ČTK"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-44229620-pravica-chce-zostavovat-vladu-fico-prekazkou-nebude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:41.752737+00:00"}
{"id": "vr30833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30833", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vytvorilo sa asi 30 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K pánovi Bugárovi sa zjavne nedostali pravdivé informácie o počte nových pracovných miest. Podľa Štatistického úradu SR sa od druhého kvartálu 2010 po tretí kvartál 2011 vytvorilo 54 tisíc nových pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["K pánovi Bugárovi sa zjavne nedostali pravdivé informácie o počte nových pracovných miest. Podľa Štatistického úradu SR sa od druhého kvartálu 2010 po tretí kvartál 2011 vytvorilo 54 tisíc nových pracovných miest."], "analysis_date": "2012-02-03", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:50.185772+00:00"}
{"id": "48122", "numeric_id": 48122, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48122", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Príkladom oplašenia nám môžu byť kroky Merkelovej. Pred 10 rokmi sa rozhodla jej vláda zatvoriť atómové elektrárne. Nemeckí priemyselníci ju upozorňovali, že takmer tretina energie je v Nemecku z jadra. Nedala si povedať, skazu dokonala a dnes Nemecko takmer atómové elektrárne zatvorilo, no nemá však ani dostatočné množstvo energie. Mimochodom Francúzi práve chcú návrat k atómovej energii, ako nedávno vyhlásil Macron.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jadrové elektrárne sa Nemecko rozhodlo zatvoriť po atómovej havárii vo Fukušime v roku 2011. V súčasnej dobe je v prevádzke z pôvodne sedemnástich elektrární šesť, ktoré vláda plánuje odstaviť do konca roka 2022. Alternatívou má byť elektrina z obnoviteľných zdrojov.\n\nDiskusia o znižovaní výroby elektriny z jadra sa v Nemecku objavila už pred Fukušimou. Podiel jadrovej energie na celkovom výstupe začal klesať už v roku 2008 . V roku 2010 tvorila jadrová energia takmer štvrtinu celkovej produkcie nemeckej elektriny. Zatvorenie elektrární v 2011 znížilo túto produkciu približne o tretinu (o 7 p.b. z 23 p.b.).\n\nV roku 2019 sa Nemecko stalo importérom elektriny, pričom začal rásť aj import fosílnych palív. V súčasnej dobe výrazne zvýšilo dovoz elektriny z Poľska, najvýznamnejším dovozcom je Francúzsko. Podľa Spolkového štatistického úradu ( Destatis ) sú hlavnými zložkami nemeckej energetiky obnoviteľné zdroje (35 %), hnedé uhlie (23 %) a jadrová energia (12 % ).\n\nVo Francúzsku pochádzalo v roku 2020 viac ako 67 percent energie z atómových elektrární . Emmanuel Macron v novembri 2021 oznámil , že krajina plánuje stavať nové atómové elektrárne.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže úplné zatvorenie atómových elektrární nespôsobí pokles celkového množstva elektriny vyrobenej v Nemecku o tretinu. Jadrová energia tvorila v roku 2010 pred haváriou v Japonsku necelú štvrtinu z celkovej produkcie nemeckej elektriny.", "analysis_paragraphs": ["Jadrové elektrárne sa Nemecko rozhodlo zatvoriť po atómovej havárii vo Fukušime v roku 2011. V súčasnej dobe je v prevádzke z pôvodne sedemnástich elektrární šesť, ktoré vláda plánuje odstaviť do konca roka 2022. Alternatívou má byť elektrina z obnoviteľných zdrojov.", "Diskusia o znižovaní výroby elektriny z jadra sa v Nemecku objavila už pred Fukušimou. Podiel jadrovej energie na celkovom výstupe začal klesať už v roku 2008 . V roku 2010 tvorila jadrová energia takmer štvrtinu celkovej produkcie nemeckej elektriny. Zatvorenie elektrární v 2011 znížilo túto produkciu približne o tretinu (o 7 p.b. z 23 p.b.).", "V roku 2019 sa Nemecko stalo importérom elektriny, pričom začal rásť aj import fosílnych palív. V súčasnej dobe výrazne zvýšilo dovoz elektriny z Poľska, najvýznamnejším dovozcom je Francúzsko. Podľa Spolkového štatistického úradu ( Destatis ) sú hlavnými zložkami nemeckej energetiky obnoviteľné zdroje (35 %), hnedé uhlie (23 %) a jadrová energia (12 % ).", "Vo Francúzsku pochádzalo v roku 2020 viac ako 67 percent energie z atómových elektrární . Emmanuel Macron v novembri 2021 oznámil , že krajina plánuje stavať nové atómové elektrárne.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže úplné zatvorenie atómových elektrární nespôsobí pokles celkového množstva elektriny vyrobenej v Nemecku o tretinu. Jadrová energia tvorila v roku 2010 pred haváriou v Japonsku necelú štvrtinu z celkovej produkcie nemeckej elektriny."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Nemecko", "Fukušime", "znižovaní", "pred", "2008", "štvrtinu", "2019", "fosílnych", "dovoz", "Destatis", "atómových elektrární", "oznámil"], "url": ["https://www.swr.de/swr2/wissen/archivradio/nach-fukushima-merkel-laeutet-atomausstieg-ein-2011-100.html", "https://www.bundesregierung.de/breg-de/suche/10-jahre-nach-fukushima-1873572", "https://www.dw.com/de/atomausstieg-nein-danke/a-5683583", "https://www.deutschlandfunk.de/proteste-gegen-tagung-des-deutschen-atomforums-100.html", "https://de.statista.com/statistik/daten/studie/29295/umfrage/anteil-der-atomenergie-an-der-stromerzeugung-in-deutschland/", "https://www.bundesregierung.de/breg-de/themen/energiewende/energie-erzeugen/ausstieg-aus-der-kernkraft-394280", "https://www.cleanenergywire.org/news/germany-turns-electricity-importer-first-time-five-years-june", "https://www.cleanenergywire.org/factsheets/germanys-dependence-imported-fossil-fuels", "https://www.thesmartere.de/news/conventionalelectricityimportsaretheachillesheelofthegermanenergytransition", "https://www.destatis.de/DE/Themen/Branchen-Unternehmen/Energie/Erzeugung/_inhalt.html", "https://ourworldindata.org/energy/country/france", "https://www.reuters.com/business/energy/macron-says-france-will-build-more-nuclear-energy-reactors-2021-11-09/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:06.058817+00:00"}
{"id": "vr26927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26927", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Prokurátor - spolužiak (Čižnár, pozn.) zvolený výlučne jednou stranou nemôže nevzbudzovať pochybnosti.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár bol zvolený 18. júna 2013 Národnou radou SR. Je pravdou, že Čižnár je Ficovým spolužiakom a priateľom. Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe , v ktorej ale hlasovali iba poslanci Smeru, pričom získal 82 hlasov. Hlasovali teda zaňho všetci poslanci prítomní na rokovaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár bol zvolený 18. júna 2013 Národnou radou SR. Je pravdou, že Čižnár je Ficovým spolužiakom a priateľom. Čižnár bol zvolený v tajnej voľbe , v ktorej ale hlasovali iba poslanci Smeru, pričom získal 82 hlasov. Hlasovali teda zaňho všetci poslanci prítomní na rokovaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["spolužiakom", "tajnej voľbe"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ciznar-bude-dobrym-riesenim-pre-prokuraturu-tvrdi-fico-556630", "http://www.sme.sk/c/6839992/smer-sam-zvolil-ciznara-za-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:21.863642+00:00"}
{"id": "vr31005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31005", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Momentálne ide o tisícky úradníkov, ktorí sa vzbúrili, viete si predstaviť, štátny úradník, ktorý je v zásade z princípu loajálny, sa podpíše meno, priezvisko, pod petíciu (ktorá sa týka problémov s informačným systémom na daňových úradoch)?", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník Sme uvádza, že k 10. februáru 2012 podpísalo petíciu 140 úradníkov.", "analysis_paragraphs": ["Denník Sme uvádza, že k 10. februáru 2012 podpísalo petíciu 140 úradníkov."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Sme", "hovorí"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6266902/miklos-odvolal-sefa-financneho-uradu-krnaca.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54724370-miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:57.451808+00:00"}
{"id": "vr15607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15607", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tá vratka (pre Bašternáka, pozn.) bola ešte v čase, keď bola Radičovej vláda, to znamená v marci 2012. My sme nastupovali až v apríli.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe informácie o tom, že podnikateľ Bašternák si vratku za DPH uplatnil až 24. apríla teda dvadsať dní po konci vlády Ivety Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácie o tom, že podnikateľ Bašternák si vratku za DPH uplatnil až 24. apríla teda dvadsať dní po konci vlády Ivety Radičovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["Prvé", "Denník N", "Trend", "kúpe", "vláda", "24. apríla", "informácií", "Denník N"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/346640/kalinakov-ucet-a-basternakove-miliony-9-najdolezitejsich-informacii-o-danovej-megakauze/", "https://dennikn.sk/407019/takto-sa-moze-kradnut-ste-sused-kalinaka-vo-vasom-byte-byva-fico/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/podnikatel-z-bonaparte-blizky-smeru-spekuloval-s-dph-kalinakova-policia-podfuk-nevidela.html", "https://dennikn.sk/624993/kalinak-bol-v-ta3-za-40-minut-aj-o-svojej-kauze-viackrat-klamal/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://dennikn.sk/624993/kalinak-bol-v-ta3-za-40-minut-aj-o-svojej-kauze-viackrat-klamal/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/v-kauze-basternak-vyplatil-stat-sest-milionov-ako-nic-imreczeho-urad-mlci-kto-stopol-dalsiu-kontrolu.html", "https://dennikn.sk/468856/ignorovali-basternaka-imrecze-povysil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:50.170329+00:00"}
{"id": "48551", "numeric_id": 48551, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48551", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Rakúšania šetria dokonca 20 %, takže toto je kľúčové.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúska vláda predstavila plán na obmedzenie rastu cien energií. Rakúsky kancelár Nehammer avizoval, že zastropenie cien by malo znížiť náklady pre domácnosti o cca 500 eur ročne. Cenu elektriny pre domácnosť by mala vláda obmedziť na 80% minuloročnej priemernej spotreby. Za nadpriemernú spotrebu budú domácnosti platiť plnú trhovú cenu.", "analysis_paragraphs": ["Rakúska vláda predstavila plán na obmedzenie rastu cien energií. Rakúsky kancelár Nehammer avizoval, že zastropenie cien by malo znížiť náklady pre domácnosti o cca 500 eur ročne. Cenu elektriny pre domácnosť by mala vláda obmedziť na 80% minuloročnej priemernej spotreby. Za nadpriemernú spotrebu budú domácnosti platiť plnú trhovú cenu."], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["kancelár Nehammer", "obmedziť na 80%"], "url": ["https://apnews.com/article/russia-ukraine-austria-government-and-politics-42f460bbcc2ff49bb942915327e4f52a", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-09-04/austria-to-cap-power-prices-to-help-households-with-rising-costs?leadSource=uverify%20wall"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:07.341453+00:00"}
{"id": "vr36739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36739", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Faktom je, že ... klesali ťažko zranení,...", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet ťažko zranených:\n\nJanuár\n\nFebruár\n\nMarec\n\nApríl\n\nMáj\n\nJún\n\nJúl\n\nAugust\n\nSeptember\n\nOktóber\n\nNovember\n\n2009\n\n135\n\n70\n\n76\n\n103\n\n150\n\n120\n\n163\n\n149\n\n128\n\n109\n\n106\n\n2010\n\n93\n\n91\n\n87\n\n90\n\n100\n\n118\n\n118\n\n111\n\n97\n\n104\n\n86\n\nV druhej polovici roku 2010 klesal aj počet ťažko zranených (v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2009).", "analysis_paragraphs": ["Počet ťažko zranených:", "Január", "Február", "Marec", "Apríl", "Máj", "Jún", "Júl", "August", "September", "Október", "November", "2009", "135", "70", "76", "103", "150", "120", "163", "149", "128", "109", "106", "2010", "93", "91", "87", "90", "100", "118", "118", "111", "97", "104", "86", "V druhej polovici roku 2010 klesal aj počet ťažko zranených (v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2009)."], "analysis_date": "2011-01-12", "analysis_sources": {"text": ["klesal"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:08.043979+00:00"}
{"id": "vr15284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15284", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mali sme tu prípad Panama Papers, a v Panama Papers bol islandský premiér, ktorý mal firmu v daňovom raji a na ňu mal nejaký milión dolárov. Odstúpil. Potom sa ukázalo, že otec britského premiéra má tak isto tento istý problém...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý islandský premiér Sigmundur David Gunnlasugsson sa považuje za prvú politickú obeť tejto kauzy, ktorý rezignoval po masových protestoch. Správu priniesla SITA . Rovnako sa ukázalo, že otec britského premiéra Davida Camerona založil offshorovú spoločnosť, aby sa mohol vyhýbať daniam. On sám však tvrdí, že nevlastní neukrýva peniaze v daňových rajoch: “no shares, no offshore trusts, no offshore funds” . Britský The Guardian síce píše o niekoľkých miliónoch, Kaliňák hovorí o \"nejaký milión\". Uvedením nižšiej sumu si však v kontexte tohoto výroku nevylepšuje argumentačnú pozíciu a podstatou výroku je poukázanie na kontá v daňovým rajoch. Výroj preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý islandský premiér Sigmundur David Gunnlasugsson sa považuje za prvú politickú obeť tejto kauzy, ktorý rezignoval po masových protestoch. Správu priniesla SITA . Rovnako sa ukázalo, že otec britského premiéra Davida Camerona založil offshorovú spoločnosť, aby sa mohol vyhýbať daniam. On sám však tvrdí, že nevlastní neukrýva peniaze v daňových rajoch: “no shares, no offshore trusts, no offshore funds” . Britský The Guardian síce píše o niekoľkých miliónoch, Kaliňák hovorí o \"nejaký milión\". Uvedením nižšiej sumu si však v kontexte tohoto výroku nevylepšuje argumentačnú pozíciu a podstatou výroku je poukázanie na kontá v daňovým rajoch. Výroj preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "otec", "The Guardian", "Vox", "Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov", "MF Dnes", "píše Business Insider"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/1053982-padla-prva-hlava-pre-panama-papers-odstupil-premier-islandu/", "http://www.theguardian.com/news/2016/apr/07/david-cameron-admits-he-profited-fathers-offshore-fund-panama-papers", "https://www.theguardian.com/world/2016/apr/05/iceland-prime-minister-resigns-over-panama-papers-revelations", "http://www.vox.com/2016/4/5/11370646/panama-papers-iceland-gunnlaugsson-resigned", "https://projects.icij.org/panama-papers/power-players/index.html#49", "http://zpravy.idnes.cz/islandsky-premier-pozadal-o-rozpusteni-parlamentu-fxb-/zahranicni.aspx?c=A160405_151417_zahranicni_ert", "http://uk.businessinsider.com/ian-camerons-part-in-blairmore-holdings-2016-4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:45.187552+00:00"}
{"id": "vr36683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36683", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A to prvé veľké systémové opatrenie, ktoré chystáme to je zavedenie super hrubej mzdy a to je po dohode s opozíciou. Ona už začala pripravovať za minulej vlády projekt UNITAS a toto sa teraz dokončí.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008 . Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Skladá sa z dvoch fáz: Unitas I – bol spustený 21. februára 2010. Ide o reformu daňovej a colnej správy. Vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré sa zrealizuje po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách. \"K zlúčeniu daňovej a colnej správy má dôjsť na úrovni Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie sa majú spojiť do jednej rozpočtovej organizácie s názvom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zmeny sa majú zrealizovať aj na úrovni daňových a colných úradov, ktorých počet má byť zredukovaný na osem finančných úradov v sídlach vyšších územných celkov a dva špecializované úrady. Zmeny v rámci prvej fázy by mali prebehnúť do roku 2013.\" \"Prvá fáza projektu Unitas uľahčí život najmä firmám, keďže si na jednom mieste vybavia agendu spojenú so zdaňovaním príjmov i s DPH, so spotrebnými daňami a s clami.\" Unitas II – jedná sa o zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. (platby poistného na dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity a garančného fondu, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistné na zdravotné poistenie sa zjednotí do jednej platby \"Druhá etapa sa viac dotkne občanov, pretože by sa pod jednou strechou a na jednom tlačive mala vybaviť daň z príjmu i odvody do Sociálnej poisťovne a na zdravotníctvo. Aby to bolo možné, bude treba zaviesť ročné zúčtovanie aj do sociálnych odvodov. Mali by sa zjednotiť aj vymeriavacie základy na všetky typy platieb a zrušiť zbytočné delenia odvodov do Sociálnej poisťovne na viaceré podpoistenia. Medzistupeň bude to, čo zvažovala aj minulá vláda a čo v koncepcii sociálnej reformy načrtol exporadca dvoch ministrov financií Richard Sulík: zrušenie odvodov zamestnávateľa. Celá cena práce by sa mala zmeniť na novú hrubú mzdu, čiže celé daňovo odvodové zaťaženie by bolo na pleciach zamestnanca.\"", "analysis_paragraphs": ["Projekt Unitas bol schválený 7. mája 2008 . Jedná sa o reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, ciel a poistných odvodov. Skladá sa z dvoch fáz: Unitas I – bol spustený 21. februára 2010. Ide o reformu daňovej a colnej správy. Vytvorenie nového systému riadenia a organizovania výberu štátnych príjmov prostredníctvom vytvorenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktoré sa zrealizuje po realizácii reformných krokov vykonaných osobitne v týchto organizáciách. \"K zlúčeniu daňovej a colnej správy má dôjsť na úrovni Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky. Tie sa majú spojiť do jednej rozpočtovej organizácie s názvom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Zmeny sa majú zrealizovať aj na úrovni daňových a colných úradov, ktorých počet má byť zredukovaný na osem finančných úradov v sídlach vyšších územných celkov a dva špecializované úrady. Zmeny v rámci prvej fázy by mali prebehnúť do roku 2013.\" \"Prvá fáza projektu Unitas uľahčí život najmä firmám, keďže si na jednom mieste vybavia agendu spojenú so zdaňovaním príjmov i s DPH, so spotrebnými daňami a s clami.\" Unitas II – jedná sa o zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov. (platby poistného na dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti, poistné do rezervného fondu solidarity a garančného fondu, príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistné na zdravotné poistenie sa zjednotí do jednej platby \"Druhá etapa sa viac dotkne občanov, pretože by sa pod jednou strechou a na jednom tlačive mala vybaviť daň z príjmu i odvody do Sociálnej poisťovne a na zdravotníctvo. Aby to bolo možné, bude treba zaviesť ročné zúčtovanie aj do sociálnych odvodov. Mali by sa zjednotiť aj vymeriavacie základy na všetky typy platieb a zrušiť zbytočné delenia odvodov do Sociálnej poisťovne na viaceré podpoistenia. Medzistupeň bude to, čo zvažovala aj minulá vláda a čo v koncepcii sociálnej reformy načrtol exporadca dvoch ministrov financií Richard Sulík: zrušenie odvodov zamestnávateľa. Celá cena práce by sa mala zmeniť na novú hrubú mzdu, čiže celé daňovo odvodové zaťaženie by bolo na pleciach zamestnanca.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["7. mája 2008", "21. februára 2010.", "o reformu daňovej a colnej správy.", "\"Prvá fáza projektu Unitas uľahčí život najmä firmám,", "jedná sa o zjednoteniu výberu daní, cla a poistných odvodov.", "\"Druhá etapa sa viac dotkne občanov,"], "url": ["http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://www.investujeme.sk/kratke-zpravy/unitas-prva-faza-projektu-zjednotenia-dani-a-odvodov/", "http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dane-cla-a-odvody-chcu-predsa-len-spojit.html", "http://www.24hod.sk/Kabinet-schvalil-koncepciu-reformy-danovej-a-colnej-spravy-cl52862.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/dane-cla-a-odvody-chcu-predsa-len-spojit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:22.420285+00:00"}
{"id": "vr33873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33873", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledný kandidát (na post šéfa NKÚ, pozn.) opozície získal 37.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože posledný kandidát SaS Klimeš získal v poslednej voľbe celkovo 39 hlasov a nie 37 ako tvrdí R. Kaliňák. Minister vnútra opakovane ( Na telo , 14. apríla 2013) udáva nižší počet hlasov, ktoré mal Klimeš získať.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože posledný kandidát SaS Klimeš získal v poslednej voľbe celkovo 39 hlasov a nie 37 ako tvrdí R. Kaliňák. Minister vnútra opakovane ( Na telo , 14. apríla 2013) udáva nižší počet hlasov, ktoré mal Klimeš získať."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "voľba", "SaS", "získal", "SMER", "deklarovali", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/374/politicke-dianie-na-slovensku", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:26.861977+00:00"}
{"id": "vr13887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13887", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A mám pocit, že nejaké dôvody (proti PNR, pozn.) boli v súvislosti s ochranou súkromia, ktoré výbor pre ľudské práva neustále spochybňoval...keď som prišiel ako minister prvýkrát do svojej funkcie, prišiel som na európsku Radu ministrov po útokoch v Londýne, tak sa prvýkrát táto téma otvorila.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že témou Menného záznamu cestujúcich (Passenger Name Record - PNR) sa orgány Európskej únie začali bližšie zaoberať už v roku 2006, po útokoch v Madride a v Londýne. Rovnako je pravdou, že Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu sa voči takémuto zhromažďovaniu informácii v minulosti ohradil s tým, že by zasahovalo do základných ľudských práv a slobôd. V súčasnosti však už Výbor pre ľudské práva EP zvolil súhlasné stanovisko s navrhovanou podobou PNR. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa informácií uverejnených na oficiálnych stránkach orgánov EÚ zahŕňajú PNR dáta informácie poskytnuté cestujúcim počas rezervácie a kúpy cestovného lístka, rovnako ako počas letiskového check-inu. Obsahujú rôzne typy informácií od dátumu cesty, po cestovný itinerár, informácie o lístku, kontaktné údaje, meno cestovného agenta u ktorého bol lístok zakúpený, spôsob platby, číslo sedadla a informácie o batožine. Tieto údaje sú uložené v databáze danej cestovnej spoločnosti. PNR dáta môžu byť využívané výhradne za účelom boja so závažným trestným činom a hrozbou terorizmu. Európske úrady vymáhania práva majú za povinnosť depersonalizovať dáta po uplynutí jedného mesiaca od daného letu a nesmú tieto informácie zadržiavať dlhšie než 5 rokov. Citlivé údaje, ktoré by mohli viesť k jedincovej rasovej či etnickej identite, jeho politickým názorom alebo vierovyznaniu nesmú byť nikdy v žiadnom prípade predané štátom Európskej únie.V súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy, úvodným návrhom Komisie z roku 2007 bolo zozbierať, uložiť a analyzovať PNR dáta za účelom vymáhania práva. Tento návrh však prepadol. Komisia ho preto znovu uviedla v roku 2011. Vtedy mal námietky práve Výbor pre ľudské práva EP a to najmä kvôli ochrane súkromia. Navrhovaná podoba PNR sa minulý rok dostala pred Európsky súdny dvor, ktorý ju zamietol. K obnoveniu návrhu na rozšírenie PNR došlo opäť tento rok po útokoch na redakciu Charlie Hebdo. O podobe PNR sa pôvodne začalo hovoriť v roku 2006 v reakcii na \" teroristický útok na vlaky v Madride (2004) a útok na verejnú dopravu v Londýne (2005). \" K obnoveniu diskusie PNR došlo opäť tento rok, 16 júla 2015 \" Výbor Európskeho parlamentu pre občianske práva a slobody odúshlasil prvý celo-EÚ Menný záznam cestujúcich (PNR), dva roky po tom čo ten istý výbor odmietol skorší návrh toho istého zákona o zdieľaný údajov o cestujúcich využívajúcich leteckú dopravu. \" V súčasnosti už teda Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu nebráni schváleniu navrhovanej podoby PNR. Podporu PNR vyjadrila na svojom poslednom zasadnutí 20. novembra Rada ministrov, ktorá tiež vyzvala k urýchlenému dokončeniu dohody EÚ o osobných záznamoch cestujúcich-PNR. V súčasnosti prebieha diskusia o presnej podobe PNR medzi spomínanou Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Väčšina európskych lídrov vyjadruje podporu rozšíreniu PNR. Napriek rôznym opatreniam, ktoré by mali zabrániť zneužitiu týchto údajov, ozývajú sa aj nesúhlasné názory: \" 25 septembra sa top EÚ zástanca ochrany dát (European Data Protection Supervisor, pozn.) vyjadril proti uzneseniu tohoto návrhu s tým, že ten bude iba vysávať osobné údaje kohokoľvek, kto bude cestovať akýmkoľvek komerčným letom do alebo z Európy. \" Nemecká hovorkyňa S&D za občianske slobody sa vyjadrila, že: \" hlavným bodom našich obáv je nepremyslené zozbieravanie údajov o všetkých pasažieroch, čo môže porušovať rozsudok CJEU o uchovávaní osobných údajov. Budeme aj naďalej vyvíjať tlak na tých, ktorí vyjednávajú o dosiahnutí súhlasu, ktorý by bol podporený prevažnou väčšinou Európskeho parlamentu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že témou Menného záznamu cestujúcich (Passenger Name Record - PNR) sa orgány Európskej únie začali bližšie zaoberať už v roku 2006, po útokoch v Madride a v Londýne. Rovnako je pravdou, že Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu sa voči takémuto zhromažďovaniu informácii v minulosti ohradil s tým, že by zasahovalo do základných ľudských práv a slobôd. V súčasnosti však už Výbor pre ľudské práva EP zvolil súhlasné stanovisko s navrhovanou podobou PNR. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa informácií uverejnených na oficiálnych stránkach orgánov EÚ zahŕňajú PNR dáta informácie poskytnuté cestujúcim počas rezervácie a kúpy cestovného lístka, rovnako ako počas letiskového check-inu. Obsahujú rôzne typy informácií od dátumu cesty, po cestovný itinerár, informácie o lístku, kontaktné údaje, meno cestovného agenta u ktorého bol lístok zakúpený, spôsob platby, číslo sedadla a informácie o batožine. Tieto údaje sú uložené v databáze danej cestovnej spoločnosti. PNR dáta môžu byť využívané výhradne za účelom boja so závažným trestným činom a hrozbou terorizmu. Európske úrady vymáhania práva majú za povinnosť depersonalizovať dáta po uplynutí jedného mesiaca od daného letu a nesmú tieto informácie zadržiavať dlhšie než 5 rokov. Citlivé údaje, ktoré by mohli viesť k jedincovej rasovej či etnickej identite, jeho politickým názorom alebo vierovyznaniu nesmú byť nikdy v žiadnom prípade predané štátom Európskej únie.V súvislosti s prijatím Lisabonskej zmluvy, úvodným návrhom Komisie z roku 2007 bolo zozbierať, uložiť a analyzovať PNR dáta za účelom vymáhania práva. Tento návrh však prepadol. Komisia ho preto znovu uviedla v roku 2011. Vtedy mal námietky práve Výbor pre ľudské práva EP a to najmä kvôli ochrane súkromia. Navrhovaná podoba PNR sa minulý rok dostala pred Európsky súdny dvor, ktorý ju zamietol. K obnoveniu návrhu na rozšírenie PNR došlo opäť tento rok po útokoch na redakciu Charlie Hebdo. O podobe PNR sa pôvodne začalo hovoriť v roku 2006 v reakcii na \" teroristický útok na vlaky v Madride (2004) a útok na verejnú dopravu v Londýne (2005). \" K obnoveniu diskusie PNR došlo opäť tento rok, 16 júla 2015 \" Výbor Európskeho parlamentu pre občianske práva a slobody odúshlasil prvý celo-EÚ Menný záznam cestujúcich (PNR), dva roky po tom čo ten istý výbor odmietol skorší návrh toho istého zákona o zdieľaný údajov o cestujúcich využívajúcich leteckú dopravu. \" V súčasnosti už teda Výbor pre ľudské práva Európskeho parlamentu nebráni schváleniu navrhovanej podoby PNR. Podporu PNR vyjadrila na svojom poslednom zasadnutí 20. novembra Rada ministrov, ktorá tiež vyzvala k urýchlenému dokončeniu dohody EÚ o osobných záznamoch cestujúcich-PNR. V súčasnosti prebieha diskusia o presnej podobe PNR medzi spomínanou Radou, Komisiou a Európskym parlamentom. Väčšina európskych lídrov vyjadruje podporu rozšíreniu PNR. Napriek rôznym opatreniam, ktoré by mali zabrániť zneužitiu týchto údajov, ozývajú sa aj nesúhlasné názory: \" 25 septembra sa top EÚ zástanca ochrany dát (European Data Protection Supervisor, pozn.) vyjadril proti uzneseniu tohoto návrhu s tým, že ten bude iba vysávať osobné údaje kohokoľvek, kto bude cestovať akýmkoľvek komerčným letom do alebo z Európy. \" Nemecká hovorkyňa S&D za občianske slobody sa vyjadrila, že: \" hlavným bodom našich obáv je nepremyslené zozbieravanie údajov o všetkých pasažieroch, čo môže porušovať rozsudok CJEU o uchovávaní osobných údajov. Budeme aj naďalej vyvíjať tlak na tých, ktorí vyjednávajú o dosiahnutí súhlasu, ktorý by bol podporený prevažnou väčšinou Európskeho parlamentu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnych", "stránkach", "orgánov", "2007", "námietky", "obnoveniu", "reakcii", "obnoveniu", "Rada", "diskusia", "nesúhlasné", "hovorkyňa"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV:jl0043", "http://www.consilium.europa.eu/en/policies/fight-against-terrorism/passenger-name-record/", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/police-cooperation/passenger-name-record/index_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-07-294_en.htm?locale=en", "https://euobserver.com/digital/130430", "http://www.euractiv.com/sections/infosociety/passenger-name-record-law-passes-first-hurdle-parliament-316354", "http://www.euractiv.com/sections/infosociety/passenger-name-record-law-passes-first-hurdle-parliament-316354", "http://www.euractiv.com/sections/infosociety/passenger-name-record-law-passes-first-hurdle-parliament-316354", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/11/20-jha-conclusions-counter-terrorism/", "https://euobserver.com/justice/131165", "https://euobserver.com/digital/130430", "http://www.euractiv.com/sections/infosociety/passenger-name-record-law-passes-first-hurdle-parliament-316354"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:03.343776+00:00"}
{"id": "vr34221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34221", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má druhý alebo tretí najvyšší hospodársky rast.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda vlády zámerne využíva staré údaje za rok 2012. V roku 2012 malo Slovensko 2. najvyšší hospodársky rast v eurozóne. Aktuálne čísla o raste pre druhý štvrťrok 2013 a rok 2013 (prognóza) uvádzajú horšie umiestnenie ako uvádza predseda vlády. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády zámerne využíva staré údaje za rok 2012. V roku 2012 malo Slovensko 2. najvyšší hospodársky rast v eurozóne. Aktuálne čísla o raste pre druhý štvrťrok 2013 a rok 2013 (prognóza) uvádzajú horšie umiestnenie ako uvádza predseda vlády. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["štvrťrok", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina011", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:25.996683+00:00"}
{"id": "vr31609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31609", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Nie je to pani ministerka žiadny poslanec Uhliarik so svojim menežmentom si tú stratu nevymyslel (120 mil. VšZP pozn.), je to výsledok nezávislého auditu, môžte si ho samozrejme pozrieť.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V 1.polroku 2010, t.j. v období zmeny vlády, sa aktuálna strata VŠZP pohybovala v sumách okolo 50 mil. eur . Celková strata na konci roku 2010 mala byť cca. 70 mil. eur. Audit, ktorý v poisťovni prebehol po nástupe Uhliarika, odhalil viaceré nejasnosti vo vykazovaní ziskov a strát. Už po prvých výsledkoch auditu (doc.) sa ukázalo, že mínusové čísla budú oveľa vyššie (120 mil. eur). Ivan Uhliarik uvádza správne číslo. Strata 120 miliónov je za celý rok 2010. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2010 uvádza celkovú bilanciu poisťovne za rok 2010 (s.33): Po zaúčtovaní všetkých účtovných operácií týkajúcich sa roku 2010 do výnosov a nákladov VšZP vykázala k 31. 12. 2010 hospodársky výsledok - stratu vo výške -120 230 292 Eur. SITA, 20. apríl 2011: \"Najnovší audit ukázal, že bývalé vedenie manipulovalo s účtovníctvom. Nadhodnotilo pohľadávky po lehote splatnosti. Teda dlhy na poistnom, ktoré firmy a ľudia poisťovni nezplatili. Tým malo v rokoch 2007 až 2009 zlepšiť hospodársky výsledok poisťovne minimálne o 50 miliónov eur. Včera o tom informovali za akcionára poisťovne minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH a šéf VšZP Marián Faktor. „Všeobecná si viedla nafúknuté, nereálne účtovníctvo,“ povedal minister. Ak by nedošlo k skresleniu hospodárskeho výsledku, kumulovaná strata v minulom roku by vraj dosiahla nie 70, ale 120 miliónov eur.\" Nie som si ista, či dokument čo som dala pod odkaz audit, je ten audit o ktorom sa hovori, ale nic ine som zial nenasla. Je to Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., za rok 2010 a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v jej činnosti .", "analysis_paragraphs": ["V 1.polroku 2010, t.j. v období zmeny vlády, sa aktuálna strata VŠZP pohybovala v sumách okolo 50 mil. eur . Celková strata na konci roku 2010 mala byť cca. 70 mil. eur. Audit, ktorý v poisťovni prebehol po nástupe Uhliarika, odhalil viaceré nejasnosti vo vykazovaní ziskov a strát. Už po prvých výsledkoch auditu (doc.) sa ukázalo, že mínusové čísla budú oveľa vyššie (120 mil. eur). Ivan Uhliarik uvádza správne číslo. Strata 120 miliónov je za celý rok 2010. Výročná správa o hospodárení VŠZP za rok 2010 uvádza celkovú bilanciu poisťovne za rok 2010 (s.33): Po zaúčtovaní všetkých účtovných operácií týkajúcich sa roku 2010 do výnosov a nákladov VšZP vykázala k 31. 12. 2010 hospodársky výsledok - stratu vo výške -120 230 292 Eur. SITA, 20. apríl 2011: \"Najnovší audit ukázal, že bývalé vedenie manipulovalo s účtovníctvom. Nadhodnotilo pohľadávky po lehote splatnosti. Teda dlhy na poistnom, ktoré firmy a ľudia poisťovni nezplatili. Tým malo v rokoch 2007 až 2009 zlepšiť hospodársky výsledok poisťovne minimálne o 50 miliónov eur. Včera o tom informovali za akcionára poisťovne minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH a šéf VšZP Marián Faktor. „Všeobecná si viedla nafúknuté, nereálne účtovníctvo,“ povedal minister. Ak by nedošlo k skresleniu hospodárskeho výsledku, kumulovaná strata v minulom roku by vraj dosiahla nie 70, ale 120 miliónov eur.\" Nie som si ista, či dokument čo som dala pod odkaz audit, je ten audit o ktorom sa hovori, ale nic ine som zial nenasla. Je to Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., za rok 2010 a o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v jej činnosti ."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["50 mil. eur", "auditu", "Výročná správa o hospodárení VŠZP", "SITA,"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5580757/vseobecna-zdravotna-hospodarila-v-polroku-so-stratou-50-milionov-eur.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-134715", "http://www.vszp.sk/files/Vyr_spr/Vyrocna_sprava_VsZP_2010_2.pdf", "http://www.raabe.sk/clanky/dlh-vszp-moze-byt-viac-ako-120-milionov-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:25.789909+00:00"}
{"id": "vr36339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36339", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No toto nám dá najbližšia budúcnosť absolútne za pravdu, že žiadne diaľnice sa v najbližšom období stavať nebudú, pretože nemajú ako.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je vypísané verejné obstarávanie NDS na D1. Podľa stránky národnej diaľničnej spoločnosti bolo zastavených približne 100 km výstavby diaľnic, ďalších 95 km sa však stavia ďalej.", "analysis_paragraphs": ["Je vypísané verejné obstarávanie NDS na D1. Podľa stránky národnej diaľničnej spoločnosti bolo zastavených približne 100 km výstavby diaľnic, ďalších 95 km sa však stavia ďalej."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["verejné obstarávanie NDS", "stránky", "ďalších"], "url": ["http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe/30496s", "http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe/30496s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:47.014464+00:00"}
{"id": "45120", "numeric_id": 45120, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45120", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To nie je nejaká vrtuľa (pľúcny ventilátor, pozn.), že vlastne taký nejaký jednoduchý prístroj. To je počítačovo riadené a oni (Chirana Medical, pozn.) majú svetový v podstate unikát, špičkovú technológiu v tom, že práve na takto poškodené pľúca, ktoré sú poškodené tie jednotlivé … mechúriky, že sú pri koronavíruse rôzne poškodené v rámci jedného tela alebo v rámci jedných pľúc. A ten ich systém takého viac frekvenčného a takého teda tak trošku ako na prvý pohľad akože chaotického ventilovania pľúc spôsobuje práve to, že dokážu takéto pľúca liečiť.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Chirana Medical získala v roku 2011 za svoj - unikátny - model pľúcnej ventilácie ocenenie Ministerstva hospodárstva. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Pri ťažkom priebehu ochorenia Covid-19 musia byť niektorí pacienti, ktorí nevládzu sami dýchať, pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. „Dnes už je dokázané, že v pľúcnych kapilárach pri koronavíruse dochádza aj k zrážaniu krvi, takže pľúca sú poškodené zo strany „vzduchu“ aj zo strany „krvi“. Vtedy sa už dostávame do štádia, keď treba pacientov intubovať a pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu,” uviedol pre DenníkN anesteziológ a autor metódy mnohoúrovňovej pľúcnej ventilácie Pavol Török. Firma Chirana Medical získala v roku 2010 v rámci súťaže inovatívny čin roka mimoriadne ocenenie. Vyhlasuje ju Ministerstvo hospodárstva. Rezort ocenil dýchací prístroj s nadstavbou, ktorá ako prvá na svete umožňuje (s počítačom) asistovanú ventiláciu a optimalizáciu umelej ventilácie pľúc pacienta. Podľa zmluvy Ministerstva zdravotníctva s Chirana Medical firma štátu dodá rôzne modely prístrojov typu AURA Basic a AURA V.", "analysis_paragraphs": ["Firma Chirana Medical získala v roku 2011 za svoj - unikátny - model pľúcnej ventilácie ocenenie Ministerstva hospodárstva. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Pri ťažkom priebehu ochorenia Covid-19 musia byť niektorí pacienti, ktorí nevládzu sami dýchať, pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. „Dnes už je dokázané, že v pľúcnych kapilárach pri koronavíruse dochádza aj k zrážaniu krvi, takže pľúca sú poškodené zo strany „vzduchu“ aj zo strany „krvi“. Vtedy sa už dostávame do štádia, keď treba pacientov intubovať a pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu,” uviedol pre DenníkN anesteziológ a autor metódy mnohoúrovňovej pľúcnej ventilácie Pavol Török. Firma Chirana Medical získala v roku 2010 v rámci súťaže inovatívny čin roka mimoriadne ocenenie. Vyhlasuje ju Ministerstvo hospodárstva. Rezort ocenil dýchací prístroj s nadstavbou, ktorá ako prvá na svete umožňuje (s počítačom) asistovanú ventiláciu a optimalizáciu umelej ventilácie pľúc pacienta. Podľa zmluvy Ministerstva zdravotníctva s Chirana Medical firma štátu dodá rôzne modely prístrojov typu AURA Basic a AURA V."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["musia", "uviedol", "získala", "zmluvy", "prístrojov"], "url": ["https://dennikn.sk/1832343/lekar-ktory-sa-stara-o-tazkych-pacientov-s-covid-19-liecba-je-velmi-komplikovana-manual-na-nu-neexistuje/", "https://dennikn.sk/1849236/anesteziolog-ochorenia-ako-covid-19-poskodzuju-pluca-nehomogenne-centimetrovych-poskodeni-moze-byt-niekolko-tisic/", "https://www.siea.sk/inovacie/inovativny-cin-roka/inovativny-cin-roka-2010/", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "http://www.chirana.eu/anesteticka-a-dychacia-technika-orl/dychacie-pristroje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:33.088461+00:00"}
{"id": "vr25601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25601", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Matovičov návrh nie je o tom, že dáme informácie, že sa predával jogurt po dobe spotreby, ale je o tom, že koľko sa predáva slovenských potravín.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Matovičov návrh sa týkal informovania o krajine pôvodu predávaných výrobkov. Nešlo o \"tabule hanby\", teda tabule s hygienické oznamujúce zlyhanie obchodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pozmeňujúci návrh poslanca Igora Matoviča k novele zákona o potravinách skutočne sledoval zvýšenie predaja slovenských potravín prostredníctvom informačných plagátov, resp. tabúľ, umiestnených pred daným obchodom. Podľa pozmeňujúceho návrhu, tabule sa mali týkať prevádzkovateľov s ročným obratom nad 10 mil. eur. Takýto prevádzkovatelia by boli dvakrát do roka povinne informovať ministerstvo o percentuálnom každej z prvých krajín pôvodu, ktoré sú najviac zastúpených podľa obratu na potravinách z celkovej ponuky a celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov. Prevádzkovateľ by bol povinný o tomto informovať pri vchode do prevádzky. Cieľom tohoto pozmeňujúceho návrhu bolo zaviesť opatrenie, na základe ktorého sa spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských výrobkov, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti. „Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je dosiahnuť taký stav, kedy pri vstupe do obchodu približne 10 najväčších predajcov potravín na Slovensku s obratom vyše 10 miliónov eur bol plagát, kde bude zoznam týchto predajcov s percentuálnym podielom slovenských potravín. Chcem ľudí motivovať, aby nakupovali najmä slovenské výrobky,“ vysvetlil poslanec Matovič. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Matovičov návrh sa týkal informovania o krajine pôvodu predávaných výrobkov. Nešlo o \"tabule hanby\", teda tabule s hygienické oznamujúce zlyhanie obchodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pozmeňujúci návrh poslanca Igora Matoviča k novele zákona o potravinách skutočne sledoval zvýšenie predaja slovenských potravín prostredníctvom informačných plagátov, resp. tabúľ, umiestnených pred daným obchodom. Podľa pozmeňujúceho návrhu, tabule sa mali týkať prevádzkovateľov s ročným obratom nad 10 mil. eur. Takýto prevádzkovatelia by boli dvakrát do roka povinne informovať ministerstvo o percentuálnom každej z prvých krajín pôvodu, ktoré sú najviac zastúpených podľa obratu na potravinách z celkovej ponuky a celkovom predaji v členení podľa jednotlivých výrobných odborov. Prevádzkovateľ by bol povinný o tomto informovať pri vchode do prevádzky. Cieľom tohoto pozmeňujúceho návrhu bolo zaviesť opatrenie, na základe ktorého sa spotrebiteľ dozvie, aké percento slovenských výrobkov, resp. zahraničných výrobkov predávajú veľké obchodné spoločnosti. „Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je dosiahnuť taký stav, kedy pri vstupe do obchodu približne 10 najväčších predajcov potravín na Slovensku s obratom vyše 10 miliónov eur bol plagát, kde bude zoznam týchto predajcov s percentuálnym podielom slovenských potravín. Chcem ľudí motivovať, aby nakupovali najmä slovenské výrobky,“ vysvetlil poslanec Matovič. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Pozmeňujúci", "novele", "vysvetlil"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=279", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/poslanec-matovic-chce-v-obchodoch-viac-domacich-potravin/68451/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:19.335313+00:00"}
{"id": "vr36048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36048", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Počiatek a opozícia hovorí o výraznom zdražovaní. A hovoríme, že to môže byť 300 až 400 eur ročne. Tak len chcem na ilustráciu povedať, že v roku 2008, kedy vládla vláda Roberta Fica, bola inflácia 4,6% a teda za rok vzrástli ceny v priemere pre domácnosť o 500 eur. O 500 eur... Čiže v roku 2008 bolo zdražovanie vyššie a teraz oni hovoria o výraznom zdražovaní.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikloš síce má pravdu, že priemerná inflácia v roku 2008 bola 4,6% , k tomu ale treba dopovedať aj to, čo napísalo SME : \"Analytici tvrdia, že rast nákladov treba vždy dávať do pomeru s tým, koľko ľudia zarobia. „V roku 2008 bol rast cien 4,6 percenta, ale nominálna mzda rástla až ôsmimi percentami. Ak náklady rástli o 500 eur, na mzdách dostali ľudia tisíc eur,“ vraví analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.\" Ministerstvo financií počíta s nárastom platov v roku 2011 o 3,7% (toto číslo je prognóza Inštitútu finančnej politiky ), čo by podľa analytikov ministerstva malo pokryť zvýšené náklady spôsobené nielen úspornými opatreniami vlády, ale aj ďalšími faktormi. Rovnakým tempom má budúci rok rásť aj inflácia. Tempo rastu platov teda bude schopné vykryť ten nárast cien, ktorý príde s infláciou, nie už to, čo sa zvýši pre opatrenia vlády.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš síce má pravdu, že priemerná inflácia v roku 2008 bola 4,6% , k tomu ale treba dopovedať aj to, čo napísalo SME : \"Analytici tvrdia, že rast nákladov treba vždy dávať do pomeru s tým, koľko ľudia zarobia. „V roku 2008 bol rast cien 4,6 percenta, ale nominálna mzda rástla až ôsmimi percentami. Ak náklady rástli o 500 eur, na mzdách dostali ľudia tisíc eur,“ vraví analytik UniCredit Bank Dávid Dereník.\" Ministerstvo financií počíta s nárastom platov v roku 2011 o 3,7% (toto číslo je prognóza Inštitútu finančnej politiky ), čo by podľa analytikov ministerstva malo pokryť zvýšené náklady spôsobené nielen úspornými opatreniami vlády, ale aj ďalšími faktormi. Rovnakým tempom má budúci rok rásť aj inflácia. Tempo rastu platov teda bude schopné vykryť ten nárast cien, ktorý príde s infláciou, nie už to, čo sa zvýši pre opatrenia vlády."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["bola 4,6%", "napísalo SME", "3,7%", "Inštitútu finančnej politiky"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12723", "http://ekonomika.sme.sk/c/5681058/rodina-si-priplati-400-eur.html#ixzz17yjOj5aZ", "http://www.finance.sk/spravy/finance/35655--ozdravne-opatrenia-znizia-priemernej-domacnosti-rocny-prijem-o-112-eur/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:51.834384+00:00"}
{"id": "vr30373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30373", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ak si vy myslíte, že ľudí zaujíma to, čo sa stále pokúšajú nejakí politológovia tu vytvárať nejaký obraz, to vôbec nie je pre verejnosť relevantné. A čo sa nebojuje proti korupcii a klientelizmu?  Čo sme neprijali spoločne zákon o preukazovaní pôvodu majetku?", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovorí pravdu. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku a aj novela ústavy (keďže ústavný súd zákon pôvodne vyhlásil za protiústavný ) boli prijaté ako hlasmi Smeru-SD, tak aj hlasmi vtedajšej opozície - SDKÚ, KDH a SMK.", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí pravdu. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku a aj novela ústavy (keďže ústavný súd zákon pôvodne vyhlásil za protiústavný ) boli prijaté ako hlasmi Smeru-SD, tak aj hlasmi vtedajšej opozície - SDKÚ, KDH a SMK."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku", "ústavný súd zákon pôvodne vyhlásil za protiústavný", "právy agentúry SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26709", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1164100", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1239271"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:15.618793+00:00"}
{"id": "vr33355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33355", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nárast evidencie nezamestnaných na úradoch práce v roku 2013 bol 30 tisíc ľudí a od roku 2012 to bolo 35, v roku 2011 to bolo 35 tisíc.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír uvádza počet nových evidovaných nezamestnaných na úradoch práce k januáru príslušného roka. Potvrdzuje to štatistika Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvádzame stav evidencie nezamestnaných, resp. stav prítoku evidovaných nezamestnaných na úradoch práce v januári rokov 2011 až 2013:", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír uvádza počet nových evidovaných nezamestnaných na úradoch práce k januáru príslušného roka. Potvrdzuje to štatistika Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uvádzame stav evidencie nezamestnaných, resp. stav prítoku evidovaných nezamestnaných na úradoch práce v januári rokov 2011 až 2013:"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["štatistika", "2011", "2012", "2013"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:27.571019+00:00"}
{"id": "49850", "numeric_id": 49850, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49850", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Väčšina z tých vecí, ktoré boli dohodnuté, z ktorých dnes máme ten plyn, dohodli ešte tie minulé vlády, to je proste fakt, ešte to minulé vedenie.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Väčšinu zmlúv na nákup iného ako ruského plynu SPP uzavrela pred nástupom štvrtej vlády Roberta Fica. Na jar 2023 mala SPP uzatvorené zmluvy so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE. Počas štvrtej vlády Roberta Fica SPP uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nS výraznou diverzifikáciou začala SPP po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Už v roku 2022 tvorili diverzifikované dodávky z iných zdrojov 36 % objemu plynu. So spoločnosťou ExxonMobil bola zmluva podpísaná v septembri 2022. Na jar 2023 SPP podpísala zmluvu na roky 2023 a 2024 so spoločnosťou BP, ktorá zabezpečuje dodávku zemného plynu z ťažobných polí v Severnom mori. Na jar 2023 mala SPP uzatvorené zmluvy na roky 2023 a 2024 aj so spoločnosťami Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE.\n\nPočas štvrtej vlády Roberta Fica SPP uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková v novembri 2023 vymenila členov predstavenstva SPP, novým predsedom predstavenstva sa stal Vojtech Ferencz. Okrem zmlúv na dodávky plynu tvoria dôležitú úlohu pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti aj prepojenia plynovodov. Slovensko má plynovodné prepojenie so všetkými susednými krajinami.\n\nNa Slovensko prestal prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu 1.1. 2025, po tom, čo nedošlo k predĺženiu zmluvy na prepravu plynu cez Ukrajinu medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftogas a ruskou spoločnosťou Gazprom Export.", "analysis_paragraphs": ["Väčšinu zmlúv na nákup iného ako ruského plynu SPP uzavrela pred nástupom štvrtej vlády Roberta Fica. Na jar 2023 mala SPP uzatvorené zmluvy so spoločnosťami BP, ExxonMobil, Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE. Počas štvrtej vlády Roberta Fica SPP uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "S výraznou diverzifikáciou začala SPP po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022. Už v roku 2022 tvorili diverzifikované dodávky z iných zdrojov 36 % objemu plynu. So spoločnosťou ExxonMobil bola zmluva podpísaná v septembri 2022. Na jar 2023 SPP podpísala zmluvu na roky 2023 a 2024 so spoločnosťou BP, ktorá zabezpečuje dodávku zemného plynu z ťažobných polí v Severnom mori. Na jar 2023 mala SPP uzatvorené zmluvy na roky 2023 a 2024 aj so spoločnosťami Shell Energy Europe Limited, ENI a RWE.", "Počas štvrtej vlády Roberta Fica SPP uzavrela pilotný kontrakt so spoločnosťou SOCAR na dodávky plynu z Azerbajdžanu. Po nástupe štvrtej vlády Roberta Fica ministerka hospodárstva Denisa Saková v novembri 2023 vymenila členov predstavenstva SPP, novým predsedom predstavenstva sa stal Vojtech Ferencz. Okrem zmlúv na dodávky plynu tvoria dôležitú úlohu pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti aj prepojenia plynovodov. Slovensko má plynovodné prepojenie so všetkými susednými krajinami.", "Na Slovensko prestal prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu 1.1. 2025, po tom, čo nedošlo k predĺženiu zmluvy na prepravu plynu cez Ukrajinu medzi ukrajinskou spoločnosťou Naftogas a ruskou spoločnosťou Gazprom Export."], "analysis_date": "2025-01-26", "analysis_sources": {"text": ["uzavrela", "mala", "uzavrela", "tvorili", "podpísaná", "podpísala", "mala", "uzavrela", "vymenila", "prepojenie", "prestal", "predĺženiu"], "url": ["https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://www.mhsr.sk/top/na-slovensko-bude-dodavany-plyn-z-azerbajdzanu-statna-spolocnost-spp-uzatvorila-pilotny-kontrakt-so-spolocnostou-socar", "https://www.teraz.sk/ekonomika/hirman-slovensko-ma-plyn-na-nasleduju/705750-clanok.html", "https://sita.sk/venergetike/spp-podpisal-diverzifikacnu-zmluvu-s-exxonmobil-a-nakupi-pre-slovensko-skvapalneny-plyn-lng/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3313539", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/672601-slovensko-dohodlo-nove-dodavky-plynu-lng-pomocou-tankerov-podpisalo-kontrakt-s-talianmi-v-hre-je-aj-katar/", "https://www.mhsr.sk/top/na-slovensko-bude-dodavany-plyn-z-azerbajdzanu-statna-spolocnost-spp-uzatvorila-pilotny-kontrakt-so-spolocnostou-socar", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/689522-ministerka-sakova-upratuje-najvacsi-plynarensky-podnik-vymenila-cele-vedenie-spp/", "https://www.spp.sk/spp-sme-pripraveni-nasim-zakaznikom-garantujeme-plynule-a-bezpecne-dodavky-zemneho-plynu/", "https://www.eustream.sk/sk/o-nas/media/spravy/zastavenie-toku-zemneho-plynu-z-ukrajiny-vstupnom-bode-velke-kapusany-ukrajinsko-slovenskej-hranici.html", "https://www.spp.sk/spp-sme-pripraveni-nasim-zakaznikom-garantujeme-plynule-a-bezpecne-dodavky-zemneho-plynu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:04.575002+00:00"}
{"id": "vr17616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17616", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...zasadala Bezpečnostná rada a neschválila rezolúciu, ktorú navrhla Ruská federácia, len tri krajiny hlasovali za, navyše máme tu v Bezpečnostnej rade systém vetovania piatich krajín, ktoré sú stálymi členmi (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezpečnostná rada OSN (ďalej ako BR OSN) mala krízové zasadnutie v sobotu 14. apríla 2018 na podnet Ruskej federácie. Na tomto zasadnutí predložila Ruská federácia rezolúciu ktorá mala odsúdiť úder vojenskej koalície v zložení Spojené štáty, Francúzsko a Veľká Británia na ciele v Sýrii. Proti tejto rezolúcii hlasovalo osem členov BR OSN, štyria sa zdržali a len traja hlasovali za ňu. BR OSN sa skladá z piatich stálych členov, Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko a Veľká Británia, a desiatich nestálych členov. Systém je založený na potrebe jednomyseľnosti stálych členov, ktorý majú právo individuálneho veta, ktoré je odrazom ich zvýšenej zodpovednosti za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti ( .pdf , s. 1). Celkovo môžeme považovať tento výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bezpečnostná rada OSN (ďalej ako BR OSN) mala krízové zasadnutie v sobotu 14. apríla 2018 na podnet Ruskej federácie. Na tomto zasadnutí predložila Ruská federácia rezolúciu ktorá mala odsúdiť úder vojenskej koalície v zložení Spojené štáty, Francúzsko a Veľká Británia na ciele v Sýrii. Proti tejto rezolúcii hlasovalo osem členov BR OSN, štyria sa zdržali a len traja hlasovali za ňu. BR OSN sa skladá z piatich stálych členov, Spojené štáty, Rusko, Čína, Francúzsko a Veľká Británia, a desiatich nestálych členov. Systém je založený na potrebe jednomyseľnosti stálych členov, ktorý majú právo individuálneho veta, ktoré je odrazom ich zvýšenej zodpovednosti za udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti ( .pdf , s. 1). Celkovo môžeme považovať tento výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutie", "hlasovalo", ".pdf"], "url": ["https://news.un.org/en/story/2018/04/1007341", "http://www.teraz.sk/najnovsie/bezpecnostna-rada-osn-zamietla/319529-clanok.html", "https://www.upjs.sk/public/media/2712/BR%20OSN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:38.947332+00:00"}
{"id": "vr25599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25599", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Nahradil (potravinový kódex, pozn.) sa vyhláškou ministerstva pôdohospodárstva.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhláškami v roku 2012 zrušené niektoré časti Potravinového kódexu. Tieto vyhlášky zrušené časti kódexu nahrádzali. Jedinou časťou, ktorá bola výnosom ministerstva zrušená bola časť o arómach. Vzhľadom na to, že Jahnátek a Simon hovoria o potravinách (Druhá hlava Potravinového kódexu) výrok hodnotíme ako pravdivý. Zrušené (a nahradené) časti kódexu za ministrovania Z. Simona: TRETIA HLAVA - Metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania na úradnú kontrolu niektorých kontaminantov v potravinách - zrušená a nahradená vyhláškou č.38/2012, 26. januára 2012 DRUHÁ HLAVA - Označovanie potravín - zrušená a nahradená vyhláškou č.127/2012, 29. marca 2012. DEVIATA HLAVA - Hlbokozmrazené potraviny a mrazené potraviny - zrušená a nahradená vyhláškou č.99/2012, 9. marca 2012 ŠTRNÁSTA HLAVA - Arómy - zrušená výnosom č.422-OL-2011, 17. januára 2011. SEDEMNÁSTA HLAVA - Niektoré cukry - zrušená a nahradená vyhláškou č.37/2012, 26. januára 2012. OSEMNÁSTA HLAVA - Kakao a čokoláda - zrušená a nahradená vyhláškou č.40/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA PRVÁ HLAVA - Ovocné šťavy a niektoré podobné výrobky určené na ľudskú spotrebu - zrušená a nahradená vyhláškou č.42/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA DRUHÁ HLAVA - Ovocné džemy, rôsoly, marmelády a sladené gaštanové pyré - zrušená a nahradená vyhláškou č.44/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA TRETIA HLAVA - Zahustené mlieko, sušené mlieko, kazeíny a kazeináty - zrušená a nahradená vyhláškou č.43/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA ŠTVRTÁ HLAVA - Kávové extrakty a čakankové extrakty - zrušená a nahradená vyhláškou č.39/2012, 26. januára 2012 Potravinový kódex Slovenskej republiky upravuje požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie. Požiadavky ustanovené v potravinovom kódexe je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vyhláškami v roku 2012 zrušené niektoré časti Potravinového kódexu. Tieto vyhlášky zrušené časti kódexu nahrádzali. Jedinou časťou, ktorá bola výnosom ministerstva zrušená bola časť o arómach. Vzhľadom na to, že Jahnátek a Simon hovoria o potravinách (Druhá hlava Potravinového kódexu) výrok hodnotíme ako pravdivý. Zrušené (a nahradené) časti kódexu za ministrovania Z. Simona: TRETIA HLAVA - Metódy odberu vzoriek a analytické metódy skúšania na úradnú kontrolu niektorých kontaminantov v potravinách - zrušená a nahradená vyhláškou č.38/2012, 26. januára 2012 DRUHÁ HLAVA - Označovanie potravín - zrušená a nahradená vyhláškou č.127/2012, 29. marca 2012. DEVIATA HLAVA - Hlbokozmrazené potraviny a mrazené potraviny - zrušená a nahradená vyhláškou č.99/2012, 9. marca 2012 ŠTRNÁSTA HLAVA - Arómy - zrušená výnosom č.422-OL-2011, 17. januára 2011. SEDEMNÁSTA HLAVA - Niektoré cukry - zrušená a nahradená vyhláškou č.37/2012, 26. januára 2012. OSEMNÁSTA HLAVA - Kakao a čokoláda - zrušená a nahradená vyhláškou č.40/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA PRVÁ HLAVA - Ovocné šťavy a niektoré podobné výrobky určené na ľudskú spotrebu - zrušená a nahradená vyhláškou č.42/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA DRUHÁ HLAVA - Ovocné džemy, rôsoly, marmelády a sladené gaštanové pyré - zrušená a nahradená vyhláškou č.44/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA TRETIA HLAVA - Zahustené mlieko, sušené mlieko, kazeíny a kazeináty - zrušená a nahradená vyhláškou č.43/2012, 26. januára 2012. TRIDSIATA ŠTVRTÁ HLAVA - Kávové extrakty a čakankové extrakty - zrušená a nahradená vyhláškou č.39/2012, 26. januára 2012 Potravinový kódex Slovenskej republiky upravuje požiadavky na zdravotnú neškodnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie. Požiadavky ustanovené v potravinovom kódexe je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhláškou", "vyhláškou", "vyhláškou", "výnosom", "vyhláškou", "vyhláškou", "vyhláškou", "vyhláškou", "vyhláškou", "vyhláškou", "Potravinový kódex"], "url": ["http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_38_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_127_2012.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.mpsr.sk%2Fdownload.php%3FfID%3D6008&ei=zclTUr3qIKOk4gTJgoCIBA&usg=AFQjCNE7LC3X_aWVJNdet_H9yI3jCjkzbQ&sig2=Z1TY8PYJ7jrltJlOeepQxw&bvm=bv.53537100,d.bGE", "http://www.mpsr.sk/download.php?bulID=276", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_37_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_40_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_42_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_44_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_43_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/dokumenty/legislativa/vv_39_2012.pdf", "http://www.svssr.sk/legislativa/legislativa_kodex.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:35.110802+00:00"}
{"id": "vr15046", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15046", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "..vláda podporila projekt aj reálnymi prostriedkami lietajúceho auta ...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ešte druhá Ficova vláda podporila spoločnosť AeroMobil R&D, s. r. o., Bratislava, ktorá vyvíja lietajúce auto sumou 6 miliónov eur. Túto sumu resp. poskytnutie štátnej pomoci - stimulu na výskum, schválila vláda 1. júla 2015. Dodávame, že AeroMobil R&D, s. r. o. je súkromná spoločnosť.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ešte druhá Ficova vláda podporila spoločnosť AeroMobil R&D, s. r. o., Bratislava, ktorá vyvíja lietajúce auto sumou 6 miliónov eur. Túto sumu resp. poskytnutie štátnej pomoci - stimulu na výskum, schválila vláda 1. júla 2015. Dodávame, že AeroMobil R&D, s. r. o. je súkromná spoločnosť."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["schválila"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-14962?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:34.397829+00:00"}
{"id": "vr14967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14967", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Konkrétne by som chcel povedať, že zo všetkých členov EÚ a za celú históriu sú len dve krajiny, ktoré boli vždy netto platcami, ktorí vždy to tej únie platili, to je Nemecko a Veľká Británia.", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká Británia a Nemecko sú podľa UK and EU jediné krajiny, ktoré boli po takmer celý čas existencie EÚ čistými prispievateľmi do jej rozpočtu. Túto informáciu udávaja projekt založený na King College London - UK and EU a autor článku napisaný profesorom LS. Projekt UK and EU udáva čísla ešte aj čas za existencie Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tento zdroj považujeme za dostatočne dôveryhodný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veľká Británia a Nemecko sú podľa UK and EU jediné krajiny, ktoré boli po takmer celý čas existencie EÚ čistými prispievateľmi do jej rozpočtu. Túto informáciu udávaja projekt založený na King College London - UK and EU a autor článku napisaný profesorom LS. Projekt UK and EU udáva čísla ešte aj čas za existencie Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Tento zdroj považujeme za dostatočne dôveryhodný. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["UK and EU", "stránkach", ".xls", "vyjednať", "zľavu"], "url": ["http://ukandeu.ac.uk/explainers/the-eu-budget-a-tough-nut-for-the-uk-3/", "http://ec.europa.eu/budget/figures/2007-2013/index_en.cfm", "http://ec.europa.eu/budget/library/biblio/documents/2014/Internet%20tables%202000-2014.xls", "https://de.wikipedia.org/wiki/Britenrabatt", "http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2016/577973/EPRS_BRI%282016%29577973_EN.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:50.597118+00:00"}
{"id": "46001", "numeric_id": 46001, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46001", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Napríklad na dôchodkovú dávku majú nárok aj Slováci, ktorí žijú v zahraničí, na štátnu sociálnu dávku nemajú.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sociálna poisťovňa na svojom webe uvádza , že „ak poberateľ dôchodku žijúci v zahraničí splní zákonom stanovené podmienky, má nárok na minimálny dôchodok rovnako ako poberateľ dôchodku žijúci na území Slovenskej republiky.” Nárok na nemocenské, materské, či dávku v nezamestnanosti vzniká v štáte posledného zamestnania, kde zamestnanec platil poistné. Ak teda občan Slovenska pracoval v zahraničí, žiada o dávku tam. „ Následne, keď im je takáto žiadosť o dávku schválená, môžu s istým časovým odstupom požiadať o jej export na Slovensko. A potom, počas poberania dávky, môžu pôsobiť na Slovensku a hľadať si tu ďalšiu prácu,” uvádza poisťovňa. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Sociálna poisťovňa na svojom webe uvádza , že „ak poberateľ dôchodku žijúci v zahraničí splní zákonom stanovené podmienky, má nárok na minimálny dôchodok rovnako ako poberateľ dôchodku žijúci na území Slovenskej republiky.” Nárok na nemocenské, materské, či dávku v nezamestnanosti vzniká v štáte posledného zamestnania, kde zamestnanec platil poistné. Ak teda občan Slovenska pracoval v zahraničí, žiada o dávku tam. „ Následne, keď im je takáto žiadosť o dávku schválená, môžu s istým časovým odstupom požiadať o jej export na Slovensko. A potom, počas poberania dávky, môžu pôsobiť na Slovensku a hľadať si tu ďalšiu prácu,” uvádza poisťovňa. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "vzniká"], "url": ["https://www.socpoist.sk/aktuality-minimalny-dochodok-moze-mat-aj-dochodca-zijuci-v-zahranici/48411s67478c", "https://www.socpoist.sk/navrat-z-prace-v-zahranici--ako-ziadat-o-davku-v-nezamestnanosti-/67801s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:49.076431+00:00"}
{"id": "vr17222", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17222", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v Jarovniciach (...) aj keď nárast samozrejme v počtu Rómov v tejto osade, je obrovský, je to jedna z najväčších, 5 700 Rómov je tam.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Aktuálny údaj o počte Rómov v obci Jarovnice sa nám nepodarilo overiť. Podľa prednostky obce, Janky Marcinčinovej, ani samotná obec informáciami o počte Rómov nedisponuje.", "analysis_paragraphs": ["Aktuálny údaj o počte Rómov v obci Jarovnice sa nám nepodarilo overiť. Podľa prednostky obce, Janky Marcinčinovej, ani samotná obec informáciami o počte Rómov nedisponuje."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Etnogeograf", "TU"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/atlas_rom-kom.pdf", "http://suvada.sk/jarovnice-buduce-romske-mesto.html", "http://www.minv.sk/?atlas_2013&subor=180024"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:56.002579+00:00"}
{"id": "vr35294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35294", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Napríklad pani premiérka sa pozastavila nad tým, že nebude hodnotiť, čo urobil, ale skôr ju zaujíma to, čo neurobil, čiže už sú tu jednoznačné nejaké ataky a tlaky a neviem prečo je toľko hystérie okolo, okolo voľby generálneho prokurátora.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Internetový server Pravda.sk a sme.sk priniesli toto Radičovej vyjadrenie, ktoré znie: „niet pochybností, že v oblasti organizovaného zločinu priniesol veľa pozitívnych výsledkov. Pochybnosti vyvoláva nie to, čo doriešil, ale skôr to, čo nedoriešil.\"", "analysis_paragraphs": ["Internetový server Pravda.sk a sme.sk priniesli toto Radičovej vyjadrenie, ktoré znie: „niet pochybností, že v oblasti organizovaného zločinu priniesol veľa pozitívnych výsledkov. Pochybnosti vyvoláva nie to, čo doriešil, ale skôr to, čo nedoriešil.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "sme.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/dzurinda-s-premierkou-mame-vynikajuci-vztah-f3i-/sk_domace.asp?c=A101022_080154_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/5605334/sdku-nema-o-trnkovi-jasno.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:28.616447+00:00"}
{"id": "49640", "numeric_id": 49640, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49640", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lenže podľa Ústavy a európskeho dohovoru sa garantuje právo na pokojné zhromaždenie, nie právo na mieste, kde ho mám vykonať. Tzn., štát má dispozíciu s tým, že kde to má byť. Sú krajiny, ktoré majú vyčlenené na to presne stanovené miesta, či sú to parky, námestia, čokoľvek.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenská ústava a európsky dohovor o ľudských právach garantujú právo na slobodné a pokojné zhromažďovanie, neurčujú miesto konania. Hoci sú v niektorých krajinách obmedzenia týkajúce sa miesta konania zhromaždenia, napríklad v Nemecku, Belgicku alebo v Maďarsku, žiadna krajina EÚ však nemá „vyčlenené na to presne stanovené miesta“ ako tvrdí Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nÚstava Slovenskej republiky podľa článku 28 odseku 1 zaručuje právo na pokojné zhromaždenie. Odsek 2 tohto článku uvádza že „podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy“ (. pdf , s. 7-8).\n\nPodľa Európskeho dohovoru o ľudských právach ( EDĽP ) má na základe článku 11 každý právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania. Podľa odseku 2 môže byť výkon práv na slobodu zhromažďovania a združovania obmedzený zákonom, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, zdravia, morálky, alebo práv a slobôd iných (. pdf , s. 12).\n\nSpomedzi krajín EÚ Írsko , Luxembursko , Cyprus , Portugalsko a Estónsko uplatňuje právo na slobodu zhromaždenia podľa EDĽP bez dodatočných regulácií.\n\nVšetky krajiny EÚ vyžadujú oznámenie o uskutočnení zhromaždenia. Napríklad oznámenie deň vopred sa vyžaduje v Rakúsku a v Dánsku . Na Malte , v Nemecku , Rumunsku , vo výnimočných prípadoch v Chorvátsku a vo Francúzsku v prípade uskutočnenia zhromaždenia v Paríži, je potrebné oznámenie 48 hodín vopred. Tri dni vopred je oznámenie nevyhnutné v Taliansku , Lotyšsku , Poľsku . Bulharsko , Česká republika , Chorvátsko a Litva vyžadujú oznámenie päť dní vopred a vo Švédsku je potrebné oznámenie týždeň vopred. Oznámenie je nevyhnutné tiež v Grécku , Holandsku a na Slovensku .\n\nV Slovinsku je na konanie zhromaždenia s otvoreným ohňom alebo predmetmi alebo zariadeniami, ohrozujúcimi životy, zdravie alebo majetok ľudí; alebo zhromaždenia, kde sa očakáva viac ako 3000 účastníkov, potrebné povolenie.\n\nVo Švédsku je v závislosti od typu udalosti potrebné oznámenie alebo povolenie. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje povolenie a polícii je potrebné doručiť oznámenie týždeň vopred.\n\nVo Fínsku možno demonštráciu usporiadať na námestiach, otvorených priestranstvách, uliciach alebo na inom verejnom mieste, ktoré je na tieto účely vhodné aj bez súhlasu vlastníka alebo držiteľa. Ako vhodné miesto na usporiadanie zhromaždení Fínska polícia uvádza miesta, na ktorých zhromaždenie nenaruší premávku, nebráni v prístupe na verejné priestranstvo alebo nebráni v prístupe napríklad do obchodných priestorov.\n\nV Maďarsku bola roku 2018 na základe vládneho návrhu novelizovaná ústava s pomocou hlasov krajne pravicovej strany Jobbik. Doplnenia ústavy sa okrem iného týkali slobody zhromažďovania s pridaním ustanovenia, že „uplatňovanie práva na zhromažďovanie nemôže zahŕňať porušovanie súkromného a rodinného života alebo domova iných.“ Podľa Maďarskej únie občianskych slobôd (HCLU) môže byť na základe tohto znenia ústavy zakázané organizovanie demonštrácií pred súkromnými domami politikov. Šéf kancelárie predsedu vlády Gergely Gulyás sa vyjadril, že návrh mal za cieľ „ukončiť éru organizovania demonštrácií pri súkromných domoch“. Zmenu ústavy kritizoval maďarský europoslanec Niedermüller. Podľa neho by aj demonštrácia organizovaná napríklad na Kossuthovom námestí pred parlamentom mohla byť zakázaná a dodal, že na zrušenie demonštrácie postačí jednotlivec, ktorý by uviedol, že akcia „naruší jeho súkromný dom“.\n\nBelgická ústava stanovuje „právo zhromažďovať sa pokojne a bez zbraní v súlade so zákonmi, ktoré môžu upravovať výkon tohto práva, bez toho, aby ho museli vopred povoliť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na open-air stretnutia, ktoré úplne podliehajú policajným predpisom.“ Vo všeobecnosti sú open-air stretnutia povolené a zvyčajne sú v sobotu a na určitých verejných priestranstvách v Bruseli zakázané.\n\nV Chorvátskom Záhrebe „môže každý bez registrácie usporiadať pokojné zhromaždenie a verejný protest na Námestí Francúzskej republiky“. Zákon umožňuje ministrovi vnútra najneskôr 24 hodín pred začiatkom zhromaždenia zakázať aj pokojné zhromaždenie, ak sa „koná na nezákonnom mieste, nebolo včas oznámené alebo existuje dôvodné podozrenie, že by viedlo k priamemu a reálnemu ohrozeniu násilia a iných foriem vážneho porušovania práva a poriadku“.\n\nV Holandsku zákon umožňuje obecným úradom regulovať zhromaždenia. Starosta je po prijatí oznámenia oprávnený klásť podmienky, obmedzenia alebo zhromaždenie zakázať. Zákaz možno uložiť „len ak požadované oznámenie nebolo podané včas; požadované podrobnosti neboli poskytnuté včas; vyžaduje si to ochrana zdravia, záujem dopravy alebo boj proti neporiadku alebo jeho predchádzanie“.\n\nV Nemecku sú za určitých podmienok povolené aj spontánne verejné zhromaždenia. Okrem krajných situácií nesmie štát do demonštrácií zasahovať. V prípade ak by bol predpoklad ohrozenia verejnej bezpečnosti alebo poriadku môžu úrady zhromaždenie zakázať. Nebezpečenstvo musí vyplývať z davu, nielen z niektorých účastníkov a musí byť jasne preukázané. Zakázané je nosenie prostriedkov, napríklad masiek, ktoré bránia identifikácii demonštrantov. Demonštrácie alebo verejné zhromaždenia sa nesmú konať v určitej vzdialenosti od zákonodarných orgánov a Ústavného súdu, pokiaľ to nepovolí minister vnútra alebo predseda príslušného orgánu. Úrady môžu takéto podujatia zakázať aj v blízkosti pamätníkov obetiam nacistického režimu, ako je napríklad Pamätník holokaustu v Berlíne.\n\nŠpanielska vláda v roku 2015 prijala tzv. zákon o bezpečnosti občanov . Zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty do 600 eur za neupovedomenie úradov o uskutočnení demonštrácie na verejných priestranstvách, pokuty do 30 000 eur za protesty vedúce k „vážnemu narušeniu verejnej bezpečnosti“ v blízkosti budovy parlamentu a regionálnej vlády a pokuty vo výške do 600 000 eur za nepovolené protesty v blízkosti kľúčovej infraštruktúry. Demonštranti, ktorí sa odmietnu na žiadosť polície rozísť, môžu byť pokutovaní.\n\nV Poľsku možno slobodu zhromažďovania obmedziť zákonom tam, kde je to nevyhnutné na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, na ochranu zdravia, morálky alebo na ochranu práv a slobôd. Rozhodnutia prijímajú miestne orgány v obci, v ktorej sa má zhromaždenie konať. Odvolanie je možné podať primátorovi. Organizátori musia o zhromaždení informovať obec aspoň tri dni vopred. Oznámenie musí obsahovať mená a adresy organizátorov, cieľ a program demonštrácie, jej miesto, dátum a čas a prípadne informácie o trase demonštrácie.\n\nZákon o zhromaždeniach v Litve výslovne povoľuje, aby sa zhromaždenia konali bez povolenia, hoci organizátori protestov s viac ako desiatimi ľuďmi by mali zhromaždenie vopred oznámiť úradom päť dní vopred. Miestne úrady majú právomoc schváliť alebo odmietnuť žiadosť a môžu tiež určiť alternatívne miesto alebo čas, ak pôvodne navrhované miesto alebo čas nie sú vhodné z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku.\n\nV Lotyšsku sa podľa zákona účastníkom počas zhromaždení zakazuje: 1) držať zbrane alebo iné predmety ktorými možno ublížiť na zdraví alebo poškodiť majetok, 2) byť vybavený pasívnymi ochrannými prostriedkami (prilby, pušky, nepriestrelná vesty a pod.), 3) skrývať si tvár, 4) obliekať sa do uniforiem alebo oblečenia na vyjadrenie konkrétnych politických názorov; 5) používanie vlajok, erbov, hymn a symbolov bývalého ZSSR, Lotyšskej SSR a nacistického Nemecka; 6) vykonávanie činov, ktoré sú v rozpore s morálkou; a7) konanie tak, aby ohrozilo účastníkov zhromaždenia alebo bezpečnosť a zdravie iných osôb.\n\nV niektorých krajinách je na určitých miestach zakázané zhromažďovanie, avšak nie sú žiadne krajiny, ktoré by mali špecificky určené miesta na zhromažďovanie. Výrok je preto zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská ústava a európsky dohovor o ľudských právach garantujú právo na slobodné a pokojné zhromažďovanie, neurčujú miesto konania. Hoci sú v niektorých krajinách obmedzenia týkajúce sa miesta konania zhromaždenia, napríklad v Nemecku, Belgicku alebo v Maďarsku, žiadna krajina EÚ však nemá „vyčlenené na to presne stanovené miesta“ ako tvrdí Kaliňák. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Ústava Slovenskej republiky podľa článku 28 odseku 1 zaručuje právo na pokojné zhromaždenie. Odsek 2 tohto článku uvádza že „podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy“ (. pdf , s. 7-8).", "Podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach ( EDĽP ) má na základe článku 11 každý právo na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania. Podľa odseku 2 môže byť výkon práv na slobodu zhromažďovania a združovania obmedzený zákonom, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, zdravia, morálky, alebo práv a slobôd iných (. pdf , s. 12).", "Spomedzi krajín EÚ Írsko , Luxembursko , Cyprus , Portugalsko a Estónsko uplatňuje právo na slobodu zhromaždenia podľa EDĽP bez dodatočných regulácií.", "Všetky krajiny EÚ vyžadujú oznámenie o uskutočnení zhromaždenia. Napríklad oznámenie deň vopred sa vyžaduje v Rakúsku a v Dánsku . Na Malte , v Nemecku , Rumunsku , vo výnimočných prípadoch v Chorvátsku a vo Francúzsku v prípade uskutočnenia zhromaždenia v Paríži, je potrebné oznámenie 48 hodín vopred. Tri dni vopred je oznámenie nevyhnutné v Taliansku , Lotyšsku , Poľsku . Bulharsko , Česká republika , Chorvátsko a Litva vyžadujú oznámenie päť dní vopred a vo Švédsku je potrebné oznámenie týždeň vopred. Oznámenie je nevyhnutné tiež v Grécku , Holandsku a na Slovensku .", "V Slovinsku je na konanie zhromaždenia s otvoreným ohňom alebo predmetmi alebo zariadeniami, ohrozujúcimi životy, zdravie alebo majetok ľudí; alebo zhromaždenia, kde sa očakáva viac ako 3000 účastníkov, potrebné povolenie.", "Vo Švédsku je v závislosti od typu udalosti potrebné oznámenie alebo povolenie. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje povolenie a polícii je potrebné doručiť oznámenie týždeň vopred.", "Vo Fínsku možno demonštráciu usporiadať na námestiach, otvorených priestranstvách, uliciach alebo na inom verejnom mieste, ktoré je na tieto účely vhodné aj bez súhlasu vlastníka alebo držiteľa. Ako vhodné miesto na usporiadanie zhromaždení Fínska polícia uvádza miesta, na ktorých zhromaždenie nenaruší premávku, nebráni v prístupe na verejné priestranstvo alebo nebráni v prístupe napríklad do obchodných priestorov.", "V Maďarsku bola roku 2018 na základe vládneho návrhu novelizovaná ústava s pomocou hlasov krajne pravicovej strany Jobbik. Doplnenia ústavy sa okrem iného týkali slobody zhromažďovania s pridaním ustanovenia, že „uplatňovanie práva na zhromažďovanie nemôže zahŕňať porušovanie súkromného a rodinného života alebo domova iných.“ Podľa Maďarskej únie občianskych slobôd (HCLU) môže byť na základe tohto znenia ústavy zakázané organizovanie demonštrácií pred súkromnými domami politikov. Šéf kancelárie predsedu vlády Gergely Gulyás sa vyjadril, že návrh mal za cieľ „ukončiť éru organizovania demonštrácií pri súkromných domoch“. Zmenu ústavy kritizoval maďarský europoslanec Niedermüller. Podľa neho by aj demonštrácia organizovaná napríklad na Kossuthovom námestí pred parlamentom mohla byť zakázaná a dodal, že na zrušenie demonštrácie postačí jednotlivec, ktorý by uviedol, že akcia „naruší jeho súkromný dom“.", "Belgická ústava stanovuje „právo zhromažďovať sa pokojne a bez zbraní v súlade so zákonmi, ktoré môžu upravovať výkon tohto práva, bez toho, aby ho museli vopred povoliť. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na open-air stretnutia, ktoré úplne podliehajú policajným predpisom.“ Vo všeobecnosti sú open-air stretnutia povolené a zvyčajne sú v sobotu a na určitých verejných priestranstvách v Bruseli zakázané.", "V Chorvátskom Záhrebe „môže každý bez registrácie usporiadať pokojné zhromaždenie a verejný protest na Námestí Francúzskej republiky“. Zákon umožňuje ministrovi vnútra najneskôr 24 hodín pred začiatkom zhromaždenia zakázať aj pokojné zhromaždenie, ak sa „koná na nezákonnom mieste, nebolo včas oznámené alebo existuje dôvodné podozrenie, že by viedlo k priamemu a reálnemu ohrozeniu násilia a iných foriem vážneho porušovania práva a poriadku“.", "V Holandsku zákon umožňuje obecným úradom regulovať zhromaždenia. Starosta je po prijatí oznámenia oprávnený klásť podmienky, obmedzenia alebo zhromaždenie zakázať. Zákaz možno uložiť „len ak požadované oznámenie nebolo podané včas; požadované podrobnosti neboli poskytnuté včas; vyžaduje si to ochrana zdravia, záujem dopravy alebo boj proti neporiadku alebo jeho predchádzanie“.", "V Nemecku sú za určitých podmienok povolené aj spontánne verejné zhromaždenia. Okrem krajných situácií nesmie štát do demonštrácií zasahovať. V prípade ak by bol predpoklad ohrozenia verejnej bezpečnosti alebo poriadku môžu úrady zhromaždenie zakázať. Nebezpečenstvo musí vyplývať z davu, nielen z niektorých účastníkov a musí byť jasne preukázané. Zakázané je nosenie prostriedkov, napríklad masiek, ktoré bránia identifikácii demonštrantov. Demonštrácie alebo verejné zhromaždenia sa nesmú konať v určitej vzdialenosti od zákonodarných orgánov a Ústavného súdu, pokiaľ to nepovolí minister vnútra alebo predseda príslušného orgánu. Úrady môžu takéto podujatia zakázať aj v blízkosti pamätníkov obetiam nacistického režimu, ako je napríklad Pamätník holokaustu v Berlíne.", "Španielska vláda v roku 2015 prijala tzv. zákon o bezpečnosti občanov . Zákon stanovuje možnosť uloženia pokuty do 600 eur za neupovedomenie úradov o uskutočnení demonštrácie na verejných priestranstvách, pokuty do 30 000 eur za protesty vedúce k „vážnemu narušeniu verejnej bezpečnosti“ v blízkosti budovy parlamentu a regionálnej vlády a pokuty vo výške do 600 000 eur za nepovolené protesty v blízkosti kľúčovej infraštruktúry. Demonštranti, ktorí sa odmietnu na žiadosť polície rozísť, môžu byť pokutovaní.", "V Poľsku možno slobodu zhromažďovania obmedziť zákonom tam, kde je to nevyhnutné na ochranu národnej alebo verejnej bezpečnosti, na ochranu zdravia, morálky alebo na ochranu práv a slobôd. Rozhodnutia prijímajú miestne orgány v obci, v ktorej sa má zhromaždenie konať. Odvolanie je možné podať primátorovi. Organizátori musia o zhromaždení informovať obec aspoň tri dni vopred. Oznámenie musí obsahovať mená a adresy organizátorov, cieľ a program demonštrácie, jej miesto, dátum a čas a prípadne informácie o trase demonštrácie.", "Zákon o zhromaždeniach v Litve výslovne povoľuje, aby sa zhromaždenia konali bez povolenia, hoci organizátori protestov s viac ako desiatimi ľuďmi by mali zhromaždenie vopred oznámiť úradom päť dní vopred. Miestne úrady majú právomoc schváliť alebo odmietnuť žiadosť a môžu tiež určiť alternatívne miesto alebo čas, ak pôvodne navrhované miesto alebo čas nie sú vhodné z dôvodu bezpečnosti alebo verejného poriadku.", "V Lotyšsku sa podľa zákona účastníkom počas zhromaždení zakazuje: 1) držať zbrane alebo iné predmety ktorými možno ublížiť na zdraví alebo poškodiť majetok, 2) byť vybavený pasívnymi ochrannými prostriedkami (prilby, pušky, nepriestrelná vesty a pod.), 3) skrývať si tvár, 4) obliekať sa do uniforiem alebo oblečenia na vyjadrenie konkrétnych politických názorov; 5) používanie vlajok, erbov, hymn a symbolov bývalého ZSSR, Lotyšskej SSR a nacistického Nemecka; 6) vykonávanie činov, ktoré sú v rozpore s morálkou; a7) konanie tak, aby ohrozilo účastníkov zhromaždenia alebo bezpečnosť a zdravie iných osôb.", "V niektorých krajinách je na určitých miestach zakázané zhromažďovanie, avšak nie sú žiadne krajiny, ktoré by mali špecificky určené miesta na zhromažďovanie. Výrok je preto zavádzajúci."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "pdf", "EDĽP", "pdf", "Írsko", "Luxembursko", "Cyprus", "Portugalsko", "Estónsko", "Rakúsku", "Dánsku", "Malte", "Nemecku", "Rumunsku", "Chorvátsku", "Francúzsku", "Taliansku", "Lotyšsku", "Poľsku", "Bulharsko", "Česká republika", "Chorvátsko", "Litva", "Švédsku", "Grécku", "Holandsku", "Slovensku", "Slovinsku", "Švédsku", "Fínsku", "Maďarsku", "návrhu", "hlasov", "Gulyás", "Belgická", "Chorvátskom", "Holandsku", "Nemecku", "nesmú", "zákon o bezpečnosti občanov", "stanovuje", "Poľsku", "Litve", "Lotyšsku"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20230701.pdf", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20230701.pdf", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:eu_human_rights_convention", "https://www.sudnarada.gov.sk/data/files/1561_europsky-dohovor_slovenska-verzia.pdf", "https://www.rightofassembly.info/country/ireland", "https://www.rightofassembly.info/country/luxembourg", "https://www.rightofassembly.info/country/cyprus", "https://www.rightofassembly.info/country/portugal", "https://www.rightofassembly.info/country/estonia", "https://www.rightofassembly.info/country/austria", "https://www.rightofassembly.info/country/denmark", "https://www.rightofassembly.info/country/malta", "https://www.gesetze-im-internet.de/englisch_gg/englisch_gg.html", "https://www.rightofassembly.info/country/romania", "https://www.rightofassembly.info/country/croatia", "https://www.rightofassembly.info/country/france", "https://www.rightofassembly.info/country/italy", "https://www.rightofassembly.info/country/latvia", "https://www.rightofassembly.info/country/poland", "https://www.rightofassembly.info/country/bulgaria", "https://www.rightofassembly.info/country/czechia", "https://www.rightofassembly.info/country/croatia", "https://www.rightofassembly.info/country/lithuania", "https://www.rightofassembly.info/country/sweden", "https://www.rightofassembly.info/country/greece", "https://www.rightofassembly.info/country/netherlands", "https://www.rightofassembly.info/country/slovakia", "https://www.rightofassembly.info/country/slovenia", "https://www.rightofassembly.info/country/sweden", "https://poliisi.fi/en/public-meetings-and-demonstrations", "https://dailynewshungary.com/dk-planned-basic-law-amendment-on-private-home-protection-restricts-assembly-right/", "https://dailynewshungary.com/government-proposes-new-assembly-law/", "https://www.liberties.eu/en/stories/hungarian-fundamental-law-has-been-amended-7-times-by-the-parliament-since-2011/15114", "https://dailynewshungary.com/dk-planned-basic-law-amendment-on-private-home-protection-restricts-assembly-right/", "https://www.rightofassembly.info/country/belgium", "https://www.rightofassembly.info/country/croatia", "https://www.rightofassembly.info/country/netherlands", "https://www.gesetze-im-internet.de/englisch_gg/englisch_gg.html", "https://www.dw.com/en/freedom-of-assembly-in-germany-protected-but-regulated/a-39630488", "https://www.euronews.com/my-europe/2022/02/11/do-proposed-reforms-of-spain-s-controversial-gag-law-go-far-enough", "https://www.state.gov/reports/2022-country-reports-on-human-rights-practices/spain/", "https://www.rightofassembly.info/country/poland", "https://www.rightofassembly.info/country/lithuania", "https://www.rightofassembly.info/country/latvia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:09.996553+00:00"}
{"id": "vr28007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28007", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...preto som bol rád, že sme o tých 17 percent alebo o tých 10 euro znižovali ten pokutový základ...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od januára 2014 bola znížená horná výška sadzby za bežné priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h) zo 60 na 50 eur, čo bolo zníženie o 17%. Novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá bola vypracovaná ministerstvom vnútra, bola schválená v parlamente 29. októbra 2014 a vstúpila do platnosti 1. januára 2014. \"Vzhľadom na fakt, že vodiči jazdia disciplinovanejšie, k čomu dopomohli aj nové opatrenia a preventívno-bezpečnostné akcie, navrhujeme na základe dobrých výsledkov v oblasti cestnej premávky znížiť pokuty pre motoristov za bežné priestupky. Dosiaľ za ne dopravná polícia mohla ukladať pokuty až do výšky 60 eur, po novom to bude len 50 eur. Medzi bežné, resp. obyčajné priestupky patrí nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky, či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/hod a mimo obce najviac o 30 km/hod.\" Podľa tejto novely, okrem iného dôjde k zníženiu pokút za bežné priestupky o 10 euro. Dovtedajšia suma 60 eur sa znížila na sumu 50 eur. Ide o zníženie o 17%. Podľa TASR bola horná sadzba znížená za niektoré priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h). Pôvodný sadzobník (.pdf) bol prijatý 24. júla 2012 a za bežné priestupky ako napríklad prekročenie rýchlosti v obci o 20 km/hodinu alebo mimo obce o 30 km/hodinu, nezapnuté pásy či svetlá, jedenie a pitie za volantom, atď stanovoval hornú hranicu pokuty na 60 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od januára 2014 bola znížená horná výška sadzby za bežné priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h) zo 60 na 50 eur, čo bolo zníženie o 17%. Novely zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá bola vypracovaná ministerstvom vnútra, bola schválená v parlamente 29. októbra 2014 a vstúpila do platnosti 1. januára 2014. \"Vzhľadom na fakt, že vodiči jazdia disciplinovanejšie, k čomu dopomohli aj nové opatrenia a preventívno-bezpečnostné akcie, navrhujeme na základe dobrých výsledkov v oblasti cestnej premávky znížiť pokuty pre motoristov za bežné priestupky. Dosiaľ za ne dopravná polícia mohla ukladať pokuty až do výšky 60 eur, po novom to bude len 50 eur. Medzi bežné, resp. obyčajné priestupky patrí nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky, či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/hod a mimo obce najviac o 30 km/hod.\" Podľa tejto novely, okrem iného dôjde k zníženiu pokút za bežné priestupky o 10 euro. Dovtedajšia suma 60 eur sa znížila na sumu 50 eur. Ide o zníženie o 17%. Podľa TASR bola horná sadzba znížená za niektoré priestupky (nesprávne parkovanie, nezapnuté svetlá, nedanie smerovky či prekročenie povolenej rýchlosti v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h). Pôvodný sadzobník (.pdf) bol prijatý 24. júla 2012 a za bežné priestupky ako napríklad prekročenie rýchlosti v obci o 20 km/hodinu alebo mimo obce o 30 km/hodinu, nezapnuté pásy či svetlá, jedenie a pitie za volantom, atď stanovoval hornú hranicu pokuty na 60 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["Novely zákona", "TASR", "sadzobník", "24. júla 2012", "bežné priestupky"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=novela-zakona-o-cestnej-premavke-upravuje-elektronicke-sluzby-evidencie-vozidiel-a-zmiernuje-postihy-za-delikty", "http://www.cas.sk/clanok/270675/policia-znizila-pokuty-za-niektore-priestupky-ktore-to-su.html", "https://www.google.fr/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&sqi=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fpolicia%26subor%3D136419&ei=bgygU_bSL4f17Abl1IGYDg&usg=AFQjCNE69xLnuNhcFQ4OtcASEmQn18ddEA&bvm=bv.68911936,d.bGE", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/novy-sadzobnik-pokut-znizi-korupciu/523511-clanok.html", "http://auto.pravda.sk/doprava/clanok/300311-pokuty-v-doprave-sa-znizia-no-povinnosti-pribudne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:39.081187+00:00"}
{"id": "vr33841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33841", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale myslím si, že je čas povedať niečo, čo ja štandardné v iných demokraciách. Napríklad v Amerike. Tam existoval obrovský súboj. Ten súboj vyzeral takmer na život a na smrť medzi Hillary Clinton a Barackom Obamom. A to znamená v rámci demokratickej strany vyzeralo to, že ten súboj vlastne skončí absolútne. Buď jeden vyhrá a druhý odíde alebo opačne alebo jedná vyhrá a druhý odíde. A skončilo sa to tým, že keď ten súboj Barack Obama vyhral, tak Hillary Clinton ho podporovala do kampaní ťahala s ním. Zvíťazil na post prezidenta a robila mu ministerku zahraničných vecí asi najprestížnejší post vo vláde aký sa dá v Americkej vláde získať.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo hovorí pravdu, keď hovorí, že výber straníckeho kandidáta v USA sprevádza ostrý súboj. Rovnako si vedie aj pri tvrdení,že v samotnej voľbe Hillary Clinton Obamu podporila, a že následne ju nový prezident Barrack Obama menoval na post ministerky zahraničných vecí. Priebeh straníckeho výberu kandidáta na prezidenta v USA ( primárne voľby ; .doc): Demokratická strana USA na svojom nominačnom kongrese vymenuje kandidátov, ktorí budú súperiť o demokratickú nomináciu na post prezidenta. Následne prebiehajú primárky v jednotlivých štátoch a porady, ktorých výsledky určujú počet delegátov za jednotlivé štáty, ktorí budú hlasovať za jednotlivých kandidátov. Demokratické primárky fungujú na princípe hlasovania týchto straníckych delegátov. V roku 2008, keď o prezidentskú kandidatúru súperil Barrack Obama s Hillary Clinton, hlasovalo 4 233 delegátov strany v čase od 23. do 25. augusta 2008. Víťaz potreboval jednoduchú väčšinu hlasov - teda minimálne 2117. Každý americký štát zastupuje konkrétny počet delegátov, ktorí na záverečnom zjazde reprezentujú výsledky podľa štátnych volieb spomenutých v prvom odstavci. Barrack Obama primárky v roku 2008 vyhral. Na margo podpory Hillary Clinton pre Barracka Obamu možno uviesť úryvok z businessweek.com , z ktorého je zrejmé, že Obama bol svojej straníckej rivalke vďačný za pomoc v kampani: \"That’s when a team of top Obama donors decided to surprise Clinton, and thank her for her loyal service, by raising enough money to pay off her bills. As secretary of state, she was forbidden from political fundraising.\" V článku NBCnews.com Hillary Clinton priamo vyzýva na podporu Obamu: \" Hillary Rodham Clinton suspended her pioneering campaign for the presidency on Saturday and summoned supporters to use \"our energy, our passion, our strength\" to put Barack Obama in the White House.\" Barrack Obama Hillary Clinton naozaj menoval na post ministerky zahraničných vecí. Píše o tom napríklad Guardian , či SITA . Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo hovorí pravdu, keď hovorí, že výber straníckeho kandidáta v USA sprevádza ostrý súboj. Rovnako si vedie aj pri tvrdení,že v samotnej voľbe Hillary Clinton Obamu podporila, a že následne ju nový prezident Barrack Obama menoval na post ministerky zahraničných vecí. Priebeh straníckeho výberu kandidáta na prezidenta v USA ( primárne voľby ; .doc): Demokratická strana USA na svojom nominačnom kongrese vymenuje kandidátov, ktorí budú súperiť o demokratickú nomináciu na post prezidenta. Následne prebiehajú primárky v jednotlivých štátoch a porady, ktorých výsledky určujú počet delegátov za jednotlivé štáty, ktorí budú hlasovať za jednotlivých kandidátov. Demokratické primárky fungujú na princípe hlasovania týchto straníckych delegátov. V roku 2008, keď o prezidentskú kandidatúru súperil Barrack Obama s Hillary Clinton, hlasovalo 4 233 delegátov strany v čase od 23. do 25. augusta 2008. Víťaz potreboval jednoduchú väčšinu hlasov - teda minimálne 2117. Každý americký štát zastupuje konkrétny počet delegátov, ktorí na záverečnom zjazde reprezentujú výsledky podľa štátnych volieb spomenutých v prvom odstavci. Barrack Obama primárky v roku 2008 vyhral. Na margo podpory Hillary Clinton pre Barracka Obamu možno uviesť úryvok z businessweek.com , z ktorého je zrejmé, že Obama bol svojej straníckej rivalke vďačný za pomoc v kampani: \"That’s when a team of top Obama donors decided to surprise Clinton, and thank her for her loyal service, by raising enough money to pay off her bills. As secretary of state, she was forbidden from political fundraising.\" V článku NBCnews.com Hillary Clinton priamo vyzýva na podporu Obamu: \" Hillary Rodham Clinton suspended her pioneering campaign for the presidency on Saturday and summoned supporters to use \"our energy, our passion, our strength\" to put Barack Obama in the White House.\" Barrack Obama Hillary Clinton naozaj menoval na post ministerky zahraničných vecí. Píše o tom napríklad Guardian , či SITA . Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["primárne voľby", "businessweek.com", "NBCnews.com", "Guardian", "SITA"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&ved=0CFUQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.hnlr.org%2Fwp-content%2Fuploads%2F2012%2F04%2FTHE_DEMOCRATIC_PARTY_PRIMARY_PROCESS_CAN_DISPUTE_SYSTEM_DESIGN_PRINCIPLES_PROVID.doc&ei=dLGTUemuD-qm4ASEiYCoCA&usg=AFQjCNFPiLeu7bU148G-_zxag3lj9I6cyA&sig2=NI7isdp-e5LyPWMHjb8x7w&bvm=bv.46471029,d.bGE", "http://www.businessweek.com/articles/2013-01-28/obamas-parting-gift-to-hillary-clinton", "http://www.nbcnews.com/id/24993082/ns/politics-decision_08/t/clinton-ends-historic-bid-endorses-obama/#.UZO8Z6LJRlk", "http://www.guardian.co.uk/world/2008/dec/01/barack-obama-nominates-hillary-clinton", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/226356-potvrdene-clintonova-bude-ministerkou-zahranicia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:35.471078+00:00"}
{"id": "vr31263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31263", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "K 1.1.2011 sa stala tá vec, že ľudia, ktorí sú dobrovoľne bez práce, matka v domácnosti napr., ľudia, ktorí nehľadajú prácu veľakrát, samozrejme, musia si platiť zdravotné odvody, zdravotné poistenia a táto sadzba stúpla z 29 na 46 €. Zároveň ale, keď sa nachádzate v evidencii, nemusíte platiť nič.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Televízia Markíza 23. novembra informovala, že mnoho ľudí sa hlási na úradoch práce, práve z dôvodu zvýšenia odvodu do zdravotnej poisťovne z 29 na 46 eur. Toto zvýšenie je od januára 2011 a platia ho všetci, ktorí si reálne nehľadajú prácu. Naopak za nezamestnaných, ktorí sú v evidencii platí odvody do zdravotnej poisťovne štát. Išlo o novelu zákona (vládny návrh) o č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá bola schválená 2. decembra 2010. Ako sa uvádza v dôvodovej správe (s. 1), táto novela zaviedla rovnakú výšku minimálneho základu (odvodu) pre SZČO a tzv. dobrovoľne nezamestnaných a taktiež minimálna platba preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb bude 14% zo 44,2% z priemernej mesačnej mzdy. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Televízia Markíza 23. novembra informovala, že mnoho ľudí sa hlási na úradoch práce, práve z dôvodu zvýšenia odvodu do zdravotnej poisťovne z 29 na 46 eur. Toto zvýšenie je od januára 2011 a platia ho všetci, ktorí si reálne nehľadajú prácu. Naopak za nezamestnaných, ktorí sú v evidencii platí odvody do zdravotnej poisťovne štát. Išlo o novelu zákona (vládny návrh) o č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, ktorá bola schválená 2. decembra 2010. Ako sa uvádza v dôvodovej správe (s. 1), táto novela zaviedla rovnakú výšku minimálneho základu (odvodu) pre SZČO a tzv. dobrovoľne nezamestnaných a taktiež minimálna platba preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb bude 14% zo 44,2% z priemernej mesačnej mzdy. Novela nadobudla účinnosť 1. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Televízia Markíza", "novelu", "schválená", "dôvodovej správe"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/odvody-a-nezamestnani.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=113", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27601", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=113"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:57.994200+00:00"}
{"id": "vr36923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36923", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Maďarskú politiku kritizujú hlavy štátov, kritizuje predseda EK, kritizujú dokonca predsedovia frakcií v Európskom parlamente, ministri zahraničných vecí.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotlivé frakcie EP skutočne maďarský zákon kritizujú . Predseda EK José Manuel Barroso povedal, že európska exekutíva zašle maďarským úradom žiadosť o vysvetlenie niektorých častí mediálneho zákona. EK sa vyjadrila, že zákon nespĺňa viaceré normy týkajúce sa slobody vyjadrovania (SME) . Podľa luxemburgského ministra zahraničia Jeana Asselborna maďarský zákon porušuje základné práva únie (SME) . SME : \"Fico pripomína, že zmeny v Maďarsku, kde sa obmedzili právomoci ústavného súdu a bol prijatý cenzorský mediálny zákon, kritizujú aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorí podľa neho patria v Európe s SDKÚ \"do tej istej politickej rodiny.\"", "analysis_paragraphs": ["Jednotlivé frakcie EP skutočne maďarský zákon kritizujú . Predseda EK José Manuel Barroso povedal, že európska exekutíva zašle maďarským úradom žiadosť o vysvetlenie niektorých častí mediálneho zákona. EK sa vyjadrila, že zákon nespĺňa viaceré normy týkajúce sa slobody vyjadrovania (SME) . Podľa luxemburgského ministra zahraničia Jeana Asselborna maďarský zákon porušuje základné práva únie (SME) . SME : \"Fico pripomína, že zmeny v Maďarsku, kde sa obmedzili právomoci ústavného súdu a bol prijatý cenzorský mediálny zákon, kritizujú aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorí podľa neho patria v Európe s SDKÚ \"do tej istej politickej rodiny.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["kritizujú", "(SME)", "(SME)", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5728225/viacere-frakcie-europarlamentu-kritizovali-madarsky-medialny-zakon.html", "http://www.sme.sk/c/5728225/viacere-frakcie-europarlamentu-kritizovali-madarsky-medialny-zakon.html", "http://www.sme.sk/c/5694508/madarsky-tlacovy-zakon-vyvolal-v-europe-vlnu-nevole.html", "http://www.sme.sk/c/5711400/slovensko-na-orbana-kricat-nebude.html#ixzz1BrH01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:18.266769+00:00"}
{"id": "vr37312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37312", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "My sme vedeli, my sme informovali našich koaličných partnerov, že pán poslanec (Radoslav Procházka, pozn.) má iný názor. Rešpektovali sme jeho právo na výkon slobodného mandátu a preto považujeme aj tento jeho krok, ako jeden z možných, v hľadaní riešenia v tak vážnej veci, ako je dvojité občianstvo.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koaličné strany museli vedieť o tom, že Radoslav Procházka má \"iný názor\" na tento zákon. Prezentoval ho v NR SR ako aj v STV v relácií Správy a komentáre (obidve z 9.2.2011). Problém ale je, že koaliční a ani jeho stranícki kolegovia nevedeli, že podporí návrh Smeru-SD, ako to Radoslav Procházka sám priznáva v rozhovore pre SME. Z tohto dôvodu nemohlo KDH informovať koaličných partnerov o tom, že podporí návrh Smer-SD a výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 12. februára 2011 – Radoslav Procházka v rozhovore pre SME : \"Čo vám hovorili v KDH po hlasovaní so Smerom? Boli rozčarovaní z toho, že nemali informáciu o tom, že budem hlasovať za poslanecký návrh Smeru. Prečo ju nemali? Bol som presvedčený, že ju majú a deň pred tým som ju hovoril aj v hlavnej večernej spravodajskej relácii STV. Ako ste mohli byť o tom presvedčený, keď ste im to nepovedali? Komunikácie a rozhovorov o tej veci bolo veľa. Neviem o tom, že som im tú informáciu nedal. A neviem to ani vylúčiť. Keď to bolo deň pred tým v televízii, zdalo sa mi to už dosť verejné. Nepokúšal sa vás niekto presviedčať? Áno, pokúšal, ale nie ultimatívnym spôsobom. Keď vás presviedčali, asi to vedeli. Presviedčali ma vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu Igora Matoviča. Takže to, že by ste hlasovali so Smerom, ich ani nenapadlo. Bolo to v takom balíku. Bol návrh, aby som vo všetkých chystaných hlasovaniach nehlasoval vôbec. \"", "analysis_paragraphs": ["Koaličné strany museli vedieť o tom, že Radoslav Procházka má \"iný názor\" na tento zákon. Prezentoval ho v NR SR ako aj v STV v relácií Správy a komentáre (obidve z 9.2.2011). Problém ale je, že koaliční a ani jeho stranícki kolegovia nevedeli, že podporí návrh Smeru-SD, ako to Radoslav Procházka sám priznáva v rozhovore pre SME. Z tohto dôvodu nemohlo KDH informovať koaličných partnerov o tom, že podporí návrh Smer-SD a výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 12. februára 2011 – Radoslav Procházka v rozhovore pre SME : \"Čo vám hovorili v KDH po hlasovaní so Smerom? Boli rozčarovaní z toho, že nemali informáciu o tom, že budem hlasovať za poslanecký návrh Smeru. Prečo ju nemali? Bol som presvedčený, že ju majú a deň pred tým som ju hovoril aj v hlavnej večernej spravodajskej relácii STV. Ako ste mohli byť o tom presvedčený, keď ste im to nepovedali? Komunikácie a rozhovorov o tej veci bolo veľa. Neviem o tom, že som im tú informáciu nedal. A neviem to ani vylúčiť. Keď to bolo deň pred tým v televízii, zdalo sa mi to už dosť verejné. Nepokúšal sa vás niekto presviedčať? Áno, pokúšal, ale nie ultimatívnym spôsobom. Keď vás presviedčali, asi to vedeli. Presviedčali ma vo vzťahu k pozmeňovaciemu návrhu Igora Matoviča. Takže to, že by ste hlasovali so Smerom, ich ani nenapadlo. Bolo to v takom balíku. Bol návrh, aby som vo všetkých chystaných hlasovaniach nehlasoval vôbec. \""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "Správy a komentáre", "SME"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/56863/video.html", "http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-a-komentare?id=44109&scroll=369", "http://www.sme.sk/c/5763436/prochazka-nechcem-aby-boli-z-madarov-uzitocni-idioti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:33.866994+00:00"}
{"id": "42269", "numeric_id": 42269, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42269", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "A keď po mne prišla (Lucia Žitňanská, pozn.) znovu predĺžili súdne konanie až na tri až štyri roky.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas prvej Ficovej vlády, jeho nástupkyňou sa stala v júli 2009 Viera Petríková (taktiež nominantka HZDS), ktorá viedla rezort až do konca funkčného obdobia Ficovej vlády. V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, v ktorej funkciu ministra spravodlivosti zastávala Lucia Žitňanská (za SDKÚ-DS) až do pádu vlády v roku 2012. V roku 2009, keď Harabin opustil ministerské kreslo, priemerná dĺžka súdneho konania dosahovala výšku 9,8 mesiacov, kým v roku 2006 bola približne 11,9 mesiacov. V roku 2010, keď nastúpila Žitňanská priemer bol 9,2 mesiacov, rok na to 9,03 a v roku 2012, keď padla vláda 9 mesiacov. Teda priemerná dĺžka súdnych konaní sa ešte viac skrátila. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má údaje o dĺžke súdnych konaní zverejnené na svojej webstránke. Údaje ministerstva sú rozdelené do štyroch kategórií: trestné veci, obchodné veci, občianskoprávne veci a veci starostlivosti o maloletých.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas prvej Ficovej vlády, jeho nástupkyňou sa stala v júli 2009 Viera Petríková (taktiež nominantka HZDS), ktorá viedla rezort až do konca funkčného obdobia Ficovej vlády. V roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej, v ktorej funkciu ministra spravodlivosti zastávala Lucia Žitňanská (za SDKÚ-DS) až do pádu vlády v roku 2012. V roku 2009, keď Harabin opustil ministerské kreslo, priemerná dĺžka súdneho konania dosahovala výšku 9,8 mesiacov, kým v roku 2006 bola približne 11,9 mesiacov. V roku 2010, keď nastúpila Žitňanská priemer bol 9,2 mesiacov, rok na to 9,03 a v roku 2012, keď padla vláda 9 mesiacov. Teda priemerná dĺžka súdnych konaní sa ešte viac skrátila. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má údaje o dĺžke súdnych konaní zverejnené na svojej webstránke. Údaje ministerstva sú rozdelené do štyroch kategórií: trestné veci, obchodné veci, občianskoprávne veci a veci starostlivosti o maloletých."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["viedla", "zastávala", "zverejnené"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.vlada.gov.sk//vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-priemerna-dlzka-konania.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:10.989857+00:00"}
{"id": "45374", "numeric_id": 45374, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45374", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vy hovoríte sám, že už v polke roka teda začala ekonomika oslabovať, napriek tomu ste predložili rozpočet k tomu, ktorému od prvého dňa nik neveril, tam bol 0,5- percentný deficit.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 nerástol výkon slovenskej ekonomiky tak, ako ho predpovedali ekonomickí experti. Národná banka Slovenska pôvodne predpoklada pre tento rok rast 4 percentá HDP. Skutočný medziročný rast sa pohyboval okolo 2 percent HDP. Ministerstvo financií v októbri 2019 predložilo rozpočtový plán, ktorý počítal s deficitom na úrovni 0,49 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v decembri 2019 napísala, že „ schválený rozpočet nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi. Odhadla , že schodok môže dosiahnuť až 1,8 % HDP. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 nerástol výkon slovenskej ekonomiky tak, ako ho predpovedali ekonomickí experti. Národná banka Slovenska pôvodne predpoklada pre tento rok rast 4 percentá HDP. Skutočný medziročný rast sa pohyboval okolo 2 percent HDP. Ministerstvo financií v októbri 2019 predložilo rozpočtový plán, ktorý počítal s deficitom na úrovni 0,49 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v decembri 2019 napísala, že „ schválený rozpočet nie je vo viacerých položkách príjmov a výdavkov verejných financií podložený reálnymi predpokladmi. Odhadla , že schodok môže dosiahnuť až 1,8 % HDP. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["predpoklada", "pohyboval", "počítal", "Odhadla"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/44190/", "https://www.slsp.sk/sk/aktuality/2020/2/18/tyzdenny-prehlad-zaver-roka-priniesol-zrychlenie-rastu-ekonomiky", "https://docs.google.com/document/d/1fZneo8j5IcLmFCROHC3b4sC57ZxEYV_a_2GUvZPI9AE/edit", "https://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/424/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2020-az-2022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:24.970533+00:00"}
{"id": "vr31590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31590", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Určite, že nie je možné v tejto chvíli zostať tam, kde sme rezort zdedili a to, že na hlavu poistenca dostávame menej ako v roku 2009.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu ak tvrdí, že v roku 2009 štát dával na poistenca viac ako je to v tomto roku 2012. Mesačná platba štátu za poistenca sa vypočíta ako úroveň sadzby za daný rok z priemernej mzdy spred dvoch rokov.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka zdravotníctva hovorí pravdu ak tvrdí, že v roku 2009 štát dával na poistenca viac ako je to v tomto roku 2012. Mesačná platba štátu za poistenca sa vypočíta ako úroveň sadzby za daný rok z priemernej mzdy spred dvoch rokov."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["2007", "4,9 %", "2010", "4", "%", "poistenca štátu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8123", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/sadzba-za-poistencov-statu-klesne-az/231571-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:46.468123+00:00"}
{"id": "vr25905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25905", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "34% nášho územia sú chránené územia. Máme tu myslím 2700 kultúrnych pamiatok.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľudivít Kaník uvádza správne údaje o veľkosti chráneného územia a počet kultúrnych pamiatok uvádza len s minimálnou odchýlkou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku na portáli enviromagazín.sk veľkoplošné chránené územia zaberajú cca 26% územia Banskobystrického kraja. Portál uzemneplany.sk , podobne ako samotná stránka BBSK však uvádzajú číslo 34,82% územia kraja. Podľa registra národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR sa k 3. aprílu 2013 nachádza v Banskobystrickom kraji 2590 kultúrnych pamiatok. V porovnaní s uvádzaným číslom 2700 tak ide o odchýlku cca 4%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľudivít Kaník uvádza správne údaje o veľkosti chráneného územia a počet kultúrnych pamiatok uvádza len s minimálnou odchýlkou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa článku na portáli enviromagazín.sk veľkoplošné chránené územia zaberajú cca 26% územia Banskobystrického kraja. Portál uzemneplany.sk , podobne ako samotná stránka BBSK však uvádzajú číslo 34,82% územia kraja. Podľa registra národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR sa k 3. aprílu 2013 nachádza v Banskobystrickom kraji 2590 kultúrnych pamiatok. V porovnaní s uvádzaným číslom 2700 tak ide o odchýlku cca 4%. Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["enviromagazín.sk", "uzemneplany.sk", "stránka", "registra národných kultúrnych pamiatok"], "url": ["http://www.enviromagazin.sk/enviro2009/enviromc2/05_bbkraj.pdf", "http://www.uzemneplany.sk/upn/vuc-banskobystricky-kraj/?popis", "http://www.bbsk.sk/portal/o-kraji/fakty-o-kraji", "http://www.pamiatky.sk/sk/page/register-nkp-tabulkove-zoznamy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:08.707822+00:00"}
{"id": "vr15077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15077", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...keď si pozrieme dlhodobú štatistiku napríklad pána Kaliňáka na portáli Demagog.SK, tak vidíme, že v schopnosti produkovať pravdivé výroky moc dobrý nie je. Stále má väčšinu pravdivých, ale už len enem enem.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robertovi Kaliňákovi evidujeme ku dňu 2. máj 2016 spolu 529 výrokov, z toho 276 (52,17 %) pravdivých. Jedná sa tak o tesnú väčšinu, ako uvádza Poliačik. Zo všetkých výrokov na Demagog.SK (k 2. máju 7 675) je pritom ako pravda hodnotených 5 071 výrokov, teda 66,07 %. Nepravdu alebo zavádzanie povie Kaliňák v priemere v každom treťom výroku, priemer Demagog.SK 22 %. Nízky podiel pravdivých výrokov je v prípade Kaliňáka spôsobnený aj vysokým podielom neoveriteľných výrokov (až 18 %). Pravdou však je, že Kaliňách je v presnosti výrazne podpriemerný. Poliačikovo tvrdenie hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Robertovi Kaliňákovi evidujeme ku dňu 2. máj 2016 spolu 529 výrokov, z toho 276 (52,17 %) pravdivých. Jedná sa tak o tesnú väčšinu, ako uvádza Poliačik. Zo všetkých výrokov na Demagog.SK (k 2. máju 7 675) je pritom ako pravda hodnotených 5 071 výrokov, teda 66,07 %. Nepravdu alebo zavádzanie povie Kaliňák v priemere v každom treťom výroku, priemer Demagog.SK 22 %. Nízky podiel pravdivých výrokov je v prípade Kaliňáka spôsobnený aj vysokým podielom neoveriteľných výrokov (až 18 %). Pravdou však je, že Kaliňách je v presnosti výrazne podpriemerný. Poliačikovo tvrdenie hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["evidujeme", "všetkých", "tretím najvyšším", "hodnotili", "2013/2014"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/24/robert-kalinak", "http://www.demagog.sk/statistiky?datum_od=2012-02-01&datum_do=", "http://www.demagog.sk/statistiky", "http://www.demagog.sk/5-rokov-s-demagogsk", "http://www.demagog.sk/analyza-diskusnej-sezony-20132014"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:30.523266+00:00"}
{"id": "vr28733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28733", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Nám sa podarilo po 25 rokoch prvý krát v roku 2014 získať od vlády príspevok na plnenie funkcie hlavného mesta. Táto vláda povedala áno, dali 3,5 miliona.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila príspevok 3,5 milióna eur pre Bratislavu. Išlo o nenávratnú finančnú dotáciu, aby tak mestu pomohli pri plnení hlavných úloh. Z tejto dotácie, ako uvádza denník Pravda \" je na krytie zvýšených výdavkov spojených s čistotou a údržbou ciest, vrátane prejazdných úsekov ciest I., II. a III. triedy vo vlastníctve mesta Bratislavy vyčlenených 2,4 mil. eur... Mestská polícia by mala dostať 240-tis. eur na financovanie nárastu počtu policajtov. Krytie výkonov vo verejnom záujme pri zavedení integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji si vyžiada 600-tis. eur. Bratislavská organizácia cestovného ruchu pre výrazný nárast počtu turistov v minulom a predminulom roku dostane 260-tis. eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila príspevok 3,5 milióna eur pre Bratislavu. Išlo o nenávratnú finančnú dotáciu, aby tak mestu pomohli pri plnení hlavných úloh. Z tejto dotácie, ako uvádza denník Pravda \" je na krytie zvýšených výdavkov spojených s čistotou a údržbou ciest, vrátane prejazdných úsekov ciest I., II. a III. triedy vo vlastníctve mesta Bratislavy vyčlenených 2,4 mil. eur... Mestská polícia by mala dostať 240-tis. eur na financovanie nárastu počtu policajtov. Krytie výkonov vo verejnom záujme pri zavedení integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji si vyžiada 600-tis. eur. Bratislavská organizácia cestovného ruchu pre výrazný nárast počtu turistov v minulom a predminulom roku dostane 260-tis. eur.\""], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["3,5 milióna", "Pravda"], "url": ["http://bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11041239&p1=11049947", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/311291-vlada-schvalila-podporu-pre-bratislavu-vo-vyske-sest-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:41.113663+00:00"}
{"id": "vr18167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18167", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Veď si spomeňme, keď bolo po voľbách v roku 2016, čo robila opozícia, ako organizovala protesty, pán Galko si určite na to pamätá, a nebola ochotná rešpektovať výsledky volieb.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa vzťahuje na situáciu po voľbách v marci 2016, kedy vznikla koalícia pozostávajúca zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #SIEŤ. Opozičné strany, predovšetkým hnutie OĽaNO-NOVA, účasť posledných dvoch uvedených strán v koalícii kritizovali a Igor Matovič hovoril o zrade na voličoch. Opozičné strany sa teda o koalícii vyjadrovali negatívne, ale nemožno tvrdiť, že by nerešpektovali výsledky volieb. Na proteste Chceme vládu, nie zradu! v marci 2016 vystúpili aj poslanci Igor Matovič, Richard Sulík, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál, Peter Osuský, Veronika Remišová, Jozef Viskupič a Peter Pčolinský. Samotný protest však nebol organizovaný politickými stranami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa informácii z facebookovej stránky protestnej akcie Chceme vládu, nie zradu! , ktorá sa uskutočnila 18. marca 2016, za ňou stoja skupiny SOS Slovensko, Zbohom Fico a Občiansko-demokratická mládež. Okrem vyššie spomenutých politikov na nej s prejavmi vystúpilo viacero umelcov. Celková účasť sa odhadovala na viac ako tisíc ľudí.\n\nPočas svojho prejavu Richard Sulík vyjadril kritiku na lídrov strán Most-Híd a Sieť. \" Prežívame všetci obrovské sklamanie, bola jedinečná možnosť odstaviť Roberta Fica od moci a strany, ktoré to mohli urobiť, zlyhali. Všetci sa pýtame, čo sa stalo. Prečo strany, ktoré mohli urobiť Slovensko lepším, takto hanebne zlyhali. Je to obrovské morálne zlyhanie Bélu Bugára a Radoslava Procházku. \"\n\nIgor Matovič hovoril o zrade na voličoch zo strany Bugára a Procházku. Neskôr mu v relácii RTVS O 5 minút 12 vyčítal vtedajší podpredseda Smeru Marek Maďarič, že sa spolupodieľa na majdanizácii slovenskej politiky.\n\nNa svojom facebookovom profile Matovič 22. marca 2016 zverejnil príspevok, v ktorom tvrdil, že koalícia so stranami Most-Híd a Sieť bola už vopred dohodnutá: \" Predstavte si, že ste Bugár či Procházka. V stredu a vo štvrtok ste boli u Sulíka na rokovaní, po ňom ste si urobili spoločné foto a tlačovku o tom, ako veľmi chcete s ním zostaviť vládu. Prišla sobota a pozeráte tlačovku po sneme SNS. Na nej Danko hovorí, že bude rokovať len s Ficom. Čo by ste spravili v tej chvíli, ak by ste naozaj chceli vládu so Sulíkom? Každý z nás by mu zhrozený zavolal, stretol sa s ním a spoločne by ste dohodli ďalší postup. Čo urobil Zradoslav Procházka a Béla Luhár? Sulíkovi ani len nezavolali. Neposlali ani len sms. NIČ, ABSOLÚTNE NIČ. Len rýchlo zvolali svoje predsedníctva, aby im navrhli vládu s Ficom. Správal by sa takto niekto, kto chce vládu bez Fica? Nie. Dnes o 14:30 svoj vopred nachystaný podvod na voličoch spečatia. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa vzťahuje na situáciu po voľbách v marci 2016, kedy vznikla koalícia pozostávajúca zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #SIEŤ. Opozičné strany, predovšetkým hnutie OĽaNO-NOVA, účasť posledných dvoch uvedených strán v koalícii kritizovali a Igor Matovič hovoril o zrade na voličoch. Opozičné strany sa teda o koalícii vyjadrovali negatívne, ale nemožno tvrdiť, že by nerešpektovali výsledky volieb. Na proteste Chceme vládu, nie zradu! v marci 2016 vystúpili aj poslanci Igor Matovič, Richard Sulík, Lucia Nicholsonová, Jozef Mihál, Peter Osuský, Veronika Remišová, Jozef Viskupič a Peter Pčolinský. Samotný protest však nebol organizovaný politickými stranami. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa informácii z facebookovej stránky protestnej akcie Chceme vládu, nie zradu! , ktorá sa uskutočnila 18. marca 2016, za ňou stoja skupiny SOS Slovensko, Zbohom Fico a Občiansko-demokratická mládež. Okrem vyššie spomenutých politikov na nej s prejavmi vystúpilo viacero umelcov. Celková účasť sa odhadovala na viac ako tisíc ľudí.", "Počas svojho prejavu Richard Sulík vyjadril kritiku na lídrov strán Most-Híd a Sieť. \" Prežívame všetci obrovské sklamanie, bola jedinečná možnosť odstaviť Roberta Fica od moci a strany, ktoré to mohli urobiť, zlyhali. Všetci sa pýtame, čo sa stalo. Prečo strany, ktoré mohli urobiť Slovensko lepším, takto hanebne zlyhali. Je to obrovské morálne zlyhanie Bélu Bugára a Radoslava Procházku. \"", "Igor Matovič hovoril o zrade na voličoch zo strany Bugára a Procházku. Neskôr mu v relácii RTVS O 5 minút 12 vyčítal vtedajší podpredseda Smeru Marek Maďarič, že sa spolupodieľa na majdanizácii slovenskej politiky.", "Na svojom facebookovom profile Matovič 22. marca 2016 zverejnil príspevok, v ktorom tvrdil, že koalícia so stranami Most-Híd a Sieť bola už vopred dohodnutá: \" Predstavte si, že ste Bugár či Procházka. V stredu a vo štvrtok ste boli u Sulíka na rokovaní, po ňom ste si urobili spoločné foto a tlačovku o tom, ako veľmi chcete s ním zostaviť vládu. Prišla sobota a pozeráte tlačovku po sneme SNS. Na nej Danko hovorí, že bude rokovať len s Ficom. Čo by ste spravili v tej chvíli, ak by ste naozaj chceli vládu so Sulíkom? Každý z nás by mu zhrozený zavolal, stretol sa s ním a spoločne by ste dohodli ďalší postup. Čo urobil Zradoslav Procházka a Béla Luhár? Sulíkovi ani len nezavolali. Neposlali ani len sms. NIČ, ABSOLÚTNE NIČ. Len rýchlo zvolali svoje predsedníctva, aby im navrhli vládu s Ficom. Správal by sa takto niekto, kto chce vládu bez Fica? Nie. Dnes o 14:30 svoj vopred nachystaný podvod na voličoch spečatia. \""], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["vystúpili", "protestnej", "prejavu", "majdanizácii", "vopred"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20120049/pozrite-si-ako-v-bratislave-ludia-protestovali-proti-novej-vlade.html?ref=av-center", "https://www.facebook.com/events/1721652081403541/", "https://domov.sme.sk/c/20120049/pozrite-si-ako-v-bratislave-ludia-protestovali-proti-novej-vlade.html?ref=av-center", "https://domov.sme.sk/c/20120607/matovic-rozbieha-majdanizaciu-slovenskej-politiky-tvrdi-madaric.html", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:22.799266+00:00"}
{"id": "43661", "numeric_id": 43661, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43661", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som človek, ktorý prišiel z praxe, ja som tretí rok v politike.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najneskôr od roku 2010 je Andrej Danko členom a funkcionárom SNS. Za stranu kampaňoval a kandidoval do parlamentu v roku 2012. Ako predseda ovplyvňoval zloženie jej kandidátky do komunálnych volieb 2014. Jeho výrok, podľa ktorého je v politike „tretí rok”, preto hodnotíme ako nepravdivý. Andrej Danko bol od roku 2003 do roku 2012 advokátom. Už počas tohto obdobia - v rokoch 2006 až 2010 - robil asistenta poslancom Slovenskej národnej strany. V rokoch 2010 až 2012 bol prvým podpredsedom a odborným právnym konzultantom strany. V parlamentných voľbách v roku 2012 bol na kandidátke strany dvojkou. Jeho tvár sa objavila aj na predvolebných plagátoch. SNS sa však do parlamentu nedostala - získala 4,55% hlasov. Po voľbách v roku 2012 sa Danko stal predsedom SNS. V komunálnych voľbách 2014 SNS postavila alebo v koalíciách podporila 447 kandidátov na starostov či primátorov - 152 boli zvolení. V parlamentných voľbách 2016 získala strana 8,64% a Andrej Danko sa stal predsedom parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Najneskôr od roku 2010 je Andrej Danko členom a funkcionárom SNS. Za stranu kampaňoval a kandidoval do parlamentu v roku 2012. Ako predseda ovplyvňoval zloženie jej kandidátky do komunálnych volieb 2014. Jeho výrok, podľa ktorého je v politike „tretí rok”, preto hodnotíme ako nepravdivý. Andrej Danko bol od roku 2003 do roku 2012 advokátom. Už počas tohto obdobia - v rokoch 2006 až 2010 - robil asistenta poslancom Slovenskej národnej strany. V rokoch 2010 až 2012 bol prvým podpredsedom a odborným právnym konzultantom strany. V parlamentných voľbách v roku 2012 bol na kandidátke strany dvojkou. Jeho tvár sa objavila aj na predvolebných plagátoch. SNS sa však do parlamentu nedostala - získala 4,55% hlasov. Po voľbách v roku 2012 sa Danko stal predsedom SNS. V komunálnych voľbách 2014 SNS postavila alebo v koalíciách podporila 447 kandidátov na starostov či primátorov - 152 boli zvolení. V parlamentných voľbách 2016 získala strana 8,64% a Andrej Danko sa stal predsedom parlamentu."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["bol", "bol", "bol", "objavila", "získala", "postavila", "získala", "stal"], "url": ["http://sns.sk/wp-content/uploads/2017/04/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf", "http://sns.sk/wp-content/uploads/2017/04/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf", "https://domov.sme.sk/c/6206269/sns-kandidatka-pre-parlamentne-volby-2012.html", "https://domov.sme.sk/c/6206156/predvolebna-kampan-2012-sns.html?ref=tab", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/komunalne-volby/strana/152-slovenska-narodna-strana/2014", "https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky", "http://sns.sk/wp-content/uploads/2017/04/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:33.100959+00:00"}
{"id": "vr35051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35051", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To číslo prvé nie je už pravdivé dávno, vyše 4000 a stúpa tá frekvencia, pretože tam vyrástli veľké investičné reality, technický park napríklad, vlády opakovane potvrdzovali, že zlepšia infraštruktúru aj tam okolo Košíc, práve preto aby sa darilo viac zamestnanosti a regionálnemu rozvoju...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K dispozícií máme sčítanie áut z roku 2005. To hovorí len o premávke za celých 24h a teda nie „v špičke“. V rôznych úsekoch cesty bola nameraná premávka v rozpätí 6869 áut/24hod po 2105/24hod. Tu je podrobné sčítanie.", "analysis_paragraphs": ["K dispozícií máme sčítanie áut z roku 2005. To hovorí len o premávke za celých 24h a teda nie „v špičke“. V rôznych úsekoch cesty bola nameraná premávka v rozpätí 6869 áut/24hod po 2105/24hod. Tu je podrobné sčítanie."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Tu"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/kosicky/vuc_ke.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:09.499261+00:00"}
{"id": "48391", "numeric_id": 48391, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48391", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Slovenská republika, ministerstvo obrany robí zásadné kroky, aby sme sa konečne odstrihli od výzbroje od ruskej techniky.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veľká časť výzbroje a techniky slovenskej armády pochádza ešte z čias studenej vojny, kedy bolo Československo súčasťou vojenského paktu Varšavskej zmluvy, v ktorej hlavnú úlohu hral Sovietsky zväz. Takisto väčšina zbraní Ozbrojených síl SR je sovietskej výroby.\n\nS prestavbou zložiek slovenskej armády sa začalo ešte počas vlády Smeru, SNS a Most-Híd, kedy sa dohodli nákupy amerických vrtuľníkov Black Hawk, stíhačiek F-16 a protitankových raketových systémov Spike.\n\nRezort obrany už pod vedením ministra Jaroslava Naďa oznámil plán a proces modernizácie vojenskej techniky Ozbrojených síl. Týka sa najmä nákupu bojových obrnených vozidiel od niektorej z krajín NATO a nahradiť majú dosluhujúce vozidlá sovietskej výroby.\n\nMinisterstvo obrany predstavilo aj zvýšené investície do armády, čo má viesť k navýšeniu počtu vojakov, ale aj nákup nových technológií, ako napríklad dronov.\n\nZa prvok modernizácie možno považovať aj dodanie moderných amerických protiraketových systémov Patriot, ktoré nahradili sovietske systémy S-300, ktoré Slovensko darovalo Ukrajine v záujme ochrániť ukrajinské územie pred útokmi Ruska.\n\nVýrok ministra Korčoka tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veľká časť výzbroje a techniky slovenskej armády pochádza ešte z čias studenej vojny, kedy bolo Československo súčasťou vojenského paktu Varšavskej zmluvy, v ktorej hlavnú úlohu hral Sovietsky zväz. Takisto väčšina zbraní Ozbrojených síl SR je sovietskej výroby.", "S prestavbou zložiek slovenskej armády sa začalo ešte počas vlády Smeru, SNS a Most-Híd, kedy sa dohodli nákupy amerických vrtuľníkov Black Hawk, stíhačiek F-16 a protitankových raketových systémov Spike.", "Rezort obrany už pod vedením ministra Jaroslava Naďa oznámil plán a proces modernizácie vojenskej techniky Ozbrojených síl. Týka sa najmä nákupu bojových obrnených vozidiel od niektorej z krajín NATO a nahradiť majú dosluhujúce vozidlá sovietskej výroby.", "Ministerstvo obrany predstavilo aj zvýšené investície do armády, čo má viesť k navýšeniu počtu vojakov, ale aj nákup nových technológií, ako napríklad dronov.", "Za prvok modernizácie možno považovať aj dodanie moderných amerických protiraketových systémov Patriot, ktoré nahradili sovietske systémy S-300, ktoré Slovensko darovalo Ukrajine v záujme ochrániť ukrajinské územie pred útokmi Ruska.", "Výrok ministra Korčoka tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["pochádza", "vrtuľníkov", "stíhačiek", "oznámil", "nákupu", "predstavilo", "nahradili"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/905737/nasi-vojaci-dodnes-pouzivaju-auta-v3s-vacsina-bojovej-techniky-pamata-varsavsku-zmluvu/", "https://www.mosr.sk/45237-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/", "https://www.noviny.sk/slovensko/676867-armada-technika-prejde-modernizaciou-pojde-o-miliardovy-nakup", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/rezort-obrany-chysta-najvacsi-nakup-v-historii-ponuky-si-od-vybranych-spojencov-vypyta-sam/", "https://www.webnoviny.sk/slovensko-nakupi-zo-statneho-rozpoctu-desiatky-obrnenych-vozidiel-investuje-viac-ako-300-milionov-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/bJMNJ65/drony-aj-tisice-novych-vojakov-vlada-planuje-posilnit-slovensku-obranu-stovkami-milionov-eur/", "https://www.webnoviny.sk/system-patriot-je-pripraveny-na-sliaci-obyvatelia-podla-nada-nemaju-mat-obavy-z-jeho-pritomnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:51.322871+00:00"}
{"id": "vr16475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16475", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...podľa INEKO sme 2. finančne najzdravší kraj.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu z mája 2017 . INEKO každoročne analyzuje celkový dlh krajov, ich dlhovú službu (výdavky na obsluhovanie dlhu), záväzky po lehote splatnosti, bilanciu bežného účtu a základnú bilanciu a tiež okamžitú likviditu. Na základe týchto ukazovateľov zostavuje skóre finančného zdravia (. pdf ). Posledná analýza INEKO je pre rok 2015 (zverejnená v roku 2016). Bratislavský samosprávny kraj je skutočne podľa skóre finančného zdravia druhým najlepším krajom, pred ním je len Nitriansky samosprávny kraj. Skóre BSK je +4,92, čo podľa INEKO znamená, že kraj má dobré finančné zdravie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu z mája 2017 . INEKO každoročne analyzuje celkový dlh krajov, ich dlhovú službu (výdavky na obsluhovanie dlhu), záväzky po lehote splatnosti, bilanciu bežného účtu a základnú bilanciu a tiež okamžitú likviditu. Na základe týchto ukazovateľov zostavuje skóre finančného zdravia (. pdf ). Posledná analýza INEKO je pre rok 2015 (zverejnená v roku 2016). Bratislavský samosprávny kraj je skutočne podľa skóre finančného zdravia druhým najlepším krajom, pred ním je len Nitriansky samosprávny kraj. Skóre BSK je +4,92, čo podľa INEKO znamená, že kraj má dobré finančné zdravie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["mája 2017", "INEKO", "pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/zupu-sme-ozdravili/", "http://www.ineko.sk/clanky/vsetky-zupy-okrem-presovskej-si-zlepsili-financne-zdravie", "http://www.ineko.sk/file_download/1045"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:28.418856+00:00"}
{"id": "vr29291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29291", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "Celkovo 137 takýchto podobných zmlúv (ako Vatikánska zmluva, pozn.).", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bola uzavretá ako 137. na svete. Celkový aktuálny počet zmlúv, ktoré uzavrela Svätá stolica s jednotlivými štátmi je 201. Aj napriek tomu, že v čase ratifikácie bola tá slovenská už 137., Jozef Mikloško hovorí o aktuálnom stave a preto výrok považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou bola uzavretá ako 137. na svete. Celkový aktuálny počet zmlúv, ktoré uzavrela Svätá stolica s jednotlivými štátmi je 201. Aj napriek tomu, že v čase ratifikácie bola tá slovenská už 137., Jozef Mikloško hovorí o aktuálnom stave a preto výrok považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["zmluva", "počet"], "url": ["http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/i/zmluvy-medzi-sr-a-svatou-stolicou/c/zakladna-zmluva-medzi-slovenskou-republikou-a-svatou-stolicou", "http://www.kirchenrecht-online.de/concordati/numeri.php?i=1425922364"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:56.555750+00:00"}
{"id": "vr28210", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28210", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zatiaľ sa ukazuje, že udržujeme hospodársky rast, ktorý je jeden z najvyšších v tomto regióne.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak sa pozrieme na posledné údaje za 2. štvrťrok 2014 ( Eurostat ), nie je pravdou, že medziročne (oproti 2. štvrťroku 2013) má Slovensko jeden z najvyšších rastov v našom regióne V4 + Rakúsko. Maďarsko, Poľsko, Česká republika mali v 2. štvrťroku 2014 (posledné údaje) hospodársky rast vyšší ako Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Ak sa pozrieme na posledné údaje za 2. štvrťrok 2014 ( Eurostat ), nie je pravdou, že medziročne (oproti 2. štvrťroku 2013) má Slovensko jeden z najvyšších rastov v našom regióne V4 + Rakúsko. Maďarsko, Poľsko, Česká republika mali v 2. štvrťroku 2014 (posledné údaje) hospodársky rast vyšší ako Slovensko."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina011&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:33.878843+00:00"}
{"id": "vr14155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14155", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď po ôsmich rokoch premiérovania Roberta Fica sme sa dostali do roku, kedy prvýkrát utečenci sú zo Slovenska. Viac ľudí odišlo, hlavne mladšia kategória medzi 30 a 40, než prišlo na Slovensko. Opakujem, viac emigrantov zo Slovenska od roku 93, teraz v minulom roku bolo dosiahnutých, než imigrantov na Slovensko.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na začiatok treba upresniť, že Figeľ vo výroku používa výraz utečenci v hovorovom zmysle, a myslí ním celkovo osoby opúšťajúce Slovensko bez ohľadu na dôvod. Je pravdou, že od roku 1993 bol migračný tok doposiaľ vždy väčší smerom na Slovensko než zo Slovenska. Údaje za posledný rok (2015) však ešte nie sú oficiálne dostupné a preto označujeme tento výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatok treba upresniť, že Figeľ vo výroku používa výraz utečenci v hovorovom zmysle, a myslí ním celkovo osoby opúšťajúce Slovensko bez ohľadu na dôvod. Je pravdou, že od roku 1993 bol migračný tok doposiaľ vždy väčší smerom na Slovensko než zo Slovenska. Údaje za posledný rok (2015) však ešte nie sú oficiálne dostupné a preto označujeme tento výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Štatistický úrad SR", "Migranti", "Utečenci,", "článok"], "url": ["http://www.humannageografia.sk/clanky/Kacerova_Horvathova_SSaD.pdf", "http://www.susr.sk/wps/portal/ext/themes/demography/population/indicators/!ut/p/b1/jZLJkqJAEEC_pT-ApgqQ5cgmFEvJjnAhRBYB2bpVlK8fxznbPXnKjHiZFS8ryZTck-lwuDX14dKMw-H8t07ZzOUQL0lQBLwUUQBx2IOm62pIoMiY3OsJdVdGtGzVOJuu2JIZdR6ZPhcZm12c_ODMomzl6s1wWihevjePYy98T_FFydcFSdfTYcJLvSuU2Q4QPZq49vsllIkDZvUrtiui2UDdVVuvnFZZ6cqcQgJjacuX3VEGfLRhyXuVY9Bd9eXVAcP6HI8n2N7SyIyvZwXt7O57u5WKi6jjom7TdA7hbu3jYjCJirpnRDWU3VM0eYqCNyGC3_bwr_8NYIbc__XLmqgznAUAb2kbgEQ99ASXpoFI__4P6Qv5acIL-Enxp0deDi9g6zuUKDCarHi7LUCBTPG-xVJAY38BACSTJ8C99XBoMiD3gMn89jGhtVu9lnMBzm1gqycTBJEdtHsPByrtCwbGClphEFl260J_Ncwg7O4Bdpwi8kJJVCKW6yjSINMm7z-XY_8JPnkIOIGFNM08sw0kI-u43BUGLSrKTzRvLAkx4LVndko_y7laTgArlDbMJ8bk9w2-cUbIE3TZ0qaBrjWSz-fnpY1BchRxVSdLattZKTruYJybR834NdX0nBOrIV07xytg6xLzMm9TVagvKpEXtfi15ouNHb3zzYgK2scxyZR0UAPdzXK3N4TzGEr7OxaI4h4TrDZXnQ76rv4gsT72JTn1N9O0WE_1eMjT9ccfI7KRJQ!!/dl4/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzRKVXFDQSEhL3Nr/", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2015/unisinf513.html", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/pressrels/2015/unisinf513.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20071035/slovensku-unikaju-mozgy-za-pasy-prichadzaju-rumuni.html#ixzz3wh5FlBjC"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:05.920985+00:00"}
{"id": "vr13852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13852", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A s veľkým záujmom som si vypočul stanovisko ministra zahraničných vecí Poľska, ktorý povedal, že Poľsko za týchto okolností nemôže akceptovať kvóty, ku ktorým sa dobrovoľne Poľsko zaviazalo na tom slávnom hlasovaní ministrov vnútra.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nový minister zahraničných vecí Poľska Witold Waszczykowski sa doposiaľ nevyjadril k otázke odmietnutia systému kvót na prerozdelenie utečencov. Z novej poľskej vlády to bol minister pre záležitosti EÚ Konrad Szymaňski, ktorý vo svojom vyhlásení vyjadril odmietavý postoj Poľska k otázke povinných kvót. Keďže premiér Fico prisúdil takýto postoj nesprávnemu ministrovi, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Postoj novej poľskej vlády vedenej stranou Právo a spravodlivosť vyjadruje vyhlásenie jej ministra pre záležitosti EÚ, Konrada Szymaňski, ktoré priniesol 14.novembra spravodajský portál wPolityce.pl . \"... nová poľská vláda nesúhlasí so záväzkom Poľska, že prijme svoj diel migrantov v rámci ich prerozdelenia v EÚ a teraz, „vzhľadom na tragické udalosti v Paríži, nevidíme politickú možnosť realizovať to“. Ako informuje Denník N v článku z 22.septembra, Poľsko sa pôvodne v septembri nepridalo k ostatným krajinám V4, ktoré boli proti prijatiu kvót. Vyjadrenia novej vlády však naznačujú zmenu poľského postoja. Naopak minister zahraničných vecí, ktorého Fico spomína vo svojom výroku, v skutočnosti nevyjadril striktné odmietnutie kvót, chcel splniť záväzok predchádzajúcej vlády, informuje Bloomberg v článku zo 14.novembra. \" While incoming Foreign Minister Witold Waszczykowski said Poland will meet an commitment by the Civic Platform to shelter 7,000 refugees, prime minister designate Beata Szydlo referred to the deal as “blackmail. ” Minister zahraničných vecí sa nikde nevyjadril otvorene odmietavo. Čo sa týka ďalších vyjadrení ministra zahraničných vecí Poľska, ktoré vyslovil po útokoch v Paríži a týkali sa migračnej krízy, sú to tieto: V článku zo 14. novembra spochybňuje dosiaľ dohodnuté európske riešenia migračnej krízy: \" Witold Waszczykowski, the incoming foreign minister, said the strategies Europe had worked out a few months ago for dealing with the migrant issue would not work now. \"We have to be aware that we were wrong, too naive and idealistic,\" Waszczykowski told the news channel TVN24. \"We should be guided by doctrines not of cultural equality, nor sheer economy. There is a safety criterion that should dominate .\" V článku z 15. novembra hovorí o tom, že útoky v Paríži ukazujú potrebu hlbokej revízie európskej politiky voči migračnej kríze, Poľsko bude akceptovať utečencov, keď bude mať bezpečnostné záruky, no nevidí veľké politické možnosti na implementáciu. Úplne priamo teda kvóty neodmieta, skôr ich spochybňuje. \" The attacks mean the necessity of an even deeper revision of the European policy towards the migrant crisis. We’ll accept (refugees only) if we have security guarantees. This is a key condition, and today a question mark has been put next to it all around Europe … in the face of the tragic acts in Paris, we do not see the political possibilities to implement .\" V článku zo 16.novembra je jeho vyjadrenie o tom, že by sme mali utečencov zo Sýrie vycvičiť a poslať ich bojovať za oslobodenie svojej krajiny: \" Hundreds of thousands of Syrians have come to Europe recently. We can help them form an army,\" said the minister, who takes office today. \"Tens of thousands of young men disembark from their rubber dinghies with iPad in hand and instead of asking for drink or food, they ask where they can charge their cellphones. They can go to fight to liberate their country with our help .\" Priame odmietnutie kvót teda ohlásil len poľský minister pre záležitosti EÚ, pričom minister zahraničných vecí, ktorého spomína Fico, sa takto priamo ku kvótam konkrétne nevyjadroval. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nový minister zahraničných vecí Poľska Witold Waszczykowski sa doposiaľ nevyjadril k otázke odmietnutia systému kvót na prerozdelenie utečencov. Z novej poľskej vlády to bol minister pre záležitosti EÚ Konrad Szymaňski, ktorý vo svojom vyhlásení vyjadril odmietavý postoj Poľska k otázke povinných kvót. Keďže premiér Fico prisúdil takýto postoj nesprávnemu ministrovi, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý. Postoj novej poľskej vlády vedenej stranou Právo a spravodlivosť vyjadruje vyhlásenie jej ministra pre záležitosti EÚ, Konrada Szymaňski, ktoré priniesol 14.novembra spravodajský portál wPolityce.pl . \"... nová poľská vláda nesúhlasí so záväzkom Poľska, že prijme svoj diel migrantov v rámci ich prerozdelenia v EÚ a teraz, „vzhľadom na tragické udalosti v Paríži, nevidíme politickú možnosť realizovať to“. Ako informuje Denník N v článku z 22.septembra, Poľsko sa pôvodne v septembri nepridalo k ostatným krajinám V4, ktoré boli proti prijatiu kvót. Vyjadrenia novej vlády však naznačujú zmenu poľského postoja. Naopak minister zahraničných vecí, ktorého Fico spomína vo svojom výroku, v skutočnosti nevyjadril striktné odmietnutie kvót, chcel splniť záväzok predchádzajúcej vlády, informuje Bloomberg v článku zo 14.novembra. \" While incoming Foreign Minister Witold Waszczykowski said Poland will meet an commitment by the Civic Platform to shelter 7,000 refugees, prime minister designate Beata Szydlo referred to the deal as “blackmail. ” Minister zahraničných vecí sa nikde nevyjadril otvorene odmietavo. Čo sa týka ďalších vyjadrení ministra zahraničných vecí Poľska, ktoré vyslovil po útokoch v Paríži a týkali sa migračnej krízy, sú to tieto: V článku zo 14. novembra spochybňuje dosiaľ dohodnuté európske riešenia migračnej krízy: \" Witold Waszczykowski, the incoming foreign minister, said the strategies Europe had worked out a few months ago for dealing with the migrant issue would not work now. \"We have to be aware that we were wrong, too naive and idealistic,\" Waszczykowski told the news channel TVN24. \"We should be guided by doctrines not of cultural equality, nor sheer economy. There is a safety criterion that should dominate .\" V článku z 15. novembra hovorí o tom, že útoky v Paríži ukazujú potrebu hlbokej revízie európskej politiky voči migračnej kríze, Poľsko bude akceptovať utečencov, keď bude mať bezpečnostné záruky, no nevidí veľké politické možnosti na implementáciu. Úplne priamo teda kvóty neodmieta, skôr ich spochybňuje. \" The attacks mean the necessity of an even deeper revision of the European policy towards the migrant crisis. We’ll accept (refugees only) if we have security guarantees. This is a key condition, and today a question mark has been put next to it all around Europe … in the face of the tragic acts in Paris, we do not see the political possibilities to implement .\" V článku zo 16.novembra je jeho vyjadrenie o tom, že by sme mali utečencov zo Sýrie vycvičiť a poslať ich bojovať za oslobodenie svojej krajiny: \" Hundreds of thousands of Syrians have come to Europe recently. We can help them form an army,\" said the minister, who takes office today. \"Tens of thousands of young men disembark from their rubber dinghies with iPad in hand and instead of asking for drink or food, they ask where they can charge their cellphones. They can go to fight to liberate their country with our help .\" Priame odmietnutie kvót teda ohlásil len poľský minister pre záležitosti EÚ, pričom minister zahraničných vecí, ktorého spomína Fico, sa takto priamo ku kvótam konkrétne nevyjadroval. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["wPolityce.pl", "Denník N", "Bloomberg", "14. novembra", "15. novembra", "16.novembra"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/308260/polsko-nemoze-po-utokoch-v-parizi-prijat-migrantov-na-zaklade-kvot-eu/", "https://dennikn.sk/247921/kalinak-bruseli-neviem-dopadne/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-11-14/poland-to-shun-refugees-after-paris-attack-future-minister-says", "http://www.trust.org/item/20151114125229-8reeo", "http://www.inquisitr.com/2565663/paris-attacks-poland-backs-out-of-e-u-refugee-quota-program/", "http://www.tol.org/client/article/25249-poland-foreign-minister-syria-witold-waszczykowski-refugees.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:10.782899+00:00"}
{"id": "vr14759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme pripravení aj v tomto duchu v spolupráci s Americkou obchodnou komorou, ktorá prišla s iniciatívou Rule of law, \"právny štát\", dostať do programového vyhlásenia čo najviac prvkov antikorupčných, a tu je zhoda...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovorí o iniciatíve, ktorej autorom je niekoľkých najväčších podnikateľských úradov a firiem (Klub 500, Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenská banková asociácia a iné vrátane Americkej obchodnej komory). Iniciatíva má názov Vláda zákona a má za cieľ posilniť právny štát. Vláda sa k iniciatíve prihlásila 14.1.2015, kedy bol schválený materiál na posilnenie právneho štátu s tým, že inciatíva bola vzatá na vedomie. Strana SMER si do svojho programového vyhlásenia dala za cieľ pokračovať v posilnovaní právneho štátu a vo februári 2016 prebehli opäť rokovania s Americkou obchodnou komorou. Kedže prebieha spolupráca na posilnení právneho štátu a plnenie jednotlivých podmienok iniciatívy, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí o iniciatíve, ktorej autorom je niekoľkých najväčších podnikateľských úradov a firiem (Klub 500, Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenská banková asociácia a iné vrátane Americkej obchodnej komory). Iniciatíva má názov Vláda zákona a má za cieľ posilniť právny štát. Vláda sa k iniciatíve prihlásila 14.1.2015, kedy bol schválený materiál na posilnenie právneho štátu s tým, že inciatíva bola vzatá na vedomie. Strana SMER si do svojho programového vyhlásenia dala za cieľ pokračovať v posilnovaní právneho štátu a vo februári 2016 prebehli opäť rokovania s Americkou obchodnou komorou. Kedže prebieha spolupráca na posilnení právneho štátu a plnenie jednotlivých podmienok iniciatívy, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["materiál", "rokovania", "pdf", "stránke", "", "napísal", "stretol", "januára"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24208", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-rokoval-so-zastupcami-protikorupcnej-iniciativy-rule-of-law/", "http://static1.squarespace.com/static/53b28229e4b0d52eb765e8b9/t/53ba617fe4b0a30a19dac806/1404723583226/List+vlade.pdf", "http://www.vladazakona.sk/partneri/", "https://demagog.sk/vyrok/www.vladazakona.sk", "http://ekonomika.sme.sk/c/7651773/podnikatelia-tlacia-na-fica-chcu-posilnit-pravny-stat.html", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-rokoval-so-zastupcami-protikorupcnej-iniciativy-rule-of-law/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-akcny-plan-opatrenia-pravny-stat/176907-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:56.371361+00:00"}
{"id": "vr16828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16828", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "Kapitálové výdavky na správu a údržbu ciest TSK sú vždy v rozpočte plánované vyššie ako je potom reálne plnenie (pre roky 2009-2016, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kapitálové výdavky , ktoré sú určené na správu a údržbu ciest TSK sú naozaj v rozpočte plánované vyššie, ako je ich reálne plnenie. Porovnávali sme kapitálové výdavky za roky 2009 až 2016, ktoré potvrdili toto tvrdenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Údaje o plánovaných výdavkoch a výška výdavkov, ktoré boli reálne použité na správu a údržbu ciest sa nachádzajú v záverečných účtoch TSK. Tabuľka zachytáva údaje o kapitálových výdavkoch TSK, ktoré boli plánované na správu a údržbu ciest, ich reálne plnenie a percentuálne vyjadrenie plnenia výdavkov voči plánom: if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"3zpFR\"]={},window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas={\"100\":446,\"200\":396,\"300\":396,\"400\":370,\"500\":370,\"600\":370,\"700\":370,\"800\":370,\"900\":370,\"1000\":370},window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-3zpFR\"),window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"3zpFR\"==b)window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"3zpFR\"]={},window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas={\"100\":446,\"200\":396,\"300\":396,\"400\":370,\"500\":370,\"600\":370,\"700\":370,\"800\":370,\"900\":370,\"1000\":370},window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-3zpFR\"),window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"3zpFR\"==b)window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kapitálové výdavky , ktoré sú určené na správu a údržbu ciest TSK sú naozaj v rozpočte plánované vyššie, ako je ich reálne plnenie. Porovnávali sme kapitálové výdavky za roky 2009 až 2016, ktoré potvrdili toto tvrdenie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Údaje o plánovaných výdavkoch a výška výdavkov, ktoré boli reálne použité na správu a údržbu ciest sa nachádzajú v záverečných účtoch TSK. Tabuľka zachytáva údaje o kapitálových výdavkoch TSK, ktoré boli plánované na správu a údržbu ciest, ich reálne plnenie a percentuálne vyjadrenie plnenia výdavkov voči plánom: if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"3zpFR\"]={},window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas={\"100\":446,\"200\":396,\"300\":396,\"400\":370,\"500\":370,\"600\":370,\"700\":370,\"800\":370,\"900\":370,\"1000\":370},window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-3zpFR\"),window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"3zpFR\"==b)window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"3zpFR\"]={},window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas={\"100\":446,\"200\":396,\"300\":396,\"400\":370,\"500\":370,\"600\":370,\"700\":370,\"800\":370,\"900\":370,\"1000\":370},window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-3zpFR\"),window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"3zpFR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"3zpFR\"==b)window.datawrapper[\"3zpFR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["výdavky"], "url": ["https://www.tsk.sk/financie/zaverecny-ucet.html?page_id=2691"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:22.940489+00:00"}
{"id": "vr15081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15081", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Smer (...) sa hlási k sociálnej demokracii, ktorá v európskom kultúrnom kontexte dlhodobo napríklad obhajuje práva menšín, jednoznačne presadzuje ľudské práva pre každého aj v prípade imigrantov, jednoznačne stojí na strane LGBT komunity v prípade, že ide o ich práva.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD sa podľa vlastnej stránky skutočne hlási k sociálnej demokracii, čo naznačuje už názov strany. Podľa vlastných slov je \" reprezentantom klasického európskeho sociálnodemokratického politického prúdu na Slovensku. Je členom Strany európskych socialistov a Socialistickej internacionály ako najväčšej politickej organizácie na svete .\" Tieto zoskupenia hlásajú hodnoty, ktoré menuje Poliačik, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD sa podľa vlastnej stránky skutočne hlási k sociálnej demokracii, čo naznačuje už názov strany. Podľa vlastných slov je \" reprezentantom klasického európskeho sociálnodemokratického politického prúdu na Slovensku. Je členom Strany európskych socialistov a Socialistickej internacionály ako najväčšej politickej organizácie na svete .\" Tieto zoskupenia hlásajú hodnoty, ktoré menuje Poliačik, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "PES", "manifesta", "Rainbow Rose", "Socialistická internacionála", "deklarácie", "zaväzujú"], "url": ["http://strana-smer.sk/profil", "http://www.pes.eu/", "http://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/partyofeuropeansocialists/pages/1/attachments/original/1397230958/110001306_PES_Manifesto_UK.pdf?1397230958", "http://rainbowrose.eu/", "http://www.socialistinternational.org/about.cfm", "http://www.socialistinternational.org/viewArticle.cfm?ArticleID=31", "http://www.socialistinternational.org/viewArticle.cfm?ArticleID=24"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:25.789075+00:00"}
{"id": "vr16378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16378", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...máme tu na 450 tisíc štátnych zamestnancov, ktorí nie, máme garantovanú, štátom garantovanú minimálnu mzdu a hrubú je 435 eur a 150 tisíc ľudí, týchto štátnych zamestnancov, nedostáva ani túto sumu (...).", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci od 1. januára 2017 do 1 júna 2017 mali zamestnanci 1. a 2. platovej triedy menej ako minimálnu mzdu, tak daný stav nie je aktuálny. Bol totiž prijatý zákon, ktorým sa stanovuje najnižšia mzda štátnych zamestnancov na 436,50 eur, čo je o 1,50 eur viac ako je suma minimálnej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nariadenie z decembra 2016, platné od 1. januára 2017 stanovuje platové tarify prvej a druhej platovej triedy nižšie ako je minimálna mzda. Tá je od 1. januára 2017 stanovená na 435 eur. Legislatívnou zmenou schválenou 1. februára 2017 sa prvá (referent) a druhá (samostatný referent) platová trieda zrušila a prvou platovou triedou sa stal odborný referent (pôvodne tretia platová trieda). Výška platu štátnych zamestnancov sa určuje podľa platových tabuliek prijímaných nariadením vlády. Od 1. júna 2017 došlo nariadením vlády k zvýšeniu platových taríf štátnych zamestnancov, pričom prvá platová trieda má platovú tarifu 436,50 eur. Na problematiku nízkych platov pre štátnych zamestnancov narážala aj opozícia. Miroslav Beblavý sa v marci 2017 vyjadril , že \"...štát zabúda na 144-tisíc ľudí. Upozornil na tabuľkové platy, podľa ktorých sú platení sociálni pracovníci, opatrovatelia, kuchárky v školách, školníci, knihovníčky, ale aj ekonómovia vo verejnom sektore. Podľa poslanca totiž minimálny plat zamestnanca verejnej správy podľa tabuliek dosahuje 292 eur, pričom súčasnú minimálnu mzdu, 435 eur, väčšine zamestnancov dorovnávajú rôznymi príplatkami.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci od 1. januára 2017 do 1 júna 2017 mali zamestnanci 1. a 2. platovej triedy menej ako minimálnu mzdu, tak daný stav nie je aktuálny. Bol totiž prijatý zákon, ktorým sa stanovuje najnižšia mzda štátnych zamestnancov na 436,50 eur, čo je o 1,50 eur viac ako je suma minimálnej mzdy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Nariadenie z decembra 2016, platné od 1. januára 2017 stanovuje platové tarify prvej a druhej platovej triedy nižšie ako je minimálna mzda. Tá je od 1. januára 2017 stanovená na 435 eur. Legislatívnou zmenou schválenou 1. februára 2017 sa prvá (referent) a druhá (samostatný referent) platová trieda zrušila a prvou platovou triedou sa stal odborný referent (pôvodne tretia platová trieda). Výška platu štátnych zamestnancov sa určuje podľa platových tabuliek prijímaných nariadením vlády. Od 1. júna 2017 došlo nariadením vlády k zvýšeniu platových taríf štátnych zamestnancov, pričom prvá platová trieda má platovú tarifu 436,50 eur. Na problematiku nízkych platov pre štátnych zamestnancov narážala aj opozícia. Miroslav Beblavý sa v marci 2017 vyjadril , že \"...štát zabúda na 144-tisíc ľudí. Upozornil na tabuľkové platy, podľa ktorých sú platení sociálni pracovníci, opatrovatelia, kuchárky v školách, školníci, knihovníčky, ale aj ekonómovia vo verejnom sektore. Podľa poslanca totiž minimálny plat zamestnanca verejnej správy podľa tabuliek dosahuje 292 eur, pričom súčasnú minimálnu mzdu, 435 eur, väčšine zamestnancov dorovnávajú rôznymi príplatkami.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["nižšie", "stanovená", "schválenou", "nariadením", "vyjadril"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/365/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/280/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/55/vyhlasene_znenie.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/108/20170601", "https://www.webnoviny.sk/platy-zamestnancov-vo-verejnej-sprave-su-hlboko-pod-minimalnou-mzdou-upozornuje-beblavy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:18.927564+00:00"}
{"id": "vr34590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34590", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Naopak... aj ta analýza, o ktorej ste spomínali, hovorili o prospešnosti priestorového spojenia dvoch samostatných inštitúcií, kde samozrejme vieme, aký je stav, obi dve pôsobia v predimenzovaných, drahých zaostalých  budovách.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Analýzu spomínanú Krajcerom, na ktorú odkazuje Maďarič, nemáme k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["Analýzu spomínanú Krajcerom, na ktorú odkazuje Maďarič, nemáme k dispozícii."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:52.269666+00:00"}
{"id": "48706", "numeric_id": 48706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48706", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ten dôchodca, jeho dôchodok sa vyrátava niekde na 20 rokov, že by eventuálne mal priemerne ešte žiť.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richter vo výroku naráža na fakt, že dôchodca by mal zo starobného dôchodku vyžiť priemerne 20 rokov. Horná hranica nástupu na dôchodok sa od januára 2023 bude určovať podľa priemernej strednej dĺžky dožitia, počas minulých rokov bol medzi vekom nástupu na dôchodok (približne 63 rokov) a priemernou dĺžkou dožitia (približne 77 rokov) rozdiel asi 15 rokov, jedná sa však o oficiálne výpočty, ktoré by boli pri posudzovaní dôchodkov zohľadnené.\n\n5. septembra 2022 parlament zrušil hornú vekovú hranicu odchodu do dôchodku a vek odchodu do dôchodku šli ľudia narodení v roku 1959, takže približne vo veku 62 rokov. V priemere teda budú mať okolo 15 rokov dôchodku. Podobné čísla vychádzajú aj na rok 2020, v ktorom išli do dôchodku ľudia narodení v roku 1958, s vekom 62,67 roku, takže dôchodok budú mať dlhý priemerne 14,92 roku.\n\nVzhľadom na to, že výrok sa odráža od približnej hodnoty 20 rokov a hlavnou myšlienkou výroku je fakt, že dôchodkový vek sa vypočítava na základe strednej dĺžky života, môžeme usúdiť, že je výrok pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richter vo výroku naráža na fakt, že dôchodca by mal zo starobného dôchodku vyžiť priemerne 20 rokov. Horná hranica nástupu na dôchodok sa od januára 2023 bude určovať podľa priemernej strednej dĺžky dožitia, počas minulých rokov bol medzi vekom nástupu na dôchodok (približne 63 rokov) a priemernou dĺžkou dožitia (približne 77 rokov) rozdiel asi 15 rokov, jedná sa však o oficiálne výpočty, ktoré by boli pri posudzovaní dôchodkov zohľadnené.", "5. septembra 2022 parlament zrušil hornú vekovú hranicu odchodu do dôchodku a vek odchodu do dôchodku šli ľudia narodení v roku 1959, takže približne vo veku 62 rokov. V priemere teda budú mať okolo 15 rokov dôchodku. Podobné čísla vychádzajú aj na rok 2020, v ktorom išli do dôchodku ľudia narodení v roku 1958, s vekom 62,67 roku, takže dôchodok budú mať dlhý priemerne 14,92 roku.", "Vzhľadom na to, že výrok sa odráža od približnej hodnoty 20 rokov a hlavnou myšlienkou výroku je fakt, že dôchodkový vek sa vypočítava na základe strednej dĺžky života, môžeme usúdiť, že je výrok pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["hornú vekovú hranicu odchodu do dôchodku"], "url": ["https://www.peniaze.sk/dochodky/9981-od-1-januara-2023-sa-meni-na-slovensku-dochodkovy-system-co-to-bude-znamenat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:21.081275+00:00"}
{"id": "vr37022", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37022", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ľudia povinne zo zákona posielajú zdravotným poisťovniam svoje peniaze v podobe zdravotných odvodov. V roku 2010 to bolo približne 105 až 110 miliárd slovenských korún.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa poslednej Správy ÚDZS o stave vykonania verejného zdravotného poistenia 2009 (.pdf) dosiahli zdroje v zdravotníctve plynúce z verejného zdravotného poistenia čiastku 3,342 mld. eur. (100,6 mld Sk). Správa za rok 2010 zatiaľ nie je dostupná.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej Správy ÚDZS o stave vykonania verejného zdravotného poistenia 2009 (.pdf) dosiahli zdroje v zdravotníctve plynúce z verejného zdravotného poistenia čiastku 3,342 mld. eur. (100,6 mld Sk). Správa za rok 2010 zatiaľ nie je dostupná."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Správy ÚDZS o stave vykonania verejného zdravotného poistenia 2009"], "url": ["http://www.udzs.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik_2010/Sprava_o_VZP_za_rok_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:49.952212+00:00"}
{"id": "vr15953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15953", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...(v prípade Roberta Remiáša, pozn.) generálny prokurátor a špeciálny prokurátor na tlačovke oznámili, že konanie voči štátnym orgánom sa zastavuje, lebo niet dôkazu, že by akýmkoľvek spôsobom sa podieľali na smrti.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša bolo zastavené dva krát. Prvý krát v októbri roku 1996 pre nedostatok dôkazov. Nanovo sa vyšetrovanie začalo v roku 1998 po Mečiarovom páde a nástupe Mikuláša Dzurindu do funkcie predsedu vlády. Z vraždy boli obvinení Jozef Roháč a Imrich Oláh, z jej organizácie Miroslav Sýkora, a ako objednávateľa obvinili Ivana Lexu. V roku 2006 bolo najskôr zastavené trestné stíhanie Roháča, Oláha a Sýkoru, o čom informoval generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Neskôr špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zastavil aj vyšetrovanie Ivana Lexu. Keďže, však nikde nie je zmienka o konaní voči štátnym orgánom a taktiež sa jednalo o niekoľko tlačových besied nie len jednu, ako to prezentuje Vladimír Mečiar, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Po opätovnom začatí vyšetrovania po nástupe Mikuláša Dzurindu bol v apríli 1999 do väzby vzatý bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa, ale už v júli toho istého roku bol prepustený, do väzby sa Lexa vrátil 5.decembra, keď bol označený za objednávaeľa vraždy. 25.Novembra boli z Remiášvej vraždy obvinení, už spomínaní Imrich Oláh a Jozef Roháč Trestné stíhanie vo veci vraždy Róberta Remiáša proti obvineným Jozefovi Roháčovi a Imrichovi Oláhovi bolo pozastavené 19. septembra 2006 Bratislavskou krajskou prokurátorkou. Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa pre denník Hospodárske noviny vyjadril následovne: \"Skutok sa stal, ale nespáchali ho títo dvaja.\" Podľa denníka SME sa Trnka vyjadril pre televíziu Markíza, že vyšetrovanie nepreukázalo, že skutok spáchali Roháč a Oláh. O dva dni neskôr, 21. septembra 2006, bolo zastavené aj trestné stíhanie voči Ivanovi Lexovi, tentokrát s odôvodnením , že skutok sa nestal. Média o tom informoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Prokuratúra mala za to, že hlavný svedok, Karol Szatmáry, si svoju výpoveď vymyslel. Bol to práve on, kto z vraždy Róberta Remiáša obvinil Ivana Lexu, Jozefa Roháča a Ivana Oláha. Rovnako spochybnila prokuratúra aj výpoveď utajeného svedka. Opierala sa pri tom o výpovede ďalších svedkov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša bolo zastavené dva krát. Prvý krát v októbri roku 1996 pre nedostatok dôkazov. Nanovo sa vyšetrovanie začalo v roku 1998 po Mečiarovom páde a nástupe Mikuláša Dzurindu do funkcie predsedu vlády. Z vraždy boli obvinení Jozef Roháč a Imrich Oláh, z jej organizácie Miroslav Sýkora, a ako objednávateľa obvinili Ivana Lexu. V roku 2006 bolo najskôr zastavené trestné stíhanie Roháča, Oláha a Sýkoru, o čom informoval generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Neskôr špeciálny prokurátor Dušan Kováčik zastavil aj vyšetrovanie Ivana Lexu. Keďže, však nikde nie je zmienka o konaní voči štátnym orgánom a taktiež sa jednalo o niekoľko tlačových besied nie len jednu, ako to prezentuje Vladimír Mečiar, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Po opätovnom začatí vyšetrovania po nástupe Mikuláša Dzurindu bol v apríli 1999 do väzby vzatý bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa, ale už v júli toho istého roku bol prepustený, do väzby sa Lexa vrátil 5.decembra, keď bol označený za objednávaeľa vraždy. 25.Novembra boli z Remiášvej vraždy obvinení, už spomínaní Imrich Oláh a Jozef Roháč Trestné stíhanie vo veci vraždy Róberta Remiáša proti obvineným Jozefovi Roháčovi a Imrichovi Oláhovi bolo pozastavené 19. septembra 2006 Bratislavskou krajskou prokurátorkou. Vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka sa pre denník Hospodárske noviny vyjadril následovne: \"Skutok sa stal, ale nespáchali ho títo dvaja.\" Podľa denníka SME sa Trnka vyjadril pre televíziu Markíza, že vyšetrovanie nepreukázalo, že skutok spáchali Roháč a Oláh. O dva dni neskôr, 21. septembra 2006, bolo zastavené aj trestné stíhanie voči Ivanovi Lexovi, tentokrát s odôvodnením , že skutok sa nestal. Média o tom informoval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Prokuratúra mala za to, že hlavný svedok, Karol Szatmáry, si svoju výpoveď vymyslel. Bol to práve on, kto z vraždy Róberta Remiáša obvinil Ivana Lexu, Jozefa Roháča a Ivana Oláha. Rovnako spochybnila prokuratúra aj výpoveď utajeného svedka. Opierala sa pri tom o výpovede ďalších svedkov. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["októbri", "obvinení", "zastavené", "vzatý", "pozastavené", "prokurátor", "SME", "odôvodnením", "informoval"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/229891-chronologia-kauzy-remias", "https://dennikn.sk/445819/vrazda-za-meciara/", "http://hnonline.sk/slovensko/161523-kto-zavrazdil-remiasa-policia-to-uz-nevie", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-robert-remias/193055-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-robert-remias/193055-clanok.html", "http://hnonline.sk/slovensko/161523-kto-zavrazdil-remiasa-policia-to-uz-nevie", "https://www.sme.sk/c/2902340/zastavili-stihanie-vrazdy-remiasa.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151663-prokurator-zastavil-stihanie-lexu-pre-vrazdu-remiasa/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/151667-vypovede-proti-lexovi-boli-vraj-ucelove/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:01.199587+00:00"}
{"id": "vr36843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36843", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A ako bude to Slovensko vyzerať, keď aj ďalej bude vládnuť vláda, ktorá za šesť mesiacov preukázala naozaj predovšetkým masívne zdražovanie?", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj indexov spotrebiteľských cien sa oproti minulému roku v treťom a štvrtom kvartáli roku 2010 pohyboval na úrovni 1,1%, čo sa za masívne zdražovanie považovať nedá.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj indexov spotrebiteľských cien sa oproti minulému roku v treťom a štvrtom kvartáli roku 2010 pohyboval na úrovni 1,1%, čo sa za masívne zdražovanie považovať nedá."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["indexov spotrebiteľských cien"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20399"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:01.486345+00:00"}
{"id": "vr30741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30741", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som opozičný líder, tu je predstaviteľ politickej strany, ktorá má plnú mieru zodpovednosti za to, že máme najväčšie zdražovanie v EÚ.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:", "analysis_paragraphs": ["Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o medziročnej inflácii , meranej harmonizovaným indexom Európskej únie, podľa najnovších údajov, dosiahla na Slovensku v novembri 2011 v rámci EÚ najvyššiu úroveň 4,8 %. Nutné dodať, že rovnako ako Slovensko, túto hodnotu inflácie dosiahlo tiež Spojené kráľovstvo. Ak vychádzame z údajov databázy Eurostat o priemernej ročnej inflácii tak hneď niekoľko krajín EÚ má vyššiu priemernú ročnú infláciu ku novembru 2011. Slovensko má priemernú ročnú infláciu na úrovni 3,8 %. Uvádzame výpočet krajín, ktoré mali vyššiu alebo rovnakú priemernú ročnú infláciu ako Slovensko:"], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": ["medziročnej inflácii", "priemernej ročnej inflácii"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dae3583548986a454288d697765d66d157.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNa34Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:01.912524+00:00"}
{"id": "vr27019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27019", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Priemerný dlh Európskej únie je približne pri 90% ...", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nasledujúci graf zobrazuje výšku verejného dlhu Európskej Únie. Dlh je podľa aktuálnych údajov na úrovni 86,9 %, čo v zásade súhlasí s tvrdením Richarda Sulíka, že je to približne 90 %.", "analysis_paragraphs": ["Nasledujúci graf zobrazuje výšku verejného dlhu Európskej Únie. Dlh je podľa aktuálnych údajov na úrovni 86,9 %, čo v zásade súhlasí s tvrdením Richarda Sulíka, že je to približne 90 %."], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:59.822535+00:00"}
{"id": "vr31053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31053", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A v rokoch 2010 a začiatok 2011 pribudlo 30 tisíc nezamestnaných počas vlády Ivety Radičovej.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ - medzi 2.kvartálom 2010 (nástupom vlády Radičovej) a 3.kvartálom 2011 (najnovší dostupný údaj ŠÚ), bol pokles nezamestnanosti o 30,5 tis., teda nejde o nárast ako hovorí Kollár. ŠÚ však poskytuje len štvrťročné údaje. 2010 (nezamest. v tis.) 2011 (nezamest. v tis.) 1.Q. 407,1 375,6 2.Q. 388,3 356,5 3.Q. 383,3 357,8 4.Q. 377,3 zatiaľ nedostupný údaj Zdroj: ŠÚ SR Z mesačných štatistík ÚPSVaR vypracovaných na inej metodológii vyplýva nárast nezamestnaných v roku 2011 oproti roku 2010. Ak zoberieme do úvahy obdobie vlády I.Radičovej, rozdiel medzi mesiacom jún 2010 a januárom 2011 (ako tvrdí Kollár začiatkom 2011) je nárast o 14,8 tis. Nezamestnanosť podľa ÚPSVaR (mesačná v tis.) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept okt. nov. dec. 2010 (tis.) 391,5 396,2 393,7 383,1 375,2 376,8 375,6 370,7 377 374,2 374,3 381,2 2011 (tis.) 391,6 395,4 392,5 384,5 380 383 386,3 384,2 390,6 39,1 393,1 399,8 Za predpokladu, že sa Kollár pomýlil a chcel povedať, že počet nezamestnaných klesol o 30 000, by sme výrok hodnotili ako pravdivý. (Čo je možné predpokladať, keďze hovorí o číslach počas svojho koaličného obdobia). Vzhľadom na tento omyl musíme výrok hondotíť ako nepravda. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ - medzi 2.kvartálom 2010 (nástupom vlády Radičovej) a 3.kvartálom 2011 (najnovší dostupný údaj ŠÚ), bol pokles nezamestnanosti o 30,5 tis., teda nejde o nárast ako hovorí Kollár. ŠÚ však poskytuje len štvrťročné údaje. 2010 (nezamest. v tis.) 2011 (nezamest. v tis.) 1.Q. 407,1 375,6 2.Q. 388,3 356,5 3.Q. 383,3 357,8 4.Q. 377,3 zatiaľ nedostupný údaj Zdroj: ŠÚ SR Z mesačných štatistík ÚPSVaR vypracovaných na inej metodológii vyplýva nárast nezamestnaných v roku 2011 oproti roku 2010. Ak zoberieme do úvahy obdobie vlády I.Radičovej, rozdiel medzi mesiacom jún 2010 a januárom 2011 (ako tvrdí Kollár začiatkom 2011) je nárast o 14,8 tis. Nezamestnanosť podľa ÚPSVaR (mesačná v tis.) jan. feb. mar. apr. máj jún júl aug. sept okt. nov. dec. 2010 (tis.) 391,5 396,2 393,7 383,1 375,2 376,8 375,6 370,7 377 374,2 374,3 381,2 2011 (tis.) 391,6 395,4 392,5 384,5 380 383 386,3 384,2 390,6 39,1 393,1 399,8 Za predpokladu, že sa Kollár pomýlil a chcel povedať, že počet nezamestnaných klesol o 30 000, by sme výrok hodnotili ako pravdivý. (Čo je možné predpokladať, keďze hovorí o číslach počas svojho koaličného obdobia). Vzhľadom na tento omyl musíme výrok hondotíť ako nepravda. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:45.779790+00:00"}
{"id": "vr35334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35334", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Výsledok je taký, že tak ste rozdeľovali, že začala rásť aj nezamestnanosť, nie je pravda čo ste povedali, stále takto išla hore nezamestnanosť. Nie necelých 10%, ale oveľa viac 13,14%.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sme už uviedli pri Ficovom výroku, nie je možné určit jasný trend vývoja nezamestnanosti. Z toho dôvodu nemôžme uznať Bugárove vyhlásenie „stále takto išla hore nezamestnanosť“.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už uviedli pri Ficovom výroku, nie je možné určit jasný trend vývoja nezamestnanosti. Z toho dôvodu nemôžme uznať Bugárove vyhlásenie „stále takto išla hore nezamestnanosť“."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:17.477336+00:00"}
{"id": "vr37372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37372", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Za štyri roky žiadna štátna autorita nerobila nejaké masívne opatrenia proti alebo na potieranie korupcie a rozkrádania.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme čo myslí J. Kollár pod pojmom \"masívne opatrenia \". Ficova vláda presadzovala napr. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý zamýšľal určité protikorupčné účinky.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme čo myslí J. Kollár pod pojmom \"masívne opatrenia \". Ficova vláda presadzovala napr. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý zamýšľal určité protikorupčné účinky."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o preukazovaní pôvodu majetku,"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/684813/Schvalili-zakon-o-preukazovani-povodu-majetku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:22.286259+00:00"}
{"id": "vr36414", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36414", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...aj Ivan Mikloš aj Iveta Radičová sa vyslovili teraz, pred nedávnom, že sú za dekriminalizáciu marihuany.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk (1.3.2010): \"Naozaj vnímam ako problém, ak má mladý človek celý život výpis v registri trestov a zablokovanú ďalšiu kariéru. Myslím si, že spôsob dekriminalizácie je možné nájsť, iná téma je legalizácia,\" vyjadrila sa novozvolená líderka SDKÚ-DS Radičová. \"Je to citlivá otázka, ale legitímna. Dnešný stav, kedy de facto kriminalizujeme významnú časť mladej generácie, nepovažujem za dobrý a udržateľný,\" myslí si dvojka na kandidátke strany (Ivan Mikloš, pozn. Demagog.SK).", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk (1.3.2010): \"Naozaj vnímam ako problém, ak má mladý človek celý život výpis v registri trestov a zablokovanú ďalšiu kariéru. Myslím si, že spôsob dekriminalizácie je možné nájsť, iná téma je legalizácia,\" vyjadrila sa novozvolená líderka SDKÚ-DS Radičová. \"Je to citlivá otázka, ale legitímna. Dnešný stav, kedy de facto kriminalizujeme významnú časť mladej generácie, nepovažujem za dobrý a udržateľný,\" myslí si dvojka na kandidátke strany (Ivan Mikloš, pozn. Demagog.SK)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1202141"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:45.238841+00:00"}
{"id": "vr27399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27399", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vy tu ničíte to, čo nám tu tvorí základ ekonomiky, živnostníkov, malých a stredných zamestnávateľov. Ja viem, že tým privilegovaným dáte 30-45 tisíc eur na jedno pracovné miesto.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štúdia INESS obsahuje prehľad poskytnutých investičných stimulov v rokoch 2002-2012. V rokoch 2006-2010, počas 1. vlády Roberta Fica, predstavoval náklad na jedno pracovné miesto takmer 30 tisíc eur (v roku 2007), v roku 2012 šlo približne 50 tisíc eur. Kiska sa úplne netrafil do intervalu 30 až 45 tisíc, keďže priemerný náklad na miesto v roku 2012 - 50 tisíc - je vyšší. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže v kontexte výroku mu vyššia suma nevylepšuje argumentačnú pozíciu voči súperovi. Zároveň dodávame, že prvé dva celé mesiace roka 2012 ešte dosluhovala vláda Ivety Radičovej.\n\nRok\n\nPočet udelených stimulov\n\nSuma stimulov\n\nPlánovaný počet\n\nvytvorených\n\npracovných miest\n\nNáklad na 1\n\nplánované\n\npracovné miesto\n\n2002\n\n1\n\n12 746 465\n\n582\n\n21 901\n\n2003\n\n1\n\n166 018 388\n\n3 500\n\n47 434\n\n2004\n\n18\n\n313 402 342\n\n8 880\n\n35 293\n\n2005\n\n0\n\n0\n\n0\n\n0\n\n2006\n\n48\n\n357 887 436\n\n15 214\n\n23 524\n\n2007\n\n16\n\n190 038 092\n\n6 113\n\n31 088\n\n2008\n\n5\n\n42 667 673\n\n2 199\n\n19 403\n\n2009\n\n8\n\n75 270 583\n\n2 976\n\n25 293\n\n2010\n\n11\n\n39 067 024\n\n1 350\n\n28 939\n\n2011\n\n10\n\n64 930 195\n\n2 120\n\n30 627\n\n2012\n\n10\n\n121 191 498\n\n2 412\n\n50 245\n\nspolu\n\n128\n\n1 383 219 696\n\n45 346\n\n30 504", "analysis_paragraphs": ["Štúdia INESS obsahuje prehľad poskytnutých investičných stimulov v rokoch 2002-2012. V rokoch 2006-2010, počas 1. vlády Roberta Fica, predstavoval náklad na jedno pracovné miesto takmer 30 tisíc eur (v roku 2007), v roku 2012 šlo približne 50 tisíc eur. Kiska sa úplne netrafil do intervalu 30 až 45 tisíc, keďže priemerný náklad na miesto v roku 2012 - 50 tisíc - je vyšší. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, keďže v kontexte výroku mu vyššia suma nevylepšuje argumentačnú pozíciu voči súperovi. Zároveň dodávame, že prvé dva celé mesiace roka 2012 ešte dosluhovala vláda Ivety Radičovej.", "Rok", "Počet udelených stimulov", "Suma stimulov", "Plánovaný počet", "vytvorených", "pracovných miest", "Náklad na 1", "plánované", "pracovné miesto", "2002", "1", "12 746 465", "582", "21 901", "2003", "1", "166 018 388", "3 500", "47 434", "2004", "18", "313 402 342", "8 880", "35 293", "2005", "0", "0", "0", "0", "2006", "48", "357 887 436", "15 214", "23 524", "2007", "16", "190 038 092", "6 113", "31 088", "2008", "5", "42 667 673", "2 199", "19 403", "2009", "8", "75 270 583", "2 976", "25 293", "2010", "11", "39 067 024", "1 350", "28 939", "2011", "10", "64 930 195", "2 120", "30 627", "2012", "10", "121 191 498", "2 412", "50 245", "spolu", "128", "1 383 219 696", "45 346", "30 504"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:28.478903+00:00"}
{"id": "vr35558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35558", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale 7%, ale nám predsa, opakujem ešte, my sme mali nižší deficit máme 7% naplánovaný. Táto vláda ho zvýšila na 7,8% a na budúci rok sme išli do znižovania deficitu, ale len cez rast hospodársky, teda cez to, že ľudia budú mať zamestnanie, že budú pracovať, budú platiť dane, budú platiť odvody, rovnako budú firmy, ktoré budú mať zákazky platiť odvody.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako je uvedené vyššie, jedná sa o zavádzajúce tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Ako je uvedené vyššie, jedná sa o zavádzajúce tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:26.113533+00:00"}
{"id": "vr30371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30371", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Budem citovať podľa mňa veľmi výstižný názor, ktorý som si prečítal od politológa Samuela Abraháma. Nie je to dlhé. Ale je to, myslím si, veľmi výstižné. Citujem. Niet pochýb o tom, kto je za pádom Radičovej vlády. Richard Sulík bol z principiálnych dôvodov proti eurovalu, pričom neponúkol žiadnu schodnú alternatívu. V politike sa to nazýva absurdná principiálnosť. Teda, že si stojíš za svojim názorom, pokoríš na čom ti záleží, vláda, dosiahneš čo si nechcel, predčasné voľby a nedosiahneš čo si chcel, pád eurovalu.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Ivan Mikolš citoval vyjadrenie politológa Samuela Abraháma. Celý článok autora s názvom Resetovaná politika si môžete prečítať TU .", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Ivan Mikolš citoval vyjadrenie politológa Samuela Abraháma. Celý článok autora s názvom Resetovaná politika si môžete prečítať TU ."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["TU"], "url": ["http://komentare.sme.sk/c/6145676/resetovana-politika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:14.924723+00:00"}
{"id": "vr31674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31674", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Viem, že sa obaja rozprávame s manažérmi Samsungu, čo je veľký a progresívny podnik. A ich manažér ľudských zdrojov povedal nedávno takú vetu, ktorá ma zaujala. On povedal, že oni nemajú problém s tým zaučiť ľudí na konkrétnu techniku, aj pomerne rýchlo, ktorú majú. Dnes je ich človek sústružník, je napoly programátor. To je úplne iná technika, ako pred 30-40 rokmi. A tým pádom, pokiaĺ tí čo prídu z SŠ nevedia anglicky, nevedia matematiku, nevedia veci, ktoré potrebujú, tak on ho môže školiť aj 2 roky.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:21.009711+00:00"}
{"id": "vr26325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26325", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Právě tyto podmínky určují, jakým způsobem Česká republika bude smět čerpat zhruba 550 miliard korun v následujících deseti letech. Podařilo se omezit byrokracii, snížit počet nadbytečných kontrol a dát větší prostor zejména větším městům na rozhodování, jak peníze nejlépe využít. Sjednocují se také podmínky čerpání různých fondů; kupříkladu v Programu rozvoje venkova bude nevratná DPH také uznatelným výdajem, což malým obcím zlevní investiční projekty o pětinu.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý podle informací ze stránek Evropského parlamentu, Evropské komise a portálu EurActiv. Česká republika bude v programovém období 2014 - 2020 mít možnost čerpat 20,5 miliard eur což je skutečně přibližně 550 miliard Kč v tzv. společném strategickém rámci. Tento rámec má tvořit jednotný zdroj pokynů pro pět rozvojových fondů EU: Evropský fond pro regionální rozvoj, Fond soudržnosti a Evropský sociální fond, Evropský zemědělský fond pro rozvoj venkova a Evropský rybářský fond. Podle schválených pravidel a nařízení dojde k zjednodušení administrativy a byrokratické zátěže žádostí o dotace, v řízení a kontrole má dojít (.ppt, slide č. 21) k omezení auditů Komise, větší odpovědnosti členských států, větší koordinaci a sjednocení podmínek. Reformu shrnuje například tisková zpráva Evropské komise do deseti bodů. V rámci reforem této politiky soudržnosti má dojít také k většímu zaměření na městský rozměr, především pak prostřednictvím Evropského fondu pro regionální rozvoj. Lokální a regionální orgány budou mít v plánování a implementaci větší roli. Co se týče informaci o nevratné DPH jako uznatelný výdaj, zmínku u DPH je možné nalézt v dokumentu (.pdf, str 108, bod 3g.) přijatém 20. listopadu 2013 na plenárním zasedání Evropského parlamentu nezvaném Společná ustanovení ohledně evropských fondů. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Oldřicha Vlasáka hodnotíme jako pravdivý podle informací ze stránek Evropského parlamentu, Evropské komise a portálu EurActiv. Česká republika bude v programovém období 2014 - 2020 mít možnost čerpat 20,5 miliard eur což je skutečně přibližně 550 miliard Kč v tzv. společném strategickém rámci. Tento rámec má tvořit jednotný zdroj pokynů pro pět rozvojových fondů EU: Evropský fond pro regionální rozvoj, Fond soudržnosti a Evropský sociální fond, Evropský zemědělský fond pro rozvoj venkova a Evropský rybářský fond. Podle schválených pravidel a nařízení dojde k zjednodušení administrativy a byrokratické zátěže žádostí o dotace, v řízení a kontrole má dojít (.ppt, slide č. 21) k omezení auditů Komise, větší odpovědnosti členských států, větší koordinaci a sjednocení podmínek. Reformu shrnuje například tisková zpráva Evropské komise do deseti bodů. V rámci reforem této politiky soudržnosti má dojít také k většímu zaměření na městský rozměr, především pak prostřednictvím Evropského fondu pro regionální rozvoj. Lokální a regionální orgány budou mít v plánování a implementaci větší roli. Co se týče informaci o nevratné DPH jako uznatelný výdaj, zmínku u DPH je možné nalézt v dokumentu (.pdf, str 108, bod 3g.) přijatém 20. listopadu 2013 na plenárním zasedání Evropského parlamentu nezvaném Společná ustanovení ohledně evropských fondů. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["možnost", "dojde", "má dojít", "zaměření", "dokumentu"], "url": ["http://www.euractiv.cz/regionalni-rozvoj/clanek/evropsky-parlament-schvalil-nova-pravidla-pro-cerpani-fondu-eu-po-roce-2013-011312", "http://www.europarl.europa.eu/news/cs/news-room/content/20131118IPR25534/html/EP-schv%C3%A1lil-novou-politiku-soudr%C5%BEnosti-325-miliard-EUR-do-evropsk%C3%BDch-region%C5%AF", "http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/official/regulation/pdf/2014/proposals/presentation_final_cs.ppt", "http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20130708BKG16812/html/Cohesion-policy-background-note", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+TA+20131120+SIT-02+DOC+PDF+V0//CS&language=CS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:14.389742+00:00"}
{"id": "vr14874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14874", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...) a to súvisí napríklad aj s tým, že druhá, tretia generácia prisťahovalcov dnes nemá šancu sa zamestnať v Maelbeku alebo na predmestiach Paríža.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Oblasti, ktoré spomína Klus majú skutocne vyššiu mieru nezamestnanosti než je národný priemer pre Belgicko a Francúzsko. Obzvlášt vysoká je najmä u mladých potomkov imigrantov. Je však prehánaním povedat, že by títo ludia nemali vôbec šancu sa zamestnat, a nezamestnanost mladých je celkovo vyššia na národnej úrovni vo Francúzsku, Belgicku aj v iných krajinách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Maelbek je cast Bruselu, ktorá bola spájaná s viacerými podozrivými v teroristických útokoch v Paríži a Bruseli. Podla clánku Bloombergu je nezamestnanost mladých medzi pristahovalcami v tejto oblasti na úrovni 40 %, vysoko nad národným priemerom 8,7 %: \" ...a 40 percent youth unemployment leaves young men vulnerable to the teachings of radical Islam. Belgium's national jobless rate is 8.7 percent .\" Podobný údaj uvádzajú aj dalšie zdroje. Další clánok upozornuje na celkové problémy s integráciou v Belgicku: \"Being a largely divided Flemish/French-speaking society to begin with, it had problems integrating its newcomers. Its second- and third-generation immigrants on average made little socio-economic progress, or had little chance to do so. \" Pre predmestia Paríža, zvané aj Banlieues alebo opustené predmestia, je špecifická vysoká migrantská populáciou. Viaceré zdroje aj v tomto prípade poukazujú na rozdiely v zamestnanosti medzi najmä mladými následnými generáciami pristahovalcov a zbytkom Francúzska a frustráciu tamojších obyvatelov. Podla Opendemocracy je tu nezamestnanost okolo 30 %, v niektorých susedstvách je nezamestnanost mladých až 40 %: \" Sevran is one of France’s poorest places, north-east of the Paris périphérique. The jobless rate is 18%, and over 40% among the young. (...) Sevran is one of France’s 717 “sensitive urban zones”, most of them in the banlieues. In such places unemployment is over twice the national rate. More than half the residents are of foreign origin, chiefly Algerian, Moroccan and sub-Saharan African. Three-quarters live in subsidised housing; 36% are below the poverty line, three times the national average .\" Francúzsky priemer pre rok 2015 je pritom podla Eurostat 10,4 %. Priemerná nezamestnanost v Paríži sa podla Národného inštitútu pre štatistiku pohybuje okolo 8 %. Problém zo zamestnanostou mladých v týchto oblastiach Paríža potvrdzujú aj dalšie zdroje. V krajinách EÚ je však bežné, že skupina mladých vo veku 15-24 rokov má vyššiu mieru nezamestnanosti, než je národný priemer. V Španielsku je podla posledných dostupných údajov Eurostat na úrovni 45 %, zatial co celková nezamestnanost je 22 %. Nezamestnanost mladých vo Francúzsku je 24,6 % a v Belgicku 25,1 %. Na Slovensku je to 24,1 %, ešte koncom minulého roka tieto hodnoty dosahovali takmer 26 %. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oblasti, ktoré spomína Klus majú skutocne vyššiu mieru nezamestnanosti než je národný priemer pre Belgicko a Francúzsko. Obzvlášt vysoká je najmä u mladých potomkov imigrantov. Je však prehánaním povedat, že by títo ludia nemali vôbec šancu sa zamestnat, a nezamestnanost mladých je celkovo vyššia na národnej úrovni vo Francúzsku, Belgicku aj v iných krajinách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Maelbek je cast Bruselu, ktorá bola spájaná s viacerými podozrivými v teroristických útokoch v Paríži a Bruseli. Podla clánku Bloombergu je nezamestnanost mladých medzi pristahovalcami v tejto oblasti na úrovni 40 %, vysoko nad národným priemerom 8,7 %: \" ...a 40 percent youth unemployment leaves young men vulnerable to the teachings of radical Islam. Belgium's national jobless rate is 8.7 percent .\" Podobný údaj uvádzajú aj dalšie zdroje. Další clánok upozornuje na celkové problémy s integráciou v Belgicku: \"Being a largely divided Flemish/French-speaking society to begin with, it had problems integrating its newcomers. Its second- and third-generation immigrants on average made little socio-economic progress, or had little chance to do so. \" Pre predmestia Paríža, zvané aj Banlieues alebo opustené predmestia, je špecifická vysoká migrantská populáciou. Viaceré zdroje aj v tomto prípade poukazujú na rozdiely v zamestnanosti medzi najmä mladými následnými generáciami pristahovalcov a zbytkom Francúzska a frustráciu tamojších obyvatelov. Podla Opendemocracy je tu nezamestnanost okolo 30 %, v niektorých susedstvách je nezamestnanost mladých až 40 %: \" Sevran is one of France’s poorest places, north-east of the Paris périphérique. The jobless rate is 18%, and over 40% among the young. (...) Sevran is one of France’s 717 “sensitive urban zones”, most of them in the banlieues. In such places unemployment is over twice the national rate. More than half the residents are of foreign origin, chiefly Algerian, Moroccan and sub-Saharan African. Three-quarters live in subsidised housing; 36% are below the poverty line, three times the national average .\" Francúzsky priemer pre rok 2015 je pritom podla Eurostat 10,4 %. Priemerná nezamestnanost v Paríži sa podla Národného inštitútu pre štatistiku pohybuje okolo 8 %. Problém zo zamestnanostou mladých v týchto oblastiach Paríža potvrdzujú aj dalšie zdroje. V krajinách EÚ je však bežné, že skupina mladých vo veku 15-24 rokov má vyššiu mieru nezamestnanosti, než je národný priemer. V Španielsku je podla posledných dostupných údajov Eurostat na úrovni 45 %, zatial co celková nezamestnanost je 22 %. Nezamestnanost mladých vo Francúzsku je 24,6 % a v Belgicku 25,1 %. Na Slovensku je to 24,1 %, ešte koncom minulého roka tieto hodnoty dosahovali takmer 26 %. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["spájaná", "clánku", "dalšie", "clánok", "frustráciu", "Opendemocracy", "niektorých susedstvách", "Eurostat", "podla", "potvrdzujú", "dalšie", "Eurostat"], "url": ["http://dailycaller.com/2016/03/22/step-inside-the-one-district-in-brussels-thats-connected-to-nearly-every-major-terror-attack-on-the-west/", "http://www.bloomberg.com/news/articles/2015-11-20/paris-attacks-leave-brussels-district-molenbeek-a-tense-and-angry-place", "http://dailycaller.com/2016/03/22/step-inside-the-one-district-in-brussels-thats-connected-to-nearly-every-major-terror-attack-on-the-west/", "http://www.thedailybeast.com/articles/2016/03/22/how-belgium-became-a-terrorism-hotbed.html", "http://www.citylab.com/crime/2013/08/day-life-pariss-growing-muslim-population/6566/", "https://www.opendemocracy.net/opensecurity/joel-white/return-of-state-to-parisian-banlieue", "http://www.economist.com/news/europe/21572248-young-diverse-and-unemployed-forgotten-banlieues", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec450&plugin=1", "http://www.bdm.insee.fr/bdm2/affichageSeries;jsessionid=3C8A1BA70F7257FC9AA29A8AF8524CE1?request_locale=en&codeGroupe=713&recherche=idbank&idbank=001515940", "http://www.independent.co.uk/news/world/europe/paris-riots-ten-years-on-unemployment-is-rising-and-the-banlieues-problem-remains-a-decade-on-from-a6709901.html", "http://time.com/3662734/muslims-france-alienated/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teilm021&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:07.423809+00:00"}
{"id": "46123", "numeric_id": 46123, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46123", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "býva v neskolaudovanej vile a ešte sa tým aj pýši. Prepáčte, pán Matovič sa pýši tým, že porušuje zákon.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič sa počas mimoriadnej schôdze parlamentu priznal , že porušuje zákon, pretože býva v neskolaudovanom dome. ​ „Porušujem zákon. Som si toho vedomý. Svoje kolaudačné rozhodnutie budem riešiť, hneď ako budeme mať koronakrízu pevne v rukách,\" uviedol. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sa počas mimoriadnej schôdze parlamentu priznal , že porušuje zákon, pretože býva v neskolaudovanom dome. ​ „Porušujem zákon. Som si toho vedomý. Svoje kolaudačné rozhodnutie budem riešiť, hneď ako budeme mať koronakrízu pevne v rukách,\" uviedol. Tvrdenie Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["priznal"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2184266-matovic-na-zaver-prejavu-v-parlamente-prekvapil-priznal-sa-ze-porusuje-zakon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:24.250122+00:00"}
{"id": "vr34186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34186", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moderátor: Pre divákov, vy ste tam stanovili limity pre prezidentské voľby, sú to 3 milióny eur, ak sa nemýlim. R. Kaliňák: To je pre parlamentné.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že hornou hranicou 3 mil. eur je limitovaná pre volebnú kampaň strán a hnutí počas parlamentných volieb. Financovanie prezidentskej kampane je limitované hornou hranicou na úrovni 500 tisíc eur. Kaliňák správne opravuje moderátora diskusnej relácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je limit politických strán a hnutí definovaný § 3: \"Financovanie volebnej kampane politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu (1) Politická strana môže na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do limitu nákladov politickej strany podľa prvej vety sa započítavajú aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou a náklady na propagáciu politickej strany pred dňom vyhlásenia volieb.\" Limit na prezidentskú kampaň definovaný v § 5: \"Financovanie volebnej kampane na funkciu prezidenta (1) Kandidát na funkciu prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta pred dňom vyhlásenia volieb a náklady, ktoré kandidát na funkciu prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Ak sa politická reklama, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hornou hranicou 3 mil. eur je limitovaná pre volebnú kampaň strán a hnutí počas parlamentných volieb. Financovanie prezidentskej kampane je limitované hornou hranicou na úrovni 500 tisíc eur. Kaliňák správne opravuje moderátora diskusnej relácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa novely zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach je limit politických strán a hnutí definovaný § 3: \"Financovanie volebnej kampane politickej strany vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a do Európskeho parlamentu (1) Politická strana môže na svoju volebnú kampaň vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do Európskeho parlamentu vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Do limitu nákladov politickej strany podľa prvej vety sa započítavajú aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou a náklady na propagáciu politickej strany pred dňom vyhlásenia volieb.\" Limit na prezidentskú kampaň definovaný v § 5: \"Financovanie volebnej kampane na funkciu prezidenta (1) Kandidát na funkciu prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta pred dňom vyhlásenia volieb a náklady, ktoré kandidát na funkciu prezidenta uhradil alebo má uhradiť. Ak sa politická reklama, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["novely"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:09.049770+00:00"}
{"id": "vr27470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27470", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...zastupoval som Slovensko súde v Štrasburgu.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Európskom súde pre ľudské práva (ang.European Court of Human Rights) sidliacom v Štrasburgu vo Francúzsku Fico skutočne Slovenskú republiku zastupoval a to v rokoch 1994-2000 ako agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na Európskom súde pre ľudské práva (ang.European Court of Human Rights) sidliacom v Štrasburgu vo Francúzsku Fico skutočne Slovenskú republiku zastupoval a to v rokoch 1994-2000 ako agent pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Európskom súde pre ľudské práva", "zastupoval"], "url": ["http://www.echr.coe.int/Pages/home.aspx?p=home", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:14.230897+00:00"}
{"id": "vr25635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25635", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "My sme členovia eurozóny. Tam sa každé jedno rozhodnutie prijíma jednomyseľne. Bez rozhodnutia Slovenskej republiky sa tam nemôže nič udiať.", "statement_date": "2013-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutia v eurozóne prijímajú členské krajiny na základe Pravidiel organizácie samitov eurozóny (.pdf, s. 10). Z bodu 6.3 sa dozvedáme, že „ vyhlásenia sa odsúhlasia na základe konsenzu členov samitu eurozóny. “", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutia v eurozóne prijímajú členské krajiny na základe Pravidiel organizácie samitov eurozóny (.pdf, s. 10). Z bodu 6.3 sa dozvedáme, že „ vyhlásenia sa odsúhlasia na základe konsenzu členov samitu eurozóny. “"], "analysis_date": "2013-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Pravidiel organizácie samitov eurozóny"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/librairie/PDF/QC3013400SKC_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:10.845164+00:00"}
{"id": "vr34020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34020", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže nikdy prikázať prezidentovi, aby vymenoval generálneho prokurátora, pretože jeho právomoc je daná rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o organizácií Ústavného súdu SR nedeleguje po formálnej stránke nijakú právomoc ÚS prikazovať prezidentovi SR vymenovať kandidáta na verejnú funkciu.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o organizácií Ústavného súdu SR nedeleguje po formálnej stránke nijakú právomoc ÚS prikazovať prezidentovi SR vymenovať kandidáta na verejnú funkciu."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Na Telo", "vyjadrení", "zákon o prokuratúre"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-organizacii-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky/", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:57.035130+00:00"}
{"id": "vr27907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27907", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Je tam (na kandidátke OĽaNO, pozn.) pán Sirotka, ktorý zastupuje Alianciu malého a stredného podnikania a tématicky hovorí o tom, že treba v EÚ prácu a tú tvorí malé a stredné podnikanie.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimír Sirotka je kandidátom OĽaNO vo voľbách do EP 2014. Viacero zdrojov tiež potvrdzuje, že je prezidentom Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP). Uvádza sa tak napr. na samotnej stránke SAMP alebo v článku na portáli euractiv.sk . Sirotka vo svojom profile kandidáta hovorí najmä o otázkach týkajúcich sa malých a stredných podnikateľov.", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Sirotka je kandidátom OĽaNO vo voľbách do EP 2014. Viacero zdrojov tiež potvrdzuje, že je prezidentom Slovenskej asociácie malých podnikov (SAMP). Uvádza sa tak napr. na samotnej stránke SAMP alebo v článku na portáli euractiv.sk . Sirotka vo svojom profile kandidáta hovorí najmä o otázkach týkajúcich sa malých a stredných podnikateľov."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["kandidátom", "stránke", "euractiv.sk", "profile"], "url": ["http://www.eurokandidatka.sk/kandidati/", "http://samp-msp.sk/organy/", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/zoznam_liniek/eurovolby-2014-na-slovensku-000325", "http://www.eurokandidatka.sk/kandidati/vladimir-sirotka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:32.693253+00:00"}
{"id": "vr25651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25651", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dnes ten odhad (ekonomického rastu na rok 2014, pozn.) je na úrovni 2,2%. Ten odhad nie je len z dielne ministerstva financií, ale samozrejme aj z dielne ďalších nezávislých subjektov ako je Národná banka Slovenska alebo analytici bánk.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že okrem MF SR aj iní analytici, MMF aj NBS odhadujú rast v roku 2014 na úrovni 2,2% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu (s. 2) na roky 2014 až 2016 sa v roku 2014 počíta s rastom na úrovni 2,2% HDP. Portál I ntelliNews.com (9. október 2013) aj agentúra ČTK (august 2013) uvádza, že Medzinárodný menový fond odhadol ekonomický rast Slovenska v roku 2013 na 0,8%. V roku 2014 by mal nadobudnúť hodnotu 2,3%. NBS v júni 2013 znížila odhad rastu ekonomiky na rok 2013 z pôvodných 0,7% na 0,6%. Predpoveď na rok 2014 ráta s rastom 2,3% a v roku 2015 o 3,3%. Eurostat naproti tomu prichádza s prognózou ekonomického rastu pre rok 2014 vo výške 2,8%, pričom v roku 2013 predpokladal nárast 1 %. Predpoveď Eurostatu na zimu 2013 (s. 80) hovorí o raste v roku 2014 až na úrovni 2,9% HDP. Podľa odhadov bankových analytikov hospodársky rast v roku 2014 by mal byť 2,2% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že okrem MF SR aj iní analytici, MMF aj NBS odhadujú rast v roku 2014 na úrovni 2,2% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu (s. 2) na roky 2014 až 2016 sa v roku 2014 počíta s rastom na úrovni 2,2% HDP. Portál I ntelliNews.com (9. október 2013) aj agentúra ČTK (august 2013) uvádza, že Medzinárodný menový fond odhadol ekonomický rast Slovenska v roku 2013 na 0,8%. V roku 2014 by mal nadobudnúť hodnotu 2,3%. NBS v júni 2013 znížila odhad rastu ekonomiky na rok 2013 z pôvodných 0,7% na 0,6%. Predpoveď na rok 2014 ráta s rastom 2,3% a v roku 2015 o 3,3%. Eurostat naproti tomu prichádza s prognózou ekonomického rastu pre rok 2014 vo výške 2,8%, pričom v roku 2013 predpokladal nárast 1 %. Predpoveď Eurostatu na zimu 2013 (s. 80) hovorí o raste v roku 2014 až na úrovni 2,9% HDP. Podľa odhadov bankových analytikov hospodársky rast v roku 2014 by mal byť 2,2% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "ntelliNews.com", "ČTK", "znížila", "Eurostat", "analytikov"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_", "http://www.intellinews.com/slovakia-1005/imf-cuts-outlook-for-slovakia-s-gdp-growth-to-0-8-for-2013-2-3-for-2014-18642/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/290072-mmf-zhorsil-odhad-rastu-slovenskeho-hospodarstva/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nbs-ekonomika-sr-pokles/48882-clanok.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://ekonomika.sme.sk/c/6947685/banky-mierne-zvysili-odhad-rastu-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:09.256219+00:00"}
{"id": "48311", "numeric_id": 48311, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48311", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ukrajinská vláda nemá zákon o národnostných menšinách, môžete hovoriť len ukrajinsky. Predstavte si, že by sme na Slovensku zrušili zákon o tom, že Maďari nesmú hovoriť po maďarsky, iba po slovensky a všetci sa musia učiť slovensky a musia hovoriť iba slovensky.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajinský jazykový zákon vyvoláva kontroverziu a kritiku, neznemožňuje však nikomu na Ukrajine rozprávať inak ako po ukrajinsky, základné školy vzdelávajú aj v menšinových jazykoch vrátane ruštiny. Ochrana ruštiny je súčasťou ukrajinskej ústavy. Interpretáciu Roberta Kaliňáka preto považujeme za zavádzajúcu. Medzinárodné organizácie opakovane upozorňujú, že Ukrajina by mala prijať zákon o menšinách, ktorý zabezpečí dodržiavanie všetkých ich práv, ale neznamená to, že by ľudia na Ukrajine museli hovoriť len po ukrajinsky a nemohli používať svoj jazyk.\n\nUkrajinská ústava v článku 10 hovorí: „В Україні гарантується вільний розвиток, використання і захист російської, інших мов національних меншин України.” V preklade: „Ukrajina garantuje slobodný rozvoj, používanie a ochranu ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny.”\n\nPodľa sčítania obyvateľov Ukrajiny v roku 2001 bola ruština materinským jazykom 29,6 % obyvateľov a ukrajinčina 67,53 % obyvateľov . Podobné percentá ukazujú aj novšie prieskumy . Výskum Kyjevského sociologického inštitútu v roku 2019 ukázal , že v domácnostiach 28,1% Ukrajincov hovorí výlučne alebo väčšinou po rusky, 46 % Ukrajincov doma hovorí iba alebo najviac po ukrajinsky, a 24,9 % hovoria so svojimi rodinami obidvomi jazykmi.\n\nJazykový zákon sa stal predmetom sporov už v roku 2012, kedy prijala Ukrajina zákon, ktorý zaviedol tzv. regionálny jazyk - ak v oblasti hovorilo aspoň 10 percent obyvateľov menšinovým jazykom, mohli ho používať v úradnom styku. Ruština sa tak stala úradným jazykom v mnohých mestách a oblastiach. 23. februára 2014, deň po úteku bývalého prezidenta Viktora Janukoviča z krajiny, ukrajinský parlament tento zákon zrušil a do platnosti vstúpila predchádzajúca legislatívna úprava.\n\nV roku 2017 prijala Ukrajina zákon, podľa ktorého je vzdelávanie na druhom stupni základných škôl možné len v ukrajinčine, uvedenie do praxe je zatiaľ posunuté na rok 2023. V materských a základných školách sa vyučuje v regionálnom jazyku .\n\nUkrajinský parlament prijal v apríli 2019 zákon , ktorého cieľom je zabezpečiť pôsobenie ukrajinčiny ako štátneho jazyka. Zákon presadzoval bývalý prezident Petro Porošenko a stihol ho podpísať pred koncom svojho mandátu, zatiaľčo nastupujúci prezident Volodymyr Zelenský zákon nepriamo kritizoval . Kriticky sa k nemu stavali aj Rusko a Maďarsko, ktoré ho označili za diskriminačný. Na problémy však poukázala aj Benátska komisia Rady Európy a upozornila, že nový zákon nevytvára rovnováhu medzi posilnením postavenia ukrajinčiny ako štátneho jazyka a právami menšín. Na možnú diskrimináciu menšín na základe tohto zákona upozorňuje aj organizácia Human Rights Watch .\n\n16. júla 2019 vstúpila do platnosti prvá časť zákona , ktorým sa ukrajinčina stala štátnym jazykom, povinným na úradných dokumentoch, súdnych záznamoch a pracovných zmluvách. Ukrajinsky musia hovoriť úradníci, lekári v štátnych zdravotníckych zariadeniach, učitelia, sudcovia, poslanci.\n\nNevzťahuje sa na súkromnú konverzáciu alebo náboženské obrady.\n\nOpovrhovanie či ponižovanie ukrajinského jazyka je podľa tohto zákona trestné .\n\n16. januára 2021 vstúpila do platnosti časť zákona, podľa ktorej musia poskytovatelia služieb , ako napríklad reštaurácie, osloviť zákazníka v ukrajinčine a používať ruštinu až na žiadosť zákazníka.\n\n16. januára 2022 vstúpila do platnosti časť tohto zákona , podľa ktorého musia celonárodné printové médiá vychádzať v ukrajinčine alebo zároveň v ukrajinčine popri inom jazyku v rovnakom rozsahu. Neskôr toto budú musieť dodržať aj médiá regionálne.\n\nUkrajinské televízie musia mať 75 percent obsahu v ukrajinčine už od roku 2017, v praxi sa však tento zákon nevynucuje.\n\nBenátska komisia odporučila Ukrajine, aby prijala čo najskôr aj zákon o menšinách, Zelenský v lete 2021 ohlásil, že sa takýto zákon pripravuje .", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinský jazykový zákon vyvoláva kontroverziu a kritiku, neznemožňuje však nikomu na Ukrajine rozprávať inak ako po ukrajinsky, základné školy vzdelávajú aj v menšinových jazykoch vrátane ruštiny. Ochrana ruštiny je súčasťou ukrajinskej ústavy. Interpretáciu Roberta Kaliňáka preto považujeme za zavádzajúcu. Medzinárodné organizácie opakovane upozorňujú, že Ukrajina by mala prijať zákon o menšinách, ktorý zabezpečí dodržiavanie všetkých ich práv, ale neznamená to, že by ľudia na Ukrajine museli hovoriť len po ukrajinsky a nemohli používať svoj jazyk.", "Ukrajinská ústava v článku 10 hovorí: „В Україні гарантується вільний розвиток, використання і захист російської, інших мов національних меншин України.” V preklade: „Ukrajina garantuje slobodný rozvoj, používanie a ochranu ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny.”", "Podľa sčítania obyvateľov Ukrajiny v roku 2001 bola ruština materinským jazykom 29,6 % obyvateľov a ukrajinčina 67,53 % obyvateľov . Podobné percentá ukazujú aj novšie prieskumy . Výskum Kyjevského sociologického inštitútu v roku 2019 ukázal , že v domácnostiach 28,1% Ukrajincov hovorí výlučne alebo väčšinou po rusky, 46 % Ukrajincov doma hovorí iba alebo najviac po ukrajinsky, a 24,9 % hovoria so svojimi rodinami obidvomi jazykmi.", "Jazykový zákon sa stal predmetom sporov už v roku 2012, kedy prijala Ukrajina zákon, ktorý zaviedol tzv. regionálny jazyk - ak v oblasti hovorilo aspoň 10 percent obyvateľov menšinovým jazykom, mohli ho používať v úradnom styku. Ruština sa tak stala úradným jazykom v mnohých mestách a oblastiach. 23. februára 2014, deň po úteku bývalého prezidenta Viktora Janukoviča z krajiny, ukrajinský parlament tento zákon zrušil a do platnosti vstúpila predchádzajúca legislatívna úprava.", "V roku 2017 prijala Ukrajina zákon, podľa ktorého je vzdelávanie na druhom stupni základných škôl možné len v ukrajinčine, uvedenie do praxe je zatiaľ posunuté na rok 2023. V materských a základných školách sa vyučuje v regionálnom jazyku .", "Ukrajinský parlament prijal v apríli 2019 zákon , ktorého cieľom je zabezpečiť pôsobenie ukrajinčiny ako štátneho jazyka. Zákon presadzoval bývalý prezident Petro Porošenko a stihol ho podpísať pred koncom svojho mandátu, zatiaľčo nastupujúci prezident Volodymyr Zelenský zákon nepriamo kritizoval . Kriticky sa k nemu stavali aj Rusko a Maďarsko, ktoré ho označili za diskriminačný. Na problémy však poukázala aj Benátska komisia Rady Európy a upozornila, že nový zákon nevytvára rovnováhu medzi posilnením postavenia ukrajinčiny ako štátneho jazyka a právami menšín. Na možnú diskrimináciu menšín na základe tohto zákona upozorňuje aj organizácia Human Rights Watch .", "16. júla 2019 vstúpila do platnosti prvá časť zákona , ktorým sa ukrajinčina stala štátnym jazykom, povinným na úradných dokumentoch, súdnych záznamoch a pracovných zmluvách. Ukrajinsky musia hovoriť úradníci, lekári v štátnych zdravotníckych zariadeniach, učitelia, sudcovia, poslanci.", "Nevzťahuje sa na súkromnú konverzáciu alebo náboženské obrady.", "Opovrhovanie či ponižovanie ukrajinského jazyka je podľa tohto zákona trestné .", "16. januára 2021 vstúpila do platnosti časť zákona, podľa ktorej musia poskytovatelia služieb , ako napríklad reštaurácie, osloviť zákazníka v ukrajinčine a používať ruštinu až na žiadosť zákazníka.", "16. januára 2022 vstúpila do platnosti časť tohto zákona , podľa ktorého musia celonárodné printové médiá vychádzať v ukrajinčine alebo zároveň v ukrajinčine popri inom jazyku v rovnakom rozsahu. Neskôr toto budú musieť dodržať aj médiá regionálne.", "Ukrajinské televízie musia mať 75 percent obsahu v ukrajinčine už od roku 2017, v praxi sa však tento zákon nevynucuje.", "Benátska komisia odporučila Ukrajine, aby prijala čo najskôr aj zákon o menšinách, Zelenský v lete 2021 ohlásil, že sa takýto zákon pripravuje ."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["článku 10", "sčítania obyvateľov", "prieskumy", "ukázal", "zaviedol", "prijala", "v regionálnom jazyku", "prijal", "zákon", "kritizoval", "poukázala", "Human Rights Watch", "zákona", "trestné", "poskytovatelia služieb", "zákona", "75 percent obsahu", "odporučila", "pripravuje"], "url": ["https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/254%D0%BA/96-%D0%B2%D1%80#Text", "http://database.ukrcensus.gov.ua/MULT/Dialog/Saveshow.asp", "https://ratinggroup.ua/en/research/ukraine/yazykovoy_vopros_rezultaty_poslednih_issledovaniy_2012.html", "https://www.unian.info/society/10481268-almost-half-of-ukrainians-speak-ukrainian-in-families-poll.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18702759", "https://www.rferl.org/a/ukrainian-poroshenko-signs-controversial-language-bill-into-law/28757195.html", "https://www.wilsoncenter.org/blog-post/ukraines-language-law-whose-rights-are-protected", "https://www.reuters.com/article/us-ukraine-parliament-language-idUSKCN1S111N", "https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/2704-19#Text", "https://www.facebook.com/100007211555008/posts/2234555556794808?sfns=mo", "https://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2019)032-e", "https://www.hrw.org/news/2022/01/19/new-language-requirement-raises-concerns-ukraine", "https://www.teraz.sk/najnovsie/ukrajina-zakon-o-statnom-jazyku-vst/407494-clanok.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajina-jazykovy-zakon-parlament-porosenko-evropska-unie-rustina-ukrajinstina_1904251500_och", "https://www.france24.com/en/live-news/20210401-new-law-stokes-ukraine-language-tensions", "https://www.rferl.org/a/ukraine-language-law-russian/31656441.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-39302909", "https://warsawinstitute.org/ukraines-new-language-law-receives-fierce-criticism-will-zelensky-agree-introduce-amendments/", "https://www.ukrinform.net/rubric-polytics/3279710-zelensky-announces-law-on-national-communities.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:13.972457+00:00"}
{"id": "vr30853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30853", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Dnešná vláda hovorí, že ide stavať diaľnice lacnejšie ako vláda R. Fica. Odborníci aj štátna expertíza hovoria, že jej ceny sú nereálne a opäť príde k ich zvýšeniu cez dodatky.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na spomínanú \"štátnu expertízu\" sme nenarazili. Ak budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR môžme konštatovať, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov Pre porovnanie vybrané úseky s odhadovanými cenami : Dubná skala - Turany \"Trasa predmetného úseku diaľnice D1 prechádza rovinatým, miestami mierne pahorkatým územím na rozhraní ochranných pásiem Národných parkov Malá a Veľká Fatra v údolí Váhu, ktorý niekoľkokrát prekračuje.\" 8,35 milióna eur na kilometer. Jánovce - Jablonov \"Vybraná trasa bude čiastočne fungovať ako bariéra medzi lesnými a lúčnymi pasienkovými ekosystémami na úpätí Levočských vrchov.\" 9,72 miliónov eur na kilometer. Fričovice - Svinia 10,4 milióna eur na kilometer.", "analysis_paragraphs": ["Na spomínanú \"štátnu expertízu\" sme nenarazili. Ak budeme vychádzať z medializovaného výskumu Ředitelstva silnic a dálnic ČR môžme konštatovať, že priemerná cena diaľnic vo vybratých európskych krajinách sa pohybuje v rozmedzí 6-13 mil. eur v nížinách a pahorkatinách, 12-26 mil. eur v hornatom teréne, 23-70 mil. eur pri stavbe tunelov a 24-79 mil. eur pri budovaní mostov Pre porovnanie vybrané úseky s odhadovanými cenami : Dubná skala - Turany \"Trasa predmetného úseku diaľnice D1 prechádza rovinatým, miestami mierne pahorkatým územím na rozhraní ochranných pásiem Národných parkov Malá a Veľká Fatra v údolí Váhu, ktorý niekoľkokrát prekračuje.\" 8,35 milióna eur na kilometer. Jánovce - Jablonov \"Vybraná trasa bude čiastočne fungovať ako bariéra medzi lesnými a lúčnymi pasienkovými ekosystémami na úpätí Levočských vrchov.\" 9,72 miliónov eur na kilometer. Fričovice - Svinia 10,4 milióna eur na kilometer."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["medializovaného", "výskumu", "Ředitelstva silnic a dálnic ČR", "Pre porovnanie vybrané úseky s odhadovanými cenami", "Dubná skala - Turany", "Jánovce - Jablonov", "Fričovice - Svinia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensko-nestavia-najdrahsie-dialnice-tvrdi-cesky-prieskum-ptj-/sk_ekonomika.asp?c=A100518_181206_sk_ekonomika_p01", "http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=28432", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=86", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=200", "http://www.ndsas.sk/stavby-2011/43611s?ids=12328&prm1=1&prm2=38"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:38.692265+00:00"}
{"id": "vr29583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29583", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ako existencia NKÚ a šéfa NKÚ, je zapísaná priamo v ústave, je to preto dôležitejšia, významnejšia pozícia, ako napríklad šéf Úradu pre verejné obstarávanie, čo je funkcia, ktorá nevzniká na základe ústavy, ale na základe zákona.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) pojednáva druhý oddiel tretej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. O predsedovi NKÚ a jeho voľbe hovorí článok 61. Úrad pre verejné obstarávanie nie je v Ústave zmienený. Venuje sa mu Zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne prvá hlava šiestej časti. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) pojednáva druhý oddiel tretej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. O predsedovi NKÚ a jeho voľbe hovorí článok 61. Úrad pre verejné obstarávanie nie je v Ústave zmienený. Venuje sa mu Zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne prvá hlava šiestej časti. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "Zákon", "Zákona", "Podľa Ústavy"], "url": ["http://www.vop.gov.sk/ustava-slovenskej-republiky", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25", "http://www.vop.gov.sk/ustava-slovenskej-republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:46.373815+00:00"}
{"id": "vr38150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38150", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Náš právny poriadok kolektívne práva žiadne neuznáva. Ani naša ústava ich neuznáva.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný právnik B. Balog, ktorého v reportáži oslovila televízia TA3 (1:45) hovorí, že práva, ktoré Ústava SR priznáva menšinám sú chápané ako práva individuálne, nie kolektívne. Ďalšie analýzy nášho právneho poriadku a Ústavy SR a kolektívnych práv v nich sa nám nájsť nepodarilo. Všeobecne sa téme kolektívnych práv venuje aj príhovor bývalého podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny D. Čaploviča. Okrem iného Čaplovič zmieňuje: \"koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudsko-právnom dokumente OSN, RE, OBSE, alebo EÚ. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy v októbri 1993 a nikto – podotýkam nikto – s výnimkou MR sa ich v Európe nesnaží oživovať. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu.\"", "analysis_paragraphs": ["Ústavný právnik B. Balog, ktorého v reportáži oslovila televízia TA3 (1:45) hovorí, že práva, ktoré Ústava SR priznáva menšinám sú chápané ako práva individuálne, nie kolektívne. Ďalšie analýzy nášho právneho poriadku a Ústavy SR a kolektívnych práv v nich sa nám nájsť nepodarilo. Všeobecne sa téme kolektívnych práv venuje aj príhovor bývalého podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny D. Čaploviča. Okrem iného Čaplovič zmieňuje: \"koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudsko-právnom dokumente OSN, RE, OBSE, alebo EÚ. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy v októbri 1993 a nikto – podotýkam nikto – s výnimkou MR sa ich v Európe nesnaží oživovať. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu.\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "príhovor"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/175519_smer-chce-novelizovat-nasu-ustavu-pre-novu-madarsku-ustavu", "http://protiprudu.info/podpredseda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:03.576199+00:00"}
{"id": "vr37613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37613", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V podstate dostal peniaze pán Podhradský, nominant SDKÚ zhodou okolností a potom jeden nominant Smeru, ktorého neviem teraz presne meno a bol nominant Smeru a tam bola obrovská suma. To bolo vyše 200 tisíc eur. Ale ešte raz, pán Paška. Veď bude to o pár dní celé zverejnené a potom sa môžeme o tom baviť. Ale ešte raz nominant SaS nedostal ani cent.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník Korzár prišiel ešte 8. februára 2011 s informáciou, že nominantovi SDKÚ Jánovi Podhorskému, ktorý bol šéfom predstavenstva pred Zichom, bolo vyplatené približne 90-tisícové odstupné.\n\nUž vyššie sme v našej analýze uviedli, že nominant SaS Ivan Zich doposiaľ odstupné nedostal.\n\nInformácie o nominantovi Smeru do dnešného dňa neboli ešte zverejnené.", "analysis_paragraphs": ["Denník Korzár prišiel ešte 8. februára 2011 s informáciou, že nominantovi SDKÚ Jánovi Podhorskému, ktorý bol šéfom predstavenstva pred Zichom, bolo vyplatené približne 90-tisícové odstupné.", "Už vyššie sme v našej analýze uviedli, že nominant SaS Ivan Zich doposiaľ odstupné nedostal.", "Informácie o nominantovi Smeru do dnešného dňa neboli ešte zverejnené."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Korzár"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5756934/stat-poslal-do-kosickej-teplarne-kontrolu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:18.863523+00:00"}
{"id": "vr15041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15041", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "... väčšina trestných činov spáchaných so zbraňou je práve spáchaných s nelegálnou zbraňou...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarili sa nám nájsť údaje pre Slovensko o pomere trestných činov spáchaných s legálne a s nelegálne držanou zbraňou. Ide o generalizujúci výrok, preto pravdivosť tvrdenia overujeme na základe dostupných štatistík a štúdií z rôznych krajín. Polícia Českej republiky vedie štatistiku o trestných činoch spáchaných s legálne a s nelegálne držanými strelnými zbraňami od 2010, najnovšie údaje sú z roku 2014. Celkový počet držiteľov zbraní v ČR sa v sledovanom období pohyboval okolo 300 000 (na konci roku 2014 to bolo 292 283 držiteľov). Vo svete sa vedie aktívna diskusia o tom, či striktná kontrola zbraní a obmedzenie výdaju zbrojného preukazu vedie k zníženiu počtu trestných činov. Veľká Británia na konci deväťdesiatych rokoch zaviedla zákon, ktorý upravuje možnosti, akými sa môže dostať civilné obyvateľstvo k strelným zbraniam. Ukázalo sa, že napriek nárastu trestným činom spáchaným so zbraňou v prvých rokoch po zavedeniu zákona, počet takých trestných činov už ukazuje klesajúci trend. Dokonca sa vo Veľkej Británii ukázalo , že väčšina trestných činov spáchaných strelnými zbraňami je vykonaná s tými istými nelegálne držanými zbraňmi: \" Today, law enforcement officials say ballistic tests indicate that most gun crime in Britain can be traced back to fewer than 1,000 illegal weapons still in circulation. \" Americké analýzy ukazujú , že v 82 % masových prestreliek z posledných tridsať rokov boli použité strelné zbrane legálne držané. Rôzne štúdie sa robia na vzorkách väzňov, ktorí mali pri sebe strelné zbrane v momente spáchania trestného činu. Výsledky sú rôzne, a samotní autori upozorňujú na to, že nie je možné jednoznačne na základe nich povedať, či sa spácha viac trestných činov s legálne, alebo s nelegálne držanými zbraňami. Podľa autora je ale možné tvrdiť, že \" a low percentage of criminal assaults and robberies are committed with guns that were acquired by legal purchase from a gun store \".", "analysis_paragraphs": ["Nepodarili sa nám nájsť údaje pre Slovensko o pomere trestných činov spáchaných s legálne a s nelegálne držanou zbraňou. Ide o generalizujúci výrok, preto pravdivosť tvrdenia overujeme na základe dostupných štatistík a štúdií z rôznych krajín. Polícia Českej republiky vedie štatistiku o trestných činoch spáchaných s legálne a s nelegálne držanými strelnými zbraňami od 2010, najnovšie údaje sú z roku 2014. Celkový počet držiteľov zbraní v ČR sa v sledovanom období pohyboval okolo 300 000 (na konci roku 2014 to bolo 292 283 držiteľov). Vo svete sa vedie aktívna diskusia o tom, či striktná kontrola zbraní a obmedzenie výdaju zbrojného preukazu vedie k zníženiu počtu trestných činov. Veľká Británia na konci deväťdesiatych rokoch zaviedla zákon, ktorý upravuje možnosti, akými sa môže dostať civilné obyvateľstvo k strelným zbraniam. Ukázalo sa, že napriek nárastu trestným činom spáchaným so zbraňou v prvých rokoch po zavedeniu zákona, počet takých trestných činov už ukazuje klesajúci trend. Dokonca sa vo Veľkej Británii ukázalo , že väčšina trestných činov spáchaných strelnými zbraňami je vykonaná s tými istými nelegálne držanými zbraňmi: \" Today, law enforcement officials say ballistic tests indicate that most gun crime in Britain can be traced back to fewer than 1,000 illegal weapons still in circulation. \" Americké analýzy ukazujú , že v 82 % masových prestreliek z posledných tridsať rokov boli použité strelné zbrane legálne držané. Rôzne štúdie sa robia na vzorkách väzňov, ktorí mali pri sebe strelné zbrane v momente spáchania trestného činu. Výsledky sú rôzne, a samotní autori upozorňujú na to, že nie je možné jednoznačne na základe nich povedať, či sa spácha viac trestných činov s legálne, alebo s nelegálne držanými zbraňami. Podľa autora je ale možné tvrdiť, že \" a low percentage of criminal assaults and robberies are committed with guns that were acquired by legal purchase from a gun store \"."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["štatistiku", "ČR", "Veľká Británia", "ukázalo", "ukazujú", "štúdie", "upozorňujú"], "url": ["http://www.policie.cz/clanek/trestne-ciny-spachane-strelnymi-zbranemi-za-obdobi-let-2010-az-2014.aspx", "http://gunlex.cz/clanky/informace-lex/2002-pocet-drzitelu-zbrojnich-prukazu-a-zbrani-v-roce-2014", "http://bigthink.com/ideafeed/examining-uk-gun-crime-15-years-after-firearms-act", "https://www.washingtonpost.com/world/europe/after-shooting-tragedies-britain-went-after-guns/2013/01/31/b94d20c0-6a15-11e2-9a0b-db931670f35d_story.html", "http://www.msnbc.com/msnbc/most-guns-mass-shootings-obtained-legally", "http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0091743515001486", "http://www.politifact.com/punditfact/statements/2015/oct/05/joe-scarborough/msnbcs-joe-scarborough-tiny-fraction-crimes-commit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:24.638952+00:00"}
{"id": "vr29660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29660", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Rovnako napríklad zvýšenie minimálnych odvodov pre živnostníkov. Od nástupu vlády vlastne sa to zvýšilo už o 34 eur za mesiac.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prvej polovici roka 2012, v čase nástupu súčasnej vlády, bola výška minimálnych odvodov SZČO (živnostníkov) stanovená na 167,03 eur mesačne. V súčasnej dobe je minimálne poistné do sociálnej poisťovne na úrovni 136,57 eur a mesačný príspevok do zdravotnej poisťovne 57,68 eur. Celkovo tvoria odvody sumu 194,25 eur. Oproti roku 2012 sa jedná o rozdiel 27,22 eur, čo je približne o sedem eur menej než uvádza Hudacký. Od 1. júla sa tento rok nebude meniť výška minimálnych odvodov, Hudacký tak nereferuje ani k bezprostrednému zvýšeniu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý Odvody SZČO do sociálnej a zdravotnej poisťovne v rokoch 2012 a 2015 Rok 2012 2015 Sociálna poisťovna 119,45 eur 136,57 eur Zdravotná poisťovňa 47,58 eur 57,68 eur Spolu 167,03 eur 194,25 eur Zdroj: www.podnikajte.sk Dátum zverejnenia analýzy: 15.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prvej polovici roka 2012, v čase nástupu súčasnej vlády, bola výška minimálnych odvodov SZČO (živnostníkov) stanovená na 167,03 eur mesačne. V súčasnej dobe je minimálne poistné do sociálnej poisťovne na úrovni 136,57 eur a mesačný príspevok do zdravotnej poisťovne 57,68 eur. Celkovo tvoria odvody sumu 194,25 eur. Oproti roku 2012 sa jedná o rozdiel 27,22 eur, čo je približne o sedem eur menej než uvádza Hudacký. Od 1. júla sa tento rok nebude meniť výška minimálnych odvodov, Hudacký tak nereferuje ani k bezprostrednému zvýšeniu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý Odvody SZČO do sociálnej a zdravotnej poisťovne v rokoch 2012 a 2015 Rok 2012 2015 Sociálna poisťovna 119,45 eur 136,57 eur Zdravotná poisťovňa 47,58 eur 57,68 eur Spolu 167,03 eur 194,25 eur Zdroj: www.podnikajte.sk Dátum zverejnenia analýzy: 15.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["119,45 eur", "136,57 eur", "47,58 eur", "57,68 eur", "www.podnikajte.sk"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/odvody-poistovne/tabulka-odvodov-szco-socialnej-poistovne-2012/19022", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1570/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-2015.xhtml", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/odvody-do-zp/tabulka-odvodov-szco-zdravotnej-poistovne-2012/25203", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1570/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-szco-2015.xhtml", "http://www.podnikajte.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:27.492191+00:00"}
{"id": "vr37348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37348", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Nezávislé osobnosti na kandidátke. Podľa môjho názoru a nielen môjho, ale mnohých politológov na Slovensku, je to neuskutočniteľný sen. Ale má právo na to, nech ho sníva ďalej. (Igor Matovič a jeho predstava založiť novú stranu s nezávislými kandidátmi pozn.)", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "To, že je Strana nestraníkov neuskutočniteľný sen sedí na vyjadrenia Miroslava Kusého: \"Nebude spĺňať náležitosti skutočnej politickej strany. Strana nestraníkov je nezmysel. Nemôže to fungovať, pretože ich nespája žiadne ideové politické posolstvo.\"", "analysis_paragraphs": ["To, že je Strana nestraníkov neuskutočniteľný sen sedí na vyjadrenia Miroslava Kusého: \"Nebude spĺňať náležitosti skutočnej politickej strany. Strana nestraníkov je nezmysel. Nemôže to fungovať, pretože ich nespája žiadne ideové politické posolstvo.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1226485"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:27.565610+00:00"}
{"id": "vr18383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18383", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...vymenili sa ľudia na dôležitých funkciách v rámci Národnej kriminálnej agentúry na protizločineckej (jednotke, pozn.), na korupcii prišli zmeny. Odstúpil riaditeľ pán Krajmer (z Národnej protikorupčnej jednotky, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z kontextu diskusie vyplýva, že Lučanský mal na mysli najmä zmeny v rámci Národnej kriminálnej agentúry v poslednom období, a teda najmä po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Z piatich hlavných jednotiek NAKA sa odvtedy na poste riaditeľa vystriedali dvaja. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na pozícii riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky nahradil Vladimíra Kúdelu Branislav Zurian. Kúdela je však naďalej jeho zástupcom . Ten predtým pôsobil na protikorupčnej jednotke pod Róbertom Krajmerom, bývalým šéfom tejto jednotky. Krajmer sa svojej funkcie vzdal, keď sa ministrom vnútra stal Tomáš Drucker. Dôvodom boli práve pochybnosti a nevyjasnené skutočnosti okolo dvojnásobnej vraždy, krátko po ktorej sa na mieste činu bezdôvodne pohyboval práve Krajmer. Ten po odstúpení z funkcie n astúpil na Oddelenie komunikácie a prevencie kancelárie Prezidenta policajného zboru. Na tomto poste pobudol menej ako štyri mesiace a od 1. septembra 2018 pracuje na sekcii hnuteľného a nehnuteľného majetku na ministerstve vnútra, a teda pod ministerkou Denisou Sakovou a nie Milanom Lučanským. Najnovšie Milan Lučanský vyslovil kritiku voči súčasnému šéfovi NAKA, Petrovi Hraškovi. Lučanský uviedol, že od NAKA dostal nepresné informácie týkajúce sa trestných oznámení na organizátorov protestov Za slušné Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu diskusie vyplýva, že Lučanský mal na mysli najmä zmeny v rámci Národnej kriminálnej agentúry v poslednom období, a teda najmä po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Z piatich hlavných jednotiek NAKA sa odvtedy na poste riaditeľa vystriedali dvaja. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na pozícii riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky nahradil Vladimíra Kúdelu Branislav Zurian. Kúdela je však naďalej jeho zástupcom . Ten predtým pôsobil na protikorupčnej jednotke pod Róbertom Krajmerom, bývalým šéfom tejto jednotky. Krajmer sa svojej funkcie vzdal, keď sa ministrom vnútra stal Tomáš Drucker. Dôvodom boli práve pochybnosti a nevyjasnené skutočnosti okolo dvojnásobnej vraždy, krátko po ktorej sa na mieste činu bezdôvodne pohyboval práve Krajmer. Ten po odstúpení z funkcie n astúpil na Oddelenie komunikácie a prevencie kancelárie Prezidenta policajného zboru. Na tomto poste pobudol menej ako štyri mesiace a od 1. septembra 2018 pracuje na sekcii hnuteľného a nehnuteľného majetku na ministerstve vnútra, a teda pod ministerkou Denisou Sakovou a nie Milanom Lučanským. Najnovšie Milan Lučanský vyslovil kritiku voči súčasnému šéfovi NAKA, Petrovi Hraškovi. Lučanský uviedol, že od NAKA dostal nepresné informácie týkajúce sa trestných oznámení na organizátorov protestov Za slušné Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["zástupcom", "pôsobil", "vzdal,", "n", "astúpil", "vyslovil kritiku"], "url": ["https://www.minv.sk/?NPZJ", "https://www.aktuality.sk/clanok/579258/elitna-policia-ktorej-casto-menia-sefa-ako-funguje-naka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/579258/elitna-policia-ktorej-casto-menia-sefa-ako-funguje-naka/", "https://www.aktuality.sk/clanok/615910/robert-krajmer-bude-robit-na-ministerstve-vnutra/", "https://www.aktuality.sk/clanok/615910/robert-krajmer-bude-robit-na-ministerstve-vnutra/", "https://dennikn.sk/1299187/lucansky-povedal-ze-ho-sef-naka-hrasko-pri-trestnom-oznameni-na-organizatorov-protestov-oklamal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:57.543284+00:00"}
{"id": "vr28823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28823", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Sme tu dva roky tak ako vy ste boli dva roky a my sme pripravili zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. Vy ste ho vtedy nepripravili.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že zákon na ochranu oznamovateľov korupcie bol schválený za súčasnej vlády Roberta Fica. Tá je pri moci od apríla 2014, čo znamená vyše dva a pol roka. Na druhej strane vláda Ivety Radičovej nastúpila do úradu 9. júla 2010. Po páde vlády dňa 11. októbra 2011, podľa Ústavy Slovenskej republiky (čl. 115, ods. 3) , vláda Ivety Radičovej vládla s obmedzenými kompetenciami a bez jasnej podpory parlamentu, až kým bola v apríli 2014 vystriedaná vládou Roberta Fica. Celkovo teda vládla menej ako dva roky, pričom z toho približne pol roka po vyslovení nedôvery parlamentom. Robert Kaliňák v oboch prípadoch preháňa časové údaje a výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že zákon na ochranu oznamovateľov korupcie bol schválený za súčasnej vlády Roberta Fica. Tá je pri moci od apríla 2014, čo znamená vyše dva a pol roka. Na druhej strane vláda Ivety Radičovej nastúpila do úradu 9. júla 2010. Po páde vlády dňa 11. októbra 2011, podľa Ústavy Slovenskej republiky (čl. 115, ods. 3) , vláda Ivety Radičovej vládla s obmedzenými kompetenciami a bez jasnej podpory parlamentu, až kým bola v apríli 2014 vystriedaná vládou Roberta Fica. Celkovo teda vládla menej ako dva roky, pričom z toho približne pol roka po vyslovení nedôvery parlamentom. Robert Kaliňák v oboch prípadoch preháňa časové údaje a výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["moci", "vláda", "(čl. 115, ods. 3)", "Plán boja proti korupcii", "pripravovalo", "Zákon", "Vláda"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=vlada-schvalila-plan-boja-proti-korupcii-na-slovensku", "http://www.euractiv.sk/csr-spolocenska-zodpovednost/clanok/vlada-schvalila-plan-boja-proti-korupcii-017694", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1111", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=51749"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:15.594583+00:00"}
{"id": "vr35940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35940", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme v auguste 2006, teda krátko na to, ako sme nastúpili, dostali list z Európskej komisie, kde nám oznámili, že Slovensko je úplne najhoršie pripravená krajina a takmer nám odporúčili, že máme to vzdať a nemáme sa do Schengenu ani hlásiť. Tak sme teda zabrali a všetky tie chyby predchádzajúcej vlády sme rozbehli, teda napravili a rozbehli sme také tempo, že Slovensko sa potom stalo najlepšie pripravenou krajinou. Potom prišlo euro.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ficom spomínaný list sa nám nájsť nepodarilo. Je fakt, že Komisia sa vyjadrovala kriticky ku postupu krajín V4 pri zavádzaní bezpečnostného informačného systému SIS 2, ktorého zavedenie bolo nutnou podmienkou ku vstupu do Schengenu. Komisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattiny v októbry 2006 vyhlásil , že \"Veľmi úprimne môžem prehlásiť, že v tomto momente by bolo technicky schopné splniť pôvodný časový plán iba Slovinsko . Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.\" O poslednom mieste v hodnotení pripravenosti na Schengen sa tiež vyjadril minister Kaliňák v decembri 2007 \"Napriek tomu, že Slovensko bolo na takom nepeknom poslednom mieste, sa ukázala európska solidarita\" .", "analysis_paragraphs": ["Ficom spomínaný list sa nám nájsť nepodarilo. Je fakt, že Komisia sa vyjadrovala kriticky ku postupu krajín V4 pri zavádzaní bezpečnostného informačného systému SIS 2, ktorého zavedenie bolo nutnou podmienkou ku vstupu do Schengenu. Komisár pre spravodlivosť a vnútro Franco Frattiny v októbry 2006 vyhlásil , že \"Veľmi úprimne môžem prehlásiť, že v tomto momente by bolo technicky schopné splniť pôvodný časový plán iba Slovinsko . Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.\" O poslednom mieste v hodnotení pripravenosti na Schengen sa tiež vyjadril minister Kaliňák v decembri 2007 \"Napriek tomu, že Slovensko bolo na takom nepeknom poslednom mieste, sa ukázala európska solidarita\" ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "Slovinsko", "decembri"], "url": ["http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/do-schengenu-pojdme-pravdepodobne-predsa-neskor", "http://www.europskaunia.sk/slovinsko", "http://dnes.atlas.sk/svet/151503/koniec-otaznikov-schengen-mame-isty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:25.967746+00:00"}
{"id": "vr32229", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32229", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Ttreba si uvedomiť, česká strana bola dotlačená k tomu, aby zamedzila exportu alkoholu a veľmi výdatne k tomu prispela slovenská pozícia alebo slovenské stanovisko v pondelok, kedy sme teda na ostro rokovali s D.J.Sanko ako vôbec postupovať, viete, že tie naše prvé stanoviská ráno ešte boli, že zatiaľ nevidíme dôvod, ale v priebehu dňa, ako sa tie informácie vyvíjali, tak sme od obeda tvrdo potlačili, profesor Bíreš bol jednak práve v tejto veci a o pol desiatej som dostal večer informáciu, že teda komisia nám umožní tento krok, takže na druhý deň sme to okamžite spustili.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra pôdohospodárstva hodnotíme ako pravdivý, lebo je pravdou, že Poľsko a Slovensko ako prvé zakázali dovoz a predaj alkoholu z Česka. Európska komisia takisto vyzvala českú vládu, aby zakázala vývoz alkoholu do všetkých krajín únie i iných štátov, pričom uviedla, že v prípade nečinnosti českej vlády tak urobí aj sama. Slovensko vydalo zákaz v utorok 18. septembra po pondelkovom rokovaní s ministerkou zdravotníctva a ministrom financií. Minister pôdohospodárstva uviedol, že sa tak rozhodli na základe toho, že nepovažovali čiastočnú prohibíciu v Česku za dostatočné riešenie. Zákaz žiadala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Medzirezortná komisia sa k zákazu rozhodla aj z toho dôvodu, že slovenské prevádzky plánovali na stredu 19. septembra akcie a výpredaje českého alkoholu, tieto informácie prispeli k zákazu s okamžitou platnosťou.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra pôdohospodárstva hodnotíme ako pravdivý, lebo je pravdou, že Poľsko a Slovensko ako prvé zakázali dovoz a predaj alkoholu z Česka. Európska komisia takisto vyzvala českú vládu, aby zakázala vývoz alkoholu do všetkých krajín únie i iných štátov, pričom uviedla, že v prípade nečinnosti českej vlády tak urobí aj sama. Slovensko vydalo zákaz v utorok 18. septembra po pondelkovom rokovaní s ministerkou zdravotníctva a ministrom financií. Minister pôdohospodárstva uviedol, že sa tak rozhodli na základe toho, že nepovažovali čiastočnú prohibíciu v Česku za dostatočné riešenie. Zákaz žiadala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Medzirezortná komisia sa k zákazu rozhodla aj z toho dôvodu, že slovenské prevádzky plánovali na stredu 19. septembra akcie a výpredaje českého alkoholu, tieto informácie prispeli k zákazu s okamžitou platnosťou."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "zákaz", "žiadala", "Medzirezortná komisia"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/brusel-zakrocila-ziada-cesko-o-zakaz-vyvozu-alkoholu-do-vsetkych-krajin/zahranicie/ceska-republika/", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-zakazalo-dovoz-alkoholu-z-ceska-fjo-/sk_domace.asp?c=A120918_134841_sk_domace_p23", "http://www.teraz.sk/slovensko/docasny-zakaz-predaja-ceskeho-alkoh/22489-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-zakazalo-dovoz-alkoholu-z-ceska-fjo-/sk_domace.asp?c=A120918_134841_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:02.489230+00:00"}
{"id": "vr16270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16270", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "...veď sme sa len teraz dohodli s odborármi, ktorí zastupujú pracovníkov vo verejnej a štátnej službe na 4% raste miezd (...).", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom uplynulého roka 2016 odborári zastupujúci pracovníkov verejnej a štátnej správy rokovali s vládou o zvyšovaní miezd pre rok 2017. Zhodli sa na valorizácii základných - tarifných platov vo výške 4 % od 1. januára roku 2017. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koncom uplynulého roka 2016 odborári zastupujúci pracovníkov verejnej a štátnej správy rokovali s vládou o zvyšovaní miezd pre rok 2017. Zhodli sa na valorizácii základných - tarifných platov vo výške 4 % od 1. januára roku 2017. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "Správa", "dohody", "pdf.", "Nariadení"], "url": ["https://www.istp.sk/clanok/11796/Vyjednavanie-o-mzdach-v-statnej-a-verejnej-sprave-bude-buduci-tyzden", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-a-odborari-dospeli-k-dohode/", "https://podnikam.webnoviny.sk/roku-2017-porastu-platy-tychto-zamestnancov/", "http://www.ozpsav.sk/files/memorandum%20na%20kv%20zvs%202017.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/366/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:12.173802+00:00"}
{"id": "vr32147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32147", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Živnostníci urobili dohodu s vládou SR. Tak nehovorte tak, že vyždímeme živnostníkov, keď živnostníci prišli a podali si s nami ruku.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohodu vlády a živnostníkov potvrdzuje správa Slovenského živnostenského zväzu, ako aj správa agentúry SITA o rokovaní medzi vládou a živnostníkmi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenský živnostenský zväz uvádza na svojej webovej stránke, že vyjednávalo s ministrom práce Jánom Richterom o zmenách v odvodovom systéme pre živnostníkov a SZČO. Séria rokovaní prebiehala od mája do júna 2012. \"Dňa 14.06.2012 sa uskutočnilo posledné, rozhodujúce rokovanie na ktorom zástupcovia živnostenských organizácií veľmi ťažko vyjednali končené dohody s ministrom Richterom a štátnymi tajomníkmi Burianom a Pelegrinim.\" Vyjadrenie SŽZ potvrdzuje aj agentúra SITA : Minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na výpočet odvodov na sociálne poistenie sa zvýši zo súčasných 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy na Slovensku. Vo štvrtok sa na tom dohodol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter so zástupcami živnostenských organizácií. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dohodu vlády a živnostníkov potvrdzuje správa Slovenského živnostenského zväzu, ako aj správa agentúry SITA o rokovaní medzi vládou a živnostníkmi. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenský živnostenský zväz uvádza na svojej webovej stránke, že vyjednávalo s ministrom práce Jánom Richterom o zmenách v odvodovom systéme pre živnostníkov a SZČO. Séria rokovaní prebiehala od mája do júna 2012. \"Dňa 14.06.2012 sa uskutočnilo posledné, rozhodujúce rokovanie na ktorom zástupcovia živnostenských organizácií veľmi ťažko vyjednali končené dohody s ministrom Richterom a štátnymi tajomníkmi Burianom a Pelegrinim.\" Vyjadrenie SŽZ potvrdzuje aj agentúra SITA : Minimálny vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na výpočet odvodov na sociálne poistenie sa zvýši zo súčasných 44,2 % priemernej mzdy na 50 % priemernej mzdy na Slovensku. Vo štvrtok sa na tom dohodol minister práce a sociálnych vecí Ján Richter so zástupcami živnostenských organizácií. Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský živnostenský zväz", "SITA"], "url": ["http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/minister-richter-a-zivnostnici-sa-doho/504468-clanok.html?from=suggested_articles"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:36.980607+00:00"}
{"id": "vr17048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17048", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Koľko návrhov ste podporili keď ste boli vo vláde Ivety Radičovej ako SaS-ka, opozičných. Skúste mi ich vymenovať čo len jeden, nie je to ťažké, to je do jednej ruky.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri overovaní tohto výroku budeme sledovať, koľko opozičných návrhov bolo definitívne schválených počas vlády Ivety Radičovej. Do zbierky zákonov boli zapísané len dva opozičné návrhy. Výrok Róberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Počas funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej boli schválené (strana 19, tabuľka č. 4) dva návrhy zákonov, ktoré predložili poslanci opozície. Prvým bol návrh poslancov Smeru Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mal meniť a doplniť Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. V hlasovaní o posunutie návrhu do druhého čítania poslanci SaS návrh nepodporili , no návrh aj tak získal podporu 70 poslancov. V hlasovaní o zákone ako o celku už za návrh zahlasovali aj poslanci SaS. Druhým schváleným návrhom bol návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Jánošova novela pridala do kalendára nový pamätný deň 10. augusta, ako \"Deň obetí banských nešťastí\". Tento návrh už v prvom hlasovaní získal veľkú väčšinu poslancov aj z SaS. Odmietavý postoj voči hlasovaniu za návrhy Smeru môžeme vidieť aj v tom, že Igor Matovič bol vylúčený z poslaneckého klubu SaS po tom, ako podľa Richarda Sulíka porušil dohodu a hlasoval za novelu zákona predloženú stranou Smer. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní tohto výroku budeme sledovať, koľko opozičných návrhov bolo definitívne schválených počas vlády Ivety Radičovej. Do zbierky zákonov boli zapísané len dva opozičné návrhy. Výrok Róberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Počas funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej boli schválené (strana 19, tabuľka č. 4) dva návrhy zákonov, ktoré predložili poslanci opozície. Prvým bol návrh poslancov Smeru Dušana Jarjabka a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mal meniť a doplniť Zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. V hlasovaní o posunutie návrhu do druhého čítania poslanci SaS návrh nepodporili , no návrh aj tak získal podporu 70 poslancov. V hlasovaní o zákone ako o celku už za návrh zahlasovali aj poslanci SaS. Druhým schváleným návrhom bol návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Jánošova novela pridala do kalendára nový pamätný deň 10. augusta, ako \"Deň obetí banských nešťastí\". Tento návrh už v prvom hlasovaní získal veľkú väčšinu poslancov aj z SaS. Odmietavý postoj voči hlasovaniu za návrhy Smeru môžeme vidieť aj v tom, že Igor Matovič bol vylúčený z poslaneckého klubu SaS po tom, ako podľa Richarda Sulíka porušil dohodu a hlasoval za novelu zákona predloženú stranou Smer. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["schválené", "návrh", "nepodporili", "zahlasovali", "návrh", "poslancov", "vylúčený"], "url": ["https://www.scribd.com/document/133583001/Praca-NR-SR-v-V-obdobi", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=177", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27897", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28204", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=64", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=64&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://sulik.sk/igor-matovic-nahravka-ktora-usvedcuje-matovica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:29.165318+00:00"}
{"id": "43635", "numeric_id": 43635, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43635", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Existujú aj iné dane ako digitálna na Google a Facebook po vzore Francúzska, takisto sú možnosti dane na cukrovinky.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzi v lete 2019 prijali tzv. digitálnu daň, ktorá má postihovať internetových gigantov. Tzv. daň z cukru na sladené nápoje zaviedli Briti a Íri v roku 2018. Anglicko už diskutuje aj o dani na cukrovinky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Francúzi v lete 2019 prijali tzv. digitálnu daň, ktorá má postihovať internetových gigantov. Tzv. daň z cukru na sladené nápoje zaviedli Briti a Íri v roku 2018. Anglicko už diskutuje aj o dani na cukrovinky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["prijali", "zaviedli", "Íri", "diskutuje"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/francuzi-odklepli-digitalnu-dan-pre-giganty-ako-facebook-a-google.html", "https://www.bbc.com/news/health-43659124", "https://www.irishtimes.com/news/health/sugar-tax-to-come-into-effect-next-week-1.3473163", "https://www.theguardian.com/society/2019/sep/05/tax-on-snacks-would-have-huge-impact-on-obesity-say-experts"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:09.147734+00:00"}
{"id": "43104", "numeric_id": 43104, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43104", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Na Slovensku máme momentálne len dve čakateľky na azyl a zároveň sme kapacitne pripravení na stovky migrantov (...) Riaditeľom migračného úradu je pán Bernard Priecel.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bernard Priecel je riaditeľom migračného úradu a taktiež sa v minulosti vyjadril , že Slovensko je schopné prijať tisícky migrantov. Od roku 2004, kedy bol počet žiadateľov viac než 10 tisíc, sa toto číslo znižovalo, až na ani nie sto uchádzačov v roku 2019. Slovensko je však kapacitne pripravené na viac žiadateľov než prijíma, nakoľko v tomto roku prijalo zatiaľ len dvoch uchádzačov o azyl. Výrok poslankyne Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivý, keďže žiadosť o azyl bola skutočne schválená len dvom uchádzačom, teraz už čakateľom na azyl.", "analysis_paragraphs": ["Bernard Priecel je riaditeľom migračného úradu a taktiež sa v minulosti vyjadril , že Slovensko je schopné prijať tisícky migrantov. Od roku 2004, kedy bol počet žiadateľov viac než 10 tisíc, sa toto číslo znižovalo, až na ani nie sto uchádzačov v roku 2019. Slovensko je však kapacitne pripravené na viac žiadateľov než prijíma, nakoľko v tomto roku prijalo zatiaľ len dvoch uchádzačov o azyl. Výrok poslankyne Ďuriš Nicholsonovej preto hodnotíme ako pravdivý, keďže žiadosť o azyl bola skutočne schválená len dvom uchádzačom, teraz už čakateľom na azyl."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "vyjadril"], "url": ["https://www.minv.sk/?kontakty_migracny_urad", "https://dennik.hnonline.sk/66834-bernard-priecel-kolaps-azyloveho-systemu-nehrozi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:13.958753+00:00"}
{"id": "vr33055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33055", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Rastie nezamestnanosť a stúpa aj zadĺženie štátu.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME (21. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, evidovaná nezamestnanosť rastie a dosahuje dokonca najvyššie čísla od roku 2004.\n\nTento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (v originálnom článku je umiestnený interaktívny graf).\n\nNa základe údajov Eurostat o nezamestnanosti, v druhom a tretom kvartály sa nezamestnanosť držala na rovnakej úrovni. V súčasnosti sú dostupné údaje len do tretieho štvrťroku 2012.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME (21. januára 2013), ktorý pracuje s údajmi evidovanej nezamestnanosti, ktoré sú zverejňované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, evidovaná nezamestnanosť rastie a dosahuje dokonca najvyššie čísla od roku 2004.", "Tento graf bol vytvorený na základe mesačných štatistík evidovanej nezamestnanosti z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (v originálnom článku je umiestnený interaktívny graf).", "Na základe údajov Eurostat o nezamestnanosti, v druhom a tretom kvartály sa nezamestnanosť držala na rovnakej úrovni. V súčasnosti sú dostupné údaje len do tretieho štvrťroku 2012."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "SME", "údajov", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina225&plugin=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6674811/nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004-pozrite-sa-aka-je-vo-vasom-okrese.html", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_urgan&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:30.912382+00:00"}
{"id": "vr13975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13975", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... dnes Poľsko jednoznačne oznámilo, ďalšia veľká krajina oznámila, že nebude realizovať tieto kvóty, že žiadnych migrantov neprijme na základe kvót.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová poľská vláda na čele s premiérkou Szydlovou odmietla prijať utečencov na základe povinných kvót. Odmietavo sa k otázke povinných kvót postavila aj ďalšia veľká krajina, Maďarsko, ktorá podala dokonca podobne ako Slovensko žalobu na Európsky súdny dvor. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Po teroristickom atentáte v Paríži, nová poľská vláda odmietla prijať utečencov. Poľská premiérka Szydlová uviedla, že Poľsko nie je schopné prijať 7 tisíc utečencov na základe kvót EÚ. Podľa poľského ministra Blascaka rozhodnutie predošlej vlády o prijatí utečencov bolo nesprávne. Pokiaľ sa jedná o bezpečnosť Poliakov, vláda nebude robiť kompromisy. Odmietavý postoj Poľska k otázke povinných kvót potvrdzuje aj článok AP z 29. novembra, kedy poľská premiérka vyhlásila, že Poľsko je proti akýmkoľvek novým kvôtám prerozdeľujúcim utečencov. TASR tiež referuje odmietavý prístup Maďarska, teda ďalšej veľkej krajiny, k prijímaniu kvót, dokonca podobne ako Slovensko podáva žalobu na Európsky súdny dvor. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nová poľská vláda na čele s premiérkou Szydlovou odmietla prijať utečencov na základe povinných kvót. Odmietavo sa k otázke povinných kvót postavila aj ďalšia veľká krajina, Maďarsko, ktorá podala dokonca podobne ako Slovensko žalobu na Európsky súdny dvor. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Po teroristickom atentáte v Paríži, nová poľská vláda odmietla prijať utečencov. Poľská premiérka Szydlová uviedla, že Poľsko nie je schopné prijať 7 tisíc utečencov na základe kvót EÚ. Podľa poľského ministra Blascaka rozhodnutie predošlej vlády o prijatí utečencov bolo nesprávne. Pokiaľ sa jedná o bezpečnosť Poliakov, vláda nebude robiť kompromisy. Odmietavý postoj Poľska k otázke povinných kvót potvrdzuje aj článok AP z 29. novembra, kedy poľská premiérka vyhlásila, že Poľsko je proti akýmkoľvek novým kvôtám prerozdeľujúcim utečencov. TASR tiež referuje odmietavý prístup Maďarska, teda ďalšej veľkej krajiny, k prijímaniu kvót, dokonca podobne ako Slovensko podáva žalobu na Európsky súdny dvor. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["odmietla", "Szydlová", "Poľsko", "AP", "TASR", "žalobu"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/308260/polsko-nemoze-po-utokoch-v-parizi-prijat-migrantov-na-zaklade-kvot-eu/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/polski-konzervativci-uz-odmietaju-utecenecke-kvoty-obratili-to-na-atentat.html", "http://www.ta3.com/clanok/1073297/polsko-chce-prehodnotit-kvoty-odmieta-prijat-tisicky-migrantov.html", "http://bigstory.ap.org/article/df3198c8147846a68c791b0763a76319/latest-eu-turkey-deal-wont-provide-migrants-quick-fix", "http://aktualne.atlas.sk/madarsko-odmieta-kvoty-oznacilo-ich-za-povinne-presidlovanie/zahranicie/europa/", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/madarsko-sa-pridava-k-slovensku-pre-kvoty-zaluje-radu-eu-024608?utm_campaign=traqli&utm_source=traqli&utm_medium=traqli&source=traqli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:48.184134+00:00"}
{"id": "vr38883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38883", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Inflácia v auguste (2011 pozn.) vyletela na 4 %.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inflácia podľa metodiky HICP dosiahla v auguste 2011 v medziročnom porovnaní mieru 4,1%. Podľa metodiky CPI dosiahla mieru 4%.", "analysis_paragraphs": ["Inflácia podľa metodiky HICP dosiahla v auguste 2011 v medziročnom porovnaní mieru 4,1%. Podľa metodiky CPI dosiahla mieru 4%."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Inflácia", "CPI"], "url": ["http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_komentar-nbs-k-vyvoju-inflacie-v-auguste", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=38766"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:51.202019+00:00"}
{"id": "49080", "numeric_id": 49080, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49080", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Mňa prekvapuje, keď kolegovia a kolegyne hovoria o zákaze. Tam, kde žiadny zákaz nie je, kde hovoria o potrebe technologickej neutrality tam, kde technologická neutralita je. Pretože to je norma na emisie skleníkových plynov z áut, ona nehovorí, či to majú byť potom elektromobily alebo to majú byť vodíkové autá. Alebo ako to má byť urobené, v tomto je technologicky neutrálna.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hojsík poukazuje na fakt, že nové nariadenie EÚ nezakazuje používanie áut so spaľovacími motormi, preto je označenie „zákaz” prehnané. Európska komisia sa vyjadrila, že chce mať „otvorenú myseľ” ohľadom možných uhlíkovo neutrálnych alternatív, ktoré nahradia spaľovacie motory, takže nariadenie je technologicky neutrálne.\n\nZákaz spaľovacích motorov je zavádzajúce pomenovanie, pretože vyvoláva dojem, že už samotné užívanie a kúpa vozidiel so spaľovacím motorom budú zakázané. Podľa legislatívnej úpravy bude platiť nulový limit na priemerné emisie CO2 vyprodukované autami vyrobenými v rámci jedného vozového parku alebo automobilky. V praxi to bude znamenať, že za evidenciu vozidla, ktoré prekročí povolenú hranicu emisií, budú výrobcovia musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km naviac. Hoci sa preto vozidlá so spaľovacími motormi stanú príliš drahé na výrobu, tak ich aj tak bude možné naďalej používať na cestách. Kvôli tomu, že v skutočnosti nejde o zákaz , je toto rámcovanie prehnané .\n\nTáto úprava neurčuje aký typ technológie má spaľovacie motory nahradiť a preto v najbližších rokoch pôjde skôr o to, ktoré technológie stihnú najviac pokročiť. Vo svojej podstate ide o technologicky neutrálne nariadenie, pretože neurčuje aký typ nízkouhlíkového paliva by mali automobily po roku 2035 využívať. Viceprezident Európskej komisie pre Zelenú dohodu a eurokomisár pre klimatickú politiku EÚ, Frans Timmermans, potvrdil, že komisia chce mať „otvorenú myseľ” čo sa týka iných technológií, ale upozornil aj na skutočnosť, že v súčasnosti hybridné motory nedokážu dostatočne znížiť objem vypustených emisií a ďalšie technológie sú pomerne drahé oproti elektroautomobilom.", "analysis_paragraphs": ["Hojsík poukazuje na fakt, že nové nariadenie EÚ nezakazuje používanie áut so spaľovacími motormi, preto je označenie „zákaz” prehnané. Európska komisia sa vyjadrila, že chce mať „otvorenú myseľ” ohľadom možných uhlíkovo neutrálnych alternatív, ktoré nahradia spaľovacie motory, takže nariadenie je technologicky neutrálne.", "Zákaz spaľovacích motorov je zavádzajúce pomenovanie, pretože vyvoláva dojem, že už samotné užívanie a kúpa vozidiel so spaľovacím motorom budú zakázané. Podľa legislatívnej úpravy bude platiť nulový limit na priemerné emisie CO2 vyprodukované autami vyrobenými v rámci jedného vozového parku alebo automobilky. V praxi to bude znamenať, že za evidenciu vozidla, ktoré prekročí povolenú hranicu emisií, budú výrobcovia musieť zaplatiť 95 eur za každý jeden gram CO2/km naviac. Hoci sa preto vozidlá so spaľovacími motormi stanú príliš drahé na výrobu, tak ich aj tak bude možné naďalej používať na cestách. Kvôli tomu, že v skutočnosti nejde o zákaz , je toto rámcovanie prehnané .", "Táto úprava neurčuje aký typ technológie má spaľovacie motory nahradiť a preto v najbližších rokoch pôjde skôr o to, ktoré technológie stihnú najviac pokročiť. Vo svojej podstate ide o technologicky neutrálne nariadenie, pretože neurčuje aký typ nízkouhlíkového paliva by mali automobily po roku 2035 využívať. Viceprezident Európskej komisie pre Zelenú dohodu a eurokomisár pre klimatickú politiku EÚ, Frans Timmermans, potvrdil, že komisia chce mať „otvorenú myseľ” čo sa týka iných technológií, ale upozornil aj na skutočnosť, že v súčasnosti hybridné motory nedokážu dostatočne znížiť objem vypustených emisií a ďalšie technológie sú pomerne drahé oproti elektroautomobilom."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["platiť", "hranicu", "zákaz", "prehnané", "nahradiť", "„otvorenú myseľ”"], "url": ["https://www.energie-portal.sk/Dokument/zakaz-spalovacich-motorov-europsky-parlament-co2-fit-for-55-108773.aspx", "https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2023/03/28/fit-for-55-council-adopts-regulation-on-co2-emissions-for-new-cars-and-vans/", "https://www.aktuality.sk/clanok/bgJ5iqK/co-nam-v-skutocnosti-prinesie-zakaz-predaja-spalovacich-motorov-od-roku-2035-panel-expertov/", "https://hnonline.sk/tv/kategorie/ekonomika/96071376-expert-na-elektromobily-nic-take-ako-zakaz-spalovacich-motorov-neexistuje-diesel-kupite-aj-o-20-rokov", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/643068-europarlament-definitivne-odklepol-koniec-spalovacich-motorov-takto-hlasovali-slovenski-poslanci", "https://www.theguardian.com/world/2022/jun/29/eu-countries-reach-climate-crisis-deal-after-late-night-talks"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:40.930300+00:00"}
{"id": "vr18099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18099", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...potom čo skolabovala Finančná správa v roku 2012 (...) pán Mikloš sa v roku 2012 ospravedlnil všetkým občanom Slovenskej republiky, že totálne zlyhala Finančná správa.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2012 sa prejavili problémy v informačnom systéme daňovej správy. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) pri kontrole zistil viacero porušení zákona. Na tlačovej konferencii v marci 2013 sa Ivan Mikloš za vzniknuté problémy ospravedlnil a vyhlásil, že sa nechce zbavovať zodpovednosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Problémy na finančnej správe vznikli pri nasadzovaní nového informačného systému. Mikloš následne odvolal šéfa finančného úradu Igora Krnáča, neskôr aj riaditeľa Kompetenčného centra finančných operácií Miroslava Mikulčíka. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viaceré pochybenia, medzi ktoré patrila obmedzená funkčnosť informačných systémov a nedodržanie zásady správy daní podľa ustanovenia zákona o správe daní. Na tlačovej konferencii o problémoch daňovej správy v marci 2012 bývalý minister financií Ivan Mikloš vyjadril svoje sklamanie a rozčarovanie nad tým, že sa o daných problémoch nedozvedel od zodpovedných podriadených ale od rádových zamestnancov. Na tejto tlačovej konferencii sa Ivan Mikloš taktiež ospravedlnil za vzniknuté problémy a vyhlásil, že sa nechce zbavovať zodpovednosti. \"Čím viac tu situáciu do detailov poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť z toho, akým spôsobom moji niektorí najbližší bývalí spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,\" uviedol na tlačovke Mikloš. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2012 sa prejavili problémy v informačnom systéme daňovej správy. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) pri kontrole zistil viacero porušení zákona. Na tlačovej konferencii v marci 2013 sa Ivan Mikloš za vzniknuté problémy ospravedlnil a vyhlásil, že sa nechce zbavovať zodpovednosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Problémy na finančnej správe vznikli pri nasadzovaní nového informačného systému. Mikloš následne odvolal šéfa finančného úradu Igora Krnáča, neskôr aj riaditeľa Kompetenčného centra finančných operácií Miroslava Mikulčíka. Najvyšší kontrolný úrad konštatoval viaceré pochybenia, medzi ktoré patrila obmedzená funkčnosť informačných systémov a nedodržanie zásady správy daní podľa ustanovenia zákona o správe daní. Na tlačovej konferencii o problémoch daňovej správy v marci 2012 bývalý minister financií Ivan Mikloš vyjadril svoje sklamanie a rozčarovanie nad tým, že sa o daných problémoch nedozvedel od zodpovedných podriadených ale od rádových zamestnancov. Na tejto tlačovej konferencii sa Ivan Mikloš taktiež ospravedlnil za vzniknuté problémy a vyhlásil, že sa nechce zbavovať zodpovednosti. \"Čím viac tu situáciu do detailov poznám, tým silnejšie sklamanie a rozčarovanie musím vysloviť z toho, akým spôsobom moji niektorí najbližší bývalí spolupracovníci podcenili a nezvládli túto agendu a túto úlohu,\" uviedol na tlačovke Mikloš. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["ospravedlnil", "nového", "odvolal", "konferencii"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/6300589/miklos-je-sklamany-z-pristupu-svojich-podriadenych.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/6277563/za-kolaps-systemu-daniarov-je-zodpovedny-manazment.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/miklos-odvolal-sefa-daniarov.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/6300589/miklos-je-sklamany-z-pristupu-svojich-podriadenych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:02.647974+00:00"}
{"id": "vr28859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28859", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tam boli ešte ďalší dvaja kandidáti (v procese výberu predsedu ÚVO, pozn.), z ktorých jeden bol naozaj Smerák, to znamená, ten automaticky odstúpil, to bol dokonca náš člen a ďalší dnes pracuje tuším pre ministerstvo zahraničných vecí.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico po nesúhlase s jeho prvým kandidátom na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie odmietol ponúknuť druhého kandidáta, preto sa vyhlásilo výberové konanie. Demagog.SK nezistil či jeden z protikandidátov (po prvom kole) Kubovič alebo Maťaš bol členom SMER-SD a aká bola ich ďalšia kariérna dráha. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SITA , 2. septembra 2011: \" Michal Maťaš v súčasnosti pôsobí ako konateľ a riaditeľ v Prvej obstarávateľskej spoločnosti, v minulosti pracoval aj ako ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Peter Kubovič má s prácou v Úrade pre verejné obstarávanie viac ako päťročné skúsenosti, okrem iného tam pôsobil aj ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru. Na ÚVO pracovala aj Zita Táborská, v rokoch 2000 až 2004 tam pôsobila ako hlavný radca. Neskôr v Slovenských elektrárňach viedla sekciu nákupu a služieb. Ich verejné vypočutie by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vlády SR. Právo nominovať svojho kandidáta na čelo ÚVO mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však s menom, ktoré jej poslal predseda Smeru-SD Robert Fico nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného adepta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico po nesúhlase s jeho prvým kandidátom na post predsedu Úradu pre verejné obstarávanie odmietol ponúknuť druhého kandidáta, preto sa vyhlásilo výberové konanie. Demagog.SK nezistil či jeden z protikandidátov (po prvom kole) Kubovič alebo Maťaš bol členom SMER-SD a aká bola ich ďalšia kariérna dráha. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. SITA , 2. septembra 2011: \" Michal Maťaš v súčasnosti pôsobí ako konateľ a riaditeľ v Prvej obstarávateľskej spoločnosti, v minulosti pracoval aj ako ústredný riaditeľ Slovenskej obchodnej inšpekcie. Peter Kubovič má s prácou v Úrade pre verejné obstarávanie viac ako päťročné skúsenosti, okrem iného tam pôsobil aj ako riaditeľ legislatívno-právneho odboru. Na ÚVO pracovala aj Zita Táborská, v rokoch 2000 až 2004 tam pôsobila ako hlavný radca. Neskôr v Slovenských elektrárňach viedla sekciu nákupu a služieb. Ich verejné vypočutie by sa malo uskutočniť na niektorom z najbližších zasadnutí vlády SR. Právo nominovať svojho kandidáta na čelo ÚVO mala pôvodne najsilnejšia opozičná strana Smer-SD. Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) však s menom, ktoré jej poslal predseda Smeru-SD Robert Fico nesúhlasila a vyzvala ho, aby ponúkol iného adepta. Keďže to Fico odmietol, koalícia sa dohodla na výberovom konaní.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=41449"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:15.576616+00:00"}
{"id": "vr37718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37718", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Musím pripomenúť, že počas krízy bývalá vláda míňala, ale aj plytvala najviac zo všetkých krajín EÚ. Nárast výdavkov počas krízy bol najvyšší v celej EÚ.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre porovnanie v rámci EÚ slúži v štatistikách Eurostatu (.pdf) kategória Total expenditure, ktorá zahŕňa Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments.", "analysis_paragraphs": ["Pre porovnanie v rámci EÚ slúži v štatistikách Eurostatu (.pdf) kategória Total expenditure, ktorá zahŕňa Intermediate consumption, Compensation of employees, Interest, Subsidies, Social benefits, Other current expenditure, Capital transfers payable, Capital investments."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["v štatistikách Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EK-10-002/EN/KS-EK-10-002-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:47.927761+00:00"}
{"id": "vr32914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32914", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "...čili s německou ekonomikou, do které jde jedna třetina našeho exportu.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pradivý, jelikož do obchodu s Německem jde téměř třetina exportu. S Německém (pdf. str.59) má česká ekonomika nejužší vazby a podle analýzy české agentury zahraničního obchodu je Německo spolu se Slovenskem hlavním obchodním partnerem, přičemž obchod s prvně jmenovanou zemí představuje téměř třicet procent veškerého obratu zahraničního obchodu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pradivý, jelikož do obchodu s Německem jde téměř třetina exportu. S Německém (pdf. str.59) má česká ekonomika nejužší vazby a podle analýzy české agentury zahraničního obchodu je Německo spolu se Slovenskem hlavním obchodním partnerem, přičemž obchod s prvně jmenovanou zemí představuje téměř třicet procent veškerého obratu zahraničního obchodu."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Německém"], "url": ["http://www.czechtrade.cz/d/documents/01/7-infoservis/analyzy-zo-cr/2012/zahr_obchod_za_rok_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:01.255624+00:00"}
{"id": "42211", "numeric_id": 42211, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42211", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tento rok 29 (pôsobenie Bugára v politike, pozn.).", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Béla Bugár sa stal aktívnou súčasťou politickej scény hneď po Novembri ´89, kedy sa spolupodieľal na založení politického subjektu MKDH (Maďarské kresťanskodemokratické hnutie). V roku 1990 sa Béla Bugár stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a od roku 1992 až doteraz pôsobí ako poslanec NR SR ( TASR ).\n\nPo zmene volebného zákona v roku 1998 bol spojením maďarských politických subjektov vytvorený spoločný subjekt v podobe SMK (Strana maďarskej koalície). V rámci nej pôsobil Béla Bugár až do roku 2007 ako predseda, kedy ho vo funkcii vystriedal Pál Csáky. V roku 2009 zo strany vystúpil a spoločne s ďalšími odídencami začal pracovať na formovaní nového politického subjektu vo forme Most-Híd, kde post predsedu zastáva až dodnes.\n\nV roku 2010 získala v parlamentných voľbách strana Most-Híd 8,12 percenta hlasov voličov a stala sa súčasťou vládnej koalície, v ktorej Béla Bugár fungoval po druhýkrát ako podpredseda NR SR (najprv vo volebnom období 2002-2006, kedy na určité obdobie aj zastupoval predsedu NR SR). V predčasných voľbách v marci 2012 získal Most-Híd 6,89 percenta hlasov a pôsobila v opozícii.\n\nV posledných voľbách do NR SR, ktoré sa konali 5. marca 2016, získala strana Most-Híd 6,50 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície spolu so Smerom-SD, Slovenskou národnou stranou a stranou #Sieť. Béla Bugár dnes opäť zastáva post podpredsedu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Béla Bugár sa stal aktívnou súčasťou politickej scény hneď po Novembri ´89, kedy sa spolupodieľal na založení politického subjektu MKDH (Maďarské kresťanskodemokratické hnutie). V roku 1990 sa Béla Bugár stal poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR a od roku 1992 až doteraz pôsobí ako poslanec NR SR ( TASR ).", "Po zmene volebného zákona v roku 1998 bol spojením maďarských politických subjektov vytvorený spoločný subjekt v podobe SMK (Strana maďarskej koalície). V rámci nej pôsobil Béla Bugár až do roku 2007 ako predseda, kedy ho vo funkcii vystriedal Pál Csáky. V roku 2009 zo strany vystúpil a spoločne s ďalšími odídencami začal pracovať na formovaní nového politického subjektu vo forme Most-Híd, kde post predsedu zastáva až dodnes.", "V roku 2010 získala v parlamentných voľbách strana Most-Híd 8,12 percenta hlasov voličov a stala sa súčasťou vládnej koalície, v ktorej Béla Bugár fungoval po druhýkrát ako podpredseda NR SR (najprv vo volebnom období 2002-2006, kedy na určité obdobie aj zastupoval predsedu NR SR). V predčasných voľbách v marci 2012 získal Most-Híd 6,89 percenta hlasov a pôsobila v opozícii.", "V posledných voľbách do NR SR, ktoré sa konali 5. marca 2016, získala strana Most-Híd 6,50 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície spolu so Smerom-SD, Slovenskou národnou stranou a stranou #Sieť. Béla Bugár dnes opäť zastáva post podpredsedu parlamentu."], "analysis_date": "2019-02-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "8,12 percenta", "6,89 percenta", "6,50 percenta"], "url": ["https://www7.teraz.sk/slovensko/profil-prezidentskeho-kandidata-belu/375941-clanok.html", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:18.355405+00:00"}
{"id": "vr34847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34847", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nie je to nič neobvyklé a nič neštandardné (rozdelenie funkcie predsedu vlády a strany, pozn.). Keďže som neočakával nejakú súťaž na kongrese, tak som nepriniesol so sebou ani do tohoto štúdia podklady, aby som vám ukázal na príklade... ďalších severských štátov, že nič neobvyklého to nie je.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade iných severských krajín ako je Fínsko, Švédsko a Dánsko to za posledných 20 rokov pravda nebola. Z uvedených príkladov je možné usúdiť, že obvyklé to nie je, ale existujú výnimky. Radičová je však pravdepodobne jediná premiérka, ktorá nikdy v minulosti nezastávala post predsedníčky strany, ktorá ju do premiérskeho kresla nominovala.", "analysis_paragraphs": ["V prípade iných severských krajín ako je Fínsko, Švédsko a Dánsko to za posledných 20 rokov pravda nebola. Z uvedených príkladov je možné usúdiť, že obvyklé to nie je, ale existujú výnimky. Radičová je však pravdepodobne jediná premiérka, ktorá nikdy v minulosti nezastávala post predsedníčky strany, ktorá ju do premiérskeho kresla nominovala."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:56.328941+00:00"}
{"id": "50002", "numeric_id": 50002, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50002", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Podotýkam, že dnes ešte v inom zákone poberajú pri odchode do dôchodku prokurátori aj prokurátorský príplatok.", "statement_date": "2025-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prokurátori v Slovenskej republike majú podľa platnej legislatívy po skončení výkonu funkcie za splnenia zákonných podmienok nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ako aj na príplatok k dôchodku upravené v § 134 až § 137a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.\n\nPríplatok za výkon funkcie prokurátora patrí osobe, ktorej služobný pomer zanikol alebo bol prerušený spôsobom uvedeným v zákone, a ktorá zároveň má nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.\n\nVýška tohto príplatku sa vypočítava ako percentuálny podiel z priemerného platu prokurátora za každý rok započítateľnej praxe. Od roku 2007 predstavuje táto suma 0,8 % z priemerného platu za každý rok výkonu funkcie, pričom maximálne je možné započítať 35 rokov.\n\nPríplatky vypláca generálna prokuratúra a ich výška sa upravuje v závislosti od rastu priemerného platu prokurátora. Právo na príplatok zaniká smrťou oprávnenej osoby, resp. prechádza v obmedzenom rozsahu na blízkych rodinných príslušníkov.", "analysis_paragraphs": ["Prokurátori v Slovenskej republike majú podľa platnej legislatívy po skončení výkonu funkcie za splnenia zákonných podmienok nárok na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ako aj na príplatok k dôchodku upravené v § 134 až § 137a zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.", "Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí osobe, ktorej služobný pomer zanikol alebo bol prerušený spôsobom uvedeným v zákone, a ktorá zároveň má nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.", "Výška tohto príplatku sa vypočítava ako percentuálny podiel z priemerného platu prokurátora za každý rok započítateľnej praxe. Od roku 2007 predstavuje táto suma 0,8 % z priemerného platu za každý rok výkonu funkcie, pričom maximálne je možné započítať 35 rokov.", "Príplatky vypláca generálna prokuratúra a ich výška sa upravuje v závislosti od rastu priemerného platu prokurátora. Právo na príplatok zaniká smrťou oprávnenej osoby, resp. prechádza v obmedzenom rozsahu na blízkych rodinných príslušníkov."], "analysis_date": "2025-04-22", "analysis_sources": {"text": ["legislatívy", "zákona", "patrí", "vypočítava", "maximálne", "vypláca", "rastu", "zaniká", "prechádza"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-134.nadpis", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-134.nadpis", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-134.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-135.odsek-1.pismeno-c", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-135.odsek-3", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-136.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-136.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-137.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-137.odsek-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:34.014539+00:00"}
{"id": "vr38564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38564", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...a to sú také veci napríklad, ako si spomeniem na tie člny, o ktorých tak strašne rád a strašne veľa rozpráva pán minister, že boli objednané bez motorov, však nech si pozrie ako od jeho poradcu prišiel list, kedy sa povedalo, že sa motory do nich objednať nemajú.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jedná sa o kauzu nákupu člnov, ktoré nemajú motory, takže podľa Galka boli nevhodné pre situácie ako sú povodne ( Sme.sk ). O odporúčaní ministrovho poradcu sa nám nepodarili nájsť žiadne informácie.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o kauzu nákupu člnov, ktoré nemajú motory, takže podľa Galka boli nevhodné pre situácie ako sú povodne ( Sme.sk ). O odporúčaní ministrovho poradcu sa nám nepodarili nájsť žiadne informácie."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5508251/armadne-clny-kupili-bez-sutaze-nezvladnu-povodne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:27.160675+00:00"}
{"id": "vr17938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17938", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ale zoberte si tú kauzu s tými bytovkami, kde nechal deložovať niekoľko rodín. Úplne chudobní ľudia a on (Andrej Kiska, pozn.) absolútne bez mihnutia oka, bezohľadne, v Kysuckom Novom Meste ich nechal deložovať.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kauza sa týka dvoch bytoviek v Kysuckom Novom Meste, ktoré v roku 1996 odkúpila firma TGI Orient. Jedným z jej spoluvlastníkov bol aj Andrej Kiska. Za každú z bytoviek mala firma zaplatiť 1 100 000 slovenských korún a po odkúpení z nich v krátkom čase malo byť vysťahovaných 48 rodín. Táto správa bola uverejnená na YouTube kanáli Fico2014 , ktorý Fico používal v rámci kampane pri prezidentských voľbách v roku 2014. Video bolo zverejnené 25. marca 2014, teda len 4 dni pred druhým kolom volieb, v ktorom súperili Kiska a Fico. Kiska vo svojej reakcii uviedol, že video poskytuje nepravdivé informácie a firma TGI Orient kúpila bytovky, ktoré slúžili ako podniková ubytovňa, v konkurze bez vecného bremena. Kiskovu verziu potvrdili pre denník SME viacerí pracovníci mesta. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s prípadom Kiska povedal: \" Ľuďom z ubytovne spoločnosť ponúkla odkúpenie za dnešných 3300 eur. V iných prípadoch sme napríklad v súčinnosti s mestským úradom ponúkli možnosť náhradného ubytovania. V žiadnom prípade nedošlo k vysťahovaniu zo dňa na deň, naopak, podarilo sa nám viacerým nájsť náhradné ubytovanie.\" Toto tvrdenie potvrdila aj bývalá pracovníčka mesta: \" Mesto tam presúvalo neprispôsobivých a neplatičov. Keď to kupoval nový majiteľ, už mali zmluvy vypovedané, ale mohli si byty kúpiť. Nevysťahovali ľudí zo dňa na deň. \" Na deložovaní sa mal podieľať aj vtedajší Kiskov švagor. Ten sa vyjadril, že bytovky kúpili v havarijnom stave, vyplatili všetky dlhy za neplatičov a ponúkli ľuďom byty na odkúpenie na splátky. Potom bytovky zrekonštruovali. \" Riešili sme to od človeka k človeku. Ponúkli sme byty na odkúpenie. Veľa ľudí zostalo a roky ich splácali. Starým ľuďom sme vybavili miesta v domovoch dôchodcov, iným náhradné ubytovanie. Tým, ktorí nechceli pomoc, sme pomôcť nemohli, ale bolo ich len pár, \" povedal. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kauza sa týka dvoch bytoviek v Kysuckom Novom Meste, ktoré v roku 1996 odkúpila firma TGI Orient. Jedným z jej spoluvlastníkov bol aj Andrej Kiska. Za každú z bytoviek mala firma zaplatiť 1 100 000 slovenských korún a po odkúpení z nich v krátkom čase malo byť vysťahovaných 48 rodín. Táto správa bola uverejnená na YouTube kanáli Fico2014 , ktorý Fico používal v rámci kampane pri prezidentských voľbách v roku 2014. Video bolo zverejnené 25. marca 2014, teda len 4 dni pred druhým kolom volieb, v ktorom súperili Kiska a Fico. Kiska vo svojej reakcii uviedol, že video poskytuje nepravdivé informácie a firma TGI Orient kúpila bytovky, ktoré slúžili ako podniková ubytovňa, v konkurze bez vecného bremena. Kiskovu verziu potvrdili pre denník SME viacerí pracovníci mesta. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako nepravdivý. V súvislosti s prípadom Kiska povedal: \" Ľuďom z ubytovne spoločnosť ponúkla odkúpenie za dnešných 3300 eur. V iných prípadoch sme napríklad v súčinnosti s mestským úradom ponúkli možnosť náhradného ubytovania. V žiadnom prípade nedošlo k vysťahovaniu zo dňa na deň, naopak, podarilo sa nám viacerým nájsť náhradné ubytovanie.\" Toto tvrdenie potvrdila aj bývalá pracovníčka mesta: \" Mesto tam presúvalo neprispôsobivých a neplatičov. Keď to kupoval nový majiteľ, už mali zmluvy vypovedané, ale mohli si byty kúpiť. Nevysťahovali ľudí zo dňa na deň. \" Na deložovaní sa mal podieľať aj vtedajší Kiskov švagor. Ten sa vyjadril, že bytovky kúpili v havarijnom stave, vyplatili všetky dlhy za neplatičov a ponúkli ľuďom byty na odkúpenie na splátky. Potom bytovky zrekonštruovali. \" Riešili sme to od človeka k človeku. Ponúkli sme byty na odkúpenie. Veľa ľudí zostalo a roky ich splácali. Starým ľuďom sme vybavili miesta v domovoch dôchodcov, iným náhradné ubytovanie. Tým, ktorí nechceli pomoc, sme pomôcť nemohli, ale bolo ich len pár, \" povedal. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["spoluvlastníkov", "Fico2014", "potvrdili", "Kiska"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312810-fico-upozornil-ze-kiskova-firma-pripravila-rodiny-o-byvanie/", "https://www.youtube.com/watch?v=oriH57vB3yg", "https://domov.sme.sk/c/7149203/fico-na-zaver-kampane-opat-utocil-pod-pas.html", "https://domov.sme.sk/c/7149203/fico-na-zaver-kampane-opat-utocil-pod-pas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:27.664169+00:00"}
{"id": "vr14747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14747", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...a my (Smer-SD, pozn.) sme vyhrali štvrté parlamentné voľby za sebou, a vyhrali sme ich výrazným rozdielom od druhej politickej strany...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z výsledkov uvedených na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme vidieť, že strana SMER-SD skutočne vyhrala posledné štyri parlamentné voľby s výrazným rozdielom.", "analysis_paragraphs": ["Z výsledkov uvedených na stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky môžeme vidieť, že strana SMER-SD skutočne vyhrala posledné štyri parlamentné voľby s výrazným rozdielom."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu Slovenskej republiky"], "url": ["http://volby.statistics.sk/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:33.883067+00:00"}
{"id": "vr35856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35856", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vy ste boli vo vláde v 98. Boli ste podpredseda SDĽ a vy viete, v akom stave sme preberali krajinu. Vy to viete. Vy viete, čo všetko bolo na stole. Vy sám veľmi dobre viete, koľko tam bolo nezaplatených faktúr, vy viete.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico bol podpredsedom vládnej strany SDĽ v roku 1998 a 1999. Z vlády a strany odišiel v septembri 1999 a v decembri založil stranu SMER", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico bol podpredsedom vládnej strany SDĽ v roku 1998 a 1999. Z vlády a strany odišiel v septembri 1999 a v decembri založil stranu SMER"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["podpredsedom", "odišiel", "SMER"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1191762", "http://dennik.sme.sk/c/2201623/robert-fico-v-den-svojich-35-narodenin-vystupil-z-sdl-a-avizuje-nieco-nestandardne.html", "http://www.strana-smer.sk/260/profil-strany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:47.081055+00:00"}
{"id": "vr37110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37110", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Všetkých nie (nebola zhoda všetkých politických subjektov pri predchádzajúcich generálnych prokurátoroch, pozn.).", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/1705/Poslanci-zvolili-za-generalneho-prokuratora-Dobroslava-Trnku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:28.398666+00:00"}
{"id": "48097", "numeric_id": 48097, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48097", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Počtom pozitívnych už dobiehame Rumunsko a čoskoro Lotyšsko … dve krajiny, ktorým už skolabovali nemocnice.", "statement_date": "2022-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V počte denných nových prípadov sme nastúpili na trend ako v Rumunsku a v Lotyšsku. V týchto krajinách je zdravotníctvo vo veľmi zlom stave, ako ukazujú články z domácich aj zahraničných médii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od publikovania výroku Igora Matoviča už Slovensko v počte nových denných prípadov COVID-19 prekonalo Rumunsko a 7-dňový trend ukazuje, že sa skutočne blížime k Lotyšsku. V grafe nižšie možno vidieť dáta, ktoré sú pre väčšiu prehľadnosť metodicky upravené relatívne k populácií daných krajín. Na vyznačenej časti z 28. októbra vidno, že Slovensko už v počte nových prípadov prekonalo Rumunsko. K danému dňu ešte nedosahujeme podobné čísla ako Lotyšsko.\n\nV nasledujúcich dňoch, ktoré sme zaradili pre upresnenie kontextu výroku, však vidno trend, kde sa slovenské čísla približujú lotyšským. Časť výroku o počtoch pozitívnych prípadov preto hodnotíme ako pravdivú. ( Our World in Data )\n\nBBC informuje , že v Rumunsku je nedostatok lôžok, pričom nemocnice sú preplnené a pacienti musia čakať na prijatie vonku. 50 kritických prípadov museli previezť do nemocníc v Poľsku a Maďarsku v dôsledku ochromeného zdravotníckeho systému.\n\nV Lotyšsku je situácia podobná. Po zrušení plánovaných operácií z polovice októbra prišiel trojtýždňový lockdown celej krajiny, čo však stavu nemocníc dostatočne nepomohlo, pretože od 8. novembra je v Lotyšsku vyhlásený stav núdze na tri mesiace. Do nemocníc sú okrem Covid-19 pozitívnych ľudí prijímaní pacienti len so život ohrozujúcimi diagnózami. Zároveň je počet hospitalizovaných s Covid-19 najvyšší za celé trvanie pandémie. Preto môžeme považovať aj túto časť výroku za pravdivú.", "analysis_paragraphs": ["V počte denných nových prípadov sme nastúpili na trend ako v Rumunsku a v Lotyšsku. V týchto krajinách je zdravotníctvo vo veľmi zlom stave, ako ukazujú články z domácich aj zahraničných médii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Od publikovania výroku Igora Matoviča už Slovensko v počte nových denných prípadov COVID-19 prekonalo Rumunsko a 7-dňový trend ukazuje, že sa skutočne blížime k Lotyšsku. V grafe nižšie možno vidieť dáta, ktoré sú pre väčšiu prehľadnosť metodicky upravené relatívne k populácií daných krajín. Na vyznačenej časti z 28. októbra vidno, že Slovensko už v počte nových prípadov prekonalo Rumunsko. K danému dňu ešte nedosahujeme podobné čísla ako Lotyšsko.", "V nasledujúcich dňoch, ktoré sme zaradili pre upresnenie kontextu výroku, však vidno trend, kde sa slovenské čísla približujú lotyšským. Časť výroku o počtoch pozitívnych prípadov preto hodnotíme ako pravdivú. ( Our World in Data )", "BBC informuje , že v Rumunsku je nedostatok lôžok, pričom nemocnice sú preplnené a pacienti musia čakať na prijatie vonku. 50 kritických prípadov museli previezť do nemocníc v Poľsku a Maďarsku v dôsledku ochromeného zdravotníckeho systému.", "V Lotyšsku je situácia podobná. Po zrušení plánovaných operácií z polovice októbra prišiel trojtýždňový lockdown celej krajiny, čo však stavu nemocníc dostatočne nepomohlo, pretože od 8. novembra je v Lotyšsku vyhlásený stav núdze na tri mesiace. Do nemocníc sú okrem Covid-19 pozitívnych ľudí prijímaní pacienti len so život ohrozujúcimi diagnózami. Zároveň je počet hospitalizovaných s Covid-19 najvyšší za celé trvanie pandémie. Preto môžeme považovať aj túto časť výroku za pravdivú."], "analysis_date": "2022-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Our World in Data", "informuje", "ochromeného", "zrušení", "lockdown", "vyhlásený", "najvyšší"], "url": ["https://ourworldindata.org/covid-cases", "https://www.bbc.com/news/world-europe-58992090", "https://www.teraz.sk/spravy/rumunsko-zaznamenalo-rekordny-denny-po/587589-clanok.html", "https://www.reuters.com/world/europe/latvia-cancels-planned-surgeries-clear-beds-covid-19-patients-2021-10-14/", "https://dennikn.sk/2580517/lotyssko-zavadza-tvrdy-lockdown-ockovanie-funguje-no-polovica-zaockovanej-populacie-tu-nestaci/", "https://www.euractiv.com/section/health-consumers/news/latvia-declares-emergency-after-surge-in-covid-cases-2/", "https://www.reuters.com/world/europe/latvia-gets-ventilators-other-aid-eu-countries-amid-covid-spike-2021-11-01/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:10.047773+00:00"}
{"id": "vr18166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18166", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...kto bol prvý a prišiel s verziou, že je potrebné prevziať moc? Bola to pani podpredsedníčka Nicholsonová, ktorá hovorila, že je potrebné urobiť revolúciu a svojim spôsobom ako prevrat.", "statement_date": "2018-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vyobrazeniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako zámienky na uskutočnenie štátneho prevratu, majdanu, destabilizácie štátu, zvrhnutia vlády a tiež prezentovaniu vyjadrení poslankyne Nicholsonovej ako nabádania alebo plánovania revolúcie sa venovali najmä konšpiračné, dezinformačné a propagandistické weby. Toto tvrdenie Blanára je však vybraté z kontextu celého vyjadrenia Nicholsonovej. Blogové a facebookové príspevky Nicholsonovej svedčia o tom, že poslankyňa mala na mysli personálne zmeny vo vláde a podporovala pokojný priebeh protestných zhromaždení. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vyobrazeniu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ako zámienky na uskutočnenie štátneho prevratu, majdanu, destabilizácie štátu, zvrhnutia vlády a tiež prezentovaniu vyjadrení poslankyne Nicholsonovej ako nabádania alebo plánovania revolúcie sa venovali najmä konšpiračné, dezinformačné a propagandistické weby. Toto tvrdenie Blanára je však vybraté z kontextu celého vyjadrenia Nicholsonovej. Blogové a facebookové príspevky Nicholsonovej svedčia o tom, že poslankyňa mala na mysli personálne zmeny vo vláde a podporovala pokojný priebeh protestných zhromaždení. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-08", "analysis_sources": {"text": ["dezinformačný web infovojna", "článok 1", "článok 2", "blogu", "Facebook", "rozhovore", "iDnes.cz"], "url": ["https://www.mojevideo.sk/video/2c73c/nicholsonova_chce_prevrat_a_pad_vlady.html", "https://www.antipropaganda.sk/prehlad-slovenskych-konspiracnych-teorii-dezinformacii-uplynuleho-tyzdna/", "https://antipropaganda.sk/majdanizacia-statny-prevrat-fiasko-konspiratori-informuju-o-spomienkovych-pochodoch-za-zavrazdeneho-novinara-a-jeho-priatelku/", "https://nicholsonova.blog.sme.sk/c/478548/o-korytach-o-zodpovednosti.html", "https://www.facebook.com/lucia.nicholsonova", "https://www.tyzden.sk/rozhovory/46617/chceme-pad-vlady/", "https://zpravy.idnes.cz/andrej-kiska-jan-kuciak-reakce-d2x-/zahranicni.aspx?c=A180304_160258_zahranicni_PAS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:50.695481+00:00"}
{"id": "vr17784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17784", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...len na južnom Slovensku máme viac ako 5 tisíc Srbov (robotníkov, pozn.), (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štatistiky zamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky za mesiac marec evidovanej Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ ústredie\") pracuje na území SR 2 879 občanov Srbska s udeleným povolením na zamestnanie na území SR a 9 354 občanov Srbska s informačnou kartou, teda tých, ktorí nemusia mať povolenie na zamestnanie, no zamestnávateľ je povinný informovať o začiatku a skončení zamestnania príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom tzv. informačnej karty. Spolu pracuje na území SR 12 233 štátnych príslušníkov Srbska ( .xls , tab. 1 a 11). Štatistiky ústredia síce obsahujú prehľad celkového počtu štátnych príslušníkov tretích štátov pracujúcich v jednotlivých okresoch ( .xls , tab. 2 a 15), avšak nemožno z nich zistiť počet štátnych príslušníkov jednotlivých štátov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky zamestnávania cudzincov na území Slovenskej republiky za mesiac marec evidovanej Ústredím práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ ústredie\") pracuje na území SR 2 879 občanov Srbska s udeleným povolením na zamestnanie na území SR a 9 354 občanov Srbska s informačnou kartou, teda tých, ktorí nemusia mať povolenie na zamestnanie, no zamestnávateľ je povinný informovať o začiatku a skončení zamestnania príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny prostredníctvom tzv. informačnej karty. Spolu pracuje na území SR 12 233 štátnych príslušníkov Srbska ( .xls , tab. 1 a 11). Štatistiky ústredia síce obsahujú prehľad celkového počtu štátnych príslušníkov tretích štátov pracujúcich v jednotlivých okresoch ( .xls , tab. 2 a 15), avšak nemožno z nich zistiť počet štátnych príslušníkov jednotlivých štátov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": [".xls", ".xls"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2018/cudzinci_1803.xlsx", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/cudzinci/2018/cudzinci_1803.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:20.477112+00:00"}
{"id": "vr32761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32761", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Učitelia na Slovensku sú niekde v priemere 750-800 eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná mzda pedagogických zamestnancov podla ÚIPŠ (Ústav informácii a prognóz v školstve, xls) v regionálnom školstve za rok 2011 je 758, 1 eur. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat pedagogických zamestnancov v školstve v prvých troch štvrťrokoch 2012 765,5 eura. Obidve čísla sú uvádzané v hrubom. R. Fico sa triafa do tohto intervalu, hoci interval je nastavený pomerne veľkoryso a skutočné čísla sú skôr na jeho dolnom ohraničení.", "analysis_paragraphs": ["Priemerná mzda pedagogických zamestnancov podla ÚIPŠ (Ústav informácii a prognóz v školstve, xls) v regionálnom školstve za rok 2011 je 758, 1 eur. Podľa webovej stránky Ministerstva školstva, vedy a výskumu (.pdf) bol priemerný plat pedagogických zamestnancov v školstve v prvých troch štvrťrokoch 2012 765,5 eura. Obidve čísla sú uvádzané v hrubom. R. Fico sa triafa do tohto intervalu, hoci interval je nastavený pomerne veľkoryso a skutočné čísla sú skôr na jeho dolnom ohraničení."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["ÚIPŠ", "", "Ministerstva školstva, vedy a výskumu"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JC/rady/radtab21.xls", "http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:34.300087+00:00"}
{"id": "vr33562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33562", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o NKÚ, opozícia nie je schopná predložiť kandidáta, ktorý by získal väčšiu podporu ako povedzme 20, 30 hlasov (hlasov opozičných strán, pozn.).", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V prvých troch voľbách bol počet opozičných hlasov aj po započítaní otáznych 10 hlasov SMER-SD od 43 až 53 hlasov. Výrok predsedu vlády R. Fica sedí len v prípade poslednej voľby šéfa NKÚ a to aj v prípade započítania 10 hlasov, ktoré strana SMER-SD sľúbila. R. Fico sa tak dopúšťa zavádzania. Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Fico naráža na posledné voľby týkajúcej sa predsedu NKÚ. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 Keď vychádzame z predpokladu, že SMER dodržal svoje slovo a podporil v týchto voľbách jednotlivých kandidátov 10 hlasmi, tak Krnáč získal spomedzi opozície podporu 43 poslancov a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prvých troch voľbách bol počet opozičných hlasov aj po započítaní otáznych 10 hlasov SMER-SD od 43 až 53 hlasov. Výrok predsedu vlády R. Fica sedí len v prípade poslednej voľby šéfa NKÚ a to aj v prípade započítania 10 hlasov, ktoré strana SMER-SD sľúbila. R. Fico sa tak dopúšťa zavádzania. Podobný výrok sme overovali v už v minulosti ( O 5 minút 12 , 3. februára). Fico naráža na posledné voľby týkajúcej sa predsedu NKÚ. Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 a 11.12.2012 . Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 Keď vychádzame z predpokladu, že SMER dodržal svoje slovo a podporil v týchto voľbách jednotlivých kandidátov 10 hlasmi, tak Krnáč získal spomedzi opozície podporu 43 poslancov a v druhých voľbách 53 poslancov, zatiaľčo Klimeš 49 poslancov. Tento počet hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Nedávno, 14. marca 2013, sa uskutočnila štvrtá voľba predsedu NKÚ. Opäť bol kandidátom opozície Vladimír Klimeš, ale získal len 39 hlasov: \"Zo 124 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 28 neplatných. Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Klimeša za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky hlasovalo za 39 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa hlasovania 17 poslancov.\" Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš získal 29 hlasov opozície. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "SMER", "deklarovali", "štvrtá voľba", "získal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:36.058194+00:00"}
{"id": "vr25559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25559", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Máme 30, takmer 35 % územia, ktoré sú chránenými územiami. Máme 5 národných parkov, 4 chránené krajinné oblasti.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na územie BBSK skutočne zasahuje 5 národných parkov (Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina) a 4 chránené krajinné oblast (Cerová vrchovina, Ponitrie, Poľana, Štiavnické vrchy).", "analysis_paragraphs": ["Na územie BBSK skutočne zasahuje 5 národných parkov (Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Slovenský kras, Muránska planina) a 4 chránené krajinné oblast (Cerová vrchovina, Ponitrie, Poľana, Štiavnické vrchy)."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["skutočne", "enviromagazín.sk", "uzemneplany.sk", "stránka"], "url": ["http://www.sopsr.sk/cinnost/doc/Mapka_VCHU.jpg", "http://www.enviromagazin.sk/enviro2009/enviromc2/05_bbkraj.pdf", "http://www.uzemneplany.sk/upn/vuc-banskobystricky-kraj/?popis", "http://www.bbsk.sk/portal/o-kraji/fakty-o-kraji"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:31.919663+00:00"}
{"id": "vr36130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36130", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lebo verejne volia len v totalitných režimoch. Ak si pamätáte na zjazdoch komunistických strán bolo presne o tom, predstavitelia hlavní boli volení verejne. O to ide. O nezávislosť rozhodovania. Poslanci sú nezávislí a nesmú byť riadení príkazmi. Majú vykonávať svoju vôľu slobodne a ak je výber z viacerých kandidátov, ktorých sami navrhujete, tak každý poslanec má mať právo slobodne sa v tajnej voľbe vyjadriť. (odpoveď na otázku moderátora: prečo by to nemohla byť verejná voľba?, pozn.)", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák to tentokrát pojal veľmi zoširoka. Existuje množstvo prípadov, kedy sa uplatňuje verejná voľba a nie je to v prípade totalitnej spoločnosti. V ČR je rada hlasovaní, v ktorých sa uplatňuje verejné hlasovanie.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák to tentokrát pojal veľmi zoširoka. Existuje množstvo prípadov, kedy sa uplatňuje verejná voľba a nie je to v prípade totalitnej spoločnosti. V ČR je rada hlasovaní, v ktorých sa uplatňuje verejné hlasovanie."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["rada"], "url": ["http://www.psp.cz/docs/laws/1995/90.html#74"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:32.957021+00:00"}
{"id": "vr29435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29435", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme prebrali krajinu, keď 800-tisíc ľudí na Slovensku pracovalo na dohodu.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali 29. apríla a 30. septembra 2012. Ako uviedlo SME , podla Sociálnej poistovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ludí. V apríli 2012, kedy Robert Fico zostavil vládu, ich bolo podla Ludovíta Kaníka až 800-tisíc. Pocet ludí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od rocného obdobia napr. pri sezónnych prácach. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali 29. apríla a 30. septembra 2012. Ako uviedlo SME , podla Sociálnej poistovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ludí. V apríli 2012, kedy Robert Fico zostavil vládu, ich bolo podla Ludovíta Kaníka až 800-tisíc. Pocet ludí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od rocného obdobia napr. pri sezónnych prácach. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["apríla", "septembra", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/283/jan-richter-vs-ludovit-kanik", "http://www.demagog.sk/diskusie/317/konsolidacia-verejnych-financii", "http://ekonomika.sme.sk/c/6348384/dohodari-maju-podla-smeru-platit-odvody.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:25.474837+00:00"}
{"id": "vr28554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28554", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Mesto Prešov kúpilo 20 nízkopodlažných autobusov, či trolejbusov, ktoré sú klimatizované.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V septembri tohto roku schválilo Mesto Prešov investíciu na kúpu klimatizovaných a nízkopodlažných 11 trolejbusov a 9 autobusov pre DPmP. Mesto však spomínaných 20 klimatizovaných trolejbusov a autobusov zatiaľ nekúpilo, samotná operácia má prebehnúť najskôr na budúci rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. SME , zo dňa 24.9.2014: \"Prešovskí poslanci minulý týždeň schválili plánovanú investíciu na kúpu 11 trolejbusov a 9 autobusov, z ktorých bude 6 midibusov. Nové vozidlá by mali byť klimatizované a nízkopodlažné. Dĺžka jednotlivých vozidiel by mala byť 9, 12 a 18 metrov. Mesto ako stopercentný akcionár teda dalo dopravnému podniku zelenú, ale podľa riaditeľa Petra Janusa, reálny nákup vozidiel sa môže uskutočniť až na budúci rok. „Čaká nás ešte proces verejného obstarávania a samotná dodávka vozidiel od výrobcov trvá podľa doterajších skúseností asi šesť mesiacov,“ uviedol Janus.\" V Prešove sa v minulosti kúpili iné autobusy či trolejbusy. V roku 2003 kúpil DPmP 3 nové kĺbové autobusy. V roku 2008 kúpil Dopravný podnik mesta Prešov 8 nových nízkopodlažných trojelbusov a autobusov. 10 nových klimatizovaných autobusov malo pribudnúť SAD Prešov v roku 2013, v rovnakom roku DPmP plánoval kúpiť aj už ojazdené autobusy a trolejbusy. 4 nové autobusy kúpil SAD Prešov v apríli 2014. Tieto kúpy však nezodpovedajú presnému číslu 20, ktoré uvádza primátor Hagyari, prípadne nepredstavujú klimatizované nízkopodlažné autobusy. Zároveň sa jedná o dve spoločnosti - SAD Prešov a DPmP, pričom prvá z menovaných je vlastnená majoritne súkromným akcionárom, jej výsleky sa preto nedajú predkladať ako výsledky hospodárenia mesta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V septembri tohto roku schválilo Mesto Prešov investíciu na kúpu klimatizovaných a nízkopodlažných 11 trolejbusov a 9 autobusov pre DPmP. Mesto však spomínaných 20 klimatizovaných trolejbusov a autobusov zatiaľ nekúpilo, samotná operácia má prebehnúť najskôr na budúci rok. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. SME , zo dňa 24.9.2014: \"Prešovskí poslanci minulý týždeň schválili plánovanú investíciu na kúpu 11 trolejbusov a 9 autobusov, z ktorých bude 6 midibusov. Nové vozidlá by mali byť klimatizované a nízkopodlažné. Dĺžka jednotlivých vozidiel by mala byť 9, 12 a 18 metrov. Mesto ako stopercentný akcionár teda dalo dopravnému podniku zelenú, ale podľa riaditeľa Petra Janusa, reálny nákup vozidiel sa môže uskutočniť až na budúci rok. „Čaká nás ešte proces verejného obstarávania a samotná dodávka vozidiel od výrobcov trvá podľa doterajších skúseností asi šesť mesiacov,“ uviedol Janus.\" V Prešove sa v minulosti kúpili iné autobusy či trolejbusy. V roku 2003 kúpil DPmP 3 nové kĺbové autobusy. V roku 2008 kúpil Dopravný podnik mesta Prešov 8 nových nízkopodlažných trojelbusov a autobusov. 10 nových klimatizovaných autobusov malo pribudnúť SAD Prešov v roku 2013, v rovnakom roku DPmP plánoval kúpiť aj už ojazdené autobusy a trolejbusy. 4 nové autobusy kúpil SAD Prešov v apríli 2014. Tieto kúpy však nezodpovedajú presnému číslu 20, ktoré uvádza primátor Hagyari, prípadne nepredstavujú klimatizované nízkopodlažné autobusy. Zároveň sa jedná o dve spoločnosti - SAD Prešov a DPmP, pričom prvá z menovaných je vlastnená majoritne súkromným akcionárom, jej výsleky sa preto nedajú predkladať ako výsledky hospodárenia mesta. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["SME", "kúpil", "kúpil", "pribudnúť", "plánoval", "kúpil", "prvá"], "url": ["http://presov.korzar.sme.sk/c/7400477/presovsky-dopravny-podnik-planuje-kupit-20-novych-vozidiel.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/15004/Dopravny-podnik-mesta-Presov-kupil-nove-klbove-autobusy-Karosa", "http://www.csad.cz/modules.php?name=article&sid=4355", "http://www.teraz.sk/regiony/sad-presov-autobusy-doprava/50393-clanok.html", "http://www.povecernik.sk/spravy-presov/141178/rozhodnute-dpmp-kupuje-aj-ojazdene-autobusy-ina-moznost-nie-je", "http://presov.dnes24.sk/sad-presov-predstavuje-novinky-dopravca-kupil-nove-autobusy-a-pribudnu-este-dalsie-173212", "http://www.sad-po.sk/index.php?show=7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:22.252484+00:00"}
{"id": "vr31012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31012", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz v súvislosti so zmenou mimochodom, ktorú zmenu zazmluvnili zase za vlády Roberta Fica na ministerstve financií, sa malo prejsť na informačný systém firmy IBM. Bol mimochodom predražený, keď sme prišli do vlády, tak sme znížili tu cenu o 60 %.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V januári 2010 spustilo MF pod vedením ministra Počiatka prvú fázu projektu UNITAS- jeho cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Systém mala technicky zabezpečiť spoločnsoť IBM, ktorá zvíťazila v tendri MF SR. Trojročný kontrakt s IBM rátal s nákladmi 56 mil. eur bez DPH.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2010 spustilo MF pod vedením ministra Počiatka prvú fázu projektu UNITAS- jeho cieľom je zjednotenie výberu daní a odvodov. Systém mala technicky zabezpečiť spoločnsoť IBM, ktorá zvíťazila v tendri MF SR. Trojročný kontrakt s IBM rátal s nákladmi 56 mil. eur bez DPH."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["IBM", "Mikloš", "dodatok"], "url": ["http://www.ibm.com/news/sk/sk/2010/02/19/t648659w25635e01.html", "http://www.webnoviny.sk/veda-a-technika/miklos-pozastavil-aj-zmluvu-s-ibm/215096-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5879393/pociatkovu-zmluvu-na-informacny-system-unia-nepreveri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:53.301310+00:00"}
{"id": "vr17836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17836", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "...policajný prezident, jeho vymenovanie, je v kompetencii ministra vnútra. Ministerstvo vnútra vpadá do gescie strany Smer-SD.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálneho znenia zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, prezidenta Policajného zboru SR vymenúva a odvoláva minister vnútra. Ministra vnútra SR nominuje, podľa koaličnej zmluvy podpísanej stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD, strana SMER-SD ( .pdf , s.16). Okrem ministra, nominantom SMER-SD je aj jeden zo štátnych tajomníkov MV SR. Druhého štátneho tajomníka nominuje SNS. Nakoľko riadiacou osobou na ministerstve, teda minister je nominantom SMER-SD, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálneho znenia zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, prezidenta Policajného zboru SR vymenúva a odvoláva minister vnútra. Ministra vnútra SR nominuje, podľa koaličnej zmluvy podpísanej stranami SMER-SD, SNS a MOST-HÍD, strana SMER-SD ( .pdf , s.16). Okrem ministra, nominantom SMER-SD je aj jeden zo štátnych tajomníkov MV SR. Druhého štátneho tajomníka nominuje SNS. Nakoľko riadiacou osobou na ministerstve, teda minister je nominantom SMER-SD, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona", ".pdf", "§ 6", "členka", "jedného", "nominantom"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20180525", "http://www.teraz.sk/download/59/koalicna-dohoda-0916.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20180525", "http://strana-smer.sk/ing-denisa-sakova-phd", "https://www.minv.sk/?rudolf-urbanovic", "https://dennikn.sk/416601/dalsia-cudna-nominacia-sns-kalinakova-dvojka-sa-zamerala-romov-madarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:49.673404+00:00"}
{"id": "47378", "numeric_id": 47378, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47378", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Viete, akože ten ekonomický rast v tomto roku sa očakáva v priemere okolo 4,6 %, ten druhý kvartál, to nepovažujem to za nejaký veľký úspech zase, lebo 9 percentné navýšenie vzniklo z toho, že minulý, druhý kvartál roku 2022 (2020, pozn.) bol -11", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky očakáva v roku 2021 ekonomický rast na úrovni 4,6 %. V druhom kvartáli roku 2020 bol pre pandémiu ekonomický prepad na úrovni 10,9 %. Štatistický úrad preto očakával prudký medziročný nárast o 9,6 % v druhom kvartáli roku 2021. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky očakáva v roku 2021 ekonomický rast na úrovni 4,6 %. V druhom kvartáli roku 2020 bol pre pandémiu ekonomický prepad na úrovni 10,9 %. Štatistický úrad preto očakával prudký medziročný nárast o 9,6 % v druhom kvartáli roku 2021. Tvrdenie Ladislava Kamenického preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["očakáva", "druhom kvartáli"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/78/Prezentacia_MV_jun2021_pre_clenov.pdf", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/807ab044-5d0f-4a97-8e04-ce493d1d4868/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjiGvJKUhGNgsC0CI2CF5uKkH0At_YBmivx7U8eLBxAP5vKSmd3N7lss8QbLQjXpTum0LNTBvAPZf1swjw-HlgAYTgl4k6fV3B099hzfxuufAD5fjsF7Ec_OckItoDaWt_mvWGIZFbrSexyUYa32qM5QWmyRynQHzKU85cZNUySork6quXSgqROdmcmBqRAoRXYMW0TVgCGeAEVRQgcktmLK-7yVr6I0xsFd6PVveds4cOUIMHz5BRk5wqVsCsCnjg2ecP3lYEEICPINuKERGA_sqgeL4XWTJmfsF-1mDnj1x4gu4AmWaZh3z1HehS7jDAhjnPbooG8T0naevh-PUphiykInHxpv_qMZ80_vNBvNdsa-0vtWusSbu6hV7uecXFC2nY0JleHlLB4-AfZoWW8!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:54.729081+00:00"}
{"id": "vr14599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14599", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...kúpyschopnosť obyvateľov SR z európskych krajín OECD je najhoršia okrem Madarska…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Radoslava Procházku sme konfrontovali so štatistikou na stránkach OECD . Estónsko, Grécko, Maďarsko a Poľsko majú horšiu kúpyschopnosť na obyvateľa (ukazovateľ Per capita volume indices, Currents PPPs resp. Constant 2010 PPPs, 2015) ako Slovensko. Hodnotíme ho preto ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Radoslava Procházku sme konfrontovali so štatistikou na stránkach OECD . Estónsko, Grécko, Maďarsko a Poľsko majú horšiu kúpyschopnosť na obyvateľa (ukazovateľ Per capita volume indices, Currents PPPs resp. Constant 2010 PPPs, 2015) ako Slovensko. Hodnotíme ho preto ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=PPPGDP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:13.685777+00:00"}
{"id": "vr34263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34263", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja si myslím, že pozícia pani premiérky je dostatočne silná, je jej vecou kedy a aký argument použije a nakoniec sa ukázalo, že pán Trnka nedostal jeden jediný hlas poslancov vládnej koalície. Čiže v tomto zmysle, je jasné, že jej politika bola pri voľbe generálneho prokurátora na ostatnom pléne NR úspešná, lebo dosiahla to, čo chcela presadiť.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľba prebiehala tajne, je teda možné odvolať sa len na vyjadrenia účastníkov. Trnka získal pri voľbe 70 hlasov, opozícia má v parlamente 71 hlasov, jeden hlas bol vyhlásený za neplatný. Trnka tak mohol získať koaličný hlas len v prípade, že by niekto z opozície hlasoval za kandidátov koalície, čo obe opozičné strany vylučovali.", "analysis_paragraphs": ["Voľba prebiehala tajne, je teda možné odvolať sa len na vyjadrenia účastníkov. Trnka získal pri voľbe 70 hlasov, opozícia má v parlamente 71 hlasov, jeden hlas bol vyhlásený za neplatný. Trnka tak mohol získať koaličný hlas len v prípade, že by niekto z opozície hlasoval za kandidátov koalície, čo obe opozičné strany vylučovali."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["získal pri voľbe"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:09.659783+00:00"}
{"id": "vr14254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14254", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "Vy zakladáte (Draxler, pozn.) teraz dva mesiace, mesiac pred voľbami pracovné skupiny, ktoré sa napríklad bavia o financovaní školstva. A pritom v pláne úloh legislatívnom vlády na rok 2013 bolo vypracovať komplexnú zásadnú zmenu zákona číslo 597/2003 o financovaní škôl.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Začiatkom januára minister Draxler oznámil, že v súvislosti s bodmi uvedenými medzi požiadavkami štrajkujúcich učiteľov ministerstvo pripravilo pracovnú skupinu, do ktorej pozýva aj zástupcov ISU. O akýchkoľvek predošlých pokusoch o pracovné skupiny dostupné údaje neexistujú. V pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013 sa ale spomína len prepracovanie nariadenia, ktoré sa týka len podrobností rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, nemalo sa teda jednať o komplexnú zmenu zákona. Vypracovnia komplexnej zásadnej zmeny zákona o finacovaní škôl, bol až v legislatívnom pláne na rok 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Začiatkom januára 2016 sa objavilo niekoľko správ o tom, že minister Draxler dáva dokopy pracovnú skupinu (SITA) so zameraním na financovanie školstva a kontinuálne vzdelávanie: \" Minister školstva Juraj Draxler ponúkol zástupcom Iniciatívy bratislavských učiteľov a Slovenskej komory učiteľov, aby sa podieľali na práci pracovných skupín, ktoré na ministerstve formujú. Pracovné skupiny sa pritom majú stretnúť v januári a budú sa venovať najpálčivejším témam v regionálnom školstve, ako napríklad kontinuálnemu vzdelávaniu, modelu financovania slovenských škôl či učebnicovej politike. \" Podľa dodatočne zaslaného vyjadrenia Branislava Kočana však minister nepozval zástupcov Iniciatívy bratislavských učiteľov tak, ako to tvrdí SITA. Túto informáciu však nedokážeme overiť z dostupných zdrojov, neinformuje o tom ani samotné ministerstvo. Predchádzajúce pracovné skupiny sa venovali napríklad zmene zákonov v oblasti športu alebo akreditácii vysokých škôl. O obdobnej pracovnej skupine sa však hovorí až teraz v roku 2016. Úlohou č. 19 plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013 ( .pdf , s. 29) pritom je: \" Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. \" Ako dôvod pritom uvádza to, že: \" Novela sa navrhuje na základe § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a poznatkov z aplikačnej praxe súvisiace so skvalitnením normatívneho financovania škôl a štátnych školských zariadení. Ide o zmeny v jednotlivých kategóriách stredných odborných škôl v súvislosti so schválením nových odborov vzdelávania z experimentálneho overovania a v súvislosti s efektívnejším vynakladaním finančných prostriedkov na žiakov športových gymnázií. \" V rámcovom pláne legislatívnych úloh(. pdf ,s.19), no v časti pre 2. štvrťrok roka 2014 (teda nie pre rok 2013) je ku zákonu o financovaní škôl a školských zariadení napísané nasledovné: \" Navrhuje sa nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý bude obsahovať všetky pravidlá financovania v oblasti prenesených kompetencií a originálnych kompetencií. Cieľom novely zákona je jasne definovať kompetencie v oblasti školstva týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a školskej samosprávy .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom januára minister Draxler oznámil, že v súvislosti s bodmi uvedenými medzi požiadavkami štrajkujúcich učiteľov ministerstvo pripravilo pracovnú skupinu, do ktorej pozýva aj zástupcov ISU. O akýchkoľvek predošlých pokusoch o pracovné skupiny dostupné údaje neexistujú. V pláne legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013 sa ale spomína len prepracovanie nariadenia, ktoré sa týka len podrobností rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, nemalo sa teda jednať o komplexnú zmenu zákona. Vypracovnia komplexnej zásadnej zmeny zákona o finacovaní škôl, bol až v legislatívnom pláne na rok 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Začiatkom januára 2016 sa objavilo niekoľko správ o tom, že minister Draxler dáva dokopy pracovnú skupinu (SITA) so zameraním na financovanie školstva a kontinuálne vzdelávanie: \" Minister školstva Juraj Draxler ponúkol zástupcom Iniciatívy bratislavských učiteľov a Slovenskej komory učiteľov, aby sa podieľali na práci pracovných skupín, ktoré na ministerstve formujú. Pracovné skupiny sa pritom majú stretnúť v januári a budú sa venovať najpálčivejším témam v regionálnom školstve, ako napríklad kontinuálnemu vzdelávaniu, modelu financovania slovenských škôl či učebnicovej politike. \" Podľa dodatočne zaslaného vyjadrenia Branislava Kočana však minister nepozval zástupcov Iniciatívy bratislavských učiteľov tak, ako to tvrdí SITA. Túto informáciu však nedokážeme overiť z dostupných zdrojov, neinformuje o tom ani samotné ministerstvo. Predchádzajúce pracovné skupiny sa venovali napríklad zmene zákonov v oblasti športu alebo akreditácii vysokých škôl. O obdobnej pracovnej skupine sa však hovorí až teraz v roku 2016. Úlohou č. 19 plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2013 ( .pdf , s. 29) pritom je: \" Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 630/2008 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. \" Ako dôvod pritom uvádza to, že: \" Novela sa navrhuje na základe § 7 ods. 9 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a poznatkov z aplikačnej praxe súvisiace so skvalitnením normatívneho financovania škôl a štátnych školských zariadení. Ide o zmeny v jednotlivých kategóriách stredných odborných škôl v súvislosti so schválením nových odborov vzdelávania z experimentálneho overovania a v súvislosti s efektívnejším vynakladaním finančných prostriedkov na žiakov športových gymnázií. \" V rámcovom pláne legislatívnych úloh(. pdf ,s.19), no v časti pre 2. štvrťrok roka 2014 (teda nie pre rok 2013) je ku zákonu o financovaní škôl a školských zariadení napísané nasledovné: \" Navrhuje sa nový zákon o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý bude obsahovať všetky pravidlá financovania v oblasti prenesených kompetencií a originálnych kompetencií. Cieľom novely zákona je jasne definovať kompetencie v oblasti školstva týkajúce sa samosprávy, štátnej správy a školskej samosprávy .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["správ", "skupinu", ".pdf", "pdf"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/vyhlasenie-strajkovej-pohotovosti-je-cisto-politicka-akcia-reaguje-minister-1051816", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/377172-draxler-ponuka-komore-ucitelov-ucast-v-pracovnych-skupinach/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/3086_plu2013.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2551_ramcovy-plan-legislativnych-uloh-vlady-slovenskej-republiky-na-vi-volebne-obdobie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:41.769638+00:00"}
{"id": "vr34636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34636", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď sa pozrite na problémy vašej koalície, ktorá tu vládla 4 roky, kedy ste trikrát zaslúžili sa o výmenu ministra myslím v rezorte životného prostredia až nakoniec Smer celý tento rezort strane Slovenskej národnej strane odňal", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda byvalej vlády Robert Fico odvolal troch ministrov životného prostredia nominovaných stranou SNS. Prvým odstupujúcim bol Jaroslav Izák. Druhým Ján Chrbet a posledným ministrom bol Viliam Turský. Smer následne do pozície nominoval svojho nominanta Jozefa Medveďa .", "analysis_paragraphs": ["Predseda byvalej vlády Robert Fico odvolal troch ministrov životného prostredia nominovaných stranou SNS. Prvým odstupujúcim bol Jaroslav Izák. Druhým Ján Chrbet a posledným ministrom bol Viliam Turský. Smer následne do pozície nominoval svojho nominanta Jozefa Medveďa ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["odvolal", "odstupujúcim", "Jozefa Medveďa"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/115534/tito-ministri-ficovej-vlady-museli-opustit-svoje-posty.html", "http://www.sme.sk/c/4981783/fico-zobral-slotovi-ministerstvo.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&source=web&cd=3&ved=0CC8QFjAC&url=http://www.enviro.gov.sk/servlets/page/868?c_id=5138&ei=A1j-TKjKO4Sj8QPTlrCMCw&usg=AFQjCNGUG9_vMEUdX1UH3RUfBlr5d3hf_g&sig2=4zIiLjOj3wd1Ge1zthRfhg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:37.643433+00:00"}
{"id": "48873", "numeric_id": 48873, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48873", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Jedna je koordinácia v rámci NATO a druhé sú tie bilaterálne rozhovory, pretože keď si spomeniete na systém S300, tak tam sme taktiež ako prví odovzdali tento systém Ukrajine a taktiež to boli slová o tej hrozbe a nakoniec nič sa nestalo.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Heger správne uviedol, že Slovensko ako prvý štát od vypuknutia vojny darovalo systém protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. V tom čase existovali vyjadrenia opozície, ale aj Ruskej federácie o hrozbe vyplývajúcej z dodávky, ktorá sa však nakoniec nenaplnila.\n\n8. apríla 2022 predseda vlády SR Eduard Heger potvrdil darovanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Minister obrany Jaroslav Naď informoval , že darovanie prebehlo až po nájdení náhrady za systém S-300 a ochrana Slovenska tak zostala zabezpečená.\n\nJe pravdou, že Slovensko darovalo systém protivzdušnej obrany ako prvá krajina vo svete.\n\nV tom čase sa objavovali vyjadrenia o tom, že darovanie systému predstavuje hrozbu pre Slovensko. Predseda Smeru-SD Robert Fico uviedol , že týmto činom prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger otvorene ťahajú Slovensko do vojny. a že sa jedná o vojnový čin s „nedozernými“ následkami pre Slovensko.\n\nStrana Hlas-SD označila darovanie S-300 Ukrajine za ohrozenie obranyschopnosti Slovenska. Taktiež minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov varoval Slovensko pred dodaním systému S-300 na Ukrajinu a odkázal, že „nedovolia“, aby sme ho Ukrajine dodali.\n\nDarovanie systému protivzdušnej obrany nezatiahlo Slovensko do vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Rovnako kvôli tomu pre Slovensko nevznikli žiadne ďalšie konzekvencie. Hrozby, o ktorých hovorili slovenskí politici, sa nenaplnili a Rusko nijak nezasiahlo pri dodávke protivzdušnej obrany.\n\nCelý výrok tak môžeme označiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Heger správne uviedol, že Slovensko ako prvý štát od vypuknutia vojny darovalo systém protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. V tom čase existovali vyjadrenia opozície, ale aj Ruskej federácie o hrozbe vyplývajúcej z dodávky, ktorá sa však nakoniec nenaplnila.", "8. apríla 2022 predseda vlády SR Eduard Heger potvrdil darovanie systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Minister obrany Jaroslav Naď informoval , že darovanie prebehlo až po nájdení náhrady za systém S-300 a ochrana Slovenska tak zostala zabezpečená.", "Je pravdou, že Slovensko darovalo systém protivzdušnej obrany ako prvá krajina vo svete.", "V tom čase sa objavovali vyjadrenia o tom, že darovanie systému predstavuje hrozbu pre Slovensko. Predseda Smeru-SD Robert Fico uviedol , že týmto činom prezidentka SR Zuzana Čaputová a premiér Eduard Heger otvorene ťahajú Slovensko do vojny. a že sa jedná o vojnový čin s „nedozernými“ následkami pre Slovensko.", "Strana Hlas-SD označila darovanie S-300 Ukrajine za ohrozenie obranyschopnosti Slovenska. Taktiež minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov varoval Slovensko pred dodaním systému S-300 na Ukrajinu a odkázal, že „nedovolia“, aby sme ho Ukrajine dodali.", "Darovanie systému protivzdušnej obrany nezatiahlo Slovensko do vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Rovnako kvôli tomu pre Slovensko nevznikli žiadne ďalšie konzekvencie. Hrozby, o ktorých hovorili slovenskí politici, sa nenaplnili a Rusko nijak nezasiahlo pri dodávke protivzdušnej obrany.", "Celý výrok tak môžeme označiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "informoval", "prvá", "uviedol", "Hlas-SD", "varoval"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/premier-slovensko-darovalo-ukrajine-system-protivzdusnej-ochrany-s-300/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/159418-slovensky-system-s-300-je-na-ukrajine", "https://www.reuters.com/world/europe/slovakia-gives-s-300-air-defence-system-ukraine-prime-minister-2022-04-08/", "https://hnonline.sk/slovensko/25502908-slovenska-protivzdusna-obrana-uz-patri-ukrajincom-politici-reaguju-na-darovanie-systemu-s-300", "https://hnonline.sk/slovensko/25502908-slovenska-protivzdusna-obrana-uz-patri-ukrajincom-politici-reaguju-na-darovanie-systemu-s-300", "https://dennikn.sk/2778577/rusky-minister-lavrov-opat-varoval-pred-darovanim-s-300-ukrajine-slovensko-odpovedalo-ze-sa-rozhodne-samo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:39.438552+00:00"}
{"id": "vr36548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36548", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Vy asi žartujete, pretože kauza emisií je kauza, ktorá vznikla od začiatku tejto vlády, dokonca sa upravoval zákon za tejto vlády. Boli predávané emisie za polovičnú cenu oproti tomu ako predávala Česká republika, Maďarsko, ale napríklad aj Ukrajina za tejto vlády...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za tejto vlády sa upravoval Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami (novela publikovaná v Zz. v marci 2007), dôvodová správa (.doc) k zákonu hovorí najmä o potrebe zosúladenia dovtedy platného stavu s nariadeniami a smernicami EÚ. Zákon v novele stanovuje, že emisie sa môžu predávať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót. Návrh novely predkladalo ministerstvo životného prostredia. K porovnaniu cien viď nižšie.", "analysis_paragraphs": ["Za tejto vlády sa upravoval Zákon o obchodovaní s emisnými kvótami (novela publikovaná v Zz. v marci 2007), dôvodová správa (.doc) k zákonu hovorí najmä o potrebe zosúladenia dovtedy platného stavu s nariadeniami a smernicami EÚ. Zákon v novele stanovuje, že emisie sa môžu predávať priamo, sprostredkovane alebo na dražbe kvót. Návrh novely predkladalo ministerstvo životného prostredia. K porovnaniu cien viď nižšie."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["sa upravoval", "dôvodová správa"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=142", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=229333"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:15.216957+00:00"}
{"id": "vr30657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30657", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Na druhej strane ďalším faktom je, že o spis sa začali zaujímať české policajné zložky a podľa internetového serveru českého týždenníka Euro mohla odvolaná šéfka Fondu národného majetku Anna Bubeníková ovplyvniť niektoré plánované nákupy českej spoločnosti.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu euro.cz \"Slovenská Gorila zasahuje do českého byznysu Vedení fondu v čele s Bubeníkovou přinejmenším zbrzdilo vstup Energetického a průmyslového holdingu do plynárenského podniku SPP. Firma Daniela Křetínského chtěla koupit 49 % SPP od akcionářů E.on a Gaz de France. Podle ministra hospodářství Juraje Miškova ale fond odmítl EPH poskytnout během due diligence akcionářskou smlouvu SPP. Bez jejího prostudování nemohl EPH získat obraz o rozsahu svých budoucích pravomocí.\" \"Výše uvedené příklady mohou být jedním z důvodů, proč se o slovenskou Gorilu zajímají také české bezpečnostní orgány. „O případu jsme informováni a sledujeme ho. Z taktických důvodů však nebudeme poskytovat žádné bližší informace,“ sdělila týdeníku Euro mluvčí policejního prezidia Pavla Kopecká.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu euro.cz \"Slovenská Gorila zasahuje do českého byznysu Vedení fondu v čele s Bubeníkovou přinejmenším zbrzdilo vstup Energetického a průmyslového holdingu do plynárenského podniku SPP. Firma Daniela Křetínského chtěla koupit 49 % SPP od akcionářů E.on a Gaz de France. Podle ministra hospodářství Juraje Miškova ale fond odmítl EPH poskytnout během due diligence akcionářskou smlouvu SPP. Bez jejího prostudování nemohl EPH získat obraz o rozsahu svých budoucích pravomocí.\" \"Výše uvedené příklady mohou být jedním z důvodů, proč se o slovenskou Gorilu zajímají také české bezpečnostní orgány. „O případu jsme informováni a sledujeme ho. Z taktických důvodů však nebudeme poskytovat žádné bližší informace,“ sdělila týdeníku Euro mluvčí policejního prezidia Pavla Kopecká.\""], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["euro.cz"], "url": ["http://www.euro.cz/id/1t1wndgaboa9q1imcyc974e0iu/detail.jsp?id=106238&isfulltext=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:08.711585+00:00"}
{"id": "vr38708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38708", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...  ja som si pozeral hodnotenie Európskej komisie k programu stability a samotná komisia má pochybnosti o tom, že ako to s tou konsolidáciu verejných financií bude odhadujú iné deficity v budúcich rokoch a taktiež odhadujú aj iný dlh ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení ( .pdf ) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia kritizuje vo svojom hodnotení ( .pdf ) najmä to, že SR si stanovila krátkodobé ciele, nevidí aspoň strednodobé snahy o konsolidáciu a udržanie verejných financií. Konsolidácia ja od roku 2012 založená najmä znižovaním výdavkov, rezervy vidí EK v oblasti príjmov z daní a tiež v systéme financovania dôchodkov. Komisia sa obáva, že SR bude škrtať aj výdavky, ktoré podporujú ekonomický rast, ako je vzdelávanie a dopravná infraštruktúra."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/recommendations_2011/csr_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/recommendations_2011/swp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:42.200098+00:00"}
{"id": "vr36726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36726", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Sme jedna z mála krajín, ktorá nezmrazila dôchodky.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku zmrazovaniu dôchodkov na Slovensku skutčne nedošlo. Ohľadom iných krajín EU je nad naše kapacity zistiť či sme jedna z mála krajín nezmazujúca dôchodky. ČR napríklad dôchodky rovnako nezmrazila , avšak porastú iba mierne. Naopak dôchodky zmrazilo Grécko , Litva , alebo Slovinsko . Údaje z ďaľších krajín Európy je možné nájisť na stránkach globalpensions.com .", "analysis_paragraphs": ["Ku zmrazovaniu dôchodkov na Slovensku skutčne nedošlo. Ohľadom iných krajín EU je nad naše kapacity zistiť či sme jedna z mála krajín nezmazujúca dôchodky. ČR napríklad dôchodky rovnako nezmrazila , avšak porastú iba mierne. Naopak dôchodky zmrazilo Grécko , Litva , alebo Slovinsko . Údaje z ďaľších krajín Európy je možné nájisť na stránkach globalpensions.com ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["nezmrazila", "Grécko", "Litva", "Slovinsko", "globalpensions.com"], "url": ["http://ekonomika.idnes.cz/duchody-i-pristi-rok-porostou-jinde-se-bude-skrtat-deset-procent-ph0-/ekonomika.aspx?c=A100623_110610_ekonomika_kop", "http://www.kaminvestovat.sk/ekonomika/6702-grecko-schvalilo-usporny-rozpocet-na-rok-2011.html", "http://www.globalpensions.com/global-pensions/news/1929797/lithuanian-opposition-pension-plan-threatens-litas-premier", "http://www.globalpensions.com/category/regions/central-and-eastern-europe", "http://www.globalpensions.com/category/regions/central-and-eastern-europe/tag/country-analysis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:55.126938+00:00"}
{"id": "vr14425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14425", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovenská republika vytvorila špeciálnu takzvanú zahraničnú policajnú jednotku, ktorá sa volá HRAD. Máme tam 300 ľudí (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sme už overovali V politike 10. januára 2016. V súvislosti s utečeneckou krízou vláda SR schválila na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka opatrenia na posilnenie Policajného zboru. Samotný návrh, schválený v novembri 2015 na mimoriadnom zasadnutí vlády, obsahoval zriadenie zahraničnej policajnej jednotky hraničného dozoru (HRAD) v počte 300 ľudí k 1. januáru 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme už overovali V politike 10. januára 2016. V súvislosti s utečeneckou krízou vláda SR schválila na návrh ministra vnútra R. Kaliňáka opatrenia na posilnenie Policajného zboru. Samotný návrh, schválený v novembri 2015 na mimoriadnom zasadnutí vlády, obsahoval zriadenie zahraničnej policajnej jednotky hraničného dozoru (HRAD) v počte 300 ľudí k 1. januáru 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "schválený", "zriadenie", "1. januáru", "vytvorilo", "HRAD", "vyjadril", "budú"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico", "http://www.ta3.com/clanok/1072105/kvoli-utecencom-vznika-specialna-jednotka-policajtov-posleme-aj-slovinsku.html", "http://domov.sme.sk/c/8058983/slovensko-bude-mat-zahranicnu-policajnu-jednotku.html?ref=trz", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/377259-kalinak-do-europskej-pohranicnej-straze-posleme-asi-sto-policajtov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/377259-kalinak-do-europskej-pohranicnej-straze-posleme-asi-sto-policajtov/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/slovensko-bude-chranit-hrad-965520", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1809943_slovensko-vytvori-jednotku-s-300-policajtmi-na-ochranu-schengenu", "http://www.vlada.gov.sk/slovensko-od-februara-vysle-do-macedonska-25-policajtov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:56.678550+00:00"}
{"id": "vr37870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37870", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo urobila vládna koalícia pokiaľ ide o regulačnú politiku za posledné tri mesiace? Viete o tom? Táto vládna koalícia vyradila z regulačného procesu ministerstvo hospodárstva. To ministerstvo hospodárstva, ktoré za Ľuba Jahnátka tak bojovalo s monopolmi.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V § 14 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z. z. (.pdf) o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“), ktorý bol naposledy regulovaný v roku 2010 sa uvádza: \"Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo.\"", "analysis_paragraphs": ["V § 14 ods. 2 zákona č. 276/2001 Z. z. (.pdf) o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o regulácii“), ktorý bol naposledy regulovaný v roku 2010 sa uvádza: \"Účastníkom cenového konania je regulovaný subjekt, ktorý predložil cenový návrh, a ministerstvo. Účastníkom cenového konania začatého z podnetu úradu je regulovaný subjekt, ktorému úrad doručí oznámenie o začatí cenového konania a ministerstvo.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 276/2001"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_276-2001_sk_pz.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:09.951820+00:00"}
{"id": "vr14011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14011", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pokiaľ ide o zvýšenie platov učiteľov, tak sme zvýšili platy učiteľov o 22 %. Je to najvyššie zvýšenie platov učiteľov zo všetkých pracovníkov verejnej správy. A dosiahli sme cieľ, ktorý sme chceli, aby mali učitelia vyšší plat ako je priemerný zárobok v národnom hospodárstve.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál UIPS prináša informácie o platoch učiteľov v regionálnom školstve a na vysokých školách. V roku 2012 bola priemerná výška platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve celkovo 797,82 eur. UIPS prináša údaje len po rok 2014, kedy bola priemerná výška platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve 908,26 eur.Nárast platov v tomto období predstavuje 13,84%. Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve a priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve. Percentuálny rozdiel vo výške platov v roku 2012 a 2015 je pri pedagogických zamestnancoch regionálneho školstva 19,36%. Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve je pre rok 2015 v hodnote 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4%, mala by byť priemerná mzda 990,08 eur. Oproti roku 2012 by to predstavovalo nárast o 24,09%. Samozrejme takto zjednodušene sa nedá výška priemernej mzdy pre rok 2016 započítať, spoľahlivejšie ju zistíme pravdepodobne až v roku 2016.\n\nNa záver je potrebné dodať, že tak ako sme overili v októbri 2015 u ministra Draxlera, nejedná sa o razantnejšie zvyšovanie platov ako v minulosti. V tabuľke nižšie môžme taktiež vidieť prehľad zvýšení pre jednotlivé kategórie pedagogických a odborných pracovníkov v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Vidíme tu, že zamestnanci financovaní zo štátneho rozpočtu vyrovnávali až prevyšovali priemernú mzdu už od roku 2006.\n\nZdroj: Inštitút vzdelávacej politiky ( Rehúš a Toman 2015 .pdf)", "analysis_paragraphs": ["Portál UIPS prináša informácie o platoch učiteľov v regionálnom školstve a na vysokých školách. V roku 2012 bola priemerná výška platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve celkovo 797,82 eur. UIPS prináša údaje len po rok 2014, kedy bola priemerná výška platov pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve 908,26 eur.Nárast platov v tomto období predstavuje 13,84%. Nasledujúca tabuľka ukazuje výšku priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve a priemerné mesačné mzdy v národnom hospodárstve. Percentuálny rozdiel vo výške platov v roku 2012 a 2015 je pri pedagogických zamestnancoch regionálneho školstva 19,36%. Priemerná mesačná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve je pre rok 2015 v hodnote 952 eur. Pokiaľ rátame s plánovanou valorizáciou platov pre rok 2016 o 4%, mala by byť priemerná mzda 990,08 eur. Oproti roku 2012 by to predstavovalo nárast o 24,09%. Samozrejme takto zjednodušene sa nedá výška priemernej mzdy pre rok 2016 započítať, spoľahlivejšie ju zistíme pravdepodobne až v roku 2016.", "Na záver je potrebné dodať, že tak ako sme overili v októbri 2015 u ministra Draxlera, nejedná sa o razantnejšie zvyšovanie platov ako v minulosti. V tabuľke nižšie môžme taktiež vidieť prehľad zvýšení pre jednotlivé kategórie pedagogických a odborných pracovníkov v porovnaní s priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Vidíme tu, že zamestnanci financovaní zo štátneho rozpočtu vyrovnávali až prevyšovali priemernú mzdu už od roku 2006.", "Zdroj: Inštitút vzdelávacej politiky ( Rehúš a Toman 2015 .pdf)"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva školstva", "financií", "UIPS", "októbri 2015", "Rehúš a Toman 2015"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/ucitelia-vinia-ministra-ze-pri-platoch-manipuluje-s-cislami", "http://www.raabe.sk/p/584/personalne-riadenie-v-praci-riaditela-skoly", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://www.demagog.sk/diskusie/552/beblavy-vs-draxler-o-slovenskom-skolstve", "http://www.minedu.sk/data/att/9207.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:40.012515+00:00"}
{"id": "vr30482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30482", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Dôležité je, že medziročne narastú verejné zdroje v zdravotníctve, teda peniaze, ktoré poisťovne môžu minúť na zdravotnú starostlivosť, o 180 mil. €. Tzn., o 4,5% narastú disponibilné zdroje v porovnaní s týmto rokom. Narastú aj zdroje za poistencov štátu zhruba o 20 mil. € plus k tomu pribudne aj ročné zúčtovanie zdravotného poistenia medziročne 65 mil. €.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa portálu hnonline.sk, zdroje v slovenskom zdravotníctve narastú v roku 2012 medziročne o 4,5%, respektíve zhruba o 180 miliónov eur ( zdroj ). Reálne bude daný nárast však predstavovať len 71 miliónov eur, pretože v roku 2011 zdravotníctvo zaznamenalo výpadok financií vo výške zhruba 100 miliónov eur. Platby sa poistenov štátu sa v štátnom rozpočte na rok 2012 navýšili o 24 miliónov eur (zdroj Trend, 7. októbra 2011 ). Údaje o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa nám získať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu hnonline.sk, zdroje v slovenskom zdravotníctve narastú v roku 2012 medziročne o 4,5%, respektíve zhruba o 180 miliónov eur ( zdroj ). Reálne bude daný nárast však predstavovať len 71 miliónov eur, pretože v roku 2011 zdravotníctvo zaznamenalo výpadok financií vo výške zhruba 100 miliónov eur. Platby sa poistenov štátu sa v štátnom rozpočte na rok 2012 navýšili o 24 miliónov eur (zdroj Trend, 7. októbra 2011 ). Údaje o ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia sa nám získať nepodarilo."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["zdroj", "Trend, 7. októbra 2011"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53872870-zdravotnictvo-je-jediny-rezort-v-ktorom-pribudnu-financie", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-dohodla-obrysy-rozpoctu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:51.411194+00:00"}
{"id": "vr29611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29611", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dá sa to zjednodušiť, že navýši sa rozpočet agentúry FRONTEX, ktorá, ona má smiešny rozpočet. Keď si pozrieme, že oni majú 300 miliónov a napríklad na poľnohospodársku politiku, ktorá je nezmyselná, dá Európska únia 200-násobok alebo 180-násobok, to sú, to je šialený nepomer.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozpočet organizácie Frontex na rok 2015 je 114 000 000 eu r. V roku 2014 to bolo ešte menej - 97 miliónov eur. Takže údaj, ktorý uvádza Richard Sulík nie je správny. Rozpočet Európskej Únie pre poľnohospodárstvo na rok 2015 je 63 miliárd eur (39,49 % rozpočtu EÚ), čo je dokonca viac než 500 násobok rozpočtu Frontexu. Aj keď má Richard Sulík pravdu, že rozpočet EÚ na poľnohospodárstvo je výrazne väčší ako rozpočet na ochranu vonkajších hraníc, hodnoty ktoré uvádza, nie sú presné. Keďže Sulíkom uvádzaný údaj o rozpočte Frontexu je väčší, ako je skutočnosť, a presahuje toleranciu Demagog.SK pre číselné údaje +-5 %, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet organizácie Frontex na rok 2015 je 114 000 000 eu r. V roku 2014 to bolo ešte menej - 97 miliónov eur. Takže údaj, ktorý uvádza Richard Sulík nie je správny. Rozpočet Európskej Únie pre poľnohospodárstvo na rok 2015 je 63 miliárd eur (39,49 % rozpočtu EÚ), čo je dokonca viac než 500 násobok rozpočtu Frontexu. Aj keď má Richard Sulík pravdu, že rozpočet EÚ na poľnohospodárstvo je výrazne väčší ako rozpočet na ochranu vonkajších hraníc, hodnoty ktoré uvádza, nie sú presné. Keďže Sulíkom uvádzaný údaj o rozpočte Frontexu je väčší, ako je skutočnosť, a presahuje toleranciu Demagog.SK pre číselné údaje +-5 %, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["114 000 000 eu", "r.", "2014", "63 miliárd eur", "zaradiť"], "url": ["http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2015.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/About_Frontex/Governance_documents/Budget/Budget_2015.pdf", "http://www.statewatch.org/news/2015/feb/eu-frontex-budget%202015.htm", "http://ec.europa.eu/budget/annual/index_en.cfm?year=2015", "http://ec.europa.eu/agriculture/cap-post-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:50.951387+00:00"}
{"id": "vr17642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17642", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "... Novičok, ktorý je vystopovateľný, že kedysi ho vyrábal Sovietsky zväz...", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla svedectiev bývalých ruských chemikov a nálezov amerických expertov v Uzbekistane sa potvrdilo, že Sovietsky zväz v minulosti vyrábal novicok, pricom boli nájdené v Uzbekistane (bývalej republike Sovietskeho zväzu) pocetné zásoby tejto látky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Názov novicok pomenúva skupinu nervových látok vyvynutých v Sovietskom zväze v 70. a 80. rokoch minulého storocia, ktoré sú známe ako 4. generácia chemických zbraní a boli vyvinuté v rámci sovietskeho programu s názvom Foliant. Existencia novicoku bola odhalená chemikom Mirzayanovom v 90. rokoch cez ruské médiá. Chemik neskôr odišiel USA, kde zverejnil aj formulu na vyrobenie takejto látky.", "analysis_paragraphs": ["Podla svedectiev bývalých ruských chemikov a nálezov amerických expertov v Uzbekistane sa potvrdilo, že Sovietsky zväz v minulosti vyrábal novicok, pricom boli nájdené v Uzbekistane (bývalej republike Sovietskeho zväzu) pocetné zásoby tejto látky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Názov novicok pomenúva skupinu nervových látok vyvynutých v Sovietskom zväze v 70. a 80. rokoch minulého storocia, ktoré sú známe ako 4. generácia chemických zbraní a boli vyvinuté v rámci sovietskeho programu s názvom Foliant. Existencia novicoku bola odhalená chemikom Mirzayanovom v 90. rokoch cez ruské médiá. Chemik neskôr odišiel USA, kde zverejnil aj formulu na vyrobenie takejto látky."], "analysis_date": "2018-04-19", "analysis_sources": {"text": ["novicok", "odmietajú potvrdit", "svedectvá vedcov", "Uzbekistan", "pomáhali s odstránením", "BBC", "OPCW", "expertka", "britskí a americkí experti"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-43377698", "https://www.occrp.org/en/media-inquiries/28-ccwatch/cc-watch-indepth/7905-novichok-has-already-killed", "https://www.occrp.org/en/media-inquiries/28-ccwatch/cc-watch-indepth/7905-novichok-has-already-killed", "http://www.bbc.com/news/world-europe-43377698", "https://www.nytimes.com/2018/03/13/world/europe/uk-russia-spy-poisoning.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-43377698", "https://www.reuters.com/article/us-britain-russia-chemicalweapons-factbo/factbox-a-few-facts-about-the-nerve-agent-novichok-idUSKCN1GO2JG", "https://www.reuters.com/article/us-britain-russia-chemicalweapons-factbo/factbox-a-few-facts-about-the-nerve-agent-novichok-idUSKCN1GO2JG", "https://www.nytimes.com/2018/03/13/world/europe/uk-russia-spy-poisoning.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:29.171521+00:00"}
{"id": "vr25755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25755", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pamätám si dobre, keď nastupoval Pavol Frešo za predsedu SDKÚ, jeho prvé 4 vyhlásenia boli, štyrikrát sa klaňal a ospravedlňoval živnostníkom, za to, ako s nimi narábala a ako sa k nim chovala vláda Ivety Radičovej.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z prvých štyroch vystúpení Freša sa len v jednom prípade ospravedlnil konkrétne živnostníkom. Nie je preto pravdou, že v prvých štyroch vyhláseniach sa Frešo vždy ospravedlnil živnostníkom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Za prvé vyhlásenie Pavla Freša sa dá považovať jeho vystúpenie po vnútrostraníckych voľbách, ktorého súhrn ponúka SDKÚ-DS v archíve tlačových konferencií. Na tlačovej besede sa vyjadruje k výsledkom volieb, k budúcnosti a smerovaniu strany. Frešo ako nový predseda strany sa neospravedlňoval živnostníkom. Druhé dostupné vyhlásenie (videozáznam) je z 28. mája 2012. Pavol Frešo hovoril okrem iného o tom, že SDKÚ-DS chce hájiť záujmy ľudí strednej vrstvy, od ktorej táto strana dostala mandát a ktorú podľa Frešových slov \"v istej chvíli opustili\". V tomto vyhlásení sa predseda SDKÚ-DS ospravedlnil za pád vlády Ivety Radičovej všeobecne voličom tejto strany. Hoci už na tlačovej konferencii konštatoval zlú situáciu živnostníkov a informoval o predloženej novele zákona, ktorá mal život živnostníkov uľahčiť, nevyslovil špeciálne ospravedlnenie živnostníkom. Vo vyhlásení z 29. mája 2012 (videozáznam) sa Pavol Frešo zaoberal návrhom zákona o oddialení nárastu poplatkov v sociálnych zariadeniach. Vyjadrenie Pavla Freša z 30. mája 2012 (videozáznam) hovorí o snahe SDKÚ-DS pomôcť živnostníkom a hoci v úvodnom texte k archívnemu záznamu sa píše: \"SDKÚ-DS pociťuje svoj dlh voči živnostníkom a preto im podávame pomocnú ruku,\" v samotnom zázname toto vyjadrenie, resp. priame ospravedlnenie sa nie je. Možno to však považovať za ospravedlnenie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z prvých štyroch vystúpení Freša sa len v jednom prípade ospravedlnil konkrétne živnostníkom. Nie je preto pravdou, že v prvých štyroch vyhláseniach sa Frešo vždy ospravedlnil živnostníkom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Za prvé vyhlásenie Pavla Freša sa dá považovať jeho vystúpenie po vnútrostraníckych voľbách, ktorého súhrn ponúka SDKÚ-DS v archíve tlačových konferencií. Na tlačovej besede sa vyjadruje k výsledkom volieb, k budúcnosti a smerovaniu strany. Frešo ako nový predseda strany sa neospravedlňoval živnostníkom. Druhé dostupné vyhlásenie (videozáznam) je z 28. mája 2012. Pavol Frešo hovoril okrem iného o tom, že SDKÚ-DS chce hájiť záujmy ľudí strednej vrstvy, od ktorej táto strana dostala mandát a ktorú podľa Frešových slov \"v istej chvíli opustili\". V tomto vyhlásení sa predseda SDKÚ-DS ospravedlnil za pád vlády Ivety Radičovej všeobecne voličom tejto strany. Hoci už na tlačovej konferencii konštatoval zlú situáciu živnostníkov a informoval o predloženej novele zákona, ktorá mal život živnostníkov uľahčiť, nevyslovil špeciálne ospravedlnenie živnostníkom. Vo vyhlásení z 29. mája 2012 (videozáznam) sa Pavol Frešo zaoberal návrhom zákona o oddialení nárastu poplatkov v sociálnych zariadeniach. Vyjadrenie Pavla Freša z 30. mája 2012 (videozáznam) hovorí o snahe SDKÚ-DS pomôcť živnostníkom a hoci v úvodnom texte k archívnemu záznamu sa píše: \"SDKÚ-DS pociťuje svoj dlh voči živnostníkom a preto im podávame pomocnú ruku,\" v samotnom zázname toto vyjadrenie, resp. priame ospravedlnenie sa nie je. Možno to však považovať za ospravedlnenie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["súhrn", "besede", "Druhé dostupné vyhlásenie", "vyhlásení z 29. mája 2012", "Vyjadrenie Pavla Freša z 30. mája 2012"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/p-freso-ideme-cestou-navratu-do-prvej-ligy", "http://www.ta3.com/clanok/15030/tb-sdku-ds-o-novom-vedeni-strany.html", "http://www.ta3.com/clanok/15493/tb-sdku-ds-o-prioritach-noveho-vedenia-strany.html", "http://www.sdku-ds.sk/video/showVideo/sdku-ds-chce-oddialit-narast-poplatkov-v-socialnych-zariadeniach", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/podavame-pomocnu-ruku-zivnostnikom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:45.734164+00:00"}
{"id": "vr31634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31634", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Je nechcem komentovať tú históriu, tam o tom rozhodnú audity, ktoré ale dopadli pozitívne. Inými slovami SDKÚ DS má zauditované účtovníctvo a všetky tieto veci.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok P. Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože všetky Výročné správy SDKÚ za posledné roky boli posúdené nezávislým audítorom ako pravdivé a objektívne. Zároveň je treba podotknúť, že nezávislý audit potvdzuje pravdivosť a objektívnosť učtovníctva, teda či sedia faktúry. Audit nedokáže účinne odhaliť či sú všetky finančné toky v medziach zákona.\n\nVšetky zverejnené Výročné finančné správy za roky 2001 až 2010, boli zhodnotené náhodne vyžrebovaným audítorom ako účtovné uzávierky poskytujúce pravdiný a objektívny pohľad na finančnú situáciu SDKÚ. Dá sa preto povedať, že účtovnictvo strany preslo nezávislým auditom a tento audit dopadol pozitívne.\n\nNa druhej strane je potrebné dodať, že hoci je účtovne všetko v poriadku, financovanie strán nemusí byť úplne čisté. Denník Pravda 24. februára 2010 citoval jedného z nezávislých auditorov:\n\n\"Jedna z firiem, ktorá robila pre SDKÚ audit, potvrdila, že všetko bolo kryté faktúrami, nebolo teda možné na podvod prísť. \"To by audit musel trvať rok,\" povedal audítor, ktorý si neželal byť menovaný, pretože posudzuje správy rôznych parlamentných strán. ...Firmy, ale aj strany podľa audítora ulievajú peniaze napríklad tak, že sa dohodnú s dodávateľom. Ten im dá potvrdenie o službách, ktoré nevykonal, a o peniaze sa rozdelia. V účtovníctve je však všetko v správnych položkách.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože všetky Výročné správy SDKÚ za posledné roky boli posúdené nezávislým audítorom ako pravdivé a objektívne. Zároveň je treba podotknúť, že nezávislý audit potvdzuje pravdivosť a objektívnosť učtovníctva, teda či sedia faktúry. Audit nedokáže účinne odhaliť či sú všetky finančné toky v medziach zákona.", "Všetky zverejnené Výročné finančné správy za roky 2001 až 2010, boli zhodnotené náhodne vyžrebovaným audítorom ako účtovné uzávierky poskytujúce pravdiný a objektívny pohľad na finančnú situáciu SDKÚ. Dá sa preto povedať, že účtovnictvo strany preslo nezávislým auditom a tento audit dopadol pozitívne.", "Na druhej strane je potrebné dodať, že hoci je účtovne všetko v poriadku, financovanie strán nemusí byť úplne čisté. Denník Pravda 24. februára 2010 citoval jedného z nezávislých auditorov:", "\"Jedna z firiem, ktorá robila pre SDKÚ audit, potvrdila, že všetko bolo kryté faktúrami, nebolo teda možné na podvod prísť. \"To by audit musel trvať rok,\" povedal audítor, ktorý si neželal byť menovaný, pretože posudzuje správy rôznych parlamentných strán. ...Firmy, ale aj strany podľa audítora ulievajú peniaze napríklad tak, že sa dohodnú s dodávateľom. Ten im dá potvrdenie o službách, ktoré nevykonal, a o peniaze sa rozdelia. V účtovníctve je však všetko v správnych položkách.\""], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Výročné finančné správy", "Pravda"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/financny-poriadok", "http://spravy.pravda.sk/sdku-zmizli-miliony-vini-uctovnicku-ds1-/sk_domace.asp?c=A100224_154242_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:35.080449+00:00"}
{"id": "49311", "numeric_id": 49311, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49311", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Čistý dlh my sme zvýšili počas troch krízových rokov len o 4,6 % a bolo to výrazne menej, ako priemerná krajina Európskej únie a výrazne menej ako priemerná krajina eurozóny. Preto my čistý dlh momentálne máme na 48 %.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Časť Matovičovho výroku o výške nášho čistého dlhu fakticky zodpovedá údajom, ktoré uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pre časť výroku ohľadom veľkosti čistého dlhu krajín Európskej únie a Eurozóny sme však nenašli spoľahlivé dáta, ktoré by sme vedeli porovnať s tými slovenskými. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú.\n\nHrubý dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy. Čistý dlh je rozdiel medzi hrubým dlhom a likvidnými finančnými aktívami. Predstavuje schopnosť štátu splatiť svoj dlh na základe speňaženia najlikvidnejších finančných aktív ako sú zlato, cenné papiere hotovosť, alebo akcie.\n\nPodľa údajov rozpočtovej rady predstavoval slovenský čistý dlh za rok 2019 hodnotu 43,1 % HDP. Za rok 2022 dosiahol čistý dlh hodnotu 47,7 % HDP, čo predstavuje nárast o 4,6 p.b. HDP. Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada čistý dlh Slovenska na úrovni 48,9 % HDP.\n\nPodľa údajov Medzinárodného menového fondu stúpol v Európskej únii čistý dlh z 63,37 % HDP v roku 2019 na 68,36 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 4,9 p.b. . V niektorých krajinách však stúpol čistý dlh aj o viac ako 11 p.b. Eurozóna zaznamenala nárast zo 69 % HDP v roku 2019 na 74,8 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 5,8 p.b.\n\nPri údajoch za Európsku úniu a Eurozónu sa nejedná o priemery čistých deficitov krajín ale o kumulovaný údaj za spoločenstvo ako celok. Eurostat vo svojom datasete neponúka indikátor čistého dlhu a Medzinárodný menový fond nemá dostupné všetky aktuálne údaje, k dispozícii tak nemáme dostatok údajov, aby sme tento výrok mohli vyhodnotiť.", "analysis_paragraphs": ["Časť Matovičovho výroku o výške nášho čistého dlhu fakticky zodpovedá údajom, ktoré uvádza Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Pre časť výroku ohľadom veľkosti čistého dlhu krajín Európskej únie a Eurozóny sme však nenašli spoľahlivé dáta, ktoré by sme vedeli porovnať s tými slovenskými. Túto časť výroku preto hodnotíme ako neoveriteľnú.", "Hrubý dlh predstavuje konsolidovaný súčet všetkých záväzkov sektora verejnej správy. Čistý dlh je rozdiel medzi hrubým dlhom a likvidnými finančnými aktívami. Predstavuje schopnosť štátu splatiť svoj dlh na základe speňaženia najlikvidnejších finančných aktív ako sú zlato, cenné papiere hotovosť, alebo akcie.", "Podľa údajov rozpočtovej rady predstavoval slovenský čistý dlh za rok 2019 hodnotu 43,1 % HDP. Za rok 2022 dosiahol čistý dlh hodnotu 47,7 % HDP, čo predstavuje nárast o 4,6 p.b. HDP. Pre rok 2023 odhaduje rozpočtová rada čistý dlh Slovenska na úrovni 48,9 % HDP.", "Podľa údajov Medzinárodného menového fondu stúpol v Európskej únii čistý dlh z 63,37 % HDP v roku 2019 na 68,36 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 4,9 p.b. . V niektorých krajinách však stúpol čistý dlh aj o viac ako 11 p.b. Eurozóna zaznamenala nárast zo 69 % HDP v roku 2019 na 74,8 % HDP v roku 2022, čo predstavuje nárast o 5,8 p.b.", "Pri údajoch za Európsku úniu a Eurozónu sa nejedná o priemery čistých deficitov krajín ale o kumulovaný údaj za spoločenstvo ako celok. Eurostat vo svojom datasete neponúka indikátor čistého dlhu a Medzinárodný menový fond nemá dostupné všetky aktuálne údaje, k dispozícii tak nemáme dostatok údajov, aby sme tento výrok mohli vyhodnotiť."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Hrubý dlh", "Čistý dlh", "údajov", "údajov", "stúpol", "zaznamenala", "datasete"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20054/83/DLH_Manual_prognozy_dlhu_final.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/priloha-stranky/20054/83/DLH_Manual_prognozy_dlhu_final.pdf", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2023/April/weo-report?a=1&c=998,&s=GGXWDN_NGDP,&sy=2019&ey=2023&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1", "https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2023/April/weo-report?c=122,124,960,423,939,172,132,134,174,178,136,941,946,137,181,138,182,936,961,184,&s=GGXWDN_NGDP,&sy=2019&ey=2023&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1", "https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2023/April/weo-report?a=1&c=163,&s=GGXWDN_NGDP,&sy=2019&ey=2023&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/gov_10dd_edpt1/default/table?lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:38.729322+00:00"}
{"id": "vr14444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14444", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja hovorím o dvojcifernom preto, lebo sme mali posledné 3 roky dvojciferné výsledky v regionálnych, komunálnych aj európskych voľbách.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel zvolených poslancov v komunálnych voľbách 2014, ktorí kandidovali za KDH je 10,55%. Vo voľbách do VÚC 2013 získali koalície, ktorých súčasťou bolo aj KDH, 38,21 % hlasov. Percentuálny zisk pre KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bol 13,21%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Komunálne voľby 2014: Podiel poslancov: 10,55 % Podiel starostovia a primátori KDH: 4,19 % (niekoľko starostov a primátorov bolo zvolených aj z koalícii, ktorých súčasťou bola KDH, no tieto zisky navyšujú podiel pre KDH len o niekoľko stotín percent) Voľby do VÚC 2013 - kandidáti boli v týchto voľbách pod hlavičkou koalícií, v jednotlivých krajoch boli rozličné koalície, pripájame zoznam koalícií, ktorých súčasťou bolo aj KDH, a ich percentuálny podiel hlasov : KDH, Most-Híd, SDKÚ: 4,65 % KDH,OKS, SaS, NOVA, Most-Híd, SDKÚ-DS: 1,96 % KDH, SDKÚ-DS: 1,71 % KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd: 3,67 % KDH, SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd: 3,92% SDKÚ-DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, Most-Híd, KDH: 8,33% SMER-SD, KDH: 13,97% Dokopy ide o podiel 38,21%. Pokiaľ vychádzame z oficiálnej straníckej príslušnosti kandidátov, počty pre KDH sú nasledovné: Bratislavský: 9 zo 44 poslancov Banskobystrický:1 zo 49 poslancov Trnavský:4 zo 40 Trenčiansky: 2 zo 45 Žilinský: 11 z 57 Nitriansky: 13z54 Prešovský: 10 zo 62 Košický: 7 z 57 Z celkového počtu 408 poslancov VÚC má KDH 57 poslancov (so straníckou príslušnosťou KDH), čo je 13,97 %, čiže v tomto prípade tiež dvojciferný výsledok. Dvaja kandidáti strany KDH (Mikolášik a Záborská) boli vo voľbách v roku 2014 zvolení za poslancov Európskeho parlamentu , čo predstavuje 15,38 % z celkového počtu (13) poslancov za Slovensko v Európskom parlamente. Z celkového počtu odovzdaných hlasov získali kandidáti KDH 13,21 % hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel zvolených poslancov v komunálnych voľbách 2014, ktorí kandidovali za KDH je 10,55%. Vo voľbách do VÚC 2013 získali koalície, ktorých súčasťou bolo aj KDH, 38,21 % hlasov. Percentuálny zisk pre KDH vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bol 13,21%. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Komunálne voľby 2014: Podiel poslancov: 10,55 % Podiel starostovia a primátori KDH: 4,19 % (niekoľko starostov a primátorov bolo zvolených aj z koalícii, ktorých súčasťou bola KDH, no tieto zisky navyšujú podiel pre KDH len o niekoľko stotín percent) Voľby do VÚC 2013 - kandidáti boli v týchto voľbách pod hlavičkou koalícií, v jednotlivých krajoch boli rozličné koalície, pripájame zoznam koalícií, ktorých súčasťou bolo aj KDH, a ich percentuálny podiel hlasov : KDH, Most-Híd, SDKÚ: 4,65 % KDH,OKS, SaS, NOVA, Most-Híd, SDKÚ-DS: 1,96 % KDH, SDKÚ-DS: 1,71 % KDH, SDKÚ-DS, Most-Híd: 3,67 % KDH, SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd: 3,92% SDKÚ-DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, Most-Híd, KDH: 8,33% SMER-SD, KDH: 13,97% Dokopy ide o podiel 38,21%. Pokiaľ vychádzame z oficiálnej straníckej príslušnosti kandidátov, počty pre KDH sú nasledovné: Bratislavský: 9 zo 44 poslancov Banskobystrický:1 zo 49 poslancov Trnavský:4 zo 40 Trenčiansky: 2 zo 45 Žilinský: 11 z 57 Nitriansky: 13z54 Prešovský: 10 zo 62 Košický: 7 z 57 Z celkového počtu 408 poslancov VÚC má KDH 57 poslancov (so straníckou príslušnosťou KDH), čo je 13,97 %, čiže v tomto prípade tiež dvojciferný výsledok. Dvaja kandidáti strany KDH (Mikolášik a Záborská) boli vo voľbách v roku 2014 zvolení za poslancov Európskeho parlamentu , čo predstavuje 15,38 % z celkového počtu (13) poslancov za Slovensko v Európskom parlamente. Z celkového počtu odovzdaných hlasov získali kandidáti KDH 13,21 % hlasov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["10,55", "4,19", "VÚC 2013", "percentuálny podiel hlasov", "Európskeho parlamentu", "13,21"], "url": ["http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/banskobystricky-kraj/#p2", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/", "http://spravy.pravda.sk/eurovolby-2014/clanok/318817-oficialne-vysledky-eurovolieb-kto-vyhral-a-koho-ste-kruzkovali/", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:54.322271+00:00"}
{"id": "48771", "numeric_id": 48771, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48771", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Čo sa týka riešenia (energetickej situácie, pozn.), ktoré predstavila Európska komisia, pravdou je, že to riešenie nerieši problém na Slovensku. Práve preto, práve preto trochu dlhšie trvá príprava paragrafového znenia, pretože my pripravujeme, samozrejme vlastné riešenie. Ak by sme sa spoliehali na Európsku úniu, ak by sme sa spoliehali na riešenie z Bruselu, tak jednoducho to riešenie pre nás neznamená nič.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Učiteľom sa platy od januára 2023 zvýšia o 10 % a od septembra 2023 o ďalšich 12 %, uvádza denník E. Od nového roka stúpnu platy štátnych a verejných zamestnancov o 7 %, od septembra 2023 o ďalších 10 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Učiteľom sa platy od januára 2023 zvýšia o 10 % a od septembra 2023 o ďalšich 12 %, uvádza denník E. Od nového roka stúpnu platy štátnych a verejných zamestnancov o 7 %, od septembra 2023 o ďalších 10 %. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["stúpnu"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2985761/statni-a-verejni-zamestnanci-dostanu-odmenu-500-eur-a-od-januara-vyssie-mzdy-pozrite-si-ako-sa-upravia-platove-tarify/?ref=list&_ga=2.106205955.12305835.1669669862-1914030122.1662995715"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:07.161924+00:00"}
{"id": "44346", "numeric_id": 44346, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44346", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Európska únia v piatok (10.1.2020, pozn.) povedala rovnako, že je treba posilniť úlohu v Iraku.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministri zahraničných vecí sa na zasadnutí 10. januára 2020 zhodli na potrebe deeskalácie situácie na Blízkom Východe. Zároveň sa zhodli aj na potrebe zvýšeného angažovania EÚ v regióne. Ministri mimoriadne zasadli po napätej situácií po tom, ako americký útok zabil veliteľa elitných iránskych jednotiek Kásima Sulejmáního. Napätie sa ešte zvýšilo po odvetnom útoku Iránu na americké základne v Iraku. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministri zahraničných vecí sa na zasadnutí 10. januára 2020 zhodli na potrebe deeskalácie situácie na Blízkom Východe. Zároveň sa zhodli aj na potrebe zvýšeného angažovania EÚ v regióne. Ministri mimoriadne zasadli po napätej situácií po tom, ako americký útok zabil veliteľa elitných iránskych jednotiek Kásima Sulejmáního. Napätie sa ešte zvýšilo po odvetnom útoku Iránu na americké základne v Iraku. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "zhodli", "zabil", "zvýšilo po odvetnom"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/fac/2020/01/10/", "https://www.teraz.sk/slovensko/lajcak-eu-sa-musi-v-iraku-viac-anga/439998-clanok.html", "https://dennikn.sk/1703336/americania-pri-raketovom-utoku-v-bagdade-zabili-velitela-elitnych-iranskych-jednotiek/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/odveta-dlho-netrvala-iran-zbombardoval-americke-zakladne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:41.584060+00:00"}
{"id": "vr30110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30110", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme uvažovali aj o napríklad zelenine, ale zelenina a ovocie strašne tam stúpajú a klesajú ceny podľa sezónnosti..", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ponuka a dopyt ovocia a zeleniny sú odlišné počas sezóny, závisia najmä od toho, aká je úrod. Preto považujeme tento výrok za pravdivý. Podľa analytika Martina Baláža zo Slovenskej sporiteľne príchodom novej úrody ceny ovocia a zeleniny klesajú, aj keď výnimkou sú letá, kedy je suché počasie a teda zlá úroda, vtedy môžu cneu stúpnuť, ako to bolo napríklad aj v júni 2012. nakoľko v júni 2012 ceny vzrástli aj kvôli zlej úrode a suchému počasiu. Analytička Poštovej banky Eva Sadovská vysvetľuje \" že za drahými potravinami je aj vývoj cien na svetových komoditných trhoch, \" uvádza zdroj aktuálne.sk . V roku 2013 sa pri ovocí a zelenine spomína dobrá úroda a teda nižší rast cien oproti tomu, aký bol všeobecný trend nárastu cien potravín celkovo. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ponuka a dopyt ovocia a zeleniny sú odlišné počas sezóny, závisia najmä od toho, aká je úrod. Preto považujeme tento výrok za pravdivý. Podľa analytika Martina Baláža zo Slovenskej sporiteľne príchodom novej úrody ceny ovocia a zeleniny klesajú, aj keď výnimkou sú letá, kedy je suché počasie a teda zlá úroda, vtedy môžu cneu stúpnuť, ako to bolo napríklad aj v júni 2012. nakoľko v júni 2012 ceny vzrástli aj kvôli zlej úrode a suchému počasiu. Analytička Poštovej banky Eva Sadovská vysvetľuje \" že za drahými potravinami je aj vývoj cien na svetových komoditných trhoch, \" uvádza zdroj aktuálne.sk . V roku 2013 sa pri ovocí a zelenine spomína dobrá úroda a teda nižší rast cien oproti tomu, aký bol všeobecný trend nárastu cien potravín celkovo. Dátum zverejnenia analýzy: 12.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["analytika", "aktuálne.sk", "2013"], "url": ["http://rd.slsp.sk/downloads/tpsr/2012/TP120813.pdf?go=true", "http://aktualne.atlas.sk/aj-ked-je-sezona-ceny-ovocia-a-zeleniny-v-obchodoch-prekvapivo-rastu/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/?fb_comment_id=10151954182295441_34311835#fc6f4481c", "http://www.tatrabanka.sk/tlacova-sprava/5143216/komentar-k-indexu-spotrebitelskych-cien-za-oktober-ceny-potravin-klesaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:20.940244+00:00"}
{"id": "49820", "numeric_id": 49820, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49820", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Z 1,1 milióna dôchodcov 500 000 dôchodcov žije pod hranicu chudoby. Keď vyplatia náklady na teplo, keď vyplatia náklady na lieky, 500-tisíc dôchodcom zostáva 0,50 EUR na deň na stravu.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii vo februári 2023 Jednota dôchodcov Slovenska a Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA uviedli, že až 487-tisíc dôchodcov na Slovensku žije z dôchodku pod hranicou chudoby, teda nižšieho než 423 eur. Po zaplatení základných výdavkov týmto dôchodcom zostáva na deň len 50 centov.\n\nPodľa prieskumu EU SILC bolo v roku 2023 ohrozených príjmovou chudobou 9,9 % ľudí vo veku od 50 do 64 rokov, čo predstavuje približne 530 tisíc osôb, a 9,6 % ľudí vo veku 65+ rokov, čo je približne 514 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nDenisa Saková odkazuje na tlačovú konferenciu z februára 2023 predsedu jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) a Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA, kde uviedli, že na Slovensku je približne 487 tisíc dôchodcov žijúcich z dôchodku pod hranicou biedy, teda z dôchodku nižšieho než 423 eur.\n\n„Prepočítavali sme, koľko takému dôchodcovi vychádza na deň. Ak zaplatí napríklad lieky, teplo, byt, vodu, elektrinu, tak mu ostáva na deň zhruba 50 centov,\" vyčíslil na tlačovej konferencii vo februári 2023 predseda JDS Michal Kotian.\n\nZa hranicou chudoby sa začiatkom roku 2022 nachádzalo 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti roku 2021 výrazne zvýšilo.\n\nZačiatkom roka 2021 sa nachádzalo pod touto hranicou približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie.\n\nMinisterstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2023 pre portál Demagog.SK uviedlo, že podľa Inštitútu sociálnej politiky ISP je údaj, „že cca 480-tisíc starobných dôchodcov poberá dôchodok menej ako 423 eur mesačne”, približne pravdivý.\n\nRezort však zdôraznil, že „hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”\n\nPodľa ministerstva sa preto nedá pozerať na jednotlivé dôchodky a len na základe nich konštatovať, že daná osoba žije pod hranicou chudoby.\n\nPodľa prieskumu EU SILC z roku 2024, ktorý odráža príjmy z roku 2023, bolo v roku 2023 chudobou ohrozených 14,3 % populácie, čo je približne 766 tisíc osôb (s. 8). V prieskume „miera rizika príjmovej chudoby predstavuje podiel osôb (v percentách) v celkovej populácii, ktorých ekvivalentný disponibilný príjem sa nachádza pod hranicou rizika chudoby. Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.“\n\nPrieskum meral chudobu na úrovni domácností. Hranicou rizika bol pre domácnosť s jedným človekom príjem 461 eur mesačne. Pre domácnosť dvoch dospelých s dvomi deťmi do štrnásť rokov bola hodnota hranice rizika príjmovej chudoby na úrovni 967 eur na mesiac.\n\nPodľa tohto prieskumu bolo chudobou ohrozených 9,9 % ľudí vo veku od 50 do 64 rokov, čo predstavuje približne 530 tisíc osôb, a 9,6 % ľudí vo veku 65+ rokov, čo je približne 514 tisíc osôb (s. 15).\n\nZdroj: EU SILC 2023 .", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii vo februári 2023 Jednota dôchodcov Slovenska a Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA uviedli, že až 487-tisíc dôchodcov na Slovensku žije z dôchodku pod hranicou chudoby, teda nižšieho než 423 eur. Po zaplatení základných výdavkov týmto dôchodcom zostáva na deň len 50 centov.", "Podľa prieskumu EU SILC bolo v roku 2023 ohrozených príjmovou chudobou 9,9 % ľudí vo veku od 50 do 64 rokov, čo predstavuje približne 530 tisíc osôb, a 9,6 % ľudí vo veku 65+ rokov, čo je približne 514 tisíc osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Denisa Saková odkazuje na tlačovú konferenciu z februára 2023 predsedu jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) a Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA, kde uviedli, že na Slovensku je približne 487 tisíc dôchodcov žijúcich z dôchodku pod hranicou biedy, teda z dôchodku nižšieho než 423 eur.", "„Prepočítavali sme, koľko takému dôchodcovi vychádza na deň. Ak zaplatí napríklad lieky, teplo, byt, vodu, elektrinu, tak mu ostáva na deň zhruba 50 centov,\" vyčíslil na tlačovej konferencii vo februári 2023 predseda JDS Michal Kotian.", "Za hranicou chudoby sa začiatkom roku 2022 nachádzalo 494-tisíc seniorov. Toto číslo sa oproti roku 2021 výrazne zvýšilo.", "Začiatkom roka 2021 sa nachádzalo pod touto hranicou približne 306-tisíc seniorov, čo predstavuje nárast o 188-tisíc. Dôvodmi prepadu sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík IVRA nízke dôchodky, nedostatočná pomoc štátu a zdražovanie.", "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v roku 2023 pre portál Demagog.SK uviedlo, že podľa Inštitútu sociálnej politiky ISP je údaj, „že cca 480-tisíc starobných dôchodcov poberá dôchodok menej ako 423 eur mesačne”, približne pravdivý.", "Rezort však zdôraznil, že „hranica chudoby a samotné ohrozenie chudobou sa počíta na úrovni domácností, nie na úrovni jednotlivcov. Vychádza to z medzinárodnej metodiky.”", "Podľa ministerstva sa preto nedá pozerať na jednotlivé dôchodky a len na základe nich konštatovať, že daná osoba žije pod hranicou chudoby.", "Podľa prieskumu EU SILC z roku 2024, ktorý odráža príjmy z roku 2023, bolo v roku 2023 chudobou ohrozených 14,3 % populácie, čo je približne 766 tisíc osôb (s. 8). V prieskume „miera rizika príjmovej chudoby predstavuje podiel osôb (v percentách) v celkovej populácii, ktorých ekvivalentný disponibilný príjem sa nachádza pod hranicou rizika chudoby. Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.“", "Prieskum meral chudobu na úrovni domácností. Hranicou rizika bol pre domácnosť s jedným človekom príjem 461 eur mesačne. Pre domácnosť dvoch dospelých s dvomi deťmi do štrnásť rokov bola hodnota hranice rizika príjmovej chudoby na úrovni 967 eur na mesiac.", "Podľa tohto prieskumu bolo chudobou ohrozených 9,9 % ľudí vo veku od 50 do 64 rokov, čo predstavuje približne 530 tisíc osôb, a 9,6 % ľudí vo veku 65+ rokov, čo je približne 514 tisíc osôb (s. 15).", "Zdroj: EU SILC 2023 ."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dôchodcov", "vyčíslil", "hranicou", "nachádzalo", "ohrozených", "meral", "prieskumu", "EU SILC 2023"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/jds-seniori-pod-hranicou-chudoby-maju/697635-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/jds-seniori-pod-hranicou-chudoby-maju/697635-clanok.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/717800-pocet-dochodcov-spadajucich-pod-hranicu-chudoby-neustale-rastie", "https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pod-hranicou-chudoby-je-asi-pol-miliona-seniorov/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/59b4a166-623b-4df6-bd8f-2641817f40fe/!ut/p/z1/rZVbk5pAEIV_Sx72EacZBhgfAQURvMAAKi8pUFmJ190lmv33GbJWatV1NGWgylL4Dj3TntOgFI1Rusn25XNWldtNtuK_J6n2PdBdapqyAaCrLXC7cStwWFMGAmj0B7Aco0N0H4D6jgqu0YnDZqAoYCgo_aynZoLB1fuh7AWBow7kox6uHAbcp0_84Qfg6JEMbr_P4oQGSmx-1L9yuxcRsb4GTvTAek1wE0aiAdVx176ofwooHfyQvgZO9g-mr_D-e6zfsWxMYnzUXwMYPKaPz9Y_YLHB2xO6quWbyoDg8_WfAtRWH9LXwOn_r-rAb7MYIGFgGRfrPwMIeUxvYJF_4kAR-6dt6w_pa0DgH3WIxf6pAcH-PU8T778G0nvyfyWgwxDfym-CUpRON9WuWqDJNn_LFtLbUtr9zJ-Af6zKZTYt50-wf5tXy_fPV9RmTjJZ0yQNK7lEZoUm5TNaSFgjMpX1gkAxr5-9m5YzNLmLHt0adql4VI3qehyx2RAbTeJYrXBggxtZmDJfwwDyERCNy1tFUqGjAIuBdv_iCV-MrFumS4VThcGNPjjaeYkvxsaZcTzL4oAatdSkrwz_9kEUfGEf6mSKs0EugAtvT7hh9KuG8Xg69-X8gOLN9nXNX6bsH_3YAdRFaZmvG4fpugENGVNdI1gmtIkV_r1-O5c_Xl5Sg0dou6nmvyo0_u8Z4kXwa8_qPfO1Z9VCKjfFFo3vku7W8fmxpsq7tAzbx5MeomKx2vvGt99o1nIp/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:02.890600+00:00"}
{"id": "vr27484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27484", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "je dobré zúžiť imunitu sudcov tak ako sme ju zúžili poslancom.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok bývalej ministerky spravodlivosti Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Poslanci si odsúhlasili zrušenie trestnoprávnej imunity v roku 2012, avšak ponechali si právo byť nepostihnuteľní za výroky prednesené v parlamente, orgánoch NRSR a za hlasovania a to aj po zániku ich mandátu. Tieto informácie priniesol denník SME vo svojom článku zo dňa hlasovania a agentúra SITA v deň podpisu návrhu predsedami všetkých poslaneckých klubov. Za zmenu ústavy hlasovalo 144 zo 145 prítomných poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok bývalej ministerky spravodlivosti Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Poslanci si odsúhlasili zrušenie trestnoprávnej imunity v roku 2012, avšak ponechali si právo byť nepostihnuteľní za výroky prednesené v parlamente, orgánoch NRSR a za hlasovania a to aj po zániku ich mandátu. Tieto informácie priniesol denník SME vo svojom článku zo dňa hlasovania a agentúra SITA v deň podpisu návrhu predsedami všetkých poslaneckých klubov. Za zmenu ústavy hlasovalo 144 zo 145 prítomných poslancov."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovania", "podpisu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6471251/poslanci-si-zrusili-trestnopravnu-imunitu.html", "http://www.sme.sk/c/6517480/poslanci-stratili-trestnopravnu-imunitu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:06.684035+00:00"}
{"id": "vr38259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38259", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Do programového vyhlásenia dali sľub, že zmenia zákon o štátom občianstve, čo našťastie vďaka dvom poslancom koalície neprešlo.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády (.pdf): \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\"", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády (.pdf): \"V oblasti nadobudnutia štátneho občianstva vláda SR stanoví prísne pravidlá a kontrolu jeho udeľovania. Zmení zákonnú úpravu, ktorou Slovenská republika reaguje na zákon Maďarskej republiky o dvojakom občianstve, tak, aby zmena eliminovala nežiaduce negatívne účinky tohto zákona na občanov Slovenskej republiky.\""], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády", "neprešiel"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://spravy.pravda.sk/matovic-opat-hlasoval-so-smerom-otazka-obcianstva-sa-odklada-p5e-/sk_domace.asp?c=A110324_124023_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:37.904964+00:00"}
{"id": "vr17821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17821", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "...minulý rok sa začal predĺžovať ten vek odchodu do dôchodku, v roku 2017, o 76 dní, tento rok o 63.", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opatrenie č. 269/2016 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 19. septembra 2016 o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 predĺžilo vek odchodu do dôchodku z hranice 62 rokov na 62 rokov a 76 dní. K ďalšiemu zvyšovaniu došlo aj od 1. januára 2018, kedy sa dôchodkový vek posunul na 62 rokov a 139 dní, teda sa zvýšil presne o 63 dní, ako to tvrdí aj Jurzyca. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Opatrenie č. 269/2016 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z 19. septembra 2016 o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2017 predĺžilo vek odchodu do dôchodku z hranice 62 rokov na 62 rokov a 76 dní. K ďalšiemu zvyšovaniu došlo aj od 1. januára 2018, kedy sa dôchodkový vek posunul na 62 rokov a 139 dní, teda sa zvýšil presne o 63 dní, ako to tvrdí aj Jurzyca. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["269/2016 Z. z.", "predĺžilo", "zvyšovaniu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/269/20170101", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387923-do-penzie-o-76-dni-neskor/", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-v-roku-2017/62961s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:51.379616+00:00"}
{"id": "vr37886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37886", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Moderátor: \"Ak by sme mali hovoriť konkrétne, je teda nejaký nájomník, ktorý býva dnes vo veľkometrážnom byte v Starom meste bratislavskom, platí okolo 250 eur nájomného, hoci tá trhová cena je okolo 1300 eur v Bratislave. Aký byt dostane?\" J. Figeľ: \"Dostane byt primeranej kategórie podľa dnešných obecných bytov ako sa stavajú, a teda podľa počtu osôb, ktoré v tomto byte žijú. So žiadateľom sú posudzované osoby, ktoré zákon vymedzuje ako osoby žijúce v spoločnej domácnosti a podľa toho koľko ich je, takú kategóriu bytov môžu od obce dostať.\"", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom o doplnení zákona č. 18/1996 Z.z o cenách v znení neskorších predpisov hovorí: \"§12 ods. 1: Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3. §12 ods.5 Ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici výšky mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku. \" Zákon ďalej nehovorí či žiadateľ dostane primeraný byt, ani či sú v tomto prípade posudzované osoby spoločne tvoriace domácnosť. Ak o prideľovaní primeranej bytovej náhrady alebo o posudzovaní osôb hovorí iný zákon, túto informáciu radi doplníme.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom o doplnení zákona č. 18/1996 Z.z o cenách v znení neskorších predpisov hovorí: \"§12 ods. 1: Obec je povinná poskytnúť bytovú náhradu žiadateľovi, ktorý je zapísaný v zozname podľa § 9 ods. 8 , do 31. decembra 2017 okrem prípadov podľa odsekov 2 a 3. §12 ods.5 Ak obec neposkytne bytovú náhradu podľa odsekov 1 až 3, každý mesiac zaplatí prenajímateľovi sumu rovnajúcu sa polovici výšky mesačného nájomného vypočítaného podľa § 4 ods. 1 až do poskytnutia bytovej náhrady; povinnosť žiadateľa platiť nájomné tým nie je dotknutá. Tento nárok si uplatní prenajímateľ od obce písomnou žiadosťou; prílohou žiadosti sú podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku. \" Zákon ďalej nehovorí či žiadateľ dostane primeraný byt, ani či sú v tomto prípade posudzované osoby spoločne tvoriace domácnosť. Ak o prideľovaní primeranej bytovej náhrady alebo o posudzovaní osôb hovorí iný zákon, túto informáciu radi doplníme."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=191&matEID=3236&docEID=137115&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:08.662885+00:00"}
{"id": "vr39035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39035", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Len doplniť, že našťastie bol prijatý nový mechanizmus, takzvaný distribučný kľúč, kde sa zmenili tie kritériá, ktoré boli nelogické, lebo dva krát viac ako bohaté Luxembursko. Ale na margo toho opäť Slovensko by bolo ukrátené, ak by išiel mechanizmus v tom pôvodnom o 1,17 miliardy eur.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. distribučný kľúč, teda spôsob prispievania do eurovalu jednotlivými krajinami, bol skutočne zmenený, a to v marci 2011. Rafaj cituje správne ministra financií Ivana Mikloša, ktorý odhaduje, že Slovensko ušetrí touto zmenou približne 1,17 miliardy EUR.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. distribučný kľúč, teda spôsob prispievania do eurovalu jednotlivými krajinami, bol skutočne zmenený, a to v marci 2011. Rafaj cituje správne ministra financií Ivana Mikloša, ktorý odhaduje, že Slovensko ušetrí touto zmenou približne 1,17 miliardy EUR."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["cituje"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/do-noveho-eurovalu-da-slovensko-aj-hotovost-ma-byt-mensia-pmt-/sk_ekonomika.asp?c=A110321_192859_sk_ekonomika_p01&utm_source=InterStore.sk&utm_medium=page&utm_campaign=spravy#ixzz1JFpsyAdc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:39.502089+00:00"}
{"id": "vr37731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37731", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "To sú najmä ceny potravín, ceny energií, ceny bývania, ktoré rástli výrazným spôsobom. (oproti celkovej inflácii, pozn.)", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástli vo februári 2011 medziročne najviac ceny potravín a nealkoholických nápojov o 6,6%, nasledovali ceny v doprave (5,5%) a ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív (4,1%). Podľa údajov zverejnených Eurostatom (.pdf), ročná inflácia vo februári 2011 v eurozóne bola na úrovni 2,4%, v Európskej únii 2,8%. Slovensko bolo nad týmto priemerom s 3,5%. Vyššiu infláciu ako my malo napríklad Rumunsko (7,6%), Estónsko (5,5%) alebo Bulharsko (4,6%).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástli vo februári 2011 medziročne najviac ceny potravín a nealkoholických nápojov o 6,6%, nasledovali ceny v doprave (5,5%) a ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív (4,1%). Podľa údajov zverejnených Eurostatom (.pdf), ročná inflácia vo februári 2011 v eurozóne bola na úrovni 2,4%, v Európskej únii 2,8%. Slovensko bolo nad týmto priemerom s 3,5%. Vyššiu infláciu ako my malo napríklad Rumunsko (7,6%), Estónsko (5,5%) alebo Bulharsko (4,6%)."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "Eurostatom"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30657", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-16032011-AP/EN/2-16032011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:47.317771+00:00"}
{"id": "vr35750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale veď predsa my sme povedali veľmi jasne, že v roku 2010 sa musí konsolidovať verejný okruh a naša úloha... (Radovan Slobodník: To je pravda.) A my by sme to boli bývali dosiahli, 5,5 %. Čiže... (Radovan Slobodník: Z tých 6,95 na 5,5 je reálne?)", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico o konsolidácii hovoril už pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, alebo v polovici mája 2010 : „Predseda vlády zároveň verejne prisľúbil, že deficit verejných financií v roku 2010 bude nižší, ako bol v roku 2009. Slovensko minulý rok dosiahlo nominálne rekordný deficit štátneho rozpočtu. \"Rok 2010 musí byť rokom konsolidácie verejných financií, ale tu potrebujeme aj vašu spoluprácu,\" poznamenal premiér. Podľa schváleného rozpočtu by Slovensko v roku 2010 malo hospodáriť s deficitom 5,5 percenta, odhady ekonómov hovoria o vyšších číslach.“", "analysis_paragraphs": ["Fico o konsolidácii hovoril už pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok, alebo v polovici mája 2010 : „Predseda vlády zároveň verejne prisľúbil, že deficit verejných financií v roku 2010 bude nižší, ako bol v roku 2009. Slovensko minulý rok dosiahlo nominálne rekordný deficit štátneho rozpočtu. \"Rok 2010 musí byť rokom konsolidácie verejných financií, ale tu potrebujeme aj vašu spoluprácu,\" poznamenal premiér. Podľa schváleného rozpočtu by Slovensko v roku 2010 malo hospodáriť s deficitom 5,5 percenta, odhady ekonómov hovoria o vyšších číslach.“"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["schvaľovaní", "2010"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/172/1390/robert-fico-a-jan-pociatek-o-schvalenom-statnom-rozpocte-na-rok-2010.html", "http://spravy.pravda.sk/premier-slovensko-musi-byt-solidarne-s-uniou-nielen-natrcat-ruku-p93-/sk_ekonomika.asp?c=A100519_181256_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:10.983210+00:00"}
{"id": "vr35559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35559", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nebudeme sa presviedčať pán redaktor o tom, pretože o tom je nejaká dilema že či sú alebo nie sú zastavené diaľnice. Diaľnice sú zastavené...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico opäť zveličuje, keď generalizuje zastavanie dvoch projektov (cca 100 km) na všetky projekty. Na stránke ndsas.sk sú dostupné ďalšie rozostavané úseky (cca ďalších 95 km), ktoré súčasná vláda nezastavila.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico opäť zveličuje, keď generalizuje zastavanie dvoch projektov (cca 100 km) na všetky projekty. Na stránke ndsas.sk sú dostupné ďalšie rozostavané úseky (cca ďalších 95 km), ktoré súčasná vláda nezastavila."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ndsas.sk"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:26.452407+00:00"}
{"id": "vr30931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30931", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Aj pred voľbami v roku 2006, keď sme povedali, zoberme poplatky v zdravotníctve, zobrali sme, zoberieme zisk súkromným poisťovniam, zobrali sme, zoberieme stiahneme vojakov, urobili sme.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poplatky\n\nVolebný program SMER-u, 2006 :\n\ns.6: - SMER presadí okamžité zrušenie 20,- Sk a 50,- Sk poplatkov v ambulanciách a nemocniciach. INEKO :\n\nPoplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici vláda zrušila od septembra 2006. Vláda tiež znížila poplatok za vydanie lieku z 0,66 eur (20 Sk) na 0,17 eur (5 Sk). Bez zmeny ponechala poplatok za návštevu pohotovosti vo výške 1,99 eur (60 Sk), ako aj poplatok za prepravu sanitkou vo výške 0,07 eur (2 Sk) za kilometer. Pacienti tiež platia poplatky za kúpeľnú liečbu vo výške 1,66 až 7,30 eur na deň v závislosti od diagnózy.\n\nZisk zdravotných poisťovní\n\ns.6: - vráti verejnoprávny charakter zdravotným poisťovniam, pretože zásadne nesúhlasí s tým, aby sa verejné prostriedky od štátu a občanov určené výhradne na zabezpečovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti zhromažďovali v zdravotných poisťovniach - akciových spoločnostiach orientovaných na maximálny zisk aj na úkor rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti;\n\nAktualne.sk : Zisk poisťovní sa nemohol vyhnúť kritike opozičného Smeru-SD. Ten ho totiž v roku 2007 skrz svojho ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča zakázal. Nepozdávalo sa mu, že súkromný sektor činí zisk z verejných financií.\n\nČTK :\n\nVláda potvrdila definitívne stiahnutie slovenských vojakov z Iraku. Do konca roka by mali z krajiny odísť aj poslední dvaja vojaci z veliteľstva operácie Iracká sloboda.\n\nTakmer stočlennú jednotku ženistov Slovensko stiahlo z Iraku už začiatkom roka. Formálne ukončenie slovenskej misie v Iraku musí ešte odsúhlasiť parlament. O odchode vojakov vlani na jeseň totiž rozhodla iba vláda a predchádzajúci súhlas parlamentu s vyslaním jednotky naďalej platil.", "analysis_paragraphs": ["Poplatky", "Volebný program SMER-u, 2006 :", "s.6: - SMER presadí okamžité zrušenie 20,- Sk a 50,- Sk poplatkov v ambulanciách a nemocniciach. INEKO :", "Poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici vláda zrušila od septembra 2006. Vláda tiež znížila poplatok za vydanie lieku z 0,66 eur (20 Sk) na 0,17 eur (5 Sk). Bez zmeny ponechala poplatok za návštevu pohotovosti vo výške 1,99 eur (60 Sk), ako aj poplatok za prepravu sanitkou vo výške 0,07 eur (2 Sk) za kilometer. Pacienti tiež platia poplatky za kúpeľnú liečbu vo výške 1,66 až 7,30 eur na deň v závislosti od diagnózy.", "Zisk zdravotných poisťovní", "s.6: - vráti verejnoprávny charakter zdravotným poisťovniam, pretože zásadne nesúhlasí s tým, aby sa verejné prostriedky od štátu a občanov určené výhradne na zabezpečovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti zhromažďovali v zdravotných poisťovniach - akciových spoločnostiach orientovaných na maximálny zisk aj na úkor rozsahu a kvality zdravotnej starostlivosti;", "Aktualne.sk : Zisk poisťovní sa nemohol vyhnúť kritike opozičného Smeru-SD. Ten ho totiž v roku 2007 skrz svojho ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča zakázal. Nepozdávalo sa mu, že súkromný sektor činí zisk z verejných financií.", "ČTK :", "Vláda potvrdila definitívne stiahnutie slovenských vojakov z Iraku. Do konca roka by mali z krajiny odísť aj poslední dvaja vojaci z veliteľstva operácie Iracká sloboda.", "Takmer stočlennú jednotku ženistov Slovensko stiahlo z Iraku už začiatkom roka. Formálne ukončenie slovenskej misie v Iraku musí ešte odsúhlasiť parlament. O odchode vojakov vlani na jeseň totiž rozhodla iba vláda a predchádzajúci súhlas parlamentu s vyslaním jednotky naďalej platil."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["", "Volebný program SMER-u, 2006", "INEKO", "Aktualne.sk", "ČTK"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/files/dokumenty/volebny_program_2006.pdf", "http://www.strana-smer.sk/files/dokumenty/volebny_program_2006.pdf", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=21", "http://aktualne.atlas.sk/zdravotne-poistovne-mozu-opat-tvorit-zisk/slovensko/spolocnost/", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-potvrdila-definitivne-stiahnutie-vojakov-z-iraku/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:42.817085+00:00"}
{"id": "vr35278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35278", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Inštitút pre finančné otázky, ktorý je v rámci ministerstva financií, upresňoval na tento  rok hospodársky rast. A nielenže sme odovzdali krajinu v júni s najvyšším hospodárskym rastom v Európskej únii, ale tento inštitút ešte povedal, že v roku 2010 tento rast bude vyšší, ako sme plánovali my. Čiže pýtam sa o akom rozvrátenom hospodárení, o akom šafárení tu hovoríme, keď sme v takomto stave odovzdali krajinu?", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšia správu Inštitútu finančnej politiky (nie Inštitút pre finančné otázky) stále nie je zverejnená a preto rovnako ako minulý týždeň, nevieme čo konštatuje. Posledná správa , z júna 2010, ktorá ale bola zhotovená ešte za minulej vlády, predpovedá optimistickejšiu prognózu oproti februáru a i vyšší rast HDP. Taktiež potvrdzuje najvyšší rast našej ekonomiky v EU.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšia správu Inštitútu finančnej politiky (nie Inštitút pre finančné otázky) stále nie je zverejnená a preto rovnako ako minulý týždeň, nevieme čo konštatuje. Posledná správa , z júna 2010, ktorá ale bola zhotovená ešte za minulej vlády, predpovedá optimistickejšiu prognózu oproti februáru a i vyšší rast HDP. Taktiež potvrdzuje najvyšší rast našej ekonomiky v EU."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7598&documentId=4218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:29.470929+00:00"}
{"id": "vr17061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17061", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Takisto som nebol vyšetrovaný a takýto pokyn generálny prokurátor nikdy nedal a v tej veci sa nekoná, generálna prokuratúra to už trikrát zastavila, trikrát povedala, že je to v poriadku a že je to legálne a trikrát dal samozrejme pán Rajtár nové a nové návrhy...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hoci minister vnútra Robert Kaliňák nebol prokuratúrou nikdy trestne stíhaný, vyšetrovanie vo veci prevodu časti akcií firmy B.A. Haus na jeho osobu prebiehalo. Informáciu o trojnásobnom zastavení vyšetrovania prokuratúrou nemáme a rovnako tak ani podanie troch návrhov v tejto kauze zo strany poslanca Jozefa Rajtára. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Hoci minister vnútra Robert Kaliňák nebol prokuratúrou nikdy trestne stíhaný, vyšetrovanie vo veci prevodu časti akcií firmy B.A. Haus na jeho osobu prebiehalo. Informáciu o trojnásobnom zastavení vyšetrovania prokuratúrou nemáme a rovnako tak ani podanie troch návrhov v tejto kauze zo strany poslanca Jozefa Rajtára. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["vzala", "zverejnil", ".pdf", "vyjadril", "podal", "zistil"], "url": ["https://dennikn.sk/534178/potvrdili-ze-prokuratorovi-zobrali-spis-z-kauzy-kalinak/", "https://dennikn.sk/701864/kalinakovu-kauzu-vzali-prokuratorovi-spirkovi-nova-prokuratorka-vysetrovanie-zastavila/", "https://a-static.projektn.sk/2017/03/SBS-99-C45417022815570.pdf", "https://dennikn.sk/851331/sufliarsky-kalinakovi-korupciu-pri-obchode-s-basternakom-nevieme-dokazat-moralne-hodnotenia-nerobime/", "http://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1005025-priamy-prenos-kalinakovi-mal-nazerat-do-uctov-teraz-celi-filip-rybanic-sudu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:55.467937+00:00"}
{"id": "vr37406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37406", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Most-Híd má obavy z toho, že po privatizácii by došlo k nejakému navyšovaniu cien za dodávky tepla.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál hnonline.sk uvádza: \"O výhodnosti privatizácie nie je presvedcený ani líder Mosta-Híd Béla Bugár. Preto o tom chce hovorit v pondelok na Koalicnej rade. 'Musím vidiet, ci je to výhodné. Je to vec, ktorá súvisí aj s inými otázkami,' poznamenal.\" Pravda.sk uvádza: \"Predseda Mostu Béla Bugár sa obával, že teplo po privatizácii zdražie. 'Urcite položím koalicným partnerom otázku, ci privatizácia nespôsobí zdraženie tepla,' povedal.\"", "analysis_paragraphs": ["Portál hnonline.sk uvádza: \"O výhodnosti privatizácie nie je presvedcený ani líder Mosta-Híd Béla Bugár. Preto o tom chce hovorit v pondelok na Koalicnej rade. 'Musím vidiet, ci je to výhodné. Je to vec, ktorá súvisí aj s inými otázkami,' poznamenal.\" Pravda.sk uvádza: \"Predseda Mostu Béla Bugár sa obával, že teplo po privatizácii zdražie. 'Urcite položím koalicným partnerom otázku, ci privatizácia nespôsobí zdraženie tepla,' povedal.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "Pravda.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49729400-predaj-teplarni-pribrzdil-bugarov-most", "http://spravy.pravda.sk/predaj-teplarni-sa-kdh-nepozdava-do1-/sk_domace.asp?c=A110208_121542_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:09.394991+00:00"}
{"id": "48156", "numeric_id": 48156, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48156", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Na základe tejto zmluvy nevstúpi na územie Slovenskej republiky ani noha, či už americká alebo ktoréhokoľvek cudzieho štátu, lebo myslím je to dôležité povedať pre občanov Slovenskej republiky, táto zmluva nijakým spôsobom neobmedzuje kompetenciu a právomoc Národnej rady a vlády rozhodovať o každom jednotlivom vstupe, či už amerických alebo iných ozbrojených síl na územie Slovenskej republiky. Žiadna, žiadny nástup ozbrojených síl na územie Slovenskej republiky sa nebude diať na základe tejto zmluvy, bude sa diať na základe ústavou zverené kompetencie Národnej rady a vlády Slovenskej republiky.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických je len rámcovou dohodou. To znamená, že pri nej treba brať do úvahy slovenskú legislatívu, podľa ktorej je na vstup cudzích vojsk potrebný súhlas parlamentu alebo vlády. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrítomnosť cudzích vojsk na území slovenskej republiky upravuje ústava . Čl. 86 a Čl. 119 hovoria o tom, že vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, môže len Národná rada Slovenskej republiky, respektíve vláda.\n\nO podriadenosti slovenskému právnemu systému hovorí aj samotná zmluva vo svojej preambule: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov,..” (. docx , s. 3).\n\nMinisterstvo obrany k dohode uviedlo : „Keďže dohoda je právnym rámcom, nepredstavuje neobmedzený súhlas Slovenskej republiky s prítomnosťou ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky. O prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky budú naďalej rozhodovať príslušné orgány podľa potreby.”", "analysis_paragraphs": ["Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických je len rámcovou dohodou. To znamená, že pri nej treba brať do úvahy slovenskú legislatívu, podľa ktorej je na vstup cudzích vojsk potrebný súhlas parlamentu alebo vlády. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prítomnosť cudzích vojsk na území slovenskej republiky upravuje ústava . Čl. 86 a Čl. 119 hovoria o tom, že vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky, môže len Národná rada Slovenskej republiky, respektíve vláda.", "O podriadenosti slovenskému právnemu systému hovorí aj samotná zmluva vo svojej preambule: „uznávajúc, že pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov,..” (. docx , s. 3).", "Ministerstvo obrany k dohode uviedlo : „Keďže dohoda je právnym rámcom, nepredstavuje neobmedzený súhlas Slovenskej republiky s prítomnosťou ozbrojených síl Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky. O prítomnosti cudzích ozbrojených síl na území Slovenskej republiky budú naďalej rozhodovať príslušné orgány podľa potreby.”"], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["ústava", "zmluva", "docx", "uviedlo"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2021-786", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.mosr.sk/dohoda-o-spolupraci-v-oblasti-obrany-medzi-vladou-slovenskej-republiky-a-vladou-spojenych-statov-americkych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:53.197640+00:00"}
{"id": "50100", "numeric_id": 50100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50100", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Veď sám Robert Fico v 2017 hovoril, že akákoľvek diskusia o neutralite sú bájky.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v roku 2017 naozaj skonštatoval, že predstavy o neutralite krajiny sú vymyslené bájky bez opodstatnenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPo diskusii s gymnazistami na tému Slovenska a Európskej únie 10. februára 2017 v Žiline Robert Fico uviedol : „A v tomto duchu je veľmi dôležité, aby sme našim mladým ľuďom vysvetľovali, že predstavy o izolovanosti alebo nejakej neutralite Slovenska sú iba vymyslené bájky, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie.”\n\nFicov výrok sa spomína v súvislosti s iným, ktorý odznel 17. júna 2025. Fico vyhlásil , že „Slovensku by veľmi svedčala neutralita.“ Ako jeden z hlavných dôvodov svojho stanoviska uvádza rastúci tlak na zvyšovanie investícií do obrany v rámci NATO. Jeho členské štáty totiž diskutujú o cieli piatich percent HDP, namiesto súčasných dvoch.\n\nViacerí odborníci toto tvrdenie v aktuálnom bezpečnostnom prostredí označili za nezodpovedné. Toto tvrdenie je v aktuálnom bezpečnostnom prostredí považované za nezodpovedné. Zástancovia neutrality v tejto súvislosti poukazujú na Rakúsko a Švajčiarsko, ktorých výdavky na obranu sú na úrovni jedného percenta. Tento argument však opomína zásadné skutočnosti, a to, že obe krajiny majú vďaka silnejším ekonomikám v absolútnych číslach vyššie rozpočty na obranu a na rozdiel od Slovenska uplatňujú povinnú vojenskú službu.\n\nFico výrokom rozporuje aj Programové vyhlásenie vlády z októbra 2023, v ktorom sa jeho vláda zaviazala „podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO).“ A ďalej deklaruje, že „Slovenská republika bude naďalej dôveryhodným a solidárnym spojencom.” ( .pdf , s. 82).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v roku 2017 naozaj skonštatoval, že predstavy o neutralite krajiny sú vymyslené bájky bez opodstatnenia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Po diskusii s gymnazistami na tému Slovenska a Európskej únie 10. februára 2017 v Žiline Robert Fico uviedol : „A v tomto duchu je veľmi dôležité, aby sme našim mladým ľuďom vysvetľovali, že predstavy o izolovanosti alebo nejakej neutralite Slovenska sú iba vymyslené bájky, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie.”", "Ficov výrok sa spomína v súvislosti s iným, ktorý odznel 17. júna 2025. Fico vyhlásil , že „Slovensku by veľmi svedčala neutralita.“ Ako jeden z hlavných dôvodov svojho stanoviska uvádza rastúci tlak na zvyšovanie investícií do obrany v rámci NATO. Jeho členské štáty totiž diskutujú o cieli piatich percent HDP, namiesto súčasných dvoch.", "Viacerí odborníci toto tvrdenie v aktuálnom bezpečnostnom prostredí označili za nezodpovedné. Toto tvrdenie je v aktuálnom bezpečnostnom prostredí považované za nezodpovedné. Zástancovia neutrality v tejto súvislosti poukazujú na Rakúsko a Švajčiarsko, ktorých výdavky na obranu sú na úrovni jedného percenta. Tento argument však opomína zásadné skutočnosti, a to, že obe krajiny majú vďaka silnejším ekonomikám v absolútnych číslach vyššie rozpočty na obranu a na rozdiel od Slovenska uplatňujú povinnú vojenskú službu.", "Fico výrokom rozporuje aj Programové vyhlásenie vlády z októbra 2023, v ktorom sa jeho vláda zaviazala „podporovať plnenie záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO).“ A ďalej deklaruje, že „Slovenská republika bude naďalej dôveryhodným a solidárnym spojencom.” ( .pdf , s. 82)."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "vyhlásil", "piatich", "Viacerí", "bezpečnostnom", "poukazujú", ".pdf"], "url": ["https://sita.sk/fico-predstavy-o-neutralite-slovenska-su-vymyslene-bajky/", "https://video.sme.sk/c/23506381/slovensku-by-v-sucasnosti-najviac-svedcala-neutralita-tvrdi-premier-fico.html", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_235900.htm", "http://dennikn.sk/4707836/nie-pan-premier-slovensku-by-neutralita-nesvedcala/", "https://dennikn.sk/4707836/nie-pan-premier-slovensku-by-neutralita-nesvedcala/", "https://dennikn.sk/4707836/nie-pan-premier-slovensku-by-neutralita-nesvedcala/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=535376"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:04.700622+00:00"}
{"id": "vr17491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17491", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...pán Holko, na ministerstve obrany, kde je zase jeden netransparentný tender na obranu, však tam je miliarda dve sto miliónov a pán Holko je prepojený s pánom Vadalom.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Hoľko je generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany SR. Medzi jeho kompetencie patrí manažment ľudských zdrojov na ministerstve a dohliadanie na 1,2 miliardový nákup transportérov pre slovenskú armádu. Ohľadom týchto nákupov sa objavilo mnoho podozrení, podmienky súťaže sa menili a pravdepodobne ani nevyhrala najlepšia ponuka. Zákazky dostali firmy na Slovensku, ktoré mnohé majú napojenie na vládne strany. Musíme podotknúť, že ide o nákup, ktorý má do činenia s obranou Slovenskej republiky, preto je normálne, že niektoré skutočnosti sú utajované. Objavili sa taktiež podozrenie, že Ján Hoľko mal väzby na Antonina Vadalu. Hoľko vo svojom stanovisku poprel akýkoľvek priateľský vzťah s Vadalom so slovami : \"Vylučujem akékoľvek priateľské vzťahy s uvedeným pánom. Opak je pravdou. Spoločnosť Sofos bola podvedená a oklamaná firmou uvedeného pána pri nákupe výpočtovej techniky. Pohľadávka od firmy uvedeného pána bola zo strany firmy Sofos vymáhaná a tovar vrátil. Uvedenú skutočnosť preveril v danom čase aj Daňový úrad v Košiciach. Žiadny kontakt s uvedeným pánom neudržiavam a dôrazne to odmietam.“ Ján Hoľko podľa portálu Finstat bol v minulosti riaditeľom a aj konateľom vyššie spomínanej akciovej spoločnosti SOFOS. Nakoľko žiadnym relevantným dôkazom nevie potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia Hoľka, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ján Hoľko je generálny tajomník služobného úradu Ministerstva obrany SR. Medzi jeho kompetencie patrí manažment ľudských zdrojov na ministerstve a dohliadanie na 1,2 miliardový nákup transportérov pre slovenskú armádu. Ohľadom týchto nákupov sa objavilo mnoho podozrení, podmienky súťaže sa menili a pravdepodobne ani nevyhrala najlepšia ponuka. Zákazky dostali firmy na Slovensku, ktoré mnohé majú napojenie na vládne strany. Musíme podotknúť, že ide o nákup, ktorý má do činenia s obranou Slovenskej republiky, preto je normálne, že niektoré skutočnosti sú utajované. Objavili sa taktiež podozrenie, že Ján Hoľko mal väzby na Antonina Vadalu. Hoľko vo svojom stanovisku poprel akýkoľvek priateľský vzťah s Vadalom so slovami : \"Vylučujem akékoľvek priateľské vzťahy s uvedeným pánom. Opak je pravdou. Spoločnosť Sofos bola podvedená a oklamaná firmou uvedeného pána pri nákupe výpočtovej techniky. Pohľadávka od firmy uvedeného pána bola zo strany firmy Sofos vymáhaná a tovar vrátil. Uvedenú skutočnosť preveril v danom čase aj Daňový úrad v Košiciach. Žiadny kontakt s uvedeným pánom neudržiavam a dôrazne to odmietam.“ Ján Hoľko podľa portálu Finstat bol v minulosti riaditeľom a aj konateľom vyššie spomínanej akciovej spoločnosti SOFOS. Nakoľko žiadnym relevantným dôkazom nevie potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia Hoľka, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Hoľko", "kompetencie", "dohliadanie", "objavilo", "poprel", "slovami", "portálu"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/jan-holko/?zivotopis", "https://dennikn.sk/627897/obranu-v-tichosti-ovladol-dankov-muz-ktory-s-nim-zakladal-rodinnu-firmu/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-209100?prefixFile=m", "https://domov.sme.sk/c/20696769/vlada-schvalila-nakup-obrnenych-transporterov.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/569110/blizky-spolupracovnik-danka-sa-brani-s-vadalom-ziadne-vztahy-neudrziavam/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460699-holko-ktory-ma-blizko-k-sns-popiera-akekolvek-priatelske-vztahy-s-vadalom/", "https://www.finstat.sk/spolocnici-konatelia?query=J%C3%A1n%20Ho%C4%BEko%20%40Bratislava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:05.297406+00:00"}
{"id": "vr25962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25962", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "Ja som bol účasťou v roku 2004 a 2005 keď sa zakladal v Žiline Vedecko-Technologický park. Výšší územný celok pristúpil do tohto voľného združenia v roku 2006.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "VTP Žilina - samotný park resp. inkubátor bol spustený na prelome rokov 2003 a 2004. Samotná organizácia VTP Žilina bola založená už v roku 2001. Informáciu o tom, kedy ŽSK do VTP Žilina vstúpil Demagog.SK nedokázal zistiť. Demagog.SK taktiež nezistil či sa Ryban nejakým spôsobom podieľal na vytváraní VTP Žilina. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný Stanovy záujmového združenia právnických osôb VTP Žilina zo dňa 27. apríla 2012 uvádzajú aj informáciu o jeho založení v Čl. 1: \"Združenie Vedecko- technologický park Žilina (v skratke VTP Žilina) je založené rozhodnutím zakladateľov združenia zakladateľskou zmluvou zo dňa 10. augusta 2001 podľa ust. § 20f. a nasl. Občianskeho zákonníka.\" Meno Igor Rybana sa v tejto súvislosti nikde nespomína. Samotný technologický park resp. inkubátor vznikal postupne koncom roka 2003 až 2004. HN (22.10 2003 - tlačené vydanie): \"V Žiline v týchto dňoch vrcholia prípravy na otvorenie technologického inkubátora, ktorého zriaďovateľom a správcom je tunajší Vedecko-technologický park (VTP). Na jeho prístrojovom vybavení a stavebných rekonštrukčných prácach, ktoré si vyžiadajú 2,7 milióna korún.\" J. Kavecký - riaditeľ VTP Žilina v rozhovore uviedol, že samotný park - inkubátor finguje od rok 2003. Rozhovor noviny Liptov (20. marca 2007, tlačené vydanie): \"O blížiacej sa konferencií na tému inovácií v regiónoch sme sa rozprávali s Jurajom Kaveckým, riaditeľom Vedecko-technologického parku Žilina. * Mohli by ste nám predstaviť činnosť Vedecko-technologického parku Žilina (VTP)? Ide o záujmové združenie právnických osôb, ktorého členmi sú Žilinská univerzita, Mesto Žilina, Stredoslovenská energetika, Zväz elektrotechnického priemyslu SR, Živnostenské spoločenstvo Žilina, Nadácia 21.storočia Žilina a spoločnosť C. L. E. A. Dôvodom pre jeho založenie v roku 2001 bola hlavne snaha jeho zakladateľov podporovať rozvoj inovatívnych podnikateľských zámerov najmä z prostredia Žilinskej univerzity. * Darí sa Vám napĺňať tento cieľ? Myslím, že čiastočne áno. Po úvodných ťažkostiach sa nám podarilo v roku 2003 začať prevádzku Technologického podnikateľského inkubátora , ktorý má začínajúcim firmám pomáhať v najťažšom období podnikania. Dnes máme v inkubátore 25 firiem, kde väčšina z nich je založená absolventmi Žilinskej univerzity, v ktorých pracuje približne sto ľudí. Firmám poskytujeme základné služby pre ich podnikanie, ako je prenájom priestorov, hlasové a dátové služby, poradenstvo a kancelárske služby, napríklad poštu, fax, tlač a kopírovanie.\" VTP Žilina medzi svojimi členmi uvádza: · ·Žilinská univerzita v Žiline · ·Žilinský samosprávny kraj · ·Mesto Žilina · ·Stredoslovenská energetika, a.s. · ·Zväz elektrotechnického priemyslu SR · ·Živnostenské spoločenstvo Žilina · ·Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["VTP Žilina - samotný park resp. inkubátor bol spustený na prelome rokov 2003 a 2004. Samotná organizácia VTP Žilina bola založená už v roku 2001. Informáciu o tom, kedy ŽSK do VTP Žilina vstúpil Demagog.SK nedokázal zistiť. Demagog.SK taktiež nezistil či sa Ryban nejakým spôsobom podieľal na vytváraní VTP Žilina. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný Stanovy záujmového združenia právnických osôb VTP Žilina zo dňa 27. apríla 2012 uvádzajú aj informáciu o jeho založení v Čl. 1: \"Združenie Vedecko- technologický park Žilina (v skratke VTP Žilina) je založené rozhodnutím zakladateľov združenia zakladateľskou zmluvou zo dňa 10. augusta 2001 podľa ust. § 20f. a nasl. Občianskeho zákonníka.\" Meno Igor Rybana sa v tejto súvislosti nikde nespomína. Samotný technologický park resp. inkubátor vznikal postupne koncom roka 2003 až 2004. HN (22.10 2003 - tlačené vydanie): \"V Žiline v týchto dňoch vrcholia prípravy na otvorenie technologického inkubátora, ktorého zriaďovateľom a správcom je tunajší Vedecko-technologický park (VTP). Na jeho prístrojovom vybavení a stavebných rekonštrukčných prácach, ktoré si vyžiadajú 2,7 milióna korún.\" J. Kavecký - riaditeľ VTP Žilina v rozhovore uviedol, že samotný park - inkubátor finguje od rok 2003. Rozhovor noviny Liptov (20. marca 2007, tlačené vydanie): \"O blížiacej sa konferencií na tému inovácií v regiónoch sme sa rozprávali s Jurajom Kaveckým, riaditeľom Vedecko-technologického parku Žilina. * Mohli by ste nám predstaviť činnosť Vedecko-technologického parku Žilina (VTP)? Ide o záujmové združenie právnických osôb, ktorého členmi sú Žilinská univerzita, Mesto Žilina, Stredoslovenská energetika, Zväz elektrotechnického priemyslu SR, Živnostenské spoločenstvo Žilina, Nadácia 21.storočia Žilina a spoločnosť C. L. E. A. Dôvodom pre jeho založenie v roku 2001 bola hlavne snaha jeho zakladateľov podporovať rozvoj inovatívnych podnikateľských zámerov najmä z prostredia Žilinskej univerzity. * Darí sa Vám napĺňať tento cieľ? Myslím, že čiastočne áno. Po úvodných ťažkostiach sa nám podarilo v roku 2003 začať prevádzku Technologického podnikateľského inkubátora , ktorý má začínajúcim firmám pomáhať v najťažšom období podnikania. Dnes máme v inkubátore 25 firiem, kde väčšina z nich je založená absolventmi Žilinskej univerzity, v ktorých pracuje približne sto ľudí. Firmám poskytujeme základné služby pre ich podnikanie, ako je prenájom priestorov, hlasové a dátové služby, poradenstvo a kancelárske služby, napríklad poštu, fax, tlač a kopírovanie.\" VTP Žilina medzi svojimi členmi uvádza: · ·Žilinská univerzita v Žiline · ·Žilinský samosprávny kraj · ·Mesto Žilina · ·Stredoslovenská energetika, a.s. · ·Zväz elektrotechnického priemyslu SR · ·Živnostenské spoločenstvo Žilina · ·Zväz priemyselných výskumných a vývojových organizácií Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Stanovy", "VTP Žilina"], "url": ["https://app.box.com/s/99061cf770020b6a4949", "http://www.vtpzilina.sk/#43f/custom_plain"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:54.664772+00:00"}
{"id": "vr39066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39066", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A tak isto by som zamlčal podstatnú vec, keby som nepovedal, že my sme nijakým spôsobom nemenili tie pravidlá, ktoré boli prijaté za druhej Dzurindovej vlády a ktoré garantovali nezávislosť súdov. Ktoré však začala meniť táto súčasná vláda.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemáme priestor na komplexnú analýzu zákonov o súdnictve v jednotlivých obdobiach. Avšak vzhľadom na zmeny v obodbí, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabín došlo ku niekoľkým zásahom do nezávislosti súdnictva. Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj \" z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou. \" Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008 ). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.).", "analysis_paragraphs": ["Nemáme priestor na komplexnú analýzu zákonov o súdnictve v jednotlivých obdobiach. Avšak vzhľadom na zmeny v obodbí, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabín došlo ku niekoľkým zásahom do nezávislosti súdnictva. Kľúčovú úpravu kompetencií ministra spravodlivosti počas vlády koalície SMER, HZDS a SNS predstavoval zákon č. 517/2008 Z.z. z 5. novembra 2008, ktorým sa menili a dopĺňali zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich. Malý dodatok k § 38 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch umožnil ministrovi spravodlivosti odvolať predsedu súdu nielen pri neplnení svojich povinností, ustanovených zákonom, ale aj \" z iných závažných dôvodov po prerokovaní so súdnou radou. \" Táto zmena uľahčila vtedajšiemu ministrovi Harabinovi odvolávanie predsedov súdov (hneď po nástupe do funkcie v 2006 roku ich vymenil vyše pol tucta - zdroj TREND, 2. decembra 2008 ). Okrem toho vyššie spomenutá novela zákona v malej miere rozšírila niektoré kompetencie Najvyššieho súdu SR v oblasti tvorby rozpočtu súdnictva (§ 86 zákona č. 757/2004 Z.z.) a kompetencie Súdnej rady SR v oblasti menovania a odvolávania sudcov (§ 11, § 13 a § 22 zákona č. 385/2000 Z.z.)."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 517/2008 Z.z.", "zákon č. 757/2004 Z.z.", "zákon č. 385/2000 Z.z.", "TREND, 2. decembra 2008"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208578&FileName=zz2008-00517-0208578&Rocnik=2008", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18408&FileName=04-z757&Rocnik=2004", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15470&FileName=00-z385&Rocnik=2000", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stefan-harabin-spravodlivost-som-ja.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:30.938719+00:00"}
{"id": "45281", "numeric_id": 45281, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45281", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "Hneď, ako to bolo možné, zriadili sme aj kvôli pandémii aj dopadom pracovnú skupinu, kde sme zapojili čo najväčšiu oblasť umelcov, tzn. naozaj takmer z každého segmentu.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom apríla prebehlo na Ministerstve kultúry prvé stretnutie dočasnej pracovnej skupiny pre riešenie následkov ochorenia COVID-19 v oblasti kultúry. Do skupiny sú pozvaní zástupcovia audiovízie, hudby, literatúry, vizuálneho umenia a dizajnu, divadla a tanca či médií. Rokovania sa zúčastnili ľudia z Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Creative Industry Fóra a Únie miest Slovenska. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom apríla prebehlo na Ministerstve kultúry prvé stretnutie dočasnej pracovnej skupiny pre riešenie následkov ochorenia COVID-19 v oblasti kultúry. Do skupiny sú pozvaní zástupcovia audiovízie, hudby, literatúry, vizuálneho umenia a dizajnu, divadla a tanca či médií. Rokovania sa zúčastnili ľudia z Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia, Creative Industry Fóra a Únie miest Slovenska. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["prebehlo", "sú", "zúčastnili"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "http://www.culture.gov.sk/rada-vlady-sr-pre-kulturu/docasne-pracovne-skupiny-rvk/pracovna-skupina-pre-riesenie-nasledkov-vzniknutych-sirenim-ochorenia-covid-19-na-uzemi-slo-377.html", "http://www.culture.gov.sk/rada-vlady-sr-pre-kulturu/docasne-pracovne-skupiny-rvk/pracovna-skupina-pre-riesenie-nasledkov-vzniknutych-sirenim-ochorenia-covid-19-na-uzemi-slo-377.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:33.289800+00:00"}
{"id": "48174", "numeric_id": 48174, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48174", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Čo sa týka zbraní, tak to je opäť definované medzinárodnými zmluvami a nemôžu to byť žiadne jadrové zbrane ani nič podobné. Čo sa týka vzdušného priestoru, opäť máte v zmluve napísané jednotlivé pravidlá, že sa nevzdávame vzdušného priestoru a že to je v rámci našej gescie.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda o obrannej spolupráci s USA je rámcovou dohodou, ktorej súčasťou je rešpektovanie Ústavy a zákonov SR, ako aj medzinárodných záväzkov obidvoch zmluvných strán. Tie jasne definujú, že umiestnenie jadrových zbraní na našom území nie je možné bez rozhodnutia vlády a parlamentu. Zároveň sa dohodou nevzdávame kontroly a zvrchovanosti nad vzdušným priestorom Slovenskej republiky, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPreambula dohody o obrannej spolupráci s USA uvádza: „takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní suverenity každej Strany a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd vrátane Charty Organizácie Spojených národov,”, ako aj „pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov” (. docx , s. 3). Dohoda umožňuje ozbrojeným silám USA umiestniť po dohode so Slovenskom materiál, vybavenie a zbrane. Nemôže tak však urobiť v rozpore s našimi zákonmi a medzinárodnými záväzkami. Článok 4, odsek 1: „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál“) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody. Strany alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú činnosti podľa tohto článku v potrebnom rozsahu.”\n\nSlovenská republika ako aj Spojené štáty Americké sú strany medzinárodnej zmluvy „Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons, skratka NPT).“\n\nDo platnosti taktiež minulý rok (20. januára 2021) vstúpila Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) - hoc väčšina krajín EÚ a NATO ju neratifikovala, zmluva sa stala medzinárodne platnou nakoľko za ňu vo Valnom zhromaždení OSN hlasovalo dostatok štátov (122) a ratifikovalo ju 50 štátov (potrebný počet, aby vstúpila do platnosti).\n\n20. januára vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová, že zmluvu podpíše spolu s interpretačnou doložkou, ktorá ju vykladá nasledovne : „Táto dohoda neumožňuje na území Slovenskej republiky prítomnosť jadrových zbraní, biologických alebo chemických zbraní, vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.”\n\nJe tak jednoznačne vylúčené, aby USA na Slovensko umiestnilo jadrové zbrane na základe dohody o obrannej spolupráci.\n\nO povolení pre lietadlá amerických ozbrojených síl k preletu, tankovaiu, pristátiu a vztetu hovorí článok 11:\n\nČlánok 11, odsek č. 1: „Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a prevádzky.“\n\nV odseku č. 2 článku 11 stojí: „Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre nemajú právo preletu, právo vykonávať tankovanie počas letu, pristávať a vzlietať na území Slovenska.“\n\nToto povolenie však neznamená, že sa vzdávame kontroly nad vzdušným priestorom, iba zjednodušuje ozbrojeným silám USA prístup na letiská. V zmluve to nie je explicitne napísané, odvoláva sa však na zákony a medzinárodné záväzky, z ktorých to vyplýva.", "analysis_paragraphs": ["Dohoda o obrannej spolupráci s USA je rámcovou dohodou, ktorej súčasťou je rešpektovanie Ústavy a zákonov SR, ako aj medzinárodných záväzkov obidvoch zmluvných strán. Tie jasne definujú, že umiestnenie jadrových zbraní na našom území nie je možné bez rozhodnutia vlády a parlamentu. Zároveň sa dohodou nevzdávame kontroly a zvrchovanosti nad vzdušným priestorom Slovenskej republiky, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Preambula dohody o obrannej spolupráci s USA uvádza: „takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní suverenity každej Strany a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd vrátane Charty Organizácie Spojených národov,”, ako aj „pôsobenie ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky je so súhlasom Slovenskej republiky a s plným rešpektovaním Ústavy Slovenskej republiky a iných slovenských zákonov” (. docx , s. 3). Dohoda umožňuje ozbrojeným silám USA umiestniť po dohode so Slovenskom materiál, vybavenie a zbrane. Nemôže tak však urobiť v rozpore s našimi zákonmi a medzinárodnými záväzkami. Článok 4, odsek 1: „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu ozbrojené sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál“) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody. Strany alebo ich výkonní zástupcovia konzultujú činnosti podľa tohto článku v potrebnom rozsahu.”", "Slovenská republika ako aj Spojené štáty Americké sú strany medzinárodnej zmluvy „Zmluva o nešírení jadrových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons, skratka NPT).“", "Do platnosti taktiež minulý rok (20. januára 2021) vstúpila Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW) - hoc väčšina krajín EÚ a NATO ju neratifikovala, zmluva sa stala medzinárodne platnou nakoľko za ňu vo Valnom zhromaždení OSN hlasovalo dostatok štátov (122) a ratifikovalo ju 50 štátov (potrebný počet, aby vstúpila do platnosti).", "20. januára vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová, že zmluvu podpíše spolu s interpretačnou doložkou, ktorá ju vykladá nasledovne : „Táto dohoda neumožňuje na území Slovenskej republiky prítomnosť jadrových zbraní, biologických alebo chemických zbraní, vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.”", "Je tak jednoznačne vylúčené, aby USA na Slovensko umiestnilo jadrové zbrane na základe dohody o obrannej spolupráci.", "O povolení pre lietadlá amerických ozbrojených síl k preletu, tankovaiu, pristátiu a vztetu hovorí článok 11:", "Článok 11, odsek č. 1: „Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA, alebo výlučne pre ne môžu vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a prevádzky.“", "V odseku č. 2 článku 11 stojí: „Lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre nemajú právo preletu, právo vykonávať tankovanie počas letu, pristávať a vzlietať na území Slovenska.“", "Toto povolenie však neznamená, že sa vzdávame kontroly nad vzdušným priestorom, iba zjednodušuje ozbrojeným silám USA prístup na letiská. V zmluve to nie je explicitne napísané, odvoláva sa však na zákony a medzinárodné záväzky, z ktorých to vyplýva."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["docx", "sú strany medzinárodnej zmluvy", "Zmluva o zákaze jadrových zbraní (TPNW)", "vyhlásila", "nasledovne"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://treaties.unoda.org/t/npt", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/zakaz-jadrovych-zbrani-zacne-platit-buduci-rok-krajiny-nato-ho-nepodporili/", "https://www.facebook.com/zcaputova/videos/611984236752462/?__cft__[0]=AZXMuFcABsSGlEUyiSCbjPVK8ptJkoJGlO1C4_Gs7R9GPrS1QVd16FWqS_VRe1ZLmET2d7QAiz1TzrYdMBrGVh6jioe1pz6I_1w8JFbvAdUvzlQ9tPr73mfbVaw75tDqzqDFce3A8NXdWOcJOndL1nBHMGq-cXnSsw_CLJEFRxUI5w&__tn__=%2CO%2CP-R", "https://www.aktuality.sk/clanok/4nq966f/prezidentka-zuzana-caputova-podmienuje-podporu-obrannej-dohody-s-usa-interpretacnou-dolozkou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:25.476389+00:00"}
{"id": "vr28375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28375", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Máme dotazník na webe a všetky prihlášky vlastne idú elektronickou formou, vyplňuje sa ten dotazník. Pýtame sa na motiváciu, prečo vlastne niekto by chcel byť členom Siete, na profesnú skúsenosť, na členstvo v politických stranách, a tak isto na prípadné členstvo v štruktúrach, kde bývalé členstvo je nezlučiteľné s členstvom v Sieti, mám na mysli najmä ŠtB.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa webu strany Sieť je pravdou, že jediným dostupným spôsobom ako sa stať členom strany Sieť je elektronickou formou, vyplnením dotazníka . Výrok hodnotíme teda ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webu strany Sieť je pravdou, že jediným dostupným spôsobom ako sa stať členom strany Sieť je elektronickou formou, vyplnením dotazníka . Výrok hodnotíme teda ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["webu", "dotazníka"], "url": ["http://www.siet.sk/pridajte-sa-k-nam", "https://docs.google.com/forms/d/1598z9ir1BgAG2XApFmlyK1KyWBV_N2m9WIZNFbNne3Q/viewform"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:08.626793+00:00"}
{"id": "48503", "numeric_id": 48503, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48503", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A nakoniec Kováčika sme nenominovali my, ale bol zvolený za vlády Mikuláša Dzurindu.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Dušan Kováčik vykonával funkciu špeciálneho prokurátora spolu až trikrát. Prvý raz sa ním stal počas druhej Dzurindovej vlády na návrh vtedajšieho generálneho prokurátora, ktorý bol do funkcie navrhnutý poslancom SDKÚ. Druhýkrát v roku 2009 sa postup opakoval, ale v roku 2014 ho do funkcie nominoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého do čela Generálnej prokuratúry nominovala strana Smer-SD. Kováčika tak síce zvolili do funkcie špeciálneho prokurátora aj za vlády Mikuláša Dzurindu, ale rovnako tak aj počas vlády Smeru-SD. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.\n\nPoslanci NR SR zvolili Kováčika za špeciálneho prokurátora prvý raz v máji 2004 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Zo 138 prítomných poslancov parlamentu zaňho hlasovalo 118 zákonodarcov.\n\nKováčika na post nominoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Táto skutočnosť budí dojem nestraníckej nominácie do funkcie. Samotného Trnku však na post nominoval poslanec SDKÚ Ivan Šimko, čo spája osobu Kováčika s touto politickou stranou.\n\nDruhýkrát sa stal špeciálnym prokurátorom v roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica, kedy získal 117 hlasov z prítomných 139 poslancov, pričom ho do funkcie opäť nominoval Dobroslav Trnka.\n\nPo tretíkrát ho do funkcie zvolili v máji 2014 počas druhej vlády Roberta Fica, kedy za Kováčika hlasovalo 92 zo 118 poslancov. Bývalý špeciálny prokurátor bol nominovaný generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ktorého na pozíciu nominoval SMER-SD.\n\nCez osobu Jaromíra Čižnára tak nachádzame spojenie medzi stranou Smer-SD a nomináciou Kováčika do čela špeciálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Dušan Kováčik vykonával funkciu špeciálneho prokurátora spolu až trikrát. Prvý raz sa ním stal počas druhej Dzurindovej vlády na návrh vtedajšieho generálneho prokurátora, ktorý bol do funkcie navrhnutý poslancom SDKÚ. Druhýkrát v roku 2009 sa postup opakoval, ale v roku 2014 ho do funkcie nominoval generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorého do čela Generálnej prokuratúry nominovala strana Smer-SD. Kováčika tak síce zvolili do funkcie špeciálneho prokurátora aj za vlády Mikuláša Dzurindu, ale rovnako tak aj počas vlády Smeru-SD. Preto hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "Poslanci NR SR zvolili Kováčika za špeciálneho prokurátora prvý raz v máji 2004 počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Zo 138 prítomných poslancov parlamentu zaňho hlasovalo 118 zákonodarcov.", "Kováčika na post nominoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Táto skutočnosť budí dojem nestraníckej nominácie do funkcie. Samotného Trnku však na post nominoval poslanec SDKÚ Ivan Šimko, čo spája osobu Kováčika s touto politickou stranou.", "Druhýkrát sa stal špeciálnym prokurátorom v roku 2009 za prvej vlády Roberta Fica, kedy získal 117 hlasov z prítomných 139 poslancov, pričom ho do funkcie opäť nominoval Dobroslav Trnka.", "Po tretíkrát ho do funkcie zvolili v máji 2014 počas druhej vlády Roberta Fica, kedy za Kováčika hlasovalo 92 zo 118 poslancov. Bývalý špeciálny prokurátor bol nominovaný generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom, ktorého na pozíciu nominoval SMER-SD.", "Cez osobu Jaromíra Čižnára tak nachádzame spojenie medzi stranou Smer-SD a nomináciou Kováčika do čela špeciálnej prokuratúry. Z tohto dôvodu hodnotíme Kaliňákov výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "nominoval", "získal", "zvolili", "nominoval"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov.", "https://korzar.sme.sk/c/4577083/parlament-zvolil-kovacika-za-sefa-specialnej-prokuratury.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov.", "https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov.", "https://domov.sme.sk/c/6833235/smer-uz-zohnal-kandidata-na-generalneho-prokuratora-presvedcil-ciznara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:45.631368+00:00"}
{"id": "49680", "numeric_id": 49680, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49680", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "...daňovo-odvodové zaťaženie, zaťaženie práce, ktoré už dnes patrí k najvyšším v eurozóne a v Európskej únii.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má podľa najnovších dát z roku 2023 spomedzi všetkých štátov v Európskej únii siedme najvyššie daňovo-odvodové zaťažanie práce a nachádza sa nad priemerom EÚ. Vyššie daňovo-odvodové zaťažanie než Slovensko má Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko a Fínsko. Zvyšné krajiny V4 majú daňovo-odvodové zaťaženie nižšie ako priemer EÚ.\n\nDaňovo-odvodové zaťaženie predstavuje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce na zamestnanie pracovníka a čistými príjmami pracovníka. Vyjadruje sa súčtom daní a odvodov, ktoré zaplatia pracovník a zamestnávateľ v percentuálnom podiele celkových nákladov na prácu, teda daní spolu s odvodmi a hrubou mzdou. Podľa Európskej komisie môže vysoké daňovo-odvodové zaťaženie negatívne ovplyvniť pracovný trh, keďže znižuje snahu ľudí hľadať si prácu a ochotu zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov.\n\nNajnovšia analýza Európskej komisie o zdanení v Európskej únii ukazuje, že Slovensko má v súčasnosti siedme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ ( pdf , s. 123). Priemer EÚ bol v danom období 41,6%, Slovensko malo daňovo-odvodové zaťaženie vyššie než tento priemer. Za posledných 10 rokov je v Európskej únii naopak klesanie tohto zaťaženia, najviac bolo daňovo-odvodové zaťaženie znížené v Maďarsku, Holandsku a Rumunsku ( pdf , s. 122).\n\nDaňovo-odvodové zaťaženie práce človeka s priemernou mzdou, 2023 a 2013, zdroj: Európska komisia", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má podľa najnovších dát z roku 2023 spomedzi všetkých štátov v Európskej únii siedme najvyššie daňovo-odvodové zaťažanie práce a nachádza sa nad priemerom EÚ. Vyššie daňovo-odvodové zaťažanie než Slovensko má Belgicko, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Taliansko a Fínsko. Zvyšné krajiny V4 majú daňovo-odvodové zaťaženie nižšie ako priemer EÚ.", "Daňovo-odvodové zaťaženie predstavuje rozdiel medzi celkovými nákladmi práce na zamestnanie pracovníka a čistými príjmami pracovníka. Vyjadruje sa súčtom daní a odvodov, ktoré zaplatia pracovník a zamestnávateľ v percentuálnom podiele celkových nákladov na prácu, teda daní spolu s odvodmi a hrubou mzdou. Podľa Európskej komisie môže vysoké daňovo-odvodové zaťaženie negatívne ovplyvniť pracovný trh, keďže znižuje snahu ľudí hľadať si prácu a ochotu zamestnávateľov prijímať nových zamestnancov.", "Najnovšia analýza Európskej komisie o zdanení v Európskej únii ukazuje, že Slovensko má v súčasnosti siedme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ ( pdf , s. 123). Priemer EÚ bol v danom období 41,6%, Slovensko malo daňovo-odvodové zaťaženie vyššie než tento priemer. Za posledných 10 rokov je v Európskej únii naopak klesanie tohto zaťaženia, najviac bolo daňovo-odvodové zaťaženie znížené v Maďarsku, Holandsku a Rumunsku ( pdf , s. 122).", "Daňovo-odvodové zaťaženie práce človeka s priemernou mzdou, 2023 a 2013, zdroj: Európska komisia"], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["predstavuje", "súčtom", "negatívne", "pdf", "pdf", "Európska komisia"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/danovo-odvodove-zatazenie-prace-slovensku-ktore-patri-medzi-najvyssie-europe-opat-stupne", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-research-and-databases/economic-databases/tax-and-benefits-indicators-database/methodology-tax-and-benefits-indicators-database_en?prefLang=sk&etrans=sk", "https://economy-finance.ec.europa.eu/economic-research-and-databases/economic-databases/tax-and-benefits-indicators-database/methodology-tax-and-benefits-indicators-database_en?prefLang=sk&etrans=sk", "https://taxation-customs.ec.europa.eu/taxation/economic-analyses/annual-report-taxation_en", "https://taxation-customs.ec.europa.eu/taxation/economic-analyses/annual-report-taxation_en", "https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/154705e0-38ef-11ef-b441-01aa75ed71a1/language-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:58.912155+00:00"}
{"id": "vr15453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15453", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pred dvomi týždňami Kaliňák prišiel na ten istý výbor (Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií, pozn.) a (...) odhlasovali, že úver nie je úver. Že kontokorentný úver Kaliňáka (...) nie je úver. A vybavené (...), žiadna pokuta, žiadna strata mandátu.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na Kaliňáka podali podnet Veronika Remišová a Ľubomír Galko za neúplné informácie v majetkovom priznaní. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa s prípadom začal zaoberať v júni, ale na septembrovom zasadnutí sa poslanci nakoniec nezhodli na žiadnom uznesení. Kaliňák na rokovaní fyzicky prítomný nebol. Výborom určený spravodajca Peter Kresák sa skutočne vyjadril, že v prípade kontokorentného úveru ide o bežné čerpanie finančných prostriedkov. Výbor sa s prípadom ďalej nebude zaoberať a Kaliňákovi neodsúhladili žiadnu pokutu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií začal riešiť prípad Roberta Kaliňáka na zasadnutí 16. júna 2016. Na Kaliňáka podali podnet Veronika Remišová a Ľubomír Galko z dôvodu porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, malo ísť o neúplné oznámenie. Na tomto zasadnutí sa výbor dohodol na začatí konania za \"neúplné oznámenia podávané za roky 2014, 2015 a 2016 verejným funkcionárom Róbertom Kaliňákom podpredsedom vlády a ministrom vnútra a za spravodajcu výboru vo všetkých troch konaniach navrhol p. poslanca Kresáka .\" (zdroj: Zápisnica z 3. zasadnutia výboru , (.doc))", "analysis_paragraphs": ["Na Kaliňáka podali podnet Veronika Remišová a Ľubomír Galko za neúplné informácie v majetkovom priznaní. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa s prípadom začal zaoberať v júni, ale na septembrovom zasadnutí sa poslanci nakoniec nezhodli na žiadnom uznesení. Kaliňák na rokovaní fyzicky prítomný nebol. Výborom určený spravodajca Peter Kresák sa skutočne vyjadril, že v prípade kontokorentného úveru ide o bežné čerpanie finančných prostriedkov. Výbor sa s prípadom ďalej nebude zaoberať a Kaliňákovi neodsúhladili žiadnu pokutu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií začal riešiť prípad Roberta Kaliňáka na zasadnutí 16. júna 2016. Na Kaliňáka podali podnet Veronika Remišová a Ľubomír Galko z dôvodu porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, malo ísť o neúplné oznámenie. Na tomto zasadnutí sa výbor dohodol na začatí konania za \"neúplné oznámenia podávané za roky 2014, 2015 a 2016 verejným funkcionárom Róbertom Kaliňákom podpredsedom vlády a ministrom vnútra a za spravodajcu výboru vo všetkých troch konaniach navrhol p. poslanca Kresáka .\" (zdroj: Zápisnica z 3. zasadnutia výboru , (.doc))"], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["ústavného zákona", "Zápisnica z 3. zasadnutia výboru", "Zápisnica VNF 4. schôdza", "Výpis zo zápsnice", "pokutu"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/58268/1/2", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=256351", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=256927", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=256387", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/823134-kalinaka-chrani-deravy-zakon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:29.487001+00:00"}
{"id": "vr30790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30790", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja si pamätám niektoré veci z tohto obdobia práve preto, lebo sme tam mali človeka, ktorý bol našim nominantom. Ako generálny riaditeľ Transpetrolu. A viem, že napr. 49% podielu Transpetrolu sa predalo skoro za takú hodnotu, aká bola odhadovaná hodnota celého podniku.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda v júni 2000 schválila koncepciu privatizácie Transpetrolu, a.s., Bratislava. Predaj minoritného podielu Transpetrolu sa mal uskutočniť formou predaja 34- -percentného balíka akcií strategickému investorovi a 15 percent sa malo umiestniť na kapitálovom trhu. Cena, za ktorú mal štát Transpetrol predať, mala vychádzať z faktu, že na predaj je iba minoritný podiel spoločnosti. Okrem zvýšenia efektívnosti spoločnosti prechodom do súkromných rúk sa cieľom stalo aj získanie zdrojov na úhradu dlhopisov Fondu národného majetku. Riaditeľom Transpetrolu bol v tom čase nominant SMK Štefan Czucz. V medzinárodnom tendri sa hlavným kritériom pri posudzovaní ponúk stala cena. Cenová ponuka predstavovala až 60% z kritérií.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v júni 2000 schválila koncepciu privatizácie Transpetrolu, a.s., Bratislava. Predaj minoritného podielu Transpetrolu sa mal uskutočniť formou predaja 34- -percentného balíka akcií strategickému investorovi a 15 percent sa malo umiestniť na kapitálovom trhu. Cena, za ktorú mal štát Transpetrol predať, mala vychádzať z faktu, že na predaj je iba minoritný podiel spoločnosti. Okrem zvýšenia efektívnosti spoločnosti prechodom do súkromných rúk sa cieľom stalo aj získanie zdrojov na úhradu dlhopisov Fondu národného majetku. Riaditeľom Transpetrolu bol v tom čase nominant SMK Štefan Czucz. V medzinárodnom tendri sa hlavným kritériom pri posudzovaní ponúk stala cena. Cenová ponuka predstavovala až 60% z kritérií."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["privatizácie"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/privatizacia-transpetrolu-aj-cez-kapitalovy-trh.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:44.567693+00:00"}
{"id": "42060", "numeric_id": 42060, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42060", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Tradične sme národ, ktorý migroval v minulosti…", "statement_date": "2019-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slováci počas značnej časti svojej existencie ako národa migrovali do rôznych kútov sveta, a to hlavne za prácou, lepšími životnými podmienkami či štúdiom. Tento trend trvá až dodnes. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O migrácii Slovákov do zahraničia môžeme hovoriť už od konca 17. storočia, kedy Slováci migrovali hlavne na takzvanú Dolnú zem. Išlo o pohyb v rámci vtedajšieho Uhorska, ktorý trval až do 19. storočia, pričom po rozpade Rakúsko-Uhorska sa títo dolnozemskí Slováci rozdelili do štátov ako Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Rumunsko a Bulharsko. Ďalšie záznamy emigrácie Slovákov do zahraničia sú z konca 19. a začiatku 20. storočia. V tomto období emigrovali Slováci z vtedajšieho Rakúsko–Uhorska najmä do USA. Ako sa píše v článku na portáli magistra-historia.sk: „Určiť presný počet slovenských vysťahovalcov do USA je veľmi zložité z viacerých dôvodov. Prvým je to, že až do roku 1899 sú všetci emigranti z Rakúsko-Uhorska evidovaní sumárne. Bez ohľadu na národnosť a ďalší problém predstavujú nezrovnalosti v evidencii. Čísla udávané v uhorských zápisoch, v sumároch dopravných spoločností prepravujúcich našincov do zámoria a štatistika imigračného úradu USA sú rozdielne. Aspoň približnú predstavu o množstve slovenských emigrantov ponúka tabuľka vyhotovená Dillinghamovou komisiou, v ktorej sa uvádza, že v rozmedzí rokov 1899 až 1910 uviedlo slovenskú národnosť 377 527 prisťahovalcov, čo predstavuje 4% všetkých imigrantov v tomto období.“ Migrácia Slovákov do zahraničia sa však týmto obdobím nekončila. Podľa článku denníka N počas prvej Československej republiky aj napriek kvótam USA „emigrovalo takmer 205-tisíc obyvateľov Slovenska.“ Taktiež je tu zmienka o približne 126 000 až 136 000 ľuďoch, ktorí počas komunistickej éry opustili územie Slovenska. Ich cieľom bola Škandinávia, Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia, USA aj Kanada. V súčasnosti, podľa údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR v roku 2017, klesol počet ľudí žijúcich na Slovensku „za posledných 15 rokov o 300 tisíc, čo predstavuje približne 5 % obyvateľstva, a každý rok naďalej klesá.“ MF SR ďalej dodáva, že viac ako polovica z týchto ľudí má menej ako 30 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Slováci počas značnej časti svojej existencie ako národa migrovali do rôznych kútov sveta, a to hlavne za prácou, lepšími životnými podmienkami či štúdiom. Tento trend trvá až dodnes. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O migrácii Slovákov do zahraničia môžeme hovoriť už od konca 17. storočia, kedy Slováci migrovali hlavne na takzvanú Dolnú zem. Išlo o pohyb v rámci vtedajšieho Uhorska, ktorý trval až do 19. storočia, pričom po rozpade Rakúsko-Uhorska sa títo dolnozemskí Slováci rozdelili do štátov ako Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Rumunsko a Bulharsko. Ďalšie záznamy emigrácie Slovákov do zahraničia sú z konca 19. a začiatku 20. storočia. V tomto období emigrovali Slováci z vtedajšieho Rakúsko–Uhorska najmä do USA. Ako sa píše v článku na portáli magistra-historia.sk: „Určiť presný počet slovenských vysťahovalcov do USA je veľmi zložité z viacerých dôvodov. Prvým je to, že až do roku 1899 sú všetci emigranti z Rakúsko-Uhorska evidovaní sumárne. Bez ohľadu na národnosť a ďalší problém predstavujú nezrovnalosti v evidencii. Čísla udávané v uhorských zápisoch, v sumároch dopravných spoločností prepravujúcich našincov do zámoria a štatistika imigračného úradu USA sú rozdielne. Aspoň približnú predstavu o množstve slovenských emigrantov ponúka tabuľka vyhotovená Dillinghamovou komisiou, v ktorej sa uvádza, že v rozmedzí rokov 1899 až 1910 uviedlo slovenskú národnosť 377 527 prisťahovalcov, čo predstavuje 4% všetkých imigrantov v tomto období.“ Migrácia Slovákov do zahraničia sa však týmto obdobím nekončila. Podľa článku denníka N počas prvej Československej republiky aj napriek kvótam USA „emigrovalo takmer 205-tisíc obyvateľov Slovenska.“ Taktiež je tu zmienka o približne 126 000 až 136 000 ľuďoch, ktorí počas komunistickej éry opustili územie Slovenska. Ich cieľom bola Škandinávia, Nemecko, Rakúsko, Veľká Británia, USA aj Kanada. V súčasnosti, podľa údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií SR v roku 2017, klesol počet ľudí žijúcich na Slovensku „za posledných 15 rokov o 300 tisíc, čo predstavuje približne 5 % obyvateľstva, a každý rok naďalej klesá.“ MF SR ďalej dodáva, že viac ako polovica z týchto ľudí má menej ako 30 rokov."], "analysis_date": "2019-02-04", "analysis_sources": {"text": ["migrovali", "článku", "článku", "zverejnilo"], "url": ["http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/6/historicky-uvod", "http://www.magistra-historia.sk/vystahovalectvo-slovakov-za-pracou-v-19-a-20-storoci-i/", "https://dennikn.sk/147589/zo-slovenska-utieklo-milion-emigrantov/", "https://www.finance.gov.sk/sk/media/komentare-ifp-uhp/odliv-mozgov-po-slovensky-januar-2017.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:30.701205+00:00"}
{"id": "vr14118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14118", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...Peťo Pollák s Európskou komisiou vyrokoval, že pri akomkoľvek verejnom obstarávaní, keď si dedina robí verejné obstarávanie, tak môže si dať podmienku, že zamestnáš našich dlhodobo nezamestnaných, čo doteraz nebolo možné.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o verejnom obstarávaní, ktorého novelu sa splnomocnenec Pollák snaží presadiť ako povinnosť je len v štádiu riešenia. Novela zákona - tzv. sociálny aspekt funguje momentálne na báze dobrovoľnosti. Ten zavádza podmienku zamestnať dlhodobo nezamestnaných v lokalitách, kde chcú mestá čerpať a používať eurofondy na zákazky zamerané na marginalizované rómske komunity. Napriek tomu, že zákon ešte neplatí ako povinnosť, ale je založený na dobrovoľnosti, hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže eurofondy sú skutočne čerpané na podporu tohto programu a tým pádom nám Európska komisia povolila a finančne podporila tento projekt.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o verejnom obstarávaní, ktorého novelu sa splnomocnenec Pollák snaží presadiť ako povinnosť je len v štádiu riešenia. Novela zákona - tzv. sociálny aspekt funguje momentálne na báze dobrovoľnosti. Ten zavádza podmienku zamestnať dlhodobo nezamestnaných v lokalitách, kde chcú mestá čerpať a používať eurofondy na zákazky zamerané na marginalizované rómske komunity. Napriek tomu, že zákon ešte neplatí ako povinnosť, ale je založený na dobrovoľnosti, hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže eurofondy sú skutočne čerpané na podporu tohto programu a tým pádom nám Európska komisia povolila a finančne podporila tento projekt."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "Podľa odpočtu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2015", "ponúknu", "tlačových správ z ministerstva vnútra", "ponúknu", "rozbehol", "zapojilo", "Ministerstva zahraničných vecí", "zdôrazňoval"], "url": ["http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/pollak-europska-komisia-romske-obydlia/163820-clanok.html", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=odpocet-splnomocnenca-vlady-sr-pre-pre-romske-komunity-za-rok-2015", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pollak-obce-eurofondy-romovia/91759-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=na-podporu-zamestnavania-romov-sa-budu-vyuzivat-verejne-zakazky-financovane-z-eurozdrojov", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pollak-obce-eurofondy-romovia/91759-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.teraz.sk/slovensko/pollak-z-eurofondov-budeme-financovat/159579-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/filakovo-zadanie-zakazky-romov/159721-clanok.html", "https://www.mzv.sk/web/szbrusel/prehlad-navstev-vysokych-statnych-predstavitelov-sr-v-bruseli-/-rokovania-rady-eu", "http://www.teraz.sk/zahranicie/romovia-eurokomisar-p-pollak/80109-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:14.713067+00:00"}
{"id": "vr31601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31601", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Odmietam tú tézu, že je priamy vzťah obsahu zákonníka práce a tvorby nových pracovných miest. Pán poslanec dokonca aj váš kolega v poslaneckom klube v parlamente tento výrok potvrdil. Myslím pána Beblavého, ktorý tiež povedal, že nevidí priamu súvislosť s obsahom zákonníka práce k vytváraniu nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Richter nepresne cituje vystúpenie poslanca Beblavého, ktorý v ňom reaguje na tvrdenie Branislava Ondruša tak, že jeho argumentáciu nepovažuje za dostatočne presvedčivú. K samotnej téme potom Beblavý hovorí, že Zákonník práce je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj zamestnanosti. Výrok Miroslava Beblavého, ktorý Ján Richter spomína, je zo dňa 18. mája 2011, kedy na 18. schôdzi parlamentu reagoval na Branislava Ondruša (Smer-SD), ktorý hovoril o vzťahu navrhovanej novely Zákonníka práce a zamestnanosti. Ondruš povedal, že: \"Najčastejšie ako dôvod, prečo je treba prijať novelu Zákonníka práce..... je argument, že keď zvýšime flexibilitu, tzv. flexibilitu na trhu práce prostredníctvom ustanovením v Zákonníku práce, ktoré zhoršia podmienky pre zamestnancov, vytvoríme tým lepšie podmienky pre ich zamestnávanie.\" Ondruš následne tvrdí, že: \" Nie je pravda, že Zákonník práce môže znížiť nezamestnanosť, nie je pravda, že flexibilita dosiahnutá tým, že sa znižujú sociálne a ďalšie ekonomické práva zamestnancov, prináša zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie zamestnanosti, vážené kolegyne a kolegovia, prináša vývoj hospodárstva. Zvýšenie zamestnanosti prináša ekonomická, hospodárska politika vlády. Zvýšenie zamestnanosti nemôže priniesť zbedačovanie ľudí prostredníctvom takého Zákonníka práce, ktorý zhoršuje ich pracovné pozície, ktorý zhoršuje ich pracovné podmienky a ktoré v konečnom dôsledku zhoršuje aj ich životnú úroveň .\" Beblavý na Ondrušove vystúpenie odpovedal, že: \"...musím povedať, že za interpretáciu tej tabuľky, ktorú ste predviedli, by vás naozaj vyhodili z každej normálnej ekonomickej školy už v prvom semestri, pretože dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel v čase k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo, hovorím, tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom, dúfam, že aspoň seba ste týmto nezaviedli.\" Beblavý následne tvrdí, že na vývoj na trhu práce majú vplyv viaceré faktory vrátane vývoja globálnej ekonomiky. Jedným zo vplývajúcich faktorov je podľa poslanca aj Zákonník práce. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter nepresne cituje vystúpenie poslanca Beblavého, ktorý v ňom reaguje na tvrdenie Branislava Ondruša tak, že jeho argumentáciu nepovažuje za dostatočne presvedčivú. K samotnej téme potom Beblavý hovorí, že Zákonník práce je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú vývoj zamestnanosti. Výrok Miroslava Beblavého, ktorý Ján Richter spomína, je zo dňa 18. mája 2011, kedy na 18. schôdzi parlamentu reagoval na Branislava Ondruša (Smer-SD), ktorý hovoril o vzťahu navrhovanej novely Zákonníka práce a zamestnanosti. Ondruš povedal, že: \"Najčastejšie ako dôvod, prečo je treba prijať novelu Zákonníka práce..... je argument, že keď zvýšime flexibilitu, tzv. flexibilitu na trhu práce prostredníctvom ustanovením v Zákonníku práce, ktoré zhoršia podmienky pre zamestnancov, vytvoríme tým lepšie podmienky pre ich zamestnávanie.\" Ondruš následne tvrdí, že: \" Nie je pravda, že Zákonník práce môže znížiť nezamestnanosť, nie je pravda, že flexibilita dosiahnutá tým, že sa znižujú sociálne a ďalšie ekonomické práva zamestnancov, prináša zvýšenie zamestnanosti. Zvýšenie zamestnanosti, vážené kolegyne a kolegovia, prináša vývoj hospodárstva. Zvýšenie zamestnanosti prináša ekonomická, hospodárska politika vlády. Zvýšenie zamestnanosti nemôže priniesť zbedačovanie ľudí prostredníctvom takého Zákonníka práce, ktorý zhoršuje ich pracovné pozície, ktorý zhoršuje ich pracovné podmienky a ktoré v konečnom dôsledku zhoršuje aj ich životnú úroveň .\" Beblavý na Ondrušove vystúpenie odpovedal, že: \"...musím povedať, že za interpretáciu tej tabuľky, ktorú ste predviedli, by vás naozaj vyhodili z každej normálnej ekonomickej školy už v prvom semestri, pretože dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel v čase k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo, hovorím, tak v prvom ročníku by ani už neprešlo, a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom, dúfam, že aspoň seba ste týmto nezaviedli.\" Beblavý následne tvrdí, že na vývoj na trhu práce majú vplyv viaceré faktory vrátane vývoja globálnej ekonomiky. Jedným zo vplývajúcich faktorov je podľa poslanca aj Zákonník práce. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Ondruša", "Beblavý"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=64237&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=64262&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:43.657108+00:00"}
{"id": "vr30240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30240", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja vám poviem prognózy v roku 2008 a 9 Európskej komisie na rok 2009, ktorý bol kľúčový. Na jar 2008 EK hovorila, že budeme rásť 6,2 %, na jeseň 4,9, vtedy sme my upravovali tiež v novembri prognózu na 4,7 a pripravili sme rozpočet, na jar 2009 hovorila o mínus 2,6, na jeseň 2009 mínus 5,8. Výsledok bol skoro mínus 5 %.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír hovorí pravdu, ked tvrdí, že na jar 2008 Európska komisia predpovedala pre Slovensko rast vo výške 6,2% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 107 ) a neskôr na jeseň toho istého roku danú prognózu upravila na úroveň 4,9% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 111 ). Na jar 2009 túto prognózu ďalej zmenila na -2,6% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 103 ) a neskôr na jeseň znova na -5,8% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 146 ). Podľa údajov Ministerstva financií SR v roku 2009 HDP Slovenska klesol o 4,9% , teda takmer 5%. Dňa 26. novembra 2008 Ministerstvo financií SR opublikovalo aktualizáciu makroekonomickej prognózy , v ktorej bol upravený rast v roku 2009 na 4,6% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír hovorí pravdu, ked tvrdí, že na jar 2008 Európska komisia predpovedala pre Slovensko rast vo výške 6,2% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 107 ) a neskôr na jeseň toho istého roku danú prognózu upravila na úroveň 4,9% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 111 ). Na jar 2009 túto prognózu ďalej zmenila na -2,6% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 103 ) a neskôr na jeseň znova na -5,8% HDP (zdroj: prognóza EK, strana 146 ). Podľa údajov Ministerstva financií SR v roku 2009 HDP Slovenska klesol o 4,9% , teda takmer 5%. Dňa 26. novembra 2008 Ministerstvo financií SR opublikovalo aktualizáciu makroekonomickej prognózy , v ktorej bol upravený rast v roku 2009 na 4,6% HDP."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["prognóza EK, strana 107", "prognóza EK, strana 111", "prognóza EK, strana 103", "prognóza EK, strana 146", "údajov Ministerstva financií SR v roku 2009 HDP Slovenska klesol o 4,9%", "aktualizáciu makroekonomickej prognózy"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication12530_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication13290_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication15048_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication16055_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7087&documentId=3148"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:49.384160+00:00"}
{"id": "49097", "numeric_id": 49097, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49097", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezidentka sa vždy otočila chrbtom tomuto národu a celému Slovensku (...), či to bolo referendum, kde 600 000 ľudí poslala niekam.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka sa pre prvé Ficovo referendum o predčasných voľbách obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol, že referendová otázka je v rozpore s Ústavou SR. Tvrdenie, že 600-tisíc ľudí poslala niekam, je preto nepravdivé.\n\nRobert Fico hovorí o petícii za referendum o predčasných voľbách, ktorú strana Smer-SD doručila prezidentke v máji 2021 s viac ako 600-tisíc podpismi.\n\nV tomto referende žiadali položiť otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?”\n\nPrezidentka sa obrátila na Ústavný súd a ten 7. 7. 2021 rozhodol , že referendum je protiústavné.\n\nV roku 2022 vyzbieral Smer-SD 406-tisíc podpisov na ďalšie referendum o bezodkladnom podaní demisie vlády a o zmene spôsobu, akým je možné vyhlásiť predčasné voľby.\n\nČaputová opäť využila svoje ústavné právo na to sa opýtať, či je prvá otázka referenda v súlade s ústavou. Ústavný súd rozhodol, že prvá otázka je protiústavná. Referendum s druhou otázkou sa konalo 21. januára 2023 a bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 27,25% oprávnených voličov.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka sa pre prvé Ficovo referendum o predčasných voľbách obrátila na Ústavný súd, ktorý rozhodol, že referendová otázka je v rozpore s Ústavou SR. Tvrdenie, že 600-tisíc ľudí poslala niekam, je preto nepravdivé.", "Robert Fico hovorí o petícii za referendum o predčasných voľbách, ktorú strana Smer-SD doručila prezidentke v máji 2021 s viac ako 600-tisíc podpismi.", "V tomto referende žiadali položiť otázku: „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?”", "Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd a ten 7. 7. 2021 rozhodol , že referendum je protiústavné.", "V roku 2022 vyzbieral Smer-SD 406-tisíc podpisov na ďalšie referendum o bezodkladnom podaní demisie vlády a o zmene spôsobu, akým je možné vyhlásiť predčasné voľby.", "Čaputová opäť využila svoje ústavné právo na to sa opýtať, či je prvá otázka referenda v súlade s ústavou. Ústavný súd rozhodol, že prvá otázka je protiústavná. Referendum s druhou otázkou sa konalo 21. januára 2023 a bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 27,25% oprávnených voličov."], "analysis_date": "2023-05-31", "analysis_sources": {"text": ["doručila", "rozhodol", "vyzbieral", "Ústavný súd", "neplatné"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://domov.sme.sk/c/23007168/ficove-referendum-prezidentka-vypise-aj-tak-ju-obvinuju-zo-zmarenia-otazky-a-odpovede.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/328338-ustavny-sud-rozhodol-ze-referendum-o-pade-vlady-je-protiustavne", "https://volby.sme.sk/referendum/2023/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:20.774438+00:00"}
{"id": "43839", "numeric_id": 43839, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43839", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Pán Kažimír povedal, že v zdravotníctve je peňazí dosť, len sa nesmie kradnúť.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Keď Peter Kažimír ako minister financií v roku 2016 pracoval na oddlžení zdravotníctva, v relácií Braňo Závodský Naživo povedal (10:45-11:30), že „peňazí je relatívne dosť, ale (že) máme (problémové) oblasti, napríklad predpisovanie liekov, kde sme o jednu tretinu vyššie ako v ČR.” Podľa Kažimíra sú to „stovky miliónov eur, ktoré skončia na jednej strane vo vreckách farmaceutických firiem a na druhej strane v smetných košoch našich pacientov.“ Kažimír teda nehovoril o „kradnutí”, ale systémových chybách (nadbytočné predpisovanie liekov) resp. neefektivite nakladania so zdrojmi. Medzi nedostatočnou efektivitou a kradnutím je veľký rozdiel - z pohľadu opatrení na zlepšenie aj z pohľadu zákonnosti. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Keď Peter Kažimír ako minister financií v roku 2016 pracoval na oddlžení zdravotníctva, v relácií Braňo Závodský Naživo povedal (10:45-11:30), že „peňazí je relatívne dosť, ale (že) máme (problémové) oblasti, napríklad predpisovanie liekov, kde sme o jednu tretinu vyššie ako v ČR.” Podľa Kažimíra sú to „stovky miliónov eur, ktoré skončia na jednej strane vo vreckách farmaceutických firiem a na druhej strane v smetných košoch našich pacientov.“ Kažimír teda nehovoril o „kradnutí”, ale systémových chybách (nadbytočné predpisovanie liekov) resp. neefektivite nakladania so zdrojmi. Medzi nedostatočnou efektivitou a kradnutím je veľký rozdiel - z pohľadu opatrení na zlepšenie aj z pohľadu zákonnosti. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["relácií"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=nzIEln-D0Nk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:26.669109+00:00"}
{"id": "47565", "numeric_id": 47565, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47565", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "… lotéria je vlastne odmena pre tých, ktorí sa zaočkovali, to je v poriadku, ale je tam ešte ten sprostredkovateľský bonus, kde je zaregistrovaných 100 000 ľudí, tzn., že 100 000 ľudí presvedčilo minimálne jedného človeka, aby sa nechal zaočkovať.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácií nie je zrejmé, koľko ľudí bolo ku dňu relácie registrovaných ako sprostredkovateľov, ani to, či naozaj niekoho aj presvedčili na očkovanie. Rezort financií na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako neoveriteľné. Ministerstvo financií spustilo lotériu 1. augusta. Od tohto momentu do vysielania relácie sa nechalo zaočkovať asi 190-tisíc ľudí - nedá sa však povedať, či práve vďaka lotérii. Štát nevráti peniaze všetkým zaočkovaným ľuďom, iba tým, ktorí sa zaregistrovali do lotérie a následne vyhrali. Podľa rezortu financií má byť odmenených 110-tisíc ľudí v celkovej sume 21 000 000 eur. ( 7:37 ) Pred spustením očkovacej lotérie 1. júla Igor Matovič v parlamente uviedol : „Tento návrh je o tom, aby sme najmä z môjho pohľadu odškodnili ľudí za to, že urobia niečo, do čoho sa im príliš nechce (...) Tento návrh je nasmerovaný na to, aby sme oslovili túto časť ľudí. Tých, ktorí nie sú apriori proti očkovaniu, čiže sú ochotní sa dobrovoľne očkovať, ale ak ich dajako nepomkneme k tomuto rozhodnutiu, tak to rozhodnutie neurobia. (...) Poďme teda motivovať tú strednú skupinu…” 26.augusta, keď sa začalo ukazovať, že lotéria zásadne nezvýšila zaočkovanosť, Igor Matovič povedal : „Lotéria bola ohlásená ako prostriedok na odmenu zaočkovaných. Či sa kvôli tomu nejakí ďalší ľudia zaočkujú, to je ich slobodné rozhodnutie. Ale ako vidíme aj príklady zo sveta, určite to nebude markantný nový podiel ľudí, ktorí sa kvôli tomu zaočkujú (...) Priorita bola odmeniť zaočkovaných.” Sprostredkovateľský bonus si môže uplatniť sprostredkovateľ, ktorý presvedčil inú osobu na očkovanie. Táto zaočkovaná osoba sa zaregistruje na Bytzdravyjevyhra.sk a získa špecifický kód, ktorý poskytne sprostredkovateľovi. Sprostredkovateľ môže získať bonus za minimálne jednu a maximálne 50 zaočkovaných osôb. K 30. augustu 2021 požiadalo o kód 19 239 presvedčených zaočkovaných, pričom na kód od zaočkovanej osoby čakalo 12 789 sprostredkovateľov a 6 392 sprostredkovateľov si kód už uplatnilo. Koľko ľudí je zaregistrovaných ako sprostredkovatelia ku koncu septembra a koľkí z nich niekoho naozaj presvedčili na očkovanie, sa portálu Demagóg.SK nepodarilo zistiť. Ministerstvo financií neodpovedalo na žiadosť o vyjadrenie, dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol ani Vladimír Lengvarský.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácií nie je zrejmé, koľko ľudí bolo ku dňu relácie registrovaných ako sprostredkovateľov, ani to, či naozaj niekoho aj presvedčili na očkovanie. Rezort financií na žiadosť o vyjadrenie nereagoval. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako neoveriteľné. Ministerstvo financií spustilo lotériu 1. augusta. Od tohto momentu do vysielania relácie sa nechalo zaočkovať asi 190-tisíc ľudí - nedá sa však povedať, či práve vďaka lotérii. Štát nevráti peniaze všetkým zaočkovaným ľuďom, iba tým, ktorí sa zaregistrovali do lotérie a následne vyhrali. Podľa rezortu financií má byť odmenených 110-tisíc ľudí v celkovej sume 21 000 000 eur. ( 7:37 ) Pred spustením očkovacej lotérie 1. júla Igor Matovič v parlamente uviedol : „Tento návrh je o tom, aby sme najmä z môjho pohľadu odškodnili ľudí za to, že urobia niečo, do čoho sa im príliš nechce (...) Tento návrh je nasmerovaný na to, aby sme oslovili túto časť ľudí. Tých, ktorí nie sú apriori proti očkovaniu, čiže sú ochotní sa dobrovoľne očkovať, ale ak ich dajako nepomkneme k tomuto rozhodnutiu, tak to rozhodnutie neurobia. (...) Poďme teda motivovať tú strednú skupinu…” 26.augusta, keď sa začalo ukazovať, že lotéria zásadne nezvýšila zaočkovanosť, Igor Matovič povedal : „Lotéria bola ohlásená ako prostriedok na odmenu zaočkovaných. Či sa kvôli tomu nejakí ďalší ľudia zaočkujú, to je ich slobodné rozhodnutie. Ale ako vidíme aj príklady zo sveta, určite to nebude markantný nový podiel ľudí, ktorí sa kvôli tomu zaočkujú (...) Priorita bola odmeniť zaočkovaných.” Sprostredkovateľský bonus si môže uplatniť sprostredkovateľ, ktorý presvedčil inú osobu na očkovanie. Táto zaočkovaná osoba sa zaregistruje na Bytzdravyjevyhra.sk a získa špecifický kód, ktorý poskytne sprostredkovateľovi. Sprostredkovateľ môže získať bonus za minimálne jednu a maximálne 50 zaočkovaných osôb. K 30. augustu 2021 požiadalo o kód 19 239 presvedčených zaočkovaných, pričom na kód od zaočkovanej osoby čakalo 12 789 sprostredkovateľov a 6 392 sprostredkovateľov si kód už uplatnilo. Koľko ľudí je zaregistrovaných ako sprostredkovatelia ku koncu septembra a koľkí z nich niekoho naozaj presvedčili na očkovanie, sa portálu Demagóg.SK nepodarilo zistiť. Ministerstvo financií neodpovedalo na žiadosť o vyjadrenie, dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol ani Vladimír Lengvarský."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["nechalo", "7:37", "uviedol", "povedal", "Bytzdravyjevyhra.sk", "50", "30. augustu"], "url": ["https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://youtu.be/p-p6cVnVaRQ?t=457", "https://video.sme.sk/c/22729589/matovic-chcel-motivovat-zaockovanych-ked-to-nevyslo-otocil-takto-sa-z-toho-teraz-vykruca.html", "https://video.sme.sk/c/22729589/matovic-chcel-motivovat-zaockovanych-ked-to-nevyslo-otocil-takto-sa-z-toho-teraz-vykruca.html", "https://www.bytzdravyjevyhra.sk/", "https://www.bytzdravyjevyhra.sk/page/question", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/599460-aky-je-zaujem-o-sprostredkovatelsky-bonus-stat-poskytol-az-24-milionov-eur-prve-peniaze-uz-chodia-ludom-na-ucet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:13.840865+00:00"}
{"id": "vr15482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15482", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Väčšie percento peňazí ide z ekonomicky aktívnych obyvateľov. Ak sa pozrieme na počet obyvateľov za ktorých platí štát, tak to je väčšie, ale ten podiel štátu za deti, dôchodcov, nezamestnaných, odsúdených je menší prepočítaný na hlavu.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR v roku 2015 68 % príjmov zo zdravotného poistenia vo výške približne 2,8 mld. eur pochádzalo z odvodov zamestnaných, a to konkrétne od zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a nerezidentov. V tom istom roku podiel štátu činil 32 % vo výške približne 1,3 mld. eur. Pri prepočítaní na hlavu, na jedného zamestnaného pripadá ročne 1 160 eur, zatiaľ čo na osoby, za ktoré platí zdravotné odvody štát, pripadá zhruba 440 eur. Je nutné spomenúť, že podľa metodiky Štatistického úradu SR sa za ekonomicky aktívne obyvateľstvo považujú aj nezamestnaní, tým pádom, Drucker sa dopustil nepresnosti v terminológii. Budeme však uvažovať, že mal na mysli iba vyššie spomínané skupiny osôb - zamestnaných, ktorí vykazujú zárobkovú činnosť. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok Tomáša Druckera za pravdivý. V roku 2015 ekonomicky aktívne obyvateľstvo na Slovensku sa pohybovalo okolo 2,738 tis., z ktorých 314 tis. tvorili nezamestnaní a 2,423 tis. zamestnaní. Podiel týchto zamestnaných na odvodoch do zdravotného poistenia činil 68 % v celkovej výške 2,822.4 mil. eur. Jeden zamestnaný človek teda zaplatil zdravotné odvody vo výške približne 1 160 eur. Na druhej strane, štát sa zaväzuje platiť zdravotné odvody za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, ktoré tvoria deti, študenti, osoby poberajúce starobný alebo invalidný dôchodok či poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Zdravotné poistenie neplatia taktiež nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Dobrovoľne nezamestnaní si zdravotné poistenie hradia sami. Konkrétny zoznam poistencov štátu nájdete tu. V roku 2015 štát zaplatil 32 % z celkových zdravotných odvodov vo výške 1,332.4 mil. eur za viac ako tri milióny ľudí. Z celkového počtu obyvateľov (5 436 352 z roku 2015) sme odčítali počet zamestnaných ľudí, ktorí si podľa zákona platia zdravotné poistenie sami alebo ich zamestnávatelia, čo činí 3 002 352 ľudí. Pri prepočítaní na hlavu, ročne štát zaplatí zdravotné odvody vo výške 443.79 eur. Pre presnosť je nutné uviesť, že v databázach Štatistického úradu SR sa nám nepodarilo nájsť presné údaje o dobrovoľne nezamestnaných. var embedDeltas={\"100\":539,\"200\":450,\"300\":450,\"400\":425,\"500\":425,\"600\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Wy9Ub\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\"; Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR v roku 2015 68 % príjmov zo zdravotného poistenia vo výške približne 2,8 mld. eur pochádzalo z odvodov zamestnaných, a to konkrétne od zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb a nerezidentov. V tom istom roku podiel štátu činil 32 % vo výške približne 1,3 mld. eur. Pri prepočítaní na hlavu, na jedného zamestnaného pripadá ročne 1 160 eur, zatiaľ čo na osoby, za ktoré platí zdravotné odvody štát, pripadá zhruba 440 eur. Je nutné spomenúť, že podľa metodiky Štatistického úradu SR sa za ekonomicky aktívne obyvateľstvo považujú aj nezamestnaní, tým pádom, Drucker sa dopustil nepresnosti v terminológii. Budeme však uvažovať, že mal na mysli iba vyššie spomínané skupiny osôb - zamestnaných, ktorí vykazujú zárobkovú činnosť. Na základe týchto údajov hodnotíme výrok Tomáša Druckera za pravdivý. V roku 2015 ekonomicky aktívne obyvateľstvo na Slovensku sa pohybovalo okolo 2,738 tis., z ktorých 314 tis. tvorili nezamestnaní a 2,423 tis. zamestnaní. Podiel týchto zamestnaných na odvodoch do zdravotného poistenia činil 68 % v celkovej výške 2,822.4 mil. eur. Jeden zamestnaný človek teda zaplatil zdravotné odvody vo výške približne 1 160 eur. Na druhej strane, štát sa zaväzuje platiť zdravotné odvody za ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, ktoré tvoria deti, študenti, osoby poberajúce starobný alebo invalidný dôchodok či poberatelia dávok v hmotnej núdzi. Zdravotné poistenie neplatia taktiež nezamestnaní, ktorí sú evidovaní na úrade práce. Dobrovoľne nezamestnaní si zdravotné poistenie hradia sami. Konkrétny zoznam poistencov štátu nájdete tu. V roku 2015 štát zaplatil 32 % z celkových zdravotných odvodov vo výške 1,332.4 mil. eur za viac ako tri milióny ľudí. Z celkového počtu obyvateľov (5 436 352 z roku 2015) sme odčítali počet zamestnaných ľudí, ktorí si podľa zákona platia zdravotné poistenie sami alebo ich zamestnávatelia, čo činí 3 002 352 ľudí. Pri prepočítaní na hlavu, ročne štát zaplatí zdravotné odvody vo výške 443.79 eur. Pre presnosť je nutné uviesť, že v databázach Štatistického úradu SR sa nám nepodarilo nájsť presné údaje o dobrovoľne nezamestnaných. var embedDeltas={\"100\":539,\"200\":450,\"300\":450,\"400\":425,\"500\":425,\"600\":400,\"700\":400,\"800\":400,\"900\":400,\"1000\":400},chart=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Wy9Ub\"),chartWidth=chart.offsetWidth,applyDelta=embedDeltas[Math.min(1000, Math.max(100*(Math.floor(chartWidth/100)), 100))]||0,newHeight=applyDelta;chart.style.height=newHeight+\"px\"; Dátum zverejnenia analýzy: 09.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "metodiky Štatistického úradu SR", "tu."], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/social/indicators/!ut/p/b1/pZRJkqM4GIXPkgcgEDMshQCZwQxmZkPgtBM8YLCNB3z6wpW96axOOStarAi9T__0JLqgM7o4VNdNXQ2b7lDtn_-FWAaSKasqA4EsSACYbhgDkIQAWOwkyL8XhJ5I4kP7FY-Zv-SB6nDAtOzQnSGD5cEnnzj-5zaWImbipwMSOeBElvsjvpqwwJTcBWMHAfYX7Jf4_9oWRIHMM6pE4hlXJNcPHPCz_iMMZ7zkACA7WAAmnMULJeA4ALmf8eCbBYnxn-Mlz8_-7N836XkaT87_KXjyRuizUOEx0haeAcwIsXLoiCyYxvvJEwQkHosveCz-zD8EAWH-NsOT_WPHRP-YCvuCZ_j_xT8Ff-nfPwQv_JfSBckivx38W0CyKOkE2WH_EZBMQizzeYtf-aggFuqAr4L_eKiIVpmcYNFFve-W06ucqO-6pHWw1qAWHOVtsM-WrOVtcO_ouw8njHVcXtf37U133IN6s6qq3MtJoYhqeFoJNaxmWmwdLsqujKB5Z-1RiKr23uf5SHHvGjCy7By80fmUkPT91eToiM6kxFpG_Pxm-Pzp6o0J3PpLBbJFi1In5Zf4Bs-9EG0qw-yHcR19sIp1ruWw0x5ipcws78GtqUNztWOUW8tRLwPDQ4F3mGeK5JdIrS9QbRtrV2oyWM2ProjWsg7T3RCk0UXfBIvBSGNXkcW11XTBykb1CttcPx5xv_DqpnnEW3MPHmdqyPN9v42puo9Bpapn1Ng300g9nHm-gjmUdKKAbGWVDsGFF4_R6ZqMNwqwEZdfG6pu2nWBsVoEi_rueGF-VxHI0Gn-uN2R3grbCParUzHvJEEt74sd3h4OjeBkKTt67m7Gh5zLlwvqhJzrO_Mw7DGUQufmq9TKk-a9c5PabTJasdbZZtOid2QNgIFuqaN-Nc4Eibp8KFIcGXac5t1AKdMcRZO1-ELgfCky2fUwU6c29zFnRYzijRsF332xSDpUHJtHNepS3XTwrqQ5FIdEPm95NYhPaIBvb7Q769o13bfxl5WBjTl9fiszMnz7BawYH4s!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/utlData.htmlBodyWin?uic=80", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/poistenec-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:09.375467+00:00"}
{"id": "vr35587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35587", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz sme vo vláde len dva mesiace, rokovalo sa už s pánom Ficom o imunite...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová s Robertom Ficom rokovala napríklad 29.7.2010.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová s Robertom Ficom rokovala napríklad 29.7.2010."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["rokovala"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/169246/radicova-hovorila-s-ficom-o-imunite-zatial-sa-nedohodli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:45.718849+00:00"}
{"id": "vr17698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17698", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... keď našli teda mŕtve telá, tak prezident sa ani neráčil vrátiť z dovolenky a celý týždeň lyžoval v Rakúsku.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára vo večerných hodinách. Ich mŕtve telá našla polícia v ich dome vo Veľkej Mači v nedeľu 25. februára. Prezident Andrej Kiska v tom čase bol podľa informácií denníka Plus jeden deň na dovolenke v rakúskom Innsbrucku, odkiaľ sa vrátil 2. marca v piatok. Hoci sa v čase zverejnenia prípadu vraždy Kiska nenachádzal na Slovensku, ešte 26. februára vyjadril \" úprimnú sústrasť príbuzným, priateľom, známym a kolegom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej \" na svojej facebookovej stránke. Vo svojom príspevku zároveň vyzýva k čo najrýchlejšiemu dolapeniu páchateľov. Po návrate na Slovensko 2. marca 2018 sa prezident zúčastnil spomienkového pochodu v Bratislave a o dva dni neskôr mal mimoriadne vystúpenie vo vysielaní RTVS. Vzhľadom na trvanie pobytu prezidenta Kisku na dovolenke v Rakúsku označujeme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zavraždili 21. februára vo večerných hodinách. Ich mŕtve telá našla polícia v ich dome vo Veľkej Mači v nedeľu 25. februára. Prezident Andrej Kiska v tom čase bol podľa informácií denníka Plus jeden deň na dovolenke v rakúskom Innsbrucku, odkiaľ sa vrátil 2. marca v piatok. Hoci sa v čase zverejnenia prípadu vraždy Kiska nenachádzal na Slovensku, ešte 26. februára vyjadril \" úprimnú sústrasť príbuzným, priateľom, známym a kolegom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej \" na svojej facebookovej stránke. Vo svojom príspevku zároveň vyzýva k čo najrýchlejšiemu dolapeniu páchateľov. Po návrate na Slovensko 2. marca 2018 sa prezident zúčastnil spomienkového pochodu v Bratislave a o dva dni neskôr mal mimoriadne vystúpenie vo vysielaní RTVS. Vzhľadom na trvanie pobytu prezidenta Kisku na dovolenke v Rakúsku označujeme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zavraždili", "našla", "dovolenke", "príspevku", "zúčastnil", "mimoriadne"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20789609/prokurator-hovoril-o-motive-vrazdy-kuciaka-a-kusnirovej.html", "https://domov.sme.sk/c/20768704/reportera-jana-kuciak-zavrazdili-v-jeho-dome.html", "https://www1.pluska.sk/Spravy/Z-domova/Vrazda-novinara-kriza-vlade-Vieme-preco-prezident-Andrej-Kiska-mlci", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/1579972915456814", "https://slovensko.hnonline.sk/1703820-pochodu-za-kuciaka-sa-zucastni-aj-kiska-tento-tyzden-mal-lyzovat-v-innsbrucku", "https://medialne.etrend.sk/televizia/kiska-v-suvislosti-s-kuciakovou-vrazdou-vystupi-mimoriadne-v-televizii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:22.204681+00:00"}
{"id": "vr27746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27746", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Teraz v máji má predložiť zoškrtanie rozpočtu, verejných rozpočtov o vyše 300 miliónov eur.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Týmto výrokom J. Figeľ nadväzuje na tvrdenie o výške verejného dlhu. Pri prekonaní výšky 55 % skutočne nasleduje povinnosť ministra financií navrhnúť škrty v rozpočte vo Figeľom spomínanej výške a čase. Výrok hodnotíme výrok ako pravdivý. Ako uvádza článok komentujúci nedávno zverejnený údaj o výške dlhu, \"podľa výsledkov európskeho štatistického úradu Eurostat náš dlh dosiahol kritickú hranicu 55,4 percenta. Vládu teraz čakajú tvrdé sankcie z ústavného zákona. Musí zoškrtať tri percentá výdavkov a ušetriť 300 miliónov eur.\" Uvedenú skutočnosť potvrdzuje 27. apríla 2014 aj sám minister financií P. Kažimír:", "analysis_paragraphs": ["Týmto výrokom J. Figeľ nadväzuje na tvrdenie o výške verejného dlhu. Pri prekonaní výšky 55 % skutočne nasleduje povinnosť ministra financií navrhnúť škrty v rozpočte vo Figeľom spomínanej výške a čase. Výrok hodnotíme výrok ako pravdivý. Ako uvádza článok komentujúci nedávno zverejnený údaj o výške dlhu, \"podľa výsledkov európskeho štatistického úradu Eurostat náš dlh dosiahol kritickú hranicu 55,4 percenta. Vládu teraz čakajú tvrdé sankcie z ústavného zákona. Musí zoškrtať tri percentá výdavkov a ušetriť 300 miliónov eur.\" Uvedenú skutočnosť potvrdzuje 27. apríla 2014 aj sám minister financií P. Kažimír:"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "potvrdzuje", "nájdeme"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/tema-tyzdna-128/vyrovnany-rozpocet-je-luxus-ktory-si-slovensko-nemoze-dovolit-613751", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kazimir-figel-hdp-dlh/82469-clanok.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:14.133108+00:00"}
{"id": "vr31657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31657", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "... a preto aj prvú vec, ktorú po vyhlásení výsledkov volieb oficiálnych som povedal, že nikdy našich poslancov v klube nebudem nútiť aby hlasovali v rozpore so svojim svedomím a presvedčením.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci roku 2012 poskytol pre TASR Igor Matovič rozhovor, v ktorom sa otvorene vyjadril, že od svojich poslancov (tých ľudí): \" ... nechcem a ani nikdy nebudem chcieť, aby hlasovali v rozpore so svojím svedomím a presvedčením.\" Išlo o odpoveď na otázku, či sa neobáva, že po voľbách sa mu kandidáti jeho politickej strany neobrátia chrbtom.", "analysis_paragraphs": ["V marci roku 2012 poskytol pre TASR Igor Matovič rozhovor, v ktorom sa otvorene vyjadril, že od svojich poslancov (tých ľudí): \" ... nechcem a ani nikdy nebudem chcieť, aby hlasovali v rozpore so svojím svedomím a presvedčením.\" Išlo o odpoveď na otázku, či sa neobáva, že po voľbách sa mu kandidáti jeho politickej strany neobrátia chrbtom."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20120228TBA03696"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:28.839239+00:00"}
{"id": "vr29835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29835", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A naďalej platí, že sme jediná politická strana, ktorej neodišiel jeden jediný poslanec (z parlamentu, pozn.) za celú históriu.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali viackrát (napríklad 11. januára 2015 V politike , 12. apríla 2015 V politike ) . Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Jedinou výnimkou na pravicovom spektre je strana Most-Híd. Avšak z klubu Most Híd odišiel Andrej Hrnčiar. Výrok Fica hodnotíme ako pravdivý. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Ostatné politické strany pôsobiace v parlamente stratili niektorých členov, s výnimkou strany Most-Híd, z ktorej neodišiel nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali viackrát (napríklad 11. januára 2015 V politike , 12. apríla 2015 V politike ) . Naďalej platí, že žiadny poslanec alebo poslankyňa zo strany SMER-SD sa nevzdal mandátu a neodišiel zo strany. Jedinou výnimkou na pravicovom spektre je strana Most-Híd. Avšak z klubu Most Híd odišiel Andrej Hrnčiar. Výrok Fica hodnotíme ako pravdivý. Je pravda, že poslanecký klub Smeru-SD sa vyznačuje nadštandardnou stabilitou. Na individuálnej úrovni existujú príklady odchodov radových členov alebo bývalých poslancov, čo však nemožno považovať za \"delenie strany\". Podobný výrok predsedu vlády sme overovali už februári 2014 a veľká časť jeho odôvodnenia platí aj dnes: \"Prehľad počtu poslancov v jednotlivých poslaneckých kluboch za roky 1994 až 2012 nájdete TU . Z tohto prehľadu je možno vidieť, že z poslaneckého klubu strany SMER-SD počas jej pôsobenia v NR SR (2002 — 2014) neodišiel ani jeden poslanec. (...) Z poslaneckých klubov KDH , SDKÚ-DS , SAS , OĽaNO naozaj odišli viacerí poslanci. Rozpad poslaneckého klubu KDH nastal po odchode Daniela Lipšica a Jany Žitňanskej, ktorí založili stranu Nová väčšina, a tiež po odchode Radoslava Prochádzku. Zo strany SDKÚ-DS odišli v aktuálnom volebnom období Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Zo strany SAS odišli Kollárovci a založili Liberálnu dohodu . Z hnutia OĽaNO odišiel Alojz Hlina.\" Od februára, kedy sme premiérov výrok označili za zavádzajúci, však odchod zaznamenal aj poslanecký klub strany Most-Híd; odišiel z neho Andrej Hrnčiar, ktorý sa stal členom strany Sieť (Hrnčiar zároveň odišiel z parlamentu, nahradila ho Edita Pfundtner). Celková bilancia kresiel pre Most-Híd sa však o jedno zvýšila, pretože sa k strane pridala Lucia Žitňanská. Ďalšie odchody zaznamenali aj viaceré opozičné strany: Z OĽaNO odišli Mária Ritomská a Mikuláš Huba , z SDKÚ-DS odišli Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Z uvedených údajov je zrejmé, že súčasná realita interpretáciu R. Fica potvrdzuje. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla čo Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície a keďže z nich nevznikli nové strany, nemožno ich považovať za príklad \"delenia strany\". Ostatné politické strany pôsobiace v parlamente stratili niektorých členov, s výnimkou strany Most-Híd, z ktorej neodišiel nikto. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "V politike", "overovali", "TU", "KDH", "SDKÚ-DS", "SAS", "OĽaNO", "Liberálnu dohodu", "odišiel", "nahradila", "pridala", "Ritomská", "Huba", "SDKÚ-DS", "Behýla", "Hanzela", "vedení", "informácií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.demagog.sk/diskusie/530/3-roky-sucasnej-vlady-a-vahostav-v-parlamente", "http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?=1=1=1=1&oblast=19&ph=3", "http://www.imghosting.cz/images/37sg_dfh_fg.jpg", "http://www.aktuality.sk/clanok/223305/analyza-rozpad-opozicie-na-sedem-trpaslikov/", "http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277669-kollarovci-opustaju-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/alojz-hlina-vystupuje-z-olano-stranu-p/565971-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6769295/kollarovci-odisli-z-sas-zakladaju-liberalnu-dohodu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-hrnciar-odchod-most-hid-mandat/79145-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321807-v-najblizsich-dnoch-nastupi-sedem-novych-poslancov/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-vstupila-do-mosta-hid-bude-podpredsednickou", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/plany-poslankyne-ritomskej-po-odchode-z-olano-zaklada-stranu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sr-nrsr-olano-huba-odchod/85937-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304", "http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:55.195274+00:00"}
{"id": "vr27615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27615", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A čo to zároveň znamená, že sa po prvýkrát spúšťajú sankcie, konkrétne sankcie vo forme škrtov, zákazov a aj limitov pre budúci rok 2015 v štátnom rozpočte, respektíve v rozpočte obecných a regionálnych samospráv.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry SITA z 23. apríla 2014, \"(Hrubý verejný dlh) dosiahol 55,4 % hrubého domáceho produktu, čo znamená prekročenie ďalšieho pásma ústavnej dlhovej brzdy. Povinnosťou vlády je tak už budúci mesiac viazať 3 % výdavkov očistených o niektoré položky a taktiež predložiť budúci rok rozpočet, ktorý nebude počítať s rastom časti výdavkov . Ani v tomto minister financií problém nevidí. Viazanie výdavkov sa podľa neho udeje v polovici mája v objeme zhruba 300 mil. eur, jednotlivé položky sa budú ešte upresňovať.\" Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti: 5) Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4 c) vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok , okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami. Je teda pravdou, že sankcie kvôli verejnému dlhu prinášajú obmedzenia v rozpočte verejnej správy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry SITA z 23. apríla 2014, \"(Hrubý verejný dlh) dosiahol 55,4 % hrubého domáceho produktu, čo znamená prekročenie ďalšieho pásma ústavnej dlhovej brzdy. Povinnosťou vlády je tak už budúci mesiac viazať 3 % výdavkov očistených o niektoré položky a taktiež predložiť budúci rok rozpočet, ktorý nebude počítať s rastom časti výdavkov . Ani v tomto minister financií problém nevidí. Viazanie výdavkov sa podľa neho udeje v polovici mája v objeme zhruba 300 mil. eur, jednotlivé položky sa budú ešte upresňovať.\" Podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti: 5) Ak výška dlhu dosiahne 55 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň nedosiahne 57 % podielu na hrubom domácom produkte, okrem realizácie postupu podľa odseku 4 c) vláda nesmie predložiť národnej rade taký návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý obsahuje medziročný nominálny rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy oproti rozpočtu verejnej správy na predchádzajúci rozpočtový rok , okrem výdavkov na správu štátneho dlhu, prostriedkov Európskej únie, prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvodov do Európskej únie a okrem výdavkov na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami. Je teda pravdou, že sankcie kvôli verejnému dlhu prinášajú obmedzenia v rozpočte verejnej správy. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["správy", "zákona"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/315584-stat-veri-ze-pri-usporach-mu-pomoze-lepsi-vyber-dani/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-493"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:17.353462+00:00"}
{"id": "vr37161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37161", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vy ste robili dokonca radu vlády pre bezpečnosť a neviem čo všetko ste zvolávali, keď tu pochodovali, prepáčte, nejakí egreši oblečení v uniformách historických.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedli hnonline.sk kvôli stúpajúcim aktivitám extrémistov na našom území mimoriadne zasadala Bezpečnostná rada štátu. Aj pravda.sk uviedla,že Fico dal zvolať Bezpečnostnú radu štátu, kde chcel riešiť \"export maďarského extrémizmu\" na Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedli hnonline.sk kvôli stúpajúcim aktivitám extrémistov na našom území mimoriadne zasadala Bezpečnostná rada štátu. Aj pravda.sk uviedla,že Fico dal zvolať Bezpečnostnú radu štátu, kde chcel riešiť \"export maďarského extrémizmu\" na Slovensko."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "pravda.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-36358780-premier-vytiahol-madarsky-extremizmus", "http://spravy.pravda.sk/vlada-hasi-extremizmus-ktory-nehori-dv2-/sk_domace.asp?c=A090325_194749_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:13.850685+00:00"}
{"id": "50080", "numeric_id": 50080, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50080", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Minulý rok mali sme v parlamente návrh štátneho záverečného účtu a tam sa jednoznačne hovorí, ako hospodárilo Slovensko minulý rok za vlády Roberta Fica. Hospodárilo horšie, horšie ako tie vlády v roku 2023. Hovorí o tom schodok verejných financií, dlh nám narástol o takmer 9 miliárd eur, tzn. na jedného obyvateľa, vrátane, vyše 1.600 eur na každého jedného obyvateľa.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny dlh dosiahol v roku 2023 hodnotu 68,9 mld. eur, v roku 2024 predstavoval 77,65 mld. eur, čo zodpovedalo 59,28 % HDP. Medziročne dlh verejnej správy narástol o 8,75 mld. eur. V prepočte na obyvateľa dlh predstavuje 1 574 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR z 1. januára 2021 na Slovensku žije 5 559 270 obyvateľov. Možno teda povedať, že na jedného obyvateľa dlh narástol o 1 574 eur.\n\nDo 15. mája 2023 vládla koalícia strán OĽaNO (dnes Slovensko), Sme rodina, Sloboda a Solidarita a Za ľudí, premiérom bol Eduard Heger. Od 16. mája do 24. októbra 2023 viedol vládu Ľudovít Ódor ako predseda úradníckej vlády. Od 25. októbra 2023 vládne koalícia strán Smer-SD, Hlas - SD a SNS, premiérom je Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Štátny dlh dosiahol v roku 2023 hodnotu 68,9 mld. eur, v roku 2024 predstavoval 77,65 mld. eur, čo zodpovedalo 59,28 % HDP. Medziročne dlh verejnej správy narástol o 8,75 mld. eur. V prepočte na obyvateľa dlh predstavuje 1 574 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR z 1. januára 2021 na Slovensku žije 5 559 270 obyvateľov. Možno teda povedať, že na jedného obyvateľa dlh narástol o 1 574 eur.", "Do 15. mája 2023 vládla koalícia strán OĽaNO (dnes Slovensko), Sme rodina, Sloboda a Solidarita a Za ľudí, premiérom bol Eduard Heger. Od 16. mája do 24. októbra 2023 viedol vládu Ľudovít Ódor ako predseda úradníckej vlády. Od 25. októbra 2023 vládne koalícia strán Smer-SD, Hlas - SD a SNS, premiérom je Robert Fico."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "údajov", "vládla"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/nu1049rs/v_nu1049rs_00_00_00_sk", "https://www.vlada.gov.sk/slovensko/", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:10.459632+00:00"}
{"id": "vr30035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30035", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda posúdi nadštandardne vysoký počet štátnych sviatkov a voľných dní a za podmienky jednotnej dohody so sociálnymi partnermi predloží návrh na ich primerané zníženie.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica už v roku 2012 oznámila ambíciu znížiť počet sviatkov. Podľa dostupných informácií mal zaniknúť Deň Ústavy SR aj Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, no kvôli chýbajúcej dohode s cirkvou a odbormi mal od neho Kažimír odstúpiť.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica už v roku 2012 oznámila ambíciu znížiť počet sviatkov. Podľa dostupných informácií mal zaniknúť Deň Ústavy SR aj Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, no kvôli chýbajúcej dohode s cirkvou a odbormi mal od neho Kažimír odstúpiť."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Aktualne.sk", "SME", "najväčší", "krajinami", "môže", "veriaca", "arcibiskup", "zmluvu", "Sulík"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8058400/rusit-sviatky-si-smer-netrufol-hoci-to-avizoval.html", "http://aktualne.atlas.sk/ficovo-nadsenie-pre-radu-solidarity-pomaly-chladne/slovensko/politika/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6671493/sviatkov-moze-ubudnut-uz-buduci-rok.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/slovensko-ma-najviac-statnych-sviatkov-v-eu-508249", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-September/pocet-statnych-sviatkov-a-dni-pracovneho-pokoja-v-europskych-statoch.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/ficova-vlada-chce-rusit-sviatky-ktore-padnu-za-obet.html", "http://www.hlavnespravy.sk/slovakov-do-konca-roka-caka-10-volnych-dni/62900", "https://demagog.sk/vyrok/ako duchovné korene našej spoločnosti, ako veľkú príležitosť na motiváciu ľudí, ktorí cez tieto voľné dni získavajú aj duchovné sily na ťažkosti, ktoré ich v každodennom živote stretávajú,“ vyhlásil arcibiskup.", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/ficova-vlada-chce-rusit-sviatky-ktore-padnu-za-obet.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323024-sulik-pat-statnych-sviatkov-treba-zrusit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:06.279649+00:00"}
{"id": "vr33396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33396", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Je historicky najvyššia nezamestnanosť vo Francúzsku od roku 93.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V prípade Francúzska ide v súčasnosti o najvyššiu nezamestnanosť od roku 1999, nie od 1993 ako uvádza P. Kažimír. V januári dosiahla nezamestnanosť vo Francúzsku 10,6%. Viac ako 10,6% nezamestnanosť bola v roku 1999.", "analysis_paragraphs": ["V prípade Francúzska ide v súčasnosti o najvyššiu nezamestnanosť od roku 1999, nie od 1993 ako uvádza P. Kažimír. V januári dosiahla nezamestnanosť vo Francúzsku 10,6%. Viac ako 10,6% nezamestnanosť bola v roku 1999."], "analysis_date": "2013-03-12", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanosť", "graf"], "url": ["http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.FR.S.UNEH.RTT000.4.000", "http://sdw.ecb.europa.eu/quickview.do?SERIES_KEY=132.STS.M.FR.S.UNEH.RTT000.4.000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:43.452820+00:00"}
{"id": "vr32913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32913", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Ta úprava daně z přidané hodnoty je skutečně o pouhý jeden procentní bod.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základě veřejně dostupných údajů označujeme výrok za pravdivý, neboť od 1. ledna 2013 dochází na území v České republiky ke zvýšení obou sazeb DPH o jeden procentní bod na 15 a 21 procent. V souvislosti se změny v DPH došlo také k přesunutí vybraných druhů zboží ze snížené (dnes 15 procent) do její základní (dnes 21 procent) sazby.", "analysis_paragraphs": ["Na základě veřejně dostupných údajů označujeme výrok za pravdivý, neboť od 1. ledna 2013 dochází na území v České republiky ke zvýšení obou sazeb DPH o jeden procentní bod na 15 a 21 procent. V souvislosti se změny v DPH došlo také k přesunutí vybraných druhů zboží ze snížené (dnes 15 procent) do její základní (dnes 21 procent) sazby."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["zvýšení obou sazeb DPH", "přesunutí vybraných druhů zboží"], "url": ["http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/208429-vanocni-darek-vlade-klaus-podepsal-vyssi-dph-vcas/", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xchg/mfcr/xsl/dane_novela_zakona_dph_74546.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:00.918008+00:00"}
{"id": "vr33925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33925", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Martin Poliačik: \"Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová ich dala 10-tky a a nikto...\" Igor Matovič: \"Uhm, 2 roky bola štátna tajomníčka a nepredložila ani jeden jediný. Za 2 roky. Ani jeden jediný...\"", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Nicholsonová bola počas vlády Ivety Radičovej štátna tajomníčka ministerstva práce a podľa stránky NRSR v tomto období nepodala ani jeden návrh zákona, alebo pozmeňovací návrh.", "analysis_paragraphs": ["Lucia Nicholsonová bola počas vlády Ivety Radičovej štátna tajomníčka ministerstva práce a podľa stránky NRSR v tomto období nepodala ani jeden návrh zákona, alebo pozmeňovací návrh."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["bola", "stránky"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Lucia_Nicholsonov%C3%A1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=812&CisObdobia=5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:10.052607+00:00"}
{"id": "vr37738", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37738", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak vám tu ukážem graf, na ktorom je vývoj ziskovosti bánk v roku 2006 až 2010. Z toho je evidentné, že banky dosahovali za vlády Róberta Fica vyšší zisk ako je ten vlaňajší a pýtam sa vás preto, pán Počiatek, prečo ste banky nezdanili?", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Kým pre roky 2006-2007 platí, čo tvrdí Mikloš, v rokoch 2008-2009 mali banky nižšie zisky ako minulý rok.", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Kým pre roky 2006-2007 platí, čo tvrdí Mikloš, v rokoch 2008-2009 mali banky nižšie zisky ako minulý rok."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:43.579708+00:00"}
{"id": "vr30162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30162", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "No, ja si, pozrite, opäť, my na medzinárodnú pomoc, na rôzne medzinárodné pomoci, ono tak v skratke zvyknú volať na vláde ODA, idú naozaj milióny euro zo slovenského rozpočtu. To sú rôzne podporné programy, ktoré po celom svete posielame do rozvojových krajín alebo do krajín, ktoré sú v asociačných rozhovoroch a tak ďalej.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správ Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o rozvojovej pomoci dalo Slovensko v roku 2014 na oficiálnu rozvojovú pomoc v rámci rozvojového programu ODA SR (Slovak Republic Official Development Aid) vyše 61 miliónov eur, ktoré idú najmä do Európy, Afriky a Ázie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 dalo Slovensko na oficiálnu rozvojovú pomoc 61 288 452,97 eur, z toho 13 006 669,80 na bilaterálnu rozvojovú pomoc a 48 281 753,17 na multilaterálnu rozvojovú pomoc. V roku 2013 bol objem rozvojovej pomoci 64 842 480,8 eur, 60 983 224,4 eur v roku 2012 a 61 915 274,6 eur v roku 2011 . Bilaterálna pomoc SR smeruje do Subsaharskej Afriky, najmä do krajín Keňa a Južný Sudán, ďalej do európskych krajín ako Moldavsko, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo a Ukrajina. Slovensko tiež pomáha v Ázii, konkrétne v Afganistane a Barme. Multilaterálna pomoc SR prostredníctvom OSN, EÚ, Svetovej banky a ďalších organizácií smeruje do celého sveta.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správ Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o rozvojovej pomoci dalo Slovensko v roku 2014 na oficiálnu rozvojovú pomoc v rámci rozvojového programu ODA SR (Slovak Republic Official Development Aid) vyše 61 miliónov eur, ktoré idú najmä do Európy, Afriky a Ázie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 dalo Slovensko na oficiálnu rozvojovú pomoc 61 288 452,97 eur, z toho 13 006 669,80 na bilaterálnu rozvojovú pomoc a 48 281 753,17 na multilaterálnu rozvojovú pomoc. V roku 2013 bol objem rozvojovej pomoci 64 842 480,8 eur, 60 983 224,4 eur v roku 2012 a 61 915 274,6 eur v roku 2011 . Bilaterálna pomoc SR smeruje do Subsaharskej Afriky, najmä do krajín Keňa a Južný Sudán, ďalej do európskych krajín ako Moldavsko, Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo a Ukrajina. Slovensko tiež pomáha v Ázii, konkrétne v Afganistane a Barme. Multilaterálna pomoc SR prostredníctvom OSN, EÚ, Svetovej banky a ďalších organizácií smeruje do celého sveta."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2013", "2011", "smeruje", "Subsaharskej", "krajín", "pomoc"], "url": ["http://www.slovakaid.sk/sites/default/files/sprava_o_oda_sr_za_rok_2014.pdf", "http://www.slovakaid.sk/sites/default/files/informacia_o_oda_za_rok_2013.pdf", "http://www.mvro.sk/attachments/article/294/Informacia_material_SR_2011.pdf", "http://www.slovakaid.sk/sk/interaktivna-mapa", "http://issuu.com/slovakaid/docs/slovakaid_brozurka/1?e=0/6339194", "https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-slovenska_rozvojova_pomoc", "http://www.slovakaid.sk/sites/default/files/sprava_o_oda_sr_za_rok_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:38.969380+00:00"}
{"id": "vr27621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27621", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Rok 2013, vyhodnotenie roku 2013 je spojené so zásadným znížením takzvaného štrukturálneho deficitu, ktorého mala opozícia, aj škodoradostná odborná verejnosť plné ústa práve v decembri roku 2013, keď sa schvaľoval rozpočet na tento rok.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že vybrané inštitúcie z radov odbornej verejnosti, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kritizovali nárast štrukturálneho deficitu. Podľa dostupných zdrojov štrukturálny deficit skutočne v roku 2013 klesal (mieru zásadnosti poklesu neposudzujeme), ako to hovorí Kažimír, a preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že vybrané inštitúcie z radov odbornej verejnosti, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, kritizovali nárast štrukturálneho deficitu. Podľa dostupných zdrojov štrukturálny deficit skutočne v roku 2013 klesal (mieru zásadnosti poklesu neposudzujeme), ako to hovorí Kažimír, a preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["zverejnené", "tu", "skonštatoval", "uvádzajú"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/302840-znizenie-planovaneho-deficitu-rozpocet-podla-rady-nezlepsilo/", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/213/hodnotenie-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2014-az-2016", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/kazimir-si-vysvetlil-kritiku-rozpoctu-po-svojom-594273", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2014/pdf/ee2_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:40.455043+00:00"}
{"id": "vr38758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38758", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Súdne konania sa začali skracovať v roku 2004. Tu máte tabuľku. Keď sme dali na súdy vyšších súdnych úradníkov.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\"", "analysis_paragraphs": ["Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy, bod II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Rezolúcia"], "url": ["https://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:42.514553+00:00"}
{"id": "vr13786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13786", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "..aj v tých sociálnych balíčkoch sa darí presadzovať veci, ktoré sú priamo spojené so školstvom, či už ide o výstavbu napríklad materských škôl, alebo aj veci ako sú tie príspevky na lyžiarsky výlet alebo školu v prírode, ktorá predsa len súvisí so školským prostredím...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý vládny sociálny balíček predstavený v júni 2014 obsahoval 15 opatrení, medzi nimi aj rozšírenie kapacít škôlok a jaslí (200-tisíc miest pre deti) a zvýšenie príspevkov asistentom zdravotne postihnutých žiakov v školách a vytvorenie 1000 pracovných miest pre absolventov pedagogiky. Druhý vládny sociálny balíček predstavený v auguste 2015 obsahuje 15 opatrení, medzi nimi aj rozšírenie kapacít materských škôl, výstavba základných škôl modulového typu a príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Na príspevky na lyžiarske kurzy bolo vydelených 150 eur na študenta, čo predstavuje približne 20 miliónov eur ročne. 22. októbra 2015 oznámil R. Fico splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Prvý vládny sociálny balíček predstavený v júni 2014 obsahoval 15 opatrení, medzi nimi aj rozšírenie kapacít škôlok a jaslí (200-tisíc miest pre deti) a zvýšenie príspevkov asistentom zdravotne postihnutých žiakov v školách a vytvorenie 1000 pracovných miest pre absolventov pedagogiky. Druhý vládny sociálny balíček predstavený v auguste 2015 obsahuje 15 opatrení, medzi nimi aj rozšírenie kapacít materských škôl, výstavba základných škôl modulového typu a príspevok na školy v prírode a lyžiarske kurzy. Na príspevky na lyžiarske kurzy bolo vydelených 150 eur na študenta, čo predstavuje približne 20 miliónov eur ročne. 22. októbra 2015 oznámil R. Fico splnenie ďalšieho opatrenia 2. sociálneho balíčka - rozšírenie kapacít materských škôl. V rámci tohto opatrenia by sa malo vytvoriť 67 nových tried, 1500 miest a zamestnanie by malo nájsť 130 učiteliek. Na zvýšenie kapacít materských škôl bolo v 2. sociálnom balíčku vyčlenených celkovo 5 miliónov eur."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["obsahoval", "obsahuje", "predstavuje", "splnenie"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/285917/ekonomovia-hodnotia-ficovych-15-opatreni-na-zlepsenie-zivotnej-urovne-kto-na-toto-vsetko-doplati.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7947078/fico-predstavil-druhy-socialny-balicek-je-v-nom-tychto-15-opatreni.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ziaci-prispevok-lyziarsky-kurz-deti-skol/152907-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:25.962620+00:00"}
{"id": "vr31701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31701", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa dali dve oficiálne ponuky na spoluprácu do vlády, tak KDH ako aj Most-Híd mali možnosť byť súčasťou vlády.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, ktorým stranám dal R. Fico oficiálnu ponuku na vytvorenie koalície. TASR a denník Sme (15. marca 2012) hovoria len, že všetky strany vytvorenie koalície odmietli: \"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí.\"", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, ktorým stranám dal R. Fico oficiálnu ponuku na vytvorenie koalície. TASR a denník Sme (15. marca 2012) hovoria len, že všetky strany vytvorenie koalície odmietli: \"Robert Fico dnes po rokovaní s pravicovými stranami oznámil, že žiadna z nich neprijala ponuku rokovať o spoločnom vládnutí.\""], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["TASR a denník Sme", "Topky.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6300473/fico-bude-vladnut-sam-hlada-vsak-podporu-na-zmeny.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1302370/Buduca-vlada-je-vraj-uz-ista--Tajna-dohoda-Smer--KDH-a-Most-Hid--"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:18.237813+00:00"}
{"id": "vr36025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36025", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "(Slobodník: Ale aj naše banky majú v gréckych dlhopisoch okolo 60 miliónov.)  Malé banky, ani zďaleka nie akú veľkú máme poskytnúť pôžičku do zahraničia.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenské banky majú podľa hovorkyne Národnej banky slovenska investovaných 618 milionóv euro v gréckych štátnych dlhopisoch. Jedná sa o 1,18% celkových aktív sektora. Slovensko požčiava Grécku 820 miliónov euro. Ťažko povedať koľko je „ani zďaleka“, my si myslíme, že by rozdiel v takom prípade mal byť viac než polovica.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské banky majú podľa hovorkyne Národnej banky slovenska investovaných 618 milionóv euro v gréckych štátnych dlhopisoch. Jedná sa o 1,18% celkových aktív sektora. Slovensko požčiava Grécku 820 miliónov euro. Ťažko povedať koľko je „ani zďaleka“, my si myslíme, že by rozdiel v takom prípade mal byť viac než polovica."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["podľa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5354126/slovenske-banky-maju-v-grecku-cez-600-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:05.091529+00:00"}
{"id": "vr17381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17381", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...my sa dostávame do situácie (kvôli zvyšovaniu príspevkov do EÚ, pozn.), keď príspevok SR do EÚ bude vychádzať okolo jednej miliardy euro. To znamená, na jedného občana, (...), je to 200 euro ročne príspevok, (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Cez víkend sa konalo neformálne zasadnutie európskych lídrov, medzi inými súčasťou diskusie bol aj plán rozpočtu EÚ v novom rozpočtovom období 2021 - 2027. Kvoli odchodu Británie z EÚ, bude v rozpočte chýbať okolo 10 miliárd eur. Niektorí lídri podľa neoficiálnych informácii vyjadrili túžbu zvýšiť rozpočet zo súčasného jedného percenta európskeho hrubého domáceho produktu (HDP) na 1,1 - 1,2 %. Za súčasného stavu každá krajina prispieva do spoločného rozpočty podľa podielu vlastnej ekonomiky na európskej ekonomike, vyjadrenom v hrubom národnom dôchodku (HND). Čo pre Slovensko v roku 2016 predstavovalo 0, 83 % z celkového rozpočtu únie, čiže okolo 0,646 miliardy eur v roku 2016. Ak by sa presadilo zvýšenia rozpočtu o 20 % (z 1 % HDP na 1,2 % HDP) a ešte by sa úmerne rozdelilo pokrytie \"diery\" vytvorenej po Brexite, tak teoreticky by Slovensko v roku 2021 malo do rozpočtu EU prispieť necelú jednu miliardu eur. Čo predstavuje necelých 200 eur na každého občana Slovenskej republiky. Takýto scenár je ale veľmi nepravdepodobný, kedže ho odmietajú viaceré členské štáty. Ide teda o zavádzajúci výrok.", "analysis_paragraphs": ["Cez víkend sa konalo neformálne zasadnutie európskych lídrov, medzi inými súčasťou diskusie bol aj plán rozpočtu EÚ v novom rozpočtovom období 2021 - 2027. Kvoli odchodu Británie z EÚ, bude v rozpočte chýbať okolo 10 miliárd eur. Niektorí lídri podľa neoficiálnych informácii vyjadrili túžbu zvýšiť rozpočet zo súčasného jedného percenta európskeho hrubého domáceho produktu (HDP) na 1,1 - 1,2 %. Za súčasného stavu každá krajina prispieva do spoločného rozpočty podľa podielu vlastnej ekonomiky na európskej ekonomike, vyjadrenom v hrubom národnom dôchodku (HND). Čo pre Slovensko v roku 2016 predstavovalo 0, 83 % z celkového rozpočtu únie, čiže okolo 0,646 miliardy eur v roku 2016. Ak by sa presadilo zvýšenia rozpočtu o 20 % (z 1 % HDP na 1,2 % HDP) a ešte by sa úmerne rozdelilo pokrytie \"diery\" vytvorenej po Brexite, tak teoreticky by Slovensko v roku 2021 malo do rozpočtu EU prispieť necelú jednu miliardu eur. Čo predstavuje necelých 200 eur na každého občana Slovenskej republiky. Takýto scenár je ale veľmi nepravdepodobný, kedže ho odmietajú viaceré členské štáty. Ide teda o zavádzajúci výrok."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutie", "informácii", "Slovensko", "odmietajú", "získalo", "stretnutie", "presvedčiť"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/european-council/2018/02/23/", "https://www.eureporter.co/frontpage/2018/02/26/eu-leaders-to-clash-over-post-brexit-budget/", "http://ec.europa.eu/budget/mycountry/SK/index_sk.cfm#cinfo", "https://www.reuters.com/article/uk-eu-summit/eu-leaders-draw-up-battle-lines-for-post-brexit-budget-idUSKCN1G7003", "http://ec.europa.eu/budget/figures/interactive/index_en.cfm", "http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/european-council/2018/02/23/", "https://www.reuters.com/article/uk-eu-summit/eu-leaders-draw-up-battle-lines-for-post-brexit-budget-idUSKCN1G7003"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:39.733620+00:00"}
{"id": "vr27354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27354", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má jeden v najvyšších hospodárskych rastov v EÚ.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov za rok 2013 nás v ekonomickom raste predbehlo až 8 krajín. Podľa posledných štvrťročných údajov za rok 2013 nás predbehlo dokonca o jednu krajinu viac. Umiestnenie 9. resp. 10. najvyšší ekonomický rast nemožno považovať za \"jeden z najvyšších hospodárskych rastov v EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov za rok 2013 nás v ekonomickom raste predbehlo až 8 krajín. Podľa posledných štvrťročných údajov za rok 2013 nás predbehlo dokonca o jednu krajinu viac. Umiestnenie 9. resp. 10. najvyšší ekonomický rast nemožno považovať za \"jeden z najvyšších hospodárskych rastov v EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:04.455776+00:00"}
{"id": "vr15737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15737", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Máme tu skupinu cirkví, ktoré sa stihli zmestiť do toho prvého zákona, kde niektoré z nich majú 256 členov a sú registrované.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky dnes registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá boli zaregistrované ešte pred novelou zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločenstiev z roku 2007. Najnovšou zaregistrovanou cirkvou je Bahájske spoločenstvo, ktoré ministerstvo eviduje od jari 2007. Toto spoločenstvo má podľa posledných údajov Ministerstva kultúry skutočne iba 256 evidovaných členov. Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Všetky dnes registrované cirkvi a náboženské spoločenstvá boli zaregistrované ešte pred novelou zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločenstiev z roku 2007. Najnovšou zaregistrovanou cirkvou je Bahájske spoločenstvo, ktoré ministerstvo eviduje od jari 2007. Toto spoločenstvo má podľa posledných údajov Ministerstva kultúry skutočne iba 256 evidovaných členov. Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["zaregistrované", "údajov", "Pôvodný predpis", "novela", "platilo", "novela"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti-f9.html", "http://www.mksr.sk/vdoc/249/bahajske-spolocenstvo-v-slovenskej-republike-1d.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-308/znenie-0", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-201", "https://www.aktuality.sk/clanok/394364/zakon-o-cirkvach-od-sns-by-odstavil-zidov-aj-krestanov/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6172"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:23.285197+00:00"}
{"id": "vr31441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31441", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Medziročne sa nám podarilo zvýšiť zamestnanosť o 1,5%, podarilo sa nám vytvoriť 50 tisíc nových pracovných miest,", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1. 2012) Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest Štatistický úrad tiež uvádza na základe Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011 skutočne 1,5% medziročný nárast zamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali ( Ján Figeľ , V politike, 23.1. 2012) Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 3. kvartáli 2011 , ktorý je zatiaľ najnovším údajom o počte zamestnaných osôb na Slovensku. 2. kvartál 2010: 2 312,5 tis.3. kvartál 2011: 2 366,5 tis. Nárast: + 54 tis. pracovných miest Štatistický úrad tiež uvádza na základe Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011 skutočne 1,5% medziročný nárast zamestnanosti."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Ján Figeľ", "2010", "2011", "Výberového zisťovania pracovných síl v roku 2011"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel/?ph=1&page=3", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:18.488769+00:00"}
{"id": "vr33136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33136", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vo vašej prognóze počítate, že na budúci rok bude o 11, alebo že zanikne 11600 pracovných miest. Za vlády Ivety Radičovej, sa vytvorilo 38 tisíc nových pracovných miest. Podľa oficiálnych materiálov ministerstva.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Kaník uvádza správne číslo vytvorených nových pracovných miest, ktoré zodpovedá roku 2011, teda jedinému celému roku vlády I. Radičovej. Taktiež správne uvádza aktuálnu prognózu poklesu zamestnanosti o 11 600 osôb v roku 2013. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015 (.pdf, s. 6) bol skutočný stav vytvorených domácich pracovných miest, vytvorených v roku 2011, 38 500 . V roku 2012 bol počet vytvorených pracovných miest 4 600. Vláda Ivety Radičovej bola pri moci do začiatku apríla 2012. Rovnaké čísla o náraste zamestnanosti v počte osôb 38 500 v roku 2011 uvádza aj IFP v januárovej prognóze. Podľa Rozpočtu verejnej správy 2013-2015 ( pdf. , str. 6) je na rok 2013 prognózovaný počet nových domácich pracovných miest na úrovni 1800 nových pracovných miest. Tento odhad však už nie je aktuálny. Januárová prognóza Inštitútu finančnej koriguje odhady tvorby pracovných miest v roku 2013. V tomto roku má zamestnanosť klesnúť o 11 600 osôb . Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Kaník uvádza správne číslo vytvorených nových pracovných miest, ktoré zodpovedá roku 2011, teda jedinému celému roku vlády I. Radičovej. Taktiež správne uvádza aktuálnu prognózu poklesu zamestnanosti o 11 600 osôb v roku 2013. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2013 - 2015 (.pdf, s. 6) bol skutočný stav vytvorených domácich pracovných miest, vytvorených v roku 2011, 38 500 . V roku 2012 bol počet vytvorených pracovných miest 4 600. Vláda Ivety Radičovej bola pri moci do začiatku apríla 2012. Rovnaké čísla o náraste zamestnanosti v počte osôb 38 500 v roku 2011 uvádza aj IFP v januárovej prognóze. Podľa Rozpočtu verejnej správy 2013-2015 ( pdf. , str. 6) je na rok 2013 prognózovaný počet nových domácich pracovných miest na úrovni 1800 nových pracovných miest. Tento odhad však už nie je aktuálny. Januárová prognóza Inštitútu finančnej koriguje odhady tvorby pracovných miest v roku 2013. V tomto roku má zamestnanosť klesnúť o 11 600 osôb . Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "IFP", "pdf.", "Januárová"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8255&documentId=7671", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8821", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8255", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8821"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:29.970552+00:00"}
{"id": "vr30729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30729", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Priemerný dôchodok je dnes starobný okolo 350, 360 eur, to je priemerný.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficálnych údajov Sociálnej poisťovne bola k 31. decembru 2011 priemerná výška starobného dôchodku 362,08 Eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficálnych údajov Sociálnej poisťovne bola k 31. decembru 2011 priemerná výška starobného dôchodku 362,08 Eur."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/646/1614s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:53.385714+00:00"}
{"id": "vr17850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17850", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...ak by 9 sudcovia vypadli, (...), Ústavný súd by prestal byť funkčný.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie 9 sudcom Ústavného súdu SR, čo znamená že prezident Slovenskej republiky by mal menovať 9 nových sudcov. Podľa zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov, ktorý upravuje samotné fungovanie ÚS \"Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov\". V prípade, ak by nebol menovaný žiaden nový ústavný sudca, na ÚS by boli len 4 sudcovia. Podľa § 4, \"Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov\" ( .pdf , s. 1). Situácia so štyrmi sudcami na Ústavnom súde by znamenala, že súd by nebol uznášaniaschopný, teda by sa stal nefunkčným. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2019 sa skončí funkčné obdobie 9 sudcom Ústavného súdu SR, čo znamená že prezident Slovenskej republiky by mal menovať 9 nových sudcov. Podľa zákona o organizácii Ústavného súdu SR o konaním pred ním a o postavení jeho sudcov, ktorý upravuje samotné fungovanie ÚS \"Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov\". V prípade, ak by nebol menovaný žiaden nový ústavný sudca, na ÚS by boli len 4 sudcovia. Podľa § 4, \"Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov\" ( .pdf , s. 1). Situácia so štyrmi sudcami na Ústavnom súde by znamenala, že súd by nebol uznášaniaschopný, teda by sa stal nefunkčným. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["februári", "zákona", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/564973/o-rok-sa-konci-funkcne-obdobie-deviatim-ustavnym-sudcom/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/38/20170601", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1993/38/ZZ_1993_38_20170601.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:47.102826+00:00"}
{"id": "vr30530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30530", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "My stále hovoríme len o eurozóne, ale musíme hovoriť, že celý svet je v globálnej kríze. Dostali sme sa v globálnom trhu na úroveň 310%. S tým asi súhlasíte a viete o tom. Takisto viete historicky, že keď takýto globálny dlh dosiahol úroveň 200%, tak to viedlo k vojne. Aby sme mali predstavu, že kde je Slovensko, pozrite sa, aký my máme relatívne nízky dlh. Nemecko má 225%, Slovensko 126%. Takže vidíme, že slovenská ekonomika je na tom relatívne veľmi dobre.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Rafaj pri uvádzani daných čísel hovorí o celkovom dlhu, t.j. o dlhu verejnom ako aj súkromnom dohromady. R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011).", "analysis_paragraphs": ["R. Rafaj pri uvádzani daných čísel hovorí o celkovom dlhu, t.j. o dlhu verejnom ako aj súkromnom dohromady. R. Rafaj uvádza, že výška globálneho dlhu je na úrovni 310% HDP. Túto informáciu uvádza aj portál etrend.sk (12.december 2011)."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk", "Nemecka", "Trim Broker"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/svet/cislo-dna-globalny-dlh-lame-historicke-rekordy.html", "http://www.gfmag.com/tools/global-database/economic-data/10403-total-debt-to-gdp.html#axzz1gMmgNYf6", "http://www.quadrilio.com/2011/09/30/dlhova-pyramida-v-eurozone/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:24.756342+00:00"}
{"id": "vr37960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37960", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "U dohodárov práve na náš, dá sa povedať pokus, sme sa dohodli. Tá dohoda funguje.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, či to bola strana Most-Híd, ktorej by bola pripísaná hlavná zásluha na dohode koalície ohľadom dohodárov v rámci daňovo-odvodovej reformy.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, či to bola strana Most-Híd, ktorej by bola pripísaná hlavná zásluha na dohode koalície ohľadom dohodárov v rámci daňovo-odvodovej reformy."], "analysis_date": "2011-04-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:49.504399+00:00"}
{"id": "44548", "numeric_id": 44548, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44548", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Viete je to maximálna suma objednávky (1.100.000 EUR za odvoz sutín po výbuchu paneláku, pozn.), preplatia sa realizované výkony.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alojz Hlina odkazuje na zákazku medzi mestom Prešov a dodávateľskou firmou Matijka s.r.o. Na podozrivo vysokú cenu ako prvý upozornil mestský poslanec Martin Eštočák. V komentároch tvrdí, že mesto malo na stole aj iné - výhodnejšie - ponuky. Mesto na svojom webe zverejnilo vyjadrenie k cenovým ponukám aj cenovú kalkuláciu firmy. Vraj oslovilo sedem dodávateľov prác, žiaden z nich sa však neozval. Riadnu súťaž Prešov robiť nemusel , keďže bol po výbuchu paneláku v mimoriadnom režime. Česká firma Matijka so štyrmi zamestnancami sídliaca v Kružlove vyčíslila demoláciu bytovky na 1 009 437,25 eur. Objednávka mesta s ňou je na sumu 1 100 000 eur. Na základe nej bude mesto uhrádzať faktúry za reálne vykonané práce. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Alojz Hlina odkazuje na zákazku medzi mestom Prešov a dodávateľskou firmou Matijka s.r.o. Na podozrivo vysokú cenu ako prvý upozornil mestský poslanec Martin Eštočák. V komentároch tvrdí, že mesto malo na stole aj iné - výhodnejšie - ponuky. Mesto na svojom webe zverejnilo vyjadrenie k cenovým ponukám aj cenovú kalkuláciu firmy. Vraj oslovilo sedem dodávateľov prác, žiaden z nich sa však neozval. Riadnu súťaž Prešov robiť nemusel , keďže bol po výbuchu paneláku v mimoriadnom režime. Česká firma Matijka so štyrmi zamestnancami sídliaca v Kružlove vyčíslila demoláciu bytovky na 1 009 437,25 eur. Objednávka mesta s ňou je na sumu 1 100 000 eur. Na základe nej bude mesto uhrádzať faktúry za reálne vykonané práce. Tvrdenie Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "komentároch", "zverejnilo", "nemusel", "sídliaca", "vyčíslila", "je", "bude"], "url": ["https://www.facebook.com/estocakmartin/photos/a.266066714021461/503870500241080/?type=3&theater", "https://www.facebook.com/estocakmartin/posts/503871840240946?comment_id=505370610091069", "https://www.presov.sk/oznamy/aktualizacia-asanacia-poskodeneho-bytoveho-domu-na-mukacevskej-ulici.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20191201.html#predpis.clanok-1.cast-druha.hlava-druha.skupinaParagrafov-priame_rokovacie_konanie", "https://www.finstat.sk/45601526", "https://scontent-ams4-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/82454544_1374107879427965_2430071343362867200_o.jpg?_nc_cat=103&_nc_oc=AQlqTkrvWzrkOsRUrRwQNr5f8gnyJngDLvtHgWrBYuFgd7ZSSXtMgc1NY7_M74MRT1s&_nc_ht=scontent-ams4-1.xx&oh=162e439daeb6f0a111b416e4d12ab18e&oe=5E914E34", "https://egov.presov.sk/FileOutputHttpHandler.ashx?arguments=CPlQpoAXV3QM5wx55AJtIv%2bFO%2fJTtUrMmjp%2bfJQcbQCkazcqHtd2%2fv22QUlHTSyuiBodO2Ytm0Uca8OEpZ3cX3XqWt%2fquun0Hg%3d%3d", "https://dennikn.sk/1718577/presov-objednal-demolaciu-bytovky-za-milion-od-vlady-aj-bratislavska-firma-hovori-ze-je-to-vela/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:27.330970+00:00"}
{"id": "vr38355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38355", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pozrite, ani sa, pokiaľ viem, nikdy v minulosti nestalo, že by predseda Národnej rady osobne opečiatkoval tie volebné lístky, to som tak isto spravil, nechal som si vyrobiť pečiatku, ktorá bola v mojom trezore služobnom zavretá a hodinu pred voľbou som jednoducho opečiatkoval alebo dve hodiny som opečiatkoval tie volebné lístky.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadnu informáciu o tom, že by boli niekedy v minulosti hlasovacie lístky opečiatkované priamo predsedom sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu informáciu o tom, že by boli niekedy v minulosti hlasovacie lístky opečiatkované priamo predsedom sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:12.734086+00:00"}
{"id": "vr17328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17328", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...odhad hovorí o tom, že v tomto roku vznikne nových vyše 40 tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR zverejnil 5. februára Makroekonomickú prognózu na roky 2017 – 2021 ( .pdf ). Podľa tejto prognózy by malo byť v roku 2018 vytvorených takmer 40 tisíc pracovných miest na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prognóza viaže vznik nových pracovných miest na pokračovanie trendu rastu zamestnanosti ( .pdf , s. 4): „Trh práce bude v tomto roku pokračovať vo výraznom raste, keď sa zamestnanosť zvýši o 1,7 %. V ekonomike tak pribudne takmer 40 tisíc nových pracovných miest, z čoho viac ako polovica v sektore trhových služieb. Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí bude klesať a zároveň na Slovenskom trhu práce pribudnú zahraniční pracovníci.V ďalších rokoch predpokladáme postupné spomalenie rastu zamestnanosti a na konci horizontu prognózy sa priblíži rastu potenciálnej zamestnanosti.” Národná banka Slovenska a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich prognózach neponúkajú odhady vzniku nových pracovných miest, takže nie je možné overiť tento odhad z iných zdrojov. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií SR zverejnil 5. februára Makroekonomickú prognózu na roky 2017 – 2021 ( .pdf ). Podľa tejto prognózy by malo byť v roku 2018 vytvorených takmer 40 tisíc pracovných miest na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prognóza viaže vznik nových pracovných miest na pokračovanie trendu rastu zamestnanosti ( .pdf , s. 4): „Trh práce bude v tomto roku pokračovať vo výraznom raste, keď sa zamestnanosť zvýši o 1,7 %. V ekonomike tak pribudne takmer 40 tisíc nových pracovných miest, z čoho viac ako polovica v sektore trhových služieb. Počet Slovákov pracujúcich v zahraničí bude klesať a zároveň na Slovenskom trhu práce pribudnú zahraniční pracovníci.V ďalších rokoch predpokladáme postupné spomalenie rastu zamestnanosti a na konci horizontu prognózy sa priblíži rastu potenciálnej zamestnanosti.” Národná banka Slovenska a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojich prognózach neponúkajú odhady vzniku nových pracovných miest, takže nie je možné overiť tento odhad z iných zdrojov. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", ".pdf", ".pdf", "banka", "Ústredie"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=11679", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11679&documentId=16211", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11679&documentId=16211", "https://www.nbs.sk/sk/publikacie/strednodoba-predikcia/strednodoba-predikcia-2018", "http://www.upsvar.sk/statistiky/narodny-projekt-prognozy-vyvoja-na-trhu-prace-v-sr.html?page_id=456054"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:37.217753+00:00"}
{"id": "vr15407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15407", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pre 6 rokmi bol naštartovaný ten infringement proces proti Grécku, to je pre prípad, že nedodržujú si svoje záväzky a 6 rokov sa nič nestalo.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný proces začal v roku 2009 zistením vážnych nedostatkov v oblasti migračnej politiky Grécka. Tieto problémy podľa správ a odporúčaní Európskej komisie pretrvávajú napriek zlepšeniam dodnes. Grécko je v procese podávania mesačných správ o pokroku a zatiaľ nebolo sankcionované. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný proces začal v roku 2009 zistením vážnych nedostatkov v oblasti migračnej politiky Grécka. Tieto problémy podľa správ a odporúčaní Európskej komisie pretrvávajú napriek zlepšeniam dodnes. Grécko je v procese podávania mesačných správ o pokroku a zatiaľ nebolo sankcionované. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["odporúčaní", "Zmluvy o Európskej únii", "Polročnej správe", "Oznámení", "Odporúčaní Komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/commission_recommendation_addressed_to_the_hellenic_republic_20160210_sk.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=sk", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52012DC0230&from=SK", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/docs/communication-back-to-schengen-roadmap_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/20160615/commission_recommendation_on_resuming_dublin_transfers_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:21.025371+00:00"}
{"id": "vr15068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15068", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "... v minulosti v jednom prípade aj jeden z kandidátov práve z tohto dôvodu (neprešiel previerkou pre nových sudcov, pozn.) nebol posúdený ako spôsobilý na to, aby mohol vykonávať funkciu sudcu.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prípad kandidáta, ktorý neprešiel previerkou pre nových sudcov a sudcom sa teda nestal, sa odohral v septembri roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník SME informoval o prípade zo septembra 2015, kedy sudca neprešiel previerkou pre nových sudcov. Portál informuje, že \"Takmer päť mesiacov preverovali Národný bezpečnostný úrad a tajná služba kandidátov na nových sudcov. Jeden z nich si talár určite neoblečie ­ ako vôbec prvý uchádzač o kreslo sudcu neuspel, lebo neprešiel obdobou klasickej bezpečnostnej previerky.\" Predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková vzhľadom na to, že materiály od NBÚ sú tajné a Súdna rada rokovala neverejne, komentovala prípad nasledovne: „Nesplnil predpoklady na základe komplexného vyhodnotenia kandidáta a podkladov, ktoré sme získali.“", "analysis_paragraphs": ["Prípad kandidáta, ktorý neprešiel previerkou pre nových sudcov a sudcom sa teda nestal, sa odohral v septembri roku 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník SME informoval o prípade zo septembra 2015, kedy sudca neprešiel previerkou pre nových sudcov. Portál informuje, že \"Takmer päť mesiacov preverovali Národný bezpečnostný úrad a tajná služba kandidátov na nových sudcov. Jeden z nich si talár určite neoblečie ­ ako vôbec prvý uchádzač o kreslo sudcu neuspel, lebo neprešiel obdobou klasickej bezpečnostnej previerky.\" Predsedníčka Súdnej rady SR Jana Bajánková vzhľadom na to, že materiály od NBÚ sú tajné a Súdna rada rokovala neverejne, komentovala prípad nasledovne: „Nesplnil predpoklady na základe komplexného vyhodnotenia kandidáta a podkladov, ktoré sme získali.“"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "TASR."], "url": ["http://domov.sme.sk/c/8018496/kandidat-na-sudcu-nepresiel-bezpecnostnou-previerkou.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sudna-rada-sr-z-19-kandidatov-na-sudc/157784-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:28.933804+00:00"}
{"id": "vr15609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15609", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Most-Híd hlasoval za v apríli 2016, 2014, 2006, 2005, vždy za (o návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií, pozn.). Až v apríli tohto roku sa jednoducho sa zdá, že na chvíľu ten klub po príchode do koalície s Ficom stratil pôvodnú hodnotovú orientáciu, pokiaľ ide o amnestie. Áno, aj vy ste nehlasovali pán Gál v apríli 2016.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2016 sa v parlamente hlasovalo o zrušení Mečiarových amnestií, išlo o opozičný návrh. Tento návrh podporili štyria poslanci Most-Híd, medzi nimi Béla Bugár a František Šebej. Gábor Gál nehlasoval. Celý klub návrh nepodporil, takže ukázalo sa, že došlo k istej zmene, pritom nebudeme hodnotiť, či skutočne došlo k strate hodnotovej orientácie u členov klubu. Je pravdou, že v hlasovaniach o tomto návrhu predtým, klub Most - Híd hlasoval vždy jednotne v prospech návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. To, koľkokrát sa už objavil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií v parlamente, sleduje aj na to vyhradená webová stránka . Most - Híd sa dostal do parlamentu až v roku 2010, pritom mnohí členovia pôsobili v parlamente aj predtým ako členovia SMK - MKP. Prvýkrát sa návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií dostal do parlamentu ešte v roku 2002, hlasovalo sa o návrhu 10. júla 2002. Z 96 prítomných poslancov vtedy za hlasovalo 56 poslancov, proti 26 a 14 sa zdržali hlaovania. Medzi poslancami, ktorí hlasovali za návrh, boli aj vtedajší poslanci za SMK. Klub SMK mal 14 členov, všetci hlasovali za návrh, až na dvoch poslancov, ktorí boli neprítomní. Návrh podporil napr. Béla Bugár alebo Miklós Duray. Gábor Gál v tom čase ešte nebol v parlamente. V máji 2005 sa návrh na zrušenie amnestií dostal opäť do parlamentu. Zo 132 prítomných návrh podporilo 65 poslancov, proti hlasovalo 54 poslancov. Z 20 členného klubu SMK nehlasovali v prospech návrhu traja, z toho dvaja neboli prítomní a Duray návrh nepodporil. V októbri 2006 parlament hlasoval o návrhu poslancov, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu na zrušenie amnestií. Tento návrh podporovali poslanci za SMER, SNS a HZDS. Proti návrhu, a preto za pokračovanie v rokovaní hlasovalo 52 poslancov, medzi nimi aj 10 poslancov z klubu SMK. Proti hlasovali napríklad Gábor Gál, Zsolt Simon alebo Gyula Bárdos. Deväť poslancov nebolo prítomných z klubu SMK, chýbal aj Béla Bugár. Jeden poslanec, József Berényi nehlasoval. Národná rada sa zaoberala s návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení amnestií aj v októbri 2008 . Z prítomných 134 poslancov, návrh podporilo 55 poslancov, hlasovalo proti 65 poslancov. Celý dvadsaťčlenný klub SMK, s výnimkou jedného neprítomného hlasoval v prospech návrhu. Návrh podporil Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon. Návrh na zrušenie amnestií sa objavil aj počas Radičovej vlády, vo februári 2012 . Z prítomných 141 hlasujúcich návrh podporilo 78 poslancov, zdržalo sa 61 poslancov. Návrh nepodporil klub Smeru a SNS. V tej dobe bola v parlamente už strana Bélu Bugára, Most-Híd. Strana mala 14 členný klub, každý z klubu návrh podporil. V predposlednom hlasovaní zo 17. marca 2015 (návrh do parlamentu bol podaný ešte v roku 2014) hlasovali opäť všetci poslanci strany Most-Híd, rovnako ako 45 poslancov, \"za\" prerokovanie návrhu v druhom čítaní (až na neprítomného Árpáda Érseka). Proti hlasovali 3 poslanci a hlasovania sa \"zdržalo\" 77 zákonodarcov, boli to politici z klubu Smer. Posledné hlasovanie o rovnakom návrhu, tentokrát z dielne poslanca Budaja, sa uskutočnilo 28. apríla 2016. Štyri členovia klubu Most-Híd hlasovali za návrh, rovnako ako ďalších 51 poslancov. Návrh podporil Bugár, Šebej, Elemér Jakab a Peter Kresák. Poslanec Bastrnák bol neprítomný, poslanec Csicsai sa hlasovania zdržal. Poslanci Gál, Péter Vörös, Edita Pfundtner a Irén Sárközy nehlasovali. Je potrebné dodať, že pri týchto návrhoch ide o pokus o zmenu ústavného zákona, na ktorého podporu je nutných minimálne 90 poslancov. Téma zrušenia mečiarových amnestií sa opäť otvorila po smrti bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Mečiarove amnestie sa týkali najmä zablokovania vyšetrovania únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča ml.. Následne prezident Kiska listom venovaným poslancov žiadal o otvorenie diskusie o zrušení mečiarových amnestií. Premiér Fico navrhol prijať deklaráciu , ktorá by morálne odsúdila Mečiarove amnestie nakoľko Smer právne zrušenie amnestií nepodporuje. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2016 sa v parlamente hlasovalo o zrušení Mečiarových amnestií, išlo o opozičný návrh. Tento návrh podporili štyria poslanci Most-Híd, medzi nimi Béla Bugár a František Šebej. Gábor Gál nehlasoval. Celý klub návrh nepodporil, takže ukázalo sa, že došlo k istej zmene, pritom nebudeme hodnotiť, či skutočne došlo k strate hodnotovej orientácie u členov klubu. Je pravdou, že v hlasovaniach o tomto návrhu predtým, klub Most - Híd hlasoval vždy jednotne v prospech návrhu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. To, koľkokrát sa už objavil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií v parlamente, sleduje aj na to vyhradená webová stránka . Most - Híd sa dostal do parlamentu až v roku 2010, pritom mnohí členovia pôsobili v parlamente aj predtým ako členovia SMK - MKP. Prvýkrát sa návrh na vydanie ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií dostal do parlamentu ešte v roku 2002, hlasovalo sa o návrhu 10. júla 2002. Z 96 prítomných poslancov vtedy za hlasovalo 56 poslancov, proti 26 a 14 sa zdržali hlaovania. Medzi poslancami, ktorí hlasovali za návrh, boli aj vtedajší poslanci za SMK. Klub SMK mal 14 členov, všetci hlasovali za návrh, až na dvoch poslancov, ktorí boli neprítomní. Návrh podporil napr. Béla Bugár alebo Miklós Duray. Gábor Gál v tom čase ešte nebol v parlamente. V máji 2005 sa návrh na zrušenie amnestií dostal opäť do parlamentu. Zo 132 prítomných návrh podporilo 65 poslancov, proti hlasovalo 54 poslancov. Z 20 členného klubu SMK nehlasovali v prospech návrhu traja, z toho dvaja neboli prítomní a Duray návrh nepodporil. V októbri 2006 parlament hlasoval o návrhu poslancov, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu na zrušenie amnestií. Tento návrh podporovali poslanci za SMER, SNS a HZDS. Proti návrhu, a preto za pokračovanie v rokovaní hlasovalo 52 poslancov, medzi nimi aj 10 poslancov z klubu SMK. Proti hlasovali napríklad Gábor Gál, Zsolt Simon alebo Gyula Bárdos. Deväť poslancov nebolo prítomných z klubu SMK, chýbal aj Béla Bugár. Jeden poslanec, József Berényi nehlasoval. Národná rada sa zaoberala s návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení amnestií aj v októbri 2008 . Z prítomných 134 poslancov, návrh podporilo 55 poslancov, hlasovalo proti 65 poslancov. Celý dvadsaťčlenný klub SMK, s výnimkou jedného neprítomného hlasoval v prospech návrhu. Návrh podporil Béla Bugár, Gábor Gál, Zsolt Simon. Návrh na zrušenie amnestií sa objavil aj počas Radičovej vlády, vo februári 2012 . Z prítomných 141 hlasujúcich návrh podporilo 78 poslancov, zdržalo sa 61 poslancov. Návrh nepodporil klub Smeru a SNS. V tej dobe bola v parlamente už strana Bélu Bugára, Most-Híd. Strana mala 14 členný klub, každý z klubu návrh podporil. V predposlednom hlasovaní zo 17. marca 2015 (návrh do parlamentu bol podaný ešte v roku 2014) hlasovali opäť všetci poslanci strany Most-Híd, rovnako ako 45 poslancov, \"za\" prerokovanie návrhu v druhom čítaní (až na neprítomného Árpáda Érseka). Proti hlasovali 3 poslanci a hlasovania sa \"zdržalo\" 77 zákonodarcov, boli to politici z klubu Smer. Posledné hlasovanie o rovnakom návrhu, tentokrát z dielne poslanca Budaja, sa uskutočnilo 28. apríla 2016. Štyri členovia klubu Most-Híd hlasovali za návrh, rovnako ako ďalších 51 poslancov. Návrh podporil Bugár, Šebej, Elemér Jakab a Peter Kresák. Poslanec Bastrnák bol neprítomný, poslanec Csicsai sa hlasovania zdržal. Poslanci Gál, Péter Vörös, Edita Pfundtner a Irén Sárközy nehlasovali. Je potrebné dodať, že pri týchto návrhoch ide o pokus o zmenu ústavného zákona, na ktorého podporu je nutných minimálne 90 poslancov. Téma zrušenia mečiarových amnestií sa opäť otvorila po smrti bývalého prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Mečiarove amnestie sa týkali najmä zablokovania vyšetrovania únosu syna bývalého prezidenta Michala Kováča ml.. Následne prezident Kiska listom venovaným poslancov žiadal o otvorenie diskusie o zrušení mečiarových amnestií. Premiér Fico navrhol prijať deklaráciu , ktorá by morálne odsúdila Mečiarove amnestie nakoľko Smer právne zrušenie amnestií nepodporuje. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["webová stránka", "hlasovalo", "máji 2005", "októbri 2006", "2008", "februári 2012", "predposlednom", "Posledné", "smrti", "Mečiarove", "listom", "deklaráciu"], "url": ["http://meciaroveamnestie.sk/?page_id=129", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=10800", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17524", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=19854", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=23779", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29825", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35480", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250", "http://hnonline.sk/slovensko/837596-zomrel-prvy-slovensky-prezident-michal-kovac", "http://meciaroveamnestie.sk/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-poziadal-poslancov-aby-zvazili-napravenie-meciarovych-amnestii/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/412490-fico-predlozil-navrh-deklaracie-odsudzujucej-meciarove-amnestie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:50.498706+00:00"}
{"id": "46485", "numeric_id": 46485, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46485", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Samozrejme ju (prípravy na plošné testovanie obyvateľstva - pozn.) oznámil pán premiér až niekedy 11. októbra", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiér informoval verejnosť o pláne celoplošne testovať obyvateľov na koronavírus 17. októbra - nie 11. októbra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Ako prvé priniesli informáciu o zámere vlády plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Premiér informoval verejnosť o pláne celoplošne testovať obyvateľov na koronavírus 17. októbra - nie 11. októbra. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Ako prvé priniesli informáciu o zámere vlády plošne pretestovať obyvateľstvo na koronavírus Aktuality.sk, a to 16. októbra. O deň neskôr, 17. októbra, ju premiér potvrdil na tlačovke. Igor Matovič na nej o.i. povedal , že „je čas, aby som sa priznal k tomu, že áno. Posledné tri týždne sme potichu chystali najväčšiu logistickú operáciu, aká kedy na Slovensku bude uskutočnená – a to je celoplošné pretrestovanie obyvateľov.” Ako dôvod pre zatajenie zámeru uviedol obavu, že by sa mohlo - ako počas prvej vlny - stať, že nejaký štát by vykúpil dodávku testov pre Slovensko."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["priniesli", "potvrdil", "povedal", "uviedol"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/831131/slovensko-zrejme-caka-plosne-testovanie-na-koronavirus-stat-sa-uz-pripravuje/", "https://dennikn.sk/2092906/miliony-testov-pocas-dvoch-vikendov-vlada-chysta-plosne-testovanie-ludi-antigenovymi-testami/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/566002-matovic-chysta-tlacovku-s-cim-sa-chce-priznat/", "https://slovensko.hnonline.sk/2231324-chystame-najvacsiu-operaciu-v-historii-slovenska-oznamil-matovic-pretestuju-vsetkych-obyvatelov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:01.405577+00:00"}
{"id": "vr34018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34018", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes nie je žiadny ústavný právnik na Slovensku, ktorý by povedal, že existuje nejaká ústavná prekážka, ktorá by bránila Národnej rade Slovenskej republiky konať a zvoliť nového kandidáta.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali minulý týždeň ( Na telo , 9. júna 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali minulý týždeň ( Na telo , 9. júna 2013)."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/opozicia-podala-navrh-na-obzalobu-pre/612863-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:15.315430+00:00"}
{"id": "vr30045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30045", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "..fungovanie Vyšehradskej štvorky nie je založené na tom, že v každom jednom bode musíme dosiahnuť absolútny spoločný súhlas.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa názoru viacerých analytikov i politikov je hlavnou úlohou Vyšehradskej skupiny sústredenie sa na také záležitosti, kde skutočne existuje konsenzus medzi členskými štátmi. Na oblasti, kde majú krajiny rozdielny názor, sa Vyšehradská spolupráca nesústredí, nie je nutné, aby sa členské štáty v týchto otázkach zhodli na spoločnom postoji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vyšehradská štvorka funguje skôr na hladaní spoločných tém, pri rokovaniach sa nesústredí na témy, na ktoré majú krajiny odlišný názor, potvrdzuje aj český štátny tajomník pre európske záležitosti v článku pre EurActiv . Už v minulosti bolo viackrát spochybňované ďalšie fungovanie V4 kvôli rozdielnym názorom na určité otázky, no V4 stále funguje aj napriek týmto pochybnostiam, píše Denník N . Ako píše riaditeľ českej Asociácie pre medzinárodné otázky : \" Není však úkolem Visegrádu unifikovat cíle, ale sbližovat strategie, jsou-li zájmy společné či podobné. \" Tento výrok potvrdzuje aj bývalý slovenský veľvyslanec a politický riaditeľ MZVaEZ: \" Naďalej však platí základný princíp, že V4 spolupracuje a prezentuje spoločné postoje len tam, kde existuje spoločný záujem.\" Oficiálne deklarácie Vyšehradskej skupiny neuvádzajú priamo podobné princípy, no napríklad Vyšehradská deklarácia premiérov z roku 2004 o hovorí o otvorenom a flexibilnom charaktere spolupráce a zameraní na konkrétne projekty: \"The cooperation of the Visegrad Group countries will continue to focus on regional activities and initiatives aimed at strengthening the identity of the Central European region. In this context, their cooperation will be based on concrete projects and will maintain its flexible and open character.\" Deklarácia z roku 1991 zase hovorí o spolupráci so súhlasom s určitými hodnotami, teda spolupráca nemá byť založená len na záujmoch. Medzi takéto hodnoty patrí podľa tejto deklarácie napríklad tolerancia a rešpekt ľudských práv a menšín, parlamentná demokracia či aj pôvodný primárny cieľ Vyšehradskej skupiny- zapojenie do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa názoru viacerých analytikov i politikov je hlavnou úlohou Vyšehradskej skupiny sústredenie sa na také záležitosti, kde skutočne existuje konsenzus medzi členskými štátmi. Na oblasti, kde majú krajiny rozdielny názor, sa Vyšehradská spolupráca nesústredí, nie je nutné, aby sa členské štáty v týchto otázkach zhodli na spoločnom postoji. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vyšehradská štvorka funguje skôr na hladaní spoločných tém, pri rokovaniach sa nesústredí na témy, na ktoré majú krajiny odlišný názor, potvrdzuje aj český štátny tajomník pre európske záležitosti v článku pre EurActiv . Už v minulosti bolo viackrát spochybňované ďalšie fungovanie V4 kvôli rozdielnym názorom na určité otázky, no V4 stále funguje aj napriek týmto pochybnostiam, píše Denník N . Ako píše riaditeľ českej Asociácie pre medzinárodné otázky : \" Není však úkolem Visegrádu unifikovat cíle, ale sbližovat strategie, jsou-li zájmy společné či podobné. \" Tento výrok potvrdzuje aj bývalý slovenský veľvyslanec a politický riaditeľ MZVaEZ: \" Naďalej však platí základný princíp, že V4 spolupracuje a prezentuje spoločné postoje len tam, kde existuje spoločný záujem.\" Oficiálne deklarácie Vyšehradskej skupiny neuvádzajú priamo podobné princípy, no napríklad Vyšehradská deklarácia premiérov z roku 2004 o hovorí o otvorenom a flexibilnom charaktere spolupráce a zameraní na konkrétne projekty: \"The cooperation of the Visegrad Group countries will continue to focus on regional activities and initiatives aimed at strengthening the identity of the Central European region. In this context, their cooperation will be based on concrete projects and will maintain its flexible and open character.\" Deklarácia z roku 1991 zase hovorí o spolupráci so súhlasom s určitými hodnotami, teda spolupráca nemá byť založená len na záujmoch. Medzi takéto hodnoty patrí podľa tejto deklarácie napríklad tolerancia a rešpekt ľudských práv a menšín, parlamentná demokracia či aj pôvodný primárny cieľ Vyšehradskej skupiny- zapojenie do európskeho politického, hospodárskeho, bezpečnostného a právneho systému. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["EurActiv", "Denník N", "Asociácie pre medzinárodné otázky", "politický riaditeľ", "deklarácie", "2004", "1991"], "url": ["http://www.euractiv.cz/evropa-dnes0/clanek/proc-polsko-s-kvotami-zradilo-visegrad-chytra-diplomacie-i-domaci-politika-012906", "https://dennikn.sk/188875/zo-strednej-europy-sa-neda-utiect-musime-sa-dohodnut/", "http://amo.blog.ihned.cz/c1-50258250-vse-nejlepsi-visegrade", "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/upevnil-sa-format-v4-pocas-slovenskeho-predsednictva-vo-vysehrade/", "http://www.visegradgroup.eu/documents/visegrad-declarations", "http://www.visegradgroup.eu/documents/visegrad-declarations/visegrad-declaration-110412-1", "http://www.visegradgroup.eu/documents/visegrad-declarations/visegrad-declaration-110412"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:03.664580+00:00"}
{"id": "vr30525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30525", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja nechcem hovoriť o diktáte, ja chcem hovoriť, že ak sa niečo deje, nie úplne jasne definované na základe bilaterálnych dohôd, tak sa môžme dostať do situácie, že tak zoberte alebo to nechajte. Z tohto pohľadu je úloha EK kľúčová. A ten záver zo summitu nie je podľa nás úplne jasný, ako to pôjde ďalej. Takže áno, prísnejšie pravidlá úplne jasne, tu chceme zopakovať, že to nie sú žiadne nové veci, to sú veci, ktoré presadzovala ešte naša vláda, ale aj táto vláda na rokovaniach v Bruseli presadzovala opatrenia, napr. automatické sankcie. A práve Francúzsko a Nemecko ich pred rokom zmäkčilo tieto pravidlá.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Euractiv.sk (18. jún 2010): \" Členské štáty zároveň priznali, že sú v prípade nevyhnutnosti pripravené prijať dohodu na urýchlenie fiškálnej konsolidácie, ale opäť podčiarkli, že tá by mala prebiehať tak, aby nebola nepriaznivá k hospodárskemu rastu. Konkrétne opatrenia však zatiaľ nenavrhli. „Štáty sa dohodli, že sankcie musia existovať, ale ich presná podoba bude predmetom ďalších rokovaní, predovšetkým na úrovni Komisie,“ povedal Fico. Dodal ale, že oveľa väčší význam sa bude pripisovať úrovni dlhu a udržateľnosti .\"", "analysis_paragraphs": ["Euractiv.sk (18. jún 2010): \" Členské štáty zároveň priznali, že sú v prípade nevyhnutnosti pripravené prijať dohodu na urýchlenie fiškálnej konsolidácie, ale opäť podčiarkli, že tá by mala prebiehať tak, aby nebola nepriaznivá k hospodárskemu rastu. Konkrétne opatrenia však zatiaľ nenavrhli. „Štáty sa dohodli, že sankcie musia existovať, ale ich presná podoba bude predmetom ďalších rokovaní, predovšetkým na úrovni Komisie,“ povedal Fico. Dodal ale, že oveľa väčší význam sa bude pripisovať úrovni dlhu a udržateľnosti .\""], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "TASR", "slovenský rozhlas"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/summit-eu-lidri-sa-dohodli-fico-tlaci-na-buducu-vladu-015343", "http://ekonomika.sme.sk/c/5607673/trichet-nove-fiskalne-pravidla-unie-su-slabe.html", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Sprisnenie-rozpoctovych-pravidiel-eurozony-?l=1&i=25470&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:39.798166+00:00"}
{"id": "vr16221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16221", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...občanov Európskej únie, ktorí sú vo Veľkej Británii a hovoríme aj o 80-tisíc občanov Slovenskej republiky.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vychádzajúc z najnovších údajov United Nations žilo v roku 2015 v Británii 67 781 Slovákov (. xls ; Table 16), avšak ďalšie zdroje uvádzajú odlišné štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Informácie o počte slovenských občanov vo Veľkej Británii sa zdroj od zdroju líšia. V roku 2008 bolo v Británii podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí až 90 tisíc občanov slovenského pôvodu. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na obdobie rokov 2016 - 2020 uvádza, že v roku 2010 pracovalo v Británii 10,6 tisíc Slovákov, pričom iné zdroje uvádzajú úplne odlišné počty. Podľa britského portálu APS v tom istom roku (2010) pracovalo v Británii 52 000 Slovákov.(. pdf ; s.31) Tento počet uvádzal v roku 2011 aj The Telegraph . Slovenské centrum Londýn vo svojich štatistikách uviedlo, že od mája 2004 do mája 2009 sa zaregistrovalo v Británii až 100-tisíc Slovákov. Koncepcia uvádza, že: \" Presné údaje o počtoch svojich krajanov v zahraničí nie je schopná presne určiť žiadna krajina. Slovensko nie je výnimkou. \" ( .pdf , s.16). Podľa ďalšieho portálu Nie som doma Slovákov v Británii je v súčasnosti 65 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúc z najnovších údajov United Nations žilo v roku 2015 v Británii 67 781 Slovákov (. xls ; Table 16), avšak ďalšie zdroje uvádzajú odlišné štatistiky. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Informácie o počte slovenských občanov vo Veľkej Británii sa zdroj od zdroju líšia. V roku 2008 bolo v Británii podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí až 90 tisíc občanov slovenského pôvodu. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí na obdobie rokov 2016 - 2020 uvádza, že v roku 2010 pracovalo v Británii 10,6 tisíc Slovákov, pričom iné zdroje uvádzajú úplne odlišné počty. Podľa britského portálu APS v tom istom roku (2010) pracovalo v Británii 52 000 Slovákov.(. pdf ; s.31) Tento počet uvádzal v roku 2011 aj The Telegraph . Slovenské centrum Londýn vo svojich štatistikách uviedlo, že od mája 2004 do mája 2009 sa zaregistrovalo v Británii až 100-tisíc Slovákov. Koncepcia uvádza, že: \" Presné údaje o počtoch svojich krajanov v zahraničí nie je schopná presne určiť žiadna krajina. Slovensko nie je výnimkou. \" ( .pdf , s.16). Podľa ďalšieho portálu Nie som doma Slovákov v Británii je v súčasnosti 65 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["xls", "90", "pdf", "The Telegraph", ".pdf", "Británii"], "url": ["http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockByOriginAndDestination_2015.xlsx", "http://www.uszz.sk/sk/pocty-a-odhady", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj4vtC5_dDTAhXGYpoKHRUFD-IQFgguMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.uszz.sk%2Fdata%2Ffiles%2FKONCEPCIA%25202016.pdf&usg=AFQjCNHmC9W-B4OtQpdcqwBvvTEp40ZnQg", "http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/immigration/8571092/One-per-cent-of-entire-Slovakian-population-living-in-Britain.html", "http://www.uszz.sk/data/files/KONCEPCIA%202016.pdf", "http://niesomdoma.eu/2016/04/kolko-slovakov-zije-v-britanii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:16.523355+00:00"}
{"id": "vr28759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nárast počtu nezávislých kandidátov alebo počtu starostov a primátorov nezávislých v týchto voľbách bol menší ako v roku 2010, takže by som nehovoril o nejakom fenoméne alebo nejakom trende. Ak sa pozrieme na čísla, tak jasne sa hovorí, že aj v roku 2010 bolo pomerne veľa nezávislých, ale ten nárast nie je taký veľký ako bol predtým.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by nárast počtu alebo aj podielu nezávislých kandidátov a kandidátok bol v posledných voľbách nižší ako tomu bolo v roku 2010. Medzivolebné ide v roku 2014 o vyššie nárasty nominálne aj relatívne. NEKA primátori a starostovia počet rozdiel podiel rozdiel 2014 1104 125 37,95 % 4,28 p.b. 2010 979 84 33,67 % 2,84 p.b . 2006 895 - 30,83 % - Len dodávame, že ak by premiér hovoril o úspešnosti kandidátov, teda koľko z NEKA kandidujúcich aj vo voľbách uspeje, vtedy by platilo, že úspešnosť zostala nezmenená. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by nárast počtu alebo aj podielu nezávislých kandidátov a kandidátok bol v posledných voľbách nižší ako tomu bolo v roku 2010. Medzivolebné ide v roku 2014 o vyššie nárasty nominálne aj relatívne. NEKA primátori a starostovia počet rozdiel podiel rozdiel 2014 1104 125 37,95 % 4,28 p.b. 2010 979 84 33,67 % 2,84 p.b . 2006 895 - 30,83 % - Len dodávame, že ak by premiér hovoril o úspešnosti kandidátov, teda koľko z NEKA kandidujúcich aj vo voľbách uspeje, vtedy by platilo, že úspešnosť zostala nezmenená. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2010", "2006", "úspešnosti"], "url": ["http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://projektn.sk/3532/ako-vidi-vysledky-volieb-bankovy-analytik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:35.684568+00:00"}
{"id": "vr31808", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31808", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Akurát desatinový (má byť rast HDP tento rok, pozn.) oproti roku 2007 a preto ani my by sme nemali zaspať na vavrínoch. Desatinový oproti roku 2007 ...", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda nesprávne uvádza, že očakávaný rast HDP v roku 2012 bude predstavovať len desatinu oproti rastu z roku 2007. V roku 2007 malo Slovensko podľa databázy Eurostat historicky najvyšší ekonomický rast 10,5 % HDP. Na rok 2012 má Slovensko prognózovaný rast 1,8 % HDP, čo nie je desatina oproti rastu HDP v roku 2007. Prognózovaný rast na rok 2012 predstavuje približne 17 % rastu HDP oproti roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda nesprávne uvádza, že očakávaný rast HDP v roku 2012 bude predstavovať len desatinu oproti rastu z roku 2007. V roku 2007 malo Slovensko podľa databázy Eurostat historicky najvyšší ekonomický rast 10,5 % HDP. Na rok 2012 má Slovensko prognózovaný rast 1,8 % HDP, čo nie je desatina oproti rastu HDP v roku 2007. Prognózovaný rast na rok 2012 predstavuje približne 17 % rastu HDP oproti roku 2007. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "prognózovaný rast"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb020&plugin=1", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:28.401121+00:00"}
{"id": "vr38505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38505", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Už sa znižuje nezamestnanosť o 2 percentuálne body.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Mikuš neuvádza za aké obdobie sa nezamestnanosť znižuje. Z kontextu relácie vyplýva, že poukazuje na obdobie Ficovej vlády a doterajšie pôsobenie Radičovej vlády. Podľa posledných štatistických údajov mesačných štatistík ÚPSVAR v apríli 2011 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 12,94% . V porovnaní s júnom 2010 (t.j. obdobím konca vlády R.Fica a nástupom novej vlády I.Radičovej) nastal dokonca nárast, keďže v tom období bola miera evidovanej nezamestnanosti 12,34% .", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mikuš neuvádza za aké obdobie sa nezamestnanosť znižuje. Z kontextu relácie vyplýva, že poukazuje na obdobie Ficovej vlády a doterajšie pôsobenie Radičovej vlády. Podľa posledných štatistických údajov mesačných štatistík ÚPSVAR v apríli 2011 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 12,94% . V porovnaní s júnom 2010 (t.j. obdobím konca vlády R.Fica a nástupom novej vlády I.Radičovej) nastal dokonca nárast, keďže v tom období bola miera evidovanej nezamestnanosti 12,34% ."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVAR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:31.052480+00:00"}
{"id": "vr38912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38912", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Chcel by som (reagovať, pozn.) na tu centralizáciu daní, pán poslanec, veď mi povedzte, že kto z vládnej koalícii sa hlási k centralizácii daní? Lebo pán minister financií Mikloš to nie je, my tiež máme v programe, že nebudeme takéto niečo podporovať, pokiaľ viem, SaS sa k tomu nehlási, ani Most. Ak sa niekto k tomu hlási, tak je to váš bývalý koaličný partner.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "August 2011:", "analysis_paragraphs": ["August 2011:"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["August 2011:", "Predsedníčka vlády", "koaličné strany"], "url": ["http://www.akcie.sk/spravodajstvo/11102/ekonomika/ministri-francuzska-a-nemecka-rokovali-o-dani-z-financnych-transakcii", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/radicova-euro-by-sa-napriek-vyhodam-nemalo-udrziavat-za-kazdu-cenu.html", "http://spravy.pravda.sk/tri-koalicne-strany-nechcu-eurovladu-dwz-/sk_domace.asp?c=A110819_123845_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:21.077081+00:00"}
{"id": "49325", "numeric_id": 49325, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49325", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Máte obrovskú kauzu Dobytkár, o ktorej priamo sudca Najvyššieho súdu povedal, že to bol megastroj korupcie, kde si práve najbližšia ruka, pravá ruka Andreja Danka, pán Kvietik, syn známeho toho herca, pýtal úplatky od chudákov farmárov, toto bolo podľa nich to vlastenectvo.", "statement_date": "2023-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O kauze Dobytkár predseda senátu, sudca Martin Bergel povedal, že: „odkryli prípad takej monštróznej korupcie v našom štáte, že to nemá obdoby. Toto je megastroj obrovskej korupcie.” V kauze figuruje aj Martin Kvietik, syn herca Štefana Kvietika, ktorý bol obvinený kvôli podozreniu pre korupciu. Kvietikovi mali sprostredkovatelia nosiť úplatky od žiadateľov o eurofondy. Tie medzi nich prerozdeľovala Pôdohospodárska platobná agentúra.\n\nAndrej Danko sa s Kvietikom stretáva 25 rokov a opakovane ho navštevoval aj v hotelovej izbe, kde podľa vyšetrovateľov Kvietik prijímal úplatky. Danko na súde vypovedal , že obsahom stretnutí s Kvietikom bola spoločenská diskusia. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý, keďže sedia detaily uvedenej kauzy, a hoci Kvietik nie je pravá ruka Andreja Danka, majú spolu minimálne 25-ročnú históriu pravidelných stretnutí.\n\nKvietik si podľa vyšetrovateľov zriadil kanceláriu v bratislavskom hoteli Albrecht, kde prijímal úplatky. K odovzdaniu úplatku Kvietikovi sa priznal advokát Ján Gajan, ktorý mu mal dať 180-tisíc eur v krabici od topánok. Ďalší vypovedal spolupracujúci obvinený Marek Kodada, bývalý šéf sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva, ktorý sa priznal k tomu, že Kvietikovi opakovane do spomínanej hotelovej izby doniesol hotovosť v taškách od vína.\n\nOslovení farmári , ktorí dali úplatky na vybavenie dotácie, sa pre médiá vyjadrili, že získať dotáciu nebolo jednoduché a sprostredkovatelia ich lákali na zjednodušenie procesu pokiaľ im odovzdajú peniaze v hotovosti. Dokopy NAKA v kauze zadokumentovala viac než 10 miliónov eur v úplatkoch.\n\nV hoteli Albrecht mala Kvietika niekoľkokrát do mesiaca navštevovať aj ďalšia funkcionárka SNS, bývalá ministerka pôdohospodárstva, Gabriela Matečná, ktorá sa s ním poznala ešte spred jej nástupu na ministerský post. Matečná na súde uviedla, že Kvietika považovala za neformálneho poradcu hlavne v oblasti potravinárstva.", "analysis_paragraphs": ["O kauze Dobytkár predseda senátu, sudca Martin Bergel povedal, že: „odkryli prípad takej monštróznej korupcie v našom štáte, že to nemá obdoby. Toto je megastroj obrovskej korupcie.” V kauze figuruje aj Martin Kvietik, syn herca Štefana Kvietika, ktorý bol obvinený kvôli podozreniu pre korupciu. Kvietikovi mali sprostredkovatelia nosiť úplatky od žiadateľov o eurofondy. Tie medzi nich prerozdeľovala Pôdohospodárska platobná agentúra.", "Andrej Danko sa s Kvietikom stretáva 25 rokov a opakovane ho navštevoval aj v hotelovej izbe, kde podľa vyšetrovateľov Kvietik prijímal úplatky. Danko na súde vypovedal , že obsahom stretnutí s Kvietikom bola spoločenská diskusia. Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý, keďže sedia detaily uvedenej kauzy, a hoci Kvietik nie je pravá ruka Andreja Danka, majú spolu minimálne 25-ročnú históriu pravidelných stretnutí.", "Kvietik si podľa vyšetrovateľov zriadil kanceláriu v bratislavskom hoteli Albrecht, kde prijímal úplatky. K odovzdaniu úplatku Kvietikovi sa priznal advokát Ján Gajan, ktorý mu mal dať 180-tisíc eur v krabici od topánok. Ďalší vypovedal spolupracujúci obvinený Marek Kodada, bývalý šéf sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na ministerstve pôdohospodárstva, ktorý sa priznal k tomu, že Kvietikovi opakovane do spomínanej hotelovej izby doniesol hotovosť v taškách od vína.", "Oslovení farmári , ktorí dali úplatky na vybavenie dotácie, sa pre médiá vyjadrili, že získať dotáciu nebolo jednoduché a sprostredkovatelia ich lákali na zjednodušenie procesu pokiaľ im odovzdajú peniaze v hotovosti. Dokopy NAKA v kauze zadokumentovala viac než 10 miliónov eur v úplatkoch.", "V hoteli Albrecht mala Kvietika niekoľkokrát do mesiaca navštevovať aj ďalšia funkcionárka SNS, bývalá ministerka pôdohospodárstva, Gabriela Matečná, ktorá sa s ním poznala ešte spred jej nástupu na ministerský post. Matečná na súde uviedla, že Kvietika považovala za neformálneho poradcu hlavne v oblasti potravinárstva."], "analysis_date": "2023-10-28", "analysis_sources": {"text": ["megastroj", "vypovedal", "kanceláriu", "úplatku", "farmári", "navštevovať", "poznala"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/2177367-taka-monstrozna-korupcia-u-nas-nema-obdoby-povedal-sudca-ktory-poslal-bodora-za-mreze", "https://www.aktuality.sk/clanok/sjF8PGb/kauza-dobytkar-exministerka-matecna-si-od-kvietika-nechavala-radit-danko-vidi-politicky-utok/", "https://www.aktuality.sk/tema/kauza-dobytkar/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lz833qs/kvietikovi-nosili-uplatky-do-hotela-cierne-peniaze-mal-zakryvat-aj-bodor-policia-hlasi-hotovo-s-dobytkarom/", "https://e.dennikn.sk/3337322/farmari-z-dobytkara-opisuju-system-provizii-neboli-sme-naivni-peniaze-isli-vyssie/?_ga=2.78006930.766452048.1697550515-595619301.1663064723&_gl=1*1e19mu8*_ga*NTk1NjE5MzAxLjE2NjMwNjQ3MjM.*_ga_XTZVRP4SF9*MTY5NzU2MTY5NC40NS4xLjE2OTc1NjI3MDMuNjAuMC4w", "https://www.aktuality.sk/clanok/847652/kauza-dobytkar-politici-sns-sa-stretavali-s-oligarchom-kvietikom-v-tajomnej-izbe-c-8/", "https://dennikn.sk/3330155/danko-ako-svedok-v-kauze-dobytkar-bars-by-kazda-rodina-urobila-pre-slovensko-tolko-ako-kvietikovci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:37.208248+00:00"}
{"id": "vr27836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27836", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Bola tam zmluva ACTA (prerokovaná na Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, pozn.).", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement) je voľne prekladaná ako Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu. Je pravdou, že sa prejednávala aj na Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBA), 5. júna 2012 vydal k dohode EP tlačovú správu , kde sa píše:", "analysis_paragraphs": ["ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement) je voľne prekladaná ako Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu. Je pravdou, že sa prejednávala aj na Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBA), 5. júna 2012 vydal k dohode EP tlačovú správu , kde sa píše:"], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["ACTA", "tlačovú správu", "Výslednú správu"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Anti-Counterfeiting_Trade_Agreement", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fTEXT%2bIM-PRESS%2b20120529IPR45936%2b0%2bDOC%2bXML%2bV0%2f%2fEN&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bCOMPARL%2bPE-480.574%2b02%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:50.794035+00:00"}
{"id": "vr27168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27168", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Minulý rok v Prahe na pochode homosexuálov bola samostatná skupina, ktorá propagovala legalizáciu pedofílie.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Na dúhovom pochode Prague Pride 2013 sa 17. augusta 2013 zúčastnila aj skupina ľudí držiaca transparent s nápisom „Nejen homosexuálové procházejí coming outem“ a s odkazom na stránku www.nejenhomo.cz. Táto skupina zastupovala združenie ČEPEK - Československá pedofilní komunita. Nie je však pravdou, že by táto komunita propagovala legalizáciu pedofília.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Na dúhovom pochode Prague Pride 2013 sa 17. augusta 2013 zúčastnila aj skupina ľudí držiaca transparent s nápisom „Nejen homosexuálové procházejí coming outem“ a s odkazom na stránku www.nejenhomo.cz. Táto skupina zastupovala združenie ČEPEK - Československá pedofilní komunita. Nie je však pravdou, že by táto komunita propagovala legalizáciu pedofília."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnila", "transparent", "na svojej stránke"], "url": ["http://www.metro.cz/pedofilove-poprve-na-prague-pride-chteji-upozornit-na-sve-problemy-1pk-/co-se-deje.aspx?c=A130821_162113_co-se-deje_ava", "http://www.pedofilie-info.cz/historicky-poprve-jsme-se-jako-pedofilove-zucastnili-prague-pride/", "http://www.pedofilie-info.cz/cepek-ceskoslovenska-pedofilni-komunita/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:25.722932+00:00"}
{"id": "vr29623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29623", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak sa Ruská federácia rozhodne, že prestane tranzitovať plyn cez Ukrajinu, naša rúra, ktorá má kapacitu takmer 100 miliárd metrov kubických plynu, vyschne.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Maximálna kapacita slovenského plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických, Ficov odhad tak môžme považovať za pravdivý. Napriek reálne hroziacej situácii neobnovenia zmluvy o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu v roku 2019, ktoré naznačujú vyjadrenia Gazpromu a ruskej vlády, nie je isté, že táto zmena by znamenala aj zastavenie prepravy plynu cez Slovensko. V prípade výpadku možno použiť reverezný tok, ktorý zabezpečí prísun plynu aj na Slovensko. Takisto plán výstavby nového plynovodu Ruskom v Čiernom mori, ktorý obíde Ukrajinu, ráta s napojením na plynovod Eastring ktorý bude prechádzať cez Slovensko. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nKapacita prepravnej siete Eustream , ktorá umožňuje tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko, je viac ako 90 miliárd kubických metrov zemného plynu, pričom jej dĺžka dosahuje 2270 km. Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Na základe posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Podľa výročnej správy Eurostream z roku 2014 ( .pdf , s.8) sa plynovodom cez Slovensko prepravilo celkovo 46,5 mld metrov kubických (z toho spotreba Slovenska je 5,6 mld). ) zemného plynu, pričom viac ako 90 percent bolo zrealizovaných pre medzinárodných zákazníkov. Zemný plyn prepravovaný cez slovenský plynovod pochádza z Ruskej federácie a prichádza k nám z Ukrajiny.V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka alebo na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas, ale taktiež aj z Rakúska alebo Talianska. Viac sme overovali V politike z dňa 19. októbra 2014.\n\nRusko 3. júna 2015 oznámilo svoj zámer stavať plynovod po dne Čierneho mora do Turecka, ktorým by obišlo Ukrajinu, s ktorou neplánuje uzavrieť novú dohodu o tranzite plynu do Európy po vypršaní súčasnej zmluvy v roku 2019. Následne ním plyn pošle ďalej na Balkán, do Grécka a Talianska. Slovensko má záujem z Balkánu časť plynu ďalej prepravovať cez projekt Eastring cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až do slovenských potrubí a ďalej na západ. V diskusii Robert Fico zdôrazňoval význam tohto projektu a uviedol, že ho predstavil aj počas svojej oficiálnej návštevy. Projektu Eastring sme sa venovali už v minulosti, napríklad v relácii O5m12 22. februára. Počiatočná kapacita by mala byť 10 miliárd metrov kubických.", "analysis_paragraphs": ["Maximálna kapacita slovenského plynovodu je vyše 90 miliárd metrov kubických, Ficov odhad tak môžme považovať za pravdivý. Napriek reálne hroziacej situácii neobnovenia zmluvy o tranzite plynu do Európy cez Ukrajinu v roku 2019, ktoré naznačujú vyjadrenia Gazpromu a ruskej vlády, nie je isté, že táto zmena by znamenala aj zastavenie prepravy plynu cez Slovensko. V prípade výpadku možno použiť reverezný tok, ktorý zabezpečí prísun plynu aj na Slovensko. Takisto plán výstavby nového plynovodu Ruskom v Čiernom mori, ktorý obíde Ukrajinu, ráta s napojením na plynovod Eastring ktorý bude prechádzať cez Slovensko. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Kapacita prepravnej siete Eustream , ktorá umožňuje tranzit plynu z Ruska cez Ukrajinu na Slovensko, je viac ako 90 miliárd kubických metrov zemného plynu, pričom jej dĺžka dosahuje 2270 km. Podobný výrok Roberta Fica sme overovali v relácii V politike z dňa 7. septembra 2014. Na základe posledných dostupných údajov sa ročne cez slovenský plynovod prepraví okolo 60 miliárd metrov kubických zemného plynu. Podľa výročnej správy Eurostream z roku 2014 ( .pdf , s.8) sa plynovodom cez Slovensko prepravilo celkovo 46,5 mld metrov kubických (z toho spotreba Slovenska je 5,6 mld). ) zemného plynu, pričom viac ako 90 percent bolo zrealizovaných pre medzinárodných zákazníkov. Zemný plyn prepravovaný cez slovenský plynovod pochádza z Ruskej federácie a prichádza k nám z Ukrajiny.V prípade výpadku dodávok zemného plynu cez Ukrajinu je možné dodávky nahradiť reverzným tokom z Česka alebo na základe diverzifikačných zmlúv SPP s nemeckou spoločnosťou E.ON Rutrgas, ale taktiež aj z Rakúska alebo Talianska. Viac sme overovali V politike z dňa 19. októbra 2014.", "Rusko 3. júna 2015 oznámilo svoj zámer stavať plynovod po dne Čierneho mora do Turecka, ktorým by obišlo Ukrajinu, s ktorou neplánuje uzavrieť novú dohodu o tranzite plynu do Európy po vypršaní súčasnej zmluvy v roku 2019. Následne ním plyn pošle ďalej na Balkán, do Grécka a Talianska. Slovensko má záujem z Balkánu časť plynu ďalej prepravovať cez projekt Eastring cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko až do slovenských potrubí a ďalej na západ. V diskusii Robert Fico zdôrazňoval význam tohto projektu a uviedol, že ho predstavil aj počas svojej oficiálnej návštevy. Projektu Eastring sme sa venovali už v minulosti, napríklad v relácii O5m12 22. februára. Počiatočná kapacita by mala byť 10 miliárd metrov kubických."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["Kapacita", "Eustream", "V politike", ".pdf", "spotreba", "prichádza", "zmlúv", "V politike", "3. júna 2015", "neplánuje", "Eastring", "O5m12"], "url": ["http://www.venergetike.sk/firma/5-eustream-as/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_tlacove-spravy/eustream-prepravil-minuly-rok-takmer-60-miliard-m3-plynu)", "http://www.demagog.sk/diskusie/485/fico-o-ukrajine-a-sankciach", "http://www.eustream.sk/sk_stiahnut-subor/vyrocna-sprava-2014", "http://www.iea.org/gtf/index.asp", "https://www.vyhodnaenergia.sk/odkaz/52/preprava-a-skladovanie-zemneho-plynu", "http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1674-na-plynovu-krizu-sme-pripraveni-zhodla-sa-na-tom-vlada/", "http://www.demagog.sk/diskusie/497/predseda-vlady-o-ekonomike-plyne-a-vode", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/357341-eustream-o-zastaveni-plynu-nevieme/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/351837-rusky-plyn-cez-ukrajinu-po-roku-2019-uz-nepotecie/", "http://www.eastring.eu/", "http://www.demagog.sk/diskusie/523/?ph=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:51.842849+00:00"}
{"id": "vr18457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18457", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ak sa pozriete na čísla verejný dlh pod 49 percentami.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa prognózy Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť sa verejný dlh v roku 2018 dostane na hodnotu 49,80 % HDP. Údaje z Eurostatu zas ukazujú, že verejný dlh sa v druhom kvartály roku 2018 dostal až na úroveň 51,8%. Pod 49 % by sa mal dlh dostať podľa prognózy RRZ až v roku 2019. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prognózy Rady pre Rozpočtovú zodpovednosť sa verejný dlh v roku 2018 dostane na hodnotu 49,80 % HDP. Údaje z Eurostatu zas ukazujú, že verejný dlh sa v druhom kvartály roku 2018 dostal až na úroveň 51,8%. Pod 49 % by sa mal dlh dostať podľa prognózy RRZ až v roku 2019. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Rady", "Eurostatu"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/116/grafy", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-417222_QID_51CFC1C7_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;NA_ITEM,L,Z,0;SECTOR,L,Z,1;UNIT,L,Z,2;INDICATORS,C,Z,3;&zSelection=DS-417222INDICATORS,OBS_FLAG;DS-417222NA_ITEM,F3;DS-417222SECTOR,S13;DS-417222UNIT,MIO_NAC;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=SECTOR_1_2_-1_2&rankName3=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName4=NA-ITEM_1_2_-1_2&rankName5=TIME_1_0_0_0&rankName6=GEO_1_2_0_1&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=ROLLING&time_most_recent=true&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:47.733405+00:00"}
{"id": "48578", "numeric_id": 48578, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48578", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Banky preukazujú, napr. za prvý polrok tohto roku enormné zisky, podstatne vyššie v porovnaní s predchádzajúcim rokom.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahli banky v rozmedzí mesiacov január až júl 2022 čistý zisk 452 miliónov eur. V porovnaní s predošlým rokom je to nárast vo výške 1,2 %. Bankám sa síce podarilo svoje zisky zvýšiť, avšak nie tak výrazne, ako hovorí poslanec Fico.\n\nVýrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Národnej banky Slovenska dosiahli banky v rozmedzí mesiacov január až júl 2022 čistý zisk 452 miliónov eur. V porovnaní s predošlým rokom je to nárast vo výške 1,2 %. Bankám sa síce podarilo svoje zisky zvýšiť, avšak nie tak výrazne, ako hovorí poslanec Fico.", "Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["dosiahli"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/banky-dosiahli-ku-koncu-jula-zisk-vyse-450-milionov-eur-v-porovnani-s-minulym-rokom-su-na-tom-lepsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:57.819701+00:00"}
{"id": "vr35876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35876", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Po vyjadreniach, ktoré boli o tom, že... čo Trianon rozdelil, treba spojiť.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K tomu, že Orbán chce „spájať to, čo bolo rozdelené“ opakujeme to, čo už sme napísali niekoľkokrát . Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín povedal: „Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.“", "analysis_paragraphs": ["K tomu, že Orbán chce „spájať to, čo bolo rozdelené“ opakujeme to, čo už sme napísali niekoľkokrát . Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín povedal: „Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["sme", "napísali", "niekoľkokrát", "Orbán"], "url": ["http://demagog.sk/2010/05/robert-fico-o5m12-16-5-2010/", "http://demagog.sk/2010/03/hrusovsky-vs-madaric-o5m12-14-3-2010/", "http://demagog.sk/2010/04/fico-vs-csaky-na-telo-28-3-2010/", "http://orbanviktor.hu/interju/tullepni_a_diplomaciai_udvariassag_szintjen/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:41.440143+00:00"}
{"id": "vr30150", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30150", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Mňa osobne napríklad veľmi mrzí, že pán prezident ako osoba nezdieľa názor aj väčšiny Národnej rady Slovenskej republiky, aj vlády ako takej a vlastne ako jediný ústavný činiteľ má názor iný a odporúča, aby sa Slovensko kvótam podvolilo a aby veľmi zľahka podľa jeho názoru sme integrovali 1 500 rodín bez akýchkoľvek problémov na Slovensku.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Kiska vo svojom vystúpení v parlamente 7. októbra každého vyzval na pomoc a na rešpektovanie zákonov a rozhodnutí, tým aj rozhodnutie o prerozdelenie migrantov. Prezident sa už dlhodobo vyjadruje v zmysle dôležitosti pomôcť a prijať migrantov. V minulosti kritizoval povinný charakter kvót, na tom sa zhodli aj s Národnou radou. Nie je ale jediný ústavný činiteľ, ktorý hovorí o prijatí migrantov a rešpektovaní povinných kvót. Podobne sa vyjadruje aj Verejná ochrankyňa práv, dokonca aj opozičné strany sa prihlásili k rešpektovaniu kvót po rozhodnutí Rady ministrov vnútra. Preto hodnotíme tento výrok Petra Pellegriniho ako nepravdivý. Peter Pellegrini v tomto vyjadrení ako keby zabudol na orgán verejného ochrancu práv, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky je ústavným činiteľom : \" Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.\" (zdroj: článok 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky už v lete jasne podporovala prijatie migrantov. Svoj postoj dáva najavo aj podporou iniciatívy Kto, keď nie my? , v rámci ktorej dobrovoľníci ponúkajú svoju pomoc utečeneckým vysídleným rodinám. Kritiku a názor Dubovcovej bolo počut aj pri kauze neprimeraného zásahu polície v utečeneckom tábore v Medveďove. Ochrankyňa práv sa zúčastnila stretnutia verejných ochrancov práv z krajín V4 vo Vyšehrade, na ktorom sa dohodli a podpísali sa pod spoločné vyhlásenie verejných ochrancov práv s názvom People first (.pdf) . V tomto vyhlásení sa zaväzujú, že: \"[Budeme sa vždy] snažiť o to, aby predstavitelia orgánov verejnej správy a štátu pristupovali v našich krajinách k migrantom a utečencom s ľudským a nedegradujúcim prístupom, založeným na práve, európskych smerniciach a záväzkoch vyplývajúcich z medzinárodných a európskych zmlúv. V prípadoch, v ktorých takéto zaobchádzanie nebude zaručené, sa nebojíme o tom prehovoriť nahlas. V občianskej spoločnosti podporujeme tie skupiny, ktoré poskytujú pomoc migrantom vo všetkých štyroch krajinách. [...] Títo ľudia vyžadujú osobitnú ochranu a z rovnakých dôvodov je im ju potrebné poskytnúť aj v prijímajúcich krajinách. [...] Štáty majú rozhodnúť o udelení medinárodnej ochrany na základe individuálneho a dôkladného skúmania situácie týchto ľudí. [...] Pevne veríme, že prevzatie zodpovednosti za utečencov je morálnou a právnou povinnosťou štátov Európy. Prijímanie cudzincov utekajúcich pred prenasledovaním je časom preverenou praxou civilizovaných spoločností od počiatku vekov.\" Na základe vyjadrení verejnej ochrankyne práv môžeme skonštatovať, že je za prijatie migrantov, a teda jej názor nesúhlasí s postojom vlády. Prezident Andrej Kiska už dlhodobo zdôrazňuje dôležitosť pomoci, ktorú Slovensko môže poskytnúť pre migrantov, avšak povinný charakter kvót kritizoval v minulosti aj on. Prezident vystúpil v Národnej rade 7. októbra 2015 k utečeneckej kríze. Jeho prejav vyvolal nesúhlas a kritiku u poslancov strany SMER-SD. Prezident v tomto prejave znovu vyhlásil, aká dôležitá je vzájomná pomoc a súdržnosť európskych krajín, ďalej pokračoval svojím názorom o prijatí migrantov: \" Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska. Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku .\" (zdroj: dennikn.sk ) Prezident skutočne zdôraznil dôležitosť rešpektovania rozhodnutí a zákonov, s tými aj rozhodnutie o prerozdelovaní migrantov, ktoré bolo prijaté Radou ministrov 22. septembra 2015 v Bruseli. \" Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uznava a dodržiava vseobecne pravidla medzinarodneho prava, medzinarodne zmluvy, ktorymi je viazana, a svoje dalsie medzinarodne zavazky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci na Slovensku .\" (zdroj: dennikn.sk ) Vláda a predseda vlády už pred prijatím rozhodnutia tvrdili , že nebudú rešpektovať povinné kvóty. Po prijatí kvót hneď avizovali , že podajú žalobu na Európsku úniu. Krajina túto možnosť samozrejme má, avšak aj experti na európske právo poukazovali na to, že Slovensko má len veľmi malú šancu na to, že uspeje na súde. Vláda na výjazdovom rokovaní v Nitre schválila žalobu kvôli kvótam a rozhodla, že mandát od Národnej rady k tomu nepotrebuje. S avizovanou žalobou nesúhlasia politické strany MOST-HÍD a KDH. Koalícia strán OĽaNO-NOVA sú tiež za rešpektovanie rozhodnutia Rady ministrov vnútra o povinných kvótach.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska vo svojom vystúpení v parlamente 7. októbra každého vyzval na pomoc a na rešpektovanie zákonov a rozhodnutí, tým aj rozhodnutie o prerozdelenie migrantov. Prezident sa už dlhodobo vyjadruje v zmysle dôležitosti pomôcť a prijať migrantov. V minulosti kritizoval povinný charakter kvót, na tom sa zhodli aj s Národnou radou. Nie je ale jediný ústavný činiteľ, ktorý hovorí o prijatí migrantov a rešpektovaní povinných kvót. Podobne sa vyjadruje aj Verejná ochrankyňa práv, dokonca aj opozičné strany sa prihlásili k rešpektovaniu kvót po rozhodnutí Rady ministrov vnútra. Preto hodnotíme tento výrok Petra Pellegriniho ako nepravdivý. Peter Pellegrini v tomto vyjadrení ako keby zabudol na orgán verejného ochrancu práv, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky je ústavným činiteľom : \" Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom.\" (zdroj: článok 151a ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv Slovenskej republiky už v lete jasne podporovala prijatie migrantov. Svoj postoj dáva najavo aj podporou iniciatívy Kto, keď nie my? , v rámci ktorej dobrovoľníci ponúkajú svoju pomoc utečeneckým vysídleným rodinám. Kritiku a názor Dubovcovej bolo počut aj pri kauze neprimeraného zásahu polície v utečeneckom tábore v Medveďove. Ochrankyňa práv sa zúčastnila stretnutia verejných ochrancov práv z krajín V4 vo Vyšehrade, na ktorom sa dohodli a podpísali sa pod spoločné vyhlásenie verejných ochrancov práv s názvom People first (.pdf) . V tomto vyhlásení sa zaväzujú, že: \"[Budeme sa vždy] snažiť o to, aby predstavitelia orgánov verejnej správy a štátu pristupovali v našich krajinách k migrantom a utečencom s ľudským a nedegradujúcim prístupom, založeným na práve, európskych smerniciach a záväzkoch vyplývajúcich z medzinárodných a európskych zmlúv. V prípadoch, v ktorých takéto zaobchádzanie nebude zaručené, sa nebojíme o tom prehovoriť nahlas. V občianskej spoločnosti podporujeme tie skupiny, ktoré poskytujú pomoc migrantom vo všetkých štyroch krajinách. [...] Títo ľudia vyžadujú osobitnú ochranu a z rovnakých dôvodov je im ju potrebné poskytnúť aj v prijímajúcich krajinách. [...] Štáty majú rozhodnúť o udelení medinárodnej ochrany na základe individuálneho a dôkladného skúmania situácie týchto ľudí. [...] Pevne veríme, že prevzatie zodpovednosti za utečencov je morálnou a právnou povinnosťou štátov Európy. Prijímanie cudzincov utekajúcich pred prenasledovaním je časom preverenou praxou civilizovaných spoločností od počiatku vekov.\" Na základe vyjadrení verejnej ochrankyne práv môžeme skonštatovať, že je za prijatie migrantov, a teda jej názor nesúhlasí s postojom vlády. Prezident Andrej Kiska už dlhodobo zdôrazňuje dôležitosť pomoci, ktorú Slovensko môže poskytnúť pre migrantov, avšak povinný charakter kvót kritizoval v minulosti aj on. Prezident vystúpil v Národnej rade 7. októbra 2015 k utečeneckej kríze. Jeho prejav vyvolal nesúhlas a kritiku u poslancov strany SMER-SD. Prezident v tomto prejave znovu vyhlásil, aká dôležitá je vzájomná pomoc a súdržnosť európskych krajín, ďalej pokračoval svojím názorom o prijatí migrantov: \" Viackrát som tiež povedal, že podľa môjho názoru Slovensko má kapacitu pomôcť. Že prijatie niekoľko sto alebo aj tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím by bolo v silách Slovenska. Myslím, že by to bolo aj prijateľné pre väčšinu našich občanov, ak by sme im takéto rozhodnutie pokojne, presne a spoločne vysvetľovali. Nešlo by o žiadne ohrozenie Slovenska, ani by to nemalo nijaký vplyv na lepší alebo horší život ľudí na Slovensku .\" (zdroj: dennikn.sk ) Prezident skutočne zdôraznil dôležitosť rešpektovania rozhodnutí a zákonov, s tými aj rozhodnutie o prerozdelovaní migrantov, ktoré bolo prijaté Radou ministrov 22. septembra 2015 v Bruseli. \" Ako prezident a reprezentant Slovenskej republiky navonok považujem za svoju ústavnú aj osobnú zodpovednosť a povinnosť vystupovať aj dovnútra na strane záväzkov Slovenskej republiky, a ak treba ich aj pripomínať: Slovenská republika uznava a dodržiava vseobecne pravidla medzinarodneho prava, medzinarodne zmluvy, ktorymi je viazana, a svoje dalsie medzinarodne zavazky. Toto je naša povinnosť, zaväzuje rovnako prezidenta aj všetky orgány verejnej moci na Slovensku .\" (zdroj: dennikn.sk ) Vláda a predseda vlády už pred prijatím rozhodnutia tvrdili , že nebudú rešpektovať povinné kvóty. Po prijatí kvót hneď avizovali , že podajú žalobu na Európsku úniu. Krajina túto možnosť samozrejme má, avšak aj experti na európske právo poukazovali na to, že Slovensko má len veľmi malú šancu na to, že uspeje na súde. Vláda na výjazdovom rokovaní v Nitre schválila žalobu kvôli kvótam a rozhodla, že mandát od Národnej rady k tomu nepotrebuje. S avizovanou žalobou nesúhlasia politické strany MOST-HÍD a KDH. Koalícia strán OĽaNO-NOVA sú tiež za rešpektovanie rozhodnutia Rady ministrov vnútra o povinných kvótach."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["ústavným činiteľom", "podporovala", "Kto, keď nie my?", "neprimeraného zásahu", "zúčastnila", "People first", "kritizoval", "nesúhlas", "dennikn.sk", "dennikn.sk", "tvrdili", "avizovali", "poukazovali", "výjazdovom rokovaní", "schválila", "nesúhlasia", "rešpektovanie"], "url": ["http://www.fridrichpalko.sk/ochranca-prav/", "https://dennikn.sk/161205/dubovcova-podporila-prijatie-migrantov-diskusiu-povazuje-za-nepriatelsku/", "http://ktopomoze.sk/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/liga-za-ludske-prava-slovenska-policia-nevie-s-utecencami-komunikovat.html", "http://www.vop.gov.sk/stretnutie-ombudsmanov-v4-vo-vysehrade", "http://www.vop.gov.sk/files/Spolocne%20vyhlasenie%20verejnych%20ochrancov%20prav%20V4.pdf", "http://www.sme.sk/c/7865650/kiska-v-parlamente-rozpraval-aj-o-gorile-a-vahostave.html", "https://dennikn.sk/tema/kiskov-prejav-v-parlamente/", "https://dennikn.sk/261940/prezident-kiska-ukazme-v-uteceneckej-krize-srdce-a-charakter-cely-prejav/", "https://dennikn.sk/261940/prezident-kiska-ukazme-v-uteceneckej-krize-srdce-a-charakter-cely-prejav/", "https://dennikn.sk/242416/fico-kvoty-nebudeme-respektovat-aj-ked-nas-prehlasuju/", "https://dennikn.sk/248103/mame-pomoct-802-utecencom-stale-sme-proti/", "https://dennikn.sk/249209/prerozdelenie-utecencov-mozeme-zalobou-docasne-zastavit/?ref=in", "https://dennikn.sk/255259/vlada-schvalila-zalobu-uniu-kvoty-zniet-sa-este-nevie/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ficova-vlada-schvalila-zalobu-kvoli-kvotam-musime-to-dotiahnut-do-konca-925888", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ficova-vlada-schvalila-zalobu-kvoli-kvotam-musime-to-dotiahnut-do-konca-925888", "http://www.sme.sk/c/8013814/doplacame-na-konanie-fica-spred-osmich-rokov-mysli-si-matovic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:41.615046+00:00"}
{"id": "vr32105", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32105", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ale ešte raz, nikto z nás nikdy neprišiel s konkrétnym návrhom (na rozšírenie kompetencií prezidenta, pozn.). Myslím, že práve pán prezident ako jedinú možnú ďalšiu kompetenciu pomenoval zákonodarnú iniciatívu.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil žiadne konkrétne návrhy na rozšírenie kompetencií prezidenta. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil žiadne konkrétne návrhy na rozšírenie kompetencií prezidenta. Výrok tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["rozšírenia", "SITA"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/213074/prezident-by-mal-mat-viac-kompetencii-pripusta-paska/", "http://www.zbierka.sk/sk/aktuality/prezident-hlava-sttu-by-mala-mat-moznost-predkladat-zkony.a-430.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:44.990014+00:00"}
{"id": "vr35794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35794", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to veľmi dôležité. Viete, to je tak, ešte môžem k tomu jednu myšlienku, keď sme vyhrali voľby v roku 2006 a Smer mal aj predsedu vlády aj predsedu parlamentu, tak vtedy to opozícia označovala za nejaký parný valec.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slová o parnom valci v roku 2006 padli, konkrétne zo strany KDH. 30.6.2006 sa na ne napríklad odvolával Richard Dírer v TA3: Tak to sa tešíme, že sme sa nám podarilo spojiť. Pán Urbáni, My sme hovorili o tom, že nová opozícia v zložení SDKÚ, SMK a KDH vyjadrila veľké obavy, alebo veľké výhrady k tomu, ako sa zachovala nová koalícia. Hovorí dokonca o parnom valci zo Zlatej Idky. Dali ste naozaj novej opozícií málo postov parlamentných výboroch?", "analysis_paragraphs": ["Slová o parnom valci v roku 2006 padli, konkrétne zo strany KDH. 30.6.2006 sa na ne napríklad odvolával Richard Dírer v TA3: Tak to sa tešíme, že sme sa nám podarilo spojiť. Pán Urbáni, My sme hovorili o tom, že nová opozícia v zložení SDKÚ, SMK a KDH vyjadrila veľké obavy, alebo veľké výhrady k tomu, ako sa zachovala nová koalícia. Hovorí dokonca o parnom valci zo Zlatej Idky. Dali ste naozaj novej opozícií málo postov parlamentných výboroch?"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:01.412933+00:00"}
{"id": "vr29515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29515", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ochrana spotrebiteľov: prijaté sú maximálne stropy pre odplatu a celkovo prísnejšie pravidlá pri spotrebiteľských úveroch (napr. spotrebiteľské zmluvy s písmenami menšími ako 1,9 mm sú neplatné), prísnejšie pravidlá pri exekúciách, osobitne sa zvýšila ochrana dôchodcov. Prijatý bol aj tzv. „zákon proti šmejdom“. Dôsledkom posilnenia ochrany spotrebiteľov, sprísnenia podmienok napr. nebankových spoločností, ale takisto exekúcií klesol v roku 2014 medziročne počet exekúcií o 111-tisíc prípadov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica v máji roku 2014 prijala opatrenia , ktoré nebankovým spoločnostiam určujú maximálny zisk (úrokový strop), ako aj nariadenie (. pdf ), ktoré určuje, že výška písma v úrokových zmluvách musí byť najmenej 1, 9 mm. V roku 2014 bol novelizovaný zákon č. 40/1964 Zb., ktorý upravuje podmienky exekúcie. Vláda prijala aj opatrenia, ktoré zvyšujú ochranu dôchodcov pred exekúciou. V súlade s tým, čo hovorí Robert Fico, je aj novelu zákona proti \"šmejdom\", ktorej sa venuje zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb. Podľa denníka Pravda sa počet exekúcii medziročne skutočne znížil o takmer 111-tisíc. Tento výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica v máji roku 2014 prijala opatrenia , ktoré nebankovým spoločnostiam určujú maximálny zisk (úrokový strop), ako aj nariadenie (. pdf ), ktoré určuje, že výška písma v úrokových zmluvách musí byť najmenej 1, 9 mm. V roku 2014 bol novelizovaný zákon č. 40/1964 Zb., ktorý upravuje podmienky exekúcie. Vláda prijala aj opatrenia, ktoré zvyšujú ochranu dôchodcov pred exekúciou. V súlade s tým, čo hovorí Robert Fico, je aj novelu zákona proti \"šmejdom\", ktorej sa venuje zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb. Podľa denníka Pravda sa počet exekúcii medziročne skutočne znížil o takmer 111-tisíc. Tento výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["opatrenia", "pdf", "novelizovaný", "ochranu", "zákon", "", "Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/340480-maj-2014-uzernicke-uroky-dostali-strop/", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/141-2014-z-z.p-35710.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40", "http://poradna.sme.sk/c/7157421/exekucii-penzii-je-menej-dlznikov-nie.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-102", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2014-102", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351395-exekucii-je-menej-o-111-tisic-zabrali-prisnejsie-pravidla/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:46.114367+00:00"}
{"id": "vr15378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15378", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sa zvyšujú rôzne sociálne príspevky a dávky, chceme teraz výraznejšie zvyšovať dôchodky...", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2016 sa zvýšila maximálna výška dávky v nezamestnanosti, zvýšili sa tiež materské dávky. V roku 2017 by sa tiež mali zvýšiť dôchodky a príspevok na opatrovanie ZŤP. Zvyšovanie dôchodkov sa však nevzťahuje na ľudí poberajúcich minimálny dôchodok a zvyšovanie sociálnych dávok sa netýka rodičov. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Zmeny vo výške sociálnych dávok v roku 2016 mapuje napríklad článok aktuality.sk . Zvyšovať sa mali dôchodkové dávky aj materské dávky, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa . Nezmenené ostávajú sociálne dávky pre rodičov - rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, daňový bonus - z dôvodu zmrazeného životného minima. Od 1.7.2016. sa zmenila maximálna výška dávky v nezamestnanosti v prípade mesiaca, ktorý má 31 dní z 874,50 € na 900 €, v prípade mesiaca, ktorý má 30 dní sa maximálna výška dávky mení z 846,30 € na 871 €. Zmenu oznámilo Ústredie Sociálnej poisťovne 13.6.2016. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera nastane v blízkej budúcnosti zvyšovanie dôchodkov. O plánovanej valorizácii dôchodkov informuje hovorca Ministerstva práce nasledovne: “ Pri valorizácii presadzujeme jednoznačný postoj, že seniori, ktorí celý život tvorili hodnoty a pracovali, musia vo väčšej miere profitovať aj z rastu ekonomiky a životnej úrovne ľudí v produktívnom veku. Preto sme pripravili návrh zmeny valorizačného mechanizmu už na rok 2017, ktorá by v prípade starobných dôchodkov priniesla ich zvýšenie o 2 percentá ,” Pravda ďalej píše: “ Meniť sa však nebude výška minimálneho dôchodku. Dôvodom je, že sa nezmenila výška životného minima, ktoré tiež okrem ďalších faktorov vplýva na stanovenie minimálneho dôchodku a zostalo na úrovni 198,09 eura. Z tohto dôvodu sa nezmenia ani sumy minimálneho dôchodku patriace za stanovený počet rokov kvalifikovaného obdobia. Za 30 rokov kvalifikovaného obdobia patrí minimálny dôchodok 269,50 eura mesačne, čo predstavuje 1,36-násobok sumy životného minima. ” O plánovanom zvyšovaní dôchodkov píše na svojom blogu kriticky Jozef Mihál: “ Podľa navrhnutej novely zákona o sociálnom poistení sa od 1.1.2017 savšetky starobné dôchodky zvýšia o sumu vypočítanú ako 2% z priemerného starobného dôchodku (čo je suma približne 415 eur), teda odhadom približne o 8,30 eura. \"Vtip\" je však v tom, že zvýšenie dôchodkov sa fakticky nebude týkať tých, čo dnes poberajú tzv. minimálny dôchodok. Týmto dôchodcom sa až na výnimky dôchodkový príjem, ktorý každý mesiac dostávajú zo Sociálnej poisťovne, od 1.1.2017 nezvýši. ” Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predostrelo návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v ktorom je okrem iného jeho zámerom zvýšiť príspevok na opatrovanie. Základný príspevok na opatrovanie je v súčasnej dobe 220,51 eur. Podľa návrhu má stúpnuť na 125 percent životného minima – čo predstavuje sumu 247,61 eur. Všetky zmeny v oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia by mali byť účinné od januára 2017.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 sa zvýšila maximálna výška dávky v nezamestnanosti, zvýšili sa tiež materské dávky. V roku 2017 by sa tiež mali zvýšiť dôchodky a príspevok na opatrovanie ZŤP. Zvyšovanie dôchodkov sa však nevzťahuje na ľudí poberajúcich minimálny dôchodok a zvyšovanie sociálnych dávok sa netýka rodičov. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Zmeny vo výške sociálnych dávok v roku 2016 mapuje napríklad článok aktuality.sk . Zvyšovať sa mali dôchodkové dávky aj materské dávky, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa . Nezmenené ostávajú sociálne dávky pre rodičov - rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, daňový bonus - z dôvodu zmrazeného životného minima. Od 1.7.2016. sa zmenila maximálna výška dávky v nezamestnanosti v prípade mesiaca, ktorý má 31 dní z 874,50 € na 900 €, v prípade mesiaca, ktorý má 30 dní sa maximálna výška dávky mení z 846,30 € na 871 €. Zmenu oznámilo Ústredie Sociálnej poisťovne 13.6.2016. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera nastane v blízkej budúcnosti zvyšovanie dôchodkov. O plánovanej valorizácii dôchodkov informuje hovorca Ministerstva práce nasledovne: “ Pri valorizácii presadzujeme jednoznačný postoj, že seniori, ktorí celý život tvorili hodnoty a pracovali, musia vo väčšej miere profitovať aj z rastu ekonomiky a životnej úrovne ľudí v produktívnom veku. Preto sme pripravili návrh zmeny valorizačného mechanizmu už na rok 2017, ktorá by v prípade starobných dôchodkov priniesla ich zvýšenie o 2 percentá ,” Pravda ďalej píše: “ Meniť sa však nebude výška minimálneho dôchodku. Dôvodom je, že sa nezmenila výška životného minima, ktoré tiež okrem ďalších faktorov vplýva na stanovenie minimálneho dôchodku a zostalo na úrovni 198,09 eura. Z tohto dôvodu sa nezmenia ani sumy minimálneho dôchodku patriace za stanovený počet rokov kvalifikovaného obdobia. Za 30 rokov kvalifikovaného obdobia patrí minimálny dôchodok 269,50 eura mesačne, čo predstavuje 1,36-násobok sumy životného minima. ” O plánovanom zvyšovaní dôchodkov píše na svojom blogu kriticky Jozef Mihál: “ Podľa navrhnutej novely zákona o sociálnom poistení sa od 1.1.2017 savšetky starobné dôchodky zvýšia o sumu vypočítanú ako 2% z priemerného starobného dôchodku (čo je suma približne 415 eur), teda odhadom približne o 8,30 eura. \"Vtip\" je však v tom, že zvýšenie dôchodkov sa fakticky nebude týkať tých, čo dnes poberajú tzv. minimálny dôchodok. Týmto dôchodcom sa až na výnimky dôchodkový príjem, ktorý každý mesiac dostávajú zo Sociálnej poisťovne, od 1.1.2017 nezvýši. ” Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predostrelo návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, v ktorom je okrem iného jeho zámerom zvýšiť príspevok na opatrovanie. Základný príspevok na opatrovanie je v súčasnej dobe 220,51 eur. Podľa návrhu má stúpnuť na 125 percent životného minima – čo predstavuje sumu 247,61 eur. Všetky zmeny v oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia by mali byť účinné od januára 2017."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk", "Sociálna poisťovňa", "sociálne dávky pre rodičov", "Zmenu", "dôchodkov", "Pravda", "blogu", "návrh zákona", "zvýšiť príspevok", "má stúpnuť"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/310999/ako-sa-zmenia-socialne-davky-v-roku-2016/", "http://www.teraz.sk/slovensko/materska-davka-sa-zvysovat-nebude/218712-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20171227/stat-neprida-rodinam-ani-cent-preco-sa-tomu-tak-brani.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-od-1-jula-2016-sa-zmeni-maximalna-vyska-davky-v-nezamestnanosti/48411s62038c", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/405419-rok-2017-prinesie-v-penziach-zmeny/", "http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/405419-rok-2017-prinesie-v-penziach-zmeny/", "http://blogy.hnonline.sk/jozef-mihal/naozaj-sa-v-roku-2017-zvysia-vsetky-starobne-dochodky-o-viac-ako-8-eur", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/PI/2016/71", "http://www.svetmobility.sk/sk/clanok/finalizuje-sa-navrh-novely-zakona-o-penaznych-prispevkoch-na-kompenzaciu-tzp/696", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/400929-opatrovatelia-by-mali-dostat-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:26.174005+00:00"}
{"id": "vr39010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39010", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Bola iná alternatíva? (spraviť koalíciu, pozn.) Ja si myslím, že nie. Dá sa hovoriť len, že prehodiť výhybku, aby Slovensko sa nedostalo, dá sa povedať, na tu grécku cestu a to sme urobili, keď si zoberiete len ekonomiku, z 8% deficitu tento rok 4,9, budúci rok to sú veľmi ambiciózne plány 3,8 - 3,9. Takže toto sme určite urobili.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit Slovenska v roku 2010 bol tesne pod 8% . Ministerstvo financií odhaduje rozpočet na rok 2011 na 4,9% HDP a prognózy na rok 2012 sú na úrovni 3,8% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Deficit Slovenska v roku 2010 bol tesne pod 8% . Ministerstvo financií odhaduje rozpočet na rok 2011 na 4,9% HDP a prognózy na rok 2012 sú na úrovni 3,8% HDP."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["pod 8%", "odhaduje"], "url": ["http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/miklos-povedal-ako-si-predstavuje-rok-2012.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:44.292547+00:00"}
{"id": "48981", "numeric_id": 48981, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48981", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Náš predseda výboru pán Karahuta, životné prostredie a poľnohospodárstvo viackrát navrhoval aj v koalícii partnerom zníženie DPH na základné potraviny, neprešlo nám to.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných zdrojov nie je možné zistiť, či Sme rodina a Jaroslav Karahuta koalícii opakovane navrhovali zníženie DPH na potraviny, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nVo štvrtok 30. 3. rokovali strany Smer a Sme rodina o cenách potravín, obe strany túto tému prezentujú ako kľúčovú. Robert Fico a poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta naznačili, že môžu spolupracovať aj na legislatíve v parlamente. Jedným z návrhov by malo byť aj odpustenie odvodov potravinárom na šesť mesiacov, ale zvažujú aj zníženie DPH.\n\nStrana Sme rodina sa pritom dlhodobo snaží presadiť nižšiu sadzbu DPH na potraviny. V novembri 2021 Poslanec Patrik Linhart zo Sme rodina navrhoval zníženie DPH pri výrobkoch s nižším obsahom cukru a sladidiel.\n\nPoslanec Linhart návrh opätovne presadzoval aj v auguste minulého roka, kedy chcel podobne ako predtým znížiť DPH na vybrané potraviny a nápoje na päť percent. Malo ísť o jeden z nástrojov na zmiernenie neprimeraného nárastu cien.\n\nV januári minulého roka žiadal o prehodnotenie výšku dane z pridanej hodnoty na základné potraviny a služby gastrosektora pôdohospodársky výbor parlamentu. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa uzniesol na úprave výšky DPH na niektoré potraviny na úroveň piatich percent. S týmto návrhom prišiel predseda výboru za Sme rodina Jaroslav Karahuta. Žiaden z týchto návrhov však nakoniec nebol úspešný.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných zdrojov nie je možné zistiť, či Sme rodina a Jaroslav Karahuta koalícii opakovane navrhovali zníženie DPH na potraviny, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Vo štvrtok 30. 3. rokovali strany Smer a Sme rodina o cenách potravín, obe strany túto tému prezentujú ako kľúčovú. Robert Fico a poslanec Sme rodina Jaroslav Karahuta naznačili, že môžu spolupracovať aj na legislatíve v parlamente. Jedným z návrhov by malo byť aj odpustenie odvodov potravinárom na šesť mesiacov, ale zvažujú aj zníženie DPH.", "Strana Sme rodina sa pritom dlhodobo snaží presadiť nižšiu sadzbu DPH na potraviny. V novembri 2021 Poslanec Patrik Linhart zo Sme rodina navrhoval zníženie DPH pri výrobkoch s nižším obsahom cukru a sladidiel.", "Poslanec Linhart návrh opätovne presadzoval aj v auguste minulého roka, kedy chcel podobne ako predtým znížiť DPH na vybrané potraviny a nápoje na päť percent. Malo ísť o jeden z nástrojov na zmiernenie neprimeraného nárastu cien.", "V januári minulého roka žiadal o prehodnotenie výšku dane z pridanej hodnoty na základné potraviny a služby gastrosektora pôdohospodársky výbor parlamentu. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa uzniesol na úprave výšky DPH na niektoré potraviny na úroveň piatich percent. S týmto návrhom prišiel predseda výboru za Sme rodina Jaroslav Karahuta. Žiaden z týchto návrhov však nakoniec nebol úspešný."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "navrhoval", "presadzoval", "žiadal"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/hladaj/karahuta", "https://www.teraz.sk/ekonomika/v-teme-dph-na-potraviny-sa-nazory-v-ko/588166-clanok.html", "https://www.sme.sk/minuta/22994823/sme-rodina-chce-znizit-dph-na-vybrane-potraviny-a-napoje", "https://index.sme.sk/c/22827665/vybor-pre-podohospodarstvo-ziada-o-znizenie-dph-na-niektore-potraviny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:07.960282+00:00"}
{"id": "vr38667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38667", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ten, ten nárast cien v iných krajinách bude o pol, 1,5 až 0,7 % nižší, pretože v tých, ktoré nemuseli prijímať podobné, podobné opatrenia...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od januára 2011sa zvýšila DPH okrem Slovenska aj v Lotyšsku (z 21 % na 22 %), v Poľsku (z 22 % na 23 %), v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %). Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite).", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2011sa zvýšila DPH okrem Slovenska aj v Lotyšsku (z 21 % na 22 %), v Poľsku (z 22 % na 23 %), v Portugalsku (z 21 % na 23 %) a v Británii (zo 17,5 % na 20 %). Vo všetkých týchto krajinách okrem Portugalska bola májová medziročná inflácia podobná tej našej. Dá sa tak povedať že tam, kde sa prijalo podobné opatrenie, tak bola tiež vyššia inflácia (čo ale nehovorí nič o kauzalite)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zvýšila DPH", "májová medziročná"], "url": ["http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7974b30dcde6aa91fc62048c2964af12b7f65c1b5.e34SbxiOchiKc40LbNmLahiKb3yLe0?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:04.506459+00:00"}
{"id": "vr31670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31670", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Už tých 5% (nárastu platov učiteľov v roku 2011 pozn.) ste získali z rekondičných pobytov a ďalšie peniaze sa dostali učiteľom takým spôsobom, že nemali peniaze aj tak na úrovni jednotlivých škôl a riaditeľa to škôl im museli sťahovať osobné ohodnotenie. Čiže priemerne im vôbec platy nenarástli, čiže nechváľte sa tým, čo nie je pravda.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok v celom rozsahu nevieme overiť. Jozef Lužák, podpredseda odborového zväzu pacovníkov školstva a vedy uviedol pre portál Aktuálne.sk : \" Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok v celom rozsahu nevieme overiť. Jozef Lužák, podpredseda odborového zväzu pacovníkov školstva a vedy uviedol pre portál Aktuálne.sk : \" Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie .\""], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne.sk", "Spravodajstvo"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Peniaze%20na%20platy%20toti%C5%BE%20vezm%C3%BA%20z%20rekondi%C4%8Dn%C3%BDch%20pobytov,%20na%20ktor%C3%A9%20by%20mali%20u%C4%8Ditelia%20pr%C3%A1vo%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kona,%20ktor%C3%BD%20prijala%20e%C5%A1te%20b%C3%BDvala%20garnit%C3%BAra,%20od%20nov%C3%A9ho%20roka.%20Takisto%20sa%20zosek%C3%A1%20aj%20v%20prepl%C3%A1can%C3%AD%20o%C4%8Dkovania", "http://www.ta3.com/clanok/2473/ucitelov-zvysenie-platov-prilis-nenadchlo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:26.185430+00:00"}
{"id": "vr26969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26969", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Veľký pocit hrdosti na Slovensko som prežíval, keď som ako predseda Národnej rady vztýčil slovenskú vlajku pred sídlom Európskeho parlamentu.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová agentúra SITA (3. máj 2004) uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Tlačová agentúra SITA (3. máj 2004) uvádza:"], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/europska-unia/clanok/200697-pred-sidlom-ep-zaviala-slovenska-zastava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:10.453408+00:00"}
{"id": "vr30130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30130", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď oni (azylanti z Rakúska, pozn.) odmietajú v Rakúsku nastúpiť do autobusu, aby na pár mesiacov sem prišli.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niektorí azylanti z Rakúska odmietli nastúpiť do autobusu, ktorý ich mal odviesť do Gabčíkova, kde mali pre nich pripravené ubytovacie kapacity. Tieto informácie boli dostupné najskôr na neoficiálnej báze (primátor Gabčíkova), no neskôr sa podarilo získať vyjadrenie jedného z utečencov priamo v Gabčíkove a takisto vyjadrenie hovorcu rakúskeho ministerstva vnútra, ktorí túto informáciu takisto potvrdili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Primátor Gabčíkova Iván Fenes sa 9. septembra 2015 vyjadril, že migranti odmietli nastúpiť do autobusov, ktoré ich mali odviesť do azylového centra na Slovensko. \"Dostali sme neoficiálnu správu, že v sobotu ani v nedeľu nechceli nastúpiť na autobus, lebo videli, že z Maďarska odvážajú migrantov priamo do Nemecka. Na Slovensko títo migranti nechceli.“ Hovorca rakúskeho ministerstva vnútra túto informáciu nevedel potvrdiť. TASR dňa 17. septembra poskytla informácie o príchode 24 dočasných rakúskych azylantov do Gabčíkova. „Pôvodne nás malo byť viac, ale viacerí si to v poslednej chvíli rozmysleli a nechceli prísť na Slovensko. Dúfam, že ani my tu nebudeme dlho, chceme sa dostať späť do Rakúska,“ povedal jeden z utečencov.", "analysis_paragraphs": ["Niektorí azylanti z Rakúska odmietli nastúpiť do autobusu, ktorý ich mal odviesť do Gabčíkova, kde mali pre nich pripravené ubytovacie kapacity. Tieto informácie boli dostupné najskôr na neoficiálnej báze (primátor Gabčíkova), no neskôr sa podarilo získať vyjadrenie jedného z utečencov priamo v Gabčíkove a takisto vyjadrenie hovorcu rakúskeho ministerstva vnútra, ktorí túto informáciu takisto potvrdili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Primátor Gabčíkova Iván Fenes sa 9. septembra 2015 vyjadril, že migranti odmietli nastúpiť do autobusov, ktoré ich mali odviesť do azylového centra na Slovensko. \"Dostali sme neoficiálnu správu, že v sobotu ani v nedeľu nechceli nastúpiť na autobus, lebo videli, že z Maďarska odvážajú migrantov priamo do Nemecka. Na Slovensko títo migranti nechceli.“ Hovorca rakúskeho ministerstva vnútra túto informáciu nevedel potvrdiť. TASR dňa 17. septembra poskytla informácie o príchode 24 dočasných rakúskych azylantov do Gabčíkova. „Pôvodne nás malo byť viac, ale viacerí si to v poslednej chvíli rozmysleli a nechceli prísť na Slovensko. Dúfam, že ani my tu nebudeme dlho, chceme sa dostať späť do Rakúska,“ povedal jeden z utečencov."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["odmietli", "TASR", "Pravda"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/303878/prvi-utecenci-pridu-do-gabcikova-v-najblizsich-dnoch-slubuju-rakusania/", "http://www.hlavnespravy.sk/migranti-ktori-dorazili-do-gabcikova-sa-chcu-cim-skor-vratit-do-rakuska/680557", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368322-niektori-migranti-odmietli-odcestovat-do-gabcikova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:47.955467+00:00"}
{"id": "vr13815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13815", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A veď bola aj prestrelka, nepamätáte si to, kde vlastne došlo k úmrtiu jedného z prevádzačov, pretože bola streľba. (počas ukrajinského konfliktu, pozn.)", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 2. augusta 2014 sa na ukrajinsko - slovenskej hranici uskutočnila prestrelka, v ktorej mobilná zásahová jednotka hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach pri pokuse o ilegálny prechod piatich Vietnamcov postrelila 46- ročného ozbrojeného Ukrajinca (prevádzača), ktorý na mieste zraneniam podľahol. \" Napriek opakovaným výzvam a varovným výstrelom nereagoval a ohrozoval so zbraňou tak prevádzané osoby, ako aj policajnú hliadku.\" uviedol zdroj hnonline.sk v článku zo dňa 2. augusta 2014. Prevádzač bol vlastníkom brokovnice, ktorá mala veľmi veľký rozptyl a touto brokovnicou spočiatku ohrozoval Vietnamcov a neskôr aj políciu. Z tohto dôvod bol policajt nútený na neho vystreliť .", "analysis_paragraphs": ["Dňa 2. augusta 2014 sa na ukrajinsko - slovenskej hranici uskutočnila prestrelka, v ktorej mobilná zásahová jednotka hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach pri pokuse o ilegálny prechod piatich Vietnamcov postrelila 46- ročného ozbrojeného Ukrajinca (prevádzača), ktorý na mieste zraneniam podľahol. \" Napriek opakovaným výzvam a varovným výstrelom nereagoval a ohrozoval so zbraňou tak prevádzané osoby, ako aj policajnú hliadku.\" uviedol zdroj hnonline.sk v článku zo dňa 2. augusta 2014. Prevádzač bol vlastníkom brokovnice, ktorá mala veľmi veľký rozptyl a touto brokovnicou spočiatku ohrozoval Vietnamcov a neskôr aj políciu. Z tohto dôvod bol policajt nútený na neho vystreliť ."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "vystreliť", ""], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/zastreleny-ukrajinsky-prevadzac-patril-k-najnebezpecnejsim-tvrdi-kalinak-626075", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/325783-prevadzacov-so-zbranou-je-coraz-viac/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/zastreleny-ukrajinsky-prevadzac-patril-k-najnebezpecnejsim-tvrdi-kalinak-626075"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:20.341615+00:00"}
{"id": "vr18368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18368", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ani sme (strana MOST-HÍD, pozn.) nemali (krajské mestá, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana MOST-HÍD vznikla v roku 2009, a teda postavila svojich kandidátov v troch komunálnych voľbách (2010, 2014 a 2018). Napriek tomu, že strane sa darí získavať starostovské stoličky - predovšetkým na juhu Slovenska - doteraz žiaden samostatný kandidát za MOST HÍD nezvíťazil v krajskom meste. MOST-HÍD figuroval len vo volebných koalíciách v prípade primátora Košíc Richarda Raši ho vo voľbách 2010 a v prípade primátorky Prešova Andrey Turčanovej v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana MOST-HÍD vznikla v roku 2009, a teda postavila svojich kandidátov v troch komunálnych voľbách (2010, 2014 a 2018). Napriek tomu, že strane sa darí získavať starostovské stoličky - predovšetkým na juhu Slovenska - doteraz žiaden samostatný kandidát za MOST HÍD nezvíťazil v krajskom meste. MOST-HÍD figuroval len vo volebných koalíciách v prípade primátora Košíc Richarda Raši ho vo voľbách 2010 a v prípade primátorky Prešova Andrey Turčanovej v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-13", "analysis_sources": {"text": ["MOST-HÍD", "juhu", "Raši", "Turčanovej"], "url": ["https://www.most-hid.sk/sk/o-strane", "https://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2018/clanok/491299-most-hid-sa-zahryzol-do-bast-smk/", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/628-kosice/komunalne-volby/2010/vysledky", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/1706-presov/komunalne-volby/2014/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:48.278452+00:00"}
{"id": "vr32918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32918", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "A dokonce pokud sečteme veřejné dluhy a soukromé dluhy, tak jsme druhou nejméně zadluženou ekonomikou v celé Evropské unii.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stejný výrok pronesl již prezidentský kandidát Jan Fischer ve speciálu Hyde Parku .\n\nNa základě analýzy ČSÚ (.pdf) z června 2012, která na straně 14 srovnává tzv. superdluh v rámci EU, je Česká republika skutečně na druhém místě.", "analysis_paragraphs": ["Stejný výrok pronesl již prezidentský kandidát Jan Fischer ve speciálu Hyde Parku .", "Na základě analýzy ČSÚ (.pdf) z června 2012, která na straně 14 srovnává tzv. superdluh v rámci EU, je Česká republika skutečně na druhém místě."], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["speciálu Hyde Parku", "analýzy ČSÚ"], "url": ["http://demagog.cz/diskusie/90/prezidentsky-special-jan-fischer", "http://www.czso.cz/csu/tz.nsf/i/prezentace_z_tk_ekonomika_cr_v_trendech/$File/120614_csu_tk_prezentace.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:19.782918+00:00"}
{"id": "vr27815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27815", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Mnohé sú krajiny zadĺžené, Slovensko ešte najmenej.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Prezidentské voľby 2014 — duely na Markíze a rádiu Expres, 25. marca 2014 ).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme v minulosti už overovali (Prezidentské voľby 2014 — duely na Markíze a rádiu Expres, 25. marca 2014 )."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["25. marca 2014", "údajov", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/465/#10994", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_q_ggdebt&lang=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina225&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:57.237234+00:00"}
{"id": "49736", "numeric_id": 49736, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49736", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Toto opatrenie (pozn. prechod materských škôl pod štát) pokiaľ viem, aj vyplýva z plánu obnovy, aby sa spravilo.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Plán obnovy a odolnosti, ktorý Európska komisia Slovensku schválila v júni 2021 ako jeden zo svojich čiastkových cieľov, uvádza prechod financovania materských škôl zo samospráv na štát (. pdf , s. 231). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh zákona, ktorý vyplýva aj z cieľov Plánu obnovy a odolnosti, schválila vláda v auguste 2024. V septembri 2024 posunul parlament návrh zákona do druhého čítania, za hlasovalo 87 poslancov a poslankýň. Navrhovaný zákon predpokladá účinnosť od januára 2025.\n\nPodľa pôvodnej úpravy boli materské školy bez ohľadu na zriaďovateľa financované z vlastných príjmov samospráv. Tieto príjmy sú tvorené predovšetkým podielom na dani z príjmov fyzických osôb. V dôsledku tejto zmeny vládny návrh zároveň znižuje percento podielu na tejto dani zo 70 % na 56,1 %. Obce tak prídu o viac ako 500 miliónov eur, tie sa stanú príjmom štátneho rozpočtu.\n\nPodľa Plánu obnovy má táto zmena zabezpečiť transparentný a spravodlivejší systém financovania predprimárneho vzdelávania (. pdf , s. 232). Dokument vysvetľuje, že financovanie z podielových daní nie je účelovo viazané. To znamená, že napriek tomu, že časť príjmov obcí je prerozdelená na základe počtu detí v materských školách, obce neboli viazané tieto prostriedky použiť na predprimárne vzdelávanie. Údaje o príjmoch z daní na základe počtu detí v materských školách a výdavky na materské školy zároveň neboli zverejňované. Na základe navrhovanej úpravy by mali byť materské školy financované tzv. normatívnym systémom, v rámci ktorého bude suma na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole (normatív) zverejňovaná.\n\nZdruženie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vládny návrh zákona kritizuje kvôli negatívnemu dopadu na rozpočet samospráv.", "analysis_paragraphs": ["Plán obnovy a odolnosti, ktorý Európska komisia Slovensku schválila v júni 2021 ako jeden zo svojich čiastkových cieľov, uvádza prechod financovania materských škôl zo samospráv na štát (. pdf , s. 231). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh zákona, ktorý vyplýva aj z cieľov Plánu obnovy a odolnosti, schválila vláda v auguste 2024. V septembri 2024 posunul parlament návrh zákona do druhého čítania, za hlasovalo 87 poslancov a poslankýň. Navrhovaný zákon predpokladá účinnosť od januára 2025.", "Podľa pôvodnej úpravy boli materské školy bez ohľadu na zriaďovateľa financované z vlastných príjmov samospráv. Tieto príjmy sú tvorené predovšetkým podielom na dani z príjmov fyzických osôb. V dôsledku tejto zmeny vládny návrh zároveň znižuje percento podielu na tejto dani zo 70 % na 56,1 %. Obce tak prídu o viac ako 500 miliónov eur, tie sa stanú príjmom štátneho rozpočtu.", "Podľa Plánu obnovy má táto zmena zabezpečiť transparentný a spravodlivejší systém financovania predprimárneho vzdelávania (. pdf , s. 232). Dokument vysvetľuje, že financovanie z podielových daní nie je účelovo viazané. To znamená, že napriek tomu, že časť príjmov obcí je prerozdelená na základe počtu detí v materských školách, obce neboli viazané tieto prostriedky použiť na predprimárne vzdelávanie. Údaje o príjmoch z daní na základe počtu detí v materských školách a výdavky na materské školy zároveň neboli zverejňované. Na základe navrhovanej úpravy by mali byť materské školy financované tzv. normatívnym systémom, v rámci ktorého bude suma na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole (normatív) zverejňovaná.", "Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vládny návrh zákona kritizuje kvôli negatívnemu dopadu na rozpočet samospráv."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "pdf", "schválila", "posunul", "predpokladá", "boli", "stanú", "pdf", "kritizuje"], "url": ["https://slovakia.representation.ec.europa.eu/strategia-priority/plan-obnovy-pre-europu_sk#:~:text=Eur%C3%B3pska%20komisia%20prijala%20v%C2%A0j%C3%BAni%202021%20pozit%C3%ADvne%20pos%C3%BAdenie%20pl%C3%A1nu%20obnovy%20a%20odolnosti%20Slovenska.", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf#page=232", "https://domov.sme.sk/c/23373233/vlada-zmenila-kompetencie-rezortu-obrany-v-oblasti-obchodovania-s-polozkami-s-dvojakym-pouzitim.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55133", "https://sita.sk/vskolstve/zmos-odmieta-navrh-novely-zakona-o-financovani-skol-zmeny-negativne-ovplyvnia-kvalitu-predprimarneho-vzdelavania/#:~:text=Pod%C4%BEa%20n%C3%A1vrhu%20by%20sa%20malo%20od%20janu%C3%A1ra%202025", "https://hnonline.sk/slovensko/96168421-materske-skoly-sa-pravdepodobne-budu-financovat-zo-statneho-rozpoctu-rozhodli-poslanci#:~:text=%22Pod%C4%BEa%20s%C3%BA%C4%8Dasn%C3%A9ho%20stavu%20matersk%C3%A9%20%C5%A1koly%20bez%20oh%C4%BEadu%20na%20zria%C4%8Fovate%C4%BEa%20s%C3%BA%20financovan%C3%A9%20z%20vlastn%C3%BDch%20pr%C3%ADjmov%20samospr%C3%A1vy%2C%20ktor%C3%BDch%20podstatn%C3%BA%20%C4%8Das%C5%A5%20predstavuje%20podiel%20na%20v%C3%BDnose%20dane%20z%20pr%C3%ADjmov%20fyzick%C3%BDch%20os%C3%B4b%2C", "https://domov.sme.sk/c/23373233/vlada-zmenila-kompetencie-rezortu-obrany-v-oblasti-obchodovania-s-polozkami-s-dvojakym-pouzitim.html#:~:text=%E2%80%9EPo%20zapo%C4%8D%C3%ADtan%C3%AD%20progn%C3%B3zovan%C3%A9ho,pr%C3%ADjmom%20%C5%A1t%C3%A1tneho%20rozpo%C4%8Dtu.", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf#page=233", "https://sita.sk/vskolstve/zmos-odmieta-navrh-novely-zakona-o-financovani-skol-zmeny-negativne-ovplyvnia-kvalitu-predprimarneho-vzdelavania/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:57.932605+00:00"}
{"id": "vr25499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25499", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Situácia, ktorá sa stala v roku 2009. Vtedy ten pokles bol na -5, to bol prvý vrchol krízy -5% HDP ekonomický záporný rast...", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje Eurostat potvrdzujú tvrdenie Ivana Štefanca, keď udávajú negatívny rast HDP Slovenska za rok 2009 na úrovni - 4,9% HDP, čo je približne - 5 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje Eurostat potvrdzujú tvrdenie Ivana Štefanca, keď udávajú negatívny rast HDP Slovenska za rok 2009 na úrovni - 4,9% HDP, čo je približne - 5 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Údaje"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:46.316528+00:00"}
{"id": "vr26740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26740", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...je to normálne, aby sa dnes každý druhý sudca súdil so štátom o plat?", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných zdrojov sa súdi so štátom 651 sudcov. Z celkového počtu aktívnych sudcov (1360) je to približne polovica. Je teda pravdou, že zo štátom sa súdi približne každý druhý sudca. Od roku 2007 podávajú sudcovia žaloby na štát a od Ministerstva spravodlivosti žiadajú finančnú náhradu za platový nepomer - diskrimináciu oproti sudcom Špeciálneho súdu, ktorí počas niekoľkých rokov poberali výrazne vyššie príplatky než ostatní sudcovia. Týchto tzv. diskriminačných žalôb podalo až 808 sudcov, z toho viaceré konania boli ukončené z dôvodov stiahnutia žaloby alebo nezaplatenia súdnych poplatkov. Navyše viaceré z doteraz vydaných rozsudkov boli spochybnené, pretože o nich rozhodovali sudcovia, ktorí sami takúto žalobu podali, čo bolo podľa Ústavného súdu neprípustné. Podľa posledných informácií zo septembra 2013, je 651 žalôb ešte stále bez právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti vo svojom zozname momentálne eviduje 1493 sudcov, z toho 1360 aktívnych, je počet sudcov súdiacich sa sudcov so štátom o plat približne polovicou z ich celkového počtu. Vyjadrenie tohto pomeru sa objavilo aj v titulkoch médií v apríli 2012. Súdi sa teda skutočne takmer každý druhý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných zdrojov sa súdi so štátom 651 sudcov. Z celkového počtu aktívnych sudcov (1360) je to približne polovica. Je teda pravdou, že zo štátom sa súdi približne každý druhý sudca. Od roku 2007 podávajú sudcovia žaloby na štát a od Ministerstva spravodlivosti žiadajú finančnú náhradu za platový nepomer - diskrimináciu oproti sudcom Špeciálneho súdu, ktorí počas niekoľkých rokov poberali výrazne vyššie príplatky než ostatní sudcovia. Týchto tzv. diskriminačných žalôb podalo až 808 sudcov, z toho viaceré konania boli ukončené z dôvodov stiahnutia žaloby alebo nezaplatenia súdnych poplatkov. Navyše viaceré z doteraz vydaných rozsudkov boli spochybnené, pretože o nich rozhodovali sudcovia, ktorí sami takúto žalobu podali, čo bolo podľa Ústavného súdu neprípustné. Podľa posledných informácií zo septembra 2013, je 651 žalôb ešte stále bez právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že Ministerstvo spravodlivosti vo svojom zozname momentálne eviduje 1493 sudcov, z toho 1360 aktívnych, je počet sudcov súdiacich sa sudcov so štátom o plat približne polovicou z ich celkového počtu. Vyjadrenie tohto pomeru sa objavilo aj v titulkoch médií v apríli 2012. Súdi sa teda skutočne takmer každý druhý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["žaloby", "diskrimináciu", "podalo", "stiahnutia", "Ústavného súdu", "informácií", "zozname", "objavilo"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/281711-sudcovia-ziadaju-od-statu-o-9-mil-viac-ako-sa-ocakavalo/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sud-platy-specialnych-sudcov-boli-diskriminacne.html", "http://sudcovia.sk/sk/dokumenty/externe/1204-borec-poraza-sudcov-v-boji-o-miliony", "http://www.sme.sk/c/6089973/sudcovia-stahuju-zaloby-na-stat.html#ixzz2sGlV4r4M", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292670-pri-antidiskriminacnych-zalobach-sudcov-boli-porusene-ustavne-prava/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/diskriminacne-zaloby-sa-vracaju-na-zaciatok-580753", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudcovia/SudcaZoznam.aspx", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/polovica-sudcov-ziada-od-statu-po-vyse-stotisic-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:01.189725+00:00"}
{"id": "vr26373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26373", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... veľmi sú zaťažení ďalšími a ďalšími aktivitami učitelia a nemajú čas a priestor, aby sa venovali konkrétnym deťom, konkrétnym žiakom. A preto z toho dôvodu a o tom sa mlčí, sme prijali v novej novele zákona o výchove a vzdelávaní veľkú zmenu, to odbúranie zbytočnej byrokracie a pristúpili sme k zníženiu počtu formulárov a dokladov, ktoré im v rámci pedagogickej dokumentácie bolo potrebné vypracovávať.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorá bola v NR SR schválená 4. decembra 2013, redukuje pedagogickú dokumentáciu školy. Konkrétne o dovtedy existujúce učebné plány, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy, výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy, katalógový list dieťaťa, osobný spis žiaka, plán výchovno-vzdelávacej činnosti a plán práce školy alebo školského zariadenia. Výrok Dušana Čaploviča preto hodnotíme ako pravdivý. Treba však upozorniť na to, že pôvodný vládny návrh zákona (.rtf) nehovoril o znížení administratívnej záťaže v pedagogickej praxi. Túto zmenu priniesol až pozmeňujúci návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Vyplýva to zo Spoločnej správy výborov NR SR (.rtf, str. 2 až 6). Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorá bola v NR SR schválená 4. decembra 2013, redukuje pedagogickú dokumentáciu školy. Konkrétne o dovtedy existujúce učebné plány, učebné osnovy, vzdelávacie štandardy, výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy, katalógový list dieťaťa, osobný spis žiaka, plán výchovno-vzdelávacej činnosti a plán práce školy alebo školského zariadenia. Výrok Dušana Čaploviča preto hodnotíme ako pravdivý. Treba však upozorniť na to, že pôvodný vládny návrh zákona (.rtf) nehovoril o znížení administratívnej záťaže v pedagogickej praxi. Túto zmenu priniesol až pozmeňujúci návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Vyplýva to zo Spoločnej správy výborov NR SR (.rtf, str. 2 až 6). Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "návrh zákona", "Spoločnej správy výborov NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4678", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=389385", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=393264"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:16.470367+00:00"}
{"id": "vr17901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17901", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...jednotlivé niektoré teda nie všetky členské štáty NATO sa dopúšťajú zločinov proti medzinárodnému právu, ako to bolo naposledy pri bombardovaní Sýrie. To si musíme nahlas povedať, že išlo o zločin proti medzinárodnému právu a jednoducho...", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Marián Kotleba odkazuje na údajné porušenie medzinárodného práva v súvislosti s bombardovaním Sýrie vzdušnými silami USA, Veľkej Británie a Francúzska z apríla 2018. V tejto súvislosti už Demagog.SK overoval aj výrok Ľuboša Blahu. Rozporuplnosť tohto útoku spočíva v tom, že Charta OSN zakazuje útok na inú krajinu, pokiaľ na to nedá súhlas Bezpečnostná rada OSN alebo sa nejedná o sebaobranu. V prípade leteckého útoku na Sýriu nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Zároveň sa však niektorí analytici a politickí predstavitelia USA, Veľkej Británie , Francúzska, NATO a EÚ vyjadrili , že sa jednalo o humanitárnu intervenciu, nakoľko bolo podozrenie, že sýrsky režim porušuje ľudské práva - použitím chemických zbraní voči svojmu obyvaeľstvu. Predstavitelia Ruska a Sýrie hovorili o porušení Charty OSN. Jednoznačný verdikt by mohol vyniesť len medzinárodný súd, ktorý sa však k tomuto aktu nevyjadril. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba odkazuje na údajné porušenie medzinárodného práva v súvislosti s bombardovaním Sýrie vzdušnými silami USA, Veľkej Británie a Francúzska z apríla 2018. V tejto súvislosti už Demagog.SK overoval aj výrok Ľuboša Blahu. Rozporuplnosť tohto útoku spočíva v tom, že Charta OSN zakazuje útok na inú krajinu, pokiaľ na to nedá súhlas Bezpečnostná rada OSN alebo sa nejedná o sebaobranu. V prípade leteckého útoku na Sýriu nebola splnená ani jedna z týchto podmienok. Zároveň sa však niektorí analytici a politickí predstavitelia USA, Veľkej Británie , Francúzska, NATO a EÚ vyjadrili , že sa jednalo o humanitárnu intervenciu, nakoľko bolo podozrenie, že sýrsky režim porušuje ľudské práva - použitím chemických zbraní voči svojmu obyvaeľstvu. Predstavitelia Ruska a Sýrie hovorili o porušení Charty OSN. Jednoznačný verdikt by mohol vyniesť len medzinárodný súd, ktorý sa však k tomuto aktu nevyjadril. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "útoku", "súhlas", "analytici", "Veľkej Británie", "vyjadrili"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/706/slovensko-vo-svete", "https://hnonline.sk/svet/1728466-utok-v-syrii-usa-prvykrat-nasadili-neviditelne-rakety-najviac-striel-odpalil-americky-kriznik", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-vii/index.html", "https://www.justsecurity.org/39674/syrian-strikes-violate-u-n-charter-constitution/", "https://www.bbc.com/news/world-middle-east-43766556", "https://edition.cnn.com/2018/04/14/politics/syria-strikes-russia-us-response-intl/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:37.257822+00:00"}
{"id": "vr14502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14502", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "(...) hovoríme to ako jediná strana, že zrušíme nezmyselné sociálne balíčky..", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že SaS aktívne kritizuje Sociálne balíčky Smeru a je za ich zrušenie. Ďalšou stranou, ktorá by však zrušila Ficove sociálne balíčky, je strana Šanca Evy Babitzovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že SaS aktívne kritizuje Sociálne balíčky Smeru a je za ich zrušenie. Ďalšou stranou, ktorá by však zrušila Ficove sociálne balíčky, je strana Šanca Evy Babitzovej. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "podpisy", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/socialne-balicky-povazujeme-za-protiustavne/3864", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sas-podpisy-balicky-ustavny-sud/150206-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/984082-sanca-by-zrusila-ficove-balicky-predstavila-svoj-vlastny/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/521682-na-ficove-balicky-utoci-dalsia-strana-zrusila-by-ich-aj-babitzova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:42.355435+00:00"}
{"id": "vr27155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27155", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Strana (SMER-SD, pozn.), ktorú tu podporuje 25% Slovenska...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Procházku sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom, podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. V prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Procházku sme overovali už v minulosti ( Online rozhovory SME a Pravda , 27. februára 2014). Podľa prepočtu volebného výsledku strany SMER-SD k počtu občanov s volebným právom, podporuje SMER-SD (odovzdaním hlasu) približne 25% z nich. Výrok M. Kňažka ako pravdivý. V prípade posledných volieb do Národnej rady SR bolo evidovaných v zozname voličov 4 392 451 ľudí. Strana SMER-SD získala 1 134 280 hlasov, čo predstavuje 25,8% hlasov všetkých oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovory SME a Pravda", "evidovaných", "Strana"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab1.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:27.601902+00:00"}
{"id": "vr38741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38741", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Tiež boli pochybnosti ústavného charakteru a pán prezident veľmi rýchlo vymenoval pána Harabína po hlasovaní súdnej rady za predsedu Najvyššieho súdu. V podstate z večera do rána. Ráno o ôsmej.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s kandidatúrou Harabina na predsedu NS sa vyskytli pochybnosti ústavného charakteru . Právnici sa sporili, či prerušením funkcie (Harabin mal funkciu sudcu prerušenú od 4. júla 2006,pozn.) sa strácajú aj práva, ktoré by ako sudca mal mať. Teda aj právo kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu. 22. 06. 2009 : Harabina zvolili za šéfa Najvyššieho súdu Predsedom Najvyššieho súdu bude najbližších päť rokov súčasný minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS). Rozhodla o tom dnes Súdna rada. 23. 06. 2009 : Prezident Ivan Gašparovič dnes vymenoval Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. (správa zverejnená 9:19, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s kandidatúrou Harabina na predsedu NS sa vyskytli pochybnosti ústavného charakteru . Právnici sa sporili, či prerušením funkcie (Harabin mal funkciu sudcu prerušenú od 4. júla 2006,pozn.) sa strácajú aj práva, ktoré by ako sudca mal mať. Teda aj právo kandidovať za predsedu Najvyššieho súdu. 22. 06. 2009 : Harabina zvolili za šéfa Najvyššieho súdu Predsedom Najvyššieho súdu bude najbližších päť rokov súčasný minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant ĽS-HZDS). Rozhodla o tom dnes Súdna rada. 23. 06. 2009 : Prezident Ivan Gašparovič dnes vymenoval Štefana Harabina za predsedu Najvyššieho súdu. (správa zverejnená 9:19, pozn.)"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["pochybnosti ústavného charakteru", "22. 06. 2009", "23. 06. 2009"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4891777/harabina-ako-sudcu-spochybnuju.html", "http://www.topky.sk/cl/10/493503/Harabina-zvolili-za-sefa-Najvyssieho-sudu", "http://www.topky.sk/cl/10/494185/Gasparovic-vymenoval-Harabina-za-sefa-NS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:49.204135+00:00"}
{"id": "vr32066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32066", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Zmeny v daniach a v odvodoch sa dotknú 12% zamestnaných ľudí. To znamená 88% ľudí, ktorí sú dnes zamestnaní, nepostihne žiadna z týchto zmien.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť žiadne spoľahlivé prepočty dopadov vládnych návrhov. V prípade plánu zvýšenie minimálnych odvodov pre živnostníkov by sa táto zmena dotkla 87% živnostníkov. SME , 8. júna 2012: \"Minimálne odvody, ktoré dnes platí 87 percent z nich, sa tak zvýšia zo 160,4 eura mesačne na zhruba 185 eur mesačne. Nebudú sa totiž už rátať zo základu vo výške 44,2 percenta priemernej mzdy, ale z jej polovice. Vyplynulo to z piatkového stretnutia ministra práce Jána Richtera so zástupcami živnostníkov.\" Podľa Slovstat bolo v roku 2011 približne 650 000 živnostníkov. pripravovaná zmena by sa tak dotkla vyše 565 tisíc živnostníkov. Počet dotknutých živnostníkov vyvracia čísla P. Kažimíra o počte ľudí, ktorých sa zmena na daniach a odvodoch nedotknú. SME , 8. júna 2012: \"Minimálne odvody, ktoré dnes platí 87 percent z nich, sa tak zvýšia zo 160,4 eura mesačne na zhruba 185 eur mesačne. Nebudú sa totiž už rátať zo základu vo výške 44,2 percenta priemernej mzdy, ale z jej polovice. Vyplynulo to z piatkového stretnutia ministra práce Jána Richtera so zástupcami živnostníkov.\" Za zmienku však stojí fakt, že v relácii Na telo 24. júna P. Kažimír spomínal, že vládne opatrenia sa nedotknú 82% ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť žiadne spoľahlivé prepočty dopadov vládnych návrhov. V prípade plánu zvýšenie minimálnych odvodov pre živnostníkov by sa táto zmena dotkla 87% živnostníkov. SME , 8. júna 2012: \"Minimálne odvody, ktoré dnes platí 87 percent z nich, sa tak zvýšia zo 160,4 eura mesačne na zhruba 185 eur mesačne. Nebudú sa totiž už rátať zo základu vo výške 44,2 percenta priemernej mzdy, ale z jej polovice. Vyplynulo to z piatkového stretnutia ministra práce Jána Richtera so zástupcami živnostníkov.\" Podľa Slovstat bolo v roku 2011 približne 650 000 živnostníkov. pripravovaná zmena by sa tak dotkla vyše 565 tisíc živnostníkov. Počet dotknutých živnostníkov vyvracia čísla P. Kažimíra o počte ľudí, ktorých sa zmena na daniach a odvodoch nedotknú. SME , 8. júna 2012: \"Minimálne odvody, ktoré dnes platí 87 percent z nich, sa tak zvýšia zo 160,4 eura mesačne na zhruba 185 eur mesačne. Nebudú sa totiž už rátať zo základu vo výške 44,2 percenta priemernej mzdy, ale z jej polovice. Vyplynulo to z piatkového stretnutia ministra práce Jána Richtera so zástupcami živnostníkov.\" Za zmienku však stojí fakt, že v relácii Na telo 24. júna P. Kažimír spomínal, že vládne opatrenia sa nedotknú 82% ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Slovstat", "SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6410697/dohodli-zvysenie-minimalnych-odvodov-pre-zivnostnikov.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://ekonomika.sme.sk/c/6410697/dohodli-zvysenie-minimalnych-odvodov-pre-zivnostnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:10.549563+00:00"}
{"id": "46696", "numeric_id": 46696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46696", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vo štvrtok alebo v piatok ráno sme tú informáciu mali, že aký ten podiel (britskej mutácie koronavírusu - pozn.) je tých 74 %.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý výskyt britskej mutácie koronavírusu bol na Slovensku zaznamenaný v zmrazenej vzorke zo 14. novembra 2020. Následne vedci vyhodnotili všetky pozitívne vzorky z plošného testovania v Trenčíne, ktoré sa konalo v decembri 2020. Prítomnosť britského variantu SARS-CoV-2 potvrdili v 57% týchto vzoriek. Dáta zobrazujúce podiel výskytu britského variantu na celom Slovensku prezentoval minister zdravotníctva Marek Krajčí na tlačovej besede v piatok 5. februára. K 3. februáru vedci preskúmali 1962 pozitívnych vzoriek, britskú mutáciu identifikovali v 74% z nich. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prvý výskyt britskej mutácie koronavírusu bol na Slovensku zaznamenaný v zmrazenej vzorke zo 14. novembra 2020. Následne vedci vyhodnotili všetky pozitívne vzorky z plošného testovania v Trenčíne, ktoré sa konalo v decembri 2020. Prítomnosť britského variantu SARS-CoV-2 potvrdili v 57% týchto vzoriek. Dáta zobrazujúce podiel výskytu britského variantu na celom Slovensku prezentoval minister zdravotníctva Marek Krajčí na tlačovej besede v piatok 5. februára. K 3. februáru vedci preskúmali 1962 pozitívnych vzoriek, britskú mutáciu identifikovali v 74% z nich. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenaný", "prezentoval", "identifikovali"], "url": ["https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4590:britska-mutacia-bola-na-slovensku-u-v-novembri-v-trenine-mohla-pred-sviatkami-dominova&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.ta3.com/clanok/1202415/tb-i-matovica-a-predstavitelov-vlady-o-spusteni-covid-automatu.html", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Epidemiologicka_situacia_210205.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:50.923282+00:00"}
{"id": "vr33602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33602", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledný kandidát SAS (voľba šéfa NKÚ, pozn.) získal 27 hlasov.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože posledný kandidát SaS Klimeš získal v poslednej voľbe celkovo 39 hlasov. Ani po započítaní prípadných 10 hlasov SMER-SD, ktoré boli deklarované, by číslo R. Kaliňáka nesedelo, pretože za Klimeša by tak hlasovalo 29 opozičných poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože posledný kandidát SaS Klimeš získal v poslednej voľbe celkovo 39 hlasov. Ani po započítaní prípadných 10 hlasov SMER-SD, ktoré boli deklarované, by číslo R. Kaliňáka nesedelo, pretože za Klimeša by tak hlasovalo 29 opozičných poslancov."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["voľba", "SaS", "získal", "SMER", "deklarovali", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:28.811721+00:00"}
{"id": "48926", "numeric_id": 48926, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48926", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Vy (Eduard Chmelár, pozn.) ste tvrdil, že Putin nie je taký blázon, aby zaútočil na Rusko, ako sa všetci mýlili. Tvrdili ste to 2 dni predtým ako Rusko začalo vojnu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eduard Chmelár na svojom facebookovom profile pred začatím vojny napísal, že média blúznili o ruskom bombardovaní Kyjeva. Pre opis Putina použil prirovnanie so šachovým veľmajstrom, ktorý sa bežne správa racionálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n22. februára 2022, dva dni pred začatím ruskej invázie na Ukrajinu, sa Eduard Chmelár v príspevku na svojom facebookovom profile vyjadril :\n\n„Vojnoví štváči, ktorí tu niekoľko týždňov takmer nepríčetne stupňovali napätie, môžu jasať, že vyprovokovali svoju malú vojnu. To, že sa zmýlili všetci - spravodajské služby, ktoré hlásili termín rozsiahlej invázie častejšie ako predpoveď počasia; politici i médiá, ktoré blúznili o tom, že Rusko sa chystá bombardovať Kyjev; aj my ostatní, ktorí sme predpokladali, že Putinove vojská zostanú na hraniciach s Ukrajinou a iba vytvárajú tlak na diplomatické rokovania – je výsledkom cielenej informačnej vojny, ktorá prebiehala medzi oboma blokmi v uplynulých týždňoch.”\n\nO Putinovi napísal, že jeho správanie sa odvíjalo od správania druhej strany, ďalej sa vyjadril: „Je rovnako nečakané, ako keď šachový veľmajster prestane hrať svoju zvyčajnú partiu a začne hrať ruskú ruletu, čo môže vyvolávať dojem, že sa zbláznil, pretože doteraz sa správal racionálne.”", "analysis_paragraphs": ["Eduard Chmelár na svojom facebookovom profile pred začatím vojny napísal, že média blúznili o ruskom bombardovaní Kyjeva. Pre opis Putina použil prirovnanie so šachovým veľmajstrom, ktorý sa bežne správa racionálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "22. februára 2022, dva dni pred začatím ruskej invázie na Ukrajinu, sa Eduard Chmelár v príspevku na svojom facebookovom profile vyjadril :", "„Vojnoví štváči, ktorí tu niekoľko týždňov takmer nepríčetne stupňovali napätie, môžu jasať, že vyprovokovali svoju malú vojnu. To, že sa zmýlili všetci - spravodajské služby, ktoré hlásili termín rozsiahlej invázie častejšie ako predpoveď počasia; politici i médiá, ktoré blúznili o tom, že Rusko sa chystá bombardovať Kyjev; aj my ostatní, ktorí sme predpokladali, že Putinove vojská zostanú na hraniciach s Ukrajinou a iba vytvárajú tlak na diplomatické rokovania – je výsledkom cielenej informačnej vojny, ktorá prebiehala medzi oboma blokmi v uplynulých týždňoch.”", "O Putinovi napísal, že jeho správanie sa odvíjalo od správania druhej strany, ďalej sa vyjadril: „Je rovnako nečakané, ako keď šachový veľmajster prestane hrať svoju zvyčajnú partiu a začne hrať ruskú ruletu, čo môže vyvolávať dojem, že sa zbláznil, pretože doteraz sa správal racionálne.”"], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/pfbid0npdPEeD6Cpw6SyUHpbqqMv3iYGer8zggqHGhGt4E2vCgFwUB4Z1XkjNc8Ze7s4Mfl?locale=sk_SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:20.789069+00:00"}
{"id": "vr15535", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15535", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": ".. to čo som vybavil pre živnostníkov 60% paušálnych výdavkov..", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Od roku 2017 sa majú zvýšiť paušálne výdavky pre živnostníkov na 60 % zo súčasných 40 %, chce to zabezpečiť vládna novela zákona o dani z príjmov . Zvýšenie stropu pre paušálne príjmy presadzuje aj SNS, spolu so zrušením daňových licencií . Podľa webu SNS úprava paušálnych náhrad je iniciatívou SNS a hlavne Andreja Danka. Isté je, že zvýšenie paušálnych výdavkov dala vláda do programu pri svojom vzniku, pritom nevieme hodnotiť, či je to zásluhou Andreja Danka. Ďalšie koaličné strany taktiež nepotvrdili, že navýšenie paušálnych výdavkov presadzuje Danko alebo SNS. Minister financií Kažimír navyše tvrdil, že strop paušálu určil jeho rezort. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Paušálne výdavky predstavujú výdavky, ktoré sa nemusia dokladovať, počítajú sa ako isté percento z výdavkov. \" Je to možnosť daná zákonom o dani z príjmov pre daňovníkov s príjmami z podnikania, z inej samostatnej činnosti, či s príjmami z použitia diela alebo umeleckého výkonu. Ide o možnosť uplatňovať si daňové výdavky bez toho, aby ich mal daňovník podložené dokladmi. Táto možnosť je limitovaná na takých daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty alebo sú platiteľmi len časť kalendárneho roka .\" Skupina poslancov za SNS, Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák, Radovan Baláž, Tibor Jančula a Peter Pamula podali návrh na úpravu zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 23. septembra, avšak v tomto prípade išlo o návrh na zrušenie daňových licencií. Tento návrh nakoniec brali späť krátko pred prerokovaním vládneho balíčka zákonov týkajúcich sa daní. Návrhy ministra financií boli udobrené aj vládou ešte v septembri, vládny návrh na úpravu zákonov o dani z príjmov bola podaná 23. septembra 2016 a bola prerokovaná v prvom čítaní 19. októbra 2016. V dôvodovej správe (.rtf) sa píše o tejto úprave takto: \" Navrhovanou úpravou sa zvyšuje limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov podľa odseku 1 a 2 najviac do maximálnej sumy 20 000 eur. Súčasne ostáva zachovaná možnosť okrem paušálnych výdavkov uplatniť v preukázateľnej výške zaplatené poistné a príspevky podľa osobitných predpisov. Obdobne sa zvyšuje výška limitu paušálnych výdavkov aj u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 4 .\" Ide teda o navýšenie paušálnych výdavkov na 60 % a na maximálnu sumu 20 000 eur ročne z pôvodných 5040 €. V programovom vyhlásení vlády sa plánuje v oblasti daní a podnikania zrušiť daňové licencie, znížiť dane z príjmu (pre právnické osoby), dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znížiť administratívne záťaže pri podnikaní. Strana SNS v predvolebnom programe (.pdf) neuvádza konkrétne úpravu paušálnych výdavkov. \" Garantujeme podstatné zmeny v daňovej a odvodovej politike, v dôchodkovom systéme, na trhu práce, ktoré vylepšia podnikateľské prostredie a vytvoria podmienky pre spravodlivej šie prerozdeľovanie hodnôt, ktoré sú vytvorené účasníkmi trhu na Slovensku. Občania, živnostníci, malé i stredné firmy na strane jednej a globálne monopoly, banky, oligarchovia na strane druhej. V SNS nepochybujeme, na ktorej strane by mal stáť štát so svojím verejným rozpočtom. \" V programe sú vymenované aj konkrétne úpravy, ako napríklad zrušenie daňových licencií, zrušenie povinnosti preškolovania vodičov, pracovnej zdravotnej starostlivosti v prípade malých a stredných podnikateľov. V hodnotení INESS predvolebný program SNS sa umiestnil na 8. mieste z hodnotených 12 politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2017 sa majú zvýšiť paušálne výdavky pre živnostníkov na 60 % zo súčasných 40 %, chce to zabezpečiť vládna novela zákona o dani z príjmov . Zvýšenie stropu pre paušálne príjmy presadzuje aj SNS, spolu so zrušením daňových licencií . Podľa webu SNS úprava paušálnych náhrad je iniciatívou SNS a hlavne Andreja Danka. Isté je, že zvýšenie paušálnych výdavkov dala vláda do programu pri svojom vzniku, pritom nevieme hodnotiť, či je to zásluhou Andreja Danka. Ďalšie koaličné strany taktiež nepotvrdili, že navýšenie paušálnych výdavkov presadzuje Danko alebo SNS. Minister financií Kažimír navyše tvrdil, že strop paušálu určil jeho rezort. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Paušálne výdavky predstavujú výdavky, ktoré sa nemusia dokladovať, počítajú sa ako isté percento z výdavkov. \" Je to možnosť daná zákonom o dani z príjmov pre daňovníkov s príjmami z podnikania, z inej samostatnej činnosti, či s príjmami z použitia diela alebo umeleckého výkonu. Ide o možnosť uplatňovať si daňové výdavky bez toho, aby ich mal daňovník podložené dokladmi. Táto možnosť je limitovaná na takých daňovníkov, ktorí nie sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty alebo sú platiteľmi len časť kalendárneho roka .\" Skupina poslancov za SNS, Andrej Danko, Eva Antošová, Tibor Bernaťák, Radovan Baláž, Tibor Jančula a Peter Pamula podali návrh na úpravu zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov 23. septembra, avšak v tomto prípade išlo o návrh na zrušenie daňových licencií. Tento návrh nakoniec brali späť krátko pred prerokovaním vládneho balíčka zákonov týkajúcich sa daní. Návrhy ministra financií boli udobrené aj vládou ešte v septembri, vládny návrh na úpravu zákonov o dani z príjmov bola podaná 23. septembra 2016 a bola prerokovaná v prvom čítaní 19. októbra 2016. V dôvodovej správe (.rtf) sa píše o tejto úprave takto: \" Navrhovanou úpravou sa zvyšuje limit paušálnych výdavkov až na 60 % z dosiahnutých príjmov podľa odseku 1 a 2 najviac do maximálnej sumy 20 000 eur. Súčasne ostáva zachovaná možnosť okrem paušálnych výdavkov uplatniť v preukázateľnej výške zaplatené poistné a príspevky podľa osobitných predpisov. Obdobne sa zvyšuje výška limitu paušálnych výdavkov aj u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 4 .\" Ide teda o navýšenie paušálnych výdavkov na 60 % a na maximálnu sumu 20 000 eur ročne z pôvodných 5040 €. V programovom vyhlásení vlády sa plánuje v oblasti daní a podnikania zrušiť daňové licencie, znížiť dane z príjmu (pre právnické osoby), dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znížiť administratívne záťaže pri podnikaní. Strana SNS v predvolebnom programe (.pdf) neuvádza konkrétne úpravu paušálnych výdavkov. \" Garantujeme podstatné zmeny v daňovej a odvodovej politike, v dôchodkovom systéme, na trhu práce, ktoré vylepšia podnikateľské prostredie a vytvoria podmienky pre spravodlivej šie prerozdeľovanie hodnôt, ktoré sú vytvorené účasníkmi trhu na Slovensku. Občania, živnostníci, malé i stredné firmy na strane jednej a globálne monopoly, banky, oligarchovia na strane druhej. V SNS nepochybujeme, na ktorej strane by mal stáť štát so svojím verejným rozpočtom. \" V programe sú vymenované aj konkrétne úpravy, ako napríklad zrušenie daňových licencií, zrušenie povinnosti preškolovania vodičov, pracovnej zdravotnej starostlivosti v prípade malých a stredných podnikateľov. V hodnotení INESS predvolebný program SNS sa umiestnil na 8. mieste z hodnotených 12 politických strán. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["zvýšiť", "dani z príjmov", "daňových licencií", "webu", "programu", "Kažimír", "Paušálne výdavky", "podali", "brali späť", "ministra financií", "vládny návrh", "dôvodovej správe", "pôvodných", "predvolebnom programe", "INESS"], "url": ["http://www.etrend.sk/financie/zivnostnici-strop-pre-pausalne-vydavky-sa-zvysi-na-20-tisic-eur.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6079", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6089", "http://www.sns.sk/aktuality/okrem-zrusenia-danovych-licencii-sa-sns-zasadzuje-upravu-pausalnych-nahrad/", "https://dennikn.sk/407284/fico-danko-bugar-prochazka-slubuju-nizsie-dane-prace-ochranu-mensin-zoznam-priorit/", "http://www.etrend.sk/podnikanie/darcek-od-kazimira-zvysenie-pausalnych-vydavkov-kto-usetri-najviac.html", "http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/832520-20-otazok-o-pausalnych-vydavkoch", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6089", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6089", "http://www.etrend.sk/podnikanie/darcek-od-kazimira-zvysenie-pausalnych-vydavkov-kto-usetri-najviac.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6079", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=430406", "http://www.etrend.sk/podnikanie/darcek-od-kazimira-zvysenie-pausalnych-vydavkov-kto-usetri-najviac.html", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/313381/analyza-volebnych-programov-najlepse-dopadli-sas-skok-a-kdh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:47.169651+00:00"}
{"id": "vr31620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31620", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Keď sa na neho (školstvo pozn.) pozrieme len tým pohľadom, že čo z neho máme, tak naozaj vychádza skôr dnes priemerne vrámci vyspelého sveta, či už vrámci vyspelej Európy alebo aj celkom vyspelého sveta.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak hodnotíme výrok podľa štatistík PISA, M. Beblavý prikrášľuje realitu. Výkon žiakov na stredných školách (15 ročných) hodnotí medzinárodné testovanie PISA usporadúvané organizáciou OECD. Výsledky z roku 2009, kedy sa konalo posledné testovanie hovoria o podpriemerných, nie priemerných výsledkoch slovenských študentov. Slovensko sa umiestnilo v dvoch oblastiach pod priemerom krajín OECD (čítanie, veda) v jednej oblasti na priemere krajín OECD (matematika). Celkovo teda môžeme hovoriť skôr o podpriemernom výsledku. Slovensko nezaostáva len v rámci vyspelých svetových ekonomík, ale aj v rámci vyspelých ekonomík v Európe. Horšie výsledky dosiahli len Rakúsko a Luxembursko. Okrem hodnotenia PISA, ktoré sa zameriava na stredoškolákov, existuje aj hodnotenie TRIMS, ktoré sa zameriava na žiakov základných škôl. Výsledky a porovnanie Slovenska v tomto hodnotení sa nám nepodarilo získať. Výrok preto hodnotíme len na základe výsledkov PISA. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak hodnotíme výrok podľa štatistík PISA, M. Beblavý prikrášľuje realitu. Výkon žiakov na stredných školách (15 ročných) hodnotí medzinárodné testovanie PISA usporadúvané organizáciou OECD. Výsledky z roku 2009, kedy sa konalo posledné testovanie hovoria o podpriemerných, nie priemerných výsledkoch slovenských študentov. Slovensko sa umiestnilo v dvoch oblastiach pod priemerom krajín OECD (čítanie, veda) v jednej oblasti na priemere krajín OECD (matematika). Celkovo teda môžeme hovoriť skôr o podpriemernom výsledku. Slovensko nezaostáva len v rámci vyspelých svetových ekonomík, ale aj v rámci vyspelých ekonomík v Európe. Horšie výsledky dosiahli len Rakúsko a Luxembursko. Okrem hodnotenia PISA, ktoré sa zameriava na stredoškolákov, existuje aj hodnotenie TRIMS, ktoré sa zameriava na žiakov základných škôl. Výsledky a porovnanie Slovenska v tomto hodnotení sa nám nepodarilo získať. Výrok preto hodnotíme len na základe výsledkov PISA. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "roku 2009,"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Programme_for_International_Student_Assessment", "http://www.oecd.org/dataoecd/54/12/46643496.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:36.869879+00:00"}
{"id": "49073", "numeric_id": 49073, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49073", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V konvenčnej vojne poraziť Ruskú federáciu je možné, čo je absolútne podľa nášho názoru nezmysel. Hovoria to aj iní predstavitelia, ako predstavitelia Generálneho štábu americkej armády napr. Mark Milley, ktorý hovorí, že toto nemá konvenčné riešenie.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Americký predseda Zboru náčelníkov štábov Mark Milley sa viackrát vyjadril, že úplná vojenská porážka Ruska na Ukrajine bude veľmi zložitá a minimálne v roku 2023 nie je pravdepodobná. Avšak vždy zdôraznil aj to, že túto možnosť úplne nevylučuje. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže posúva význam toho, čo Milley povedal. Blanár zároveň hovorí o konvenčnej porážke Ruska ako takého, zatiaľčo Milley sa vyjadruje len k vojne na Ukrajine a možnej konvenčnej porážke ruskej armády na ukrajinskom území.\n\nPredseda Zboru náčelníkov štábov armády Spojených štátov Mark Milley sa už viackrát vyjadroval o možnom vývoji a konci vojny na Ukrajine.\n\nZačiatkom novembra pre médiá povedal : „Musí existovať vzájomné uznanie, že vojenské víťazstvo v pravom zmysle slova nemusí byť možné dosiahnuť vojenskými prostriedkami a preto je potrebné obrátiť sa na iné prostriedky.“ Táto veta z úst amerického generála však nebola zhodnotením stavu vojny na Ukrajine, ale odpoveďou na otázku, čo sa musí stať, aby si bojujúce štáty sadli k rokovaciemu stolu. ( v čase od 14:15)\n\nO týždeň neskôr sa zase vyjadril, že pravdepodobnosť ukrajinského vojenského víťazstva a vyhnania Rusov z celého územia vrátane Krymu, nie je vysoká.\n\nVo februári 2023 v rozhovore pre Financial Times potvrdil svoju pozíciu, že vojna pravdepodobne skončí u rokovacieho stolu. Pre Ukrajincov bude podľa Milleyho extrémne zložité tento rok vyhnať Rusov „z každého centimetru okupovaného územia,“ nevylúčil však, že sa tak môže stať. Podobne sa vyjadril aj v januári a marci 2023.\n\nMark Milley preto podporil možnosť diplomatických vyjednávaní z pozície sily, nakoľko zároveň tvrdí, že Ukrajinci budú “ schopní uskutočniť významnú útočnú operáciu” a že Rusko na Ukrajine prehráva , a to strategicky, operačne aj takticky.\n\nÚplnú vojenskú porážku Ruska zároveň nevylúčil, povedal len, „že je to veľmi ťažká úloha,“ a najmä veľmi náročná už v roku 2023, nakoľko by si to vyžadovalo , podľa jeho slov, kolaps ruskej armády.\n\nJurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil.", "analysis_paragraphs": ["Americký predseda Zboru náčelníkov štábov Mark Milley sa viackrát vyjadril, že úplná vojenská porážka Ruska na Ukrajine bude veľmi zložitá a minimálne v roku 2023 nie je pravdepodobná. Avšak vždy zdôraznil aj to, že túto možnosť úplne nevylučuje. Výrok Juraja Blanára preto hodnotíme ako zavádzajúci, keďže posúva význam toho, čo Milley povedal. Blanár zároveň hovorí o konvenčnej porážke Ruska ako takého, zatiaľčo Milley sa vyjadruje len k vojne na Ukrajine a možnej konvenčnej porážke ruskej armády na ukrajinskom území.", "Predseda Zboru náčelníkov štábov armády Spojených štátov Mark Milley sa už viackrát vyjadroval o možnom vývoji a konci vojny na Ukrajine.", "Začiatkom novembra pre médiá povedal : „Musí existovať vzájomné uznanie, že vojenské víťazstvo v pravom zmysle slova nemusí byť možné dosiahnuť vojenskými prostriedkami a preto je potrebné obrátiť sa na iné prostriedky.“ Táto veta z úst amerického generála však nebola zhodnotením stavu vojny na Ukrajine, ale odpoveďou na otázku, čo sa musí stať, aby si bojujúce štáty sadli k rokovaciemu stolu. ( v čase od 14:15)", "O týždeň neskôr sa zase vyjadril, že pravdepodobnosť ukrajinského vojenského víťazstva a vyhnania Rusov z celého územia vrátane Krymu, nie je vysoká.", "Vo februári 2023 v rozhovore pre Financial Times potvrdil svoju pozíciu, že vojna pravdepodobne skončí u rokovacieho stolu. Pre Ukrajincov bude podľa Milleyho extrémne zložité tento rok vyhnať Rusov „z každého centimetru okupovaného územia,“ nevylúčil však, že sa tak môže stať. Podobne sa vyjadril aj v januári a marci 2023.", "Mark Milley preto podporil možnosť diplomatických vyjednávaní z pozície sily, nakoľko zároveň tvrdí, že Ukrajinci budú “ schopní uskutočniť významnú útočnú operáciu” a že Rusko na Ukrajine prehráva , a to strategicky, operačne aj takticky.", "Úplnú vojenskú porážku Ruska zároveň nevylúčil, povedal len, „že je to veľmi ťažká úloha,“ a najmä veľmi náročná už v roku 2023, nakoľko by si to vyžadovalo , podľa jeho slov, kolaps ruskej armády.", "Jurajovi Blanárovi sme poskytli priestor na vyjadrenie, do zverejnenia relácie 17. 5. 2023 ho však nevyužil."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "v čase", "potvrdil", "januári", "marci", "schopní", "prehráva", "povedal", "vyžadovalo"], "url": ["https://edition.cnn.com/europe/live-news/russia-ukraine-war-news-11-09-22/index.html", "https://www.youtube.com/watch?v=aQcvfRsQiyg", "https://www.ft.com/content/a3c943e9-9071-49b8-9f6d-2b82e1f8167b", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/russia-ukraine-war-news-1-20-23/h_29863746fb66014180f2b612276dd9e0", "https://www.defenseone.com/threats/2023/03/ukraine-victory-unlikely-year-milley-says/384681/", "https://kyivindependent.com/us-joint-chiefs-of-staff-chairman-difficult-to-eject-russian-forces-from-ukraine-this-year/", "https://www.reuters.com/world/us/chairman-us-joint-chiefs-staff-russia-has-lost-strategically-operationally-2023-02-14/", "https://www.defenseone.com/threats/2023/03/ukraine-victory-unlikely-year-milley-says/384681/", "https://dennikn.sk/minuta/3242920/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:44.722123+00:00"}
{"id": "vr29953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29953", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dvakrát sme hlasovali o kvótach v parlamente tento týždeň, druhýkrát sme podporili (Most-Híd, pozn.), že v žiadnom prípade povinné kvóty Slovenská republika prijímať nebude.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Bugár má na mysli hlasovanie na 54. schôdzi NRSR (17.9.2015). Konkrétne išlo o návrh uznesenia, ktoré navrhol posl. Blaha , podľa ktorého vláda slovenskej republiky trvá na vyhlásení z 24.6.2015 o odmietnutí povinných kvót. Zo strany Most-Híd hlasovalo za prijatie uznesenia všetkých 11/14 prítomných. Druhé hlasovanie sa týkalo návrhu poslanca Viskupiča, ktorý síce nebol úspešný, ale prítomný poslanci Most-Híd taktiež hlasovali za.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Bugár má na mysli hlasovanie na 54. schôdzi NRSR (17.9.2015). Konkrétne išlo o návrh uznesenia, ktoré navrhol posl. Blaha , podľa ktorého vláda slovenskej republiky trvá na vyhlásení z 24.6.2015 o odmietnutí povinných kvót. Zo strany Most-Híd hlasovalo za prijatie uznesenia všetkých 11/14 prítomných. Druhé hlasovanie sa týkalo návrhu poslanca Viskupiča, ktorý síce nebol úspešný, ale prítomný poslanci Most-Híd taktiež hlasovali za."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["posl. Blaha", "hlasovanie", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=36153", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36151", "https://www.youtube.com/watch?v=ApLmNel8mms"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:29.715459+00:00"}
{"id": "vr34111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34111", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Po 3 rokoch pôsobenia rámca prvej vlády Roberta Fica bolo čerpanie na úrovni 8 %, keď sme odovzdávali vládu, po kvartáli 2012 na konci marca to bolo 27 %.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2012 bol pomer prečerpaných prostriedkov na úrovni 28,3 %, čo sa blíži k uvádzaným 27 %. Pre údaj za tri roky pôsobenia Národného strategického a referenčného rámca (pre aktuálne programovacie obdobie 2007 - 2013 platnosť od 1.1.2007) je nutné použiť údaj za koniec roka 2009/začiatok roka 2010. Pre tento časový bod však oficiálna stránka eurofondov ani Ministerstva financii neposkytuje informácie. Oficiálna prezentácia eurofondov uvádza údaj 7,6 % prečerpaných prostriedkov pre jún 2010 . Ján Figeľ sa teda pohybuje v oboch prípadoch veľmi blízko pri nami dohľadaných údajoch a drobnou odchýľkou si nijako nevylepšuje argumentačnú pozáciu, na základe čoho jeho výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2012 bol pomer prečerpaných prostriedkov na úrovni 28,3 %, čo sa blíži k uvádzaným 27 %. Pre údaj za tri roky pôsobenia Národného strategického a referenčného rámca (pre aktuálne programovacie obdobie 2007 - 2013 platnosť od 1.1.2007) je nutné použiť údaj za koniec roka 2009/začiatok roka 2010. Pre tento časový bod však oficiálna stránka eurofondov ani Ministerstva financii neposkytuje informácie. Oficiálna prezentácia eurofondov uvádza údaj 7,6 % prečerpaných prostriedkov pre jún 2010 . Ján Figeľ sa teda pohybuje v oboch prípadoch veľmi blízko pri nami dohľadaných údajoch a drobnou odchýľkou si nijako nevylepšuje argumentačnú pozáciu, na základe čoho jeho výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["marci 2012", "Národného strategického a referenčného rámca", "eurofondov", "Ministerstva financii", "jún 2010"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/clanky-a-komentare/newscbm_232636/20/", "http://fastsearch.mfsr.sk/mfsr/?query=%C4%8Cerpanie+%C5%A1truktur%C3%A1lnych+fondov+&x=0&y=0", "http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:30.502022+00:00"}
{"id": "vr37303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37303", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Takže je evidentné, že nie väčšinový, že väčšinový podiel na tomto raste cien nemá vládny balíček, ale majú svetové ceny, ktoré napríklad u múky za tri mesiace vzrástli takmer dvojnásobne od novembra do januára tohto roku.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Smerodajné pre určovanie ceny múky v v globálnom meradle sú ceny pšenice na trhu. Ak by sme porovnali ceny Wheat W00 na burze, nedostane sa veľmi blízko k Miklošovmu dvojnásobku - najnižšia novembrová hodnota je 626,25, najvyššia januárová 856,50. Nič také, ako globálne ceny múky pritom ani neexistuje, múka sa vo veľkom meradle (teda tak, aby sa jej cena určovala \"svetovo\" ) neobchoduje.", "analysis_paragraphs": ["Smerodajné pre určovanie ceny múky v v globálnom meradle sú ceny pšenice na trhu. Ak by sme porovnali ceny Wheat W00 na burze, nedostane sa veľmi blízko k Miklošovmu dvojnásobku - najnižšia novembrová hodnota je 626,25, najvyššia januárová 856,50. Nič také, ako globálne ceny múky pritom ani neexistuje, múka sa vo veľkom meradle (teda tak, aby sa jej cena určovala \"svetovo\" ) neobchoduje."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["ceny Wheat W00"], "url": ["http://www.wikinvest.com/commodity/Wheat/WikiChart"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:37.003605+00:00"}
{"id": "vr17588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17588", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "V súčasnosti prebieha zase legislatívna úprava zákona, ktorý upravuje eZdravie (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úprava elektronického zdravotníctva (eZdravia) je obsiahnutá v zákone č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Posledná novelizácia tohto zákona bola vykonaná zákonom č. 351/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2018, s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. júla 2018 a 1. januára 2019. Podľa stránky ezdravotnictvo.sk prevádzkovanou Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) sa aktuálne pripravuje vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho rozsah údajov poskytovaných národnému centru, okruh spravodajských jednotiek a lehoty poskytovania údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úprava elektronického zdravotníctva (eZdravia) je obsiahnutá v zákone č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Posledná novelizácia tohto zákona bola vykonaná zákonom č. 351/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2018, s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. júla 2018 a 1. januára 2019. Podľa stránky ezdravotnictvo.sk prevádzkovanou Národným centrom zdravotníckych informácií (NCZI) sa aktuálne pripravuje vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho rozsah údajov poskytovaných národnému centru, okruh spravodajských jednotiek a lehoty poskytovania údajov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "zákonom", "ezdravotnictvo.sk"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/153/20180101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/351/20180101.html#predpis.clanok-13", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Projekt-ezdravie/Podporne_projekty/Pages/Legislativa.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:11.312034+00:00"}
{"id": "vr34965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34965", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz pred pár dňami zverejnilo Svetové ekonomické fórum rebríček, najnovší rebríček konkurencieschopnosti krajín a v tomto rebríčku, v svetovej globálnej konkurencie schopnosti sme sa prepadli tak, ako nikdy predtým. A kríza bola aj v Poľsku, aj v Maďarsku, aj v Českej republike, ale výsledok je ten, že my sme sa prepadli o trinásť miest...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa prepadlo o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa prepadlo o 13 miest zo 47. miesta na 60. miesto"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:54.711281+00:00"}
{"id": "vr30361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30361", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No tak trvalý euroval, ja som napísal pred nedávnom k tomu blog, to je trvalý tunel, ja to inak neviem nazvať.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok na blogu Richarda Sulíka s názvom Trvalý euroval - trvalý tunel si môžete prečítať TU .", "analysis_paragraphs": ["Článok na blogu Richarda Sulíka s názvom Trvalý euroval - trvalý tunel si môžete prečítať TU ."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["TU"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/280468/Trvaly-euroval-trvaly-tunel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:17.786625+00:00"}
{"id": "vr36432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36432", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Nie, k žiadnym takýmto dohodám nedošlo a nemohlo dôjsť, pretože my sme nikdy nesúhlasili ani teraz nesúhlasíme s prijatou verziou tlačového zákona. Ja si myslím, že ten tlak, ten zákon, tlačový zákon sa zmenil v niektorých oblastiach vďaka práve opozičnému tlaku aj tlaku SMK.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázny je tiež význam tlaku opozície a SMK na zmeny v znení tlačového zákona. Bez tlaku médií, občianskych organizácií a zahraničia by si opozícia sotva vynútila nejaké zmeny v tlačovom zákone. Na druhú stranu určitú rolu mohli zohrať vyhrážky opozície a SMK o nepodporení Lisabonskej zmluvy (ktoré Csáky odmieta).", "analysis_paragraphs": ["Otázny je tiež význam tlaku opozície a SMK na zmeny v znení tlačového zákona. Bez tlaku médií, občianskych organizácií a zahraničia by si opozícia sotva vynútila nejaké zmeny v tlačovom zákone. Na druhú stranu určitú rolu mohli zohrať vyhrážky opozície a SMK o nepodporení Lisabonskej zmluvy (ktoré Csáky odmieta)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:37.174013+00:00"}
{"id": "vr38148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38148", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "O to viac, že sa to dotýka aj nás a sme ale v situácii, kedy európske právo kolektívne práva neuznáva, ale komunitné právo to nerieši.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ku kolektívnym právam sa vyjadrovali viacerí slovenskí politici, kritizovali priznanie kolektívnych práv príslušníkov maďarskej menšiny na území iných štátov ( SaS ), KDH hovorí o sklamaní z podpory kolektívnych samospráv mimo územia Maďarskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Ku kolektívnym právam sa vyjadrovali viacerí slovenskí politici, kritizovali priznanie kolektívnych práv príslušníkov maďarskej menšiny na území iných štátov ( SaS ), KDH hovorí o sklamaní z podpory kolektívnych samospráv mimo územia Maďarskej republiky."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "KDH"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1231151&tro6422_0_2", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/slota-nova-madarska-ustava-smeruje/335312-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:40.541268+00:00"}
{"id": "vr38659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38659", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V tom náraste, ktorý je teda okolo 4% nárast cien, teraz ten najaktuálnejší je 4,1 je vplyv balíčka vládneho, o ktorom hovoríme, menej ako štvrtina 0,9 desatiny percenta.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strednodobá predikcia NBS predpokladá 4,1%-nú mieru inflácie pre rok 2011. Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu vo výške 0,9 % je zahrnutý v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 , ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR v apríli tohto roku. \"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b.\" Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05%.", "analysis_paragraphs": ["Strednodobá predikcia NBS predpokladá 4,1%-nú mieru inflácie pre rok 2011. Vplyv vládnych úsporných opatrení na infláciu vo výške 0,9 % je zahrnutý v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 , ktorý zverejnilo Ministerstvo financií SR v apríli tohto roku. \"Príjmové opatrenia, ktoré tvoria 45 % fiškálneho balíčka, sa negatívne prejavia najmä na zvýšení cenovej hladiny, pričom sa predpokladá 70 % premietnutie do cien. Celkový vplyv fiškálneho balíčka na priemernú infláciu v roku 2011 na 0,9 p. b.\" Program stability ale počíta s infláciou pre rok 2011 vo výške 3,5%, NBS so 4,1%. Ak je pri 3,5 percentnej inflácii 0,9 pb podiel vládneho balíka predstavuje to 25,8% z neho. Pri 4,1% inflácii je podiel vládneho balíka podľa tejto logiky 1,05%."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Strednodobá predikcia NBS", "Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2011/P1Q-2011.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:08.352722+00:00"}
{"id": "vr33473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33473", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Nestalo sa, že by priamo niekto, kto je priamo z vedenia sa unikol a podal ako \"insajderskú\" informáciou o tom, čo sa tam deje.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálne v rokoch 1997 a 2002 utiekli zo Severnej Kórey dvaja vysoko postavení predstavitelia režimu - jeden z kľúčových tvorcov jadrového programu Severnej Kórei Kyong Wonh. Druhým bol bývalý predseda národného zhromaždenia a bývalý tajomník Komunistickej strany práce Hwang Jang-yop. Vzhľadom na ich vysoké postavenie, mali informácie o tom čo sa deje vo vnútri severokórejského režimu. Výrok F. Šebeja preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2002 utiekol zo Severnej Kórey Kyong Wonha , ktorý bol podľa niektorých považovaný za \"otca\" severokórejského jadrového programu (podľa iných správ nemal vysokú funkciu). Kyong mal vyniesť zo Severnej Kórey dôležité informácie o jadrovom programe od roku 1984. Kyong mal byť jedným z dvadsiatich oficiálnych predstaviteľov režimu, ktorý sa mal tajnou operáciou ( Operation Weasel ), dostať von z režimu. V roku 1997 utiekol zo Severnej Kórey politik Hwang Jang-yop , ktorý je považovaný na jedného z najvyššie postavených predstaviteľov , ktorému sa podarilo utiecť z režimu. V 70. a začiatkom 80. rokov pôsobil ako predseda národného zhromaždenia. Celkového počet utečencov zo Severnej Kórey od roku 1953 do 2012 je približne 25 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minimálne v rokoch 1997 a 2002 utiekli zo Severnej Kórey dvaja vysoko postavení predstavitelia režimu - jeden z kľúčových tvorcov jadrového programu Severnej Kórei Kyong Wonh. Druhým bol bývalý predseda národného zhromaždenia a bývalý tajomník Komunistickej strany práce Hwang Jang-yop. Vzhľadom na ich vysoké postavenie, mali informácie o tom čo sa deje vo vnútri severokórejského režimu. Výrok F. Šebeja preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2002 utiekol zo Severnej Kórey Kyong Wonha , ktorý bol podľa niektorých považovaný za \"otca\" severokórejského jadrového programu (podľa iných správ nemal vysokú funkciu). Kyong mal vyniesť zo Severnej Kórey dôležité informácie o jadrovom programe od roku 1984. Kyong mal byť jedným z dvadsiatich oficiálnych predstaviteľov režimu, ktorý sa mal tajnou operáciou ( Operation Weasel ), dostať von z režimu. V roku 1997 utiekol zo Severnej Kórey politik Hwang Jang-yop , ktorý je považovaný na jedného z najvyššie postavených predstaviteľov , ktorému sa podarilo utiecť z režimu. V 70. a začiatkom 80. rokov pôsobil ako predseda národného zhromaždenia. Celkového počet utečencov zo Severnej Kórey od roku 1953 do 2012 je približne 25 tisíc. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Kyong Wonha", "dvadsiatich", "Operation Weasel", "Hwang Jang-yop", "najvyššie", "predstaviteľov", "počet"], "url": ["http://www.theage.com.au/articles/2003/04/23/1050777305285.html", "http://www.guardian.co.uk/world/feedarticle/10358706", "http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Weasel", "http://en.wikipedia.org/wiki/Hwang_Jang-yop", "http://www.guardian.co.uk/world/2010/oct/10/north-korea-defector-dies", "http://www.fas.org/news/dprk/1997/bg152.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/North_Korean_defectors"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:47.667993+00:00"}
{"id": "49347", "numeric_id": 49347, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49347", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Váš nominant, ak skončí na ministerstve životného prostredia, pán Huliak, bol starostom v Očovej a ako ho to, ako ho to predurčuje na to byť dobrým ministrom životného prostredia okrem toho, že popiera klimatickú zmenu a má proruské postoje?", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Starosta obce Očová, Rudolf Huliak, je stranou SNS navhrnutý ako kandidát na ministra životného prostredia. Huliak tvrdí, že klimatická kríza je výmyslom elít a popiera jej existenciu. Zastáva proruské postoje , ak ide o medzinárodné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky, a tvrdí, že by jeho prvá zahraničná cesta viedla do Moskvy, kde chce odprosiť Rusko za slovenskú vojenskú pomoc Ukrajine.\n\nSlovenskí ochranári a odborníci na životné prostredie vyjadrili znepokejenie nad jeho možným vymenovaním do funkcie v otvorenom liste, ktorý podpísalo už 37 mimovládnych organizácií ako Greenpeace, Via Iuris, či My sme les. Huliak podľa nich šíri konšpiračné teórie a vyjadruje sa agresívne voči ochranárskej komunite.", "analysis_paragraphs": ["Starosta obce Očová, Rudolf Huliak, je stranou SNS navhrnutý ako kandidát na ministra životného prostredia. Huliak tvrdí, že klimatická kríza je výmyslom elít a popiera jej existenciu. Zastáva proruské postoje , ak ide o medzinárodné smerovanie slovenskej zahraničnej politiky, a tvrdí, že by jeho prvá zahraničná cesta viedla do Moskvy, kde chce odprosiť Rusko za slovenskú vojenskú pomoc Ukrajine.", "Slovenskí ochranári a odborníci na životné prostredie vyjadrili znepokejenie nad jeho možným vymenovaním do funkcie v otvorenom liste, ktorý podpísalo už 37 mimovládnych organizácií ako Greenpeace, Via Iuris, či My sme les. Huliak podľa nich šíri konšpiračné teórie a vyjadruje sa agresívne voči ochranárskej komunite."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["postoje", "cesta", "vymenovaním", "konšpiračné"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/861953-popiera-klimaticku-krizu-a-je-proti-ochranarom-kto-je-horuci-kandidat-na-ministra-zivotneho-prostredia-rudolf-huliak", "https://www.ta3.com/clanok/905819/kontroverzny-huliak-je-adeptom-na-celo-envirorezortu-tvrdi-ze-prva-zahranicna-cesta-by-viedla-do-moskvy", "https://e.dennikn.sk/3622481/navadzal-na-obesenie-ochranara-kto-je-mozny-minister-zivotneho-prostredia-rudolf-huliak/", "https://www.aktuality.sk/clanok/y7wJnVt/ako-bude-vyzerat-nova-vlada-ministrami-by-mali-byt-robert-kalinak-aj-konspirator-huliak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:32.154462+00:00"}
{"id": "vr26321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26321", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Je také škodou, že se v radě příliš často mění ministři a naši další zástupci, protože si tím sami omezujeme sociální kapitál. Každý určitě chápe, že lidé, kteří se spolu lépe znají, jsou schopni se spolu lépe domluvit, než když se vidí poprvé.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na začiatok je nutné poznamenať, že nie o kadej záležitosti ktorá je schvaľovaná rozhoduje a rokuje automaticky a výhradne Rada ministrov. Pri mnohých položkáach je za jednanie zodpovedný COREPER , ktorý funguje na dvoch úrovniach podľa prejednávaných položiek. Ministri vyjednávajú zväčša o položkách, na ktorých nie je možné dosiahnuť širšiu zhodu na úrovni Coreperu.\n\nMinistri v Rade sa menia pri výmenách vlád, či personálnych zmenách vo vláde. Je zložité toto generalizovať, keďže toto odráža vnútropolitickú situáciu v štáte, ktorá je v každej členskej krajine iná. vo väčšine krajín EU sa vlády striedajú v priemere každých 5-6 rokov. Pre porovnanie je toto a zároveň personálne zmeny vo zvolených vládach sledovať na internetových stránkach jednotlivých vlád. Napríklad: SR , ČR , Estónsko , Nemecko , Veľká Británia .\n\nVo väčšine prípadov však Rada jedná na úrovni COREPERU je teda poukázanie na sociálny kapitál problematické, keďže tento vstupuje \"do hry\" v pomerne malom množstve problémov. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako neoveriteľný, keďže je problematické presne vyčísliť rolu sociálneho kapitálu vo vyjednávaní.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatok je nutné poznamenať, že nie o kadej záležitosti ktorá je schvaľovaná rozhoduje a rokuje automaticky a výhradne Rada ministrov. Pri mnohých položkáach je za jednanie zodpovedný COREPER , ktorý funguje na dvoch úrovniach podľa prejednávaných položiek. Ministri vyjednávajú zväčša o položkách, na ktorých nie je možné dosiahnuť širšiu zhodu na úrovni Coreperu.", "Ministri v Rade sa menia pri výmenách vlád, či personálnych zmenách vo vláde. Je zložité toto generalizovať, keďže toto odráža vnútropolitickú situáciu v štáte, ktorá je v každej členskej krajine iná. vo väčšine krajín EU sa vlády striedajú v priemere každých 5-6 rokov. Pre porovnanie je toto a zároveň personálne zmeny vo zvolených vládach sledovať na internetových stránkach jednotlivých vlád. Napríklad: SR , ČR , Estónsko , Nemecko , Veľká Británia .", "Vo väčšine prípadov však Rada jedná na úrovni COREPERU je teda poukázanie na sociálny kapitál problematické, keďže tento vstupuje \"do hry\" v pomerne malom množstve problémov. Na základe uvedeného hodnotíme výrok ako neoveriteľný, keďže je problematické presne vyčísliť rolu sociálneho kapitálu vo vyjednávaní."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["COREPER", "SR", "ČR", "Estónsko", "Nemecko", "Veľká Británia"], "url": ["http://europa.eu/legislation_summaries/glossary/coreper_en.htm", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://www.vlada.cz/cz/vlada/", "http://valitsus.ee/en/government/prime-minister-and-ministers", "http://www.bundesregierung.de/Webs/Breg/EN/FederalGovernment/Cabinet/_node.html", "https://www.gov.uk/government/ministers"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:30.691885+00:00"}
{"id": "vr25524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25524", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Včera (28. septembra 2013, pozn.) sme prekonali hranicu 6 miliónov bločkov, dnes ráno to bolo 6 miliónov 300.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "30. septembra 2013 Tipos informoval , že počet zaregistrovaných bločkov je na úrovni približne sedem miliónov sto tisíc. Podľa tejto tlačovej správy práve 29. septembra 2013, v deň vysielania O5M12, bolo zaregistrovaných najviac bločkov až 915 tisíc. Z toho vyplýva, že 28. septembra resp. 29. septembra ráno sa počet bločkov pohyboval na úrovni akú spomína Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["30. septembra 2013 Tipos informoval , že počet zaregistrovaných bločkov je na úrovni približne sedem miliónov sto tisíc. Podľa tejto tlačovej správy práve 29. septembra 2013, v deň vysielania O5M12, bolo zaregistrovaných najviac bločkov až 915 tisíc. Z toho vyplýva, že 28. septembra resp. 29. septembra ráno sa počet bločkov pohyboval na úrovni akú spomína Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["informoval"], "url": ["http://www.tipos.sk/Default.aspx?CatID=101&PressID=331"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:31.262497+00:00"}
{"id": "vr33290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33290", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Problém je ten, že pán minister ponechal flexikonto v zákonníku práce len pre veľké spoločnosti, ktoré majú odbory, lebo podmienkou na zavedenie konta takzvaného času, respektíve flexikonta je dohoda so zástupcami zamestnancov. Čiže zamestnávateľ na to, aby tento nástroj mohol využiť, musí sa dohodnúť so zástupcami zamestnancov a tí zástupcovia zamestnancov musia v tej spoločnosti existovať.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tzv. flexikonto upravuje organizáciu pracovného času pri vážnych prekážkach na strane zamestnávateľa podľa aktuálneho znenia Zákonníka práce nasledovne:\n\n\"§ 142 ods. 4\n\n(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.\"\n\nČl. 10 Základných zásad uvádza:\n\n\" Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania . Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.\"\n\nNa zavedenie flexikonta je skutočne nutné rokovať a dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov , ak títo nie sú prítomný, flexikonto nie je možné používať. Toto vylučuje ustanovenie vyššie citovaného paragrafu §142, keďže túto dohodu nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.\n\nZákonník práce ďalej v § 11a definuje zástupcov zamestnancov nasledovne:\n\nFlexikonto je teda možné uplatňovať aj v spoločnostiach bez existencie odborov za predpokladu existencie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. flexikonto upravuje organizáciu pracovného času pri vážnych prekážkach na strane zamestnávateľa podľa aktuálneho znenia Zákonníka práce nasledovne:", "\"§ 142 ods. 4", "(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.\"", "Čl. 10 Základných zásad uvádza:", "\" Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania . Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.\"", "Na zavedenie flexikonta je skutočne nutné rokovať a dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov , ak títo nie sú prítomný, flexikonto nie je možné používať. Toto vylučuje ustanovenie vyššie citovaného paragrafu §142, keďže túto dohodu nie je možné nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.", "Zákonník práce ďalej v § 11a definuje zástupcov zamestnancov nasledovne:", "Flexikonto je teda možné uplatňovať aj v spoločnostiach bez existencie odborov za predpokladu existencie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákonníka práce"], "url": ["http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:37.206856+00:00"}
{"id": "vr37680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37680", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Je to nezdanená suma (dávka v nezamestnanosti pozn.), to znamená, neplatia sa z nej dane a odvody.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dávka v nezamestnanosti, vznik nároku, poskytovanie a výška dávky sú predmetom §104-108 zákona o sociálnom poistení po novele 543/2010 Z. z. . Žiadne z ustanovení zákona nehovorí, že dávka podlieha akejkoľvek forme zdanenia.", "analysis_paragraphs": ["Dávka v nezamestnanosti, vznik nároku, poskytovanie a výška dávky sú predmetom §104-108 zákona o sociálnom poistení po novele 543/2010 Z. z. . Žiadne z ustanovení zákona nehovorí, že dávka podlieha akejkoľvek forme zdanenia."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["zákona o sociálnom poistení", "po novele 543/2010 Z. z."], "url": ["http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2011-a.html#104", "http://www.porada.sk/t16136-zakon-o-socialnom-poisteni-od-01-01-2011-a.html#104"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:49.409434+00:00"}
{"id": "vr37537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37537", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Zo slovenských intervenčných zásob už 57 tisíc ton skončilo v Bulharsku, pretože to rozhodla Európska únia.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom, že už 57 tisíc ton zo slovenských intervenčných zásob skončilo v Bulharsku sme zmienku nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že už 57 tisíc ton zo slovenských intervenčných zásob skončilo v Bulharsku sme zmienku nenašli."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:35.992112+00:00"}
{"id": "vr33646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33646", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A keď je to vyhodnotenie, a napríklad aj pani Beblavá, nie vždy spolu súhlasíme, veď nakoniec často krát máme spory, ale v tomto prípade včera povedala jasne. Ak tam prichádza ďalšia elektronická aukcia, v ktorej sa viaceré firmy, čiže nie jeden víťaz, ale viaceré firmy pohádajú o cenu, tak samozrejme ten systém je správny.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TIS v publikácií Efektívne spoločné obstarávanie viacerých obstarávateľov uvádza, že je v záujme hospodárnosti aby v prípade realizovania spoločného obstarávania realizovaného prostredníctvom rámcovej dohody s viacerými dodávateľmi, opätovne súťažilo o zákazky . Emília Sičáková-Beblavá reagovala na súťaž v Horných Plachtinciach, tým, že sa jej nepáči užšia súťaž. Tento systém rámcových dohôd a následná opakovaná súťaž, nie je ani v v publikácií, ani podľa slov Beblavej označovaný ako nevyhnutne správny a prináša tak výhody (možná úspora), ako aj nevýhody (riziko pri nedostatočnej verejnej kontrole, neumožnenie prístupu ďalších obstarávateľov) a závisí od konkrétneho prípadu.", "analysis_paragraphs": ["TIS v publikácií Efektívne spoločné obstarávanie viacerých obstarávateľov uvádza, že je v záujme hospodárnosti aby v prípade realizovania spoločného obstarávania realizovaného prostredníctvom rámcovej dohody s viacerými dodávateľmi, opätovne súťažilo o zákazky . Emília Sičáková-Beblavá reagovala na súťaž v Horných Plachtinciach, tým, že sa jej nepáči užšia súťaž. Tento systém rámcových dohôd a následná opakovaná súťaž, nie je ani v v publikácií, ani podľa slov Beblavej označovaný ako nevyhnutne správny a prináša tak výhody (možná úspora), ako aj nevýhody (riziko pri nedostatočnej verejnej kontrole, neumožnenie prístupu ďalších obstarávateľov) a závisí od konkrétneho prípadu."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Aktuálne.sk", "Publikácia"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=slovensky-paradox-za-megatendrom-stoji-firma-z-minidedinky-horne-plachtince", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2013/02/TIS_Efektivne-spolocne-obstaravanie-viacerych-obstaravatelov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:15.963677+00:00"}
{"id": "42231", "numeric_id": 42231, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42231", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja keď som bol minister spravodlivosti (...), hneď som navýšil počet sudcov o 300.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2006 po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti Štefan Harabin uviedol, že chce zvýšiť počet sudcov približne o 200. V období ( 2006-2009 ), keď bol Harabin ministrom spravodlivosti, spočiatku dochádzalo k zvyšovaniu počtu sudcov. Tento nárast ale nemal rozmery, o ktorých hovorí Harabin. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nInštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vzhľadom k plánovanému navýšeniu uviedol, že “ počet sudcov sa oproti priemeru roka 2005 k roku 2008 zvýšil o 39, čo predstavuje zhruba pätinu sľubovaného nárastu “.\n\nPodľa štatistiky Ministerstva spravodlivosti bol počet sudcov v roku 2009 dokonca mierne nižší než v roku 2006.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 po nástupe do funkcie ministra spravodlivosti Štefan Harabin uviedol, že chce zvýšiť počet sudcov približne o 200. V období ( 2006-2009 ), keď bol Harabin ministrom spravodlivosti, spočiatku dochádzalo k zvyšovaniu počtu sudcov. Tento nárast ale nemal rozmery, o ktorých hovorí Harabin. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vzhľadom k plánovanému navýšeniu uviedol, že “ počet sudcov sa oproti priemeru roka 2005 k roku 2008 zvýšil o 39, čo predstavuje zhruba pätinu sľubovaného nárastu “.", "Podľa štatistiky Ministerstva spravodlivosti bol počet sudcov v roku 2009 dokonca mierne nižší než v roku 2006."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["zvýšiť", "2006-2009", "INEKO", "", "INEKO", "MS SR"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5292004/buducich-sudcov-vyberaju-aj-podla-mien.html", "https://www.vlada.gov.sk/stefan-harabin/", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=191", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=191", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=191", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1769"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:19.308441+00:00"}
{"id": "46244", "numeric_id": 46244, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46244", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "Nezávislosť a nestrannosť sudcu v rozhodovaní je ochrana základných požiadaviek na súdnu moc v právnom štáte. Tú máme zakotvenú v ústave a to, či tam tá imunita ostane alebo neostane, na tom to nestojí. V iných štátov Európskej únie takú ani nemáme. Proste ten široký koncept, ale taby som to skrátila. V novele ústavy, ktorá je teraz v legislatívnom procese, ostane imunita, ale bude z nej zrejmé, že ak sa jedná o trestný čin sudcu alebo disciplinárne konanie, tak toto ho nechráni", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mnohé štáty EÚ nepoznajú sudcovskú imunitu. Ochrana sudcov pred postihmi za právny názor pri rozhodovaní v Ústave ostane aj po navrhnutých zmenách - nebude však chrániť pred trestnými činmi. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé. Ústava predpokladá , že „ v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.” Sudcovia sú podľa nej „ pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.” Zároveň podľa Ústavy platí , že „ za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.” Podľa návrhu novely Ústavy, ktorý predkladá rezort spravodlivosti, „za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, že by tým bol spáchaný trestný čin.” Ministerka Kolíkova však hovorí , že „objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom.\" Na výnimočnosť imunity slovenských sudcov v európskom kontexte poukázal v roku 2010 vtedajší predseda Siete Súdnych Rád ( ENCJ ) John Thomas. Podľa správy slovenského Ústavného súdu z roku 2013 poznajú 4 z 27 štátov Európskej únie trestnoprávnu imunitu. Formuláciu, podľa ktorej sudcov nemožno stíhať za ich právny názor pri rozhodovaní, majú v Ústave napríklad Slovinci.", "analysis_paragraphs": ["Mnohé štáty EÚ nepoznajú sudcovskú imunitu. Ochrana sudcov pred postihmi za právny názor pri rozhodovaní v Ústave ostane aj po navrhnutých zmenách - nebude však chrániť pred trestnými činmi. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé. Ústava predpokladá , že „ v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.” Sudcovia sú podľa nej „ pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.” Zároveň podľa Ústavy platí , že „ za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.” Podľa návrhu novely Ústavy, ktorý predkladá rezort spravodlivosti, „za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, že by tým bol spáchaný trestný čin.” Ministerka Kolíkova však hovorí , že „objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom.\" Na výnimočnosť imunity slovenských sudcov v európskom kontexte poukázal v roku 2010 vtedajší predseda Siete Súdnych Rád ( ENCJ ) John Thomas. Podľa správy slovenského Ústavného súdu z roku 2013 poznajú 4 z 27 štátov Európskej únie trestnoprávnu imunitu. Formuláciu, podľa ktorej sudcov nemožno stíhať za ich právny názor pri rozhodovaní, majú v Ústave napríklad Slovinci."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["predpokladá", "čl. 7 ods. 2", "5", "platí", "návrhu", "hovorí", "výnimočnosť imunity", "ENCJ", "poznajú", "majú"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701.html#ustavnyclanok-7.odsek-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20190701.html#ustavnyclanok-7.odsek-5", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460", "https://lrv.rokovania.sk/195072020-/", "https://domov.sme.sk/c/22475001/koncept-imunity-sudcov-nema-v-ustave-co-robit-hovori-kolikova.html", "https://spectator.sme.sk/c/20037569/judges-have-no-immunity-in-most-european-countries-british-justice-officials-say.html", "https://www.encj.eu/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992148/bk7.pdf/70a5ef25-7c12-473c-979e-73c65f907dc6", "https://www.servat.unibe.ch/icl/si00000_.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:17.266310+00:00"}
{"id": "vr31189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31189", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Včera som sa od pána Štefanca z SDKÚ v rozhlase dozvedel, že SDKÚ pripúšťa navýšenie DPH.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25. februára 2012 v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec uviedol: \"Ak to bude nevyhnutné, SDKÚ-DS pripúšťa zvyšovanie dane z pridanej hodnoty (DPH), keďže chce uchrániť rovnú daň.\"", "analysis_paragraphs": ["25. februára 2012 v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec uviedol: \"Ak to bude nevyhnutné, SDKÚ-DS pripúšťa zvyšovanie dane z pridanej hodnoty (DPH), keďže chce uchrániť rovnú daň.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovanie"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120225TBA00895"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:56.751306+00:00"}
{"id": "vr35811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35811", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Myslím, že diváci vedia posúdiť, kto sem vniesol teraz tému gréckej pôžičky. Ja som od začiatku hovoril o európskom finančnom stabilizačnom nástroji", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko v diskusii prvý spomenul Hrušovský, nasledovali moderátor a Maďarič.", "analysis_paragraphs": ["Grécko v diskusii prvý spomenul Hrušovský, nasledovali moderátor a Maďarič."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:03.836822+00:00"}
{"id": "vr34983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34983", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...a z 13 vyhodnotených projektov je výsledok taký, že všetky sú nehorázne predražené a 3 sú navyše nepoužiteľné. Čo sa týka hodnoty, tých 13 projektov boli výdavky na informatické služby pôvodne rozpočítané vo výške, teda akceptované tým firmám vo výške 182 mil. Eur, ale skutočná hodnota toho čo tie firmy mali dodať bola 44 mil. Eur, čiže o 138 mil. Eur nadsadené ceny, čo je nie 75% plytvanie, ale 400% predraženie.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:16.291520+00:00"}
{"id": "vr15466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15466", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Novinári zistia, že Kaliňákov syn a Bašternákova dcéra chodia do tej istej triedy, do tej istej škôlky.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník N uverejnil 23. septembra 2016 článok so zistením, že deti ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. Z vyjadrení novinárov vyplýva, že v danej škôlke je len 10-15 detí, tento počet odpovedá počtu detí v jednej triede. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Denník N uverejnil 23. septembra 2016 článok so zistením, že deti ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podnikateľa Ladislava Bašternáka navštevujú tú istú škôlku. Z vyjadrení novinárov vyplýva, že v danej škôlke je len 10-15 detí, tento počet odpovedá počtu detí v jednej triede. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["článok", "Trend", "klásť"], "url": ["https://dennikn.sk/566748/kalinakovci-a-basternakovci-kazdy-den-v-rovnakej-budove/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kalinak-s-basternakom-maju-navstevovat-rovnaku-matersku-skolku.html", "https://www.youtube.com/watch?v=7m8Bf7dqFnk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:42.857371+00:00"}
{"id": "vr26497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26497", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Pri nástupe vlády Roberta Fica bola nezamestnanosť 14%, teraz je 14,5, má klesnú na 14,3.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Frešo síce uvádza približne správnu mieru nezamestnanosti v období nástupu vlády (podľa ŠÚ SR bola nezamestnanosť 14,1 %), nesprávne však uvádza súčasnú mieru nezamestnanosti (rovnako 14,1 %). Keďže Pavol Frešo uvádza čísla s presnosťou na desatinné miesta, aj malé rozdiely považujeme za relevantné a výrok hodnotíme ako nepravdivý. Súčasnú vládu pod vedením Roberta Fica vymenoval prezident 4. apríla 2012, Frešo teda odkazuje na obdobie 1. kvartálu 2012 . Vtedy bola podľa Štatistického úradu SR miera nezamestnanosti na úrovni 14,1% , Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uvádzal v marci 2012 mieru nezamestnanosti na úrovni 15,11%, mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,69 % (dostupné na stiahnutie tu ). Súčasná miera nezamestnanosti sa podľa ŠÚ SR pohybuje na úrovni 14,1% (najaktuálnejší údaj za 3. kvartál 2013). Podľa ÚPSVaR je miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,50 % , miera nezamestnanosti podľa celkového počtu uchádzačov o zamestnanie má hodnotu 14,81 % (na stiahnutie tu ) - najaktuálnejšie údaje za november 2013. Podľa ŠÚ bola miera nezamestnanosti za rok 2012 presne 14 %, za rok 2013 ešte k dispozícii nie je údaj za posledný kvartál, preto podobné číslo neexistuje. Aj v prípade pokiaľ by táto miera bola na úrovni 14,5 %, alebo 14,3 %, tieto údaje nie sú relevantné pre overenie nezamestnanosti v dobe nástupu vlády Roberta, ktorá nastúpila v apríli 2012 a teda údaj za rok 2012 už znázorňuje z veľkej miery nezamestnanosť počas jej vlády. Presné čísla podľa diskutovaných zdrojov sú viditeľné na nasledujúcich tabuľkách. 2012 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 13,69 13,76 13,69 13,40 13,19 13,34 13,27 13,19 13,44 13,69 13,94 14,44 ŠÚ SR 14,1 13,6 13,7 14,4 OECD 13,8 13,7 13,7 13,8 13,8 14,0 13,9 14,0 14,0 14,2 14,4 14,4 2013 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 14,80 14,71 14,68 14,41 14,26 14,25 13,99 13,70 13,84 13,66 13,50 0 ŠÚ SR 14,5 14,0 14,1 0 OECD 14,3 14,2 14,1 14,2 14,2 14,4 14,3 14,3 14,3 14,2 14,0 0 pozn.: hrubou vyznačené je obdobie nástupu vlády Roberta Fica; 0 znamená nedostupnosť dát za dané obdobie; ŠÚ SR uvádza dáta za jednotlivé kvartály zdroj: ÚPSVaR, ŠÚ SR, OECD. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo síce uvádza približne správnu mieru nezamestnanosti v období nástupu vlády (podľa ŠÚ SR bola nezamestnanosť 14,1 %), nesprávne však uvádza súčasnú mieru nezamestnanosti (rovnako 14,1 %). Keďže Pavol Frešo uvádza čísla s presnosťou na desatinné miesta, aj malé rozdiely považujeme za relevantné a výrok hodnotíme ako nepravdivý. Súčasnú vládu pod vedením Roberta Fica vymenoval prezident 4. apríla 2012, Frešo teda odkazuje na obdobie 1. kvartálu 2012 . Vtedy bola podľa Štatistického úradu SR miera nezamestnanosti na úrovni 14,1% , Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uvádzal v marci 2012 mieru nezamestnanosti na úrovni 15,11%, mieru evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,69 % (dostupné na stiahnutie tu ). Súčasná miera nezamestnanosti sa podľa ŠÚ SR pohybuje na úrovni 14,1% (najaktuálnejší údaj za 3. kvartál 2013). Podľa ÚPSVaR je miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,50 % , miera nezamestnanosti podľa celkového počtu uchádzačov o zamestnanie má hodnotu 14,81 % (na stiahnutie tu ) - najaktuálnejšie údaje za november 2013. Podľa ŠÚ bola miera nezamestnanosti za rok 2012 presne 14 %, za rok 2013 ešte k dispozícii nie je údaj za posledný kvartál, preto podobné číslo neexistuje. Aj v prípade pokiaľ by táto miera bola na úrovni 14,5 %, alebo 14,3 %, tieto údaje nie sú relevantné pre overenie nezamestnanosti v dobe nástupu vlády Roberta, ktorá nastúpila v apríli 2012 a teda údaj za rok 2012 už znázorňuje z veľkej miery nezamestnanosť počas jej vlády. Presné čísla podľa diskutovaných zdrojov sú viditeľné na nasledujúcich tabuľkách. 2012 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 13,69 13,76 13,69 13,40 13,19 13,34 13,27 13,19 13,44 13,69 13,94 14,44 ŠÚ SR 14,1 13,6 13,7 14,4 OECD 13,8 13,7 13,7 13,8 13,8 14,0 13,9 14,0 14,0 14,2 14,4 14,4 2013 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 14,80 14,71 14,68 14,41 14,26 14,25 13,99 13,70 13,84 13,66 13,50 0 ŠÚ SR 14,5 14,0 14,1 0 OECD 14,3 14,2 14,1 14,2 14,2 14,4 14,3 14,3 14,3 14,2 14,0 0 pozn.: hrubou vyznačené je obdobie nástupu vlády Roberta Fica; 0 znamená nedostupnosť dát za dané obdobie; ŠÚ SR uvádza dáta za jednotlivé kvartály zdroj: ÚPSVaR, ŠÚ SR, OECD. Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["1. kvartálu 2012", "tu", "podľa ŠÚ SR", "tu", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR", "OECD", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR", "OECD"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:52.757670+00:00"}
{"id": "48722", "numeric_id": 48722, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48722", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "Dokopy ide (pozn. na budúci rok) takmer 500.000.000 EUR na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "5. októbra 2022 schválila NR SR novelu zákona o zvýšení platov zdravotníkov s platnosťou od 1. januára 2023. Nejde iba o platy lekárov a sestier, ale aj o ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Táto novela priznáva zdravotníckym povolaniam extra zvýšenie platov v celkovej výške 232 miliónov eur. Ďalšie navýšenie vyplýva z platového automatu , ktorý zabezpečuje, že platy zdravotníckeho personálu každoročne prechádzajú valorizačným mechanizmom. Spolu by tak výdavky na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov mali dosiahnuť hodnotu pol miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["5. októbra 2022 schválila NR SR novelu zákona o zvýšení platov zdravotníkov s platnosťou od 1. januára 2023. Nejde iba o platy lekárov a sestier, ale aj o ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Táto novela priznáva zdravotníckym povolaniam extra zvýšenie platov v celkovej výške 232 miliónov eur. Ďalšie navýšenie vyplýva z platového automatu , ktorý zabezpečuje, že platy zdravotníckeho personálu každoročne prechádzajú valorizačným mechanizmom. Spolu by tak výdavky na zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov mali dosiahnuť hodnotu pol miliardy eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["novelu zákona", "ostatných zdravotníkov", "výške", "platového automatu", "hodnotu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56174", "https://www.health.gov.sk/Clanok?Prehlad-komplexneho-zvysenia-platov-zdravotnickych-povolani", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=517716", "https://e.dennikn.sk/minuta/3019675", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647148-lengvarsky-memorandum-s-lekarmi-sme-upravili-verim-ze-sa-dohodneme/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:20.268681+00:00"}
{"id": "vr15040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15040", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Napríklad Prešov (región, pozn.) dosahuje priemerný plat stredoškolského učiteľa podstatne vyššiu sumu, ako napríklad v Žiline alebo v Nitre.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný plat pedagogického zamestnanca SOŠ dosahoval podľa posledných údajov vyššiu sumu v Prešovskom kraji ako v Žilinskom alebo Nitrianskom. V Prešovskom kraji dosahoval priemerný plat pedagogického zamestnanca (.pdf, s. 22) v roku 2014 podľa Ministerstva školstva na SOŠ 991,4 eur, v Nitrianskom 974,7 eur a v Žilinskom 975,4 eur. To znamená, že v Prešovskom kraji bola priemerná mzda pedagogického zamestnanca v porovnaní s Nitrianskym o 16,7 eur a so Žilinským o 16 eur vyššia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerný plat pedagogického zamestnanca SOŠ dosahoval podľa posledných údajov vyššiu sumu v Prešovskom kraji ako v Žilinskom alebo Nitrianskom. V Prešovskom kraji dosahoval priemerný plat pedagogického zamestnanca (.pdf, s. 22) v roku 2014 podľa Ministerstva školstva na SOŠ 991,4 eur, v Nitrianskom 974,7 eur a v Žilinskom 975,4 eur. To znamená, že v Prešovskom kraji bola priemerná mzda pedagogického zamestnanca v porovnaní s Nitrianskym o 16,7 eur a so Žilinským o 16 eur vyššia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["priemerný plat", "zverejnil"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/7715.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/312158/minister-draxler-vytiahol-cisla-a-ukazal-priemerny-plat-ucitelov-problemom-je-najma-bratislavsky-kraj/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:39.003900+00:00"}
{"id": "vr15624", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15624", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "…zachytil som mediálne vystupovať pána Bugára, ktorý hovorí, že on chce dopredať všetky strategické spoločnosti a doprivatizovať.", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko niekoľkokrát kritizoval Bélu Bugára a celý Most-Híd počas kampane parlamentných volieb. Tento výrok odznel ešte v januári a \"mediálny výstup\" na ktorý predseda SNS odkazuje v ňom, pochádza ešte z decembra roka 2015. Nenašli sme pritom žiadne priame vyjadrenia predsedu Most - Híd ani členov strany relevantné k tomuto výroku. Andrej Danko mohol čerpať z článku z portálu glob.sk s názvom \" Most–Híd plánuje masívnu vlnu privatizácie štátneho majetku \", pričom článok zdieľali aj Topky.sk a v marci 2016 ho prebral aj portál idemvolit.sk .\n\nAutori článku vychádzajú z programových téz strany Most - Híd, kde, podľa ich slov \"P rivatizácia štátnych podnikov je pevnou súčasťou programu strany Bélu Bugára a v programovom dokumente sa spomína na viacerých miestach. Most – Híd chce preskúmať možnosti zvyšného predaja podielov štátu vo všetkých podnikoch, okrem štyroch vybraných prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, Eustream a Transpetrol) \". Z článku priamo vyplýva, že Most - Híd neuvažuje o privatizácií všetkých štátnych podnikov, Andrej Danko tak vo svojom výroku skresľoval pravdivé informácie a možno sa nechal zmiasť s dramatickým názvom spomínaného článku. V programe (.pdf) strany Most - Híd doprivatizácií, resp. \"prehodnoteniu podnikateľskej aktivity štátu\" sa venujú dva body: \" Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera.\n\n(...)\n\nAndrej Danko je pritom dlho známy so svojim negatívnym názorom na českú súkromnú spoločnosť RegioJet. Danko už pri zastavení IC vlakov minulý rok kritizoval tento krok, za opätovné vypravenie týchto vlakov sa presadzoval osobne.\n\nSMK, neskoršie aj Most - Híd, boli podľa niektorých informácií financované s pomocou Oszkára Világiho, pričom existujú aj ďalšie osoby a podozrenia, o ktorých sa niekedy hovorí vo vzťahu s týmito stranami. Bugár však všetky podobné indície odmieta a odmietal.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko niekoľkokrát kritizoval Bélu Bugára a celý Most-Híd počas kampane parlamentných volieb. Tento výrok odznel ešte v januári a \"mediálny výstup\" na ktorý predseda SNS odkazuje v ňom, pochádza ešte z decembra roka 2015. Nenašli sme pritom žiadne priame vyjadrenia predsedu Most - Híd ani členov strany relevantné k tomuto výroku. Andrej Danko mohol čerpať z článku z portálu glob.sk s názvom \" Most–Híd plánuje masívnu vlnu privatizácie štátneho majetku \", pričom článok zdieľali aj Topky.sk a v marci 2016 ho prebral aj portál idemvolit.sk .", "Autori článku vychádzajú z programových téz strany Most - Híd, kde, podľa ich slov \"P rivatizácia štátnych podnikov je pevnou súčasťou programu strany Bélu Bugára a v programovom dokumente sa spomína na viacerých miestach. Most – Híd chce preskúmať možnosti zvyšného predaja podielov štátu vo všetkých podnikoch, okrem štyroch vybraných prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, Eustream a Transpetrol) \". Z článku priamo vyplýva, že Most - Híd neuvažuje o privatizácií všetkých štátnych podnikov, Andrej Danko tak vo svojom výroku skresľoval pravdivé informácie a možno sa nechal zmiasť s dramatickým názvom spomínaného článku. V programe (.pdf) strany Most - Híd doprivatizácií, resp. \"prehodnoteniu podnikateľskej aktivity štátu\" sa venujú dva body: \" Navrhujeme prehodnotiť podnikateľské aktivity štátu. Štát nemá podnikať, ale vytvárať dobré podnikateľské prostredie. Preto navrhujeme uskutočniť dôsledný audit štátnych aktív a preskúmať možnosti predaja zvyšných podielov štátu, okrem prirodzených monopolov (SEPS, železničné trate, podiel v podnikoch Eustream a Transpetrol). Odštátnenie musí byť čo najviac transparentné, buď formou priameho predaja, kde o víťazoch sa rozhodne v medzinárodnej súťaži na základe najlepšej ponuky, alebo formou predaja akcií podnikov na burze. Príjmy z privatizácie odporúčame použiť na zníženie verejného dlhu a na výpadky v Sociálnej poisťovni v dôsledku existencie druhého piliera.", "(...)", "Andrej Danko je pritom dlho známy so svojim negatívnym názorom na českú súkromnú spoločnosť RegioJet. Danko už pri zastavení IC vlakov minulý rok kritizoval tento krok, za opätovné vypravenie týchto vlakov sa presadzoval osobne.", "SMK, neskoršie aj Most - Híd, boli podľa niektorých informácií financované s pomocou Oszkára Világiho, pričom existujú aj ďalšie osoby a podozrenia, o ktorých sa niekedy hovorí vo vzťahu s týmito stranami. Bugár však všetky podobné indície odmieta a odmietal."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["januári", "glob.sk", "Topky.sk", "idemvolit.sk", "programe", "názorom", "opätovné vypravenie", "Bugár", "v roku 2014", "priateľský", "vysokú mienku"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/?ph=3", "http://www.glob.sk/most-hid-planuje-masivnu-vlnu-privatizacie-statneho-majetku-slovenska/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1513713/Most-Hid-planuje-masivnu-vlnu-privatizacie-statneho-majetku-Slovenska", "http://www.idemvolit.sk/447-kauza/most-hid-planuje-masivnu-privatizaciu-statneho-majetku/", "http://www.most-hid.sk/sites/default/files/downloadable-files/vizia_2016_sk_hospodarska_politika.pdf", "https://dennikn.sk/605688/vlada-stopla-prichod-dalsich-dopravcov-na-zeleznicu-podla-regiojetu-je-za-tym-danko/", "https://www.aktuality.sk/clanok/398314/z-bratislavy-po-takmer-roku-vystartoval-do-kosic-prvy-obnoveny-ic-vlak/", "http://domov.sme.sk/c/6235422/bugar-vplyv-vilagiho-na-most-hid-je-nulovy.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sns-danko-strache-hrnko-kozak/98833-clanok.html", "https://dennikn.sk/464103/bela-bugar-nemohol-vediet-ze-priatelom-predsedu-sns/", "https://www.aktuality.sk/clanok/400380/danko-v-bugarovi-som-nasiel-charakter/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:21.923895+00:00"}
{"id": "vr33649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33649", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Čiže a teraz tu je potom alebo teda taká argumentácia, že ale však vlastne tá firma to robí pre nás zadarmo, tá z tých Horných Plachtiniec. Ale na druhej strane si berú bol percenta od tých, ktorý vyhrajú tie súťaže, tie elektronické aukcie.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zmluvách uverejnených v Centrálnom registri zmlúv uzavretých medzi Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o (ROA). a jednotlivými, celkovo 25 obstarávateľmi (napr. Ministerstvo vnútra ; spravodlivosti ; financií ) je v zmluvách uvedené, že ROA vykoná verejné obstarávanie bez nároku na províziu zo strany obstarávateľov.", "analysis_paragraphs": ["V zmluvách uverejnených v Centrálnom registri zmlúv uzavretých medzi Regionálna Obstarávacia Agentúra s.r.o (ROA). a jednotlivými, celkovo 25 obstarávateľmi (napr. Ministerstvo vnútra ; spravodlivosti ; financií ) je v zmluvách uvedené, že ROA vykoná verejné obstarávanie bez nároku na províziu zo strany obstarávateľov."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Regionálna", "Ministerstvo vnútra", "spravodlivosti", "financií", "ROA", "informoval", "Aktuálne.sk", "Feranca", "blogu"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=242712&SID=3&P=1", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=751986&l=sk", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=777221&l=sk", "http://crz.gov.sk/index.php?ID=772210&l=sk", "http://www.roa.sk/", "http://m.hnonline.sk/2-59732660-kw0000_hndetail-c3", "http://aktualne.atlas.sk/slovensky-paradox-za-megatendrom-stoji-firma-z-minidedinky-horne-plachtince/slovensko/politika/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=242712&SID=3&P=1", "http://nicholson.blog.sme.sk/c/326721/Vo-vedeni-ROA-su-zaujimave-mena.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:16.826905+00:00"}
{"id": "vr33899", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33899", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Samozrejmá vec, že v prvom rade je to podmienené tým, že zamestnáme dlhodobo nezamestnaných, takisto získajú istý profit (Zamastnanecké agentúry, pozn.) za to, ale až v čase, keď bude mať nový zamestnanec v rukách pracovnú zmluvu na dobu neurčitú.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny približne v januári-februári 2013 informovalo o plánoch projektu v ktorom by boli zamestnávaní ľudia prostredníctvom personálnych agentúr (zamestnaneckých agentúr) či neziskových organizácií. O tomto projekte informoval Ján Richter na tlačovej besede v marci 2013.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny približne v januári-februári 2013 informovalo o plánoch projektu v ktorom by boli zamestnávaní ľudia prostredníctvom personálnych agentúr (zamestnaneckých agentúr) či neziskových organizácií. O tomto projekte informoval Ján Richter na tlačovej besede v marci 2013."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["informovalo", "projektu", "tlačovej besede", "správa"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/ficova-vlada-chysta-novy-projekt-pracu-chce-dat-dlhodobo-nezamestnanym/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.strana-smer.sk/4978/minister-j-richter-podpori-zamestnavanie-dlhodobo-nezamestnanych", "http://www.smertv.sk/c/549/1/0/minister-prace-j.-richter-predstavil-projekt-na-podporu-zamestnavania-dlhodobo-nezamestnanych.htm", "http://www.employment.gov.sk/rezort-prace-podpori-zamestnavanie-5000-dlhodobo-nezamestnanych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:22.208365+00:00"}
{"id": "vr29563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29563", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Áno, dnes je stav nejakých 30 000 sporiteľov, ktorí vystúpili z druhého piliera...", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok považujeme za neoveriteľný, pretože všetky vyjadrenia o počte sporiteľov, ktorí sa rozhodli vystúpiť z druhého piliera, boli vyslovené ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny J. Richterom bez dostupných relevantných podporných štatistík, tlačových správ alebo mediálnych informácií .\n\nDôchodkový systém na Slovensku je od januára 2005 postavený na troch pilieroch. Patria sem I.pilier - dôchodkové poistenie a priebežný dôchodkový systém vykonávaný Sociálnou poisťovňou, II. Pilier - starobné dôchodkové sporenie vykonávané dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a III.pilier - doplnkové dôchodkové sporenie vykonávané doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami\n\nII. pilier dôchodkového systému je príspevkovo definovaný, čo znamená, že výška dôchodkovej dávky bude závisieť od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Finančné prostriedky sporiteľov sú spravované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS). Vstup do piliera je na uvážení každého potenciálneho sporiteľa\n\nPodľa TASR Ficova vláda prvýkrát otvárala dôchodkový pilier v januári 2008 na pol roka, kedy ho opustilo viac ako 100 000 sporiteľov, pričom 23 000 vstúpilo. Ten istý rok bol pilier otvorený druhýkrát od polovice novembra konca júna 2009, kedy vystúpilo približne 66 000 občanov a takmer 15 000 vstúpilo. Pri treťom otvorení v septembri 2012 na päť mesiacov do januára 2013 vystúpilo piliera približne 80 000 ľudí.\n\nV súčasnosti je druhý pilier otvorený už po štvrtýkrát od 15. marca do 15. júna 2015, čo umožňuje občanom opäť sa rozhodnúť o zotrvaní v pilieri alebo prechode do iného piliera, prípadne vstúpení do druhého piliera. Podľa vyjadrenia J. Richtera v apríli 2015 vystúpilo z piliera 5700 sporiteľov, pričom vstúpilo 1600. 3. mája 2015 hovoril o vystúpení 30 000 ľudí. V obidvoch prípadoch chýbajú dostupné podporné zdroje pre overenie pravdivosti týchto výrokov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok považujeme za neoveriteľný, pretože všetky vyjadrenia o počte sporiteľov, ktorí sa rozhodli vystúpiť z druhého piliera, boli vyslovené ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny J. Richterom bez dostupných relevantných podporných štatistík, tlačových správ alebo mediálnych informácií .", "Dôchodkový systém na Slovensku je od januára 2005 postavený na troch pilieroch. Patria sem I.pilier - dôchodkové poistenie a priebežný dôchodkový systém vykonávaný Sociálnou poisťovňou, II. Pilier - starobné dôchodkové sporenie vykonávané dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a III.pilier - doplnkové dôchodkové sporenie vykonávané doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami", "II. pilier dôchodkového systému je príspevkovo definovaný, čo znamená, že výška dôchodkovej dávky bude závisieť od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Finančné prostriedky sporiteľov sú spravované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS). Vstup do piliera je na uvážení každého potenciálneho sporiteľa", "Podľa TASR Ficova vláda prvýkrát otvárala dôchodkový pilier v januári 2008 na pol roka, kedy ho opustilo viac ako 100 000 sporiteľov, pričom 23 000 vstúpilo. Ten istý rok bol pilier otvorený druhýkrát od polovice novembra konca júna 2009, kedy vystúpilo približne 66 000 občanov a takmer 15 000 vstúpilo. Pri treťom otvorení v septembri 2012 na päť mesiacov do januára 2013 vystúpilo piliera približne 80 000 ľudí.", "V súčasnosti je druhý pilier otvorený už po štvrtýkrát od 15. marca do 15. júna 2015, čo umožňuje občanom opäť sa rozhodnúť o zotrvaní v pilieri alebo prechode do iného piliera, prípadne vstúpení do druhého piliera. Podľa vyjadrenia J. Richtera v apríli 2015 vystúpilo z piliera 5700 sporiteľov, pričom vstúpilo 1600. 3. mája 2015 hovoril o vystúpení 30 000 ľudí. V obidvoch prípadoch chýbajú dostupné podporné zdroje pre overenie pravdivosti týchto výrokov."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["mediálnych informácií", "II. pilier dôchodkového systému", "TASR", "súčasnosti", "v apríli 2015", "3. mája 2015"], "url": ["http://www.2pilier.sk/medialnevystupy.htm", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "http://www.cas.sk/clanok/242340/takmer-80-tisic-ludi-odislo-z-ii-piliera-neslo-nam-o-cisla-tvrdi-rezort.html", "https://dennikn.sk/30544/fico-ide-stvrty-raz-otvorit-druhy-pilier/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7739864/z-druheho-piliera-zatial-vystupilo-5700-ludi-vstupilo-don-1600.html", "http://www.sme.sk/c/7784919/z-druheho-piliera-vystupilo-asi-30-000-ludi-poistovna-posle-dalsi-list.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:52.611630+00:00"}
{"id": "vr28061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28061", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme už minulý rok percentuálne zvýšili najviac minimálnu mzdu v Európskej únii. Percentuálne, ak hovoríme o nejakom skoku a sme dnes na úrovni 352 eur.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že Slovensko malo najvyšší nárast minimálnej mzdy v roku 2014. Vyšší nárast malo až päť krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa minimálna mzda zvýšila na 352 eur , čo predstavuje zvýšenie z minimálne mzdy v roku 2013 (337,7 eur) o 14,3 eur, čo je nárast o 4,2% . V roku 2013 sa minimálna mzda zvýšila len minimálne z úrovne v roku 2012 (327,2 eur) na úroveň 337,7 eur, čo predstavovalo takmer 3,3%. Na to aby sme vedeli porovnať nárasty minimálnych miezd v roku 2014 oproti roku 2013 v Európskej únii použijeme štatistiku Eurostat o minimálnych mzdách. Údaje sú z prvého polroka 2014. Ide teda o aktuálne údaje. Vyšší nárast minimálnej mzdy rok 2014 v porovnaní s rokom 2013 mali krajiny ako Bulharsko, Estónsko, Česká republika, Lotyšsko, Rumunsko alebo aj Chorvátsko (porovnanie prvých polrokov). Len krajina Česká republika, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Chorvátsko a VB menili v priebehu roka 2013 výšku minimálnej mzdy. Uvádzame preto výpočet nárastu minimálnej mzdy pre prvý aj druhý polrok 2013 oproti prvému polroku 2014 (aktuálne dáta). Krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Cyprus, Fínsko a Švédsko nemajú údaje o minimálnej mzde. V Nemecku bola v roku 2014 prvýkrát zavedená, nie je možné ju teda s ničím porovnať. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že Slovensko malo najvyšší nárast minimálnej mzdy v roku 2014. Vyšší nárast malo až päť krajín EÚ. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa minimálna mzda zvýšila na 352 eur , čo predstavuje zvýšenie z minimálne mzdy v roku 2013 (337,7 eur) o 14,3 eur, čo je nárast o 4,2% . V roku 2013 sa minimálna mzda zvýšila len minimálne z úrovne v roku 2012 (327,2 eur) na úroveň 337,7 eur, čo predstavovalo takmer 3,3%. Na to aby sme vedeli porovnať nárasty minimálnych miezd v roku 2014 oproti roku 2013 v Európskej únii použijeme štatistiku Eurostat o minimálnych mzdách. Údaje sú z prvého polroka 2014. Ide teda o aktuálne údaje. Vyšší nárast minimálnej mzdy rok 2014 v porovnaní s rokom 2013 mali krajiny ako Bulharsko, Estónsko, Česká republika, Lotyšsko, Rumunsko alebo aj Chorvátsko (porovnanie prvých polrokov). Len krajina Česká republika, Lotyšsko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko, Chorvátsko a VB menili v priebehu roka 2013 výšku minimálnej mzdy. Uvádzame preto výpočet nárastu minimálnej mzdy pre prvý aj druhý polrok 2013 oproti prvému polroku 2014 (aktuálne dáta). Krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Cyprus, Fínsko a Švédsko nemajú údaje o minimálnej mzde. V Nemecku bola v roku 2014 prvýkrát zavedená, nie je možné ju teda s ničím porovnať. Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["352 eur", "Eurostat", "Nemecku"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159826?prefixFile=m_", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en", "http://www.bbc.com/news/business-26851906"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:05.032872+00:00"}
{"id": "vr38900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38900", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nevidím momentálne priestor na to, aby sme ďalej utužovali vládnu koalíciu, ale podstatné je, že keby pani premiérka nemala vôči verejnosti dosť zásadné vyhlásenia, napríklad o takzvanej nulovej tolerancii k straníckemu klientelizmu, tak pripúšťam, že by možno v tejto sfére nebol dôvod.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iveta Radičová hovorila o nulovej tolerancií tesne po podpise koaličnej zmluvy 6. júla 2010. „Moji budúci kolegovia, členovia vlády vedia, že moja tolerancia bude nulová. Preto nebudem hovoriť o čase, možno zo žartu by som povedala 2 minúty a 59 sekúnd. (R. FIco pred štyrmi rokmi vyhlásil, že členov kabinetu pri pochybeniach odvolá do troch minút) Ten čas nie je až taký podstatný. Nulová tolerancia pri dôvodnom podozrení,“ konštatovala vtedy Radičová.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová hovorila o nulovej tolerancií tesne po podpise koaličnej zmluvy 6. júla 2010. „Moji budúci kolegovia, členovia vlády vedia, že moja tolerancia bude nulová. Preto nebudem hovoriť o čase, možno zo žartu by som povedala 2 minúty a 59 sekúnd. (R. FIco pred štyrmi rokmi vyhlásil, že členov kabinetu pri pochybeniach odvolá do troch minút) Ten čas nie je až taký podstatný. Nulová tolerancia pri dôvodnom podozrení,“ konštatovala vtedy Radičová."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["6. júla 2010."], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/167489/sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid-podpisali-koalicnu-zmluvu/tlacit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:09.954704+00:00"}
{"id": "vr13868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13868", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..napríklad KDH a Most-Híd hovorí, že mali by sme tie povinné kvóty rešpektovať..", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH ani Most-Híd nepovažujú systém povinných kvót za systémové riešenie a odmietli ho. Most-Híd skutočne hovorilo o potrebe prejavenia solidarity a pomoci ostatným členským krajinám EÚ. KDH, aj keď bolo proti kvótnemu systému, namietalo voči žalobe EÚ, ktorú SR podala na základe \"núteného\" prijatia povinných kvót. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Most - Híd vo svojom stanovisku v otázke dočasného relokačného mechanizmu pre utečencov hovorí o akomsi prejave solidarity voči niektorým krajinám Európskej únie. Most - Híd hovorí o tom, že ako členovia Európskej únie by sme mali pomáhať ostatným členským krajinám. Čo sa týka povinných kvót pre utečencov, Most - Híd tvrdí, že prijatím 800 utečencov Slovenská republika neutrpí škody a vieme ako krajina tento stav zvládnuť. Na druhej strane taktiež strana hovorí, že kvóty nie sú systémovým riešením utečeneckej krízy a je potrebné v dohľadnej dobe nájsť komplexné riešenie daného problému. Pri hlasovaní v parlamente o dočasnom relokačnom mechanizme Most - Híd hlasovala proti jeho zavedeniu. V septembri 2015 Ján Figeľ hovoril o tom, že KDH bolo proti povinným kvótam, hlasovalo v parlamente proti povinným kvótam a aj dnes je proti povinným kvótam. Podotkol takisto, že KDH sa so stranou SMER-SD zhodli v otázke odmietnutia kvót, ale nesúhlasia so žalobou, ktorú Slovensko podáva proti EÚ kvôli povinnému kvótnemu systému. \"KDH je za to, aby si Slovensko mohlo určovať, koho na svoje územie pustí a koho nie. Opakujem, KDH je proti povinným kvótam, s tým sa zhodneme aj so stranou Smer, ale nezhodneme sa v žalobe na Európsku úniu...Žaloba veci nepomôže, a Slovensku poškodí. Premiér uprednostnil hon za politickými bodmi. Rozumom a aktívnou diplomaciou sa dosiahne vždy viac ako siláckymi a nekonštruktívnymi postojmi.\"", "analysis_paragraphs": ["KDH ani Most-Híd nepovažujú systém povinných kvót za systémové riešenie a odmietli ho. Most-Híd skutočne hovorilo o potrebe prejavenia solidarity a pomoci ostatným členským krajinám EÚ. KDH, aj keď bolo proti kvótnemu systému, namietalo voči žalobe EÚ, ktorú SR podala na základe \"núteného\" prijatia povinných kvót. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Most - Híd vo svojom stanovisku v otázke dočasného relokačného mechanizmu pre utečencov hovorí o akomsi prejave solidarity voči niektorým krajinám Európskej únie. Most - Híd hovorí o tom, že ako členovia Európskej únie by sme mali pomáhať ostatným členským krajinám. Čo sa týka povinných kvót pre utečencov, Most - Híd tvrdí, že prijatím 800 utečencov Slovenská republika neutrpí škody a vieme ako krajina tento stav zvládnuť. Na druhej strane taktiež strana hovorí, že kvóty nie sú systémovým riešením utečeneckej krízy a je potrebné v dohľadnej dobe nájsť komplexné riešenie daného problému. Pri hlasovaní v parlamente o dočasnom relokačnom mechanizme Most - Híd hlasovala proti jeho zavedeniu. V septembri 2015 Ján Figeľ hovoril o tom, že KDH bolo proti povinným kvótam, hlasovalo v parlamente proti povinným kvótam a aj dnes je proti povinným kvótam. Podotkol takisto, že KDH sa so stranou SMER-SD zhodli v otázke odmietnutia kvót, ale nesúhlasia so žalobou, ktorú Slovensko podáva proti EÚ kvôli povinnému kvótnemu systému. \"KDH je za to, aby si Slovensko mohlo určovať, koho na svoje územie pustí a koho nie. Opakujem, KDH je proti povinným kvótam, s tým sa zhodneme aj so stranou Smer, ale nezhodneme sa v žalobe na Európsku úniu...Žaloba veci nepomôže, a Slovensku poškodí. Premiér uprednostnil hon za politickými bodmi. Rozumom a aktívnou diplomaciou sa dosiahne vždy viac ako siláckymi a nekonštruktívnymi postojmi.\""], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku", "", "proti", "hovoril"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-europske-problemy-su-aj-problemami-slovenska", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-europske-problemy-su-aj-problemami-slovenska", "http://www.most-hid.sk/sk/zaloba-voci-eu-musi-byt-predmetom-rokovania-parlamentu", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/996087-kvoty-vzblkli-vasne-fico-je-podla-opozicie-bohapusty-klamar/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:09.856588+00:00"}
{"id": "vr34888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34888", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To zas treba takto vidieť. To je jedna vec. Druhá vec, o imunite v minulom volebnom období hovorili práve že poslanci za Smer. Jednak to bol tvoj návrh, však vieme, a jednak potom pani poslankyňa tiež ešte raz za Smer tam dávala svoj návrh, za ktorý potom ani ona sama nechcela hlasovať a stiahla, pokiaľ ma pamäť neklame.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Či poslankyňa Zmajkovičová chcela alebo nechcela za zákon hlasovať nevieme, rovnako o tom nemôže vedieť ani Béla Bugár. K hlasovaniu o zákone totiž vôbec nedošlo, počas decembrovej schôdze v roku 2009, na ktorú bol predložený, sa vôbec neprerokúval. Poslankyňa ako dôvod stiahnutie uviedla , že nenašla podporu vo vtedajšej koalícii, ani v klube SMER.", "analysis_paragraphs": ["Či poslankyňa Zmajkovičová chcela alebo nechcela za zákon hlasovať nevieme, rovnako o tom nemôže vedieť ani Béla Bugár. K hlasovaniu o zákone totiž vôbec nedošlo, počas decembrovej schôdze v roku 2009, na ktorú bol predložený, sa vôbec neprerokúval. Poslankyňa ako dôvod stiahnutie uviedla , že nenašla podporu vo vtedajšej koalícii, ani v klube SMER."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["decembrovej schôdze", "dôvod stiahnutie uviedla"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2fhlasovanie%2fvyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CisSchodze=44&ShowCisloSchodze=False", "https://demagog.sk/vyrok/dôvod stiahnutie uviedla"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:45.304766+00:00"}
{"id": "vr38220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38220", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A teraz tento človek (väzeň z Guantanáma, pozn.) bol zadržaný a bol niekoľko rokov, to znamená prakticky šesť rokov a šesť rokov sa snažili tvrdenia, ktoré boli v tejto súvislosti, nejakým spôsobom preukázať.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rafík al­-Hámí bol v roku 2002 zadržaný Iránom a vydaný do USA, ktoré ho uväznilo vo väznici Guantanámo. Hámí tak strávil vo väzení minimálne o rok viac ako tvrdí Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Rafík al­-Hámí bol v roku 2002 zadržaný Iránom a vydaný do USA, ktoré ho uväznilo vo väznici Guantanámo. Hámí tak strávil vo väzení minimálne o rok viac ako tvrdí Kaliňák."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["zadržaný"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5442143/zajatcov-z-guantanama-prezradil-kalasnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:17.251627+00:00"}
{"id": "48932", "numeric_id": 48932, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48932", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Teraz ja nechcem do toho ísť, ale však vy (Sme rodina, pozn.) ste si tam (Hlavné správy, pozn.) tiež platil inzerciu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME v júni 2022 upozornil na časť výdajov strany Sme rodina, ktoré boli použité na zaplatenie nedefinovaných služieb v Hlavných novinách. Išlo o čiastku 57 600 eur. Na tieto údaje sa prišlo z výročnej správy strany. Stránka často publikovala pozitívne správy o strane Sme rodina, ako aj o Borisovi Kollárovi. Tieto správy však nikdy neboli označené ako predplatná inzercia.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME v júni 2022 upozornil na časť výdajov strany Sme rodina, ktoré boli použité na zaplatenie nedefinovaných služieb v Hlavných novinách. Išlo o čiastku 57 600 eur. Na tieto údaje sa prišlo z výročnej správy strany. Stránka často publikovala pozitívne správy o strane Sme rodina, ako aj o Borisovi Kollárovi. Tieto správy však nikdy neboli označené ako predplatná inzercia."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "inzercia."], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22937780/sme-rodina-platila-hlavnym-spravam-a-hlavnemu-denniku-desattisice.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/630460-sme-rodina-financne-podporovala-pochybne-weby-hlavne-spravy-a-hlavny-dennik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:22.541994+00:00"}
{"id": "vr16006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16006", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Vy máte veľké výhrady voči školstvu...a tento dokument (Učiace sa Slovensko pozn.), ktorý kritizujete ako neúčinný, neefektívny a zlý...", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opozícia, skutočne dokument Učiace sa Slovensko ( .pdf ) kritizovala, avšak kritika smerovala, nie k obsahu dokumentu ako to naznačuje Jaroslav Paška, ale k tomu, do akej miery dokáže súčasné ministerstvo školstva uviesť jednotlivé body do praxe, ako rýchlo sa tak stane a či ministerstvo vôbec disponuje finančnými prostriedkami na ich implementáciu. Opozícií taktiež chýbajú analýzy a dáta, ktoré by podložili niektoré tvrdenia v dokumente. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania s názvom Učiace sa Slovensko , predstavil minister školstva Peter Plavčan v marci roku 2017 po dlhých mesiacoch príprav. Kritika strany SaS pozostáva najmä z pochybností, že ministerstvo školstva bude schopné svoju víziu aspoň spolovice naplniť, vzhľadom na rýchlosť postupu ministerstva, a poslanec Gröhling poukazuje aj na absenciu analýz a dát, o ktoré by sa tvrdenia dokumentu opreli, chýba mu dôraz na meranie kvality a výsledkov školstva a zároveň sa obáva o finančné pokrytie reformy. Pripomína, že v ceste jej naplneniu môže stáť hlavne zložitá medzirezortná spolupráca a politická rivalita. Martin Poliačik, bývalý tímlíder SaS pre školstvo, sa viackrát na svojej facebookovej stránke vyjadril, že školstvo potrebuje cielenú pomoc tam, kde je potrebná a že \"ohrozeným skupinám sa bude treba intenzívnejšie venovať, a určite nie len vo forme pozičných dokumentov\". Tiež kritizoval rozpočet , ktorý podľa neho neráta s Plavčanovou reformou a dlhý čas , ktorý ministrovi trvalo prísť len s návrhom reformy. Pozitíva v tom, že dokument vôbec vznikol, a že sa o školstve začalo diskutvať na celospoločenskej úrovni, vidí aj Veronika Remišová , poslankyňa za OĽaNO. Obáva sa, však koľko z plánovaných opatrení sa podarí pretaviť do legislatívy. Z dokumentu podľa nej vyplýva potreba ďalších koncepcií. Podobne ako Poliačikovi jej chýba finančné krytie jednotlivých cieľov. Opozícia teda nebola veľmi kritická k samotnému obsahu reformy, naopak, súhlasili s mnohými bodmi ako povinná školská dochádzka od 5 rokov, viac slovného hodnotenia v známkovaní, väčší priestor pre domáce vzdelávanie, či rating škôl nielen na základe plošných testovaní. Gröhling oceňuje ambiciózne plány, hovorí, že strana pozitívne hodnotí mnohé navrhované reformy a podľa neho bude pokrokom, ak sa podarí vláde položiť aspoň jej základy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opozícia, skutočne dokument Učiace sa Slovensko ( .pdf ) kritizovala, avšak kritika smerovala, nie k obsahu dokumentu ako to naznačuje Jaroslav Paška, ale k tomu, do akej miery dokáže súčasné ministerstvo školstva uviesť jednotlivé body do praxe, ako rýchlo sa tak stane a či ministerstvo vôbec disponuje finančnými prostriedkami na ich implementáciu. Opozícií taktiež chýbajú analýzy a dáta, ktoré by podložili niektoré tvrdenia v dokumente. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania s názvom Učiace sa Slovensko , predstavil minister školstva Peter Plavčan v marci roku 2017 po dlhých mesiacoch príprav. Kritika strany SaS pozostáva najmä z pochybností, že ministerstvo školstva bude schopné svoju víziu aspoň spolovice naplniť, vzhľadom na rýchlosť postupu ministerstva, a poslanec Gröhling poukazuje aj na absenciu analýz a dát, o ktoré by sa tvrdenia dokumentu opreli, chýba mu dôraz na meranie kvality a výsledkov školstva a zároveň sa obáva o finančné pokrytie reformy. Pripomína, že v ceste jej naplneniu môže stáť hlavne zložitá medzirezortná spolupráca a politická rivalita. Martin Poliačik, bývalý tímlíder SaS pre školstvo, sa viackrát na svojej facebookovej stránke vyjadril, že školstvo potrebuje cielenú pomoc tam, kde je potrebná a že \"ohrozeným skupinám sa bude treba intenzívnejšie venovať, a určite nie len vo forme pozičných dokumentov\". Tiež kritizoval rozpočet , ktorý podľa neho neráta s Plavčanovou reformou a dlhý čas , ktorý ministrovi trvalo prísť len s návrhom reformy. Pozitíva v tom, že dokument vôbec vznikol, a že sa o školstve začalo diskutvať na celospoločenskej úrovni, vidí aj Veronika Remišová , poslankyňa za OĽaNO. Obáva sa, však koľko z plánovaných opatrení sa podarí pretaviť do legislatívy. Z dokumentu podľa nej vyplýva potreba ďalších koncepcií. Podobne ako Poliačikovi jej chýba finančné krytie jednotlivých cieľov. Opozícia teda nebola veľmi kritická k samotnému obsahu reformy, naopak, súhlasili s mnohými bodmi ako povinná školská dochádzka od 5 rokov, viac slovného hodnotenia v známkovaní, väčší priestor pre domáce vzdelávanie, či rating škôl nielen na základe plošných testovaní. Gröhling oceňuje ambiciózne plány, hovorí, že strana pozitívne hodnotí mnohé navrhované reformy a podľa neho bude pokrokom, ak sa podarí vláde položiť aspoň jej základy. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "kritika", "Kritika", "finančné pokrytie", "cielenú", "rozpočet", "dlhý čas", "Remišová", "chýba", "nebola"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/files/6987_uciace_sa_slovensko.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20357855/ministerstvo-skolstva-navrhuje-povinne-12-rocne-vzdelavanie-ziakov.html", "https://domov.sme.sk/c/20357855/ministerstvo-skolstva-navrhuje-povinne-12-rocne-vzdelavanie-ziakov.html", "https://dennikn.sk/blog/za-reformu-nezodpoveda-spolocnost-ale-minister/", "https://www.facebook.com/poliacik/photos/a.479039180719.386927.391017845719/10157806735640720/?type=3&theater", "https://www.facebook.com/poliacik/photos/a.479039180719.386927.391017845719/10157802276045720/?type=3&theater", "https://www.facebook.com/poliacik/posts/10158240829775720", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/skolstvo/remisova-obvinuje-skolstvo-ziaci-nevedia-kriticky-mysliet.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423533-petrak-reforma-skolstva-dava-doraz-na-individualny-pristup-k-ziakovi/", "https://dennikn.sk/blog/minister-predstavuje-reformu-desatrocia-predseda-chvali-sport-a-autobusy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:03.066977+00:00"}
{"id": "vr37011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37011", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ja samozrejme v tejto veci komunikujem, respektíve som sa opýtal, ako vyzerá aktuálne hospodárenie. Bohužiaľ musím povedať, že tie aktuálne čísla sú ešte ďaleko horšie, ako sme jednoducho mali predbežné informácie... Je to ešte vyššie, bohužiaľ. A to hovorím o strate. Respektíve toto je otázka dlhu. Strata je ešte vyššia (vyššia ako 43 miliónov eur, pozn.).", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál mediálne.sk prišiel 11. januára 2011 so správou, že celková strata RTVS, ktorú po STV zdedila, je okolo 43 miliónov eur. \"Rozhlas a televízia Slovenska ako nástupnícka inštitúcia prebrala kumulovanú stratu vo výške okolo 43 miliónov eur, na strate sa nepodieľa rozhlas,\" informovala na tlačovej besede M. Zemková, ktorá je poverená dočasným riadením RTVS. M. Zemková sa v rozhovore pre mediálne.sk , ktorý sa uskutočnil 21. Januára, vyjadrila, že \"v STV každý deň vyskakujú niektoré záväzky, o ktorých sme nevedeli. A jednoducho tým, že neexistuje centrálny register zmlúv a že neexistuje centrálne riadenie hospodárenia, sú to nepríjemné prekvapenia.\" Navyše STV horí exekúcia, kvôli prehratému súdnemu sporu so spoločnosťou Omega Plus. \"Tam je suma vo výške 5,98 milióna eur a každý deň stúpa. Toto Slovenská televízia ani RTVS sama nevie riešiť,\" povedala. Na základe týchto informácií môžeme označiť Krajcerove tvrdenie ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Portál mediálne.sk prišiel 11. januára 2011 so správou, že celková strata RTVS, ktorú po STV zdedila, je okolo 43 miliónov eur. \"Rozhlas a televízia Slovenska ako nástupnícka inštitúcia prebrala kumulovanú stratu vo výške okolo 43 miliónov eur, na strate sa nepodieľa rozhlas,\" informovala na tlačovej besede M. Zemková, ktorá je poverená dočasným riadením RTVS. M. Zemková sa v rozhovore pre mediálne.sk , ktorý sa uskutočnil 21. Januára, vyjadrila, že \"v STV každý deň vyskakujú niektoré záväzky, o ktorých sme nevedeli. A jednoducho tým, že neexistuje centrálny register zmlúv a že neexistuje centrálne riadenie hospodárenia, sú to nepríjemné prekvapenia.\" Navyše STV horí exekúcia, kvôli prehratému súdnemu sporu so spoločnosťou Omega Plus. \"Tam je suma vo výške 5,98 milióna eur a každý deň stúpa. Toto Slovenská televízia ani RTVS sama nevie riešiť,\" povedala. Na základe týchto informácií môžeme označiť Krajcerove tvrdenie ako pravdivé."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["mediálne.sk", "rozhovore pre mediálne.sk"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/zemkova-zrusila-verejne-obstaravania-a-chce-dodatky-k-zmluve-s-towercomom.html", "http://medialne.etrend.sk/televizia-clanky/zemkova-ocakavala-som-to.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:52.232077+00:00"}
{"id": "vr34319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34319", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "V čase, keď vy ste prijali novelu, ktorá je platná od 17. júla tohto roku, tak ste začali nálepkovať občanov na lojálnych a nelojálnych. Označili ste tu istú skupinu občanov za bezpečnostné riziko.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo vyhlásení sa nehovorí o skupine občanov ako o bezpečnostnom riziku. SITA a TASR informujú : „Uvedená právna úprava je odôvodnená bezpečnostným rizikom, ktoré vzniká z dôvodu možného hromadného udeľovania cudzieho štátneho občianstva občanom SR,“ odvodňoval premiér Róbert Fico prerokovanie novely v skrátenom legislatívnom konaní.", "analysis_paragraphs": ["Vo vyhlásení sa nehovorí o skupine občanov ako o bezpečnostnom riziku. SITA a TASR informujú : „Uvedená právna úprava je odôvodnená bezpečnostným rizikom, ktoré vzniká z dôvodu možného hromadného udeľovania cudzieho štátneho občianstva občanom SR,“ odvodňoval premiér Róbert Fico prerokovanie novely v skrátenom legislatívnom konaní."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA a TASR informujú"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/164732/gasparovic-podpisal-novelu-zakona-o-statnom-obcianstve-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:57.668814+00:00"}
{"id": "vr14096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14096", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Potvrdilo sa zo správy ministerstva vnútra vyplýva nemeckej (udalosti v Kolíne nad Rýnom, pozn.), že veľká časť týchto útočníkov boli ľudia, ktorí žiadali alebo žiadajú v Nemecku o azyl, teda ide o migrantov.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že správa nemeckého Ministerstva vnútra hovorí o tom, že väčšina útočníkov v Kolíne nad Rýnom počas novoročných osláv 31. decembra 2015 boli ľudia \" migrantského pôvodu \". Nemecká polícia informovala, že vyšetrovanie je sústredené predovšetkým na nelegálnych migrantov zo severnej Afriky a azylantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa ministerstva vnútra Nemecka z 10. januára 2016 hovorí o tom, že väčšina útočníkov boli takmer exkluzívne migrantského pôvodu - \" ...in der Mehrzahl um männliche Personen mit Migrationshinderung ...\" (s.2). Malo ísť o väčšinou opitých ľudí arabského pôvodu a zo severnej Afriky. Bolo vyplnených viac ako 600 sťažností, z ktorých 40 percent tvorili sexuálne útoky. Iné sťažnosti zahrňovali taktiež krádeže, pričom polícia sa vyjadrila, že vyšetrovanie je sústredené predovšetkým na ilegálnych migrantov a azylantov . ( Reuters ) 11. januára informovalo BBC Europe o 19 ľudí vo vyšetrovacej väzbe, z ktorých 14 sú z Maroka a Alžírska. 10 z nich sú azylanti, ktorí prišli do Nemecka po septembri 2015. Ďalší deviati sú v Nemecku možno ilegálne. (tiež v správe, s.13)", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že správa nemeckého Ministerstva vnútra hovorí o tom, že väčšina útočníkov v Kolíne nad Rýnom počas novoročných osláv 31. decembra 2015 boli ľudia \" migrantského pôvodu \". Nemecká polícia informovala, že vyšetrovanie je sústredené predovšetkým na nelegálnych migrantov zo severnej Afriky a azylantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa ministerstva vnútra Nemecka z 10. januára 2016 hovorí o tom, že väčšina útočníkov boli takmer exkluzívne migrantského pôvodu - \" ...in der Mehrzahl um männliche Personen mit Migrationshinderung ...\" (s.2). Malo ísť o väčšinou opitých ľudí arabského pôvodu a zo severnej Afriky. Bolo vyplnených viac ako 600 sťažností, z ktorých 40 percent tvorili sexuálne útoky. Iné sťažnosti zahrňovali taktiež krádeže, pričom polícia sa vyjadrila, že vyšetrovanie je sústredené predovšetkým na ilegálnych migrantov a azylantov . ( Reuters ) 11. januára informovalo BBC Europe o 19 ľudí vo vyšetrovacej väzbe, z ktorých 14 sú z Maroka a Alžírska. 10 z nich sú azylanti, ktorí prišli do Nemecka po septembri 2015. Ďalší deviati sú v Nemecku možno ilegálne. (tiež v správe, s.13)"], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Správa", "boli", "600", "Reuters", "BBC"], "url": ["http://www.mik.nrw.de/fileadmin/user_upload/Redakteure/Dokumente/Themen_und_Aufgaben/Schutz_und_Sicherheit/160111ssia/160111berichtmik.pdf", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35280386", "http://www.reuters.com/article/us-germany-assaults-cologne-idUSKCN0UR0TG20160113", "http://www.reuters.com/article/us-germany-assaults-cologne-idUSKCN0UR0TG20160113", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35280386"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:16.137849+00:00"}
{"id": "47958", "numeric_id": 47958, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47958", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Konzistentne obhajujeme to a od začiatku tvrdíme, že mal byť teda prijatý dočasný jasný lockdown, s jasnou ekonomickou pomocou, so stopercentnou pandemickou OČR pre rodičov.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda 24. novembra schválila dvojtýždňový lockdown, školy však nechala otvorené. Strana Hlas-SD s lockdownom súhlasila, podporovala však trojtýždňové sprísnenie pravidiel pre očkovaných, neočkovaných aj školákov. Predseda Hlasu Peter Pellegrini zároveň tvrdil , že vláda by mala o lockdowne uvažovať len vtedy, ak zároveň s jeho prijatím poskytne štedrú ekonomickú pomoc. Konkrétne Hlas navrhoval prijať univerzálny odškodňovací zákon pre zavreté prevádzky, pandemickú OČR vo výške čistej mzdy a zníženie DPH pre gastrosektor na 5% na budúci rok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda 24. novembra schválila dvojtýždňový lockdown, školy však nechala otvorené. Strana Hlas-SD s lockdownom súhlasila, podporovala však trojtýždňové sprísnenie pravidiel pre očkovaných, neočkovaných aj školákov. Predseda Hlasu Peter Pellegrini zároveň tvrdil , že vláda by mala o lockdowne uvažovať len vtedy, ak zároveň s jeho prijatím poskytne štedrú ekonomickú pomoc. Konkrétne Hlas navrhoval prijať univerzálny odškodňovací zákon pre zavreté prevádzky, pandemickú OČR vo výške čistej mzdy a zníženie DPH pre gastrosektor na 5% na budúci rok. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "podporovala", "tvrdil", "navrhoval"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/heger-chce-trojtyzdnovy-lockdown-pre-vsetkych-obcanov-nechce-hazardovat-so-zivotmi-zaockovanych-ci-nezaockovanych/", "https://www.aktuality.sk/clanok/yks8k6k/lockdown-treba-predlzit-zhoduju-sa-sme-rodina-a-hlas-povinne-ockovanie-odmietaju/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2044883_minister-milan-krajniak-by-uprednostnil-lockdown-pre-vsetkych", "https://www.youtube.com/embed/wh4srLLMWSw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:21.710619+00:00"}
{"id": "vr27028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27028", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... bruselskí diplomati na čele s Catherine Ashtonovou, ktorá je takpovediac ministerkou zahraničných vecí Európskej únie zlyhali. Na pôde Ukrajiny utrpeli obrovské fiasko. Všetko bolo zle vyjednané a takisto bez potrebnej prípravy – to sú hlavné dôvody neúspechu. Takto sa to jednoducho nerobí aby veci, ktoré nemajú jasne dohodnuté prezentovali na významných podujatiach. Zvolať summit vo Vilniuse kde chcú podpisovať niečo, čo nemajú riadne vyrokované, toto nesvedčí o svedomitej práci.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:10.673483+00:00"}
{"id": "48392", "numeric_id": 48392, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48392", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "...že sme dodali starý systém z roku 87, ktorý nám už nie je schopný efektívne pomôcť, niekomu, komu pomáha prežiť.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, bol vyrobený v roku 1987. Naviac mal aj minimálne možnosti servisovania a končila sa mu technická životnosť.\n\nMinister obrany Jaroslav Naď uviedol , že Slovensko malo plné právo Ukrajine pomôcť a urobilo tak na základe článku 51 Charty OSN . V praxi to znamená, že Slovensko pomohlo inej krajine pri výkone sebaobrany. Naď taktiež dodal, že S-300 takto zachráni stovky ľudských životov.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Systém protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, bol vyrobený v roku 1987. Naviac mal aj minimálne možnosti servisovania a končila sa mu technická životnosť.", "Minister obrany Jaroslav Naď uviedol , že Slovensko malo plné právo Ukrajine pomôcť a urobilo tak na základe článku 51 Charty OSN . V praxi to znamená, že Slovensko pomohlo inej krajine pri výkone sebaobrany. Naď taktiež dodal, že S-300 takto zachráni stovky ľudských životov.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["vyrobený", "uviedol", "Charty OSN"], "url": ["https://dennikn.sk/2806065/vyvoj-bojov-46-den-co-dokaze-s-300-a-co-patriot-a-aky-pocitac-by-si-kupil-robert-fico/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nad-za-system-s-300-sme-nasli-nahra/625433-clanok.html", "http://www.un.org/en/sections/un-charter/chapter-vii/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:51.695299+00:00"}
{"id": "vr26720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26720", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Si spomínam na december minulého roka, kedy sme prvýkrát v Národnej rade SR prerokovávali správu o súdnictve a vtedy, keď bol pán premiér na prvom kontrolnom dni na ministerstve spravodlivosti, konštatoval, že súdnictvo potrebuje v prvom rade pokoj.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2012 bola prerokovaná Správa o základných otázkach justície. Hrušovský mal na mysli december predminulého roka. Aj prvý kontrolný deň na Ministerstve spravodlivosti bol v roku 2012 (október). R. Fico na tlačovej konferencii k tomuto kontrolnému dňu presne nepovedal \"súdnictvo potrebuje pokoj\", no povedal, že požiadal ministra Boreca aby ukľudnil situáciu v justícii, a že oceňuje, že sa to podľa Fica Borecovi aj podarilo. To považujeme za uznateľnú parafrázu výroku Fica po kontrolnom dni. Hoci sa Hrušovský pomýlil o rok, vzhľadom na podstatu výroku, ho hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2012 bola prerokovaná Správa o základných otázkach justície, ktorú predložilo Ministerstvo spravodlivosti. V decembri 2013 sa žiadna správa o justícii neprerokovávala. Kontrolu Ministerstva spravodlivosti uskutočnil premiér ešte v októbri roku 2012. \" Robert Fico ocenil, že minister spravodlivosti Tomáš Borec postupne upokojuje situáciu v súdnictve. „ Po šiestich mesiacoch môžeme konštatovať, že situácia sa upokojila a nevidíme žiadne prejavy politickej polarizácie súdnictva, čo považujem za obrovský krok,“ skonštatoval Robert Fico a uviedol, že nominovať na post ministra spravodlivosti profesionálneho advokáta, ktorý dovtedy nemal nič spoločné s politickými stranami, bolo správne rozhodnutie.\" R. Fico sa tiež vyjadril (video 3:36), že po šiestich mesiacoch sa postupne situácia upokojila a teda Borec splnil to o čo ho na začiatku premiér požiadal, a to ukľudniť situáciu v justícii. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2012 bola prerokovaná Správa o základných otázkach justície. Hrušovský mal na mysli december predminulého roka. Aj prvý kontrolný deň na Ministerstve spravodlivosti bol v roku 2012 (október). R. Fico na tlačovej konferencii k tomuto kontrolnému dňu presne nepovedal \"súdnictvo potrebuje pokoj\", no povedal, že požiadal ministra Boreca aby ukľudnil situáciu v justícii, a že oceňuje, že sa to podľa Fica Borecovi aj podarilo. To považujeme za uznateľnú parafrázu výroku Fica po kontrolnom dni. Hoci sa Hrušovský pomýlil o rok, vzhľadom na podstatu výroku, ho hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2012 bola prerokovaná Správa o základných otázkach justície, ktorú predložilo Ministerstvo spravodlivosti. V decembri 2013 sa žiadna správa o justícii neprerokovávala. Kontrolu Ministerstva spravodlivosti uskutočnil premiér ešte v októbri roku 2012. \" Robert Fico ocenil, že minister spravodlivosti Tomáš Borec postupne upokojuje situáciu v súdnictve. „ Po šiestich mesiacoch môžeme konštatovať, že situácia sa upokojila a nevidíme žiadne prejavy politickej polarizácie súdnictva, čo považujem za obrovský krok,“ skonštatoval Robert Fico a uviedol, že nominovať na post ministra spravodlivosti profesionálneho advokáta, ktorý dovtedy nemal nič spoločné s politickými stranami, bolo správne rozhodnutie.\" R. Fico sa tiež vyjadril (video 3:36), že po šiestich mesiacoch sa postupne situácia upokojila a teda Borec splnil to o čo ho na začiatku premiér požiadal, a to ukľudniť situáciu v justícii. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["prerokovaná", "decembri", "uskutočnil premiér"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=327", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=296#current", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-na-ministerstve-spravodlivosti-povazujem-za-obrovsky-krok-vpred-ze-situacia-v-sudnictve-sa-upokojila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:32.906093+00:00"}
{"id": "vr30987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30987", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Dnešné normatívne financovanie škôl odzrkadľuje len náklady jednotlivých typov škôl, ale nie ich kvalitu.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií ministerstva školstva je \"financovanie základných a stredných škôl postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. \" Normatívny príspevok (.pdf) pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len „normatív“). Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na bežný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok. Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív (.pdf) sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. Prevádzkový normatív (.pdf) sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. Z uvedeného vyplýva, že kvalita nehrá pri financovaní škôl žiadnu úlohu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií ministerstva školstva je \"financovanie základných a stredných škôl postavené na normatívnom princípe, školy sú financované podľa počtu žiakov a personálnej a ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu v zmysle zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z. z. , ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia v znení neskorších predpisov. \" Normatívny príspevok (.pdf) pre školu na kalendárny rok je určený počtom jej žiakov a normatívnym objemom finančných prostriedkov prislúchajúcim na jedného žiaka školy na bežný kalendárny rok (ďalej len „normatív“). Normatívny príspevok pre školu na kalendárny rok sa skladá z normatívneho príspevku pre školu na bežný školský rok a normatívneho príspevku pre školu na nový školský rok. Normatív je súčtom mzdového normatívu a prevádzkového normatívu. Mzdový normatív (.pdf) sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, personálnej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia a vyučovacieho jazyka. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. Prevádzkový normatív (.pdf) sa určuje v závislosti od druhu školy, typu školy, ekonomickej náročnosti študijného odboru alebo učebného odboru, formy štúdia, vyučovacieho jazyka a teplotných podmienok v mieste školy. Pri určovaní normatívu pre základné školy možno zohľadniť aj veľkosť školy. Z dôvodu veľkosti možno normatív zvýšiť najviac na dvojnásobok. Z uvedeného vyplýva, že kvalita nehrá pri financovaní škôl žiadnu úlohu."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa informácií ministerstva školstva je", "Normatívny príspevok", "Mzdový normatív", "Prevádzkový normatív"], "url": ["http://www.minedu.sk/index.php?lang=sk&rootId=827", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17604&FileName=03-z597&Rocnik=2003", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17604&FileName=03-z597&Rocnik=2003", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17604&FileName=03-z597&Rocnik=2003"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:58.403865+00:00"}
{"id": "vr18355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18355", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...počas môjho mandátu mesto spravilo niekoľko veľkých transparentných krokov. Po prvé, máme online-ovú aplikáciu, kde si každý žiadateľ o záväzné stanovisko si online bude môcť dohladať kedy bola žiadosť prijatá, u ktorého referenta je a aký je jej osud. (...) Po druhé, urobili sme digitálnu platformu, kedy každý Bratislavčan, každý si môže dohľadať komu patrí ktorý pozemok, kus zelene, krík, lampa, lavička, smetný kôš (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesto Bratislava 2. októbra 2018 uverejnilo správu, že umožní žiadateľom, ktorí podali žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti sledovať online stav podania prostredníctvom aplikácie dostupnej na webovej stránke mesta. Podľa tlačovej správy: \" Aplikácia je určená všetkým novým žiadateľom o vydanie záväzného stanoviska. (...) Po prihlásení vidí žiadateľ informácie o svojej žiadosti, históriu spracovania žiadosti vrátane organizačnej jednotky úradu, ktorá aktuálne spracováva jeho žiadosť.\" Druhá časť Nesrovnalovho výroku sa vzťahuje na Technickú mapu mesta, ktorá bola spustená v roku 2018 a vytvára podľa geodetických dokumentácií bázu digitálnej technickej mapy mesta, z ktorej formou výstupov poskytuje verejnosti informácie o priestorovom usporiadaní stavieb a ich technického vybavenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mesto Bratislava 2. októbra 2018 uverejnilo správu, že umožní žiadateľom, ktorí podali žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k investičnej činnosti sledovať online stav podania prostredníctvom aplikácie dostupnej na webovej stránke mesta. Podľa tlačovej správy: \" Aplikácia je určená všetkým novým žiadateľom o vydanie záväzného stanoviska. (...) Po prihlásení vidí žiadateľ informácie o svojej žiadosti, históriu spracovania žiadosti vrátane organizačnej jednotky úradu, ktorá aktuálne spracováva jeho žiadosť.\" Druhá časť Nesrovnalovho výroku sa vzťahuje na Technickú mapu mesta, ktorá bola spustená v roku 2018 a vytvára podľa geodetických dokumentácií bázu digitálnej technickej mapy mesta, z ktorej formou výstupov poskytuje verejnosti informácie o priestorovom usporiadaní stavieb a ich technického vybavenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["uverejnilo", "aplikácie", "mapu"], "url": ["https://www.bratislava.sk/sk/sprava/transparentnostou-k-efektivnejsej-samosprave", "https://www.bratislava.sk/sk/podania", "https://www.bratislava.sk/sk/technicka-mapa-mesta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:06.277185+00:00"}
{"id": "vr16324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16324", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Kotleba na čom vyrastal? Na tom, že kritizoval, že štát nerieši Rómov, oni hovoria cigáni, nerieši Rómov, rómsku problematiku a my to vyriešime.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Môžeme povedať, že Marián Kotleba sa v minulosti výrazne angažoval v protirómskom duchu. Čelil aj obžalobe pre označenie Rómov za parazitov, pričom poukazovanie na sociálne dávky Rómov bola jedna z jeho predvolebných taktík. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V predvolebnej kampani v roku 2009 sa objavili na Kotlebovom letáku slová, že s dôverou voličov dokáže: „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“ . Tieto slová sa stretli s veľkou vlnou nevôle a Kotleba bol obžalovaný z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Najvyšší súd však jeho obžalobu zamietol a súhlasil tak s verdiktom krajských sudcov. Podľa rozhodnutia súdu: „nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen“ . Súd tiež potvrdil, že slovo „cigáň, cigán, cigánsky“ je bežne používané aj samotnými Rómami. Kotleba sa zúčastnil aj niekoľkých protirómskych pochodov . V roku 2009, počas pochodu v Šarišských Michaľanoch, musela zasiahnuť polícia. Rómov naďalej označoval za parazitov. Medzi jeho ďalšie kontroverzné riešenia patrí kúpa pozemku v blízkosti rómskej osady v Krásnej Hôrke. Na pozemku pod hradom stojí sedem načierno postavených domov s rómskymi rodinami. Kotleba sa neustále vyhrážal, že ich nechá zrovnať so zemou buldozérmi. O pomoc žiadal aj policajný zbor. Na margo prítomnosti extrémistov v rómskej osade reagoval aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD: „ Akékoľvek porušenie zákona budeme riešiť v zmysle postupu určeného pre tých, ktorí zákon porušujú,\" povedal. Dodal však, že štát v minulosti v určitých prípadoch, kde sa vyostrovalo spolunažívanie, zlyhal. V roku 2011 sa asi 200 prívržencov ĽS NS zhromaždilo v Žiline s cieľom zozbierať podpisy na pomoc železničiarom v \"boji\" s Rómami: \"Na Mariánskom námestí sa k ľuďom cez megafón prihováral Marián Kotleba (na snímke uprostred). Účastníci chceli pochodovať k rómskym bytovkám na Bratislavskej ceste, no polícia im v tom zabránila.\" Predvolebný program ĽS NS vo svojom druhom bode (z desiatich) uvádza, že ĽS NS vyrieši problém s Rómami, zamýšľal by aj založiť domobranu a doslova nahradiť políciu, tam, kde zlyhala. \"Slušní ľudia na Slovensku sú dennodenne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami,\" píše sa ďalej v programe . Inštitút pre verejné otázky (IVO) vo svojom predvolebnom prieskume v roku 2016 poukázal na to, že: „ Dve tretiny mladých respondentov sa stotožňujú s populistickými myšlienkami znížiť počet poslancov v NR SR zo 150 na 100 (70 percent opýtaných) či znížiť sociálne dávky Rómom (66 percent),\" uviedol analytik IVO Velšic. Pre Hospodárske noviny sa vyjadril politológ Koziak, ktorý okrem iného uvádza na margo kotlebových voličov nasledovné: \"Na východe Slovenska je skutočný problém s bezpečnosťou a aj so sociálne neprispôsobivou časťou obyvateľstva. Na niektorých miestach ľudia nemajú pocit bezpečia, a preto siahajú po radikálnejších riešeniach a chcú nahradiť štát, ktorý zlyhal,\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Môžeme povedať, že Marián Kotleba sa v minulosti výrazne angažoval v protirómskom duchu. Čelil aj obžalobe pre označenie Rómov za parazitov, pričom poukazovanie na sociálne dávky Rómov bola jedna z jeho predvolebných taktík. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V predvolebnej kampani v roku 2009 sa objavili na Kotlebovom letáku slová, že s dôverou voličov dokáže: „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“ . Tieto slová sa stretli s veľkou vlnou nevôle a Kotleba bol obžalovaný z hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Najvyšší súd však jeho obžalobu zamietol a súhlasil tak s verdiktom krajských sudcov. Podľa rozhodnutia súdu: „nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen“ . Súd tiež potvrdil, že slovo „cigáň, cigán, cigánsky“ je bežne používané aj samotnými Rómami. Kotleba sa zúčastnil aj niekoľkých protirómskych pochodov . V roku 2009, počas pochodu v Šarišských Michaľanoch, musela zasiahnuť polícia. Rómov naďalej označoval za parazitov. Medzi jeho ďalšie kontroverzné riešenia patrí kúpa pozemku v blízkosti rómskej osady v Krásnej Hôrke. Na pozemku pod hradom stojí sedem načierno postavených domov s rómskymi rodinami. Kotleba sa neustále vyhrážal, že ich nechá zrovnať so zemou buldozérmi. O pomoc žiadal aj policajný zbor. Na margo prítomnosti extrémistov v rómskej osade reagoval aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD: „ Akékoľvek porušenie zákona budeme riešiť v zmysle postupu určeného pre tých, ktorí zákon porušujú,\" povedal. Dodal však, že štát v minulosti v určitých prípadoch, kde sa vyostrovalo spolunažívanie, zlyhal. V roku 2011 sa asi 200 prívržencov ĽS NS zhromaždilo v Žiline s cieľom zozbierať podpisy na pomoc železničiarom v \"boji\" s Rómami: \"Na Mariánskom námestí sa k ľuďom cez megafón prihováral Marián Kotleba (na snímke uprostred). Účastníci chceli pochodovať k rómskym bytovkám na Bratislavskej ceste, no polícia im v tom zabránila.\" Predvolebný program ĽS NS vo svojom druhom bode (z desiatich) uvádza, že ĽS NS vyrieši problém s Rómami, zamýšľal by aj založiť domobranu a doslova nahradiť políciu, tam, kde zlyhala. \"Slušní ľudia na Slovensku sú dennodenne okrádaní, znásilňovaní a vraždení cigánskymi extrémistami,\" píše sa ďalej v programe . Inštitút pre verejné otázky (IVO) vo svojom predvolebnom prieskume v roku 2016 poukázal na to, že: „ Dve tretiny mladých respondentov sa stotožňujú s populistickými myšlienkami znížiť počet poslancov v NR SR zo 150 na 100 (70 percent opýtaných) či znížiť sociálne dávky Rómom (66 percent),\" uviedol analytik IVO Velšic. Pre Hospodárske noviny sa vyjadril politológ Koziak, ktorý okrem iného uvádza na margo kotlebových voličov nasledovné: \"Na východe Slovenska je skutočný problém s bezpečnosťou a aj so sociálne neprispôsobivou časťou obyvateľstva. Na niektorých miestach ľudia nemajú pocit bezpečia, a preto siahajú po radikálnejších riešeniach a chcú nahradiť štát, ktorý zlyhal,\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["letáku", "protirómskych pochodov", "reagoval", "zhromaždilo", "programe", "prieskume", "vyjadril"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6799608/ciganski-paraziti-z-kotlebovho-letaku-sudu-neprekazaju.html#axzz4j94vIRTS", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/547018-romovia-su-paraziti-a-tiso-jediny-prezident-taky-je-novy-zupan", "https://aktualne.atlas.sk/kotleba-planuje-upratovat-osadu-krompacmi-a-lopatami-romovia-sa-boja-vyhrotenia-emocii/slovensko/spolocnost/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sud-zakazal-kotlebovu-slovensku-pospolit/186579-clanok.html", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/myslienky-kotlebovcov-su-medzi-mladymi-popularne-ich-podpora-moze-rast.html", "http://hnonline.sk/slovensko/593411-kazdy-piaty-kotlebov-volic-ma-vysoku-skolu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:57.721026+00:00"}
{"id": "vr15865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15865", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v posledných rokoch zaznamenávame pozitívny trend vývoja ekonomiky aj pokles miery dlhodobej nezamestnanosti, a teda počet ľudí nezamestnaných 12 mesiacov a viac . Dokazujú to aj mesačné štatistiky zverejnené na webových stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , v ktorých môžeme vidieť, že v decembri roku 2015 bolo dlhodobo nezamestnaných celkom 172 908 obyvateľov. O rok neskôr, v decembri roku 2016 to bolo 137 322 obyvateľov, čo činí viditeľný pokles, presne o 35 586 už zamestnaných obyvateľov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa vyjadril, že počet dlhodobo nezamestnaných klesol až o 38 tisíc. S reálnym údajom získaným zo štatistík, ktorý predstavuje vyššie spomínaný pokles o 35 586, vidíme podstatnú odchýlku. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V nasledujúcom grafe je znázornený trend poklesu dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých mesiacoch rokov 2015 a 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v posledných rokoch zaznamenávame pozitívny trend vývoja ekonomiky aj pokles miery dlhodobej nezamestnanosti, a teda počet ľudí nezamestnaných 12 mesiacov a viac . Dokazujú to aj mesačné štatistiky zverejnené na webových stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , v ktorých môžeme vidieť, že v decembri roku 2015 bolo dlhodobo nezamestnaných celkom 172 908 obyvateľov. O rok neskôr, v decembri roku 2016 to bolo 137 322 obyvateľov, čo činí viditeľný pokles, presne o 35 586 už zamestnaných obyvateľov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter sa vyjadril, že počet dlhodobo nezamestnaných klesol až o 38 tisíc. S reálnym údajom získaným zo štatistík, ktorý predstavuje vyššie spomínaný pokles o 35 586, vidíme podstatnú odchýlku. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V nasledujúcom grafe je znázornený trend poklesu dlhodobej nezamestnanosti v jednotlivých mesiacoch rokov 2015 a 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-22", "analysis_sources": {"text": ["12 mesiacov a viac", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://http//www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost-vyvoj", "http://http//www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:53.878226+00:00"}
{"id": "vr28970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28970", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Dnešné problémy Slovenska sú dominantne nezamestnanosť a korupcia", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), v posledných troch rokoch (2012 - 2014) pokladá verejnosť za najpálčivejšie problémy na Slovensku nezamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty, korupciu, klientelizmus a netransparentnosť (. pdf ). V prieskume verejnej mienky agentúry eCall bola za najväčší problém označená korupcia, nezamestnanosť skončila na treťom mieste. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), v posledných troch rokoch (2012 - 2014) pokladá verejnosť za najpálčivejšie problémy na Slovensku nezamestnanosť, životnú úroveň a sociálne istoty, korupciu, klientelizmus a netransparentnosť (. pdf ). V prieskume verejnej mienky agentúry eCall bola za najväčší problém označená korupcia, nezamestnanosť skončila na treťom mieste. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prieskume verejnej mienky"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs//IVO_barometer/22_12_2014_Slovensko_na_konci_roka_2014.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339943-v-parlamente-by-bolo-podla-prieskumu-sest-stran-bez-sdku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:54.192428+00:00"}
{"id": "45694", "numeric_id": 45694, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45694", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Aby som to ukázal, ľudia na Slovensku pomoc žiadajú na 2,5 strane. 2,5 strany formulár je na Slovensku, kdežto v Rakúsku majú 7,5 strany.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rakúske firmy a podnikatelia podávajú žiadosť o tzv. Kurzarbeit (skrátený pracovný čas a preplácanie časti platu zo strany štátu) cez AMS e-systém. Žiadosť má 6 záložiek (strán). Slovenská žiadosť o poskytnutie príspevku (na zamestnanca) má v exceli cca 2-3 strany. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Rakúske firmy a podnikatelia podávajú žiadosť o tzv. Kurzarbeit (skrátený pracovný čas a preplácanie časti platu zo strany štátu) cez AMS e-systém. Žiadosť má 6 záložiek (strán). Slovenská žiadosť o poskytnutie príspevku (na zamestnanca) má v exceli cca 2-3 strany. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["podávajú", "má"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=pwjG5WwTX2w&feature=youtu.be", "https://www.pomahameludom.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:55.872349+00:00"}
{"id": "49242", "numeric_id": 49242, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49242", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "8 miliárd je celkový budget alebo rozpočet, ktorý sa dáva na dôchodky.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2023 síce prekročila výška finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne určených na dôchodkové dávky deväť miliárd, v priemere za posledné volebné obdobie ide na dôchodky 8 336 008 250 EUR ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVýdavky Sociálnej poisťovne stanovené na dôchodkové dávky boli podľa schváleného návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne v roku 2020 vo výške 7 624 078 tis. EUR. V roku 2021 to bolo 8 137 796 tis. EUR a v roku 2022 boli v sume 8 241 402 tis. EUR. Na rok 2023 , podľa schváleného návrhu rozpočtu, vyhradila Sociálna poisťovňa na dôchodkové dávky 9 339 857 tis. EUR.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2023 síce prekročila výška finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne určených na dôchodkové dávky deväť miliárd, v priemere za posledné volebné obdobie ide na dôchodky 8 336 008 250 EUR ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Výdavky Sociálnej poisťovne stanovené na dôchodkové dávky boli podľa schváleného návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne v roku 2020 vo výške 7 624 078 tis. EUR. V roku 2021 to bolo 8 137 796 tis. EUR a v roku 2022 boli v sume 8 241 402 tis. EUR. Na rok 2023 , podľa schváleného návrhu rozpočtu, vyhradila Sociálna poisťovňa na dôchodkové dávky 9 339 857 tis. EUR."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["2020", "2021", "2022", "2023"], "url": ["https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2022-10/3.%2BN%25C3%25A1vrh%2Brozpo%25C4%258Dtu%2BSP%2Bna%2Br.%2B2020%2Ba%25C5%25BE%2B2022.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=485272", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=501505", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:57.637569+00:00"}
{"id": "44208", "numeric_id": 44208, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44208", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vzhľadom na to, že máme rastúce mzdy, najnižšiu nezamestnanosť v histórii, tie príjmy miest a obcí rastú takto strmo (...) a aj budúci rok dostanú naše mestá z daní ľudí viacej, ako dostali v roku 2020.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR z decembra 2019 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve 1 068 eur. V porovnaní s 3. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa tak zvýšila o 7,7 percent. Rast reálnej mzdy dosiahol po zohľadnení inflácie 4,7 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda vzrástla oproti 2. štvrťroku 2019 o 0,9 percent. Miera nezamestnanosti v posledných rokoch klesá. Oproti 3. štvrťroku 2018 sa však jej pokles spomalil o 12,4 percentuálneho bodu na 8 percent. Počet nezamestnaných sa v 3. štvrťroku 2019 medziročne znížil o 14-tisíc ľudí na 161-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne znížila o 0,5 percentuálneho bodu na 5,9 percenta. Historické minimum dosiahla v 1. kvartáli 2019. Rastú tiež daňové príjmy miest a obcí. Kým v roku 2018 sa pohybovali na úrovni 2,6 milióna eur, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 počíta so sumou 2,8 milióna eur na rok 2020 a 3,1 milióna eur v roku 2022. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR z decembra 2019 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve 1 068 eur. V porovnaní s 3. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa tak zvýšila o 7,7 percent. Rast reálnej mzdy dosiahol po zohľadnení inflácie 4,7 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda vzrástla oproti 2. štvrťroku 2019 o 0,9 percent. Miera nezamestnanosti v posledných rokoch klesá. Oproti 3. štvrťroku 2018 sa však jej pokles spomalil o 12,4 percentuálneho bodu na 8 percent. Počet nezamestnaných sa v 3. štvrťroku 2019 medziročne znížil o 14-tisíc ľudí na 161-tisíc osôb. Miera nezamestnanosti sa medziročne znížila o 0,5 percentuálneho bodu na 5,9 percenta. Historické minimum dosiahla v 1. kvartáli 2019. Rastú tiež daňové príjmy miest a obcí. Kým v roku 2018 sa pohybovali na úrovni 2,6 milióna eur, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 počíta so sumou 2,8 milióna eur na rok 2020 a 3,1 milióna eur v roku 2022. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["mzda", "nezamestnanosti", "rozpočtu"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/eacf5f34-af67-4dc7-ad34-862faf6edcfc/!ut/p/z1/tVJNU8IwFPwtHnps36NpSfEWGORDcAREIBcnlJRWaFPb2Mq_N3W8MOMHHswleZndffuyAQ5r4Jmokr3QicrE0dQb3n6a0VHQ7bYYYndCcDS-XdwNezfuYOnD6hwQ3M37OHpg94P52Guh5wP_mf8IHHiY6VzHsFHbUsR2ebCTLLLFQVtoDqpIjZsqk3aZF6I6WViVUh_MLkUY-RHxbBG1qe3tQmqLnSmDthuZK7kLo7CRz8NkB5uL0Kvf5m3GwW8WQ8PnH5DegA09OkEMJgMfR2y4nHdmhCAjn4AfNDbGA_3WQ4vCqkpkDcuseZkjLP444hBhDDzZpk4dpg46NKBIKA081-u0fUKazN1i2pvujazQcROGgvVF2oaaPL-8cGYyVZmWbxrW_xGq6cOyLQmMxUJGspCF81qY3xprnZfXFlpY17WzV2p_lE6oUgu_osSqNP7OkZCnyzQgJ_sQTfvE49sTOVYTdnX1DkEcfFU!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/f330d203-5bfa-4598-8470-aeb38bfd86ad/!ut/p/z1/tVJNc9owFPwtOfgovweykchNMCkfgUwCpYAuHRlk7IAtx1bs8O8jd3LJTELpobpIb2Z3tasVSNiAzFWdHpRNTa5Obt7K3u8nNuGDQUcgDmYUJ9P75cN4-KM7WoWw_gzgD4s7nPwUj6PFNOhgEIK8zP8FEuQut4VNYGuiSiWkOpI0j4k6Wg_dwZSZc1PnmlRFqeqzh3Wl7dHtMaW47yIlYRQrEoR9TnjAkCgdUR7Fe95T-1a-2KV72F6FXv8tbxsHv1kCHV_-gQxHYhywGSKfjUKciPFq0X9yBgT9AFzQ2DoP7FsPHQbrOtUNrPL2ZU6w_MeIY4QpyDTK_GaX-egzzpAyxoNu0O-FlLadd8v5cH5wssombRkGNldpO2r6_PIihevU5Fa_Wdj8j1LdPSJ3s7NY6liXuvRfS_dbE2uL6tZDD5um8Q_GHE7a35nMw68oiamcv89IKLJVxumZHOP5HQ1kdKaneiZubt4B8QKJGA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:55.457872+00:00"}
{"id": "vr25858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25858", "speaker": "Ivan Kuhn", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-kuhn", "statement": "Podľa poslednej štúdie, ktorú robil Transparency International Slovensko, samosprávny kraj, keď zadáva verejnú zákazku, iba tretinu zákazok realizuje prostredníctvom elektronických aukcií, ktoré sú najefektívnejším a najtransparentnejšími, spôsobom. Sú kraje, ktoré až dve tretiny realizuje cez elektronické aukcie.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International Slovensko realizovalo dve štúdie ohľadom spomínanej problematiky: 1) Gabriel Šípoš, Peter Klátik, Matej Tunega - Vplyv elektronických aukcií na efektivitu verejného obstarávania na Slovensku . Tento dokument napríklad uvádza: \" Kým aukcie dosiahli v priemere 12 percentnú úsporu, obstarávania bez tejto metódy zaznamenali iba 6 percentnú úsporu voči predpokladanej cene. E-aukcie teda v priemere prinášajú zhruba o 6 percent nižšie ceny ako klasické obstarávanie .\" 2) Emília Sičáková-Beblavá, Slavomíra Šatníková, Peter Klátik - Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní: teória a prax na Slovensku . V tomto dokumente sa okrem iného píše, že \" povinnosť využívať e-aukcie (...) môže pozitívne ovplyvniť mieru vynakladaných financií na verejné obstarávanie, napríklad priniesť výraznejšie úspory a vyššiu transparentnosť .\" Podľa projektu Otvorená samospráva TIS mal Košický kraj v roku 2012 do 33 % verejných obstarávaní cez e-aukcie. Nad 66 % je označený napríklad Trnavský kra j, alebo Banskobystrický kra j. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Transparency International Slovensko realizovalo dve štúdie ohľadom spomínanej problematiky: 1) Gabriel Šípoš, Peter Klátik, Matej Tunega - Vplyv elektronických aukcií na efektivitu verejného obstarávania na Slovensku . Tento dokument napríklad uvádza: \" Kým aukcie dosiahli v priemere 12 percentnú úsporu, obstarávania bez tejto metódy zaznamenali iba 6 percentnú úsporu voči predpokladanej cene. E-aukcie teda v priemere prinášajú zhruba o 6 percent nižšie ceny ako klasické obstarávanie .\" 2) Emília Sičáková-Beblavá, Slavomíra Šatníková, Peter Klátik - Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní: teória a prax na Slovensku . V tomto dokumente sa okrem iného píše, že \" povinnosť využívať e-aukcie (...) môže pozitívne ovplyvniť mieru vynakladaných financií na verejné obstarávanie, napríklad priniesť výraznejšie úspory a vyššiu transparentnosť .\" Podľa projektu Otvorená samospráva TIS mal Košický kraj v roku 2012 do 33 % verejných obstarávaní cez e-aukcie. Nad 66 % je označený napríklad Trnavský kra j, alebo Banskobystrický kra j. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Vplyv elektronických aukcií na efektivitu verejného obstarávania na Slovensku", "Elektronické aukcie vo verejnom obstarávaní: teória a prax na Slovensku", "Otvorená samospráva", "Trnavský kra", "Banskobystrický kra"], "url": ["http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/12/2011_Elektronicke_aukcie_prve_vysledky.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/aukcie.vnutro.indd_.pdf", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/kosice/info", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/trnava/info", "http://zupy2013.transparency.sk/sk/sets/zupy-2013/banskabystrica/info"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:19.331060+00:00"}
{"id": "42775", "numeric_id": 42775, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42775", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My (hnutie OĽaNO, pozn.) sme ponúkali (...) alternatívu (k zákonu o dôchodkovom strope. pozn.), aby ľudia po 40 rokoch si mohli rozhodnúť, kedy odchádzajú do dôchodku.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o dôchodkovom strope nadobudne účinnosť 1. júla 2019. Súčasťou ústavy sa tak stane aj formulácia, že „ vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov .” Hnutie OĽaNO voči návrhu strany SMER-SD vystúpilo s alternatívou, ktorá spočíva v odmietnutí dôchodkového stropu, ktorý je však nahradený možnosťou dobrovoľne sa rozhodnúť odísť do penzie po odpracovaní 40 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. „ Automat by platil naďalej, ale tí ľudia, ktorí odpracujú 40 rokov, by už mohli ísť do dôchodku, “ povedal Matovič pri predstavení svojho návrhu. To v podstate znamená, že výška dôchodku by sa ďalej počítala na základe počtu odpracovaných rokov. Výška predčasného dôchodku (na mesiac) by sa krátila, určitá finančná suma by sa rozdelila na dlhšie obdobie. Matovič kritizoval dnes už schválený návrh ústavného zákona z dielne SMER-SD aj za to, že je, podľa jeho slov, rovnostársky a nerozlišuje počet odpracovaných rokov. Alternatíva v podobe možného odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov, naopak, významnejšie rešpektuje vôľu občana. Pri alternatíve hnutia OĽaNO možno hovoriť aj o nižšom vplyve na dlhodobú finančnú udržateľnosť (v porovnaní s návrhom dôchodkového stropu, ktorý presadzoval SMER-SD), čo spomína aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť I. Šramko. Matovič alternatívu k dôchodkovým stropom verejnosti ponúkol a poslancov vyzval na spoločnú diskusiu, no v NR SR ju legislatívnou cestou skrze pozmeňujúci návrh či vlastný návrh novely zákona nepresadzoval.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o dôchodkovom strope nadobudne účinnosť 1. júla 2019. Súčasťou ústavy sa tak stane aj formulácia, že „ vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov .” Hnutie OĽaNO voči návrhu strany SMER-SD vystúpilo s alternatívou, ktorá spočíva v odmietnutí dôchodkového stropu, ktorý je však nahradený možnosťou dobrovoľne sa rozhodnúť odísť do penzie po odpracovaní 40 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. „ Automat by platil naďalej, ale tí ľudia, ktorí odpracujú 40 rokov, by už mohli ísť do dôchodku, “ povedal Matovič pri predstavení svojho návrhu. To v podstate znamená, že výška dôchodku by sa ďalej počítala na základe počtu odpracovaných rokov. Výška predčasného dôchodku (na mesiac) by sa krátila, určitá finančná suma by sa rozdelila na dlhšie obdobie. Matovič kritizoval dnes už schválený návrh ústavného zákona z dielne SMER-SD aj za to, že je, podľa jeho slov, rovnostársky a nerozlišuje počet odpracovaných rokov. Alternatíva v podobe možného odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov, naopak, významnejšie rešpektuje vôľu občana. Pri alternatíve hnutia OĽaNO možno hovoriť aj o nižšom vplyve na dlhodobú finančnú udržateľnosť (v porovnaní s návrhom dôchodkového stropu, ktorý presadzoval SMER-SD), čo spomína aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť I. Šramko. Matovič alternatívu k dôchodkovým stropom verejnosti ponúkol a poslancov vyzval na spoločnú diskusiu, no v NR SR ju legislatívnou cestou skrze pozmeňujúci návrh či vlastný návrh novely zákona nepresadzoval."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon", "predstavení", "kritizoval", "spomína"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6849", "https://www.youtube.com/watch?v=V-Iiof-9ttA", "https://dennikn.sk/1264378/rokujme-verejne-a-dajme-dochodok-kazdemu-kto-si-odrobi-40-rokov-odkazuje-matovic-smeru/", "https://dennikn.sk/minuta/1302512/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:38.289202+00:00"}
{"id": "vr38017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38017", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Premiérka dala obciam takýto prísľub (obce dostanú 5% podiel akcií v privatizovaných teplárňach pozn.) preto, lebo chcú skrátka tieto obce môcť nominovať niekoho do orgánov, aby mohli, aby mali informácie, aby mohli niektoré veci aj ovplyvniť. Čiže súhlasili sme ako koalícia s týmito 5%.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Televízia TA3 informovala, že vláda SR na rokovaní v Štrbe rozhodla, že mestá, v ktorých sa nachádzajú teplárne, získajú päť percent akcií bezodplatným prevodom. Mestá tiež budú mať možnosť zvolávať valné zhromaždenie. V zmluve s investorom bude tiež zakotvené zastúpenie zástupcov mesta v dozornej rade.", "analysis_paragraphs": ["Televízia TA3 informovala, že vláda SR na rokovaní v Štrbe rozhodla, že mestá, v ktorých sa nachádzajú teplárne, získajú päť percent akcií bezodplatným prevodom. Mestá tiež budú mať možnosť zvolávať valné zhromaždenie. V zmluve s investorom bude tiež zakotvené zastúpenie zástupcov mesta v dozornej rade."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/174247_vlada-rozhodla-ze-mesta-dostanu-podiel-v-teplarnach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:34.771605+00:00"}
{"id": "vr26422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26422", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som pred 4 alebo 5 mesiacmi z Dobrého anjela vystúpil z predsedu správnej rady, práve kvôli tomu, aby sa moje meno nespájalo ... (odpovedá na otázku, či nebude tento projekt využívať na to, aby \"naháňal hlasy voličov\", pozn.)", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska vystúpil z postu predsedu správnej rady Dobrého anjela 27. mája 2013, a tak ukončil pôsobenie v organizácii. Následne ho 1.júna nahradila na tomto poste jeho manželka. Ako dôvod bola uvedená jeho kandidatúra na prezidenta. Kiska si je vedomý, že nie všetci v Dobrom anjelovi budú súhlasiť s jeho názormi a nechce z toho dôvodu vystupovať za Dobrého anjela.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska vystúpil z postu predsedu správnej rady Dobrého anjela 27. mája 2013, a tak ukončil pôsobenie v organizácii. Následne ho 1.júna nahradila na tomto poste jeho manželka. Ako dôvod bola uvedená jeho kandidatúra na prezidenta. Kiska si je vedomý, že nie všetci v Dobrom anjelovi budú súhlasiť s jeho názormi a nechce z toho dôvodu vystupovať za Dobrého anjela."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["vystúpil"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-dobry-anjel-koniec/47354-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:18.875330+00:00"}
{"id": "vr28961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28961", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Spomeňte si na tlačovú konferenciu pani Radičovej, ako obhajovala tú cyperskú firmu schránkovú. Ona povedala, Cyprus je demokratická krajina, členský štát Európskej únie.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico pravdepodobne odkazuje na kauzu prenájmu budovy Daňového riaditeľstva v Košiciach. Zákazku vtedy dostala firma Nitra Invest, ktorej čiastočným vlastníkom mala byť spoločnosť so sídlom na Cypre TarranaCee Ecquity. Radičová skutočne vyhlásila, že „Cyprus je členom Európskej únie,“ (zdroj: sme.sk ). Bývalá premiérka a ďalší členovia SDKÚ vtedy argumentovali tým, že samotné sídlo firmy z nej nevyhnutne nerobí firmu schránkovú alebo garážovú, a že nedošlo k porušeniu žiadneho zákona (zdroje: sme.sk , pravda.sk ). Neskôr Radičová svoj postoj zmenila a požadovala odstúpenie riaditeľa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka a Nitra Invest od zmluvy nakoniec odstúpila (zdroj: aktualne.sk ). Vzhľadom na to, že na prvej tlačovej konferencii Radičová obhajovala prenájom budovy od spoločnosti Nitra Invest výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico pravdepodobne odkazuje na kauzu prenájmu budovy Daňového riaditeľstva v Košiciach. Zákazku vtedy dostala firma Nitra Invest, ktorej čiastočným vlastníkom mala byť spoločnosť so sídlom na Cypre TarranaCee Ecquity. Radičová skutočne vyhlásila, že „Cyprus je členom Európskej únie,“ (zdroj: sme.sk ). Bývalá premiérka a ďalší členovia SDKÚ vtedy argumentovali tým, že samotné sídlo firmy z nej nevyhnutne nerobí firmu schránkovú alebo garážovú, a že nedošlo k porušeniu žiadneho zákona (zdroje: sme.sk , pravda.sk ). Neskôr Radičová svoj postoj zmenila a požadovala odstúpenie riaditeľa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka a Nitra Invest od zmluvy nakoniec odstúpila (zdroj: aktualne.sk ). Vzhľadom na to, že na prvej tlačovej konferencii Radičová obhajovala prenájom budovy od spoločnosti Nitra Invest výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "sme.sk", "pravda.sk", "aktualne.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5850926/radicova-sa-zastala-kseftu.html", "http://www.sme.sk/c/5850926/radicova-sa-zastala-kseftu.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170006-radicova-po-dvoch-dnoch-vidi-kauzu-inak/", "http://aktualne.atlas.sk/koaliciu-caka-dalsia-burka-kvoli-kauze-sdku-ds/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:58.577158+00:00"}
{"id": "vr37060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37060", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a cieľ toho zákona (o dvojakom občianstve, pozn.) aj nedávno zase potvrdil Viktor Orbán výrokom, že Maďari by sa mali spájať po vzore Nemecka.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nenašli sme iné \"nedávne\" Orbánovo vyhlásenie, na ktoré by tento výrok mohol odkazovať, než čo odznelo v rozhovore pre nemecký denník Bild 18.januára 2011.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme iné \"nedávne\" Orbánovo vyhlásenie, na ktoré by tento výrok mohol odkazovať, než čo odznelo v rozhovore pre nemecký denník Bild 18.januára 2011."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["čo odznelo v rozhovore"], "url": ["http://www.n24.de/news/newsitem_6599755.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:14.743759+00:00"}
{"id": "vr27669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27669", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nehovoriac o tom, že sme vložili teda celkovo vložíme do nejakého pochybného trvalého eurovalu celkovo 650 miliónov.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, celkový hotovostný príspevok Slovenska do trvalého eurovalu (ESM) je približne vo výške 650 miliónov eur.\n\nPre HN Peter Kažimír uviedol, že \"Slovensko sa týmto podpisom stalo formálnym členom tohto mechanizmu. Našou úlohou je zaplatiť si vstupný kapitál. Časť, ktorú má zaplatiť Slovenská republika je 660 miliónov eur. \"\n\nČTK uvádza, že “ Slovenský príspevok v hotovosti je približne 650 miliónov eur, záruky vo výške približne 5,7 miliardy eur.”\n\nAgentúra SITA uvádza presnejšiu hodnotu, “ Slovensko bude musieť svoj podiel v novom Európskom mechanizme pre stabilitu (EMS), teda tzv. trvalom eurovale, zaplatiť v piatich splátkach, pričom celkovo počas piatich rokov zaplatí 659,2 mil. eur.”\n\nTáto suma je uvádzaná aj na wikipedii s odvolaním sa na zmluvu o ustanovení Európskeho stabilizačného mechanizmu.\n\nR. Sulík síce uvádza hodnotu 650 miliónov eur, avšak podľa všetkých troch zdrojov to v zásade súhlasí s tým, že je to približne 650 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK nehodnotí \"pochybnosť\" trvalého eurovalu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, celkový hotovostný príspevok Slovenska do trvalého eurovalu (ESM) je približne vo výške 650 miliónov eur.", "Pre HN Peter Kažimír uviedol, že \"Slovensko sa týmto podpisom stalo formálnym členom tohto mechanizmu. Našou úlohou je zaplatiť si vstupný kapitál. Časť, ktorú má zaplatiť Slovenská republika je 660 miliónov eur. \"", "ČTK uvádza, že “ Slovenský príspevok v hotovosti je približne 650 miliónov eur, záruky vo výške približne 5,7 miliardy eur.”", "Agentúra SITA uvádza presnejšiu hodnotu, “ Slovensko bude musieť svoj podiel v novom Európskom mechanizme pre stabilitu (EMS), teda tzv. trvalom eurovale, zaplatiť v piatich splátkach, pričom celkovo počas piatich rokov zaplatí 659,2 mil. eur.”", "Táto suma je uvádzaná aj na wikipedii s odvolaním sa na zmluvu o ustanovení Európskeho stabilizačného mechanizmu.", "R. Sulík síce uvádza hodnotu 650 miliónov eur, avšak podľa všetkých troch zdrojov to v zásade súhlasí s tým, že je to približne 650 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK nehodnotí \"pochybnosť\" trvalého eurovalu."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["HN", "ČTK", "SITA", "wikipedii", "zmluvu"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/agentury-195/kazimir-trvaly-euroval-uz-nie-je-experiment-521764", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/250895-eurozona-spusta-trvaly-euroval-s-kapacitou-500-miliard-eur/", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/slovaci-zaplatia-ems-az-vyse-650-milionov-eur.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/European_Stability_Mechanism", "http://www.european-council.europa.eu/media/582311/05-tesm2.en12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:29.427044+00:00"}
{"id": "46125", "numeric_id": 46125, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46125", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Je to človek, ktorý bol v minulosti politicky aktívny, bol niekoľkokrát ministrom spravodlivosti, vnútra, je to človek, ktorý má veľmi blízko k vládnej strane OĽaNO (Daniel Lipšic, pozn.),", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic bol ministrom spravodlivosti v rokoch 2002 až 2006, v rokoch 2010 až 2012 bol ministrom vnútra. V minulosti bol poslancom aj podpredsedom KDH, v roku 2015 vstúpil s mimoparlamentným hnutím NOVA do poslaneckého klubu OĽaNO. Mandátu sa vzdal po dopravnej nehode v roku 2016. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic bol ministrom spravodlivosti v rokoch 2002 až 2006, v rokoch 2010 až 2012 bol ministrom vnútra. V minulosti bol poslancom aj podpredsedom KDH, v roku 2015 vstúpil s mimoparlamentným hnutím NOVA do poslaneckého klubu OĽaNO. Mandátu sa vzdal po dopravnej nehode v roku 2016. Tvrdenie Martina Beluského hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["bol", "vstúpil", "vzdal"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/", "https://www.webnoviny.sk/lipsic-vstupuje-do-klubu-olano-pocet-clenov-sa-vsak-nezmeni/", "https://dennikn.sk/565435/daniel-lipsic-sa-po-nehode-vzda-poslaneckeho-mandatu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:24.573787+00:00"}
{"id": "49662", "numeric_id": 49662, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49662", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Keď vládol Ódor a keď vládli tí kvázi demokrati, tak oni napádali demonštrantov. Ja neviem, že by sme my napádali demonštrácie, ktoré organizuje Progresívne Slovensko.", "statement_date": "2024-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že polícia doposiaľ nezasiahla na protestoch proti súčasnej vláde strán Smer-SD, Hlas a SNS, ide však o zavádzajúce porovnanie. V roku 2020, počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, použila polícia počas protestov proti pandemickým opatreniam vodné delá a slzný plyn. Andrej Danko porovnáva súčasné protesty, ktoré si doposiaľ nevyžiadali zásah polície, s protestami počas pandémie COVID-19, kedy bol vyhlásený núdzový stav a zhromažďovanie sa bolo zakázané. Na proteste, počas ktorého boli použité vodné delá a slzný plyn, sa protestujúci správali agresívne. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV októbri 2020, počas vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí použila polícia slzný plyn a vodné delá proti demonštrantom pred Úradom vlády. Na mieste protestovali športoví ultras a priaznivci kotlebovcov proti vládnym opatreniam v súvislosti s pandémiou covidu-19.\n\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uviedlo, že neohlásené zhromaždenie proti protipandemickým opatreniam sa v priebehu pár minút „zmenilo na zhluk agresívnych ultrapravicových radikálov.” Na policajtov hádzali demonštranti kamene a fľaše, niektorí z nich boli podľa policajného zboru pod vplyvom alkoholu. Video z protestu, zverejnené Denníkom N, ukazuje agresívne správanie niektorých z demonštrantov, ktorí na videu lomcujú bránou pred Úradom vlády.\n\nNa mieste protestov sa zranilo niekoľko ľudí, vrátane členov policajného zboru. Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) na sociálnej sieti Facebook uviedol, že demonštrujúci nereagovali na výzvy polície, aby sa rozišli. Protest sa konal počas núdzového stavu a pár dní pred protestom začal platiť zákaz zhromažďovania sa. Počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí zasiahla polícia pri protestoch aj v roku 2021. Na proteste proti vláde obmedzila na osobnej slobode deväť osôb z viacerých dôvodov. Na demonštrácii došlo aj k explózií, pri ktorej sa zranili aj dvaja policajti.\n\nTakzvaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora bola vymenovaná v máji 2023 a jej funkčné obdobie trvalo do októbra 2023. Počas tohto obdobia sa konal jeden protest na podporu budúcej vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas a SNS. Protest nesúhlasil s rozhodnutím prezidentky Čaputovej nevymenovať Rudolfa Huliaka (SNS) za ministra životného prostredia. Demonštrácia sa uskutočnila 23. októbra 2023 pred Prezidentským palácom, polícia pri ňom proti demonštrantom nezasahovala.\n\nOd vymenovania vlády strán Smer-SD, Hlas a SNS 25. októbra 2023 sa uskutočnilo viacero demonštrácií v súvislosti s legislatívnymi zmenami, ktoré vládna koalícia iniciovala, vrátane protestov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám vo verejnoprávnom Rozhlase a televízií Slovenska (RTVS). Tieto protesty neboli obmedzené, ani na nich nezasahovala polícia vodnými delami či slzným plynom, ako tomu bolo v prípade protestom počas pandémie covidu-19, na ktoré Andrej Danko pravdepodobne odkazuje. Ide však o zavádzajúce porovnanie.\n\nNa protestoch proti pandemickým opatreniam v roku 2020 sa demonštrujúci dav správal agresívne, zranili sa pri ňom aj príslušníci policajného zboru. Protesty sa zároveň konali počas núdzového stavu, kedy bolo zakázané zhromažďovanie sa. Na protestoch proti vládnym zákonom, ktoré organizujú opozičné strany , ku konfliktom a zraneniam doposiaľ nedošlo. Protesty sa tiež nekonajú v čase globálnej pandémie a zhromažďovanie sa nepredstavuje riziko šírenia nákazy, ako tomu bolo v roku 2020.\n\nPo atentáte na premiéra Roberta Fica 15. mája 2024 schválila vláda balík opatrení, časť z nich obmedzuje ústavne garantované právo ( 3 odd., čl. 28 ) zhromažďovať sa. Novela ukladá obciam a mestám povinnosť zakázať zhromaždenie, o ktorom budú mať informácie, že môže predstavovať ohrozenie. Ak si túto povinnosť nesplnia, hrozí im pokuta do výšky 16 500 eur. Podľa právničky a riaditeľky organizácie Via Iuris, Kataríny Batkovej, môže táto zmena viesť k tomu, že obce budú obmedzovať alebo zakazovať podujatia preventívne, aby sa vyhli vysokým pokutám. Novelizácia obmedzila tiež protesty pred Úradom vlády, parlamentom a Prezidentským palácom, demonštrácie sa nemôžu konať bližšie než 50 metrov od budov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že polícia doposiaľ nezasiahla na protestoch proti súčasnej vláde strán Smer-SD, Hlas a SNS, ide však o zavádzajúce porovnanie. V roku 2020, počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, použila polícia počas protestov proti pandemickým opatreniam vodné delá a slzný plyn. Andrej Danko porovnáva súčasné protesty, ktoré si doposiaľ nevyžiadali zásah polície, s protestami počas pandémie COVID-19, kedy bol vyhlásený núdzový stav a zhromažďovanie sa bolo zakázané. Na proteste, počas ktorého boli použité vodné delá a slzný plyn, sa protestujúci správali agresívne. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "V októbri 2020, počas vlády OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí použila polícia slzný plyn a vodné delá proti demonštrantom pred Úradom vlády. Na mieste protestovali športoví ultras a priaznivci kotlebovcov proti vládnym opatreniam v súvislosti s pandémiou covidu-19.", "Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uviedlo, že neohlásené zhromaždenie proti protipandemickým opatreniam sa v priebehu pár minút „zmenilo na zhluk agresívnych ultrapravicových radikálov.” Na policajtov hádzali demonštranti kamene a fľaše, niektorí z nich boli podľa policajného zboru pod vplyvom alkoholu. Video z protestu, zverejnené Denníkom N, ukazuje agresívne správanie niektorých z demonštrantov, ktorí na videu lomcujú bránou pred Úradom vlády.", "Na mieste protestov sa zranilo niekoľko ľudí, vrátane členov policajného zboru. Vtedajší minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) na sociálnej sieti Facebook uviedol, že demonštrujúci nereagovali na výzvy polície, aby sa rozišli. Protest sa konal počas núdzového stavu a pár dní pred protestom začal platiť zákaz zhromažďovania sa. Počas vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí zasiahla polícia pri protestoch aj v roku 2021. Na proteste proti vláde obmedzila na osobnej slobode deväť osôb z viacerých dôvodov. Na demonštrácii došlo aj k explózií, pri ktorej sa zranili aj dvaja policajti.", "Takzvaná úradnícka vláda Ľudovíta Ódora bola vymenovaná v máji 2023 a jej funkčné obdobie trvalo do októbra 2023. Počas tohto obdobia sa konal jeden protest na podporu budúcej vládnej koalície strán Smer-SD, Hlas a SNS. Protest nesúhlasil s rozhodnutím prezidentky Čaputovej nevymenovať Rudolfa Huliaka (SNS) za ministra životného prostredia. Demonštrácia sa uskutočnila 23. októbra 2023 pred Prezidentským palácom, polícia pri ňom proti demonštrantom nezasahovala.", "Od vymenovania vlády strán Smer-SD, Hlas a SNS 25. októbra 2023 sa uskutočnilo viacero demonštrácií v súvislosti s legislatívnymi zmenami, ktoré vládna koalícia iniciovala, vrátane protestov proti rušeniu špeciálnej prokuratúry a proti zmenám vo verejnoprávnom Rozhlase a televízií Slovenska (RTVS). Tieto protesty neboli obmedzené, ani na nich nezasahovala polícia vodnými delami či slzným plynom, ako tomu bolo v prípade protestom počas pandémie covidu-19, na ktoré Andrej Danko pravdepodobne odkazuje. Ide však o zavádzajúce porovnanie.", "Na protestoch proti pandemickým opatreniam v roku 2020 sa demonštrujúci dav správal agresívne, zranili sa pri ňom aj príslušníci policajného zboru. Protesty sa zároveň konali počas núdzového stavu, kedy bolo zakázané zhromažďovanie sa. Na protestoch proti vládnym zákonom, ktoré organizujú opozičné strany , ku konfliktom a zraneniam doposiaľ nedošlo. Protesty sa tiež nekonajú v čase globálnej pandémie a zhromažďovanie sa nepredstavuje riziko šírenia nákazy, ako tomu bolo v roku 2020.", "Po atentáte na premiéra Roberta Fica 15. mája 2024 schválila vláda balík opatrení, časť z nich obmedzuje ústavne garantované právo ( 3 odd., čl. 28 ) zhromažďovať sa. Novela ukladá obciam a mestám povinnosť zakázať zhromaždenie, o ktorom budú mať informácie, že môže predstavovať ohrozenie. Ak si túto povinnosť nesplnia, hrozí im pokuta do výšky 16 500 eur. Podľa právničky a riaditeľky organizácie Via Iuris, Kataríny Batkovej, môže táto zmena viesť k tomu, že obce budú obmedzovať alebo zakazovať podujatia preventívne, aby sa vyhli vysokým pokutám. Novelizácia obmedzila tiež protesty pred Úradom vlády, parlamentom a Prezidentským palácom, demonštrácie sa nemôžu konať bližšie než 50 metrov od budov."], "analysis_date": "2024-07-23", "analysis_sources": {"text": ["použila", "ukazuje", "začal", "obmedzila", "zranili", "nesúhlasil", "rušeniu", "proti", "bolo", "organizujú", "opozičné", "strany", "3 odd., čl. 28", "budú", "môže", "obmedzila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22512743/v-bratislave-je-nepovoleny-protest-policia-pouzila-slzotvorny-plyn.html", "https://www.youtube.com/watch?v=YpQiPTmXoO0&ab_channel=Denn%C3%ADkN", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-v-sr-bude-od-utorka-platit-zaka/499632-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/140994-policia-zacala-pre-zranenie-policajtov-na-protestoch-trestne-stihanie#:~:text=Pol%C3%ADcia%20po%C4%8Das%20nich%20obmedzila%20na%20osobnej%20slobode%20z%20viacer%C3%BDch%20d%C3%B4vodov%20celkovo%20dev%C3%A4%C5%A5%20os%C3%B4b.", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/607412-protestujuci-sa-zo-safarikovho-namestia-pohli-k-uradu-vlady-a-blokuju-dopravu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/685991-na-protest-na-podporu-huliaka-prisli-pred-prezidentsky-palac-stovky-ludi/", "https://domov.sme.sk/c/23254075/pred-uradom-vlady-protestovali-proti-ruseniu-specialnej-prokuratury-svoj-protest-mal-aj-matovic.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/708674-na-proteste-proti-zasahom-do-rtvs-a-2-dochodkoveho-piliera-sa-zisli-tisice-ludi/", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-v-sr-bude-od-utorka-platit-zaka/499632-clanok.html", "https://progresivne.sk/ps-sas-a-kdh-chystaju-na-stvrtok-najvacsi-protest-proti-ruseniu-usp-a-zmenam-v-trestnom-zakone/", "https://dennikn.sk/3968356/ps-spravi-protest-za-rtvs-samostatne-opozicia-vzdy-jednotna-nebude/", "https://progresivne.sk/zem-nie-je-plocha-a-rtvs-nie-je-vasa-progresivne-slovensko-a-sas-pripravuju-protest-za-zachranu-rtvs/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20230701#:~:text=%C4%8Cl.%2028,org%C3%A1nu%20verejnej%20spr%C3%A1vy.", "https://spravy.rtvs.sk/2024/06/lex-atentat-obmedzuje-aj-verejne-zhromazdenia-zodpovednost-za-dodrziavanie-pravidiel-pada-na-samospravy/#:~:text=Ak%20by%20mest%C3%A1%20a%20obce%20tieto%20podmienky%20nedodr%C5%BEali%20a%20nezak%C3%A1zali%20zhroma%C5%BEdenie%2C%20o%20ktorom%20bud%C3%BA%20vedie%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20m%C3%B4%C5%BEe%20znamena%C5%A5%20ohrozenie%2C%20od%20rezortu%20vn%C3%BAtra%20m%C3%B4%C5%BEu%20dosta%C5%A5%20pokutu%20do%20v%C3%BD%C5%A1ky%2016%20500%20eur.%20Z%C3%A1rove%C5%88%20jednotlivcovi%20za%20naru%C5%A1enie%20zhroma%C5%BEdenia%20hroz%C3%AD%20pokuta%20do%201%20650%20eur.", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/905601-skoncia-velke-protesty-lex-atentat-dava-obciam-pravomoc-zrusit-zhromazdenie-aj-z-banalnych-dovodov#:~:text=%E2%80%9ED%C3%B4sledkom%20t%C3%BDchto%20zmien%20m%C3%B4%C5%BEe%20by%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20obce%20bud%C3%BA%20prevent%C3%ADvne%20obmedzova%C5%A5%20niektor%C3%A9%20podujatia%2C%20alebo%20zakazova%C5%A5%20zhroma%C5%BEdenia%2C%20aby%20sa%20nevystavili%20riziku%20vysokej%20pokuty%2C%E2%80%9C%20dod%C3%A1va%20Batkov%C3%A1.", "https://dennikn.sk/4067584/lex-atentat-parlament-schvalil-dozivotnu-rentu-pre-fica-a-obmedzenie-protestov-opozicne-navrhy-nepresli/#:~:text=Obmedzia%20sa%20aj%20protesty%20pred%20budovou%20%C3%BAradu%20vl%C3%A1dy%2C%20parlamentu%20%C4%8Di%20pred%20Prezidentsk%C3%BDm%20pal%C3%A1com%20%E2%80%93%20po%20novom%20nebude%20mo%C5%BEn%C3%A9%20zorganizova%C5%A5%20podujatie%20bli%C5%BE%C5%A1ie%20ne%C5%BE%2050%20metrov%20od%20tak%C3%BDchto%20budov."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:05.270803+00:00"}
{"id": "vr16761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16761", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "...urobili sme (v novom meste, pozn.) komunitné centrum, prvé v Bratislave, sociálnu výdajňu, právnu poradňu, knižnicu novú...", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rudolf Kusý nastúpil na pozíciu starostu mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v decembri 2010. Na základe zdrojov nezávislých od mestskej časti vieme potvrdiť, že všetky štyri spomenuté inštitúcie vznikli od nástupu Kusého do úradu. Komunitné centrá už vznikli v iných mestských častiach predtým, preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Sociálna výdajňa vznikla na jeseň 2012. Zákazníci si tu môžu bezplatne vybrať tovar rôzneho druhu – mliečne výrobky, zeleninu, ovocie, atď. Využíva ju asi 200 sociálne slabších obyvateľov mestskej časti. Bezplatná právna poradňa funguje v Novom Meste od októbra 2013. Kancelária poradne je otvorená obyvateľom 7 hodín v týždni a mesto tvrdí, že ju využilo už 1200 ľudí. Po roku 2014, teda stále počas úradovania Kusého, vznikla aj nová pobočka Novomestskej knižnice , na ktorej dizajne sa podieľali aj stredoškoláci z Bratislavy. Komunitné centrum bolo uvedené do prevádzky roku 2016. Chátrajúca budova bola po petícií obyvateľov z roku 2010 zreškonštruovaná prevažne za peniaze z EÚ a jej priestory boli využité na vznik centra. Na základe dostupných informácií však vieme vyvrátiť, že komunitné centrum bolo prvým v Bratislave. V roku 2012 prešlo po rekonštrukcii do prevádzky komunitné centrum v Trnávke v mestskej časti Bratislava - Ružinov. V roku 2004 tiež fungovalo komunitné centrum v Petržalke . Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Kusý nastúpil na pozíciu starostu mestskej časti Bratislava - Nové Mesto v decembri 2010. Na základe zdrojov nezávislých od mestskej časti vieme potvrdiť, že všetky štyri spomenuté inštitúcie vznikli od nástupu Kusého do úradu. Komunitné centrá už vznikli v iných mestských častiach predtým, preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Sociálna výdajňa vznikla na jeseň 2012. Zákazníci si tu môžu bezplatne vybrať tovar rôzneho druhu – mliečne výrobky, zeleninu, ovocie, atď. Využíva ju asi 200 sociálne slabších obyvateľov mestskej časti. Bezplatná právna poradňa funguje v Novom Meste od októbra 2013. Kancelária poradne je otvorená obyvateľom 7 hodín v týždni a mesto tvrdí, že ju využilo už 1200 ľudí. Po roku 2014, teda stále počas úradovania Kusého, vznikla aj nová pobočka Novomestskej knižnice , na ktorej dizajne sa podieľali aj stredoškoláci z Bratislavy. Komunitné centrum bolo uvedené do prevádzky roku 2016. Chátrajúca budova bola po petícií obyvateľov z roku 2010 zreškonštruovaná prevažne za peniaze z EÚ a jej priestory boli využité na vznik centra. Na základe dostupných informácií však vieme vyvrátiť, že komunitné centrum bolo prvým v Bratislave. V roku 2012 prešlo po rekonštrukcii do prevádzky komunitné centrum v Trnávke v mestskej časti Bratislava - Ružinov. V roku 2004 tiež fungovalo komunitné centrum v Petržalke . Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna výdajňa", "právna poradňa", "7 hodín", "1200", "Novomestskej knižnice", "Komunitné centrum", "Trnávke", "Petržalke"], "url": ["https://www.bratislavskenoviny.sk/zivot-v-meste/37654-sluzby-socialnej-vydajne-v-novom-meste-vyuzije-viac-ludi", "https://bratislava.sme.sk/c/7118356/advokati-pomahaju-aj-zadarmo.html", "http://www.banm.sk/bezplatna-pravna-poradna/", "http://rudolfkusy.sk/praca/socialne/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/kultura/38153-na-nobelovej-ulici-vyrasta-jedna-z-najmodernejsich-kniznic", "https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/381669-komunitne-centrum-spoji-generacie-bratislavskych-novomestanov/", "http://www.bratislava.sk/gp/id_galerie=5010299&p1=11049947", "http://www.bratislava.sk/projekt-komunitne-centrum-kopcany-ma-za-sebou-prve-tri-mesiace-cinnosti/d-72136"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:35.830975+00:00"}
{"id": "vr26209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26209", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za éry Flašíkovej-Beňovej mal Smer obsadenú pozíciu šéfa riaditeľa úradu.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pozíciu riaditeľa Úradu dosadzuje predseda kraja. Súčasným riaditeľom Úradu BSK je Bystrík Žák, ktorý je členom SDKÚ-DS. Riaditeľom úradu BSK v rokoch 2005-2009 bol Judr. Vladislav Dzúrik . Dzúrik pôsobil ešte v roku 1999 ako riaditeľ kancelárie NR SR. Bajan bol predsedom BSK v rokoch 2005-2009 a kandidoval ako nezávislý kandidát. Demagog.SK nezistil stranícku príslušnosť Vladislava Dzúrika. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Pozíciu riaditeľa Úradu dosadzuje predseda kraja. Súčasným riaditeľom Úradu BSK je Bystrík Žák, ktorý je členom SDKÚ-DS. Riaditeľom úradu BSK v rokoch 2005-2009 bol Judr. Vladislav Dzúrik . Dzúrik pôsobil ešte v roku 1999 ako riaditeľ kancelárie NR SR. Bajan bol predsedom BSK v rokoch 2005-2009 a kandidoval ako nezávislý kandidát. Demagog.SK nezistil stranícku príslušnosť Vladislava Dzúrika. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["členom", "Dzúrik", "riaditeľ", "", ""], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/5363932/regionalneho-poslanca-sdku-napadli.html", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-komunike-z-pracovneho-rokovania-riaditelov-uradov-samospravnych-krajov-sk-8.aspx", "http://www.sme.sk/c/2179855/podpredseda-nr-sr-vyuziva-technicky-nevyhovujuce-vozidlo-s-500-000-najazdenymi-kilometrami.html", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-komunike-z-pracovneho-rokovania-riaditelov-uradov-samospravnych-krajov-sk-8.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-komunike-z-pracovneho-rokovania-riaditelov-uradov-samospravnych-krajov-sk-8.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:08.202423+00:00"}
{"id": "43085", "numeric_id": 43085, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43085", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Úrad európskeho prokurátora bude na Slovensku viesť Slovák, ktorý podlieha štruktúre v Bruseli, kontrolovanej Európskym parlamentom, teda demokraticky voleným orgánom.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov o fungovaní Úradu európskeho prokurátora (EPPO) a Zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre hodnotíme všetky časti výroku ako pravdivé. EPPO bude fungovať v dvoch úrovniach – centrálnej, sídliacej v Luxemburgu, tvorenej hlavným európskym prokurátorom a európskymi prokurátormi z členských krajín a decentralizovanej, tvorenej delegovanými európskymi prokurátormi sídliacimi v členských štátoch. Tí budú podľa Nariadenia Rady , ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (odsek 28) viesť vyšetrovanie a trestné stíhanie v členských štátoch pod dohľadom európskych prokurátorov. Prehľadnú infografiku o fungovaní Úradu európskeho prokurátora pripravil euractiv.sk . Výber delegovaných prokurátorov na Slovensku upresňuje zákon č. 286/2018 Z. z . Kandidátom na delegovaného prokurátora môže byť podľa § 8 prokurátor, ktorý „ najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej sedem rokov funkciu prokurátora; má znalosti a skúsenosti z fungovania právneho systému Slovenskej republiky a právneho systému Európskej únie na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; ovláda anglický alebo francúzsky jazyk na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; súhlasí s nomináciou za kandidáta na funkciu európskeho delegovaného prokurátora.” Podľa odseku 18 Nariadenia Rady platí, že „ Hlavný európsky prokurátor je plne zodpovedný za plnenie svojich povinností ako vedúci Európskej prokuratúry a ako taký nesie úplnú inštitucionálnu zodpovednosť za jej všeobecnú činnosť pred Európskym parlamentom, Radou a Komisiou “. Poslanci Európskeho parlamentu sú od roku 1979 volení demokraticky občanmi EU.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov o fungovaní Úradu európskeho prokurátora (EPPO) a Zákona o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre hodnotíme všetky časti výroku ako pravdivé. EPPO bude fungovať v dvoch úrovniach – centrálnej, sídliacej v Luxemburgu, tvorenej hlavným európskym prokurátorom a európskymi prokurátormi z členských krajín a decentralizovanej, tvorenej delegovanými európskymi prokurátormi sídliacimi v členských štátoch. Tí budú podľa Nariadenia Rady , ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (odsek 28) viesť vyšetrovanie a trestné stíhanie v členských štátoch pod dohľadom európskych prokurátorov. Prehľadnú infografiku o fungovaní Úradu európskeho prokurátora pripravil euractiv.sk . Výber delegovaných prokurátorov na Slovensku upresňuje zákon č. 286/2018 Z. z . Kandidátom na delegovaného prokurátora môže byť podľa § 8 prokurátor, ktorý „ najmenej desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej sedem rokov funkciu prokurátora; má znalosti a skúsenosti z fungovania právneho systému Slovenskej republiky a právneho systému Európskej únie na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; ovláda anglický alebo francúzsky jazyk na úrovni potrebnej na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora; súhlasí s nomináciou za kandidáta na funkciu európskeho delegovaného prokurátora.” Podľa odseku 18 Nariadenia Rady platí, že „ Hlavný európsky prokurátor je plne zodpovedný za plnenie svojich povinností ako vedúci Európskej prokuratúry a ako taký nesie úplnú inštitucionálnu zodpovednosť za jej všeobecnú činnosť pred Európskym parlamentom, Radou a Komisiou “. Poslanci Európskeho parlamentu sú od roku 1979 volení demokraticky občanmi EU."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["fungovať", "Nariadenia Rady", "euractiv.sk", "286/2018 Z. z", "Nariadenia Rady", "demokraticky"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/eppo/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017R1939", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/infographic/ako-bude-fungovat-europsky-prokurator-infografika/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/286/20181101#predpis.skupinaParagrafov-europsky_delegovany_prokurator", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32017R1939", "http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/ep_volby_2019.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:02.325009+00:00"}
{"id": "vr30573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30573", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ale ďalších 9 krajín (pomimo Veľkej Británie, pozn.), nie je pravda, že len Česká republika a Švédsko, tak ako to bolo interpretované v médiách, zo začiatku sa hovorilo Maďarsko, potom to bolo dementované, že Maďarsko nie. Tuto je vymenovaných 9 krajín, ktoré nepoužívajú spoločnú menu euro a ten záver je úplne kľúčový, po konzultáciách v národných parlamentoch sa možno zúčastnia týchto procesov. Čiže netvárme sa, že je tu vlastne vyhrané a že proste ideme všetci jedným smerom.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V závere spoločného vyhlásenia zúčastnených hláv štátov na summite v Bruseli sa skutočne uvádza, že 9 nečlenských štátov eurozóny, ktoré sa rozhodli pristúpiť k nemecko-francúzskemu návrhu, budú musieť konzultovať národné parlamenty.", "analysis_paragraphs": ["V závere spoločného vyhlásenia zúčastnených hláv štátov na summite v Bruseli sa skutočne uvádza, že 9 nečlenských štátov eurozóny, ktoré sa rozhodli pristúpiť k nemecko-francúzskemu návrhu, budú musieť konzultovať národné parlamenty."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["závere", "prezidenta", "skutočne"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf", "http://www.consilium.europa.eu//uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126657.pdf", "http://www.thejournal.ie/european-union-treaty-uk-hungary-veto-brussels-esm-debt-brake-300448-Dec2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:26.545244+00:00"}
{"id": "vr18202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18202", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Keď som ja nastúpila do úradu, začínali sme s 2,9 milióna eur na účtoch, dnes máme zhruba 16 miliónov na účtoch.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Záverečné účty mesta za daný rok sa zverejňujú až v roku po ňom nasledujúcom, preto je posledným dostupným údajom účet za rok 2017. Finančnú situáciu mesta Prešov v októbri 2018 nie je možné z dostupných zdrojov získať. Rovnako nie je jasné, ktoré položky Turčanová do svojich výpočtov zahrnula, keďže mesto hospodári s viacerými zdrojmi financií. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nTurčanová do úradu nastúpila 15. decembra 2014 , takmer pred koncom kalendárneho roka, preto vychádzame z údajov Záverečného účtu mesta Prešov za rok 2014 . Po sčítaní výsledku rozpočtového hospodárenia (1 870 961,11 eur), zostatku disponibilných zdrojov (242 395,72 eur) a zostatku účelových dotácií a ostatných účelových zdrojov v prospech príjmových finančných operácií v roku 2015 (234 697,96 eur) sa dostávame k sume 2,3 milióna eur.\n\nPosledným záverečným účtom mesta Prešov je ten za rok 2017 . Súčet výsledku rozpočtového hospodárenia (4 048 477,45 eur), zostatku zdrojov (7 471 277,66 eur), nevyčerpaných prostriedkov úveru zapojených do rozpočtu mesta Prešov (3 933 947,94 eur) a zostatku účelových dotácií a ostatných účelových zdrojov v prospech príjmových finančných operácií v roku 2018 (1 696 403,94 eur) vychádza na približne 17 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Záverečné účty mesta za daný rok sa zverejňujú až v roku po ňom nasledujúcom, preto je posledným dostupným údajom účet za rok 2017. Finančnú situáciu mesta Prešov v októbri 2018 nie je možné z dostupných zdrojov získať. Rovnako nie je jasné, ktoré položky Turčanová do svojich výpočtov zahrnula, keďže mesto hospodári s viacerými zdrojmi financií. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Turčanová do úradu nastúpila 15. decembra 2014 , takmer pred koncom kalendárneho roka, preto vychádzame z údajov Záverečného účtu mesta Prešov za rok 2014 . Po sčítaní výsledku rozpočtového hospodárenia (1 870 961,11 eur), zostatku disponibilných zdrojov (242 395,72 eur) a zostatku účelových dotácií a ostatných účelových zdrojov v prospech príjmových finančných operácií v roku 2015 (234 697,96 eur) sa dostávame k sume 2,3 milióna eur.", "Posledným záverečným účtom mesta Prešov je ten za rok 2017 . Súčet výsledku rozpočtového hospodárenia (4 048 477,45 eur), zostatku zdrojov (7 471 277,66 eur), nevyčerpaných prostriedkov úveru zapojených do rozpočtu mesta Prešov (3 933 947,94 eur) a zostatku účelových dotácií a ostatných účelových zdrojov v prospech príjmových finančných operácií v roku 2018 (1 696 403,94 eur) vychádza na približne 17 miliónov."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["15. decembra 2014", "za rok 2014", "za rok 2017"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/7548705/novu-presovsku-primatorku-pokropili-vinom.html", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=730934", "https://www.presov.sk/download_file_f.php?id=986123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:36.960654+00:00"}
{"id": "vr26283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26283", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tu sú dve mapy. Toto je mapa slovenskej kriminality a toto je mapa slovenských vylúčených spoločenstiev. Keď sa pozriete, najväčšia kriminalita je Bratislava, Trnava, Trenčín, Žilina, Prešov, Michalovce, ale nesúvisí priamo s mapou vylúčených skupín, áno? Keď sa pozriete v rámci najväčšieho množstva vylúčených spoločenstiev, okres Rimavská Sobota 46 v tejto časti, ale keď sa pozriete na kriminalitu, tak je jedna z tých nižších, oproti Bratislave zásadne nižšia, ale aj s veľmi vysokou objasnenosťou, až 72%. Kdežto v Bratislave je nízka objasnenosť.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák korektne interpretuje údaje o kriminalite (počte trestných činov) v okresoch na Slovensku a aj údaje o objasnenosti prípadov. Tiež správne uvádza približný podiel Rómov na populácii v okrese Rimavská Sobota. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vylúčené skupiny v tomto prípade, vzhľadom na kontext diskusie a výroku, budeme chápať ako marginalizovné skupiny rómskej menšiny. Robert Kaliňák správne uvádza, že podľa mapy zistených trestných činov za 3. štvrťrok 2013 bola najvyššia kriminalita v Bratislave, Trnave, Prešove či v Žiline, o niečo nižší počet trestných činov evidujeme v spomínanom Trenčíne a Michalovciach. Tieto oblasti spolu s oblasťou Košice, Zvolen, Poprad, Nitra patria k oblasti s najviac trestných činov. (čím tmavšia farba tým viac trestných činov) Kriminalita v Rimavskej Sobote patrí k nižším na Slovensku. Objasnenosť trestných činov v Rimavskej Sobote bola v treťom štvrťroku 2013 na úrovni 74,3%, zatiaľ čo v Bratislave bola, ako uvádza Kaliňák, skutočne nižšia, v jednotlivých častiach sa pohybovala od 29 po 39 % objasnených trestných činov. Objasnenosť trestných činov v Bratislave je najnižšia na Slovensku. Podľa Atlasu rómskych komunít, je v priemere v okrese Rimavská Sobota okolo 50% podiel Rómov na populácii. Približný počet uvádzame odhadom, keďže Atlas rómskych komunít uvádza podiel Rómov na populácii za jednotlivé obce. (čím tmavšia farba, tým vyšší podiel Rómov na obyvateľstve) Uvádzame mapy, ktoré použil R. Kaliňák v živom vysielaní O5M12: Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák korektne interpretuje údaje o kriminalite (počte trestných činov) v okresoch na Slovensku a aj údaje o objasnenosti prípadov. Tiež správne uvádza približný podiel Rómov na populácii v okrese Rimavská Sobota. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vylúčené skupiny v tomto prípade, vzhľadom na kontext diskusie a výroku, budeme chápať ako marginalizovné skupiny rómskej menšiny. Robert Kaliňák správne uvádza, že podľa mapy zistených trestných činov za 3. štvrťrok 2013 bola najvyššia kriminalita v Bratislave, Trnave, Prešove či v Žiline, o niečo nižší počet trestných činov evidujeme v spomínanom Trenčíne a Michalovciach. Tieto oblasti spolu s oblasťou Košice, Zvolen, Poprad, Nitra patria k oblasti s najviac trestných činov. (čím tmavšia farba tým viac trestných činov) Kriminalita v Rimavskej Sobote patrí k nižším na Slovensku. Objasnenosť trestných činov v Rimavskej Sobote bola v treťom štvrťroku 2013 na úrovni 74,3%, zatiaľ čo v Bratislave bola, ako uvádza Kaliňák, skutočne nižšia, v jednotlivých častiach sa pohybovala od 29 po 39 % objasnených trestných činov. Objasnenosť trestných činov v Bratislave je najnižšia na Slovensku. Podľa Atlasu rómskych komunít, je v priemere v okrese Rimavská Sobota okolo 50% podiel Rómov na populácii. Približný počet uvádzame odhadom, keďže Atlas rómskych komunít uvádza podiel Rómov na populácii za jednotlivé obce. (čím tmavšia farba, tým vyšší podiel Rómov na obyvateľstve) Uvádzame mapy, ktoré použil R. Kaliňák v živom vysielaní O5M12: Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["mapy", "Atlasu"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality-v-slovenskej-republike-xml", "http://www.minv.sk/?atlas_2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:38.166180+00:00"}
{"id": "vr29910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29910", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A teraz je ale dôležité, že keď 14 000 z nich príde do Rakúska, do krajiny, ktorú aj vo všetkých možných štatistikách je tretia najvyššia úroveň, životná úroveň, nepožiadajú o azyl.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rakúsko sa vrámci Európskej Únie umiestňuje na štvrtej priečke v rebríčku kvality života, preto aj napriek zohľadneniu toho, že minister Kaliňák odkazuje na počet utečencov, ktorí prekročili maďarsko-rakúsku hranicu v prvý septembrový víkend 2015, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet 14 000 utečencov potvrdzujú informácie rakúskych predstaviteľov a rovnako aj agentúra AP . Štatistiky portálu Eurostat hovoria, že Rakúsko sa v kvalite života umiestňuje na štvrtej priečke. Pritom Rakúsko je v poradí šiestou krajinou s najvyšším počtom azylantov v prvej polovici roku 2015, čo nie je zanedbateľná pozícia vzhľadom na to, že ho v tomto rebríčku predčili iba Nemecko a Švédsko (ktoré sú primárnymi cieľovými krajinami), Maďarsko (ktoré sa vrámci Balkánskej cesty nachádza ešte pred Rakúskom), a Taliansko spolu s Francúzskom (ktoré sa vysporiadavajú najmä s vlnou zo severnej Afriky). Je možná aj situácia, že utečenci požiadajú v danej krajine o azyl, a pokračujú v ceste ďalej na Západ (ako napríklad tu ), no Rakúsko je krajinou, kde utečenci o azyl žiadajú. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rakúsko sa vrámci Európskej Únie umiestňuje na štvrtej priečke v rebríčku kvality života, preto aj napriek zohľadneniu toho, že minister Kaliňák odkazuje na počet utečencov, ktorí prekročili maďarsko-rakúsku hranicu v prvý septembrový víkend 2015, tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet 14 000 utečencov potvrdzujú informácie rakúskych predstaviteľov a rovnako aj agentúra AP . Štatistiky portálu Eurostat hovoria, že Rakúsko sa v kvalite života umiestňuje na štvrtej priečke. Pritom Rakúsko je v poradí šiestou krajinou s najvyšším počtom azylantov v prvej polovici roku 2015, čo nie je zanedbateľná pozícia vzhľadom na to, že ho v tomto rebríčku predčili iba Nemecko a Švédsko (ktoré sú primárnymi cieľovými krajinami), Maďarsko (ktoré sa vrámci Balkánskej cesty nachádza ešte pred Rakúskom), a Taliansko spolu s Francúzskom (ktoré sa vysporiadavajú najmä s vlnou zo severnej Afriky). Je možná aj situácia, že utečenci požiadajú v danej krajine o azyl, a pokračujú v ceste ďalej na Západ (ako napríklad tu ), no Rakúsko je krajinou, kde utečenci o azyl žiadajú. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["informácie", "AP", "štvrtej", "Rakúsko", "tu"], "url": ["http://budapestbeacon.com/public-policy/europes-refugee-crisis-no-end-in-sight/26893", "http://abcnews.go.com/International/wireStory/thousands-refugees-migrants-arrive-germany-33567758", "http://europa.eu/about-eu/facts-figures/living/index_en.htm", "https://dennikn.sk/232027/ekonomicki-migranti-azyl-nedostavaju-utecenci-zo-syrie-ano-utecenecka-kriza-grafoch/", "http://www.sme.sk/c/7873424/policia-chytila-utecencov-ktori-ziadali-o-azyl-v-madarsku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:31.186076+00:00"}
{"id": "vr13", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "o 11 % sa zvýšila preprava v MHD", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Patrika Gromu potvrdzujú štatistiky zaslané hovorkyňou Mestského úradu Žilina. \" Nárast počtu cestujúcich oproti roku 2015 – t.j. od spustenia 1. etapy bezplatnej dopravy (koncom roku 2015) je 11,47 %.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mestský úrad Žilina nám zaslal nasledovné údaje: Počet prepravených cestujúcich - nárast V roku 2018 k aktuálnemu dátumu zaznamenávame priemerný medziročný nárast počtu cestujúcich o 5,4% oproti roku 2017. Tento môže byť mierne vyšší alebo nižší ku koncu roku, avšak pre účely porovnania a určenia počtu cestujúcich za rok 2018 je to dostatočne presná metóda. Týmto nárastom je vytvorený predpoklad celkového počtu prepravených cestujúcich ku koncu roku 2018. Nárast počtu cestujúcich oproti roku 2015 – t.j. od spustenia 1. etapy bezplatnej dopravy (koncom roku 2015) je 11,47 %. Okrem vyššie uvedených faktorov majú vplyv na počet prepravených cestujúcich aj iné okolnosti, avšak bezplatná doprava má jeden z tých významnejších vplyvov na nárast počtu prepravených osôb. \" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Patrika Gromu potvrdzujú štatistiky zaslané hovorkyňou Mestského úradu Žilina. \" Nárast počtu cestujúcich oproti roku 2015 – t.j. od spustenia 1. etapy bezplatnej dopravy (koncom roku 2015) je 11,47 %.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mestský úrad Žilina nám zaslal nasledovné údaje: Počet prepravených cestujúcich - nárast V roku 2018 k aktuálnemu dátumu zaznamenávame priemerný medziročný nárast počtu cestujúcich o 5,4% oproti roku 2017. Tento môže byť mierne vyšší alebo nižší ku koncu roku, avšak pre účely porovnania a určenia počtu cestujúcich za rok 2018 je to dostatočne presná metóda. Týmto nárastom je vytvorený predpoklad celkového počtu prepravených cestujúcich ku koncu roku 2018. Nárast počtu cestujúcich oproti roku 2015 – t.j. od spustenia 1. etapy bezplatnej dopravy (koncom roku 2015) je 11,47 %. Okrem vyššie uvedených faktorov majú vplyv na počet prepravených cestujúcich aj iné okolnosti, avšak bezplatná doprava má jeden z tých významnejších vplyvov na nárast počtu prepravených osôb. \" Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:41.484014+00:00"}
{"id": "48858", "numeric_id": 48858, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48858", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja ako jediný premiér v histórii som išiel na výbor Národnej rady (vysvetľovať svoje majetkové pomery, pozn.).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini vysvetľoval majetkové pomery na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií v apríli 2018, teda približne mesiac po vymenovaní za premiéra. Podľa verejne dostupných informácií nebol predtým žiaden premiér vysvetľovať svoje príjmy na výbore.\n\nDôvodom Pellegriniho výpovede boli nezrovnalosti v jeho výdavkoch a príjmoch, na ktoré upozornil Denník N . Každý premiér má povinnosť zverejniť svoje majetkové priznanie a predložiť ho tomuto výboru. Výbor v minulosti preveroval majetkové pomery Vladimíra Mečiara. Riešil aj premiéra Roberta Fica (raz aj mimo jeho premiérskeho mandátu ), ktorý však vypovedať nebol . Takisto sa zaujímal aj o Igora Matoviča . Ten v majetkovom priznaní tvrdil , že nevlastní ani neužíva nehnuteľný majetok. Na výbore však vypovedať zatiaľ nebol, hoci to navrhoval opozičný poslanec Šutaj Eštok.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini vysvetľoval majetkové pomery na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií v apríli 2018, teda približne mesiac po vymenovaní za premiéra. Podľa verejne dostupných informácií nebol predtým žiaden premiér vysvetľovať svoje príjmy na výbore.", "Dôvodom Pellegriniho výpovede boli nezrovnalosti v jeho výdavkoch a príjmoch, na ktoré upozornil Denník N . Každý premiér má povinnosť zverejniť svoje majetkové priznanie a predložiť ho tomuto výboru. Výbor v minulosti preveroval majetkové pomery Vladimíra Mečiara. Riešil aj premiéra Roberta Fica (raz aj mimo jeho premiérskeho mandátu ), ktorý však vypovedať nebol . Takisto sa zaujímal aj o Igora Matoviča . Ten v majetkovom priznaní tvrdil , že nevlastní ani neužíva nehnuteľný majetok. Na výbore však vypovedať zatiaľ nebol, hoci to navrhoval opozičný poslanec Šutaj Eštok."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["vysvetľoval", "výbore", "Denník N", "preveroval", "Riešil", "premiérskeho mandátu", "nebol", "Igora Matoviča", "tvrdil"], "url": ["https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/1869685006454383/", "https://dennikn.sk/1099863/pellegrini-vysvetloval-byt-aj-67-tisicami-od-rodiny-a-otcovym-biznisom-s-autami/", "https://e.dennikn.sk/1079728/pellegrini-si-byt-pri-dunaji-z-prijmov-ktore-zverejnil-nemoze-dovolit/?fbclid=IwAR3Wv-et-n2qlLRo06qurpGhTe0TOg7uIHtxDYG-cT7_4uu6E4Jm_zsXTdY", "https://domov.sme.sk/c/755485/meciar-v-parlamente-priznal-majetok-zaujima-to-aj-policiu.html", "https://domov.sme.sk/c/20081954/vybor-ma-riesit-ficove-vratky-a-pellegriniho-udajnu-reklamu.html", "https://domov.sme.sk/c/22443357/fico-ma-vyboru-vysvetlit-vyuzivanie-kastiela-vo-vinosadoch.html", "https://domov.sme.sk/c/7450921/fico-nebude-musiet-vysvetlovat-slova-o-peniazoch-pre-zilinu.html", "https://domov.sme.sk/c/20281454/matovic-sa-v-pripade-zivnosti-obrati-na-ustavny-sud.html", "https://sita.sk/matovic-je-podla-majetkovych-priznani-bezdomovec-sutaj-estok-ziada-preverit-ich-pravdivost-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:40.615257+00:00"}
{"id": "vr13796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13796", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "v posledných rokoch...naozaj dvojnásobne rýchlo rástli platy pedagogických zamestnancov oproti tomu ako rástli platy v národnom hospodárstve...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O posledných štyroch rokoch možno povedať, že priemerný nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve (6,9%) bol skutočne viac ako dvakrát väčší ako nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve(2,78%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Informácie o vývoji platov pedagogických zamestnancov v školách a školských zariadeniach poskytujú časové rady Ústavu informácií a prognóz školstva . Vývoj výšky priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve a priemernej mesačnej nominálnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve je zachytený v nasledujúcej tabuľke: Ďalšia tabuľka ukazuje percentuálnu zmenu výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v národnom hospodárstve a pedagogických zamestnancov regionálneho školstva:", "analysis_paragraphs": ["O posledných štyroch rokoch možno povedať, že priemerný nárast priemernej mesačnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve (6,9%) bol skutočne viac ako dvakrát väčší ako nárast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve(2,78%). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Informácie o vývoji platov pedagogických zamestnancov v školách a školských zariadeniach poskytujú časové rady Ústavu informácií a prognóz školstva . Vývoj výšky priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve a priemernej mesačnej nominálnej mzdy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve je zachytený v nasledujúcej tabuľke: Ďalšia tabuľka ukazuje percentuálnu zmenu výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v národnom hospodárstve a pedagogických zamestnancov regionálneho školstva:"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu informácií a prognóz školstva"], "url": ["http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:22.162385+00:00"}
{"id": "vr25805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25805", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Aby sme boli najlepšie hospodáriacim krajom, tak ako je to doposiaľ, s najväčším finančných zdravím.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že PSK je najlepšie hospodáriacim samosprávnym krajom, krajom s najväčším finančným zdravím za rok 2012 na Slovensku. TASR , 20. augusta 2013: \"Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa podľa najnovších údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálneho reformy INEKO stále drží na vrchole rebríčka najlepšie hospodáriacich krajov na Slovensku. Druhý v poradí je Nitriansky samosprávny kraj. \"Finančné zdravie Prešovského kraja je označené ako dobré a má hodnotu +1,8 na stupnici od -3 po +3. Spomedzi všetkých krajov je to najviac, druhý kraj v poradí – Nitriansky má skóre +1,6.\" INEKO skutočne vyhodnocuje Prešovský samosprávny kraj ako najlepší z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že PSK je najlepšie hospodáriacim samosprávnym krajom, krajom s najväčším finančným zdravím za rok 2012 na Slovensku. TASR , 20. augusta 2013: \"Prešovský samosprávny kraj (PSK) sa podľa najnovších údajov Inštitútu pre ekonomické a sociálneho reformy INEKO stále drží na vrchole rebríčka najlepšie hospodáriacich krajov na Slovensku. Druhý v poradí je Nitriansky samosprávny kraj. \"Finančné zdravie Prešovského kraja je označené ako dobré a má hodnotu +1,8 na stupnici od -3 po +3. Spomedzi všetkých krajov je to najviac, druhý kraj v poradí – Nitriansky má skóre +1,6.\" INEKO skutočne vyhodnocuje Prešovský samosprávny kraj ako najlepší z hľadiska celkového finančného zdravia za uplynulý rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "INEKO"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/presov-presovsky-kraj-je-stale-najlepsie-hospodariacim-krajom/131709/", "http://obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:34.941018+00:00"}
{"id": "vr32688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32688", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vymožiteľnosť práva na Slovensku je katastrofálne nízka je na úrovni rozvojovej krajiny.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko sa v oblasti vymožiteľnosti práva sa umiestnilo na 140. pozícií zo 144 pozorovaných krajín. Vymožiteľnosť práva je teda skutočne na veľmi nízkej úrovni. Podobný výrok sme už overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 28. októbra 2012). Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva. V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín. Za nami sa v oblasti vymožiteľnosti práva v riešení sporov nachádza len Ukrajina, Jemen, Haity a Venezuela. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko sa v oblasti vymožiteľnosti práva sa umiestnilo na 140. pozícií zo 144 pozorovaných krajín. Vymožiteľnosť práva je teda skutočne na veľmi nízkej úrovni. Podobný výrok sme už overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 28. októbra 2012). Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva. V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín. Za nami sa v oblasti vymožiteľnosti práva v riešení sporov nachádza len Ukrajina, Jemen, Haity a Venezuela. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/326/zakonnik-prace-generalny-prokurator", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:50.687675+00:00"}
{"id": "48129", "numeric_id": 48129, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48129", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Vyše 80 % ľudí v nemocnici nie je očkovaných. Vyše 90 % nákladov na liečbu Covidu je práve určených pre neočkovaných pacientov.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "93,67% nákladov na liečbu covidu je skutočne určených pre neočkovaných pacientov. 1. decembra 2021 bolo podľa dát NCZI 84,32 % hospitalizovaných pacientov s covidom v nemocniciach nezaočkovaných, 5. decembra ich bolo 84,34 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Ministerstva zdravotníctva SR sú odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť na Covid pozitívnych pacientov v období 1. septembra až 28. novembra 2021 až 40 miliónov eur. Z tejto sumu bolo podľa ministerstva až 37,5 milióna eur, (teda 93,67 %) použitých na liečbu pacientov, ktorí neboli zaočkovaní, a 2,53 milióna eur (teda 6,33 %) na liečbu očkovaných pacientov. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že „liečba pacientov, ktorí nie sú zaočkovaní je v drvivej väčšine prípadov náročnejšia, dlhšia, vyžaduje si viac pracovných síl zdravotníkov a teda je aj drahšia.” Naopak, zaočkovaní pacienti majú podľa ministerstva spravidla „ľahší priebeh, ich hospitalizácia je kratšia a vyžadujú si menej náročnú liečbu.”", "analysis_paragraphs": ["93,67% nákladov na liečbu covidu je skutočne určených pre neočkovaných pacientov. 1. decembra 2021 bolo podľa dát NCZI 84,32 % hospitalizovaných pacientov s covidom v nemocniciach nezaočkovaných, 5. decembra ich bolo 84,34 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Ministerstva zdravotníctva SR sú odhadované náklady na zdravotnú starostlivosť na Covid pozitívnych pacientov v období 1. septembra až 28. novembra 2021 až 40 miliónov eur. Z tejto sumu bolo podľa ministerstva až 37,5 milióna eur, (teda 93,67 %) použitých na liečbu pacientov, ktorí neboli zaočkovaní, a 2,53 milióna eur (teda 6,33 %) na liečbu očkovaných pacientov. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že „liečba pacientov, ktorí nie sú zaočkovaní je v drvivej väčšine prípadov náročnejšia, dlhšia, vyžaduje si viac pracovných síl zdravotníkov a teda je aj drahšia.” Naopak, zaočkovaní pacienti majú podľa ministerstva spravidla „ľahší priebeh, ich hospitalizácia je kratšia a vyžadujú si menej náročnú liečbu.”"], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["určených", "1. decembra 2021", "5. decembra"], "url": ["https://www.facebook.com/photo/?fbid=207354881568158&set=pb.100068809436626.-2207520000..", "http://web.archive.org/web/20211201105219/https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/", "https://web.archive.org/web/20211205103741/https://korona.gov.sk/koronavirus-na-slovensku-v-cislach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:02.496019+00:00"}
{"id": "vr29142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29142", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Neviem o tom, že by to (žiadosti LGBT ľudí o pestúnstvo, pozn.) robili a že by robili návaly na sociálne úrady, kde sa o to uchádzajú.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil informácie o štruktúre žiadateľov o pestúnstvo , nevieme teda orientáciu žiadateľov o pestúnstvo. Vzhľadom na to, že oznámenie resp. deklarovanie oznámia orientácie, nie je podmienkou pri žiadosti o pestúnstvo, je prirodzené, že takéto štatistiky neexistujú. V roku 2011 bolo na Slovensku spolu 1 659 pestúnskych rodín , ktoré sa starali o 2 249 zverených detí. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil informácie o štruktúre žiadateľov o pestúnstvo , nevieme teda orientáciu žiadateľov o pestúnstvo. Vzhľadom na to, že oznámenie resp. deklarovanie oznámia orientácie, nie je podmienkou pri žiadosti o pestúnstvo, je prirodzené, že takéto štatistiky neexistujú. V roku 2011 bolo na Slovensku spolu 1 659 pestúnskych rodín , ktoré sa starali o 2 249 zverených detí. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-01-28", "analysis_sources": {"text": ["pestúnstvo", "rodín"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/socialno-pravna-ochrana-deti/nahradna-starostlivost/pestunska-starostlivost.html?page_id=1210", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/280850-pestunov-ubuda-zvysi-im-stat-podporu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:45.529655+00:00"}
{"id": "vr36959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36959", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...a vtedajšia opozícia bola ochotná blokovať jeden z najdôležitejších integračných procesov v Európe posledných rokov - ratifikáciu Lisabonskej zmluvy (pre tlačový zákon, pozn.).", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "28. januára 2008 opozícia ohlásila, že sa nezúčastní na rokovaní v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy, ak koalícia neurobí ústupky pri tlačovom zákone. Nepozdáva sa im najmä to, že zákon zavádza právo na odpoveď. 10. apríla 2008 Lisabonská zmluva prešla s pomocou poslancov SMK, za jej schválenie bolo 103 zákonodarcov. Poslanci SDKÚ a KDH neboli v rokovacej sále.", "analysis_paragraphs": ["28. januára 2008 opozícia ohlásila, že sa nezúčastní na rokovaní v súvislosti so schvaľovaním Lisabonskej zmluvy, ak koalícia neurobí ústupky pri tlačovom zákone. Nepozdáva sa im najmä to, že zákon zavádza právo na odpoveď. 10. apríla 2008 Lisabonská zmluva prešla s pomocou poslancov SMK, za jej schválenie bolo 103 zákonodarcov. Poslanci SDKÚ a KDH neboli v rokovacej sále."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["nezúčastní", "Poslanci"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/euroagendy/agenda-eu-sr/lisabonska-reformna-zmluva/eu-vstupila-do-novej-ery-plati-lisabonska-zmluva-744.html", "http://www.euroinfo.gov.sk/euroagendy/agenda-eu-sr/lisabonska-reformna-zmluva/eu-vstupila-do-novej-ery-plati-lisabonska-zmluva-744.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:06.009028+00:00"}
{"id": "vr38820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38820", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "O politizácií justície hovorí garnitúra, kde si práve bývalý minister spravodlivosti a súčasný predseda Najvyššieho súdu upravoval za asistencie svojho zákona práva tak, aby mal čo najviac kompetencií práve v tej funkcii, ktorú práve obsadzoval a to do tej miery, až musel bývalý predseda Ústavnoprávneho výberu prof. Mamojka v istej chvíli povedať, myslím, teraz ho až citujem, teda áno parafrázujem, ak necitujem. Že trošku to z toho trčí účelovosť.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SITA z dna 10. júna 2009 : \"Kým doterajší minister spravodlivosti Harabin (LS-HZDS) nepotvrdil svoju kandidatúru vo volbách na predsedu NS, Smer-SD k novele nemal výhrady. Dnes priznal, že minister prešvihol 'mieru' pri presune kompetencií do rúk Súdnej rady a jej predsedu, ktorým je šéf Najvyššieho súdu. 'Umenie miery nebolo zohladnené,' povedal na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR jeho predseda Mojmír Mamojka (Smer-SD).\" Výrok Mamojky o tom, že by presun kompetencií bol úcelový sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["SITA z dna 10. júna 2009 : \"Kým doterajší minister spravodlivosti Harabin (LS-HZDS) nepotvrdil svoju kandidatúru vo volbách na predsedu NS, Smer-SD k novele nemal výhrady. Dnes priznal, že minister prešvihol 'mieru' pri presune kompetencií do rúk Súdnej rady a jej predsedu, ktorým je šéf Najvyššieho súdu. 'Umenie miery nebolo zohladnené,' povedal na dnešnom rokovaní Ústavnoprávneho výboru NR SR jeho predseda Mojmír Mamojka (Smer-SD).\" Výrok Mamojky o tom, že by presun kompetencií bol úcelový sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dna 10. júna 2009"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/120194/smeru-sa-nepozdava-silny-harabin-ako-predseda-najvyssieho-sudu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:29.779227+00:00"}
{"id": "vr26365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26365", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Sú tam (v návrhu rozpočtu, pozn.), povedzme, aby bolo jasnejšie, takzvané mandatorné výdavky, čo je vyše 80 %.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uviedol Ján Marušinec z MESA 10 pre denník SME v roku 2009, mandatórne výdavky sú každoročne na úrovni okolo 80 percent všetkých rozpočtových výdavkov. Medzi obligatórne resp. mandatórne výdavky rozpočtu patria mzdy a odvody zamestnancov verejnej správy, sociálne dávky, poistné štátu za penzistov či za ženy na materskej, náklady na dlh či stavebná prémia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza : \"Z ekonomického hľadiska môžu mať vládne výdavky charakter bežných, prevádzkových výdavkov, z ktorých sa financujú každoročne sa opakujúce potreby. Väčšina týchto výdavkov sú tzv. obligatórne výdavky, ktorých vynakladanie súvisí s aplikáciou platnej legislatívy, napr. výdavky na starobné dôchodky. Na financovanie dlhodobých potrieb slúžia kapitálové výdavky, ktoré obyčajne presahujú jeden rozpočtový rok. Sú to výdavky na investičné akcie akými sú výstavba diaľnic, výstavba alebo obnova budov v štátnom vlastníctve a podobne.\" K bežným výdavkom patria: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poistovní, tovary a služby, poistné za zákonom určené skupiny osôb, sociálne dávky, transfery nefinancným subjektom, transfery obciam a VÚC, odvody do rozpočtu Európskej únie, transfer na splácanie štátneho dlhu, splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Bežné výdavky preto budeme považovať za mandatórne resp. obligatórne výdavky. Výdavky podľa ekonomickej klasifikácie ukazujú, že v rozpočte na rok 2013 boli bežné výdavky na úrovni približne 14 mld. eur, pričom celkové výdavky rozpočtu na úrovni približne 17 mil. eur. Obligatórne výdavky sa teda pohybovali na úrovni 81% zo všetkých výdavkov v roku 2013. Podľa ekonomickej klasifikácie výdavkov na rok 2014 ( návrhu rozpočtu - tabuľka 1), sú bežné výdavky plánované na 14,8 mld. eur, pričom celkové výdavky sa pohybujú na úrovni 17,2 mld. eur. Obligatórne výdavky sa teda pohybovali na úrovni 86% zo všetkých plánovaných výdavkov v roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako uviedol Ján Marušinec z MESA 10 pre denník SME v roku 2009, mandatórne výdavky sú každoročne na úrovni okolo 80 percent všetkých rozpočtových výdavkov. Medzi obligatórne resp. mandatórne výdavky rozpočtu patria mzdy a odvody zamestnancov verejnej správy, sociálne dávky, poistné štátu za penzistov či za ženy na materskej, náklady na dlh či stavebná prémia. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza : \"Z ekonomického hľadiska môžu mať vládne výdavky charakter bežných, prevádzkových výdavkov, z ktorých sa financujú každoročne sa opakujúce potreby. Väčšina týchto výdavkov sú tzv. obligatórne výdavky, ktorých vynakladanie súvisí s aplikáciou platnej legislatívy, napr. výdavky na starobné dôchodky. Na financovanie dlhodobých potrieb slúžia kapitálové výdavky, ktoré obyčajne presahujú jeden rozpočtový rok. Sú to výdavky na investičné akcie akými sú výstavba diaľnic, výstavba alebo obnova budov v štátnom vlastníctve a podobne.\" K bežným výdavkom patria: Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevok do poistovní, tovary a služby, poistné za zákonom určené skupiny osôb, sociálne dávky, transfery nefinancným subjektom, transfery obciam a VÚC, odvody do rozpočtu Európskej únie, transfer na splácanie štátneho dlhu, splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi. Bežné výdavky preto budeme považovať za mandatórne resp. obligatórne výdavky. Výdavky podľa ekonomickej klasifikácie ukazujú, že v rozpočte na rok 2013 boli bežné výdavky na úrovni približne 14 mld. eur, pričom celkové výdavky rozpočtu na úrovni približne 17 mil. eur. Obligatórne výdavky sa teda pohybovali na úrovni 81% zo všetkých výdavkov v roku 2013. Podľa ekonomickej klasifikácie výdavkov na rok 2014 ( návrhu rozpočtu - tabuľka 1), sú bežné výdavky plánované na 14,8 mld. eur, pričom celkové výdavky sa pohybujú na úrovni 17,2 mld. eur. Obligatórne výdavky sa teda pohybovali na úrovni 86% zo všetkých plánovaných výdavkov v roku 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "uvádza", "Výdavky", "návrhu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4922668/rozpocet-usetri-najma-cez-reformy.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/oRozpocte/vyuzitieVerejnychVydavkov", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/#sekcia4", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=640"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:20.282077+00:00"}
{"id": "vr38375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38375", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja si len dovolím zacitovať z jedného názoru ústavného súdu, ktorý je použitý aj v sťažnosti a pri rozhodnutí v náleze vo veci sťažnosti pána Trnku, citujem: \"Pojem slobodných volieb treba vykladať materiálne, nie iba formálne, o slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.\"", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Citácia je zhodná s textom nálezu Ústavného súdu I. ÚS 76/2011-198 ľudovo nazývaného \"Trnková sťažnosť\" . \"Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy...keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov... keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.“", "analysis_paragraphs": ["Citácia je zhodná s textom nálezu Ústavného súdu I. ÚS 76/2011-198 ľudovo nazývaného \"Trnková sťažnosť\" . \"Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy...keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov... keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu.“"], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["I. ÚS 76/2011-198"], "url": ["http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=382389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:25.565220+00:00"}
{"id": "vr14503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14503", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Keď je tristo základných škôl, z toho 100 s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sú ohrozené (zatvorením, kvôli nízkemu počtu žiakov, pozn.).", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť oficiálne informácie o počte škôl, ktoré sú v ohrození a mali by sa rušiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podpredseda strany SMK pre školstvo a kultúru László A. Szabó sa vyjadril , že popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl. \"K iniciatíve sa pripojilo viac starostov aj zo slovenských obcí, veď popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl,\" informoval Szabó. Predseda SMK Jozef Berényi hovoril , že na južnom Slovensku je ohrozených viac ako 110 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V roku 2013 zverejnili Hospodárske noviny zoznam 129 škôl, ktorých existencia bola ohrozená minimálnym počtom žiakov v triedach. Aký je z nich počet škôl s vyučovacím jazykom maďarským nie je známe.", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť oficiálne informácie o počte škôl, ktoré sú v ohrození a mali by sa rušiť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podpredseda strany SMK pre školstvo a kultúru László A. Szabó sa vyjadril , že popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl. \"K iniciatíve sa pripojilo viac starostov aj zo slovenských obcí, veď popri zhruba 100 školách s vyučovacím jazykom maďarským je ohrozených viac ako 600 slovenských škôl,\" informoval Szabó. Predseda SMK Jozef Berényi hovoril , že na južnom Slovensku je ohrozených viac ako 110 škôl s vyučovacím jazykom maďarským. V roku 2013 zverejnili Hospodárske noviny zoznam 129 škôl, ktorých existencia bola ohrozená minimálnym počtom žiakov v triedach. Aký je z nich počet škôl s vyučovacím jazykom maďarským nie je známe."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "informoval", "hovoril", "zoznam", "minimálnym", "Správa", "2012"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/smk-chce-zrusenie-casti-novely-skolsk/181601-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://domov.sme.sk/c/20093435/smk-chce-zrusit-casti-novely-skolskeho-zakona-o-malotriedkach.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/berenyi-skoly-madarsky-jazyk-zrusenie/172550-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/501847-pozrite-sa-ktore-skoly-su-podla-caplovica-na-odstrel", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294268-jazykovy-certifikat-uz-maturitu-nenahradi-rozhodla-vlada/", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22297", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20667"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:57.228805+00:00"}
{"id": "vr31173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31173", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Práve ten systém nový (od spoločnosti Kons pozn.) vychádza z moderných technológií a konštruovali ho odborníci, ktorí podobný systém nasadili aj v Sociálnej poisťovni a tam už funguje bez problémov.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V sociálnej poisťovni funguje informačný systém EZU . Problémy s jeho funkčnosťou sa objavili iba v r. 2008 v súvislosti s problémami pri zasielaní registračných listov a mesačných výkazov poistného a príspevkov. Tieto však boli odstránené. Podobnosť so systémom KONS IS a zhotoviteľa informačného systému EZU nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["V sociálnej poisťovni funguje informačný systém EZU . Problémy s jeho funkčnosťou sa objavili iba v r. 2008 v súvislosti s problémami pri zasielaní registračných listov a mesačných výkazov poistného a príspevkov. Tieto však boli odstránené. Podobnosť so systémom KONS IS a zhotoviteľa informačného systému EZU nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["EZU", "s problémami"], "url": ["https://esluzby.socpoist.sk/texty/EZU_Prirucka_ext_pouzivatelov.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-socialna-poistovna-obnovuje-funkcnost-systemu-ezu-v-plnom-rozsahu/48411s18064c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:16.828749+00:00"}
{"id": "vr14411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14411", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Preto sme urobili tieňový rozpočet, kde sme ukázali, že tie zdroje sú, kde sa dajú nájsť pritom, aby bola zachovaná tá dlhová hladina a aby sme smerovali k vyrovnanému rozpočtu.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Strana Sieť 5. novembra 2015 predstavila takzvaný tieňový rozpočet na obdobie štyroch rokov, ktorý nazýva aj rozpočtom pre strednú vrstvu. Plný text tohto rozpočtu nebol v čase overovania verejne dostupný, nie je tak možné zhodnotiť, či smeruje k vyrovnanému rozpočtu a s akými príjmami štátu a dlhovou hladinou pracuje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sieť 5. novembra 2015 predstavila takzvaný tieňový rozpočet na obdobie štyroch rokov, ktorý nazýva aj rozpočtom pre strednú vrstvu. Plný text tohto rozpočtu nebol v čase overovania verejne dostupný, nie je tak možné zhodnotiť, či smeruje k vyrovnanému rozpočtu a s akými príjmami štátu a dlhovou hladinou pracuje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "nazýva", "TASR", "siet.sk"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1072261/siet-ukazala-tienovy-rozpocet-rodiny-by-vraj-usetrili-500-eur.html", "http://siet.sk/siet-predstavila-rozpocet-pre-strednu-vrstvu/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/siet-ukazala-tienovy-rozpocet/164764-clanok.html", "http://siet.sk/siet-predstavila-rozpocet-pre-strednu-vrstvu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:52.231806+00:00"}
{"id": "48476", "numeric_id": 48476, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48476", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Sme spísali pripomienky, ktoré boli rozdelené na dve oblasti, teda tie, ktoré boli odporúčacie, ktoré sme chceli, aby tam boli zapracované, ale keby neboli, nebol by to dôvod na nepodporenie a potom teda boli pripomienky, ktoré sme považovali za závažné a už sme nechali koalíciu, nech sa s tým vysporiada ako chce, v utorok na výbore prešli nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré boli v súlade s tými našimi podmienkami.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Medzi danými pripomienkami, ktoré Beluský spomína, boli údajne zníženie detských prídavkov a zvýšenie tzv. krúžkovného, možnosť odobrať polovicu detských prídavkov rodičom, ktorých deti neplnia školskú dochádzku a zvýšenie transparentnosti pri registrácii poskytovateľov voľnočasových aktivít.\n\nPodľa informácií Aktualít Beluský tieto pripomienky odovzdal ministrovi financií Matovičovi 20. mája, teda deň po tom, čo parlament odhlasoval , že sa o zákone bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. 24. mája tieto pripomienky na výbore predložil poslanec OĽaNO Gyimesi.\n\nGyimesi však tvrdí, že pripomienky predložil na žiadosť ministerstva financií a nešlo o vyhovenie Kotlebovcom. Ministerstvo financií sa k tejto téme nevyjadrilo . V mailovej komunikácii s Demagógom.sk sa Beluský vyjadril, že „nedisponuje žiadnym dôkazom, iba vlastným tvrdením”, na základe čoho nemôžeme potvrdiť, ani vyvrátiť pravdivosť výroku.\n\nĎalej odkazuje na videozáznam národnej rady SR z 20. mája 2022, ktorý ale nepribližuje obsah a štruktúru možných podmienok, ktoré podľa Beluského mali radikáli klásť koalícii. Výrok preto vyhodnocujeme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Medzi danými pripomienkami, ktoré Beluský spomína, boli údajne zníženie detských prídavkov a zvýšenie tzv. krúžkovného, možnosť odobrať polovicu detských prídavkov rodičom, ktorých deti neplnia školskú dochádzku a zvýšenie transparentnosti pri registrácii poskytovateľov voľnočasových aktivít.", "Podľa informácií Aktualít Beluský tieto pripomienky odovzdal ministrovi financií Matovičovi 20. mája, teda deň po tom, čo parlament odhlasoval , že sa o zákone bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. 24. mája tieto pripomienky na výbore predložil poslanec OĽaNO Gyimesi.", "Gyimesi však tvrdí, že pripomienky predložil na žiadosť ministerstva financií a nešlo o vyhovenie Kotlebovcom. Ministerstvo financií sa k tejto téme nevyjadrilo . V mailovej komunikácii s Demagógom.sk sa Beluský vyjadril, že „nedisponuje žiadnym dôkazom, iba vlastným tvrdením”, na základe čoho nemôžeme potvrdiť, ani vyvrátiť pravdivosť výroku.", "Ďalej odkazuje na videozáznam národnej rady SR z 20. mája 2022, ktorý ale nepribližuje obsah a štruktúru možných podmienok, ktoré podľa Beluského mali radikáli klásť koalícii. Výrok preto vyhodnocujeme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["boli", "odovzdal", "odhlasoval", "predložil", "nevyjadrilo", "videozáznam"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/UPZE0Nb/belusky-dal-matovicovi-spisane-pripomienky-lsns-miliardovy-balicek-sa-potom-na-poslednu-chvilu-menil/", "https://www.aktuality.sk/clanok/UPZE0Nb/belusky-dal-matovicovi-spisane-pripomienky-lsns-miliardovy-balicek-sa-potom-na-poslednu-chvilu-menil/", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47980", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=511680&fbclid=IwAR3IFvUYIl2-9POAf3iXJaAcVkr59_zdC3ssJms1T77YlCGHLefUImcghl4", "https://www.aktuality.sk/clanok/UPZE0Nb/belusky-dal-matovicovi-spisane-pripomienky-lsns-miliardovy-balicek-sa-potom-na-poslednu-chvilu-menil/", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/65?MeetingDate=20052022&DisplayChairman=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:25.778456+00:00"}
{"id": "vr32401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32401", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prvý pilier produkoval 900 miliónov straty.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože na čísle 900 miliónov eur sa zhoduje ako súčasný tajomník J. Burian ako aj bývalý minister práce J. Mihál. Podobný výrok sme už overovali už v minulosti ( Na telo z 24. júna 2012) J. Burian, súčasný štátny tajomník MPSVaR sa v Hospodárskych listoch , ktoré vydáva Inštitút hospodárskej politiky vyjadril, že \" prvý pilier je dnes už aj sám bez druhého piliera deficitný niekde na úrovni 900 mil. eur. \" Jeho odhad potvrdil aj J. Mihál, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keď taktiež v Hospodárskych listoch vyjadril \" Ako povedal pán štátny tajomník Burian, že už teraz máme prvý pilier deficitný o nejakých 800-900 mil. ročne. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok P. Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, pretože na čísle 900 miliónov eur sa zhoduje ako súčasný tajomník J. Burian ako aj bývalý minister práce J. Mihál. Podobný výrok sme už overovali už v minulosti ( Na telo z 24. júna 2012) J. Burian, súčasný štátny tajomník MPSVaR sa v Hospodárskych listoch , ktoré vydáva Inštitút hospodárskej politiky vyjadril, že \" prvý pilier je dnes už aj sám bez druhého piliera deficitný niekde na úrovni 900 mil. eur. \" Jeho odhad potvrdil aj J. Mihál, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, keď taktiež v Hospodárskych listoch vyjadril \" Ako povedal pán štátny tajomník Burian, že už teraz máme prvý pilier deficitný o nejakých 800-900 mil. ročne. \""], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Hospodárskych listoch"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/303/euroval-a-konsolidacia", "http://www.ihp.sk/newsletter/IHP-Hospodarske%20listy-2012-04-05.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:49.789256+00:00"}
{"id": "vr14580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14580", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Medzi prvými 30. kandidátmi sme len štyria, ktorí sme boli poslancami (NR SR, pozn.) respektíve v exekutíve. Máme viacero starostov a primátorov.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi prvými 30. kandidátmi na kandidátke SMK sú 4 kandidáti, ktorí boli poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Je pravda, že na kandidátke SMK je viacero starostov a primátorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Číslo 1 na kandidátke SMK József Berényi bol zvolený za poslanca NR SR v roku 2002. Svoj mandát neuplatnil, pretože bol menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR. V roku 2006 bol znova zvolený do NR SR a pôsobil ako poslanec do roku 2010. Číslo 2 na kandidátke SMK Gyula Bárdos bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Číslo 3 na kandidátke SMK Iván Farkas bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Číslo 7 na kandidátke SMK László Köteles bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Medzi starostov na kandidátke SMK patria napríklad: Iván Farkas, Péter Iry a Olga Szabó. Medzi primátorov na kandidátke SMK patria napríklad: Ildikó Basternáková, Gabriel Bárdos a Árpád Horváth.", "analysis_paragraphs": ["Medzi prvými 30. kandidátmi na kandidátke SMK sú 4 kandidáti, ktorí boli poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Je pravda, že na kandidátke SMK je viacero starostov a primátorov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Číslo 1 na kandidátke SMK József Berényi bol zvolený za poslanca NR SR v roku 2002. Svoj mandát neuplatnil, pretože bol menovaný za štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR. V roku 2006 bol znova zvolený do NR SR a pôsobil ako poslanec do roku 2010. Číslo 2 na kandidátke SMK Gyula Bárdos bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Číslo 3 na kandidátke SMK Iván Farkas bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Číslo 7 na kandidátke SMK László Köteles bol zvolený a pôsobil ako poslanec NR SR v rokoch 2002-2006 a 2006-2010. Medzi starostov na kandidátke SMK patria napríklad: Iván Farkas, Péter Iry a Olga Szabó. Medzi primátorov na kandidátke SMK patria napríklad: Ildikó Basternáková, Gabriel Bárdos a Árpád Horváth."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["kandidátke", "poslanca", "poslanec", "poslanec", "poslanec", "kandidátke"], "url": ["https://dennikn.sk/314772/kandidatna-listina-smk-parlamentne-volby-2016/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=235&CisObdobia=3", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=11&CisObdobia=3", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=255&CisObdobia=4", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=71&CisObdobia=3", "http://www.aktuality.sk/clanok/309739/volby-2016-kandidatka-smk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:19.795745+00:00"}
{"id": "vr18439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18439", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Slovensko je o chvíľku predsedajúcou krajinou OBSE.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika 7. decembra 2018 symbolicky prevzala predsedníctvo Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) od Talianska v Miláne. Organizáciu bude Slovenská republika viesť (formou predsedníctva) od 1. januára 2019 až do konca roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko sa v rámci svojej misie bude sústrediť na rôzne ciele a témy. „ Už dnes vieme, že sa sústredíme na prevenciu konfliktov, efektívny multilateralizmus a bezpečnú budúcnosť. Nie sme naivní vo vyhodnocovaní zložitej reality dnešných dní,“ povedal Lajčák na tlačovej konferencii. Presné priority Slovenska v OBSE v roku 2019 predstaví minister Lajčák 10. januára vo Viedni. \" OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. \" uvádza oficiálna stránka MZV. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika 7. decembra 2018 symbolicky prevzala predsedníctvo Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) od Talianska v Miláne. Organizáciu bude Slovenská republika viesť (formou predsedníctva) od 1. januára 2019 až do konca roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovensko sa v rámci svojej misie bude sústrediť na rôzne ciele a témy. „ Už dnes vieme, že sa sústredíme na prevenciu konfliktov, efektívny multilateralizmus a bezpečnú budúcnosť. Nie sme naivní vo vyhodnocovaní zložitej reality dnešných dní,“ povedal Lajčák na tlačovej konferencii. Presné priority Slovenska v OBSE v roku 2019 predstaví minister Lajčák 10. januára vo Viedni. \" OBSE je najväčšou existujúcou regionálnou bezpečnostnou organizáciou, ktorá zahŕňa oblasť Európy, Kaukazu, Strednej Ázie a severnej Ameriky. Všetky účastnícke štáty OBSE majú rovnaké práva. \" uvádza oficiálna stránka MZV. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["symbolicky", "viesť", "povedal", "MZV."], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1320074/", "https://dennikn.sk/1316712/pomozeme-pri-rieseni-konfliktu-na-ukrajine-slovensko-bude-od-januara-viest-obse/", "https://dennikn.sk/minuta/1320074/", "https://www.mzv.sk/detail-aktuality/-/asset_publisher/Hp2qxsn2Z6I5/content/slovensko-v-obse"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:49.480285+00:00"}
{"id": "vr16835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16835", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Sme najhorším krajom spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Úbytok v našom kraji (NRSK, pozn.) bol za 12 rokov takmer 30 tis. obyvateľov.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet obyvateľov v Nitrianskom samosprávnom kraji klesol najradikálnejším spôsobom spomedzi všetkých krajov za posledných 12 rokov (obdobie 2004-2016). Výrok je preto pravdivý. Označenie Nitrianskeho kraja za \"najhorší\" spomedzi všetkých krajov interpretujeme ako kraj s najhoršími výsledkami čo sa týka vývoja počtu obyvateľov v danom kraji. Údaje Štaistického úradu SR potvrdzujú slová Oremusa, v Nitrianskom kraji skutočne ubudlo viac ako 27 tisíc obyvateľov, čiže takmer 30 tisíc počas posledných 12 rokov (sledujeme obdobie 2004-2016). Za úbytok sa v tomto prípade považuje aj prirodzený (úmrtie) a aj vplyv migrácie. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"Lz0xp\"]={},window.datawrapper[\"Lz0xp\"].embedDeltas={\"100\":529,\"200\":477,\"300\":425,\"400\":425,\"500\":399,\"600\":399,\"700\":399,\"800\":399,\"900\":399,\"1000\":399},window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Lz0xp\"),window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"Lz0xp\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"Lz0xp\"==b)window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet obyvateľov v Nitrianskom samosprávnom kraji klesol najradikálnejším spôsobom spomedzi všetkých krajov za posledných 12 rokov (obdobie 2004-2016). Výrok je preto pravdivý. Označenie Nitrianskeho kraja za \"najhorší\" spomedzi všetkých krajov interpretujeme ako kraj s najhoršími výsledkami čo sa týka vývoja počtu obyvateľov v danom kraji. Údaje Štaistického úradu SR potvrdzujú slová Oremusa, v Nitrianskom kraji skutočne ubudlo viac ako 27 tisíc obyvateľov, čiže takmer 30 tisíc počas posledných 12 rokov (sledujeme obdobie 2004-2016). Za úbytok sa v tomto prípade považuje aj prirodzený (úmrtie) a aj vplyv migrácie. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"Lz0xp\"]={},window.datawrapper[\"Lz0xp\"].embedDeltas={\"100\":529,\"200\":477,\"300\":425,\"400\":425,\"500\":399,\"600\":399,\"700\":399,\"800\":399,\"900\":399,\"1000\":399},window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-Lz0xp\"),window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"Lz0xp\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"Lz0xp\"==b)window.datawrapper[\"Lz0xp\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Štaistického úradu SR"], "url": ["http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_DEM/om7102rr/Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20pohlavia%20-%20SR-oblas%C5%A5-kraj-okres,%20m-v%20(ro%C4%8Dne)%20%5Bom7102rr%5D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:18.982455+00:00"}
{"id": "vr25572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25572", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "O tom či to bude interné alebo externé výberové konanie rozhoduje osobný úrad o tom predsa nerozhoduje minister. Čiže tam je menovaná komisia, ktorá musí rozhodnúť či títo ľudia spĺňajú všetky podmienky, zákonné podmienky na to, aby sa na funkciu dostal..", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O Vyhlásení o spôsobe výberového konania (vnútorné, externé) informuje služobný úrad vo všeobecne dostupných prostriedkoch komunikácie. O samotnom výbere rozhoduje výberová komisia, vyhodnocujúca zákonné podmienky uchádzačov o štáto-zamestnanecké miesto. Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu a plní úlohy, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer. Vzhľadom na to, že Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu a zaoberá pracovnoprávnymi vzťahmi, výrok Jahnátka hodnotíme ako pravdivý.\n\nZákon č. 400/2009 Z.z. NR SR o štátnej službe konkrétne § 22 o výberovom konaní uvádza:\n\n§ 22 Výberové konanie (5) Vonkajším výberovým konaním sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. (8) Vnútorné výberové konanie vyhlasuje služobný úrad vo všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie v služobnom úrade a na mieste, ktoré je prístupné všetkým štátnym zamestnancom služobného úradu. Na vnútorné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.\n\n(9) Podrobnosti o výberovom konaní , najmä o prihlásení sa do výberového konania, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. § 14\n\nOsobný úrad (1) Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer .\n\nTento postup je definovaný aj služobnými predpismi Ministerstva pôdohospodárstva SR.", "analysis_paragraphs": ["O Vyhlásení o spôsobe výberového konania (vnútorné, externé) informuje služobný úrad vo všeobecne dostupných prostriedkoch komunikácie. O samotnom výbere rozhoduje výberová komisia, vyhodnocujúca zákonné podmienky uchádzačov o štáto-zamestnanecké miesto. Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu a plní úlohy, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer. Vzhľadom na to, že Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu a zaoberá pracovnoprávnymi vzťahmi, výrok Jahnátka hodnotíme ako pravdivý.", "Zákon č. 400/2009 Z.z. NR SR o štátnej službe konkrétne § 22 o výberovom konaní uvádza:", "§ 22 Výberové konanie (5) Vonkajším výberovým konaním sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu činností, ktoré štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. (8) Vnútorné výberové konanie vyhlasuje služobný úrad vo všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie v služobnom úrade a na mieste, ktoré je prístupné všetkým štátnym zamestnancom služobného úradu. Na vnútorné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 7.", "(9) Podrobnosti o výberovom konaní , najmä o prihlásení sa do výberového konania, vykonaní výberového konania, vyhodnotení výsledkov výberového konania, o spôsobe vytvorenia výberovej komisie a o jej zložení upraví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. § 14", "Osobný úrad (1) Osobný úrad je organizačný útvar služobného úradu v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho úradu. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer .", "Tento postup je definovaný aj služobnými predpismi Ministerstva pôdohospodárstva SR."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 400/2009 Z.z. NR SR o štátnej službe", "predpismi"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/urady/BS/Dokumenty/Zakony/Rek_zakony_400_od_1__7__2013.pdf", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=19&navID2=19&sID=23&id=1955"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:28.823440+00:00"}
{"id": "vr26060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26060", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Najmladšej samosprávy, ktorou sú samosprávne kraje, pretože vznikli ako podmienka vstupu do Európskej únie, je to 12 rokov.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Téma dňa , 25. októbra 2013).\n\nSamosprávne kraje vznikli na základe princípu subsidiarity, ktorý je základným princípom EÚ. Zohľadniť tento princíp subsidiarity bola jednou z predstupových podmienok. Samosprávne kraje fungujú od roku dňa volieb v decembri roku 2001, teda približne 12 rokov. Výrok J. Blanára hodnotíme ako pravdivý.\n\nDokument Ministerstva dopravy a výstavby uvádza:\n\n\" Okrem toho v rokoch 2000–2001 bude pre ďalšie efektívne kroky v oblasti regionálnej politiky potrebné prijať niektoré legislatívne normy, ktoré majú úzky súvis s pripravovanou reformou verejnej správy (napr. zákon o územnom a správnom členení SR, zákon o samospráve vyšších územných celkov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy vyšších územných celkov, zákon o štátnej štatistike, zákona o regionálnom (priestorovom) plánovaní.\"\n\nVyhlásenie Združenia samosprávnych krajov SK8 k 10. výročiu vzniku vyšších územných celkov:\n\n\"Š tvrtého júla 2001 NR SR schválila zákon č. 302/2001 Z. z. (Zákon o samospráve vyšších územných celkov) , ktorý položil základy pre vznik ôsmich samosprávnych krajov v Slovenskej republike. Táto krajská ústava priniesla správu verejných vecí do krajov s ich historickými regiónmi na základe princípu subsidiarity , s cieľom priblížiť vykonávanie kompetencii, ktoré dovtedy vykonával štát na úroveň krajov, volenými zástupcami v priamych voľbách.\"\n\nPrincíp subsidiarity je jeden zo základných princípov EÚ, Decentralizácia verejnej správy a teda aj vytvorenie samosprávnych krajov vychádzalo z tohoto princípu EU:\n\n\"Subsidiarita je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Téma dňa , 25. októbra 2013).", "Samosprávne kraje vznikli na základe princípu subsidiarity, ktorý je základným princípom EÚ. Zohľadniť tento princíp subsidiarity bola jednou z predstupových podmienok. Samosprávne kraje fungujú od roku dňa volieb v decembri roku 2001, teda približne 12 rokov. Výrok J. Blanára hodnotíme ako pravdivý.", "Dokument Ministerstva dopravy a výstavby uvádza:", "\" Okrem toho v rokoch 2000–2001 bude pre ďalšie efektívne kroky v oblasti regionálnej politiky potrebné prijať niektoré legislatívne normy, ktoré majú úzky súvis s pripravovanou reformou verejnej správy (napr. zákon o územnom a správnom členení SR, zákon o samospráve vyšších územných celkov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy vyšších územných celkov, zákon o štátnej štatistike, zákona o regionálnom (priestorovom) plánovaní.\"", "Vyhlásenie Združenia samosprávnych krajov SK8 k 10. výročiu vzniku vyšších územných celkov:", "\"Š tvrtého júla 2001 NR SR schválila zákon č. 302/2001 Z. z. (Zákon o samospráve vyšších územných celkov) , ktorý položil základy pre vznik ôsmich samosprávnych krajov v Slovenskej republike. Táto krajská ústava priniesla správu verejných vecí do krajov s ich historickými regiónmi na základe princípu subsidiarity , s cieľom priblížiť vykonávanie kompetencii, ktoré dovtedy vykonával štát na úroveň krajov, volenými zástupcami v priamych voľbách.\"", "Princíp subsidiarity je jeden zo základných princípov EÚ, Decentralizácia verejnej správy a teda aj vytvorenie samosprávnych krajov vychádzalo z tohoto princípu EU:", "\"Subsidiarita je politický princíp, podľa ktorého sa má politické rozhodovanie posunúť čo najbližšie pri občanom. Politické rozhodnutia sa prijmú od najnižšej do najvyššej úrovne rozhodovania.\""], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "Vyhlásenie", "subsidiarity"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/410/volby-do-vuc-presov", "http://www.trnava-live.sk/2011/07/15/vyhlasenie-zdruzenia-samospravnych-krajov-sk8-k-10-vyrociu-vzniku-vyssich-uzemnych-celkov/", "http://www.europskaunia.sk/subsidiarita0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:37.889031+00:00"}
{"id": "vr32168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32168", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Moderátorka: \"Plat učiteľa škôlky 634 eur v hrubom. Plat učiteľa na základnej škole 802 eur, stredné školy 803, verejné vysoké školy 1156 eur. Podotýkam v hrubom...\" Beblavý: \"Tie čísla, ktoré tam máte nie sú tie skutočne základné platy, ale dokonca sú aj s rôznymi často nadstavbovými príplatkami, projektami a podobne.\"", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý správne opravuje moderátorku, pretože základné platy pedagogických zamestnancov školstva sú podľa platných taríf skutočne nižšie. Zlatica Puškárová cituje štatistiku o mzdách pedagogických zamestnancov, ktorú zverejnilo OZPŠa. Výnimkou sú iba platy vysokoškolských pedagógov: priemerný plat učiteľa vysokej školy je podľa najaktuálnejšej dostupnej Výročnej správy o stave vysokého školstva 2010 (.pdf, s. 5), vydávanej Ministerstvom školstva, 1145€ brutto. Priemerný plat profesora verejnej vysokej školy 1680 €. Platy ostatných učiteľov sú určené Stupnicou platových taríf (.rtf), platnou od 1.1.2012. Plat zamestnanca v školstve závisí od toho, v ktorej platovej tarife a pracovnej triede sa nachádza - tá je určená viacerými faktormi. Pre príklad uvedieme typického učiteľa strednej školy s ukončeným II. stupňom VŠ vzdelania a I. atestáciou - ten sa nachádza v 11 platovej triede v prvej platovej tarife, kde sa základný plat 622€ brutto zvyšuje podľa odpracovaných rokov (+ 6€ resp. 6,5€ za každý ďalší odpracovaný rok). Priemerný plat stredoškolského učiteľa s 10 ročnou praxou je teda 680,5€ v hrubom , čo je podstatne menej ako 803€ . Uvedený typ učiteľa strednej školy nemá nárok na základný plat 803€ v hrubom ani po 32 rokoch praxe. Ani v prípade najvyššej platovej tarify učiteľ s ukončeným II. stupňom VŠ vzdelania a II. atestáciou má nárok na 743,5€ v hrubom a mzdu vo výške 803€ získa až po 8 ročnej praxi. Jediný spôsob, ako môžu učitelia zvýšiť svoj plat, je rôznymi spôsobmi si \"privyrobiť\". Túto môžnosť spomína aj M. Beblavý. Možnosti definuje zákon č. 317/2009 Z. z. O pedagogických zamestnancoch. Napríklad za triednictvo učiteľ môže získať príplatok vo výške 1% svojho základného platu, prípadne krúžkovou činnosťou či získaním kreditov (+6% zo základného platu za 30 kreditov, pričom kredity sa získavajú za školenia nad rámec pracovnej dobe, spravidla 5-10 kreditov za jedno školenie). Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý správne opravuje moderátorku, pretože základné platy pedagogických zamestnancov školstva sú podľa platných taríf skutočne nižšie. Zlatica Puškárová cituje štatistiku o mzdách pedagogických zamestnancov, ktorú zverejnilo OZPŠa. Výnimkou sú iba platy vysokoškolských pedagógov: priemerný plat učiteľa vysokej školy je podľa najaktuálnejšej dostupnej Výročnej správy o stave vysokého školstva 2010 (.pdf, s. 5), vydávanej Ministerstvom školstva, 1145€ brutto. Priemerný plat profesora verejnej vysokej školy 1680 €. Platy ostatných učiteľov sú určené Stupnicou platových taríf (.rtf), platnou od 1.1.2012. Plat zamestnanca v školstve závisí od toho, v ktorej platovej tarife a pracovnej triede sa nachádza - tá je určená viacerými faktormi. Pre príklad uvedieme typického učiteľa strednej školy s ukončeným II. stupňom VŠ vzdelania a I. atestáciou - ten sa nachádza v 11 platovej triede v prvej platovej tarife, kde sa základný plat 622€ brutto zvyšuje podľa odpracovaných rokov (+ 6€ resp. 6,5€ za každý ďalší odpracovaný rok). Priemerný plat stredoškolského učiteľa s 10 ročnou praxou je teda 680,5€ v hrubom , čo je podstatne menej ako 803€ . Uvedený typ učiteľa strednej školy nemá nárok na základný plat 803€ v hrubom ani po 32 rokoch praxe. Ani v prípade najvyššej platovej tarify učiteľ s ukončeným II. stupňom VŠ vzdelania a II. atestáciou má nárok na 743,5€ v hrubom a mzdu vo výške 803€ získa až po 8 ročnej praxi. Jediný spôsob, ako môžu učitelia zvýšiť svoj plat, je rôznymi spôsobmi si \"privyrobiť\". Túto môžnosť spomína aj M. Beblavý. Možnosti definuje zákon č. 317/2009 Z. z. O pedagogických zamestnancoch. Napríklad za triednictvo učiteľ môže získať príplatok vo výške 1% svojho základného platu, prípadne krúžkovou činnosťou či získaním kreditov (+6% zo základného platu za 30 kreditov, pričom kredity sa získavajú za školenia nad rámec pracovnej dobe, spravidla 5-10 kreditov za jedno školenie). Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["štatistiku", "Výročnej správy o stave vysokého školstva 2010", "Stupnicou platových taríf", "typického učiteľa", "zákon č. 317/2009 Z. z."], "url": ["http://www.sme.sk/c/6532332/strajk-skol-zatial-nic-nedosiahol-minister-nevie-odkial-vziat-peniaze.html", "http://www.minedu.sk/data/USERDATA/VysokeSkolstvo/VyrSprav/sprava_stavvs2010.zip", "http://www.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2011/stupnicePT_januar_2012.rtf", "http://www.raabe.sk/clanky/platy-pedagogickych-odbornych-zamestnancov-v-skolstve", "http://www.minedu.sk/data/USERDATA/Legislativa/Zakony/317_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:35.995279+00:00"}
{"id": "vr29590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29590", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Mitríková SIS za jeho vedenia opakovane odmietla zbaviť mlčanlivosti kľúčovú osobu bývalého príslušníka SIS zbaviť mlčanlivosti pri vyšetrovaní kauzy Gorila.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Karol Mitrík bol riaditeľom SIS od roku 2010 do roku 2012 . Počas jeho úradovania mal byť viackrát vypočutý údajný autor spisu Gorila Peter Holúbek, no nikdy k tomu nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Karol Mitrík bol riaditeľom SIS od roku 2010 do roku 2012 . Počas jeho úradovania mal byť viackrát vypočutý údajný autor spisu Gorila Peter Holúbek, no nikdy k tomu nedošlo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["2010 do roku 2012", "viackrát vypočutý", "článku", "nebol vypočutý"], "url": ["http://www.sis.gov.sk/o-nas/riaditelia-od-vzniku.html", "http://www.sme.sk/c/6280751/udajny-autor-spisu-gorila-musi-stale-mlcat.html", "http://www.sme.sk/c/6466470/agent-z-gorily-prehovoril-o-mlcani.html", "https://dennikn.sk/95706/specialny-prokurator-kovacik-zabranil-vypocutiu-svedkov-gorily/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:50.159921+00:00"}
{"id": "vr28467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28467", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zazmluvnenosť projektov (v operačných programoch, pozn.) je už 100% (v programovacom období 2007-2013, pozn.), čiže my sme si robotu urobili.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre programovacie obdobie 2007-2013 k 30. septembru 2014 bola podľa Národného strategického referenčného rámca zazmluvnenosť (.xls dokument) v priemere 103,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre programovacie obdobie 2007-2013 k 30. septembru 2014 bola podľa Národného strategického referenčného rámca zazmluvnenosť (.xls dokument) v priemere 103,6 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["zazmluvnenosť"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:46.089864+00:00"}
{"id": "vr38690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38690", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ten dopad na jednu rodinu v tomto roku bude kvôli inflácií rádovo 400 eur.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýza (.pdf) Inštitútu pre finančnú politiku z decembra 2010 kalkuluje vplyv inflácie na výdavky domácností. Analýza ponúka ako čísla pre pôvodne predpovedanú infláciu na úrovni 3,7%, ako aj pre upravenú prognózu 3,3%. Pri inflácii 3,7% rodine s dvomi nezaopatrenými deťmi narastú výdavky o 430,6 eur, pri inflácii 3,3% narastú o 391 eur. Keďže Počiatek použil slovo \"rádovo\", hodnotíme jeho výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Analýza (.pdf) Inštitútu pre finančnú politiku z decembra 2010 kalkuluje vplyv inflácie na výdavky domácností. Analýza ponúka ako čísla pre pôvodne predpovedanú infláciu na úrovni 3,7%, ako aj pre upravenú prognózu 3,3%. Pri inflácii 3,7% rodine s dvomi nezaopatrenými deťmi narastú výdavky o 430,6 eur, pri inflácii 3,3% narastú o 391 eur. Keďže Počiatek použil slovo \"rádovo\", hodnotíme jeho výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Analýza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:58.852542+00:00"}
{"id": "vr16804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16804", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...pred rokom (...) sa nám podarilo zastaviť likvidáciu letiska, ktorá bola rozbehnutá.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Viskupič hovorí o piešťanskom letisku, ktorému hrozila likvidácia alebo zánik minulý rok po tom, ako sa zistilo o jeho katastrofálnom hospodárení a obrovskom dlhu. Viskupič spolu so svojimi kolegami z OĽaNO na kauzu upozorňoval, ale nie je možné zistiť, akú úlohu hrala ich aktivita v konečnom rozhodnutí o osude letiska. Výrok je neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Viskupič hovorí o piešťanskom letisku, ktorému hrozila likvidácia alebo zánik minulý rok po tom, ako sa zistilo o jeho katastrofálnom hospodárení a obrovskom dlhu. Viskupič spolu so svojimi kolegami z OĽaNO na kauzu upozorňoval, ale nie je možné zistiť, akú úlohu hrala ich aktivita v konečnom rozhodnutí o osude letiska. Výrok je neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["podarilo", "Vladimíra Poóra", "Slavia Capital", "nerokovalo"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/394529/prave-sa-rozhoduje-o-osude-piestanskeho-letiska/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20393532/veritelom-piestanskeho-letiska-je-aj-vladimir-poor.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/viskupic-piestanske-letisko-bude-bu/229290-clanok.html", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1849643_piestanske-letisko-neskonci-prihlasil-sa-zaujemca-o-spolupracu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:28.139981+00:00"}
{"id": "vr36273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36273", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Samozrejme tá výstavba trvá a samotný tunel je plánovaný projektovo na 60 mesiacov. To bolo aj v prípade tohto balíka. Tak to bolo s koncesionárom dohodnuté. Na 57 teda.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti mala výstavba trvať od 22. januára 2010 do jesene 2014 vrátane prípravných prác. Číslo 57 teda môžme považovať za správne.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti mala výstavba trvať od 22. januára 2010 do jesene 2014 vrátane prípravných prác. Číslo 57 teda môžme považovať za správne."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["trvať"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12328&prm1=1&prm2=9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:02.404181+00:00"}
{"id": "vr31845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31845", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale ja mám jednu veľmi silnú praktickú skúsenosť. 2,5 roka je stredopravá koalícia na Bratislavskej župe. A nemáme tam jednoduchých oponentov, máme dokonca väčšinový klub Smeru.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voľby do VÚC boli 14. novembra 2009 čo je naozaj približne 2,5 roka. Podľa stránky Bratislavského samosprávneho kraja, BSK má 44 poslancov, z toho najviac má SMER-SD 12, za ním SDKŮ s 11 poslancami, ostatné poslanecké miesta patria stredo-pravým stranám. Koalíciu v bratislavskom VÚC tvoria strany SDKÚ-DS, OKS, KDH, SMK s podporou SaS. Z týchto informácií vyplýva, že P.Frešo hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Voľby do VÚC boli 14. novembra 2009 čo je naozaj približne 2,5 roka. Podľa stránky Bratislavského samosprávneho kraja, BSK má 44 poslancov, z toho najviac má SMER-SD 12, za ním SDKŮ s 11 poslancami, ostatné poslanecké miesta patria stredo-pravým stranám. Koalíciu v bratislavskom VÚC tvoria strany SDKÚ-DS, OKS, KDH, SMK s podporou SaS. Z týchto informácií vyplýva, že P.Frešo hovorí pravdu."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "Koalíciu"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2", "http://www.tasr.sk/239.axd?k=20091129TBB00002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:41.169231+00:00"}
{"id": "vr33692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33692", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Vy vytvárate jedno pracovné miesto cez investičné stimuly za 30 000 eur.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že poslanec Hudacký nešpecifikoval o aké stimuly alebo aspoň aké obdobie má na mysli, jeho výrok označujeme za pravdivý. Priemerná výška stimulov po prepočítaní na jednu pracovné miesto, ktoré zatiaľ rozdala súčasná vláda, je síce podstatne vyššia než 30 000 €, avšak posledný schválený investičný stimul sa k tomuto číslu približuje.\n\nINESS Policy Note z februára 2013 tvrdí:\n\n„Politika investičných stimulov vo forme ako ich poznáme dnes sa rozbehla pred desiatimi rokmi. V rokoch 2002 až 2012 bolo udelených 128 investičných stimulov 113 subjektom. Celková výška odsúhlasenej pomoci dosiahla skoro 1,4 miliardy eur, prisľúbené bolo vytvorenie 45 346 pracovných miest, čo znamená priemerný náklad 30 504 eur na jedno sľúbené pracovné miesto.“\n\n„Vláda po dlhodobých odkladoch a rokovaniach schválila investičné stimuly pre 10vybraných firiem. V priebehu nasledujúcich rokov im odpustí dane za viac ako 120 mil. eur.“\n\nTabuľka MH SR jednoznačne ukazuje, že v roku 2012 bolo schválených len spomínaných 10 stimulov, pričom INESS Policy Note vypočítala priemerný náklad Ficovej vlády za rok 2012 na 1 plánované pracovné miesto na 50 245 eur. Celková suma stimulov za daný rok bola 121 191 498 eur, počet prisľúbených vytvorených miest má byť 2412.\n\nPosledným investičným stimulom je zmluva s nemeckým výrobcom pneumatík Continental poskytujúca 2-ročnú daňovú uľavu v hodnote cca 20 miliónov z apríla 2013.\n\nPravda , 20. apríla 2013: \"Nemecký Continental dá počas dvoch rokov v Púchove prácu pre 600 ľudí. Vláda investíciu v závode na výrobu pneumatík za 250 miliónov eur podporí 2-ročnými daňovými prázdninami, počas ktorých sa očakávajú úľavy za 20 miliónov eur. J edno pracovné miesto tak štát vyjde na vyše 33-tisíc eur. Takáto dotácia je mierne nad priemernou úrovňou stimulov, ktorými sa za posledných desať rokov podporili investície na Slovensku. \"", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že poslanec Hudacký nešpecifikoval o aké stimuly alebo aspoň aké obdobie má na mysli, jeho výrok označujeme za pravdivý. Priemerná výška stimulov po prepočítaní na jednu pracovné miesto, ktoré zatiaľ rozdala súčasná vláda, je síce podstatne vyššia než 30 000 €, avšak posledný schválený investičný stimul sa k tomuto číslu približuje.", "INESS Policy Note z februára 2013 tvrdí:", "„Politika investičných stimulov vo forme ako ich poznáme dnes sa rozbehla pred desiatimi rokmi. V rokoch 2002 až 2012 bolo udelených 128 investičných stimulov 113 subjektom. Celková výška odsúhlasenej pomoci dosiahla skoro 1,4 miliardy eur, prisľúbené bolo vytvorenie 45 346 pracovných miest, čo znamená priemerný náklad 30 504 eur na jedno sľúbené pracovné miesto.“", "„Vláda po dlhodobých odkladoch a rokovaniach schválila investičné stimuly pre 10vybraných firiem. V priebehu nasledujúcich rokov im odpustí dane za viac ako 120 mil. eur.“", "Tabuľka MH SR jednoznačne ukazuje, že v roku 2012 bolo schválených len spomínaných 10 stimulov, pričom INESS Policy Note vypočítala priemerný náklad Ficovej vlády za rok 2012 na 1 plánované pracovné miesto na 50 245 eur. Celková suma stimulov za daný rok bola 121 191 498 eur, počet prisľúbených vytvorených miest má byť 2412.", "Posledným investičným stimulom je zmluva s nemeckým výrobcom pneumatík Continental poskytujúca 2-ročnú daňovú uľavu v hodnote cca 20 miliónov z apríla 2013.", "Pravda , 20. apríla 2013: \"Nemecký Continental dá počas dvoch rokov v Púchove prácu pre 600 ľudí. Vláda investíciu v závode na výrobu pneumatík za 250 miliónov eur podporí 2-ročnými daňovými prázdninami, počas ktorých sa očakávajú úľavy za 20 miliónov eur. J edno pracovné miesto tak štát vyjde na vyše 33-tisíc eur. Takáto dotácia je mierne nad priemernou úrovňou stimulov, ktorými sa za posledných desať rokov podporili investície na Slovensku. \""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["", "INESS Policy Note", "článku", "Tabuľka", "INESS Policy Note", "Pravda"], "url": ["http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Vlada-schvalila-investicne-stimuly-pre10-vybranych-firiem?l=1&i=48247&p=174", "http://www.economy.gov.sk/investicne-stimuly-6427/128112s", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/277015-dohodu-s-continentalom-podpisu-v-nemecku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:07.594725+00:00"}
{"id": "vr30508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30508", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Podotýkam od septembra. A to sme ešte nevedeli ani koľko a počet, koľko výpovedí títo lekári dali. (odpoveď na otázku moderátora či minister Uhliarik nereagoval na vzniknutú situáciu príliš neskoro pozn.)", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počet lekárov, ktorí sa chystali podať výpovede bol v septembri známy. Ministra usvedčuje jeho vlastné vyhlásenie, ktoré uvádza TASR z dňa 29. septembra : \"Sme pripravení aj na alternatívu ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2411 lekárov, čo znamená 13 percent všetkých lekárov na Slovensku a asi tretinu lôžkových lekárov.\"", "analysis_paragraphs": ["Počet lekárov, ktorí sa chystali podať výpovede bol v septembri známy. Ministra usvedčuje jeho vlastné vyhlásenie, ktoré uvádza TASR z dňa 29. septembra : \"Sme pripravení aj na alternatívu ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2411 lekárov, čo znamená 13 percent všetkých lekárov na Slovensku a asi tretinu lôžkových lekárov.\""], "analysis_date": "2011-12-06", "analysis_sources": {"text": ["TASR z dňa 29. septembra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6076086/lekari-podaju-2411-vypovedi-nemocniciam-hrozi-kolaps.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:23.893143+00:00"}
{"id": "vr14274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14274", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda považuje úspešné a transparentné čerpanie fondov EÚ vo vzťahu k rozvoju regiónov za rozhodujúce. Pôjde najmä o dočerpanie pomoci z Regionálneho operačného programu (ROP) v období 2007 – 2013, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti v regiónoch a krajoch.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že čerpanie eurofondov v oblasti Regionálneho operačného programu sa dá považovať za úspešné (aj keď ani ROP nebol úplne dočerpaný), avšak čerpanie vo zvyšných oblastiach (s výnimkou Dopravy) rovnakú mieru nedosiahlo. Z viacerých zdrojov sa zároveň ozýva, že čerpanie eurofondov ako takých na Slovensku veľmi úspešné v danom období nebolo. Naše hodnotenie sa zakladá predovšetkým na oficiálnych číslach o čerpaniach NSRR 2007 - 2013, nie na kritických ohlasoch týkajúcich sa čerpania eurofondov. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.\n\nNasledujúca tabuľka ukazuje prehľad zazmluvnených prostriedkov a vyčerpaných prostriedkov v rámci ROP, ako aj celkové čerpanie fondov EÚ k 31. decembru 2015 (zdroj: ITMS ; NSRR SR )\n\n<br>\n\nV januári 2016 denník SME informoval, že hoci po Doprave sa práve najviac darilo čerpať eurofondy v oblasti Regionálneho operačného programu v miere “ 90,41 % (1,405 mld. eur z 1,555 mld. eur)” , dokopy “Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie (EÚ) v programovom období 2007 až 2013 k 31. decembru 2015 v štrnástich operačných programoch takmer 10,395 mld. eur. Miera čerpania dosiahla 89,47 % z celkového záväzku takmer 11,618 mld. Eur ” , čo znamená, že ešte viac než miliarda eur vyčerpaná nebola.\n\nNasledujúci infograf založený na dátach ku koncu roku 2014 porovnáva čerpanie eurofondov počas rozličných vlád:\n\nJeho autorom je Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, ktorý zároveň hodnotí toto čerpanie nasledovne:\n\n\"Tempo čerpania za vlád Roberta Fica bolo dosiaľ v priemere pomalšie, než za vlády Ivety Radičovej. Počas roka 2015 je potrebné minúť 36,76 % z eurofondov, ktoré má Slovenská republika k dispozícii na finišujúce programovacie obdobie 2007-2013.\"\n\nNaviac, ako uvádzajú Hospodárske noviny :\n\n\" Európska komisia podľa opozičného politika (Beblavý, pozn.) navyše zadržiava 569 638 707 eur. Dôvodom sú zistenia audítorov o pochybeniach v čerpaní eurofondov. \"Pokračuje úplné prerušenie platieb v štyroch operačných programoch (Informatizácia spoločnosti, Výskum a vývoj, Regionálny operačný program, KaHR) a čiastočné pozastavenie platieb pri ďalších troch (Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Doprava, Technická pomoc).\"\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že čerpanie eurofondov v oblasti Regionálneho operačného programu sa dá považovať za úspešné (aj keď ani ROP nebol úplne dočerpaný), avšak čerpanie vo zvyšných oblastiach (s výnimkou Dopravy) rovnakú mieru nedosiahlo. Z viacerých zdrojov sa zároveň ozýva, že čerpanie eurofondov ako takých na Slovensku veľmi úspešné v danom období nebolo. Naše hodnotenie sa zakladá predovšetkým na oficiálnych číslach o čerpaniach NSRR 2007 - 2013, nie na kritických ohlasoch týkajúcich sa čerpania eurofondov. Sľub hodnotíme ako čiastočne splnený.", "Nasledujúca tabuľka ukazuje prehľad zazmluvnených prostriedkov a vyčerpaných prostriedkov v rámci ROP, ako aj celkové čerpanie fondov EÚ k 31. decembru 2015 (zdroj: ITMS ; NSRR SR )", "<br>", "V januári 2016 denník SME informoval, že hoci po Doprave sa práve najviac darilo čerpať eurofondy v oblasti Regionálneho operačného programu v miere “ 90,41 % (1,405 mld. eur z 1,555 mld. eur)” , dokopy “Slovensko vyčerpalo z peňazí Európskej únie (EÚ) v programovom období 2007 až 2013 k 31. decembru 2015 v štrnástich operačných programoch takmer 10,395 mld. eur. Miera čerpania dosiahla 89,47 % z celkového záväzku takmer 11,618 mld. Eur ” , čo znamená, že ešte viac než miliarda eur vyčerpaná nebola.", "Nasledujúci infograf založený na dátach ku koncu roku 2014 porovnáva čerpanie eurofondov počas rozličných vlád:", "Jeho autorom je Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, ktorý zároveň hodnotí toto čerpanie nasledovne:", "\"Tempo čerpania za vlád Roberta Fica bolo dosiaľ v priemere pomalšie, než za vlády Ivety Radičovej. Počas roka 2015 je potrebné minúť 36,76 % z eurofondov, ktoré má Slovenská republika k dispozícii na finišujúce programovacie obdobie 2007-2013.\"", "Naviac, ako uvádzajú Hospodárske noviny :", "\" Európska komisia podľa opozičného politika (Beblavý, pozn.) navyše zadržiava 569 638 707 eur. Dôvodom sú zistenia audítorov o pochybeniach v čerpaní eurofondov. \"Pokračuje úplné prerušenie platieb v štyroch operačných programoch (Informatizácia spoločnosti, Výskum a vývoj, Regionálny operačný program, KaHR) a čiastočné pozastavenie platieb pri ďalších troch (Zamestnanosť a sociálna inklúzia, Doprava, Technická pomoc).\"\""], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["ITMS", "NSRR SR", "SME", "čerpanie", "Hospodárske noviny", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1453717506.upl&ANAME=zoznam-15_12_31.xls", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20071990/slovensko-vyuzilo-eurofondy-na-90-percent.html#ixzz3yxEhwsPE", "http://www.monitoringfondov.eu/article.php?359", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/cerpanie-eurofondov-na-slovensku-vazna-katastrofa-tvrdi-beblavy-641915", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/03/NIS_Eurofondy.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2012/03/NIS_Eurofondy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:35.373881+00:00"}
{"id": "vr17618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17618", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...naše zapojenie do tzv. PESCA. A (...), že Slovenská republika je (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany ( .pdf ). Ide o relatívne nový projekt, prvýkrát bol prezentovaný v septembri 2017 počas neformálneho stretnutie ministrov obrany v Talline. PESCO bolo oficiálne ustanovené ku dňu 11. decembra 2017, Slovensko je odvtedy zapojené. Následne bolo vybraných prvých 17 konkrétnych projektov do ktorých sa zapojilo 25 členských štátov EÚ. Následne 6. marca 2018 boli tieto projekty odobrené aj Radou. Medzi projektmi sa nachádza aj jeden slovenský, EuroArtillery, okrem toho Slovensko je zapojené aj do ďalších štyroch projektov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["PESCO (Permanent Structured Cooperation) je projekt pod hlavičkou Európskej únie a jej snahy v oblasti spoločnej bezpečnosti a obrany ( .pdf ). Ide o relatívne nový projekt, prvýkrát bol prezentovaný v septembri 2017 počas neformálneho stretnutie ministrov obrany v Talline. PESCO bolo oficiálne ustanovené ku dňu 11. decembra 2017, Slovensko je odvtedy zapojené. Následne bolo vybraných prvých 17 konkrétnych projektov do ktorých sa zapojilo 25 členských štátov EÚ. Následne 6. marca 2018 boli tieto projekty odobrené aj Radou. Medzi projektmi sa nachádza aj jeden slovenský, EuroArtillery, okrem toho Slovensko je zapojené aj do ďalších štyroch projektov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prezentovaný", "ustanovené", "projektmi", "zapojené"], "url": ["https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_factsheet_pesco_permanent_structured_cooperation_en_0.pdf", "https://eeas.europa.eu/headquarters/headQuarters-homepage_en/31832/Permanent%20Structured%20Cooperation%20on%20defence%20could%20be%20launched%20by%20end%202017", "https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/34226/permanent-structured-cooperation-pesco-factsheet_en", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-6393-2018-INIT/en/pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-gajdos-v-ramci-pesco-sa-mozeme-pochval/312266-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:39.291950+00:00"}
{"id": "vr14676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14676", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, tieto krajiny vykazujú do 25 rokov 7 %, a Slovensko vykazuje 24 % nezamestnanosť.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že Švajčiarsko nefiguruje v štatistikách Eurostat, výrok overujeme predovšetkým na dátach OECD. V prípade Nemecka a Švajčiarska môžeme hovoriť o nezamestnanosti mladých na úrovni okolo 7 %. Nezamestnanosť mladých na Slovensku je viac ako 25 %. Rakúska nezamestnanosť mladých je na úrovni viac ako 10 %. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Ako je možné vidieť z dát Eurostat, Nemecko síce má nezamestnanosť mladých na úrovni 7 %, no v Rakúsku až 10 %. Podľa dát OECD má Rakúsko a Švajčiarsko nezamestnanosť (Q3 2015) na úrovni okolo 10 %. Pravdou však je, že ide pravdepodobne o sezónnu záležitosť vo Švajčiarsku, iné štvrťroky je nezamestnanosť okolo 7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že Švajčiarsko nefiguruje v štatistikách Eurostat, výrok overujeme predovšetkým na dátach OECD. V prípade Nemecka a Švajčiarska môžeme hovoriť o nezamestnanosti mladých na úrovni okolo 7 %. Nezamestnanosť mladých na Slovensku je viac ako 25 %. Rakúska nezamestnanosť mladých je na úrovni viac ako 10 %. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý. Ako je možné vidieť z dát Eurostat, Nemecko síce má nezamestnanosť mladých na úrovni 7 %, no v Rakúsku až 10 %. Podľa dát OECD má Rakúsko a Švajčiarsko nezamestnanosť (Q3 2015) na úrovni okolo 10 %. Pravdou však je, že ide pravdepodobne o sezónnu záležitosť vo Švajčiarsku, iné štvrťroky je nezamestnanosť okolo 7 %. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:54.177532+00:00"}
{"id": "vr17437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17437", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...je to pre nás vražda, ktorá sa tu nestala historicky 25 rokov.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná vražda novinára na našom území sa stala ešte počas Československa, konkrétne v roku 1992 na území dnešnej Českej republiky. Zavraždený bol novinár Václav Dvořák. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky k vražde novinára nedošlo, v roku 2008 však zmizol novinár Paľo Rýpal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Posledná vražda novinára na našom území sa stala ešte počas Československa, konkrétne v roku 1992 na území dnešnej Českej republiky. Zavraždený bol novinár Václav Dvořák. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky k vražde novinára nedošlo, v roku 2008 však zmizol novinár Paľo Rýpal. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["vražda", "2008"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/460130-vrazdy-novinarov-vo-svete/", "https://medialne.etrend.sk/televizia/palo-rypal-zmizol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:15.177242+00:00"}
{"id": "vr31212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31212", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Strana Smer, dopredu avizuje, že po voľbách chce nanovo voliť generálneho prokurátora.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že sa nám nepodarilo nájsť oficiálnu informáciu o tom, že by strana Smer avizovala novú voľbu generálneho prokurátora (GP) konkrétne po marcových voľbách (v prípade ak by sa dostala k moci), požiadavku novej voľby GP nedávno v relácii Ta3 vyjadril podpredseda SMER-u P .Paška. Podľa neho by sa NR SR mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR, pričom by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom. Paška hovorí o novej voľbe GP 29.januára, čo podporuje tvrdenie, že k novej voľbe by mala NR SR pristúpiť až po marcových voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že sa nám nepodarilo nájsť oficiálnu informáciu o tom, že by strana Smer avizovala novú voľbu generálneho prokurátora (GP) konkrétne po marcových voľbách (v prípade ak by sa dostala k moci), požiadavku novej voľby GP nedávno v relácii Ta3 vyjadril podpredseda SMER-u P .Paška. Podľa neho by sa NR SR mala pokúsiť nájsť a zvoliť človeka, ktorý by sa stal prirodzenou autoritou na poste generálneho prokurátora SR, pričom by malo ísť o osobu, ktorá získa podporu naprieč celým politickým spektrom. Paška hovorí o novej voľbe GP 29.januára, čo podporuje tvrdenie, že k novej voľbe by mala NR SR pristúpiť až po marcových voľbách."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [".Paška.", "R.Fico"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-54551870-paska-narodna-rada-by-mala-najst-ineho-generalneho-prokuratora", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:58.081933+00:00"}
{"id": "vr28703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28703", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Po vypovedaní zmluvy došlo k novej súťaži, tá bola už podpísaná na 10 rokov, s Ekothermalom.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rudolf Bauer hovorí o tom, že po vypovedaní zmluvy so spoločnosťou Strelingstav v roku 1995 počas primátora Schustera mesto podpísalo novú zmluvu s Ekothermalom. Podľa informácií košického Korzár ( tu a tu ), ale aj denníka Pravda bola zmluva so spoločnosťou Ekothermal podpísaná na 15 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rudolf Bauer hovorí o tom, že po vypovedaní zmluvy so spoločnosťou Strelingstav v roku 1995 počas primátora Schustera mesto podpísalo novú zmluvu s Ekothermalom. Podľa informácií košického Korzár ( tu a tu ), ale aj denníka Pravda bola zmluva so spoločnosťou Ekothermal podpísaná na 15 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["vypovedaní", "tu", "tu", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3923665/kosice-mozu-prist-o-pol-miliardy.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/4875691/kosice-o-desiatky-milionov-eur-nepridu.html", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/4415991/kosicanov-obvinili-zo-sprenevery-48-milionov.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169394-jaromir-ruda-zacinal-s-udrzbou-ciest/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:50.412565+00:00"}
{"id": "44263", "numeric_id": 44263, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44263", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Tie isté agentúry (v ktorých prieskumoch má strana Vlasť slabé preferencie - pozn.) v prezidentských voľbách týždeň alebo desať dní pred voľbami mi dávali 3 %, my si robíme merania a prieskumy, my máme od 8 do 12 a niekedy už sme mali aj 12,6.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskumy agentúry Focus merajú od októbra 2019 do januára 2020 strane Vlasť od 1,8 po 3 percentá. AKO stranu vidí medzi 1,3 a 2,3 percentami. Pred prezidentskými voľbami však obe agentúry Štefanovi Harabinovi zakaždým namerali dvojciferné číslo - nie 3 percentá. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy agentúry Focus merajú od októbra 2019 do januára 2020 strane Vlasť od 1,8 po 3 percentá. AKO stranu vidí medzi 1,3 a 2,3 percentami. Pred prezidentskými voľbami však obe agentúry Štefanovi Harabinovi zakaždým namerali dvojciferné číslo - nie 3 percentá. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["merajú", "namerali"], "url": ["https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/i/preferencie-volby-2020", "https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/2019/i/prieskumy-preferencie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:52.144106+00:00"}
{"id": "vr27127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27127", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "1,7 mld. m3 zásoby plyn, z toho samotné SPP má 800 miliónov. Máme zásoby plynu na 95 dní...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 4. marca 2014 v diskusii prezidentských kandidátov v HN Club. V HN Clube hovoril Fico o zásobách plynu na 4-5 mesiacov. Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o \"dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch\". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že \"je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci\". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že \"v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity.\" Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že \"ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna,\" čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Roberta Fica sme overovali už 4. marca 2014 v diskusii prezidentských kandidátov v HN Club. V HN Clube hovoril Fico o zásobách plynu na 4-5 mesiacov. Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o \"dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch\". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že \"je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci\". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že \"v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity.\" Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že \"ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna,\" čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "predstavil", "tlačové agentúry", "médiá", "sú k dispozícii", "uviedol", "obsahovať", "vyjadril"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://www.vlada.gov.sk/situacia-na-ukrajine-musi-byt-riesena-s-chladnou-hlavou-a-v-sulade-s-medzinarodnym-pravom/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ukrajina-vyhlasenie-ropa-dodavky/75749-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310260-premier-ubezpecil-ze-situacia-na-slovensku-je-v-suvislosti-s-ukrajinou-pokojna/", "http://www.spp-distribucia.sk/sk_distribucna-siet/sk_informacne-systemy-distribucie", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/27-02-2014/ukrajina-znizila-nakupy-plynu-takto-sa-to-dotkne-nas.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zasobniky-plyn-zasoby-slovensko/56867-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7124204/co-ak-gazprom-zastavi-plyn-zasoby-mame-na-niekolko-mesiacov.html#ixzz2v58DWovs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:36.769619+00:00"}
{"id": "vr34030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34030", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Máme tu 2,5 roka nevymenovaného generálneho prokurátora.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií dostupných na stránke Generálnej prokuratúry SR skončilo funkčné obdobie posledného generálneho prokurátora JUDr. Dobroslava Trnku 2. februára 2011. Je teda pravdou, že funkcia generálneho prokurátora je skutočne neobsadená takmer dva a pol roka."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/generalna-prokuratura-sr/historicky-prehlad-generalnych-prokuratorov-slovenskej-republiky-od-roku-1990-1f0f.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:47.784394+00:00"}
{"id": "vr29423", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29423", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "dnes je zazmluvnenosť, pokiaľ ide o fondy, 100% a viac. V niektorých operačných programoch je to viac ako 100%. Sú však veľké problémy dnes predovšetkým v oblasti samosprávy. Napríklad len v oblasti samosprávy, v životnom prostredí, máme momentálne zakonzervovaných 450 miliónov eur, ktoré sú však už plne v rukách miest a obcí, vyšších územných celkov, ktoré dnes obstarávajú. Čo má štát s verejným obstarávaním mesta alebo obce?", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočným orgánom, ktorý má v moci prerozdeľovanie finančných prostriedkov z eurofondov pre mestá a obce, je vždy príslušné ministerstvo. Podľa údajov zo zoznamu z roku 2015 (.xls) je vidno, že veľmi veľká časť projektov je zazmluvnená. Celkový údaj bude veľmi blízko 100 %, preto túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vychádzajúc z oficiálnych stránok Národného strategického referenčného rámca, náleží kompetencia prerozdeľovania financií v určitom odvetví príslušnému ministerstvu. Program životné prostredie:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako nepravdivý, pretože skutočným orgánom, ktorý má v moci prerozdeľovanie finančných prostriedkov z eurofondov pre mestá a obce, je vždy príslušné ministerstvo. Podľa údajov zo zoznamu z roku 2015 (.xls) je vidno, že veľmi veľká časť projektov je zazmluvnená. Celkový údaj bude veľmi blízko 100 %, preto túto časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vychádzajúc z oficiálnych stránok Národného strategického referenčného rámca, náleží kompetencia prerozdeľovania financií v určitom odvetví príslušnému ministerstvu. Program životné prostredie:"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["zoznamu", "životné", "Ministerstvo", "Regionálny", "Ministerstvo"], "url": ["http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "http://www.nsrr.sk/operacne-programy/zivotne-prostredie/", "http://www.minzp.sk/", "http://www.nsrr.sk/operacne-programy/regionalny-operacny-program/", "http://www.mpsr.sk/index.php?start"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:37.768613+00:00"}
{"id": "vr31672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31672", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Napríklad veľké negatívum, ktoré bude treba hodnotiť a myslím, že tu sa zhodneme aj s pánom poslancom Kaníkom, je otázka riešenia dohôd. Dnes hovoríme o 500, 600 tisíc, odborári hovoria dokonca až o 800 tisíc dohôd, ktoré sú nevýhodné.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „ Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len \"dohody\") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov) .\" Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času. Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME , „ Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov. “ Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií. Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach.", "analysis_paragraphs": ["Pod dohodami, ktoré Richter spomína, rozumieme Dohody o prácach vyknávaných mimo pracovného pomeru. Ako uvádza Ústredný portál verejnej správy SR „ Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len \"dohody\") môže zamestnávateľ výnimočne uzatvoriť s fyzickými osobami vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti; dohoda o brigádnickej práci študentov) .\" Pritom pri dohode o vykonaní práce, nesmie rozsah práce presiahnúť 350 hodín v kalendárnom roku, pri dohode o pracovnej činnosti je možné vykonávať pracovnú činnosť najviac 10 hodín týždenne. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa týka len fyzickej osoby, ktorá má štatút študenta a prácu môže študent vykonávať len do polovice určeného týždenného pracovného času. Rozdiel medzi riadnym pracovným pomerom a dohodou je v tom, že z dohôd sa neplatia štátu odvody. Ako uvádza SME , „ Z dohody totiž zamestnávatelia platia Sociálnej poisťovni len percento a pracovník štátu odvedie iba 19-percentnú daň z príjmov. “ Riešením problému s dohodami sa zaoberala aj vláda Ivety Radičovej. Pripravovaná daňovo-odvodová reforma sa však neprijala kvôli pádu vlády. Platením odvodov aj z tohto druhu pracovného pomeru by sa totiž navýšil objem verejných financií. Ako ďalej uviedlo SME, podľa Sociálnej poisťovne pracovalo v decembri 2011 na dohodu približne 591-tisíc ľudí. V apríli 2012 ich je podľa Ľudovíta Kaníka až 800-tisíc. Počet ľudí pracujúcich na dohody a však mení každý mesiac – závisí to aj od ročného obdobia napr. pri sezónnych prácach."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústredný portál verejnej správy SR", "SME"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=864", "http://ekonomika.sme.sk/c/6348384/dohodari-maju-podla-smeru-platit-odvody.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:26.892734+00:00"}
{"id": "vr31242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31242", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme presne vytipované lokality. Ide všade o lokality, kde nezamestnanosť je blízko pod 30 alebo vysoko nad 30%. Ja tie mestá opakujem stále. Rimavská Sobota predovšetkým, Rožňava, Revúca a je aj veľmi na tom zle Trebišovský okres.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico má správne informácie o nezamestnanosti v týchto regiónoch, čo potvrdzujú aj januárové údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, podľa ktorých nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota predstavuje 34,51% a ide o okres s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku. Za ňou nasleduje Revúca s 30,97% nezamestnanosťou a na treťom mieste sa umiestnila Rožňava s 28,85% nezamestnanosťou. Ďalej je to Kežmarok s 28,26%, Trebišov s 27,31%, Sabinov s 27,10% a Poltár s 26,74% nezamestnanosťou."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["údaje"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky 2012.html?page_id=151827"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:59.458335+00:00"}
{"id": "vr26184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26184", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Vieme, že pred chvíľkou Slovenskom prebehla aféra lopaty po 55 eur.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predpokladáme, že ak Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\", potom by nemal byť problém pomerne ľahko nájsť informáciu (článok, blog, tlačová správa a pod., pozn.) o tejto afére. Nám sa však z dostupných zdrojov nepodarilo nájsť informáciu, ktorá by hovorila o spomínanom probléme. V marci 2013 priniesli média informáciu o nákupe vybavenia hasičských áut, ktorý realizovalo Ministerstvo vnútra SR. V článkoch aktualne.atlas.sk a cas.sk sa však nepíše nič o nákupe lopát, spomínajú sa len krompáče a sekery.Táto informácia je jedinou relevantnou, ktorú sa nám z dostupných zdrojov podarilo získať. Domnievame sa, že buď nie je pravda, že Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\" alebo Marian Kotleba poukazoval na nákup sekier a krompáčov z marca 2013. V obidvoch prípadoch by bol takýto výrok nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predpokladáme, že ak Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\", potom by nemal byť problém pomerne ľahko nájsť informáciu (článok, blog, tlačová správa a pod., pozn.) o tejto afére. Nám sa však z dostupných zdrojov nepodarilo nájsť informáciu, ktorá by hovorila o spomínanom probléme. V marci 2013 priniesli média informáciu o nákupe vybavenia hasičských áut, ktorý realizovalo Ministerstvo vnútra SR. V článkoch aktualne.atlas.sk a cas.sk sa však nepíše nič o nákupe lopát, spomínajú sa len krompáče a sekery.Táto informácia je jedinou relevantnou, ktorú sa nám z dostupných zdrojov podarilo získať. Domnievame sa, že buď nie je pravda, že Slovenskom prebehla aféra \"lopaty po 55 eur\" alebo Marian Kotleba poukazoval na nákup sekier a krompáčov z marca 2013. V obidvoch prípadoch by bol takýto výrok nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.atlas.sk", "cas.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/kalinak-si-pochvaluje-poctive-obstaravanie-krompace-a-sekery-za-stovky-treba-hasicom/slovensko/politika/", "http://www.cas.sk/clanok/246027/na-ministerstve-vnutra-kupili-krompac-za-268-pozrite-sa-na-ten-poklad.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:06.948745+00:00"}
{"id": "vr31801", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31801", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Veď my sme odmietli pôžičku Grécku, keď sme nikoho iného neblokovali.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku. Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza , že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo . Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože 11. augusta 2010 NRSR odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku. Národná rada SR 11.augusta 2010 v treťom čítaní odmietla účasť Slovenska na finančnej pomoci Grécku, kedy z 84 prítomných poslancov hlasovalo 69 proti, 13 poslancov sa zdržalo hlasovania, 2 boli za a 66 poslancov bolo neprítomných. TASR uvádza , že výška pomoci pre Grécko mala predstavovať v nasledujúcich troch rokoch 816 miliónov eur. Podľa TASR Európska komisia skritizovala Slovensko zato, že odmietlo poskytnúť bilaterálnu pôžičku Grécku, a tak porušilo princípy solidarity. Slovensko ostatné krajiny v poskytnutí pôžičky neblokovalo . Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Národná rada SR", "hlasovalo", "uvádza", "Podľa", "neblokovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=30", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/poslanci-nr-sr-odmietli-pozicku-grecku-s-pristupenim-k-eurovalu-suhlasili/", "http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/poslanci-nr-sr-odmietli-pozicku-grecku-s-pristupenim-k-eurovalu-suhlasili/", "http://www.france24.com/en/20100518-greece-eurozone-EU-loan-debt-crisis-brussels"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:52.806992+00:00"}
{"id": "vr25751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25751", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Všimnite si už to, že zákon hovorí o vianočných príspevkoch, ale všetci, aj my tu s pánom ministrom, hovoríme o vianočných dôchodkoch.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 592/2006 Z.z., ktorý upravujú zákony č. 463/2008 Z.z. a č. 242/2011 Z.z., hovorí o poskytovaní vianočného príspevku a nie vianočného dôchodku (všetky tri zákony sú dostupné tu vo formáte .pdf). Výrok Jozefa Mihála je teda pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 592/2006 Z.z., ktorý upravujú zákony č. 463/2008 Z.z. a č. 242/2011 Z.z., hovorí o poskytovaní vianočného príspevku a nie vianočného dôchodku (všetky tri zákony sú dostupné tu vo formáte .pdf). Výrok Jozefa Mihála je teda pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=592%2F2006+Z.z.&q="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:44.600869+00:00"}
{"id": "vr33068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33068", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nový zákon napríklad zrušil rokovacie konanie bez zverejnenia, cez ktoré veľmi často tiekli milióny eur bez toho, aby niekto o tom vedel. A toto sme práve zrušili.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že návrh novely verejného obstarávania ruší rokovacie konanie bez zverejnenia.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že návrh novely verejného obstarávania ruší rokovacie konanie bez zverejnenia."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Dôvodová správa", "Novela"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=359", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:29.181856+00:00"}
{"id": "vr26976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26976", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Áno, boli poslankyne za Smer (hlasovali správu Ulrike Lunacek). A jedna poslankyňa za Smer a poslanec za Smer za to zase neboli.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dvaja poslanci Smeru nehlasovali za správu Lunacek, no nehlasovali ani proti nej. Boris Zala a Monika Smolková nehlasovali ani v jednom z dvoch hlasovaní, ktoré o tomto dokumente prebehli. Vzhľadom na formuláciu, ktorú minister Maďarič použil, však môžeme výrok považovať za pravdivý. Lunacek je správa rakúskej europoslankyne Ulrike Lunacek. Ide o správu k plánu EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Správa sa venuje neobmedzenej slobode prejavu vo vzťahu k sexuálnej a rodovej identite a prehodnotenie existujúcich zákonov. \" ..s práva zavádza pojmy ako \"homofóbne násilie“, \"homofóbne podnecovanie a homofóbna propaganda“ - ako keby homosexuálne osoby neboli chránené zákonom proti násiliu ako všetky ostatné osoby. Vytvára to opodstatnené obavy, že aj obyčajné vyjadrenie nesúhlasu bude považované za trestný čin nenávisti. \" Za správu hlasovalo (2. návrh) 394 poslancov, proti 176 poslancov a 72 sa zdržalo. Súhlas s Lunacek-om vyjadrili slovenskí europoslanci Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová (SMER-SD) a Edit Bauer (SMK). Proti sa postavili: Anna Záborská, Miroslav Mikolášik (KDH), Peter Šťastný (SDKÚ), Alajos Mészáros (SMK) a Jaroslav Paška (SNS). Eduard Kukan (SDKÚ-DS) sa zdržal. Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD) a neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). V prvom hlasovaní (1. návrh) za správu hlasovalo 149 poslancov, proti 430 a 76 sa zdržalo. Za slovenskú stranu hlasovali za Miroslav Mikolášik (KDH), Alajos Mészáros (SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Anna Záborská (KDH). Proti hlasovali Eduard Kukan a Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka a Monika Flašíková Beňová (SMER), Edit Bauer (SMK). Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD). Neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dvaja poslanci Smeru nehlasovali za správu Lunacek, no nehlasovali ani proti nej. Boris Zala a Monika Smolková nehlasovali ani v jednom z dvoch hlasovaní, ktoré o tomto dokumente prebehli. Vzhľadom na formuláciu, ktorú minister Maďarič použil, však môžeme výrok považovať za pravdivý. Lunacek je správa rakúskej europoslankyne Ulrike Lunacek. Ide o správu k plánu EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Správa sa venuje neobmedzenej slobode prejavu vo vzťahu k sexuálnej a rodovej identite a prehodnotenie existujúcich zákonov. \" ..s práva zavádza pojmy ako \"homofóbne násilie“, \"homofóbne podnecovanie a homofóbna propaganda“ - ako keby homosexuálne osoby neboli chránené zákonom proti násiliu ako všetky ostatné osoby. Vytvára to opodstatnené obavy, že aj obyčajné vyjadrenie nesúhlasu bude považované za trestný čin nenávisti. \" Za správu hlasovalo (2. návrh) 394 poslancov, proti 176 poslancov a 72 sa zdržalo. Súhlas s Lunacek-om vyjadrili slovenskí europoslanci Monika Flašíková Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová (SMER-SD) a Edit Bauer (SMK). Proti sa postavili: Anna Záborská, Miroslav Mikolášik (KDH), Peter Šťastný (SDKÚ), Alajos Mészáros (SMK) a Jaroslav Paška (SNS). Eduard Kukan (SDKÚ-DS) sa zdržal. Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD) a neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). V prvom hlasovaní (1. návrh) za správu hlasovalo 149 poslancov, proti 430 a 76 sa zdržalo. Za slovenskú stranu hlasovali za Miroslav Mikolášik (KDH), Alajos Mészáros (SMK), Jaroslav Paška (SNS) a Anna Záborská (KDH). Proti hlasovali Eduard Kukan a Peter Šťastný (SDKÚ-DS), Vladimír Maňka a Monika Flašíková Beňová (SMER), Edit Bauer (SMK). Nehlasovali Boris Zala, Monika Smolková (SMER-SD). Neprítomný bol Sergej Kozlík (HZDS-ĽS). Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Lunacek", "venuje", "hlasovalo", "prvom"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2014-0009&language=EN", "http://www.hlavnespravy.sk/lunacek-a-jej-dopad-na-kazdodenny-zivot-europanov/212748/", "http://www.votewatch.eu/en/homophobia-and-discrimination-on-grounds-of-sexual-orientation-and-gender-identity-motion-for-resolu-2.html", "http://www.votewatch.eu/en/homophobia-and-discrimination-on-grounds-of-sexual-orientation-and-gender-identity-motion-for-resolu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:12.692957+00:00"}
{"id": "vr16208", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16208", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes takmer 1 milión ľudí cestuje zadarmo vo vlakoch.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet osôb využívajúcich bezplatnú dopravu ku dnu 31. 10. 2016 je podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) 990 581. Napriek tomu, že tento údaj nie je najaktuálnejší, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet osôb využívajúcich bezplatnú dopravu ku dnu 31. 10. 2016 je podľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) 990 581. Napriek tomu, že tento údaj nie je najaktuálnejší, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["údaj", "podmienky"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/v-tomto-roku-bezplatnu-prepravu-vyuzilo-vyse-22-milionov-cestujucich.html", "http://www.slovakrail.sk/sk/bezplatna-preprava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:19.384643+00:00"}
{"id": "43407", "numeric_id": 43407, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43407", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Napríklad v prípade lekárov je to až jedna tretina lekárov, ktorí vyštudujú tu, idú do zahraničia...Ale opakujem, je tu prvý pozitívny trend, myslím, že už dvojročný, keď sa viac ľudí vracia na Slovensko, ako odchádza.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O odchode jednej tretiny mladých na Slovensku vyštudovaných lekárov informovali v rozhovore pre Denník N aj šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, respektíve šéf stratégie tohto inštitútu Michal Štofko. Rovnako potvrdené bolo aj Tomášovo tvrdenie o pozitívnom migračnom trende, o ktorom vo svojom článku informoval portál sme.sk. Z dostupných informácií však vyplýva to, že zo Slovenska viac Slovákov odchádza, ako sa vracia. Pozitívnej migračnej bilancii pomáha najmä imigrácia cudzincov. Preto nie je možné konštatovať, že sa viac ľudí na Slovensko vracia, ako z neho odchádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie a zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Rastie počet vracajúcich sa Slovákov aj prichádzajúcich nových cudzincov. V porovnaní s EÚ a V4 je však cudzincov prichádzajúcich na Slovensko stále oveľa menej. Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú mobilitu domácej pracovnej sily. Slováci sa vracajú aj do menej rozvinutých okresov a väčšina z nich na Slovensku ostáva dlhšiu dobu, minimálne 5-10 rokov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2018. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva pozitívne migračné saldo. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. V roku 2017 ich počet dosiahol až 15-tisíc. Migračnú bilanciu však zvyšujú najmä cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať. Nejde teda iba o Slovákov navrátených do vlasti. „Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000,\" uviedol IFP. Zdroj: IFP ( .doc , str. 2)", "analysis_paragraphs": ["O odchode jednej tretiny mladých na Slovensku vyštudovaných lekárov informovali v rozhovore pre Denník N aj šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, respektíve šéf stratégie tohto inštitútu Michal Štofko. Rovnako potvrdené bolo aj Tomášovo tvrdenie o pozitívnom migračnom trende, o ktorom vo svojom článku informoval portál sme.sk. Z dostupných informácií však vyplýva to, že zo Slovenska viac Slovákov odchádza, ako sa vracia. Pozitívnej migračnej bilancii pomáha najmä imigrácia cudzincov. Preto nie je možné konštatovať, že sa viac ľudí na Slovensko vracia, ako z neho odchádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Počet Slovákov, ktorí sa vracajú zo zahraničia naspäť domov, z roka na rok rastie a zároveň je stále menej tých, ktorí odchádzajú hľadať svoje uplatnenie do zahraničia. Rastie počet vracajúcich sa Slovákov aj prichádzajúcich nových cudzincov. V porovnaní s EÚ a V4 je však cudzincov prichádzajúcich na Slovensko stále oveľa menej. Cudzinci prichádzajú hlavne do regiónov s nedostatkom pracovnej sily a poukazujú tak na nedostatočnú mobilitu domácej pracovnej sily. Slováci sa vracajú aj do menej rozvinutých okresov a väčšina z nich na Slovensku ostáva dlhšiu dobu, minimálne 5-10 rokov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) z roku 2018. Z údajov zdravotných poisťovní vyplýva pozitívne migračné saldo. Počet ľudí prichádzajúcich na Slovensko v roku 2016 prevýšil počet odídencov o takmer 6000. V roku 2017 ich počet dosiahol až 15-tisíc. Migračnú bilanciu však zvyšujú najmä cudzinci, ktorí prichádzajú na Slovensko pracovať. Nejde teda iba o Slovákov navrátených do vlasti. „Bez príchodu občanov z iných krajín by bolo migračné saldo stále záporné. Trend sa však zlepšuje. Kým v rokoch 2010 do 2015 prišlo každoročne späť približne 28.000 Slovákov, v roku 2016 sa toto číslo zvýšilo až na 32.000,\" uviedol IFP. Zdroj: IFP ( .doc , str. 2)"], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "článku", "analýzy", "uviedol", ".doc"], "url": ["https://dennikn.sk/1183709/autori-velkeho-planu-pre-nemocnice-keby-sme-sa-riadili-len-pocitacom-do-ilavy-by-sme-dali-najspickovejsiu-nemocnicu/?ref=in", "https://ekonomika.sme.sk/c/20799163/pocet-slovakov-vracajucich-sa-zo-zahranicia-rastie-menej-ich-aj-odchadza.html", "https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/komentare/2018/6-host-do-domu-april-2018/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20799163/pocet-slovakov-vracajucich-sa-zo-zahranicia-rastie-menej-ich-aj-odchadza.html", "https://www.finance.gov.sk/files/archiv/priloha-stranky/3488/57/2018_6_Host_do_domu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:18.261087+00:00"}
{"id": "vr25956", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25956", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "Štatistický úrad ukazuje, že ŽSK má najmenej diaľnic vybudovaných...", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dát (údaje za rok 2011) z dopravnej ročenky za rok 2012 z decembra 2012 (str. 46) je zrejmé, že žiadne diaľnice nemá vybudované Banskobystrický samosprávy kraj a Nitriansky samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má vybudovaných 5,3 kilometrov diaľnic. ŽSK má až 67 kilometrov diaľnic. Rovnaké údaje sú uvádzané aj na stránke ŽSK . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát (údaje za rok 2011) z dopravnej ročenky za rok 2012 z decembra 2012 (str. 46) je zrejmé, že žiadne diaľnice nemá vybudované Banskobystrický samosprávy kraj a Nitriansky samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má vybudovaných 5,3 kilometrov diaľnic. ŽSK má až 67 kilometrov diaľnic. Rovnaké údaje sú uvádzané aj na stránke ŽSK . Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["dopravnej ročenky", "ŽSK", "pdf"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_500/doprava-IKT/rocenka_doprava_2012.pdf", "http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy-regionalneho-rozvoja/doprava/siet-pozemnych-komunikacii.html", "http://www.cdb.sk/files/documents/cestna-databanka/vystupy-cdb/2013/objekty_kraj-okres_k_01-01-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:54.148040+00:00"}
{"id": "44276", "numeric_id": 44276, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44276", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Na juhu Slovenska majú slovenské deti reálny problém dostať sa do slovenských škôl. Vaši poslanci (SMK, pozn.), Rohovce kde z deviatich poslancov máte piatich, odmietate otvoriť slovenskú triedu, čo je technický problém.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na juhu krajiny niektorí rodičia dlhodobo upozorňujú na to, že nevedia svoje deti dostať do slovenských škôl. Rohovskí poslanci - väčšina SMK-MPK - odmietli minulý rok otvoriť v obci slovenskú triedu. Argumentujú, že pre 2-3 žiakov v ročníku sa to neoplatí. Vytvorili však nový školský obvod so susednou obcou. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. V okrese Dunajská Streda majú rodičia dlhodobo problém zapísať deti do slovenskej triedy či školy s vyučovacím jazykom slovenským. V obci Rohovce na to od roku 2017 upozorňuje Iniciatíva BKZ. BKZ tvrdí, že „ napriek viacerým ponúkaným riešeniam vedenie obce Rohovce a aj ostatné dotknuté obce nepristúpili na žiadnu dohodu. Práve naopak, sabotovali naše žiadosti o vysvetlenia, stretnutia, neodpovedali na naše maily a listy.” Aj v školskom roku 2019/2020 tak vraj museli rodičia meniť trvalý pobyt, aby mohli dostať deti do slovenskej školy. Starostom Rohoviec je Zoltán László (nezávislý), zastupiteľstvo má 9 poslancov. 5 z nich kandidovalo za SMK-MKP, 4 sú stranícky nezávislí. Iniciatíva BKZ žiadala o zriadenie slovenskej školy v Rohovciach v januári 2019. Z uznesenia, ktoré obec poskytla portálu Demagóg.SK, vyplýva, že poslanci to jednohlasne odmietli. Argumentovali, že zo 14 žiadajúcich rodičov bolo len 6 z Rohoviec, po kontrole našli v obci len 3 ich deti s trvalým pobytom. Namiesto slovenskej školy schválili vytvorenie spoločného školského obvodu s obcou Lehnice. V apríli 2019 toto rozhodnutie potvrdili, keď schválili VZN určujúce školské obvody pre základnú školu v Rohovciach. Opäť argumentovali, že nie je ekonomické mať školu s 2-3 žiakmi v ročníku. O zriadení slovenskej školy v obci poslanci hlasovali aj v minulom volebnom období - v máji 2018. SMK-MKP mala vtedy v obecnom parlamente 3 poslancov. Proti otvoreniu slovenskej školy hlasovali všetci 9-ti.", "analysis_paragraphs": ["Na juhu krajiny niektorí rodičia dlhodobo upozorňujú na to, že nevedia svoje deti dostať do slovenských škôl. Rohovskí poslanci - väčšina SMK-MPK - odmietli minulý rok otvoriť v obci slovenskú triedu. Argumentujú, že pre 2-3 žiakov v ročníku sa to neoplatí. Vytvorili však nový školský obvod so susednou obcou. Tvrdenie Eduarda Chmelára hodnotíme ako ešte pravdivé. V okrese Dunajská Streda majú rodičia dlhodobo problém zapísať deti do slovenskej triedy či školy s vyučovacím jazykom slovenským. V obci Rohovce na to od roku 2017 upozorňuje Iniciatíva BKZ. BKZ tvrdí, že „ napriek viacerým ponúkaným riešeniam vedenie obce Rohovce a aj ostatné dotknuté obce nepristúpili na žiadnu dohodu. Práve naopak, sabotovali naše žiadosti o vysvetlenia, stretnutia, neodpovedali na naše maily a listy.” Aj v školskom roku 2019/2020 tak vraj museli rodičia meniť trvalý pobyt, aby mohli dostať deti do slovenskej školy. Starostom Rohoviec je Zoltán László (nezávislý), zastupiteľstvo má 9 poslancov. 5 z nich kandidovalo za SMK-MKP, 4 sú stranícky nezávislí. Iniciatíva BKZ žiadala o zriadenie slovenskej školy v Rohovciach v januári 2019. Z uznesenia, ktoré obec poskytla portálu Demagóg.SK, vyplýva, že poslanci to jednohlasne odmietli. Argumentovali, že zo 14 žiadajúcich rodičov bolo len 6 z Rohoviec, po kontrole našli v obci len 3 ich deti s trvalým pobytom. Namiesto slovenskej školy schválili vytvorenie spoločného školského obvodu s obcou Lehnice. V apríli 2019 toto rozhodnutie potvrdili, keď schválili VZN určujúce školské obvody pre základnú školu v Rohovciach. Opäť argumentovali, že nie je ekonomické mať školu s 2-3 žiakmi v ročníku. O zriadení slovenskej školy v obci poslanci hlasovali aj v minulom volebnom období - v máji 2018. SMK-MKP mala vtedy v obecnom parlamente 3 poslancov. Proti otvoreniu slovenskej školy hlasovali všetci 9-ti."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["problém", "upozorňuje", "vraj", "je", "sú", "mala", "hlasovali"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/338656-slovenskych-skol-je-na-juhu-krajiny-prilis-malo", "https://www.chcemeskolu.sk/", "https://bkz.blog.sme.sk/c/506143/zapisy-a-zufala-situacia-so-slovenskymi-skolami-opat-donutili-rodicov-menit-trvaly-pobyt.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data02.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data02.html", "https://www.vysledkyvolieb.sk/mesta-a-obce/2325-rohovce/komunalne-volby/2014/vysledky", "http://www.rohovce.sk/pdf/zasadnutia/20180529_zapisnica.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:53.618298+00:00"}
{"id": "vr37045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37045", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Je tu rozsiahla a dlhodobá judikatúra ústavného súdu, ktorá hovorí, že nemôže zákonodarca priamo vyvlastňovať, ale musí to urobiť nezávislý orgán, najskôr správny orgán a potom súd a toto presne vytýka ústavný súd tomu zákonu, že dopredu povedal výsledok tak ako to potvrdil pán poslanec, ten pozemok jednoducho musí byť vyvlastnený a ešte pred tým, než prebehne vyvlastňovacie konanie, tak sa vlastne môže aj užívať. Kolaudácia môže prebehnúť pred tým, než ten pozemok vyvlastnia,", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd v tlačovom komuniké dôvodí: \"...umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku, a bez súhlasu vlastníka pozemku. Zákonodarca síce neodstránil podmienku hmotnoprávneho titulu, jeho preukázanie však odložil až k okamihu kolaudácie, prípadne aj na neskôr. Tým však okrem iných negatív, fakticky redukoval vyvlastňovacie konanie na konanie o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku\" a ďalej \"Vytvárajú klamlivý dojem, že možno stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je také jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím návrhu na vyvlastnenie (...) Problémom napadnutých ustanovení je skutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred začatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích, ešte nevyvlastnených (...) Stavebný úrad - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky už vydaním stavebného povolenia de-facto vyvlastňuje nehnuteľnosť, a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní už len určuje výšku náhrady.\"", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd v tlačovom komuniké dôvodí: \"...umožňujú výstavbu fakticky neodstrániteľnej stavby na cudzom pozemku bez akéhokoľvek hmotnoprávneho titulu stavebníka k pozemku, a bez súhlasu vlastníka pozemku. Zákonodarca síce neodstránil podmienku hmotnoprávneho titulu, jeho preukázanie však odložil až k okamihu kolaudácie, prípadne aj na neskôr. Tým však okrem iných negatív, fakticky redukoval vyvlastňovacie konanie na konanie o výške náhrady za vyvlastnenie pozemku\" a ďalej \"Vytvárajú klamlivý dojem, že možno stavať na cudzom pozemku, keďže neskôr bude pozemok predsa len vyvlastnený. Z právneho poriadku však vyplýva, že to vôbec nie je také jednoznačné. Naopak, vyvlastňovacie konanie sa nemusí skončiť vyvlastnením nehnuteľnosti, ale aj zamietnutím návrhu na vyvlastnenie (...) Problémom napadnutých ustanovení je skutočnosť, že k formálnemu vyvlastňovaniu alebo odkúpeniu nehnuteľností nedošlo pred začatím stavebných prác, a teda sa stavia na pozemkoch cudzích, ešte nevyvlastnených (...) Stavebný úrad - Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky už vydaním stavebného povolenia de-facto vyvlastňuje nehnuteľnosť, a krajský stavebný úrad vo vyvlastňovacom konaní už len určuje výšku náhrady.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["komuniké"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:45.172651+00:00"}
{"id": "vr16004", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16004", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Zahraničná politická orientácia, aj povedal by som bezpečnostná orientácia, neprešla dialógom s verejnosťou...verejnosť nie je celkom spokojná s tým, ako funguje Slovenská republika v kontexte medzinárodnej situácie v súčasnosti, pretože nemá zadefinovanú svoju bezpečnostnú stratégiu alebo má zadefinovanú tak, ako ju robí ministerstvo obrany, ale bez konzultácie, bez súhlasu s verejnosťou.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "K zahraničnej politike SR sa verejnosť má možnosť vyjadrovať prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a dokonca má možnosť vyjadriť sa aj k niektorým legislatívnym návrhom. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť je v otázke smerovania zahraničnej politiky rozdelená, stále prevažuje u väčšiny obyvateľstva spokojnosť s členstvom v NATO ( .pdf ) aj v Európskej únii . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Posledná bezpečnostná stratégia SR ( .pdf ) bola vytvorená v roku 2005. 13. septembra 2016 schválila vláda dokument Východiská aktualizácie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR ( .rtf ), podľa ktorého má byť nová bezpečnostná stratégia vypracovaná najneskôr do júna 2017. Má byť najmä reakciou na zmenu hrozieb, ktorým Slovensko v medzinárodnom kontexte v súčasnej dobe čelí. Od vzniku Slovenskej republiky bolo realizovaných množstvo výskumov verejnej mienky o bezpečnosti krajiny. Prieskum z roku 2004, realizovaný Ústavom výskumu kultúry Národného osvetového centra v Bratislave, mal za cieľ zmapovať názor verejnosti na vstup SR do NATO. Podľa tohto prieskumu súhlasilo so vstupom do NATO 51,2% respondentov a nesúhlasilo 36,1%. V roku 2009 realizovala agentúra ASA výskum verejnej mienky ohľadom postoja k problematike bezpečnosti a názoru na NATO. Je zaujímavé, že len 9% respondentov uviedlo že sa o problematiku bezpečnosti \"veľmi zaujíma\" a 30% uviedlo, že sa o ňu \"skôr zaujíma\". Respondenti mali taktiež zhodnotiť členstvo v NATO. 59% opýtaných ho vnímalo pozitívne, 13% negatívne a 28% to nevedelo posúdiť. Až 75% opýtaných sa vyjadrilo, že organizácia ako NATO je potrebná pre udržanie bezpečnosti vo svete. Inštitút pre verejné otázky od roku 2002 každoročne publikoval výskumy verejnej mienky s názvom Transatlantické trendy, ktoré sa sústredili na otázky bezpečnosti a pohľadu verejnosti na NATO. Posledný dostupný prieskum je z roku 2013. Na otázku či je NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska odpovedalo kladne 54 % respondentov ( .pdf ,s.2). V roku 2014 uskutočnil IVO prieskum názorov verejnosti na rusko-ukrajinský konflikt a na bezpečnosť Slovenska. 58% respondentov sa vyjadrilo, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti oproti 25%, ktorí s tým nesúhlasia. 59% opýtaných si myslí, že keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane. S výrokom, že vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy, súhlasí 46% a nesúhlasí 38% opýtaných. Až 71% respondentov odkázalo vláde, že je potrebné znížiť energetickú závislosť SR od Ruska. Pozitívne je na Slovensku vnímané aj naše členstvo v Európskej únii. V poslednom prieskume eurobarometru z konca februára roku 2017, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo z 30 v roku 2016 na 34 % obyvateľov Slovenska v roku 2017. Podiel respondetov, ktorí EÚ vnímajú negatívnu pritom klesol z 26 na 20 %. Väčšina ľudí vníma EÚ neutrálne. O našom vstupe dp EÚ mali ľudia možnosť v referende v roku 2003. Napriek pomerne nízkej účasti, iba 52,15 % sa 92,46 % voličov vyjadrilo pre vstup. Okrem toho sa v roku 2016 rokovalo aj o zákonoch, ktoré minimálne okrajovo súvisia s problematikou bezpečnosti SR. Predložený bol návrh zmeny Zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Úrad jadrového dozoru SR konzultoval tento návrh okrem dotknutých podnikateľských subjektov aj zástupcov verejnosti (dotknuté združenia územnej samosprávy, mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia). Podľa správy o účasti verejnosti (.docx) sa tieto subjekty \"...v období určenom na zaslanie stanovísk v trvaní od 4. mája do 6. júna 2016 k návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyjadrili.\" Menej snahy o zapojenie do rozhovorov vyvinula vláda pri návrhu Zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý takisto pochádza z roku 2016. V správe o účasti verejnosti totiž uviedla, že verejnosť nebola oboznámená s problémom, ktorý daný návrh rieši, ani o zamýšľanej tvorbe tohto návrhu. Avšak, verejnosť údajne bola o návrhu informovaná počas legislatívneho procesu a to včas a v dostatočnej kvalite. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["K zahraničnej politike SR sa verejnosť má možnosť vyjadrovať prostredníctvom prieskumov verejnej mienky a dokonca má možnosť vyjadriť sa aj k niektorým legislatívnym návrhom. Napriek tomu, že slovenská spoločnosť je v otázke smerovania zahraničnej politiky rozdelená, stále prevažuje u väčšiny obyvateľstva spokojnosť s členstvom v NATO ( .pdf ) aj v Európskej únii . Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Posledná bezpečnostná stratégia SR ( .pdf ) bola vytvorená v roku 2005. 13. septembra 2016 schválila vláda dokument Východiská aktualizácie Bezpečnostnej a Obrannej stratégie SR ( .rtf ), podľa ktorého má byť nová bezpečnostná stratégia vypracovaná najneskôr do júna 2017. Má byť najmä reakciou na zmenu hrozieb, ktorým Slovensko v medzinárodnom kontexte v súčasnej dobe čelí. Od vzniku Slovenskej republiky bolo realizovaných množstvo výskumov verejnej mienky o bezpečnosti krajiny. Prieskum z roku 2004, realizovaný Ústavom výskumu kultúry Národného osvetového centra v Bratislave, mal za cieľ zmapovať názor verejnosti na vstup SR do NATO. Podľa tohto prieskumu súhlasilo so vstupom do NATO 51,2% respondentov a nesúhlasilo 36,1%. V roku 2009 realizovala agentúra ASA výskum verejnej mienky ohľadom postoja k problematike bezpečnosti a názoru na NATO. Je zaujímavé, že len 9% respondentov uviedlo že sa o problematiku bezpečnosti \"veľmi zaujíma\" a 30% uviedlo, že sa o ňu \"skôr zaujíma\". Respondenti mali taktiež zhodnotiť členstvo v NATO. 59% opýtaných ho vnímalo pozitívne, 13% negatívne a 28% to nevedelo posúdiť. Až 75% opýtaných sa vyjadrilo, že organizácia ako NATO je potrebná pre udržanie bezpečnosti vo svete. Inštitút pre verejné otázky od roku 2002 každoročne publikoval výskumy verejnej mienky s názvom Transatlantické trendy, ktoré sa sústredili na otázky bezpečnosti a pohľadu verejnosti na NATO. Posledný dostupný prieskum je z roku 2013. Na otázku či je NATO dôležité pre bezpečnosť Slovenska odpovedalo kladne 54 % respondentov ( .pdf ,s.2). V roku 2014 uskutočnil IVO prieskum názorov verejnosti na rusko-ukrajinský konflikt a na bezpečnosť Slovenska. 58% respondentov sa vyjadrilo, že členstvo v NATO je pre našu krajinu zárukou bezpečnosti oproti 25%, ktorí s tým nesúhlasia. 59% opýtaných si myslí, že keby Rusko zaútočilo na ktorúkoľvek z členských krajín NATO, je povinnosťou Slovenska spolu s inými členskými krajinami podieľať sa na jej obrane. S výrokom, že vzhľadom na rusko-ukrajinskú krízu je potrebné posilniť vojenskú prítomnosť jednotiek NATO v krajinách strednej a východnej Európy, súhlasí 46% a nesúhlasí 38% opýtaných. Až 71% respondentov odkázalo vláde, že je potrebné znížiť energetickú závislosť SR od Ruska. Pozitívne je na Slovensku vnímané aj naše členstvo v Európskej únii. V poslednom prieskume eurobarometru z konca februára roku 2017, pozitívne vnímanie EÚ vzrástlo z 30 v roku 2016 na 34 % obyvateľov Slovenska v roku 2017. Podiel respondetov, ktorí EÚ vnímajú negatívnu pritom klesol z 26 na 20 %. Väčšina ľudí vníma EÚ neutrálne. O našom vstupe dp EÚ mali ľudia možnosť v referende v roku 2003. Napriek pomerne nízkej účasti, iba 52,15 % sa 92,46 % voličov vyjadrilo pre vstup. Okrem toho sa v roku 2016 rokovalo aj o zákonoch, ktoré minimálne okrajovo súvisia s problematikou bezpečnosti SR. Predložený bol návrh zmeny Zákona o mierovom využívaní jadrovej energie. Úrad jadrového dozoru SR konzultoval tento návrh okrem dotknutých podnikateľských subjektov aj zástupcov verejnosti (dotknuté združenia územnej samosprávy, mimovládne organizácie angažujúce sa v oblasti ochrany životného prostredia). Podľa správy o účasti verejnosti (.docx) sa tieto subjekty \"...v období určenom na zaslanie stanovísk v trvaní od 4. mája do 6. júna 2016 k návrhu zákona žiadnym spôsobom nevyjadrili.\" Menej snahy o zapojenie do rozhovorov vyvinula vláda pri návrhu Zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií, ktorý takisto pochádza z roku 2016. V správe o účasti verejnosti totiž uviedla, že verejnosť nebola oboznámená s problémom, ktorý daný návrh rieši, ani o zamýšľanej tvorbe tohto návrhu. Avšak, verejnosť údajne bola o návrhu informovaná počas legislatívneho procesu a to včas a v dostatočnej kvalite. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Európskej únii", ".pdf", ".rtf", "Prieskum", "ASA", "Inštitút", ".pdf", "IVO", "prieskume", "referende", "Zákona", "(.docx)", "Zákona", "správe"], "url": ["http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/Butorova_SME_24_6_14.pdf", "https://europskenoviny.sk/2017/02/25/pozitivne-vnimanie-europskej-unie-na-slovensku-rastie/", "http://www.mosr.sk/data/files/833.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-202920", "http://www.mod.gov.sk/data/files/472.pdf", "http://www.mosr.sk/data/files/1444.pdf", "http://www.ivo.sk/3859/sk/vyhladavanie?page_id=3859&lang=SK&search_term=Transatlantick%C3%A9+trendy", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//Transatlantic_Trends/TT_2013_Grafy.pdf", "http://www.ivo.sk/buxus/docs/publicistika/subor/Butorova_SME_24_6_14.pdf", "https://europskenoviny.sk/2017/02/25/pozitivne-vnimanie-europskej-unie-na-slovensku-rastie/", "https://euractiv.sk/analyzy/uncategorized/nizka-ucast-na-referende-o-vstupe-sr-do-eu-priciny-a-suvis/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2016-767", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1764910&_processDetail_WAR_portletsel_file=ucast_verejnosti.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/730", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.1500745&_processDetail_WAR_portletsel_file=Spr%C3%A1va+o+%C3%BA%C4%8Dasti+verejnosti.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:51.270826+00:00"}
{"id": "48353", "numeric_id": 48353, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48353", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Kvôli vojne je drahší plyn aj potraviny, pretože bombarduje ukrajinské sýpky.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vojna na Ukrajine spôsobila ešte väčší nárast cien na energosuroviny na pozadí obáv z globálneho ekonomického šoku. Podobne sa zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja v dôsledku celosvetovej potravinovej krízy, spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPo invázii ceny ropy a plynu prudko vzrástli a už o týždeň sa obe hlavné ropné referenčné hodnoty obchodovali nad 110 USD, čo predstavuje ďalší 15 % nárast oproti týždňu pred vojnou. Vysoké ceny energií prispievajú k vyšším nákladom na takmer všetky tovary a služby, čo ďalej zvyšuje inflačné očakávania.\n\nĎalším problémom je ten fakt, že ukrajinské poľnohospodárske podniky teraz nemôžu začať tzv. jarnú sejbu v dôsledku vojny, a tak narastá neistota v súvislosti s ukrajinským poľnohospodárskym vývozom. Otázne sú aj vývozné kapacity Ruska. Tieto faktory spôsobili celosvetovú potravinovú krízu a zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja. Kríza ohrozuje aj viacročné úsilie Svetového potravinového programu.\n\nRozhodujúca časť svetových zásob pšenice, kukurice a jačmeňa uviazla v Rusku a na Ukrajine kvôli vojne, zatiaľ čo ešte väčšia časť svetových hnojív uviazla v Rusku a Bielorusku. V roku 2019 Rusko a Ukrajina spolu vyviezli viac ako štvrtinu (25,4 %) svetovej pšenice. Ukrajina je aj najväčším vývozcom rastlinných olejov.\n\nV dôsledku toho prudko stúpajú svetové ceny potravín a hnojív. Od začiatku invázie vzrástli ceny pšenice o 21 %, jačmeňa o 33 % a niektorých hnojív o 40 %.\n\nDôležitým faktom je aj to, že Rusko blokuje vývoz pšenice z Ukrajiny a Ruska, ktorý tvorí dôležitú súčasť svetových zásob potravín, práve kvôli vážnym obmedzeniam plavby v Čiernom mori.\n\nSnímky americkej vlády, ktoré zverejnila agentúra Reuters, ukazujú podľa amerického predstaviteľa poškodené sýpky na východe Ukrajiny. On uviedol, že Spojené štáty majú informácie, že ruské sily opakovane poškodzujú sýpky na východe Ukrajiny.", "analysis_paragraphs": ["Vojna na Ukrajine spôsobila ešte väčší nárast cien na energosuroviny na pozadí obáv z globálneho ekonomického šoku. Podobne sa zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja v dôsledku celosvetovej potravinovej krízy, spôsobenou ruskou inváziou na Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Po invázii ceny ropy a plynu prudko vzrástli a už o týždeň sa obe hlavné ropné referenčné hodnoty obchodovali nad 110 USD, čo predstavuje ďalší 15 % nárast oproti týždňu pred vojnou. Vysoké ceny energií prispievajú k vyšším nákladom na takmer všetky tovary a služby, čo ďalej zvyšuje inflačné očakávania.", "Ďalším problémom je ten fakt, že ukrajinské poľnohospodárske podniky teraz nemôžu začať tzv. jarnú sejbu v dôsledku vojny, a tak narastá neistota v súvislosti s ukrajinským poľnohospodárskym vývozom. Otázne sú aj vývozné kapacity Ruska. Tieto faktory spôsobili celosvetovú potravinovú krízu a zvýšili ceny pšenice, kukurice, sóje, hnojív a slnečnicového oleja. Kríza ohrozuje aj viacročné úsilie Svetového potravinového programu.", "Rozhodujúca časť svetových zásob pšenice, kukurice a jačmeňa uviazla v Rusku a na Ukrajine kvôli vojne, zatiaľ čo ešte väčšia časť svetových hnojív uviazla v Rusku a Bielorusku. V roku 2019 Rusko a Ukrajina spolu vyviezli viac ako štvrtinu (25,4 %) svetovej pšenice. Ukrajina je aj najväčším vývozcom rastlinných olejov.", "V dôsledku toho prudko stúpajú svetové ceny potravín a hnojív. Od začiatku invázie vzrástli ceny pšenice o 21 %, jačmeňa o 33 % a niektorých hnojív o 40 %.", "Dôležitým faktom je aj to, že Rusko blokuje vývoz pšenice z Ukrajiny a Ruska, ktorý tvorí dôležitú súčasť svetových zásob potravín, práve kvôli vážnym obmedzeniam plavby v Čiernom mori.", "Snímky americkej vlády, ktoré zverejnila agentúra Reuters, ukazujú podľa amerického predstaviteľa poškodené sýpky na východe Ukrajiny. On uviedol, že Spojené štáty majú informácie, že ruské sily opakovane poškodzujú sýpky na východe Ukrajiny."], "analysis_date": "2022-04-12", "analysis_sources": {"text": ["spôsobila", "vzrástli", "spôsobili", "ohrozuje", "uviazla", "vyviezli", "vývozcom", "blokuje", "poškodené sýpky"], "url": ["https://www.bbc.com/news/business-60642786", "https://www.weforum.org/agenda/2022/03/how-does-the-war-in-ukraine-affect-oil-prices/", "https://www.nytimes.com/2022/04/05/opinion/ukraine-war-food-crisis.html#:~:text=from%20Ukraine%E2%80%99s%20borders.-,As,-Ukraine%E2%80%99s%20farms%20have", "https://www.reuters.com/world/europe/with-ukraine-farmers-frontlines-un-food-chief-warns-devastation-2022-03-29/", "https://www.nytimes.com/2022/03/20/world/americas/ukraine-war-global-food-crisis.html#:~:text=shortage%20of%20food.-,A%20crucial%20portion%20of%20the%20world%E2%80%99s%20wheat%2C%20corn%20and%20barley%20is%20trapped%20in,-Russia%20and%20Ukraine", "https://oec.world/en/profile/hs92/wheat", "https://oec.world/en/profile/hs92/seed-oils", "https://www.dw.com/en/ukraine-war-russia-blocks-ships-carrying-grain-exports/a-61165985", "https://www.reuters.com/world/exclusive-photos-show-russian-attacks-ukraine-grain-storage-us-official-2022-04-01/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:36.325693+00:00"}
{"id": "vr18174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18174", "speaker": "Jaroslav Polaček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-polacek", "statement": "Futbalový štadión najprv zastupiteľstvo odhlasovalo za 12 miliónov eur, zmluva je ale už na 24 miliónov eur", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválené finančné krytie pre futbalový štadión bolo pôvodne 12 mil. eur. Avšak po výsledku verejného obstarávania bola podpísaná zmluva na konečnú sumu 19,47 mil. eur bez DPH, s DPH teda 23,3 milióna eur. Keďže odchýlka vo výroku je menšia ako 5 %, hodnotíme výrok ako pravdivý. V prijatom uznesení o výstavbe futbalového štadióna v Košiciach sa píše : \" Mesto Košice má zmluvne zabezpečené účelovo určené finančné prostriedky na výstavbu futbalového štadióna = 8 mil. €, ktoré boli vložené do základného imania akciovej spoločnosti Košická Futbalová Aréna (ďalej len KFA, a.s.) (Zmluva o návratnej finančnej výpomoci od MF SR). Ďalším zdrojom financovania výstavby futbalového štadióna = 4 mil. € je dotácia zo štátneho rozpočtu na výstavbu futbalového štadióna kategórie 3 v zmysle smernice UEFA. Tento finančný objem (12 mil. €) vychádzal z orientačných prepočtov pri spracovávaní overovacej štúdie. Pri spracovávaní Dokumentácie pre územné rozhodnutie pre štadión kategórie 4 UEFA bol predpokladaný finančný limit odhadnutý na 18,5 mil. €. Nakoľko finančné krytie na realizáciu plne funkčného štadióna 4. kategórie UEFA nebolo postačujúce, pristúpilo sa k optimalizácii projektu a jeho etapizácii s tým, že je možné postaviť štadión po etapách, kde po ukončení 1. etapy by bol v Košiciach vybudovaný plne funkčný futbalový štadión kategórie 3 UEFA, na ktorom sa budú môcť hrať futbalové zápasy najvyššej slovenskej súťaže. Ostatné dve etapy pre konečné docielenie výstavby štadióna kategórie 4 UEFA by sa riešili uplatnením opcie. Sme presvedčení o tom, že Košice si zaslúžia futbalový štadión, spĺňajúci vyššie kritériá v kategórii 4 v zmysle smernice Európskej futbalovej asociácie (UEFA). Preto bol projektový odhad investičného nákladu, uvedený v propagácii výberu zhotoviteľa, s predpokladanou cenou na výstavbu všetkých troch etáp štadióna, vo výške 18,5 milióna eur. Čiže súčasťou súťažného dialógu pri výbere zhotoviteľa stavby „Košická futbalová aréna – futbalový štadión“ bola okrem stručného popisu predmetu zákazky aj jej celková predpokladaná cena, ktorá zahŕňa predpokladanú hodnotu zákazky za 1., 2. aj 3. etapu, v celkovej výške viac ako 18,5 mil. € (1. etapa = 12 mil. €; 2. etapa = 2,7 mil. €; 3. etapa = 3,8 mil. €). V rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ viedol diskusie s tromi uchádzačmi o optimálnom fázovaní výstavby štadióna. Po ukončení tohto dialógu predložili všetci traja uchádzači súťažné ponuky. Úspešným uchádzačom sa stala skupina dodávateľov AVA - stav, s. r. o., Galanta a OHL ŽS SK, a. s., Bratislava s cenou za 1. etapu vo výške 14 115 000 €, za 2. etapu 2 935 000 € a za 3. etapu 2 420 000 €. Čiže celková cena (bez DPH) je 19 470 000 €. \" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Schválené finančné krytie pre futbalový štadión bolo pôvodne 12 mil. eur. Avšak po výsledku verejného obstarávania bola podpísaná zmluva na konečnú sumu 19,47 mil. eur bez DPH, s DPH teda 23,3 milióna eur. Keďže odchýlka vo výroku je menšia ako 5 %, hodnotíme výrok ako pravdivý. V prijatom uznesení o výstavbe futbalového štadióna v Košiciach sa píše : \" Mesto Košice má zmluvne zabezpečené účelovo určené finančné prostriedky na výstavbu futbalového štadióna = 8 mil. €, ktoré boli vložené do základného imania akciovej spoločnosti Košická Futbalová Aréna (ďalej len KFA, a.s.) (Zmluva o návratnej finančnej výpomoci od MF SR). Ďalším zdrojom financovania výstavby futbalového štadióna = 4 mil. € je dotácia zo štátneho rozpočtu na výstavbu futbalového štadióna kategórie 3 v zmysle smernice UEFA. Tento finančný objem (12 mil. €) vychádzal z orientačných prepočtov pri spracovávaní overovacej štúdie. Pri spracovávaní Dokumentácie pre územné rozhodnutie pre štadión kategórie 4 UEFA bol predpokladaný finančný limit odhadnutý na 18,5 mil. €. Nakoľko finančné krytie na realizáciu plne funkčného štadióna 4. kategórie UEFA nebolo postačujúce, pristúpilo sa k optimalizácii projektu a jeho etapizácii s tým, že je možné postaviť štadión po etapách, kde po ukončení 1. etapy by bol v Košiciach vybudovaný plne funkčný futbalový štadión kategórie 3 UEFA, na ktorom sa budú môcť hrať futbalové zápasy najvyššej slovenskej súťaže. Ostatné dve etapy pre konečné docielenie výstavby štadióna kategórie 4 UEFA by sa riešili uplatnením opcie. Sme presvedčení o tom, že Košice si zaslúžia futbalový štadión, spĺňajúci vyššie kritériá v kategórii 4 v zmysle smernice Európskej futbalovej asociácie (UEFA). Preto bol projektový odhad investičného nákladu, uvedený v propagácii výberu zhotoviteľa, s predpokladanou cenou na výstavbu všetkých troch etáp štadióna, vo výške 18,5 milióna eur. Čiže súčasťou súťažného dialógu pri výbere zhotoviteľa stavby „Košická futbalová aréna – futbalový štadión“ bola okrem stručného popisu predmetu zákazky aj jej celková predpokladaná cena, ktorá zahŕňa predpokladanú hodnotu zákazky za 1., 2. aj 3. etapu, v celkovej výške viac ako 18,5 mil. € (1. etapa = 12 mil. €; 2. etapa = 2,7 mil. €; 3. etapa = 3,8 mil. €). V rámci súťažného dialógu verejný obstarávateľ viedol diskusie s tromi uchádzačmi o optimálnom fázovaní výstavby štadióna. Po ukončení tohto dialógu predložili všetci traja uchádzači súťažné ponuky. Úspešným uchádzačom sa stala skupina dodávateľov AVA - stav, s. r. o., Galanta a OHL ŽS SK, a. s., Bratislava s cenou za 1. etapu vo výške 14 115 000 €, za 2. etapu 2 935 000 € a za 3. etapu 2 420 000 €. Čiže celková cena (bez DPH) je 19 470 000 €. \" Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["19,47 mil. eur", "uznesení"], "url": ["https://beta.kosice.sk/clanok/priebezna-sprava-o-priebehu-prac-k-30-07-2018-stavby-kosickej-futbalovej-areny", "https://www.kosice.sk/includes/docuStore_getByID.asp?id=61431"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:46.915007+00:00"}
{"id": "42654", "numeric_id": 42654, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42654", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "V 2013 sa vytvorila komisia (Advokátskej komory pre posudzovanie súbežnej činnosti, pozn.)...", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora na svojej webovej stránke 23.3.2019 uverejnila stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej , v ktorom reaguje na množstvo otázok novinárov doručných komore v priebehu predchádzajúceho týždňa. V stanovisku uvádza, že v roku 2013 bola po zmene Zákona o advokácii zriadená komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Úlohou komisie je posudzovanie žiadostí koncipientov vykonávajúcich ďalšiu činnosť popri koncipientskej praxi, ktorým Zákon o advokácii ukladá povinnosť požiadať Slovenskú advokátsku komoru o vyjadrenie o zlučiteľnosti tejto činnosti s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolenie. SAK ďalej uvádza : „ Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť. “", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora na svojej webovej stránke 23.3.2019 uverejnila stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej , v ktorom reaguje na množstvo otázok novinárov doručných komore v priebehu predchádzajúceho týždňa. V stanovisku uvádza, že v roku 2013 bola po zmene Zákona o advokácii zriadená komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie, resp. koncipientskej praxe s inými povolaniami. Úlohou komisie je posudzovanie žiadostí koncipientov vykonávajúcich ďalšiu činnosť popri koncipientskej praxi, ktorým Zákon o advokácii ukladá povinnosť požiadať Slovenskú advokátsku komoru o vyjadrenie o zlučiteľnosti tejto činnosti s povahou a princípmi prípravy na advokátske povolenie. SAK ďalej uvádza : „ Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť. “"], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko ku koncipientskej praxi Zuzany Čaputovej", "Zákona o advokácii", "komisia", "Zákon o advokácii", "uvádza"], "url": ["https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/sak/organy/zlucitelnost/zlucitelnost/_event/open", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:47.933344+00:00"}
{"id": "vr38636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38636", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Premiérka mi napísala list, aby som navrhol kandidáta. Na základe tohto listu som navrhol kandidáta inžiniera Jána Valka. Premiérka napísala, že má k nemu výhrady, ja som jej odpísal, že tieto výhrady nemôžeme akceptovať z týchto a týchto dôvodov, takže prosím, aj vy si overujte to, čo hovorí pani premiérka, zdá sa, že tie lži idú napravo aj naľavo.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii po rokovaní májovej Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová oznámila, že požiadala listom šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica, aby vláde predložil meno nominanta na post riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Informovali o tom napríklad aj HN . Šiesteho júna po rokovaní Koaličnej rady uviedla, že má k navrhnutému kandidátovi Jánovi Valkovi výhrady. Informoval o tom napríklad aj denník SME . Po rokovaní kabinetu premiérka informovala, že vláda opozičného kandidáta na post predsedu ÚVO neschválila. Informoval o tom napríklad aj portál webnoviny.sk .", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii po rokovaní májovej Koaličnej rady premiérka Iveta Radičová oznámila, že požiadala listom šéfa opozičného Smeru-SD Roberta Fica, aby vláde predložil meno nominanta na post riaditeľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Informovali o tom napríklad aj HN . Šiesteho júna po rokovaní Koaličnej rady uviedla, že má k navrhnutému kandidátovi Jánovi Valkovi výhrady. Informoval o tom napríklad aj denník SME . Po rokovaní kabinetu premiérka informovala, že vláda opozičného kandidáta na post predsedu ÚVO neschválila. Informoval o tom napríklad aj portál webnoviny.sk ."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["HN", "SME", "webnoviny.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-51750640-radicova-ziada-kandidata-na-post-sefa-uvo", "http://www.sme.sk/c/5925729/radicovej-sa-nepaci-kandidat-smeru-na-sefa-uvo.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/vlada-odmietla-ficovho-kandidata-na-po/363433-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:38.806772+00:00"}
{"id": "vr38006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38006", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Kríza, kríza je vo verejných financiách, pretože sa za roky 2009, 2010 sme sa raketovo zadlžovali na jedného obyvateľa z 3-tisíc eur na 5300 eur, čiže, čiže veľmi vysoké zadlžovanie.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zadlženosť z 3100 eur na 5300 eur vzrástla za roky 2006 až 2010, nie za roky 2009 až 2010, ako tvrdí minister financií Mikloš. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS : 2006 - 3110,5 eur 2007 - 3344,4 eur 2008 - 3442,4 eur 2009 - 4174,5 eur 2010 - 5326,2 eur", "analysis_paragraphs": ["Zadlženosť z 3100 eur na 5300 eur vzrástla za roky 2006 až 2010, nie za roky 2009 až 2010, ako tvrdí minister financií Mikloš. Vývoj dlhu na obyvateľa podľa projektu INESS : 2006 - 3110,5 eur 2007 - 3344,4 eur 2008 - 3442,4 eur 2009 - 4174,5 eur 2010 - 5326,2 eur"], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["INESS"], "url": ["http://www.cenastatu.sk/kd-mz/graph/table1/row004/2011/Eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:37.685819+00:00"}
{"id": "vr35582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35582", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete čo, to je obyčajná hra a ešte k tomu falošná. Ak napríklad bývalý premiér žiada predĺženie možnosti používať služobné vozidlo a ešte k tomu aj samozrejme ochranku...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácii nachádzajúcich sa na spravodajskom portáli agentúry SITA : „Predseda Smeru-SD Robert Fico požiadal premiérku Ivetu Radičovú o predĺženie používania policajnej ochranky a limuzíny. Agentúre SITA to dnes potvrdil hovorca premiérky Radoslav Baťo. Podľa zákona bývalému premiérovi patrí ochranka a limuzína ešte 90 dní po skončení funkčného obdobia. Má možnosť požiadať o ďalších 90 dní. Radičová podľa Baťa jeho žiadosti vyhovela.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii nachádzajúcich sa na spravodajskom portáli agentúry SITA : „Predseda Smeru-SD Robert Fico požiadal premiérku Ivetu Radičovú o predĺženie používania policajnej ochranky a limuzíny. Agentúre SITA to dnes potvrdil hovorca premiérky Radoslav Baťo. Podľa zákona bývalému premiérovi patrí ochranka a limuzína ešte 90 dní po skončení funkčného obdobia. Má možnosť požiadať o ďalších 90 dní. Radičová podľa Baťa jeho žiadosti vyhovela.“"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["portáli agentúry SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-dnes-poziadal-o-predlzenie-ochra/231876-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:16.258898+00:00"}
{"id": "vr34743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34743", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...tam sa skladá sľub občana Maďarskej republiky a tam v prvej časti sľubu sa prisahá vernosť Maďarskej republiky, v druhej časti sľubu bude si ctiť a dodržiavať zákony Maďarskej republiky a v tretej časti bude slúžiť Maďarskej republiky.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Každý, kto bude žiadať o maďarské občianstvo, bude musieť zložiť sľub Maďarskej republike, v ktorom sa zaviaže, že bude dodržiavať maďarské zákony, plniť si všetky povinnosti, ktoré mu z maďarského občianstva vyplývajú a že bude Maďarsko ctiť ako svoju vlasť.", "analysis_paragraphs": ["Každý, kto bude žiadať o maďarské občianstvo, bude musieť zložiť sľub Maďarskej republike, v ktorom sa zaviaže, že bude dodržiavať maďarské zákony, plniť si všetky povinnosti, ktoré mu z maďarského občianstva vyplývajú a že bude Maďarsko ctiť ako svoju vlasť."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["sľub"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/103/1699/bezpecnostna-rada-sr-k-zakonu-o-dvojakom-obcianstve-madarskej-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:47.960787+00:00"}
{"id": "vr27206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27206", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Judikatúra Ústavného súdu v tomto (možnosti zablokovať menovanie člena vlády, pozn.) dlhodobo hovorí, že prezident republiky môže skúmať zákonné kritéria a spôsobilosti tej osoby na výkon funkcie.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka správne interpretuje judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa menovania a odvolania členov vlády prezidentom, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta vymenúvať (a odvolávať) členov vlády je zakotvená (.pdf) v článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy: \"Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.\"", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka správne interpretuje judikatúru Ústavného súdu SR, týkajúcu sa menovania a odvolania členov vlády prezidentom, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Právomoc prezidenta vymenúvať (a odvolávať) členov vlády je zakotvená (.pdf) v článku 102 ods. 1 písm. g) Ústavy: \"Prezident (...) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.\""], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["zakotvená", "odmietol", "uznesenie", "uznesenie", "Cibulka"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/spory-s-meciarom-boli-najsmutnejsie-h/630178-clanok.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/1993/5_93s.pdf", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/1993/5_93s.pdf", "http://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/Veda/Zborniky/AFI_XXXI__1_2012j.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:12.908775+00:00"}
{"id": "48341", "numeric_id": 48341, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48341", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Ďalšie roky sa predĺžili MiG-y. Vy ste boli podpísali ešte aj tie amerického stíhačky tak, aby tu ďalej boli MiG-y, aby sme platili každý rok veľké čiastky.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlády Smeru dlhodobo predlžovali zmluvu na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, napriek vysokej prevádzkovej cene. Naposledy tak urobili v roku 2019 po objednaní nových stíhačiek F-16, aj keď existovali lacnejšie alternatívy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2014 začal zvažovať výmenu slovenských stíhačiek ruskej výroby za švédske Gripeny. Neplánoval nákup, len prenájom letových hodín. S týmto úmyslom predĺžil zmluvu na servis MiGov s ruskou spoločnosťou RSK MiG o dva roky. K dohode so švédskou stranou však nedošlo a Glváč v roku 2016 zmluvu opäť predĺžil .\n\nV roku 2016 začalo ministerstvo obrany zvažovať okrem Gripenov aj americké stíhačky F-16, pričom sa ministerstvo už pod vedením SNS prikláňalo k nákupu stíhačiek namiesto ich prenájmu. Minister Peter Gajdoš s rozhodnutím váhal , čo predĺžovalo slovenskú závislosť na ruských technikoch.\n\nNakoniec Pellegriniho vláda rozhodla o nákupe 14 stíhačiek F-16 za takmer 1,6 miliardy eur v decembri. Zmluva predpokladala, že 4 stíhačky budú dodané v roku 2022 a zvyšných 10 v roku 2023.\n\nVláda v roku 2019 podpísala ďalšie predĺženie zmluvy na servis MiGov do roku 2023. Celkové náklady podľa zmluvy dosiahnu výšku 120 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze vláde odporúčal, aby zmluvu na opravu MiGov nepredlžovala. ÚHP odporúčal do dodania nových stíhačiek zabezpečenie vzdušného priestoru spojencami, čo by štát vyšlo približne o tretinu menej (s.3).", "analysis_paragraphs": ["Vlády Smeru dlhodobo predlžovali zmluvu na prevádzku stíhačiek typu MiG-29, napriek vysokej prevádzkovej cene. Naposledy tak urobili v roku 2019 po objednaní nových stíhačiek F-16, aj keď existovali lacnejšie alternatívy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) v roku 2014 začal zvažovať výmenu slovenských stíhačiek ruskej výroby za švédske Gripeny. Neplánoval nákup, len prenájom letových hodín. S týmto úmyslom predĺžil zmluvu na servis MiGov s ruskou spoločnosťou RSK MiG o dva roky. K dohode so švédskou stranou však nedošlo a Glváč v roku 2016 zmluvu opäť predĺžil .", "V roku 2016 začalo ministerstvo obrany zvažovať okrem Gripenov aj americké stíhačky F-16, pričom sa ministerstvo už pod vedením SNS prikláňalo k nákupu stíhačiek namiesto ich prenájmu. Minister Peter Gajdoš s rozhodnutím váhal , čo predĺžovalo slovenskú závislosť na ruských technikoch.", "Nakoniec Pellegriniho vláda rozhodla o nákupe 14 stíhačiek F-16 za takmer 1,6 miliardy eur v decembri. Zmluva predpokladala, že 4 stíhačky budú dodané v roku 2022 a zvyšných 10 v roku 2023.", "Vláda v roku 2019 podpísala ďalšie predĺženie zmluvy na servis MiGov do roku 2023. Celkové náklady podľa zmluvy dosiahnu výšku 120 miliónov eur. Útvar hodnoty za peniaze vláde odporúčal, aby zmluvu na opravu MiGov nepredlžovala. ÚHP odporúčal do dodania nových stíhačiek zabezpečenie vzdušného priestoru spojencami, čo by štát vyšlo približne o tretinu menej (s.3)."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["zvažovať", "predĺžil", "nedošlo", "predĺžil", "zvažovať", "váhal", "rozhodla", "dosiahnu", "odporúčal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7059508/po-migoch-asi-pridu-gripeny-stihacky-si-zrejme-prenajmeme.html", "https://www.webnoviny.sk/minister-glvac-odpisal-sovietske-migy-opravy-by-stali-vela/", "https://www.webnoviny.sk/ponuka-na-prenajom-gripenov-nie-je-zaujimava-tvrdi-glvac/", "https://domov.sme.sk/c/8038735/gripeny-zrejme-nebudu-glvac-rokuje-o-predlzeni-zmluvy-na-migy-29.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/341779/gripeny-nie-su-jedine-armade-nukaju-aj-americke-stihacky-a-nove-ruske-migy/", "https://domov.sme.sk/c/20652420/ministra-gajdosa-kritizuje-za-odklad-novych-stihaciek-aj-jeho-tajomnik-z-mosta.html", "https://e.dennikn.sk/1176979/vlada-rozhodla-o-historickom-nakupe-armade-kupi-americke-stihacky-f-16-ktore-presadila-sns/?ref=tit1?ref=mwat", "https://dennikn.sk/1387549/danko-uspel-slovensko-zaplati-rusom-minimalne-120-milionov-za-dalsie-vyuzivanie-migov/?ref=mwat", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/uhp/3370/76/Hodnotenie-nakupu-viacucelovych-taktickych-lietadiel.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:05.475595+00:00"}
{"id": "vr18295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18295", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Ten obrovský pokles obyvateľov to spôsobujú aj satelity, kde ľudia vlastne prichádzajú do Nitry, spôsobujú nám tu značné problémy, ale bývajú na okraji možno päť kilometrov, a to je Cabaj (Cabaj - Čápor, pozn.), Golianovo...Lapáš (Malý a Veľký Lapáš, pozn.).", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet obyvateľov Nitry začal dlhodobo klesať už v 90-tych rokoch minulého storočia. K 31. decembru 2017 registrovala Nitra 77 048 obyvateľov, pričom rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (migračné saldo) predstavoval -388 obyvateľov. Naopak, spomínané obce Cabaj - Čápor, Golianovo, Malý a Veľký Lapaš zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Ešte v roku 2011 potvrdili viaceré menšie obce v blízkosti Nitry, že sa do nich sťahujú ľudia z mesta , predovšetkým mladé rodiny. Časť výroku, že obyvatelia týchto obcí spôsobujú v Nitre \" značné problémy \", neposudzujeme. Hoci nemožno s určitosťou povedať, či je pokles obyvateľov Nitry spôsobený predovšetkým sťahovaním ľudí do priľahlých obcí, hodnotíme výrok na základe vývoja počtu obyvateľov ako pravdivý. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počet obyvateľov Nitry začal dlhodobo klesať už v 90-tych rokoch minulého storočia. K 31. decembru 2017 registrovala Nitra 77 048 obyvateľov, pričom rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných (migračné saldo) predstavoval -388 obyvateľov. Naopak, spomínané obce Cabaj - Čápor, Golianovo, Malý a Veľký Lapaš zaznamenali nárast počtu obyvateľov. Ešte v roku 2011 potvrdili viaceré menšie obce v blízkosti Nitry, že sa do nich sťahujú ľudia z mesta , predovšetkým mladé rodiny. Časť výroku, že obyvatelia týchto obcí spôsobujú v Nitre \" značné problémy \", neposudzujeme. Hoci nemožno s určitosťou povedať, či je pokles obyvateľov Nitry spôsobený predovšetkým sťahovaním ľudí do priľahlých obcí, hodnotíme výrok na základe vývoja počtu obyvateľov ako pravdivý. <br> Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["minulého", "registrovala", "mesta"], "url": ["https://mynitra.sme.sk/c/2809002/pocet-obyvatelov-v-nitre-klesa.html", "https://data.statistics.sk/viz/html/sk.html", "https://dennik.hnonline.sk/podniky-a-trhy/348483-nitra-prichadza-o-obyvatelov-stahuju-sa-na-vidiek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:18.441763+00:00"}
{"id": "vr33648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33648", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam je 130 miliónov eur, že sa hrá naozaj o obrovský rozpočet, ktorý je, ktorý je rozpočet možno 5 najväčších zadávateľov reklamy na Slovensku, kde sa nezúčastní žiaden veľký hráč z reklamného biznisu.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič správne uvádza, že hodnota zákazky prevyšuje rozpočet resp. tržby najlepších reklamných a PR agentúr na Slovensku. Súťaže o 130 mil. eur sa nezúčastnila žiadna z veľkých firiem, ktoré na slovenskom trhu pôsobia v oblasti reklamy a PR. HN , 18. apríla 2013: \"O tom, že bol vypísaný zrejme historicky najväčší tender v tejto oblasti netušila ani prezidentka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová. „Počujem o tom prvý krát,“ povedala.\" Asociácia PR agentúr Slovenskej republiky (APRSR) zverejnila 20. marca 2013 rebríček agentúr zoradených podľa čistých prijatých honorárov za PR služby. Celkové tržby sa boli na úrovni 8,5 mil. euro. Vestník Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý ohlasuje víťazov súťaže vyšiel 9. apríla 2013. Okrem iného sa v ňom píše, že sa súťaže zúčastnili štyria uchádzači. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o. Ani jedna z týchto firiem nie je členom Klub reklamných agentúr Slovenska. Klub reklamných agentúr Slovenska ( KRAS ) je výberová organizácia, ktorej členmi sú najúspešnejšie a najproduktívnejšie reklamné agentúry pôsobiace na slovenskom trhu. Za rok 2011 vykázali celkovo hrubý príjem vyše 16 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič správne uvádza, že hodnota zákazky prevyšuje rozpočet resp. tržby najlepších reklamných a PR agentúr na Slovensku. Súťaže o 130 mil. eur sa nezúčastnila žiadna z veľkých firiem, ktoré na slovenskom trhu pôsobia v oblasti reklamy a PR. HN , 18. apríla 2013: \"O tom, že bol vypísaný zrejme historicky najväčší tender v tejto oblasti netušila ani prezidentka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová. „Počujem o tom prvý krát,“ povedala.\" Asociácia PR agentúr Slovenskej republiky (APRSR) zverejnila 20. marca 2013 rebríček agentúr zoradených podľa čistých prijatých honorárov za PR služby. Celkové tržby sa boli na úrovni 8,5 mil. euro. Vestník Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ktorý ohlasuje víťazov súťaže vyšiel 9. apríla 2013. Okrem iného sa v ňom píše, že sa súťaže zúčastnili štyria uchádzači. Do súťaže sa zapojili 4 firmy, s ktorými boli uzatvorené štvorročné rámcové zmluvy. Ide o firmy: Promea Communication, spol. s.r.o, Adventure, spol. s.r.o., Globe Production, s.r.o., a Comm, s.r.o. Ani jedna z týchto firiem nie je členom Klub reklamných agentúr Slovenska. Klub reklamných agentúr Slovenska ( KRAS ) je výberová organizácia, ktorej členmi sú najúspešnejšie a najproduktívnejšie reklamné agentúry pôsobiace na slovenskom trhu. Za rok 2011 vykázali celkovo hrubý príjem vyše 16 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Súťaže", "HN", "zverejnila", "Vestník", "KRAS", "vykázali"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/182701", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712890-kalinakove-megatendre-vybavuju-horne-plachtince", "http://www.aprsr.eu/sk/novinka/629/aprsr-zverejnila-rebricek-clenskych-agentur", "http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/196655", "http://www.kras.sk/o-kras-e/", "http://www.kras.sk/taas/rebricky-taas/2011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:16.496161+00:00"}
{"id": "vr15362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15362", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...pred niekoľkými dňami Európska komisia rozhodla v daňovej otázke voči Applu, že musí doplatiť Írsku 13 miliárd eur.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia vydala skutocne pred niekolkými dnami správu, že Apple musí Írsku zaplatit za danové úlavy 13 miliárd euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala 30. augusta správu , že Írsko dávalo firme Apple nelegálne danové výhody, ktoré sa vyšplhali do výšky 13 miliárd euro. Írsko tak dostalo nariadené, že musí opätovne získat 13 miliárd euro. Napriek tomu, že danový systém majú na starosti jednotlivé štáty a nie Európska komisia, išlo o porušenie pravidiel EÚ, kedže štát nemôže poskytovat danové výhody vybraným spolocnostiam. \"This selective tax treatment of Apple in Ireland is illegal under EU state aid rules, because it gives Apple a significant advantage over other businesses that are subject to the same national taxation rules.\" V správe je dokonca spomenuté, že rozhodnutie sa netýka írskeho danového systému. \"This decision does not call into question Ireland's general tax system or its corporate tax rate.\" \"Danové úlavy si musí od Applu spätne vyžiadat samotné Írsko. To je možné iba za obdobie 10 rokov pred tým, ako si Európska komisia prvýkrát vo veci vyžiadala informácie. Od roku 2003 do roku 2014 to bude celkovo 13 miliárd eur plus úroky.\" Píše portál Euractiv . 7. septembra sa v írskom parlamente uskutocnilo hlasovanie o odvolaní sa, v ktorom získala vláda podporu parlamentu. Vláda tak tvrdí, že Írsko nedalo Applu žiadne špeciálne výhody, alebo štátnu podporu, píše agentúra Reuters . \"The government says Ireland did not give favorable tax treatment to Apple and that no state aid was provided, and it won a motion to endorse its position in parliament by 93 votes to 36.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vydala skutocne pred niekolkými dnami správu, že Apple musí Írsku zaplatit za danové úlavy 13 miliárd euro. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Európska komisia vydala 30. augusta správu , že Írsko dávalo firme Apple nelegálne danové výhody, ktoré sa vyšplhali do výšky 13 miliárd euro. Írsko tak dostalo nariadené, že musí opätovne získat 13 miliárd euro. Napriek tomu, že danový systém majú na starosti jednotlivé štáty a nie Európska komisia, išlo o porušenie pravidiel EÚ, kedže štát nemôže poskytovat danové výhody vybraným spolocnostiam. \"This selective tax treatment of Apple in Ireland is illegal under EU state aid rules, because it gives Apple a significant advantage over other businesses that are subject to the same national taxation rules.\" V správe je dokonca spomenuté, že rozhodnutie sa netýka írskeho danového systému. \"This decision does not call into question Ireland's general tax system or its corporate tax rate.\" \"Danové úlavy si musí od Applu spätne vyžiadat samotné Írsko. To je možné iba za obdobie 10 rokov pred tým, ako si Európska komisia prvýkrát vo veci vyžiadala informácie. Od roku 2003 do roku 2014 to bude celkovo 13 miliárd eur plus úroky.\" Píše portál Euractiv . 7. septembra sa v írskom parlamente uskutocnilo hlasovanie o odvolaní sa, v ktorom získala vláda podporu parlamentu. Vláda tak tvrdí, že Írsko nedalo Applu žiadne špeciálne výhody, alebo štátnu podporu, píše agentúra Reuters . \"The government says Ireland did not give favorable tax treatment to Apple and that no state aid was provided, and it won a motion to endorse its position in parliament by 93 votes to 36.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["správu", "Euractiv", "Reuters"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-2923_en.htm", "http://euractiv.sk/clanky/informacna-spolocnost/apple-platil-v-irsku-nizsie-dane-doplatit-ma-13-miliard-eur/", "http://www.reuters.com/article/us-eu-apple-ireland-politics-idUSKCN11D2PP?feedType=RSS&feedName=technologyNews"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:29.152855+00:00"}
{"id": "46345", "numeric_id": 46345, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46345", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "pár rokov dozadu mohol Robert Fico kúpiť podiel v tej Stredoslovenskej energetike, beriem, nemal síce predkupného, ale z pozície štátu vedel veľa veľa vymôcť, neurobil nič, v tichosti sa to pekne predalo. Ešte čo je horšie, tá kúpna cena bola len polovičná vtedy 380 000 000. Predal a vzápätí to SSE si zobralo 750 miliónový úver a vyplatili dividendy. Pán Křetinský to dostal prakticky takto do daru.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať . Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela K řetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur. SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. Nesedí ani tvrdenie, že K řetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena. Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla , že „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu.", "analysis_paragraphs": ["Za vlády Roberta Fica získal podiel v Stredoslovenskej energetike holding Daniela Křetinského. Pri 750 miliónovom úvere si však Richard Sulík pomýlil firmy. Křetinského holding nezískal podiel „do daru” - peniaze sa mu z dividend ešte nevrátili. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako nepravdivé. Od roku 2002 vlastnila 49-percentný podiel v Stredoslovenskej energetike (SSE) francúzska spoločnosť Electricité de France (EDF). Zvyšných 51% vlastnil štát. V roku 2013 sa EDF rozhodla svoj podiel predať . Štát už v tom čase nemal predkupné právo. Mal však väčšinu vo valnom zhromaždení, ktoré muselo schváliť nového akcionára. Podiel EDF nakoniec odkúpil Energetický a průmyslový holding (EPH) Daniela K řetinského, ktorý zaň zaplatil 386 miliónov eur. SSE si však nevzalo 750 miliónový úver, aby z neho (aj) vyplatil dividendy EPH. Takýto úver si vzala iná štátna firma - SPP Infrastructure, ktorá má podobnú vlastnícku štruktúru ako SSE. Aj pri SPP Infrastructure vlastní EPH 49 a štát 51 percent. A práve SPPI si požičalo 750 miliónov a poslalo z nich akcionárom dividendy. Nesedí ani tvrdenie, že K řetinský dostal SSE „do daru”, keďže SSE vyplatila EPH za sedem rokov dividendy vo výške 211 miliónov eur - a teda menej, než bola kúpna cena. Hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková pre DenníkN uviedla , že „v rámci diskusie mohlo dôjsť k zámene firiem.” Richard Sulík pre Demagóg.SK uviedol, že z jeho strany došlo k omylu."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["vlastnila", "predať", "odkúpil", "nevzalo", "vlastní", "vyplatila", "uviedla"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/22711-pokrok-v-privatizacii-energetiky", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/587097-stat-ma-paky-na-akcionara-v-sse", "https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371", "https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371", "https://www.sppi.sk/akcionari/", "https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371", "https://e.dennikn.sk/2074047/dostal-kretinsky-sse-zadarmo-nie-sulik-si-pomylil-firmy/?ref=side&_ga=2.27602996.909902740.1601913120-165775332.1597752371"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:05.422698+00:00"}
{"id": "vr35819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35819", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Medziročne rok 2009 prudký prepad zamestnanosti. Najvyšší, o 5,5 %. Pokles voľných pracovných miest, dramatický rast nezamestnanosti a prepúšťanie hlavne pracovníkov s nízkou kvalifikáciou.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "podľa ŠÚ SR poklesla v roku 2009 o 4,5%. (doplnené 6.6.2010)", "analysis_paragraphs": ["podľa ŠÚ SR poklesla v roku 2009 o 4,5%. (doplnené 6.6.2010)"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ", "tu", "ÚPSVaR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21362", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21189", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:59.256816+00:00"}
{"id": "vr28448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28448", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...nás vyradili z procedúry nadmerného deficitu.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014) Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu. a to Belgicka, Českej republiky, Dánska, Rakúska, Holandska a Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti (napríklad O5M12 , 14. septembra 2014) Informácie o procedúre nadmerného deficitu na stránke Európskej komisie potvrdzujú, že v súčasnosti je v tomto mechanizme 11 z 28 štátov EÚ. Slovensko sa medzi nimi nenachádza a nachádza sa v skupine krajín vyradených z tejto procedúry, keď sme boli vyradení 20. júna 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. O vyradení Slovenska z procedúry nadmerného deficitu informovali TASR a SITA 2. júna 2014. Išlo celkovo o šesť krajín, pre ktoré EK navrhla ukončiť procedúru nadmerného deficitu. a to Belgicka, Českej republiky, Dánska, Rakúska, Holandska a Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 20.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "procedúre", "vyradení", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/?ph=1", "http://ec.europa.eu/economy_finance/economic_governance/sgp/corrective_arm/index_en.htm", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ecofin/143282.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-procedura-slovensko-ukoncenie/86568-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/829231-slovensko-zrejme-vyradia-z-procedury-nadmerneho-deficitu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:56.640770+00:00"}
{"id": "vr26886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26886", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...dôchodok dôchodcov je niekde na úrovni pod 400 eurami.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne bola priemerná výška starobného dôchodku v novembri a decembri 2013 približne 390,5 eur. Od januára 2014 sa zvýšila na 399,34 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Sociálnej poisťovne bola priemerná výška starobného dôchodku v novembri a decembri 2013 približne 390,5 eur. Od januára 2014 sa zvýšila na 399,34 eur."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky"], "url": ["http://www.socpoist.sk/646/1614s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:28.294123+00:00"}
{"id": "vr28580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28580", "speaker": "Ján Žitňanský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-zitnansky", "statement": "Trnava bola dlhodobo vyhlásená za najlepšie hospodáriace mesto.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe hodnotenia hospodárenia miest, obcí a VÚC inštitútu INEKO nepatrí mesto Trnava medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. Zo všetkých miest na Slovensku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste a v ostatných rokoch sa umiestňovala na pozíciách štvrtej desiatky. Aj medzi krajskými mestami bola Trnava najlepšie hospodáriace mesto iba v rokoch 2011 a 2013. V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnych údajov portálu INEKO je dlhodobo najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku Kysucké Nové Mesto, ktoré v roku 2013 získalo 5.6 z maximálneho počtu bodov 6, a podobne vysoké hodnotenie dosiahlo aj v rokoch 2012,2011 a 2010. V rovnakom rebríčku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste s celkovou známkou 4.8. Aj v rokoch 2009-2012 sa Trnava umiestnila na až okolo štvrtej desiatky miest. V roku 2009 bola dokonca 85. V rebríčku hospodárenia krajských miest mesto Trnava bolo skutočne ohodnotené najvyššou známkou v rokoch 2011 a 2013. Avšak V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe hodnotenia hospodárenia miest, obcí a VÚC inštitútu INEKO nepatrí mesto Trnava medzi najlepšie hospodáriace mestá na Slovensku. Zo všetkých miest na Slovensku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste a v ostatných rokoch sa umiestňovala na pozíciách štvrtej desiatky. Aj medzi krajskými mestami bola Trnava najlepšie hospodáriace mesto iba v rokoch 2011 a 2013. V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnych údajov portálu INEKO je dlhodobo najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku Kysucké Nové Mesto, ktoré v roku 2013 získalo 5.6 z maximálneho počtu bodov 6, a podobne vysoké hodnotenie dosiahlo aj v rokoch 2012,2011 a 2010. V rovnakom rebríčku sa mesto Trnava umiestnilo až na 45. mieste s celkovou známkou 4.8. Aj v rokoch 2009-2012 sa Trnava umiestnila na až okolo štvrtej desiatky miest. V roku 2009 bola dokonca 85. V rebríčku hospodárenia krajských miest mesto Trnava bolo skutočne ohodnotené najvyššou známkou v rokoch 2011 a 2013. Avšak V ostatných rokoch získali rovnaké alebo vyššie hodnotenie mestá Nitra a Banská Bystrica. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["portálu INEKO", "rebríčku", "hospodárenia krajských miest"], "url": ["http://obce.sme.sk/rebricky/?typ=m&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25", "http://obce.sme.sk/rebricky/?typ=m&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2013&sort=fzskore|desc&show=26-50", "http://www.obce.ineko.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:18.008335+00:00"}
{"id": "vr17717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17717", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože dnes sme na úrovni asi 79 % (životná úroveň EÚ, pozn.).", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hovorí o úrovni životnej úrovni na Slovensku. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Podľa údajov Eurostatu za rok 2016, dosiahlo HDP Slovenska na obyvateľa 77 % z priemeru krajín EÚ. Údaje z roku 2017 ešte nie sú dostupné. Hodnota 79 % je uvedená v článku Trend z augusta 2017, avšak bez uvedenia zdroja. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky v januári 2018 informoval , že Slovensko sa aj naďalej približuje k európskej ekonomike, aj keď pomalším tempom. Tieto tvrdenia narážajú na výsledky Eurostatu, podľa ktorých Slovensko už niekoľko rokov v približovaní sa k európskej ekonomike stagnuje. Inštitút finančnej politiky uviedol: \" Vidíme to na rozdiele v reálnych rastoch hrubého domáceho produktu (HDP) medzi Slovenskom a EÚ, respektíve eurozónou. Stagnácia konvergencie na úrovni 77 percent priemeru EÚ-28 je iba výsledkom štatistickej nedokonalosti merania cenovej hladiny cez paritu kúpnej sily (PKS). V strednodobom horizonte by sa dynamika PKS mala zosúladiť s deflátorom HDP.\" Druhým ukazovateľom môže byť Index ľudského rozvoja ( HDI ), ktorý porovnáva štáty sveta na základe údajov chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších kritérií. HDI vypracúva Organizácia spojených národov (OSN) a používa sa na meranie potenciálnej prosperity. Za rok 2016 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste spomedzi 188 krajín sveta ( .pdf , s.198). Podľa neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života po celom svete, sa život na Slovensku postupne zlepšuje . Podľa ich Indexu sociálneho rozvoja 2017 sa Slovensko umiestnilo na 30. mieste (spomedzi 128 krajín sveta) so skóre 80,22 bodov. Zaradilo sa tak do kategórie krajín s vysokým sociálnym rozvojom ( .pdf , s. 4). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o úrovni životnej úrovni na Slovensku. Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne. Podľa údajov Eurostatu za rok 2016, dosiahlo HDP Slovenska na obyvateľa 77 % z priemeru krajín EÚ. Údaje z roku 2017 ešte nie sú dostupné. Hodnota 79 % je uvedená v článku Trend z augusta 2017, avšak bez uvedenia zdroja. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Inštitút finančnej politiky v januári 2018 informoval , že Slovensko sa aj naďalej približuje k európskej ekonomike, aj keď pomalším tempom. Tieto tvrdenia narážajú na výsledky Eurostatu, podľa ktorých Slovensko už niekoľko rokov v približovaní sa k európskej ekonomike stagnuje. Inštitút finančnej politiky uviedol: \" Vidíme to na rozdiele v reálnych rastoch hrubého domáceho produktu (HDP) medzi Slovenskom a EÚ, respektíve eurozónou. Stagnácia konvergencie na úrovni 77 percent priemeru EÚ-28 je iba výsledkom štatistickej nedokonalosti merania cenovej hladiny cez paritu kúpnej sily (PKS). V strednodobom horizonte by sa dynamika PKS mala zosúladiť s deflátorom HDP.\" Druhým ukazovateľom môže byť Index ľudského rozvoja ( HDI ), ktorý porovnáva štáty sveta na základe údajov chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších kritérií. HDI vypracúva Organizácia spojených národov (OSN) a používa sa na meranie potenciálnej prosperity. Za rok 2016 sa Slovensko umiestnilo na 40. mieste spomedzi 188 krajín sveta ( .pdf , s.198). Podľa neziskovej organizácie The Social Progress Imperative, ktorá od roku 2012 skúma 50 ukazovateľov kvality života po celom svete, sa život na Slovensku postupne zlepšuje . Podľa ich Indexu sociálneho rozvoja 2017 sa Slovensko umiestnilo na 30. mieste (spomedzi 128 krajín sveta) so skóre 80,22 bodov. Zaradilo sa tak do kategórie krajín s vysokým sociálnym rozvojom ( .pdf , s. 4). Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["používa", "Eurostatu", "článku", "informoval", "HDI", ".pdf", "zlepšuje", ".pdf"], "url": ["https://openiazoch.zoznam.sk/cl/122010/K-zivotnej-urovni-EU-sme-sa-od-roku-nepriblizili-ani-o-krok", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00114", "https://www.etrend.sk/ekonomika/koniec-slovenskeho-tigra-vacsina-krajin-unie-rastie-rychlejsie.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1673472-kazimirov-institut-spochybnuje-data-eurostatu-tvrdi-ze-slovensko-dobieha-zapad", "http://hdr.undp.org/en/content/human-development-index-hdi", "http://hdr.undp.org/sites/default/files/2016_human_development_report.pdf", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1678377-zivotna-uroven-na-slovensku-rastie-ukazala-studia-takto-sme-dopadli-v-porovnani-so-svetom", "https://www.socialprogressindex.com/assets/downloads/resources/en/English-2017-Social-Progress-Index-Findings-Report_embargo-d-until-June-21-2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:20.408691+00:00"}
{"id": "49339", "numeric_id": 49339, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49339", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Povedzte mi jeden príklad vo svete, kde v postavenej jadrovej elektrárni došlo k výmene jadrového paliva za americké. Pokúšali sa to Fíni… Prestaňte s týmito rozprávkami o náhrade jadrového paliva, naštudujte si problematiku vlastníctva kanadskej spoločnosti, pozrite sa na patenty, na ten systém, to nie je ako vymeniť benzín v aute.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jadrová elektráreň Rivne na Ukrajine v septembri 2023 úspešne zapojila palivo vyrobené americkou firmou Westinghouse do reaktoru typu VVER, ktorý bol vyvinutý v Rusku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDve jadrové elektrárne v Českej republike plne prechádzajú v roku 2024 z ruského na americké palivo . Dôvodom podľa českej energetickej spoločnosti ČEZ má byť vojna na Ukrajine a s ňou spojené možné problémy so zásobovaním elektrární palivom. Kvôli diverzifikácii zdrojov boli vybraní dvaja dodávatelia. Jedným z nich je americká firma Westinghouse, s ktorou podpísali zmluvu o dodávaní jadrového paliva aj Slovenské elektrárne.\n\nNovým dodávateľom pre českú jadrovú elektráreň Dukovany má byť americký Westinghouse spoločne s francúzskou firmou Framatome, ktoré nahradia ruského štátneho dodávateľa TVEL. Dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, TVEL, zásoboval Dukovany takmer 40 rokov. Spolu s Dukovanmi mení svojich dodávateľov aj jadrová elektráreň Temelín. Dvaja dodávatelia boli vybraní kvôli diverzifikácii zdrojov a záruke plynulej dodávky palivových článkov pre jadrové reaktory.\n\nRiaditeľ dukovanskej elektrárne Roman Havlín uviedol, že nie je jednoduché prejsť na iného dodávateľa paliva, ale v podstate by palivo malo byť skoro rovnaké.\n\nFínsko sa v novembri 2022 tiež obrátilo na firmu Westinghouse, aby nahradili ruské palivo. Podľa agentúry Associated Press sa Fínsko v auguste 2023 spoliehalo na ruské palivo v dvoch z piatich jadrových reaktorov. V elektrárni Loviisa totiž využíva dva ruské reaktory typu VVER .\n\nV apríli 2023 spustili Fíni tretí jadrový reaktor elektrárne Olkiluoto, ktorý stavali už od roku 2005 a mal byť dokončený v roku 2009. Testovacia prevádzka reaktoru začala v roku 2022, avšak po nej nasledovala séria porúch a problémov. Tento reaktor však nie je ruského typu VVER, ale jedná sa o francúzsky reaktor EPR od spoločnosti Areva . Jeho problémy tak neboli spôsobené zmenou paliva z ruského na americké. Prvé dva reaktory Olkiluoto sú typu BWR od švédskej spoločnosti ASEA .\n\nV máji 2022 Fínsko zrušilo kontrakt s ruským Rosatomom na postavenie novej jadrovej elektrárne.\n\nSpoločnosť Westinghouse od 7. novembra 2023 vlastní konzorcium Brookfield Renewable Partners a Cameco, pričom obchod bol ohlásený v októbri 2022 .", "analysis_paragraphs": ["Jadrová elektráreň Rivne na Ukrajine v septembri 2023 úspešne zapojila palivo vyrobené americkou firmou Westinghouse do reaktoru typu VVER, ktorý bol vyvinutý v Rusku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Dve jadrové elektrárne v Českej republike plne prechádzajú v roku 2024 z ruského na americké palivo . Dôvodom podľa českej energetickej spoločnosti ČEZ má byť vojna na Ukrajine a s ňou spojené možné problémy so zásobovaním elektrární palivom. Kvôli diverzifikácii zdrojov boli vybraní dvaja dodávatelia. Jedným z nich je americká firma Westinghouse, s ktorou podpísali zmluvu o dodávaní jadrového paliva aj Slovenské elektrárne.", "Novým dodávateľom pre českú jadrovú elektráreň Dukovany má byť americký Westinghouse spoločne s francúzskou firmou Framatome, ktoré nahradia ruského štátneho dodávateľa TVEL. Dcérska firma ruského štátneho koncernu Rosatom, TVEL, zásoboval Dukovany takmer 40 rokov. Spolu s Dukovanmi mení svojich dodávateľov aj jadrová elektráreň Temelín. Dvaja dodávatelia boli vybraní kvôli diverzifikácii zdrojov a záruke plynulej dodávky palivových článkov pre jadrové reaktory.", "Riaditeľ dukovanskej elektrárne Roman Havlín uviedol, že nie je jednoduché prejsť na iného dodávateľa paliva, ale v podstate by palivo malo byť skoro rovnaké.", "Fínsko sa v novembri 2022 tiež obrátilo na firmu Westinghouse, aby nahradili ruské palivo. Podľa agentúry Associated Press sa Fínsko v auguste 2023 spoliehalo na ruské palivo v dvoch z piatich jadrových reaktorov. V elektrárni Loviisa totiž využíva dva ruské reaktory typu VVER .", "V apríli 2023 spustili Fíni tretí jadrový reaktor elektrárne Olkiluoto, ktorý stavali už od roku 2005 a mal byť dokončený v roku 2009. Testovacia prevádzka reaktoru začala v roku 2022, avšak po nej nasledovala séria porúch a problémov. Tento reaktor však nie je ruského typu VVER, ale jedná sa o francúzsky reaktor EPR od spoločnosti Areva . Jeho problémy tak neboli spôsobené zmenou paliva z ruského na americké. Prvé dva reaktory Olkiluoto sú typu BWR od švédskej spoločnosti ASEA .", "V máji 2022 Fínsko zrušilo kontrakt s ruským Rosatomom na postavenie novej jadrovej elektrárne.", "Spoločnosť Westinghouse od 7. novembra 2023 vlastní konzorcium Brookfield Renewable Partners a Cameco, pričom obchod bol ohlásený v októbri 2022 ."], "analysis_date": "2023-11-15", "analysis_sources": {"text": ["zapojila", "palivo", "ČEZ", "podpísali", "elektráreň", "dodávateľov", "Riaditeľ", "obrátilo", "spoliehalo", "VVER", "spustili", "nie je", "francúzsky", "Areva", "ASEA", "zrušilo", "vlastní", "2022"], "url": ["https://world-nuclear-news.org/Articles/Westinghouse-VVER-440-fuel-loaded-into-reactor", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ceske-jadrove-elektrarne-prechadzaj/704411-clanok.html", "https://www.cez.cz/cs/pro-media/tiskove-zpravy/americane-a-francouzi-budou-nove-dodavat-jaderne-palivo-do-temelina-157446", "https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/", "https://index.sme.sk/c/22884380/jadrove-palivo-budu-elektrarni-temelin-dodavat-americania-a-francuzi.html", "https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/westinghouse-dukovany-jaderne-palivo-rusko.A230329_142926_ekonomika_akp", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3484720-dukovany-musi-zmenit-dodavatele-paliva-letos-jeste-prijde-z-ruska", "https://www.reuters.com/business/energy/finlands-fortum-turns-us-bid-replace-russian-nuclear-fuel-2022-11-22/", "https://www.voanews.com/a/putin-profits-off-us-and-european-reliance-on-russian-nuclear-fuel-/7220368.html", "http://www.stuk.fi/ydinturvallisuus/ydinvoimalaitokset/loviisa/fi_FI/loviisa/_print/", "https://www.reuters.com/world/europe/after-18-years-europes-largest-nuclear-reactor-start-regular-output-sunday-2023-04-15/", "https://en.wikipedia.org/wiki/Olkiluoto_Nuclear_Power_Plant#cite_note-TVO-2009-01-04-26", "https://czech-republic.edf.com/en/our-technology", "https://www.nytimes.com/2013/02/12/business/global/finnish-nuclear-plant-wont-open-until-2016.html", "https://www.kauppalehti.fi/uutiset/tama-ei-enaa-olisi-mahdollista-asea-myi-sahkotarvikkeita-hakaristin-voimalla/99957f0d-c533-3b19-a65c-636fcae6bcd9", "https://www.reuters.com/world/europe/finnish-group-ditches-russian-built-nuclear-plant-plan-2022-05-02/", "https://info.westinghousenuclear.com/news/westinghouse-acquisition-by-brookfield-and-cameco-complete#:~:text=Brookfield%20owns%20a%2051%20percent,on%20the%20clean%20energy%20transition.", "https://www.powermag.com/nuclear-giant-westinghouse-acquired-by-renewable-power-company-and-uranium-fuel-supplier/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:35.234829+00:00"}
{"id": "vr37838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37838", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Prepáč, ale spomínaš si na obdobie, kedy Orbán chcel vydávať preukazy zahraničných Slovákov a platiť štúdium detí, ktorí chodia do menšinových škôl, že sme tomu zabránili?", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvého januára 2002 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim mimo Slovenska v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku a Ukrajine, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Denník SME informoval že vydanie preukazu je bezplatné. Podmienkou pre jeho zisk by malo byť ovládanie maďarčiny a maďarská národnosť. Maďarská vláda vyhradila 1,2 mld. forintov (cca 200 milionov korún) na podporu krajanov v susedných krajinách. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus sa 26. januára 2002 vyjadril , že zodpovednosť za starostlivosť o národnostné menšiny spočíva na domovskom štáte, kde menšiny žijú a legislatíva inej krajiny musí rešpektovať tento princíp. \"Myslím si, že práve exteritoriálna účinnosť by mohla byť škodlivá, ak by sa takýto postup stal v Európe pravidlom. Mohlo by to viesť k znepokojivej situácii,\" uviedol komisár. Vo februári roku 2002 navrhli poslanci za KDH zákon o zabezpečení zvrchovanosti republiky, ktorý mal zabrániť realizácii maďarského krajanského zákona na území Slovenska. Tento krok nahneval ich koaličných partnerov v SMK. Terajší predseda strany B. Bugár sa vyjadril, že ak navrhovaný zákon prejde, \"KDH nemôže po voľbách počítať so vznikom vlády, v ktorej sa ocitne spolu s SMK.\" Zákon nebol prijatý. Vo februári 2002 prijal slovenský parlament text deklarácie, v ktorom sa poslanci postavili proti uplatňovania zákona na území Slovenska, pretože podľa poslancov zákon zasahuje do \"výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie suverénneho štátu.\" Ku čiastočnému riešeniu situácie došlo po zmene vlády v Maďarsku (V. Orbána vystriedal P. Megdyessy) a v novembri 2002 navrhli maďarské strany a krajanské organizácie novelizáciu zákona. S novelizovanou verziou zákona, z ktorej vymizli prvky exteritoriality, schválenou v júni 2003 už súhlasila Európska komisia ako aj okolité štáty, avšak okrem Slovenska. Slovenská vláda ako reakciu pripravovala zákon o 90% zdanení podpory držiteľom preukazu. Ku kritike sa pridala Rada Európy a OBSE a vyzvali Maďarsko ku ďaľšej úprave krajanského zákona. K vyriešeniu sporu došlo koncom júna 200 3 , keď sa Eduard Kukan a Lászlo Kovács dohodli na stretnutí o neuplatňovaní zákona na území Slovenska. \"Výhody, ktoré zákon poskytoval, mali byť realizované na základe medzištátnej zmluvy a dvojstrannej dohody a podporu vo vzdelávaní má poskytovať slovenská organizácia s so slovenskou právnou subjektivitou.\" Podrobný chronologický popis vývoja si môžete prečítať v práci brnenského politológa Vlastimila Havlíka . Na základe uvedeného je pravda, že Slovensko vyvinulo tlak na maďarskú stranu a s podporou európskych orgánov sa jej podarilo vymôcť zmeny a vymanenie sa z účinnosti krajanského zákona. Maďarská vláda však na základe tejto dohody môže prostredníctvom slovenských orgánov a organizácii podporovať štúdium detí s maďarskou národnosťou.", "analysis_paragraphs": ["Prvého januára 2002 vstúpil do platnosti tzv. krajanský zákon, ktorý umožňuje občanom žijúcim mimo Slovenska v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku, Slovinsku a Ukrajine, ktorí sa hlásia k maďarskej národnosti, sprostredkovane dávať príspevky, ak by dali svoje deti na školy s maďarským jazykom. Ponúka aj ďalšie výhody. Denník SME informoval že vydanie preukazu je bezplatné. Podmienkou pre jeho zisk by malo byť ovládanie maďarčiny a maďarská národnosť. Maďarská vláda vyhradila 1,2 mld. forintov (cca 200 milionov korún) na podporu krajanov v susedných krajinách. Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekeus sa 26. januára 2002 vyjadril , že zodpovednosť za starostlivosť o národnostné menšiny spočíva na domovskom štáte, kde menšiny žijú a legislatíva inej krajiny musí rešpektovať tento princíp. \"Myslím si, že práve exteritoriálna účinnosť by mohla byť škodlivá, ak by sa takýto postup stal v Európe pravidlom. Mohlo by to viesť k znepokojivej situácii,\" uviedol komisár. Vo februári roku 2002 navrhli poslanci za KDH zákon o zabezpečení zvrchovanosti republiky, ktorý mal zabrániť realizácii maďarského krajanského zákona na území Slovenska. Tento krok nahneval ich koaličných partnerov v SMK. Terajší predseda strany B. Bugár sa vyjadril, že ak navrhovaný zákon prejde, \"KDH nemôže po voľbách počítať so vznikom vlády, v ktorej sa ocitne spolu s SMK.\" Zákon nebol prijatý. Vo februári 2002 prijal slovenský parlament text deklarácie, v ktorom sa poslanci postavili proti uplatňovania zákona na území Slovenska, pretože podľa poslancov zákon zasahuje do \"výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie suverénneho štátu.\" Ku čiastočnému riešeniu situácie došlo po zmene vlády v Maďarsku (V. Orbána vystriedal P. Megdyessy) a v novembri 2002 navrhli maďarské strany a krajanské organizácie novelizáciu zákona. S novelizovanou verziou zákona, z ktorej vymizli prvky exteritoriality, schválenou v júni 2003 už súhlasila Európska komisia ako aj okolité štáty, avšak okrem Slovenska. Slovenská vláda ako reakciu pripravovala zákon o 90% zdanení podpory držiteľom preukazu. Ku kritike sa pridala Rada Európy a OBSE a vyzvali Maďarsko ku ďaľšej úprave krajanského zákona. K vyriešeniu sporu došlo koncom júna 200 3 , keď sa Eduard Kukan a Lászlo Kovács dohodli na stretnutí o neuplatňovaní zákona na území Slovenska. \"Výhody, ktoré zákon poskytoval, mali byť realizované na základe medzištátnej zmluvy a dvojstrannej dohody a podporu vo vzdelávaní má poskytovať slovenská organizácia s so slovenskou právnou subjektivitou.\" Podrobný chronologický popis vývoja si môžete prečítať v práci brnenského politológa Vlastimila Havlíka . Na základe uvedeného je pravda, že Slovensko vyvinulo tlak na maďarskú stranu a s podporou európskych orgánov sa jej podarilo vymôcť zmeny a vymanenie sa z účinnosti krajanského zákona. Maďarská vláda však na základe tejto dohody môže prostredníctvom slovenských orgánov a organizácii podporovať štúdium detí s maďarskou národnosťou."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["vstúpil do platnosti", "umožňuje", "SME", "vyjadril", "navrhli poslanci za KDH", "200", "3", "Vlastimila Havlíka"], "url": ["http://dennik.sme.sk/c/231420/ako-sa-vyvijal-spor-o-krajansky-zakon.html", "http://dennik.sme.sk/c/203424/vlada-caka-co-navrhnu-madari.html", "http://dennik.sme.sk/c/203425/preukaz-je-bezplatny.html", "http://dennik.sme.sk/c/220194/ekeus-madarsky-zakon-zavadza-precedens.html", "http://dennik.sme.sk/c/233616/kdh-vydesilo-madarov.html", "http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr", "http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr", "http://www.globalpolitics.cz/clanky/krajansky-zakon-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:18.825479+00:00"}
{"id": "50106", "numeric_id": 50106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50106", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Málokedy sme mali ústavnú väčšinu, snáď bývalá vláda mala takú dlhšiu a dlhšie obdobie, ale snáď iba rok mala ústavnú väčšinu, aby tá zmena ústavy bola nie jednoduchá.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika mala doposiaľ len tri vlády, ktoré mali ústavnú väčšinu. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu začínala s 93 poslancami, nie všetci však vládu podporovali celé volebné obdobie. Vláda Igora Matoviča sa po roku vládnutia rozpadla a po demisií premiéra ju na základe existujúcich výsledkov volieb znovu zostavil Eduard Heger, aj táto vláda stratila ústavnú väčšinu ešte predtým, než jej parlament vyslovil nedôveru. Obe vlády zostavené Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom na základe výsledkov volieb do parlamentu v roku 2020 vydržali zhruba rok. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPrvá vláda Mikuláša Dzurindu mala v parlamente 93 poslancov a trvala od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Túto vládu tvorili Slovenská demokratická koalícia (SDK) pozostávajúca z piatich strán, Strana maďarskej komunity (SMK) pozostávajúca z troch strán, Strana občianskeho porozumenia (SOP) a Slovenská demokratická ľavica (SDĽ). Táto koalícia vydržala celé funkčné obdobie, postupne však z poslaneckých klubov odišlo viacero poslancov, napríklad Robert Fico z SDĽ, ktorý v novembri 1999 založil stranu Smer . Z klubu SDĽ odišli neskôr aj ďalší piati poslanci, dvaja poslanci z SDK prešli do SOP a napokon sa zaradili medzi nezávislých.\n\nVláda Igora Matoviča mala v parlamente 95 poslancov a vládla od 21. marca 2020 do 30. marca 2021. Túto vládu tvorili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) (dnes Hnutie Slovensko), Sloboda a solidarita (SaS), Sme rodina a Za ľudí. Igor Matovič podal demisiu počas koaličnej krízy v súvislosti s nákupom ruských vakcín Sputnik V, s ktorým nesúhlasili koaličné strany SaS a Za ľudí a v rámci požiadavky rekonštruovať vládu žiadali aj výmenu premiéra.\n\nPo demisii Igora Matoviča dostal poverenie na zostavenie vlády Eduard Heger. Vláda na čele s ním bola vymenovaná prezidentkou 1. apríla 2021. Ústavnú väčšinu stratila na začiatku mája 2022 kvôli odchodu poslancov vládnej koalície zo svojich klubov. Poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek (obaja Za ľudí), Ján Krošlák a Ján Mičovský odišli sami. Martin Čepček, ktorý hlasoval za návrhy opozičnej strany ĽSNS, bol vylúčený z klubu OĽaNO. Na začiatku mája 2022 strana OĽaNO vylúčila zo svojho klubu poslankyne Romanu Tabakovú a Katarínu Hatrákovú, pretože nezahlasovali za to, aby o väzbe Roberta Fica mohol rozhodovať súd. V máji 2022 teda mala vláda na čele s Hegerom už len 88 poslancov.\n\nVláda Eduarda Hegera trvala do 15. decembra 2022, kedy jej NR SR vyslovila nedôveru.\n\nÚstavná väčšina predstavuje minimálne ⅗ všetkých 150 poslancov a poslankýň v parlamente, teda celkovo aspoň 90 zákonodarcov a zákonodarkýň hlasujúcich za návrh. Trojpätinová väčšina je potrebná na prijatie alebo zmenu ústavy, ústavného zákona, na vypovedanie vojny, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta či prezidentky republiky ako aj na podanie obžaloby na prezidenta/ku.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika mala doposiaľ len tri vlády, ktoré mali ústavnú väčšinu. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu začínala s 93 poslancami, nie všetci však vládu podporovali celé volebné obdobie. Vláda Igora Matoviča sa po roku vládnutia rozpadla a po demisií premiéra ju na základe existujúcich výsledkov volieb znovu zostavil Eduard Heger, aj táto vláda stratila ústavnú väčšinu ešte predtým, než jej parlament vyslovil nedôveru. Obe vlády zostavené Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom na základe výsledkov volieb do parlamentu v roku 2020 vydržali zhruba rok. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Prvá vláda Mikuláša Dzurindu mala v parlamente 93 poslancov a trvala od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002. Túto vládu tvorili Slovenská demokratická koalícia (SDK) pozostávajúca z piatich strán, Strana maďarskej komunity (SMK) pozostávajúca z troch strán, Strana občianskeho porozumenia (SOP) a Slovenská demokratická ľavica (SDĽ). Táto koalícia vydržala celé funkčné obdobie, postupne však z poslaneckých klubov odišlo viacero poslancov, napríklad Robert Fico z SDĽ, ktorý v novembri 1999 založil stranu Smer . Z klubu SDĽ odišli neskôr aj ďalší piati poslanci, dvaja poslanci z SDK prešli do SOP a napokon sa zaradili medzi nezávislých.", "Vláda Igora Matoviča mala v parlamente 95 poslancov a vládla od 21. marca 2020 do 30. marca 2021. Túto vládu tvorili Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) (dnes Hnutie Slovensko), Sloboda a solidarita (SaS), Sme rodina a Za ľudí. Igor Matovič podal demisiu počas koaličnej krízy v súvislosti s nákupom ruských vakcín Sputnik V, s ktorým nesúhlasili koaličné strany SaS a Za ľudí a v rámci požiadavky rekonštruovať vládu žiadali aj výmenu premiéra.", "Po demisii Igora Matoviča dostal poverenie na zostavenie vlády Eduard Heger. Vláda na čele s ním bola vymenovaná prezidentkou 1. apríla 2021. Ústavnú väčšinu stratila na začiatku mája 2022 kvôli odchodu poslancov vládnej koalície zo svojich klubov. Poslanci Miroslav Kollár, Tomáš Valášek (obaja Za ľudí), Ján Krošlák a Ján Mičovský odišli sami. Martin Čepček, ktorý hlasoval za návrhy opozičnej strany ĽSNS, bol vylúčený z klubu OĽaNO. Na začiatku mája 2022 strana OĽaNO vylúčila zo svojho klubu poslankyne Romanu Tabakovú a Katarínu Hatrákovú, pretože nezahlasovali za to, aby o väzbe Roberta Fica mohol rozhodovať súd. V máji 2022 teda mala vláda na čele s Hegerom už len 88 poslancov.", "Vláda Eduarda Hegera trvala do 15. decembra 2022, kedy jej NR SR vyslovila nedôveru.", "Ústavná väčšina predstavuje minimálne ⅗ všetkých 150 poslancov a poslankýň v parlamente, teda celkovo aspoň 90 zákonodarcov a zákonodarkýň hlasujúcich za návrh. Trojpätinová väčšina je potrebná na prijatie alebo zmenu ústavy, ústavného zákona, na vypovedanie vojny, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta či prezidentky republiky ako aj na podanie obžaloby na prezidenta/ku."], "analysis_date": "2025-07-05", "analysis_sources": {"text": ["mala", "trvala", "tvorili", "odišlo", "Smer", "odišli", "mala", "vládla", "tvorili", "krízy", "dostal", "odchodu", "trvala", "Ústavná väčšina", "potrebná"], "url": ["https://hnonline.sk/dennik/slovensko/172391-ako-hlasovala-nr-sr-o-vladnom-programe-v-minulosti", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/739781-dvojnasobny-expremier-dzurinda-ma-70-rokov/#:~:text=Prv%C3%A1%20vl%C3%A1da%20Mikul%C3%A1%C5%A1a%20Dzurindu%20p%C3%B4sobila%20od%2030.%C2%A0okt%C3%B3bra%201998%C2%A0do%2015.%C2%A0okt%C3%B3bra%202002.%C2%A0", "https://dennikn.sk/1076781/zoznam-ponovembrovych-slovenskych-vlad/", "https://hnonline.sk/dennik/volby-2002/96139-ako-putovali-medzi-klubmi", "https://domov.sme.sk/c/2944346/prehlad-vyvoja-strany-smer-socialna-demokracia.html", "https://hnonline.sk/dennik/volby-2002/96139-ako-putovali-medzi-klubmi", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky?ref=menu", "https://domov.sme.sk/t/8290/vlada-igora-matovica", "https://domov.sme.sk/t/8290/vlada-igora-matovica", "https://domov.sme.sk/t/8605/koalicna-kriza-matovicovej-vlady", "https://domov.sme.sk/t/8653/vlada-eduarda-hegera", "https://www.aktuality.sk/clanok/498YE5Z/matovic-priznava-v-olano-ludi-ktori-tam-nepatria-nie-je-to-prvykrat-za-10-rokov-stratil-20-poslancov/", "https://domov.sme.sk/t/8653/vlada-eduarda-hegera", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik", "https://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:06.536179+00:00"}
{"id": "vr37605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37605", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale nároky na odstupné sú vo výške jedného milióna eur. (všetky nároky na odmeny v štátnych podnikoch, pozn.)", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730­ 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1 127 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel 24. februára 2011 s informáciou, že podľa FNM piati členovia predstavenstva štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) dostali odstupné 730­ 000 eur. Medzi nimi bol aj Štefan Lovas, ten mal zo zmienenej čiastky dostať 146 000 eur. SEPS, ktorý počas pôsobenia Š. Lovasa sprevádzali rôzne škandály, odmietol zverejniť výšku odstupného. Rovnako aj Lovasova manželka, Ružena Lovasová, zarobila v roku 2010 na odstupnom nemalé peniaze. Tá bola od decembra 2006 ekonomickou šéfkou Bratislavskej teplárenskej (BAT) a členkou jej predstavenstva. Potom, ako ju po voľbách 2010 nové vedenie Fondu národného majetku odvolalo, musela jej podľa pravidiel, stanovených za jej pôsobenia, firma vyplatiť vysoké odstupné. Presnú sumu firma nezverejnila. Podľa hovorkyne BAT Jarmily Galandákovej spoločnosť odchádzajúcim členom vyplatila odstupné v celkovej výške 216 894 eur. Denník však uvádza, že vo firme boli len dvaja manažéri, ktorí boli zároveň v predstavenstve - Lovasová a generálny riaditeľ Vladimír Raček. Z toho vyplýva, že o približne 217-tisíc eur sa tak delili len oni. Podľa denníka SME dostala z tejto čiastky Lovasová približne 98-tisíc eur. Obaja manželia boli nominantmi Smeru-SD. Navyše ak, k týmto čiastkam pripočítame aj odstupné koaličných nominantov I. Zicha (SaS) a J. Podhorského (SDKÚ), obaja približne po 90 000 eur, tak sa dopracujeme k čiastke približne 1 127 000 eur."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5779876/stat-rozdal-sefom-firiem-statisice-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:45.129697+00:00"}
{"id": "vr39174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39174", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Stále som spoluautor programového vyhlásenia vlády, volebného programu SDKÚ-DS,", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme, v ktorých konkrétnych bodoch programov je I. Radičová spoluautorom, avšak je podpísaná pod volebným program SDKÚ-DS. O spoluautorstve volebného programu hovoria aj Modré správy (04-2010), magazín vydávaný stranou SDKÚ-DS. Podobne je to aj v prípade programového vyhlásenia vlády 2010-2014.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, v ktorých konkrétnych bodoch programov je I. Radičová spoluautorom, avšak je podpísaná pod volebným program SDKÚ-DS. O spoluautorstve volebného programu hovoria aj Modré správy (04-2010), magazín vydávaný stranou SDKÚ-DS. Podobne je to aj v prípade programového vyhlásenia vlády 2010-2014."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["volebným program", "Modré správy", "programového vyhlásenia vlády"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/625/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/749/ms0410.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:06.472726+00:00"}
{"id": "vr30266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30266", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Všetky zmeny, ktoré navrhujú v daniach z príjmu aj fyzických aj právnických osôb podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky by potom mali priniesť v skutočnosti menej ako polovicu toho, čo narátavajú oni. Mali by priniesť necelých 70 miliónov v budúcom roku.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť spomínaný odhad Inštitútu finančnej politiky, preto nevieme verifikovať tento výrok. Pravdepodobne ide o osobné zadanie strany SMER-SD, preto by ho mala strana najskôr zverejniť v plnom znení.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť spomínaný odhad Inštitútu finančnej politiky, preto nevieme verifikovať tento výrok. Pravdepodobne ide o osobné zadanie strany SMER-SD, preto by ho mala strana najskôr zverejniť v plnom znení."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:45.023122+00:00"}
{"id": "vr14756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14756", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja mám poverenie od pána prezidenta do piatku, 24.00 h.", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe poverenia Andreja Kisku hodnotíme výrok ako pravdivý. Prezident Slovenskej republiiky Andrej Kiska poveril Roberta FIca zostavením vlády v stredu, 9. marca. Čas na zostavenie vlády má skutočne do piatku, 18. marca, 24:00.", "analysis_paragraphs": ["Na základe poverenia Andreja Kisku hodnotíme výrok ako pravdivý. Prezident Slovenskej republiiky Andrej Kiska poveril Roberta FIca zostavením vlády v stredu, 9. marca. Čas na zostavenie vlády má skutočne do piatku, 18. marca, 24:00."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["poveril"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1822092_fico-dostal-od-prezidenta-poverenie-zostavit-vladu-bugar-a-prochazka-ho-uz-odmietli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:12.130291+00:00"}
{"id": "49167", "numeric_id": 49167, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49167", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vo vzťahu k tržbám majú veľké nadnárodné reťazce u nás väčšie zisky, ako majú v Nemecku, Francúzsku alebo v Rakúsku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini reagoval na debatu o návrhu poslancov z Hlas-SD na zastropovanie obchodnej prirážky na potraviny na maximálne 40 %, ktorou chcú bojovať proti vysokým cenám. V kontexte výroku sa analýza zameria na odvetvie predaja potravín. Na Slovensku figurujú v tomto odvetví štyri veľké nadnárodné firmy, konkrétne Lidl, Tesco, Kaufland a Billa. Väčšina má materskú spoločnosť v Nemecku, mnohé však pôsobia aj v Rakúsku, a jedna má materskú firmu v Spojenom kráľovstve. Žiadna dnes takto pôsobiaca spoločnosť nepochádza z Francúzska. Na Slovensku v minulosti pôsobil Carrefour, ten sa však začiatkom roku 2018 definitívne stiahol zo slovenského trhu.\n\nPodľa najnovších dát dostupných za rok 2021 spomínané 4 firmy dosahujú priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.\n\nTáto výška ziskov kontrastuje v niektorých prípadoch so ziskovosťou materských firiem v zahraničí, a to najmä v Nemecku. V porovnávanom roku 2021, boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %. Zaujímavé však je, že Lidl sa teší celkovo vyššiemu pomeru ziskovosti, keď sa pozrieme na globálne čísla dosahuje 3,2%.\n\nPre Rakúsko nebolo možné získať dáta o ziskovosti, nakoľko na internete nie sú voľne dostupné. Operačný zisk v celom odvetví maloobchodu, kam však nespadajú len potraviny, sa dostal v roku 2021 v priemere v alpskej republike na úroveň 2,08 %.\n\nVo Francúzsku je najväčším reťazcom práve Carrefour, ktorý kedysi pôsobil aj na Slovensku, ten v roku 2021 dosiahol pomer čistého zisku a tržieb globálne, teda nielen vo Francúzsku, 2,8 %.\n\nTesco PLC, materská spoločnosť Tesco Stores SR, sa na domácom trhu v Spojenom kráľovstve a Írsku naopak teší celkom vysokej ziskovosti, v roku 2021 dosahovala maržu 3,46 %, ktorá v posledných dvoch vyrástla ešte dokonca nad 4 %. Tým sa najviac približuje, avšak aj tak zaostáva za ziskovosťou slovenských nadnárodných potravinových reťazcov.\n\nTie isté firmy sa na domácich trhoch naozaj musia uspokojiť s nižšími ziskami v pomere k tržbám, ako je tomu na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini reagoval na debatu o návrhu poslancov z Hlas-SD na zastropovanie obchodnej prirážky na potraviny na maximálne 40 %, ktorou chcú bojovať proti vysokým cenám. V kontexte výroku sa analýza zameria na odvetvie predaja potravín. Na Slovensku figurujú v tomto odvetví štyri veľké nadnárodné firmy, konkrétne Lidl, Tesco, Kaufland a Billa. Väčšina má materskú spoločnosť v Nemecku, mnohé však pôsobia aj v Rakúsku, a jedna má materskú firmu v Spojenom kráľovstve. Žiadna dnes takto pôsobiaca spoločnosť nepochádza z Francúzska. Na Slovensku v minulosti pôsobil Carrefour, ten sa však začiatkom roku 2018 definitívne stiahol zo slovenského trhu.", "Podľa najnovších dát dostupných za rok 2021 spomínané 4 firmy dosahujú priemerný pomer zisku a tržieb na úrovni 5,43 %. Lidl dosiahol najväčšie tržby, zisk a aj najlepší pomer medzi nimi – 8,9 %, nasleduje sesterská spoločnosť Kaufland s pomerom 6,24 %, Tesco s 5,02 %, a posledná Billa dosahuje len 1,38 %.", "Táto výška ziskov kontrastuje v niektorých prípadoch so ziskovosťou materských firiem v zahraničí, a to najmä v Nemecku. V porovnávanom roku 2021, boli najväčší hráči na nemeckom trhu EDEKA, Aldi Nord a Aldi Süd, REWE (materská spoločnosť Billa s.r.o.), Kaufland a Lidl. Priemer ich ziskovosti ako podielu čistého zisku na tržbách činil len 1,39 %, teda výrazne menej ako na Slovensku. Aldi Süd dos iahla v roku 2021 pomer zisku a tržieb 1,97 %, zatiaľ čo Edeka premenila 1,36 % tržieb na zisk, Lidl si zabezpečil 1,27 %-nú čistú ziskovosť, Kaufland 1,2 % a najmenej profitovalo na celkových tržbách REWE (majiteľ Billa na Slovensku) s pomerom 1,13 %. Zaujímavé však je, že Lidl sa teší celkovo vyššiemu pomeru ziskovosti, keď sa pozrieme na globálne čísla dosahuje 3,2%.", "Pre Rakúsko nebolo možné získať dáta o ziskovosti, nakoľko na internete nie sú voľne dostupné. Operačný zisk v celom odvetví maloobchodu, kam však nespadajú len potraviny, sa dostal v roku 2021 v priemere v alpskej republike na úroveň 2,08 %.", "Vo Francúzsku je najväčším reťazcom práve Carrefour, ktorý kedysi pôsobil aj na Slovensku, ten v roku 2021 dosiahol pomer čistého zisku a tržieb globálne, teda nielen vo Francúzsku, 2,8 %.", "Tesco PLC, materská spoločnosť Tesco Stores SR, sa na domácom trhu v Spojenom kráľovstve a Írsku naopak teší celkom vysokej ziskovosti, v roku 2021 dosahovala maržu 3,46 %, ktorá v posledných dvoch vyrástla ešte dokonca nad 4 %. Tým sa najviac približuje, avšak aj tak zaostáva za ziskovosťou slovenských nadnárodných potravinových reťazcov.", "Tie isté firmy sa na domácich trhoch naozaj musia uspokojiť s nižšími ziskami v pomere k tržbám, ako je tomu na Slovensku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zastropovanie", "figurujú", "stiahol", "Lidl", "Kaufland", "Tesco", "Billa", "dos", "iahla", "premenila", "Lidl", "REWE", "dostal", "dosiahol", "teší"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/nrsr-ziskova-prirazka-pri-predaji-po/713050-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/CDmJsWt/lidl-vlani-obhajil-titul-krala-slovenskych-retazcov-a-upevnil-si-svoju-poziciu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/558264/carrefour-zatvoril-poslednu-predajnu-na-slovensku/", "https://finstat.sk/35793783", "https://finstat.sk/35790164", "https://finstat.sk/31321828", "https://finstat.sk/31347037", "https://www.lebensmittelzeitung.net/handel/nachrichten/discount-aldi-sued-verzichtet-im-preiskampf-auf-gewinn-169763", "https://www.handelsdaten.de/lebensmittelhandel/umsatz-von-aldi-sued-deutschland-zeitreihe", "https://www.bundesanzeiger.de/", "https://de.finance.yahoo.com/nachrichten/seltener-einblick-lidls-gesch%C3%A4ftszahlen-zeigt-174147909.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly93d3cuZ29vZ2xlLmNvbS8&guce_referrer_sig=AQAAAFvvoWOAlpL44RCwyRc6keSkD95IGgEKfSchx8Y0eKbZ7JpiEjIa6MrSdYTymFqlzm4kWp9zS5X-ot7oir9UhLP_PMmX5EPPLhBT2hUuNDR6Bo5SxF0W19TRepUnXMiFZoeq0iVoebOiQqTN5tvPHQ4is8xFqChZxjICri7oTlTm", "https://www.rewe-group.com/de/presse-und-medien/newsroom/pressemitteilungen/rewe-group-navigiert-erfolgreich-und-stabil-durch-das-krisenjahr-2022/", "https://wien.arbeiterkammer.at/service/studien/WirtschaftundPolitik/branchenanalysen/AK_Branchenreport_Handel_2022.pdf", "https://www.carrefour.com/en/finance/financial-publications", "https://www.tescoplc.com/investors/reports-results-and-presentations/financial-performance/five-year-record/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:20.438918+00:00"}
{"id": "vr36092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36092", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...čiže míňa viacej ako môže (vláda, pozn.)...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by vláda „šetrila“ takýmto spôsobom."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:41.876436+00:00"}
{"id": "49884", "numeric_id": 49884, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49884", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "Výlet do Moskvy nič nevybavil. Pretože tam je zmluva, dohoda v Petrohrade, už ministerka Saková mala dohodu, že ten plyn pôjde tak alebo onak. Lietala do Petrohradu a tam a vieme o tom, že záväzok dodať ruský plyn je zazmluvnený a je tu pod ťarchou ruskej strany.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má platný kontrakt s ruským Gazpromom na dodávky plynu do roku 2034. Ukrajina 1. januára 2025 ukončila tranzit ruského plynu na Slovensko cez svoje územie po vypršaní platnosti zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Tento krok viedol zúčastnené strany k hľadaniu alternatívnych trás prepravy, ako je napríklad plynovod TurkStream cez Turecko a Maďarsko. Od 1. februára 2025 začal Gazprom dodávať plyn na Slovensko prostredníctvom TurkStreamu.\n\nHoci podľa dostupných vyjadrení kontrakt s Gazpromom uvádza , že ruská strana je zodpovedná dodať plyn na Slovensko, tak podľa hovorcu SPP konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom verejnosť nepozná . Ministerka hospodárstva Denisa Saková cestovala v decembri 2024 spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom za účelom rokovania s Gazpromom dvakrát do ruského Petrohradu. Výsledky týchto rokovaní sú však neverejné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nMinisterka hospodárstva Saková v Petrohrade\n\nV stredu 4. decembra 2024 absolvovala ministerka hospodárstva Denisa Saková pracovnú cestu do Petrohradu, kde sa spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom stretla s predsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom. Hlavnou témou rokovania malo byť zabezpečenie dodávok ruského plynu na Slovensko od januára 2025.\n\nMinisterka po stretnutí uviedla , že rokovania pokračujú s cieľom zabezpečiť dodávky strategických surovín na Slovensko a ich transport. Ministerstvo nezverejnilo podrobné informácie o dosiahnutých výsledkoch rokovaní. Ministerka Saková po stretnutí oznámila , že konečné výsledky rokovaní budú oznámené až po uzatvorení plánovaných krokov: „Nezverejníme detaily rokovaní ani ďalšie plánované kroky, kým nebudú uzatvorené.”\n\nĎalšie rokovania ministerky Sakovej, generálneho riaditeľa SPP Vojtecha Ferencza a šéfa Gazpromu Alexeja Millera sa uskutočnilo v Petrohrade 17. decembra 2024. Ministerka po rokovaniach uviedla : „ako sme avizovali, pokračujeme v rokovaniach o procese dodávok strategických surovín na Slovensko a aj ich transporte do Európy.“ Ministerstvo nezverejnilo viac informácií o výsledkoch rokovaní.\n\nPremiér Fico v Moskve\n\nV decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico neohlásene vycestoval do Moskvy, kde plánoval rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj o plyne a jeho tranzite.\n\nNa zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti 10. januára 2025 premiér uviedol, že: „ruská strana potvrdila, že tento záväzok, ktorý má voči nám, doručí na Slovensko” ( video , 00:10:15). V relácii V politike 12. januára 2025 premiér potvrdil, že ruská strana sa zaviazala plyn na Slovensko dodať inými trasami ( video , 00:14:21).\n\nZáväzok Gazpromu\n\nRakúskej spoločnosti OMV v arbitrážnom spore s ruským Gazpromom priznala Medzinárodná obchodná komora v roku 2024 odškodné viac ako 230 miliónov eur. Spor sa týkal nepravidelnosti dodávok plynu zo strany Gazpromu, ktorý v septembri 2022 úplne zastavil dodávky do Nemecka určené pre dcérsku spoločnosť OMV. Medzinárodná obchodná komora tak de facto uznala, že za dodanie plynu je zodpovedný jeho predajca, teda Gazprom.\n\nNa základe tohto rozhodnutia existuje podľa analytikov predpoklad, že Slovensko by mohlo rovnakú žalobu voči Gazpromu vzniesť kvôli prerušeným dodávkam plynu po 1. januári 2025. Podľa hovorcu SPP však konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom analytici nepoznajú . Kontrakt SPP s Gazpromom podľa dostupných informácií počíta s tým, že ruská strana plyn na Slovensko dopraví.\n\nPodobné žaloby za nedodržanie dodávok plynu vzniesla voči Gazpromu aj česká energetická skupina ČEZ a slovenská Západoslovenská energetika.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský plynárenský priemysel (SPP) má platný kontrakt s ruským Gazpromom na dodávky plynu do roku 2034. Ukrajina 1. januára 2025 ukončila tranzit ruského plynu na Slovensko cez svoje územie po vypršaní platnosti zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Tento krok viedol zúčastnené strany k hľadaniu alternatívnych trás prepravy, ako je napríklad plynovod TurkStream cez Turecko a Maďarsko. Od 1. februára 2025 začal Gazprom dodávať plyn na Slovensko prostredníctvom TurkStreamu.", "Hoci podľa dostupných vyjadrení kontrakt s Gazpromom uvádza , že ruská strana je zodpovedná dodať plyn na Slovensko, tak podľa hovorcu SPP konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom verejnosť nepozná . Ministerka hospodárstva Denisa Saková cestovala v decembri 2024 spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom za účelom rokovania s Gazpromom dvakrát do ruského Petrohradu. Výsledky týchto rokovaní sú však neverejné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Ministerka hospodárstva Saková v Petrohrade", "V stredu 4. decembra 2024 absolvovala ministerka hospodárstva Denisa Saková pracovnú cestu do Petrohradu, kde sa spolu s generálnym riaditeľom SPP Vojtechom Ferenczom stretla s predsedom predstavenstva spoločnosti Gazprom Alexejom Millerom. Hlavnou témou rokovania malo byť zabezpečenie dodávok ruského plynu na Slovensko od januára 2025.", "Ministerka po stretnutí uviedla , že rokovania pokračujú s cieľom zabezpečiť dodávky strategických surovín na Slovensko a ich transport. Ministerstvo nezverejnilo podrobné informácie o dosiahnutých výsledkoch rokovaní. Ministerka Saková po stretnutí oznámila , že konečné výsledky rokovaní budú oznámené až po uzatvorení plánovaných krokov: „Nezverejníme detaily rokovaní ani ďalšie plánované kroky, kým nebudú uzatvorené.”", "Ďalšie rokovania ministerky Sakovej, generálneho riaditeľa SPP Vojtecha Ferencza a šéfa Gazpromu Alexeja Millera sa uskutočnilo v Petrohrade 17. decembra 2024. Ministerka po rokovaniach uviedla : „ako sme avizovali, pokračujeme v rokovaniach o procese dodávok strategických surovín na Slovensko a aj ich transporte do Európy.“ Ministerstvo nezverejnilo viac informácií o výsledkoch rokovaní.", "Premiér Fico v Moskve", "V decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico neohlásene vycestoval do Moskvy, kde plánoval rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom aj o plyne a jeho tranzite.", "Na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti 10. januára 2025 premiér uviedol, že: „ruská strana potvrdila, že tento záväzok, ktorý má voči nám, doručí na Slovensko” ( video , 00:10:15). V relácii V politike 12. januára 2025 premiér potvrdil, že ruská strana sa zaviazala plyn na Slovensko dodať inými trasami ( video , 00:14:21).", "Záväzok Gazpromu", "Rakúskej spoločnosti OMV v arbitrážnom spore s ruským Gazpromom priznala Medzinárodná obchodná komora v roku 2024 odškodné viac ako 230 miliónov eur. Spor sa týkal nepravidelnosti dodávok plynu zo strany Gazpromu, ktorý v septembri 2022 úplne zastavil dodávky do Nemecka určené pre dcérsku spoločnosť OMV. Medzinárodná obchodná komora tak de facto uznala, že za dodanie plynu je zodpovedný jeho predajca, teda Gazprom.", "Na základe tohto rozhodnutia existuje podľa analytikov predpoklad, že Slovensko by mohlo rovnakú žalobu voči Gazpromu vzniesť kvôli prerušeným dodávkam plynu po 1. januári 2025. Podľa hovorcu SPP však konkrétne znenie zmluvy s Gazpromom analytici nepoznajú . Kontrakt SPP s Gazpromom podľa dostupných informácií počíta s tým, že ruská strana plyn na Slovensko dopraví.", "Podobné žaloby za nedodržanie dodávok plynu vzniesla voči Gazpromu aj česká energetická skupina ČEZ a slovenská Západoslovenská energetika."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["kontrakt", "ukončila", "vypršaní", "hľadaniu", "začal", "uvádza", "nepozná", "cestovala", "rokovania", "absolvovala", "stretla", "zabezpečenie", "uviedla", "nezverejnilo", "oznámila", "rokovania", "uskutočnilo", "uviedla", "nezverejnilo", "vycestoval", "", "video", "video", "priznala", "týkal", "zastavil", "existuje", "nepoznajú", "počíta", "vzniesla"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/4451611", "https://www.energie-portal.sk/dokument/plyn-rusko-ukrajina-2025-111306.aspx", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy", "https://e.dennikn.sk/minuta/4451611", "https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy", "https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.", "https://e.dennikn.sk/4365476/vladny-special-opat-pristal-v-petrohrade-za-tranzit-ruskeho-plynu-lobuju-aj-energeticke-firmy/?ref=mpm", "https://www.aktuality.sk/clanok/SjXpiCO/ministerka-sakova-isla-rokovat-o-zemnom-plyne-do-petrohradu/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96183048-sakova-rokovala-v-petrohrade-o-kritickom-dni-pre-slovensko-hrozi-ze-doplatime-na-zasadovy-krok-kyjeva", "https://www.aktuality.sk/clanok/SjXpiCO/ministerka-sakova-isla-rokovat-o-zemnom-plyne-do-petrohradu/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96183048-sakova-rokovala-v-petrohrade-o-kritickom-dni-pre-slovensko-hrozi-ze-doplatime-na-zasadovy-krok-kyjeva", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/zemny-plyn-rusko-ukrajina-spp-ruz-tranzit-plynu-111291.aspx", "https://www.ta3.com/clanok/970375/slovenska-delegacia-mala-odletiet-do-ruska-ministerka-sakova-rokuje-s-gazpromom-o-buducnosti-dodavok-plynu", "https://www.ta3.com/clanok/970375/slovenska-delegacia-mala-odletiet-do-ruska-ministerka-sakova-rokuje-s-gazpromom-o-buducnosti-dodavok-plynu", "https://e.dennikn.sk/4365476/vladny-special-opat-pristal-v-petrohrade-za-tranzit-ruskeho-plynu-lobuju-aj-energeticke-firmy/?ref=mpm", "https://www.ta3.com/clanok/972245/vladny-special-znova-navstivil-rusky-petrohrad-sakova-rokovala-so-sefom-gazpromu-o-dodavkach-plynu", "https://www.teraz.sk/najnovsie/rezort-hospodarstva-pokracuje-v-rokova/843979-clanok.html", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/zemny-plyn-rusko-ukrajina-spp-ruz-tranzit-plynu-111291.aspx", "https://www.aktuality.sk/clanok/E7qSanY/robert-fico-prisiel-do-parlamentu-vysvetlovat-svoju-cestu-do-moskvy-pytal-sa-simecku-ci-by-ziadal-zatknut-putina/", "https://www.youtube.com/watch?v=6XzIU9c20rQ", "https://www.youtube.com/watch?v=6XzIU9c20rQ&t=615s", "https://www.youtube.com/watch?v=nvM0xzjyuAI", "https://index.sme.sk/c/23411255/omv-vyhrala-arbitraz-s-gazpromom-ma-v-umysle-prestat-mu-platit-za-plyn.html", "https://www.euractiv.com/section/eet/news/gazprom-stops-supplying-gas-to-austria/", "https://apnews.com/article/austria-russia-gazprom-gas-supplies-088b14662ba02220369492231c92b5bb", "https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.", "https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3.", "https://www.ta3.com/clanok/979181/na-slovensko-opat-tecie-plyn-z-gazpromu-hoci-odber-nikdy-nestopli-teraz-ma-opat-nalepku-z-moskvy", "https://index.sme.sk/c/23433009/arbitraz-s-gazpromom-stopka-pre-rusky-plyn-je-jeho-problem.html#3."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:02.265037+00:00"}
{"id": "vr14932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14932", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No tak, páni, bol prieskum, napríklad AKO, ktorý hovori o tom, že tri štvrtiny našich voličov sú spokojní s tým riešením ...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Problematike spokojnosti voličov politických strán po voľbách sa venovali dva povolebné prieskumy (od agentúr AKO a Focus) s výrazne odlišnými výsledkami. Béla Bugár v tomto výroku cituje výsledky prieskumu agentúry AKO, v rámci ktorej skutočne tri štvrtiny voličov Mostu-Híd vyjadrilo spokojnosť s povolebnou situáciou, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Agentúra AKO (.pdf) robila prieskum verejnej mienky mesiac po parlamentných voľbách (4.-7. apríla 2016), v ktorom zisťovala spokojnosť voličov jednotlivých strán s tým, ako ich strana postupovala pri zostavovaní vlády. Na otázku „Ste spokojná/ý s tým, ako postupovala hneď po voľbách, až do zostavenia novej vlády, tá strana, ktorú ste vy volili?“ 33,3 % voličov Mostu-Híd označilo možnosť \" úplne spokojný \" a 41,2 % \" skôr spokojný \". Na základe tohto prieskumu, ktorá sa konala na reprezentatívnej vzorke voči populácii SR, dá sa povedať, že tri štvrtiny voličov tejto strany sú spokojní so vstupom Mostu-Híd do koalície so Smerom a SNS. Prieskum (.pdf) agentúry Focus vznikol skôr, odpovede boli zbierané v období 11.-16. marca 2016. Respondenti sa museli vyjadriť aj k tomu, do akej miery by im bola prijateľná vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD+ SNS+ Most-Híd+SIEŤ, alebo koalícia SaS+OľaNo-NOVA +SNS+Most-Híd+SIEŤ s podporou strany Sme rodina. Až 47 % voličov Mostu-Híd označilo prvú možnú koalíciu za neprijateľnú, kým 39 % považovalo túto možnosť za pijateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problematike spokojnosti voličov politických strán po voľbách sa venovali dva povolebné prieskumy (od agentúr AKO a Focus) s výrazne odlišnými výsledkami. Béla Bugár v tomto výroku cituje výsledky prieskumu agentúry AKO, v rámci ktorej skutočne tri štvrtiny voličov Mostu-Híd vyjadrilo spokojnosť s povolebnou situáciou, preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Agentúra AKO (.pdf) robila prieskum verejnej mienky mesiac po parlamentných voľbách (4.-7. apríla 2016), v ktorom zisťovala spokojnosť voličov jednotlivých strán s tým, ako ich strana postupovala pri zostavovaní vlády. Na otázku „Ste spokojná/ý s tým, ako postupovala hneď po voľbách, až do zostavenia novej vlády, tá strana, ktorú ste vy volili?“ 33,3 % voličov Mostu-Híd označilo možnosť \" úplne spokojný \" a 41,2 % \" skôr spokojný \". Na základe tohto prieskumu, ktorá sa konala na reprezentatívnej vzorke voči populácii SR, dá sa povedať, že tri štvrtiny voličov tejto strany sú spokojní so vstupom Mostu-Híd do koalície so Smerom a SNS. Prieskum (.pdf) agentúry Focus vznikol skôr, odpovede boli zbierané v období 11.-16. marca 2016. Respondenti sa museli vyjadriť aj k tomu, do akej miery by im bola prijateľná vládna koalícia zložená zo strán Smer-SD+ SNS+ Most-Híd+SIEŤ, alebo koalícia SaS+OľaNo-NOVA +SNS+Most-Híd+SIEŤ s podporou strany Sme rodina. Až 47 % voličov Mostu-Híd označilo prvú možnú koalíciu za neprijateľnú, kým 39 % považovalo túto možnosť za pijateľnú. Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["AKO", "Prieskum"], "url": ["http://ako.sk/wp-content/uploads/2016/04/ag.-AKO-Spokojnost-volicov-jednotlivych-stran-s-postupom-ich-strany-pri-zostavovani-vlady-prieskum-april-2016.pdf", "http://www.focus-research.sk/files/n187_FOCUS_Hodnotenie%20parlamentnych%20volieb%202016%20+%20Volebne%20preferencie_marec2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:01.001974+00:00"}
{"id": "vr26514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26514", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "pre mňa úspechom je už aj to, čo sa udialo, ten obdivuhodný výkon nazbieraných 22 057 hlasov (podpisov, pozn.).", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký výrok povedal v tej istej relácii aj I. Matovič. Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký výrok povedal v tej istej relácii aj I. Matovič. Je pravdou, že podporovatelia H. Mezenskej dokázali vyzbierať presne 22 057 podpisov od občanov na jej kandidatúru za prezidentku SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["podpisov"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/mezenska-podala-kandidaturu-hodinu-pre/70085-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:45.757420+00:00"}
{"id": "vr29138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29138", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Povedalo to 420-tisíc ľudí, že to pre nich veľmi dôležité je a nikto by ich nespochybňoval o tom, že dôležité je.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy ( .pdf ) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy ( .pdf ) Aliancie za rodinu bola petícia za vyhlásenie referenda odovzdaná dňa 27. augusta 2014 so 408 322 podpismi. Časť týchto podpisov bola ale posúdená ako neplatná. Referendum bolo napokon vyhlásené na základe 389 843 platných podpisov. Platných podpisov síce bolo necelých 390 tisíc a pôvodne vyzbieraných bolo niečo vyše 408 tisíc podpisov, je však možné predpokladať, že referendum podporili i ľudia, ktorí petíciu priamo nepodpísali a preto je dosť možné, že sa toto číslo mohlo vyšplhať na 420 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "vyhlásené", "stránke", "podarilo"], "url": ["http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/TS%20odovzdanie%20fin.pdf?stamp=54082c2e20996", "http://www.sme.sk/c/7401546/krestania-splnili-podmienku-na-referendum-maju-dost-podpisov.html", "http://www.alianciazarodinu.sk/", "http://www.aktuality.sk/clanok/262271/aliancia-za-rodinu-splnila-podmienku-takmer-390-000-podpisov-na-referendum-je-platnych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:27.513065+00:00"}
{"id": "vr35706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35706", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Reakcia (na „zrušenie výstavby diaľnic“, pozn.) je taká, že niekto tu hovorí o rekonštrukcii celého traktu...", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "ako o rekonštrukcii hovoril konkrétne minister Ján Figeľ sa dohľadať nepodarilo. Pravdou je, že TASR vo svojej správe , ktorú nazvala: J.FIGEĽ: Vážneho rekonštrukcia kancelárie za 500.000 eur je neetická, hovorí o rekonštrukcii ministerskej kancelárie.", "analysis_paragraphs": ["ako o rekonštrukcii hovoril konkrétne minister Ján Figeľ sa dohľadať nepodarilo. Pravdou je, že TASR vo svojej správe , ktorú nazvala: J.FIGEĽ: Vážneho rekonštrukcia kancelárie za 500.000 eur je neetická, hovorí o rekonštrukcii ministerskej kancelárie."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR vo svojej správe"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100902TBB00279"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:14.440060+00:00"}
{"id": "vr38188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38188", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Skutočne som si pozrel teraz aktuálne čísla, výdavky k 5.5. 2011 5,1 miliardy, v roku 2010 tiež 5,1 miliardy. Čiže na výdavkovej strane v skutočnosti ku žiadnym veľkým úsporám nedochádza.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výdavky k 5. máju 2011: 5 147 181 tisíc eur, schodok: -1 429 053 tisíc eur. Výdavky k 5. máju 2010: 5 147 866 tisíc eur, schodok: -1 877 415 tisíc eur. Výdavky sa v absolútnych číslach nezmenili, no oproti 5. máju 2010 klesol schodok štátneho rozpočtu o 448 362 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Výdavky k 5. máju 2011: 5 147 181 tisíc eur, schodok: -1 429 053 tisíc eur. Výdavky k 5. máju 2010: 5 147 866 tisíc eur, schodok: -1 877 415 tisíc eur. Výdavky sa v absolútnych číslach nezmenili, no oproti 5. máju 2010 klesol schodok štátneho rozpočtu o 448 362 tisíc eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Výdavky", "Výdavky"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7918", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7554"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:50.586885+00:00"}
{"id": "vr25756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25756", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Všetky zmeny (pre živnostníkov, pozn.), ktoré sme urobili, sme urobili po dohode s relevantnými zástupcami živnostníkov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zhodnotiť, či boli naozaj \"všetky\" zmeny, týkajúce sa živnostníkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobilo, uskutočnené po dohode so živnostníkmi, je problematické. Viackrát sa v médiách objavili konštatovania a poukazy na vzájomné dohody (napr. SME alebo aktualne.sk ), dokonca aj Slovenská živnostenská komora, ktorá na svojej stránke píše o stretnutí živnostníkov s prezidentom , uvádza: \"Vojtech Gottschall, predseda Slovenskej živnostenskej komory, na stretnutí uviedol, že sa \"výrazne zmenil postoj súčasnej vlády k malým a stredným živnostníkom. Sme rovnocennými partnermi v Rade solidarity Vlády SR. Spolupráca je lepšia a počúvajú naše názory,\" uviedol na margo vzťahu s vládou.\" Toto stretnutie sa však týkalo iba Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory, ktorých aj Ján Richter v relácii označil za relevantných zástupcov živnostníkov. Otázne však je, či sú to jediní relevantní zástupcovia živnostníkov na Slovensku a či by nebolo vhodné brať do úvahy aj iné živnostenské organizácie, ktoré s politikou ministerstva nemusia súhlasiť. Príkladom môže byť Aliancia živnostníkov a slobodných povolaní, ktorá vyzývala prezidenta , aby vetoval zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov.", "analysis_paragraphs": ["Zhodnotiť, či boli naozaj \"všetky\" zmeny, týkajúce sa živnostníkov, ktoré Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny urobilo, uskutočnené po dohode so živnostníkmi, je problematické. Viackrát sa v médiách objavili konštatovania a poukazy na vzájomné dohody (napr. SME alebo aktualne.sk ), dokonca aj Slovenská živnostenská komora, ktorá na svojej stránke píše o stretnutí živnostníkov s prezidentom , uvádza: \"Vojtech Gottschall, predseda Slovenskej živnostenskej komory, na stretnutí uviedol, že sa \"výrazne zmenil postoj súčasnej vlády k malým a stredným živnostníkom. Sme rovnocennými partnermi v Rade solidarity Vlády SR. Spolupráca je lepšia a počúvajú naše názory,\" uviedol na margo vzťahu s vládou.\" Toto stretnutie sa však týkalo iba Slovenského živnostenského zväzu a Slovenskej živnostenskej komory, ktorých aj Ján Richter v relácii označil za relevantných zástupcov živnostníkov. Otázne však je, či sú to jediní relevantní zástupcovia živnostníkov na Slovensku a či by nebolo vhodné brať do úvahy aj iné živnostenské organizácie, ktoré s politikou ministerstva nemusia súhlasiť. Príkladom môže byť Aliancia živnostníkov a slobodných povolaní, ktorá vyzývala prezidenta , aby vetoval zvýšenie odvodov pre živnostníkov a dohodárov."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["SME", "aktualne.sk", "stretnutí živnostníkov s prezidentom", "vyzývala prezidenta"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6420578/zivnostnici-budu-platit-statu-viac-ako-doteraz.html", "http://aktualne.atlas.sk/prekaza-vlade-uspech-statny-rozpocet-maju-zahojit-opat-aj-zivnostnici/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.szk.sk/", "http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=675348"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:43.833873+00:00"}
{"id": "vr26663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26663", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Ja osobne som dvakrát priviedol ukrajinského ministra zahraničných vecí do Bruselu a dal som mu možnosť stretnúť sa s kolegami, s ministrami zahraničných vecí Európskej únie v januári a v októbri minulého roka...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister Lajčák sa stretol v roku 2013 s ukrajinským ministrom zahraničných vecí - Leonidom Kožarom dvakrát - v januári a októbri. V oboch prípadoch diskutovali o Asociačnej dohode spolu s ďalšími ministrami zahraničných vecí EÚ. 31.januára 2013 sa prvýkrát stretli Lajčák a Kožarov v Bruseli. Predmetom diskusie boli predovšetkým slovensko-ukrajinské vzťahy, vízová politika a ekonomika. Aj na základe iniciatívy ministra Lajčáka, bolo uskutočnené stretnutie Skupiny priateľov Ukrajiny. \" Išlo o prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ s ukrajinským ministrom od sformovania novej ukrajinskej vlády.\" Prediskutovávali sa témy vzťahu Brusel-Kyjev, podpis Asociačnej dohody, Komplexná dohoda o voľnom obchode, politické pridružovanie sa, či ekonomická integrácia Ukrajiny. Druhé stretnutie sa konalo 21.októbra 2013. Bodom programu bolo zhodnotiť schopnosť Ukrajiny plniť podmienky k podpisu Asociačnej dohody s EÚ. Kožarov dostal pred diplomatmi EÚ priestor odprezentovať najnovšie výsledky z oblasti požadovaných reforiem a možnosť odpovedať na otázky svojich kolegov z únie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister Lajčák sa stretol v roku 2013 s ukrajinským ministrom zahraničných vecí - Leonidom Kožarom dvakrát - v januári a októbri. V oboch prípadoch diskutovali o Asociačnej dohode spolu s ďalšími ministrami zahraničných vecí EÚ. 31.januára 2013 sa prvýkrát stretli Lajčák a Kožarov v Bruseli. Predmetom diskusie boli predovšetkým slovensko-ukrajinské vzťahy, vízová politika a ekonomika. Aj na základe iniciatívy ministra Lajčáka, bolo uskutočnené stretnutie Skupiny priateľov Ukrajiny. \" Išlo o prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ s ukrajinským ministrom od sformovania novej ukrajinskej vlády.\" Prediskutovávali sa témy vzťahu Brusel-Kyjev, podpis Asociačnej dohody, Komplexná dohoda o voľnom obchode, politické pridružovanie sa, či ekonomická integrácia Ukrajiny. Druhé stretnutie sa konalo 21.októbra 2013. Bodom programu bolo zhodnotiť schopnosť Ukrajiny plniť podmienky k podpisu Asociačnej dohody s EÚ. Kožarov dostal pred diplomatmi EÚ priestor odprezentovať najnovšie výsledky z oblasti požadovaných reforiem a možnosť odpovedať na otázky svojich kolegov z únie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["31.januára", "stretnutie", "stretnutie"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=56&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_B7931014ADF24F35C1257B04003887D0", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEWMAINJDRK-7X8MMJ=56&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_0625F2A62D39E4E1C1257B040039CE47", "http://www.hlavnespravy.sk/m-lajcak-eu-zatial-nedosiahla-zhodu-ci-podpise-asociacnu-dohodu-s-ukrajinou/160420/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:17.864855+00:00"}
{"id": "vr32435", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32435", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Rast, ktorý bol predtým definovaný alebo odhadovaný na úrovni 2,6% HDP, je dnes znížený na úroveň 2,1% (na rok 2013, pozn.) a 0,5% bol vyčíslený dopad, práve konsolidačných opatrení.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegrini uvádza správne čísla, výrok hodnotíme ako pravdivý. V súlade s prognózovaným vývojom jednotlivých zložiek Medzinárodný monetárny fond ( IMF ) by sa mal rast HDP na Slovensku v roku 2012 spomaliť na 2,6 %. MMF vydal v júli podrobnú správu o slovenskej ekonomike, ktorá je dostupná tu . (pdf.) Píše sa v nej, str. 5: Slovakia’s real GDP growth is expected to slow from 3.3 percent in 2011 to 2.6 percent in 2012 (Box 1). Growth is projected to pick up to about 3 1/2 percent in the medium term as the external environment strengthens and domestic demand gathers pace. MF SR v komentári IFP zo 14. septembra 2012 zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1%. Čo sa týka odhadovaného rastu na rok 2012, ten zostáva podľa MMF na úrovni 2,6% a IFP na úrovni 2,5%. Čo sa týka druhej časti výroku, údaj o dopade konsolidačných opatrení, ktorý by mal byť vyčíslený na 0,5 % sa podľa dostupných zdrojov zdá byť správny. MMF, str. 9: The Fiscal Compact requires that after meeting the EDP threshold of headline deficit of 3 percent of GDP by 2013, Slovakia implement a minimum structural fiscal adjustment of 1/2 percent of GDP per year until it reaches its medium-term objective (MTO) which has been set at 0.5 percent of GDP structural deficit. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Najnovšia prognóza IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, znížia fiškálne opatrenia vlády rast HDP o 0,5 p.b. \" Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b . (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.).\" Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad rovnako na úroveň 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegrini uvádza správne čísla, výrok hodnotíme ako pravdivý. V súlade s prognózovaným vývojom jednotlivých zložiek Medzinárodný monetárny fond ( IMF ) by sa mal rast HDP na Slovensku v roku 2012 spomaliť na 2,6 %. MMF vydal v júli podrobnú správu o slovenskej ekonomike, ktorá je dostupná tu . (pdf.) Píše sa v nej, str. 5: Slovakia’s real GDP growth is expected to slow from 3.3 percent in 2011 to 2.6 percent in 2012 (Box 1). Growth is projected to pick up to about 3 1/2 percent in the medium term as the external environment strengthens and domestic demand gathers pace. MF SR v komentári IFP zo 14. septembra 2012 zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1%. Čo sa týka odhadovaného rastu na rok 2012, ten zostáva podľa MMF na úrovni 2,6% a IFP na úrovni 2,5%. Čo sa týka druhej časti výroku, údaj o dopade konsolidačných opatrení, ktorý by mal byť vyčíslený na 0,5 % sa podľa dostupných zdrojov zdá byť správny. MMF, str. 9: The Fiscal Compact requires that after meeting the EDP threshold of headline deficit of 3 percent of GDP by 2013, Slovakia implement a minimum structural fiscal adjustment of 1/2 percent of GDP per year until it reaches its medium-term objective (MTO) which has been set at 0.5 percent of GDP structural deficit. Dopad konsolidačného balíka súčasnej vlády je odhadovaný na 0,5 p.b. Najnovšia prognóza IFP z 14. septembra 2012 predpokladá, že v roku 2013, znížia fiškálne opatrenia vlády rast HDP o 0,5 p.b. \" Záporný príspevok konsolidácie k rastu HDP bude sústredený do roku 2013 vo výške 0,5 p.b . (júnový predpoklad bol 0,4 p.b.).\" Program stability (.pdf) na roky 2011 až 2014 odhadoval dopad rovnako na úroveň 0,5%. Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["IMF", "tu", "komentári IFP", "MMF, str. 9:", "IFP", "Program stability"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2012/car071712c.htm", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2012/cr12178.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8297&documentId=8248", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/scr/2012/cr12178.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8297&documentId=8248", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:46.416991+00:00"}
{"id": "vr33065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33065", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dnes sme v riziku, že máme k dispozícii ešte niekoľko stoviek miliónov eur, kde je riziko, či ich stihneme vyčerpať, pretože posledné dva roky sa za predchádzajúcej vlády čerpalo minimálne...", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že čerpanie eurofondov je stále na pomerne nízkej úrovni, no počas vlády I. Radičovej došlo k značnému nárastu čerpania OP. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že za vlády I. Radičovej sa čerpali eurofondy minimálne, keď v skutočnosti sa stav čerpania zvyšoval. Pokiaľ by sme sledovali čerpanie eurofondov vo všetkých 11 operačných programoch, zvýšilo by sa z pôvodných 7,65% na konci júna 2010 na 28,32% nameraných ku koncu marca 2012. K 31. decembru je vyčerpaných 41,66% (.xls) z celkovej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že čerpanie za vlády bolo na nízkej úrovni ale rýchlo za zvyšovalo. OP program Stav čerpania k 4.6. 2010 Stav čerpania ku koncu februára 2012 OP Technická pomoc 22,78 % 40,39% Regionálny OP 11,78 % 42,12% OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 11,57 % 37,99% OP Doprava 10,28 % 26,19% OP Zdravotníctvo 8,70 % 48,30% OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 8,55 % 39,56% OP Bratislavský kraj 7,39 % 32,73% OP Vzdelávanie 4,60 % 14,04% OP Výskum a vývoj 4,38 % 22,20% OP Životné prostredie 3,58 % 19,03% OP Informatizácia spoločnosti 0,80 % 10,24% Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že čerpanie eurofondov je stále na pomerne nízkej úrovni, no počas vlády I. Radičovej došlo k značnému nárastu čerpania OP. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že za vlády I. Radičovej sa čerpali eurofondy minimálne, keď v skutočnosti sa stav čerpania zvyšoval. Pokiaľ by sme sledovali čerpanie eurofondov vo všetkých 11 operačných programoch, zvýšilo by sa z pôvodných 7,65% na konci júna 2010 na 28,32% nameraných ku koncu marca 2012. K 31. decembru je vyčerpaných 41,66% (.xls) z celkovej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že čerpanie za vlády bolo na nízkej úrovni ale rýchlo za zvyšovalo. OP program Stav čerpania k 4.6. 2010 Stav čerpania ku koncu februára 2012 OP Technická pomoc 22,78 % 40,39% Regionálny OP 11,78 % 42,12% OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia 11,57 % 37,99% OP Doprava 10,28 % 26,19% OP Zdravotníctvo 8,70 % 48,30% OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast 8,55 % 39,56% OP Bratislavský kraj 7,39 % 32,73% OP Vzdelávanie 4,60 % 14,04% OP Výskum a vývoj 4,38 % 22,20% OP Životné prostredie 3,58 % 19,03% OP Informatizácia spoločnosti 0,80 % 10,24% Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["7,65%", "28,32%", "41,66%", "Stav čerpania k 4.6. 2010", "Stav čerpania ku koncu februára 2012"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/slovensko-vycerpalo-do-juna-2010-iba-necelych-7-65-eurofondov-/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-28-32-najviac-si-polepsil-op-zamest-a-socialna-inkluzia/", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1358759460.upl&ANAME=Mon_tab-12-12-31SK.xls", "http://eurofondy.webnode.sk/news/mvrr-cerpanie-v-operacnych-programoch-sr-k-4-junu-2010/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-januara-2012-na-urovni-27-19-najviac-si-polepsilo-zdravotnictvo-a-doprava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:28.338794+00:00"}
{"id": "vr28791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28791", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Píšu, že 45 % všetkých cestujúcich, to je 9 miliónov ľudí za jeden rok len z Trnavského samosprávneho kraja, sú ľudia, ktorí majú výhody či sociálne alebo študentské. Výpadok taký, že minulý rok mali 12,5 milióna mínus.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Doteraz preplácal TTSK na stratových linkách autobusovej doprave 12,5 mil. eur. Kraj sa rozhodol zrušiť niektoré stratové linky, čo by mu malo priniesť úsporu 0,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Doteraz preplácal TTSK na stratových linkách autobusovej doprave 12,5 mil. eur. Kraj sa rozhodol zrušiť niektoré stratové linky, čo by mu malo priniesť úsporu 0,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Stratégie", "preplácal"], "url": ["http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&uact=8&ved=0CDoQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dstrategia%2Fstrategickyplan2020%2Fpriloha_a_strategia_rozvoja_verejnej_dopravy.pdf&ei=ZlV0VInUCdPdatOHgOAB&usg=AFQjCNH_9dddF5YK4BGwr0C3sx9nQRMSkQ&sig2=bbwz2Q0ZsEVpTWQgfnshEQ", "http://www.teraz.sk/regiony/trnavsky-kraj-chce-rusit-autobusy/103815-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:27.146356+00:00"}
{"id": "vr27274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27274", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy (A. Kiska, pozn.) ste na súdoch ošklbali ľudí, išlo o sumu napríklad 6-7 tisíc, a ste od nich vysúdili 21-tisíc.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník Pravda nedávno zverejnil príbehy fyzických osôb, ktoré majú negatívne skúsenosti s pôžičkami od nebankoviek.\n\n“Quatro sa neskôr stalo dcérskou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Z nej sa s odstupom času pánovi Benedikovi podľa jeho slov ozvali, že ešte má stále nezaplatenú časť. Aj keď bol Benedik presvedčený, že všetko vyrovnal, bál sa exekúcie a platil ďalej. Zaplatil viac ako dvojnásobok z požičanej sumy. „Celkom 67 500 korún,“ zdôraznil. „V roku 2006 som si povedal dosť a prestal platiť ďalšie peniaze. Consumer Finance Holding má stále považoval za dlžníka. Začo vlastne mám platiť mi však nevysvetlili ani zo spoločnosti z Bratislavy, ktorá medzitým odkúpila od holdingu pohľadávku voči mne a ktorá odo mňa žiada zaplatenie ďalších vyše 1 100 eur. Občas sa mi ozývajú a vyhrážajú sa súdmi a exekútormi. Bojím sa, že môžem prísť aj o strechu nad hlavou.”\n\nĎalší príbeh hovorí o súdnom spore, vedenom držiteľom platobnej kreditnej karty od Consumer Finance Holding proti tejto spoločnosti. V inom článku je zasa rozpracovaný teoretický príklad pôžičky od Kiskových nebankoviek: “Ak sa zákazník napríklad v roku 2004 rozhodol od spoločnosti Quatro kúpiť na splátky televízor v hodnote 10-tisíc korún, tak pri akontácii 1 150 korún bola podľa samotného Quatra mesačná splátka 1 725 korún a celkovo zákazník spoločnosti za pol roka zaplatil 11 500 korún. Ročná percentuálna miera nákladov tak podľa súčasného vzorca bola nad úrovňou 70 percent.”\n\nŽiadny konkrétny súdny proces smerujúci voči zmluvnej strane zo strany spoločností vlastnených Kiskom však nie je známy. Udalosti, ktoré nastali po predaji spoločností, už nemožno pokladať za relevantné, keďže Kiska za ne už nezodpovedal. V systéme JASPI, uverejňujúcom súdne rozhodnutia staršieho dáta, je dostupná približne stovka rozhodnutí, v ktorých figuruje nebanková spoločnosť Quatro, no zväčša sú anonymizované, preto je z nich takmer nemožné určiť, kto boli aktéri jednotlivých prípadov a proti komu bol rozsudok namierený.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda nedávno zverejnil príbehy fyzických osôb, ktoré majú negatívne skúsenosti s pôžičkami od nebankoviek.", "“Quatro sa neskôr stalo dcérskou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Z nej sa s odstupom času pánovi Benedikovi podľa jeho slov ozvali, že ešte má stále nezaplatenú časť. Aj keď bol Benedik presvedčený, že všetko vyrovnal, bál sa exekúcie a platil ďalej. Zaplatil viac ako dvojnásobok z požičanej sumy. „Celkom 67 500 korún,“ zdôraznil. „V roku 2006 som si povedal dosť a prestal platiť ďalšie peniaze. Consumer Finance Holding má stále považoval za dlžníka. Začo vlastne mám platiť mi však nevysvetlili ani zo spoločnosti z Bratislavy, ktorá medzitým odkúpila od holdingu pohľadávku voči mne a ktorá odo mňa žiada zaplatenie ďalších vyše 1 100 eur. Občas sa mi ozývajú a vyhrážajú sa súdmi a exekútormi. Bojím sa, že môžem prísť aj o strechu nad hlavou.”", "Ďalší príbeh hovorí o súdnom spore, vedenom držiteľom platobnej kreditnej karty od Consumer Finance Holding proti tejto spoločnosti. V inom článku je zasa rozpracovaný teoretický príklad pôžičky od Kiskových nebankoviek: “Ak sa zákazník napríklad v roku 2004 rozhodol od spoločnosti Quatro kúpiť na splátky televízor v hodnote 10-tisíc korún, tak pri akontácii 1 150 korún bola podľa samotného Quatra mesačná splátka 1 725 korún a celkovo zákazník spoločnosti za pol roka zaplatil 11 500 korún. Ročná percentuálna miera nákladov tak podľa súčasného vzorca bola nad úrovňou 70 percent.”", "Žiadny konkrétny súdny proces smerujúci voči zmluvnej strane zo strany spoločností vlastnených Kiskom však nie je známy. Udalosti, ktoré nastali po predaji spoločností, už nemožno pokladať za relevantné, keďže Kiska za ne už nezodpovedal. V systéme JASPI, uverejňujúcom súdne rozhodnutia staršieho dáta, je dostupná približne stovka rozhodnutí, v ktorých figuruje nebanková spoločnosť Quatro, no zväčša sú anonymizované, preto je z nich takmer nemožné určiť, kto boli aktéri jednotlivých prípadov a proti komu bol rozsudok namierený."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "článku", "dostupná"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/311249-pozicka-od-quatra-nici-ludom-zivot/", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309440-kiskove-nebankovky-zavadzali-beznych-ludi/", "http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_sudr/jaspiw_mini_sudr_zobraz_skup1.asp?skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:00.555033+00:00"}
{"id": "49826", "numeric_id": 49826, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49826", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Vykopávali sa tu ľuďom dvere, dávali sa do väzby, veľakrát na základe výpovede jedného kajúcnika, čo aj Európsky súdny dvor hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika by ľudia nemali byť obviňovaní.", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denisa Saková výrokom vytvára dojem, porušovanie trestného práva, vykopávanie dverí a väzba na základe výpovede jedného kajúcnika sa diali v rokoch 2020 - 2023 opakovane. V skutočnosti ide o ojedinelé prípady, pričom viac ako 40 ľudí bolo odsúdených za korupciu, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.\n\nInštitút spolupracujúceho obvineného, známeho ako kajúcnik, je v slovenskom právnom systéme nástrojom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Výpovede kajúcnikov musia byť podporené ďalšími dôkazmi, čo v minulosti potvrdili súdy na Slovensku aj Európsky súd pre ľudské práva. Od roku 2020 do 2023 bolo na Slovensku odsúdených 42 páchateľov korupčnej trestnej činnosti, no vždy na základe viacerých dôkazov, pričom slovenské súdnictvo zohľadňuje obozretnosť pri použití výpovedí kajúcnikov, čím sa má zabezpečiť spravodlivý proces.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že slovenská prokuratúra nemala vzniesť obvinenia na základe výpovede spolupracujúceho obvineného bez ďalších dôkazov v prípadoch Adamčo vs. Slovenská republika a Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika . Oba prípady sa týkali vrážd a organizovaného zločinu a rozsudky v nich padli pred rokom 2015.\n\nVzatie do väzby na základe výpovede jedného kajúcnika\n\nSlovenský právny systém pozná inštitút spolupracujúceho obvineného, teda ľudovo takzvaného kajúcnika, ktorý pomáha vo vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti, či zločineckých skupín.\n\nV rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Žiaden z nich nebol odsúdený a vzatý do väzby len na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, pretože boli súčasťou komplexnej korupčnej siete, takže v každom z prípadov figurovalo vždy viac svedeckých výpovedí, respektíve došlo k priznaniu.\n\nBývalá rektorka Policajnej Akadémie a súčasná štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, Lucia Kurilovská, v roku 2021 uviedla , že obvinenia na Slovensku nie je možné postaviť len na výpovedi jedného kajúcnika, ale že tieto výpovede musia byť podporené aj inými dôkazmi.\n\nPríkladom môže byť medializovaný prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Výpovede spolupracujúcich obvinených boli súčasťou dokazovania na súde, avšak boli podporené aj listinnými dôkazmi.\n\nKurilovská zároveň uviedla , že hoci sa tento právny inštitút dá zneužiť, tak by sme mali orgánom činným v trestnom konaní veriť, keďže výpovede kajúcnikov musia byť podložené ďalšími dôkazmi. Zároveň poznamenala , že aj počas bojov s organizovaným zločinom v 90. rokoch sa tento inštitút aktívne využíval vo vyšetrovaní, a súdnych procesoch.\n\nO jednu svedeckú výpoveď spolupracujúceho obvineného sa opieralo obvinenie z korupčnej trestnej činnosti bývalej šéfky žilinského krajskú súdu, Evy Kyselovej. Proti sudkyni Kyselovej mal svedčiť jej bývalý kolega, Pavol Polka, ktorý sám s Úradom špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste a bol v súvislosti s korupciou odsúdený na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Polka v roku 2022 na Špecializovanom trestnom súde súde pri procese s Kyselovou rozhodol využiť svoje právo nevypovedať. Jeho rozhodnutie nevypovedať spôsobilo zmenu v procese a Špecializovaný trestný súd Kyselovú oslobodil . Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal prokurátor, preto v prípade musel rozhodovať Najvyšší súd, ktorý Kyselovú definitívne oslobodil v roku 2024. Predsedníčka Najvyššieho súdu uviedla , že obžaloba bola postavena na výpovedi jediného svedka, ktorú senát považoval za rozpornú. Prípad Evy Kyselovej ukazuje, že obvinenie postavené výlučne na výpovedi jedného kajúcnika bez ďalších dôkazov nemôže obstáť, čo ilustruje, že tvrdenia o vzatí do väzby len na základe týchto výpovedí sú nepresné.\n\nPolícia v minulosti vykopla dvere Branislavovi Zurianovi. Vtedy počas jeho neprítomnosti policajti násilne vnikli do jeho bytu aj napriek tomu, že policajti mali mať vedomosť o tom, že sa nachádza v zahraničí. Ústavný súd po sťažnosti Branislava Zuriana rozhodol, že sa jednalo o porušenie jeho práva. Štát ho na základe rozhodnutia odškodnil a nahradil aj trovy konania.\n\nEurópsky súd pre ľudské práva hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika nemajú byť vznesené obvinenia\n\nEurópsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo v. Slovensko hovorí , že jediným priamym dôkazom v prípade usvedčenia nemôže byť výpoveď spolupracujúceho svedka, ak ostatné nepriame dôkazy sú naviazané na túto výpoveď. V tomto prípade bolo zároveň problematické, že k zvratu v prípade došlo po zmene svedeckej výpovede svedka, ktorý ju zmenil, aby si zabezpečil výhody po obžalovaní v inom trestnom konaní. Dôležitá je práve zmena výpovede a následný súlad nepriamych dôkazov s touto výpoveďou (ods. 55).\n\nV prípadoch korupcie v rokoch 2020 až 2023, v ktorých vypovedajú spolupracujúci obvinení, však nie sú obvinenia postavené na zmene obvinení. Príkladom môže byť odsúdených úradníčiek finančnej správy Denisy Židovej a Kornélie Černej. Jediným priamym dôkazom síce je výpoveď Františka Imreczeho, no k zvratu vo vyšetrovaní nedošlo, kvôli zmene jeho výpovede.\n\nÚstavný súd SR zároveň v rozhodnutí I. ÚS 384/2019 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva upozornil na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“ (. pdf , s. 11).", "analysis_paragraphs": ["Denisa Saková výrokom vytvára dojem, porušovanie trestného práva, vykopávanie dverí a väzba na základe výpovede jedného kajúcnika sa diali v rokoch 2020 - 2023 opakovane. V skutočnosti ide o ojedinelé prípady, pričom viac ako 40 ľudí bolo odsúdených za korupciu, výrok preto označujeme ako zavádzajúci.", "Inštitút spolupracujúceho obvineného, známeho ako kajúcnik, je v slovenskom právnom systéme nástrojom na boj proti korupcii a organizovanému zločinu. Výpovede kajúcnikov musia byť podporené ďalšími dôkazmi, čo v minulosti potvrdili súdy na Slovensku aj Európsky súd pre ľudské práva. Od roku 2020 do 2023 bolo na Slovensku odsúdených 42 páchateľov korupčnej trestnej činnosti, no vždy na základe viacerých dôkazov, pričom slovenské súdnictvo zohľadňuje obozretnosť pri použití výpovedí kajúcnikov, čím sa má zabezpečiť spravodlivý proces.", "Európsky súd pre ľudské práva v minulosti rozhodol, že slovenská prokuratúra nemala vzniesť obvinenia na základe výpovede spolupracujúceho obvineného bez ďalších dôkazov v prípadoch Adamčo vs. Slovenská republika a Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika . Oba prípady sa týkali vrážd a organizovaného zločinu a rozsudky v nich padli pred rokom 2015.", "Vzatie do väzby na základe výpovede jedného kajúcnika", "Slovenský právny systém pozná inštitút spolupracujúceho obvineného, teda ľudovo takzvaného kajúcnika, ktorý pomáha vo vyšetrovaní korupčnej trestnej činnosti, či zločineckých skupín.", "V rokoch 2020 až 2023 bolo podľa Denníka N odsúdených 42 ľudí v súvislosti s korupčnou trestnou činnosťou. Žiaden z nich nebol odsúdený a vzatý do väzby len na základe jednej výpovede spolupracujúceho obvineného, pretože boli súčasťou komplexnej korupčnej siete, takže v každom z prípadov figurovalo vždy viac svedeckých výpovedí, respektíve došlo k priznaniu.", "Bývalá rektorka Policajnej Akadémie a súčasná štátna tajomníčka na ministerstve vnútra, Lucia Kurilovská, v roku 2021 uviedla , že obvinenia na Slovensku nie je možné postaviť len na výpovedi jedného kajúcnika, ale že tieto výpovede musia byť podporené aj inými dôkazmi.", "Príkladom môže byť medializovaný prípad odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Výpovede spolupracujúcich obvinených boli súčasťou dokazovania na súde, avšak boli podporené aj listinnými dôkazmi.", "Kurilovská zároveň uviedla , že hoci sa tento právny inštitút dá zneužiť, tak by sme mali orgánom činným v trestnom konaní veriť, keďže výpovede kajúcnikov musia byť podložené ďalšími dôkazmi. Zároveň poznamenala , že aj počas bojov s organizovaným zločinom v 90. rokoch sa tento inštitút aktívne využíval vo vyšetrovaní, a súdnych procesoch.", "O jednu svedeckú výpoveď spolupracujúceho obvineného sa opieralo obvinenie z korupčnej trestnej činnosti bývalej šéfky žilinského krajskú súdu, Evy Kyselovej. Proti sudkyni Kyselovej mal svedčiť jej bývalý kolega, Pavol Polka, ktorý sám s Úradom špeciálnej prokuratúry uzavrel dohodu o vine a treste a bol v súvislosti s korupciou odsúdený na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Polka v roku 2022 na Špecializovanom trestnom súde súde pri procese s Kyselovou rozhodol využiť svoje právo nevypovedať. Jeho rozhodnutie nevypovedať spôsobilo zmenu v procese a Špecializovaný trestný súd Kyselovú oslobodil . Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal prokurátor, preto v prípade musel rozhodovať Najvyšší súd, ktorý Kyselovú definitívne oslobodil v roku 2024. Predsedníčka Najvyššieho súdu uviedla , že obžaloba bola postavena na výpovedi jediného svedka, ktorú senát považoval za rozpornú. Prípad Evy Kyselovej ukazuje, že obvinenie postavené výlučne na výpovedi jedného kajúcnika bez ďalších dôkazov nemôže obstáť, čo ilustruje, že tvrdenia o vzatí do väzby len na základe týchto výpovedí sú nepresné.", "Polícia v minulosti vykopla dvere Branislavovi Zurianovi. Vtedy počas jeho neprítomnosti policajti násilne vnikli do jeho bytu aj napriek tomu, že policajti mali mať vedomosť o tom, že sa nachádza v zahraničí. Ústavný súd po sťažnosti Branislava Zuriana rozhodol, že sa jednalo o porušenie jeho práva. Štát ho na základe rozhodnutia odškodnil a nahradil aj trovy konania.", "Európsky súd pre ľudské práva hovorí, že na základe výpovede jedného kajúcnika nemajú byť vznesené obvinenia", "Európsky súd pre ľudské práva v prípade Adamčo v. Slovensko hovorí , že jediným priamym dôkazom v prípade usvedčenia nemôže byť výpoveď spolupracujúceho svedka, ak ostatné nepriame dôkazy sú naviazané na túto výpoveď. V tomto prípade bolo zároveň problematické, že k zvratu v prípade došlo po zmene svedeckej výpovede svedka, ktorý ju zmenil, aby si zabezpečil výhody po obžalovaní v inom trestnom konaní. Dôležitá je práve zmena výpovede a následný súlad nepriamych dôkazov s touto výpoveďou (ods. 55).", "V prípadoch korupcie v rokoch 2020 až 2023, v ktorých vypovedajú spolupracujúci obvinení, však nie sú obvinenia postavené na zmene obvinení. Príkladom môže byť odsúdených úradníčiek finančnej správy Denisy Židovej a Kornélie Černej. Jediným priamym dôkazom síce je výpoveď Františka Imreczeho, no k zvratu vo vyšetrovaní nedošlo, kvôli zmene jeho výpovede.", "Ústavný súd SR zároveň v rozhodnutí I. ÚS 384/2019 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva upozornil na potrebu osobitnej obozretnosti pri použití takýchto výpovedí, súčasne však v tomto kontexte konštatoval, že skutočnosť použitia výpovede podozrivého, ktorý bol zbavený obvinenia, nie je ešte sama osebe dôvodom na vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, a to dokonca ani v takých prípadoch, keď je odsúdenie páchateľa založené v určujúcej miere práve na výpovedi takéhoto svedka“ (. pdf , s. 11)."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odsúdených", "Adamčo vs. Slovenská republika", "Vasaráb a Paulus vs. Slovenská republika", "pozná", "odsúdených", "odsúdený", "figurovalo", "uviedla", "boli", "listinnými", "uviedla", "poznamenala", "opieralo", "uzavrel", "rozhodol", "oslobodil", "rozhodovať", "oslobodil", "uviedla", "považoval", "vnikli", "hovorí", "zmena", "Príkladom", "pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://hudoc.echr.coe.int/fre?i=001-198389", "https://hudoc.echr.coe.int/eng?i=001-221525", "https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/", "https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://dennikn.sk/3532879/odsudili-uz-viac-ako-40-zlocincov-z-ery-smeru-nie-su-len-spolupracujuci-obvineni-nedostali-iba-podmienky/", "https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/", "https://www.aktuality.sk/clanok/hKYdFUh/najvyssi-sud-o-kovacikovi-bohorovnost-aj-tuzba-po-majetku-preco-napokon-vyviazol-s-nizsim-trestom-analyza-rozsudku/", "https://www.trend.sk/spravy/generalna-prokuratura-povazovala-prepustenie-kudlicku-vazby-nezakonne", "https://www.ta3.com/clanok/200331/kto-je-kajucnik-v-90-rokoch-takto-rozlozili-zlocinecke-skupiny", "https://www.aktuality.sk/clanok/889377/l-kurilovska-obvinenie-nie-je-mozne-postavit-na-jednej-vypovedi-kajucnika/", "https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list", "https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list", "https://dennikn.sk/2910639/klucovy-svedok-proti-byvalej-sefke-zilinskeho-sudu-odmietol-vypovedat-a-potom-si-vypytal-svedocne-10-eur/?ref=list", "https://dennikn.sk/minuta/3001923/", "https://www.aktuality.sk/clanok/XyLavMo/byvalu-sefku-zilinskeho-sudu-nadobro-oslobodili-v-korupcnej-kauze-eva-kyselova-sa-zajtra-vracia-do-prace/", "https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html", "https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html", "https://domov.sme.sk/c/23339905/najvyssi-sud-potvrdil-oslobodenie-sudkyne-kyselovej-spod-obzaloby.html", "https://hnonline.sk/slovensko/96056203-exsefovi-naka-vyrazili-prislusnici-elitneho-policajneho-utvaru-dvere-na-byte-sud-mu-teraz-odklepol-odskodne", "https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/tlacova-sprava-2599/", "https://hudoc.echr.coe.int/tur#%7B%22itemid%22:[%22001-198389%22]%7D", "https://spravy.rtvs.sk/2022/10/dve-byvale-zamestnankyne-financnej-spravy-odsudili-za-korupciu/", "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/988bcf29-b991-4d98-a3c9-731163c531d9/%C4%8D.%2049%20-%20I.%20%C3%9AS%20384_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:20.164775+00:00"}
{"id": "vr28293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28293", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Ako mestský poslanec  som s kolegami z klubu už v roku 2011 navrhol, aby sa pripravil nový územný plán pre Bratislavu...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ivo Nesrovnal ako mestský poslanec s svojimi kolegami z klubu vypracovali návrh (pdf, str. 39) na nový územný plán pre Bratislavu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ivo Nesrovnal ako mestský poslanec s svojimi kolegami z klubu vypracovali návrh (pdf, str. 39) na nový územný plán pre Bratislavu."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&uact=8&ved=0CFgQFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.region-bsk.sk%2FSCRIPT%2FViewFile.aspx%3Fdocid%3D10035111&ei=nLkpVKvyOaO07QbHhYDoDg&usg=AFQjCNGox1EcWVnHxPx8LbDHHNUoJYXwhQ&sig2=l3niyF5xu4_DvHrOiUGZyg&bvm=bv.76247554,d.ZGU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:23.180286+00:00"}
{"id": "42418", "numeric_id": 42418, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42418", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko (...) malo rekordné čísla najmä v posledných dvoch rokoch, či už ide o hospodársky rast.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Napriek faktu, že Slovensko skutočne v ostatných rokoch zaznamenáva zvýšený ekonomický rast, čomu dávajú za pravdu aj údaje o raste HDP, nemôžeme hovoriť o rekordných číslach. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nAk do úvahy vezmeme údaje od vzniku Slovenska, tak sa jednoznačne nejedná o najvyšší rast. Dáta Svetovej banky totiž ukazujú, že najvyšší rast HDP (10,8 %) dosiahlo Slovensko v roku 2007. Po prepade ekonomiky počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 zaznamenalo Slovensko v roku 2010 5 %-ný rast HDP. V nasledujúcich rokoch sa rast spomalil a výraznejšie ekonomika rástla až v roku 2015, kedy rast predstavoval 3,85 % HDP. Zrýchliť tempo rastu sa slovenskej ekonomike podarilo aj v roku 2018 - podľa portálu Trading Economics Slovensko dosiahlo rast na úrovni 4,2 %.\n\nPredpoveď rastu HDP na rok 2019 je podľa NBS na úrovni 4,3 %. Fico však uvádza, že Slovensko malo rekordné čísla v období posledných dvoch rokov, čo roky 2007 a 2010 vyvracajú.", "analysis_paragraphs": ["Napriek faktu, že Slovensko skutočne v ostatných rokoch zaznamenáva zvýšený ekonomický rast, čomu dávajú za pravdu aj údaje o raste HDP, nemôžeme hovoriť o rekordných číslach. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ak do úvahy vezmeme údaje od vzniku Slovenska, tak sa jednoznačne nejedná o najvyšší rast. Dáta Svetovej banky totiž ukazujú, že najvyšší rast HDP (10,8 %) dosiahlo Slovensko v roku 2007. Po prepade ekonomiky počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009 zaznamenalo Slovensko v roku 2010 5 %-ný rast HDP. V nasledujúcich rokoch sa rast spomalil a výraznejšie ekonomika rástla až v roku 2015, kedy rast predstavoval 3,85 % HDP. Zrýchliť tempo rastu sa slovenskej ekonomike podarilo aj v roku 2018 - podľa portálu Trading Economics Slovensko dosiahlo rast na úrovni 4,2 %.", "Predpoveď rastu HDP na rok 2019 je podľa NBS na úrovni 4,3 %. Fico však uvádza, že Slovensko malo rekordné čísla v období posledných dvoch rokov, čo roky 2007 a 2010 vyvracajú."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Dáta Svetovej banky", "rast", "Trading Economics", "NBS"], "url": ["https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.KD.ZG?locations=SK", "https://www.google.sk/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=ny_gdp_mktp_kd_zg&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=region&idim=country:SVK&ifdim=region&hl=sk&dl=sk&ind=false", "https://tradingeconomics.com/slovakia/gdp-growth-annual", "https://ekonomika.sme.sk/c/22011561/slovenska-ekonomika-v-tomto-roku-rastie-rychlejsie-ako-odhadovala-nbs.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:03.835768+00:00"}
{"id": "vr38672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38672", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Problémom je, že tá inflácia, o ktorej sa tu bavíme aj ten dopad toho balíčka bol kvantifikovaný na základe nejakých predpokladov. Vtedy predpokladalo ministerstvo financií, že inflácia bude iba 3,5 %, čiže tie výpočty bude treba prepočítať a ten dopad toho balíčka samotného môže byť ešte väčší ako pôvodne rátalo ministerstvo financií, ale nespochybniteľne tam vplyv je.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia , ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat -u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP).", "analysis_paragraphs": ["Prognóza MF SR zo septembra 2010 odhadovala mieru inflácie CPI v roku 2011 na úrovni 3,7%. Harmonizovaná miera inflácie (HICP) mala dosiahnuť úroveň 3,5%. Prognóza z februára 2011 vychádza z rovnakej hodnoty inflácie podľa CPI.Fiškálne vládne opatrenia , ktoré rátajú z 0,9-percentným dopadom, vychádzajú z údajov odhadovanej výšky inflácie 3,5%. Aktuálna miera inflácie podľa posledných údajov Eurostat -u dosiahla v máji 2011 úroveň 4,2% (HICP)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Prognóza MF SR", "Prognóza", "opatrenia", "Eurostat"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:39.778576+00:00"}
{"id": "vr32037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32037", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "My súhlasíme so vznikom európskeho stabilizačného mechanizmu, to koniec koncov náš bývalý minister financií vyrokoval slovenskú participáciu na ňom v minulom roku. Práve preto pán Kollár, hoci sa v tomto nezhodneme, povedal presne to, našou kľúčovou podmienkou bolo to, aby existovala možnosť riadeného bankrotu. To bola nemecká podmienka, teda aby sme nerobili zo Slovenska teraz lídra Európy a tá podmienka tam je.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko aj I. Mikloš (bývalý minister financií SR) v čase rokovania o vzniku európskeho stabilizačného mechanizmu presadzovali zavedenie systému riadeného bankrotu. Ten bol následne aj prijatý. Podľa EurActiv , sa koncom októbra 2010 stretli predstavitelia štátov EÚ, aby rokovali o budúcnosti európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), známeho aj ako trvalý euroval či euroval 2. Ako uviedol portál \" Hlavy štátov a vlád sa tento týždeň (október 2010, pozn.) stretnú v Bruseli, aby rozhodli o budúcnosti permanentného mechanizmu pre riešenie krízy. Nemecko zároveň vyzýva k zavedeniu systému riadeného bankrotu. \" Zavedenia systému riadeného bankrotu presadzoval aj vtedajší minister financií SR I. Mikloš. Ako sa vyjadril pre portál aktuality.sk , v apríli 2011 \"Nám sa podarilo vyrokovať, aby ... sa presadila aj ďalšia naša požiadavka – aby mechanizmus obsahoval aj prvky riadeného bankrotu krajiny, teda aby účet platili aj banky a bankári, nielen daňovníci. \" To, či je riadený bankrot súčasťou Zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sme overovali už skôr, v októbri 2011 . Presný termín \"riadený bankrot\" (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve síce nenachádza, avšak bod 12, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora: \" V súlade s postupmi MMF sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora v prípadoch, keď sa poskytne podpora pre stabilitu spolu s podmienkou programu makroekonomickej úpravy. \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Nemecko aj I. Mikloš (bývalý minister financií SR) v čase rokovania o vzniku európskeho stabilizačného mechanizmu presadzovali zavedenie systému riadeného bankrotu. Ten bol následne aj prijatý. Podľa EurActiv , sa koncom októbra 2010 stretli predstavitelia štátov EÚ, aby rokovali o budúcnosti európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), známeho aj ako trvalý euroval či euroval 2. Ako uviedol portál \" Hlavy štátov a vlád sa tento týždeň (október 2010, pozn.) stretnú v Bruseli, aby rozhodli o budúcnosti permanentného mechanizmu pre riešenie krízy. Nemecko zároveň vyzýva k zavedeniu systému riadeného bankrotu. \" Zavedenia systému riadeného bankrotu presadzoval aj vtedajší minister financií SR I. Mikloš. Ako sa vyjadril pre portál aktuality.sk , v apríli 2011 \"Nám sa podarilo vyrokovať, aby ... sa presadila aj ďalšia naša požiadavka – aby mechanizmus obsahoval aj prvky riadeného bankrotu krajiny, teda aby účet platili aj banky a bankári, nielen daňovníci. \" To, či je riadený bankrot súčasťou Zmluvy , ktorou sa zriaďuje európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) sme overovali už skôr, v októbri 2011 . Presný termín \"riadený bankrot\" (managed bankruptcy, default) sa v Zmluve síce nenachádza, avšak bod 12, ktorý bližšie hovorí o účasti súkromného sektora: \" V súlade s postupmi MMF sa vo výnimočných prípadoch môže zvážiť zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora v prípadoch, keď sa poskytne podpora pre stabilitu spolu s podmienkou programu makroekonomickej úpravy. \""], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["EurActiv", "aktuality.sk", "Zmluvy", "októbri 2011"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/eu-caka-boj-o-staly-sposob-riesenia-krizy-016137", "http://www.aktuality.sk/clanok/186183/miklos-neucast-v-eurovale-moze-mat-reputacne-nasledky/", "http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/193/?politik=14"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:02.929271+00:00"}
{"id": "vr33527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33527", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vaša prvá vláda prijala rozhodnutia, ktoré doviedli aj tie doviedli U.S.Steel do tohto stavu. Mám na mysli energiu, ktorú oni sami vyrábajú a vy ste prijali rozhodnutie, že oni musia dokonca aj za to platiť.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že podľa zákona z roku 2009, respektíve vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) sú subjekty vyrábajúce vlastnú energiu nenapojené na prenosovú sústavu povinné platiť poplatky regulátorovi. To, že si konkrétne za rok 2011 U.S.Steel uplatnil doplatok vo výške niekoľko stotisíc eur, teda štát platil peniaze železiarniam a nie naopak, už Bugár nespomína. Tak isto by bolo na mieste spomenúť, že vyhláška upravujúca zákon o podpore obnoviteľných zdrojov prišla v čase vládnutia koalície pravicových strán spolu s Mostom-Híd Bélu Bugára. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že práve rozhodnutie Ficovej vlády priviedlo U.S. Steel do stavu keď zvažoval odchod zo Slovenska. V roku 2009 prijala vtedajšia vláda na čele so SMERom Roberta Fica zákon č.309/2009 (.pdf) o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon určuje podporu tým výrobcom elektrickej energie, ktorý pri tom využívajú vyššie uvedené metódy. Sem patrí aj U.S.Steel. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) prijal vyhlášku (.pdf) č. 225/2011, ktorá stanovuje povinnosť platiť distribučné poplatky aj subjektom, ktoré si energiu vyrábajú sami. Táto vyhláška vstúpila do platnosti v roku 2011, teda nie za vlády Roberta Fica ale koalície, ktorej členom bol aj Most-Híd Bélu Bugára. Zo zoznamu (.pdf) subjektov, ktoré dostanú doplatok za rok 2011 doplatok, zverejnenom URSO sa dozvieme, že U.S.Steel je medzi subjektami, ktorý v tomto dostali doplatok od štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že podľa zákona z roku 2009, respektíve vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) sú subjekty vyrábajúce vlastnú energiu nenapojené na prenosovú sústavu povinné platiť poplatky regulátorovi. To, že si konkrétne za rok 2011 U.S.Steel uplatnil doplatok vo výške niekoľko stotisíc eur, teda štát platil peniaze železiarniam a nie naopak, už Bugár nespomína. Tak isto by bolo na mieste spomenúť, že vyhláška upravujúca zákon o podpore obnoviteľných zdrojov prišla v čase vládnutia koalície pravicových strán spolu s Mostom-Híd Bélu Bugára. Je preto zavádzajúce tvrdiť, že práve rozhodnutie Ficovej vlády priviedlo U.S. Steel do stavu keď zvažoval odchod zo Slovenska. V roku 2009 prijala vtedajšia vláda na čele so SMERom Roberta Fica zákon č.309/2009 (.pdf) o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon určuje podporu tým výrobcom elektrickej energie, ktorý pri tom využívajú vyššie uvedené metódy. Sem patrí aj U.S.Steel. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) prijal vyhlášku (.pdf) č. 225/2011, ktorá stanovuje povinnosť platiť distribučné poplatky aj subjektom, ktoré si energiu vyrábajú sami. Táto vyhláška vstúpila do platnosti v roku 2011, teda nie za vlády Roberta Fica ale koalície, ktorej členom bol aj Most-Híd Bélu Bugára. Zo zoznamu (.pdf) subjektov, ktoré dostanú doplatok za rok 2011 doplatok, zverejnenom URSO sa dozvieme, že U.S.Steel je medzi subjektami, ktorý v tomto dostali doplatok od štátu. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["č.309/2009", "vyhlášku", "zoznamu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/309-2009-z-z.p-33084.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.urso.gov.sk%2Fdoc%2Flegislativa%2Fvyhl_225-2011.pdf&ei=sJNiUfP9AsWr4ATJ0YGwBg&usg=AFQjCNHNo-Ypkz5_oy9FCpITxgbDDVXuWw&sig2=pEnGAAr7Bbj8_CrW62UneQ&bvm=bv.44770516,d.bGE", "http://www.urso.gov.sk/doc/dokumenty/OZE_Zoznam%20Vyrobcov%20s%20doplatkom%20za%20rok%202011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:45.093551+00:00"}
{"id": "vr34067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34067", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Takisto 9%, boli takzvaný private equity, to znamená súkromný kapitál, ktorý tam vkladal, bol okolo 8%.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hádam som to správne pochopila. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 11. marca 2012: \" Financovanie projektu R1 pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur (12,4 % z celkových finančných prostriedkov na projekt) a úveru vo výške 984 miliónov eur (82 %) na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina avšak až 37 % nákladov na PPP projekty tvoril úroky a poplatky bankám. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.\"", "analysis_paragraphs": ["Hádam som to správne pochopila. Podobný výrok sme už overovali v relácii O päť minút dvanásť z 11. marca 2012: \" Financovanie projektu R1 pozostávalo z vkladu akcionárov, GRANVIA vo výške 149 miliónov eur (12,4 % z celkových finančných prostriedkov na projekt) a úveru vo výške 984 miliónov eur (82 %) na dobu 28 rokov bez zabezpečenia zo strany akcionárov, ktorý poskytlo 14 bánk vrátane Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Nepodarilo sa nám zistiť výšku úroku úveru poskytnutého na výstavbu R1 Pribina avšak až 37 % nákladov na PPP projekty tvoril úroky a poplatky bankám. Vzhľadom na to, že sa nám nepodarilo zistiť výšku úveru z komerčných bánk, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.\""], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Financovanie"], "url": ["http://www.pr1bina.sk/sk/o-projekte/financovanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:57.278590+00:00"}
{"id": "45106", "numeric_id": 45106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45106", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sme prevzali vládu, tak v podstate podľa tej štúdie Inštitútu zdravotnej politiky na základe opatrení predošlej vlády vychádzalo, že ich budeme potrebovať 2,5 tisíca (pľúcnych ventilátorov, pozn.), vlastne niekedy v prvej polovičke júna.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici júna až 3300 pacientov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Prvý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 17. marca 2020. Igor Matovič preberal vládu 21. marca 2020. Pri najprísnejšom scenári model predpovedal , že začiatkom júna by intenzívnu zdravotnú starostlivosť - a teda možno aj pľúcnu ventiláciu - potrebovalo asi 2500 pacientov, v polovici júna až 3300 pacientov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "preberal", "predpovedal"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22360516/koronavirus-scenar-vyvoj-slovensko.html", "https://dennikn.sk/1813763/minuta-po-minute-pellegrini-odovzdal-demisiu-prezidentka-dnes-vymenuje-novu-vladu-igora-matovica/", "https://dennikn.sk/1805562/analyza-o-koronaviruse-v-nemocnici-skonci-az-25-tisic-ludi-ak-sa-neobmedzime-este-viac/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:46.542181+00:00"}
{"id": "vr36768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36768", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No tak o obchodoch hovorili predstavitelia koalície a hovorí sa tu o zradcoch a, a hľadali sa tu všelijaké iné mátohy (obchody majú byť za tým, že poslanci aj po kritike nejakého návrhu za neho nakoniec hlasujú, pozn.).", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O kupovaní hlasov koaličných poslancov v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora hovoril napríklad Ivan Mikloš .", "analysis_paragraphs": ["O kupovaní hlasov koaličných poslancov v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora hovoril napríklad Ivan Mikloš ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Ivan Mikloš"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/podla-miklosa-sa-euro-da-zachranit-aj-bez-fiskalnej-unie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:59.255110+00:00"}
{"id": "48245", "numeric_id": 48245, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48245", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "My máme viacero bilaterálnych zmlúv s inými krajinami, medzi nimi aj s Ruskou federáciou, ale aj s Ukrajinou alebo s Izraelom a tak ďalej.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika naozaj uzavrela viacero bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv s rôznymi krajinami vrátane Ruskej federácie, Ukrajiny a Izraela. Všetky zmluvy sa dajú vyhľadať na stránke ministerstva zahraničných vecí. 27 bilaterálnych zmlúv Slovensko uzavrelo s Izraelom , v roku 1999 aj bezpečnostnú zmluvu , 116 zmlúv s Ukrajinou a 127 zmlúv s Ruskou federáciou . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika naozaj uzavrela viacero bilaterálnych (dvojstranných) zmlúv s rôznymi krajinami vrátane Ruskej federácie, Ukrajiny a Izraela. Všetky zmluvy sa dajú vyhľadať na stránke ministerstva zahraničných vecí. 27 bilaterálnych zmlúv Slovensko uzavrelo s Izraelom , v roku 1999 aj bezpečnostnú zmluvu , 116 zmlúv s Ukrajinou a 127 zmlúv s Ruskou federáciou . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "Izraelom", "bezpečnostnú zmluvu", "Ukrajinou", "Ruskou federáciou"], "url": ["https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie", "https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=34302&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ", "https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_articleId=3116654", "https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=33886&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ", "https://www.mzv.sk/zahranicna_politika/medzinarodne_zmluv-rozsirene_vyhladavanie?p_p_id=mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet&p_p_lifecycle=0&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_col_id=column-3&p_p_col_pos=1&p_p_col_count=2&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_page=1&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_fsstaty=34835&_mzvzmluvy3_WAR_MzvZmluvyPortlet_rb_typzmluvy=DZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:28.772113+00:00"}
{"id": "vr15755", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15755", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "(medzi priority vlády bude patriť, pozn.) pokračovanie v cielenej podpore menej rozvinutých regiónov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V oblasti cielenej podpory menej rozvinutých regiónov už minulá vláda spustila niekoľko projektov, ktoré majú pomáhať rozvoji a modernizácii. V programovom vyhlásení sa píše, že vláda bude pokračovať v tejto podpore. Keďže je vkáda v tejto oblasti aktívna, sľub hodnotíme ako splnený.\n\nStrana Smer-SD riešila regionálne rozdiely už počas minulého volebného obdobia v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vedie zoznam najmenej rozvinutých okresov. Podľa zákona ide o okresy, kde \"miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie ,\" ( Zákon 336/2015 článok 3).\n\nMomentálne sa v zozname nachádza 12 okresov, ktoré boli do zoznamu zavedené 31. decembra 2015. Ide o okresy Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota a Veľký Krtíš z Banskobystrického kraju, ďalej Kežmarok , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou z Prešovského kraja a Rožňava , Sobrance , Trebišov z Košického kraja. V roku 2016 tak najviac financií (.pdf str.13) dostali práve Kežmarok , Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou a Trebišov. V roku 2017 pôjde najviac financií opäť do okresov Vranov nad Topľou, Rimavská Sobota a Trebišova, Okres Kežmarok teraz vystrieda Rožňava.\n\nNa základe zákona 336/2015 sa vypracuje tzn. Akčný plán pre všetky okresy spĺňajúce podmienky stanovené pre najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán zákon definuje takto:\n\n\" (1) Akčný plán je vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) schválený záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu... (2) Akčný plán obsahuje analýzu nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu najmenej rozvinutého okresu, zhodnotenie jeho rozvojového potenciálu, návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku... (...) (4) Úrad vlády predkladá vláde na schválenie návrh akčného plánu do deviatich mesiacov od zápisu okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. (...) (6) Akčný plán sa vypracováva spravidla na obdobie piatich rokov. \"\n\nV roku 2016 sa vláda zúčastnila niekoľkých výjazdových rokovaní v troch krajoch, a to konkrétne v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Výjazdové rokovania boli venované práve akčným plánom, ktorých cieľom je podpora chudobnejších okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer.\n\nFinančná podpora akčného plánu (.pdf str.3) pozostáva z financií vyčlenených na takéto typy projektov a programov v rámci štátneho rozpočtu a z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. V rámci štátneho rozpočtu tak bolo na obdobie 2016-2020 vyčlenených každý rok 10 miliónov eur v podobe tzv. regionálneho príspevku. Tento bude rozdelený medzi už spomenutých 12 najzaostalejších regiónov Slovenska.\n\nVláda ďalej schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2017. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je z okresu Košice-okolie, ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Spoločnosti plánujú vytvorenie nových pracovných miest Pellegrini ďalej presadil projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže cieľom projektu je zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/sec.", "analysis_paragraphs": ["V oblasti cielenej podpory menej rozvinutých regiónov už minulá vláda spustila niekoľko projektov, ktoré majú pomáhať rozvoji a modernizácii. V programovom vyhlásení sa píše, že vláda bude pokračovať v tejto podpore. Keďže je vkáda v tejto oblasti aktívna, sľub hodnotíme ako splnený.", "Strana Smer-SD riešila regionálne rozdiely už počas minulého volebného obdobia v rámci svojho druhého sociálneho balíka , ktorý bol predstavený na jeseň roku 2015 a výsledkom je zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých regiónov, ktorý bol schválený 11. novembra 2015. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vedie zoznam najmenej rozvinutých okresov. Podľa zákona ide o okresy, kde \"miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú ústredie vykazuje, bola v období za aspoň deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov vyššia ako 1,6-násobku priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie ,\" ( Zákon 336/2015 článok 3).", "Momentálne sa v zozname nachádza 12 okresov, ktoré boli do zoznamu zavedené 31. decembra 2015. Ide o okresy Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota a Veľký Krtíš z Banskobystrického kraju, ďalej Kežmarok , Sabinov , Svidník , Vranov nad Topľou z Prešovského kraja a Rožňava , Sobrance , Trebišov z Košického kraja. V roku 2016 tak najviac financií (.pdf str.13) dostali práve Kežmarok , Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou a Trebišov. V roku 2017 pôjde najviac financií opäť do okresov Vranov nad Topľou, Rimavská Sobota a Trebišova, Okres Kežmarok teraz vystrieda Rožňava.", "Na základe zákona 336/2015 sa vypracuje tzn. Akčný plán pre všetky okresy spĺňajúce podmienky stanovené pre najmenej rozvinuté okresy. Akčný plán zákon definuje takto:", "\" (1) Akčný plán je vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) schválený záväzný dokument zameraný na odstraňovanie zaostávania najmenej rozvinutého okresu... (2) Akčný plán obsahuje analýzu nepriaznivého hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho stavu najmenej rozvinutého okresu, zhodnotenie jeho rozvojového potenciálu, návrh opatrení a úloh na zabezpečenie realizácie a plnenia akčného plánu, časový harmonogram, spôsoby a zdroje financovania, monitorovanie a hodnotenie dosiahnutého pokroku... (...) (4) Úrad vlády predkladá vláde na schválenie návrh akčného plánu do deviatich mesiacov od zápisu okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. (...) (6) Akčný plán sa vypracováva spravidla na obdobie piatich rokov. \"", "V roku 2016 sa vláda zúčastnila niekoľkých výjazdových rokovaní v troch krajoch, a to konkrétne v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Výjazdové rokovania boli venované práve akčným plánom, ktorých cieľom je podpora chudobnejších okresov s mierou nezamestnanosti prevyšujúcou celoslovenský priemer.", "Finančná podpora akčného plánu (.pdf str.3) pozostáva z financií vyčlenených na takéto typy projektov a programov v rámci štátneho rozpočtu a z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. V rámci štátneho rozpočtu tak bolo na obdobie 2016-2020 vyčlenených každý rok 10 miliónov eur v podobe tzv. regionálneho príspevku. Tento bude rozdelený medzi už spomenutých 12 najzaostalejších regiónov Slovenska.", "Vláda ďalej schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2017. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je z okresu Košice-okolie, ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Spoločnosti plánujú vytvorenie nových pracovných miest Pellegrini ďalej presadil projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže cieľom projektu je zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/sec."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["druhého sociálneho balíka", "zákon č. 336/2015", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny", "Zákon 336/2015", "Lučenec", "Poltár", "Revúca", "Rimavská Sobota", "Veľký Krtíš", "Kežmarok", "Sabinov", "Svidník", "Vranov nad Topľou", "Rožňava", "Sobrance", "Trebišov", "(.pdf str.13)", "Kežmarok", "výjazdových rokovaní", "(.pdf str.3)", "zasadnutí vlády", "projekt", "eurofondov"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-odstartoval-druhy-socialny-balik/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.upsvar.sk/statistiky/zoznam-najmenej-rozvinutych-okresov.html?page_id=561733", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101", "http://www.nro.vlada.gov.sk/lucenec/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/poltar/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/revuca/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/rimavska-sobota/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/velky-krtis/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/kezmarok/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sabinov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/svidnik/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/vranov-nad-toplou/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/roznava/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/sobrance/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/trebisov/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf", "http://spis.korzar.sme.sk/c/20281496/okres-kezmarok-dostane-regionalny-prispevok-takmer-pat-milionov-eur.html", "http://www.teraz.sk/regiony/vlada-vyjazdove-rokovanie/213604-clanok.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/905", "https://www.aktuality.sk/clanok/408887/kazda-obec-moze-mat-po-roku-2020-internet-slubil-pellegrini/", "https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/country-information-slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:08.354847+00:00"}
{"id": "vr27619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27619", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "jednak nám stagnuje trh práce a pribúda mnohých nezamestnaných, najmä mladých, najmä mladých", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci je možné tvrdiť, že trh práce stagnuje, vzhľadom na to, že celková nezamestnanosť ako aj nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) v posledných mesiacoch poklesla, aj keď nie výrazne, hodnotíme výrok za nepravdivý. Podľa údajov o nezamestnanosti v tabuľke 1 vidieť, že celková nezamestnanosť v roku 2013 stúpla o 0,3%, pričom o rovnakú hodnotu 0,3% nezamestnanosť mladých poklesla. Tabuľka 1: Ročná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých 2004 18,4% 33,4% 2005 16,4% 30,4% 2006 13,5% 27% 2007 11,2% 20,6% 2008 9,6% 19,3% 2009 12,1% 27,6% 2010 14,5% 33,9% 2011 13,7% 33,7% 2012 14,0% 34,0% 2013 14,2% 33,7% Pri pohľade na štvrťročné hodnotenia sa dá vyčítať, že nezamestnanosť mladých od konca roka 2011 stagnuje na úrovni okolo 33,5 -34 %: Obdobie nezamestnanosť nezamestnanosť mladých 2011Q4 14.0 33.7 2012Q1 13.8 33.4 2012Q2 13.9 33.6 2012Q3 14.0 34.1 2012Q4 14.3 35.1 2013Q1 14.2 34.0 2013Q2 14.3 33.9 2013Q3 14.3 33.4 2013Q4 14.1 33.4 Ak sa pozrieme na mesačné hodnoty nezamestnanosti v tabuľke 2 zistíme, že za mesiac január a február celkové nezamestnanosť poklesla, hoci len veľmi mierne. Tabuľka 2: Mesačná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Mesiac a rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých august 2013 14,3% 33,2% september 2013 14,3% 33,2% október 2013 14,3% 33,4% november 2013 14,1% 33,5% december 2013 14,1% 33,3% január 2014 14,0% 32,5% február 2014 13,9% 32,3% Je možné skonštatovať, že nezamestnanosť mladých do 25 rokov naposledy narástla v novembri 2013 a odvtedy len klesala. V prípade celkovej nezamestnanosti je možné povedať, že hoci ročná nezamestnanosť v roku 2013 bola vyššia ako v predchádzajúcom období, pri presnejších mesačných údajoch je badať mierny pokles od októbra 2013 až do posledne získaných údajov z februára 2014. Výrok preto hodnotíme za nesprávny. Podľa údajov z ÚPSVaR výrok Jána Figeľa tiež nie je pravdivý, pretože oproti minulému roku miera nezamestnanosti, ako aj počet nezamestnaných do 25 rokov mierne poklesli: Mesiac/Rok Miera nezamestnanosti % Evid. nezamestnaných (UoZ) UoZ do 25 rokov august 2013 13,70 402 213 71 730 september 2013 13,84 406 498 80 857 október 2013 13,66 402 505 78 535 november 2013 13,50 399 561 75 246 december 2013 13,50 398 876 72 629 január 2014 13,61 402 124 71 167 február 2014 13,49 401 876 70 508 marec 2014 13,28 397 216 69 528 Rok/mesiac Miera nezamestnanosti v % Počet nezamestnaných UoZ do 25 rokov Marec 2014 13,28 397 216 69 528 Marec 2013 14,68 431 382 80 041 Marec 2012 13,69 408 404 67 060 Marec 2011 13,13 392 483 66 929 Marec 2010 12,88 393 737 66 365 Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci je možné tvrdiť, že trh práce stagnuje, vzhľadom na to, že celková nezamestnanosť ako aj nezamestnanosť mladých (do 25 rokov) v posledných mesiacoch poklesla, aj keď nie výrazne, hodnotíme výrok za nepravdivý. Podľa údajov o nezamestnanosti v tabuľke 1 vidieť, že celková nezamestnanosť v roku 2013 stúpla o 0,3%, pričom o rovnakú hodnotu 0,3% nezamestnanosť mladých poklesla. Tabuľka 1: Ročná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých 2004 18,4% 33,4% 2005 16,4% 30,4% 2006 13,5% 27% 2007 11,2% 20,6% 2008 9,6% 19,3% 2009 12,1% 27,6% 2010 14,5% 33,9% 2011 13,7% 33,7% 2012 14,0% 34,0% 2013 14,2% 33,7% Pri pohľade na štvrťročné hodnotenia sa dá vyčítať, že nezamestnanosť mladých od konca roka 2011 stagnuje na úrovni okolo 33,5 -34 %: Obdobie nezamestnanosť nezamestnanosť mladých 2011Q4 14.0 33.7 2012Q1 13.8 33.4 2012Q2 13.9 33.6 2012Q3 14.0 34.1 2012Q4 14.3 35.1 2013Q1 14.2 34.0 2013Q2 14.3 33.9 2013Q3 14.3 33.4 2013Q4 14.1 33.4 Ak sa pozrieme na mesačné hodnoty nezamestnanosti v tabuľke 2 zistíme, že za mesiac január a február celkové nezamestnanosť poklesla, hoci len veľmi mierne. Tabuľka 2: Mesačná miera nezamestnanosti v % (Zdroj: Eurostat ) Mesiac a rok Celková nezamestnanosť Nezamestnanosť mladých august 2013 14,3% 33,2% september 2013 14,3% 33,2% október 2013 14,3% 33,4% november 2013 14,1% 33,5% december 2013 14,1% 33,3% január 2014 14,0% 32,5% február 2014 13,9% 32,3% Je možné skonštatovať, že nezamestnanosť mladých do 25 rokov naposledy narástla v novembri 2013 a odvtedy len klesala. V prípade celkovej nezamestnanosti je možné povedať, že hoci ročná nezamestnanosť v roku 2013 bola vyššia ako v predchádzajúcom období, pri presnejších mesačných údajoch je badať mierny pokles od októbra 2013 až do posledne získaných údajov z februára 2014. Výrok preto hodnotíme za nesprávny. Podľa údajov z ÚPSVaR výrok Jána Figeľa tiež nie je pravdivý, pretože oproti minulému roku miera nezamestnanosti, ako aj počet nezamestnaných do 25 rokov mierne poklesli: Mesiac/Rok Miera nezamestnanosti % Evid. nezamestnaných (UoZ) UoZ do 25 rokov august 2013 13,70 402 213 71 730 september 2013 13,84 406 498 80 857 október 2013 13,66 402 505 78 535 november 2013 13,50 399 561 75 246 december 2013 13,50 398 876 72 629 január 2014 13,61 402 124 71 167 február 2014 13,49 401 876 70 508 marec 2014 13,28 397 216 69 528 Rok/mesiac Miera nezamestnanosti v % Počet nezamestnaných UoZ do 25 rokov Marec 2014 13,28 397 216 69 528 Marec 2013 14,68 431 382 80 041 Marec 2012 13,69 408 404 67 060 Marec 2011 13,13 392 483 66 929 Marec 2010 12,88 393 737 66 365 Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", "ÚPSVaR"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:39.777198+00:00"}
{"id": "vr29974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29974", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu jedna operácia, na základe ktorej budú mať vojenské sily právo likvidovať plavidlá, ktoré sú používané na prevážanie týchto ľudí, len sme nechali tých ľudí tri alebo štyri mesiace plávať. Zrazu teraz v októbri tieto rozhodnutia sa idú robiť...", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právo likvidovať plavidlá používané na nelegálne prevážanie migrantov bude mať operácia EUNAVFOR MED pravdepodobne až od októbra 2015, teda od jej spustenia v júni 2015 vtedy ubehnú približne 4 mesiace. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvú misiu, ktorej cieľom je aj zničiť infraštuktúru pašerákov ľudí, je misia zahájená v máji 2015 a spustená v júni s názvom EUNAVFOR MED. Jej mandát však neobsahoval možnosť zničenia pašeráckych plavidiel, v správe( .pdf ) vydanej webstránkou Európskeho parlamentu sa ako dôvod uvádza odpor afrických štátov voči takejto právomoci. Rozšírenie aj o takúto právomoc však nakoniec bolo oznámené v septembri , s predpokladanou platnosťou od októbra 2015. Na vstup operácie do tejto fázy svojej činnosti je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a súhlas lýbijských predstaviteľov. V Stredozemnom mori pôsobia aj príslušníci misií Poseidon a Triton, no jedná sa len o záchranné misie( .pdf ,s.5) . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Právo likvidovať plavidlá používané na nelegálne prevážanie migrantov bude mať operácia EUNAVFOR MED pravdepodobne až od októbra 2015, teda od jej spustenia v júni 2015 vtedy ubehnú približne 4 mesiace. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvú misiu, ktorej cieľom je aj zničiť infraštuktúru pašerákov ľudí, je misia zahájená v máji 2015 a spustená v júni s názvom EUNAVFOR MED. Jej mandát však neobsahoval možnosť zničenia pašeráckych plavidiel, v správe( .pdf ) vydanej webstránkou Európskeho parlamentu sa ako dôvod uvádza odpor afrických štátov voči takejto právomoci. Rozšírenie aj o takúto právomoc však nakoniec bolo oznámené v septembri , s predpokladanou platnosťou od októbra 2015. Na vstup operácie do tejto fázy svojej činnosti je potrebná rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN a súhlas lýbijských predstaviteľov. V Stredozemnom mori pôsobia aj príslušníci misií Poseidon a Triton, no jedná sa len o záchranné misie( .pdf ,s.5) . Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "septembri", "potrebná", ".pdf"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/ATAG/2015/559489/EPRS_ATA(2015)559489_EN.pdf", "http://www.defensenews.com/story/defense/naval/ships/2015/09/12/eu-soon-target-boats-people-smugglers/71963854/", "https://www.thetrumpet.com/article/13061.19.0.0/world/globalization/germany-will-soon-be-able-to-stop-and-destroy-refugee-vessels", "http://www.statewatch.org/news/2015/aug/eu-migratory-pressures-uk-hoc-paper.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:24.486128+00:00"}
{"id": "47559", "numeric_id": 47559, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47559", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Čo sa týka počtu zaočkovaných, tak si zoberme situáciu v iných krajinách. Británia, Portugalsko, ktoré v podstate rušia všetky protipandemické opatrenia vzhľadom k tomu, že v podstate to šírenie vírusu tam prestalo.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vďaka vysokej miere zaočkovanosti pristúpili obe krajiny k uvoľňovaniu opatrení. Tvrdenie, že „šírenie vírusu tam v podstate prestalo“, však nesedí - špeciálne v Británii evidovali aj v septembri vysoké 7-dňové prírastky. Krajina tiež počíta s opätovným sprísňovaním pravidiel. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Veľká Británia Veľká Británia začala s veľkým uvoľňovaním opatrení od tzv. Freedom Day 19. júla 2021. 7-dňový priemer prírastkov bol vtedy na úrovni 46 460 prípadov za deň – najviac od začiatku roka 2021. Čísla nakazených chvíľu klesali, no o dva týždne začali znova mierne stúpať. S menšími výkyvmi sa doteraz držia na týždennom priemere okolo 34 000 za deň. Napríklad, 27. septembra v Británii pribudlo 37 960 nakazených. V čase uvoľnenia reštrikcií bolo kompletne zaočkovaných 53,14 % Britov. Dnes je v Británii plne zaočkovaných 65,59 % obyvateľstva a aspoň prvú dávku má 71 %.", "analysis_paragraphs": ["Vďaka vysokej miere zaočkovanosti pristúpili obe krajiny k uvoľňovaniu opatrení. Tvrdenie, že „šírenie vírusu tam v podstate prestalo“, však nesedí - špeciálne v Británii evidovali aj v septembri vysoké 7-dňové prírastky. Krajina tiež počíta s opätovným sprísňovaním pravidiel. Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako nepravdivé. Veľká Británia Veľká Británia začala s veľkým uvoľňovaním opatrení od tzv. Freedom Day 19. júla 2021. 7-dňový priemer prírastkov bol vtedy na úrovni 46 460 prípadov za deň – najviac od začiatku roka 2021. Čísla nakazených chvíľu klesali, no o dva týždne začali znova mierne stúpať. S menšími výkyvmi sa doteraz držia na týždennom priemere okolo 34 000 za deň. Napríklad, 27. septembra v Británii pribudlo 37 960 nakazených. V čase uvoľnenia reštrikcií bolo kompletne zaočkovaných 53,14 % Britov. Dnes je v Británii plne zaočkovaných 65,59 % obyvateľstva a aspoň prvú dávku má 71 %."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Freedom Day", "prírastkov", "čase", "Dnes", "dva plány", "opatrenia", "zaočkované", "počty", "avizovala", "opatrenia"], "url": ["https://www.reuters.com/world/uk/pm-johnson-pleads-caution-freedom-day-arrives-england-2021-07-18/", "https://coronavirus.data.gov.uk/details/cases", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-07-19&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~GBR", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-24&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~GBR", "https://www.gov.uk/government/publications/covid-19-response-autumn-and-winter-plan-2021/covid-19-response-autumn-and-winter-plan-2021", "https://www.bbc.com/news/explainers-52530518", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-09-24&facet=none&pickerSort=asc&pickerMetric=location&Metric=People+vaccinated+%28by+dose%29&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=true&Align+outbreaks=false&country=~PRT", "https://ourworldindata.org/explorers/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2020-03-01..latest&facet=none&pickerSort=desc&pickerMetric=total_cases&hideControls=true&Metric=Confirmed+cases&Interval=7-day+rolling+average&Relative+to+Population=false&Align+outbreaks=false&country=~PRT", "https://www.reuters.com/world/europe/portugal-lift-most-remaining-covid-19-curbs-pm-calls-responsibility-2021-09-23/", "https://www.visitportugal.com/en/content/covid-19-measures-implemented-portugal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:44.368035+00:00"}
{"id": "vr34567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34567", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pán minister oznámil rozhodnutie, ktoré ako sme následne videli, ani nemá podporu všetkých koaličných poslancov...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličné strany Most-Híd a SDKÚ vyjadrili podporu Krajcerovmu návrhu (zmeniť zákon, zvoliť nového riaditeľa a definitívne zlúčiť STV a SRo). Avšak poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho \"tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu.\"", "analysis_paragraphs": ["Koaličné strany Most-Híd a SDKÚ vyjadrili podporu Krajcerovmu návrhu (zmeniť zákon, zvoliť nového riaditeľa a definitívne zlúčiť STV a SRo). Avšak poslanci za KDH a štvorica poslancov z OKS sú skôr za riešenie, ktoré by malo malo dva kroky (vymeniť riaditeľa STV, zistiť stav STV až potom začať diskusiu ohľadom zlúčenia s rozhlasom). Predseda OKS Peter Zajac povedal, že SRo je ekonomicky aj programovo v oveľa lepšej situácii ako STV. A podľa neho \"tým, že nepoznáme ekonomickú situáciu STV, by sme pri okamžitom zlučovaní riskovali, že sa ublíži rozhlasu.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["podporu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5592935/kdh-a-oks-nechcu-rychle-zlucovanie-stv-s-rozhlasom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:51.532933+00:00"}
{"id": "vr16855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16855", "speaker": "Marián Murín", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-murin", "statement": "Som jediný starosta, ktorý napísal Robertovi Ficovi výzvu, keď nás požiadal o to, aby sme nahlásili korupciu.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V marci 2017 dostali predstavitelia samospráv, ktoré čerpajú peniaze z európskych fondov či iných dotačných schém list od premiéra Fica. Ten ich v ňom povzbudzuje k nahlasovaniu korupčnej činnosti. Súčasný starosta Mútneho, Murín, odpovedal na Ficov list. V odpovedi napríklad tvrdí, že viaceré úseky pri stavbe diaľníc sú predražené. Z dostupných informácií však nevieme potvrdiť, či tak Murín odpovedal ako jediný, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2017 dostali predstavitelia samospráv, ktoré čerpajú peniaze z európskych fondov či iných dotačných schém list od premiéra Fica. Ten ich v ňom povzbudzuje k nahlasovaniu korupčnej činnosti. Súčasný starosta Mútneho, Murín, odpovedal na Ficov list. V odpovedi napríklad tvrdí, že viaceré úseky pri stavbe diaľníc sú predražené. Z dostupných informácií však nevieme potvrdiť, či tak Murín odpovedal ako jediný, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["premiéra Fica.", "odpovedi"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/list-predsedu-vlady-sr-predstavitelom-samospravy-o-boji-proti-korupcii/?day=2008-10-01&art_datum_od=&art_datum_do=", "https://myorava.sme.sk/c/20487481/fico-vyzval-na-boj-proti-korupcii-o-pomoc-prosi-aj-starostov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:13.383708+00:00"}
{"id": "vr37993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37993", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Namiesto šesť vymeriavacích základov bude jeden jediný.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: \"Súčasný stav: 6 rôznych vymeriavacích základov Navrhovaný stav: 1 vymeriavací základ Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - jednotný vymeriavací základ (VZ) pre všetky typy osôb, t.j. VZ pre sociálne poistenie = VZ pre zdravotné poistenie = základ dane z príjmov fyzických osôb;\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). V ňom sa píše: \"Súčasný stav: 6 rôznych vymeriavacích základov Navrhovaný stav: 1 vymeriavací základ Základné predpoklady a myšlienky návrhu zmien daňovo - odvodového systému: - jednotný vymeriavací základ (VZ) pre všetky typy osôb, t.j. VZ pre sociálne poistenie = VZ pre zdravotné poistenie = základ dane z príjmov fyzických osôb;\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:41.257225+00:00"}
{"id": "43809", "numeric_id": 43809, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43809", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Veď vy ste sudca. Vás platí štát a nie málo. koľko máte 5 - 6 tisíc euro mesačne za to, aby ste súdili a vy tu sedíte v štúdiu a tárate tu, fabulujete jak európske ľudové právo vám dovoľuje súdiť, či vlastne byť politikom a zároveň sudcom.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa majetkového priznania mal Štefan Harabin v roku 2018 čistý príjem z výkonu funkcie sudcu 55 751 eur ( pdf ). Po vydelení 12 mesiacmi vychádza teda jeho priemerný čistý mesačný príjem na 4 646 eur. Harabinov hrubý mesačný príjem teda minulý rok presahoval 5-tisíc eur. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa majetkového priznania mal Štefan Harabin v roku 2018 čistý príjem z výkonu funkcie sudcu 55 751 eur ( pdf ). Po vydelení 12 mesiacmi vychádza teda jeho priemerný čistý mesačný príjem na 4 646 eur. Harabinov hrubý mesačný príjem teda minulý rok presahoval 5-tisíc eur. Výrok Alojza Hlinu preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://mps.sudnarada.gov.sk/data/att/26744.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:28.033157+00:00"}
{"id": "vr34061", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34061", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Poklesla zamestnanosť o 25 000 zamestnancov v stavebnom sektore. Čiže toto sú také rany, ktoré Slovensko dostalo veľmi silné a ak ste nesúhlasili s PPP projektami, mali ste na to legitimitu, mali ste ich zastaviť, ale mali ste mať pripravené náhradné riešenie.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "PPP projekty boli na podnet vtedajšieho ministra dopravy J. Figeľ zastavené resp. nepredĺžené na jeseň 2010 . Podľa databázy ŠÚ SR Slovstat bol pokles zamestnanosti v stavebníctve medzi rokmi 2010 a 2012 na úrovni 17,6 tisíc zamestnancov. Vážny uvádza o poznanie vyššie číslo poklesu zamestnanosti v stavebníctve ako je skutočný stav. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["PPP projekty boli na podnet vtedajšieho ministra dopravy J. Figeľ zastavené resp. nepredĺžené na jeseň 2010 . Podľa databázy ŠÚ SR Slovstat bol pokles zamestnanosti v stavebníctve medzi rokmi 2010 a 2012 na úrovni 17,6 tisíc zamestnancov. Vážny uvádza o poznanie vyššie číslo poklesu zamestnanosti v stavebníctve ako je skutočný stav. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["jeseň 2010", "Slovstat", "ročenky"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5571583/miliony-za-koniec-ppp-cakaju-pripomienky.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CDsQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dvystavba%2FStavebnictvoDokumenty%2FRocenkyStavebnictva%2FRocenka2012.pdf&ei=osXJUbDOF4GrPKitgNAI&usg=AFQjCNHb-gW8tMj5lCvDN6Ln8YKyk7rhzQ&sig2=VIMrnSTSuPUUnpbw-Gpadw&bvm=bv.48293060,d.ZWU&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:39.914299+00:00"}
{"id": "vr31574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31574", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Do konca tohto roku potrebujeme na pokrytie všetkých zvýšených mzdových nákladov či už lekárov alebo sestier, hovorme o pokrytiu mzdových nákladov zdravotníkov, pretože idú nám v jednotlivých tranžiach, sú jednoducho neoddiskutovateľným nárokom týchto ľudí a budeme potrebovať zhruba 128 miliónov.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že údaje o potrebnej sume na platy lekárov a sestier sa líšia pri každom zdroji. Na presnej sume sa v relácii nezhodli ani Uhliarik so Zvolenskou. Bývalý minister zdravotníctva Uhliarik, tvrdí, že je potrebných 117 mil. eur, súčasná ministerka zdravotníctva Zvolenská tvrdí, že je to 128 mil. eur. Podľa denníka SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry bude treba 117 mil. eur, denník Pravda uvádza sumu 120 mil. eur a Asociácia nemocníc Slovenska ( ANS ) odhaduje na zvýšenie platov všetkých lekárov a sestier v roku 2012 100 mil. eur. Minister financií P. Kažimír zas minulý týždeň (14.apríla 2012) v relácii O 5 minút 12 hovoril o 150-200 mil. \" na dofinancovanie záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že údaje o potrebnej sume na platy lekárov a sestier sa líšia pri každom zdroji. Na presnej sume sa v relácii nezhodli ani Uhliarik so Zvolenskou. Bývalý minister zdravotníctva Uhliarik, tvrdí, že je potrebných 117 mil. eur, súčasná ministerka zdravotníctva Zvolenská tvrdí, že je to 128 mil. eur. Podľa denníka SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry bude treba 117 mil. eur, denník Pravda uvádza sumu 120 mil. eur a Asociácia nemocníc Slovenska ( ANS ) odhaduje na zvýšenie platov všetkých lekárov a sestier v roku 2012 100 mil. eur. Minister financií P. Kažimír zas minulý týždeň (14.apríla 2012) v relácii O 5 minút 12 hovoril o 150-200 mil. \" na dofinancovanie záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám \""], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda", "ANS", "O 5 minút 12"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html", "http://spravy.pravda.sk/zvolenskej-riesenie-peniaze-na-platy-rychlo-neprinesie-pjy-/sk_domace.asp?c=A120419_203432_sk_domace_p29", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09", "http://www.demagog.sk/diskusie/273/peter-kazimir-vs-jozef-kollar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:48.449968+00:00"}
{"id": "vr35452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35452", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ja pokiaľ viem, pán Oravec vystupoval ja za nejaké podnikateľské združenie alebo niečo také, čiže domnievam sa, že v takom tom poradnom akomsi orgáne tej agentúry bol práve z tohto titulu.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Áno, pán Oravec je resp. bol členom Zboru zástupcov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania za Združenie podnikateľov Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["Áno, pán Oravec je resp. bol členom Zboru zástupcov Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania za Združenie podnikateľov Slovenska."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania"], "url": ["http://www.nadsme.sk/sk/content/vedenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:50.914024+00:00"}
{"id": "vr26655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26655", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Na to (že podpis asociačnej dohdy by znamenal, že Ukrajina by prišla o 160 miliárd eur) predseda Európskej komisie Barroso povedal, že zatiaľ ani jedna krajina, ktorá podpísala dohodu o voľnbom obchode s Európskou úniou, na to nedoplatila, ale naopak, profitovala...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v podobnom duchu ako uvádza Lajčák sa Barroso vyjadril 29. novembra 2013 vo Vilniuse - asociačné dohody sú profitom pre všetky zainteresované strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. José Manuel Barroso sa mal vyjadril veľmi podobne podľa TASR (29. novembra 2013): \"Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny.\" Podľa agentúry AP mal vyhlásiť, že podpis asociačných dohôd je výhodný pre všetky zainteresované strany. Celú úvodnú reč je dostupná na tu . \" Association Agreements between the European Union and its partner countries will contribute to the economic development of the countries. European Commission President Jose Manuel Barroso said this in his opening remarks at a plenary meeting of the Eastern Partnership summit in Vilnius on Friday...\"I have heard propaganda that the Association Agreements with the European Union are to the detriment of the countries. This is false,\" Barroso said. He said that integration with the EU promotes the growth of the economic potential of states .\" V prejave Barrosa sa toto úvodné vyhlásenie už nespomína (29. novembra 2013), kedy Gruzínsko a Moldavsko podpísalo Asociačnú dohodu. Na tlačovej konferencii 20. decembra 2013 Barroso hovoril, že Asociačná dohoda bola vždy ponukou, nie povinnosťou. V spoločnom vyhlásení Barrosa a Van Rompuya 25. novembra 2013 sa vyhlásenie, že Asociačná dohoda bola vždy profitom pre krajiny, ktoré ju podpísali, neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v podobnom duchu ako uvádza Lajčák sa Barroso vyjadril 29. novembra 2013 vo Vilniuse - asociačné dohody sú profitom pre všetky zainteresované strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. José Manuel Barroso sa mal vyjadril veľmi podobne podľa TASR (29. novembra 2013): \"Šéf Európskej komisie José Manuel Barroso vo svojom vystúpení zdôraznil, že podpis dohody o voľnom obchode je ekonomicky výhodný a zatiaľ nikto, kto tak spravil, na ňu nedoplatil, ale z nej dlhodobo prosperoval, čo bude aj prípad Ukrajiny.\" Podľa agentúry AP mal vyhlásiť, že podpis asociačných dohôd je výhodný pre všetky zainteresované strany. Celú úvodnú reč je dostupná na tu . \" Association Agreements between the European Union and its partner countries will contribute to the economic development of the countries. European Commission President Jose Manuel Barroso said this in his opening remarks at a plenary meeting of the Eastern Partnership summit in Vilnius on Friday...\"I have heard propaganda that the Association Agreements with the European Union are to the detriment of the countries. This is false,\" Barroso said. He said that integration with the EU promotes the growth of the economic potential of states .\" V prejave Barrosa sa toto úvodné vyhlásenie už nespomína (29. novembra 2013), kedy Gruzínsko a Moldavsko podpísalo Asociačnú dohodu. Na tlačovej konferencii 20. decembra 2013 Barroso hovoril, že Asociačná dohoda bola vždy ponukou, nie povinnosťou. V spoločnom vyhlásení Barrosa a Van Rompuya 25. novembra 2013 sa vyhlásenie, že Asociačná dohoda bola vždy profitom pre krajiny, ktoré ju podpísali, neuvádza. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "AP", "tu", "prejave", "konferencii", "vyhlásení"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-janukovyc-eu-litva-summit/66173-clanok.html", "http://www.ukrinform.ua/eng/news/association_agreements_with_eu_to_contribute_to_economic_development_of_countries___barroso_313826", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-997_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-996_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-13-1084_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-13-1052_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:29.889170+00:00"}
{"id": "vr16494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16494", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Cesta na trase Topoľčany – Nitra – Nové Zámky – Komárno je preťažená a v súčasnosti už nezodpovedá parametrom cesty I. triedy.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Určité úseky cesty I/64 mali/majú s intenzitou dopravy problém, no zo zistených informácii nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť preťaženosť v úseku spomínanom vo výroku. Tiež sme nenašli informácie o tom, že by daná cesta nespĺňala parametre cesty I. triedy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta na trase Topoľčany - Nitra - Nové Zámky - Komárno, ktorú spomína Uhrík, je (časť) štátnej cesty I. triedy I/64 pod správou Slovenskej správy ciest (SSC). Začína sa v Nitrianskom kraji, na hraničnom priechode s Maďarskom (Komárno) a končí sa v Žilinskom kraji na križovatkách ciest III/2099 a I/60 (Žilina). SSC definuje cesty I. triedy ako: \"...cesty, ktoré majú význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu. Zabezpečujú bez prerušenia vzájomné prepojenia sídiel krajov a prepojenia hraničných priechodov. Cesta I. triedy môže začínať a končiť na štátnej hranici, alebo na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu ( diaľnici, rýchlostnej ceste, ceste I. triedy). Začiatok staničenia je na štátnej hranici, na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu (cesta nižšieho čísla),\" (. pdf , s. 2). Ďalej uvádza, že cesty I. triedy by mali z technického hľadiska zabezpečiť rýchlu a bezpečnú dopravu, pričom by mali obchádzať mestá a obce, aby sa obmedzil negatívny účinok exhalátov a hluku z dopravy (. pdf , s 3). Už v roku 2016 vyhlásila SSC verejnú súťaž na štúdiu realizovateľnosti na niektorých úsekoch cesty I/64, konkrétne na úseku Topoľčany - Nitra - Komárno. V roku 2017 je vyhlásená ďalšia verejná súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti na úseku cesty I/64, Žilina - Topoľčany. Predmetné štúdie majú byť pritom financovaná okrem štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Poslanec Milan Uhrík ohľadom rekonštrukcie cesty I/64 (respektíve úseku Topoľčany - Nitra - Komárno) dokonca interpeloval aj ministra dopravy, výstavby SR, Arpáda Érseka. Minister odpovedal, že je potrebné počkať na výsledky štúdie, pričom zdôraznil, že nebude možné celý úsek zrealizovať naraz. Jednotlivé projekty budú zaradené do zoznamu projektov. Vyjadril sa, že modernizácia jednotlivých úsekov bude závisieť od dopravného zaťaženia, ekonomického posúdenia, stavu prípravy, medzivládnej dohody, potvrdenie opodstatnenosti stavby štúdiou realizovateľnosti (. pdf , s. 2). Kotleba - ĽSNS má na svojom webovom sídle zverejnenú aj petíciu , v ktorej upozorňuje na preťaženosť cesty I/64 a požaduje výstavbu novej cesty. Informáciu o preťaženosti celej cesty I/64 sme nenašli. Je pravdou, že na niektorých úsekoch sa robili rekonštrukcie a obchvaty, s cieľom odbremeniť ten-ktorý úsek. Napríklad v roku 2011 bola v kritickom stave intenzita dopravy v mestskej časti Nitry – Krškany , ktorá sa mala vyriešiť zmeniť zmenou trasy cesty I/64 na úsek Komjatice - Nitra. Problém s dopravou je aj v Prievidzi, ktorý sa má tiež riešiť v rámci rekonštrukcie I/64 prostredníctvom obchvatu . Dôvodom je \" ...rozvoj v priemyselnej zóne, príchod veľkého investora a s tým súvisiace nové záťaže na dopravu v okresnom meste i priľahlých obciach, ktoré sa stále stupňujú. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Určité úseky cesty I/64 mali/majú s intenzitou dopravy problém, no zo zistených informácii nevieme ani potvrdiť ani vyvrátiť preťaženosť v úseku spomínanom vo výroku. Tiež sme nenašli informácie o tom, že by daná cesta nespĺňala parametre cesty I. triedy. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Cesta na trase Topoľčany - Nitra - Nové Zámky - Komárno, ktorú spomína Uhrík, je (časť) štátnej cesty I. triedy I/64 pod správou Slovenskej správy ciest (SSC). Začína sa v Nitrianskom kraji, na hraničnom priechode s Maďarskom (Komárno) a končí sa v Žilinskom kraji na križovatkách ciest III/2099 a I/60 (Žilina). SSC definuje cesty I. triedy ako: \"...cesty, ktoré majú význam najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu. Zabezpečujú bez prerušenia vzájomné prepojenia sídiel krajov a prepojenia hraničných priechodov. Cesta I. triedy môže začínať a končiť na štátnej hranici, alebo na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu ( diaľnici, rýchlostnej ceste, ceste I. triedy). Začiatok staničenia je na štátnej hranici, na cestnej komunikácii vyššieho, alebo rovnakého dopravného významu (cesta nižšieho čísla),\" (. pdf , s. 2). Ďalej uvádza, že cesty I. triedy by mali z technického hľadiska zabezpečiť rýchlu a bezpečnú dopravu, pričom by mali obchádzať mestá a obce, aby sa obmedzil negatívny účinok exhalátov a hluku z dopravy (. pdf , s 3). Už v roku 2016 vyhlásila SSC verejnú súťaž na štúdiu realizovateľnosti na niektorých úsekoch cesty I/64, konkrétne na úseku Topoľčany - Nitra - Komárno. V roku 2017 je vyhlásená ďalšia verejná súťaž na vypracovanie štúdie realizovateľnosti na úseku cesty I/64, Žilina - Topoľčany. Predmetné štúdie majú byť pritom financovaná okrem štátneho rozpočtu aj z rozpočtu EÚ – Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačný program Integrovaná infraštruktúra (OPII). Poslanec Milan Uhrík ohľadom rekonštrukcie cesty I/64 (respektíve úseku Topoľčany - Nitra - Komárno) dokonca interpeloval aj ministra dopravy, výstavby SR, Arpáda Érseka. Minister odpovedal, že je potrebné počkať na výsledky štúdie, pričom zdôraznil, že nebude možné celý úsek zrealizovať naraz. Jednotlivé projekty budú zaradené do zoznamu projektov. Vyjadril sa, že modernizácia jednotlivých úsekov bude závisieť od dopravného zaťaženia, ekonomického posúdenia, stavu prípravy, medzivládnej dohody, potvrdenie opodstatnenosti stavby štúdiou realizovateľnosti (. pdf , s. 2). Kotleba - ĽSNS má na svojom webovom sídle zverejnenú aj petíciu , v ktorej upozorňuje na preťaženosť cesty I/64 a požaduje výstavbu novej cesty. Informáciu o preťaženosti celej cesty I/64 sme nenašli. Je pravdou, že na niektorých úsekoch sa robili rekonštrukcie a obchvaty, s cieľom odbremeniť ten-ktorý úsek. Napríklad v roku 2011 bola v kritickom stave intenzita dopravy v mestskej časti Nitry – Krškany , ktorá sa mala vyriešiť zmeniť zmenou trasy cesty I/64 na úsek Komjatice - Nitra. Problém s dopravou je aj v Prievidzi, ktorý sa má tiež riešiť v rámci rekonštrukcie I/64 prostredníctvom obchvatu . Dôvodom je \" ...rozvoj v priemyselnej zóne, príchod veľkého investora a s tým súvisiace nové záťaže na dopravu v okresnom meste i priľahlých obciach, ktoré sa stále stupňujú. \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "I/64", "pdf", "pdf", "vyhlásila", "SSC", "vyhlásená", "štúdie", "interpeloval", "pdf", "petíciu", "Krškany", "obchvatu"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/nitriansky-kraj-spustame-peticiu-za-vystavbu-dlho-planovanej-novej-cesty-topolcany-nitra-nove-zamky-komarno/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Cesta_I._triedy_64_(Slovensko)", "http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/rozvoj_cestnej_siete/koncepcia/03_cesty.pdf", "http://nitra.dnes24.sk/cestny-tah-topolcany-nitra-komarno-ma-navrhnut-studia-stat-bude-viac-ako-pol-miliona-eur-243470", "http://www.verejne-obstaravanie.sk/pdf_archiv/i-64-topolcany-nitra-komarno-studia-realizovatelnosti10071366.pdf", "https://www.ezakazky.sk/index.cfm?Module=Item&Page=ItemDetailUvo&TenderID=17345", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/detail/766084", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Interpel%C3%A1cia-%C4%8D.-33-Tla%C4%8D-%C4%8D.-413.pdf", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/06/Odpove%C4%8F-na-interpel%C3%A1ciu-%C4%8D.-33-Tla%C4%8D-%C4%8D.-413.pdf", "http://www.naseslovensko.net/nasa-praca/pravny-boj/nitriansky-kraj-spustame-peticiu-za-vystavbu-dlho-planovanej-novej-cesty-topolcany-nitra-nove-zamky-komarno/", "http://www.nitralive.sk/doprava/1194-prelozka-cesty-1-triedy-komjatice-nitra", "http://www.prievidza.sk/spravodajstvo/ssc-uz-hlada-zhotovitela-studie-realizovatelnosti-zah-na-aj-obchvat-prievidze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:22.028488+00:00"}
{"id": "vr27552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27552", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "Nový program Erasmus+, kde sme zvýhodnili práve odborné vzdelávanie, kde sme dali viacej financií na tieto podporné programy. Takisto sme tam zakomponovali väčšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a rôznymi firmami, ktoré ponúkajú odborné stáže.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program Erasmus+ je naozaj zameraný aj na odbornú prípravu, podporuje partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (firmami, pozn.) a v porovnaní so súčasným programom bol jeho rozpočet výrazne zvýšený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Erasmus+ je najnovší program pre podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šport schválený EP a do platnosti vstúpil v januári 2014. Celkový rozpočet pre tento program je 14,7 mld., čo činí 40% navýšenie oproti súčasným programom. Na stránke Erazmus+ sa píše: \" Erasmus+ má tri hlavné ciele: dve tretiny rozpočtu sú určené na štúdium v cudzine, a to v rámci EÚ i za jej hranicami, zvyšok je pridelený na podporu partnerstiev vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti. \" Podľa tlačovej správ y Európskej komisie je program zameraný aj na odbornú prípravu: \"Okrem univerzít a vzdelávacích inštitúcií budú po prvýkrát financované aj nové inovačné partnerstvá: tzv. „znalostné aliancie“ a „aliancie sektorových zručností“ budú budovať synergie medzi vzdelávaním a oblasťou práce tým, že umožnia, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania, poskytovatelia odbornej prípravy a podniky podporovali inováciu a podnikanie a aby rozvíjali nové učebné plány a kvalifikácie s cieľom riešiť medzery v oblasti zručností.\" Ďalšia tlačová správa hovorí o spolupráci vzdelávacích inštitúcií s podnikmi a neziskovými organizáciami: \"125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov dostane finančné prostriedky na vytvorenie 25 000 „strategických partnerstiev“ s cieľom podporovať výmenu skúseností a kontaktov s pracovným prostredím \" \"3500 vzdelávacích inštitúcií a podnikov získa podporu na vytvorenie viac než 300 „znalostných aliancií“ a „aliancií sektorových zručností“ na podporu zamestnanosti, inovácií a podnikateľských schopností\" \"Erasmus+ poskytne financovanie aj pedagógom, pracovníkom s mládežou a na partnerstvá medzi univerzitami, vyššími strednými školami, strednými školami, podnikmi a neziskovými organizáciami \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Program Erasmus+ je naozaj zameraný aj na odbornú prípravu, podporuje partnerstvá medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi (firmami, pozn.) a v porovnaní so súčasným programom bol jeho rozpočet výrazne zvýšený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Erasmus+ je najnovší program pre podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šport schválený EP a do platnosti vstúpil v januári 2014. Celkový rozpočet pre tento program je 14,7 mld., čo činí 40% navýšenie oproti súčasným programom. Na stránke Erazmus+ sa píše: \" Erasmus+ má tri hlavné ciele: dve tretiny rozpočtu sú určené na štúdium v cudzine, a to v rámci EÚ i za jej hranicami, zvyšok je pridelený na podporu partnerstiev vzdelávacích zariadení, mládežníckych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov a mimovládnych organizácií, ako aj na reformy zamerané na modernizáciu vzdelávania a odbornej prípravy a podporu inovácií, podnikateľských schopností a zamestnateľnosti. \" Podľa tlačovej správ y Európskej komisie je program zameraný aj na odbornú prípravu: \"Okrem univerzít a vzdelávacích inštitúcií budú po prvýkrát financované aj nové inovačné partnerstvá: tzv. „znalostné aliancie“ a „aliancie sektorových zručností“ budú budovať synergie medzi vzdelávaním a oblasťou práce tým, že umožnia, aby inštitúcie vyššieho vzdelávania, poskytovatelia odbornej prípravy a podniky podporovali inováciu a podnikanie a aby rozvíjali nové učebné plány a kvalifikácie s cieľom riešiť medzery v oblasti zručností.\" Ďalšia tlačová správa hovorí o spolupráci vzdelávacích inštitúcií s podnikmi a neziskovými organizáciami: \"125 000 škôl, inštitúcií odborného vzdelávania a prípravy, inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania dospelých, mládežníckych organizácií a podnikov dostane finančné prostriedky na vytvorenie 25 000 „strategických partnerstiev“ s cieľom podporovať výmenu skúseností a kontaktov s pracovným prostredím \" \"3500 vzdelávacích inštitúcií a podnikov získa podporu na vytvorenie viac než 300 „znalostných aliancií“ a „aliancií sektorových zručností“ na podporu zamestnanosti, inovácií a podnikateľských schopností\" \"Erasmus+ poskytne financovanie aj pedagógom, pracovníkom s mládežou a na partnerstvá medzi univerzitami, vyššími strednými školami, strednými školami, podnikmi a neziskovými organizáciami \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Erasmus+", "tlačovej správ", "tlačová správa"], "url": ["http://www.erasmusplus.sk/", "http://web.saaic.sk/llp/sk/doc/erasmusplus/Vyzva2014_TlacovaSprava.pdf", "http://web.saaic.sk/llp/sk/doc/erasmusplus/E+_tlacova%20sprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:54.383852+00:00"}
{"id": "vr35304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35304", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ak ešte v roku 2008 mala Slovenská republika hrubý verejný dlh na úrovni 28,5 % HDP, tak už v tomto roku sa veľmi blízko dotkne úrovni 43%. To všetci, všetci už vieme natoľko počítať v tomto štáte, že je to 15 percentuálnych bodov nárast za dva hospodárske roky.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ bol deficit v roku 27,8%, tento rok prognózovaných 42,5%. Čo v celkovom hodnotení za dva roky je presne 14,6%-tný nárast.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ bol deficit v roku 27,8%, tento rok prognózovaných 42,5%. Čo v celkovom hodnotení za dva roky je presne 14,6%-tný nárast."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28395"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:26.032373+00:00"}
{"id": "48691", "numeric_id": 48691, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48691", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Výsledok sme videli tak, ako sa pýtate, bohužiaľ, v parlamente neprešiel ani ten minimalistický základný náš návrh, teda zákona o partnerskom spolužití, ktorý by teda zlepšil postavenie LGBTI komunity a na Slovensku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh novely Občianskeho zákonníka o inštitúte partnerského spolužitia, ktoré pripravila strana SaS, neprešiel na rokovaní ani do druhého čítania. Na rokovaní sa zúčastnilo 133 poslancov, z ktorých 50 návrh podporilo, proti bolo 37 poslancov, zdržalo sa 15 a 31 nehlasovalo.\n\nNávrh zákona mal podľa predkladateľov zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, kde by bolo partnerské spolužitie umožnené osobám rôzneho, ale aj rovnakého pohlavia. Zlepšenie by sa medzi spolužijúcimi partnermi dotklo oblasti ako je dedenie, informovanosť o zdravotnom stave či nároku na ošetrovné.", "analysis_paragraphs": ["Návrh novely Občianskeho zákonníka o inštitúte partnerského spolužitia, ktoré pripravila strana SaS, neprešiel na rokovaní ani do druhého čítania. Na rokovaní sa zúčastnilo 133 poslancov, z ktorých 50 návrh podporilo, proti bolo 37 poslancov, zdržalo sa 15 a 31 nehlasovalo.", "Návrh zákona mal podľa predkladateľov zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, kde by bolo partnerské spolužitie umožnené osobám rôzneho, ale aj rovnakého pohlavia. Zlepšenie by sa medzi spolužijúcimi partnermi dotklo oblasti ako je dedenie, informovanosť o zdravotnom stave či nároku na ošetrovné."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["neprešiel na rokovaní"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56196"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:28.483924+00:00"}
{"id": "vr29981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29981", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Jeden z princípov EÚ je solidarita medzi členskými krajinami. Pre Slovensko to v prípade utečeneckej krízy znamená, že musí poskytnúť pomoc iným krajinám EÚ prijatím pomerného počtu utečencov.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie len vrámci súčasnej utečeneckej situácie je solidarita vrámci slovenskej politiky vnímaná ako dobrovoľný altruistický počin. Európska únia však zdôrazňuje, že skutočný význam solidarity leží vo vzájomnej pomoci v dobe, keď je táto pomoc potrebná a nie len vtedy, keď sa k tomu člen danej komunity rozhodne pristúpiť dobrovoľne. Solidarita vrámci EÚ preto skutočne znamená, že členské štáty majú vzájomnú povinnosť pomáhať si s riešením svojich problémov. V zmysle solidarity preto nie je nepochopiteľné od Slovenska očakávať, aby prispelo k spoločnému zvládnutiu súčasnej situácie väčším dielom než len prijatím pár stoviek utečencov kresťanského pôvodu. Toto tvrdenie preto hodnotíme ako pradivé. Solidarita medzi členskými štátmi EÚ je jedným zo základných cieľov EÚ. Od Lisabonskej zmluvy je jedným z oblastí kde sa princíp solidarity aplikuje práve azylová politika. Lisabonská zmluva konkrétne uvádza: “ the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility , including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary ”. Samotná Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: \" Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať. \" Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: \" V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.) , ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou. \" Od Slovenska sa nepožaduje, aby spravilo vrámci svojich možností viac než iné krajiny. \" Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) .\" V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že \"ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. \" Podľa tejto rovnice by malo Slovensko \"na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca\", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Zdroj: npr.org Na druhej strane \" Nemecko, Francúzsko a Španielsko na základe kvót prevezmú zodpovednosť až za 60 % tých, ktorý v súčasnej dobe žiadajú o azyl v Maďarsku, Grécku a Taliansku \". Dané kvóty sa pritom vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie len vrámci súčasnej utečeneckej situácie je solidarita vrámci slovenskej politiky vnímaná ako dobrovoľný altruistický počin. Európska únia však zdôrazňuje, že skutočný význam solidarity leží vo vzájomnej pomoci v dobe, keď je táto pomoc potrebná a nie len vtedy, keď sa k tomu člen danej komunity rozhodne pristúpiť dobrovoľne. Solidarita vrámci EÚ preto skutočne znamená, že členské štáty majú vzájomnú povinnosť pomáhať si s riešením svojich problémov. V zmysle solidarity preto nie je nepochopiteľné od Slovenska očakávať, aby prispelo k spoločnému zvládnutiu súčasnej situácie väčším dielom než len prijatím pár stoviek utečencov kresťanského pôvodu. Toto tvrdenie preto hodnotíme ako pradivé. Solidarita medzi členskými štátmi EÚ je jedným zo základných cieľov EÚ. Od Lisabonskej zmluvy je jedným z oblastí kde sa princíp solidarity aplikuje práve azylová politika. Lisabonská zmluva konkrétne uvádza: “ the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility , including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary ”. Samotná Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: \" Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať. \" Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: \" V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.) , ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou. \" Od Slovenska sa nepožaduje, aby spravilo vrámci svojich možností viac než iné krajiny. \" Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) .\" V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že \"ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. \" Podľa tejto rovnice by malo Slovensko \"na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca\", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Zdroj: npr.org Na druhej strane \" Nemecko, Francúzsko a Španielsko na základe kvót prevezmú zodpovednosť až za 60 % tých, ktorý v súčasnej dobe žiadajú o azyl v Maďarsku, Grécku a Taliansku \". Dané kvóty sa pritom vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["základných cieľov", "oblastí", "povinnosťou", "vzájomnosti", "dokumente", "Denník N", "npr.org", "zodpovednosť"], "url": ["http://europa.eu/scadplus/constitution/objectives_en.htm", "http://www.tepsa.eu/download/TEPSA%20Discussion%20Paper%20The%20issue%20of%20solidarity%20in%20the%20European%20Union.pdf", "http://www.dw.com/en/in-berlin-renewed-calls-for-european-solidarity/a-18703128", "http://www.spiegel.de/international/europe/how-eu-promises-to-introduce-refugee-quotas-failed-a-1040226.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "https://dennikn.sk/minuta/252168/", "http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/09/22/442556078/european-union-approves-quota-system-to-relocate-120-000-refugees", "http://time.com/4026047/eu-quota-system-refugees-migrants/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:20.682476+00:00"}
{"id": "vr14962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14962", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "My sme v parlamente navrhli, aj v opozícii, aby sa monopolná daň rozšírila a zvýšila.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 presadzovala NOVA na čele s Danielom Lipšicom rozšírenie monopolnej dane napríklad aj o firmu SkyToll, ktorá vyberá mýto. V roku 2015 takýto návrh presadzoval Daniel Lipšic už spolu s Igorom Matovičom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lipšic podal 28. februára 2014 návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh sa prerokoval v prvom čítaní na 33. schôdzi 2. apríla 2014. Poslanci v hlasovaní neposunuli návrh do druhého čítania. Poslanci Smeru-SD hlasovali jednotne proti návrhu (prípadne sa zdržali hlasovania), kým 46 opozičných poslancov návrh podporilo. V návrhu (.rtf) sa píše ako o rozšírení, tak o zvýšení monopolnej dane: \" Sadzba odvodu ako aj základ odvodu sa navrhuje upraviť rozdielne pre niektoré tzv. prirodzené monopoly a ostatné regulované osoby, pričom prirodzeným monopolom sa navrhuje zvýšiť. Dôvodom je diferenciácia vyššie uvedených skupín podľa ich podstaty. \" Návrh druhýkrát podali poslanci 9. januára 2015, pred parlament sa dostal 11. februára 2015. Návrh obsahoval identické opatrenia ako prvý návrh, do druhého čítania sa ani tentokrát nedostal . Vo volebnom programe hnutia OĽANO - NOVA je tiež spomenutý návrh na zvýšenie daňovej sadzby monopolov a oligopolov na str. 70 ( pdf .) Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 presadzovala NOVA na čele s Danielom Lipšicom rozšírenie monopolnej dane napríklad aj o firmu SkyToll, ktorá vyberá mýto. V roku 2015 takýto návrh presadzoval Daniel Lipšic už spolu s Igorom Matovičom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Daniel Lipšic podal 28. februára 2014 návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Návrh sa prerokoval v prvom čítaní na 33. schôdzi 2. apríla 2014. Poslanci v hlasovaní neposunuli návrh do druhého čítania. Poslanci Smeru-SD hlasovali jednotne proti návrhu (prípadne sa zdržali hlasovania), kým 46 opozičných poslancov návrh podporilo. V návrhu (.rtf) sa píše ako o rozšírení, tak o zvýšení monopolnej dane: \" Sadzba odvodu ako aj základ odvodu sa navrhuje upraviť rozdielne pre niektoré tzv. prirodzené monopoly a ostatné regulované osoby, pričom prirodzeným monopolom sa navrhuje zvýšiť. Dôvodom je diferenciácia vyššie uvedených skupín podľa ich podstaty. \" Návrh druhýkrát podali poslanci 9. januára 2015, pred parlament sa dostal 11. februára 2015. Návrh obsahoval identické opatrenia ako prvý návrh, do druhého čítania sa ani tentokrát nedostal . Vo volebnom programe hnutia OĽANO - NOVA je tiež spomenutý návrh na zvýšenie daňovej sadzby monopolov a oligopolov na str. 70 ( pdf .) Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["monopolnej dane", "návrh", "neposunuli", "návrhu", "podali", "nedostal", "pdf"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/310454-skytoll-chcu-zatazit-monopolnou-danou/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=912", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33772", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=397243", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1372", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35275", "http://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2016/03/PROGRAM_OLANO_bez_orezek_B.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:55.387508+00:00"}
{"id": "vr16467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16467", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "...bývalý člen ÚV KSS Milan Ftáčnik sa starostí o transparentnosť financovania mojej kampane. Môžem ho ubezpečiť, že je úplne čisté a v súlade so zákonom. Keďže moju kampaň robí strana SaS, všetky výdavky si môže on (aj ktokoľvek iný) pozrieť cez jej transparentný účet.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Droba svojim výrokom (výrok z Drobovej FB stránky ) reagoval na júlové obvinenia zo strany Milana Ftáčnika. Milan Ftáčnik bol skutočne v minulosti členom ÚV KSS. Juraj Droba správne uvádza, že pokiaľ jeho kampaň robí strana SaS, výdavky na ňu majú byť evidované na transparentnom účte strany, ktorý SaS zverejnila v deň začiatku volebnej kampane, teda 28. júna 2017. Výrok Juraja Drobu hodnotíme ako pravdivý. Milan Ftáčnik bol od roku 1980 členom Komunistickej strany, ako člen Výkonného výboru ÚV KSS pôsobil aj v roku 1989. KSS (Komunistická strana Slovenska) sa neskôr premenovala na KSS-SDĽ a následne na SDĽ, v ktorej Ftáčnik pôsobil do roku 2002. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani , upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: \" Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov .\" Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj odseky 2 a 3 § 3: \" ( 2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. \" Juraj Droba svojim výrokom reagoval na kritiku od Milana Ftáčnika , v ktorej okrem iného hovorí Ftáčnik aj nasledovné: \" Ak Drobovi bude robiť kampaň strana Sloboda a Solidarita (SaS), tak nemusí mať zriadený transparentný účet. Ale SaS zverejnila svoje údaje na účte 28. júna a Droba robil bilbordovú kampaň už predtým, takže pravdepodobne si vedie kampaň sám. Podľa zákona, ak si kandidát, ktorého nominuje politická strana, vedie kampaň sám, tak si musí zriadiť transparentný účet, \" K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: \" Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb .\" V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: \" Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne... \". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Droba svojim výrokom (výrok z Drobovej FB stránky ) reagoval na júlové obvinenia zo strany Milana Ftáčnika. Milan Ftáčnik bol skutočne v minulosti členom ÚV KSS. Juraj Droba správne uvádza, že pokiaľ jeho kampaň robí strana SaS, výdavky na ňu majú byť evidované na transparentnom účte strany, ktorý SaS zverejnila v deň začiatku volebnej kampane, teda 28. júna 2017. Výrok Juraja Drobu hodnotíme ako pravdivý. Milan Ftáčnik bol od roku 1980 členom Komunistickej strany, ako člen Výkonného výboru ÚV KSS pôsobil aj v roku 1989. KSS (Komunistická strana Slovenska) sa neskôr premenovala na KSS-SDĽ a následne na SDĽ, v ktorej Ftáčnik pôsobil do roku 2002. Strana Sloboda a Solidarita má založený transparentný účet aj pre účel volieb do VÚC 2017, na ktorom eviduje aj výdavky za kampaň Juraja Drobu na post predsedu BSK. Medzi výdavkami môžeme nájsť napríklad prenájom reklamných pútačov v Bratislave a okolí. Strana SaS eviduje pohyby na tomto účte od 28. júna 2017 . Ministerstvo vnútra zhŕňa potrebné informácie a časti zákonov k vedeniu kampane politickou stranou vo voľbách do VÚC aj na osobitnej časti svojho webu . Zákon o volebnej kampani , upravuje financovanie volebnej kampane politickou stranou vo voľbách do orgánov územnej samosprávy nasledovne: \" Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, môže na túto kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur. Na limit nákladov politickej strany sa primerane vzťahuje aj § 3 ods. 1 druhá veta. Politická strana je povinná postupovať podľa § 3 ods. 2 až 10. Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň v členení podľa § 3 ods. 8, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb. Ministerstvo vnútra zverejní správu podľa predchádzajúcej vety na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia a je prístupná verejnosti na päť rokov .\" Ohľadom transparentného účtu na financovanie volebnej kampane kandidátov a špeciálne pre náš výrok sú dôležité aj odseky 2 a 3 § 3: \" ( 2) Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (3) Osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. \" Juraj Droba svojim výrokom reagoval na kritiku od Milana Ftáčnika , v ktorej okrem iného hovorí Ftáčnik aj nasledovné: \" Ak Drobovi bude robiť kampaň strana Sloboda a Solidarita (SaS), tak nemusí mať zriadený transparentný účet. Ale SaS zverejnila svoje údaje na účte 28. júna a Droba robil bilbordovú kampaň už predtým, takže pravdepodobne si vedie kampaň sám. Podľa zákona, ak si kandidát, ktorého nominuje politická strana, vedie kampaň sám, tak si musí zriadiť transparentný účet, \" K Ftáčnikovej výhrade ku kampani pred 28. júnom však možno namietať zákonom o volebnej kampani , ktorý v § 2 ods. 2 uvádza: \" Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb .\" V Zbierke zákonov bolo príslušné rozhodnutie uverejnené práve 28. júna. Juraj Droba vysvetlil obdobie pred 28. júnom nasledovne: \" Výdavky spred oficiálneho začiatku kampane boli hradené z bežného účtu SaS a budú zahrnuté do zúčtovania, ktoré SaS podľa zákona predloží Ministerstvu financií SR v riadnom termíne... \". Transparentný účet má byť podľa zákona vedený počas volebnej kampane, teda v tomto prípade od 28. júna 2017 a reportovanie výdavkou je nutné aj pre dobu troch mesiacov pred začiatkom kampane. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["FB stránky", "1980", "transparentný účet", "28. júna 2017", "webu", "Zákon o volebnej kampani", "kritiku od Milana Ftáčnika", "zákonom o volebnej kampani", "rozhodnutie", "vysvetlil"], "url": ["https://www.facebook.com/jurajdroba/?fref=ts", "http://www.osobnosti.sk/osobnost/milan-ftacnik-107", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5131657208", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers-months/5131657208/1498780800000", "http://www.minv.sk/?vuc17_kampanps1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/20170331.html", "https://www.webnoviny.sk/ftacnik-obvinil-kuseho-a-drobu-ze-nemaju-transparentne-ucty-na-financovanie-kampane-do-vuc/", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:35ldLeriEIEJ:www.minv.sk/%3Fnr16-kampan%26subor%3D220793+&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/166/", "http://www.finreport.sk/agenturne-spravy/droba-reaguje-na-obvinenie-ftacnika-ze-nema-transparentny-ucet-na-financovanie-volebnej-kampane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:20.913227+00:00"}
{"id": "vr38409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38409", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pretože sčítanie ľudu Slovenskej republiky sa nedeje posledné dva týždne. Tri roky sa na to pripravujeme, máme spoločné ciele, lebo je to sčítanie v Európskej únii. Tam sú isté by som povedal záležitosti rovnaké, tam nie je možné niečo meniť...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa uskutočňuje v rámci celo- EU sčítania, uskutoční sa teda vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Požiadavka na realizáciu štatistického zisťovania v EÚ je daná nariadením 763/2008 . Toto nariadenie hovorí aj o tom, že metodika sčítania a postupy by mali byť v členských štátoch čo najpodobnejšie, aby bolo zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť údajov. V prílohe nariadenia sú uvedené aj témy, ktoré sa majú v sčítaní zisťovať.", "analysis_paragraphs": ["Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 sa uskutočňuje v rámci celo- EU sčítania, uskutoční sa teda vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Požiadavka na realizáciu štatistického zisťovania v EÚ je daná nariadením 763/2008 . Toto nariadenie hovorí aj o tom, že metodika sčítania a postupy by mali byť v členských štátoch čo najpodobnejšie, aby bolo zabezpečená čo najlepšia porovnateľnosť údajov. V prílohe nariadenia sú uvedené aj témy, ktoré sa majú v sčítaní zisťovať."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["EU", "nariadením 763/2008"], "url": ["http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/odstartovalo-celoeuropske-scitanie-ludu-016596", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/zakony/Nar.763-08.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:02.512769+00:00"}
{"id": "vr32084", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32084", "speaker": "Martin Chren", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-chren", "statement": "Týmto jedným jediným hlasovaním sme sa zaviazali 660 miliónov eur v hotovosti poslať súkromnej akciovej spoločnosti do Luxemburgu.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "M. Chren má pravdu v čiastke, ktorou Slovensko do ESM prispeje a aj v tom, že ESM je založená na princípe akciovej spoločnosti. Zavádza však, ak tvrdí, že je súkromná. Akcionármi ESM nie sú súkromné osoby, ale štáty. ESM je založená predovšetkým ako medzivládna organizácia, ratifikovaná každou členskou krajinou. Vláda už vo februári schválením trvalého eurovalu rozhodla, že Slovensko prispeje na Európsky mechanizmus pre stabilitu sumou približne 660 miliónov eur. Presnejšie ide o sumu 659,2 miliónov eur v hotovosti, ktorá sa má vyplatiť v rozmedzí piatich rokov, a záruku na 5,7 miliárd eur. Trvalý euroval má mať formu medzivládnej organizácie štátov eurozóny so sídlom v Luxemburgu. ( Slovenský rozhlas, SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["M. Chren má pravdu v čiastke, ktorou Slovensko do ESM prispeje a aj v tom, že ESM je založená na princípe akciovej spoločnosti. Zavádza však, ak tvrdí, že je súkromná. Akcionármi ESM nie sú súkromné osoby, ale štáty. ESM je založená predovšetkým ako medzivládna organizácia, ratifikovaná každou členskou krajinou. Vláda už vo februári schválením trvalého eurovalu rozhodla, že Slovensko prispeje na Európsky mechanizmus pre stabilitu sumou približne 660 miliónov eur. Presnejšie ide o sumu 659,2 miliónov eur v hotovosti, ktorá sa má vyplatiť v rozmedzí piatich rokov, a záruku na 5,7 miliárd eur. Trvalý euroval má mať formu medzivládnej organizácie štátov eurozóny so sídlom v Luxemburgu. ( Slovenský rozhlas, SITA ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["ESM", "Slovenský rozhlas,", "SITA"], "url": ["http://european-council.europa.eu/media/582901/12-tesm2.sk12.pdf", "http://www.rozhlas.sk/Prispevok-SR-do-trvaleho-eurovalu-bude-660-milionov-eur?l=1&c=0&i=29533&p=1", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/do-eurovalu-slovensko-postupne-naleje-ta/455732-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:11.167356+00:00"}
{"id": "48247", "numeric_id": 48247, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48247", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Bola tu olympiáda v Pekingu, taká istá ako teraz beží, v roku 2008 keď zaútočili (Rusko, pozn.) na Gruzínsko. Dodnes okupujú dve časti gruzínskeho územia, tak, ako ho uznávame my.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2008 vypukol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a separatistami z regiónu Južné Osetsko a Abcházsko. Pár dní na to, v deň začiatku olympiády v Pekingu, sa k separatistom pripojila ruská armáda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSpomínané regióny sa snažili o nezávislosť od Gruzínska už od 90. rokov (. pdf ), odkedy si držali relatívnu autonómiu. Konflikt však začal eskalovať po uznaní nezávislosti Kosova niektorými západnými štátmi, kedy sa začalo Rusko v konflikte viac angažovať.\n\nBoje medzi gruzínskou armádou a separatistami vypukli 1. augusta 2008, ruská armáda na územie týchto oblastí vstúpila 8. augusta, v deň začiatku letných olympijskych hier, ktoré sa rovnako ako tento rok konali v Pekingu .\n\nPo bojoch Rusko uznalo nezávislosť týchto dvoch republík, s čím vyjadrila slovenská diplomacia nesúhlas . Gruzínska vláda tieto územia považuje za protizákonne okupované Ruskom. Slovenská republika uznáva územnú celistvosť Gruzínska a k uznaniu nezávislosti týchto dvoch území dodnes neprišlo.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2008 vypukol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a separatistami z regiónu Južné Osetsko a Abcházsko. Pár dní na to, v deň začiatku olympiády v Pekingu, sa k separatistom pripojila ruská armáda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Spomínané regióny sa snažili o nezávislosť od Gruzínska už od 90. rokov (. pdf ), odkedy si držali relatívnu autonómiu. Konflikt však začal eskalovať po uznaní nezávislosti Kosova niektorými západnými štátmi, kedy sa začalo Rusko v konflikte viac angažovať.", "Boje medzi gruzínskou armádou a separatistami vypukli 1. augusta 2008, ruská armáda na územie týchto oblastí vstúpila 8. augusta, v deň začiatku letných olympijskych hier, ktoré sa rovnako ako tento rok konali v Pekingu .", "Po bojoch Rusko uznalo nezávislosť týchto dvoch republík, s čím vyjadrila slovenská diplomacia nesúhlas . Gruzínska vláda tieto územia považuje za protizákonne okupované Ruskom. Slovenská republika uznáva územnú celistvosť Gruzínska a k uznaniu nezávislosti týchto dvoch území dodnes neprišlo."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vypukol", "snažili", "pdf", "eskalovať", "vstúpila", "Pekingu", "uznalo", "nesúhlas", "považuje", "uznáva"], "url": ["https://www.sme.sk/c/4012603/gruzinsko-a-rusko-vedu-vojnu.html", "https://www.bbc.com/news/world-europe-18175394", "https://fmv.euba.sk/www_write/files/dokumenty/veda-vyskum/medzinarodne-vztahy/archiv/2012/1/2012-1_souleimanov_baranec.pdf", "https://www.sme.sk/c/4012603/gruzinsko-a-rusko-vedu-vojnu.html", "https://edition.cnn.com/2014/03/13/world/europe/2008-georgia-russia-conflict/index.html", "https://www.nytimes.com/2008/08/08/world/asia/08iht-09china-web.15110615.html", "https://svet.sme.sk/c/4048255/rusko-uznalo-nezavislost-juzneho-osetska-a-abchazska.html", "https://domov.sme.sk/c/4078782/kubis-slovensko-respektuje-uzemnu-integritu-gruzinska.html", "https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-18175394", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346317-slovenska-diplomacia-kritizuje-dohodu-medzi-ruskom-a-juznym-osetskom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:29.383091+00:00"}
{"id": "vr26571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26571", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "V čase, keď som tu kandidatúru prijal, tak boli traja iní kandidáti a bolo už v tej chvíli jasné, že pravicový blok nebude mať jedného kandidáta, pretože už boli viacerí v tom momente.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že P. Osuský oznámil kandidatúru v čase, keď boli známi už traja kandidáti z pravicového spektra - Procházka, Kiska a Čarnogurský. To či už v tom momente pravicový blok nebude mať jediného, spoločného kandidáta Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúra Petra Osuského na prezidenta bola oficiálne ohlásená 23. júna roku 2013 na tlačovej konferencii strany SaS. Strana SaS ho predstavila ako kandidáta s podporou strany a prejavila mu podporu v jeho kampani. Z pravicového spektra do tejto doby ohlásil odhodlanie kandidovať R. Procházka , ako občiansky kandidát. Taktiež to bol A. Kiska , ktorý oficiálnu kandidatúru ešte v roku 2012 ako občiansky kandidát. Tretím kandidátom z pravicového spektra resp. stredo-pravého spektra, ktorý svoju kandidatúru potvrdil koncom roka 2012, je J. Čarnogurský . V zápätí po Osuskom oznámil v októbri kandidatúru P. Hrušovský . Koncom roka 2013 oznámil kandidatúru M. Kňažko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že P. Osuský oznámil kandidatúru v čase, keď boli známi už traja kandidáti z pravicového spektra - Procházka, Kiska a Čarnogurský. To či už v tom momente pravicový blok nebude mať jediného, spoločného kandidáta Demagog.SK nehodnotí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kandidatúra Petra Osuského na prezidenta bola oficiálne ohlásená 23. júna roku 2013 na tlačovej konferencii strany SaS. Strana SaS ho predstavila ako kandidáta s podporou strany a prejavila mu podporu v jeho kampani. Z pravicového spektra do tejto doby ohlásil odhodlanie kandidovať R. Procházka , ako občiansky kandidát. Taktiež to bol A. Kiska , ktorý oficiálnu kandidatúru ešte v roku 2012 ako občiansky kandidát. Tretím kandidátom z pravicového spektra resp. stredo-pravého spektra, ktorý svoju kandidatúru potvrdil koncom roka 2012, je J. Čarnogurský . V zápätí po Osuskom oznámil v októbri kandidatúru P. Hrušovský . Koncom roka 2013 oznámil kandidatúru M. Kňažko. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Kandidatúra", "tlačovej konferencii", "Procházka", "Kiska", "Čarnogurský", "Hrušovský", "oznámil"], "url": ["http://www.peterosusky.sk/1/prejav-richarda-sulika-pri-prilezitosti-predstavenia-kandidata-na-prezidenta-sr.html", "http://www.peterosusky.sk/aktuality-3.php", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/prochazka-je-pevne-rozhodnuty/658893-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6580672/kiska-ide-kandidovat-na-fica-si-trufa.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-carnogursky-zacal-boj-o-prezidents/31246-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/hrusovsky-bude-kandidovat-na-preziden/741591-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1031062/milan-knazko-oznamil-kandidaturu-na-post-prezidenta-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:39.374776+00:00"}
{"id": "49637", "numeric_id": 49637, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49637", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Tam je ustanovenie (pozn. v Lex atentát), ktoré hovorí, že ak polícia má indície alebo informácie, že môže dôjsť k nejakým potýčkam alebo môže byť to zhromaždenie problémové, upozorní na to obec a obec napriek tomu povolí to zhromaždenie, tak potom obec bude platiť, myslím, 16 500 EUR.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou Vládneho návrhu zákona o „niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike” je aj paragraf číslo 14 s názvom Priestupok proti zhromažďovaciemu právu . Daný priestupok doplnený novým odsekom dva, ktorý spomína poslanec Šimečka, hovorí, že „Ministerstvo vnútra SR má právomoc uložiť pokutu do výšky 16 500 eur tej obci, ktorá bola políciou informovaná o tom, že plánované zhromaždenie môže byť problémové a jeho priebeh nepokojný, ale aj napriek tejto informácií toto zhromaždenie povolila a nezakázala” a „priebeh zhromaždenia nebol pokojný alebo bolo zhromaždenie rozpustené, alebo bola väčšiemu počtu osôb uložená pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu” ( pdf . s. 3).\n\nVerejný ochranca práv Róbert Dobrovodský tvrdí , že kvôli takýmto ustanoveniam v zákone „samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie”. Riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda, upozorňuje , že zákon môže na obce „vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čeliť pokute”.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou Vládneho návrhu zákona o „niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike” je aj paragraf číslo 14 s názvom Priestupok proti zhromažďovaciemu právu . Daný priestupok doplnený novým odsekom dva, ktorý spomína poslanec Šimečka, hovorí, že „Ministerstvo vnútra SR má právomoc uložiť pokutu do výšky 16 500 eur tej obci, ktorá bola políciou informovaná o tom, že plánované zhromaždenie môže byť problémové a jeho priebeh nepokojný, ale aj napriek tejto informácií toto zhromaždenie povolila a nezakázala” a „priebeh zhromaždenia nebol pokojný alebo bolo zhromaždenie rozpustené, alebo bola väčšiemu počtu osôb uložená pokuta za spáchanie priestupku proti zhromažďovaciemu právu” ( pdf . s. 3).", "Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský tvrdí , že kvôli takýmto ustanoveniam v zákone „samospráva stráca samostatnosť a hrozia jej vysoké sankcie”. Riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda, upozorňuje , že zákon môže na obce „vytvoriť preventívny tlak, že radšej zakážem, ako keby sme mali čeliť pokute”."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Priestupok proti zhromažďovaciemu právu", "pdf", "tvrdí", "upozorňuje", "obce"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/06/lex-atentat-obmedzuje-aj-verejne-zhromazdenia-zodpovednost-za-dodrziavanie-pravidiel-pada-na-samospravy/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548662", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=548662", "https://www.aktuality.sk/clanok/gtu1bkS/lex-atentat-moze-zasiahnut-do-ludskych-prav-ci-zakazat-protesty-je-to-drakonicky-zakon-hovori-sef-amnesty-podcast/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gtu1bkS/lex-atentat-moze-zasiahnut-do-ludskych-prav-ci-zakazat-protesty-je-to-drakonicky-zakon-hovori-sef-amnesty-podcast/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/713747-amnesty-reaguje-na-lex-atentat-pokojne-zhromazdovanie-nie-je-hrozba-je-to-ludske-pravo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:09.206902+00:00"}
{"id": "48328", "numeric_id": 48328, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48328", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale v každom prípade bolo zvykom, že chodievali vojaci na tieto misie NATO do pobaltských štátov, ktoré priamo susedia s Ruskou federáciou a častokrát tam boli veľmi tvrdé výmeny odkazov, dokonca my sme poskytovali takisto našich vojakov. Mali tam permanentne ochranu vzdušného priestoru, pretože sú príliš malé štáty, na to, aby mali vlastné letectvo, čo je normálne a aj v poriadku, aj sme do toho prispievali.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že slovenskí vojaci chodia v rámci misii NATO do Pobaltia. Počas vlády Roberta Fica tam boli v roku 2017 . Vtedy výcviková misia nadväzovala na posilňovanie východného krídla NATO. Išli tam v rámci výcvikovej misie krajín V4. V roku 2018 , Slovensko vyslalo 150 vojakov v rámci takzvanej aliančnej predsunutej prítomnosti.\n\nNa hranici pobaltských štátov s Ruskom častokrát dochádza k narušeniam vzdušného priestoru a Rusko v regióne niekoľkrát zvyšovalo svoju aktivitu. V roku 2014 Rusko zvýšilo svoju aktivitu v Pobaltí s odôvodnením, že reagujú na vyššiu prítomnosť NATO. NATO svoju prítomnosť v regióne zvyšovalo kvôli ruskej anexií Krymu. Rusko taktiež obvinilo NATO, že zneužíva situáciu na Ukrajine k svojmu rozmachu bližšie k ruským hraniciam. V roku 2017 sa ruské letúny priblížili pobaltským krajinám. Vtedy bol podľa litovského ministerstva obrany medzi ruskými strojmi aj bombardér Il-22 a sedem stíhačiek.\n\nLitva, Lotyšsko a Estónsko sú malé štáty, ktoré si zo svojich zdrojov môžu dovoliť len malú, menej vybavenú armádu. (. pdf , str.5) Pobaltské krajiny teda nemajú svoje vlastné stíhačky, s ochranou vzdušného priestoru im pomáha NATO v rámci Baltic Air Policing. Spojenecké krajiny do Pobaltia posielajú svoje vlastné vybavenie, v ich poskytovaní sa pritom krajiny striedajú. (. pdf , str. 17). Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi krajiny, ktoré by tak urobili. Či sa však Slovensko podieľalo na pomoci iným spôsobom, sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že slovenskí vojaci chodia v rámci misii NATO do Pobaltia. Počas vlády Roberta Fica tam boli v roku 2017 . Vtedy výcviková misia nadväzovala na posilňovanie východného krídla NATO. Išli tam v rámci výcvikovej misie krajín V4. V roku 2018 , Slovensko vyslalo 150 vojakov v rámci takzvanej aliančnej predsunutej prítomnosti.", "Na hranici pobaltských štátov s Ruskom častokrát dochádza k narušeniam vzdušného priestoru a Rusko v regióne niekoľkrát zvyšovalo svoju aktivitu. V roku 2014 Rusko zvýšilo svoju aktivitu v Pobaltí s odôvodnením, že reagujú na vyššiu prítomnosť NATO. NATO svoju prítomnosť v regióne zvyšovalo kvôli ruskej anexií Krymu. Rusko taktiež obvinilo NATO, že zneužíva situáciu na Ukrajine k svojmu rozmachu bližšie k ruským hraniciam. V roku 2017 sa ruské letúny priblížili pobaltským krajinám. Vtedy bol podľa litovského ministerstva obrany medzi ruskými strojmi aj bombardér Il-22 a sedem stíhačiek.", "Litva, Lotyšsko a Estónsko sú malé štáty, ktoré si zo svojich zdrojov môžu dovoliť len malú, menej vybavenú armádu. (. pdf , str.5) Pobaltské krajiny teda nemajú svoje vlastné stíhačky, s ochranou vzdušného priestoru im pomáha NATO v rámci Baltic Air Policing. Spojenecké krajiny do Pobaltia posielajú svoje vlastné vybavenie, v ich poskytovaní sa pritom krajiny striedajú. (. pdf , str. 17). Slovensko však zatiaľ nepatrí medzi krajiny, ktoré by tak urobili. Či sa však Slovensko podieľalo na pomoci iným spôsobom, sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2022-03-31", "analysis_sources": {"text": ["2017", "2018", "zvýšilo", "zvyšovalo", "zneužíva", "priblížili", "pdf", "nemajú", "pdf", "nepatrí"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-na-vycvikovu-misiu-do-pobaltia/237633-clanok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1722049-slovenska-armada-mieri-do-pobaltia-posleme-150-vojakov-aj-techniku", "https://www.dw.com/en/nato-says-more-russian-buzzing-of-baltic-airspace-a-risk-for-deadly-mistakes/a-39440788", "https://ac.nato.int/missions/air-policing/baltics", "https://www.theguardian.com/world/2014/dec/11/russia-military-action-escalate-tension-baltic-nato", "https://www.e15.cz/zahranicni/americane-vysilaji-posily-do-pobalti-v-litve-uz-pristaly-stihacky-f-15-1336769", "https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf", "https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf", "https://icds.ee/wp-content/uploads/2018/06/ICDS_Report_Air_Defence_Christopher_Harper_Tony_Lawrence_Sven_Sakkov_May_2018.pdf", "https://ac.nato.int/archive/2021/slovak-air-force-contributing-to-nato-air-policing-for-15-years"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:07.385685+00:00"}
{"id": "vr16630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16630", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...pán Plavčan (...) Oznámil, požiadal Najvyšší kontrolný úrad o preskúmanie celej tej procedúry. Zahájil vlastné vyšetrovanie na ministerstve a požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby začali preverovať...", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalý minister školstva Plavčan osobne nariadil mimoriadnu kontrolu procesu rozdeľovania eurofondov na ministerstve a o prešetrenie požiadal aj Európsku komisiu (EK). Orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade Národná kriminálna agentúra (NAKA), však začali konanie na podnet generálneho prokurátora Čižnára, a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) spustil kontrolu na základe výsledkov rizikovej analýzy riadiacich orgánov (ministerstvo školstva a Výskumná agentúra) operačného programu Výskum a inovácie z roku 2016. Na základe posledných dvoch menovaných dôvodov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Škandál s prerozdeľovaním eurofondov na dlhodobý strategický vývoj a výskum (DSV) vo výške 288 miliónov eur prepukol po tom, čo médiá 10. júla 2017 zverejnili informáciu o liste rektorov a šéfa Slovenskej akadémie vied (SAV) adresovanom vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Autori listu v ňom ostro kritizovali výsledky hodnotenia žiadostí z konca júna 2017 , podľa ktorých boli veľké slovenské univerzity i SAV neúspešné. \"Výsledok, že ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV nedostal finančnú podporu, odmietame a považujeme za škandalózny,\" uviedli rektori. Zverejnenie daného listu bolo nasledované veľkým medializovaním problematiky a ďalšími vlnami kritiky. Tie najsilnejšie zaznievali z radov neúspešných žiadateľov, opozície (najmä OĽaNO), a vedcov. Medzi najviac kritizované body patrili nedostatočná odbornosť a nezávislosť niektorých hodnotiteľov, podozrenie na korupciu hodnotiteľa, ktorý mal žiadať úplatok 20% z čiastky 7 miliónov eur požadovaných firmou Prefa Alfa, nekorektnosť a netransparentnosť hodnotenia, vágnosť kritérií hodnotenia, úspech firiem s pár zamestnancami, nízkym obratom a bez skúsenosti s výskumom, pridelenie finančných prostriedkov firmám blízkym predstaviteľom vládnej koalície, zmena kritérií hodnotenia projektov z výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC), či odchod ministra Plavčana uprostred krízy na dovolenku . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) na sťažnosť zástupcov univerzitných výskumných centier a ústavov SAV reagovalo hneď 11. júla 2017 . Uviedlo, že zdrojom kritiky voči ministerstvu je neznalosť situácie, a že \"tento rok Výskumná agentúra uzavrela zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) so všetkými žiadateľmi v rámci dvoch výziev na tzv. fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.\" Zároveň oznámilo úmysel s autormi zmieneného listu diskutovať. Stretnutie s rektormi prebehlo 12. júla 2017. Minister Plavčan sa zaviazal , že preverí hodnotenie projektov a plnenie kritérií subjektmi, ktoré sa do výzvy prihlásili. Zároveň prisľúbil vyhlásenie novej výzvy na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov v priebehu jesene 2017. Okrem toho pripomenul aj aktuálny stav výzvy DSV. Proces schvaľovania bol v tom čase neukončený, a teda výsledky ešte neuzavreté; dôležitou bola aj snaha ministerstva podporiť výskum v podnikateľskom sektore. Neutíchajúcej kritike sa MŠVVaŠ a minister Plavčan opakovane bránili prostredníctvom oficiálnych vyhlásení. Rezort vydal stanovisko k podozreniam z korupcie hodnotiteľov a demonštroval pridelenie finančných prostriedkov univerzitám a odborným pracoviskám SAV v rámci výzvy PVVC. Zároveň Plavčan nariadil mimoriadnu internú kontrolu výberového procesu schvaľovania Žiadostí o NFP, a o previerku požiadal aj Európsku komisiu. Proces schvaľovania projektov bol do skončenia kontrolypozastavený. Dňa 3. augusta 2017 poslala EK na Slovensko v danej veci varovný list . V ňom informovala, že financie z eurofondov nebudú vyplatené, dokým neskončí prebiehajúca kontrola výberového procesu a nebudú \" prijaté primerané nápravné opatrenia“ . Z hľadiska MŠVVaŠ bol tento list \"niektorými médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný tak, že potvrdzuje veľké problémy Ministerstva školstva (...) V skutočnosti je varovný list v európskej legislatíve zakotvený ako preventívny nástroj, ktorý vôbec neslúži na oznámenie finančných sankcií/korekcií\" . Ministerstvo v súvislosti s reakciami na list EK hovorilo o \"mediálnej hystérii\" . Okrem samotného ministerstva a Európskej komisie sa do preverovania rozdeľovania eurofondov zapojila aj NAKA. Tá konanie začala na podnet generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Minister Plavčan sa k policajnej kontrole nevyjadroval, prešetrovanie však uvítal . Ďalším orgánom činným v danej veci je NKÚ , ktorý \" pristúpil ku kontrole na základe rizikovej analýzy z minulého roku, podľa ktorej v rámci operačného programu Výskum a inovácie sú vážne riziká na riadiacom orgáne, teda ministerstve školstva a sprostredkovateľskej Výskumnej agentúre\" . Medzi najväčšie riziká patril práve výber hodnotiteľov, ktorý NKÚ kritizoval už v roku 2012. Kontrola by mala trvať do konca septembra 2017. Celá kauza nakoniec vyvrcholila 17. augusta 2017 odstúpením ministra Plavčana. Jeho nástupkyňa Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu DSV zrušila , čo odôvodnila nasledovne: \" Nové znenie výzvy bude reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov. Výzva bude v čo najkratšom čase opätovne vyhlásená\" . Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister školstva Plavčan osobne nariadil mimoriadnu kontrolu procesu rozdeľovania eurofondov na ministerstve a o prešetrenie požiadal aj Európsku komisiu (EK). Orgány činné v trestnom konaní, v tomto prípade Národná kriminálna agentúra (NAKA), však začali konanie na podnet generálneho prokurátora Čižnára, a Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) spustil kontrolu na základe výsledkov rizikovej analýzy riadiacich orgánov (ministerstvo školstva a Výskumná agentúra) operačného programu Výskum a inovácie z roku 2016. Na základe posledných dvoch menovaných dôvodov hodnotíme výrok ako nepravdivý. Škandál s prerozdeľovaním eurofondov na dlhodobý strategický vývoj a výskum (DSV) vo výške 288 miliónov eur prepukol po tom, čo médiá 10. júla 2017 zverejnili informáciu o liste rektorov a šéfa Slovenskej akadémie vied (SAV) adresovanom vtedajšiemu ministrovi školstva Petrovi Plavčanovi. Autori listu v ňom ostro kritizovali výsledky hodnotenia žiadostí z konca júna 2017 , podľa ktorých boli veľké slovenské univerzity i SAV neúspešné. \"Výsledok, že ani jeden projekt univerzitných vedeckých parkov a vedeckovýskumných centier výskumných univerzít a ústavov SAV nedostal finančnú podporu, odmietame a považujeme za škandalózny,\" uviedli rektori. Zverejnenie daného listu bolo nasledované veľkým medializovaním problematiky a ďalšími vlnami kritiky. Tie najsilnejšie zaznievali z radov neúspešných žiadateľov, opozície (najmä OĽaNO), a vedcov. Medzi najviac kritizované body patrili nedostatočná odbornosť a nezávislosť niektorých hodnotiteľov, podozrenie na korupciu hodnotiteľa, ktorý mal žiadať úplatok 20% z čiastky 7 miliónov eur požadovaných firmou Prefa Alfa, nekorektnosť a netransparentnosť hodnotenia, vágnosť kritérií hodnotenia, úspech firiem s pár zamestnancami, nízkym obratom a bez skúsenosti s výskumom, pridelenie finančných prostriedkov firmám blízkym predstaviteľom vládnej koalície, zmena kritérií hodnotenia projektov z výzvy na podporu priemyselných výskumno-vývojových centier (PVVC), či odchod ministra Plavčana uprostred krízy na dovolenku . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) na sťažnosť zástupcov univerzitných výskumných centier a ústavov SAV reagovalo hneď 11. júla 2017 . Uviedlo, že zdrojom kritiky voči ministerstvu je neznalosť situácie, a že \"tento rok Výskumná agentúra uzavrela zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) so všetkými žiadateľmi v rámci dvoch výziev na tzv. fázované projekty Univerzitných vedeckých parkov a výskumných centier.\" Zároveň oznámilo úmysel s autormi zmieneného listu diskutovať. Stretnutie s rektormi prebehlo 12. júla 2017. Minister Plavčan sa zaviazal , že preverí hodnotenie projektov a plnenie kritérií subjektmi, ktoré sa do výzvy prihlásili. Zároveň prisľúbil vyhlásenie novej výzvy na udržateľnosť a rozvoj vedeckých parkov a podporu mladých vedcov v priebehu jesene 2017. Okrem toho pripomenul aj aktuálny stav výzvy DSV. Proces schvaľovania bol v tom čase neukončený, a teda výsledky ešte neuzavreté; dôležitou bola aj snaha ministerstva podporiť výskum v podnikateľskom sektore. Neutíchajúcej kritike sa MŠVVaŠ a minister Plavčan opakovane bránili prostredníctvom oficiálnych vyhlásení. Rezort vydal stanovisko k podozreniam z korupcie hodnotiteľov a demonštroval pridelenie finančných prostriedkov univerzitám a odborným pracoviskám SAV v rámci výzvy PVVC. Zároveň Plavčan nariadil mimoriadnu internú kontrolu výberového procesu schvaľovania Žiadostí o NFP, a o previerku požiadal aj Európsku komisiu. Proces schvaľovania projektov bol do skončenia kontrolypozastavený. Dňa 3. augusta 2017 poslala EK na Slovensko v danej veci varovný list . V ňom informovala, že financie z eurofondov nebudú vyplatené, dokým neskončí prebiehajúca kontrola výberového procesu a nebudú \" prijaté primerané nápravné opatrenia“ . Z hľadiska MŠVVaŠ bol tento list \"niektorými médiami zneužitý a nesprávne prezentovaný tak, že potvrdzuje veľké problémy Ministerstva školstva (...) V skutočnosti je varovný list v európskej legislatíve zakotvený ako preventívny nástroj, ktorý vôbec neslúži na oznámenie finančných sankcií/korekcií\" . Ministerstvo v súvislosti s reakciami na list EK hovorilo o \"mediálnej hystérii\" . Okrem samotného ministerstva a Európskej komisie sa do preverovania rozdeľovania eurofondov zapojila aj NAKA. Tá konanie začala na podnet generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. Minister Plavčan sa k policajnej kontrole nevyjadroval, prešetrovanie však uvítal . Ďalším orgánom činným v danej veci je NKÚ , ktorý \" pristúpil ku kontrole na základe rizikovej analýzy z minulého roku, podľa ktorej v rámci operačného programu Výskum a inovácie sú vážne riziká na riadiacom orgáne, teda ministerstve školstva a sprostredkovateľskej Výskumnej agentúre\" . Medzi najväčšie riziká patril práve výber hodnotiteľov, ktorý NKÚ kritizoval už v roku 2012. Kontrola by mala trvať do konca septembra 2017. Celá kauza nakoniec vyvrcholila 17. augusta 2017 odstúpením ministra Plavčana. Jeho nástupkyňa Martina Lubyová (nom. SNS) výzvu DSV zrušila , čo odôvodnila nasledovne: \" Nové znenie výzvy bude reflektovať celospoločenskú požiadavku na prísnejšie kritériá na kvalitu predkladaných projektov a potrebu väčšej otvorenosti a transparentnosti používaných postupov, od procesu prípravy a vyhlásenia výzvy až po hodnotenie a výber najlepších projektov. Výzva bude v čo najkratšom čase opätovne vyhlásená\" . Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["konca júna 2017", "uviedli", "korupciu", "nekorektnosť", "firmám blízkym", "kritérií hodnotenia", "dovolenku", "11. júla 2017", "zaviazal", "pripomenul", "podozreniam z korupcie", "finančných prostriedkov", "nariadil", "varovný list", "hľadiska", "podnet", "uvítal", "NKÚ", "kritizoval", "zrušila"], "url": ["https://www.itms2014.sk/neschvalene-zonfp#_i=1:4-4&_s=2&_o=true", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://dennikn.sk/838369/za-miliony-z-eurofondov-na-vyskum-pytal-uplatok-20-percent-tvrdi-sef-odmietnutej-firmy/", "https://dennikn.sk/838618/podozrenie-z-korupcie-zvlastne-firmy-a-sns-v-pozadi-o-com-je-skandal-s-eurofondmi-na-vedu/", "https://dennikn.sk/840603/eurofondy-od-plavcana-dostala-aj-firma-s-kontaktom-na-dankovu-sivu-eminenciu/", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-kriteria-hodnotenia-eurofondov/273008-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/511983/ministra-plavcana-nasli-na-dovolenke-reagoval-na-kauzu-s-eurofondami/", "https://www.minedu.sk/reakcia-na-informacie-uvedene-v-liste-univerzit/", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-plavcan-sa-stretol-s-rektormi-preve/270112-clanok.html", "https://www.minedu.sk/minister-skolstva-rokoval-s-rektormi-o-podpore-vedy-a-vyskumu/", "https://www.minedu.sk/stanovisko-k-medializovanym-informaciam-o-podozreniach-ohladom-podplacania-clenov-hodnotiacej-komisie-pri-vyzvach-zo-strukturalnych-fondov/", "https://www.minedu.sk/vo-vyzve-orientovanej-na-prepojenie-podnikatelskeho-a-vedecko-vyskumneho-sektora-sa-univerzity-zapojili-do-desiatok-projektov/", "https://www.minedu.sk/stanovisko-k-zavadzajucim-informaciam-o-vyzvach-z-fondov-eu-na-podporu-vyskumu-a-inovacii/", "https://dennikn.sk/844467/co-nam-vycita-komisia-vo-varovnom-liste-neodbornych-hodnotitelov-aj-pochybne-firmy-cely-list/", "https://www.minedu.sk/zhrnutie-odbornych-faktov-k-medializovanej-teme-vyziev-z-opvai/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/436740-prerozdelovanie-eurofondov-u-plavcana-preveri-naka-podnet-dal-ciznar/", "https://www.minedu.sk/stanovisko-k-medializovanym-informaciam-o-podozreniach-ohladom-podplacania-clenov-hodnotiacej-komisie-pri-vyzvach-zo-strukturalnych-fondov/", "https://www.nku.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/9A3u/content/nku-vykonava-kontrolu-viacerych-vyziev-vypisanych-ministerstvom-skolstva?inheritRedirect=false&redirect=https%3A%2F%2Fwww.nku.gov.sk%2Faktuality%3Fp_p_id%3D101_INSTANCE_9A3u%26p_p_lifecycle%3D0%26p_p_state%3Dnormal%26p_p_mode%3Dview%26p_p_col_id%3Dcolumn-2%26p_p_col_pos%3D1%26p_p_col_count%3D2", "https://www.etrend.sk/ekonomika/cudne-rozdelenie-eurofondov-u-plavcana-sa-dalo-cakat-rezort-si-nesplnil-domacu-ulohu.html", "https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:26.991109+00:00"}
{"id": "vr31796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31796", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Širokorozchodná železnica, raz niekde potrebujete urobiť prekládku. Dnes tá prekládka je v Čiernej nad Tisou, keď sa dobuduje, tá prekládka bude niekde v Rakúsku. Zrušia sa pracovné miesta na východe, prenesú sa do Rakúska alebo na západné Slovensko. Toto je skutočný efekt.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa článku v denníku Pravda zatiaľ nie je jednoznačné, či by sa v prípade predlžovania širokorozchodnej trate zrušila prekládka v Čiernej nad Tisou. Opoziční poslanci, vrátane Zsolta Simona a Viliama Novotného tvrdia, že vláda prenesie prácu do Viedne miesto východného Slovenska. Podľa rezortu dopravy však ešte žiadne konkrétne dohody o širokorozchodnej trati cez Slovensko s ruskou stranou neboli uzatvorené.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku v denníku Pravda zatiaľ nie je jednoznačné, či by sa v prípade predlžovania širokorozchodnej trate zrušila prekládka v Čiernej nad Tisou. Opoziční poslanci, vrátane Zsolta Simona a Viliama Novotného tvrdia, že vláda prenesie prácu do Viedne miesto východného Slovenska. Podľa rezortu dopravy však ešte žiadne konkrétne dohody o širokorozchodnej trati cez Slovensko s ruskou stranou neboli uzatvorené."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Viliama Novotného", "Podľa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sirokorozchodna-trat-stale-rozdeluje-smer-a-pravicu-pcl-/sk_ekonomika.asp?c=A120311_132818_sk_ekonomika_p01", "http://www.ta3.com/clanok/14686/novotny-z-sdku-navrhuje-alternativu-k-sirokorozchodnej-trati.html", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/120556/Konkretne-dohody-o-sirokorozchodnej-trati-s-Ruskom-podla-rezortu-dopravy-nie-su"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:59.198316+00:00"}
{"id": "vr27371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27371", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ale keď dochádza ku kauze emisných zmeniek, kde sa stratí ja neviem 47 miliónov eur, tak sa nič nestane, peniaze tu stále nie sú.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyšetrovanie prípadu emisií už polícia zastavila s odôvodnením, že predmetný skutok nebol trestným činnom. Podľa agentúry SITA , vydal generálny prokurátor pokyn na preskúmanie zastavenia stíhania kauzy Emisie 7. januára 2014. Výška škody bola políciou v roku 2009 vyčíslená až na 66 miliónov eur. Doposiaľ v tejto kauze nebol nikto odsúdený. Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 47 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Týchto 47 miliónov eur sa spomína so ziskom spoločnosti Interblue Group . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vyšetrovanie prípadu emisií už polícia zastavila s odôvodnením, že predmetný skutok nebol trestným činnom. Podľa agentúry SITA , vydal generálny prokurátor pokyn na preskúmanie zastavenia stíhania kauzy Emisie 7. januára 2014. Výška škody bola políciou v roku 2009 vyčíslená až na 66 miliónov eur. Doposiaľ v tejto kauze nebol nikto odsúdený. Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 47 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Týchto 47 miliónov eur sa spomína so ziskom spoločnosti Interblue Group . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["prípadu", "SITA", "bola", "Odhad", "miliónov", "ziskom", "Group"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6963244/vysetrovanie-predaja-emisii-sa-skoncilo-fiaskom-nepomohla-ani-fbi.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ciznar-chce-co-najskor-preverit-za/776886-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/za-kauzu-s-emisiami-nepotrestaju-nikoho-542604", "http://www.sme.sk/c/7089052/freso-policia-emisny-zoznam-potvrdila-fico-blufuje.html", "http://aktualne.atlas.sk/sns-nemala-z-emisnej-kauzy-ani-cent-tvrdi-danko/slovensko/politika/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/787976-roberta-fica-budu-druhy-raz-odvolavat-tentoraz-pre-emisie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7064354/zisk-interblue-dostali-aj-dalsie-schranky-zdanili-ho-v-rajoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:38.514039+00:00"}
{"id": "47521", "numeric_id": 47521, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47521", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...dochádza k atakom voči ľuďom, ktorí nám pomáhajú, voči zdravotníkom, pracovníkom MOM-iek (mobilných odberových miest, pozn.) alebo úradníkom z Úradu verejného zdravotníctva....", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odporcovia očkovania začiatkom leta protestovali pred domami viacerých zdravotníckych špecialistov vrátane Pavla Jarčušku, Vladimíra Krčméryho či Eleny Prokopovej. O vyhrážkach, nadávkach a výsmechu voči svojej osobe prehovoril aj hlavný hygienik Ján Mikas. Už v septembri Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na zvýšený počet evidovaných vyhrážok na adresu zdravotníkov, hlavne v súvislosti s očkovaním. Minister zdravotníctva Lengvarský takéto konanie odsúdil a a označil ho za neospravedlniteľné. V TA3 uviedol , že došlo aj k napadnutiu mobilných očkovacích tímov v niektorých obciach. Pred niekoľkmi mesiacmi podpálili páchatelia mobilné odberové miesto vo Svidníku, škoda bola vyčíslená na 22 tisíc eur. Ani Úrad verejného zdravotníctva sa nevyhol atakom. 9. septembra vysypali zástupcovia strany ĽSNS pred ich sídlo kopu hnoja . Marian Kotleba sa k činu prihlásil na svojej facebookovej stránke, pod príspevkom je vidieť množstvo verbálnych útokov na adresu Úradu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Odporcovia očkovania začiatkom leta protestovali pred domami viacerých zdravotníckych špecialistov vrátane Pavla Jarčušku, Vladimíra Krčméryho či Eleny Prokopovej. O vyhrážkach, nadávkach a výsmechu voči svojej osobe prehovoril aj hlavný hygienik Ján Mikas. Už v septembri Ministerstvo zdravotníctva upozornilo na zvýšený počet evidovaných vyhrážok na adresu zdravotníkov, hlavne v súvislosti s očkovaním. Minister zdravotníctva Lengvarský takéto konanie odsúdil a a označil ho za neospravedlniteľné. V TA3 uviedol , že došlo aj k napadnutiu mobilných očkovacích tímov v niektorých obciach. Pred niekoľkmi mesiacmi podpálili páchatelia mobilné odberové miesto vo Svidníku, škoda bola vyčíslená na 22 tisíc eur. Ani Úrad verejného zdravotníctva sa nevyhol atakom. 9. septembra vysypali zástupcovia strany ĽSNS pred ich sídlo kopu hnoja . Marian Kotleba sa k činu prihlásil na svojej facebookovej stránke, pod príspevkom je vidieť množstvo verbálnych útokov na adresu Úradu. Tvrdenie Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["protestovali", "prehovoril", "upozornilo", "odsúdil", "uviedol", "podpálili", "vysypali", "hnoja", "príspevkom"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2033568_z-facebooku-do-ulic-agresivni-antivaxeri-kricali-pred-domami-odbornikov-policia-zatial-hovori-o-priestupku", "https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/hlavny-hygienik-mikas-priznal-dostava-vyhrazky-smrtou-bojim-svoju-rodinu", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=164117419225238&set=pb.100068809436626.-2207520000..&type=3", "https://domov.sme.sk/c/22748567/koronavirus-na-slovensku-minister-lengvarsky-odsudil-urazky-a-utoky-na-zdravotnikov-minuta-po-minute.html#leng", "https://www.ta3.com/clanok/213059/antivaxerska-kampan-nabera-podla-lengvarskeho-na-sile-napadli-clenov-mobilnych-ockovacich-timov", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2025557_na-vychode-slovenska-niekto-umyselne-podpalil-mom-ku-ide-o-prvy-utok-na-odberove-miesto", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2038302_kotlebovci-vysypali-hnoj-pred-budovu-hygienikov-pripadom-sa-uz-zaobera-policia", "https://www.facebook.com/314839232198569/photos/pb.100064422354445.-2207520000../1562148047467675/?type=3", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=367924924991814&set=pb.100054074086899.-2207520000.."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:13.243426+00:00"}
{"id": "vr17757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17757", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...čo sa stalo od tej vraždy dvoch mladých ľudí, tak môžem povedať, keď to porovnávate napríklad s Maltou, kde tiež došlo k vražde novinára, tak na Slovensku sa urobilo veľa vecí, jednak, (...). Veľmi rýchlo za pár týždňov vznikol medzinárodný vyšetrovací tím, na Malte to trvalo mesiace.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V októbri 2017 došlo k vražde investigatívnej novinárky na Malte. Vo februári 2018 bol zavraždený investigatívny novinár na Slovensku. V oboch krajinách bol následne zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Hneď deň po vražde maltskej novinárky, t.j. 17. októbra 2017, maltský premiér Joseph Muscat prizval na pomoc pri vyšetrovaní na Maltu americkú FBI. K vyšetrovaniu sa krátko na to (v priebehu nasledujúceho týždňa, pozn.) pridala aj holandská forenzná polícia a Europol. Na Slovensku sa dlho hovorilo o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ale až 18. apríla 2018 (necelé dva mesiace po vražde) generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal dohodu o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Na Malte bol teda medzinárodný vyšetrovací tím zriadený do jedného týždňa, zatiaľ čo na Slovensku to trvalo takmer dva mesiace. Tvrdenie Bélu Bugára, že medzinárodný vyšetrovací tím bol rýchlejšie zriadený na Slovensku ako na Malte, hodnotíme ako nepravdivé. 16. októbra 2017 bola zavraždená maltská novinárka Daphne Caruane Galizia. Zabila ju bomba, ktorá bola nastražená v jej aute. Galizia písala o korupcii, organizovanom zločine a jeho prepojení na politiku. Taktiež viedla osobný blog Running Commentary , ktorý dosahoval vyššiu čitateľnosť ako iné maltské médiá a aj v zahraničí bol považovaný za cenný zdroj informácií. Pár dní po vražde bol na Malte zriadený medzinárodný tím na vyšetrenie vraždy novinárky. Tento tím bol zložený z Europolu, FBI a holandskej forenznej polície. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robí vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Riaditeľka policajnej akadémie Lucia Kurilovská sa vyjadrila pre portál Akutality.sk na margo vytvorenia medzinárodného vyšetrovacie tímu nasledovne: \"Zriadený by musel byť tak, že by boli presne vymedzené konkrétne kompetencie jednotlivých zahraničných vyšetrovateľov, ktorí by boli súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Dohodu v takomto prípade podpisuje priamo generálny prokurátor. V našom prípade by to teda musel urobiť Jaromír Čižnár.\" 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár zaslal prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.) návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu justičným orgánom Talianskej republiky. Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2017 došlo k vražde investigatívnej novinárky na Malte. Vo februári 2018 bol zavraždený investigatívny novinár na Slovensku. V oboch krajinách bol následne zriadený medzinárodný vyšetrovací tím. Hneď deň po vražde maltskej novinárky, t.j. 17. októbra 2017, maltský premiér Joseph Muscat prizval na pomoc pri vyšetrovaní na Maltu americkú FBI. K vyšetrovaniu sa krátko na to (v priebehu nasledujúceho týždňa, pozn.) pridala aj holandská forenzná polícia a Europol. Na Slovensku sa dlho hovorilo o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ale až 18. apríla 2018 (necelé dva mesiace po vražde) generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár podpísal dohodu o zriadení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Na Malte bol teda medzinárodný vyšetrovací tím zriadený do jedného týždňa, zatiaľ čo na Slovensku to trvalo takmer dva mesiace. Tvrdenie Bélu Bugára, že medzinárodný vyšetrovací tím bol rýchlejšie zriadený na Slovensku ako na Malte, hodnotíme ako nepravdivé. 16. októbra 2017 bola zavraždená maltská novinárka Daphne Caruane Galizia. Zabila ju bomba, ktorá bola nastražená v jej aute. Galizia písala o korupcii, organizovanom zločine a jeho prepojení na politiku. Taktiež viedla osobný blog Running Commentary , ktorý dosahoval vyššiu čitateľnosť ako iné maltské médiá a aj v zahraničí bol považovaný za cenný zdroj informácií. Pár dní po vražde bol na Malte zriadený medzinárodný tím na vyšetrenie vraždy novinárky. Tento tím bol zložený z Europolu, FBI a holandskej forenznej polície. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robí vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Riaditeľka policajnej akadémie Lucia Kurilovská sa vyjadrila pre portál Akutality.sk na margo vytvorenia medzinárodného vyšetrovacie tímu nasledovne: \"Zriadený by musel byť tak, že by boli presne vymedzené konkrétne kompetencie jednotlivých zahraničných vyšetrovateľov, ktorí by boli súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu. Dohodu v takomto prípade podpisuje priamo generálny prokurátor. V našom prípade by to teda musel urobiť Jaromír Čižnár.\" 16. marca 2018 generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár zaslal prostredníctvom Eurojustu (orgán EÚ pre justičnú spoluprácu, pozn.) návrh dohody o vytvorení medzinárodného vyšetrovacie tímu justičným orgánom Talianskej republiky. Čižnár toto rozhodnutie predtým prerokoval s ministerkou spravodlivosti SR a podpredsedníčkou vlády SR Luciou Žitňanskou. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["maltský premiér", "pridala", "dohodu", "zavraždená", "Running Commentary", "zriadený", "experti", "Akutality.sk", "návrh", "rezolúcie", "dohodu"], "url": ["https://dennikn.sk/912678/pisala-o-korupcii-premiera-malty-zavrazdili-ju-v-aute-na-dialku-odpalenou-bombou/", "https://euractiv.sk/section/eu-crossroads/news/do-vysetrovania-vrazdy-maltskej-novinarky-sa-zapoji-europol/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/mafianska-vrazda-prominentnej-maltskej-novinarky-sokovala-europu/", "https://daphnecaruanagalizia.com", "https://euractiv.sk/section/spravodlivost-a-vnutro/news/do-vysetrovania-vrazdy-maltskej-novinarky-sa-zapoji-europol/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/", "https://www.aktuality.sk/clanok/573988/generalny-prokurator-zaslal-talianom-navrh-na-spolocny-vysetrovaci-tim/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rezolucia-o-slovensku-europsky-parlament-dorazne-odporuca-medzinarodny-vysetrovaci-tim/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:08.032613+00:00"}
{"id": "vr26026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26026", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Integrovaná doprava. Aj za vašej éry pani Flašíková sa míňali státisíce eur na rôzne štúdie.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 sa schválilo a pripravilo viacero strategických dokumentov a materiálov k IDS. Demagog.SK nezistil, koľko tieto a iné štúdie vypracované v rokoch 2005 - 2009 k integrovanej doprave stáli. Tento dopravný systém je financovaný predovšetkým z eurofondov .", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 sa schválilo a pripravilo viacero strategických dokumentov a materiálov k IDS. Demagog.SK nezistil, koľko tieto a iné štúdie vypracované v rokoch 2005 - 2009 k integrovanej doprave stáli. Tento dopravný systém je financovaný predovšetkým z eurofondov ."], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["eurofondov", "IDS", "pdf", "doc", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.bid.sk/aktualne-informacie/strukturalne-fondy/", "http://www.bid.sk/aktualne-informacie/dokumenty-idsbk/", "http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2007_KoncepciaBID.pdf", "http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2007_PlanDopravnejObsluhyBSK.doc", "http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2008_ZppBID.pdf", "http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2008_TIS-BID.pdf", "http://www.bid.sk/data/File/dopravne/docs/doc/2009_DelenieTrziebBID.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:37.445532+00:00"}
{"id": "vr14588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14588", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) takmer všetci migranti sem (Európa, pozn.) prichádzajú z ekonomických dôvodov.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenie použil Robert Fico v diskusii V politike , 11. októbra 2015. Ekonomické dôvody migrácie sa týkajú minority žiadateľov o azyl v EÚ, a preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SME", "hovoril", "odporujú", "UNHCR"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico/?oblast=1&page=3", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/12123684/Six-in-ten-migrants-not-entitled-to-asylum-says-EU-chief.html", "http://www.dutchnews.nl/news/archives/2016/01/new-figures-dispute-timmermans-economic-migrants-claim/", "http://www.unhcr.org/56cc4b876.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:16.336910+00:00"}
{"id": "vr38228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38228", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale pohrozila (v kauze Hayekovci, pozn.), ale pohrozila. Povedala, že buď teda Chren alebo ona a nakoniec sa to celé upatlalo v rámci, v rámci tlačových konferencií.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Premiérka síce žiadala odvolanie štátnych tajomníkov Chrena a Švejnu (v súvislosti s kauzou hayekovci, pozn.), ale ako napísala pravda.sk \"Radičová nechcela stavať otázku tak, či ona alebo štátni tajomníci\" . Tí nakoniec neboli odvolaní, na základe dohody vládnych strán bola nariadená kontrola NKÚ, píše sa v správe sme.sk . Neskôr však dobrovoľne odstúpili obaja spomínaní štátni tajomníci, ešte v októbri 2010 Ivan Švejna a vo februári 2011 aj Martin Chren .", "analysis_paragraphs": ["Premiérka síce žiadala odvolanie štátnych tajomníkov Chrena a Švejnu (v súvislosti s kauzou hayekovci, pozn.), ale ako napísala pravda.sk \"Radičová nechcela stavať otázku tak, či ona alebo štátni tajomníci\" . Tí nakoniec neboli odvolaní, na základe dohody vládnych strán bola nariadená kontrola NKÚ, píše sa v správe sme.sk . Neskôr však dobrovoľne odstúpili obaja spomínaní štátni tajomníci, ešte v októbri 2010 Ivan Švejna a vo februári 2011 aj Martin Chren ."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "sme.sk", "Ivan Švejna", "Martin Chren"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/premierka-rokovala-so-sulikom-o-chrenovi-media-vsak-neinformovali-10h-/sk_domace.asp?c=A100922_211858_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5564278/radicova-riesi-kauzu-hayekovci-ako-fico.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/svejna-ma-odstupit-pre-kauzu-hayekovci.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/martin-chren-odstupil-z-postu-statneh/304196-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:44.168838+00:00"}
{"id": "vr14165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14165", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Mesto, ktoré vedie Andrej Hrnčiar (Martin, pozn.), sa pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach, pokiaľ ide o transparentnú, priehľadnú, efektívnu správu verejných vecí. Mesto, ktoré vedie Katka Macháčková v Prievidzi, dvojka na našej kandidátke, sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnotenie transparentnosti, prehľadnosti a efektivity samospráv od roku 2010 pravidelne každé dva roky robí Transparency International v rámci projektu Otvorená samospráva . Transparency International hodnotí najmä otvorenosť a transparentnosť voči občanom. Všíma si rozsah poskytovania informácii obcami na weboch a cez infožiadosti ako aj hodnotenie zavedenia protikorupčných opatrení a mechanizmov. Martin sa umiestňuje na popredných priečkach od začiatku projektu, Prievidza sa medzi prvé mestá dostala až v poslednom hodnotení, nedá sa tak povedať, že by sa na horných priečkach umiestňovala pravidelne, jednalo sa však o výrazné zlepšenie s minulosťou. Medzi prvým a druhým hodnotením postúpila Prievidza o 23 miest a medzi druhým a tretím o ďalších 12. Macháčková nastúpila na post primátorky práve v roku 2010, po ktorom sa Prievidza začala v hodnotení zlepšovať a mesto aktívne spolupracovalo s TI. Výrok ako celok preto napriek nepresnosti v umiestnení Prievidze hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hodnotenie transparentnosti, prehľadnosti a efektivity samospráv od roku 2010 pravidelne každé dva roky robí Transparency International v rámci projektu Otvorená samospráva . Transparency International hodnotí najmä otvorenosť a transparentnosť voči občanom. Všíma si rozsah poskytovania informácii obcami na weboch a cez infožiadosti ako aj hodnotenie zavedenia protikorupčných opatrení a mechanizmov. Martin sa umiestňuje na popredných priečkach od začiatku projektu, Prievidza sa medzi prvé mestá dostala až v poslednom hodnotení, nedá sa tak povedať, že by sa na horných priečkach umiestňovala pravidelne, jednalo sa však o výrazné zlepšenie s minulosťou. Medzi prvým a druhým hodnotením postúpila Prievidza o 23 miest a medzi druhým a tretím o ďalších 12. Macháčková nastúpila na post primátorky práve v roku 2010, po ktorom sa Prievidza začala v hodnotení zlepšovať a mesto aktívne spolupracovalo s TI. Výrok ako celok preto napriek nepresnosti v umiestnení Prievidze hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["Otvorená samospráva", "2010", "2012", "2014", "2010", "2012", "2014", "Katarína Macháčková"], "url": ["http://samosprava.transparency.sk/sk/", "http://samosprava.transparency.sk/files/tlacova_sprava.pdf", "http://mesta2012.transparency.sk/sk/sets/mesta-2012/rank", "http://www.transparency.sk/sk/temy/samosprava/", "http://samosprava.transparency.sk/sk/", "http://mesta2012.transparency.sk/sk/sets/mesta-2012/rank", "http://samosprava.transparency.sk/sk/", "http://siet.sk/kandidatna-listina/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:02.503523+00:00"}
{"id": "vr34786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34786", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Dôsledok krízy a politického vplyvu a obchodného vplyvu kríze Grécka je 16% pokles výmenného kurzu eura. A to postihuje Slovensko vo veľmi silnej miere a za to už platíme dneska všetci väčšiu sumu ako je záväzok na úhradu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:24.594689+00:00"}
{"id": "47106", "numeric_id": 47106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47106", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "… oni získali mandát od ľudí na dve ministerské miesta, dali sme im tretie. My sme získali mandát na deväť ministerských miest, zobrali sme si osem, lebo sme jedno dali SaS-ke.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách vo februári 2020 si koaličné strany vypočítali na základe získaného počtu poslancov kreslá vo vláde. OĽaNO tak pripadlo 9 miest, Sme rodina tri a po dve vládne miesta mali dostať SaS a Za ľudí. Keďže sa však niektoré rezorty považujú za silnejšie či prestížnejšie ako iné, strany sa v koaličnej zmluve nakoniec dohodli na pomere 8:3:3:2. Jedným z dôvodov, prečo sa OĽaNO vzdalo jedného ministerského kresla, bol fakt, že získalo na úkor SaS Ministerstvo financií. „Po voľbách si OĽaNO ako prvé vyberalo post, logicky predsedu vlády. Sme rodina si ako druhá vybrala predsedu parlamentu. SaS chcela ako tretia v poradí ministra financií, ale Igor Matovič si postavil hlavu a rokovania sa načas zadrhli. Aby sa nám revanšoval za fakt, že sme si nemohli vybrať post ako tretí v poradí, dostali sme ministerstvo navyše,” uviedla v rozhovore pre Denník N Jana Bittó Cigániková. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách vo februári 2020 si koaličné strany vypočítali na základe získaného počtu poslancov kreslá vo vláde. OĽaNO tak pripadlo 9 miest, Sme rodina tri a po dve vládne miesta mali dostať SaS a Za ľudí. Keďže sa však niektoré rezorty považujú za silnejšie či prestížnejšie ako iné, strany sa v koaličnej zmluve nakoniec dohodli na pomere 8:3:3:2. Jedným z dôvodov, prečo sa OĽaNO vzdalo jedného ministerského kresla, bol fakt, že získalo na úkor SaS Ministerstvo financií. „Po voľbách si OĽaNO ako prvé vyberalo post, logicky predsedu vlády. Sme rodina si ako druhá vybrala predsedu parlamentu. SaS chcela ako tretia v poradí ministra financií, ale Igor Matovič si postavil hlavu a rokovania sa načas zadrhli. Aby sa nám revanšoval za fakt, že sme si nemohli vybrať post ako tretí v poradí, dostali sme ministerstvo navyše,” uviedla v rozhovore pre Denník N Jana Bittó Cigániková. Tvrdenie Jaroslava Naďa hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vypočítali", "získalo", "uviedla"], "url": ["https://dennikn.sk/2321705/matovicova-poziadavka-zobrat-sas-ministerstvo-otvara-koalicnu-zmluvu-a-spochybnuje-povolebne-dohody/", "https://dennikn.sk/2321705/matovicova-poziadavka-zobrat-sas-ministerstvo-otvara-koalicnu-zmluvu-a-spochybnuje-povolebne-dohody/", "https://dennikn.sk/2329459/jana-bitto-ciganikova-stracame-najcennejsich-ludi-aby-mohol-zostat-jediny-problem-vlady-igor-matovic/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:15.996944+00:00"}
{"id": "vr38599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38599", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Sporitelia budú mať päť mesiacov čas na to, aby si zvážili, v ktorom fonde chcú pri týchto zmenách byť.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení ani v mediálnych výstupoch sme toto obdobie mesiacov nenašli. Samotný návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2011, čo by mohlo zhruba zodpovedať dobe piatich mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení ani v mediálnych výstupoch sme toto obdobie mesiacov nenašli. Samotný návrh zákona má nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2011, čo by mohlo zhruba zodpovedať dobe piatich mesiacov."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:19.362435+00:00"}
{"id": "vr34139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34139", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete, čo robili Japonci vtedy, keď bola obrovská kríza u nich? Po druhej svetovej vojne samozrejme. Odmontovali z hromadnej dopravy cvikačky a tí, ktorí sa stali nezamestnanými, išli za tie peniaze, čo dostali ako nezamestnaneckú podporu, každý deň ráno na 8 do autobusu a normálne ľuďom ručne cvikali tie lístky. Len aby mali pracovný návyk.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Po skončení druhej svetovej vojny musela japonská ekonomika zápasiť s problémami ako nedostatok jedla, inflácia a nezamestnanosť. Očakávalo sa, že počet nezamestnaných dostiahne 10 miliónov. To sa však nestalo, a to preto lebo nezamestnaní občania našli prácu v neformálnom a poľnohospodárskom sektore. Po druhej svetovej vojne bola oblasť východnej Ázie jediným regiónom, kde sa udržal trvalý ekonomický rast a Japonsko bolo z týchto krajín najúspešnejšie. Od polovice 50-tych rokov až po arabskú ropnú krízu v sedemdesiatych rokoch rástla japonská ekonomika ročnou mierou 10%. Jedným z faktorov , ktoré prispeli k povojnovému hospodárskemu rastu Japonska bol štátom podporovaný kapitalizmus a ochrana domácich firiem, ako aj Kórejská vojna (USA kupovalo od Japonska množstvo tovaru a služieb) a nadbytok vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Veľká domáca konkurencia, štruktúra odborov ako aj zmeny v priemyslenej výrobe takisto prispeli k pozitívnemu vývoju povojnovej ekonomiky. Tieto aspekty v kombinácii so stabilnou politickou situáciou a nízkymi vojnovými výdavkami prispeli k tomu, že Japonsko sa dostalo z povojnovej ekonomickej krízy oveľa rýchlejšie ako väčšina iných krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po skončení druhej svetovej vojny musela japonská ekonomika zápasiť s problémami ako nedostatok jedla, inflácia a nezamestnanosť. Očakávalo sa, že počet nezamestnaných dostiahne 10 miliónov. To sa však nestalo, a to preto lebo nezamestnaní občania našli prácu v neformálnom a poľnohospodárskom sektore. Po druhej svetovej vojne bola oblasť východnej Ázie jediným regiónom, kde sa udržal trvalý ekonomický rast a Japonsko bolo z týchto krajín najúspešnejšie. Od polovice 50-tych rokov až po arabskú ropnú krízu v sedemdesiatych rokoch rástla japonská ekonomika ročnou mierou 10%. Jedným z faktorov , ktoré prispeli k povojnovému hospodárskemu rastu Japonska bol štátom podporovaný kapitalizmus a ochrana domácich firiem, ako aj Kórejská vojna (USA kupovalo od Japonska množstvo tovaru a služieb) a nadbytok vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Veľká domáca konkurencia, štruktúra odborov ako aj zmeny v priemyslenej výrobe takisto prispeli k pozitívnemu vývoju povojnovej ekonomiky. Tieto aspekty v kombinácii so stabilnou politickou situáciou a nízkymi vojnovými výdavkami prispeli k tomu, že Japonsko sa dostalo z povojnovej ekonomickej krízy oveľa rýchlejšie ako väčšina iných krajín. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnaných", "rástla", "faktorov"], "url": ["http://www.grips.ac.jp/vietnam/VDFTokyo/Doc/EDJ_Chap10-11.pdf", "http://spice.stanford.edu/docs/122", "http://spice.stanford.edu/docs/122"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:17.932076+00:00"}
{"id": "vr28784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28784", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sa táto téma otvorila v parlamente, tak do zákona o verejnom obstarávaní predsa bola vsunutá veta alebo ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že pokiaľ sú pochybnosti o tom, kto sa zúčastňuje verejného obstarávania, tak vtedy je možné, aby Úrad pre verejné obstarávanie požiadal od takéhoto záujemcu údaje, ktoré budú potvrdzovať pôvod majiteľov a kto je skutočný prijímateľ benefitu z takejto firmy. Zdá sa, že to je málo, že musíme ísť ďalej. Takéto ustanovenie už máme v zákone o verejnom obstarávaní a existujú rôzne mechanizmy ako bojovať so schránkovými firmami.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože nič také ako hovorí Robert Fico nie je v zákone o verejnom obstarávaní, ale obdobná vec akú spomína Fico sa rieši až na 44. prebiehajúcej schôdzi NR SR v predloženej novele. Téma verejného obstarávania sa otvorila viackrát, no ani v jednom prípade nebola vsunutá veta v zmysle o ktorom hovorí premiér Fico. že \" pokiaľ sú pochybnosti o tom, kto sa zúčastňuje verejného obstarávania, tak vtedy je možné, aby Úrad pre verejné obstarávanie požiadal od takéhoto záujemcu údaje, ktoré budú potvrdzovať pôvod majiteľov a kto je skutočný prijímateľ benefitu z takejto firmy \". Novela z roku 2013 pridala, len možnosť odstránenia podnikateľa zo zoznamu podnikateľov: \"125.V § 134 odseky 2 až 4 znejú: (2) Úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu podnikateľov toho, kto prestal spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods. 1\" § 26 odsek 1 však nikde nehovorí, že podmienkou verejného obstarávania je poskytovať informácie o pôvode majiteľov a toho, kto je skutočným prijímateľom benefitu. 25. novembra sa prerokovala novela zákona o verejnom obsratávaní, ktorá sa snaží riešiť problém schránkových firiem. Rokovanie o tomto bode bolo prerušené . „§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte , ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože nič také ako hovorí Robert Fico nie je v zákone o verejnom obstarávaní, ale obdobná vec akú spomína Fico sa rieši až na 44. prebiehajúcej schôdzi NR SR v predloženej novele. Téma verejného obstarávania sa otvorila viackrát, no ani v jednom prípade nebola vsunutá veta v zmysle o ktorom hovorí premiér Fico. že \" pokiaľ sú pochybnosti o tom, kto sa zúčastňuje verejného obstarávania, tak vtedy je možné, aby Úrad pre verejné obstarávanie požiadal od takéhoto záujemcu údaje, ktoré budú potvrdzovať pôvod majiteľov a kto je skutočný prijímateľ benefitu z takejto firmy \". Novela z roku 2013 pridala, len možnosť odstránenia podnikateľa zo zoznamu podnikateľov: \"125.V § 134 odseky 2 až 4 znejú: (2) Úrad rozhodne o vyčiarknutí zo zoznamu podnikateľov toho, kto prestal spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 26 ods. 1\" § 26 odsek 1 však nikde nehovorí, že podmienkou verejného obstarávania je poskytovať informácie o pôvode majiteľov a toho, kto je skutočným prijímateľom benefitu. 25. novembra sa prerokovala novela zákona o verejnom obsratávaní, ktorá sa snaží riešiť problém schránkových firiem. Rokovanie o tomto bode bolo prerušené . „§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte , ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "Novela", "§ 26", "novela", "prerušené"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25/znenie-20140227", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-25/znenie-20140227", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1317", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=314#current"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:05.881068+00:00"}
{"id": "vr35586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35586", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ešte k tomu valcovaniu - nevalcovaniu. Už v minulom volebnom, teda predtým vo volebnom období, keď bol predsedou vlády Mikuláš Dzurinda, opakovane rokoval s opozíciou, vtedy aj s pánom Mečiarom aj s pánom Ficom.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dzurinda rokoval s Mečiarom napríklad v otázke referenda o vstupe SR do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Dzurinda rokoval s Mečiarom napríklad v otázke referenda o vstupe SR do EÚ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["rokoval s Mečiarom"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/4618370/dzurinda-bude-dnes-rokovat-s-meciarom-o-euroreferende.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:45.417107+00:00"}
{"id": "43952", "numeric_id": 43952, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43952", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Tu bol ministrom vnútra pán Kaliňák, policajným prezidentom pán Gašpar a vyšetrovaciemu tímu Gorila, o ktorom aj Fico aj Kaliňák hovorili, že my sa nedotkneme Cattaniho tímu, nebojte sa. Tak vyštvali jedného vyšetrovateľa, dali na divácke násilie, na policajné prezídium, nakoniec radšej odišiel do civilu. Ďalším vyšetrovateľom neustále strpčovali prácu. Pána Holúbeka nezbavili mlčanlivosti.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák a polícii šéfoval Tibor Gašpar, jeden garant vyšetrovania kauzy Gorila odišiel do civilu po tom, čo ho bez udania dôvodu preložili na odbor boja proti extrémizmu. Šéf tímu Gorila Marek Gajdoš opísal viacero zásahov do vyšetrovania. Peter Holúbek nebol zbavený mlčanlivosti, aby mohol v merite veci vypovedať. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico pred voľbami 2012 povedal , že „Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme.“ O mesiac neskôr to zopakoval Robert Kaliňák. V roku 2013 z polície odišiel Rudolf Cádra, ktorý bol štyri mesiace garantom tímu Gorila. „ Prvým dôvodom bolo, keď ma z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK preložili na spomínaný odbor boja proti extrémizmu. A to bez uvedenia dôvodu,” povedal Cádra pre .týždeň. Na spomínanom odbore riešil divácke násilie na futbalových štadiónoch. „ ...je fakt, že moje predstavy o systéme riadenia práce v polícii a spôsobe, akým treba viesť vyšetrovanie, nemali podporu,” popisoval Cádra dôvody odchodu. Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Marek Gajdoš v rozhovore pre DenníkN opisoval , ako mu o deviatej večer volal policajný prezident Tibor Gašpar a „zvýšeným hlasom” mu hovoril, ako si pri žiadosti o zbavenie mlčanlivosti šéfa SIS dovoľuje obchádzať prokurátora. Podľa Gajdoša to bola „už dosť vyostrená situácia.” U Gašpara bol na koberčeku aj za vyjadrenia pre médiá. Neskôr mu v liste napísal , že „ sa to dá vnímať aj tak, že z jeho strany môže ísť o nevhodný nátlak na mňa.” Na stretnutí s Robertom Kaliňákom sa mal minister Gajdoša pýtať, „ ako je to s tým stíhaním (príslušníkov SIS v kauze Gorila), lebo SIS to môže v očiach zahraničných partnerov poškodiť.” Gajdoš tiež uviedol , že mu bolo „ istým spôsobom zasiahnuté do výkonu (mojich) povinností”, keď nedostal od prokurátora možnosť oboznámiť sa s výsluchom ex-agenta SIS Petra Holúbeka. V októbri 2016 oznámil, že odchádza do civilu. „Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné,“ vysvetľoval Od tri roky neskôr do civilu odišiel aj Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. „ Roky som znášal tlaky, lietal ako handra, pozrite sa, ako opotrebovane vyzerám, a to mám 42 rokov,” uviedol , keď odchádzal. Keď vyšetrovatelia žiadali o zbavenie mlčanlivosti ex-agenta SIS Petra Holúbeka, špeciálny prokurátor ich žiadosť stopol.", "analysis_paragraphs": ["Keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák a polícii šéfoval Tibor Gašpar, jeden garant vyšetrovania kauzy Gorila odišiel do civilu po tom, čo ho bez udania dôvodu preložili na odbor boja proti extrémizmu. Šéf tímu Gorila Marek Gajdoš opísal viacero zásahov do vyšetrovania. Peter Holúbek nebol zbavený mlčanlivosti, aby mohol v merite veci vypovedať. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico pred voľbami 2012 povedal , že „Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme.“ O mesiac neskôr to zopakoval Robert Kaliňák. V roku 2013 z polície odišiel Rudolf Cádra, ktorý bol štyri mesiace garantom tímu Gorila. „ Prvým dôvodom bolo, keď ma z funkcie zástupcu riaditeľa ÚBOK preložili na spomínaný odbor boja proti extrémizmu. A to bez uvedenia dôvodu,” povedal Cádra pre .týždeň. Na spomínanom odbore riešil divácke násilie na futbalových štadiónoch. „ ...je fakt, že moje predstavy o systéme riadenia práce v polícii a spôsobe, akým treba viesť vyšetrovanie, nemali podporu,” popisoval Cádra dôvody odchodu. Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Marek Gajdoš v rozhovore pre DenníkN opisoval , ako mu o deviatej večer volal policajný prezident Tibor Gašpar a „zvýšeným hlasom” mu hovoril, ako si pri žiadosti o zbavenie mlčanlivosti šéfa SIS dovoľuje obchádzať prokurátora. Podľa Gajdoša to bola „už dosť vyostrená situácia.” U Gašpara bol na koberčeku aj za vyjadrenia pre médiá. Neskôr mu v liste napísal , že „ sa to dá vnímať aj tak, že z jeho strany môže ísť o nevhodný nátlak na mňa.” Na stretnutí s Robertom Kaliňákom sa mal minister Gajdoša pýtať, „ ako je to s tým stíhaním (príslušníkov SIS v kauze Gorila), lebo SIS to môže v očiach zahraničných partnerov poškodiť.” Gajdoš tiež uviedol , že mu bolo „ istým spôsobom zasiahnuté do výkonu (mojich) povinností”, keď nedostal od prokurátora možnosť oboznámiť sa s výsluchom ex-agenta SIS Petra Holúbeka. V októbri 2016 oznámil, že odchádza do civilu. „Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné,“ vysvetľoval Od tri roky neskôr do civilu odišiel aj Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. „ Roky som znášal tlaky, lietal ako handra, pozrite sa, ako opotrebovane vyzerám, a to mám 42 rokov,” uviedol , keď odchádzal. Keď vyšetrovatelia žiadali o zbavenie mlčanlivosti ex-agenta SIS Petra Holúbeka, špeciálny prokurátor ich žiadosť stopol."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "zopakoval", "odišiel", "bol", "povedal", "riešil", "popisoval", "opisoval", "bola", "bol", "napísal", "mal", "uviedol", "vysvetľoval", "uviedol", "žiadali"], "url": ["https://dennikn.sk/654457/cattani-je-mimo-gorila-je-ficova/", "https://www.teraz.sk/import/r-kalinak-vysetrovanie-kauzy-gorila/4504-clanok.html", "https://www.tyzden.sk/casopis/15810/kauzy-sa-tu-rie-ia-rutinne/", "https://www.tyzden.sk/casopis/15810/kauzy-sa-tu-rie-ia-rutinne/", "https://www.tyzden.sk/casopis/15810/kauzy-sa-tu-rie-ia-rutinne/", "https://www.tyzden.sk/casopis/15810/kauzy-sa-tu-rie-ia-rutinne/", "https://www.tyzden.sk/casopis/15810/kauzy-sa-tu-rie-ia-rutinne/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://dennikn.sk/586577/kovacik-vystval-sefa-timu-gorila-z-policie/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://dennikn.sk/95706/specialny-prokurator-kovacik-zabranil-vypocutiu-svedkov-gorily/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:18.239864+00:00"}
{"id": "vr25659", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25659", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... realitou je, že minulá vláda (v roku 2011, pozn.) a pán Švejna, vy ste hlasovali ako poslanec vašej koalície za to, aby sa znížili podielové dane z vyše 70 na tých 65% dnes.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír správne uvádza, že k zníženiu podielovej dane zo 70,3% na 65,4% došlo v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej. Túto zmenu prinieslo schválenie 735 uznesenia NR SR (dostupné tu ) zo dňa 1. decembra 2011, konkrétne zmena v §2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír správne uvádza, že k zníženiu podielovej dane zo 70,3% na 65,4% došlo v roku 2011, teda počas vlády Ivety Radičovej. Túto zmenu prinieslo schválenie 735 uznesenia NR SR (dostupné tu ) zo dňa 1. decembra 2011, konkrétne zmena v §2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "hlasoval"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=590", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29555"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:06.239876+00:00"}
{"id": "45802", "numeric_id": 45802, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45802", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "70 000 žien ročne zomrie na svete práve kvôli nelegálnym potratom.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Odhady WHO z roku 2017 hovoria o hornej hranici počtu žien, ktoré zomrú v súvislosti s nelegálnymi a neodborne vykonanými potratmi, na úrovni 39-tisíc. Iná štúdia uvádza pre rok 2014 odhad 193-tisíc. Lucia Ďuriš Nicholsonová čerpala policy paper-a, ktorý sa odvoláva na dáta WHO z roku 2009. Keďže pri uvedených číslach ide odhady a skutočné počty - ani ich rámce - nie je možné zistiť presne, hodnotíme takéto kategorické tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako neoveriteľné. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je 4,7 až 13,2 percent materských úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi. Jednou z hlavných príčin rozhodnutia sa pre ne sú reštriktívne zákony. V roku 2017 zomrelo kvôli komplikáciam pri tehotenstve a pôrode 295-tisíc žien. Vychádzajúc z odhadu tak v súvislosti s nelegálnymi potratmi zomrelo v roku 2017 13 865 až 38 940 žien. Správa WHO z roku 2011 odhadovala pre rok 2008 počet úmrtí kvôli nelegálnym potratom na úrovni 47-tisíc. Pre rok 2003 uvádzala odhad 56-tisíc a pre 90. roky údaj 69-tisíc. Iná štúdia - publikovaná v roku 2014 v prestížnom žurnáli Lancet - uvádza odhad svetových úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi na úrovni 193-tisíc. „V mojom výroku som neuviedla, že by malo ísť o tohtoročný údaj,” napísala Lucia Ďuriš Nicholsonová portálu Demagóg.SK. Údaj 70-tisíc čerpala zo policy review Guttmacher Institute z roku 2009, ktorá sa pri ňom odvoláva na Svetovú zdravotnícku organizáciu. „Aj podľa samotného WHO však štatistiky ovplyvňuje nesprávna klasifikácia a nedostatočné nahlasovanie úmrtí príbuznými či zdravotníkmi, a to najmä pre náboženské a kultúrne vnímanie potratov v niektorých krajinách. Úmrtia v dôsledku potratov tak môžu byť obzvlášť podceňované,” dodala.", "analysis_paragraphs": ["Odhady WHO z roku 2017 hovoria o hornej hranici počtu žien, ktoré zomrú v súvislosti s nelegálnymi a neodborne vykonanými potratmi, na úrovni 39-tisíc. Iná štúdia uvádza pre rok 2014 odhad 193-tisíc. Lucia Ďuriš Nicholsonová čerpala policy paper-a, ktorý sa odvoláva na dáta WHO z roku 2009. Keďže pri uvedených číslach ide odhady a skutočné počty - ani ich rámce - nie je možné zistiť presne, hodnotíme takéto kategorické tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako neoveriteľné. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je 4,7 až 13,2 percent materských úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi. Jednou z hlavných príčin rozhodnutia sa pre ne sú reštriktívne zákony. V roku 2017 zomrelo kvôli komplikáciam pri tehotenstve a pôrode 295-tisíc žien. Vychádzajúc z odhadu tak v súvislosti s nelegálnymi potratmi zomrelo v roku 2017 13 865 až 38 940 žien. Správa WHO z roku 2011 odhadovala pre rok 2008 počet úmrtí kvôli nelegálnym potratom na úrovni 47-tisíc. Pre rok 2003 uvádzala odhad 56-tisíc a pre 90. roky údaj 69-tisíc. Iná štúdia - publikovaná v roku 2014 v prestížnom žurnáli Lancet - uvádza odhad svetových úmrtí spôsobených neodbornými a nebezpečnými potratmi na úrovni 193-tisíc. „V mojom výroku som neuviedla, že by malo ísť o tohtoročný údaj,” napísala Lucia Ďuriš Nicholsonová portálu Demagóg.SK. Údaj 70-tisíc čerpala zo policy review Guttmacher Institute z roku 2009, ktorá sa pri ňom odvoláva na Svetovú zdravotnícku organizáciu. „Aj podľa samotného WHO však štatistiky ovplyvňuje nesprávna klasifikácia a nedostatočné nahlasovanie úmrtí príbuznými či zdravotníkmi, a to najmä pre náboženské a kultúrne vnímanie potratov v niektorých krajinách. Úmrtia v dôsledku potratov tak môžu byť obzvlášť podceňované,” dodala."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "zomrelo", "odhadovala", "uvádza", "review"], "url": ["https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/preventing-unsafe-abortion", "https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/maternal-mortality", "https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/44529/9789241501118_eng.pdf?sequence=1", "https://www.thelancet.com/journals/langlo/article/PIIS2214-109X(14)70227-X/fulltext#seccestitle130", "https://www.guttmacher.org/sites/default/files/article_files/gpr120402.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:48.665761+00:00"}
{"id": "vr35805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35805", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pripojenie sa k euróspkemu stabilizačnému finančnému nástroju, ktorý ma garantovať obrovskú čiastku vyše 400 miliárd eur na prípadnú záchranu štátov, ktoré by boli v ohrození, pripojenie sa k takémuto ochrannému valu je zásadné rozhodnutie.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štáty Eurozóny majú k Európskemu finančnemú stabilizačnému mechanizmu (European Financial Stability Facility - EFSF) prispieť sumou 440 miliárd eur. Ďalších 60 prispeje Európska únia a 250 Medzinárodný menový fond ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Štáty Eurozóny majú k Európskemu finančnemú stabilizačnému mechanizmu (European Financial Stability Facility - EFSF) prispieť sumou 440 miliárd eur. Ďalších 60 prispeje Európska únia a 250 Medzinárodný menový fond ( .pdf )."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/misc/114976.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:29.571020+00:00"}
{"id": "vr34031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34031", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, vy sa obrátili na Ústavný súd, že či prezident môže alebo musí vymenovať generálneho prokurátora. A na základe podnetu opozície Ústavný súd povedal, že prezident môže odmietnuť Čentéša.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácií 9.6.2013 :\n\nPrávo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím vo veci návrhu podaného skupinou poslancov dnešnej opozície z októbra 2012, v ktorom píše:\n\n\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. \"\n\nNevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).\n\nPrezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácií 9.6.2013 :", "Právo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím vo veci návrhu podaného skupinou poslancov dnešnej opozície z októbra 2012, v ktorom píše:", "\"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. \"", "Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky).", "Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.\""], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["9.6.2013", "rozhodnutím"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:48.066516+00:00"}
{"id": "vr34717", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34717", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je to možné, že keď sme odovzdávali krajinu, bol najvyšší hospodársky rast v Európskej únii a zrazu začína ten hospodársky rast spomaľovať. No odpoveď je jasná, lebo zastavili veľké verejné investície.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "ŠÚ SR zrevidoval v rýchlom odhade aj údaje o raste z predchádzajúcich štvrťrokov, keď bol ešte premiérom R. Fico. V prípade ak HDP bolo korigované rovnako aj pre prvý ako aj druhý polrok roku, neexistuje v tomto prípade súvislosť medzi znižovaním štátnych investícií a znižovaním HDP za Ficovho predpokladu, keď minulá vláda mala podporovať rast HDP cez veľké investície a súčasná už nie.", "analysis_paragraphs": ["ŠÚ SR zrevidoval v rýchlom odhade aj údaje o raste z predchádzajúcich štvrťrokov, keď bol ešte premiérom R. Fico. V prípade ak HDP bolo korigované rovnako aj pre prvý ako aj druhý polrok roku, neexistuje v tomto prípade súvislosť medzi znižovaním štátnych investícií a znižovaním HDP za Ficovho predpokladu, keď minulá vláda mala podporovať rast HDP cez veľké investície a súčasná už nie."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=28522"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:15.275407+00:00"}
{"id": "vr30835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30835", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda I. Radičovej významne znižuje príspevok za poistencov štátu, čo znamená obrovský výpadok peňazí pre zdravotníctvo;", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I. Radičovej znížila zdravotné odvody (či \"významne\", necháme na posúdení každého) za poistencov štátu zo 4,78% na súčasné 4% (stanovené v zákone o zdravotnom poistení , par. 12). Koncom roku 2011 v parlamente neprešiel návrh na zvýšenie navrhovanej sumy odvodov na 4,37%. INEKO:", "analysis_paragraphs": ["Vláda I. Radičovej znížila zdravotné odvody (či \"významne\", necháme na posúdení každého) za poistencov štátu zo 4,78% na súčasné 4% (stanovené v zákone o zdravotnom poistení , par. 12). Koncom roku 2011 v parlamente neprešiel návrh na zvýšenie navrhovanej sumy odvodov na 4,37%. INEKO:"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["zákone o zdravotnom poistení", "neprešiel návrh", "INEKO:", "Podľa údajov HPI"], "url": ["http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-08-2011-a.html#hore", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zvysenie-zdravotnych-odvodov-nepreslo.html", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=47", "http://hpi.sk/cdata/Publications/hpi_zakladne_ramce_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:36.413963+00:00"}
{"id": "48927", "numeric_id": 48927, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48927", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Celý svet hovorí jednoznačným hlasom až na pár výnimiek, že Rusko musí stiahnuť svoje vojská za hranice z roku 1991, tzn. celý Donbas a celý Krym zároveň celý svet jednoznačne povedal, že Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré napáchali na ukrajinských civiloch a na ukrajinskej zemi. V tej rezolúcii je takisto napísané, že je tam podpora pre vytvorenie špeciálneho tribunálu, ktorý bude súdiť vojnové zločiny, ktoré pácha Rusko na Ukrajine.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za rezolúciu OSN z 23. februára 2023, ktorá vyzvala Rusko na stiahnutie všetkých jednotiek z územia Ukrajiny, hlasovalo 141 členských štátov OSN. Proti bolo 7 členských štátov OSN, ako napríklad KĽDR, Sýria, či Bielorusko. Zvyšných 32 členských štátov sa zdržalo hlasovania, medzi nimi aj Čína a India. Ruské vojenské jednotky sa podľa rezolúcie majú stiahnuť za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny, čiže aj z Krymu a Donbasu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV rezolúcií sa nepíše o tom, že Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré napáchalo na Ukrajine, spomína sa však nutnosť vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny.\n\nSchválená rezolúcia obsahuje vyhlásenie, ktoré hovorí o potrebe zabezpečiť vyšetrovanie a potrestanie najzávažnejších trestných činov podľa medzinárodného práva. Má sa tak stať prostredníctvom spravodlivého a nezávislého vyšetrovania na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Nehovorí o vytvorení špeciálneho tribunálu, ktorý by súdil iba vojnové zločiny Ruska na Ukrajine.", "analysis_paragraphs": ["Za rezolúciu OSN z 23. februára 2023, ktorá vyzvala Rusko na stiahnutie všetkých jednotiek z územia Ukrajiny, hlasovalo 141 členských štátov OSN. Proti bolo 7 členských štátov OSN, ako napríklad KĽDR, Sýria, či Bielorusko. Zvyšných 32 členských štátov sa zdržalo hlasovania, medzi nimi aj Čína a India. Ruské vojenské jednotky sa podľa rezolúcie majú stiahnuť za medzinárodne uznané hranice Ukrajiny, čiže aj z Krymu a Donbasu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V rezolúcií sa nepíše o tom, že Rusko musí zaplatiť za škody, ktoré napáchalo na Ukrajine, spomína sa však nutnosť vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny.", "Schválená rezolúcia obsahuje vyhlásenie, ktoré hovorí o potrebe zabezpečiť vyšetrovanie a potrestanie najzávažnejších trestných činov podľa medzinárodného práva. Má sa tak stať prostredníctvom spravodlivého a nezávislého vyšetrovania na národnej alebo medzinárodnej úrovni. Nehovorí o vytvorení špeciálneho tribunálu, ktorý by súdil iba vojnové zločiny Ruska na Ukrajine."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["OSN", "zdržalo", "Krymu", "rezolúcií", "obsahuje"], "url": ["https://news.un.org/en/story/2023/02/1133847", "https://twitter.com/UN_News_Centre/status/1628858093072224256?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1628858093072224256%7Ctwgr%5E179ff305ac1fa044f4a33da228d371227513b600%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fnews.un.org%2Fen%2Fstory%2F2023%2F02%2F1133847", "https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/N23/048/58/PDF/N2304858.pdf?OpenElement", "https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/N23/048/58/PDF/N2304858.pdf?OpenElement", "https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/N23/048/58/PDF/N2304858.pdf?OpenElement"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:21.146616+00:00"}
{"id": "vr16928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16928", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...my sme v Bratislavskom kraji mali jedného (poslanca VÚC, pozn.), teraz máme piatich, ak sa nemýlim, SaS-ka ta má tuším dvoch v tejto chvíli. Celkovo na celom Slovensku má 15 poslancov, (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom období 2013-2017 mala strana Smer-SD v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) naozaj iba jedného svojho kandidáta. V roku 2017 sa dostalo do zastupiteľstva BSK šesť poslancov za koalíciu, ktorej bola súčasťou aj strana Smer-SD, pričom piati poslanci boli kandidátmi Smeru-SD. S podporou SaS sa do zastupiteľstva dostalo 17 poslancov, z toho traja sú priamo kandidátmi SaS. V celoslovenskom merítku obsadila SaS 15 poslaneckých miest. Až na nepresnosť v počte poslancov SaS v zastupiteľstve BSK sú uvedené údaje správne a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu bol vo volebnom období (2013 – 2017) za stranu SMER-SD do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zvolený jeden kandidát. V týchto voľbách nominovala spomínaná strana svojich kandidátov do zastupiteľstva BSK samostatne. V posledných župných voľbách, ktoré sa konali 4. novembra 2017, však nominovali v danom kraji zástupcov v koalícii so stranami Most - Híd, SDKÚ-DS, Strana zelených, SKOK-ELD a Starostovia a nezávislí kandidáti. Z tejto koalície bolo do zastupiteľstva zvolených šesť poslancov. Podľa zoznamu kandidátov na poslancov tak päť zvolených poslancov je kandidátom strany Smer-SD, kým Petra Pilinského nominovala niektorá z ďalších strán. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v tomto kraji nominovala kandidátov na poslancov zastupiteľstva vo volebnej koalícii so stranami a hnutiami KDH, NOVA, OKS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, SMK-MKP, Zmena zdola a DÚ. Za túto koalíciu bolo do zastupiteľstva BSK zvolených 17 poslancov. V koalíciách s rôznymi ďalšími stranami nominovala SaS poslancov do zastupiteľstiev všetkých samosprávnych krajov. Za tieto koalície bolo do jednotlivých zastupiteľstiev zvolených celkovo 105 poslancov. Samotná strana Sloboda a Solidarita deklaruje, že do zastupiteľstiev bolo zvolených celkovo 15 kanidátov samotnej SaS, do zastupiteľstva v Bratislave sa dostali traja kandidáti za SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom období 2013-2017 mala strana Smer-SD v zastupiteľstve Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) naozaj iba jedného svojho kandidáta. V roku 2017 sa dostalo do zastupiteľstva BSK šesť poslancov za koalíciu, ktorej bola súčasťou aj strana Smer-SD, pričom piati poslanci boli kandidátmi Smeru-SD. S podporou SaS sa do zastupiteľstva dostalo 17 poslancov, z toho traja sú priamo kandidátmi SaS. V celoslovenskom merítku obsadila SaS 15 poslaneckých miest. Až na nepresnosť v počte poslancov SaS v zastupiteľstve BSK sú uvedené údaje správne a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Podľa údajov Štatistického úradu bol vo volebnom období (2013 – 2017) za stranu SMER-SD do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zvolený jeden kandidát. V týchto voľbách nominovala spomínaná strana svojich kandidátov do zastupiteľstva BSK samostatne. V posledných župných voľbách, ktoré sa konali 4. novembra 2017, však nominovali v danom kraji zástupcov v koalícii so stranami Most - Híd, SDKÚ-DS, Strana zelených, SKOK-ELD a Starostovia a nezávislí kandidáti. Z tejto koalície bolo do zastupiteľstva zvolených šesť poslancov. Podľa zoznamu kandidátov na poslancov tak päť zvolených poslancov je kandidátom strany Smer-SD, kým Petra Pilinského nominovala niektorá z ďalších strán. Strana Sloboda a Solidarita (SaS) v tomto kraji nominovala kandidátov na poslancov zastupiteľstva vo volebnej koalícii so stranami a hnutiami KDH, NOVA, OKS, OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, SMK-MKP, Zmena zdola a DÚ. Za túto koalíciu bolo do zastupiteľstva BSK zvolených 17 poslancov. V koalíciách s rôznymi ďalšími stranami nominovala SaS poslancov do zastupiteľstiev všetkých samosprávnych krajov. Za tieto koalície bolo do jednotlivých zastupiteľstiev zvolených celkovo 105 poslancov. Samotná strana Sloboda a Solidarita deklaruje, že do zastupiteľstiev bolo zvolených celkovo 15 kanidátov samotnej SaS, do zastupiteľstva v Bratislave sa dostali traja kandidáti za SaS. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "bolo", "zoznamu kandidátov", "bolo", "Sloboda a Solidarita"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html", "http://strana-smer.sk/sites/default/files/field/image/poslanci_ba_111.pdf", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data03.html", "http://www.sas.sk/vysledky-volieb-do-vuc-2017/6670"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:58.606736+00:00"}
{"id": "vr34193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34193", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Funguje to (zákaz prieskumov verejnej mienky určitú lehotu pred voľbami, pozn.) v mnohých štátoch Európskej únie.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dvoch štúdií, sa počet krajín s obmedzením volebných prieskumov určitý čas pred voľbami vyskytuje v 10 až 15 krajinách EÚ. Takéto množstvo krajín možno považovať za mnoho. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu (s. 7-8) The Freedom to Publish Opinion Poll Results , až 10 krajín EÚ malo zákaz určitý čas pred voľbami zverejňovať výsledky prieskumov. Podľa tohoto prieskumu 8 krajín EU, medzi nimi aj Slovensko takéto obmedzenie nemalo. Prieskum bol vykonávaný v roku 2012 a nazhŕňal všetky krajiny EÚ. Podľa Oireachtas Library & Research Service (február 2009, s. 2, 15-16) je zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky posledné hodiny a dni pred voľbami bežné vo väčšine krajín EÚ, Len 11 krajín z bývalej EÚ 27 nemalo žiadne obmedzenie zverejňovania volebných prieskumov pred alebo počas volieb. Prehľad je uvedený v tabuľke 8. na stane 16. \"Given the level of accuracy opinion polls attain it may not be surprising that the publication of poll results are banned in most European countries in the final days and hours before an election. ... Within the EU 27 most countries have a ban on the publication of opinion polls, ranging from 24 hours to one month prior to voting. Only three countries; Italy, Slovakia and Luxembourg have bans of more than seven days . Table 8 shows that within the EU member states, 11 have no ban on the publication of opinion polls prior to elections, five have a ban of between 24 and 48 hours and four have a ban of between five and seven days , Italy and Slovakia have ban of 14 or 15 days and Luxembourg has a ban of one month. In both Belgium and France the bans on publishing opinion poll results have been repealed or reduced following court rulings which concluded that these restrictions were in violation of article 10 of the European Convention on Human Rights. There had been a ban on publishing polls for 30 days in Belgium and in France it was reduced from seven days to 24 hours. The Portuguese ban has been reduced from seven days to 48 hours and the Italian ban was reduced from 28 days. The Greek ban was also reduced from 15 days to one day in 2008 \" Na Slovensku už zákaz zverejňovania prieskumov 14 dni pred voľbami neplatí. CHANGENET , 2013: \"Zákony o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu v súčasnosti zakazujú zverejňovanie výsledkov prieskumov iba v deň volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazuje okrem toho zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa možnosti zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nedotýka vôbec.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dvoch štúdií, sa počet krajín s obmedzením volebných prieskumov určitý čas pred voľbami vyskytuje v 10 až 15 krajinách EÚ. Takéto množstvo krajín možno považovať za mnoho. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa prieskumu (s. 7-8) The Freedom to Publish Opinion Poll Results , až 10 krajín EÚ malo zákaz určitý čas pred voľbami zverejňovať výsledky prieskumov. Podľa tohoto prieskumu 8 krajín EU, medzi nimi aj Slovensko takéto obmedzenie nemalo. Prieskum bol vykonávaný v roku 2012 a nazhŕňal všetky krajiny EÚ. Podľa Oireachtas Library & Research Service (február 2009, s. 2, 15-16) je zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky posledné hodiny a dni pred voľbami bežné vo väčšine krajín EÚ, Len 11 krajín z bývalej EÚ 27 nemalo žiadne obmedzenie zverejňovania volebných prieskumov pred alebo počas volieb. Prehľad je uvedený v tabuľke 8. na stane 16. \"Given the level of accuracy opinion polls attain it may not be surprising that the publication of poll results are banned in most European countries in the final days and hours before an election. ... Within the EU 27 most countries have a ban on the publication of opinion polls, ranging from 24 hours to one month prior to voting. Only three countries; Italy, Slovakia and Luxembourg have bans of more than seven days . Table 8 shows that within the EU member states, 11 have no ban on the publication of opinion polls prior to elections, five have a ban of between 24 and 48 hours and four have a ban of between five and seven days , Italy and Slovakia have ban of 14 or 15 days and Luxembourg has a ban of one month. In both Belgium and France the bans on publishing opinion poll results have been repealed or reduced following court rulings which concluded that these restrictions were in violation of article 10 of the European Convention on Human Rights. There had been a ban on publishing polls for 30 days in Belgium and in France it was reduced from seven days to 24 hours. The Portuguese ban has been reduced from seven days to 48 hours and the Italian ban was reduced from 28 days. The Greek ban was also reduced from 15 days to one day in 2008 \" Na Slovensku už zákaz zverejňovania prieskumov 14 dni pred voľbami neplatí. CHANGENET , 2013: \"Zákony o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu v súčasnosti zakazujú zverejňovanie výsledkov prieskumov iba v deň volieb. Zákon o voľbe prezidenta zakazuje okrem toho zverejňovanie výsledkov prieskumov tri dni pred termínom volieb a zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí sedem dní pred termínom volieb. Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa možnosti zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nedotýka vôbec.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "Oireachtas Library & Research Service", "CHANGENET"], "url": ["http://wapor.org/wp-content/uploads/2012/12/WAPOR_FTP_2012.pdf", "http://www.oireachtas.ie/parliament/media/housesoftheoireachtas/libraryresearch/Polling_web.pdf", "http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=731010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:10.938152+00:00"}
{"id": "vr16402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16402", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Je nemysliteľné, aby priamo poslanec NR SR a župan mal firmu, ktorá od nominanta Smeru-SD dostane dotáciu 11 miliónov eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda PSK (konkrétne firmy, v ktorých je spoluvlastníkom) dostali v roku 2013 doplatok na roky 2014-2026 na výrobu elektriny zo slnečnej energie od URSO. V mene URSO podľa zákona konal jeho predseda a nominant Smeru- SD Jozef Holjenčík. Tento doplatok však dostal na základe zákonnej povinnosti URSO takýto doplatok poskytnúť,nie na základe dotácie z vôle predsedu URSO. Doplatok bol poskytnutý v danom roku desiatkam ďalších firiem. Cena doplatku bola v nami zistených prípadoch väčšinou vyššia, ako dostali firmy predsedu PSK. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predmetný výrok poslanca NRSR Pčolinského sme zaznamenali na tlačovej besede 14. februára 2017. Podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach na základe paragrafu 5 odseku 6 písmena b \"predseda rozhoduje v prvom stupni v konaniach podľa § 13 ods. 1 písm. e) a g) a § 14 .\" V paragrafe 14, odseku 11 predmetného zákona sa uvádza : \" Úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny. Súčasťou odôvodnenia cenového rozhodnutia je aj vyhodnotenie vplyvu ceny na jednotlivé skupiny odberateľov. Cenové rozhodnutie podpisuje predseda úradu a podpredseda úradu.\" Na základe zákona teda môžme poznamenať, že o rozhodnutie podľa paragrafu 14, odseku 11 predmetného zákona vykonal predseda URSO, toho času nominant Smeru- SD Jozef Holjenčík. Tvrdenie o \" dotácii \" si zrejme poslanec Pčolinský vyvodil z rozhodnutia URSO 0651/2014/E-OZ. V ňom sa píše, že :\" Pre regulovaný subjekt 1. FVE HUMENNÉ s.r.o., Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO 45 918 643 úrad s c h v a ľ u j e na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura/MWh , vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Humenné - 1. FVE HUMENNÉ s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW, umiestnenom v k. ú. Humenné na pozemkoch s parc. č. 5367/17 a 5367/22.\" Rovnako úrad rozhodol, aj ohľadom firmy 2.FVE Humenné. Spoluvlastníkom spomínaných firiem je predseda PSK Peter Chudík. Celkovú sumu \" dotácie \" si Pčolinský vyrátal z predpokladaného ročného množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok, uvedeného v rozhodnutí úradu. Úrad však takúto \" dotáciu \" súvisiacu s výrobou slnečnej energie v danom roku schválil niekoľkým desiatkam ďalších subjektov . Napríklad firma 1. Fotovoltaická, s.r.o., Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, dostala doplatok vo výške 425,12 eura/MWh , firma E K O P R O G R E S \" - výrobné družstvo, Zamarovská 260, Zamarovce, 911 05 Trenčín, dostala doplatok vo výške 430,72 eura/MWh, alebo firma A STEEL s.r.o., Popradská 56/B, 040 11 Košice, I, ktorá dostala doplatok vo výške 430,72 eura/MWh. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda PSK (konkrétne firmy, v ktorých je spoluvlastníkom) dostali v roku 2013 doplatok na roky 2014-2026 na výrobu elektriny zo slnečnej energie od URSO. V mene URSO podľa zákona konal jeho predseda a nominant Smeru- SD Jozef Holjenčík. Tento doplatok však dostal na základe zákonnej povinnosti URSO takýto doplatok poskytnúť,nie na základe dotácie z vôle predsedu URSO. Doplatok bol poskytnutý v danom roku desiatkam ďalších firiem. Cena doplatku bola v nami zistených prípadoch väčšinou vyššia, ako dostali firmy predsedu PSK. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Predmetný výrok poslanca NRSR Pčolinského sme zaznamenali na tlačovej besede 14. februára 2017. Podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach na základe paragrafu 5 odseku 6 písmena b \"predseda rozhoduje v prvom stupni v konaniach podľa § 13 ods. 1 písm. e) a g) a § 14 .\" V paragrafe 14, odseku 11 predmetného zákona sa uvádza : \" Úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny. Súčasťou odôvodnenia cenového rozhodnutia je aj vyhodnotenie vplyvu ceny na jednotlivé skupiny odberateľov. Cenové rozhodnutie podpisuje predseda úradu a podpredseda úradu.\" Na základe zákona teda môžme poznamenať, že o rozhodnutie podľa paragrafu 14, odseku 11 predmetného zákona vykonal predseda URSO, toho času nominant Smeru- SD Jozef Holjenčík. Tvrdenie o \" dotácii \" si zrejme poslanec Pčolinský vyvodil z rozhodnutia URSO 0651/2014/E-OZ. V ňom sa píše, že :\" Pre regulovaný subjekt 1. FVE HUMENNÉ s.r.o., Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO 45 918 643 úrad s c h v a ľ u j e na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eura/MWh , vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny Fotovoltická elektráreň Humenné - 1. FVE HUMENNÉ s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW, umiestnenom v k. ú. Humenné na pozemkoch s parc. č. 5367/17 a 5367/22.\" Rovnako úrad rozhodol, aj ohľadom firmy 2.FVE Humenné. Spoluvlastníkom spomínaných firiem je predseda PSK Peter Chudík. Celkovú sumu \" dotácie \" si Pčolinský vyrátal z predpokladaného ročného množstvo elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok, uvedeného v rozhodnutí úradu. Úrad však takúto \" dotáciu \" súvisiacu s výrobou slnečnej energie v danom roku schválil niekoľkým desiatkam ďalších subjektov . Napríklad firma 1. Fotovoltaická, s.r.o., Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, dostala doplatok vo výške 425,12 eura/MWh , firma E K O P R O G R E S \" - výrobné družstvo, Zamarovská 260, Zamarovce, 911 05 Trenčín, dostala doplatok vo výške 430,72 eura/MWh, alebo firma A STEEL s.r.o., Popradská 56/B, 040 11 Košice, I, ktorá dostala doplatok vo výške 430,72 eura/MWh. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "paragrafu", "uvádza", "rozhodnutia", "firmy", "je", "subjektov", "doplatok", "doplatok", "doplatok"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/910739-firmy-poslanca-za-smer-maju-milionove-dotacie-tvrdi-sme-rodina", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20170628#paragraf-5.odsek-6.pismeno-b", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/250/20170628#paragraf-14.odsek-11", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/635D76DDB5E7CE1288257C06002EF93C/$FILE/0651_2014_E-OZ.pdf", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/CF07BF79F7D57762C1257BF2003DCAD8/$FILE/0233_2014_E_OZ.pdf", "http://hnonline.sk/slovensko/910739-firmy-poslanca-za-smer-maju-milionove-dotacie-tvrdi-sme-rodina", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/formWebRozhodnutiaValid?OpenForm&Category=E-OZ-OK", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/022E22E298249EA688257C27005A36B5/$FILE/1120_2014_E_OZ.pdf", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/A9DB33460230C562C1257C52003BB5B5/$FILE/1557_2014_E-OZ.pdf", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/E428E41CDB6AA3F588257BFF0026D41C/$FILE/0539_2014_E-OZ.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:37.205260+00:00"}
{"id": "vr38041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38041", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Klamali od prvého dňa, kedy kauza vypukla. To znamená, zmluva nebola zrušená s tou predchádzajúcou firmou, nikdy nebol urobený výber. Tvrdili, že dali ponuku v roku 2008, kedy ešte pán Ščurko budovu ani nevlastnil, tak samozrejme nemohol dať ani ponuku.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "HNonline : \"Riaditel 'danovákov' Miroslav Mikulcík tvrdí, že im priestory nedaleko letiska v Košiciach odporucila pracovná skupina ministerstva financií ešte v roku 2008. V zápisnici z marca toho roku sa však nikde neuvádza, že by skupina odporucila na prenájom spomínanú budovu.\" Podobne píše aj SME : \"Miroslav Mikulcík aj Šcurko tvrdia, že budovu prenajali na základe rozhodnutia ministerstva financií ešte z roku 2008, ked riaditelstvo viedol nominant Smeru. Teraz sa vraj len vrátili k pôvodnému plánu. Dokumenty, ktoré ukážu, ako si riaditelstvo vybralo Šcurkovu budovu, zatial daniari neposkytli.\" Dokumenty, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali vyššie uvedené tvrdenia sa nám nájst nepodarilo. Taktiež sme nenašli informáciu o tom, od kedy je majitelom budovy v Košiciach pán Šcurko.", "analysis_paragraphs": ["HNonline : \"Riaditel 'danovákov' Miroslav Mikulcík tvrdí, že im priestory nedaleko letiska v Košiciach odporucila pracovná skupina ministerstva financií ešte v roku 2008. V zápisnici z marca toho roku sa však nikde neuvádza, že by skupina odporucila na prenájom spomínanú budovu.\" Podobne píše aj SME : \"Miroslav Mikulcík aj Šcurko tvrdia, že budovu prenajali na základe rozhodnutia ministerstva financií ešte z roku 2008, ked riaditelstvo viedol nominant Smeru. Teraz sa vraj len vrátili k pôvodnému plánu. Dokumenty, ktoré ukážu, ako si riaditelstvo vybralo Šcurkovu budovu, zatial daniari neposkytli.\" Dokumenty, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali vyššie uvedené tvrdenia sa nám nájst nepodarilo. Taktiež sme nenašli informáciu o tom, od kedy je majitelom budovy v Košiciach pán Šcurko."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["HNonline", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-51545930-okolo-prenajmu-budovy-ostava-viacero-nejasnosti", "http://www.sme.sk/c/5847506/vedenie-sdku-o-budove-pre-daniarov-mlci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:30.486709+00:00"}
{"id": "vr14149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14149", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Nehovoriac o tom, že v treťom kvartáli minulého roka, to znamená vtedy, keď kulminovala, dá sa povedať tá migračná kríza, tak vtedy viete koľkí ľudia požiadali na Slovensku o azyl? 15.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V treťom kvartáli roku 2015 zaznamenalo Slovensko, ako B. Bugár uviedol, celkom 15 žiadostí o azyl. Spomedzi krajín Európskej únie bol počet žiadateľov najnižší práve na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V treťom kvartáli roku 2015 zaznamenalo Slovensko, ako B. Bugár uviedol, celkom 15 žiadostí o azyl. Spomedzi krajín Európskej únie bol počet žiadateľov najnižší práve na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["žiadostí", "požiadalo"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:First_time_asylum_applicants,_Q3_2014_%E2%80%93_Q3_2015.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_quarterly_report#External_links"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:03.954117+00:00"}
{"id": "vr25831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25831", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Nedávno bol zverejnený globálny rebríček konkurencieschopnosti, zo 144 krajín sme po 16 rokoch na 78. Rebríčku, Slovensko. Česi má 46. miesto. Maďari zmietaní krízou majú 63. miesto.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Vasilišin správne uvádza postavenie Slovenska, Česka a Maďarska v rebríčku merania konkurencieschopnosti v roku 2013. Slovensko sa prvýkrát hodnotilo pred 16 rokmi. Vasilišin neuvádza úplne presný počet hodnotených krajín. Tých nie je 144 ale o štyri viac. Podstata výroku je však pravdivá, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Rebríček (.pdf) konkurencieschopnosti The Global Competetivness Report 2013-2014 hodnotí 148 krajín. Dáta zodpovedajú februáru a aprílu 2013. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 78. priečke. Česká republika sa umiestnila na 46. priečke a Maďarsko na 63. priečke. The Global Competetivness report 2012-2013 hodnotila 144 krajín. Podľa tohoto merania, sa Slovensko umiestnilo na 71. mieste, čo bolo najhoršie umiestnenie od zaradenia Slovenska do hodnotenia, od roku 1997. Hodnotenie 2013-2014 (78. pozícia) je teda rovnako najhoršie umiestnenie od roku 1997. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Vasilišin správne uvádza postavenie Slovenska, Česka a Maďarska v rebríčku merania konkurencieschopnosti v roku 2013. Slovensko sa prvýkrát hodnotilo pred 16 rokmi. Vasilišin neuvádza úplne presný počet hodnotených krajín. Tých nie je 144 ale o štyri viac. Podstata výroku je však pravdivá, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Rebríček (.pdf) konkurencieschopnosti The Global Competetivness Report 2013-2014 hodnotí 148 krajín. Dáta zodpovedajú februáru a aprílu 2013. Slovensko sa v tomto hodnotení umiestnilo na 78. priečke. Česká republika sa umiestnila na 46. priečke a Maďarsko na 63. priečke. The Global Competetivness report 2012-2013 hodnotila 144 krajín. Podľa tohoto merania, sa Slovensko umiestnilo na 71. mieste, čo bolo najhoršie umiestnenie od zaradenia Slovenska do hodnotenia, od roku 1997. Hodnotenie 2013-2014 (78. pozícia) je teda rovnako najhoršie umiestnenie od roku 1997. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["Rebríček", "najhoršie"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/slovensko-klesa-v-rebricku-globalnej-konkurencieschopnosti-019913"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:24.420547+00:00"}
{"id": "vr16686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16686", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "...zrušenú výzvu bola vyhlásená v máji 2016 a boli v júli prijímané projekty a je 35 dní na to, aby boli vyhodnotené a vyhodnocie obdobe trvalo 350 dní.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výzva na predkladanie projektov bola vyhlásená v máji 2016, pričom podľa dostupných informácii ukončenie prijímania projektov bolo neskôr než v júli, takže údaj 350 dní nesedí. Deklarovaných 35 pracovných dní síce nie je zakotvených v právnom predpise, ale upravuje ho sama výzva na predkladanie projektov. Hoci údaj o skutočnom trvaní vyhodnocovacieho obdobia presne nesedí, no Grohling pravdivo poukazoval na enormné prekročenie lehoty, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Výzva na predkladanie projektov slúži pre žiadateľov o nenávratné finančné prostriedky (ŽoNFP) zo štrukturálnych fondov Európskej únie Ministerstvo školstva počas mandátu Petra Plavčana vypísalo dve veľké výzvy na predloženie prejektov. Jedna bola určená na Dlhodobý strategický výskum (DVS – kód: OP VaI-VA / DP /2016/1.2.1-03) a druhá na Priemyslené výskumno-vývojové centrá (PVVC), obe vo výške takmer 300 miliónov eur. Po kritike zo strany opozície, médií i Európskej komisie, sa ukončená výzva PVVC prešetruje (niektoré firmy už podpísali zmluvu na príspevky), výzva DVS však bola zrušená ešte pred uzatvorením zmlúv. Vyhlásenie výzvy DSV bolo avízované na webových stránkach OP VaI 31. mája 2016 spolu s dátumom konečnej uzávierky výzvy 31. decembra 2016. Vo výzve ( .pdf , s. 6) je upresnená jej forma ako \"...otvorená výzva, tzn. že jej uzatvorenie je limitované vyčerpaním finančných prostriedkov a nie časovým ohraničením. Schvaľovanie žiadostí o NFP prebieha systémom hodnotiacich kôl („posudzovaných časových období“). ... Prvé posudzované časové obdobie má dátum uzávierky dňa 31.10.2016 a každé ďalšie posudzované obdobie bude mať dátum uzávierky k poslednému pracovnému dňu každého druhého nasledujúceho mesiaca až do vyčerpania alokácie určenej na výzvu.\" Vo výzve sa tiež deklaruje vydanie rozhodnutia najneskôr v termíne do 35 pracovných dní od konečného termínu príslušného hodnotiaceho kola. V prípade spomínanej výzvy by teda vyhodnotenie malo byť realizované do 35 pracovných dní od 31. decembra 2016 (čiže približne v druhej polovici februára 2017). V zákone č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov však táto lehota nie je vymedzená. 11. mája 2017 bola na stránkach Operačného programu Veda a Inovácie (OP VaI) zverejnená informácia, že v prípade výzvy na podporu DSV \"... prebieha v súčasnosti odborné hodnotenie ŽoNFP. Ukončené by malo byť v najbližších týždňoch.\" 10. júla 2017 médiami prebehla informácia, že rektori poslali ministrovi otvorený list z dôvodu toho, že ich projekty boli zamietnuté. Informácia o zamietnutí bola zverejnená 27. júna 2017 avšak zoznam projektov, ktoré získali finančné prostriedky ministerstvo nezverejnilo . Trend zverejnil 13. augusta 2017 zoznam, ktorý hovorí o projektoch, ktoré boli v rámci výzvy úspešné. Správa ministerstva školstva z 15. augusta 2017 uvádza, že: \"Hodnotiaci proces v rámci výzvy DSV nebol ukončený a pred odborným hodnotením boli ešte projekty z druhého kola výzvy. Projekty z prvého kola boli ešte predmetom preverovania splnenia podmienok udelenia príspevku.\" To znamená, že v auguste 2017 stále nebola výzva riadne vyhodnotená. \"Výzva na predkladanie Žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK (DSV), bola 18. septembra 2017 zrušená novovymenovanou ministerkou Martinou Lubyovou,\" informovalo ministerstvo školstva . Od celkovej uzávierky výzvy (druhého kola) 31. decembra 2016 do jej zrušenia 18. septembra 2017 prebehlo približne 260 dní. Od uzávierky prvého hodnotiaceho kola 30. októbra 2016 ubehlo asi 320 dní. Lehota 35 pracovných dní na rozhodnutie nie je zakotvená v zákone, uverejnená býva vo výzve k predkladaniu projektov. Neexistuje štatistika, ktorá by sledovala priemernú dĺžku vyhodnocovacieho obdobia. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výzva na predkladanie projektov bola vyhlásená v máji 2016, pričom podľa dostupných informácii ukončenie prijímania projektov bolo neskôr než v júli, takže údaj 350 dní nesedí. Deklarovaných 35 pracovných dní síce nie je zakotvených v právnom predpise, ale upravuje ho sama výzva na predkladanie projektov. Hoci údaj o skutočnom trvaní vyhodnocovacieho obdobia presne nesedí, no Grohling pravdivo poukazoval na enormné prekročenie lehoty, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Výzva na predkladanie projektov slúži pre žiadateľov o nenávratné finančné prostriedky (ŽoNFP) zo štrukturálnych fondov Európskej únie Ministerstvo školstva počas mandátu Petra Plavčana vypísalo dve veľké výzvy na predloženie prejektov. Jedna bola určená na Dlhodobý strategický výskum (DVS – kód: OP VaI-VA / DP /2016/1.2.1-03) a druhá na Priemyslené výskumno-vývojové centrá (PVVC), obe vo výške takmer 300 miliónov eur. Po kritike zo strany opozície, médií i Európskej komisie, sa ukončená výzva PVVC prešetruje (niektoré firmy už podpísali zmluvu na príspevky), výzva DVS však bola zrušená ešte pred uzatvorením zmlúv. Vyhlásenie výzvy DSV bolo avízované na webových stránkach OP VaI 31. mája 2016 spolu s dátumom konečnej uzávierky výzvy 31. decembra 2016. Vo výzve ( .pdf , s. 6) je upresnená jej forma ako \"...otvorená výzva, tzn. že jej uzatvorenie je limitované vyčerpaním finančných prostriedkov a nie časovým ohraničením. Schvaľovanie žiadostí o NFP prebieha systémom hodnotiacich kôl („posudzovaných časových období“). ... Prvé posudzované časové obdobie má dátum uzávierky dňa 31.10.2016 a každé ďalšie posudzované obdobie bude mať dátum uzávierky k poslednému pracovnému dňu každého druhého nasledujúceho mesiaca až do vyčerpania alokácie určenej na výzvu.\" Vo výzve sa tiež deklaruje vydanie rozhodnutia najneskôr v termíne do 35 pracovných dní od konečného termínu príslušného hodnotiaceho kola. V prípade spomínanej výzvy by teda vyhodnotenie malo byť realizované do 35 pracovných dní od 31. decembra 2016 (čiže približne v druhej polovici februára 2017). V zákone č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov však táto lehota nie je vymedzená. 11. mája 2017 bola na stránkach Operačného programu Veda a Inovácie (OP VaI) zverejnená informácia, že v prípade výzvy na podporu DSV \"... prebieha v súčasnosti odborné hodnotenie ŽoNFP. Ukončené by malo byť v najbližších týždňoch.\" 10. júla 2017 médiami prebehla informácia, že rektori poslali ministrovi otvorený list z dôvodu toho, že ich projekty boli zamietnuté. Informácia o zamietnutí bola zverejnená 27. júna 2017 avšak zoznam projektov, ktoré získali finančné prostriedky ministerstvo nezverejnilo . Trend zverejnil 13. augusta 2017 zoznam, ktorý hovorí o projektoch, ktoré boli v rámci výzvy úspešné. Správa ministerstva školstva z 15. augusta 2017 uvádza, že: \"Hodnotiaci proces v rámci výzvy DSV nebol ukončený a pred odborným hodnotením boli ešte projekty z druhého kola výzvy. Projekty z prvého kola boli ešte predmetom preverovania splnenia podmienok udelenia príspevku.\" To znamená, že v auguste 2017 stále nebola výzva riadne vyhodnotená. \"Výzva na predkladanie Žiadostí o nenávratný finančný príspevok na podporu dlhodobého strategického výskumu a vývoja v oblastiach špecializácie RIS3 SK (DSV), bola 18. septembra 2017 zrušená novovymenovanou ministerkou Martinou Lubyovou,\" informovalo ministerstvo školstva . Od celkovej uzávierky výzvy (druhého kola) 31. decembra 2016 do jej zrušenia 18. septembra 2017 prebehlo približne 260 dní. Od uzávierky prvého hodnotiaceho kola 30. októbra 2016 ubehlo asi 320 dní. Lehota 35 pracovných dní na rozhodnutie nie je zakotvená v zákone, uverejnená býva vo výzve k predkladaniu projektov. Neexistuje štatistika, ktorá by sledovala priemernú dĺžku vyhodnocovacieho obdobia. Dátum zverejnenia analýzy: 02.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["dve veľké výzvy", "webových stránkach", ".pdf", "č. 292/2014", "stránkach", "zverejnená", "nezverejnilo", "Trend", "Správa", "ministerstvo školstva"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.opvai.sk/vyzvy/va/archiv/opvai-vadp2016121-03-dsv/", "https://www.opvai.sk/media/56961/00_opvai_vyzva_dlhodsv.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292/20170601", "https://www.opvai.sk/aktuality/informacia-k-vyzvam-pvvc-a-dsv/", "https://www.itms2014.sk/neschvalene-zonfp#_i=1:4-4&_s=2&_o=true", "https://dennikn.sk/819546/z-300-milionov-na-vedu-nedostali-univerzity-nic-vsetko-slo-firmam-nahnevani-rektori-pisu-plavcanovi/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/tajny-zoznam-plavcana-toto-su-firmy-ktore-sa-mohli-dostat-k-eurofondom.html", "https://www.minedu.sk/v-ramci-zrusenej-vyzvy-neexistuju-uspesni-uchadzaci/", "https://www.minedu.sk/ministerka-skolstva-martina-lubyova-zrusila-vyzvu-na-podporu-dlhodobeho-strategickeho-vyskumu-a-vyvoja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:22.861984+00:00"}
{"id": "vr35491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35491", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "No áno, ale ak použil a využil a zneužil povedzme lídra najsilnejšej opozičnej strany a dal ho na billboardy.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS v kampani použila aj billboard s nápisom \"Aj Fico sa zúčastní referenda \" .", "analysis_paragraphs": ["SaS v kampani použila aj billboard s nápisom \"Aj Fico sa zúčastní referenda \" ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["billboard s nápisom"], "url": ["http://www.facebook.com/photo.php?pid=5555639&fbid=434543472230&id=71030757230#%21/photo.php?pid=5444099&id=71030757230&ref=fbx_album"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:20.839273+00:00"}
{"id": "vr30255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30255", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V dôsledku toho, že Slovensko počas krízy za vlády Roberta Fica, malo najvyšší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín európskej 27-čky.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok je neoveriteľný z nedostatku dohľadataľných údajov. Nevieme vyhľadať prehľad výdavkov krajín v absolútnych číslach, preto nedokážeme overiť reálny nárast výdavkov. Prinášame preto len prehľad výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch. Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP. Percentuálne vyjadrenie nie je vhodným merítkom, pretože je skresľované možným poklesom výkonu ekonomiky a teda aj prijímovej stránky. Podľa tohoto vyjadrenia by krajina s nulovým navýšením verejných výdajov ale s poklesom na prijímovej stránke mohla byť zaradená medzi krajiny kde mal nastať nárast verejných výdavkov, čo by bolo nepravdivé. Prehľad vývoja verejných výdavkov krajín EÚ (v % HDP) v období rokov 2007-2010:", "analysis_paragraphs": ["Výrok je neoveriteľný z nedostatku dohľadataľných údajov. Nevieme vyhľadať prehľad výdavkov krajín v absolútnych číslach, preto nedokážeme overiť reálny nárast výdavkov. Prinášame preto len prehľad výdavkov v pomere ku HDP v kritických rokoch. Zvýraznené sú krajiny s najväčším nárastom výdavkov v pomere ku HDP. Percentuálne vyjadrenie nie je vhodným merítkom, pretože je skresľované možným poklesom výkonu ekonomiky a teda aj prijímovej stránky. Podľa tohoto vyjadrenia by krajina s nulovým navýšením verejných výdajov ale s poklesom na prijímovej stránke mohla byť zaradená medzi krajiny kde mal nastať nárast verejných výdavkov, čo by bolo nepravdivé. Prehľad vývoja verejných výdavkov krajín EÚ (v % HDP) v období rokov 2007-2010:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat, .pdf, strana 2"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-11-042/EN/KS-SF-11-042-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:47.757273+00:00"}
{"id": "vr35374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35374", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Figeľ: ...jeho výsledkom napríklad je aj posunutie šéfa SNS medzi miliardárov v rebríčku, ktorý je hodnotený v česko-slovenskom priestore.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Časopis Týden zaradil Jána Slotu na 18. až 19 miesto najbohatších ľudí v ČR a SR. Ján Slota s tým nesúhlasí. Denník Sme a videoreportáž priniesli jeho odmietavú reakciu.", "analysis_paragraphs": ["Časopis Týden zaradil Jána Slotu na 18. až 19 miesto najbohatších ľudí v ČR a SR. Ján Slota s tým nesúhlasí. Denník Sme a videoreportáž priniesli jeho odmietavú reakciu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Denník Sme", "a videoreportáž"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5594625/slota-uz-je-v-rebricku-najbohatsich-slovakov.html", "http://tv.sme.sk/v/17755/slota-o-rebricku-bohacov-ja-nemam-nic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:48.694572+00:00"}
{"id": "vr14293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14293", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...148 miliónov eur dať na radary..", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300. Keďže je údaj, ktorý povedal Danko, približne rovnakej sumy, hodnotíme výrok ako pravdivý. Nový priestupkový systém pozostáva z IT systému na vyhodnocovanie údajov a automatické zasielanie pokút, rozmiestnenia 739 radarov do konca roka a celkovo by malo ísť až 1300 radarov, ktoré budú po celom Slovensku. Systém využíva inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za priestupky. Celková cena 140 miliónov eur sa skladá z prípravy a vybudovania systému za 40 miliónov eur, 75 miliónov eur za správu na 16 rokov a 25 miliónov eur za opciu na predĺženie kontraktu o ďalších 5 rokov. Podľa eTrend.sk : \"Slovenské ministerstvo vnútra v oznámení o vypísaní verejnej súťaže odhadlo, že príprava a vybudovanie systému vyjde na 40 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty a 75 miliónov eur bude stáť jeho samotná správa. Štát uzatvorí zmluvu s víťazom tendra na 16 rokov, v prípade využitia opcie a predĺženia kontraktu o päť rokov mu zaplatí ďalších 25 miliónov eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300. Keďže je údaj, ktorý povedal Danko, približne rovnakej sumy, hodnotíme výrok ako pravdivý. Nový priestupkový systém pozostáva z IT systému na vyhodnocovanie údajov a automatické zasielanie pokút, rozmiestnenia 739 radarov do konca roka a celkovo by malo ísť až 1300 radarov, ktoré budú po celom Slovensku. Systém využíva inštitút objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla za priestupky. Celková cena 140 miliónov eur sa skladá z prípravy a vybudovania systému za 40 miliónov eur, 75 miliónov eur za správu na 16 rokov a 25 miliónov eur za opciu na predĺženie kontraktu o ďalších 5 rokov. Podľa eTrend.sk : \"Slovenské ministerstvo vnútra v oznámení o vypísaní verejnej súťaže odhadlo, že príprava a vybudovanie systému vyjde na 40 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty a 75 miliónov eur bude stáť jeho samotná správa. Štát uzatvorí zmluvu s víťazom tendra na 16 rokov, v prípade využitia opcie a predĺženia kontraktu o päť rokov mu zaplatí ďalších 25 miliónov eur.\""], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["systém", "rozmiestnenia", "cena", "správu", "eTrend.sk"], "url": ["https://dennikn.sk/351951/kalinak-chce-nove-it-pokuty-za-140-milionov-eur-uzavierka-tendra-dva-dni-volbach/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381571-uz-su-zname-miesta-kde-policajti-namontuju-nove-radary/", "http://www2.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/325939", "http://domov.sme.sk/c/20080147/za-pokutovanie-obalkami-da-kalinak-140-milionov-eur.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/soferov-pokuty-prekvapia-castejsie-stat-vypisal-tender-na-radary.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:29.737442+00:00"}
{"id": "49678", "numeric_id": 49678, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49678", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Pretože rastie počet krádeží, pretože kriminálnici sú púšťaní z basy.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa posledných dostupných štatistík z augusta 2024 bol od začiatku účinnosti Trestného zákona registrovaný menší počet trestných činov krádeže, ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka. Novela Trestného zákona však znížila výšku škody, čím z krádeží do výšky 699 € spravila priestupky. Na štatistiku ohľadom priestupkov krádeže sme sa preto prostredníctvom zákona o slobode informácií obrátili na ministerstvo vnútra, ktoré nás však informovalo, že nám takúto štatistiku poskytnúť nevie. Z poskytnutých dát vyplýva, že celkový počet priestupkov výrazne stúpol. Keďže nevieme, o koľko vzrástol počet krádeží klasifikovaných ako priestupky, hodnotíme výrok Michala Šimečku ako neoveriteľný.\n\nNovela Trestného zákona nadobudla účinnosť od 6. augusta tohto roka. Okrem iného upravila vymedzenie spáchanej škody, konkrétne sa zvýšila hranica malej škody z 266 € na 700 €. To v praxi znamená, že ak by zlodej ukradol tovar v hodnote 300 € pred účinnosťou novely, skutok by bol považovaný za trestný čin. Aktuálne, keďže škoda neprevyšuje hranicu malej škody, by bol skutok vyhodnotený ako priestupok.\n\nMinisterstvo vnútra vedie štatistiku kriminality podľa typu trestných činov, ktorú aktualizuje na na mesačnej báze. Z nej vyplýva, že za august 2024, ktorý bol prvým necelým mesiacom, kedy bola novela účinná, stúpol počet trestných činov krádeže z 8 268 ( .csv ) na 8 475 (. csv ), teda o 207. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 9 436 (. csv ) na 10 721(. csv ), teda o 1 285 trestných činov. Celkovo v auguste 2024 pribudlo 322 trestných činov v rámci majetkovej kriminality, v tom istom období v roku 2023 to bolo 1 564.\n\nV dôsledku zníženia hranice škody však krádeže v hodnote od 266 € do 700 €, ktoré sa pred novelou považovali za trestné činy, spadli do kategórie priestupkov. Nárast kriminality na úseku priestupkov preto očakáva aj riaditeľ odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru Stanislav Hromádka.\n\nPre informáciu ohľadom počtu priestupkov sme sa cez zákon o slobode informácií obrátili na ministerstvo vnútra. Ministerstvo nás informovalo, že nám nevie posktytnúť priestupky len za „krádež\", uviedlo však, že v období od 1. augusta do 26. septembra 2024 evidujú celkovo 9 314 priestupkov. V porovnateľnom období za predchádzajúci rok to bolo 7 771. Počet priestupkov tak výrazne stúpol, keďže ministerstvo neposkytlo, koľko priestupkov sa týkalo krádeží, nevieme vyhodnotiť, ako novela Trestného zákona ovplyvnila celkovú kriminalitu v tejto oblasti.\n\nZvýšenie počtu krádeží za posledné obdobie avizujú aj obchodné zväzy a reťazce. Malo by ísť najmä o drahší luxusnejší tovar, no v sociálne slabších regiónoch aj o krádeže lacnejších tovarov určených na dennú spotrebu. Na zvýšený nárast krádeží upozornil napríklad maloobchodný reťazec Billa, či Exisport.\n\nMarek Kravjar, hovorca maloobchodného reťazca Billa Slovensko informoval, že „Billa Slovensko zaznamenala zvýšený nárast krádeží, najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách,“ pričom taktiež uviedol, že jednou z príčin môže byť aj novela Trestného zákona.\n\nMajiteľ Exisportu Peter Vaľo upresnil, že úbytok drahšieho tovaru je viditeľný počas priebežných inventúr, pričom tento tovar mizne čoraz rýchlejšie.\n\nVaľo taktiež upozornil , že polícia obchodníkov od nahlasovania priestupkov krádeží odhovára. „Odhovárajú nás, že je to na dlhé riešenie, že to bude dlho trvať. My sa potrebujeme venovať predaju tovaru a nie chodením po výsluchoch po polícii. V tomto prípade podporu polície nemáme,“ povedal pre TV Markíza.\n\nNárast krádeží, ktorý sa pri inventúrach ukázal, potvrdila aj hovorkyňa spoločnosti Decathlon Martina Branišová. Podľa jej slov spoločnosť eviduje len v bratislavskej predajni straty v hodnote desiatkach tisíc.\n\nObchodné reťazce Lidl a Kaufland naopak neregistrujú enormne zvýšené úbytky tovarov vo svojich predajniach, no aj napriek tomu zaviedli preventívne, ochranné opatrenia.\n\nMinister spravodlivosti Boris Susko s vyjadreniami obchodných zástupcov nesúhlasí, pričom namieta, že za tri týždne od začiatku účinnosti novely nie je možné vytvoriť relevantné štatistiky ( 2:10 ). Poslanec Smeru Tibor Gašpar tvrdí , že údaje reťazcov o krádežiach sú založené na pocitoch a v skutočnosti kriminalita klesla.\n\nNovela trestného zákona okrem výšky škody zmenila aj podmienky, za akých podmienok je umožnené občanovi, ktorý je vo výkone trestu, udeliť alternatívu v podobe domáceho väzenia.\n\nSTVR v auguste informovala , že na základe rozkazu ministerstva spravodlivosti, ktorý stanovuje podmienky prepustenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sa môže do domáceho väzenia dostať až 9-tisíc odsúdených.\n\nMinister spravodlivosti Boris Susko hovorí o klamstvách. „Určite to však nebudú tisíce, náš odhad hovorí, že by to malo byť plus-mínus do 200 ľudí,\" upozornil minister spravodlivosti. Podľa jeho slov by sa k relevantným číslam mal dostať rezort do niekoľkých týždňov.\n\nPodľa štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Michala Sedliaka každý mesiac splní podmienku asi 20 až 30 odsúdených. „Riaditelia to prehodnotia a možno u piatich podajú návrh, ale aj to nevieme, či súdy rozhodnú a tieto osoby budú prepustené,“ priblížil.\n\nV médiách rezonoval najmä prípad dvojice odsúdených podvodníkov, ktorá sa v dôsledku novely Trestného zákona dostala na slobodu. Podvodníci v roku 2023 podvodne vylákali od pána Jozefa z Gelnice 83-tisíc €. Dvojica dostala pôvodne nepodmienečné tresty odňatia slobody na niekoľko rokov. Po ich odvolaní sa Krajský súd v Košiciach s ohľadom na novelu Trestného zákona zrušil rozsudok okresného súdu a prepustil ich na slobodu.. Za mreže sa však vrátili po piatich dňoch, keď za ďalší zločin putovali opäť do väzenia.\n\nAktualizácia z dňa 4. 10. 2024: Do odôvodnenia sme pridali vyjadrenie ministerstva a doplnili informáciu o celkovom počte priestupkov od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona, ktoré nám ministerstvo poskytlo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných dostupných štatistík z augusta 2024 bol od začiatku účinnosti Trestného zákona registrovaný menší počet trestných činov krádeže, ako v porovnateľnom období predchádzajúceho roka. Novela Trestného zákona však znížila výšku škody, čím z krádeží do výšky 699 € spravila priestupky. Na štatistiku ohľadom priestupkov krádeže sme sa preto prostredníctvom zákona o slobode informácií obrátili na ministerstvo vnútra, ktoré nás však informovalo, že nám takúto štatistiku poskytnúť nevie. Z poskytnutých dát vyplýva, že celkový počet priestupkov výrazne stúpol. Keďže nevieme, o koľko vzrástol počet krádeží klasifikovaných ako priestupky, hodnotíme výrok Michala Šimečku ako neoveriteľný.", "Novela Trestného zákona nadobudla účinnosť od 6. augusta tohto roka. Okrem iného upravila vymedzenie spáchanej škody, konkrétne sa zvýšila hranica malej škody z 266 € na 700 €. To v praxi znamená, že ak by zlodej ukradol tovar v hodnote 300 € pred účinnosťou novely, skutok by bol považovaný za trestný čin. Aktuálne, keďže škoda neprevyšuje hranicu malej škody, by bol skutok vyhodnotený ako priestupok.", "Ministerstvo vnútra vedie štatistiku kriminality podľa typu trestných činov, ktorú aktualizuje na na mesačnej báze. Z nej vyplýva, že za august 2024, ktorý bol prvým necelým mesiacom, kedy bola novela účinná, stúpol počet trestných činov krádeže z 8 268 ( .csv ) na 8 475 (. csv ), teda o 207. V porovnateľnom období za rok 2023 stúpol počet trestných činov krádeže z 9 436 (. csv ) na 10 721(. csv ), teda o 1 285 trestných činov. Celkovo v auguste 2024 pribudlo 322 trestných činov v rámci majetkovej kriminality, v tom istom období v roku 2023 to bolo 1 564.", "V dôsledku zníženia hranice škody však krádeže v hodnote od 266 € do 700 €, ktoré sa pred novelou považovali za trestné činy, spadli do kategórie priestupkov. Nárast kriminality na úseku priestupkov preto očakáva aj riaditeľ odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru Stanislav Hromádka.", "Pre informáciu ohľadom počtu priestupkov sme sa cez zákon o slobode informácií obrátili na ministerstvo vnútra. Ministerstvo nás informovalo, že nám nevie posktytnúť priestupky len za „krádež\", uviedlo však, že v období od 1. augusta do 26. septembra 2024 evidujú celkovo 9 314 priestupkov. V porovnateľnom období za predchádzajúci rok to bolo 7 771. Počet priestupkov tak výrazne stúpol, keďže ministerstvo neposkytlo, koľko priestupkov sa týkalo krádeží, nevieme vyhodnotiť, ako novela Trestného zákona ovplyvnila celkovú kriminalitu v tejto oblasti.", "Zvýšenie počtu krádeží za posledné obdobie avizujú aj obchodné zväzy a reťazce. Malo by ísť najmä o drahší luxusnejší tovar, no v sociálne slabších regiónoch aj o krádeže lacnejších tovarov určených na dennú spotrebu. Na zvýšený nárast krádeží upozornil napríklad maloobchodný reťazec Billa, či Exisport.", "Marek Kravjar, hovorca maloobchodného reťazca Billa Slovensko informoval, že „Billa Slovensko zaznamenala zvýšený nárast krádeží, najmä drahšieho tovaru a vo väčších množstvách,“ pričom taktiež uviedol, že jednou z príčin môže byť aj novela Trestného zákona.", "Majiteľ Exisportu Peter Vaľo upresnil, že úbytok drahšieho tovaru je viditeľný počas priebežných inventúr, pričom tento tovar mizne čoraz rýchlejšie.", "Vaľo taktiež upozornil , že polícia obchodníkov od nahlasovania priestupkov krádeží odhovára. „Odhovárajú nás, že je to na dlhé riešenie, že to bude dlho trvať. My sa potrebujeme venovať predaju tovaru a nie chodením po výsluchoch po polícii. V tomto prípade podporu polície nemáme,“ povedal pre TV Markíza.", "Nárast krádeží, ktorý sa pri inventúrach ukázal, potvrdila aj hovorkyňa spoločnosti Decathlon Martina Branišová. Podľa jej slov spoločnosť eviduje len v bratislavskej predajni straty v hodnote desiatkach tisíc.", "Obchodné reťazce Lidl a Kaufland naopak neregistrujú enormne zvýšené úbytky tovarov vo svojich predajniach, no aj napriek tomu zaviedli preventívne, ochranné opatrenia.", "Minister spravodlivosti Boris Susko s vyjadreniami obchodných zástupcov nesúhlasí, pričom namieta, že za tri týždne od začiatku účinnosti novely nie je možné vytvoriť relevantné štatistiky ( 2:10 ). Poslanec Smeru Tibor Gašpar tvrdí , že údaje reťazcov o krádežiach sú založené na pocitoch a v skutočnosti kriminalita klesla.", "Novela trestného zákona okrem výšky škody zmenila aj podmienky, za akých podmienok je umožnené občanovi, ktorý je vo výkone trestu, udeliť alternatívu v podobe domáceho väzenia.", "STVR v auguste informovala , že na základe rozkazu ministerstva spravodlivosti, ktorý stanovuje podmienky prepustenia z ústavu na výkon trestu odňatia slobody, sa môže do domáceho väzenia dostať až 9-tisíc odsúdených.", "Minister spravodlivosti Boris Susko hovorí o klamstvách. „Určite to však nebudú tisíce, náš odhad hovorí, že by to malo byť plus-mínus do 200 ľudí,\" upozornil minister spravodlivosti. Podľa jeho slov by sa k relevantným číslam mal dostať rezort do niekoľkých týždňov.", "Podľa štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti Michala Sedliaka každý mesiac splní podmienku asi 20 až 30 odsúdených. „Riaditelia to prehodnotia a možno u piatich podajú návrh, ale aj to nevieme, či súdy rozhodnú a tieto osoby budú prepustené,“ priblížil.", "V médiách rezonoval najmä prípad dvojice odsúdených podvodníkov, ktorá sa v dôsledku novely Trestného zákona dostala na slobodu. Podvodníci v roku 2023 podvodne vylákali od pána Jozefa z Gelnice 83-tisíc €. Dvojica dostala pôvodne nepodmienečné tresty odňatia slobody na niekoľko rokov. Po ich odvolaní sa Krajský súd v Košiciach s ohľadom na novelu Trestného zákona zrušil rozsudok okresného súdu a prepustil ich na slobodu.. Za mreže sa však vrátili po piatich dňoch, keď za ďalší zločin putovali opäť do väzenia.", "Aktualizácia z dňa 4. 10. 2024: Do odôvodnenia sme pridali vyjadrenie ministerstva a doplnili informáciu o celkovom počte priestupkov od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona, ktoré nám ministerstvo poskytlo."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Trestného zákona", "nadobudla", "ukradol", ".csv", "csv", "csv", "csv", "očakáva", "avizujú", "Billa Slovensko", "Exisportu", "upozornil", "spoločnosti Decathlon", "Lidl a Kaufland", "2:10", "tvrdí", "zmenila", "informovala", "hovorí", "dostala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/19650801.html", "https://www.ta3.com/clanok/952057/stoji-za-zanikom-specialnej-prokuratury-zmenila-tresty-za-korupciu-zacala-platit-velka-novela-trestneho-zakona", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/721568-ludia-kradnu-coraz-viac-tvrdia-niektore-retazce-a-sklonuju-trestnu-novelu-nikto-nechodi-kradnut-s-trestnym-zakonom-v-ruke-oponuj/", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/07_jul/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.07.2024.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/08_august/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.08.2024.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2023/07_jul/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.07.2023.csv", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2024/08_august/1statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.08.2024.csv", "https://domov.sme.sk/c/23377315/este-je-predcasne-hovorit-o-naraste-kriminality-pre-novelu-trestneho-zakona-mysli-si-hromadka.html", "https://www.trend.sk/spravy/pocet-kradezi-obchodnych-retazcoch-zacina-stupat", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/921805-tovar-z-predajni-vraj-kradnu-vo-velkom-obchodnici-tvrdia-ze-zlodejov-posmelila-novela-trestneho-zakona", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/921805-tovar-z-predajni-vraj-kradnu-vo-velkom-obchodnici-tvrdia-ze-zlodejov-posmelila-novela-trestneho-zakona", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/921805-tovar-z-predajni-vraj-kradnu-vo-velkom-obchodnici-tvrdia-ze-zlodejov-posmelila-novela-trestneho-zakona?campaignsrc=tn_clipboard", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/722088-naozaj-sa-oplati-kradnut-pravnici-vysvetluju-ako-trestny-zakon-riesi-drobne-kradeze/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/721568-ludia-kradnu-coraz-viac-tvrdia-niektore-retazce-a-sklonuju-trestnu-novelu-nikto-nechodi-kradnut-s-trestnym-zakonom-v-ruke-oponuj/strana-2/", "https://www.noviny.sk/slovensko/958930-obchodnici-hlasia-narast-kradezi-moze-to-byt-vplyvom-trestneho-zakona", "https://www.postoj.sk/161087/ich-udaje-o-kradeziach-su-zalozene-na-pocitoch-v-skutocnosti-kriminalita-klesla-tvrdi", "https://spravy.rtvs.sk/2024/08/do-domaceho-vazenia-sa-moze-dostat-az-dvetisic-vaznov-vyplyva-z-rozkazu-rezortu-spravodlivosti/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/08/do-domaceho-vazenia-sa-moze-dostat-az-dvetisic-vaznov-vyplyva-z-rozkazu-rezortu-spravodlivosti/", "https://www.ta3.com/clanok/954101/rozkaz-rezortu-spravodlivosti-posle-dvetisic-odsudenych-do-domaceho-vazenia-klamstva-novinara-odkazuje-ministerstvo", "https://spravy.rtvs.sk/2024/07/podvodnici-vylakali-majetok-od-dochodcu-novela-trestneho-zakona-ich-dostala-z-vazenia-slobodu-si-uzivali-iba-pat-dni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:58.266585+00:00"}
{"id": "vr30159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30159", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "A preto aj veľmi vítam inú spoluprácu V4 v tejto oblasti, že aj Slovensko, aj Česko, aj Poľsko chcú pomôcť Maďarom v tejto misii (ochrane hraníc a riešení problémov spojených s ľuďmi, čo ich prekračujú, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoluprácu pri riešení utečeneckej krízy deklarovali krajiny V4 už v septembri 2015 v Spoločnom prehlásení , kde vyjadrili svoju podporu Maďarsku, ktoré patrí medzi najviac zasiahnuté krajiny a taktiež sa vyjadrili, že sú ochotní pomôcť. Česká republika už podnikla prvé kroky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spoluprácu pri riešení utečeneckej krízy deklarovali krajiny V4 už v septembri 2015 v Spoločnom prehlásení , kde vyjadrili svoju podporu Maďarsku, ktoré patrí medzi najviac zasiahnuté krajiny a taktiež sa vyjadrili, že sú ochotní pomôcť. Česká republika už podnikla prvé kroky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Spoločnom prehlásení", "vyjadril", "októbri", "13. októbra", "ČTK", "SITA", "Poľsko", "vyslalo"], "url": ["http://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/spolecne-prohlaseni-predsedu-vlad-statu-visegradske-skupiny-134160/", "http://www.ta3.com/clanok/1068567/lidri-v4-sa-na-samite-k-migrantom-dohodli-na-posilneni-ochrany-hranic.html", "http://www.sme.sk/c/8028484/fico-solidarita-sa-da-prejavit-aj-inak-ako-hlasovanim-za-nezmyslene-kvoty.html", "http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/z-olomouce-vyrazeji-na-pomoc-madarsku-vojaci-i-s-technikou/1269067", "http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/z-olomouce-vyrazeji-na-pomoc-madarsku-vojaci-i-s-technikou/1269067", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1002217-slovenski-policajti-pojdu-do-madarska-pomozu-s-utecencami/", "http://www.thenews.pl/1/10/Artykul/225122,Polish-PM-Kopacz-Lets-help-Hungary-with-immigrant-crisis", "http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-vyslalo-policajtov-hranica/161816-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:17.395816+00:00"}
{"id": "49632", "numeric_id": 49632, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49632", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď my sme hlasovali za voľby, aj májový termín aj júnový termín. V parlamente náš poslanec Tomáš Valášek hlasoval za tie najskoršie termíny volieb.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V decembri 2022 vyslovil parlament nedôveru vláde Eduarda Hegera. Na základe tohto rozhodnutia prebehlo v parlamente hlasovanie o určení termínu pre predčasné voľby, ktoré sa uskutočnilo 31. januára 2024. Navrhované mesiace na konanie volieb boli tri: máj , ktorý navrhol Robert Fico, jún , ktorý predložil Peter Pellegrini, a nakoniec september , ktorý bol schválený s podporou 92 poslancov. Tomáš Valášek hlasoval za júnový a septembrový termín, no pri májovom návrhu sa zdržal hlasovania - výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPo vytýčení termínu predčasných volieb poverila prezidentka kabinet vládnutím do predčasných volieb, avšak po odchode viacerých ministrov požiadal predseda vlády Eduard Heger 7. mája 2023 prezidentku o vymenovanie úradníckej vlády.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2022 vyslovil parlament nedôveru vláde Eduarda Hegera. Na základe tohto rozhodnutia prebehlo v parlamente hlasovanie o určení termínu pre predčasné voľby, ktoré sa uskutočnilo 31. januára 2024. Navrhované mesiace na konanie volieb boli tri: máj , ktorý navrhol Robert Fico, jún , ktorý predložil Peter Pellegrini, a nakoniec september , ktorý bol schválený s podporou 92 poslancov. Tomáš Valášek hlasoval za júnový a septembrový termín, no pri májovom návrhu sa zdržal hlasovania - výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Po vytýčení termínu predčasných volieb poverila prezidentka kabinet vládnutím do predčasných volieb, avšak po odchode viacerých ministrov požiadal predseda vlády Eduard Heger 7. mája 2023 prezidentku o vymenovanie úradníckej vlády."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "uskutočnilo", "máj", "jún", "september", "poverila"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/265693/co-je-to-uradnicka-vlada-zakladne-informacie-o-tom-ako-bude-slovensko-fungovat-do-volieb", "https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/1216545529068157/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=49390", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=49391", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=49394", "https://www.ta3.com/clanok/265693/co-je-to-uradnicka-vlada-zakladne-informacie-o-tom-ako-bude-slovensko-fungovat-do-volieb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:13.223414+00:00"}
{"id": "vr16857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16857", "speaker": "Marián Murín", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-murin", "statement": "Vy nemôžete zasahovať do telesa cesty ako obec, keď to patrí VÚC.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obec \"zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu MIESTNYCH komunikácií\" (Zákon 369/1990 Zb. § 4, ods. 3 pís. f). Podľa Zákona o pozemných komunikáciách sú zase za údržbu cesty zodpovední jej vlastníci a správcovia, pričom \"Cesty II. triedy a III. triedy (...) sú vo vlastníctve samosprávneho kraja\" . (Zákon 135/1961 Zb. § 3d). Ak teda VÚC vlastní cestu, je práve on zodpovedný za jej správu a údržbu, nie obec. Informácie potvrdzuje aj portál Pravda.sk . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zo Zákona o obecnom zriadení vyplýva, že obec \"zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu MIESTNYCH komunikácií\" (Zákon 369/1990 Zb. § 4, ods. 3 pís. f). Podľa Zákona o pozemných komunikáciách sú zase za údržbu cesty zodpovední jej vlastníci a správcovia, pričom \"Cesty II. triedy a III. triedy (...) sú vo vlastníctve samosprávneho kraja\" . (Zákon 135/1961 Zb. § 3d). Ak teda VÚC vlastní cestu, je práve on zodpovedný za jej správu a údržbu, nie obec. Informácie potvrdzuje aj portál Pravda.sk . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["369/1990 Zb.", "135/1961", "Pravda.sk"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/20150701", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/297813-co-je-samospravny-kraj-a-ake-ma-kompetencie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:13.620761+00:00"}
{"id": "vr15415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15415", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...my (vláda, pozn.) môžme za znásilnenie toho dievčaťa (naráža na prípad v resocializačnom zariadení v Galante, pozn.). Však to odznelo v parlamente.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 13. septembra 2016 počas rozpravy po prvom čítaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR poslanec za SaS Alojz Baránik vyslovil podozrenie , že predstavitelia vlády tolerujú a participujú na znásilňovaní maloletých. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 13. septembra 2016 počas rozpravy po prvom čítaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR poslanec za SaS Alojz Baránik vyslovil podozrenie , že predstavitelia vlády tolerujú a participujú na znásilňovaní maloletých. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-26", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil podozrenie", "faktickou poznámkou"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_recnik&DIRowID=14894&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CisSchodze=9&PersonKey=Alojz.Bar%C3%A1nik&CPT=200&Datum=2016-9-13%200:0:0", "http://tv.nrsr.sk/transcript?id=164649"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:41.978539+00:00"}
{"id": "vr27237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27237", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "… do dnešného dňa sa neohlásil jeden jediný človek (na Kiskovu výzvu o možných poškodených jeho spoločnosťami, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne správy o tom, či sa nejakí ľudia hlásili Andrejovi Kiskovi so žiadosťou o odškodnenie alebo nie.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne správy o tom, či sa nejakí ľudia hlásili Andrejovi Kiskovi so žiadosťou o odškodnenie alebo nie."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:58.695793+00:00"}
{"id": "47176", "numeric_id": 47176, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47176", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "No neviem, my sme podali 2 podania, jedno podanie podal Smer - sociálna demokracia v pondelok. Áno, to je to prvé podanie a druhé podanie dal Generálny prokurátor, dobrá správa je, že Ústavný súd dal dohromady obidve podania a bude o nich rozhodovať súčasne, s tým, že podľa zákona je desaťdňová lehota, v ktorej musí Ústavný súd rozhodnúť.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd dostal dve podania k predĺženiu núdzového stavu zo 17. marca, ktorý kvôli kritickej pandemickej situácii obmedzuje základné práva a slobody. Autorom prvého podania z 18. marca je generálny prokurátor Maroš Žilinka, druhé podali poslanci za stranu SMER-SD 22. marca. Ústavný súd rozhodol o spojení oboch podaní pod spoločné konanie. Sudcovia majú na rozhodnutie podľa zákona 10 dní od doručenia návrhu. (Tri dni po vysielaní relácie - 31. marca 2021 - Ústavný súd rozhodol, že predĺženie núdzového stavu bolo v súlade s Ústavou.) Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd dostal dve podania k predĺženiu núdzového stavu zo 17. marca, ktorý kvôli kritickej pandemickej situácii obmedzuje základné práva a slobody. Autorom prvého podania z 18. marca je generálny prokurátor Maroš Žilinka, druhé podali poslanci za stranu SMER-SD 22. marca. Ústavný súd rozhodol o spojení oboch podaní pod spoločné konanie. Sudcovia majú na rozhodnutie podľa zákona 10 dní od doručenia návrhu. (Tri dni po vysielaní relácie - 31. marca 2021 - Ústavný súd rozhodol, že predĺženie núdzového stavu bolo v súlade s Ústavou.) Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["predĺženiu", "prvého", "druhé", "rozhodol", "zákona", "bolo"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/104/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/139807903/73a8b75d-69a1-46d0-9162-b701e50106c2", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/140225787/069a1eab-8212-4f54-b45c-4a620c86b0b5", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/133899656/TS_11_2021/7cfca8ee-a306-4a0b-bfc5-eb2a196aa169", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/20210101", "https://www.trend.sk/spravy/ustavny-sud-rozhodol-vladou-predlzeny-nudzovy-stav-je-sulade-ustavou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:11.307904+00:00"}
{"id": "vr29344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29344", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Keď si vezmeme samosprávne kraje, v minulom období, až na jeden kraj, všetky samosprávne kraje boli predsedovia samosprávnych krajov, buď vaši priami členovia alebo s vašou podporou zvolení predsedovia. V tomto období sú dvaja, ktorí nie sú z politickej strany Smer.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách v roku 2009 sa podarilo vyhrať až piatim nominantom strany Smer, pričom ďalší dvaja kandidovali s jej podporou. Len v Bratislavskom kraji vyhral člen strany SDKÚ-SD Pavol Frešo. V roku 2013 vo voľbách samosprávnych krajov vyhrali šiesti kandidáti s podporou SMER-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2013: BA: Pavol Frešo (KDH, SZ, SMK-MKP, SDKÚ-DS, SaS, OKS, MOST-HÍD) TT: Tibor Mikuš (nez. s podporou strán Smer-SD, SNS, HZD, Strana zelených) TN: Jaroslav Baška (SMER-SD) NR: Milan Belica (SMER-SD) ZA: Juraj Blanár (SMER-SD, SZ, SNS) BB: Marian Kotleba (ĽS Naše Slovensko) PO: Peter Chudík (SMER-SD, SModS, NÁŠ KRAJ) KE: Zdenko Trebuľa (SMER-SD, MOST-HÍD, SMK-MKP) Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2009: ZA: Juraj Blanár (SMER-SD) KE: Zdenko Trebuľa (SMER-SD) TN: Pavol Sedláček (SMER-SD) BB: Vladimír Maňka (SMER-SD) PO: Peter Chudík (SMER-SD) TT: Tibor Mikuš (nezávislý s podporou SMER-SD, ND, SNS, SZ) NR: Milan Belica (nezávislý s podporou SMER-SD, KDH a SDKÚ-DS) BA: Pavol Frešo (SDKÚ-DS) Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách v roku 2009 sa podarilo vyhrať až piatim nominantom strany Smer, pričom ďalší dvaja kandidovali s jej podporou. Len v Bratislavskom kraji vyhral člen strany SDKÚ-SD Pavol Frešo. V roku 2013 vo voľbách samosprávnych krajov vyhrali šiesti kandidáti s podporou SMER-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2013: BA: Pavol Frešo (KDH, SZ, SMK-MKP, SDKÚ-DS, SaS, OKS, MOST-HÍD) TT: Tibor Mikuš (nez. s podporou strán Smer-SD, SNS, HZD, Strana zelených) TN: Jaroslav Baška (SMER-SD) NR: Milan Belica (SMER-SD) ZA: Juraj Blanár (SMER-SD, SZ, SNS) BB: Marian Kotleba (ĽS Naše Slovensko) PO: Peter Chudík (SMER-SD, SModS, NÁŠ KRAJ) KE: Zdenko Trebuľa (SMER-SD, MOST-HÍD, SMK-MKP) Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2009: ZA: Juraj Blanár (SMER-SD) KE: Zdenko Trebuľa (SMER-SD) TN: Pavol Sedláček (SMER-SD) BB: Vladimír Maňka (SMER-SD) PO: Peter Chudík (SMER-SD) TT: Tibor Mikuš (nezávislý s podporou SMER-SD, ND, SNS, SZ) NR: Milan Belica (nezávislý s podporou SMER-SD, KDH a SDKÚ-DS) BA: Pavol Frešo (SDKÚ-DS) Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka8d_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:44.969031+00:00"}
{"id": "vr17023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17023", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...už aj pán prezident povedal, že zhruba medzi štvrtinou a tretinou tých škôl (vysoké školy, pozn.) by sme mali asi zavrieť (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý hovorí o výroku prezidenta Kisku, ktorý vyslovil na slávnostnom otvorení školského roka 4. septembra 2017 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Neskôr tento výrok zdieľal prezident aj na svojom facebooku . Svoje vyhlásenie prezident zdôvodňuje tým, že \"...na Slovensku sú vysoké školy, na ktoré vás zoberú ľahko a okamžite. Kde sa dá „bez problémov“ študovať, kde od vás nikto nič náročnejšie nechce. Ale keď sa vysoká škola skončí, nikto týchto študentov nechce zamestnať.\" Výrok Miroslava Beblavého preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý hovorí o výroku prezidenta Kisku, ktorý vyslovil na slávnostnom otvorení školského roka 4. septembra 2017 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Neskôr tento výrok zdieľal prezident aj na svojom facebooku . Svoje vyhlásenie prezident zdôvodňuje tým, že \"...na Slovensku sú vysoké školy, na ktoré vás zoberú ľahko a okamžite. Kde sa dá „bez problémov“ študovať, kde od vás nikto nič náročnejšie nechce. Ale keď sa vysoká škola skončí, nikto týchto študentov nechce zamestnať.\" Výrok Miroslava Beblavého preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "facebooku", "vyjadril"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/518143/tretinu-vysokych-skol-by-som-zavrel-vyhlasil-kiska/", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/videos/1413863408734433/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1882746_kritikou-vobec-nesetri-toto-si-prezident-kiska-mysli-o-slovenskom-skolstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:34.969880+00:00"}
{"id": "vr34255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34255", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "No ale treba pravdu povedať, že koalícia má záujem, aby došlo k zmene na tejto pozícii a som veľmi rád, že to veľmi jasne povedala aj pani premiérka, že má záujem, aby k tejto zmene došlo a už to prvé hlasovanie naznačilo, že opozícia podporila takmer všetky vyhlásenia pána Trnku.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K tomu, ako vážne Radičová zmenu myslí, SITA napísala : \"Radičová považuje voľbu generálneho prokurátora za principiálnu a hodnotovú, ako garanciu politickej kultúry, zmeny a väčšej dôvery v spravodlivosť. Poslancom povedala, že takúto zmenu považuje za veľmi podstatnú. \"Je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie,\" reprodukovala Radičová svoje slová poslancom a pripustila, že by pre túto voľbu zvažovala aj položenie funkcie premiérky. \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne,\" dodala. Podľa premiérky budú poslanci strany v tajnom hlasovaní jednotní. \"Poslanci SDKÚ-DS keď povedia, za koho hlasujú, tak za neho budú hlasovať,\" uviedla Radičová.\"", "analysis_paragraphs": ["K tomu, ako vážne Radičová zmenu myslí, SITA napísala : \"Radičová považuje voľbu generálneho prokurátora za principiálnu a hodnotovú, ako garanciu politickej kultúry, zmeny a väčšej dôvery v spravodlivosť. Poslancom povedala, že takúto zmenu považuje za veľmi podstatnú. \"Je to pre mňa natoľko principiálne, že budem zvažovať ďalšie svoje pôsobenie,\" reprodukovala Radičová svoje slová poslancom a pripustila, že by pre túto voľbu zvažovala aj položenie funkcie premiérky. \"Trošku predbiehame, ale porozumeli ste správne,\" dodala. Podľa premiérky budú poslanci strany v tajnom hlasovaní jednotní. \"Poslanci SDKÚ-DS keď povedia, za koho hlasujú, tak za neho budú hlasovať,\" uviedla Radičová.\""], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA napísala"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/sdku-ds-rokuje-o-volbe-generalneho-pr/244862-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:12.880157+00:00"}
{"id": "vr27248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27248", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V niektorých krajinách je to zakázané (scientológia, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v niektorých krajinách je scientológia zakázaná, no ide o krajiny (Severná Kórea, Irán či Rusko a pod.), v ktorých sú aj iné bežné náboženstvá a spolky zakázané alebo výrazne obmedzované. V ostatných krajinách nie je scientológia zakázaná, nie je len zaregistrovaná ako oficiálne náboženstvo. V niektorých krajinách ako napríklad Veľká Británia, je uznaná ako cirkev. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPríkladom, kedy nie je scientológia zakázaná, ale nie je zaregistrovaná ako oficiálne náboženstvo je Grécko , ktoré nezaregistrovalo scientológiu v roku 1997 a opakovane zamietlo žiadosť scientológov o uznanie scientológie so statusom náboženstva (napr. v roku 2000, 2003). Naďalej však pôsobí ako nezisková organizácia, ktorá nie je zakázaná. Podobne ako na Slovensku . Na registráciu cirkvi na Slovensku je potrebných 20 tisíc podpisov jej členov.\n\nRusko pred pár dňami s konečnou platnosťou zakázalo knihy zakladateľa scientológie Rona Hubbarda.\n\nNemecko považuje scientológiu za komerčnú organizáciu. V súvislosti so scientológiou v Rusku prebehlo viac súdnych procesov na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že v prípade nezaregistrovania scientológie bolo porušené právo.\n\nDoposiaľ zvažuje zákaz scientológie resp. odobratie statusu náboženstva Nemecko, keďže podľa nemeckej vlády je v rozpore s ich ústavou. Naďalej je však registrovaná.\n\nMedzi štáty, ktoré doposiaľ neuznali status scientológie ako náboženstva patria Francúzsko, Grécko, Belgicko, Česká Republika, Dánsko, Fínsko, Kazachstan, Island, Poľsko, či Rumunsko. Neuznanie statusu náboženstva ešte nehovorí, že náboženstvo resp. ideológia scientológie je zakázaná. Uznanie ideológie ako náboženstva je dlhodobý proces. Príkladom môže byť uznanie scientológie ako náboženstva vo Veľkej Británii po viac ako 40 rokoch.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v niektorých krajinách je scientológia zakázaná, no ide o krajiny (Severná Kórea, Irán či Rusko a pod.), v ktorých sú aj iné bežné náboženstvá a spolky zakázané alebo výrazne obmedzované. V ostatných krajinách nie je scientológia zakázaná, nie je len zaregistrovaná ako oficiálne náboženstvo. V niektorých krajinách ako napríklad Veľká Británia, je uznaná ako cirkev. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Príkladom, kedy nie je scientológia zakázaná, ale nie je zaregistrovaná ako oficiálne náboženstvo je Grécko , ktoré nezaregistrovalo scientológiu v roku 1997 a opakovane zamietlo žiadosť scientológov o uznanie scientológie so statusom náboženstva (napr. v roku 2000, 2003). Naďalej však pôsobí ako nezisková organizácia, ktorá nie je zakázaná. Podobne ako na Slovensku . Na registráciu cirkvi na Slovensku je potrebných 20 tisíc podpisov jej členov.", "Rusko pred pár dňami s konečnou platnosťou zakázalo knihy zakladateľa scientológie Rona Hubbarda.", "Nemecko považuje scientológiu za komerčnú organizáciu. V súvislosti so scientológiou v Rusku prebehlo viac súdnych procesov na Európskom súde pre ľudské práva, ktorý konštatoval, že v prípade nezaregistrovania scientológie bolo porušené právo.", "Doposiaľ zvažuje zákaz scientológie resp. odobratie statusu náboženstva Nemecko, keďže podľa nemeckej vlády je v rozpore s ich ústavou. Naďalej je však registrovaná.", "Medzi štáty, ktoré doposiaľ neuznali status scientológie ako náboženstva patria Francúzsko, Grécko, Belgicko, Česká Republika, Dánsko, Fínsko, Kazachstan, Island, Poľsko, či Rumunsko. Neuznanie statusu náboženstva ešte nehovorí, že náboženstvo resp. ideológia scientológie je zakázaná. Uznanie ideológie ako náboženstva je dlhodobý proces. Príkladom môže byť uznanie scientológie ako náboženstva vo Veľkej Británii po viac ako 40 rokoch."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Rusko", "Grécko", "nezaregistrovalo", "Slovensku", "podpisov", "zakázalo", "procesov", "Doposiaľ zvažuje", "scientológie", "Veľkej Británii"], "url": ["http://www.state.gov/documents/organization/208572.pdf", "http://www.state.gov/j/drl/rls/irf/2003/24411.htm", "http://www.osnews.com/story/21587/Scientology_Banned_from_Wikipedia", "http://www.state.gov/j/drl/rls/hrrpt/2009/eur/136057.htm", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/cirkev-nabozenske-spolocnosti/dokumenty/podmienky-registrcie-novch-cirkv-a-nboenskch-spolonost", "http://slovak.ruvr.ru/2012_03_23/69398572/", "http://hudoc.echr.coe.int/sites/eng/pages/search.aspx?i=001-80038#{", "http://www.osnews.com/story/21587/Scientology_Banned_from_Wikipedia", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/Scientology_in_the_United_Kingdom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:59.233049+00:00"}
{"id": "vr26569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26569", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Ale tá cesta, akú ministerstvo zvolilo a to sme celý čas počas prerokovania tohto parlamentu zdôrazňovali, je chybná.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Kaník kritizoval cestu , akou sa rozhodlo ministerstvo riešiť problém vyplácania dávky v hmotnej núdzi. K zákonu má výhrady aj poslanec za SaS Jozef Mihál a aj niektorý poslanci za opozíciu, ktorí podali návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Kaník kritizoval cestu , akou sa rozhodlo ministerstvo riešiť problém vyplácania dávky v hmotnej núdzi. K zákonu má výhrady aj poslanec za SaS Jozef Mihál a aj niektorý poslanci za opozíciu, ktorí podali návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval cestu", "Jozef Mihál", "poslanci"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/nr-sr-opozicia-chce-pozmenujucimi-navrhmi-upravit-novelu-o-hmotnej-nudzi/161491/", "http://www.hlavnespravy.sk/nr-sr-opozicia-chce-pozmenujucimi-navrhmi-upravit-novelu-o-hmotnej-nudzi/161491/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304417-poslanci-namietaju-nesulad-zakona-o-hmotnej-nudzi-s-ustavou-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:38.754853+00:00"}
{"id": "46724", "numeric_id": 46724, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46724", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pri distribúcii všetkých týchto vakcín, ktoré kontrahovala Európska komisia, je tá distribúcia rovnomerne do všetkých krajín … A jednoducho či to mocné Nemecko alebo Francúzsko alebo malé Slovensko, všetci dostávame rovnaký podiel na jednotlivých vakcínach aj na Astra Zeneca, Pfizer aj Moderne aj všetkých ostatných.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je v rámci Európskej únie súčasťou nástroja COVAX. Európska komisia cezeň zabezpečuje dodávky očkovacích látok proti ochoreniu covid-19 pre všetky členské štáty. Komisia nakupuje vakcíny spoločne a členským štátom ich prerozdeľuje podľa počtu obyvateľov. Tie svojich obyvateľov prvýkrát očkovali 27. decembra 2020. Krajiny Únie očkujú tromi druhmi spoločne obstaraných vakcín - Comirnaty vakcínou (známa aj ako Pfizer), Modernou a AstraZenecou. Bezpečnosť a účinnosť každého typu posúdila Európska agentúra pre lieky. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je v rámci Európskej únie súčasťou nástroja COVAX. Európska komisia cezeň zabezpečuje dodávky očkovacích látok proti ochoreniu covid-19 pre všetky členské štáty. Komisia nakupuje vakcíny spoločne a členským štátom ich prerozdeľuje podľa počtu obyvateľov. Tie svojich obyvateľov prvýkrát očkovali 27. decembra 2020. Krajiny Únie očkujú tromi druhmi spoločne obstaraných vakcín - Comirnaty vakcínou (známa aj ako Pfizer), Modernou a AstraZenecou. Bezpečnosť a účinnosť každého typu posúdila Európska agentúra pre lieky. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["súčasťou", "spoločne", "vakcín"], "url": ["https://www.gavi.org/sites/default/files/covid/pr/COVAX_CA_COIP_List_COVAX_PR_15-12.pdf", "https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/timeline-eu-action_sk", "https://ec.europa.eu/info/live-work-travel-eu/coronavirus-response/safe-covid-19-vaccines-europeans_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:43.614010+00:00"}
{"id": "vr26852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26852", "speaker": "Alajos Mészáros", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alajos-meszaros", "statement": "V septembri Európska komisia odmietla občiansku iniciatívu tzv. Minority Safepack na. Táto iniciatíva, ktorá navrhuje opatrenia na ochranu domorodých menšín, je podporovaná organizáciami 14 európskych krajín.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Občianska iniciatíva Minority Safepack bola pripravená komisiou pozostávajúcou z členov Federálnej Únie Európskych Národností ( FUEN ), Mládeže Európskych Národností ( YEN ), Demokratickej aliancie Maďarov v Rumunsku a Juhotyrolskou ľudovou stranou . Bola podaná 15.júla 2013 a zamietnutá Európskou Komisiou 13. septembra 2013. Komisia zdôvodnila odmietnutie tým, že návrh na legislatívne posilnenie ochrany a podpory národnostných a jazykových menšín v EÚ nie je v kompetenciách Komisie.", "analysis_paragraphs": ["Občianska iniciatíva Minority Safepack bola pripravená komisiou pozostávajúcou z členov Federálnej Únie Európskych Národností ( FUEN ), Mládeže Európskych Národností ( YEN ), Demokratickej aliancie Maďarov v Rumunsku a Juhotyrolskou ľudovou stranou . Bola podaná 15.júla 2013 a zamietnutá Európskou Komisiou 13. septembra 2013. Komisia zdôvodnila odmietnutie tým, že návrh na legislatívne posilnenie ochrany a podpory národnostných a jazykových menšín v EÚ nie je v kompetenciách Komisie."], "analysis_date": "2014-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Minority Safepack", "FUEN", "YEN", "Demokratickej aliancie", "Juhotyrolskou ľudovou stranou", "podaná", "zamietnutá", "zdôvodnila", "citátu", "členov"], "url": ["https://www.fuen.org/key-topics/european-citizens-initiative/", "https://www.fuen.org/about-us/information/", "http://www.yeni.org/yeni/index.php?option=com_content&view=article&id=4&Itemid=37&lang=en", "http://rmdsz.ro/", "http://www.svp.eu/de/", "http://www.fuen.org/news/single/article/we-pushed-the-button-minority-safepack-initiative-submitted/", "http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/initiatives/non-registered/details/1507?lg=sk", "https://www.fuen.org/fileadmin/user_upload/downloads/20130916_ECI_Absage_MinoritySafepack_org.pdf", "http://fuen2013.tumblr.com/post/63357879064/empty-words-about-respect-for-minorities-speech-on", "http://www.yeni.org/yeni/index.php?option=com_content&view=article&id=4&Itemid=37&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:33.659271+00:00"}
{"id": "vr28708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28708", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Pán Kňažko, vy máte v programe zapojenie Dunaja do mestskej hromadnej dopravy.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko má vo svojom programe , v podkapitole \"Kultúra a cestovný ruch\" uvedené medzi opatreniami:", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko má vo svojom programe , v podkapitole \"Kultúra a cestovný ruch\" uvedené medzi opatreniami:"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.knazko.sk/volume/uploads/2014/09/FUNGUJUCA-BRATISLAVA-Sprava-o-stave-mesta.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:09.729862+00:00"}
{"id": "vr32058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32058", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Podľa môjho názoru sú ľudia veľmi rozhorčení. Zachytil som údaj 75% občanov je pohoršených, že im idú brať ich peniaze z druhého piliera.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefanec pravdepodobne myslí na prieskum denníka Hospodárske noviny , ktorý vypracovala agentúra Focus, z ktorého vyplýva, že 75% opýtaných odmieta zníženie odvodov v druhom pilieri. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže I. Štefanec uvádza správny údaj. Jeho interpretácia o rozhorčení je však nadnesená, pretože sa nikde v prieskume nespomína. HN 25. júna 2012 : Traja zo štyroch sporiteľov odmietajú zmeny v druhom pilieri. Zníženie odvodov na súkromné penzie z 9 na 4 percentá, ktoré vládny Smer-SD chystá na október, vnímajú ako zásah do vlastných peňaženiek. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre HN. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefanec pravdepodobne myslí na prieskum denníka Hospodárske noviny , ktorý vypracovala agentúra Focus, z ktorého vyplýva, že 75% opýtaných odmieta zníženie odvodov v druhom pilieri. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže I. Štefanec uvádza správny údaj. Jeho interpretácia o rozhorčení je však nadnesená, pretože sa nikde v prieskume nespomína. HN 25. júna 2012 : Traja zo štyroch sporiteľov odmietajú zmeny v druhom pilieri. Zníženie odvodov na súkromné penzie z 9 na 4 percentá, ktoré vládny Smer-SD chystá na október, vnímajú ako zásah do vlastných peňaženiek. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu agentúry Focus pre HN. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "HN"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-56279640-slovaci-si-brania-svoje-penzie", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-56279530-zmeny-2-pilieri-vyhanaju-ludi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:56.911332+00:00"}
{"id": "45507", "numeric_id": 45507, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45507", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "My ako strana Smer, keď hovoríte, že ste prijali 17 zákonov, musíte uznať, že sme podporili prakticky väčšinu, (úplne drvivú) väčšinu týchto zákonov, takto sme my opozícia podali pomocnú ruku...", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý však hovoril o 19-tich - nie 17-tich - zákonoch, ktoré schválili poslanci vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal v skutočnosti 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. Ak sa hlasovanie o týchto zákonoch dostali do tretieho čítania, poslanci Smeru podporili 14 návrhov. Šesťkrát buď hlasovali proti alebo sa rozhodovania nezúčastnili (hlasovania č.22 , č.69 , č.19 , č.31 , č.12 a č.40 ). Keďže Erik Tomáš a) spomína obe možnosti ( „ podporili sme prakticky väčšinu” / „ úplne drvivú väčšinu”) a b) označenie „drvivá” vnímame pri tomto tvrdení ako hodnotenie, je pre nás tento výrok vo faktickom jadre ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý však hovoril o 19-tich - nie 17-tich - zákonoch, ktoré schválili poslanci vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí. Od vzniku vlády 21. marca do 10. mája parlament prijal v skutočnosti 20 zákonov – 9 sa priamo týka pandémie koronavírusu. Ak sa hlasovanie o týchto zákonoch dostali do tretieho čítania, poslanci Smeru podporili 14 návrhov. Šesťkrát buď hlasovali proti alebo sa rozhodovania nezúčastnili (hlasovania č.22 , č.69 , č.19 , č.31 , č.12 a č.40 ). Keďže Erik Tomáš a) spomína obe možnosti ( „ podporili sme prakticky väčšinu” / „ úplne drvivú väčšinu”) a b) označenie „drvivá” vnímame pri tomto tvrdení ako hodnotenie, je pre nás tento výrok vo faktickom jadre ešte pravdivý."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "č.22", "č.69", "č.19", "č.31", "č.12", "č.40"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43801", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43888", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43734", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43777", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43791", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43793"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:14.462781+00:00"}
{"id": "vr37212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37212", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "A tu som tak trochu prekvapený, aj keď pán poslanec Matovič má niekedy, by som povedal, tak trošku naivné politické názory, ale v podstate o ňom, o jeho politike súčasná koalícia vedela.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič sa už v júli 2010 v relácii Lampa vyjadril k zákonu o dvojakom občianstve prijatému predošlou vládou v zmysle, že by s tým mal problém on osobne. Povedal, že aj napriek programovému vyhláseniu vlády by mal mať stále poslanec slobodu, aby mohol hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Vyjadril sa, že ak by bol koaličný zákon, ktorý by ten Ficov rušil, predložený do parlamentu, hlasoval by podľa svojho svedomia. Osobne si totiž myslí, že ak sa niekto cíti byť občanom iného štátu aj napriek tomu, že tam nebýva tak nie je možné ďalej predstierať, že je občanom Slovenskej republiky. Reláciu si môžete pozrieť tu .", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič sa už v júli 2010 v relácii Lampa vyjadril k zákonu o dvojakom občianstve prijatému predošlou vládou v zmysle, že by s tým mal problém on osobne. Povedal, že aj napriek programovému vyhláseniu vlády by mal mať stále poslanec slobodu, aby mohol hlasovať podľa svojho svedomia a vedomia. Vyjadril sa, že ak by bol koaličný zákon, ktorý by ten Ficov rušil, predložený do parlamentu, hlasoval by podľa svojho svedomia. Osobne si totiž myslí, že ak sa niekto cíti byť občanom iného štátu aj napriek tomu, že tam nebýva tak nie je možné ďalej predstierať, že je občanom Slovenskej republiky. Reláciu si môžete pozrieť tu ."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-z-29-7-2010.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:03.379328+00:00"}
{"id": "vr31217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31217", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadili sme zvýšenie a predĺženie materského príspevku a vďaka nám dnes môžu rodičia počas rodičovskej dovolenky pracovať.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas funkčného obdobia súčasnej vlády boli prijaté dva zákony, ktoré sa týkali výšky a dĺžky poberania materského príspevku a podmienok poberania rodičovského príspevku. Predkladateľom oboch vládnych návrhov bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na čele s pánom ministrom Jozefom Mihálom (SaS).\n\nDňa 2. decembra 2010 bol prijatý vládny návrh „ Zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (Zbierka zákonov č. 543/2010). Ten okrem iného zvýšil výšku materského príspevku z pôvodných 55% denného vymeriavacieho základu na 60%; predĺžil obdobie poberania materského príspevku z 28 týždňov na 34 týždňov, pre osamelé matky na 37 týždňov a pre matky, ktoré porodili dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú na 43 týždňov. Zákon tiež umožnil rodičovi na materskej dovolenke nastúpiť do zamestnania skôr ako dieťa dosiahne tretí rok života a pritom poberať rodičovský príspevok, čo bolo pred prijatím zákona vylúčené. Pracujúci rodič je však povinný odhlásiť sa zo Sociálnej poisťovne ako poistenec štátu, to znamená, že odvody do Sociálnej poisťovne musí platiť jeho zamestnávateľ ale on sám v prípade, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu. Z prítomných 147 poslancov hlasovalo z jeho prijatie 79 poslancov, tj. všetci koaliční poslanci z SaS, KDH, MOST-HÍD a SDKÚ.\n\nDňa 2. Decembra 2011 bol prijatý „ Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“ (Zbierka zákonov 561/2011), ktorý okrem iného zvyšuje materský príspevok zo 60% denného vymeriavacieho základu na 65%. Z prítomných 139 poslancov hlasoval za prijatie zákona 78. Podobne ako v prvom prípade, všetci koaliční poslanci s výnimkou Jozefa Mikuša (SDKÚ), ktorý nehlasoval.\n\nNovela zákona tiež umožňuje rodičom popri rodičovskej dovolenke vykonávať prácu.", "analysis_paragraphs": ["Počas funkčného obdobia súčasnej vlády boli prijaté dva zákony, ktoré sa týkali výšky a dĺžky poberania materského príspevku a podmienok poberania rodičovského príspevku. Predkladateľom oboch vládnych návrhov bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na čele s pánom ministrom Jozefom Mihálom (SaS).", "Dňa 2. decembra 2010 bol prijatý vládny návrh „ Zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ (Zbierka zákonov č. 543/2010). Ten okrem iného zvýšil výšku materského príspevku z pôvodných 55% denného vymeriavacieho základu na 60%; predĺžil obdobie poberania materského príspevku z 28 týždňov na 34 týždňov, pre osamelé matky na 37 týždňov a pre matky, ktoré porodili dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú na 43 týždňov. Zákon tiež umožnil rodičovi na materskej dovolenke nastúpiť do zamestnania skôr ako dieťa dosiahne tretí rok života a pritom poberať rodičovský príspevok, čo bolo pred prijatím zákona vylúčené. Pracujúci rodič je však povinný odhlásiť sa zo Sociálnej poisťovne ako poistenec štátu, to znamená, že odvody do Sociálnej poisťovne musí platiť jeho zamestnávateľ ale on sám v prípade, že sa jedná o samostatne zárobkovo činnú osobu. Z prítomných 147 poslancov hlasovalo z jeho prijatie 79 poslancov, tj. všetci koaliční poslanci z SaS, KDH, MOST-HÍD a SDKÚ.", "Dňa 2. Decembra 2011 bol prijatý „ Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“ (Zbierka zákonov 561/2011), ktorý okrem iného zvyšuje materský príspevok zo 60% denného vymeriavacieho základu na 65%. Z prítomných 139 poslancov hlasoval za prijatie zákona 78. Podobne ako v prvom prípade, všetci koaliční poslanci s výnimkou Jozefa Mikuša (SDKÚ), ktorý nehlasoval.", "Novela zákona tiež umožňuje rodičom popri rodičovskej dovolenke vykonávať prácu."], "analysis_date": "2012-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "Zákon", "Novela", "umožňuje"], "url": ["http://www.socpoist.sk/legislativa/552s", "http://www.socpoist.sk/legislativa/552s", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=338&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://babetko.rodinka.sk/peniaze-a-zakony/aktualne/mihal-umozni-pracovat-popri-rodicovskej-dovolenke/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:04.737199+00:00"}
{"id": "vr14675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14675", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...za 26 rokov Slovensko vystriedalo 18 ministrov školstva.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od decembra 1989 do súčasnej doby mala Slovenská republika 17 ministrov školstva, a to vrátane súčasného ministra Draxlera . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od decembra 1989 do súčasnej doby mala Slovenská republika 17 ministrov školstva, a to vrátane súčasného ministra Draxlera . Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Draxlera", "ponúka"], "url": ["https://www.minedu.sk/vedenie-ministerstva-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr/", "http://kampanadost.sk/alarmujuce-fakty/ministri-skolstva-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:53.841637+00:00"}
{"id": "vr28679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28679", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Tí, ktorí prichádzajú do Bratislavy za prácou, to je zhruba 90 tisíc áut denne.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediný zdroj, ktorý potvrduje vyjadrenie Kňažka sú jeho vlastné slova v rozhovore pre Bratislavské noviny. Demagog.SK nezistil iný relevantný zdroj o počte ľudí cestujúcich za prácou automobilmi do Bratislavy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kňažko rovnako v rozhovore pre Bratislavské noviny hovorili o \"približne 90 tisíc vozidiel, ktoré denne prichádzajú do mesta\". Keďže ide o denné dochádzanie tak ide prirodzene o dochádzanie za prácou alebo štúdiom. Demagog.SK však nezistil žiadne iné relevantné odhady o počte ľudí prichádzajúcich za prácou do Bratislavy v automobiloch. Týždenník Trend (15. apríla 2014) na základe vyjadrení J&T uvádza, že za prácou do Bratislavy dochádza 100-150 tisíc ľudí, formu dopravy týchto ľudí sa nám však už nepodarilo zistiť. Informáciu o počte prichádzajúcich za prácou v automobiloch sme nezistili ani zo záverečné účtu mesta Bratislava, ani z rozpočtu mesta, výročnej správy Dopravného podniku mesta Bratislava, výročnej správy Regionálnej cesty Bratislavy, ani zo Správy o hospodárskom vývoji v krajoch SR za 1. polrok 2014 a ani z dokumentov (bod 14,15) prerokovaných v januári 2014 o parkovacej politike mesta Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jediný zdroj, ktorý potvrduje vyjadrenie Kňažka sú jeho vlastné slova v rozhovore pre Bratislavské noviny. Demagog.SK nezistil iný relevantný zdroj o počte ľudí cestujúcich za prácou automobilmi do Bratislavy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Kňažko rovnako v rozhovore pre Bratislavské noviny hovorili o \"približne 90 tisíc vozidiel, ktoré denne prichádzajú do mesta\". Keďže ide o denné dochádzanie tak ide prirodzene o dochádzanie za prácou alebo štúdiom. Demagog.SK však nezistil žiadne iné relevantné odhady o počte ľudí prichádzajúcich za prácou do Bratislavy v automobiloch. Týždenník Trend (15. apríla 2014) na základe vyjadrení J&T uvádza, že za prácou do Bratislavy dochádza 100-150 tisíc ľudí, formu dopravy týchto ľudí sa nám však už nepodarilo zistiť. Informáciu o počte prichádzajúcich za prácou v automobiloch sme nezistili ani zo záverečné účtu mesta Bratislava, ani z rozpočtu mesta, výročnej správy Dopravného podniku mesta Bratislava, výročnej správy Regionálnej cesty Bratislavy, ani zo Správy o hospodárskom vývoji v krajoch SR za 1. polrok 2014 a ani z dokumentov (bod 14,15) prerokovaných v januári 2014 o parkovacej politike mesta Bratislava. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavské noviny", "Trend", "účtu", "rozpočtu", "správy", "správy", "Správy", "dokumentov", "januári"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/volby/bratislava-rocne-prichadza-o-miliony-eur.html?page_id=328358", "http://reality.etrend.sk/byvanie/bratislavski-developeri-hraju-o-150-tisic-dochadzajucich.html", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11040709", "http://www.dpb.sk/_media/file/Vyrocna_sprava_2013_komplet_04_2014.pdf", "http://www.zanit.sk/rcba.sk/data/vyrocna_sprava2013.pdf", "http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/ecc6f3c6-c7b5-4eba-b1ec-5f6eed45613c/Sprava_o_hospodarskom_vyvoji_v_krajoch_SR_za_1_polrok_2014.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=ecc6f3c6-c7b5-4eba-b1ec-5f6eed45613c", "http://www.bratislava.sk/pozvanka-na-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-hlavneho-mesta-sr-bratislavy-dna-30-01-2014/d-11040261/p1=11050082", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040338"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:55.638167+00:00"}
{"id": "vr26296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26296", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ale treba si uvedomiť, že po prvom kole politické strany namiesto sebareflexie, namiesto konkrétneho pomenovania dôvodov a problémov, ktoré viedli už k takému nečakanému výsledku, ktorý nasledoval po prvom kole, sa začali navzájom obviňovať.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vo viacerých prípadoch reagovali predstavitelia politických strán na zvolenie Mariana Kotlebu za predsedu BBSK tak, že obviňovali iné strany z takéhoto výsledku volieb do VÚC.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vo viacerých prípadoch reagovali predstavitelia politických strán na zvolenie Mariana Kotlebu za predsedu BBSK tak, že obviňovali iné strany z takéhoto výsledku volieb do VÚC."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["označil", "sme.sk", "vyjadril", "označil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298877-fico-volby-vyhral-smer-o-tom-nemoze-nikto-pochybovat/", "http://www.sme.sk/c/7000598/fico-ziadny-pravicovy-extremizmus-nebude-riadit-zupu.html#ixzz2mQCcB3Ms", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298877-fico-volby-vyhral-smer-o-tom-nemoze-nikto-pochybovat/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298877-fico-volby-vyhral-smer-o-tom-nemoze-nikto-pochybovat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:23.432932+00:00"}
{"id": "vr16900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16900", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "...opravujeme cesty II. a III. triedy, za posledných 10 rokov 200 mil. eur (...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa záverečných účtov Prešovského samosprávneho kraja (PSK) za obdobie rokov 2007-2016, teda obdobie posledných 10 rokov, vynaložil kraj na opravu a údržbu ciest II. a III. triedy 155 467 511 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa záverečných účtov Prešovského samosprávneho kraja (PSK) za obdobie rokov 2007-2016, teda obdobie posledných 10 rokov, vynaložil kraj na opravu a údržbu ciest II. a III. triedy 155 467 511 eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-PSK-2007/01_Zaverecny_ucet_PSK_2007-material.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-PSK-2007/03_ZU_PSK2007_priloha_2-8-9-10-13-14-32-33.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-PSK-2008/06_zu_psk2008_priloha_09-12.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-PSK-2009/zaverecny-ucet-psk-2009/10_priloha-10-12-vydavky.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2010/zaverecny-ucet-psk-za-rok-2010/01_priloha_08-10_17_19_vydavky.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2011/zaverecny-ucet-psk-za-rok-2011/01_prilohy03-21_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2011.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2012/zaverecny-ucet-za-rok-2012/01_prilohy03-23_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2012.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2013/zaverecny-ucet-za-rok-2013/01_prilohy03-25_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2013.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/samosprava/pripomienkovanie-materialov/zu_psk_2014/01_prilohy03-25_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2014.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2015/zaverecny_ucet2015/01_zaverecny_ucet-psk_za_rok2015_prilohy03-22.pdf", "https://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2016/zaverecny_ucet2016/01_prilohy03-28_upravy_prijmy_vydavky_rf_fo_bilancia2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:39.274514+00:00"}
{"id": "vr32071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32071", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Keď som hovoril mnohokrát pred voľbami, že urobíte toto, čo robíte teraz, že idete znížiť druhý dôchodkový pilier, popierali ste to explicitne.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľudovít Kaník už pred voľbami skutočne tvrdil, že Smer chcel znížiť alebo zastaviť vyplácanie príspevkov na osobné účty občanov v druhom dôchodkovom pilieri. Informuje o tom napr. portál hnonline.sk 22. februára 2012. Predstavitelia SMERu však takýto krok nikdy explicitne nevylúčili. Kaník pravdepodobne naráža na situáciu okolo údajného dokumentu z dielne Smeru, ktorý hovoril o plánovanom znížení odvodov. Reakcia strany však bola, že tento dokument nie je autentický a nie že o znížení neuvažuje. Ľudovít Kaník si situáciu prilepšil vo svoj prospech a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by uvádzal, že Smer pred voľbami zníženie odvodov do druhého piliera explicitne odmietal. Hospodárske noviny 9. marca uviedli , že existuje dokument s hlavičkou Smeru, v ktorom sa píše, že strana po voľbách plánuje zníženie odvodov do druhého piliera. O tejto správe informoval aj portál webnoviny.sk . Existenciu takéhoto dokumentu však poslanci Smeru Braňo Ondruš a Peter Kažimír odmietli a nazvali ho podvrhom Ľudovíta Kaníka. Podľa slov hovorcu strany bol \" r edakciám bol anonymne rozposlaný pamflet, pravdepodobne z dielne poslanca SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka, týkajúci sa údajného atakovania druhého dôchodkového piliera \". Strana podľa neho druhý pilier rešpektuje a bude sa snažiť o garanciu vkladov sporiteľov, ktoré boli znehodnotené.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník už pred voľbami skutočne tvrdil, že Smer chcel znížiť alebo zastaviť vyplácanie príspevkov na osobné účty občanov v druhom dôchodkovom pilieri. Informuje o tom napr. portál hnonline.sk 22. februára 2012. Predstavitelia SMERu však takýto krok nikdy explicitne nevylúčili. Kaník pravdepodobne naráža na situáciu okolo údajného dokumentu z dielne Smeru, ktorý hovoril o plánovanom znížení odvodov. Reakcia strany však bola, že tento dokument nie je autentický a nie že o znížení neuvažuje. Ľudovít Kaník si situáciu prilepšil vo svoj prospech a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Nenašli sme žiadny zdroj, ktorý by uvádzal, že Smer pred voľbami zníženie odvodov do druhého piliera explicitne odmietal. Hospodárske noviny 9. marca uviedli , že existuje dokument s hlavičkou Smeru, v ktorom sa píše, že strana po voľbách plánuje zníženie odvodov do druhého piliera. O tejto správe informoval aj portál webnoviny.sk . Existenciu takéhoto dokumentu však poslanci Smeru Braňo Ondruš a Peter Kažimír odmietli a nazvali ho podvrhom Ľudovíta Kaníka. Podľa slov hovorcu strany bol \" r edakciám bol anonymne rozposlaný pamflet, pravdepodobne z dielne poslanca SDKÚ-DS Ľudovíta Kaníka, týkajúci sa údajného atakovania druhého dôchodkového piliera \". Strana podľa neho druhý pilier rešpektuje a bude sa snažiť o garanciu vkladov sporiteľov, ktoré boli znehodnotené."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "uviedli", "webnoviny.sk", "reportáži", "Volebný program"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54822280-kanik-smer-chce-zrusit-druhy-pilier", "http://www.mfc.sk/?dochodkove-sporenie-aktuality&sprava=smer-ma-planovat-skrty-v-druhom-pilieri", "http://spravy.pozri.sk/clanok/Smer-chce-zlikvidovat-d%C3%B4chodkovy-pilier,-mysli-si-SaS/169661", "http://www.ta3.com/clanok/11309/druhy-pilier-sa-bude-opat-menit.html", "http://www.strana-smer.sk/42/volebne-programy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:54.349055+00:00"}
{"id": "42867", "numeric_id": 42867, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42867", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V programe má (ĽSNS, pozn.) veci ako vystúpiť z EÚ alebo tu začať všetko zoštátňovať, teda veľké podniky zoštátňovať.", "statement_date": "2019-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V oficiálnom programe ĽSNS z roku 2016 sa dočítame, že zámerom ĽSNS je vrátiť strategické podniky do rúk štátu, de facto zoštátniť ich. “ Vodu, elektrinu, plyn či pôdu, ktorú dnes vlastnia cudzinci, vráťme národu! ” Podľa článku z roku 2017 by strana ĽSNS chcela zoštátniť aj lekárske pohotovosti. Ohľadom vystúpenia z EÚ nájdeme v oficiálnom programe cieľ “ Spustíme referendum o vystúpení z EÚ ”. Samotní predstavitelia ĽSNS sa mnohokrát vyjadrilii, že ich cieľom je, aby Slovensko vystúpilo z EÚ a NATO . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V oficiálnom programe ĽSNS z roku 2016 sa dočítame, že zámerom ĽSNS je vrátiť strategické podniky do rúk štátu, de facto zoštátniť ich. “ Vodu, elektrinu, plyn či pôdu, ktorú dnes vlastnia cudzinci, vráťme národu! ” Podľa článku z roku 2017 by strana ĽSNS chcela zoštátniť aj lekárske pohotovosti. Ohľadom vystúpenia z EÚ nájdeme v oficiálnom programe cieľ “ Spustíme referendum o vystúpení z EÚ ”. Samotní predstavitelia ĽSNS sa mnohokrát vyjadrilii, že ich cieľom je, aby Slovensko vystúpilo z EÚ a NATO . Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-06", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnom programe ĽSNS", "2017", "EÚ", "NATO"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/ruseniu-pohotovosti-zabrani-len-zostatnenie-zdravotnictva/", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/slovensko-musi-vystupit-z-eu-inak-bude-s-nami-koniec/", "http://www.naseslovensko.net/kategoria/nase-nazory/anti-nato/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:33.408012+00:00"}
{"id": "vr33779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33779", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Je to gentleman agreement, že sme sa dohodli v opozícii, že právo nominovať bude mať strana Sloboda a Solidarita, ale keďže už sa rozpadli, nemajú poslanecký klub v Národnej rade, tak treba sa k tomu stavať tak, že musíme o tom diskutovať.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Gábora Gála považujeme za zavádzajúci, keďže poslanecký klub strany SaS zatiaľ nebol zrušený.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Gábora Gála považujeme za zavádzajúci, keďže poslanecký klub strany SaS zatiaľ nebol zrušený."], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["poslanecké kluby", "SME", "Pravda", "TASR", "komentáre", "TASR", "blog"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=37", "http://www.sme.sk/c/6784330/sas-zvazuje-ze-da-zrusenie-poslaneckeho-klubu-na-sud.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/279057-zrusenie-klubu-sas-nema-oporu-v-zakone-tvrdi-sulik/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sulik-paska-sas-politika/44702-clanok.html", "http://www.demagog.sk/kalinakovo-citanie-paragrafov", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-nku-kandidat/45377-clanok.html", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/327882/Volba-sefa-NKU-fraska-ludovcov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:49.491069+00:00"}
{"id": "vr14805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14805", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Ak sa pozrieme na Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti, tak už tretie volebné obdobie alebo tretie voľby (...) rastieme, čo sa týka aj povolebného výsledku, aj počtu mandátov (...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie OĽANO skutočne rastie čo sa týka volebných výsledkov aj získaných mandátov (i keď v roku 2010 kandidovali poslanci v rámci strany SaS a v roku 2016 spoločne s hnutím NOVA). Na základe tohto hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2010 kandidovali poslanci z hnutia OĽANO na kandidátke strany SaS. Vtedy sa do NR SR prekrúžkovali 4 poslanci z OĽANO - Jozef Viskupič (24 353 preferenčných hlasov), Martin Fecko (26 185 preferenčných hlasov), Erika Jurinová (29 210 preferenčných hlasov) a Igor Matovič (38 429 preferenčných hlasov). Teda dokopy 118 177 preferenčných hlasov . V predčasných voľbách do NR SR v roku 2012 , už ako samostatný politický subjekt získalo hnutie OĽANO výsledok 8,55% (218 537 hlasov) a tým získalo 16 mandátov v NR SR. V posledných parlamentných voľbách (marec 2016) to bol výsledok 11,02% (287 611 hlasov) a tým pádom zisk 19 mandátov, avšak treba spomenúť, že v roku 2016 sa OĽANO zúčastnilo volieb v rámci jednej kandidátky s hnutím NOVA Daniela Lipšica. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hnutie OĽANO skutočne rastie čo sa týka volebných výsledkov aj získaných mandátov (i keď v roku 2010 kandidovali poslanci v rámci strany SaS a v roku 2016 spoločne s hnutím NOVA). Na základe tohto hodnotíme výrok ako pravdivý. V roku 2010 kandidovali poslanci z hnutia OĽANO na kandidátke strany SaS. Vtedy sa do NR SR prekrúžkovali 4 poslanci z OĽANO - Jozef Viskupič (24 353 preferenčných hlasov), Martin Fecko (26 185 preferenčných hlasov), Erika Jurinová (29 210 preferenčných hlasov) a Igor Matovič (38 429 preferenčných hlasov). Teda dokopy 118 177 preferenčných hlasov . V predčasných voľbách do NR SR v roku 2012 , už ako samostatný politický subjekt získalo hnutie OĽANO výsledok 8,55% (218 537 hlasov) a tým získalo 16 mandátov v NR SR. V posledných parlamentných voľbách (marec 2016) to bol výsledok 11,02% (287 611 hlasov) a tým pádom zisk 19 mandátov, avšak treba spomenúť, že v roku 2016 sa OĽANO zúčastnilo volieb v rámci jednej kandidátky s hnutím NOVA Daniela Lipšica. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["2010", "118 177 preferenčných hlasov", "2012", "parlamentných voľbách (marec 2016)"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "https://web.archive.org/web/20131112044840/http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=5", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:24.194329+00:00"}
{"id": "vr38430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38430", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Preto naši poslanci, pán Miroslav Číž a Marek Maďarič sa zúčastnli rokovania, ktoré zvolal pán podpredseda národnej rady pán Hrušovský, kde sa mali nájsť nejaké strety medzi obidvoma návrhmi, to znamená jeden príliš vlažný, druhý príliš horúcou ihlou šitý.  Koaliční partneri, ktorí sa tam zúčastnili za koalíciu to odmietli.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "aktualne.sk (26. mája 2011) Predsedajúci Pavol Hrušovský (KDH) totiž zvolal poslanecké grémium, kde by sa predsedovia všetkých poslaneckých klubov mali dohodnúť na kompromisnom znení uznesenia k schváleniu maďarskej ústavy. O priebehu ani výsledku tohto rokovania médiá neinformovali. Ku kompromisu pravdepodobne nedošlo, pretože nasledujúci deň boli do parlamentu predložené obidva návrhy ( Zahraničného výboru NR SR (.doc) a skupiny poslancov za SNS (.doc)).", "analysis_paragraphs": ["aktualne.sk (26. mája 2011) Predsedajúci Pavol Hrušovský (KDH) totiž zvolal poslanecké grémium, kde by sa predsedovia všetkých poslaneckých klubov mali dohodnúť na kompromisnom znení uznesenia k schváleniu maďarskej ústavy. O priebehu ani výsledku tohto rokovania médiá neinformovali. Ku kompromisu pravdepodobne nedošlo, pretože nasledujúci deň boli do parlamentu predložené obidva návrhy ( Zahraničného výboru NR SR (.doc) a skupiny poslancov za SNS (.doc))."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "Zahraničného výboru NR SR", "skupiny poslancov za SNS", "parlament prijal"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1233969&tro5312_0_3", "http://www.milangala.sk/uplfile/vyhlasenie_narodnej_rady_slovenskej_republiky1.doc", "http://www.sns.sk/wp-content/uploads/2011/05/vyhlNR-SR-text.doc", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1234046&tro5312_0_2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:27.858419+00:00"}
{"id": "vr33209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33209", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Daniel Lipšic nebol z tých nových, lebo bol dva krát minister. Jeden krát bol šéf úradu ministerstva spravodlivosti, čiže 14 rokov pôsobil.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože Daniel Lipšic (pdf.) pôsobí v politike 14 rokov a bol dvakrát ministrom: 1998-2002- vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR 2002-2006- minister spravodlivosti a podpredseda vlády SR 2006-2010-poslanec NR SR 2010-2012- minister vnútra SR 2012- súčasnosť: poslanec NR SR (KDH, nezávislý)", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože Daniel Lipšic (pdf.) pôsobí v politike 14 rokov a bol dvakrát ministrom: 1998-2002- vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR 2002-2006- minister spravodlivosti a podpredseda vlády SR 2006-2010-poslanec NR SR 2010-2012- minister vnútra SR 2012- súčasnosť: poslanec NR SR (KDH, nezávislý)"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["Lipšic"], "url": ["http://www.lipsic.sk/wp-content/uploads/2012/08/CV_Daniel_Lipsic_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:33.869837+00:00"}
{"id": "48324", "numeric_id": 48324, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48324", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Ja si dovolím zareagovať na to, čo povedal pán Kaliňák, je ten fakt, že my máme systém protivzdušnej obrany S300 a tento systém je ruský. To je v poriadku. Dostali sme ho deväťdesiatych rokoch, ale tento systém má náhradné diely z Ruska. Dokonca časť servisu sa robila na Ukrajine, resp. v Rusku. Neviem, nie som si istý, že či tú chodia aj ruskí technici alebo my sme tam posielali tie dielce. Ale čo je podstatné je, že dnes ho nevieme servisovať plnohodnotne. Tzn. že ten Patriot, ktorý tu príde, je servisovaný Holanďanmi, Nemcami a ďalšími, ktorí ho vyrábali a bude schopný chrániť naše územie, keď S300 sa napríklad pokazí a to teda veľmi zjednoduším, pretože dneska nevieme ani kúpiť náhradné diely, ani zavolať tých ruských technikov, aby nám to prišli opraviť. ", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnej situácii ruskej invázie na Ukrajinu hľadá Slovensko v rámci plošného posilnenia východných hraníc NATO náhradu za ruský systém protivzdušnej obrany S-300. Slovensko nedisponuje technickým vybavením, ani technikmi na zabezpečenie údržby či obnovy týchto systémov. Holandsko a Nemecko vysielajú na Slovensko celkovo tri systémy protivzdušnej obrany Patriot, spoločne s vojakmi, ktorí budú prevádzku týchto systémov zabezpečovať. Výrok hodnotíme výro ako pravdivý. Slovenské ozbrojené sily disponujú aktuálne jednou batériou systému protivzdušnej obrany S-300 vo variante PMU, ktorá jej pripadla po rozdelení federálnej armády ČSFR, dokladá publikácia Ministerstva obrany SR ( .pdf, s. 17). Ide pritom o stroj sovietskej, resp. neskôr ruskej výroby, ako uvádza washingtonský think-tank CSIS.\n\nPodľa denníka SME údržbu a modernizovanie týchto systémov zabezpečujú licencované ruské spoločnosti. Tieto však boli zaradené na sankčný zoznam EÚ, čo sa ukázalo byť problematické už pri snahe o ich modernizáciu v roku 2015, uvádza RTVS. To, že Slovenská republika je vo veci technických úprav závislá od ruských technikov, potvrdil pri rokovaní so slovinským rezortom obrany aj minister obrany, Jaroslav Naď.\n\nV prípade odovzdania svojho systému Ukrajine by Slovensko zostalo bez vlastnej protivzdušnej obrany. V rámci spojeneckých štruktúr NATO Slovensko požiadalo o posilnenie svojej protivzdušnej obrany. NR SR schválila návrh na vyslanie spojeneckých vojsk NATO na územie SR. Práve s týmto súvisí vyslanie dokopy troch systémov protivzdušnej obrany Patriot Holandskom a Nemeckom, ako aj príslušníkov ozbrojených síl uvedených štátov, ktorí budú systémy obsluhovať, píše TASR. Túto skutočnosť zdôraznil aj minister obrany vo verejnom príspevku na Facebooku. Informáciu o vyslaní systémov Patriot na slovensko potvrdili zastupiteľské úrady obidvoch štátov na Slovensku, ako aj ozbrojené sily Nemecka.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnej situácii ruskej invázie na Ukrajinu hľadá Slovensko v rámci plošného posilnenia východných hraníc NATO náhradu za ruský systém protivzdušnej obrany S-300. Slovensko nedisponuje technickým vybavením, ani technikmi na zabezpečenie údržby či obnovy týchto systémov. Holandsko a Nemecko vysielajú na Slovensko celkovo tri systémy protivzdušnej obrany Patriot, spoločne s vojakmi, ktorí budú prevádzku týchto systémov zabezpečovať. Výrok hodnotíme výro ako pravdivý. Slovenské ozbrojené sily disponujú aktuálne jednou batériou systému protivzdušnej obrany S-300 vo variante PMU, ktorá jej pripadla po rozdelení federálnej armády ČSFR, dokladá publikácia Ministerstva obrany SR ( .pdf, s. 17). Ide pritom o stroj sovietskej, resp. neskôr ruskej výroby, ako uvádza washingtonský think-tank CSIS.", "Podľa denníka SME údržbu a modernizovanie týchto systémov zabezpečujú licencované ruské spoločnosti. Tieto však boli zaradené na sankčný zoznam EÚ, čo sa ukázalo byť problematické už pri snahe o ich modernizáciu v roku 2015, uvádza RTVS. To, že Slovenská republika je vo veci technických úprav závislá od ruských technikov, potvrdil pri rokovaní so slovinským rezortom obrany aj minister obrany, Jaroslav Naď.", "V prípade odovzdania svojho systému Ukrajine by Slovensko zostalo bez vlastnej protivzdušnej obrany. V rámci spojeneckých štruktúr NATO Slovensko požiadalo o posilnenie svojej protivzdušnej obrany. NR SR schválila návrh na vyslanie spojeneckých vojsk NATO na územie SR. Práve s týmto súvisí vyslanie dokopy troch systémov protivzdušnej obrany Patriot Holandskom a Nemeckom, ako aj príslušníkov ozbrojených síl uvedených štátov, ktorí budú systémy obsluhovať, píše TASR. Túto skutočnosť zdôraznil aj minister obrany vo verejnom príspevku na Facebooku. Informáciu o vyslaní systémov Patriot na slovensko potvrdili zastupiteľské úrady obidvoch štátov na Slovensku, ako aj ozbrojené sily Nemecka."], "analysis_date": "2022-03-31", "analysis_sources": {"text": ["nedisponuje", ".pdf,", "uvádza", "SME", "uvádza", "rokovaní", "schválila", "návrh", "píše", "príspevku", "zastupiteľské úrady", "ozbrojené sily"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22864738/ukrajina-rusko-vojna-slovensko-s-300-otazky-odpovede.html#8", "https://www.mosr.sk/data/att/107234.pdf", "https://missilethreat.csis.org/defsys/s-300/", "https://domov.sme.sk/c/22864738/ukrajina-rusko-vojna-slovensko-s-300-otazky-odpovede.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/03/s-300-a-patriot-symboly-superenia-ruska-a-usa-cim-sa-lisia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/620398-nad-pri-systeme-s-300-sme-sa-zatial-s-ukrajinou-nedohodli-ale-rad-sa-ho-zbavim/", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47532", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=508301", "https://www.teraz.sk/slovensko/parlament-odsuhlasil-pritomnost-vojsk/619400-clanok.html", "https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/503295587920189", "https://www.facebook.com/the.dutch.embassy.bratislava/posts/333749468786747", "https://www.bundeswehr.de/de/aktuelles/meldungen/bundeswehr-verlegt-luftverteidigungskraefte-in-slowakei-5375776"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:34.673942+00:00"}
{"id": "vr33633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33633", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokonca audit denníka Sme povedal , že jedna z vecí, ktorá je pozitívna, je odborná spôsobilosť našich úradníkov.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME v spolupráci s audítorskou firmou Accenture v auguste 2012 vykonal audit v oblasti fungovania verejnej správy. Je nevyhnutné podotknúť, že tento audit sa uskutočnil len na Obvodnom úrade v Trnave a je hĺbkovou analýzou len tohoto úradu. Výsledok o odbornej spôsobilosti pracovníkov úradu nemusí byť realitou na inom obvodnom úrade.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME v spolupráci s audítorskou firmou Accenture v auguste 2012 vykonal audit v oblasti fungovania verejnej správy. Je nevyhnutné podotknúť, že tento audit sa uskutočnil len na Obvodnom úrade v Trnave a je hĺbkovou analýzou len tohoto úradu. Výsledok o odbornej spôsobilosti pracovníkov úradu nemusí byť realitou na inom obvodnom úrade."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6507026/studia-monitorovania-cinnosti-vybraneho-uradu-statnej-spravy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:55.335679+00:00"}
{"id": "vr34527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34527", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Viete, zvýšenie minimálnej mzdy odmietli zamestnávatelia.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy odmietli zamestnávatelia , a to z dôvodu, že v období, keď vláda chce šetriť, je podľa nich tento krok nesprávny a v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tvrdia tiež, že takýto krok ohrozuje nezamestnanosť.", "analysis_paragraphs": ["Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy odmietli zamestnávatelia , a to z dôvodu, že v období, keď vláda chce šetriť, je podľa nich tento krok nesprávny a v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Tvrdia tiež, že takýto krok ohrozuje nezamestnanosť."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["zamestnávatelia"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-47045700-zamestnavatelia-nechcu-zvysenie-minimalnej-mzdy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:41.140957+00:00"}
{"id": "vr33329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33329", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Značka kvality SK, tam pribúda tam podľa nového štatútu aj Gold.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Značka kvality v kategórii GOLD naozaj vznikla podľa najnovšieho štatútu platného od 1. decembra 2012 a bola prvýkrát udelená v januári 2013 počas veľtrhu Danubius Gastro 2013.", "analysis_paragraphs": ["Značka kvality v kategórii GOLD naozaj vznikla podľa najnovšieho štatútu platného od 1. decembra 2012 a bola prvýkrát udelená v januári 2013 počas veľtrhu Danubius Gastro 2013."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["najnovšieho štatútu", "udelená", "SITA"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/?pl=1", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=873&navID2=873&sID=40&id=7246", "http://ekonomika.sme.sk/c/6636803/znacka-kvality-sk-bude-mat-dve-urovne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:31.903926+00:00"}
{"id": "vr30975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30975", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V rokoch 1998 – 2006 sa Slovensko zmenilo k lepšiemu nielen vďaka integrácii a reformám. Posilnili sa demokratické a občianske princípy a hodnoty, znižovala sa miera intolerancie a korupcie, zvyšovala sa dôvera medzi ľuďmi, transparentnosť a verejná kontrola, znižovalo sa nesystémové zasahovanie štátu v ekonomike, ale aj v iných oblastiach.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Index of Economic Freedom vydávaným od roku 1995 organizáciou Heritage Foundation a hodnotiacim slobodu podnikania, sa Slovensko v roku 1998 nachádzalo na 77. miesto s hodnotou 3,05. V roku 2006 sa Slovensko v rovnakom rebríčku nachádzalo na 34. mieste s hodnotou 2,35. V roku 2008 sa Slovensko nachádzalo na 35. mieste s hodnotou 68,7. Podľa obšírneho indexu The Fraser Institute Economic Freedom Dataset sa v rozmedzí rokov 1995 a 2004 Slovensko posunulo celkovo v indexe hodnotiacom ekonomickú slobodu krajín nahor z hodnoty 5,4 (80. miesto na svete) na hodnotu 6,94 (45. miesto na svete), čo znamená celkové zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasťou tohto indexu sú napríklad hodnotiace kategórie business regulation, starting a new business, time with government beaurocracy, labor market regulations, regulatory trade barriers. general government consumption as a share of total consumption, transfers and subsidies as a share of GDP a ďalšie. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Index of Economic Freedom vydávaným od roku 1995 organizáciou Heritage Foundation a hodnotiacim slobodu podnikania, sa Slovensko v roku 1998 nachádzalo na 77. miesto s hodnotou 3,05. V roku 2006 sa Slovensko v rovnakom rebríčku nachádzalo na 34. mieste s hodnotou 2,35. V roku 2008 sa Slovensko nachádzalo na 35. mieste s hodnotou 68,7. Podľa obšírneho indexu The Fraser Institute Economic Freedom Dataset sa v rozmedzí rokov 1995 a 2004 Slovensko posunulo celkovo v indexe hodnotiacom ekonomickú slobodu krajín nahor z hodnoty 5,4 (80. miesto na svete) na hodnotu 6,94 (45. miesto na svete), čo znamená celkové zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasťou tohto indexu sú napríklad hodnotiace kategórie business regulation, starting a new business, time with government beaurocracy, labor market regulations, regulatory trade barriers. general government consumption as a share of total consumption, transfers and subsidies as a share of GDP a ďalšie. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["nachádzalo", "rovnakom", "nachádzalo", "indexu"], "url": ["http://www.burmafund.org/Research_Library/heritage_foundation_reports.htm", "http://en.wikipedia.org/wiki/Index_of_Economic_Freedom_2003%E2%80%932006", "http://thf_media.s3.amazonaws.com/index/pdf/2008/Index2008_ExecutiveSummary.pdf", "http://www.freetheworld.com/datasets_efw.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:45.671084+00:00"}
{"id": "vr36888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36888", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "...a to je aj spôsob vlády koaličných strán v tejto situácii, keď vznikli proste problémy okolo tajnej voľby, veď netreba ich ako zatajovať. My sme sa na nich nijakým spôsobom nepodieľali, naopak od začiatku do konca sme podporovali všetky voľby proste koaličných kandidátov na funkciu generálneho prokurátora.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že OKS nepodala žiadny vlastný návrh na funkciu generálneho prokurátora a oficiálne vždy vyjadrila podporu vládnym kandidátom. Avšak vzhľadom na tajnú voľbu nie je možné overiť, či skutočne vždy poslanci OKS podporili vládneho kandidáta.\n\nPrvé hlasovanie:\n\nPo prvej voľbe generálneho prokurátora, ktorá sa uskutočnila 3.novembra, prišiel denník SME prišiel s informáciou neoficiálnych výsledkov, ktoré získal od poslancov koalície. Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhadoval, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.\n\nDruhé hlasovanie:\n\nDruhého kola voľby generálneho prokurátora sa zúčastnilo 144 poslancov, z ktorých 27 neodovzdalo lístky (SDKÚ má 28 poslancov) a dva boli neplatné. Dobroslav Trnka Získal 68 hlasov, Eva Mišíková 47.\n\nTretie hlasovanie:\n\nV treťom kole získal koaličný kandidát Jozef Čentéš 73 hlasov, naopak za Dobroslava Trnku hlasovalo 74 poslancov. Tajnej voľby sa zúčastnilo 149 prítomných poslancov.\n\nPri prvých dvoch kolách voľby generálneho prokurátora sa z počtu zúčastnených poslancov dá pomerne ľahko zistiť, ako strany resp. poslanci hlasovali. Avšak pri treťom kole voľby nie je možné so 100 percentnou istotou overiť ako poslanci koalície, a teda aj členovia OKS hlasovali. A hoci názor OKS na Dobroslava Trnku je všeobecne známy , nie je možné zistiť či v tretom kole voľby hlasovali za koaličného kandidáta Jozefa Čentéša.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že OKS nepodala žiadny vlastný návrh na funkciu generálneho prokurátora a oficiálne vždy vyjadrila podporu vládnym kandidátom. Avšak vzhľadom na tajnú voľbu nie je možné overiť, či skutočne vždy poslanci OKS podporili vládneho kandidáta.", "Prvé hlasovanie:", "Po prvej voľbe generálneho prokurátora, ktorá sa uskutočnila 3.novembra, prišiel denník SME prišiel s informáciou neoficiálnych výsledkov, ktoré získal od poslancov koalície. Dobroslav Trnka získal 70 hlasov, Eva Mišíková 49 a Ján Hrivnák 28. Vo voľbe hlasovalo 148 poslancov, jeden hlas bol neplatný. Voľby sa nezúčastnil Peter Osuský z OKS, ktorý bol neprítomný. Denník SME podľa týchto čísel odhadoval, že všetci poslanci hlasovali tak, ako avizovali šéfovia ich klubov. Koalícia bez SDKÚ mala pri hlasovaní v parlamente bez Osuského 49 hlasov a také isté číslo získala aj kandidátka SaS, KDH a Mostu-Híd Mišíková. Za SDKÚ hlasovalo všetkých jej 28 poslancov a taký istý počet hlasov získal aj oficiálny kandidát SDKÚ Ján Hrivnák. Opozičné strany mali v parlamente spolu 71 hlasov a Dobroslav Trnka získal 70 hlasov. Jeden hlas bol neplatný. Z toho vyplýva, že ak by niektorý z poslancov vládnucej koalície hlasoval v tajnej voľbe za Trnku, musel by niektorý opozičný poslanec hlasovať za Mišíkovú alebo Hrivnáka.", "Druhé hlasovanie:", "Druhého kola voľby generálneho prokurátora sa zúčastnilo 144 poslancov, z ktorých 27 neodovzdalo lístky (SDKÚ má 28 poslancov) a dva boli neplatné. Dobroslav Trnka Získal 68 hlasov, Eva Mišíková 47.", "Tretie hlasovanie:", "V treťom kole získal koaličný kandidát Jozef Čentéš 73 hlasov, naopak za Dobroslava Trnku hlasovalo 74 poslancov. Tajnej voľby sa zúčastnilo 149 prítomných poslancov.", "Pri prvých dvoch kolách voľby generálneho prokurátora sa z počtu zúčastnených poslancov dá pomerne ľahko zistiť, ako strany resp. poslanci hlasovali. Avšak pri treťom kole voľby nie je možné so 100 percentnou istotou overiť ako poslanci koalície, a teda aj členovia OKS hlasovali. A hoci názor OKS na Dobroslava Trnku je všeobecne známy , nie je možné zistiť či v tretom kole voľby hlasovali za koaličného kandidáta Jozefa Čentéša."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["nepodala", "podporu", "SME", "Druhého kola", "V treťom kole", "všeobecne známy"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1276", "http://www.oks.sk/article.php?1276", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html", "http://spravy.pravda.sk/trnkovi-chybal-jediny-hlas-volili-ho-aj-styria-koalicni-poslanci-pxs-/sk_domace.asp?c=A101202_121443_sk_domace_p23", "http://www.oks.sk/article.php?1297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:25.629215+00:00"}
{"id": "46309", "numeric_id": 46309, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46309", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som bol prvý, ktorý na tlačovej konferencii spochybnil vôbec formu a spôsob, akým bol vyhlásený núdzový stav a avizoval som, že 30 poslancov alebo pani prezidentka má právo obrátiť sa na Ústavný súd.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča (opäť) schválila 30. septembra núdzový stav. V ten istý deň Peter Pellegrini spochybnil podmienky, za ktorých členovia vlády núdzový stav vyhlásili. Prijaté unesenie označil za „nie vôbec jasné a upozornil na to, že poslanci majú právo obrátiť sa na Ústavný súd. Tvrdil tiež, že uznesenie neobsahovalo štandardnú formuláciu, podľa ktorej by mal premiér informovať prezidentku a šéfa parlamentu ( 13:15 ). Robert Fico z konkurenčného Smeru mal k tlačovku k téme o deň neskôr. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča (opäť) schválila 30. septembra núdzový stav. V ten istý deň Peter Pellegrini spochybnil podmienky, za ktorých členovia vlády núdzový stav vyhlásili. Prijaté unesenie označil za „nie vôbec jasné a upozornil na to, že poslanci majú právo obrátiť sa na Ústavný súd. Tvrdil tiež, že uznesenie neobsahovalo štandardnú formuláciu, podľa ktorej by mal premiér informovať prezidentku a šéfa parlamentu ( 13:15 ). Robert Fico z konkurenčného Smeru mal k tlačovku k téme o deň neskôr. Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "spochybnil", "13:15", "mal"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25338/1", "https://www.ta3.com/clanok/1193542/tb-p-pellegriniho-o-svojom-odchode-z-postu-podpredsedu-parlamentu.html", "https://www.ta3.com/clanok/1193542/tb-p-pellegriniho-o-svojom-odchode-z-postu-podpredsedu-parlamentu.html", "https://www.facebook.com/102146246492040/videos/371243594050327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:11.495588+00:00"}
{"id": "48496", "numeric_id": 48496, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48496", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "SaS-ka prestala poslúchať, tak obviníme Tvarošku, veď to je pravá ruka pána Saboóla, čo je vlastne oligarcha Sas-ky. ", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa portálu topky.sk došlo v máji minulého roka k vzneseniu obvinenia zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) voči bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Vladimírovi Tvaroškovi vo veci prijatia úplatku. Podľa informácií od policajného vyšetrovateľa pre portál topky.sk mal Vladimír Tvaroška v minulosti (2017/2018) poskytnúť ďalšiemu obvinenému Martinovi Kvietikovi úplatok vo výške 22-tisíc eur, v súvislosti s nákupom štátnych pozemkov od Slovenského pozemkového fondu (SFP).\n\nNa základe verejne dostupných informácií nie je možné overiť, či došlo k vzneseniu obvinenia zo strany vyšetrovateľov NAKA voči Vladimírovi Tvaroškovi na podnet niekoho z vládnych kruhov a či takéto obvinenie slúžilo ako ‘trest’ pre stranu SaS kvôli jej rozhodnutiu vetovať návrh na zvýšenie daní z dielne hnutia OĽaNO, alebo pre iné nezhody v rámci koalície. Nedá sa teda určiť, či má vznesené obvinenie voči Tvaroškovi akúkoľvek súvislosť s prebiehajúcim konfliktom vo vnútri koalície medzi straníckymi lídrami SaS a OĽaNO. Jedná sa teda skôr o domnienku zo strany Roberta Kaliňáka.\n\nVladimír Tvaroška bol skutočne v minulosti spájaný s osobou podnikateľa a bývalého štátneho tajomníka Jána Sabola. Obaja boli napríklad v minulosti členmi dozornej rady Slovenského plynárenského priemyslu (SPP).\n\nČo sa týka osoby samotného Jána Sabola, informácie o jeho sponzorovaní strany Sloboda a Solidarity (SaS) boli viackrát medializované. Samotný líder strany Richard Sulík však odmietol existenciu akéhokoľvek finančného daru pre SaS od osoby Jána Sabola, aj keď osobné vzťahy s týmto podnikatelom nepopiera .\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu topky.sk došlo v máji minulého roka k vzneseniu obvinenia zo strany Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) voči bývalému štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Vladimírovi Tvaroškovi vo veci prijatia úplatku. Podľa informácií od policajného vyšetrovateľa pre portál topky.sk mal Vladimír Tvaroška v minulosti (2017/2018) poskytnúť ďalšiemu obvinenému Martinovi Kvietikovi úplatok vo výške 22-tisíc eur, v súvislosti s nákupom štátnych pozemkov od Slovenského pozemkového fondu (SFP).", "Na základe verejne dostupných informácií nie je možné overiť, či došlo k vzneseniu obvinenia zo strany vyšetrovateľov NAKA voči Vladimírovi Tvaroškovi na podnet niekoho z vládnych kruhov a či takéto obvinenie slúžilo ako ‘trest’ pre stranu SaS kvôli jej rozhodnutiu vetovať návrh na zvýšenie daní z dielne hnutia OĽaNO, alebo pre iné nezhody v rámci koalície. Nedá sa teda určiť, či má vznesené obvinenie voči Tvaroškovi akúkoľvek súvislosť s prebiehajúcim konfliktom vo vnútri koalície medzi straníckymi lídrami SaS a OĽaNO. Jedná sa teda skôr o domnienku zo strany Roberta Kaliňáka.", "Vladimír Tvaroška bol skutočne v minulosti spájaný s osobou podnikateľa a bývalého štátneho tajomníka Jána Sabola. Obaja boli napríklad v minulosti členmi dozornej rady Slovenského plynárenského priemyslu (SPP).", "Čo sa týka osoby samotného Jána Sabola, informácie o jeho sponzorovaní strany Sloboda a Solidarity (SaS) boli viackrát medializované. Samotný líder strany Richard Sulík však odmietol existenciu akéhokoľvek finančného daru pre SaS od osoby Jána Sabola, aj keď osobné vzťahy s týmto podnikatelom nepopiera .", "Na základe vyššie uvedených skutočností výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["topky.sk", "informácií", "vetovať", "konfliktom", "spájaný", "boli", "sponzorovaní", "odmietol", "nepopiera"], "url": ["https://www.topky.sk/cl/10/2316393/NAKA-ma-na-muske-dalsiu-velku-rybu--Trestnemu-stihaniu-celi-byvaly-statny-tajomnik?fbclid=IwAR3nP4aUzHrLu7wYsK3FNQubdgKaPgdxbEaaGCUo7R-jmg3urYncQWVWrck", "https://www.topky.sk/cl/10/2322107/Obvinenie-expolitika-Tvarosku--DETAILY-korupcie-na-Slovenskom-pozemkovom-fonde--Desattisice-ako-uplatok", "https://www.ta3.com/clanok/236387/sas-predstavila-vlastne-opatrenia-proti-zdrazovaniu-zvysenie-dani-vetovala", "https://www.aktuality.sk/clanok/8kVcOmh/cervenu-ciaru-ma-sulik-aj-matovic-styri-scenare-ako-sa-moze-skoncit-konflikt-medzi-nimi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/B1Mb5No/z-politiky-odisiel-do-agrobiznisu-tvarosku-obvinili-ze-uplacal-pri-pozemkoch-pre-skupinu-sabola-a-vilagiho/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/52453-ministerstvo-ziada-personalne-zmeny", "https://www.tyzden.sk/casopis/13040/liberali-pred-rozkolom/", "https://domov.sme.sk/c/6279139/richard-sulik-znepokojil-klub-sas-kadroval-cez-kocnera.html", "https://www.webnoviny.sk/s-rozhovormi-o-novej-vlade-rastu-obavy-z-vplyvu-velkopodnikatela-sabola-na-sas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:19.791586+00:00"}
{"id": "vr28013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28013", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... a čo je veľmi dôležité, nesmieme opomínať, je aj výzbroj a výstroj hasičských a záchranárskych tímov, ktoré dokážu, to sme vlastne merali, oproti roku 2005 alebo 2006, dokážu vyslobodiť o 17 až 22 minút zraneného rýchlejšie.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil z verejne dostupných zdrojov, že by Ministerstvo vnútra robilo podobnú štúdiu resp. porovnanie výkonnosti a rýchlosti hasičov. Podobné vyjadrenie uviedol Kaliňák na konci roku 2013 pre SITA : \"V porovnaní s rokom 2000 sú dnes záchranné zložky schopné odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúceho lekára o 20 minút rýchlejšie.\" Ministerstvo vnútra však v rovnakom období nevydalo žiadnu tlačovú správu na túto tému. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil z verejne dostupných zdrojov, že by Ministerstvo vnútra robilo podobnú štúdiu resp. porovnanie výkonnosti a rýchlosti hasičov. Podobné vyjadrenie uviedol Kaliňák na konci roku 2013 pre SITA : \"V porovnaní s rokom 2000 sú dnes záchranné zložky schopné odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúceho lekára o 20 minút rýchlejšie.\" Ministerstvo vnútra však v rovnakom období nevydalo žiadnu tlačovú správu na túto tému. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "nevydalo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/301017-kalinak-zranenych-z-auta-dostaneme-k-lekarovi-o-20-minut-rychlejsie/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:16.771105+00:00"}
{"id": "vr25692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25692", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Rakúsku od 1. júla kleslo zo zákona minimálne základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným z 35 000 eur na 10 000.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od 1. júla 2013 sa základné imanie spoločnosti s ručením obmedzením znížilo z 35 tisíc eur na 10 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská obchodná a priemyselná komora - Bratislavská regionálna komora vydala dokument Podmienky podnikania v Rakúsku (.pdf, s. 30) podľa ktorého je základné imanie potrebné pre založenie s.r.o. stanovené vo výške 35 000€. Denník Pravda (máj 2013): \"Vláda vo Viedni preto navrhuje znížiť minimálny kapitál pri zakladaní spoločnosti na 10 tis. eur. zo súčasných 35 tis. eur . Platba zložená v hotovosti pri registrácii s.r.o. by sa tým znížila na 5 tis. eur zo súčasných 17 tis. eur, informuje agentúra APA.\" Túto informáciu potvrdil aj portál SlovakBusiness.sk : \"Rakúska spoločnosť s.r.o. - založenie s.r.o v Rakúsku Základné imanie štandardnej spoločnosti je min. 10 000 EUR, z toho 5 000 EUR je potrebné vložiť na bankový účet novozaloženej spoločnosti v rakúskej banke. Po zaregistrovaní firmy v Obchodnom registri si môžete vložené peniaze vybrať a použiť vo firme. Základné imanie z 35 000 EUR sa znížilo na 10 000 EUR od 1.7.2013 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od 1. júla 2013 sa základné imanie spoločnosti s ručením obmedzením znížilo z 35 tisíc eur na 10 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská obchodná a priemyselná komora - Bratislavská regionálna komora vydala dokument Podmienky podnikania v Rakúsku (.pdf, s. 30) podľa ktorého je základné imanie potrebné pre založenie s.r.o. stanovené vo výške 35 000€. Denník Pravda (máj 2013): \"Vláda vo Viedni preto navrhuje znížiť minimálny kapitál pri zakladaní spoločnosti na 10 tis. eur. zo súčasných 35 tis. eur . Platba zložená v hotovosti pri registrácii s.r.o. by sa tým znížila na 5 tis. eur zo súčasných 17 tis. eur, informuje agentúra APA.\" Túto informáciu potvrdil aj portál SlovakBusiness.sk : \"Rakúska spoločnosť s.r.o. - založenie s.r.o v Rakúsku Základné imanie štandardnej spoločnosti je min. 10 000 EUR, z toho 5 000 EUR je potrebné vložiť na bankový účet novozaloženej spoločnosti v rakúskej banke. Po zaregistrovaní firmy v Obchodnom registri si môžete vložené peniaze vybrať a použiť vo firme. Základné imanie z 35 000 EUR sa znížilo na 10 000 EUR od 1.7.2013 .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Podmienky podnikania v Rakúsku", "Denník Pravda", "SlovakBusiness.sk", ""], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CEQQFjAC&url=http%3A%2F%2Fba.sopk.sk%2Ffile.php%3Fid%3D5_1225381539_podnikanie_v_at&ei=kTxcUsbNDeKY4wTc_4HoBg&usg=AFQjCNEFF1tLKCIXy2r-FpDbAqvsTsGXpg&sig2=7Jwi_ahFKmjZwJMPkhxzTw&bvm=bv.53899372,d.bGE&cad=rja", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/281142-rakusko-ulahcuje-zakladanie-sro/", "http://www.slovakbusiness.sk/rakuska-spolocnost/", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/281142-rakusko-ulahcuje-zakladanie-sro/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:57.968495+00:00"}
{"id": "49577", "numeric_id": 49577, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49577", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Vy veľmi dobre viete, ako je na tom Sociálna poisťovňa, že je v dlhu, v strate jednu miliardu 700 miliónov.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy o hospodárení v roku 2023 Sociálna poisťovňa na zabezpečenie všetkých výdavkov obdržala od vlády transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1,16 miliárd eur. Pre porovnanie, v roku 2022 poisťovňa od štátu potrebovala dodatočné financovanie vo výške 103,5 milióna eur. Podľa prognóz vývoja štruktúry obyvateľstva sa suma, ktorú bude Sociálna poisťovňa potrebovať od štátu, bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať. V roku 2024 má byť podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne výška transferu zo štátneho rozpočtu na úrovni 1,69 miliardy eur, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda takisto schválila rozpočtový výhľad pre Sociálnu poisťovňu na roky 2025 a 2026. V roku 2025 má byť podľa tejto prognózy transfer pre poisťovňu na úrovni 2 miliárd eur a v roku 2026 stúpne na 2,2 miliardy eur. Za potrebou navyšovania transferov z rozpočtu stojí primárne nárast nákladov spojených s vyplácaním dôchodkov . Poisťovňa nemá vo fonde určenom na vyplácanie starobných dôchodkov dostatočné finančné prostriedky, pričom situáciu rieši aj využívaním prebytkov z iných fondov sociálneho poistenia. V roku 2023 dôchodky takisto prešli aj dvojnásobnou valorizáciou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o hospodárení v roku 2023 Sociálna poisťovňa na zabezpečenie všetkých výdavkov obdržala od vlády transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 1,16 miliárd eur. Pre porovnanie, v roku 2022 poisťovňa od štátu potrebovala dodatočné financovanie vo výške 103,5 milióna eur. Podľa prognóz vývoja štruktúry obyvateľstva sa suma, ktorú bude Sociálna poisťovňa potrebovať od štátu, bude v nasledujúcich rokoch zvyšovať. V roku 2024 má byť podľa vládou schváleného návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne výška transferu zo štátneho rozpočtu na úrovni 1,69 miliardy eur, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda takisto schválila rozpočtový výhľad pre Sociálnu poisťovňu na roky 2025 a 2026. V roku 2025 má byť podľa tejto prognózy transfer pre poisťovňu na úrovni 2 miliárd eur a v roku 2026 stúpne na 2,2 miliardy eur. Za potrebou navyšovania transferov z rozpočtu stojí primárne nárast nákladov spojených s vyplácaním dôchodkov . Poisťovňa nemá vo fonde určenom na vyplácanie starobných dôchodkov dostatočné finančné prostriedky, pričom situáciu rieši aj využívaním prebytkov z iných fondov sociálneho poistenia. V roku 2023 dôchodky takisto prešli aj dvojnásobnou valorizáciou."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["obdržala", "návrhu", "transferu", "transfer", "nárast", "dôchodkov", "prebytkov", "dvojnásobnou"], "url": ["https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2024-02/5.%20Spr%C3%A1va%20o%20hosp.%20%20SP%20r.%20%202023.pdf", "https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2023-10/6.%20Final%20N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20SP%20na%20r.%202024%20a%C5%BE%202026%20(%20variant%20I.%2C%20%C3%BAdaje%20z%208.8.2023))%20.pdf", "https://sita.sk/vofinanciach/vydavky-socialnej-poistovne-na-dochodky-a-ine-davky-v-najblizsich-troch-rokoch-rekordne-stupnu/", "https://www.socpoist.sk/sites/default/files/2023-10/6.%20Final%20N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20SP%20na%20r.%202024%20a%C5%BE%202026%20(%20variant%20I.%2C%20%C3%BAdaje%20z%208.8.2023))%20.pdf", "https://sita.sk/vofinanciach/vydavky-socialnej-poistovne-na-dochodky-a-ine-davky-v-najblizsich-troch-rokoch-rekordne-stupnu/", "https://e.dennikn.sk/3949977/na-predcasny-dochodok-uz-po-40-rokoch-zabudnite-trinaste-penzie-zhltnu-miliardu-rocne-pozrite-si-co-schvalili-poslanci/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/681795-na-dochodky-chybalo-vyse-1-5-miliardy-eur-socialna-poistovna-presunula-peniaze-z-inych-fondov/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/682829-dvojnasobna-valorizacia-aj-rodicovsky-bonus-na-dochodky-islo-rekordne-vela-penazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:26.171078+00:00"}
{"id": "45300", "numeric_id": 45300, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45300", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "...v tom programovom vyhlásení vlády, kde sa hovorí o tom, že prehodnotí sa financovanie Matice slovenskej. Matica slovenská aj po znovuoživotvorení, ako to oni hovoria, má 100 rokov, má ja neviem 27,5 tisíc členov, má 500 miestnych organizácií.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča uvádza , že „Vláda SR zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice slovenskej.” Matica bola „ oživotvorená ” v roku 1919, v roku 2020 oslávi 101 rokov. K februáru 2020 mala 501 miestnych odborov a k novembru 2018 približne 27 500 členov . Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča uvádza , že „Vláda SR zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice slovenskej.” Matica bola „ oživotvorená ” v roku 1919, v roku 2020 oslávi 101 rokov. K februáru 2020 mala 501 miestnych odborov a k novembru 2018 približne 27 500 členov . Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "oživotvorená", "odborov", "členov"], "url": ["https://docs.google.com/document/d/137xnb5Q5xOefui1PKwHtKoXbvZfXFViBw2sLei9zAYs/edit", "https://matica.sk/ozivotvorenie-matice-slovenskej/", "https://matica.sk/wp-content/uploads/2020/02/Adres%C3%A1r-MO-MS.pdf", "http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:30.226292+00:00"}
{"id": "49453", "numeric_id": 49453, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49453", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "S prijatím tohto Trestného zákona sa v podstate všetci vieme, že sa znižujú tie trestné sadzby pre trestnú činnosť, kriminálnu činnosť, pre organizovaný zločin atď. a tak, že toto vlastne bude návodom k tomu skúšať trestné činy, pretože aj premlčacie doby sa skracujú atď.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Trestného zákona znižuje trestné sadzby v rôznych kategóriách trestnej činnosti. Medzi najviac medializované zmeny v trestných sadzbách patria nižšie sadzby za korupčnú trestnú činnosť, či poškodzovanie finančných záujmov EÚ. Ďalej novela znížila premlčacie doby pre stíhanie trestnej činnosť a zmenila definíciu škody, čím sa navýšili finančné čiastky škody, ktoré musí páchateľ spôsobiť na to, aby mohol byť trestne stíhaný, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNovela Trestného zákona znížila tresty za širokú škálu trestnej činnosti. Pre ilustráciu, zatiaľ čo pred novelou zákona bola spodná hranica trestu pre prijatie úplatku pri obstarávaní verejného záujmu od 133-tisíc eur 10 rokov, po novele sa mení na 4 roky pre úplatky v rozmedzí 133-tisíc až 700-tisíc eur a 5 rokov pri úplatkoch nad 700-tisíc eur. Špecificky problematické je zníženie trestov pri trestnej činnosti poškodzovania záujmov EÚ. Pred novelou varovala jednak Európska prokuratúra v liste Európskej komisii v decembri 2023, ale aj samotná Európska komisia, ktorá mala Slovenskej republike adresovať dva listy s cieľom zamedziť ohrozeniu financií EÚ v krajine.\n\nPremlčacie doby sa taktiež znižovali. Medzi kontroverzné patria znížené premlčacie doby za znásilnenie a sexuálne zneužívanie, ktoré kritizovali opoziční poslanci. Okrem pôvodných 20 rokov by tak obete sexuálneho násilia mali po prijatí novely 10 rokov na to, aby skutočnosť ohlásili príslušným orgánom. Pri sexuálnom násilí páchanom na neplnoletých sa premlčacia doba skrátila z 20 na 15 rokov.\n\nPremlčacie doby sa menili aj pri ekonomickej trestnej činnosti a korupcii. Médiá upozornili na skutočnosť, že kvôli tomuto kroku by mohli byť pozastavené viaceré súdne procesy s vysokopostavenými funkcionármi trestne stíhanými za korupciu. Beztrestnosť by tak vďaka kratším dobám premlčania mohol získať napríklad guvernér NBS Peter Kažimír, ktorý je obvinený z predania úplatku vo výške 48-tisíc eur bývalému riaditeľovi finančnej správy Františkovi Imreczemu, či Peter Žiga, ktorý sa podľa výpovede bývalej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti Moniky Jankovskej snažil podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu Katarínu Pramukovú. Premlčanie hrozí aj v kauze podnikateľa Miroslava Výboha, s ktorým má 4. marca začať súdny proces kvôli podozreniu z korupcie, zatiaľ čo podnikateľ Jaroslav Haščák by sa mohol zbaviť obvinení z kauzy Gorila.\n\nOkrem samotných trestných sadzieb a dôb premlčania novela Trestného zákona de facto zníži tresty aj skrz redefiníciu pojmu škoda. Pred novelou by pacháteľ za rovnaký finančný obnos dostal nižší trest. Vládna koalícia pri redefinícii pojmu škoda argumentovala , že novela týmto spôsobom zohľadňuje infláciu. V súčasnosti sa podľa § 125 ods.1 škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumie suma nad 2 660 eur, značnou škodou je suma nad 26 600 eur a škoda veľkého rozsahu je nad 133 000 eur. Pre porovnanie, podľa novely Trestného zákona v znení v akom bola prijatá sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur (. pdf , s. 13).", "analysis_paragraphs": ["Novela Trestného zákona znižuje trestné sadzby v rôznych kategóriách trestnej činnosti. Medzi najviac medializované zmeny v trestných sadzbách patria nižšie sadzby za korupčnú trestnú činnosť, či poškodzovanie finančných záujmov EÚ. Ďalej novela znížila premlčacie doby pre stíhanie trestnej činnosť a zmenila definíciu škody, čím sa navýšili finančné čiastky škody, ktoré musí páchateľ spôsobiť na to, aby mohol byť trestne stíhaný, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Novela Trestného zákona znížila tresty za širokú škálu trestnej činnosti. Pre ilustráciu, zatiaľ čo pred novelou zákona bola spodná hranica trestu pre prijatie úplatku pri obstarávaní verejného záujmu od 133-tisíc eur 10 rokov, po novele sa mení na 4 roky pre úplatky v rozmedzí 133-tisíc až 700-tisíc eur a 5 rokov pri úplatkoch nad 700-tisíc eur. Špecificky problematické je zníženie trestov pri trestnej činnosti poškodzovania záujmov EÚ. Pred novelou varovala jednak Európska prokuratúra v liste Európskej komisii v decembri 2023, ale aj samotná Európska komisia, ktorá mala Slovenskej republike adresovať dva listy s cieľom zamedziť ohrozeniu financií EÚ v krajine.", "Premlčacie doby sa taktiež znižovali. Medzi kontroverzné patria znížené premlčacie doby za znásilnenie a sexuálne zneužívanie, ktoré kritizovali opoziční poslanci. Okrem pôvodných 20 rokov by tak obete sexuálneho násilia mali po prijatí novely 10 rokov na to, aby skutočnosť ohlásili príslušným orgánom. Pri sexuálnom násilí páchanom na neplnoletých sa premlčacia doba skrátila z 20 na 15 rokov.", "Premlčacie doby sa menili aj pri ekonomickej trestnej činnosti a korupcii. Médiá upozornili na skutočnosť, že kvôli tomuto kroku by mohli byť pozastavené viaceré súdne procesy s vysokopostavenými funkcionármi trestne stíhanými za korupciu. Beztrestnosť by tak vďaka kratším dobám premlčania mohol získať napríklad guvernér NBS Peter Kažimír, ktorý je obvinený z predania úplatku vo výške 48-tisíc eur bývalému riaditeľovi finančnej správy Františkovi Imreczemu, či Peter Žiga, ktorý sa podľa výpovede bývalej štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti Moniky Jankovskej snažil podplatiť sudkyňu Najvyššieho súdu Katarínu Pramukovú. Premlčanie hrozí aj v kauze podnikateľa Miroslava Výboha, s ktorým má 4. marca začať súdny proces kvôli podozreniu z korupcie, zatiaľ čo podnikateľ Jaroslav Haščák by sa mohol zbaviť obvinení z kauzy Gorila.", "Okrem samotných trestných sadzieb a dôb premlčania novela Trestného zákona de facto zníži tresty aj skrz redefiníciu pojmu škoda. Pred novelou by pacháteľ za rovnaký finančný obnos dostal nižší trest. Vládna koalícia pri redefinícii pojmu škoda argumentovala , že novela týmto spôsobom zohľadňuje infláciu. V súčasnosti sa podľa § 125 ods.1 škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, škodou väčšou sa rozumie suma nad 2 660 eur, značnou škodou je suma nad 26 600 eur a škoda veľkého rozsahu je nad 133 000 eur. Pre porovnanie, podľa novely Trestného zákona v znení v akom bola prijatá sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur (. pdf , s. 13)."], "analysis_date": "2024-03-03", "analysis_sources": {"text": ["prijatie", "varovala", "ohrozeniu", "patria", "kritizovali", "ohlásili", "menili", "pozastavené", "úplatku", "podplatiť", "hrozí", "argumentovala", "§ 125 ods.1", "pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/FAzcTR4/za-statisicovy-uplatok-podmienka-velky-prehlad-ako-sa-maju-menit-tresty-aktualizovane-znenie/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/europska-prokuratura-varuje-pred-zmenami-navrhnutymi-slovenskou-vladou/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8QsfLE2/eurokomisia-poslala-slovensku-dva-listy-varuje-ze-mozeme-prist-o-peniaze-z-eu-tvrdi-ps/", "https://domov.sme.sk/c/23280578/znasilnenie-boli-aj-po-20-rokoch-reaguju-expertky-na-skratenie-premlcacej-doby.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698908-trestne-sadzby-novela-trestneho-zakona-tibor-gaspar-robert-fico-ficova-vlada/", "https://dennikn.sk/3820465/preco-znasilnenie-nemoze-byt-premlcane-za-10-rokov-je-to-neucta-k-obetiam-a-signal-podpory-pre-agresorov-hovori-odbornicka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698908-trestne-sadzby-novela-trestneho-zakona-tibor-gaspar-robert-fico-ficova-vlada/", "https://dennikn.sk/3800119/pripady-vyboha-a-hascaka-budu-navzdy-premlcane-ak-trestny-zakon-zmenia-hoci-len-na-jeden-den/?ref=list", "https://dennikn.sk/3324618/sud-uznal-guvernera-nbs-kazimira-za-vinneho-z-podplacania-imreczeho-rozhodol-od-stola-na-zaklade-dokazov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/849560/obvineny-politik-peter-ziga-dorazil-na-policajny-vysluch/", "https://www.aktuality.sk/clanok/VA4PpaL/daniel-lipsic-miroslav-vyboh-a-jaroslav-hascak-dosiahnu-beztrestnost-moze-to-zastavit-ustavny-sud-podcast/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698908-trestne-sadzby-novela-trestneho-zakona-tibor-gaspar-robert-fico-ficova-vlada/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=540530"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:00.047252+00:00"}
{"id": "vr26845", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26845", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "V paragrafe 6 je napríklad uvedené, že pán predseda vlády v čase krízovej situácie teda že ak tak rozhodne predseda vlády v čase krízovej situácie, plní úrad aj ďalšie úlohy zamerané na zabezpečenie a tak ďalej. Ochrany, bezpečnosti štátu a podobne.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh zákona o ktorom Martin Fedor hovorí sa nám nepodarilo získať a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona o ktorom Martin Fedor hovorí sa nám nepodarilo získať a výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:39.620381+00:00"}
{"id": "vr32255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32255", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Čiže priemerom je 990 eur, zhruba si priemerne navýšil sa plat sestier o 151 eur", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok ministerky zdravotníctva je neoveriteľný, pretože platy zdravotných sestier na Slovensku po prijatí a následnom pozastavení účinnosti zákona o ich zvýšení Ústavným zákonom prechádzajú zmenami, mnohé sestry dostali v septembri 2012 pôvodné platy, ktoré mali pred zvýšením, rozdiely sú aj medzi sestrami súkromných ambulancií.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministerky zdravotníctva je neoveriteľný, pretože platy zdravotných sestier na Slovensku po prijatí a následnom pozastavení účinnosti zákona o ich zvýšení Ústavným zákonom prechádzajú zmenami, mnohé sestry dostali v septembri 2012 pôvodné platy, ktoré mali pred zvýšením, rozdiely sú aj medzi sestrami súkromných ambulancií."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:03.141532+00:00"}
{"id": "vr13867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13867", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja chápem, že dnes sa snaží niekto upokojovať situáciu, že to nebol migrant (jeden z atentátnikov v Paríži, pozn.), no ale informácie, ktoré máme zo spravodajských služieb, hovoria niečo iné. Malo ísť o človeka, ktorý mal prekročiť v októbri hranice Grécka a mal sa dostať do Európy.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Identita niektorých atentátnikov je už odhalená. Síce sa pri jednom z útočníkov našiel sýrsky pas utečenca, identita útočníka dodnes nie je francúzskou vládou potvrdená. Výrok preto hodnotíme momentálne ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Identita niektorých atentátnikov je už odhalená. Síce sa pri jednom z útočníkov našiel sýrsky pas utečenca, identita útočníka dodnes nie je francúzskou vládou potvrdená. Výrok preto hodnotíme momentálne ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["sedem páchateľov", "Ahmad al Muhammad"], "url": ["http://edition.cnn.com/2015/11/16/world/paris-attacks-suspects-profiles/index.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34836372"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:09.645133+00:00"}
{"id": "vr38335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38335", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "... my neprikazujeme touto zmenou obligatórne všetky voľby robiť verejne, my len dávame možnosť Národnej rade rozhodnúť v ktoromkoľvek prípade voľby, či bude tajná alebo verejná.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodné znenie §39, ods. 8 Zákona č. 350/1996 Z. z.: \"(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. \" Nové znenie podľa novely schválenej na májovej schôdzi (možné nájsť v parlamentnej tlači ) NR SR je: !(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Tajnú voľbu teda explicitne prikazuje len Ústava SR, žiaden iný zákon. Avšak takisto zostáva možnosť, aby sa NR SR rozhodla, či bude alebo nebude chcieť v niektorých prípadoch využiť tajnú voľbu.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodné znenie §39, ods. 8 Zákona č. 350/1996 Z. z.: \"(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak. \" Nové znenie podľa novely schválenej na májovej schôdzi (možné nájsť v parlamentnej tlači ) NR SR je: !(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.\" Tajnú voľbu teda explicitne prikazuje len Ústava SR, žiaden iný zákon. Avšak takisto zostáva možnosť, aby sa NR SR rozhodla, či bude alebo nebude chcieť v niektorých prípadoch využiť tajnú voľbu."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["parlamentnej tlači"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=331"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:18.400963+00:00"}
{"id": "vr35245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35245", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A tento nekonečný príbeh aj ďalej pokračuje tak, ako hovoríte, pretože  my sme jednoznačne deklarovali pred hlasovaním v parlamente, že trestnoprávnu imunitu nepodporíme a mali sme aj preto príčiny a máme aj dôvody.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe agentúry SITA sa uvádza nasledovné: \"Návrh ústavného zákona na zúženie poslaneckej imunity na októbrovej schôdzi, ktorá začína v utorok, Smer-SD nepodporí.\" \"Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii,\" uviedol Fico.", "analysis_paragraphs": ["V správe agentúry SITA sa uvádza nasledovné: \"Návrh ústavného zákona na zúženie poslaneckej imunity na októbrovej schôdzi, ktorá začína v utorok, Smer-SD nepodporí.\" \"Rozhodli sme sa, že nebudeme Radičovej asistovať pri tejto hre. Nebudeme jej pomáhať pri prezentácii,\" uviedol Fico."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["V správe agentúry SITA"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1217587"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:41.768119+00:00"}
{"id": "vr37381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37381", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Celkom objektívne treba priznať, že to prijatie úsporného balíčka vláda Ivety Radičovej sa premietlo do konečného nárastu spotrebiteľských cien na Slovensku približne jedným percentuálnym bodom.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vplyve ozdravného balíčka na rast cien hovorí v prognóza IFP zo 14.septembra 2010. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára.", "analysis_paragraphs": ["O vplyve ozdravného balíčka na rast cien hovorí v prognóza IFP zo 14.septembra 2010. Na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:19.300878+00:00"}
{"id": "vr16078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16078", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...už dnes tu máme inštitúciu, ktorá sa má starať o tie veci, ktoré má dnes riešiť generálny prokurátor, akurát že tá inštitúcia nemala žiadne kompetencie.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spomínanou inštitúciou je Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), ktorý má skutočne malé kompetencie, medzi ktoré nepatrí stíhanie ani sankcionovanie osôb. Už niekoľko rokov sa napríklad česká komisárka Věra Jourová snaží presadiť ustanovenie funkcie generálneho prokurátora, ktorý by tieto kompetencie mal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["presadiť", "úrad", "OLAF", ".pdf", "úlohou", "prokurátor", "Návrh", "Lisabonskej zmluvy", "Eurojust", "nepodarilo"], "url": ["http://www.euractiv.com/section/justice-home-affairs/opinion/we-urgently-need-a-european-public-prosecutor-s-office/", "http://www.olaf.vlada.gov.sk/olaf/", "http://ec.europa.eu/anti-fraud//home_en", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:31999D0352&from=EN", "http://ec.europa.eu/anti-fraud/about-us/mission_en", "http://ec.europa.eu/justice/criminal/judicial-cooperation/public-prosecutor/index_en.htm", "http://www.euractiv.com/section/future-eu/news/16-states-to-create-eu-prosecutors-office/", "http://www.lisbon-treaty.org/wcm/the-lisbon-treaty/treaty-on-the-functioning-of-the-european-union-and-comments/part-3-union-policies-and-internal-actions/title-v-area-of-freedom-security-and-justice/chapter-4-judicial-cooperation-in-criminal-matters/354-article-86.html", "http://www.eurojust.europa.eu/about/background/Pages/mission-tasks.aspx", "http://www.wort.lu/en/politics/multi-speed-europe-eu-prosecutor-s-office-to-be-seated-in-luxembourg-58e36fdaa5e74263e13ad02d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:34.712372+00:00"}
{"id": "vr31734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31734", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Druhá vec, ktorú musí verejnosť vedieť je to, že dôchodky z druhého piliera sa nevalorizujú.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v súčasnosti nie sú dôchodky z druhého piliera valorizované. Podľa SITA (19. júla 2011) Národná banka Slovenska upozorňuje vo svojej pripomienke k analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku na fakt, že naša legislatíva garantuje vyplácanie 50% z výšky priznaného dôchodku z priebežného piliera, ale negarantuje výšku príjmu z druhého penzijného piliera. Taktiež upozornila na fakt, že z tejto analýzy nie je jasné, či sa v budúcnosti dôchodky z druhého piliera budú valorizovať, a ak áno, akým spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodky v druhom pilieri nie sú v súčasnosti valorizované. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v súčasnosti nie sú dôchodky z druhého piliera valorizované. Podľa SITA (19. júla 2011) Národná banka Slovenska upozorňuje vo svojej pripomienke k analýze dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku na fakt, že naša legislatíva garantuje vyplácanie 50% z výšky priznaného dôchodku z priebežného piliera, ale negarantuje výšku príjmu z druhého penzijného piliera. Taktiež upozornila na fakt, že z tejto analýzy nie je jasné, či sa v budúcnosti dôchodky z druhého piliera budú valorizovať, a ak áno, akým spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodky v druhom pilieri nie sú v súčasnosti valorizované. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/24190-nbs-sporitelia-v-ii-pilieri-mozu-byt-diskriminovani-mensou-penziou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:09.352265+00:00"}
{"id": "vr38555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38555", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To je len dôkazom toho, že keď boli oslavy SNP, bol na dovolenke, keď bolo napríklad vyhodnotenie výcvikov roka ako najpodstatnejšia udalosť v armáde, kde bol prítomný aj prezident republiky - na dovolenke, pri prerokovaní dôležitého zákona v parlamente - na dovolenke a to sa prvýkrát stalo, že sa neprerokoval v parlamente zákon, lebo minister bol na dovolenke ...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O dovolenke počas osláv SNP sa nám nepodarilo zohnať informácie. Galko na hlavných oslavách nebol, pamiatku si uctil na vrchu Roh. Ľubomír Galko bol však skutočne na dovolenke počas hodnotenia \"výcvikového roka, čo je jedna z najvýznamnejších udalostí v rezorte obrany.\" Táto dovolenka mala za následok aj absenciu na rokovaní parlamentného výboru, \"kde pre jeho neprítomnosť poslanci zákon neprerokovali, čo má dnes za následok odklad jeho účinnosti.\" ( Pravda.sk ) Či sa jednalo o prvý takýto prípad nevieme určiť.", "analysis_paragraphs": ["O dovolenke počas osláv SNP sa nám nepodarilo zohnať informácie. Galko na hlavných oslavách nebol, pamiatku si uctil na vrchu Roh. Ľubomír Galko bol však skutočne na dovolenke počas hodnotenia \"výcvikového roka, čo je jedna z najvýznamnejších udalostí v rezorte obrany.\" Táto dovolenka mala za následok aj absenciu na rokovaní parlamentného výboru, \"kde pre jeho neprítomnosť poslanci zákon neprerokovali, čo má dnes za následok odklad jeho účinnosti.\" ( Pravda.sk ) Či sa jednalo o prvý takýto prípad nevieme určiť."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["pamiatku si uctil", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.mosr.sk/18592/minister-galko-si-uctil-veteranov-snp.php?pg=3", "http://spravy.pravda.sk/galko-na-hodnoteni-roka-chybal-dovolenkuje-f21-/sk_domace.asp?c=A110203_121535_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:30.185599+00:00"}
{"id": "49648", "numeric_id": 49648, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49648", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Oni si proste na hulváta bez toho, že by to niekto vedel zoberú vládny špeciál, vyberú sa tam (pozn.: futbalový zápas medzi Slovenskom a Belgickom vo Frankfurte) svoj kamaráti krížom-krážom a idú si to užívať.", "statement_date": "2024-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predstavitelia koalície Danko, Tomáš, Šutaj Eštok, Žiga a Drucker sa na futbalový zápas do Nemecka dopravili vládnym špeciálom. Na futbal mali dostať pozvanie od Slovenského futbalového zväzu a organizácie UEFA. Nemali vopred ohlásené a schválené pracovné cesty do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa prvom zápase slovenskej reprezentácie na európskom šampionáte proti Beglicku sa zúčastnili aj Andrej Danko, Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok, Peter Žiga a Tomáš Drucker. Práve Drucker pre SME potvrdil , že na palube okrem menovaných bolia jaj štátni tajomníci zo športu a z vnútra a bratislavský župan Juraj Droba.\n\nNa zápas v nemeckom Frankfurte nad Mohanom sa dopravili vládnym špeciálom. Okrem nich sa na zápas špeciálom prepravilo ešte ďalších cca 20 ľudí. Minister športu Keketi sa na zápas dopravil civilným letom, pretože mal v meste zotrvať dlhšie. Podľa ministra Druckera sa slovenskí predstavitelia na zápas dostavili „na základe pozvania Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorý má kvótu pre vládnych predstaviteľov.“\n\nMinister vnútra Šutaj Eštok tvrdí , že v prípade zahraničnej cesty na futbal išlo o reprezentáciu štátu aj na základe pozvania UEFA a SFZ.\n\nPredstavitelia vlády, ktorí sa na zápas prepravili vládnym špeciálom, nemali vopred zaznamenanú pracovnú cestu. Hovorca ministerstva vnútra Neumann uviedol , že celý proces prebehol štandardným postupom a návrh na uskutočnenie zahraničnej cesty mal byť poslaný ministerstvu zahraničných vecí 7. júna, pričom ho vláda mala dodatočné schváliť 26. júna 2024.\n\nVláda mala pôvodne 26. júna rokovať o dodatočnom schválení zahraničnej pracovnej cesty do Nemecka v deň futbalu len pre ministra vnútra Šutaja Eštoka a štátneho tajomníka ministerstva vnútra SR Patrika Krauspeho.\n\nUznesenie bolo 26. júna schválené s pripomienkami. Dodatočne bola pracovná cesta do Nemecka v deň konania futbalového zápasu napokon schválená aj pre Erika Tomáša a Tomáša Druckera.", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia koalície Danko, Tomáš, Šutaj Eštok, Žiga a Drucker sa na futbalový zápas do Nemecka dopravili vládnym špeciálom. Na futbal mali dostať pozvanie od Slovenského futbalového zväzu a organizácie UEFA. Nemali vopred ohlásené a schválené pracovné cesty do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na prvom zápase slovenskej reprezentácie na európskom šampionáte proti Beglicku sa zúčastnili aj Andrej Danko, Erik Tomáš, Matúš Šutaj Eštok, Peter Žiga a Tomáš Drucker. Práve Drucker pre SME potvrdil , že na palube okrem menovaných bolia jaj štátni tajomníci zo športu a z vnútra a bratislavský župan Juraj Droba.", "Na zápas v nemeckom Frankfurte nad Mohanom sa dopravili vládnym špeciálom. Okrem nich sa na zápas špeciálom prepravilo ešte ďalších cca 20 ľudí. Minister športu Keketi sa na zápas dopravil civilným letom, pretože mal v meste zotrvať dlhšie. Podľa ministra Druckera sa slovenskí predstavitelia na zápas dostavili „na základe pozvania Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorý má kvótu pre vládnych predstaviteľov.“", "Minister vnútra Šutaj Eštok tvrdí , že v prípade zahraničnej cesty na futbal išlo o reprezentáciu štátu aj na základe pozvania UEFA a SFZ.", "Predstavitelia vlády, ktorí sa na zápas prepravili vládnym špeciálom, nemali vopred zaznamenanú pracovnú cestu. Hovorca ministerstva vnútra Neumann uviedol , že celý proces prebehol štandardným postupom a návrh na uskutočnenie zahraničnej cesty mal byť poslaný ministerstvu zahraničných vecí 7. júna, pričom ho vláda mala dodatočné schváliť 26. júna 2024.", "Vláda mala pôvodne 26. júna rokovať o dodatočnom schválení zahraničnej pracovnej cesty do Nemecka v deň futbalu len pre ministra vnútra Šutaja Eštoka a štátneho tajomníka ministerstva vnútra SR Patrika Krauspeho.", "Uznesenie bolo 26. júna schválené s pripomienkami. Dodatočne bola pracovná cesta do Nemecka v deň konania futbalového zápasu napokon schválená aj pre Erika Tomáša a Tomáša Druckera."], "analysis_date": "2024-07-17", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnili", "potvrdil", "dopravili", "Druckera", "tvrdí", "nemali", "uviedol", "rokovať", "schválené"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23345582/danko-futbal-vladny-special-euro.html", "https://domov.sme.sk/c/23345582/danko-futbal-vladny-special-euro.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/714213-na-futbal-za-statne-podla-rezortu-vnutra-je-to-bezne-keketi-vsak-letel-za-vlastne-opozicia-hovori-o-papalasizme/", "https://domov.sme.sk/c/23345582/danko-futbal-vladny-special-euro.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/714530-sutaj-estok-v-ide-o-pravdu-let-specialom-na-futbal-bolo-reprezentaciou-statu-pri-vysetrovani-atentatu-prebehli-uz-dve-stovky-uko/", "https://www.nrsr.sk/web/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/714213-na-futbal-za-statne-podla-rezortu-vnutra-je-to-bezne-keketi-vsak-letel-za-vlastne-opozicia-hovori-o-papalasizme/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29698/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21739/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:06.771033+00:00"}
{"id": "vr37059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37059", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na poslaneckom grémiu jeden predstaviteľ vládnej koalície povedal, že táto vládna koalícia má väčšinu v 79 hlasov iba vo verenej voľbe (GP pozn.).", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Médiá sa o takomto výroku nezmieňujú.", "analysis_paragraphs": ["Médiá sa o takomto výroku nezmieňujú."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:14.408194+00:00"}
{"id": "49139", "numeric_id": 49139, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49139", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak vyzerajú tie prieskumy, kde prakticky polka vlády, ktorá sa nachádza v Demokratoch, má dôveru 2,7 %.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Demokrati dosiahla v májovom prieskume agentúry NMS Market Research dosiahla 2,7 percenta. V tejto strane sú členmi Eduard Heger ako bývalý premiér, Jaroslav Naď ako bývalý minister obrany, aj Karel Hirman, ktorý viedol rezort hospodárstva, a Ján Budaj ako exminister životného prostredia. Zo strany odišiel bývalý minister zahraničia Rastislav Káčer. Hoci členovia strany Demokrati netvorili polovicu členov bývalej vlády, tvrdenie v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdvé.\n\nStrane preferencie od jej ohlásenia klesajú . Údaj z agentúry NMS (údaje zozbierané od 3-17. mája) indikujú predvolebnú preferenciu strany Demokrati na 2,7%. Avšak čo sa týka dôveryhodnosti konkrétnych politikov, väčšina hovorí len o lídrovi strany Hegerovi. Hegerovi vo februári dôverovalo 19% občanov, v marci a apríli to bolo 22%.", "analysis_paragraphs": ["Strana Demokrati dosiahla v májovom prieskume agentúry NMS Market Research dosiahla 2,7 percenta. V tejto strane sú členmi Eduard Heger ako bývalý premiér, Jaroslav Naď ako bývalý minister obrany, aj Karel Hirman, ktorý viedol rezort hospodárstva, a Ján Budaj ako exminister životného prostredia. Zo strany odišiel bývalý minister zahraničia Rastislav Káčer. Hoci členovia strany Demokrati netvorili polovicu členov bývalej vlády, tvrdenie v duchu povedaného hodnotíme ako ešte pravdvé.", "Strane preferencie od jej ohlásenia klesajú . Údaj z agentúry NMS (údaje zozbierané od 3-17. mája) indikujú predvolebnú preferenciu strany Demokrati na 2,7%. Avšak čo sa týka dôveryhodnosti konkrétnych politikov, väčšina hovorí len o lídrovi strany Hegerovi. Hegerovi vo februári dôverovalo 19% občanov, v marci a apríli to bolo 22%."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["prieskume", "členmi", "odišiel", "klesajú", "NMS", "19%", "marci", "apríli"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23173084/prieskum-nms-progresivne-slovensko-smer-republika-volby-2023.html", "https://www.smedemokrati.sk/nasi-lidri/", "https://www.teraz.sk/slovensko/r-kacer-odisiel-zo-strany-demokrati/713037-clanok.html", "https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/s/6162/demokrati/ako", "https://domov.sme.sk/c/23173084/prieskum-nms-progresivne-slovensko-smer-republika-volby-2023.html", "https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/s/6162/demokrati/ako", "https://infogram.com/doveryhodnost-clenov-vlady-april-2023-1h8n6m3y19lqj4x?live", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/664883-doveryhodnost-politikov-caputova-danko-ukrajina-rusko-v4-eu-armada-vlada-parlament/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:23.478778+00:00"}
{"id": "vr34785", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34785", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nejaké zmocnenie a obmedzenie (hovorí o mandáte vláde SR na záväzok poskytnúť pôžičku Grécku, pozn.) bolo možné urobiť vo Výbore pre európsku úniu, bohužiaľ pre neprítomnosť zástupcov opozície výbor nebol uznášania schopný.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NRSR má prostredníctvom Výboru pre európske záležitosti právomoc uložiť vláde mandát ako postupovať na rokovaniach. Posledné rokovanie pred zasadaním, na ktorom bola schválená pomoc pre Grécko, bolo 6.5.2010, na ktorom mala byť premiérom podaná \"Informácia o mimoriadnom zasadnutí Euroskupiny, ktoré sa uskutoční dňa 7. mája 2010\" (program v .doc tu ). Na tomto zasadnutí podľa prezenčnej listiny (.doc) zástupcovia opozície prítomní neboli. Podľa SME na neho neprišiel ani Fico , ktorý vtedy otváral ihriská, k neúčasti poslancov opozície SME píše: \"Opozícia výbor demonštratívne opustila s tým, že nemá čo rokovať o pomoci Aténam, pretože zozbierali dosť podpisov na zvolanie schôdze a rokovať má celý parlament. Na výbore neboli ani poslanci za SNS, ktorí sú podobne ako SDKÚ proti úveru.\"", "analysis_paragraphs": ["NRSR má prostredníctvom Výboru pre európske záležitosti právomoc uložiť vláde mandát ako postupovať na rokovaniach. Posledné rokovanie pred zasadaním, na ktorom bola schválená pomoc pre Grécko, bolo 6.5.2010, na ktorom mala byť premiérom podaná \"Informácia o mimoriadnom zasadnutí Euroskupiny, ktoré sa uskutoční dňa 7. mája 2010\" (program v .doc tu ). Na tomto zasadnutí podľa prezenčnej listiny (.doc) zástupcovia opozície prítomní neboli. Podľa SME na neho neprišiel ani Fico , ktorý vtedy otváral ihriská, k neúčasti poslancov opozície SME píše: \"Opozícia výbor demonštratívne opustila s tým, že nemá čo rokovať o pomoci Aténam, pretože zozbierali dosť podpisov na zvolanie schôdze a rokovať má celý parlament. Na výbore neboli ani poslanci za SNS, ktorí sú podobne ako SDKÚ proti úveru.\""], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["tu", "podľa prezenčnej listiny", "neprišiel ani Fico"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=225899", "http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?MasterID=225933", "http://ekonomika.sme.sk/c/5363439/grecky-parlament-schvalil-plan-setrenia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:24.363175+00:00"}
{"id": "vr26737", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26737", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Otázka na predsedu ústavnoprávneho výboru (Mamojku, pozn.), či bolo správne, že Štefan Harabin sa stal predsedom najvyššieho súdu, odpovedal takto: \"viete, ako kto je. Je to o politike. Rezorty sú rozdelené a lídri rozhodli, že to bude takto.\"", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Mojmír Mamojka bol predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR od 4. júla 2006 po 12.júla 2010, čo bolo obdobie prvej vlády Roberta Fica. Výrok, ktorý citoval Pavol Hrušovský skutočne povedal M. Mamojka, ešte ako predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR 26. apríla 2010 v rozhovore pre denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Mojmír Mamojka bol predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR od 4. júla 2006 po 12.júla 2010, čo bolo obdobie prvej vlády Roberta Fica. Výrok, ktorý citoval Pavol Hrušovský skutočne povedal M. Mamojka, ešte ako predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR 26. apríla 2010 v rozhovore pre denník SME . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=77", "http://www.sme.sk/c/5344922/mamojka-volba-sefa-sudov-politicka-dohoda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:00.100423+00:00"}
{"id": "vr17234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17234", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Vy úplne citujete z programu SaS-ky, ktorý sme priniesli ešte v roku 2010, my sme to boli, kto sme začali hovoriť o tom, že vlastne komunitné centrum do každej osady...", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vo volebnom programe z roku 2010 venovala aj problematike sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SaS navrhovala zriadiť komunitné centrá rozmedzí medzi majoritnou časťou obce a komunitou SOS. Konkrétne takýmto návrhom pred rokom 2010 žiadna politická strana neprišla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je to popísané vo volebno programe strany z roku 2010 (. pdf , s. 28) \"Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.\" SaS navrhovala \"Zriadiť komunitné centrá, pričom o ich zriadenie bude môcť požiadať obec alebo akákoľvek iná entita - mimovládna organizácia, súkromník, firma apod. Centrá budú financované z grantov Európskeho sociálneho fondu, príjmov z prevádzkovania materskej školy, voľnočasových aktivít a krúžkov. \" Podľa návrhu súčasťou centier by mali byť práčky, sprchy, umývadlá, knižnice, herne pre deti, resp. materská škola, učebňa a podobne. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vo volebnom programe z roku 2010 venovala aj problematike sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS), ktoré žijú v osadách a izolovaných komunitách. SaS navrhovala zriadiť komunitné centrá rozmedzí medzi majoritnou časťou obce a komunitou SOS. Konkrétne takýmto návrhom pred rokom 2010 žiadna politická strana neprišla. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako je to popísané vo volebno programe strany z roku 2010 (. pdf , s. 28) \"Obyvatelia SOS žijú v podmienkach porovnateľných s krajinami tretieho sveta. Vo vlastných domoch neplatia účty a zápasia s úžerou. Na druhej strane, v mnohých komunitách nie je dobudovaný vodovod a nie je v nich zavedený elektrický prúd.\" SaS navrhovala \"Zriadiť komunitné centrá, pričom o ich zriadenie bude môcť požiadať obec alebo akákoľvek iná entita - mimovládna organizácia, súkromník, firma apod. Centrá budú financované z grantov Európskeho sociálneho fondu, príjmov z prevádzkovania materskej školy, voľnočasových aktivít a krúžkov. \" Podľa návrhu súčasťou centier by mali byť práčky, sprchy, umývadlá, knižnice, herne pre deti, resp. materská škola, učebňa a podobne. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.sas.sk/file/3610/Program-SaS-120-napadov.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:58.164666+00:00"}
{"id": "vr37424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37424", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Tovar v hodnote 300 miliónov korún, bezmála 10 miliónov euro... To sú peniaze Európskej únie, ktoré Slovenská republika môže takto použiť.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SR dostala na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi 4 809 692 eur od EÚ a dostupných je tiež 45 tis. ton obilia. Kombinovaná suma oboch položiek prekračuje hodnotu 10 mil. eur ,za predpokladu, že pod obilím sa myslí pšenica ( 246eur/t ). Je však rovnako možné, že údaj uvedený ministrom Simonom je správny. Záleží o aký typ obilia ide, a s akou cenou sa počíta pri výpočte.", "analysis_paragraphs": ["SR dostala na potravinovú pomoc pre osoby v núdzi 4 809 692 eur od EÚ a dostupných je tiež 45 tis. ton obilia. Kombinovaná suma oboch položiek prekračuje hodnotu 10 mil. eur ,za predpokladu, že pod obilím sa myslí pšenica ( 246eur/t ). Je však rovnako možné, že údaj uvedený ministrom Simonom je správny. Záleží o aký typ obilia ide, a s akou cenou sa počíta pri výpočte."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["4 809 692 eur", "246eur/t"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1284&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en", "http://www.sppk.sk/?pl=68&article=1460"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:08.551637+00:00"}
{"id": "vr26501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26501", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Odvodový bonus je naďalej súčasťou nášho programu, tam ho nájdete.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnom čase je na stránkach SaS v rámci programu aj tento bod:", "analysis_paragraphs": ["V súčasnom čase je na stránkach SaS v rámci programu aj tento bod:"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["stránkach"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/verejne-financie-a-dane/52"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:23.028544+00:00"}
{"id": "vr32731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32731", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Zamestnancov v školstve je asi 150 tisíc.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavel Ondek nepoužíva správne číslo. Podľa štatistík uverejnených na stránke Ministerstva školstva (.pdf), vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sa počet ľudí zamestnaných v školstve v prvých troch štvrťrokoch 2012 pohyboval na úrovni 126 643, z čoho 86 272 boli pedagogickí, 38 955 nepedagogickí a 1414 odborní pracovníci. Z tejto štatistiky vyplýva, že uvedený výrok je nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pavel Ondek nepoužíva správne číslo. Podľa štatistík uverejnených na stránke Ministerstva školstva (.pdf), vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, sa počet ľudí zamestnaných v školstve v prvých troch štvrťrokoch 2012 pohyboval na úrovni 126 643, z čoho 86 272 boli pedagogickí, 38 955 nepedagogickí a 1414 odborní pracovníci. Z tejto štatistiky vyplýva, že uvedený výrok je nepravdivý."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva školstva"], "url": ["http://www.minedu.sk/data/att/4183.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:10.242561+00:00"}
{"id": "47249", "numeric_id": 47249, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47249", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nielen pred Vianocami, v polke októbra som ich (prevádzky, pozn.) nechcel zatvárať, pred Vianocami sme súhlasili aj my s lockdownom.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík v októbri 2020 opakovane povedal, že nesúhlasí s plošným zatváraním prevádzok bez potrebných dát . Hovoril o tom 2. októbra v rozhovore pre aktuality.sk, nesúhlasil ani na zasadnutí krízového štábu 11. októbra a zopakoval to aj 13. októbra v rozhovore s Braňom Závodským. Súhlasil s vianočným lockdownom v najzasiahnutejších okresoch, nie však na celom Slovensku. Zdôrazňoval, že krajina potrebuje dlhodobý plán, ktorým sa budem riadiť. Tvrdeni Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík v októbri 2020 opakovane povedal, že nesúhlasí s plošným zatváraním prevádzok bez potrebných dát . Hovoril o tom 2. októbra v rozhovore pre aktuality.sk, nesúhlasil ani na zasadnutí krízového štábu 11. októbra a zopakoval to aj 13. októbra v rozhovore s Braňom Závodským. Súhlasil s vianočným lockdownom v najzasiahnutejších okresoch, nie však na celom Slovensku. Zdôrazňoval, že krajina potrebuje dlhodobý plán, ktorým sa budem riadiť. Tvrdeni Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["potrebných dát", "Hovoril", "nesúhlasil", "zopakoval", "Súhlasil"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22507931/koronavirus-slovensko-covid-19-koronakriza-sulik-restauracie-dlha-vlna.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/827350/richard-sulik-keby-ludia-nemohli-najblizsie-tyzdne-demonstrovat-svet-sa-nezruti/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2009885_sulik-odisiel-z-krizoveho-stabu-nesuhlasi-so-zatvaranim-prevadzok-matovic-hovori-o-nulovom-eq", "https://www.expres.sk/231151/podla-sulika-by-sme-mali-podniky-zatvarat-len-v-regionoch-v-ktorych-sa-objavi-ohnisko-nakazy/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2264693-celostatny-lockdown-dobre-ale-co-bude-potom-chcem-vidiet-plan-povedal-sulik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:06.515787+00:00"}
{"id": "vr32867", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32867", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Idú (vláda R. Fica, pozn.) zavádzať alebo zvyšovať zdravotné odvody z dividend, čo je to isté ako daň, tam sa zvýši sadzba na 14% a plus úplne nepochopiteľne sa zvýši ten strop vymeriavacieho základu.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasná vláda skutočne bude od 1. januára 2013 zvyšovať odvody z dividend : \" Povinnosť platiť zdravotné odvody z vyplatených podielov na zisku (z dividend) bola zavedená od roku 2011. Sadzba poistného bola stanovená na 10 %. Dňa 29.11.2012 NR SR schválila novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2013 zvyšuje sadzbu poistného z príjmov z dividend z 10 % na 14 % , smerom nahor sa mení aj maximálny vymeriavací základ.\" Pri ostatných druhoch príjmov bude ročný vymeriavací základ 60- násobkom priemernej mzdy, zatiaľ čo pri dividendách bude na osobitnej úrovni 120-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Zdravotné odvody z dividend sa budú vyberať formou zrážky pri ich výplate.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože súčasná vláda skutočne bude od 1. januára 2013 zvyšovať odvody z dividend : \" Povinnosť platiť zdravotné odvody z vyplatených podielov na zisku (z dividend) bola zavedená od roku 2011. Sadzba poistného bola stanovená na 10 %. Dňa 29.11.2012 NR SR schválila novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorá s účinnosťou od 1. januára 2013 zvyšuje sadzbu poistného z príjmov z dividend z 10 % na 14 % , smerom nahor sa mení aj maximálny vymeriavací základ.\" Pri ostatných druhoch príjmov bude ročný vymeriavací základ 60- násobkom priemernej mzdy, zatiaľ čo pri dividendách bude na osobitnej úrovni 120-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Zdravotné odvody z dividend sa budú vyberať formou zrážky pri ich výplate."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["odvody z dividend", "120-násobku"], "url": ["http://www.uctovnajednotka.sk/odborne-clanky/zvysenie-zdravotnych-odvodov-z-dividend-z-podielu-na-zisku-od-roku-2013/", "http://spravy.pozri.sk/clanok/Poslanci-odsuhlasili-vyssie-zdravotne-odvody-z-dividend/193785"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:12.460637+00:00"}
{"id": "vr37168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37168", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Svedčí o tom aj návšteva pána Orbána, aj pána prezidenta Schmitta, ktorý vyslovil naďalej svoju nespokojnosť a naďalej podporujú a vyvolávajú u maďarských spoluobčanov ten strach, že ich tu niekto bude sankcionovať alebo stíhať snáď, ak nebudú používať len maďarský jazyk.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri návšteve slovenského prezidenta v januári 2011 Schmitt vyjadril nádej, že \"otázka jazykového zákona ešte nie je definitívne uzavrená. Budeme usilovať o to, aby tento zákon nevzbudzoval u občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti pocit, že by mali byť trestaní za to, keď budú používať svoju materinskú reč .\"\n\nNa stretnutí štyroch stredoeurópskych prezidentov v Karlových Varoch v novembri 2010 vyjadril maďarský prezident Schmitt presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. \"Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ prízvukoval Pál Schmitt. Pripomenul, že mu záleží na dobrých vzťahoch a priateľstve so Slovenskom.\n\nSchmitt konštatoval, že obavy maďarskej strany vyvolali sankcie za porušovanie jazykového zákona na Slovensku. Slovenský prezident ho uistil, že tieto pokuty sa týkajú právnických osôb a nie individuálnych občanov, ktorí v bežnom živote používajú svoj materinský jazyk.\n\n\"Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE\" , povedal na tlačovej besede prezident Maďarska.\n\nJe zavádzajúce výrok prezidenta Schmitta o vynakladaní \"úsilia, aby zákon nevzbudzoval u občanov maďarskej národnosti strach z trestu za používanie maťerinského jazyka\" interpretovať ako \"podporu a vyvolávanie strachu u maďarských občanov\" .\n\nRozdiel je jednak v dikcii výroku a jednak v cieľovej skupine na ktorú je predmet výroku zameraný. Schmittova pripomienka a snaha o zníženie jeho sankcií je mierená na politikov a jeho vlastnú budúcu politickú aktivitu. Kdežto v Paškovej verzii by bol výrok adresovaný slovenským občanom s maďarskou národnosťou, kde by im podával vlastnú interpretáciu zákona.\n\nVyjadrenia pána Orbána, kde by strašil maďarských spoluobčanov, sa nám vyhľadať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Pri návšteve slovenského prezidenta v januári 2011 Schmitt vyjadril nádej, že \"otázka jazykového zákona ešte nie je definitívne uzavrená. Budeme usilovať o to, aby tento zákon nevzbudzoval u občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti pocit, že by mali byť trestaní za to, keď budú používať svoju materinskú reč .\"", "Na stretnutí štyroch stredoeurópskych prezidentov v Karlových Varoch v novembri 2010 vyjadril maďarský prezident Schmitt presvedčenie, že napätie v slovensko-maďarských vzťahoch sa vytráca a že budúca spolupráca sa bude vyvíjať v dobrej atmosfére. \"Očakávam od Maďarov žijúcich na Slovensku, že budú dobrými slovenskými občanmi. Potom budú môcť objektívne žiadať svoje práva,“ prízvukoval Pál Schmitt. Pripomenul, že mu záleží na dobrých vzťahoch a priateľstve so Slovenskom.", "Schmitt konštatoval, že obavy maďarskej strany vyvolali sankcie za porušovanie jazykového zákona na Slovensku. Slovenský prezident ho uistil, že tieto pokuty sa týkajú právnických osôb a nie individuálnych občanov, ktorí v bežnom živote používajú svoj materinský jazyk.", "\"Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE\" , povedal na tlačovej besede prezident Maďarska.", "Je zavádzajúce výrok prezidenta Schmitta o vynakladaní \"úsilia, aby zákon nevzbudzoval u občanov maďarskej národnosti strach z trestu za používanie maťerinského jazyka\" interpretovať ako \"podporu a vyvolávanie strachu u maďarských občanov\" .", "Rozdiel je jednak v dikcii výroku a jednak v cieľovej skupine na ktorú je predmet výroku zameraný. Schmittova pripomienka a snaha o zníženie jeho sankcií je mierená na politikov a jeho vlastnú budúcu politickú aktivitu. Kdežto v Paškovej verzii by bol výrok adresovaný slovenským občanom s maďarskou národnosťou, kde by im podával vlastnú interpretáciu zákona.", "Vyjadrenia pána Orbána, kde by strašil maďarských spoluobčanov, sa nám vyhľadať nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "povedal"], "url": ["http://www.eaq.sk/clanok/2010-11-10-stretnutie-styroch-stredoeuropskych-prezidentov", "http://www.eaq.sk/clanok/2011-01-21-madarsky-prezident-pal-schmitt-na-jednodnovej-navsteve-slovenska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:15.579322+00:00"}
{"id": "vr16493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16493", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Počas siedmich rokov sa nám podarilo v Košiciach zmeniť množstvo vecí. Prišli tu nové investície.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši je vo funkcii primátora Košíc siedmy rok. Podľa verejne dostupných informácií sa nám podarilo zistiť, že do Košíc v predmetnom období \"prišlo\" niekoľko nových investícií. Pojem \"množstvo vecí\" je dosť abstraktný, no v meste sa skutočne udialo niekoľko zaujímavých udalostí hodných spomenutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 30. mája 2017. Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010 . 2. februára 2016 uverejnila SITA, že \" spoločnosť Minebea, veľký japonský investor, prichádza do Košíc. Ako v piatok na tlačovej besede informoval premiér Robert Fico, Minebea pri stavbe nového závodu preinvestuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov 60 miliónov eur, pričom vznikne 1 100 pracovných miest.\" O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk . \"Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni.\" 6. februára 2015 zverejnili Hospodárske noviny správu o príchode investora do priemyselného parku Veľká Ida. \" V priemyselnom a logistickom parku vo Veľkej Ide pri Košiciach by do konca roka malo pribudnúť 200 nových pracovných miest,\" vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. \" Pre mňa je potešujúce, že tento park sa stal realitou bez jediného eura dotácií,\" pokračoval . V súčasnej dobe je pritom zamestnaných už 500 ľudí. Podľa slov Ivana Štefanca išlo o firmy IEE a Oerlikon. SME informovalo o ďalšej investícii v Košiciach 22. decembra 2014 nasledovne: \" Na východné Slovensko presúva časť svojej výroby austrálska spoločnosť Howe. Jeden z veľkých dodávateľov pre automobilový priemysel sa v roku 2015 nasťahuje do logistického parku Immopark pri košickom letisku.\" O inom investorovi sme sa dozvedeli z 20. júna 2014. \" Do Košíc prichádza vietnamský investor, ktorý do východoslovenskej metropoly prinesie nové pracovné možnosti. Spoločnosť FTP Software sa zlúči s firmou RWE IT Slovakia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí už desať rokov.\" 16. apríla 2013 zverejnila stránka odpady-portal.sk investíciu v Košiciach v enviromentálnej oblasti. \" Celkovo 2 mil. eur plánuje spoločnosť Environcentrum investovať do nového zariadenia na zhodnotenie a úpravu odpadov. Hlavným dodávateľom odpadu bude podľa zámeru EIA skupina U. S. Steel Košice (USSK). Výstavbu v Košiciach ohlásil investor na začiatok budúceho roku, pričom do prevádzky bude nové zariadenie uvedené o rok neskôr.\" Vyššie sme uviedli výber niekoľkých správ o realizácií nových investícií v meste. Demonštratívne môžeme uviesť pár vecí aj k prvej časti výroku o \"zmene množstva vecí\" v Košiciach. Košické kúpalisko Červená hviezda , ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou, bolo po jedenásť mesačnej rekonštrukcii v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Ďalšou vecou, ktorá sa bude v Košiciach meniť, je vznik novej Košickej futbalovej arény. Tento štadión bude spĺňať kritériá Európskej futbalovej asociácie UEFA. Budú sa v ňom konať domáce i medzinárodné futbalové zápasy, ale aj iné športové, kultúrne a spoločenské podujatia . Za ďalšiu zmenenú vec môžme považovať novú leteckú linku z Košíc do Kolína a Tel Avivu, alebo zvyšujúci sa počet turistov v metropole východu. V Košiciach sa chystá aj výstavba nového Národného tenisového centra , podľa plánov bude dokončená v roku 2019. Mesto sa stalo v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry , o víťazovi titulu sa rozhodlo už v roku 2008. Zrekonštruovala sa košická hlavná železničná stanica , nové priestory boli odovzdané v roku 2014. Slovensko usporiadalo Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, niektoré zápasy sa konali práve v košickom Steel Aréne. Slovensko získalo možnosť usporiadať majstrovstvá aj v roku 2019, kedy sa počíta opäť s rovnakým priebehom zápasov. V roku 2010 sa začala výstavba Auparku v centre mesta, nákupné stredisko odovzdali verejnosti v roku 2011. Ešte v roku 2007 vzniklo združenie Košice IT Valley , ktoré sa menilo na certifikovaný klaster v IT a komunikačných technológiach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši je vo funkcii primátora Košíc siedmy rok. Podľa verejne dostupných informácií sa nám podarilo zistiť, že do Košíc v predmetnom období \"prišlo\" niekoľko nových investícií. Pojem \"množstvo vecí\" je dosť abstraktný, no v meste sa skutočne udialo niekoľko zaujímavých udalostí hodných spomenutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok Richarda Rašiho sme zaznamenali 30. mája 2017. Raši je primátorom Košíc nepretržite od víťazstva v komunálnych voľbách v roku 2010 . 2. februára 2016 uverejnila SITA, že \" spoločnosť Minebea, veľký japonský investor, prichádza do Košíc. Ako v piatok na tlačovej besede informoval premiér Robert Fico, Minebea pri stavbe nového závodu preinvestuje v priebehu nasledujúcich piatich rokov 60 miliónov eur, pričom vznikne 1 100 pracovných miest.\" O ďalšom investorovi zase píše web zive.sk . \"Nemecký celosvetový poskytovateľ IT služieb Freudenberg IT otvoril tento týždeň (14. júla 2016) pobočku v Košiciach. Do konca roka chce vytvoriť desiatky pracovných miest pre IT špecialistov na seniorskej úrovni.\" 6. februára 2015 zverejnili Hospodárske noviny správu o príchode investora do priemyselného parku Veľká Ida. \" V priemyselnom a logistickom parku vo Veľkej Ide pri Košiciach by do konca roka malo pribudnúť 200 nových pracovných miest,\" vyhlásil poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. \" Pre mňa je potešujúce, že tento park sa stal realitou bez jediného eura dotácií,\" pokračoval . V súčasnej dobe je pritom zamestnaných už 500 ľudí. Podľa slov Ivana Štefanca išlo o firmy IEE a Oerlikon. SME informovalo o ďalšej investícii v Košiciach 22. decembra 2014 nasledovne: \" Na východné Slovensko presúva časť svojej výroby austrálska spoločnosť Howe. Jeden z veľkých dodávateľov pre automobilový priemysel sa v roku 2015 nasťahuje do logistického parku Immopark pri košickom letisku.\" O inom investorovi sme sa dozvedeli z 20. júna 2014. \" Do Košíc prichádza vietnamský investor, ktorý do východoslovenskej metropoly prinesie nové pracovné možnosti. Spoločnosť FTP Software sa zlúči s firmou RWE IT Slovakia, ktorá na slovenskom trhu pôsobí už desať rokov.\" 16. apríla 2013 zverejnila stránka odpady-portal.sk investíciu v Košiciach v enviromentálnej oblasti. \" Celkovo 2 mil. eur plánuje spoločnosť Environcentrum investovať do nového zariadenia na zhodnotenie a úpravu odpadov. Hlavným dodávateľom odpadu bude podľa zámeru EIA skupina U. S. Steel Košice (USSK). Výstavbu v Košiciach ohlásil investor na začiatok budúceho roku, pričom do prevádzky bude nové zariadenie uvedené o rok neskôr.\" Vyššie sme uviedli výber niekoľkých správ o realizácií nových investícií v meste. Demonštratívne môžeme uviesť pár vecí aj k prvej časti výroku o \"zmene množstva vecí\" v Košiciach. Košické kúpalisko Červená hviezda , ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou, bolo po jedenásť mesačnej rekonštrukcii v júli 2016 opäť sprístupnené pre verejnosť. Ďalšou vecou, ktorá sa bude v Košiciach meniť, je vznik novej Košickej futbalovej arény. Tento štadión bude spĺňať kritériá Európskej futbalovej asociácie UEFA. Budú sa v ňom konať domáce i medzinárodné futbalové zápasy, ale aj iné športové, kultúrne a spoločenské podujatia . Za ďalšiu zmenenú vec môžme považovať novú leteckú linku z Košíc do Kolína a Tel Avivu, alebo zvyšujúci sa počet turistov v metropole východu. V Košiciach sa chystá aj výstavba nového Národného tenisového centra , podľa plánov bude dokončená v roku 2019. Mesto sa stalo v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry , o víťazovi titulu sa rozhodlo už v roku 2008. Zrekonštruovala sa košická hlavná železničná stanica , nové priestory boli odovzdané v roku 2014. Slovensko usporiadalo Majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2011, niektoré zápasy sa konali práve v košickom Steel Aréne. Slovensko získalo možnosť usporiadať majstrovstvá aj v roku 2019, kedy sa počíta opäť s rovnakým priebehom zápasov. V roku 2010 sa začala výstavba Auparku v centre mesta, nákupné stredisko odovzdali verejnosti v roku 2011. Ešte v roku 2007 vzniklo združenie Košice IT Valley , ktoré sa menilo na certifikovaný klaster v IT a komunikačných technológiach. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenali", "2010", "uverejnila", "zive.sk", "správu", "SME", "dozvedeli", "odpady-portal.sk", "hviezda", "podujatia", "vec", "alebo", "Národného tenisového centra", "Európskym hlavným mestom kultúry", "železničná stanica", "Majstrovstvá sveta v hokeji", "Auparku", "Košice IT Valley"], "url": ["http://kosicednes.sk/tema-dna/kandidat-na-zupana-richard-rasi-chce-ziskat-do-kraja-investorov/", "http://www.kosice.sk/clanok.php?file=volby_komunalne2010.htm", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412772-japonci-z-minebea-chcu-v-kosiciach-investovat-najmenej-60-milionov-eur/", "https://www.zive.sk/clanok/116321/do-kosic-prisiel-dalsi-it-investor-o-pol-roka-chce-mat-desiatky-ludi/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/509405-do-kosic-mieri-novy-investor-pribudne-dvesto-pracovnych-miest", "https://ekonomika.sme.sk/c/7559534/howe-v-kosiciach-vybuduje-novy-zavod-pre-1500-zamestnancov.html", "http://karierainfo.zoznam.sk/cl/1000161/1404931/V-metropole-vychodneho-Slovenska-pribudne-200-novych-pracovnych-miest", "http://www.odpady-portal.sk/Dokument/101613/investor-chce-spracovavat-odpady-z-us-steel-kosice.aspx", "http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/obnova-kupaliska-cervena-hviezda-kosice.html", "http://www.kosice-estranky.sk/clanky/vystavba/projekty---skolstvo--sport--kultura/kosicka-futbalova-arena.html", "https://www.etrend.sk/firmy/wizz-air-rozsiruje-ponuku-o-letenku-z-kosic-do-kolina.html", "http://kosicednes.sk/tema-dna/padol-rekord-desatrocia-v-pocte-ubytovanych-navstevnikov-kosic/", "https://www.stz.sk/tenis-doma/ntc-kosice-ma-zelenu", "http://www.kosice2013.sk/o-nas/co-je-ehmk/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/382926-kosicania-sa-dockali-modernej-stanice/", "http://www.steelarena.sk/sk/podujatie/slovensko-bude-usporiadatelom-majstrovstiev-sveta-v-hokeji-r.-2019", "https://www.aktuality.sk/clanok/154432/kosice-zacala-vystavba-auparku/", "http://www.kosiceitvalley.sk/o-kosice-it-valley/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:21.730053+00:00"}
{"id": "49592", "numeric_id": 49592, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49592", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Viete, keď nám, keď nám poslal list 1 eurokomisár Didier Reynders, jeden eurokomisár, ktorý patrí do tej istej politickej rodiny, je nominantom tej politickej strany, ktorej súčasťou je Progresívne Slovensko a ajhľa, vedenie Progresívneho Slovenska alebo váš predseda mal ten list skôr ako slovenský minister.", "statement_date": "2024-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Začiatkom roka poslal eurokomisár Didier Reynders slovenskej vláde list, v ktorom ju okrem iného informoval o možnej hrozbe straty eurofondov. O liste ako prvý informovali poslanci hnutia Progresívne Slovensko. Reynders aj poslanci za stranu PS sú v rámci európskych politických štruktúr členmi rovnakej frakcie - Renew Europe. Listy od Komisie však mala k dispozícii napríklad aj europoslankyňa Monika Beňová, ktorá nie je členkou tejto ani inej frakcie. Beňová tvrdí, že ministerstvo musela o existencii listov z eurokomisie informovať ona a že bez nej by ich ministerstvo nemalo k dispozícii. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVo februári 2024 upozornil predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na listy od Európskej komisie adresované slovenskej vláde v súvislosti s novelou Trestného zákona. V jednom z listov mal podľa Šimečku 8. februára eurokomisár Didier Reynders ministra spravodlivosti vyzývať, „aby nehazardoval s budúcnosťou európskych fondov na Slovenska“ (v čase od 4:44 ). Šimečka zároveň Suska vyzval, aby zverejnil námietky a výhrady, ktoré Európska komisia mala.\n\nStrana PS patrí v rámci Európskeho parlamentu do frakcie Renew Europe, ktorá sa hlási aj ku eurokomisárovi Reyndersovi. PS však na otázku ako sa k listom dostalo neodpovedalo .\n\nNa vyjadrenie strany PS reagoval 12. februára minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši, ktorý v reakcii na tlačovú konferenciu opozičného hnutia Progresívne Slovensko vyhlásil, že jeho ministerstvo, ktoré je riadiacim orgánom pre čerpanie eurofondov, žiadny list z Európskej komisie nedostalo. O dva dni na to odmietol hroziace zastavenie eurofondov a zároveň uviedol, že list od Komisie videl iba v médiách, ale oficiálne sa k nemu nedostal.\n\nProblém podľa neskorších zistení nastal pri doručení listov , keď ohľadom ich existencie musela ministerstvo spravodlivosti informovať europoslankyňa Monika Beňová. Podľa jej tvrdení by bez nej ministerstvo tieto listy k dispozícii nemalo.\n\nBeňová pritom nie je členkou Renew Europe a v rámci Európskeho parlamentu nepatrí do žiadnej frakcie. V minulosti bola súčasťou Strany európskych socialistov, neskôr sa však stala nezaradenou poslankyňou po tom, čo bolo Smeru v tejto frakcii, v nadväznosti na vstup do koalície so SNS, pozastavené členstvo.\n\nPodľa Beňovej slov nastala chyba na domácej pôde, pretože národná autorita v podobe Úradu vlády ich konkrétnym ministerstvám nedoručila. „Chcem povedať, že chyba je aj na strane Slovenskej republiky, pretože naša národná autorita tieto vaše listy a dotazy vôbec neposlala na ministerstvá,“ povedala europoslankyňa za Smer Beňová.\n\nDidiera Reyndersa na post eurokomisára pre spravodlivosť nominovala v auguste 2019 belgická vláda pod vedením Charlesa Michela, pričom v septembri ho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oficiálne predstavila ako člena Európskej komisie.\n\nReynders je v rámci domácej politiky členom a bývalým predsedom belgickej politickej strany Mouvement Réformateur (MP). Tá je na európskej úrovni súčasťou liberálnej politickej skupiny Renew Europe (RE), ktorá má zastúpenie vo väčšine členských krajín EÚ vrátane Slovenska. V Európskom parlamente zastupujú MP (teda aj RE) dvaja belgickí europoslanci, Olivier Chastel a Frédérique Ries. Okrem toho sa RE hlási k niektorým predstaviteľom ďalších európskych inštitúcií, vrátane Reydersa .\n\nAktuálne zastupujú skupinu RE v rámci Slovenska dvaja europoslanci za Progresívne Slovensko – Martin Hojsík, Michal Wiezik a dvaja nezávislí europoslanci – Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom roka poslal eurokomisár Didier Reynders slovenskej vláde list, v ktorom ju okrem iného informoval o možnej hrozbe straty eurofondov. O liste ako prvý informovali poslanci hnutia Progresívne Slovensko. Reynders aj poslanci za stranu PS sú v rámci európskych politických štruktúr členmi rovnakej frakcie - Renew Europe. Listy od Komisie však mala k dispozícii napríklad aj europoslankyňa Monika Beňová, ktorá nie je členkou tejto ani inej frakcie. Beňová tvrdí, že ministerstvo musela o existencii listov z eurokomisie informovať ona a že bez nej by ich ministerstvo nemalo k dispozícii. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vo februári 2024 upozornil predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka na listy od Európskej komisie adresované slovenskej vláde v súvislosti s novelou Trestného zákona. V jednom z listov mal podľa Šimečku 8. februára eurokomisár Didier Reynders ministra spravodlivosti vyzývať, „aby nehazardoval s budúcnosťou európskych fondov na Slovenska“ (v čase od 4:44 ). Šimečka zároveň Suska vyzval, aby zverejnil námietky a výhrady, ktoré Európska komisia mala.", "Strana PS patrí v rámci Európskeho parlamentu do frakcie Renew Europe, ktorá sa hlási aj ku eurokomisárovi Reyndersovi. PS však na otázku ako sa k listom dostalo neodpovedalo .", "Na vyjadrenie strany PS reagoval 12. februára minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši, ktorý v reakcii na tlačovú konferenciu opozičného hnutia Progresívne Slovensko vyhlásil, že jeho ministerstvo, ktoré je riadiacim orgánom pre čerpanie eurofondov, žiadny list z Európskej komisie nedostalo. O dva dni na to odmietol hroziace zastavenie eurofondov a zároveň uviedol, že list od Komisie videl iba v médiách, ale oficiálne sa k nemu nedostal.", "Problém podľa neskorších zistení nastal pri doručení listov , keď ohľadom ich existencie musela ministerstvo spravodlivosti informovať europoslankyňa Monika Beňová. Podľa jej tvrdení by bez nej ministerstvo tieto listy k dispozícii nemalo.", "Beňová pritom nie je členkou Renew Europe a v rámci Európskeho parlamentu nepatrí do žiadnej frakcie. V minulosti bola súčasťou Strany európskych socialistov, neskôr sa však stala nezaradenou poslankyňou po tom, čo bolo Smeru v tejto frakcii, v nadväznosti na vstup do koalície so SNS, pozastavené členstvo.", "Podľa Beňovej slov nastala chyba na domácej pôde, pretože národná autorita v podobe Úradu vlády ich konkrétnym ministerstvám nedoručila. „Chcem povedať, že chyba je aj na strane Slovenskej republiky, pretože naša národná autorita tieto vaše listy a dotazy vôbec neposlala na ministerstvá,“ povedala europoslankyňa za Smer Beňová.", "Didiera Reyndersa na post eurokomisára pre spravodlivosť nominovala v auguste 2019 belgická vláda pod vedením Charlesa Michela, pričom v septembri ho predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oficiálne predstavila ako člena Európskej komisie.", "Reynders je v rámci domácej politiky členom a bývalým predsedom belgickej politickej strany Mouvement Réformateur (MP). Tá je na európskej úrovni súčasťou liberálnej politickej skupiny Renew Europe (RE), ktorá má zastúpenie vo väčšine členských krajín EÚ vrátane Slovenska. V Európskom parlamente zastupujú MP (teda aj RE) dvaja belgickí europoslanci, Olivier Chastel a Frédérique Ries. Okrem toho sa RE hlási k niektorým predstaviteľom ďalších európskych inštitúcií, vrátane Reydersa .", "Aktuálne zastupujú skupinu RE v rámci Slovenska dvaja europoslanci za Progresívne Slovensko – Martin Hojsík, Michal Wiezik a dvaja nezávislí europoslanci – Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["upozornil", "4:44", "patrí", "hlási", "neodpovedalo", "reagoval", "odmietol", "doručení listov", "pozastavené", "nastala", "Didiera Reyndersa", "nominovala", "člena", "belgickí", "Reydersa", "Slovenska"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/8QsfLE2/eurokomisia-poslala-slovensku-dva-listy-varuje-ze-mozeme-prist-o-peniaze-z-eu-tvrdi-ps/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8QsfLE2/eurokomisia-poslala-slovensku-dva-listy-varuje-ze-mozeme-prist-o-peniaze-z-eu-tvrdi-ps/", "https://www.reneweuropegroup.eu/who-we-are", "https://www.reneweuropegroup.eu/our-family-in-europe", "https://www.aktuality.sk/clanok/8QsfLE2/eurokomisia-poslala-slovensku-dva-listy-varuje-ze-mozeme-prist-o-peniaze-z-eu-tvrdi-ps/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/r-rasi-mirri-ziadny-list-z-europske/774091-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/rasi-list-o-eurofondoch-z-ek-sa-odkomu/774518-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/monika-benova-v-bruseli-uznala-chybu-vlady/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pes-pozastavila-clenstvo-stranam-smer-/747188-clanok.html", "https://euractiv.sk/section/europska-politika/news/monika-benova-v-bruseli-uznala-chybu-vlady/", "https://commissioners.ec.europa.eu/didier-reynders_en#biography", "https://www.europeansources.info/record/appointment-of-didier-reynders-as-european-commissioner-for-justice/", "https://europeanjusticeforum.org/recent/news/von-der-leyen-unveils-the-structure-of-the-new-european-commission/", "https://www.reneweuropegroup.eu/who-we-are", "https://www.reneweuropegroup.eu/our-family-in-europe", "https://www.reneweuropegroup.eu/who-we-are"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:49.489208+00:00"}
{"id": "vr27494", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27494", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "vieme si predstaviť, že sudcovia by spadali pod normálny režim ochrany verejného záujmu tak ako všetci ústavní činitelia. Na to máme osobitný ústavný zákon a ten obsahuje mechanizmy, ktoré sú, myslím si, dostatočne zabezpečené proti akejkoľvek, akémukoľvek pokušeniu nejakej čistky alebo čohokoľvek.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika má skutočne takýto ústavný zákon. Je ním Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov - Zákon č. 357/2004 Z. z. o konflikte záujmov .", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika má skutočne takýto ústavný zákon. Je ním Zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov - Zákon č. 357/2004 Z. z. o konflikte záujmov ."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["357/2004"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-verejneho-zaujmu-pri-vykone-funkcii-verejnych-funkcionarov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:12.075743+00:00"}
{"id": "vr28570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28570", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Máme žiaľ len 5 denných centier (pre dôchodcov, pozn.)", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zoznamu na webe socialnypresov.sk existujú štyri denné centrá v Prešove. Po pripočítaní centra Náruč na Veselej č.1 , ktorého riaditeľ nám potvrdil, že ponúkajú dennú ambulantnú starostlivosť o seniorov sa dostávame na počet, ktorý udáva Andrea Turčanová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zoznamu na webe socialnypresov.sk existujú štyri denné centrá v Prešove. Po pripočítaní centra Náruč na Veselej č.1 , ktorého riaditeľ nám potvrdil, že ponúkajú dennú ambulantnú starostlivosť o seniorov sa dostávame na počet, ktorý udáva Andrea Turčanová. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["socialnypresov.sk", "Náruč"], "url": ["http://www.socialnypresov.sk/seniori/denne-centra-pre-seniorov-kluby-dochodcov", "http://www.zpsnaruc.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:20.994418+00:00"}
{"id": "vr32549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32549", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Toto (zatvorené obchody počas nedele a sviatkov, pozn.) je požiadavka Odborového zväzu obchodu a služieb už niekoľko rokov.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéfka odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Katarína Kuľandová, v mnohých článkoch (spravy.pravda.sk) v novinách povedala, že zväz je jednoznačne za zatvorené obchody v nedeľu a sviatky aj z toho dôvodu, že 80% týchto pracovníkov sú ženy a chcú, aby boli rodiny spolu aspoň v jeden deň.\n\nTúto ideu podporujú minimálne už od roku 2009: \"Pokračovať v úsilí legislatívne riešiť otváracie, zatváracie hodiny a čas predaja v nedeľu a počas štátnych sviatkov a v dňoch pracovného pokoja,\" píše sa v ich programe na rok 2009 až 2012.\n\nNa druhej strane, ako píše portál spravy.pravda.sk (9. októbra 2012) , \"Samotní obchodníci sú v názore na pripravované opatrenie rozdelení, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak sa preto nechcel vyjadrovať.\"", "analysis_paragraphs": ["Šéfka odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu, Katarína Kuľandová, v mnohých článkoch (spravy.pravda.sk) v novinách povedala, že zväz je jednoznačne za zatvorené obchody v nedeľu a sviatky aj z toho dôvodu, že 80% týchto pracovníkov sú ženy a chcú, aby boli rodiny spolu aspoň v jeden deň.", "Túto ideu podporujú minimálne už od roku 2009: \"Pokračovať v úsilí legislatívne riešiť otváracie, zatváracie hodiny a čas predaja v nedeľu a počas štátnych sviatkov a v dňoch pracovného pokoja,\" píše sa v ich programe na rok 2009 až 2012.", "Na druhej strane, ako píše portál spravy.pravda.sk (9. októbra 2012) , \"Samotní obchodníci sú v názore na pripravované opatrenie rozdelení, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak sa preto nechcel vyjadrovať.\""], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["článkoch", "programe", "spravy.pravda.sk (9. októbra 2012)"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/obchody-pocas-sviatkov-zatvoria-dor-/sk_domace.asp?c=A121009_173441_sk_domace_p23", "http://www.kozsr.sk/ozpocr/index.php?page=ramp", "http://spravy.pravda.sk/obchody-pocas-sviatkov-zatvoria-dor-/sk_domace.asp?c=A121009_173441_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:21.519912+00:00"}
{"id": "49043", "numeric_id": 49043, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49043", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán poslanec Valášek z Progresívneho Slovenska na poslednej schôdzi dal návrh, že áno, nejaký príspevok na ubytovanie, či bývanie 200 miliónov EUR, ale bez akéhokoľvek krytia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) predložil v januári 2023 návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Expert na sociálne politiky Progresívneho Slovenska Tomáš Hellebrandt uviedol , že príspevok by štát stál zhruba 200 miliónov eur. V dokumentoch priložených k návrhu zákona sa však vyčíslenie nákladov či ich krytie nenachádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nHellebrandt hovorí, že financie na príspevok mali byť čerpané z vlastných peňaženiek voličiek a voličov, a teda z daní. Avšak v dokumentoch k návrhu zákona Valášek neuvádza, odkiaľ by bol príspevok financovaný a ani konkrétnu sumu, ktorou by príspevok zaťažil štátny rozpočet. Na to upozorňuje v stanovisku k návrhu zákona aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií.\n\nPre porovnanie, vládny návrh z roku 2018 týkajúci sa hmotnej núdze obsahoval niekoľko ďalších dokumentov. Medzi nimi je aj Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá obsahuje tabuľku o predpokladanej finančnej záťaži na štátny rozpočet. Návrh tiež obsahuje Financovanie návrhu, v ktorom je upresnené, odkiaľ by boli financie čerpané.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko) predložil v januári 2023 návrh zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie. Expert na sociálne politiky Progresívneho Slovenska Tomáš Hellebrandt uviedol , že príspevok by štát stál zhruba 200 miliónov eur. V dokumentoch priložených k návrhu zákona sa však vyčíslenie nákladov či ich krytie nenachádza. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Hellebrandt hovorí, že financie na príspevok mali byť čerpané z vlastných peňaženiek voličiek a voličov, a teda z daní. Avšak v dokumentoch k návrhu zákona Valášek neuvádza, odkiaľ by bol príspevok financovaný a ani konkrétnu sumu, ktorou by príspevok zaťažil štátny rozpočet. Na to upozorňuje v stanovisku k návrhu zákona aj generálny riaditeľ Sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií.", "Pre porovnanie, vládny návrh z roku 2018 týkajúci sa hmotnej núdze obsahoval niekoľko ďalších dokumentov. Medzi nimi je aj Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá obsahuje tabuľku o predpokladanej finančnej záťaži na štátny rozpočet. Návrh tiež obsahuje Financovanie návrhu, v ktorom je upresnené, odkiaľ by boli financie čerpané."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "uviedol", "upozorňuje", "návrh", "Analýza"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9086", "https://sita.sk/vrealitach/prispevok-na-byvanie-ziskal-iba-osem-hlasov-niektori-asi-zabudli-co-znamena-byt-obycajnymi-ludmi-tvrdi-valasek/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523598", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7045", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=459269"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:52.333927+00:00"}
{"id": "vr28943", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28943", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak si uvedomíme, že ten pomer je 65:35 a 35% príjmov alebo výnosov z Vodnej elektrárne Gabčíkovo berú talianske elektrárne, tak za 8 rokov to už predstavuje 340 miliónov eur.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico označuje pod pojmom \"talianske elektrárne\" Slovenské elektrárne, v ktorých 66 % vlastní taliansky Enel. Je pravda, že 35 % výnosov z Vodnej elektrárne Gabčíkovo berú Slovenské elektrárne (Enel majorita). Demagog.SK však nezistil na základe dostupných informácii (výročných správ Slovenských elektrární, Vodohospodárskej výstavby a spoločnosti Enel) koľko bol zisk len špecificky za vodné dielo Gabčíkovo, resp. predaj elektriny vyrobenej Gabčíkovom. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Fico označuje pod pojmom \"talianske elektrárne\" Slovenské elektrárne, v ktorých 66 % vlastní taliansky Enel. Je pravda, že 35 % výnosov z Vodnej elektrárne Gabčíkovo berú Slovenské elektrárne (Enel majorita). Demagog.SK však nezistil na základe dostupných informácii (výročných správ Slovenských elektrární, Vodohospodárskej výstavby a spoločnosti Enel) koľko bol zisk len špecificky za vodné dielo Gabčíkovo, resp. predaj elektriny vyrobenej Gabčíkovom. Výrok ako celok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["výnosov", "Slovenské elektrárne", "výročných správ", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/339384-taliani-chcu-za-gabcikovo-stamiliony-eur/", "http://www.seas.sk/clanok/gabcikovo-slovenske-elektrarne-maju-narok-na-odskodne/144", "http://www.seas.sk/publikacie", "http://www.seas.sk/data/education/46/file/cfakepathvyr-spr-2006.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/50/file/cfakepathvyr-spr-2007.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/54/file/cfakepathvyr-spr-2008-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/59/file/cfakepathvyr-spr-2009-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/63/file/cfakepathvyr-spr-2010-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/67/file/cfakepathvyr-spr-2011-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/72/file/cfakepathvyr-spr-2012-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cfakepathse-enel-ar2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:20.468514+00:00"}
{"id": "48104", "numeric_id": 48104, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48104", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Máme v strane množstvo lekárov, ktorí s chorými prichádzali do kontaktu v nemocniciach.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Medzi členov strany Republika patrí poslanec NR SR MUDr. Miroslav Urban, lekár Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorá počas pandémie slúžila na hospitalizáciu pacientov s nákazou Covid – 19 a ktorý aj podľa svojich vlastných slov bol v kontakte s týmito osobami ( 4:03 ).\n\nNa základe verejne dostupných informácií nie je možné potvrdiť, že strana Republika má väčšie množstvo členov, ktorí sú lekármi a prišli do kontaktu s pacientmi s ochorením Covid – 19. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Medzi členov strany Republika patrí poslanec NR SR MUDr. Miroslav Urban, lekár Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorá počas pandémie slúžila na hospitalizáciu pacientov s nákazou Covid – 19 a ktorý aj podľa svojich vlastných slov bol v kontakte s týmito osobami ( 4:03 ).", "Na základe verejne dostupných informácií nie je možné potvrdiť, že strana Republika má väčšie množstvo členov, ktorí sú lekármi a prišli do kontaktu s pacientmi s ochorením Covid – 19. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["poslanec", "nákazou", "4:03"], "url": ["https://www.hnutie-republika.sk/predstavitelia/miroslav-urban-2/", "http://www.uvn.sk/aktualita/200/Otvorenie-noveho-pavilonu-pre-liecbu-pacientov-s-koronavirusom", "https://youtu.be/wWpbcdTdPjM?t=243"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:21.595266+00:00"}
{"id": "42719", "numeric_id": 42719, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42719", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Predseda strany SMER, čo sa týka dôveryhodnosti, už klesol aj pod Kotlebu (...).", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledného prieskumu dôveryhodnosti politikov agentúry AKO pre televíziu TA3, ktorý bol zverejnený 31. marca 2019, sa Robert Fico ocitol na chvoste rebríčka dôveryhodnosti politikov. Dôveru mu vyjadrilo iba 20 % opýtaných a predbehol ho aj spomínaný Marian Kotleba, ktorému dôverovalo 22 % opýtaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZdroj: TA3", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného prieskumu dôveryhodnosti politikov agentúry AKO pre televíziu TA3, ktorý bol zverejnený 31. marca 2019, sa Robert Fico ocitol na chvoste rebríčka dôveryhodnosti politikov. Dôveru mu vyjadrilo iba 20 % opýtaných a predbehol ho aj spomínaný Marian Kotleba, ktorému dôverovalo 22 % opýtaných. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zdroj: TA3"], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["posledného", "TA3"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1151685/exkluzivny-prieskum-ta3-komu-doverujeme-najviac-a-komu-najmenej.html", "https://www.ta3.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:40.712345+00:00"}
{"id": "vr33800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33800", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ako tu požaduje pán Ondek, že do roka zvýšiť nástupný plat učiteľa na 900 € a to je nemysliteľné.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Minister školstva Dušan Čaplovič fakticky nepresne spája požiadavky Nových školských odborov s Ondekom, ktorý je šéfom Odborového zväzu pracovníkov školstva. Odborový zväz pracovníkov školstva nemá striktnú požiadavku navýšenia platu začínajúcich učiteľov na 1,2 násobku priemernej mzdy. Ide skôr o požiadavku aby priemerné platy pedagogických zamestnancov v školstve dosiahli 1,2 až 1,6 násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Požiadavka na zvýšenie nástupného platu učiteľov na hranicu 900 euro resp. na 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve sa objavila v tzv. Petícii za lepšie školstvo odovzdanej na Úrad vlády 14. júna 2012. Iniciátorom bol predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. TASR , 2. júna 2012: \" K hlavným cieľom NŠO patrí dosiahnutie hranice 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre mzdu začínajúceho učiteľa. Ostatné tarifné platy sa majú odvíjať od tohto čísla.\" Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, v ktorom figuruje Ing. Pavel Ondek ako predseda vo svojom stanovisku z 24. apríla 2013 má síce požiadavku na zvýšenie platu na 1,2 až 1,6- násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, no nikde sa nespomína, že by sa malo jednať o plat nástupný: b) úprava systému odmeňovania zamestnancov v školstve do konca volebného obdobia tak, a by platy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve boli na úrovni 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve , u vysokoškolských pedagógov 1,7 až 3,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a platy nepedagogických zamestnancov zmenou tarifnej tabuľky tak, aby začínala minimálnou mzdou, do konca r. 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister školstva Dušan Čaplovič fakticky nepresne spája požiadavky Nových školských odborov s Ondekom, ktorý je šéfom Odborového zväzu pracovníkov školstva. Odborový zväz pracovníkov školstva nemá striktnú požiadavku navýšenia platu začínajúcich učiteľov na 1,2 násobku priemernej mzdy. Ide skôr o požiadavku aby priemerné platy pedagogických zamestnancov v školstve dosiahli 1,2 až 1,6 násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Požiadavka na zvýšenie nástupného platu učiteľov na hranicu 900 euro resp. na 1,2 násobok priemerného platu v národnom hospodárstve sa objavila v tzv. Petícii za lepšie školstvo odovzdanej na Úrad vlády 14. júna 2012. Iniciátorom bol predseda Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi. TASR , 2. júna 2012: \" K hlavným cieľom NŠO patrí dosiahnutie hranice 1,2-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve pre mzdu začínajúceho učiteľa. Ostatné tarifné platy sa majú odvíjať od tohto čísla.\" Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, v ktorom figuruje Ing. Pavel Ondek ako predseda vo svojom stanovisku z 24. apríla 2013 má síce požiadavku na zvýšenie platu na 1,2 až 1,6- násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, no nikde sa nespomína, že by sa malo jednať o plat nástupný: b) úprava systému odmeňovania zamestnancov v školstve do konca volebného obdobia tak, a by platy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve boli na úrovni 1,2 až 1,6-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve , u vysokoškolských pedagógov 1,7 až 3,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve a platy nepedagogických zamestnancov zmenou tarifnej tabuľky tak, aby začínala minimálnou mzdou, do konca r. 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Požiadavka", "Nových školských odborov", "TASR", "stanovisku"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/zvysovanie-ucitelskych-platov-musia-zvladnut-carodejnici-fico-to-nedokaze.html", "http://www.nso.sk/index.php", "http://nitra.sme.sk/c/6401888/predsedom-novych-skolskych-odborov-sa-stal-ludovit-sebeledi.html", "http://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/Oznamy/STANOVISKO-Odboroveho-zvazu-pracovnikov-skolstva-a-vedy-na-Slovensku-k-sucasnej-situacii-vo-fin.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:43.738831+00:00"}
{"id": "vr26370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26370", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Áno, nesedel ani plán na rok 2012, ak to viete ten výpadok tam bol skoro 700 miliónov eur.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012), Na telo (10. februára 2013), O5M12 (13. októbra 2013).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012), Na telo (10. februára 2013), O5M12 (13. októbra 2013)."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Na telo", "O5M12", "Prognóza december", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/344/statny-rozpocet-na-rok-2013", "http://www.demagog.sk/diskusie/354/konsolidacne-opatrenia-a-vplyv-na-nezamestnanost", "http://www.demagog.sk/diskusie/406/statny-rozpocet-kazimir-vs-kollar", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:15.757067+00:00"}
{"id": "vr15531", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15531", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... SNS má 7-tisíc ľudí(členov strany, pozn.)..", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SNS verejne neuvádza počet svojich členov, posledný dostupný údaj o veľkosti členskej základne strany je zo septembra 2015. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská národná strana mala k 2.9.2015 5 441 členov . Danko v minulosti vyhlásil , že na evidáciu členov im skutočne záleží: \" SNS má evidovaného každého člena s fotografiou a zaplateným členským. Každá strana musí preukázať, že neexistuje pre predsedu a jeho rodinných príslušníkov, ale pre ľudí, prípadne záujemcov, ktorí sa chcú v tejto strane združovať \". Pred voľbami v marci 2016 hovoril Andrej Danko o počte členov strany vo výške 6 300. Iba pre porovnanie , uvádzame počet členov niektorých väčších strán: SMER-SD má 16 167, KDH je od roku 2011 (15 360 členov) v poklese, v roku 2015 mala už iba 11 700 členov. Strana MOST-HÍD má 5 350 členov. Naopak, strana Sloboda a Solidarita, má iba 166 členov a 1 705 sympatizantov.", "analysis_paragraphs": ["SNS verejne neuvádza počet svojich členov, posledný dostupný údaj o veľkosti členskej základne strany je zo septembra 2015. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Slovenská národná strana mala k 2.9.2015 5 441 členov . Danko v minulosti vyhlásil , že na evidáciu členov im skutočne záleží: \" SNS má evidovaného každého člena s fotografiou a zaplateným členským. Každá strana musí preukázať, že neexistuje pre predsedu a jeho rodinných príslušníkov, ale pre ľudí, prípadne záujemcov, ktorí sa chcú v tejto strane združovať \". Pred voľbami v marci 2016 hovoril Andrej Danko o počte členov strany vo výške 6 300. Iba pre porovnanie , uvádzame počet členov niektorých väčších strán: SMER-SD má 16 167, KDH je od roku 2011 (15 360 členov) v poklese, v roku 2015 mala už iba 11 700 členov. Strana MOST-HÍD má 5 350 členov. Naopak, strana Sloboda a Solidarita, má iba 166 členov a 1 705 sympatizantov."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["členov", "vyhlásil", "Pred voľbami", "porovnanie"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/tlacova-beseda-sns-strana-ma-transparentny-ucet-pre-volby-2016/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403950-parlamentne-strany-by-podla-danka-mali-mat-aspon-500-clenov/", "http://www.demagog.sk/diskusie/577/posledna-predvolebna-debata-rtvs-olano-most-hid-sns-siet-smer-sd", "http://www.aktuality.sk/clanok/302504/ako-vyzeraju-clenske-zakladne-politickych-stran-v-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:00.454989+00:00"}
{"id": "vr31882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31882", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prečo ľudia z príjmov do 700 € tvoria 60% tejto populácie? A prečo ľudia, ktorí zarábajú priemernú mzdu, sú skoro 70% tejto populácie?", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje publikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), publikovanej Štatistickým úradom SR. Podľa nej hovorí P. Kažimír pravdu. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov. s.2: V mzdovom pásme do 800 eur bolo 64,2 % zamestnancov. V intervale od 800-850 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda za SR nameraná v tomto zisťovaní , bolo 4,5 % zamestnancov . Spolu tak do pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy patrilo 68,7 % zamestnancov, čo je skoro 70 %. Zamestnanci, ktorí spadali do hladiny do 700 Eur, tvorili 56,22 % všetkých zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje publikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), publikovanej Štatistickým úradom SR. Podľa nej hovorí P. Kažimír pravdu. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov. s.2: V mzdovom pásme do 800 eur bolo 64,2 % zamestnancov. V intervale od 800-850 Eur, do ktorého patrila aj priemerná hrubá mesačná mzda za SR nameraná v tomto zisťovaní , bolo 4,5 % zamestnancov . Spolu tak do pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy patrilo 68,7 % zamestnancov, čo je skoro 70 %. Zamestnanci, ktorí spadali do hladiny do 700 Eur, tvorili 56,22 % všetkých zamestnancov."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["analýze štruktúry miezd"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/struktura_%20miezd_v_sr_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:31.185048+00:00"}
{"id": "vr34719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34719", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Majú rovnaký názor (koaličné strany vo vláde Ivety Radičovej, pozn.) na zvyšovanie DPH? Majú.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "DPH sa síce zvyšovať bude, ale nedá sa tvrdiť, že koaličné strany majú rovnaký názor. Napríklad strana SaS bola proti zvyšovaniu DPH, zvýšenie DPH do roku, v ktorom deficit klesne pod 3% je stranou SaS považovaný ako kompromis.", "analysis_paragraphs": ["DPH sa síce zvyšovať bude, ale nedá sa tvrdiť, že koaličné strany majú rovnaký názor. Napríklad strana SaS bola proti zvyšovaniu DPH, zvýšenie DPH do roku, v ktorom deficit klesne pod 3% je stranou SaS považovaný ako kompromis."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SaS"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/koalicia-dohodla-docasne-zvysi-dph.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:16.005566+00:00"}
{"id": "vr27749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27749", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...však my sme znížili DPH. V roku 2006-2010 sme tu vašu slávnu 19% DPH v prípade liekov, zdravotníckych pomôcok a učebníc, dokonca kníh znížili na 10 %. Dokonca sme zrušili alebo znížili DPH na 6 % pri predaji poľnohospodárskych produktov z dvoru.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že vláda R. Fica v rokoch 2006 až 2010 znížila sadzbu na lieky, zdravotnícke pomôcky či knihy na 10%. Taktiež je pravdou, že počas Ficovej prvej vlády sa znížila sadzba na predaj poľnohospodárskych produktov z dvoru na 6%. 6. decembra 2006 bola v NR SR schválená novela zákona o DPH, ktorá znížila sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a niektoré ďalšie zdravotnícke tovary znížila z 19% na 10%. Presný zoznam bol uvedený v prílohe č. 7 novely zákona o DPH. 28. novembra 2007 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila DPH na knihy na úroveň 10%. 4.marca 2010, teda ešte počas prvej vlády R. Fica, NR SR schválila Parlament takisto schválil novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila sadzbu DPH na predaj z dvora z 19% na 6% od mája 2010. Presný zoznam produktov je uvedený v prílohe tejto novely. Počas Radičovej vlády sa zaviedli nové zmeny v sadzbách DPH. Od 1. januára 2011 sa tak zvýšila základná sadzba dane z 19% na 20%, čo je úroveň platná aj dnes, zároveň zrušila znížená sadzba DPH vo výške 6%, ktorá sa uplatňovala na predaj potravín z dvora. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že vláda R. Fica v rokoch 2006 až 2010 znížila sadzbu na lieky, zdravotnícke pomôcky či knihy na 10%. Taktiež je pravdou, že počas Ficovej prvej vlády sa znížila sadzba na predaj poľnohospodárskych produktov z dvoru na 6%. 6. decembra 2006 bola v NR SR schválená novela zákona o DPH, ktorá znížila sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na lieky a niektoré ďalšie zdravotnícke tovary znížila z 19% na 10%. Presný zoznam bol uvedený v prílohe č. 7 novely zákona o DPH. 28. novembra 2007 bola schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila DPH na knihy na úroveň 10%. 4.marca 2010, teda ešte počas prvej vlády R. Fica, NR SR schválila Parlament takisto schválil novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá znížila sadzbu DPH na predaj z dvora z 19% na 6% od mája 2010. Presný zoznam produktov je uvedený v prílohe tejto novely. Počas Radičovej vlády sa zaviedli nové zmeny v sadzbách DPH. Od 1. januára 2011 sa tak zvýšila základná sadzba dane z 19% na 20%, čo je úroveň platná aj dnes, zároveň zrušila znížená sadzba DPH vo výške 6%, ktorá sa uplatňovala na predaj potravín z dvora. Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "schválená", "schválil", "zmeny"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=94", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=21995", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1424", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/339/category/dan-z-pridanej-hodnoty/article/zmeny-dph-2011.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:24.615650+00:00"}
{"id": "vr37492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37492", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vy ste si nedali na jeseň povedať, napriek tomu ste najvyššiu DPH na potraviny, ktorú v Európe máme ešte ste ho zvýšili o 1 %.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko má dve sadzby DPH na potraviny. 10% a 20%. Ak by sme ale aj uvažovali naďalej len o sadzbe 20%, tak nie je pravda, že máme najvyššiu sadzbu DPH na potraviny v Európe. 20% má tiež Bulharsko a Estónsko. Viac ako 20% má Litva (21%), Lotyšsko (22% - s výnimkou potravín pre detí - 12%) a Rumunsko (24%) a Maďarsko (25% - okrem mliečnych a múčnych výrobkov 18%). Krajiny ako Švédsko, Portugalsko a Poľsko majú viac sadzieb na rôzne potraviny z ktorých najvyššia je vyššia (alebo rovnaká - UK) ako slovenských 20%. Zdroj: Európska komisia (.pdf)", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má dve sadzby DPH na potraviny. 10% a 20%. Ak by sme ale aj uvažovali naďalej len o sadzbe 20%, tak nie je pravda, že máme najvyššiu sadzbu DPH na potraviny v Európe. 20% má tiež Bulharsko a Estónsko. Viac ako 20% má Litva (21%), Lotyšsko (22% - s výnimkou potravín pre detí - 12%) a Rumunsko (24%) a Maďarsko (25% - okrem mliečnych a múčnych výrobkov 18%). Krajiny ako Švédsko, Portugalsko a Poľsko majú viac sadzieb na rôzne potraviny z ktorých najvyššia je vyššia (alebo rovnaká - UK) ako slovenských 20%. Zdroj: Európska komisia (.pdf)"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:47.085997+00:00"}
{"id": "vr16666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16666", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Dnes ak stredná škola vyvíja nejakú podnikateľskú činnosť, resp. zárobkovú činnosť, keďže podnikať nemôže, funguje to tak, že tie peniaze, ktoré zarobí, musí vrátiť späť, a potom sú jej spätne prideľované", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Školy majú zákonné oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom právne predpisy nezakotvujú povinnosť odovzdať zisk zriaďovateľovi školy. Ten musí dať na podnikateľskú činnosť len súhlas. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. je škola a školské zariadenie oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť, ak to neodporuje poslaniu školy. V oblasti vykonávania podnikateľskej činnosti je významný aj metodický pokyn č. 12/2009. V čl. 4 ods. 2, 3 a 4 je pritom uvedené ( .rtf , s. 3): \"(2)Škola, školské zariadenie, ktoré sú rozpočtovými organizáciami, sú oprávnené prekročiť rozpočtový limit výdavkov o zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. (3)Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení odvedie škola, školské zariadenie, ktorá má príspevkovú formu hospodárenia do rezervného fondu. (4)Zisk z podnikateľskej činnosti použijú školy, školské zariadenia ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti) na financovanie bežných a kapitálových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou. \" Začať s výkonom podnikateľskej činnosti však môžu len so súhlasom zriaďovateľa (čl. 2 ods. 2 už citovaného metodického pokynu). Školy a školské zariadenia podnikajú najčastejšie v oblasti prednáškových činností, kurzov, seminárov (jazykových, hudobných...), ubytovacích služieb, stravovacích služieb, činností spojených s propagáciou školy, výpožičkami kníh a prenajímaním školských priestorov a zariadení v čase, keď nie sú využívané na výchovno-vzdelávací proces. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Školy majú zákonné oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť, pričom právne predpisy nezakotvujú povinnosť odovzdať zisk zriaďovateľovi školy. Ten musí dať na podnikateľskú činnosť len súhlas. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. je škola a školské zariadenie oprávnené vykonávať podnikateľskú činnosť, ak to neodporuje poslaniu školy. V oblasti vykonávania podnikateľskej činnosti je významný aj metodický pokyn č. 12/2009. V čl. 4 ods. 2, 3 a 4 je pritom uvedené ( .rtf , s. 3): \"(2)Škola, školské zariadenie, ktoré sú rozpočtovými organizáciami, sú oprávnené prekročiť rozpočtový limit výdavkov o zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. (3)Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení odvedie škola, školské zariadenie, ktorá má príspevkovú formu hospodárenia do rezervného fondu. (4)Zisk z podnikateľskej činnosti použijú školy, školské zariadenia ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti) na financovanie bežných a kapitálových výdavkov súvisiacich s hlavnou činnosťou. \" Začať s výkonom podnikateľskej činnosti však môžu len so súhlasom zriaďovateľa (čl. 2 ods. 2 už citovaného metodického pokynu). Školy a školské zariadenia podnikajú najčastejšie v oblasti prednáškových činností, kurzov, seminárov (jazykových, hudobných...), ubytovacích služieb, stravovacích služieb, činností spojených s propagáciou školy, výpožičkami kníh a prenajímaním školských priestorov a zariadení v čase, keď nie sú využívané na výchovno-vzdelávací proces. Dátum zverejnenia analýzy: 28.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Podľa", ".rtf", "Školy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901#paragraf-151", "https://www.minedu.sk/data/att/512.rtf", "http://www.skolskyportal.sk/prevadzka-skoly/podnikatelska-cinnost-skol-skolskych-zariadeni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:54.683762+00:00"}
{"id": "vr15517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15517", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "...pri župných voľbách kde pravidelne druhé kolo je vždy nižšia účasť než prvé kolo.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri porovnaní účasti volieb do VÚC z rokov 2001, 2005, 2009 a 2013 je vidno, že volebná účasť je v druhom kole naozaj zvyčajne nižšia ako v prvom kole. Volebná účasť bola však vyššia v druhom kole v štyroch prípadoch. Ide preto o menej častý, ale nie neexistujúci jav. Výrok Jána Podmanického hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri porovnaní účasti volieb do VÚC z rokov 2001, 2005, 2009 a 2013 je vidno, že volebná účasť je v druhom kole naozaj zvyčajne nižšia ako v prvom kole. Volebná účasť bola však vyššia v druhom kole v štyroch prípadoch. Ide preto o menej častý, ale nie neexistujúci jav. Výrok Jána Podmanického hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Nitrianskom", "Trnavskom", "po prvom kole"], "url": ["http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/nitriansky-kraj/#p2", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2001/vysledky/trnavsky-kraj/#p2", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298848-volebne-miestnosti-zavreli-vysledky-regionalnych-volieb-sledujeme-online/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:02.687001+00:00"}
{"id": "vr17892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17892", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...kde ste ma zavolali po roku do TA3, ďakujem za ten priestor, pretože na rozdiel od STV máme aspoň nejaký priestor, v STV aj keď je verejnoprávna, nemáme absolútne žiadny, (...).", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa verejne dostupného archívu relácie V politike, hlavnej politickej diskusnej relácie televízie TA3, bol Marian Kotleba jej hosťom naposledy 28. mája 2017. Počas posledného volebného obdobia boli predstavitelia K-ĽSNS hosťom V politike celkom sedemkrát (vrátane overovanej relácie). Čo sa týka RTVS, tak predseda K-ĽSNS bol osobne hosťom hlavnej politickej diskusnej relácie O 5 minút 12 18. marca 2018. Z predstaviteľov strany K-ĽSNS bol hosťom relácie O 5 minút 12 aj Milan Uhrík, ktorý bol hosťom mimoriadnej relácie 26. marca 2017. Nakoľko RTVS poskytla počas tohto volebného obdobia priestor predstaviteľom K-ĽSNS, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa verejne dostupného archívu relácie V politike, hlavnej politickej diskusnej relácie televízie TA3, bol Marian Kotleba jej hosťom naposledy 28. mája 2017. Počas posledného volebného obdobia boli predstavitelia K-ĽSNS hosťom V politike celkom sedemkrát (vrátane overovanej relácie). Čo sa týka RTVS, tak predseda K-ĽSNS bol osobne hosťom hlavnej politickej diskusnej relácie O 5 minút 12 18. marca 2018. Z predstaviteľov strany K-ĽSNS bol hosťom relácie O 5 minút 12 aj Milan Uhrík, ktorý bol hosťom mimoriadnej relácie 26. marca 2017. Nakoľko RTVS poskytla počas tohto volebného obdobia priestor predstaviteľom K-ĽSNS, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["archívu", "hosťom", "hosťom", "hosťom", "marca", "marca", "apríla", "marca", "apríla", "mája", "júna", "povolebného", "diskusii"], "url": ["https://www.ta3.com/kategoria/182/v-politike.html", "https://www.ta3.com/clanok/1102453/rok-po-volbach-prvy-rok-vlady.html", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13004/150786", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13004/121410", "https://www.ta3.com/clanok/1079562/diskusia-s-lidrami-stran-ktore-sa-dostali-do-nr-sr.html", "https://www.ta3.com/clanok/1080428/rokovania-o-novej-vlade-opozicna-agenda-a-kontrola.html", "https://www.ta3.com/clanok/1082532/suboj-o-vladny-program-parlamentna-kultura-boj-s-rastucim-extremizmom.html", "https://www.ta3.com/clanok/1102453/rok-po-volbach-prvy-rok-vlady.html", "https://www.ta3.com/clanok/1103298/sns-po-slavnostnom-sneme-rok-rezortu-zdravotnictva-sloboda-slova-a-jej-hranice.html", "https://www.ta3.com/clanok/1106269/volba-generalneho-riaditela-rtvs-podpora-sportu-volba-predsedu-uvo-riesenia-zamestnanosti-boj-proti-extremizmu-bliziace-sa-zupne-volby-opozicia-k-aktualnym-temam.html", "https://www.ta3.com/clanok/1129665/smer-sd-o-aktualnom-politickom-diani-socialny-balicek-a-opozicna-kritika-kdh-ma-kandidatku-na-primatorku-sud-s-poslancom-stanislavom-mizikom.html", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/10385/89632", "https://dennikn.sk/minuta/909090/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:41.092732+00:00"}
{"id": "42284", "numeric_id": 42284, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42284", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Po voľbách práve SaS a OĽaNO a potom médiá (...) tak hovorili, že samozrejme klame, lebo hovorí, že nejde so SMER-om. Nikde sme to nehovorili. Sme hovorili, že my si vieme predstaviť inú vládu, vládu bez SMER-u.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 strany SaS a OĽaNO kritizovali ostatné pravicové strany za to, že sa nechcú dostatočne vyhraniť voči možnej povolebnej spolupráci so Smerom-SD. Béla Bugár a Most-Híd nikdy úplne neodmietli možnú spoluprácu so Smerom. Strana a jej predstavitelia sa vyjadrovali v zmysle “chceme vymeniť Smer” alebo “naším cieľom je snaha o zostavenie pravicovej vlády”. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodobný výrok Demagog už v minulosti overoval. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár napríklad v rozhovore pre Plus 7 dní v januári 2016, teda pred parlamentnými voľbami, uviedol: „Vravím, že sa nechcem negatívne vymedzovať, lebo od marca minulého roka je naším cieľom jednoznačne vymeniť Smer a zabezpečiť, aby tu nevznikla vláda Smeru, Naše stanovisko také, že chceme inú vládu - zloženú z pravicových strán. O spolupráci so Smerom neuvažujeme.\"\n\nPredseda SaS Richard Sulík pred voľbami do NR SR na margo nedostatočného sa vymedzenia voči strane Smer-SD stranmi Most-Híd, Sieť a KDH v roku 2016 uviedol : “ Vnímame, že nastalo súťaženie o najkrajšiu nevestu Smeru. Predbiehajú sa tie strany, ktoré nie sú postavené na hodnotách, ale na tom, aby sa dostali do vlády, aby mohli kšeftovať so Smerom.\" Vo februári 2016 sa tiež napríklad Sulík vyjadril kriticky voči Bugárovi v súvislosti s hlasovaním Mosta so Smerom o zmene ústavy: “prekáža mi, že hlasovali pri zmene ústavy s Ficom. Prekážalo mi, že Bugár sa tu už chcel zapáčiť, že si vytvára pozíciu, aby mu bol prijateľný partner.”\n\nDva mesiace pred marcovými voľbami sa rozbehol kolotoč politických diskusií, v ktorých predsedovia strán zodpovedali na rôzne otázky, medzi ktoré patrila aj otázka spájania strán so Smerom. Neskôr, 7.marca 2016 sa predsedníctvo strany Most-Híd dohodlo, že strana na rokovanie so Smerom nepôjde . O pár dní neskôr však strana svoje konanie prehodnotila a zostavila vládu so stranami Smer-SD, SNS a Sieť.", "analysis_paragraphs": ["Pred parlamentnými voľbami v roku 2016 strany SaS a OĽaNO kritizovali ostatné pravicové strany za to, že sa nechcú dostatočne vyhraniť voči možnej povolebnej spolupráci so Smerom-SD. Béla Bugár a Most-Híd nikdy úplne neodmietli možnú spoluprácu so Smerom. Strana a jej predstavitelia sa vyjadrovali v zmysle “chceme vymeniť Smer” alebo “naším cieľom je snaha o zostavenie pravicovej vlády”. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podobný výrok Demagog už v minulosti overoval. Predseda Mostu-Híd Béla Bugár napríklad v rozhovore pre Plus 7 dní v januári 2016, teda pred parlamentnými voľbami, uviedol: „Vravím, že sa nechcem negatívne vymedzovať, lebo od marca minulého roka je naším cieľom jednoznačne vymeniť Smer a zabezpečiť, aby tu nevznikla vláda Smeru, Naše stanovisko také, že chceme inú vládu - zloženú z pravicových strán. O spolupráci so Smerom neuvažujeme.\"", "Predseda SaS Richard Sulík pred voľbami do NR SR na margo nedostatočného sa vymedzenia voči strane Smer-SD stranmi Most-Híd, Sieť a KDH v roku 2016 uviedol : “ Vnímame, že nastalo súťaženie o najkrajšiu nevestu Smeru. Predbiehajú sa tie strany, ktoré nie sú postavené na hodnotách, ale na tom, aby sa dostali do vlády, aby mohli kšeftovať so Smerom.\" Vo februári 2016 sa tiež napríklad Sulík vyjadril kriticky voči Bugárovi v súvislosti s hlasovaním Mosta so Smerom o zmene ústavy: “prekáža mi, že hlasovali pri zmene ústavy s Ficom. Prekážalo mi, že Bugár sa tu už chcel zapáčiť, že si vytvára pozíciu, aby mu bol prijateľný partner.”", "Dva mesiace pred marcovými voľbami sa rozbehol kolotoč politických diskusií, v ktorých predsedovia strán zodpovedali na rôzne otázky, medzi ktoré patrila aj otázka spájania strán so Smerom. Neskôr, 7.marca 2016 sa predsedníctvo strany Most-Híd dohodlo, že strana na rokovanie so Smerom nepôjde . O pár dní neskôr však strana svoje konanie prehodnotila a zostavila vládu so stranami Smer-SD, SNS a Sieť."], "analysis_date": "2019-02-19", "analysis_sources": {"text": ["kritizovali", "vyjadrovali", "výrok", "rozhovore", "uviedol", "vyjadril", "nepôjde", "prehodnotila"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1817050_sulik-kritizuje-pravicove-strany-sutazia-ktora-bude-nevesta-smeru#", "https://www.aktuality.sk/clanok/321627/so-smerom-ano-so-smerom-nie-ako-most-siet-a-sns-menili-svoje-nazory/", "https://demagog.sk/vyrok/vr16313/", "http://plus7dni.pluska.sk/Rozhovory/Sef-Mostu-Hid-Bugar-Keby-sedel-pri-mne-Prochazka-kopol-by-do-mna", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1817050_sulik-kritizuje-pravicove-strany-sutazia-ktora-bude-nevesta-smeru#", "https://www.sas.sk/detail/3972/sulik-prochazka-nie-je-cestny-clovek-do-vlady-by-sme-s-nim-isli/obsah", "https://www.teraz.sk/slovensko/most-hid-na-rokovania-so-smerom/185615-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/321212/most-hid-je-ochotny-ist-rokovat-so-smerom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:07.354289+00:00"}
{"id": "vr27931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27931", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Ja som bol na prezentácii hodnotení programov EurActiv a tam ma zase tešilo to, že keď prišiel na rad náš program, tak zoznam tých originálnych prvkov, ktoré sa tam nachádzajú, bol najdlhší zo všetkých strán, ktoré prichádzajú do eurovolieb.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Euractiv vydal pred voľbami analýzu programov jednotlivých strán doplnenú rozhovormi s ich hlavnými predstaviteľmi s názvom \" Za Brusel, proti Bruselu, alebo celkom inak? Programy a postoje politických strán pred voľbami do Európskeho parlamentu 2014 \". Túto analýzu uviedla a prezentovala Zuzana Gábrižová na diskusii Café Európa , ktorá sa uskutočnila 13. mája 2014. Každej analyzovanej strane venovala slajd prezentácie, na ktorom vymenovávala špecifiká zoznamu. Pri SaS ich vymenovala až 8, čo bolo najviac zo všetkých strán (Smer - 6 bodov na slajde, SDKÚ - 7 bodov, OĽaNO - 6 bodov, Nova - 6 bodov, KDH - 6 bodov) Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Euractiv vydal pred voľbami analýzu programov jednotlivých strán doplnenú rozhovormi s ich hlavnými predstaviteľmi s názvom \" Za Brusel, proti Bruselu, alebo celkom inak? Programy a postoje politických strán pred voľbami do Európskeho parlamentu 2014 \". Túto analýzu uviedla a prezentovala Zuzana Gábrižová na diskusii Café Európa , ktorá sa uskutočnila 13. mája 2014. Každej analyzovanej strane venovala slajd prezentácie, na ktorom vymenovávala špecifiká zoznamu. Pri SaS ich vymenovala až 8, čo bolo najviac zo všetkých strán (Smer - 6 bodov na slajde, SDKÚ - 7 bodov, OĽaNO - 6 bodov, Nova - 6 bodov, KDH - 6 bodov) Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-20", "analysis_sources": {"text": ["vydal", "Café Európa"], "url": ["http://www.euractiv.sk/fileadmin/user_upload/EP2014_Analyza_FINAL.pdf", "http://www.cafeeuropa.sk/5maj.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:33.709610+00:00"}
{"id": "vr16115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16115", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Turecko je veľmi silne závislé ekonomicky od Európy. Však sme v colnej únii.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Turecký hlavný exportný trh tvorí Európa , až 44,5% tureckého exportu mieri práve do Európskej únie, v číslach hovoríme o 64 mld. USD. Najvýznamnejšími krajinami v tomto obchodnom vzťahu je Nemecko a Veľká Británia. V roku 2015 prišlo do Nemecka 9,3% celkového vývozu, čo je 13,4 mld. USD, Veľká Británia prijala 7,3% z celkového objemu. Mimoeurópske významné exportné trhy pre Turecku sú Irak (vývoz 5,9% predstavuje 8,5 mld. USD) a Rusko (2,9% čo činí 3,9 mld. USD). Celkovo však môžeme hovoriť o útlme a poklese vývozu do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Turecký hlavný exportný trh tvorí Európa , až 44,5% tureckého exportu mieri práve do Európskej únie, v číslach hovoríme o 64 mld. USD. Najvýznamnejšími krajinami v tomto obchodnom vzťahu je Nemecko a Veľká Británia. V roku 2015 prišlo do Nemecka 9,3% celkového vývozu, čo je 13,4 mld. USD, Veľká Británia prijala 7,3% z celkového objemu. Mimoeurópske významné exportné trhy pre Turecku sú Irak (vývoz 5,9% predstavuje 8,5 mld. USD) a Rusko (2,9% čo činí 3,9 mld. USD). Celkovo však môžeme hovoriť o útlme a poklese vývozu do zahraničia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["Európa", "44,5%", "Mimoeurópske", "únia", "Colná", "Eurokomisár"], "url": ["http://www.oecd.org/eco/outlook/economic-forecast-summary-turkey-oecd-economic-outlook-november-2016.pdf", "http://www.businessinfo.cz/cs/clanky/turecko-zahranicni-obchod-a-investice-19210.html", "http://ec.europa.eu/trade/policy/countries-and-regions/countries/turkey/", "https://europa.eu/european-union/topics/customs_sk", "http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/europska-unia-colna-unia-s-tureckom/", "https://aktualne.atlas.sk/zahranicie/europa/vstup-turecka-do-eu-vzdaluje-krajina-ma-clenskymi-statmi-napate-vztahy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:41.928899+00:00"}
{"id": "vr35968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35968", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Som rád, že aj pán Vollebaek povedal, že tento zákon je normálnym zákonom, že ani nezaznamenali sme doteraz nejaké veľké by som povedal problémy, ktoré by podľa tohto zákona sa mali riešiť, nie, hladina je tichá a ja si myslím, že takto by to malo aj ostať.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok, ale v podaní D. Čaploviča sme hodnotili v tejto relácií pred týždňom. Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil: \"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere. Predchádza tomu ale tiež veta: \"The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok, ale v podaní D. Čaploviča sme hodnotili v tejto relácií pred týždňom. Knut Vollebaek sice vo svojom stanovisku z 4.1.2010 vyhlásil: \"The Government Principles for the Implementation of the State Language Law provide for the respect of principles of non-discrimination and proportionality and should thus safeguard the right of persons belonging to national minorities to use their mother tongue in the private and public sphere. Predchádza tomu ale tiež veta: \"The Government of Slovakia has adopted the Principles for the Implementation of the amended State Language Act. The Principles are effective as of 1 January. They were elaborated on my recommendation in order to address ambiguities, add clarity and provide a single authoritative interpretation of the Law. The text of the Principles underwent a number of changes in the process of adoption.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku"], "url": ["http://www.osce.org/item/42279.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:00.793224+00:00"}
{"id": "vr14862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14862", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Labour Party zase opačne. Jeremy Corbyn, ako vyhranený ľavičiar, považuje Európsku úniu za neoliberálnu.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Corbyna možno označiť za ľavicového politika, a v minulosti kritizoval EÚ, no nikdy ju priamo nenazval neoliberálnou. Takto jeho zmýšľanie zhodnotili len niekoľkí politickí komentátori, nedá sa však z tohto odvodiť jeho postoj. V súčasnej debate o Brexite je Corbyn zástancom zotrvania v EÚ. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jeremy Corbyn bol zvolený za predsedu Labouristickej strany v septembri 2015. Na politickej scéne je od roku 1983, keď bol zvolený do parlamentu. Analytici a komentátori ho jednoznačne považujú za ľavičiara, je euroskeptik už od začiatku svojej politickej kariéry. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Corbyn už dlhodobo kritizuje Európsku úniu, v 1993 sa vyjadril aj v neprospech Maastrichtskej zmluvy: \" (the Treaty) takes away from national parliaments the power to set economic policy and hands it over to an unelected set of bankers who will impose the economic policies of price stability, deflation and high unemployment throughout the European Community \". Hlasoval aj proti Lisabonskej zmluve v 2008 . Vyše tridsať rokov bol v parlamente, kde, podľa The Guardian , najviac času strávil s kampaňmi proti vojne, proti finančným iniciatívam, alebo s podporou mierových akcií. Niektorí kritici ho popisujú ako staromódneho elitistu-ľavičiara s vyhranenými názormi na EÚ a jeho úspech a popularitu prirovnajú k úspechu populistických politických strán, ako je Syriza v Grécku, alebo Podemos v Španielsku. Píšu o ňom, že je presvedčený, že jedine ľavica sa stará o ľudské práva, spravodlivosť a mier . Vyčíta sa mu aj, že \"je euroskeptik a Brusel vidí ako domov neoliberalizmu a ochrancu Veľkého Kapitálu\". Po jeho zvolení za predsedu strany je už opatrnejší s kritikou únie a s názorom na vystúpenie Británie z EÚ (Brexit). Hovorí , že nepodporí kampaň za vystúpenie, ale chce zmeniť fungovanie únie: \" We are having discussions to sort this question out. Basically, on the question of Europe, I want to see a social Europe, a cohesive Europe, a coherent Europe, not a free market Europe .\" Jeho ľavicové cítenie sa šírilo aj zo slávnostnej reči , korú predniesol na konferencii Labouristickej strany v septembri 2015. \" Let’s build that kinder, more caring world. Since the dawn of history in virtually every human society there are some people who are given a great deal and many more people who are given little or nothing. Some people have property and power, class and capital, status and clout which are denied to the many. (...) These days this attitude is justified by economic theory. The many with little or nothing are told they live in a global economy whose terms cannot be changed. They must accept the place assigned to them by competitive markets. By the way, isn’t it curious that globalisation always means low wages for poor people, but is used to justify massive payments to top chief executives.\"", "analysis_paragraphs": ["Corbyna možno označiť za ľavicového politika, a v minulosti kritizoval EÚ, no nikdy ju priamo nenazval neoliberálnou. Takto jeho zmýšľanie zhodnotili len niekoľkí politickí komentátori, nedá sa však z tohto odvodiť jeho postoj. V súčasnej debate o Brexite je Corbyn zástancom zotrvania v EÚ. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Jeremy Corbyn bol zvolený za predsedu Labouristickej strany v septembri 2015. Na politickej scéne je od roku 1983, keď bol zvolený do parlamentu. Analytici a komentátori ho jednoznačne považujú za ľavičiara, je euroskeptik už od začiatku svojej politickej kariéry. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Corbyn už dlhodobo kritizuje Európsku úniu, v 1993 sa vyjadril aj v neprospech Maastrichtskej zmluvy: \" (the Treaty) takes away from national parliaments the power to set economic policy and hands it over to an unelected set of bankers who will impose the economic policies of price stability, deflation and high unemployment throughout the European Community \". Hlasoval aj proti Lisabonskej zmluve v 2008 . Vyše tridsať rokov bol v parlamente, kde, podľa The Guardian , najviac času strávil s kampaňmi proti vojne, proti finančným iniciatívam, alebo s podporou mierových akcií. Niektorí kritici ho popisujú ako staromódneho elitistu-ľavičiara s vyhranenými názormi na EÚ a jeho úspech a popularitu prirovnajú k úspechu populistických politických strán, ako je Syriza v Grécku, alebo Podemos v Španielsku. Píšu o ňom, že je presvedčený, že jedine ľavica sa stará o ľudské práva, spravodlivosť a mier . Vyčíta sa mu aj, že \"je euroskeptik a Brusel vidí ako domov neoliberalizmu a ochrancu Veľkého Kapitálu\". Po jeho zvolení za predsedu strany je už opatrnejší s kritikou únie a s názorom na vystúpenie Británie z EÚ (Brexit). Hovorí , že nepodporí kampaň za vystúpenie, ale chce zmeniť fungovanie únie: \" We are having discussions to sort this question out. Basically, on the question of Europe, I want to see a social Europe, a cohesive Europe, a coherent Europe, not a free market Europe .\" Jeho ľavicové cítenie sa šírilo aj zo slávnostnej reči , korú predniesol na konferencii Labouristickej strany v septembri 2015. \" Let’s build that kinder, more caring world. Since the dawn of history in virtually every human society there are some people who are given a great deal and many more people who are given little or nothing. Some people have property and power, class and capital, status and clout which are denied to the many. (...) These days this attitude is justified by economic theory. The many with little or nothing are told they live in a global economy whose terms cannot be changed. They must accept the place assigned to them by competitive markets. By the way, isn’t it curious that globalisation always means low wages for poor people, but is used to justify massive payments to top chief executives.\""], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["zástancom", "Jeremy Corbyn", "zvolený", "zvolený", "kritizuje", "Hlasoval", "The Guardian", "Niektorí kritici", "Píšu", "Vyčíta", "Hovorí", "slávnostnej reči"], "url": ["https://www.facebook.com/JeremyCorbynMP/?fref=ts", "http://www.labour.org.uk/people/detail/jeremy-corbyn", "http://www.theguardian.com/politics/2015/sep/12/jeremy-corbyn-wins-labour-party-leadership-election", "http://www.politico.eu/article/jeremy-corbyn-avatar-of-anti-americanism-labour-leader-opposition-foreign-policy/", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-35743994", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-35743994", "http://www.theguardian.com/politics/2015/sep/12/jeremy-corbyn-wins-labour-party-leadership-election", "http://www.telegraph.co.uk/news/politics/Jeremy_Corbyn/11869528/Jeremy-Corbyn-is-no-populist-hes-an-old-Left-elitist-in-shabby-disguise.html", "http://www.politico.eu/article/jeremy-corbyn-avatar-of-anti-americanism-labour-leader-opposition-foreign-policy/", "https://www.socialeurope.eu/2015/09/jeremy-corbyn-turning-point-false-dawn-europes-left/", "http://labourlist.org/2015/09/jeremy-corbyn-says-labour-wont-campaign-to-leave-the-eu/", "http://www.mirror.co.uk/news/uk-news/jeremy-corbyns-full-speech-labour-6539944"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:10.171645+00:00"}
{"id": "vr28153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28153", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme napríklad vždy veľmi podporovali zrušenie toho kempu alebo tábora v Guantanáme na Kube a pomohli sme vo vzťahu k Spojeným štátom napríklad s realokáciou niektorých väzňov. Okamžite, keď sme to urobili, tak hneď niektoré médiá na Slovensku Fico a jeho vláda sa pchá Spojeným štátom nechcem povedať kam.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že postoj Slovenska bol vždy za zrušenie Guantanáma. Fico však preháňa keď tvrdí \"hneď niektoré médiá na Slovensku Fico a jeho vláda sa pchá Spojeným štátom\". V skutočnosti relevantné média len preberali tlačové správy alebo v autorských článkoch bližšie popisovali situáciu. Okrem jedného článku v Plus 7 dní nezistil Demagog.SK ďalšie média, ktoré by označili prijatie väzňov za poklonkovanie sa USA. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Slovensko v roku 2010 prijalo troch zadržaných z väznice Guantánamo, ďalší traja väzni, príslušníci čínskych Ujgurov, boli prijatí v januári roku 2014. Slovensko teda celkovo prijalo šesť väzňov z americkej základne Guantánamo. Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väzňov z Guantanama, uvádza: \" Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väzňov z Guantanáma, pozn.) voči spojencovi, ktorý chce vyriešiť problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súčasťou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. V diskusnej relácii TA3 V politike sa minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák k prípadu prijatia troch čínskych Ujgurov vyjadril , že pre SR je to humanitárna akcia spojená so snahou prispieť k zatvoreniu Guantánama. \"Pokiaľ sme žiadali USA x-krát o pomoc a vždy sme ju dostali, bolo by sebecké a egoistické, ak by sme na ich žiadosť v tomto prípade povedali, že to nie je náš biznis,\" povedal Lajčák. V čase prijatia väzňov sa o téme dosť písalo aj v slovenských médiách. O ich realokácii informovala všetky denníky a týždenník, ktoré v drvivej väčšine prípadov prebrali autorský článok TASR alebo SITA . Autorský článok malo SME . Podobne Pluska . O príchode väzňov informovali STV a TA3. Všetky média informovali len o príchode, bez akékoľvek hodnotenia vlády v zmysle, že sa \"pchá\" USA. Napríklad komentátor SME Morvay v článku \"Službička Obamovi\" vzniesol kritiku na nedostatok informácii, nie na samotný akt. Kritický alebo satirický komentár k prijatiu väzňov mala Plus 7 dní (tlačené vydanie): \"Slovensko veľkodušne prijalo troch moslimských Ujgurov, ktorých pre podozrenie z terorizmu držali Američania vo väznici v Guantáname. Spoluprácu s Talibanom im nedokázali, domov do Číny sa ich Washington bál poslať, lebo by to bol rozsudok smrti, takže nový domov našli na Slovensku. Peking obratom poslal telegram, že Slovensko ušetrí od starostí a o „nebezpečných teroristov sa postará“. Naopak, americká vláda vyhlásila, že „trojica nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo“. Skvelé. Keď sú Ujgurovia takí nevinní a v pohode, prečo ich Američania držali celé roky v zajatí a teraz si ich nenechajú doma, ale posielajú na Slovensko? Žeby Fico takto splácal potrasenie si rukou s Barackom Obamom alebo, nebodaj, americkú pomoc pri oslobodení slovenských paraglajdistov z Iránu?\" Nejaký kritický komentár alebo článok sa mohol na internetových médiách objaviť, no vyjadrenie Fica \"hneď niektoré médiá na Slovensku Fico a jeho vláda sa pchá Spojeným štátom\" je značne prehnané. Podobne aj o príchode väzňov v roku 2010 informovali tlačové agentúry a ich články preberali média. V tom čase komentátor Schutz napísal článok Pozornosť pre Obamu, kde nekritizoval rozhodnutie ako také a neoznačoval ho za poklonkovanie sa USA, len prekvapenie, že Fico prijatie väzňov umožnil. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že postoj Slovenska bol vždy za zrušenie Guantanáma. Fico však preháňa keď tvrdí \"hneď niektoré médiá na Slovensku Fico a jeho vláda sa pchá Spojeným štátom\". V skutočnosti relevantné média len preberali tlačové správy alebo v autorských článkoch bližšie popisovali situáciu. Okrem jedného článku v Plus 7 dní nezistil Demagog.SK ďalšie média, ktoré by označili prijatie väzňov za poklonkovanie sa USA. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Slovensko v roku 2010 prijalo troch zadržaných z väznice Guantánamo, ďalší traja väzni, príslušníci čínskych Ujgurov, boli prijatí v januári roku 2014. Slovensko teda celkovo prijalo šesť väzňov z americkej základne Guantánamo. Vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí SR z 20. januára 2010, ktoré verejne oznamuje plánované prijatie troch väzňov z Guantanama, uvádza: \" Je to gesto solidarity SR (prijatie troch bývalých väzňov z Guantanáma, pozn.) voči spojencovi, ktorý chce vyriešiť problém zdedený z minulosti. Slovenská vláda tento problém kritizovala , privítala snahu o jeho vyriešenie a považuje za zodpovedné, že Slovensko je teraz súčasťou tohto riešenia.\" Demagog.SK nezistil staršie kritické postoje slovenskej strany ku Guantanámu. V diskusnej relácii TA3 V politike sa minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák k prípadu prijatia troch čínskych Ujgurov vyjadril , že pre SR je to humanitárna akcia spojená so snahou prispieť k zatvoreniu Guantánama. \"Pokiaľ sme žiadali USA x-krát o pomoc a vždy sme ju dostali, bolo by sebecké a egoistické, ak by sme na ich žiadosť v tomto prípade povedali, že to nie je náš biznis,\" povedal Lajčák. V čase prijatia väzňov sa o téme dosť písalo aj v slovenských médiách. O ich realokácii informovala všetky denníky a týždenník, ktoré v drvivej väčšine prípadov prebrali autorský článok TASR alebo SITA . Autorský článok malo SME . Podobne Pluska . O príchode väzňov informovali STV a TA3. Všetky média informovali len o príchode, bez akékoľvek hodnotenia vlády v zmysle, že sa \"pchá\" USA. Napríklad komentátor SME Morvay v článku \"Službička Obamovi\" vzniesol kritiku na nedostatok informácii, nie na samotný akt. Kritický alebo satirický komentár k prijatiu väzňov mala Plus 7 dní (tlačené vydanie): \"Slovensko veľkodušne prijalo troch moslimských Ujgurov, ktorých pre podozrenie z terorizmu držali Američania vo väznici v Guantáname. Spoluprácu s Talibanom im nedokázali, domov do Číny sa ich Washington bál poslať, lebo by to bol rozsudok smrti, takže nový domov našli na Slovensku. Peking obratom poslal telegram, že Slovensko ušetrí od starostí a o „nebezpečných teroristov sa postará“. Naopak, americká vláda vyhlásila, že „trojica nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo“. Skvelé. Keď sú Ujgurovia takí nevinní a v pohode, prečo ich Američania držali celé roky v zajatí a teraz si ich nenechajú doma, ale posielajú na Slovensko? Žeby Fico takto splácal potrasenie si rukou s Barackom Obamom alebo, nebodaj, americkú pomoc pri oslobodení slovenských paraglajdistov z Iránu?\" Nejaký kritický komentár alebo článok sa mohol na internetových médiách objaviť, no vyjadrenie Fica \"hneď niektoré médiá na Slovensku Fico a jeho vláda sa pchá Spojeným štátom\" je značne prehnané. Podobne aj o príchode väzňov v roku 2010 informovali tlačové agentúry a ich články preberali média. V tom čase komentátor Schutz napísal článok Pozornosť pre Obamu, kde nekritizoval rozhodnutie ako také a neoznačoval ho za poklonkovanie sa USA, len prekvapenie, že Fico prijatie väzňov umožnil. Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "vyjadril", "TASR", "SITA", "SME", "Pluska", "článku", "článok"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_4DCFD22DCF808E8CC12576B1002FBE7A", "http://www.teraz.sk/slovensko/terorizmus-guantanamo-m-lajcak/71050-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/slovensko-prispelo-k-zatvoreniu-guantanama-prijatim-troch-vaznov-601954", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/303991-slovensko-prijme-dalsich-troch-vaeznov-z-guantanama/", "http://www.sme.sk/c/7054540/poslednych-ujgurov-z-guantanama-prijalo-slovensko.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/cina-varuje-slovensko-vazni-z-guantanama-su-nebezpecni-teroristi.html", "http://komentare.sme.sk/c/7055392/slovenska-sluzbicka-obamovi.html", "http://korzar.sme.sk/c/5202621/pozornost-pre-obamu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:46.490184+00:00"}
{"id": "vr39033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39033", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ale predstavte si, že my sme požičiavali Írom a to bola aj kritika Írska, ktorí majú len 12 a pol percentnú daň, kdežto Slovensko má 20 percentnú daň.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie je vôbec jasné, akú daň má Rafaj na mysli. Predstavme si preto základné dane Írska a Slovenska. DPH. Írsko má 4 sadzby DPH a to 0% (na väčšinu potravín, , väčšina tovarov určená na export, oblečenia pre deti do 11 rokov, ústna medicína, knihy, Niektoré služby v oblasti námornej bezpečnosti, Niektoré navigačné služby, medicínske vybavenie, hnojivá), 4,8% (na dobytok), 13,5% (na niektoré palivá, noviny a periodiká, ubytovacie a reštauračné služby, budovy, opravy) a 21% (na všetko ostatné). Daň z prijímu FO sa pohybuje okolo 20% (rozdiely pre manželské páry, s deťmi a bez detí...) Daň z prijimu PO je na úrovni 12,5% (v špecifických prípadoch 10%), Daň z investícií je na úrovni 25%. Na Slovensku je od 1.januára 2011 dočasne 20% sadzba DPH a zostala zachovaná aj 10% sadzba DPH na vybrané zdravotnícke tovary a knihy. Daň z prijímov FO ako aj PO je na úrovni 19%. Rafaj tak účelovo výbral jednu z daní aby demonštroval \"nehoráznosť\" pôžčky pre Írsko. Vzhľadom na rôzne daňové sadzby považujeme Rafajove tvrdenie za zavádzajúce a účelové.", "analysis_paragraphs": ["Nie je vôbec jasné, akú daň má Rafaj na mysli. Predstavme si preto základné dane Írska a Slovenska. DPH. Írsko má 4 sadzby DPH a to 0% (na väčšinu potravín, , väčšina tovarov určená na export, oblečenia pre deti do 11 rokov, ústna medicína, knihy, Niektoré služby v oblasti námornej bezpečnosti, Niektoré navigačné služby, medicínske vybavenie, hnojivá), 4,8% (na dobytok), 13,5% (na niektoré palivá, noviny a periodiká, ubytovacie a reštauračné služby, budovy, opravy) a 21% (na všetko ostatné). Daň z prijímu FO sa pohybuje okolo 20% (rozdiely pre manželské páry, s deťmi a bez detí...) Daň z prijimu PO je na úrovni 12,5% (v špecifických prípadoch 10%), Daň z investícií je na úrovni 25%. Na Slovensku je od 1.januára 2011 dočasne 20% sadzba DPH a zostala zachovaná aj 10% sadzba DPH na vybrané zdravotnícke tovary a knihy. Daň z prijímov FO ako aj PO je na úrovni 19%. Rafaj tak účelovo výbral jednu z daní aby demonštroval \"nehoráznosť\" pôžčky pre Írsko. Vzhľadom na rôzne daňové sadzby považujeme Rafajove tvrdenie za zavádzajúce a účelové."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["4 sadzby DPH", "Daň z prijímov"], "url": ["http://www.taxireland.ie/taxadvice/ValueAddedTax.aspx", "http://www.finance.sk/dane/informacie/dan-z-prijmu-fo/dan-z-prijmu-fo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:39.026576+00:00"}
{"id": "vr16487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16487", "speaker": "Martin Jakubec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-jakubec", "statement": "Pri svojom poslednom zvolení v roku 2013 sa Frešo vyjadril, že z cestnej dane zinkasuje župa 33 miliónov a z toho až 60 % malo ísť na cesty. Vám sa to pri bežnej jazde alebo na chodníkoch zdá? Mne určite nie.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z marca 2017 . Celé vyjadrenie, na ktoré Martin Jakubec naráža, je z roku novembra 2013 a znie nasledovne: \" V prvom rade treba zredukovať počet správcov ciest v kraji zo súčasných 5 na dvoch, a to na štát a kraj. Nebudú sa viesť spory a diskusie o tom, komu cesta patrí. Z dane za motorové vozidlá, čo je ročne okolo 33 miliónov eur, ide takmer 60% do opráv a rekonštrukcií ciest a na zabezpečenie verejnej osobnej dopravy, zvyšok ide na financovanie školstva a sociálnej starostlivosti pre seniorov a hendikepovaných .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Jakubcovho blogu z marca 2017 . Celé vyjadrenie, na ktoré Martin Jakubec naráža, je z roku novembra 2013 a znie nasledovne: \" V prvom rade treba zredukovať počet správcov ciest v kraji zo súčasných 5 na dvoch, a to na štát a kraj. Nebudú sa viesť spory a diskusie o tom, komu cesta patrí. Z dane za motorové vozidlá, čo je ročne okolo 33 miliónov eur, ide takmer 60% do opráv a rekonštrukcií ciest a na zabezpečenie verejnej osobnej dopravy, zvyšok ide na financovanie školstva a sociálnej starostlivosti pre seniorov a hendikepovaných .\""], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["marca 2017", "novembra 2013"], "url": ["https://martinjakubec.blog.sme.sk/c/450784/pavol-freso-musi-prec.html", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/36088-pavol-freso-chcem-dalej-bojovat-za-bratislavu-a-bratislavsky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:16.250235+00:00"}
{"id": "vr14284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14284", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda (...) spracuje novú Koncepciu štátnej rodinnej politiky Slovenskej republiky do roku 2020, ktorá vymedzí strategické ciele, princípy a opatrenia na jej realizáciu s cieľom revitalizácie rodinného života a výraznejšej obnovy jej sociálnej funkcie.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koncepcia štátnej rodinnej politiky SR do roku 2020 nebola doposiaľ zverejnená a nemáme ani informácie o jej vypracovávaní. Sľub hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["Koncepcia štátnej rodinnej politiky SR do roku 2020 nebola doposiaľ zverejnená a nemáme ani informácie o jej vypracovávaní. Sľub hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2016-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zozname", "pdf"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/VyhladavanieAll?textHladat=inova%C4%8Dnej%20politiky&ajVSuboroch=False&searchType=0&allItems=1", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/organizacie-ministerstva/institut-vyskum-prace-rodiny/plan-cinnosti-ivpr-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:32.689931+00:00"}
{"id": "49806", "numeric_id": 49806, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49806", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Bolo prisľúbené, že do konca roka už obce a mestá budú mať triedičky, aby sa nešlo toľko veľa odpadu do tých skládok. Prišiel nejaký prílepok, poslanec Hlasu tam dal a odložil to o 2 roky. Tie poctivé samosprávy, ktoré boli pripravené, mali na to vysúťažené peniaze, mali pripravené tie linky, zrazu ostanú pozerať, čo sa to deje, oni boli poctivo pripravení na to, že budú ten odpad triediť.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povinnosť spracovať zmesový odpad pred jeho uložením na skládku či do spaľovne odložili poslanci o dva roky až na rok 2027. Pozmeňujúci návrh podal poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD) k odlišnému zákonu. Zástupcovia Združenia miesto a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska toto rozhodnutie kritizovali, pretože znevýhodňuje tie samosprávy, ktoré sa na povinnosť spracovania odpadu už pripravili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMInisterstvo životného prostredia (MŽP) SR v roku 2021 pod vedením bývalého ministra Jána Budaja zaviedlo povinnosť pre samosprávy spracovať zmesový odpad pred jeho uložením na skládku prostredníctvom mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ). Cieľom je znížiť objem zmesového odpadu a triedenie jeho jednotlivých častí pred uložením do spaľovne či na skládku ( .pdf , s.2).\n\nPlatnosť povinnosti spracovať odpad bola už dvakrát odložená , pričom mala začal platiť od 1. januára 2025. Na začiatku novembra poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD) podal pozmeňujúci návrh k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým však upravoval zákon o odpadoch. V pozmeňujúcom návrhu Ferenčák a ďalší poslanci navrhli odložiť platnosť povinnosti triediť odpad určený na skládkovanie až na začiatok roka 2027, čo poslanci schválili.\n\nAko hlavné dôvody Ferenčák v rozprave uviedol nepripravenosť samospráv a vysoké prevádzkové náklady, ktoré v dôsledku konsolidácie financií nemôžu byť prenechané na splácanie občanom.\n\nVoči zmene platnosti zákona sa negatívne vyjadrili zástupcovia odpadových spoločností, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska. Samosprávy, ktoré sa na zmenu pripravili budú musieť znášať vyššie náklady na spracovanie odpadu oproti tým obciam a mestám, ktoré tak neučinili. Podľa vyjadrenia riaditeľa Zväzu odpadových spoločností Jána Chovanca hrozia odpadovým spoločnostiam existenčné problémy.\n\nRozhodnutie poslancov kritizovala aj Únia miest Slovenska, podľa ktorej samosprávy, ktoré si včas dokázali zabezpečit MBÚ teraz musia čeliť potenciálnym finančným stratám a právnym problémom.", "analysis_paragraphs": ["Povinnosť spracovať zmesový odpad pred jeho uložením na skládku či do spaľovne odložili poslanci o dva roky až na rok 2027. Pozmeňujúci návrh podal poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD) k odlišnému zákonu. Zástupcovia Združenia miesto a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska toto rozhodnutie kritizovali, pretože znevýhodňuje tie samosprávy, ktoré sa na povinnosť spracovania odpadu už pripravili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "MInisterstvo životného prostredia (MŽP) SR v roku 2021 pod vedením bývalého ministra Jána Budaja zaviedlo povinnosť pre samosprávy spracovať zmesový odpad pred jeho uložením na skládku prostredníctvom mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ). Cieľom je znížiť objem zmesového odpadu a triedenie jeho jednotlivých častí pred uložením do spaľovne či na skládku ( .pdf , s.2).", "Platnosť povinnosti spracovať odpad bola už dvakrát odložená , pričom mala začal platiť od 1. januára 2025. Na začiatku novembra poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD) podal pozmeňujúci návrh k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým však upravoval zákon o odpadoch. V pozmeňujúcom návrhu Ferenčák a ďalší poslanci navrhli odložiť platnosť povinnosti triediť odpad určený na skládkovanie až na začiatok roka 2027, čo poslanci schválili.", "Ako hlavné dôvody Ferenčák v rozprave uviedol nepripravenosť samospráv a vysoké prevádzkové náklady, ktoré v dôsledku konsolidácie financií nemôžu byť prenechané na splácanie občanom.", "Voči zmene platnosti zákona sa negatívne vyjadrili zástupcovia odpadových spoločností, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska. Samosprávy, ktoré sa na zmenu pripravili budú musieť znášať vyššie náklady na spracovanie odpadu oproti tým obciam a mestám, ktoré tak neučinili. Podľa vyjadrenia riaditeľa Zväzu odpadových spoločností Jána Chovanca hrozia odpadovým spoločnostiam existenčné problémy.", "Rozhodnutie poslancov kritizovala aj Únia miest Slovenska, podľa ktorej samosprávy, ktoré si včas dokázali zabezpečit MBÚ teraz musia čeliť potenciálnym finančným stratám a právnym problémom."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["zaviedlo", ".pdf", "odložená", "podal", "navrhli", "dôvody", "vyjadrili", "kritizovala"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/26/", "https://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady-a-obaly/registre-a-zoznamy/podklad-samospravy_mbu_1_1_2024.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/zmos-chybaju-predpisy-na-mechanicko-b/824518-clanok.html", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/22?id=333167", "https://www.odpady-portal.sk/Dokument/108383/povinna-uprava-odpadov-sa-odklada.aspx", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/22?id=333167", "https://www.noviny.sk/slovensko/992585-bordel-v-odpadkoch-odklad-povinneho-triedenia-rozdelil-obce", "https://www.uniamiest.sk/tlacovespravy/%C3%BAms%3A-%C5%A1t%C3%A1t-sp%C3%B4sobil-v-mest%C3%A1ch-chaos%2C-vyz%C3%BDvame-vl%C3%A1du-sr-okam%C5%BEite-kona%C5%A5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:25.076181+00:00"}
{"id": "vr37447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37447", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Keď bol Smer vo vláde, my sme predsa dokázali aj v krízovom období nachádzať riešenia na to, aby sa vytvárali nové pracovné miesta.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\" Analytická správa o dopadoch finančnej a hospodárskej krízy \", vypracovaná ministrom hospodárstva predložená do vlády 2.septembra 2010 hodnotí opatrenia na podporu zamestnanosti v období finančnej krízy: V krízovom období od októbra 2008 až do júna 2010 sa prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane protikrízových opatrení, celkovo podporilo takmer 358 tisíc pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie alebo zamestnancov v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 284,25 mil. eur. Prostredníctvom protikrízových aktívnych opatrení na trhu práce sa od marca 2009 až do júna 2010 podporilo vytvorenie alebo udržanie pracovných miest v počte 56 509 v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 45,8 mil. eur. Z prijatých protikrízových aktívnych opatrení na trhu práce možno za najúčinnejšie opatrenie považovať príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§ 50d) a príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta (§ 50e), ktorými sa v období od marca 2009 do júna 2010 podporilo vytvorenie alebo udržanie 52 450 pracovných miest v sume 33,07 mil. eur. Zároveň možno konštatovať, že nové opatrenie, účinné od 1. marca 2010 - príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti (§ 50i), sa v praxi stretol s priaznivou odozvou zo strany zamestnávateľov. Tieto vládne opatrenia sa ale na celkovej zamestnanosti veľmi neodrazili, o čom hovorí napríklad podiel pracujúcich z ekonomicky aktívneho obyvateľstva (v %):", "analysis_paragraphs": ["\" Analytická správa o dopadoch finančnej a hospodárskej krízy \", vypracovaná ministrom hospodárstva predložená do vlády 2.septembra 2010 hodnotí opatrenia na podporu zamestnanosti v období finančnej krízy: V krízovom období od októbra 2008 až do júna 2010 sa prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane protikrízových opatrení, celkovo podporilo takmer 358 tisíc pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie alebo zamestnancov v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 284,25 mil. eur. Prostredníctvom protikrízových aktívnych opatrení na trhu práce sa od marca 2009 až do júna 2010 podporilo vytvorenie alebo udržanie pracovných miest v počte 56 509 v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 45,8 mil. eur. Z prijatých protikrízových aktívnych opatrení na trhu práce možno za najúčinnejšie opatrenie považovať príspevok na podporu udržania zamestnanosti (§ 50d) a príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta (§ 50e), ktorými sa v období od marca 2009 do júna 2010 podporilo vytvorenie alebo udržanie 52 450 pracovných miest v sume 33,07 mil. eur. Zároveň možno konštatovať, že nové opatrenie, účinné od 1. marca 2010 - príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti (§ 50i), sa v praxi stretol s priaznivou odozvou zo strany zamestnávateľov. Tieto vládne opatrenia sa ale na celkovej zamestnanosti veľmi neodrazili, o čom hovorí napríklad podiel pracujúcich z ekonomicky aktívneho obyvateľstva (v %):"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Analytická správa o dopadoch finančnej a hospodárskej krízy", "2008", "2009", "2010", "Medziročná miera zamestnanosti"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-122423", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12551", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17681", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=22101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:36.142589+00:00"}
{"id": "45146", "numeric_id": 45146, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45146", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ja som rokoval o tejto veci napr. s predstaviteľmi Volkswagenu, najväčšej automobilky slovenskej, najväčšieho pomaly zamestnávateľa, platcu daní… tie firmy by fungovali ďalej, ale jasné, s prísnymi hygienickými štandardmi, ktoré napr. vo Volkswagene majú zavedené na základe informácií a štandardov, ktoré zaviedli v Číne, lebo jednoducho majú takisto svoje pobočky v Číne.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov za rok 2018 je automobilka Volkswagen najväčším zamestnávateľom a platcom daní na Slovensku. Výrobu u nás prerušil 17. marca. „Môžem potvrdiť, že vedenie našej spoločnosti absolvovalo pracovné stretnutie s premiérom a ďalšími členmi vlády,” uviedla hovorkyňa bratislavského závodu Volkswagen Lucia K. Makayová pre Demagóg.SK 22. apríla. Väčšina čínskych továrni Volkswagenu obnovila prevádzku koncom februára 2020. Automobilka uviedla, že kvôli vládnym obmedzeniam bude s tamojšími zákazníkmi komunikovať viac cez internet. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov za rok 2018 je automobilka Volkswagen najväčším zamestnávateľom a platcom daní na Slovensku. Výrobu u nás prerušil 17. marca. „Môžem potvrdiť, že vedenie našej spoločnosti absolvovalo pracovné stretnutie s premiérom a ďalšími členmi vlády,” uviedla hovorkyňa bratislavského závodu Volkswagen Lucia K. Makayová pre Demagóg.SK 22. apríla. Väčšina čínskych továrni Volkswagenu obnovila prevádzku koncom februára 2020. Automobilka uviedla, že kvôli vládnym obmedzeniam bude s tamojšími zákazníkmi komunikovať viac cez internet. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "platcom", "prerušil", "obnovila"], "url": ["https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-44/najvacsi-zamestnavatelia-slovenska-3.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2036879-volkswagen-slovakia-je-najvacsim-platitelom-dani-na-slovensku", "https://demagog.sk/vyrok/44880/", "https://e.dennikn.sk/minuta/1770392"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:40.374821+00:00"}
{"id": "49663", "numeric_id": 49663, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49663", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Nikto z Progresívneho Slovenska, z našich poslancov či poslankýň, nedostal peniaze z audiovizovaného fondu.", "statement_date": "2024-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácii sa portálu Demagog.sk nepodarilo dohľadať, že by niektorí z poslancov Progresívneho Slovenska obdržal dotáciu z audiovizuálneho fondu. Poslankyňa za Progresívne Slovensko Zora Jaurová síce pôsobila pred zvolením do parlamentu v filmovej produkčnej spoločnosti MPhilms, ktorej audiovizuálny fond schválil viacero žiadostí o financovanie projektov. Z verejne dostupných zdrojov však nevyplýva, že by mala Jaurová majetkové alebo riadiace prepojenie na túto spoločnosť. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV júli 2016 vyhlásil Audiovizuálny fond výzvu na podporu kinematografických diel v celkovej sume 1,8 milióna eur. V rámci tejto výzvy bol sumou 600-tisíc eur podporený aj filmový projekt s názvom Moc . Žiadateľom bola spoločnosť MPhilms s.r.o., v ktorej minimálne do júla 2023 pôsobila ako producentka súčasná poslankyňa za Progresívne Slovensko Zora Jaurová . Jaurová bola v žiadosti o projekt vedená ako dramaturgička. Celkovo bol tento filmový projekt podporený v rôznych fázach svojho vývoja päťkrát, dokopy sumou vyše 720-tisíc eur.\n\nAudiovizuálny fond podporil spoločnosti MPhilms s.r.o. dokopy 61 žiadostí v celkovej výške viac ako 3,6 milióna eur. Medzi podporenými žiadosťami sa taktiež nachádza projekt z roku 2015, ktorého cieľom bolo, aby sa Zora Jaurová zúčastnila tréningového programu zameraného na podporu medzinárodných koprodukcií v európskej kinematografii. Audiovizuálny fond na tento projekt schválil príspevok vo výške 4800 eur.\n\nJaurová nebola v čase podania spomínaných žiadostí poslankyňou a strana PS v tom čase ešte neexistovala . Jaurová taktiež vylúčila, že by s firmou mala inú ako umeleckú a odbornú spoluprácu. „Z hľadiska majetkových a obchodných vzťahov som vo firme MPhilms s.r.o. nikdy nemala žiadny majetkový podiel, nebola v nej zamestnaná, ani nefigurovala v žiadnom z jej orgánov“, uviedla Jaurová pre portál Demagog.sk.\n\nZ obchodného registra ani z registra partnerov verejného sektora nevyplýva, že by mala Jaurová v spoločnosti podiel, zastávala riadiacu funkciu či bola konečnou užívateľkou výhod.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácii sa portálu Demagog.sk nepodarilo dohľadať, že by niektorí z poslancov Progresívneho Slovenska obdržal dotáciu z audiovizuálneho fondu. Poslankyňa za Progresívne Slovensko Zora Jaurová síce pôsobila pred zvolením do parlamentu v filmovej produkčnej spoločnosti MPhilms, ktorej audiovizuálny fond schválil viacero žiadostí o financovanie projektov. Z verejne dostupných zdrojov však nevyplýva, že by mala Jaurová majetkové alebo riadiace prepojenie na túto spoločnosť. Výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako pravdivý.", "V júli 2016 vyhlásil Audiovizuálny fond výzvu na podporu kinematografických diel v celkovej sume 1,8 milióna eur. V rámci tejto výzvy bol sumou 600-tisíc eur podporený aj filmový projekt s názvom Moc . Žiadateľom bola spoločnosť MPhilms s.r.o., v ktorej minimálne do júla 2023 pôsobila ako producentka súčasná poslankyňa za Progresívne Slovensko Zora Jaurová . Jaurová bola v žiadosti o projekt vedená ako dramaturgička. Celkovo bol tento filmový projekt podporený v rôznych fázach svojho vývoja päťkrát, dokopy sumou vyše 720-tisíc eur.", "Audiovizuálny fond podporil spoločnosti MPhilms s.r.o. dokopy 61 žiadostí v celkovej výške viac ako 3,6 milióna eur. Medzi podporenými žiadosťami sa taktiež nachádza projekt z roku 2015, ktorého cieľom bolo, aby sa Zora Jaurová zúčastnila tréningového programu zameraného na podporu medzinárodných koprodukcií v európskej kinematografii. Audiovizuálny fond na tento projekt schválil príspevok vo výške 4800 eur.", "Jaurová nebola v čase podania spomínaných žiadostí poslankyňou a strana PS v tom čase ešte neexistovala . Jaurová taktiež vylúčila, že by s firmou mala inú ako umeleckú a odbornú spoluprácu. „Z hľadiska majetkových a obchodných vzťahov som vo firme MPhilms s.r.o. nikdy nemala žiadny majetkový podiel, nebola v nej zamestnaná, ani nefigurovala v žiadnom z jej orgánov“, uviedla Jaurová pre portál Demagog.sk.", "Z obchodného registra ani z registra partnerov verejného sektora nevyplýva, že by mala Jaurová v spoločnosti podiel, zastávala riadiacu funkciu či bola konečnou užívateľkou výhod."], "analysis_date": "2024-07-23", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "podporený", "Moc", "pôsobila", "Zora Jaurová", "vedená", "podporený", "podporil", "cieľom", "nebola", "neexistovala", "obchodného registra", "registra partnerov verejného sektora"], "url": ["http://www.avf.sk/vyzvy2024/challengesarchive/challenge72016.aspx", "http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=5&x_id=6682", "https://www.csfd.sk/film/1302571-moc/prehlad/", "https://web.archive.org/web/20230601200034/https://mphilms.sk/sk/o-nas", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=1121", "http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=6682", "https://archive.ph/nPSR0", "https://archive.ph/nPSR0", "http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=5403", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=7", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/77005-progresivne-slovensko-si-zvolilo-vedenie-strany-predsedom-sa-stal-ivan-stefunko", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=170292&SID=2&P=1", "https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/Detail/14452"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:53.911855+00:00"}
{"id": "vr16010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16010", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "Ja som šokovaný z toho, že premiér tejto vlády, Robert Fico, začína nabiehať na extrémistický slovník a hovorí napríklad o cigánskych parazitoch.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Róbert Fico koncom minulého roka na Pracovnom sneme strany Smer v Prešove vyhlásil, že vládnúca strana skoncuje s politickou korektnosťou. Následne sa vyjadril aj o rómskych občanoch, ktorí zneužívajú sociálny systém a o konci tolerovania tohto zneužívania. Koncom januára tohto roka v nedeľnej debate V politike spravodajskej televízie TA3 predseda vlády nespomenul Rómov, ale „Cigánov“, takisto urobil aj v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. Avšak výrok o \"cigánskych parazitov\" pochádza od predsedu resp. predstaviteľov strany Ľudová strana Naše Slovensko. Toto slovné spojenie v roku 2009 použil Marián Kotleba aj vo svojej kampani , kedy kandidoval na banskosbystrického župana. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPredseda vlády SR hovoril o skoncovaní s politickou korektnosťou už pred prešovským snemom strany SMER-SD na zasadnutí Rady Strany európskych socialistov začiatkom decembra 2016. Pre svoje slová, hlavne ktoré odzneli na Pracovnom sneme Smeru, bol ostro kritizovaný hlavne zo strany predstaviteľov rómskej komunity. Podľa Františka Tanku, predsedu Únie Rómov na Slovensku „Pán premiér totiž verejne podporil neonacizmus, fašistov a skínov, ktorým dal zelenú, aby dehonestovali rómsky národ na Slovensku“ .\n\nNajviac citovanými výrokmi premiéra z prešovského snemu boli následujúce:\n\n„Bojíme sa niečo povedať, lebo je to nekorektné, ale extrémisti tento jazyk používajú a získavajú tak obrovskú prevahu a podporu. Chcem vás povzbudiť k odvahe, nazývajme veci správnymi slovami.“\n\n„Máme veľký problém s časťou rómskych osád a ak chce mať niekto práva, musí mať aj konkrétne povinnosti. Je obdobie na použitie väčšej represie voči týmto ľuďom, ktorí znechucujú a znepríjemňujú život ľuďom, ktorí dodržiavajú zákon.“\n\n\"To, čo počúvam o zneužívaní tohto systému je neakceptovateľné a bude musieť na to minister zareagovať, musíme začať v rómskych osadách robiť poriadky,...,\"\n\n\"...Nebudeme už tolerovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, ktorí obťažujú ľudí dodržiavajúcich zákon a narúšajú pokojný život v mestách a obciach. Dosť bolo tolerancie.\" Výroky Róberta Fica na adresu rómskych občanov na sneme SMER-SD.\n\nSlovné spojenie \"cigánski paraziti\" bolo často používané predsedom strany ĽSNS, ktorý sa dostal do médií kvôli tohto výrazu už v roku 2010. Vtedy Kotleba vyhlásil , že \"Biely človek musí iba robiť, robiť a robiť. Ak má robotu, musí makať, aby uživil svoju rodinu. Keď nerobí, štát mu pomocnú ruku nepodá. Keď nerobíš, tvoja smola - zdochni. Naproti tomu sa štát veľkoryso, s doslova mamičkovskou starostlivosťou, stará o cigánskych asociálnych parazitov. \"\n\nTento výraz používal aj v kampani v roku 2009. V letáku sľuboval, že s dôverou voličov dokáže „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“. V tejto veci sa začalo aj trestné konanie, nakoniec však Najvyšší súd SR potvrdil oslobodenie Kotlebu. Bývalý šéf Slovenskej pospolitosti, neskôr Ľudovej strany ­Naše Slovensko podľa terajšej ministerky spravodlivosti, Lucie Žitňanskej hanobil národy, rasy a presvedčenia.", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico koncom minulého roka na Pracovnom sneme strany Smer v Prešove vyhlásil, že vládnúca strana skoncuje s politickou korektnosťou. Následne sa vyjadril aj o rómskych občanoch, ktorí zneužívajú sociálny systém a o konci tolerovania tohto zneužívania. Koncom januára tohto roka v nedeľnej debate V politike spravodajskej televízie TA3 predseda vlády nespomenul Rómov, ale „Cigánov“, takisto urobil aj v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu. Avšak výrok o \"cigánskych parazitov\" pochádza od predsedu resp. predstaviteľov strany Ľudová strana Naše Slovensko. Toto slovné spojenie v roku 2009 použil Marián Kotleba aj vo svojej kampani , kedy kandidoval na banskosbystrického župana. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Predseda vlády SR hovoril o skoncovaní s politickou korektnosťou už pred prešovským snemom strany SMER-SD na zasadnutí Rady Strany európskych socialistov začiatkom decembra 2016. Pre svoje slová, hlavne ktoré odzneli na Pracovnom sneme Smeru, bol ostro kritizovaný hlavne zo strany predstaviteľov rómskej komunity. Podľa Františka Tanku, predsedu Únie Rómov na Slovensku „Pán premiér totiž verejne podporil neonacizmus, fašistov a skínov, ktorým dal zelenú, aby dehonestovali rómsky národ na Slovensku“ .", "Najviac citovanými výrokmi premiéra z prešovského snemu boli následujúce:", "„Bojíme sa niečo povedať, lebo je to nekorektné, ale extrémisti tento jazyk používajú a získavajú tak obrovskú prevahu a podporu. Chcem vás povzbudiť k odvahe, nazývajme veci správnymi slovami.“", "„Máme veľký problém s časťou rómskych osád a ak chce mať niekto práva, musí mať aj konkrétne povinnosti. Je obdobie na použitie väčšej represie voči týmto ľuďom, ktorí znechucujú a znepríjemňujú život ľuďom, ktorí dodržiavajú zákon.“", "\"To, čo počúvam o zneužívaní tohto systému je neakceptovateľné a bude musieť na to minister zareagovať, musíme začať v rómskych osadách robiť poriadky,...,\"", "\"...Nebudeme už tolerovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, ktorí obťažujú ľudí dodržiavajúcich zákon a narúšajú pokojný život v mestách a obciach. Dosť bolo tolerancie.\" Výroky Róberta Fica na adresu rómskych občanov na sneme SMER-SD.", "Slovné spojenie \"cigánski paraziti\" bolo často používané predsedom strany ĽSNS, ktorý sa dostal do médií kvôli tohto výrazu už v roku 2010. Vtedy Kotleba vyhlásil , že \"Biely človek musí iba robiť, robiť a robiť. Ak má robotu, musí makať, aby uživil svoju rodinu. Keď nerobí, štát mu pomocnú ruku nepodá. Keď nerobíš, tvoja smola - zdochni. Naproti tomu sa štát veľkoryso, s doslova mamičkovskou starostlivosťou, stará o cigánskych asociálnych parazitov. \"", "Tento výraz používal aj v kampani v roku 2009. V letáku sľuboval, že s dôverou voličov dokáže „odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov“. V tejto veci sa začalo aj trestné konanie, nakoniec však Najvyšší súd SR potvrdil oslobodenie Kotlebu. Bývalý šéf Slovenskej pospolitosti, neskôr Ľudovej strany ­Naše Slovensko podľa terajšej ministerky spravodlivosti, Lucie Žitňanskej hanobil národy, rasy a presvedčenia."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["sneme", "skoncuje", "nespomenul", "kampani", "zasadnutí", "kritizovaný", "predstaviteľov", "veľký problém", "tolerovať", "vyhlásil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/398003/smer-meni-vedenie-najviac-pozornosti-puta-kalinak/", "https://www.youtube.com/watch?v=3PTMZ0tOwTU", "https://dennikn.sk/669793/fico-pouzil-v-slovo-cigan-kiska-varoval-pred-sirenim-nenavisti/", "https://domov.sme.sk/c/6799608/ciganski-paraziti-z-kotlebovho-letaku-sudu-neprekazaju.html", "https://www.youtube.com/watch?v=NfgkObvdDoQ", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/tvrdy-odkaz-fica-od-romov-verejne-podporil-neonacizmus-dal-zelenu-fasistom.html", "https://dennikn.sk/631014/uspesni-romovia-reaguju-na-ficov-utok-siri-strach-poriadok-by-si-mal-urobit-s-mecenasmi/", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/spolocnost/tvrdy-odkaz-fica-od-romov-verejne-podporil-neonacizmus-dal-zelenu-fasistom.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/ficova-korektnost-je-otazna-romovia-su-vyslanim-signalu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:47.257909+00:00"}
{"id": "vr37546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37546", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zrušila červenú naftu. To znamenalo okamžite sedem korún na jeden liter nafty viac.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prvá časť výroku je pravdivá, daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené .Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený NR SR 27. septembra 2010 nájdete tu . \" Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225, 71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty ,\" uvádza portál mojeauto.sk . Ako uvádza portál etrend.sk , ide o zdraženie 17 centov na liter, čo je 5,12 slovenských korún. Uvedená čiastka 7 korún je neúmerne navýšená. \"Za každý liter nafty už nebudú tieto podniky platiť zníženú spotrebnú daň 0,225 eura na liter, ale 0,368 eura. Teda rovnakú sadzbu, akú štátu odvádzajú všetci motoristi jazdiaci na naftových autách. Po započítaní vplyvu dane z pridanej hodnoty si používatelia červenej nafty priplatia 17 centov na liter.\"", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je pravdivá, daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené .Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol doručený NR SR 27. septembra 2010 nájdete tu . \" Spotrebná daň na naftu bola podľa zákona číslo 98/2004 Zbierky zákonov určená v §6 odsek 1 písmeno d) vo výške 368 eura za 1 000 litrov, pričom pri využití na poľnohospodárske účely bola podľa §7 ods. 1 stanovená zvýhodnená sadzba vo výške 225, 71 eura za 1.000 litrov. Od 16. januára 2011 sa toto zvýhodnenie prestalo používať, preto aj poľnohospodári kupujú tzv. červenú naftu za cenu štandardnej nafty ,\" uvádza portál mojeauto.sk . Ako uvádza portál etrend.sk , ide o zdraženie 17 centov na liter, čo je 5,12 slovenských korún. Uvedená čiastka 7 korún je neúmerne navýšená. \"Za každý liter nafty už nebudú tieto podniky platiť zníženú spotrebnú daň 0,225 eura na liter, ale 0,368 eura. Teda rovnakú sadzbu, akú štátu odvádzajú všetci motoristi jazdiaci na naftových autách. Po započítaní vplyvu dane z pridanej hodnoty si používatelia červenej nafty priplatia 17 centov na liter.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["zrušené", "tu", "mojeauto.sk", "etrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5664252/danove-zvyhodnenie-na-cervenu-naftu-pre-polnohospodarov-sa-rusi.html", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=346987", "http://www.mojeauto.sk/rok-2011-na-motoristov-caka-zdrazovanie-a-nova-legislativa/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zmeny-v-daniach-zvysia-ceny-benzinu-a-nafty.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:33.224416+00:00"}
{"id": "vr15723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15723", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Aj sme prijali zákony (proti korupcii, pozn.), ktoré vstúpili do platnosti 1. februára.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prišla v auguste 2016 s návrhom zákona o registri partnerov verejného sektora . Podľa tohto tzv. protischránkového zákona sa budú musieť firmy, ktoré budú chcieť obchodovať so štátom zapísať do registra partnerov verejného sektora, čím vlastne odkryjú vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejne dostupný na internete.Podľa ministerky má tento zákon silne napomôcť transparentnosti verejného obstarávania a predísť vzniku káuz ako je Váhostav , Lemikon či piešťanské CT . Zákon nadobúda účinnosti od 1. februára 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon sa však netýka len verejného obstarávania firiem, ale aj iných foriem nakladania s verejnými peniazmi ako je čerpanie z eurofondov, predaj majetku, používanie peňazí zo zdravotného poistenia, alebo uplatňovanie si pohľadávok voči štátu. Povinnosť odkryť svoju vlastnícku štruktúru budú mať aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný v registri. Neziskové organizácie budú mať povinnosť sa registrovať len v prípade, že sa uchádzajú o zákazku vyššiu ako 100 000 eur. Výnimku z registra budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam, ďalej banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku a dodávatelia zastupiteľských úradov v zahraničí.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prišla v auguste 2016 s návrhom zákona o registri partnerov verejného sektora . Podľa tohto tzv. protischránkového zákona sa budú musieť firmy, ktoré budú chcieť obchodovať so štátom zapísať do registra partnerov verejného sektora, čím vlastne odkryjú vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Register bude verejne dostupný na internete.Podľa ministerky má tento zákon silne napomôcť transparentnosti verejného obstarávania a predísť vzniku káuz ako je Váhostav , Lemikon či piešťanské CT . Zákon nadobúda účinnosti od 1. februára 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon sa však netýka len verejného obstarávania firiem, ale aj iných foriem nakladania s verejnými peniazmi ako je čerpanie z eurofondov, predaj majetku, používanie peňazí zo zdravotného poistenia, alebo uplatňovanie si pohľadávok voči štátu. Povinnosť odkryť svoju vlastnícku štruktúru budú mať aj tí, ktorí si v konkurze alebo reštrukturalizácii uplatňujú pohľadávku nad jeden milión eur voči subjektu, ktorý je alebo v posledných piatich rokoch bol zapísaný v registri. Neziskové organizácie budú mať povinnosť sa registrovať len v prípade, že sa uchádzajú o zákazku vyššiu ako 100 000 eur. Výnimku z registra budú mať firmy kótované na burze, ktoré už podliehajú zverejňovacím povinnostiam, ďalej banky, ktorým štát či obec spláca pôžičku a dodávatelia zastupiteľských úradov v zahraničí."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["zákona o registri partnerov verejného sektora", "protischránkového zákona", "Váhostav", "Lemikon", "piešťanské CT", "Zákon", "prvom čítaní", "pozmeňovacích návrhov", "Miroslav Beblavý", "Veronika Remišová", "Tibor Bernaťák", "schválený", "podozrenia", "chváli", "známe osobnosti"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6005", "http://hnonline.sk/slovensko/848774-poslanci-schvalili-zitnanskej-protischrankovy-zakon-opozicia-ho-kritizuje", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/558473-vsetko-co-musite-vediet-o-kauze-vahostav", "http://www.zastavmekorupciu.sk/cases/kauza-tipos", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/kauza-ct-zrazu-nema-vinnika-generalna-prokuratura-vsetkych-oslobodila.html", "http://www.etrend.sk/podnikanie/mame-dobry-protischrankovy-zakon-vseliek-na-korupciu-to-ale-nie-je.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37496", "http://www.etrend.sk/ekonomika/protischrankovy-zakon-chcu-poslanci-vylepsit.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2344", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2346", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2347", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37825", "http://www.ta3.com/clanok/1094691/protischrankovy-zakon-mozno-neukaze-pozadie-vahostavu-tvrdi-zitnanska.html", "https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/fico-si-madli-ruky-protischrankovy-zakon-nam-moze-europa-zavidiet.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/10/zname-tvare-protischrankovom-zakone-znici-nas-korupciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:30.594482+00:00"}
{"id": "vr26174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26174", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Je pre mňa prekvapením, keď predstaviteľ vládnej strany, ktorá ma ešte pred týždňom, respektíve týždeň pred voľbami označovala za človeka bez riešení, bez argumentov, sa dnes bojí proti mne isť do živého vysielania.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Marian Kotleba hovorí, že Vladimír Maňka, jeho súper v boji o post predsedu BBSK, sa bojí s ním ísť do živého vysielania. Maňka však odmietol účasť len v plánovanej diskusii na TA3, pričom sa mal s Kotlebom stretnúť v RTVS.\n\nVladimír Maňka 14. novembra 2013 oznámil , že v rámci plánovaných predvolebných diskusií sa zúčastní len v jednej, a to v RTVS, ktorá sa mala konať 18. novembra 2013. Druhá plánovaná relácia mala byť na TA3. Diskusia v RTVS mala byť v živom prenose odvysielaná v Slovenskom rozhlase v relácii Z prvej ruky, a následne aj zo záznamu v televíznom vysielaní na Dvojke v relácii Správy a komentáre.\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Marian Kotleba mal možnosť diskutovať s Vladimírom Maňkom v živom vysielaní v relácii Z prvej ruky. Kotleba však účasť v RTVS odmietol .", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba hovorí, že Vladimír Maňka, jeho súper v boji o post predsedu BBSK, sa bojí s ním ísť do živého vysielania. Maňka však odmietol účasť len v plánovanej diskusii na TA3, pričom sa mal s Kotlebom stretnúť v RTVS.", "Vladimír Maňka 14. novembra 2013 oznámil , že v rámci plánovaných predvolebných diskusií sa zúčastní len v jednej, a to v RTVS, ktorá sa mala konať 18. novembra 2013. Druhá plánovaná relácia mala byť na TA3. Diskusia v RTVS mala byť v živom prenose odvysielaná v Slovenskom rozhlase v relácii Z prvej ruky, a následne aj zo záznamu v televíznom vysielaní na Dvojke v relácii Správy a komentáre.", "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože Marian Kotleba mal možnosť diskutovať s Vladimírom Maňkom v živom vysielaní v relácii Z prvej ruky. Kotleba však účasť v RTVS odmietol ."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "odmietol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7006029/manka-pojde-s-kotlebom-do-duelu-iba-v-rtvs.html", "http://www.omediach.com/tv/item/2832-ta3-priniesla-kotlebovu-tlacovku-nazivo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:06.647636+00:00"}
{"id": "vr14147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14147", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však 8% deficit bol (na začiatku Radičovej vlády, pozn.)...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tejto téme sme sa venovali tiež pri relácii O 5 minút 12 z 13. decembra , kde sa ku deficitu vyjadroval Richard Sulík. Podľa verejnej databázy Eurostatu sa môžeme dočítať o deficite vo výške 8 % v roku 2009, poslednom roku Ficovej vlády a vo výške 7,7 % v roku 2010, prvom roku Radičovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Tejto téme sme sa venovali tiež pri relácii O 5 minút 12 z 13. decembra , kde sa ku deficitu vyjadroval Richard Sulík. Podľa verejnej databázy Eurostatu sa môžeme dočítať o deficite vo výške 8 % v roku 2009, poslednom roku Ficovej vlády a vo výške 7,7 % v roku 2010, prvom roku Radičovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["13. decembra", "verejnej databázy", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/560/#14055", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsieb080", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=teina200&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:37.810877+00:00"}
{"id": "vr31891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31891", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A v tejto relácii ste mali cez telemost šéfa Bankovej asociácie, ktorý povedal, že si nevie predstaviť, že by zvýšený bankový odvod bol z hľadiska konkurencie, ktorá tu podľa nich funguje, bol prenesený do poplatkov.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Kažimír si slová Igora Vidu zapamätal veľmi presne. Výrok je pravdivý. Prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida v relácii O 5 minút 12 z 15. apríla 2012 (čas 42:30) odpovedal či sa zvýšenie dane prejaví na bankových poplatkoch takto: \" No a čo sa týka toho či prenesieme, ja si myslím, že je to dosť problematické. Na Slovensku je 26 bánk, konkurenčný boj je veľmi silný, pozrite sa dnes, ako sa banky navzájom bijú o napr. depozitné vklady. A neviem si dosť dobre predstaviť, že by teraz banky unisono dokázali prenášať tento náklad priamo na klienta. Myslím si skôr, že všetky banky, tak ako doteraz, sa budú snažiť ešte viac optimalizovať svoje fungovanie a znižovať náklady.\"", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír si slová Igora Vidu zapamätal veľmi presne. Výrok je pravdivý. Prezident Slovenskej bankovej asociácie Igor Vida v relácii O 5 minút 12 z 15. apríla 2012 (čas 42:30) odpovedal či sa zvýšenie dane prejaví na bankových poplatkoch takto: \" No a čo sa týka toho či prenesieme, ja si myslím, že je to dosť problematické. Na Slovensku je 26 bánk, konkurenčný boj je veľmi silný, pozrite sa dnes, ako sa banky navzájom bijú o napr. depozitné vklady. A neviem si dosť dobre predstaviť, že by teraz banky unisono dokázali prenášať tento náklad priamo na klienta. Myslím si skôr, že všetky banky, tak ako doteraz, sa budú snažiť ešte viac optimalizovať svoje fungovanie a znižovať náklady.\""], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12"], "url": ["http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12?date=2012-04-15&id=48701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:32.939414+00:00"}
{"id": "vr17749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17749", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "(Policajný prezident, pozn.) musí byť súčasťou policajného zboru minimálne 10 rokov, mal by byť teda podľa nového zákona aj starší ako 40 rokov, mal by mať 5-ročnú skúsenosť v riadiacej funkcii v rámci policajného zboru...", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa návrhu zákona týkajúceho sa zmeny voľby policajného prezidenta, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len príslušníka Policajného zboru, ktorý ( .docx , s. 7):", "analysis_paragraphs": ["Podľa návrhu zákona týkajúceho sa zmeny voľby policajného prezidenta, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, do funkcie prezidenta Policajného zboru možno vymenovať len príslušníka Policajného zboru, ktorý ( .docx , s. 7):"], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": [".docx"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517132&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:11.738167+00:00"}
{"id": "vr17780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17780", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pán Kováčik je tu sedem rokov, za to obdobie, čo je tu, zo viac ako 60 prípadov, všetky politicky citlivé kauzy išli pod koberec, v žiadnom prípade nevzniesol obvinenie (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dušan Kováčik, ktorého Veronika Remiášová spomína, stojí na čele Úradu špeciálnej prokuratúry už od jeho vzniku. Stal sa špeciálnym prokurátorom v máji 2004 počas druhej Dzurindovej vlády, ešte pred samotným vznikom Úradu špeciálnej prokuratúry ( .pdf ). Až do súčasnosti zastáva túto pozíciu - teda 14 rokov. Pasivitou Kováčika za posledné roky sa ako prvý začal zaoberať Denník N vo februári 2017. Podľa štatistiky pre obdobie 2009 až 2016, špeciálny prokurátor riešil spolu 61 prípadov, ale ani v jednom nepodal obžalobu. Predtým v období od roku 2004 (teda od vzniku úradu a svojho nástupu do funkcie) do konca roku 2008 podal celkom 12 obžalôb. Počas 14 rokov, čo Kováčik zastáva funkciu špeciálneho prokurátora existuje nepretržité osemročné obdobie, kedy nepodal ani jednu žalobu. Napriek tomu, že Remišová uviedla nepresné číslo pravdepodobne dôsledkom nesprávneho výpočtu, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dušan Kováčik, ktorého Veronika Remiášová spomína, stojí na čele Úradu špeciálnej prokuratúry už od jeho vzniku. Stal sa špeciálnym prokurátorom v máji 2004 počas druhej Dzurindovej vlády, ešte pred samotným vznikom Úradu špeciálnej prokuratúry ( .pdf ). Až do súčasnosti zastáva túto pozíciu - teda 14 rokov. Pasivitou Kováčika za posledné roky sa ako prvý začal zaoberať Denník N vo februári 2017. Podľa štatistiky pre obdobie 2009 až 2016, špeciálny prokurátor riešil spolu 61 prípadov, ale ani v jednom nepodal obžalobu. Predtým v období od roku 2004 (teda od vzniku úradu a svojho nástupu do funkcie) do konca roku 2008 podal celkom 12 obžalôb. Počas 14 rokov, čo Kováčik zastáva funkciu špeciálneho prokurátora existuje nepretržité osemročné obdobie, kedy nepodal ani jednu žalobu. Napriek tomu, že Remišová uviedla nepresné číslo pravdepodobne dôsledkom nesprávneho výpočtu, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["čele", ".pdf", "nepodal", "informoval", "žiadalo", "reagovala", "reagoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20474300/kto-je-specialny-prokurator-dusan-kovacik-profil.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=399541", "https://dennikn.sk/687259/svet-specialneho-prokuratora-kovacika-za-osem-rokov-podal-nula-obzalob/", "https://dennikn.sk/687259/svet-specialneho-prokuratora-kovacika-za-osem-rokov-podal-nula-obzalob/?ref=top", "https://domov.sme.sk/c/20467333/olano-chcu-odstupenie-prokuratora-dusana-kovacika.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/420267/opozicia-chce-preverit-cinnost-prokuratora-kovacika/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/422060-prokurator-kovacik-ja-musim-mat-dokazy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:02.966723+00:00"}
{"id": "vr9848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9848", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "... tak predsedom vlády, ako aj ministrom zahraničných vecí, ktorí primárne sú zodpovední za zahraničnú politiku v tejto krajine, sa nijakým spôsobom našimi aktivitami neodkláňame od jasnej proeurópskej orientácie a od nášho plného členstva v Severoatlantickej aliancii.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Okrem predsedu vlády a ministra zahraničných vecí sú za zahraničnú politiku v Slovenskej republike zodpovední aj prezident Slovenskej republiky a predseda Národnej rady SR (dvaja najvyšší ústavní činitelia). Premiér Peter Pellegrini sa niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach vyjadril, že Slovensko je jasne proatlanticky a proeurópsky orientované. Za národno-štátny záujem krajiny túto orientáciu označuje aj programové vyhlásenie vlády ( .pdf , str. 3). Jeho dodržiavaním podmienil minister zahraničia Miroslav Lajčák aj svoje zotrvanie vo vláde. Keďže Slovensko na poli zahraničnej politiky reprezentujú nielen minister zahraničných vecí a predseda vlády, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Okrem predsedu vlády a ministra zahraničných vecí sú za zahraničnú politiku v Slovenskej republike zodpovední aj prezident Slovenskej republiky a predseda Národnej rady SR (dvaja najvyšší ústavní činitelia). Premiér Peter Pellegrini sa niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach vyjadril, že Slovensko je jasne proatlanticky a proeurópsky orientované. Za národno-štátny záujem krajiny túto orientáciu označuje aj programové vyhlásenie vlády ( .pdf , str. 3). Jeho dodržiavaním podmienil minister zahraničia Miroslav Lajčák aj svoje zotrvanie vo vláde. Keďže Slovensko na poli zahraničnej politiky reprezentujú nielen minister zahraničných vecí a predseda vlády, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["prezident Slovenskej republiky a predseda Národnej rady SR", "príležitostiach", ".pdf", "podmienil", "spochybňovaním sankcií", "stretnutiami", "stiahnutím"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/?sid=predseda/kompetencie", "https://www.dnes24.sk/lajcak-sa-ma-s-prezidentom-stretnut-v-utorok-pellegrini-ho-chce-este-presvedcit-316479", "http://www.mzv.sk/documents/10182/12485/Programov%C3%A9+vyhl%C3%A1senie+vl%C3%A1dy.pdf", "https://www.tyzden.sk/politika/52090/miroslav-lajcak-zostane-ministrom-zahranicnych-veci/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/448573-danko-zamyslam-sa-ci-sankcie-proti-rusku-funguju/", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/lajcak-so-statusmi-a-selfie-andreja-danka-nemozem-suhlasit/", "https://domov.sme.sk/c/20971705/koalicia-stiahla-strategicke-dokumenty-ohrozuju-obranu-statu-tvrdia-olano-a-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:37.623067+00:00"}
{"id": "vr37539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37539", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo povedala naša vláda. Naša vláda povedala, že na vine je vysoká cena ropy a na vine je vysoká cena potravín na svetových trhoch.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Za aktuálnym rastom cien je potrebné podľa rezortu financií hľadať dôvod najmä vo vývoji cien na svetových trhoch. Ide najmä o potraviny a ropu\", n a tlačovej konferencii 14. februára 2011 to uviedol štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Vladimír Tvaroška. Vo videu, ktoré nájdete tu , sa Ivan Mikloš na konci videa vyjadril, že \"väčšia časť tohto nárastu cien vôbec nesúvisí s opatreniami, ktoré urobili , ale súvisí s vývojom svetových cien ropy, plynu ale aj potravín. \"", "analysis_paragraphs": ["\"Za aktuálnym rastom cien je potrebné podľa rezortu financií hľadať dôvod najmä vo vývoji cien na svetových trhoch. Ide najmä o potraviny a ropu\", n a tlačovej konferencii 14. februára 2011 to uviedol štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Vladimír Tvaroška. Vo videu, ktoré nájdete tu , sa Ivan Mikloš na konci videa vyjadril, že \"väčšia časť tohto nárastu cien vôbec nesúvisí s opatreniami, ktoré urobili , ale súvisí s vývojom svetových cien ropy, plynu ale aj potravín. \""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "tu"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50186250-ministerstvo-za-zdrazovanie-moze-svet-nie-miklos-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://video-b.sita.sk/videoservis/miklos-zdrazovanie-nebude-take-enormne-ako-strasi-opozicia/11427-play.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:36.606458+00:00"}
{"id": "vr27352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27352", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Len v rokoch 2006 - 2010 sme urobili 20 výjazdových rokovaní...", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe portálu Úradu vlády SR, uvádzame jednotlivé výjazdové rokovania vlády, teda tie ktoré sa uskutočnili mimo hotela Bôrik v Bratislave a Úradu vlády. Spolu sa uskutočnilo 19 výjazdových rokovaní vlády v rokoch 2006 až 2010. Fico v minulosti uvádzal presne počet výjazdových rokovaní vlády za 1. vlády (19). Keďže Fico uvádza konkrétne číslo výjazdových rokovaní a v skutočnosti ich bolo menej, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 1. - 4. októbra 2006 rokovanie vlády v Betliari 2. - 30. máj 2007 rokovanie vlády v meste Sobrance 3. - 26. september 2007 rokovanie vlády v meste Tisovec 4. - 21. novembra 2007 rokovanie vlády v obci Čierny Balog 5. - 2. január 2008 rokovanie vlády v meste Martin 6. - 13. február 2008 rokovanie vlády v meste Brezno 7. - 19. marec 2008 rokovanie vlády v meste Humenné 8. - 30. apríl 2008 rokovanie vlády v meste Prievidza 9. - 16. júl 2008 rokovanie vlády v meste Topoľčany 10. - 3. septembra 2008 rokovanie vlády v meste Banská Štiavnica 11. - 8. októbra 2008 rokovanie vlády v meste Spišská Nová Ves 12. - 19. november 2008 rokovanie vlády v meste Komárno 13. - 8. júl 2009 rokovanie vlády v obci Bánov 14. - 26. august 2009 rokovanie vlády v meste Svidník 15. - 25. november 2009 rokovanie vlády v meste Poprad 16. - 17. február 2010 rokovanie vlády v meste Holíč 17. - 25. marec 2010 rokovanie vlády v meste Stará Ľubovňa 18. - 21. apríl 2010 rokovanie vlády v meste Veľký Krtíš 19. - 5. mája 2010 rokovanie vlády v meste Sečovce Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe portálu Úradu vlády SR, uvádzame jednotlivé výjazdové rokovania vlády, teda tie ktoré sa uskutočnili mimo hotela Bôrik v Bratislave a Úradu vlády. Spolu sa uskutočnilo 19 výjazdových rokovaní vlády v rokoch 2006 až 2010. Fico v minulosti uvádzal presne počet výjazdových rokovaní vlády za 1. vlády (19). Keďže Fico uvádza konkrétne číslo výjazdových rokovaní a v skutočnosti ich bolo menej, výrok hodnotíme ako nepravdivý. 1. - 4. októbra 2006 rokovanie vlády v Betliari 2. - 30. máj 2007 rokovanie vlády v meste Sobrance 3. - 26. september 2007 rokovanie vlády v meste Tisovec 4. - 21. novembra 2007 rokovanie vlády v obci Čierny Balog 5. - 2. január 2008 rokovanie vlády v meste Martin 6. - 13. február 2008 rokovanie vlády v meste Brezno 7. - 19. marec 2008 rokovanie vlády v meste Humenné 8. - 30. apríl 2008 rokovanie vlády v meste Prievidza 9. - 16. júl 2008 rokovanie vlády v meste Topoľčany 10. - 3. septembra 2008 rokovanie vlády v meste Banská Štiavnica 11. - 8. októbra 2008 rokovanie vlády v meste Spišská Nová Ves 12. - 19. november 2008 rokovanie vlády v meste Komárno 13. - 8. júl 2009 rokovanie vlády v obci Bánov 14. - 26. august 2009 rokovanie vlády v meste Svidník 15. - 25. november 2009 rokovanie vlády v meste Poprad 16. - 17. február 2010 rokovanie vlády v meste Holíč 17. - 25. marec 2010 rokovanie vlády v meste Stará Ľubovňa 18. - 21. apríl 2010 rokovanie vlády v meste Veľký Krtíš 19. - 5. mája 2010 rokovanie vlády v meste Sečovce Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["rokovaní", "Betliari", "Sobrance", "Tisovec", "Čierny Balog", "Martin", "Brezno", "Humenné", "Prievidza", "Topoľčany", "Banská Štiavnica", "Spišská Nová Ves", "Komárno", "Bánov", "Svidník", "Poprad", "Holíč", "Stará Ľubovňa", "Veľký Krtíš", "Sečovce"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=19+v%C3%BDjazdov%C3%BDch+rokovan%C3%AD", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/242", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/265", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/188", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/295", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/181", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/137", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/482", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/267", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/312", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/389", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/67", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/232", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/492", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/403", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/42", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/22", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/504", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/510", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/516"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:45.100990+00:00"}
{"id": "44792", "numeric_id": 44792, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44792", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme počuli, že NDS obstarala teraz (pred voľbami 2020 - pozn.)  na poslednú chvíľu za 37.000.000 EUR vraj kamery a v zdôvodnení je, toho projektu, že pre SIS, lebo SIS-ka chce mať kamery na diaľniciach. Zisťovali sme, SIS-ka nechce mať žiadne kamery na diaľnici, chcela sa iba napichnúť na existujúce kamery, ktoré NDS na diaľniciach má. 37 000 000 v koši, 37 000 000 v koši, utajený projekt, musí to byť posudzované.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo Vestníku verejného obstarávania nie je v profile Národnej diaľničnej spoločnosti uvedená v období od 1. októbra do 7. marca 2020 žiadna zákazka, ktorá by zodpovedala kritériám Igora Matoviča. O súťaži na kamery za 37 miliónov eur neinformovali ani médiá. NDS pre Demagóg.SK uviedla, že obstarávania zverejňuje riadne vo vestníku. Nepoprela ani nepotvrdila, že kamery za podobnú sumu kupovala. „ Naša spoločnosť realizuje verejné obstarávania výlučne za účelom zabezpečenia činnosti NDS, resp. MDV SR v prípadoch, ktorými ju ministerstvo poverí v súvislosti s výstavbou diaľnic realizovaných koncesionármi a nerealizuje verejné obstarávania pre potreby iných subjektov.” Igor Matovič ani strana OĽaNO na žiadosť Demagóg.SK o vyjadrenie a poskytnutie dôkazov nereagovali. Keďže z verejne dostupných informácií nedokážeme spoľahlivo potvrdiť ani vylúčiť, že NDS takýto - podľa Igora Matoviča utajený - nákup urobila, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Vo Vestníku verejného obstarávania nie je v profile Národnej diaľničnej spoločnosti uvedená v období od 1. októbra do 7. marca 2020 žiadna zákazka, ktorá by zodpovedala kritériám Igora Matoviča. O súťaži na kamery za 37 miliónov eur neinformovali ani médiá. NDS pre Demagóg.SK uviedla, že obstarávania zverejňuje riadne vo vestníku. Nepoprela ani nepotvrdila, že kamery za podobnú sumu kupovala. „ Naša spoločnosť realizuje verejné obstarávania výlučne za účelom zabezpečenia činnosti NDS, resp. MDV SR v prípadoch, ktorými ju ministerstvo poverí v súvislosti s výstavbou diaľnic realizovaných koncesionármi a nerealizuje verejné obstarávania pre potreby iných subjektov.” Igor Matovič ani strana OĽaNO na žiadosť Demagóg.SK o vyjadrenie a poskytnutie dôkazov nereagovali. Keďže z verejne dostupných informácií nedokážeme spoľahlivo potvrdiť ani vylúčiť, že NDS takýto - podľa Igora Matoviča utajený - nákup urobila, hodnotíme jeho tvrdenie ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["profile"], "url": ["https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-profilov/zakazky/9127"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:08.028376+00:00"}
{"id": "vr38965", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38965", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Táto logická vec ma naozaj udivuje. Práve naopak, ja som bol na zasadnutí výboru pre európske záležitosti. To sa nejednalo o ten 21-vý júl, ale na predchádzajúci summit Európskej rady, kde návrh jednoducho neprešiel na výbore pre európske záležitosti. Pani premiérka je holý fakt. Išla bez schváleného návrhu uznesenia.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa NRSR.sk (doc.)sa na 22 schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, prerokovala aj \"informácia o rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutoční v dňoch 24.-25.3.2011... Materiál uviedla predsedníčka vlády Radičová.\"\n\nZ výsledkov rokovania Výboru pre európske záležitosti vyplýva, že predložený návrh týkajúci sa zasadnutia Európskej rady nebol schválený potrebnou nadpolovičnou väčšinou. Teda neprešiel Výborom pre európske záležitosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa NRSR.sk (doc.)sa na 22 schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, prerokovala aj \"informácia o rokovaní Európskej rady, ktoré sa uskutoční v dňoch 24.-25.3.2011... Materiál uviedla predsedníčka vlády Radičová.\"", "Z výsledkov rokovania Výboru pre európske záležitosti vyplýva, že predložený návrh týkajúci sa zasadnutia Európskej rady nebol schválený potrebnou nadpolovičnou väčšinou. Teda neprešiel Výborom pre európske záležitosti."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Podľa NRSR.sk", "Z výsledkov rokovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/stat_result&Text=euroval&CisObdobia=5&FullText=True&CommitteeID=98&MeetingNr=&DocType=0", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=229887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:17.945704+00:00"}
{"id": "vr16058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16058", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "200 miliónov máme stratu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni...", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je najväčšia na našom trhu, sa dostala za posledné obdobie do rekordnej straty. V októbri uplynulého roka očakávala , že jej účtovná strata bude až 283 mil. € , čo vyplynulo zo záverov analýzy spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o. 1.januára 2017 poisťovňa vydala tlačovú správu , podľa ktorej by dlh za rok 2016 podľa predbežnej účtovnej uzávierky mal dosiahnuť cca 200 miliónov €. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je najväčšia na našom trhu, sa dostala za posledné obdobie do rekordnej straty. V októbri uplynulého roka očakávala , že jej účtovná strata bude až 283 mil. € , čo vyplynulo zo záverov analýzy spoločnosti Deloitte Advisory s.r.o. 1.januára 2017 poisťovňa vydala tlačovú správu , podľa ktorej by dlh za rok 2016 podľa predbežnej účtovnej uzávierky mal dosiahnuť cca 200 miliónov €. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["očakávala", "283 mil. €", "správu", "predložila", "úsporné opatrenia", "správe"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1845722_statna-vszp-ocakava-na-konci-roka-rekordnu-stratu", "https://www.vszp.sk/transparentne/pre-verejnost/informacie-media/tlacove-spravy/25-10-2016-vszp-ocakava-za-rok-2016-uctovnu-stratu.html", "https://www.vszp.sk/transparentne/pre-verejnost/informacie-media/tlacove-spravy/30-01-2017-vszp-naplna-opatrenia-ozdravneho-planu.html", "https://www.vszp.sk/transparentne/pre-verejnost/informacie-media/tlacove-spravy/19-12-2016-vszp-predlozila-udzs-ozdravny-plan.html", "https://www.vszp.sk/transparentne/pre-verejnost/informacie-media/tlacove-spravy/19-12-2016-vszp-predlozila-udzs-ozdravny-plan.html", "https://www.vszp.sk/transparentne/pre-verejnost/informacie-media/tlacove-spravy/30-01-2017-vszp-naplna-opatrenia-ozdravneho-planu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:36.910671+00:00"}
{"id": "vr35184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35184", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nemrzí ma to, vedia prečo to urobili a mám eminentný záujem na dobrej spoluprácibola to pekná symbolika. Krajina, ktorú sme dobiehali a krajina, ktorej. To, čomu sa nesmierne teším je to, že prišiel predseda vlády Českej republiky a predseda ODS Petr Nečas a nesmierne sa teším, že prišiel aj podpredseda vlády Srbskej republiky minister hospodárstva, regionálneho rozvoja Mladan Dinkič, dnes pomáhame, aby dobiehala nás.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktualne.sk a agentúry SITA sa Nečas i Dinkić na kongrese SDKÚ-DS zúčastnili. Mladan Dinkić je podľa serveru balkans.com podpredseda vlády Srbskej republiky, minister hospodárstva a regionálneho rozvoja.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktualne.sk a agentúry SITA sa Nečas i Dinkić na kongrese SDKÚ-DS zúčastnili. Mladan Dinkić je podľa serveru balkans.com podpredseda vlády Srbskej republiky, minister hospodárstva a regionálneho rozvoja."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Podľa aktualne.sk a", "agentúry SITA sa", "podľa serveru balkans.com"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1219406", "http://www.webnoviny.sk/politika/dzurinda-cela-sdku-ds-stoji-za-iveto/246821-clanok.html", "http://balkans.com/open-news.php?uniquenumber=78116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:57.649419+00:00"}
{"id": "vr16798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16798", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "...vyše 30 percent ciest je opravených, neexistuje žiadne havarijné úseky. V kraji sú 3 nehodové úseky podľa označenia Polície, ale nie je to spôsobené technickým stavom.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analýza stavu ciest (.pdf, s. 29) II. a III. triedy (ktoré spravujú samosprávne kraje) z júna 2017 poukazuje na to, že z celkovej dĺžky cestnej siete ciest II. triedy (526,698 km) je 44,09 km v havarijnom stave. Ďalších 67 km je v nevyhovujúcom stave. Cestná sieť ciest III. triedy meria 1064,54 km, z čoho 47,58 km je v havarijnom, 144,4 km v nevyhovujúcom stave. V období od 1. apríla do 30. septembra evidovala polícia (.pdf) len jeden nehodový úsek na cestách Trnavského samosprávneho kraja, je to cets 1/51 v meste Senica. Podľa materiálov (.zip) predložených na rokovanie zastupiteľstva TSK sa vo volebnom období 2013-2017 opravilo 81 km ciest II. a III. triedy, čo rozhodne nepredstavuje 30 % celkovej cestnej siete. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Analýza stavu ciest (.pdf, s. 29) II. a III. triedy (ktoré spravujú samosprávne kraje) z júna 2017 poukazuje na to, že z celkovej dĺžky cestnej siete ciest II. triedy (526,698 km) je 44,09 km v havarijnom stave. Ďalších 67 km je v nevyhovujúcom stave. Cestná sieť ciest III. triedy meria 1064,54 km, z čoho 47,58 km je v havarijnom, 144,4 km v nevyhovujúcom stave. V období od 1. apríla do 30. septembra evidovala polícia (.pdf) len jeden nehodový úsek na cestách Trnavského samosprávneho kraja, je to cets 1/51 v meste Senica. Podľa materiálov (.zip) predložených na rokovanie zastupiteľstva TSK sa vo volebnom období 2013-2017 opravilo 81 km ciest II. a III. triedy, čo rozhodne nepredstavuje 30 % celkovej cestnej siete. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Analýza stavu ciest", "polícia", "materiálov"], "url": ["http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf", "https://www.minv.sk/?nehodove-useky-3", "https://www.trnava-vuc.sk/documents/10180/88657/25.%20riadne%20zasadnutie%20Zastupite%C4%BEstva%20TTSK%20-%20Arch%C3%ADv%20materi%C3%A1lu_ZQXNTJFMPX.zip/ef7d5c4f-f742-4f27-a507-bea1800936bc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:26.714714+00:00"}
{"id": "vr30383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30383", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Kollár ma požiadal ešte asi pred vyše rokom, aby sme všetky podklady (aj vrátane eurovalu pozn.) zasielali výboru, jemu osobne. Ja to od vtedy robím.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Kollára, ktoré by potvrdzovalo výrok I. Mikloša.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť vyjadrenie Kollára, ktoré by potvrdzovalo výrok I. Mikloša."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:12.501248+00:00"}
{"id": "49811", "numeric_id": 49811, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49811", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "My sme našli konsolidačný balík, ktorý všade, kde sa dá, udržuje sociálny štandard, najmä tých ľudí, ktorí majú nižšie príjmy, preto sme napr. aj vylepšili rodinnú politiku tým, že práve tí, ktorí prepadávali sitom, pri napr. pri daniach, pri daňovom bonuse, tak práve tí ľudia ten daňový bonus budú môcť čerpať.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa analýzy dopadov konsolidačného balíčka od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ľudia s nižšími príjmami, ktorí by pred schválením novej legislatívy nemali od nového roka 2025 nárok na čerpanie daňového bonusu, získali po schválení novej legislatívy nárok na vyšší daňový bonus. Táto nízkopríjmová skupina po prijatí novej legislatívy dosiahne nárok na plný daňový bonus pri nižšom príjme (. pdf , s. 39). Hoci sa výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny vo všeobecnosti zvýši , tak celkové dopady konsolidačného balíčka budú negatívne pre všetky typy rodín. V roku 2025 poklesnú disponibilné príjmy rodín priemerne o 1,8 % alebo o 326 eur ročne. Najvyšší pokles disponibilných príjmov zaznamenajú rodiny zo strednej vrstvy, no pokles zasiahne aj disponibilné príjmy nízkopríjmových rodín. Znížením disponibilných príjmov domácností konsolidačný balíček zníži sociálny štandard aj nízkopríjmových ľudí, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNiektoré prijaté opatrenia v rámci konsolidačného balíčka zasiahnu nízkopríjmové skupiny obyvateľstva viac než zvyšné skupiny. Napríklad zmena základnej sadzby DPH zasiahne relatívne k výške svojho príjmu rodiny s nižšími príjmami viac ako rodiny s vyššími príjmami, keďže veľká časť spotreby nízkopríjmových domácností je tvorená špecificky výdavkami na potraviny a energie (. pdf , s. 35).\n\nZdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť\n\nKonsolidačný balík upravuje daňový bonus na dieťa vo viacerých aspektoch. Pôvodný bonus bol rozdelený do dvoch kategórií podľa veku, na dieťa do 18 rokov činil bonus 140 eur, pri dieťati od 18 do 25 rokov v sústavnej príprave na povolanie išlo o 50 eur. Od januára 2025 bude mať prvá kategória hranicu 15 rokov, pričom suma sa zníži na 100 eur, druhá skupina bude zahŕňať deti od 15 do 18 rokov.\n\nTaktiež však narastie percentuálny limit čiastkového základu dane o 9 percentuálnych bodov, čím sa zvýši suma daňového bonusu pre daňovníkov s nižšími príjmami. Suma bonusu sa začne daňovníkovi krátiť, keď nadobudne čiastkový základ dane, ktorého hodnota presiahne jeden a pol násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Toto opatrenie má podporiť adresnosť daňového bonusu.\n\nHoci sa výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny vo všeobecnosti zvýši, tak to nebude platiť rovnako pre všetky. Výška daňového bonusu sa bude odvíjať od mzdy a počtu detí.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy dopadov konsolidačného balíčka od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ľudia s nižšími príjmami, ktorí by pred schválením novej legislatívy nemali od nového roka 2025 nárok na čerpanie daňového bonusu, získali po schválení novej legislatívy nárok na vyšší daňový bonus. Táto nízkopríjmová skupina po prijatí novej legislatívy dosiahne nárok na plný daňový bonus pri nižšom príjme (. pdf , s. 39). Hoci sa výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny vo všeobecnosti zvýši , tak celkové dopady konsolidačného balíčka budú negatívne pre všetky typy rodín. V roku 2025 poklesnú disponibilné príjmy rodín priemerne o 1,8 % alebo o 326 eur ročne. Najvyšší pokles disponibilných príjmov zaznamenajú rodiny zo strednej vrstvy, no pokles zasiahne aj disponibilné príjmy nízkopríjmových rodín. Znížením disponibilných príjmov domácností konsolidačný balíček zníži sociálny štandard aj nízkopríjmových ľudí, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Niektoré prijaté opatrenia v rámci konsolidačného balíčka zasiahnu nízkopríjmové skupiny obyvateľstva viac než zvyšné skupiny. Napríklad zmena základnej sadzby DPH zasiahne relatívne k výške svojho príjmu rodiny s nižšími príjmami viac ako rodiny s vyššími príjmami, keďže veľká časť spotreby nízkopríjmových domácností je tvorená špecificky výdavkami na potraviny a energie (. pdf , s. 35).", "Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "Konsolidačný balík upravuje daňový bonus na dieťa vo viacerých aspektoch. Pôvodný bonus bol rozdelený do dvoch kategórií podľa veku, na dieťa do 18 rokov činil bonus 140 eur, pri dieťati od 18 do 25 rokov v sústavnej príprave na povolanie išlo o 50 eur. Od januára 2025 bude mať prvá kategória hranicu 15 rokov, pričom suma sa zníži na 100 eur, druhá skupina bude zahŕňať deti od 15 do 18 rokov.", "Taktiež však narastie percentuálny limit čiastkového základu dane o 9 percentuálnych bodov, čím sa zvýši suma daňového bonusu pre daňovníkov s nižšími príjmami. Suma bonusu sa začne daňovníkovi krátiť, keď nadobudne čiastkový základ dane, ktorého hodnota presiahne jeden a pol násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Toto opatrenie má podporiť adresnosť daňového bonusu.", "Hoci sa výška daňového bonusu pre nízkopríjmové rodiny vo všeobecnosti zvýši, tak to nebude platiť rovnako pre všetky. Výška daňového bonusu sa bude odvíjať od mzdy a počtu detí."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zvýši", "budú", "poklesnú", "zaznamenajú", "pdf", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť", "bol", "narastie", "sa začne", "odvíjať"], "url": ["https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=%2C%C4%8Ci%C5%BEe%20st%C3%A1le%20bude%20plati%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20maxim%C3%A1lna%20suma%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20bonusu%20pre%20n%C3%ADzkopr%C3%ADjmov%C3%BDch%20bude%20z%C3%A1visie%C5%A5%20od%20po%C4%8Dtu%20det%C3%AD%20a%20od%20ich%20pr%C3%ADjmu.", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.rrz.sk/balicek-konsolidacnych-opatreni-na-rok-2025/#:~:text=Fi%C5%A1k%C3%A1lne%20n%C3%A1klady%20aktu%C3%A1lneho,sumou%20450%20eur.", "https://www.danovecentrum.sk/aktuality/konsolidacny-balicek-toptema-dc-11-2024.htm#:~:text=Preh%C4%BEad%20zmien%20v%C2%A0sum%C3%A1ch%20a%C2%A0veku%20die%C5%A5a%C5%A5a%20pre%20n%C3%A1rok%20na%20da%C5%88ov%C3%BD%20bonus%3A", "https://openiazoch.zoznam.sk/financie/vlada-schvalila-zakon-roka-toto-vsetko-nas-caka-a-neminie-prehlad-zmien/#:~:text=V%C4%8Faka%20zv%C3%BD%C5%A1eniu%20percentu%C3%A1lneho%20limitu%20%C4%8Diastkov%C3%A9ho%20z%C3%A1kladu%20dane%20o%209%20p.%20b.%20sa%20zvy%C5%A1uje%20suma%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20bonusu%20pre%20da%C5%88ovn%C3%ADkov%20s%20ni%C5%BE%C5%A1%C3%ADmi%20pr%C3%ADjmami.", "https://openiazoch.zoznam.sk/financie/vlada-schvalila-zakon-roka-toto-vsetko-nas-caka-a-neminie-prehlad-zmien/#:~:text=Adresnos%C5%A5%20z%C3%A1rove%C5%88%20zvy%C5%A1uje%20aj%20zavedenie%20kr%C3%A1tenia%20sumy%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20bonusu%20pre%20da%C5%88ovn%C3%ADkov%2C%20ktor%C3%BDch%20%C4%8Diastkov%C3%BD%20z%C3%A1klad%20dane%20presiahne%20hranicu%201%2C5%2Dn%C3%A1sobku%20priemernej%20mzdy%20v%20hospod%C3%A1rstve%20spred%20dvoch%20rokov.", "https://www.trend.sk/ekonomika/konsolidacne-skrty-danovy-bonus-dieta-znizi-rodicovske-dochodky-klesnu-aj-desatnasobne#:~:text=%2C%C4%8Ci%C5%BEe%20st%C3%A1le%20bude%20plati%C5%A5%2C%20%C5%BEe%20maxim%C3%A1lna%20suma%20da%C5%88ov%C3%A9ho%20bonusu%20pre%20n%C3%ADzkopr%C3%ADjmov%C3%BDch%20bude%20z%C3%A1visie%C5%A5%20od%20po%C4%8Dtu%20det%C3%AD%20a%20od%20ich%20pr%C3%ADjmu."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:21.130475+00:00"}
{"id": "49760", "numeric_id": 49760, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49760", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Tieto vládne strany, že tu prezentujú takýmto spôsobom, že ľudia budú mať zvýšené zvýšenú DPH na všetky nákupy, že budú mať transakčnú daň, kde im zoberú 200 €,  300 € z výplaty.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prijatom balíčku konsolidačných opatrení je zahrnutá zvýšená DPH na vybrané potraviny aj daň z finančných transakcií, akými sú bankové prevody, výber hotovosti z bankomatov a využívanie platobnej karty k podnikateľskému účtu. Transakčná daň sa bude týkať podnikateľov, firiem (.pdf, str. 19), živnostníkov a neziskových organizácií. Platiť ju budú firmy aj pri vyplácaní miezd zamestnancom, pričom za každých 1000 eur vyplatených zamestnancovi bude firma musieť odviesť štátu transakčnú daň vo výške štyroch eur. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga, tvrdí , že daň z finančných transakcií prinesie firmám dotatočné náklady 200 až 300 eur na zamestnanca ročne. V súčasnosti nie je jasné, v akom rozsahu tieto zvýšené náklady na zamestnancov firmy premietnu do miezd, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nZvýšená (.pdf, str. 9) bude základná DPH a DPH na alkoholické nápoje, obe z 20 % na 23 % a DPH na nealkoholické nápoje z 10 % na 19 %. V prípade ostatných položiek, ako sú, napríklad, potraviny, knihy, lieky, elektrina či gastro služby sa DPH zníži. V prípade vybraných základných potravín , kam patrí mäso z domáceho chovu, sladkovodné ryby, mlieko a mliečne výrobky, bryndza, prírodný med, zemiaky, vybraná zelenina, strukoviny, čerstvé a neochutené pečivo a ovocné šťavy sa DPH zníži z 10 % na 5 %, pričom nie je jasné do akej miery sa nižšia sadzba odzrkadlí na konečných cenách potravín.\n\nDaň z finančných transakcií, ktoré zahŕňajú bankové prevody, výber hotovosti z bankomatov a využívanie platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa dotýka podnikateľov a firiem (.pdf, str. 19), ale aj živnostníkov a neziskových organizácií. Pri bezhotovostných transakciách je táto daň stanovená na 0,4 % sumy, s maximálnou možno výškou 40 eur. Výber z bankomatu sa zdaní sadzbou 0,8 % a používanie bankomatovej karty na dve eurá ročne. Platiť by mala začať od 1. apríla 2025 (. pdf , s. 19).\n\nZdanený bude vykonávateľ transakcie, nie jej adresát. Nepriamo sa však môže dotknúť aj fyzických osôb, respektíve konečných spotrebiteľov , a to za predpokladu, že si výrobcovia budú zvyšovanie výdavkov kompenzovať zvyšovaním cien. Daň z finančných transakcií zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je v súčasnosti na Slovensku nad priemerom EÚ a najvyššie spomedzi krajín V4 (. pdf , s. 123), pretože túto daň budú firmy platiť aj pri vyplácaní miezd zamestnancom. Za každých 1000 eur, ktoré firma vyplatí zamestnancovi, bude štátu musieť zaplatiť 4 eurá.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala priame dopady opatrení z konsolidačného balíčka vo svojej analýze. V priamych dopadoch Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zohľadnila úpravu rodičovského dôchodku, zmeny v DPH a daňový bonus na dieťa.\n\nPodľa danej analýzy klesnú disponibilné príjmy rodín v roku 2025 o 1,5% teda o 270 eur ročne. Dopad dane z finančných transakcií na príjmy jednotlivcov a domácností sa nám nepodarilo overiť, keďže nevieme v akom rozsahu ju zamestnávatelia premietnu do miezd.\n\nPrezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga, uviedol, že daň z finančných transakcií bude podľa jeho prepočtov pre zamestnávateľov predstavovať ročné náklady vo výške 200 až 300 eur na zamestnanca. Podľa Kiraľvargu budú tieto náklady firmy považovať za súčasť odvodov, čo sa premietne do miezd.\n\nPre vyjadrenie sme oslovili Branislava Gröhlinga, ktorý predpokladá, že zamestnávatelia túto položku zoberú z mzdy zamestnanca. Ďalej Branislav Gröhling uviedol: „Na 100 % bude možné overiť tento predpoklad až v roku 2025 po tom, ako by sa realizoval prieskum medzi zamestnávateľmi.”", "analysis_paragraphs": ["V prijatom balíčku konsolidačných opatrení je zahrnutá zvýšená DPH na vybrané potraviny aj daň z finančných transakcií, akými sú bankové prevody, výber hotovosti z bankomatov a využívanie platobnej karty k podnikateľskému účtu. Transakčná daň sa bude týkať podnikateľov, firiem (.pdf, str. 19), živnostníkov a neziskových organizácií. Platiť ju budú firmy aj pri vyplácaní miezd zamestnancom, pričom za každých 1000 eur vyplatených zamestnancovi bude firma musieť odviesť štátu transakčnú daň vo výške štyroch eur. Prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga, tvrdí , že daň z finančných transakcií prinesie firmám dotatočné náklady 200 až 300 eur na zamestnanca ročne. V súčasnosti nie je jasné, v akom rozsahu tieto zvýšené náklady na zamestnancov firmy premietnu do miezd, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Zvýšená (.pdf, str. 9) bude základná DPH a DPH na alkoholické nápoje, obe z 20 % na 23 % a DPH na nealkoholické nápoje z 10 % na 19 %. V prípade ostatných položiek, ako sú, napríklad, potraviny, knihy, lieky, elektrina či gastro služby sa DPH zníži. V prípade vybraných základných potravín , kam patrí mäso z domáceho chovu, sladkovodné ryby, mlieko a mliečne výrobky, bryndza, prírodný med, zemiaky, vybraná zelenina, strukoviny, čerstvé a neochutené pečivo a ovocné šťavy sa DPH zníži z 10 % na 5 %, pričom nie je jasné do akej miery sa nižšia sadzba odzrkadlí na konečných cenách potravín.", "Daň z finančných transakcií, ktoré zahŕňajú bankové prevody, výber hotovosti z bankomatov a využívanie platobnej karty k podnikateľskému účtu, sa dotýka podnikateľov a firiem (.pdf, str. 19), ale aj živnostníkov a neziskových organizácií. Pri bezhotovostných transakciách je táto daň stanovená na 0,4 % sumy, s maximálnou možno výškou 40 eur. Výber z bankomatu sa zdaní sadzbou 0,8 % a používanie bankomatovej karty na dve eurá ročne. Platiť by mala začať od 1. apríla 2025 (. pdf , s. 19).", "Zdanený bude vykonávateľ transakcie, nie jej adresát. Nepriamo sa však môže dotknúť aj fyzických osôb, respektíve konečných spotrebiteľov , a to za predpokladu, že si výrobcovia budú zvyšovanie výdavkov kompenzovať zvyšovaním cien. Daň z finančných transakcií zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je v súčasnosti na Slovensku nad priemerom EÚ a najvyššie spomedzi krajín V4 (. pdf , s. 123), pretože túto daň budú firmy platiť aj pri vyplácaní miezd zamestnancom. Za každých 1000 eur, ktoré firma vyplatí zamestnancovi, bude štátu musieť zaplatiť 4 eurá.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kvantifikovala priame dopady opatrení z konsolidačného balíčka vo svojej analýze. V priamych dopadoch Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zohľadnila úpravu rodičovského dôchodku, zmeny v DPH a daňový bonus na dieťa.", "Podľa danej analýzy klesnú disponibilné príjmy rodín v roku 2025 o 1,5% teda o 270 eur ročne. Dopad dane z finančných transakcií na príjmy jednotlivcov a domácností sa nám nepodarilo overiť, keďže nevieme v akom rozsahu ju zamestnávatelia premietnu do miezd.", "Prezident Republikovej únie zamestnávateľov, Miroslav Kiraľvarga, uviedol, že daň z finančných transakcií bude podľa jeho prepočtov pre zamestnávateľov predstavovať ročné náklady vo výške 200 až 300 eur na zamestnanca. Podľa Kiraľvargu budú tieto náklady firmy považovať za súčasť odvodov, čo sa premietne do miezd.", "Pre vyjadrenie sme oslovili Branislava Gröhlinga, ktorý predpokladá, že zamestnávatelia túto položku zoberú z mzdy zamestnanca. Ďalej Branislav Gröhling uviedol: „Na 100 % bude možné overiť tento predpoklad až v roku 2025 po tom, ako by sa realizoval prieskum medzi zamestnávateľmi.”"], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["podnikateľov, firiem", "živnostníkov", "vyplácaní", "odviesť", "tvrdí", "Zvýšená", "vybraných základných potravín", "podnikateľov a firiem", "živnostníkov", "pdf", "konečných spotrebiteľov", "zvýši", "pdf", "platiť", "vyplatí", "kvantifikovala", "zohľadnila", "klesnú", "predstavovať", "považovať"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4229913", "https://e.dennikn.sk/4228837/osem-najvacsich-problemov-ktore-prichadzaju-s-transakcnou-danou/", "https://e.dennikn.sk/4228837/osem-najvacsich-problemov-ktore-prichadzaju-s-transakcnou-danou/", "https://video.sme.sk/c/23386928/zamestnavatel-kiralvarga-niektore-firmy-mozu-zavriet-niektore-zvysia-ceny-a-zaplatia-to-obcania.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.startitup.sk/zoznam-na-tieto-potraviny-sa-dph-znizuje-na-5-percent-nie-je-to-take-jednouche-ma-to-velky-hacik/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4229913", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://e.dennikn.sk/4255811/ste-pripraveni-na-ekonomicke-zmeny-v-roku-2025-poradime-vam-ako-sa-vyhnut-rizikam-a-pripravit-sa-na-buducnost/", "https://e.dennikn.sk/4228837/osem-najvacsich-problemov-ktore-prichadzaju-s-transakcnou-danou/", "https://taxation-customs.ec.europa.eu/taxation/economic-analyses/annual-report-taxation_en", "https://e.dennikn.sk/4228837/osem-najvacsich-problemov-ktore-prichadzaju-s-transakcnou-danou/", "https://e.dennikn.sk/4228837/osem-najvacsich-problemov-ktore-prichadzaju-s-transakcnou-danou/", "https://www.rrz.sk/balicek-najviac-pocitia-rodiny-so-strednym-prijmom/", "https://www.rrz.sk/balicek-najviac-pocitia-rodiny-so-strednym-prijmom/", "https://www.rrz.sk/balicek-najviac-pocitia-rodiny-so-strednym-prijmom/", "https://video.sme.sk/c/23386928/zamestnavatel-kiralvarga-niektore-firmy-mozu-zavriet-niektore-zvysia-ceny-a-zaplatia-to-obcania.html", "https://video.sme.sk/c/23386928/zamestnavatel-kiralvarga-niektore-firmy-mozu-zavriet-niektore-zvysia-ceny-a-zaplatia-to-obcania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:34.614852+00:00"}
{"id": "vr15752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15752", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na rozvoji cestovného ruchu vo vybraných turisticky atraktívnych lokalitách bude participovať aj celoštátna a regionálna doprava. Vláda prijme opatrenia s cieľom lepšej koordinácie železničnej a autobusovej dopravy a prevádzkovateľov stredísk cestovného ruchu na celoročnej a sezónnej báze.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ministerstvo dopravy informovalo verejnosť o plánoch na vytvorenie Národnej dopravnej, dátum jej vytvorenia však nestanovilo. V otázke podpory cestovného ruchu sa uskutočnil presun Slovenskej agentúry pre cestovný ruch pod Ministerstvo dopravy. Na koordinácii železničnej a autobusovej dopravy ešte neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.\n\nDenník SME v máji 2016 informoval, že vznikne Národná dopravná agentúra (NADA), ktorá má zabezpečiť efektívnu koordináciu osobnej vlakovej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy. \"Mali by sa znížiť čakania na prestup a predísť nežiaducej konkurencii medzi autobusovou a železničnou dopravou,\" vyplýva z Národného programu reforiem 2016 (NPR) ( .pdf s. 33 ) v časti o dopravnej infraštruktúre a elektronických komunikáciách. NPR popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizovať v najbližších dvoch rokoch. Materiál zohľadňuje programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016-2020.\n\nNPR ( .pdf s. 11 ) uvádza, že: “Vo verejnej doprave sa realizujú viaceré projekty zvyšujúce jej atraktivitu. V železničnej doprave prebieha modernizácia železničnej infraštruktúry a obnovoval sa vozový park Železničnej spoločnosti Slovensko (celkovo sa z OP Doprava od roku 2014 kúpilo alebo rekonštruovalo 181 vozidiel).” Modernizácia vozového parku bude pokračovať, v roku 2016 bolo na jej obnovenie vyčlenených 47 mil. eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 a 218 mil. eur v rokoch 2017 a 2018 (vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu). ( .pdf s. 33 )\n\nNajväčším krokom v otázke reformy a rozvoja cestovného ruchu je zatiaľ, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) bola v januári začlenená do štruktúr ministerstva dopravy. Informovala o tom TASR už v novembri. \"Tieto zmeny vnímame ako snahu vlády o efektívnejšiu podporu turizmu. Pokiaľ zabezpečia aktívnejšiu podporu podnikania našich členov a dostatočný marketing ich aktivít, bude zlúčenie správnym krokom do budúcnosti,\" avizoval prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák. Podľa TASR zvýšenie efektivity očakáva aj minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo dopravy informovalo verejnosť o plánoch na vytvorenie Národnej dopravnej, dátum jej vytvorenia však nestanovilo. V otázke podpory cestovného ruchu sa uskutočnil presun Slovenskej agentúry pre cestovný ruch pod Ministerstvo dopravy. Na koordinácii železničnej a autobusovej dopravy ešte neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.", "Denník SME v máji 2016 informoval, že vznikne Národná dopravná agentúra (NADA), ktorá má zabezpečiť efektívnu koordináciu osobnej vlakovej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy. \"Mali by sa znížiť čakania na prestup a predísť nežiaducej konkurencii medzi autobusovou a železničnou dopravou,\" vyplýva z Národného programu reforiem 2016 (NPR) ( .pdf s. 33 ) v časti o dopravnej infraštruktúre a elektronických komunikáciách. NPR popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizovať v najbližších dvoch rokoch. Materiál zohľadňuje programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016-2020.", "NPR ( .pdf s. 11 ) uvádza, že: “Vo verejnej doprave sa realizujú viaceré projekty zvyšujúce jej atraktivitu. V železničnej doprave prebieha modernizácia železničnej infraštruktúry a obnovoval sa vozový park Železničnej spoločnosti Slovensko (celkovo sa z OP Doprava od roku 2014 kúpilo alebo rekonštruovalo 181 vozidiel).” Modernizácia vozového parku bude pokračovať, v roku 2016 bolo na jej obnovenie vyčlenených 47 mil. eur z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 a 218 mil. eur v rokoch 2017 a 2018 (vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu). ( .pdf s. 33 )", "Najväčším krokom v otázke reformy a rozvoja cestovného ruchu je zatiaľ, že Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) bola v januári začlenená do štruktúr ministerstva dopravy. Informovala o tom TASR už v novembri. \"Tieto zmeny vnímame ako snahu vlády o efektívnejšiu podporu turizmu. Pokiaľ zabezpečia aktívnejšiu podporu podnikania našich členov a dostatočný marketing ich aktivít, bude zlúčenie správnym krokom do budúcnosti,\" avizoval prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák. Podľa TASR zvýšenie efektivity očakáva aj minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd)."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME v máji 2016", ".pdf s. 33", "NPR", ".pdf s. 11", ".pdf s. 33", "Slovenská agentúra pre cestovný ruch", "TASR"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20154364/vznikne-narodna-dopravna-agentura-ma-koordinovat-dopravu.html", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/nrp2016_slovakia_sk.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/nrp2016_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/nrp2016_slovakia_sk.pdf", "http://www.sacr.sk/tlacove-spravy/aktualne/tlacova-sprava/cestovny-ruch-bude-podporovat-priamo-ministerstvo/?tx_ttnews%5Bpointer%5D=2", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zcr-caka-od-zaclenenia-sacr-pod-rezor/229929-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:11.238835+00:00"}
{"id": "vr34693", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34693", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tie siete, ktoré rozhodili boli veľmi široké. ... také témy ako je legalizácia marihuany.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo volebnom programe strany SaS (97. bod) sa hovorí o dekriminalizácii marihuany, nie o jej legalizácii.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe strany SaS (97. bod) sa hovorí o dekriminalizácii marihuany, nie o jej legalizácii."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:44.915436+00:00"}
{"id": "vr27468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27468", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Otázna: netreba rešpektovať článok 5 Washingtonskej dohody, ktorý hovorí, že ak je napadnutá členská krajina NATO, znamená ako by boli napadnuté všetky krajiny NATO a tie mu príchádzajú na pomoc? Platí teda článok 5?) Keď je ohrozený medzinárodný mier a bezpečnosť tak zasadá Bezpečnostná rada OSN a len tá môže rozhodnúť o použití sily na zachovanie bezpečnosti a v tejto (napadnutej, pozn.) krajine.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico argumentuje medzinárodným právom, podľa ktorému skutočne bezpečnostná rada OSN ako jediný orgán vo svete môže legalizovať použitie vojenských prostriedkov. Členstvo v NATO, ktoré svojich členov zaväzuje k vojenskej pomoci v prípade napadnutia iným štátom, však vytvára povinnosť pre členov z pohľadu Aliancie, bez posudzovania legálnosti z pohľadu medzinárodného práva. Tvrdenie Roberta Fica by bolo pravdivé pre Slovensko v prípade, ak by sme neboli členmi NATO. Členstvom v NATO nám však vyplýva záväzok podielať sa na bezpečnosti všetkých členských krajín, ktorá je definovaná ako nedeliteľná. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.. Bezpečnostná rada OSN je zložená z desiatich volených členov a piatich stálych členov, ktorí pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti konajú v mene všetkých členských štátov. Podľa Kapitoly V, článku 24 Charty OSN \"Aby bola zabezpečená rýchla a účinná akcia Organizácie Spojených národov, zverujú jej členovia Bezpečnostnej rade hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a uznávajú, že Bezpečnostná rada, plniac svoje povinnosti, vyplývajúce pre ňu z tejto zodpovednosti, koná ich v mene. \" Ak spor medzi stranami pretrváva a môže dôjsť k ohrozeniu mieru a bezpečnosti, Bezpečnostná rada je podľa článku 37 oprávnená konať alebo odporučiť také kroky, ktoré považuje za vhodné. Pokiaľ však dôjde k ohrozeniu mieru, porušeniu mieru alebo k útočnému činu, Bezpečnostná rada je oprávnená podľa článku 41 prijať opatrenia bez využitia sily. Ak však tieto opatrenia neboli dostatočné, tak podľa článku 42 môže dôjsť k použitiu sily. \"Ak Bezpečnostná rada usúdila, že opatrenia podľa článku 41 neboli dostatočné, alebo ak by sa ukázali nedostatočnými, môže podniknúť leteckými, námornými alebo pozemnými silami takú akciu, aká je potrebná na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Táto akcia môže zahrňovať demonštrácie, blokádu a iné operácie leteckými, námornými alebo pozemnými silami členov Organizácie Spojených národov.\" O členstve v NATO uvádza stránka Ministerstva zahraničných vecí nasledovné: \"NATO je medzivládna organizácia - obranná aliancia založená v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorej základnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými dostupnými politickými a vojenskými prostriedkami. Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi – členskými krajinami, ktoré sú založené na predpoklade nedeliteľnosti bezpečnosti jej členov . Členstvo v aliancii je dobrovoľné. Vstupom do aliancie sa členské krajiny zaviazali ochraňovať slobodu , spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich obyvateľov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. Každá členská krajina tiež prijala na seba záväzok podieľať sa na riziku a zodpovednosti, ale aj na výhodách kolektívnej bezpečnosti vyplývajúcich z Washingtonskej zmluvy.\" Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že Slovensko je svojim členstvom v NATO zaviazané poskytnúť pomoc akémukoľvek členovi NATO v prípade že o to tento člen požiada na základe základne článku 5 Severoatlantickej zmluvy z roku 1949. Robert Fico pri svojej argumentuje prehliada že takýto záväzok pre Slovensko neexistuje a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico argumentuje medzinárodným právom, podľa ktorému skutočne bezpečnostná rada OSN ako jediný orgán vo svete môže legalizovať použitie vojenských prostriedkov. Členstvo v NATO, ktoré svojich členov zaväzuje k vojenskej pomoci v prípade napadnutia iným štátom, však vytvára povinnosť pre členov z pohľadu Aliancie, bez posudzovania legálnosti z pohľadu medzinárodného práva. Tvrdenie Roberta Fica by bolo pravdivé pre Slovensko v prípade, ak by sme neboli členmi NATO. Členstvom v NATO nám však vyplýva záväzok podielať sa na bezpečnosti všetkých členských krajín, ktorá je definovaná ako nedeliteľná. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.. Bezpečnostná rada OSN je zložená z desiatich volených členov a piatich stálych členov, ktorí pre zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti konajú v mene všetkých členských štátov. Podľa Kapitoly V, článku 24 Charty OSN \"Aby bola zabezpečená rýchla a účinná akcia Organizácie Spojených národov, zverujú jej členovia Bezpečnostnej rade hlavnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a uznávajú, že Bezpečnostná rada, plniac svoje povinnosti, vyplývajúce pre ňu z tejto zodpovednosti, koná ich v mene. \" Ak spor medzi stranami pretrváva a môže dôjsť k ohrozeniu mieru a bezpečnosti, Bezpečnostná rada je podľa článku 37 oprávnená konať alebo odporučiť také kroky, ktoré považuje za vhodné. Pokiaľ však dôjde k ohrozeniu mieru, porušeniu mieru alebo k útočnému činu, Bezpečnostná rada je oprávnená podľa článku 41 prijať opatrenia bez využitia sily. Ak však tieto opatrenia neboli dostatočné, tak podľa článku 42 môže dôjsť k použitiu sily. \"Ak Bezpečnostná rada usúdila, že opatrenia podľa článku 41 neboli dostatočné, alebo ak by sa ukázali nedostatočnými, môže podniknúť leteckými, námornými alebo pozemnými silami takú akciu, aká je potrebná na zachovanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Táto akcia môže zahrňovať demonštrácie, blokádu a iné operácie leteckými, námornými alebo pozemnými silami členov Organizácie Spojených národov.\" O členstve v NATO uvádza stránka Ministerstva zahraničných vecí nasledovné: \"NATO je medzivládna organizácia - obranná aliancia založená v súlade s článkom 51 Charty OSN, ktorej základnou úlohou je chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov všetkými dostupnými politickými a vojenskými prostriedkami. Základný princíp fungovania aliancie je spoločný záväzok a vzájomná politická a vojenská spolupráca medzi suverénnymi štátmi – členskými krajinami, ktoré sú založené na predpoklade nedeliteľnosti bezpečnosti jej členov . Členstvo v aliancii je dobrovoľné. Vstupom do aliancie sa členské krajiny zaviazali ochraňovať slobodu , spoločné dedičstvo a civilizáciu svojich obyvateľov, založené na princípoch demokracie, individuálnej slobody a právneho štátu. Každá členská krajina tiež prijala na seba záväzok podieľať sa na riziku a zodpovednosti, ale aj na výhodách kolektívnej bezpečnosti vyplývajúcich z Washingtonskej zmluvy.\" Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že Slovensko je svojim členstvom v NATO zaviazané poskytnúť pomoc akémukoľvek členovi NATO v prípade že o to tento člen požiada na základe základne článku 5 Severoatlantickej zmluvy z roku 1949. Robert Fico pri svojej argumentuje prehliada že takýto záväzok pre Slovensko neexistuje a jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-26", "analysis_sources": {"text": ["zložená", "článku 24", "článku 37", "článku 41", "článku 42", "stránka", "zmluvy"], "url": ["https://www.un.org/en/documents/charter/chapter5.shtml", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0", "https://www.un.org/en/documents/charter/chapter7.shtml", "http://www.mzv.sk/servlet/newyorkosn?MT=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_621F5291AE4A5FD4C125715B004FFE51_SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/ZU/NewYorkOSN/main.nsf/vw_ByID/ID_14A4A60B573D8E62C12570DD0048A478_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&HM=25-Charta&OB=0", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-o_nato", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/official_texts_17120.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:13.690862+00:00"}
{"id": "vr15065", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15065", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...v predchádzajúcich rokoch, pán Slota tam (v parlamente, pozn.)  kolegovi povedal, že je satanov syn.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Momentálne bývalý predseda SNS Ján Slota sa v roku 2010 v rozprave k výrokom predsedu maďarskej strany Jobbik Csanáda Szegediho dostal do ostrej konfrontácie s nezávislým poslancom Františkom Mikloškom kedy konkrétne použil výrok \"Mikloško, ty si jeden diablov syn, my ti to prepáčime, lebo ťa berieme všetci za mentálne retardovaného\".", "analysis_paragraphs": ["Momentálne bývalý predseda SNS Ján Slota sa v roku 2010 v rozprave k výrokom predsedu maďarskej strany Jobbik Csanáda Szegediho dostal do ostrej konfrontácie s nezávislým poslancom Františkom Mikloškom kedy konkrétne použil výrok \"Mikloško, ty si jeden diablov syn, my ti to prepáčime, lebo ťa berieme všetci za mentálne retardovaného\"."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["konfrontácie", "audiovizuálna nahrávka"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/158565/slota-miklosko-je-diablov-syn/", "https://www.youtube.com/watch?v=axwWLRagJbI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:25.612396+00:00"}
{"id": "43811", "numeric_id": 43811, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43811", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Vy ste sudca, pán Harabin. Ja som politik. Mňa nikto neplatia a už vôbec nie štát.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "KDH sa po parlamentných voľbách v roku 2016 síce nedostalo do parlamentu, no nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu mu podľa Zákona o politických stranách napriek tomu vznikol. Hnutie totiž získalo 4,94 percenta hlasov. Podľa výročných správ dostala strana v roku 2016 ( pdf , s. 7) štátny príspevok vo výške vyše 1,6 milióna eur, v rokoch 2017 ( pdf , s. 8) a 2018 ( pdf , s. 8) vo výške cez 284-tisíc eur. Alojz Hlina sa stal predsedom KDH v júni 2016. Z verejne dostupných zdrojov nie je možné overiť, či ako predseda hnutia dostáva alebo nedostáva nejaké peniaze zo štátneho príspevku - a teda či ho (nepriamo) neplatí štát. Demagóg.SK oslovil Alojza Hlinu so žiadosťou o vysvetlenie - nereagoval však.", "analysis_paragraphs": ["KDH sa po parlamentných voľbách v roku 2016 síce nedostalo do parlamentu, no nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu mu podľa Zákona o politických stranách napriek tomu vznikol. Hnutie totiž získalo 4,94 percenta hlasov. Podľa výročných správ dostala strana v roku 2016 ( pdf , s. 7) štátny príspevok vo výške vyše 1,6 milióna eur, v rokoch 2017 ( pdf , s. 8) a 2018 ( pdf , s. 8) vo výške cez 284-tisíc eur. Alojz Hlina sa stal predsedom KDH v júni 2016. Z verejne dostupných zdrojov nie je možné overiť, či ako predseda hnutia dostáva alebo nedostáva nejaké peniaze zo štátneho príspevku - a teda či ho (nepriamo) neplatí štát. Demagóg.SK oslovil Alojza Hlinu so žiadosťou o vysvetlenie - nereagoval však."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["nedostalo", "Zákona", "pdf", "pdf", "pdf", "stal"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/20190716#predpis.cast-stvrta.skupinaParagrafov-prispevky_zo_statneho_rozpoctu", "http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2017/07/VS_2016.pdf", "http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2018/04/VS_2017.pdf", "http://kdh.sk/wp-content/uploads/2019/05/vyrocna_sprava_2018.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20188089/kdh-si-v-sobotu-bude-volit-noveho-predsedu-o-post-zabojuju-piati-kandidati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:28.390880+00:00"}
{"id": "vr30538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30538", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A žiaľbohu tu mám obavy, že tie opatrenia, ktoré avizoval Smer, teda zrušenie rovnej dane, zvýšenie dane z príjmu a zhoršenie zákonníka práce z hľadiska pružnosti trhu práce, že to by bolo práve veľmi zlé.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzame z Programového zamerania strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 až 2016.", "analysis_paragraphs": ["Vychádzame z Programového zamerania strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 až 2016."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Programového zamerania strany SMER-SD na volebné obdobie 2012 až 2016.", "DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a učebnice", "odmietajú", "upozorňuje", "najflexibilnejších zákonníkov práce", "kritizoval", "hodnotili"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3137/programove-zameranie-strany-smer-socialna-demokracia-na-volebne-obdobie-2012-2016", "http://www.sme.sk/c/3611038/dph-klesne-knihy-nezlacneju.html", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/26-09-2011/dane-progresivna-dan-ohrozi-podla-ruz-konkurencieschopnost.html", "http://hnonline.sk/c1-54169630-fico-ponukol-recept-na-krizu", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7990", "http://ekonomika.sme.sk/c/5993266/od-septembra-bude-platit-novy-zakonnik-prace-prezident-ho-podpisal.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1237643"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:07.734303+00:00"}
{"id": "vr28116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28116", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Teraz je koľko strán v Národnej rade? Sedem.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo voľbách do NR SR v marci 2012 prekročili hranicu 5% a do Národnej rady sa dostalo spolu šesť strán alebo hnutí - SMER-SD, SDKÚ-DS, Most-HÍD, KDH, OĽaNO a SaS. Ak by sme počítali aj strany, ktoré vznikli po voľbách v roku 2012 a dnes majú medzi nezaradenými poslancami svojich členov, tak musíme pripočítať stranu NOVA ( Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Droba, ktorí sú stále členovia aj po rozpore po smene a zakladajúci členovia Lipšic a Žitňanská) a SIEŤ (Miroslav Beblavý, ktorý je poslancom v NR SR. Procházka a Hrnčiar sa vzdali mandátu). Spolu je teda v NR SR buď šesť strán ak uvádzame strany, ktoré prešli voľbami alebo až osem strán, ak uvažujeme o všetkých stranách, ktoré majú v NR SR aspoň jedného poslanca. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do NR SR v marci 2012 prekročili hranicu 5% a do Národnej rady sa dostalo spolu šesť strán alebo hnutí - SMER-SD, SDKÚ-DS, Most-HÍD, KDH, OĽaNO a SaS. Ak by sme počítali aj strany, ktoré vznikli po voľbách v roku 2012 a dnes majú medzi nezaradenými poslancami svojich členov, tak musíme pripočítať stranu NOVA ( Jozef Kollár, Juraj Miškov, Daniel Krajcer, Martin Chren, Juraj Droba, ktorí sú stále členovia aj po rozpore po smene a zakladajúci členovia Lipšic a Žitňanská) a SIEŤ (Miroslav Beblavý, ktorý je poslancom v NR SR. Procházka a Hrnčiar sa vzdali mandátu). Spolu je teda v NR SR buď šesť strán ak uvádzame strany, ktoré prešli voľbami alebo až osem strán, ak uvažujeme o všetkých stranách, ktoré majú v NR SR aspoň jedného poslanca. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "NOVA", "rozpore", "SIEŤ"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2012", "http://www.nova.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-je-podla-d-krajcera-civilizo/13687-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://siet.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:51.080215+00:00"}
{"id": "50112", "numeric_id": 50112, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50112", "speaker": "Peter Kotlár", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kotlar", "statement": "A Európska lieková agentúra to nerobila. Ona nerobila závery, analýzy a kontrolu, či sú (pozn.: vakcíny) účinné a bezpečné.", "statement_date": "2025-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "EMA síce nevykonáva vlastné klinické skúšania ani laboratórne testy, tie robia výrobcovia a nezávislé laboratóriá v sieti OMCL, no práve EMA je orgán, ktorý tieto dáta podrobne vyhodnocuje, analyzuje ich prostredníctvom odborných výborov a na základe svojich vedeckých záverov spolurozhoduje o povolení vakcín a ďalej monitoruje ich bezpečnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nEurópska lieková agentúra (EMA) sama nevykonáva klinické skúšania ani laboratórne testy vakcín. Tie sú povinnosťou výrobcov, ktorí musia predložiť kompletnú dokumentáciu k lieku predloženému k žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh. Hodnotenie účinnosti a bezpečnosti spočíva v tom, že EMA nezávisle posudzuje a analyzuje všetky predložené údaje.\n\nTento proces prebieha v odborných výboroch agentúry, predovšetkým vo Výbore pre humánne lieky (CHMP) a vo Výbore pre hodnotenie rizík liekov (PRAC).\n\nRegulačné orgány môžu schváliť očkovaciu látku len vtedy, ak z výsledkov vedeckého hodnotenia vyplynie, že jej prínosy prevyšujú riziká . EMA zaviedla procesy (. pdf ), ktoré umožnili regulačnému úradu posúdiť vakcíny a lieky proti covidu-19 rýchlejšie, napríklad takzvané rolling review, vďaka ktorému EMA spracovávala a vyhodnocovala čiastkové dáta výrobcov vakcín hneď, ako boli k dispozícii, nie až po úplnom skončení výskumu.\n\nAko pre Demagog.sk uviedla Európska lieková agentúra 25. apríla 2025, za kontrolu a testovanie kvality humánnych aj veterinárnych liekov pred ich uvedením do distribučného reťazca aj po ňom zodpovedajú okrem výrobcov aj národné laboratóriá známe ako Official Medicines Control Laboratories (OMCLs). Ich testovanie je nezávislé od výrobcov a poskytuje regulačným orgánom nevyhnutnú analytickú a technickú podporu pri kontrole kvality liekov. Laboratóriá OMCL sa zapájajú aj do spoločných programov dohľadu nad trhom a ďalších aktivít, ktoré sú koordinované Európskym riaditeľstvom pre kvalitu liekov a zdravotnej starostlivosti (EDQM).\n\nEMA a členské štáty EÚ nepretržite monitorujú bezpečnosť dostupných vakcín, aby čo najskôr odhalili a eliminovali možné riziká. Tento proces zahŕňa analýzu údajov z viacerých zdrojov vrátane hlásení o podozrení na vedľajšie účinky, klinických štúdií, vedeckej literatúry a informácií od iných regulačných orgánov, pričom EMA posudzuje každé hlásenie s cieľom určiť, či vedľajší účinok mohla skutočne spôsobiť vakcína. Ak sa potvrdí, že vedľajší účinok spôsobila vakcína, je takáto informácia pridaná do jej informačného listu. Bezpečnosť vakcín je hodnotená ako veľmi priaznivá.", "analysis_paragraphs": ["EMA síce nevykonáva vlastné klinické skúšania ani laboratórne testy, tie robia výrobcovia a nezávislé laboratóriá v sieti OMCL, no práve EMA je orgán, ktorý tieto dáta podrobne vyhodnocuje, analyzuje ich prostredníctvom odborných výborov a na základe svojich vedeckých záverov spolurozhoduje o povolení vakcín a ďalej monitoruje ich bezpečnosť. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Európska lieková agentúra (EMA) sama nevykonáva klinické skúšania ani laboratórne testy vakcín. Tie sú povinnosťou výrobcov, ktorí musia predložiť kompletnú dokumentáciu k lieku predloženému k žiadosti o povolenie na uvedenie lieku na trh. Hodnotenie účinnosti a bezpečnosti spočíva v tom, že EMA nezávisle posudzuje a analyzuje všetky predložené údaje.", "Tento proces prebieha v odborných výboroch agentúry, predovšetkým vo Výbore pre humánne lieky (CHMP) a vo Výbore pre hodnotenie rizík liekov (PRAC).", "Regulačné orgány môžu schváliť očkovaciu látku len vtedy, ak z výsledkov vedeckého hodnotenia vyplynie, že jej prínosy prevyšujú riziká . EMA zaviedla procesy (. pdf ), ktoré umožnili regulačnému úradu posúdiť vakcíny a lieky proti covidu-19 rýchlejšie, napríklad takzvané rolling review, vďaka ktorému EMA spracovávala a vyhodnocovala čiastkové dáta výrobcov vakcín hneď, ako boli k dispozícii, nie až po úplnom skončení výskumu.", "Ako pre Demagog.sk uviedla Európska lieková agentúra 25. apríla 2025, za kontrolu a testovanie kvality humánnych aj veterinárnych liekov pred ich uvedením do distribučného reťazca aj po ňom zodpovedajú okrem výrobcov aj národné laboratóriá známe ako Official Medicines Control Laboratories (OMCLs). Ich testovanie je nezávislé od výrobcov a poskytuje regulačným orgánom nevyhnutnú analytickú a technickú podporu pri kontrole kvality liekov. Laboratóriá OMCL sa zapájajú aj do spoločných programov dohľadu nad trhom a ďalších aktivít, ktoré sú koordinované Európskym riaditeľstvom pre kvalitu liekov a zdravotnej starostlivosti (EDQM).", "EMA a členské štáty EÚ nepretržite monitorujú bezpečnosť dostupných vakcín, aby čo najskôr odhalili a eliminovali možné riziká. Tento proces zahŕňa analýzu údajov z viacerých zdrojov vrátane hlásení o podozrení na vedľajšie účinky, klinických štúdií, vedeckej literatúry a informácií od iných regulačných orgánov, pričom EMA posudzuje každé hlásenie s cieľom určiť, či vedľajší účinok mohla skutočne spôsobiť vakcína. Ak sa potvrdí, že vedľajší účinok spôsobila vakcína, je takáto informácia pridaná do jej informačného listu. Bezpečnosť vakcín je hodnotená ako veľmi priaznivá."], "analysis_date": "2025-09-09", "analysis_sources": {"text": ["predložiť", "prebieha", "prínosy prevyšujú riziká", "pdf", "bezpečnosť"], "url": ["https://www.ema.europa.eu/en/about-us/what-we-do/authorisation-medicines/how-ema-evaluates-medicines-human-use", "https://www.ema.europa.eu/en/about-us/what-we-do/authorisation-medicines/how-ema-evaluates-medicines-human-use", "https://vaccination-info.europa.eu/sk/o-ockovacich-latkach/schvalovanie-ockovacich-latok-v-eu", "https://www.ema.europa.eu/en/documents/leaflet/infographic-fast-track-procedures-treatments-and-vaccines-covid-19_en.pdf", "https://www.ema.europa.eu/en/human-regulatory-overview/public-health-threats/coronavirus-disease-covid-19/covid-19-medicines/safety-covid-19-vaccines"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:02.682140+00:00"}
{"id": "vr18199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18199", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Spoločnosť Prešov Real, ktorá má na starosti napríklad parkovanie, je v strate 200-tisíc.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje z webovej stránky FinStat-u ukazujú, že sa spoločnosť PREŠOV REAL, s.r.o. zo zisku v roku 2016 v celkovej sume 57 486 € dostala v roku 2017 do straty až -293 348 €. Pre veľkú odchýlku v tvrdení Hagyariho, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Údaje z webovej stránky FinStat-u ukazujú, že sa spoločnosť PREŠOV REAL, s.r.o. zo zisku v roku 2016 v celkovej sume 57 486 € dostala v roku 2017 do straty až -293 348 €. Pre veľkú odchýlku v tvrdení Hagyariho, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["PREŠOV REAL, s.r.o.", "Prešov REAL s.r.o."], "url": ["https://finstat.sk/31722814", "http://www.presovreal.sk/portal/?c=12&id=37"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:41.845912+00:00"}
{"id": "vr18390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18390", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "... v stredu tento týždeň vláda Slovenskej republiky schválila zákon, návrh zákona o službách v zamestnanosti, ktorý urýchľuje možnosť príchodu zahraničnej pracovnej sily, na ktorú je dnes slovenská ekonomika odkázaná.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V utorok 20. novembra 2018 vláda SR schválila návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh sa týka pracovnej mobility cudzincov, jeho hlavným cieľom je práve zefektívnenie a urýchlenie systému, ktorý upravuje vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska za účelom zamestnania. V samotnom návrhu sa tiež uvádza, že ide o profesie, ktoré majú na Slovensku nedostatkovú pracovnú silu. Keďže nie je možné overiť, do akej miery tento krok súvisí s výkonom slovenskej ekonomiky a či je na to \"odkázaná\" , túto časť výroku nehodnotíme. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V utorok 20. novembra 2018 vláda SR schválila návrh zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh sa týka pracovnej mobility cudzincov, jeho hlavným cieľom je práve zefektívnenie a urýchlenie systému, ktorý upravuje vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska za účelom zamestnania. V samotnom návrhu sa tiež uvádza, že ide o profesie, ktoré majú na Slovensku nedostatkovú pracovnú silu. Keďže nie je možné overiť, do akej miery tento krok súvisí s výkonom slovenskej ekonomiky a či je na to \"odkázaná\" , túto časť výroku nehodnotíme. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "návrh", "5/2004", "návrhu"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23346/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=89DEAD3BAC5E42DCAE0B080A52AFAA06-7A106E81F62138398854D16ABE98AFE6", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/20040501.html", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=B0A94423A1044979AF6E6D7F9C323D79-BF451C4AA6538AC2A4D2048E2D49ADFA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:57.973515+00:00"}
{"id": "vr28377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28377", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Priaznivci sú na takom širšom orbite Siete a majú možnosť zúčastňovať sa na tvorbe programu cez členstvo v pracovných skupinách, byť pravidelne informovaný o aktivitách Siete a byť naozaj súčasťou takého širšieho spoločenstva.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku 15. Stanov strany Sieť má priaznivec právo: \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku 15. Stanov strany Sieť má priaznivec právo: \""], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["Stanov"], "url": ["http://www.siet.sk/files/siet-stanovy-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:53.264144+00:00"}
{"id": "vr27088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27088", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Na druhej strane nie je dobré, že ukrajinská vláda obmedzila jazykové práva ruskej menšiny.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hoci je pravdou, že deň po odvolaní Viktora Janukovyča z funkcie prezidenta ukrajinský parlament zrušil jazykový zákon z roku 2012, nie je pravdou, že tak urobila vláda, a tiež nie je pravdou, že jazykové práva ruskej menšiny boli obmedzené: tento zákon nebol podpísaný prezidentom, a teda nevstúpil do platnosti. Výrok Milana Kňažka preto hodnotíme ako nepravdivý. Jazykový zákon z roku 2012 umožňoval používanie druhého jazyka ako úradného jazyka v prípade, že ním hovorilo aspoň 10 % obyvateľstva daného regiónu. O jeho zrušení ukrajinským parlamentom píše Russia Today : \"The Ukrainian Parliament (Verkhovna Rada) abolished the 2012 law “On State Language Policy” the day after it voted to dismiss President Viktor Yanukovich. The law allowed the country’s regions to use more official languages in addition to Ukrainian if they were spoken by over 10 percent of the local population. Thirteen out of Ukraine’s 27 regions, primarily in Eastern Ukraine, then adopted Russian as a second official language. Two Western regions introduced Romanian and Hungarian as official languages.\" Tento zákon, resp. zrušenie jazykového zákona z roku 2012, však nevstúpil do platnosti, keďže ukrajinský prezident Turčynov ho nepodpísal s odôvodnením, že je potrebné schváliť \"nový návrh zákona chrániaci všetky jazyky.\" Stanovisko ukrajinskej vlády k tejto téme sa v mediálnych správach nespomína, keďže to bol parlament, ktorý jazykový zákon zrušil, a prezident, ktorý ho odmietol podpísať. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci je pravdou, že deň po odvolaní Viktora Janukovyča z funkcie prezidenta ukrajinský parlament zrušil jazykový zákon z roku 2012, nie je pravdou, že tak urobila vláda, a tiež nie je pravdou, že jazykové práva ruskej menšiny boli obmedzené: tento zákon nebol podpísaný prezidentom, a teda nevstúpil do platnosti. Výrok Milana Kňažka preto hodnotíme ako nepravdivý. Jazykový zákon z roku 2012 umožňoval používanie druhého jazyka ako úradného jazyka v prípade, že ním hovorilo aspoň 10 % obyvateľstva daného regiónu. O jeho zrušení ukrajinským parlamentom píše Russia Today : \"The Ukrainian Parliament (Verkhovna Rada) abolished the 2012 law “On State Language Policy” the day after it voted to dismiss President Viktor Yanukovich. The law allowed the country’s regions to use more official languages in addition to Ukrainian if they were spoken by over 10 percent of the local population. Thirteen out of Ukraine’s 27 regions, primarily in Eastern Ukraine, then adopted Russian as a second official language. Two Western regions introduced Romanian and Hungarian as official languages.\" Tento zákon, resp. zrušenie jazykového zákona z roku 2012, však nevstúpil do platnosti, keďže ukrajinský prezident Turčynov ho nepodpísal s odôvodnením, že je potrebné schváliť \"nový návrh zákona chrániaci všetky jazyky.\" Stanovisko ukrajinskej vlády k tejto téme sa v mediálnych správach nespomína, keďže to bol parlament, ktorý jazykový zákon zrušil, a prezident, ktorý ho odmietol podpísať. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Russia Today", "nepodpísal"], "url": ["http://rt.com/news/minority-language-law-ukraine-035/", "http://www.sme.sk/c/7122868/ukrajinsky-prezident-turcynov-nepodpise-zrusenie-jazykoveho-zakona.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:43.502975+00:00"}
{"id": "vr32328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32328", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Asociácia zamestnávateľov, v tomto prípade zastúpená predstaviteľom Asociácie dodávateľov liekov, zásadne odmieta túto zmenu (v spôsobe referencovania liekov na priemer troch najnižších cien v EU, pozn.), pretože sama hovorí, že vyše 800 liekov znova zlacnie.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) skutočne vyslovila informáciu, ktorú spomína ministerka Zvolenská.", "analysis_paragraphs": ["Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL) skutočne vyslovila informáciu, ktorú spomína ministerka Zvolenská."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["zdravezdravotnictvo.sk"], "url": ["http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/reforma-legislativa-politika/farmafirmy-vyvozu-liekov-sa-nezamedzi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:04.281619+00:00"}
{"id": "vr36962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36962", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ako je možné, že Výbor pre kultúru a médiá, posledný týždeň, čo bolo zasadnutie, koalícia urobila pokus na odobranie právomoci predsedovi opozičnému Jariabkovi a ani Slovenská televízia, ani Slovenský rozhlas o tom škandalóznom pokuse nedal ani slovo do svojho spravodajstva?", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenský rozhlas vo svojej správe o rokovaní mediálneho výboru z 19. januára 2011 o pokuse odobrať právomoci predsedovi výboru Jarjabkovi (SMER - SD) neinformuje. Či o tom informovala STV sa nám zistiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský rozhlas vo svojej správe o rokovaní mediálneho výboru z 19. januára 2011 o pokuse odobrať právomoci predsedovi výboru Jarjabkovi (SMER - SD) neinformuje. Či o tom informovala STV sa nám zistiť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["správe", "TASR"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=98198", "http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110119TBB00340"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:06.955516+00:00"}
{"id": "47633", "numeric_id": 47633, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47633", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Táto vláda bezprecedentne investovala miliardy (na pomoc podnikateľom, pozn.), veď 2,4 miliardy išli len na udržanie zamestnanosti, tzn. že ľudia sa neocitli na úradoch práce, tzn. že však nám sa podarilo, že počas tejto vlny, počas tejto pandémie nezamestnanosť stúpla iba o 1,3 percentuálneho bodu. Keď bola iná kríza pred desiatimi rokmi 4,3 percentuálne body.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od začiatku pandémie stúpla nezamestnanosť na Slovensku o 2,11 percenta - nie o 1,3 percenta. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa posledných dostupných údajov bolo v tzv. balíku Prvej pomoci podnikateľom k 16. septembru 2021 vyplatených 2,072 miliardy eur. Ďalších 588 miliónov išlo na sociálnu pomoc, 95 miliónov na odpustenie daní a odvodov a 881 miliónov na zvýšené výdavky v zdravotníctve. Hospodárska a finančná kríza, ktoré začali roku 2008, sa prejavili aj na raste nezamestnanosti. V roku 2008 bola na Slovensku 8,39 %, v roku 2009 stúpla na 12,66 %, čo je o 4,27 percentuálneho bodu viac. V januári 2020, pred začiatkom pandémie, bola nezamestnanosť 4,98 %. Údaje za september 2021 hovoria, že teraz sa nezamestnanosť pohybuje na 7,09 % - čiže je o 2,11 percentuálneho bodu vyššia. Maximum od začiatku pandemickej krízy dosiahla nezamestnanosť v máji 2020, kedy vystúpila až na 7,2 %, odvtedy klesala.", "analysis_paragraphs": ["Od začiatku pandémie stúpla nezamestnanosť na Slovensku o 2,11 percenta - nie o 1,3 percenta. Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa posledných dostupných údajov bolo v tzv. balíku Prvej pomoci podnikateľom k 16. septembru 2021 vyplatených 2,072 miliardy eur. Ďalších 588 miliónov išlo na sociálnu pomoc, 95 miliónov na odpustenie daní a odvodov a 881 miliónov na zvýšené výdavky v zdravotníctve. Hospodárska a finančná kríza, ktoré začali roku 2008, sa prejavili aj na raste nezamestnanosti. V roku 2008 bola na Slovensku 8,39 %, v roku 2009 stúpla na 12,66 %, čo je o 4,27 percentuálneho bodu viac. V januári 2020, pred začiatkom pandémie, bola nezamestnanosť 4,98 %. Údaje za september 2021 hovoria, že teraz sa nezamestnanosť pohybuje na 7,09 % - čiže je o 2,11 percentuálneho bodu vyššia. Maximum od začiatku pandemickej krízy dosiahla nezamestnanosť v máji 2020, kedy vystúpila až na 7,2 %, odvtedy klesala."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "vyplatených", "išlo", "stúpla", "nezamestnanosť", "dosiahla"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/prispevky-z-prvej-pomoci-cerpali-najma-mikropodniky.html", "https://www.webnoviny.sk/krajniakovo-ministerstvo-podporilo-vyse-tretinu-pracovnych-miest-k-augustu-vyplatilo-prispevky-za-vyse-dve-miliardy-eur/", "https://e.dennikn.sk/2466677/matovicovi-uradnici-ukazali-co-heger-zaratal-do-vladnej-pomoci-za-8-miliard/", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SK_WIN/pr3108rr/v_pr3108rr_00_00_00_sk", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/september-znameni-najnizsej-nezamestnanosti-za-poslednych-17-mesiacov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:34.863704+00:00"}
{"id": "vr14216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14216", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ale druhá vec je, viete v tom období, keď som bol ministrom, je to vo vašej správe o stave školstva, ktorá bola vydaná v tomto volebnom období, tie platy učiteľov narástli na hodnotu priemerného platu v národnom hospodárstve v tom čase z 12 500 korún na 18 200.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy učiteľov v čase pôsobenia Martina Fronca približne zodpovedajú uvedeným hodnotám, aj keď posledná Správa o stave školstva údaje za tieto roky neobsahuje. Už pri nástupe Fronca sa priemerné mzdy učiteľov pohybovali vo výške priemernej mzdy, ku koncu jeho pôsobenia ju prevyšovali. Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek chybnému uvedeniu zdroja informácie, nakoľko za smerodajnú v tomto prípade považujeme presnosť údajov. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8.februára 2006. Podľa štatistík portálu uips.sk platy v období ministrovania Martina Fronca narástli z 12 961 SKK (= 430,23 EUR) za rok 2002, na 18 116 SKK (= 601,34 EUR) za rok 2006. Priemerná mzda v národnom hospodárstve dosahovala na začiatku funkčného obdobia ministra Fronca (v štvrtom kvartáli roku 2002) výšku 436,37 EUR. Keď minister rezort opúšťal (prvý kvartál roku 2006), bola už výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve na úrovni 574,75 EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Platy učiteľov v čase pôsobenia Martina Fronca približne zodpovedajú uvedeným hodnotám, aj keď posledná Správa o stave školstva údaje za tieto roky neobsahuje. Už pri nástupe Fronca sa priemerné mzdy učiteľov pohybovali vo výške priemernej mzdy, ku koncu jeho pôsobenia ju prevyšovali. Výrok hodnotíme ako pravdivý, napriek chybnému uvedeniu zdroja informácie, nakoľko za smerodajnú v tomto prípade považujeme presnosť údajov. Úrad vlády SR uvádza, že súčasný poslanec NR SR Martin Fronc (KDH) bol ministrom školstva SR v období od 16. októbra 2002 do 8.februára 2006. Podľa štatistík portálu uips.sk platy v období ministrovania Martina Fronca narástli z 12 961 SKK (= 430,23 EUR) za rok 2002, na 18 116 SKK (= 601,34 EUR) za rok 2006. Priemerná mzda v národnom hospodárstve dosahovala na začiatku funkčného obdobia ministra Fronca (v štvrtom kvartáli roku 2002) výšku 436,37 EUR. Keď minister rezort opúšťal (prvý kvartál roku 2006), bola už výška priemernej mzdy v národnom hospodárstve na úrovni 574,75 EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Úrad vlády SR", "štatistík", "Priemerná mzda v národnom hospodárstve"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://archiv.statistics.sk/html/showdoc.dodocid=6618.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:48.076903+00:00"}
{"id": "vr38040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38040", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja len hovorím o tom, že tých tri a pol milióna nevychádza, lebo v tej budove, ktorá je na periférii Košíc nie je započítaná energia a tak ďalej... čiže nebol rozdiel v cene, nebol rozdiel v cene.", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V článku III, bode 5 zmluvy (.pdf) daňového riaditeľstva so spoločnosťou Nitra Invest sa uvádza, že \"v dohodnutom nájomnom nie je zahrnutá cena za poskytovanie služieb\" (vrátane energií). Tá podľa zmluvy činí momentálne činí cca 165 tisíc eur ročne. V priebehu 5 rokov je to suma 825 tisíc eur. Celkový nájom by teda bol približne 1,18 milióna eur ročne. Keďže zmluva s VSH Development nie je dostupná, môžme pracovať len sa informáciami, ktoré poskytli v priebehu posledných dní médiá. Portál eTrend.sk uviedol, že cena v tejto zmluve vrátane energií, mala byť 1,86 milióna eur ročne. Išlo by teda o ušetrenie približne 680 tisíc eur ročne, čo vychádza na cca 3,5 milióna eur ušetrených za obdobie 5 rokov.", "analysis_paragraphs": ["V článku III, bode 5 zmluvy (.pdf) daňového riaditeľstva so spoločnosťou Nitra Invest sa uvádza, že \"v dohodnutom nájomnom nie je zahrnutá cena za poskytovanie služieb\" (vrátane energií). Tá podľa zmluvy činí momentálne činí cca 165 tisíc eur ročne. V priebehu 5 rokov je to suma 825 tisíc eur. Celkový nájom by teda bol približne 1,18 milióna eur ročne. Keďže zmluva s VSH Development nie je dostupná, môžme pracovať len sa informáciami, ktoré poskytli v priebehu posledných dní médiá. Portál eTrend.sk uviedol, že cena v tejto zmluve vrátane energií, mala byť 1,86 milióna eur ročne. Išlo by teda o ušetrenie približne 680 tisíc eur ročne, čo vychádza na cca 3,5 milióna eur ušetrených za obdobie 5 rokov."], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zmluvy", "eTrend.sk"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zmluvy/data/drsr_id_1114.pdf", "http://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/drahy-prenajom-daniarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:30.180649+00:00"}
{"id": "43000", "numeric_id": 43000, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43000", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...bol to náš návrh (o zastropovaní dôchodkov, pozn.), nie návrh ĽSNS a pokiaľ viem, kolegovia sa snažili preň získať podporu naprieč politickým spektrom. Až keď videli, že sa im ju získať nedarí, obrátili sa aj na stranu, ktorú ste menovali.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku skutočne pochádza od poslancov Smer-SD . O tomto návrhu rokoval s predsedami strán Most-Híd, SNS aj Sme rodina. S ĽSNS na túto tému diskutoval poslanec zo strany Smer Ján Podmanický. Každý z nich však, mal k zákonu určité výhrady. SNS žiadala zníženie veku z 65 na 64 rokov, na čo Smer nakoniec pristúpil. Most-Híd následne vyhlásil , že tento zákon pri hlasovaní nepodporí. Ďalšiu výhradu malo aj OĽaNO , ktoré by vyjadrilo tomuto zákonu podporu, ak by sa ženám znižoval dôchodkový vek, za každé dieťa o rok. Pri prvom hlasovaní tom tomto návrhu ústavného zákona, Smeru stačilo získať jednoduchú väčšinu poslaneckých hlasov (50% zúčastnených poslancov). Za návrh hlasovali poslanci Smeru, SNS, Mostu-Híd, ĽSNS, Sme rodina aj niektorí nezaradení poslanci, čiže sa im aj podarilo dostať návrh do druhého čítania. Aj v tomto čítaní návrh prešiel , za podpory ĽSNS, SNS, a niektorých poslancov zo Sme rodina a Most-Híd a aj nezaradení poslanci. Tento výrok hodnotíme preto ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh ústavného zákona o zastropovaní dôchodkového veku skutočne pochádza od poslancov Smer-SD . O tomto návrhu rokoval s predsedami strán Most-Híd, SNS aj Sme rodina. S ĽSNS na túto tému diskutoval poslanec zo strany Smer Ján Podmanický. Každý z nich však, mal k zákonu určité výhrady. SNS žiadala zníženie veku z 65 na 64 rokov, na čo Smer nakoniec pristúpil. Most-Híd následne vyhlásil , že tento zákon pri hlasovaní nepodporí. Ďalšiu výhradu malo aj OĽaNO , ktoré by vyjadrilo tomuto zákonu podporu, ak by sa ženám znižoval dôchodkový vek, za každé dieťa o rok. Pri prvom hlasovaní tom tomto návrhu ústavného zákona, Smeru stačilo získať jednoduchú väčšinu poslaneckých hlasov (50% zúčastnených poslancov). Za návrh hlasovali poslanci Smeru, SNS, Mostu-Híd, ĽSNS, Sme rodina aj niektorí nezaradení poslanci, čiže sa im aj podarilo dostať návrh do druhého čítania. Aj v tomto čítaní návrh prešiel , za podpory ĽSNS, SNS, a niektorých poslancov zo Sme rodina a Most-Híd a aj nezaradení poslanci. Tento výrok hodnotíme preto ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "poslancov Smer-SD", "rokoval", "diskutoval", "žiadala", "vyhlásil", "OĽaNO", "hlasovali", "prešiel"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/1114278/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=452967", "https://dennikn.sk/1114288/ficov-navrh-na-strop-pre-dochodkovy-vek-moze-podporit-aj-cast-opozicie/", "https://dennikn.sk/1425489/hradza-proti-extremizmu-fico-dakuje-kotlebovcom-a-priznal-ze-si-nimi-rokovali/", "https://dennikn.sk/minuta/1132359/", "https://dennikn.sk/minuta/1133181/", "https://dennikn.sk/minuta/1134602/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=40622", "https://dennikn.sk/1424423/smer-presadil-do-ustavy-dochodkovy-strop-64-rokov-nakoniec-za-to-zahlasovali-aj-traja-poslanci-mosta-hid/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:19.773308+00:00"}
{"id": "vr17271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17271", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...tá metodika (rozpisovania prvých tried, pozn.)  nie je určená ani v zákone, ministerstvo školstva ju neurčuje, ministerstvo školstva nemá v tomto absolútne žiadnu kompetenciu, to, ako sa rozdelia tie prvé ročníky alebo teda tie triedy do prvých ročníkov, robia okresné úrady, okresné úrady sú v gescii a v kompetenciách ministerstva vnútra.", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka Martina Lubyová v tomto výroku tvrdí, že kompetencie návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom spadajú pod rezort vnútra, konkrétne ide o jednu z náplní činnosti odboru školstva príslušného okresného úradu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe smernice Ministerstva vnútra SR ( .pdf , s.30), ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu je naozaj táto kompetencia pridelená práve okresnému úradu resp. odboru školstva.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka Martina Lubyová v tomto výroku tvrdí, že kompetencie návrhu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom spadajú pod rezort vnútra, konkrétne ide o jednu z náplní činnosti odboru školstva príslušného okresného úradu. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na základe smernice Ministerstva vnútra SR ( .pdf , s.30), ktorou sa upravujú podrobnosti o vnútornej organizácii okresného úradu je naozaj táto kompetencia pridelená práve okresnému úradu resp. odboru školstva."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "TASR", "zákon č. 245/2008"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_nove_zamky/vnutorna_organizacia_uradu/SMERNICA_vnutOrgObU.pdf", "https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_nove_zamky/vnutorna_organizacia_uradu/SMERNICA_vnutOrgObU.pdf", "https://teraz.adit.sk/slovensko/olano-bratislavske-cirkevne-gymnazia-neb/303329-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:56.188094+00:00"}
{"id": "vr38569", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38569", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... ešte tak isto ste urobili ďalší dvojmiliónový kšeftíček, kde ste vlastne pri zosieťovaní protiodmíňovacích odborov, vlastne ste to strčili pod inú zmluvu, aby ste nemuseli robiť verejnú súťaž, však povedzte, prečo nerobíte verejné súťaže, keď tak obviňujete?", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie, ktoré by objasnili vyjadrenie poslanca Kaliňáka.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne informácie, ktoré by objasnili vyjadrenie poslanca Kaliňáka."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:23.193774+00:00"}
{"id": "vr21", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr21", "speaker": "Patrik  Groma", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/patrik-groma", "statement": "... 70 % tohto odpad (v spracovateľskom závode Hričov, pozn.)  sa ďalej zhodnotí..", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne dostupné informácie o tom, aký podiel odpadu je spracovaný na skládke v Hričove, a to ani na webstránke mesta Žilina, ani na webe Zberné suroviny a.s., firmy, ktorá prevádzkuje tento spracovateľský závod. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne dostupné informácie o tom, aký podiel odpadu je spracovaný na skládke v Hričove, a to ani na webstránke mesta Žilina, ani na webe Zberné suroviny a.s., firmy, ktorá prevádzkuje tento spracovateľský závod. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-26", "analysis_sources": {"text": ["webe"], "url": ["https://www.zsza.sk/komodity/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:21.693696+00:00"}
{"id": "vr33941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33941", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tie projekty pre mladých ľudí, ktoré sme rozpracovali dnes už skoro 8 tisíc, mladých ľudí našlo cez ňu prácu.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok J. Richtera hodnotíme ako nepravdivý, pretože na základe poslednej správy bolo pred dvoma týždňami vytvoreným len 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Podľa správy TASR z 22.4.2013: \"V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739.\" Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20.5.2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Richtera hodnotíme ako nepravdivý, pretože na základe poslednej správy bolo pred dvoma týždňami vytvoreným len 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Podľa správy TASR z 22.4.2013: \"V dvoch projektoch na zamestnávanie mladých ľudí do 29 rokov má rezort práce k polovici apríla tohto roka na stole 6940 žiadostí. Z toho predstavuje počet uzatvorených pracovných zmlúv 4739.\" Podľa vyjadrenia Jána Richtera z 20.5.2013 už podnikatelia vytvorili 5,9 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:12.034451+00:00"}
{"id": "vr14517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14517", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Angel Gurría (...) povedal napríklad aj to, že normatívne financovanie školstva je dobrý základ a my sme ho zavádzali za Martina Fronca ako ministra (...) došlo k rastu platov (učiteľov, pozn.) o 47%.", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny tajomník OECD Angel Gurría sa vyjadril, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. Normatívne financovanie sa zaviedlo za pôsobenia Martina Fronca ako ministra školstva a počas jeho ministrovania došlo k rastu platu učiteľov o viac ako 47%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas návštevy konferencie o školstve 19. februára 2016 v Bratislave povedal komisár OECD José Ángel Gurría, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. OECD hodnotí normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“. \"Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom,\" povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría. Zavedenie normatívneho financovania za ministrovania Martina Fronca overoval Demagog.sk už 17. januára 2016 v relácii V politike . Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Generálny tajomník OECD Angel Gurría sa vyjadril, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. Normatívne financovanie sa zaviedlo za pôsobenia Martina Fronca ako ministra školstva a počas jeho ministrovania došlo k rastu platu učiteľov o viac ako 47%. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Počas návštevy konferencie o školstve 19. februára 2016 v Bratislave povedal komisár OECD José Ángel Gurría, že normatívne financovanie je veľmi úspešným výdobytkom. OECD hodnotí normatívne financovanie na počet žiakov ako dobrý model. Analytici ho dokonca označili za „prehľadný a flexibilný“. \"Slovensko sa úspešne zameralo na kvalitu a rovnosť pri prístupe ku vzdelaniu, veľmi silný záujem o medzinárodné štandardy a osvedčené praxe vo vzdelávaní. Normatívne financovanie, zavedené na Slovensku, je veľmi úspešným výdobytkom,\" povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría. Zavedenie normatívneho financovania za ministrovania Martina Fronca overoval Demagog.sk už 17. januára 2016 v relácii V politike . Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "normatívne", "povedal", "V politike", "normatívne financovanie", "môže", "Ministerstva školstva", "Úrad vlády SR", "vyplýva", "navýšenie", "V politike", "uips.sk"], "url": ["http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/oecd-slovenske-skolstvo-hodnotenie/25415-clanok.html", "http://domov.sme.sk/c/20099599/oecd-vidi-na-slovensku-privela-malych-skol.html", "https://www.postoj.sk/11016/na-slovensku-sa-vynaklada-nizky-objem-financii-na-skolstvo", "http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov/?politik=103&ph=1", "http://www.sme.sk/c/2350690/normativne-financovanie-riaditelia-skol-chvalia.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380540-ucitelom-platy-rastli-za-posledne-styri-roky-o-20-percent/", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjgl_jgrbjKAhWGdw8KHUsEAAsQFggiMAE&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F4759.pdf&usg=AFQjCNH3fNYLcdpTDIaOjP5J9cRXm8_e6A&sig2=7C8lHAHAJrKSPoGl_PtdlQ&bvm=bv.112064104,d.ZWU", "http://ekonomika.sme.sk/c/7564389/crmoman-roku-2015-budeme-pozadovat-zvysenie-nastupneho-platu-ucitelov.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/568/fico-bugar-figel-prochazka-a-danko-predvolebna-diskusia/?politik=17", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:35.165309+00:00"}
{"id": "vr32536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32536", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Potravinová pomoc oficiálne a je to potvrdené aj Bruselom skončila 27.februára 2012.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ľ. Jahnátek neuvádza správny dátum ukončenia potravinovej pomoci. Potravinová pomoc EÚ bola predĺžená do 29. februára 2012 a týmto dňom aj skončila, keďže Slovensko sa dobrovoľne nezúčastnilo potravinovej pomoci na rok 2012, a taktiež vzhľadom na nevhodné podmienky na implementáciu programu potravinovej pomoci sa nezúčastní ani v roku 2013. TASR (11. novembra 2011): \"Úsilie, ktoré od augusta 2011 Slovenská republika vyvíjala na pôde EÚ, prinieslo ovocie. Lehoty, ktoré sú určené na implementáciu programu potravinovej pomoci najodkázanejším osobám, budú predĺžené až do 29. februára 2012 . Rozhodnutie Európska komisia prijala 10. novembra 2011,\" informoval tajomník odboru komunikácie s médiami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Juraj Kadáš. Ministerstvo pôdohospodárstva čelí kritike , že sa nezapojilo do programu potravinovej pomoci v roku 2012. Euractiv informuje, že potravinová pomoc EÚ bude v roku 2013 bez Slovenskej účasti. Dôvodom je, že Európska komisia vyhodnotila podmienky, ktoré vytvorilo Slovensko ako nedostatočné na implementáciu programu pre budúci rok. Slovensko malo problémy z distribúciou potravín už v roku 2011, čoho výsledkom bolo predĺženie implementácie programu potravinovej pomoci do konca februára 2012. Slovensko dobrovoľne vystúpilo z programu na rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože Ľ. Jahnátek neuvádza správny dátum ukončenia potravinovej pomoci. Potravinová pomoc EÚ bola predĺžená do 29. februára 2012 a týmto dňom aj skončila, keďže Slovensko sa dobrovoľne nezúčastnilo potravinovej pomoci na rok 2012, a taktiež vzhľadom na nevhodné podmienky na implementáciu programu potravinovej pomoci sa nezúčastní ani v roku 2013. TASR (11. novembra 2011): \"Úsilie, ktoré od augusta 2011 Slovenská republika vyvíjala na pôde EÚ, prinieslo ovocie. Lehoty, ktoré sú určené na implementáciu programu potravinovej pomoci najodkázanejším osobám, budú predĺžené až do 29. februára 2012 . Rozhodnutie Európska komisia prijala 10. novembra 2011,\" informoval tajomník odboru komunikácie s médiami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Juraj Kadáš. Ministerstvo pôdohospodárstva čelí kritike , že sa nezapojilo do programu potravinovej pomoci v roku 2012. Euractiv informuje, že potravinová pomoc EÚ bude v roku 2013 bez Slovenskej účasti. Dôvodom je, že Európska komisia vyhodnotila podmienky, ktoré vytvorilo Slovensko ako nedostatočné na implementáciu programu pre budúci rok. Slovensko malo problémy z distribúciou potravín už v roku 2011, čoho výsledkom bolo predĺženie implementácie programu potravinovej pomoci do konca februára 2012. Slovensko dobrovoľne vystúpilo z programu na rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "kritike", "Euractiv"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6136439/brusel-nam-predlzil-potravinovu-pomoc-do-konca-februara.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/z-simona-a-ministra-jahnatka-rozostva/501648-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/buducorocny-program-potravinovej-pomoci-bude-bez-slovenska-020124"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:24.090866+00:00"}
{"id": "vr16075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16075", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na to, aby bolo legitímne toto referendum (V Škótsku pozn.), potrebuje získať súhlas britskej vlády. A toto je už samozrejme, odkázala premiérka Theresa Mayová, že nemá očakávať až dovtedy, kým nebudú ukončené rokovania, čo je zase na druhej strane legitímne,", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Martin Klus správne pomenoval proces vyhlásenia referenda v Škótsku o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, kde je napriek existencii samostatného zákonodárneho orgánu Škótska potrebný súhlas vlády Spojeného Kráľovstva. Theresa May, súčasná premiérka, sa tiež vyjadrila , že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z hľadiska štátoprávneho usporiadania môžeme kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska označiť za decentralizovaný unitárny štát. Z hľadiska ústavného práva porovnávacieho sa jedná o špecifický model daný históriou krajiny, kde všetky tri krajiny patriace do kráľovstva (Škótsko, Wales a Severné Írsko) majú vlastné parlamenty . Ako uvádza napríklad aj portál Businessinsider , Škótsko môže mať síce vlastný parlament, no na usporiadanie národného referenda potrebuje povolenie z \"Westminstra\" (sídli tu vláda a parlament Spojeného kráľovstva) v Londýne. Napríklad na stránke škótskeho vládneho portálu je možné si pozrieť dohodu medzi vládou Spojeného kráľovstva a vládou Škótska z roku 2012 odsúhlasená vtedajším britským premiérom Davidom Cameronom, o konaní referenda ohľadom vystúpenia Škótska z kráľovstva. Referendum sa následne konalo v roku 2014, s výsledkom, kedy bolo proti škótskej samostatnosti 55,3 percenta škótskych voličov a pre 44,7 percenta. Theresa May, premiérka Spojeného kráľovstva, naozaj odmietla požiadavku na čo najskoršie usporiadanie referenda v Škótsku o vystúpení z kráľovstva. Konkrétna požiadavka bola jeseň roku 2018, kedy však ešte proces Brexitu nebude dokončený (dokončenie sa predpokladá na rok 2019). Toto navrhla škótska premiérka Nicola Sturgeon, niekdajšia líderka kampane za vystúpenie Škótska z kráľovstva. Reakcia Theresy May bola taká, že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Pohľad Nicoly Sturgeo na vec je zase taký, že \"bez referenda Škóti budú nútení prijať tvrdý Brexit, potom, čo strávia ďalšie dva roky s prekríženými prstami dúfaním v najlepšie. \"Dôležitým faktom pre pochopenie kontextu je, že v júnovom referende z minulého roku 2016 hlasovalo 62,0% obyvateľov Škótska proti odchodu z Európskej Únie. Vôľu Škótska zostať členom EÚ potvrdil aj parlament, v hlasovaní z februára 2017, kedy veľkou väčšinou poslancov odmietol Brexit.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Martin Klus správne pomenoval proces vyhlásenia referenda v Škótsku o nezávislosti od Spojeného kráľovstva, kde je napriek existencii samostatného zákonodárneho orgánu Škótska potrebný súhlas vlády Spojeného Kráľovstva. Theresa May, súčasná premiérka, sa tiež vyjadrila , že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Z hľadiska štátoprávneho usporiadania môžeme kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska označiť za decentralizovaný unitárny štát. Z hľadiska ústavného práva porovnávacieho sa jedná o špecifický model daný históriou krajiny, kde všetky tri krajiny patriace do kráľovstva (Škótsko, Wales a Severné Írsko) majú vlastné parlamenty . Ako uvádza napríklad aj portál Businessinsider , Škótsko môže mať síce vlastný parlament, no na usporiadanie národného referenda potrebuje povolenie z \"Westminstra\" (sídli tu vláda a parlament Spojeného kráľovstva) v Londýne. Napríklad na stránke škótskeho vládneho portálu je možné si pozrieť dohodu medzi vládou Spojeného kráľovstva a vládou Škótska z roku 2012 odsúhlasená vtedajším britským premiérom Davidom Cameronom, o konaní referenda ohľadom vystúpenia Škótska z kráľovstva. Referendum sa následne konalo v roku 2014, s výsledkom, kedy bolo proti škótskej samostatnosti 55,3 percenta škótskych voličov a pre 44,7 percenta. Theresa May, premiérka Spojeného kráľovstva, naozaj odmietla požiadavku na čo najskoršie usporiadanie referenda v Škótsku o vystúpení z kráľovstva. Konkrétna požiadavka bola jeseň roku 2018, kedy však ešte proces Brexitu nebude dokončený (dokončenie sa predpokladá na rok 2019). Toto navrhla škótska premiérka Nicola Sturgeon, niekdajšia líderka kampane za vystúpenie Škótska z kráľovstva. Reakcia Theresy May bola taká, že nedovolí konanie referenda o vystúpení Škótska zo Spojeného kráľovstva, kým nebude proces Brexitu dokončený. Pohľad Nicoly Sturgeo na vec je zase taký, že \"bez referenda Škóti budú nútení prijať tvrdý Brexit, potom, čo strávia ďalšie dva roky s prekríženými prstami dúfaním v najlepšie. \"Dôležitým faktom pre pochopenie kontextu je, že v júnovom referende z minulého roku 2016 hlasovalo 62,0% obyvateľov Škótska proti odchodu z Európskej Únie. Vôľu Škótska zostať členom EÚ potvrdil aj parlament, v hlasovaní z februára 2017, kedy veľkou väčšinou poslancov odmietol Brexit."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["súhlas", "vyjadrila", "unitárny", "parlamenty", "Businessinsider", "vládneho portálu", "konalo", "odmietla", "dokončený", "Pohľad", "hlasovalo", "hlasovaní"], "url": ["http://www.businessinsider.com/brexit-why-scotland-will-not-get-an-independence-referendum-2016-6", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "http://www.europskaunia.sk/velkabritania", "https://en.wikipedia.org/wiki/Devolution_in_the_United_Kingdom", "http://www.businessinsider.com/brexit-why-scotland-will-not-get-an-independence-referendum-2016-6", "http://www.gov.scot/About/Government/concordats/Referendum-on-independence", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/330376-skoti-odmietli-nezavislost-hovori-prvy-prieskum/", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/428896/skotska-premierka-oficialne-poziada-o-druhe-skotske-referendum/", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/theresa-may-meet-scotland-nicola-sturgeon-independence-referendum-clash-tour-brexit-a7651221.html", "https://euractiv.sk/clanky/brexit-referendum/skotsky-parlament-odmietol-brexit/", "https://euractiv.sk/clanky/brexit-referendum/skotsky-parlament-odmietol-brexit/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:34.110082+00:00"}
{"id": "vr28727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28727", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Spontánne ma podporujú ako nezávislého kandidáta, dnes sa pridala Strana zelených, to už je asi deviata strana.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Kňažko neudáva presný počet svojich podporovateľov spomedzi politickými stranami. Celkovo ho podporuje sedem strán. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 11. novembra vyjadrila Kňažkovi svoju podporu vo voľbách Strana zelených ako siedma strana. Pred ňou vyjadrili Kňažkovi podporu aj KDH, SDKÚ, Most-Híd, Sieť, NOVA a aj strana DS . V auguste 2014, vyjadril podporu Kňažkovi aj Matovič, čo však nemožno považovať za podporu strany OĽaNO, ale skôr išlo o osobnú podporu Matoviča . V Kňažkov prospech odstúpil kandidát Miroslav Dragun a Sieť odvolala svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú. Kratochvílová Kňažka nepodporila. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kňažko neudáva presný počet svojich podporovateľov spomedzi politickými stranami. Celkovo ho podporuje sedem strán. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 11. novembra vyjadrila Kňažkovi svoju podporu vo voľbách Strana zelených ako siedma strana. Pred ňou vyjadrili Kňažkovi podporu aj KDH, SDKÚ, Most-Híd, Sieť, NOVA a aj strana DS . V auguste 2014, vyjadril podporu Kňažkovi aj Matovič, čo však nemožno považovať za podporu strany OĽaNO, ale skôr išlo o osobnú podporu Matoviča . V Kňažkov prospech odstúpil kandidát Miroslav Dragun a Sieť odvolala svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú. Kratochvílová Kňažka nepodporila. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "DS", "Matoviča", "odstúpil"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/komunalne-volby/1777429_knazko-ziskal-podporu-dalsej-strany", "http://www.tvnoviny.sk/komunalne-volby/1777429_knazko-ziskal-podporu-dalsej-strany", "http://bratislava.sme.sk/c/7354887/bratislava-ma-novu-koaliciu-knazka-ani-nesrovnala-nechcu.html", "http://spravy.pravda.sk/komunalne-volby-2014/clanok/335606-dragun-sa-vzdal-kandidatury-v-prospech-knazka-vyzval-aj-nesrovnala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:45.438064+00:00"}
{"id": "vr34836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34836", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Celé týždne dávame dôkazy na stôl, že pán Trnka nemá na náš príbeh žiaden, ale žiaden dopad. … Trnka nemá žiaden dosah dnes alebo celé mesiace, odkedy to odovzdal špeciálnej prokuratúre.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôkazom má byť, že prípad financovanie SDKÚ-DS posunul D. Trnka na Špeciálnu prokuratúru, kde podľa § 55d ods. 2 zákona o prokuratúre platí nasledovné: \"(2) Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený a) uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, b) vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.\"", "analysis_paragraphs": ["Dôkazom má byť, že prípad financovanie SDKÚ-DS posunul D. Trnka na Špeciálnu prokuratúru, kde podľa § 55d ods. 2 zákona o prokuratúre platí nasledovné: \"(2) Špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie generálnemu prokurátorovi. Vo veciach patriacich do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry (§ 55b) generálny prokurátor nie je oprávnený a) uložiť špeciálnemu prokurátorovi ani prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžaloba alebo riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného, b) vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["posunul D. Trnka", "§ 55d ods. 2"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5374663/sdku-uz-riesi-specialna-prokuratura.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-prokurature/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:58.575737+00:00"}
{"id": "50136", "numeric_id": 50136, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50136", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Najprv ma odvolali kvôli tomu, že tam bol nejaký konflikt záujmov pri nejakých dotáciách. To sa nepotvrdilo. Ešte ich vlastný audit Ministerstva spravodlivosti nepotvrdil, že išlo o akýkoľvek konflikt záujmov, lebo som nebol pri moci.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku v septembri 2024 koaliční poslanci odvolali z funkcie podpredsedu Národnej rady. Ako hlavný dôvod pre jeho odvolanie poslanci vládnej koalície uviedli dotácie od štátu, ktoré dostali Šimečkovi rodinní príslušníci. Šimečka mal mať podľa nich priamy vplyv na prideľovanie týchto dotácií, čo údajne dokazoval audit ministerstva spravodlivosti (. doc , s. 1). Interný audit ministerstva, ktorého návrh správy v septembri 2024 publikoval denník SME, však nekonštatoval konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh na odvolanie\n\nNávrh na odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky podali v septembri 2024 poslanci strán Smer-SD a SNS. Za Šimečkovo odvolanie hlasovalo v tajnej voľbe 76 zo 77 poslancov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky. Z koaličných poslancov za Šimečkovo odvolanie nehlasovali vtedajší poslanci strany Hlas Radovan Šalitroš, Samuel Migaľ a Roman Malatinec, ktorí si hlasovacie lístky neprevzali . Opozičné strany PS, SaS, KDH a Slovensko vopred oznámili , že sa hlasovania o odvolávaní nezúčastnia.\n\nV návrhu na odvolania koaliční poslanci ako hlavný dôvod pre odvolanie Šimečku uviedli skutočnosť, že jeho príbuzní dostávali dotácie od štátu v čase, kedy on vykonával politickú funkciu a podľa navrhovateľov mal priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní štátnych dotácií. Šimečka teda podľa navrhovateľov mal byť počas výkonu funkciu v konflikte záujmov. Konkrétne išlo o dotácie pre Nadáciu Milana Šimečku, v ktorej správnej rade pôsobí na neplatenej pozícii Šimečkov strýko, ďalej pre Občianske združenie Projekt Fórum, ktoré vedie jeho mama, a pre Občianske združenie BOD.Y, ktoré patrí jeho partnerke Soni Ferienčíkovej (. doc , s. 1).\n\nVládni poslanci tvrdili, že Šimečka má prostredníctvom svojho otca, ktorý je spolu-akcionárom Denníka N, vplyv na verejnú mienku. Podľa poslancov Šimečka využíva svoj vplyv na Denník N na presadzovanie svojej politickej agendy. Poslanci tiež kritizovali, že Šimečka organizoval protesty za odvolanie ministerky kultúry a ministra spravodlivosti, ktoré mali údajne slúžiť na ochranu finančných záujmov jeho rodiny (. doc , s. 1-2).\n\nMichal Šimečka návrh na svoje odvolanie označil za „pomstu za dobrú opozičnú prácu”. Vo svojom prejave v parlamente poukázal na to, že spomenuté organizácie dostávali peniaze od štátu aj za vlád Smeru-SD a on sám ako predseda mimoparlamentnej a neskôr opozičnej strany nemohol mať vplyv na prideľovanie dotácií.\n\nZistenia auditu\n\nPoslanci v dôvodovej správe k návrhu na Šimečkovo odvolanie citovali audit ministerstva spravodlivosti, ktorý mal podľa koalície odhaliť konflikt záujmov na ministerstve spravodlivosti pri prideľovaní dotácií v oblasti ľudských práv (. doc , s. 1-2). Podľa premiéra Fica tento audit jasne preukazoval „machinácie” pri prideľovaní dotácií „v prospech rodiny Šimečkovcov”.\n\nO audite informovalo ministerstva spravodlivosti v tlačovej správe 2. septembra 2024, no samotný audit ani jeho závery neboli v čase Šimečkovho odvolávania verejné, keďže proces auditu nebol ukončený. Hoci minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom septembra 2024 sľuboval , že jeho rezort správu z auditu zverejní v priebehu jedného alebo dvoch týždňov, dodnes nie sú výsledky auditu verejne dostupné.\n\n19. septembra 2024 o téme auditu mimoriadne diskutovala aj Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a rodovú rovnosť. V informácii zo zasadnutia rady sa uvádza: „Zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili nesúhlas so spôsobom zverejňovania záverov auditu ešte pred jeho ukončením v tlačovej správe ministerstva spravodlivosti z 2. septembra 2020. Správa z vnútorného auditu, ktorá bola členom zaslaná pred zasadnutím, totižto podľa ich slov nereflektuje tak závažné pochybenia a manipulácie, ako uvádza tlačová správa a mediálne vyjadrenia zástupcov ministerstva spravodlivosti a predsedu vlády.” Vo svojom uznesení rada požiadala ministerstvo spravodlivosti o verejné priznanie pochybenia pri zverejnení tlačovej správy, o zverejnenie ukončeného auditu a o naplnenie odporúčaní vyplývajúcich z auditu (. pdf , s. 1).\n\nUverejnenie finálnej správy auditu v denníku Sme\n\nK finálnej verzii správy auditu sa však dostal denník Sme. Podľa denníka Sme audit nezistil žiaden konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Správa tiež konštatuje , že sa nepreukázalo účelové ovplyvňovanie bodových hodnotení jednotlivých projektov. Celkovo audit zistil dve pochybenia s nízkym a dve pochybenia so stredným stupňom závažnosti. Žiadne pochybenie s vysokým stupňom závažnosti audit neidentifikoval .\n\nAudit taktiež nepotvrdzuje tvrdenia premiéra Fica, že dôkazom o machináciách je aj fakt, že 37 žiadostí prešlo do druhého kola hodnotiaceho procesu aj keď podľa jeho slov „nespĺňali základné zákonné kritériá“. V skutočnosti mali tieto žiadosti formálne nedostatky, ako napríklad, že im chýbali potrebné údaje alebo prílohy. Tieto nedostatky boli vyhodnotené ako „stredne závažné”.", "analysis_paragraphs": ["Predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku v septembri 2024 koaliční poslanci odvolali z funkcie podpredsedu Národnej rady. Ako hlavný dôvod pre jeho odvolanie poslanci vládnej koalície uviedli dotácie od štátu, ktoré dostali Šimečkovi rodinní príslušníci. Šimečka mal mať podľa nich priamy vplyv na prideľovanie týchto dotácií, čo údajne dokazoval audit ministerstva spravodlivosti (. doc , s. 1). Interný audit ministerstva, ktorého návrh správy v septembri 2024 publikoval denník SME, však nekonštatoval konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh na odvolanie", "Návrh na odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky podali v septembri 2024 poslanci strán Smer-SD a SNS. Za Šimečkovo odvolanie hlasovalo v tajnej voľbe 76 zo 77 poslancov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky. Z koaličných poslancov za Šimečkovo odvolanie nehlasovali vtedajší poslanci strany Hlas Radovan Šalitroš, Samuel Migaľ a Roman Malatinec, ktorí si hlasovacie lístky neprevzali . Opozičné strany PS, SaS, KDH a Slovensko vopred oznámili , že sa hlasovania o odvolávaní nezúčastnia.", "V návrhu na odvolania koaliční poslanci ako hlavný dôvod pre odvolanie Šimečku uviedli skutočnosť, že jeho príbuzní dostávali dotácie od štátu v čase, kedy on vykonával politickú funkciu a podľa navrhovateľov mal priamy vplyv na rozhodovacie procesy pri prideľovaní štátnych dotácií. Šimečka teda podľa navrhovateľov mal byť počas výkonu funkciu v konflikte záujmov. Konkrétne išlo o dotácie pre Nadáciu Milana Šimečku, v ktorej správnej rade pôsobí na neplatenej pozícii Šimečkov strýko, ďalej pre Občianske združenie Projekt Fórum, ktoré vedie jeho mama, a pre Občianske združenie BOD.Y, ktoré patrí jeho partnerke Soni Ferienčíkovej (. doc , s. 1).", "Vládni poslanci tvrdili, že Šimečka má prostredníctvom svojho otca, ktorý je spolu-akcionárom Denníka N, vplyv na verejnú mienku. Podľa poslancov Šimečka využíva svoj vplyv na Denník N na presadzovanie svojej politickej agendy. Poslanci tiež kritizovali, že Šimečka organizoval protesty za odvolanie ministerky kultúry a ministra spravodlivosti, ktoré mali údajne slúžiť na ochranu finančných záujmov jeho rodiny (. doc , s. 1-2).", "Michal Šimečka návrh na svoje odvolanie označil za „pomstu za dobrú opozičnú prácu”. Vo svojom prejave v parlamente poukázal na to, že spomenuté organizácie dostávali peniaze od štátu aj za vlád Smeru-SD a on sám ako predseda mimoparlamentnej a neskôr opozičnej strany nemohol mať vplyv na prideľovanie dotácií.", "Zistenia auditu", "Poslanci v dôvodovej správe k návrhu na Šimečkovo odvolanie citovali audit ministerstva spravodlivosti, ktorý mal podľa koalície odhaliť konflikt záujmov na ministerstve spravodlivosti pri prideľovaní dotácií v oblasti ľudských práv (. doc , s. 1-2). Podľa premiéra Fica tento audit jasne preukazoval „machinácie” pri prideľovaní dotácií „v prospech rodiny Šimečkovcov”.", "O audite informovalo ministerstva spravodlivosti v tlačovej správe 2. septembra 2024, no samotný audit ani jeho závery neboli v čase Šimečkovho odvolávania verejné, keďže proces auditu nebol ukončený. Hoci minister spravodlivosti Boris Susko začiatkom septembra 2024 sľuboval , že jeho rezort správu z auditu zverejní v priebehu jedného alebo dvoch týždňov, dodnes nie sú výsledky auditu verejne dostupné.", "19. septembra 2024 o téme auditu mimoriadne diskutovala aj Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a rodovú rovnosť. V informácii zo zasadnutia rady sa uvádza: „Zástupcovia mimovládnych organizácií vyjadrili nesúhlas so spôsobom zverejňovania záverov auditu ešte pred jeho ukončením v tlačovej správe ministerstva spravodlivosti z 2. septembra 2020. Správa z vnútorného auditu, ktorá bola členom zaslaná pred zasadnutím, totižto podľa ich slov nereflektuje tak závažné pochybenia a manipulácie, ako uvádza tlačová správa a mediálne vyjadrenia zástupcov ministerstva spravodlivosti a predsedu vlády.” Vo svojom uznesení rada požiadala ministerstvo spravodlivosti o verejné priznanie pochybenia pri zverejnení tlačovej správy, o zverejnenie ukončeného auditu a o naplnenie odporúčaní vyplývajúcich z auditu (. pdf , s. 1).", "Uverejnenie finálnej správy auditu v denníku Sme", "K finálnej verzii správy auditu sa však dostal denník Sme. Podľa denníka Sme audit nezistil žiaden konflikt záujmov členov komisie v prospech Šimečku či jeho rodiny. Správa tiež konštatuje , že sa nepreukázalo účelové ovplyvňovanie bodových hodnotení jednotlivých projektov. Celkovo audit zistil dve pochybenia s nízkym a dve pochybenia so stredným stupňom závažnosti. Žiadne pochybenie s vysokým stupňom závažnosti audit neidentifikoval .", "Audit taktiež nepotvrdzuje tvrdenia premiéra Fica, že dôkazom o machináciách je aj fakt, že 37 žiadostí prešlo do druhého kola hodnotiaceho procesu aj keď podľa jeho slov „nespĺňali základné zákonné kritériá“. V skutočnosti mali tieto žiadosti formálne nedostatky, ako napríklad, že im chýbali potrebné údaje alebo prílohy. Tieto nedostatky boli vyhodnotené ako „stredne závažné”."], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["odvolali", "uviedli", "doc", "publikoval", "nekonštatoval", "podali", "nehlasovali", "neprevzali", "oznámili", "dostávali", "doc", "doc", "označil", "poukázal", "nemohol", "odhaliť", "doc", "preukazoval", "informovalo", "nebol", "sľuboval", "pdf", "dostal", "nezistil", "konštatuje", "zistil", "neidentifikoval", "nepotvrdzuje", "mali", "vyhodnotené"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23384786/simecka-odvolany-parlament-podpredseda.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html#:~:text=Z%20poh%C4%BEadu%20odvol%C3%A1vania%20Michala%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20je%20k%C4%BE%C3%BA%C4%8Dov%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20audit%20nekon%C5%A1tatuje%20konflikt%20z%C3%A1ujmov%20%C4%8Dlenov%20komisie%20v%20prospech%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20%C4%8Di%20jeho%20rodiny%20a%20v%20%C5%BEiadnej%20%C4%8Dasti%20z%20neho%20nevypl%C3%BDva%20Ficov%20z%C3%A1ver%2C%20%C5%BEe%20by%20ktor%C3%A9muko%C4%BEvek%20%C4%8Dlenovi%20komisie%20%22niekto%20telefonoval%2C%20%C5%BEe%20urob%20to%20takto%20alebo%20takto%22%2C%20ako%20tvrdil.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=9&ID=464", "https://domov.sme.sk/c/23384786/simecka-odvolany-parlament-podpredseda.html", "https://www.postoj.sk/162437/nejdeme-proti-vladnej-koalicii-ale-ataky-cakame-odvolanie-simecku-nezastavi-polarizaciu", "https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-rozhoduju-o-odvolani-simeck/822861-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://hnonline.sk/slovensko/96167631-simecka-vnima-navrh-na-jeho-odvolanie-ako-pomstu-za-dobru-opozicnu-pracu-chcu-len-odviest-pozornost", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=9&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=1114&DatumOd=2024-9-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2024-9-30+0%3a0%3a0&TypVystupenia=#:~:text=Op%C3%A4%C5%A5%20opakujem%2C%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inu,lebo%20tam%20nebol.", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava%2fvyhladavanie&CisObdobia=9&CPT=&CisSchodze=0&PoslanecID=1114&DatumOd=2024-9-1+0%3a0%3a0&DatumDo=2024-9-30+0%3a0%3a0&TypVystupenia=#:~:text=Op%C3%A4%C5%A5%20opakujem%2C%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inu,lebo%20tam%20nebol.", "https://dennikn.sk/4175926/fico-utoci-na-simecku-cez-audit-ministerstva-spravodlivosti-ten-sa-vsak-predsedom-ps-vobec-nezaobera/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551706", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/audit-potvrdil-manipulacie-a-porusenie-zakona-pri-dotaciach-v-oblasti-ludskych-prav/?utm_source=chatgpt.com", "https://dennikn.sk/4188795/koalicia-sa-pri-odvolavani-simecku-opiera-o-audit-ktory-este-nie-je-ukonceny/", "https://hnonline.sk/slovensko/96167976-spravu-z-auditu-zverejnime-do-dvoch-tyzdnov-odkazuje-minister-susko", "https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2025/06/Informacia_o_49_zasadnuti_RVLP.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23391317/audit-ficove-utoky-proti-simeckovi-nepotvrdzuje-susko-ho-stale-neukazal.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html#:~:text=Z%20poh%C4%BEadu%20odvol%C3%A1vania%20Michala%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20je%20k%C4%BE%C3%BA%C4%8Dov%C3%A9%2C%20%C5%BEe%20audit%20nekon%C5%A1tatuje%20konflikt%20z%C3%A1ujmov%20%C4%8Dlenov%20komisie%20v%20prospech%20%C5%A0ime%C4%8Dku%20%C4%8Di%20jeho%20rodiny%20a%20v%20%C5%BEiadnej%20%C4%8Dasti%20z%20neho%20nevypl%C3%BDva%20Ficov%20z%C3%A1ver%2C%20%C5%BEe%20by%20ktor%C3%A9muko%C4%BEvek%20%C4%8Dlenovi%20komisie%20%22niekto%20telefonoval%2C%20%C5%BEe%20urob%20to%20takto%20alebo%20takto%22%2C%20ako%20tvrdil.", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html#:~:text=Nepreuk%C3%A1zala%20ani%20to%2C%20%C5%BEe%20by%20skupiny%20hodnotite%C4%BEov%20%C5%BEiadost%C3%AD%20zostavovali%20%C3%BA%C4%8Delovo%20tak%2C%20aby%20niektor%C3%BD%20z%20projektov%20dostal%20viac%20bodov.", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html", "https://domov.sme.sk/c/23379848/michal-simecka-dotacie-audit-pavol-gaspar.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:58.137858+00:00"}
{"id": "vr28337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28337", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V roku 2011 sľúbil vtedajší prezident Nicolas Sarkozy trojpercentný deficit pre rok 2013. Dva roky nato bol trojpercentný deficit sľúbený pre rok 2015 a čerstvo „posunutý“ sľub je pre rok 2017.", "statement_date": "2015-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý, keďže takýto proces sľubovania vo Francúzsku v posledných rokoch skutočne prebiehal. Najprv v roku 2011 Nicolas Sarkozy sľuboval trojpercentný deficit pre rok 2013 . Potom bol trojpercentný deficit presunutý na rok 2015 a znovu bude nesplnený keďže najnovší sľub francúzskeho ministra financií presúva splnenie hospodárenie s trojpercentným deficitom na rok 2017 .", "analysis_paragraphs": ["Výrok Richarda Sulíka hodnotíme ako pravdivý, keďže takýto proces sľubovania vo Francúzsku v posledných rokoch skutočne prebiehal. Najprv v roku 2011 Nicolas Sarkozy sľuboval trojpercentný deficit pre rok 2013 . Potom bol trojpercentný deficit presunutý na rok 2015 a znovu bude nesplnený keďže najnovší sľub francúzskeho ministra financií presúva splnenie hospodárenie s trojpercentným deficitom na rok 2017 ."], "analysis_date": "2014-09-30", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2013", "deficit", "2015", "sľub", "trojpercentným", "2017"], "url": ["http://worldpoliticsjournal.com/2011/08/proposals-to-tackle-the-euro-zone-crisis-remain-elusive/", "http://www.economist.com/node/21526403", "http://www.economist.com/news/europe/21579827-socialist-president-who-has-no-alternative-cut-pension-and-welfare-spending-faces", "http://www.bloomberg.com/news/2014-04-10/france-must-meet-3-budget-deficit-target-for-2015-sapin-says.html", "http://www.reuters.com/article/2014/09/10/france-budget-idUSL5N0RB16A20140910", "http://www.theguardian.com/business/2014/sep/10/france-miss-eu-budget-deficit-target", "http://euobserver.com/tickers/125562"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:20.892003+00:00"}
{"id": "vr16234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16234", "speaker": "Árpád Érsek", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/arpad-ersek", "statement": "Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest by sa mali zlúčiť.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) avizoval spájanie dvoch firiem spadajúcich pod Ministerstvo dopravy ešte minulý rok v novembri. Výsledkom by mala byť jedna spoločnosť, ktorá bude mať na starosti cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice. Hlavným cieľom je úspora financií a tiež aby po novom smerovalo viac peňazí do ciest. Proces by sa mohol sfinalizovať ešte tento rok.\n\nNárodná diaľničná spoločnosť ( NDS ) vznikla 1. februára 2005. Založil ju zákonom štát a v mene štátu koná Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Na starosti ma diaľnice a rýchlostné cesty.\n\nSlovenská správa ciest ( SSC ) je samostatná rozpočtová organizácia zriadená 1.1.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Na starosti má cesty I. triedy.", "analysis_paragraphs": ["Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) avizoval spájanie dvoch firiem spadajúcich pod Ministerstvo dopravy ešte minulý rok v novembri. Výsledkom by mala byť jedna spoločnosť, ktorá bude mať na starosti cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice. Hlavným cieľom je úspora financií a tiež aby po novom smerovalo viac peňazí do ciest. Proces by sa mohol sfinalizovať ešte tento rok.", "Národná diaľničná spoločnosť ( NDS ) vznikla 1. februára 2005. Založil ju zákonom štát a v mene štátu koná Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Na starosti ma diaľnice a rýchlostné cesty.", "Slovenská správa ciest ( SSC ) je samostatná rozpočtová organizácia zriadená 1.1.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Na starosti má cesty I. triedy."], "analysis_date": "2017-05-06", "analysis_sources": {"text": ["avizoval", "úspora", "NDS", "SSC"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20396215/ersek-zvazuje-zlucenie-nds-a-slovenskej-spravy-ciest.html#axzz4gc4j82fh", "http://www.teraz.sk/ekonomika/doprava-ssc-a-nds-by-sa-mali-zlucit/258312-clanok.html", "http://www.ndsas12.cmsromboid.sk/spolocnost/10786s", "http://www.ssc.sk/sk/o-nas.ssc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:29.274322+00:00"}
{"id": "vr15853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15853", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "v roku 2013 bolo podpísané memorandum, na základe ktorého vláda poskytla niektoré výhody U.S. Steel za podmienky, že nebude hromadne prepúšťať a teda že ostane na trhu.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum o porozumení ( .pdf ) bolo uzavreté medzi Slovenskou republikou a United States Steel Corporation a do platnosti vstúpilo 26. marca 2013. Obe strany sa týmto memorandom zaviazali navzájom si poskytovať určité výhody, respektíve dodržiavať podmienky zmluvy, medzi ktorými boli zahrnuté aj výhody pre oceliarsku spoločnosť od vlády SR a podmienky, za ktorých by spoločnosť nemala hromadne prepúšťať zamestnancov ( .pdf ,s.6). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum o porozumení ( .pdf ) bolo uzavreté medzi Slovenskou republikou a United States Steel Corporation a do platnosti vstúpilo 26. marca 2013. Obe strany sa týmto memorandom zaviazali navzájom si poskytovať určité výhody, respektíve dodržiavať podmienky zmluvy, medzi ktorými boli zahrnuté aj výhody pre oceliarsku spoločnosť od vlády SR a podmienky, za ktorých by spoločnosť nemala hromadne prepúšťať zamestnancov ( .pdf ,s.6). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "zrušeniu", "informácií", "správy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/3418_slovak-version-of-memorandum-of-understanding-signed-version.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/3418_slovak-version-of-memorandum-of-understanding-signed-version.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/3418_slovak-version-of-memorandum-of-understanding-signed-version.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/3418_slovak-version-of-memorandum-of-understanding-signed-version.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/richter-u-s-stel-memorandum/192964-clanok.html", "http://www.upsvar.sk/zamestnavatel/hromadne-prepustanie/kedy-vznika-hromadne-prepustanie-a-ake-ma-zamestnavatel-povinnosti.html?page_id=129939", "https://ekonomika.sme.sk/c/20448076/u-s-steel-pred-investorm-mlci-spekulacie-o-odchode-z-kosic-sa-dalej-siria.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:56.705709+00:00"}
{"id": "vr16592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16592", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...to konštatoval Najvyšší kontrolný úrad, (...) že rozpočty sú formálne, nedodržujú sa, konštatoval, že mnohé tendre už boli netransparentné na prístrojovú techniku, predražené (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o tom, že nastavenie rozpočtov nemocníc je formálne a bez reálnej možnosti dodržania a že proces obstarávania vykazuje veľkú mieru netransparentnosti s veľkým rizikom predraženia nakupovanej techniky, je možné nájsť v Čiastkovej správe o výsledku kontroly \"Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení\" za rok 2016 ( .pdf , s. 6) a 2017 ( .pdf , s. 6), ktorú vyhotovil Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správy z prvej a druhej etapy prierezovej kontroly zdravotníctva boli publikované NKÚ v septembri 2016, respektíve júni 2017. Oba dokumenty sa snažili zamerať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri nakladaní s verejnými financiami a majetkom vybraných zdravotníckych zariadení, a to medzi rokmi 2011 až 2015. Prvá čiastková správa sa zaoberala deviatimi koncovými zariadeniami, ktoré sú príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konkrétne šlo o fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Nitre, Nových Zámkoch, Žiline, Trnave, Trenčíne a univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach. V zhrnutí správy ( .pdf , s. 6) sa, okrem iného, píše: \"(...) celý rozpočtový proces sa javí ako nereálny a značne formálny. MZ SR pri schvaľovaní rozpočtu stanovuje plánovanú výšku hospodárskeho výsledku, ktorá nezodpovedá trendu hospodárenia a už pri schvaľovaní je zrejmé, že rozhodujúca väčšina nemocníc takýto výsledok nie je schopná dosiahnuť. Kontrolou bolo zistené, že neexistuje jednotný systém riadenia rozpočtov, sledovania nákladov a výnosov. Takýto stav neumožňuje získať z tohto typu nemocníc porovnateľné informácie, ktoré by umožnili detailnejšiu analýzu jednotlivých problémov či uvedenie príkladov dobrej praxe. Z neplnenia rozpočtu doteraz neboli vyvodené také systémové opatrenia, ktoré by tento stav zvrátili\". V druhej čiastkovej správe doplnil NKÚ k výsledkom spomínaných deviatich koncových zariadení analýzu troch detských fakultných nemocníc v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Okrem toho sa NKÚ zaoberalo piatimi samosprávnymi nemocnicami v Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici, Prievidzi, Zlatých Moravciach a Nitre (tú tvoria dve prevádzky – Topoľčany a Levice) a piatimi transformovanými zdravotníckymi zariadeniami (troma srdcovocievnymi ústavmi v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a dvoma zariadeniami v Poprade a Piešťanoch) ( .pdf , s. 6). Závery druhej čiastkovej správy len potvrdili a zároveň doplnili výsledky prvej časti, a to najmä v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti z neplnenia a nedodržiavania nastaveného rozpočtu: \"Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov, je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ SR to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva. Úrad preto MZ SR, ale aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky\". Aj problematikou (ne)transparentnosti procesu verejného obstarávania a tendrov sa zaoberali obe čiastkové správy. S prihliadnutím na jej prvú časť konštatovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, že \"(...) proces obstarávania vo všeobecnosti vykazuje veľkú mieru netransparentnosti. Vo viacerých prípadoch sa víťazmi stali spoločnosti, ktoré predtým nemocnica oslovila kvôli stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky, v predstihu tak boli informované o cenovej úrovni, ako aj o zámere uskutočniť obstarávanie, čím oproti ostatným uchádzačom získali konkurenčnú výhodu. V iných prípadoch zase kontrolóri poukázali na neštandardné konanie potenciálnych záujemcov o verejnú súťaž\". Toto neštandardné konanie identifikuje NKÚ v časti Verejné obstarávanie zdravotníckej techniky nad 200 tis. eur ( .pdf , s. 22). Z celkových 45 uskutočnených verejných obstarávaní si až v 20 prípadoch vyžiadali súťažné podklady viacerí záujemcovia (v jednom prípade dokonca až 30 záujemcov), avšak ponuku predložil len jeden uchádzač. V 11 verejných súťažiach si zasa súťažné podklady vyžiadali viacerí záujemcovia, avšak ponuku predložili dvaja uchádzači. Takéto obstarávania podľa NKÚ vykazovali \" znaky účastníkov v zhode, resp. v dohode\". Zároveň, keďže podľa NKÚ medzi nemocnicu a výhradného dodávateľa vstupoval medzičlánok, vznikalo riziko predraženia nakupovanej techniky. V nadväznosti na tieto skutočnosti bolo zistené možné navýšenie ceny obstaranej ZT v rozmedzí od 32 % pri multidetektorovom počítačovom tomografe (UN Bratislava) až po 167 % pri angiografickom prístroji (FNsP Prešov) ( .pdf , s. 22). V rámci výsledkov druhej etapy čiastkovej správy identifikovali kontrolóri z NKÚ vo viacerých prípadoch podozrenie z predraženia zdravotnej techniky. Ako uviedla Daniela Bolech Dobáková \"(...) k podozreniu došlo napríklad pri nákupe operačných stolov v DFN Košice (o 124,33 %); pri mobilnom RTG prístroji v NsP Považská Bystrica (o 80,56 %); pri parnom sterilizátore v NsP Nitra (o 71 % viac, ako za podobný prístroj zaplatila Kysucká NsP Čadca); pri uroskope Omnia v N Poprad (o 40,90 %); pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v SÚSCH Banská Bystrica (o takmer 83 %) a pri mimotelovom obehu PERFORMER (o viac ako 77 %)\". V súčasnosti už rieši spomínané problémy minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Medzi opatrenia , ktoré postupne uskutočňuje môžeme napríklad zaradiť novovytvorený Úrad pre riadenie podriadených informácií. Ten porovnáva aktivity nemocníc v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania, takisto má eliminovať neefektívne nákupy a nevýhodné zmluvy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, že nastavenie rozpočtov nemocníc je formálne a bez reálnej možnosti dodržania a že proces obstarávania vykazuje veľkú mieru netransparentnosti s veľkým rizikom predraženia nakupovanej techniky, je možné nájsť v Čiastkovej správe o výsledku kontroly \"Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení\" za rok 2016 ( .pdf , s. 6) a 2017 ( .pdf , s. 6), ktorú vyhotovil Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Správy z prvej a druhej etapy prierezovej kontroly zdravotníctva boli publikované NKÚ v septembri 2016, respektíve júni 2017. Oba dokumenty sa snažili zamerať na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť pri nakladaní s verejnými financiami a majetkom vybraných zdravotníckych zariadení, a to medzi rokmi 2011 až 2015. Prvá čiastková správa sa zaoberala deviatimi koncovými zariadeniami, ktoré sú príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Konkrétne šlo o fakultné nemocnice v Banskej Bystrici, Nitre, Nových Zámkoch, Žiline, Trnave, Trenčíne a univerzitné nemocnice v Bratislave a Košiciach. V zhrnutí správy ( .pdf , s. 6) sa, okrem iného, píše: \"(...) celý rozpočtový proces sa javí ako nereálny a značne formálny. MZ SR pri schvaľovaní rozpočtu stanovuje plánovanú výšku hospodárskeho výsledku, ktorá nezodpovedá trendu hospodárenia a už pri schvaľovaní je zrejmé, že rozhodujúca väčšina nemocníc takýto výsledok nie je schopná dosiahnuť. Kontrolou bolo zistené, že neexistuje jednotný systém riadenia rozpočtov, sledovania nákladov a výnosov. Takýto stav neumožňuje získať z tohto typu nemocníc porovnateľné informácie, ktoré by umožnili detailnejšiu analýzu jednotlivých problémov či uvedenie príkladov dobrej praxe. Z neplnenia rozpočtu doteraz neboli vyvodené také systémové opatrenia, ktoré by tento stav zvrátili\". V druhej čiastkovej správe doplnil NKÚ k výsledkom spomínaných deviatich koncových zariadení analýzu troch detských fakultných nemocníc v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Okrem toho sa NKÚ zaoberalo piatimi samosprávnymi nemocnicami v Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici, Prievidzi, Zlatých Moravciach a Nitre (tú tvoria dve prevádzky – Topoľčany a Levice) a piatimi transformovanými zdravotníckymi zariadeniami (troma srdcovocievnymi ústavmi v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a dvoma zariadeniami v Poprade a Piešťanoch) ( .pdf , s. 6). Závery druhej čiastkovej správy len potvrdili a zároveň doplnili výsledky prvej časti, a to najmä v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti z neplnenia a nedodržiavania nastaveného rozpočtu: \"Vyvodzovanie zodpovednosti za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť či za neodvádzanie sociálnych odvodov, je minimálne alebo takmer žiadne. NKÚ SR to považuje za jeden z vážnych trvalých problémov týchto organizácií, ktorý sa prenáša do celého systému zdravotníctva. Úrad preto MZ SR, ale aj jednotlivým samosprávam, ktoré sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, odporúča, aby hľadali všetky zákonné možnosti, ktoré posilnia zodpovednosť manažmentu za dosahované výsledky\". Aj problematikou (ne)transparentnosti procesu verejného obstarávania a tendrov sa zaoberali obe čiastkové správy. S prihliadnutím na jej prvú časť konštatovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková, že \"(...) proces obstarávania vo všeobecnosti vykazuje veľkú mieru netransparentnosti. Vo viacerých prípadoch sa víťazmi stali spoločnosti, ktoré predtým nemocnica oslovila kvôli stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky, v predstihu tak boli informované o cenovej úrovni, ako aj o zámere uskutočniť obstarávanie, čím oproti ostatným uchádzačom získali konkurenčnú výhodu. V iných prípadoch zase kontrolóri poukázali na neštandardné konanie potenciálnych záujemcov o verejnú súťaž\". Toto neštandardné konanie identifikuje NKÚ v časti Verejné obstarávanie zdravotníckej techniky nad 200 tis. eur ( .pdf , s. 22). Z celkových 45 uskutočnených verejných obstarávaní si až v 20 prípadoch vyžiadali súťažné podklady viacerí záujemcovia (v jednom prípade dokonca až 30 záujemcov), avšak ponuku predložil len jeden uchádzač. V 11 verejných súťažiach si zasa súťažné podklady vyžiadali viacerí záujemcovia, avšak ponuku predložili dvaja uchádzači. Takéto obstarávania podľa NKÚ vykazovali \" znaky účastníkov v zhode, resp. v dohode\". Zároveň, keďže podľa NKÚ medzi nemocnicu a výhradného dodávateľa vstupoval medzičlánok, vznikalo riziko predraženia nakupovanej techniky. V nadväznosti na tieto skutočnosti bolo zistené možné navýšenie ceny obstaranej ZT v rozmedzí od 32 % pri multidetektorovom počítačovom tomografe (UN Bratislava) až po 167 % pri angiografickom prístroji (FNsP Prešov) ( .pdf , s. 22). V rámci výsledkov druhej etapy čiastkovej správy identifikovali kontrolóri z NKÚ vo viacerých prípadoch podozrenie z predraženia zdravotnej techniky. Ako uviedla Daniela Bolech Dobáková \"(...) k podozreniu došlo napríklad pri nákupe operačných stolov v DFN Košice (o 124,33 %); pri mobilnom RTG prístroji v NsP Považská Bystrica (o 80,56 %); pri parnom sterilizátore v NsP Nitra (o 71 % viac, ako za podobný prístroj zaplatila Kysucká NsP Čadca); pri uroskope Omnia v N Poprad (o 40,90 %); pri mapovacom systéme elektro-anatomického CARTO v SÚSCH Banská Bystrica (o takmer 83 %) a pri mimotelovom obehu PERFORMER (o viac ako 77 %)\". V súčasnosti už rieši spomínané problémy minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). Medzi opatrenia , ktoré postupne uskutočňuje môžeme napríklad zaradiť novovytvorený Úrad pre riadenie podriadených informácií. Ten porovnáva aktivity nemocníc v prevádzkovej a medicínskej činnosti, obstarávania, takisto má eliminovať neefektívne nákupy a nevýhodné zmluvy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "medzi rokmi", ".pdf", ".pdf", "hovorkyňa NKÚ", ".pdf", ".pdf", "podozrenie z predraženia", "opatrenia"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Kontrola+potvrdzuje%2C+že+zdravotníctvo+potrebuje+systémové+zmeny/7490bf35-7e59-4c9a-9dc4-a7ba40eff458", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Kontrola+potvrdzuje%2C+že+zdravotníctvo+potrebuje+systémové+zmeny/7490bf35-7e59-4c9a-9dc4-a7ba40eff458", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/%C4%8Ciastkov%C3%A1+spr%C3%A1va+Verejn%C3%A9+financie+a+majetok+zdravotn%C3%ADckych+zariaden%C3%AD/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Nemocnice+krívajú+v+hospodárení+aj+pri+transparentnosti+nákupu+techniky/86bb29fd-5221-452a-b385-9b041c8c0db7", "http://www.teraz.sk/slovensko/mz-sr-tdrucker-sa-snazi-zamedzit-ne/268252-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:06.982353+00:00"}
{"id": "49476", "numeric_id": 49476, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49476", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tam (na Cypre, pozn.) došlo takisto k invázii Turecka na severnú časť Cypru a žiaľ, 60 rokov je tam už misia OSN, ktorá v nárazníkovej zóne zabraňuje tomu, aby došlo k stretu jednotlivých dvoch táborov. A Slovenská republika dodnes razí líniu, že nikdy nepripustí riešenie, aby sa Cyprus rozdelil na dva samostatné štáty. ", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Turecko v roku 1974 podniklo vojenskú inváziu na územie Cyperskej republiky, ktorú v rezolúcii odsúdila Rada bezpečnosti OSN. Po ukončení bojov ostal Cyprus rozdelený na dve časti, medzi ktorými je nárazníková zóna strážená mierovými silami OSN. Predstavitelia Slovenskej republiky opakovane vyjadrili odmietavý postoj voči rozdeleniu Cypru na dva samostatné štáty.\n\nCyprus bol formálne pod britskou správou už od roku 1878 a po prvej svetovej vojne sa v roku 1923 podpisom mierovej zmluvy s Tureckom v Lausanne stal oficiálnou britskou kolóniou. Po druhej svetovej došlo ku vlne dekolonizácie a britská koloniálna ríša sa začala postupne zmenšovať. Počas dekolonizačnej vlny grécky cyperčan a veliaci dôstojník Georgios Grivas založil takzvanú Národnú organizáciu cyperských bojovníkov (EOKA), ktorá volala po dekolonizácii Cypru a zjednotení s Gréckom. Zjednotenie Cypru s Gréckom si však neželali tureckí cyperčania ani grécki cyperčania, ktorí nepodporovali EOKA. Bezpečnostná situácia na ostrove sa zhoršovala a EOKA útočila na svojich odporcov bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Riešením sa stala zmluva o nezávislosti Cypru z roku 1959, v ktorej sa Grécko s Tureckom dohodli , že Cyprus bude samostatná republika. Garantom tejto zmluvy sa stala Veľká Británia, Turecko aj Grécko.\n\nV novovzniknutej republike boli usporadúvané voľby, v ktorých opakovane zvíťazil grécky cyperčan arcibiskup Makarios. Ten bol pre mnohých cyperčanov symbolom boja za nezávislosť od britskej koloniálnej správy. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa členovia EOKA na čele s Grivasom vrátili z exilu na Cyprus a pokúsili sa na Makariosa spáchať atentát a obnoviť tak myšlienku spojenia Cypru s Gréckom. Od tohto bodu sa organizácia historikmi zvykne označovať ako EOKA B, aby sa odlíšila od pôvodného hnutia EOKA. EOKA B v roku 1974 zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta.\n\nV reakcii na tieto udalosti Turecko odštartovalo vojenskú inváziu na sever ostrova, ktorú obhajovalo nutnosťou dodržiavať dohodu o nezávislosti Cypru z roku 1959. Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov (OSN) schválila v auguste 1974 rezolúciu, v ktorej odsúdila túto unilaterálnu vojenskú operáciu voči republike Cyprus a vyzvala zapojené strany, aby stiahli svojich vojakov z jej územia. Po oficiálnom ukončení bojov Turecko kontrolovalo viac ako tretinu ostrova. Turecká invázia mala za následok rozdelenie Cypru na dve časti. Na severe vznikla Severocyperská turecká republika, ktorej nezávislosť s výnimkou samotného Turecka medzinárodné spoločenstvo neuznalo, a na juhu zostala medzinárodne uznaná Republika Cyprus, ktorá sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Medzi oboma entitami sa nachádza nárazníková zóna OSN, ktorú strážia mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Súčasťou mierových síl OSN sú aj príslušníci ozbrojených zložiek Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Turecko v roku 1974 podniklo vojenskú inváziu na územie Cyperskej republiky, ktorú v rezolúcii odsúdila Rada bezpečnosti OSN. Po ukončení bojov ostal Cyprus rozdelený na dve časti, medzi ktorými je nárazníková zóna strážená mierovými silami OSN. Predstavitelia Slovenskej republiky opakovane vyjadrili odmietavý postoj voči rozdeleniu Cypru na dva samostatné štáty.", "Cyprus bol formálne pod britskou správou už od roku 1878 a po prvej svetovej vojne sa v roku 1923 podpisom mierovej zmluvy s Tureckom v Lausanne stal oficiálnou britskou kolóniou. Po druhej svetovej došlo ku vlne dekolonizácie a britská koloniálna ríša sa začala postupne zmenšovať. Počas dekolonizačnej vlny grécky cyperčan a veliaci dôstojník Georgios Grivas založil takzvanú Národnú organizáciu cyperských bojovníkov (EOKA), ktorá volala po dekolonizácii Cypru a zjednotení s Gréckom. Zjednotenie Cypru s Gréckom si však neželali tureckí cyperčania ani grécki cyperčania, ktorí nepodporovali EOKA. Bezpečnostná situácia na ostrove sa zhoršovala a EOKA útočila na svojich odporcov bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť. Riešením sa stala zmluva o nezávislosti Cypru z roku 1959, v ktorej sa Grécko s Tureckom dohodli , že Cyprus bude samostatná republika. Garantom tejto zmluvy sa stala Veľká Británia, Turecko aj Grécko.", "V novovzniknutej republike boli usporadúvané voľby, v ktorých opakovane zvíťazil grécky cyperčan arcibiskup Makarios. Ten bol pre mnohých cyperčanov symbolom boja za nezávislosť od britskej koloniálnej správy. Na začiatku sedemdesiatych rokov sa členovia EOKA na čele s Grivasom vrátili z exilu na Cyprus a pokúsili sa na Makariosa spáchať atentát a obnoviť tak myšlienku spojenia Cypru s Gréckom. Od tohto bodu sa organizácia historikmi zvykne označovať ako EOKA B, aby sa odlíšila od pôvodného hnutia EOKA. EOKA B v roku 1974 zvrhla vládu prezidenta Makariosa a dosadila nového prezidenta.", "V reakcii na tieto udalosti Turecko odštartovalo vojenskú inváziu na sever ostrova, ktorú obhajovalo nutnosťou dodržiavať dohodu o nezávislosti Cypru z roku 1959. Rada bezpečnosti Organizácie spojených národov (OSN) schválila v auguste 1974 rezolúciu, v ktorej odsúdila túto unilaterálnu vojenskú operáciu voči republike Cyprus a vyzvala zapojené strany, aby stiahli svojich vojakov z jej územia. Po oficiálnom ukončení bojov Turecko kontrolovalo viac ako tretinu ostrova. Turecká invázia mala za následok rozdelenie Cypru na dve časti. Na severe vznikla Severocyperská turecká republika, ktorej nezávislosť s výnimkou samotného Turecka medzinárodné spoločenstvo neuznalo, a na juhu zostala medzinárodne uznaná Republika Cyprus, ktorá sa v roku 2004 stala členom Európskej únie. Medzi oboma entitami sa nachádza nárazníková zóna OSN, ktorú strážia mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP). Súčasťou mierových síl OSN sú aj príslušníci ozbrojených zložiek Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["volala", "útočila", "dohodli", "symbolom", "zvrhla", "odštartovalo", "schválila", "kontrolovalo", "nárazníková", "strážia"], "url": ["https://www.britannica.com/topic/EOKA", "https://www.iwm.org.uk/history/what-caused-the-division-of-the-island-of-cyprus", "https://www.britannica.com/place/Cyprus/The-Republic-of-Cyprus", "https://plus.rozhlas.cz/arcibiskup-makarios-pro-kyprany-hrdina-pro-americany-stredomorsky-castro-7785742", "https://unficyp.unmissions.org/events-summer-1974", "https://www.bbc.com/news/world-europe-17217956", "https://digitallibrary.un.org/record/93476?ln=en&v=pdf", "https://www.militaryhistories.co.uk/greenline/1974_4", "https://unficyp.unmissions.org/about-buffer-zone", "https://www.mod.gov.sk/misia-unficyp-cyprus/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:55.601956+00:00"}
{"id": "vr15903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15903", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Je to celoeurópsky trend (pokles nezamestnanosti pozn.). Je to dá sa povedať celosvetový trend, pretože sme vyviazli z krízy.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokles nezamestnanosti je v posledných rokoch, hlavne od roku 2012, keď sa ekonomike podarilo prekonať finančnú krízu z roku 2008. Nezamestnanosť klesala na slovenskej, európskej aj celosvetovej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNezamestnanosť na Slovensku klesá rýchlejšie, ako je celoeurópsky priemer. Je to však podmienené aj tým, že pri prvých poklesoch nezamestnanosti v roku 2012 dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 14,4 % zatiaľ čo v len Európe 10,8 %. V súčasnosti (December 2016) nezamestnanosť klesla na 8,8 % a je len o 0,6 % vyššia ako európsky priemer.", "analysis_paragraphs": ["Pokles nezamestnanosti je v posledných rokoch, hlavne od roku 2012, keď sa ekonomike podarilo prekonať finančnú krízu z roku 2008. Nezamestnanosť klesala na slovenskej, európskej aj celosvetovej úrovni. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nezamestnanosť na Slovensku klesá rýchlejšie, ako je celoeurópsky priemer. Je to však podmienené aj tým, že pri prvých poklesoch nezamestnanosti v roku 2012 dosahovala nezamestnanosť na Slovensku 14,4 % zatiaľ čo v len Európe 10,8 %. V súčasnosti (December 2016) nezamestnanosť klesla na 8,8 % a je len o 0,6 % vyššia ako európsky priemer."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:58.623957+00:00"}
{"id": "vr17948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17948", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Spojené štáty americké kedysi podpisovali klimatickú dohodu. Už ten podpis stiahli. Podpisovali dohodu s Iránom, už ten podpis stiahli.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2016 počas prezidentovania Baracka Obamu, USA ratifikovali a podpísali klimatickú dohodu. Po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského kresla v roku 2017 od tejto dohody odstúpili. V júli 2015 USA spolu s ďalšími piatimi veľmocami podpísali s Iránom dohodu o jadrovom programe. O tri roky neskôr, t.j. v máji 2018, Spojené štáty od tejto zmluvy odstúpili. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 počas prezidentovania Baracka Obamu, USA ratifikovali a podpísali klimatickú dohodu. Po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského kresla v roku 2017 od tejto dohody odstúpili. V júli 2015 USA spolu s ďalšími piatimi veľmocami podpísali s Iránom dohodu o jadrovom programe. O tri roky neskôr, t.j. v máji 2018, Spojené štáty od tejto zmluvy odstúpili. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Parížska", "\"hoax\".", "odstúpil", "zrušené", "odstúpil"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/climate-change/timeline/", "https://www.snopes.com/fact-check/donald-trump-global-warming-hoax/", "https://dennikn.sk/781949/trump-odstupil-od-klimatickej-dohody-zem-sa-ocitne-v-nebezpecnej-zone-a-spojene-staty-oslabnu/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/587663/usa-odstupuju-od-jadrovej-dohody-s-iranom/", "https://svet.sme.sk/c/20821436/usa-odstupuju-od-jadrovej-dohody-s-iranom-oznamil-trump.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:30.949750+00:00"}
{"id": "48246", "numeric_id": 48246, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48246", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Na našom území sa bude konať cvičenie Saber Strike 2022.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na území SR má skutočne prebiehať plánované cvičenie Saber Strike 2022, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nCvičenie sa na území Slovenska uskutoční od 1. marca 2022 do 14. marca 2022 . Ide o dlhodobo plánovanú výcvikovú aktivitu. Vláda odsúhlasila prítomnosť zahrančných vojsk na našom území za účelom tohto cvičenia na rokovaní 14. decembra 2021. O cvičení informovali aj médiá.\n\nSaber Strike sa nebude konať len na území SR - ide totiž to o sériu cvičení v medzinárodnom zoskupení, do ktorých sú zapojené aj iné krajiny ako napr. štáty Pobaltia, Poľsko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko a Rumunsko.\n\nMinisterstvo obrany uvádza, že ide o štandardné, ohlásené a plánované cvičenie, ktoré nemá súvis s Dohodou o obrannej spolupráci s USA.", "analysis_paragraphs": ["Na území SR má skutočne prebiehať plánované cvičenie Saber Strike 2022, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Cvičenie sa na území Slovenska uskutoční od 1. marca 2022 do 14. marca 2022 . Ide o dlhodobo plánovanú výcvikovú aktivitu. Vláda odsúhlasila prítomnosť zahrančných vojsk na našom území za účelom tohto cvičenia na rokovaní 14. decembra 2021. O cvičení informovali aj médiá.", "Saber Strike sa nebude konať len na území SR - ide totiž to o sériu cvičení v medzinárodnom zoskupení, do ktorých sú zapojené aj iné krajiny ako napr. štáty Pobaltia, Poľsko, Česká republika, Nemecko, Francúzsko a Rumunsko.", "Ministerstvo obrany uvádza, že ide o štandardné, ohlásené a plánované cvičenie, ktoré nemá súvis s Dohodou o obrannej spolupráci s USA."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["1. marca 2022 do 14. marca 2022", "dlhodobo plánovanú", "odsúhlasila", "informovali", "len na území", "zapojené aj iné krajiny", "nemá"], "url": ["https://www.mosr.sk/50879-sk/cvicenie-saber-strike-je-unikatnou-prilezitostou-na-precvicenie-obrannych-sposobilosti-po-boku-spojencov/", "https://www.mosr.sk/50879-sk/cvicenie-saber-strike-je-unikatnou-prilezitostou-na-precvicenie-obrannych-sposobilosti-po-boku-spojencov/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/19756/1", "https://dennikn.sk/minuta/2648012/", "https://www.mosr.sk/50879-sk/cvicenie-saber-strike-je-unikatnou-prilezitostou-na-precvicenie-obrannych-sposobilosti-po-boku-spojencov/", "https://www.mosr.sk/50879-sk/cvicenie-saber-strike-je-unikatnou-prilezitostou-na-precvicenie-obrannych-sposobilosti-po-boku-spojencov/", "https://www.mosr.sk/50879-sk/cvicenie-saber-strike-je-unikatnou-prilezitostou-na-precvicenie-obrannych-sposobilosti-po-boku-spojencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:28.991218+00:00"}
{"id": "48147", "numeric_id": 48147, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48147", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Ohlasovacia povinnosť, viete čoho sa týka tá ohlasovacia povinnosť? Že na trestné činy pod 3 roky nemá americká strana povinnosť, ohlasovaciu povinnosť, no ale ohlasovaciu povinnosť na to, keď dôjde k trestným činom, ktoré budú spáchané medzi americkými vojakmi … ak bude spáchaný trestný čin, ktorého súčasťou je slovenský občan, slovenský majetok bude poškodený, tak čo nám majú Američania oznamovať, keď to budú riešiť slovenskí policajti?", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Americká strana si v obrannej zmluve uplatňuje výnimku z povinnosti nahlasovať tie trestné činy svojich príslušníkov, za ktoré sa ukladá len pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov ( .docx , s. 17). Korčok správne uvádza, že táto výnimka sa týka trestných činov amerických vojakov, nie slovenských občanov. Ak by bol spáchaný trestný čin, ktorý by mal pre Slovensko “„osobitý význam”, mohla by ho na požiadanie vyšetrovať slovenská strana ( .docx , s. 17). Za osobitý význam považujeme práve prípady, pri ktorých by bol poškodený slovenský občan, či majetok, alebo by boli vo veci tohto trestného činu inak prítomní. Zmluva tiež v odseku tri toho istého článku určuje, že ak príslušníka ozbrojených síl USA stíhajú slovenské orgány, prípad patrí pod jurisdikciu slovenských súdov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Americká strana si v obrannej zmluve uplatňuje výnimku z povinnosti nahlasovať tie trestné činy svojich príslušníkov, za ktoré sa ukladá len pokuta alebo trest odňatia slobody do troch rokov ( .docx , s. 17). Korčok správne uvádza, že táto výnimka sa týka trestných činov amerických vojakov, nie slovenských občanov. Ak by bol spáchaný trestný čin, ktorý by mal pre Slovensko “„osobitý význam”, mohla by ho na požiadanie vyšetrovať slovenská strana ( .docx , s. 17). Za osobitý význam považujeme práve prípady, pri ktorých by bol poškodený slovenský občan, či majetok, alebo by boli vo veci tohto trestného činu inak prítomní. Zmluva tiež v odseku tri toho istého článku určuje, že ak príslušníka ozbrojených síl USA stíhajú slovenské orgány, prípad patrí pod jurisdikciu slovenských súdov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": [".docx", ".docx"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.4735859&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastny-material_DCA-Slovensky-alternat.doc&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:56.322780+00:00"}
{"id": "vr30389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30389", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Treba povedať, treba povedať len takú vec, že to ďalšie škrty a ďalšie znižovanie deficitu nestroskotalo na SAS a ani na SDKÚ, ale práve na zvyšných dvoch kolegoch, ktorí, veď sme mali minulý, minulý týždeň to bolo, mali sme u premiérky stretnutie práve k tejto téme a pán Figeľ za KDH a pán Zsimon za Most, zablokovali akúkoľvek diskusiu o čomkoľvek neboli sa baviť.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť či zástupcovia KDH a Most-Híd zablokovali diskusiu o znižovaní výdavkov v rozpočte 2012.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť či zástupcovia KDH a Most-Híd zablokovali diskusiu o znižovaní výdavkov v rozpočte 2012."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:13.910989+00:00"}
{"id": "vr36349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36349", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Predtým tu bolo toľko vulgárnosti, toľko netransparentnosti. 12 ministrov odišlo z vlády,  z toho len jeden v podstate pre zdravotné dôvody.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vtedajšieho podpredsedu NRSR Miroslava Číža (ako píše TASR ) odstúpil Ivan Valentovič zo zdravotných (a osobných) dôvodov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vtedajšieho podpredsedu NRSR Miroslava Číža (ako píše TASR ) odstúpil Ivan Valentovič zo zdravotných (a osobných) dôvodov."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/202827/ciz-valentovic-podal-demisiu-z-osobnych-dovodov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:44.461225+00:00"}
{"id": "vr16195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16195", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V Poltári tí zamestnanci, tí evidovaní nezamestnaní pardon, nemajú ponuku práce.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov UPSVaR bolo ku koncu marca v Poltári 10 voľných pracovných miest. Podobné čísla ponúka aj ISTP internetový sprievodca trhom práce, ktorý funguje pod ÚPSVaR v čase overovania výroku eviduje 11 inzerátov pracovných ponúk v meste Poltár. Na jedno voľné miesto teda pripadá 213 uchádzačov o prácu. Ponuka pracovných miest v meste Poltár je teda skutočne veľmi slabá. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý. Nezamestnanosť v Potári sa dlhodobo udržiava na úrovni okolo 18 %, ku koncu marca to bolo 17,02 %. Vysokú úroveň nezamestnanosti mali znížiť pripravované investície podnikateľa Vladimíra Poóra rozbehnutím sklárskeho podniku Slovglass Poltár. Spoločnosť požiadala vládu o finančnú pomoc vo výške 11,8 milióna eur. K realizácii investície však nedošlo z toho dôvodu, že spoločnosť nezačala obstarávať dlhodobý hmotný majetok, čím vydané rozhodnutie o investičnej pomoci stratilo platnosť. V júni 2015 podnikateľ prípravy sklárskej výroby v Poltári zastavil. Situácia pracovných miest v Poltári je vážna aj v porovnaní s ostatnými, podobne zaostalými regiónmi ako napr. susedná Rimavská Sobota. Nezamestnanosť podľa UPSVaR sa tu dlhodobo pohybuje okolo 25 %, v marci 2017 to bolo 24,65 %, avšak napriek tomu tu úrad práce ponúka 138 voľných pracovných miest. Podobnú nezamestnanosť ako okres Poltár má napr. Vranov nad Topľou (17,19 %), kde úrad práce ponúka 315 pracovných ponúk. Celkovo je v Poltári evidovaných 2 130 uchádzačov o zamestnanie, voľných pracovných miest je evidovaných len 10. Ako už je zmienené vyššie, na jednu pracovnú ponuku vychádza 213 uchádzačov. Vo Vranove nad Topľou je to pre porovnanie 25,5 uchádzačov na jedno pracovné miesto, v Rimavskej Sobote je to 80 uchádzačov. V decembri 2015 vstúpil do platnosti zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, na základe ktorého v roku 2016 vláda SR na výjazdových rokovaniach schválila akčné plány pre 12 okresov, medzi nimi aj Akčný plán pre okres Poltár (. pdf ). Akčný plán uvádza, že nezamestnanosť v okrese sa počas rokov 2013 – 2015 pohybovala v rozmedzí 25,6 – 20,9 % (. pdf , s.3) Hoci nezamestnanosť klesla z 26,3 % v roku 2003 na 20,9 % v roku 2015, je to stále viac než dvojnásobok celoslovenského priemeru. (. pdf , s.5) Podľa Akčného plánu v okrese Poltár budú prijaté opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivej situácie prostredníctvom: prijatia systémových opatrení podpory podnikania, vzniku pracovných miest a inovácií zlepšenia dostupnosti vzdelávacích služieb zabezpečenia moderných a dostupných verejných služieb zabezpečenia udržateľnej mobilita pracovnej sily a nákladnej dopravy prijatia systémových opatrení na úrovni BBSK prijatia systémových opatrení na úrovni SK Celková odhadovaná finančná investícia do regiónu predstavuje 98 584 tis. eur. V rokoch 2016 – 2020 sa predpokladá krytie z EŠIF a ostatných verejných zdrojov vo výške 75 122 tisíc eur a z ostatných zdrojov vo výške 23 462 tisíc eur. Regionálny príspevok pre okres Poltár bude predstavovať sumu 2 625 tisíc eur.(. pdf ,s.30) Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov UPSVaR bolo ku koncu marca v Poltári 10 voľných pracovných miest. Podobné čísla ponúka aj ISTP internetový sprievodca trhom práce, ktorý funguje pod ÚPSVaR v čase overovania výroku eviduje 11 inzerátov pracovných ponúk v meste Poltár. Na jedno voľné miesto teda pripadá 213 uchádzačov o prácu. Ponuka pracovných miest v meste Poltár je teda skutočne veľmi slabá. Výrok Jozefa Mihála hodnotíme ako pravdivý. Nezamestnanosť v Potári sa dlhodobo udržiava na úrovni okolo 18 %, ku koncu marca to bolo 17,02 %. Vysokú úroveň nezamestnanosti mali znížiť pripravované investície podnikateľa Vladimíra Poóra rozbehnutím sklárskeho podniku Slovglass Poltár. Spoločnosť požiadala vládu o finančnú pomoc vo výške 11,8 milióna eur. K realizácii investície však nedošlo z toho dôvodu, že spoločnosť nezačala obstarávať dlhodobý hmotný majetok, čím vydané rozhodnutie o investičnej pomoci stratilo platnosť. V júni 2015 podnikateľ prípravy sklárskej výroby v Poltári zastavil. Situácia pracovných miest v Poltári je vážna aj v porovnaní s ostatnými, podobne zaostalými regiónmi ako napr. susedná Rimavská Sobota. Nezamestnanosť podľa UPSVaR sa tu dlhodobo pohybuje okolo 25 %, v marci 2017 to bolo 24,65 %, avšak napriek tomu tu úrad práce ponúka 138 voľných pracovných miest. Podobnú nezamestnanosť ako okres Poltár má napr. Vranov nad Topľou (17,19 %), kde úrad práce ponúka 315 pracovných ponúk. Celkovo je v Poltári evidovaných 2 130 uchádzačov o zamestnanie, voľných pracovných miest je evidovaných len 10. Ako už je zmienené vyššie, na jednu pracovnú ponuku vychádza 213 uchádzačov. Vo Vranove nad Topľou je to pre porovnanie 25,5 uchádzačov na jedno pracovné miesto, v Rimavskej Sobote je to 80 uchádzačov. V decembri 2015 vstúpil do platnosti zákon č. 336/2015 o podpore najmenej rozvinutých okresov, na základe ktorého v roku 2016 vláda SR na výjazdových rokovaniach schválila akčné plány pre 12 okresov, medzi nimi aj Akčný plán pre okres Poltár (. pdf ). Akčný plán uvádza, že nezamestnanosť v okrese sa počas rokov 2013 – 2015 pohybovala v rozmedzí 25,6 – 20,9 % (. pdf , s.3) Hoci nezamestnanosť klesla z 26,3 % v roku 2003 na 20,9 % v roku 2015, je to stále viac než dvojnásobok celoslovenského priemeru. (. pdf , s.5) Podľa Akčného plánu v okrese Poltár budú prijaté opatrenia smerujúce k zlepšeniu nepriaznivej situácie prostredníctvom: prijatia systémových opatrení podpory podnikania, vzniku pracovných miest a inovácií zlepšenia dostupnosti vzdelávacích služieb zabezpečenia moderných a dostupných verejných služieb zabezpečenia udržateľnej mobilita pracovnej sily a nákladnej dopravy prijatia systémových opatrení na úrovni BBSK prijatia systémových opatrení na úrovni SK Celková odhadovaná finančná investícia do regiónu predstavuje 98 584 tis. eur. V rokoch 2016 – 2020 sa predpokladá krytie z EŠIF a ostatných verejných zdrojov vo výške 75 122 tisíc eur a z ostatných zdrojov vo výške 23 462 tisíc eur. Regionálny príspevok pre okres Poltár bude predstavovať sumu 2 625 tisíc eur.(. pdf ,s.30) Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["UPSVaR", "ISTP", "Nezamestnanosť", "Slovglass", "UPSVaR", "336/2015", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.istp.sk/volne-pracovne-miesta?fulltext=&zamestnanie=&miesto_vykonu=60&vzdelanie=0&select_pracovny_pomer=0&select_vhodne_pre=0&mzda_od=&mzda_do=&select_ponukana_mzda_j=0&select_cudzie_jazyky=0&select_cudzie_jazyky_uroven=0&select_pocitace=0&select_pocitace_uroven=0&select_vodicske_opravnenie=0&zamestnavatel_filter_text=&select_praca_na_zmeny=0&select_pracovne_ponuky_za=0&input_datum_nastupu=&select_dlzka_praxe=0&select_typ_prace=0&zdroj=0", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/672272-slavne-sklarne-v-poltari-uz-z-popola-nevstanu", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2016.html?page_id=671750", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/85122/1/2", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj804DslL_TAhVFtRQKHd21AAgQFgghMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nro.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F6242_vlastny-material_ap-poltar.pdf&usg=AFQjCNGpUzKr4LaDhF4wP4QfBMwv2r2rKQ&sig2=Pbn3ZJ_SgL-IRmPmB7mwZQ", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj804DslL_TAhVFtRQKHd21AAgQFgghMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nro.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F6242_vlastny-material_ap-poltar.pdf&usg=AFQjCNGpUzKr4LaDhF4wP4QfBMwv2r2rKQ&sig2=Pbn3ZJ_SgL-IRmPmB7mwZQ", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj804DslL_TAhVFtRQKHd21AAgQFgghMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nro.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F6242_vlastny-material_ap-poltar.pdf&usg=AFQjCNGpUzKr4LaDhF4wP4QfBMwv2r2rKQ&sig2=Pbn3ZJ_SgL-IRmPmB7mwZQ", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj804DslL_TAhVFtRQKHd21AAgQFgghMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nro.vlada.gov.sk%2Fdata%2Ffiles%2F6242_vlastny-material_ap-poltar.pdf&usg=AFQjCNGpUzKr4LaDhF4wP4QfBMwv2r2rKQ&sig2=Pbn3ZJ_SgL-IRmPmB7mwZQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:18.045761+00:00"}
{"id": "vr30669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30669", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Koniec koncov povieme chronológiu pri Generálnej prokuratúre. Keď sa objavilo na internete spis pred Vianocami, prvá reakcia námestníka Trnku bola, to je všetko hlúposť, parafrázujem. Už sme to preverovali, nie je to autenticky jasné. Vybavená vec. Potom sme my avizovali, že ideme do vyšetrovania, zriaďujeme vyšetrovací tím a zrazu na Generálnej prokuratúre vzniká vyšetrovací tím.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne: \"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby, \" povedal Trnka. Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov. \" Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie, \" vymenoval Lipšic.\"\n\n\"Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1.\"\n\nZ dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic.", "analysis_paragraphs": ["Lipšicova chronológia udalostí je až na jednu udalosť, ktorú nevieme overiť, pravdivá. Pred Vianocami sa na internete objavili dokumenty, ktoré majú údajne pochádzať z akcie SIS s názvom Gorila. K pravdivosti týchto dokumentov sa námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka vyjadril (23.decembra 2011) nasledovne: \"Nie sú autentické, keďže sa nenašla žiadna nahrávka ani žiadny záznam na nejakom mediálnom nosiči, ktorý by svedčil o tom, že sú z tohto mediálneho nosiča alebo z tohto systému Slovenskej informačnej služby, \" povedal Trnka. Minister vnútra SR D. Lipšic už 29.decembra 2011 avizoval ďalšie vyšetrovanie kauzy Gorila a za týmto účelom 9. januára 2012 zriadil špecializovaný tím desiatich kriminalistov. \" Dnes (pozn. 9. januára 2012) som zariadil špecializovaný tím so sídlom na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, v ktorom sú vyšetrovatelia a kriminalisti z Úradu boja proti organizovanej kriminalite, z Úradu boja proti korupcii a zo sekcie inšpekcie, \" vymenoval Lipšic.\"", "\"Na vytvorenie ďalšieho tímu na vyšetrenie kauzy Gorila námestník generálneho prokurátora Dobroslav Trnka reagovať nebude. Vedenie Generálnej prokuratúry (GP) SR už koncom decembra minulého roka rozhodlo, že 2. januára vznikne špeciálny vyšetrovací tím, ktorý opätovne otvorí už v minulosti vyšetrované prípady Gorila a Gorila 1.\"", "Z dostupných informácií nie je možné jednoznačne určiť, či GP rozhodla o vzniku vyšetrovacej komisie pred novým rokom, ale až po medializovanom vzniku Lipšicovho špecializovaného týmu, ako to tvrdí Lipšic."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["námestník Generálnej prokuratúry D. Trnka", "avizoval ďalšie vyšetrovanie", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6193783/trnka-dokumenty-o-gorile-nie-su-autenticke.html", "http://spravy.pravda.sk/dokazy-o-gorile-zadrzal-sef-sis-dmy-/sk_domace.asp?c=A111229_102825_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/lipsic-zriadil-specialny-tim-na-vysetrovanie-kauzy-gorila-pas-/sk_domace.asp?c=A120109_165820_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:06.632886+00:00"}
{"id": "vr33470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33470", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Sú schopné niesť jadrové zbrane, ale takých lietadiel je ako ako.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jadrovú zbraň USA B83 , ktorá je najsilnejšou jadrovou zbraňou v arzenále USA, môžu niesť podľa nuclear weapon archive tieto letadlá: B-52 B-1 B-2 F-16 F/A-18 A-6 A-7 A/V-8A.", "analysis_paragraphs": ["Jadrovú zbraň USA B83 , ktorá je najsilnejšou jadrovou zbraňou v arzenále USA, môžu niesť podľa nuclear weapon archive tieto letadlá: B-52 B-1 B-2 F-16 F/A-18 A-6 A-7 A/V-8A."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["najsilnejšou jadrovou zbraňou", "nuclear weapon archive", "B77", "B28"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Nimitz-class_aircraft_carrier", "http://nuclearweaponarchive.org/Usa/Weapons/B83.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/B77_nuclear_bomb", "http://en.wikipedia.org/wiki/B28_nuclear_bomb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:59.488404+00:00"}
{"id": "vr31425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31425", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Privítal som, a to považujem za konštruktívny prístup, aj informáciu z dôchodcovských správcovských spoločností, že sú pripravené poskytnúť 1 mld. € ako pôžičku na výstavbu diaľníc.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dôchodcovské spoločnosti ešte v decembri 2011 uviedli, že sú ochotné investovať 1 mld. eur do výstavy diaľníc. Informoval o tom Slovenský rozhlas : Dôchodkové spoločnosti sú pripravené investovať do výstavby diaľnic 1 mld. eur. Slovenskému rozhlasu to potvrdil podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Viktor Kouřil. Penzijné úspory však diaľniciam pomôžu až po voľbách na jar budúceho roka, ked nadobudne platnosť príslušná legislatíva. Či o takúto formu diaľničnej výstavby bude mať záujem i budúca vláda, nie je isté. 26. marca sa SRo opäť vracia k tejto téme: Žiadne rokovania medzi vládou a DSS zatiaľ neprebehli, informovali dôchodkové spoločnosti, preto očakávajú pozvánku. Šéf Asociácie DSS Peter Socha predpokladá, že rokovania môžu byť úspešné ak budú splnené tri predpoklady: „Adekvátna bezpečnosť, adekvátny výnos pre klientov, tam, samozrejme, očakávame, že budú ceny, ktoré budú porovnateľné s cenami, ktoré sa dajú dosiahnuť bežne na trhu pri daných splatnostiach. Treťou podmienkou je stabilita systému.", "analysis_paragraphs": ["Dôchodcovské spoločnosti ešte v decembri 2011 uviedli, že sú ochotné investovať 1 mld. eur do výstavy diaľníc. Informoval o tom Slovenský rozhlas : Dôchodkové spoločnosti sú pripravené investovať do výstavby diaľnic 1 mld. eur. Slovenskému rozhlasu to potvrdil podpredseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Viktor Kouřil. Penzijné úspory však diaľniciam pomôžu až po voľbách na jar budúceho roka, ked nadobudne platnosť príslušná legislatíva. Či o takúto formu diaľničnej výstavby bude mať záujem i budúca vláda, nie je isté. 26. marca sa SRo opäť vracia k tejto téme: Žiadne rokovania medzi vládou a DSS zatiaľ neprebehli, informovali dôchodkové spoločnosti, preto očakávajú pozvánku. Šéf Asociácie DSS Peter Socha predpokladá, že rokovania môžu byť úspešné ak budú splnené tri predpoklady: „Adekvátna bezpečnosť, adekvátny výnos pre klientov, tam, samozrejme, očakávame, že budú ceny, ktoré budú porovnateľné s cenami, ktoré sa dajú dosiahnuť bežne na trhu pri daných splatnostiach. Treťou podmienkou je stabilita systému."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský rozhlas", "SRo"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Dochodkove-spolocnosti-su-pripravene-investovat-do-vystavby-dialnic-?l=1&c=0&i=26028&p=1", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Na-vystavbu-dialnic-by-mala-ist-miliarda-z-II.-dochodkoveho-piliera?l=1&i=33442&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:21.191253+00:00"}
{"id": "vr34185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34185", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predovšetkým našou snahou a tomu, k čomu sme sa zaviazali aj v programovom vyhlásení vlády bolo, aby sme zjednotili 6 rôznych zákonov, 6 rôznych postupov pri voľbách.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela, ktorú predložil minister vnútra má za úlohu zosúladiť až 6 volebných zákonov, ktoré definujú hlasovania a kampane iným spôsobom a terminológiou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda vo svojom programovom vyhlásení na obdobie 2012-2016 skutočne načrtla plán zjednotenia systému postupov pri voľbách. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2012 (.pdf): \"Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie, transparentnú úpravu pravidiel volebnej kampane a dôslednú kontrolu prostriedkov použitých na jej vedenie kandidujúcimi subjektmi vrátane ich verejnej kontroly.\" Z dôvodovej správy priloženej k návrhu zákona vyplýva, že v súčasnosti naozaj existuje šesť rôznych zákonov upravujúcich volebné právo. MV SR , 30. júla 2013: \" V súčasnosti máme pre každé voľby samostatný zákon, ktorý upravuje pravidlá hlasovania i kampane - zákon o voľbách do Národnej rady SR, zákon o spôsobe voľby prezidenta SR a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta SR, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda.\" Dôvodová správa : \"... Základom tejto úpravy je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2012. Zákon zjednocuje základné pravidlá vedenia volebnej kampane, zavádza jednotnú terminológiu, pretože doterajšie zákony (spolu 6 zákonov, pozn.) upravovali rovnaké pravidlá rozdielnym vyjadrením , čo v praxi vyvolávalo neustálu diskusiu a prinášalo rôzne aplikačné problémy. Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov , a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu , a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela, ktorú predložil minister vnútra má za úlohu zosúladiť až 6 volebných zákonov, ktoré definujú hlasovania a kampane iným spôsobom a terminológiou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda vo svojom programovom vyhlásení na obdobie 2012-2016 skutočne načrtla plán zjednotenia systému postupov pri voľbách. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky 2012 (.pdf): \"Vláda bude iniciovať diskusiu o potrebe zmeny volebného systému pre jednotlivé druhy volieb a v prípade dohody relevantných politických síl navrhne aj ich úpravu. Bude dbať na zjednotenie základných inštitútov volebných predpisov a zavedenie jednotnej terminológie, transparentnú úpravu pravidiel volebnej kampane a dôslednú kontrolu prostriedkov použitých na jej vedenie kandidujúcimi subjektmi vrátane ich verejnej kontroly.\" Z dôvodovej správy priloženej k návrhu zákona vyplýva, že v súčasnosti naozaj existuje šesť rôznych zákonov upravujúcich volebné právo. MV SR , 30. júla 2013: \" V súčasnosti máme pre každé voľby samostatný zákon, ktorý upravuje pravidlá hlasovania i kampane - zákon o voľbách do Národnej rady SR, zákon o spôsobe voľby prezidenta SR a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta SR, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda.\" Dôvodová správa : \"... Základom tejto úpravy je Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky z roku 2012. Zákon zjednocuje základné pravidlá vedenia volebnej kampane, zavádza jednotnú terminológiu, pretože doterajšie zákony (spolu 6 zákonov, pozn.) upravovali rovnaké pravidlá rozdielnym vyjadrením , čo v praxi vyvolávalo neustálu diskusiu a prinášalo rôzne aplikačné problémy. Sústavu zákonov upravujúcich výkon volebného práva tvorí šesť zákonov , a to zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky a o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, zákon o voľbách do Európskeho parlamentu, zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov, zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí a zákon o spôsobe vykonania referenda. Existujúce volebné zákony boli z hľadiska praxe a zmien v právnom poriadku Slovenskej republiky mnohokrát novelizované. Rovnaké inštitúty sú v týchto zákonoch rozdielne, inak právne vyjadrované a rôzneho obsahu , a to v závislosti na tom, v akom časovom období a v súvislosti s ktorými voľbami bol zákon upravovaný. \" Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie", "MV SR", "Dôvodová správa"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=z-tlacovej-konferencie-ministra-roberta-kalinaka-k-volebnym-zakonom", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=6443&docEID=318935&docFormEID=1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20130812154308060"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:08.718617+00:00"}
{"id": "vr35660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35660", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V prvom pol roku tohto roka ste zvýšili verejné výdavky o 15%,  kým Českej republike boli zvýšené o 1%.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme k čomu Ivan Mikloš tie percentá vzťahuje.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme k čomu Ivan Mikloš tie percentá vzťahuje."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:29.527509+00:00"}
{"id": "vr28228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28228", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A pripomínam, lebo bolo tu spomínané meno predchádzajúceho predsedu Najvyššieho súdu, že on nemôže kandidovať v tomto kole. V tomto kole sú úplne iné kandidáti, pán Harabin nemôže kandidovať a nebude kandidovať.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štefan Harabin v nasledujúcej voľbe (16. septembra 2014) nemôže kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Harabinovi nedovoľuje opätovne kandidovať zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade konkrétne § 27d ods. 3.: \"(1) Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vykoná sa najneskôr do 120 dní na zasadnutí súdnej rady nová voľba. (2) Na novej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo v predchádzajúcich voľbách .\" V nasledujúcom kole budú kandidovať Daniela Švecová, Daniel Hudák a Ivan Rumana. Dodávame však, že ak sa ani v tomto kole voľby 16. septembra 2014 nezvolí predseda Najvyššieho súdy, v ďalšej voľbe môže (podľa zákona č. 185/2002 Z. z. § 27e ods. 2) opätovne kandidovať Harabin. Podľa slov Harabina, plánuje, v prípade možnosti, opätovne kandidovať. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin v nasledujúcej voľbe (16. septembra 2014) nemôže kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Harabinovi nedovoľuje opätovne kandidovať zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade konkrétne § 27d ods. 3.: \"(1) Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vykoná sa najneskôr do 120 dní na zasadnutí súdnej rady nová voľba. (2) Na novej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo v predchádzajúcich voľbách .\" V nasledujúcom kole budú kandidovať Daniela Švecová, Daniel Hudák a Ivan Rumana. Dodávame však, že ak sa ani v tomto kole voľby 16. septembra 2014 nezvolí predseda Najvyššieho súdy, v ďalšej voľbe môže (podľa zákona č. 185/2002 Z. z. § 27e ods. 2) opätovne kandidovať Harabin. Podľa slov Harabina, plánuje, v prípade možnosti, opätovne kandidovať. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["septembra", "zákon", "kandidovať", "zákona", "slov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7378643/smer-si-odhlasoval-slovinskeho-do-sudnej-rady.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-185", "http://www.teraz.sk/slovensko/sudca-rumana-navrh-nssr-kandidat/95166-clanok.html", "http://ja-sr.sk/node/660", "http://tv.sme.sk/v/29969/harabin-ja-som-neprehral-budem-znovu-kandidovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:32.816029+00:00"}
{"id": "vr34709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34709", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...veď my sme štyri mesiace od volieb a už sa otvorene hovorí o tom, že či premiérka má odstúpiť alebo nemá odstúpiť a že či vláda vydrží, alebo nevydrží.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Informácie z TASR sú nasledovné: „Iveta Radičová pohrozila, že ak by bol zvolený kandidát opozície Trnka, mohla by odstúpiť z funkcie predsedníčky vlády. Jej stranícky šéf Dzurinda to komentoval stroho: \"To je vyslovene jej osobná vec.\" Možné odstúpenia z postu predsedníčky vlády spomína iba sama Iveta Radičová v kontexte prípadného zvolenia D. Trnku za generálneho prokurátora ako určitý silový prostriedok, ktorým chce dosiahnuť nezvolenie generálneho prokurátora Trnku. Je zavádzajúce preto v tejto súvislosti hovoriť o nestabilite vlády.", "analysis_paragraphs": ["Informácie z TASR sú nasledovné: „Iveta Radičová pohrozila, že ak by bol zvolený kandidát opozície Trnka, mohla by odstúpiť z funkcie predsedníčky vlády. Jej stranícky šéf Dzurinda to komentoval stroho: \"To je vyslovene jej osobná vec.\" Možné odstúpenia z postu predsedníčky vlády spomína iba sama Iveta Radičová v kontexte prípadného zvolenia D. Trnku za generálneho prokurátora ako určitý silový prostriedok, ktorým chce dosiahnuť nezvolenie generálneho prokurátora Trnku. Je zavádzajúce preto v tejto súvislosti hovoriť o nestabilite vlády."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/trnkovi-dalo-svoj-hlas-70-poslancov-misikovej-49-hrivnakovi-28-pq4-/sk_domace.asp?c=A101103_105903_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:18.607425+00:00"}
{"id": "vr27884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27884", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Rozpočet (EÚ pozn.) tvorí približne jedno percento HDP.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok o podiele rozpočtu EÚ na HDP členských štátov EÚ sme overovali už v roku 2013, vtedy v podaní Maroša Šefčoviča. V porovnaní s ním sa v roku 2014 skúmaný pomer výrazne nezmenil, a preto považujeme výrok J. Kollára za pravdivý. Ako uvádza portál Euractiv.com v článku o rozpočte EÚ pre rok 2014, \"ročný rozpočet Európskej únie vo výške približne 130 miliárd eur sa rovná približne jednému percentu národného dôchodku EÚ , čo je 244 € na jedného občana EÚ.\" Podľa ďalšieho vysvetlenia výšky rozpočtu EÚ, \"rozpočet únie je pritom pomerne malý – tvorí približne len jedno percento ročného HDP bloku , no diskusie o ňom väčšinou končia rozpormi, pretože štáty sa snažia maximalizovať jeho prínos pre seba. Tri štvrtiny rozpočtu smerujú ako dotácia do poľnohospodárstva alebo do budovania infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, najmä na východe.\" Správnosť uvedenej interpretácie môžeme skontrolovať s pomocou dát o rozpočte EÚ na rok 2014.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o podiele rozpočtu EÚ na HDP členských štátov EÚ sme overovali už v roku 2013, vtedy v podaní Maroša Šefčoviča. V porovnaní s ním sa v roku 2014 skúmaný pomer výrazne nezmenil, a preto považujeme výrok J. Kollára za pravdivý. Ako uvádza portál Euractiv.com v článku o rozpočte EÚ pre rok 2014, \"ročný rozpočet Európskej únie vo výške približne 130 miliárd eur sa rovná približne jednému percentu národného dôchodku EÚ , čo je 244 € na jedného občana EÚ.\" Podľa ďalšieho vysvetlenia výšky rozpočtu EÚ, \"rozpočet únie je pritom pomerne malý – tvorí približne len jedno percento ročného HDP bloku , no diskusie o ňom väčšinou končia rozpormi, pretože štáty sa snažia maximalizovať jeho prínos pre seba. Tri štvrtiny rozpočtu smerujú ako dotácia do poľnohospodárstva alebo do budovania infraštruktúry v menej rozvinutých regiónoch, najmä na východe.\" Správnosť uvedenej interpretácie môžeme skontrolovať s pomocou dát o rozpočte EÚ na rok 2014."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Euractiv.com", "vysvetlenia", "dát"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/89/maros-sefcovic/?ph=1&page=3", "http://www.euractiv.com/priorities/eu-budget-2014-2020-euro-deal-linksdossier-514729", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/europa-pripravuje-rozpocet-ocakava-spory-524680", "http://ec.europa.eu/budget/figures/2014/2014_en.cfm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:40.112064+00:00"}
{"id": "vr36898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36898", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ale je tu ešte ďalší indikátor podľa môjho názoru veľmi dobrých úmyslom ministra Uhliarika a dobre motivácie, prichádza a už predložil do pripomienkového konania zákon, ktorý opäť oslabí farma biznis v zdravotníctve.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Procházka má pravdepodobne na mysli nový návrh novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ku ktorému bolo v rámci pripomienkového konania vznesených 172 obyčajných a 50 zásadných pripomienok. Prepracovaná novela by mala byť pripravená na odbornú diskusiu v prvom štvrťroku tohto roka. \" Cieľom novely je zvýšenie transparentnosti kategorizácie nielen liečiv a liekov, zameria sa aj na zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a zjednodušenie podávania žiadostí do kategorizácie, ako aj ich spracovanie a rozhodovanie o nich v súlade so správnym poriadkom. Všetky návrhy budú zverejňované a zúčastnené strany sa k nim budú môcť vyjadriť a podať dôkazy, na ktoré sa bude prihliadať pri kategorizácii, \" vyjadrilo sa na tému novely ministerstvo zdravotníctva. Podľa portálu zzz.sk kategorizáciu liekov by mala novela zjednodušiť a elektronizovať vrátane elektronického podávania návrhov a sledovanie celého procesu vrátane vyjadrení účastníkov konania, publikovania zápisníc a rozhodnutí na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. Navrhované je tiež rovnomerné rozdelenie zástupcov zdravotných poisťovní v kategorizačných komisiách a kategorizačných radách, či zverejňovanie hlasovaní podľa mien, zverejňovanie kontaktov členov kategorizačných komisií a rád so zástupcami farmaceutického priemyslu, zdravotných poisťovní, pacientskych organizácií, ako aj zverejňovanie príjmov členov kategorizačných komisií od farmaceutického priemyslu. Ak za oslabenie farmaceutického biznisu považujeme navrhované zvýšenie transparentnosti a otvorenosti procesu kategorizácie liečiv môžeme Procházkov výrok považovať za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Procházka má pravdepodobne na mysli nový návrh novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ku ktorému bolo v rámci pripomienkového konania vznesených 172 obyčajných a 50 zásadných pripomienok. Prepracovaná novela by mala byť pripravená na odbornú diskusiu v prvom štvrťroku tohto roka. \" Cieľom novely je zvýšenie transparentnosti kategorizácie nielen liečiv a liekov, zameria sa aj na zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a zjednodušenie podávania žiadostí do kategorizácie, ako aj ich spracovanie a rozhodovanie o nich v súlade so správnym poriadkom. Všetky návrhy budú zverejňované a zúčastnené strany sa k nim budú môcť vyjadriť a podať dôkazy, na ktoré sa bude prihliadať pri kategorizácii, \" vyjadrilo sa na tému novely ministerstvo zdravotníctva. Podľa portálu zzz.sk kategorizáciu liekov by mala novela zjednodušiť a elektronizovať vrátane elektronického podávania návrhov a sledovanie celého procesu vrátane vyjadrení účastníkov konania, publikovania zápisníc a rozhodnutí na internetovej stránke ministerstva zdravotníctva. Navrhované je tiež rovnomerné rozdelenie zástupcov zdravotných poisťovní v kategorizačných komisiách a kategorizačných radách, či zverejňovanie hlasovaní podľa mien, zverejňovanie kontaktov členov kategorizačných komisií a rád so zástupcami farmaceutického priemyslu, zdravotných poisťovní, pacientskych organizácií, ako aj zverejňovanie príjmov členov kategorizačných komisií od farmaceutického priemyslu. Ak za oslabenie farmaceutického biznisu považujeme navrhované zvýšenie transparentnosti a otvorenosti procesu kategorizácie liečiv môžeme Procházkov výrok považovať za pravdivý."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrilo", "zzz.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/novy-navrh-novely-o-rozsahu-zs-v-prvom/271518-clanok.html", "http://www.zzz.sk/?clanok=9133"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:22.768032+00:00"}
{"id": "vr38164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38164", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Áno, minister financií, pardon, počíta s výnosom z tejto bankovej dane v úrovni okolo 40 miliónov eur.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií počíta s výnosom z novozavedenej bankovej dane vo výške 40 miliónov eur. Uvádza sa to priamo v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf, str. 38). Informovali o tom v apríli Hospodárske noviny a aj TASR .", "analysis_paragraphs": ["Minister financií počíta s výnosom z novozavedenej bankovej dane vo výške 40 miliónov eur. Uvádza sa to priamo v Programe stability SR na roky 2011 až 2014 (.pdf, str. 38). Informovali o tom v apríli Hospodárske noviny a aj TASR ."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Programe stability SR na roky 2011 až 2014", "Hospodárske noviny", "TASR"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51568400-miklos-chce-bankovu-dan-priclenit-k-ochrane-vkladov", "http://www.finance.sk/spravy/finance/53692--bankova-dan-by-mala-byt-sucastou-systemu-poistenia-vkladov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:14.979944+00:00"}
{"id": "45877", "numeric_id": 45877, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45877", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "...kde by boli logopédi, ktorých máme veľký nedostatok", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensku chýbajú logopédi. Tvrdenie Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivé. Slovenská lekárska spoločnosť (SLS) pripomienkovala v júli 2019 nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Čísla hovoria, že na Slovensku máme dnes 1 logopéda na cca 34 000 obyvateľov, čo je najmenej z celej Európy. Slovensko má z celej Európy najnižší počet týchto špecialistov. V súčasnosti sa pohybuje toto číslo približne okolo 150 logopédov na 5 200 000 obyvateľov, za predpokladu, že počítame aj s klinickými logopédmi, pracujúcimi v nemocničných zariadeniach,” uvádza SLS v pripomienke. Podľa SLS by sa počet logopédov mal zvýšiť tak, aby pripadal jeden logopéd na 20 000 obyvateľov – v optimálnom prípade na 15 000. Na nedostatočný počet logopédov upozornil vo februári 2015 aj vedúci Katedry logopédie Zsolt Cséfalvay a v máji 2017 logopédka Hana Laciková z Inštitútu detskej reči.", "analysis_paragraphs": ["Slovensku chýbajú logopédi. Tvrdenie Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivé. Slovenská lekárska spoločnosť (SLS) pripomienkovala v júli 2019 nariadenie vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Čísla hovoria, že na Slovensku máme dnes 1 logopéda na cca 34 000 obyvateľov, čo je najmenej z celej Európy. Slovensko má z celej Európy najnižší počet týchto špecialistov. V súčasnosti sa pohybuje toto číslo približne okolo 150 logopédov na 5 200 000 obyvateľov, za predpokladu, že počítame aj s klinickými logopédmi, pracujúcimi v nemocničných zariadeniach,” uvádza SLS v pripomienke. Podľa SLS by sa počet logopédov mal zvýšiť tak, aby pripadal jeden logopéd na 20 000 obyvateľov – v optimálnom prípade na 15 000. Na nedostatočný počet logopédov upozornil vo februári 2015 aj vedúci Katedry logopédie Zsolt Cséfalvay a v máji 2017 logopédka Hana Laciková z Inštitútu detskej reči."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "vedúci", "logopédka"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2019/529/pripomienky/COO-2145-1000-3-3518501", "https://domov.sme.sk/c/7656384/prvaci-viac-suslu-a-rackuju-logopedov-je-malo.html", "https://www.postoj.sk/23500/logopedka-deti-maju-horsiu-rec-lebo-sa-spolu-menej-rozpravame-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:42.888652+00:00"}
{"id": "vr14680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14680", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Dodnes to (systém DRG, pozn.) nemáme ako jediná krajina v EU.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správe z roku 2012 skutočne konštatuje (.pdf), že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá DRG (Diagnosis related group - skupiny súvisiacich diagnóz). Táto správa pochádza z obdobia pred vstupom Chorvátska do EÚ, aj táto krajina však má zavedené DRG (.pdf). Túto informáciu potvrdzujú aj ďalšie zdroje , ktoré taktiež konštatujú, že DRG v jednotlivých štátoch EÚ sa od seba značne odlišujú . Zavedenie DRG bol jeden zo sľubov súčasnej vlády, ktorý sa nepodarilo splniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v správe z roku 2012 skutočne konštatuje (.pdf), že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá nemá DRG (Diagnosis related group - skupiny súvisiacich diagnóz). Táto správa pochádza z obdobia pred vstupom Chorvátska do EÚ, aj táto krajina však má zavedené DRG (.pdf). Túto informáciu potvrdzujú aj ďalšie zdroje , ktoré taktiež konštatujú, že DRG v jednotlivých štátoch EÚ sa od seba značne odlišujú . Zavedenie DRG bol jeden zo sľubov súčasnej vlády, ktorý sa nepodarilo splniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["konštatuje", "zavedené", "ďalšie", "zdroje", "odlišujú", "sľubov"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/documents/14214/21944/Koncepcia_DRG_systemu.pdf/b047987e-5399-4e59-9e82-975ed4c2f998", "http://www.lse.ac.uk/LSEHealthAndSocialCare/pdf/eurohealth/VOL13No1/Croatia.pdf", "http://ncphp.government.bg/files/nczi/proganalizi/DRG_Presentation_EN.pdf", "http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0004/162265/e96538.pdf", "http://eurpub.oxfordjournals.org/content/early/2014/03/13/eurpub.cku025", "http://www.demagog.sk/diskusie/541/sluby-2-vlady-r-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:07.818821+00:00"}
{"id": "vr27957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27957", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "pretože si pamätám, že naposledy ma odvolávali preto, lebo jeden policajt, to znamená človek o 9 úrovní riadenia odo mňa dal výbušninu do lietadlá, ktoré kontroloval, teda zabudol vybrať z toho kontrolovaného subjektu tu atrapu, alebo teda cvičnú výbušninu a bol som odvolávaný.", "statement_date": "2014-06-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2010 podali opozičné strany návrh na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Dôvodom pre podanie tohto návrhu bolo nevydarené policajné cvičenie, kedy sa na palube lietadla z Popradu dostala do Írska zabudnutá vzorka výbušniny . Na následnej mimoriadnej schôdzi mu nedôveru vyslovilo 44 poslancov z 97 prítomných. V prípade tejto nevydarenej bezpečnostnej operácii sa nejednalo o atrapu , keďže slovenská polícia do batožiny cestujúcich nastrkala balíčky trhaviny hexogén (RDX), ktorá patrí medzi najsilnejšie výbušniny. Majitelia kufrov o prítomnosti trhavín nevedeli.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 podali opozičné strany návrh na odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Dôvodom pre podanie tohto návrhu bolo nevydarené policajné cvičenie, kedy sa na palube lietadla z Popradu dostala do Írska zabudnutá vzorka výbušniny . Na následnej mimoriadnej schôdzi mu nedôveru vyslovilo 44 poslancov z 97 prítomných. V prípade tejto nevydarenej bezpečnostnej operácii sa nejednalo o atrapu , keďže slovenská polícia do batožiny cestujúcich nastrkala balíčky trhaviny hexogén (RDX), ktorá patrí medzi najsilnejšie výbušniny. Majitelia kufrov o prítomnosti trhavín nevedeli."], "analysis_date": "2014-06-02", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "prípade"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5204621/opozicne-strany-podali-navrh-na-odvolanie-kalinaka.html", "http://www.sme.sk/c/5179110/policajti-na-letisku-schovali-vybusniny-do-batozin-jedna-odletela-do-dublinu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:42.343560+00:00"}
{"id": "vr18300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18300", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Mesto prijalo spústu opatrení, kde vychádza podnikateľom v ústrety - zadarmo terasy v podstate počas celého roka.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O odpustení dane za užívanie verejného priestranstva pod terasami na pešej zóne v Nitre informovali médiá v júni 2015. Zachované ostali administratívne poplatky za vydanie povolenia na užívanie miestnej komunikácie. Oslobodenie od platenia dane schválili mestskí poslanci opätovne i v roku 2016. V apríli 2017 však médiá informovali o zmene schválenej mestskými poslancami: ak podnikatelia nechcú platiť daň za užívanie verejného priestranstva, budú musieť zorganizovať kultúrnu akciu, na čo viacerí prevádzkovatelia reagovali kriticky. Keďže bezplatné terasy sú spojené s ďalšími podmienkami, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Zmena v prenájme priestoru pod terasami bola vykonaná na základe žiadosti od samotných podnikateľov, ale aj z dôvodu snahy vedenia mesta o oživenie pešej zóny. Podľa medializovaných informácií sa sadzby daní za užívanie verejného priestranstva pod terasami pred touto zmenou nemenili minimálne desať rokov. Podmienkou oslobodenia od dane bolo, aby vzhľad a konštrukciu terasy odsúhlasil hlavný architekt mesta. V roku 2017 mestskí poslanci schválili v súvislosti s letnými terasami v centre zmenu. Priestor pod terasami sa nemá prenajímať ale požičiavať, pod podmienkou, že prevádzkovatelia zorganizujú kultúrnu akciu. \" Môžu sa striedať, alebo pripraviť koncert či inú akciu aj spoločne. Neočakávame žiadne veľké podujatia, pokojne to môže byť záležitosť za 100 eur. Ide nám o to, aby sa v lete zaplnila pešia zóna nielen pre letné terasy, ale aj vďaka kultúrnym podujatiam, ktoré sa tu takto zorganizuj, \" uviedol primátor Jozef Dvonč. Rozhodnutie vyvolalo vlnu kritiky u podnikateľov, ktorí majú letné terasy mimo centra a za prenájom musia naďalej platiť. Rovnako niektorí prevádzkovatelia v centre neoficiálne vyhlásili, že radšej zaplatia za pozemok než by mali zorganizovať kultúrnu akciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O odpustení dane za užívanie verejného priestranstva pod terasami na pešej zóne v Nitre informovali médiá v júni 2015. Zachované ostali administratívne poplatky za vydanie povolenia na užívanie miestnej komunikácie. Oslobodenie od platenia dane schválili mestskí poslanci opätovne i v roku 2016. V apríli 2017 však médiá informovali o zmene schválenej mestskými poslancami: ak podnikatelia nechcú platiť daň za užívanie verejného priestranstva, budú musieť zorganizovať kultúrnu akciu, na čo viacerí prevádzkovatelia reagovali kriticky. Keďže bezplatné terasy sú spojené s ďalšími podmienkami, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Zmena v prenájme priestoru pod terasami bola vykonaná na základe žiadosti od samotných podnikateľov, ale aj z dôvodu snahy vedenia mesta o oživenie pešej zóny. Podľa medializovaných informácií sa sadzby daní za užívanie verejného priestranstva pod terasami pred touto zmenou nemenili minimálne desať rokov. Podmienkou oslobodenia od dane bolo, aby vzhľad a konštrukciu terasy odsúhlasil hlavný architekt mesta. V roku 2017 mestskí poslanci schválili v súvislosti s letnými terasami v centre zmenu. Priestor pod terasami sa nemá prenajímať ale požičiavať, pod podmienkou, že prevádzkovatelia zorganizujú kultúrnu akciu. \" Môžu sa striedať, alebo pripraviť koncert či inú akciu aj spoločne. Neočakávame žiadne veľké podujatia, pokojne to môže byť záležitosť za 100 eur. Ide nám o to, aby sa v lete zaplnila pešia zóna nielen pre letné terasy, ale aj vďaka kultúrnym podujatiam, ktoré sa tu takto zorganizuj, \" uviedol primátor Jozef Dvonč. Rozhodnutie vyvolalo vlnu kritiky u podnikateľov, ktorí majú letné terasy mimo centra a za prenájom musia naďalej platiť. Rovnako niektorí prevádzkovatelia v centre neoficiálne vyhlásili, že radšej zaplatia za pozemok než by mali zorganizovať kultúrnu akciu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["odpustení", "opätovne", "zmene", "sadzby", "primátor", "kritiky", "centre"], "url": ["https://mynitra.sme.sk/c/7882825/novinka-pozemky-pod-terasami-na-pesej-zone-su-v-nitre-zadarmo.html", "http://tvnitricka.sk/za-terasy-neplatia/", "https://mynitra.sme.sk/c/20509441/kto-nechce-platit-za-terasu-musi-zorganizovat-kulturnu-akciu.html", "https://mynitra.sme.sk/c/7882825/novinka-pozemky-pod-terasami-na-pesej-zone-su-v-nitre-zadarmo.html", "https://www.dnesky.sk/takto-sa-bude-platit-v-nitre-za-letne-terasy-na-pesej-zone/", "https://www2.teraz.sk/regiony/takto-zaplatia-v-nitre-za-letne-terasy/254689-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://mynitra.sme.sk/c/20509441/kto-nechce-platit-za-terasu-musi-zorganizovat-kulturnu-akciu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:19.686459+00:00"}
{"id": "50049", "numeric_id": 50049, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50049", "speaker": "Tomáš Szalay", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-szalay", "statement": "Ja som toho súčasťou nebol (riadenia a vlády počas pandémie, pozn.), ja som robil na župe a ja som to na tej župe od roku 2020 hovoril pravidelne dokola, nebolo tých mŕtvych 20 000, ale tá nadúmrtnosť bola 35 000, o 35 000 ľudí zomrelo viac ako zomieralo v rovnaké obdobia.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štúdie s názvom „Úloha COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku: Nový prístup založený na záznamoch o fakturácii zdravotnej starostlivosti” zomrelo na Slovensku v súvislosti s Covidom-19 35 399 ľudí. Analýza bola vykonaná zlúčením záznamov o fakturácii zdravotnej starostlivosti s údajmi o príčine úmrtia. Tomáš Szalay pôsobil v období pandémie ako riaditeľ Odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2018 pôsobí ako lekár BSK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtúdia bola publikovaná v International Journal of Public Health 3. decembra 2024. Kolektív autorov uvádza, že v zaznamenali 31 789 prípadov nadmernej úmrtnosti počas pandémie COVID-19 v porovnaní s priemerom EÚ27. Zároveň identifikovali 35 399 úmrtí súvisiacich s COVID-19 na základe kombinácie údajov o fakturácii zdravotnej starostlivosti a príčinách smrti. Pojem „úmrtie súvisiace s COVID-19“ bol v štúdií definovaný ako akékoľvek úmrtie, ku ktorému došlo v definovanom časovom rámci po potvrdenom kontakte s covidom-19.\n\nŠtúdia upozorňuje, že oficiálne potvrdené úmrtia (21 395) pravdepodobne podhodnocujú skutočný rozsah pandémie, a metodika použitá v tejto štúdií poskytuje presnejší a komplexnejší pohľad na dopad pandémie covidu-19.\n\nTomáš Szalay pôsobí od roku 2018 ako lekár Bratislavského samosprávneho kraja. Od 1. apríla 2020 do 1. novembra bol aj riaditeľom odboru zdravotníctva BSK. Tomáš Szalay bol zakladajúcim partnerom a senior analytikom Health Policy Institute. V období rokov 2002 až 2004 bol členom reformného tímu Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotníctva. Zaoberá sa zdravotnou politikou, dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a zdravotníckou legislatívou.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie s názvom „Úloha COVID-19 v nadmernej úmrtnosti na Slovensku: Nový prístup založený na záznamoch o fakturácii zdravotnej starostlivosti” zomrelo na Slovensku v súvislosti s Covidom-19 35 399 ľudí. Analýza bola vykonaná zlúčením záznamov o fakturácii zdravotnej starostlivosti s údajmi o príčine úmrtia. Tomáš Szalay pôsobil v období pandémie ako riaditeľ Odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja a od roku 2018 pôsobí ako lekár BSK. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štúdia bola publikovaná v International Journal of Public Health 3. decembra 2024. Kolektív autorov uvádza, že v zaznamenali 31 789 prípadov nadmernej úmrtnosti počas pandémie COVID-19 v porovnaní s priemerom EÚ27. Zároveň identifikovali 35 399 úmrtí súvisiacich s COVID-19 na základe kombinácie údajov o fakturácii zdravotnej starostlivosti a príčinách smrti. Pojem „úmrtie súvisiace s COVID-19“ bol v štúdií definovaný ako akékoľvek úmrtie, ku ktorému došlo v definovanom časovom rámci po potvrdenom kontakte s covidom-19.", "Štúdia upozorňuje, že oficiálne potvrdené úmrtia (21 395) pravdepodobne podhodnocujú skutočný rozsah pandémie, a metodika použitá v tejto štúdií poskytuje presnejší a komplexnejší pohľad na dopad pandémie covidu-19.", "Tomáš Szalay pôsobí od roku 2018 ako lekár Bratislavského samosprávneho kraja. Od 1. apríla 2020 do 1. novembra bol aj riaditeľom odboru zdravotníctva BSK. Tomáš Szalay bol zakladajúcim partnerom a senior analytikom Health Policy Institute. V období rokov 2002 až 2004 bol členom reformného tímu Rudolfa Zajaca na ministerstve zdravotníctva. Zaoberá sa zdravotnou politikou, dostupnosťou zdravotnej starostlivosti a zdravotníckou legislatívou."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "pôsobil", "publikovaná", "pôsobí", "bol", "bol"], "url": ["https://www.ssph-journal.org/journals/international-journal-of-public-health/articles/10.3389/ijph.2024.1607537/full", "https://bratislavskykraj.sk/odbor-zdravotnictva-bratislavskeho-kraja-ma-noveho-riaditela/", "https://www.ssph-journal.org/journals/international-journal-of-public-health/articles/10.3389/ijph.2024.1607537/full", "https://bratislavskykraj.sk/kontakty-zamestnancov-bsk/odbor-zdravotnictva-2/", "https://bratislavskykraj.sk/odbor-zdravotnictva-bratislavskeho-kraja-ma-noveho-riaditela/", "https://bratislavskykraj.sk/riaditelom-zdravotnictva-v-kraji-sa-stal-tomas-szalay/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:18.509403+00:00"}
{"id": "vr31196", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31196", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Treba si uvedomiť, že Slovensko bude predsedníckou krajinou EÚ v roku 2016.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rade Európskej únie predsedá každého pol roka jedna členská krajina podľa vopred určeného systému rotácie, ak Rada neprijme nové rozhodnutie. O d júla do decembra 2016 ňou bude práve Slovenská republika.", "analysis_paragraphs": ["Rade Európskej únie predsedá každého pol roka jedna členská krajina podľa vopred určeného systému rotácie, ak Rada neprijme nové rozhodnutie. O d júla do decembra 2016 ňou bude práve Slovenská republika."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["predsedá"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/echo0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:10.925668+00:00"}
{"id": "vr35983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35983", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Všetky vaše čísla roku 2002 boli horšie ako roku 98. Všetky ukazovatele, kedy moderná ekonomika existuje. Potom sa niečo sanovalo, 2002-2006, ale to je už iná kapitola.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mečiar so svojim hodnotením nehovorí pravdu: ak sa bavíme o číslach, v roku 2002 bola vyššia nezamestnanosť (12,5 vs. 18,5); ako aj dlh v pomere k HDP (34,5 percenta v 1998 vs. 43,4 percenta v 2002). HDP ale podľa OECD rástlo v roku 98 55,64 mld. USD (podľa MF 787 mld. SKK), v roku 2002 69,75 mld. USD (podľa MF 1 108 mld. SKK), rast HDP v roku 98 bol na úrovni 4,39 percenta, v roku 2002 4,75. Súhrnný index OECD Key Short-Term Economic Indicators dáva rok 2002 s hodnotou 4, 6 pred 1998, kedy má úroveň 4,4 (rok 1999 má nulu, od ktorej sa začínalo). Index zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar so svojim hodnotením nehovorí pravdu: ak sa bavíme o číslach, v roku 2002 bola vyššia nezamestnanosť (12,5 vs. 18,5); ako aj dlh v pomere k HDP (34,5 percenta v 1998 vs. 43,4 percenta v 2002). HDP ale podľa OECD rástlo v roku 98 55,64 mld. USD (podľa MF 787 mld. SKK), v roku 2002 69,75 mld. USD (podľa MF 1 108 mld. SKK), rast HDP v roku 98 bol na úrovni 4,39 percenta, v roku 2002 4,75. Súhrnný index OECD Key Short-Term Economic Indicators dáva rok 2002 s hodnotou 4, 6 pred 1998, kedy má úroveň 4,4 (rok 1999 má nulu, od ktorej sa začínalo). Index zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:14.409136+00:00"}
{"id": "44043", "numeric_id": 44043, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44043", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vystavali sme, pre nich smiešny, stožiar, kde je najväčšia vlajka 6 × 9 m, rekonštruovali sme kuchyňu pre 450 ľudí, prerobili sme sálu, osvetlenia stropov, rekonštruovali sme vstup, čestnú stráž, ktorej sa smiali, rekonštruovali sme sociálne zariadenia a mediálne. Nie počkajte, vymenili sme vozový park, dorovnali sme platy na úroveň vlády. (...) A súčasne som zaviedol nový rokovací poriadok.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase, kedy bol Andrej Danko predsedom parlamentu vo vláde so Smerom, Mostom-Hid a SNS, sa - viaceré z jeho iniciatívy - udiali opatrenia a zmeny, ktoré vo výroku spomína. Jeho tvrdenie preto napriek nepresnostiam hodnotíme ako ešte pravdivé. Kancelária Národnej rady nechala pod vedením Andreja Danka pred parlamentom postaviť 30-metrový stožiar so slovenskou vlajkou. Náklady naň boli 58-tisíc eur, vyzbierali sa na nich darcovia vrátane Danka. Vlajka má mať rozmery 6x9 metrov. Danko spustil ako predseda parlamentu viacero prác na jeho obnovu. V lete 2017 prešla rekonštrukciou rokovacia sála, ktorá dostala nový osvetľovací systém a nové kreslá pre poslancov. Úpravy sa dotkli aj priestorov pre novinárov a médiá. Počas leta 2018 bola dokončená renovácia parlametnej kuchyne. Okrem inventára sa v nej menila elektrika, vodoinštalácia, vzduchotechnika, plyn a chladenie. Podľa webu NRSR parlamentná kuchyňa slúži až pre 650 ľudí. Rekonštrukcia vstupu do parlamentu ešte prebieha, mala by byť ukončená začiatkom roka 2020. Po nápade Andreja Danka stráži oštátne symboly vo vstupnej hale parlamentu od septembra 2016 čestná stráž Ozbrojených síl. Pri vozovom parku Danko pravdepodobne odkazuje na nové vozidlá, ktoré armáda dostala počas úradovania ministra obrany Petra Gajdoša - nominanta Dankovej SNS. Začiatkom roka 2017 Gajdoš vojakom odovzdal do užívania 29 nových vozidiel , 21 bojových vozidiel dostali v máji 2018. Nie je celkom zrejmé, čo Andrej Danko myslel pod „dorovnaním platov na úroveň vlády.” V roku 2019 však vo verejnej správe došlo k dorovnávaniu platov na úroveň minimálnej mzdy. V auguste 2016 predstavil Danko nový rokovací poriadok, ktorý obmedzil dĺžku rečníckeho času a počtu vystúpení poslancov, zaviedol možnosť vykázať ich z rokovania a zakázal im používať zvukové a obrazové pomôcky.", "analysis_paragraphs": ["V čase, kedy bol Andrej Danko predsedom parlamentu vo vláde so Smerom, Mostom-Hid a SNS, sa - viaceré z jeho iniciatívy - udiali opatrenia a zmeny, ktoré vo výroku spomína. Jeho tvrdenie preto napriek nepresnostiam hodnotíme ako ešte pravdivé. Kancelária Národnej rady nechala pod vedením Andreja Danka pred parlamentom postaviť 30-metrový stožiar so slovenskou vlajkou. Náklady naň boli 58-tisíc eur, vyzbierali sa na nich darcovia vrátane Danka. Vlajka má mať rozmery 6x9 metrov. Danko spustil ako predseda parlamentu viacero prác na jeho obnovu. V lete 2017 prešla rekonštrukciou rokovacia sála, ktorá dostala nový osvetľovací systém a nové kreslá pre poslancov. Úpravy sa dotkli aj priestorov pre novinárov a médiá. Počas leta 2018 bola dokončená renovácia parlametnej kuchyne. Okrem inventára sa v nej menila elektrika, vodoinštalácia, vzduchotechnika, plyn a chladenie. Podľa webu NRSR parlamentná kuchyňa slúži až pre 650 ľudí. Rekonštrukcia vstupu do parlamentu ešte prebieha, mala by byť ukončená začiatkom roka 2020. Po nápade Andreja Danka stráži oštátne symboly vo vstupnej hale parlamentu od septembra 2016 čestná stráž Ozbrojených síl. Pri vozovom parku Danko pravdepodobne odkazuje na nové vozidlá, ktoré armáda dostala počas úradovania ministra obrany Petra Gajdoša - nominanta Dankovej SNS. Začiatkom roka 2017 Gajdoš vojakom odovzdal do užívania 29 nových vozidiel , 21 bojových vozidiel dostali v máji 2018. Nie je celkom zrejmé, čo Andrej Danko myslel pod „dorovnaním platov na úroveň vlády.” V roku 2019 však vo verejnej správe došlo k dorovnávaniu platov na úroveň minimálnej mzdy. V auguste 2016 predstavil Danko nový rokovací poriadok, ktorý obmedzil dĺžku rečníckeho času a počtu vystúpení poslancov, zaviedol možnosť vykázať ich z rokovania a zakázal im používať zvukové a obrazové pomôcky."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["nechala", "má", "osvetľovací", "kreslá", "novinárov", "renovácia", "kuchyňa", "vstupu", "čestná stráž", "vozidiel", "bojových", "dorovnávaniu", "predstavil", "obmedzil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22189292/vyssi-ako-ten-madarsky-pred-parlamentom-vztycuju-dankov-stoziar.html", "https://www.cas.sk/clanok/878976/danko-vztycoval-vlajku-pred-parlamentom-na-stoziar-dohliadali-exprezidenti/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54384", "https://ekonomika.sme.sk/c/20560715/poslanci-maju-nove-stolicky-pozrite-sa-ako-vyzeraju.html?ref=av-left", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54428", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-kuchyna-a-bufet-presli-rekonstr/330735-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54669", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=55162", "https://www5.teraz.sk/slovensko/nrsr-v-parlamente-nastupila-cestna-straz/216037-clanok.html", "https://www.mosr.sk/38982-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-nove-auta/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/gajdos-odovzdal-slovenskym-vojakom-nove-stroje-pozrite-sa-ako-vyzeraju.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1074", "https://dennikn.sk/530894/parlament-podla-danka-kratsie-reci-ziadne-mobily-a-vykazovanie-poslancov/?ref=in", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1850426_poslanci-prelomili-veto-prezidenta-opat-schvalili-novy-rokovaci-poriadok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:15.972735+00:00"}
{"id": "vr38158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38158", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...koaličná rada začiatkom tohto týždňa 2. mája v pondelok prerokovala východiská štátneho rozpočtu, rozpočtu verejnej, celej verejnej správy na roky 2012 až 2014. Budúci týždeň by to mala schváliť vláda.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličná rada sa východiskami rozpočtu v pondelok 2. mája zaoberala , na konkrétnej podobe sa vtedy nezhodla. Rokovanie o návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bolo 4. mája 2011 vypustené z programu rokovania vlády. Rokovanie o návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bolo zaradené ako druhý bod programu rokovania vlády, ktoré sa uskutoční 11. mája 2011. Minister financií Ivan Mikloš po rokovaní uviedol, že predpokladá schválenie východísk rozpočtu na budúci týždeň.", "analysis_paragraphs": ["Koaličná rada sa východiskami rozpočtu v pondelok 2. mája zaoberala , na konkrétnej podobe sa vtedy nezhodla. Rokovanie o návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bolo 4. mája 2011 vypustené z programu rokovania vlády. Rokovanie o návrhu východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 bolo zaradené ako druhý bod programu rokovania vlády, ktoré sa uskutoční 11. mája 2011. Minister financií Ivan Mikloš po rokovaní uviedol, že predpokladá schválenie východísk rozpočtu na budúci týždeň."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["v pondelok 2. mája zaoberala", "vypustené z programu", "Ivan Mikloš"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/platy-vyssie-nebudu-ale-ani-danova-zataz-slubuje-koalicia-pmr-/sk_ekonomika.asp?c=A110502_213330_sk_ekonomika_p01", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/579", "http://spravy.pravda.sk/debatu-o-vychodiskach-rozpoctu-vlada-odlozila-fqd-/sk_ekonomika.asp?c=A110504_124754_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:59.813265+00:00"}
{"id": "vr33742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33742", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pretože a už som to raz povedal, táto krajina ešte nikdy nemala ani čo len vyrovnaný rozpočet. Vždy sme hospodárili s deficitom.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu NBS od roku 1993 do roku 2011 celková bilancia štátneho rozpočtu SR nikdy nedosiahla kladné hodnoty. Rozpočty na roky 2012 a 2013 taktiež počítali so schodkom 3,6 resp. 3 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu NBS od roku 1993 do roku 2011 celková bilancia štátneho rozpočtu SR nikdy nedosiahla kladné hodnoty. Rozpočty na roky 2012 a 2013 taktiež počítali so schodkom 3,6 resp. 3 mld. eur."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu", "2012", "2013"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-438"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:58.084865+00:00"}
{"id": "vr15692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15692", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vtedy (pred voľbami 2010, pozn.) tá situácia bola taká, že SNS mala 5 % a Kotleba 2 %.", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovorí o situácií pred voľbami do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili 12. júna 2010. Prieskumy verejnej mienky , týkajúce sa volebných preferencií, uskutočňovalo niekoľko agentúr, medzi ktorými bola agentúra Focus, MVK, Median, AVVM, aj Polis. Agentúra Median naozaj namerala pre SNS v máji 2010 podporu vo výške 5 %. Podporu SNS odhadovalo niekoľko agentúr na približne 5 % už dlhšiu dobu pred voľbami. Agentúra MVK odhadovala necelých 5 % vo februári 2010, v máji 2010 namerala 5,2% agentúra AVVM . Ostatné agentúry namerali strane vyššiu podporu, v januári 2010 namerala agentúra Median až 9,6 % podporu. Strana ĽS-Naše Slovensko však nikdy nedosiahla v prieskumoch 2 %. Najviac jej odhadovala agentúra AVVM v máji 2010, a to 1,1 %. V prieskumoch agentúry Focus (.pdf) dosiahla strana najvyššiu hodnotu 0,9 % v júni 2010. Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovorí o situácií pred voľbami do Národnej rady SR, ktoré sa uskutočnili 12. júna 2010. Prieskumy verejnej mienky , týkajúce sa volebných preferencií, uskutočňovalo niekoľko agentúr, medzi ktorými bola agentúra Focus, MVK, Median, AVVM, aj Polis. Agentúra Median naozaj namerala pre SNS v máji 2010 podporu vo výške 5 %. Podporu SNS odhadovalo niekoľko agentúr na približne 5 % už dlhšiu dobu pred voľbami. Agentúra MVK odhadovala necelých 5 % vo februári 2010, v máji 2010 namerala 5,2% agentúra AVVM . Ostatné agentúry namerali strane vyššiu podporu, v januári 2010 namerala agentúra Median až 9,6 % podporu. Strana ĽS-Naše Slovensko však nikdy nedosiahla v prieskumoch 2 %. Najviac jej odhadovala agentúra AVVM v máji 2010, a to 1,1 %. V prieskumoch agentúry Focus (.pdf) dosiahla strana najvyššiu hodnotu 0,9 % v júni 2010. Výrok na základe týchto informácií hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Prieskumy verejnej mienky", "agentúra AVVM", "agentúra AVVM", "(.pdf)", "voľbách v roku 2010", "porovnanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243319-prieskumy-agentur-focus-median-mvk-a-polis/", "https://www.aktuality.sk/clanok/164427/prieskum-smer-stale-najsilnejsi-azen-nad-5-hzds-mimo-hry/", "https://www.aktuality.sk/clanok/164427/prieskum-smer-stale-najsilnejsi-azen-nad-5-hzds-mimo-hry/", "http://www.focus-research.sk/files/121_Preferencie%20politickych%20stran_%20jun2010.pdf", "http://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243497-prieskumy-triafali-vedla-smeru-hadali-az-o-paet-percent-menej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:06.750214+00:00"}
{"id": "vr36678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36678", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Po zrušení voči SDKÚ som žiadnu tlačovú konferenciu už nevidel, nikto už nežiadal, že teda nebolo umožnené, aby sa zistili majitelia schránkových firiem v Anglicku. Tam už žiadna tlačová konferencia nebola.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "4. januára 2011 špeciálny prokurátor Ján Šanta zastavil vyšetrovanie v kauze financovania strany SDKÚ-DS. Podľa špeciálneho prokurátora strana pôžičku aj jej vrátenie riadne zdokladovala a ani pri predaji hotela Fórum v Bratislave sa nepotvrdili žiadne nezrovnalosti ani čierne fondy. Z nelegálneho financovania cez nastrčené firmy obvinil SDKÚ ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2010 expremiér R. Fico.\n\nR. Kaliňák hovoril pravdu, nakoľko sme následne nezaznamenali nijakú tlačovú besedu, na ktorej by sa J. Spišiak vyjadroval k zastaveniu vyšetrovania financovania v SDKÚ.", "analysis_paragraphs": ["4. januára 2011 špeciálny prokurátor Ján Šanta zastavil vyšetrovanie v kauze financovania strany SDKÚ-DS. Podľa špeciálneho prokurátora strana pôžičku aj jej vrátenie riadne zdokladovala a ani pri predaji hotela Fórum v Bratislave sa nepotvrdili žiadne nezrovnalosti ani čierne fondy. Z nelegálneho financovania cez nastrčené firmy obvinil SDKÚ ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2010 expremiér R. Fico.", "R. Kaliňák hovoril pravdu, nakoľko sme následne nezaznamenali nijakú tlačovú besedu, na ktorej by sa J. Spišiak vyjadroval k zastaveniu vyšetrovania financovania v SDKÚ."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zastavil vyšetrovanie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/specialny-prokurator-zastavil-vysetrovanie-financovania-sdku-psv-/sk_domace.asp?c=A110104_195630_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:21.197199+00:00"}
{"id": "vr18298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18298", "speaker": "Marek Hattas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-hattas", "statement": "Projekt z českého Kolína, kde primátor Vít Rakušan s bezpečnostným projektom dosiahol vo svojom meste zmenu takú, že za dva roky im klesla kriminalita o 50 % a trestnoprávna o 75 %.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o projekt Bezpečný Kolín spustený v roku 2013 zameraný na prevenciu kriminality. Podľa správy Ministerstva vnútra Českej republiky z mája 2018 sa vďaka projektu podarilo v Kolíne od roku 2014 znížiť kriminalitu o viac ako polovicu (56 %) a majetkovú trestnú činnosť dokonca o 70 %. Počas prvých dvoch rokov od začatia projektu kriminalita klesla o 53,5 % a majetková trestná činnosť o približne 67 % ( .pdf , s. 3). Napriek odchýlke vo výške majetkovej trestnej činnosti, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ide o projekt Bezpečný Kolín spustený v roku 2013 zameraný na prevenciu kriminality. Podľa správy Ministerstva vnútra Českej republiky z mája 2018 sa vďaka projektu podarilo v Kolíne od roku 2014 znížiť kriminalitu o viac ako polovicu (56 %) a majetkovú trestnú činnosť dokonca o 70 %. Počas prvých dvoch rokov od začatia projektu kriminalita klesla o 53,5 % a majetková trestná činnosť o približne 67 % ( .pdf , s. 3). Napriek odchýlke vo výške majetkovej trestnej činnosti, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "správy", ".pdf", ".pdf", "Odboru"], "url": ["http://www.bezpecnykolin.cz/bezpecnost-mesta", "http://www.mvcr.cz/clanek/bezpecny-kolin-ve-meste-ktere-snizilo-kriminalitu-na-polovinu-se-setkali-ministri-vnitra-a-spravedlnosti.aspx", "http://www.prevencekriminality.cz/evt_file.php?file=1370", "http://www.prevencekriminality.cz/evt_file.php?file=1370", "http://www.prevencekriminality.cz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:19.095599+00:00"}
{"id": "44116", "numeric_id": 44116, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44116", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Andrej Danko pred voľbami (2016 - pozn.) vravel, že s Maďarmi nikdy nepôjdu do koalície.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko pred voľbami 2016 jasné „nie” maďarským stranám - teda ani Mostu–Híd - nepovedal . Ešte v roku 2012 však ako podpredseda SNS vyhlásil (14:05): „...myslím si, že vieme byť garancia toho, čo nevie byť žiadna politická scéna vrátane Smeru a to je to, že nikdy nebudeme vo vláde s Bugárom...“ Aj napriek tejto garancii Dankova SNS v roku 2016 vstúpila do koalície s Mostom – Híd Bélu Bugára. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko pred voľbami 2016 jasné „nie” maďarským stranám - teda ani Mostu–Híd - nepovedal . Ešte v roku 2012 však ako podpredseda SNS vyhlásil (14:05): „...myslím si, že vieme byť garancia toho, čo nevie byť žiadna politická scéna vrátane Smeru a to je to, že nikdy nebudeme vo vláde s Bugárom...“ Aj napriek tejto garancii Dankova SNS v roku 2016 vstúpila do koalície s Mostom – Híd Bélu Bugára. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["nepovedal", "podpredseda", "vyhlásil", "vstúpila"], "url": ["https://dennikn.sk/400538/sns-most-hid-nepovedali-nie-danko-vsak-protimadarske-korene-nezabuda/", "https://www.sme.sk/os/14/andrej-danko", "https://www.ta3.com/clanok/8029/tb-strany-sns-o-volebnom-programe.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zrodila-sa-koalicia-fico-hovoril-o-bezpecnosti-danko-si-splnil-sen.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:01.163907+00:00"}
{"id": "vr29836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29836", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán premiér, k nám dokonca aj prišla ďalšia poslankyňa ( reakcia na premiérov výrok, že SMER-u ako jedinému nikdy neodišiel žiaden poslanec parlamentu, pozn.).", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali 11. mája 2015 O 5 minút 12. Z tohto overovania vyplynulo, že stranu Most-HÍD v minulosti opustil Andrej Hrnčiar, vzdal sa poslaneckého mandátu, vo funkcii bol nahradený a vstúpil do strany SIEŤ. Neskôr sa k strane Most-Híd pridala Lucia Žitňanská. Je teda pravdou, že jedna poslankyňa sa v parlamente k strane Most-Híd pridala, no zároveň z tejto strany predtým aj odišiel jeden poslanec. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nČo sa týka poslaneckého klubu SMER-SD, po obvinení zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby V. Jánoš (exposlanec za SMER-SD) v marci 2015 zložil mandát poslanca a funkciu straníckeho šéfa v Prievidzi.\n\nA.Hrnčiar\n\nJ.Droba, M.Chren, J.Kollár, D.Krajcer, J.Miškov", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali 11. mája 2015 O 5 minút 12. Z tohto overovania vyplynulo, že stranu Most-HÍD v minulosti opustil Andrej Hrnčiar, vzdal sa poslaneckého mandátu, vo funkcii bol nahradený a vstúpil do strany SIEŤ. Neskôr sa k strane Most-Híd pridala Lucia Žitňanská. Je teda pravdou, že jedna poslankyňa sa v parlamente k strane Most-Híd pridala, no zároveň z tejto strany predtým aj odišiel jeden poslanec. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Čo sa týka poslaneckého klubu SMER-SD, po obvinení zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby V. Jánoš (exposlanec za SMER-SD) v marci 2015 zložil mandát poslanca a funkciu straníckeho šéfa v Prievidzi.", "A.Hrnčiar", "J.Droba, M.Chren, J.Kollár, D.Krajcer, J.Miškov"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["11. mája 2015", "zložil", "2012", "vystúpili", "vystúpil", "vystúpila", "vystúpil", "opustil", "vylúčený", "odišli", "o", "dchod", "odišli", "opustili"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.topky.sk/cl/100535/1460403/Neskutocne--Janosovi-po-odchode-z-parlamentu-vyplatia-takmer-6-tisic-", "http://www.sme.sk/c/6392756/daniel-lipsic-vystupuje-z-kdh.html", "http://www.sme.sk/c/6392756/daniel-lipsic-vystupuje-z-kdh.html", "http://alojzhlina.blog.sme.sk/c/311585/Tlacove-vyhlasenie-vystupenie-z-klubu-OLaNO.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/239152/poslankyna-maria-ritomska-vystupila-z-klubu-olano/", "http://www.sme.sk/c/7217256/obycajnym-ludom-ubudaju-poslanci-z-klubu-vystupil-ochranar-huba.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/806371-prochazka-zalozi-novu-stranu-hrnciar-preto-opusta-most-hid/", "http://www.aktuality.sk/clanok/233403/slota-sa-odvolal-proti-vyluceniu-z-sns/", "http://www.aktuality.sk/clanok/226954/odchod-kollarovcov-zo-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/339285-z-sdku-vystupili-poslanci-mikus-novotny-a-jurzyca/", "http://www.teraz.sk/slovensko/liberal-odchod-nova-lipsic/98911-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:28.926177+00:00"}
{"id": "vr37880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37880", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Aj minulé vlády sa usilovali ho pomenovať, tento problém, vo viacerých uzneseniach sa to dá čítať. Ale ani posledná napríklad nemala odvahu prijať riešenie.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otázka deregulácie nájomného sa objavila v Programovom vyhlásení vlády 2002 (kapitola Bytová politika). \"Vláda prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu SR do EÚ. Regulačné opatrenia v oblasti nájomného sa po tomto termíne budú sústreďovať iba na nevyhnutné zmeny súvisiace s reálnym vývojom nákladov. Dereguláciou nájomného a legislatívnymi úpravami vláda vytvorí podmienky pre výstavbu nájomných bytov vo verejnom i súkromnom nájomnom sektore.\" Podľa Hospodárskych novín vláda Róberta Fica sa začala týmto problémom zaoberať avšak na podnet ministra výstavby Igora Štefanova riešenie odložila o pol roka až rok, čím ho presunula na plecia nasledujúcej vlády. Presunutie termínu riešenia regulovaného nájomného potvrdzuje aj článok denníka Sme .", "analysis_paragraphs": ["Otázka deregulácie nájomného sa objavila v Programovom vyhlásení vlády 2002 (kapitola Bytová politika). \"Vláda prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu SR do EÚ. Regulačné opatrenia v oblasti nájomného sa po tomto termíne budú sústreďovať iba na nevyhnutné zmeny súvisiace s reálnym vývojom nákladov. Dereguláciou nájomného a legislatívnymi úpravami vláda vytvorí podmienky pre výstavbu nájomných bytov vo verejnom i súkromnom nájomnom sektore.\" Podľa Hospodárskych novín vláda Róberta Fica sa začala týmto problémom zaoberať avšak na podnet ministra výstavby Igora Štefanova riešenie odložila o pol roka až rok, čím ho presunula na plecia nasledujúcej vlády. Presunutie termínu riešenia regulovaného nájomného potvrdzuje aj článok denníka Sme ."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády 2002", "Hospodárskych novín", "Sme"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/918/programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-%28-od-16-10-2002-do-04-07-2006-%29.php", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51385610-pri-bytoch-zlyhali-vsetky-doterajsie-vlady", "http://www.sme.sk/c/5022729/regulovane-najomne-bude-strasit-este-roky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:06.893278+00:00"}
{"id": "vr35548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35548", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A na druhej strane hovoríme o tom, že tu niekde šlengriansky zastavil výstavbu diaľníc a 5 tisíc ľudí príde o prácu.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Prepúšťanie vo Váhostave max. 500 ľudí , prepúšťanie v Doprastave max. 750 pracovníkov , Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov . V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet zaniknutých pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že stavebné spoločnosti podieľajúce sa na výstavbe diaľnic avizujú v súvislosti so zastavením 1. balíku PPP projektov prepúštanie, avšak Robert Fico toto číslo neúmerne navyšuje. Prepúšťanie vo Váhostave max. 500 ľudí , prepúšťanie v Doprastave max. 750 pracovníkov , Skanska zatiaľ prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov . V týchto počtoch však nie sú zarátané nepriamo súvisiace pracovné miesta, takže nie je možné odhadnúť presný počet zaniknutých pracovných miest."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Prepúšťanie vo Váhostave max. 500 ľudí", "prepúšťanie v Doprastave max. 750 pracovníkov", "prepúšťať nebude, ale zamestnáva v SR iba 900 pracovníkov"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/vahostav-prepusta-o-pracu-pride-500-ludi.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/doprastav-bude-prepustat-v-druhej-po/195772-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/aj-skanska-bude-prepustat-ak-nedost/199311-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:29.083114+00:00"}
{"id": "vr34192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34192", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...Veď dokonca v exit polloch, čo sú teda výsledky prieskumov už počas volieb, ktoré sa zverejňujú, majú byť veľmi blízko reálnemu výsledku, sa pomýlili o 7 % (7 percentuálnych bodov, pozn.).", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Kaliňák zrejme spomína exit poll agentúry MVK počas volieb 2010. Vtedy sa agentúra MVK pomýlila v odhade konečných výsledkov volieb o takmer 7 percentuálnych bodov. Riaditeľ MVK takúto chybu považoval za malér.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák zrejme spomína exit poll agentúry MVK počas volieb 2010. Vtedy sa agentúra MVK pomýlila v odhade konečných výsledkov volieb o takmer 7 percentuálnych bodov. Riaditeľ MVK takúto chybu považoval za malér."], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľ MVK"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5458972/haulik-exit-poll-bol-najvacsi-omyl-kariery.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:10.769277+00:00"}
{"id": "vr15380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15380", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ideme rušiť daňové licencie, znižovať daň z príjmu právnických osôb o jedno percento, znižovali sme DPH. Iba na týchto dvoch rozhodnutiach – daň z príjmu a daňové licencie, sme okamžite urobili mínus 250 miliónov eur v rozpočte.", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opatrenia týkajúce sa zrušenia daňových licencií a znižovania dane z príjmu právnických osôb o jedno percento vláda plánuje preldložiť na rokovanie, keďže sa k nim zaviazala v Programovom vyhlásení. Vláda ešte v roku 2015 znižovala sadzby DPH v prípade vybraných potravín s platnosťou od 1. januára 2016. V návrhu na rozpočet verejnej správy na roku 2017-2019 je už zohľadňovaný plán vlády znížiť dan z príjmov právnických osôb a zrušiť daňové licencie. Tieto úpravy skutočne spôsobujú výpadok v rozpočte, ktorý ale v jednom roku nedosiahne spomenutých 250 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Programové vyhlásenie vlády (.pdf, s. 20) uvádza: \"... zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018.\"", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia týkajúce sa zrušenia daňových licencií a znižovania dane z príjmu právnických osôb o jedno percento vláda plánuje preldložiť na rokovanie, keďže sa k nim zaviazala v Programovom vyhlásení. Vláda ešte v roku 2015 znižovala sadzby DPH v prípade vybraných potravín s platnosťou od 1. januára 2016. V návrhu na rozpočet verejnej správy na roku 2017-2019 je už zohľadňovaný plán vlády znížiť dan z príjmov právnických osôb a zrušiť daňové licencie. Tieto úpravy skutočne spôsobujú výpadok v rozpočte, ktorý ale v jednom roku nedosiahne spomenutých 250 miliónov eur. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Programové vyhlásenie vlády (.pdf, s. 20) uvádza: \"... zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 % a každoročné prehodnocovanie možnosti ďalšieho znižovania, zrušenie daňových licencií pre zdaňovacie obdobie počnúc rokom 2018.\""], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["DPH", "Programové vyhlásenie vlády", "Trend", "rozpočet", ".pdf"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Profesionalna_zona/Dane/Metodicke_usmernenia/Nepriame_dane/2015/2015.12.31_znizena_sadzba_DPH.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.etrend.sk/podnikanie/danove-licencie-pohli-firmami-zanikali-najma-tie-bez-trzieb-a-zisku.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11203", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11203&documentId=14859"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:26.827476+00:00"}
{"id": "vr35916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35916", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...si zoberme späť, pán redaktor, vyhlásenia, ktoré robil Fidesz pred voľbami. Povedal, ak vyhráme voľby, musíme proti Slovensku postupovať tvrdšie. Sú tu aj vážnejšie vyhlásenia typu, ja si na jedno spomeniem, že Maďarsko susedí samo so sebou.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok o susedení je Ficov obľúbený, použil ho tento rok už dvakrát (rovnako ho použil aj minister Maďarič ), vždy ale vytrhával Orbánove slová z kontextu, ktorý hovorí o pravom opaku toho, čo sa snaží naznačiť Fico: Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín povedal: \"Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok o susedení je Ficov obľúbený, použil ho tento rok už dvakrát (rovnako ho použil aj minister Maďarič ), vždy ale vytrhával Orbánove slová z kontextu, ktorý hovorí o pravom opaku toho, čo sa snaží naznačiť Fico: Orbán v rozhovore pre Diplomatický magazín povedal: \"Pamätajme na to, že Maďarsko je jediná krajina, ktorá susedí sama so sebou. Z hľadiska našich národných záujmov je najdôležitejšia zjednotenie, bez zmeny hraníc, s územiami, ktoré od nás boli odrezané. Európska únia práve túto možnosť ponúka členským štátom; odľahčuje hranice, vylučuje ich z každodenného života medzi členskými štátmi, preto doteraz štátnymi hranicami oddelené, administratívnymi obmedzeniami izolované, k maďarskému národu patriace, ale na území odlišných štátov žijúce, komunity môžu patriť k novej komunite, k Európskej únii.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["už", "dvakrát", "Maďarič"], "url": ["http://demagog.sk/2010/04/fico-vs-csaky-na-telo-28-3-2010/", "http://demagog.sk/2010/03/fico-sam-v-politike-14-03-2010/", "http://demagog.sk/2010/03/hrusovsky-vs-madaric-o5m12-14-3-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:30.203547+00:00"}
{"id": "vr37123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37123", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Stalo sa, že ste nezahlasovali (počas predchádzajúcich štyroch rokov, keď program navrhovala opozícia, pozn.), nezahlasovali za program schôdze.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Išlo napr. o mimoriadnu schôdzu o odvolaní vtedajšieho predsedu parlamentu P. Pašku v roku 2007, ktorú navrhla opozícia. Agentúra SITA napísala: \" Poslanec KDH Daniel Lipšic kritizoval poslancov Smeru, že nehlasovali za program tejto schôdze. Podľa neho Smer tak preukázal, že sa obáva Paškovho odvolania. \"", "analysis_paragraphs": ["Išlo napr. o mimoriadnu schôdzu o odvolaní vtedajšieho predsedu parlamentu P. Pašku v roku 2007, ktorú navrhla opozícia. Agentúra SITA napísala: \" Poslanec KDH Daniel Lipšic kritizoval poslancov Smeru, že nehlasovali za program tejto schôdze. Podľa neho Smer tak preukázal, že sa obáva Paškovho odvolania. \""], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/rokuju-o-paskovi-poslanci-smeru-odisli-d9t-/sk_domace.asp?c=A071126_143959_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:26.322335+00:00"}
{"id": "vr38981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38981", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sulík: A ktorí ekonómovia tvrdia, že to je dobrá vec (euroval, pozn.)? Napríklad Stanek, keď už teda.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Staněk v rozhovore tvrdí, že \"Na Euroval sa musíte pozerať z dvoch hľadísk. Z krátkodobého hľadiska, keďže finančné trhy sa správajú úplne iracionálne, Euroval pôsobí ako stabilizujúci faktor, ktorý má zamedziť výkyvom, ku ktorým dochádza. Je to z krátkodobého hľadiska reakcia na stav, v ktorom sme. Zo stredno- a dlhodobého hľadiska Euroval určite nebude stačiť a pokiaľ má Európska menová únia prežiť, je nutná omnoho vyššia miera fiškálnej integrácie na úrovni Bruselu.\"", "analysis_paragraphs": ["Peter Staněk v rozhovore tvrdí, že \"Na Euroval sa musíte pozerať z dvoch hľadísk. Z krátkodobého hľadiska, keďže finančné trhy sa správajú úplne iracionálne, Euroval pôsobí ako stabilizujúci faktor, ktorý má zamedziť výkyvom, ku ktorým dochádza. Je to z krátkodobého hľadiska reakcia na stav, v ktorom sme. Zo stredno- a dlhodobého hľadiska Euroval určite nebude stačiť a pokiaľ má Európska menová únia prežiť, je nutná omnoho vyššia miera fiškálnej integrácie na úrovni Bruselu.\""], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/191876/ekonom-sav-p-stanek-mozno-pride-aj-40-hyperinflacia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:55.866790+00:00"}
{"id": "vr14504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14504", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "Úplne inak v slovenských školách vykladajú niektoré časti histórie z 19-20 storočia (než v maďarských školách v otázkach spoločných dejín, pozn.)", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O rozdieloch vo výučbe slovensko-maďarských dejín na slovených školách existuje veľmi málo zdrojov. Medzi ne patrí napríklad portál Madari.sk alebo článok z denníku SME z roku 2008, ktorý hovorí o rozdielnej interpretácii historického kontextu z pohľadu národných perspektív Slovenska a Maďarska. Rozdiely sa ukázali aj pri prípravách spoločnej učebnice dejepisu Slovákov a Maďarov, zostavovanej členmi slovensko-maďarskej komisie. Taktiež A. Simon, predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu, v marci 2015 písal o pretrvávajúcom probléme s učebnicami, ktorý vláda R. Fica neumožnila zmeniť. Ministerstvo školstva daný vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským zhodnotila tak, že nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Madari.sk, ktorý priniesol rozbor slovenských učebníc dejepisu pre žiakov s vyučovancím jazykom maďarským, uvádza nasledovné rozdiely v slovenskej interpretácii udalostí 19. a 20.storočia. O revolučných rokoch 1848-49 napísali: \" Učebnice podávajú stručnú správu o udalostiach revolučného boja za slobodu v rokoch 1848-49. Väčšinou úplne ignorujú aj udalosti spojené s 15. marcom (v Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom).\" Alebo: \" Keďže slovenské učebnice hovoria o tejto dobe len v kontexte maďarizácie, Maďari sa v ňom môžu objaviť jedine v negatívnom svetle. Čo sa týka vzniku Rakúsko-Uhorskej monarchie, aj v tomto prípade sa nevyzdvihuje rozvoj charakteristický pre Uhorsko v období dualizmu (a v rámci neho aj pre slovenské regióny), ale udalosti sa charakterizujú jedine z národnostného pohľadu .\" Ohľadom problematiky Trianonskej zmluvy portál tvrdí, že slovenské učebnice podávajú výklad dejín iba zo slovenského zorného poľa a reprodukuje negatívny obraz Maďarov. Denník SME v roku 2008 zverejnil článok zaoberajúci sa problematikou rozličnej interpretácie národných dejín na slovenských a maďarských školách. Historik E. Krekovič v ňom spomína mimo iného odlišný výklad niektorých udalostí 19-20. storočia (napríklad revolučné roky 1848-9, rozpad Rakúska-Uhorska). Predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu v marci 2015 napísal:\"Vtedy maďarskí učitelia v spolupráci so slovenskými historikmi napísali osobitné učebnice pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa tešili veľkej obľube tak medzi študentmi, ako aj medzi učiteľmi. Po príchode koalície Smeru s národniarmi však boli tieto vzdelávacie programy zrušené a distribúcia osobitných maďarských učebníc zastavená.\" Ďalej píše: \"pre odborníkov, ktorí od roku 2013 v ústrednej predmetovej komisii pre dejepis pri Štátnom pedagogickom ústave boli zodpovední za vypracovanie inovovaných vzdelávacích programov, však argumenty ich maďarských kolegov boli akceptovateľné. A tak paralelne so „slovenským programom“ bol vyhotovený aj osobitný program pre školy s maďarským vyučovacím jazykom. Vzdelávací program na základe tej istej metodiky a tej istej vnútornej štruktúry, len – približne v rozsahu asi 20 percent celého programu – s inou obsahovou náplňou...Viac ako dvojročná práca maďarských a slovenských odborníkov bola v januári tohto roka ukončená. Dovŕšením čoho riaditeľ ŠPÚ, ktorý je náhodou tiež odborníkom na didaktiku dejepisu, takže vie, čo robí, spolu s ostatnými inovovanými vzdelávacími programami aj ten „maďarský“ predložil ministrovi školstva na podpis. O to väčšie bolo prekvapenie, že tento program potrebné odobrenie od pána ministra nedostal\" (A. Simon, Denník N ). Napriek sťažnostiam Združenia maďarských dejepisárov, ktorí poslali ministrovi školstva otvorený list, aby vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím neschváliť ich program, odpoveď združenie údajne nedostalo. Ministerstvo školstva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi“.", "analysis_paragraphs": ["O rozdieloch vo výučbe slovensko-maďarských dejín na slovených školách existuje veľmi málo zdrojov. Medzi ne patrí napríklad portál Madari.sk alebo článok z denníku SME z roku 2008, ktorý hovorí o rozdielnej interpretácii historického kontextu z pohľadu národných perspektív Slovenska a Maďarska. Rozdiely sa ukázali aj pri prípravách spoločnej učebnice dejepisu Slovákov a Maďarov, zostavovanej členmi slovensko-maďarskej komisie. Taktiež A. Simon, predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu, v marci 2015 písal o pretrvávajúcom probléme s učebnicami, ktorý vláda R. Fica neumožnila zmeniť. Ministerstvo školstva daný vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským zhodnotila tak, že nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál Madari.sk, ktorý priniesol rozbor slovenských učebníc dejepisu pre žiakov s vyučovancím jazykom maďarským, uvádza nasledovné rozdiely v slovenskej interpretácii udalostí 19. a 20.storočia. O revolučných rokoch 1848-49 napísali: \" Učebnice podávajú stručnú správu o udalostiach revolučného boja za slobodu v rokoch 1848-49. Väčšinou úplne ignorujú aj udalosti spojené s 15. marcom (v Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom).\" Alebo: \" Keďže slovenské učebnice hovoria o tejto dobe len v kontexte maďarizácie, Maďari sa v ňom môžu objaviť jedine v negatívnom svetle. Čo sa týka vzniku Rakúsko-Uhorskej monarchie, aj v tomto prípade sa nevyzdvihuje rozvoj charakteristický pre Uhorsko v období dualizmu (a v rámci neho aj pre slovenské regióny), ale udalosti sa charakterizujú jedine z národnostného pohľadu .\" Ohľadom problematiky Trianonskej zmluvy portál tvrdí, že slovenské učebnice podávajú výklad dejín iba zo slovenského zorného poľa a reprodukuje negatívny obraz Maďarov. Denník SME v roku 2008 zverejnil článok zaoberajúci sa problematikou rozličnej interpretácie národných dejín na slovenských a maďarských školách. Historik E. Krekovič v ňom spomína mimo iného odlišný výklad niektorých udalostí 19-20. storočia (napríklad revolučné roky 1848-9, rozpad Rakúska-Uhorska). Predseda Združenia maďarských učiteľov dejepisu v marci 2015 napísal:\"Vtedy maďarskí učitelia v spolupráci so slovenskými historikmi napísali osobitné učebnice pre gymnáziá s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré sa tešili veľkej obľube tak medzi študentmi, ako aj medzi učiteľmi. Po príchode koalície Smeru s národniarmi však boli tieto vzdelávacie programy zrušené a distribúcia osobitných maďarských učebníc zastavená.\" Ďalej píše: \"pre odborníkov, ktorí od roku 2013 v ústrednej predmetovej komisii pre dejepis pri Štátnom pedagogickom ústave boli zodpovední za vypracovanie inovovaných vzdelávacích programov, však argumenty ich maďarských kolegov boli akceptovateľné. A tak paralelne so „slovenským programom“ bol vyhotovený aj osobitný program pre školy s maďarským vyučovacím jazykom. Vzdelávací program na základe tej istej metodiky a tej istej vnútornej štruktúry, len – približne v rozsahu asi 20 percent celého programu – s inou obsahovou náplňou...Viac ako dvojročná práca maďarských a slovenských odborníkov bola v januári tohto roka ukončená. Dovŕšením čoho riaditeľ ŠPÚ, ktorý je náhodou tiež odborníkom na didaktiku dejepisu, takže vie, čo robí, spolu s ostatnými inovovanými vzdelávacími programami aj ten „maďarský“ predložil ministrovi školstva na podpis. O to väčšie bolo prekvapenie, že tento program potrebné odobrenie od pána ministra nedostal\" (A. Simon, Denník N ). Napriek sťažnostiam Združenia maďarských dejepisárov, ktorí poslali ministrovi školstva otvorený list, aby vyjadrili svoj nesúhlas s rozhodnutím neschváliť ich program, odpoveď združenie údajne nedostalo. Ministerstvo školstva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že vzdelávací program z dejepisu pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským nebol vypracovaný „v súlade s platnými predpismi“."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Madari.sk", "rozbor", "Trianonskej zmluvy", "zverejnil", "napísali", "Denník N", "odmieta"], "url": ["http://madari.sk/", "http://madari.sk/magazin/skola/co-sa-naucia-slovaci-o-madaroch-na-hodinach-dejepisu-2-cast", "http://madari.sk/publikacie/trianonska-problematika-a-cesko-slovenske-ucebnice-dejepisu-3-cast", "http://www.sme.sk/c/3724345/spolocny-dejepis-ide-tazko.html", "https://dennikn.sk/86524/ostro-sledovane-vzdelavacie-programy/", "https://dennikn.sk/86524/ostro-sledovane-vzdelavacie-programy/", "http://www.teraz.sk/slovensko/ministerstvo-skolstva-odmieta-obvinenia/125556-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:57.589824+00:00"}
{"id": "vr15148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15148", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... každý zástupca, ktorý je v Európskej komisii, nie je zástupcom štátu. To je (...) najzákladnejšia podmienka (...) je to priam zakázané, reprezentovať národné záujmy. Lebo tam ste akože rozdelení, že každá krajina nominuje, ale tam musíte reprezentovať Európsku úniu.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe ustanovenia Lisabonskej zmluvy , ktorá je poslednou zmluvou upravujúcou činnosť Európskej únie platí, že členovia Európskej komisie naozaj nemajú zastupovať svoje krajiny, ale Európsku úniu ako celok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 9d ods.3 Lisabonskej zmluvy hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Na základe ustanovenia Lisabonskej zmluvy , ktorá je poslednou zmluvou upravujúcou činnosť Európskej únie platí, že členovia Európskej komisie naozaj nemajú zastupovať svoje krajiny, ale Európsku úniu ako celok. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 9d ods.3 Lisabonskej zmluvy hovorí:"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluvy", "Európskej komisie", "zostavuje Komisiu", "Maroš Šefčovič"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf", "http://ec.europa.eu/about/index_sk.htm#president", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/333162-sefcovic-ma-byt-podpredsedom-buducej-europskej-komisie/", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/sefcovic_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:12.346095+00:00"}
{"id": "vr26297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26297", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj v Občianskom zákonníku dnes máte, platí, že ak ja vás obdarujem, vy ste povinný ku mne zachovať slušnosť. Ak nie, môžem zrušiť dar.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Občiansky zákonník hovorí, že darca môže požadovať vrátenie daru v prípade, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy. Je teda pravdou, že pokiaľ obdarovaný sa k darcovi nechová poľa dobrých mravov, darca môže požadovať navrátenie daru. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Tretia hlava DAROVACIA ZMLUVA § 630 Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Občiansky zákonník hovorí, že darca môže požadovať vrátenie daru v prípade, ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy. Je teda pravdou, že pokiaľ obdarovaný sa k darcovi nechová poľa dobrých mravov, darca môže požadovať navrátenie daru. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Tretia hlava DAROVACIA ZMLUVA § 630 Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["zákonník"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:36.051650+00:00"}
{"id": "vr16037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16037", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...bol to rok 2014 a bola to moja druhá vláda, kedy sme zaviedli do trestného zákona trestný čin daňového podvodu, za ktorý by inak bol pravdepodobne obvinený tento podnikateľ, len nemôže byť, lebo v rokoch 2010-2012, keď sa skutok stal, to tam jednoducho nebolo.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období keď sa skutok stal, t. j. v apríli 2012 (ešte za vlády Ivety Radičovej), kedy si Ladislav Bašternák ako konateľ spoločnosti BL-202 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH, ešte nejestvoval zákon trestného činu daňového podvodu. Ten bol implementovaný do Trestného zákonníka až v októbri 2012, preto nemôže byť spomínaný podnikateľ trestne stíhaný za čin daňového podvodu. Napriek nepresnosti premiéra pri uvedení roku zavedenia, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZa predošlej vlády Róberta Fica, zákonom č. 246/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa zaviedlo nové ustanovenie o trestnom čine daňového podvodu (§ 277a TZ ) a trestnom čine marenia výkonu správy daní (§ 278a TZ). Trestného činu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu (najmenej 2 660,- EUR) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za tento trestný čin hrozí jeho páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 12 rokov.\n\nRektorka Akadémie Policajného zboru SR Lucia Kurilovská sa k prípadu vyjadrila nasledovne: „ ak bol spáchaný trestný čin v roku 2012, polícia musí postupovať podľa Trestného zákona, ktorý bol účinný v čase spáchania skutku. Viaceré skutkové podstaty, ktoré súvisia s takouto trestnou činnosťou týkajúcou sa najmä DPH a vratiek DPH, sa dostala do Trestného zákona až novelou v roku 2014. V roku 2012 skutková podstata daňového podvodu v zákone nebola, ale dá sa tento čin postihnúť skutkovou podstatou trestného činu neodvedenia dane a poistného“ .\n\nRovnako podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara, vzhľadom na to, že skutok sa stal v roku 2012, konkrétne v apríli, nebolo možné vzniesť iné obvinenie, ako pre zločin neodvedenia dane a poistného. Skutková podstata trestného činu daňového podvodu bola podľa neho zavedená až v októbri 2012. Tu si treba povšimnúť nezrovnalosť v rokoch uvádzanú rektorkou, na strane s premiérom a policajným prezidentom. Polícia v utorok potvrdila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Ladislavovi B. „Dňa 17. marca vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru vzniesol obvinenie osobe L. B. za zločin neodvedenia dane a poistného,\" povedal hovorca policajného prezídia Martin Wäldl. Vyšetrovateľ Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálne agentúry (NAKA) teda mohol obviniť podnikateľa Ladislava Bašternáka len z trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v roku 2012 v Trestnom zákone nebol zakotvený trestný čin daňového podvodu.", "analysis_paragraphs": ["V období keď sa skutok stal, t. j. v apríli 2012 (ešte za vlády Ivety Radičovej), kedy si Ladislav Bašternák ako konateľ spoločnosti BL-202 neodôvodnene uplatnil nárok na odpočítanie DPH, ešte nejestvoval zákon trestného činu daňového podvodu. Ten bol implementovaný do Trestného zákonníka až v októbri 2012, preto nemôže byť spomínaný podnikateľ trestne stíhaný za čin daňového podvodu. Napriek nepresnosti premiéra pri uvedení roku zavedenia, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Za predošlej vlády Róberta Fica, zákonom č. 246/2012 Z. z. v znení účinnom od 1. októbra 2012 sa zaviedlo nové ustanovenie o trestnom čine daňového podvodu (§ 277a TZ ) a trestnom čine marenia výkonu správy daní (§ 278a TZ). Trestného činu daňového podvodu sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu (najmenej 2 660,- EUR) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Za tento trestný čin hrozí jeho páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 12 rokov.", "Rektorka Akadémie Policajného zboru SR Lucia Kurilovská sa k prípadu vyjadrila nasledovne: „ ak bol spáchaný trestný čin v roku 2012, polícia musí postupovať podľa Trestného zákona, ktorý bol účinný v čase spáchania skutku. Viaceré skutkové podstaty, ktoré súvisia s takouto trestnou činnosťou týkajúcou sa najmä DPH a vratiek DPH, sa dostala do Trestného zákona až novelou v roku 2014. V roku 2012 skutková podstata daňového podvodu v zákone nebola, ale dá sa tento čin postihnúť skutkovou podstatou trestného činu neodvedenia dane a poistného“ .", "Rovnako podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara, vzhľadom na to, že skutok sa stal v roku 2012, konkrétne v apríli, nebolo možné vzniesť iné obvinenie, ako pre zločin neodvedenia dane a poistného. Skutková podstata trestného činu daňového podvodu bola podľa neho zavedená až v októbri 2012. Tu si treba povšimnúť nezrovnalosť v rokoch uvádzanú rektorkou, na strane s premiérom a policajným prezidentom. Polícia v utorok potvrdila vznesenie obvinenia voči podnikateľovi Ladislavovi B. „Dňa 17. marca vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru vzniesol obvinenie osobe L. B. za zločin neodvedenia dane a poistného,\" povedal hovorca policajného prezídia Martin Wäldl. Vyšetrovateľ Národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálne agentúry (NAKA) teda mohol obviniť podnikateľa Ladislava Bašternáka len z trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v roku 2012 v Trestnom zákone nebol zakotvený trestný čin daňového podvodu."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["246/2012 Z. z.", "zaviedlo", "TZ", "daňového podvodu", "vyjadrila", "Trestnom zákone", "Prípad", "V článku", "BL-202", "2012", "FIVE STAR Residence", "Rent and Wash s.r.o.", "Webnoviny", "apríli 2016"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/78080/1/2", "http://www.danovecentrum.sk/clanok-z-titulky/trestne-ciny-a-trestne-sadzby-za-kratenie-dani-a-danove-machinacie-aktualita-dc-4-2016.htm", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.epravo.sk/top/clanky/vybrane-novely-danovych-zakonov-798.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/424090-basternaka-neobvinili-z-danoveho-podvodu-pre-medzeru-v-trestnom-zakone/", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a221-danove-trestne-ciny-niektore-aplikacne-problemy", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=227814&SID=2&P=1", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1862765_obvinili-basternaka-z-danovych-podvodov-podla-fica-nic-nebrani-vysetrovaniu", "https://reality.etrend.sk/byvanie/5-star-residence-v-centre.html", "https://www.finstat.sk/45241384/obchodny_register", "https://www.webnoviny.sk/vieme-prvi-policia-obvinila-znameho-podnikatela-ladislava-b/", "https://dennikn.sk/438422/policia-uz-nasla-dovod-vysetrovat-basternaka-zacala-oficialne-stihanie-vo-veci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:42.823007+00:00"}
{"id": "vr16426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16426", "speaker": "Stanislav Mičev", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-micev", "statement": "Marián Kotleba nás odrezal od eurofondov a to len preto, lebo sa mu zdá Európska únia príliš demokratická, slobodná a úspešná.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba od roku 2013, kedy sa stal županom Banskobystrického samosprávneho kraja, zrušil alebo nečerpal viacero eurofondov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Postoj Mariana Kotlebu k Európskej únii je jasne popísaný už vo volebnom programe jeho politickej strany (. pdf , str. 4), kde kritizuje bruselský diktát, v dôsledku ktorého podľa ĽS NS zanikli stovky slovenských firiem. Sľubuje podniknúť kroky smerujúce k väčšej nezávislosti Slovenska od EÚ, ako napríklad vrátenie slovenskej koruny. Ďalším krokom by malo byť spustenie referenda o vystúpení SR z Európskej únie, zber podpisov už prebieha. Taktiež Marian Kotleba v inauguračnom prejave vyhlásil, že zníži závislosť kraja od eurofondov. Podarilo sa mu to hneď viackrát . Banskobystrická župa prišla o 4,2 milióna eur, z ktorých sa mali rekonštruovať domovy sociálnych služieb, pretože Kotleba odmietol podpísať projekt na obnovu domovov schválený ministerstvom výstavby. Taktiež župa prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest 3. triedy medzi obcami Sucháň a Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je riadiacim orgánom pre eurofondy, zaujalo k projektu nasledujúce stanovisko:„ Projekt rekonštrukcie a modernizácie úsekov ciest II. a III. triedy v BBSK bol zmluvne dohodnutý so záväzným termínom realizácie a ukončenia do 31.decembra 2014. BBSK svojou nečinnosťou a nerealizovaním projektu závažne porušil zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Na základe týchto závažných porušení MPRV SR odstúpilo od zmluvy .“ Ďalej vo februári 2014 zrušil spolufinancovanie schválených europrojektov pre stredné školy v BBSK. Školy mali cez projekty získať napríklad interaktívne tabule a moderné laboratória na chémiu a fyziku. Na nové vybavenie nemali nič doplácať, lebo väčšia časť sa mala platiť z eurofondov a menšiu časť mala zaplatiť župa. Tá však argumentuje, že na modernizačné projekty peniaze nemá, napriek tomu, že v decembri 2013 Kotleba povedal, že župa disponuje dostatočným množstvom peňazí. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba od roku 2013, kedy sa stal županom Banskobystrického samosprávneho kraja, zrušil alebo nečerpal viacero eurofondov. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Postoj Mariana Kotlebu k Európskej únii je jasne popísaný už vo volebnom programe jeho politickej strany (. pdf , str. 4), kde kritizuje bruselský diktát, v dôsledku ktorého podľa ĽS NS zanikli stovky slovenských firiem. Sľubuje podniknúť kroky smerujúce k väčšej nezávislosti Slovenska od EÚ, ako napríklad vrátenie slovenskej koruny. Ďalším krokom by malo byť spustenie referenda o vystúpení SR z Európskej únie, zber podpisov už prebieha. Taktiež Marian Kotleba v inauguračnom prejave vyhlásil, že zníži závislosť kraja od eurofondov. Podarilo sa mu to hneď viackrát . Banskobystrická župa prišla o 4,2 milióna eur, z ktorých sa mali rekonštruovať domovy sociálnych služieb, pretože Kotleba odmietol podpísať projekt na obnovu domovov schválený ministerstvom výstavby. Taktiež župa prišla o 4,7 mil. eur z eurofondov určených na výstavbu ciest 3. triedy medzi obcami Sucháň a Čebovce v okrese Veľký Krtíš. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré je riadiacim orgánom pre eurofondy, zaujalo k projektu nasledujúce stanovisko:„ Projekt rekonštrukcie a modernizácie úsekov ciest II. a III. triedy v BBSK bol zmluvne dohodnutý so záväzným termínom realizácie a ukončenia do 31.decembra 2014. BBSK svojou nečinnosťou a nerealizovaním projektu závažne porušil zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Na základe týchto závažných porušení MPRV SR odstúpilo od zmluvy .“ Ďalej vo februári 2014 zrušil spolufinancovanie schválených europrojektov pre stredné školy v BBSK. Školy mali cez projekty získať napríklad interaktívne tabule a moderné laboratória na chémiu a fyziku. Na nové vybavenie nemali nič doplácať, lebo väčšia časť sa mala platiť z eurofondov a menšiu časť mala zaplatiť župa. Tá však argumentuje, že na modernizačné projekty peniaze nemá, napriek tomu, že v decembri 2013 Kotleba povedal, že župa disponuje dostatočným množstvom peňazí. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "pdf", "referenda", "inauguračnom prejave", "viackrát", "výstavbu", "stredné školy"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/uz-nikdy-viac/", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "https://sluby.sme.sk/slub/106/referendum-o-vystupeni-slovenska-z-eu", "https://mybystrica.sme.sk/c/7046102/kotleba-je-zupanom-inauguraciu-strazili-jeho-ludia.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346835-kotleba-mari-cerpanie-eurofondov-fico-zvazuje-ze-mu-vezme-pravomoci/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/kotleba-vedel-ze-na-opravu-cesty-nedostane-eurofondy-robi-sa-bez-penazi/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308183-skoly-zachranuju-europrojekty-kotleba-im-neprispeje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:36.308656+00:00"}
{"id": "vr33774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33774", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Ale čo sa týka tohto, že plénum by malo rozhodnúť, to najprv navrhol pán poslanec Martvoň zo Smeru, potom prišli s tým ústavní sudcovia a aj pán docent Procházka, čiže to nie je z mojej hlavy.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME 30. apríla 2013 informoval o návrhu poslanca NRSR za stranu SMER Anton Martvoň, podľa ktorého by \"Ústavný súd mohol rozhodovať v prípade vyblokovania sudcov pre ich zaujatosť v pléne, a nie v senáte. Znamená to, že o spore medzi Ivanom Gašparovičom a Jozefom Čentéšom by rozhodovalo všetkých trinásť sudcov a nie iba trojčlenný senát, ako to predpokladá vládna novela zákona.\" Denník SME tiež uviedol, že s týmto návrhom súhlasí aj nezaradený poslanec Radoslav Procházka: \"To je riešenie, ktoré nevyžaduje žiadny zásah do zákona, to je presne to, čo hovorím dlhé týždne. Ústavný súd má nástroje, aby vec vyriešil vlastnými silami. V ústavnom štáte platí deľba moci, nemá opodstatnenie, aby vláda zasahovala, ak to vie ústavný súd vyriešiť sám,\" dodal Procházka. Poslanec Martvoň sa však voči tejto interpretácii ohradil tlačovou správou , ktorú denník SME uverejnil v rámci článku: \"Denník SME nepresne uverejnil a nešťastne vytrhol moje vyjadrenie z kontextu odbornej diskusie k téme zablokovania Ústavného súdu, nakoľko som v pléne NRSR i vo vyjadrení pre Agentúru SITA uviedol, že plne podporujem riešenie zvolené vládou SR a pánom ministrom Borecom a že vzhľadom na vzniknutú situáciu na Ústavnom súde je to jediné v súčasnosti vhodné a správne riešenie. (...) Žiaden pozmeňujúci návrh som však v NR SR nepodal a o mojej plnej podpore vládnemu návrhu riešenia svedčí aj to, že dnes som celý deň vládny návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním v skrátenom legislatívnom konaní v pléne tvrdo obhajoval a aj som zaň v NR SR hlasoval.\" Na schôdzi NRSR 30. apríla 2013 sa vyjadril : \"Ale v tomto konkrétnom prípade vláda nemala na výber, lebo už je, ako samo bolo povedané, začala, alebo teda sú kocky hodené a počas hry meniť pravidlá je už problematické. Tak vláda reflektovala najlepším možným spôsobom, ako sa dá na túto konkrétnu situáciu, a ja práve to stanovisko vlády podporujem, nakoľko v tejto možnej situácii sa to už nedalo podľa môjho názoru nejako inak riešiť. Ale pro futuro je viacero názorov, ako sa to dá riešiť. To aj jeden z tých je aj to, čo som ja navrhol a povedal, aby rozhodovalo plénum Ústavného súdu, teda všetci 13 sudcovia. Čiže nikto nebude môcť namietať, že sú tam iba čisto sudcovia, ktorých namietal, ale budú tam aj teda, v úvodzovkách, kamaráti sudcovia, spriatelení sudcovia ako takí.\" Nepodarilo sa nám dohľadať informácie, podľa ktorých by tento návrh presadzovali aj sudcovia Ústavného súdu. Keďže poslanec Martvoň ešte v deň schôdze NRSR upresnil, že jeho návrh sa nevzťahuje na prípad súdneho konania medzi Čentéšom a Gašparovičom a zaoberá sa skôr riešením do budúcnosti, považujeme výrok Gábora Gála za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME 30. apríla 2013 informoval o návrhu poslanca NRSR za stranu SMER Anton Martvoň, podľa ktorého by \"Ústavný súd mohol rozhodovať v prípade vyblokovania sudcov pre ich zaujatosť v pléne, a nie v senáte. Znamená to, že o spore medzi Ivanom Gašparovičom a Jozefom Čentéšom by rozhodovalo všetkých trinásť sudcov a nie iba trojčlenný senát, ako to predpokladá vládna novela zákona.\" Denník SME tiež uviedol, že s týmto návrhom súhlasí aj nezaradený poslanec Radoslav Procházka: \"To je riešenie, ktoré nevyžaduje žiadny zásah do zákona, to je presne to, čo hovorím dlhé týždne. Ústavný súd má nástroje, aby vec vyriešil vlastnými silami. V ústavnom štáte platí deľba moci, nemá opodstatnenie, aby vláda zasahovala, ak to vie ústavný súd vyriešiť sám,\" dodal Procházka. Poslanec Martvoň sa však voči tejto interpretácii ohradil tlačovou správou , ktorú denník SME uverejnil v rámci článku: \"Denník SME nepresne uverejnil a nešťastne vytrhol moje vyjadrenie z kontextu odbornej diskusie k téme zablokovania Ústavného súdu, nakoľko som v pléne NRSR i vo vyjadrení pre Agentúru SITA uviedol, že plne podporujem riešenie zvolené vládou SR a pánom ministrom Borecom a že vzhľadom na vzniknutú situáciu na Ústavnom súde je to jediné v súčasnosti vhodné a správne riešenie. (...) Žiaden pozmeňujúci návrh som však v NR SR nepodal a o mojej plnej podpore vládnemu návrhu riešenia svedčí aj to, že dnes som celý deň vládny návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu a konaním pred ním v skrátenom legislatívnom konaní v pléne tvrdo obhajoval a aj som zaň v NR SR hlasoval.\" Na schôdzi NRSR 30. apríla 2013 sa vyjadril : \"Ale v tomto konkrétnom prípade vláda nemala na výber, lebo už je, ako samo bolo povedané, začala, alebo teda sú kocky hodené a počas hry meniť pravidlá je už problematické. Tak vláda reflektovala najlepším možným spôsobom, ako sa dá na túto konkrétnu situáciu, a ja práve to stanovisko vlády podporujem, nakoľko v tejto možnej situácii sa to už nedalo podľa môjho názoru nejako inak riešiť. Ale pro futuro je viacero názorov, ako sa to dá riešiť. To aj jeden z tých je aj to, čo som ja navrhol a povedal, aby rozhodovalo plénum Ústavného súdu, teda všetci 13 sudcovia. Čiže nikto nebude môcť namietať, že sú tam iba čisto sudcovia, ktorých namietal, ale budú tam aj teda, v úvodzovkách, kamaráti sudcovia, spriatelení sudcovia ako takí.\" Nepodarilo sa nám dohľadať informácie, podľa ktorých by tento návrh presadzovali aj sudcovia Ústavného súdu. Keďže poslanec Martvoň ešte v deň schôdze NRSR upresnil, že jeho návrh sa nevzťahuje na prípad súdneho konania medzi Čentéšom a Gašparovičom a zaoberá sa skôr riešením do budúcnosti, považujeme výrok Gábora Gála za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME", "tlačovou správou", "vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6785707/martvon-zo-smeru-ma-pre-ustavny-sud-ine-riesenie-ako-fico.html", "http://www.sme.sk/c/6785707/martvon-zo-smeru-ma-pre-ustavny-sud-ine-riesenie-ako-fico.html#ixzz2ScGC4LZf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=101141&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:47.991705+00:00"}
{"id": "46504", "numeric_id": 46504, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46504", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Tie testy (rýchlotesty na covid - pozn.) boli nakúpené za za cenu, ktorá dokonca je nižšia, ako ju nakúpili v Spojených štátoch amerických alebo v iných krajinách.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je zrejmé, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli. Podľa informácií, ktoré Demagóg.SK dohľadal, nakupovala americká vláda v auguste 2020 rýchlotesty na covid síce drahšie, než slovenská - no boli to testy iného typu. Nie je preto korektné porovnávať ich s nákupom slovenských úradov. Keďže nie jasné, aký resp. ktorý nákup rýchlotestov zo strany amerických úradov má Roman Mikulec na mysli, hodnotíme jeho tvrdenie zatiaľ ako neoveriteľné. Slovenské rýchlotesty Roman Mikulec hovorí o slovenských rýchlotestoch, ktoré vláda kúpila o.i. na celoplošné testovanie obyvateľstva. 14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena za kus s DPH bola 4,29 eura. Išlo o testy Biocredit One Step Rapid Test Covid-19 Ag. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,345 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,895 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device. Americké rýchlotesty Americké Ministerstvo zdravia a ľudských zdrojov v auguste oznámilo , že uzavrelo s firmou Abbot zmluvu na nákup 150 miliónov diagnostických rýchlotestov na covid-19. Cena za dodanie bola 760 miliónov dolárov - teda 5,067 dolára za kus (nie je zrejmé, či s DPH alebo bez). V prepočte na eurá bola vtedajšia cena takmer 6 eur za kus. Išlo však o iný typ testov - Abbott BinaxNOW COVID-19 Ag Card Point of Care . Ministerstvu vnútra nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie portálu Demagóg.SK. Nevieme teda, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli, keď porovnával ceny.", "analysis_paragraphs": ["Nie je zrejmé, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli. Podľa informácií, ktoré Demagóg.SK dohľadal, nakupovala americká vláda v auguste 2020 rýchlotesty na covid síce drahšie, než slovenská - no boli to testy iného typu. Nie je preto korektné porovnávať ich s nákupom slovenských úradov. Keďže nie jasné, aký resp. ktorý nákup rýchlotestov zo strany amerických úradov má Roman Mikulec na mysli, hodnotíme jeho tvrdenie zatiaľ ako neoveriteľné. Slovenské rýchlotesty Roman Mikulec hovorí o slovenských rýchlotestoch, ktoré vláda kúpila o.i. na celoplošné testovanie obyvateľstva. 14. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Juhapharm zmluvu na dodávku 1 milióna testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena za kus s DPH bola 4,29 eura. Išlo o testy Biocredit One Step Rapid Test Covid-19 Ag. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Eurolab Lambda zmluvu na dodávku 10 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,345 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device. 16. októbra uzavrela Správa štátnych hmotných rezerv s firmou Abbott Laboratories Slovakia zmluvu na dodávku 2 miliónov testov na diagnostiku ochorenia covid-19. Cena bola 4,895 eur s DPH. Išlo o testy značky Abbot Panbio Covid-19 AG Rapid Test Device. Americké rýchlotesty Americké Ministerstvo zdravia a ľudských zdrojov v auguste oznámilo , že uzavrelo s firmou Abbot zmluvu na nákup 150 miliónov diagnostických rýchlotestov na covid-19. Cena za dodanie bola 760 miliónov dolárov - teda 5,067 dolára za kus (nie je zrejmé, či s DPH alebo bez). V prepočte na eurá bola vtedajšia cena takmer 6 eur za kus. Išlo však o iný typ testov - Abbott BinaxNOW COVID-19 Ag Card Point of Care . Ministerstvu vnútra nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie portálu Demagóg.SK. Nevieme teda, aký nákup mal Roman Mikulec na mysli, keď porovnával ceny."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["uzavrela", "uzavrela", "uzavrela", "oznámilo"], "url": ["https://crz.gov.sk/data/att/2448151.pdf", "https://crz.gov.sk/data/att/2448156.pdf", "https://crz.gov.sk/data/att/2448154.pdf", "https://www.hhs.gov/about/news/2020/08/27/trump-administration-will-deploy-150-million-rapid-tests-in-2020.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:58.489186+00:00"}
{"id": "vr35817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35817", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som sa pán minister dozvedel, ak môžete potvrďte mi to, že vláda táto terajšia pána premiéra Fica chce podať demisiu piateho júla.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Maďarič to okamžite poprel. Tento výrok prekvapil viacerých.", "analysis_paragraphs": ["Maďarič to okamžite poprel. Tento výrok prekvapil viacerých."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:59.885878+00:00"}
{"id": "vr15872", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15872", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Je ich desať tisíc na celom Slovensku, nelegálnych obydlí na cudzích pozemkoch.", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Atlasu rómskych komunít je približne tretina zo všetkých rómskych obydlí v rámci troch druhov sledovaných osídlení (Osídlenia vo vnútri obce, na okraji obce a segregované osídlenia) nelegálna. Z celkového počtu obydlí predstavuje jedna tretina 9 802 obydlí, čo je skoro desať tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Atlasu rómskych komunít je približne tretina zo všetkých rómskych obydlí v rámci troch druhov sledovaných osídlení (Osídlenia vo vnútri obce, na okraji obce a segregované osídlenia) nelegálna. Z celkového počtu obydlí predstavuje jedna tretina 9 802 obydlí, čo je skoro desať tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Projekt", "2004", "1 575", "pdf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiZk4T8rrLSAhXH_iwKHSsXASoQFggkMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fatlas_2013%26subor%3D203148&usg=AFQjCNFt_3q4rsE8yHGzJJeNR9RlUzcVJQ&sig2=mnBswXNWs3lXm8s-G9d0sQ&bvm=bv.148073327,d.d2s", "http://www.minv.sk/?atlas_2013", "http://www.minv.sk/?atlas_2004", "http://www.ivo.sk/buxus/docs//vyskum/subor/Atlas_2004.pdf", "file:///C:/Users/User/Downloads/Atlas_rom_kom%20(1).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:13.585866+00:00"}
{"id": "vr18181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18181", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Zmluvu (akúkoľvek, pozn.) je možné vypovedať zo zákonných dôvodov a vtedy, keď je porušená...", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výpoveď zmluvy je jednostranným úkonom niektorej zo zmluvných strán. Ide o prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Možné dôvody vypovedania zmluvy upravujú zákony. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty. Zmluva môže byť vypovedaná aj v prípade porušenia zmluvných záväzkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výpoveď zmluvy je jednostranným úkonom niektorej zo zmluvných strán. Ide o prejav vôle niektorej zo strán ukončiť zmluvný vzťah, ktorý sa ruší uplynutím dohodnutej alebo zákonom stanovenej výpovednej lehoty. Možné dôvody vypovedania zmluvy upravujú zákony. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty. Zmluva môže byť vypovedaná aj v prípade porušenia zmluvných záväzkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Výpoveď", "Možné"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1436/category/obchodne-pravo/article/vypoved-zmluvy-odstupenie.xhtml", "https://demagog.sk/vyrok/z dôvodov ustanovených právnymi predpismi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:42.909178+00:00"}
{"id": "vr13999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13999", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rovnako sme získali asi 1,8 miliardy eur z lepšieho výberu daní.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico pravdepodobne referuje k rozdielu medzi daňovými príjmami pred nástupom súčasnej vlády a aktuálnymi príjmami. Ako môžme vidieť v tabuľke nižšie, rozdiel medzi rokom 2012 a aktuálnou prognózou na rok 2015 je približne 2,49 miliardy. Pôvodný odhad predpokladal navýšenie oproti roku 2012 len asi o 1,6 miliardy. Podľa informácie inštitútu finančnej politiky z októbra má štát na daniach a odvodoch vybrať tento rok o 250 miliónov eur (0,3 % HDP) viac, ako bol pôvodný odhad. Ak by sme tak toto navýšenie prirátali k pôvodnej prognóze, dostali by sme rozdiel 1,85 miliardy, ktorý je blízky údaju, ktorý uvádza Fico. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko podľa najnovších prognóz sa jedná o navýšenie výrazne vyššie než 1,8 miliardy.", "analysis_paragraphs": ["Fico pravdepodobne referuje k rozdielu medzi daňovými príjmami pred nástupom súčasnej vlády a aktuálnymi príjmami. Ako môžme vidieť v tabuľke nižšie, rozdiel medzi rokom 2012 a aktuálnou prognózou na rok 2015 je približne 2,49 miliardy. Pôvodný odhad predpokladal navýšenie oproti roku 2012 len asi o 1,6 miliardy. Podľa informácie inštitútu finančnej politiky z októbra má štát na daniach a odvodoch vybrať tento rok o 250 miliónov eur (0,3 % HDP) viac, ako bol pôvodný odhad. Ak by sme tak toto navýšenie prirátali k pôvodnej prognóze, dostali by sme rozdiel 1,85 miliardy, ktorý je blízky údaju, ktorý uvádza Fico. Výrok však hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko podľa najnovších prognóz sa jedná o navýšenie výrazne vyššie než 1,8 miliardy."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["inštitútu finančnej politiky", "rozpočtov", "denníka N", "oznámil", "avizoval", "Inštitútu finančnej politiky"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/stat-ocakava-tento-rok-z-dani-a-odvodov/158347-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "https://dennikn.sk/199473/danove-uniky-su-uz-2-roky-bez-trestu-umoznil-to-zakon-smeru/", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/fico-slubuje-od-buduceho-roka-zavedieme-kladivo-danove-uniky.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/premier-vlada-dane-uniky-dph-eu/63524-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/stat-ocakava-tento-rok-z-dani-a-odvodov/158347-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:55.064142+00:00"}
{"id": "vr25443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25443", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "zoberieme do rúk taký nástroj, ktorý máme dnes vo vnútri v SPP, ktorý nám zagarantuje štátu tak ako dnes robia Maďari, Poliaci a ďalší, že budeme kontrolovať ceny plynu pre domácnosti.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poľsko má skutočne plne regulovaný systém a trh s plynom je takmer výhradne v rukách spoločnosti PGNiG, ktorej 84,75% akcií je vlastnených štátom. Pre svoju regulačnú činnosť v oblasti cien plynu sa však Poľsko potýka s Európskou Komisiou, ktorá postavila Poľsko pred súd pre nedodržovanie európskej smernice o plyne . Poľsko sa tak v minulom polroku zaradilo medzi krajiny s najvyšším rastom ceny plynu pre domácnosti v Európskej únii. Poľsko navyše vo februári 2013 zverejnilo dokument , ktorý má pripraviť zmeny vedúce k deregulácii cien plynu v Poľsku. Od roku 2008 existuje v Maďarsku tržný model v oblasti elektriny a plynu. V najvýznamnejšej spoločnosti MOL Group vlastní štát 24,6% akcií. Dohľad nad zneužívaním dominantného postavenia by mala vykonávať Maďarská Národná Regulačná Autorita. Komisia však poukazuje, že zmeny, ktoré vláda vykonala vedú k oslabeniu nezávislosti regulačného úradu. Zákon z roku 2010 umožnil novej vláde aby významne zasahovala do stanovovania cien plynu. Maďarsko napríklad koncom roku 2012 schválilo zníženie cien plynu o 10% s tým, že poskytovatelia plynu majú znášať náklady s týmto krokom spojené. Podľa stránky Európskej komisie existujú aj ďalšie štáty v EU, ktoré majú významne regulovaný trh s plynom. Tieto zásahy sú však v rozpore s európskym právo. Hoci Poľsko a Maďarsko používa odlišné nástroje k regulácii cien plynov, je pravdou, že obe tieto krajiny majú v súčasnosti pomerne silne regulované ceny plynu, preto výrok hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poľsko má skutočne plne regulovaný systém a trh s plynom je takmer výhradne v rukách spoločnosti PGNiG, ktorej 84,75% akcií je vlastnených štátom. Pre svoju regulačnú činnosť v oblasti cien plynu sa však Poľsko potýka s Európskou Komisiou, ktorá postavila Poľsko pred súd pre nedodržovanie európskej smernice o plyne . Poľsko sa tak v minulom polroku zaradilo medzi krajiny s najvyšším rastom ceny plynu pre domácnosti v Európskej únii. Poľsko navyše vo februári 2013 zverejnilo dokument , ktorý má pripraviť zmeny vedúce k deregulácii cien plynu v Poľsku. Od roku 2008 existuje v Maďarsku tržný model v oblasti elektriny a plynu. V najvýznamnejšej spoločnosti MOL Group vlastní štát 24,6% akcií. Dohľad nad zneužívaním dominantného postavenia by mala vykonávať Maďarská Národná Regulačná Autorita. Komisia však poukazuje, že zmeny, ktoré vláda vykonala vedú k oslabeniu nezávislosti regulačného úradu. Zákon z roku 2010 umožnil novej vláde aby významne zasahovala do stanovovania cien plynu. Maďarsko napríklad koncom roku 2012 schválilo zníženie cien plynu o 10% s tým, že poskytovatelia plynu majú znášať náklady s týmto krokom spojené. Podľa stránky Európskej komisie existujú aj ďalšie štáty v EU, ktoré majú významne regulovaný trh s plynom. Tieto zásahy sú však v rozpore s európskym právo. Hoci Poľsko a Maďarsko používa odlišné nástroje k regulácii cien plynov, je pravdou, že obe tieto krajiny majú v súčasnosti pomerne silne regulované ceny plynu, preto výrok hodnotíme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["plne regulovaný", "84,75% akcií", "súd", "smernice o plyne", "najvyšším rastom", "dokument", "tržný model", "Komisia", "umožnil", "schválilo", "stránky"], "url": ["http://www.ure.gov.pl/en/energy-in-poland/24,Gas.html", "http://www.pgnig.pl/pgnig/216", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-580_en.htm", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:211:0094:0136:en:PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-27052013-AP/EN/8-27052013-AP-EN.PDF", "http://www.nortonrosefulbright.com/knowledge/publications/77895/deregulation-of-gas-prices-in-poland-the-road-map-for-the-release-of-polish-natural-gas-prices-the-road-map", "http://www.reegle.info/policy-and-regulatory-overviews/HU", "http://ec.europa.eu/energy/gas_electricity/doc/hu_energy_market_2011_en.pdf", "http://blogs.wsj.com/emergingeurope/2010/06/15/hungary-to-cap-gas-and-power-prices/", "http://www.reuters.com/article/2012/12/12/hungary-energy-prices-idUSL5E8NC92W20121212", "http://ec.europa.eu/energy/infringements/proceedings/electricity_gas_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:55.667333+00:00"}
{"id": "vr33175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33175", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "(ÚPN, pozn.) má 70 zamestnancov.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ÚPN by malo podľa dostupných informácií pracovať 67 pracovníkov. V priebehu roka 2012 počet pracovníkov klesol oproti roku 2011 o šesť zamestnancov. Ondrej Kraňák síce neuvádza úplne presné číslo počtu zamestnancov, no nachádza sa v prípustnej tolerancii. Podľa poslednej Výročnej správy za rok 2011 (s. 8) pracovalo k 31. decembru 2011 v Ústave pamäti národa 73 zamestnancov. \" Celkový počet zamestnancov sa tak v priebehu roka znížil a k 31. decembru 2011 dosiahol počet 73. Z toho sedem zamestnancov pracovalo na skrátený úväzok a štyri pracovníčky boli na rodičovskej dovolenke.\" 12. januára 2012 informoval predseda Správnej rady ÚPN Ivan A. Petranský o zložitej finančnej situácií, ktorej vyústením bolo prepustenie deviatich ľudí. \"Ústav pamäti národa bol z dôvodu dlhodobo zložitej finančnej situácie nútený pristúpiť k redukcii počtu svojich zamestnancov. Celkovo sa tento postup dotkne deviatich ľudí – ide o dvoch riaditeľov sekcií a siedmich odborných referentov... V súčasnosti má ústav 73 zamestnancov (k 31. decembru 2011, pozn.) , schválená dotácia na mzdy a odvody je však približne o 180 tisíc eur nižšia, než je potrebné na uvedený počet pracovníkov. ÚPN nemá záujem znižovať počet svojich pracovníkov, preto v prípade, že sa zvýši dotácia pre ÚPN zo štátneho rozpočtu, ústav výpovede zamestnancov prehodnotí.\" O plánovanom prepúšťaní informovala 10. februára 2012 aj agentúra SITA . Vo februári sa finančnou situáciou ÚPN zaoberalo Ministerstvo financií, ktoré malo prehodnotiť požiadavku vedenia ÚPN o mimoriadnu dotáciu 140 tisíc euro, ktoré malo aspoň čiastočne zabrániť prepusteniu zamestnancov. \"Dotácia pre ÚPN zo štátneho rozpočtu sa zatiaľ podľa Petranského nezmenila, takže situácia zostáva rovnaká, teda nemôže prísť k prehodnoteniu výpovedí viacerým zamestnancom. Podľa neho je potrebné navýšiť dotáciu o takmer 200 000 eur.\" V januári 2012 sa objavili hlasy prepustených zamestnancov, ktorý hovorili, že ide viac o prepúšťanie nepohodlných ako problém nedostatku financií. O celej situácii ohľadom prepúšťania, nedostatku financií, ako aj reakcií prepustených si môžete prečítať tu . V marci dostal ÚPN dotáciu vo výške takmer 60 tisíc eur a namiesto deviatich pracovníkov prepusti len 6. Konečný počet pracovníkov v ÚPN by mal byť 67. SME (21. marec 2012): \" Šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) a nominant SNS Ivan Petranský stiahne tri z deviatich výpovedí , ktoré začiatkom roka rozdal zamestnancom ústavu. Boli medzi nimi aj jeho kritici, čo mu vyčítali disidenti, politickí väzni aj niektorí politici. ÚPN sa teraz podarilo získať dotáciu 57-tisíc eur od ministerstva financií, o ktorú Petranský požiadal až po výzve prepúšťaných. ...Hodnotiť, ako činnosť ústavu odchod šiestich ľudí poznačil, je zatiaľ podľa neho predčasné. \" Výročná správa za rok 2012 nie je k dnešnému dňu prístupná. Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ÚPN by malo podľa dostupných informácií pracovať 67 pracovníkov. V priebehu roka 2012 počet pracovníkov klesol oproti roku 2011 o šesť zamestnancov. Ondrej Kraňák síce neuvádza úplne presné číslo počtu zamestnancov, no nachádza sa v prípustnej tolerancii. Podľa poslednej Výročnej správy za rok 2011 (s. 8) pracovalo k 31. decembru 2011 v Ústave pamäti národa 73 zamestnancov. \" Celkový počet zamestnancov sa tak v priebehu roka znížil a k 31. decembru 2011 dosiahol počet 73. Z toho sedem zamestnancov pracovalo na skrátený úväzok a štyri pracovníčky boli na rodičovskej dovolenke.\" 12. januára 2012 informoval predseda Správnej rady ÚPN Ivan A. Petranský o zložitej finančnej situácií, ktorej vyústením bolo prepustenie deviatich ľudí. \"Ústav pamäti národa bol z dôvodu dlhodobo zložitej finančnej situácie nútený pristúpiť k redukcii počtu svojich zamestnancov. Celkovo sa tento postup dotkne deviatich ľudí – ide o dvoch riaditeľov sekcií a siedmich odborných referentov... V súčasnosti má ústav 73 zamestnancov (k 31. decembru 2011, pozn.) , schválená dotácia na mzdy a odvody je však približne o 180 tisíc eur nižšia, než je potrebné na uvedený počet pracovníkov. ÚPN nemá záujem znižovať počet svojich pracovníkov, preto v prípade, že sa zvýši dotácia pre ÚPN zo štátneho rozpočtu, ústav výpovede zamestnancov prehodnotí.\" O plánovanom prepúšťaní informovala 10. februára 2012 aj agentúra SITA . Vo februári sa finančnou situáciou ÚPN zaoberalo Ministerstvo financií, ktoré malo prehodnotiť požiadavku vedenia ÚPN o mimoriadnu dotáciu 140 tisíc euro, ktoré malo aspoň čiastočne zabrániť prepusteniu zamestnancov. \"Dotácia pre ÚPN zo štátneho rozpočtu sa zatiaľ podľa Petranského nezmenila, takže situácia zostáva rovnaká, teda nemôže prísť k prehodnoteniu výpovedí viacerým zamestnancom. Podľa neho je potrebné navýšiť dotáciu o takmer 200 000 eur.\" V januári 2012 sa objavili hlasy prepustených zamestnancov, ktorý hovorili, že ide viac o prepúšťanie nepohodlných ako problém nedostatku financií. O celej situácii ohľadom prepúšťania, nedostatku financií, ako aj reakcií prepustených si môžete prečítať tu . V marci dostal ÚPN dotáciu vo výške takmer 60 tisíc eur a namiesto deviatich pracovníkov prepusti len 6. Konečný počet pracovníkov v ÚPN by mal byť 67. SME (21. marec 2012): \" Šéf Ústavu pamäti národa (ÚPN) a nominant SNS Ivan Petranský stiahne tri z deviatich výpovedí , ktoré začiatkom roka rozdal zamestnancom ústavu. Boli medzi nimi aj jeho kritici, čo mu vyčítali disidenti, politickí väzni aj niektorí politici. ÚPN sa teraz podarilo získať dotáciu 57-tisíc eur od ministerstva financií, o ktorú Petranský požiadal až po výzve prepúšťaných. ...Hodnotiť, ako činnosť ústavu odchod šiestich ľudí poznačil, je zatiaľ podľa neho predčasné. \" Výročná správa za rok 2012 nie je k dnešnému dňu prístupná. Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Výročnej správy", "informoval", "SITA", "zaoberalo", "objavili", "tu", "SME"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/data/upn-vyrocna-sprava-2011.pdf", "http://www.upn.gov.sk/aktuality/ustav-pamati-naroda-musi-riesit-zlozitu-financnu-situaciu/", "http://www.sme.sk/c/6211167/upn-dostane-menej-penazi-zacina-s-prepustanim.html", "http://www.24hod.sk/financne-suchoty-v-upn-bude-riesit-miklosovo-ministerstvo-cl186253.html", "http://www.magnificat.sk/2012/01/upn-vyhodenie-nepohodlnych-resp-cistky-za-zacali/", "http://www.postoy.sk/co_sa_deje_v_upn", "http://www.sme.sk/c/6308224/ustav-pamati-naroda-prepusti-menej-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:03.041418+00:00"}
{"id": "vr33019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33019", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Nezamestnanosť v roku roku 2010 12,5% a 2011 je 13,6%. A tieto isté čísla uviedli nakoniec aj Hospodárske noviny.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister hospodárstva sa odvoláva na článok v Hospodárskych novinách (22. januára 2013), v ktorom sa hovorí o rekordnej nezamestnanosti. Článok poukazuje na evidovanú mieru nezamestnanosti (Úrady práce). Minister hospodárstva uvádza správne čísla o evidovanej nezamestnanosti.\n\nŠtatistický úrad, tak ako aj Eurostat používajú inú metodiku výberového zisťovania nezamestnanosti. Evidovaná nezamestnanosť vypovedá len o evidovaných nezamestnaných, a keďže evidencia je dobrovoľná, skutočná miera nezamestnaných tým môže byť podhodnotená, tak ako ukazujú ŠÚ SR a Eurostat.", "analysis_paragraphs": ["Minister hospodárstva sa odvoláva na článok v Hospodárskych novinách (22. januára 2013), v ktorom sa hovorí o rekordnej nezamestnanosti. Článok poukazuje na evidovanú mieru nezamestnanosti (Úrady práce). Minister hospodárstva uvádza správne čísla o evidovanej nezamestnanosti.", "Štatistický úrad, tak ako aj Eurostat používajú inú metodiku výberového zisťovania nezamestnanosti. Evidovaná nezamestnanosť vypovedá len o evidovaných nezamestnaných, a keďže evidencia je dobrovoľná, skutočná miera nezamestnaných tým môže byť podhodnotená, tak ako ukazujú ŠÚ SR a Eurostat."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novinách", "Eurostat", "14,4%", "12,46", "13,5%", "13,59"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59166160-nezamestnanost-lame-rekordy", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec450", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2010.html?page_id=13283", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:39.446472+00:00"}
{"id": "vr31391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31391", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V minulosti za bývalej vašej vlády návrh, ktoré ste aj podporovali vecne, ste neschválili opozícii, potom ste jej radšej teda o tri mesiace predložili ako vlastné.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O podobnom prípade aký opisuje Daniel Lipšic informuje denník SME . Návrh zákona o kolkoch poslanca za SDKÚ Mikuša v parlamente neprešiel, týždeň po tom ho však predložil poslanec Lukša zo Smeru a zákon už prijatý bol, napriek tomu, že sa jednalo o totožný návrh. Poslanec za HZDS situáciu komentuje: „Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, že keď bol dobrý návrh opozície, neboli ochotní ho podporiť. Smer nie je ochotný podporovať ani dobré opozičné návrhy.“ Z uvedeného vyplýva, že prípady, aké opisuje Lipšic sa stali. Nepodarilo sa nám však nájsť presný zákon, ktorý mal na mysli Daniel Lipšic, ktorý spomína trojmesačný rozdiel. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O podobnom prípade aký opisuje Daniel Lipšic informuje denník SME . Návrh zákona o kolkoch poslanca za SDKÚ Mikuša v parlamente neprešiel, týždeň po tom ho však predložil poslanec Lukša zo Smeru a zákon už prijatý bol, napriek tomu, že sa jednalo o totožný návrh. Poslanec za HZDS situáciu komentuje: „Viackrát sme sa nepohodli so Smerom, že keď bol dobrý návrh opozície, neboli ochotní ho podporiť. Smer nie je ochotný podporovať ani dobré opozičné návrhy.“ Z uvedeného vyplýva, že prípady, aké opisuje Lipšic sa stali. Nepodarilo sa nám však nájsť presný zákon, ktorý mal na mysli Daniel Lipšic, ktorý spomína trojmesačný rozdiel. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5095603/smer-si-adoptoval-opozicne-kolky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:30.010263+00:00"}
{"id": "vr14091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14091", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "„Poviem prečo strach zo smrti. 90% pacientov po infarkte, ktorí prežijú, prestanú na druhý deň fajčiť, nepotrebujú žiadne odvykacie kúry a peniaze.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii V politike 16. februára 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii V politike 16. februára 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N."], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Denníka N.", "zdrojov", "odkazuje", "štúdia"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/521/situacia-v-zdravotnictve/?ph=2", "https://dennikn.sk/53443/cislak-je-nepresny-uhliarik-zavadza/", "http://www.kardioklub.biznisweb.sk/o-zivotosprave/o-fajceni/fajcenie-po-infarkte/", "http://www.reuters.com/article/2011/07/22/us-smoking-idUSTRE76L2ZP20110722", "http://www.chron.com/news/health/article/Study-finds-Europeans-still-smoke-after-heart-1956702.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:20.225876+00:00"}
{"id": "vr33589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33589", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Moje videnie a to, čo sme tu robili, o čo som sa snažil, bolo, aby sme jednoducho tých ľudí motivovali dobre konať. Ja som zaviedol prospechové štipendiá na vysokých školách.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 131/2002 Z.z. (.pdf) z 21. februára 2002 v § 97 ods. 1 uvádza, že:", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 131/2002 Z.z. (.pdf) z 21. februára 2002 v § 97 ods. 1 uvádza, že:"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["131/2002 Z.z.", "vyhláška", "Martin Fronc"], "url": ["http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/veda_vyskum/Zakon_o_VS_c._131-2002.pdf", "http://www.fstroj.uniza.sk/sites/default/files/legislativa/motivacne_stipendium.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:30.709045+00:00"}
{"id": "vr37765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37765", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí, že štátnym jazykom Slovenska na Slovensku je slovenský jazyk...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava (.pdf) v článku 6 hovorí: \"Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.\"", "analysis_paragraphs": ["Ústava (.pdf) v článku 6 hovorí: \"Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:54.164945+00:00"}
{"id": "vr39059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39059", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pozrel som si tú rámcovú zmluvu o eurovale, ktorá je kľúčová a kde je celý mechanizmus udeľovania pôžičiek. A tam v článku 10. pri udeľovaní konkrétnej pôžičky a rozhodovaní o nej sa vyžaduje i jednomyseľnosť. Tzn., že ak sa Slovensko rozhodne vetovať tú pôžičku, tak zároveň blokuje aj všetkých ostatných.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 10 ods. 5 (str. 18) Rámcovej dohody (.pdf) o eurovale 1 sa píše: Ručitelia súhlasia, že nasledujúce záležitosti ovplyvňujúce ich úlohy a záväzky ako ručiteľov vyžadujú, aby boli nimi jednomyseľne schválené. Rámcová dohoda ďalej vymenúva dané záležitosti, pričom jednou z nich je aj rozhodnutie týkajúce sa pôžičiek z \"Loan Facility Agreement\" členským štátom eurozóny vrátanie schválenia príslušného Memoranda o porozumení (MoU) a \"Loan Facility Agreement\".", "analysis_paragraphs": ["V článku 10 ods. 5 (str. 18) Rámcovej dohody (.pdf) o eurovale 1 sa píše: Ručitelia súhlasia, že nasledujúce záležitosti ovplyvňujúce ich úlohy a záväzky ako ručiteľov vyžadujú, aby boli nimi jednomyseľne schválené. Rámcová dohoda ďalej vymenúva dané záležitosti, pričom jednou z nich je aj rozhodnutie týkajúce sa pôžičiek z \"Loan Facility Agreement\" členským štátom eurozóny vrátanie schválenia príslušného Memoranda o porozumení (MoU) a \"Loan Facility Agreement\"."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Rámcovej dohody"], "url": ["http://www.efsf.europa.eu/attachments/efsf_framework_agreement_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:34.666091+00:00"}
{"id": "46417", "numeric_id": 46417, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46417", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "lebo vy vidíte vy hovoríte len o jednej čiastke, ako sme podporili zamestnanosť. Áno, ale my sme urobili aj ďalšie opatrenia, dali sme opatrenia v podobe odkladu daní. Pandemické OČR-ky vôbec nespomínate, 200 miliónov.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Žiga v relácii povedal, že vláda dala „616 000 000 na opatrenia pre riešenie korona krízy na tie pandemické OČR-ky na na kurzarbeit a na všetky tieto opatrenia.” Doteraz vyplatená suma 616 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Vyplýva too z odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny portálu Demagóg.SK. Ďalších 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. Podobné čísla uvádzal v - inej - televíznej debate so Žigom minister práce Milan Krajniak. „Ale aby som vyviedol možno aj pána Žigu z omylu ... 616 miliónov vyplatených je na priame udržanie pracovných miest. Ďalších približne 220 miliónov sme vyplatili na tzv. pandemické OČR-ky, pandemické PN-ky, predĺženie podpory v nezamestnanosti atď. Ďalších 110 miliónov išlo na podporu aktívnej politiky trhu práce...“ (12:40) Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Žiga v relácii povedal, že vláda dala „616 000 000 na opatrenia pre riešenie korona krízy na tie pandemické OČR-ky na na kurzarbeit a na všetky tieto opatrenia.” Doteraz vyplatená suma 616 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Vyplýva too z odpovede Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny portálu Demagóg.SK. Ďalších 215 miliónov eur vyplatili úrady na tzv. pandemickej OČR a PN-ke. Podobné čísla uvádzal v - inej - televíznej debate so Žigom minister práce Milan Krajniak. „Ale aby som vyviedol možno aj pána Žigu z omylu ... 616 miliónov vyplatených je na priame udržanie pracovných miest. Ďalších približne 220 miliónov sme vyplatili na tzv. pandemické OČR-ky, pandemické PN-ky, predĺženie podpory v nezamestnanosti atď. Ďalších 110 miliónov išlo na podporu aktívnej politiky trhu práce...“ (12:40) Tvrdenie Eduarda Hegera preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["uvádzal"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1194727/peniaze-pre-fabriky-a-zamestnancov-konflikt-vo-vlade.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:59.745227+00:00"}
{"id": "vr28506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28506", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Investor je už v meste 7 rokov, buduje futbalový klub už 7 rokov a všetci o tomto investorovi veľmi dobre v Trenčíne dávno vieme a o tejto veci (výstavba nového futbalového štadióna, pozn.) diskutujeme viac ako 2 a pol roka.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý, keďže AS Trenčín je vo väčšinovom vlastníctve zahraničného investora od roku 2007 . Je tiež pravdou, že Rybníček dlhodobo podporuje výstavbu nového futbalového štadióna v Trenčíne. Holandský investor a bývalý futbalista Tscheu La Ling je majiteľom 90 percent akcií klubu AS Trenčín. Zvyšných 10 percent patrí mestu Trenčín. Myšlienke na výstavbu nového štadióna čelí futbalový klub Trenčína už od roku 2009 kedy musel starý štadión z technických príčin uzavrieť tribúny na státie. Podľa informácii SME sa Richard Rybníček ešte v roku 2010 vyjadril, že by ako úradujúci primátor mesta stavbu nového futbalového štadióna v Trenčíne rád zrealizoval do dvoch rokov. V októbri 2012 hovoril o alternatíve výstavby futbalového štadióna za predpokladu finančnej spoluúčasti štátu a investora, resp. majiteľa klubu (pozri TU a TU ). Začiatkom roku 2013 vláda SR predostrela projekt rekonštrukcie štadiónov s finančnou pomocou so štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávy v pomere 60:40. Rokovania o realizácii projektu sú dodnes neuzatvorené, poslanci mestského zastupiteľstva v Trenčíne nedospeli k rozhodnutiu ani po mimoriadnom zasadnutí v piatok 3. októbra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Richarda Rybníčka hodnotíme ako pravdivý, keďže AS Trenčín je vo väčšinovom vlastníctve zahraničného investora od roku 2007 . Je tiež pravdou, že Rybníček dlhodobo podporuje výstavbu nového futbalového štadióna v Trenčíne. Holandský investor a bývalý futbalista Tscheu La Ling je majiteľom 90 percent akcií klubu AS Trenčín. Zvyšných 10 percent patrí mestu Trenčín. Myšlienke na výstavbu nového štadióna čelí futbalový klub Trenčína už od roku 2009 kedy musel starý štadión z technických príčin uzavrieť tribúny na státie. Podľa informácii SME sa Richard Rybníček ešte v roku 2010 vyjadril, že by ako úradujúci primátor mesta stavbu nového futbalového štadióna v Trenčíne rád zrealizoval do dvoch rokov. V októbri 2012 hovoril o alternatíve výstavby futbalového štadióna za predpokladu finančnej spoluúčasti štátu a investora, resp. majiteľa klubu (pozri TU a TU ). Začiatkom roku 2013 vláda SR predostrela projekt rekonštrukcie štadiónov s finančnou pomocou so štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávy v pomere 60:40. Rokovania o realizácii projektu sú dodnes neuzatvorené, poslanci mestského zastupiteľstva v Trenčíne nedospeli k rozhodnutiu ani po mimoriadnom zasadnutí v piatok 3. októbra 2014. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["od roku 2007", "Tscheu La Ling", "10 percent", "SME", "TU", "TU", "nedospeli k rozhodnutiu"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/sport-121/holandsky-majitel-trencina-sme-fabrikou-na-futbalistov-a-chceme-ligu-majstrov-620447", "http://en.wikipedia.org/wiki/Tschen_La_Ling", "http://futbal.pravda.sk/fortuna-liga/clanok/110467-poslanci-trencina-vyclenili-na-renovaciu-stadiona-sedem-milionov/", "http://trencin.sme.sk/c/6380755/vystavba-noveho-stadiona-je-zatial-v-nedohladne.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251372-primatori-chcu-nove-stadiony-vsade-nie-len-v-bratislave/", "http://sport.aktuality.sk/c/138582/peniaze-nielen-na-narodny-ale-aj-krajske-stadiony/", "http://hn.hnonline.sk/sport-121/holandsky-majitel-trencina-sme-fabrikou-na-futbalistov-a-chceme-ligu-majstrov-620447"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:37.953158+00:00"}
{"id": "vr28514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28514", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Za mojich čias tam bola polovička úradníkov (na mestskom úrade, pozn.) ako je tomu dnes.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ján Slota pôsobil v komunálnej politike v rokoch 1990-2006. V rokoch 1990-2006 zastával funkciu primátora mesta Žilina (2001-2005 bol i poslancom žilinského VÚC za stranu PSNS). Počet úradníkov mestského úradu v čase, kedy pôsobil Ján Slota vo funkcii primátora sa nám nepodarilo zistiť. Z dostupných informácií sme zistili počet zamestnancov mestského úradu mesta Žilina až od roku 2007. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ján Slota pôsobil v komunálnej politike v rokoch 1990-2006. V rokoch 1990-2006 zastával funkciu primátora mesta Žilina (2001-2005 bol i poslancom žilinského VÚC za stranu PSNS). Počet úradníkov mestského úradu v čase, kedy pôsobil Ján Slota vo funkcii primátora sa nám nepodarilo zistiť. Z dostupných informácií sme zistili počet zamestnancov mestského úradu mesta Žilina až od roku 2007. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-03", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "počet úradníkov", "2012", "2013"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=47", "http://www.zilina.sk/?page=ukazspravu&id=13363", "http://www.zilina.sk/dokumenty/RozpocetMesta_20130814100901.pdf", "http://www.zilina.sk/dokumenty/DokumentyProgramyMZ_20140528111353.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:34.267205+00:00"}
{"id": "vr15550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15550", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je však obrovský rozdiel medzi zodpovednosťou premiéra a prezidenta. Prezident je hlavou štátu a má konkrétne právomoci vyplývajúce z ústavy a je tu premiér, ktorý má na starosti celú vládu a plnú mieru zodpovednosti za všetko. Ale totálne za všetko.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Ústava konkrétne vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Postavenie prezidenta v parlamentných systémoch je tiež slabé oproti iným systémom a oproti premiérovi má menej kompetencií. Prislúchajú mu však niektoré výkonné právomoci a teda sa nedá tvrdiť, že by mal premiér výlučnú zodpovednosť za všetko. Výrok hodnotíme zavádzanie. Ústava vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Politický systém Slovenskej republiky je parlamentný, čo v rámci právomocí znamená prakticky slabšie postavenie prezidenta v porovnaní so systémom semiprezidentským alebo prezidentským. Prezident má na Slovensku skôr reprezentatívnu úlohu. Niektoré jeho kompetencie navyše vyžadujú kontrasignáciu vlády. Má však aj exekutívne kompetencie, pri ktorých nemôže vláda ani národná rada konať bez neho. Okrem menovacej právomoci, má právo veta, je veliteľom ozbrojených síl, môže za určených podmienok rozpustiť NRSR,vymenováva a odvoláva členov vlády, vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, vyhlasuje mobilizáciu na návrh vlády, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatickým misií. Rolu a dôležitosť prezidenta stanovuje prvý bod článku 101 Ústavy: \" Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. \" Už spomínané kompetencie stanovuje článok 102 Ústavy, podľa ktorého prezident: \" a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (...) d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky (...) f) podpisuje zákony, g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky,(...) j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie, k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl (...) l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia národnej rady slovenskej republiky m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie (...) n) vyhlasuje referendum, o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon (...) r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh\" Medzi kompetencie predsedu vlády patrí riadenie činnosti vlády, zvolávanie a vedenie schôdzí vlády, môže podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie členov vlády, podpisuje zákony a nariadenie vlády, môže zastupovať prezindenta SR vo výkone niektorých právomocí pokiaľ nie je riadne ustanovený. Pri domácich a medzinárodných podujatiach určuje protokol poradie ústavných činiteľov, ktorý by sa mal rešpektovať. Toto poradie zdôrazňuje reprezentatívnu úlohu prezidenta. Na prvom mieste je prezident, za ním nasleduje predseda NRSR a až na treťom mieste sa nachádza premiér. Fico vyčítal preceňovanie kompetencií prezidenta Kiskovi už počas predvolebnej kampane , kedy sa k tomuto konštatovaniu pripojili aj niektorí politologóvia. Nedávno túto tému opäť otvoril pri príležitosti postoja k migračnej kríze kedy povedal, že „ prezident Kiska nenesie zodpovednosť zabbezpečnosť Slovenskej republiky, znáša ju vláda (...)bV tom je ten rozdiel.bPán prezident nemá žiadne ústavné oprávnenia “. V nedávnom rozhovore pre Trend Kiska priznal, že ako prezident zažíva sklamanie zo sily kompetencií, vyjadruje sa, že kompetencie prezidenta sú podľa neho dostatočné a odmieta ich posilnenie. Premiérov častý argument o tom, že prezident nenesie reálnu zodpovednosť za riadenie krajiny budil pozornosť aj novinárov, venovali sa tomu napríklad v Denníku N .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ústava konkrétne vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Postavenie prezidenta v parlamentných systémoch je tiež slabé oproti iným systémom a oproti premiérovi má menej kompetencií. Prislúchajú mu však niektoré výkonné právomoci a teda sa nedá tvrdiť, že by mal premiér výlučnú zodpovednosť za všetko. Výrok hodnotíme zavádzanie. Ústava vymedzuje právomoci iba v prípade prezidenta. Politický systém Slovenskej republiky je parlamentný, čo v rámci právomocí znamená prakticky slabšie postavenie prezidenta v porovnaní so systémom semiprezidentským alebo prezidentským. Prezident má na Slovensku skôr reprezentatívnu úlohu. Niektoré jeho kompetencie navyše vyžadujú kontrasignáciu vlády. Má však aj exekutívne kompetencie, pri ktorých nemôže vláda ani národná rada konať bez neho. Okrem menovacej právomoci, má právo veta, je veliteľom ozbrojených síl, môže za určených podmienok rozpustiť NRSR,vymenováva a odvoláva členov vlády, vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NRSR, vyhlasuje mobilizáciu na návrh vlády, prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatickým misií. Rolu a dôležitosť prezidenta stanovuje prvý bod článku 101 Ústavy: \" Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. \" Už spomínané kompetencie stanovuje článok 102 Ústavy, podľa ktorého prezident: \" a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy (...) d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky (...) f) podpisuje zákony, g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky,(...) j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie, k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl (...) l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia národnej rady slovenskej republiky m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie (...) n) vyhlasuje referendum, o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon (...) r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh\" Medzi kompetencie predsedu vlády patrí riadenie činnosti vlády, zvolávanie a vedenie schôdzí vlády, môže podať návrh na vymenovanie alebo odvolanie členov vlády, podpisuje zákony a nariadenie vlády, môže zastupovať prezindenta SR vo výkone niektorých právomocí pokiaľ nie je riadne ustanovený. Pri domácich a medzinárodných podujatiach určuje protokol poradie ústavných činiteľov, ktorý by sa mal rešpektovať. Toto poradie zdôrazňuje reprezentatívnu úlohu prezidenta. Na prvom mieste je prezident, za ním nasleduje predseda NRSR a až na treťom mieste sa nachádza premiér. Fico vyčítal preceňovanie kompetencií prezidenta Kiskovi už počas predvolebnej kampane , kedy sa k tomuto konštatovaniu pripojili aj niektorí politologóvia. Nedávno túto tému opäť otvoril pri príležitosti postoja k migračnej kríze kedy povedal, že „ prezident Kiska nenesie zodpovednosť zabbezpečnosť Slovenskej republiky, znáša ju vláda (...)bV tom je ten rozdiel.bPán prezident nemá žiadne ústavné oprávnenia “. V nedávnom rozhovore pre Trend Kiska priznal, že ako prezident zažíva sklamanie zo sily kompetencií, vyjadruje sa, že kompetencie prezidenta sú podľa neho dostatočné a odmieta ich posilnenie. Premiérov častý argument o tom, že prezident nenesie reálnu zodpovednosť za riadenie krajiny budil pozornosť aj novinárov, venovali sa tomu napríklad v Denníku N ."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["právomoci", "článok 102", "predsedu vlády", "protokol", "predvolebnej kampane", "konštatovaniu", "otvoril", "rozhovore", "vyjadruje", "Denníku N"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/postavenie-prezidenta/", "https://www.prezident.sk/page/postavenie-prezidenta/", "http://www.vlada.gov.sk/kompetencie-predsedu-vlady-sr/", "http://www.nextfuture.sk/lifestyle/diplomaticky-protokol/", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/312762-fico-zvolenie-kisku-za-prezidenta-skonci-velkym-konfliktom/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1041173-drtiva-porazka-premiera-slovensko-uz-nechce-ficovym-smerem", "https://dennikn.sk/minuta/335610/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-44/tato-vlada-zatial-neposilnila-doveru-v-stat.html", "http://www.ta3.com/clanok/1037654/zvoleny-prezident-sr-andrej-kiska.html", "https://dennikn.sk/336383/fico-kiska-nema-opravnenia-ustava-fico-nema-pravdu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:54.454114+00:00"}
{"id": "vr14213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14213", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Navyše natiekli veľké prostriedky do škôl, vrátane eurofondov, na budovy. Ja len pripomeniem, len samotné rekonštrukcie budov, zatepľovanie a podobne z regionálneho operačného programu, to bolo takmer 580 miliónov. Ani jeden projekt ale nebol zazmluvnený počas vlády Ivety Radičovej za tie dva roky...", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov bolo na infraštruktúru vzdelávania v rokoch 2007-2014 využitých 578 054 493,08 eur, čo je skutočne takmer 580 miliónov, ako uvádza Draxler. Počas vlády Ivety Radičovej neboli alokované zdroje z Regionálneho operačného programu na účely infraštruktúra vzdelávania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka zazmluvnenia projektov z oblasti infraštruktúra vzdelávania, vo výzve z obdobia 1.1.-1.4. 2010 (.xls) bolo poskytnutých spolu 19 999 316,56 skk (663 856 eur). O týchto príspevkoch rozhodovala komisia na dvoch zasadaniach 28. mája a 28. júna, schválené boli 29. júna ( .doc, s.4 ). Voľby v roku 2010 sa uskutočnili 12. júna a vláda bola zostavená začiatkom júla. Tieto projekty tak boli schválené za prvej Ficovej vlády a za Radičovej boli realizované. Ďalšia výzva na predkladanie projektov v tejto oblasti bola vydaná až v roku 2014. To, že zdroje na infraštruktúru vzdelávania neboli alokované počas rokov 2011-2013 potvrdzujú aj výročné správy (.zip). Regionálny operačný program , (ROP) schválila EK 24.9.2007 a riadiacim orgánom ROP je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pričom finančný príspevok na tento operačný program bol vo výške 1 445 000 000 EUR. ROP má sedem prioritných osí - Infraštruktúra vzdelávania, Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnej ochrany a sociálnej kurately, Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, Regenerácia sídiel, Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov, Technická pomoc a Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Projekty v osi infraštruktúra vzdelávania spočívajú práve v rekonštrukciách, zateplení či prístavbách ku školským budovám. Podľa posledných dostupných informácií (.doc, s. 16) bolo na infraštruktúru vzdelávania z eurofondov vyčlenených 509 768 559,00 eur z eurofondov a 89 959 158,00 eur z národných zdrojov (rozpočet SR a prijímatelia) čo spolu predstavuje 599 727 717,00 eur. Z toho nebolo využitých 21 673 223,92 eur. To znamená, že na infraštruktúru vzdelávania bolo využitých spolu 578 054 493,08 eur. Podľa správy ktorú uverejnila agentúra SITA k 17.11.2015 bolo z regionálneho operačného programu čerpaných medzi rokmi 2007-2013 1,363 mld. eur, pričom domáce spolufinancovanie dosiahlo výšku 174,47 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov bolo na infraštruktúru vzdelávania v rokoch 2007-2014 využitých 578 054 493,08 eur, čo je skutočne takmer 580 miliónov, ako uvádza Draxler. Počas vlády Ivety Radičovej neboli alokované zdroje z Regionálneho operačného programu na účely infraštruktúra vzdelávania. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Čo sa týka zazmluvnenia projektov z oblasti infraštruktúra vzdelávania, vo výzve z obdobia 1.1.-1.4. 2010 (.xls) bolo poskytnutých spolu 19 999 316,56 skk (663 856 eur). O týchto príspevkoch rozhodovala komisia na dvoch zasadaniach 28. mája a 28. júna, schválené boli 29. júna ( .doc, s.4 ). Voľby v roku 2010 sa uskutočnili 12. júna a vláda bola zostavená začiatkom júla. Tieto projekty tak boli schválené za prvej Ficovej vlády a za Radičovej boli realizované. Ďalšia výzva na predkladanie projektov v tejto oblasti bola vydaná až v roku 2014. To, že zdroje na infraštruktúru vzdelávania neboli alokované počas rokov 2011-2013 potvrdzujú aj výročné správy (.zip). Regionálny operačný program , (ROP) schválila EK 24.9.2007 a riadiacim orgánom ROP je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pričom finančný príspevok na tento operačný program bol vo výške 1 445 000 000 EUR. ROP má sedem prioritných osí - Infraštruktúra vzdelávania, Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnej ochrany a sociálnej kurately, Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu, Regenerácia sídiel, Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov, Technická pomoc a Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013. Projekty v osi infraštruktúra vzdelávania spočívajú práve v rekonštrukciách, zateplení či prístavbách ku školským budovám. Podľa posledných dostupných informácií (.doc, s. 16) bolo na infraštruktúru vzdelávania z eurofondov vyčlenených 509 768 559,00 eur z eurofondov a 89 959 158,00 eur z národných zdrojov (rozpočet SR a prijímatelia) čo spolu predstavuje 599 727 717,00 eur. Z toho nebolo využitých 21 673 223,92 eur. To znamená, že na infraštruktúru vzdelávania bolo využitých spolu 578 054 493,08 eur. Podľa správy ktorú uverejnila agentúra SITA k 17.11.2015 bolo z regionálneho operačného programu čerpaných medzi rokmi 2007-2013 1,363 mld. eur, pričom domáce spolufinancovanie dosiahlo výšku 174,47 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["1.1.-1.4. 2010", ".doc, s.4", "12. júna", "vydaná", "výročné správy", "Regionálny operačný program", "spočívajú", "informácií", "2007-2013", "spolufinancovanie"], "url": ["http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1276860880.upl&ANAME=Schv%C3%A1len%C3%A9+%C5%BEiadosti+o+NFP+SaCS+na+web.xls", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1411992097.upl&ANAME=Spr%C3%A1va+o+vyhodnoten%C3%AD+v%C3%BDzvy+ROP-1.1-2010-01.doc", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243484-smer-volby-vyhral-vladu-zostavit-nemusi-pravica-ma-79-kresiel/", "http://www.ropka.sk/aktualne-vyzvy/&id=55&page=1", "http://www.ropka.sk/sk/vyrocne-spravy/", "http://eurofondy.webnode.sk/regionalny-operacny-program/", "http://www.ropka.sk/aktualne-vyzvy/&id=13&page=2", "http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1426173445.upl&ANAME=vyhodnotenie+ROP+1.1+2014.doc", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/374100-regionalny-operacny-program-minul-z-penazi-eu-takmer-87/", "http://www.ropka.sk/sk/informacie-platobnej-jednotky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:52.480964+00:00"}
{"id": "vr34830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34830", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "No vedel som to práve v období, keď sme sa, keď ma pozvali do Národnej rady, pán hodín po prílete z Ameriky. Ja som to zobral na vedomie a moja veta bola. Poďme sa dohodnúť od zajtra. Poďme sa dohodnúť. Každý poslanec, alebo aj skupina poslancov má právo dať svoj návrh. Vyhľadajte si moje výroky z tlačovej konferencie, ja som ju mal hneď na nasledujúci deň. Od 21. októbra do 2. či 3. novembra, keď bola voľba, bola kopa času.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda mal 21. októbra tlačovú konferenciu pri príležitosti 100 dní pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí. Na tejto konferencii uviedol, že okrem Trnku ďalších kandidátov na post generálneho prokurátora nepozná . Janiš navrhol Trnku 19.októbra . Voľba GP SR sa uskutočnila 3. resp. 4. novembra 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda mal 21. októbra tlačovú konferenciu pri príležitosti 100 dní pôsobenia vo funkcii ministra zahraničných vecí. Na tejto konferencii uviedol, že okrem Trnku ďalších kandidátov na post generálneho prokurátora nepozná . Janiš navrhol Trnku 19.októbra . Voľba GP SR sa uskutočnila 3. resp. 4. novembra 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["21. októbra", "nepozná", "19.októbra", "3. resp. 4. novembra 2010"], "url": ["http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_24D6E2B4AA90FB89C12577C200429442", "http://hnonline.sk/c1-47397500-dzurinda-trnku-nechcu-najviac-ti-co-ho-predtym-volili", "http://www.24hod.sk/janis-z-sdku-navrhuje-za-sefa-prokuratury-trnku-cl137223.html", "http://www.sme.sk/c/5622329/volba-prokuratora-minuta-po-minute-poslanci-noveho-prokuratora-nezvolili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:02.250760+00:00"}
{"id": "vr39052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39052", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nebola žiadna krajina, kde by nemala vládna koalícia väčšinu. (odpoveď na otázku moderátoroky ku hlasovaniu o eurovale, \"Nie je to predsa len také zobchodovanie trošku politické. Lebo sú aj krajiny, kde opozícia nemala tieto podmienky. Že teda podporíme, ale.\", pozn. )", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Holandsku a Španielsku potrebovala vládna koalícia hlasy opozície na schválenie eurovalu. V Slovinsku sa niekolko dni pred hlasovaním rozpadla vláda, nie však kvoli eurovalu, ktorý bol následne širokou väcšinou schválený. V všetký zmienených krajinách pôsobí menšínová vláda, ktorá je odkázaná na hlasy opozície. V Holandsku existuje zmluvná spolupráca vlády s opozicnou stranou PVV, ktorá však euroval odmietla. Euroval tak musel prejst s podporou strán nespolupracujúcich s vládou.\n\nNie je tak pravda, že nebola žiadna krajina, kde by nemala vládna koalícia väcšinu. Preto hodnotíme výrok M. Madarica ako nepravdivý.\n\nPrikladáme detailný výcet jednotlivých krajín:\n\nV Holandsku je stredo-pravá vláda ktorá má 52 kresiel zo 150 clenného parlamentu (Cristian Democratic Appeal CDA 21 kresiel, People's party for Freedom and Democracy VVD 31 kresiel). Má však zmluvne zarucenú podporu strany Party for Freedom (PVV 24 kresiel). PVV sú striktne proti navýšeniu eurovalu a nepodporili ho. Navýšenie eurovalu (6. októbra) podporili ho okrem CDA a VVD aj Labour party, Democrats 66, Green Left a tiež Reformed Political Party hlasovali za navýšenie eurovalu. Proti okrem PVV boli aj Socialist Party, Christian Union, Party for the Animals. Holandská vláda schválila euroval 6. októbra a potrebovala hlasy opozície aby dosiahla nadpolovicnú väcšinu. Nemecko schválilo navýšenie eurovalu 29. septembra 2011. Vláda pozostávajúca z CDU/CSU (194 kresiel) a FDP (93 kresiel). Spolu má vládna koalícia 332 kresiel. Na schválenie navýšenia eurovalu bolo potrebných minimálne 311 hlasov. Za euroval hlasovalo 523 poslancov z toho bolo 315 hlasov z radov vládnej koalície. Vládna koalícia nepotrebovala hlasy opozície. Fínska vláda pozostávajúca National Coalition Party (44 kresiel), Social Democratic Party (42 kresiel), Left Alliance (12 kresiel), Swedish People's Party in Finland (10 kresiel), the Green League (10 kresiel) a Christian Democratic Party (6 kresiel) nemala problém zo schválením navýšenia eurovalu 28. septembra 2011. Za hlasovalo 103 poslancov (spolu mala vládna koalícia 124 hlasov) z 200 clenného parlamentu, potrebná bola nadpolovicná väcšina.\n\nSlovinsko schválilo navýšenie eurovalu 28. septembra 2011. V 90 clennom parlamente má vládna koalícia pozostávajúca zo Slovinská demokratická strana (SDS 28 kresiel) a Liberálne demokracie (LDS 5 hlasov), spolu len 33 hlasov, kedže vládu opustili (prešli do opozície)strany Zares (9 hlasov) a Demokratická strana dôchodcov (7 hlasov). Na schválenie potrebovala hlasy opozície.\n\nRakúsko schválilo navýšenie eurovalu 30. septembra 2011. Za schválenie eurovalu bolo 117 poslancov (potrebných bolo min 92 hlasov), zmenu schválila SPÖ, ÖVP a Strana zelených. Vládnu Koalíciu tvorí SPÖ (57 hlasov), ÖVP (51 hlasov). Oba poslanecké kluby podporili navýšenie eurovalu a nepotrebovali hlasy opozície.\n\nEstónsko schválilo navýšenie eurovalu 29. septembra 2011. Za schválenie eurovalu bolo 59, proti 18 poslancov, 24 sa zdržalo hlasovania. Vládnu koalíciu tvoria Estónska Reformná strana (Eesti Reformierakond 33 kresiel) a Únia Pro Patria a Res Publica (Isamaa ja Res Publica Liit 23 kresiel).Potrebných 51 hlasov mala už vládna koalícia, preto nepotrebovala hlasy opozície. Len dvaja poslanci koalície hlasovali proti eurovalu. Írsko schválilo navýšenie eurovalu 23. septembra 2011. ( SITA 23.9.2011) Vládnu koalíciu tvoria strány Fine Gael (76 kresiel) a Labour Party (37 kresiel) zo 166 miest v parlamente. Na presadenie potrebovali 84 hlasov, ktoré má vládna koalícia. Návrh prešiel napriec politickým spektrom, ked sa euroval bytostne týka samotného Írska.\n\nLuxembursko schválilo navýšenie eurovalu 15. septembra 2011.\n\nŠpanielsko schválilo navýšenie eurovalu 15. septembra 2011. Od roku 2008 je pri moci PSOE (socialistická strana), ktorá je menšinová. Na schválenie navýšenia eurovalu preto potrebovala pomoc opozície.\n\nMalta schválila navýšenie eurovalu v pondelok (10. októbra 2011). Do parlamentu sa dostali dve parlamentné strany Nationalist Party (NP 35 kresiel) a Labor Party (LP 34 kresiel). Navýšenie eurovalu bolo prijaté jednohlasne.\n\nPortugalsko schválilo navýšenie eurovalu. Portugalsko má vládnu koalíciu PSD (Sociálno demokratická strana) a CDS (Konzervatívnu stranu). Vládna koalícia má pohodlnú väcšinu.\n\nBelgicko schválilo navýšenie eurovalu 14. septembra 2011 (najskôr senát vzápetí dolná komora). Belgická vláda je stále úradnícka. Proti eurovalu boli len pravicová Flámska strana (Flemish Interest) a liberálna LLD.\n\nTaliansko schválilo navýšenie eurovalu 14. septembra 2011. V Taliansku vládne Berlusconiho koalícia (pozostáva z troch strán The People of Freedom, Lega Nord Movement for Autonomy), ktorá má väcšinu v parlamente. Vládna koalícia nepotrebovala hlasy opozície, schválenie eurovalu bola vyvrcholením úsporných opatrení vlády.\n\nGrécko schválilo navýšenie eurovalu 21. septembra 2011. Grécko schválilo rozšírenie v 300 clennom parlamente väcšinou, 183 bolo za 38 proti ostatní sa zdržali. Tesnú väcšinu v parlamente má strana PASOK (154 kresiel), nepotreboval podporu parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["V Holandsku a Španielsku potrebovala vládna koalícia hlasy opozície na schválenie eurovalu. V Slovinsku sa niekolko dni pred hlasovaním rozpadla vláda, nie však kvoli eurovalu, ktorý bol následne širokou väcšinou schválený. V všetký zmienených krajinách pôsobí menšínová vláda, ktorá je odkázaná na hlasy opozície. V Holandsku existuje zmluvná spolupráca vlády s opozicnou stranou PVV, ktorá však euroval odmietla. Euroval tak musel prejst s podporou strán nespolupracujúcich s vládou.", "Nie je tak pravda, že nebola žiadna krajina, kde by nemala vládna koalícia väcšinu. Preto hodnotíme výrok M. Madarica ako nepravdivý.", "Prikladáme detailný výcet jednotlivých krajín:", "V Holandsku je stredo-pravá vláda ktorá má 52 kresiel zo 150 clenného parlamentu (Cristian Democratic Appeal CDA 21 kresiel, People's party for Freedom and Democracy VVD 31 kresiel). Má však zmluvne zarucenú podporu strany Party for Freedom (PVV 24 kresiel). PVV sú striktne proti navýšeniu eurovalu a nepodporili ho. Navýšenie eurovalu (6. októbra) podporili ho okrem CDA a VVD aj Labour party, Democrats 66, Green Left a tiež Reformed Political Party hlasovali za navýšenie eurovalu. Proti okrem PVV boli aj Socialist Party, Christian Union, Party for the Animals. Holandská vláda schválila euroval 6. októbra a potrebovala hlasy opozície aby dosiahla nadpolovicnú väcšinu. Nemecko schválilo navýšenie eurovalu 29. septembra 2011. Vláda pozostávajúca z CDU/CSU (194 kresiel) a FDP (93 kresiel). Spolu má vládna koalícia 332 kresiel. Na schválenie navýšenia eurovalu bolo potrebných minimálne 311 hlasov. Za euroval hlasovalo 523 poslancov z toho bolo 315 hlasov z radov vládnej koalície. Vládna koalícia nepotrebovala hlasy opozície. Fínska vláda pozostávajúca National Coalition Party (44 kresiel), Social Democratic Party (42 kresiel), Left Alliance (12 kresiel), Swedish People's Party in Finland (10 kresiel), the Green League (10 kresiel) a Christian Democratic Party (6 kresiel) nemala problém zo schválením navýšenia eurovalu 28. septembra 2011. Za hlasovalo 103 poslancov (spolu mala vládna koalícia 124 hlasov) z 200 clenného parlamentu, potrebná bola nadpolovicná väcšina.", "Slovinsko schválilo navýšenie eurovalu 28. septembra 2011. V 90 clennom parlamente má vládna koalícia pozostávajúca zo Slovinská demokratická strana (SDS 28 kresiel) a Liberálne demokracie (LDS 5 hlasov), spolu len 33 hlasov, kedže vládu opustili (prešli do opozície)strany Zares (9 hlasov) a Demokratická strana dôchodcov (7 hlasov). Na schválenie potrebovala hlasy opozície.", "Rakúsko schválilo navýšenie eurovalu 30. septembra 2011. Za schválenie eurovalu bolo 117 poslancov (potrebných bolo min 92 hlasov), zmenu schválila SPÖ, ÖVP a Strana zelených. Vládnu Koalíciu tvorí SPÖ (57 hlasov), ÖVP (51 hlasov). Oba poslanecké kluby podporili navýšenie eurovalu a nepotrebovali hlasy opozície.", "Estónsko schválilo navýšenie eurovalu 29. septembra 2011. Za schválenie eurovalu bolo 59, proti 18 poslancov, 24 sa zdržalo hlasovania. Vládnu koalíciu tvoria Estónska Reformná strana (Eesti Reformierakond 33 kresiel) a Únia Pro Patria a Res Publica (Isamaa ja Res Publica Liit 23 kresiel).Potrebných 51 hlasov mala už vládna koalícia, preto nepotrebovala hlasy opozície. Len dvaja poslanci koalície hlasovali proti eurovalu. Írsko schválilo navýšenie eurovalu 23. septembra 2011. ( SITA 23.9.2011) Vládnu koalíciu tvoria strány Fine Gael (76 kresiel) a Labour Party (37 kresiel) zo 166 miest v parlamente. Na presadenie potrebovali 84 hlasov, ktoré má vládna koalícia. Návrh prešiel napriec politickým spektrom, ked sa euroval bytostne týka samotného Írska.", "Luxembursko schválilo navýšenie eurovalu 15. septembra 2011.", "Španielsko schválilo navýšenie eurovalu 15. septembra 2011. Od roku 2008 je pri moci PSOE (socialistická strana), ktorá je menšinová. Na schválenie navýšenia eurovalu preto potrebovala pomoc opozície.", "Malta schválila navýšenie eurovalu v pondelok (10. októbra 2011). Do parlamentu sa dostali dve parlamentné strany Nationalist Party (NP 35 kresiel) a Labor Party (LP 34 kresiel). Navýšenie eurovalu bolo prijaté jednohlasne.", "Portugalsko schválilo navýšenie eurovalu. Portugalsko má vládnu koalíciu PSD (Sociálno demokratická strana) a CDS (Konzervatívnu stranu). Vládna koalícia má pohodlnú väcšinu.", "Belgicko schválilo navýšenie eurovalu 14. septembra 2011 (najskôr senát vzápetí dolná komora). Belgická vláda je stále úradnícka. Proti eurovalu boli len pravicová Flámska strana (Flemish Interest) a liberálna LLD.", "Taliansko schválilo navýšenie eurovalu 14. septembra 2011. V Taliansku vládne Berlusconiho koalícia (pozostáva z troch strán The People of Freedom, Lega Nord Movement for Autonomy), ktorá má väcšinu v parlamente. Vládna koalícia nepotrebovala hlasy opozície, schválenie eurovalu bola vyvrcholením úsporných opatrení vlády.", "Grécko schválilo navýšenie eurovalu 21. septembra 2011. Grécko schválilo rozšírenie v 300 clennom parlamente väcšinou, 183 bolo za 38 proti ostatní sa zdržali. Tesnú väcšinu v parlamente má strana PASOK (154 kresiel), nepotreboval podporu parlamentu."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["stredo-pravá", "hlasovalo", "vláda", "hlasovalo", "opustili", "schválenie", "schválenie", "SITA", "prijaté", "schválilo", "schválilo"], "url": ["http://www.government.nl/Government", "http://www.handelsblatt.com/politik/deutschland/die-mehrheit-der-kanzlerin-betraegt-fuenf-stimmen/4672406.html", "http://web.eduskunta.fi/Resource.phx/parliament/parliamentarygroups/index.htx", "http://web.eduskunta.fi/Resource.phx/pubman/templates/56.htx?id=4355", "http://www.guardian.co.uk/business/feedarticle/9867180", "http://www.parlinkom.gv.at/PAKT/AKT/SCHLTHEM/SCHLAG/263Euro-Rettungsschirm.shtml", "http://www.vm.ee/?q=node/12601", "http://www.webnoviny.sk/svet/irsko-schvalilo-posilnenie-pravomoci/406686-clanok.html", "http://www.businessweek.com/news/2011-10-10/malta-approves-added-powers-for-efsf-shifting-focus-to-slovakia.html", "http://www.smh.com.au/business/continental-countdown-to-cure-or-catastrophe-20110928-1kxc3.html?skin=text-only", "http://uk.news.yahoo.com/greek-parliament-approves-efsf-expansion-113615892.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:32.855454+00:00"}
{"id": "vr28360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28360", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Od roku 96, možno sa mýlim, od 90. rokov každá kvetinárka na Slovensku v tomto meste má mať registračnú pokladnicu.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prvý krát od januára 1995 sa vyhláškou Ministerstva financií zaviedla povinnosť používať registračné pokladnice. Medzi daňové subjekty, ktoré majú povinnosť používať registračnú pokladnicu spadá touto vyhláškou aj kvetinárka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhláška (.pdf, §1 ods. (1) Ministerstva financií hovorí: , , Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru v nezmenenom stave a poskytovanie služieb okrem ambulantného predaja, používa od 1. januára 1995 na účely evidencie tržieb elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou , a to vo všetkých svojich predaj- ných miestach, v ktorých dochádza k úhrade v hotovosti.\" SME , 19. decembra 1994:", "analysis_paragraphs": ["Po prvý krát od januára 1995 sa vyhláškou Ministerstva financií zaviedla povinnosť používať registračné pokladnice. Medzi daňové subjekty, ktoré majú povinnosť používať registračnú pokladnicu spadá touto vyhláškou aj kvetinárka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vyhláška (.pdf, §1 ods. (1) Ministerstva financií hovorí: , , Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru v nezmenenom stave a poskytovanie služieb okrem ambulantného predaja, používa od 1. januára 1995 na účely evidencie tržieb elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou , a to vo všetkých svojich predaj- ných miestach, v ktorých dochádza k úhrade v hotovosti.\" SME , 19. decembra 1994:"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Vyhláška", "SME", "firiem", "zákone"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F55-1994-z-z.p-2774.pdf&ei=93EyVIfxAsr8ywO204Jw&usg=AFQjCNGWMkfqbAB7begrl_JKGqvBGlAxBA&sig2=xn82Gh9_AM4kX2FBH4Op0Q&bvm=bv.76802529,d.bGQ", "http://www.sme.sk/c/2139485/povinnost-zaviest-elektronicke-registracne-pokladnice-do-30-jula.html", "http://www.baliga.sk/erp.htm", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-289"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:10.833031+00:00"}
{"id": "vr26964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26964", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Vždy som rešpektoval slobodné pôsobenie cirkvi v slobodnej spoločnosti. Nikdy som nekomentoval akékoľvek personálne rozhodnutie a nerobil som to ani v prípade Róberta Bezáka.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sme nezistili žiadny záznam o tom, že by Hrušovský komentoval personálne rozhodnutia cirkvi. Za komentovanie neberieme napr. vyjadrenie nádeje pre ďalšie presadzovanie hodnôt, po zvolení pápeža Benedikta XVI. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o vyjadrení P. Hrušovského v prípade R. Bezáka.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sme nezistili žiadny záznam o tom, že by Hrušovský komentoval personálne rozhodnutia cirkvi. Za komentovanie neberieme napr. vyjadrenie nádeje pre ďalšie presadzovanie hodnôt, po zvolení pápeža Benedikta XVI. Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu zmienku o vyjadrení P. Hrušovského v prípade R. Bezáka."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2018333/hrusovsky-vidi-v-novom-papezovi-nadej-na-presadzovanie-hodnot-jana-pavla-ii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:14.564590+00:00"}
{"id": "vr16968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16968", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ak si Francúzi nakupujú vozidlá (vojenské, pozn.), nakupujú francúzske. Ak Nemci, nemecké...", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme na základe toho či väčšinu vojenských vozidiel v armáde príslušnej krajiny tvoria tie od domácich výrobcov. Podľa dostupných údajov disponovala francúzska armáda v roku 2016 obrnenými vozidlami, ktoré z veľkej časti boli vytvorené francúzskymi výrobcami. Na základe viacerých zdrojov môžeme potvrdiť podobný trend aj v nemeckej armáde. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme na základe toho či väčšinu vojenských vozidiel v armáde príslušnej krajiny tvoria tie od domácich výrobcov. Podľa dostupných údajov disponovala francúzska armáda v roku 2016 obrnenými vozidlami, ktoré z veľkej časti boli vytvorené francúzskymi výrobcami. Na základe viacerých zdrojov môžeme potvrdiť podobný trend aj v nemeckej armáde. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "francúzi", "NEXTER", "Panhard", ".pdf", "Bundeswehru", "10:3", "13:2", "21:2"], "url": ["http://www.defense.gouv.fr/content/download/482813/7732302/Les%20chiffres%20cl%C3%A9s%20%C3%A9dition%202016%20EN.pdf", "https://en.wikipedia.org/wiki/Modern_equipment_of_the_French_Army#Armored_Vehicles", "http://www.nexter-group.fr/nexter/Flipping_Book/Export_GB/", "http://www.panhard-defense.eu/Defense", "http://www.defense.gouv.fr/content/download/482813/7732302/Les%20chiffres%20cl%C3%A9s%20%C3%A9dition%202016%20EN.pdf", "https://www.bundeswehr.de/portal/a/bwde/start/streitkraefte/soldaten/waffen_grossgeraet/grossgeraet/!ut/p/z1/hU5NC4IwGP4tHbzufVPS6raoixhECukusWzNYm0yl4t-fUanoOi5PZ88wKAEpnl_ltydjeZq4BWL94tpVmThLAyLdItIl5N8RbdFhHECu38BNtj4AxQhPwqoho3k58Z6DDkwYBfe8ztpjXVKOMLr10OoGq6PSmxMTd9CCkwqc3hfp_oQTSUwK07CCktudpAb59puHmCA3nsijZFKkPoR4LdGYzoH5UcQ2mvpMZqoPqOjJ-gCF9k!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/#Z7_B8LTL2922TJR00AD5SEART30M1", "https://www.militaryfactory.com/modern-armor/german-army.asp", "https://www.globalsecurity.org/military/world/europe/de-army-equip.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_modern_equipment_of_the_German_Army"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:50.848279+00:00"}
{"id": "vr16646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16646", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...Macron začal rokovať s krajinami Európy, ktoré vrátane nás momentálne podporujeme smernicu o vyslaných pracovníkov, (...) A táto smernica prináša ďalšiu byrokraciu pre našich zamestnávateľov a potrebujeme prechodné obdobie. Ale pán Fico to nevyrokoval a pristúpil na túto smernicu na požiadavky pána Macrona.", "statement_date": "2017-09-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Premiér Robert Fico s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom naozaj rokoval aj o revízii smernice o vyslaných pracovníkoch. Hoci viacerí odborníci a politici vyjadrili svoj názor, že predmetná revízia môže zhoršiť našu konkurencieschopnosť na európskom pracovnom trhu, otázku prijatia prechodného obdobia pre účinky revízie tejto smernice otvára výlučne autorka výroku a nemožno ju potvrdiť alebo vyvrátiť. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom naozaj rokoval aj o revízii smernice o vyslaných pracovníkoch. Hoci viacerí odborníci a politici vyjadrili svoj názor, že predmetná revízia môže zhoršiť našu konkurencieschopnosť na európskom pracovnom trhu, otázku prijatia prechodného obdobia pre účinky revízie tejto smernice otvára výlučne autorka výroku a nemožno ju potvrdiť alebo vyvrátiť. Výrok Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["smernica", "žiada", ".pdf", "uviedla", "uviedol však", "vyjadril", "vyjadril", "Veroniky Remišovej", "uviedol", "staršie vyjadrenie", "povedal", "postavilo"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1506348036693&uri=CELEX:31996L0071", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1506348081054&uri=CELEX:32014L0067", "https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/posting-workers_sk.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/rezort-prace-chce-pocas-predsednictva/210411-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/812816/", "https://euractiv.sk/clanky/socialna-politika/na-ceste-do-jadra-sme-otocili-v-otazke-vyslanych-pracovnikov/", "https://europskenoviny.sk/2017/08/24/fico-sa-stretol-s-macronom-riesili-vysielanie-pracovnikov-zahranicia/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vremisovasr-potrebuje-v-otazke-vysl/276774-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20633898/fico-uprednostnil-zaujmy-bohatych-krajin-podla-sulika-zradil-slovensko.html", "https://domov.sme.sk/c/20632779/pri-vyslanych-pracovnikoch-treba-patrocne-prechodne-obdobie-tvrdi-remisova.html", "https://euractiv.sk/clanky/slovensko-v-ep/kukan-smernica-o-vysielani-moze-pracovnikom-skomplikovat-zivoty/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/439844-priprava-smernice-o-vysielani-pracovnikov-znepokojila-cesmad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:04.938304+00:00"}
{"id": "42267", "numeric_id": 42267, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42267", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "My sme skrátili súdne konanie z troch rokov na desať mesiacov, čo konštatovala Rada ministrov spravodlivosti Rady Európy (vo februári 2011, pozn.).", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Počas obdobia, kedy bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin, sa skrátila priemerná dĺžka súdnych konaní, nie však v takom rozsahu, ako to uvádza Harabin. Zároveň treba podotknúť, že vplyvov na skrátenie dĺžky súdneho konania môže byť viacero, nedá sa to jasne označiť ako výsledok opatrení navrhnutých aktuálnym ministrom, keď navyše bol trend skracovania dĺžky konaní prítomný aj predtým. Výrok kvôli nepresnému časovému údaju hodnotíme ako nepravdivý.\n\nHarabin sa zrejme odvoláva na rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy, v ktorej sa spomína pozitívny trend v skracovaní priemernej doby súdnych konaní v rokoch 2004 – 2009, avšak rezolúcia hodnotí len civilné konania a nezapočítava trestné konania. Harabin nastúpil do úradu ministra spravodlivosti v roku 2006, čiže nedá sa s jednoznačnosťou povedať, že skrátenie súdneho konania bola len jeho zásluha. Samotná rezolúcia síce vymenúva viacero opatrení, ktoré spadajú do obdobia, kedy bol Harabin ministrom, takže určitý prínos je možné mu priznať, avšak rezolúcia tiež konštatuje, že dopad daných zmien bude možné posúdiť až na základe štatistických dát zozbieraných za dlhšie časové obdobie.\n\nTento dokument používa dáta, ktoré mu poskytla slovenská strana, teda pravdepodobne Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má údaje o dĺžke súdnych konaní zverejnené na svojej webstránke. Údaje ministerstva sú rozdelené do štyroch kategórií: trestné veci, obchodné veci, občianskoprávne veci a veci starostlivosti o maloletých. Ak vypočítame priemernú dĺžku súdneho konania z týchto kategórií za rok 2006 (vtedy Harabin prebral úrad ministra spravodlivosti) zistíme, že priemerné súdne konanie trvalo približne 11,85 mesiacov. To sa približne rovná jednému kalendárnemu roku, no zďaleka nie trom, ako tvrdí Harabin.\n\nHarabin opustil MS SR v roku 2009. Priemerná dĺžka súdneho konania za tento rok dosahovala výšku 9,8 mesiacov. To znamená, že Harabin mal pravdu, keď povedal, že sa táto doba skrátila na (približne) 10 mesiacov. Údaj, pre ktorý by platilo tvrdenie, že priemerná dĺžka konania bola v roku 2006 približne 3 roky (33,2 mesiaca) je priemerná dĺžka konania v trestných veciach, v ktorých konajú krajské súdy ako súdy prvého stupňa. Tu však nie sú započítané civilné konania.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Počas obdobia, kedy bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin, sa skrátila priemerná dĺžka súdnych konaní, nie však v takom rozsahu, ako to uvádza Harabin. Zároveň treba podotknúť, že vplyvov na skrátenie dĺžky súdneho konania môže byť viacero, nedá sa to jasne označiť ako výsledok opatrení navrhnutých aktuálnym ministrom, keď navyše bol trend skracovania dĺžky konaní prítomný aj predtým. Výrok kvôli nepresnému časovému údaju hodnotíme ako nepravdivý.", "Harabin sa zrejme odvoláva na rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy, v ktorej sa spomína pozitívny trend v skracovaní priemernej doby súdnych konaní v rokoch 2004 – 2009, avšak rezolúcia hodnotí len civilné konania a nezapočítava trestné konania. Harabin nastúpil do úradu ministra spravodlivosti v roku 2006, čiže nedá sa s jednoznačnosťou povedať, že skrátenie súdneho konania bola len jeho zásluha. Samotná rezolúcia síce vymenúva viacero opatrení, ktoré spadajú do obdobia, kedy bol Harabin ministrom, takže určitý prínos je možné mu priznať, avšak rezolúcia tiež konštatuje, že dopad daných zmien bude možné posúdiť až na základe štatistických dát zozbieraných za dlhšie časové obdobie.", "Tento dokument používa dáta, ktoré mu poskytla slovenská strana, teda pravdepodobne Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré má údaje o dĺžke súdnych konaní zverejnené na svojej webstránke. Údaje ministerstva sú rozdelené do štyroch kategórií: trestné veci, obchodné veci, občianskoprávne veci a veci starostlivosti o maloletých. Ak vypočítame priemernú dĺžku súdneho konania z týchto kategórií za rok 2006 (vtedy Harabin prebral úrad ministra spravodlivosti) zistíme, že priemerné súdne konanie trvalo približne 11,85 mesiacov. To sa približne rovná jednému kalendárnemu roku, no zďaleka nie trom, ako tvrdí Harabin.", "Harabin opustil MS SR v roku 2009. Priemerná dĺžka súdneho konania za tento rok dosahovala výšku 9,8 mesiacov. To znamená, že Harabin mal pravdu, keď povedal, že sa táto doba skrátila na (približne) 10 mesiacov. Údaj, pre ktorý by platilo tvrdenie, že priemerná dĺžka konania bola v roku 2006 približne 3 roky (33,2 mesiaca) je priemerná dĺžka konania v trestných veciach, v ktorých konajú krajské súdy ako súdy prvého stupňa. Tu však nie sú započítané civilné konania."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "rezolúciu", "zverejnené"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42124/", "https://search.coe.int/cm/Pages/result_details.aspx?ObjectID=09000016805af832", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-priemerna-dlzka-konania.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:10.666565+00:00"}
{"id": "vr39151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39151", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "A druhá vec, tak keby sme prijali takúto filozofiu, áno, pred 4 rokmi bola iná situácia na trhu, ja sa nehádam, že aj tento plazmový televízor, ktorý tu máte, možno keď ste ho kupovali pred štyrmi rokmi, stál 5-tisíc euro. Dneska ho občan kúpi možno za 300 euro. Takisto cena stavebných prác v súvislosti s obrovským úpadkom a deficitom objemu prác klesla, dokonca tak, že stavebné firmy idú nad dubiózne ceny a nie sú schopné ani náklady pokryť.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Paškov prímer možno platí pri televízore v dôsledku vývoja technológií, rozhodne to však neplatí pri dopravných stavbách. Na základe štatistík Štatistického úradu SR je zrejmé, že index stavebných prác stúpal kontinuálne od roku 2007 a to vo všetkých kategóriách, ktoré by sa mohli vzťahovať ku cenám diaľnic.", "analysis_paragraphs": ["Paškov prímer možno platí pri televízore v dôsledku vývoja technológií, rozhodne to však neplatí pri dopravných stavbách. Na základe štatistík Štatistického úradu SR je zrejmé, že index stavebných prác stúpal kontinuálne od roku 2007 a to vo všetkých kategóriách, ktoré by sa mohli vzťahovať ku cenám diaľnic."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:09.585278+00:00"}
{"id": "vr25674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25674", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... všetky ukazovatele hovoria o tom, že ideme do lepších časov, či zo strany ekonomického rastu, či zo strany nízkeho rastu cien, na rastu spotreby ...", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "správe", "makroekonomickej prognóze", "OECD", "správe"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2013/protected/P3Q-2013.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9244", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?DatasetCode=MEI_PRICES#", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2013/protected/P3Q-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:04.493425+00:00"}
{"id": "vr15489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15489", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "To (životné minimum, pozn.) už tretí rok, štvrtý rok zostáva na rovnakej výške.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Životné minimum sa za posledné štyri roky zo sumy 198,09 eur nezmenilo. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Životné minimum sa za posledné štyri roky zo sumy 198,09 eur nezmenilo. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["Sumy", "terajších"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/zivotne-minimum-zostava-nezmenene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:44.207880+00:00"}
{"id": "48805", "numeric_id": 48805, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48805", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale tí, čo sú zamestnaní a majú bežné, bežné mzdy, vedia mať plných 200 EUR. Absolútna väčšina rodín bude mať tých 200.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je jasné, koľko rodín bude poberať daňový bonus a prídavok na deti vo výške 200 eur. V prípade rodín s dvomi deťmi je potrebné poberať hrubú mzdu až 1200 eur, čo je o niečo menej, ako mediánová mzda na Slovensku v roku 2021 (1288 eur). Od januára 2023 je však do tejto sumy zahrnutý základ dane obidvoch rodičov. Výskum EU SILC 2021 ukazuje, že až 14,6 % rodín s deťmi má príjmy pod hranicou chudoby a daňový bonus by v plnej výške nepoberali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nOd januára tohto roku sa benefity na dieťa skladajú z dvoch častí: príspevku na dieťa a daňovom bonuse na dieťa. Spolu tvoria vo väčšine situácií 200 eur.\n\nIgor Matovič ešte na jar minulého roka sľúbil zaviesť benefity v hodnote spolu 200 eur na dieťa. Pôvodne sa mali skladať z príspevku na dieťa, daňového bonusu a krúžkovného.\n\nVyplácanie krúžkovného sa však odsunulo , preto v parlamente prešiel návrh na zvýšenie prídavku na dieťa z 30 eur na 60 eur a neskôr navýšil aj daňový bonus na dieťa. Ten sa v uplynulom roku menil dvakrát, najskôr v máji zo 70 eur na 100 eur a potom v decembri na 140 eur.\n\nMatovič tvrdí pravdu, že plných 200 € budú mať len zamestnaní občania s určitým príjmom, na ktorý si môžu vypýtať daňový bonus. Napríklad pri jednom dieťati musia mať minimálny hrubý príjem 850 eur, aby dostali plných 140 eur, pri dvoch deťoch je to už 1200 eur. V prípade rodín s 3 deťmi dostanú rodičia plný daňový bonus až od platu vyššieho ako 1450 eur. So stúpajúcim počtom detí táto hranica stúpa .\n\nVeľká väčšina rodín na Slovensku má jedno alebo dve deti - v roku 2020 a 2021 to bolo viac ako 85 % (. pdf , s. 84).\n\nOd januára 2023 sa bude poberanie daňového bonusu týkať aj približne 26 tisíc rodín (podľa odhadu ministerstva financií), ktoré naň doteraz nárok nemali. Bonus sa totiž bude vypočítavať z príjmu obidvoch rodičov, uvádza Denník E .\n\nMediánová mzda na Slovensku sa v roku 2021 pohybovala na úrovni 1 288 eur v hrubom. To znamená, že polovica pracujúcich zarobila menej než toto číslo.\n\nPodľa výskumu EU SILC 2021 bolo na Slovensku v roku 2020 viac ako 100 tisíc rodín, ktorých príjem je pod hranicou chudoby - 60 percent mediánového čistého príjmu, čo pre rodinu s 2 deťmi a 2 dospelými predstavuje 890 eur. Až 14,6 % domácností malo príjmy pod hranicou chudoby, čo by im pravdepodobne znemožňovalo poberať daňový bonus na dieťa v plnej výške.\n\nPoslanec za SaS Marián Viskupič v parlamentnej rozprave k zákonu uviedol , že daňový bonus pomôže len 24 % domácností, ktoré majú deti, neposkytol však detaily tohto výpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, koľko rodín bude poberať daňový bonus a prídavok na deti vo výške 200 eur. V prípade rodín s dvomi deťmi je potrebné poberať hrubú mzdu až 1200 eur, čo je o niečo menej, ako mediánová mzda na Slovensku v roku 2021 (1288 eur). Od januára 2023 je však do tejto sumy zahrnutý základ dane obidvoch rodičov. Výskum EU SILC 2021 ukazuje, že až 14,6 % rodín s deťmi má príjmy pod hranicou chudoby a daňový bonus by v plnej výške nepoberali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Od januára tohto roku sa benefity na dieťa skladajú z dvoch častí: príspevku na dieťa a daňovom bonuse na dieťa. Spolu tvoria vo väčšine situácií 200 eur.", "Igor Matovič ešte na jar minulého roka sľúbil zaviesť benefity v hodnote spolu 200 eur na dieťa. Pôvodne sa mali skladať z príspevku na dieťa, daňového bonusu a krúžkovného.", "Vyplácanie krúžkovného sa však odsunulo , preto v parlamente prešiel návrh na zvýšenie prídavku na dieťa z 30 eur na 60 eur a neskôr navýšil aj daňový bonus na dieťa. Ten sa v uplynulom roku menil dvakrát, najskôr v máji zo 70 eur na 100 eur a potom v decembri na 140 eur.", "Matovič tvrdí pravdu, že plných 200 € budú mať len zamestnaní občania s určitým príjmom, na ktorý si môžu vypýtať daňový bonus. Napríklad pri jednom dieťati musia mať minimálny hrubý príjem 850 eur, aby dostali plných 140 eur, pri dvoch deťoch je to už 1200 eur. V prípade rodín s 3 deťmi dostanú rodičia plný daňový bonus až od platu vyššieho ako 1450 eur. So stúpajúcim počtom detí táto hranica stúpa .", "Veľká väčšina rodín na Slovensku má jedno alebo dve deti - v roku 2020 a 2021 to bolo viac ako 85 % (. pdf , s. 84).", "Od januára 2023 sa bude poberanie daňového bonusu týkať aj približne 26 tisíc rodín (podľa odhadu ministerstva financií), ktoré naň doteraz nárok nemali. Bonus sa totiž bude vypočítavať z príjmu obidvoch rodičov, uvádza Denník E .", "Mediánová mzda na Slovensku sa v roku 2021 pohybovala na úrovni 1 288 eur v hrubom. To znamená, že polovica pracujúcich zarobila menej než toto číslo.", "Podľa výskumu EU SILC 2021 bolo na Slovensku v roku 2020 viac ako 100 tisíc rodín, ktorých príjem je pod hranicou chudoby - 60 percent mediánového čistého príjmu, čo pre rodinu s 2 deťmi a 2 dospelými predstavuje 890 eur. Až 14,6 % domácností malo príjmy pod hranicou chudoby, čo by im pravdepodobne znemožňovalo poberať daňový bonus na dieťa v plnej výške.", "Poslanec za SaS Marián Viskupič v parlamentnej rozprave k zákonu uviedol , že daňový bonus pomôže len 24 % domácností, ktoré majú deti, neposkytol však detaily tohto výpočtu."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["sľúbil", "odsunulo", "návrh", "máji", "v decembri", "Napríklad", "stúpa", "pdf", "Denník E", "pohybovala", "EU SILC 2021", "uviedol"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2901316/matovic-slubuje-na-bilborde-200-eur-na-dieta-aj-keby-balicek-presiel-nedostane-ich-kazdy/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/275598-kruzkovne-od-januara-nebude-viaceri-s-nim-uz-pocitali", "https://e.dennikn.sk/minuta/3097088", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56058", "https://www.aktuality.sk/clanok/Rxg11uR/danovy-bonus-sa-zvysi-na-140-eur-samospravam-sa-to-bude-kompenzovat/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/649525-parlament-definitivne-schvalil-matovicov-balicek-presiel-zasadnymi-zmenami-200-eur-na-dieta-nedostane-kazdy/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/649525-parlament-definitivne-schvalil-matovicov-balicek-presiel-zasadnymi-zmenami-200-eur-na-dieta-nedostane-kazdy/", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/2022/spravasossr_2021_pub.pdf", "https://e.dennikn.sk/3139543/rodiny-sa-potesia-danovy-bonus-sa-im-vyrazne-zvysi-zaplatia-to-aj-obce-a-mesta/", "https://www.platy.sk/analyzy/kolko-zarabali-slovaci-v-roku-2021/50789", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZBLTwIxEID_ipc9djt9LG2PIAmBhAMhBtyL6ZZ2qfuEFpR_7-rBSCLKbR6Zb74ZnOMtzlt99qWOvmt1PeTP-ehlJeZyMiFjAJFNYb54mq5ma0WAA16HCi9w7osmfTNNCimnPKMEBHBFJBP8E-FfD4d8jHPTtdG-R7ztiqD3KFQJ6KI7xcaGoEsbEgCeOl3F0_GSQCYIEUTskLFGI-6MQ9JRi0SmGEChjR32D3R6XD4uS5z3Ou6Rb12Ht3eNXmszKYEB4UCJUordAFc66rorH_pTUftKG-__uS_E4ZUGfXXamEB_7HanKg7nfSNsAr9gr-wIlWLEKeFSUTbEN-yMI4ZSJlDmCoO4KhSSFCzKjBwRbR0FKf_0RYPAtdk52FhdflbuWtJXs42M8sLqc7ORYfwBDP_Y8w!!/", "https://e.dennikn.sk/3139543/rodiny-sa-potesia-danovy-bonus-sa-im-vyrazne-zvysi-zaplatia-to-aj-obce-a-mesta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:54.209393+00:00"}
{"id": "vr32751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32751", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Naopak silové rezorty sú plus a samozrejme aj niektoré rezorty iného charakteru, ako napríklad zdravotníctvo je v rámci V4 plus 6 % percentuálneho bodu.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože silový rezort, ktorým P. Ondek označuje rezort obrany je v súčasnoti financovaný z 1,1% HDP, pričom politická dohoda s NATO predpokladá financovanie aspoň na úrovni 2% HDP a Slovensko je v tejto oblasti považované za podfinancované. Druhá časť výroku takisto nie je pravdivá. Zdravotníctvo je podľa aktuálnej štúdie OECD Health at a Glance 2012 (.pdf, s.123) na Slovensku financované z 9% celkových zdrojov, pričom priemer členských krajín EÚ je tiež presne na úrovni 9%. Na Slovensku predstavuje podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotníctva viac ako polovicu, približne na úrovni 6%, zvyšok tvoria súkromné zdroje, väčšinou priame platby. Slovensko (.pdf,s.4-5) vynakladá na jedného obyvateľa 1614 eur, pričom priemer štátov EÚ predstavuje 2171 eur na obyvateľa. Ostatné krajiny V4: Česká republika 1 450 € na obyvateľa, Maďarsko 1 321 € na obyvateľa a Poľsko 1 068 € na obyvateľa sa radia tesne za Slovenskom a rozdiel medzi nimi a SR nepredstavuje 6% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože silový rezort, ktorým P. Ondek označuje rezort obrany je v súčasnoti financovaný z 1,1% HDP, pričom politická dohoda s NATO predpokladá financovanie aspoň na úrovni 2% HDP a Slovensko je v tejto oblasti považované za podfinancované. Druhá časť výroku takisto nie je pravdivá. Zdravotníctvo je podľa aktuálnej štúdie OECD Health at a Glance 2012 (.pdf, s.123) na Slovensku financované z 9% celkových zdrojov, pričom priemer členských krajín EÚ je tiež presne na úrovni 9%. Na Slovensku predstavuje podiel verejných zdrojov na financovaní zdravotníctva viac ako polovicu, približne na úrovni 6%, zvyšok tvoria súkromné zdroje, väčšinou priame platby. Slovensko (.pdf,s.4-5) vynakladá na jedného obyvateľa 1614 eur, pričom priemer štátov EÚ predstavuje 2171 eur na obyvateľa. Ostatné krajiny V4: Česká republika 1 450 € na obyvateľa, Maďarsko 1 321 € na obyvateľa a Poľsko 1 068 € na obyvateľa sa radia tesne za Slovenskom a rozdiel medzi nimi a SR nepredstavuje 6% HDP."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["obrany", "štúdie", "Slovensko"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/gasparovic-financovanie-obrany-je-nedostatocne-no-zodpoveda-situacii/slovensko/politika/", "http://ec.europa.eu/health/reports/docs/health_glance_2012_en.pdf", "http://browse.oecdbookshop.org/oecd/pdfs/free/811212se5.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:37.957181+00:00"}
{"id": "vr26382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26382", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Tiež sme pripravili napríklad zoznam odporúčanej literatúry, kde sme prešli na také ľahšie knihy s tým, aby deti radšej čítali, možno nie Dostojevského, ale niečo prístupnejšie, ale aby aspoň čítali, pretože sa ukázalo v PISE, že pokiaľ deti čítajú takmer hocičo, tak lepšie rozumejú prečítanému.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že ministerstvo školstva pod Jurzycovým vedením sa chystalo zmeniť zoznam povinnej literatúry tak, ako o tom hovorí. Navyše k tomuto kroku pristúpilo po tom, čo boli zverejnené negatívne výsledky testovania PISA 2009.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že ministerstvo školstva pod Jurzycovým vedením sa chystalo zmeniť zoznam povinnej literatúry tak, ako o tom hovorí. Navyše k tomuto kroku pristúpilo po tom, čo boli zverejnené negatívne výsledky testovania PISA 2009."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "2012", "2009"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5804278/jurzyca-chce-atraktivnejsi-zoznam-povinnej-literatury.html", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/4_ine/PISA_2012.pdf", "http://www.nucem.sk/documents//27/medzinarodne_merania/pisa/publikacie_a_diseminacia/1_narodne_spravy/N%C3%A1rodn%C3%A1_spr%C3%A1va_PISA_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:13.110601+00:00"}
{"id": "vr17779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17779", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Súčasný návrh, ktorý predložila vládna koalícia (...) odvolať (policajného prezidenta, pozn.) je v podstate neodvolateľný, odvolať ho môže dvoma tretinami politici, členovia branno-bezpečnostného výboru. (...) navyše sa zavádza sedemročná lehota (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore, Trestný poriadok, zákon o štátnej službe, zákon o prokuratúre a zákon o sťažnostiach bol do pripomienkového konania predložený 12. apríla 2018 a momentálne sa nachádza v štádiu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania s nadobudnutím účinnosti 15. októbra 2018. Veronika Remišová správne uviedla, že odvolanie prezidenta PZ môže iniciovať branno-bezpečnostný výbor (skrátené pre Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR, pozn.), ak získa aspoň dvojtretinovú väčšinu hlasov. Návrh zákona rovnako predlžuje funkčné obdobie prezidenta PZ, ktoré má trvať sedem rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezidenta PZ odvoláva minister vnútra SR pri naplnení aspoň jedného z bodov § 33a, ktorý upravuje podmienky odvolania prezidenta PZ. Jednou z možností, kedy bude policajný prezident odvolaný, je, ak \" na základe odôvodneného návrhu ministra odporučí jeho odvolanie výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru \" ( .doc , s. 7). § 33a takisto upravuje dĺžku funkčného obdobia prezidenta PZ. \" Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie prezidenta Policajného zboru len raz \" ( .doc , s. 7). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Policajnom zbore, Trestný poriadok, zákon o štátnej službe, zákon o prokuratúre a zákon o sťažnostiach bol do pripomienkového konania predložený 12. apríla 2018 a momentálne sa nachádza v štádiu vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania s nadobudnutím účinnosti 15. októbra 2018. Veronika Remišová správne uviedla, že odvolanie prezidenta PZ môže iniciovať branno-bezpečnostný výbor (skrátené pre Výbor pre obranu a bezpečnosť Národnej rady SR, pozn.), ak získa aspoň dvojtretinovú väčšinu hlasov. Návrh zákona rovnako predlžuje funkčné obdobie prezidenta PZ, ktoré má trvať sedem rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prezidenta PZ odvoláva minister vnútra SR pri naplnení aspoň jedného z bodov § 33a, ktorý upravuje podmienky odvolania prezidenta PZ. Jednou z možností, kedy bude policajný prezident odvolaný, je, ak \" na základe odôvodneného návrhu ministra odporučí jeho odvolanie výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť aspoň dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov výboru \" ( .doc , s. 7). § 33a takisto upravuje dĺžku funkčného obdobia prezidenta PZ. \" Funkčné obdobie prezidenta Policajného zboru je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie prezidenta Policajného zboru len raz \" ( .doc , s. 7). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", ".doc", ".doc"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2018-220", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&p_p_lifecycle=2&p_p_state=normal&p_p_mode=view&p_p_cacheability=cacheLevelPage&p_p_col_id=column-2&p_p_col_count=1&_processDetail_WAR_portletsel_fileCooaddr=COO.2145.1000.3.2517101&_processDetail_WAR_portletsel_file=vlastnymat_MPK.docx&_processDetail_WAR_portletsel_action=getFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:02.730433+00:00"}
{"id": "45812", "numeric_id": 45812, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45812", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Za posledných 30 rokov rapídne klesá počet tých žien, ktoré vyhľadajú interrupciu. A dokonca sa to znižuje aj v tých krajinách, napr. v Českej republike, ktorá od roku 2014 má možnosť chemického potratu, tzn. tabletky. Aj tam sa tie interrupcie, vrátane tých tabletkových interrupcií, rapídne znižujú.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet umelých prerušení tehotenstiev na SLovensku i v Česku dlhodobo klesá. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej hodnotíme ako pravdivé. Štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú , že miera potratovosti na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 1997 bola na hodnote 19,4 (na 1000 žien 15 až 49 ročných), v roku 2018 na hodnote 10,7. V roku 2015 sa u nás urobilo najmenej interrupcií za posledných 50 rokov. Z údajov Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR vyplýva , že počet umelých prerušení tehotenstva od začiatku 90. rokov klesá aj v Česku. Od roku 2014 sa v krajine na umelé prerušenie tehotenstva používa aj tzv. potratová pilulka. Predpisuje ju špecialista, pacientka ju užíva pod jeho dohľadom. Aj v rokoch roku 2014 - 2018 sa počet potratov v Česku znížil zhruba o pätinu.", "analysis_paragraphs": ["Počet umelých prerušení tehotenstiev na SLovensku i v Česku dlhodobo klesá. Tvrdenie Lucie Ďuriš Nicholsonovej hodnotíme ako pravdivé. Štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú , že miera potratovosti na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 1997 bola na hodnote 19,4 (na 1000 žien 15 až 49 ročných), v roku 2018 na hodnote 10,7. V roku 2015 sa u nás urobilo najmenej interrupcií za posledných 50 rokov. Z údajov Ústavu zdravotnických informací a statistiky ČR vyplýva , že počet umelých prerušení tehotenstva od začiatku 90. rokov klesá aj v Česku. Od roku 2014 sa v krajine na umelé prerušenie tehotenstva používa aj tzv. potratová pilulka. Predpisuje ju špecialista, pacientka ju užíva pod jeho dohľadom. Aj v rokoch roku 2014 - 2018 sa počet potratov v Česku znížil zhruba o pätinu."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["ukazujú", "urobilo", "vyplýva", "používa", "Predpisuje", "znížil"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2018.aspx", "https://dennikn.sk/245568/potratov-je-na-slovensku-najmenej-za-polstorocie/", "https://www.uzis.cz/sites/default/files/knihovna/potraty2016.pdf", "https://docs.google.com/document/d/1XWIglfuUo4Ab3lFCtLxXmtVZS9wmbBJtYSmabyC-uyQ/edit", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/potratova-pilulka-v-cesku-volne-k-dostani-ale-nebude/r~0ea50092f57011e38fdc0025900fea04/", "https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/zdravi/cesko-pocet-potratu-rizika-tehotenstvi_1911251627_jak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:46.101466+00:00"}
{"id": "vr27849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27849", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Kandiduje 29 strán. Nikdy v histórii Slovenska 29 strán asi nikam nekandidovalo.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok možno považovať za pravdivý, keďže v slovenskej histórii doteraz nekandidovalo vo voľbách 29 strán. Podobnú povahu ako voľby do EP - uzavreté kandidačné listiny politických strán majú voľby do NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok možno považovať za pravdivý, keďže v slovenskej histórii doteraz nekandidovalo vo voľbách 29 strán. Podobnú povahu ako voľby do EP - uzavreté kandidačné listiny politických strán majú voľby do NR SR."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["kandiduje", "18 politických strán", "1992", "HZDS", "Vladimír Mečiar", "1994", "HZDS", "Vladimírom Mečiarom", "1998", "HZDS", "Mikuláš Dzurinda", "2002", "HZDS", "Mikuláš Dzurinda", "2006", "Robert Fico", "2010", "Iveta Radičová", "2012", "Robert Fico"], "url": ["http://www.minv.sk/?ep-klpodane", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/804071-do-europarlamentu-prisiel-rekordny-pocet-kandidatok/", "http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby92/zps92.htm", "http://app.statistics.sk/webdata/_slov/volby/volby92/php92.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-24-6-1992-do-15-3-1994/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1994/slov/volby11.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1994/slov/volby21.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-13-12-1994-do-30-10-1998/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab2.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr1998/results/tab3.jsp.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/jsp/zozstr.jsp.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2002/webdata/slov/tab/tab3.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2006/slov/obvod/results/tab3.jsp.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:48.183274+00:00"}
{"id": "vr16237", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16237", "speaker": "Árpád Érsek", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/arpad-ersek", "statement": "Máme v pláne odovzdať v tomto roku tri úseky diaľnic. V polovici mája tohto roku (2017, pozn.) by mali vodiči začať jazdiť po úseku rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša, následne začiatkom júna sa má odovzdať do užívania časť diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, v novembri by to mal byť ďalší úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento sľub povedal minister financií Arpád Ersék na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 2017 v Bratislave, ktorý sa konal 4.5. 2017. Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša , má celkovú dĺžku 7,85 km. Jedná sa o pokračovanie ťahu od Zvolena po Košice. Tento úsek odbremení cestu prvej triedy a motoristom ušetrí takmer 3 minúty. Zmluvný začiatok výstavby bol podpísaný v auguste roku 2014 a zmluvné ukončenie výstavby je plánované do konca mája 2017. Úsek D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno , má celkovú dĺžku 4,25 km.Jedná sa o diaľničný obchvat Žiliny, a je pokračovaním ťahu D3 smerom k poľským hraniciam. Po vybudovaní ušetria motoristi skoro 4 minúty jazdy mimo Žiliny. Zmluva o dielo bola podpísaná 26.mája 2014. Lehota výstavby je 1095 dní od dátumu začatia prác (3 roky). Poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 17.júna 2014. Zmluvné ukončenie výstavby je na konci novembra 2017. Úsek D3 Svrčinovec – Skalité má dĺžku 12,282 km.Vybudovanie stavby diaľnice D3 odľahčí existujúci priechod Svrčinovec do Českej republiky a vytvorí sa tak priame spojenie k hranici s Poľskom. Motoristi jazdou po diaľnici D3 ušetria 10 minút. Zmluva o dielo bola podpísaná 28.júna 2013. Poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 30.októbra 2013. Lehota výstavby je 1095 dní od dátumu začatia prác (3 roky). Uvedenie úseku do prevádzky sa posúva až na jar 2017. Zmluvné ukončenie výstavby je na konci septembra 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento sľub povedal minister financií Arpád Ersék na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 2017 v Bratislave, ktorý sa konal 4.5. 2017. Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen, východ – Pstruša , má celkovú dĺžku 7,85 km. Jedná sa o pokračovanie ťahu od Zvolena po Košice. Tento úsek odbremení cestu prvej triedy a motoristom ušetrí takmer 3 minúty. Zmluvný začiatok výstavby bol podpísaný v auguste roku 2014 a zmluvné ukončenie výstavby je plánované do konca mája 2017. Úsek D3 Žilina, Strážov - Žilina, Brodno , má celkovú dĺžku 4,25 km.Jedná sa o diaľničný obchvat Žiliny, a je pokračovaním ťahu D3 smerom k poľským hraniciam. Po vybudovaní ušetria motoristi skoro 4 minúty jazdy mimo Žiliny. Zmluva o dielo bola podpísaná 26.mája 2014. Lehota výstavby je 1095 dní od dátumu začatia prác (3 roky). Poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 17.júna 2014. Zmluvné ukončenie výstavby je na konci novembra 2017. Úsek D3 Svrčinovec – Skalité má dĺžku 12,282 km.Vybudovanie stavby diaľnice D3 odľahčí existujúci priechod Svrčinovec do Českej republiky a vytvorí sa tak priame spojenie k hranici s Poľskom. Motoristi jazdou po diaľnici D3 ušetria 10 minút. Zmluva o dielo bola podpísaná 28.júna 2013. Poklepanie základného kameňa sa uskutočnilo 30.októbra 2013. Lehota výstavby je 1095 dní od dátumu začatia prác (3 roky). Uvedenie úseku do prevádzky sa posúva až na jar 2017. Zmluvné ukončenie výstavby je na konci septembra 2017. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-07", "analysis_sources": {"text": ["sľub", "Úsek", "Úsek", "Úsek"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/485365/ersek-mame-v-plane-odovzdat-v-tomto-roku-tri-useky-dialnic/", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/zvolen-vychod-pstrusa", "http://www.dialnica.info/dialnice/D3_Strazov-Brodno.html", "http://www.dialnica.info/dialnice/D3_Svrcinovec-Skalite.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:29.944904+00:00"}
{"id": "48428", "numeric_id": 48428, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48428", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Každopádne platí, že každý postup každého je vždy spätne odkontrolovateľný, tak ako každý úradník na stavebnom úrade, kedykoľvek aj 3 roky dozadu sa môžte ísť pozrieť, ako a na základe čoho vydal stavebné povolenie, tak logicky, že sa nadriadení budúci tak, ako sa táto vláda pozerala, čo robili predchádzajúci ministri, tak aj noví ministri, to je úplne bežné, sa pozrú, čo robili ich podriadení a či dodržali všetky zákonné postupy a či neporobili niekde zle.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na možnosti dohľadania dôkazov a výkone štátnych zamestnancov pomocou infozákona alebo povinností plynúcich zo zákonov o registratúre a štátnych zamestnancoch.\n\nPodľa infozákona pod povinné zverejňovanie informácii patrí postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať a prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe.\n\nPodľa nariadenia MV SR o registratúrnom poriadku “lehotu uloženia spisov ustanovuje registratúrny plán ministerstva a registratúrny plán okresných úradov. Lehota začína plynúť 1. januára roku nasledujúcom po roku, v ktorom bol spis uzatvorený alebo po splnení podmienky ustanovenej na začatie jej plynutia v registratúrnom pláne.” (. pdf , s. 3)\n\nZákon o archívoch a registratúrach hovorí: “Pôvodca registratúry vyraďuje registratúrne záznamy najmenej raz za päť rokov. V odôvodnenom prípade si pôvodca registratúry môže dohodnúť inú lehotu.”\n\nĎalšie práva povinnosti štátnych zamestnancov upravuje zákon o štátnej službe.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom na možnosti dohľadania dôkazov a výkone štátnych zamestnancov pomocou infozákona alebo povinností plynúcich zo zákonov o registratúre a štátnych zamestnancoch.", "Podľa infozákona pod povinné zverejňovanie informácii patrí postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní, vrátane príslušných lehôt, ktoré je nutné dodržať a prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe.", "Podľa nariadenia MV SR o registratúrnom poriadku “lehotu uloženia spisov ustanovuje registratúrny plán ministerstva a registratúrny plán okresných úradov. Lehota začína plynúť 1. januára roku nasledujúcom po roku, v ktorom bol spis uzatvorený alebo po splnení podmienky ustanovenej na začatie jej plynutia v registratúrnom pláne.” (. pdf , s. 3)", "Zákon o archívoch a registratúrach hovorí: “Pôvodca registratúry vyraďuje registratúrne záznamy najmenej raz za päť rokov. V odôvodnenom prípade si pôvodca registratúry môže dohodnúť inú lehotu.”", "Ďalšie práva povinnosti štátnych zamestnancov upravuje zákon o štátnej službe."], "analysis_date": "2022-06-01", "analysis_sources": {"text": ["infozákona", "pdf", "Zákon", "zákon"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-211", "https://www.minv.sk/?registraturny-poriadok&subor=305202", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-395", "https://www.epi.sk/zz/2017-55"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:39.615529+00:00"}
{"id": "vr38263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38263", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A vrcholom bolo, že Dzurinda povedal, že otázka volebného práva v Maďarsku nie je otázkou dňa, lebo Maďari v tom ešte nemajú jasno.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda za na tlačovej besede vyjadril, že téma volebného práva \"ešte nie je na programe dňa\" ( SITA ), čo potvrdil aj maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi, ktorý povedal: \"...keďže v Maďarsku táto otázka ešte nie je riešená a rozhodnutá, ..., v tejto veci budeme v kontakte a budeme sa vzájomne informovať o ďalších udalostiach.\" (prepis podľa záznamu TB na TA3 ).", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda za na tlačovej besede vyjadril, že téma volebného práva \"ešte nie je na programe dňa\" ( SITA ), čo potvrdil aj maďarský minister zahraničných vecí János Mártonyi, ktorý povedal: \"...keďže v Maďarsku táto otázka ešte nie je riešená a rozhodnutá, ..., v tejto veci budeme v kontakte a budeme sa vzájomne informovať o ďalších udalostiach.\" (prepis podľa záznamu TB na TA3 )."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TA3"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/martonyi-slovensky-navrh-zmluvy-nie/348977-clanok.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/176711_tb-z-rokovania-sefov-diplomacie-slovenska-a-madarska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:34.665980+00:00"}
{"id": "vr34226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34226", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď sa bavíme o dlhu, tak dnes je priemerný dlh v eurozóne a v Európskej únii vyšší ako 80 %. Priemerne. Sú štáty, ktoré majú viac ako sto percent.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico správne tvrdí, že priemerný dlh v eurozóne a v Európskej únii je vyšší ako 80 %. Taktiež správne uvádza, že sú krajiny, ktoré majú verejný dlh nad úrovňou 100 % HDP. Verejný dlh eurozóny a EÚ 27 (štatistiky ešte bez Chorvátska) sa pohybovali v prvom štvrťroku 2013 nad 80 % HDP. Eurozóna mala v prvom štvrťroku 2013 verejný dlh na úrovni 92,2 % HDP a EÚ 27 na úrovni 85,9 % HDP. V prvom štvrťroku 2013 boli štáty ako Írsko, Belgicko, Grécko, Taliansko a Portugalsko, ktoré mali verejný dlh nad 100 % HDP. Verejný dlh eurozóny a EÚ 27 (štatistiky ešte bez Chorvátska) sa pohybovali v roku 2012 nad 80 % HDP. Eurozóna mala v roku 2012 verejný dlh na úrovni 90,6 % HDP a EÚ 27 na úrovni 85,3 % HDP. V roku 2012 boli štáty ako Írsko, Grécko, Taliansko a Portugalsko, ktoré mali verejný dlh nad 100 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico správne tvrdí, že priemerný dlh v eurozóne a v Európskej únii je vyšší ako 80 %. Taktiež správne uvádza, že sú krajiny, ktoré majú verejný dlh nad úrovňou 100 % HDP. Verejný dlh eurozóny a EÚ 27 (štatistiky ešte bez Chorvátska) sa pohybovali v prvom štvrťroku 2013 nad 80 % HDP. Eurozóna mala v prvom štvrťroku 2013 verejný dlh na úrovni 92,2 % HDP a EÚ 27 na úrovni 85,9 % HDP. V prvom štvrťroku 2013 boli štáty ako Írsko, Belgicko, Grécko, Taliansko a Portugalsko, ktoré mali verejný dlh nad 100 % HDP. Verejný dlh eurozóny a EÚ 27 (štatistiky ešte bez Chorvátska) sa pohybovali v roku 2012 nad 80 % HDP. Eurozóna mala v roku 2012 verejný dlh na úrovni 90,6 % HDP a EÚ 27 na úrovni 85,3 % HDP. V roku 2012 boli štáty ako Írsko, Grécko, Taliansko a Portugalsko, ktoré mali verejný dlh nad 100 % HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["v prvom štvrťroku 2013", "v roku 2012"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina230", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:01.551983+00:00"}
{"id": "vr17146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17146", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... už niekoľko rokov po sebe Peter Kažimír predložil pekné čísla, ale dopadlo to v štátnom záverečnom účte, teda na konci toho rozpočtovaného obdobia, to dopadlo výrazne horšie. Za toto nás kritizuje aj EÚ, že my dodáme nejaké hausnumerá a realita je niekde inde.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír nastúpil do funkcie ministra financií v druhej vláde Roberta Fica v roku 2012, rovnakú funkciu zastáva aj vo vláde od 2016. Jeho zodpovednosťou bolo tak zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy od roku 2013. S výnimkou roka 2013 bol skutočný deficit rozpočtu stále väčší, než sa to plánovalo pri jeho schválení. Návrhy rozpočtu verejnej správy sú predložené Európskej komisii, ktorá potom hodnotí plány jednotlivých štátov v eurozóne, koná sa to v rámci tzv. Európskeho semestra . Podľa hodnotenia má náš rozpočet splniť požiadavky, avšak môže viesť k určitej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa. Komisia upozornila na to, že rozpočtové ciele Slovenska sa navyšovali oproti tým, ktoré boli stanovené v Pakte stability. Komisia pre Slovensku prognózuje vyšší deficit na rok 2018, a to približne na úrovni 1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír nastúpil do funkcie ministra financií v druhej vláde Roberta Fica v roku 2012, rovnakú funkciu zastáva aj vo vláde od 2016. Jeho zodpovednosťou bolo tak zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy od roku 2013. S výnimkou roka 2013 bol skutočný deficit rozpočtu stále väčší, než sa to plánovalo pri jeho schválení. Návrhy rozpočtu verejnej správy sú predložené Európskej komisii, ktorá potom hodnotí plány jednotlivých štátov v eurozóne, koná sa to v rámci tzv. Európskeho semestra . Podľa hodnotenia má náš rozpočet splniť požiadavky, avšak môže viesť k určitej odchýlke od strednodobého rozpočtového cieľa. Komisia upozornila na to, že rozpočtové ciele Slovenska sa navyšovali oproti tým, ktoré boli stanovené v Pakte stability. Komisia pre Slovensku prognózuje vyšší deficit na rok 2018, a to približne na úrovni 1 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho semestra", "upozornila"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/economy-finance/com-2017-800-en.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/rozpocet-slovenska-uz-nepatri-medzi-najlepsie-v-europe-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:14.433845+00:00"}
{"id": "vr17204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17204", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...keď som tam bol ja (v rsukej dume, pozn.), pár mesiacov predtým bol tam aj nemecký prezidenta, takisto šéf izraelského parlamentu mal možnosť vystúpiť v dume.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Andrej Danko navštívil Rusko v novembri 2017, nemecký prezident Steinmeier absolvoval návštevu o mesiac skôr, v októbri 2017. Steinmeier sa stetol s Vladimírom Putinom, ale v Štátnej dume nevystúpil. V júni 2017 do Ruska zavítal aj Yuli Edelstein, predseda izraelského parlamentu. Edelstein vystúpil s prejavom pred hornou komorou ruského parlamentu, pred Radou federácie. Štátna duma, kde vystúpil aj Danko, je dolnou komorou ruského parlamentu. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Predseda parlamentu Andrej Danko v novembri 2017 absolvoval návštevu Ruska, behom ktorej mu Viačeslav Viktorovič Volodin ponúkol možnosť vystúpiť s prejavom v Štátnej dume Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Štátna duma je dolnou komorou ruského parlamentu, úlohu hornej komory hrá Rada federácie. Danko bol skutočne prvým Slovákom, ktorý v Štátnej dume vystúpil. Po návrate z Ruska bol Danko kritizovaný za vystúpenie aj ministerstvom zahraničných vecí. Šéf izraelského parlamentu, Yuli Edelstein navštívil Rusko v júni 2017. Návšteva s konala na 30. výročí jeho prepustenia z pracovného tábora na Sibíri. Edelstein síce vo Federálnom zhromaždení vystúpil, ale vystúpil v hornej komore (v Rade federácie) zhromaždenia, kým Danko vystúpil v Štátnej dume. Nemecký prezident, Frank-Walter Steinmeier navštívil Rusko v októbri 2017. Nemeckí prezidenti už tradične absolvujú návštevu Ruska, urobili tak skoro všetci predchodcovia Steinmeiera. Nemecký prezident absolvoval rôzne stretnutia, ale v Štátnej sume nevystúpil. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko navštívil Rusko v novembri 2017, nemecký prezident Steinmeier absolvoval návštevu o mesiac skôr, v októbri 2017. Steinmeier sa stetol s Vladimírom Putinom, ale v Štátnej dume nevystúpil. V júni 2017 do Ruska zavítal aj Yuli Edelstein, predseda izraelského parlamentu. Edelstein vystúpil s prejavom pred hornou komorou ruského parlamentu, pred Radou federácie. Štátna duma, kde vystúpil aj Danko, je dolnou komorou ruského parlamentu. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Predseda parlamentu Andrej Danko v novembri 2017 absolvoval návštevu Ruska, behom ktorej mu Viačeslav Viktorovič Volodin ponúkol možnosť vystúpiť s prejavom v Štátnej dume Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie. Štátna duma je dolnou komorou ruského parlamentu, úlohu hornej komory hrá Rada federácie. Danko bol skutočne prvým Slovákom, ktorý v Štátnej dume vystúpil. Po návrate z Ruska bol Danko kritizovaný za vystúpenie aj ministerstvom zahraničných vecí. Šéf izraelského parlamentu, Yuli Edelstein navštívil Rusko v júni 2017. Návšteva s konala na 30. výročí jeho prepustenia z pracovného tábora na Sibíri. Edelstein síce vo Federálnom zhromaždení vystúpil, ale vystúpil v hornej komore (v Rade federácie) zhromaždenia, kým Danko vystúpil v Štátnej dume. Nemecký prezident, Frank-Walter Steinmeier navštívil Rusko v októbri 2017. Nemeckí prezidenti už tradične absolvujú návštevu Ruska, urobili tak skoro všetci predchodcovia Steinmeiera. Nemecký prezident absolvoval rôzne stretnutia, ale v Štátnej sume nevystúpil. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Andrej Danko", "kritizovaný", "30. výročí", "hornej komore", "navštívil", "prezident"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=dume", "https://dennikn.sk/943043/kiska-v-europarlamente-kritizoval-rusku-propagandu-danko-hovoril-v-ruskej-dume-o-budovani-slovanskeho-sveta/#lock", "http://www.timesofisrael.com/30-years-after-his-release-from-soviet-prison-knesset-speaker-to-address-russian-parliament/", "http://mfa.gov.il/MFA/PressRoom/2017/Pages/Knesset-Speaker-Edelstein-address-Russian-Federation-Council-28-June-2017.aspx", "http://en.kremlin.ru/events/president/news/55920", "http://www.dw.com/en/new-chapter-in-germany-russia-ties-frank-walter-steinmeier-visits-moscow/a-41097441"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:03.219742+00:00"}
{"id": "vr14723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14723", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme obmedzili používanie hotovosti aj v pripade FO a PO.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.SK už podobný výrok overoval, napríklad v decembri 2012 . O danom zákone pise Finančná správa nasledovne: \" Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti , ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000 eur, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi. Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická osoba, platba v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5 000 eur. \" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK už podobný výrok overoval, napríklad v decembri 2012 . O danom zákone pise Finančná správa nasledovne: \" Od 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti , ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 15 000 eur, ak sa jedná o platby medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi. Ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo právnická osoba, platba v hotovosti nesmie presiahnuť sumu 5 000 eur. \" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["decembri 2012", "Finančná správa"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/344/statny-rozpocet-na-rok-2013", "https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/platby-v-hotovosti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:09.989163+00:00"}
{"id": "vr16400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16400", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "Nešťastím bolo označiť tento úsek diaľnice za obchvat Prešova a zjednodušene ho nazvať najdrahším v histórii Slovenska. Dnes vieme, že sa bavíme o mimoriadne komplikovanej stavbe, v mimoriadne zložitom teréne a jednej z najväčších križovatiek na Slovensku, ktorá má pomôcť doprave v treťom najväčšom meste tejto krajiny.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úsek diaľnice, ktorý má na mysli Peter Chudík, je označovaný ako obchvat Prešova, pričom ho viacerí (média, či minister) nazývajú najdrahším v histórii. Potvrdiť komplikovanosť a zložitosť terénu sa nám podarilo iba v obmedzenej miere, keďže sme sa na základe verejne dostupných údajov dostali predovšetkým k vyjadreniam verejných inštitúcií (alebo ich predstaviteľov) na danú tému. Ďalej tak, ako tvrdí Chudík, súčasťou \"obchvatu\" je jedna z najväčších (a najfrekventovanejších) križovatiek, ktorá sa nachádza v treťom najväčšom meste SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) je zverejnený v tlačovej správe PSK na internetovom sídle župy. S výstavbou dlho očakávaného úseku sa podľa správy malo začať 1. júna 2017, do užívania by mal byť odovzdaný v roku 2021. Súťaž na juhozápadný obchvat Prešova (súčasť D1) vyhralo združenie spoločností Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav, Metrostav Slovakia. Vysúťažená suma bola vo výške 356 milióna eur. Minister Árpád Érsek po rokovaniach s dodávateľmi zlacnil stavbu o 15,2 milióna eur. „Podpisu zmluvy predchádzali silné jednania. Dohodli sme sa na cene, ktorá je pre mňa prijateľná. Fandím tomu, aby cesta bola včas postavená, v dobrej kvalite, aby sa Prešovčanom a cestujúcim smerom do Poľska alebo Maďarska uľavilo. Je to naším cieľom,“ uviedol po podpise minister dopravy Á. Érsék. Financovanie je zabezpečené v rámci Kohézneho fondu, 85 % hradí Európska únia, zvyšných 15 % je zaistené zo štátneho rozpočtu. Časť D1, ktorú sám minister dopravy Érsek uviedol ako \" diaľničný obchvat Prešova \" ohodnotilo viacero médií za \" historicky najdrahší\" ( Denník N ) , alebo \"drahý\" ( TopSpeed .sk, INEKO ). Na margo ceny predmetného úseku Érsek poznamenal : \" Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená. \" Čo sa týka tvrdenia o \"jednej z najväčším križovatiek \", považujeme za dôležité spomenúť nasledujúce fakty. \" Mesto (Prešov, pozn.) dodnes nemá vybudovaný vonkajší ani vnútorný obchvat a celá tranzitná doprava prechádza priamo cez centrum a po vnútromestských cestách. Denná premávka je takmer 30-tisíc áut, čo je najviac na Slovensku v rámci miest, ktoré nemajú vonkajší obchvat ,\" poznamenal Érsek. Portál TopSpeed .sk uvádza, že \" kritickými úsekmi Prešova prejde v špičke okolo 38- tisíc automobilov .\" Pre porovnanie cez cestu pod Strečnom, ktorá je tiež považovaná za jednu z najfrekventovanejších ciest, denne prejde 30 tisíc áut. Taktiež policajné zložky pravidelne zaradzujú medzi najnebezpečnejšie v SR , čo sa nehodovosti týka , križovatku v centre mesta Prešov, kde sa spája cesta I. triedy 18 a cesta číslo 68 (prechádzajú ňou tiež automobily smerujúce do Košíc). Čo sa týka veľkosti plochy križovatky, ktorá bude súčasťou pripravovaného obchvatu Prešova, je dôležité poznamenať nasledovné: \"Stavba je zaujímavá nadštandardne veľkou plochou štvorcových metrov komunikácií, čo je spôsobené tým, že dve mimoúrovňové križovatky majú vo vetvách spolu 11,3 kilometra, teda viac ako je dĺžka celého úseku. Pôjde tak o jednu z najväčších križovatiek na Slovensk u .\" Čo sa týka komplikovanosti a náročnosti stavby, (časti D1 a R4) mesto Prešov uvádza na svojom internetovom sídle nasledovné: \" Ide o mimoriadne komplikovaný diaľničný úsek, ktorého tretina trasy vedie po mostoch a tretina v tuneloch a jeho súčasťou sú okrem nového strediska údržby pre diaľnice na východe aj dve veľké diaľničné križovatky.\" Náročnosť potvrdzuje aj fakt , že súčasťou úseku (D1) bude aj diaľničný tunel Prešov s dĺžkou 2- krát 244 metrov, osemnásť mostov a sedemnásť vetiev križovatiek. Pre podozrenie z predraženia zákazky poslal prezident SR Andrej Kiska list ministrovi financií, ktorý priznal, že úsek je \" jeden z najdrahších za posledné roky \" a zároveň dodal , že dôvodom vysokej ceny je podľa neho náročnosť terénu, tri tunely a aj to, že na obchvat na D1 sa má použiť betónová vozovka. Severný(R4) a juhozápadný (D1) obchvat vyjdú spolu na takmer 900 miliónov. Pre úplnosť považujeme za potrebné dodať, že existuje aj lacnejší východný variant, na ktorý upozornil denník Pravda . V takom prípade by rýchlostná cesta R4 obchádzala Prešov okolo obcí Záborské, Dulova Ves alebo Vyšná Šebastová smerom ku Kapušanom. \" Rozhodnutie o zmene trasovania by však kompletný obchvat Prešova odsunulo aj o 10 rokov. S prípravou východného obchvatu by ministerstvo muselo začať od úplného začiatku. Projektová príprava trvá päť až osem rokov, pričom následný tender zaberie ďalšie mesiace. V danej oblasti sa však nachádza väčší počet obcí a v blízkosti sú oblasti, kde v minulosti dochádzalo k ťažbe soli .\" Na oneskorenie výstavby v prípade zvolenia východného variantu upozornil v minulosti už aj odborník. „ Investičná náročnosť kombinácie diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 v prípade budovania východného obchvatu Prešova by mohla klesnúť až o 30 percent. Vysoké investičné náklady v severnom obchvate tvoria hlavne náklady a razenie a technologické vybavenie tunelov Bikoš a Okruhliak. Treba však pripomenúť, že východný variant rýchlostnej cesty R4 neprešiel procesom investičnej prípravy na NDS a aj napriek jeho nižšej stavebno-technickej náročnosti by existenciu obchvatu oddialil aj o viac ako tri roky, “ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Na nižšie náklady pri východnom variante upozornili aj analytici na ministerstve financií, inštitút INEKO , či Európska únia , Môžeme však povedať, že s počtom obyvateľov 87 283 (2016), je Prešov tretím najväčším mestom v SR, tak, ako poznamenal Chudík. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Úsek diaľnice, ktorý má na mysli Peter Chudík, je označovaný ako obchvat Prešova, pričom ho viacerí (média, či minister) nazývajú najdrahším v histórii. Potvrdiť komplikovanosť a zložitosť terénu sa nám podarilo iba v obmedzenej miere, keďže sme sa na základe verejne dostupných údajov dostali predovšetkým k vyjadreniam verejných inštitúcií (alebo ich predstaviteľov) na danú tému. Ďalej tak, ako tvrdí Chudík, súčasťou \"obchvatu\" je jedna z najväčších (a najfrekventovanejších) križovatiek, ktorá sa nachádza v treťom najväčšom meste SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) je zverejnený v tlačovej správe PSK na internetovom sídle župy. S výstavbou dlho očakávaného úseku sa podľa správy malo začať 1. júna 2017, do užívania by mal byť odovzdaný v roku 2021. Súťaž na juhozápadný obchvat Prešova (súčasť D1) vyhralo združenie spoločností Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav, Metrostav Slovakia. Vysúťažená suma bola vo výške 356 milióna eur. Minister Árpád Érsek po rokovaniach s dodávateľmi zlacnil stavbu o 15,2 milióna eur. „Podpisu zmluvy predchádzali silné jednania. Dohodli sme sa na cene, ktorá je pre mňa prijateľná. Fandím tomu, aby cesta bola včas postavená, v dobrej kvalite, aby sa Prešovčanom a cestujúcim smerom do Poľska alebo Maďarska uľavilo. Je to naším cieľom,“ uviedol po podpise minister dopravy Á. Érsék. Financovanie je zabezpečené v rámci Kohézneho fondu, 85 % hradí Európska únia, zvyšných 15 % je zaistené zo štátneho rozpočtu. Časť D1, ktorú sám minister dopravy Érsek uviedol ako \" diaľničný obchvat Prešova \" ohodnotilo viacero médií za \" historicky najdrahší\" ( Denník N ) , alebo \"drahý\" ( TopSpeed .sk, INEKO ). Na margo ceny predmetného úseku Érsek poznamenal : \" Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená. \" Čo sa týka tvrdenia o \"jednej z najväčším križovatiek \", považujeme za dôležité spomenúť nasledujúce fakty. \" Mesto (Prešov, pozn.) dodnes nemá vybudovaný vonkajší ani vnútorný obchvat a celá tranzitná doprava prechádza priamo cez centrum a po vnútromestských cestách. Denná premávka je takmer 30-tisíc áut, čo je najviac na Slovensku v rámci miest, ktoré nemajú vonkajší obchvat ,\" poznamenal Érsek. Portál TopSpeed .sk uvádza, že \" kritickými úsekmi Prešova prejde v špičke okolo 38- tisíc automobilov .\" Pre porovnanie cez cestu pod Strečnom, ktorá je tiež považovaná za jednu z najfrekventovanejších ciest, denne prejde 30 tisíc áut. Taktiež policajné zložky pravidelne zaradzujú medzi najnebezpečnejšie v SR , čo sa nehodovosti týka , križovatku v centre mesta Prešov, kde sa spája cesta I. triedy 18 a cesta číslo 68 (prechádzajú ňou tiež automobily smerujúce do Košíc). Čo sa týka veľkosti plochy križovatky, ktorá bude súčasťou pripravovaného obchvatu Prešova, je dôležité poznamenať nasledovné: \"Stavba je zaujímavá nadštandardne veľkou plochou štvorcových metrov komunikácií, čo je spôsobené tým, že dve mimoúrovňové križovatky majú vo vetvách spolu 11,3 kilometra, teda viac ako je dĺžka celého úseku. Pôjde tak o jednu z najväčších križovatiek na Slovensk u .\" Čo sa týka komplikovanosti a náročnosti stavby, (časti D1 a R4) mesto Prešov uvádza na svojom internetovom sídle nasledovné: \" Ide o mimoriadne komplikovaný diaľničný úsek, ktorého tretina trasy vedie po mostoch a tretina v tuneloch a jeho súčasťou sú okrem nového strediska údržby pre diaľnice na východe aj dve veľké diaľničné križovatky.\" Náročnosť potvrdzuje aj fakt , že súčasťou úseku (D1) bude aj diaľničný tunel Prešov s dĺžkou 2- krát 244 metrov, osemnásť mostov a sedemnásť vetiev križovatiek. Pre podozrenie z predraženia zákazky poslal prezident SR Andrej Kiska list ministrovi financií, ktorý priznal, že úsek je \" jeden z najdrahších za posledné roky \" a zároveň dodal , že dôvodom vysokej ceny je podľa neho náročnosť terénu, tri tunely a aj to, že na obchvat na D1 sa má použiť betónová vozovka. Severný(R4) a juhozápadný (D1) obchvat vyjdú spolu na takmer 900 miliónov. Pre úplnosť považujeme za potrebné dodať, že existuje aj lacnejší východný variant, na ktorý upozornil denník Pravda . V takom prípade by rýchlostná cesta R4 obchádzala Prešov okolo obcí Záborské, Dulova Ves alebo Vyšná Šebastová smerom ku Kapušanom. \" Rozhodnutie o zmene trasovania by však kompletný obchvat Prešova odsunulo aj o 10 rokov. S prípravou východného obchvatu by ministerstvo muselo začať od úplného začiatku. Projektová príprava trvá päť až osem rokov, pričom následný tender zaberie ďalšie mesiace. V danej oblasti sa však nachádza väčší počet obcí a v blízkosti sú oblasti, kde v minulosti dochádzalo k ťažbe soli .\" Na oneskorenie výstavby v prípade zvolenia východného variantu upozornil v minulosti už aj odborník. „ Investičná náročnosť kombinácie diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 v prípade budovania východného obchvatu Prešova by mohla klesnúť až o 30 percent. Vysoké investičné náklady v severnom obchvate tvoria hlavne náklady a razenie a technologické vybavenie tunelov Bikoš a Okruhliak. Treba však pripomenúť, že východný variant rýchlostnej cesty R4 neprešiel procesom investičnej prípravy na NDS a aj napriek jeho nižšej stavebno-technickej náročnosti by existenciu obchvatu oddialil aj o viac ako tri roky, “ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Na nižšie náklady pri východnom variante upozornili aj analytici na ministerstve financií, inštitút INEKO , či Európska únia , Môžeme však povedať, že s počtom obyvateľov 87 283 (2016), je Prešov tretím najväčším mestom v SR, tak, ako poznamenal Chudík. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "správe", "uviedol", "Denník N", "TopSpeed", "INEKO", "poznamenal", "poznamenal", "TopSpeed", "prejde", "týka", "plochy", "sídle", "fakt", "dodal", "Pravda", "upozornili", "INEKO", "únia", "počtom", "tretím"], "url": ["https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/doprava/presov-bude-mat-dialnicu-zmluva-je-podpisana.html", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/doprava/presov-bude-mat-dialnicu-zmluva-je-podpisana.html", "https://dennikn.sk/726786/ersek-podpisal-historicky-najdrahsiu-cast-d1-podozrenia-z-kartelu-ani-cena-ako-za-tunel-ho-nevyrusili/?ref=mpmbok", "https://dennikn.sk/726786/ersek-podpisal-historicky-najdrahsiu-cast-d1-podozrenia-z-kartelu-ani-cena-ako-za-tunel-ho-nevyrusili/?ref=mpmbok", "https://www.topspeed.sk/drahy-obchvat-presova-idu-stavat-so-zlavou-4-mozno/12385", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419788-v-presove-chcu-obchvat-podla-povodnych-planov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/408117-ersek-najdrahsia-dialnica-je-ta-ktora-nie-je-postavena/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419788-v-presove-chcu-obchvat-podla-povodnych-planov/", "https://www.topspeed.sk/obchvat-presova-do-roku-2020-za-neskutocnych-45-milionov/km/10865", "https://www.aktuality.sk/clanok/391098/strecno-opat-uzavru-kamiony-maju-problem/", "http://www.minv.sk/?Nehodove_useky_LETNE_OBDOBIE_od_01_04_do_30_09_2015", "https://www.etrend.sk/ekonomika/podpisali-zmluvu-o-vystavbe-obchvatu-presova.html", "http://www.presov.sk/oznamy/d1-sa-zacne-stavat-.html", "http://www.minv.sk/?Nehodove_useky_LETNE_OBDOBIE_od_01_04_do_30_09_2015", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/910037-obchvat-presova-moze-byt-lacnejsi-o-dvesto-milionov", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419788-v-presove-chcu-obchvat-podla-povodnych-planov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/419788-v-presove-chcu-obchvat-podla-povodnych-planov/", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/910037-obchvat-presova-moze-byt-lacnejsi-o-dvesto-milionov", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/403867-dialnicny-obchvat-moze-presov-obist-aj-z-vychodu/", "http://presov.dnes24.sk/kolko-ma-vlastne-presov-obyvatelov-nove-zistenia-tykajuce-sa-nasho-mesta-226619", "http://www.presov.sk/mesto-0.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:18.082791+00:00"}
{"id": "vr28249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28249", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Environmentálne hľadisko je totiž napríklad aj dôležitým kritériom pre čerpanie európskych fondov.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V júli 2014 schválila vláda novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom predloženia tejto novely bolo upozornenie Európskej únie na nezhody slovenského zákona so smernicou Európskeho parlamentu o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Táto novela by mala priniesť zmeny v podobe:\n\nHrubo vytlačená časť textu poukazuje na nutnosť prihliadania na environmentálny dopad v rámci projektu, či už je pozitívny alebo negatívny. Napriek tomu sa nám nepodarilo potvrdiť pravdivosť výroku Milana Kňažka.", "analysis_paragraphs": ["V júli 2014 schválila vláda novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodom predloženia tejto novely bolo upozornenie Európskej únie na nezhody slovenského zákona so smernicou Európskeho parlamentu o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Táto novela by mala priniesť zmeny v podobe:", "Hrubo vytlačená časť textu poukazuje na nutnosť prihliadania na environmentálny dopad v rámci projektu, či už je pozitívny alebo negatívny. Napriek tomu sa nám nepodarilo potvrdiť pravdivosť výroku Milana Kňažka."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["novela"], "url": ["http://enviro.sk/navrh-novely-zakona-o-posudzovani-vplyvov-na-zivotne-prostredie-a-o-zmene-a-doplneni-niektorych-zakonov-platnej-od-01-12-2014-uniqueiduchxzASYZNbdCMBzlaYfeFMA7v92GC7xjAfKtmfKBkk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:29.844492+00:00"}
{"id": "vr14082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14082", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "„Dediny, vidiek sa vyľudňuje…“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok sme overili v relácii O5M12 15. júna 2015. Trend vývoja počtu obyvateľov na vidieku je opačný, než spomína poslanec KDH Ján Hudacký. K presunu z vidieckych oblastí dochádza na východe Slovenska z dôvodu nezamestnanosti, táto skutočnosť však neodráža celoslovenský trend. Posledné údaje hovoria o tom, že ľudia sa z miest viac sťahujú do menších miest či obcí vo vidieckom prostredí. Výrok ako celok kvôli nepresnému zovšeobecňovaniu hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa posledného veľkého sčítania obyvateľstva v roku 2012 žilo v mestách 54,4 % obyvateľov, na vidieku 45,6 %. V 15 najväčších mestách Slovenska dnes žije 1,43 milióna ľudí, kým v roku 1996 ich bolo o 88-tisíc viac. Títo obyvatelia sa sťahujú práve na vidiek, najviac to badať na západnom Slovensku, napr. v okolí Bratislavy. Vidiek sa vyľudňuje na východe, odkiaľ ľudia odchádzajú na západ hľadať pracovné a študijné príležitosti. V celoslovenskom kontexte však pribúda obyvateľov vo vidieckych osídleniach na úkor miest. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overili v relácii O5M12 15. júna 2015. Trend vývoja počtu obyvateľov na vidieku je opačný, než spomína poslanec KDH Ján Hudacký. K presunu z vidieckych oblastí dochádza na východe Slovenska z dôvodu nezamestnanosti, táto skutočnosť však neodráža celoslovenský trend. Posledné údaje hovoria o tom, že ľudia sa z miest viac sťahujú do menších miest či obcí vo vidieckom prostredí. Výrok ako celok kvôli nepresnému zovšeobecňovaniu hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa posledného veľkého sčítania obyvateľstva v roku 2012 žilo v mestách 54,4 % obyvateľov, na vidieku 45,6 %. V 15 najväčších mestách Slovenska dnes žije 1,43 milióna ľudí, kým v roku 1996 ich bolo o 88-tisíc viac. Títo obyvatelia sa sťahujú práve na vidiek, najviac to badať na západnom Slovensku, napr. v okolí Bratislavy. Vidiek sa vyľudňuje na východe, odkiaľ ľudia odchádzajú na západ hľadať pracovné a študijné príležitosti. V celoslovenskom kontexte však pribúda obyvateľov vo vidieckych osídleniach na úkor miest. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "sčítania", "sťahujú", "vyľudňuje"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/536/hospodarska-politika-a-novy-minister", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-ma-5-4-miliona-obyvatelov.html", "http://www.sme.sk/c/7067849/doba-satelitov-sa-este-nekonci-mesta-sa-vyludnuju.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/vychod-sa-vyludnuje-pozrite-sa-ako-sa-stahuju-slovaci-migracna-mapa-675490"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:18.521427+00:00"}
{"id": "vr33218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33218", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "V roku 2010 sme spustili projekt, ktorý predtým bol pripravovaný, ale ani neodštartovaný mojim predchodcom na modernizáciu ciest prvej triedy. Ak sa cez rok bežne v predchádzajúcom desaťročí opravilo modernizovalo zhruba 60 - 70 km ciest prvej triedy v priemere, tak v roku 2010 to bolo 103 km z eurofondov.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2010 Ministerstvo dopravy pripravilo resp. finalizovalo projekt modernizácie ciest 1. triedy, no samotné vyše sto kilometrov zrekonštruované cesty boli zrekonštruované až v roku 2011. J. Figeľ uvádza správny objem opravených ciest 1. triedy, no nesprávne uvádza roky, kedy reálne projekt začal a tým aj rok, kedy sa zrekonštruovalo vyše 100 km ciest 1. triedy z EU zdrojov. Podľa štatistík Ministerstva dopravy, ktoré zverejnilo vrámci Zhodnotenia roka 2011 (s. 11), bolo v roku 2011 zrekonštruovaných 103 km ciest 1. triedy, z projektu spolufinancovaného z európskych peňazí. V roku 2010 bolo podľa týchto štatistík zrekonštruovaných len 29 km ciest 1. triedy. V predchádzajúcich šiestich rokoch (2005-2010) sa ročne opravili v priemere 66,5 km ciest 1. triedy. Ján Figeľ hovorí o 60 až 70 km ciest 1. triedy v predchádzajúcom desaťročí, čo môže zodpovedať realite. Podľa údajov Slovenskej správy ciest (SSC) sa v roku 2010 z prostriedkov EU nerekonštruovaly cesty I. triedy. V roku 2011 to bolo 102 km zmodernizovaných kilometrov ciest 1. triedy. Výročná správa ministerstva dopravy za rok 2010, dokumentujúca rok 2010 (Ján Figeľ minister dopravy) hovorí ( .pdf ) o plánoch rezortu spolu so správcom (SSC) použiť na rekonštrukciu, respektíve modernizáciu ciest fondy z EU. \"Ministerstvo v spolupráci so Slovenskou správou ciest (SSC) pripravilo aj projekt na odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy. V roku 2010 SSC začala pripravovať žiadosti o financie z eurofondov pre projekty, ktoré je možné začať realizovať v roku 2011.\" Čísla toho istého dokumentu, ale novšieho dáta, hovoria už iné údaje. Výročná správa Ministerstva dopravy z roku 2011 ( .pdf ) sa s dokumentom SSC odlišuje o jeden zrekonštruovaný kilometer: \" Zároveň bolo prostredníctvom ERDF zrekonštruovaných, v rámci projektu „Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov ciest I. triedy“ 103 km ciest I. triedy (kompletná obnova).\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2010 Ministerstvo dopravy pripravilo resp. finalizovalo projekt modernizácie ciest 1. triedy, no samotné vyše sto kilometrov zrekonštruované cesty boli zrekonštruované až v roku 2011. J. Figeľ uvádza správny objem opravených ciest 1. triedy, no nesprávne uvádza roky, kedy reálne projekt začal a tým aj rok, kedy sa zrekonštruovalo vyše 100 km ciest 1. triedy z EU zdrojov. Podľa štatistík Ministerstva dopravy, ktoré zverejnilo vrámci Zhodnotenia roka 2011 (s. 11), bolo v roku 2011 zrekonštruovaných 103 km ciest 1. triedy, z projektu spolufinancovaného z európskych peňazí. V roku 2010 bolo podľa týchto štatistík zrekonštruovaných len 29 km ciest 1. triedy. V predchádzajúcich šiestich rokoch (2005-2010) sa ročne opravili v priemere 66,5 km ciest 1. triedy. Ján Figeľ hovorí o 60 až 70 km ciest 1. triedy v predchádzajúcom desaťročí, čo môže zodpovedať realite. Podľa údajov Slovenskej správy ciest (SSC) sa v roku 2010 z prostriedkov EU nerekonštruovaly cesty I. triedy. V roku 2011 to bolo 102 km zmodernizovaných kilometrov ciest 1. triedy. Výročná správa ministerstva dopravy za rok 2010, dokumentujúca rok 2010 (Ján Figeľ minister dopravy) hovorí ( .pdf ) o plánoch rezortu spolu so správcom (SSC) použiť na rekonštrukciu, respektíve modernizáciu ciest fondy z EU. \"Ministerstvo v spolupráci so Slovenskou správou ciest (SSC) pripravilo aj projekt na odstraňovanie nevyhovujúcich technických parametrov na cestách I. triedy. V roku 2010 SSC začala pripravovať žiadosti o financie z eurofondov pre projekty, ktoré je možné začať realizovať v roku 2011.\" Čísla toho istého dokumentu, ale novšieho dáta, hovoria už iné údaje. Výročná správa Ministerstva dopravy z roku 2011 ( .pdf ) sa s dokumentom SSC odlišuje o jeden zrekonštruovaný kilometer: \" Zároveň bolo prostredníctvom ERDF zrekonštruovaných, v rámci projektu „Odstraňovanie nevyhovujúcich parametrov ciest I. triedy“ 103 km ciest I. triedy (kompletná obnova).\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Zhodnotenia roka 2011", "údajov", "2010", "102 km", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.slideshare.net/mindopsk/zhodnotenie-roka-2011-na-ministerstve-dopravy", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ERDF/Odstranovanie-nevyhovujucich-technickych-parametrov-na-cestach-I-triedy.ssc", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ukoncene-v-2010.ssc", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ukoncene-v-2011.ssc", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vyrocnespravy/2010/VS_final_na_tlac_web.pdf", "http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=vyrocnespravy/VSMDVRR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:55.800408+00:00"}
{"id": "vr38798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38798", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Otázka: \"Chcel by som sa opýtať pani premiérky na zákon o hospodárskej mobilizácii a riadení štátu v krízových situáciách, mimo času vojny z prvého júna 2011 nebol tento zákon prijatý preto, aby obmedzil ľuďom právomoc štrajkovať a prezentovať svoju nespokojnosť vôči vláde?\" Nie. Tento zákon sa ich práva na štrajk nedotýka.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o hospodárskej mobilizácii a riadení štátu v krízových situáciách, mimo času vojny ( pdf. ) upravuje úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie, ich práva a povinnosti, ale nezmieňuje sa v ňom o obmedzení ich práva na štrajk.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o hospodárskej mobilizácii a riadení štátu v krízových situáciách, mimo času vojny ( pdf. ) upravuje úlohy subjektov hospodárskej mobilizácie, ich práva a povinnosti, ale nezmieňuje sa v ňom o obmedzení ich práva na štrajk."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf."], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210251&FileName=zz2011-00179-0210251&Rocnik=2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:46.744483+00:00"}
{"id": "vr27522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27522", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V apríli 2012 sme zdedili krajinu s nezamestnanosťou na úrovni 14,1 percenta.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico uvádza štvrťročné údaje zo ŠÚ SR. Je pravdou, že v 1. štvrťroku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14,1%. Táto štvrťročná miera nezamestnanosti zodpovedá poslednému štvrťroku vlády I. Radičovej, preto je pravdou, že ju \"zdedili\" po nástupe vlády R. Fica začiatkom apríla 2012. Podľa ŠÚ SR bola nezamestnanosť v 1. štvrťroku 2012 na úrovni 14,1%. Údaj za 1. štvrťrok zahŕňa mesiac január, február, marec. Uvádzame nezamestnanosť podľa Eurostat , Ústredia práce a prepočtov evidovanej nezamestnanosti Inštitútom finančnej politiky (sezónne očistené údaje). Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico uvádza štvrťročné údaje zo ŠÚ SR. Je pravdou, že v 1. štvrťroku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14,1%. Táto štvrťročná miera nezamestnanosti zodpovedá poslednému štvrťroku vlády I. Radičovej, preto je pravdou, že ju \"zdedili\" po nástupe vlády R. Fica začiatkom apríla 2012. Podľa ŠÚ SR bola nezamestnanosť v 1. štvrťroku 2012 na úrovni 14,1%. Údaj za 1. štvrťrok zahŕňa mesiac január, február, marec. Uvádzame nezamestnanosť podľa Eurostat , Ústredia práce a prepočtov evidovanej nezamestnanosti Inštitútom finančnej politiky (sezónne očistené údaje). Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "Eurostat", "Ústredia práce", "Inštitútom"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:58.617244+00:00"}
{"id": "vr33914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33914", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Znamená to, že keď teraz nejaký satanista si počká babičku vychádzajúcu večer z večernej svätej omše a tam ju dotlče, preto lebo jednoducho on je satanista a ona má iné náboženské zmýšľanie, keď nejaký mladík nerozvážny alebo rozvážny s bejsbolkou zbije nejakého nezamestnaného ako príživníka na štáte, keď napríklad nejaký ďalší, ktorý považuje zdravotne postihnutých za nejakých menejcenných dobije zdravotne postihnutého. A posledný bude taký, že ktorý zbije nejakého homosexuála, tak ten, ktorý zbil homosexuála dostane výrazne vyšší trest ako ten, ktorý zbil babičku z kostola vychádzajúcu kvôli jej vierovyznaniu. Ten ktorý dobije vozíčkara alebo ten, ktorý dobije nezamestnaného.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela trestného zákona okrem iného rozširuje tzv. osobitný motív, ktorý tento zákon zohľadňuje. Osobitný motív je rozhodujúcim prvkom pri určovaní trestu : \"Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, Trestný zákon pri jednotlivých skutkových podstatách počíta s uložením prísnejšieho trestu. Napríklad pri ublížení na zdraví sa namiesto základnej trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky použije trestná sadzba jeden až tri roky.\"", "analysis_paragraphs": ["Novela trestného zákona okrem iného rozširuje tzv. osobitný motív, ktorý tento zákon zohľadňuje. Osobitný motív je rozhodujúcim prvkom pri určovaní trestu : \"Ak je spáchaný trestný čin z osobitného motívu, Trestný zákon pri jednotlivých skutkových podstatách počíta s uložením prísnejšieho trestu. Napríklad pri ublížení na zdraví sa namiesto základnej trestnej sadzby šesť mesiacov až dva roky použije trestná sadzba jeden až tri roky.\""], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["trestu", "SITA", "Inakosť", "motívov"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1715", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/Pristihnuti-uzivatelia-drog-dostanu-druhu-sancu.htm", "http://odz.sk/k-novele-trestneho-zakona/", "http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1715"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:20.894890+00:00"}
{"id": "48802", "numeric_id": 48802, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48802", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pán Matovič, vy ste zrušili dôchodkový strop, vy ste zmrazili minimálne dôchodky, zrušili ste trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš správne hovorí o zrušení dôchodkového stropu, o zmrazení minimálnych dôchodkov, ako aj o zrušení trinásteho dôchodku vo výške priemerného dôchodku. Zároveň účelovo vynecháva cieľ minimálne dôchodky po 2 rokoch rozmrazovať aj fakt, že trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku nikdy vyplatený nebol a toto opatrenie presadila v parlamente koalícia Smeru a SNS s pomocou strán ĽSNS a Sme rodina len 4 dni pred voľbami. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nJe pravdou, že parlament v minulom roku schválil zmeny dôchodkov platiace od 1. januára 2023, medzi ktorými je spolu so zavedením rodičovského bonusu aj zrušenie dôchodkového stropu .\n\nRovnako je pravda, že ministerstvo práce ešte na jeseň roku 2020 presadilo aj zmrazenie minimálnych dôchodkov, ktoré boli naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve. Zároveň však na jeseň minulého roku Krajniak hovoril o uvoľnení tohto opatrenia a o pláne začať postupne rozmrazovať minimálne dôchodky od začiatku roku 2023.\n\nTrinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku presadili poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny v skrátenom legislatívnom konaní 4 dni pred voľbami. Za túto zmenu hlasoval aj vtedajší poslanec Milan Krajniak, ktorý o pár mesiacov neskôr tento zákon ako minister zrušil a nahradil ho v podobe štátnej sociálnej dávky. Trinásty dôchodok teda vo výške priemerného dôchodku nebol na Slovensku nikdy vyplácaný. Erik Tomáš používa tento argument opakovane .", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš správne hovorí o zrušení dôchodkového stropu, o zmrazení minimálnych dôchodkov, ako aj o zrušení trinásteho dôchodku vo výške priemerného dôchodku. Zároveň účelovo vynecháva cieľ minimálne dôchodky po 2 rokoch rozmrazovať aj fakt, že trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku nikdy vyplatený nebol a toto opatrenie presadila v parlamente koalícia Smeru a SNS s pomocou strán ĽSNS a Sme rodina len 4 dni pred voľbami. Napriek tomu hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Je pravdou, že parlament v minulom roku schválil zmeny dôchodkov platiace od 1. januára 2023, medzi ktorými je spolu so zavedením rodičovského bonusu aj zrušenie dôchodkového stropu .", "Rovnako je pravda, že ministerstvo práce ešte na jeseň roku 2020 presadilo aj zmrazenie minimálnych dôchodkov, ktoré boli naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve. Zároveň však na jeseň minulého roku Krajniak hovoril o uvoľnení tohto opatrenia a o pláne začať postupne rozmrazovať minimálne dôchodky od začiatku roku 2023.", "Trinásty dôchodok vo výške priemerného dôchodku presadili poslanci Smeru, SNS, ĽSNS a Sme rodiny v skrátenom legislatívnom konaní 4 dni pred voľbami. Za túto zmenu hlasoval aj vtedajší poslanec Milan Krajniak, ktorý o pár mesiacov neskôr tento zákon ako minister zrušil a nahradil ho v podobe štátnej sociálnej dávky. Trinásty dôchodok teda vo výške priemerného dôchodku nebol na Slovensku nikdy vyplácaný. Erik Tomáš používa tento argument opakovane ."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["dôchodkov", "stropu", "zmrazenie", "uvoľnení", "presadili", "skrátenom", "hlasoval", "zrušil", "nahradil", "opakovane"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2177575/krajniak-dostal-do-ustavy-rodicovsky-bonus-aj-princip-ze-materska-nema-znizovat-dochodok-rusi-sa-tiez-dochodkovy-strop/", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/644794-rusi-sa-dochodkovy-strop-do-penzie-pojdeme-opat-neskor/", "https://www.aktuality.sk/clanok/843371/minimalne-dochodky-na-slovensku-sa-zmrazia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/isiwtOo/minimalne-dochodky-by-mali-byt-podla-ministra-krajniaka-rozmrazene-v-roku-2023/", "https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-schvalili-zavedenie-13/448500-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/caputova-pre-13-dochodky-obratila-ustavny-sud", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43642", "https://index.sme.sk/c/22515381/schvalili-zmeny-pri-trinastom-dochodku-bude-maximalne-300-eur.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/", "https://demagog.sk/vyrok/48517"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:58.773659+00:00"}
{"id": "vr33044", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33044", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak ako klesá hospodársky rast v celej Európe a eurozóne, tak sme svedkami aj prudkého nárastu nezamestnanosti v celom regióne. Je tu údaj Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorého v roku 2013 príde ďalších 5 miliónov ľudí o prácu a samotná eurozóna má rekordne vysokú nezamestnanosť, ktorá sa blíži k 12 %", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Premiér Fico hovorí o situácii v rámci Európskeho regiónu. V tomto kontexte hovorí pravdivo o úrovni nezamestnanosti v eurozóne, spomína ale i údaj Medzinárodnej organizácie práce o piatich miliónoch ľudí, ktorí prídu o prácu v roku 2013. Tento údaj je síce takmer presný, no ide o počet ľudí ktorí by mali prísť o prácu celosvetovo, nie iba v Európskej únii.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico hovorí o situácii v rámci Európskeho regiónu. V tomto kontexte hovorí pravdivo o úrovni nezamestnanosti v eurozóne, spomína ale i údaj Medzinárodnej organizácie práce o piatich miliónoch ľudí, ktorí prídu o prácu v roku 2013. Tento údaj je síce takmer presný, no ide o počet ľudí ktorí by mali prísť o prácu celosvetovo, nie iba v Európskej únii."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Eurostat", "prognózy"], "url": ["http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---dcomm/---publ/documents/publication/wcms_202326.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-01022013-BP/EN/3-01022013-BP-EN.PDF", "http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/socialne-nezamestnanost-v-eurozone-aj-v-eu-v-decembri-stagnovala"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:33.612941+00:00"}
{"id": "44591", "numeric_id": 44591, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44591", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pani Remišová hlasovala spolu s Kotlebovcami pri návrhu o štátnom rozpočte, hlasovala, dokonca Kotlebovci hlasovali za návrh pani Remišovej pri slobodnom prístupe k informáciám, hlasovali Kotlebovci za návrh pani Remišovej pri novele ústavy, čiže v skutočnosti hlasovania ukazujú, že Vy hlasujete s Kotlebovcami.", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Veronika Remišová - rovnako ako mnohí iní poslanci - hlasovala pri niektorých návrhoch zákonov rovnako, ako poslanci ĽSNS - a mnohí ďalší poslanci. Opozícia však nemá v parlamente väčšinu, zákony jej neprechádzajú. Remišová ani iné opozičné strany tak už z definície nie sú odkázaní na hlasy ĽSNS a spoluprácu. Nijako by im pri prechode ich zákonov nepomohli. Tvrdenie Petra Pellegriniho spája fakty spôsobom, ktorý navodzuje iný dojem, než môže byť a je realitou. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce. Pri návrhu o štátnom rozpočte na rok 2020 hlasovala Veronika Remišová ako aj ĽSNS proti návrhu zákona. Pri Zákone o slobodnom prístupe k informáciám podala návrh skupina poslancov, ktorej súčasťou bola aj Veronika Remišová. Novelu podporila aj Ľudová strana Naše Slovensko. Veronika Remišová spolupracovala aj na spomínanej novele Ústavy. Návrh zákona na doplnenie Ústavy v hlasovaní podporila aj Ľudová strana Naše Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová - rovnako ako mnohí iní poslanci - hlasovala pri niektorých návrhoch zákonov rovnako, ako poslanci ĽSNS - a mnohí ďalší poslanci. Opozícia však nemá v parlamente väčšinu, zákony jej neprechádzajú. Remišová ani iné opozičné strany tak už z definície nie sú odkázaní na hlasy ĽSNS a spoluprácu. Nijako by im pri prechode ich zákonov nepomohli. Tvrdenie Petra Pellegriniho spája fakty spôsobom, ktorý navodzuje iný dojem, než môže byť a je realitou. Hodnotíme ho preto ako zavádzajúce. Pri návrhu o štátnom rozpočte na rok 2020 hlasovala Veronika Remišová ako aj ĽSNS proti návrhu zákona. Pri Zákone o slobodnom prístupe k informáciám podala návrh skupina poslancov, ktorej súčasťou bola aj Veronika Remišová. Novelu podporila aj Ľudová strana Naše Slovensko. Veronika Remišová spolupracovala aj na spomínanej novele Ústavy. Návrh zákona na doplnenie Ústavy v hlasovaní podporila aj Ľudová strana Naše Slovensko."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "podporila", "podporila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43482", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=41159", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42069"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:24.618194+00:00"}
{"id": "48869", "numeric_id": 48869, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48869", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Viktor Orbán povedal, že otvorí alebo zriadi fond, má legislatívu, ktorú zriadi fond na vykupovanie poľnohospodárskej pôdy v okolitých štátoch. Ja som prišiel za ním a povedal som mu, Viktor, toto je problém. Prosím ťa, aby si túto legislatívu zastavil. Na druhé ráno, keď som mal stretnutie V4 povedal, že ju zastavuje a ruší.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarská vláda skutočne stiahla v roku 2021 svoje uznesenie o zriadení fondu pre skupovanie ornej pôdy okolitých krajín. K rozhodnutiu došlo v reakcii na bilaterálne rokovanie premiérov oboch republík. Viktor Orbán uviedol , že premiér Eduard Heger ho požiadal, aby Maďarsko neskupovalo pôdu na Slovensku. „A musel som si uvedomiť, že má pravdu,“ povedal Orbán, ktorý na druhý deň po rokovaní, podľa slov vtedajšieho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, adresoval Hegerovi list informujúci o zrušení fondu. Korčok v súvislosti s plánovanou pozemkovou expanziou takisto vyvíjal tlak na maďarskú stranu a žiadal susednú krajinu o konzultácie svojich aktivít za hranicami so Slovenskou republikou.", "analysis_paragraphs": ["Maďarská vláda skutočne stiahla v roku 2021 svoje uznesenie o zriadení fondu pre skupovanie ornej pôdy okolitých krajín. K rozhodnutiu došlo v reakcii na bilaterálne rokovanie premiérov oboch republík. Viktor Orbán uviedol , že premiér Eduard Heger ho požiadal, aby Maďarsko neskupovalo pôdu na Slovensku. „A musel som si uvedomiť, že má pravdu,“ povedal Orbán, ktorý na druhý deň po rokovaní, podľa slov vtedajšieho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, adresoval Hegerovi list informujúci o zrušení fondu. Korčok v súvislosti s plánovanou pozemkovou expanziou takisto vyvíjal tlak na maďarskú stranu a žiadal susednú krajinu o konzultácie svojich aktivít za hranicami so Slovenskou republikou."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["skupovanie", "uviedol", "žiadal"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/22761146/orban-po-tlaku-ustupil-chcel-skupovat-podu-na-slovensku.html", "https://dennikn.sk/minuta/2656683/", "https://www.vlada.gov.sk/premier-krok-madarska-v-suvislosti-s-podou-je-dolezity-pre-korektne-vztahy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:37.979878+00:00"}
{"id": "42980", "numeric_id": 42980, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42980", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Niektorým kolegom zohľadňujú (v MEP Ranking, pozn.) aj to, že boli podpredsedami či šéfmi delegácie a podobné veci, čo im pridáva body.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "MEP Ranking pri hodnotení zohľadňuje aj pozície členov Európskeho parlamentu, konkrétne: prezidenta a viceprezidenta Európskeho parlamentu, predsedu a podpredsedu výboru, koordinátora výboru, predsedu a podpredsedu politickej skupiny, a to z dôvodu vyšších kompetencií a legislatívnej aktivity týchto poslancov. Nezohľadňuje však predsedov a podpredsedov delegácií, títo poslanci nedostávajú žiadne dodatočné body, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Stránka umožňuje hodnotenie poslancov bez ich prípadnej vyššej pozície, použitím “Skip Role”. Týmto spôsobom by boli poslanci hodnotení iba podľa počtu reportov, vyhlásení a účasti. Po použití “Skip Role” na predsedu/podpredsedu delegácie sa ich bodové hodnotenie nezmenilo.", "analysis_paragraphs": ["MEP Ranking pri hodnotení zohľadňuje aj pozície členov Európskeho parlamentu, konkrétne: prezidenta a viceprezidenta Európskeho parlamentu, predsedu a podpredsedu výboru, koordinátora výboru, predsedu a podpredsedu politickej skupiny, a to z dôvodu vyšších kompetencií a legislatívnej aktivity týchto poslancov. Nezohľadňuje však predsedov a podpredsedov delegácií, títo poslanci nedostávajú žiadne dodatočné body, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Stránka umožňuje hodnotenie poslancov bez ich prípadnej vyššej pozície, použitím “Skip Role”. Týmto spôsobom by boli poslanci hodnotení iba podľa počtu reportov, vyhlásení a účasti. Po použití “Skip Role” na predsedu/podpredsedu delegácie sa ich bodové hodnotenie nezmenilo."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["MEP Ranking"], "url": ["http://www.mepsoftware.eu/blog/?p=355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:22.673875+00:00"}
{"id": "vr14136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14136", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Slovenskí učitelia zo všetkých krajín OECD zarábajú najmenej zo všetkých, v porovnaní so všetkými krajinami zarábajú iba 43% toho, čo zarábajú ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z analýzy OECD z roku 2014 vyplýva, že v porovnaní s ostatnými krajinami OECD zarábajú učitelia na Slovensku najmenej zo všetkých. Pomer platu učiteľa k pomeru platu iného pracujúceho človeka s diplomom (25-64 rokov) predstavuje 43 percent (v tabuľke s.11, D3.2) z toho, čo zarábajú ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. OECD vydala v roku 2014 publikáciu Education at Glance 2014, v ktorej bol zverejnený aj graf (s. 454) orovnávajúci platy učiteľov v jednotlivých členských krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Z analýzy OECD z roku 2014 vyplýva, že v porovnaní s ostatnými krajinami OECD zarábajú učitelia na Slovensku najmenej zo všetkých. Pomer platu učiteľa k pomeru platu iného pracujúceho človeka s diplomom (25-64 rokov) predstavuje 43 percent (v tabuľke s.11, D3.2) z toho, čo zarábajú ostatní vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. OECD vydala v roku 2014 publikáciu Education at Glance 2014, v ktorej bol zverejnený aj graf (s. 454) orovnávajúci platy učiteľov v jednotlivých členských krajinách."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "publikáciu"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/Slovak%20Republic-EAG2014-Country-Note.pdf", "http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/education/education-at-a-glance-2014/indicator-d3-how-much-are-teachers-paid_eag-2014-31-en#page3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:07.209926+00:00"}
{"id": "vr35945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35945", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…ak tie isté inštitúcie hovoria, že Slovensko má druhý najnižší verejný dlh, takže žiadny vysoký, ako nás klame opozícia, ďalej ako jedna z mala krajín ideme konsolidovať už teraz verejné financie.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri dlhu je to ako sme spomínali vyššie: druhý najnižší v eurozóne, nie v EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Pri dlhu je to ako sme spomínali vyššie: druhý najnižší v eurozóne, nie v EÚ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:21.571978+00:00"}
{"id": "vr15861", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15861", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok je možné hodnotiť ako nepravdivý, pretože dlhodobá nezamestnanosť v roku 2016 poklesla,no tento pokles nepredstavoval 38 tisíc ľudí, ale 32 tisíc ľudí. Dlhodobá nezamestnanosť je charakterizovaná ako nezamestnanosť trvajúca dlhšie ako jeden rok ( socialnapolitika.eu ). Na základe štatistík zamestnanosti a nezamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , ktoré sú uverejňované každý mesiac je viditeľné, že dlhodobá nezamestnanosť skutočne klesá. Avšak po odčítaní rozdielov medzi jednotlivými mesiacmi nie je pokles nezamestnanosti 38 tisíc ľudí, ale vyše 32 tisíc ľudí (presne 32 914). Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok je možné hodnotiť ako nepravdivý, pretože dlhodobá nezamestnanosť v roku 2016 poklesla,no tento pokles nepredstavoval 38 tisíc ľudí, ale 32 tisíc ľudí. Dlhodobá nezamestnanosť je charakterizovaná ako nezamestnanosť trvajúca dlhšie ako jeden rok ( socialnapolitika.eu ). Na základe štatistík zamestnanosti a nezamestnanosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , ktoré sú uverejňované každý mesiac je viditeľné, že dlhodobá nezamestnanosť skutočne klesá. Avšak po odčítaní rozdielov medzi jednotlivými mesiacmi nie je pokles nezamestnanosti 38 tisíc ľudí, ale vyše 32 tisíc ľudí (presne 32 914). Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["socialnapolitika.eu", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.socialnapolitika.eu/index.php/2-zamestnanost-nezamestnanost-a-pracovnopravne-vztahy/", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:58.032702+00:00"}
{"id": "vr26821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26821", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...tu sa zhodujeme vlastne aj so zástupcami KDH, ktorí sú v samotnej komisii... Nový návrh zákona hovorí, že 6 mesiacov pred dňom volieb sa počíta tá kampaň.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Kaliňák má na mysli úplne nový návrh zákona o volebnej kampani. Ide obmenu znenia návrhu, ktorý bol predložený v októbri na rokovanie NR SR o nové znenie, ktoré má byť výsledkom práce komisie , ktorá diskutuje o volebných zákonoch. Demagog.SK nemá k dispozícii toto nové znenie, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ešte pôvodný návrh zákona o volebnej kampani z októbra 2013 upravoval dĺžku volebnej kampane a zvyšuje jej hornú hranicu. Táto hranica nie je konkrétne špecifikovaná, ale vychádza z toho, kedy sa voľby ohlásia. § 2 Volebná kampaň (2) Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák má na mysli úplne nový návrh zákona o volebnej kampani. Ide obmenu znenia návrhu, ktorý bol predložený v októbri na rokovanie NR SR o nové znenie, ktoré má byť výsledkom práce komisie , ktorá diskutuje o volebných zákonoch. Demagog.SK nemá k dispozícii toto nové znenie, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ešte pôvodný návrh zákona o volebnej kampani z októbra 2013 upravoval dĺžku volebnej kampane a zvyšuje jej hornú hranicu. Táto hranica nie je konkrétne špecifikovaná, ale vychádza z toho, kedy sa voľby ohlásia. § 2 Volebná kampaň (2) Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["predložený", "komisie", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=660", "http://www.sme.sk/c/7074956/volebne-zakony-nebudu-ani-v-januari-kalinak-a-opozicia-sa-nedohodli.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=660"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:38.452999+00:00"}
{"id": "vr17136", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17136", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...že keď máte pod sebou 50 tisíc zamestnancov, keď máte pod sebou takú obrovskú agendu (Ministerstvo vnútra SR, pozn.), (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu s názvom \" Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu za rok 2016 \" zamestnávalo Ministerstvo vnútra SR v uvedenom roku 49 053 osôb, pričom limit na tento rok predstavoval najprv 50 626 zamestnancov a neskôr bol upravený na 51 882 zamestnancov. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu s názvom \" Prehľad o plnení limitu počtu zamestnancov, miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní v kapitolách štátneho rozpočtu za rok 2016 \" zamestnávalo Ministerstvo vnútra SR v uvedenom roku 49 053 osôb, pričom limit na tento rok predstavoval najprv 50 626 zamestnancov a neskôr bol upravený na 51 882 zamestnancov. Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=438748"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:50.304925+00:00"}
{"id": "vr31072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31072", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Bol zavedený systém hodnotenia policajtov na základe dosiahnutých výsledkov.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v januári 2011 bol zavedený systém hodnotenia policajtov na základe dosiahnutých výsledkov. Do konca júna bol v skúšobnom režime a od júla 2011 funguje naostro. Zaviedol ho súčasný policajný prezident J. Spišiak.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v januári 2011 bol zavedený systém hodnotenia policajtov na základe dosiahnutých výsledkov. Do konca júna bol v skúšobnom režime a od júla 2011 funguje naostro. Zaviedol ho súčasný policajný prezident J. Spišiak."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SITA", "nepresnosti"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5718961/policajtov-zaplatia-podla-vysledkov.html", "http://spravy.pravda.sk/spisiak-vysledky-policajtov-sa-v-auguste-zlepsili-f8m-/sk_domace.asp?c=A110920_170540_sk_domace_p58", "http://www.sme.sk/c/5896150/spisiak-upravi-nepresne-hodnotenie-policajtov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:50.183689+00:00"}
{"id": "vr35651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35651", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...prezident Zväzu obchodu pán Konštiak jednoznačne poprel tie slová, ktoré napríklad tvrdil poslanec Kažimír, keď bol so mnou v rozhlase, ktoré už teraz miernejšie hovorí aj pán Počiatek, že by zvýšenie dane z pridanej hodnoty malo priniesť nejaké zvýšenie cien.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi Pavlom Konštiakom a moderátorom Slobodníkom v O5M12 prebehla aj táto výmena: Moderátor: Pán Konštaik, poďme sa trošku rozprávať o zvyšovaní sadzby DPH dočasne o 1%, ktoré navrhuje vláda Ivety Radičovej. Ako teda na túto zmenu budú reagovať obchodníci? Musia sa ľudia pripraviť na nejaké zvyšovanie cien. Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu: Treba povedať, že 1.januára sa nič vážne nestane, pretože jednak 1% nechcem to bagatelizovať. Ovplyvní síce ceny, ale obchodníci určite celoplošne nezavedú zvýšenie DPH, teda do cien.", "analysis_paragraphs": ["Medzi Pavlom Konštiakom a moderátorom Slobodníkom v O5M12 prebehla aj táto výmena: Moderátor: Pán Konštaik, poďme sa trošku rozprávať o zvyšovaní sadzby DPH dočasne o 1%, ktoré navrhuje vláda Ivety Radičovej. Ako teda na túto zmenu budú reagovať obchodníci? Musia sa ľudia pripraviť na nejaké zvyšovanie cien. Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu: Treba povedať, že 1.januára sa nič vážne nestane, pretože jednak 1% nechcem to bagatelizovať. Ovplyvní síce ceny, ale obchodníci určite celoplošne nezavedú zvýšenie DPH, teda do cien."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:32.587720+00:00"}
{"id": "vr26559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26559", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán poslanec vie, ako Mihál chcel riešiť túto problematiku v predchádzajúcom období. Obdobne, len chcel znížiť základnú dávku zo 60 na 30 eur.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál , minister práce, sociálnych vecí a rodiny za vlády Ivety Radičovej, chcel znížiť základnú dávku v hmotnej núdzi z 60,50 € na 38 € a nie na 30 €. Mihálova reforma mala platiť od 1.1.2012 , vtedajší minister ju však kvôli pádu vlády nestihol zrealizovať.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál , minister práce, sociálnych vecí a rodiny za vlády Ivety Radičovej, chcel znížiť základnú dávku v hmotnej núdzi z 60,50 € na 38 € a nie na 30 €. Mihálova reforma mala platiť od 1.1.2012 , vtedajší minister ju však kvôli pádu vlády nestihol zrealizovať."], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Mihál", "1.1.2012", "pádu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171298-zakladnu-davku-chce-mihal-vyrazne-znizit/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171298-zakladnu-davku-chce-mihal-vyrazne-znizit/", "http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:25.391614+00:00"}
{"id": "vr37490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37490", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja vám opakujem, 12 z 18 eur (podieľ vládneho balíku na zdražovaní, pozn.) podľa údajov ministerstva financií sú dve tretiny.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 1018,5 eura a v januári 2011 to bolo 1036,7 eura. Nárast predstavuje 18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 1018,5 eura a v januári 2011 to bolo 1036,7 eura. Nárast predstavuje 18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:46.400636+00:00"}
{"id": "vr29149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29149", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...keď máte registrované partnerstva, nemôžete predsa diskriminovať tieto zoskupenia, ktoré sú v registrovaných partnerstvách a umožniť im adopcie. Toto sa stalo pred týždňom či dvomi v Rakúsku. Rakúsky ústavný súd povedal, že hold, boli by diskriminovaní, keď raz sú registrovaní partneri, musia mať aj adopcie.", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Rakúsky ústavný súd nedávno označil odopretie adopcie pre homosexuálne páry za protiústavné, nevychádzal však z toho, že sú povolené registrované partnerstvá. Podľa predchádzajúcich rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nie je možné diskriminovať jednotlivcov na základe sexuálnej orientácie, nie je však precedens pre priznanie práv na adopciu registrovaným partnerstvám, ak tieto práve nemajú aj nezosobášené páry. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. 19. februára 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že Rakúsko diskriminovalo konkrétnu ženu tým, že jej bolo odopreté právo na adopciu biologického dieťaťa jej partnerky. Krátko na to, 1. augusta 2013, boli v Rakúsku schválené adopcie detí pre druhých partnerov v homosexuálnych zväzkoch. Je ale potrebné dodať, že v tomto konkrétnom prípade sa jednalo skôr o zrovnoprávnenie homosexuálov, lebo biologické deti svojich partnerov si toho času v Rakúsku mohli adoptovať partneri, ktorí nežijú v zväzku manželskom. V januári 2015 Rakúsky ústavný súd zrušil zákaz , ktorý homosexuálnym párom bránil v adopcii detí. Rakúski homosexuáli si zatiaľ mohli od roku 2013 osvojiť partnerovo vlastné dieťa, spoločná adopcia však bola zakázaná. Podľa rozsudku bol zákaz adopcií \"protiústavný a neexistuje žiadny dôvod obmedzovať osvojovania na základe sexuálnej orientácie.\" Podľa súdu musí byť právo na adopciu rovné a bez diskriminácie , pokiaľ daná krajina osvojenie umožňuje. Podľa internetovej stránky pravda.sk \"verdikt odkazuje na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na súkromný a rodinný život. Dohovor síce podľa APA nezmieňuje nárok na adopciu, podľa súdu ale také právo musí byť rovné a bez diskriminácie, pokiaľ daná krajina osvojenie umožňuje.\" Verdikt odkazuje na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na súkromný a rodinný život. Zákaz nie je možné odôvodniť ani ochranou manželstva alebo tradičnej rodiny, keďže podľa názoru Ústavného súdu, spoločná adopcia dieťaťa registrovanými partnermi v jednotlivých prípadoch manželstvo nijako neohrozuje. Rakúsko sa tak stalo jedinou krajinou Európy, v ktorej je homosexuálnym párom umožnená adopcia detí v plnom rozsahu, avšak súčasne nie je týmto osobám umožnené uzavrieť manželstvo.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Rakúsky ústavný súd nedávno označil odopretie adopcie pre homosexuálne páry za protiústavné, nevychádzal však z toho, že sú povolené registrované partnerstvá. Podľa predchádzajúcich rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nie je možné diskriminovať jednotlivcov na základe sexuálnej orientácie, nie je však precedens pre priznanie práv na adopciu registrovaným partnerstvám, ak tieto práve nemajú aj nezosobášené páry. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci. 19. februára 2013 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol , že Rakúsko diskriminovalo konkrétnu ženu tým, že jej bolo odopreté právo na adopciu biologického dieťaťa jej partnerky. Krátko na to, 1. augusta 2013, boli v Rakúsku schválené adopcie detí pre druhých partnerov v homosexuálnych zväzkoch. Je ale potrebné dodať, že v tomto konkrétnom prípade sa jednalo skôr o zrovnoprávnenie homosexuálov, lebo biologické deti svojich partnerov si toho času v Rakúsku mohli adoptovať partneri, ktorí nežijú v zväzku manželskom. V januári 2015 Rakúsky ústavný súd zrušil zákaz , ktorý homosexuálnym párom bránil v adopcii detí. Rakúski homosexuáli si zatiaľ mohli od roku 2013 osvojiť partnerovo vlastné dieťa, spoločná adopcia však bola zakázaná. Podľa rozsudku bol zákaz adopcií \"protiústavný a neexistuje žiadny dôvod obmedzovať osvojovania na základe sexuálnej orientácie.\" Podľa súdu musí byť právo na adopciu rovné a bez diskriminácie , pokiaľ daná krajina osvojenie umožňuje. Podľa internetovej stránky pravda.sk \"verdikt odkazuje na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na súkromný a rodinný život. Dohovor síce podľa APA nezmieňuje nárok na adopciu, podľa súdu ale také právo musí byť rovné a bez diskriminácie, pokiaľ daná krajina osvojenie umožňuje.\" Verdikt odkazuje na Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na súkromný a rodinný život. Zákaz nie je možné odôvodniť ani ochranou manželstva alebo tradičnej rodiny, keďže podľa názoru Ústavného súdu, spoločná adopcia dieťaťa registrovanými partnermi v jednotlivých prípadoch manželstvo nijako neohrozuje. Rakúsko sa tak stalo jedinou krajinou Európy, v ktorej je homosexuálnym párom umožnená adopcia detí v plnom rozsahu, avšak súčasne nie je týmto osobám umožnené uzavrieť manželstvo."], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol", "diskriminovalo", "schválené", "zrušil zákaz", "Podľa", "pravda.sk", "zaručuje", "názoru", "jedinou", "pdf"], "url": ["http://www.amnesty.org/en/news/austria-reform-needed-after-european-court-adoption-victory-lesbian-couple-2013-02-19", "https://www.fidh.org/International-Federation-for-Human-Rights/europe/austria/European-Court-of-Human-Rights-ban-12919", "https://www.fidh.org/International-Federation-for-Human-Rights/europe/austria/austria-becomes-the-13th-european-country-to-allow-same-sex-second-parent-13749", "http://www.parlament.gv.at/PAKT/VHG/XXIV/I/I_02403/index.shtml", "http://www.thelocal.at/20150114/austria-lifts-ban-on-same-sex-adoption", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/342330-ustavny-sud-v-rakusku-priznal-homosexualom-pravo-na-adopciu-deti/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/rakusky-sud-rozhodol-homosexuali-maju-ustavne-pravo-na-adopciu-deti.html", "http://www.hfi.sk/clanky/rodinna-politika/226-od-partnerstiev-k-adopciam", "http://www.sexualorientationlaw.eu/105-constitutional-court-struck-down-joint-adoption-ban-austria", "http://invenio.nusl.cz/record/174893/files/nusl-174893_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:24.053011+00:00"}
{"id": "vr16684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16684", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "On (bývalý minister školstva Plavčan, pozn.) tam má jednoducho dohodu o vykonaní práce do konca roka ...", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrenia ministerky Lubyovej po rokovaní vlády 27. septembra 2017, bývalý minister školstva Peter Plavčan ostáva pracovať pre ministerstvo. Do konca roka bude exminister pôsobiť ako poradca. O tom na základe akej dohody a podmienok vykonáva Plavčan túto pozíciu neexistujú verejne dostupné informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrenia ministerky Lubyovej po rokovaní vlády 27. septembra 2017, bývalý minister školstva Peter Plavčan ostáva pracovať pre ministerstvo. Do konca roka bude exminister pôsobiť ako poradca. O tom na základe akej dohody a podmienok vykonáva Plavčan túto pozíciu neexistujú verejne dostupné informácie. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "pochybné"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/524818/plavcan-ostava-na-ministerstve-skolstva-nasli-mu-svojsku-ulohu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/510582/na-rozdelovanie-eurofondov-sa-pozru-europski-kontrolori/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:28.992732+00:00"}
{"id": "45366", "numeric_id": 45366, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45366", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja napr. podporujem exekučnú amnestiu, je to správna vec, pretože sú státisíce spisov na súdoch.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda v programovom vyhlásení sľubuje , že presadí „aby sa dlhy fyzických osôb voči verejnoprávnym inštitúciám vymáhané v exekúcii stali nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť (exekučná amnestia).” Podľa informácií Slovenskej komory exekútorov bolo v roku 2019 neukončených 143 504 exekučných konaní. Rok predtým to bolo 137 883. V roku 2017 bolo neukončených 347 758 konaní. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda v programovom vyhlásení sľubuje , že presadí „aby sa dlhy fyzických osôb voči verejnoprávnym inštitúciám vymáhané v exekúcii stali nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí ich určenú časť (exekučná amnestia).” Podľa informácií Slovenskej komory exekútorov bolo v roku 2019 neukončených 143 504 exekučných konaní. Rok predtým to bolo 137 883. V roku 2017 bolo neukončených 347 758 konaní. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["sľubuje", "2019", "bolo", "2017"], "url": ["https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "https://www.ske.sk/wp-content/uploads/2020/04/Spr%C3%A1va-o-%C4%8Dinnosti-SKE-a-SE-za-rok-2019.pdf", "https://www.ske.sk/wp-content/uploads/2019/04/Spr%C3%A1va-o-%C4%8Dinnosti-SKE-a-SE-za-rok-2018.pdf", "http://www.ske.sk/wp-content/uploads/2018/04/Sprava_o_cinnosti_-SKE_-a_SE_za_rok_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:37.325556+00:00"}
{"id": "49752", "numeric_id": 49752, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49752", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Na jednej strane počujete od pána ministra, ktorý povie, že takúto správu si objednal Robert Fico. Potom Robert Fico povie, že on si niečo také neobjednal a že to urobil parlamentný výbor, ktorý ani nezasadal a nemohol niečo také urobiť a na to príde riaditeľ SIS a povie, že nemá takéto zadanie.", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencií 15. októbra 2023 povedal, že správu o atentáte si od Slovenskej informačnej služby vyžiadal premiér. Robert Fico toto tvrdenie na druhý deň poprel a vyhlásil, že správu si vyžiadali opoziční poslanci. Šéf tajnej služby Pavol Gašpar potvrdil premiérové slová, že správu o atentáte si od Slovenskej informačnej služby neobjednal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\n15. októbra 2024 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na tlačovej konferencii povedal (čas 0:30), že premiér očakáva správu o atentáte od Slovenskej informačnej služby (SIS). Na novinársku otázku prečo SIS na správe pracuje minister vnútra odpovedal, že je to otázka na riaditeľa SIS. Zároveň dodal, že „takéto zadanie dostal od prijímateľa, od pána premiéra.“\n\n16. októbra 2024 Fico poprel vyžiadanie správy od agentúry SIS. Vyhlásil, že jediný, kto si niečo vyžiadal, boli opoziční poslanci na kontrolnom výbore SIS. „Ak sa obrátite na pána riaditeľa SIS, ten vám to potvrdí. Ja som nič nežiadal, je to celé nezmysel a výmysel,“ uviedol premiér.\n\nPodľa zákona o SIS je služba povinná podať informácie len na písomnú žiadosť troch osôb, a to prezidenta SR, predsedu Národnej rady a premiéra SR. ( par. 4, odsek 2 ) Opoziční poslanci teda nie sú oprávnení zadávať takéto úlohy.\n\nRiaditeľ SIS Pavol Gašpar 16. októbra 2024 povedal , že premiér si žiadnu správu o atentáte neobjednal. Uviedol, že predsedovi vlády takéto informácie z dôvodu možného konfliktu záujmov neposkytujú. Výnimku tvoria len informácie poskytované v zmysle zákona o SIS.\n\nMinister vnútra Matúš Šutaj Eštok 20. októbra 2024 korigoval svoje vyjadrenia v relácii Na telo. Uviedol (čas 27:27), že sa nevyjadril správne, keď povedal, že správu o atentáte si od tajnej služby objednal premiér. SIS mala podľa neho vypracovať správu analýz a rizík, či po atentáte hrozí politikom ďalšie bezpečnostné riziko. Predseda vlády sa mal o správu zaujímať v tejto súvislosti.\n\nPremiér Robert Fico (Smer-SD) v lete avizoval , že by mala vzniknúť správa o atentáte z 15. mája v Handlovej.\n\nV Sobotných dialógoch v septembri 2024 vyhlásil, (čas 8:16), že správa by sa mala zamerať na páchateľa a opozíciu, nie na samotný atentát. Dôkazy o útoku sú podľa neho jasné. „Nemá zmysel písať nejakú správu o trestnom spise,“ uviedol. Zdôraznil (čas 9:07) však, že by mala vzniknúť správa o tom, „prečo aktivista opozície, človek, ktorý chodil na ich míting, je veľmi blízko, bol opozičný politickým stranám, prečo zobral zbraň a pokúsil sa zavraždiť predsedu vlády. O tom musí byť správa.“\n\nNa otázku redaktora, kto by mal túto správu napísať, predseda vlády odpovedal (čas 9:30), že by sa ministerstvo vnútra malo spojiť s tými, „čo pracujú so spravodajskými informáciami.“ Spravodajskou službou na Slovensku je podľa Zákona o Slovenskej informačnej službe ( par. 1, odsek 1 ) práve táto inštitúcia.", "analysis_paragraphs": ["Matúš Šutaj Eštok na tlačovej konferencií 15. októbra 2023 povedal, že správu o atentáte si od Slovenskej informačnej služby vyžiadal premiér. Robert Fico toto tvrdenie na druhý deň poprel a vyhlásil, že správu si vyžiadali opoziční poslanci. Šéf tajnej služby Pavol Gašpar potvrdil premiérové slová, že správu o atentáte si od Slovenskej informačnej služby neobjednal. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "15. októbra 2024 minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na tlačovej konferencii povedal (čas 0:30), že premiér očakáva správu o atentáte od Slovenskej informačnej služby (SIS). Na novinársku otázku prečo SIS na správe pracuje minister vnútra odpovedal, že je to otázka na riaditeľa SIS. Zároveň dodal, že „takéto zadanie dostal od prijímateľa, od pána premiéra.“", "16. októbra 2024 Fico poprel vyžiadanie správy od agentúry SIS. Vyhlásil, že jediný, kto si niečo vyžiadal, boli opoziční poslanci na kontrolnom výbore SIS. „Ak sa obrátite na pána riaditeľa SIS, ten vám to potvrdí. Ja som nič nežiadal, je to celé nezmysel a výmysel,“ uviedol premiér.", "Podľa zákona o SIS je služba povinná podať informácie len na písomnú žiadosť troch osôb, a to prezidenta SR, predsedu Národnej rady a premiéra SR. ( par. 4, odsek 2 ) Opoziční poslanci teda nie sú oprávnení zadávať takéto úlohy.", "Riaditeľ SIS Pavol Gašpar 16. októbra 2024 povedal , že premiér si žiadnu správu o atentáte neobjednal. Uviedol, že predsedovi vlády takéto informácie z dôvodu možného konfliktu záujmov neposkytujú. Výnimku tvoria len informácie poskytované v zmysle zákona o SIS.", "Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok 20. októbra 2024 korigoval svoje vyjadrenia v relácii Na telo. Uviedol (čas 27:27), že sa nevyjadril správne, keď povedal, že správu o atentáte si od tajnej služby objednal premiér. SIS mala podľa neho vypracovať správu analýz a rizík, či po atentáte hrozí politikom ďalšie bezpečnostné riziko. Predseda vlády sa mal o správu zaujímať v tejto súvislosti.", "Premiér Robert Fico (Smer-SD) v lete avizoval , že by mala vzniknúť správa o atentáte z 15. mája v Handlovej.", "V Sobotných dialógoch v septembri 2024 vyhlásil, (čas 8:16), že správa by sa mala zamerať na páchateľa a opozíciu, nie na samotný atentát. Dôkazy o útoku sú podľa neho jasné. „Nemá zmysel písať nejakú správu o trestnom spise,“ uviedol. Zdôraznil (čas 9:07) však, že by mala vzniknúť správa o tom, „prečo aktivista opozície, človek, ktorý chodil na ich míting, je veľmi blízko, bol opozičný politickým stranám, prečo zobral zbraň a pokúsil sa zavraždiť predsedu vlády. O tom musí byť správa.“", "Na otázku redaktora, kto by mal túto správu napísať, predseda vlády odpovedal (čas 9:30), že by sa ministerstvo vnútra malo spojiť s tými, „čo pracujú so spravodajskými informáciami.“ Spravodajskou službou na Slovensku je podľa Zákona o Slovenskej informačnej službe ( par. 1, odsek 1 ) práve táto inštitúcia."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "poprel", "par. 4, odsek 2", "povedal", "Uviedol", "avizoval", "vyhlásil,", "Zdôraznil", "odpovedal", "par. 1, odsek 1"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=ol2I3Yy7FM8&t=30s&ab_channel=Startitup", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/727419-ako-je-to-spravou-o-atentate-od-sis-fico-poprel-ze-si-ju-objednal-sutaj-estok-svoje-tvrdenia-opravoval/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20240715#paragraf-4.odsek-2", "https://www.trend.sk/spravy/premier-fico-sis-ziadnu-spravu-atentate-neobjednal-tvrdi-pavol-gaspar", "https://youtu.be/YW_-Namd6jM?feature=shared&t=1646", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/721571-fico-atentat-zdravotny-stav/", "https://youtu.be/8dVQAu1suFc?feature=shared&t=496", "https://youtu.be/8dVQAu1suFc?feature=shared&t=547", "https://youtu.be/8dVQAu1suFc?feature=shared&t=570", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/46/20240715#paragraf-1.odsek-1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:38.219024+00:00"}
{"id": "vr38653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38653", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Bankovú daň tak ako ju navrhovala a navrhuje opozícia, to je absurdné. To je vo výške mnohonásobne vyššie ako krajiny, ktoré museli sanovať banky a naliali do nich obrovské peniaze.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý návrh strany Smer (1,35%) z novembra 2010. by priniesol cca 186 miliónov eur za 1 rok. Posledný návrh strany Smer bol už 0,73%. Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. \"Úplne prvé zaviedlo bankovú daň Švédsko , a to už koncom roka 2009. Daň tam platia všetky úverové inštitúcie vo výške 0,036 percenta . Švédska vláda znížila bankovú daň pre roky 2009 a 2010 o polovicu, na 0,018 percent. Nasledovalo Maďarsko , ktoré svoj systém spustilo 27. septembra minulého roka. Daň má byť zavedená len dočasne – na dva alebo tri roky, kým sa zlepší finančná situácia krajiny. Neplatia ju len banky, ale aj poisťovne, rôzne nebankové inštitúcie, burzy a brokeri. Banková daň je progresívna, ak je daňový základ do výšky 50 miliárd forintov, je stanovená vo výške 0,15 percent , pre prebytočnú časť až vo výške 0,53 percent. Sadzby pre ostatné inštitúcie sa líšia. Od 1. januára tohto roku musia banky platiť špeciálnu daň aj v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Portugalsku a vo Veľkej Británii. V Rakúsku sú povinné odviesť daň všetky úverové inštitúcie, nebankové inštitúcie daň neplatia. Pri daňovom základe 1 až 20 miliárd eur zaplatia daň 0,055 percent, za zvyšnú časť prostriedkov 0,085 percent a za deriváty 0,013 percent. Francúzska legislatíva berie do úvahy údaje dostupné z predchádzajúceho roka, podobne ako Nemecko a Portugalsko. Odviesť daň musia vo Francúzsku úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, brokeri a rôzne iné finančné spoločnosti, ktorých daňový základ je viac ako 500 miliónov eur, vo výške 0,25 percent. V Nemecku platia daň úverové spoločnosti. Daň je progresívna, pre daňový základ pod 10 miliárd eur 0,02 percent, nad túto hranicu a do 100 miliárd eur 0,03 percent, nad 100 miliárd eur je to 0,04 percent. Pre deriváty mimo súvahy 0,00015 percent. Aj v Portugalsku sú daňou postihnuté len úverové spoločnosti, sadzba dane sa pohybuje od 0,01 percent do 0,05 percent. Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti.\" K sanácii bánk pristúpila Veľká Británia , Francúzsko , Nemecko , Maďarsko , Švédsko . O tom, že by k takýmto krokom pristúpilo Portugalsko sme informácie nenašli. Daň 0,73 % až 1,35 % je s výnimkou Maďarska naozaj vyššia ako uvedené čísla. Výrok môžeme považovať za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvý návrh strany Smer (1,35%) z novembra 2010. by priniesol cca 186 miliónov eur za 1 rok. Posledný návrh strany Smer bol už 0,73%. Podľa portálu banky.sk doteraz bankovú daň v rôznych formách zaviedli z európskych krajín Švédsko, Maďarsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko a Veľká Británia. \"Úplne prvé zaviedlo bankovú daň Švédsko , a to už koncom roka 2009. Daň tam platia všetky úverové inštitúcie vo výške 0,036 percenta . Švédska vláda znížila bankovú daň pre roky 2009 a 2010 o polovicu, na 0,018 percent. Nasledovalo Maďarsko , ktoré svoj systém spustilo 27. septembra minulého roka. Daň má byť zavedená len dočasne – na dva alebo tri roky, kým sa zlepší finančná situácia krajiny. Neplatia ju len banky, ale aj poisťovne, rôzne nebankové inštitúcie, burzy a brokeri. Banková daň je progresívna, ak je daňový základ do výšky 50 miliárd forintov, je stanovená vo výške 0,15 percent , pre prebytočnú časť až vo výške 0,53 percent. Sadzby pre ostatné inštitúcie sa líšia. Od 1. januára tohto roku musia banky platiť špeciálnu daň aj v Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Portugalsku a vo Veľkej Británii. V Rakúsku sú povinné odviesť daň všetky úverové inštitúcie, nebankové inštitúcie daň neplatia. Pri daňovom základe 1 až 20 miliárd eur zaplatia daň 0,055 percent, za zvyšnú časť prostriedkov 0,085 percent a za deriváty 0,013 percent. Francúzska legislatíva berie do úvahy údaje dostupné z predchádzajúceho roka, podobne ako Nemecko a Portugalsko. Odviesť daň musia vo Francúzsku úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, brokeri a rôzne iné finančné spoločnosti, ktorých daňový základ je viac ako 500 miliónov eur, vo výške 0,25 percent. V Nemecku platia daň úverové spoločnosti. Daň je progresívna, pre daňový základ pod 10 miliárd eur 0,02 percent, nad túto hranicu a do 100 miliárd eur 0,03 percent, nad 100 miliárd eur je to 0,04 percent. Pre deriváty mimo súvahy 0,00015 percent. Aj v Portugalsku sú daňou postihnuté len úverové spoločnosti, sadzba dane sa pohybuje od 0,01 percent do 0,05 percent. Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti.\" K sanácii bánk pristúpila Veľká Británia , Francúzsko , Nemecko , Maďarsko , Švédsko . O tom, že by k takýmto krokom pristúpilo Portugalsko sme informácie nenašli. Daň 0,73 % až 1,35 % je s výnimkou Maďarska naozaj vyššia ako uvedené čísla. Výrok môžeme považovať za pravdivý."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Prvý návrh strany Smer", "Posledný návrh strany Smer", "banky.sk", "Veľká Británia", "Francúzsko", "Nemecko", "Maďarsko", "Švédsko"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272", "http://www.banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php", "http://www.telegraph.co.uk/finance/financetopics/financialcrisis/3190311/Banking-bail-out-France-unveils-360bn-package.html", "http://www.eubusiness.com/news-eu/1233167530.76/", "http://www.spiegel.de/international/business/0,1518,598207,00.html", "http://www.realdeal.hu/20090213/european-commission-okays-hungarys-bank-bailout-plan", "http://www.nytimes.com/2008/09/23/business/worldbusiness/23krona.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:07.418274+00:00"}
{"id": "vr17774", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17774", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...pán Krajniak hovoril, že ak to bude tak, ako to bolo predložené na Výbore a teraz idú ešte prekontrolovať ďalšie čísla, tak bude za to hlasovať lebo to je perfektný nákup, teraz hovorím 8x8.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia dlhodobo kritizuje plánovaný nákup nových vozidiel 8x8. Poslanec Krajniak pre fínsku televíziu prišiel s najväčším obvinením ministra obrany Gajdoša. Kvôli kritike nákupu bol pozvaný minister obrany Peter Gajdoš na výbor pre obranu a bezpečnosť. Po tomto výbore sa vyjadril aj Milan Krajniak, ktorý povedal, že ak bude všetko v dokumentoch o nákupe v poriadku, nemajú problém s nákupom, teda jeho strana by za uskutočnenie nákupu hlasovala v prípade, že by boli v poriadku všetky dokumenty. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia dlhodobo kritizuje plánovaný nákup nových vozidiel 8x8. Poslanec Krajniak pre fínsku televíziu prišiel s najväčším obvinením ministra obrany Gajdoša. Kvôli kritike nákupu bol pozvaný minister obrany Peter Gajdoš na výbor pre obranu a bezpečnosť. Po tomto výbore sa vyjadril aj Milan Krajniak, ktorý povedal, že ak bude všetko v dokumentoch o nákupe v poriadku, nemajú problém s nákupom, teda jeho strana by za uskutočnenie nákupu hlasovala v prípade, že by boli v poriadku všetky dokumenty. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["odvysielala", "trestné oznámenie", "konal", "stanovisko"], "url": ["https://dennikn.sk/1116852/finska-televizia-uverejnila-reportaz-o-tom-ako-sns-kupuje-transportery-krajniak-v-nej-spomina-provizie/?ref=top", "https://dennikn.sk/minuta/1120346/", "https://domov.sme.sk/c/20825168/gajdos-by-mal-bezpecnostny-vybor-informovat-o-transporteroch.html", "https://domov.sme.sk/c/20826358/gajdos-pride-v-juni-do-parlamentu-vysvetlovat-nakup-transporterov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:20.271410+00:00"}
{"id": "vr30164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30164", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "A viem, že nám bolo vyčítané, že dokonca viac ako polovica alebo tretina (rozvojovej pomoci, pozn.), ospravedlňujem sa, neviem presne, sa vracia späť do Európy.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súvislosti s migračnou krízou ako reakcia na vyjadrenia politikov, že Slovensko by malo radšej prispievať na pomoc v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú, sa objavovali v médiách informácie od mimovládnych organizácií o rozvojovej pomoci Slovenska. Vyčítali hlavne nedostatočnú pomoc a neefektivitu prerozdelenia prostriedkov. \" Riaditeľ organizácie Človek v ohrození Branislav Tichý upozornil, že Slovensko na humanitárnu pomoc vynaložilo za posledné štyri roky sumu 540.000 eur ročne. [...] Do Sýrie tak Slovensko za posledné štyri roky, počas ktorých sa tam odohráva konflikt, odoslalo humanitárnu pomoc vo výške približne 100.000 eur ročne, spresnil Tichý. Podľa jeho prepočtu suma stačí na pobyt 30 utečencov v tábore v susednom Jordánsku .\" ( TASR ) Rozvojovú pomoc Slovenskej republiky zabezpečuje a riadi Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) a program na bilaterálnu pomoc, SlovakAid . So vstupom do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že k rozvojovej pomoci bude prispievať s 0,33 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015, a od tohto roku 0,7 % HND. V minulom roku však SR poskytovala rozvojovú pomoc na úrovni len 0,08 % HND. (zdroj: pravda.sk ) Od roku 2013 je Slovensko členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc – DAC. Podľa štatistík OECD-DAC z roku 2014 je Slovensko podľa podielu rozvojovej pomoci a hrubého národného dôchodku na posledných priečkach. ODA eviduje skupinu krajín LDC (Least developed countries- Najmenej rozvinuté krajiny), ktoré by potrebovali najviac pomoci od členských štátov. Slovensko v programe SlovakAid podporuje desať krajín, ale len dve zo skipuny LDC, a to Afganistan a Južný Sudán. (Oproti tomu susedné Česko dáva na rozvojovú pomoc 0,11 % HND a podporuje celkovo 13 krajín.) Vo východnej Európe a na Balkáne má SlovakAid najviac rozvojových partnerov. Väčšina prostriedkov ide na \" odovzdávanie transformačných skúseností krajinám v Európe \", a to hlavne na Balkáne a v krajinách východnej Európy: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo \" Väčšina slovenskej rozvojovej pomoci putuje do multilaterálnych organizácií najmä Európskej únie, ale aj OECD, agentúr OSN (UNICEF, WHO a iné), Skupiny Svetovej banky, Európskej investičnej banky, čo predstavuje takmer 80 % (OECD, 2012) celkovej rozvojovej pomoci. Na bilaterálnu pomoc SlovakAid zostáva len niečo vyše 20 percent. Pritom priemer podielu multilaterálnej pomoci medzi ostatnými členmi OECD-DAC je len 26 percent, takže väčšinu zahraničnej pomoci vynakladajú na vlastné programy. Aj keď si Slovensko plní záväzky v medzinárodných organizáciách, podpisuje sa to na schopnosti a finančných zdrojoch národného programu ODA .\" ( Denník N ) V septembri 2015 kritizoval F. Mikloško, že rozvojová pomoc Slovenskej republiky v prvom rade smeruje do Európy, a to až 55 percent, pritom najhoršie sú na tom Ázia a Afrika.Nepozdáva sa mu tiež, že len 31 percent z objemu pomoci dávame najchudobnejším krajinám a viac ako 60 percent stredným.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s migračnou krízou ako reakcia na vyjadrenia politikov, že Slovensko by malo radšej prispievať na pomoc v krajinách, odkiaľ migranti pochádzajú, sa objavovali v médiách informácie od mimovládnych organizácií o rozvojovej pomoci Slovenska. Vyčítali hlavne nedostatočnú pomoc a neefektivitu prerozdelenia prostriedkov. \" Riaditeľ organizácie Človek v ohrození Branislav Tichý upozornil, že Slovensko na humanitárnu pomoc vynaložilo za posledné štyri roky sumu 540.000 eur ročne. [...] Do Sýrie tak Slovensko za posledné štyri roky, počas ktorých sa tam odohráva konflikt, odoslalo humanitárnu pomoc vo výške približne 100.000 eur ročne, spresnil Tichý. Podľa jeho prepočtu suma stačí na pobyt 30 utečencov v tábore v susednom Jordánsku .\" ( TASR ) Rozvojovú pomoc Slovenskej republiky zabezpečuje a riadi Oficiálna rozvojová pomoc Slovenskej republiky (ODA SR) a program na bilaterálnu pomoc, SlovakAid . So vstupom do EÚ sa Slovensko zaviazalo, že k rozvojovej pomoci bude prispievať s 0,33 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015, a od tohto roku 0,7 % HND. V minulom roku však SR poskytovala rozvojovú pomoc na úrovni len 0,08 % HND. (zdroj: pravda.sk ) Od roku 2013 je Slovensko členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc – DAC. Podľa štatistík OECD-DAC z roku 2014 je Slovensko podľa podielu rozvojovej pomoci a hrubého národného dôchodku na posledných priečkach. ODA eviduje skupinu krajín LDC (Least developed countries- Najmenej rozvinuté krajiny), ktoré by potrebovali najviac pomoci od členských štátov. Slovensko v programe SlovakAid podporuje desať krajín, ale len dve zo skipuny LDC, a to Afganistan a Južný Sudán. (Oproti tomu susedné Česko dáva na rozvojovú pomoc 0,11 % HND a podporuje celkovo 13 krajín.) Vo východnej Európe a na Balkáne má SlovakAid najviac rozvojových partnerov. Väčšina prostriedkov ide na \" odovzdávanie transformačných skúseností krajinám v Európe \", a to hlavne na Balkáne a v krajinách východnej Európy: Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Kosovo \" Väčšina slovenskej rozvojovej pomoci putuje do multilaterálnych organizácií najmä Európskej únie, ale aj OECD, agentúr OSN (UNICEF, WHO a iné), Skupiny Svetovej banky, Európskej investičnej banky, čo predstavuje takmer 80 % (OECD, 2012) celkovej rozvojovej pomoci. Na bilaterálnu pomoc SlovakAid zostáva len niečo vyše 20 percent. Pritom priemer podielu multilaterálnej pomoci medzi ostatnými členmi OECD-DAC je len 26 percent, takže väčšinu zahraničnej pomoci vynakladajú na vlastné programy. Aj keď si Slovensko plní záväzky v medzinárodných organizáciách, podpisuje sa to na schopnosti a finančných zdrojoch národného programu ODA .\" ( Denník N ) V septembri 2015 kritizoval F. Mikloško, že rozvojová pomoc Slovenskej republiky v prvom rade smeruje do Európy, a to až 55 percent, pritom najhoršie sú na tom Ázia a Afrika.Nepozdáva sa mu tiež, že len 31 percent z objemu pomoci dávame najchudobnejším krajinám a viac ako 60 percent stredným."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["nedostatočnú pomoc", "TASR", "SlovakAid", "pravda.sk", "členom", "štatistík", "LDC", "ide", "Denník N", "kritizoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362994-mimovladky-humanitarna-a-rozvojova-pomoc-slovenska-je-nedostatocna/", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/humanitarna-pomoc-sr-nedostatocna/148231-clanok.html", "http://www.slovakaid.sk/sk/ako-pomahame/rozvojova-pomoc", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362994-mimovladky-humanitarna-a-rozvojova-pomoc-slovenska-je-nedostatocna/", "https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-slovenska_rozvojova_pomoc", "http://www.oecd.org/development/development-aid-stable-in-2014-but-flows-to-poorest-countries-still-falling.htm", "http://www.ipsnews.net/2015/04/development-aid-flows-to-poorest-countries-still-falling/", "http://slovakaid.sk/en/interactive-map", "http://zahranicnapolitika.dennikn.sk/rozvojova-pomoc-na-najchudobnejsie-krajiny-zabuda-slovensko-nie-je-vynimkou/", "http://www.sme.sk/c/8010256/chudobnym-krajinam-davame-malo-vyhlasil-miklosko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:17.870372+00:00"}
{"id": "vr31825", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31825", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No, keby vyhlásili platobnú neschopnosť, tak stalo by sa to, čo sa stalo za posledných 100 rokov približne 100 krát vo svete.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kenneth Rogoff vo svojej publikácii This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly (s.99) u v ádza, že za posledných 200 rokov len v európskymi krajinami bolo vyhlásených 73 platobných neschopností. Článok na Wikipédii , ktorý sa venuje téme platobnej neschopnosti suverénnych krajín, uvádza dokopy vyše 100 prípadov za posledných 100 rokov, preto výrok označujeme za pravdivý. *Výrok bol opravený 29.5.2013 a jeho pravidvostnáý hodnota bola zmenená z \"neoveriteľný\" na \"pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kenneth Rogoff vo svojej publikácii This Time Is Different: Eight Centuries of Financial Folly (s.99) u v ádza, že za posledných 200 rokov len v európskymi krajinami bolo vyhlásených 73 platobných neschopností. Článok na Wikipédii , ktorý sa venuje téme platobnej neschopnosti suverénnych krajín, uvádza dokopy vyše 100 prípadov za posledných 100 rokov, preto výrok označujeme za pravdivý. *Výrok bol opravený 29.5.2013 a jeho pravidvostnáý hodnota bola zmenená z \"neoveriteľný\" na \"pravda\". Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["publikácii", "Wikipédii"], "url": ["http://books.google.sk/books?id=ak5fLB24ircC&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q=Greece%20defaulted&f=false", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_sovereign_defaults"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:47.696477+00:00"}
{"id": "vr29561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29561", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...v Nemecku prijali zásadu pri zavedení minimálnej mzdy, že minimálna mzda sa bude zvyšovať raz za dva roky.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V januári 2015 nadobudol platnosť nemecký zákon ktorí prvý krát zavádzal minimálnu mzdu pre zamestnancov na území všetkých nemeckých spolkových republík, určujúci túto mzdu na úroveň 8,50 eur na hodinu. O výške mzdy má podľa zákona rokovať každé dva roky komisia zložená zo zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, neexistuje však záruka, že minimálna mzda sa bude každé dva roky zvyšovať. Vzhľadom na to, že minimálna mzda bola zavedená v Nemecku len tento rok, a zatiaľ neprebehli rokovania o jej zvýšení, nemožno pri predpoklade o pravidelnom zvyšovaní vychádzať ani z predchádzajúcej skúsenosti. Preto hodnotíme výrok J. Mihála ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V januári 2015 nadobudol platnosť nemecký zákon ktorí prvý krát zavádzal minimálnu mzdu pre zamestnancov na území všetkých nemeckých spolkových republík, určujúci túto mzdu na úroveň 8,50 eur na hodinu. O výške mzdy má podľa zákona rokovať každé dva roky komisia zložená zo zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov, neexistuje však záruka, že minimálna mzda sa bude každé dva roky zvyšovať. Vzhľadom na to, že minimálna mzda bola zavedená v Nemecku len tento rok, a zatiaľ neprebehli rokovania o jej zvýšení, nemožno pri predpoklade o pravidelnom zvyšovaní vychádzať ani z predchádzajúcej skúsenosti. Preto hodnotíme výrok J. Mihála ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.der-mindestlohn-gilt.de/SharedDocs/Downloads/ml/en-broschuere-zum-mindestlohngesetz-im-detail.pdf?__blob=publicationFile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:51.953229+00:00"}
{"id": "vr15509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15509", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme obvinili dvoch bývalých ministrov, teda nie ja, ale polícia samozrejme, pretože nie je to pod politickým dohľadom (...) sú tam desiatky primátorov, župani, (...) Vicežupan, myslel som ako že poslanci a vícežupan. Alebo aj šéf policajnej akadémie.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Kaliňák v tomto prípade hovorí o ministroch výstavby a regionálneho rozvoja, ktorí boli obvinení a obžalovaní z korupcie. Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010) boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Z korupcie bol obvinený aj bývalý rektor policajnej akadémie a niekoľko starostov, nenašli sme však mediálne informácie, ktoré by potvrdzovali, že boli obvinené dokonca desiatky starostov a primátorov, preto sme o vyjadrenie požiadali prezídium policajného zboru. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV marci 2016 bolo v kauze známej ako “ Nástenkový tender ” na podnet vyšetrovateľa obvinených päť ľudí, vrátane bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja, Marián Janušek a Igor Štefanec. Všetkých obvinili zo zločinov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.\n\nČo sa týka bývalého rektora policajnej akadémie Václava Krajníka, ten bol v lete 2012 odvolaný z postu rektora a bol obvinený zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a prijímania úplatkov. V apríli roku 2015 uzavrel Krajník s prokuratúrou dohodu o vine a treste , ktorej podmienkou bolo, že sa prizná. Dohodli sa na trojročnom podmienečnom treste, k tomu dostal peňažný trest päťtisíc eur a zákaz činnosti.\n\nNa Slovensku pribudlo aj niekoľko starostov obvinených z korupcie. Najznámejším je starosta Marianky Radovan Jurika , ktorého polícia zadržala a obvinila z korupcie v novembri 2015. Starosta obce vymieňal stavebné povolenia za vyplatenie “dobrovoľných” finančných darov obci . V roku 2015 bol z troch trestných činov obvinený aj starosta obce Hodejov (okres Rimavská sobota) Štefan Illéš. Išlo o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a trestný čin podplácania. Korupcia sa vyšetrovala aj v obci Hucín v okrese Revúca. Strarosta Ľubomír Samko tu v roku 2013 dostal trest odňatia slobody podmienečne na tri roky a peňažnú pokutu vo výške tisíc eur. Obvineniu z volebnej korupcie čelí starosta Gemerskej Polomy Miroslav Michalka , kde si mal starosta od rómskej komunity kupovať hlasy počas komunálnych volieb v roku 2014. Primátor Liptovského Mikuláša, Ján Blcháč uzatvoril mimosúdnu dohodu s jedným podnitaľom bez vedomia poslaneckého zboru, preto bol obvinený z prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Národná protikorupčná jednotka obvinlia aj viceprimátora Prešova Reného Puchera, v jeho prípade malo ísť o trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a korupčné trestné činy. Nitriansky vicežupan , Vladisla Borík (za SMER) bol zatknutý v roku 2012, po obvinení z manipulovania tendrov župy súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, ktorú podpísali pred rokom.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák v tomto prípade hovorí o ministroch výstavby a regionálneho rozvoja, ktorí boli obvinení a obžalovaní z korupcie. Marián Janušek (minister za SNS v období 2006 – 2009) a Igor Štefanov (minister za SNS v období 2009-2010) boli obvinení a obžalovaní z dôvodu zneužívania svojej funkcie a korupčného správania. Z korupcie bol obvinený aj bývalý rektor policajnej akadémie a niekoľko starostov, nenašli sme však mediálne informácie, ktoré by potvrdzovali, že boli obvinené dokonca desiatky starostov a primátorov, preto sme o vyjadrenie požiadali prezídium policajného zboru. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.", "V marci 2016 bolo v kauze známej ako “ Nástenkový tender ” na podnet vyšetrovateľa obvinených päť ľudí, vrátane bývalých ministrov výstavby a regionálneho rozvoja, Marián Janušek a Igor Štefanec. Všetkých obvinili zo zločinov porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.", "Čo sa týka bývalého rektora policajnej akadémie Václava Krajníka, ten bol v lete 2012 odvolaný z postu rektora a bol obvinený zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a prijímania úplatkov. V apríli roku 2015 uzavrel Krajník s prokuratúrou dohodu o vine a treste , ktorej podmienkou bolo, že sa prizná. Dohodli sa na trojročnom podmienečnom treste, k tomu dostal peňažný trest päťtisíc eur a zákaz činnosti.", "Na Slovensku pribudlo aj niekoľko starostov obvinených z korupcie. Najznámejším je starosta Marianky Radovan Jurika , ktorého polícia zadržala a obvinila z korupcie v novembri 2015. Starosta obce vymieňal stavebné povolenia za vyplatenie “dobrovoľných” finančných darov obci . V roku 2015 bol z troch trestných činov obvinený aj starosta obce Hodejov (okres Rimavská sobota) Štefan Illéš. Išlo o porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku, zneužívanie právomocí verejného činiteľa a trestný čin podplácania. Korupcia sa vyšetrovala aj v obci Hucín v okrese Revúca. Strarosta Ľubomír Samko tu v roku 2013 dostal trest odňatia slobody podmienečne na tri roky a peňažnú pokutu vo výške tisíc eur. Obvineniu z volebnej korupcie čelí starosta Gemerskej Polomy Miroslav Michalka , kde si mal starosta od rómskej komunity kupovať hlasy počas komunálnych volieb v roku 2014. Primátor Liptovského Mikuláša, Ján Blcháč uzatvoril mimosúdnu dohodu s jedným podnitaľom bez vedomia poslaneckého zboru, preto bol obvinený z prečinu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Národná protikorupčná jednotka obvinlia aj viceprimátora Prešova Reného Puchera, v jeho prípade malo ísť o trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev a korupčné trestné činy. Nitriansky vicežupan , Vladisla Borík (za SMER) bol zatknutý v roku 2012, po obvinení z manipulovania tendrov župy súhlasil s uzavretím dohody o vine a treste, ktorú podpísali pred rokom."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["Nástenkový tender", "bývalých ministrov", "obvinili zo zločinov", "rektora policajnej akadémie", "dohodu o vine a treste", "starosta Marianky Radovan Jurika", "darov obci", "starosta obce Hodejov", "v obci Hucín", "starosta Gemerskej Polomy Miroslav Michalka", "Primátor", "viceprimátora", "Nitriansky vicežupan"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/388261-v-kauze-nastenkoveho-tendra-navrhuju-obzalovat-pat-osob/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/363829-v-kauze-nastenka-doslo-na-dvoch-exministrov/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1823988_ukoncili-vysetrovanie-nastenkoveho-tendra-obvinili-dvoch-byvalych-ministrov", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322139-byvaly-rektor-policajnej-akademie-bude-celit-obzalobe/", "http://domov.sme.sk/c/7811908/rektor-policajnej-akademie-krajnik-mal-sediet-tvrdi-sudca.html", "https://dennikn.sk/290398/starostu-marianky-zatkla-policia-obvinili-ho-korupcie/", "https://dennikn.sk/259524/vitajte-marianke-najprv-zaplatte/", "http://www.teraz.sk/krimi/korupcia-policia-obvinila-starostu-hodej/117143-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/298613-starosta-hucina-dostal-za-uplatok-podmienecny-trest/", "http://www.ta3.com/clanok/1078262/starosta-si-udajne-od-romov-kupoval-hlasy-obvinenie-odmieta.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370754-kauza-heliport-vyniesla-primatorovi-blchacovi-obvinenie/", "http://www.tvnoviny.sk/sport/hokej/1784629_z-korupcie-obvinili-13-osob.-ma-medzi-nimi-byt-aj-byvaly-hokejista-rene-pucher", "https://dennikn.sk/579674/robil-som-len-to-co-chcel-krajsky-sef-smeru-glenda-tvrdil-svedok-v-korupcnej-kauze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:05.671796+00:00"}
{"id": "vr33200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33200", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som mal vždy v politike, od kedy tam som, to sú necelé 3 roky, takú nadstranícku identitu.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka bol poslancom NR SR za KDH celkovo dva krát. Na kandidátnej listine (.pdf) KDH sa prvý krát objavil v roku 2010, umiestnený vtedy bol na 20tom mieste. Po týchto voľbách sa prvý krát stal i poslancom NR SR. Nikdy predtým do NR SR, ani do politických orgánov samosprávy, nekandidoval. Opätovne kandidoval, opäť za KDH, tento krát z 10. miesta, v roku 2012 kedy bol opäť zvolený za poslanca NR SR. V politike je teda od marca 2010, čo sú necelé 3 roky. Nakoľko Demagog.sk nehodnotí časť výroku o \"nadstranníckej identite\" poslanca Procházku, jeho výrok označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka bol poslancom NR SR za KDH celkovo dva krát. Na kandidátnej listine (.pdf) KDH sa prvý krát objavil v roku 2010, umiestnený vtedy bol na 20tom mieste. Po týchto voľbách sa prvý krát stal i poslancom NR SR. Nikdy predtým do NR SR, ani do politických orgánov samosprávy, nekandidoval. Opätovne kandidoval, opäť za KDH, tento krát z 10. miesta, v roku 2012 kedy bol opäť zvolený za poslanca NR SR. V politike je teda od marca 2010, čo sú necelé 3 roky. Nakoľko Demagog.sk nehodnotí časť výroku o \"nadstranníckej identite\" poslanca Procházku, jeho výrok označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["kandidátnej listine", "poslancom", "10.", "poslanca"], "url": ["http://www.andrejdurkovsky.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=600648&id_dokumenty=1015", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=5", "http://www.kdh.sk/volby/kandidati-1-50", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:57.621850+00:00"}
{"id": "vr16604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16604", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "My dostávame 150 miliónov eur a podľa všetkého tie eurofondy nebudú môcť čerpať práve tie naše koncové fakultné najdôležitejšie univerzitné nemocnice, ktoré ich najviac potrebujú, (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo v máji tohto roka výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu nemocníc v celkovej hodnote 153 miliónov eur. Na prvé kolo výzvy pripadá 70 miliónov eur a o tieto peniaze sa pôvodne malo uchádzať 44 nemocníc. Väčšinu z nich však odstavili od európskych peňazí podnikové ťažkosti, ktoré vylučujú nemocnice z možnosti čerpať dotácie. Pred spustením druhého kola by však malo dôjsť k štvrtej vlne oddlženia a racionalizácii nemocníc. O vyše 80 miliónov eur by sa potom teoreticky mohli uchádzať aj tieto nemocnice, pričom ale oddlženie bude prebiehať v niekoľkých fázach a do spustenia druhého kola výzvy nebudú všetky nemocnice ozdravené a nebudú tak môcť čerpať peniaze. Výrok hodnotíme ako pravdivý. K vyhláseniu Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, za účelom zvýšenia ich produktivity a efektívnosti ( .pdf ) došlo 24. mája 2017. 70 miliónov eur sa má využiť na rekonštruovanie budov, skvalitnenie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, infraštruktúru, materiálno-technické vybavenie a zdravotnícku techniku, pričom maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 15 miliónov eur. V druhom kole výzvy, ktoré MZ spustí s najväčšou pravdepodobnosťou v ďalšom roku, sa predpokladá využitie zvyšných vyše 80 miliónov eur. Prvého kola výzvy sa môže zúčastniť podľa ministerstva 44 zariadení , pričom už pri spustení prvého kola bolo jasné, že kvôli problémom v hospodárení je vylúčená bratislavská nemocnica. Minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) však dňa 11. júna 2017 uviedol, že o peniaze z eurofondov sa nakoniec mohli v rámci prvej etapy uchádzať len štyri štátne nemocnice. Podľa šéfa rezortu Druckera šlo o banskobystrickú detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou, fakultné nemocnice v Nitre a Nových Zámkoch a popradskú nemocnicu. Tie totiž ako jediné splnili podmienku neexistencie podnikovej ťažkosti (dlhov). \"Túto podmienku (neexistencie podnikovej ťažkosti, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva,“ poznamenal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Podľa jeho slov v tejto veci inicioval stretnutie s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (13. júna 2017), ale napriek hodine diskusií nedospeli k zmene jeho názoru. Ministerstvo zdravotníctva SR podľa vlastných slov už koncom mája jasne odkomunikovalo, že pre nemocnice, ktoré majú dlhy, to bude z hľadiska pravidiel daných Európskou komisiou limitujúcim faktorom . „MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Doplnila, že MZ rozdelilo prostriedky na dve samostatné výzvy práve preto, aby sa čo najviac aj štátnych nemocníc mohlo uchádzať o eurofondy. Druhú výzvu v hodnote vyše 80 miliónov eur rezort vyhlási až potom, ako budú tieto nemocnice oddlžené v rámci takzvanej štvrtej vlny oddlženia nemocníc. Oddlženie nemocníc schválili ministri v septembri 2017. Na tento účel by malo ísť 585 miliónov eur, pričom proces bude realizovaný v niekoľkých fázach. V prvej fáze, v roku 2017, by mali byť uhradené záväzky ktoré sú viac ako dva roky po splatnosti. V ďalších fázach oddlženia budú nemocnice fungovať na základe ozdravných plánov a v prípade nedodržania týchto plánov môžu hroziť aj sankcie. Koncepciu oddlženia má schváliť aj parlament. K tomu, aby mohli nemocnice uchádzať o peniaze z eurofondov, nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Podniky v ťažkostiach definuje Európska komisia takto: \" Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností: a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania; b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami; c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov; d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0 .\" Kvôli takto nastaveným podmienkam tak hrozí, že ani po prvej fáze oddlženia sa nebudú môcť všetky štátne nemocnice zúčastniť druhého kola výzvy. Upozornili na to aj lekári, je si toho vedomý aj minister Drucker, informovala o tom TASR : \" Minister verí, že vzhľadom na plánované oddlžovanie a racionalizáciu v štátnych nemocniciach sa ich v budúcom roku dostane k eurofondom viac. Aj preto na ďalšiu výzvu ostalo viac peňazí. \" Minister sa zhodol s poslancom Krajčím aj v tom, že nemocnica v Bratislave a v Banskej Bystrici sa ke eurofondom nedostanú ani v druhom kole. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo v máji tohto roka výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu nemocníc v celkovej hodnote 153 miliónov eur. Na prvé kolo výzvy pripadá 70 miliónov eur a o tieto peniaze sa pôvodne malo uchádzať 44 nemocníc. Väčšinu z nich však odstavili od európskych peňazí podnikové ťažkosti, ktoré vylučujú nemocnice z možnosti čerpať dotácie. Pred spustením druhého kola by však malo dôjsť k štvrtej vlne oddlženia a racionalizácii nemocníc. O vyše 80 miliónov eur by sa potom teoreticky mohli uchádzať aj tieto nemocnice, pričom ale oddlženie bude prebiehať v niekoľkých fázach a do spustenia druhého kola výzvy nebudú všetky nemocnice ozdravené a nebudú tak môcť čerpať peniaze. Výrok hodnotíme ako pravdivý. K vyhláseniu Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na modernizáciu infraštruktúry ústavných zariadení poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť, za účelom zvýšenia ich produktivity a efektívnosti ( .pdf ) došlo 24. mája 2017. 70 miliónov eur sa má využiť na rekonštruovanie budov, skvalitnenie akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti, infraštruktúru, materiálno-technické vybavenie a zdravotnícku techniku, pričom maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 15 miliónov eur. V druhom kole výzvy, ktoré MZ spustí s najväčšou pravdepodobnosťou v ďalšom roku, sa predpokladá využitie zvyšných vyše 80 miliónov eur. Prvého kola výzvy sa môže zúčastniť podľa ministerstva 44 zariadení , pričom už pri spustení prvého kola bolo jasné, že kvôli problémom v hospodárení je vylúčená bratislavská nemocnica. Minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) však dňa 11. júna 2017 uviedol, že o peniaze z eurofondov sa nakoniec mohli v rámci prvej etapy uchádzať len štyri štátne nemocnice. Podľa šéfa rezortu Druckera šlo o banskobystrickú detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou, fakultné nemocnice v Nitre a Nových Zámkoch a popradskú nemocnicu. Tie totiž ako jediné splnili podmienku neexistencie podnikovej ťažkosti (dlhov). \"Túto podmienku (neexistencie podnikovej ťažkosti, pozn.) našim nemocniciam nestanovil Brusel, ale my sami, teda presnejšie rezort zdravotníctva,“ poznamenal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Podľa jeho slov v tejto veci inicioval stretnutie s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (13. júna 2017), ale napriek hodine diskusií nedospeli k zmene jeho názoru. Ministerstvo zdravotníctva SR podľa vlastných slov už koncom mája jasne odkomunikovalo, že pre nemocnice, ktoré majú dlhy, to bude z hľadiska pravidiel daných Európskou komisiou limitujúcim faktorom . „MZ SR má k dispozícii stanovisko vypracované renomovanou konzultačnou spoločnosťou Deloitte, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa nemôže uchádzať podnik v ťažkostiach,“ uviedla hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová. Doplnila, že MZ rozdelilo prostriedky na dve samostatné výzvy práve preto, aby sa čo najviac aj štátnych nemocníc mohlo uchádzať o eurofondy. Druhú výzvu v hodnote vyše 80 miliónov eur rezort vyhlási až potom, ako budú tieto nemocnice oddlžené v rámci takzvanej štvrtej vlny oddlženia nemocníc. Oddlženie nemocníc schválili ministri v septembri 2017. Na tento účel by malo ísť 585 miliónov eur, pričom proces bude realizovaný v niekoľkých fázach. V prvej fáze, v roku 2017, by mali byť uhradené záväzky ktoré sú viac ako dva roky po splatnosti. V ďalších fázach oddlženia budú nemocnice fungovať na základe ozdravných plánov a v prípade nedodržania týchto plánov môžu hroziť aj sankcie. Koncepciu oddlženia má schváliť aj parlament. K tomu, aby mohli nemocnice uchádzať o peniaze z eurofondov, nesmú byť tzv. podnikmi v ťažkostiach. Podniky v ťažkostiach definuje Európska komisia takto: \" Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z nasledujúcich okolností: a) v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (25), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (26) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania; b) v prípade spoločnosti, keď aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (27), kde sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami; c) keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov; d) v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky: i. bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a ii. pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0 .\" Kvôli takto nastaveným podmienkam tak hrozí, že ani po prvej fáze oddlženia sa nebudú môcť všetky štátne nemocnice zúčastniť druhého kola výzvy. Upozornili na to aj lekári, je si toho vedomý aj minister Drucker, informovala o tom TASR : \" Minister verí, že vzhľadom na plánované oddlžovanie a racionalizáciu v štátnych nemocniciach sa ich v budúcom roku dostane k eurofondom viac. Aj preto na ďalšiu výzvu ostalo viac peňazí. \" Minister sa zhodol s poslancom Krajčím aj v tom, že nemocnica v Bratislave a v Banskej Bystrici sa ke eurofondom nedostanú ani v druhom kole. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "oddlženia a racionalizácii", ".pdf", "44 zariadení", "11. júna 2017", "poznamenal", "limitujúcim faktorom", "Oddlženie nemocníc", "Európska komisia", "TASR"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439558-o-eurofondy-sa-moze-uchadzat-len-niekolko-nemocnic-upozornuju-odborari/", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzsr-statne-nemocnice-odstavili-od-eu/264664-clanok.html", "file:///C:/Users/Jakub/Desktop/vyzva_na_predkladanie_ziadosti_o_nenavratny_financny_prispevok.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/stat-chce-rekonstruovat-nemocnice-p/261360-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzsr-statne-nemocnice-odstavili-od-eu/264664-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439558-o-eurofondy-sa-moze-uchadzat-len-niekolko-nemocnic-upozornuju-odborari/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439558-o-eurofondy-sa-moze-uchadzat-len-niekolko-nemocnic-upozornuju-odborari/", "https://vzdravotnictve.sk/ministri-suhlasili-s-koncepciou-oddlzovania-zdravotnickych-zariadeni/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2014.249.01.0001.01.SLK&toc=OJ:C:2014:249:TOC", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzsr-statne-nemocnice-odstavili-od-eu/264664-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:25.519140+00:00"}
{"id": "vr14164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14164", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "...ja, ktorý som sa vzdal poslaneckého mandátu spolu s druhým najvyšším predstaviteľom Siete primátorom Martina Andrejom Hrnčiarom...", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci NR SR Hrnčiar (kandidoval za Most-Híd) a Procházka (KDH) oznámili podľa SITA úmysel vzdať sa mandátov v marci 2014, aby sa mohli plne venovať založeniu novej strany, ktorú neskôr predstavili ako Sieť. Hrnčiar podal rezignáciu 23. júna 2014, a vo funkcii ho nahradila Edit Pfundtner. Procházka sa mandátu vzdal ešte v máji 2014 a nahradil ho Marian Radošovský. Hrnčiar je prvým podpredsedom strany Sieť, je tak po predsedovi Procházkovi druhým najvyšším predstaviteľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NR SR Hrnčiar (kandidoval za Most-Híd) a Procházka (KDH) oznámili podľa SITA úmysel vzdať sa mandátov v marci 2014, aby sa mohli plne venovať založeniu novej strany, ktorú neskôr predstavili ako Sieť. Hrnčiar podal rezignáciu 23. júna 2014, a vo funkcii ho nahradila Edit Pfundtner. Procházka sa mandátu vzdal ešte v máji 2014 a nahradil ho Marian Radošovský. Hrnčiar je prvým podpredsedom strany Sieť, je tak po predsedovi Procházkovi druhým najvyšším predstaviteľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "vzdal", "nahradil", "prvým"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321710-andrej-hrnciar-odchadza-z-nr-sr-nahradi-ho-edit-pfundtner/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/312869-radoslav-prochazka-sa-vzdava-poslaneckeho-mandatu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/321710-andrej-hrnciar-odchadza-z-nr-sr-nahradi-ho-edit-pfundtner/", "http://siet.sk/predsednictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:02.159446+00:00"}
{"id": "vr13846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13846", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...samotná nemecká tajná služba hovorí, že bolo minimálne 100 prípadov verbovania Islamského štátu v táboroch migrantov.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemecká tajná služba skutočne priniesla informáciu o verbovaní Islamského štátu v táboroch migrantov. V žiadnom verejnom vyhlásení či článku nebol spresnený počet takýchto prípadov, no keďže verejnosti nie sú prístupné všetky spravodajské informácie, musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Nemecká tajná služba popiera informácie, že by medzi utečencami smerujúcimi do Európy boli komandá ISIS. Táto cesta je pre nich vraj nebezpečná, pretože hrozí riziko smrti. Šéf nemeckej tajnej služby Maassen má však obavy z miestnych radikálov v Nemecku, ktorí sa snažia medzi utečencami získať nových priaznivcov. „ Sledujeme, že salafisti vystupujú ako filantropi či aktivisti dobročinných organizácií a ponúkajú pomoc. Vyhľadávajú kontakt s utečencami, potom ich pozývajú do svojej mešity a získavajú ich pre svoju vec ,“ dodal Maassen. \"„ Existuje poměrně dost důkazů svědčících o podobných pokusech islamistických extremistů \", prehlásil pracovník kontrarozviedky. Povedal tiež, že radikáli jednajú v mene „akýchsi dobročinných organizacií, cieľom ale je zapojiť utečencov do salafitského ilegálného hnutia a zabrániť integráci i\".\" (pôvodná správa tu ).", "analysis_paragraphs": ["Nemecká tajná služba skutočne priniesla informáciu o verbovaní Islamského štátu v táboroch migrantov. V žiadnom verejnom vyhlásení či článku nebol spresnený počet takýchto prípadov, no keďže verejnosti nie sú prístupné všetky spravodajské informácie, musíme výrok hodnotiť ako neoveriteľný. Nemecká tajná služba popiera informácie, že by medzi utečencami smerujúcimi do Európy boli komandá ISIS. Táto cesta je pre nich vraj nebezpečná, pretože hrozí riziko smrti. Šéf nemeckej tajnej služby Maassen má však obavy z miestnych radikálov v Nemecku, ktorí sa snažia medzi utečencami získať nových priaznivcov. „ Sledujeme, že salafisti vystupujú ako filantropi či aktivisti dobročinných organizácií a ponúkajú pomoc. Vyhľadávajú kontakt s utečencami, potom ich pozývajú do svojej mešity a získavajú ich pre svoju vec ,“ dodal Maassen. \"„ Existuje poměrně dost důkazů svědčících o podobných pokusech islamistických extremistů \", prehlásil pracovník kontrarozviedky. Povedal tiež, že radikáli jednajú v mene „akýchsi dobročinných organizacií, cieľom ale je zapojiť utečencov do salafitského ilegálného hnutia a zabrániť integráci i\".\" (pôvodná správa tu )."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Maassen", "prehlásil", "tu", "potvrdil", "International Business Time", "Business Standard"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/dzihadisti-medzi-utecencami-verbuju-ich-k-radikalom-az-nemecku.html", "http://www.securitymagazin.cz/zpravy/varovani-nemecke-kontrarozvedky-salafiste-verbuji-do-svych-rad-muslimske-utecence-z-uprchlickych-taboru-1404047371.html", "http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2015-09/salafisten-islamismus-fluechtlinge-propaganda", "http://www.gatestoneinstitute.org/6614/germany-sharia-refugee-shelters", "http://www.ibtimes.co.uk/refugee-crisis-radical-islamist-preachers-targeting-syrian-refugees-arriving-germany-1519386", "http://www.business-standard.com/article/international/isis-may-be-active-in-refugee-camps-german-minister-115100300335_1.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:15.016439+00:00"}
{"id": "vr38753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38753", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj pán poslanec Matovič povedal jasne, v tejto voľbe nešlo o to, aby vedeli voliči kto bude zvolení a kto bude ako voliť, ale v tejto voľbe išlo o to, aby ste si zvolili svojho. Aj pán poslanec Matovič toto priznal.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Matovič na blogu okrem iného napísal:", "analysis_paragraphs": ["Matovič na blogu okrem iného napísal:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://matovic.blog.sme.sk/c/268298/1200-Morbidny-test-koalicie.html#ixzz1PiiW01R5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:44.366554+00:00"}
{"id": "48784", "numeric_id": 48784, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48784", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Teraz je v parlamente, napr. teda návrh na vyslovenie nedôvery vláde, čiže keby sa pozreli na tento model, čo ústava predpokladá v prípade, ak by bola vyslovená nedôvera vláde, som povinná ju odvolať. Zároveň musím poveriť nejakú vládu vedením krajiny, pretože Slovensko nemôže byť podľa našej ústavy bez vlády … potom nastupuje možnosť, buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo tzv. úradníckej vlády.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík spolu s dvadsiatimi poslancami SaS a desiatimi poslancami Hlas-SD predložili návrh do Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Návrh bol naplánovaný na prerokovanie na 79. schôdzu Národnej rady SR, ktorá sa bude konať 8. decembra 2022 o 14:00, vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera sa napokon uskutočnilo vo štvrtok 15. decembra 2022.\n\nPodľa Ústavy SR prezident odvolá vládu, ak jej v Národnej rade SR vyslovia nedôveru ( .pdf , článok 115). Zároveň prezident poverí vládu vykonávaním obmedzených kompetencií do vymenovania novej vlády.\n\nPrezidentka má viacero možností po vyslovení nedôvery vláde: predčasné voľby, zostavenie novej vlády alebo zostavenie úradníckej vlády. Každá nová vláda musí požiadať o vyslovenie dôvery Národnej rady SR do mesiaca od jej vymenovania prezidentkou ( .pdf , článok 113).", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík spolu s dvadsiatimi poslancami SaS a desiatimi poslancami Hlas-SD predložili návrh do Národnej rady SR na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Návrh bol naplánovaný na prerokovanie na 79. schôdzu Národnej rady SR, ktorá sa bude konať 8. decembra 2022 o 14:00, vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera sa napokon uskutočnilo vo štvrtok 15. decembra 2022.", "Podľa Ústavy SR prezident odvolá vládu, ak jej v Národnej rade SR vyslovia nedôveru ( .pdf , článok 115). Zároveň prezident poverí vládu vykonávaním obmedzených kompetencií do vymenovania novej vlády.", "Prezidentka má viacero možností po vyslovení nedôvery vláde: predčasné voľby, zostavenie novej vlády alebo zostavenie úradníckej vlády. Každá nová vláda musí požiadať o vyslovenie dôvery Národnej rady SR do mesiaca od jej vymenovania prezidentkou ( .pdf , článok 113)."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "naplánovaný", "nedôvery vláde", ".pdf", "možností", ".pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=521829", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=475#current", "https://domov.sme.sk/c/23094934/vyslovenie-nedovery-vlada-odvolavanie-heger-matovic-sulik.html", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://dennikn.sk/3136964/neprahnem-po-uradnickej-vlade-odkazala-prezidentka-o-hegerovi-rozhodne-par-hlasov/?ref=list", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:02.709468+00:00"}
{"id": "vr31684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31684", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Prečo sa objektívne ľuďom, ktorí sú nad 50 rokov a je ich tam stále 7 %, to je viac ako 80 tisíc, nepovie, že vlastne v druhom pilieri oni nemajú šancu vzhľadom na to obdobie, ktoré ako nasporiť si.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť počet ľudí nad 50 rokov, ktorí si sporia v rámci II. piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť počet ľudí nad 50 rokov, ktorí si sporia v rámci II. piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:21.709065+00:00"}
{"id": "vr35131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35131", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, tak štátny rozpočet je vždy plán, pán poslanec. Áno, štátny rozpočet je vždy plán a sú v ňom vždy riziká a ukázalo sa, aký zlý plán to bol váš štátny rozpočet na tento rok, pretože realita je úplne iná. Čo sa týka colníkov. To je zaujímavé. Áno, dochádza k zásadnému zníženiu počtu colníkov viete prečo, pán poslanec? Pretože vy ste v tejto oblasti neurobili nič...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas bývalej vlády došlo k určitej postupnej redukcii colných pracovníkov. Kým v roku 2005 na colnej správe pracovalo 4 772 pracovníkov, v roku 2006 to bolo 4 643 pracovníkov, v roku 2007 to bolo 4 475 pracovníkov, v roku 2008 to bolo 4 331 pracovníkov.", "analysis_paragraphs": ["Počas bývalej vlády došlo k určitej postupnej redukcii colných pracovníkov. Kým v roku 2005 na colnej správe pracovalo 4 772 pracovníkov, v roku 2006 to bolo 4 643 pracovníkov, v roku 2007 to bolo 4 475 pracovníkov, v roku 2008 to bolo 4 331 pracovníkov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2006", "2007", "2008"], "url": ["http://www.colnasprava.sk/wps/PA_1_0_9D/OpenFile/Vyrocnaspravaocinnosticolnejspravyzarok2005.pdf?docID=TWwwHc8rPmG7ApKyrRDLJx/bzmA", "http://www.colnasprava.sk/wps/PA_1_0_9D/OpenFile/Vyrocnaspravaocinnosticolnejspravyzarok2006.pdf?docID=2ui74x6WRUliDeTI4KZgx9132ZE", "http://www.colnasprava.sk/wps/PA_1_0_9D/OpenFile/Vyrocnaspravaocinnosticolnejspravyzarok2007.pdf?docID=0dfCKK8DIh5aJAHGfUFHe8TZMs", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20-%20nov%C3%A9%20znenie/priloha_3_zak.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:05.557595+00:00"}
{"id": "vr37500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37500", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "24-tého tento týždeň na riadiacom výbore bolo prijaté opatrenie, kde kvóta, ktorá je mimo, teda cukor, ktorý je mimo kvóty a naši výrobcovia v rámci Európskej únie boli nútení vyvážať a predávať ho na tretích trhoch dnes tak nemusia robiť a tým pádom sme vytvorili okamžite možnosť, že ten trh cukrom, s nedostatkovým cukrom sa obráti a bude dostatok a nebude rásť tá cena tak vysoko.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "24.2.2011 EK a členské štáty rozhodli o navýšení kvóty, ktorá určuje maximálne množstvo cukru, ktoré môže byť umiestnené na domáci trh. Celkovo sa jedná o približne 500 tis. ton domáceho cukru plus navýšenie importnej kvóty o 300 tis. ton. Aký konkrétny efekt to bude mať na cenu cukru, nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["24.2.2011 EK a členské štáty rozhodli o navýšení kvóty, ktorá určuje maximálne množstvo cukru, ktoré môže byť umiestnené na domáci trh. Celkovo sa jedná o približne 500 tis. ton domáceho cukru plus navýšenie importnej kvóty o 300 tis. ton. Aký konkrétny efekt to bude mať na cenu cukru, nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["24.2.2011"], "url": ["http://www.confectionerynews.com/Regulation-Safety/Commission-introduces-measures-to-ease-EU-sugar-deficit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:43.768418+00:00"}
{"id": "vr15653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15653", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Alebo si vezmime vlajkovú loď prvej vlády Roberta Fica (...), takzvaná zamestnanecká prémia. Je to stále v zákone, bolo to zavedené v roku 2009. Vtedy mohla zamestnancovi s nízkym príjmom pomôcť ročne vratkou dane až vo výške 181 eur. Už druhý rok je to čistá nula, je to stále v zákone...", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zamestnaneckých prémiách pojednáva zákon o dani z príjmov (paragraf 32). Zamestnanecká prémia bola zavedená v roku 2009 , kedy bola maximálna ročná pomoc v podobe tejto vratky dane vo výške 181 eur. V roku 2014 hovoríme už len o 27,60 eurovom príspevku a v rokoch 2015 a 2016 reálne nikto nemohol splniť podmienky stanovené v zákone, ročná prémia teda zodpovedá nule. Je to hlavne z dôvodu, že výška prémií závisí od minimálnej mzdy a od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZamestnanecká prémia je daňové zvýhodnenie, poskytnuté vymedzenému okruhu zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky. Nárok na ňu majú tí, ktorých príjem sa pohybuje okolo minimálnej mzdy a nemôžu si uplatniť ani celú nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnanec musí vykonávať prácu na Slovensku po dobu minimálne šesť mesiacov. Aby mal nárok na prémiu, musí dosiahnuť výlučne iba vymedzené zdaniteľné príjmy.\n\nVýška zamestnaneckej prémie sa počíta iným spôsobom pre zamestnancov, ktorí dosiahli príjem 6-12 násobku minimálnej mzdy v danom roku, aj pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 12 násobok minomálnej mzdy. Vzorce pre výpočet vyzerajú takto:\n\n\" 1. vzorec – platí pre dosiahnuté príjmy zamestnanca od 6-násobku minimálnej mzdy do 12 násobku minimálnej mzdy; Výpočet: 19 % z rozdielu sumy platnej nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane, vypočítanom z 12 násobku minimálnej mzdy; 2. vzorec - Príjmy vyššie ako 12-násobok minimálnej mzdy – platí pre výpočet zamestnaneckej prémie pri príjmoch vyšších ako 12 násobok minimálnej mzdy Výpočet : 19% z rozdielu platnej výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka a skutočným základom dane zo skutočne dosiahnutej výšky zdaniteľných príjmov, znížených o skutočne zaplatené povinné poistné a príspevky ;\"\n\nV roku 2009 , kedy bola zavedená zamestnanecká prémia, ,aximálne hodnota prémie mohla dosiahnuť 181 eur (v prípade ročného príjmu 3 546 eur). V roku 2014 bola maximálne suma tejto pomoci už len 42,98 eur.\n\nTýždenník TREND v januári minulého roku zverejnil prehľad dôležitých čísel 2016. Uviedol, že hoci je zamestnanecká prémia naďalej v zákone o dani z príjmov, v praxi už na ňu nemá nik nárok: \" Od januára 2015 sa totiž zaviedla ročná odpočítateľná suma na zdravotné odvody 4 560 eur. Z ročnej minimálnej mzdy 4 560 eur, po odpočítaní odvodov na sociálne poistenie (9,4 %), vychádza vyšší základ dane ako nezdaniteľná suma 3 803,33 eura.\"", "analysis_paragraphs": ["O zamestnaneckých prémiách pojednáva zákon o dani z príjmov (paragraf 32). Zamestnanecká prémia bola zavedená v roku 2009 , kedy bola maximálna ročná pomoc v podobe tejto vratky dane vo výške 181 eur. V roku 2014 hovoríme už len o 27,60 eurovom príspevku a v rokoch 2015 a 2016 reálne nikto nemohol splniť podmienky stanovené v zákone, ročná prémia teda zodpovedá nule. Je to hlavne z dôvodu, že výška prémií závisí od minimálnej mzdy a od výšky nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zamestnanecká prémia je daňové zvýhodnenie, poskytnuté vymedzenému okruhu zamestnancov, ktorí spĺňajú určené podmienky. Nárok na ňu majú tí, ktorých príjem sa pohybuje okolo minimálnej mzdy a nemôžu si uplatniť ani celú nezdaniteľnú časť základu dane. Zamestnanec musí vykonávať prácu na Slovensku po dobu minimálne šesť mesiacov. Aby mal nárok na prémiu, musí dosiahnuť výlučne iba vymedzené zdaniteľné príjmy.", "Výška zamestnaneckej prémie sa počíta iným spôsobom pre zamestnancov, ktorí dosiahli príjem 6-12 násobku minimálnej mzdy v danom roku, aj pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 12 násobok minomálnej mzdy. Vzorce pre výpočet vyzerajú takto:", "\" 1. vzorec – platí pre dosiahnuté príjmy zamestnanca od 6-násobku minimálnej mzdy do 12 násobku minimálnej mzdy; Výpočet: 19 % z rozdielu sumy platnej nezdaniteľnej časti na daňovníka a základu dane, vypočítanom z 12 násobku minimálnej mzdy; 2. vzorec - Príjmy vyššie ako 12-násobok minimálnej mzdy – platí pre výpočet zamestnaneckej prémie pri príjmoch vyšších ako 12 násobok minimálnej mzdy Výpočet : 19% z rozdielu platnej výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka a skutočným základom dane zo skutočne dosiahnutej výšky zdaniteľných príjmov, znížených o skutočne zaplatené povinné poistné a príspevky ;\"", "V roku 2009 , kedy bola zavedená zamestnanecká prémia, ,aximálne hodnota prémie mohla dosiahnuť 181 eur (v prípade ročného príjmu 3 546 eur). V roku 2014 bola maximálne suma tejto pomoci už len 42,98 eur.", "Týždenník TREND v januári minulého roku zverejnil prehľad dôležitých čísel 2016. Uviedol, že hoci je zamestnanecká prémia naďalej v zákone o dani z príjmov, v praxi už na ňu nemá nik nárok: \" Od januára 2015 sa totiž zaviedla ročná odpočítateľná suma na zdravotné odvody 4 560 eur. Z ročnej minimálnej mzdy 4 560 eur, po odpočítaní odvodov na sociálne poistenie (9,4 %), vychádza vyšší základ dane ako nezdaniteľná suma 3 803,33 eura.\""], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["zákon o dani z príjmov", "2009", "Zamestnanecká prémia", "Nárok", "Výška zamestnaneckej prémie", "Vzorce", "2009", "2014", "42,98", "Týždenník TREND", "finance.sk", "blogu,", "poučení", "poučení", "článku"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "http://www.finance.sk/spravy/finance/30490-zamestnanecka-premia-v-roku-2009-maximalne-181-03-eur/", "https://podpora.financnasprava.sk/036565-V%C5%A1eobecn%C3%A1-charakteristika-zamestnaneckej-pr%C3%A9mie-ZP", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/306119-mate-nizky-plat-stat-vam-moze-vyplatit-premiu/", "https://podpora.financnasprava.sk/964261-Dva-vzorce-na-v%C3%BDpo%C4%8Det-ZP", "https://podpora.financnasprava.sk/964261-Dva-vzorce-na-v%C3%BDpo%C4%8Det-ZP", "http://www.finance.sk/spravy/finance/30490-zamestnanecka-premia-v-roku-2009-maximalne-181-03-eur/", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/306119-mate-nizky-plat-stat-vam-moze-vyplatit-premiu/", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/306118-ako-sa-vypocita-vyska-premie/", "http://www.etrend.sk/financie/dolezite-cisla-v-roku-2016.html", "http://www.finance.sk/dane/kalkulacky/zamestnanecka-premia/", "https://dennikn.sk/286183/smutny-koniec-ficovej-zamestnaneckej-premie/", "https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/DPFOBv15-poucenie.pdf", "https://pfseform.financnasprava.sk/Formulare/Poucenia/DPFOBv16-poucenie.pdf", "http://www.ucps.sk/MZDOVE_VELICINY_2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:39.151966+00:00"}
{"id": "vr35339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35339", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však s tým, že ste zastavili privatizáciu Cargo (Ficova vláda, pozn.).", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravda, že vláda Roberta Fica definitívne zastavila a nepokračovala v privatizácii Carga, avšak privatizácia bola pozastavená už predošlou vládou pred predčastnými voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že vláda Roberta Fica definitívne zastavila a nepokračovala v privatizácii Carga, avšak privatizácia bola pozastavená už predošlou vládou pred predčastnými voľbami."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["definitívne", "pozastavená"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/cargo-zomiera-na-podvyzivu.html", "http://www.zscargo.sk/sk/media-room/o-nas-v-mediach/archiv/spravy/minister-dopravy-vazny-nevylucil-v-buducnosti-predaj-mensinoveho-podielu-carga.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:13.343386+00:00"}
{"id": "vr37306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37306", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Samozrejme bola najvyššia (inflácia, pozn.), bola najvyššia v tých rokoch, v roku 2008, keď sme v tom roku zavádzali euro...", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzi rastom inflácie a zavádzaním eura nie je taký jednoznačný vzťah, ako uvádza Kažimír. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien , ktorý je smerodajný, pritom ale nebol v roku 2008 na najvyššej úrovni - vyššie bol v rokoch 2006, 2004, 2003, 2000,... Vplyv zavedenia eura na infláciu ešte pred samotným zavedením meny môže byť zložité odhadnúť, Ján Haluška a Michal Olexa z bratislavského Infostatu to spravili a uvádzajú jeho vplyv na úrovni minimálne 0,11% počas roka 2008. Aj keby sme od súhrnnej hodnoty HICP v roku 2008 odrátali 0,5%, stále to bude najviac od roku 2007. (pre úplnosť- referenčná hodnota pre zavedenie eura bola za obdobie apríl 2007 až marec 2008).", "analysis_paragraphs": ["Medzi rastom inflácie a zavádzaním eura nie je taký jednoznačný vzťah, ako uvádza Kažimír. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien , ktorý je smerodajný, pritom ale nebol v roku 2008 na najvyššej úrovni - vyššie bol v rokoch 2006, 2004, 2003, 2000,... Vplyv zavedenia eura na infláciu ešte pred samotným zavedením meny môže byť zložité odhadnúť, Ján Haluška a Michal Olexa z bratislavského Infostatu to spravili a uvádzajú jeho vplyv na úrovni minimálne 0,11% počas roka 2008. Aj keby sme od súhrnnej hodnoty HICP v roku 2008 odrátali 0,5%, stále to bude najviac od roku 2007. (pre úplnosť- referenčná hodnota pre zavedenie eura bola za obdobie apríl 2007 až marec 2008)."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Harmonizovaný index spotrebiteľských cien", "a uvádzajú jeho vplyv", "referenčná hodnota pre zavedenie eura"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSIEB060", "http://euroinfo.gov.sk/aktuality-d.html?id=19623", "http://www.ecb.int/press/pr/date/2008/html/pr080507.sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:38.024250+00:00"}
{"id": "vr34142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34142", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My (Slovensko, pozn.) sme historicky najvyššiu nezamestnanosť mali v 90.rokoch niekde na úrovni 18, 17 %.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa evidovanej nezamestnanosti sme mali v roku 1999 najvyššiu nezamestnanosť. Nie je však pravdou, že sa pohybovala na úrovni 18-17%. Historicky najvyššia nezamestnanosť bola podľa evidovanej nezamestnanosti na úrovni 19,2% v roku 1999. Podľa výberového zisťovania bola najvyššia miera nezamestnanosti v roku 2001 na úrovni 19,1%. Nezamestnanosť na úrovni 18-17% sa pohybovala v prípade výberového zisťovania v rokoch 2000-2004, v prípade evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2000-2002.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa evidovanej nezamestnanosti sme mali v roku 1999 najvyššiu nezamestnanosť. Nie je však pravdou, že sa pohybovala na úrovni 18-17%. Historicky najvyššia nezamestnanosť bola podľa evidovanej nezamestnanosti na úrovni 19,2% v roku 1999. Podľa výberového zisťovania bola najvyššia miera nezamestnanosti v roku 2001 na úrovni 19,1%. Nezamestnanosť na úrovni 18-17% sa pohybovala v prípade výberového zisťovania v rokoch 2000-2004, v prípade evidovanej nezamestnanosti v rokoch 2000-2002."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["databáza ŠÚ SR", "Ústredie práce"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=95", "http://www.upsvar.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:18.273682+00:00"}
{"id": "vr15446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15446", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Majú väčšinu v parlamente (vládna koalícia, pozn.), s Kotlebom majú ústavnú väčšinu (...) majú 90 hlasov dokopy.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií zo Štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2016 získala vládna koalícia 85 mandátov. Kvôli vzniku súčasnej vlády Most-Híd opustil Zsolt Simon, zo Siete odišli Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrik. Po zmenách v parlamente, vrátane prechodu piatich poslancov Siete do poslaneckého klubu strany Most-Híd vládnu koalíciu už tvorí len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd. Tieto strany v súčasnosti disponujú 79 mandátmi. Strana ĽSNS získala vo voľbách 14 mandátov a spolu teda obsadili 93 kresiel. Keďže vládna koalícia so stranou ĽSNS majú dokopy viac mandátov ako je ústavná väčšina (90 kresiel), výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií zo Štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2016 získala vládna koalícia 85 mandátov. Kvôli vzniku súčasnej vlády Most-Híd opustil Zsolt Simon, zo Siete odišli Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrik. Po zmenách v parlamente, vrátane prechodu piatich poslancov Siete do poslaneckého klubu strany Most-Híd vládnu koalíciu už tvorí len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd. Tieto strany v súčasnosti disponujú 79 mandátmi. Strana ĽSNS získala vo voľbách 14 mandátov a spolu teda obsadili 93 kresiel. Keďže vládna koalícia so stranou ĽSNS majú dokopy viac mandátov ako je ústavná väčšina (90 kresiel), výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "vládnu koalíciu", "ústavná väčšina"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/135f2b95-971a-4560-8770-72b19027b3ec/!ut/p/b1/hVTbsqI6EP2W-QDHhIuER-5yC3cUXiwBRUAEEQnw9cc9NXWqzsPeJ3lJUmululev7m26PW7Tx3mqyvNYdY_z_eue7k4epyNRhAIAHCsD3YhkTwt4CBjwASQfAPhmCeC_fIR9Beih4Gq-wXz47F_-D4AvvqQJe4azAECWxgJd2Ec-79G0IzN_-d8AgED_H_-wPQLmFNRgcMyl6ZZCcmP5SMKld1YsYP6eQEm64eX1sMNmdUI1gqY0Olbevn0xmbGcYhs8F4wPEMuFDeVoxqHrjaFAY16AGHTLKHvEbtASNvRBZPu8MapL2xvnh9FexE1yT3dZ58_mHfN5tcyKcMn9UBR-_fo5t6_g_6c2h236U_p_1PkD-Kl8P_2ALGqL91172RrbtLx32ccx8UdOr0akM4OWRHXs4aCcLP5qhfYQB4hz4_CoLwHqrTiBpsJiSxkcoKOnpYDxOQauqZSvpfnInYNhCd8oeiqvE6o2vdKpOsGyfaLyQolVQWhPU9X92iafELnvZaK34fbIxZYVdTZRXRDjdhF5E3AdPvRg18RXYS1sqTVUDygNL5nXje--seLai0bd_PuDw6ZqMz7HsuwaLlyeLKfRiPiuvNgCS8rVWS0RyFjsgVtKNyduTXl4Pm6DMPCTcCtKFIdGOTmmtqeVdrTmOAoSYyGjrwwrs3aF9dTeUriqOekPEPSYX5JzjvLMlMKShx42y3N1NHz11FFXrBR6c8oK1M-jtGOl9qVA2DcNTB6bQmduwcxWgV7B8M1n52fV3wvZDu6X1D-X3ft84Kx9TlXItVokXW8OvDa-rNuubrAW6bvSM5fSaxwm3knSGGUA5HVLQfX-XET3BdS1POZM55iwc5jndCscnyX7WEOUXIXmqZiPdwI87AzUacJ1r25IGgeElYrRS_Tnsrf3ixGcu2YaK_81X1keOVcUuUZUT4FqUS-wyYMX6EVRPYOTdoBzox8kP9OOaVe_J9pPoiIJeJSqqeC3dkudHBdTWHZ5GN8LkZDI8E0tKLMinlx1llki_2uO75rEpL7M8WcALL2-Nqtfrx7ADViDQQcwiwAGa4RDBdq8BG05p4Ec0UFtAiwLS7gaTlhkbhH7kSgIUeyx4KsTqqz9TfL2N_gNKcTtGAoyiKfoz3kb1wlnyZ1OVCU49a8pkJgyLnafUZd7-DW8RiP0EDUKQ82h4zG7Nzh1jdTe6d5AzvqDb4kmXVhUPd3RfKecDGhfSDZYjWWpa3ocZeLY4VRIAjZHL0PotGI-ECZHQ4mKrMhSNcuurSoscEejoIdt8ZTX-p0s_p7Ta2Q4EdEOFXMjwTM26zlj5Rfci5jK8ngAmZSNeFrCMc-9TYX1GhfEGX1XtVpC0wFzXWQGGV-Dq2-jKJqsnb8ndDt99ufxH3T7atA!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404200-parlament-otestuje-koaliciu-bez-siete/", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:17.751842+00:00"}
{"id": "vr28219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28219", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Aj ja som podobne bol podpredseda vlády, teda som nehlasoval v tom prípade, ktorý spomínate (procedurálny návrh Brocku 13. septembra 2011, pozn.)...", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 Ján Figeľ zastával funkcie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a podpredsedu vlády. Nebol teda poslancom NR SR a teda vo vyššie uvedenom období vlády I. Radičovej nemohol hlasovať v NR SR. Nemohol teda hlasovať ani 13. septembra 2011 za Brockov procedurálny návrh na preradenie bodov z 22. schôdze NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa Ústavy SR (pdf,s. 10) piatej hlavy čl. 72 a 77: „Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“. ...Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.\n\nZ čoho vyplýva, že Ján Figeľ, ako minister vlády SR, teda nie poslanec, sa nemohol zúčastniť hlasovania v NR SR.", "analysis_paragraphs": ["V období od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 Ján Figeľ zastával funkcie ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a podpredsedu vlády. Nebol teda poslancom NR SR a teda vo vyššie uvedenom období vlády I. Radičovej nemohol hlasovať v NR SR. Nemohol teda hlasovať ani 13. septembra 2011 za Brockov procedurálny návrh na preradenie bodov z 22. schôdze NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa Ústavy SR (pdf,s. 10) piatej hlavy čl. 72 a 77: „Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“. ...Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.", "Z čoho vyplýva, že Ján Figeľ, ako minister vlády SR, teda nie poslanec, sa nemohol zúčastniť hlasovania v NR SR."], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:47.111349+00:00"}
{"id": "vr29752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29752", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Referendum bude v nedeľu v Grécku, ale dnes už oznámil grécky premiér, že žiada svojich občanov, aby v referende povedali nie v spolupráci medzi veriteľmi a vládou.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécky premiér Alexis Tsipras 27. júna 2015 vo svojom prejave oznámil, že otázka prijatia opatrení navrhovaných medzinárodnými inštitúciami bude predmetom referenda, ktoré sa uskutoční v nedeľu 5. júla 2015.", "analysis_paragraphs": ["Grécky premiér Alexis Tsipras 27. júna 2015 vo svojom prejave oznámil, že otázka prijatia opatrení navrhovaných medzinárodnými inštitúciami bude predmetom referenda, ktoré sa uskutoční v nedeľu 5. júla 2015."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "\"nie\"", "otázku"], "url": ["http://www.primeminister.gov.gr/english/2015/06/27/prime-minister-alexis-tsipras-address-concerning-the-referendum-to-be-held-on-the-5th-of-july/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7885731/grecku-zhorsili-rating-v-atenach-boli-masove-protesty.html", "http://www.bbc.com/news/world-europe-33314442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:06.639714+00:00"}
{"id": "vr16972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16972", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Slovenská národná strana je tu od 1871, v novodobej ére (od 1989, pozn.) kontinuálne...", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská národná strana vznikla 6. júna 1871 ako národné obrodenie Slovákov v Rakúsko - Uhorsku. Do roku 1918 bola dokonca jedinou slovenskou politickou stranou. Jej činnosť bola pozastavená 15. decembra 1938 , keď boli jej členovia nútení vstúpiť do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Strana svoje štruktúry obnovila znovu až v 1989 a od 1990, čiže v \"novodobej ére Slovenska\" je kontinuálne na slovenskej politickej scéne. Výrok predsedu SNS hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana vznikla 6. júna 1871 ako národné obrodenie Slovákov v Rakúsko - Uhorsku. Do roku 1918 bola dokonca jedinou slovenskou politickou stranou. Jej činnosť bola pozastavená 15. decembra 1938 , keď boli jej členovia nútení vstúpiť do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Strana svoje štruktúry obnovila znovu až v 1989 a od 1990, čiže v \"novodobej ére Slovenska\" je kontinuálne na slovenskej politickej scéne. Výrok predsedu SNS hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["1871", "1938"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sns-slovensko-vznik-historia/48395-clanok.html", "http://www.volby.osobnosti.sk/strana.php?id=11"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:46.069203+00:00"}
{"id": "vr17652", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17652", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "My sme s ministrom Kaliňákom pripravovali zákon o novom výbere policajného prezidenta (...).", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „ Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom.“ Samotnej prípravy zákona sa Gašpar s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnil, keďže táto úloha pripadá ministerstvu vnútra. Avšak keďže skutočne bol podaný návrh na zmenu vo výbere policajného prezidenta, hodnotíme výrok napriek tomu ako pravdivý. Ako informoval vo svojom článku denník SME 10. mája 2017, s prípravou nového zákona, týkajúceho sa voľby policajného prezidenta ministerstvá vnútra a spravodlivosti finišujú. „ O návrhu zákona, ktorý bude riešiť aj výber policajného prezidenta, vedieme odborné diskusie ,“ napísal tlačový odbor vnútra s tým, že verejnosti predstaví až finálnu verziu zákona. Predložiť ho mali podľa spomínaného článku v júni roku 2017. „ Skoncovať sa má najmä s tým, že podľa stále platných pravidiel si šéfa polície vyberal sám minister vnútra. Namiesto toho sa ráta s vypočúvaním kandidátov či menovaním víťaza konkurzu vládou. “ Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom až 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „ Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom,“ ozrejmila . Podľa článku teraz.sk by mal návrh zákona priniesť „zmeny, ktoré by mali posilniť nezávislosť polície a policajnej inšpekcie. Policajného prezidenta by už nemal menovať minister vnútra, ale vláda po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore. Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu, ktorej šéf sa má dostať z bežného úradníka na úroveň policajného prezidenta a jeho vymenovanie má mať tiež v náplni vláda. Pre trestné činy policajtov by mali byť zriadené špecializované odbory Generálnej prokuratúry, ktoré sa budú zapodievať podozreniami z trestných činov policajtov. “ Dňa 12. apríla 2018 predložil vtedajší minister vnútra Tomáš Drucker do pripomienkového konania návrh zákona, ktorý okrem iného upravuje menovanie a odvolávanie prezidenta PZ. Výber policajného prezidenta by mala mať na starosti odborná komisia so zastúpením z polície, odborov a prokuratúry. Rovnako by sa mali zo zákona stanoviť isté kvalifikačné predpoklady. Komisiou odporučený návrh prejde do vypočutia do výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Vymenovanie prezidenta PZ upravuje § 6 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V súčasnosti \" prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra (ministra vnútra, pozn.)\". Takisto sa prezident PZ vo svojej funkcii zodpovedá ministrovi.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „ Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom.“ Samotnej prípravy zákona sa Gašpar s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnil, keďže táto úloha pripadá ministerstvu vnútra. Avšak keďže skutočne bol podaný návrh na zmenu vo výbere policajného prezidenta, hodnotíme výrok napriek tomu ako pravdivý. Ako informoval vo svojom článku denník SME 10. mája 2017, s prípravou nového zákona, týkajúceho sa voľby policajného prezidenta ministerstvá vnútra a spravodlivosti finišujú. „ O návrhu zákona, ktorý bude riešiť aj výber policajného prezidenta, vedieme odborné diskusie ,“ napísal tlačový odbor vnútra s tým, že verejnosti predstaví až finálnu verziu zákona. Predložiť ho mali podľa spomínaného článku v júni roku 2017. „ Skoncovať sa má najmä s tým, že podľa stále platných pravidiel si šéfa polície vyberal sám minister vnútra. Namiesto toho sa ráta s vypočúvaním kandidátov či menovaním víťaza konkurzu vládou. “ Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák (SMER-SD) predstavil návrh zmien v polícii a policajnej inšpekcii koaličným partnerom až 6. februára 2018. K podrobnostiam návrhu, ktorý vypracovalo ministerstvo vnútra, sa bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská vyjadrila nasledovne: „ Potrebujem si to podrobne preštudovať, zatiaľ som návrh videla len zbežne, krátko som komunikovala s policajným prezidentom,“ ozrejmila . Podľa článku teraz.sk by mal návrh zákona priniesť „zmeny, ktoré by mali posilniť nezávislosť polície a policajnej inšpekcie. Policajného prezidenta by už nemal menovať minister vnútra, ale vláda po verejnom vypočutí v parlamentnom výbore. Zmeny čakajú aj policajnú inšpekciu, ktorej šéf sa má dostať z bežného úradníka na úroveň policajného prezidenta a jeho vymenovanie má mať tiež v náplni vláda. Pre trestné činy policajtov by mali byť zriadené špecializované odbory Generálnej prokuratúry, ktoré sa budú zapodievať podozreniami z trestných činov policajtov. “ Dňa 12. apríla 2018 predložil vtedajší minister vnútra Tomáš Drucker do pripomienkového konania návrh zákona, ktorý okrem iného upravuje menovanie a odvolávanie prezidenta PZ. Výber policajného prezidenta by mala mať na starosti odborná komisia so zastúpením z polície, odborov a prokuratúry. Rovnako by sa mali zo zákona stanoviť isté kvalifikačné predpoklady. Komisiou odporučený návrh prejde do vypočutia do výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Vymenovanie prezidenta PZ upravuje § 6 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V súčasnosti \" prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra (ministra vnútra, pozn.)\". Takisto sa prezident PZ vo svojej funkcii zodpovedá ministrovi."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "denník SME", "predstavil", "teraz.sk", "návrh", "komisia", "§ 6"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/r-kalinak-keby-bolo-na-mne-v-policii-a-j/307224-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20528640/na-konkurz-policajneho-sefa-gaspara-sa-moze-cakat-aj-roky.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-kalinak-keby-bolo-na-mne-v-policii-a-j/307224-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/r-kalinak-keby-bolo-na-mne-v-policii-a-j/307224-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/220", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/463588-drucker-policajneho-prezidenta-by-mala-odporucat-odborna-komisia/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/19930901.html#paragraf-6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:14.914083+00:00"}
{"id": "vr26850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26850", "speaker": "Alajos Mészáros", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alajos-meszaros", "statement": "V roku 2010 bol na Slovensku prijatý zákon, ktorý zakazuje dvojité občianstvo ... podľa Ústavy SR nikto nemôže byť zbavený svojho občianstva. Ústavný súd mal v súvislosti s týmto rozhodovať 26. februára 2014, ale zasadnutie bolo napokon odročené na neurčito.", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaná úprava zákona o občianstve bola v NR SR schválená 26. mája 2010, teda v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico. Zmyslom jeho vstúpenia do platnosti je zamedzenie súbežnej držby štátneho občianstva. Potvrdením jeho účinnosti je fakt, že slovenského občianstva bolo na jeho základe zbavených už viac ako 700 ľudí - čo je skutočnosť, z mnohých strán označovaná ako protiústavná. ( TASR & TASR ) Podľa článku 5. Ústavy SR , nikomu nemôže byť odňaté občianstvo proti jeho vôli, ale zároveň majú byť podmienky nadobúdania a straty občianstva stanovené zákonom: (1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. (2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či \"podľa Ústavy SR nikto nemôže byť zbavený svojho občianstva\" , ako tvrdí A. Mészáros. O tom by mal napokon rozhodnúť Ústavný súd, ktorý sa v súčasnosti zaoberá touto otázkou, avšak do terajšieho momentu ešte nevyniesol rozsudok. V tlačovej správe Ústavného súdu z 30. januára 2014 sa ohľadom daného problému píše: \"Napriek upozorneniu predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, že na poslednom verejnom zasadnutí pléna 22. januára 2014 určila termín odročenia pre účely vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej veci na 26. február 2014, plénum na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014 jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2012 na neurčito .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínaná úprava zákona o občianstve bola v NR SR schválená 26. mája 2010, teda v čase, keď bol predsedom vlády Robert Fico. Zmyslom jeho vstúpenia do platnosti je zamedzenie súbežnej držby štátneho občianstva. Potvrdením jeho účinnosti je fakt, že slovenského občianstva bolo na jeho základe zbavených už viac ako 700 ľudí - čo je skutočnosť, z mnohých strán označovaná ako protiústavná. ( TASR & TASR ) Podľa článku 5. Ústavy SR , nikomu nemôže byť odňaté občianstvo proti jeho vôli, ale zároveň majú byť podmienky nadobúdania a straty občianstva stanovené zákonom: (1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon. (2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. Demagog.SK nie je schopný posúdiť, či \"podľa Ústavy SR nikto nemôže byť zbavený svojho občianstva\" , ako tvrdí A. Mészáros. O tom by mal napokon rozhodnúť Ústavný súd, ktorý sa v súčasnosti zaoberá touto otázkou, avšak do terajšieho momentu ešte nevyniesol rozsudok. V tlačovej správe Ústavného súdu z 30. januára 2014 sa ohľadom daného problému píše: \"Napriek upozorneniu predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej, že na poslednom verejnom zasadnutí pléna 22. januára 2014 určila termín odročenia pre účely vyhlásenia rozhodnutia v predmetnej veci na 26. február 2014, plénum na neverejnom zasadnutí 29. januára 2014 jednohlasne rozhodlo o odročení verejného zasadnutia vo veci sp. zn. PL. ÚS 11/2012 na neurčito .\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-12", "analysis_sources": {"text": ["zákona o občianstve", "TASR", "TASR", "Ústavy SR", "tlačovej správe"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-250", "http://www.sme.sk/c/6959888/zakon-o-obcianstve-pripravil-doteraz-o-slovensky-pas-viac-ako-seststo-ludi.html", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/slovaci-budu-dalej-prichadzat-obcianstvo-smeraci-odmietli-hlasovat-za-novelu-opozicie.html", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tl_info_5_14_nev_plenum_obcianstvo.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:33.061587+00:00"}
{"id": "vr16941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16941", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...diaľnica medzi Nitrou a Banskou Bystricou bola presne dostavaná a spájaná práve za čias vlády Roberta Fica,(...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák diaľnicou medzi Nitrou a Banskou Bystricou myslí rýchlostnú cestu R1, ktorá spája mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a po svojom dokončení aj Ružomberok. Počas prvej vlády Roberta Fica bola v rámci PPP projektu naplánovaná stavba úsekov R1 Nitra–Tekovské Nemce a Banská Bystrica–obchvat, ktorá bola skompletizovaná počas trvania druhej vlády Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Úsek cesty medzi Nitrou a Banskou Bystricou zahŕňa úsek Nitra – Tekovské Nemce, ktorého výstavbu ešte v roku 2009 podpísal vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Podľa Hospodárskych novín firma Granvia, ktorá mala v rámci PPP Projektu na starosti stavbu a údržbu odovzdala do užívania cestu štátu na jeseň 2011, teda ešte počas vlády Ivety Radičovej. Podľa Hospodárskych novín výstavbu sprevádzali aj problémy a preto sa termíny posunuli o mesiac. Pôvodne sa mala otvárať už v septembri, spustila však až koncom októbra. Granvia totiž nestihla dodať včas všetky dokumenty. Prostredníctvom súkromných peňazí bol dokončený zatiaľ posledný úsek cesty R1 5,5-kilometrový severný obchvat Banskej Bystrice. Do trasy rýchlostnej cesty R1 bol tento úsek zaradený uznesením vlády SR č. 882 až v decembri roku 2008 a následne bol začlenený do sústavy stavieb v rámci PPP projektu výstavby rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat. Spoločnosť Granvia, ktorá tento úsek stavala ho slávnostne odovzdala štátu 27. júla 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák diaľnicou medzi Nitrou a Banskou Bystricou myslí rýchlostnú cestu R1, ktorá spája mestá Bratislava, Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a po svojom dokončení aj Ružomberok. Počas prvej vlády Roberta Fica bola v rámci PPP projektu naplánovaná stavba úsekov R1 Nitra–Tekovské Nemce a Banská Bystrica–obchvat, ktorá bola skompletizovaná počas trvania druhej vlády Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Úsek cesty medzi Nitrou a Banskou Bystricou zahŕňa úsek Nitra – Tekovské Nemce, ktorého výstavbu ešte v roku 2009 podpísal vtedajší minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer). Podľa Hospodárskych novín firma Granvia, ktorá mala v rámci PPP Projektu na starosti stavbu a údržbu odovzdala do užívania cestu štátu na jeseň 2011, teda ešte počas vlády Ivety Radičovej. Podľa Hospodárskych novín výstavbu sprevádzali aj problémy a preto sa termíny posunuli o mesiac. Pôvodne sa mala otvárať už v septembri, spustila však až koncom októbra. Granvia totiž nestihla dodať včas všetky dokumenty. Prostredníctvom súkromných peňazí bol dokončený zatiaľ posledný úsek cesty R1 5,5-kilometrový severný obchvat Banskej Bystrice. Do trasy rýchlostnej cesty R1 bol tento úsek zaradený uznesením vlády SR č. 882 až v decembri roku 2008 a následne bol začlenený do sústavy stavieb v rámci PPP projektu výstavby rýchlostnej cesty R1 Nitra – Tekovské Nemce a Banská Bystrica – severný obchvat. Spoločnosť Granvia, ktorá tento úsek stavala ho slávnostne odovzdala štátu 27. júla 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "začlenený", "odovzdala"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/483289-pociatek-vidi-dalsiu-ppp-cestu", "https://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/projekt-r1-banska-bystrica-severny-obchvat-je-pred-uvedenim-do-prevadzky", "https://mybystrica.sme.sk/c/6473029/severny-obchvat-banskej-bystrice-slavnostne-odovzdali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:56.342793+00:00"}
{"id": "vr31910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31910", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Ročne slovenská vláda minie takmer 2% HDP, čo je vyše 1 miliardy eur na financovanie dlhu.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na financovanie dlhu SR minie vláda takmer 2% HDP čo predstavuje sumu 1,4 mld. eur. Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na financovanie dlhu SR minie vláda takmer 2% HDP čo predstavuje sumu 1,4 mld. eur. Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["štátnom rozpočte", "71,34", "2011"], "url": ["http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8162&documentId=7065", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35590"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:31.195919+00:00"}
{"id": "vr15961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15961", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ani to nepotvrdili Rakúšania(že Michal Kováč ml. bol donútený vypiť dve fľaše whiskey), povedali - nie je pravda. Bol by zomrel pri dvoch fľašiach whiskey podľa hmotnosti.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Michal Kováč ml. bol údajne svojimi únoscami donútený k nedobrovoľnému požitiu alkoholu. Túto informáciu uviedli viaceré mediálne správy , z ktorých väčšina hovorí o jednej fľaši alkoholu - konkrétne whiskey, avšak v niektorých článkoch sa spomínajú aj dve fľaše tvrdého alkoholu. Nakoľko informácie o popretí vypitia tvrdého alkoholu v uvedenom množstve zo strany rakúskej polície nie sú voľne dohľadateľné v mediálnych správach. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPožitie jednej fľaše whiskey potvrdzujú aj zahraničné zdroje - túto informáciu spomína článok The New York Times a taktiež aj článok denníka Independent. Rádio Slobodná Európa v článku z roku 1996 uvádza, že Michal Kováč ml. bol donútený k vypitiu jednej fľaše whiskey a následne v bezvedomí prevezený za slovenské hranice. V knihe Slovakia Since Independence: A struggle for Democracy sa uvádza taktiež jedna fľaša whiskey:\n\n„ Michal, Jr., claimed that he was abducted from his car in Bratislava, made to drink a bottle of whiskey, and transported in the trunk of another car to Austria, where his abductors called the Austrian police and told them that they could find a fugitive - he was wanted for questioning in a fraud case in Germany - in a car parked in a particular place. ”\n\nPodľa výpočtovej tabuľky je možné, že nárazové vypitie takého množstva alkoholu, ako uvádza Mečiar, by mohlo mať za následok smrť, v závislosti od hmotnosti Michala Kováča ml.", "analysis_paragraphs": ["Michal Kováč ml. bol údajne svojimi únoscami donútený k nedobrovoľnému požitiu alkoholu. Túto informáciu uviedli viaceré mediálne správy , z ktorých väčšina hovorí o jednej fľaši alkoholu - konkrétne whiskey, avšak v niektorých článkoch sa spomínajú aj dve fľaše tvrdého alkoholu. Nakoľko informácie o popretí vypitia tvrdého alkoholu v uvedenom množstve zo strany rakúskej polície nie sú voľne dohľadateľné v mediálnych správach. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Požitie jednej fľaše whiskey potvrdzujú aj zahraničné zdroje - túto informáciu spomína článok The New York Times a taktiež aj článok denníka Independent. Rádio Slobodná Európa v článku z roku 1996 uvádza, že Michal Kováč ml. bol donútený k vypitiu jednej fľaše whiskey a následne v bezvedomí prevezený za slovenské hranice. V knihe Slovakia Since Independence: A struggle for Democracy sa uvádza taktiež jedna fľaša whiskey:", "„ Michal, Jr., claimed that he was abducted from his car in Bratislava, made to drink a bottle of whiskey, and transported in the trunk of another car to Austria, where his abductors called the Austrian police and told them that they could find a fugitive - he was wanted for questioning in a fraud case in Germany - in a car parked in a particular place. ”", "Podľa výpočtovej tabuľky je možné, že nárazové vypitie takého množstva alkoholu, ako uvádza Mečiar, by mohlo mať za následok smrť, v závislosti od hmotnosti Michala Kováča ml."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["správy", "článkoch", "článok", "článok", "článku", "výpočtovej tabuľky"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/3755049/chronologia-pripadu-unosu-michala-kovaca-mladsieho.html", "https://spectator.sme.sk/c/20008494/kovac-jr-post-moral-compensation.html", "http://www.nytimes.com/1996/12/17/world/abduction-casts-new-doubts-on-slovakia-chief.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/did-slovak-pm-plan-kidnapping-of-presidents-son-1600357.html", "http://www.rferl.org/a/1080762.html", "https://web.archive.org/web/20070630210916/http:/www.alcohol.vt.edu/Students/alcoholEffects/estimatingBAC/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:56.336182+00:00"}
{"id": "42643", "numeric_id": 42643, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42643", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...v súvislosti s výberom DPH chýba nám 25 percent ročne pri výbere z objemu, ktorý je predpokladaný. (...) priemer Európskej únie je 10 %. Ak by sa nám podarilo dostať aspoň na priemer Európskej únie (...) mali by sme v rozpočte plus jednu miliardu.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čaputová správne uviedla, že slovenská medzera na DPH predstavovala podľa posledných údajov približne 25 %, aj to, že zníženie medzery na priemernú úroveň EÚ by predstavovalo takmer miliardu navyše do štátneho rozpočtu (Daňový report SR hovorí o 0,9 miliardy eur). Nesprávny údaj však uviedla v prípade priemernej daňovej medzery EÚ, ktorá predstavovala podľa EK 12,3 % v roku 2016 (posledný dostupný údaj). Medián hodnôt daňových medzier štátov EÚ bol v roku 2016 v hodnote 9,9 % (. pdf , s.19), avšak hodnota mediánu nie je to isté ako hodnota priemeru. Údaj o priemernej daňovej medzere štátov EÚ je nad hodnotou odchýlky 5 %, ktorú pri hodnoteniach Demagog.SK uplatňuje, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Posledný Daňový report Slovenskej republiky vyšiel v októbri 2018 a zahŕňa údaje do konca roka 2016, respektíve predpokladané výsledky za rok 2017. Report, okrem iného, približuje slovenské i zahraničné medzery na dani z pridanej hodnoty (DPH), pričom „daňové medzery predstavujú odhad objemu daňových príjmov, o ktoré verejná správa prichádza v dôsledku legálnych i nelegálnych aktivít“ . V sekcii Medzinárodné porovnanie odhadu medzery ( .doc , s. 49) sa dočítame, že porovnanie slovenskej medzery s priemerom EÚ je nelichotivé a „zníženie medzery DPH na priemernú úroveň v EÚ by v roku 2016 znamenalo dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 0,9 mld. eur (1,1% HDP).“ Priložený graf ukazuje, že medzera DPH za rok 2016 v prípade Slovenska predstavovala 25,7 %. Aritmetický priemer EÚ bol podľa IFP 13,2 %, čo sa odlišuje od čísla uvádzaného EK 12,3 %. Údaj 13,2 % pre SR uvádzala Európska komisia pre rok 2015 . Zdroj: EK, Úložisko IFP", "analysis_paragraphs": ["Čaputová správne uviedla, že slovenská medzera na DPH predstavovala podľa posledných údajov približne 25 %, aj to, že zníženie medzery na priemernú úroveň EÚ by predstavovalo takmer miliardu navyše do štátneho rozpočtu (Daňový report SR hovorí o 0,9 miliardy eur). Nesprávny údaj však uviedla v prípade priemernej daňovej medzery EÚ, ktorá predstavovala podľa EK 12,3 % v roku 2016 (posledný dostupný údaj). Medián hodnôt daňových medzier štátov EÚ bol v roku 2016 v hodnote 9,9 % (. pdf , s.19), avšak hodnota mediánu nie je to isté ako hodnota priemeru. Údaj o priemernej daňovej medzere štátov EÚ je nad hodnotou odchýlky 5 %, ktorú pri hodnoteniach Demagog.SK uplatňuje, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Posledný Daňový report Slovenskej republiky vyšiel v októbri 2018 a zahŕňa údaje do konca roka 2016, respektíve predpokladané výsledky za rok 2017. Report, okrem iného, približuje slovenské i zahraničné medzery na dani z pridanej hodnoty (DPH), pričom „daňové medzery predstavujú odhad objemu daňových príjmov, o ktoré verejná správa prichádza v dôsledku legálnych i nelegálnych aktivít“ . V sekcii Medzinárodné porovnanie odhadu medzery ( .doc , s. 49) sa dočítame, že porovnanie slovenskej medzery s priemerom EÚ je nelichotivé a „zníženie medzery DPH na priemernú úroveň v EÚ by v roku 2016 znamenalo dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu vo výške 0,9 mld. eur (1,1% HDP).“ Priložený graf ukazuje, že medzera DPH za rok 2016 v prípade Slovenska predstavovala 25,7 %. Aritmetický priemer EÚ bol podľa IFP 13,2 %, čo sa odlišuje od čísla uvádzaného EK 12,3 %. Údaj 13,2 % pre SR uvádzala Európska komisia pre rok 2015 . Zdroj: EK, Úložisko IFP"], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", ".doc", "EK", "2015", "Úložisko IFP"], "url": ["https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/2018_vat_gap_report_en.pdf", "https://www.finance.gov.sk/files/archiv/priloha-stranky/19959/52/Danovy_report_2018_final.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/business/tax-cooperation-control/vat-gap_en", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/news/vat-gap-report-2018_en", "http://ulozisko.institutfinancnejpolitiky.sk/?file=IFP2%252FDanovy%2Breport%2B2018%252Fgrafy_kapitola_3.xlsx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:46.258072+00:00"}
{"id": "vr26868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26868", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "15. februára príde tlačová konferencia, ktorej hlavným posolstvom bolo, že rok 2014 bude o trochu lepší ako rok 2013. A máme na tlačovej konferencii premiéra Roberta Fica. ...povedal, že v princípe rok 2014 bude lepší ako 2013 a že odznievajú dôsledky krízy, pretože vláda, citujem, pracovala veľmi aktívne.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na februárovej tlačovej konferencii o daňovej prognóze z roku 2014 bol už prítomný aj R. Fico a v úvode oznámil pozitívny výhľad pre rok 2014, ktorý má byť lepším ako rok 2013.", "analysis_paragraphs": ["Na februárovej tlačovej konferencii o daňovej prognóze z roku 2014 bol už prítomný aj R. Fico a v úvode oznámil pozitívny výhľad pre rok 2014, ktorý má byť lepším ako rok 2013."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1035174/tb-r-fica-p-kazimira-a-f-imreczeho-o-novej-danovej-prognoze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:40.137881+00:00"}
{"id": "vr13879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13879", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "..azylová politika nebola daná do vienka Európskej únii..", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie . V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ. “Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (. pdf , s. 76) Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže základ pre spoločnú azylovú politiku EÚ je zakotvený v Zmluve o fungovaní EÚ, ktorá popri Zmluve o EÚ tvorí základ primárneho práva Európskej únie . V konsolidovanom znení Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa tretia časť venuje vnútornej politike a činnosti Únie. Článok 78 Hlavy V (Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti), Kapitoly 2 (Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo), sa zaoberá spoločnou azylovou politikou EÚ. “Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.” (. pdf , s. 76) Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvy o fungovaní Európskej únie", "pdf"], "url": ["http://europa.eu/pol/pdf/consolidated-treaties_sk.pdf", "http://europa.eu/pol/pdf/consolidated-treaties_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:06.946904+00:00"}
{"id": "vr31286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31286", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2009 došlo k prepadu hospodárskeho rastu mínus 5 % a nezamestnanosť išla v celej EÚ.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2009 vykazoval ekonomický rast Slovenska podľa údajov Eurostatu hodnotu -4,9% HDP a ekonomický rast 27 krajín eurozóny hodnotu -4,3%. Údaje Eurostatu tiež uvádzajú, že v roku 2009 sa nezamestnanosť oproti roku 2008 zvýšila, a to vo všetkých krajinách EÚ.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2009 vykazoval ekonomický rast Slovenska podľa údajov Eurostatu hodnotu -4,9% HDP a ekonomický rast 27 krajín eurozóny hodnotu -4,3%. Údaje Eurostatu tiež uvádzajú, že v roku 2009 sa nezamestnanosť oproti roku 2008 zvýšila, a to vo všetkých krajinách EÚ."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Údaje"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Table_unemployment_rates.PNG&filetimestamp=20110504123450"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:01.818270+00:00"}
{"id": "vr39000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39000", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My teraz robíme čosi, čo považujem za veľmi zaujímavý pokus a je to v spolupráci všetkých politických strán na Slovensku, dáva sa dohromady návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý zavádza maximálnu hranicu verejného dlhu vo výšku 60%.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál sme.sk uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a Smeru.", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk uviedol, že na príprave ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pracujú poslanci koalície a Smeru."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "ČTK", "Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6009990/dlhova-brzda-spojila-koaliciu-a-smer.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-s-opoziciou-chystaju-dlhovy-strop.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6076869/smer-a-koalicia-sa-dohodli-ze-dlhova-brzda-bude-na-60-hdp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:47.836080+00:00"}
{"id": "vr30202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30202", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Občania, ktorí sa pozerajú na televíziu, si môžu kliknúť veľmi rýchlo na Googli na Štatistický úrad a zistia, že počet nezamestnaných na Slovensku, keď si odovzdávalo vládu, bol 388 000. O rok 356 000. O 32 000 menej.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu bolo v 2. kvartáli roku 2010 (v období zmeny vlády) na Slovensku 388,3 tisíc nezamestnaných. V 2. kvartáli tohto roku je to 356,5 tisíc , čo znamená pokles o 31,8 tisíc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu bolo v 2. kvartáli roku 2010 (v období zmeny vlády) na Slovensku 388,3 tisíc nezamestnaných. V 2. kvartáli tohto roku je to 356,5 tisíc , čo znamená pokles o 31,8 tisíc."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["388,3 tisíc", "356,5 tisíc"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35596"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:01.935850+00:00"}
{"id": "vr17124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17124", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...absolútny nedostatok pracovnej sily na Slovensku. My už dnes máme a znie to zvláštne 47-tisíc ľudí, ktorí pracujú zo zahraničia na Slovensku (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistík ÚPSVaR o zamestnávaní cudzincov na území Slovenskej republiky, bolo k 14. decembru 2017 evidovaných presne 49 287 osôb pracujúcich zo zahraničia na Slovensku. Ich počet bol k 14. novembru 2017 presne 47 871. Pravdepodobne premiér vychádzal ešte zo štatistík z novembra, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistík ÚPSVaR o zamestnávaní cudzincov na území Slovenskej republiky, bolo k 14. decembru 2017 evidovaných presne 49 287 osôb pracujúcich zo zahraničia na Slovensku. Ich počet bol k 14. novembru 2017 presne 47 871. Pravdepodobne premiér vychádzal ešte zo štatistík z novembra, preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/zamestnavanie-cudzincov-statistiky/kopia-zamestnavanie-cudzincov-na-uzemi-slovenskej-republiky-za-rok-2016.html?page_id=672343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:15.002094+00:00"}
{"id": "vr37117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37117", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ešte aj pápeža volia tajne a potom lístočky zničia, aby nikto nevedel ako ho zvolili, aby nebol šikanovaný.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Voľba pápeža prebieha nasledovne: \"Volebnou miestnosťou pri voľbe pápeža je Sixtínska kaplnka a právo voľby prináleží výlučne kardinálom. Kardináli z celého sveta majú 15 až 20 dní na príchod do Ríma. V dobe otvorenia konkláve (miestnosti upravené na voľbu pápeža, pozn.) nesmie mať ani jeden volič viac ako 80 rokov. Okrem kardinálov má do konkláve prístup aj obmedzený počet starostlivo vybraných úradníkov. Ide o sekretárov kardinálskeho kolégia, ceremoniárov, asistentov, ktorými sú spovedníci, lekári, čašníci, kuchári a služobníctvo. Tí sa však nikdy nezúčastňujú fyzickej procedúre voľby. Rovnako ako kardináli, tak aj úradníci sú viazaní prísahou, že nikdy nebudú hovoriť o tom, čo sa pri konkláve odohráva. Kamery, telefóny, mikrofóny, magnetofóny, vysielačky, mobilné telefóny a všetko to, čo umožňuje spojenie s vonkajším svetom, je zakázané. Rovnako je zakázané prijímať ani akúkoľvek korešpondenciu, tlač, alebo počúvať správy, aby bola voľba slobodnejšia a neovplyvnená zvonku. V deň otvorenia konkláve sa kardináli (voliči, pozn.) zhromaždia v bazilike svätého Petra, kde sa zúčastnia svätej omše a prosia Boha o podporu pri voľbe nového pápeža, potom odchádzajú do Sixtínskej kaplnky sprevádzaní určenými úradníkmi a asistentmi. Nevoliči musia miestnosť následne opustiť. Po skontrolovaní zabezpečenia všetkých prístupov do konkláve sa uzavrie jediný vstup, pričom sa kľúč ponechá zvnútra v zámku a zastrčí sa aj závora, aby sa nikto ne dostal dnu. Z vonkajšej strany sú dvere zaistené reťazou s visiacim zámkom, pričom kľúč sa dá do úschovy vatikánskym úradníkom. Ráno následujúceho dňa po omši a zvláštnych modlitbách, pristupujú kardináli k samotnému aktu voľby. Pápež sa volí tajným hlasovaním, tak to ustanovil Svätý Otec Ján Pavol II. V minulosti bolo viacero iných spôsobov. Tie ale boli zrušené, pretože sa ukázali ako neefektívne. Všetci voliči, ktorí sú zhromaždení v Sixtínskej kaplnke dostanú dva alebo tri volebné formuláre. Medzi tým sa vyžrebuje deväť kardinálov, z ktorých traja budú zratúvať hlasy, ďalší traja sa stanú pomocníkmi chorých a traja dozorcami. Každý Kardinál dostane hlasovycí lístok, na ktorom sú predtlačené slová Eligo Insumum Pontificem, čo znamená volím za najvyššieho veľkňaza. Pod týmito slovami je voľné miesto, na ktoré každý kardinál napíše meno svojho kandidáta a lístok musí horizontálne zložiť, aby sa meno nedalo prečítať. Kardináli držia lístky medzi palcom a ukazovákom pravej ruky a zdvihnuté ich prinášajú v poradí podľa hodnosti a veku k oltáru. Pred oltárom sa na stole nachádza zlatá urna, do ktorej sa vhadzujú hlasovacie lístky. Každý kardinál najprv pokľakne pred oltárom a chvíľku sa ticho modlí, potom vstane a jasným hlasom vyhlási prísahu. \"Volám svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že môj hlas je daný tomu, u ktorého pred Bohom predpokladám, že by mal byť zvolený.\" Následne nadvihne veko urny a vhodí do nej hlasovací lístok, ukloní sa smerom k oltáru a vráti sa na svoje miesto. Potom ako kardináli odvolia, prichádzajú traja kardináli skrutátori, aby hlasy spočítali. Prvý z týchto kardinálov potrasie urnou, aby sa lístky premiešali. Je to preto, aby nebolo možné zistiť na základe poradia, v akom budú vyhlasované výsledky, kto koho volil. Potom sa lístky spočítajú. A to tak, že sa berie jeden lístok po druhom do ruky a ukladá sa do inej prázdnej urny. Takto dochádza teda k druhému premiešaniu. Ak z nejakého dôvodu počet lístkov nezodpovedá počtu voličov, musia sa všetky lístky spáliť a nasleduje nová voľba. V takom prípade sa lístky nečítajú a ani nepozerá sa, kto tam bol, prípadne nebol napísaný. ... V minulosti sa lístky po voľbe odnášali k liatinovým kachliam v Sixtínskej kaplnke, aby boli spálené. Takto sa verejnosť na námestí svätého Petra dozvedela výsledkami hlasovania. Ak sa totiž nepodarilo zvoliť nového pápeža, lístky sa spálili s vlhkou slamou a vlhkou kúdeľou z čoho vznikal čierny hustý dym. To znamenalo, že voľba nebola úspešná. Ak voľba bola úspešná, tak sa lístky spálili so suchou slamou a z úzkeho komína nad Sixtínskou kaplnkou vychádzal tenký pruh bieleho dymu. Tento dym sa nazýva Sfumata a je znamením, že sa konkláve kardinálov podarilo splniť svoju úlohu. Avšak odvtedy, čo pápež Ján XXIII., dekrétom o voľbe pápeža z 8. októbra 1962 stanovil, aby sa volebné lístky nepálili, ale aby sa uschovávali do archívu, používajú sa na tvorbu dymu chemikálie.\"\n\nLístky sa po voľbe teda ničili, už sa tak v súčasnosti nerobí. Nevieme síce pôvodne dôvody, prečo to tak bolo (okrem spôsobu oznámenia výsledku).", "analysis_paragraphs": ["Voľba pápeža prebieha nasledovne: \"Volebnou miestnosťou pri voľbe pápeža je Sixtínska kaplnka a právo voľby prináleží výlučne kardinálom. Kardináli z celého sveta majú 15 až 20 dní na príchod do Ríma. V dobe otvorenia konkláve (miestnosti upravené na voľbu pápeža, pozn.) nesmie mať ani jeden volič viac ako 80 rokov. Okrem kardinálov má do konkláve prístup aj obmedzený počet starostlivo vybraných úradníkov. Ide o sekretárov kardinálskeho kolégia, ceremoniárov, asistentov, ktorými sú spovedníci, lekári, čašníci, kuchári a služobníctvo. Tí sa však nikdy nezúčastňujú fyzickej procedúre voľby. Rovnako ako kardináli, tak aj úradníci sú viazaní prísahou, že nikdy nebudú hovoriť o tom, čo sa pri konkláve odohráva. Kamery, telefóny, mikrofóny, magnetofóny, vysielačky, mobilné telefóny a všetko to, čo umožňuje spojenie s vonkajším svetom, je zakázané. Rovnako je zakázané prijímať ani akúkoľvek korešpondenciu, tlač, alebo počúvať správy, aby bola voľba slobodnejšia a neovplyvnená zvonku. V deň otvorenia konkláve sa kardináli (voliči, pozn.) zhromaždia v bazilike svätého Petra, kde sa zúčastnia svätej omše a prosia Boha o podporu pri voľbe nového pápeža, potom odchádzajú do Sixtínskej kaplnky sprevádzaní určenými úradníkmi a asistentmi. Nevoliči musia miestnosť následne opustiť. Po skontrolovaní zabezpečenia všetkých prístupov do konkláve sa uzavrie jediný vstup, pričom sa kľúč ponechá zvnútra v zámku a zastrčí sa aj závora, aby sa nikto ne dostal dnu. Z vonkajšej strany sú dvere zaistené reťazou s visiacim zámkom, pričom kľúč sa dá do úschovy vatikánskym úradníkom. Ráno následujúceho dňa po omši a zvláštnych modlitbách, pristupujú kardináli k samotnému aktu voľby. Pápež sa volí tajným hlasovaním, tak to ustanovil Svätý Otec Ján Pavol II. V minulosti bolo viacero iných spôsobov. Tie ale boli zrušené, pretože sa ukázali ako neefektívne. Všetci voliči, ktorí sú zhromaždení v Sixtínskej kaplnke dostanú dva alebo tri volebné formuláre. Medzi tým sa vyžrebuje deväť kardinálov, z ktorých traja budú zratúvať hlasy, ďalší traja sa stanú pomocníkmi chorých a traja dozorcami. Každý Kardinál dostane hlasovycí lístok, na ktorom sú predtlačené slová Eligo Insumum Pontificem, čo znamená volím za najvyššieho veľkňaza. Pod týmito slovami je voľné miesto, na ktoré každý kardinál napíše meno svojho kandidáta a lístok musí horizontálne zložiť, aby sa meno nedalo prečítať. Kardináli držia lístky medzi palcom a ukazovákom pravej ruky a zdvihnuté ich prinášajú v poradí podľa hodnosti a veku k oltáru. Pred oltárom sa na stole nachádza zlatá urna, do ktorej sa vhadzujú hlasovacie lístky. Každý kardinál najprv pokľakne pred oltárom a chvíľku sa ticho modlí, potom vstane a jasným hlasom vyhlási prísahu. \"Volám svedka Krista Pána, ktorý ma bude súdiť, že môj hlas je daný tomu, u ktorého pred Bohom predpokladám, že by mal byť zvolený.\" Následne nadvihne veko urny a vhodí do nej hlasovací lístok, ukloní sa smerom k oltáru a vráti sa na svoje miesto. Potom ako kardináli odvolia, prichádzajú traja kardináli skrutátori, aby hlasy spočítali. Prvý z týchto kardinálov potrasie urnou, aby sa lístky premiešali. Je to preto, aby nebolo možné zistiť na základe poradia, v akom budú vyhlasované výsledky, kto koho volil. Potom sa lístky spočítajú. A to tak, že sa berie jeden lístok po druhom do ruky a ukladá sa do inej prázdnej urny. Takto dochádza teda k druhému premiešaniu. Ak z nejakého dôvodu počet lístkov nezodpovedá počtu voličov, musia sa všetky lístky spáliť a nasleduje nová voľba. V takom prípade sa lístky nečítajú a ani nepozerá sa, kto tam bol, prípadne nebol napísaný. ... V minulosti sa lístky po voľbe odnášali k liatinovým kachliam v Sixtínskej kaplnke, aby boli spálené. Takto sa verejnosť na námestí svätého Petra dozvedela výsledkami hlasovania. Ak sa totiž nepodarilo zvoliť nového pápeža, lístky sa spálili s vlhkou slamou a vlhkou kúdeľou z čoho vznikal čierny hustý dym. To znamenalo, že voľba nebola úspešná. Ak voľba bola úspešná, tak sa lístky spálili so suchou slamou a z úzkeho komína nad Sixtínskou kaplnkou vychádzal tenký pruh bieleho dymu. Tento dym sa nazýva Sfumata a je znamením, že sa konkláve kardinálov podarilo splniť svoju úlohu. Avšak odvtedy, čo pápež Ján XXIII., dekrétom o voľbe pápeža z 8. októbra 1962 stanovil, aby sa volebné lístky nepálili, ale aby sa uschovávali do archívu, používajú sa na tvorbu dymu chemikálie.\"", "Lístky sa po voľbe teda ničili, už sa tak v súčasnosti nerobí. Nevieme síce pôvodne dôvody, prečo to tak bolo (okrem spôsobu oznámenia výsledku)."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["prebieha"], "url": ["http://www.rimkat.sk/rs/view.php?cisloclanku=2005040703"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:24.617181+00:00"}
{"id": "vr37293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37293", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak potom išiel on za ním, (Martin Fecko, pozn.) bol tam možno 5 minút. Došiel s tým, platí, potvrdil všetko, celý postup dohodnutý. Lebo Martin Fecko celý ten postup vymyslel. Potom sme išli urobiť tlačovku, kde sme povedali, nezahlasujeme, alebo teda utopíme návrh Smeru a nezahlasujeme za neho", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tejto tlačovej besede, I. Matovič informoval, že koalícia bude rešpektovať pri hlasovaní o novele zákona o štátnom občianstve slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne, či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu .", "analysis_paragraphs": ["Na tejto tlačovej besede, I. Matovič informoval, že koalícia bude rešpektovať pri hlasovaní o novele zákona o štátnom občianstve slobodnú vôľu poslanca. \"My podporíme náš pozmeňujúci návrh, ktorý dáme a následne sa koalícia rozhodne, či nechá zákon prejsť, alebo ho stiahne\" , uviedol Matovič. Pričom informoval, že z vyjadrení koaličných poslancov je pravdepodobné, že návrh z rokovania predkladatelia stiahnu. \"S tým, že povedali sme, že v prípade, ak teda sa dohodneme, tak následne my nepodporíme novelu, ktorá je vlastne v prvom čítaní z dielne strany Smer,\" doplnil Matovič. Celý záznam z tejto tlačovej besedy môžete nájsť tu ."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/170879_tb-i-matovica-ku-zakonu-o-statnom-obcianstve"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:39.694123+00:00"}
{"id": "vr31894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31894", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Veď oni sú chránené jednak systémom smernice ochrany vkladov, všetci máme chránené vklady do výšky 100 tis. eur. To je harmonizovaná úprava v Európe.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý. Ochrana vkladov je zosúladená s ostatnými krajinami EÚ od decembra 2010. Predseda prezídia Fondu ochrany vkladov , Ing.Rudolf Šujan uviedol: \" S účinnosťou od 30. decembra 2010 dochádza k zmenám niektorých ustanovení zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe zákona č. 505/2010 Z.z Niektoré zásadné zmeny zákona o ochrane vkladov:", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý. Ochrana vkladov je zosúladená s ostatnými krajinami EÚ od decembra 2010. Predseda prezídia Fondu ochrany vkladov , Ing.Rudolf Šujan uviedol: \" S účinnosťou od 30. decembra 2010 dochádza k zmenám niektorých ustanovení zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to na základe zákona č. 505/2010 Z.z Niektoré zásadné zmeny zákona o ochrane vkladov:"], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Fondu ochrany vkladov"], "url": ["http://www.fovsr.sk/sk/aktualne-informacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:33.629292+00:00"}
{"id": "vr36964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36964", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "...tak v súčasnosti nie je snaha rozšíriť napríklad volebné právo na zahraničných Slovákov tak, ako to bolo napríklad do roku 2005. Pretože ako vieme, Slovensko dovtedy tiež umožňovalo svojim krajanom voliť na Slovensku ako z titulu statusu zahraničného Slováka.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa zákona 474/2005 Z. z. , paragraf 12, odstavec 3 je pojem \"zahraničný Slovák\" definovaný dvojako: \"Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa spojenie zahraničný Slovák v akomkoľvek tvare, rozumie sa tým Slovák žijúci v zahraničí v príslušnom tvare. Podľa zmieneného zákona, paragraf 2 je \"Slovák žijúci v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 1) na území Slovenskej republiky a 1. je štátnym občanom Slovenskej republiky, 2) alebo 2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade 3) má slovenskú národnosť.\" Keďže volebné právo sa viaže na štátne občianstvo, právo voliť majú len tí Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (t.j. paragraf 1, odstavec 1). V tomto nehral rok 2005 a údajná zmena (ktorú sa nám nepodarilo nájsť) žiadnu rolu. Držiteľ preukazu zahraničného Slováka alebo osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí právo voliť nemá a bolo tomu tak aj pred rokom 2005. Podrobnejšie rozobratie otázky nájdete napríklad tu .", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 474/2005 Z. z. , paragraf 12, odstavec 3 je pojem \"zahraničný Slovák\" definovaný dvojako: \"Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa spojenie zahraničný Slovák v akomkoľvek tvare, rozumie sa tým Slovák žijúci v zahraničí v príslušnom tvare. Podľa zmieneného zákona, paragraf 2 je \"Slovák žijúci v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 1) na území Slovenskej republiky a 1. je štátnym občanom Slovenskej republiky, 2) alebo 2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade 3) má slovenskú národnosť.\" Keďže volebné právo sa viaže na štátne občianstvo, právo voliť majú len tí Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (t.j. paragraf 1, odstavec 1). V tomto nehral rok 2005 a údajná zmena (ktorú sa nám nepodarilo nájsť) žiadnu rolu. Držiteľ preukazu zahraničného Slováka alebo osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí právo voliť nemá a bolo tomu tak aj pred rokom 2005. Podrobnejšie rozobratie otázky nájdete napríklad tu ."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["474/2005 Z. z.", "volebné právo", "Držiteľ", "tu"], "url": ["http://www.szsz.sk/data/files/41.pdf", "http://www.civil.gov.sk/archiv/documents/p08-07-f01.pdf", "http://www.slovenskecentrum.sk/sk//page/103/ako-volit-zo-zahranicia", "http://slovenskamigracia.sk/media/dokumenty/volebna-legislativa.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:08.704190+00:00"}
{"id": "vr35917", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35917", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Fakt je, že ho  chcú prijať. Chcú ísť aj ďalej a máme informácie, že chcú aj rozšíriť volebné právo na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. (Slobodník: Sú oficiálne vyhlásenia, že nie. Takže...) Ale už máme zase ďalšie po včerajšku, pretože ten tlak bol naozaj veľmi veľký zo zahraničia, tak aby si Fidesz zabezpečil svoje ďalšie volebné obdobia, tak sa bude opierať aj o hlasy Maďarov, ktorí nežijú v Maďarsku, ale v iných krajinách.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či, a v akej miere, bude zákon pokrývať aj volebné právo, nebolo dlho jasné. Preto Robert Fico mohol \"mať informácie\" o rozširovaní práva voliť. Napríklad dezignovaný minister zahraničných vecí János Martonyi v apríli tvrdil , že \"s hlavnou otázkou právo voliť nesúvisí\", ale dezignovaný podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén sa ešte 5. mája nechal počuť , že \"neexistuje také ako občianstvo kategórie A alebo B\". Návrh zákona nakoniec naozaj nerozlišuje rôzne kategórie občianstva. V praxi to znamená, že volebné právo na obyvateľov Slovenska nerozširuje, k nemu je potrebné mať trvalý pobyt na území Maďarska. Zsolt Semjén, ktorý zákon oficiálne predstavil v parlamente uviedol, že tento zákon nič nemení na práve voliť. ( RealPlayer , 9:43) Nie je jasné, či Fico udeľovaním práva voliť občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti myslel niečo iné ako udelenie občianstva. V reči podpredsedu vlády Zsolta Semjéna v maďarskom parlamente odznelo ( RealPlayer , 14:00), že zákon by nemal byť diskriminačný na etnickom základe. Napríklad potomok Sasov z Maďarska, ktorý chce maďarské občianstvo, a vie po maďarsky, by naňho mal nárok. Zákon o dvojitom občianstve je teda vymedzený jazykovo, nie etnicky. Preto je rozumné sa domnievať, že podobne by na etnickom základe nebol definovaný ani volebný zákon.", "analysis_paragraphs": ["Či, a v akej miere, bude zákon pokrývať aj volebné právo, nebolo dlho jasné. Preto Robert Fico mohol \"mať informácie\" o rozširovaní práva voliť. Napríklad dezignovaný minister zahraničných vecí János Martonyi v apríli tvrdil , že \"s hlavnou otázkou právo voliť nesúvisí\", ale dezignovaný podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén sa ešte 5. mája nechal počuť , že \"neexistuje také ako občianstvo kategórie A alebo B\". Návrh zákona nakoniec naozaj nerozlišuje rôzne kategórie občianstva. V praxi to znamená, že volebné právo na obyvateľov Slovenska nerozširuje, k nemu je potrebné mať trvalý pobyt na území Maďarska. Zsolt Semjén, ktorý zákon oficiálne predstavil v parlamente uviedol, že tento zákon nič nemení na práve voliť. ( RealPlayer , 9:43) Nie je jasné, či Fico udeľovaním práva voliť občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti myslel niečo iné ako udelenie občianstva. V reči podpredsedu vlády Zsolta Semjéna v maďarskom parlamente odznelo ( RealPlayer , 14:00), že zákon by nemal byť diskriminačný na etnickom základe. Napríklad potomok Sasov z Maďarska, ktorý chce maďarské občianstvo, a vie po maďarsky, by naňho mal nárok. Zákon o dvojitom občianstve je teda vymedzený jazykovo, nie etnicky. Preto je rozumné sa domnievať, že podobne by na etnickom základe nebol definovaný ani volebný zákon."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "počuť", "RealPlayer", "RealPlayer"], "url": ["http://www.nepszava.hu/articles/article.php?id=285606", "http://www.nepszava.hu/articles/article.php?id=292506", "http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=101719.00&date2=20100520&time2=094627&offset2=103910.00&type=real", "http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=101719.00&date2=20100520&time2=094627&offset2=103910.00&type=real"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:30.574610+00:00"}
{"id": "vr25699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25699", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Cargo, ktoré s výnimkou jedného jediného roka je 10 rokov v strate.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za posledných desať rokov Cargo zaznamenalo pozitívny hospodársky výsledok len raz - v roku 2008. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Grafické zobrazenie vývoja hospodárenia Carga, zdroj: výročné správy 2003-2012. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za posledných desať rokov Cargo zaznamenalo pozitívny hospodársky výsledok len raz - v roku 2008. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Grafické zobrazenie vývoja hospodárenia Carga, zdroj: výročné správy 2003-2012. Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["výročné správy"], "url": ["http://www.zscargo.sk/sk/pre-verejnost/press/vyrocne-spravy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:59.440445+00:00"}
{"id": "vr17157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17157", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "... tam (hornonitrianske bane, pozn.) štát každý rok pošle 100 miliónov. Ja sa pýtam, prečo štát dotuje sto miliónmi fosílne palivá, (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hornonitrianske bane Prievidza sú monopolným producentom a dodávateľom hnedého uhlia na Slovensku, ktoré sa spaľuje v elektrárni Nováky (ENO). Aby im mohli elektrárne za dodané uhlie zaplatiť a zároveň udržiavať bloky ENO v prevádzke, dostávajú bane každý rok nepriamu štátnu dotáciu vo forme doplatku - tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorú platia spotrebitelia. Jeho výšku stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pre roky 2017 – 2021 ÚRSO stanovil pevnú cenu celkového doplatku vo výške 95,41 milióna eur ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hornonitrianske bane Prievidza sú monopolným producentom a dodávateľom hnedého uhlia na Slovensku, ktoré sa spaľuje v elektrárni Nováky (ENO). Aby im mohli elektrárne za dodané uhlie zaplatiť a zároveň udržiavať bloky ENO v prevádzke, dostávajú bane každý rok nepriamu štátnu dotáciu vo forme doplatku - tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorú platia spotrebitelia. Jeho výšku stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Pre roky 2017 – 2021 ÚRSO stanovil pevnú cenu celkového doplatku vo výške 95,41 milióna eur ročne. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["2017 – 2021", "95,41", "Inštitút finančnej politiky", "médiá", "mimovládne organizácie"], "url": ["http://sle.sk/zmena-tarify-za-prevadzkovanie-systemu-tps-a-za-systemove-sluzby-tss-k-01-01-2017/", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/za-vyrobu-elektriny-z-uhlia-dostanu-elektrarne-954-miliona-eur-rocne/22468/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7881", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/435305-ochranari-ziadaju-zastavit-rozsirenie-tazby-hnedeho-uhlia/", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/do-bruselu-smeruje-staznost-na-domace-uhlie/21278/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:11.831374+00:00"}
{"id": "vr28227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28227", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...pre voľbu v parlamente mala uplynúť aspoň 24-hodinová lehota, kde poslanci majú predložené všetky zo zákona určené dokumenty o kandidátovi.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Figeľ poukazuje na voľbu člena Súdnej rady SR, ktorá sa konala 11. septembra 2014. V nej bol zvolený predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Ján Slovinský. Za Slovinského hlasovalo 80 z 80 prítomných poslancov. \"Rokovací poriadok NR SR jasne hovorí o tom, že o jednotlivých bodoch programu sa nemôže začať rokovať skôr, ako 24 hodín po tom, čo boli poslancom doručené príslušné materiály. To sa nestalo. Predseda Paška v stredu podvečer zaradil do programu voľbu nového člena súdnej rady a poslanci dostali príslušné materiály k voľbe vo štvrtok ráno. Rokovanie o voľbe bolo následne otvorené už vo štvrtok o 15:00,\" vysvetlil Kadúc. \"Neviem, či existuje prostriedok nápravy, domnievam sa, že nie. Pre mňa je zvolenie Slovinského neoprávnené,\" dodal. O tejto 24 hodinovej lehote poslanci zvyčajne hlasujú pri predložení pozmeňujúcich návrhov k zákonom tesne pred definitívnym hlasovaním. Pri samotnom hlasovaní si vtedy spravodajca k zákonu vždy pýta najprv súhlas pléna, aby sa mohlo o týchto návrhoch hlasovať v skrátenej lehote. Až po súhlase parlamentu so skrátením lehoty sa hlasuje o samotných pozmeňujúcich návrhoch. Laššáková komentovala Kadúcove slová stručne \"To je starosť niekoho iného,\" komentovala Kadúcove slová o možnej nezákonnosti voľby podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková (Smer-SD). Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) sa domnieva, že súhlas s kratšou lehotou dal parlament tým, že odsúhlasil návrh predsedu parlamentu Pavla Pašku na doplnenie programu schôdze so zaradením nového bodu - voľby člena súdnej rady vo štvrtok o 15:00. Ak by aj došlo k procesným pochybeniam pred hlasovaním, Madej pripomenul, že záverečné hlasovanie parlamentu tým spochybniť nemožno. Figeľ poukazuje na voľbu člena Súdnej rady SR, ktorá sa konala 11. septembra 2014. V nej bol zvolený predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Ján Slovinský. Ako uviedla SITA za Slovinského hlasovalo 80 z 80 prítomných poslancov. Pred touto voľbou bol 10. septembra 2014 na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Smer Jany Laššákovej v tajných voľbách z funkcie člena Súdnej rady SR odvolaný Dušan Čimo. Za jeho odvolanie hlasovalo 82 z 82 prítomných poslancov. V programe 37. schôdze NR SR bol zaradený bod programu \" Návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 1173). Hlasovanie o tom aby sa voľba konala tajným hlasovaním.\" Keďže išlo iba o hlasovanie o spôsobe voľby nebolo potrebné dodržať 24-hodinovú lehotu na obdržanie všetkých potrebných materiálov pred samotnou voľbou člena Súdnej rady, ktorá nebola zaradená do programu NRSR, ako to uvádza Rokovací poriadok v § 25. Na základe nezaradenia voľby člena Súdnej rady do programu bol uplatnený § 126 Voľby a odvolávanie iných funkcionárov , ktorý neuvádza v spojitosti s voľbou iných funkcionárov 24-hodinovú lehotu dostupnosti dokumentov o kanditátovi, preto výrok považujeme za nepravdivý. Rokovací poriadok NR SR v § 126 Voľby a odvolávanie iných funkcionárov: \"(1) Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon .\" \" (2) Návrhy podľa odseku 1 podávajú poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor \" \"(3) Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Figeľ poukazuje na voľbu člena Súdnej rady SR, ktorá sa konala 11. septembra 2014. V nej bol zvolený predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Ján Slovinský. Za Slovinského hlasovalo 80 z 80 prítomných poslancov. \"Rokovací poriadok NR SR jasne hovorí o tom, že o jednotlivých bodoch programu sa nemôže začať rokovať skôr, ako 24 hodín po tom, čo boli poslancom doručené príslušné materiály. To sa nestalo. Predseda Paška v stredu podvečer zaradil do programu voľbu nového člena súdnej rady a poslanci dostali príslušné materiály k voľbe vo štvrtok ráno. Rokovanie o voľbe bolo následne otvorené už vo štvrtok o 15:00,\" vysvetlil Kadúc. \"Neviem, či existuje prostriedok nápravy, domnievam sa, že nie. Pre mňa je zvolenie Slovinského neoprávnené,\" dodal. O tejto 24 hodinovej lehote poslanci zvyčajne hlasujú pri predložení pozmeňujúcich návrhov k zákonom tesne pred definitívnym hlasovaním. Pri samotnom hlasovaní si vtedy spravodajca k zákonu vždy pýta najprv súhlas pléna, aby sa mohlo o týchto návrhoch hlasovať v skrátenej lehote. Až po súhlase parlamentu so skrátením lehoty sa hlasuje o samotných pozmeňujúcich návrhoch. Laššáková komentovala Kadúcove slová stručne \"To je starosť niekoho iného,\" komentovala Kadúcove slová o možnej nezákonnosti voľby podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková (Smer-SD). Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer-SD) sa domnieva, že súhlas s kratšou lehotou dal parlament tým, že odsúhlasil návrh predsedu parlamentu Pavla Pašku na doplnenie programu schôdze so zaradením nového bodu - voľby člena súdnej rady vo štvrtok o 15:00. Ak by aj došlo k procesným pochybeniam pred hlasovaním, Madej pripomenul, že záverečné hlasovanie parlamentu tým spochybniť nemožno. Figeľ poukazuje na voľbu člena Súdnej rady SR, ktorá sa konala 11. septembra 2014. V nej bol zvolený predsedu Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi Ján Slovinský. Ako uviedla SITA za Slovinského hlasovalo 80 z 80 prítomných poslancov. Pred touto voľbou bol 10. septembra 2014 na podnet predsedníčky poslaneckého klubu strany Smer Jany Laššákovej v tajných voľbách z funkcie člena Súdnej rady SR odvolaný Dušan Čimo. Za jeho odvolanie hlasovalo 82 z 82 prítomných poslancov. V programe 37. schôdze NR SR bol zaradený bod programu \" Návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 1173). Hlasovanie o tom aby sa voľba konala tajným hlasovaním.\" Keďže išlo iba o hlasovanie o spôsobe voľby nebolo potrebné dodržať 24-hodinovú lehotu na obdržanie všetkých potrebných materiálov pred samotnou voľbou člena Súdnej rady, ktorá nebola zaradená do programu NRSR, ako to uvádza Rokovací poriadok v § 25. Na základe nezaradenia voľby člena Súdnej rady do programu bol uplatnený § 126 Voľby a odvolávanie iných funkcionárov , ktorý neuvádza v spojitosti s voľbou iných funkcionárov 24-hodinovú lehotu dostupnosti dokumentov o kanditátovi, preto výrok považujeme za nepravdivý. Rokovací poriadok NR SR v § 126 Voľby a odvolávanie iných funkcionárov: \"(1) Národná rada volí a odvoláva iných funkcionárov, ak to ustanoví zákon .\" \" (2) Návrhy podľa odseku 1 podávajú poslanci alebo výbory, ak osobitný zákon neustanoví inak. Návrhy predkladá národnej rade príslušný výbor \" \"(3) Návrh na voľbu podľa odseku 1 musí obsahovať životopis a písomný súhlas navrhovaného .\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "SITA", "Návrh na voľbu člena Súdnej rady", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329605-vybor-odobril-kandidaturu-slovinskeho-na-clena-sudnej-rady/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329605-vybor-odobril-kandidaturu-slovinskeho-na-clena-sudnej-rady/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=1173&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:32.520030+00:00"}
{"id": "vr29039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29039", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ak je tu niekoľko poslancov, dokonca aj z 11-členného klubu de facto deviati odišli, ostali ste dvaja...", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stranu SDKÚ-DS a aj klub SDKÚ-DS opustili v decembri 2013 Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Na začiatku júna 2014 upustili stranu Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorí do konca roka 2014 opustili aj klub SDKÚ-DS. V novembri 2014 odišiel zo strany aj z klubu Martin Fedor. V decembri 2014 opustili stranu aj klub Jozef Mikuš, Eugen Jurzyca a Viliam Novotný. Ide celkovo deväť poslankýň a poslancov. SDKÚ-DS už po odchode Fedora stratila klub v parlamente. SDKÚ získala vo voľbách do NR SR 2010 celkovo 11 mandátov. Z poslancov NR SR nevystúpili zo strany len Kaník a Frešo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stranu SDKÚ-DS a aj klub SDKÚ-DS opustili v decembri 2013 Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášáryová. Na začiatku júna 2014 upustili stranu Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš, ktorí do konca roka 2014 opustili aj klub SDKÚ-DS. V novembri 2014 odišiel zo strany aj z klubu Martin Fedor. V decembri 2014 opustili stranu aj klub Jozef Mikuš, Eugen Jurzyca a Viliam Novotný. Ide celkovo deväť poslankýň a poslancov. SDKÚ-DS už po odchode Fedora stratila klub v parlamente. SDKÚ získala vo voľbách do NR SR 2010 celkovo 11 mandátov. Z poslancov NR SR nevystúpili zo strany len Kaník a Frešo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["opustili", "opustili", "odišiel", "opustili", "voľbách"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustili-aj-poslanecky-klub-sdku-ds/slovensko/politika/", "http://www.info.sk/sprava/53376/sdku-opustili-dalsi-v-parlamente-ostali-len-freso-s-kanikom/", "http://www.sme.sk/c/7502575/fedor-odchadza-z-sdku-premyslaju-aj-dalsi-strane-zanika-klub.html", "http://www.sme.sk/c/7580628/obnoveny-poslanecky-klub-liberalov-povedie-martin-poliacik.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab4.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:46.642727+00:00"}
{"id": "vr31256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31256", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nám sa deficit zdvihol o ďalších 800 miliónov eur, teda v porovnaní s plánovanými číslami, to je sekera, ktorú nám necháva ta vláda, ktorá nás tak strašne kritizovala v minulosti, že ako sme my hospodárili.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["TASR uvádza , že podľa pôvodného návrh vlády mal deficit rozpočtu v roku 2012 dosiahnuť 3,8% HDP. Mínusové položky sa však prehĺbili o viac ako 800 miliónov eur: 690 miliónov eur na vrub zníženia prognózy rastu ekonomiky na 1,7 %, 70 miliónov eur na zvýšené výdavky do rezortu zdravotníctva, 61 miliónov eur na presun samosprávam a 28 miliónov eur predstavujú náklady na predčasné voľby. Spolu tieto náklady predstavujú 849 miliónov eur."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "posledných"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html", "http://spravy.pravda.sk/miklos-je-optimista-dodatocne-skrty-vraj-nebudu-fui-/sk_ekonomika.asp?c=A120306_132058_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:56.816427+00:00"}
{"id": "vr38311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38311", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ja som bol teda vypovedať na polícii k tejto kauze, všetky informácie, ktoré som k tomu mal, som príslušnému vyšetrovateľovi povedal.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme podrobnejšie informácie, ktoré by hovorili o vypovedaní M. Poliačika na polícií.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme podrobnejšie informácie, ktoré by hovorili o vypovedaní M. Poliačika na polícií."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:23.322860+00:00"}
{"id": "vr29576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29576", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Boli 4 (voľby na šéfa NKÚ, pozn.). Jedna voľba, ktorá pozostávala z dvoch kôl, Kamil Krnáč. A jedna voľba, ktorá tiež pozostávala z dvoch kôl, to bol náš druhý kandidát a to bol Vladimír Klimeš.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet vyhlásených volieb na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) počas terajšieho volebného obdobia je šesť, avšak posledná voľba sa napriek jedinému uchádzačovi o kandidatúru v roku 2013 nakoniec neuskutočnila kvôli sporu medzi vládou a opozíciou ohľadom povahy (tajnosti) hlasovania, a šiesta sa má konať 19. mája. Uskutočnené voľby sú tak zatiaľ štyri. Vzhľadom na to, že Sulík o štyroch voľbách hovoril v kontexte získaných hlasov, hodnotíme výrok ako pravdivý.\n\nFunkčné obdobie súčasného šéfa NKÚ Jána Jasovského sa skončilo ešte vo februári 2012, avšak naďalej ostal na čele úradu, keďže parlament zatiaľ nezvolil jeho nástupcu. R. Fico prisľúbil opozícii miesto predsedu NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012. Podľa povolebnej dohody mala kandidáta navrhnúť strana SaS, ktorá nakoniec po dvakrát neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Krnáč pri prvej voľbe v júli 2012 získal 53 hlasov (146 prítomných) a v opakovanej voľbe v septembri toho istého roku získal 63 hlasov (148 prítomných). Klimeš v prvej voľbe v decembri 2012 získal 59 hlasov (136 prítomných) a v druhej voľbe 14. marca 2013 39 hlasov (126 prítomných).\n\nNeskôr v roku 2013 SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd nominovali ako kandidáta Maroša Žilinku. Z volieb ho však stiahli pred hlasovaním v dôsledku toho, že Smer-SD neodsúhlasil verejnú voľbu šéfa NKÚ a presadil tajné hlasovanie . Podmienkou opozície pre voľbu predsedu NKÚ bola verejná voľba. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška akceptoval stiahnutie kandidatúry od Jána Figeľa a NKÚ tak ani na piaty pokus nespoznal svojho nového šéfa. Nadchádzajúce voľby na post predsedu NKÚ vypísal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini na 19. mája 2015.\n\nNižšie uvádzame výsek diskusie pre objasnenie kontextu v ktorom Sulík spomenul štyri voľby šéfa NKÚ:\n\nBoli 4. Jedna voľba, ktorá pozostávala z dvoch kôl, Kamil Krnáč. A jedna voľba, ktorá tiež pozostávala z dvoch kôl, to bol náš druhý kandidát a to bol Vladimír Klimeš.", "analysis_paragraphs": ["Počet vyhlásených volieb na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) počas terajšieho volebného obdobia je šesť, avšak posledná voľba sa napriek jedinému uchádzačovi o kandidatúru v roku 2013 nakoniec neuskutočnila kvôli sporu medzi vládou a opozíciou ohľadom povahy (tajnosti) hlasovania, a šiesta sa má konať 19. mája. Uskutočnené voľby sú tak zatiaľ štyri. Vzhľadom na to, že Sulík o štyroch voľbách hovoril v kontexte získaných hlasov, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "Funkčné obdobie súčasného šéfa NKÚ Jána Jasovského sa skončilo ešte vo februári 2012, avšak naďalej ostal na čele úradu, keďže parlament zatiaľ nezvolil jeho nástupcu. R. Fico prisľúbil opozícii miesto predsedu NKÚ po parlamentných voľbách v roku 2012. Podľa povolebnej dohody mala kandidáta navrhnúť strana SaS, ktorá nakoniec po dvakrát neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom. Krnáč pri prvej voľbe v júli 2012 získal 53 hlasov (146 prítomných) a v opakovanej voľbe v septembri toho istého roku získal 63 hlasov (148 prítomných). Klimeš v prvej voľbe v decembri 2012 získal 59 hlasov (136 prítomných) a v druhej voľbe 14. marca 2013 39 hlasov (126 prítomných).", "Neskôr v roku 2013 SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd nominovali ako kandidáta Maroša Žilinku. Z volieb ho však stiahli pred hlasovaním v dôsledku toho, že Smer-SD neodsúhlasil verejnú voľbu šéfa NKÚ a presadil tajné hlasovanie . Podmienkou opozície pre voľbu predsedu NKÚ bola verejná voľba. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška akceptoval stiahnutie kandidatúry od Jána Figeľa a NKÚ tak ani na piaty pokus nespoznal svojho nového šéfa. Nadchádzajúce voľby na post predsedu NKÚ vypísal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini na 19. mája 2015.", "Nižšie uvádzame výsek diskusie pre objasnenie kontextu v ktorom Sulík spomenul štyri voľby šéfa NKÚ:", "Boli 4. Jedna voľba, ktorá pozostávala z dvoch kôl, Kamil Krnáč. A jedna voľba, ktorá tiež pozostávala z dvoch kôl, to bol náš druhý kandidát a to bol Vladimír Klimeš."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["jedinému uchádzačovi", "Krnáč", "Klimeš", "presadil tajné hlasovanie", "Nadchádzajúce voľby", "vypísal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/281954-poslancov-caka-volba-sefa-nku-zrejme-bude-opaet-neuspesna/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247493-poslanci-nezvolili-krnaca-za-noveho-sefa-nku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/nku-klimes-volba-neuspesna/40310-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-nku-smer-tajna-volba-zilinka/47489-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353212-pellegrini-vypisal-volby-na-post-sefa-nku-na-19-maja/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354841-bugar-ak-nebude-jediny-kandidat-na-sefa-nku-opozicia-by-volit-nemala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:50.566910+00:00"}
{"id": "vr38662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38662", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Teraz DPH rástla v mnohých krajinách na vyššiu úroveň ako je u nás, keďže museli konsolidovať rozvrátené verejné financie...", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "DPH rástla podľa informácií Európskej komisie ( .pdf ) v roku 2009-2011 vo viacerých krajinách EÚ. Uvádzame krajiny, kde sa úroveň DPH zvýšila v priebehu týchto rokov na 20 - 25%:", "analysis_paragraphs": ["DPH rástla podľa informácií Európskej komisie ( .pdf ) v roku 2009-2011 vo viacerých krajinách EÚ. Uvádzame krajiny, kde sa úroveň DPH zvýšila v priebehu týchto rokov na 20 - 25%:"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/vat/how_vat_works/rates/vat_rates_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:39.135980+00:00"}
{"id": "vr17813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17813", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...deficit Sociálnej poisťovne sa vyvíja dobre, v roku 2012 sme ho prijímali, sme stav prijímali s deficitom 1,4 miliardy eur, teraz tento deficit klesá, v roku 2019 už Sociálna poisťovňa bude hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy Sociálnej poisťovne jej štát v roku 2012 na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia poskytol finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v sume 1 408,33 miliárd eur. Finančná pomoc Sociálnej poisťovni od štátu sa postupne znižuje , napriek tomu poisťovňa \" avizuje, že hospodárenie bude v rokoch 2017 až 2020 ovplyvňovať deficitné hospodárenie v dôchodkovom poistení \". Štát by mal v roku 2018 poskytnúť Sociálnej poisťovni zdroje vo výške 255,4 milióna eur. V roku 2019 by mal transfer zo štátneho rozpočtu podľa Návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 až 2020 dosiahnuť 117,7 milióna eur ( .pdf , s. 3). Vyrovnaný rozpočet teda Sociálna poisťovňa v roku 2019 ešte nedosiahne. Podľa plánu by Sociálna poisťovňa mala hospodáriť bez finančnej pomoci až v roku 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Sociálnej poisťovne jej štát v roku 2012 na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia poskytol finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu v sume 1 408,33 miliárd eur. Finančná pomoc Sociálnej poisťovni od štátu sa postupne znižuje , napriek tomu poisťovňa \" avizuje, že hospodárenie bude v rokoch 2017 až 2020 ovplyvňovať deficitné hospodárenie v dôchodkovom poistení \". Štát by mal v roku 2018 poskytnúť Sociálnej poisťovni zdroje vo výške 255,4 milióna eur. V roku 2019 by mal transfer zo štátneho rozpočtu podľa Návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2018 a rozpočtový výhľad na roky 2019 až 2020 dosiahnuť 117,7 milióna eur ( .pdf , s. 3). Vyrovnaný rozpočet teda Sociálna poisťovňa v roku 2019 ešte nedosiahne. Podľa plánu by Sociálna poisťovňa mala hospodáriť bez finančnej pomoci až v roku 2020. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["deficitu", "znižuje", "transfer", ".pdf"], "url": ["https://www.socpoist.sk/aktuality-hospodarenie-socialnej-poistovne-v-roku-2012/48411s54962c", "https://domov.sme.sk/c/20668250/socialna-poistovna-rozpocet-prijimy-vydavky-dochodok.html", "http://www8.teraz.sk/ekonomika/transfer-od-statu-pre-socialnu-poist/221108-clanok.html", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjA5ormo7jbAhVD6CwKHdV-AjEQFggoMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D444279&usg=AOvVaw2GIw4KUTfVVZ0zrYNaClIX"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:55.337076+00:00"}
{"id": "45987", "numeric_id": 45987, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45987", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Treba si uvedomiť, že my sme v roku 2010 voľby nevyhrali. Nastúpila vláda Radičovej, bol tam iný minister.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Smer parlamentné voľby 2010 vyhral, nezostavil však vládu. Strana tak nemala „svojho” ministra práce. Hoci Smer neobsadil ministerské funkcie, nie je pravdou, že nevyhral voľby. Tvrdenie ako celok preto hodnotíme ako nepravdivé. Strana Smer-SD v roku 2010 vyhrala parlamentné voľby, získala vyše 880-tisíc hlasov. Robertovi Ficovi sa však nepodarilo zostaviť vládu. Prezident Ivan Gašparovič preto zostavením vlády poveril Ivetu Radičovú. Vznikla koalícia SDKÚ-DS, KDH, SaS a Most-Híd. Novým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny sa stal Jozef Mihál .", "analysis_paragraphs": ["Smer parlamentné voľby 2010 vyhral, nezostavil však vládu. Strana tak nemala „svojho” ministra práce. Hoci Smer neobsadil ministerské funkcie, nie je pravdou, že nevyhral voľby. Tvrdenie ako celok preto hodnotíme ako nepravdivé. Strana Smer-SD v roku 2010 vyhrala parlamentné voľby, získala vyše 880-tisíc hlasov. Robertovi Ficovi sa však nepodarilo zostaviť vládu. Prezident Ivan Gašparovič preto zostavením vlády poveril Ivetu Radičovú. Vznikla koalícia SDKÚ-DS, KDH, SaS a Most-Híd. Novým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny sa stal Jozef Mihál ."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["získala", "Ficovi", "poveril", "Jozef Mihál"], "url": ["https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "https://domov.sme.sk/c/5422317/prezident-dal-ficovi-desat-dni.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166625-gasparovic-poveril-zostavenim-vlady-ivetu-radicovu/", "https://www.vlada.gov.sk//jozef-mihal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:34.316923+00:00"}
{"id": "vr33722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33722", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme vtedy, keď pán premiér oslovil opozičné strany, aby sme navrhli konsolidačné opatrenia, tak sme písali list. Ten prvý som samozrejme doniesol, to je z júna.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O liste, v ktorom premiér vyzýva opozíciu k návrhom konsolidácie, informuje viacero periodík. Napríklad Slovenský rozhlas 1. júna 2012: \"Preto premiér Robert Fico listom opozičné strany vyzval, aby predložili vlastné návrhy: „Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ Tvrdenie, že Most-Híd odpovedal na výzvu listom je takisto pravdivé. Dokazuje ho samotný premiér Robert Fico, ktorý sa k nemu vyjadruje na svojom brífingu (video), kde ho má aj fyzicky k dispozícii. Návrh Mostu hodnotí spolu s návrhom SDKÚ-DS ako najserióznejšie. Samotný list je zverejnený aj na portáli strany Most-Híd .", "analysis_paragraphs": ["O liste, v ktorom premiér vyzýva opozíciu k návrhom konsolidácie, informuje viacero periodík. Napríklad Slovenský rozhlas 1. júna 2012: \"Preto premiér Robert Fico listom opozičné strany vyzval, aby predložili vlastné návrhy: „Ak to bude mať hlavu, pätu, predložím to na rokovanie Rady solidarity a rozvoja. Toto je korektný súboj. Všetci uznávame, že treba ozdravovať, všetci uznávame, že treba konsolidovať, ale nie je možné na naše návrhy zo strany opozície hovoriť iba nie, nie a hrať sa na urazených. Nech ukážu, že majú iné, lepšie návrhy. Samozrejme, okrem zvýšenia DPH nemajú nič.“ Tvrdenie, že Most-Híd odpovedal na výzvu listom je takisto pravdivé. Dokazuje ho samotný premiér Robert Fico, ktorý sa k nemu vyjadruje na svojom brífingu (video), kde ho má aj fyzicky k dispozícii. Návrh Mostu hodnotí spolu s návrhom SDKÚ-DS ako najserióznejšie. Samotný list je zverejnený aj na portáli strany Most-Híd ."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský rozhlas", "brífingu", "Most-Híd"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.vlada.gov.sk/brifing-predsedu-vlady-sr-roberta-fica-a-ministra-financii-sr-petra-kazimira-o-navrhoch-opozicie-na-konsolidaciu-verejnych-financii/", "http://www.most-hid.sk/sk/content/odpoved-robertovi-ficovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:59.635093+00:00"}
{"id": "vr28543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28543", "speaker": "Igor Choma", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-choma", "statement": "Sú to byty postavené zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ktoré odkúpil hovorca mesta a vedúci ekonomického, pozn.), po určitom čase je presne stanovená odkiaľ pokiaľ táto suma môže ísť. To nie je o tom, že takýto byt môžete predať za 1 000 alebo 5 000 euro, máte presne stanovenú sumu, za ktorú sa môže predať.", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na byty postavené zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vzťahuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predpis č. 182/1993 Z. z., ktorý upravuje podmienka predaja ako aj ich cenu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa § 16 tohto zákona môže vlastník bytu previezť do vlastníctva len nájomcovi v prípade, že nemá zmluvu na dobu určitú. Cenu za 1 m2 bytu stanovuje § 18 a to tak, že sa z obstarávacej ceny domu odpočítajú 2 % za každý začatý rok veku domu. Podľa článku 4 v prípade prevodu bytu z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu je vlastník navyše povinný poskytnúť zrážku z takto vypočítanej ceny vo výške 30 %. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na byty postavené zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa vzťahuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov predpis č. 182/1993 Z. z., ktorý upravuje podmienka predaja ako aj ich cenu. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podľa § 16 tohto zákona môže vlastník bytu previezť do vlastníctva len nájomcovi v prípade, že nemá zmluvu na dobu určitú. Cenu za 1 m2 bytu stanovuje § 18 a to tak, že sa z obstarávacej ceny domu odpočítajú 2 % za každý začatý rok veku domu. Podľa článku 4 v prípade prevodu bytu z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu je vlastník navyše povinný poskytnúť zrážku z takto vypočítanej ceny vo výške 30 %. Dátum zverejnenia analýzy: 04.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:24.877459+00:00"}
{"id": "vr28064", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28064", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale ak sme napríklad zvýšili daň z príjmu právnických osôb z 19 na 23 percent, tak sme ju znovu už znížili. Už sme išli na 22 percent.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda R. Fica v decembri 2012 schválili zvýšenie dane z príjmov pre právnické osoby z 19 na 23%. Zníženie tejto dane bolo na základe novely zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 3. decembra 2013, okrem zavedenia daňovej licencie znižuje aj sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 23% na 22%. Toto opatrenie je účinné od 1. januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Schválené znenie zákona ( § 15 definuje sadzby dane z príjmu, bod b.) sadzbu dane z príjmu pre právnické osoby): \"19.V § 15 písm. b) sa číslo „23“ nahrádza číslom „22“.\" (6)Ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda R. Fica v decembri 2012 schválili zvýšenie dane z príjmov pre právnické osoby z 19 na 23%. Zníženie tejto dane bolo na základe novely zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 3. decembra 2013, okrem zavedenia daňovej licencie znižuje aj sadzbu dane z príjmov právnických osôb z 23% na 22%. Toto opatrenie je účinné od 1. januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Schválené znenie zákona ( § 15 definuje sadzby dane z príjmu, bod b.) sadzbu dane z príjmu pre právnické osoby): \"19.V § 15 písm. b) sa číslo „23“ nahrádza číslom „22“.\" (6)Ustanovenie § 15 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2014.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "schválená", "Schválené", "§ 15"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=239", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33296", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6136170"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:05.898376+00:00"}
{"id": "49967", "numeric_id": 49967, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49967", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "My sme predložili zákon na zníženie cien benzínu napríklad, 3 mesiace sa o tom rokuje.", "statement_date": "2025-03-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanec SaS Marián Viskupič podal v polovici januára do parlamentu návrh na zníženie spotrebnej dane z benzínu, ten však doteraz nebol prerokovaný. Návrh je zaradený na marcovú schôdzu parlamentu a v čase hodnotenia nie je jasné. kedy sa o ňom bude hlasovať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNávrh na zmenu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja podal podal Viskupič ešte 17. 1. 2025. Jeho cieľom bolo zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Viskupič navrhol znížiť spotrebnú daň z bezolovnatého motorového benzínu o približne 30 % zo súčasných 514 € na 359 € za 1 000 litrov, a zároveň znížiť spotrebnú daň z nafty o približne 10 % z pôvodných 368 € na 330 € za 1 000 litrov. Návrh tohto zákona je doposiaľ v prvom čítaní legislatívneho procesu.\n\nAj keď bol návrh podaný už v januári, zaradený bol až na marcovú schôdzu parlamentu, na ktorej sa má prerokovať vyše 150 bodov. Ku dňu hodnotenia výroku tak nie je jasné, kedy sa o návrhu poslanca Viskupiča bude rokovať.\n\nV januári ani februári sa riadna schôdza parlamentu nekonala. Prvou riadnou schôdzou od 11. decembra 2024 tak bola až 33. schôdza , ktorá začala 25. marca 2025.\n\nSituácia bola spôsobená koaličnou krízou, počas ktorej nemala koalícia v parlamente pohodlnú väčšinu hlasov. Tá sa začala ešte minulý rok odchodom Rudolf Huliak, Pavla Ľupták a Ivana Ševčíka z poslaneckého klubu SNS. Následne sa k nespokojným poslancom pridal aj Samuel Migaľ, Radomír Šalintroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák, ktorí po vylúčení dvoch z nich vyhlásili, že v parlamente nebudú do odvolania hlasovať , čím koalícia stratila väčšinu v parlamente.\n\nPremiér však postupne uzatvoril dohodu o podpore vládnej koalície najprv s poslancami okolo Rudolfa Huliaka a neskôr aj s Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom. Huliak sa stal minister športu a cestovného ruchu Migaľ bol zas vymenovaný za ministra informatizácie a regionálneho rozvoja. Koalícia by tak mala mať podľa slov premiéra k dispozícii 79 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec SaS Marián Viskupič podal v polovici januára do parlamentu návrh na zníženie spotrebnej dane z benzínu, ten však doteraz nebol prerokovaný. Návrh je zaradený na marcovú schôdzu parlamentu a v čase hodnotenia nie je jasné. kedy sa o ňom bude hlasovať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Návrh na zmenu zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja podal podal Viskupič ešte 17. 1. 2025. Jeho cieľom bolo zmierniť dopady rastúcich cien pohonných hmôt. Viskupič navrhol znížiť spotrebnú daň z bezolovnatého motorového benzínu o približne 30 % zo súčasných 514 € na 359 € za 1 000 litrov, a zároveň znížiť spotrebnú daň z nafty o približne 10 % z pôvodných 368 € na 330 € za 1 000 litrov. Návrh tohto zákona je doposiaľ v prvom čítaní legislatívneho procesu.", "Aj keď bol návrh podaný už v januári, zaradený bol až na marcovú schôdzu parlamentu, na ktorej sa má prerokovať vyše 150 bodov. Ku dňu hodnotenia výroku tak nie je jasné, kedy sa o návrhu poslanca Viskupiča bude rokovať.", "V januári ani februári sa riadna schôdza parlamentu nekonala. Prvou riadnou schôdzou od 11. decembra 2024 tak bola až 33. schôdza , ktorá začala 25. marca 2025.", "Situácia bola spôsobená koaličnou krízou, počas ktorej nemala koalícia v parlamente pohodlnú väčšinu hlasov. Tá sa začala ešte minulý rok odchodom Rudolf Huliak, Pavla Ľupták a Ivana Ševčíka z poslaneckého klubu SNS. Následne sa k nespokojným poslancom pridal aj Samuel Migaľ, Radomír Šalintroš, Roman Malatinec a Ján Ferenčák, ktorí po vylúčení dvoch z nich vyhlásili, že v parlamente nebudú do odvolania hlasovať , čím koalícia stratila väčšinu v parlamente.", "Premiér však postupne uzatvoril dohodu o podpore vládnej koalície najprv s poslancami okolo Rudolfa Huliaka a neskôr aj s Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom. Huliak sa stal minister športu a cestovného ruchu Migaľ bol zas vymenovaný za ministra informatizácie a regionálneho rozvoja. Koalícia by tak mala mať podľa slov premiéra k dispozícii 79 hlasov."], "analysis_date": "2025-04-04", "analysis_sources": {"text": ["podal", "znížiť", "doposiaľ", "zaradený", "prerokovať", "33. schôdza", "začala", "nebudú do odvolania hlasovať", "uzatvoril", "Huliak", "Migaľ", "mať"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10140", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=558487", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10140", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=546#current", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ziga-otvoril-schodzu-nahradnici-za/866198-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=546#current", "https://www.aktuality.sk/clanok/pm6RNTA/huliakovci-sa-spajaju-s-rebelmi-z-hlasu-vladnu-krizu-riesili-u-roberta-fica/", "https://spravy.stvr.sk/2025/01/kriza-v-koalicii-sa-prehlbuje-poslanci-okolo-migala-nebudu-do-odvolania-hlasovat-v-parlamente/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/744910-koniec-krizy-premier-fico-sa-dohodol-s-migalom-a-aj-salitrosom/strana-2/", "https://mincrs.sk/minister-cestovneho-ruchu-a-sportu-rudolf-huliak-sa-stal-novym-clenom-rady-vlady-sr-pre-protidrogovu-politiku/", "https://mirri.gov.sk/aktuality/minister/novym-ministrom-mirri-sr-sa-stal-samuel-migal/", "https://www.ta3.com/clanok/985767/fico-oznamil-ze-na-najblizsej-schodzi-bude-obnovena-79-ka-poslanci-by-si-konecne-mali-volit-sefa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:41.228502+00:00"}
{"id": "vr37280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37280", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Moderátorka: \"Ale neskôr ste mali svoje požiadavky, spomínate si na to? To bola taká krátka koaličná kríza.\" Matovič: \"Samozrejme, ale koalícia povedala, že nás ignoruje. Jednoducho ona žiadnu z tých našich požiadaviek nedala do programového vyhlásenia vlády.\"", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hnutie Obyčajní ľudia najskôr pohrozili odchodom z poslaneckého klubu SaS z dôvodu nepresadenia ich požiadaviek do vládneho programu. Následne však došlo k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS , kde sa uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Obyčajní ľudia najskôr pohrozili odchodom z poslaneckého klubu SaS z dôvodu nepresadenia ich požiadaviek do vládneho programu. Následne však došlo k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS , kde sa uvádza:"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["k podpísaniu dohody medzi Obyčajnými ľuďmi a SaS", "avšak podľa Radičovej"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-45388880-koalicia-ma-istotu-matovic-sa-zaviazal-sulikovi-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45401890-sulik-ma-obycajnych-ludi-vlada-vacsinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:42.316927+00:00"}
{"id": "vr34706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34706", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V tej mobilizácii, prakticky celé Slovensko verilo a buďme úprimní v tejto téme, pred voľbami a v júni, že Smer bude súčasťou novej vlády.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny výskum, ktorý by zisťoval presvedčenie občanov Slovenska kto bude po voľbách vo vláde sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny výskum, ktorý by zisťoval presvedčenie občanov Slovenska kto bude po voľbách vo vláde sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:17.761274+00:00"}
{"id": "vr14319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14319", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ja len poviem a odvolám sa na jeden údaj, ktorý zverejnil člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudo Odór, ktorý povedal, že v zdravotníctve nám uniká, my dávame, pán redaktor, do zdravotníctva 4,5 miliardy eur ročne, to je dvakrát viac ako pred 10 rokmi...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné vyhlásenie Ľudovíta Odóra nie je verejne dostupné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa týka verejného zdravotníctva, príjmy verejného zdravotného poistenia pre rok 2016 sú schválené v sume 4510 miliónov eur. Ďalšie príjmy smerujú do zdravotníctva zo štátneho rozpočtu, na rok 2016 je vyčlenených 1490 miliónov eur ( .pdf , s. 6), spolu teda ide o 6 miliárd eur. Podľa rozpočtu verejnej správy predstavovali verejné zdroje zdravotníctva v roku 2013 sumu 4,349 miliardy eur, v roku 2014 sumu 4,425 miliardy eur, v roku 2015 sumu 4,602 miliardy eur. V posledných rokoch to bolo teda skutočne okolo 4,5 miliardy ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné vyhlásenie Ľudovíta Odóra nie je verejne dostupné, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa týka verejného zdravotníctva, príjmy verejného zdravotného poistenia pre rok 2016 sú schválené v sume 4510 miliónov eur. Ďalšie príjmy smerujú do zdravotníctva zo štátneho rozpočtu, na rok 2016 je vyčlenených 1490 miliónov eur ( .pdf , s. 6), spolu teda ide o 6 miliárd eur. Podľa rozpočtu verejnej správy predstavovali verejné zdroje zdravotníctva v roku 2013 sumu 4,349 miliardy eur, v roku 2014 sumu 4,425 miliardy eur, v roku 2015 sumu 4,602 miliardy eur. V posledných rokoch to bolo teda skutočne okolo 4,5 miliardy ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["príjmy verejného zdravotného poistenia", ".pdf", "rozpočtu"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/rozpocetOS/2016/2/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10398&documentId=14072", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:01.937913+00:00"}
{"id": "vr29003", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29003", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V tom čase bol pán Lipšic ministrom vnútra? Ministrom vnútra, 2010-2012. Na tlačovej konferencii sa ho spýtali, že čo teda hovorí na to, že významný predstaviteľ SDKÚ dostal zákazku takéhoto typu v Košiciach v daňovom riaditeľstve. Aká bola odpoveď ministra vnútra v tom čase? Urobil nejako takto, akože no čo mám na to povedať, veď keď niečo poviem, tak sa nám rozpadne vláda.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, ktorú tlačovú konferenciu má Robert Fico na mysli. Zároveň sme limitovaní archívom TA3, kde nemusia byť všetky výstupy Lipšica z tlačových konferencií. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Archív TA3 za rok 2011 a 2012 uvádza prvú tlačovú konferenciu zo septembra 2011. Kauza Daňového riaditeľstva v Košiciach vznikla v apríli 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, ktorú tlačovú konferenciu má Robert Fico na mysli. Zároveň sme limitovaní archívom TA3, kde nemusia byť všetky výstupy Lipšica z tlačových konferencií. Výrok tak hodnotíme ako neoveriteľný. Archív TA3 za rok 2011 a 2012 uvádza prvú tlačovú konferenciu zo septembra 2011. Kauza Daňového riaditeľstva v Košiciach vznikla v apríli 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Archív TA3", "Kauza"], "url": ["http://www.ta3.com/archiv/tlacove-besedy.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/202922/kauzy-ktore-polozili-vladu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:49.331571+00:00"}
{"id": "48940", "numeric_id": 48940, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48940", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "…to, čo vidíme dnes v podobe § 363, ktorý využíva pán Žilinka, to, že ho Sme rodina nechce zmeniť, nechce obmedziť…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sme rodina nechce zmeniť znenie § 363 Trestného poriadku. Poslanci Sme rodina v parlamente hlasovali proti návrhu na jeho úpravu. Na posunutie návrhu do druhého čítania chýbal pri hlasovaní iba jeden hlas.\n\nTento paragraf bol použitý aj na zrušenie obvinenia nominantov strany Sme rodina.\n\nV lete 2021 generálna prokuratúra zrušila obvinenia bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorý bol do funkcie nominovaný stranou Sme rodina. Pčolinský bol obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločinu prijímania úplatku, prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prečinu podplácania.\n\nV januári 2023 generálny prokurátor Žilinka zrušil obvinenie z podplácania voči nezaradenému poslancovi Martinovi Borguľovi. Martin Borguľa sa do parlamentu dostal na kandidátke Sme rodina , ale v decembri 2022 z jej klubu vystúpil .", "analysis_paragraphs": ["Strana Sme rodina nechce zmeniť znenie § 363 Trestného poriadku. Poslanci Sme rodina v parlamente hlasovali proti návrhu na jeho úpravu. Na posunutie návrhu do druhého čítania chýbal pri hlasovaní iba jeden hlas.", "Tento paragraf bol použitý aj na zrušenie obvinenia nominantov strany Sme rodina.", "V lete 2021 generálna prokuratúra zrušila obvinenia bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorý bol do funkcie nominovaný stranou Sme rodina. Pčolinský bol obvinený zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, zločinu prijímania úplatku, prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a prečinu podplácania.", "V januári 2023 generálny prokurátor Žilinka zrušil obvinenie z podplácania voči nezaradenému poslancovi Martinovi Borguľovi. Martin Borguľa sa do parlamentu dostal na kandidátke Sme rodina , ale v decembri 2022 z jej klubu vystúpil ."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["hlasovali", "zrušila", "nominovaný", "Sme rodina", "vystúpil"], "url": ["https://sita.sk/kollarova-sme-rodina-nepodpori-zmenu-paragrafu-363-pripad-hascaka-je-velkou-hanbou-nasho-pravneho-statu/", "https://sita.sk/prokuratura-oslobodila-exriaditela-sis-vladimira-pcolinskeho/", "https://dennikn.sk/1842421/dankov-sef-sis-konci-nahradi-ho-clovek-ktory-odfotografoval-kocnera-s-tomankovou/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476393", "https://sita.sk/martin-borgula-vystupuje-z-klubu-sme-rodina-a-zahlasuje-za-pad-hegerovej-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:19.039587+00:00"}
{"id": "vr36994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36994", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Videl som nejaké porovnanie s prvými šiestimi mesiacmi predošlého vlastne Ficového povedzme parlamentu alebo Ficového vládnutia a tam bol tuším nárast možno aj o 200% čo sme schválili viacej zákonov.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "NR SR neposkytuje prehľad prijatých zákonov v minulom volebnom období, porovnanie z tohto dôvodu nie je možné urobiť.", "analysis_paragraphs": ["NR SR neposkytuje prehľad prijatých zákonov v minulom volebnom období, porovnanie z tohto dôvodu nie je možné urobiť."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:58.599799+00:00"}
{"id": "vr34608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34608", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...dohodli sme istú korekciu, aby čísla sedeli a cez ministerstvo dopravy...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výpadok v príjmoch majú nahradiť rezorty pod správou KDH (zdravotníctvo, doprava a vnútro), podrobnejšie informácie zatiaľ pravdepodobne neexistujú, KDH má na predloženie návrhu , kde nájde chýbajúce príjmy, čas pokým sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok.", "analysis_paragraphs": ["Výpadok v príjmoch majú nahradiť rezorty pod správou KDH (zdravotníctvo, doprava a vnútro), podrobnejšie informácie zatiaľ pravdepodobne neexistujú, KDH má na predloženie návrhu , kde nájde chýbajúce príjmy, čas pokým sa bude schvaľovať rozpočet na budúci rok."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["návrhu"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48406190-kdh-vylialo-drahsie-pivo-z-radicovej-balicka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:46.611482+00:00"}
{"id": "vr29595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29595", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Opozícia päťkrát dala jedného kandidáta a päťkrát Smer nedodal žiadne hlasy v tých voľbách. Jednoducho kandidát nebol zvolený.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako sme už uviedli v predchádzajúcich výrokoch, počas súčasnej vlády boli vyhlásených šesť volieb na predsedu NKÚ, no prebehli len štyri. V máji 2013 bola kandidatúra jediného kandidáta stiahnutá, a posledná voľba má prebehnúť neskôr v tomto roku. Voľba predsedu NKÚ je tajná, nemožno preto určiť, či Smer hlasoval za kandidáta v niektorej z uskutočnených volieb. Vzhľadom na to, že síce bolo v minulosti vyhlásených päť volieb, ale prebehli len štyri, čo Frešo počas diskusie opakovane opomínal a zdôrazňoval, že Smer päť krát nehlasovalo v prospech kandidáta opozície, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už uviedli v predchádzajúcich výrokoch, počas súčasnej vlády boli vyhlásených šesť volieb na predsedu NKÚ, no prebehli len štyri. V máji 2013 bola kandidatúra jediného kandidáta stiahnutá, a posledná voľba má prebehnúť neskôr v tomto roku. Voľba predsedu NKÚ je tajná, nemožno preto určiť, či Smer hlasoval za kandidáta v niektorej z uskutočnených volieb. Vzhľadom na to, že síce bolo v minulosti vyhlásených päť volieb, ale prebehli len štyri, čo Frešo počas diskusie opakovane opomínal a zdôrazňoval, že Smer päť krát nehlasovalo v prospech kandidáta opozície, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["NRSR", "nekonala", "uskutočniť"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/", "http://www.sme.sk/c/6986304/paska-vypise-novu-volbu-sefa-nku-ked-opozicia-predlozi-kandidata.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354841-bugar-ak-nebude-jediny-kandidat-na-sefa-nku-opozicia-by-volit-nemala/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:44.372526+00:00"}
{"id": "vr29682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29682", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Generácia detí, pod ktorú sa mali tieto zmeny priaznivo podpísať, už má za sebou desať rokov povinnej školskej dochádzky. A v medzinárodnom porovnaní, žiaľ, dosahuje v mnohých ohľadoch podpriemerné výsledky.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledného zverejneného testovanie PISA z roku 2012 sa slovenskí žiaci nachádzajú pod priemerom krajín OECD vo všetkých skúmaných kategóriách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prehľad najvýznamnejších zákonov v školstve prináša Centrálny informačný portál rezortu školstva . Pred dvanástimi rokmi- v roku 2003, bol zavedený Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon platí dodnes, niekoľkokrát bola prevedená jeho novelizácia . Najkomplexnejšie výsledky školstva poskytuje štúdie OECD PISA . Táto sa zameriava na schopnosť študentov pracovať s informáciami, nie na ich teoretické vedomosti. Posledné testovanie prebehlo v tomto roku (2015) no jeho výsledky ešte neboli zverejnené. Posledné dostupné testovanie prebehlo v roku 2012. Slovenský študenti sa celkovo umiestnili tesne pod priemerom OECD na 35. mieste (.pdf, s. 5). Jedným z ukazovateľov merania PISA je porozumenie čítaného textu. Slovenskí žiaci dosiahli v tomto teste (s. 5) 463 bodov, pričom priemer bol 496 bodov . Druhé meranie sa zameriava na matematickú gramotnosť žiakov. V roku 2012 (s. 5) mali naši študenti 482 bodov, čo je pod priemerom, ktorý bol 494 bodov. Tretím predmetom, ktorý sa porovnáva sú prírodné vedy. Slovenskí školáci dosiahli v roku 2012 (s. 5) 471 bodov, čo je o 30 menej ako priemer OECD. Slovensko je účastníkom testovania od roku 2003 a výsledky našich žiakov v rôznych predmetoch sa pohybujú stále na približne rovnakej úrovni, takže sa nedá hovoriť o zásadnej zmene. Posledné testovanie prinieslo zatiaľ najhoršie výsledky nášho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného zverejneného testovanie PISA z roku 2012 sa slovenskí žiaci nachádzajú pod priemerom krajín OECD vo všetkých skúmaných kategóriách. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prehľad najvýznamnejších zákonov v školstve prináša Centrálny informačný portál rezortu školstva . Pred dvanástimi rokmi- v roku 2003, bol zavedený Zákon č. 597/2003 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon platí dodnes, niekoľkokrát bola prevedená jeho novelizácia . Najkomplexnejšie výsledky školstva poskytuje štúdie OECD PISA . Táto sa zameriava na schopnosť študentov pracovať s informáciami, nie na ich teoretické vedomosti. Posledné testovanie prebehlo v tomto roku (2015) no jeho výsledky ešte neboli zverejnené. Posledné dostupné testovanie prebehlo v roku 2012. Slovenský študenti sa celkovo umiestnili tesne pod priemerom OECD na 35. mieste (.pdf, s. 5). Jedným z ukazovateľov merania PISA je porozumenie čítaného textu. Slovenskí žiaci dosiahli v tomto teste (s. 5) 463 bodov, pričom priemer bol 496 bodov . Druhé meranie sa zameriava na matematickú gramotnosť žiakov. V roku 2012 (s. 5) mali naši študenti 482 bodov, čo je pod priemerom, ktorý bol 494 bodov. Tretím predmetom, ktorý sa porovnáva sú prírodné vedy. Slovenskí školáci dosiahli v roku 2012 (s. 5) 471 bodov, čo je o 30 menej ako priemer OECD. Slovensko je účastníkom testovania od roku 2003 a výsledky našich žiakov v rôznych predmetoch sa pohybujú stále na približne rovnakej úrovni, takže sa nedá hovoriť o zásadnej zmene. Posledné testovanie prinieslo zatiaľ najhoršie výsledky nášho školstva. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["PISA", "Centrálny informačný portál rezortu školstva", "novelizácia", "PISA", "35. mieste", "dosiahli v tomto teste", "2012", "2012"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/6077.pdf", "https://www.iedu.sk/vseobecne_informacie/legislativa/zakony/Stranky/default.aspx", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597/info", "http://www.nucem.sk/sk/medzinarodne_merania/project/5", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:22.227600+00:00"}
{"id": "vr29977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29977", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Mnoho Slovákov v minulosti emigrovalo a našlo útočisko v západných krajinách, napríklad aj v Rakúsku a Nemecku.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slováci v minulosti patrili a takisto v súčasnosti patria k tradičným vysťahovaleckým národom. Veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí z rôznych dôvodov, či už ekonomických alebo politických, ktorí boli schopní sa v minulosti úspešne usadiť a zaradiť do spoločnosti po svojom vycestovaní do cudziny, ukazuje solidaritu a pomoc, akej sa im dostalo v zahraničí. Patria sem aj krajiny západnej Európy ako napríklad Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko či Francúzsko, ktoré poskytli Slovákom v rámci jednotlivých migračných vĺn nové miesto pre život.\n\nV súčasnosti žije vo svete približne 2,8 milióna zahraničných Slovákov. Status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú len Slováci žijúci v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a rozvetveným systémom spolkového života. Slováci žijúci v západnej Európe a v zámorí nemajú takýto právny status menšiny podľa zákonov daných krajín. Najväčí počet Slovákov (približné údaje) v západnej Európe žije vo Veľkej Británii (90.000), v Nemecku (25.000), Rakúsku (25.000) a Francúzsku (13.000)\n\nSlovákov v zahraničí možno rozdeliť na dve skupiny: na Slovákov, ktorí odišli do cudziny v dôsledku politických zmien najmä po zániku uhorského štátu v roku 1918 a v prípade Podkarpatskej Ukrajiny v roku 1945, a ich potomkov. Do druhej skupiny patria tí, ktorí emigrovali do zahraničia od druhej polovice 19. storočia (z Uhorska), po prvej svetovej vojne (z ČSR), po druhej svetovej vojne (najmä po februári 1948 a auguste 1968), až po súčasnosť .\n\n/data/images/emigranti_web-1000x802.jpg\n\nZdroj: Denník N (31. máj 2015)\n\nPo auguste 1968 do konca roku 1969 utieklo z ČSSR takmer 104 tisíc ľudí. V roku 1970 predstavovali Slováci približne 17,5% z 68-tisíc občanov Československa žijúcich v zahraničí. Išlo o politické, ako aj ekonomické dôvody.\n\nPo vstupe do EÚ v roku 2004 a otvorení pracovných trhov členských štátov Slovensku veľký nárast migrácie zaznamenali menej tradičné destinácie ako Veľká Británia a Írsko a od roku 2008 Maďarsko.\n\nSlováci patria k tradičným európskym vysťahovaleckým národom. Len vysokoškolských vzdelaných do 35 rokov odchádza ročne 10 tisíc osôb. Odchádza každý tretí vysokoškolák a mnohí potom v zahraničí pracujú v nízko kvalifikovaných pozíciách, lebo zarobia viac ako na Slovensku vo svojom odbore.\n\nPodľa odhadov pracuje v zahraničí v súčasnosti približne 250.000 Slovákov. V rámci cieľových destinácii prvú priečku obsadilo v roku 2014 Rakúsko, keď tam odišlo približne 39-tisíc Slovákov za prácou na menej ako jeden rok. Druhé miesto patrí Českej republike s 38 tisícami Slovákov. Dve tretiny migrantov predstavujú muži. 65% ľudí je vo veku 25-44 rokov, pričom 85 percent z nich má stredoškolské a 12-13% vysokoškolské vzdelanie.", "analysis_paragraphs": ["Slováci v minulosti patrili a takisto v súčasnosti patria k tradičným vysťahovaleckým národom. Veľký počet Slovákov žijúcich v zahraničí z rôznych dôvodov, či už ekonomických alebo politických, ktorí boli schopní sa v minulosti úspešne usadiť a zaradiť do spoločnosti po svojom vycestovaní do cudziny, ukazuje solidaritu a pomoc, akej sa im dostalo v zahraničí. Patria sem aj krajiny západnej Európy ako napríklad Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko či Francúzsko, ktoré poskytli Slovákom v rámci jednotlivých migračných vĺn nové miesto pre život.", "V súčasnosti žije vo svete približne 2,8 milióna zahraničných Slovákov. Status národnostných menšín, zakotvený v zákonoch, majú len Slováci žijúci v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a rozvetveným systémom spolkového života. Slováci žijúci v západnej Európe a v zámorí nemajú takýto právny status menšiny podľa zákonov daných krajín. Najväčí počet Slovákov (približné údaje) v západnej Európe žije vo Veľkej Británii (90.000), v Nemecku (25.000), Rakúsku (25.000) a Francúzsku (13.000)", "Slovákov v zahraničí možno rozdeliť na dve skupiny: na Slovákov, ktorí odišli do cudziny v dôsledku politických zmien najmä po zániku uhorského štátu v roku 1918 a v prípade Podkarpatskej Ukrajiny v roku 1945, a ich potomkov. Do druhej skupiny patria tí, ktorí emigrovali do zahraničia od druhej polovice 19. storočia (z Uhorska), po prvej svetovej vojne (z ČSR), po druhej svetovej vojne (najmä po februári 1948 a auguste 1968), až po súčasnosť .", "/data/images/emigranti_web-1000x802.jpg", "Zdroj: Denník N (31. máj 2015)", "Po auguste 1968 do konca roku 1969 utieklo z ČSSR takmer 104 tisíc ľudí. V roku 1970 predstavovali Slováci približne 17,5% z 68-tisíc občanov Československa žijúcich v zahraničí. Išlo o politické, ako aj ekonomické dôvody.", "Po vstupe do EÚ v roku 2004 a otvorení pracovných trhov členských štátov Slovensku veľký nárast migrácie zaznamenali menej tradičné destinácie ako Veľká Británia a Írsko a od roku 2008 Maďarsko.", "Slováci patria k tradičným európskym vysťahovaleckým národom. Len vysokoškolských vzdelaných do 35 rokov odchádza ročne 10 tisíc osôb. Odchádza každý tretí vysokoškolák a mnohí potom v zahraničí pracujú v nízko kvalifikovaných pozíciách, lebo zarobia viac ako na Slovensku vo svojom odbore.", "Podľa odhadov pracuje v zahraničí v súčasnosti približne 250.000 Slovákov. V rámci cieľových destinácii prvú priečku obsadilo v roku 2014 Rakúsko, keď tam odišlo približne 39-tisíc Slovákov za prácou na menej ako jeden rok. Druhé miesto patrí Českej republike s 38 tisícami Slovákov. Dve tretiny migrantov predstavujú muži. 65% ľudí je vo veku 25-44 rokov, pričom 85 percent z nich má stredoškolské a 12-13% vysokoškolské vzdelanie."], "analysis_date": "2015-09-22", "analysis_sources": {"text": ["žije", "utieklo", "zaznamenali", "patria", "odhadov"], "url": ["http://slovake.eu/sk/intro/language/slovaks", "http://www.multikulti.sk/ine/sucasna_migracia_zo_slovenska_v_historickej_perspektive.html", "http://www.multikulti.sk/ine/sucasna_migracia_zo_slovenska_v_historickej_perspektive.html", "http://www.slovenskezahranicie.sk/sk/stranka/24/sucasne-migracne-pohyby", "http://spectator.sme.sk/c/20057367/many-slovaks-still-migrate-for-work.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:07.938935+00:00"}
{"id": "vr27200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27200", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ponúkli sme ho (stratégiu ako by Slovensko malo vyzerať o 15-20-30 rokov, pozn.) na širokú spoločenskú diskusiu, ale nenašli sme zhodu s opozíciou.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská akadémia vied v roku 2010 skutočne vydala takýto dokument , a to pod názvom Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf), pričom na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok autorov aj vedeckých pracovníkov. Predseda vlády ponúkol tento dokument na širokú spoločenskú diskusiu. V príhovore k prezentácii stratégie Fico povedal:", "analysis_paragraphs": ["Slovenská akadémia vied v roku 2010 skutočne vydala takýto dokument , a to pod názvom Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (.pdf), pričom na jeho tvorbe sa podieľalo niekoľko desiatok autorov aj vedeckých pracovníkov. Predseda vlády ponúkol tento dokument na širokú spoločenskú diskusiu. V príhovore k prezentácii stratégie Fico povedal:"], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["dokument", "Stratégia", "podieľalo", "príhovore", "SITA"], "url": ["http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/data/files/5613.pdf", "http://ekonom.sav.sk/sk/publikacie/strategia-rozvoja-slovenskej-spolocnosti-p182", "http://archiv.vlada.gov.sk/old.uv/11308/prepis-prihovoru-predsedu-vlady-sr-rfica-na-prezentacii-vizie-a-strategie-rozvoja-slovenskej-spolocnosti.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/90456-sav-uvita-ak-jej-strategiu-vyuziju-vsetky-strany/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:17.005296+00:00"}
{"id": "vr26564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26564", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nakoniec sa dohodlo memorandum (o dodávkach plynu, pozn.) aj v spolupráci s Európskou komisiou, to znamená, trojstranne, my sme ju podpísali, poslali ukrajinskej strane...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že memorandum ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu zo Slovenska Slovensko podpísalo a poslalo na Ukrajinu. Európska Únia spolupracovala na tomto memorande. Medzičasom návrh dohody podpísala aj ukrajinská strana. Podrobne o tejto dohode informuje SITA . Memorandum reaguje na problémy Ukrajiny s dodávkami plynu od Ruska. To totiž od Ukrajiny požadovalo približne 400 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Memorandum predstavuje dohodu o spoločnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou pri hľadaní technickej realizácie vybudovania reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Memorandum teda nepredstavuje záväzok Slovenska o dodávaní plynu ukrajinskej strane, ale iba o spolupráci pri možných spôsoboch realizácie tohto produktu. Návrh dohody pred pár dňami (15. januára 2014) podpísala aj ukrajinská strana, podľa správy SITA už EUSTREAM (slovenský prepravca plynu) pozval predstaviteľov NAFTOGAZu (ukrajinský prepravca plynu) na spoločné rokovania ohľadom finalizácie memoranda. Ako uvádzame nižšie, Ukrajina vyrokovala s Ruskom nižšie ceny plynu, takže k realizácii dohody nakoniec nemusí dôjsť. Euractiv a Reuters informujú , že memorandum o reverznom toku plynu na Ukrajinu bola spolupráca s Európskou úniou. Demagog.SK nezistil originálne znenie memoranda. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že memorandum ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu zo Slovenska Slovensko podpísalo a poslalo na Ukrajinu. Európska Únia spolupracovala na tomto memorande. Medzičasom návrh dohody podpísala aj ukrajinská strana. Podrobne o tejto dohode informuje SITA . Memorandum reaguje na problémy Ukrajiny s dodávkami plynu od Ruska. To totiž od Ukrajiny požadovalo približne 400 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Memorandum predstavuje dohodu o spoločnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou pri hľadaní technickej realizácie vybudovania reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Memorandum teda nepredstavuje záväzok Slovenska o dodávaní plynu ukrajinskej strane, ale iba o spolupráci pri možných spôsoboch realizácie tohto produktu. Návrh dohody pred pár dňami (15. januára 2014) podpísala aj ukrajinská strana, podľa správy SITA už EUSTREAM (slovenský prepravca plynu) pozval predstaviteľov NAFTOGAZu (ukrajinský prepravca plynu) na spoločné rokovania ohľadom finalizácie memoranda. Ako uvádzame nižšie, Ukrajina vyrokovala s Ruskom nižšie ceny plynu, takže k realizácii dohody nakoniec nemusí dôjsť. Euractiv a Reuters informujú , že memorandum o reverznom toku plynu na Ukrajinu bola spolupráca s Európskou úniou. Demagog.SK nezistil originálne znenie memoranda. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "informujú"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ukrajina-podpisala-dohodu-o-dodavkach/778631-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/slovensko-coskoro-spusti-reverzny-tok-plynu-ukrajinu-021767"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:23.298111+00:00"}
{"id": "vr34897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34897", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Čakali na zámienku, ako aby nemuseli teda hlasovať, nemuseli byť prítomní. No nakoniec tam bola tá roztržka medzi pánom Matovičom a pánom Kaliňákom, okamžite zámienka, ideme preč...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zúžení imunity sa malo hlasovať podľa agentúrnej správy SITA a tiež TASR 10. septembra 2010, ale bolo odložené kvôli incidentu poslancov Matoviča a Kaliňáka, ktoré bolo dôvodom na opustenie rokovacej sály poslancov za Smer-SD.", "analysis_paragraphs": ["O zúžení imunity sa malo hlasovať podľa agentúrnej správy SITA a tiež TASR 10. septembra 2010, ale bolo odložené kvôli incidentu poslancov Matoviča a Kaliňáka, ktoré bolo dôvodom na opustenie rokovacej sály poslancov za Smer-SD."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podľa agentúrnej správy SITA a tiež TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/smer-sd-rokovanie-o-imunite-bojkotuje/216192-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:42.192748+00:00"}
{"id": "vr31026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31026", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Volkswagen ohlásil teraz, že bude rozširovať výrazné investície v Bratislave, 1,5 až 2 miliardy eur ide Volkswagen investovať do rozšírenia bratislavského závodu a hlavný dôvod, prečo sa rozhodli pre Slovensko, bolo euro. Slovensko je členom eurozóny.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál etrend.sk. uvádza, že nemecká automobilka Volkswagen chystá vo svojej slovenskej dcérskej firme investíciu za 1,1 miliardy eur do výrazného rozšírenia zvarovacích kapacít. Novinkou je, že \" ako prvá z automobiliek postaví na Slovensku priamo výskumno-inovačné a aplikačné centrum pre oblasť zvárania,\" tvrdí portál. Firma tento zámer zverejnila v štúdii pre posúdenie vplyvov na životné prostredie a podľa hovorcu firmy Vladimíra Machalíka to súvisí s ich plánmi preinvestovať na Slovensku v najbližších piatich rokoch približne 1,5 miliardy eur.\" Podľa denníka SME by priamo vo výrobe malo vzniknúť zhruba 1 200 pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Portál etrend.sk. uvádza, že nemecká automobilka Volkswagen chystá vo svojej slovenskej dcérskej firme investíciu za 1,1 miliardy eur do výrazného rozšírenia zvarovacích kapacít. Novinkou je, že \" ako prvá z automobiliek postaví na Slovensku priamo výskumno-inovačné a aplikačné centrum pre oblasť zvárania,\" tvrdí portál. Firma tento zámer zverejnila v štúdii pre posúdenie vplyvov na životné prostredie a podľa hovorcu firmy Vladimíra Machalíka to súvisí s ich plánmi preinvestovať na Slovensku v najbližších piatich rokoch približne 1,5 miliardy eur.\" Podľa denníka SME by priamo vo výrobe malo vzniknúť zhruba 1 200 pracovných miest."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["etrend.sk.", "tvrdí", "podľa", "Podľa"], "url": ["http://auto.etrend.sk/auto-biznis0/volkswagen-prinesie-investiciu-za-1-1-miliardy.html", "http://auto.etrend.sk/auto-biznis0/volkswagen-prinesie-investiciu-za-1-1-miliardy.html", "http://auto.etrend.sk/auto-biznis0/volkswagen-prinesie-investiciu-za-1-1-miliardy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6179402/volkswagen-chysta-u-nas-investiciu-za-11-miliardy-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:51.909945+00:00"}
{"id": "vr14455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14455", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) sú dnes nemocnice, ktorých 90 % príjmov ide na mzdy.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa mediálne dostupných informácií takmer 90 % príjmov išlo na mzdy v žilinskej nemocnici a 80 % až 90 % v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v roku 2012. Aktuálne informácie o všetkých nemocniciach sa tímu Demagog.sk nepodarilo nájsť a výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline išlo na platy zamestnancov v roku 2012 takmer 90 % príjmov a v Univerzitnej nemocnici v Bratislave 80 % až 90 %. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu náklady na mzdy a odvody prestavujú 57,34 až 64,76 percent z celkových nákladov sledovaných nemocníc. Z analýzy zo Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky 2014 (s.31, . pdf ) je zrejmé, že v univerzitných nemocniciach predstavujú náklady na mzdy a odvody 53,3 % celkových nákladov a vo všeobecných a špecializovaných nemocniciach je to 48,9 %. Údaje pre jednotlivé nemocnice nie sú k dispozícii. Z Pravda.sk (2012): „Riaditeľ FNsP Žilina Štefan Volák tvrdí, že až 90 percent príjmov od zdravotných poisťovní ide na mzdy zamestnancov.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa mediálne dostupných informácií takmer 90 % príjmov išlo na mzdy v žilinskej nemocnici a 80 % až 90 % v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v roku 2012. Aktuálne informácie o všetkých nemocniciach sa tímu Demagog.sk nepodarilo nájsť a výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline išlo na platy zamestnancov v roku 2012 takmer 90 % príjmov a v Univerzitnej nemocnici v Bratislave 80 % až 90 %. Podľa zistení Najvyššieho kontrolného úradu náklady na mzdy a odvody prestavujú 57,34 až 64,76 percent z celkových nákladov sledovaných nemocníc. Z analýzy zo Zdravotníckej ročenky Slovenskej republiky 2014 (s.31, . pdf ) je zrejmé, že v univerzitných nemocniciach predstavujú náklady na mzdy a odvody 53,3 % celkových nákladov a vo všeobecných a špecializovaných nemocniciach je to 48,9 %. Údaje pre jednotlivé nemocnice nie sú k dispozícii. Z Pravda.sk (2012): „Riaditeľ FNsP Žilina Štefan Volák tvrdí, že až 90 percent príjmov od zdravotných poisťovní ide na mzdy zamestnancov.\""], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Žiline", "Bratislave", "kontrolného", "pdf", "Pravda.sk"], "url": ["http://zilina.sme.sk/c/6622048/oddelenia-vraj-zatvarat-nemusia.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6559600/nemocnice-skryvaju-dlh-meskanim-faktur-za-energie-neplatia-roky.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7259410/vacsina-penazi-nemocnic-ide-na-mzdy-a-odvody.html", "http://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2014/ekonomicke_ukazovatele.pdf", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/253583-nemocnice-siahaju-na-priplatky-a-planuju-prepustanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:48.173082+00:00"}
{"id": "vr13775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13775", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "V Prešovskom kraji...je deväť žiakov v tomto systéme (duálneho vzdelávania, pozn.).", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do duálneho vzdelávania sa v Prešovskom kraji zapojila jedna škola, tri firmy a len deväť žiakov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \" Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka.\" Podľa informácií od ministerstva školstva pre TASR sa do duálneho vzdelávania zapojilo 422 žiakov, z toho len deväť v Prešovskom kraji. \"Najvyšší počet žiakov v duálnom systéme vzdelávania je v Trenčianskom (99), Nitrianskom (93) a Košickom (73) kraji. V týchto krajoch je aj najvyšší počet zamestnávateľov, ktorí sa do systému prihlásili. Najmenej, iba deväť žiakov je súčasťou duálneho vzdelávania v Prešovskom kraji. Z tohto regiónu je aj najmenej zapojených zamestnávateľov, a to traja.\" Tabuľka žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania podľa krajov:", "analysis_paragraphs": ["Do duálneho vzdelávania sa v Prešovskom kraji zapojila jedna škola, tri firmy a len deväť žiakov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \" Duálne vzdelávanie je systém odborného vzdelávania a prípravy na výkon povolania, ktorým sa získavajú vedomosti, schopnosti a zručnosti potrebné pre povolanie. Vyznačuje sa najmä úzkym prepojením všeobecného a odborného teoretického vzdelávania v strednej odbornej škole s praktickou prípravou u konkrétneho zamestnávateľa. Systém duálneho vzdelávania je výnimočný tým, že vytvára partnerský vzťah medzi zamestnávateľom a žiakom, ktorý je definovaný vo forme učebnej zmluvy, ktorá upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k praktickému vyučovaniu žiaka.\" Podľa informácií od ministerstva školstva pre TASR sa do duálneho vzdelávania zapojilo 422 žiakov, z toho len deväť v Prešovskom kraji. \"Najvyšší počet žiakov v duálnom systéme vzdelávania je v Trenčianskom (99), Nitrianskom (93) a Košickom (73) kraji. V týchto krajoch je aj najvyšší počet zamestnávateľov, ktorí sa do systému prihlásili. Najmenej, iba deväť žiakov je súčasťou duálneho vzdelávania v Prešovskom kraji. Z tohto regiónu je aj najmenej zapojených zamestnávateľov, a to traja.\" Tabuľka žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania podľa krajov:"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Duálne", "TASR", "zapojených"], "url": ["http://rsov.sk/system_dualneho_vzdelavania", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/system-dualneho-vzdelavania-skolstvo/158749-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368919-firmy-budu-musiet-viac-lakat-deviatakov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:28.807302+00:00"}
{"id": "vr15815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15815", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda v súlade s európskou dopravnou politikou a medzinárodnými záväzkami bude naďalej finančne podporovať a zvyšovať úroveň bezpečnosti leteckej prevádzky. So zreteľom na nové bezpečnostné výzvy vláda posilní ochranu a bezpečnosť civilného letectva.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda každoročne prispieva finančnými dotáciami na podporu bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. V roku 2016 vláda vynaložila celkom 2 789 790 eur na zabezpečenie bezpečnostnej ochrany letísk. Z celkovej sumy získalo 1 743 770 eur Letisko M.R.Štefánika v Bratislave, 487 456 eur Letisko Košice, 102 761 eurmi prispela vláda Letisku Piešťany, 174 642 Letisku Sliač, 197 880 eur Letisku Poprad -Tatry a 83 281 eur dostala Letisková spoločnosti Žilina. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne informácie o podrobnejších krokoch, ktoré chce vláda podstúpiť k posilneniu ochrany a bezpečnosti leteckej dopravy. Sľub teda hodnotíme ako čiastočne splnený.", "analysis_paragraphs": ["Vláda každoročne prispieva finančnými dotáciami na podporu bezpečnosti civilnej leteckej dopravy. V roku 2016 vláda vynaložila celkom 2 789 790 eur na zabezpečenie bezpečnostnej ochrany letísk. Z celkovej sumy získalo 1 743 770 eur Letisko M.R.Štefánika v Bratislave, 487 456 eur Letisko Košice, 102 761 eurmi prispela vláda Letisku Piešťany, 174 642 Letisku Sliač, 197 880 eur Letisku Poprad -Tatry a 83 281 eur dostala Letisková spoločnosti Žilina. Nepodarilo sa nám však nájsť žiadne informácie o podrobnejších krokoch, ktoré chce vláda podstúpiť k posilneniu ochrany a bezpečnosti leteckej dopravy. Sľub teda hodnotíme ako čiastočne splnený."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["vynaložila", "vzniku registra leteckých pasažierov", "(Passenger Name Register)", "diskutovalo", "vyjadrila"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=64811", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/390160-lety-po-novom-sukromie-ustupi-bezpecnosti/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN-SK/TXT/?qid=1487795591690&uri=CELEX:32016L0681&from=en", "http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/390717-krajiny-eu-potvrdili-vznik-registra-pasazierov-leteckych-spojov/", "http://hnonline.sk/svet/595485-brusel-riesi-register-cestujucich-v-leteckej-doprave-sulik-opatrenia-spochybnuje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:10.756766+00:00"}
{"id": "vr26587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26587", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Pokiaľ ide o financovanie, viete, podnikám od roku 1992 podnikám a podnikám v nehnuteľnostiach.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa viacerých zdrojov J. Behýl podnikal v oblasti nehnuteľností od roku 1992. Tvrdenie Jozefa Behýla môžeme konfrontovať s údajmi uvedenými v jeho životopise , dostupnom prostredníctvom jeho osobnej internetovej stránky . V nej je skutočne, ako činnosť, udané podnikanie v oblasti nehnuteľností a to od rokov 1992 po súčasnosť. Jeho tvrdenie sme konfrontovali taktiež s údajmi dostupnými prostredníctvom Obchodného Registra SR (Jozef Behýl, bytom Ševčenkova 4, Bratislava). Z týchto údajov vyplýva, že je angažovaný v mnohých obchodných spoločnostiach v oblasti podnikania s nehnuteľnosťami. Možno potvrdiť aj časové obdobie tejto činnosti, prvá spoločnosť v ktorej sa angažoval, bola založená roku 1992 (M B F spol. s. r. o.) Menovite, aktuálne pôsobí v týchto spoločnostiach: EUROPEX - SK, spol. s r.o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností (realitná činnosť) od roku 2005. EUROPEX, spol. s r.o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2001 HELLAS Invest, spol. s. r. o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2005 HELLAS Trading , spol. s. r. o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2003 Spoločnosti v ktorých pôsobil: M B F spol . s. r. o. - v likvidácii - realitná kancelária - od roku 1992 ARIS Reality s. r. o . (do roku 2010) - vystúpil - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) - od roku 2005 A1 development, s. r. o. (do roku 2013) - vystúpil - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ) - od roku 2005 Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa viacerých zdrojov J. Behýl podnikal v oblasti nehnuteľností od roku 1992. Tvrdenie Jozefa Behýla môžeme konfrontovať s údajmi uvedenými v jeho životopise , dostupnom prostredníctvom jeho osobnej internetovej stránky . V nej je skutočne, ako činnosť, udané podnikanie v oblasti nehnuteľností a to od rokov 1992 po súčasnosť. Jeho tvrdenie sme konfrontovali taktiež s údajmi dostupnými prostredníctvom Obchodného Registra SR (Jozef Behýl, bytom Ševčenkova 4, Bratislava). Z týchto údajov vyplýva, že je angažovaný v mnohých obchodných spoločnostiach v oblasti podnikania s nehnuteľnosťami. Možno potvrdiť aj časové obdobie tejto činnosti, prvá spoločnosť v ktorej sa angažoval, bola založená roku 1992 (M B F spol. s. r. o.) Menovite, aktuálne pôsobí v týchto spoločnostiach: EUROPEX - SK, spol. s r.o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností (realitná činnosť) od roku 2005. EUROPEX, spol. s r.o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2001 HELLAS Invest, spol. s. r. o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2005 HELLAS Trading , spol. s. r. o. - sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností od roku 2003 Spoločnosti v ktorých pôsobil: M B F spol . s. r. o. - v likvidácii - realitná kancelária - od roku 1992 ARIS Reality s. r. o . (do roku 2010) - vystúpil - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť) - od roku 2005 A1 development, s. r. o. (do roku 2013) - vystúpil - sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností ( realitná činnosť ) - od roku 2005 Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["životopise", "osobnej internetovej stránky", "Obchodného Registra", "EUROPEX", "EUROPEX, spol.", "HELLAS Invest,", "HELLAS Trading", "M B F spol", "ARIS Reality", "A1 development, s. r. o."], "url": ["http://www.jozefbehyl.sk/media/jozef_behyl_zivotopis.pdf", "http://www.jozefbehyl.sk/preco-kandidujem", "http://www.orsr.sk/search_osoba.asp", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=63553&SID=2&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=24151&SID=2&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=62067&SID=2&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=11264&SID=2&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5083&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=62172&SID=2&P=1", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=62172&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:32.351893+00:00"}
{"id": "vr14272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14272", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "..alarmy napríklad zverejnené iniciatívou A dosť alebo aj iné štatisticky ukazujú klesajúce výsledky v PISE", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poliačik reagoval týmto výrokom na počet rodičov, ktorí petíciou podporili štrajk učiteľov z dôvodu zlých výsledkov žiakov v medzinárodných testovaniach a nespokojnosťou zo stavu slovenského školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko dosahuje v testovaniach PISE stále horšie výsledky, ktoré sú pod priemerom krajín OECD. Kampaň \"A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska!” je občianskou iniciatívou, ktorá upozorňuje na stav vzdelávania na Slovensku. Kampaň, ktorá potrvá od októbra 2015 do marcových parlamentných volieb, má za cieľ primäť politikov k navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. Aktivisti kampane vidia hlavné problémy slovenského školstva v nedostatočnom materiálnom zabezpečení škôl, nízkej motivácii na prácu pedagóga a slabom ekonomickom a sociálnom postavení všetkých zamestnancov školstva, ktoré vyplývajú z nekoncepčnosti pri jeho riadení a finančného poddimenzovania. Slovensko vo výsledkoch štúdie OECD PISA 2012 , ktorá overuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce, skončilo v matematickej gramotnosti na 34., v prirodovednej gramotnosti na 40. a v čitateľskej gramotnosti na 43. mieste. Slovensko sa v tejto štatistike nachádza výrazne pod priemernou úrovňou OECD. Z výsledkov PISA 2009 vyplýva, že Slovensko sa nachádza pod priemernou úrovňou OECD v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky ( rok 2012, pozn .) slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD:z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23.–29. mieste v matematike, na 28. –31.mieste v prírodných vedách.Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie. (kampanadost.sk; . pdf , s.1)", "analysis_paragraphs": ["Poliačik reagoval týmto výrokom na počet rodičov, ktorí petíciou podporili štrajk učiteľov z dôvodu zlých výsledkov žiakov v medzinárodných testovaniach a nespokojnosťou zo stavu slovenského školstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Slovensko dosahuje v testovaniach PISE stále horšie výsledky, ktoré sú pod priemerom krajín OECD. Kampaň \"A DOSŤ! Nehazardujme s budúcnosťou Slovenska!” je občianskou iniciatívou, ktorá upozorňuje na stav vzdelávania na Slovensku. Kampaň, ktorá potrvá od októbra 2015 do marcových parlamentných volieb, má za cieľ primäť politikov k navýšeniu financií do vzdelávania a k naštartovaniu zásadných zmien v školstve. Aktivisti kampane vidia hlavné problémy slovenského školstva v nedostatočnom materiálnom zabezpečení škôl, nízkej motivácii na prácu pedagóga a slabom ekonomickom a sociálnom postavení všetkých zamestnancov školstva, ktoré vyplývajú z nekoncepčnosti pri jeho riadení a finančného poddimenzovania. Slovensko vo výsledkoch štúdie OECD PISA 2012 , ktorá overuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce, skončilo v matematickej gramotnosti na 34., v prirodovednej gramotnosti na 40. a v čitateľskej gramotnosti na 43. mieste. Slovensko sa v tejto štatistike nachádza výrazne pod priemernou úrovňou OECD. Z výsledkov PISA 2009 vyplýva, že Slovensko sa nachádza pod priemernou úrovňou OECD v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti. Po prvýkrát od roku 2003 sú výsledky ( rok 2012, pozn .) slovenských žiakov vo všetkých troch oblastiach významne horšie, ako je priemerný výkon krajín OECD:z 34 krajín sme na 32. mieste v čitateľskej gramotnosti, 23.–29. mieste v matematike, na 28. –31.mieste v prírodných vedách.Výrazne narástlo zastúpenie žiakov v tzv. rizikovej skupine (s najnižšou úrovňou vedomostí). Zároveň významne pokleslo percentuálne zastúpenie žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach vo všetkých troch sledovaných oblastiach. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov znížil a až 28,2 % žiakov sa svojím výkonom zaradilo do tzv. rizikovej skupiny. To znamená, že títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú potrebné pre ich ďalšie vzdelávanie. (kampanadost.sk; . pdf , s.1)"], "analysis_date": "2016-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Kampaň", "PISA 2012", "PISA 2009", "pdf"], "url": ["http://kampanadost.sk/", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf", "http://kampanadost.sk/wp-content/uploads/2015/12/01-KAMPAN-A-DOST-ALARMY.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:35.139620+00:00"}
{"id": "vr30942", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30942", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Počkajte pán Paška, 600 miliónov v hotovosti (zaplatí Slovensko do eurovalu pozn.) a ďalších 5 miliárd záruky a to nehovorím o tom, že už v októbri sme schválili 7,7 miliárd záruky, to je plus k tomu, to musíte nasčítať, už sme pri 14,", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA z dňa 3. februára 2012 : \"Európsky mechanizmus pre stabilitu patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu v piatich splátkach 659,2 mil. eur a celková výška akcií upísaných Slovenskom bude predstavovať sumu 5,768 mld. eur .\" \"ESM nadväzuje na Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) tzv. dočasný euroval. Ten vznikol ešte 9. mája 2010 ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. Pôvodný objem záruk v EFSF dosahoval 440 mld. eur, pričom podiel Slovenska zodpovedal sume záruk 4,372 mld. eur. Lídri eurozóny sa však neskôr rozhodli garancie navýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni 440 mld. eur. Podiel záruk Slovenska na navýšenom eurovale stúpol na 7,7 mld. eur .\" 0,6592 + 5,768 + 7,7 = 14,1272 mld. eur Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SITA z dňa 3. februára 2012 : \"Európsky mechanizmus pre stabilitu patrí do druhej vlny balíka opatrení, cieľom ktorých je poskytnúť pomoc členskému štátu eurozóny v ťažkej finančnej situácii a tým udržať finančnú stabilitu eurozóny ako takej. Slovensko zaplatí do trvalého eurovalu v piatich splátkach 659,2 mil. eur a celková výška akcií upísaných Slovenskom bude predstavovať sumu 5,768 mld. eur .\" \"ESM nadväzuje na Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF) tzv. dočasný euroval. Ten vznikol ešte 9. mája 2010 ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. Pôvodný objem záruk v EFSF dosahoval 440 mld. eur, pričom podiel Slovenska zodpovedal sume záruk 4,372 mld. eur. Lídri eurozóny sa však neskôr rozhodli garancie navýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni 440 mld. eur. Podiel záruk Slovenska na navýšenom eurovale stúpol na 7,7 mld. eur .\" 0,6592 + 5,768 + 7,7 = 14,1272 mld. eur Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["SITA z dňa 3. februára 2012"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/zacina-proces-ratifikacie-trvaleho-eurovalu/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:43.818362+00:00"}
{"id": "vr30721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30721", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Fakt je ten, že kým rebríček chudoby za našej vlády alebo v rebríčku chudoby za našej vlády Slovensko vyzeralo veľmi dobre, tak v rebríčku chudoby sa teraz súčasná vláda a súčasné Slovensko prepadlo takmer úplne na spodok.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Z uvedených meraní nie je zrejmý prepad v rebríčku chudoby \"takmer na spodok\".", "analysis_paragraphs": ["R. Fico by mal najskôr upresniť aký rebríček chudoby má na mysli. Z uvedených meraní nie je zrejmý prepad v rebríčku chudoby \"takmer na spodok\"."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "EU SILC 2010", "2005", "aprílu 2010", "aprílu 2011"], "url": ["http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2010_EN_Complete_reprint.pdf", "http://hdr.undp.org/en/media/HDR_2011_EN_Complete.pdf", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/eu-silc-2010.pdf", "http://ec.europa.eu/employment_social/2010againstpoverty/export/sites/default/downloads/Topic_of_the_month/SK_Thematic_article8_Situation_of_groups_most_threatened_by_poverty.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:33.789321+00:00"}
{"id": "49214", "numeric_id": 49214, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49214", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Štát nedotuje cenu elektrickej energie, to nie je pravda, tých 61 eur nie je dotovaná cena. Slovenské elektrárne vyrábajú z jadra prúd za 38, len oni ho v dvojročnom predstihu predajú.", "statement_date": "2023-08-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cena 61,2 eur za megawatthodinu silovej elektriny, na ktorej sa štát v memorande dohodol so Slovenskými elektrárňami, nie je dotovaná, hoci náklady na distribúciu či podporu obnoviteľných zdrojov štát dotuje. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé.\n\nVo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární ohľadom zvýhodnených dodávok elektrickej energie pre domácnosti. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu počas rokov 2023 a 2024.\n\nEurópska komisia v novembri 2022 memorandum schválila , čo predstavovalo posledný veľký krok na to, aby sa mohlo opatrenie uviesť do platnosti. Bez štátnej pomoci hrozilo, že by domácnosti platili viac ako 600 eur za megawatthodinu.\n\nSlovenské elektrárne vyrobenú elektrinu predávajú dva až tri roky dopredu. V roku 2022 jej predali viac, ako dokážu vyrobiť, a museli ju draho dokupovať, pretože elektrinu pre rok 2023 predali dávnejšie za nižšie ceny. Za rok 2023 tak utrpeli jednu z najväčších strát za poslednú dekádu.\n\nK zlému hospodárskemu výsledku prispelo podľa Denníka N aj spomínané memorandum so štátom V dôsledku dohody so štátom nemohli Slovenské elektrárne časť vyrobeného objemu zobchodovať, čím sa pripravili o zisky. V Slovenských elektrárňach má pritom zhruba tretinový podiel štát.\n\nDohoda so Slovenskými elektrárňami sa však vzťahuje len na komoditu, tzv. silovú elektrinu. a netýka sa ostatných zložiek, ktoré tvoria koncovú cenu elektriny. Ide o poplatky obsiahnuté v cene elektriny, ktoré pokrývajú napríklad náklady na distribúciu elektriny. Koncovú cenu elektrickej energie okrem silovej elektriny tvorí šesť ďalších položiek, pričom ich spoločný podiel na celkovej cene je v tomto roku viac ako 50%.\n\nTieto poplatky určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Odberatelia však vďaka zastropovaniu neplatia poplatky vo výške určenej ÚRSO ale vo výške, ktorú určili vládne nariadenia. Rozdiel medzi tým, čo stanovil ÚRSO a čo určili vládne nariadenia musí distribučným spoločnostiam kompenzovať štát. Z dát rezortu hospodárstva vyplýva, že dotovanie cien elektriny zo štátneho rozpočtu vyšlo od začiatku roka na 280 miliónov eur.\n\nS informáciou, že Slovenské elektrárne vyrábajú jednu megawatthodinu (MWh) za 38 eur prišiel v minulom roku ešte Igor Matovič. Náklady na výrobu jednej MWh elektrickej energie nie sú z verejných zdrojov známe, podľa Denníka N boli v minulosti prevádzkové náklady okolo 30 eur.\n\nRichard Sulík pre Demagóg.SK k tvrdeniu dodatočne uviedol, že „vo vzťahu k elektrine ako komodite štát nič domácnostiam nedotuje a ani dotovať nemôže, keďže cena závisí od obchodnej politiky Slovenských elektrární, v ktorých má štát púhych 34 % akcií.”\n\nUviedol tiež, že „obchodná politika Slovenských elektrární je zodpovednosťou manažmentu Slovenských elektrární pod kontrolou EPH. Do obchodnej politiky spadá aj rozhodovanie o výhodnosti predaji elektriny, ktorá sa má vyrobiť v budúcnosti. Pokiaľ manažment Slovenských elektrární v memorande deklaroval pripravenosť na dodávku dostatočného objemu elektriny pre slovenských odberateľov, takýto záväzok mal dodržať aj za cenu zhoršeného hospodárenia.\n\nMemorandum nemá žiaden vplyv na hospodársky výsledok v dôsledku nezobchodovania objemu, ktorý bol dohodnutý pre slovenské domácnosti (...) Za stratu tak môže jedine manažment SE, ktorý vopred (ešte pred uzavretím memoranda) predal produkciu z EMO3, hoci elektráreň ešte nebola v prevádzke a ani nevedeli garantovať, kedy vôbec bude.”", "analysis_paragraphs": ["Cena 61,2 eur za megawatthodinu silovej elektriny, na ktorej sa štát v memorande dohodol so Slovenskými elektrárňami, nie je dotovaná, hoci náklady na distribúciu či podporu obnoviteľných zdrojov štát dotuje. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé.", "Vo februári 2022 ministerstvo hospodárstva SR iniciovalo podpis memoranda s majoritným akcionárom Slovenských elektrární ohľadom zvýhodnených dodávok elektrickej energie pre domácnosti. Dokument obsahuje záväzok spoločnosti predávať elektrickú energiu vybraným odberateľom v celkovom objeme 6,15 TWh za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu počas rokov 2023 a 2024.", "Európska komisia v novembri 2022 memorandum schválila , čo predstavovalo posledný veľký krok na to, aby sa mohlo opatrenie uviesť do platnosti. Bez štátnej pomoci hrozilo, že by domácnosti platili viac ako 600 eur za megawatthodinu.", "Slovenské elektrárne vyrobenú elektrinu predávajú dva až tri roky dopredu. V roku 2022 jej predali viac, ako dokážu vyrobiť, a museli ju draho dokupovať, pretože elektrinu pre rok 2023 predali dávnejšie za nižšie ceny. Za rok 2023 tak utrpeli jednu z najväčších strát za poslednú dekádu.", "K zlému hospodárskemu výsledku prispelo podľa Denníka N aj spomínané memorandum so štátom V dôsledku dohody so štátom nemohli Slovenské elektrárne časť vyrobeného objemu zobchodovať, čím sa pripravili o zisky. V Slovenských elektrárňach má pritom zhruba tretinový podiel štát.", "Dohoda so Slovenskými elektrárňami sa však vzťahuje len na komoditu, tzv. silovú elektrinu. a netýka sa ostatných zložiek, ktoré tvoria koncovú cenu elektriny. Ide o poplatky obsiahnuté v cene elektriny, ktoré pokrývajú napríklad náklady na distribúciu elektriny. Koncovú cenu elektrickej energie okrem silovej elektriny tvorí šesť ďalších položiek, pričom ich spoločný podiel na celkovej cene je v tomto roku viac ako 50%.", "Tieto poplatky určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Odberatelia však vďaka zastropovaniu neplatia poplatky vo výške určenej ÚRSO ale vo výške, ktorú určili vládne nariadenia. Rozdiel medzi tým, čo stanovil ÚRSO a čo určili vládne nariadenia musí distribučným spoločnostiam kompenzovať štát. Z dát rezortu hospodárstva vyplýva, že dotovanie cien elektriny zo štátneho rozpočtu vyšlo od začiatku roka na 280 miliónov eur.", "S informáciou, že Slovenské elektrárne vyrábajú jednu megawatthodinu (MWh) za 38 eur prišiel v minulom roku ešte Igor Matovič. Náklady na výrobu jednej MWh elektrickej energie nie sú z verejných zdrojov známe, podľa Denníka N boli v minulosti prevádzkové náklady okolo 30 eur.", "Richard Sulík pre Demagóg.SK k tvrdeniu dodatočne uviedol, že „vo vzťahu k elektrine ako komodite štát nič domácnostiam nedotuje a ani dotovať nemôže, keďže cena závisí od obchodnej politiky Slovenských elektrární, v ktorých má štát púhych 34 % akcií.”", "Uviedol tiež, že „obchodná politika Slovenských elektrární je zodpovednosťou manažmentu Slovenských elektrární pod kontrolou EPH. Do obchodnej politiky spadá aj rozhodovanie o výhodnosti predaji elektriny, ktorá sa má vyrobiť v budúcnosti. Pokiaľ manažment Slovenských elektrární v memorande deklaroval pripravenosť na dodávku dostatočného objemu elektriny pre slovenských odberateľov, takýto záväzok mal dodržať aj za cenu zhoršeného hospodárenia.", "Memorandum nemá žiaden vplyv na hospodársky výsledok v dôsledku nezobchodovania objemu, ktorý bol dohodnutý pre slovenské domácnosti (...) Za stratu tak môže jedine manažment SE, ktorý vopred (ešte pred uzavretím memoranda) predal produkciu z EMO3, hoci elektráreň ešte nebola v prevádzke a ani nevedeli garantovať, kedy vôbec bude.”"], "analysis_date": "2023-09-05", "analysis_sources": {"text": ["memoranda", "predávať", "schválila", "predávajú", "predali", "utrpeli", "Denníka N", "vzťahuje", "tvorí", "určuje", "vyrábajú"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.seas.sk/tlacove-spravy/memorandum-elektrarne-vlada-cena-elektriny/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3129231", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96028431-stamiliony-pre-slovenske-elektrarne-zarabaju-uz-aj-na-novych-mochovciach", "https://e.dennikn.sk/minuta/3024747", "https://e.dennikn.sk/3403167/graf-dna-elektrarne-utrpeli-jednu-z-najvacsich-strat-za-poslednu-dekadu-slovenskeho-kapitalizmu/?_ga=2.101560392.833527759.1693366275-1854484653.1688990860", "https://e.dennikn.sk/3403167/graf-dna-elektrarne-utrpeli-jednu-z-najvacsich-strat-za-poslednu-dekadu-slovenskeho-kapitalizmu/?_ga=2.101560392.833527759.1693366275-1854484653.1688990860", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-elektriny-kompenzacie-zastropovanie-110217.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-elektriny-energie-tarify-polozky-109929.aspx", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/cena-elektriny-kompenzacie-zastropovanie-110217.aspx", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/640029-krajne-riesenie-energetickej-krizy-jednou-z-moznosti-je-odkupenie-slovenskych-elektrarni-tvrdi-matovic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:05.906084+00:00"}
{"id": "vr17081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17081", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "...v rebríčku korupcie áno, videli sme to všetci, boli sme až, bohužiaľ, za Mexikom.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Rajtár hovorí o rebríčku indexu korupcie, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum (WEF). Podľa výsledkov, ktoré WEF publikovala v 2016 sa Slovensko umiestnilo v porovnaní s krajinami OECD na druhom mieste za prvým Mexikom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jozef Rajtár hovorí o rebríčku, ktorý zverejnilo Svetové ekonomické fórum ako súčasť každoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Krajiny v indexe korupcie sú zoradené podľa odpovedí na tieto tri otázky: 1. Aké časté je vo vašej krajine nezákonné rozdeľovanie verejných prostriedkov firmám, jednotlivcom alebo skupinám? 2. Ako hodnotíte etické štandardy politikov vo vašej krajine? 3. Ako často firmy vo vašej krajine vyplácajú nelegálne dodatočné platby alebo úplatky? Slovensko sa v tomto rebríčku naozaj umiestnilo na druhom mieste za Mexikom. Pre porovnanie s ostatnými krajinami V4, Maďarsko sa umiestnilo štvrté, Česká republika šiesta a Poľsko na desiatom mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Rajtár hovorí o rebríčku indexu korupcie, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum (WEF). Podľa výsledkov, ktoré WEF publikovala v 2016 sa Slovensko umiestnilo v porovnaní s krajinami OECD na druhom mieste za prvým Mexikom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jozef Rajtár hovorí o rebríčku, ktorý zverejnilo Svetové ekonomické fórum ako súčasť každoročnej Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Krajiny v indexe korupcie sú zoradené podľa odpovedí na tieto tri otázky: 1. Aké časté je vo vašej krajine nezákonné rozdeľovanie verejných prostriedkov firmám, jednotlivcom alebo skupinám? 2. Ako hodnotíte etické štandardy politikov vo vašej krajine? 3. Ako často firmy vo vašej krajine vyplácajú nelegálne dodatočné platby alebo úplatky? Slovensko sa v tomto rebríčku naozaj umiestnilo na druhom mieste za Mexikom. Pre porovnanie s ostatnými krajinami V4, Maďarsko sa umiestnilo štvrté, Česká republika šiesta a Poľsko na desiatom mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Svetové ekonomické fórum"], "url": ["http://uk.businessinsider.com/wef-corruption-index-the-most-corrupt-countries-in-the-oecd-2016-9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:24.404789+00:00"}
{"id": "48295", "numeric_id": 48295, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48295", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Syn majiteľa ESET-u ukázal, že má identifikačné čísla na Facebooku, že dokáže merať a vyhodnocovať návyky na internete v sociálnych sieťach a ukázal, že má dáta, ktoré nemôže mať nikto iný.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko reaguje na zoznam viac ako 150 proruských informačných zdrojov na Slovensku, ktorý zverejnila spoločnosť Gerulata Technologies. V tomto zozname sa objavil aj samotný Danko, ktorý poukazuje na neverejný charakter dát, s ktorými zoznam pracuje a na rodinné prepojenie medzi zakladateľom spoločnosti ESET a majiteľom Gerulata. Prepojenie je pravdivé, ale gro výroku týkajúceho sa povahy dát vyvrátila samotná Gerulata, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.\n\nSpoločnosť Gerulata Technologies, ktorej majiteľom je Michal Trnka, syn zakladateľa spoločnosti ESET Miroslava Trnku, 3. marca 2022 zverejnila zoznam viac ako 150 proruských informačných zdrojov na Slovensku.\n\nAnalýza vychádza z údajov verejne dostupných facebookových stránok. Gerulata sa o metodológií analýzy vyjadrila nasledovne: „We've started with a manually annotated dataset of (mostly) Facebook pages, that was created by merging our internal Gerulata Technologies data with data from our partners.“\n\nGerulata tiež použila vlastnú technológiu na identifikovanie ďalších proruských hráčov, pričom vychádzala z toho, ako zdieľajú svoj obsah. Dodatočne manuálne skontrolovali zdroje. Spoločnosť skúmala aktivity za posledné roky.\n\nNásledné vyhodnotenie prebehlo na základe vybraných kritérií ako aktivita stránok či množstvo interakcií zo strany publika. Súhrn týchto kategórií bol následne premietnutý do výsledného „skóre“ popisujúceho veľkosť hrozby na 5-stupňovej škále: nízka, stredná, vysoká, extrémna, katastrofická.\n\nVo vzťahu k obvineniam Andreja Danka zo získania dát, ktoré nie sú verejne dostupné, sa vo svojom blogu Gerulata vyjadrili takto: „My máme k dispozícii iba verejne dostupné informácie z otvorených zdrojov.“\n\nNadácia ESET každoročne podporuje projekt Demagóg.sk a jeho fact-checkingové aktivity sumou 5000 eur, nijako však nezasahuje do tvorby analýz.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko reaguje na zoznam viac ako 150 proruských informačných zdrojov na Slovensku, ktorý zverejnila spoločnosť Gerulata Technologies. V tomto zozname sa objavil aj samotný Danko, ktorý poukazuje na neverejný charakter dát, s ktorými zoznam pracuje a na rodinné prepojenie medzi zakladateľom spoločnosti ESET a majiteľom Gerulata. Prepojenie je pravdivé, ale gro výroku týkajúceho sa povahy dát vyvrátila samotná Gerulata, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "Spoločnosť Gerulata Technologies, ktorej majiteľom je Michal Trnka, syn zakladateľa spoločnosti ESET Miroslava Trnku, 3. marca 2022 zverejnila zoznam viac ako 150 proruských informačných zdrojov na Slovensku.", "Analýza vychádza z údajov verejne dostupných facebookových stránok. Gerulata sa o metodológií analýzy vyjadrila nasledovne: „We've started with a manually annotated dataset of (mostly) Facebook pages, that was created by merging our internal Gerulata Technologies data with data from our partners.“", "Gerulata tiež použila vlastnú technológiu na identifikovanie ďalších proruských hráčov, pričom vychádzala z toho, ako zdieľajú svoj obsah. Dodatočne manuálne skontrolovali zdroje. Spoločnosť skúmala aktivity za posledné roky.", "Následné vyhodnotenie prebehlo na základe vybraných kritérií ako aktivita stránok či množstvo interakcií zo strany publika. Súhrn týchto kategórií bol následne premietnutý do výsledného „skóre“ popisujúceho veľkosť hrozby na 5-stupňovej škále: nízka, stredná, vysoká, extrémna, katastrofická.", "Vo vzťahu k obvineniam Andreja Danka zo získania dát, ktoré nie sú verejne dostupné, sa vo svojom blogu Gerulata vyjadrili takto: „My máme k dispozícii iba verejne dostupné informácie z otvorených zdrojov.“", "Nadácia ESET každoročne podporuje projekt Demagóg.sk a jeho fact-checkingové aktivity sumou 5000 eur, nijako však nezasahuje do tvorby analýz."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["majiteľom", "zverejnila", "vychádza", "vyjadrili"], "url": ["https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=546935&SID=2&P=0", "https://blog.gerulata.com/russian-propaganda-network-in-slovakia/?fbclid=IwAR0GXRZ0WnGJcPU6w6kgO0KAeE6R2533pmyY3ZYjGtplUDwtpCT1nwIKqFs", "https://blog.gerulata.com/russian-propaganda-network-in-slovakia/#:~:text=prolongs%20the%20war).-,Our%20methodology,-We%27ve%20started%20with", "https://blog.gerulata.com/faq-zoznam-pro-ruskych-zdrojov-v-slovenskom-informacnom-priestore/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:14.822618+00:00"}
{"id": "vr32606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32606", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Musím povedať, že tie porovnania, o ktorých ja hovorím, sú porovnania nezávislého švédskeho inštitútu EHCI index European Hold Consumer Index, ktorý je švédsky index, takže my ho len citujeme. Nikto na Slovensku ho nevypočítal. Mimochodom Slovensko tam skončilo v porovnaní 34 krajín na 16 mieste, čiže až tak veľmi zle si nevedieme, čo sa týka ústretovosti.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012, v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín. Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Viliama Novotného hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť dokazuje rebríček Euro Health Consumer Index 2012, v ktorom sa Slovenská republika umiestnila na 16. mieste spomedzi 34 krajín. Spomínaný rebríček hodnotí v jednotlivých krajinách nasledovné oblasti:"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Euro Health Consumer Index 2012"], "url": ["http://www.healthpowerhouse.com/files/Report-EHCI-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:06.784599+00:00"}
{"id": "45315", "numeric_id": 45315, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45315", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Vieme, že podľa zákona RTVS nemá toľko možnosti uplatňovať reklamy, ako majú súkromné médiá.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejnoprávna televízia má iné - sčasti oklieštené - podmienky na reklamu v istých časoch. Zároveň jej vyplývajú zo zákona povinnosti vo verejnom záujme, ktoré majú dopad na obsah vysielania - a teda aj na s obsahom súvisiacu reklamu. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé. Zákon o vysielaní a retransmisii hovorí, že „časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona nesmie spolu za kalendárny deň presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa” v tomto dni. Telenákupné šoty môžu tento podiel zvýšiť na 2,5 %. RTVS - na rozdiel od komerčných televízii - vyplývajú zo zákona dodatočné povinnosti, ktoré môžu zmenšovať jej priestor na reklamu: vysielanie istého podielu programov vo verejnom záujme, regionálne vysielanie či vysielanie v jazyku národnostných menšín. Verejnoprávna televízia má tiež sťaženú reklamu počas tzv. prime time. Od 19. do 22. hodiny nesmie objem vysielanej reklamy prekročiť osem minút počas jednej hodiny.", "analysis_paragraphs": ["Verejnoprávna televízia má iné - sčasti oklieštené - podmienky na reklamu v istých časoch. Zároveň jej vyplývajú zo zákona povinnosti vo verejnom záujme, ktoré majú dopad na obsah vysielania - a teda aj na s obsahom súvisiacu reklamu. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé. Zákon o vysielaní a retransmisii hovorí, že „časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní všetkých televíznych programových služieb vysielateľa na základe zákona nesmie spolu za kalendárny deň presiahnuť 0,5 % súčtu časov vysielania všetkých televíznych programových služieb vysielateľa” v tomto dni. Telenákupné šoty môžu tento podiel zvýšiť na 2,5 %. RTVS - na rozdiel od komerčných televízii - vyplývajú zo zákona dodatočné povinnosti, ktoré môžu zmenšovať jej priestor na reklamu: vysielanie istého podielu programov vo verejnom záujme, regionálne vysielanie či vysielanie v jazyku národnostných menšín. Verejnoprávna televízia má tiež sťaženú reklamu počas tzv. prime time. Od 19. do 22. hodiny nesmie objem vysielanej reklamy prekročiť osem minút počas jednej hodiny."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "môžu", "vyplývajú", "má"], "url": ["https://www.epi.sk/zz/2000-308", "https://www.epi.sk/zz/2000-308", "https://strategie.hnonline.sk/media/886969-frfleme-na-privela-reklamy-v-televizii-bude-jej-este-viac", "https://strategie.hnonline.sk/media/886969-frfleme-na-privela-reklamy-v-televizii-bude-jej-este-viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:26.904100+00:00"}
{"id": "vr31622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31622", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja som sa pokúšal ešte pred voľbami, teda ešte pred pádom vlády naozaj komunikovať s tými aktérmi o tom, že pokiaľ neprinesieme riešenie pre ľudí, tak naozaj tie také vnútrokoaličné hádky, ktoré tam boli, nikoho nezaujímajú. To bol môj štýl komunikácie. To nebola moja vec, ja som to hovoril verejne, a hovoril som to ako župan, so svojimi poslancami. Zašiel som za tými aktérmi, tomu verte. Čiže s Ivetou Radičovou opakovane.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o tom, či Pavol Frešo komunikoval s Ivetou Radičovou o \"riešeniach pre ľudí\" ešte pred voľbami nám nie sú dostupné. Po voľbách sa k tejto veci vyjadroval na tlačovej konferencii, kde oznámil aj svoju kandidatúru na predsedu SDKÚ-DS. TASR (Hnonline.sk): \"SDKÚ bola súčasťou vlády, ktorá neriešila denné problémy ľudí. To považujem za úplný základ toho, prečo sme sa dostali k predčasným voľbám a s čím treba skončiť,\" povedal s tým, že vláda nevedela vládnuť.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o tom, či Pavol Frešo komunikoval s Ivetou Radičovou o \"riešeniach pre ľudí\" ešte pred voľbami nám nie sú dostupné. Po voľbách sa k tejto veci vyjadroval na tlačovej konferencii, kde oznámil aj svoju kandidatúru na predsedu SDKÚ-DS. TASR (Hnonline.sk): \"SDKÚ bola súčasťou vlády, ktorá neriešila denné problémy ľudí. To považujem za úplný základ toho, prečo sme sa dostali k predčasným voľbám a s čím treba skončiť,\" povedal s tým, že vláda nevedela vládnuť."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-55506750-freso-chce-sefovat-sdku-aby-ju-zachranil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:37.385866+00:00"}
{"id": "vr29811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29811", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete, keď hovoríme o ekonomických migrantoch, napríklad Malta alebo Španielsko to riešili spôsobom, oni mali tiež veľmi silnú migračnú vlnu a ich krajiny, teda predstavitelia a premiéri, predpokladám, začali rokovať s tou domovskou krajinou, odkiaľ prichádzali ekonomickí migranti. A sa dohodli, že budeme vracať tých, ktorí u nás nemajú šancu dostať azyl, lebo povedzme prišli len za prácou a my im nevieme dať prácu. A napríklad španielsky veľvyslanec mi povedal, že, samozrejme, že sme ich húfne nevedeli vracať, ale sme začali. A v tom momente prestala táto vlna, nie úplne, ale dá sa povedať, to gro okamžite prestalo.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Most-Híd Béla Bugár hovorí pravdu o tom, že Malta a Španielsko zažili silnú migračnú vlnu, predovšetkým utečencov z Afriky. Ako spomíname už pri podobnom výroku predsedu vlády v tejto relácii, Malta zaviedla tzv. program RESTART a transportovala neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Taktiež Španieli naozaj sprísnili zákony, ktoré sa týkajú vydávania azylov pre utečencov. Tých, ktorí sa v krajine nemohli zamestnať a inak uplatniť, vracali do štátu, odkiaľ do krajiny prišli. Skutočne to spôsobilo utlmenie migračných vĺn do Španielska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Most-Híd Béla Bugár hovorí pravdu o tom, že Malta a Španielsko zažili silnú migračnú vlnu, predovšetkým utečencov z Afriky. Ako spomíname už pri podobnom výroku predsedu vlády v tejto relácii, Malta zaviedla tzv. program RESTART a transportovala neúspešných žiadateľov o azyl do krajín ich pôvodu. Taktiež Španieli naozaj sprísnili zákony, ktoré sa týkajú vydávania azylov pre utečencov. Tých, ktorí sa v krajine nemohli zamestnať a inak uplatniť, vracali do štátu, odkiaľ do krajiny prišli. Skutočne to spôsobilo utlmenie migračných vĺn do Španielska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Malta", "Španielsko", "vracali"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/238784/do-eu-sa-valia-desattisice-utecencov-odkial-idu-a-kam-smeruju/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/326633-stovky-migrantov-sa-pokusili-dostat-do-spanielska/", "http://ecre.org/component/content/article/70-weekly-bulletin-articles/1013-approval-of-new-law-on-public-security-poses-a-serious-threat-to-right-of-asylum-op-ed-by-estrella-galan-cear.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:34.073881+00:00"}
{"id": "vr17050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17050", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...kde bolo Slovensko v roku 2006, kde bolo Slovensko roku 2006 aj s priemernou aj s minimálnou mzdou, v podstate teraz sa blížime k dvojnásobku napríklad...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výška minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2006 dosahovala (po prepočte na eurá) 252,3 eur. V roku 2017 sa minimálna mzda zvýšila na 435 eur, čo nie je dvojnásobok v porovnaní s rokom 2006. Priemerná mzda v roku 2006 bola vo výške 622,75 eur, v roku 2017 (údaje dostupné z 3. kvartála) dosiahla výšku 925 eur. Ani v tomto prípade sa nejedná o dvojnásobné zvýšenie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V rokoch 2006 až 2017 sa minimálna mzda každým rokom zvyšovala, prípadne ostala v rovnakej výške (roky 2007 a 2008). V roku 2017 prišlo k historickému navýšeniu, keď vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy zo 405 na 435 eur. V nasledujúcej tabuľke je zobrazený vývoj minimálnej mzdy v rokoch 2006 až 2017, spoločne s návrhom minimálnej mzdy na rok 2018. Priemerná mzda, čiže výška aritmetického priemeru všetkých miezd na Slovensku, sa takisto každým rokom zvyšovala. Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj priemernej mzdy na Slovensku v období rokov 2006-2017.", "analysis_paragraphs": ["Výška minimálnej mzdy na Slovensku v roku 2006 dosahovala (po prepočte na eurá) 252,3 eur. V roku 2017 sa minimálna mzda zvýšila na 435 eur, čo nie je dvojnásobok v porovnaní s rokom 2006. Priemerná mzda v roku 2006 bola vo výške 622,75 eur, v roku 2017 (údaje dostupné z 3. kvartála) dosiahla výšku 925 eur. Ani v tomto prípade sa nejedná o dvojnásobné zvýšenie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. V rokoch 2006 až 2017 sa minimálna mzda každým rokom zvyšovala, prípadne ostala v rovnakej výške (roky 2007 a 2008). V roku 2017 prišlo k historickému navýšeniu, keď vláda schválila zvýšenie minimálnej mzdy zo 405 na 435 eur. V nasledujúcej tabuľke je zobrazený vývoj minimálnej mzdy v rokoch 2006 až 2017, spoločne s návrhom minimálnej mzdy na rok 2018. Priemerná mzda, čiže výška aritmetického priemeru všetkých miezd na Slovensku, sa takisto každým rokom zvyšovala. Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj priemernej mzdy na Slovensku v období rokov 2006-2017."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila"], "url": ["http://www.minimalnamzda.sk/2017.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:54.871892+00:00"}
{"id": "vr18078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18078", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "...najprv to (hlasovanie o prerozdeľovaní migrantov, tzv. kvóty, pozn.)  malo ísť cez Európsku radu, tam to neprešlo, potom to išlo na väčšinové hlasovanie cez ministerstvo vnútra, tam to prešlo, potom toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto...", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pál Csáky mal na mysli júnový summit z roku 2015 o prerozdeľovaní utečencov, kde sa Európska rada, zložená z hláv členských štátov Európskej únie (EÚ), dohodla na prerozdelení 40 000 utečencov na dobrovoľnej báze, avšak nedohodli sa na povinných prerozdeleniach. Povinné prerozdeľovanie nakoniec schválili až na septembrovom zasadnutí z roku 2015 ministri členských štátov (Rada Európskej únie), kde sa väčšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Konkrétna časť výroku, že \" toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto.. .\" nie je vôbec pravdivá, pretože Slovenská republika zabezpečila relokáciu 16 osôb a celkovo bolo v rámci EÚ prerozdelených 31 503 osôb. Dva štáty dokonca prekročili stanovené počty - Írsko a Malta, ktoré nakoniec prijali viac utečencov, než sa pôvodne zaviazali. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pál Csáky mal na mysli júnový summit z roku 2015 o prerozdeľovaní utečencov, kde sa Európska rada, zložená z hláv členských štátov Európskej únie (EÚ), dohodla na prerozdelení 40 000 utečencov na dobrovoľnej báze, avšak nedohodli sa na povinných prerozdeleniach. Povinné prerozdeľovanie nakoniec schválili až na septembrovom zasadnutí z roku 2015 ministri členských štátov (Rada Európskej únie), kde sa väčšinovým hlasovaním odsúhlasilo povinné prerozdelenie 120 000 utečencov. Konkrétna časť výroku, že \" toto zlé rozhodnutie nerešpektoval nikto a nerealizoval nikto.. .\" nie je vôbec pravdivá, pretože Slovenská republika zabezpečila relokáciu 16 osôb a celkovo bolo v rámci EÚ prerozdelených 31 503 osôb. Dva štáty dokonca prekročili stanovené počty - Írsko a Malta, ktoré nakoniec prijali viac utečencov, než sa pôvodne zaviazali. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["rokovaní", "prijaté", "prerozdelenie", "Proti", "plánu", "presunutých", "2015/1601", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/zahranicie/lidri-eu-na-summite-presadili-dobrovo/142739-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/obama-merkelova-staty-eu-prerozdelenie/156942-clanok.html", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://www.teraz.sk/zahranicie/obama-merkelova-staty-eu-prerozdelenie/156942-clanok.html", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/304614/v-bruseli-dnes-schvalili-povinne-kvoty-pre-rozdelenie-utecencov-v-eu/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32015D1601&from=EN", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12098-2015-INIT/en/pdf", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/european-agenda-migration/20171114_relocation_eu_solidarity_between_member_states_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:09.062146+00:00"}
{"id": "vr30762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30762", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Začali jsme se o to téma (exekuce, pozn.) více zajímat a vznikl ten náš návrh, který byl tuším představen 6. ledna.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "6. ledna 2012 se sice uskutečnila tisková konference ČSSD, která se však nezabývala problematikou exekucí, ale výhradně otázkami čerpání euro-fondů. Vypracovaný návrh „Souboru hlavních legislativních opatření ČSSD na zkrocení exekutorů“ týkající se novely občanského a exekučního řádu byl představen až na tiskové konferenci 24. ledna 2012.", "analysis_paragraphs": ["6. ledna 2012 se sice uskutečnila tisková konference ČSSD, která se však nezabývala problematikou exekucí, ale výhradně otázkami čerpání euro-fondů. Vypracovaný návrh „Souboru hlavních legislativních opatření ČSSD na zkrocení exekutorů“ týkající se novely občanského a exekučního řádu byl představen až na tiskové konferenci 24. ledna 2012."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["konference", "konferenci"], "url": ["http://www.cssd.cz/ke-stazeni/fotogalerie/tiskove-konference/tiskova-konference-cssd-6-1-2012/", "http://www.cssd.cz/media/tiskove-zpravy/cssd-ma-plan-na-zkroceni-rustu-dluhu-chce-zabranit-aby-exekuce-strhavaly-do-dluhove-pasti-stale-vice-lidi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:00.333439+00:00"}
{"id": "vr39160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39160", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Hospodársky rast v tvojom ponímaní, to bolo zadlžovanie Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenská republika v období vlády Roberta Fica 2006-2010 dosiahla aj rekordne vysoký rast nad 10% percent v roku 2007, rovnako aj pokles na úrovni 4,8% HDP v roku 2009. Trend zadlžovania Slovenska kopíroval rast HDP, kým v rokoch 2006-2008 klesal z 31% na 27.6%, v roku 2009 stúpol na 35,4% a za rok 2010 by mal vystúpiť na úroveň 43,4% Napriek prudkému rastu verejného dlhu v druhej polovici vlády Roberta Fica, je zavádzajúce hovoriť, že sa Slovensko zadlžovalo počas celého obdobia minulej vlády ako to vyplýva z výroku Pavla Hrušovského.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika v období vlády Roberta Fica 2006-2010 dosiahla aj rekordne vysoký rast nad 10% percent v roku 2007, rovnako aj pokles na úrovni 4,8% HDP v roku 2009. Trend zadlžovania Slovenska kopíroval rast HDP, kým v rokoch 2006-2008 klesal z 31% na 27.6%, v roku 2009 stúpol na 35,4% a za rok 2010 by mal vystúpiť na úroveň 43,4% Napriek prudkému rastu verejného dlhu v druhej polovici vlády Roberta Fica, je zavádzajúce hovoriť, že sa Slovensko zadlžovalo počas celého obdobia minulej vlády ako to vyplýva z výroku Pavla Hrušovského."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["dosiahla", "Trend zadlžovania", "za rok 2010"], "url": ["http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2011/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2012/", "http://www.eaq.sk/clanok/2011-02-04-verejny-dlh-slovenska-mal-klesat-od-roku-2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:06.577170+00:00"}
{"id": "vr36509", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36509", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...ani politická zodpovednosť nebola, lebo bol odvolaný za údajnú chybu (minister Jureňa za dianie v Slovenskom pozemkovom fonde v súvislosti s kauzou pozemkov vo Veľkom Slavkove, pozn.) a dodnes tvrdím, že je to údajná chyba, ktorá urobila organizácia nie podriadená ministrovi ale vláde. Za organizáciu, ktorej väčšinu má Smer.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Postavenie SPF vo vzťahu k ministerstvu rieši zákon 285/2008 (pdf).", "analysis_paragraphs": ["Postavenie SPF vo vzťahu k ministerstvu rieši zákon 285/2008 (pdf)."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["285/2008", "SPF"], "url": ["http://zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208300&FileName=zz2008-00285-0208300&Rocnik=2008", "http://www.pozfond.sk/web_main/vseobecne_informacie.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:17.349137+00:00"}
{"id": "vr31434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31434", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Desať (rokov, pozn.) to je pravda som bol podpredsedom národnej rady, ale 12 nie.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu volby.osobnosti.sk bol Béla Bugár podpredsedom parlamentu v rokoch 1998 - 2006. Napriek tomu sa nám nepodarilo nájsť dokument potvrdzujúci jeho zvolenie v roku 1998, podľa materiálov Národnej Rady SR išlo totiž o neprerokovaný bod programu. V roku 2002 bol Béla Bugár opäť zvolený do funkcie podpredsedu, v ktorej pretrval do roku 2006.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu volby.osobnosti.sk bol Béla Bugár podpredsedom parlamentu v rokoch 1998 - 2006. Napriek tomu sa nám nepodarilo nájsť dokument potvrdzujúci jeho zvolenie v roku 1998, podľa materiálov Národnej Rady SR išlo totiž o neprerokovaný bod programu. V roku 2002 bol Béla Bugár opäť zvolený do funkcie podpredsedu, v ktorej pretrval do roku 2006."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["volby.osobnosti.sk", "neprerokovaný", "2002", "Zvolený", "uskutoční"], "url": ["http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=112", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=77#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=11", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=8", "http://www.ta3.com/clanok/11313/ustanovujuca-schodza-noveho-parlamentu-bude-4-aprila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:08.713648+00:00"}
{"id": "vr28501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28501", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Keď som odchádzal z mesta ... tak som asi ako jediný na Slovensku odovzdával mesto s prebytkovým rozpočtom, s vysporiadaným majetkom a s fungujúcimi mestskými organizáciami .. odovzdal som vtedy 52 miliónov (SKK, pozn.) prebytku finančného ...", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o hospodárení mesta Trenčín za rok 2002, dostupné zdroje však naznačujú, že mesto v posledných rokoch Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora vykazovalo prebytok v hospodárení. Nie je však pravda, že by žiadne iné mesto v tom čase nemalo prebytok v rozpočte. Pri náhodnom preverovaní ostatných slovenských miest sme narazili na niekoľko takýchto prípadov. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnej stránky mesta Handlová, malo mesto za rok 2002 prebytok v rozpočte. Podobne Žárnovica uvádza na svojej stránke informácie o rokoch 2002 až 2007, kedy bolo finančné hospodárenie mesta ukončené prebytkom. Aj mesto Prešov uzatváralo svoje hospodárenie s účtovným prebytkom, a to napr. v roku 2000 , 2001 alebo 2003 . Aj rozpočet Prešova na rok 2002 bol schválený ako prebytkový, nepodarilo sa nám však overiť, či v prebytku aj skutočne ostal. Jozef Žiška končil na poste primátora mesta Trenčín koncom roku 2002. Začiatkom daného roku Mestské zastupiteľstvo schválilo rozpočet s miernym schodkom, nepodarilo sa nám však nájsť informácie o stave koncom roku 2002 a teda pri odchode Žišku z funkcie. Z dostupných informácií ale vyplýva, že počas predchádzajúcich rokov Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora bolo možné záverečné účty mesta označiť za prebytkové. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť presné údaje o hospodárení mesta Trenčín za rok 2002, dostupné zdroje však naznačujú, že mesto v posledných rokoch Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora vykazovalo prebytok v hospodárení. Nie je však pravda, že by žiadne iné mesto v tom čase nemalo prebytok v rozpočte. Pri náhodnom preverovaní ostatných slovenských miest sme narazili na niekoľko takýchto prípadov. Výrok na základe uvedeného hodnotíme ako nepravdivý. Podľa oficiálnej stránky mesta Handlová, malo mesto za rok 2002 prebytok v rozpočte. Podobne Žárnovica uvádza na svojej stránke informácie o rokoch 2002 až 2007, kedy bolo finančné hospodárenie mesta ukončené prebytkom. Aj mesto Prešov uzatváralo svoje hospodárenie s účtovným prebytkom, a to napr. v roku 2000 , 2001 alebo 2003 . Aj rozpočet Prešova na rok 2002 bol schválený ako prebytkový, nepodarilo sa nám však overiť, či v prebytku aj skutočne ostal. Jozef Žiška končil na poste primátora mesta Trenčín koncom roku 2002. Začiatkom daného roku Mestské zastupiteľstvo schválilo rozpočet s miernym schodkom, nepodarilo sa nám však nájsť informácie o stave koncom roku 2002 a teda pri odchode Žišku z funkcie. Z dostupných informácií ale vyplýva, že počas predchádzajúcich rokov Žiškovho pôsobenia vo funkcii primátora bolo možné záverečné účty mesta označiť za prebytkové. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "stránke", "2000", "2001", "2003", "2002", "informácií"], "url": ["http://www.handlova.sk/primator-mesta.phtml?id_menu=1474&limited_level=1&stop_menu=27537&module_action__3835__id_zas=157&module_action__3835__id_type=2", "http://www.zarnovica.sk/rating-mesta.phtml?id5=22011", "http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=499", "http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=882", "http://www.presov.sk/portal/?c=12&id=1382&do=print", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/presov-v-tomto-roku-opat-schvalil-prebytkovy-rozpocet.html", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Janu%C3%A1r/prebytky-dovoluju-trencinu-investovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:37.026283+00:00"}
{"id": "vr16508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16508", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Bratislavský samosprávny kraj vlastní už 9 rokov 90 tisícový pozemok v Petržalke, na ktorom po celý čas rastie iba burina", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z videa zverejneného Rudolfom Kusým na Facebook stránke 2. júla 2017 . Bratislavský samosprávny kraj skutočne v Petržalke vlastní pozemok, ktorého celková výmera je približne 90 000 m2. Vlastní ho však už od roku 2002, čo je viac ako 9 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z videa zverejneného Rudolfom Kusým na Facebook stránke 2. júla 2017 . Bratislavský samosprávny kraj skutočne v Petržalke vlastní pozemok, ktorého celková výmera je približne 90 000 m2. Vlastní ho však už od roku 2002, čo je viac ako 9 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-31", "analysis_sources": {"text": ["2. júla 2017", "Petržalské noviny", "portálu"], "url": ["https://www.facebook.com/rudolf.kusy/videos/1504028026309585/", "http://www.petrzalskenoviny.sk/petrzalka/01/2017/devat-hektarovy-rodinny-park/", "https://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:22.374391+00:00"}
{"id": "vr30408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30408", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezobral som si so sebou oficiálny dokument, ktorý ste posielali na začiatku roka, ktorý ste posielali do Bruselu. A v tomto oficiálnom dokumente ste konštatovali, že ak zvýšite DPH, teda ak budete zdražovať, tak to bude mať za následok pokles hospodárskeho rastu, zvýšenie nezamestnanosti, pokles reálnych miezd a zdražovanie", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 - 2014 , z apríla 2011, bude pokles rastu HDP zapríčinený nutnou konsolidáciou verejných financií (s. 17).", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 - 2014 , z apríla 2011, bude pokles rastu HDP zapríčinený nutnou konsolidáciou verejných financií (s. 17)."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:06.608215+00:00"}
{"id": "vr31973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31973", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "... my (pravicová vláda, pozn.) sme zaviedli bankový odvod.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože bankový odvod bol prvýkrát na Slovensku zavedený v roku 2011 vládou Ivety Radičovej. SITA uvádza, že bankový odvod bol schválený vládou Ivety Radičovej 20.októbra 2011, a to 144 poslancami. Bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože bankový odvod bol prvýkrát na Slovensku zavedený v roku 2011 vládou Ivety Radičovej. SITA uvádza, že bankový odvod bol schválený vládou Ivety Radičovej 20.októbra 2011, a to 144 poslancami. Bankový odvod vo výške 0,4 % prešiel v skrátenom legislatívnom konaní, za návrh zákona hlasovali poslanci vtedajšej opozície aj koalície, proti len traja členovia OKS. Ivan Mikloš pôvodne navrhoval nižšiu daň a to na úrovni 0,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-zavedenie-bankovej-d/419321-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:16.261732+00:00"}
{"id": "vr39161", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39161", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Od roku 2005 máte najvyššiu nezamestnanosť, nikdy tu taká nebola. A máte hospodársky rast pozitívny. Za nás bol hospodársky rast kvôli kríze negatívny.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa údajov Ústredia práce , sociálnych vecí bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005 . Hospodársky rast bol v čase krízy od roku 2009 negatívny, avšak roky 2006, 27 a 8 boli v znamení rekordného hospodárskeho rastu. Rast HDP v období vlády Ivety Radičovej bol pozitívny. Výrok hodnotíme vzhľadom na zjednodušenie údajov o raste ako zavádzajúci. Rovnako vo výroku ako aj v reakcii moderátorky, alebo politického súpera absentovala akýkoľvek pokus o hlbšiu analýzu čísel a vysvetlenie vplyvu zotrvačnosti hospodárskeho vývoja na trendy v oblasti zamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ústredia práce , sociálnych vecí bola na Slovensku v auguste 2011 nezamestnanosť na úrovni 13,12%. Jedná sa o najvyššiu nezamestnanosť od februára 2005 . Hospodársky rast bol v čase krízy od roku 2009 negatívny, avšak roky 2006, 27 a 8 boli v znamení rekordného hospodárskeho rastu. Rast HDP v období vlády Ivety Radičovej bol pozitívny. Výrok hodnotíme vzhľadom na zjednodušenie údajov o raste ako zavádzajúci. Rovnako vo výroku ako aj v reakcii moderátorky, alebo politického súpera absentovala akýkoľvek pokus o hlbšiu analýzu čísel a vysvetlenie vplyvu zotrvačnosti hospodárskeho vývoja na trendy v oblasti zamestnanosti."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov Ústredia práce", "od februára 2005", "Hospodársky rast"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010", "http://www.topky.sk/cl/7/676014/Nezamestnanost-v-januari-stupla--bola-najvyssia-od-roku-2005", "http://www.google.cz/publicdata/explore?ds=d5bncppjof8f9_&met_y=ny_gdp_mktp_cd&idim=country:SVK&dl=cs&hl=cs&q=vyvoj+hdp+slovensko#ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=ny_gdp_mktp_kd_zg&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country&idim=country:SVK&ifdim=country&hl=cs&dl=cs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:06.939514+00:00"}
{"id": "vr15408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15408", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Myslím, že Radičovej vláda zaviedla do 14 % zdravotné odvody z dividend...", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že zdravotné odvody z dividend boli zavedené vládou Ivety Radičovej od 1.1.2011 avšak sadzba poistného bola na úrovni 10% a pre osoby so zdravotným postihnutím na úrovni 5%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že zdravotné odvody z dividend boli zavedené vládou Ivety Radičovej od 1.1.2011 avšak sadzba poistného bola na úrovni 10% a pre osoby so zdravotným postihnutím na úrovni 5%. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["novelou", "sadzba"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-499", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-421"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:21.358818+00:00"}
{"id": "vr17026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17026", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...príplatok (za absolvovanie vzdelávacieho kurzu pedagóga, pozn.), ktorý mimochodom je len 3,7% z celkového platu učiteľa (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa príslušného zákona prislúcha každému pedagogickému zamestnancovi za 30 získaných kreditov 6 % z jeho platovej triedy a skupiny. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa príslušného zákona prislúcha každému pedagogickému zamestnancovi za 30 získaných kreditov 6 % z jeho platovej triedy a skupiny. Výrok Martiny Lubyovej hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["vyhláška", "zákona", "zákon"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/445/20091115", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/317/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20160901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:35.806595+00:00"}
{"id": "42476", "numeric_id": 42476, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42476", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja robím 36 rokov trestné právo.", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe sčítania pôsobenia Štefana Harabina na rôznych pozíciách, ktoré sa viažu na trestné právo, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtefan Harabin začal svoju kariéru sudcu v roku 1983 na Okresnom súde v Poprade. Následne v roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde v Košiciach. Od roku 1991 do roku 1992 pôsobil na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde bol vedúcim trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Túto funkciu vykonával tri roky, čiže do roku 1996. Potom naďalej pôsobil na Najvyššom súde SR, avšak už ako predseda trestného kolégia, a to do roku 1998. Po tomto roku sa stal predsedom NS SR. V tejto funkcii pôsobil päť rokov. V rozmedzí rokov 2003 a 2006 pôsobil ako predseda trestného senátu na NS SR.\n\nV roku 2006 zastával funkcie predsedu vlády pre legislatívu a ministra spravodlivosti SR a to počas dvoch rokov. V rokoch 2009 až 2014 sa opäť stal predsedom NS SR .\n\nV septembri roku 2014 vo voľbe ‚‚ na čelo Najvyššieho súdu ho porazila a vystriedala bývalá podpredsedníčka tohto súdu Daniela Švecová. Po zmene ústavy ho vo funkcii šéfa Súdnej rady po dlhých rokoch nahradila ďalšia sudkyňa tohto súdu Jana Bajánková.” Tak sa opäť stal predsedom trestného kolégia NS SR, a to na dobu piatich rokov, čiže do roku 2019.\n\nAko jeden z príkladov k činnosti v oblasti trestného práva na Okresnom súde v Poprade, môžeme uviesť medializovaný prípad kauzy františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorý bol odsúdený na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod.", "analysis_paragraphs": ["Na základe sčítania pôsobenia Štefana Harabina na rôznych pozíciách, ktoré sa viažu na trestné právo, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štefan Harabin začal svoju kariéru sudcu v roku 1983 na Okresnom súde v Poprade. Následne v roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde v Košiciach. Od roku 1991 do roku 1992 pôsobil na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, kde bol vedúcim trestného oddelenia. V roku 1993 sa stal sudcom Najvyššieho súdu SR. Túto funkciu vykonával tri roky, čiže do roku 1996. Potom naďalej pôsobil na Najvyššom súde SR, avšak už ako predseda trestného kolégia, a to do roku 1998. Po tomto roku sa stal predsedom NS SR. V tejto funkcii pôsobil päť rokov. V rozmedzí rokov 2003 a 2006 pôsobil ako predseda trestného senátu na NS SR.", "V roku 2006 zastával funkcie predsedu vlády pre legislatívu a ministra spravodlivosti SR a to počas dvoch rokov. V rokoch 2009 až 2014 sa opäť stal predsedom NS SR .", "V septembri roku 2014 vo voľbe ‚‚ na čelo Najvyššieho súdu ho porazila a vystriedala bývalá podpredsedníčka tohto súdu Daniela Švecová. Po zmene ústavy ho vo funkcii šéfa Súdnej rady po dlhých rokoch nahradila ďalšia sudkyňa tohto súdu Jana Bajánková.” Tak sa opäť stal predsedom trestného kolégia NS SR, a to na dobu piatich rokov, čiže do roku 2019.", "Ako jeden z príkladov k činnosti v oblasti trestného práva na Okresnom súde v Poprade, môžeme uviesť medializovaný prípad kauzy františkánskeho kňaza Bystríka Janíka, ktorý bol odsúdený na 28 mesiacov nepodmienečne za podvod."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["kariéru", "funkcie", "predsedom", "prípad"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//stefan-harabin/", "https://www.sme.sk/os/153668/stefan-harabin", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/340429-september-2014-na-cele-justicie-skoncil-harabin/", "https://www.sme.sk/c/2802375/navrat-k-davnemu-pripadu-za-co-odsudili-knaza.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:58.322451+00:00"}
{"id": "vr35479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35479", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A nie je pravda, že sa tak, ako povedal pred chvíľou pán Brocka, že sa to bude lámať na priemernom dôchodcovi. Nie je to pravda. Tam, kde sa to bude lámať, je pod úrovňou 160 eur mesačne...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prepočtov SME sa hranica láme na dôchodku vo výške zhruba 160 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prepočtov SME sa hranica láme na dôchodku vo výške zhruba 160 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5562803/na-valorizacii-penzii-vacsina-strati.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:47.582152+00:00"}
{"id": "vr32860", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32860", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Uvediem jeden príklad z roku 2008. Vy ste rátali (rozpočet 2009, pozn.) s rastom HDP 6%, skutočnosť bol pokles o 5% HDP.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, pretože v rozpočte na rok 2009 MF SR sa rátalo s rastom viac ako 6% HDP, no skutočný ekonomický rast bol negatívny na úrovni približne - 5% HDP. Poslanec Sulík hovorí o pôvodnom Zákone o štátnom rozpočte na rok 2009 , ktorý bol schválený vládou SR 15. októbra 2008. Tento skutočne rátal s rastom reálneho HDP na úrovni viac než 6%. SME , 20. októbra 2008: \"Ministerstvo financií zapracovalo odhad budúcoročného rastu HDP o 6,5 percenta aj do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009...\" Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2009 uvádza predikcie hospodárskeho rastu MF SR na rok 2009 na úrovni 6,5% HDP, pričom odhady Európskej komisie boli na na úrovni 4,9% HDP. (.pdf, str. 2). \"Podľa návrhu RVS na roky 2009 až 2011 má HDP v b. c. v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 vzrásť o 6,3 mld. eur na 74,8 mld. eur. Reálny rast HDP v s. c. má podľa návrhu RVS na roky 2009 až 2011 aj v roku 2009 pri zmiernení jeho tempa rastu o 1,2 p. b. oproti roku 2008 zostať na vysokej úrovni 6,5 %, a to bez ohrozenia makroekonomickej stability.\" Podľa údajov Eurostatu v roku 2009 bol hospodársky rast na úrovni - 5,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, pretože v rozpočte na rok 2009 MF SR sa rátalo s rastom viac ako 6% HDP, no skutočný ekonomický rast bol negatívny na úrovni približne - 5% HDP. Poslanec Sulík hovorí o pôvodnom Zákone o štátnom rozpočte na rok 2009 , ktorý bol schválený vládou SR 15. októbra 2008. Tento skutočne rátal s rastom reálneho HDP na úrovni viac než 6%. SME , 20. októbra 2008: \"Ministerstvo financií zapracovalo odhad budúcoročného rastu HDP o 6,5 percenta aj do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2009...\" Stanovisko NKÚ k štátnemu rozpočtu na rok 2009 uvádza predikcie hospodárskeho rastu MF SR na rok 2009 na úrovni 6,5% HDP, pričom odhady Európskej komisie boli na na úrovni 4,9% HDP. (.pdf, str. 2). \"Podľa návrhu RVS na roky 2009 až 2011 má HDP v b. c. v roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 vzrásť o 6,3 mld. eur na 74,8 mld. eur. Reálny rast HDP v s. c. má podľa návrhu RVS na roky 2009 až 2011 aj v roku 2009 pri zmiernení jeho tempa rastu o 1,2 p. b. oproti roku 2008 zostať na vysokej úrovni 6,5 %, a to bez ohrozenia makroekonomickej stability.\" Podľa údajov Eurostatu v roku 2009 bol hospodársky rast na úrovni - 5,1%. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákone o štátnom rozpočte na rok 2009", "SME", "NKÚ", "Eurostatu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6984", "http://ekonomika.sme.sk/c/4134310/odhad-rastu-hdp-pre-financnu-krizu-uz-znizili-viacere-banky.html", "http://www.nku.gov.sk/documents/10157/164740/Stanovisko+NK%C3%9A+SR+k+N%C3%A1vrhu+%C5%A1t%C3%A1tneho+rozpo%C4%8Dtu+SR+na+rok+2009", "http://www.statistics.sk/pls/eutab/html.h?ptabkod=tsdec100"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:11.148595+00:00"}
{"id": "vr17656", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17656", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...verejný prísľub som dal, takže na základe takéhoto rozhovoru a dohody som hneď na druhý deň, (...), žiadosť o uvoľnenie z funkcie som dal hneď na druhý deň, ako som prisľúbil verejne.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 17. apríla 2018 oznámil premiér a dočasný minister vnútra Peter Pellegrini, že policajný prezident Tibor Gašpar vo svojej funkcii skončí po ich vzájomnej dohode. Gašpar zároveň prisľúbil, že o uvoľnenie z funkcie požiada na druhý deň, t.j. v stredu. Tento verejný sľub Gašpar splnil. Ako informovalo policajné prezídium, \" Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar dnes (18. apríl 2018, pozn.) podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie\" . Na tlačovej besede z 18. apríla 2018 sa Gašpar vyjadril, že dúfa, že jeho odchod \" konečne prispeje k tomu, aby mohol policajný zbor skutočne fungovať bez atakov a bez toho, čo (...) je politizácia a čo malo značný dopad na to, v akej klíme sa v policajnom zbore pracuje \". Od svojho odstúpenia si sľubuje upokojenie situácie. Gašpar skončí vo funkcii najneskôr 31. mája tohto roku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 17. apríla 2018 oznámil premiér a dočasný minister vnútra Peter Pellegrini, že policajný prezident Tibor Gašpar vo svojej funkcii skončí po ich vzájomnej dohode. Gašpar zároveň prisľúbil, že o uvoľnenie z funkcie požiada na druhý deň, t.j. v stredu. Tento verejný sľub Gašpar splnil. Ako informovalo policajné prezídium, \" Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar dnes (18. apríl 2018, pozn.) podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie\" . Na tlačovej besede z 18. apríla 2018 sa Gašpar vyjadril, že dúfa, že jeho odchod \" konečne prispeje k tomu, aby mohol policajný zbor skutočne fungovať bez atakov a bez toho, čo (...) je politizácia a čo malo značný dopad na to, v akej klíme sa v policajnom zbore pracuje \". Od svojho odstúpenia si sľubuje upokojenie situácie. Gašpar skončí vo funkcii najneskôr 31. mája tohto roku. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "informovalo", "besede"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/gaspar-skonci-na-konci-maja.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1730796-gaspar-dodrzal-slub-poziadal-o-uvolnenie-z-funkcie", "https://slovensko.hnonline.sk/1730796-gaspar-dodrzal-slub-poziadal-o-uvolnenie-z-funkcie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:27.197035+00:00"}
{"id": "vr36504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36504", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...úvery sme a zaťaženia úspešne znižovali do doby krízy...", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak Mečiar v tomto prípade myslí zaťaženie SR prostredníctvom vydávania dlhopisov, nemá pravdu, zbežný pohľad na emisie dlhopisov hovorí, že od roku 2004 sú emisie stabilné (s výnimkou roku 2006 kedy bol pokles - emitovala predchádzajúca vláda), nárast prišiel od roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["Ak Mečiar v tomto prípade myslí zaťaženie SR prostredníctvom vydávania dlhopisov, nemá pravdu, zbežný pohľad na emisie dlhopisov hovorí, že od roku 2004 sú emisie stabilné (s výnimkou roku 2006 kedy bol pokles - emitovala predchádzajúca vláda), nárast prišiel od roku 2009."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["pohľad"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/Portf%C3%B3lio%20%C5%A0D/SDXTOTAL.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:15.893882+00:00"}
{"id": "49134", "numeric_id": 49134, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49134", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Hovoríte, že vláda sa vymenila v roku 2018, no vymenil sa len predseda vlády, ale ten istý, tá istá vláda tam ostala, akurát vy ste museli odísť a prišla vaša nominantka Denisa Saková.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka došlo k zmene vlády. Robert Fico podal demisiu a na jeho post sa dostal poslanec Smeru-SD Peter Pellegrini. Nová vláda prišla s programovým vyhlásením, ktoré sa však odlišoval od pôvodného programu Ficovej vlády len v malých detailoch.\n\nSmer-SD taktiež zostal koaličným partnerom tejto novej vlády. Z postu ministra vnútra odišiel aj Robert Kaliňák a po niekoľkých pokusoch s inými ministrami sa nakoniec na post ministerky vnútra dostala Denisa Saková.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka došlo k zmene vlády. Robert Fico podal demisiu a na jeho post sa dostal poslanec Smeru-SD Peter Pellegrini. Nová vláda prišla s programovým vyhlásením, ktoré sa však odlišoval od pôvodného programu Ficovej vlády len v malých detailoch.", "Smer-SD taktiež zostal koaličným partnerom tejto novej vlády. Z postu ministra vnútra odišiel aj Robert Kaliňák a po niekoľkých pokusoch s inými ministrami sa nakoniec na post ministerky vnútra dostala Denisa Saková."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["detailoch.", "novej vlády.", "Denisa Saková."], "url": ["https://dennikn.sk/blog/1077491/nova-vlada-a-dalsi-prislub-uciaceho-sa-slovenska/", "https://www.prezident.sk/article/prezident-kiska-prijal-petra-pellegriniho-s-podpismi-79-poslancov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/467373-vnutro-v-rukach-zeny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:27.658186+00:00"}
{"id": "vr30332", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30332", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veľká hospodárska kríza začala najprv finančnou, alebo bankovou krízou v tom úvode a vtedy vláda Roberta Fica prijala veľmi rýchle a razantné opatrenia smerujúce k našim bankám. Druhá vec bola, že vláda zagarantovala vklady v bankách.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská banková asociácia (24. október 2008): \" Parlament na dnešnej schôdzi schválil novelu zákona o ochrane vkladov, ktorá zaručuje neobmedzenú garanciu vkladov. Garancia sa týka všetkých bankových vkladov občanov, neziskových organizácií a vybraných podnikateľských subjektov (ktorých ročná závierka nie je overená audítorom). Zákon by mal vstúpiť do platnosti od 1. novembra 2008.\"\n\nEurActiv : (9. október 2008): Vláda na včerajšom zasadnutí rozhodla, že štát bude garantovať všetky vklady v bankách do ich plnej výšky. Slovensko sa tak pridalo k Írsku, Nemecku, Rakúsku, Grécku či Dánsku, ktoré už podobný krok oznámili.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská banková asociácia (24. október 2008): \" Parlament na dnešnej schôdzi schválil novelu zákona o ochrane vkladov, ktorá zaručuje neobmedzenú garanciu vkladov. Garancia sa týka všetkých bankových vkladov občanov, neziskových organizácií a vybraných podnikateľských subjektov (ktorých ročná závierka nie je overená audítorom). Zákon by mal vstúpiť do platnosti od 1. novembra 2008.\"", "EurActiv : (9. október 2008): Vláda na včerajšom zasadnutí rozhodla, že štát bude garantovať všetky vklady v bankách do ich plnej výšky. Slovensko sa tak pridalo k Írsku, Nemecku, Rakúsku, Grécku či Dánsku, ktoré už podobný krok oznámili."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Slovenská banková asociácia", "EurActiv"], "url": ["http://www.sbaonline.sk/sk/presscentrum/aktuality/neobmedzena-garancia-vkladov-schvalena.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/slovensko-plne-garantuje-vklady-v-bankach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:28.205918+00:00"}
{"id": "vr14916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14916", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Sprístupnenie daňových dokumentov je trestný čin...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lipšic naráža na informácie premiéra o daňových dokumentoch Igora Matoviča. Daňové dokumenty spadajú pod definíciu daňového tajomstva . Porušenie daňového tajomstva, čiže úmyselné vyzradenie takého tajomstva nepovolanej osobe je trestané, vzťahuje sa na to paragraf 264 Trestného zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Paragraf 264 Trestného zákona sa týka ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva: \" Kto vyzvedá odchodné tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky .\" Daňové tajomstvo sa definuje v paragrafe 11 zákona 563/2009 : \" Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. (...) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom .\" V bode 6 sú vymenované prípady oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva, ktoré sa za porušenie daňového tajomstva nepovažujú. Na základe toho napr. sprístupnenie daňového tajomstva vláde, súdom, prokuratúre alebo ministerstvu vnútra nie je porušenie daňového tajomstva, avšak v každom prípade musia byť naplnené osobitné predpisy. Za porušenie sa podľa bodu 7 nepovažuje ani \" oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené\" alebo \" verejnenie údajov o porušení povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom, ak sú tieto údaje zverejňované na webovom sídle finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou\". Daniel Lipšic aj vo svojich mediálnych výstupoch pravidelne upozorňuje na to, že sprístupnenie dokumentov, ktoré spadajú pod definíciu daňového tajomstva, je trestné. Naposledy takto urobil aj v relácii Radia Expres (od 8:20). Na Roberta Fica podali poslanci za OKS podnet v kauze podnikania Igora Matoviča práve z podozrenia z možného spáchania trestných činov \" Ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), Zneužívania právomoci verejného činiteľapodľa § 326 TZ a Neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 373 TZ. \"", "analysis_paragraphs": ["Lipšic naráža na informácie premiéra o daňových dokumentoch Igora Matoviča. Daňové dokumenty spadajú pod definíciu daňového tajomstva . Porušenie daňového tajomstva, čiže úmyselné vyzradenie takého tajomstva nepovolanej osobe je trestané, vzťahuje sa na to paragraf 264 Trestného zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Paragraf 264 Trestného zákona sa týka ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva: \" Kto vyzvedá odchodné tajomstvo, poštové tajomstvo, telekomunikačné tajomstvo alebo daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe alebo kto také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky .\" Daňové tajomstvo sa definuje v paragrafe 11 zákona 563/2009 : \" Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. (...) Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom .\" V bode 6 sú vymenované prípady oznámenia alebo sprístupnenia daňového tajomstva, ktoré sa za porušenie daňového tajomstva nepovažujú. Na základe toho napr. sprístupnenie daňového tajomstva vláde, súdom, prokuratúre alebo ministerstvu vnútra nie je porušenie daňového tajomstva, avšak v každom prípade musia byť naplnené osobitné predpisy. Za porušenie sa podľa bodu 7 nepovažuje ani \" oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka, zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené\" alebo \" verejnenie údajov o porušení povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom, ak sú tieto údaje zverejňované na webovom sídle finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov prezidentom finančnej správy alebo ním poverenou osobou\". Daniel Lipšic aj vo svojich mediálnych výstupoch pravidelne upozorňuje na to, že sprístupnenie dokumentov, ktoré spadajú pod definíciu daňového tajomstva, je trestné. Naposledy takto urobil aj v relácii Radia Expres (od 8:20). Na Roberta Fica podali poslanci za OKS podnet v kauze podnikania Igora Matoviča práve z podozrenia z možného spáchania trestných činov \" Ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 Trestného zákona (ďalej len „TZ“), Zneužívania právomoci verejného činiteľapodľa § 326 TZ a Neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 373 TZ. \""], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["daňového tajomstva", "Paragraf 264", "563/2009", "Radia Expres", "podnet"], "url": ["https://podpora.financnasprava.sk/657239-Da%C5%88ov%C3%A9-tajomstvo-", "http://www.lewik.org/term/1266/ohrozenie-obchodneho-bankoveho-postoveho-telekomunikacneho-a-danoveho-tajomstva-trestny-zakon/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-563", "https://www.youtube.com/watch?v=-y2ftwPQsKM", "http://oks.sk/wp-content/uploads/2016/02/Trestne_oznamenie_160208_Fico.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:02.831019+00:00"}
{"id": "vr17334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17334", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Toto nie je definitívna podoba zákona (o poistnom dani, pozn.). My máme vyše 250 pripomienok (...).", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novú daň z poistiek, ktorá by mala nahradiť súčasný 8-percentný odvod z neživotného poistenia, chce rezort financií zaviesť už v októbri 2018. Na návrh zákona smerovalo doteraz celkovo 247 pripomienok , čo znamená len minimálnu odchýlku od čísla 250 spomenutých ministrom financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Odvod z neživotného poistenia v súčasnej podobe čoskoro skončí a nahradí ho daň z poistenia, ktorá vyšla z dielne Ministerstva financií SR a platiť bude od októbra 2018. Na novej dani z poistenia by sa malo ročne vybrať 57 miliónov eur, za rok 2018 by to bola suma 14 miliónov eur, keďže nová daň bude platiť až od októbra. Na návrh zákona k dani z poistenia smerovala aj hromadná pripomienka , ktorú iniciovali INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz), Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Občiansko konzervatívna strana. Podľa ich vyjadrení bude mať nová daň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, zvýši daňové zaťaženie obyvateľstva a poisťovniam prinesie zvýšenú administratívnu záťaž. Požiadavkou tejto hromadnej pripomienky je nezavádzať daň z poistenia a zrušiť aj odvod z poistného. Daň nepodporuje ani Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO). Všetky pripomienky v kompletnom znení sú dostupné na stránke Slov-Lex. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novú daň z poistiek, ktorá by mala nahradiť súčasný 8-percentný odvod z neživotného poistenia, chce rezort financií zaviesť už v októbri 2018. Na návrh zákona smerovalo doteraz celkovo 247 pripomienok , čo znamená len minimálnu odchýlku od čísla 250 spomenutých ministrom financií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Odvod z neživotného poistenia v súčasnej podobe čoskoro skončí a nahradí ho daň z poistenia, ktorá vyšla z dielne Ministerstva financií SR a platiť bude od októbra 2018. Na novej dani z poistenia by sa malo ročne vybrať 57 miliónov eur, za rok 2018 by to bola suma 14 miliónov eur, keďže nová daň bude platiť až od októbra. Na návrh zákona k dani z poistenia smerovala aj hromadná pripomienka , ktorú iniciovali INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz), Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Občiansko konzervatívna strana. Podľa ich vyjadrení bude mať nová daň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, zvýši daňové zaťaženie obyvateľstva a poisťovniam prinesie zvýšenú administratívnu záťaž. Požiadavkou tejto hromadnej pripomienky je nezavádzať daň z poistenia a zrušiť aj odvod z poistného. Daň nepodporuje ani Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO). Všetky pripomienky v kompletnom znení sú dostupné na stránke Slov-Lex. Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["daň", "pripomienok", "daň", "pripomienka", "dostupné"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454226-poistenie-zdrazie-je-za-tym-nova-dan/", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_state=normal&p_p_lifecycle=0&p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&_processDetail_WAR_portletsel_cislo=9&_processDetail_WAR_portletsel_action=zobrazPripomienky&_processDetail_WAR_portletsel_typ=LP&p_p_mode=view&_processDetail_WAR_portletsel_rok=2018&orderByType=asc&delta=100", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/454226-poistenie-zdrazie-je-za-tym-nova-dan/", "http://poistovne.sk/32810-sk/k-dani-z-poistenia-smeruje-hromadna-pripomienka.php", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy?p_p_state=normal&p_p_lifecycle=0&p_p_id=processDetail_WAR_portletsel&_processDetail_WAR_portletsel_cislo=9&_processDetail_WAR_portletsel_action=zobrazPripomienky&_processDetail_WAR_portletsel_typ=LP&p_p_mode=view&_processDetail_WAR_portletsel_rok=2018&orderByType=asc&delta=100"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:59.014626+00:00"}
{"id": "vr26198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26198", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Za nás to robili 42 firiem (oprava havárií, pozn.). Za éry Flašíkovej-Beňovej to robili len tri firmy.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bratislavský kraj má dlhodobo problém s riešením havárií. Rozdiel medzi jednotlivými krajmi je enormný. \"Od roku 2010 bolo v Bratislavskom kraji 215 havárií, v Prešovskom kraji boli 3, v Žilinskom 2 a Nitrianskom 1 havária. V ostatných krajoch nemali za ten čas ani jednu haváriu .\" Nejedná sa iba o opravy urgentných porúch, ale o stavebné a rekonštrukčné práce. Firma, ktorá je vybraná na danú situáciu musí preto vzísť z verejnej súťaže. \"Vzniká preto podozrenie, či župa nevykazovala havárie len na papieri .\" \" Župa tvrdí, že hoci nerobila súťaže, oslovila vždy tri firmy, z ktorých si vybrala tú, ktorá dala najnižšiu cenovú ponuku. „Havárie sú odstránené pri reálnych cenách,“ uviedla hovorkyňa Bratislavského kraja Iveta Tyšlerová . \"", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský kraj má dlhodobo problém s riešením havárií. Rozdiel medzi jednotlivými krajmi je enormný. \"Od roku 2010 bolo v Bratislavskom kraji 215 havárií, v Prešovskom kraji boli 3, v Žilinskom 2 a Nitrianskom 1 havária. V ostatných krajoch nemali za ten čas ani jednu haváriu .\" Nejedná sa iba o opravy urgentných porúch, ale o stavebné a rekonštrukčné práce. Firma, ktorá je vybraná na danú situáciu musí preto vzísť z verejnej súťaže. \"Vzniká preto podozrenie, či župa nevykazovala havárie len na papieri .\" \" Župa tvrdí, že hoci nerobila súťaže, oslovila vždy tri firmy, z ktorých si vybrala tú, ktorá dala najnižšiu cenovú ponuku. „Havárie sú odstránené pri reálnych cenách,“ uviedla hovorkyňa Bratislavského kraja Iveta Tyšlerová . \""], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["haváriu", "papieri", "Tyšlerová"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/kraj-minul-na-opravu-havarii-11-milionov-eur.html?page_id=321433", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/293574-dalsie-pochybnosti-o-havariach-u-fresa/", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/kraj-minul-na-opravu-havarii-11-milionov-eur.html?page_id=321433"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:34.732919+00:00"}
{"id": "vr37185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37185", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústavný súd Slovenskej republiky na pojednávaní o ktorom hovoríte iba vyhlasoval rozhodnutie, tam už nešlo o žiadnu obhajobu, išlo o vyhlásenie rozhodnutia, nekecajte, ja hovorím tak ako to je, lebo viem o čo ide.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd 26. januára 2011 rozhodol , že zákon o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Ústavou SR, nejednalo sa teda o pojednávanie, len o vyhlásenie nálezu.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd 26. januára 2011 rozhodol , že zákon o zdravotných poisťovniach nie je v súlade s Ústavou SR, nejednalo sa teda o pojednávanie, len o vyhlásenie nálezu."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["rozhodol"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110126_2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:08.183223+00:00"}
{"id": "vr37919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37919", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Slota vám to vlastne aj vyčítal, že teraz reagujete národne. Proste vidíte, že tu je priestor, tak bijete .", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME , Ján Slota nazval nápad Smeru zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu kvôli vyhláseniu maďarského premiéra Viktora Orbána, že aj občania bez bydliska v Maďarsku budú môcť mať volebné právo, \" lacnou, prekvapujúcou, a až nechutnou mediálnou propagandou.\" Ďalej denník SME uvádza, že sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik si myslí, že Slota takto reagoval preto, že mu Smer „vyfúkol“ jeho tému a oslovuje jeho voličov. Ficova strana podľa neho už zrejme dosiahla strop pri oslovovaní voličov sociálnymi témami. „Pokiaľ chce strana ďalej rásť, musí hľadať iné témy. “", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME , Ján Slota nazval nápad Smeru zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu kvôli vyhláseniu maďarského premiéra Viktora Orbána, že aj občania bez bydliska v Maďarsku budú môcť mať volebné právo, \" lacnou, prekvapujúcou, a až nechutnou mediálnou propagandou.\" Ďalej denník SME uvádza, že sociológ agentúry Focus Martin Slosiarik si myslí, že Slota takto reagoval preto, že mu Smer „vyfúkol“ jeho tému a oslovuje jeho voličov. Ficova strana podľa neho už zrejme dosiahla strop pri oslovovaní voličov sociálnymi témami. „Pokiaľ chce strana ďalej rásť, musí hľadať iné témy. “"], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5832691/slota-sa-urazil-na-narodny-smer.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:55.806155+00:00"}
{"id": "vr15681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15681", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Investičnú pomoc firma dostane až vtedy, keď reálne závod vystavá a keď reálne začnú v ňom pracovať...", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O investičnej pomoci pojednáva Zákon č. 561/2007 Z.z. (Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov). § 16 daného zákona rieši podmienky zrušenia a zastavenia investičnej pomoci. Na základe týchto ustanovení sa majú nvestície vyplácať až po aplikovanej zmene, kvôli ktorej firma žiadala o investíciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\" Investičná pomoc sa poskytuje formou, dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok,úľavy na dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. \"\n\nNevieme pritom hodnotiť, ako prebieha celý proces reálne. Napríklad samotný výber podnikov, ktoré dostanú investičnú pomoc, aj napriek daným pravidlám sa odohráva výber za zatvorenými dverami, uvádza Trend.sk .\n\n\" Ak podmienky však firmy splnia, ešte to neznamená, že štátnu pomoc aj dostanú. Je verejným tajomstvom, že o investičných projektoch sa namiesto v excelovských tabuľkách rozhoduje za zatvorenými dverami na ministerstvách a úrade vlády. Podľa čoho následne jedna firma stimul dostane a druhá nie, nevedia ani samotní podnikatelia, \" uvádza redaktor Trendu.", "analysis_paragraphs": ["O investičnej pomoci pojednáva Zákon č. 561/2007 Z.z. (Zákon o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov). § 16 daného zákona rieši podmienky zrušenia a zastavenia investičnej pomoci. Na základe týchto ustanovení sa majú nvestície vyplácať až po aplikovanej zmene, kvôli ktorej firma žiadala o investíciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\" Investičná pomoc sa poskytuje formou, dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok,úľavy na dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, príspevku na vytvorenie nového pracovného miesta podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. \"", "Nevieme pritom hodnotiť, ako prebieha celý proces reálne. Napríklad samotný výber podnikov, ktoré dostanú investičnú pomoc, aj napriek daným pravidlám sa odohráva výber za zatvorenými dverami, uvádza Trend.sk .", "\" Ak podmienky však firmy splnia, ešte to neznamená, že štátnu pomoc aj dostanú. Je verejným tajomstvom, že o investičných projektoch sa namiesto v excelovských tabuľkách rozhoduje za zatvorenými dverami na ministerstvách a úrade vlády. Podľa čoho následne jedna firma stimul dostane a druhá nie, nevedia ani samotní podnikatelia, \" uvádza redaktor Trendu."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Investičná pomoc", "tvrdil Hudák", "Trend.sk", "uvádza"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-561", "https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_investicna-pomoc", "http://www.sita.sk/sk/blog/2016/01/investicie-stimuly-dostali-aj-podnikatelia-ktori-uz-raz-skrachovali/", "http://www.etrend.sk/firmy/kto-na-slovensku-rozhoduje-o-statnej-pomoci.html", "http://www.etrend.sk/firmy/kto-na-slovensku-rozhoduje-o-statnej-pomoci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:19.582402+00:00"}
{"id": "vr27727", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27727", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To treba byť úprimný, mimochodom pán Schulz to povedal na pôde Národnej rady, ja som to počul, keď o tom hovoril (spoločný daňový základ, harmonizácia daní, pozn.).", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa prepisu príhovoru Schultza v NR SR 18. septembra 2012, hovoril o zdaňovaní na nadnárodnej úrovni, či spolupráci vo fiškálnej politike a o európskej hospodárskej vláde. Hoci spomenul oblasti daňovej a fiškálnej politiky, nehovoril priamo o \"harmonizácii daní\" alebo o \"daňovom základe\", výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prepisu príhovoru Schultza v NR SR 18. septembra 2012, hovoril o zdaňovaní na nadnárodnej úrovni, či spolupráci vo fiškálnej politike a o európskej hospodárskej vláde. Hoci spomenul oblasti daňovej a fiškálnej politiky, nehovoril priamo o \"harmonizácii daní\" alebo o \"daňovom základe\", výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-05-06", "analysis_sources": {"text": ["prepisu", "navrhla"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87362&ViewType=content&", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195649-europska-komisia-navrhla-spolocny-danovy-zaklad-pre-firmy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:15.642461+00:00"}
{"id": "vr34558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34558", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Práve som pomenovala, že to nebolo z môjho pohľadu dôstojné a chcem požiadať a rozprávať sa aj na koaličnej rade o tom, aby voľba bola seriózna. Aby sme nespochybňovali proces voľby. Veď napokon poslanec Fico, alebo jeho partneri, dali spôsob voľby na Ústavný súd. Ja to vítam, nech Ústavný súd pomáha očisťovať celú politickú kultúru. Na to táto ustanovizeň je.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Smeru-SD Róbert Fico už od začiatku avizoval, že strana podá sťažnosť na ústavný súd. Nakoniec tak spravil Pavol Paška, ktorý v piatok 3. decembra, doručil sťažnosť do podateľne Ústavného súdu.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Smeru-SD Róbert Fico už od začiatku avizoval, že strana podá sťažnosť na ústavný súd. Nakoniec tak spravil Pavol Paška, ktorý v piatok 3. decembra, doručil sťažnosť do podateľne Ústavného súdu."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["spravil"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1221143"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:38.429214+00:00"}
{"id": "vr33829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33829", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V Nemecku sa veľmi darí strane Alternative Fur Deutschland.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Alternative für Deutschland ( AfD ) je nová euroskeptická strana, ktorá oficiálne vznikla len pred pár týždňami keď sa konal 1. snem tejto strany. Strana sa profiluje ako anti euro ale pro EÚ. Podľa agentúry forsa má AfD v posledných týždňoch nasledujúcu podporu : 24.4.2013 2,0% 1.5.2013 3,0% 8.5.2013 3,0% Podľa agentúry TNS Emnid má táto strana následujúcu podporu : 28.4.2013 2,0% 5.5.2013 2,0% 12.5.2013 2,0% Agentúra Infratest dimap pripisúje AfD takúto podporu : 21.4.2013 3,0% 26.4.2013 3,0% 2.5.2013 3,0% 10.5.2013 3,0% Agentúra YouGov (INSA) má AfD u Nemcov takúto podporu : 16.4.2013 3,0% 21.4.2013 4,0% 22.4.2013 5,0% 29.4.2013 3,0% 7.5.2013 3,0% Všetky agentúry kládli opýtaným otázku, koho by volili keby sa voľby konali ďalšiu/následujúcu sobotu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na krátku existenciu strany dosahuje v prieskumoch veľmi dobré výsledky. AfD je podporovaná určitou časťou nemeckých elít a podľa niektorých prieskumov má strana potenciál aby ju volila až štvrtina Nemcov, je však stále otázne, či strana bude hrať po voľbách v septembri 2013 dôležitú rolu.Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na krátku existenciu strany dosahuje v prieskumoch veľmi dobré výsledky. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Alternative für Deutschland ( AfD ) je nová euroskeptická strana, ktorá oficiálne vznikla len pred pár týždňami keď sa konal 1. snem tejto strany. Strana sa profiluje ako anti euro ale pro EÚ. Podľa agentúry forsa má AfD v posledných týždňoch nasledujúcu podporu : 24.4.2013 2,0% 1.5.2013 3,0% 8.5.2013 3,0% Podľa agentúry TNS Emnid má táto strana následujúcu podporu : 28.4.2013 2,0% 5.5.2013 2,0% 12.5.2013 2,0% Agentúra Infratest dimap pripisúje AfD takúto podporu : 21.4.2013 3,0% 26.4.2013 3,0% 2.5.2013 3,0% 10.5.2013 3,0% Agentúra YouGov (INSA) má AfD u Nemcov takúto podporu : 16.4.2013 3,0% 21.4.2013 4,0% 22.4.2013 5,0% 29.4.2013 3,0% 7.5.2013 3,0% Všetky agentúry kládli opýtaným otázku, koho by volili keby sa voľby konali ďalšiu/následujúcu sobotu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na krátku existenciu strany dosahuje v prieskumoch veľmi dobré výsledky. AfD je podporovaná určitou časťou nemeckých elít a podľa niektorých prieskumov má strana potenciál aby ju volila až štvrtina Nemcov, je však stále otázne, či strana bude hrať po voľbách v septembri 2013 dôležitú rolu.Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vzhľadom na krátku existenciu strany dosahuje v prieskumoch veľmi dobré výsledky. Dátum zverejnenia analýzy: 13.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["AfD", "snem", "euro", "forsa", "podporu", "Emnid", "podporu", "Infratest", "podporu", "YouGov", "podporu", "elít", "štvrtina", "dôležitú"], "url": ["https://www.alternativefuer.de/", "http://www.nytimes.com/2013/04/15/world/europe/elites-flock-to-anti-euro-party-alternative-for-germany.html", "http://www.dw.de/german-party-says-no-to-the-euro-yes-to-the-eu/a-16660602", "http://www.forsa.com/", "http://www.wahlrecht.de/umfragen/forsa.htm", "http://www.tns-emnid.com/", "http://www.wahlrecht.de/umfragen/emnid.htm", "http://www.infratest-dimap.de/en/", "http://www.wahlrecht.de/umfragen/dimap.htm", "http://yougov.de/", "http://www.wahlrecht.de/umfragen/insa.htm", "http://www.nytimes.com/2013/04/15/world/europe/elites-flock-to-anti-euro-party-alternative-for-germany.html", "http://www.infratest-dimap.de/umfragen-analysen/bundesweit/umfragen/aktuell/hohe-akzeptanz-fuer-anti-euro-kurs-umfrage-zur-alternative-fuer-deutschland/", "http://blogs.lse.ac.uk/europpblog/2013/05/09/alternative-for-deutschland-germany-kai-arzheimer-september-elections-bundestag/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:16.783438+00:00"}
{"id": "vr27679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27679", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Grécko má primárny prebytok 1 miliardu...", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR z februára 2014 dosiahlo Grécko v roku 2013 primárny prebytok vo výške 1,5 miliardy eur. Richard Sulík cituje staršie údaje, ktoré sú napríklad v súlade so správou TASR z novembra 2013, ktorá hovorí o 1,1 miliarde eur prebytku. Nakoľko Richard Sulík používa neaktuálne údaje o výške primárneho deficitu, výrok považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR z februára 2014 dosiahlo Grécko v roku 2013 primárny prebytok vo výške 1,5 miliardy eur. Richard Sulík cituje staršie údaje, ktoré sú napríklad v súlade so správou TASR z novembra 2013, ktorá hovorí o 1,1 miliarde eur prebytku. Nakoľko Richard Sulík používa neaktuálne údaje o výške primárneho deficitu, výrok považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["správy", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/grecko-primarny-prebytok/74189-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/grecko-primarny-prebytok-rozpocet/64474-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:26.197758+00:00"}
{"id": "vr25875", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25875", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "V prvom období, keď sme riešili opravu ciest, tak ja som presadil, aby sme tlačili na kvalitu týchto opráv (ciest, pozn.) a presadil som 10-ročné obdobie záruky. (...) Žiaľ, od tohto sa odišlo.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Rudolf Bauer bol v prvom volebnom období v rokoch 2001 až 2005 predsedom Košického samosprávneho kraja, nie sú však dostupné žiadne informácie, ktoré by sa týkali presadenia 10 ročnej záruky na opravu ciest počas pôsobenia R. Bauera a následného zrušenia tejto záruky, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Rudolf Bauer bol v prvom volebnom období v rokoch 2001 až 2005 predsedom Košického samosprávneho kraja, nie sú však dostupné žiadne informácie, ktoré by sa týkali presadenia 10 ročnej záruky na opravu ciest počas pôsobenia R. Bauera a následného zrušenia tejto záruky, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Bauer"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:18.194078+00:00"}
{"id": "vr32654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32654", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ale príčiny sú podľa mňa oveľa rozsiahlejšie. A ja si myslím a tvrdí to aj 42% firiem a množstvo iných odborníkov, a Slovenská komora stavebných inžinierov ako aj naozaj samotní robotníci, tí subdodávateľské firmy, že tento systém ako to dnes funguje v stavebníctve je chorý. Pretože cena má vplyv na kvalitu.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva na rok 2012 je považovaná zo strany stavebných firiem za problematickú oblasť legislatíva upravujúca verejné obstarávanie. Stavebnik.sk odkazujúci na túto štúdiu uvádza, že podľa ich skúseností je väčšinou rozhodujúcim kritériom vo výberovom konaní nízka cena. 88% riaditeľov stavebných spoločností je toho názoru, že najnižšia ponúknutá suma je vo výsledku väčšinou pod predpokladanými nákladmi. „Kvalita práce je väčšinou podmienená tlakom na cenu, dodávatelia používajú čo najlacnejšie materiály a prácu vykonávajú často neodborníci. Dobrá stavebná firma radšej zákazku odmietne, nepôjde pod svoje náklady, slabšie spoločnosti zoberú zákazku aj za cenu svojich nákladov a nakoniec je kvalita mizerná, alebo nezaplatia subdodávateľom. Príkladom môže byť prepadnutie podlaží na objekte Trinity,“ popisuje Andrej Krasňanský, Manager spoločnosti Scaserv Slovensko. 42% stavebných spoločností pociťuje v dôsledku tlaku na cenu zo strany investora zhoršenie kvality svojej práce.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva na rok 2012 je považovaná zo strany stavebných firiem za problematickú oblasť legislatíva upravujúca verejné obstarávanie. Stavebnik.sk odkazujúci na túto štúdiu uvádza, že podľa ich skúseností je väčšinou rozhodujúcim kritériom vo výberovom konaní nízka cena. 88% riaditeľov stavebných spoločností je toho názoru, že najnižšia ponúknutá suma je vo výsledku väčšinou pod predpokladanými nákladmi. „Kvalita práce je väčšinou podmienená tlakom na cenu, dodávatelia používajú čo najlacnejšie materiály a prácu vykonávajú často neodborníci. Dobrá stavebná firma radšej zákazku odmietne, nepôjde pod svoje náklady, slabšie spoločnosti zoberú zákazku aj za cenu svojich nákladov a nakoniec je kvalita mizerná, alebo nezaplatia subdodávateľom. Príkladom môže byť prepadnutie podlaží na objekte Trinity,“ popisuje Andrej Krasňanský, Manager spoločnosti Scaserv Slovensko. 42% stavebných spoločností pociťuje v dôsledku tlaku na cenu zo strany investora zhoršenie kvality svojej práce."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Kvartálnej", "Stavebnik.sk"], "url": ["http://www.ceec.eu./download.php", "http://www.stavebnik.sk/uputavky/cena-tlaci-kvalitu-dole-potvrdzuju-stavbari.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:06.193961+00:00"}
{"id": "49707", "numeric_id": 49707, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49707", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Potom sa tu dostaneme do stavu, že ako v niektorých amerických štátov je možné zabiť plod v deviatom mesiaci života.", "statement_date": "2024-09-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V USA sa vykonáva menej ako 1 % interrupcií po 21. týždni tehotenstva, pričom väčšina týchto prípadov sa odohráva do 24. týždňa a takmer výhradne pri vážnych zdravotných komplikáciách matky alebo plodu. Výrok Rudolfa Huliaka označujeme ako zavádzajúci.\n\nPodľa údajov Centra pre prevenciu chorôb (CDC) sa v Spojených štátoch amerických (USA) v roku 2021 vykonalo približne 625-tisíc všetkých legálnych potratov vrátane umelých prerušení tehotenstva (interupcií).\n\n13 amerických štátov ako Texas či Arkansas má platný zákaz interrupcií. Ďalších 11 štátov má obmedzený prístup k interupciám na základe počtu mesiacov po otehotnení alebo životaschopnosti plodu. 10 amerických štátov nemá legislatívne ukotvený zákaz interrupcií.\n\nInterupcie po 21. týždni tehotenstva sú v USA veľmi zriedkavé a predstavujú menej ako 1 % všetkých prípadov. Vo väčšine sú legálne len v prípade ohrozenia života matky alebo vážnych zdravotných komplikácií plodu. V rámci všetkých interupcií po 21. týždni sa väčšina z nich vykonáva do 24. týždňa tehotenstva.\n\nGynekológovia tiež dodávajú , že aj v prípade zdravotných komplikácií matky sa v období, kedy dieťa dokáže prežiť mimo jej tela, teda už približne od 7. mesiaca tehotenstva, vykonáva pôrod sekciou, nie interrupcia.\n\nVýrok Rudolfa Huliaka pripomína rétoriku, ktorú využíva bývalý prezident USA Donald Trump. Americké média Trumpove tvrdenia o interrupciách blízko pôrodu vyvrátili v roku 2016 aj 2024 . Podľa overenia NBC News sa interupcie po 29. týždni tehotenstva vykonávajú zo závažných zdravotných dôvodov.\n\nV roku 2023 podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva na Slovensku 5 420 žien, čo predstavuje 48,2 % všetkých potratov, ktorých bolo 11 241 prípadov. Najviac umelých prerušení tehotenstva podstúpili ženy do 8. týždňa tehotenstva, a to 3 367 (62,1 %). Nasledovalo 1757 interupcií medzi 9. - 12. týždňom (32,4 %) a 296 (5,5 % od 13. do 24. týždňa tehotenstva ( .pdf , s. 1).\n\nPo 24. týždni tehotenstva sa na Slovensku podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií neuskutočnila žiadna interupcia.\n\nPodľa zákona o umelom prerušení tehotenstva môže žena na Slovensku podstúpiť interupciu do 12. týždňa tehotenstva. Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva možno tehotenstvo ukončiť bez ohľadu na jeho trvanie „ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.“", "analysis_paragraphs": ["V USA sa vykonáva menej ako 1 % interrupcií po 21. týždni tehotenstva, pričom väčšina týchto prípadov sa odohráva do 24. týždňa a takmer výhradne pri vážnych zdravotných komplikáciách matky alebo plodu. Výrok Rudolfa Huliaka označujeme ako zavádzajúci.", "Podľa údajov Centra pre prevenciu chorôb (CDC) sa v Spojených štátoch amerických (USA) v roku 2021 vykonalo približne 625-tisíc všetkých legálnych potratov vrátane umelých prerušení tehotenstva (interupcií).", "13 amerických štátov ako Texas či Arkansas má platný zákaz interrupcií. Ďalších 11 štátov má obmedzený prístup k interupciám na základe počtu mesiacov po otehotnení alebo životaschopnosti plodu. 10 amerických štátov nemá legislatívne ukotvený zákaz interrupcií.", "Interupcie po 21. týždni tehotenstva sú v USA veľmi zriedkavé a predstavujú menej ako 1 % všetkých prípadov. Vo väčšine sú legálne len v prípade ohrozenia života matky alebo vážnych zdravotných komplikácií plodu. V rámci všetkých interupcií po 21. týždni sa väčšina z nich vykonáva do 24. týždňa tehotenstva.", "Gynekológovia tiež dodávajú , že aj v prípade zdravotných komplikácií matky sa v období, kedy dieťa dokáže prežiť mimo jej tela, teda už približne od 7. mesiaca tehotenstva, vykonáva pôrod sekciou, nie interrupcia.", "Výrok Rudolfa Huliaka pripomína rétoriku, ktorú využíva bývalý prezident USA Donald Trump. Americké média Trumpove tvrdenia o interrupciách blízko pôrodu vyvrátili v roku 2016 aj 2024 . Podľa overenia NBC News sa interupcie po 29. týždni tehotenstva vykonávajú zo závažných zdravotných dôvodov.", "V roku 2023 podstúpilo umelé prerušenie tehotenstva na Slovensku 5 420 žien, čo predstavuje 48,2 % všetkých potratov, ktorých bolo 11 241 prípadov. Najviac umelých prerušení tehotenstva podstúpili ženy do 8. týždňa tehotenstva, a to 3 367 (62,1 %). Nasledovalo 1757 interupcií medzi 9. - 12. týždňom (32,4 %) a 296 (5,5 % od 13. do 24. týždňa tehotenstva ( .pdf , s. 1).", "Po 24. týždni tehotenstva sa na Slovensku podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií neuskutočnila žiadna interupcia.", "Podľa zákona o umelom prerušení tehotenstva môže žena na Slovensku podstúpiť interupciu do 12. týždňa tehotenstva. Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva možno tehotenstvo ukončiť bez ohľadu na jeho trvanie „ak je ohrozený život ženy alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života alebo že je ťažko poškodený.“"], "analysis_date": "2024-10-13", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "zákaz", "zriedkavé", "menej", "vykonáva", "dodávajú", "2016", "2024", "vykonávajú", "predstavuje", ".pdf", "podstúpiť", "vyhlášky"], "url": ["https://www.cdc.gov/reproductive-health/data-statistics/abortion-surveillance-findings-reports.html", "https://www.kff.org/womens-health-policy/dashboard/abortion-in-the-u-s-dashboard/", "https://www.kff.org/womens-health-policy/issue-brief/abortions-later-in-pregnancy-in-a-post-dobbs-era/", "https://www.cdc.gov/mmwr/volumes/71/ss/ss7110a1.htm#T10_down", "https://kffhealthnews.org/news/article/health-202-abortions-viability-republicans-tim-scott/", "https://www.vox.com/first-person/2016/10/21/13352872/donald-trump-abortion-wrong", "https://www.cbsnews.com/news/fact-check-do-abortions-really-happen-in-final-days-of-pregnancy/", "https://www.nbcnews.com/health/health-news/trump-made-false-claims-late-term-abortion-debate-rcna159460", "https://www.nbcnews.com/health/health-news/trump-made-false-claims-late-term-abortion-debate-rcna159460", "https://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-Slovenskej-republike-v-roku-2023.aspx", "https://data.nczisk.sk/statisticke_vystupy/Potraty/Potraty_v_SR_2023.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/73/20111201#:~:text=Podmienky%20pre%20umel%C3%A9,jej%20z%C3%A1konn%C3%A9ho%20z%C3%A1stupcu.", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/74/20210301.html#:~:text=Umel%C3%A9%20preru%C5%A1enie%20tehotenstva%20zo,%C5%BEe%20je%20%C5%A5a%C5%BEko%20po%C5%A1koden%C3%BD."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:48.753231+00:00"}
{"id": "vr17589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17589", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...so zástupcami študentov a to je študentská rada vysokých škôl, (...), že sa nám podarilo spoločnými silami docieliť to masové dofinancovanie internátov za 50 miliónov,(...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Študentská rada vysokých škôl s podporou ministerky školstva Martiny Lubyovej docielili vďaka tlaku na premiéra Roberta Fica, aby splnil svoj verejný sľub z roku 2015, že vláda vyčlení peniaze na rekonštrukciu internátov. V rokoch 2018 a 2019 vláda poskytne rektorom na rekonštrukciu internátov celkovú sumu 50 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl na Slovensku. Dňa 22. januára 2018 adresovala Študentská rada vysokých škôl otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom mu pripomenula jeho nesplnený sľub z roku 2015, že vláda vyčlení peniaze na rekonštrukciu internátov. Robert Fico na otvorený list neodpovedal.", "analysis_paragraphs": ["Študentská rada vysokých škôl s podporou ministerky školstva Martiny Lubyovej docielili vďaka tlaku na premiéra Roberta Fica, aby splnil svoj verejný sľub z roku 2015, že vláda vyčlení peniaze na rekonštrukciu internátov. V rokoch 2018 a 2019 vláda poskytne rektorom na rekonštrukciu internátov celkovú sumu 50 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl na Slovensku. Dňa 22. januára 2018 adresovala Študentská rada vysokých škôl otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom mu pripomenula jeho nesplnený sľub z roku 2015, že vláda vyčlení peniaze na rekonštrukciu internátov. Robert Fico na otvorený list neodpovedal."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["sľub", "Študentská", "otvorený list", "prisľúbila", "stretli"], "url": ["https://sluby.sme.sk/slub/8/dotacia-na-rekonstrukciu-vysokoskolskych-internatov", "http://www.srvs.sk/", "https://dennikn.sk/minuta/1005145/?ref=mpmbok", "https://www.etrend.sk/ekonomika/studenti-zatlacili-na-lubyovu-prislubila-dofinancovanie-internatov-este-tento-rok.html", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-s-rektormi-sme-sa-dohodli-na-financovani-rekonstrukcii-internatov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:42.646346+00:00"}
{"id": "vr34664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34664", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "...vedenie SMK ako také, odmieta spoluprácu so stranou Most-Híd. Ale to už neplatí na regionálnej úrovni a na každom mieste.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či ide o nejakú oficiálnu politiku SMK voči Mostu vo všeobecnosti sme overiť nedokázali (v prípade volieb do VUC SME napísalo: „Predseda SMK Pál Csáky naďalej odmieta spoluprácu pred voľbami do VÚC s novovzniknutou stranou Bélu Bugára Most-Híd a údajne ju zakázal aj všetkým štruktúram SMK. Dnes to vo svojich večerných správach uviedla televízia TA3.), faktom každopádne je, že SMK a Most postavili v komunálnych voľbách spoločných (bez ďalších tretích strán) kandidátov na starostov (zvolených bolo 19) a poslancov (zvolených bolo 53).", "analysis_paragraphs": ["Či ide o nejakú oficiálnu politiku SMK voči Mostu vo všeobecnosti sme overiť nedokázali (v prípade volieb do VUC SME napísalo: „Predseda SMK Pál Csáky naďalej odmieta spoluprácu pred voľbami do VÚC s novovzniknutou stranou Bélu Bugára Most-Híd a údajne ju zakázal aj všetkým štruktúram SMK. Dnes to vo svojich večerných správach uviedla televízia TA3.), faktom každopádne je, že SMK a Most postavili v komunálnych voľbách spoločných (bez ďalších tretích strán) kandidátov na starostov (zvolených bolo 19) a poslancov (zvolených bolo 53)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["SME", "starostov", "poslancov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4967093/csaky-zakazal-spolupracu-s-bugarom.html", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab5.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:28.160232+00:00"}
{"id": "vr30988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30988", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na internet sme umiestnili všetky nové učebnice objednané za našej vlády (eAktovka).", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo školstva spustilo stránku eaktovka.sk, kde sa žiaci, učitelia aj verejnosť dostanú k 26 učebniciam a knihám určeným na povinné čítanie či odborným materiálom. Z tohto webu sa dá stiahnuť aj 65 audionahrávok. Či sa jedná o všetky nové objednané učebnice nevieme nezávisle overiť.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva spustilo stránku eaktovka.sk, kde sa žiaci, učitelia aj verejnosť dostanú k 26 učebniciam a knihám určeným na povinné čítanie či odborným materiálom. Z tohto webu sa dá stiahnuť aj 65 audionahrávok. Či sa jedná o všetky nové objednané učebnice nevieme nezávisle overiť."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo školstva spustilo"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54275040-ucebnice-uz-su-na-webe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:58.610816+00:00"}
{"id": "vr36815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36815", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Chcem vám pripomenúť pán redaktor, že prvé stanovisko (ku Maďarskému mediálnemu zákonu, pozn.) za celú vládu Slovenskej republiky za Slovensko vyjadrila jasne pani premiérka medzi sviatkami ešte v starom roku.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nový mediálny zákon v Maďarskej republike prijal parlament 21. decembra 2010 a do platnosti oficiálne vstúpil 1.januára 2011. Vyjadrenie Ivety Radičovej sa nám nepodarilo dohľadať, avšak 7.januára, ako uvádza agentúra SITA , minister zahraničných vecí, Mikuláš Dzurinda v reakcii na obvinenie Roberta Fica odmietol, že vláda premiérky Ivety Radičovej zatvára oči pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianočného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí maďarský tlačový zákon. \"Maďarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlače v Európskej únii,\" prečítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska. Problém je, že toto údajné Radičovej vyhlásenie nie je možné nájsť. Neexistuje žiadna mediálna zmienka o jeho existencii (okrem uvedeného Baťovho výroku), rovnako nie je zverejnené na stránkach Úradu vlády. Premiérka tak mohla stanovisko vydať, podľa dostupných informácií však pravdepodobne iba Dzurindovi a Baťovi. Rozhodne sa nejednalo o verejné vyhlásenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Nový mediálny zákon v Maďarskej republike prijal parlament 21. decembra 2010 a do platnosti oficiálne vstúpil 1.januára 2011. Vyjadrenie Ivety Radičovej sa nám nepodarilo dohľadať, avšak 7.januára, ako uvádza agentúra SITA , minister zahraničných vecí, Mikuláš Dzurinda v reakcii na obvinenie Roberta Fica odmietol, že vláda premiérky Ivety Radičovej zatvára oči pred dianím vo svete a v okolitých krajinách a citoval z predvianočného stanoviska premiérky, v ktorom hodnotí maďarský tlačový zákon. \"Maďarský mediálny zákon vzbudzuje otázniky o jeho súlade s demokratickými princípmi slobody tlače v Európskej únii,\" prečítal šéf diplomacie z premiérkinho stanoviska. Problém je, že toto údajné Radičovej vyhlásenie nie je možné nájsť. Neexistuje žiadna mediálna zmienka o jeho existencii (okrem uvedeného Baťovho výroku), rovnako nie je zverejnené na stránkach Úradu vlády. Premiérka tak mohla stanovisko vydať, podľa dostupných informácií však pravdepodobne iba Dzurindovi a Baťovi. Rozhodne sa nejednalo o verejné vyhlásenie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["uvádza agentúra SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/fico-vyzyva-vladu-aby-odsudila-udalo/280328-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:44.245028+00:00"}
{"id": "48318", "numeric_id": 48318, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48318", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "To nie je tak, ako tu opäť vykresľuje opozícia, že niekto sa rozhodne vypínačom vypínam nejaký server alebo web a hotovo. Tam sú jasný postup od polície, Slovenskej informačnej služby, vojenského spravodajstva…", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Proces posudzovania pri rozhodovaní o zablokovaní konkrétnych webových stránok je tajný. Samotný Národný bezpečnostný úrad sa vyjadril, že nebude komunikovať podrobnosti o svojom postupe. Výrok teda nie je možné overiť z verejných zdrojov a hodnotíme ho ako neoveriteľný.\n\nNBÚ vydal rozhodnutie na základe zákona prijatého v parlamente 25. februára, ktorým poslanci schválili vládny balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine. Jeden z návrhov sa týkal aj kybernetickej bezpečnosti a konkrétne možnosti vypnutia webstránok pri šírení škodlivého obsahu. Túto právomoc vykonáva štát práve prostredníctvom NBÚ.\n\n„Za škodlivú aktivitu zákon považuje akúkoľvek činnosť, ktorá okrem iného zapríčiní šírenie závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb.“\n\nProces posudzovania, ktorým NBÚ rozhodne o blokovaní konkrétnej webstránky je tajný . Nie je presne uvedený v rozhodnutí, prostredníctvom ktorého NBÚ zablokoval webstránku hlavnespravy.sk, a tiež sa o ňom nepíše v spomenutom zákone . NBÚ pritom vychádza aj z Koncepcie pre boj SR proti hybridným hrozbám (. pdf ).\n\nPortál Aktuality.sk sa snažil získať vyjadrenie samotného úradu, ten však nekomentuje svoj postup.\n\n„Na otázku, či bude kritériom len šírenie lží, alebo sa bude prihliadať aj na zdroje financovania, Habara (pozn. hovorca NBÚ) odkázal, že úrad podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti nie je oprávnený komunikovať podrobnosti o výkone a svojich postupoch.\n\nInformácie bude úrad získavať najmä od SIS, polície a vojenského spravodajstva. Všetky tri zložky deklarovali, že s NBÚ úzko spolupracujú a informácie budú dodávať. Keďže však ide o utajované skutočnosti, viac k tomu neprezradili.“\n\nNakoľko nie je možné overiť výrok z verejných zdrojov a postup NBÚ pri blokovaní webových stránok je tajný, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.\n\nJuraj Šeliga nám k výroku dal 29. 3. stanovisko: „ Pojmy „šírenie závažnej dezinformácie“ a „iné formy hybridných hrozieb“ sa týkajú výnimočných situácií, a preto majú byť opatrenia NBÚ použité iba výnimočne. Je to zrejmé aj zo samotnej textácie zákona - nemôže ísť o hocakú dezinformáciu, ale len o závažnú, a musí ísť o jej šírenie. Taktiež v prípade hybridných hrozieb je zrejmé, že ide o hrozby, teda situácie ohrozujúce bezpečnosť. Ide o mimoriadne prostriedky pre mimoriadne situácie.\n\nPovažujem tieto situácie za presne a jednoznačne formulované. Obdobne považujem za jasný postup, akým dochádza k „vypínaniu“ webov. Najčastejšie sa v praxi s dezinformáciami a s hybridnými hrozbami stretáva polícia, SIS, vojenské spravodajstvo, prípadne iné služby. Ak počas výkonu ich právomocí vznikne podozrenie, že určitý web šíri závažné dezinformácie, postúpi vec na konanie na NBÚ. NBÚ vyhodnotí, či ide o dezinformáciu, či je závažná a či daný web túto dezinformáciu šíri. Obdobne postupuje aj pri iných formách hybridných hrozieb. Konieckoncov – NBÚ má vlastnú Koncepciu pre boj SR proti hybridným hrozbám (uverejnená na stránke NBÚ), ktorá súvisí aj s medzinárodnými prameňmi práva, ktoré sa venujú medzinárodnému koordinovanému boju proti hybridným hrozbám. Preto zavedenie pojmu „iné formy hybridných hrozieb“ nie je pre NBÚ ničím novým a je potrebné ho považovať za pojem jasný – teda NBÚ vie identifikovať čo je hybridná hrozba a aké sú jej rôzne formy.\n\nZ tohto pohľadu považujem postup blokovania web stránok za jasný – ide o nástroj použiteľný v krajných prípadoch, pričom NBÚ vyhodnocuje či ide o šírenie závažnej dezinformácie, alebo či ide o inú hybridnú hrozbu. Toto moje stanovisko bolo povedané v kontraste so stanoviskami opozície, že blokovanie web stránok môže byť vykonané zo strany NBÚ kedykoľvek.\n\nV kontexte mojej odpovede je, domnievam sa, zrejmé, že keď hovorím o „jasnom“ postupe, tak nemyslím na to, ako konkrétne koná NBÚ. Ale že je jasné podľa akých kritérií NBÚ postupuje, pričom táto jasnosť vyplýva z jasnej a presnej formulácie „šírenie závažných dezinformácií“ a z jasnosti pojmu „iných foriem hybridných hrozieb“, ktoré sú definované v samostatnom koncepčnom dokumente prijatom NBÚ.\"", "analysis_paragraphs": ["Proces posudzovania pri rozhodovaní o zablokovaní konkrétnych webových stránok je tajný. Samotný Národný bezpečnostný úrad sa vyjadril, že nebude komunikovať podrobnosti o svojom postupe. Výrok teda nie je možné overiť z verejných zdrojov a hodnotíme ho ako neoveriteľný.", "NBÚ vydal rozhodnutie na základe zákona prijatého v parlamente 25. februára, ktorým poslanci schválili vládny balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine. Jeden z návrhov sa týkal aj kybernetickej bezpečnosti a konkrétne možnosti vypnutia webstránok pri šírení škodlivého obsahu. Túto právomoc vykonáva štát práve prostredníctvom NBÚ.", "„Za škodlivú aktivitu zákon považuje akúkoľvek činnosť, ktorá okrem iného zapríčiní šírenie závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb.“", "Proces posudzovania, ktorým NBÚ rozhodne o blokovaní konkrétnej webstránky je tajný . Nie je presne uvedený v rozhodnutí, prostredníctvom ktorého NBÚ zablokoval webstránku hlavnespravy.sk, a tiež sa o ňom nepíše v spomenutom zákone . NBÚ pritom vychádza aj z Koncepcie pre boj SR proti hybridným hrozbám (. pdf ).", "Portál Aktuality.sk sa snažil získať vyjadrenie samotného úradu, ten však nekomentuje svoj postup.", "„Na otázku, či bude kritériom len šírenie lží, alebo sa bude prihliadať aj na zdroje financovania, Habara (pozn. hovorca NBÚ) odkázal, že úrad podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti nie je oprávnený komunikovať podrobnosti o výkone a svojich postupoch.", "Informácie bude úrad získavať najmä od SIS, polície a vojenského spravodajstva. Všetky tri zložky deklarovali, že s NBÚ úzko spolupracujú a informácie budú dodávať. Keďže však ide o utajované skutočnosti, viac k tomu neprezradili.“", "Nakoľko nie je možné overiť výrok z verejných zdrojov a postup NBÚ pri blokovaní webových stránok je tajný, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "Juraj Šeliga nám k výroku dal 29. 3. stanovisko: „ Pojmy „šírenie závažnej dezinformácie“ a „iné formy hybridných hrozieb“ sa týkajú výnimočných situácií, a preto majú byť opatrenia NBÚ použité iba výnimočne. Je to zrejmé aj zo samotnej textácie zákona - nemôže ísť o hocakú dezinformáciu, ale len o závažnú, a musí ísť o jej šírenie. Taktiež v prípade hybridných hrozieb je zrejmé, že ide o hrozby, teda situácie ohrozujúce bezpečnosť. Ide o mimoriadne prostriedky pre mimoriadne situácie.", "Považujem tieto situácie za presne a jednoznačne formulované. Obdobne považujem za jasný postup, akým dochádza k „vypínaniu“ webov. Najčastejšie sa v praxi s dezinformáciami a s hybridnými hrozbami stretáva polícia, SIS, vojenské spravodajstvo, prípadne iné služby. Ak počas výkonu ich právomocí vznikne podozrenie, že určitý web šíri závažné dezinformácie, postúpi vec na konanie na NBÚ. NBÚ vyhodnotí, či ide o dezinformáciu, či je závažná a či daný web túto dezinformáciu šíri. Obdobne postupuje aj pri iných formách hybridných hrozieb. Konieckoncov – NBÚ má vlastnú Koncepciu pre boj SR proti hybridným hrozbám (uverejnená na stránke NBÚ), ktorá súvisí aj s medzinárodnými prameňmi práva, ktoré sa venujú medzinárodnému koordinovanému boju proti hybridným hrozbám. Preto zavedenie pojmu „iné formy hybridných hrozieb“ nie je pre NBÚ ničím novým a je potrebné ho považovať za pojem jasný – teda NBÚ vie identifikovať čo je hybridná hrozba a aké sú jej rôzne formy.", "Z tohto pohľadu považujem postup blokovania web stránok za jasný – ide o nástroj použiteľný v krajných prípadoch, pričom NBÚ vyhodnocuje či ide o šírenie závažnej dezinformácie, alebo či ide o inú hybridnú hrozbu. Toto moje stanovisko bolo povedané v kontraste so stanoviskami opozície, že blokovanie web stránok môže byť vykonané zo strany NBÚ kedykoľvek.", "V kontexte mojej odpovede je, domnievam sa, zrejmé, že keď hovorím o „jasnom“ postupe, tak nemyslím na to, ako konkrétne koná NBÚ. Ale že je jasné podľa akých kritérií NBÚ postupuje, pričom táto jasnosť vyplýva z jasnej a presnej formulácie „šírenie závažných dezinformácií“ a z jasnosti pojmu „iných foriem hybridných hrozieb“, ktoré sú definované v samostatnom koncepčnom dokumente prijatom NBÚ.\""], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "vypnutia", "tajný", "zákone", "pdf"], "url": ["https://zive.aktuality.sk/clanok/7kpbes0/stat-schvalil-blokovanie-skodlivych-aktivit-na-webe-opatrenie-ma-limit/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7l15y91/pytali-sme-sa-ako-bude-stat-blokovat-dezinformacie-postup-ostava-zahaleny-tajomstvom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7l15y91/pytali-sme-sa-ako-bude-stat-blokovat-dezinformacie-postup-ostava-zahaleny-tajomstvom/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/55/20220226", "https://www.nbu.gov.sk/wp-content/uploads/PHHD/Koncepcia-boja-SR-proti-hybridnym-hrozbam.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:10.046473+00:00"}
{"id": "vr14184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14184", "speaker": "Monika Kavecká", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-kavecka", "statement": "25. novembra a 1. decembra ste nás pozvali na odvetvovú tripartitu, mňa osobne, kde som poslala svoju zástupkyňu, členku rady predsedov, s právnym zástupcom. Všetko od tohoto dňa riešite, že sme spolitizovali, že nekomunikujeme. Od toho dňa ste ani raz nás neprizvali na riešenie, na komunikáciu, na naše požiadavky aby sme vám predostreli.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko sa nám nepodarilo dohľadať dostatok spoľahlivých informácií a detaily o konkrétnych rokovaniach zástupkýň sestier s ministrom Čislákom zo dňa 25.11. 2015 a 1.12.2015 a o tom, či sa zastúpkyňa Kaveckej skutočne nejakých takýchto rokovaní zúčastnila, pokladáme výrok pani Kaveckej za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko sa nám nepodarilo dohľadať dostatok spoľahlivých informácií a detaily o konkrétnych rokovaniach zástupkýň sestier s ministrom Čislákom zo dňa 25.11. 2015 a 1.12.2015 a o tom, či sa zastúpkyňa Kaveckej skutočne nejakých takýchto rokovaní zúčastnila, pokladáme výrok pani Kaveckej za neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Stránka MZ SR", "25.11", "tu", "1.12. 2015", "webstránke"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?zakon-o-spolocnom-odmenovani-vsetkych-zdravotnickych-pracovnikov", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/sestry-spustili-hromadne-vypovede.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/cislak-veri-sestry-dovera-platy/167899-clanok.html", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/podpredseda-parlamentu-j-figel-prijal-predstavitelov-sk-sapa.html", "http://www.sozzass.sk/index.php/2015/december"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:56.431427+00:00"}
{"id": "vr38858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38858", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Jedna z tých podmienok, na čo sa pýtate je kolaterál. Áno, my sme boli jedni z tých, ktorí spolu s Fínskom, ale aj s niektorými ďalšími krajinami, Holandskom požadovalo kolaterál (materiálna záruka za pôžičku pozn.). Nakoniec v záveroch zo summitu júlového z 21-vého júla sa spomína práve Fínsko a Slovensko. Jedine tieto dve krajiny sa spomínajú v súvislosti s kolaterálom.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravda, že na summite z 21. júla Fínsko žiadalo hmotné záruky (kolaterál) za poskytnutie pôžičky. Táto požiadavka sa vyskytla aj v záverečnej správe (pdf.) (bod č. 9) zo summitu. \" Kde to bude vhodné, tam budú vyžiadané záruky, ktoré by mali pokryť riziko, ktoré prináša financovanie cez EFSF.\" Fínsko malo byť prvou krajinou, ktorá takúto požiadavku vzniesla, neskôr o rovnaké záruky požiadali aj Rakúsko, Holandsko a Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že na summite z 21. júla Fínsko žiadalo hmotné záruky (kolaterál) za poskytnutie pôžičky. Táto požiadavka sa vyskytla aj v záverečnej správe (pdf.) (bod č. 9) zo summitu. \" Kde to bude vhodné, tam budú vyžiadané záruky, ktoré by mali pokryť riziko, ktoré prináša financovanie cez EFSF.\" Fínsko malo byť prvou krajinou, ktorá takúto požiadavku vzniesla, neskôr o rovnaké záruky požiadali aj Rakúsko, Holandsko a Slovensko."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["žiadalo", "vyskytla", "správe", "požiadali"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/summit-ulavi-zadlzenym-statom-pozicky-budu-lacnejsie-a-na-dlhsie-pyc-/sk_svet.asp?c=A110721_135015_sk_ekonomika_p60", "http://spravy.pravda.sk/summit-ulavi-zadlzenym-statom-pozicky-budu-lacnejsie-a-na-dlhsie-pyc-/sk_svet.asp?c=A110721_135015_sk_ekonomika_p60", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/123978.pdf", "http://www.euroinfo.gov.sk/aktuality-d.html?id=22282"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:21.758148+00:00"}
{"id": "vr26366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26366", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "... čo ma najviac prekvapilo a ja si myslím, že čo je aj najpodstatnejšie a to, že Slovensko je v podstate asi najviac krajina, v ktorej sociálny status rodiny má vplyv na výsledky merania. A sociálny status aby nebol omyl, to není o tom, že sú tí rodičia bohatí, to hovorí o tom, že majú doma, ja neviem, vybavenie počítačmi a podobne a že aspoň jeden z rodičov má vysokoškolské vzdelanie.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko je skutočne jednou z krajín s nadpriemerným vplyvom socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon. V oblasti matematickej gramotnosti možno v prípade Slovenska dokonca hovoriť o najväčšom vplyve socioekonomického zázemia. Je pravdou, že štúdia PISA zisťuje aj index ekonomického, sociálneho a kultúrneho statusu žiaka ESCS. Premenné, ktorá sa používajú na zistenie tohto indexu sú (. pdf , s. 5) - vyššie vzdelanie rodičov - vyššie zamestnanie rodičov - vybavenie domácnosti Na základe indexu ESCS sa následne zisťuje jeho vplyv na výsledky žiakov. Podľa výsledkov PISA 2012 má tento index ozaj veľký vplyv na výkon žiakov (. pdf , s. 11) \"Pre krajiny OECD v priemere platí, že nárast tohto indexu o 1 bod je sprevádzaný zvýšením výkonu o 39 bodov. Na Slovensku však spomínaný nárast výkonu predstavuje až 54 bodov, čo odzrkadľuje nadpriemerný vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výkon žiakov v porovnaní s priemerom krajín OECD.\" Z grafu uvedeného na strane 11 v citovanom dokumente vyplýva, že spomedzi krajín, ktorých výkon v matematike (os y) bol pod priemerom OECD, na Slovensku je najviac nad priemerom vplyv socioekonomického zázemia (os x). Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je skutočne jednou z krajín s nadpriemerným vplyvom socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon. V oblasti matematickej gramotnosti možno v prípade Slovenska dokonca hovoriť o najväčšom vplyve socioekonomického zázemia. Je pravdou, že štúdia PISA zisťuje aj index ekonomického, sociálneho a kultúrneho statusu žiaka ESCS. Premenné, ktorá sa používajú na zistenie tohto indexu sú (. pdf , s. 5) - vyššie vzdelanie rodičov - vyššie zamestnanie rodičov - vybavenie domácnosti Na základe indexu ESCS sa následne zisťuje jeho vplyv na výsledky žiakov. Podľa výsledkov PISA 2012 má tento index ozaj veľký vplyv na výkon žiakov (. pdf , s. 11) \"Pre krajiny OECD v priemere platí, že nárast tohto indexu o 1 bod je sprevádzaný zvýšením výkonu o 39 bodov. Na Slovensku však spomínaný nárast výkonu predstavuje až 54 bodov, čo odzrkadľuje nadpriemerný vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výkon žiakov v porovnaní s priemerom krajín OECD.\" Z grafu uvedeného na strane 11 v citovanom dokumente vyplýva, že spomedzi krajín, ktorých výkon v matematike (os y) bol pod priemerom OECD, na Slovensku je najviac nad priemerom vplyv socioekonomického zázemia (os x). Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents//45/aktivita_4_1/3__pracovne_stretnutie/sprava_ESCSweb.pdf", "http://special.nucem.sk/special/Sprava_k_prvym_vysledkom_PISA_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:20.540876+00:00"}
{"id": "vr17406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17406", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...mohol tajomník bezpečnostnej rady štátu Jasaň získať previerku Národného bezpečnostného úradu na prísne tajné (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mnohé média zverejnili informáciu, že Viliam Jasaň mal previerku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) na stupni prísne tajné. Zdrojom tejto informácie bol Ľubomír Galko, následne pri tlačovej besede deň po vražde Jána Kuciaka aj premiér Robert Fico spomenul, že Viliam Jasaň má tento typ bezpečnostnej previerky. Podľa najnovších informácií Jasaňova previerka je momentálne otvorená. Napriek tomu, že evidencia oprávnených osôb pre spôsob utajenia Prísne tajné, ktorú je podľa zákona 215/2004 Z.z. NBÚ povinné viesť nie je verejne prístupná, podľa dostupných vyjadrení výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mnohé média zverejnili informáciu, že Viliam Jasaň mal previerku Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) na stupni prísne tajné. Zdrojom tejto informácie bol Ľubomír Galko, následne pri tlačovej besede deň po vražde Jána Kuciaka aj premiér Robert Fico spomenul, že Viliam Jasaň má tento typ bezpečnostnej previerky. Podľa najnovších informácií Jasaňova previerka je momentálne otvorená. Napriek tomu, že evidencia oprávnených osôb pre spôsob utajenia Prísne tajné, ktorú je podľa zákona 215/2004 Z.z. NBÚ povinné viesť nie je verejne prístupná, podľa dostupných vyjadrení výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["média", "informácií", "215/2004 Z.z."], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/troskova-nema-bezpecnostnu-previerku-informovala-opozicia.html", "http://www.teraz.sk/najnovsie/galko-ak-pri-previerke-jasana-niekto-poc/312229-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/#paragraf-42"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:19.855480+00:00"}
{"id": "42596", "numeric_id": 42596, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42596", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...keď chceme na Slovensku za niečo bojovať, tak by sme nemali bojovať proti niekomu, ako proste to hlásajú aj billboardy pani Čaputovej ...", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Texty billboardov Zuzany Čaputovej, ktoré sú dostupné aj na jej oficiálnej facebookovej stránke , uvádzajú heslá: ‚‚Prezidentka nás všetkých, Postavme sa zlu, spolu to dokážeme, či Prezidentka pre spravodlivé Slovensko. Zo Šefčovičovho výroku je možné predpokladať, že naráža na druhé z uvedených hesiel. Daný bilboard však neoznačuje ako zlo žiadne osoby, nemožno teda tvrdiť, že by Čaputová vyzývala za boj proti niekomu, ako tvrdí Šefčovič. Vysvetlenie k tomu, čo myslí Čaputová pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019 . “ Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví .” Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Texty billboardov Zuzany Čaputovej, ktoré sú dostupné aj na jej oficiálnej facebookovej stránke , uvádzajú heslá: ‚‚Prezidentka nás všetkých, Postavme sa zlu, spolu to dokážeme, či Prezidentka pre spravodlivé Slovensko. Zo Šefčovičovho výroku je možné predpokladať, že naráža na druhé z uvedených hesiel. Daný bilboard však neoznačuje ako zlo žiadne osoby, nemožno teda tvrdiť, že by Čaputová vyzývala za boj proti niekomu, ako tvrdí Šefčovič. Vysvetlenie k tomu, čo myslí Čaputová pod pojmom zlo, je možné nájsť aj v jej Facebook statuse z 22. februára 2019 . “ Naučila som sa, že boj proti zlu nie je bojom proti zlým ľuďom, ale proti ich zlým činom. Osloboďme sa od nenávisti, lebo len vtedy môžeme byť efektívni a spravodliví .” Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "22. februára 2019"], "url": ["https://www.facebook.com/pg/zcaputova/photos/?ref=page_internal", "https://www.facebook.com/zcaputova/photos/a.863012043906781/1058084484399535/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:48.784176+00:00"}
{"id": "vr38663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38663", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Celkové daňové zaťaženie na Slovensku je jedno z najnižších.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa publikácie Taxation Trends in European Union, ktorú vydal Eurostat v roku 2010 ( .pdf ), patrilo Slovensko do roku 2008 naozaj medzi krajiny s najnižším celkovým daňovým zaťažením. V roku 2008 sme obsadili 3. najnižšie miesto, ak sa zaoberáme pomerom celkových daní na HDP (viď prílohu A k tejto publikácii) , nižšie zaťaženie mali už len Lotyšsko a Rumunsko. Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa publikácie Taxation Trends in European Union, ktorú vydal Eurostat v roku 2010 ( .pdf ), patrilo Slovensko do roku 2008 naozaj medzi krajiny s najnižším celkovým daňovým zaťažením. V roku 2008 sme obsadili 3. najnižšie miesto, ak sa zaoberáme pomerom celkových daní na HDP (viď prílohu A k tejto publikácii) , nižšie zaťaženie mali už len Lotyšsko a Rumunsko. Podľa prehľadu daňového zaťaženia z Eurostatu (.xls) sa pozícia Slovenska v EÚ posunula z ôsmej priečky v roku 2002 na 7.,6.,5.,3., až na prvú v roku 2007. V 2008 a 2009 sme boli na druhom mieste."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prílohu A", "Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2010/2010_main_results_en.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/index_en.htm", "http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:W_kQzdQedHAJ:cenastatu.sme.sk/data/danove_zatazenie_OECD.xls+xls+site:cenastatu.sme.sk&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:39.498336+00:00"}
{"id": "vr17148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17148", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...keď Robert Fico presadí zákon, že musí stúpnuť minimálna mzda povedzme o 50 eur alebo 45, či čo to bolo. To spôsobí zamestnávateľom náklady vyššie o 70. Takže zamestnávatelia sú obratí o 70 eur, z toho 29, iba 29 dostane naozaj ten zamestnanec a 41 zinkasuje štát.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík pravdepodobne nadväzuje na informácie od svojho bývalého straníckeho kolegu z SaS Jozefa Mihála , ktorý vo svojom blogu tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 485 eur (o 50 eur) zvýši výdavok zamestnávateľa o 77 eur. Z tých dostane zamestnanec 32 a zvyšných 45 ide štátu. Spoliehajúc sa na Mihálove výpočty (dostupné na jeho blogu ) a fakt, že s rovnakými informáciami pracujú rôzne médiá ( aktuality.sk ; etrend.sk ; aktualne.sk ), hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík pravdepodobne nadväzuje na informácie od svojho bývalého straníckeho kolegu z SaS Jozefa Mihála , ktorý vo svojom blogu tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy zo 435 eur na 485 eur (o 50 eur) zvýši výdavok zamestnávateľa o 77 eur. Z tých dostane zamestnanec 32 a zvyšných 45 ide štátu. Spoliehajúc sa na Mihálove výpočty (dostupné na jeho blogu ) a fakt, že s rovnakými informáciami pracujú rôzne médiá ( aktuality.sk ; etrend.sk ; aktualne.sk ), hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Jozefa Mihála", "blogu", "aktuality.sk", "etrend.sk", "aktualne.sk", "vzorec", "435", "485"], "url": ["https://dennikn.sk/760398/na-zvyseni-minimalnej-mzdy-zarobi-stat-viac-ako-zamestnanci/", "https://dennikn.sk/760398/na-zvyseni-minimalnej-mzdy-zarobi-stat-viac-ako-zamestnanci/", "https://www.aktuality.sk/clanok/518217/stat-chce-zvysovat-mzdu-sam-pritom-ponuka-plat-mensi-ako-minimalka/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-41/je-zle-ak-stat-diktuje-podnikatelom-ako-platit-zamestnancov.html", "https://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/mihal-beblavy-maju-novy-model-minimalnej-mzdy-chcu-zastavit-politicke-divadlo.html", "https://dennikn.sk/760398/na-zvyseni-minimalnej-mzdy-zarobi-stat-viac-ako-zamestnanci/", "https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2017.php?mzda=435&deti=0&nczd=1", "https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2017.php?mzda=485&deti=0&nczd=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:51.040537+00:00"}
{"id": "48629", "numeric_id": 48629, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48629", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Dobre viete, ako funguje LNG trh svetový, … že 30 percent je momentálne iba prístupných, lebo všetko ostatné je zazmluvnené na dlhodobé kontrakty. Tých 30 % je uvoľnených pre momentálne aktuálnych záujemcov, medzi inými aj Slovenskej republiky.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Analýzy Internaional monetary fund (IMF) potvrdzujú, že na svetovom trhu so skvapalneným plynom je približne 70 % vopred dlhodobo zazmluvnených. ( pdf s.7)\n\nTento stav nie je nutne trvalý. Šéf spoločnosti Vitol, ktorá obchoduje s energiami, tvrdí , že na trhu s LNG by malo byť viac zmlúv so strednou dobou trvania najmä kvôli momentálnej kríze.\n\nSPP v septembri prejavili záujem o spoluprácu s medzinárodnou energetickou firmou ExxonMobil obchodujúcou s týmito komoditami.\n\nVýraznú časť dlhodobých kontraktov na LNG vlastnia ázijské krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Analýzy Internaional monetary fund (IMF) potvrdzujú, že na svetovom trhu so skvapalneným plynom je približne 70 % vopred dlhodobo zazmluvnených. ( pdf s.7)", "Tento stav nie je nutne trvalý. Šéf spoločnosti Vitol, ktorá obchoduje s energiami, tvrdí , že na trhu s LNG by malo byť viac zmlúv so strednou dobou trvania najmä kvôli momentálnej kríze.", "SPP v septembri prejavili záujem o spoluprácu s medzinárodnou energetickou firmou ExxonMobil obchodujúcou s týmito komoditami.", "Výraznú časť dlhodobých kontraktov na LNG vlastnia ázijské krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "tvrdí", "prejavili", "vlastnia"], "url": ["https://www.imf.org/-/media/Files/Publications/WP/2022/English/wpiea2022143-print-pdf.ashx", "https://www.reuters.com/article/lng-trade-contracts-idUSKBN2OI1H8", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/spp-podpisal-diverzifikacnu-zmluvu-s-exxonmobil-a-nakupi-pre-slovensko-skvapalneny-plyn-lng/", "https://www.simmons-simmons.com/en/publications/ck0d6sk9umiyi0b591b4yuuzz/30-long-term-lng-contracts-good-for-asia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:44.216956+00:00"}
{"id": "vr35341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35341", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Veľmi záhadné, veľmi podivuhodné signály prišli z SDKÚ. Myslím si, že skupina poslancov urobila veci poza chrbát premiérky, zdalo sa nám zvláštne, že na rokovania o podpore spoločného kandidáta vysielali svoju ministerku pani Žitňanskú, ktorá však prišla dvakrát na rokovanie bez toho, aby mala mandát rozhodnúť za SDKÚ.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie nevieme overiť zo žiadnych zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie nevieme overiť zo žiadnych zdrojov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:13.733217+00:00"}
{"id": "vr36598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36598", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Banky ponúkajú Grékom peniaze, iba ich ponúkajú za vyšších úrokových sadzieb, takže keby sa kumulovala suma dlhu plus zvýšeného úroku, neboli by schopní platiť. Nie že teraz nie sú schopní. Neboli by po istom čase schopní.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mečiar zavádza v tom, že teraz sú schopní, ale nebudú až v budúcnosti. Tento rok by Grécko malo bankám zaplatiť približne 60 miliárd eur, čoho by bez finančnej pomoci nebolo schopné.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar zavádza v tom, že teraz sú schopní, ale nebudú až v budúcnosti. Tento rok by Grécko malo bankám zaplatiť približne 60 miliárd eur, čoho by bez finančnej pomoci nebolo schopné."], "analysis_date": "2010-12-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:37.134791+00:00"}
{"id": "vr38153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38153", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Potom ste napokon vy, KDH, zvolali mimoriadnu koaličnú radu aj na tému slovensko-maďarských vzťahov, čakal som s nádejou, čo navrhnete, výsledkom bolo, že vás tam vycvičil Dzurinda s Bugárom, že povedal pán Figeľ, nevyľučujem, že možno zahraničný výbor sformuľuje kultivovaný postoj.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mimoriadna koaličná rada sa zišla v utorok 26. apríla 2011 z iniciatívy KDH. Mala rokovať o voľbe generálneho prokurátora a novej maďarskej ústave ( SITA ). TASR : \"Lídri sa dnes nevyhli ani téme novej maďarskej ústavy, ktorú minulý týždeň schválil tamojší parlament. Figeľ nevylúčil, že kultivovaný postoj slovenského zákonodarného zboru k tejto novej ústave by mohol sformulovať Zahraničný výbor NR SR .\"", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadna koaličná rada sa zišla v utorok 26. apríla 2011 z iniciatívy KDH. Mala rokovať o voľbe generálneho prokurátora a novej maďarskej ústave ( SITA ). TASR : \"Lídri sa dnes nevyhli ani téme novej maďarskej ústavy, ktorú minulý týždeň schválil tamojší parlament. Figeľ nevylúčil, že kultivovaný postoj slovenského zákonodarného zboru k tejto novej ústave by mohol sformulovať Zahraničný výbor NR SR .\""], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/hned-po-sviatkoch-sa-stretne-koalicna/338463-clanok.html", "http://m.hnonline.sk/c3-51688050-kw0000_d-trnkovho-nastupcu-budeme-volit-tajne-odkazuje-koalicia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:14.364932+00:00"}
{"id": "vr36764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36764", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Naša strana, to znamená Most-Híd sa drží koaličnej dohody. Tá dohoda jednoznačne hovorí o tom, že zmeníme voľbu na verejnú a zároveň dôjde aj k zmenám obsahu daného Zákona o generálnej prokuratúre.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pôvodná koaličná dohoda , a ani Programové tézy súčasnej koalície nehovoria o zmene voľby prokurátora z tajnej na verejnú ani o zmene Zákona o generálnej prokuratúre. B. Bugár má zrejme na mysli dohodu v rámci koalície, na ktorej sa strany dohodli po druhej neúspešnej voľbe. Všetci štyria lídri koaličných strán potvrdili záujem zachovať koalíciu, teda pristúpili, že zmenia status niektorých dovtedy tajných volieb o.i. aj voľbu GP. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pôvodná koaličná dohoda , a ani Programové tézy súčasnej koalície nehovoria o zmene voľby prokurátora z tajnej na verejnú ani o zmene Zákona o generálnej prokuratúre. B. Bugár má zrejme na mysli dohodu v rámci koalície, na ktorej sa strany dohodli po druhej neúspešnej voľbe. Všetci štyria lídri koaličných strán potvrdili záujem zachovať koalíciu, teda pristúpili, že zmenia status niektorých dovtedy tajných volieb o.i. aj voľbu GP. Dátum zverejnenia analýzy: 17.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["", "koaličná dohoda", "Programové tézy", "Všetci štyria lídri koaličných strán"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/koalicna-dohoda", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/programove-tezy-koalicie-sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid", "http://www.aktuality.sk/clanok/177755/koalicia-volba-gp-bude-verejna/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:57.996468+00:00"}
{"id": "vr38341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38341", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes je úplne preukázateľné, že ľudia si priplatia tento rok šesťsto eur.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nevieme, akých ľudí, čo si priplatia 600 eur mal Fico na mysli. Ani jeden odhad Inštitútu finančnej politiky dopadu krízového balíčka vlády na príjmy rôznych typov domácností nepočítajú s položkou nárastu výdavkov 600 eur na rok.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, akých ľudí, čo si priplatia 600 eur mal Fico na mysli. Ani jeden odhad Inštitútu finančnej politiky dopadu krízového balíčka vlády na príjmy rôznych typov domácností nepočítajú s položkou nárastu výdavkov 600 eur na rok."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu finančnej politiky"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7719&documentId=5182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:35.024611+00:00"}
{"id": "vr14776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14776", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme za tie štyri roky vlády Smeru zažili (...) vyše 150 korupčných káuz, (...) 150 alebo 147 korupčných káuz (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na internete je dostupný zoznam 82 káuz počas vlády Smer-u od roku 2012 do 2014, avšak nie je dostupný celkový zoznam do roku 2016. Preto číslo 147 respektíve 150 nie je overiteľné. Richard Sulík poukazoval na korupčné škandály vlád Smer-u vo viacerých zdrojoch, napríklad na svojom blogu , kde 17.11.2014 uviedol \"prehľad rozkrádačiek a plytvania Ficovej vlády\". Napočítal vtedy 82 prípadov korupčných a netransparentných káuz. Takisto sú dostupné korupčné kauzy prostredníctvom web stránky Zastavme korupciu , kde sú ale uvedené iba niektoré kauzy z posledného vládneho obdobia Roberta Fica. Transparency International zverejnilo svoj každoročný Index vnímania korupcie , v ktorom Slovensko v 2015 roku obsadilo 50.priečku (zisk 51 bodov zo 100), čo je 6.najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej Únie. Index sa venuje korupcii vo verejnom sektore.", "analysis_paragraphs": ["Na internete je dostupný zoznam 82 káuz počas vlády Smer-u od roku 2012 do 2014, avšak nie je dostupný celkový zoznam do roku 2016. Preto číslo 147 respektíve 150 nie je overiteľné. Richard Sulík poukazoval na korupčné škandály vlád Smer-u vo viacerých zdrojoch, napríklad na svojom blogu , kde 17.11.2014 uviedol \"prehľad rozkrádačiek a plytvania Ficovej vlády\". Napočítal vtedy 82 prípadov korupčných a netransparentných káuz. Takisto sú dostupné korupčné kauzy prostredníctvom web stránky Zastavme korupciu , kde sú ale uvedené iba niektoré kauzy z posledného vládneho obdobia Roberta Fica. Transparency International zverejnilo svoj každoročný Index vnímania korupcie , v ktorom Slovensko v 2015 roku obsadilo 50.priečku (zisk 51 bodov zo 100), čo je 6.najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej Únie. Index sa venuje korupcii vo verejnom sektore."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Zastavme korupciu", "Index vnímania korupcie"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/369822/strucny-prehlad-rozkradaciek-a-plytvania-ficovej-vlady.html", "http://zastavmekorupciu.sk/cases/?orderby=year&ordering=desc", "http://www.transparency.org/cpi2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:56.676895+00:00"}
{"id": "44326", "numeric_id": 44326, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44326", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Vtedy (vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker v roku 2016 - pozn.) hovoril, že na Slovensku zomiera 5-tisíc ľudí zbytočne na vyliečiteľné choroby. Podľa môjho názoru je situácia ešte vážnejšia, lebo Eurostat vtedy zverejnil, že to je 7-11-tisíc.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Čísla Eurostatu sedia, Tomáš Drucker však údaj 5-tisíc nepovedal. Tvrdenie Štefana Harabina, ktoré už v minulosti hovoril , preto hodnotíme ako nepravdivé. Podobný výrok Demagóg.SK overoval už v marci 2019. Eurostat zverejnil v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľných úmrtiach, kde sa číslo pohybovalo okolo 11 tisíc úmrtí, avšak vtedajší minister Tomáš Drucker sa nikde nevyjadroval tak, ako to prezentuje Štefan Harabin, preto vyjadrenie hodnotíme ako nepravdivé. Európska komisia vydala v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľnej úmrtnosti. Slovensko v nej skončilo ako štvrtý najhoršie umiestnený štát spomedzi 28 krajín EÚ, ktorý mohol predísť až 44,6% úmrtí, čo tvorí približne 11-tisíc ľudí. Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (vtedy nominant Smeru-SD) sa vyjadril pre Denník N : „Uvedomujem si, že toto číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam.“ Pre Nový čas Drucker povedal, že „k týmto rebríčkom a konkrétnym číslam sa nechce(m) vyjadrovať, ale, žiaľ, nielen v tejto oblasti nám zbierané dáta ukazujú, že to nie je v poriadku.”", "analysis_paragraphs": ["Čísla Eurostatu sedia, Tomáš Drucker však údaj 5-tisíc nepovedal. Tvrdenie Štefana Harabina, ktoré už v minulosti hovoril , preto hodnotíme ako nepravdivé. Podobný výrok Demagóg.SK overoval už v marci 2019. Eurostat zverejnil v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľných úmrtiach, kde sa číslo pohybovalo okolo 11 tisíc úmrtí, avšak vtedajší minister Tomáš Drucker sa nikde nevyjadroval tak, ako to prezentuje Štefan Harabin, preto vyjadrenie hodnotíme ako nepravdivé. Európska komisia vydala v roku 2016 štúdiu o odvrátiteľnej úmrtnosti. Slovensko v nej skončilo ako štvrtý najhoršie umiestnený štát spomedzi 28 krajín EÚ, ktorý mohol predísť až 44,6% úmrtí, čo tvorí približne 11-tisíc ľudí. Vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker (vtedy nominant Smeru-SD) sa vyjadril pre Denník N : „Uvedomujem si, že toto číslo je veľmi vysoké. Nechcem spochybňovať štatistiky a dáta, ale máme problém s niektorým typom vykazovania. Pokiaľ však ide o dáta a registre, ktorými disponujeme, ktoré zbierame a vykazujeme, nazdávam sa, že nie vždy sú celkom v poriadku, preto by som sa nerád ultimatívne vyjadroval k tomuto rebríčku a číslam.“ Pre Nový čas Drucker povedal, že „k týmto rebríčkom a konkrétnym číslam sa nechce(m) vyjadrovať, ale, žiaľ, nielen v tejto oblasti nám zbierané dáta ukazujú, že to nie je v poriadku.”"], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "výrok", "štúdiu", "Denník N", "Nový čas"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42484/", "https://demagog.sk/vyrok/42484/", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7335847/3-24052016-AP-EN.pdf/4dd0a8ad-5950-4425-9364-197a492d3648", "https://dennikn.sk/470401/mame-stvrte-najhorsie-zdravotnictvo-minister-slubuje-dostat-nas-uroven-susedov-v4/", "https://www.cas.sk/clanok/404871/sokujuca-statistika-o-nasom-zdravotnictve-viac-ako-11-tisic-slovakov-umrelo-zbytocne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:43.982313+00:00"}
{"id": "vr37804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37804", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...dnes skutočne ten minimálny sociálny odvod, ktorý je vo výške približne 156 eur na budúci rok, ak by sa nič nezmenilo, tak by to bolo 160 eur a bohužiaľ, takýto odvod musí platiť aj ten živnostník, ktorý vykazuje stratu...", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu podnikajte.sk je výška minimálnych odvodov pre živnostníkov od 1. januára 2011 155,13 eur. Napríklad článok portálu investujeme.sk naznačuje, že podľa platnej úpravy musí živnostník v strate platiť minimálne odvody, ak si (ako sa uvádza na portáli porada.sk ) nepozastaví a nepreruší výkon živnosti.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu podnikajte.sk je výška minimálnych odvodov pre živnostníkov od 1. januára 2011 155,13 eur. Napríklad článok portálu investujeme.sk naznačuje, že podľa platnej úpravy musí živnostník v strate platiť minimálne odvody, ak si (ako sa uvádza na portáli porada.sk ) nepozastaví a nepreruší výkon živnosti."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["podnikajte.sk", "investujeme.sk", "uvádza na portáli porada.sk"], "url": ["http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/category/dane-a-odvody/article/odvody-szco-zivnostnikov-2011.xhtml", "http://www.investujeme.sk/clanky/tyzden-vo-financiach-bohatsi-zivnostnici-zaplatia-odvody-aj-za-chudobnejsich/", "http://www.porada.sk/archive/index.php/t-131336.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:27.502642+00:00"}
{"id": "49249", "numeric_id": 49249, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49249", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na konci dňa celého toho vyšetrovania sa stalo, že Smer bol stíhaný za to, resp. Robert Fico a ja, že sme povedali, že Igor Matovič je daňový podvodník a že to povedal pán prezident Kiska.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico a Robert Kaliňák boli obvinení z viacerých trestných činov. NAKA ich stíhala z ohrozenia daňového tajomstva či založenia zločineckej skupiny, nie za to, že povedali, že Igor Matovič či Andrej Kiska sú daňovými podvodníkmi. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV apríli 2022 v rámci akcie Súmrak obvinili vyšetrovatelia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Obaja politici boli podozriví , že ako súčasť zločineckej skupiny vyťahovali od úradov daňové údaje o bývalom prezidentovi Andrejovi Kiskovi a šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby ich diskreditovali.\n\nPri obvinení vychádzala NAKA z výpovedí bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, bývalého riaditeľa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého generálneho riaditeľa daňovej a colnej sekcie finančnej správy Daniela Čecha či človeka blízkeho podsvetiu Tomáša Rajeckého.\n\nDaniel Čech vypovedal , že pripravoval informácie o Kiskovi a Matovičovi, tie neskôr na tlačovkách používal Robert Fico. V ďalšej výpovedi mafián Rajecký priznal , že ho Bödör, pod nátlakom od Kaliňáka, urgoval aby rozposlal informácie o Kiskovej firme KTAG médiám.\n\nTrestné stíhanie však Generálna prokuratúra zrušila cez paragraf 363 .", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico a Robert Kaliňák boli obvinení z viacerých trestných činov. NAKA ich stíhala z ohrozenia daňového tajomstva či založenia zločineckej skupiny, nie za to, že povedali, že Igor Matovič či Andrej Kiska sú daňovými podvodníkmi. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V apríli 2022 v rámci akcie Súmrak obvinili vyšetrovatelia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj z opakovaného zločinu ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Obaja politici boli podozriví , že ako súčasť zločineckej skupiny vyťahovali od úradov daňové údaje o bývalom prezidentovi Andrejovi Kiskovi a šéfovi OĽaNO Igorovi Matovičovi, aby ich diskreditovali.", "Pri obvinení vychádzala NAKA z výpovedí bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa, šéfa finančnej jednotky NAKA Bernarda Slobodníka, bývalého riaditeľa finančnej správy Františka Imreczeho, bývalého generálneho riaditeľa daňovej a colnej sekcie finančnej správy Daniela Čecha či človeka blízkeho podsvetiu Tomáša Rajeckého.", "Daniel Čech vypovedal , že pripravoval informácie o Kiskovi a Matovičovi, tie neskôr na tlačovkách používal Robert Fico. V ďalšej výpovedi mafián Rajecký priznal , že ho Bödör, pod nátlakom od Kaliňáka, urgoval aby rozposlal informácie o Kiskovej firme KTAG médiám.", "Trestné stíhanie však Generálna prokuratúra zrušila cez paragraf 363 ."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["obvinili", "podozriví", "výpovedí", "vypovedal", "priznal", "paragraf 363"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23082148/generalna-prokuratura-zrusila-obvinenie-fica-a-kalinaka-v-kauze-sumrak.html", "https://dennikn.sk/2816871/co-ma-naka-na-fica-s-kalinakom-vinia-ich-z-riadenia-akcii-proti-kiskovi-ci-matovicovi-vypovedali-aj-novi-svedkovia/?ref=inc", "https://dennikn.sk/3128902/fico-a-kalinak-uz-nie-su-obvineni-vysetrovanie-bolo-na-konci-ked-u-zilinku-opat-vytiahli-paragraf-363/", "https://dennikn.sk/2816871/co-ma-naka-na-fica-s-kalinakom-vinia-ich-z-riadenia-akcii-proti-kiskovi-ci-matovicovi-vypovedali-aj-novi-svedkovia/?ref=inc", "https://dennikn.sk/2816871/co-ma-naka-na-fica-s-kalinakom-vinia-ich-z-riadenia-akcii-proti-kiskovi-ci-matovicovi-vypovedali-aj-novi-svedkovia/?ref=inc", "https://www.aktuality.sk/clanok/EWmJuBg/kauza-sumrak-zilinkova-prokuratura-zrusila-obvinenie-ficovi-aj-kalinakovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:29.523254+00:00"}
{"id": "vr14728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14728", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Všetci poznáme sifóny, ktoré stoja 8 euro, no vláda Roberta Fica ich nakupoval za 271 eur (..)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Matovič narážal na nákup sifónov ako školských pomôcok za 271 €, ktorých reálna cena by bola do 10 eur. V cene 271 eur je však započítaná aj cena tabule, ktorá podľa citovanej správy stojí okolo 70 eur. Celková cena pomôcky 271 eur teda zahŕňa sifón a tabulu a mohla byť podľa medializovaných informácií zakúpený za 80 eur, nie 10, ako hovorí Matovič. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Matovič narážal na nákup sifónov ako školských pomôcok za 271 €, ktorých reálna cena by bola do 10 eur. V cene 271 eur je však započítaná aj cena tabule, ktorá podľa citovanej správy stojí okolo 70 eur. Celková cena pomôcky 271 eur teda zahŕňa sifón a tabulu a mohla byť podľa medializovaných informácií zakúpený za 80 eur, nie 10, ako hovorí Matovič. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["sifónov"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1817977_ministerstvo-skolstva-obstaralo-model-sifonu-za-271-eur-v-obchode-ho-kupite-trikrat-lacnejsie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:40.141430+00:00"}
{"id": "vr26142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26142", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Na juhu je napr. nezamestnanosť 20-22 %.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa ročných údajov evidovanej nezamestnanosti, (Regstat - štatistika podľa okresov), je miera evidovanej nezamestnanosti v Komárne 19% a nie v intervale 20 až 22%. Podľa posledných evidovanej nezamestnanosti, ( údajov ÚPSVaR - štatistika podľa okresov) sa miera evidovanej nezamestnanosti v nitrianskych okresoch pohybuje od 18,02 % v Komárne, cez 14,23 % v Leviciach, až po 10,11 % v Nitre. Výrok je teda nepravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti v okresoch NSK. Nezamestnanosť 20 až 22% nie je v žiadnom z okresov NSK. Zdroj: Regstat - ŠÚ SR Pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s porovnaním nezamestnanosti v septembri 2013 a septembri 2009, teda na začiatku uplynulého volebného obdobia (v porovnateľnom mesiaci). september 2013 september 2009 Komárno 18,02 14,54 Levice 14,23 14,43 Nitra 10,11 7,46 Nové Zámky 13,11 11,79 Šaľa 11,12 9,59 Topoľčany 12,45 11,01 Zlaté Moravce 12,48 12,20 Zdroj: ÚPSVaR Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa ročných údajov evidovanej nezamestnanosti, (Regstat - štatistika podľa okresov), je miera evidovanej nezamestnanosti v Komárne 19% a nie v intervale 20 až 22%. Podľa posledných evidovanej nezamestnanosti, ( údajov ÚPSVaR - štatistika podľa okresov) sa miera evidovanej nezamestnanosti v nitrianskych okresoch pohybuje od 18,02 % v Komárne, cez 14,23 % v Leviciach, až po 10,11 % v Nitre. Výrok je teda nepravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti v okresoch NSK. Nezamestnanosť 20 až 22% nie je v žiadnom z okresov NSK. Zdroj: Regstat - ŠÚ SR Pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s porovnaním nezamestnanosti v septembri 2013 a septembri 2009, teda na začiatku uplynulého volebného obdobia (v porovnateľnom mesiaci). september 2013 september 2009 Komárno 18,02 14,54 Levice 14,23 14,43 Nitra 10,11 7,46 Nové Zámky 13,11 11,79 Šaľa 11,12 9,59 Topoľčany 12,45 11,01 Zlaté Moravce 12,48 12,20 Zdroj: ÚPSVaR Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Regstat", "ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:09.498484+00:00"}
{"id": "vr26683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26683", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Máme 23200 obyvateľov mesta Rimavskej Soboty. Z tohoto počtu v meste Rimavská Sobota žije okolo 6,5 tisíc Rómov.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Konkrétne čísla pre Rimavskú Sobotu o počte rómskych obyvateľov bohužiaľ nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dostupné údaje sa podľa zdrojov značne líšia. Počet obyvateľov mesta Rimavskej Soboty podľa stránky elektronickej verejnej správy mesta bol 23,022 za rok 2013. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva za rok 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo len 247 obyvateľov Rimavskej Soboty z celkových 24,640. No podľa tzv. kvalifikovaného odhadu a správy Rómovia na Slovensku (.pdf) z roku 2012, s ktorou pracuje aj portál Rómovia denníka SME , je tento počet oveľa väčší. Okres Rimavská Sobota patrí podľa tejto správy k oblastiam s najvyšším podielom Rómov na obyvateľstve - až 25,9%, čiže 21 431 (s.7). Títo sú však rozložení v 84 obciach (s. 8). Presný počet rómskych obyvateľov mesta Rimavská Sobota nie je známy, no ak prijmeme, že tvoria štvrtinu celkového počtu obyvateľov (približne 24,000), skutočne by to mohlo byť okolo 6000. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne čísla pre Rimavskú Sobotu o počte rómskych obyvateľov bohužiaľ nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dostupné údaje sa podľa zdrojov značne líšia. Počet obyvateľov mesta Rimavskej Soboty podľa stránky elektronickej verejnej správy mesta bol 23,022 za rok 2013. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva za rok 2011 sa k rómskej národnosti prihlásilo len 247 obyvateľov Rimavskej Soboty z celkových 24,640. No podľa tzv. kvalifikovaného odhadu a správy Rómovia na Slovensku (.pdf) z roku 2012, s ktorou pracuje aj portál Rómovia denníka SME , je tento počet oveľa väčší. Okres Rimavská Sobota patrí podľa tejto správy k oblastiam s najvyšším podielom Rómov na obyvateľstve - až 25,9%, čiže 21 431 (s.7). Títo sú však rozložení v 84 obciach (s. 8). Presný počet rómskych obyvateľov mesta Rimavská Sobota nie je známy, no ak prijmeme, že tvoria štvrtinu celkového počtu obyvateľov (približne 24,000), skutočne by to mohlo byť okolo 6000. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["stránky", "výsledkov", "Rómovia na Slovensku", "Rómovia denníka SME"], "url": ["http://egov.rimavskasobota.sk/Default.aspx?NavigationState=880:0:", "http://portal.statistics.sk/files/obce-narodnost.pdf", "http://www.unipo.sk/public/media/16282/R%C3%B3movia_na_Slovensku_%282012%29_Z%C3%A1kladn%C3%A9_charakteristiky_R%C3%B3mskej_popul%C3%A1cie_na_Slovensku_s_d%C3%B4razom_na%20priestorov%C3%A9_aspekty_ich_diferenci%C3%A1cie.pdf", "http://romovia.sme.sk/c/6822431/nie-je-cigan-ako-cigan-chodte-sa-pozriet-do-keceroviec.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:11.241783+00:00"}
{"id": "vr32481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32481", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pod bankovou úniou rozumieme najmä to, že sa má vytvoriť na úrovni centrálnej, teda na úrovni Európskej centrálnej banky, spoločný európsky bankový dohľad, ktorý bude vykonávať dohľad nad takmer 6 000 bankami, ktoré pôsobia dnes na území Európskej únie.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť potvrdzuje vyjadrenie Michaela Barniera či závery Európskej rady z uskutočneného sumitu o podstate bankovej únie. V prípade druhej časti výroku uvádza Robert Fico približný počet bánk v EÚ. Viaceré relevantné médiá uvádzajú rovnaký počet, preto i druhú časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vyjadrenia Michaela Barniera a Závery Európskej rady o bankovej únii sú nasledovné: Euractiv.sk : Komisár Michel Barnier zodpovedný za vnútorný trh vyhlásil: „V záujme zaistenia jednotného uplatňovania pravidiel jednotného trhu sa musí posilniť účinnosť bankového dohľadu vo všetkých európskych krajinách. Úlohou ECB bude zabezpečiť, aby banky v eurozóne dodržiavali riadne finančné postupy. Naším konečným cieľom je prestať využívať peniaze daňovníkov na záchranu našich bánk.“ Dodal: „Navrhli sme vytvoriť mechanizmus na oddelenie dohľadu od menovej politiky v rámci ECB a uistili sme sa, že ECB sa za svoje rozhodnutia v oblasti dohľadu bude zodpovedať Európskemu parlamentu.“\n\nZávery Európskej rady: Je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie funkcií ECB v oblasti menovej politiky od jej funkcií v oblasti dohľadu, ako aj rovnocenné zaobchádzanie s členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu – bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou eurozóny,a ich spravodlivé zastúpenie. Zodpovednosť sa realizuje na tej úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia. SSM bude pritom vychádzať z najprísnejších noriem bankového dohľadu a ECB bude schopná diferencovaným spôsobom vykonávať priamy dohľad. Taktiež bude schopná využívať účinné právomoci, ktoré na ňu boli prenesené právnymi predpismi,hneď ako nadobudnú účinnosť. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby sa stanovili jednotné pravidlá na podporu centralizovaného dohľadu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Jeho pravdivosť potvrdzuje vyjadrenie Michaela Barniera či závery Európskej rady z uskutočneného sumitu o podstate bankovej únie. V prípade druhej časti výroku uvádza Robert Fico približný počet bánk v EÚ. Viaceré relevantné médiá uvádzajú rovnaký počet, preto i druhú časť výroku hodnotíme ako pravdivú. Vyjadrenia Michaela Barniera a Závery Európskej rady o bankovej únii sú nasledovné: Euractiv.sk : Komisár Michel Barnier zodpovedný za vnútorný trh vyhlásil: „V záujme zaistenia jednotného uplatňovania pravidiel jednotného trhu sa musí posilniť účinnosť bankového dohľadu vo všetkých európskych krajinách. Úlohou ECB bude zabezpečiť, aby banky v eurozóne dodržiavali riadne finančné postupy. Naším konečným cieľom je prestať využívať peniaze daňovníkov na záchranu našich bánk.“ Dodal: „Navrhli sme vytvoriť mechanizmus na oddelenie dohľadu od menovej politiky v rámci ECB a uistili sme sa, že ECB sa za svoje rozhodnutia v oblasti dohľadu bude zodpovedať Európskemu parlamentu.“", "Závery Európskej rady: Je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie funkcií ECB v oblasti menovej politiky od jej funkcií v oblasti dohľadu, ako aj rovnocenné zaobchádzanie s členskými štátmi, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu – bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú súčasťou eurozóny,a ich spravodlivé zastúpenie. Zodpovednosť sa realizuje na tej úrovni, na ktorej sa prijímajú a vykonávajú rozhodnutia. SSM bude pritom vychádzať z najprísnejších noriem bankového dohľadu a ECB bude schopná diferencovaným spôsobom vykonávať priamy dohľad. Taktiež bude schopná využívať účinné právomoci, ktoré na ňu boli prenesené právnymi predpismi,hneď ako nadobudnú účinnosť. Okrem toho je mimoriadne dôležité, aby sa stanovili jednotné pravidlá na podporu centralizovaného dohľadu."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv.sk", "Závery Európskej rady:", "ECB", "EUobserver.com", "Dailymail.co.uk", "Euractiv.sk"], "url": ["http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/zoznam_liniek/bankova-unia-000307", "http://www.scribd.com/doc/110531754/Zavery-Rady", "http://www.ecb.int/press/pr/date/2012/html/pr120116_1.en.html", "http://euobserver.com/economic/117388", "http://js.dailymail.co.uk/money/news/article-2220074/EU-leaders-agree-single-supervisor-oversee-6-000-eurozone-banks-major-step-single-banking-union.html?printingPage=true", "http://www.euractiv.sk/hospodarske-riadenie-eu/clanok/bankova-unia-vznikne-pomalsie-020161"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:34.885320+00:00"}
{"id": "vr15548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15548", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezident sa veľmi nemilo vyjadril na adresu krajín V4. (...) Prezident má úplne iný názor na migrantov. Sú témy, kde máme rôzne názory...", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Andrej Kiska vyjadril na stretnutí krajín V4 v októbri 2016 nesúhlas s postojom ostatných krajín V4 k migračnej kríze a prijímaniu migrantov do svojej krajiny. \"Asi v žiadnom období nemala visegrádska štvorka taký zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch\" , vyhlásil Kiska na stretnutí. Názor prezidenta Andreja Kisku na migračnú krízu je mediálne známy, vo svojich viacerých prejavoch apeluje na vyjadrenie solidarity a podpory ľuďom, ktorí utekajú zo strachu o svoj život. Vyjadril názor, že je morálnou povinnosťou Slovenska pomôcť v takejto situácii. Premiér Robert Fico, naopak, nezdieľa názor prezidenta Kisku a protimigračná politika bola dokonca jedným z motívov predvolebnej kampane aj strany Smer-SD. Fico sa vyjadril o postavení plotu na hraniciach Slovenska, či o monitorovaní moslimských komunít na Slovensku. Za takéto verejné vyhlásenia bol kritizovaný aj mnohými zahraničnými médiami . Je pravda, že sú aj ďalšie oblasti, kde názory premiéra a prezidenta sa líšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prezident Andrej Kiska vyjadril na stretnutí krajín V4 v októbri 2016 nesúhlas s postojom ostatných krajín V4 k migračnej kríze a prijímaniu migrantov do svojej krajiny. \"Asi v žiadnom období nemala visegrádska štvorka taký zlý obraz v Európe, ako má v týchto dňoch\" , vyhlásil Kiska na stretnutí. Názor prezidenta Andreja Kisku na migračnú krízu je mediálne známy, vo svojich viacerých prejavoch apeluje na vyjadrenie solidarity a podpory ľuďom, ktorí utekajú zo strachu o svoj život. Vyjadril názor, že je morálnou povinnosťou Slovenska pomôcť v takejto situácii. Premiér Robert Fico, naopak, nezdieľa názor prezidenta Kisku a protimigračná politika bola dokonca jedným z motívov predvolebnej kampane aj strany Smer-SD. Fico sa vyjadril o postavení plotu na hraniciach Slovenska, či o monitorovaní moslimských komunít na Slovensku. Za takéto verejné vyhlásenia bol kritizovaný aj mnohými zahraničnými médiami . Je pravda, že sú aj ďalšie oblasti, kde názory premiéra a prezidenta sa líšia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["stretnutí krajín V4", "Názor prezidenta Andreja Kisku", "plotu", "monitorovaní", "mnohými zahraničnými médiami", "vyjadril", "Prezident Kiska", "stave republiky", "zdôrazňuje", "debatách", "prerozdeľovacom", "Bruselu", "efektívne", "krajín V4", "finančnú kompenzáciu", "Predstavitelia krajín V4", "kauzy Bašternák", "post sudcov Ústavného súdu", "povedal"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408140-kiska-sa-postavil-proti-prezidentom-v4/", "https://www.prezident.sk/article/vyhlasenie-prezidenta-kisku-k-teme-utecencov/", "https://dennikn.sk/381423/fico-chysta-migrantov-plot-kritizuju-ho-osobnosti-aj-eurosocialisti/", "https://dennikn.sk/294893/fico-bezpecnost-u-nas-sa-nezhorsila-moslimov-monitorujeme/", "http://dennik.hnonline.sk/svet/517254-fico-zaujal-svet-jeho-vyroky-o-moslimoch-cituju-prestizne-media", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408140-kiska-sa-postavil-proti-prezidentom-v4/", "https://www.prezident.sk/find/?search=V4", "https://www.prezident.sk/article/precitajte-si-prezidentovu-spravu-o-stave-republiky/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/361375-prevzatie-azylantov-je-symbol-zhodli-sa-kiska-a-fischer/", "http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/573441-slovensko-podalo-zalobu-na-brusel-kvoty-su-fiasko-zdoraznil-fico", "http://dennik.hnonline.sk/svet/517361-brusel-reaguje-na-zalobu-slovenska-kvoty-su-legalne-musite-ich-respektovat", "https://www.theguardian.com/world/2016/jan/05/refugees-eu-resettles-tiny-number-pledged-target-four-months", "http://zahranicni.eurozpravy.cz/eu/168719-migranti-nektere-zeme-nechaly-nemecko-ve-stychu-zkritizoval-schultz-postoj-v4/", "http://dennik.hnonline.sk/svet/517361-brusel-reaguje-na-zalobu-slovenska-kvoty-su-legalne-musite-ich-respektovat", "http://www.teraz.sk/zahranicie/cr-v4-odmietla-navrh-ek-migranti/195152-clanok.html", "https://dennikn.sk/598344/prezident-hovori-ze-kalinak-by-mal-odist-a-za-fica-sa-v-osn-hanbil/", "https://dennikn.sk/506028/clenovia-smeru-dostali-cervenu-kisku-ustavny-sud-nepusti/", "http://domov.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:53.884449+00:00"}
{"id": "vr32513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32513", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nielen rómovia, ale všetci, ktorí sú v núdzi a v tomto stave, ona (reforma, pozn.) je naozaj komplexná.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý už len z toho dôvodu, že právne predpisy v demokratických štátoch nemôžu byť prijímané na základe etnickej príslušnosti. Navrhovaná reforma sa zameriava na riešenie rizikových skupín obyvateľstva definovaný na základe kritérií, platiacich bez ohľadu na etnickú príslušnosť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý už len z toho dôvodu, že právne predpisy v demokratických štátoch nemôžu byť prijímané na základe etnickej príslušnosti. Navrhovaná reforma sa zameriava na riešenie rizikových skupín obyvateľstva definovaný na základe kritérií, platiacich bez ohľadu na etnickú príslušnosť."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["etnickej príslušnosti.", "Reforma"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&etype=1&eventid=605", "http://www.ta3.com/clanok/1008157/pollak-predstavil-spravnu-cestu-ocakavanu-romsku-reformu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:59.977724+00:00"}
{"id": "vr36125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36125", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veterinárske (komory, pozn.), volíme tak (tajne, pozn.) všade, kde sa dá.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 442/2004 Zb . o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše: § 15 Orgány a organizácia komory (1) Orgánmi komory sú a) snem, b) prezídium, c) dozorná komisia, d) disciplinárna komisia. § 16 Snem (1) Najvyšším orgánom komory je snem. Právo zúčastniť sa na rokovaní snemu majú všetci členovia komory osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného iného člena komory. ... (4) Snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä a) určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie, b) volí tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov prezídia, členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie, c) schvaľuje vnútorné predpisy komory,", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 442/2004 Zb . o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa okrem iného píše: § 15 Orgány a organizácia komory (1) Orgánmi komory sú a) snem, b) prezídium, c) dozorná komisia, d) disciplinárna komisia. § 16 Snem (1) Najvyšším orgánom komory je snem. Právo zúčastniť sa na rokovaní snemu majú všetci členovia komory osobne alebo prostredníctvom písomne splnomocneného iného člena komory. ... (4) Snem rozhoduje o základných otázkach komory, najmä a) určuje počet členov prezídia, dozornej komisie a disciplinárnej komisie, b) volí tajnou voľbou na tri roky z členov komory prezidenta, viceprezidenta a ostatných členov prezídia, členov dozornej komisie a disciplinárnej komisie; rovnakým spôsobom ich môže odvolať z funkcie, c) schvaľuje vnútorné predpisy komory,"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["č. 442/2004 Zb"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18085&FileName=04-z442&Rocnik=2004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:31.414117+00:00"}
{"id": "45055", "numeric_id": 45055, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45055", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Čo sa týka tej Gelnice (rómskej osady uzatvorenej do karantény, pozn.), je tam je cca 80 ľudí a momentálne tomu dotyčnému, ktorý sa vrátil do tej osady včera mu boli zobraté stery a čakáme na výsledok testu, a potom pokiaľ budeme vedieť výsledky, tak budeme postupovať ďalej.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V gelnickej osade Háj žije asi 80 ľudí. 28. mája - teda deň pred reláciou - bol testovaný jeden z obyvateľov osady, ktorý porušil karanténu po príchode do zahraničia. O deň neskôr mesto oznámilo , že dotyčný nie je nakazený koronavírusom. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V gelnickej osade Háj žije asi 80 ľudí. 28. mája - teda deň pred reláciou - bol testovaný jeden z obyvateľov osady, ktorý porušil karanténu po príchode do zahraničia. O deň neskôr mesto oznámilo , že dotyčný nie je nakazený koronavírusom. Tvrdenie Romana Mikulca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["žije", "bol", "porušil", "oznámilo"], "url": ["https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:20200402TBB00372", "https://dennikn.sk/1825153/v-gelnici-je-prva-romska-osada-v-karantene-nikto-tam-nema-priznaky-ochorenia/", "https://www.facebook.com/mestogelnica/posts/3077114372339195?__tn__=-R", "https://www.facebook.com/mestogelnica/photos/a.915296051854382/3081877445196221/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:49.339021+00:00"}
{"id": "vr33077", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33077", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Naozaj nedošlo k žiadnemu závažnejšiemu hromadnému prepúšťaniu. Mám tu 3 údaje. Pokiaľ ide o hromadné prepúšťanie v roku 2010 to bolo 10293 ľudí, v roku 2011 5900 a v roku 2012 3261. Čiže klesalo to dole.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže počet prepustených osôb počas hromadného prepúšťania vo firmách od r. 2010 klesá. V tabuľke uvádzame počet prepustených osôb z firiem počas hromadného prepúšťania podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (údaje: SME.sk , Etrend.sk ):", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže počet prepustených osôb počas hromadného prepúšťania vo firmách od r. 2010 klesá. V tabuľke uvádzame počet prepustených osôb z firiem počas hromadného prepúšťania podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (údaje: SME.sk , Etrend.sk ):"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk", "Etrend.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6673923/hromadne-sa-prepusta-menej-ludi-bez-prace-pribuda.html", "http://podnikanie.etrend.sk/business-guide-pomocky/hromadne-prepustanie-v-cislach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:25.634819+00:00"}
{"id": "vr16957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16957", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za zvyšovaním DPH stála SDKU, ktorá sa označuje ako pravicová strana. 10. júla 2003 - Národná rada (NR) SR prijala prezidentom SR Rudolfom Schusterom vrátený zákon č. 255/2003 Z. z. , ktorým sa zvýšila dolná sadzba DPH. Od 1. januára 2004 sa tak v rámci daňovej reformy zjednotila na úrovni 19 % namiesto dovtedajších 14 a 20 %.1. januára 2007 - Zákon č. 656/2006 Z. z . zaviedol zníženú 10-% sadzbu DPH na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky. Cieľom tohto opatrenia bolo znížením cien zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov. Právny predpis schválili poslanci NR SR 6. decembra 2006.1. januára 2008 - Znížená 10-% sadzba DPH začala platiť aj pre knihy. Zníženie DPH na knihy zdôvodnili autori novely zákona č. 222/2004 Z. z . tým, že ich zaradením do základnej 19-% sadzby dane sa literatúra stala pre určité skupiny obyvateľstva z finančných dôvodov nedostupná.1. mája 2010 - Sadzba DPH na vybrané produkty pri tzv. predaji z dvora sa znížila z 19 % na 6 %.6. septembra 2010 - Predstavitelia vládnej koalície sa dohodli na dočasnom zvýšení základnej sadzby DPH z doterajších 19 % na 20 %. Táto zmena bude platiť dovtedy, kým sa deficit verejných financií nezníži pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu by malo dôjsť v roku 2013. Znížená sadzba na knihy a lieky zostala nezmenená na úrovni 10 %.14. decembra 2010 - Novelu zákona č. 490/2010 Z. z. o DPH podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.1. januára 2011 - Základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne zvýšila z doterajších 19 % na 20 %. Zároveň došlo k zrušeniu zníženej 6-% sadzby na predaj potravín z dvora.Premiér sa nevyjadril presne, či mysli zníženú alebo základnú sadzbu DPH, ktorú , ,vždy zvyšovala pravica\" ,čo pôsobí mierne zavádzajúco. Výrok, že ,, vytvorili okruh potravín na ktoré dali zníženú sadzbu DPH na 10%\" , nie je úplne jasný a presný. Premiér nespomenul, že znížená 10% sadza DPH už existovala predtým, ako , ,vytvorili okruh potravín\". Bola zavedená na tovary, ako sú napríklad lieky a knihy. Znížená sadzba DPH na vybrané potraviny , ktorú pravdepodobne mal na mysli premiér, platí na Slovensku od 1.1.2016. Bola predložená lavicovými poslancami SMER-u a následne bola schválená vládou. Výrok Roberta Fica hodnotím ako pravdivý (ohliadnuc od môjho dôrazu na detailné odpovede).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za zvyšovaním DPH stála SDKU, ktorá sa označuje ako pravicová strana. 10. júla 2003 - Národná rada (NR) SR prijala prezidentom SR Rudolfom Schusterom vrátený zákon č. 255/2003 Z. z. , ktorým sa zvýšila dolná sadzba DPH. Od 1. januára 2004 sa tak v rámci daňovej reformy zjednotila na úrovni 19 % namiesto dovtedajších 14 a 20 %.1. januára 2007 - Zákon č. 656/2006 Z. z . zaviedol zníženú 10-% sadzbu DPH na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky. Cieľom tohto opatrenia bolo znížením cien zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov. Právny predpis schválili poslanci NR SR 6. decembra 2006.1. januára 2008 - Znížená 10-% sadzba DPH začala platiť aj pre knihy. Zníženie DPH na knihy zdôvodnili autori novely zákona č. 222/2004 Z. z . tým, že ich zaradením do základnej 19-% sadzby dane sa literatúra stala pre určité skupiny obyvateľstva z finančných dôvodov nedostupná.1. mája 2010 - Sadzba DPH na vybrané produkty pri tzv. predaji z dvora sa znížila z 19 % na 6 %.6. septembra 2010 - Predstavitelia vládnej koalície sa dohodli na dočasnom zvýšení základnej sadzby DPH z doterajších 19 % na 20 %. Táto zmena bude platiť dovtedy, kým sa deficit verejných financií nezníži pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), k čomu by malo dôjsť v roku 2013. Znížená sadzba na knihy a lieky zostala nezmenená na úrovni 10 %.14. decembra 2010 - Novelu zákona č. 490/2010 Z. z. o DPH podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.1. januára 2011 - Základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne zvýšila z doterajších 19 % na 20 %. Zároveň došlo k zrušeniu zníženej 6-% sadzby na predaj potravín z dvora.Premiér sa nevyjadril presne, či mysli zníženú alebo základnú sadzbu DPH, ktorú , ,vždy zvyšovala pravica\" ,čo pôsobí mierne zavádzajúco. Výrok, že ,, vytvorili okruh potravín na ktoré dali zníženú sadzbu DPH na 10%\" , nie je úplne jasný a presný. Premiér nespomenul, že znížená 10% sadza DPH už existovala predtým, ako , ,vytvorili okruh potravín\". Bola zavedená na tovary, ako sú napríklad lieky a knihy. Znížená sadzba DPH na vybrané potraviny , ktorú pravdepodobne mal na mysli premiér, platí na Slovensku od 1.1.2016. Bola predložená lavicovými poslancami SMER-u a následne bola schválená vládou. Výrok Roberta Fica hodnotím ako pravdivý (ohliadnuc od môjho dôrazu na detailné odpovede)."], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["pravicová", "zákon č. 255/2003 Z. z.", "Zákon č. 656/2006 Z. z", "zákona č. 222/2004 Z. z", "vládnej koalície", "Novelu zákona č. 490/2010 Z. z.", "okruh potravín", "lieky a knihy.", "Znížená sadzba DPH na vybrané potraviny", "Bola predložená"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_a_kres%C5%A5ansk%C3%A1_%C3%BAnia_%E2%80%93_Demokratick%C3%A1_strana", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/255/20040101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/656/20070101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20170101", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vláda_Slovenskej_republiky_od_8._júla_2010_do_4._apríla_2012", "http://https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/20110101", "http://http://www.teraz.sk/slovensko/oficialny-zoznam-potraviny-dph/158417-clanok.html", "http://http://www.uspesne-podnikanie.sk/ktore-tovary-maju-znizenu-sadzbu-dph-na-10", "http://www.uspesne-podnikanie.sk/znizena-sadzba-dph-na-vybrane-potraviny-od-1-1-2016", "http://https://dennikn.sk/255020/smer-ukazal-potraviny-s-nizsou-dph-sustredil-sa-najma-na-maso/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:58.106007+00:00"}
{"id": "vr28374", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28374", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dnes je ich (členov Siete, pozn.) do 500 s tým, že ďalších asi 400 prihlášok už aj prejdených našim previerkovým výborom je pripravených na podpis, na schválenie predsedníctvom.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil žiadny relevantný zdroj, ktorý by potvrdil aktuálny (k 12. októbru 2014) počet členov strany Sieť. Ideálnym zdrojom je výročná správa politickej strany, tá prirodzene ešte nie je k dispozícii. Na ustanovujúcom sneme Siete, hlasovalo 100 delegátov. Taktiež sme nezistili počet prihlášok \"pripravených\" na schválenie predsedníctvom. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil žiadny relevantný zdroj, ktorý by potvrdil aktuálny (k 12. októbru 2014) počet členov strany Sieť. Ideálnym zdrojom je výročná správa politickej strany, tá prirodzene ešte nie je k dispozícii. Na ustanovujúcom sneme Siete, hlasovalo 100 delegátov. Taktiež sme nezistili počet prihlášok \"pripravených\" na schválenie predsedníctvom. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/na-ustanovujucom-sneme-strany-siet-zvo/96468-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:08.341028+00:00"}
{"id": "vr26847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26847", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Keď si zoberieme len zákon o ochrane pred odpočúvaním, tak tam dokonca budú môcť poslanci sa dozvedieť o osobitnej evidencii odposluchov napríklad, kde žiadosť súhlas, ďalší súhlas sudcu, dokonca vyhodnotenie trvania dôvodov, informácia o ukončení", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pán Baška hovorí o návrhu novely zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. V rozhovore, ktorý uverejnil portál aktuálne.sk s ministrom obrany Martinom Glváčom sa uvádza: \"Najvýznamnejšie zmeny v navrhovanom zákone sa týkajú výrazného posilnenia orgánu externého dohľadu nad používaním informačno-technických prostriedkov a posilňuje sa kontrolná právomoc zákonodarného orgánu nad používaním informačno-technických prostriedkov výkonnou mocou.\" Novela zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) doteraz nebola predložená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže novela zákona nebola ešte stále predložená.", "analysis_paragraphs": ["Pán Baška hovorí o návrhu novely zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. V rozhovore, ktorý uverejnil portál aktuálne.sk s ministrom obrany Martinom Glváčom sa uvádza: \"Najvýznamnejšie zmeny v navrhovanom zákone sa týkajú výrazného posilnenia orgánu externého dohľadu nad používaním informačno-technických prostriedkov a posilňuje sa kontrolná právomoc zákonodarného orgánu nad používaním informačno-technických prostriedkov výkonnou mocou.\" Novela zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) doteraz nebola predložená. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže novela zákona nebola ešte stále predložená."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/225888/glvac-odpocuvanie-uz-bude-pod-kontrolou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:18.692085+00:00"}
{"id": "49028", "numeric_id": 49028, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49028", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Tam vznikla diera 500 miliónov eur a teraz si to tie samosprávy druhou rukou berú od rodičov zvýšenými školskými poplatkami, zvýšenými poplatkami za obedy a pod.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samosprávy, mestá a obce po najnovšej novele zákona o dani z príjmov a vykompenzovaní časti strát prídu o približne 540 miliónov eur. V reakcií na toto zníženie príjmov a tiež na vysokú infláciu a ceny energií už v posledných mesiacoch zvýšili či ešte len zvýšia rôzne poplatky, či rušia mnohé neesenciálne výdavky vrátane investícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV polovici decembra parlament schválil novelu zákona o dani z príjmov, ktorá zaviedla výrazne vyšší daňový bonus, než bol doposiaľ. Samosprávy vypočítali, že celková strata na ich príjmoch dosiahne 784 miliónov eur. To v celej výške nepokryjú ani vládne kompenzácie vo výške 244,3 milióna eur, ktoré už podpísala aj prezidentka Čaputová. V realite teda vznikla strata pre mestá a samosprávy okolo 540 miliónov eur.\n\nPrezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček nazval daňovú reformu katastrofou. Štátne kompenzácie majú podľa Rybníčka stačiť len na základný chod samospráv.\n\nMestá už skutočne začali so zvyšovaním daní a poplatkov pre dodatočné vykrytie strát. Prešov zvyšuje daň z nehnuteľností, Žilina či Piešťany aj poplatky za komunálny odpad, v Košickom kraji rušia plánované investície, v Banskobystrickom kraji škrtajú dotácie, Nitra zvyšuje okrem iného aj poplatky za školské zariadenia. Bratislava bude šetriť aj na zamestnancoch a Trenčín zvýši taktiež poplatky sociálnych služieb a športovísk.\n\nSamosprávy a mestá však nezvyšujú tieto poplatky len v dôsledku znížených príjmov zo strany štátu, ale aj kvôli vysokej inflácií a vysokým cenám energií.", "analysis_paragraphs": ["Samosprávy, mestá a obce po najnovšej novele zákona o dani z príjmov a vykompenzovaní časti strát prídu o približne 540 miliónov eur. V reakcií na toto zníženie príjmov a tiež na vysokú infláciu a ceny energií už v posledných mesiacoch zvýšili či ešte len zvýšia rôzne poplatky, či rušia mnohé neesenciálne výdavky vrátane investícii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V polovici decembra parlament schválil novelu zákona o dani z príjmov, ktorá zaviedla výrazne vyšší daňový bonus, než bol doposiaľ. Samosprávy vypočítali, že celková strata na ich príjmoch dosiahne 784 miliónov eur. To v celej výške nepokryjú ani vládne kompenzácie vo výške 244,3 milióna eur, ktoré už podpísala aj prezidentka Čaputová. V realite teda vznikla strata pre mestá a samosprávy okolo 540 miliónov eur.", "Prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček nazval daňovú reformu katastrofou. Štátne kompenzácie majú podľa Rybníčka stačiť len na základný chod samospráv.", "Mestá už skutočne začali so zvyšovaním daní a poplatkov pre dodatočné vykrytie strát. Prešov zvyšuje daň z nehnuteľností, Žilina či Piešťany aj poplatky za komunálny odpad, v Košickom kraji rušia plánované investície, v Banskobystrickom kraji škrtajú dotácie, Nitra zvyšuje okrem iného aj poplatky za školské zariadenia. Bratislava bude šetriť aj na zamestnancoch a Trenčín zvýši taktiež poplatky sociálnych služieb a športovísk.", "Samosprávy a mestá však nezvyšujú tieto poplatky len v dôsledku znížených príjmov zo strany štátu, ale aj kvôli vysokej inflácií a vysokým cenám energií."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "dosiahne", "podpísala", "nazval", "zvyšuje", "rušia", "šetriť"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23115498/mesta-zvysuju-dane-a-poplatky-niekde-aj-o-stovky-percent.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/lAc3RjG/kraje-setria-rozpocty-su-len-na-prezitie-menej-penazi-je-na-rozvoj-pre-obce-a-cesty/", "https://www.trend.sk/spravy/prezidentka-caputova-odobrila-stovky-milionov-eur-pre-samospravy-ako-pomoc-cenami-energii", "https://index.sme.sk/c/23113654/richard-rybnicek-kompenzacie-stat-danovy-bonus-mesta-rozhovor.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/649477-samospravy-idu-zvysovat-miestne-dane-nutia-ich-k-tomu-vladne-opatrenia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lAc3RjG/kraje-setria-rozpocty-su-len-na-prezitie-menej-penazi-je-na-rozvoj-pre-obce-a-cesty/", "https://e.dennikn.sk/3148492/aby-krajske-mesta-prezili-budu-od-januara-zvysovat-dane-a-poplatky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:53.687819+00:00"}
{"id": "vr29930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29930", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže cez túto krátku hornatú hranicu v rokoch 2004 a 2007 prešlo 40 000 migrantov. Cez tú krátku, hornatú hranicu, do spustenia Schengenu.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa výročných údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol celkový zaznamenaný počet nepovolených prechodov cez Ukrajinsko-Slovenskú hranicu v období medzi 2004 a 2007 čosi menej než 10 000. Vyjadrenie Roberta Kaliňáka o 40 000 migrantoch je preto nepravdivé.\n\nRočenky Ministerstva vnútra SR zaznamenávajú nasledovné údaje o nepovolenom priechode cez 99,7km dlhú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou (obojsmerne):\n\n2004 – 3367 ( Zdroj , str. 29)\n\n2005 – 2586 ( Zdroj , str. 24)\n\n2006 – 2319 ( Zdroj , str. 24)\n\n2007 – 1684 ( Zdroj , str. 20)\n\nDokopy teda: 9 956. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročných údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol celkový zaznamenaný počet nepovolených prechodov cez Ukrajinsko-Slovenskú hranicu v období medzi 2004 a 2007 čosi menej než 10 000. Vyjadrenie Roberta Kaliňáka o 40 000 migrantoch je preto nepravdivé.", "Ročenky Ministerstva vnútra SR zaznamenávajú nasledovné údaje o nepovolenom priechode cez 99,7km dlhú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou (obojsmerne):", "2004 – 3367 ( Zdroj , str. 29)", "2005 – 2586 ( Zdroj , str. 24)", "2006 – 2319 ( Zdroj , str. 24)", "2007 – 1684 ( Zdroj , str. 20)", "Dokopy teda: 9 956. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Zdroj", "Zdroj", "Zdroj", "Zdroj"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2004/2004-rocenka-uhcp-sk.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2005/2005-rocenka-uhcp-sk.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2006/2006-rocenka-uhcp-sk.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2007/2007-rocenka-uhcp-sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:31.060102+00:00"}
{"id": "vr28840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28840", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "V piatok sme hlasovali v parlamente o odpočítateľnej odvodovej položke pre ľudí z odvodov, kde my sme síce upozornili, aj sme predložili konkrétny protinávrh, že mať návrh, ktorý pomôže nielen ľuďom na minimálnej mzde, ale pomôže aj ľuďom s mzdou okolo 600-700 eur. A ten návrh sme aj kvantifikovali, našli sme naňho v rozpočte zdroje. Napriek tomu vláda ho odmietla a v podstate prijala návrh, ktorý reálne významnejšie pomôže ľuďom na minimálnej mzde. ...ja som za ten vládny zahlasoval, pomáha aspoň niekomu.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý hovorí o vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý hovorí o vládnom návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona", "dôvodovej správy", "návrhu", "návrhu", "hlasoval", "nebol prijatý"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5265", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407680", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407968", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=407968", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34919", "http://tinyurl.com/demagogizmus2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:17.519455+00:00"}
{"id": "vr17153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17153", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Dostal som výbor (NR SR, pozn.) pre regionálny rozvoj, (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hnutie Sme rodina Borisa Kollára má v súčasnosti v parlamente 8 poslancov , sám Kollár je predsedom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Hnutie má podpredsedu aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a predsedu vo výbore na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hnutie Sme rodina Borisa Kollára má v súčasnosti v parlamente 8 poslancov , sám Kollár je predsedom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Hnutie má podpredsedu aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a predsedu vo výbore na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["8 poslancov", "predsedom", "pôdohospodárstvo", "preskúmavanie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=47", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=917", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=923", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=920"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:10.844418+00:00"}
{"id": "vr38360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38360", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Šéf Ústavnoprávneho výboru, pán Procházka, ma upozornil na to, že niekoľko bodov v programe (medzi nimi aj návrhy od Smeru, za stiahnutie ktorých Smer protestuje, pozn.) sa nachádza, ktoré nespĺňajú paragraf 96, odsek tri, to znamená, že v tej istej veci, keď raz tá vec nebola schválená, tak v tej istej veci až po šiestich mesiacoch.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V správe SITA sa píše: \"Šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka upozornil Sulíka na body, ktoré nespĺňajú problematický paragraf. \" Ide o § 96 ods. 3 Rokovacieho poriadku NR SR , v ktorom sa uvádza: \"Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)].\"", "analysis_paragraphs": ["V správe SITA sa píše: \"Šéf ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka upozornil Sulíka na body, ktoré nespĺňajú problematický paragraf. \" Ide o § 96 ods. 3 Rokovacieho poriadku NR SR , v ktorom sa uvádza: \"Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)].\""], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Rokovacieho poriadku NR SR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulik-ficovi-mozme-zatrhnut-jeho-papalasstvo-fow-/sk_domace.asp?c=A110522_142218_sk_domace_p23", "http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:13.777497+00:00"}
{"id": "vr37111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37111", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dobre, bolo nejakých 113 alebo 114 poslancov...", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 07.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/1705/Poslanci-zvolili-za-generalneho-prokuratora-Dobroslava-Trnku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:28.699121+00:00"}
{"id": "vr33622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33622", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože podľa analýzy jasne vyplýva, že občan na vybavenie svojej agendy za život minie dve dovolenky alebo teda dva roky dovolenky, ktoré mu naskáču a samozrejme viac ako 2 000 eur len na cestovaní za takýmito povinnosťami.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa materiálu MV SR minie občan na cestovné náklady a správne poplatky pri návštevách úradov za celý život 1 515 eur, pričom vyčerpá približne dva roky dovolenky. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci keďže Kaliňák síce právne uvádza čas strávený na úradoch, no nepresne uvádza výšku nákladov. Materiál Denisy Sakovej, vedúcej služobného úradu MV SR z kongresu Itapa 2012 uvádza, že pre vybavovanie náležitostí na úradoch vyčerpá bežný občan priemerne 51 dní dovolenky. Podľa Zákonníka práce je najnižšia, teda základná ročná výmera dovolenky štyri týždne, teda 28 dní § 103 Základná výmera dovolenky (1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. (2) Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Občan podľa, materiálu Ministerstva vnútra, prečerpá takmer dvojročnú výmeru dovolenky (cca 2x28=56), pri návštevách úradov za celý život. Materiál MV SR uvádza (s.8): \"Priemerne občan za svoj život navštívi úrad ŠS 106 krát. Na správne poplatky vynaloží 874,50€. Na cestovné náklady 640,5€. Pre vybavenie náležitostí pri tom vyčerpá dovolenku cca 51 dní. Spolu ide o sumu 1.515€ a 2 roky dovolenky .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa materiálu MV SR minie občan na cestovné náklady a správne poplatky pri návštevách úradov za celý život 1 515 eur, pričom vyčerpá približne dva roky dovolenky. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci keďže Kaliňák síce právne uvádza čas strávený na úradoch, no nepresne uvádza výšku nákladov. Materiál Denisy Sakovej, vedúcej služobného úradu MV SR z kongresu Itapa 2012 uvádza, že pre vybavovanie náležitostí na úradoch vyčerpá bežný občan priemerne 51 dní dovolenky. Podľa Zákonníka práce je najnižšia, teda základná ročná výmera dovolenky štyri týždne, teda 28 dní § 103 Základná výmera dovolenky (1) Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. (2) Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej päť týždňov. Občan podľa, materiálu Ministerstva vnútra, prečerpá takmer dvojročnú výmeru dovolenky (cca 2x28=56), pri návštevách úradov za celý život. Materiál MV SR uvádza (s.8): \"Priemerne občan za svoj život navštívi úrad ŠS 106 krát. Na správne poplatky vynaloží 874,50€. Na cestovné náklady 640,5€. Pre vybavenie náležitostí pri tom vyčerpá dovolenku cca 51 dní. Spolu ide o sumu 1.515€ a 2 roky dovolenky .\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Materiál", "Zákonníka práce", "uvádza"], "url": ["http://www.itapa.sk/data/att/2143.pdf", "http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf", "http://www.itapa.sk/data/att/2143.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:21.745128+00:00"}
{"id": "vr37852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37852", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ale ak sa pamätám, tak jediný dôkaz na odpočúvanie telefónov, respektíve na používanie spravodajskej služby bol za éry Vladimíra Mečiara. Ten slávny Hudekov výrok v súvislosti s konzultáciou s Lexom.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník Pravda priniesol 18.marca 2011 prehľad prípadov odpočúvania politikov: * rozhovor ministra vnútra Ladislava Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o výmene vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna * rozhovor predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s podnikateľom Vladimírom Miškovským o kšeftoch na bratislavskom magistráte v roku 1999 * odpočúvanie rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska s novinárom v roku 2002. V koalícii vypukol spor, či odpočúvala tajná služba alebo polícia, napokon došlo k výmene Vladimíra Mitra na čele SIS * rozhovor podnikateľa Jána Badžgoňa s bývalým pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom v roku 2003 o účtoch vo švajčiarskej banke UBS a prevodoch na nich * v roku 2004 sa stratili nahrávky v korupčnej kauze Pavla Bielika z KDH. K strate malo prísť v archivačnom systéme rezortu vnútra, tomu vtedy šéfoval Bielikov stranícky kolega Vladimír Palko * v roku 2006 mali byť odpočúvané politické strany. O prešetrenie požiadal Generálnu prokuratúru predseda HZDS Vladimír Mečiar Na Slovensku za nelegálne odpočúvanie nebol potrestaný nikto. Nevieme však overiť, či bol v nejakom z týchto prípadov predložený dôkaz o nelegálnom odpočúvaní SIS. Ku odpočúvaniu Hudeka s Lexom sa vyjadril aj Milan Žitný , ktorý sa dlhodobo venuje tajným službám: \"Z hľadiska tohto príspevku je jedno, či tak konajú v záujme vyššej spravodlivosti. Sem môžeme zaradiť napríklad aj slávny telefonický rozhovor Hudek – Lexa. Nebol zaznamenaný nelegálne, ako sa často uvádza v médiách, ale automaticky, rovnako ako každý hovor, ktorý sa uskutočňuje do a z objektov SIS. Až potom ho istý funkcionár zo SIS vyniesol von. Tento skutok nad rámec služobných povinností a prísahy mu vyniesol po voľbách 1998 udržanie si miesta v SIS.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda priniesol 18.marca 2011 prehľad prípadov odpočúvania politikov: * rozhovor ministra vnútra Ladislava Hudeka s riaditeľom tajnej služby Ivanom Lexom o výmene vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna * rozhovor predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s podnikateľom Vladimírom Miškovským o kšeftoch na bratislavskom magistráte v roku 1999 * odpočúvanie rozhovoru predsedu ANO Pavla Ruska s novinárom v roku 2002. V koalícii vypukol spor, či odpočúvala tajná služba alebo polícia, napokon došlo k výmene Vladimíra Mitra na čele SIS * rozhovor podnikateľa Jána Badžgoňa s bývalým pokladníkom SDKÚ Gabrielom Palackom v roku 2003 o účtoch vo švajčiarskej banke UBS a prevodoch na nich * v roku 2004 sa stratili nahrávky v korupčnej kauze Pavla Bielika z KDH. K strate malo prísť v archivačnom systéme rezortu vnútra, tomu vtedy šéfoval Bielikov stranícky kolega Vladimír Palko * v roku 2006 mali byť odpočúvané politické strany. O prešetrenie požiadal Generálnu prokuratúru predseda HZDS Vladimír Mečiar Na Slovensku za nelegálne odpočúvanie nebol potrestaný nikto. Nevieme však overiť, či bol v nejakom z týchto prípadov predložený dôkaz o nelegálnom odpočúvaní SIS. Ku odpočúvaniu Hudeka s Lexom sa vyjadril aj Milan Žitný , ktorý sa dlhodobo venuje tajným službám: \"Z hľadiska tohto príspevku je jedno, či tak konajú v záujme vyššej spravodlivosti. Sem môžeme zaradiť napríklad aj slávny telefonický rozhovor Hudek – Lexa. Nebol zaznamenaný nelegálne, ako sa často uvádza v médiách, ale automaticky, rovnako ako každý hovor, ktorý sa uskutočňuje do a z objektov SIS. Až potom ho istý funkcionár zo SIS vyniesol von. Tento skutok nad rámec služobných povinností a prísahy mu vyniesol po voľbách 1998 udržanie si miesta v SIS.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Milan Žitný"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027585", "http://m.hnonline.sk/c3-24885420-kw0000_d-zneuzitie-je-lakave-pre-kazdu-vladnu-moc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:16.512809+00:00"}
{"id": "vr31274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31274", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu hovoria predstavitelia pravicových strán, že krajina sa nesmie zadlžovať a pritom tempo zadlžovania v roku 2012 bolo rýchlejšie ako v rokoch 2009, keď bola hospodárska kríza.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R.Fico opakovane uvádza v súvislosti s tempom zadlžovania nepravdivé informácie. Nasledujúca tabulka uvádza hodnoty verejného dlhu na Slovensku v rokoch 2009 a 2012. 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP v mil. EUR 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh v mil. EUR 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,76 39,58 Dlh v % HDP 30,65% 29,33% 17,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Zdroj: ŠÚ SR, Stratégia riadenia štátneho dlhu 2011 až 2014 Nominálne absolútne císla dlhu, ktoré sú uvedené v druhom riadku tabulky, síce podporujú Ficovo tvrdenie. V tomto prípade je rozdiel štátneho dlhu v krízových rokoch 2008 a 2009 vo výške 3,71 mil. EUR. V tomto roku v porovnaní s minulým, dlh narastie o 3,97 mil. EUR. \"Takýto výpocet je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnat reálne, nie nominálne císla,\" uvádza Peter Goliaš, INEKO. V prípade, ak porovnáme výšku štátneho dlhu vyjadrený v % HDP, zistíme, že v case financnej krízy narástol dlh takmer dvojnásobne ( o 17,74 p.b.), zatial co v tomto roku to bude len o 3,16 p.b. Na základe tejto analýzu hodnotíme výrok Roberta Fico ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R.Fico opakovane uvádza v súvislosti s tempom zadlžovania nepravdivé informácie. Nasledujúca tabulka uvádza hodnoty verejného dlhu na Slovensku v rokoch 2009 a 2012. 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 HDP v mil. EUR 55,08 61,56 67,01 63,05 65,91 70,17 75,30 81,20 87,50 Dlh v mil. EUR 16,77 18,05 18,62 22,33 27,00 30,97 34,08 36,76 39,58 Dlh v % HDP 30,65% 29,33% 17,78% 35,42% 40,97% 44,13% 45,26% 45,23% 45,23% Zdroj: ŠÚ SR, Stratégia riadenia štátneho dlhu 2011 až 2014 Nominálne absolútne císla dlhu, ktoré sú uvedené v druhom riadku tabulky, síce podporujú Ficovo tvrdenie. V tomto prípade je rozdiel štátneho dlhu v krízových rokoch 2008 a 2009 vo výške 3,71 mil. EUR. V tomto roku v porovnaní s minulým, dlh narastie o 3,97 mil. EUR. \"Takýto výpocet je ale zavádzajúci. Ekonomicky správne je porovnat reálne, nie nominálne císla,\" uvádza Peter Goliaš, INEKO. V prípade, ak porovnáme výšku štátneho dlhu vyjadrený v % HDP, zistíme, že v case financnej krízy narástol dlh takmer dvojnásobne ( o 17,74 p.b.), zatial co v tomto roku to bude len o 3,16 p.b. Na základe tejto analýzu hodnotíme výrok Roberta Fico ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:55.546659+00:00"}
{"id": "vr26657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26657", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Zoberte si len tie problémy, ktoré nastali pri menovaní generálneho prokurátora, kedy sa doslova manipulovalo s voľbami, kedy sa v priebehu volieb menil zákon, kedy sa volilo v parlamente napriek tomu, že Ústavný súd dal svoj názor, vyjadril, že voľby by nemali prebehnúť", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pri voľbe generálneho prokurátora nastalo niekoľko problematických skutočností. Poslanci si fotili hlasovacie lístky a tajnú voľbu dokonca preverovala prokuratúra . Nič však nebolo dokázané, pretože hlasovanie lístky boli v zmysle volebného poriadku vzápätí skartované. V priebehu voľby bola prijatá novela o rokovacom poriadku, ktorá umožnila verejnú voľbu generálneho prokurátora. Avšak nie je pravdou, že spomínané preventívne pozastavenie zakázal vykonať voľbu generálneho prokurátora ako takú. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona, ktorá umožňovala na návrh skupiny poslancov vykonať namiesto voľby tajnej, voľbu verejnú. Inými slovami, Ústavný súd rozhodnutím nezakázal voľbu verejnú. okrem toho predbežné opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, voľba GP sa uskutočnila 17. júna 2011. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Podobné výroky sme overovali už v relácii zo 17. marca 2013. Kompletné informácii o voľbe generálneho sú dostupné v téme voľba GP . Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri voľbe generálneho prokurátora nastalo niekoľko problematických skutočností. Poslanci si fotili hlasovacie lístky a tajnú voľbu dokonca preverovala prokuratúra . Nič však nebolo dokázané, pretože hlasovanie lístky boli v zmysle volebného poriadku vzápätí skartované. V priebehu voľby bola prijatá novela o rokovacom poriadku, ktorá umožnila verejnú voľbu generálneho prokurátora. Avšak nie je pravdou, že spomínané preventívne pozastavenie zakázal vykonať voľbu generálneho prokurátora ako takú. Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona, ktorá umožňovala na návrh skupiny poslancov vykonať namiesto voľby tajnej, voľbu verejnú. Inými slovami, Ústavný súd rozhodnutím nezakázal voľbu verejnú. okrem toho predbežné opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, voľba GP sa uskutočnila 17. júna 2011. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. Podobné výroky sme overovali už v relácii zo 17. marca 2013. Kompletné informácii o voľbe generálneho sú dostupné v téme voľba GP . Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["fotili", "prokuratúra", "novela", "17. marca", "voľba GP"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/175645/nr-sr-poslanci-za-sas-tentoraz-fotili-fotoaparatmi/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172206-prokuratura-preveruje-radicovej-kod/", "http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/366/politicke-dianie-v-uplynulom-tyzdni", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:16.311276+00:00"}
{"id": "vr35858", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35858", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Pán premiér, ešte raz, bez ohľadu na to, sedeli ste v poslaneckej lavici a hádam ste vedeli, v 98, v akom stave je krajina. Nehovorte, že nevedeli.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vyššie uvedeného je tento výrok pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyššie uvedeného je tento výrok pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:47.711654+00:00"}
{"id": "vr33083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33083", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme nepredali Východoslovenské železiarne Američanom. To boli títo páni (KDH).", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že Východoslovenské železiarne boli čiastočne sprivatizované už za vlády Vladimíra Mečiara. Privatizácia VSŽ však bola definitívne ukončená až v roku 2000, kedy americká spoločnosť US Steel odkúpila aj posledné štátne akcie v tomto podniku. Prvá etapa privatizácie VSŽ prišla však už oveľa skôr. Ako uvádza denník Hospodárske noviny už v roku 1994 sa stal verejne známy Alexander Rezeš, ktorému vláda Vladimíra Mečiara umožnila odkúpiť 10% akcií VSŽ Košice. V roku 1997, ako sám Rezeš priznal, vlastnil až 47% akcií, ktoré odkúpil prostredníctvom rôznych firiem a spoločností, ktorých bol vlastníkom či spoluvlastníkom. V roku 2000, kedy štát predával spoločnosť americkému investorovi, bola teda takmer polovica tejto spoločnosti už sprivatizovaná, a to predajom štátneho majetku v období vlády Vladimíra Mečiara, ktorý bol neskôr koaličným partnerom Róberta Fica. Východoslovenské železiarne boli \"Američanom\", teda americkej spoločnosti US Steel predané v roku 2000 za vlády Mikuáša Dzurindu, kedy boli vo vláde aj členovia KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že Východoslovenské železiarne boli čiastočne sprivatizované už za vlády Vladimíra Mečiara. Privatizácia VSŽ však bola definitívne ukončená až v roku 2000, kedy americká spoločnosť US Steel odkúpila aj posledné štátne akcie v tomto podniku. Prvá etapa privatizácie VSŽ prišla však už oveľa skôr. Ako uvádza denník Hospodárske noviny už v roku 1994 sa stal verejne známy Alexander Rezeš, ktorému vláda Vladimíra Mečiara umožnila odkúpiť 10% akcií VSŽ Košice. V roku 1997, ako sám Rezeš priznal, vlastnil až 47% akcií, ktoré odkúpil prostredníctvom rôznych firiem a spoločností, ktorých bol vlastníkom či spoluvlastníkom. V roku 2000, kedy štát predával spoločnosť americkému investorovi, bola teda takmer polovica tejto spoločnosti už sprivatizovaná, a to predajom štátneho majetku v období vlády Vladimíra Mečiara, ktorý bol neskôr koaličným partnerom Róberta Fica. Východoslovenské železiarne boli \"Američanom\", teda americkej spoločnosti US Steel predané v roku 2000 za vlády Mikuáša Dzurindu, kedy boli vo vláde aj členovia KDH. Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "koaličným", "predané", "vlády"], "url": ["http://hnonline.sk/c4-10042830-21932555-k00000_d", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=nrsr/historia", "http://www.forevervszkosice.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=77&Itemid=113", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:26.873808+00:00"}
{"id": "vr31611", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31611", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Úrad pre dohľad (nad zdravotnou starostlivosťou pozn.) spolu s ministerstvom, pracovná skupina vypracoval vlastne tieto analýzy, koľko kde je poistencov, akých chorých od júna minulého roku a teraz v marci 2012 táto práca sa skončila.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Analýzu sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Analýzu sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:39.596954+00:00"}
{"id": "vr28015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28015", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme väčšinu tých pozmeňovacích návrhov (pri volebných kódexoch, pozn.) zo strany opozície akceptovali. Bolo ich viac ako 50. Tie návrhy, kde sa ale ani opozícia nevedela dohodnúť medzi sebou, sme už neakceptovali.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z dostupných neúplných údajov o procese pripomienkovania volebných kódexov nemožno určiť presný počet pozmeňujúcich návrhov opozície. Ak počítame iba písomné zverejnené návrhy, dostávame číslo nižšie ako 50, ak každú zmenu v rámci jedného (písomného) návrhu počítame osobitne, dostávame výsledok 172, čo je skutočne viac než 50. Väčšina z týchto návrhov opozície však schválená nebola (výnimkou bol návrh Beblavého, a jeden návrh Nicholsonovej), a to ani tie, pri ktorých bola opozícia jednotná (napríklad návrh Hraška alebo návrh Kadúca ). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Volebné kódexy pozostávajú z dvoch zákonov schválených 29. mája 2014: zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani. Obidva tieto zákony boli predložené ministrom vnútra už v auguste 2013, neskôr však boli niekoľkokrát presunuté , čo aj kvôli pôvodnému letnému termínu predloženia vyvolalo kritiku opozície. Z podkladov dostupných cez stránku národnej rady vidíme, že k zákonu o volebnej kampani boli predložené štyri písomné pozmeňujúce návrhy, všetky od opozičných poslankýň a poslancov. Druhý zákon bol na pozmeňujúce návrhy bohatší; v zozname ich figuruje 19, z toho 18 od opozičných poslankýň a poslancov. Ak každý bod meniaci nejakú časť v návrhu zákona počítame osobitne, dostávame až 172 návrhov v písomnej podobe (nie priamo z rozpravy). Pri takomto sčítavaní by napríklad návrh Martina Poliačika pozostával z dvoch bodov, no napríklad ten od Igora Hraška k rovnakému zákonu až 30. Z hlasovaní k zákonu však vyplýva, že o niektorých sa vôbec nehlasovalo a ďalšie pribudli pravdepodobne ústnou formou počas rozpravy - sem patria napríklad dva návrhy ( 1 , 2 ) poslanca Mičovského, ku ktorým nie je dostupná žiadna dokumentácia, okrem informácie, že neboli schválené. Na problém nedostatočnej transparentnosti pri informovaní o hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch sme už narazili v súvislosti s overovaným výrokom Igora Matoviča. Celkovo však možno uzavrieť, že dostupné dáta skôr potvrdzujú tvrdenie R. Kaliňáka o vyššom počte opozičných pozmeňovacích návrhov než 50. Z dokumentov dostupných cez portál právnych predpisov k zákonu o volebnej kampani a k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva sa tiež veľa nedozvieme, zákony sú podľa portálu v štádiu \"rokovanie poradných orgánov Vlády SR\". Aj z dostupných neúplných informácií však môžeme zistiť, že drvivá väčšina opozičných návrhov neprešla, a to ani vtedy, ak za niektorý z nich zahlasovala celá opozícia (príkladmi sú pozmeňujúci návrh Martina Poliačika či návrh Petra Osuského). Z návrhov opozície boli preukázateľne hlasovaním schválené iba návrh Lucie Nicholsonovej a Miroslava Beblavého.", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných neúplných údajov o procese pripomienkovania volebných kódexov nemožno určiť presný počet pozmeňujúcich návrhov opozície. Ak počítame iba písomné zverejnené návrhy, dostávame číslo nižšie ako 50, ak každú zmenu v rámci jedného (písomného) návrhu počítame osobitne, dostávame výsledok 172, čo je skutočne viac než 50. Väčšina z týchto návrhov opozície však schválená nebola (výnimkou bol návrh Beblavého, a jeden návrh Nicholsonovej), a to ani tie, pri ktorých bola opozícia jednotná (napríklad návrh Hraška alebo návrh Kadúca ). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Volebné kódexy pozostávajú z dvoch zákonov schválených 29. mája 2014: zákona o podmienkach výkonu volebného práva a zákona o volebnej kampani. Obidva tieto zákony boli predložené ministrom vnútra už v auguste 2013, neskôr však boli niekoľkokrát presunuté , čo aj kvôli pôvodnému letnému termínu predloženia vyvolalo kritiku opozície. Z podkladov dostupných cez stránku národnej rady vidíme, že k zákonu o volebnej kampani boli predložené štyri písomné pozmeňujúce návrhy, všetky od opozičných poslankýň a poslancov. Druhý zákon bol na pozmeňujúce návrhy bohatší; v zozname ich figuruje 19, z toho 18 od opozičných poslankýň a poslancov. Ak každý bod meniaci nejakú časť v návrhu zákona počítame osobitne, dostávame až 172 návrhov v písomnej podobe (nie priamo z rozpravy). Pri takomto sčítavaní by napríklad návrh Martina Poliačika pozostával z dvoch bodov, no napríklad ten od Igora Hraška k rovnakému zákonu až 30. Z hlasovaní k zákonu však vyplýva, že o niektorých sa vôbec nehlasovalo a ďalšie pribudli pravdepodobne ústnou formou počas rozpravy - sem patria napríklad dva návrhy ( 1 , 2 ) poslanca Mičovského, ku ktorým nie je dostupná žiadna dokumentácia, okrem informácie, že neboli schválené. Na problém nedostatočnej transparentnosti pri informovaní o hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch sme už narazili v súvislosti s overovaným výrokom Igora Matoviča. Celkovo však možno uzavrieť, že dostupné dáta skôr potvrdzujú tvrdenie R. Kaliňáka o vyššom počte opozičných pozmeňovacích návrhov než 50. Z dokumentov dostupných cez portál právnych predpisov k zákonu o volebnej kampani a k zákonu o podmienkach výkonu volebného práva sa tiež veľa nedozvieme, zákony sú podľa portálu v štádiu \"rokovanie poradných orgánov Vlády SR\". Aj z dostupných neúplných informácií však môžeme zistiť, že drvivá väčšina opozičných návrhov neprešla, a to ani vtedy, ak za niektorý z nich zahlasovala celá opozícia (príkladmi sú pozmeňujúci návrh Martina Poliačika či návrh Petra Osuského). Z návrhov opozície boli preukázateľne hlasovaním schválené iba návrh Lucie Nicholsonovej a Miroslava Beblavého."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["Hraška", "Kadúca", "zákona", "zákona", "presunuté", "predložené", "zákon", "návrh", "ten", "hlasovaní", "1", "2", "súvislosti", "portál", "zákonu", "zákonu", "štádiu", "návrh", "návrh", "návrh", "Beblavého."], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33985", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33972", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/299452-volebne-kodexy-presunul-kalinak-na-januar/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4611", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4612", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=6&Text=&CPT=659&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=33988", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=33989", "http://www.demagog.sk/diskusie/468/nove-volebne-kodexy", "https://lt.justice.gov.sk/Default.aspx?instEID=-1&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=6443&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=6444&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Search/SearchResults.aspx?instEID=-1&langEID=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33990", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34000", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33986", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:37.527446+00:00"}
{"id": "vr30051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30051", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Však u nás existuje 10% sadzba (DPH, pozn.) Ja ešte divákom poviem, je to na lieky a na, na knihy, ktoré zaviedol, áno, zaviedol prvá vláda Smeru. Takže ona existuje. To znamená, že oni ju len rozšírili.", "statement_date": "2015-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je sadzba 10 % platná na knihy, lieky a vybrané zdravotnícke a hygienické pomôcky (príloha 7 zákona.). Štandardná sadzba je 20 %. Táto zmena bola prijatá v decembri 2006 a platnosť nadobudla 1. januára 2007. Prvá vláda Smeru trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010, novela tak bola prijatá počas jej pôsobenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je sadzba 10 % platná na knihy, lieky a vybrané zdravotnícke a hygienické pomôcky (príloha 7 zákona.). Štandardná sadzba je 20 %. Táto zmena bola prijatá v decembri 2006 a platnosť nadobudla 1. januára 2007. Prvá vláda Smeru trvala od 4. júla 2006 do 8. júla 2010, novela tak bola prijatá počas jej pôsobenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-05", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "nadobudla", "plánovanému"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222", "http://www.finance.sk/spravy/finance/67491-vyvoj-dph-na-slovensku/", "http://ekonomika.sme.sk/c/8021447/kazimir-o-nizsej-dph-na-potraviny-znizenie-cien-nie-je-samozrejme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:04.961157+00:00"}
{"id": "48584", "numeric_id": 48584, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48584", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Koľkokrát sme dávali návrhy na mimoriadne schôdze? 7×, že varujeme vás, všetko ide hore, máme štrnásťpercentnú infláciu.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD od augusta minulého roka sedemkrát iniciovala zvolanie schôdze na prijatie uznesení, ktoré boli zamerané na sociálne dopady nárastu cien. V návrhoch vyzývali vládu, aby reagovala na zvyšujúce sa ceny a prijala rôzne opatrenia v rôznych odvetviach.\n\nInflácia je priamo spomenutá v parlamentných tlačiach 883 , 809 a 687 , a to v kontexte očakávanej reakcie z vládnej strany: „Dá sa oprávnene predpokladať, že vláda SR bude na prudké zvýšenie cien v roku 2022 reagovať len odkazom na vývoj cien energií a na rekordnú infláciu a ponechá slovenské domácnosti a malé a stredné podniky napospas voľnému trhu.“ (s. 5)\n\nV návrhu , ktorý poslanci Smeru predložili v marci, vyzývajú vládu, aby sa zamyslela nad inštitútom vecného usmerňovania cien vzhľadom na nekontrolovateľne rastúcu infláciu. V ostatnom návrhu na zvolanie schôdze z 21. júna spomínajú rastúcu a skokovú infláciu.\n\nŠtatistický úrad vyčíslil augustovú infláciu vo výške 14%.\n\nzdroj: databáza ŠÚ SR/DATAcube. [sp0029ms]", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD od augusta minulého roka sedemkrát iniciovala zvolanie schôdze na prijatie uznesení, ktoré boli zamerané na sociálne dopady nárastu cien. V návrhoch vyzývali vládu, aby reagovala na zvyšujúce sa ceny a prijala rôzne opatrenia v rôznych odvetviach.", "Inflácia je priamo spomenutá v parlamentných tlačiach 883 , 809 a 687 , a to v kontexte očakávanej reakcie z vládnej strany: „Dá sa oprávnene predpokladať, že vláda SR bude na prudké zvýšenie cien v roku 2022 reagovať len odkazom na vývoj cien energií a na rekordnú infláciu a ponechá slovenské domácnosti a malé a stredné podniky napospas voľnému trhu.“ (s. 5)", "V návrhu , ktorý poslanci Smeru predložili v marci, vyzývajú vládu, aby sa zamyslela nad inštitútom vecného usmerňovania cien vzhľadom na nekontrolovateľne rastúcu infláciu. V ostatnom návrhu na zvolanie schôdze z 21. júna spomínajú rastúcu a skokovú infláciu.", "Štatistický úrad vyčíslil augustovú infláciu vo výške 14%.", "zdroj: databáza ŠÚ SR/DATAcube. [sp0029ms]"], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["sedemkrát", "883", "809", "687", "V návrhu", "návrhu", "vyčíslil", "databáza ŠÚ SR/DATAcube. [sp0029ms]"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/48366", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=506121", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=809", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=687", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=956", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1074", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ad8b916a-0872-4123-8de4-eb4a06486448/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAdEiMfoWMCqU7VUyaUTFJWiASWD9d8bOr304EcPfZe8N7O7s5sFAQsQStbZRuqsUHJn7li4HxMvZN2uxRG7QwfDwctsHPSebT9qw_w3gI2nfQzf-Ks_HVALaRvEbf47CBBLpUu9hbhIKrklVU4ytSYy1y00S3HcGze1SklVHmV9bmFdpTo3r1yxpGO5kiDzbEIt2yFslVKSJlSiS5lLKWvky2W2gvgh9Pxe3iYOXhmOhi--IT2fB9QbIrKh38aQB9G0M3Ec5M4P4IZGbDx4Vz1YHszrLD1BpJqf2cHsjxEDhMG9Vkzt9nHUG22MstTbpo8CFg_JG2r2eTgIbmotlE6_NCz-o9dyH-2Zcyb5etR3qEjOJ_50AdWtzNo!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/sp0029ms/v_sp0029ms_00_00_00_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:50.624307+00:00"}
{"id": "vr38418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38418", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "... konal tak ako konal, že do tajnej voľby nešiel a v podstate namočil koaličných poslancov, že tam sú kupovaní, lebo takto to vyhlásil, že sa nebude zúčastňovať tejto hry, čo spochybnil teda predovšetkým koaličných poslancov ...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\" Avšak Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry potvrdil, že polícia 9. mája zastavila trestné stíhanie týkajúce sa podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri minuloročnej novembrovej voľbe generálneho prokurátora v Národnej rade SR. Potvrdila to hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová. Polícia stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal. Podľa týchto faktov som to hodnotil ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\" Avšak Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry potvrdil, že polícia 9. mája zastavila trestné stíhanie týkajúce sa podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri minuloročnej novembrovej voľbe generálneho prokurátora v Národnej rade SR. Potvrdila to hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová. Polícia stíhanie zastavila z dôvodu, že skutok sa nestal. Podľa týchto faktov som to hodnotil ako zavádzanie."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri minuloročnej novembrovej voľbe generálneho prokurátora"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/centes-odstupil-z-kandidatury-na-ge/349687-clanok.html", "http://www.prestavka.sk/2-38249/PROKURATURA:-Policia-zastavila-stihanie-v-kauze-kupovania-poslancov-pri-volbe-GP.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:32.518908+00:00"}
{"id": "vr28797", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28797", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "A hovoria, že 10 % (SAD TTSK, pozn.), 10 % týchto ľudí presedlá samozrejme na lacné vlaky alebo na vlaky zadarmo a to je 900 000 ľudí len z Trnavského samosprávneho kraja a hovoria, aký to bude mať výpadok.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Bugárom spomínaných 10 % odlivu cestujúci s nárokom na zľavu by znamenalo 900-tisíc cestujúcich. Demagog.SK však nezistil odhad možných strát autobusovej dopravy TTSK. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Stratégie rozvoja verejnej dopravy (.pdf, s, 72) prepravil TTSK v roku 2012 20 mil. cestujúcich na prímestskej autobusovej doprave, z čoho približne 9 mil. (45 %) cestujúcich malo nárok na nejaký druh zľavy. Bugárom spomínaných 10 % odlivu cestujúci s nárokom na zľavu by znamenalo 900-tisíc cestujúcich. Demagog.SK však nezistil odhad možných strát autobusovej dopravy TTSK. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Stratégie"], "url": ["http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=5&cad=rja&uact=8&ved=0CDoQFjAE&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dstrategia%2Fstrategickyplan2020%2Fpriloha_a_strategia_rozvoja_verejnej_dopravy.pdf&ei=ZlV0VInUCdPdatOHgOAB&usg=AFQjCNH_9dddF5YK4BGwr0C3sx9nQRMSkQ&sig2=bbwz2Q0ZsEVpTWQgfnshEQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:28.781298+00:00"}
{"id": "vr27275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27275", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sú konkrétne dôkazy, že orgány, ktoré uložili firmám pána Kisku vysoké pokuty, tieto orgány konštatujú, že tieto firmy zavádzali, klamali pokiaľ ide o podmienky", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O pokutách pre firmy spojené s Andrejom Kiskom v poslednom období informoval najmä denník Pravda . Kiska bol v rokoch 2005-2007 členom predstavenstva a následne do roku 2012 členom dozornej rady Consumer Finance Holding, ktorá firmy zastrešuje. CFH bol v poslednom období skutočne viackrát pokutovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) v správnom konaní. Napríklad v roku 2009 Ústredný inšpektorát SOI v odvolacom konaní rozhodol (.rtf) o pridelení pokuty vo výške 3500 eur, pretože spoločnosť porušila \"zákaz ukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu keď spotrebiteľovi pri predčasnom splatení úveru uložil povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla účastníkovi konania pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu.\"\n\nObdobne v roku 2011 bolo Ústredným inšpektorátom SOI potvrdené (.rtf) rozhodnutie jej prešovského oddelenia, čím dostal CFH pokutu vo výške 10000 eur za \"porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\"\n\nVo viacerých rozhodnutiach, napríklad zo septembra 2012 (.rtf) alebo aj z decembra 2013 (.rtf),. sa uvádza , že „o skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania.” V prvom prípade výška pokuty dosiahla 10 000 eur, v druhom 30 000 eur. V oboch prípadoch bolo závažným nedostatkom neinformovanie spotrebiteľa o dôležitých náležitostiach zmluvy: \"Vysokú spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania účastníka je potrebné vidieť však najmä v tom, že o týchto nákladoch spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nie je informovaný. O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až po uzavretí zmluvy.\"", "analysis_paragraphs": ["O pokutách pre firmy spojené s Andrejom Kiskom v poslednom období informoval najmä denník Pravda . Kiska bol v rokoch 2005-2007 členom predstavenstva a následne do roku 2012 členom dozornej rady Consumer Finance Holding, ktorá firmy zastrešuje. CFH bol v poslednom období skutočne viackrát pokutovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou (SOI) v správnom konaní. Napríklad v roku 2009 Ústredný inšpektorát SOI v odvolacom konaní rozhodol (.rtf) o pridelení pokuty vo výške 3500 eur, pretože spoločnosť porušila \"zákaz ukladania spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu keď spotrebiteľovi pri predčasnom splatení úveru uložil povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla účastníkovi konania pri predčasnom ukončení zmluvného vzťahu.\"", "Obdobne v roku 2011 bolo Ústredným inšpektorátom SOI potvrdené (.rtf) rozhodnutie jej prešovského oddelenia, čím dostal CFH pokutu vo výške 10000 eur za \"porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania vo vzťahu k cene služby a k spôsobu jej výpočtu podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa.\"", "Vo viacerých rozhodnutiach, napríklad zo septembra 2012 (.rtf) alebo aj z decembra 2013 (.rtf),. sa uvádza , že „o skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až zo splátkového kalendára, ktorý je mu však doručovaný až po podpise zmluvy, kedy už nemôže zrušiť účinky svojho konania.” V prvom prípade výška pokuty dosiahla 10 000 eur, v druhom 30 000 eur. V oboch prípadoch bolo závažným nedostatkom neinformovanie spotrebiteľa o dôležitých náležitostiach zmluvy: \"Vysokú spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania účastníka je potrebné vidieť však najmä v tom, že o týchto nákladoch spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nie je informovaný. O skutočnej cene a podmienkach spotrebiteľského úveru sa spotrebiteľ dozvedá až po uzavretí zmluvy.\""], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["denník", "Pravda", "členom", "rozhodol", "potvrdené", "septembra 2012", "decembra 2013", "uvádza"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309440-kiskove-nebankovky-zavadzali-beznych-ludi/", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/310114-prezidentsky-kandidat-fischer-kiska-zbohatol-na-ukor-chudobnych-ludi/", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=65525&SID=8&P=1", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CEsQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui392009.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNGDSUoc_PWHrh9FFkVCYZUr4sz3KQ&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&ved=0CD8QFjAD&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2Fdruhostupnove%2Fui292011.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNHgocIhZDr0oa43XBjfsBwV4rZR6w&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CC8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding%2C%2520a.%2520s.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNHh8JGme2tjnFeED9_qnd1oFo6Z3w&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDUQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.soi.sk%2Ffiles%2Fdocuments%2Fpravoplatne-rozhodnutie%2F%25C3%25BAvery%2Fconsumer%2520finance%2520holding.rtf&ei=fe4NU-L5HaT9ygPdsoLwBQ&usg=AFQjCNG5GsQPnswl5iiIEE9DdNv3_ZzWXQ&bvm=bv.61965928,d.bGQ", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/309440-kiskove-nebankovky-zavadzali-beznych-ludi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:00.928862+00:00"}
{"id": "vr32615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32615", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "dožívame sa menej, aj v odvrátiteľnej úmrtnosti, aj v bežnej úmrtnosti ako priemer Európy.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako pravdivý, pretože Slováci sa v priemere dožívajú menej ako je priemer EÚ. Podľa štúdie OECD, ktorá sa zaoberá odvrátiteľnou úmrtnosťou sa Slovensko nachádza medzi poslednými krajinami. Podľa dokumentu OECD Mortality Amenable to Health Care in 31 OECD Countries z roku 2011, ktorý sa venuje špeciálne ukazovateľu odvrátiteľnej úmrtnosti, sa Slovensko skutočne nachádza medzi poslednými krajinami. Táto štúdia analyzuje odvrátiteľnú úmrtnosť podľa dvoch zoznamov (s. 8) príčin úmrtia, podľa ktorých sa sleduje odvrátiteľná úmrtnosť. V priemere, podľa oboch typov zoznamov príčin (s. 33 resp. 34) patrí Slovensko k najhorším krajinám z 31 pozorovaných krajín. Podľa dostupnej štatistiky Eurostatu (pre rok 2009) o strednej dĺžke dožitia je stredná dĺžka života, resp. priemerný vek úmrtia mužov na Slovensku je 71,4 rokov pričom priemer EÚ je Slovákov 76,7 rokov. V prípade žien bol priemerný vek dožitia 79,1 rokov na Slovensku, pričom priemer EÚ bol 82,6 rokov. Štatistiku Eurostatu o príčinách úrmrtia (pre rok 2009), možno považovať za štatistiku o odvrátiteľnej úmrtnosti, dosahuje Slovensko horšie hodnoty vo všetkých príčinách úmrtia ako je priemer EÚ. Výnimkou je príčina úmrtia na rakovinu prsníka, v ktorej Slovensko dosahuje, lepšie výsledky (menej úmrtí) ako Európsky priemer. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Zuzany Zvolenskej hodnotíme ako pravdivý, pretože Slováci sa v priemere dožívajú menej ako je priemer EÚ. Podľa štúdie OECD, ktorá sa zaoberá odvrátiteľnou úmrtnosťou sa Slovensko nachádza medzi poslednými krajinami. Podľa dokumentu OECD Mortality Amenable to Health Care in 31 OECD Countries z roku 2011, ktorý sa venuje špeciálne ukazovateľu odvrátiteľnej úmrtnosti, sa Slovensko skutočne nachádza medzi poslednými krajinami. Táto štúdia analyzuje odvrátiteľnú úmrtnosť podľa dvoch zoznamov (s. 8) príčin úmrtia, podľa ktorých sa sleduje odvrátiteľná úmrtnosť. V priemere, podľa oboch typov zoznamov príčin (s. 33 resp. 34) patrí Slovensko k najhorším krajinám z 31 pozorovaných krajín. Podľa dostupnej štatistiky Eurostatu (pre rok 2009) o strednej dĺžke dožitia je stredná dĺžka života, resp. priemerný vek úmrtia mužov na Slovensku je 71,4 rokov pričom priemer EÚ je Slovákov 76,7 rokov. V prípade žien bol priemerný vek dožitia 79,1 rokov na Slovensku, pričom priemer EÚ bol 82,6 rokov. Štatistiku Eurostatu o príčinách úrmrtia (pre rok 2009), možno považovať za štatistiku o odvrátiteľnej úmrtnosti, dosahuje Slovensko horšie hodnoty vo všetkých príčinách úmrtia ako je priemer EÚ. Výnimkou je príčina úmrtia na rakovinu prsníka, v ktorej Slovensko dosahuje, lepšie výsledky (menej úmrtí) ako Európsky priemer. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "mužov", "žien", "príčinách úrmrtia"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/fulltext/5kgj35f9f8s2.pdf?expires=1352201402&id=id&accname=guest&checksum=CB759EFAD8B0AA8EE8715FA151D38701", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00025&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00025&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Causes_of_death_-_standardised_death_rate,_2009_(1)_(per_100_000_inhabitants).png&filetimestamp=20120112111843"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:08.267665+00:00"}
{"id": "vr15821", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15821", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V čase, kedy títo páni mali svoju dovolenku predĺženú, vianočné prázdniny, tak ja som zatiaľ spravil desať tlačoviek na tému energií.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa archívu na portáli TA3 a na stránkach NRSR nemal Igor Matovič a strana OĽANO-NOVA v rozhodnom období desať tlačových besied týkajúcich sa energií. Výrok z toho dôvodu hodnotíme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa archívu na portáli TA3 a na stránkach NRSR nemal Igor Matovič a strana OĽANO-NOVA v rozhodnom období desať tlačových besied týkajúcich sa energií. Výrok z toho dôvodu hodnotíme za nepravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["TB", "TB", "TB", "TB", "TB", "Prvá", "druhom", "prvej", "členmi", "odstúpenie"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1098205/tb-poslancov-hnutia-olano-nova-o-nespravodlivych-cenach-energii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1098508/tb-poslancov-olano-nova-o-vojenskych-hodnostiach-politikov-a-energiach.html", "http://www.ta3.com/clanok/1098658/tb-i-matovica-a-v-remisovej-o-novom-odhaleni-pri-podvode-s-energiou.html", "http://www.ta3.com/clanok/1098798/tb-i-matovica-a-v-remisovej-o-fakturach-za-energie.html", "http://www.ta3.com/clanok/1098989/tb-poslancov-olano-nova-o-odhaleni-v-kauze-cien-energii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099472/tb-i-matovica-a-a-veresovej-o-kauze-zvysenych-cien-energii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099562/tb-i-matovica-o-vyjadreniach-premiera-r-fica-v-kauze-energii.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099101/tb-i-matovica-o-sefovi-urso.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099238/tb-i-matovica-o-byvalom-sefovi-regulacneho-uradu-j-holjencikovi.html", "http://www.ta3.com/clanok/1099182/tb-hnutia-olano-nova-o-odstupeni-sefa-urso.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:19.570296+00:00"}
{"id": "vr27832", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27832", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Návrh ACTA nemal nakoniec na základe vstupu EP úspešný koniec.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcovia 22 krajín EÚ 26. januára podpísali Obchodnú dohodu proti falšovaniu ( ACTA ). Na schválenie výsledného textu bol však potrebný súhlas Európskeho parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia 22 krajín EÚ 26. januára podpísali Obchodnú dohodu proti falšovaniu ( ACTA ). Na schválenie výsledného textu bol však potrebný súhlas Európskeho parlamentu."], "analysis_date": "2014-05-15", "analysis_sources": {"text": ["ACTA", "odmietol", "hlasovalo"], "url": ["http://ec.europa.eu/slovensko/documents/news/sk_co_je_acta.pdf", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/europarlament-pochoval-dohodu-acta-019574", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20120618FCS47114/9/html/Eur%C3%B3psky-parlament-zamietol-dohodu-ACTA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:28.901203+00:00"}
{"id": "vr30844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30844", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER po vstupe do vlády: zvýšil za 4 roky napriek kríze platy lekárov o 42,5 %.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2006 sa priemerná reálna mzda lekára vo fakultnej nemocnici na Slovensku podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva z 29.1.2007 pohybovala na úrovni vyše 40 000 SKK (1205 EUR). Podobné čísla uvádza portál i-health.sk, ktorý priemernú mzdu lekára v nemocnici pod pôsobnosťou Ministerstva zdravotníctva uvádza v roku 2005 ako 31 493 SKK (1045 EUR), v prvých troch šťvrťrokoch roku 2007 to bolo 41 041 SKK (1362 EUR). Podľa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb bol priemerný plat lekára v roku 2006 1148 EUR.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2006 sa priemerná reálna mzda lekára vo fakultnej nemocnici na Slovensku podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva z 29.1.2007 pohybovala na úrovni vyše 40 000 SKK (1205 EUR). Podobné čísla uvádza portál i-health.sk, ktorý priemernú mzdu lekára v nemocnici pod pôsobnosťou Ministerstva zdravotníctva uvádza v roku 2005 ako 31 493 SKK (1045 EUR), v prvých troch šťvrťrokoch roku 2007 to bolo 41 041 SKK (1362 EUR). Podľa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb bol priemerný plat lekára v roku 2006 1148 EUR."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["pohybovala", "uvádza", "Podľa", "Analýza", "Podľa", "Podľa"], "url": ["http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/877/strelba-na-pohyblivy-terc.html", "http://www.i-health.sk/sk/zdravotnictvo/odpocet-po-dvoch-rokoch/slub-8.html", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=616104&comments_page=8", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/634", "http://m.tvnoviny.sk/index.php?article_id=616104&comments_page=8", "http://ekonomika.sme.sk/c/6012964/lekari-zarabaju-viac-nez-sa-hovori.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:33.536374+00:00"}
{"id": "vr16510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16510", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "....prímestská doprava stojí 12 miliónov eur ročne..", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA . Bratislavské noviny uvádzajú, že výška celkovej ročnej dotácie BSK pre prímestskú dopravu sa pohybovala v roku 2014 na úrovni 8.579.380 eur a v roku 2015 bola táto suma 8.370.563 eur. Pre rok 2016 je známa suma dotácie na prímestkú dopravu 9,5 milióna eur ( .pdf , s. 2). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu z augusta 2017, zverejneného na webe Hospodárskych novín. K obsahu je platený prístup, no popisuje ho web tlačovej agentúry SITA . Bratislavské noviny uvádzajú, že výška celkovej ročnej dotácie BSK pre prímestskú dopravu sa pohybovala v roku 2014 na úrovni 8.579.380 eur a v roku 2015 bola táto suma 8.370.563 eur. Pre rok 2016 je známa suma dotácie na prímestkú dopravu 9,5 milióna eur ( .pdf , s. 2). Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-08-04", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Bratislavské noviny", ".pdf"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/freso-chce-v-bratislavskom-kraji-dopravu-zdarma-ocakava-prisun-milionov-eur/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/doprava/41799-bsk-zvazuje-vstup-do-primestskej-autobusovej-dopravy", "http://zmluvy.egov.sk/data/MediaLibrary/162/162409/2009-721-dop_dodatok_c._23.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:17.461114+00:00"}
{"id": "vr31101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31101", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadili sme zvýšenie a predĺženie materského príspevku a vďaka nám dnes môžu rodičia počas rodičovskej dovolenky pracovať.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvýkrát sa materská dovolenka sa predĺžila o šesť týždňov z 28 týždňov na 34 týždňov. Okrem dlhšej materskej sa zvýšila materská, a to úpravou výpočtu. Z pôvodnej výšky 55 % z vymeriavacieho základu sa jej úroveň zvýšila na 60 % z vymeriavacieho základu. Tieto zmeny sú účinné od 1. januára 2011. Túto úpravu zákona o sociálnom poistení navrhla poslankyňa NR SR za SaS Natália Blahová.", "analysis_paragraphs": ["Prvýkrát sa materská dovolenka sa predĺžila o šesť týždňov z 28 týždňov na 34 týždňov. Okrem dlhšej materskej sa zvýšila materská, a to úpravou výpočtu. Z pôvodnej výšky 55 % z vymeriavacieho základu sa jej úroveň zvýšila na 60 % z vymeriavacieho základu. Tieto zmeny sú účinné od 1. januára 2011. Túto úpravu zákona o sociálnom poistení navrhla poslankyňa NR SR za SaS Natália Blahová."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zmeny", "zvýšila", "zmena", "novelou"], "url": ["http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/materska-dovolenka-sa-predlzi-o-sest-tyzdnov.html", "http://www.finance.sk/spravy/finance/79017-materska-dovolenka-dlhsia-nebude/", "http://babetko.rodinka.sk/peniaze-a-zakony/aktualne/mihal-umozni-pracovat-popri-rodicovskej-dovolenke/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:35.986975+00:00"}
{"id": "vr37675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37675", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Pobaltské krajiny majú napríklad tak ako my súbeh odstupného a výpovednej doby.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:00.885963+00:00"}
{"id": "vr30971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30971", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Prepad v podnikateľských rebríčkoch. Pán Paška, v živote by som nebol povedal, že toto vytiahnete. Áno, v rebríčkoch sa Slovensko zhoršilo, lebo vychádza z údajov za rok 2010. Veď to je práve výsledok toho, že sme tu mali 4 roky socanov a pozrite, kde to skončilo.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS).", "analysis_paragraphs": ["Vývoj podnikateľského prostredia a slobody podnikania na Slovensku môžeme sledovať vo viacerých renomovaných medzinárodných rebríčkoch ale aj hodnotenia Podnikateľskej Aliancie Slovenska (PAS)."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "Index vnímania korupcie 2010", "Index IPP"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GCR_Report_2011-12.pdf", "http://www.doingbusiness.org/~/media/fpdkm/doing%20business/documents/profiles/country/SVK.pdf", "http://www.heritage.org/index/pdf/2012/countries/slovakia.pdf", "http://www.transparency.sk/slovensko-je-vo-vnimani-korupcie-piatou-najhorsou-krajinou-eu/", "http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_indexipp.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:05.503127+00:00"}
{"id": "vr36978", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36978", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Samozrejme, keďže pán Ďurkovský deklaroval, že bude podporovať koalíciu.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platí to isté, čo vyššie - Andrej Ďurkovský sa vyjadril : \"Budem podporovať vládnu koalíciu.\"", "analysis_paragraphs": ["Platí to isté, čo vyššie - Andrej Ďurkovský sa vyjadril : \"Budem podporovať vládnu koalíciu.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5735979/durkovsky-vystupi-z-kdh-bude-nezavisly.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:59.894098+00:00"}
{"id": "49879", "numeric_id": 49879, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49879", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "A už len poslednú vec, čo sa týka Slovenska, strácame na tranzite na tento rok bol predpoklad 520 - 530.000.000 EUR.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denisa Saková tvrdí, že kvôli nepredĺženiu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripríde Slovensko o približne pol miliardy eur. Štát na preprave plynu cez Ukrajinu zarábal cez pološtátnu firmu Eustream. Pol miliardy však táto spoločnosť neprinášala štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď bol objem plynu prepravovaný cez Ukrajinu výrazne vyšší. Odvtedy sa tržby a zisky spoločnosti výrazne znížili, za účtovný rok 2023 dokonca vykázala stratu. Za účtovný rok 2024 bola firma v zisku 155 miliónov eur, pričom tržby tvorili 380 miliónov eur. Ak by príjmy počas kalendárneho roku skutočne stúpli na 474 miliónov eur, ako tvrdí Saková, neznamená to, že štát z firmy Eustream získa 500 miliónov eur, keďže je len polovičným vlastníkom. Výrok Denisy Sakovej hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZačiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Transport plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.\n\nKyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval dopredu dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.\n\nMinisterstvo hospodárstva ubezpečilo , že Slovensko je na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravené. Zastavenie dodávok cez Ukrajinu očakávala aj Európska komisia, ktorá sa na ňu, podľa vlastných slov, pripravila.\n\nTranzit plynu cez Slovensko zabezpečuje pološtátna spoločnosť Eustream, a.s , v ktorej štát vlastní 51 % podiel. Štátu táto spoločnosť prináša peniaze do rozpočtu cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako cez daň z príjmu.\n\nEurópa však dlhodobo znižovala svoju závislosť na ruskom plyne. Okolo roku 2009 cez Ukrajinu do EÚ prúdilo viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľčo v uplynulom roku 2024 objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických. To predstavovalo len 5 % celkovej spotreby v EÚ.\n\nEustreamu tak klesali príjmy, čo sa prejavilo najmä v posledných rokoch. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 veľká časť krajín, ktoré využívali tranzit plynu cez Slovensko, prešla na alternatívne trasy prepravy plynu.\n\nKým v roku 2019 dosahovali tržby prepravnej spoločnosti vyše 792 miliónov eur, v roku 2023 to bolo už len 176 miliónov eur, teda pokles o takmer 78 %. V roku 2023 dokonca spoločnosť vykázala stratu viac ako 12,5 milióna eur.\n\nNásledkom toho Eustream prestal vyplácať dividendy štátu, hoci v minulosti cez svojho majoritného akcionára, štátny SPP, odviedol do rozpočtu milióny eur. Do roku 2023 to bolo 3,2 miliardy eur a ešte v roku 2022 poslal štátu 165 miliónov eur, avšak následne prestal vyplácať akékoľvek dividendy, čím sa príjmy Slovenska z tranzitu plynu znížili už aj pred úplným zastavením dodávok cez Ukrajinu v roku 2025.\n\nEustream sa však už v roku 2024 dostal zo straty. Ministerka Saková pre agentúru SITA uviedla, že tranzitné príjmy Eustreamu sa v roku 2024 mali pohybovať na úrovni 474 miliónov eur. Podľa účtovnej závierky za rok končiaci júlom 2024 vykázal Eustream zisk pred zdanením 155 miliónov eur, pričom celkové výnosy spoločnosti dosiahli približne 380 miliónov eur. Keďže štát je polovičným vlastníkom firmy Eustream, zisk si delí so súkromnou spoločnosťou EPH.\n\nMinisterka Saková uvádza, že k sume prirátava aj náklady na transport plynu, ktorý tvorí približne 90 miliónov eur.\n\nPol miliardy, o ktorých hovorí Saková, tak spoločnosť do štátneho rozpočtu neprinášala ani v čase pred ruskou inváziou, kedy boli objemy, ktoré prepravovala, podstatne vyššie.\n\nVyjadrenie Ministerstva hospodárstva pre Demagog.sk z 13. 2. 2025: “Pani Saková jasne povedala, že “Slovensko stráca“ a nie, že o túto sumu klesajú príjmy štátneho rozpočtu. Teda ide o celkové dopady, ktoré pocítia firmy aj štát.”", "analysis_paragraphs": ["Denisa Saková tvrdí, že kvôli nepredĺženiu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu pripríde Slovensko o približne pol miliardy eur. Štát na preprave plynu cez Ukrajinu zarábal cez pološtátnu firmu Eustream. Pol miliardy však táto spoločnosť neprinášala štátu ani pred vypuknutím vojny na Ukrajine, keď bol objem plynu prepravovaný cez Ukrajinu výrazne vyšší. Odvtedy sa tržby a zisky spoločnosti výrazne znížili, za účtovný rok 2023 dokonca vykázala stratu. Za účtovný rok 2024 bola firma v zisku 155 miliónov eur, pričom tržby tvorili 380 miliónov eur. Ak by príjmy počas kalendárneho roku skutočne stúpli na 474 miliónov eur, ako tvrdí Saková, neznamená to, že štát z firmy Eustream získa 500 miliónov eur, keďže je len polovičným vlastníkom. Výrok Denisy Sakovej hodnotíme ako nepravdivý.", "Začiatkom roka 2025 vypršala platnosť zmluvy medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz, ktorá zabezpečovala tranzit zemného plynu do Európy. Transport plynu cez Ukrajinu sa tak skončil 1. januára 2025 o šiestej hodine rannej nášho času.", "Kyjev zámer nepredĺžiť kontrakt o tranzite ruského plynu avizoval dopredu dlhší čas. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ozbrojeným konfliktom s Ruskom, ktoré predajom surovín čiastočne financuje svoje vojnové ťaženie na Ukrajine. Putin navyše 26. decembra 2024 pre agentúru Interfax uviedol , že Ukrajina mala záujem o obnovenie kontraktu, Rusko ho však podmienilo stiahnutím ukrajinskej žaloby na Gazprom z arbitrážneho súdu.", "Ministerstvo hospodárstva ubezpečilo , že Slovensko je na zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu pripravené. Zastavenie dodávok cez Ukrajinu očakávala aj Európska komisia, ktorá sa na ňu, podľa vlastných slov, pripravila.", "Tranzit plynu cez Slovensko zabezpečuje pološtátna spoločnosť Eustream, a.s , v ktorej štát vlastní 51 % podiel. Štátu táto spoločnosť prináša peniaze do rozpočtu cez dividendy zo zisku ekvivalentné vlastníckemu podielu, ako cez daň z príjmu.", "Európa však dlhodobo znižovala svoju závislosť na ruskom plyne. Okolo roku 2009 cez Ukrajinu do EÚ prúdilo viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľčo v uplynulom roku 2024 objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických. To predstavovalo len 5 % celkovej spotreby v EÚ.", "Eustreamu tak klesali príjmy, čo sa prejavilo najmä v posledných rokoch. Po napadnutí Ukrajiny v roku 2022 veľká časť krajín, ktoré využívali tranzit plynu cez Slovensko, prešla na alternatívne trasy prepravy plynu.", "Kým v roku 2019 dosahovali tržby prepravnej spoločnosti vyše 792 miliónov eur, v roku 2023 to bolo už len 176 miliónov eur, teda pokles o takmer 78 %. V roku 2023 dokonca spoločnosť vykázala stratu viac ako 12,5 milióna eur.", "Následkom toho Eustream prestal vyplácať dividendy štátu, hoci v minulosti cez svojho majoritného akcionára, štátny SPP, odviedol do rozpočtu milióny eur. Do roku 2023 to bolo 3,2 miliardy eur a ešte v roku 2022 poslal štátu 165 miliónov eur, avšak následne prestal vyplácať akékoľvek dividendy, čím sa príjmy Slovenska z tranzitu plynu znížili už aj pred úplným zastavením dodávok cez Ukrajinu v roku 2025.", "Eustream sa však už v roku 2024 dostal zo straty. Ministerka Saková pre agentúru SITA uviedla, že tranzitné príjmy Eustreamu sa v roku 2024 mali pohybovať na úrovni 474 miliónov eur. Podľa účtovnej závierky za rok končiaci júlom 2024 vykázal Eustream zisk pred zdanením 155 miliónov eur, pričom celkové výnosy spoločnosti dosiahli približne 380 miliónov eur. Keďže štát je polovičným vlastníkom firmy Eustream, zisk si delí so súkromnou spoločnosťou EPH.", "Ministerka Saková uvádza, že k sume prirátava aj náklady na transport plynu, ktorý tvorí približne 90 miliónov eur.", "Pol miliardy, o ktorých hovorí Saková, tak spoločnosť do štátneho rozpočtu neprinášala ani v čase pred ruskou inváziou, kedy boli objemy, ktoré prepravovala, podstatne vyššie.", "Vyjadrenie Ministerstva hospodárstva pre Demagog.sk z 13. 2. 2025: “Pani Saková jasne povedala, že “Slovensko stráca“ a nie, že o túto sumu klesajú príjmy štátneho rozpočtu. Teda ide o celkové dopady, ktoré pocítia firmy aj štát.”"], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["vypršala", "avizoval", "uviedol", "podmienilo", "ubezpečilo", "Eustream, a.s", "prúdilo", "klesali", "tržby", "prestal", "dostal", "závierky", "delí", "neprinášala"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://www.interfax.ru/russia/1000863", "https://dennikn.sk/4402327/tyzdnovy-newsfilter-putin-poprel-ficovu-verziu-o-plyne-styri-dni-po-jeho-navsteve-kremla/#:~:text=%C4%8Co%20povedal%20Putin,hodnote%20nieko%C4%BEk%C3%BDch%20mili%C3%A1rd.", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://finstat.sk/35910712", "https://www.reuters.com/business/energy/what-happens-when-russian-gas-europe-via-ukraine-stops-2024-12-23/", "https://finstat.sk/35910712", "https://finstat.sk/35910712", "https://e.dennikn.sk/4455417/eustream-uz-nie-je-stratovy-planuje-splatit-dlh-za-pol-miliardy/", "https://e.dennikn.sk/4455417/eustream-uz-nie-je-stratovy-planuje-splatit-dlh-za-pol-miliardy/", "https://www.eustream.sk/files/sk/investori/financne-informacie/vyrocne-spravy/eus_vs_2023-2024.pdf", "https://e.dennikn.sk/minuta/4427472", "https://finstat.sk/35910712"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:06.716885+00:00"}
{"id": "vr32375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32375", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Od prijatia, použijem výraz Mihalovej novely Zákonníka práce, čo v septembri prebehol rok, nevznikla ani jedna nová zamestnanecká rada. To znamená, za rok účinnosti tejto novely, vystupujú ako jediní predstavitelia zamestnancov odborári.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo sa týka zamestnaneckých rád, našli sme iba zamestnanecké rady, ktoré boli vytvorené už pred rokom 2011. Nenašli sme žiadne, ktoré by vznikli po zavedení tzv. Mihálovej novely, nevieme to však ani vylúčiť. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, s ohľadom na to, že kontrolume vznik zamestnaneckých rád a vyjadrenie o Mihálovej novele berieme ako kontext.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka zamestnaneckých rád, našli sme iba zamestnanecké rady, ktoré boli vytvorené už pred rokom 2011. Nenašli sme žiadne, ktoré by vznikli po zavedení tzv. Mihálovej novely, nevieme to však ani vylúčiť. Tento výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný, s ohľadom na to, že kontrolume vznik zamestnaneckých rád a vyjadrenie o Mihálovej novele berieme ako kontext."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:55.131740+00:00"}
{"id": "vr15856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15856", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som videl teraz listiny, kde sa ministerstvo hospodárstva zaviazalo v štruktúre spoločnosti SPP, že predpokladaný plánovaný zisk budúci rok bude 720 miliónov.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok Andrej Danko už spomenul v nedávnom rozhovore pre topky.sk , avšak listiny, o ktorých Danko hovorí sa nám z verejne dostupných zdrojov nepodarilo získať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Aj keď Andrej Danko hovorí o \"budúcom roku\", teda roku 2018, pravdepodobne má na mysli rok 2017. K predpokladanému zisku SPP za tento rok sa manažér externej komunikácie Milan Vanga pre agentúru SITA vyjadril , že firma plánuje tržby a hospodársky výsledok na porovnateľnej úrovni ako v roku 2016 (t.j. 435 miliónov eur). Tiež dodal, že očakávajú pokles čistého zisku ako následok zmeny daňovej legislatívy. Minuloročné hospodárenie firmy bolo podľa Vangu ovplyvnené nižšími teplotami v zimných mesiacoch: \" Objem distribuovaného množstva plynu konečným zákazníkom v prvej polovici minulého roka bol na podobnej úrovni ako predchádzajúci rok, v druhej polovici uplynulého roka očakávame mierny nárast distribuovaného množstva plynu v dôsledku nižších teplôt v posledných mesiacoch roka 2016 oproti roku 2015,“. Zisk SPP za rok 2015 bol 435 miliónov eur, medziročne tak po zdanení vzrástol o 21 miliónov eur. SPP získava najmä na aktívach dcérskych spoločností. Ako podotýka portál energie-portal.sk ,SPP bola v tomto roku zisková vďaka príjmom z finančných investícií: \" Príjmy podniku stáli na výnosoch z predaja výrobkov a služieb (1 358 mil. eur) a zisku z finančných investícií (543 miliónov eur). Ten podľa SPP tvorili najmä dividendy. Bez zisku z finančných investícií by teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v hlbokom mínuse: - 90 miliónov eur.\" Danko spomína SPP v poslednom čase často v súvislosti s kritikou Smeru za to, že v roku 2013 dovolil do SPP vstup skupine EPH vlastnenú z väčšej časti Danielom Křetinským, ktorého Danko obviňuje, z toho, že sa do SPP prišiel obohatiť a zisk z neho plánuje využiť na splácanie úverov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Andrej Danko už spomenul v nedávnom rozhovore pre topky.sk , avšak listiny, o ktorých Danko hovorí sa nám z verejne dostupných zdrojov nepodarilo získať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Aj keď Andrej Danko hovorí o \"budúcom roku\", teda roku 2018, pravdepodobne má na mysli rok 2017. K predpokladanému zisku SPP za tento rok sa manažér externej komunikácie Milan Vanga pre agentúru SITA vyjadril , že firma plánuje tržby a hospodársky výsledok na porovnateľnej úrovni ako v roku 2016 (t.j. 435 miliónov eur). Tiež dodal, že očakávajú pokles čistého zisku ako následok zmeny daňovej legislatívy. Minuloročné hospodárenie firmy bolo podľa Vangu ovplyvnené nižšími teplotami v zimných mesiacoch: \" Objem distribuovaného množstva plynu konečným zákazníkom v prvej polovici minulého roka bol na podobnej úrovni ako predchádzajúci rok, v druhej polovici uplynulého roka očakávame mierny nárast distribuovaného množstva plynu v dôsledku nižších teplôt v posledných mesiacoch roka 2016 oproti roku 2015,“. Zisk SPP za rok 2015 bol 435 miliónov eur, medziročne tak po zdanení vzrástol o 21 miliónov eur. SPP získava najmä na aktívach dcérskych spoločností. Ako podotýka portál energie-portal.sk ,SPP bola v tomto roku zisková vďaka príjmom z finančných investícií: \" Príjmy podniku stáli na výnosoch z predaja výrobkov a služieb (1 358 mil. eur) a zisku z finančných investícií (543 miliónov eur). Ten podľa SPP tvorili najmä dividendy. Bez zisku z finančných investícií by teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami bol v hlbokom mínuse: - 90 miliónov eur.\" Danko spomína SPP v poslednom čase často v súvislosti s kritikou Smeru za to, že v roku 2013 dovolil do SPP vstup skupine EPH vlastnenú z väčšej časti Danielom Křetinským, ktorého Danko obviňuje, z toho, že sa do SPP prišiel obohatiť a zisk z neho plánuje využiť na splácanie úverov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["topky.sk", "vyjadril", "vzrástol", "získava", "dcérskych", "energie-portal.sk", "vlastnenú"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1607293/ROZHOVOR-Danko-o-zakulisi-spinavej-politiky--VIDEO-S-Ficom-sa-nebavim--jeho-poradca-na-mna-utoci", "http://venergetike.sk/chladnejsi-koniec-vlanajska-prinesie-spp-distribucii-vyssie-trzby/", "http://venergetike.sk/statnemu-podniku-spp-sa-vlani-darilo-zisk-zvysil-o-63/?utm_source=self&utm_medium=podtext&utm_campaign=podtext", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/spp-je-opat-v-zisku-najma-vdaka-prijmom-z-financnych-transakcii-103126.aspx", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/hospodareniu-spp-pomaha-i-spp-distribucia-tej-sa-dari-a-je-v-zisku-103131.aspx", "http://ekonomika.idnes.cz/eph-ovladl-daniel-kretinsky-dpl-/ekonomika.aspx?c=A161017_120823_ekonomika_ozr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:12.797918+00:00"}
{"id": "vr17542", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17542", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "....pozrite sa, Rakúšania, ako z toho profitujú, tí majú okolo 20% z HDP z toho cestovného ruchu...", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Cestovný ruch tvorí dlhodobo veľkú časť HDP Rakúska. Štatistický portál Statistik Austria uvádza , že Rakúsko z neho získava približne 16 % HDP. Kvôli pomerne veľkej odchýlke hodnotíme výrok ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"D77dU\"]={},window.datawrapper[\"D77dU\"].embedDeltas={\"100\":510,\"200\":439,\"300\":412,\"400\":385,\"500\":385,\"700\":385,\"800\":385,\"900\":385,\"1000\":385},window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-D77dU\"),window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"D77dU\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"D77dU\"==b)window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Cestovný ruch tvorí dlhodobo veľkú časť HDP Rakúska. Štatistický portál Statistik Austria uvádza , že Rakúsko z neho získava približne 16 % HDP. Kvôli pomerne veľkej odchýlke hodnotíme výrok ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"D77dU\"]={},window.datawrapper[\"D77dU\"].embedDeltas={\"100\":510,\"200\":439,\"300\":412,\"400\":385,\"500\":385,\"700\":385,\"800\":385,\"900\":385,\"1000\":385},window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-D77dU\"),window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"D77dU\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"D77dU\"==b)window.datawrapper[\"D77dU\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.statistik.at/web_de/statistiken/wirtschaft/tourismus/tourismus-satellitenkonto/wertschoepfung/019848.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:53.863966+00:00"}
{"id": "vr28052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28052", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Peter Pellegrini vošiel do Smeru v roku 1999 a išiel úplne od začiatku. Najprv bol asistent poslanca, potom sa stal členom okresnej rady, potom bol predsedom okresnej rady. Odtiaľ išiel na podpredsedu krajskej rady. Dnes už je štátny tajomník na ministerstve financií. Zrazu je podpredseda strany.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Pellegrini bol asistentom poslanca, predsedom okresnej rady v Banskej Bystrici, neskôr aj podpredsedom krajskej rady v Banskej Bystrici, dnes štátny tajomník MF SR a od soboty 28, júna 2014 aj podpredseda SMER-SD. Demagog.SK však nezistil z dostupných údajov, či Pellegrini vstúpil do strany už v roku 1999, teda na začiatku. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. V rokoch 2002-2006 Peter Pellegrini pôsobil ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (SMER-SD). Na poste člena Dozornej rady Regionálnej rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja pôsobil v rokoch 2004-2006. V roku 2006 sa stal poslancom NR SR za stranu SMER-SD. V tejto funkcii zotrval do roku 2012, kedy sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Okrem tejto funkcie je predsedom okresnej organizácie strany v Banskej Bystrici. Pellegrini zastáva aj funkciu podpredsedu krajskej rady SMER-SD v Banskej Bystrici. Za podpredsedu strany bol zvolený na pracovnom sneme, ktorý sa konal minulú sobotu (28. júna 2014). Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Pellegrini bol asistentom poslanca, predsedom okresnej rady v Banskej Bystrici, neskôr aj podpredsedom krajskej rady v Banskej Bystrici, dnes štátny tajomník MF SR a od soboty 28, júna 2014 aj podpredseda SMER-SD. Demagog.SK však nezistil z dostupných údajov, či Pellegrini vstúpil do strany už v roku 1999, teda na začiatku. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný. V rokoch 2002-2006 Peter Pellegrini pôsobil ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (SMER-SD). Na poste člena Dozornej rady Regionálnej rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja pôsobil v rokoch 2004-2006. V roku 2006 sa stal poslancom NR SR za stranu SMER-SD. V tejto funkcii zotrval do roku 2012, kedy sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Okrem tejto funkcie je predsedom okresnej organizácie strany v Banskej Bystrici. Pellegrini zastáva aj funkciu podpredsedu krajskej rady SMER-SD v Banskej Bystrici. Za podpredsedu strany bol zvolený na pracovnom sneme, ktorý sa konal minulú sobotu (28. júna 2014). Dátum zverejnenia analýzy: 30.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "tajomníkom", "predsedom", "podpredsedu"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59093", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3306", "http://www.strana-smer.sk/1248/banskobystricky-kraj", "http://www.strana-smer.sk/3638/tradicia-k-mdz-pokracuje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:35.955932+00:00"}
{"id": "vr29121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29121", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "A nemusia za to byť zatváraní ako v Nemecku, či niekde inde (za nesúhlas s vyučovaním sexuálnej výchovy, pozn.).", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že v Nemecku sa vyskytlo niekoľko prípadov, kedy boli rodičia detí na niekoľko dní poslaní do väzenia v súvislosti s neúčasťou ich detí na sexuálnej výchove. Keďže sa ale vo všetkých prípadoch jednalo o vynucovaciu väzbu, do ktorej boli títo rodičia poslaní až po tom, ako odmietli zaplatiť pokuty za neúčasť ich detí na výučbe sexuálnej výchovy a ktorá slúži na vynútenie zaplatenia daných pokút, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nV roku 2011 sa Európsky súd zaberal prípadom Dojan a spo. vs Nemecko ( .pdf ), v ktorej päť manželských párov žalovalo túto krajinu za to, že boli pokutovaní a väznení po tom, ako odmietli svoje deti poslať na hodiny sexuálnej výchovy. Európsky súd v rozsudku podporil postoj nemeckých autorít a zdôvodnil to tak, že samotné väzenie nebolo dôsledkom absencie detí na vyučovaní, ale ich neochoty zaplatiť pokuty za tieto absencie. Čo sa samotnej sexuálnej výchovy týka, tak Európsky súd poznamenal, že fakt, že je povinná neznamená, že by rodičia nemohli sami vzdelávať v tomto smere deti v súlade s ich náboženským presvedčením, keďže v školách sexuálna výchova nie je spájaná so žiadnym náboženstvom. Všetkých päť zmienených manželských párov patrí do komunity kresťanských evanjelických baptistov.\n\nV novembri 2014 viaceré slovenské kresťanské médiá informovali o otcovi z Nemecka, Eugenovi Martensovi, ktorý skončil vo väzení, lebo jeho 10-ročná dcéra sa s jeho súhlasom nezúčastnila sexuálnej výchovy v škole. Podľa serveru jetotak.sk , ktorý sa odvoláva na viaceré zahraničné zdroje, Martens ale skončil v tzv. vynucovacej väzbe až po tom, ako odmietol zaplatiť pokutu za to, že svojej dcére zakazoval chodiť do školy a tým pádom i na sexuálnu výchovu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Nemecku sa vyskytlo niekoľko prípadov, kedy boli rodičia detí na niekoľko dní poslaní do väzenia v súvislosti s neúčasťou ich detí na sexuálnej výchove. Keďže sa ale vo všetkých prípadoch jednalo o vynucovaciu väzbu, do ktorej boli títo rodičia poslaní až po tom, ako odmietli zaplatiť pokuty za neúčasť ich detí na výučbe sexuálnej výchovy a ktorá slúži na vynútenie zaplatenia daných pokút, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "V roku 2011 sa Európsky súd zaberal prípadom Dojan a spo. vs Nemecko ( .pdf ), v ktorej päť manželských párov žalovalo túto krajinu za to, že boli pokutovaní a väznení po tom, ako odmietli svoje deti poslať na hodiny sexuálnej výchovy. Európsky súd v rozsudku podporil postoj nemeckých autorít a zdôvodnil to tak, že samotné väzenie nebolo dôsledkom absencie detí na vyučovaní, ale ich neochoty zaplatiť pokuty za tieto absencie. Čo sa samotnej sexuálnej výchovy týka, tak Európsky súd poznamenal, že fakt, že je povinná neznamená, že by rodičia nemohli sami vzdelávať v tomto smere deti v súlade s ich náboženským presvedčením, keďže v školách sexuálna výchova nie je spájaná so žiadnym náboženstvom. Všetkých päť zmienených manželských párov patrí do komunity kresťanských evanjelických baptistov.", "V novembri 2014 viaceré slovenské kresťanské médiá informovali o otcovi z Nemecka, Eugenovi Martensovi, ktorý skončil vo väzení, lebo jeho 10-ročná dcéra sa s jeho súhlasom nezúčastnila sexuálnej výchovy v škole. Podľa serveru jetotak.sk , ktorý sa odvoláva na viaceré zahraničné zdroje, Martens ale skončil v tzv. vynucovacej väzbe až po tom, ako odmietol zaplatiť pokutu za to, že svojej dcére zakazoval chodiť do školy a tým pádom i na sexuálnu výchovu."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "viaceré", "slovenské", "jetotak.sk"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/hudoc.echr.coe.int/webservices/content/pdf/003-3681421-4188471", "http://www.hlavnespravy.sk/otec-ktory-skoncil-vo-vazeni-pre-povinnu-sexualnu-vychovu-v-skole-prehovoril/453493", "http://www.lifenews.sk/content/v-nemecku-zatkli-rodi%C4%8D-ktor%C3%BD-nepustil-die%C5%A5a-na-sexu%C3%A1lnu-v%C3%BDchovu", "http://www.jetotak.sk/editorial/kto-je-tu-extremista"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:29.090811+00:00"}
{"id": "vr35593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35593", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A naviac nielen ten rozpočet je jedna vec, ale celková konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky výrazne klesala počas posledných štyroch,  najmä počas posledných dvoch rokov.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa čísiel Podnikateľskej Aliancie Slovenska dosiahlo Slovensko v tomto roku najhoršiu pozíciu v rebríčku konkurencieschopnosti od roku 1997 (skoršie hodnoty nie sú k dispozícii). Medzi rokmi 2006 a 2008 došlo k zhoršeniu z 37. na 41. pozíciu, tento rok je to 60. priečka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa čísiel Podnikateľskej Aliancie Slovenska dosiahlo Slovensko v tomto roku najhoršiu pozíciu v rebríčku konkurencieschopnosti od roku 1997 (skoršie hodnoty nie sú k dispozícii). Medzi rokmi 2006 a 2008 došlo k zhoršeniu z 37. na 41. pozíciu, tento rok je to 60. priečka."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["čísiel Podnikateľskej Aliancie Slovenska"], "url": ["http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2010.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:41.937652+00:00"}
{"id": "vr26436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26436", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "... keď sa otvárala ambasáda, naša ambasáda vo Washingtone, tak som bol jediný z poslancov, ktorý povedal, že prečo sa tam napríklad nespievalo a nerecitovalo nič po slovensky? A boli tam poslanci, ktorí boli slovenskej národnosti a to si nevšimli a mne to pripadalo také nebolo to korektné.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu správu, ktorá by informovala o otváraní nového veľvyslanectva vo Washingtone. Výrok označujeme ako neoveretiľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadnu správu, ktorá by informovala o otváraní nového veľvyslanectva vo Washingtone. Výrok označujeme ako neoveretiľný."], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:01.879785+00:00"}
{"id": "vr26187", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26187", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kotleba hovoril, že sme zrekonštruovanú budovu (v ktorej bola pôvodne Stredná priemyselná škola na Skuteckého ulici 20, Banská Bystrica, pozn.) predali. ... Tá budova bola jednosklá (zrejme myslí jednosklenú výplň okien, pozn.), podlahy tam boli z 50-tych rokov prehnité, tá budova bola v katastrofálnom stave.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám potvrdiť konkrétne technické detaily, ktoré spomína Vladimír Maňka, avšak dostupné údaje nasvedčujú tomu, že spomínaná budova (alebo minimálne niektoré jej časti, pozn.) skutočne nebola v dobrom technickom stave. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Budova na Skuteckého ulici 20, v ktorej pôvodne sídlila Stredná priemyselná škola stavebná, bola predaná úspešnému uchádzačovi obchodnej verejnej súťaže: Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť. Vyplýva to z uznesenia Zastupiteľstva BBSK č. 435/2012 z 20. decembra 2012. V materiáli, ktorý bol priložený k uzneseniu č. 216/2011, na základe ktorého bola vypísaná obchodná verejná súťaž na predaj spomínanej budovy, sa píše, že \" SPŠ stavebná sídli v centre mesta v budove, ktorá je v zlom technickom stave, ktorý vyžaduje nemalé finančné prostriedky.\" (.pdf, str. 5) V znaleckom posudku, ktorý bol priložený k spomínanému uzneseniu č. 435/2012 sa o učebňovej časti školy píše: \"Stavba nie je v súčasnej dobe využívaná zo zanedbanou údržbou. Klampiarske konštrukcie a krytina strechy vykazujú poškodenia, čo sa prejavuje zatekaním a opadávaním omietky\" (.pdf, str. 11) Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám potvrdiť konkrétne technické detaily, ktoré spomína Vladimír Maňka, avšak dostupné údaje nasvedčujú tomu, že spomínaná budova (alebo minimálne niektoré jej časti, pozn.) skutočne nebola v dobrom technickom stave. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Budova na Skuteckého ulici 20, v ktorej pôvodne sídlila Stredná priemyselná škola stavebná, bola predaná úspešnému uchádzačovi obchodnej verejnej súťaže: Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť. Vyplýva to z uznesenia Zastupiteľstva BBSK č. 435/2012 z 20. decembra 2012. V materiáli, ktorý bol priložený k uzneseniu č. 216/2011, na základe ktorého bola vypísaná obchodná verejná súťaž na predaj spomínanej budovy, sa píše, že \" SPŠ stavebná sídli v centre mesta v budove, ktorá je v zlom technickom stave, ktorý vyžaduje nemalé finančné prostriedky.\" (.pdf, str. 5) V znaleckom posudku, ktorý bol priložený k spomínanému uzneseniu č. 435/2012 sa o učebňovej časti školy píše: \"Stavba nie je v súčasnej dobe využívaná zo zanedbanou údržbou. Klampiarske konštrukcie a krytina strechy vykazujú poškodenia, čo sa prejavuje zatekaním a opadávaním omietky\" (.pdf, str. 11) Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/rt_frameset_ressug_main.php?app=zm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:58.700453+00:00"}
{"id": "vr38538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38538", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ja som pozorne pozeral. Hasiči vlastne boli na mieste v priebehu niekoľkých minút, to bolo veľmi dôležité, aby poskytli tú bezprostrednú ochranu života a následne, aby ďalej poskytovali ochranu majetku.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správ agentúry SITA zo stredy 8. júna 2011 (teda deň po povodni), \"zložky rezortu vnútra boli na mieste podľa neho (ministra Lipšica- pozn.) pomerne rýchlo, zásahové jednotky prišli po 13-14 minútach, boli tu hasiči, záchranné brigády a dnes ráno pomáhajú hasičom aj vojaci, v teréne sú aj psychologické tímy.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa správ agentúry SITA zo stredy 8. júna 2011 (teda deň po povodni), \"zložky rezortu vnútra boli na mieste podľa neho (ministra Lipšica- pozn.) pomerne rýchlo, zásahové jednotky prišli po 13-14 minútach, boli tu hasiči, záchranné brigády a dnes ráno pomáhajú hasičom aj vojaci, v teréne sú aj psychologické tímy.\""], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/skody-po-vodnej-smrsti-su-zatial-nev/363146-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:30.737501+00:00"}
{"id": "43942", "numeric_id": 43942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43942", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Je tam (v kauze Gorila, pozn.) viacero trestných činov, ktoré ešte neboli premlčané.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila v rozhovoroch pre médiá uviedol, že v kauze sú stále trestné činy, ktoré nie sú premlčané. Vyšetrovanie stále beží, z 30 trestných stíhaní je zatiaľ uzatvorených 18. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Kyselica v októbri 2019 uviedol , že „ stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.” Podľa neho bolo začatých 30 trestných stíhaní, z ktorých bolo 18 ukončených. „Tím Gorila má naďalej plnú podporu vedenia NAKA. Bude ďalej pokračovať vo vyšetrovaní pod novým vedúcim, ktorý zatiaľ nie je určený, \" povedala polícia v júli 2019 po Kyselicovom oznámení, že odchádza do civilu. Vyšetrovanie teda pokračuje. Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila v rozhovoroch pre médiá uviedol, že v kauze sú stále trestné činy, ktoré nie sú premlčané. Vyšetrovanie stále beží, z 30 trestných stíhaní je zatiaľ uzatvorených 18. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Kyselica v októbri 2019 uviedol , že „ stále sú tam trestné činy, ktoré nie sú premlčané.” Podľa neho bolo začatých 30 trestných stíhaní, z ktorých bolo 18 ukončených. „Tím Gorila má naďalej plnú podporu vedenia NAKA. Bude ďalej pokračovať vo vyšetrovaní pod novým vedúcim, ktorý zatiaľ nie je určený, \" povedala polícia v júli 2019 po Kyselicovom oznámení, že odchádza do civilu. Vyšetrovanie teda pokračuje. Premlčaciu dobu trestného činu - a teda dobu, po ktorej zaniká jeho trestnosť - upravuje § 87 Trestného zákona v závislosti od závažnosti skutku."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "skonštatovali", "dostali", "označil", "uviedol", "bolo", "povedala", "upravuje"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1980095_kyselica-ku-kauze-gorila-stale-su-tam-trestne-ciny-ktore-nie-su-premlcane", "https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html", "https://slovensko.hnonline.sk/1982331-sef-vysetrovacieho-timu-kauzy-gorila-kyselica-konci-ide-do-civilu", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:16.843911+00:00"}
{"id": "vr26809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26809", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dnes sa predávajú tieto limity v centoch, vtedy to boli eurá.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa dostupných informácií ,ceny predaja emisných kvót sa v súčasnosti pohybujú v centoch za tonu, pričom ešte v roku 2008 sa predávali za niekoľko eur za tonu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa dostupných informácií ,ceny predaja emisných kvót sa v súčasnosti pohybujú v centoch za tonu, pričom ešte v roku 2008 sa predávali za niekoľko eur za tonu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko", "koncom roka", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7090788/lipsic-ukazal-schemu-prevodov-penazi-z-predaja-emisii.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6984330/dvadsat-milionov-ton-emisnych-kvot-uz-slovensko-zrejme-nepreda.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/slovensko-predalo-spanielsku-emisne-je/756166-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:38.136936+00:00"}
{"id": "vr32663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32663", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som naozaj v rokoch 2006-2010 bol priamo prítomný na veľkých tragédiách, či to boli Nováky, či to boli bane, či to boli veľké dopravné nehody, kde zomrelo veľmi veľa ľudí.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období od 04. 07. 2006 do 08. 07. 2010 vlády R. Fica sme našli tieto nehody a tragédie, pri ktorých bol prítomný R. Fico: 2. 3. 2007 - tragédia vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch. Pri mohutnom výbuchu munície vtedy prišlo o život 8 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia ( SITA ). 11. 8. 2009 - výbuch v bani Handlová. V bani nastal výbuch ráno. Predtým tam vznikol požiar, ktorý prišli likvidovať záchranári z Hlavnej banskej záchrannej stanice. Explóziu neprežili dvadsiati ľudia, jedenásť banských záchranárov a deväť civilných baníkov. Tlaková vlna ľahko zranila ďalších deviatich baníkov, vzdialených od miesta nešťastia 150 až 200 metrov ( SITA ). 21. 2. 2009 - Na nechránenom železničnom priecestí bez svetelnej signalizácie pri lyžiarskom stredisku Polomka Bučník v Breznianskom okrese sa v sobotu ráno zrazila lokálka s autobusom, ktorý viezol zájazd z Bánoviec nad Bebravou. V autobuse bolo v čase havárie 37 ľudí. Nehoda si vyžiadala 12 mŕtvych ( SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V období od 04. 07. 2006 do 08. 07. 2010 vlády R. Fica sme našli tieto nehody a tragédie, pri ktorých bol prítomný R. Fico: 2. 3. 2007 - tragédia vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch. Pri mohutnom výbuchu munície vtedy prišlo o život 8 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia ( SITA ). 11. 8. 2009 - výbuch v bani Handlová. V bani nastal výbuch ráno. Predtým tam vznikol požiar, ktorý prišli likvidovať záchranári z Hlavnej banskej záchrannej stanice. Explóziu neprežili dvadsiati ľudia, jedenásť banských záchranárov a deväť civilných baníkov. Tlaková vlna ľahko zranila ďalších deviatich baníkov, vzdialených od miesta nešťastia 150 až 200 metrov ( SITA ). 21. 2. 2009 - Na nechránenom železničnom priecestí bez svetelnej signalizácie pri lyžiarskom stredisku Polomka Bučník v Breznianskom okrese sa v sobotu ráno zrazila lokálka s autobusom, ktorý viezol zájazd z Bánoviec nad Bebravou. V autobuse bolo v čase havárie 37 ľudí. Nehoda si vyžiadala 12 mŕtvych ( SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SITA", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/kasicky-v-novakoch-nebolo-vsetko-ok-d6s-/sk_domace.asp?c=A070304_193201_sk_domace_p12", "http://spravy.pravda.sk/zachranari-uz-nasli-vsetky-obete-vybuchu-v-handlovej-p06-/sk_domace.asp?c=A090812_175019_sk_domace_p09#ixzz2C2BeobaF", "http://www.sme.sk/c/4318516/pri-polomke-sa-zrazila-lokalka-s-autobusom-dvanast-mrtvych.html#ixzz2C2CsCBXK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:00.695142+00:00"}
{"id": "vr35235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35235", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...prvýkrát v podstate skolabovala (koalícia) pri prvom  hlasovaní na predsedu Národnej rady.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že R. Sulík nebol zvolený za predsedu NR SR hneď v prvom hlasovaní, keďže dostal len 75 hlasov. Na druhý pokus však dostal 80 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že R. Sulík nebol zvolený za predsedu NR SR hneď v prvom hlasovaní, keďže dostal len 75 hlasov. Na druhý pokus však dostal 80 hlasov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["že R. Sulík"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1211675"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:44.327441+00:00"}
{"id": "vr33854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33854", "speaker": "Tomáš Malatinský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-malatinsky", "statement": "Podnikatelia v Indonézii sú veľmi aktívni (pobočka SARIO, pozn.) . Je tam 5 projektov, ktoré jeden sa už realizuje", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa portálu energia-portal.sk a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( SARIO ), slovenská spoločnosť Istroenergo Levice podpísala kontrakt na výstavbu elektrárne, ktorá by sa mala nachádzať na ostrove Batam. O podpise zmluvy informovalo aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky . Viaceré zdroje pri tom odkazujú na rôzne formy spolupráce Slovenska s Indonéziou. Napriek tomu sa na nám nepodarilo napočítať presne 5 projektov, ktoré by pripravovala pobočka SARIO v Indonézii. Výrok preto považujeme za neoveriteľný. Tlačová správa MH SR, 11. december 2012: \"Po skončení rokovania za prítomnosti oboch ministrov zástupcovia podnikateľskej sféry SR a Indonézie podpísali 6 memoránd o porozumení, týkajúcich sa konkrétnych projektov spolupráce z oblasti energetiky a súčasne zástupcovia slovenskej firmy Istroenero Group Levice podpísali s indonézskym partnerom kontrakt vo veci financovania a výstavby elektrárne s výkonom 2 x 60 MW v Kabile na ostrove Batam.\" Tlačová správa SARIO, 11. december 2012: \"To, že spolupráca v oblasti energetiky má naozaj potenciál, potvrdzujú aj prvé konkrétne zmluvy. Príkladom je obchodná dohoda na výstavbu vodnej elektrárne 2x60 MW na ostrove Batam medzi slovenskou firmou Istroenergo Levice a indonézskym partnerom, ktorá sa má podpísať počas tejto pracovnej cesty.\" Správa o stretnutí ministra hospodárska Malatinského s ministrom – koordinátorom pre ekonomické záležitosti Indonézskej republiky s delegáciou uvádza, že témou ich stretnutia bol ďalší postup pri realizácii 15 memoránd o spolupráci. O ekonomickej spolupráci hovoril aj minister zahraničných vecí Lajčák počas svojho vystúpenia na 6. slovensko-indonézskom fóre. O podobných témach hovoril aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Burian s dezignovaným veľvyslancom Indonézie na Slovensku. Rozvíja sa aj spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, akciovou spoločnosťou OSIVO Zvolen a indonézskou University Andalas. S Indonéziou chce spolupracovať aj ministerstvo obrany vo vojenskej oblasti. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu energia-portal.sk a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( SARIO ), slovenská spoločnosť Istroenergo Levice podpísala kontrakt na výstavbu elektrárne, ktorá by sa mala nachádzať na ostrove Batam. O podpise zmluvy informovalo aj Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky . Viaceré zdroje pri tom odkazujú na rôzne formy spolupráce Slovenska s Indonéziou. Napriek tomu sa na nám nepodarilo napočítať presne 5 projektov, ktoré by pripravovala pobočka SARIO v Indonézii. Výrok preto považujeme za neoveriteľný. Tlačová správa MH SR, 11. december 2012: \"Po skončení rokovania za prítomnosti oboch ministrov zástupcovia podnikateľskej sféry SR a Indonézie podpísali 6 memoránd o porozumení, týkajúcich sa konkrétnych projektov spolupráce z oblasti energetiky a súčasne zástupcovia slovenskej firmy Istroenero Group Levice podpísali s indonézskym partnerom kontrakt vo veci financovania a výstavby elektrárne s výkonom 2 x 60 MW v Kabile na ostrove Batam.\" Tlačová správa SARIO, 11. december 2012: \"To, že spolupráca v oblasti energetiky má naozaj potenciál, potvrdzujú aj prvé konkrétne zmluvy. Príkladom je obchodná dohoda na výstavbu vodnej elektrárne 2x60 MW na ostrove Batam medzi slovenskou firmou Istroenergo Levice a indonézskym partnerom, ktorá sa má podpísať počas tejto pracovnej cesty.\" Správa o stretnutí ministra hospodárska Malatinského s ministrom – koordinátorom pre ekonomické záležitosti Indonézskej republiky s delegáciou uvádza, že témou ich stretnutia bol ďalší postup pri realizácii 15 memoránd o spolupráci. O ekonomickej spolupráci hovoril aj minister zahraničných vecí Lajčák počas svojho vystúpenia na 6. slovensko-indonézskom fóre. O podobných témach hovoril aj štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Burian s dezignovaným veľvyslancom Indonézie na Slovensku. Rozvíja sa aj spolupráca medzi Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, akciovou spoločnosťou OSIVO Zvolen a indonézskou University Andalas. S Indonéziou chce spolupracovať aj ministerstvo obrany vo vojenskej oblasti. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["energia-portal.sk", "SARIO", "Istroenergo Levice", "Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky", "Tlačová správa", "Tlačová správa", "Správa", "hovoril", "hovoril", "Rozvíja", "chce"], "url": ["http://http://www.energie-portal.sk/Dokument/istroenergo-nachadza-biznis-v-indonezii-chce-postavit-uholnu-elektraren-101126.aspx", "http://www.sario.sk/", "http://www.sario.sk/?novinky-sario&novinka=525", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-nova-etapa-spoluprace-s-indoneziou/10s139625c?set_subframe=text", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-nova-etapa-spoluprace-s-indoneziou/10s139625c?set_subframe=text", "http://www.sario.sk/?novinky-sario&novinka=525", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-rozvoj-spoluprace-s-indoneziou-qsu/10s138512c?set_subframe=text", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&CCONT=Azia&OpenDocument=Y&LANG=SK&MENU=staty_sveta&PAGE_NEWSVIEW-AKTUALNEJDRK-7XJJUY=2&PAGE_NEWSVIEW-DOOZJDRK-7XJJUY=2&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_3738679C553757FCC1257A1B00589A4D", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_128366E6AC1C9EA7C1257B010041B2C9", "http://www.polnohospodar.sk/kategorie-spravodajstva/188-ponohospodar-11-1256/4317-spu-realizuje-spolupracu-s-indoneziou", "http://www.mosr.sk/27858/m-glvac-mame-zaujem-o-rozvoj-spoluprace-s-indoneziou-vo-vojenskej-oblasti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:32.750146+00:00"}
{"id": "vr34242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34242", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som sa tiež potešil narastajúcemu počtu poslancov v Bratislavskom mestskom zastupiteľstve za Smer, ten počet výrazne stúpol v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a môžem potvrdiť, že v mestách kde sú nezávislí kandidáti ako napríklad pán Rybníček v Trenčíne alebo v Trnave alebo v Banskej Bystrici, tak tam máme väčšinu v mestskom zastupiteľstve…", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislava: V roku 2006 mala koalícia so stranou Smer 9 poslancov (volilo sa 80 poslancov- podiel 11%) a v roku 2010 to bolo 8 poslancov (volilo sa 45 poslancov- podiel 18%). Trenčín: 2006 koalícia so Smerom 12 poslancov, 2010 Smer samostatne 13 poslancov, volilo sa rovnako po 25 poslancov. Trnava: 2006 koalícia so Smerom 5 poslancov, 2010 koalícia so Smerom 17 poslancov, volilo sa po 31 poslancov. Banská Bystrica: 2006 koalícia so Smerom 12 poslancov, 2010 koalícia so Smerom 16 poslancov, volilo sa po 31 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Bratislava: V roku 2006 mala koalícia so stranou Smer 9 poslancov (volilo sa 80 poslancov- podiel 11%) a v roku 2010 to bolo 8 poslancov (volilo sa 45 poslancov- podiel 18%). Trenčín: 2006 koalícia so Smerom 12 poslancov, 2010 Smer samostatne 13 poslancov, volilo sa rovnako po 25 poslancov. Trnava: 2006 koalícia so Smerom 5 poslancov, 2010 koalícia so Smerom 17 poslancov, volilo sa po 31 poslancov. Banská Bystrica: 2006 koalícia so Smerom 12 poslancov, 2010 koalícia so Smerom 16 poslancov, volilo sa po 31 poslancov."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "2006", "2010", "2006", "2010", "2006", "2010"], "url": ["http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab8.jsp?sr=2&obvod=100", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=100&obec=582000", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab8.jsp?sr=3&obvod=305&obec=505820", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=305&obec=505820", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab8.jsp?sr=3&obvod=205&obec=506745", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=205&obec=506745", "http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab8.jsp?sr=3&obvod=601&obec=508438", "http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab8.jsp?lang=sk&sr=3&obvod=601&obec=508438"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:15.061943+00:00"}
{"id": "vr14135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14135", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Smetiar, ktorý nemusí mať žiadnu školu, nie je tam žiadna kvalifikácia, na Slovensku zarába toľko isto, ako je nástupný plat učiteľa.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priemerný nástupný plat učiteľa a smetiara sú na približne rovnakej úrovni. Slovenská komora učiteľov upozornila ministra školstva Juraja Draxlera v marci 2015, že priemerný nástupný plat učiteľa je 590 € v hrubom. Spomedzi 34 krajín OECD sa platy učiteľov na Slovensku zaradili na posledné miesto. Podľa štúdie Európskej Komisie Euridice (pdf.) je nástupný plat učiteľa len 561€.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Priemerný nástupný plat učiteľa a smetiara sú na približne rovnakej úrovni. Slovenská komora učiteľov upozornila ministra školstva Juraja Draxlera v marci 2015, že priemerný nástupný plat učiteľa je 590 € v hrubom. Spomedzi 34 krajín OECD sa platy učiteľov na Slovensku zaradili na posledné miesto. Podľa štúdie Európskej Komisie Euridice (pdf.) je nástupný plat učiteľa len 561€."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["priemerný nástupný plat učiteľa je 590", "€", "platy učiteľov", "Európskej Komisie Euridice", "plat smetiara"], "url": ["http://http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/pravda-o-platoch-nasich-ucitelov-velky-prehlad-odhalil-ako-zle-su-na-tom-v-skutocnosti-691449", "http://http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/pravda-o-platoch-nasich-ucitelov-velky-prehlad-odhalil-ako-zle-su-na-tom-v-skutocnosti-691449", "http://https://dennikn.sk/74504/slovenski-ucitelia-maju-najnizsie-platy-v-ramci-oecd/", "http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://https://www.istp.sk/export-pozicie/100485/Smetiar"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:06.862392+00:00"}
{"id": "45872", "numeric_id": 45872, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45872", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Takisto Ministerstvo vnútra má aj odbor prevencie, boja proti kriminalite, kde takisto prevenčnými spôsobmi a prevenčnými metódami pôsobí na starších ľudí, na seniorov, aby skutočne boli veľmi opatrní pri tom, kedy môže dôjsť k nejakej trestnej činnosti, ktorá je páchaná na senioroch.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kancelária ministra vnútra má samostatný odbor prevencie kriminality . Zameriava sa najmä na znižovanie miery kriminality, zvyšovanie bezpečnosti miest a rizikové skupiny. Mimo iného rezort spustil projekt , v ktorom sa cez vzdelávanie snaží zlepšiť prístup obetí zločinov k službám - špeciálne sa venuje seniorom. Novozriadené kontaktné centrá seniorom po celom Slovensku prednášajú , ako sa nestať obeťou podvodu. Ministerstvo tiež podporilo kampaň Desatoro bezpečného seniora. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Kancelária ministra vnútra má samostatný odbor prevencie kriminality . Zameriava sa najmä na znižovanie miery kriminality, zvyšovanie bezpečnosti miest a rizikové skupiny. Mimo iného rezort spustil projekt , v ktorom sa cez vzdelávanie snaží zlepšiť prístup obetí zločinov k službám - špeciálne sa venuje seniorom. Novozriadené kontaktné centrá seniorom po celom Slovensku prednášajú , ako sa nestať obeťou podvodu. Ministerstvo tiež podporilo kampaň Desatoro bezpečného seniora. Tvrdenie Denisy Sakovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["odbor prevencie kriminality", "projekt", "prednášajú", "podporilo"], "url": ["https://www.minv.sk/?odbor-prevencie-kriminality", "http://www.minv.sk/?narodny-projekt-zlepsenie-pristupu-obeti-trestnych-cinov-k-sluzbam-a-vytvorenie-kontaktnych-bodov-pre-obete-o-projekte", "http://www.policiasr.eu/?prevencia_aktuality&sprava=intenzita-preventivnych-prednasok-pre-seniorov-sa-zvysuje", "http://desatoro.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:42.385272+00:00"}
{"id": "vr14412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14412", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No skúste ísť k lekárovi, keď my počúvame, že dokonca existuje aj to, že vám povedia, že dobre, ak zaplatíte tuto neziskovke na celý rok 60 eur, vždy potom môžete prísť, môžete sa objednať na prednostné vyšetrenie (namiesto jednorazových poplatkov, ktoré boli obmedzené, pozn.).", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bugár výrokom referuje k reálnemu fungovaniu zrušenia poplatkov u lekárov za prednostné vyšetrenie. Podľa viacerých mediálnych zdrojov dochádza k vyberaniu poplatkov alternatívnymi spôsobmi, ktoré obchádzajú novelizovaný zákon. Dôkaz o vyberaní poplatkov v podobe, o akej hovorí poslanec Bugár, sa však nepodarilo nájsť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zlatica Beňová z denníka Pravda v článku z 12. februára 2015 informuje o prijatej novele zákona, ktorým sa rušia niektoré poplatky u lekára, napríklad aj poplatok za prednostné vyšetrenie. Novelu na návrh poslanca vládneho SMERu a zároveň predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, poslanci schválil vo štvrtok 12. februára 2015. Autorka v článku predstavuje 6 hlavných zmien, ktoré prináša tento zákon: 1. Lekári nebudú môcť od pacienta vyberať poplatok za objednanie a vyšetrenie, vrátanie objednania na konkrétny termín; 2. Pacient nemá povinnosť hradiť poplatok za vypísanie receptu, či lekárskeho poukazu; 3. Ruší sa poplatok za vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu; 4. Lekár nemá právo vyberať od pacienta poplatok za návštevu lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka; 5. Lekár nesmie vyberať poplatok za výmenný lístok k špecialistovi; 6. Zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie. O novelizácii zákona o poplatkoch u lekára informuje aj Veronika Folentová z Denníka N. Veronika Folentová z Denníka N však píše , že lekári od schválenia novely hľadajú cestu, ako by mohli vyberať poplatky aj naďalej, a to v medziach zákona. „ Od začiatku sme vraveli, že budeme hľadať cestu, aby sme mohli vyberať poplatky, ale nebola by v rozpore so zákonom, “ povedal šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Denník Pravda informuje , že napríklad v bratislavskej Železničnej nemocnici s poliklinikou pristúpili k výberu poplatku za tzv. klientskú kartu, za ktorú si pacient zaplatí za rok poplatok vo výške 36 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bugár výrokom referuje k reálnemu fungovaniu zrušenia poplatkov u lekárov za prednostné vyšetrenie. Podľa viacerých mediálnych zdrojov dochádza k vyberaniu poplatkov alternatívnymi spôsobmi, ktoré obchádzajú novelizovaný zákon. Dôkaz o vyberaní poplatkov v podobe, o akej hovorí poslanec Bugár, sa však nepodarilo nájsť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Zlatica Beňová z denníka Pravda v článku z 12. februára 2015 informuje o prijatej novele zákona, ktorým sa rušia niektoré poplatky u lekára, napríklad aj poplatok za prednostné vyšetrenie. Novelu na návrh poslanca vládneho SMERu a zároveň predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, poslanci schválil vo štvrtok 12. februára 2015. Autorka v článku predstavuje 6 hlavných zmien, ktoré prináša tento zákon: 1. Lekári nebudú môcť od pacienta vyberať poplatok za objednanie a vyšetrenie, vrátanie objednania na konkrétny termín; 2. Pacient nemá povinnosť hradiť poplatok za vypísanie receptu, či lekárskeho poukazu; 3. Ruší sa poplatok za vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu; 4. Lekár nemá právo vyberať od pacienta poplatok za návštevu lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka; 5. Lekár nesmie vyberať poplatok za výmenný lístok k špecialistovi; 6. Zrušenie poplatku za prednostné vyšetrenie. O novelizácii zákona o poplatkoch u lekára informuje aj Veronika Folentová z Denníka N. Veronika Folentová z Denníka N však píše , že lekári od schválenia novely hľadajú cestu, ako by mohli vyberať poplatky aj naďalej, a to v medziach zákona. „ Od začiatku sme vraveli, že budeme hľadať cestu, aby sme mohli vyberať poplatky, ale nebola by v rozpore so zákonom, “ povedal šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Denník Pravda informuje , že napríklad v bratislavskej Železničnej nemocnici s poliklinikou pristúpili k výberu poplatku za tzv. klientskú kartu, za ktorú si pacient zaplatí za rok poplatok vo výške 36 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["informuje", "informuje", "píše", "informuje"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/345478-prednostne-vysetrenie-u-lekarov-sa-zrusi/", "https://dennikn.sk/68733/prednostne-sa-k-lekarovi-za-poplatok-uz-neobjednate/", "https://dennikn.sk/129986/penta-uz-vie-ako-vyberat-poplatky-za-prednostne-vysetrenie-u-lekarov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370687-zrusenie-poplatku-za-prednost-nepomohlo-pacienti-platia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:52.567135+00:00"}
{"id": "vr35751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35751", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme po výpadku na daniach, ktoré sa preukázali teraz v marci, keď došlo k zaplateniu daní, vidíme, že ten príjem na daniach je nižší, ako sa pôvodne očakávalo. Keby sme takto ďalej pokračovali, tak ten deficit naozaj je asi o 1 % vyšší.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozdiel medzi očakávaniami a skutočným výberom by mal byť spolu s odvodmi o niečo viac ako miliarda eur. (Ponechajme stranou otázky, z čoho vychádzali odhady, a prečo s výpadkom nepočítali)", "analysis_paragraphs": ["Rozdiel medzi očakávaniami a skutočným výberom by mal byť spolu s odvodmi o niečo viac ako miliarda eur. (Ponechajme stranou otázky, z čoho vychádzali odhady, a prečo s výpadkom nepočítali)"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["by mal byť"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/pociatka-zradili-nizsie-nakupy-slovakov-ff8-/sk_ekonomika.asp?c=A100624_074722_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:11.330493+00:00"}
{"id": "vr34203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tak sme aspoň pripravili jeden zákon, a povedali sme, že cenové návrhy sa nebudú robiť v predstavenstve v SPP, ale pôjde to do valného zhromaždenia akcionárov. Čo urobila vláda Ivety Radičovej, keď nastúpila? Hneď to zrušili. A zase vrátili návrhy na podávanie cien plynu do predstavenstva SPP.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I. Radičovej zrušila tzv. „kladivo na SPP“ zákon č. 429/2008, ktorý prijala prvá vláda R. Fica. Tento zákon umožňoval podávať cenové návrhy len valným zhromaždením akcionárov. Po zrušení tohto zákona mohli cenové ponuky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predkladať len predstavenstvá firiem. Od augusta 2012 platí obdoba zákona č. 429/2008 a opäť môžu cenové ponuky ÚRSO predkladať len valné zhromaždenia akcionárov. Výrok R. Fico hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda I. Radičovej zrušila tzv. „kladivo na SPP“ zákon č. 429/2008, ktorý prijala prvá vláda R. Fica. Tento zákon umožňoval podávať cenové návrhy len valným zhromaždením akcionárov. Po zrušení tohto zákona mohli cenové ponuky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) predkladať len predstavenstvá firiem. Od augusta 2012 platí obdoba zákona č. 429/2008 a opäť môžu cenové ponuky ÚRSO predkladať len valné zhromaždenia akcionárov. Výrok R. Fico hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["č.429/2008", "zrušený", "Miškov", "novelu"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-429", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.energia.sk/spravodajstvo/legislativa-a-regulacia/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:07.180929+00:00"}
{"id": "vr32570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32570", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Veľakrát všetci predstavitelia vlády hovoria o tom, ako rokovali, jednali, nuž len zákonník práce prišiel do parlamentu bez dohody sociálnych partnerov. To je čierne na bielom. To je materiál, ktorý dostali všetci poslanci, že jednoducho sociálni partneri sa nedohodli.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu ( 23. 8. 2012 ) sa konalo 20. 8. 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada \"nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ, ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami.\" ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. 8. 2012 , .docx). Na nasledujúcich rokovaniach (24. 9. 2012, 9. 10. 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala.", "analysis_paragraphs": ["Posledné stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady SR , orgánu, ktorý reprezentuje tripartitu - zväz zamestnávateľov, odbory a vládnych predstaviteľov, pred predložením novely Zákonníka práce do parlamentu ( 23. 8. 2012 ) sa konalo 20. 8. 2012. Na tomto rokovaní po nezhodách v niekoľkých sporných bodoch novely Rada \"nedospela k dohode z dôvodu nesúhlasu AZZZ SR a RÚZ, ZMOS a KOZ SR súhlasia s pripomienkami.\" ( Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. 8. 2012 , .docx). Na nasledujúcich rokovaniach (24. 9. 2012, 9. 10. 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskej a sociálnej rady SR", "23. 8. 2012", "Záznam rokovania Hospodárskej a sociálnej rady SR, 20. 8. 2012"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/hospodarska-a-socialna-rada-sr/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4137", "http://hsr.rokovania.sk/data/att/135968_zaznam.docx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:15.724285+00:00"}
{"id": "vr34178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34178", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Počas Ficovej vlády sa znížil počet zamestnaných v tejto krajine o 6900, keď k tomu prirátame aj tých, ktorí boli krátkodobo zamestnaní v zahraničí, to je 17 tisíc, to je 24 tisíc menej pracovných miest na Slovensku", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že medziročný pokles zamestnanosti v druhom štvrťroku 2013, teda za rok Ficovej vlády, predstavoval 6 900 osôb. L. Žitňanská však hovorí o súčte poklesu zamestnanosti a počtu, ktorý predstavuje nárast ľudí krátkodobo zamestnaných v zahraničí ako o medziročnom poklese počtu pracovných miest o 24 tisíc. Takéto spájanie však nie je korektné, pretože nie celý nárast počtu krátkodobo zamestnaných v zahraničí bol spôsobený poklesom pracovných miest. A naopak. V praxi tak odchod časti ľudí za prácou do zahraničia nemusí znamenať rovnaký pokles v počte pracovných miest. Skutočný medziročný pokles pracovných miest v 2. štvrťroku 2013 bol teda v skutočnosti nižší ako súčet, ktorý uvádza L. Žitňanská. Celý výrok pre túto logickú chybu hodnotíme ako zavádzanie. Druhá vláda R. Fica bola menovaná 4. apríla 2012, teda v druhom štvrťroku 2012. L. Žitňanská teda korektne hovorí o poklese zamestnanosti za druhej vlády R. Fica ak porovnáva medziročný vývoj v 2. štvrťroku 2012 a 2013. ŠÚ SR 4. septembra informoval o medziročnom poklese zamestnanosti: \" Celková zamestnanosť podľa VZPS sa v 2. štvrťroku medziročne znížila o 6,9 tis. (o 0,3 %) na 2 327,8 tis. osôb.\" Databáza ŠÚ SR neposkytuje mesačné údaje o stave zamestnanosti v tis. osôb. Počet krátkodobo zamestnaných v zahraničí dosiahol v 2. štvrťroku 2013 počet 136,3 tis. osôb zatiaľ čo v 2. štvrťroku 2012 119,4 tis. osôb. Rozdiel oproti minulému roku je teda približne 17 tisíc ľudí , tak ako tvrdí L. Žitňanská. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že medziročný pokles zamestnanosti v druhom štvrťroku 2013, teda za rok Ficovej vlády, predstavoval 6 900 osôb. L. Žitňanská však hovorí o súčte poklesu zamestnanosti a počtu, ktorý predstavuje nárast ľudí krátkodobo zamestnaných v zahraničí ako o medziročnom poklese počtu pracovných miest o 24 tisíc. Takéto spájanie však nie je korektné, pretože nie celý nárast počtu krátkodobo zamestnaných v zahraničí bol spôsobený poklesom pracovných miest. A naopak. V praxi tak odchod časti ľudí za prácou do zahraničia nemusí znamenať rovnaký pokles v počte pracovných miest. Skutočný medziročný pokles pracovných miest v 2. štvrťroku 2013 bol teda v skutočnosti nižší ako súčet, ktorý uvádza L. Žitňanská. Celý výrok pre túto logickú chybu hodnotíme ako zavádzanie. Druhá vláda R. Fica bola menovaná 4. apríla 2012, teda v druhom štvrťroku 2012. L. Žitňanská teda korektne hovorí o poklese zamestnanosti za druhej vlády R. Fica ak porovnáva medziročný vývoj v 2. štvrťroku 2012 a 2013. ŠÚ SR 4. septembra informoval o medziročnom poklese zamestnanosti: \" Celková zamestnanosť podľa VZPS sa v 2. štvrťroku medziročne znížila o 6,9 tis. (o 0,3 %) na 2 327,8 tis. osôb.\" Databáza ŠÚ SR neposkytuje mesačné údaje o stave zamestnanosti v tis. osôb. Počet krátkodobo zamestnaných v zahraničí dosiahol v 2. štvrťroku 2013 počet 136,3 tis. osôb zatiaľ čo v 2. štvrťroku 2012 119,4 tis. osôb. Rozdiel oproti minulému roku je teda približne 17 tisíc ľudí , tak ako tvrdí L. Žitňanská. Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-09", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "2013", "2012"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72295", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=72295", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52799"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:12.819620+00:00"}
{"id": "vr15593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15593", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Miroslav Lajčák si vypýtal na slovenské predsedníctvo 70 miliónov eur, čo je polovičný ako mala Česka republika...", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenské predsedníctvo má horný strop skutočne 70 miliónov eur v rozpočte, ako uvádza oficiálna stránka slovenského predsedníctva. Česká republika podľa informácií ich oficiálnej stránky k predsedníctvu v roku 2009 však uvádza, že ich to stálo približne 73 miliónov eur, pritom zdôrazňujú ,že medzinárodné porovnávanie nie je jednoduché a úplne na mieste. Minister Lajčák už avizoval, že predsedníctvo bude stáť menej, ako je na to vyčlenená suma, o presnej výške úspory ešte neinformoval. Keďže oficiálny rozpočet českého predsedníctva nie je dvojnásobok slovenského, ale je to približne rovnaká suma, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské predsedníctvo má horný strop skutočne 70 miliónov eur v rozpočte, ako uvádza oficiálna stránka slovenského predsedníctva. Česká republika podľa informácií ich oficiálnej stránky k predsedníctvu v roku 2009 však uvádza, že ich to stálo približne 73 miliónov eur, pritom zdôrazňujú ,že medzinárodné porovnávanie nie je jednoduché a úplne na mieste. Minister Lajčák už avizoval, že predsedníctvo bude stáť menej, ako je na to vyčlenená suma, o presnej výške úspory ešte neinformoval. Keďže oficiálny rozpočet českého predsedníctva nie je dvojnásobok slovenského, ale je to približne rovnaká suma, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["oficiálna stránka", "EU2009", "(.pdf)", "70 miliónov eur", "ušetrí", "60 miliónov"], "url": ["http://www.eu2016.sk/sk/o-predsednictve/rozpocet", "http://www.eu2009.cz/cz/czech-presidency/presidency-budget/rozpocet-predsednictvi-496/index.html", "https://english.eu2016.nl/documents/press-releases/2016/07/01/letter-on-the-results-and-organisation-of-the-dutch-presidency-of-the-council-of-the-european-union", "http://www.lsm.lv/en/article/politics/more-money-needed-for-latvias-eu-council-presidency.a90764/", "http://www.ta3.com/clanok/1094902/fico-sa-zastal-lajcaka-kauza-je-vraj-cielenym-utokom-na-predsednictvo.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/350995-predsednictvo-eu-vyjde-slovensko-na-60-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:49.783995+00:00"}
{"id": "vr14030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14030", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Každú chvíľu si prečítate niekde v zahraničnej tlači, tejto tajnej službe sa podarilo za uplynulé 5 alebo 3 roky predísť toľkým útokom, tuto sa podarilo toto.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Procházka chcel poukázať na úspechy spravodajských služieb vo svete. V médiách sa naozaj objavujú pravidelne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Procházka chcel poukázať na úspechy spravodajských služieb vo svete. V médiách sa naozaj objavujú pravidelne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["firstpost", "Guardian", "TASR", "TASR", "abc news", "CNN", "Independent"], "url": ["http://www.firstpost.com/world/us-worked-with-intel-agencies-to-prevent-2611-type-terror-attacks-reports-2002785.html", "http://www.theguardian.com/uk-news/2015/oct/29/mi5-chief-terrorist-threat-uk-greater-than-any-point-career", "http://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-tajna-sluzba-diverzanti/170648-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/spravodajska-sluzba-prekazila-v-rumunsku/168956-clanok.html", "http://abcnews.go.com/International/us-intel-isis-passport-printing-machine-blank-passports/story?id=35700681", "http://edition.cnn.com/2015/11/04/africa/russian-plane-crash-egypt-sinai/", "http://www.independent.co.uk/news/world/africa/russian-plane-crash-report-live-sinai-jet-was-not-brought-down-by-isis-terrorists-a6772146.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:33.406907+00:00"}
{"id": "vr37647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37647", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tie projekty boli aj doposiaľ neuveriteľne predražené. Viaceré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady niekoľkonásobne. D1 Ladce - Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 %.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál eTrend, ktorý ako zdroj uvádza vyvlastnenie.sk zo 6. januára 2011: \"V minulosti niektoré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady aj niekoľkonásobne. Napríklad stavba úseku D1 Ladce - Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 percent. Podobne na obchvate Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny. Na decembrovej schôdzi parlamentu venovanej výstavbe diaľnic to tvrdil exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer- SD).\"", "analysis_paragraphs": ["Portál eTrend, ktorý ako zdroj uvádza vyvlastnenie.sk zo 6. januára 2011: \"V minulosti niektoré diaľničné úseky pod vplyvom dodatkov zvýšili náklady aj niekoľkonásobne. Napríklad stavba úseku D1 Ladce - Sverepec mala 150 dodatkov a cena narástla o 229 percent. Podobne na obchvate Čadce bolo 157 dodatkov a cena bola zvýšená až na 265 percent pôvodne vysúťaženej ceny. Na decembrovej schôdzi parlamentu venovanej výstavbe diaľnic to tvrdil exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer- SD).\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyvlastnenie.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/dialnice-nadalej-predrazuju-dodatky-k-zmluvam/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:10.275355+00:00"}
{"id": "vr14033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14033", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Dnes už aj predseda Európskej rady Tusk hovorí, že tá politika otvorených dverí prináša bezpečnostné riziká.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj minulý týždeň premiérovi Ficovi. Donald Tusk naozaj vyslovil slová, ktorými argumentoval minister kultúry SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z úst Donalda Tuska už 23. septembra 2015 v komentári uverejnenom na webstránke Európskej rady odznelo, že musíme upraviť politiku otvorených dverí a zamerať sa na dôkladnú ochranu vonkajších hraníc. \" Therefore we need to correct the policy of open doors and windows. Now the focus should be on the proper protection of our external borders and on external assistance to refugees and the countries in our neighbourhood .\" Pre britský denník The Guardian Tusk vyjadril bezpečnostné obavy spojené z utečeneckou krízou v súvislosti s politikou \"otvorených dverí\". Tusk v rozhovore tvrdí, že debata spojená s utečeneckou krízou už nie je len o samotnom neutíchajúcom prítoku utečencov a migrantov, pričom upozorňuje, aby sa nepodceňovala úloha bezpečnosti. \" In a lengthy interview with the Guardian and five other European newspapers, Tusk, the former Polish prime minister, described Merkel’s open-door policy on refugees as “dangerous” and derided data claiming that Syrian-war refugees made up a majority of those trying to get to Europe. Public confidence in governments’ ability to tackle the immigration crisis would only be restored by a stringent new system of controls on the EU’s external borders, he said. (..)It’s not only about reducing the flow of migrants,” said Tusk. “Please don’t downplay the role of security.(...)It’s not only an obligation for frontline countries. We can do it in many parts of Europe. But we need to say very openly that we will do it. Also for security reasons, but not only for this. We have to. This is why fear is so tangible and, in fact, justified. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj minulý týždeň premiérovi Ficovi. Donald Tusk naozaj vyslovil slová, ktorými argumentoval minister kultúry SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z úst Donalda Tuska už 23. septembra 2015 v komentári uverejnenom na webstránke Európskej rady odznelo, že musíme upraviť politiku otvorených dverí a zamerať sa na dôkladnú ochranu vonkajších hraníc. \" Therefore we need to correct the policy of open doors and windows. Now the focus should be on the proper protection of our external borders and on external assistance to refugees and the countries in our neighbourhood .\" Pre britský denník The Guardian Tusk vyjadril bezpečnostné obavy spojené z utečeneckou krízou v súvislosti s politikou \"otvorených dverí\". Tusk v rozhovore tvrdí, že debata spojená s utečeneckou krízou už nie je len o samotnom neutíchajúcom prítoku utečencov a migrantov, pričom upozorňuje, aby sa nepodceňovala úloha bezpečnosti. \" In a lengthy interview with the Guardian and five other European newspapers, Tusk, the former Polish prime minister, described Merkel’s open-door policy on refugees as “dangerous” and derided data claiming that Syrian-war refugees made up a majority of those trying to get to Europe. Public confidence in governments’ ability to tackle the immigration crisis would only be restored by a stringent new system of controls on the EU’s external borders, he said. (..)It’s not only about reducing the flow of migrants,” said Tusk. “Please don’t downplay the role of security.(...)It’s not only an obligation for frontline countries. We can do it in many parts of Europe. But we need to say very openly that we will do it. Also for security reasons, but not only for this. We have to. This is why fear is so tangible and, in fact, justified. \" Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Európskej rady", "The Guardian"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/09/23-pec-remarks/", "http://www.theguardian.com/world/2015/dec/02/detain-refugees-arriving--europe-18-months-donald-tusk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:33.974196+00:00"}
{"id": "vr35096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35096", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Čo dnes aj vidieť, ako žonglujú s číslami. Ja vám to ľahko, ľahko tu dokážem zase na ich tabuľke, kde, avšak aj toto je ich tabuľka, ktorú si vyprodukovali, akože opticky šetrenie v budúcom roku. Vypočítali si tu v nejakej pseudotabuľke, že 985 miliónov ušetria, pritom zabudli povedať, že ďalších asi tisíc položiek navýšia o ďalšiu miliardu 80 miliónov eur.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nová vláda chce na výdavkovej strane usporiť 980 miliónov eur oproti skutočným výdavkom roku 2010, v tom má Počiatek pravdu. Na základe čoho vypočítal ostatných 1,08 mld eur ale nevieme.", "analysis_paragraphs": ["Nová vláda chce na výdavkovej strane usporiť 980 miliónov eur oproti skutočným výdavkom roku 2010, v tom má Počiatek pravdu. Na základe čoho vypočítal ostatných 1,08 mld eur ale nevieme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["980"], "url": ["http://www.investujeme.sk/clanky/zvysovanie-dani-2010-prehzad-a-dopad-na-statny-rozpocet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:01.667232+00:00"}
{"id": "vr26650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26650", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Požiadal som víťaznú stranu, ktorou bol Smer pána Fica, aby zostavil vládu a keď zostaví vládu, mi navrhne a ja ju budem menovať. Lenže vtedy sa pánu predsedovi nepodarilo zostaviť vládu, takže som bol nútený poveriť iného. A keďže SDKÚ bolo druhou najsilnejšou stranou vo voľbách, tak som poveril pani Radičovú.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V parlamentných voľbách v júni 2010 zvíťazila strana Smer-SD so 62 mandátmi a strana SDKÚ-DS sa umiestnila na druhom mieste s 28 mandátmi. Následne prezident Ivan Gašparovič poveril predsedu Smeru Roberta Fica zostavením vlády. Tomu sa to však nepodarilo a tak prezident poveril zostavením vlády Ivetu Radičovú, podpredsedníčku a volebnú líderku SDKÚ.", "analysis_paragraphs": ["V parlamentných voľbách v júni 2010 zvíťazila strana Smer-SD so 62 mandátmi a strana SDKÚ-DS sa umiestnila na druhom mieste s 28 mandátmi. Následne prezident Ivan Gašparovič poveril predsedu Smeru Roberta Fica zostavením vlády. Tomu sa to však nepodarilo a tak prezident poveril zostavením vlády Ivetu Radičovú, podpredsedníčku a volebnú líderku SDKÚ."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných voľbách", "poveril", "nepodarilo", "poveril"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab4.jsp?lang=sk", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/gasparovic-poveril-fica-zostavenim-vlady.html", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/23-06-2010/rficovi-sa-vladu-zostavit-nepodarilo-prezidentovi-vratil-poverenie.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/166625-gasparovic-poveril-zostavenim-vlady-ivetu-radicovu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:19.592172+00:00"}
{"id": "42638", "numeric_id": 42638, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42638", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...v deň volieb, počas moratória, v celoštátnom denníku, na titulke uverejnili pozmenený hlasovací lístok (...).", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako pravdivý, keďže denník SME skutočne uverejnili v deň konania prvého kola prezidentských volieb (16. marca 2019) na titulnej stránke vydania fiktívny volebný lístok, v ktorom sú mená jednotlivých kandidátov zoradené nesprávne v porovnaní so skutočným volebným lístkom. Správne poradie na tomto lístku majú len prví dvaja kandidáti, ktorými sú Béla Bugár a Zuzana Čaputová. Kriticky sa k tomuto kroku vyjadril aj Šefčovič, ktorý sa na svojej Facebookovej stránke vyjadril takto: \"Denník SME dnes hrubo zasiahol do priebehu prezidentských volieb, keď na titulnej strane zverejnil fiktívny volebný lístok, kde sú posunuté čísla jednotlivých kandidátov. Moje volebné číslo, ktoré je uvedené aj na oficiálnom volebnom lístku, je 11. Je tu jasný zámer uviesť slovenskú verejnosť do omylu. Je smutné, k čomu sa dokážu zapredať niektoré médiá.\" Marošovi Šefčovičovi vymenili jeho skutočné volebné číslo (11) za fiktívne volebné číslo (9). Podobne kriticky sa k tomu vyjadril aj Štefan Harabin, ktorého číslo na fiktívnom volebnom lístku denníka SME taktiež nebolo totožné so skutočným volebným lístkom. Denník SME sa za situáciu ospravedlnil a zdôvodnil nasledovne: \" Ospravedlňujeme sa. Upozorňujeme čitateľov, že na titulnej strane tlačeného vydania denníka SME sme uverejnili ilustračný volebný lístok s menami kandidátov a kandidátok, ktoré sa o post prezidenta ku dňu volieb aj reálne uchádzali. Tým, že sme vyradili kandidátov, ktorí sa medzičasom vzdali, číslovanie kandidátov sa posunulo a ich poradie je preto odlišné v porovnaní so skutočným hlasovacím lístkom.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Maroša Šefčoviča hodnotíme ako pravdivý, keďže denník SME skutočne uverejnili v deň konania prvého kola prezidentských volieb (16. marca 2019) na titulnej stránke vydania fiktívny volebný lístok, v ktorom sú mená jednotlivých kandidátov zoradené nesprávne v porovnaní so skutočným volebným lístkom. Správne poradie na tomto lístku majú len prví dvaja kandidáti, ktorými sú Béla Bugár a Zuzana Čaputová. Kriticky sa k tomuto kroku vyjadril aj Šefčovič, ktorý sa na svojej Facebookovej stránke vyjadril takto: \"Denník SME dnes hrubo zasiahol do priebehu prezidentských volieb, keď na titulnej strane zverejnil fiktívny volebný lístok, kde sú posunuté čísla jednotlivých kandidátov. Moje volebné číslo, ktoré je uvedené aj na oficiálnom volebnom lístku, je 11. Je tu jasný zámer uviesť slovenskú verejnosť do omylu. Je smutné, k čomu sa dokážu zapredať niektoré médiá.\" Marošovi Šefčovičovi vymenili jeho skutočné volebné číslo (11) za fiktívne volebné číslo (9). Podobne kriticky sa k tomu vyjadril aj Štefan Harabin, ktorého číslo na fiktívnom volebnom lístku denníka SME taktiež nebolo totožné so skutočným volebným lístkom. Denník SME sa za situáciu ospravedlnil a zdôvodnil nasledovne: \" Ospravedlňujeme sa. Upozorňujeme čitateľov, že na titulnej strane tlačeného vydania denníka SME sme uverejnili ilustračný volebný lístok s menami kandidátov a kandidátok, ktoré sa o post prezidenta ku dňu volieb aj reálne uchádzali. Tým, že sme vyradili kandidátov, ktorí sa medzičasom vzdali, číslovanie kandidátov sa posunulo a ich poradie je preto odlišné v porovnaní so skutočným hlasovacím lístkom.\""], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["uverejnili"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/1908076-dennik-sme-zasiahol-hrubo-do-prezidentskych-volieb-mysli-si-sefcovic?fbclid=IwAR0UDsh1_adVJMBsQYssW6Gn9qvquQKmet-sUPzzkVjjplGd74oi2o23PwE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:45.653925+00:00"}
{"id": "vr37338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37338", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pani redaktorka, veď navrhli bankovú daň vo výške 35 násobne vyššej, ako zaviedli bankovú daň vo Švédsku...", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou (čo je 37,5 násobne viac ako je tomu vo Švédsku,pozn.). Vo Švédsku banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036%. Ako uvádzame vyššie, poslanci Smeru plánujú predložiť pozmeňujúci návrh na zníženie tejto sumy, pri jej výpočte sa mali pomýliť.", "analysis_paragraphs": ["Smer navrhol zdaniť banky 1,35% sadzbou (čo je 37,5 násobne viac ako je tomu vo Švédsku,pozn.). Vo Švédsku banky do špeciálneho fondu odvádzajú 0,036%. Ako uvádzame vyššie, poslanci Smeru plánujú predložiť pozmeňujúci návrh na zníženie tejto sumy, pri jej výpočte sa mali pomýliť."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Smer navrhol"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/miklos-odmietol-ficov-navrh-zdanit-banky-fpn-/sk_ekonomika.asp?c=A101102_143341_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:30.250779+00:00"}
{"id": "vr14387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14387", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dobre, ale potom poďme k tomu, že v akom stave sme dostali po prvej Ficovej vláde republiku. 8% deficit, za jeden rok sme museli znížiť o 1,6 miliardy eur deficit...", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali aj v O5M12 23. novembra 2014. Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali aj v O5M12 23. novembra 2014. Je pravdou, že deficit v roku 2010 dosiahol takmer 8 % (7,54%). V roku 2011 minuli oproti plánovanému rozpočtu o 1,68 mld. menej. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "oznámila", "narástol", "7,54%", "Eurostat", "miliardy", "TASR", "Eurostat", "bola", "bola"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/506/povolebny-vyvoj-na-slovensku", "http://aktualne.atlas.sk/mmf-slovensku-hrozi-deficit-az-osem-percent/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://aktualne.atlas.sk/deficit-prekroci-5-miliard-eur-co-je-7-8-percenta-hdp/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/statny-rozpocet/prijmy-a-vydavky/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en", "http://cenastatu.sme.sk/km-sr-vm/2011/Eur/diff", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:50.980574+00:00"}
{"id": "vr16769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16769", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...aby nám každé jedno uznesenie prešlo a mali sme podporu starostov a primátorov celého kraja..", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj neposkytuje súhrnný prehľad uznesení z obdobia posledných ôsmich rokov, na základe ktorého by sa dalo jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť, tvrdenie Pavla Freša. Takisto neexistuje relevantný prieskum alebo oficiálny dokument, ktorý by potvrdzoval \"podporu starostov a primátorov z celého kraja\". Vzhľadom na to, že Pavol Frešo mieru podpory nijakým spôsobom nešpecifikoval, nie je možné objektívne zhodnotiť jeho tvrdenie.Výrok Pavla Freša, kandidáta na post predsedu BSK, preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ing. Bc. Pavol Frešo pôsobí vo funkci predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) od roku 2009 (v obdobiach 2009 – 2013 a 2013 – 2017). V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS, v rokoch 2012 – 2016 bol predsedom tejto politickej strany. Pavol Frešo vo svojom výroku tvrdí, že každé jedno uznesenie, o ktorom ako predseda rokoval s poslancami zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), bolo prijaté a že jeho predsedníctvo bolo podporované starostami a primátormi z BSK. Keďže BSK nezverejňuje súhrnný a prehľadný zoznam uznesení počas celých dvoch funkčných období, nevieme jednoznačne overiť výrok. Podporu starostov a primátorov taktiež nie je možné jednoznačne evaluovať, keďže neexistuje prieskum ich preferencie na pozíciu predsedu BSK alebo dokument či vyjadrenie, v ktorom by podstatná časť starostov a primátorov explicitne vyjadrovala podporu aktuálnemu vedeniu župy. Pavol Frešo vo výroku nešpecifikuje počet týchto podporovateľov. Pred regionálnymi voľbami 2013, v ktorých bol druhýkrát zvolený do funkcie predsedu, sa v médiách objavili články, v ktorých dvaja bratislavskí starostovia vyzývajú občanov, aby sa zúčastnili druhého kola volieb a vyjadrujú podporu Pavlovi Frešovi. Podľa agentúrnej správy TASR to bol starosta Vajnor Ján Mrva a starostka Devína Ľubica Kolková. Hľadanie pomocou relevantných kľúčových slov, ktoré by naznačovali podporu alebo konflikt medzi starostami a predsedníctvom BSK, neprinieslo informácie, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali alebo vyvrátili. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj neposkytuje súhrnný prehľad uznesení z obdobia posledných ôsmich rokov, na základe ktorého by sa dalo jednoznačne potvrdiť, či vyvrátiť, tvrdenie Pavla Freša. Takisto neexistuje relevantný prieskum alebo oficiálny dokument, ktorý by potvrdzoval \"podporu starostov a primátorov z celého kraja\". Vzhľadom na to, že Pavol Frešo mieru podpory nijakým spôsobom nešpecifikoval, nie je možné objektívne zhodnotiť jeho tvrdenie.Výrok Pavla Freša, kandidáta na post predsedu BSK, preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ing. Bc. Pavol Frešo pôsobí vo funkci predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) od roku 2009 (v obdobiach 2009 – 2013 a 2013 – 2017). V rokoch 2006 – 2010 pôsobil ako poslanec NR SR za SDKÚ-DS, v rokoch 2012 – 2016 bol predsedom tejto politickej strany. Pavol Frešo vo svojom výroku tvrdí, že každé jedno uznesenie, o ktorom ako predseda rokoval s poslancami zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), bolo prijaté a že jeho predsedníctvo bolo podporované starostami a primátormi z BSK. Keďže BSK nezverejňuje súhrnný a prehľadný zoznam uznesení počas celých dvoch funkčných období, nevieme jednoznačne overiť výrok. Podporu starostov a primátorov taktiež nie je možné jednoznačne evaluovať, keďže neexistuje prieskum ich preferencie na pozíciu predsedu BSK alebo dokument či vyjadrenie, v ktorom by podstatná časť starostov a primátorov explicitne vyjadrovala podporu aktuálnemu vedeniu župy. Pavol Frešo vo výroku nešpecifikuje počet týchto podporovateľov. Pred regionálnymi voľbami 2013, v ktorých bol druhýkrát zvolený do funkcie predsedu, sa v médiách objavili články, v ktorých dvaja bratislavskí starostovia vyzývajú občanov, aby sa zúčastnili druhého kola volieb a vyjadrujú podporu Pavlovi Frešovi. Podľa agentúrnej správy TASR to bol starosta Vajnor Ján Mrva a starostka Devína Ľubica Kolková. Hľadanie pomocou relevantných kľúčových slov, ktoré by naznačovali podporu alebo konflikt medzi starostami a predsedníctvom BSK, neprinieslo informácie, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali alebo vyvrátili. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Ing. Bc. Pavol Frešo", "BSK", "správy"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/clanok/predseda-bsk-289793.aspx", "http://www.region-bsk.sk/obcan.aspx", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislavsky-kraj-volby-vuc-freso/64969-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:33.101627+00:00"}
{"id": "49639", "numeric_id": 49639, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49639", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Napríklad na poslednej diskusii eurovoľbovej pani europoslankyňa Neveďalová v otázke na to, či je za referendum o vystúpení Slovenska a z Európskej únie a povedala áno.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europoslankyňa za Smer-SD Katarína Roth Neveďalová bola 5. júna 2024 hosťkou v predvolebnej diskusii TV JOJ Európske Analýzy 24. Na otázku moderátora, či by podporila referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie, Neveďalová odpovedala : „Áno, ako každé referendum.“ (v čase 0:27 ) Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Europoslankyňa za Smer-SD Katarína Roth Neveďalová bola 5. júna 2024 hosťkou v predvolebnej diskusii TV JOJ Európske Analýzy 24. Na otázku moderátora, či by podporila referendum o vystúpení Slovenska z Európskej únie, Neveďalová odpovedala : „Áno, ako každé referendum.“ (v čase 0:27 ) Výrok Michala Šimečku preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["predvolebnej diskusii TV JOJ", "odpovedala", "0:27"], "url": ["https://joj24.noviny.sk/volby/eurovolby-2024/otazky-pre-kandidatov-do-europskeho-parlamentu/931950-europske-analyzy-24-ako-odpovedali-slovenski-kandidati-do-europskeho-parlamentu", "https://joj24.noviny.sk/volby/eurovolby-2024/otazky-pre-kandidatov-do-europskeho-parlamentu/931950-europske-analyzy-24-ako-odpovedali-slovenski-kandidati-do-europskeho-parlamentu", "https://joj24.noviny.sk/volby/eurovolby-2024/otazky-pre-kandidatov-do-europskeho-parlamentu/931950-europske-analyzy-24-ako-odpovedali-slovenski-kandidati-do-europskeho-parlamentu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:09.644366+00:00"}
{"id": "vr37439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37439", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V Európskej únii túto pomoc môže využiť v tomto roku 20 krajín, 20 krajín o to požiadalo.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europa.eu : \" Riadiaci výbor pre jednotnú organizáciu spoločného trhu hlasoval o plánoch potravinovej pomoci predložených členskými štátmi v rámci Programu pomoci pre osoby v núdzi na rok 2011. Počas roku 2011 bude program využívať 20 členských štátov...\"", "analysis_paragraphs": ["Europa.eu : \" Riadiaci výbor pre jednotnú organizáciu spoločného trhu hlasoval o plánoch potravinovej pomoci predložených členskými štátmi v rámci Programu pomoci pre osoby v núdzi na rok 2011. Počas roku 2011 bude program využívať 20 členských štátov...\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Europa.eu"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/10/1284&format=HTML&aged=1&language=SK&guiLanguage=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:01.017002+00:00"}
{"id": "vr31358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31358", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Inak to nám povedal pán poslanec Hort v roku 2010 po parlamentných voľbách, ktorý povedal \"zvyknite si Smer\". (pozn. - Fico reaguje na Bélu Bugára, ktorý spomína príklad z minulosti, kedy koaličné strany pridelili opozícii posty v parlamente bez rokovania a odkázali im, aby si zvykli).", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico reaguje na okolnosti, za akých bolo v roku 2010 rozdelované posty v parlamente a vo výboroch. Smer vtedy kritizoval vtedajšiu koalíciu z toho, že s nimi o tomto rozdeľovaní nejedná.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico reaguje na okolnosti, za akých bolo v roku 2010 rozdelované posty v parlamente a vo výboroch. Smer vtedy kritizoval vtedajšiu koalíciu z toho, že s nimi o tomto rozdeľovaní nejedná."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval"], "url": ["http://nazory.pravda.sk/je-po-volbach-zvyknite-si-0hb-/sk-nana.asp?c=A100701_094554_sk-nana_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:39.009120+00:00"}
{"id": "vr18257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18257", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Momentálne sa vybudovalo parkovisko na Rudohorskej ulici, prebieha výstavba parkovacích plôch na Povstaleckej ulici v Podlaviciach a ďalšia na Tulskej ulici.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy mesta Banská Bystrica bolo v roku 2017 vybudované parkovisko na Rudohorskej ulici a v súčasnosti sa realizujú stavby parkovísk v častiach Podlavice a Fončorda. Výrok Jána Noska na základe získaných informácií hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy mesta Banská Bystrica bolo v roku 2017 vybudované parkovisko na Rudohorskej ulici a v súčasnosti sa realizujú stavby parkovísk v častiach Podlavice a Fončorda. Výrok Jána Noska na základe získaných informácií hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/US/PA/tlacove-spravy.phtml?id3=132921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:42.248109+00:00"}
{"id": "vr38898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38898", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja nesúhlasím, a to z toho dôvodu, že v dôvodovej správe, pán poslanec, nebola ani čiarka o volebnom práve v Maďarsku, nebola ani čiarka o národno-štátnych záujmoch, vy ste jednoducho to, čo sme pripravili, vy ste len priskočili a podpísali, žiadny dodatok do dôvodovej správy sa nedostal.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V odôvodnení na odvolanie predsedníčky vlády I. Radičovej nie je spomínané volebné právo v Maďarsku, resp. národno-štátne záujmy. (Najmä v zmysle problémovej maďarskej ústavy a zákona o dovjitom občianstve)\n\nAko dôvody na odvolanie premierky I. Radičovej sa uvádza najmä neschopnosť príjmať dôležité ekonomické, sociálne a finančné rozhodnutia. Ako dôvody sa ďalej uvádzajú zvyšovanie zadlžovania SR, zníženie konkurencieschopnosti, pokles reálnych príjmov, spomalovanie hospodárskeho rastu, ako aj stúpajúca inflácia.\n\nĎalšími závažnými dôvodmi sú najmä korupcia a stranícky klientelizmus, pričom sa zdôrazňuje najmä prípad daňového riaditeľstva v Košiciach.\n\nCelé odôvodnenie nájdete v dokumente Návrh na vyslovenie nedôvery (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["V odôvodnení na odvolanie predsedníčky vlády I. Radičovej nie je spomínané volebné právo v Maďarsku, resp. národno-štátne záujmy. (Najmä v zmysle problémovej maďarskej ústavy a zákona o dovjitom občianstve)", "Ako dôvody na odvolanie premierky I. Radičovej sa uvádza najmä neschopnosť príjmať dôležité ekonomické, sociálne a finančné rozhodnutia. Ako dôvody sa ďalej uvádzajú zvyšovanie zadlžovania SR, zníženie konkurencieschopnosti, pokles reálnych príjmov, spomalovanie hospodárskeho rastu, ako aj stúpajúca inflácia.", "Ďalšími závažnými dôvodmi sú najmä korupcia a stranícky klientelizmus, pričom sa zdôrazňuje najmä prípad daňového riaditeľstva v Košiciach.", "Celé odôvodnenie nájdete v dokumente Návrh na vyslovenie nedôvery (.pdf)."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Návrh na vyslovenie nedôvery"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=493"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:09.695862+00:00"}
{"id": "vr40", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr40", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...právnik pán Rado Pala, ktorý mimochodom zastupuje štát v ťažkých procesoch (...).", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Partneri právnickej kancelárie TaylorWessing Slovensko - Andrej Leontiev a Radovan Pala sú známi hlavne ako členovia poradného tímu bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (spoluvytvárali napríklad protischránkový zákon ). Medzi ich mediálne známe prípady patrí napríklad kauza Technopol , kde zastupujú majiteľov Technopolu v spore s Mariánom Kočnerom. Služby Radovana Palu využil aj Banskobystrický samosprávny kraj. Spoločnosť TaylorWessing Slovensko je jednou z najväčších právnických kancelárií na Slovensku a je možné, že štát v nejakých prípadoch zastupuje - tieto prípady však nie sú mediálne známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Partneri právnickej kancelárie TaylorWessing Slovensko - Andrej Leontiev a Radovan Pala sú známi hlavne ako členovia poradného tímu bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (spoluvytvárali napríklad protischránkový zákon ). Medzi ich mediálne známe prípady patrí napríklad kauza Technopol , kde zastupujú majiteľov Technopolu v spore s Mariánom Kočnerom. Služby Radovana Palu využil aj Banskobystrický samosprávny kraj. Spoločnosť TaylorWessing Slovensko je jednou z najväčších právnických kancelárií na Slovensku a je možné, že štát v nejakých prípadoch zastupuje - tieto prípady však nie sú mediálne známe. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["členovia poradného tímu", "protischránkový zákon", "Technopol", "Služby"], "url": ["http://www.zodpovednepodnikanie.sk/clanok/advokati-z-taylorwessing-posuvame-sa-od-kritiky-veci-verejnych-k-spoluvytvaraniu-rieseni/2110", "https://dennikn.sk/1206068/po-roku-menia-protischrankovy-zakon-z-vylepsenia-sa-moze-stat-nepodarok/", "https://www.aktuality.sk/clanok/570219/v-kauze-technopol-ktoru-otvoril-kuciak-pribudli-obvineni/", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/banskobystricky-samospravny-kraj-vedie-studenu-vojnu-autobusovymi-dopravcami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:40.619944+00:00"}
{"id": "vr14093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14093", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "\"Naše zdravotníctvo na tom nie je zle, jeho stav je dobrý.\"", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overili ako \"Výrok týždňa\" pre Denník N. Paška uviedol tento výrok 7. decembra 2015 v rozhovore pre HN TV .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overili ako \"Výrok týždňa\" pre Denník N. Paška uviedol tento výrok 7. decembra 2015 v rozhovore pre HN TV ."], "analysis_date": "2015-12-28", "analysis_sources": {"text": ["\"Výrok týždňa\"", "HN TV", "Health at a Glance", "OECD", "štúdii", "uvádza", "Informácie", "HPI", "TIS", "Liptáka", "Eurostatu", "Health at a Glance", "Eurostatu", "HPI", "Pravda", "štrajky", "MVK"], "url": ["https://dennikn.sk/319127/vyrok-tyzdna-podla-demagog-sk-paska-tom-ake-mame-skvele-zdravotnictvo/", "http://tv.hnonline.sk/aktualne-videa-141/paska-nase-zdravotnictvo-na-tom-nie-je-zle-jeho-stav-je-dobry-997276", "http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en", "http://stats.oecd.org/index.aspx?DataSetCode=HEALTH_STAT", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwiy8d-6y9PJAhWKWRoKHTdpCTYQFggeMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSources%2FSekcie%2FIZP%2Fnavrh-strategickeho-ramca-v-zdravotnictve-pre-roky-2013-2030.pdf&usg=AFQjCNH-yeIah0mzb7RMaeRKf1KF2R6KBA&sig2=Yw6M4gNZf9EAoBp3qFCLIg", "http://www.ineko.sk/ostatne", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-185112?prefixFile=m_", "http://www.hpi.sk/2013/12/analyza-neformalnych-platieb/", "http://www.noviny.sk/c/krimi/korupcia-v-zdravotnictve-kazdy-stvrty-pacient-zaplati-lekarom-nieco-pomimo", "https://www.youtube.com/watch?v=k2jl8rA9MFE", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdph100&language=en", "http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/health-at-a-glance-2015_health_glance-2015-en", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdph100&language=en", "http://www.hpi.sk/2013/09/analyza-cakacich-dob-2013/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/327108-ludom-ide-o-zivot-ale-na-vysetrenie-cakaju-mesiace/", "https://dennikn.sk/306472/takmer-400-sestier-dalo-vypoved-aj-presovskej-nemocnici-inde-vypovede-nehlasia/?ref=in", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370944-prieskum-slovakov-najviac-trapi-nezamestnanost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:35.567181+00:00"}
{"id": "vr17733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17733", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ďalej máme metodicko-analytickú jednotku na sekcii verejnej správy, ktorá má ďalších 50 zamestnancov.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z Analyticko-metodickej jednotky Ministerstva vnútra SR nám boli zaslané nasledujúce informácie: \"V súvislosti s implementáciou reformných opatrení vládneho programu ESO boli vyčlenené štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli pridelené sekcii verejnej správy MV SR na vytvorenie Analyticko-metodickej jednotky, z ktorej sa neskôr vyformoval aj Odbor implementácie projektov. Všetky vytvorené miesta v počte 55 sú plne hradené z fondov EÚ a nemajú dopad na štátny rozpočet .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úlohy analyticko-metodickej jednotky sa týkajú najmä vypracovávania katalógu služieb klientskych centier, koordinácie príprav na ich zariadenie a vybudovanie, monitorovania ich činnosti a efektívnosti, analýzy dopadov legislatívnych zmien na fungovanie klientskych centier alebo napríklad vytváranie metodík zberu štatistických údajov v tejto oblasti či optimalizáciu procesov.", "analysis_paragraphs": ["Z Analyticko-metodickej jednotky Ministerstva vnútra SR nám boli zaslané nasledujúce informácie: \"V súvislosti s implementáciou reformných opatrení vládneho programu ESO boli vyčlenené štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli pridelené sekcii verejnej správy MV SR na vytvorenie Analyticko-metodickej jednotky, z ktorej sa neskôr vyformoval aj Odbor implementácie projektov. Všetky vytvorené miesta v počte 55 sú plne hradené z fondov EÚ a nemajú dopad na štátny rozpočet .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úlohy analyticko-metodickej jednotky sa týkajú najmä vypracovávania katalógu služieb klientskych centier, koordinácie príprav na ich zariadenie a vybudovanie, monitorovania ich činnosti a efektívnosti, analýzy dopadov legislatívnych zmien na fungovanie klientskych centier alebo napríklad vytváranie metodík zberu štatistických údajov v tejto oblasti či optimalizáciu procesov."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Úlohy"], "url": ["https://www.minv.sk/?urad_MV&subor=151234"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:12.978070+00:00"}
{"id": "vr36214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36214", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(Moderátorka: Zrušili ste výstavbu diaľnice zo Žiliny do Martina, ktorá sa mala teda začať na jar roku 2011. Všetko zatiaľ dobre hovorím, hej?) Nezastavili sme, skôr sa mení prístup, ktorý predtým znamenal dominanciu PPP formy, ktorá je naozaj náročná, drahá a komplikovaná a bola aj svojim svojím spôsobom blokovaná hlavne v tej časti prvého balíka, ktorá mala byť od Martina do Prešova.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "De facto sa výstavba nezastavila, pretože ešte ani nezačala,doteraz sa vykonávali len prípravné práce. V prípade prvého balíka PPP vypršala platnosť koncesnej zmluvy a teda zanikla. V prípade tretieho sa vláda rozhodla stavať tento úsek pomocou inej formy financovania ako PPP, s tým, že tunel Višňové sa má začať stavať budúci rok. Napríklad z prvého balíka PPP už prebieha verejná súťaž na výstavbu 18,5 km úseku D1 Hubová-Ivachnová ako uvádza stránka . Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že boli zrušené obidva balíky PPP projektov z ktorých sa úsek Martin - Prešov skladal a je nutné rozbehnúť nové tendre, ktoré výstavbu diaľnice zdržia, je zavádzajúce konštatovať, že výstavba diaľnice nebola zastavená.", "analysis_paragraphs": ["De facto sa výstavba nezastavila, pretože ešte ani nezačala,doteraz sa vykonávali len prípravné práce. V prípade prvého balíka PPP vypršala platnosť koncesnej zmluvy a teda zanikla. V prípade tretieho sa vláda rozhodla stavať tento úsek pomocou inej formy financovania ako PPP, s tým, že tunel Višňové sa má začať stavať budúci rok. Napríklad z prvého balíka PPP už prebieha verejná súťaž na výstavbu 18,5 km úseku D1 Hubová-Ivachnová ako uvádza stránka . Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že boli zrušené obidva balíky PPP projektov z ktorých sa úsek Martin - Prešov skladal a je nutné rozbehnúť nové tendre, ktoré výstavbu diaľnice zdržia, je zavádzajúce konštatovať, že výstavba diaľnice nebola zastavená."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["prvého", "stavať", "stránka"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://www.zsps.eu.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=9961:doprava-rezort-dopravy-a-koncesionar-urovnali-spory-pre-1-balik-ppp-&catid=943:14122010&Itemid=1751"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:18.530831+00:00"}
{"id": "vr27982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27982", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Na súdnictvo sa na Slovensku pozerá ako na niečo, čo je veľmi zlé. Áno, má najnižšiu takú priazeň u občanov.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie I. Gašparoviča je pravdivé, preukázal ho prieskum vykonaný agentúrov IVO. Podľa výsledkov výskumu sú inštitúcie a osoba prezidenta v spojení s dôverou v nich zoradené nasledovne:", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie I. Gašparoviča je pravdivé, preukázal ho prieskum vykonaný agentúrov IVO. Podľa výsledkov výskumu sú inštitúcie a osoba prezidenta v spojení s dôverou v nich zoradené nasledovne:"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:34.927236+00:00"}
{"id": "vr14839", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14839", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "(...) súčasný pomer poslancov máme 81 ku 69.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koaličné strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť majú spolu skutočne 81 poslancov . Nezávislí, ktorí odišli zo strán Sieť a Most-Híd a poslanci opozičných strán SaS, OĽaNO, ĽSNS a Sme rodina predstavujú zvyšných 69 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koaličné strany Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť majú spolu skutočne 81 poslancov . Nezávislí, ktorí odišli zo strán Sieť a Most-Híd a poslanci opozičných strán SaS, OĽaNO, ĽSNS a Sme rodina predstavujú zvyšných 69 poslancov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["81 poslancov", "odišli"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?SectionId=60", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387052-poslanci-beblavy-machackova-a-petrik-vystupili-zo-strany-siet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:53.897585+00:00"}
{"id": "vr34643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34643", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Jedná sa o rozpočte, ale tie kľúčové zákony, ktoré budú mať dopad na občanov tie sa už proste prijali a ten váš malý vynález skazy, ktorý ste si skonštruovali proste dopadne na chrbáty ľudí, lebo im nakladáte a vy, vy pomenúvate samozrejme jednotlivosti ako nárasty cien v jednotlivých oblastiach, ale to dopadne v celku na tých ľudí či ...zvyšovanie cien elektriny...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ohľadom elektriny - Agentúra SITA píše: „Ako informoval Holjenčík, konečná budúcoročná cena elektriny pre domácnosti by sa nemala zvyšovať, ak sa poslanci s novelou stotožnia. Tá by mala po schválení obmedziť zvýhodňovanie najmä solárnych elektrární. \"Tu je skrytý kľúč, ako budú vyzerať koncové ceny elektriny. Je však vysoko pravdepodobné, že cena sa nebude výrazne voči tomuto roku meniť,\" dodal Holjenčík.“ Spomínanú novelu, ktorá ešte nie je schválená nájdete tu . V dôvodovej správe sa uvádza: „Novela upravuje podmienky, ktoré obsahuje súčasný zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré sa týkajú sa súčasnej podpory, ktorá by mohla viesť k značným dosahom na ceny elektriny pre odberateľov.“ Ďalej sa píše „...prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie.“ „Vzhľadom na nepredikovateľnosť slnečnej energie je potrebné znížiť hranicu prebratia zodpovednosti za odchýlku výrobcom, aby sa znížil dosah na cenu elektriny.“", "analysis_paragraphs": ["Ohľadom elektriny - Agentúra SITA píše: „Ako informoval Holjenčík, konečná budúcoročná cena elektriny pre domácnosti by sa nemala zvyšovať, ak sa poslanci s novelou stotožnia. Tá by mala po schválení obmedziť zvýhodňovanie najmä solárnych elektrární. \"Tu je skrytý kľúč, ako budú vyzerať koncové ceny elektriny. Je však vysoko pravdepodobné, že cena sa nebude výrazne voči tomuto roku meniť,\" dodal Holjenčík.“ Spomínanú novelu, ktorá ešte nie je schválená nájdete tu . V dôvodovej správe sa uvádza: „Novela upravuje podmienky, ktoré obsahuje súčasný zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktoré sa týkajú sa súčasnej podpory, ktorá by mohla viesť k značným dosahom na ceny elektriny pre odberateľov.“ Ďalej sa píše „...prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie.“ „Vzhľadom na nepredikovateľnosť slnečnej energie je potrebné znížiť hranicu prebratia zodpovednosti za odchýlku výrobcom, aby sa znížil dosah na cenu elektriny.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra SITA", "tu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ceny-energii-pre-domacnosti-nie-su-e/260328-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3470"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:34.171876+00:00"}
{"id": "vr29553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29553", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Znovu sa im zvyšujú odvody o prvého, od prvého júla, to je úplná katastrofa z pohľadu živnostníka, čo sa deje.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1.júla 2015 sa oproti minulému roku odvody zvyšujú, a to aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. V roku 2014 bola výška odvodov stanovená podľa minimálneho ročného príjmu 4 830 eur (12 x 402,50 eur = 4 830,00 eur). Kým v roku 2014 bol minimálny vymeriavací základ 402,5 eur v tomto roku už vzrástol na 412 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od 1.júla 2015 sa oproti minulému roku odvody zvyšujú, a to aj pre samostatne zárobkovo činné osoby. V roku 2014 bola výška odvodov stanovená podľa minimálneho ročného príjmu 4 830 eur (12 x 402,50 eur = 4 830,00 eur). Kým v roku 2014 bol minimálny vymeriavací základ 402,5 eur v tomto roku už vzrástol na 412 eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej poisťovne:", "Trend"], "url": ["http://www.socpoist.sk/tabulka-platenia-poistneho-od-1-januara-2015/55433s", "http://blog.etrend.sk/zuzana-kollarova/co-by-ste-mali-vediet-o-zmenach-v-odvodoch-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:55.387662+00:00"}
{"id": "42250", "numeric_id": 42250, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42250", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ukrajinská ústava z roku 1990 predpokladala a to si môžete prečítať, lebo ona nezanikla, že Krym je autonómna republika v rámci Ukrajiny.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V ukrajinskej ústave z roku 1996 sa naozaj píše, že Krym tvorí v rámci Ukrajiny autonómnu republiku. Naopak tá z roku 1990 (už neplatná) spomína Krym len ako jeden regiónov bez autonómnych právomocí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV článku 134 ukrajinskej ústavy sa píše: “Autonómna republika Krym tvorí neoddeliteľnú ústavodarnú časť Ukrajiny a má kompetenciu rozhodovať vo veciach v rámci medzí určených Ústavou Ukrajiny.” Do roku 1996 platila na Ukrajine Ústava z roku 1978. V jej verzii z roku 1990 ( originál v ukrajinčine) sa Krym spomína len ako jeden z regiónov a nie sú mu pridelené žiadne autonómne právomoci. Ukrajina prijala novú ústavu ako posledná z krajín bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1996, päť rokov po vyhlásení nezávislosti v roku 1991.", "analysis_paragraphs": ["V ukrajinskej ústave z roku 1996 sa naozaj píše, že Krym tvorí v rámci Ukrajiny autonómnu republiku. Naopak tá z roku 1990 (už neplatná) spomína Krym len ako jeden regiónov bez autonómnych právomocí. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V článku 134 ukrajinskej ústavy sa píše: “Autonómna republika Krym tvorí neoddeliteľnú ústavodarnú časť Ukrajiny a má kompetenciu rozhodovať vo veciach v rámci medzí určených Ústavou Ukrajiny.” Do roku 1996 platila na Ukrajine Ústava z roku 1978. V jej verzii z roku 1990 ( originál v ukrajinčine) sa Krym spomína len ako jeden z regiónov a nie sú mu pridelené žiadne autonómne právomoci. Ukrajina prijala novú ústavu ako posledná z krajín bývalého Sovietskeho zväzu v roku 1996, päť rokov po vyhlásení nezávislosti v roku 1991."], "analysis_date": "2019-02-14", "analysis_sources": {"text": ["ukrajinskej", "originál", "posledná"], "url": ["https://en.wikisource.org/wiki/Constitution_of_Ukraine,_1996", "https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%82%D1%83%D1%86%D1%96%D1%8F_(%D0%9E%D1%81%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%97%D0%B0%D0%BA%D0%BE%D0%BD)_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D1%97_%D0%A0%D0%A1%D0%A0_1978_%D1%80./1990", "https://www.unian.info/society/1389415-ukraine-celebrating-20th-anniversary-of-constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:14.354527+00:00"}
{"id": "vr16049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16049", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...politickej strany, ktorá na svojej kandidátke dotiahla do Národnej rady registrovaného príslušníka ŠTB, registrovaného príslušníka (Jána Budaja pozn.)", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa životopisu Jána Budaja na stránkach Ústavu pamäti národa, v roku 1990, skutočne, na verejnosť prenikli správy o jeho údajne spolupráci s ŠtB. Tá zaevidovala Budaja už na začiatku 70.rokov a väčšinu času bol vedený ako \"nepriateľská osoba\" . V jedno obdobie bol, ale preevidovaný do kategórie tajný spolupracovník. Ďalšie dokumenty sa v archívoch nenachádzajú a podľa životopisu boli účelne z archívov vytiahnuté. Ako je podotknuté na webstránke UPN, mnohé ďalšie dokumenty poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. Budaj obvinenia dlhodobo odmieta, aj keď spočiatku priznal , že spoluprácu podpísal, aby mohol získať pas, ale aktívne nikdy nespolupracoval. Keďže nijaké iné dokumenty spoluprácu Budaja s ŠtB nepotvrdili, výrok hodnotíme ako zavádzanie. Ján Budaj sa narodil v roku 1952 v Bratislave. Po strednej škole sa neúspešne pokúsil prejsť cez železnú oponu. Z vysokej školy bol vylúčený s odôvodnením, že nemal dostatočné politické predpoklady pre povolanie učiteľa. Pracoval ako kurič a pomocný pracovník v rôznych podnikoch, venoval sa organizovaniu nezávislej kultúry, spolupracoval s tajnou cirkvou, angažoval sa ako aktivista a organizátor rôznych protirežimových aktivít. Za svoje aktivity bol Budaj pod dozorom Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ho snažila zdiskreditovať. V novembri 1989 vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, od januára bol jeho predsedom. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal poslanecký mandát a stal sa prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady. V posledný deň volieb, v ktorých VPN zvíťazila, Budaj z kandidátky odstúpil. Na verejnosť prenikla informácia , že jeho meno je zaregistrované medzi spolupracovníkmi ŠtB. ŠtB údajne zaregistrovala Budaja ako agenta v roku 1979 pod krycím menom Domovník. V rovnakom čase, však na neho viedla ďalšie dva spisy, v jednom bol uvedený ako preverovaná osoba v ďalšom ako nepriateľská osoba. Ján Budaj sa pred správami bráni. Ešte v roku 2008 pre denník SME povedal, že častou praktikou ŠtB tkz. fingované verbovky , keď zapísaný agent alebo spolupracovník o spolupráci nič nevedel. O tejto praktike vypovedali aj bývalí príslušníci ŠtB. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu Jána Budaja na stránkach Ústavu pamäti národa, v roku 1990, skutočne, na verejnosť prenikli správy o jeho údajne spolupráci s ŠtB. Tá zaevidovala Budaja už na začiatku 70.rokov a väčšinu času bol vedený ako \"nepriateľská osoba\" . V jedno obdobie bol, ale preevidovaný do kategórie tajný spolupracovník. Ďalšie dokumenty sa v archívoch nenachádzajú a podľa životopisu boli účelne z archívov vytiahnuté. Ako je podotknuté na webstránke UPN, mnohé ďalšie dokumenty poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. Budaj obvinenia dlhodobo odmieta, aj keď spočiatku priznal , že spoluprácu podpísal, aby mohol získať pas, ale aktívne nikdy nespolupracoval. Keďže nijaké iné dokumenty spoluprácu Budaja s ŠtB nepotvrdili, výrok hodnotíme ako zavádzanie. Ján Budaj sa narodil v roku 1952 v Bratislave. Po strednej škole sa neúspešne pokúsil prejsť cez železnú oponu. Z vysokej školy bol vylúčený s odôvodnením, že nemal dostatočné politické predpoklady pre povolanie učiteľa. Pracoval ako kurič a pomocný pracovník v rôznych podnikoch, venoval sa organizovaniu nezávislej kultúry, spolupracoval s tajnou cirkvou, angažoval sa ako aktivista a organizátor rôznych protirežimových aktivít. Za svoje aktivity bol Budaj pod dozorom Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ho snažila zdiskreditovať. V novembri 1989 vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu, od januára bol jeho predsedom. Po prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal poslanecký mandát a stal sa prvým podpredsedom Slovenskej národnej rady. V posledný deň volieb, v ktorých VPN zvíťazila, Budaj z kandidátky odstúpil. Na verejnosť prenikla informácia , že jeho meno je zaregistrované medzi spolupracovníkmi ŠtB. ŠtB údajne zaregistrovala Budaja ako agenta v roku 1979 pod krycím menom Domovník. V rovnakom čase, však na neho viedla ďalšie dva spisy, v jednom bol uvedený ako preverovaná osoba v ďalšom ako nepriateľská osoba. Ján Budaj sa pred správami bráni. Ešte v roku 2008 pre denník SME povedal, že častou praktikou ŠtB tkz. fingované verbovky , keď zapísaný agent alebo spolupracovník o spolupráci nič nevedel. O tejto praktike vypovedali aj bývalí príslušníci ŠtB. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["životopisu", "priznal", "neúspešne", "informácia", "SME"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-jan-budaj-1952/", "http://www.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/nezmar.html", "http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=170", "http://www.pluska.sk/plus7dni/zaujalo-nas/nezmar.html", "https://domov.sme.sk/c/3797200/budaj-v-stb-sa-kradlo-a-znasilnovalo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:40.366482+00:00"}
{"id": "49984", "numeric_id": 49984, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49984", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Bude to mať obrovské dopady na Slovensko (pozn.: clá USA), až také, že si to dnes ťažko len vieme predstaviť a dopočítať. Centrálna banka hovorí o 2,7 % HDP do roku 27, o ktoré týmto prídeme, hovorí o 20 000 ohrozených pracovných miest, pretože na Slovensku nejde len o tie clá voči Európskej únii ako také, ale o clá 25 % na automobily a časti a dielce. ", "statement_date": "2025-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná banka Slovenska odhaduje, že zavedenie 25 % cla na import automobilového sektoru do USA môže mať dopad na pokles HDP až o 2,7 % do roku 2027 a ohrozuje 20 000 pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nUSA 26. marca 2025 oznámilo clá vo výške 25% na odvoz osobných automobilov a ich častí z EÚ. Od apríla 2025 budú platiť na automobily, od mája 2025 aj na kľúčové komponenty . Trumpova administratíva zároveň 2. apríla 2025 ohlásila zavedenie 20-percentné clá na dovoz z EÚ, ktoré 9. apríla 2025 pozastavila na 90 dní.\n\nAutomobilová výroba tvorí významnú časť slovenského hospodárstva a vývozu. Tento sektor tvorí približne 13% HDP a významnú časť exportu. Na našom území pôsobia významní výrobcovia ako Volkswagen, Kia či Jaguar Land Rover, pričom celý sektor zamestnáva desaťtisíce ľudí. Automobilky Volkswagen a Jaguar Land Rover vyvážajú autá aj priamo do USA. Objem vývozu automobilov do USA tvoril v roku 2024 6,3 miliardy USA.\n\nPodľa výpočtov Národnej banky Slovenska by v prípade rozsiahlej obchodnej vojny, ktorej súčasťou by boli aj tieto clá, mohlo Slovensko do roku 2027 zaznamenať pokles o 2,7% HDP. Okrem toho by mohlo dôjsť k strate až 20 tisíc pracovných miest, najmä v sektoroch závislých od exportu do USA. Inštitút finančnej politiky uvádza , že americký dopyt ovplyvňuje približne 2,4% slovenského HDP a generuje približne 70 tisíc pracovných miest.\n\nOhrozenie sa podľa odborníkov netýka len finálneho exportu automobilov, ale aj celého komplexného výrobného reťazca, teda od výrobcov komponentov až po logistiku a subdodávateľov.", "analysis_paragraphs": ["Národná banka Slovenska odhaduje, že zavedenie 25 % cla na import automobilového sektoru do USA môže mať dopad na pokles HDP až o 2,7 % do roku 2027 a ohrozuje 20 000 pracovných miest. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "USA 26. marca 2025 oznámilo clá vo výške 25% na odvoz osobných automobilov a ich častí z EÚ. Od apríla 2025 budú platiť na automobily, od mája 2025 aj na kľúčové komponenty . Trumpova administratíva zároveň 2. apríla 2025 ohlásila zavedenie 20-percentné clá na dovoz z EÚ, ktoré 9. apríla 2025 pozastavila na 90 dní.", "Automobilová výroba tvorí významnú časť slovenského hospodárstva a vývozu. Tento sektor tvorí približne 13% HDP a významnú časť exportu. Na našom území pôsobia významní výrobcovia ako Volkswagen, Kia či Jaguar Land Rover, pričom celý sektor zamestnáva desaťtisíce ľudí. Automobilky Volkswagen a Jaguar Land Rover vyvážajú autá aj priamo do USA. Objem vývozu automobilov do USA tvoril v roku 2024 6,3 miliardy USA.", "Podľa výpočtov Národnej banky Slovenska by v prípade rozsiahlej obchodnej vojny, ktorej súčasťou by boli aj tieto clá, mohlo Slovensko do roku 2027 zaznamenať pokles o 2,7% HDP. Okrem toho by mohlo dôjsť k strate až 20 tisíc pracovných miest, najmä v sektoroch závislých od exportu do USA. Inštitút finančnej politiky uvádza , že americký dopyt ovplyvňuje približne 2,4% slovenského HDP a generuje približne 70 tisíc pracovných miest.", "Ohrozenie sa podľa odborníkov netýka len finálneho exportu automobilov, ale aj celého komplexného výrobného reťazca, teda od výrobcov komponentov až po logistiku a subdodávateľov."], "analysis_date": "2025-04-16", "analysis_sources": {"text": ["oznámilo", "komponenty", "ohlásila", "pozastavila", "tvorí", "vyvážajú", "Objem", "výpočtov", "uvádza", "Ohrozenie"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/986961/trump-uvalil-25-percentne-cla-na-auta-zo-zahranicia-od-aprila-zdrazie-kazde-vozidlo-vyrobene-mimo-usa", "https://nbs.sk/obchodne-vojny/#:~:text=O%C2%A0mesiac%20nesk%C3%B4r%20sa%20clo%20roz%C5%A1%C3%ADri%20aj%20na%20k%C4%BE%C3%BA%C4%8Dov%C3%A9%20komponenty%2C%20ako%20s%C3%BA%20motory%20%C4%8Di%C2%A0bat%C3%A9rie.", "https://www.aktuality.sk/clanok/BHTaBfD/donald-trump-oznamil-reciprocne-cla-na-dovoz-tovaru-z-eu-vo-vyske-20-percent/", "https://www.ta3.com/clanok/989191/trump-pozastavil-cla-pre-vacsinu-krajin-pri-cine-vsak-este-viac-pritvrdil-sadzby-zvysil-na-125-percent", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/875307-kostru-slovenskej-ekonomiky-caka-historicky-prerod-ak-sa-nepodari-o-pracu-mozu-prist-desattisice-ludi", "https://www.ta3.com/clanok/987007/trumpove-25-percentne-cla-zabolia-aj-nas-slovensko-je-v-prvej-desiatke-vyvozcov-aut-do-usa", "https://www.ta3.com/clanok/987007/trumpove-25-percentne-cla-zabolia-aj-nas-slovensko-je-v-prvej-desiatke-vyvozcov-aut-do-usa", "https://nbs.sk/obchodne-vojny/", "https://ifp.sk/nieco-na-preclenie-monitor-8-2025/", "https://www.teraz.sk/spravy/analytici-nbs-obchodne-vojny-nemaju-v/865850-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:12.629456+00:00"}
{"id": "vr34127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34127", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad Nemecko, ktoré pôvodne malo mať hospodársky rast vyšší ako 1,3 %, už dnes hovorí o raste iba 0,3 %.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico právne uvádza, že hospodársky rast Nemecka bude v roku 2013 podla najnovších prognóz na úrovni 0,3% HDP. Taktiež je pravdou, že v roku 2013 mal byt vyšší ako 1,3% HDP, ale v decembri 2012 bol znížený na úroven 0,4% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico právne uvádza, že hospodársky rast Nemecka bude v roku 2013 podla najnovších prognóz na úrovni 0,3% HDP. Taktiež je pravdou, že v roku 2013 mal byt vyšší ako 1,3% HDP, ale v decembri 2012 bol znížený na úroven 0,4% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["WSJ", "Bundesbank", "Guardian", "Bloomberg", "správa"], "url": ["http://online.wsj.com/article/BT-CO-20130610-700983.html", "http://www.bundesbank.de/Redaktion/EN/Pressemitteilungen/BBK/2013/2013_06_07_new_bundesbank_projection.html?view=render[Druckversion]", "http://www.guardian.co.uk/business/2012/dec/07/germany-slashes-growth-forecasts", "http://www.bloomberg.com/news/2012-12-07/bundesbank-slashes-2013-german-growth-forecast-to-0-4-on.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05062013-BP/EN/2-05062013-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:23.120296+00:00"}
{"id": "vr38591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38591", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Prichádzame tiež s vlastným návrhom...ktorý v istých črtách je veľmi podobný, pretože tak isto vytvárame prázdne dva, dva prázdne fondy negarantované, kde, kde klient, kde sporiteľ, ktorý vie a chce, môže proste odísť a môže investovať a dosahovať väčšie výnosy.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci za Smer-SD Pociatek, Kažimír a Ondruš predložili do parlamentu návrh zákona (.doc) o starobnom dôchodkovom sporení, pricom sa v dôvodovej správe (.doc) k tomuto návrhu zákona píše: \"Základom navrhovaných zmien je zachovanie troch existujúci dôchodkových fondov s garanciami (k názvu rastového, vyváženého a konzervatívneho fondu sa pridáva prívlastok 'garantovaný'), vrátane výšky a štruktúry poplatkov a vytvorenie dvoch nových fondov - zmiešaného a indexového fondu bez garancií , do ktorých sporitelia budú môct presúvat cast svojich úspor z garantovaných fondov.\"", "analysis_paragraphs": ["Poslanci za Smer-SD Pociatek, Kažimír a Ondruš predložili do parlamentu návrh zákona (.doc) o starobnom dôchodkovom sporení, pricom sa v dôvodovej správe (.doc) k tomuto návrhu zákona píše: \"Základom navrhovaných zmien je zachovanie troch existujúci dôchodkových fondov s garanciami (k názvu rastového, vyváženého a konzervatívneho fondu sa pridáva prívlastok 'garantovaný'), vrátane výšky a štruktúry poplatkov a vytvorenie dvoch nových fondov - zmiešaného a indexového fondu bez garancií , do ktorých sporitelia budú môct presúvat cast svojich úspor z garantovaných fondov.\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "dôvodovej správe"], "url": ["http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356903", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=356904"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:17.129209+00:00"}
{"id": "vr15760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15760", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Realizáciou projektov financovaných v rámci Operačného programu Integrovaná Infraštruktúra sa v rokoch 2016 až 2020 zabezpečí rozvoj a modernizácia dunajských prístavov a zlepší splavnosť Dunaja. Aj tieto opatrenia môžu napomôcť príprave podmienok pre zriadenie národného vodného dopravcu.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekty Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) zahŕňajú okrem obnovy cestných a železničných sietí aj vodné toky. Jednou z priorít aktuálne platnej stratégie OPII je práve modernizácia dunajských prístavov a jeho lepšia splavnosť. No v rámci OPII ešte vláda nepodnikla konkrétne kroky, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.\n\nOperačný program Integrovaná infraštruktúra je zameraný na dve priority. Hlavnou prioritou s väčšinou alokácie je podpora budovania európskych a vnútroštátnych cestných a železničných dopravných koridorov, obnova vozového parku železničnej a mestskej verejnej dopravy a podpora budovania vodných ciest. Druhou prioritou je rozvoj infraštruktúry informačných technológií a zlepšovanie kvality IKT služieb na Slovensku. Celková alokácia na program je 3,96 mld. eur. V rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je pre projekty na rozvoj, modernizáciu a rekonštrukciu infraštruktúry vodnej cesty Dunaj a modernizáciu a rozvoj infraštruktúry verejného prístavu v Bratislave vyčlenených 379 235 295 eur (zdroje EÚ + národné spolufinancovanie).\n\nV programe sa o cieľoch píše nasledovne ( pdf. s. 11, s. 59 ): \"dobudovaním a zmodernizovaním infraštruktúry verejných prístavov na Dunaji sa podnieti oživenie a ďalší rozvoj vodnej dopravy, vytvoria sa podmienky pre rast prepravných výkonov, prispeje sa k rozvoju hospodárstva a zamestnanosti, pričom plánované aktivity budú mať priaznivý vplyv predovšetkým na celý priľahlý podunajský región. Zároveň podporou vodnej dopravy dôjde k rozvoju bezpečného a environmentálne priaznivého dopravného módu. (...) V Strategickom pláne bola pre oblasť rozvoja vodnej dopravy určená vízia modernej, bezpečnej a integrovanej infraštruktúry a prevádzky vodnej dopravy. Pre dosiahnutie tejto vízie boli definované strategické ciele zamerané na rozvoj, modernizáciu a rekonštrukciu infraštruktúry vodných ciest a údržbu, obnovu, modernizáciu a rozvoj infraštruktúry verejných prístavov. Dunaj ako vodná cesta medzinárodného významu by mala podľa medzinárodnej klasifikácie vnútrozemských vodných ciest zabezpečiť určitú dopravnú výkonnosť minimálne 300 dní v roku podľa kritérií EHK OSN a Dunajskej komisie.\"\n\nZákladné ciele projektu sú zhrnuté do nasledujúcich bodov ( .pdf s. 60 ):\n\n\"1. Nárast nákladnej prepravy na rieke o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010,\n\n2. Vyriešiť prekážky splavnosti, berúc do úvahy špecifické charakteristiky jednotlivých úsekov Dunaja,\n\n3. Vybudovať efektívne multimodálne terminály v prístavoch pozdĺž Dunaja,\n\n4. Implementovať harmonizované Riečne informačné služby (RIS) na Dunaji.\"", "analysis_paragraphs": ["Projekty Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) zahŕňajú okrem obnovy cestných a železničných sietí aj vodné toky. Jednou z priorít aktuálne platnej stratégie OPII je práve modernizácia dunajských prístavov a jeho lepšia splavnosť. No v rámci OPII ešte vláda nepodnikla konkrétne kroky, preto sľub hodnotíme ako nesplnený.", "Operačný program Integrovaná infraštruktúra je zameraný na dve priority. Hlavnou prioritou s väčšinou alokácie je podpora budovania európskych a vnútroštátnych cestných a železničných dopravných koridorov, obnova vozového parku železničnej a mestskej verejnej dopravy a podpora budovania vodných ciest. Druhou prioritou je rozvoj infraštruktúry informačných technológií a zlepšovanie kvality IKT služieb na Slovensku. Celková alokácia na program je 3,96 mld. eur. V rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra je pre projekty na rozvoj, modernizáciu a rekonštrukciu infraštruktúry vodnej cesty Dunaj a modernizáciu a rozvoj infraštruktúry verejného prístavu v Bratislave vyčlenených 379 235 295 eur (zdroje EÚ + národné spolufinancovanie).", "V programe sa o cieľoch píše nasledovne ( pdf. s. 11, s. 59 ): \"dobudovaním a zmodernizovaním infraštruktúry verejných prístavov na Dunaji sa podnieti oživenie a ďalší rozvoj vodnej dopravy, vytvoria sa podmienky pre rast prepravných výkonov, prispeje sa k rozvoju hospodárstva a zamestnanosti, pričom plánované aktivity budú mať priaznivý vplyv predovšetkým na celý priľahlý podunajský región. Zároveň podporou vodnej dopravy dôjde k rozvoju bezpečného a environmentálne priaznivého dopravného módu. (...) V Strategickom pláne bola pre oblasť rozvoja vodnej dopravy určená vízia modernej, bezpečnej a integrovanej infraštruktúry a prevádzky vodnej dopravy. Pre dosiahnutie tejto vízie boli definované strategické ciele zamerané na rozvoj, modernizáciu a rekonštrukciu infraštruktúry vodných ciest a údržbu, obnovu, modernizáciu a rozvoj infraštruktúry verejných prístavov. Dunaj ako vodná cesta medzinárodného významu by mala podľa medzinárodnej klasifikácie vnútrozemských vodných ciest zabezpečiť určitú dopravnú výkonnosť minimálne 300 dní v roku podľa kritérií EHK OSN a Dunajskej komisie.\"", "Základné ciele projektu sú zhrnuté do nasledujúcich bodov ( .pdf s. 60 ):", "\"1. Nárast nákladnej prepravy na rieke o 20 % do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010,", "2. Vyriešiť prekážky splavnosti, berúc do úvahy špecifické charakteristiky jednotlivých úsekov Dunaja,", "3. Vybudovať efektívne multimodálne terminály v prístavoch pozdĺž Dunaja,", "4. Implementovať harmonizované Riečne informačné služby (RIS) na Dunaji.\""], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Operačný program Integrovaná infraštruktúra", "rekonštrukciu infraštruktúry vodnej cesty Dunaj", "pdf. s. 11, s. 59", ".pdf s. 60", "prepojenie"], "url": ["http://www.minv.sk/?ros_esif_strategie_op_ii", "http://www.opii.gov.sk/index.php?id=vodna-doprava", "http://www.opii.gov.sk/download/d/OP_Integrovana_infrastruktura.pdf", "http://www.opii.gov.sk/download/d/OP_Integrovana_infrastruktura.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/418476-slovensko-sa-pripojilo-k-projektu-kanalu-dunaj-odra-labe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:07.943700+00:00"}
{"id": "48203", "numeric_id": 48203, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48203", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Dokonca ste oddlžili vlastného oligarchu 100 miliónmi pána Širokého. (Smer-SD počas svojej vlády, pozn.)", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poukazuje na kauzu firmy Váhostav z roku 2015, ktorú vlastnil oligarcha Juraj Široký. Ten sa k vlastníctvu priznal až v roku 2017, potom, ako firma dostala pokutu 200 000 za to, že odmietla doložiť skutočných vlastníkov. Táto stavebná firma dlhovala veriteľom viac než 100 miliónov eur. Napriek finančným problémom dostal Váhostav zákazku na výstavbu úseku diaľnice D1. Vláda Roberta Fica sa koncom apríla 2015 rozhodla Váhostavu pomôcť novelou Obchodného zákonníka, vďaka ktorej časť dlhov prevzal štát cez Slovenskú reštrukturalizačnú spoločnosť.\n\nNásledne mal Váhostav tieto dlhy štátu naspäť splatiť. Minulý rok (2021) sa na plnenie týchto záväzkov pýtali zástupcov Váhostavu novinári z Aktuality.sk, a tí tvrdili, že budú všetky splatené.\n\nVláda SMERu teda v roku 2015 skutočne oddlžila Širokého firmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNevieme jednoznačne dokázať, že išlo o \"oligarchu Smeru\", túto časť výroku považujeme za politické hodnotenie, nie faktický výrok. Široký bol so SMERom spájaný ešte za prvej Ficovej vlády. Už odvtedy toto prepojenie odmietal , hoci priznal, že sa so Širokým pozná. Rozprával sa o ňom aj s Jaroslavom Haščákom na nahrávke z kauzy Gorila.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poukazuje na kauzu firmy Váhostav z roku 2015, ktorú vlastnil oligarcha Juraj Široký. Ten sa k vlastníctvu priznal až v roku 2017, potom, ako firma dostala pokutu 200 000 za to, že odmietla doložiť skutočných vlastníkov. Táto stavebná firma dlhovala veriteľom viac než 100 miliónov eur. Napriek finančným problémom dostal Váhostav zákazku na výstavbu úseku diaľnice D1. Vláda Roberta Fica sa koncom apríla 2015 rozhodla Váhostavu pomôcť novelou Obchodného zákonníka, vďaka ktorej časť dlhov prevzal štát cez Slovenskú reštrukturalizačnú spoločnosť.", "Následne mal Váhostav tieto dlhy štátu naspäť splatiť. Minulý rok (2021) sa na plnenie týchto záväzkov pýtali zástupcov Váhostavu novinári z Aktuality.sk, a tí tvrdili, že budú všetky splatené.", "Vláda SMERu teda v roku 2015 skutočne oddlžila Širokého firmu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Nevieme jednoznačne dokázať, že išlo o \"oligarchu Smeru\", túto časť výroku považujeme za politické hodnotenie, nie faktický výrok. Široký bol so SMERom spájaný ešte za prvej Ficovej vlády. Už odvtedy toto prepojenie odmietal , hoci priznal, že sa so Širokým pozná. Rozprával sa o ňom aj s Jaroslavom Haščákom na nahrávke z kauzy Gorila."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["kauzu", "priznal", "odmietla", "spájaný", "odmietal", "Rozprával"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/862076/splati-sirokeho-vahostav-dlhy-z-minulosti-pandemia-ho-vraj-nezastavi/", "https://www.markiza.sk/spravy/domace/1855048_juraj-siroky-sa-priznal-ze-vlastni-vahostav", "https://www.tyzden.sk/politika/49993/kto-strazi-sirokeho-peniaze/", "https://www.sme.sk/c/3501049/cez-smer-ma-vplyv-niekolko-podnikatelov.html", "https://dennikn.sk/101349/fico-ja-siroky-zabavam-sa-vyroky-premiera-o-podnikatelovi-sirokom/", "https://slovensko.hnonline.sk/2024970-gorila-ako-sa-hascak-s-ficom-bavili-o-sirokom-a-poorovi-zvukova-nahravka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:26.951658+00:00"}
{"id": "49938", "numeric_id": 49938, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49938", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...prakticky bez akýchkoľvek legálnych príjmov si kúpiť byt v tej istej lokalite ako viacnásobný premiér (...) môže len Monika Tódová.", "statement_date": "2025-03-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenia o Tódovej majetkových pomeroch, podľa ktorých si nemôže dovoliť kúpiť svoj byt, už súd v minulosti označil za neúplné a zavádzajúce. Okresný súd Bratislava I vydal neodkladné opatrenie proti dezinformačnému portálu Hlavný denník a nariadil mu zmazanie článku, v ktorom písal o nadhodnotenej cene bytu a naopak neúplných príjmoch novinárky aj jej exmanžela. Súd skonštatoval, že podhodnotenie ich príjmov je účelové a nepravdivé, keďže Hlavný denník zverejňoval len čiastkový základ dane bez zohľadnenia ďalších príjmov. Neodkladné opatrenie neskôr potvrdil aj Krajský súd. Napriek tomu dezinformačné médiá pravidelne šíria túto nepravdivú informáciu, ktorú v blogu použil aj premiér Robert Fico. Jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nStránka portálu Badatel.net na Facebooku tvrdí , že “Tódová z Denníka N stále nevie vysvetliť, ako sa dá kúpiť byt pod Slavínom za 450 000 € pri plate s mužom dokopy 1300 €.”\n\nInformáciu o byte na Slavíne a údajnom plate novinárov Moniky Tódovej a jej vtedajšieho manžela Mireka Tódu pôsobiacich v Denníku N priniesol Hlavný denník v dnes už zmazanom článku z 2. marca 2021 s názvom “Novinárka Tódová s manželom si žijú nad pomery. Majú byt v lokalite Počiatka a Suchobu”. V článku uviedla autorka Aneta Leitmanová (nie je jasné, či ide o skutočnú osobu alebo pseudonym) údajnú hodnotu bytu 400 000 eur aj údajný plat Tódovcov v rokoch 2015 a 2016 vo výške 1 085 a 1 281 eur. Byt sa nachádza v lokalite Slavín, kde majú vily a rezidencie mnohé veľvyslanectvá, ale napríklad aj bývalý minister Ján Počiatek a podnikateľ Michal Suchoba , ktorý sa priznal a spolupracuje (video) s políciou v korupčnej kauze Mýtnik.\n\nHlavný denník je na zozname nedôveryhodných stránok portálu konspiratori.sk . V minulosti zverejňoval nepravdivé informácie o pandémii, vojne na Ukrajine , ale aj konšpirácie o Novom svetovom poriadku či Putinov prejav. Badatel.net sa podľa portálu konšpirátori.sk takmer výhradne venuje rôznym článkom odkazujúcim na zázračné liečby a moderné šarlatánstvo, v minulosti napríklad zverejnil vymyslený záver štúdie o noseniu rúšok.\n\nMonika Tódová a Mirek Tóda v reakcii na článok spolu s vydavateľstvom N Press (vydáva Denník N ), podali žalobu na ochrany osobnosti, nemajetkovej ujmy a ochrany dobrej povesti na občianske združenie Verbina, ktoré prevádzkuje portál Hlavný denník. Tódovci sa žalobou bránili voči obvineniu, že byt získali z nelegálnych príjmov, Denník N sa ohradil voči tvrdeniu v článku, že dáva novinárom peniaze načierno.\n\nSúdne konanie sa podľa vyjádrenia Moniky Tódovej ešte neuskutočnilo, avšak Okresný súd Bratislava I vydal 16. apríla 2021 neodkladné opatrenie, ktoré má redakcia projektu Demagog k dispozícii a podľa ktorého musel Hlavný denník tento článok stiahnuť. Občianske združenie Verbina sa voči opatreniu odvolalo, avšak Krajský súd ho 2. septembra 2021 potvrdil.\n\nV uznesení okresný súd vysvetľuje, že príjem uvádzaný v článku a aj v príspevku Bádateľa je len časťou príjmu Tódovcov: “Príjem, ktorý uvádza žalovaný (Hlavný denník, pozn. Demagog), je príjmom žalobcov v 1. a 2. rade výlučne zo živnostenskej činnosti v rozhodnom období a ako príjem pritom teda zavádzajúco uvádza iba čiastkový základ dane, bez zohľadnenia autorských odmien a honorárov, t.j. ďalších príjmov. Žalovaný zjavne účelovo a nepravdivo podhodnocuje príjmy žalobcov (...) tak, aby u čitateľov navodil dojem, že svoje živobytie si zabezpečujú z nelegálnych príjmov.” Uznesenie tiež obsahuje informáciu, že byt bol financovaný okrem hypotéky aj z prostriedkov predaja predchádzajúceho bytu a z príspevku od rodičov.\n\nTúto dezinformáciu šíril v augiste 2023 aj portály Bádateľ , Hlavné správy a eReport , ako aj aktivista Miroslav Heredoš . Monika Tódová pre Demagog uviedla, že cena bytu bola v skutočnosti nižšia, než akú uvádza Bádateľ.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenia o Tódovej majetkových pomeroch, podľa ktorých si nemôže dovoliť kúpiť svoj byt, už súd v minulosti označil za neúplné a zavádzajúce. Okresný súd Bratislava I vydal neodkladné opatrenie proti dezinformačnému portálu Hlavný denník a nariadil mu zmazanie článku, v ktorom písal o nadhodnotenej cene bytu a naopak neúplných príjmoch novinárky aj jej exmanžela. Súd skonštatoval, že podhodnotenie ich príjmov je účelové a nepravdivé, keďže Hlavný denník zverejňoval len čiastkový základ dane bez zohľadnenia ďalších príjmov. Neodkladné opatrenie neskôr potvrdil aj Krajský súd. Napriek tomu dezinformačné médiá pravidelne šíria túto nepravdivú informáciu, ktorú v blogu použil aj premiér Robert Fico. Jeho výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Stránka portálu Badatel.net na Facebooku tvrdí , že “Tódová z Denníka N stále nevie vysvetliť, ako sa dá kúpiť byt pod Slavínom za 450 000 € pri plate s mužom dokopy 1300 €.”", "Informáciu o byte na Slavíne a údajnom plate novinárov Moniky Tódovej a jej vtedajšieho manžela Mireka Tódu pôsobiacich v Denníku N priniesol Hlavný denník v dnes už zmazanom článku z 2. marca 2021 s názvom “Novinárka Tódová s manželom si žijú nad pomery. Majú byt v lokalite Počiatka a Suchobu”. V článku uviedla autorka Aneta Leitmanová (nie je jasné, či ide o skutočnú osobu alebo pseudonym) údajnú hodnotu bytu 400 000 eur aj údajný plat Tódovcov v rokoch 2015 a 2016 vo výške 1 085 a 1 281 eur. Byt sa nachádza v lokalite Slavín, kde majú vily a rezidencie mnohé veľvyslanectvá, ale napríklad aj bývalý minister Ján Počiatek a podnikateľ Michal Suchoba , ktorý sa priznal a spolupracuje (video) s políciou v korupčnej kauze Mýtnik.", "Hlavný denník je na zozname nedôveryhodných stránok portálu konspiratori.sk . V minulosti zverejňoval nepravdivé informácie o pandémii, vojne na Ukrajine , ale aj konšpirácie o Novom svetovom poriadku či Putinov prejav. Badatel.net sa podľa portálu konšpirátori.sk takmer výhradne venuje rôznym článkom odkazujúcim na zázračné liečby a moderné šarlatánstvo, v minulosti napríklad zverejnil vymyslený záver štúdie o noseniu rúšok.", "Monika Tódová a Mirek Tóda v reakcii na článok spolu s vydavateľstvom N Press (vydáva Denník N ), podali žalobu na ochrany osobnosti, nemajetkovej ujmy a ochrany dobrej povesti na občianske združenie Verbina, ktoré prevádzkuje portál Hlavný denník. Tódovci sa žalobou bránili voči obvineniu, že byt získali z nelegálnych príjmov, Denník N sa ohradil voči tvrdeniu v článku, že dáva novinárom peniaze načierno.", "Súdne konanie sa podľa vyjádrenia Moniky Tódovej ešte neuskutočnilo, avšak Okresný súd Bratislava I vydal 16. apríla 2021 neodkladné opatrenie, ktoré má redakcia projektu Demagog k dispozícii a podľa ktorého musel Hlavný denník tento článok stiahnuť. Občianske združenie Verbina sa voči opatreniu odvolalo, avšak Krajský súd ho 2. septembra 2021 potvrdil.", "V uznesení okresný súd vysvetľuje, že príjem uvádzaný v článku a aj v príspevku Bádateľa je len časťou príjmu Tódovcov: “Príjem, ktorý uvádza žalovaný (Hlavný denník, pozn. Demagog), je príjmom žalobcov v 1. a 2. rade výlučne zo živnostenskej činnosti v rozhodnom období a ako príjem pritom teda zavádzajúco uvádza iba čiastkový základ dane, bez zohľadnenia autorských odmien a honorárov, t.j. ďalších príjmov. Žalovaný zjavne účelovo a nepravdivo podhodnocuje príjmy žalobcov (...) tak, aby u čitateľov navodil dojem, že svoje živobytie si zabezpečujú z nelegálnych príjmov.” Uznesenie tiež obsahuje informáciu, že byt bol financovaný okrem hypotéky aj z prostriedkov predaja predchádzajúceho bytu a z príspevku od rodičov.", "Túto dezinformáciu šíril v augiste 2023 aj portály Bádateľ , Hlavné správy a eReport , ako aj aktivista Miroslav Heredoš . Monika Tódová pre Demagog uviedla, že cena bytu bola v skutočnosti nižšia, než akú uvádza Bádateľ."], "analysis_date": "2025-03-17", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Stránka", "tvrdí", "pôsobiacich", "zmazanom", "článku", "autorka", "Ján Počiatek", "Michal Suchoba", "spolupracuje", "zozname", "konspiratori.sk", "Ukrajine", "konšpirátori.sk", "venuje", "vymyslený", "Denník N", "žalobu", "prevádzkuje", "vyjádrenia", "potvrdil.", "Bádateľ", "Hlavné správy", "eReport", "Miroslav Heredoš"], "url": ["https://archive.ph/TAuvJ", "https://www.facebook.com/PortalBadatelNet", "https://ghostarchive.org/archive/tRxIO", "https://dennikn.sk/redakcia/", "https://www.omediach.com/blog/21475-sud-rozhodol-ze-hlavny-dennik-musi-odstranit-clanok-novinarka-todova-s-manzelom-si-ziju-nad-pomery", "https://web.archive.org/web/20210418120308/http://www.hlavnydennik.sk/2021/03/02/novinarka-todova-s-manzelom-si-ziju-nad-pomery-maju-byt-v-lokalite-pociatka-a-suchobu/", "https://www.omediach.com/blog/21475-sud-rozhodol-ze-hlavny-dennik-musi-odstranit-clanok-novinarka-todova-s-manzelom-si-ziju-nad-pomery", "https://www.topky.sk/cl/8/1341320/Luxusne-domy-a-exkluzivne-adresy--Takto-si-ziju-nasi-ministri-", "https://www.aktuality.sk/clanok/867809/suchoba-z-emiratov-predava-pozemok-v-bratislave-s-byvalym-funkcionarom-pytaju-2-miliony/", "https://www.youtube.com/watch?v=hjqASGvfceY&ab_channel=Denn%C3%ADkN", "https://konspiratori.sk/stranka/850", "https://konspiratori.sk/", "https://demagog.cz/diskuze/hlavny-dennik-siri-nepodlozenu-spravu-o-egyptskej-vile-zelenskeho-svokry", "https://konspiratori.sk/stranka/670", "https://konspiratori.sk/stranka/670", "https://demagog.sk/badatel.net-siri-vymysleny-zaver-studie-o-noseni-rusok", "https://dennikn.sk/redakcia/", "https://www.omediach.com/blog/21475-sud-rozhodol-ze-hlavny-dennik-musi-odstranit-clanok-novinarka-todova-s-manzelom-si-ziju-nad-pomery", "https://www.hlavnydennik.sk/redakcia", "https://archive.ph/nwBdD", "https://www.omediach.com/blog/21475-sud-rozhodol-ze-hlavny-dennik-musi-odstranit-clanok-novinarka-todova-s-manzelom-si-ziju-nad-pomery", "https://demagog.sk/tvrdenia-o-todovej-majetkovych-pomeroch-uz-sud-v-minulosti-oznacil-za-neuplne-a-zavadzajuce", "https://ghostarchive.org/archive/WBcqx", "https://ghostarchive.org/archive/zLcHE", "https://web.archive.org/web/20240116093716/https://video.xx.fbcdn.net/v/t42.1790-2/366612582_617166760399569_6109009045976624385_n.mp4?_nc_cat=111&ccb=1-7&_nc_sid=55d0d3&efg=eyJ2ZW5jb2RlX3RhZyI6InN2ZV9zZCJ9&_nc_ohc=cbDbQsvu-QwAX_wR2Yq&_nc_ht=scontent.fbrq1-1.fna&oh=00_AfB-aB6raoJIJKM_i4B9-VdkjlyYt8ftSIuruPoPUaAXpA&oe=65AA7D12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:50.159781+00:00"}
{"id": "vr18377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18377", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...ten vyšetrovateľ (v prípade trestného oznámenia na organizátorov protestov Za slušné Slovensko, pozn.) (...) si splnil svoju povinnosť, (...) vyšetrovateľ informoval o tom, že prijal toto anonymné trestné oznámenie aj dozorového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, (...) konal len tak ako mu prikazuje zákon (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lučanský naráža na postup pred začatím trestného stíhania v predsúdnom konaní, ktorý je zakotvený v Trestnom poriadku. Podľa zákona má prokurátor alebo policajt, ktorému bolo trestné oznámenie podané, povinnosť bez meškania upovedomiť o prevzatí oznámenia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Tá sa vzťahuje aj na trestný čin korupčnej činnosti, z ktorej boli vyšetrovaní organizátori protestov Za slušné Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n§ 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) hovorí, že \"trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.\"\n\nPodľa § 55b zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre „Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.“\n\n§ 14 Trestného poriadku približuje činy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. To sa, mimo iné, týka trestného činu prijímania úplatku; trestné činy podplácania; trestný čin nepriamej korupcie ; či trestný čin volebnej korupcie.\n\nVymedzenie, o aký trestný čin by v prípade organizátorov Za slušné Slovensko malo ísť, nebolo zverejnené. Na základe informácií Denníka N je však známe, že organizátori boli vypočúvaní vo veci „ korupcie a iné“ . Lučanský si dal tento postup prešetriť, keďže ako sám poukázal , v anonymnom trestnom oznámení sa o korupcii nepíše \"ani slovo\" . Aj v súvislosti s inými nezrovnalosťami, napríklad časovými údajmi a inými pochybeniami, nariadil kontrolu, ktorej výsledky ešte nie sú známe. No samotný fakt, že vyšetrovateľ po prijatí tohto trestného oznámenia informoval aj dozorového prokurátora, to však nemení.", "analysis_paragraphs": ["Lučanský naráža na postup pred začatím trestného stíhania v predsúdnom konaní, ktorý je zakotvený v Trestnom poriadku. Podľa zákona má prokurátor alebo policajt, ktorému bolo trestné oznámenie podané, povinnosť bez meškania upovedomiť o prevzatí oznámenia Úrad špeciálnej prokuratúry, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu. Tá sa vzťahuje aj na trestný čin korupčnej činnosti, z ktorej boli vyšetrovaní organizátori protestov Za slušné Slovensko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "§ 196 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) hovorí, že \"trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak sa týka pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.\"", "Podľa § 55b zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre „Úrad špeciálnej prokuratúry vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.“", "§ 14 Trestného poriadku približuje činy, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu. To sa, mimo iné, týka trestného činu prijímania úplatku; trestné činy podplácania; trestný čin nepriamej korupcie ; či trestný čin volebnej korupcie.", "Vymedzenie, o aký trestný čin by v prípade organizátorov Za slušné Slovensko malo ísť, nebolo zverejnené. Na základe informácií Denníka N je však známe, že organizátori boli vypočúvaní vo veci „ korupcie a iné“ . Lučanský si dal tento postup prešetriť, keďže ako sám poukázal , v anonymnom trestnom oznámení sa o korupcii nepíše \"ani slovo\" . Aj v súvislosti s inými nezrovnalosťami, napríklad časovými údajmi a inými pochybeniami, nariadil kontrolu, ktorej výsledky ešte nie sú známe. No samotný fakt, že vyšetrovateľ po prijatí tohto trestného oznámenia informoval aj dozorového prokurátora, to však nemení."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["§ 196", "§ 55b", "§ 14", "korupcie", "poukázal"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901.html#paragraf-196", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20160101#paragraf-55b", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20150901.html#paragraf-14", "https://dennikn.sk/1293284/naka-vypocuva-organizatorov-protestov-za-slusne-slovensko-chce-vypisy-z-uctov/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/lucansky-tvrdi-ze-ho-sef-naka-o-vysetrovani-organizatorov-protestov-klamal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:01.317938+00:00"}
{"id": "vr17570", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17570", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Máme ústavný zákon, ktorý chráni pôdu, ako naše prírodné bohatstvo.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavným zákonom č. 137/2017 Z. z. došlo k zmene a doplneniu Ústavy SR o čl. 44 ods. 5 podľa ktorého „ Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti “. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predkladateľmi návrhu ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Jaroslav Paška a Tibor Bernaťák. Podľa dôvodovej správy, úprava má za cieľ ústavne zakotviť rámec ochrany pôdy pred jej špekulatívnym výkupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky, najmä by mohol ohroziť potravinovú bezpečnosť štátu ( .doc , s. 1).", "analysis_paragraphs": ["Ústavným zákonom č. 137/2017 Z. z. došlo k zmene a doplneniu Ústavy SR o čl. 44 ods. 5 podľa ktorého „ Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti “. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predkladateľmi návrhu ústavného zákona boli poslanci SNS Andrej Danko, Eva Antošová, Jaroslav Paška a Tibor Bernaťák. Podľa dôvodovej správy, úprava má za cieľ ústavne zakotviť rámec ochrany pôdy pred jej špekulatívnym výkupom, ktorý by mohol mať rozsiahle negatívne následky, najmä by mohol ohroziť potravinovú bezpečnosť štátu ( .doc , s. 1)."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústavným", "dôvodovej", ".doc"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/137/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6167", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=433676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:49.209554+00:00"}
{"id": "vr38560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38560", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Merito veci je to, že my sme vylobovali 20 miliónov na protipovodňovú techniku, to sa podarilo ešte nad rámec rozpočet, nad rámec rozpočtu ...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa informácií TASR , ktoré poskytol minister Galko, dostal rezort obrany dodatočne o 20 miliónov eur z rozpočtu viac, čím mohol zabezpečiť protipovodňovú techniku. Túto informáciu poskytol už v novembrovom rozhovore pre eTrend.sk : \"Napríklad sme vylobovali 20 miliónov eur navyše pre protipovodňovú techniku.\" Nezávislý zdroj pre toto tvrdenie sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií TASR , ktoré poskytol minister Galko, dostal rezort obrany dodatočne o 20 miliónov eur z rozpočtu viac, čím mohol zabezpečiť protipovodňovú techniku. Túto informáciu poskytol už v novembrovom rozhovore pre eTrend.sk : \"Napríklad sme vylobovali 20 miliónov eur navyše pre protipovodňovú techniku.\" Nezávislý zdroj pre toto tvrdenie sme nenašli."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "eTrend.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-52063780-galko-kazdych-desat-milionov-je-dobrych", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-/rozbijame-centra-moci.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:26.037709+00:00"}
{"id": "vr16245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16245", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Stav ekonomiky je lepší ako v rokoch 2009 a 2010. Výrazne viac sa vyberá daní a odvodov.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledných sedem rokov skutočne zaznamenávame rozdiel vo výbere daní a odvodov ako aj v ekonomickom stave krajiny. V rokoch 2009-2010, ktoré uvádza Švejna bola strata na výbere daní vysoká aj keď táto oblasť patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy. V súčasnej dobe je výber daní a odvodov efektívnejší, čo výraznou mierou dopomáha k zvyšovaniu verejných príjmov. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za posledných sedem rokov skutočne zaznamenávame rozdiel vo výbere daní a odvodov ako aj v ekonomickom stave krajiny. V rokoch 2009-2010, ktoré uvádza Švejna bola strata na výbere daní vysoká aj keď táto oblasť patrí medzi najvýznamnejšie zdroje príjmov rozpočtu verejnej správy. V súčasnej dobe je výber daní a odvodov efektívnejší, čo výraznou mierou dopomáha k zvyšovaniu verejných príjmov. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["správy", "prognózu", "výber", "rastu", "NBS"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11357", "https://www.etrend.sk/ekonomika/menej-od-firiem-viac-od-pracujucich-efektivita-vyberu-dani-sa-zlepsuje.html", "http://banky.sk/slovenska-ekonomika-by-mohla-rast-aj-v-2017-zvysia-sa-aj-mzdy-a-inflacia/", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Rozhovory/2017/Vystupenie_Guverner_Makuch_Prognoza_vyvoja_ekonomiky_SR_v_roku_2017_z_pohladu_NBS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:10.544944+00:00"}
{"id": "vr37249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37249", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Namiesto toho, namiesto toho vymyslia politické komisie (komisia, ktorá má vyberať prokurátorov pozn.), kde si ministerstvo spravodlivosti nominuje dvoch, teda vládna koalícia vlastne troch tým pádom, absolútnu väčšinu, čiže pôjde o typickú politickú nomináciu, ktorá nebude absolútne transparentná a na základe politického rozdelenia Slovenska si jednotlivé strany dosadia svojich prokurátorov", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pripravovanej novele zákona o prokuratúre z dielne ministerstva spravodlivosti mimo iného (v položke vlastný materiál na strane 10, pozn.) píše: \"§ 7a Výberová komisia (1) Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje.\" V súčasnosti upravuje menovanie prokurátorov do úradu zákon č. 154/2001 Z. z. , ktorý v §8 ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.\" V súčasnosti zákon nehovorí o výberovom konaní, tento postup navrhuje súčasný návrh ministerky Žitňanskej. Keďže jeden člen má byť volený ústavnoprávnym výborom NR SR, kde má vždy väčšinu koalícia a súčasne dvaja členovia komisie sú menovaní ministrom spravodlivosti, môže dôjsť k politickým nomináciám, tak ako o tom hovorí R. Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["V pripravovanej novele zákona o prokuratúre z dielne ministerstva spravodlivosti mimo iného (v položke vlastný materiál na strane 10, pozn.) píše: \"§ 7a Výberová komisia (1) Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov navrhnutých radou prokurátorov a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje.\" V súčasnosti upravuje menovanie prokurátorov do úradu zákon č. 154/2001 Z. z. , ktorý v §8 ods. 1 hovorí: \"(1) Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru generálny prokurátor.\" V súčasnosti zákon nehovorí o výberovom konaní, tento postup navrhuje súčasný návrh ministerky Žitňanskej. Keďže jeden člen má byť volený ústavnoprávnym výborom NR SR, kde má vždy väčšinu koalícia a súčasne dvaja členovia komisie sú menovaní ministrom spravodlivosti, môže dôjsť k politickým nomináciám, tak ako o tom hovorí R. Kaliňák."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["V pripravovanej novele zákona o prokuratúre", "154/2001 Z. z."], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=-1&matEID=3606&langEID=1&tStamp=20110204221208890", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=15731&FileName=01-z154&Rocnik=2001"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:51.183416+00:00"}
{"id": "vr14714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14714", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Po 8 rokoch, keď mal Smer Ministerstvo financií a zdravotníctva, ...", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD bol v dvoch vládach, obe trvali celé funkčné obdobie. V oboch mal Ministerstvo financií, keď v prvej vláde bol ministrom Počiatek a v druhej Kažimír . Taktiež je pravdou, že mal v oboch vládach svojho ministra zdravotníctva. V prvej vláde to bol Valentovič a neskôr Raši. V druhej vláde to bola najskôr Zvolenská, neskôr Čislák.", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD bol v dvoch vládach, obe trvali celé funkčné obdobie. V oboch mal Ministerstvo financií, keď v prvej vláde bol ministrom Počiatek a v druhej Kažimír . Taktiež je pravdou, že mal v oboch vládach svojho ministra zdravotníctva. V prvej vláde to bol Valentovič a neskôr Raši. V druhej vláde to bola najskôr Zvolenská, neskôr Čislák."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Počiatek", "Kažimír", "prvej", "druhej"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:41.787352+00:00"}
{"id": "vr37678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37678", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Máme tu sociálne poistenie, ktorého súčasťou je poistenie v nezamestnanosti, keď niekto príde o prácu, tak v princípe má nárok na šesť mesiacov trvajúcu dávku v nezamestnanosti, ktorá je v slušnej výške.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného vymeriavacieho základu (50% x DVZ x počet dní v mesiaci, pozn.). Poistencovi nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti): · šesť mesiacov (ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), · štyri mesiace (ak nárok vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie).", "analysis_paragraphs": ["Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50% denného vymeriavacieho základu (50% x DVZ x počet dní v mesiaci, pozn.). Poistencovi nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje (podporné obdobie v nezamestnanosti): · šesť mesiacov (ak nárok na dávku v nezamestnanosti vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie), · štyri mesiace (ak nárok vznikol splnením podmienky poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie)."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Dávka v nezamestnanosti"], "url": ["http://www.socpoist.sk/davka-v-nezamestnanosti/1361s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:01.797156+00:00"}
{"id": "vr14731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14731", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico kúpil stratovú firmu (SPP matku, pozn.) a jeho kamaráti (EPH, pozn.) zarábajú ročne 500 miliónov.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že počas Ficovej vlády štát odkúpil v roku 2013 stratovú matku SPP (v segmente domácností), vrátane prevzatie približne 60 miliónového dlhu. Je možné, že zisk skupiny EPH može byť ročne aj 500 miliónov, no to len v prípade vyplatenia vyšších dividend (prerozdelenia zisku). Minimálne dividendy, ktorá sa majú podľa dohody vyplácať od vstupu EPH najmenej päť rokov (a z ktorých má EPH približne polovicu, 49 % podiel), sú pre akcionárov celého SPP na úrovni 600 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nevieme potvrdiť, presnú výšku zisku skupiny EPH.\n\nPodľa medializovaných informácií má skupina EPH každoročne zisky viac ako 500 miliónov eur. V návrhu dokumentu o zmene štruktúry holdingu, sa hovorí o prerozdeľovaní dividend ročne pre EPH minimálne vo výške 300 miliónov eur (49 % zo 600 miliónov).\n\nV roku 2014 Eustream vykázal podľa Výročnej správy zisk 334 miliónov eur. V roku 2014 SPP Distribúcia podľa Výročnej správy vykázala zisk približne 100 miliónov eur. Tieto zisky sa však delia v pomere 51 ku 49 vprospech štátu, vo forme dividend.\n\nSPP matka, ktorá obchoduje aj v segmente predaja plynu domácnostiach, ktorý je regulovaným ÚRSO, vykazoval práve kvôli regulácii výraznú stratu : „Aj v roku 2011 predávala spoločnosť plyn domácnostiam, vplyvom zle nastavenej regulácie, so stratou blížiacou sa k úrovni 70 miliónov eur,“ hodnotí podnikanie v regulovanom segmente v roku 2011 Slovenský plynárenský priemysel.\n\nV minulosti sme na stránkach Demagog.SK overovali strany SPP matky v segmente domácností.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že počas Ficovej vlády štát odkúpil v roku 2013 stratovú matku SPP (v segmente domácností), vrátane prevzatie približne 60 miliónového dlhu. Je možné, že zisk skupiny EPH može byť ročne aj 500 miliónov, no to len v prípade vyplatenia vyšších dividend (prerozdelenia zisku). Minimálne dividendy, ktorá sa majú podľa dohody vyplácať od vstupu EPH najmenej päť rokov (a z ktorých má EPH približne polovicu, 49 % podiel), sú pre akcionárov celého SPP na úrovni 600 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nevieme potvrdiť, presnú výšku zisku skupiny EPH.", "Podľa medializovaných informácií má skupina EPH každoročne zisky viac ako 500 miliónov eur. V návrhu dokumentu o zmene štruktúry holdingu, sa hovorí o prerozdeľovaní dividend ročne pre EPH minimálne vo výške 300 miliónov eur (49 % zo 600 miliónov).", "V roku 2014 Eustream vykázal podľa Výročnej správy zisk 334 miliónov eur. V roku 2014 SPP Distribúcia podľa Výročnej správy vykázala zisk približne 100 miliónov eur. Tieto zisky sa však delia v pomere 51 ku 49 vprospech štátu, vo forme dividend.", "SPP matka, ktorá obchoduje aj v segmente predaja plynu domácnostiach, ktorý je regulovaným ÚRSO, vykazoval práve kvôli regulácii výraznú stratu : „Aj v roku 2011 predávala spoločnosť plyn domácnostiam, vplyvom zle nastavenej regulácie, so stratou blížiacou sa k úrovni 70 miliónov eur,“ hodnotí podnikanie v regulovanom segmente v roku 2011 Slovenský plynárenský priemysel.", "V minulosti sme na stránkach Demagog.SK overovali strany SPP matky v segmente domácností."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "dokumentu", "Eustream", "Distribúcia", "500", "EPH", "kúpila", "septembri", "júna", "SPP", "dcérskych", "100 percent akcií", "informoval", "stratu", "Demagog.SK", "stratu", "Demagog.SK"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372666-eph-zvysila-prevadzkovy-zisk-o-22-na-832-milionov-eur/", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-150996?prefixFile=m_", "http://www.eustream.sk/sk_nasa-spolocnost/sk_vyrocne-spravy", "http://www.spp-distribucia.sk/sk_o-spolocnosti/sk_profil-spolocnosti/sk_vyrocne-spravy", "https://dennikn.sk/42846/akcionari-si-vyberu-z-spp-predcasne-dividendy/", "http://www.epholding.cz/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/stat-ovladne-matku-spp-ziska-spat-kontrolu-nad-cenami/11207/", "http://www.spp.sk/sk/Articles/DoAjaxSearch/?searchInArticles=&pageNumber=0&year=2013&listing=1", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/830266-fico-sa-tesi-slovensko-sa-stalo-jedinym-majitelom-spp/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/", "http://www.spp-distribucia.sk/en_investor-relations/en_shareholders", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/319814-stat-ovladol-matersky-podnik-spp/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7225878/stat-definitivne-kupil-spat-podiely-spp-je-jedinym-akcionarom.html#ixzz41nUKMWmX", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-ropa/alternativni-dodavatelia-plynu-ziskali-uz-takmer-tretinu-trhu/5828/", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-ropa/alternativni-dodavatelia-plynu-ziskali-uz-takmer-tretinu-trhu/5828/", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:40.748190+00:00"}
{"id": "vr34228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34228", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Viete, teraz to bude vyzerať veľmi tvrdo, agentúra Focus. Predtým ako uverejní prieskum, vždy ide do centrály KDH sa poradiť, či je v poriadku ten prieskum.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie predsedu vlády, že agentúra Focus chodí konzultovať prieskumy ešte pred uverejnením do centrály KDH, vyvrátil Martina Slosiarika z agentúry Focus, ako aj hovorca KDH. Deamgog.SK nezistil žiadny iný zdroj, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil údajnú konzultáciu agentúry Focus v centrále KDH. Ide tak o tvrdenie proti tvrdeniu, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. SITA , 15. septembra 2013: \"Martin Slosiarik z agentúry Focus odmieta tvrdenie Roberta Fica, že ich agentúra sa vždy pred tým, ako uverejní prieskum, ide poradiť do centrály KDH, či je prieskum v poriadku. \"Neviem, či sa pánovi premiérovi niečo prisnilo, je to jednoznačný blud,\" povedal Slosiarik.\" KDH označilo tvrdenie za nepravdivé. \"Robert Fico stále častejšie klame, keď mu začína horieť pod nohami,\" reagovalo na Ficove vyjadrenia KDH prostredníctvom hovorcu Mateja Kováča.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie predsedu vlády, že agentúra Focus chodí konzultovať prieskumy ešte pred uverejnením do centrály KDH, vyvrátil Martina Slosiarika z agentúry Focus, ako aj hovorca KDH. Deamgog.SK nezistil žiadny iný zdroj, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil údajnú konzultáciu agentúry Focus v centrále KDH. Ide tak o tvrdenie proti tvrdeniu, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. SITA , 15. septembra 2013: \"Martin Slosiarik z agentúry Focus odmieta tvrdenie Roberta Fica, že ich agentúra sa vždy pred tým, ako uverejní prieskum, ide poradiť do centrály KDH, či je prieskum v poriadku. \"Neviem, či sa pánovi premiérovi niečo prisnilo, je to jednoznačný blud,\" povedal Slosiarik.\" KDH označilo tvrdenie za nepravdivé. \"Robert Fico stále častejšie klame, keď mu začína horieť pod nohami,\" reagovalo na Ficove vyjadrenia KDH prostredníctvom hovorcu Mateja Kováča.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.tyzden.sk/domaci-servis/prieskumy-agentury-odmietaju-ficove-tvrdenia-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:01.961242+00:00"}
{"id": "43014", "numeric_id": 43014, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43014", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...Nemecko ako najväčší členský štát EÚ a zároveň obhajca sankcií ich nie vždy dodržiava.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Beňová v rozhovore spomenula dve udalosti. Prípad, kedy nemecký minister hospodárstva otváral v Rusku nový závod automobilky Mercedes Benz, ako aj projekt nového plynovodu Nord Stream 2. Uvedené prípady však nie sú v rozpore so sankciami proti Ruskej federácii, nakoľko sa na nich nevzťahuje žiadne z reštriktívnych opatrení prijatých EÚ. S ruskými sankciami sa však spája škandál z roku 2015, kedy nemecká Deutsche Bank preverovala podozrivé transakcie v Rusku za približne 6 miliárd USD (5,35 miliardy eur). Praním špinavých peňazí v moskovskej divízii Deutsche Bank sa banka dopustila porušenia sankcií, za čo je boli udelené vysoké pokuty . Nakoľko sa však v prípade Deutsche Bank nejedná o porušenie sankcií na štátnej úrovni, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Hospodárske sankcie voči Ruskej federácii sú v súčasnosti predĺžené do 31. júla 2019 a obsahujú nasledujúce reštriktívne opatrenia:", "analysis_paragraphs": ["Beňová v rozhovore spomenula dve udalosti. Prípad, kedy nemecký minister hospodárstva otváral v Rusku nový závod automobilky Mercedes Benz, ako aj projekt nového plynovodu Nord Stream 2. Uvedené prípady však nie sú v rozpore so sankciami proti Ruskej federácii, nakoľko sa na nich nevzťahuje žiadne z reštriktívnych opatrení prijatých EÚ. S ruskými sankciami sa však spája škandál z roku 2015, kedy nemecká Deutsche Bank preverovala podozrivé transakcie v Rusku za približne 6 miliárd USD (5,35 miliardy eur). Praním špinavých peňazí v moskovskej divízii Deutsche Bank sa banka dopustila porušenia sankcií, za čo je boli udelené vysoké pokuty . Nakoľko sa však v prípade Deutsche Bank nejedná o porušenie sankcií na štátnej úrovni, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Hospodárske sankcie voči Ruskej federácii sú v súčasnosti predĺžené do 31. júla 2019 a obsahujú nasledujúce reštriktívne opatrenia:"], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Deutsche Bank", "pokuty", "Hospodárske sankcie", "zúčastnil", "Nord Stream 2", "Kritici", "Spojených štátov"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/deutsche-bank-transakcie-rusko/138963-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://www.spiegel.de/wirtschaft/unternehmen/deutsche-bank-muss-in-russischer-geldwaesche-affaere-neue-strafe-zahlen-a-1150004.html", "https://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22090950/mercedes-otvoril-nedaleko-moskvy-svoj-prvy-rusky-zavod.html", "https://dennikn.sk/807431/ked-je-biznis-silnejsi-ako-sankcie-preco-nikto-nezastavil-rusky-plynovod-nord-stream-2/?ref=tema", "https://www.politico.com/agenda/story/2017/06/20/russia-pipeline-power-000460", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1945003-usa-chcu-uvalit-sankcie-za-plynovod-nord-stream-2-rusko-sa-neboji"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:15.646457+00:00"}
{"id": "vr14514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14514", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Náš zdravotnícky program (OĽANO-NOVA, pozn.) sme prezentovali na konferencii Unipharma pred 200 odborníkmi, náš zástupca bol hodnotený ako najlepší (...) Tibor Hlavatý bol vyhodnotený ako najlepší tieňový minister zdravotníctva", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas konferencie o rozvoji slovenského zdravotníctva skutočne zvíťazil zdravotnícky program koalície OĽaNO - NOVA, na čele s Tiborom Hlavatým ako tieňovým ministrom zdravotníctva. Informácia o tom, koľko odborníkov návrhy hodnotilo, nie je v mediálnych zdrojoch dostupná. Výrok ako celok však vzhľadom na hodnotenie programu hodnotíme ako pravdivý. Matovič mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Konferencie sa zúčastnili tzv. \"tieňoví ministri zdravotníctva\" za štyri politické strany a hnutia a jednu koalíciu, ktorí predstavovali plány, vízie a riešenia problémov v slovenskom zdravotníckom systéme. Na konferencii sa prezentovali Tibor Hlavatý (koalícia OĽaNO – NOVA) , Marián Faktor (KDH), Irén Sárközy (Most-Híd), Pavol Martanovič (Sieť) a Štefan Zelník (SNS). Spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO - NOVA. Hlavatý predostrel program , ktorého hlavné body sa zameriavali na investície do modernizácie nemocníc, zlepšenie starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach či zavedenie systému E-Health. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas konferencie o rozvoji slovenského zdravotníctva skutočne zvíťazil zdravotnícky program koalície OĽaNO - NOVA, na čele s Tiborom Hlavatým ako tieňovým ministrom zdravotníctva. Informácia o tom, koľko odborníkov návrhy hodnotilo, nie je v mediálnych zdrojoch dostupná. Výrok ako celok však vzhľadom na hodnotenie programu hodnotíme ako pravdivý. Matovič mal na mysli konferenciu s názvom Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020 , ktorú organizovali Hospodárske noviny spolu s Asociáciou súkromných lekárov a Unipharmou, ktorá sa konala dňa 9.11.2015 v bratislavskom hoteli Holiday Inn. Konferencie sa zúčastnili tzv. \"tieňoví ministri zdravotníctva\" za štyri politické strany a hnutia a jednu koalíciu, ktorí predstavovali plány, vízie a riešenia problémov v slovenskom zdravotníckom systéme. Na konferencii sa prezentovali Tibor Hlavatý (koalícia OĽaNO – NOVA) , Marián Faktor (KDH), Irén Sárközy (Most-Híd), Pavol Martanovič (Sieť) a Štefan Zelník (SNS). Spomedzi všetkých tieňových ministrov získal zo strany poroty zostavenej zo zdravotníckych odborníkov z celého Slovenska najviac hlasov Tibor Hlavatý z koalície OĽaNO - NOVA. Hlavatý predostrel program , ktorého hlavné body sa zameriavali na investície do modernizácie nemocníc, zlepšenie starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach či zavedenie systému E-Health. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Stratégia rozvoja slovenského zdravotníctva 2016 -2020", "Tibor Hlavatý", "program"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo", "http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F15%2F11%2Ftbazbbe430536.dat.1%40Fondy&QueryText=", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/561448-opozicia-chce-prekopat-zdravotnictvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:58.319080+00:00"}
{"id": "vr26457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26457", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Len v tomto roku máme výber daní o 150 miliónov vyšší ako bolo plánované.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na rok 2013 bolo v rozpočte na roky 2013 - 2015 plánované na daňových príjmov vybrať celkovo 11 688 mil. eur. Posledná prognóza IFP hovorí, že daňové príjmy sa síce od júna 2013 zlepšujú, no zďaleka nie sú vyššie ako pôvodne plánované daňové príjmy. Práve naopak, posledné čísla hovoria o prognóze daňových príjmov na úrovni 11 339 mil. eur v roku 2013, čo je oproti pôvodnému rozpočtu na rok 2013 o takmer 350 mil. eur nižšia suma. O zlepšení o 150 miliónov eur hovorí posledná prognóza z decembra 2013 (oproti septembru 2013). Fico sa dopúšťa zavádzania, keďže uvádza zlepšenie v tomto roku oproti plánu, pričom vytvára dojem, že ide o zlepšenie oproti plánu v roku 2013, teda rozpočtu na rok 2013. O sumu približne 150 mil. eur sa zlepšila prognóza daňových príjmov od júna 2013 do novembra 2013 (presne až 180 mil. eur). Oproti septembru 2013 ide o zlepšenie prognózy o 154 mil. eur. Stále však ide o podstatne nižšiu čiastku ako bolo pôvodne plánované v rozpočte na rok 2013. Uvádzame tabuľku vývoja daňových príjmov od prvej prognózy v roku 2013. Vychádzame z tabuliek uvedených na konci komentárov IFP: Rozpočet 2013 Prognóza február 2013 Prognóza jún 2013 Prognóza september 201 Prognóza november 2013 Daňové príjmy VS v mil. eur 11 688 11 447 11 157 11 218 11 339 Ak by sme sa pozreli aj na novembrovú prognózu (s. 5) špecifických daní (DPFO, DPPO, DPH,) ani v tomto prípade by sa nejednalo o zlepšenie oproti pôvodnému plánu v rozpočte 2013 o 150 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na rok 2013 bolo v rozpočte na roky 2013 - 2015 plánované na daňových príjmov vybrať celkovo 11 688 mil. eur. Posledná prognóza IFP hovorí, že daňové príjmy sa síce od júna 2013 zlepšujú, no zďaleka nie sú vyššie ako pôvodne plánované daňové príjmy. Práve naopak, posledné čísla hovoria o prognóze daňových príjmov na úrovni 11 339 mil. eur v roku 2013, čo je oproti pôvodnému rozpočtu na rok 2013 o takmer 350 mil. eur nižšia suma. O zlepšení o 150 miliónov eur hovorí posledná prognóza z decembra 2013 (oproti septembru 2013). Fico sa dopúšťa zavádzania, keďže uvádza zlepšenie v tomto roku oproti plánu, pričom vytvára dojem, že ide o zlepšenie oproti plánu v roku 2013, teda rozpočtu na rok 2013. O sumu približne 150 mil. eur sa zlepšila prognóza daňových príjmov od júna 2013 do novembra 2013 (presne až 180 mil. eur). Oproti septembru 2013 ide o zlepšenie prognózy o 154 mil. eur. Stále však ide o podstatne nižšiu čiastku ako bolo pôvodne plánované v rozpočte na rok 2013. Uvádzame tabuľku vývoja daňových príjmov od prvej prognózy v roku 2013. Vychádzame z tabuliek uvedených na konci komentárov IFP: Rozpočet 2013 Prognóza február 2013 Prognóza jún 2013 Prognóza september 201 Prognóza november 2013 Daňové príjmy VS v mil. eur 11 688 11 447 11 157 11 218 11 339 Ak by sme sa pozreli aj na novembrovú prognózu (s. 5) špecifických daní (DPFO, DPPO, DPH,) ani v tomto prípade by sa nejednalo o zlepšenie oproti pôvodnému plánu v rozpočte 2013 o 150 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["február", "jún", "september", "november", "prognózu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8838", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8965", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9376", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9376"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:00.123532+00:00"}
{"id": "vr32883", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32883", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Štát sa po veľmi dlhotrvajúcich rozhovoroch dohodol so samosprávami, to znamená s ich reprezentantmi ako je ZMOS alebo s každým jedným konkrétnym vyšším územným celkom, jedným z nich je šéf opozičnej strany (o konsolidácii verejného rozpočtu pozn.).", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Vláda SR sa skutočne dohodla na dodržiavaní rozpočtovej disciplíny s predstaviteľmi všetkých VÚC aj ZMOS, čo potvrdzujú podpísané memorandá.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako pravdivý, nakoľko Vláda SR sa skutočne dohodla na dodržiavaní rozpočtovej disciplíny s predstaviteľmi všetkých VÚC aj ZMOS, čo potvrdzujú podpísané memorandá."], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Memorandum", "memorandum"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CDMQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zmos.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D319357&ei=HxfPUJb7Ec3Lsgb4k4HgDw&usg=AFQjCNF_V0ssPhDTPVrAYSg8qUxTYzYphQ&bvm=bv.1355325884,d.Yms", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-a-vuc-podpisali-memorandum-o-konsolidacii-verejnych-financii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:10.391179+00:00"}
{"id": "42482", "numeric_id": 42482, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42482", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Prezident republiky (podľa Ústavy, pozn.) dbá o riadny chod ústavných orgánov. Je súčasťou exekutívy (..) má vplyv na to, aký človek dostane poverenie na zostavenie vlády.", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa čl. 101 v šiestej hlave Ústavy Slovenskej republiky (venujúcej sa výkonnej moci, exekutíve): „ Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi,” ( pdf , s. 30). Ústava tiež definuje, že prezident „ vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky ”, avšak poverenie je pokladané za ústavnú zvyklosť , resp. nepísané pravidlo. Podľa tohto pravidla by prezident mal poveriť zostavením vlády predsedu strany alebo člena víťaznej strany vo voľbách, avšak nie je to dané zákonom. Znamená to, že prezident môže poveriť zostavením vlády kohokoľvek iného a takúto vládu môže aj vymenovať. Znamená to, že prezident je kľúčovou osobou pri poverení na zostavovanie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa čl. 101 v šiestej hlave Ústavy Slovenskej republiky (venujúcej sa výkonnej moci, exekutíve): „ Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi,” ( pdf , s. 30). Ústava tiež definuje, že prezident „ vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky ”, avšak poverenie je pokladané za ústavnú zvyklosť , resp. nepísané pravidlo. Podľa tohto pravidla by prezident mal poveriť zostavením vlády predsedu strany alebo člena víťaznej strany vo voľbách, avšak nie je to dané zákonom. Znamená to, že prezident môže poveriť zostavením vlády kohokoľvek iného a takúto vládu môže aj vymenovať. Znamená to, že prezident je kľúčovou osobou pri poverení na zostavovanie vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "ústavnú zvyklosť"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://dennikn.sk/1067071/kiska-hrozi-ze-pellegrinimu-zoberie-poverenie-smer-pri-ministrovi-vnutra-tape/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:56.801254+00:00"}
{"id": "vr37663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37663", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Po voľbách by sme sa snáď vedeli dohodnúť na tých základných boľačkách na našej ekonomike a to je naozaj vysoká nezamestnanosť, my máme momentálne najvyššiu za posledných 5-6 rokov.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o mieru nezamestnanosti, podla údajov, ktoré vydalo Ústredie práce koncom februára, podla ktorých miera nezamestnanosti v januári stúpla na takmer šestrocné maximum 12,98%, pricom horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Tabulku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk .\n\nVývoj nezamestnanosti na Slovensku:", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o mieru nezamestnanosti, podla údajov, ktoré vydalo Ústredie práce koncom februára, podla ktorých miera nezamestnanosti v januári stúpla na takmer šestrocné maximum 12,98%, pricom horšie výsledky boli naposledy vo februári 2005. Tabulku nezamestnanosti nájdete na pravda.sk .", "Vývoj nezamestnanosti na Slovensku:"], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "", "Vývoj nezamestnanosti"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01", "http://profesia.pravda.sk/nezamestnanost-na-slovensku-je-najvyssia-za-sest-rokov-p22-/sk-przam.asp?c=A110221_122744_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.sk/hospodarstvo/trh-prace/vyvoj-nezamestnanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:03.038277+00:00"}
{"id": "vr29631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29631", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad pre nás je veľmi dôležitá správa, že pokiaľ ide o prerušenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, tak síce zmluva medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou končí 1. januára 2020, ale definitívne rozhodnutie o tom, že Ukrajina prestane byť tranzitným územím, nepadlo.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Fico narážal na zmluvu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, kde Ukrajina slúži ako tranzitný štát pre plyn prúdiaci z Ruskej federácie do Európy. Zmluva vyprší 31. decembra 2019. Viaceré vyjadrenia predstaviteľov Gazpromu a analytikov hovoria o neobnovení tejto zmluvy, v súčasnej dobe však nie je možné zhodnotiť, či sa jedná o definitívne rozhodnutie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico narážal na zmluvu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, kde Ukrajina slúži ako tranzitný štát pre plyn prúdiaci z Ruskej federácie do Európy. Zmluva vyprší 31. decembra 2019. Viaceré vyjadrenia predstaviteľov Gazpromu a analytikov hovoria o neobnovení tejto zmluvy, v súčasnej dobe však nie je možné zhodnotiť, či sa jedná o definitívne rozhodnutie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "Thierry Bros", "3. júna 2015", "neplánuje"], "url": ["http://rt.com/business/249273-gazprom-ukraine-gas-transit/", "http://www.naturalgaseurope.com/europe-russia-and-ukraine-from-mnage-trois-to-divorce-23200", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/357341-eustream-o-zastaveni-plynu-nevieme/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/351837-rusky-plyn-cez-ukrajinu-po-roku-2019-uz-nepotecie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:37.089350+00:00"}
{"id": "vr34616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34616", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...v spojitosti s komunálnymi voľbami, kde mnoho starostov, zvlášť primátorov bolo volených tak, že sa organizovali všelijaké takzvané kolotoče alebo vynášanie lístkov z volebných miestností", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SITA informuje napríklad o prípade v Kráľovskom Chlmci : \"Ako vysvetlil Kalapos, vo volebnej miestnosti vhodí volič prázdnu obálku do urny, hlasovacie lístky vynesie von a druhý volič vojde s už zakrúžkovanými kandidátmi na lístku do hlasovacej miestnosti, vloží ich do obálky a vhodí ich do urny, svoje prázdne lístky zoberie von...\" Či sa však jednalo o mnoho starostov a primátorov je neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["SITA informuje napríklad o prípade v Kráľovskom Chlmci : \"Ako vysvetlil Kalapos, vo volebnej miestnosti vhodí volič prázdnu obálku do urny, hlasovacie lístky vynesie von a druhý volič vojde s už zakrúžkovanými kandidátmi na lístku do hlasovacej miestnosti, vloží ich do obálky a vhodí ich do urny, svoje prázdne lístky zoberie von...\" Či sa však jednalo o mnoho starostov a primátorov je neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Kráľovskom Chlmci"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-2010/v-kralovskom-chlmci-vynasaju-prazd/258058-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:43.343006+00:00"}
{"id": "vr37868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37868", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Každá privatizácia na Slovensku viedla k zvyšovaniu cien tých tovarov, ktoré tieto firmy poskytovali.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podľa Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhý polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhý polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovoriť iba v súvislosti s firmami. Pokiaľ sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Je však otázne do akej miery má privatizácia vplyv na zvyšovanie cien. Ficov výrok je všeobecný a nie sú v ňom bližšie špecifikované informácie, či sa jedná o koncovú alebo výrobnú cenu. Vzhľadom na tieto fakty hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Čo sa týka plynu privatizácia SPP sa uskutočnila v roku 2002 . Podľa Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto ani túto časť výroku nemôžme ohodnotiť.", "analysis_paragraphs": ["K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podľa Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhý polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spoločnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhý polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovoriť iba v súvislosti s firmami. Pokiaľ sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Je však otázne do akej miery má privatizácia vplyv na zvyšovanie cien. Ficov výrok je všeobecný a nie sú v ňom bližšie špecifikované informácie, či sa jedná o koncovú alebo výrobnú cenu. Vzhľadom na tieto fakty hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Čo sa týka plynu privatizácia SPP sa uskutočnila v roku 2002 . Podľa Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri ročnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri ročnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri ročnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri ročnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri ročnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto ani túto časť výroku nemôžme ohodnotiť."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["apríli 2006", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhý polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhý polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "v roku 2002", "január 2004", "január 2005"], "url": ["http://hnonline.sk/2-18340210-k00000_detail-f3", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-080/EN/KS-SF-07-080-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-sr-navrh-informacie-o-procese-privatizacie-49-akcii-spp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-04-004/EN/KS-NQ-04-004-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-05-003/EN/KS-NQ-05-003-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:09.336764+00:00"}
{"id": "vr38802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38802", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Nie, nie som prekvapený, (nad rozhodnutím Ústavného súdu v prípade znižovvania platov sudcov, pozn.) ja som, neviem či si náhodou spomínate, ale ja som v čase, keď sa pripravoval ten úsporný balíček pre verejných funkcionárov, tak som opakovanie apeloval na kolegov, aby sme sudcov z toho (znižovania platov, pozn.) vyňali, z toho dôvodu, aby sa prípadne neprihodilo to, čo sa prihodilo.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Procházka upozorňoval na riziko takéhoto opatrenia ešte v októbri minulého roku (2010), keď sa pre Slovenský rozhlas vyjadril nasledovne: \"Ja sa práve snažím presvedčiť rozhodujúcich aktérov celej tejto veci, že sudcov treba nejakým spôsobom pred uťahovaním opaskov nie chrániť, ale treba vymyslieť model, ktorý nezasiahne do ich statusovej nezávislosti a ktorý bude imúnny voči prípadnému riziku, že Ústavný súd vysloví negatívny nález. Myslím si, že sa nám ešte podarí nájsť riešenie, ktoré sudcom neublíži.\" O tom, že Procházka nakoniec nesúhlasil s prijatým riešením svedčí aj jeho komentár ku napadnutiu zákona Smerom na Ústavnom súde, kedy ( 20.1.2011 ) Procházka uviedol, že \"koaličných kolegov do poslednej chvíle veľmi intenzívne odhováral od riešenia, ktoré sa prijalo.\"", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Procházka upozorňoval na riziko takéhoto opatrenia ešte v októbri minulého roku (2010), keď sa pre Slovenský rozhlas vyjadril nasledovne: \"Ja sa práve snažím presvedčiť rozhodujúcich aktérov celej tejto veci, že sudcov treba nejakým spôsobom pred uťahovaním opaskov nie chrániť, ale treba vymyslieť model, ktorý nezasiahne do ich statusovej nezávislosti a ktorý bude imúnny voči prípadnému riziku, že Ústavný súd vysloví negatívny nález. Myslím si, že sa nám ešte podarí nájsť riešenie, ktoré sudcom neublíži.\" O tom, že Procházka nakoniec nesúhlasil s prijatým riešením svedčí aj jeho komentár ku napadnutiu zákona Smerom na Ústavnom súde, kedy ( 20.1.2011 ) Procházka uviedol, že \"koaličných kolegov do poslednej chvíle veľmi intenzívne odhováral od riešenia, ktoré sa prijalo.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský rozhlas", "20.1.2011"], "url": ["http://www.oldweb.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=93662", "http://www.sme.sk/c/5730471/smer-pre-znizene-platy-sudcov-pripravuje-podanie-na-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:31.158271+00:00"}
{"id": "vr27382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27382", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Kosovo, s výnimkou štyroch krajín a našich, už uznali všetky krajiny EÚ, vrátane tých, na ktoré sa pán premiér rád odvoláva, Nemecko a Francúzsko.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Kisku sme overovali už v minulosti ( V politike , 16. marca 2014). Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Očakáva sa potvrdenie uznania Tanzániou. Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Ide teda okrem Slovenska a ďalšie štyri krajiny, ktoré neuznali Kosovo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Kisku sme overovali už v minulosti ( V politike , 16. marca 2014). Kosovská republika vyhlásila nezávislosť 17. februára 2008. Oficiálna stránka kosovského Ministerstva zahraničných vecí uvádza 96 krajín, ktoré doteraz uznali Kosovo ako samostatný štát. Podľa vyjadrenia ministra zahraničných vecí, Enver Hoxhaja, z februára 2014, je ich po posledom Lesothe už 106. Čaká sa tiež na potvrdenie uznania Tanzániou. Stránka Kosovothanksyou.com uvádza, že doteraz ich republiku uznalo 107 zo 193 členov Organizácie spojených národov a 23 štátov EÚ vrátane Nemecka a Francúzska . Očakáva sa potvrdenie uznania Tanzániou. Z členov Európskej únie Kosovo doteraz neuznalo Slovensko, Španielsko, Rumusko, Grécko a Cyprus, teda 5 krajín. Ide teda okrem Slovenska a ďalšie štyri krajiny, ktoré neuznali Kosovo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "stránka", "vyjadrenia", "Čaká sa", "Kosovothanksyou.com", "Nemecka", "Francúzska", "neuznalo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/461/prezidentski-kandidati-hodnotia-1-kolo", "http://www.mfa-ks.net/?page=2,33", "http://www.balkaneu.com/lesotho-106-country-recognize-independence-kosovo/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.kosovothanksyou.com/", "http://www.dw.de/germany-recognizes-independent-kosovo/a-3138042-1", "http://www.spiegel.de/international/europe/suspense-is-over-france-germany-and-uk-to-recognize-kosovo-a-536119.html", "http://www.ta3.com/clanok/1019883/slovensko-a-spanielsko-nezmenia-nazor-na-kosovo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:35.536729+00:00"}
{"id": "vr35882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35882", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Americký kongresman Hastings, ktorý je predstaviteľom helsinskej komisie v americkom kongrese povedal jasne, že toto je ruská cesta. Čo znamená ruská cesta? Odovzdanie občianstiev a potom silová obhajoba tých ľudí, ktorí sú na tom území.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kongresman Alcee L. Hastings sa síce k maďarskému zákonu vyjadril , o Rusku ale slovo nepadlo: After the hearing, Co-Chairman Alcee L. Hastings (D-FL) expressed concern with statements by some Hungarian leaders to extend Hungarian citizenship to large numbers of non-Hungarian nationals. \"Some other OSCE (OBSE, teda Helsinská komisia spomínaná Kaliňákom, pozn.) participating States have gone down this path – sometimes leading to or at least contributing to violent outcomes,\" Co-Chairman Hastings said. K Rusku sa vyjadril iný predstaviteľ OSCE: Ambassador Heidi Tagliavini, who prepared the European Commission-sponsored report on the Russia-Georgia war, testified on the negative role mass conferral of Russian citizenship had on developments in South Ossetia and in Abkhazia.", "analysis_paragraphs": ["Kongresman Alcee L. Hastings sa síce k maďarskému zákonu vyjadril , o Rusku ale slovo nepadlo: After the hearing, Co-Chairman Alcee L. Hastings (D-FL) expressed concern with statements by some Hungarian leaders to extend Hungarian citizenship to large numbers of non-Hungarian nationals. \"Some other OSCE (OBSE, teda Helsinská komisia spomínaná Kaliňákom, pozn.) participating States have gone down this path – sometimes leading to or at least contributing to violent outcomes,\" Co-Chairman Hastings said. K Rusku sa vyjadril iný predstaviteľ OSCE: Ambassador Heidi Tagliavini, who prepared the European Commission-sponsored report on the Russia-Georgia war, testified on the negative role mass conferral of Russian citizenship had on developments in South Ossetia and in Abkhazia."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Alcee L. Hastings", "vyjadril"], "url": ["http://www.alceehastings.house.gov/", "http://www.csce.gov/index.cfm?FuseAction=ContentRecords.ViewDetail&ContentRecord_id=902&ContentRecordType=P&ContentType=P&CFID=33277790&CFTOKEN=90869611"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:43.249974+00:00"}
{"id": "vr13840", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13840", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ministerstvo vnútra začínalo v roku 2012 niečo málo okolo 30, dačo cez 30 000 zamestnancov. A nás a svoje náklady režijné malo na úrovni 202, 210 miliónov eur. Dnes máme 51 000 zamestnancov a režijné náklady sú na úrovni 210 miliónov eur. Čo to teda znamená? Áno, zamestnanci nám vstúpili, náklady nám ostali rovnaké.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 obsahuje informácie o vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe a nákladov na ne. Hlavná kniha dokumentu (.pdf) uvádza počet pracujúcich vo verejnej správe (subjekty verejnej správy sú určené Štatistickým úradom SR ) 337 694 v roku 2013 a 404 158 v roku 2015 ( Hlavná kniha , s. 42). Z týchto zamestnancov bola podstatná časť financovaná zo štátneho rozpočtu, a to 219 010 v roku 2013 a 220 695 v roku 2015. V tabuľke sú uvedené jednotlivé sektory štátnych rozpočtových organizácií s počtami zamestnanocv a mzdovými nákladmi na ne (údaje prevzeé s Návrhu na rozpočet, s 44). Tieto údaje hovoria stále o štátnej správe (resp. štátnych rozpočtových organizácií), kým minister hovoril o zamestnanoch ministerstva vnútra. Návrh rozpočtu uvádza (s. 62) iba výdavky na mzdy a odvody (osobné výdavky), ktoré sú financované zo zložky Ministerstva vnútra. Z tejto zložky sú financovaní okrem zamestnancov ministerstva aj napr. príslušníci Policajného zboru, preto ani na základe týchto údajov nemôžeme overovať tvrdenie ministra. Ako ďalší zdroj informácií môžeme používať webovú stránku cenastatu.sme.sk , kde sú pozbierané údaje o výdavkoch a príjmoch štátu (verejnej správy) a figurujú tu údaje aj o počte zamestnancov jednotlivých ministerstiev a mzdové náklady. V roku 2012 podľa údajov (podľa skutočných, nie rozpočtových) malo Ministerstvo vnútra 33 941 zamestnancov a náklady na ne predstavovali 591,73 milliónov EUR. Oproti tomu, údaje z roku 2015 (sú k dispozícií len údaje z rozpočtu, ešte nie skutočné) ukazujú 50 477 zamestnancov Mnisterstva a náklady na ne vo výške 837,66 milliónov EUR. Údaje na citovanej stránke znamenajú celkové zdové náklady, tzn. aj výdavky zamestnávateľa na odvody do poisťovní. Iba každé deviate euro dostanú priamo zamestnanci. Podľa týchto údajov teda minister uvádzal správne čísla, keď hovoril o počte zamestnancov v roku 2012 a 2015, ale už sa mýlil pri údajoch o nákladoch na ne. Hodnotíme výrok ministra ako neoveriteľný, lebo podľa dôveryhodných zdrojov (Návrh rozpočtu) sme neboli schopní dokázať ani vyvrátiť tvrdenie ministra.", "analysis_paragraphs": ["Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 obsahuje informácie o vývoji počtu zamestnancov vo verejnej správe a nákladov na ne. Hlavná kniha dokumentu (.pdf) uvádza počet pracujúcich vo verejnej správe (subjekty verejnej správy sú určené Štatistickým úradom SR ) 337 694 v roku 2013 a 404 158 v roku 2015 ( Hlavná kniha , s. 42). Z týchto zamestnancov bola podstatná časť financovaná zo štátneho rozpočtu, a to 219 010 v roku 2013 a 220 695 v roku 2015. V tabuľke sú uvedené jednotlivé sektory štátnych rozpočtových organizácií s počtami zamestnanocv a mzdovými nákladmi na ne (údaje prevzeé s Návrhu na rozpočet, s 44). Tieto údaje hovoria stále o štátnej správe (resp. štátnych rozpočtových organizácií), kým minister hovoril o zamestnanoch ministerstva vnútra. Návrh rozpočtu uvádza (s. 62) iba výdavky na mzdy a odvody (osobné výdavky), ktoré sú financované zo zložky Ministerstva vnútra. Z tejto zložky sú financovaní okrem zamestnancov ministerstva aj napr. príslušníci Policajného zboru, preto ani na základe týchto údajov nemôžeme overovať tvrdenie ministra. Ako ďalší zdroj informácií môžeme používať webovú stránku cenastatu.sme.sk , kde sú pozbierané údaje o výdavkoch a príjmoch štátu (verejnej správy) a figurujú tu údaje aj o počte zamestnancov jednotlivých ministerstiev a mzdové náklady. V roku 2012 podľa údajov (podľa skutočných, nie rozpočtových) malo Ministerstvo vnútra 33 941 zamestnancov a náklady na ne predstavovali 591,73 milliónov EUR. Oproti tomu, údaje z roku 2015 (sú k dispozícií len údaje z rozpočtu, ešte nie skutočné) ukazujú 50 477 zamestnancov Mnisterstva a náklady na ne vo výške 837,66 milliónov EUR. Údaje na citovanej stránke znamenajú celkové zdové náklady, tzn. aj výdavky zamestnávateľa na odvody do poisťovní. Iba každé deviate euro dostanú priamo zamestnanci. Podľa týchto údajov teda minister uvádzal správne čísla, keď hovoril o počte zamestnancov v roku 2012 a 2015, ale už sa mýlil pri údajoch o nákladoch na ne. Hodnotíme výrok ministra ako neoveriteľný, lebo podľa dôveryhodných zdrojov (Návrh rozpočtu) sme neboli schopní dokázať ani vyvrátiť tvrdenie ministra."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008", "Hlavná kniha dokumentu", "Štatistickým úradom SR", "Hlavná kniha", "cenastatu.sme.sk", "2012", "2015", ""], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10397", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13615", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/b1/hZHZrqJAFEW_pT9AqRIKisdiLCaRSYYXgqgIMqhXQfj6a3f69Xafp72TleysHCZjEibri7Guimc99EX7u2d8vrd3WJIgAUBDEBASeMiC4oZzEBMzCS3fkjI4laoqPhDkspJhmiiHm5l4LIGOFi3e3D2bELIhwsgapWWjGven82qP3ZAOIdS6zKqrm6fVVilpbVJfjJUCxk3QL7ZcliNVX72lv_Q3349X7tFcZnR7UGzxwbBaZdtHoPWVf6epNgrExWXlgaPen3b03B3yscE5oVdw9rSPTPqRAT8cAf93zf4gsk4oJ9gAYFtHwCA08kWPZQFh_wL_mEg_gPDjiCowIZMALg-a-WYs18VvFt8JFmMJFAOCCMxblY22obo4xxN0lP0WNHvzeZ3AJ7tf0Tw7W3t33PuRRGTkvgzKmExWH7r1VHZrsEYYc0hAIochxAhxzN5OX8LneZNC5PxSak3tnt3ca4rFa2Mjk6l6O3nnHjRvegjYU2uO78IXCVEfduzec71pfGES6ddQyT3VE9IZcWeSGDjTlYIVZ4Yi8dKw0LTW20yiPkN-4Eifg0XUx-PZYJswG3jXdmxB880u5TsR4yknahwK0sBs6dCdmFs32ryPIWarX98IilGC/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13615", "http://cenastatu.sme.sk/projekt/Eur/", "http://cenastatu.sme.sk/km-sr-mnm/2012/Eur/", "http://cenastatu.sme.sk/km-sr-mnm/2015/Eur/", "http://cenastatu.sme.sk/projekt/Eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:12.907942+00:00"}
{"id": "vr33979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33979", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Vyčistenie od sedimentov. Gabčíkovská alebo Hrušovská zdrž, ktorá momentálne má niekde aj 4,5 metra hrúbky jemného bahna", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil hrúbku sedimentov resp. bahna, ktoré sa majú nachádzať v Gabčíkovskej alebo Hrušovskej zdrži.\n\nEkológ a poslanec NR SR za OĽaNO Mikuláš Huba v rozhovore pre denník SME (21. októbra 2012) upozornil na problém v sedimentoch usadzujúcich sa v zdrži vodného diela.\n\n\"Sú škodlivé a predstavujú objem materiálu, s ktorým nevieme, čo časom urobíme,\" povedal pre TASR Huba, ktorý nepovažoval Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) za dobré riešenie.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil hrúbku sedimentov resp. bahna, ktoré sa majú nachádzať v Gabčíkovskej alebo Hrušovskej zdrži.", "Ekológ a poslanec NR SR za OĽaNO Mikuláš Huba v rozhovore pre denník SME (21. októbra 2012) upozornil na problém v sedimentoch usadzujúcich sa v zdrži vodného diela.", "\"Sú škodlivé a predstavujú objem materiálu, s ktorým nevieme, čo časom urobíme,\" povedal pre TASR Huba, ktorý nepovažoval Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) za dobré riešenie."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Huba"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/6576056/hubao-20-rokov-uz-gabcikovo-mozno-nebude-v-prevadzke.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:03.754129+00:00"}
{"id": "48918", "numeric_id": 48918, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48918", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Prečo má Zelenskyj vojenskú jednotku Edelweiss, prečo oprašujú Banderu.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajinská horská brigáda získala vo februári 2023 od prezidenta Zelenského za svoje zásluhy honorárny titul Edelweiss. Na túto jednotku upozornilo ruské ministerstvo zahraničia na sociálnych sieťach v príspevku, v ktorom sa ju snažilo prepojiť s nacistickou jednotkou Abwehrgruppe 218, ktorá používala názov Edelweiss ako krycie meno.\n\nAvšak názov Edelweiss, čo po slovensky znamená plesnivec, je znak často využívaný elitnými horskými jednotkami. V histórii ho nepoužívala len spomínaná nacistická jednotka, ale rovnaký názov niesla v rokoch 2011 až 2016 aj jednotka ruskej armády. Týmto titulom sa takisto označujú ďalšie štátne bezpečnostné a horské záchranné útvary napríklad v Chorvátsku, Švajčiarsku, či Poľsku. Andrej Danko zavádza pýtaním sa na túto jednotku, ako keby malo ísť o niečo neštandardné, čo sa nachádza len na Ukrajine. Vyvolávaním pochybností ohľadom legitimity pomenovania jednotky po horskej rastline Andrej Danko zavádza publikum.\n\nAndrej Danko ďalej pravdepodobne odkazuje na oslavu narodenín Stepana Banderu ukrajinským parlamentom v januári 2023. Bandera je vo všeobecnosti veľmi kontroverzná postava ukrajinskej histórie. Hoci ho Ukrajinci vnímajú ako národného hrdinu, Poľsko i Izrael ho považuje za vojnového zločinca. Príspevok na oslavu Banderových narodenín preto ukrajinský parlament po kritike stiahol .\n\nAndreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajinská horská brigáda získala vo februári 2023 od prezidenta Zelenského za svoje zásluhy honorárny titul Edelweiss. Na túto jednotku upozornilo ruské ministerstvo zahraničia na sociálnych sieťach v príspevku, v ktorom sa ju snažilo prepojiť s nacistickou jednotkou Abwehrgruppe 218, ktorá používala názov Edelweiss ako krycie meno.", "Avšak názov Edelweiss, čo po slovensky znamená plesnivec, je znak často využívaný elitnými horskými jednotkami. V histórii ho nepoužívala len spomínaná nacistická jednotka, ale rovnaký názov niesla v rokoch 2011 až 2016 aj jednotka ruskej armády. Týmto titulom sa takisto označujú ďalšie štátne bezpečnostné a horské záchranné útvary napríklad v Chorvátsku, Švajčiarsku, či Poľsku. Andrej Danko zavádza pýtaním sa na túto jednotku, ako keby malo ísť o niečo neštandardné, čo sa nachádza len na Ukrajine. Vyvolávaním pochybností ohľadom legitimity pomenovania jednotky po horskej rastline Andrej Danko zavádza publikum.", "Andrej Danko ďalej pravdepodobne odkazuje na oslavu narodenín Stepana Banderu ukrajinským parlamentom v januári 2023. Bandera je vo všeobecnosti veľmi kontroverzná postava ukrajinskej histórie. Hoci ho Ukrajinci vnímajú ako národného hrdinu, Poľsko i Izrael ho považuje za vojnového zločinca. Príspevok na oslavu Banderových narodenín preto ukrajinský parlament po kritike stiahol .", "Andreja Danka sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, no nevyužil ju a požiadal portál Demagóg.sk, aby ho viac nekontaktoval, keďže sme podľa neho neobjektívni. Na otázku, v čom konkrétne, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová nereagovala."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["získala", "upozornilo", "používala", "využívaný", "niesla", "odkazuje", "vnímajú", "stiahol"], "url": ["https://www.president.gov.ua/documents/802023-45805", "https://mobile.twitter.com/mfa_russia/status/1625815030884073473", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/657281-zelenskyj-ocenil-brigadu-titulom-edelweiss-jednotka-s-rovnakym-menom-masakrovala-ludi-v-snp/", "https://manipulatori.cz/edelweiss-nebyl-jen-znakem-nacistu-ale-i-antifasistu/", "https://www.bbc.com/news/64718139", "https://ereport.sk/vsetko-ma-svoje-hranice/", "https://dennikn.sk/3204870/na-ukrajine-hrdina-u-susedov-vojnovy-zlocinec-historici-vysvetluju-kto-bol-naozaj-bandera/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/652424-ukrajinsky-parlament-odstranil-zo-svojej-stranky-prispevok-oslavujuci-banderu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:24.067272+00:00"}
{"id": "vr31247", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31247", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože napríklad sto kilometrov nerealizovaných dvoch balíkov (PPP projektov odsúhlasených Ficovov vládou pozn.), 100 kilometrov hovoríme medzi Prešovom a Žilinou, malo vyjsť v 30-ročnom intervale na takmer 17 miliárd eur.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po nástupe vlády I. Radičovej došlo k zrušeniu PPP projektov- PPP 1 a 3 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. V prvom balíku PPP malo Slovensko počas 30 rokov zaplatiť zo štátnej kasy až vyše 9 miliárd eur a v treťom balíku malo v prípade realizácie projektu ísť približne o 8,5 miliardy eur, čo dokopy predstavuje 17,5 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Po nástupe vlády I. Radičovej došlo k zrušeniu PPP projektov- PPP 1 a 3 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu vykonávania prípravných prací v podstate na celom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom. V prvom balíku PPP malo Slovensko počas 30 rokov zaplatiť zo štátnej kasy až vyše 9 miliárd eur a v treťom balíku malo v prípade realizácie projektu ísť približne o 8,5 miliardy eur, čo dokopy predstavuje 17,5 miliardy eur. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["PPP 1", "3", "9", "8,5"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/figel-prvy-balik-ppp-bol-predrazeny-o-500-milonov.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:00.576181+00:00"}
{"id": "vr36938", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36938", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Pokiaľ ide o dvojaké štátne občianstvo, môžem naozaj povedať, že v programovom vyhlásení tejto vládnej koalície je, že odstránime všetky reštrikčné opatrenia predchádzajúcej vlády.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády je uvedené: \"Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien ... zákona o občianstve SR ... tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády je uvedené: \"Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien ... zákona o občianstve SR ... tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5475146/programove-vyhlasenie-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:11.220305+00:00"}
{"id": "vr30545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30545", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Boli predsa úplne jednoznačne exaktne vo vyhlásení hlav štátov schválené takzvané núdzové procedúry, to znamená, že ak rozhodne Európska centrálna banka a Európska komisia, že je potrebné konať bezodkladne, tak vtedy je to právo veta jednoducho neplatí a čo ma veľmi šokovalo dnes ráno, keď som si pozrel oficiálne vyhlásenie hláv štátov a predsedovi vlád členských krajín, čo je vlastne jediný oficiálny výstup z tohto summitu, tak tam sa doslova hovorí, že jednohlasné rozhodovanie, to je to právo veta, ktoré bolo doposiaľ, bude nahradené 85% kvalifikovanou väčšinou v tých spomínaných núdzových procedúrach a pod čiarou sa hovorí, že pod podmienkou, že toto potvrdí fínsky parlament. Podotýkam pod tou čiarou niet ani zmienky o Slovenskej republike.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Oficiálnom dokumente zo samitu v Brusely sa píše (bod 15):", "analysis_paragraphs": ["V Oficiálnom dokumente zo samitu v Brusely sa píše (bod 15):"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálnom dokumente"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/20111209_1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:37.960974+00:00"}
{"id": "43155", "numeric_id": 43155, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43155", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "Hovorili sme o tom, že treba migrantov umiestniť a zachytiť v krajinách odkiaľ prichádzajú, formou pomoci.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľubomír Petrák má vo svojom výroku na mysli nápad predsedu strany SMER-SD a bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý v roku 2015 presadzoval budovanie bezpečných zón pre utečencov a poskytovanie humanitárnej pomoci v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nápad predstavil Robert Fico po tom, ako Slovensko odmietlo prijať povinné kvóty pri prerozdeľovaní utečencov. Podľa Fica by sa pomoc mala poskytovať na dobrovoľnej báze a mala by sa sústrediť v krajinách, odkiaľ ľudia utekajú. Európska únia by sa tak mala “ dohodnúť na vytvorení bezpečných zón v Líbyi, kde by utečenci dostávali lekársku pomoc a cítili by sa tam bezpečne, ” navrhol Fico . Bývalý premiér sa takisto zasadzoval za to, aby sa riešili konflikty v krajinách, kde migrácia vzniká: “ Malo by ísť o politickú stabilizáciu krajín, aby ľudia nemali dôvod odtiaľ odchádzať. “", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Petrák má vo svojom výroku na mysli nápad predsedu strany SMER-SD a bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý v roku 2015 presadzoval budovanie bezpečných zón pre utečencov a poskytovanie humanitárnej pomoci v krajinách, odkiaľ utečenci prichádzajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Nápad predstavil Robert Fico po tom, ako Slovensko odmietlo prijať povinné kvóty pri prerozdeľovaní utečencov. Podľa Fica by sa pomoc mala poskytovať na dobrovoľnej báze a mala by sa sústrediť v krajinách, odkiaľ ľudia utekajú. Európska únia by sa tak mala “ dohodnúť na vytvorení bezpečných zón v Líbyi, kde by utečenci dostávali lekársku pomoc a cítili by sa tam bezpečne, ” navrhol Fico . Bývalý premiér sa takisto zasadzoval za to, aby sa riešili konflikty v krajinách, kde migrácia vzniká: “ Malo by ísť o politickú stabilizáciu krajín, aby ľudia nemali dôvod odtiaľ odchádzať. “"], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Fico", "migrácia"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359862-fico-slovensko-je-pripravene-pomoct-migrantom-len-na-dobrovolnej-baze/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/359862-fico-slovensko-je-pripravene-pomoct-migrantom-len-na-dobrovolnej-baze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:03.331227+00:00"}
{"id": "vr27190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27190", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Ústavný súd povedal, že Čentéš bol zvolený v súlade so zákonom", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti voľby generálneho prokurátora sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 13 januára 2013 alebo O5M12 , 17. februára 2013).", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenia týkajúce sa rozhodnutia Ústavného súdu o platnosti voľby generálneho prokurátora sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 13 januára 2013 alebo O5M12 , 17. februára 2013)."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "Rozhodnutie", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/357", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:20.082035+00:00"}
{"id": "vr17297", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17297", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...drobní farmári, ktorí pestujú, do 80 hektárov, tak tí ani nebudú žiadať túto naftu, len z toho dôvodu, že tá administratíva je tak komplikovaná, že by vlastne oni získali, je to približne prerátané okolo 80 hektárov, že by mali mať tu vratkú okolo 2 tisíc eur. Ale to je taká komplikácia, byrokracia, že do 80 hektárov, sú skúsenosti z Českej republiky, že to vôbec nežiadajú", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kollárov výrok sa týka daňovo zvýhodnenej tzv. zelenej nafty pre poľnohospodárov. Robert Fico chce v roku 2018 na takúto podporu vyhradiť 30 miliónov eur. Projekt zelenej nafty funguje v Česku od júna 2017. Vratky spotrebnej dane za naftu si v Česku môžu uplatniť poľnohospodári v rastlinnej a živočíšnej výrobe, rybári a lesníci. Výška vratky sa z veľkosti plochy nedá jednoznačne určiť, keďže vratka sa počíta podľa množstva spotrebovanej nafty využitej na poľnohospodárske účely. Podľa odborníkov sa zelená nafta oplatí pri rozlohe 8-10 hektárov obhospodárovanej plochy. Zelená nafta sa stretla s úspechom, avšak viacerí žiadatelia sa sťažujú na komplikovanú administratívu . Podľa člena snemovného poľnohospodárskeho výboru Petra Bendla zelená nafta \"pomáhá spíše velkým farmám, velkým subjektům a tím pádem ohrožují životaschopnost a konkurenceschopnost těch malých firem \". Predseda Českej komory odborných lesných hospodárov Jiří Pohan tvrdí, že \" osobní náklady (poľnohospodárov) budou vyšší než ten efekt úspory peněz \". Napriek kritike sa nedá povedať, že by o zelenú naftu nebol záujem. Úľavy na dani za naftu vyšli Česko v roku 2017 na približne 1,3 miliardy českých korún (približne 51,5 mil. eur). Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Výška vratky za naftu sa líši aj podľa odvetia, v ktorom poľnohospodár pracuje. Poľnohospodári pracujúci v rastlinnej výrobe, lesníci a rybári majú v súčasnosti nárok na vratku vo výške 4, 38 korún za liter. Naopak, poľnohospodári v živočíšnej výrobe môžu na vratkách dostať 7-9,50 korún za liter, v závislosti od intenzity živočíšnej výroby ( .pdf ). Od januára 2019 by sa vratky dane mali zjednotiť pre všetky sektory poľnohospodárstva na 4,38 korún za liter.", "analysis_paragraphs": ["Kollárov výrok sa týka daňovo zvýhodnenej tzv. zelenej nafty pre poľnohospodárov. Robert Fico chce v roku 2018 na takúto podporu vyhradiť 30 miliónov eur. Projekt zelenej nafty funguje v Česku od júna 2017. Vratky spotrebnej dane za naftu si v Česku môžu uplatniť poľnohospodári v rastlinnej a živočíšnej výrobe, rybári a lesníci. Výška vratky sa z veľkosti plochy nedá jednoznačne určiť, keďže vratka sa počíta podľa množstva spotrebovanej nafty využitej na poľnohospodárske účely. Podľa odborníkov sa zelená nafta oplatí pri rozlohe 8-10 hektárov obhospodárovanej plochy. Zelená nafta sa stretla s úspechom, avšak viacerí žiadatelia sa sťažujú na komplikovanú administratívu . Podľa člena snemovného poľnohospodárskeho výboru Petra Bendla zelená nafta \"pomáhá spíše velkým farmám, velkým subjektům a tím pádem ohrožují životaschopnost a konkurenceschopnost těch malých firem \". Predseda Českej komory odborných lesných hospodárov Jiří Pohan tvrdí, že \" osobní náklady (poľnohospodárov) budou vyšší než ten efekt úspory peněz \". Napriek kritike sa nedá povedať, že by o zelenú naftu nebol záujem. Úľavy na dani za naftu vyšli Česko v roku 2017 na približne 1,3 miliardy českých korún (približne 51,5 mil. eur). Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Výška vratky za naftu sa líši aj podľa odvetia, v ktorom poľnohospodár pracuje. Poľnohospodári pracujúci v rastlinnej výrobe, lesníci a rybári majú v súčasnosti nárok na vratku vo výške 4, 38 korún za liter. Naopak, poľnohospodári v živočíšnej výrobe môžu na vratkách dostať 7-9,50 korún za liter, v závislosti od intenzity živočíšnej výroby ( .pdf ). Od januára 2019 by sa vratky dane mali zjednotiť pre všetky sektory poľnohospodárstva na 4,38 korún za liter."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "rozlohe", "administratívu", "výboru", "komory", ".pdf", "zjednotiť"], "url": ["https://sluby.sme.sk/slub/504/podpora-polnohospodarom", "http://zelena-nafta.cz/", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/2200942-zelena-nafta-jede-ale-administrativa-je-podle-zemedelcu-narocna", "http://www.asz.cz/cs/zpravy-z-tisku/podnikani/zelena-nafta-jede-ale-administrativa-je-podle-zemedelcu-narocna.html", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/2200942-zelena-nafta-jede-ale-administrativa-je-podle-zemedelcu-narocna", "http://www.aschk.cz/sites/default/files/koeficient_vratky_brezen_cerven_2017_0.pdf", "https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/zelena-nafta-se-rozsiri-i-na-zivocisnou-vyrobu-schvalili-pos/r~5f529604977011e6b5600025900fea04/?redirected=1517921626"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:42.327263+00:00"}
{"id": "vr18034", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18034", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Keď hovoríte o spolupráci tajných služieb, áno, správa Európskej komisie hovorila aj o tom, že je problém v spolupráci, (...).", "statement_date": "2018-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia vo svojej správe z roku 2016 vyzýva členské štáty k zlepšeniu spolupráce medzi jednotlivými tajnými službami, napr. v oblasti zdieľania informácií, či boja proti terorizmu. Súčasný stav spolupráce Európska komisia viackrát v texte označuje ako nedostatočný. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Európskej komisie ( .pdf ) z apríla 2016 je reakciou na teroristické útoky v Paríži a Bruseli. V rámci prevencie proti terorizmu EK požaduje zvýšenie spolupráce jednotlivých silových zložiek, vrátane tajných služieb ( .pdf , s. 2). S tým súvisí napr. aj \"sprístupnenie existujúcich databáz s cieľom monitorovať, sledovať a zachytiť hrozby pohybujúce sa cez skutočné i virtuálne hranice\" ( .pdf , s. 3). Zároveň vyzýva k proaktívnemu zdieľaniu týchto informácií, pretože doterajšie fungovanie považuje za nedostatočné pre prevenciu voči terorizmu. Odporúča vznik niekoľkých európskych inštitúcií, ktoré by boli nápomocné pri zdieľaní a spájaní spravodajských informácií s cieľom zabrániť teroristickým útokom ( .pdf , s. 7). Na záver Komisia opäť upozorňuje, že \"súčasná úroveň fragmentácie robí Európu zraniteľnou a vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby konali spoločne, ak je bezpečnosť a fyzická integrita občanov vystavená vážnemu nebezpečenstvu \"( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia vo svojej správe z roku 2016 vyzýva členské štáty k zlepšeniu spolupráce medzi jednotlivými tajnými službami, napr. v oblasti zdieľania informácií, či boja proti terorizmu. Súčasný stav spolupráce Európska komisia viackrát v texte označuje ako nedostatočný. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správa Európskej komisie ( .pdf ) z apríla 2016 je reakciou na teroristické útoky v Paríži a Bruseli. V rámci prevencie proti terorizmu EK požaduje zvýšenie spolupráce jednotlivých silových zložiek, vrátane tajných služieb ( .pdf , s. 2). S tým súvisí napr. aj \"sprístupnenie existujúcich databáz s cieľom monitorovať, sledovať a zachytiť hrozby pohybujúce sa cez skutočné i virtuálne hranice\" ( .pdf , s. 3). Zároveň vyzýva k proaktívnemu zdieľaniu týchto informácií, pretože doterajšie fungovanie považuje za nedostatočné pre prevenciu voči terorizmu. Odporúča vznik niekoľkých európskych inštitúcií, ktoré by boli nápomocné pri zdieľaní a spájaní spravodajských informácií s cieľom zabrániť teroristickým útokom ( .pdf , s. 7). Na záver Komisia opäť upozorňuje, že \"súčasná úroveň fragmentácie robí Európu zraniteľnou a vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby konali spoločne, ak je bezpečnosť a fyzická integrita občanov vystavená vážnemu nebezpečenstvu \"( .pdf , s. 8). Dátum zverejnenia analýzy: 09.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_12.pdf", "https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_12.pdf", "https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_12.pdf", "https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_12.pdf", "https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_12.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:09.866562+00:00"}
{"id": "47388", "numeric_id": 47388, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47388", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Vo februári 6,3 % (ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií 2020, pozn.).", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol začiatkom februára 2020 - teda pred vplyvom pandémie na verejné financie - ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni 5,4% HDP. Koncom februára - už po prepuknutí krízy - sa zvýšil na 6,7% HDP (nie na 6,3%). Igor Matovič a Ladislav Kamenický sa pri údaji o februárovej udržateľnosti verejných financií navzájom spochybňovali, ani jeden z nich pritom neargumentoval presným číslom. Demagóg.SK oslovil oboch politikov so žiadosťou o vyjadrenie, pri ktorej mohli uviesť zdroj pre svoje čísla. Ani jeden z nich nereagoval. Preto pri týchto ich (dvoch) tvrdeniach Demagóg.SK neuplatňuje štandardnú toleranciu, do ktorej by sa údaj Igora Matoviča ešte zmestil, ale hodnotí jeho tvrdenie s ohľadom na výmenu s Ladislavom Kamenickým ako už nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bol začiatkom februára 2020 - teda pred vplyvom pandémie na verejné financie - ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na úrovni 5,4% HDP. Koncom februára - už po prepuknutí krízy - sa zvýšil na 6,7% HDP (nie na 6,3%). Igor Matovič a Ladislav Kamenický sa pri údaji o februárovej udržateľnosti verejných financií navzájom spochybňovali, ani jeden z nich pritom neargumentoval presným číslom. Demagóg.SK oslovil oboch politikov so žiadosťou o vyjadrenie, pri ktorej mohli uviesť zdroj pre svoje čísla. Ani jeden z nich nereagoval. Preto pri týchto ich (dvoch) tvrdeniach Demagóg.SK neuplatňuje štandardnú toleranciu, do ktorej by sa údaj Igora Matoviča ešte zmestil, ale hodnotí jeho tvrdenie s ohľadom na výmenu s Ladislavom Kamenickým ako už nepravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/05/Hlavne-zavery-Sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-2021.pdf?fbclid=IwAR0RvaJKWdvO2BpesZbBv7H6496br0J74TiERD0OqN-64NkXyWSNcRwONN0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:56.191750+00:00"}
{"id": "vr30285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30285", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Rovná daň spolu s ostatnými reformami prispela k tomu, že sme mali tak vysoký ekonomický rast. Ešte aj začiatkom vlády Roberta Fica, že na Slovensku sa nezamestnanosť znížila s takmer 20% na menej ako 10%.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Roberta Fica pôsobila od 4.7.2006 do 8.7.2010. Pre overenie tvrdenia sme porovnali mieru nezamestnanosti od 1.1.2002 do 30.6.2010. Podľa štvrťročných marení Štatistického úradu SR, bola miera nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 19,4%. k 30.6.2006 vo výške 13.5% (nástup Fica, R.) k 30.9.2008 vo výške 9,0% (prvý pokles pod 10%,vôbec) Podľa mesačných merní Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny SR, bola mira nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 19,12%. k 30.6.2006 vo výške 10,36% k 30.9.2008 vo výške 7,54% Podľa mesačných meraní OECD/Eurostat , bola mira nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 18,8%. k 30.6.2006 vo výške 13,3% k 30.9.2008 vo výške 8,8% Podľa metodiky Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny SR: k 31.1.2002 . vo výške 19,69% k 31.8.2006. vo výške 9,85% (a klesala) Hodnotenie toho, či sa jedná o dôsledok vládnych reforiem a rovnej dane necháme na čitateľovi.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Roberta Fica pôsobila od 4.7.2006 do 8.7.2010. Pre overenie tvrdenia sme porovnali mieru nezamestnanosti od 1.1.2002 do 30.6.2010. Podľa štvrťročných marení Štatistického úradu SR, bola miera nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 19,4%. k 30.6.2006 vo výške 13.5% (nástup Fica, R.) k 30.9.2008 vo výške 9,0% (prvý pokles pod 10%,vôbec) Podľa mesačných merní Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny SR, bola mira nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 19,12%. k 30.6.2006 vo výške 10,36% k 30.9.2008 vo výške 7,54% Podľa mesačných meraní OECD/Eurostat , bola mira nezamestnanosti: k 31.3.2002 vo výške 18,8%. k 30.6.2006 vo výške 13,3% k 30.9.2008 vo výške 8,8% Podľa metodiky Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny SR: k 31.1.2002 . vo výške 19,69% k 31.8.2006. vo výške 9,85% (a klesala) Hodnotenie toho, či sa jedná o dôsledok vládnych reforiem a rovnej dane necháme na čitateľovi."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:39.154395+00:00"}
{"id": "vr34539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34539", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Som presvedčená a audit o tom nasvedčuje, že prezamestnanosť v tejto sfére je veľmi veľká a úspory, ktoré potrebuje štát robiť, toto je jeden z krokov úspor.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu v roku 2010 bola zamestnanosť vo verejnej správe 188,2 tisíc zamestnancov a v prvom kvartáli roku 2007 bola 159,3 tisíc z čoho vyplýva, že zamestnanosť o 20% neznížili. (Poznámka: v roku 2010 už nie je v danej kategórii sledovaná aj zamestnanosť v obrane. No napriek tomu, že obrana z tohto počtu vypadla, číslo narástlo.) Presné čísla pre jednotlivé rezorty, ako ani spomínaný audit, sme nanešťastie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu v roku 2010 bola zamestnanosť vo verejnej správe 188,2 tisíc zamestnancov a v prvom kvartáli roku 2007 bola 159,3 tisíc z čoho vyplýva, že zamestnanosť o 20% neznížili. (Poznámka: v roku 2010 už nie je v danej kategórii sledovaná aj zamestnanosť v obrane. No napriek tomu, že obrana z tohto počtu vypadla, číslo narástlo.) Presné čísla pre jednotlivé rezorty, ako ani spomínaný audit, sme nanešťastie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2007"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8125"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:38.149968+00:00"}
{"id": "43686", "numeric_id": 43686, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43686", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Ja som spravil chybu, ja si to aj uznám, že som sa vtedy chcel tváriť oveľa lepšie, ako v skutočnosti som bol. Priznal som sa.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Truban odkazuje na prípad videa spred šiestich rokov, v ktorom dával študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať”, vysvetlil, že „chcel (som) vyzerať oveľa lepšie, ako (som) naozaj bol” a svoje konanie označil za chybu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Michal Truban odkazuje na prípad videa spred šiestich rokov, v ktorom dával študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať”, vysvetlil, že „chcel (som) vyzerať oveľa lepšie, ako (som) naozaj bol” a svoje konanie označil za chybu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["dával", "najskôr", "tvrdil", "priznal", "uznal"], "url": ["https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/miso.truban/photos/a.148608605936614/468544630609675/?type=1&theater", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:33.562316+00:00"}
{"id": "vr15515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15515", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Pán Mečiar dostal v prvom kole viac hlasov, ale prezidentom sa stal potom pán Gašparovič.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvom kole prezdientských voieb v roku 2004 získal Vladimír Mečiar o približne 207 700 hlasov viac ako Ivan Gašparovič. Do druhého kola postúpil Mečiar a Gašparovič a druhé kolo už vyhral Ivan Gašparovič, kto získal o 350 tisíc hlasov viac ako Mečiar. Výrok Jaroslava Pašku hodnotíme ako pravdivý. Voľby prezidenta Slovenskej republiky sú dvojkovolé v prípade, že niektorý kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Prvé kolo prezidentských volieb v roku 2004 sa konalo 3. apríla. V prvom kole kandidoval František Mikloško, Eduard Kukan, Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, Martin Bútora, Jozef Kalman, Ján Králik, Stanislav Bernát, Rudolf Schuster, Jozef Šesták a Július Kubík (pôvodne kandidoval aj Ľubomír Roman, kto sa potom vzdal kandidatúry). Víťazom prvého kola sa stal Vladimír Mečiar, kto získal 650 242 (32,74 %) hlasov, druhým najúspešnejším bol Ivan Gašparovič s 442 564 (22,28 %) hlasmi. Tretí kandidát, Eduard Kukan, získal 22,10 % hlasov. Rudolf Schuster, František Mikloško a Martin Bútora získali každý približne 7 % hlasov. Ostatní kandidáti nezískali ani jedno percento hlasov zúčastnených voličov. Účasť voličov v prvom kole volieb bola na úrovni 47,9 %. Do druhého kola volieb postupujú iba najúspešnejší dvaja kandidáti z prvého kola. V druhom kole, ktoré sa konalo 17. apríla 2004, vyhral Ivan Gašparovič s celkovým počtom 1 079 592 (59,91 %) hlasov. Jeho protikandidát, Vladimír Mečiar, získal 722 368 (40,09 %) hlasov. Účasť voličov v druhom kole bola na úrovni 43,50 % z celkovo evidovaných 4 202 597 oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prvom kole prezdientských voieb v roku 2004 získal Vladimír Mečiar o približne 207 700 hlasov viac ako Ivan Gašparovič. Do druhého kola postúpil Mečiar a Gašparovič a druhé kolo už vyhral Ivan Gašparovič, kto získal o 350 tisíc hlasov viac ako Mečiar. Výrok Jaroslava Pašku hodnotíme ako pravdivý. Voľby prezidenta Slovenskej republiky sú dvojkovolé v prípade, že niektorý kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Prvé kolo prezidentských volieb v roku 2004 sa konalo 3. apríla. V prvom kole kandidoval František Mikloško, Eduard Kukan, Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, Martin Bútora, Jozef Kalman, Ján Králik, Stanislav Bernát, Rudolf Schuster, Jozef Šesták a Július Kubík (pôvodne kandidoval aj Ľubomír Roman, kto sa potom vzdal kandidatúry). Víťazom prvého kola sa stal Vladimír Mečiar, kto získal 650 242 (32,74 %) hlasov, druhým najúspešnejším bol Ivan Gašparovič s 442 564 (22,28 %) hlasmi. Tretí kandidát, Eduard Kukan, získal 22,10 % hlasov. Rudolf Schuster, František Mikloško a Martin Bútora získali každý približne 7 % hlasov. Ostatní kandidáti nezískali ani jedno percento hlasov zúčastnených voličov. Účasť voličov v prvom kole volieb bola na úrovni 47,9 %. Do druhého kola volieb postupujú iba najúspešnejší dvaja kandidáti z prvého kola. V druhom kole, ktoré sa konalo 17. apríla 2004, vyhral Ivan Gašparovič s celkovým počtom 1 079 592 (59,91 %) hlasov. Jeho protikandidát, Vladimír Mečiar, získal 722 368 (40,09 %) hlasov. Účasť voličov v druhom kole bola na úrovni 43,50 % z celkovo evidovaných 4 202 597 oprávnených voličov. Dátum zverejnenia analýzy: 06.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Voľby", "kandidoval", "úrovni", "Účasť"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prehlad-vysledky-prezidentske-volby/75255-clanok.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/referendum-neplatne-prezidentom-bude-v-meciar-alebo-i-gasparovic.html", "http://www.globalpolitics.cz/clanky/prezidentske-volby-slovensko", "http://www.etrend.sk/ekonomika/prezidentske-volby-s-prevahou-vyhral-ivan-gasparovic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:02.071564+00:00"}
{"id": "vr37504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37504", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "40,5 milióna eur na priamych platbách znížila pre farmárov Ficova vláda v roku 2009 v decembri, keď schvaľovala rozpočet na rok 2010, pretože bolo možné dať 100% a nedali len 90%.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ficov kabinet na rok 2010 z možných 30% národného doplatku (príspevok od EÚ je 70%, pozn.) kryl už len 20% a odoprel tak poľnohospodárom 40,5 milióna eur. Rovnaký postup však zvolila aj Radičovej vláda na rok 2011. K bruselským 80% je ochotná doložiť len desať percent, čiže z možných 20 percent národného doplatku bude kryť polovicu.", "analysis_paragraphs": ["Ficov kabinet na rok 2010 z možných 30% národného doplatku (príspevok od EÚ je 70%, pozn.) kryl už len 20% a odoprel tak poľnohospodárom 40,5 milióna eur. Rovnaký postup však zvolila aj Radičovej vláda na rok 2011. K bruselským 80% je ochotná doložiť len desať percent, čiže z možných 20 percent národného doplatku bude kryť polovicu."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Ficov kabinet"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/farmari-dostanu-nizsie-priame-platby-dw1-/sk_ekonomika.asp?c=A100924_133135_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:44.875093+00:00"}
{"id": "vr30994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30994", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zmeníme vyplácanie sociálnych dávok pre nezamestnaných, aby nezáviseli od počtu detí. Upravíme pomoc pre chudobné deti, napríklad obedy v školách, aby bola dostupná aj pre deti nízkopríjmových pracujúcich rodičov.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Sociálna dávka pre nezamestnaných ako taká nezávisí od počtu detí. Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta na základe vzorca: 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci DVZ je denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta ako: S vymeriavacích základov/počet dní rozhodujúceho obdobia. SDKÚ-SD hovorí o zmene vyplácania sociálnych dávok pre nezamestnaných. Do tejto kategórie môžme zaradiť aj dávky hmotnej núdzi, ktoré sú vyplácané v drvivej väčšine nezamestnaným. Dávka v hmotnej núdzi: Zákon č. 599/2003 Z.z o dávke v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Výška dávky v hmotnej núdzi: 60,50 € pre jednotlivca, 115,10 € pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 € pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 € pre dvojicu, 157,60 € pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 € pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Životné minimum k 1. júlu 2011 na jednu osobu je 189,83 eura mesačne, na ďalšiu dospelú osobu 132,42 eura a na nezaopatrené dieťa 86,65 eura. Táto dávka skutočne závisí od počtu detí v rodine ako aj od úplnosti resp. neúplnosti rodičov. Pomoc pre deti: Dňom 1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o dotáciách, ktorý definuje aj dotácie na stravu a školské potreby, teda pomoc chudobným deťom. Podľa tohto zákona sa poskytuje: - Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením (predtým dotácia na školské potreby) - Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením (predtým dotácia na stravu) - Dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu Táto pomoc je určená deťom ohrozeného sociálnym vylúčením. Teda takým, ktoré sú na hranici chudoby. Túto novelu schválila vláda I. Radičovej v decembri 2010. ( SITA , 7. októbra 2011) \"Rizikom chudoby bolo ohrozených 12 percent obyvateľov Slovenska, čo je viac ako 650-tisíc ľudí,“ povedala na tlačovej besede predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová. Hranica rizika chudoby v prípade jednočlennej domácnosti je 306 eur na mesiac. Pri výpočte ( EU SILC 2010 , s. 2) hranice rizika chudoby sa berie do úvahy medián ekvivalentného disponibilného príjmu. Medián ekvivalentného disponibilného príjmu bol v roku 2010 podľa výsledkov zisťovania mesačne 510 eur na osobu. Hranica rizika chudoby je definovaná ako 60 percent mediánu príjmu domácností po odrátaní odvodov a iných povinných zložiek a zohľadnení veľkosti domácnosti čo predstavuje 306 eur. Na Slovensku je nizkopríjmových pracujúcich podľa Eurostatu 17,4%, čo je až 225 tisíc zamestnancov z 1,2 milióna pracujúcich a znamená to príjem na úrovni 302 eur mesačne (rok 2010). Tento príjem približne zodpovedá 60 percentám mediánu (EU SILC 2010) príjmu domácností 306 eur. Z toho môžme vyvodiť záver, že nízkopríjmové skupiny sú na hranici rizika chudoby a potom aj deti z týchto rodín by mali mať už podľa dnes platnej legislatívy práva na pomoc pre chudobné deti. Dávky v nezamestnanosti ako také nezávisia od počtu detí, ale dávky v hmotnej núdzi, ktoré v drvivej väčšine poberajú nezamestnaní, áno. Pomoc (obedy, pomôcky) pre chudobné deti bol upravená vládou I. Radičovej v roku 2010. Pomoc pre chudobné deti je určená deťom ohrozených sociálnym vylúčením, to znamená na hranici chudoby. Podľa vyššie uvedeného by mali deti nízkopríjmových skupín už podľa dnes platnej legislatívy právo na pomoc. Na mieste pre preto skôr otázka efektívnosti zákona ako novej úpravy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sociálna dávka pre nezamestnaných ako taká nezávisí od počtu detí. Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta na základe vzorca: 50 % x DVZ x počet dní v mesiaci DVZ je denný vymeriavací základ, ktorý sa vypočíta ako: S vymeriavacích základov/počet dní rozhodujúceho obdobia. SDKÚ-SD hovorí o zmene vyplácania sociálnych dávok pre nezamestnaných. Do tejto kategórie môžme zaradiť aj dávky hmotnej núdzi, ktoré sú vyplácané v drvivej väčšine nezamestnaným. Dávka v hmotnej núdzi: Zákon č. 599/2003 Z.z o dávke v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Výška dávky v hmotnej núdzi: 60,50 € pre jednotlivca, 115,10 € pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 € pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 € pre dvojicu, 157,60 € pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 € pre dvojicu s viac ako 4 deťmi. Životné minimum k 1. júlu 2011 na jednu osobu je 189,83 eura mesačne, na ďalšiu dospelú osobu 132,42 eura a na nezaopatrené dieťa 86,65 eura. Táto dávka skutočne závisí od počtu detí v rodine ako aj od úplnosti resp. neúplnosti rodičov. Pomoc pre deti: Dňom 1. januára 2011 nadobudol účinnosť zákon č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o dotáciách, ktorý definuje aj dotácie na stravu a školské potreby, teda pomoc chudobným deťom. Podľa tohto zákona sa poskytuje: - Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením (predtým dotácia na školské potreby) - Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa ohrozeného sociálnym vylúčením (predtým dotácia na stravu) - Dotácia na zabezpečenie výkonu osobitného príjemcu Táto pomoc je určená deťom ohrozeného sociálnym vylúčením. Teda takým, ktoré sú na hranici chudoby. Túto novelu schválila vláda I. Radičovej v decembri 2010. ( SITA , 7. októbra 2011) \"Rizikom chudoby bolo ohrozených 12 percent obyvateľov Slovenska, čo je viac ako 650-tisíc ľudí,“ povedala na tlačovej besede predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová. Hranica rizika chudoby v prípade jednočlennej domácnosti je 306 eur na mesiac. Pri výpočte ( EU SILC 2010 , s. 2) hranice rizika chudoby sa berie do úvahy medián ekvivalentného disponibilného príjmu. Medián ekvivalentného disponibilného príjmu bol v roku 2010 podľa výsledkov zisťovania mesačne 510 eur na osobu. Hranica rizika chudoby je definovaná ako 60 percent mediánu príjmu domácností po odrátaní odvodov a iných povinných zložiek a zohľadnení veľkosti domácnosti čo predstavuje 306 eur. Na Slovensku je nizkopríjmových pracujúcich podľa Eurostatu 17,4%, čo je až 225 tisíc zamestnancov z 1,2 milióna pracujúcich a znamená to príjem na úrovni 302 eur mesačne (rok 2010). Tento príjem približne zodpovedá 60 percentám mediánu (EU SILC 2010) príjmu domácností 306 eur. Z toho môžme vyvodiť záver, že nízkopríjmové skupiny sú na hranici rizika chudoby a potom aj deti z týchto rodín by mali mať už podľa dnes platnej legislatívy práva na pomoc pre chudobné deti. Dávky v nezamestnanosti ako také nezávisia od počtu detí, ale dávky v hmotnej núdzi, ktoré v drvivej väčšine poberajú nezamestnaní, áno. Pomoc (obedy, pomôcky) pre chudobné deti bol upravená vládou I. Radičovej v roku 2010. Pomoc pre chudobné deti je určená deťom ohrozených sociálnym vylúčením, to znamená na hranici chudoby. Podľa vyššie uvedeného by mali deti nízkopríjmových skupín už podľa dnes platnej legislatívy právo na pomoc. Na mieste pre preto skôr otázka efektívnosti zákona ako novej úpravy. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna dávka pre nezamestnaných", "599/2003", "Výška dávky", "Životné minimum", "544/2010", "SITA", "EU SILC 2010", "nizkopríjmových"], "url": ["http://www.socpoist.sk/davka-v-nezamestnanosti/1361s", "http://www.upsvar-ke.sk/zakon599.pdf", "http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/hmotna-nudza/davka-a-prispevky-v-hmotnej-nudzi.html?page_id=226", "http://peniaze.pravda.sk/obcan-a-stat/clanok/21280-zivotne-minimum-sa-od-jula-zvysi-a-s-nim-aj-niektore-davky-od-statu/", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210090&FileName=zz2010-00544-0210090&Rocnik=2010&#xml=http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?HitFile=True&FileID=575&Flags=160&IndexFile=zz2010&Text=544/2010+", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/chudoba-ohrozuje-na-slovensku-viac-ako-p/413406-clanok.html", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/eu-silc-2010.pdf", "http://www.iz.sk/sk/stanoviska/nizkoprijmove-skupiny-v-eu-2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:00.168745+00:00"}
{"id": "48885", "numeric_id": 48885, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48885", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Ja som už oficiálne oznámil niekedy v septembri, keď sme podpísali oficiálne a verejne zmluvu s Českou republikou a s Poľskom, že uzemňujeme naše MiG-y a naše MiG-y už viac lietať nebudú a že sme pripravení rokovať o tom, že pôjdu na Ukrajinu, čiže to nie je nová informácia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od septembra 2022 chráni slovenský vzdušný priestor na základe dohody české a poľské letectvo. Dôvodom je uzemnenie stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré tvorili základ nadzvukového letectva Slovenskej republiky od jej vzniku. Ministerstvo obrany takto rozhodlo kvôli tomu, že ich sovietska technika nie je kompatibilná so spojencami v NATO a modernizácia nie je možná. O pripravenosti rezortu rokovať o možnom poskytnutí stíhačiek Ukrajine informoval minister Naď ešte v čase ich uzemnenia, preto nejde o novú informáciu. MiG-29 nahradia po dodaní začiatkom roka 2024 stíhacie lietadla F-16 z USA.", "analysis_paragraphs": ["Od septembra 2022 chráni slovenský vzdušný priestor na základe dohody české a poľské letectvo. Dôvodom je uzemnenie stíhacích lietadiel MiG-29, ktoré tvorili základ nadzvukového letectva Slovenskej republiky od jej vzniku. Ministerstvo obrany takto rozhodlo kvôli tomu, že ich sovietska technika nie je kompatibilná so spojencami v NATO a modernizácia nie je možná. O pripravenosti rezortu rokovať o možnom poskytnutí stíhačiek Ukrajine informoval minister Naď ešte v čase ich uzemnenia, preto nejde o novú informáciu. MiG-29 nahradia po dodaní začiatkom roka 2024 stíhacie lietadla F-16 z USA."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "nahradia"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/244844/stihacie-lietadla-mig-29-uzemnili-od-septembra-chrania-slovensky-vzdusny-priestor-ceske-a-poske-stihacky", "https://sita.sk/prve-stihacky-f16-dorazia-na-slovensko-v-polovici-roka-2024-majer-absolvoval-prve-rokovania-v-pentagone/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:08.682206+00:00"}
{"id": "vr37272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37272", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Od prvého januára majú poslanci nižšie platy a teraz, samozrejme, budú konať aj v týchto ďalších prípadoch.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. januára 2011 nadobudla účinnosť novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Podľa tejto novely sa plat poslanca neurčuje len podľa priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, ale zároveň závisí od schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte SR. Na výpočet sa používa deficit, ktorý zverejňuje Eurostat. Podľa paragrafu 2 odseku 1 tejto novely patrí poslancovi plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve znížený podľa odseku 2. Podľa odseku 2 je zníženie platov poslancov nasledovné: ak je deficit väčší ako 7 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 15 % ak je deficit v rozpätí 5 - 7 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 10% ak je deficit v rozpätí 3 - 5 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 5 %. O zmenách v odmeňovaní poslancov si môžete prečítať viac napríklad tu . V roku 2011 je plat poslancov znížený o 15 % ( deficit odhadovaný na rok 2010 je 7,8 %, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od 1. januára 2011 nadobudla účinnosť novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Podľa tejto novely sa plat poslanca neurčuje len podľa priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, ale zároveň závisí od schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte SR. Na výpočet sa používa deficit, ktorý zverejňuje Eurostat. Podľa paragrafu 2 odseku 1 tejto novely patrí poslancovi plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve znížený podľa odseku 2. Podľa odseku 2 je zníženie platov poslancov nasledovné: ak je deficit väčší ako 7 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 15 % ak je deficit v rozpätí 5 - 7 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 10% ak je deficit v rozpätí 3 - 5 % HDP, znižujú sa poslanecké platy o 5 %. O zmenách v odmeňovaní poslancov si môžete prečítať viac napríklad tu . V roku 2011 je plat poslancov znížený o 15 % ( deficit odhadovaný na rok 2010 je 7,8 %, pozn.). Dátum zverejnenia analýzy: 14.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["novela", "tu", "deficit odhadovaný"], "url": ["http://epredpisy.sk/viac/2010/2010_500UZ.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/poslanci-si-schvalili-znizenie-platov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5675754/statny-rozpocet-na-rok-2011.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:45.582611+00:00"}
{"id": "vr26754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26754", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ale aby verejnosť vedela, že už pri tom najnižšom stupni keď sa robia previerky, sa 5 rokov spätne pozerajú konta.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najnižší stupen previerky - I. stupen previerky \" Vyhradené \" neobsahuje údaje o bankových kontách. Až II., III. a IV. stupen previerky obsahuje informácie o bankových kontách osôb, na ktorých je vykonávaná previerka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podla informácií Národného bezpecnostného úradu SR, sa pri bezpecnostnej previerke prvého stupna, ' Vyhradené ', v dotazníku (.pdf), ktorý preverovaná osoba vyplní, nenachádzajú údaje o bankových kontách ani o majetkových pomeroch. Bezpecnostná previerka prvého stupna je najnižší stupen previerky. Podklady k previerke okrem osobného dotazníka tvoria už len výpis z registra trestov a písomný súhlas na oprávnenie oboznamovat sa s utajovanými skutocnostami a na vykonanie bezpecnostnej previerky. Informácie o bankových úctoch sa vyžadujú len v bezpecnostnom dotazníku (pdf., s.13) pri vyšších stupnoch kontroly: II. III. a IV. - Dôverné, Tajné a Prísne Tajné. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najnižší stupen previerky - I. stupen previerky \" Vyhradené \" neobsahuje údaje o bankových kontách. Až II., III. a IV. stupen previerky obsahuje informácie o bankových kontách osôb, na ktorých je vykonávaná previerka. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podla informácií Národného bezpecnostného úradu SR, sa pri bezpecnostnej previerke prvého stupna, ' Vyhradené ', v dotazníku (.pdf), ktorý preverovaná osoba vyplní, nenachádzajú údaje o bankových kontách ani o majetkových pomeroch. Bezpecnostná previerka prvého stupna je najnižší stupen previerky. Podklady k previerke okrem osobného dotazníka tvoria už len výpis z registra trestov a písomný súhlas na oprávnenie oboznamovat sa s utajovanými skutocnostami a na vykonanie bezpecnostnej previerky. Informácie o bankových úctoch sa vyžadujú len v bezpecnostnom dotazníku (pdf., s.13) pri vyšších stupnoch kontroly: II. III. a IV. - Dôverné, Tajné a Prísne Tajné. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "dotazníku", "súhlas", "dotazníku", "II. III. a IV."], "url": ["http://www.nbusr.sk/sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/personalna-bezpecnost/bezpecnostna-previerka-i-stupna-vyhradene/", "http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/oblasti-bezpecnosti/personalna/docs_pb/dokumentysp/331_2004_p1.pdf", "http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/oblasti-bezpecnosti/personalna/docs_pb/dokumentysp/331_2004_p6.pdf", "http://www.nbusr.sk/ipublisher/files/nbusr.sk/oblasti-bezpecnosti/personalna/docs_pb/dokumentysp/331_2004_p7.pdf", "http://www.nbusr.sk/sk/ochrana-utajovanych-skutocnosti/personalna-bezpecnost/bezpecnostna-previerka-ii-iii-a-iv-stupna-d-verne-tajne-prisne-tajne.1.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:53.995377+00:00"}
{"id": "vr14361", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14361", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Druhé číslo hovorí o tom, aký je podiel miezd na hrubom domácom produkte, lebo to, tento parameter hovorí o tom, ako sa spravodlivo alebo menej spravodlivo delí bohatstvo, ktoré vyprodukuje daná krajina za 12 mesiacov. Tak v tomto parametri podielu miezd na hrubom domácom produkte je Slovenská republika druhá od konca, za nami už je len Grécko.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v rámci eurozóny má Slovenskom 2. najnižší podiel miezd na HDP (mzdová báza zamestnancov k DP) hneď po Grécku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 podiel miezd na HDP (Compensation of employees) v krajinách EÚ bol podľa Eurostatu nasledovný: Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v rámci eurozóny má Slovenskom 2. najnižší podiel miezd na HDP (mzdová báza zamestnancov k DP) hneď po Grécku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2014 podiel miezd na HDP (Compensation of employees) v krajinách EÚ bol podľa Eurostatu nasledovný: Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:14.339631+00:00"}
{"id": "vr32684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32684", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tu ešte stále nestavia tak lacno ako v Nemecku alebo v Chorvátsku.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo (11. novembra 2012). Ani vtedy Demagog.sk nezistil analýzu resp. štatistiku, ktorá by umožnila výrok overiť. R. Procházka by mal špecifikovať o akom type diaľnic hovorí a z akého materiálu vychádza. Z minulosti máme dostupné krátke vysvetlenie českého Ředitelstva silnic a dálnic (pdf. ), ktoré ukazuje porovnanie nákladov na 1 km diaľnice v prípade rôznych štátov v Európe. Je pravda, že v tomto prípade sú náklady zmienených krajín aspoň o 10% nižšie ako na Slovensku. Nevieme však porovnať nový stav, ktorý nastal za R. Procházku, teda či sa skutočne stále stavia drahšie ako v Nemecku či Chorvátsku.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Na telo (11. novembra 2012). Ani vtedy Demagog.sk nezistil analýzu resp. štatistiku, ktorá by umožnila výrok overiť. R. Procházka by mal špecifikovať o akom type diaľnic hovorí a z akého materiálu vychádza. Z minulosti máme dostupné krátke vysvetlenie českého Ředitelstva silnic a dálnic (pdf. ), ktoré ukazuje porovnanie nákladov na 1 km diaľnice v prípade rôznych štátov v Európe. Je pravda, že v tomto prípade sú náklady zmienených krajín aspoň o 10% nižšie ako na Slovensku. Nevieme však porovnať nový stav, ktorý nastal za R. Procházku, teda či sa skutočne stále stavia drahšie ako v Nemecku či Chorvátsku."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "Ředitelstva silnic a dálnic (pdf."], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/332/tragedia-pri-vystavbe-dialnice-v-kurimanoch", "http://www.rsd.cz/doc/Informacni-servis/ceny-dalnic/$file/letak_a5_web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:55.248906+00:00"}
{"id": "43944", "numeric_id": 43944, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43944", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Dnes Mikuláš Dzurinda nie je v politickom živote.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mikuláš Dzurinda sa v roku 2012 vzdal funkcie predsedu SDKÚ-DS, o dva roky neskôr vystúpil zo strany. Keď v roku skončil ako poslanec parlamentu, viac nekandidoval. V roku 2013 Dzurinda bol Dzurinda zvolený za šéfa Centra pre európske štúdie - bruselského think-thanku Európskej ľudovej strany. Pôsobí v ňom dodnes. V roku 2017 nevylúčil , že sa do politiky vráti - zatiaľ tak však neurobil. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mikuláš Dzurinda sa v roku 2012 vzdal funkcie predsedu SDKÚ-DS, o dva roky neskôr vystúpil zo strany. Keď v roku skončil ako poslanec parlamentu, viac nekandidoval. V roku 2013 Dzurinda bol Dzurinda zvolený za šéfa Centra pre európske štúdie - bruselského think-thanku Európskej ľudovej strany. Pôsobí v ňom dodnes. V roku 2017 nevylúčil , že sa do politiky vráti - zatiaľ tak však neurobil. Výrok Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["vzdal", "skončil", "bol", "Pôsobí", "nevylúčil"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/254289/dzurinda-a-miklos-odchadzaju-zo-strany-sdku-ds/", "https://verejne.digital/profil/169", "https://domov.sme.sk/c/7027501/dzurindu-zvolili-za-sefa-centra-pre-europske-studie.html", "https://martenscentre.eu/wilfried-martens-centre-european-studies", "https://hlidacipes.org/dat-nekomu-nalepku-xenofob-fasista-snadne-slovensky-expremier-dzurinda-nejen-politicke-korektnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:17.098943+00:00"}
{"id": "vr36881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36881", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Ja považujem za nečestné ísť na kandidátku strany, ktorá je za zväzky homosexuálov.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo volebnom programe SaS (.pdf) pre parlamentné voľby 2010 sa okrem iného píše:\n\n92. bod programu\n\n\"Slovenskí občania, ktorí spolu žijú ako životní partneri rovnakého pohlavia, nemajú možnosť odbremeniť spoločnosť prijatím vzájomnej vyživovacej povinnosti jeden za druhého. Zneisťuje sa ich každodenné partnerské spolužitie, znižuje právna istota a nevytvárajú sa predpoklady pre zabezpečenie v starobe. Rovnako sú zneistení aj ich rodičia.\n\n- Pre páry rovnakého pohlavia zaviesť nový právny inštitút životného partnerstva založený\n\nna princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi\n\npríbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I.\n\ndedičskej skupine. Právne následky založenia životného partnerstva sú obdobné ako pri\n\nmanželstve avšak bez možnosti uzatvoriť ho pred dovŕšením 18. roku veku, bez vzniku\n\nvyživovacej povinnosti rozvedených životných partnerov a bez možnosti adopcie detí\n\npárom. Cirkevnú formu uzatvárania životného partnerstva navrhujeme ako prípustnú,\n\nzávislú od dobrovoľného rozhodnutia registrovanej cirkvi takúto službu poskytovať.\n\nZavedením právnej úpravy životného partnerstva párov rovnakého pohlavia na Slovensku zvýšime mieru zodpovednosti, sociálnu stabilitu a kvalitu života životných partnerov a upevníme širšie rodinné vzťahy. Taktiež sa zvýši medzinárodná konkurencieschopnosť SR v súlade s princípom voľného pohybu v rámci EU s priaznivým dopadom na vývoj daňových a odvodových príimov SR.\"", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SaS (.pdf) pre parlamentné voľby 2010 sa okrem iného píše:", "92. bod programu", "\"Slovenskí občania, ktorí spolu žijú ako životní partneri rovnakého pohlavia, nemajú možnosť odbremeniť spoločnosť prijatím vzájomnej vyživovacej povinnosti jeden za druhého. Zneisťuje sa ich každodenné partnerské spolužitie, znižuje právna istota a nevytvárajú sa predpoklady pre zabezpečenie v starobe. Rovnako sú zneistení aj ich rodičia.", "- Pre páry rovnakého pohlavia zaviesť nový právny inštitút životného partnerstva založený", "na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi", "príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I.", "dedičskej skupine. Právne následky založenia životného partnerstva sú obdobné ako pri", "manželstve avšak bez možnosti uzatvoriť ho pred dovŕšením 18. roku veku, bez vzniku", "vyživovacej povinnosti rozvedených životných partnerov a bez možnosti adopcie detí", "párom. Cirkevnú formu uzatvárania životného partnerstva navrhujeme ako prípustnú,", "závislú od dobrovoľného rozhodnutia registrovanej cirkvi takúto službu poskytovať.", "Zavedením právnej úpravy životného partnerstva párov rovnakého pohlavia na Slovensku zvýšime mieru zodpovednosti, sociálnu stabilitu a kvalitu života životných partnerov a upevníme širšie rodinné vzťahy. Taktiež sa zvýši medzinárodná konkurencieschopnosť SR v súlade s princípom voľného pohybu v rámci EU s priaznivým dopadom na vývoj daňových a odvodových príimov SR.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe SaS"], "url": ["http://old.strana-sas.sk/tmp/asset_cache/link/0000015070/Program%20SaS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:29.328226+00:00"}
{"id": "vr15275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15275", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Naposledy v piatok, len tento týždeň sme si predvolali pána Čurillu z Finančnej správy, aby nám hovoril o okolnostiach nepodpísania toho známeho listu, ktorým sa malo obnoviť vyšetrovanie podvodov vo firme BL-202, firmy Ladislava Bašternáka a ešte aj toto zasadnutie výboru bolo jednoducho odsabotované...", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý zástupca riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ondrej Čurilla bol predvolaný v piatok,17. júna 2016 na vypočutie na Finančný výbor NR SR. Návrh na vypočutie podal poslanec za SaS Jozef Rajtár, aby objasnil dôvod neodoslania sťažnosti proti zastaveniu vyšetrovania Ladislava Bašternáka v roku 2014. SMER-SD tvrdí, že jeho vypočutie by bolo protizákonné, uviedol DenníkN. \"Začiatkom apríla 2016 bol médiám doručený list údajnej bývalej zamestnankyne Finančnej správy SR, podľa ktorej bol na kontrolórov vyvíjaný nátlak zo strany vedenia úradu, aby sa kontrola ukončila bez nálezu,\" v prípade nadmerného odpočtu DPH v Bašternákovej spoločnosti BL-202. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý zástupca riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ondrej Čurilla bol predvolaný v piatok,17. júna 2016 na vypočutie na Finančný výbor NR SR. Návrh na vypočutie podal poslanec za SaS Jozef Rajtár, aby objasnil dôvod neodoslania sťažnosti proti zastaveniu vyšetrovania Ladislava Bašternáka v roku 2014. SMER-SD tvrdí, že jeho vypočutie by bolo protizákonné, uviedol DenníkN. \"Začiatkom apríla 2016 bol médiám doručený list údajnej bývalej zamestnankyne Finančnej správy SR, podľa ktorej bol na kontrolórov vyvíjaný nátlak zo strany vedenia úradu, aby sa kontrola ukončila bez nálezu,\" v prípade nadmerného odpočtu DPH v Bašternákovej spoločnosti BL-202. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["DenníkN.", "doručený", "BL-202.", "Podľa"], "url": ["https://dennikn.sk/489449/smer-vybore-stopil-vypocutie-svedka-ktory-moze-povedat-preco-nevysetrili-basternaka/", "http://hnonline.sk/slovensko/636193-sme-zatiahnuti-do-politickej-hry-tvrdi-sef-financnej-spravy-o-kauze-basternak", "http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Ba%9Atern%E1k&MENO=Ladislav&SID=0&T=f0&R=1", "https://dennikn.sk/489449/smer-vybore-stopil-vypocutie-svedka-ktory-moze-povedat-preco-nevysetrili-basternaka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:48.850174+00:00"}
{"id": "vr14779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14779", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) radary, ktoré tu boli pred voľbami, 148 miliónov.", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prakticky identický výrok zaznel v relácii V politike (31. januára 2016) . Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300. Keďže je údaj, ktorý povedal Danko, približne rovnakej sumy, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prakticky identický výrok zaznel v relácii V politike (31. januára 2016) . Ministerstvo vnútra vypísalo v pondelok 25. januára 2016 tender na vybudovanie a správu systému na odhaľovanie dopravných priestupkov za 140 miliónov eur bez DPH. Celkovo by malo ísť do konca roka o 739 radarov, ktorých počet sa rozšíri až na 1300. Keďže je údaj, ktorý povedal Danko, približne rovnakej sumy, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["V politike (31. januára 2016)", "systém", "rozmiestnenia", "cena", "správu", "eTrend.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/566/sulik-vs-danko", "https://dennikn.sk/351951/kalinak-chce-nove-it-pokuty-za-140-milionov-eur-uzavierka-tendra-dva-dni-volbach/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/381571-uz-su-zname-miesta-kde-policajti-namontuju-nove-radary/", "http://www2.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/325939", "http://domov.sme.sk/c/20080147/za-pokutovanie-obalkami-da-kalinak-140-milionov-eur.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/soferov-pokuty-prekvapia-castejsie-stat-vypisal-tender-na-radary.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:13.070539+00:00"}
{"id": "49493", "numeric_id": 49493, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49493", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Tu sa vytýkala momentálnou koalíciou pani Čaputovej, že nevypísala referendá a právom, lebo porušila ústavu. Porušila ústavu, keď bez referenda, odobrila okupačnú zmluvu (Obrannú zmluvu s USA, pozn.).", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka neporušila ústavu, keď bez referenda ratifikovala Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, pretože ústava jej takúto povinnosť neukladá. Prezident vyhlasuje referendum len po doručení petície s aspoň 350 tisíc podpismi alebo po uznesení parlamentu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nÚstava Slovenskej republiky prezidentovi neukladá povinnosť pred ratifikáciou medzinárodnej zmluvy vyhlásiť referendum. Prezident nemá ani podľa Ústavy právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava tiež dáva prezidentovi právomoc obrátiť sa na Ústavný súd s otázkou, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.\n\nPrezident vyhlási referendum , „ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky“. Pred vyhlásením referenda je prezident oprávnený podať návrh na Ústavný súd o súlade predmetu referenda s ústavným zákonom.\n\nPetíciu na vyhlásenie referenda k obrannej dohode s USA inicioval aj Štefan Harabin a otázkou „Súhlasíte s tým, aby Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vytvorila právny základ pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?“ Nie je jasné, koľko podpisov organizátori petície vyzbierali. V Demagog.sk sme sa obrátili na prezidentskú kanceláriu s otázkou, či dostala petičné hárky, zatiaľ sme však nedostali odpoveď.\n\nObrannú dohodu schválila vláda Eduarda Hegera a 9. februára 2022 prešla aj parlamentom, kedy za ňu hlasovalo 79 poslancov. Následne Dohodu s priložením interpretačnej doložky ratifikovala aj prezidentka.\n\n„Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode, a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je. Zmluva nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní,“ zdôraznila prezidentka v súvislosti s ratifikáciou Dohody.\n\nPodľa článku 3 obrannej ohody táto zmluva rešpektuje a nenarúša suverenitu Slovenskej republiky. Predmetom dohody je podľa článku 1 okrem iného podpora a posilnenie:\n\n„(a) spolupráce medzi Stranami v záležitostiach súvisiacich s obranou, vrátane bilaterálnej spolupráce a spolupráce v rámci NATO,\n\n(b) rozvoja obranných spôsobilostí, obranného plánovania a vojenských výcvikov Strán na posilnenie spoločného úsilia v oblasti obrany,\n\n(c) pravidelných konzultácií o hrozbách a výzvach pre medzinárodný mier a bezpečnosť a\n\n(d) výmeny informácií a skúseností v otázkach strategickej obrany a bezpečnosti.“\n\nZo strany vtedajšej opozície boli dva pokusy o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. V prvom, v máji 2021 Robert Fico odovzdal 600 tisíc podpisov. Prezidentka podala na Ústavný súd návrh na posúdenie súladu predmetu referenda s ústavným zákonom. Ten 7. júla 2021 vyhlásil , že referendum je protiústavné.\n\nV roku 2022 sa vtedajšia opozícia opakovane snažila o referendum vyzbieraním 406 tisíc podpisov pod petíciu . Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali , že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Ústavný súd napokon rozhodol , že prvá otázka nebola v súlade s ústavou. Referendum s druhou otázkou sa konalo 21. januára 2023 a bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 27,25% oprávnených voličov.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka neporušila ústavu, keď bez referenda ratifikovala Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, pretože ústava jej takúto povinnosť neukladá. Prezident vyhlasuje referendum len po doručení petície s aspoň 350 tisíc podpismi alebo po uznesení parlamentu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Ústava Slovenskej republiky prezidentovi neukladá povinnosť pred ratifikáciou medzinárodnej zmluvy vyhlásiť referendum. Prezident nemá ani podľa Ústavy právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava tiež dáva prezidentovi právomoc obrátiť sa na Ústavný súd s otázkou, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom.", "Prezident vyhlási referendum , „ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky“. Pred vyhlásením referenda je prezident oprávnený podať návrh na Ústavný súd o súlade predmetu referenda s ústavným zákonom.", "Petíciu na vyhlásenie referenda k obrannej dohode s USA inicioval aj Štefan Harabin a otázkou „Súhlasíte s tým, aby Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických vytvorila právny základ pre rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky?“ Nie je jasné, koľko podpisov organizátori petície vyzbierali. V Demagog.sk sme sa obrátili na prezidentskú kanceláriu s otázkou, či dostala petičné hárky, zatiaľ sme však nedostali odpoveď.", "Obrannú dohodu schválila vláda Eduarda Hegera a 9. februára 2022 prešla aj parlamentom, kedy za ňu hlasovalo 79 poslancov. Následne Dohodu s priložením interpretačnej doložky ratifikovala aj prezidentka.", "„Táto doložka spolu s doložkou druhej zmluvnej strany potvrdzujú, že Slovensko aj Spojené štáty americké si dojednaný text zmluvy vykladajú v zhode, a že racionálny dôvod na podozrievanie z iných postranných úmyslov tu nie je. Zmluva nenarúša našu suverenitu, nezakladá prítomnosť cudzích vojakov a ani základní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo parlamentu, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenska týkajúce sa držania jadrových zbraní,“ zdôraznila prezidentka v súvislosti s ratifikáciou Dohody.", "Podľa článku 3 obrannej ohody táto zmluva rešpektuje a nenarúša suverenitu Slovenskej republiky. Predmetom dohody je podľa článku 1 okrem iného podpora a posilnenie:", "„(a) spolupráce medzi Stranami v záležitostiach súvisiacich s obranou, vrátane bilaterálnej spolupráce a spolupráce v rámci NATO,", "(b) rozvoja obranných spôsobilostí, obranného plánovania a vojenských výcvikov Strán na posilnenie spoločného úsilia v oblasti obrany,", "(c) pravidelných konzultácií o hrozbách a výzvach pre medzinárodný mier a bezpečnosť a", "(d) výmeny informácií a skúseností v otázkach strategickej obrany a bezpečnosti.“", "Zo strany vtedajšej opozície boli dva pokusy o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. V prvom, v máji 2021 Robert Fico odovzdal 600 tisíc podpisov. Prezidentka podala na Ústavný súd návrh na posúdenie súladu predmetu referenda s ústavným zákonom. Ten 7. júla 2021 vyhlásil , že referendum je protiústavné.", "V roku 2022 sa vtedajšia opozícia opakovane snažila o referendum vyzbieraním 406 tisíc podpisov pod petíciu . Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali , že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Ústavný súd napokon rozhodol , že prvá otázka nebola v súlade s ústavou. Referendum s druhou otázkou sa konalo 21. januára 2023 a bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 27,25% oprávnených voličov."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "referendum", "návrh", "inicioval", "vláda", "hlasovalo", "ratifikovala", "zdôraznila", "článku", "odovzdal", "vyhlásil", "petíciu", "upozorňovali", "rozhodol", "neplatné"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-95.odsek-1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-95.odsek-2", "https://www.youtube.com/watch?v=i7BcethdRno", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/143544-obranna-dohoda-s-usa-opozicia-chce-referendum-koalica-hovori-o-pokrytectve", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47348", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-ratifikovala-dohodu-o-obrannej-spolupraci-s-usa/", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-ratifikovala-dohodu-o-obrannej-spolupraci-s-usa/", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4773714/220120-navrh-dohody-o-obrannej-spolupr%C3%A1ci-s-USA.+.pdf/d2b6b1e6-ec03-4446-8543-30f68a0fcbf0", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://domov.sme.sk/c/23007168/ficove-referendum-prezidentka-vypise-aj-tak-ju-obvinuju-zo-zmarenia-otazky-a-odpovede.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/328338-ustavny-sud-rozhodol-ze-referendum-o-pade-vlady-je-protiustavne", "https://volby.sme.sk/referendum/2023/vysledky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:48.724978+00:00"}
{"id": "vr31822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31822", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "V európskej únii, nakoniec aj na Slovensku aj v Národnej rade Slovenskej republiky za túto ratifikáciu článku Lisabonskej zmluvy (ktorý umožňuje poskytnúť pomoc Grécku, pozn.) hlasovalo tuším 130 zákonodarcov.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Umožnenie pôžičky Grékom bolo možné vďaka viacerým právnym úkonom na úrovni EU a na Slovensku sa v tejto súvislosti hlasovalo niekoľko krát. Jedno z hlasovaní, v ktorom sa upravovalo znenie Lisabonskej zmluvy tak, aby umožnila vznik eurovalu, skutočne v parlamente podporilo 130 poslancov. Paškov výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Slovenský parlament začiatkom minulého volebného obdobia schválil slovenskú účasť na dočasnom eurovale (tzv. euroval 1), pri čom zároveň odmietol grécku pôžičku. O vale vtedy rozhodovalo 142 poslancov, pri čom za hlasovalo 140 poslancov. Parlament teda rozhodol v súlade s odporúčaním vlády, keď schválil euroval a následne odmietol poskytnúť pôžičku Grécku. Podľa správy SITA z 15.5. 2012 slovenský parlament pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy tak, aby mohol byť vytvorený euroval, v parlamente podporilo 130 poslancov s výnimkou poslancov za SaS. Čo sa týka hlasovania v súvislosti s tzv. eurovalom 2, za zmeny v pôvodnom eurovale hlasovalo 114 poslancov, proti bolo 30 zákonodarcov a hlasovania sa zdržali traja poslanci. Euroval v hlasovaní podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS a KDH, v klube strany Most-Híd boli za všetci okrem Ondreja Dostála, Petra Osuského a Petra Zajaca. Proti hlasovali kluby SNS a SaS, z klubu liberálov sa zdržal Martin Fecko. Slovensko teda uzavrelo ratifikáciu reformy Eurovalu v októbri 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Umožnenie pôžičky Grékom bolo možné vďaka viacerým právnym úkonom na úrovni EU a na Slovensku sa v tejto súvislosti hlasovalo niekoľko krát. Jedno z hlasovaní, v ktorom sa upravovalo znenie Lisabonskej zmluvy tak, aby umožnila vznik eurovalu, skutočne v parlamente podporilo 130 poslancov. Paškov výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Slovenský parlament začiatkom minulého volebného obdobia schválil slovenskú účasť na dočasnom eurovale (tzv. euroval 1), pri čom zároveň odmietol grécku pôžičku. O vale vtedy rozhodovalo 142 poslancov, pri čom za hlasovalo 140 poslancov. Parlament teda rozhodol v súlade s odporúčaním vlády, keď schválil euroval a následne odmietol poskytnúť pôžičku Grécku. Podľa správy SITA z 15.5. 2012 slovenský parlament pri hlasovaní o zmene Lisabonskej zmluvy tak, aby mohol byť vytvorený euroval, v parlamente podporilo 130 poslancov s výnimkou poslancov za SaS. Čo sa týka hlasovania v súvislosti s tzv. eurovalom 2, za zmeny v pôvodnom eurovale hlasovalo 114 poslancov, proti bolo 30 zákonodarcov a hlasovania sa zdržali traja poslanci. Euroval v hlasovaní podporili všetci prítomní poslanci Smeru-SD, SDKÚ-DS a KDH, v klube strany Most-Híd boli za všetci okrem Ondreja Dostála, Petra Osuského a Petra Zajaca. Proti hlasovali kluby SNS a SaS, z klubu liberálov sa zdržal Martin Fecko. Slovensko teda uzavrelo ratifikáciu reformy Eurovalu v októbri 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["vtedy", "rozhodol", "SITA", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083", "http://ekonomika.sme.sk/c/5502517/k-eurovalu-sa-pripojime-grekom-vsak-nepoziciame.html", "http://www.sme.sk/c/6377540/poslanci-schvalili-zmeny-v-lisabonskej-zmluve-pre-euroval.html", "http://volbynrsr.meu.zoznam.sk/news/stvrtok-zmena-na-poste-predsedu-nrsr-euroval-schvaleny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:46.595126+00:00"}
{"id": "48123", "numeric_id": 48123, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48123", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vlády na celom svete prijímajú opatrenia proti novému variantu koronavírusu, len tá slovenská s neexistujúcim premiérom zasa čaká so založenými rukami. Rok a trištvrte rezort Veroniky Remišovej nedokázal vyvinúť jednu aplikáciu e-karanténa, hoci má k dispozícii štátnu IT firmu so stovkami programátorov a miliónovými nákladmi.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opatrenia proti variantu omikron sa vo svete výrazne líšia . Izrael požiadal tajné služby o sledovanie telefónov občanov, Japonsko zatvorilo hranice pre všetky krajiny, USA spúšťa očkovanie podpornými dávkami, Afrika bojuje s nízkou zaočkovanosťou a európske krajiny sa snažia o zníženie mobility občanov zatváraním hraníc, zákazmi vychádzania a obmedzeniami ciest do zahraničia. Prichádzajúci z Juhoafrickej republiky musia v Česku podstúpiť 10-dňovú karanténu . Na Slovensku prebieha lockdown v reakcii na vlnu nákazy spôsobenú delta variantom. Vzhľadom na nový variant covidu ministerstvo zdravotníctva neodporúča cestovanie do Afriky. Prichádzajúcich z tejto oblasti čaká povinná karanténa. Hoci sa na Slovensku zatiaľ výskyt variantu omikron nepotvrdil, odborníci považujú jeho výskyt za veľmi pravdepodobný.\n\nAplikácia e-karanténa vznikla pomocou medzirezortnej spolupráce s NCZI v máji 2020, počas prvej vlny pandémie koronavírusu. Začiatkom roka 2021 sa e-karanténa dostala pod správu ministra hospodárstva , ktorý ju odovzdal premiérovi. V období pred treťou vlnou premiér informoval, že v jej znovuzavedení vidí zmysel iba pri núdzovom stave.\n\nŠtátna IT firma Slovensko IT podieľajúca sa na vývoji a návrhu aplikácií zamestnáva podľa portálu Finstat 50 – 99 zamestnancov a v roku 2020 vykázala stratu 1,320 mil. EUR.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože aplikácia e-Karanténa vznikla už počas prvej vlny pandémie a Slovensko prijíma opatrenia proti Omikronu.", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia proti variantu omikron sa vo svete výrazne líšia . Izrael požiadal tajné služby o sledovanie telefónov občanov, Japonsko zatvorilo hranice pre všetky krajiny, USA spúšťa očkovanie podpornými dávkami, Afrika bojuje s nízkou zaočkovanosťou a európske krajiny sa snažia o zníženie mobility občanov zatváraním hraníc, zákazmi vychádzania a obmedzeniami ciest do zahraničia. Prichádzajúci z Juhoafrickej republiky musia v Česku podstúpiť 10-dňovú karanténu . Na Slovensku prebieha lockdown v reakcii na vlnu nákazy spôsobenú delta variantom. Vzhľadom na nový variant covidu ministerstvo zdravotníctva neodporúča cestovanie do Afriky. Prichádzajúcich z tejto oblasti čaká povinná karanténa. Hoci sa na Slovensku zatiaľ výskyt variantu omikron nepotvrdil, odborníci považujú jeho výskyt za veľmi pravdepodobný.", "Aplikácia e-karanténa vznikla pomocou medzirezortnej spolupráce s NCZI v máji 2020, počas prvej vlny pandémie koronavírusu. Začiatkom roka 2021 sa e-karanténa dostala pod správu ministra hospodárstva , ktorý ju odovzdal premiérovi. V období pred treťou vlnou premiér informoval, že v jej znovuzavedení vidí zmysel iba pri núdzovom stave.", "Štátna IT firma Slovensko IT podieľajúca sa na vývoji a návrhu aplikácií zamestnáva podľa portálu Finstat 50 – 99 zamestnancov a v roku 2020 vykázala stratu 1,320 mil. EUR.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože aplikácia e-Karanténa vznikla už počas prvej vlny pandémie a Slovensko prijíma opatrenia proti Omikronu."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["omikron", "líšia", "európske", "karanténu", "lockdown", "povinná", "výskyt", "e-karanténa", "máji", "prvej", "hospodárstva", "odovzdal", "treťou", "Slovensko IT", "Finstat"], "url": ["https://www.who.int/news/item/28-11-2021-update-on-omicron", "https://www.nytimes.com/2021/11/29/world/africa/coronavirus-omicron-variant-response.html", "https://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/vlada-zprisnila-podminky-pro-navrat-obcanu-z-regionu-jizni-afriky--duvodem-je-nova--nebezpecna-mutace-koronaviru-192580/", "https://www.vlada.cz/cz/media-centrum/aktualne/vlada-zprisnila-podminky-pro-navrat-obcanu-z-regionu-jizni-afriky--duvodem-je-nova--nebezpecna-mutace-koronaviru-192580/", "https://domov.sme.sk/c/22789372/lockdown-slovensko-nudzovy-stav-prehlad-opatrenia-zakazy-vynimky-koronavirus.html", "https://domov.sme.sk/c/22793289/od-stredy-bude-povinna-karantena-pre-vsetkych-po-prichode-z-afriky.html", "https://domov.sme.sk/c/22792834/omikron-slovensko-karantena-opatrenia-koronavirus-covid.html#13", "https://www.webnoviny.sk/matovic-predstavil-mobilnu-aplikaciu-pre-smart-karantenu-podla-remisovej-nestala-stat-ani-euro/", "https://www.ta3.com/clanok/176521/prichadza-ekarantena-zverejnili-postup-ako-aplikaciu-vyuzit", "https://dennikn.sk/2442238/dalsi-vladny-chaos-ma-nazov-e-karantena-meska-mesiace-a-nevie-sa-kto-ju-vyriesi/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/v-remisova-aplikaciu-na-karantenu/527125-clanok.html", "https://www.teraz.sk/ekonomika/sulik-e-karantenu-ma-niekomu-inemu/548478-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/901920/e-karantena-zatial-nebude-heger-tvrdi-ze-by-to-neslo-bez-nudzoveho-stavu/", "https://slovenskoit.sk/o-nas/", "https://www.finstat.sk/53268652#viac-informacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:22.436238+00:00"}
{"id": "48791", "numeric_id": 48791, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48791", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "A tak ako bolo povedané aj v tej obrane, to je jasná ukážka práve tejto priateľského prístupu, že ja, keď som sa obrátil na Petra (pozn. Fialu) a vlastne náš minister obrany, či nám pomôžu s ochranou vzdušného priestoru, kým prídu stíhačky F16 zo Spojených štátov, pretože sme ruské migy už mali nefunkčné a už sme neboli schopní dostávať náhradné diely, odpoveď bola okamžite, samozrejme, veľmi radi a veľmi rýchlo sa to udialo v spolupráci aj s Poľskom.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká republika pomáha ochraňovať vzdušný priestor spolu s Poľskom, dôvodom je výmena ruských stíhačiek MiG-29 za americké F-16, ktorých dodanie sa omeškalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister obrany Jaroslav Naď 18. júna 2022 požiadal Česko o pomoc s ochranou nášho vzdušného priestoru. Ochotu pomôcť prejavilo aj Poľsko. Vzápätí na to sa začali rokovania.\n\n3. júla český premiér Fiala oznámil , že od 1. septembra 2022 budú české stíhačky chrániť slovenský vzdušný priestor.\n\n27. augusta bola na Leteckej základni Malacky - Kuchyňa podpísaná deklarácia o ochrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ktorú budú od 1. septembra 2022 do 31. decembra 2023 zabezpečovať práve české a poľské vzdušné sily. Podľa deklarácie získava SR túto pomoc zadarmo, platiť bude iba za spotrebované letecké palivo v prípade, že bude niektoré zo spojeneckých lietadiel musieť reálne vzlietnuť.\n\nDôvodom, kvôli ktorému k pomoci došlo, je výmena stíhačiek MiG za stíhačky F-16, po dodaní stíhačiek F-16 bude Slovensko opäť schopné plnohodnotne obraňovať svoj vzdušný priestor. Stíhačky F-16 však budú na Slovensko dodané s omeškaním až v roku 2024.\n\nStíhačky MiG-29 boli vyradené v auguste 2022, pri tejto príležitosti Minister obrany Jaroslav Naď uviedol : „Pre SR (...) neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti. Táto technika nie je kompatibilná s našimi spojencami v NATO a nie je možné ju modernizovať, pričom jej prevádzkyschopnosť a bojaschopnosť je ovplyvňovaná nízkou spoľahlivosťou. “", "analysis_paragraphs": ["Česká republika pomáha ochraňovať vzdušný priestor spolu s Poľskom, dôvodom je výmena ruských stíhačiek MiG-29 za americké F-16, ktorých dodanie sa omeškalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Minister obrany Jaroslav Naď 18. júna 2022 požiadal Česko o pomoc s ochranou nášho vzdušného priestoru. Ochotu pomôcť prejavilo aj Poľsko. Vzápätí na to sa začali rokovania.", "3. júla český premiér Fiala oznámil , že od 1. septembra 2022 budú české stíhačky chrániť slovenský vzdušný priestor.", "27. augusta bola na Leteckej základni Malacky - Kuchyňa podpísaná deklarácia o ochrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ktorú budú od 1. septembra 2022 do 31. decembra 2023 zabezpečovať práve české a poľské vzdušné sily. Podľa deklarácie získava SR túto pomoc zadarmo, platiť bude iba za spotrebované letecké palivo v prípade, že bude niektoré zo spojeneckých lietadiel musieť reálne vzlietnuť.", "Dôvodom, kvôli ktorému k pomoci došlo, je výmena stíhačiek MiG za stíhačky F-16, po dodaní stíhačiek F-16 bude Slovensko opäť schopné plnohodnotne obraňovať svoj vzdušný priestor. Stíhačky F-16 však budú na Slovensko dodané s omeškaním až v roku 2024.", "Stíhačky MiG-29 boli vyradené v auguste 2022, pri tejto príležitosti Minister obrany Jaroslav Naď uviedol : „Pre SR (...) neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti. Táto technika nie je kompatibilná s našimi spojencami v NATO a nie je možné ju modernizovať, pričom jej prevádzkyschopnosť a bojaschopnosť je ovplyvňovaná nízkou spoľahlivosťou. “"], "analysis_date": "2023-01-17", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "oznámil", "podpísaná", "výmena", "bude", "dodané", "uviedol"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/238908/cesko-ma-chranit-vzdusny-priestor-slovenska-krajiny-rokovali-o-podmienkach", "https://dennikn.sk/minuta/2919691/", "https://www.mosr.sk/51889-sk/vzdusny-priestor-sr-bude-od-1-septembra-chranit-cesko-a-polsko/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/146715-mo-dodanie-stihaciek-f-16-sa-oneskori-prve-pridu-v-roku-2024", "https://www.mosr.sk/51889-sk/vzdusny-priestor-sr-bude-od-1-septembra-chranit-cesko-a-polsko/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/146715-mo-dodanie-stihaciek-f-16-sa-oneskori-prve-pridu-v-roku-2024", "https://www.mosr.sk/51890-sk/slovensko-sa-symbolicky-rozlucilo-so-stihackami-mikojan-gurevic-mig-29/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:01.496302+00:00"}
{"id": "vr28001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28001", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď hovoríte o tých pásoch, musím sa priznať, že je to zákonná norma (povinnosť bezpečnostných pásov v autobuse, pozn.), je to presne stanovené všeobecne v Európe...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Norma, upravujúca povinnosť niektorých vozidiel mať bezpečnostné pásy a povinnosť cestujúcich použiť ich, vyplýva z nášho právneho poriadku na základe smernice EÚ. Takáto povinnosť je teda všeobecne upravená v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Norma, upravujúca povinnosť niektorých vozidiel mať bezpečnostné pásy a povinnosť cestujúcich použiť ich, vyplýva z nášho právneho poriadku na základe smernice EÚ. Takáto povinnosť je teda všeobecne upravená v Európe. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["smernice", "Denník SME", "§ 8, zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke", "Denník SME", "Európska smernica z roku 2003:", "kategórie M", ""], "url": ["http://www.sme.sk/c/2247261/cestujuci-v-autobusoch-budu-priputani.html", "http://www.sme.sk/c/7231719/pasy-su-povinne-aj-v-autobuse-pouziva-ich-malokto.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F49-2014-z-z.p-35615.pdf&ei=AzifU7_5H8PX7AbP2oDwBw&usg=AFQjCNH3ZY9HDJN06cCUiXYjjusV12O0qQ&sig2=5kZ0lmuYtt71GLmNN7n1pw&bvm=bv.68911936,d.bGE&cad=rja", "http://auto.sme.sk/c/4959069/ked-mas-pas-priputaj-sa-aj-v-autobuse.html", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:32003L0020:CS:HTML", "http://www.sklarcik.sk/index.php/pravidla-cestnej-premavky/86.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB4QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F49-2014-z-z.p-35615.pdf&ei=AzifU7_5H8PX7AbP2oDwBw&usg=AFQjCNH3ZY9HDJN06cCUiXYjjusV12O0qQ&sig2=5kZ0lmuYtt71GLmNN7n1pw&bvm=bv.68911936,d.bGE&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:37.171091+00:00"}
{"id": "vr33625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33625", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ja som presvedčená o tom, že je najvyšší čas, aby bratislavský samosprávny kraj cítil, že bratislavský kraj je siedmy ekonomicky najúspešnejší región.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dát z Eurostatu z roku 2009 sa Bratislavský región umiestnil v komparácii s ostatnými regiónmi v Európskej únii na piatom mieste. Zo susedných štátov najvyššie skončila Praha na siedmom mieste. V nasledujúcom roku 2010, taktiež podľa štatistiky Eurostatu, sa Bratislavský región umiestnil na siedmom (.pdf, str. 2) mieste. V roku 2013 sa Bratislava s okolím umiestnila na siedmom mieste, opäť tak predbehla Prahu a tentokrát i Viedeň. Určujúcim faktorom týchto štatistík je HDP na obyvateľa . Hodnotenie úspešnosti regiónov z ekonomického hľadiska je podstatné najmä pre množstvo financií, ktoré regióny môžu čerpať prostredníctvom Štrukturálnych fondov. Štrukturálne fondy majú tri hlavné ciele : Pomoc zaostalým regiónom (cca 70 % fondov) Podpora ekonomickej a sociálnej konverzie (cca 18 % fondov) Modernizácia vzdelávania a podpora zamestnanosti (cca 12 % fondov) Bratislavský kraj ako ekonomicky úspešný región však nie je oprávnený čerpať fondy z tzv. prvého cieľa, t.j. prichádza až o 70 % financií z fondov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dát z Eurostatu z roku 2009 sa Bratislavský región umiestnil v komparácii s ostatnými regiónmi v Európskej únii na piatom mieste. Zo susedných štátov najvyššie skončila Praha na siedmom mieste. V nasledujúcom roku 2010, taktiež podľa štatistiky Eurostatu, sa Bratislavský región umiestnil na siedmom (.pdf, str. 2) mieste. V roku 2013 sa Bratislava s okolím umiestnila na siedmom mieste, opäť tak predbehla Prahu a tentokrát i Viedeň. Určujúcim faktorom týchto štatistík je HDP na obyvateľa . Hodnotenie úspešnosti regiónov z ekonomického hľadiska je podstatné najmä pre množstvo financií, ktoré regióny môžu čerpať prostredníctvom Štrukturálnych fondov. Štrukturálne fondy majú tri hlavné ciele : Pomoc zaostalým regiónom (cca 70 % fondov) Podpora ekonomickej a sociálnej konverzie (cca 18 % fondov) Modernizácia vzdelávania a podpora zamestnanosti (cca 12 % fondov) Bratislavský kraj ako ekonomicky úspešný región však nie je oprávnený čerpať fondy z tzv. prvého cieľa, t.j. prichádza až o 70 % financií z fondov. Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["piatom", "siedmom", "siedmom", "ciele"], "url": ["http://www.sandpartners.com/en/news/view/bratislava-has-exceeded-prague-it-is-located-in-the-top-5-of-the-union", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-21032013-AP/DE/1-21032013-AP-DE.PDF", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/274964-bratislava-s-okolim-je-bohatsia-ako-vieden-ci-praha/", "http://www.edis.sk/index/go.php?id=17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:22.767463+00:00"}
{"id": "44316", "numeric_id": 44316, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44316", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "(Eduard Chmelár, pozn.) ktorý sa pokúšal sfalšovať petičné hárky za stranu SEN.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2015 Ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať stranu SEN Eduarda Chmelára pre chybné podpisy na petičných listinách. „ Strana odovzdala 11 500 podpisov, pričom 804 podpisov bolo po preskúmaní hárkov vyradených, keďže nespĺňali podmienky, chýbali údaje osobách. Zostalo 10 969 podpisov, z toho sme hĺbkovo preskúmali 2 925 podpisov a vyradili sme 917 podpisov, čím sme sa dostali na 9 779 podpisov. Chybovosť bola 31 percent,\" uviedlo ministerstvo. Hárky postúpilo polícii, aby preverila, či pri zbieraní podpisov nebol spáchaný trestný čin. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave pre portál Demagóg.SK uviedlo, že uvedeným trestným oznámením sa zaoberalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II. „ Na základe zabezpečených podkladov poverený príslušník Policajného zboru podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku uznesením odmietol.” Tvrdenie Štefana Harabina preto považujeme za nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 Ministerstvo vnútra odmietlo zaregistrovať stranu SEN Eduarda Chmelára pre chybné podpisy na petičných listinách. „ Strana odovzdala 11 500 podpisov, pričom 804 podpisov bolo po preskúmaní hárkov vyradených, keďže nespĺňali podmienky, chýbali údaje osobách. Zostalo 10 969 podpisov, z toho sme hĺbkovo preskúmali 2 925 podpisov a vyradili sme 917 podpisov, čím sme sa dostali na 9 779 podpisov. Chybovosť bola 31 percent,\" uviedlo ministerstvo. Hárky postúpilo polícii, aby preverila, či pri zbieraní podpisov nebol spáchaný trestný čin. Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave pre portál Demagóg.SK uviedlo, že uvedeným trestným oznámením sa zaoberalo Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II. „ Na základe zabezpečených podkladov poverený príslušník Policajného zboru podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv v súlade s ustanovením § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku uznesením odmietol.” Tvrdenie Štefana Harabina preto považujeme za nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["zaregistrovať", "uviedlo"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/je-to-oficialne-ministerstvo-vnutra-zaregistrovalo-chmelarovu-stranu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/305462/chmelarov-politicky-sen-skoncil-predcasne-kalinakovcom-sa-malilo-podpisov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:48.079654+00:00"}
{"id": "48230", "numeric_id": 48230, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48230", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dvadsaťšesť ich nominantov (opozičných strán, pozn.) sa priznalo k závažným trestným činom.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Obvinených, ktorí sa priznali k trestným činom, je síce v korupčných kauzách minimálne 26, nie všetci sú však nominantmi opozičných strán a nie všetky trestné činy, ku ktorým sa priznali, sú závažné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVäčšina z celkovo 26 prípadov, ktoré medializoval Denník N, sa týka verejných činiteľov, ktorí pracovali počas obdobia druhej a tretej vlády Smeru-SD v štátnej správe. Tieto osoby sa najčastejšie dopustili trestného činu prijatia úplatkov, resp. korupcie. Medzi obvinenými sú sudcovia krajských a obecných súdov, vedenie Finančnej správy SR, úradníci na ministerstvách či policajti NAKA, ale aj advokáti či podnikatelia, no nominantmi (súčasných) opozičných strán sú len niektorí. Osoby na tomto zozname sa priznali k spáchaniu trestného činu; mnohí z nich spolupracujú s vyšetrovateľmi.\n\nBobocký, Bisták, advokát Gajan, podnikateľ Suchoba, niekdajší zástupca riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností Paksi či bývalí sudcovia Urbanová a Polka sú medzi osobami, ktoré nepatria medzi nominantov žiadnej politickej strany.\n\nZákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (TZ) vymedzuje trestné činy korupcie kategóriami prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu. Pre klasifikáciu ako (obzvlášť) závažný zločin musí tento okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť istú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá činí podľa § 11 ods. 3 TZ najmenej desať rokov.\n\nVýmera trestu či navrhovaného trestu u väčšiny zo spomínaných tieto náležitosti nenapĺňa. Po čisto právnej stránke teda uvedené skutky 26 osôb nespadajú plošne do kategórie “závažných trestných činov”.", "analysis_paragraphs": ["Obvinených, ktorí sa priznali k trestným činom, je síce v korupčných kauzách minimálne 26, nie všetci sú však nominantmi opozičných strán a nie všetky trestné činy, ku ktorým sa priznali, sú závažné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Väčšina z celkovo 26 prípadov, ktoré medializoval Denník N, sa týka verejných činiteľov, ktorí pracovali počas obdobia druhej a tretej vlády Smeru-SD v štátnej správe. Tieto osoby sa najčastejšie dopustili trestného činu prijatia úplatkov, resp. korupcie. Medzi obvinenými sú sudcovia krajských a obecných súdov, vedenie Finančnej správy SR, úradníci na ministerstvách či policajti NAKA, ale aj advokáti či podnikatelia, no nominantmi (súčasných) opozičných strán sú len niektorí. Osoby na tomto zozname sa priznali k spáchaniu trestného činu; mnohí z nich spolupracujú s vyšetrovateľmi.", "Bobocký, Bisták, advokát Gajan, podnikateľ Suchoba, niekdajší zástupca riaditeľa útvaru zvláštnych policajných činností Paksi či bývalí sudcovia Urbanová a Polka sú medzi osobami, ktoré nepatria medzi nominantov žiadnej politickej strany.", "Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (TZ) vymedzuje trestné činy korupcie kategóriami prečinu, zločinu a obzvlášť závažného zločinu. Pre klasifikáciu ako (obzvlášť) závažný zločin musí tento okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť istú dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá činí podľa § 11 ods. 3 TZ najmenej desať rokov.", "Výmera trestu či navrhovaného trestu u väčšiny zo spomínaných tieto náležitosti nenapĺňa. Po čisto právnej stránke teda uvedené skutky 26 osôb nespadajú plošne do kategórie “závažných trestných činov”."], "analysis_date": "2022-02-14", "analysis_sources": {"text": ["medializoval", "Trestný zákon"], "url": ["https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/?ref=list", "https://www.bojprotikorupcii.gov.sk/trestny-zakon-osma-hlava-treti-diel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:35.794730+00:00"}
{"id": "vr34076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34076", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "V tejto chvíli sme sa obrátili na prezidenta 60 demokratickí poslanci stredopraví. Obrátili sme sa na prezidenta, aby počkal na rozhodnutie Ústavného súdu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deň po zvolení Čižnára za generálneho prokurátora (19. júna 2013) poslali opoziční poslanci list prezidentovi, v ktorom ho vyzývajú aby počkal na rozhodnutie Ústavného súdu a Čižnára do rozhodnutia Ústavného súdy vo veci Čentéšovej sťažnosti nevymenoval. TASR (20. júna 2012): \" Šesťdesiat opozičných poslancov žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby počkal s vymenovaním Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti Jozefa Čentéša. Ten namieta rozhodnutie hlavy štátu nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská dnes TASR potvrdila, že žiadosť odovzdali v Prezidentskom paláci dnes ráno.\" Kompletné znenie listu prezidenta si môžete pozrieť tu . \"Obraciame sa preto na Vás, pán prezident, aby ste Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora – až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša – nevymenovali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Deň po zvolení Čižnára za generálneho prokurátora (19. júna 2013) poslali opoziční poslanci list prezidentovi, v ktorom ho vyzývajú aby počkal na rozhodnutie Ústavného súdu a Čižnára do rozhodnutia Ústavného súdy vo veci Čentéšovej sťažnosti nevymenoval. TASR (20. júna 2012): \" Šesťdesiat opozičných poslancov žiada prezidenta SR Ivana Gašparoviča, aby počkal s vymenovaním Jaromíra Čižnára za generálneho prokurátora na rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti Jozefa Čentéša. Ten namieta rozhodnutie hlavy štátu nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská dnes TASR potvrdila, že žiadosť odovzdali v Prezidentskom paláci dnes ráno.\" Kompletné znenie listu prezidenta si môžete pozrieť tu . \"Obraciame sa preto na Vás, pán prezident, aby ste Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora – až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci sťažnosti Jozefa Čentéša – nevymenovali.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52682", "http://www.obycajniochranari.sk/vyzva-prezidentovi-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:38.163759+00:00"}
{"id": "vr30824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30824", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "„Český premiér nám řekl, že kvůli ústavním důvodům se nemůže plně připojit k budoucí smlouvě ... “ uvedl po jednání francouzský prezident Nicolas Sarkozy.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Premiér Nečas pravděpodobně podmínil svůj nesouhlas ratifikačními důvody, které byly zmíněny už v rámcové pozici vlády k návrhu mezinárodní smlouvy o posílené hospodářské unii, která konstatuje „že současný návrh smlouvy obsahuje ustanovení, jež podstatným způsobem mění způsob výkonu pravomocí již přenesených na Evropskou unii a fakticky znamenají přenos dalších pravomocí na EU a její instituce, třebaže s účinky pro ČR odloženými až do doby našeho přistoupení k euru. V souladu s vládním programovým prohlášením musí být v případě zásadních institucionálních změn EU vyžadujících úpravu primárního práva přesun dalších pravomocí z České republiky na EU potvrzován referendem.“ (Zdroj: Rámcová pozice vlády z 18. ledna 2012) Ze samotného text ústavy pak vyplývá, že „k ratifikaci mezinárodní smlouvy“ , kterou „mohou být některé pravomoci orgánů České republiky přeneseny na mezinárodní organizaci nebo instituci, je třeba souhlasu Parlamentu, nestanoví-li ústavní zákon, že k ratifikaci je třeba souhlasu daného v referendu.“ (Zdroj: Ústava ČR) Je tedy otázkou, do jaké míry jsou závazky vyplývající se smlouvy v souladu s těmito podmínkami.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Nečas pravděpodobně podmínil svůj nesouhlas ratifikačními důvody, které byly zmíněny už v rámcové pozici vlády k návrhu mezinárodní smlouvy o posílené hospodářské unii, která konstatuje „že současný návrh smlouvy obsahuje ustanovení, jež podstatným způsobem mění způsob výkonu pravomocí již přenesených na Evropskou unii a fakticky znamenají přenos dalších pravomocí na EU a její instituce, třebaže s účinky pro ČR odloženými až do doby našeho přistoupení k euru. V souladu s vládním programovým prohlášením musí být v případě zásadních institucionálních změn EU vyžadujících úpravu primárního práva přesun dalších pravomocí z České republiky na EU potvrzován referendem.“ (Zdroj: Rámcová pozice vlády z 18. ledna 2012) Ze samotného text ústavy pak vyplývá, že „k ratifikaci mezinárodní smlouvy“ , kterou „mohou být některé pravomoci orgánů České republiky přeneseny na mezinárodní organizaci nebo instituci, je třeba souhlasu Parlamentu, nestanoví-li ústavní zákon, že k ratifikaci je třeba souhlasu daného v referendu.“ (Zdroj: Ústava ČR) Je tedy otázkou, do jaké míry jsou závazky vyplývající se smlouvy v souladu s těmito podmínkami."], "analysis_date": "2012-01-31", "analysis_sources": {"text": ["rámcové pozici", "ústavy"], "url": ["http://www.vlada.cz/cz/evropske-zalezitosti/aktualne/vybor-pro-evropskou-unii-vcera-schvalil-ramcovou-pozici-k-navrhu-mezinarodni-smlouvy-o-posilene-hospodarske-unii-92064/", "http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:53.702057+00:00"}
{"id": "vr28232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28232", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ale čo je to za opozičného kandidáta, keď zo 67 možných hlasov dostane 13 alebo 15? To je čo za kandidáta?", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Fico podobný výrok hovorí už štvrtýkrát ( O5M12 , 16. júna 2013. O5M12 , 7. apríla 2013 a Na telo , 9. jún 2013). Predseda vlády opäť preháňa a uvádza podstatne nižší počet hlasov, ktoré kandidáti opozície na šéfa NKÚ získal od opozičných strán. Posledný kandidát, o ktorom sa hlasovalo (štvrtá voľba) získal minimálne 29 hlasov opozície. V prvých troch voľbách sa počet opozičných hlasov pohyboval minimálne na úrovni 43 až 53 hlasov. Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už šesťkrát. Išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku). Všetci traja kandidáti boli navrhnutý dvakrát za sebou. O kandidátovi Žilinkovi, ktorý bol navrhnutý v máji a júni sa nehlasovalo , keď ho opozícia stiahla po tom ako bolo odhlasované tajné hlasovanie. Na siedme voľby opozícia nikoho nenavrhla. Ako o ďalšom kandidátovi sa uvažuje o P. Hrušovskom . Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce voľby šéfa NKÚ (O Žilinkovi na dvakrát nehlasovalo, keď ho opozícia stiahla): Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14.3.2013 Vladimír Klimeš 124 28 39 40 17 63 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš, ktorý získal vo voľne v marci 2013 nemej hlasov ako predchádzajúcich voľbách Krnáč, získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutočnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico podobný výrok hovorí už štvrtýkrát ( O5M12 , 16. júna 2013. O5M12 , 7. apríla 2013 a Na telo , 9. jún 2013). Predseda vlády opäť preháňa a uvádza podstatne nižší počet hlasov, ktoré kandidáti opozície na šéfa NKÚ získal od opozičných strán. Posledný kandidát, o ktorom sa hlasovalo (štvrtá voľba) získal minimálne 29 hlasov opozície. V prvých troch voľbách sa počet opozičných hlasov pohyboval minimálne na úrovni 43 až 53 hlasov. Opozícia navrhla svojho kandidáta do voľby o post šéfa NKÚ celkovo už šesťkrát. Išlo o troch rôznych kandidátov (Krnáča, Klimeša a Žilinku). Všetci traja kandidáti boli navrhnutý dvakrát za sebou. O kandidátovi Žilinkovi, ktorý bol navrhnutý v máji a júni sa nehlasovalo , keď ho opozícia stiahla po tom ako bolo odhlasované tajné hlasovanie. Na siedme voľby opozícia nikoho nenavrhla. Ako o ďalšom kandidátovi sa uvažuje o P. Hrušovskom . Pre doplnenie uvádzame aj predchádzajúce voľby šéfa NKÚ (O Žilinkovi na dvakrát nehlasovalo, keď ho opozícia stiahla): Údaje v nasledujúcej tabuľke vychádzajú zo stenografických prepisov schôdzí NR SR z 26.7.2012 , 18.9.2012 , 11.12.2012 a 14.3.2013 Dátum schôdze Kandidát Počet hlas. lístkov Neplatných Za Proti Zdržalo sa Počet potrebných hlasov 26.7.2012 Kamil Krnáč 146 9 53 33 51 74 18.9.2012 Kamil Krnáč 148 9 63 49 27 75 11.12.2012 Vladimír Klimeš 136 6 59 31 40 69 14.3.2013 Vladimír Klimeš 124 28 39 40 17 63 SMER -SD deklaroval, že podporí kandidáta opozície 10 hlasmi. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Klimeš, ktorý získal vo voľne v marci 2013 nemej hlasov ako predchádzajúcich voľbách Krnáč, získal 29 hlasov opozície. Tento počet hlasov 10 hlasov deklarovali predstavitelia SMER-SD v diskusných reláciách. Koľko hlasov v skutočnosti SMER dodal, nie je vzhľadom na tajnosť hlasovanie možné zistiť. Ak by sme započítali hypotetických 10 hlasov SMER-SD tak Krnáč by získal v prvej voľbe podporu 43 poslancov hlasov opozície a v druhých voľbách 53 hlasov, zatiaľčo v poradí tretej voľbe Klimeš 49 hlasov opozičných poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "Na telo", "nehlasovalo", "Hrušovskom", "26.7.2012", "18.9.2012", "11.12.2012", "14.3.2013", "SMER", "deklarovali"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/393/domaca-politicka-situacia/?ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso", "http://www.demagog.sk/diskusie/391/velka-voda-velka-politika", "http://www.sme.sk/c/6920303/opozicia-do-siedmej-volby-sefa-nku-nenavrhla-nikoho.html", "http://www.sme.sk/c/7296158/kandidatom-na-predsedu-nku-ma-byt-hrusovsky.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=84100&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=87532&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=94094&ViewType=content&", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98952&ViewType=content&", "http://www.sme.sk/c/6689383/kalinak-o-nku-nebudeme-predsa-pomahat-opozicii.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/313/igor-matovic-vs-robert-kalinak"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:28.482728+00:00"}
{"id": "vr27287", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27287", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je celý rad súdnych rozhodnutí, kde boli zmluvy zrušené kvôli zlým podmienkam (v Quatre a Triangli, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Voči Consumer Finance Holdingu bolo vedených viacero konaní, najmä Slovenskej obchodnej inšpekcie. Mimo iného boli holdingu vytknuté aj nekalé obchodné praktiky, viď napr. rozhodnuti e Krajského súdu v Prešove:\n\n\"... je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli spotrebiteľovi dodatočne až po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tiež bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas spotrebiteľa...\"\n\n\"...žalobca (pozn. - verdikt sa vzťahuje na odvolanie holdingu, žalobcom je teda Consumer Finance Holding) ... uviedol celkovú výšku úveru 4 657,32 eur, v ktorej sú okrem doplatku kúpnej ceny 3 535,48 eur , zahrnuté aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 1 212,84 eur, pričom tieto nie sú úverom.\"\n\nKrajský súd Trenčín 31. mája 2013 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, ktorý v súdnom konaní medzi “EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so\n\nsídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ\n\nKUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému: F. I., bytom B. Z. B., L. č. XXX/X, o vymoženie 149,37 eur s príslušenstvom, (...) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.”\n\n“...podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou\n\nzmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech\n\nspotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.”\n\nĎalším podobným prípadom je aj rozhodnutie Okresného súdu v Prešove:", "analysis_paragraphs": ["Voči Consumer Finance Holdingu bolo vedených viacero konaní, najmä Slovenskej obchodnej inšpekcie. Mimo iného boli holdingu vytknuté aj nekalé obchodné praktiky, viď napr. rozhodnuti e Krajského súdu v Prešove:", "\"... je neprípustné, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli spotrebiteľovi dodatočne až po podpise zmluvy doručované poštou a zároveň vyhlasované za neoddeliteľnú súčasť zmluvy a tiež bez toho, aby bol k tomu potrebný písomný súhlas spotrebiteľa...\"", "\"...žalobca (pozn. - verdikt sa vzťahuje na odvolanie holdingu, žalobcom je teda Consumer Finance Holding) ... uviedol celkovú výšku úveru 4 657,32 eur, v ktorej sú okrem doplatku kúpnej ceny 3 535,48 eur , zahrnuté aj tzv. náklady spojené s poskytnutím pôžičky v sume 1 212,84 eur, pričom tieto nie sú úverom.\"", "Krajský súd Trenčín 31. mája 2013 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, ktorý v súdnom konaní medzi “EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so", "sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ", "KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému: F. I., bytom B. Z. B., L. č. XXX/X, o vymoženie 149,37 eur s príslušenstvom, (...) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.”", "“...podľa vnútroštátneho práva, sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou", "zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech", "spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.”", "Ďalším podobným prípadom je aj rozhodnutie Okresného súdu v Prešove:"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnuti", "potvrdil", "rozhodnutie"], "url": ["http://www.soi.sk/files/documents/pravoplatne-rozhodnutie/rozsudky/rozsudok%2020082013_1.pdf", "http://otvorenesudy.sk/decrees/35198/pages/1/text", "http://otvorenesudy.sk/decrees/781975/document"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:53.839587+00:00"}
{"id": "48387", "numeric_id": 48387, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48387", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Je pravda, že tie MiG-y sa stávajú nepoužiteľnými, nepoužiteľnými jednoducho preto, lebo závisia od ruských technikov, ktorí odchádzajú.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister obrany Jaroslav Naď ešte začiatkom apríla informoval o tom, že ruskí technici, ktorí obsluhujú slovenské stíhačky MIG-29 začali odchádzať naspäť do Ruska. Naď upozornil, že „čoskoro bude problém udržať MIG-y vo vzduchu“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRokovania o ukončení prevádzky ruských stíhačiek a poslaní ruských technikov späť do vlasti sa začali ešte koncom februára 2022. Vtedy Naď poznamenal , že „prítomnosť ruských technikov a závislosť SR od ruskej vojenskej techniky sú neprijateľné“. Slovensko sa dohodlo s Poľskom, že bude chrániť vzdušný priestor Slovenska až do príchodu stíhačiek F-16 v roku 2024, ak sa rozhodneme MiG-y uzemniť.", "analysis_paragraphs": ["Minister obrany Jaroslav Naď ešte začiatkom apríla informoval o tom, že ruskí technici, ktorí obsluhujú slovenské stíhačky MIG-29 začali odchádzať naspäť do Ruska. Naď upozornil, že „čoskoro bude problém udržať MIG-y vo vzduchu“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovania o ukončení prevádzky ruských stíhačiek a poslaní ruských technikov späť do vlasti sa začali ešte koncom februára 2022. Vtedy Naď poznamenal , že „prítomnosť ruských technikov a závislosť SR od ruskej vojenskej techniky sú neprijateľné“. Slovensko sa dohodlo s Poľskom, že bude chrániť vzdušný priestor Slovenska až do príchodu stíhačiek F-16 v roku 2024, ak sa rozhodneme MiG-y uzemniť."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["odchádzať", "začali", "poznamenal", "dohodlo"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/monitor-j-nad-slovensko-rokuje-s-ukr/625741-clanok.html#:~:text=V%20pr%C3%ADpade%20st%C3%ADha%C4%8Diek,st%C3%ADha%C4%8Dky%20F%2D16.", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-rokuje-o-ukonceni-prevadzky/615071-clanok.html#:~:text=Slovensko%20rokuje%20o%20ukon%C4%8Den%C3%AD%20prev%C3%A1dzky%20rusk%C3%BDch%20st%C3%ADha%C4%8Diek%20Mig%2D29%20na%20Slia%C4%8Di%20a%20poslan%C3%AD%20rusk%C3%BDch%20technikov%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20vlasti.", "https://www.teraz.sk/slovensko/slovensko-rokuje-o-ukonceni-prevadzky/615071-clanok.html#:~:text=%22Uvedomujeme%20si%20v%C5%A1ak%2C%20%C5%BEe%20pr%C3%ADtomnos%C5%A5%20rusk%C3%BDch%20technikov%20a%20z%C3%A1vislos%C5%A5%20SR%20od%20ruskej%20vojenskej%20techniky%20s%C3%BA%20neprijate%C4%BEn%C3%A9.%20Mus%C3%ADme%20realizova%C5%A5%20r%C3%BDchle%20opatrenia%2C%22%20vyhl%C3%A1sil.", "https://www.webnoviny.sk/nad-polsko-sa-bude-starat-o-slovensky-vzdusny-priestor-ked-sa-slovensko-rozhodne-uzemnit-stihacky-mig-29/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:50.000530+00:00"}
{"id": "vr37037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37037", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To mi je naozaj ľúto, čo ste povedali ohľadne toho druhého nálezu, ktorý sa týka vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami alebo veľkými stavbami, že sme dali buldozéristom kľúčik a že sa títo buldozéristi objavili v záhradách. Pán poslanec, treba si aj prečítať nejaké veci pred tým, keď idete do diskusie, takže teraz dobre počúvajte. Zákon, o ktorom sa teraz bavíme a ktorý bol na ústavnom súde povedal, že štát ponúkol najskôr tomu, koho pozemok mal byť vyvlastnený trhovú cenu plus 20 %,", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 669/2007 Z. z . o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá § 6 ods. 1 hovorí: \"Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1, 2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.\" Týždenník TREND píše: \"Protiústavný zákon navyše umožňoval štátu, aby majiteľom pôdy, ktorí boli ústretoví a ochotní pozemok predať, vyplácal navyše bonus 20 percent trhovej ceny z posudku. Majitelia tak dostávali 1,2-násobok ohodnotenia pôdy.\" Potvrdil to aj hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti: \"Využíval sa aj inštitút poskytnutia 1,2-násobku ceny a zápisu predkupného práva na pozemky.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 669/2007 Z. z . o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá § 6 ods. 1 hovorí: \"Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1, 2 násobok náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov.\" Týždenník TREND píše: \"Protiústavný zákon navyše umožňoval štátu, aby majiteľom pôdy, ktorí boli ústretoví a ochotní pozemok predať, vyplácal navyše bonus 20 percent trhovej ceny z posudku. Majitelia tak dostávali 1,2-násobok ohodnotenia pôdy.\" Potvrdil to aj hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti: \"Využíval sa aj inštitút poskytnutia 1,2-násobku ceny a zápisu predkupného práva na pozemky.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["669/2007 Z. z", "TREND"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-jednorazovych-mimoriadnych-opatreniach-v-priprave-niektorych-stavieb-dialnic-a-ciest-pre-motorove-vozidla/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-riesi-ako-odskodnit-7-200-ludi-za-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:13.072526+00:00"}
{"id": "vr18185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18185", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "Máme spoluprácu s otcom Gombitom", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webová stránka Oáza - nádej pre nový život n.o., organizácie, ktorú vedie kňaz Peter Gombita, potvrdzuje, že organizáciu podporuje mesto Košice a Košický samosprávny kraj. Nezisková organizácia pomáha ľuďom v krízových situáciách. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Webová stránka Oáza - nádej pre nový život n.o., organizácie, ktorú vedie kňaz Peter Gombita, potvrdzuje, že organizáciu podporuje mesto Košice a Košický samosprávny kraj. Nezisková organizácia pomáha ľuďom v krízových situáciách. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Webová stránka"], "url": ["http://new.oaza-nadej.org/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:44.222426+00:00"}
{"id": "vr31018", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31018", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Z technických dôvodov, ktoré aj vy upravujete už. (napadnúť zverejňovanie zmlúv, pozn.)", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2011 podalo 37 poslancov opozičného Smeru na Ústavný súd návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú. Poslanci boli na súde zastupovaní Róbertom Madejom. Ten sa ohľadne návrhu pre SME vyjadril nasledovne: \"Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti..... Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon“. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv. Preto Madej zdôraznil, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty. Návrh poslancov teda môžme pokladať za technickú výtku. Rovnaký názor na to má aj Gabriel Šípoš, šéf Transparency International Slovensko, ktorý pripomenul, že Smer nenapadol samotné zverejňovanie zmlúv, ale spôsob zverejnenia a nerovnaké postavenie zmluvných strán. \" Obhajujú teda údajne slabšie postavenie firiem, ktoré so štátom obchodujú,“ povedal. V tejto súvislosti poukazuje Šípoš aj na to, že proti zákonu hlasovali len ôsmi poslanci Smeru: „Väčšinou bývalí vysokí štátni úradníci ako Baška, Federič či Stromček.“ Smer stiahol svoj návrh z Ústavného súdu ešte 20. apríla 2011. Časť výroku, ktorá tvrdí, že súčasná vláda už adresovala technické výtky poslancov Smeru, je tiež pravdivá. Totiž, Žitňanskej infozákon sa novelizoval ešte 18. augusta 2011 a týkal sa práve praktických problémov a podnetov z praxe. V súvislosti s okruhom zmlúv. ktoré sa musia zverejňovať, vznikol podľa Žitňanskej od začiatku zásadný interpretačný problém, keďže nebolo jasné, či obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy musia povinne zverejňovať všetky zmluvy. Povinnosť zverejňovať zmluvy tak bude v prípade obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo samospráv. Z povinného zverejňovania budú vylúčené zmluvy z bežného obchodného styku v rozsahu predmetu podnikania. Tieto budú notifikované v centrálnom registri zmlúv. \"To znamená o všetkých zmluvách budeme vedieť,\" doplnila Žitňanská. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2011 podalo 37 poslancov opozičného Smeru na Ústavný súd návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú. Poslanci boli na súde zastupovaní Róbertom Madejom. Ten sa ohľadne návrhu pre SME vyjadril nasledovne: \"Nová právna úprava môže vyvolávať neistotu v právnych vzťahoch, najmä v prípade prevodu nehnuteľnosti..... Plne podporujeme povinnosť zverejňovať zmluvy, ako to upravuje infozákon“. V budúcnosti mohlo podľa Smeru prísť k spochybňovaniu niektorých zmlúv. Preto Madej zdôraznil, že im nejde o nič iné ako o zlepšenie právnej istoty. Návrh poslancov teda môžme pokladať za technickú výtku. Rovnaký názor na to má aj Gabriel Šípoš, šéf Transparency International Slovensko, ktorý pripomenul, že Smer nenapadol samotné zverejňovanie zmlúv, ale spôsob zverejnenia a nerovnaké postavenie zmluvných strán. \" Obhajujú teda údajne slabšie postavenie firiem, ktoré so štátom obchodujú,“ povedal. V tejto súvislosti poukazuje Šípoš aj na to, že proti zákonu hlasovali len ôsmi poslanci Smeru: „Väčšinou bývalí vysokí štátni úradníci ako Baška, Federič či Stromček.“ Smer stiahol svoj návrh z Ústavného súdu ešte 20. apríla 2011. Časť výroku, ktorá tvrdí, že súčasná vláda už adresovala technické výtky poslancov Smeru, je tiež pravdivá. Totiž, Žitňanskej infozákon sa novelizoval ešte 18. augusta 2011 a týkal sa práve praktických problémov a podnetov z praxe. V súvislosti s okruhom zmlúv. ktoré sa musia zverejňovať, vznikol podľa Žitňanskej od začiatku zásadný interpretačný problém, keďže nebolo jasné, či obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy musia povinne zverejňovať všetky zmluvy. Povinnosť zverejňovať zmluvy tak bude v prípade obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo samospráv. Z povinného zverejňovania budú vylúčené zmluvy z bežného obchodného styku v rozsahu predmetu podnikania. Tieto budú notifikované v centrálnom registri zmlúv. \"To znamená o všetkých zmluvách budeme vedieť,\" doplnila Žitňanská. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["preskúmanie", "stiahol", "novelizoval"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5857629/smer-napadol-zverejnovanie-zmluv-na-ustavnom-sude.html", "http://spravy.pozri.sk/clanok/Smer-stiahol-podanie-na-Ustavny-sud-pre-zverejnovanie-zmluv/140134", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/zitnanskea-novela-infozakona-riesi-iba-prakticke-problemy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:54.965369+00:00"}
{"id": "vr34272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34272", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Najviac sa hovorí veľmi otvorene o tom, že budú chodiť s urnami, pretože hranice sú voľné aj na Slovensku, čiže naozaj si povedzme, že nie je to štandardné, nie je to dobré.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O chodení s volebnými urnami sme žiadne informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O chodení s volebnými urnami sme žiadne informácie nenašli."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:06.734160+00:00"}
{"id": "vr34776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34776", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Veď povedzme si, kto tlieska Kosovu jediný na Slovensku? SMK.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMK je jedinou relevantnou politickou stranou, ktorá sa vyslovila za nezávislosť Kosova.", "analysis_paragraphs": ["SMK je jedinou relevantnou politickou stranou, ktorá sa vyslovila za nezávislosť Kosova."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["SMK"], "url": ["http://www.smk.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=690&Itemid=61"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:27.544349+00:00"}
{"id": "42982", "numeric_id": 42982, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42982", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Pred piatimi rokmi som bola v MEP Rankingu celkovo piatou najaktívnejšou poslankyňou.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Analytický portál MEP Ranking.eu zobrazuje najaktuálnejšie údaje o aktivite europoslancov a nedá sa dohľadať jeho história. Avšak portál novín The Slovak Spectator 12. mája 2014, teda pred piatimi rokmi, zverejnil článok, v ktorom uvádza, že Beňová obsadila v hodnotení MEP Ranking spomedzi všetkých europoslancov siedme miesto s celkovým počtom 2 609 aktivít. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov k 12. máju 2019 je Monika Beňová v hodnotení MEP Ranking na 429. mieste. V prvej trojici najaktívnejších europoslancov zo Slovenska sa nachádza Jana Žitňanská (161. miesto), Pál Csáky (285. miesto) a Ivan Štefanec (306. miesto). Pre úplnosť je nutné dodať, že MEP Ranking sumarizuje vo svojom hodnotení všetko, čo europoslanci robia, dokonca do tohto výpočtu zahŕňa aj počet tweetov.", "analysis_paragraphs": ["Analytický portál MEP Ranking.eu zobrazuje najaktuálnejšie údaje o aktivite europoslancov a nedá sa dohľadať jeho história. Avšak portál novín The Slovak Spectator 12. mája 2014, teda pred piatimi rokmi, zverejnil článok, v ktorom uvádza, že Beňová obsadila v hodnotení MEP Ranking spomedzi všetkých europoslancov siedme miesto s celkovým počtom 2 609 aktivít. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov k 12. máju 2019 je Monika Beňová v hodnotení MEP Ranking na 429. mieste. V prvej trojici najaktívnejších europoslancov zo Slovenska sa nachádza Jana Žitňanská (161. miesto), Pál Csáky (285. miesto) a Ivan Štefanec (306. miesto). Pre úplnosť je nutné dodať, že MEP Ranking sumarizuje vo svojom hodnotení všetko, čo europoslanci robia, dokonca do tohto výpočtu zahŕňa aj počet tweetov."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["The Slovak Spectator", "Beňová", "najaktívnejších", "počet"], "url": ["https://spectator.sme.sk/c/20050694/slovak-meps-top-activity-ranking.html", "http://www.mepranking.eu/mep.php?id=23868#mep", "http://www.mepranking.eu/8/state.php?st=SK#meps", "http://www.mepsoftware.eu/blog/?p=355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:23.005119+00:00"}
{"id": "vr13919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13919", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale kľúčovo je tam.. aj vyššie odmeňovanie a valorizácia platov, na ktorej sme sa dohodli asi podľa mňa s najtvrdším odborovým zväzom, ktorý vedie pán Ondek, odborový zväz školstva. Podpísali sme výsledok kolektívneho vyjednávania.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože skutočne došlo k dohode medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a vládou SR, ktorej výsledkom bolo podpísanie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2016, ktorá okrem iného obsahuje i celoplošné zvýšenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére o štyri percentá oproti minulému roku. Či možno považovať odborový zväz školstva za najtvrdší, ako hovorí Kažimír, nehodnotíme a akceptujeme subjektivitu pohľadu na danú vec.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože skutočne došlo k dohode medzi Odborovým zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku a vládou SR, ktorej výsledkom bolo podpísanie Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na rok 2016, ktorá okrem iného obsahuje i celoplošné zvýšenie platov zamestnancov v štátnej a verejnej sfére o štyri percentá oproti minulému roku. Či možno považovať odborový zväz školstva za najtvrdší, ako hovorí Kažimír, nehodnotíme a akceptujeme subjektivitu pohľadu na danú vec."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2016", "čiastočne spokojní", "(str. 4)", "sedem percent"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/kzvs_vs_2016.pdf", "http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=343988", "http://www.ozpsav.sk/files/kzvs_vs_2016.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/odborari-budu-ziadat-zvysenie-plat/137662-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:54.534354+00:00"}
{"id": "49765", "numeric_id": 49765, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49765", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Jediné, teraz dokonca 3, ak rátam tú Nemocnicu svätého Michala, že jediné 3 nové nemocnice, ktoré dokázal postaviť Smer, stavia rezort obrany.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od roku 2006 bola na Slovensku postavená jedna nemocnica, Nemocnica svätého Michala v Bratislave, ktorú hradilo ministerstvo vnútra. Ministerstvo zdravotníctva začalo v roku 2024 s výstavbou dvoch nemocníc v Banskej Bystrici a v Martine. Zároveň Ministerstvo obrany SR prevzalo do správy výstavbu a rekonštrukciu prešovskej nemocnice. Iba jeden projekt výstavby nemocnice za vlády strany Smer-SD má na starosti ministerstvo obrany. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nStrana Smer-SD je od roku 2006 súčasťou vlády po štvrtýkrát. Od roku 2006 bola na Slovensku postavená jedna všeobecná nemocnica - Nemocnica svätého Michala .\n\nV roku 2008 vláda schválila zlúčenie príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Ministerstva vnútra SR s ​​akciovou spoločnosťou Nemocnica Ministerstva obrany SR, čím vznikla akciová spoločnosť Nemocnica svätého Michala. S návrhom na zlúčenie prišli ešte v júni 2008 vtedajší minister obrany Jaroslav Baška a minister vnútra Robert Kaliňák. Projekt zlúčenia zahŕňal výstavbu novej nemocničnej budovy v areáli na Cintorínskej ulici.\n\nV júli 2009 z iniciatívy MV SR schválila vláda zvýšenie základného imania nemocnice peňažným vkladom štátu s cieľom „zrealizovať dostavbu budovy Nemocnice svätého Michala, a. s. na Cintorínskej ul. v Bratislave“ kvôli zabezpečeniu „špecifickej zdravotnej starostlivosti a v oblasti pracovnej zdravotnej služby príslušníkom Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby“. Novovzniknutá Nemocnica svätého Michala sa stala právnym nástupcom Nemocnice Ministerstva obrany SR so 100 % majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti ministerstva vnútra.\n\nMinisterstvo vnútra začalo v septembri 2013 s výstavbou budov, do ktorých sa Nemocnica sv. Michala presunula. Náklady na projekt novej nemocnice boli vyčíslené na 50 miliónov eur. Aj keď nemocnica patrí medzi vojenské zdravotnícke zariadenia, zdravotnú starostlivosť poskytuje od roku 2015 okrem bezpečnostných zložiek aj civilistom.\n\nV apríli 2024 prevzalo ministerstvo obrany do svojej pôsobnosti Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, čím ju zaradilo do systému vojenského zdravotníctva. Rezort obrany rozhodol o rozsiahlej rekonštrukcii objektu a výstavbe nových priestorov pre nemocnicu. Projekt vo výške odhadom 550 miliónov eur bez DPH bude financovaný z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Rezort predpokladá otvorenie nových priestorov začiatkom roka 2027. S výkopovými prácami sa začalo koncom augusta.\n\nS výstavbou nových nemocníc začalo tento rok aj ministerstvo zdravotníctva. Stavebné a búracie práce boli zahájené pre Univerzitnú nemocnicu v Martine a Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici. Modernizácia nemocničnej siete vyplýva z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti (POO), ktorý predpokladá výstavbu nových nemocníc, modernizáciu existujúcich budov a zlepšenie technického vybavenia nemocníc. Na realizáciu týchto projektov dostalo MZ SR finančné prostriedky vo výške 998 miliónov eur (str. 401-402, .pdf ).\n\nUkončenie výstavby Rooseveltovej nemocnice sa aktuálne odhaduje na koniec roka 2029. Univerzitná nemocnica v Martine by mala vojsť do prevádzky na konci roka 2028.\n\nV máji tohto roku vláda schválila návrh na výstavbu nemocnice v bratislavskom Ružinove. Pôvodne sa mala táto nemocnica stavať v lokalite Rázsochy, kde však vláda schválila výstavbu Národného ústavu detských chorôb. Minister vnútra Šutaj Eštok a a minister školstva Drucker nepokladajú výstavbu novej nemocnice v Ružinove za reálnu. Vyjadrenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 8. 11. 2024: “Upozorňoval som na absurdnú situáciu, že tri štátne nemocnice bude asi stavať, stavia či staval Robert Kaliňák, hoci nikdy nebol ministrom zdravotníctva. Konkrétne Nemocnica svätého Michala, ktorá už stojí, nemocnica v Prešove, ktorá sa buduje, a nová bratislavská nemocnica, pri ktorej minister vnútra avizoval, že by ju mohlo realizovať ministerstvo obrany. Zabudol som, že nemocnica Sv. Michala bola postavená za čias, keď bol R. Kaliňák ministrom vnútra, nie obrany, ale na pointe to, myslím, nič nemení.”", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2006 bola na Slovensku postavená jedna nemocnica, Nemocnica svätého Michala v Bratislave, ktorú hradilo ministerstvo vnútra. Ministerstvo zdravotníctva začalo v roku 2024 s výstavbou dvoch nemocníc v Banskej Bystrici a v Martine. Zároveň Ministerstvo obrany SR prevzalo do správy výstavbu a rekonštrukciu prešovskej nemocnice. Iba jeden projekt výstavby nemocnice za vlády strany Smer-SD má na starosti ministerstvo obrany. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Strana Smer-SD je od roku 2006 súčasťou vlády po štvrtýkrát. Od roku 2006 bola na Slovensku postavená jedna všeobecná nemocnica - Nemocnica svätého Michala .", "V roku 2008 vláda schválila zlúčenie príspevkovej organizácie Nemocnica s poliklinikou Ministerstva vnútra SR s ​​akciovou spoločnosťou Nemocnica Ministerstva obrany SR, čím vznikla akciová spoločnosť Nemocnica svätého Michala. S návrhom na zlúčenie prišli ešte v júni 2008 vtedajší minister obrany Jaroslav Baška a minister vnútra Robert Kaliňák. Projekt zlúčenia zahŕňal výstavbu novej nemocničnej budovy v areáli na Cintorínskej ulici.", "V júli 2009 z iniciatívy MV SR schválila vláda zvýšenie základného imania nemocnice peňažným vkladom štátu s cieľom „zrealizovať dostavbu budovy Nemocnice svätého Michala, a. s. na Cintorínskej ul. v Bratislave“ kvôli zabezpečeniu „špecifickej zdravotnej starostlivosti a v oblasti pracovnej zdravotnej služby príslušníkom Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby“. Novovzniknutá Nemocnica svätého Michala sa stala právnym nástupcom Nemocnice Ministerstva obrany SR so 100 % majetkovou účasťou štátu v pôsobnosti ministerstva vnútra.", "Ministerstvo vnútra začalo v septembri 2013 s výstavbou budov, do ktorých sa Nemocnica sv. Michala presunula. Náklady na projekt novej nemocnice boli vyčíslené na 50 miliónov eur. Aj keď nemocnica patrí medzi vojenské zdravotnícke zariadenia, zdravotnú starostlivosť poskytuje od roku 2015 okrem bezpečnostných zložiek aj civilistom.", "V apríli 2024 prevzalo ministerstvo obrany do svojej pôsobnosti Fakultnú nemocnicu s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, čím ju zaradilo do systému vojenského zdravotníctva. Rezort obrany rozhodol o rozsiahlej rekonštrukcii objektu a výstavbe nových priestorov pre nemocnicu. Projekt vo výške odhadom 550 miliónov eur bez DPH bude financovaný z rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany. Rezort predpokladá otvorenie nových priestorov začiatkom roka 2027. S výkopovými prácami sa začalo koncom augusta.", "S výstavbou nových nemocníc začalo tento rok aj ministerstvo zdravotníctva. Stavebné a búracie práce boli zahájené pre Univerzitnú nemocnicu v Martine a Rooseveltovu nemocnicu v Banskej Bystrici. Modernizácia nemocničnej siete vyplýva z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti (POO), ktorý predpokladá výstavbu nových nemocníc, modernizáciu existujúcich budov a zlepšenie technického vybavenia nemocníc. Na realizáciu týchto projektov dostalo MZ SR finančné prostriedky vo výške 998 miliónov eur (str. 401-402, .pdf ).", "Ukončenie výstavby Rooseveltovej nemocnice sa aktuálne odhaduje na koniec roka 2029. Univerzitná nemocnica v Martine by mala vojsť do prevádzky na konci roka 2028.", "V máji tohto roku vláda schválila návrh na výstavbu nemocnice v bratislavskom Ružinove. Pôvodne sa mala táto nemocnica stavať v lokalite Rázsochy, kde však vláda schválila výstavbu Národného ústavu detských chorôb. Minister vnútra Šutaj Eštok a a minister školstva Drucker nepokladajú výstavbu novej nemocnice v Ružinove za reálnu. Vyjadrenie Tomáša Valáška pre Demagog.sk z 8. 11. 2024: “Upozorňoval som na absurdnú situáciu, že tri štátne nemocnice bude asi stavať, stavia či staval Robert Kaliňák, hoci nikdy nebol ministrom zdravotníctva. Konkrétne Nemocnica svätého Michala, ktorá už stojí, nemocnica v Prešove, ktorá sa buduje, a nová bratislavská nemocnica, pri ktorej minister vnútra avizoval, že by ju mohlo realizovať ministerstvo obrany. Zabudol som, že nemocnica Sv. Michala bola postavená za čias, keď bol R. Kaliňák ministrom vnútra, nie obrany, ale na pointe to, myslím, nič nemení.”"], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["súčasťou", "Nemocnica svätého Michala", "schválila", "prišli", "zahŕňal", "schválila", "stala", "účasťou", "začalo", "vyčíslené", "prevzalo", "rekonštrukcii", "financovaný", "predpokladá", "nemocnicu", "nemocnicu", "Plánu obnovy a odolnosti", ".pdf", "odhaduje", "prevádzky", "schválila", "nepokladajú"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/historia-vlad-sr/", "https://nsmas.sk/nemocnica/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/4583/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/20605/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/3751/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/3751/1", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=144694&SID=2&P=0", "https://www.trend.sk/spravy/nemocnica-sv-michala-bude-mat-novu-budovu-26-5-miliona-eur", "https://www.trend.sk/spravy/nemocnica-sv-michala-bude-mat-novu-budovu-26-5-miliona-eur", "https://www.aktuality.sk/clanok/307510/bratislava-ma-novu-nemocnicu-postavil-ju-kalinakov-rezort/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29465/1", "https://hnonline.sk/slovensko/96144813-bude-to-fakt-peklo-hovori-kalinak-vlada-odobrila-velky-projekt-v-presove-chce-postavit-vojensku-nemocnicu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/718438-kalinak-hovori-o-sibenicnom-termine-novu-nemocnicu-v-presove-postavime-do-troch-rokov-a-nebudeme-setrit-na-kvalite/", "https://www.ta3.com/clanok/955925/v-presove-uz-buraju-fico-s-kalinakom-predstavili-projekt-novej-vojenskej-nemocnice", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/univerzitna-nemocnica-martin/", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/fakultna-nemocnica-s-poliklinikou-f.d-roosevelta/", "https://www.planobnovy.sk/", "https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1019/kompletny-plan-obnovy.pdf", "https://www.fnspfdr.sk/inovacie/vystavba-novej-nemocnice/budujeme-nemocnicu-21-storocia.html", "https://www.planobnovy.sk/realizacia/semafor-investicnych-projektov/univerzitna-nemocnica-martin/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29628/1", "https://spravy.rtvs.sk/2024/10/m-sutaj-estok-nepovazuje-vystavbu-koncovej-nemocnice-v-ruzinove-za-realnu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:36.246230+00:00"}
{"id": "vr16051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16051", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "za posledných 10 rokov sa zdvojnásobili príjmy do štátneho rozpočtu a napriek tomu štátny dlh rastie, napriek tomu rastie a rástol počas vlády všetkých štandardných strán.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravda, že štátny dlh Slovenskej republiky v absolútnych číslach, skutočne rastie , ako tvrdí Marian Kotleba, to už, ale neplatí pri prepočte dlhu na % HDP, kde sa udržuje od roku 2014 klesá resp. sa udržuje na približne rovnakej úrovni. Nepravda je taktiež druhá časť výroku o príjmoch do štátneho rozpočtu. Tie síce skutočne za posledných desať rokov narástl, avšak nezdvojnásobili sa ako to tvrdí Marian Kotleba. Príjmy narástli z približne 10 miliárd € v roku 2007 na niečo viac ako 14 miliárd v roku 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že štátny dlh Slovenskej republiky v absolútnych číslach, skutočne rastie , ako tvrdí Marian Kotleba, to už, ale neplatí pri prepočte dlhu na % HDP, kde sa udržuje od roku 2014 klesá resp. sa udržuje na približne rovnakej úrovni. Nepravda je taktiež druhá časť výroku o príjmoch do štátneho rozpočtu. Tie síce skutočne za posledných desať rokov narástl, avšak nezdvojnásobili sa ako to tvrdí Marian Kotleba. Príjmy narástli z približne 10 miliárd € v roku 2007 na niečo viac ako 14 miliárd v roku 2016. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["rastie"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina225&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:04.915589+00:00"}
{"id": "vr30754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30754", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "V roce 1999 byla přijata na konci Topolánkovy vlády velká novela exekučního řádu, která mnoho věcí, které bohužel exekutoři provádějí, odstranila.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mirek Topolánek byl předsedou vlády v obodbí 2006-2007 a následně 2007-2009.V roce 1999 byl u vlády Miloš Zeman(konkrétně pak v letech 1998-2002). Pokud se jedná o překlep a je míněný rok 2009, pak byla skutečně přijata novela zákona o soudních exekutorech a exekučních činnostech. (Zdroj :http://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?T=804&O=5)\n\nCo se týče obsahu zákona, nejsem sto posoudit co všechno je zásadní změnou oproti původnímu znění, nicméně z řeči tehdejší ministryně spravedlnosti Daniely Kovářové v Poslanecké sněmovně vyplývá, že nejdůležitějšími body jsou :1) Přiměřenost exekuce ve vztah k finančnímu plnění(lze obstavit pouze částku rovnající se vymáhané částce) a 2) návrh zákona pevně stanovuje pořadí v rámci něhož musí exekutor volit jednotlivé nástroje exekuce.\n\nTyto skutečnosti se shodují s§ 58 tohoto zákona: \"Zajistit majetek k provedení exekuce lze nejvýše v rozsahu bezpečně postačujícím k uhrazení vymáhané pohledávky, jejího příslušenství včetně příslušenství, které se pravděpodobně stane splatným po dobu trvání exekuce, pravděpodobných nákladů oprávněného a pravděpodobných nákladů exekuce.\", \"Nebrání- -li to účelu exekuce, provede se exekuce ukládající zaplacení peněžité částky přikázáním pohledávky, srážkami ze mzdy a jiných příjmů\"\n\nZdroj: Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009 .(pdf.)\n\nna té webové stránce je odkaz na PDF toho zákona, nevím jak to linknout přímo:)", "analysis_paragraphs": ["Mirek Topolánek byl předsedou vlády v obodbí 2006-2007 a následně 2007-2009.V roce 1999 byl u vlády Miloš Zeman(konkrétně pak v letech 1998-2002). Pokud se jedná o překlep a je míněný rok 2009, pak byla skutečně přijata novela zákona o soudních exekutorech a exekučních činnostech. (Zdroj :http://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?T=804&O=5)", "Co se týče obsahu zákona, nejsem sto posoudit co všechno je zásadní změnou oproti původnímu znění, nicméně z řeči tehdejší ministryně spravedlnosti Daniely Kovářové v Poslanecké sněmovně vyplývá, že nejdůležitějšími body jsou :1) Přiměřenost exekuce ve vztah k finančnímu plnění(lze obstavit pouze částku rovnající se vymáhané částce) a 2) návrh zákona pevně stanovuje pořadí v rámci něhož musí exekutor volit jednotlivé nástroje exekuce.", "Tyto skutečnosti se shodují s§ 58 tohoto zákona: \"Zajistit majetek k provedení exekuce lze nejvýše v rozsahu bezpečně postačujícím k uhrazení vymáhané pohledávky, jejího příslušenství včetně příslušenství, které se pravděpodobně stane splatným po dobu trvání exekuce, pravděpodobných nákladů oprávněného a pravděpodobných nákladů exekuce.\", \"Nebrání- -li to účelu exekuce, provede se exekuce ukládající zaplacení peněžité částky přikázáním pohledávky, srážkami ze mzdy a jiných příjmů\"", "Zdroj: Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009 .(pdf.)", "na té webové stránce je odkaz na PDF toho zákona, nevím jak to linknout přímo:)"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 286/2009 Sb. ze den 22. července 2009"], "url": ["http://www.exekutor-polak.cz/Zakony/Zakc2862009Sb.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:58.880570+00:00"}
{"id": "48224", "numeric_id": 48224, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48224", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Vieme, že v hospodárstve priemerná mzda opäť narástla. Tie rasty sú z poslednej prognózy 5 percentné, čo je viac ako inflácia.", "statement_date": "2022-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Heger správne poznamenáva, že priemerná mzda v hospodárstve narastá. Z analýzy zverejnenej Inštitútom informatiky a štatistiky vyplýva, že priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve stúpla v 3. štvrťroku 2021 medziročne o 6,5%. Pri inflácii v tomto období (3,9%) došlo k reálnemu rastu výšky miezd o 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Heger správne poznamenáva, že priemerná mzda v hospodárstve narastá. Z analýzy zverejnenej Inštitútom informatiky a štatistiky vyplýva, že priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve stúpla v 3. štvrťroku 2021 medziročne o 6,5%. Pri inflácii v tomto období (3,9%) došlo k reálnemu rastu výšky miezd o 2,5%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-13", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://www.infostat.sk/web2015/sk/images/infostat/_pdf/KP2021-n-text-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:28.469623+00:00"}
{"id": "vr37712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37712", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme navrhli, aby sme počkali jednak na maďarskú Ústavu a potom na vykonávacie predpisy (aby mohla byť schválená novela zákona o občianstve pozn.).", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny skorší mediálny výstup, ktorý by hovoril o snahe Mostu-Híd posunúť novelu zákona o občianstve kvôli maďarskej ústave sa nám nájsť nepodarilo. Rudolf Chmel (Most-Híd) sa ešte 27. februára 2011 vyjadril , že ak by sa koalícia nedohodla na zákone o štátnom občianstve, pre Most-Híd by bolo prijateľnejšie predložiť upravené znenie až na aprílové rokovanie. Článok sme.sk z konca februára 2011 taktiež uvádza, že vládny návrh sa dostane do parlamentu zrejme až v apríli. Overovaný výrok Bélu Bugára sa však vzťahuje aj na čakanie na maďarskú ústavu a jej predpisy a to ako dôvod spomenuté nebolo.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny skorší mediálny výstup, ktorý by hovoril o snahe Mostu-Híd posunúť novelu zákona o občianstve kvôli maďarskej ústave sa nám nájsť nepodarilo. Rudolf Chmel (Most-Híd) sa ešte 27. februára 2011 vyjadril , že ak by sa koalícia nedohodla na zákone o štátnom občianstve, pre Most-Híd by bolo prijateľnejšie predložiť upravené znenie až na aprílové rokovanie. Článok sme.sk z konca februára 2011 taktiež uvádza, že vládny návrh sa dostane do parlamentu zrejme až v apríli. Overovaný výrok Bélu Bugára sa však vzťahuje aj na čakanie na maďarskú ústavu a jej predpisy a to ako dôvod spomenuté nebolo."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "sme.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/chmel-o-obcianstve-radsej-neskor-al/309432-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5784908/koalicia-asi-odlozi-dvojake-obcianstvo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:53.434104+00:00"}
{"id": "vr36429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36429", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No tak je známe, že vo voľbách do VÚC na župana Marián Kotleba získal takmer dvojnásobok hlasov toho, čo kandidát, ktorého podporovala SNS a to nebolo málo hlasov. To sa bavíme o tisícoch hlasov v jednom jedinom kraji.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marián Kotleba získal vo voľbách predsedu BB VÚC 13 629 hlasov. Spoločný kandidát SNS a HZD Jozef Šimko získal 7 197 hlasov. Rozdiel činí 6 432 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba získal vo voľbách predsedu BB VÚC 13 629 hlasov. Spoločný kandidát SNS a HZD Jozef Šimko získal 7 197 hlasov. Rozdiel činí 6 432 hlasov."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:48.692772+00:00"}
{"id": "vr18269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18269", "speaker": "Ján Nosko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-nosko", "statement": "Čo sa týka odpredania nájomných bytov, spoločnosť MBB, teda bytový podnik mesta, kde bol pán poslanec (Kašper, pozn.) člen dozornej rady musela tieto odpredať (pred tromi rokmi, pozn.), pretože musela splácať úvery, na ktoré vtedy nemala.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kandidát na primátora Banskej Bystrice, Igor Kašper, bol členom dozornej rady mestského bytového podniku BMP s.r.o. (neskôr MBB a.s.), ktorý kvôli zadlženosti odpredal v roku 2015 zrekonštruované nájomné byty. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2015 pristúpil mestský bytový podnik BPM s.r.o. k odpredaniu nových nájomných bytov na adrese Severná 5 ( .pdf , s. 3). BMP podľa výročnej správy odkúpil v roku 2013 od mesta bývalú administratívnu budovu SAV, ktorá sa následne v roku 2014 zrekonštruovala, pričom investičné náklady presiahli 2,6 milióna eur. Avšak výstavba eventuálne \" negatívne ovplyvnila ekonomické ukazovatele podniku \" a tak podnik \" so súhlasom jediného spoločníka (ktorým je mesto, pozn.) \" byty predal. V správe sa tiež dočítame, že príjem z predaja týchto bytov bol použitý na vysporiadanie úveru a čiastočných záväzkov zhotoviteľa ( .pdf , s. 10). MBB a.s. je bytový podnik mesta , ktorý okrem iného, vlastní, prenajíma a spravuje stovky bytov v Banskej Bystrici. V kontexte diskusie je však reč o podniku BMP (a nie MBB ako spomína Nosko), ktorý zanikol k 31. 12. 2015 zlúčením s MBB. Kandidát na primátora Igor Kašper bol členom dozornej rady BMP s.r.o. od februára 2011 ( .pdf , s. 3) a členom dozornej rady MBB a.s. od júna 2017 ( .pdf , s. 6). Podľa Finstatu hospodárila BPM s.r.o. v rokoch 2012 až 2015, čiže posledné tri roky svojej existencie, v strate , ktorá súhrnne predstavovala 1 163 724 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kandidát na primátora Banskej Bystrice, Igor Kašper, bol členom dozornej rady mestského bytového podniku BMP s.r.o. (neskôr MBB a.s.), ktorý kvôli zadlženosti odpredal v roku 2015 zrekonštruované nájomné byty. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2015 pristúpil mestský bytový podnik BPM s.r.o. k odpredaniu nových nájomných bytov na adrese Severná 5 ( .pdf , s. 3). BMP podľa výročnej správy odkúpil v roku 2013 od mesta bývalú administratívnu budovu SAV, ktorá sa následne v roku 2014 zrekonštruovala, pričom investičné náklady presiahli 2,6 milióna eur. Avšak výstavba eventuálne \" negatívne ovplyvnila ekonomické ukazovatele podniku \" a tak podnik \" so súhlasom jediného spoločníka (ktorým je mesto, pozn.) \" byty predal. V správe sa tiež dočítame, že príjem z predaja týchto bytov bol použitý na vysporiadanie úveru a čiastočných záväzkov zhotoviteľa ( .pdf , s. 10). MBB a.s. je bytový podnik mesta , ktorý okrem iného, vlastní, prenajíma a spravuje stovky bytov v Banskej Bystrici. V kontexte diskusie je však reč o podniku BMP (a nie MBB ako spomína Nosko), ktorý zanikol k 31. 12. 2015 zlúčením s MBB. Kandidát na primátora Igor Kašper bol členom dozornej rady BMP s.r.o. od februára 2011 ( .pdf , s. 3) a členom dozornej rady MBB a.s. od júna 2017 ( .pdf , s. 6). Podľa Finstatu hospodárila BPM s.r.o. v rokoch 2012 až 2015, čiže posledné tri roky svojej existencie, v strate , ktorá súhrnne predstavovala 1 163 724 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "bytový podnik mesta", "zlúčením", ".pdf", ".pdf", "strate"], "url": ["http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "http://www.mbb.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=4", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1878&SID=3&P=1", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "http://www.mbb.sk/subory/vyrocna%20sprava%20MBB/VS_MBB_2017.pdf", "https://finstat.sk/31598056"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:23.457170+00:00"}
{"id": "48841", "numeric_id": 48841, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48841", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Na poslednú chvíľu zdravotníkov, teraz aj ambulancie, učiteľov, všetko bolo ani nie, že o 5 minút 12, všetko bolo minútu po dvanástej.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Eduarda Hegera priniesla riešenie viacerých eskalujúcich problémov v zdravotníctve až na poslednú chvíľu. Výrok Richarda Takáča preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV septembri sa na kritickú situáciu v zdravotníctve rozhodli reagovať lekári, ktorí začali podávať hromadné výpovede. Pre stiahnutie výpovedí požadovali splnenie 8 požiadaviek. Posledná a najkritickejšia požiadavka sa týkala platov lekárov, a vyjednávania o tejto požiadavka sa naťahovali do posledných dní. Vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) sa nakoniec dohodli a podpísali spoločné memorandum doslova niekoľko hodín pred tým, ako výpovede lekárov nadobudli platnosť. Pravdepodobný kolaps nemocníc bol tak odvrátený na poslednú chvíľu.\n\nZvýšenie platov nemocničných lekárov sa ale netýkalo lekárov pracujúcich v ambulanciách. Tí sa sťažovali na zvyšujúce sa náklady aj stratu konkurencieschopnosti. Od pacientov preto niektoré ambulancie začali vyberať nové poplatky, niekedy vo výške až 20 eur. Ambulancie boli navyše pripravené vypovedať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Slovenská lekárska komora preto žiadala dofinancovanie ambulancií. Vláda sa s ambulantným sektorom nakoniec dohodla na jeho dofinancovaní. Oznámil to 27. 1. Eduard Heger, aj keď táto dohoda je zatiaľ iba podmienečná. Dofinancovanie bolo podmienkou dohody aj s poisťovňami. Tie posledný januárový deň uzatvorili nové dodatky s ambulanciami. Dohoda sa udiala v poslednej chvíli, pretože zmluvy boli platné len do konca januára. Pokiaľ by k dohode neprišlo, pacienti by si museli zákroky uhrádzať z vlastného vrecka a následne žiadať poisťovňu o preplatenie.\n\nPodobnú situáciu ako v zdravotníctve zažívalo v lete aj školstvo. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku požadoval , aby sa platy verejných zamestnancov zvýšili o desať percent. Túto požiadavku prišlo v júni vyjadriť aj tisíce učiteľov do hlavného mesta. Hlavným motívom protestov bola nespokojnosť s nízkymi platmi a podmienkami, v ktorých musia učiť a pracovať. 30. júna navyše učitelia k protestom pridali aj hromadné podávanie výpovedí . V polovici júla nakoniec prišlo medzi vládou a odborovým združením k dohode. Platy učiteľov sa tak mali zvýšiť dvakrát, najprv o 7 percent a následne o 10 percent. K dohode prišlo až potom, čo učitelia hrozili prerušením vyučovania od septembra.\n\nRichard Takáč vo svojom výroku nespomína, že protestom a hromadným výpovediam sa počas svojej vlády nepodarilo zabrániť ani strane Smer-SD. Pred voľbami v roku 2016 musel Smer riešiť hroziaci štrajk učiteľov aj hromadné výpovede sestričiek. Smer vtedy na protestujúcich učiteľov a sestričky útočil a protesty označil za politicky motivované.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Eduarda Hegera priniesla riešenie viacerých eskalujúcich problémov v zdravotníctve až na poslednú chvíľu. Výrok Richarda Takáča preto hodnotíme ako pravdivý.", "V septembri sa na kritickú situáciu v zdravotníctve rozhodli reagovať lekári, ktorí začali podávať hromadné výpovede. Pre stiahnutie výpovedí požadovali splnenie 8 požiadaviek. Posledná a najkritickejšia požiadavka sa týkala platov lekárov, a vyjednávania o tejto požiadavka sa naťahovali do posledných dní. Vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) sa nakoniec dohodli a podpísali spoločné memorandum doslova niekoľko hodín pred tým, ako výpovede lekárov nadobudli platnosť. Pravdepodobný kolaps nemocníc bol tak odvrátený na poslednú chvíľu.", "Zvýšenie platov nemocničných lekárov sa ale netýkalo lekárov pracujúcich v ambulanciách. Tí sa sťažovali na zvyšujúce sa náklady aj stratu konkurencieschopnosti. Od pacientov preto niektoré ambulancie začali vyberať nové poplatky, niekedy vo výške až 20 eur. Ambulancie boli navyše pripravené vypovedať zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Slovenská lekárska komora preto žiadala dofinancovanie ambulancií. Vláda sa s ambulantným sektorom nakoniec dohodla na jeho dofinancovaní. Oznámil to 27. 1. Eduard Heger, aj keď táto dohoda je zatiaľ iba podmienečná. Dofinancovanie bolo podmienkou dohody aj s poisťovňami. Tie posledný januárový deň uzatvorili nové dodatky s ambulanciami. Dohoda sa udiala v poslednej chvíli, pretože zmluvy boli platné len do konca januára. Pokiaľ by k dohode neprišlo, pacienti by si museli zákroky uhrádzať z vlastného vrecka a následne žiadať poisťovňu o preplatenie.", "Podobnú situáciu ako v zdravotníctve zažívalo v lete aj školstvo. Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku požadoval , aby sa platy verejných zamestnancov zvýšili o desať percent. Túto požiadavku prišlo v júni vyjadriť aj tisíce učiteľov do hlavného mesta. Hlavným motívom protestov bola nespokojnosť s nízkymi platmi a podmienkami, v ktorých musia učiť a pracovať. 30. júna navyše učitelia k protestom pridali aj hromadné podávanie výpovedí . V polovici júla nakoniec prišlo medzi vládou a odborovým združením k dohode. Platy učiteľov sa tak mali zvýšiť dvakrát, najprv o 7 percent a následne o 10 percent. K dohode prišlo až potom, čo učitelia hrozili prerušením vyučovania od septembra.", "Richard Takáč vo svojom výroku nespomína, že protestom a hromadným výpovediam sa počas svojej vlády nepodarilo zabrániť ani strane Smer-SD. Pred voľbami v roku 2016 musel Smer riešiť hroziaci štrajk učiteľov aj hromadné výpovede sestričiek. Smer vtedy na protestujúcich učiteľov a sestričky útočil a protesty označil za politicky motivované."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["reagovať", "podpísali", "vyberať", "dofinancovanie", "dohodla", "uzatvorili", "požadoval", "vyjadriť", "hromadné podávanie výpovedí", "zvýšiť", "hrozili", "riešiť"], "url": ["https://dennikn.sk/3031591/lekari-zacali-hromadne-podavat-vypovede-odist-chce-viac-ako-1900-lekarov/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8zJRST8/vlada-a-odborari-dali-bodku-za-dohodou-podpisali-memorandum-lekari-by-teraz-mali-stiahnut-vypovede/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/426711-mnohych-pacientov-zaskocili-poplatky-ambulancie-tvrdia-ze-nemaju-na-vyber", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/slovenska-lekarska-komora-ziada-dofinancovanie-ambulancii/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/vlada-a-ambulantny-sektor-sa-dohodli-dojde-k-jeho-dofinancovaniu/", "https://mediweb.hnonline.sk/zdn/spravy/96064731-ambulancie-podpisali-dodatky-k-zmluvam-so-zdravotnymi-poistovnami-nie-ale-vsetky", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/grohling-ziada-navysenie-platov-ucitelov-o-desat-percent-lepsie-ohodnotenie-chce-aj-pre-kucharky-ci-upratovacky/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/06/ucitelia-ziadaju-vyssie-platy-zisli-sa-na-proteste-v-bratislave/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/06/v-den-odovzdavania-vysvedcenia-podavali-ucitelia-vypovede/", "https://index.sme.sk/c/22960284/matovic-heger-ucitelia-platy-zvysovanie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/TG2kHRh/chcu-o-10-percent-vyssie-platy-inflacia-ich-este-znizi-ucitelia-idu-do-ulic/", "https://dennikn.sk/343215/ked-bol-smer-opozicii-strajky-podporoval-teraz-za-nimi-vidi-poliku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:47.388315+00:00"}
{"id": "43288", "numeric_id": 43288, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43288", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Vojaci, ako jediní dostali teraz 13-ty plat..", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V priebehu júna 2019 majú byť vyplatené 13. platy spoločne s profesionálnymi vojakmi aj všetkým zamestnancom rezortu obrany. Nie je teda pravdou, že 13. platy dostanú iba vojaci. Pre neúplnosť informácií hodnotíme výrok ako nepravdivý. Podľa informácií zverejnených na oficiálnej stránke Ministerstva obrany Slovenskej republiky bude “ profesionálnym vojakom a zamestnancom vo výplate za máj pri príležitosti letných dovoleniek za kvalitné plnenie úloh vyplatený 13. plat vo výške 50% z ich služobného/funkčného platu, minimálne však v sume 500 eur ak odpracovali viac ako 2 roky.“ Ministerstvo ďalej dodáva, že “ 13. plat sa týka sa cca 20.000 profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu MO SR. Výdavky kapitoly MO SR na vyplatenie 13. platu budú celkovo cca 14,8 milióna eur. ”", "analysis_paragraphs": ["V priebehu júna 2019 majú byť vyplatené 13. platy spoločne s profesionálnymi vojakmi aj všetkým zamestnancom rezortu obrany. Nie je teda pravdou, že 13. platy dostanú iba vojaci. Pre neúplnosť informácií hodnotíme výrok ako nepravdivý. Podľa informácií zverejnených na oficiálnej stránke Ministerstva obrany Slovenskej republiky bude “ profesionálnym vojakom a zamestnancom vo výplate za máj pri príležitosti letných dovoleniek za kvalitné plnenie úloh vyplatený 13. plat vo výške 50% z ich služobného/funkčného platu, minimálne však v sume 500 eur ak odpracovali viac ako 2 roky.“ Ministerstvo ďalej dodáva, že “ 13. plat sa týka sa cca 20.000 profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu MO SR. Výdavky kapitoly MO SR na vyplatenie 13. platu budú celkovo cca 14,8 milióna eur. ”"], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["https://www.mod.gov.sk/44669-sk/vyplatenim-13-platov-usetri-rezort-obrany-na-mzdovych-vydavkoch-850000-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:58.907442+00:00"}
{"id": "vr32649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32649", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Za predchádzajúcej vlády, ktorá veľmi krátko pôsobila a veľmi kontroverzne, to teda uznávam, ale nezamestnanosť začala mierne klesať.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Ľ. Kaníka hodnotíme ako zavádzanie, pretože nezamestnanosť za vlády I. Radičovej klesala len do tretieho štvrťroka 2011, následne však začala opäť stúpať. V prvom štvrťroku 2012 nezamestnanosť dosiahla úroveň z tretieho štvrťroka 2010, čiže prvého štvrťroka vlády I. Radičovej. Inými slovami, nezamestnanosť za vlády I. Radičovej začala klesať, no ku koncu roka 2011 a začiatkom roka 2012 začala nezamestnanosť opäť rásť. Pri hodnotení výroku vychádzame z údajov Štatistického úradu SR za roky 2011-2012 a 2010 o nezamestnanosti v SR. Miera nezamestnanosti v % Q2 2010 14,4 Q3 2010 14,1 Q4 2010 13,9 rok 2010 14,4 Q1 2011 13,9 Q2 2011 13,1 Q3 2011 13,1 Q4 2011 14,0 rok 2011 13,5 Q1 2012 14,1 Q2 2012 13,6 polrok 2012 13,9 Ako z tabuľky vidíme, tak v po nástupe vlády I. Radičovej v júli 2010 začala nezamestnanosť klesať z 14,4% v Q2 2010 na 13,9 v Q4 2010. Pokles nezamestnanosti pokračoval len do Q3 2011. V poslednom štvrťroku roku 2011 nezamestnanosť narástla o takmer jeden p.b. Nezamestnanosť rástla aj v prvom štvrťroku 2012, čiže v čase keď prebehli predčasné voľby. Je pravdou, že medziročne v roku 2011 nezamestnanosť klesla o 0,9 p.b oproti roku 2010, no v čase odovzdávania vlády v prvom štvrťroku 2012, bola nezamestnanosť na rovnakej úrovni ako v treťom štvrťroku 2010, teda v prvom celom štvrťroku vlády I. Radičovej. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľ. Kaníka hodnotíme ako zavádzanie, pretože nezamestnanosť za vlády I. Radičovej klesala len do tretieho štvrťroka 2011, následne však začala opäť stúpať. V prvom štvrťroku 2012 nezamestnanosť dosiahla úroveň z tretieho štvrťroka 2010, čiže prvého štvrťroka vlády I. Radičovej. Inými slovami, nezamestnanosť za vlády I. Radičovej začala klesať, no ku koncu roka 2011 a začiatkom roka 2012 začala nezamestnanosť opäť rásť. Pri hodnotení výroku vychádzame z údajov Štatistického úradu SR za roky 2011-2012 a 2010 o nezamestnanosti v SR. Miera nezamestnanosti v % Q2 2010 14,4 Q3 2010 14,1 Q4 2010 13,9 rok 2010 14,4 Q1 2011 13,9 Q2 2011 13,1 Q3 2011 13,1 Q4 2011 14,0 rok 2011 13,5 Q1 2012 14,1 Q2 2012 13,6 polrok 2012 13,9 Ako z tabuľky vidíme, tak v po nástupe vlády I. Radičovej v júli 2010 začala nezamestnanosť klesať z 14,4% v Q2 2010 na 13,9 v Q4 2010. Pokles nezamestnanosti pokračoval len do Q3 2011. V poslednom štvrťroku roku 2011 nezamestnanosť narástla o takmer jeden p.b. Nezamestnanosť rástla aj v prvom štvrťroku 2012, čiže v čase keď prebehli predčasné voľby. Je pravdou, že medziročne v roku 2011 nezamestnanosť klesla o 0,9 p.b oproti roku 2010, no v čase odovzdávania vlády v prvom štvrťroku 2012, bola nezamestnanosť na rovnakej úrovni ako v treťom štvrťroku 2010, teda v prvom celom štvrťroku vlády I. Radičovej. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["2011-2012", "2010"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:03.328764+00:00"}
{"id": "vr27475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27475", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Preto som to na začiatku už označila za politický obchod, pretože sa spájajú dve veci, ktoré sú nespojiteľné.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa Žitňanská sa už vo februári 2014 vyjadrila k zmenám Ústavy SR, ktoré ohlásil vládny Smer spolu s opozičným KDH, nasledovne: \" keď sa na stole stretnú dva navzájom vôbec nesúvisiace návrhy a podpora jedného je podmieňovaná podporou iného návrhu, je to politický obchod. (...)", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa Žitňanská sa už vo februári 2014 vyjadrila k zmenám Ústavy SR, ktoré ohlásil vládny Smer spolu s opozičným KDH, nasledovne: \" keď sa na stole stretnú dva navzájom vôbec nesúvisiace návrhy a podpora jedného je podmieňovaná podporou iného návrhu, je to politický obchod. (...)"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310134-ciastkove-zmeny-justicii-podla-mostu-hid-nepomozu-navrh-smeru-nepodporia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:09.984338+00:00"}
{"id": "vr26622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26622", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Nakoniec sa dohodlo memorandum (o dodávkach plynu, pozn.) aj v spolupráci s Európskou komisiou, to znamená, trojstranne, my sme ju podpísali, poslali ukrajinskej strane...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že memorandum ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu zo Slovenska Slovensko podpísalo a poslalo na Ukrajinu. Európska Únia spolupracovala na tomto memorande. Medzičasom návrh dohody podpísala aj ukrajinská strana. Podrobne o tejto dohode informuje SITA . Memorandum reaguje na problémy Ukrajiny s dodávkami plynu od Ruska. To totiž od Ukrajiny požadovalo približne 400 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Memorandum predstavuje dohodu o spoločnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou pri hľadaní technickej realizácie vybudovania reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Memorandum teda nepredstavuje záväzok Slovenska o dodávaní plynu ukrajinskej strane, ale iba o spolupráci pri možných spôsoboch realizácie tohto produktu. Návrh dohody pred pár dňami (15. januára 2014) podpísala aj ukrajinská strana, podľa správy SITA už EUSTREAM (slovenský prepravca plynu) pozval predstaviteľov NAFTOGAZu (ukrajinský prepravca plynu) na spoločné rokovania ohľadom finalizácie memoranda. Ako uvádzame nižšie, Ukrajina vyrokovala s Ruskom nižšie ceny plynu, takže k realizácii dohody nakoniec nemusí dôjsť. Euractiv a Reuters informujú , že memorandum o reverznom toku plynu na Ukrajinu bola spolupráca s Európskou úniou. Demagog.SK nezistil originálne znenie memoranda. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že memorandum ohľadom reverzného toku plynu na Ukrajinu zo Slovenska Slovensko podpísalo a poslalo na Ukrajinu. Európska Únia spolupracovala na tomto memorande. Medzičasom návrh dohody podpísala aj ukrajinská strana. Podrobne o tejto dohode informuje SITA . Memorandum reaguje na problémy Ukrajiny s dodávkami plynu od Ruska. To totiž od Ukrajiny požadovalo približne 400 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Memorandum predstavuje dohodu o spoločnej spolupráci medzi Slovenskom a Ukrajinou pri hľadaní technickej realizácie vybudovania reverzného toku plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Memorandum teda nepredstavuje záväzok Slovenska o dodávaní plynu ukrajinskej strane, ale iba o spolupráci pri možných spôsoboch realizácie tohto produktu. Návrh dohody pred pár dňami (15. januára 2014) podpísala aj ukrajinská strana, podľa správy SITA už EUSTREAM (slovenský prepravca plynu) pozval predstaviteľov NAFTOGAZu (ukrajinský prepravca plynu) na spoločné rokovania ohľadom finalizácie memoranda. Ako uvádzame nižšie, Ukrajina vyrokovala s Ruskom nižšie ceny plynu, takže k realizácii dohody nakoniec nemusí dôjsť. Euractiv a Reuters informujú , že memorandum o reverznom toku plynu na Ukrajinu bola spolupráca s Európskou úniou. Demagog.SK nezistil originálne znenie memoranda. Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "informujú"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ukrajina-podpisala-dohodu-o-dodavkach/778631-clanok.html", "http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/slovensko-coskoro-spusti-reverzny-tok-plynu-ukrajinu-021767"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:24.490787+00:00"}
{"id": "vr27854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27854", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Čiže bude veľký záujem aj na tom, aby sme si tak trošku strategicky rozdelili tie posty v jednotlivých eurovýboroch a určite bude dobré, keď sa aj slovenská delegácia po voľbách znovu stretne tak, aby sme všetky tie strategické výbory, v ktorých sme v minulosti chýbali, ako napríklad výbor pre hospodárske a menové záležitosti, kde sa rozhoduje o budúcnosti eura. Alebo výbor ITRE, kde predtým pôsobil pán Hudacký, kde sa riešia záležitosti energetiky. ppppppp", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výročná správa 2009 NR SR uvádza (s. 34-35) všetky členstvo poslancov v jednotlivých výboroch v EP. Je pravdou, že v minulosti sme nemali riadneho člena vo Výbore pre hospodárske a menové veci, iba náhradníkov Vladimíra Maňku a Sergeja Kozlíka. Avšak Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) bol v minulosti zastúpený Jánom Hudackým, Jaroslavom Paškom na pozícii riadnych členov a Vladimírom Maňkom a Alajosom Mészárosom na pozícii náhradníkov. Jaroslav Paška pôsobí vo výbore ITRE dodnes. Súčasné rozdelenie našich poslancov podľa výborov si môžte pozrieť tu.", "analysis_paragraphs": ["Výročná správa 2009 NR SR uvádza (s. 34-35) všetky členstvo poslancov v jednotlivých výboroch v EP. Je pravdou, že v minulosti sme nemali riadneho člena vo Výbore pre hospodárske a menové veci, iba náhradníkov Vladimíra Maňku a Sergeja Kozlíka. Avšak Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) bol v minulosti zastúpený Jánom Hudackým, Jaroslavom Paškom na pozícii riadnych členov a Vladimírom Maňkom a Alajosom Mészárosom na pozícii náhradníkov. Jaroslav Paška pôsobí vo výbore ITRE dodnes. Súčasné rozdelenie našich poslancov podľa výborov si môžte pozrieť tu."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["správa", "pôsobí", "tu."], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/vs_nrsr2009.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/96654/JAROSLAV_PASKA_history.html", "http://www.europskyparlament.sk/sk/zoznam_poslancov/poslanci_pola_vyborov.html;jsessionid=10D93AA19BE361BE2E547EA11A9C3C49"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:48.150709+00:00"}
{"id": "vr36294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36294", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...my sme ho (zdravotníctvo, pozn.) preberali mínus 200 miliónov eur.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou že celkový dlh štátneho zdravotníctva dosiahol úroveň 194 mil. eur na konci roka 2009. Vláda tento dlh znížila odsúhlasením návratnej finančnej pôžičky o 80 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou že celkový dlh štátneho zdravotníctva dosiahol úroveň 194 mil. eur na konci roka 2009. Vláda tento dlh znížila odsúhlasením návratnej finančnej pôžičky o 80 mil. eur."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:56.930567+00:00"}
{"id": "vr37982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37982", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Zvyšujú sa ceny energií...", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástli vo februári 2011 medziročne ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív (4,1%). Oproti januáru 2011 je to nárast o 0,4 percentuálneho bodu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR vzrástli vo februári 2011 medziročne ceny bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív (4,1%). Oproti januáru 2011 je to nárast o 0,4 percentuálneho bodu."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30657"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:44.343131+00:00"}
{"id": "vr25703", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25703", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A stále rád používam ten príklad zo Spolkovej republiky Nemecko, kde bol odsúdený právoplatne Peter Graf, otec športovej ikony Nemeckej, Stefy Grafovej, ktorému prišli na daňové úniky a bol právoplatne odsúdený na bezpodmienečný trest.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o prípad z roku 1997. Peter Graf, otec Steffi Graf, bol právoplatne odsúdený za daňové úniky (v hodnote 7,4 miliónov dolárov) na tri roky a deväť mesiacov bezpodmienečne. Odsedel si 15 mesiacov v cele predbežného zadržania. Prepustili ho na kauciu v hodnote tri milióny dolárov a taktiež vyrovnal všetky svoje dlhy voči štátu. V Nemecku je bežnou praktikou, že po odpykaní jednej tretinu trestu, odsúdenca v prípade dobrého správania pustia na slobodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ide o prípad z roku 1997. Peter Graf, otec Steffi Graf, bol právoplatne odsúdený za daňové úniky (v hodnote 7,4 miliónov dolárov) na tri roky a deväť mesiacov bezpodmienečne. Odsedel si 15 mesiacov v cele predbežného zadržania. Prepustili ho na kauciu v hodnote tri milióny dolárov a taktiež vyrovnal všetky svoje dlhy voči štátu. V Nemecku je bežnou praktikou, že po odpykaní jednej tretinu trestu, odsúdenca v prípade dobrého správania pustia na slobodu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["odsúdený", "hodnote"], "url": ["http://nytimes.com/1997/01/25/sports/peter-graf-is-sentenced-to-prison-in-tax-case.html", "http://articles.latimes.com/1997-01-25/sports/sp-21887_1_steffi-graf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:41.078858+00:00"}
{"id": "vr36926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36926", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Dokonca to dochádza do takých paradoxov, že pán Dzurinda povie, že z nášho mlčania musia byť frustrovaní nacionalisti v Maďarsku.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dzurinda podla TASR tvrdí: \"Ak nacionalisti v Madarsku ocakávali, že sa Slovensku zo vstupu do Európskej únie 'podlomia kolená', musia byt velmi frustrovaní zo sebavedomého národa, ktorý sa môže opierat o dlhorocné dobré ekonomické a politické výsledky.\" Tak odpovedal Dzurinda na otázku, preco SR nepovažuje za potrebné byt jedným z kritikov vnútropolitického vývoja v Madarsku.", "analysis_paragraphs": ["Dzurinda podla TASR tvrdí: \"Ak nacionalisti v Madarsku ocakávali, že sa Slovensku zo vstupu do Európskej únie 'podlomia kolená', musia byt velmi frustrovaní zo sebavedomého národa, ktorý sa môže opierat o dlhorocné dobré ekonomické a politické výsledky.\" Tak odpovedal Dzurinda na otázku, preco SR nepovažuje za potrebné byt jedným z kritikov vnútropolitického vývoja v Madarsku."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5722098/dzurinda-nacionalisti-v-madarsku-musia-byt-zo-slovenska-frustrovani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:13.458361+00:00"}
{"id": "vr25442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25442", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My (SMER-SD, pozn.) sme boli principiálne proti privatizácii SPP (v roku 2002).", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD sa negatívne stavala k privatizácii SPP, ktorú presadzovali vtedajšie vládne strany. Vzhľadom na to, že SMER-SD dlhodobo bojovalo proti privatizácií strategických podnikov, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD sa negatívne stavala k privatizácii SPP, ktorú presadzovali vtedajšie vládne strany. Vzhľadom na to, že SMER-SD dlhodobo bojovalo proti privatizácií strategických podnikov, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "deklarovala", "SME", "SME"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/12978/Strana-Smer-ostro-protestuje-proti-privatizacii-zvyskov-strategickych-podnikov", "http://www.strana-smer.sk/278/privatizaciu-statnych-podnikov-pod-taktovkou-ministra-dopravy-treba-zastavit", "http://volby.sme.sk/c/1163697/fico-bojuje-proti-privatizacii-uz-roky.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/223381/rfico-prijal-ponuku-na-clenstvo-vo-vladnej-komisii-pre-privatizaciu-spp.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:55.304028+00:00"}
{"id": "vr38878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38878", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Čo navrhuje táto štúdia za peniaze, za 25 miliónov korún? Zavedenie superhrubej mzdy. Teraz pán Kažimír tu rozpráva jak superhrubá mzda jak proti nej bojuje. Štúdia, za ktorú zaplatili veľké peniaze navrhuje zavedenie superhrubej mzdy.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Táto analýza nie je verejne dostupná (minimálne sa nám ju nepodarilo nájsť), Hospodárske noviny ku jej výsledkom uvádzajú: \"Odborníci v štúdii odporúčajú napríklad zavedenie superhrubej mzdy, zrušenie takzvaných bulharských konštánt, z ktorých sa počíta zdravotné a sociálne poistenie, zjednotenie vymeriavacích základov, ale aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov. Teda mnohé z toho, čo sa dostalo aj do návrhu reformy stredopravej vlády.\"", "analysis_paragraphs": ["Táto analýza nie je verejne dostupná (minimálne sa nám ju nepodarilo nájsť), Hospodárske noviny ku jej výsledkom uvádzajú: \"Odborníci v štúdii odporúčajú napríklad zavedenie superhrubej mzdy, zrušenie takzvaných bulharských konštánt, z ktorých sa počíta zdravotné a sociálne poistenie, zjednotenie vymeriavacích základov, ale aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov. Teda mnohé z toho, čo sa dostalo aj do návrhu reformy stredopravej vlády.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-52820180-kw0000_d-pociatek-minal-na-analyzu-odvodov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:15.581251+00:00"}
{"id": "vr26155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26155", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Nemocnice v správe VÚC neplatia dodávateľom faktúry, všetci to dobre vieme.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR hovorí o dlhoch nemocníc v Leviciach a Topoľčanoch, ktoré patria do spoločnosti Nemocnice s poliklinikami n.o. zriadenej NSK:", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR hovorí o dlhoch nemocníc v Leviciach a Topoľčanoch, ktoré patria do spoločnosti Nemocnice s poliklinikami n.o. zriadenej NSK:"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "správa"], "url": ["http://nitra.sme.sk/c/6239190/krajske-nemocnice-sa-stazuju-na-vysoke-ceny-za-energie.html#ixzz2klPFpwD3", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/konsolidovana_vyrocna_sprava_nsk_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:06.740982+00:00"}
{"id": "vr36751", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36751", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "KDH nehlasovalo za deklaráciu o zvrchovanosti SR.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie", "analysis_paragraphs": ["Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ). Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. Hlasovania sa zdržalo 10 poslancov: šesť z bývalého Maďarského kresťanskodemokratického hnutia, traja zo SDĽ a jeden zo Spolužitia. V ten istý deň prezident ČSFR Václav Havel oznámil, že odstúpi z funkcie"], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html#ixzz1BCOfkxDI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:56.088018+00:00"}
{"id": "vr29333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29333", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nejako sme rýchlo zabudli na roky 2006 až 2010, keď počas prvej vlády sme vrátili naspäť do vlastníctva štátu sprivatizovaný Transpetrol a Transpetrol je spoločnosť, ktorá zabezpečuje tranzit ropy cez územia Slovenskej republiky, teda hovoríme o neuveriteľne dôležitom podniku.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika za vlády Roberta Fica odkúpila 49% balík akcií Transpetrolu od ruského koncernu Jukos 26. marca 2009 a tak sa slovenský prepravca ropy dostal späť do vlastníctva štátu. Spoločnosť Jukos odkúpila akcie behom Dzurindovej vlády v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za 49% podiel Slovensko zaplatilo 240 miliónov USD (180,52 milióna eur). Prevod akcií bol schválený Protimonopolným úradom SR a Fondom národného majetku SR. Vlastníkom 100 % akcií a.s. Transpetrol, ktorá zabezpečuje prevod ropy cez naše územie, je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika za vlády Roberta Fica odkúpila 49% balík akcií Transpetrolu od ruského koncernu Jukos 26. marca 2009 a tak sa slovenský prepravca ropy dostal späť do vlastníctva štátu. Spoločnosť Jukos odkúpila akcie behom Dzurindovej vlády v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za 49% podiel Slovensko zaplatilo 240 miliónov USD (180,52 milióna eur). Prevod akcií bol schválený Protimonopolným úradom SR a Fondom národného majetku SR. Vlastníkom 100 % akcií a.s. Transpetrol, ktorá zabezpečuje prevod ropy cez naše územie, je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["odkúpila", "odkúpila", "schválený", "Vlastníkom"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4370032/jahnatek-kupa-transpetrolu-nebude-mat-vplyv-na-rozpocet.html", "http://hn.hnonline.sk/transpetrol-je-zase-nas-jukos-to-vzdal-324152", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/slovensko-zaplatilo-za-49-akcii-transpetrolu.html", "http://www.transpetrol.sk/akcionarska-struktura-a-organy-spolocnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:47.305105+00:00"}
{"id": "vr26381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26381", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Metodicko-pedagogické centrum pripravilo špeciálnu publikáciu, ktorú distribuovalo na školy, určite sa v tom pokračuje ... (hovorí o tom, \"ako pristúpiť k tomu, aby sa deti lepšie učili čítať\", pozn.)", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Metodicko-pedagogické centrum (MPC) skutočne vydalo niekoľko publikácii, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie čitateľskej gramotnosti. Stalo sa tak v čase keď bol ministrom školstva Eugen Jurzyca a aj v roku 2013, teda počas úradovania Dušana Čaploviča.", "analysis_paragraphs": ["Metodicko-pedagogické centrum (MPC) skutočne vydalo niekoľko publikácii, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie čitateľskej gramotnosti. Stalo sa tak v čase keď bol ministrom školstva Eugen Jurzyca a aj v roku 2013, teda počas úradovania Dušana Čaploviča."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Čitateľská gramotnosť na vyučovaní slovenského jazyka a literatúry", "Čitateľská gramotnosť v primárnom vzdelávaní", "Integrácia čitateľskej gramotnosti", "do výučby na strednej škole", "tu"], "url": ["http://www.mpc-edu.sk/library/files/_itate_sk__gramotnos__na_vyu_ovan_.pdf", "http://www.mpc-edu.sk/library/files/ka_iarov__prim_rne_vzdel_vanie.pdf", "http://www.mpc-edu.sk/library/files/a._h_skov___a._hlu__kov__integr_cia__itate_skej_gramotnosti_do_v_u_by_na_s_.pdf", "http://www.mpc-edu.sk/library/files/a._h_skov___a._hlu__kov__integr_cia__itate_skej_gramotnosti_do_v_u_by_na_s_.pdf", "http://www.mpc-edu.sk/publikacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:17.222776+00:00"}
{"id": "vr15006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15006", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Ak dnes parlamentná strana hovorí o tom, že požaduje prítomnosť cudzích vojsk na našom území...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Marian Kotleba hovoril o strane Most-Híd, ktorá vyjadrila podporu prítomnosti NATO v strednej Európe, v prípade potreby aj na území Slovenska, čo neznamená \"požadovanie prítomnosti cudzích vojsk na našom území\", ako sa o ňom vyjadril Kotleba. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Kotleba narážal na stranu Most-Híd, ktorá v svojom dokumente Občianska vízia ( .pdf, str. 160) v kapitole Zahraničná a bezpečnostná politika vyhlasuje, že \"NATO je základným pilierom bezpečnosti Slovenska, strednej Európy, Európy a celého transatlantického priestoru. Podporujeme plnenie záväzkov prijatých na summite Aliancie vo Walese vrátane posilnenia prítomnosti NATO v strednej Európe . V prípade potreby sme pripravení prispieť k zdôrazneniu prítomnosti Aliancie v regióne, čo považujeme za prirodzené, nakoľko nedeliteľnosť bezpečnosti je zá- kladným pilierom NATO. Preto v prípade potreby podporujeme nielen prítomnosť spojencov v Poľsku, Rumunsku či v pobaltskej oblasti, ale aj ich prítomnosť na Slovensku (ktorá je už aj dnes realitou, napr. v prípade trenčianskeho EOD Centre of Excellence).\" Ako informovali Webnoviny.sk , \"podľa predsedu strany Bélu Bugára zahraničná a bezpečnostná politika Slovenska je postavená na dvoch pilieroch. Prvý tvoria hodnoty ako sloboda, demokracia, či ľudské práva. Druhým sú záujmy, ktorými sú stabilné a bezpečné medzinárodné prostredie, spoľahlivé spojenecké štruktúry.\"", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba hovoril o strane Most-Híd, ktorá vyjadrila podporu prítomnosti NATO v strednej Európe, v prípade potreby aj na území Slovenska, čo neznamená \"požadovanie prítomnosti cudzích vojsk na našom území\", ako sa o ňom vyjadril Kotleba. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Kotleba narážal na stranu Most-Híd, ktorá v svojom dokumente Občianska vízia ( .pdf, str. 160) v kapitole Zahraničná a bezpečnostná politika vyhlasuje, že \"NATO je základným pilierom bezpečnosti Slovenska, strednej Európy, Európy a celého transatlantického priestoru. Podporujeme plnenie záväzkov prijatých na summite Aliancie vo Walese vrátane posilnenia prítomnosti NATO v strednej Európe . V prípade potreby sme pripravení prispieť k zdôrazneniu prítomnosti Aliancie v regióne, čo považujeme za prirodzené, nakoľko nedeliteľnosť bezpečnosti je zá- kladným pilierom NATO. Preto v prípade potreby podporujeme nielen prítomnosť spojencov v Poľsku, Rumunsku či v pobaltskej oblasti, ale aj ich prítomnosť na Slovensku (ktorá je už aj dnes realitou, napr. v prípade trenčianskeho EOD Centre of Excellence).\" Ako informovali Webnoviny.sk , \"podľa predsedu strany Bélu Bugára zahraničná a bezpečnostná politika Slovenska je postavená na dvoch pilieroch. Prvý tvoria hodnoty ako sloboda, demokracia, či ľudské práva. Druhým sú záujmy, ktorými sú stabilné a bezpečné medzinárodné prostredie, spoľahlivé spojenecké štruktúry.\""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf,", "Webnoviny.sk"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.webnoviny.sk/diskusia-clanok/915951-most-hid-ziada-vojensku-pritomnost-usa-aj-na-slovenku/strom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:42.391107+00:00"}
{"id": "vr36111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36111", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Do spisu nenazrel ani on ani ja. Mal právo na informácie, mám právo na informácie aj ja na základe predpisov ministerstva vnútra, ktoré boli vždy využívané.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť či minister vnútra alebo policajný prezident má právo nahliadať do spisov vyšetrovateľa, rovnako ani to, či do nich skutočne nazreli.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť či minister vnútra alebo policajný prezident má právo nahliadať do spisov vyšetrovateľa, rovnako ani to, či do nich skutočne nazreli."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:35.417105+00:00"}
{"id": "vr18137", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18137", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...o koľko prešiel zákon, ktorým ste zaviedli dôchodkové správcovské spoločnosti a druhý súkromný pilier? O jeden hlas. A bol to obyčajný zákon.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhým súkromným pilierom má Robert Fico na mysli doplnkové dôchodkové sporenie, známe aj ako tretí pilier. Vláda Ivety Radičovej zrušila od 1. januára 2011 možnosť uplatniť si daňové úľavy v treťom pilieri. Opatrenie bolo súčasťou ozdravného balíčka štátnych financií. V parlamente sa o ňom hlasovalo 21. decembra 2010. Za hlasovalo 77 zo 79 prítomných poslancov, 2 sa hlasovania zdržali. Keďže zákon skutočne prešiel o jeden hlas, hodnotíme výrok ako pravdivý. Zákon viedol k k strate záujmu o tretí pilier. Od roku 2014 si sporitelia v treťom pilieri môžu opätovne znížiť daňový základ o odvedené príspevky do sumy 180 eur ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Druhým súkromným pilierom má Robert Fico na mysli doplnkové dôchodkové sporenie, známe aj ako tretí pilier. Vláda Ivety Radičovej zrušila od 1. januára 2011 možnosť uplatniť si daňové úľavy v treťom pilieri. Opatrenie bolo súčasťou ozdravného balíčka štátnych financií. V parlamente sa o ňom hlasovalo 21. decembra 2010. Za hlasovalo 77 zo 79 prítomných poslancov, 2 sa hlasovania zdržali. Keďže zákon skutočne prešiel o jeden hlas, hodnotíme výrok ako pravdivý. Zákon viedol k k strate záujmu o tretí pilier. Od roku 2014 si sporitelia v treťom pilieri môžu opätovne znížiť daňový základ o odvedené príspevky do sumy 180 eur ročne. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["daňové", "hlasovalo", "2014"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/5700054/danova-ulava-iii-piliera-konci-nedodani-sa.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27934", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277280-treti-pilier-sa-meni-ma-byt-vyhodnejsi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:55.206203+00:00"}
{"id": "vr17543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17543", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Tie moje eurofondy boli vyčerpané a tá lanovka stojí dodneska.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o čerpaní eurofondov 1. Tatranskou akciovou spločnosťou, ktorá do roku 2011 patrila Borisovi Kollárovi. Podľa Hospodárskych novín mal Boris Kollár práve cez uvedenú spoločnosť získať 5.3 milióna eur z eurofondov na zlepšenie služieb v lyžiarskom stredisku Park Snow Štrbské pleso. Lyžiarske stredisko je v prevádzke dodnes, aj napriek tomu že ho Boris Kollár v roku 2010 predal spoločnosti Webis podnikateľa Romana Wecka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 poskytol Boris Kollár rozhovor pre portál Lanovky.sk v ktorom sa na tému eurofondov vyjadril: \"Čerpal som eurofondy dvakrát, v Tatrách a na Donovaloch, a veľmi nám to pomohlo. Tie investície by sme bez nich nevedeli urobiť. Ekonomicky by sme to neustáli – zobrať si taký úver a splatiť ho z tej činnosti je nemysliteľné. Beriem to ako pomoc cestovnému ruchu od Európskej únie a nášho štátu, táto kapitola je v poriadku.\" Podľa časopisu Trend sa v období 2007-2013 investovalo z eurofondov napr. na novú sedačku zo Soliska do Furkotskej doliny. Túto rekonštrukciu zabezpečovala spoločnosť 1. Tatranská, ktorá do roku 2010 patrila Borisovi Kollárovi. V súvislosti v Borisom Kollárom a čerpaním eurofondov na lyžiarske strediská sme už v minulosti (27. február 2016) overovali výrok Borisa Kollára. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o čerpaní eurofondov 1. Tatranskou akciovou spločnosťou, ktorá do roku 2011 patrila Borisovi Kollárovi. Podľa Hospodárskych novín mal Boris Kollár práve cez uvedenú spoločnosť získať 5.3 milióna eur z eurofondov na zlepšenie služieb v lyžiarskom stredisku Park Snow Štrbské pleso. Lyžiarske stredisko je v prevádzke dodnes, aj napriek tomu že ho Boris Kollár v roku 2010 predal spoločnosti Webis podnikateľa Romana Wecka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 poskytol Boris Kollár rozhovor pre portál Lanovky.sk v ktorom sa na tému eurofondov vyjadril: \"Čerpal som eurofondy dvakrát, v Tatrách a na Donovaloch, a veľmi nám to pomohlo. Tie investície by sme bez nich nevedeli urobiť. Ekonomicky by sme to neustáli – zobrať si taký úver a splatiť ho z tej činnosti je nemysliteľné. Beriem to ako pomoc cestovnému ruchu od Európskej únie a nášho štátu, táto kapitola je v poriadku.\" Podľa časopisu Trend sa v období 2007-2013 investovalo z eurofondov napr. na novú sedačku zo Soliska do Furkotskej doliny. Túto rekonštrukciu zabezpečovala spoločnosť 1. Tatranská, ktorá do roku 2010 patrila Borisovi Kollárovi. V súvislosti v Borisom Kollárom a čerpaním eurofondov na lyžiarske strediská sme už v minulosti (27. február 2016) overovali výrok Borisa Kollára. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "predal", "rozhovor", "Trend", "výrok"], "url": ["http://www.dolkam.sk/doc/Zverejnenie%20ozn%C3%A1menia%20o%20mo%C5%BEnosti%20pr%C3%ADstupu%20k%20HV%20Dolkam%20%C5%A0uja%20%20a.s.%20tituln%C3%A1%20strana.pdf", "https://tv.hnonline.sk/arena/574061-boris-kollar-o-biznise-j-t-v-alpach-bud-ich-domaci-vyhodia-alebo-dobre-zarobia", "https://www.lanovky.sk/?page=rep&id=830", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2011/cislo-50/sneh-bude-urcite-eura-mozno.html", "http://www.demagog.sk/politici/230/boris-kollar/?oblast=20&page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:54.155903+00:00"}
{"id": "vr29972", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29972", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes napríklad nikto nekomunikuje s Tureckom (o utečeneckej kríze, pozn.).", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predstavitelia štátov Európskej únie majú preukázateľné snahy o komunikáciu s Tureckom v otázke riešenia migračnej krízy a uskutočnili aj niekoľko rokovaní, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dňa 18. septembra 2015 sa v Ankare stretli \" turecký minister zahraničných vecí Feridun Sinirlioglu a jeho luxemburský náprotivok Jean Asselborn pri príležitosti usporiadania spoločného tlačového briefingu počas vzájomného stretnutia ministerstiev.(...) Európska únia pripravuje zásadný balíček pomoci Turecku, aby mu tak pomohla vysporiadať sa s nákladmi na opatrenie 2 miliónov sýrskych utečencov, oznámil luxemburský minister zahraničných vecí počas svojej návštevy v Ankare.\" Európska únia verejne vyzývala Turecko k spolupráci v otázke riešenia utečeneckej krízy napríklad aj v máji 2015. Predstavitelia EÚ plánujú úzko spolupracovať s Tureckom aj v budúcnosti: \" Francúzsky prezident Fran çois Hollande minulý týždeň oznámil, že bude naliehať na špeciálnom sumite, ktorý sa uskutoční budúcu stredu, na \"spoluprácu s Tureckom\" a to aby podporil šancu sýrskych utečencov zostať v tejto krajine až pokým sa vojna neskončí. \" Turecko kvôli rokovaniam navštívil aj nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier. Spolu s Francúzskom sú to údajne aj Taliansko a Nemecko, kto \" v posledných dňoch viedol zákulisné snahy o dohodu s Ankarou, výsledkom ktorých by malo byť zlepšienie životných podmienok 2.2 milonov sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. (...) Európa ponúka Turecku značné navýšenie finančnej pomoci. (...) Zástupcovia Turecka by však uvítali ešte väčší záväzok vrámci boja s krízou v Sýrii a vyhliadkou utečencov na to, aby sa čoskoro mohli vrátiť domov. Európsky zástupcovia Ankare naznačili, že by boli ochotní vypomôcť výstavbou škôl a ďalšej infraštruktúry, ktorá by Turecko čiastočne odbremenila. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia štátov Európskej únie majú preukázateľné snahy o komunikáciu s Tureckom v otázke riešenia migračnej krízy a uskutočnili aj niekoľko rokovaní, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dňa 18. septembra 2015 sa v Ankare stretli \" turecký minister zahraničných vecí Feridun Sinirlioglu a jeho luxemburský náprotivok Jean Asselborn pri príležitosti usporiadania spoločného tlačového briefingu počas vzájomného stretnutia ministerstiev.(...) Európska únia pripravuje zásadný balíček pomoci Turecku, aby mu tak pomohla vysporiadať sa s nákladmi na opatrenie 2 miliónov sýrskych utečencov, oznámil luxemburský minister zahraničných vecí počas svojej návštevy v Ankare.\" Európska únia verejne vyzývala Turecko k spolupráci v otázke riešenia utečeneckej krízy napríklad aj v máji 2015. Predstavitelia EÚ plánujú úzko spolupracovať s Tureckom aj v budúcnosti: \" Francúzsky prezident Fran çois Hollande minulý týždeň oznámil, že bude naliehať na špeciálnom sumite, ktorý sa uskutoční budúcu stredu, na \"spoluprácu s Tureckom\" a to aby podporil šancu sýrskych utečencov zostať v tejto krajine až pokým sa vojna neskončí. \" Turecko kvôli rokovaniam navštívil aj nemecký minister zahraničných vecí Steinmeier. Spolu s Francúzskom sú to údajne aj Taliansko a Nemecko, kto \" v posledných dňoch viedol zákulisné snahy o dohodu s Ankarou, výsledkom ktorých by malo byť zlepšienie životných podmienok 2.2 milonov sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. (...) Európa ponúka Turecku značné navýšenie finančnej pomoci. (...) Zástupcovia Turecka by však uvítali ešte väčší záväzok vrámci boja s krízou v Sýrii a vyhliadkou utečencov na to, aby sa čoskoro mohli vrátiť domov. Európsky zástupcovia Ankare naznačili, že by boli ochotní vypomôcť výstavbou škôl a ďalšej infraštruktúry, ktorá by Turecko čiastočne odbremenila. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["stretli", "vyzývala", "spolupracovať", "navštívil", "Spolu"], "url": ["http://news.yahoo.com/eu-preparing-substantial-aid-syria-refugees-turkey-luxembourg-210050602.html", "http://www.ansamed.info/ansamed/en/news/sections/economics/2015/05/18/immigration-eu-asks-ankara-to-strengthen-its-co-operation_f121d484-ec88-441f-b5b8-6e5e40a4dfcb.html", "http://news.yahoo.com/eu-official-seeks-aid-keep-migrants-turkey-170840744.html", "http://www.hurriyetdailynews.com/german-foreign-minister-meets-turkeys-main-opposition-leader.aspx?pageID=238&nID=88687&NewsCatID=510", "http://www.politico.eu/article/refugee-crisis-germany-italy-france-migrants-european-leaders-seek-refugee-deal-with-turkey/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:23.785923+00:00"}
{"id": "vr34668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34668", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...v Ružomberku vyhral náš kandidát.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V komunálnych voľbách v roku 2010 v Ružomberku vyhral Ján Pavlík - NEKA (na post primátora). Smer mu nevyjadrila ani neoficiálnu podporu. Aktualizácia 1.12. : podľa príspevku v diskusii mal Ján Pavlík v Ružomberku podporu ako Smeru, tak Mostu. Pavlík o tom ale nehovorí napríklad vo volebných spotoch na svojej internetovej stránke .", "analysis_paragraphs": ["V komunálnych voľbách v roku 2010 v Ružomberku vyhral Ján Pavlík - NEKA (na post primátora). Smer mu nevyjadrila ani neoficiálnu podporu. Aktualizácia 1.12. : podľa príspevku v diskusii mal Ján Pavlík v Ružomberku podporu ako Smeru, tak Mostu. Pavlík o tom ale nehovorí napríklad vo volebných spotoch na svojej internetovej stránke ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Pavlík", "stránke"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab9.jsp?lang=sk&sr=2&obvod=506", "http://www.janpavlik.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:29.454981+00:00"}
{"id": "vr34779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34779", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Krajanský zákon nezastavil SDKÚ, ale referendum v Maďarsku, to je prvá vec. A Fidesz, ktorý nemal ústavnú väčšinu ako dnes.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda je, že referendum (5.12. 2004), ktoré si kládlo aj otázku či by Maďarsko malo udeliť štátne občianstvo občanom maďarskej národnosti mimo územia Maďarska bolo z dôvodu nízkej účasti neúspešné. Zabránilo tak presadiť zákon na pôde maďarského parlamentu s vládnou väčšinou socialistov (MSZP) a slobodných demokratov (SZDSZ) v opozícií s FIDESZom.", "analysis_paragraphs": ["Pravda je, že referendum (5.12. 2004), ktoré si kládlo aj otázku či by Maďarsko malo udeliť štátne občianstvo občanom maďarskej národnosti mimo územia Maďarska bolo z dôvodu nízkej účasti neúspešné. Zabránilo tak presadiť zákon na pôde maďarského parlamentu s vládnou väčšinou socialistov (MSZP) a slobodných demokratov (SZDSZ) v opozícií s FIDESZom."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:53.135978+00:00"}
{"id": "49432", "numeric_id": 49432, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49432", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "V Rakúsku pri úplatku, ktorý je nad 300 000, máte trest do 15 rokov odňatia slobody vo vašej úprave, ktorú navrhujete, je možnosť dokonca podmienky trojročnej, a to pri úplatku, ktorý sa šplhá až k sume 700 000, čiže kde je tá inšpirácia našimi susedmi? ", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rakúskeho trestného zákona hrozí páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok presahujúci výšku 300-tisíc eur, trest odňatia slobody v hranici 1 až 15 rokov. Podľa vládnej novely slovenského trestného zákona môže, za odovzdanie úplatku verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc, dostať páchateľ maximálny trest odňatia slobody vo výške 3 roky, tento trest je navyše možné podmienečne odložiť. Podmienečný odklad je však za podobný skutok možný aj podľa rakúskeho trestného práva, pokiaľ trest neprekračuje hranicu 2 rokov. Podľa pripravovanej vládnej novely však bude možné udeliť podmienečný trest aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe, zatiaľčo v Rakúsku je takýto odklad možné udeliť len pri dolných trestných sadzbách. Výrok Vladimíri Marcinkovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa rakúskeho trestného zákona (Strafgesetzbuch) je pri trestnom čine podplácania verejného činiteľa možné potrestať páchateľa odňatím slobody od 1 až do 15 rokov, pokiaľ výška úplatku prevyšuje sumu 300-tisíc eur (§ 307 ods. 2).\n\nNa Slovensku upravuje trestný čin podplácania verejného činiteľa v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu paragraf 333 ods. 2 Trestného zákona . Pri súčasnej trestnej úprave hrozí páchateľovi za takýto trestný čin trest odňatia slobody na 2 až na 5 rokov. Pokiaľ páchateľ spácha tento trestný čin vo veľkom rozsahu hrozí mu trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov ( § 333 ods. 3 ). Hranica škody veľkého rozsahu je v aktuálne úprave určená na sumu väčšiu ako 133-tisíc eur. ( § 125 ).\n\nNová vládna úprava však výrazne znižuje trestné sadzby a zároveň zvyšuje hranicu škody. Po novom sa škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca až sumu 700-tisíc eur. Úplatok verejnému činiteľovi do výšky 700-tisíc eur (vrátane) by tak spadal pod nižšiu trestnú sadzbu.\n\nPodľa novely by tak páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok 700-tisíc, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, hrozil trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, s možnosťou podmienečného odkladu trestu ( s. 24 ).\n\nPodmienečný odklad za trestný čin podplácania vo výške viac ako 300-tisíc však môže za určitých okolností dostať aj páchateľ v Rakúsku. Podľa rakúskeho trestného práva, ak je páchateľ odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý nepresahuje dĺžku dvoch rokov, tak je mu súd povinný, za splnenia istých podmienok, udeliť podmienečný trest so skúšobnou dobou 1 až 3 roky ( § 43 ods. 1 ).", "analysis_paragraphs": ["Podľa rakúskeho trestného zákona hrozí páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok presahujúci výšku 300-tisíc eur, trest odňatia slobody v hranici 1 až 15 rokov. Podľa vládnej novely slovenského trestného zákona môže, za odovzdanie úplatku verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc, dostať páchateľ maximálny trest odňatia slobody vo výške 3 roky, tento trest je navyše možné podmienečne odložiť. Podmienečný odklad je však za podobný skutok možný aj podľa rakúskeho trestného práva, pokiaľ trest neprekračuje hranicu 2 rokov. Podľa pripravovanej vládnej novely však bude možné udeliť podmienečný trest aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe, zatiaľčo v Rakúsku je takýto odklad možné udeliť len pri dolných trestných sadzbách. Výrok Vladimíri Marcinkovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa rakúskeho trestného zákona (Strafgesetzbuch) je pri trestnom čine podplácania verejného činiteľa možné potrestať páchateľa odňatím slobody od 1 až do 15 rokov, pokiaľ výška úplatku prevyšuje sumu 300-tisíc eur (§ 307 ods. 2).", "Na Slovensku upravuje trestný čin podplácania verejného činiteľa v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu paragraf 333 ods. 2 Trestného zákona . Pri súčasnej trestnej úprave hrozí páchateľovi za takýto trestný čin trest odňatia slobody na 2 až na 5 rokov. Pokiaľ páchateľ spácha tento trestný čin vo veľkom rozsahu hrozí mu trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov ( § 333 ods. 3 ). Hranica škody veľkého rozsahu je v aktuálne úprave určená na sumu väčšiu ako 133-tisíc eur. ( § 125 ).", "Nová vládna úprava však výrazne znižuje trestné sadzby a zároveň zvyšuje hranicu škody. Po novom sa škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca až sumu 700-tisíc eur. Úplatok verejnému činiteľovi do výšky 700-tisíc eur (vrátane) by tak spadal pod nižšiu trestnú sadzbu.", "Podľa novely by tak páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok 700-tisíc, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, hrozil trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, s možnosťou podmienečného odkladu trestu ( s. 24 ).", "Podmienečný odklad za trestný čin podplácania vo výške viac ako 300-tisíc však môže za určitých okolností dostať aj páchateľ v Rakúsku. Podľa rakúskeho trestného práva, ak je páchateľ odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý nepresahuje dĺžku dvoch rokov, tak je mu súd povinný, za splnenia istých podmienok, udeliť podmienečný trest so skúšobnou dobou 1 až 3 roky ( § 43 ods. 1 )."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["trestného zákona", "Trestného zákona", "§ 333 ods. 3", "§ 125", "úprava", "novely", "s. 24", "§ 43 ods. 1"], "url": ["https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20231020.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:05.257060+00:00"}
{"id": "vr33317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33317", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Je to 0,06% z obratu (zákon o odbytovom fonde, pozn.), čiže kto bude mať milión euro obrat, zaplatí 600 euro do takéhoto fondu.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek správne uvádza, že v navrhovanom zákone o odbytovom fonde je odvod na činnosť tohto fondu vo výške 0,06% z tržby, čo by predstavovalo pri hypotetickom miliónovom obrate resp. tržbe, odvod vo výške 600 euro. Návrh zákona o odbytovom fonde (.doc) pochádza z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Od 13. februára 2013 do 5. marca 2013 sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, po jeho skončení má byť zaradený na rokovanie vlády. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2013. Podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva ide o návrh zákona o Odbytovom fonde, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh na základe návrhu a požiadavky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jeho cieľom je riešiť akútne problémy slovenských výrobcov potravín a zvýšiť ich predajnosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Fond bude financovaný odvodmi vo výške 0,06% zo zisku subjektov, ktorých podnikateľská činnosť súvisí s poľnohospodárskou alebo potravinárskou výrobou. § 10 (3)Príspevok do fondu odvádzajú platitelia vo výške 0,06 % z tržieb za štvrťrok za výrobky sektoru... Zákon taktiež definuje, ktorým sektorom poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, vzniká povinnosť platenia príspevkov do fondu (§10, odsek 1.). Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek správne uvádza, že v navrhovanom zákone o odbytovom fonde je odvod na činnosť tohto fondu vo výške 0,06% z tržby, čo by predstavovalo pri hypotetickom miliónovom obrate resp. tržbe, odvod vo výške 600 euro. Návrh zákona o odbytovom fonde (.doc) pochádza z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Od 13. februára 2013 do 5. marca 2013 sa nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní, po jeho skončení má byť zaradený na rokovanie vlády. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2013. Podľa stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva ide o návrh zákona o Odbytovom fonde, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh na základe návrhu a požiadavky Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Jeho cieľom je riešiť akútne problémy slovenských výrobcov potravín a zvýšiť ich predajnosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Fond bude financovaný odvodmi vo výške 0,06% zo zisku subjektov, ktorých podnikateľská činnosť súvisí s poľnohospodárskou alebo potravinárskou výrobou. § 10 (3)Príspevok do fondu odvádzajú platitelia vo výške 0,06 % z tržieb za štvrťrok za výrobky sektoru... Zákon taktiež definuje, ktorým sektorom poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, vzniká povinnosť platenia príspevkov do fondu (§10, odsek 1.). Dátum zverejnenia analýzy: 04.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona o odbytovom fonde", "stanoviska Ministerstva pôdohospodárstva"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=5911&langEID=1", "http://www.aksds.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=232:stanovisko-mprv-sr-k-navrhu-zakona-o-odbytovom-fonde&catid=1:latest-news"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:34.399651+00:00"}
{"id": "vr38429", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38429", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Potom ste nemali riešiť napríklad takým spôsobom ako ste riešili jazykový zákon, zákon o štátnom jazyku. Ešte vysoký komisár jednoznačne povedal, že musíme nejakým spôsobom dať na rovnakú úroveň aj jazyk,  teda zákon o používaní jazyku menšin,  aby nedošlo k diskriminácii. My sme práve odstraňovali tú diskrimináciu.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Priame vyjadrenie K. Vollebaeka, Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny, sa nám síce nájsť nepodarilo, našli sme ale tvrdenie, ktoré minimálne Bugárovo tvrdenie spochybňuje.", "analysis_paragraphs": ["Priame vyjadrenie K. Vollebaeka, Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny, sa nám síce nájsť nepodarilo, našli sme ale tvrdenie, ktoré minimálne Bugárovo tvrdenie spochybňuje."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["takto", "Zároveň", "hnonline.sk", "P. Csáky"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/1050/vysoky-komisar-obse-pre-narodnostne-mensiny-na-slovensku-kvoli-novele-zakona-o-statnom-jazyku", "http://www.24hod.sk/madaric-stanovisko-vollebaeka-sa-zhoduje-s-nasim-cl99697.html", "http://hnonline.sk/c1-38331950-obse-nepozaduje-zmenu-jazykoveho-zakona", "http://www.cas.sk/clanok/150342/vollebaek-chce-vraj-zakon-o-pouzivani-jazyka-narodnostnych-mensin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:27.521117+00:00"}
{"id": "vr33909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33909", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "130-tisíc mladých ľudí do 29 rokov bolo nezamestnaných aj v roku 2011 a 2012.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak by sme vychádzali zo Správy o situácii na trhu práce a brali do úvahy priemer (.pdf) za rok 2012 resp. 2011, tak počet evidovaných nezamestnaných ľudí do 29 rokov v roku 2012 bol na úrovni 131 197. V roku 2011 bol počet evidovaných nezamestnaných ľudí do 29 rokov na úrovni 120 642. Počet evidovaných nezamestnaných do 29. rokov bol v roku 2011 nižší o 10 tisíc, než uvádza minister práce. Ku koncu roka (december) 2012 bol počet evidovaných nezamestnaných ľudí (tabuľka 15) do 29 rokov 140 137 . V roku 2011 údaje Ústredia práce neposkytujú štatistiku nezamestnaných do 29. rokov. Ku koncu roka (december) 2011 bol počet (tabuľka 9) evidovaných nezamestnaných uvádzaný v kategórii od 25 do 34 rokov, preto nevieme určiť koľko ľudí do veku 29 rokov bolo evidovaných. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme vychádzali zo Správy o situácii na trhu práce a brali do úvahy priemer (.pdf) za rok 2012 resp. 2011, tak počet evidovaných nezamestnaných ľudí do 29 rokov v roku 2012 bol na úrovni 131 197. V roku 2011 bol počet evidovaných nezamestnaných ľudí do 29 rokov na úrovni 120 642. Počet evidovaných nezamestnaných do 29. rokov bol v roku 2011 nižší o 10 tisíc, než uvádza minister práce. Ku koncu roka (december) 2012 bol počet evidovaných nezamestnaných ľudí (tabuľka 15) do 29 rokov 140 137 . V roku 2011 údaje Ústredia práce neposkytujú štatistiku nezamestnaných do 29. rokov. Ku koncu roka (december) 2011 bol počet (tabuľka 9) evidovaných nezamestnaných uvádzaný v kategórii od 25 do 34 rokov, preto nevieme určiť koľko ľudí do veku 29 rokov bolo evidovaných. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["priemer", "počet", "počet"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=382252", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2011.html?page_id=31010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:19.551800+00:00"}
{"id": "vr37258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37258", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Výbor ministrov spravodlivosti, Rady Európy povedal, že Slovensko urobilo veľmi dobré reformy v roku 2007 až v roku 2009 a že skrátilo súdne konanie zo 17,5 mesiacov na 13 mesiacov.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Kaliňák interpretuje správne rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy. Tá v bode Všeobecné opatrenia hovorí: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä : - navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\" Treba však upozorniť, že pri skrátení dĺžky súdneho konania sa nejedná o roky 2007-2009, ale o roky 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\"", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák interpretuje správne rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy. Tá v bode Všeobecné opatrenia hovorí: \"Vítajúc mnoho organizačných reforiem prijatých v rokoch 2007-2010, aby napravili tieto problémy (dĺžku súdnych konaní pozn.) najmä : - navýšenie počtu sudcov, -vytvorenie nových súdov, -vytvorenie systému na spracovanie dát a súdneho manažmentu\" Treba však upozorniť, že pri skrátení dĺžky súdneho konania sa nejedná o roky 2007-2009, ale o roky 2004-2009. Navyše sa jedná o údaje, ktoré Výboru ministrov poskytuje slovenská strana. Presnejšie rezolúcia o tomto hovorí v bode II. A, 4.: \"Efektivita aplikovaných opatrení Na základe štatistík poskytnutých slovenskými orgánmi priemerná dĺžka občianskeho súdneho konania v niekoľkých posledných rokoch bola nasledovná: 2002 15.18 mesiaca 2003 16.56 mesiaca 2004 17.56 mesiaca 2005 16.86 mesiaca 2006 15.40 mesiaca 2007 15.06 mesiaca 2008 14.07 mesiaca 2009 13.00 mesiaca\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["rezolúciu"], "url": ["hhttps://wcd.coe.int/wcd/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:25.440193+00:00"}
{"id": "49455", "numeric_id": 49455, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49455", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "My sme to v Hlase hovorili pred voľbami, že chceme zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, pretože naplnil svoju historickú rolu.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Strana Hlas-SD počas predvolebnej kampane pripustila zmeny týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa v predvolebných debatách spomínal potrebu vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Predseda strany Peter Pellegrini v predvolebných diskusiách pripustil rozsiahlu reformu ÚŠP, vrátane jej začlenenia pod Generálnu prokuratúru. Úplné zrušenie ÚŠP však strana Hlas pred predčasnými voľbami neavizovala a tento návrh nebol ani súčasťou predvolebného programu strany. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nMatúš Šutaj Eštok medzi prvými vyslovil potrebu personálnych zmien na Úrade špeciálnej prokuratúry. Urobil to skôr ako Smer-SD, a to v decembri 2022 v relácii Na telo (v čase od 45:50 ). Odpovedal tak na otázku moderátora, či by súhlasil s tým, aby sa Hlas pokúsil vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.\n\nNa konkrétnu otázku moderátora či chce hlas zrušiť špeciálnu prokuratúru Eštok v relácii odpovedal: „To ja som nepovedal, veď ja vám vravím, určite s tým nejdeme do volieb, my ideme do volieb so silným štátom, pomoci ľuďom, ochranou pred migrantmi, a nejdeme so zrušením špeciálnej prokuratúry.“ (v čase od 33:30 ).\n\nPredseda strany Hlas Peter Pellegrini v predvolebných diskusiách opakovane uviedol, že pokiaľ odborníci z Univerzity Komenského povedia, že ÚŠP treba zreformovať, tak sa budú riadiť podľa ich odborných rád. V predvolebnej diskusii RTVS 24. septembra 2023 povedal: „Ak požiadame Právnickú fakultu Univerzity Komenského a najväčších odborníkov v tejto krajine na trestné právo a trestnoprávne prostredie a povieme im, prosím vás pekne, nakreslite to tak, aby to zodpovedalo dvadsiatemu prvému storočiu a priblížte nás aj trestnými sadzbami, aj spôsobom odsudzovania vyspelým krajinám na západ od nás a vzíde z toho, že po 31 rokoch napr. takáto inštitúcia špeciálna už nie je potrebná, ale má to byť napr. súčasť Generálnej prokuratúry s tretím námestníkom pre vybrané špeciálne trestné činy, tak ja prečo by som mal hovoriť, že to tak nemôže byť, ak to povedia odborníci“ (v čase od 24:15 ). Rovnaký názor zopakoval v diskusii na TA3 26. septembra 2023 (v čase 22:30 ).\n\nV debate televízie JOJ 21. septembra 2023 Pellegrini vyhlásil, že je zástancom veľkej reformy trestnoprávneho prostredia vedenej odborníkmi. V súvislosti s ÚŠP povedal, že si ho vie predstaviť špeciálny oddiel s tretím námestníkom na Generálnej prokuratúre. Vyjadril sa, že „Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút ako taký splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou, a tak ďalej, keby to bol tretí námestník a odnož špeciálna na Generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako robia teraz. Neviem, prečo by mali byť samostatne a špeciálne strážení.“ (v čase od 18:54 ).\n\nV programe strany Hlas sa však bod o rušení ÚŠP nenachádza, spomína sa iba znižovanie trestných sadzieb a využívanie restoratívnej justície (. pdf , s.56)\n\nVyjadrenie Ministerstva vnútra SR pre Demagog.sk z 27. 2. 2024: „Vo všeobecnosti platí, že minister ako aj predseda strany Peter Pellegrini zvažovali a komunikovali potrebu reformy Špeciálnej prokuratúry a finálne riešenie je možné do istej miery považovať za reformu, keďže prokurátori ÚŠP budú naďalej pôsobiť na iných prokuratúrach.”", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD počas predvolebnej kampane pripustila zmeny týkajúce sa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa v predvolebných debatách spomínal potrebu vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Predseda strany Peter Pellegrini v predvolebných diskusiách pripustil rozsiahlu reformu ÚŠP, vrátane jej začlenenia pod Generálnu prokuratúru. Úplné zrušenie ÚŠP však strana Hlas pred predčasnými voľbami neavizovala a tento návrh nebol ani súčasťou predvolebného programu strany. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Matúš Šutaj Eštok medzi prvými vyslovil potrebu personálnych zmien na Úrade špeciálnej prokuratúry. Urobil to skôr ako Smer-SD, a to v decembri 2022 v relácii Na telo (v čase od 45:50 ). Odpovedal tak na otázku moderátora, či by súhlasil s tým, aby sa Hlas pokúsil vymeniť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.", "Na konkrétnu otázku moderátora či chce hlas zrušiť špeciálnu prokuratúru Eštok v relácii odpovedal: „To ja som nepovedal, veď ja vám vravím, určite s tým nejdeme do volieb, my ideme do volieb so silným štátom, pomoci ľuďom, ochranou pred migrantmi, a nejdeme so zrušením špeciálnej prokuratúry.“ (v čase od 33:30 ).", "Predseda strany Hlas Peter Pellegrini v predvolebných diskusiách opakovane uviedol, že pokiaľ odborníci z Univerzity Komenského povedia, že ÚŠP treba zreformovať, tak sa budú riadiť podľa ich odborných rád. V predvolebnej diskusii RTVS 24. septembra 2023 povedal: „Ak požiadame Právnickú fakultu Univerzity Komenského a najväčších odborníkov v tejto krajine na trestné právo a trestnoprávne prostredie a povieme im, prosím vás pekne, nakreslite to tak, aby to zodpovedalo dvadsiatemu prvému storočiu a priblížte nás aj trestnými sadzbami, aj spôsobom odsudzovania vyspelým krajinám na západ od nás a vzíde z toho, že po 31 rokoch napr. takáto inštitúcia špeciálna už nie je potrebná, ale má to byť napr. súčasť Generálnej prokuratúry s tretím námestníkom pre vybrané špeciálne trestné činy, tak ja prečo by som mal hovoriť, že to tak nemôže byť, ak to povedia odborníci“ (v čase od 24:15 ). Rovnaký názor zopakoval v diskusii na TA3 26. septembra 2023 (v čase 22:30 ).", "V debate televízie JOJ 21. septembra 2023 Pellegrini vyhlásil, že je zástancom veľkej reformy trestnoprávneho prostredia vedenej odborníkmi. V súvislosti s ÚŠP povedal, že si ho vie predstaviť špeciálny oddiel s tretím námestníkom na Generálnej prokuratúre. Vyjadril sa, že „Ak sa ukáže, že špeciálny prokurátor a jeho inštitút ako taký splnil svoju historickú úlohu vo vysporiadaní sa s mafiou, a tak ďalej, keby to bol tretí námestník a odnož špeciálna na Generálnej prokuratúre, myslím si, že by odrobili tú istú robotu ako robia teraz. Neviem, prečo by mali byť samostatne a špeciálne strážení.“ (v čase od 18:54 ).", "V programe strany Hlas sa však bod o rušení ÚŠP nenachádza, spomína sa iba znižovanie trestných sadzieb a využívanie restoratívnej justície (. pdf , s.56)", "Vyjadrenie Ministerstva vnútra SR pre Demagog.sk z 27. 2. 2024: „Vo všeobecnosti platí, že minister ako aj predseda strany Peter Pellegrini zvažovali a komunikovali potrebu reformy Špeciálnej prokuratúry a finálne riešenie je možné do istej miery považovať za reformu, keďže prokurátori ÚŠP budú naďalej pôsobiť na iných prokuratúrach.”"], "analysis_date": "2024-03-03", "analysis_sources": {"text": ["45:50", "33:30", "24:15", "22:30", "18:54", "pdf"], "url": ["https://voyo.markiza.sk/relacie/119-na-telo/epizoda/111139-18-12-2022", "https://www.youtube.com/watch?v=BdR6p0-T4JI&ab_channel=Telev%C3%ADziaMark%C3%ADza", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/425678", "https://www.youtube.com/watch?si=ZNoQQSK_g-y_RLOV&t=1350&v=nzj027pPnXI&feature=youtu.be", "https://media.joj.sk/embed/OjKlAVkmK4", "https://www.silnystat.sk/app/uploads/2023/09/Rezortny_program_HLAS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:00.709082+00:00"}
{"id": "49659", "numeric_id": 49659, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49659", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My konsolidujeme, my konsolidujeme verejné financie, my dávame do poriadku verejné financie, pretože my sme odovzdali Slovensko na úrovni 40 % zadlženia a od vás a vášho premiéra odraz sme to zobrali na úrovni 60 %.", "statement_date": "2024-06-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v októbri 2023 dosahoval hrubý dlh verejnej správy úroveň 56 % HDP. Ficova tretia vláda odovzdala štátnu kasu s hrubým dlhom verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Danko prezentuje dlh medzi vládami s rozdielom 20 percentuálnych bodov, pričom rozdiel vo výške dlhu pri odovzdávaní vlády Petra Pellegriniho a odovzdávaní vlády Ľudovíta Ódora je približne osem percentuálnych bodov. Navyše, správa RRZ konštatuje, že by pri súčasnom hospodárení do roku 2028 dlh verejnej správy môže stúpnuť až na 70,5 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVláda, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 mil. eur a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 mld. eur.\n\nRada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.\n\nOd roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015-2019 klesol tento pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu ( pdf ., str. 4).\n\nSúčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 mld. eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 mld. eur.\n\nVlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy predstavoval 4,9 % HDP.\n\nPodľa RRZ deficit verejnej správy v roku 2024 dosiahne 5,7 % HDP, čo je nárast o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Pri súčasnej politike by deficit neklesol pod 5,6 % HDP ani do roku 2028. Hrubý dlh verejnej správy by tak do roku 2028 mohol narásť na 70,5 % HDP oproti 56 % z konca minulého roka. RRZ v tlačovej správe upozorňuje, že „nové pravidlo limitu verejných výdavkov už nevyžaduje na rok 2024 žiadnu konsolidáciu, dosiahnutie vládneho cieľa je tak možné aj pri aktuálnom zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. K dosiahnutiu cieľa v roku 2025 z väčšej časti pomôže samotná exspirácia energopomoci. Reálna konsolidácia sa tak koncentruje najmä do rokov 2026 a 2027, čo predstavuje riziko pre jej realizáciu aj z hľadiska politického cyklu“.", "analysis_paragraphs": ["V čase nástupu štvrtej vlády Roberta Fica v októbri 2023 dosahoval hrubý dlh verejnej správy úroveň 56 % HDP. Ficova tretia vláda odovzdala štátnu kasu s hrubým dlhom verejnej správy na úrovni 48 % HDP. Danko prezentuje dlh medzi vládami s rozdielom 20 percentuálnych bodov, pričom rozdiel vo výške dlhu pri odovzdávaní vlády Petra Pellegriniho a odovzdávaní vlády Ľudovíta Ódora je približne osem percentuálnych bodov. Navyše, správa RRZ konštatuje, že by pri súčasnom hospodárení do roku 2028 dlh verejnej správy môže stúpnuť až na 70,5 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vláda, ktorej súčasťou bol aj Andrej Danko ako predseda SNS, odovzdala v roku 2020 štátnu kasu s hrubým dlhom na úrovni 48,23 % HDP, čo predstavovalo celkovo viac ako 45 mil. eur a čistým dlhom vo výške 43,1 % HDP, ktorý predstavuje 40,7 mld. eur.", "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zhodnotila kroky vlády v roku 2019 vzhľadom na riziká v rozpočte ako nedostatočné. Deficit verejnej správy toho roku dosiahol dovtedajšiu najvyššiu úroveň od roku 2010 vo výške 1,3 % HDP a vláda tak nenaplnila cieľ vyrovnaného hospodárenia. Riziká, na ktoré RRZ upozorňovala už v predchádzajúcich rokoch, sa týkali najmä zväčšovania priestoru pre výdavky. Aj keď vláda neskôr reagovala na nepriaznivý vývoj návrhom úsporných opatrení, dlhodobá udržateľnosť verejných financií a fiškálna pozícia sa zhoršili.", "Od roku 2015 malo Slovensko priaznivé makroekonomické prostredie, vďaka ktorému mohla vláda znížiť pomer dlhu k HDP. Medzi rokmi 2015-2019 klesol tento pomer o 5,6 p. b. mimo kontrolu vlády vďaka dočasným faktorom ako napr. rast ekonomiky, jednorazové hotovostné platby a pod. Nevyužitý ekonomický potenciál potvrdzuje aj porovnanie v rámci EÚ, či krajín V4, spomedzi ktorých bol na Slovensku zaznamenaný najnižší pokles dlhu ( pdf ., str. 4).", "Súčasná vláda nastúpila do funkcie v októbri 2023, kedy hrubý dlh verejnej správy predstavoval 56 % HDP v celkovej sume 68,8 mld. eur a čistý dlh bol na úrovni 48,3 % HDP vo výške 59,3 mld. eur.", "Vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora čelili počas funkčného obdobia viacerým význam. Na rast štátneho dlhu mali vplyv najmä náklady spojené s pandémiou COVID-19, zvyšovaním cien a opatreniami prijatými v súvislosti s vojnou na Ukrajine, ktoré dosiahli až hodnotu 3,2 mld. eur (2,6 % HDP). Deficit verejnej správy predstavoval 4,9 % HDP.", "Podľa RRZ deficit verejnej správy v roku 2024 dosiahne 5,7 % HDP, čo je nárast o 0,8 percentuálneho bodu oproti minulému roku. Pri súčasnej politike by deficit neklesol pod 5,6 % HDP ani do roku 2028. Hrubý dlh verejnej správy by tak do roku 2028 mohol narásť na 70,5 % HDP oproti 56 % z konca minulého roka. RRZ v tlačovej správe upozorňuje, že „nové pravidlo limitu verejných výdavkov už nevyžaduje na rok 2024 žiadnu konsolidáciu, dosiahnutie vládneho cieľa je tak možné aj pri aktuálnom zhoršení dlhodobej udržateľnosti verejných financií. K dosiahnutiu cieľa v roku 2025 z väčšej časti pomôže samotná exspirácia energopomoci. Reálna konsolidácia sa tak koncentruje najmä do rokov 2026 a 2027, čo predstavuje riziko pre jej realizáciu aj z hľadiska politického cyklu“."], "analysis_date": "2024-07-23", "analysis_sources": {"text": ["48,23 %", "výške", "Rada", "pdf", "56 %", "sume", "dosiahli", "predstavoval", "RRZ"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/nova-web-stranka-8.html", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2019/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/74/List-dlh-2021_FINAL.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/TEINA230/default/table?lang=en&category=shorties.teieuro_na.teina_geng", "https://www.rrz.sk/fiskalna-databaza/hruby-cisty-dlh-vs/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/", "https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2023/#_ftn1", "https://www.rrz.sk/konsolidacia-verejnych-financii-sa-ma-koncentrovat-az-do-druhej-polovice-volebneho-obdobia-co-predstavuje-riziko-pre-jej-realizaciu-tlacova-sprava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:04.293184+00:00"}
{"id": "vr36010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36010", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Máme samozrejme auditorské správy každý rok.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovej stránke SDKÚ-DS sa nachádzajú Výročné finančné správy strany za každý rok. Nejde o auditorské správy v pravom slova zmysle- výročné finančné správy pripravujú politické strany, audítori ich však kontrolujú z hľadiska účtovníctva. Audítorov prideľuje na základe žrebu Slovenská komora audítorov.", "analysis_paragraphs": ["Na webovej stránke SDKÚ-DS sa nachádzajú Výročné finančné správy strany za každý rok. Nejde o auditorské správy v pravom slova zmysle- výročné finančné správy pripravujú politické strany, audítori ich však kontrolujú z hľadiska účtovníctva. Audítorov prideľuje na základe žrebu Slovenská komora audítorov."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/financny-poriadok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:56.726240+00:00"}
{"id": "vr37754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37754", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Hneď po nástupe do vlády sme my po svetovom hospodárení najmä predstaviteľov alebo mnohých predstaviteľov súčasnej vlády v tomto sektore, sme museli prevziať do dlhu dlh železníc v objeme 19 mld. vtedajších slovenských korún.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:53.642285+00:00"}
{"id": "49873", "numeric_id": 49873, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49873", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Dokonca Česi nám ponúkli ešte predtým Sikela, keď bol minister priemyslu, teraz je už eurokomisár český a teraz je Vlček, oni nám ponúkli tranzit plynu, predpokladám, že napísali aj list na ministerstvo hospodárstva a dali ponuku a my stále hovoríme o tom, že tu je plynová kríza. Veď my rokujme s tými, ktorí nám podávajú pomocnú ruku a my si robíme nepriateľov z tých, ktorí sú naši priatelia, podávajú pomocnú ruku a chodíme k tým, ktorí sú agresori a tyrani, podávať si s nimi ruky.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte pred zastavením dodávok ruského plynu cez Ukrajinu upozornil bývalý český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela v septembri 2024 v liste európskej komisárke Kadri Simsonovej na kapacitu českej plynárenskej infraštruktúry, ktorá by mohla nahradiť tranzit cez Ukrajinu. V decembri český minister priemyslu a obchodu Jozef Vlček ponúkol Slovensku pomoc s dodávkami plynu listom adresovaným slovenskej ministerke hospodárstva Denise Sakovej. V januári 2025 české ministerstvo uviedlo, že stále nedostalo oficiálnu odpoveď. Medzitým premiér Robert Fico ešte v decembri 2024 rokoval o dodávkach plynu v Moskve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNa základe avizovaného zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré Ukrajina dlhodobo komunikovala, český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v decembri 2024 v liste adresovanom slovenskej ministerke hospodárstva Denise Sakovej ponúkol Slovensku možnosť využiť české prepravné a zásobníkové kapacity na dovoz zemného plynu. Ponuka platila pre nadchádzajúce jarné mesiace, s možnosťou predĺženia na dlhšie obdobie v prípade záujmu.\n\nTáto iniciatíva nadväzovala na list bývalého českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkely zo septembra 2024, adresovaný európskej komisárke pre energetiku Kadri Simsonovej. V ňom upozornil na kapacitu českej plynárenskej infraštruktúry, ktorá by mohla nahradiť tranzit plynu cez Ukrajinu po vypršaní rusko-ukrajinskej dohody o jeho preprave. Zdôraznil, že využitie tejto kapacity by pomohlo Európe znížiť závislosť od ruských energetických surovín.\n\nV januári 2025 české ministerstvo priemyslu a obchodu uviedlo, že zatiaľ nedostalo oficiálnu odpoveď zo slovenskej strany.\n\nRobert Fico v Moskve\n\nV decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico uskutočnil neohlásenú návštevu Moskvy, kde mal rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o plyne a mierových rokovaniach.\n\nFico vyjadril obavy z plánovaného ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025, čo by podľa Fica mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska.\n\n„Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu a poškodenie slovenských národných a finančných záujmov bol dôvod, prečo som cestoval do Moskvy. Potreboval som zabezpečiť minimálne plyn pre domácu spotrebu Slovenska, čo máme zabezpečené. Dokonca bez zvyšovania cien plynu,“ uviedol Fico.\n\nPo návrate z Moskvy čelil kritike opozície, ktorá ho obvinila zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Fico však na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti obhajoval svoju cestu a ubezpečil, že Slovensko zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO.", "analysis_paragraphs": ["Ešte pred zastavením dodávok ruského plynu cez Ukrajinu upozornil bývalý český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela v septembri 2024 v liste európskej komisárke Kadri Simsonovej na kapacitu českej plynárenskej infraštruktúry, ktorá by mohla nahradiť tranzit cez Ukrajinu. V decembri český minister priemyslu a obchodu Jozef Vlček ponúkol Slovensku pomoc s dodávkami plynu listom adresovaným slovenskej ministerke hospodárstva Denise Sakovej. V januári 2025 české ministerstvo uviedlo, že stále nedostalo oficiálnu odpoveď. Medzitým premiér Robert Fico ešte v decembri 2024 rokoval o dodávkach plynu v Moskve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Na základe avizovaného zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré Ukrajina dlhodobo komunikovala, český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček v decembri 2024 v liste adresovanom slovenskej ministerke hospodárstva Denise Sakovej ponúkol Slovensku možnosť využiť české prepravné a zásobníkové kapacity na dovoz zemného plynu. Ponuka platila pre nadchádzajúce jarné mesiace, s možnosťou predĺženia na dlhšie obdobie v prípade záujmu.", "Táto iniciatíva nadväzovala na list bývalého českého ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkely zo septembra 2024, adresovaný európskej komisárke pre energetiku Kadri Simsonovej. V ňom upozornil na kapacitu českej plynárenskej infraštruktúry, ktorá by mohla nahradiť tranzit plynu cez Ukrajinu po vypršaní rusko-ukrajinskej dohody o jeho preprave. Zdôraznil, že využitie tejto kapacity by pomohlo Európe znížiť závislosť od ruských energetických surovín.", "V januári 2025 české ministerstvo priemyslu a obchodu uviedlo, že zatiaľ nedostalo oficiálnu odpoveď zo slovenskej strany.", "Robert Fico v Moskve", "V decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico uskutočnil neohlásenú návštevu Moskvy, kde mal rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o plyne a mierových rokovaniach.", "Fico vyjadril obavy z plánovaného ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025, čo by podľa Fica mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska.", "„Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu a poškodenie slovenských národných a finančných záujmov bol dôvod, prečo som cestoval do Moskvy. Potreboval som zabezpečiť minimálne plyn pre domácu spotrebu Slovenska, čo máme zabezpečené. Dokonca bez zvyšovania cien plynu,“ uviedol Fico.", "Po návrate z Moskvy čelil kritike opozície, ktorá ho obvinila zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Fico však na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti obhajoval svoju cestu a ubezpečil, že Slovensko zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobo", "ponúkol", "dovoz", "list", "nedostalo", "uskutočnil", "vyjadril", "uviedol", "čelil"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/49845", "https://mpo.gov.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/ministr-vlcek-nabidl-slovensku-prepravni-a-zasobnikove-kapacity-plynu--285352/?utm_source=chatgpt.com", "https://www.teraz.sk/slovensko/cesko-je-pripravene-slovensku-poskytn/846300-clanok.html?utm_source=chatgpt.com", "https://mpo.gov.cz/cz/rozcestnik/pro-media/tiskove-zpravy/ministr-sikela-v-dopise-upozornil-na-alternativu-v-pripade-preruseni-dodavek-ruskeho-plynu-pres-ukrajinu--282871/", "https://www.aktuality.sk/clanok/8Eb8o0Q/z-prahy-prisla-ponuka-z-bratislavy-ticho-slovensko-vraj-neodpovedalo-na-cesku-pomoc-s-plynom/", "https://www.aktuality.sk/clanok/E7qSanY/robert-fico-prisiel-do-parlamentu-vysvetlovat-svoju-cestu-do-moskvy-pytal-sa-simecku-ci-by-ziadal-zatknut-putina/", "https://hnonline.sk/slovensko/96188515-fico-v-moskve-poslanci-grilovali-premiera-gazprom-svoje-zavaezky-dodrzi-rusi-nas-nikdy-neoklamali-tvrdi?utm_source=chatgpt.com", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/649067260781630/", "https://hnonline.sk/slovensko/96188515-fico-v-moskve-poslanci-grilovali-premiera-gazprom-svoje-zavaezky-dodrzi-rusi-nas-nikdy-neoklamali-tvrdi?utm_source=chatgpt.com"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:05.157312+00:00"}
{"id": "49496", "numeric_id": 49496, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49496", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Európska únia zahlasovala za protiruské sankcie, hoci je to v rozpore s Chartou OSN.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hlasovaním za protiruské sankcie sa Európska únia nedostala do konfliktu s Chartou OSN, keďže nijaké ustanovenie Charty OSN nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Naopak za porušenie medzinárodného práva a Charty OSN označilo Valné zhromaždenie OSN, ako aj generálny tajomník OSN, práve ruskú agresiu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n24. februára 2022 Rusko napadlo suverénny štát Ukrajinu a vedie vojnu, ktorá trvá dodnes. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou začal už v roku 2014 a to protiprávnou anexiou Krymu zo strany Ruska.\n\nEurópska únia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine uvalila na Rusko 13 balíkov sankcií. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ 18. marca 2024 v reakcii na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného schválili ďalší balík sankcií voči Rusku, ktorý sa bude týkať ľudí z ruského justičného systému.\n\nPodľa Charty OSN „Bezpečnostná rada pri ohrození mieru, porušenia mieru alebo pri útočnom čine odporučí, alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť, aby bol zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto opatrenia môžu zahrňovať úplné alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, železničných, námorných, leteckých, poštových, telegrafných, rádiových alebo iných spojov, ako aj prerušenie diplomatických stykov” ( .pdf , s. 8).\n\nBezpečnostná rada nevydala opatrenia voči Rusku, keďže Rusko je stálym členom, ktoré má právo veta. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov a zároveň žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti, t.j. uplatniť svoje právo veta. Kvôli tomu je OSN neschopné uvaliť sankcie na stálych členov Bezpečnostnej rady. Preto krajiny už desaťročia navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie s rôznym stupňom koordinácie.\n\nTo, že krajiny navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie, nie je v rozpore s Chartou OSN. V článku 52 sa píše: Nijaké ustanovenie tejto Charty nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré sa hodia pre akcie oblastného charakteru, za predpokladu, že takéto dohody alebo orgány a ich činnosť možno zlúčiť s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov (. pdf , s. 10).\n\nZa porušenie Charty OSN označil generálny tajomníka a hlavný predstaviteľ OSN António Guterres práve ruskú inváziu na Ukrajinu. Ruskú agresiu odsúdila aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 23. februára 2023, ktorá vyzvala Rusko na stiahnutie všetkých jednotiek z územia Ukrajiny. Za túto rezolúciu hlasovalo 141 členských štátov, proti bolo 7 štátov a zvyšných 32 štátov sa zdržalo hlasovania. V rezolúcii z októbra 2022 označilo Valné zhromaždenie ruskú anexiu ukrajinských území za ilegálnu a vyzvalo krajiny, aby neuznali štyri regióny Ukrajiny, ktoré si Rusko nárokuje.", "analysis_paragraphs": ["Hlasovaním za protiruské sankcie sa Európska únia nedostala do konfliktu s Chartou OSN, keďže nijaké ustanovenie Charty OSN nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti. Naopak za porušenie medzinárodného práva a Charty OSN označilo Valné zhromaždenie OSN, ako aj generálny tajomník OSN, práve ruskú agresiu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "24. februára 2022 Rusko napadlo suverénny štát Ukrajinu a vedie vojnu, ktorá trvá dodnes. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou začal už v roku 2014 a to protiprávnou anexiou Krymu zo strany Ruska.", "Európska únia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine uvalila na Rusko 13 balíkov sankcií. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ 18. marca 2024 v reakcii na smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného schválili ďalší balík sankcií voči Rusku, ktorý sa bude týkať ľudí z ruského justičného systému.", "Podľa Charty OSN „Bezpečnostná rada pri ohrození mieru, porušenia mieru alebo pri útočnom čine odporučí, alebo rozhodne, aké opatrenia sa majú robiť, aby bol zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť. Tieto opatrenia môžu zahrňovať úplné alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, železničných, námorných, leteckých, poštových, telegrafných, rádiových alebo iných spojov, ako aj prerušenie diplomatických stykov” ( .pdf , s. 8).", "Bezpečnostná rada nevydala opatrenia voči Rusku, keďže Rusko je stálym členom, ktoré má právo veta. V podstatných otázkach je potrebných deväť hlasov a zároveň žiaden zo stálych členov nesmie hlasovať proti, t.j. uplatniť svoje právo veta. Kvôli tomu je OSN neschopné uvaliť sankcie na stálych členov Bezpečnostnej rady. Preto krajiny už desaťročia navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie s rôznym stupňom koordinácie.", "To, že krajiny navrhujú a zavádzajú vlastné sankcie, nie je v rozpore s Chartou OSN. V článku 52 sa píše: Nijaké ustanovenie tejto Charty nebráni, aby existovali oblastné dohody alebo orgány na riešenie otázok udržania medzinárodného mieru a bezpečnosti, ktoré sa hodia pre akcie oblastného charakteru, za predpokladu, že takéto dohody alebo orgány a ich činnosť možno zlúčiť s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov (. pdf , s. 10).", "Za porušenie Charty OSN označil generálny tajomníka a hlavný predstaviteľ OSN António Guterres práve ruskú inváziu na Ukrajinu. Ruskú agresiu odsúdila aj rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 23. februára 2023, ktorá vyzvala Rusko na stiahnutie všetkých jednotiek z územia Ukrajiny. Za túto rezolúciu hlasovalo 141 členských štátov, proti bolo 7 štátov a zvyšných 32 štátov sa zdržalo hlasovania. V rezolúcii z októbra 2022 označilo Valné zhromaždenie ruskú anexiu ukrajinských území za ilegálnu a vyzvalo krajiny, aby neuznali štyri regióny Ukrajiny, ktoré si Rusko nárokuje."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["napadlo", "anexiou", "13", "členských štátov EÚ", ".pdf", "Rusko", "potrebných", "OSN", "navrhujú", "pdf", "označil", "odsúdila", "označilo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/svet/stranka/9453-rok-od-vypuknutia-vojny-proti-ukrajine/", "https://svet.sme.sk/c/20971935/chronologia-anexia-krymu-konflikt-v-azovskom-mori.html", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/clenske-staty-eu-schvalili-dalsie-sankcie-proti-rusku-urobili-tak-den-pred-druhym-vyrocim-zaciatku-vojny-na-ukrajine/", "https://hnonline.sk/svet/96136856-sefovia-diplomacii-eu-schvalili-dalsie-sankcie-voci-rusku-zasiahnu-ludi-z-justicneho-systemu", "https://cloud-d.edupage.org/cloud/Charta-OSN.pdf?z%3A2QVVF9gstAiik%2Fbn%2BwNv8SDBWpI5UgUjEWZdkh9SYqGevsuB7UjGvlZe8dNIhhmD", "https://www.mzv.sk/diplomacia/organizacia-spojenych-narodov", "https://www.mzv.sk/diplomacia/organizacia-spojenych-narodov", "https://globalchallenges.ch/issue/12/sanctions-against-russia-and-the-role-of-the-united-nations/", "https://globalchallenges.ch/issue/12/sanctions-against-russia-and-the-role-of-the-united-nations/", "https://cloud-d.edupage.org/cloud/Charta-OSN.pdf?z%3A2QVVF9gstAiik%2Fbn%2BwNv8SDBWpI5UgUjEWZdkh9SYqGevsuB7UjGvlZe8dNIhhmD", "https://unsdg.un.org/latest/announcements/russias-invasion-ukraine-violation-un-charter-un-chief-tells-security-council", "https://news.un.org/en/story/2023/02/1133847", "https://news.un.org/en/story/2022/10/1129492"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:49.266171+00:00"}
{"id": "vr35995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35995", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Grécko ani Slovensko nevyužili dobré časy na znižovanie deficitu. To nehovorím ja. To hovorí Európska únia. Môžem vám odcitovať.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oficiálny zdroj tvrdenia pripisujúci ho EU nepoznáme.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálny zdroj tvrdenia pripisujúci ho EU nepoznáme."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:12.389008+00:00"}
{"id": "vr15683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15683", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Má ich (štát zdroje, pozn.) odsúhlasené Európskou komisiou, aby sme z eurofondov dotiahli do každej obce, kde ešte nie je vysokorýchlostný internet...", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ide o projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže o zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pellegrini použil pojem \"vysokorýchlostný internet\", ide však skôr o zavedenie širokopásmového pripojenia s danou minimálnou rýchlosťou. Ide zároveň o jeden z cieľov EÚ v rámci stratégie Európa 2020. Jednou z hlavných iniciatív je práve zavedenie vysokorýchlostného internetu po celom území EÚ. Plánovaná štátna pomoc na tento projekt sa môže vyšplhať až na 190 miliónov eur, z toho 161,5 milióna bude financovaných z eurofondov (konkrétne Európsky fond regionálneho rozvoja - EFRR). \" A national broadband project to be implemented by the National Agency for Networking and Electronic Services (NASES) is to contribute with EUR 97.75 million ERDF (National OP Integrated Infrastructure) and EUR 20.17 million EAFRD (National Rural Development Programme) .\" píše sa na oficiálnej stránke EK.", "analysis_paragraphs": ["Ide o projekt realizácie optických sietí alebo tiež tzv. odstraňovanie bielych miest, čiže o zavádzanie vysokorýchlostného internetu a mobilného signálu do každej obce na Slovensku. Projekt by mal byť hradený hlavne z eurofondov a realizovaný do roku 2020, pričom by malo byť pokrytých okolo 729 bielych miest so širokopásmovým pripojením s rýchlosťou aspoň 30Mbit/. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pellegrini použil pojem \"vysokorýchlostný internet\", ide však skôr o zavedenie širokopásmového pripojenia s danou minimálnou rýchlosťou. Ide zároveň o jeden z cieľov EÚ v rámci stratégie Európa 2020. Jednou z hlavných iniciatív je práve zavedenie vysokorýchlostného internetu po celom území EÚ. Plánovaná štátna pomoc na tento projekt sa môže vyšplhať až na 190 miliónov eur, z toho 161,5 milióna bude financovaných z eurofondov (konkrétne Európsky fond regionálneho rozvoja - EFRR). \" A national broadband project to be implemented by the National Agency for Networking and Electronic Services (NASES) is to contribute with EUR 97.75 million ERDF (National OP Integrated Infrastructure) and EUR 20.17 million EAFRD (National Rural Development Programme) .\" píše sa na oficiálnej stránke EK."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["projekt", "eurofondov", "širokopásmového", "cieľov", "financovaných", "stránke"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/408887/kazda-obec-moze-mat-po-roku-2020-internet-slubil-pellegrini/", "https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/country-information-slovakia", "http://www.informatizacia.sk/verejna-konzultacia-182016/23511s", "http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/priorities/smart-growth/index_sk.htm", "https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/country-information-slovakia", "https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/country-information-slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:52.964558+00:00"}
{"id": "46307", "numeric_id": 46307, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46307", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vy môžte núdzový stav vyhlásiť iba na nejaké územie, či už okres, kraj alebo celá krajina a na nejaký čas. Vy neviete vyhlásiť núdzový stav na nejakú oblasť.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu hovorí, že: „Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území .” Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu hovorí, že: „Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území .” Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé"], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:11.272703+00:00"}
{"id": "vr37968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37968", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Tento týždeň bol zverejnený napríklad prepočet živnostenskej komory na človeka, ktorý ma celkové príjmy 10 000 eur ročne. To znamená, že necelých 1 000 ja neviem, niečo cez 800 mesačne. Ale to je všetko, čo ten živnostník vyfajtúruje hej. Tak jednoducho, zatiaĺ čo za minulý rok takýto človek mal celkovú daňovú a odvodovú povinnosť vyše 1 700 eur, za tento rok tá daňová odvodová povinnosť bude vyše 1 900 eur, tak za budúci rok tá jeho ďanová a odvodová povinnosť bude vyše 2 600 eur.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jediný konkrétny prepocet Slovenského živnostenského zväzu (nie komory) sme našli v relácii Téma dna na TA3 zo zaciatku apríla: Peter Bielik, moderátor: \"Pán prezident, to ci sa koalícia dohodla alebo nie, to nechajme na chvílu nabok pre politikov, podme sa pozriet na ten posledný návrh ako celok, to co vzišlo zo vcerajšej koalicnej rady. Premiérka tvrdí, že 80 percent živnostníkov, pre nich sa situácia zlepší, pretože sa im znížia minimálne odvody, súhlasíte s tým?\" Stanislav Cižmárik, prezident, Slovenský živnostenský zväz: \"No nemôžeme s tým súhlasit, pretože pokial sme si to prepocítali, tak síce ona sa vyjadrila a v tom to aj je, že odvody sa znížia, ale zároven pri prepocte všetkých dopadov sa vlastne zvýšia dane. Takže pokial sme si to prepocítali, že pri príjme 12-tisíc za rok, taký priemerný alebo taký nízko zarábajúci živnostník, vlastne ten dopad je mínus 96 euro , ciže dalšia stovka euro zataženia pre živnostníkov navyše. To je z tých 80-tisíc, o ktorých sa hovorí, že to sú tí, ktorí by mali mat to zlepšenie.\" Podobne aj v clánku HN zo 7. apríla: \"Živnostníkov to však neupokojilo. Nadalej tvrdia, že ich zmeny poškodia. 'Podla našich prepoctov zaplatia živnostníci v priemere o 96 eur viac na daniach aj odvodoch ,' povedal prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Cižmárik.\"", "analysis_paragraphs": ["Jediný konkrétny prepocet Slovenského živnostenského zväzu (nie komory) sme našli v relácii Téma dna na TA3 zo zaciatku apríla: Peter Bielik, moderátor: \"Pán prezident, to ci sa koalícia dohodla alebo nie, to nechajme na chvílu nabok pre politikov, podme sa pozriet na ten posledný návrh ako celok, to co vzišlo zo vcerajšej koalicnej rady. Premiérka tvrdí, že 80 percent živnostníkov, pre nich sa situácia zlepší, pretože sa im znížia minimálne odvody, súhlasíte s tým?\" Stanislav Cižmárik, prezident, Slovenský živnostenský zväz: \"No nemôžeme s tým súhlasit, pretože pokial sme si to prepocítali, tak síce ona sa vyjadrila a v tom to aj je, že odvody sa znížia, ale zároven pri prepocte všetkých dopadov sa vlastne zvýšia dane. Takže pokial sme si to prepocítali, že pri príjme 12-tisíc za rok, taký priemerný alebo taký nízko zarábajúci živnostník, vlastne ten dopad je mínus 96 euro , ciže dalšia stovka euro zataženia pre živnostníkov navyše. To je z tých 80-tisíc, o ktorých sa hovorí, že to sú tí, ktorí by mali mat to zlepšenie.\" Podobne aj v clánku HN zo 7. apríla: \"Živnostníkov to však neupokojilo. Nadalej tvrdia, že ich zmeny poškodia. 'Podla našich prepoctov zaplatia živnostníci v priemere o 96 eur viac na daniach aj odvodoch ,' povedal prezident Slovenského živnostenského zväzu Stanislav Cižmárik.\""], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["v relácii Téma dna", "v clánku HN"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:vY3xjmmo5BEJ:www.azzz.sk/doc/monitoring/azzz_export_6.4.2011.doc+odvody+zivnostnici+nesuhlasia+komora&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk", "http://hnonline.sk/c1-22534565-retro-kuponovu-privatizaciu-nahradila-dlhopisova-privatizacia-mohla-pokracovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:46.061418+00:00"}
{"id": "vr28454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28454", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zajtra príde na návštevu SR spolková kancelárka pani Merkelová...", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril o príchode nemeckej kancelárky V politike dňa 19. októbra 2014. Je pravdou, že Angela Merkel v pondelok 10. októbra 2014 prišla na Slovensko.\n\nV pondelok 20. októbra 2014 o 14.00 h prijal predseda vlády SR Robert Fico na Úrade vlády v Bratislave kancelárku Spolkovej republiky Nemecko Angelu Merkel, ktorá pricestovala do Bratislavy na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky.\n\nAngela Merkel sa stretla aj s prezidentom SR, rokovala s predsedom SR na Úrade vlády, a neskôr jej bol udelený čestný titul Univerzity Komenského v Bratislave.\n\nAko informovala agentúra SITA , témou spoločných rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky boli najmä bilaterálne vzťahy medzi SR a Nemeckom a taktiež kľúčové otázky EÚ. Spolu s prezidentom Andrejom Kiskom sa v rámci rozhovoru zhodli na jednotnosti krajín EÚ nielen v zahraničnopolitických otázkach.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril o príchode nemeckej kancelárky V politike dňa 19. októbra 2014. Je pravdou, že Angela Merkel v pondelok 10. októbra 2014 prišla na Slovensko.", "V pondelok 20. októbra 2014 o 14.00 h prijal predseda vlády SR Robert Fico na Úrade vlády v Bratislave kancelárku Spolkovej republiky Nemecko Angelu Merkel, ktorá pricestovala do Bratislavy na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky.", "Angela Merkel sa stretla aj s prezidentom SR, rokovala s predsedom SR na Úrade vlády, a neskôr jej bol udelený čestný titul Univerzity Komenského v Bratislave.", "Ako informovala agentúra SITA , témou spoločných rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Slovenskej republiky boli najmä bilaterálne vzťahy medzi SR a Nemeckom a taktiež kľúčové otázky EÚ. Spolu s prezidentom Andrejom Kiskom sa v rámci rozhovoru zhodli na jednotnosti krajín EÚ nielen v zahraničnopolitických otázkach."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-prijme-kancelarku-spolkovej-republiky-nemecko-angelu-merkelovu/", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/880166-ukrajina-by-sa-mala-pri-plyne-viac-snazit-tvrdi-fico/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:15.298993+00:00"}
{"id": "vr36353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36353", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(Kaliňák: Viete za čo ste ma odvolávali za čo ste ma odvolávali, keď ja som bol ministrom vnútra? Za to, že som o 2 dni neskôr urobil tlačovku, ako ste si vy predstavovali) Za kauzu výbušnina. Nevinnému človeku do batoha a najväčší škandál v medzinárodných vzťahoch pre Slovensko.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák bol odvolávaný za nekompetentnosť polície pri umiestnení výbušniny do batohu cestujúceho. Daniel Lipšic sa v čase odvolávania ku kauze vyjadril následovne: \"Považujeme za neprípustné, aby sa ktorýkoľvek nič netušiaci občan Slovenskej republiky stal predmetom pokusu zo strany polície, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť, potenciálne aj jeho život.\" Poslanec Martin Fedor ku odvolaniu uviedol, že \"Slovensko čelilo v uplynulých dňoch najväčšej medzinárodnej blamáži alebo hanbe za posledných 14 rokov, to je dôvod na odstúpenie ministra.\" Pravdu má tak minister Figeľ.", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák bol odvolávaný za nekompetentnosť polície pri umiestnení výbušniny do batohu cestujúceho. Daniel Lipšic sa v čase odvolávania ku kauze vyjadril následovne: \"Považujeme za neprípustné, aby sa ktorýkoľvek nič netušiaci občan Slovenskej republiky stal predmetom pokusu zo strany polície, ktorý ohrozuje jeho bezpečnosť, potenciálne aj jeho život.\" Poslanec Martin Fedor ku odvolaniu uviedol, že \"Slovensko čelilo v uplynulých dňoch najväčšej medzinárodnej blamáži alebo hanbe za posledných 14 rokov, to je dôvod na odstúpenie ministra.\" Pravdu má tak minister Figeľ."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["odvolávaný", "nekompetentnosť"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-39793150-fico-nevidi-dovod-na-odvolanie-kalinaka", "http://spravy.pravda.sk/opozicia-dala-navrh-na-odvolanie-kalinaka-nepostavil-sa-ku-kauzam-chlapsky-1t8-/sk_domace.asp?c=A100122_143342_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:28.067831+00:00"}
{"id": "vr27833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27833", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Začala by som od tém, ktoré sa týkali našej krajiny a to boli témy, ktoré boli úzko spojené napríklad s navýšením prostriedkov na odstávku jadrovej elektrárne. Boli to témy, ktoré boli spojené s predĺžením jednoročného čerpania pre štrukturálne fondy a Kohézny fond končiaceho viacročného finančného rámca.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že išlo o témy týkajúce sa Slovenska a išlo o navýšenie prostriedkov na odstávku jadrových elektrárni celkovo o 200 mil. eur a ročné predĺženie čerpania eurofondov (pravidlo n+3). 20. novembra 2013 schválil Európsky parlament pravidlo n+3 pre Slovensko a Rumunsko. V praxi to znamená, že práve tieto krajiny budú môcť čerpať eurofondy (t.j. Kohézny fond aj štrukturálne fondy) o rok dlhšie. Výbor pre regionálny rozvoj už 24. septembra schválil túto výnimku pre Slovensko. Avšak ešte 19. novembra sa o tejto výnimke hlasovalo vo Výbore pre regionálny rozvoj pričom nemali súhlasiť len poslanci za Česko. Dôvodom opätovného hlasovania bola požiadavka Českej strany, ktorá chcela byť tiež začlenená do tejto výnimky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je tiež pravdou, že Slovensko, Litva a Bulharsko tvorili čo sa týka oblasti vyraďovania atómových elektrárni v aliancii, keďže sa ich problém bezprostredne týkal. Poslanci EP v roku 2013 schválili finančnú pomoc pre tieto krajiny, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti. Podrobná správa vlády mapuje proces získavania dodatočných prostriedkov na odstávku elektrárni. O spolupráci pri získavaní dodatočných prostriedkom na odstávku zastaraných atómových elektrárni medzi krajinami hovorila aj Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite na návšteve SR v roku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že išlo o témy týkajúce sa Slovenska a išlo o navýšenie prostriedkov na odstávku jadrových elektrárni celkovo o 200 mil. eur a ročné predĺženie čerpania eurofondov (pravidlo n+3). 20. novembra 2013 schválil Európsky parlament pravidlo n+3 pre Slovensko a Rumunsko. V praxi to znamená, že práve tieto krajiny budú môcť čerpať eurofondy (t.j. Kohézny fond aj štrukturálne fondy) o rok dlhšie. Výbor pre regionálny rozvoj už 24. septembra schválil túto výnimku pre Slovensko. Avšak ešte 19. novembra sa o tejto výnimke hlasovalo vo Výbore pre regionálny rozvoj pričom nemali súhlasiť len poslanci za Česko. Dôvodom opätovného hlasovania bola požiadavka Českej strany, ktorá chcela byť tiež začlenená do tejto výnimky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je tiež pravdou, že Slovensko, Litva a Bulharsko tvorili čo sa týka oblasti vyraďovania atómových elektrárni v aliancii, keďže sa ich problém bezprostredne týkal. Poslanci EP v roku 2013 schválili finančnú pomoc pre tieto krajiny, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti. Podrobná správa vlády mapuje proces získavania dodatočných prostriedkov na odstávku elektrárni. O spolupráci pri získavaní dodatočných prostriedkom na odstávku zastaraných atómových elektrárni medzi krajinami hovorila aj Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite na návšteve SR v roku 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 16.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "schválil", "hlasovalo", "schválili", "odstavovaní", "správa", "návšteve"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/236950/vybor-pre-regionalny-rozvoj-ep-schvalil-vynimku-sr-pre-dlhsie-cerpanie-eurofondov/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ep-slovensko-eurofondy-n3/65204-clanok.html", "http://www.europskyparlament.sk/sk/spravodajstvo_a_aktivity/spravy/news-2013-november/news-2013-november-1.html;jsessionid=1A5AB87FFD8013347D4C72C2779734A3", "http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/aktuality-tlacove-spravy-napisali-o-nas/aktuality/1773-eu-predlzi-a-zvysi-podporu-vyradovania", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160936?prefixFile=m_", "http://www.teraz.sk/ekonomika/litva-sr-elektricka-energia-vzor/49137-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:50.256791+00:00"}
{"id": "49773", "numeric_id": 49773, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49773", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Na našich protestoch nevidíte demonštrácie, demonštrujúci so šibenicami, ako na protestoch či dnešných koaličných strán, či iných opozičných, okej?", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Transparent v podobe šibenice sa objavil v dave demonštrantov na proteste v roku 2012 po prevalení kauzy Gorila. Od tohto momentu nie sú dôkazy, že sa šibenice objavili na protestoch, ktoré organizovalo Progresívne Slovensko, ale ani na žiadnych iných protestoch organizovaných súčasnou vládnou opozíciou alebo koalíciou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nNa protestoch 3. februára 2012, ktoré boli organizované občianskymi aktivistami po odhalení kauzy Gorila , sa medzi transparentmi objavila aj podomácky vyrobená napodobenina šibenice, z ktorej visela obesená plyšová gorila. Šibenice sa na protestoch Progresívneho Slovenska neobjavovali. Nič podobné sa však v súčasnosti neobjavuje ani na protestoch opozičných ani koaličných strán. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nOpozičné strany PS, SaS a KDH zorganizovali od predčasných parlamentných volieb niekoľko protestov proti rušeniu ÚŠP , novele trestného zákona , politizácii verejnoprávneho RTVS či za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Boriska Suska. Demonštranti využívali rôzne transparenty , nič však nenasvedčuje tomu, že by sa medzi nimi objavili aj šibenice.\n\nV novembri 2020, v čase vlády Igora Matoviča a globálnej pandémie, sa približne 500 priaznivcov vtedy opozičnej ĽSNS zhromaždilo pred domom premiéra v Trnave, kam položili truhlu a pohrebný veniec.\n\nStrana Smer, v rokoch 2020 až 2023, keď bola v opozícii, organizovala protesty, na ktorých jej predstavitelia skandovali štvavé heslá a vulgarizmy. Šibenice sa však v dave protestujúcich neobjavili.\n\nĽuboš Blaha na jednom z nich označil vtedajšieho premiéra Matoviča za Hitlera . Jedným z momentov je aj pokrik davu počas verejného vystúpenia Ľuboša Blahu. Ten vyzval dav, aby ho doplnil v pokriku o vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ľudia na zhromaždení po vyzvaní Blahu v znení „je to americká…“ doplnil expresívne pomenovanie „k…a“. Blaha výzvu na doplnenie pomenovania aj napriek vulgárnemu pokriku davu opakoval. Známy sa stal aj míting Smeru v Rimavskej Sobote z augusta 2023, počas ktorého sa samotný Robert Fico prihovoril publiku slovami: „Boha, my ich vyženieme... keď všetci dobre zaberieme, tak 30. septembra nezostane po nich ani mastný fľak.“", "analysis_paragraphs": ["Transparent v podobe šibenice sa objavil v dave demonštrantov na proteste v roku 2012 po prevalení kauzy Gorila. Od tohto momentu nie sú dôkazy, že sa šibenice objavili na protestoch, ktoré organizovalo Progresívne Slovensko, ale ani na žiadnych iných protestoch organizovaných súčasnou vládnou opozíciou alebo koalíciou. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Na protestoch 3. februára 2012, ktoré boli organizované občianskymi aktivistami po odhalení kauzy Gorila , sa medzi transparentmi objavila aj podomácky vyrobená napodobenina šibenice, z ktorej visela obesená plyšová gorila. Šibenice sa na protestoch Progresívneho Slovenska neobjavovali. Nič podobné sa však v súčasnosti neobjavuje ani na protestoch opozičných ani koaličných strán. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Opozičné strany PS, SaS a KDH zorganizovali od predčasných parlamentných volieb niekoľko protestov proti rušeniu ÚŠP , novele trestného zákona , politizácii verejnoprávneho RTVS či za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Boriska Suska. Demonštranti využívali rôzne transparenty , nič však nenasvedčuje tomu, že by sa medzi nimi objavili aj šibenice.", "V novembri 2020, v čase vlády Igora Matoviča a globálnej pandémie, sa približne 500 priaznivcov vtedy opozičnej ĽSNS zhromaždilo pred domom premiéra v Trnave, kam položili truhlu a pohrebný veniec.", "Strana Smer, v rokoch 2020 až 2023, keď bola v opozícii, organizovala protesty, na ktorých jej predstavitelia skandovali štvavé heslá a vulgarizmy. Šibenice sa však v dave protestujúcich neobjavili.", "Ľuboš Blaha na jednom z nich označil vtedajšieho premiéra Matoviča za Hitlera . Jedným z momentov je aj pokrik davu počas verejného vystúpenia Ľuboša Blahu. Ten vyzval dav, aby ho doplnil v pokriku o vtedajšej prezidentke Zuzane Čaputovej. Ľudia na zhromaždení po vyzvaní Blahu v znení „je to americká…“ doplnil expresívne pomenovanie „k…a“. Blaha výzvu na doplnenie pomenovania aj napriek vulgárnemu pokriku davu opakoval. Známy sa stal aj míting Smeru v Rimavskej Sobote z augusta 2023, počas ktorého sa samotný Robert Fico prihovoril publiku slovami: „Boha, my ich vyženieme... keď všetci dobre zaberieme, tak 30. septembra nezostane po nich ani mastný fľak.“"], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["protestoch", "občianskymi aktivistami", "Gorila", "rušeniu ÚŠP", "novele trestného zákona", "RTVS", "odvolanie", "transparenty", "truhlu", "Hitlera", "davu", "míting"], "url": ["https://sita.sk/obrazom-takto-protestovali-slovaci-proti-gorile/", "https://www.aktuality.sk/clanok/5cevkkc/desat-rokov-po-protestoch-gorila-chceli-revoluciu-neustrazili-ani-tlak-na-vysetrovanie/", "https://domov.sme.sk/t/132/kauza-gorila", "https://www.aktuality.sk/clanok/T9Cu2Gm/foto-na-protivladne-protesty-prisli-tisicky-ludi-najviac-v-bratislave/", "https://spravy.rtvs.sk/2024/02/protesty-proti-novele-trestneho-zakona-pokracuju-ludia-sa-na-namestiach-stretavaju-aj-v-mensich-mestach/", "https://domov.sme.sk/c/23325005/proti-zasahom-do-verejnopravneho-media-protestovalo-niekolko-tisic-ludi-ps-chce-rtvs-branit-aj-obstrukciami.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/9VSlAjN/na-protest-proti-vlade-prislo-18-tisic-ludi-ziadali-odchod-martiny-simkovicovej-a-borisa-suska/", "https://dennikn.sk/3782747/transparenty-ovladli-protesty-dankove-semafory-odkazy-pre-simovicovu-aj-nahnevani-introverti-fotogaleria/?ref=mwat", "https://sita.sk/truhla-a-pohrebny-veniec-kotlebovci-pred-domom-matovica-aj-proti-ockovaniu/", "https://www.instagram.com/reel/C8XP8gZK8yL/?utm_source=ig_embed&ig_rid=4fab35ae-9ecb-4937-802a-d98c0b0e4fe5", "https://www.youtube.com/watch?v=C5ZZWZn-gbs", "https://www.youtube.com/watch?v=k_aan6EX99w&t=62s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:32.622115+00:00"}
{"id": "vr14892", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14892", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...) sa mieni posilniť Európska spoločná hraničná a pobrežná stráž(...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia v decembri minulého roka predstavila návrh na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá by posilnila vonkajšie hranice schengenského priestoru. V súčasnosti je tento návrh súčasťou legislatívneho procesu EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2015 predstavili členovia Európskej komisie Frans Timmermans a Dimitris Avrampoulos na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu poslancom Európskeho parlamentu návrh na posilnenie vonkajšej hranice schengenského priestoru pomocou novej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Podľa tohto návrhu by členské krajiny mali agentúre na ochranu vonkajších hraníc - Frontex dať k dispozícii 1 500 pohraničníkov. Tých by bolo možné nasadiť na ochranu schengenskej hranice v priebehu niekoľkých dní. Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa ,,bude Európska pohraničná a pobrežná stráž fungovať na princípe spolupráce agentúry s posilnenými právomocami, ktorá bude môcť využívať personál a vybavenie v zálohe, a orgánov členských štátov, ktoré budú aj naďalej vykonávať každodenné riadenie vonkajších hraníc.\" Možnosti agentúry na ochranu vonkajších hraníc - Frontex sú v súčasnom období utečeneckej krízy nedostatočné, navyše agentúra nedisponuje dostatočným mandátom na vykonávanie pátracích a záchranárskych prác ( .pdf ). Tento návrh už od začiatku podporovali Nemecko a Francúzsko, naopak kritizovali ho Gréci, Maďari i Poliaci a to najmä kvôli nejasnému vedeniu pohraničníkov a presahu kompetencií v oblasti ochrany hraníc, ktoré sú zverené členským štátom. Aktuálne je návrh súčasťou legislatívnej procedúry , čiže zatiaľ nedošlo k jeho prijatiu. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia v decembri minulého roka predstavila návrh na vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá by posilnila vonkajšie hranice schengenského priestoru. V súčasnosti je tento návrh súčasťou legislatívneho procesu EÚ. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V decembri 2015 predstavili členovia Európskej komisie Frans Timmermans a Dimitris Avrampoulos na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu poslancom Európskeho parlamentu návrh na posilnenie vonkajšej hranice schengenského priestoru pomocou novej európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Podľa tohto návrhu by členské krajiny mali agentúre na ochranu vonkajších hraníc - Frontex dať k dispozícii 1 500 pohraničníkov. Tých by bolo možné nasadiť na ochranu schengenskej hranice v priebehu niekoľkých dní. Podľa podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa ,,bude Európska pohraničná a pobrežná stráž fungovať na princípe spolupráce agentúry s posilnenými právomocami, ktorá bude môcť využívať personál a vybavenie v zálohe, a orgánov členských štátov, ktoré budú aj naďalej vykonávať každodenné riadenie vonkajších hraníc.\" Možnosti agentúry na ochranu vonkajších hraníc - Frontex sú v súčasnom období utečeneckej krízy nedostatočné, navyše agentúra nedisponuje dostatočným mandátom na vykonávanie pátracích a záchranárskych prác ( .pdf ). Tento návrh už od začiatku podporovali Nemecko a Francúzsko, naopak kritizovali ho Gréci, Maďari i Poliaci a to najmä kvôli nejasnému vedeniu pohraničníkov a presahu kompetencií v oblasti ochrany hraníc, ktoré sú zverené členským štátom. Aktuálne je návrh súčasťou legislatívnej procedúry , čiže zatiaľ nedošlo k jeho prijatiu. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "návrh", "1 500", "Fransa Timmermansa", ".pdf", "podporovali", "kritizovali", "procedúry"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6327_sk.htm", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ek-chce-vacsiu-obranu-hranic-schengenu-fungovala-by-aj-proti-voli-krajin.html", "https://dennikn.sk/322804/europske-jednotky-mozu-strazit-hranice-aj-bez-suhlasu-statu/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6327_sk.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/securing-eu-borders/fact-sheets/docs/a_european_border_and_coast_guard_en.pdf", "https://dennikn.sk/322804/europske-jednotky-mozu-strazit-hranice-aj-bez-suhlasu-statu/", "https://dennikn.sk/322804/europske-jednotky-mozu-strazit-hranice-aj-bez-suhlasu-statu/", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/04/06-negotiations-european-border-guard/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:05.776448+00:00"}
{"id": "45220", "numeric_id": 45220, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45220", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Dokonca samotní Češi prejavili záujem o tie rýchlotesty, ktoré vzápätí hneď ako prišli, po nástupe premiér Matovič povedal, že sú úplne zbytočné a treba ich vysypať do Dunaja.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká strana uviedla, že od Slovenska by odkúpila milión rýchlotestov z Číny, o ktorých premiér Igor Matovič - no PO nie PRED ich dodaní - povedal, že ich môžeme vysypať rovno do Dunaja. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. Igor Matovič 25. marca uviedol , že po predchádzajúcej vláde našli na Ministerstve vnútra zazmluvnených milión rýchlotestov z Číny v cene 8,90 eura za kus. V Číne podľa neho kus stojí dva doláre. „ Absolútny bordel, iba na tejto jedinej položke. Milión rýchlotestov za deväť eur a rovno do Dunaja,\" uviedol . „ Môžeme potvrdiť, že minister vnútra Jan Hamáček hovoril s Denisou Sakovou. V prípade, že SR nebude mať o rýchlotestery záujem, je ČR pripravená ich odkúpiť,” uviedlo české Ministerstvo vnútra pre Hospodárske noviny. Slovenské Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK (29. apríla) potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. Z tejto dodávky štát nakoniec predsa kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020 - kus podľa nej stojí 9,90 eura.", "analysis_paragraphs": ["Česká strana uviedla, že od Slovenska by odkúpila milión rýchlotestov z Číny, o ktorých premiér Igor Matovič - no PO nie PRED ich dodaní - povedal, že ich môžeme vysypať rovno do Dunaja. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako ešte pravdivé. Igor Matovič 25. marca uviedol , že po predchádzajúcej vláde našli na Ministerstve vnútra zazmluvnených milión rýchlotestov z Číny v cene 8,90 eura za kus. V Číne podľa neho kus stojí dva doláre. „ Absolútny bordel, iba na tejto jedinej položke. Milión rýchlotestov za deväť eur a rovno do Dunaja,\" uviedol . „ Môžeme potvrdiť, že minister vnútra Jan Hamáček hovoril s Denisou Sakovou. V prípade, že SR nebude mať o rýchlotestery záujem, je ČR pripravená ich odkúpiť,” uviedlo české Ministerstvo vnútra pre Hospodárske noviny. Slovenské Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK (29. apríla) potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. Z tejto dodávky štát nakoniec predsa kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020 - kus podľa nej stojí 9,90 eura."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "stojí", "uviedol", "uviedlo", "kúpil"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2119195-matovic-kritizuje-zbytocne-a-predrazene-rychlotesty-odkupime-ich-tvrdi-pre-hn-ceske-ministerstvo", "https://slovensko.hnonline.sk/2119195-matovic-kritizuje-zbytocne-a-predrazene-rychlotesty-odkupime-ich-tvrdi-pre-hn-ceske-ministerstvo", "https://slovensko.hnonline.sk/2119195-matovic-kritizuje-zbytocne-a-predrazene-rychlotesty-odkupime-ich-tvrdi-pre-hn-ceske-ministerstvo", "https://slovensko.hnonline.sk/2119195-matovic-kritizuje-zbytocne-a-predrazene-rychlotesty-odkupime-ich-tvrdi-pre-hn-ceske-ministerstvo", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4553536&l=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:35.391576+00:00"}
{"id": "vr27204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predsedníčka Ústavného súdu má podľa Ústavy SR právo pracovať vo svojej funkcii 12 rokov. Je to obdobie ktoré je stanovené Ústavou.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ústava SR explicitne nedefinuje funkčné obdobie predsedu Ústavného súdu. Na základe novely Ústavy SR (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov menovaných na obdobie 12 rokov. Ústava však nijako neupravuje dĺžku funkčného obdobia predsedu Ústavného súdu v tejto funkcii. Ústavný súd je definovaný v Ústave SR v Čl. 124 až 140. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\n(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.\n\n(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\n\nNa čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.\n\nDoterajší predsedovia ÚS Čič a Mazák pôsobili 7 resp. 6 a pol roka. Súčasná predsedkyňa ÚS pôsobí na čele ÚS viac ako 7 rokov:\n\n1. Milan Čič - od 21. januára 1993 do 21. januára 2000 2. Ján Mazák - od 22. januára 2000 do 30. septembra 2006 3. Ivetta Macejková - od 16. februára 2007 dodnes", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR explicitne nedefinuje funkčné obdobie predsedu Ústavného súdu. Na základe novely Ústavy SR (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.) sa od roku 2002 Ústavný súd Slovenskej republiky skladá z 13 sudcov menovaných na obdobie 12 rokov. Ústava však nijako neupravuje dĺžku funkčného obdobia predsedu Ústavného súdu v tejto funkcii. Ústavný súd je definovaný v Ústave SR v Čl. 124 až 140. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.", "(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.", "Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.", "Doterajší predsedovia ÚS Čič a Mazák pôsobili 7 resp. 6 a pol roka. Súčasná predsedkyňa ÚS pôsobí na čele ÚS viac ako 7 rokov:", "1. Milan Čič - od 21. januára 1993 do 21. januára 2000 2. Ján Mazák - od 22. januára 2000 do 30. septembra 2006 3. Ivetta Macejková - od 16. februára 2007 dodnes"], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "90/2001", "predsedovia"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277983"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:12.610405+00:00"}
{"id": "vr15664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15664", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "... ŽSSK prepravuje alebo vypravuje každý deň takmer 1 445 vlakov...", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najnovších údajov je priemerný počet vypravených vlakov ŽSSK za deň skutočne 1445 . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najnovších údajov je priemerný počet vypravených vlakov ŽSSK za deň skutočne 1445 . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-21", "analysis_sources": {"text": ["1445"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/slovensko/zmeny-a-novinky-v-gvd-2015-2016.html?print&print&print&print&print"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:35.086796+00:00"}
{"id": "vr35729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35729", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Výpadok na príjmoch do štátneho rozpočtu je 645 miliónov eur, riziká, ktoré dnes máme pred sebou a nezaplatené faktúry sú 800 miliónov eur a sú tam aj nezaplatené faktúry už za odovzdané napríklad ihriská a podobne.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Opäť je pravda, že ministerstvo financií a premiérka sama avizovali výpadok príjmov ŠR na 645 miliónov. Na skutočné čísla si však musíme počkať.", "analysis_paragraphs": ["Opäť je pravda, že ministerstvo financií a premiérka sama avizovali výpadok príjmov ŠR na 645 miliónov. Na skutočné čísla si však musíme počkať."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ministerstvo financií a premiérka sama avizovali"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1215538"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:08.222421+00:00"}
{"id": "49885", "numeric_id": 49885, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49885", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Slovenská republika a daňoví poplatníci zaplatili pre tento vojnový konflikt, za ktorý Slovenská republika nemôže ani nie je zodpovedná, 3,22 HDP finančných prostriedkov darovaním a vyskladnením kompletne našich zásob slovenskej armády, kde vy ste boli členom vlády, ktorá to odsúhlasovala.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko poslala na Ukrajinu vojenskú pomoc vo výške približne 700 miliónov eur. Táto suma tvorí približne 0,6 percenta HDP. Podľa náčelníka Generálneho štábu OS SR Daniela Zmeka nebola po poskytnutej pomoci na tom slovenská „armáda o nič horšie ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov portálu Statista poslalo Slovensko na Ukrajinu bilaterálnu pomoc vo výške 0,64 % HDP.\n\nÚradu vlády SR uvádza , že Slovensko od februára 2022 poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 671 miliónov eur. Medzi najvýznamnejšie položky patrili odmínovacie komplety BOŽENA 5+, muníciu a strelivo, systém protivzdušnej obrany S-300 a stíhacie lietadlá MiG-29​.\n\nNajvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vykonal na ministerstve obrany kontrolu s názvom Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine za kontrolované obdobie rokov 2022 až 2023. Cieľom kontroly bolo overiť, či darovanie vojenského majetku Ukrajine prebiehalo v súlade s platnými právnymi predpismi.\n\nPodľa NKÚ poskytlo Slovensko na základe trinástich uznesení vlády pomoc v hodnote 666 431 699 eur. Ďalej uvádza, že v skutočnosti bola podľa údajov Ozbrojených síl SR poskytnutá vojenská pomoc v hodnote 698 365 696 eur. Pričom rozdiel 31 933 997 eur hodnotil NKÚ SR ako „poskytnutie materiálu vojenskej povahy zo strany MO SR nad rámec schválených uznesení vlády SR“ ( .pdf , s. 1).\n\nPodľa Štatistického úradu, bol hrubý domáci produkt Slovenska v bežných cenách v roku 2023 na úrovni 122 miliárd eur. V prípade poskytnutej pomoci približne 700 miliónov eur tak táto suma predstavuje približne 0,6 percenta HDP.\n\nSpráva NKÚ uvádza, že Slovensko už získalo refundácie vo výške 82,1 milióna eur a celkovo by mohlo získať 327 miliónov eur, čo predstavuje 46,84 percent z celkovej hodnoty darovaného vojenského materiálu. Keďže Európska komisia plánuje audit poskytnutých prostriedkov z EPF, v budúcnosti môže dôjsť k zmenám vo výške refundácií ( .pdf , s. 6).\n\nNáčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Ministerstvo obrany navyše konštatovalo, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden vplyv.\n\nSklenár na tlačovom brífingu v júni označil posledné roky za najreformenjšie v oblasti obrany. Vyzdvihol, že pomoc Ukrajine nejde na úkor obranyschopnosti Slovenska. Pomoc Ukrajine je podľa Sklenára pomocou aj pre Slovensko, nakoľko „najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.“", "analysis_paragraphs": ["Slovensko poslala na Ukrajinu vojenskú pomoc vo výške približne 700 miliónov eur. Táto suma tvorí približne 0,6 percenta HDP. Podľa náčelníka Generálneho štábu OS SR Daniela Zmeka nebola po poskytnutej pomoci na tom slovenská „armáda o nič horšie ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov portálu Statista poslalo Slovensko na Ukrajinu bilaterálnu pomoc vo výške 0,64 % HDP.", "Úradu vlády SR uvádza , že Slovensko od februára 2022 poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote približne 671 miliónov eur. Medzi najvýznamnejšie položky patrili odmínovacie komplety BOŽENA 5+, muníciu a strelivo, systém protivzdušnej obrany S-300 a stíhacie lietadlá MiG-29​.", "Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vykonal na ministerstve obrany kontrolu s názvom Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine za kontrolované obdobie rokov 2022 až 2023. Cieľom kontroly bolo overiť, či darovanie vojenského majetku Ukrajine prebiehalo v súlade s platnými právnymi predpismi.", "Podľa NKÚ poskytlo Slovensko na základe trinástich uznesení vlády pomoc v hodnote 666 431 699 eur. Ďalej uvádza, že v skutočnosti bola podľa údajov Ozbrojených síl SR poskytnutá vojenská pomoc v hodnote 698 365 696 eur. Pričom rozdiel 31 933 997 eur hodnotil NKÚ SR ako „poskytnutie materiálu vojenskej povahy zo strany MO SR nad rámec schválených uznesení vlády SR“ ( .pdf , s. 1).", "Podľa Štatistického úradu, bol hrubý domáci produkt Slovenska v bežných cenách v roku 2023 na úrovni 122 miliárd eur. V prípade poskytnutej pomoci približne 700 miliónov eur tak táto suma predstavuje približne 0,6 percenta HDP.", "Správa NKÚ uvádza, že Slovensko už získalo refundácie vo výške 82,1 milióna eur a celkovo by mohlo získať 327 miliónov eur, čo predstavuje 46,84 percent z celkovej hodnoty darovaného vojenského materiálu. Keďže Európska komisia plánuje audit poskytnutých prostriedkov z EPF, v budúcnosti môže dôjsť k zmenám vo výške refundácií ( .pdf , s. 6).", "Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko v rozhovore pre RTVS avizoval, že aj napriek rozsiahlej pomoci Slovenska Ukrajine, „armáda na tom nie je o nič horšie, ako bola pred 24. februárom 2022. Naopak je na tom lepšie.“ Ministerstvo obrany navyše konštatovalo, že poskytnutá pomoc brániacim sa Ukrajincom nemala na obranyschopnosť Slovenska žiaden vplyv.", "Sklenár na tlačovom brífingu v júni označil posledné roky za najreformenjšie v oblasti obrany. Vyzdvihol, že pomoc Ukrajine nejde na úkor obranyschopnosti Slovenska. Pomoc Ukrajine je podľa Sklenára pomocou aj pre Slovensko, nakoľko „najlepšou slovenskou obrannou politikou je mať na hranici stabilnú, prosperujúcu a mierovú Ukrajinu.“"], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Statista", "uvádza", "kontrolu", ".pdf", "bol", ".pdf", "rozhovore", "tlačovom brífingu"], "url": ["https://www.statista.com/statistics/1303450/bilateral-aid-to-ukraine-in-a-percent-of-donor-gdp/", "https://www.aktuality.sk/clanok/z2zbe9Q/slovensko-uz-poslalo-na-ukrajinu-vojensku-pomoc-za-vyse-670-milionov-pozrite-si-kolko-co-stalo/", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/darovanie-hnutelneho-majetku-vojenskej-povahy-ukrajine-pdf", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/darovanie-hnutelneho-majetku-vojenskej-povahy-ukrajine-pdf", "https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_INTERN/nu0007rs/v_nu0007rs_00_00_00_sk", "https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/darovanie-hnutelneho-majetku-vojenskej-povahy-ukrajine-pdf", "https://spravy.rtvs.sk/2023/05/zmeko-pre-rtvs-neznizujeme-bojaschopnost-ozbrojenych-sil-na-ukor-pomoci-ukrajine-prave-naopak/", "https://www.tasrtv.sk/live/21929?search_relacia=live&video_name=x8m2w39zmeko-brifing"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:02.620287+00:00"}
{"id": "48150", "numeric_id": 48150, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48150", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Úplne neuveriteľným spôsobom riešite postavenie amerických dodávateľov, dodávatelia USA sú veľmi presne definovaní v tejto zmluve, nebudú platiť spotrebné dane, nebudú platiť nič, tzn. v porovnaní so slovenskými podnikateľskými subjektmi budú neuveriteľne zvýhodneného postavenia.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA sú americkí dodávatelia oslobodení od všetkých slovenských daní. Táto výnimka sa však vzťahuje len na dodanie tovarov a služieb pre ozbrojené sily USA. V porovnaní so slovenskými firmami tak budú americkí dodávatelia zvýhodnení len pri zákazkách pre armádu USA. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nČlánok 2. ods. 4 dohody o obrannej spolupráci s USA definuje doádvateľov USA ako „neslovenské fyzické osoby ako aj neslovenské právnické osoby a ich zamestnancov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a sú zmluvnými dodávateľmi alebo subdodávateľmi Ministerstva obrany USA”.\n\nPodľa článku 26 sú dodávatelia USA „oslobodení od všetkých daní, vrátane dane z príjmov právnických osôb, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, vyplývajúcich výlučne z dodania tovaru alebo služieb ozbrojeným silám USA alebo z výstavby zariadení pre ozbrojené sily USA. Takíto dodávatelia USA tiež nebudú podliehať akémukoľvek druhu dane z príjmov alebo zo zisku zo strany Slovenskej republiky alebo jej územných celkov na tú časť ich príjmov alebo zisku, ktorá plynie zo zmluvy alebo zo subdodávateľskej zmluvy s ozbrojenými silami USA”.\n\nBezpečnostný expert Tomáš Šmíd v rozhovore pre denníkstandart.sk uvádza, že podobné zmluvné body sú bežnou súčasťou obranných dohôd.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dohody o obrannej spolupráci medzi Slovenskom a USA sú americkí dodávatelia oslobodení od všetkých slovenských daní. Táto výnimka sa však vzťahuje len na dodanie tovarov a služieb pre ozbrojené sily USA. V porovnaní so slovenskými firmami tak budú americkí dodávatelia zvýhodnení len pri zákazkách pre armádu USA. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Článok 2. ods. 4 dohody o obrannej spolupráci s USA definuje doádvateľov USA ako „neslovenské fyzické osoby ako aj neslovenské právnické osoby a ich zamestnancov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky a sú zmluvnými dodávateľmi alebo subdodávateľmi Ministerstva obrany USA”.", "Podľa článku 26 sú dodávatelia USA „oslobodení od všetkých daní, vrátane dane z príjmov právnických osôb, spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty, vyplývajúcich výlučne z dodania tovaru alebo služieb ozbrojeným silám USA alebo z výstavby zariadení pre ozbrojené sily USA. Takíto dodávatelia USA tiež nebudú podliehať akémukoľvek druhu dane z príjmov alebo zo zisku zo strany Slovenskej republiky alebo jej územných celkov na tú časť ich príjmov alebo zisku, ktorá plynie zo zmluvy alebo zo subdodávateľskej zmluvy s ozbrojenými silami USA”.", "Bezpečnostný expert Tomáš Šmíd v rozhovore pre denníkstandart.sk uvádza, že podobné zmluvné body sú bežnou súčasťou obranných dohôd."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "rozhovore"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/26828/1", "https://www.webnoviny.sk/obranna-dohoda-s-usa-umozni-vznik-americkych-vojenskych-zakladni-na-slovensku-tvrdi-politolog-rozhovor/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:57.313988+00:00"}
{"id": "44314", "numeric_id": 44314, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44314", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Anka Ghannamová je človek, ktorý sa 15 rokov venuje ochrane najťažšie odkázaných ľudí, či sú to seniori, mladé rodiny, pracovná chudoba. Ak sa bavíme o zdravotníctve máme niekoľko ľudí, je to samozrejme aj Miro Kočan, ja a ďalší ľudia, ktorí sme to robili. Ak sa rozprávame o programe pre mladých ľudí, máme ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú problematike mladých rodín ale aj problematike nájomného bývania, zdaňovania atď.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dobrá voľba má v strane ľudí s skúsenosťami v daných oblastiach. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivé. Anna Ghannamová je predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá pomáha svojim členom tlačiť na lepšie podmienky pre sociálnu starostlivosť. V roku 2004 založila iniciatívu Šanca pre nechcených, ktoré sa venuje nechceným novorodencom, opusteným matkám či seniorom. Predsedníčkou o.z. Šanca pre nechcených je dodnes. Práci s odkázanými ľuďmi sa teda venuje už viac ako 15 rokov. Miroslav Kočan bol za ministrovania Tomáša Druckera šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. V strane je tiež Zuzana Dolinkovú, ktorá je predsedníčkou predstavenstva Zväzu ambulantných poskytovateľov a zastupuje ju na verejnosti. Tému nájomného bývania v strane zastrešuje Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Podporu rodín komunikuje Katarína Cséfalvayová.", "analysis_paragraphs": ["Dobrá voľba má v strane ľudí s skúsenosťami v daných oblastiach. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivé. Anna Ghannamová je predsedníčkou Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb, ktorá pomáha svojim členom tlačiť na lepšie podmienky pre sociálnu starostlivosť. V roku 2004 založila iniciatívu Šanca pre nechcených, ktoré sa venuje nechceným novorodencom, opusteným matkám či seniorom. Predsedníčkou o.z. Šanca pre nechcených je dodnes. Práci s odkázanými ľuďmi sa teda venuje už viac ako 15 rokov. Miroslav Kočan bol za ministrovania Tomáša Druckera šéfom Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. V strane je tiež Zuzana Dolinkovú, ktorá je predsedníčkou predstavenstva Zväzu ambulantných poskytovateľov a zastupuje ju na verejnosti. Tému nájomného bývania v strane zastrešuje Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Podporu rodín komunikuje Katarína Cséfalvayová."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["je", "založila", "Predsedníčkou", "bol", "ministrom zdravotníctva", "predsedníčkou", "zastupuje", "zastrešuje", "prezident", "komunikuje"], "url": ["https://apssvsr.sk/apssvsr/predsednictvo/", "http://sancaoz.sk/o-nas/", "https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailoz.aspx?id=212934", "https://e.dennikn.sk/456988/novy-sef-vszp-nebojim-sa-tlakov-chcem-odpovedat-kauzy-zdravotnictve/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/", "https://zapsk.sk/organy/", "https://domov.sme.sk/c/22126253/zvaz-ambulantnych-poskytovatelov-tiez-poukazuje-na-hroziaci-kolaps-sektora.html", "https://www.facebook.com/dobravolba2020/videos/n%C3%A1jomn%C3%A9-b%C3%BDvanie-%C3%A1no-ale-nere%C3%A1lne-s%C4%BEuby-politikov-mlad%C3%BDm-s-b%C3%BDvan%C3%ADm-nepom%C3%B4%C5%BEu-opozi/268225047482748/", "https://www.narks.sk/predsednictvo-narks/", "https://www.webnoviny.sk/dobra-volba-chce-presadit-nizsie-dane-pre-rodicov-aj-viac-penazi-pre-zdravotnictvo-a-najomne-byty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:47.774267+00:00"}
{"id": "48749", "numeric_id": 48749, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48749", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Len pre úplnosť podotýkam, že napr. tým člen tímu Vallo čelil absolútne podobným obvineniam (pozn. ako Kusý).", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Veronika Remišová pravdepodobne hovorí o Rastislavovi Tešovičovi, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva a členom Vallovho tímu. Transparency International Slovensko informovala, že od štátu podozrivo čerpal dotácie v období pandémie, zatiaľ čo Kusý bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRastislav Tešovič, poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy, získal od štátu v schéme pandemickej pomoci najviac peňazí spomedzi všetkých slovenských politikov. Informovala o tom Transparency international Slovensko , podľa ktorej Tešovič získal viac ako 92-tisíc eur, čím sa zaradil medzi jedno percento najväčších poberateľov nájomných dotácií.\n\nPo zverejnení informácií o dotáciách traja bratislavskí poslanci skončili vo svojich funkciách, uvádza TASR. Tešovič, ktorý patril do Teamu Vallo, sa vzdal funkcie predsedu mestskej finančnej komisie. Podľa portálu zoznam.sk odišiel aj z Vallovho poslaneckého klubu.\n\nRudolfa Kusého, s ktorým Tešoviča ministerka porovnáva, zadržala NAKA 16. novembra 2022. Obvinený bol z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku, ako vyplýva z informácií Denníka N.\n\nV máji 2021 Tešovič pre Transparency uviedol , že dotácie vráti. V júni 2021 podalo ministerstvo hospodárstva na „Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu subvenčného podvodu.” Trestné oznámenie sa týkalo štyroch poslancov mestského zastupiteľstva, mezi nimi aj Tešoviča.\n\nVýrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na rozdielnosť obvinení.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová pravdepodobne hovorí o Rastislavovi Tešovičovi, ktorý bol poslancom mestského zastupiteľstva a členom Vallovho tímu. Transparency International Slovensko informovala, že od štátu podozrivo čerpal dotácie v období pandémie, zatiaľ čo Kusý bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Rastislav Tešovič, poslanec mestského zastupiteľstva Bratislavy, získal od štátu v schéme pandemickej pomoci najviac peňazí spomedzi všetkých slovenských politikov. Informovala o tom Transparency international Slovensko , podľa ktorej Tešovič získal viac ako 92-tisíc eur, čím sa zaradil medzi jedno percento najväčších poberateľov nájomných dotácií.", "Po zverejnení informácií o dotáciách traja bratislavskí poslanci skončili vo svojich funkciách, uvádza TASR. Tešovič, ktorý patril do Teamu Vallo, sa vzdal funkcie predsedu mestskej finančnej komisie. Podľa portálu zoznam.sk odišiel aj z Vallovho poslaneckého klubu.", "Rudolfa Kusého, s ktorým Tešoviča ministerka porovnáva, zadržala NAKA 16. novembra 2022. Obvinený bol z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku, ako vyplýva z informácií Denníka N.", "V máji 2021 Tešovič pre Transparency uviedol , že dotácie vráti. V júni 2021 podalo ministerstvo hospodárstva na „Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu subvenčného podvodu.” Trestné oznámenie sa týkalo štyroch poslancov mestského zastupiteľstva, mezi nimi aj Tešoviča.", "Výrok hodnotíme ako nepravdivý vzhľadom na rozdielnosť obvinení."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Transparency international Slovensko", "traja", "zoznam.sk", "zadržala NAKA", "Obvinený bol", "", "uviedol", "trestné oznámenie"], "url": ["https://transparency.sk/sk/aj-bratislavski-poslanci-cerpali-koronadotacie-podozrivo/", "https://www.teraz.sk/regiony/tesovic-svorenova-a-korcek-sa-vzd/551918-clanok.html", "https://bratislava.zoznam.sk/v-kauze-podozrivych-dotacii-zacali-padat-hlavy-vallo-upratuje-svoj-team/", "https://dennikn.sk/minuta/3110445/?ref=pop&rtm_source=web&rtm_medium=article&rtm_campaign=share_button&rtm_variant=copy_url&rtm_content=991d86a2-9887-40be-a6ad-0c772b2e2e94", "https://dennikn.sk/minuta/3110445/?ref=pop&rtm_source=web&rtm_medium=article&rtm_campaign=share_button&rtm_variant=copy_url&rtm_content=991d86a2-9887-40be-a6ad-0c772b2e2e94", "https://transparency.sk/sk/aj-bratislavski-poslanci-cerpali-koronadotacie-podozrivo/", "https://transparency.sk/sk/aj-bratislavski-poslanci-cerpali-koronadotacie-podozrivo/", "https://www.trend.sk/spravy/sulik-podal-trestne-oznamenie-dovodom-je-kauza-podozrivych-koronadotacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:11.495341+00:00"}
{"id": "vr36008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36008", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na rozdiel od pravice, my sme zintegrovali stredoľavý priestor,… a zintegrovali sme alebo dali dohromady sedem politických strán do jedného politického subjektu, do Smer-u.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra SITA píše: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Róbert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ Siedmou stranou mala byť strana HZD. Agentúra SITA v tejto súvislosti uvádza: „Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára.\" HZD sa teda nezintegrovala so Smerom-SD.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra SITA píše: „Sobotňajší slávnostný snem Smeru-SD v Prešove zobral na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom, pričom jeho členovia dostanú možnosť vstúpiť do Smeru-SD, vyhlásil to Róbert Fico. Ľavicový blok je po strane Stred, SOP, SDĽ, SDA a SDSS šiestym subjektom, ktorý Smer-SD pohltil.“ Siedmou stranou mala byť strana HZD. Agentúra SITA v tejto súvislosti uvádza: „Strana súčasného prezidenta republiky Ivana Gašparoviča - Hnutie za demokraciu (HZD) pravdepodobne do konca roka neukončí svoju činnosť, ako o tom rozhodli delegáti kongresu strany v Bratislave 20. februára.\" HZD sa teda nezintegrovala so Smerom-SD."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra SITA", "HZD"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/strana-hzd-sa-zrejme-so-smerom-sd-nezlu/200973-clanok.html", "http://www.hzd.sk/phprs/index.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:30.624420+00:00"}
{"id": "46639", "numeric_id": 46639, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46639", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Odmietam, aby som každý jeden deň počúval výzvy na vládu, starajte sa u nás, pomôžte nám, každý si musí odniesť pomoc, ako si pomoc vie.\" Viete kto tento výrok povedal? Tento výrok povedal 14. marca 2020 pán premiér Pellegrini.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini povedal tieto slová ešte ako premiér 14. marca 2020. Pri vzniku pandémie takto reagoval na požiadavky občanov, aby pre nich štát zabezpečil zdravotnícke rúška. „Každý si od dnes musí pomôcť ako si pomôcť vie. A my urobíme všetko preto, aby sme pomohli, ale, prosím, odmietam, aby každý jeden deň som počul výzvy na vládu: starajte sa o nás, pomôžte nám,“ uviedol Pellegrini (od 6:17)", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini povedal tieto slová ešte ako premiér 14. marca 2020. Pri vzniku pandémie takto reagoval na požiadavky občanov, aby pre nich štát zabezpečil zdravotnícke rúška. „Každý si od dnes musí pomôcť ako si pomôcť vie. A my urobíme všetko preto, aby sme pomohli, ale, prosím, odmietam, aby každý jeden deň som počul výzvy na vládu: starajte sa o nás, pomôžte nám,“ uviedol Pellegrini (od 6:17)"], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1178516/tb-p-pellegriniho-o-novych-pripadoch-koronavirusu-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:52.670194+00:00"}
{"id": "vr30665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30665", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ivan Krajniak je spomínaný myslím trikrát a vôbec nie pri nejakých províziách alebo že chodil do nejakého bytu alebo že dostával nejaké úplatky. Je tam spomínaný ako člen prezídia Fondu národného majetku, ktorým bol v tom čase za KDH.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil. Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni. \" Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie . \" Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo \"pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky\" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná. Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární. V spise je uvedené : \"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené.\" Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť ( Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH) , informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať. V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap . Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic hovorí o Krajniakovi v rámci odpovede na otázku moderátorky, či by ostatní zainteresovaní politici v spise Gorila mali nasledovať príklad Krajniaka, ktorý odstúpil. Lipšic ocenil Krajniakove odstúpenie ako morálne gesto, vyzývať ďaľších k odstúpeniu nemieni. \" Urobil to gesto, ktoré si ja vážim preto, aby nemohol nikto spochybňovať vyšetrovanie, ktoré policajný zbor vedie. Lebo tých spochybňovaní bolo, je a bude veľa. Je veľký záujem prípad nevyšetriť, ako to bolo aj v minulosti. Takže aby nemohol nikto poukazovať na jeho príklad, tak sa rozhodol, že z funkcie bude uvoľnený, ja si to vážim, vážim si, že mám vo svojom okolí ľudí, ktorí majú morálnu integritu. Nebudem aj nikoho vyzývať ďalšieho, čo má robiť, to je každého rozhodnutie . \" Rozdiel medzi Krajniakom ako aj Hrušovskom (ktorý je v spise spomínaný v súvislosti s províziami) oproti Bubeníkovej je v absencii dôkazov. Zatiaľ čo \"pri pani Bubeníkovej som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky\" v prípade funkcionárov KDH takéto dôkazy chýbajú. Lipšicova argumentácia má svoje racio a vo svojej logike je dôsledná. Zostáva overiť roku, akú Krajniak zohráva v spise Gorila. Jeho meno je v spise zmienené presne tri krát. V súvislosti s FNM a privatizáciou teplární. V spise je uvedené : \"Neoficiálne má prezídium namiesto Kojdu viesť Igor Grošaft Bubeníková bude neoficiálne viesť Výkonný výbor FNM. V prezídiu FNM budú mať rozhodujúcich 5 hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných 4 členov prezídia FNM (Végh, Duray, Kojda, Plechlo). Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH (Janota, Krajniak), ale KDH je tomuto riešeniu fungovania FNM naklonené.\" Daniel Lipšic má tak pravdu, že Krajniakove meno nie je spomínané v súvislosti s províziami, úplatkami ani odpočúvaným bytom. Čo ale zamlčal, je rola, ktorú mal Krajniak podľa spisu zohrávať. Krajniak nie je v spise spomínaný len ako nominant za KDH, ale aj ako súčasť skupiny, ktorá mohla byť ovplyvňovaná, resp. ktorá mala hlasovať v súlade so záujmami Penty. Z kontextu je zrejmé, že krajniak o tom nemusel nutne vedieť ( Haščák síce na rokovaní so Stanislavom Janotom ešte presne nedohodol spoluprácu KDH) , informáciu o tom však Lipšic nemal zamlčať. V kontexte postoja ostatných politických strán, ktoré význam Gorili spochybňujú, alebo bagatelizujú, sa jedná od Lipšica o drobný prešľap . Dátum zverejnenia analýzy: 16.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["uvedené"], "url": ["http://dl.dropbox.com/u/51238188/gorila.txt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:31.141197+00:00"}
{"id": "vr29704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29704", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "...hokej ako najpopulárnejší šport na Slovensku…", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehľad najsledovanejších televíznych programov a prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že hokej je na Slovensku najobľúbenejším športom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa výskumu z roku 2006 je najsledovanejším športom v Európe futbal, s výnimkou Slovenska a Česka, kde je to ľadový hokej.Prieskum Ministerstva školstva z roku 2011 sa pýtal na to, ktorý šport by ľudia najradšej podporili. Víťazne z prieskumu vyšiel hokej zo 47 % hlasov. Hokej dominuje aj najsledovanejším televíznym programom vôbec. Finále medzi Slovenskom a Ruskom v roku 2012 bolo považované za najsledovanejší program vôbec. Tohtoročný zápas medzi Bieloruskom a Slovenskom je považovaný za druhý najsledovanejší. Najsledovanejším programom roku 2014 bola posledná tretina olympijského zápasu medzi Slovenskom a Českom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prehľad najsledovanejších televíznych programov a prieskumy verejnej mienky potvrdzujú, že hokej je na Slovensku najobľúbenejším športom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa výskumu z roku 2006 je najsledovanejším športom v Európe futbal, s výnimkou Slovenska a Česka, kde je to ľadový hokej.Prieskum Ministerstva školstva z roku 2011 sa pýtal na to, ktorý šport by ľudia najradšej podporili. Víťazne z prieskumu vyšiel hokej zo 47 % hlasov. Hokej dominuje aj najsledovanejším televíznym programom vôbec. Finále medzi Slovenskom a Ruskom v roku 2012 bolo považované za najsledovanejší program vôbec. Tohtoročný zápas medzi Bieloruskom a Slovenskom je považovaný za druhý najsledovanejší. Najsledovanejším programom roku 2014 bola posledná tretina olympijského zápasu medzi Slovenskom a Českom. Dátum zverejnenia analýzy: 21.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["výskumu", "2011", "považované", "zápas"], "url": ["http://www.parabola.cz/clanky/2411/panevropsky-tv-pruzkum-upc-nejpopularnejsim-sportem-je-pro-slovaky-hokej/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/ktory-sport-dotovat-jurzyca-sa-pytal-ludi-479759", "http://sport.aktuality.sk/c/131011/finale-bolo-zrejme-najsledovanejsim-programom-v-historii/", "http://sport.sme.sk/c/7787119/zapas-slovakov-s-bielorusmi-bol-najsledovanejsi-od-finale-ms-2012.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:17.204440+00:00"}
{"id": "vr35974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35974", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Prvý úver, ktorý Slovensko vôbec dostalo a pôžičku, bol z Japonska. Z Japonska bolo niekoľko tranží, dokonca aj tu tunel Sitina bol dokončovaný z jednej z nich.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či bol úver z Japonska prvý nevieme, každopádne Japonsko poskytovalo finančnú pomoc už Československu od roku 1992, od 1993 aj Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Či bol úver z Japonska prvý nevieme, každopádne Japonsko poskytovalo finančnú pomoc už Československu od roku 1992, od 1993 aj Slovensku."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["poskytovalo finančnú pomoc"], "url": ["http://www.sk.emb-japan.go.jp/bilateral_relation.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:17.240316+00:00"}
{"id": "vr31565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31565", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Je pravda, že posledný riadiaci výbor rozhodol o vrátení sa k starému a pôvodnému informačnému systému (na finančnom riaditeľstve, pozn.).", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Riadiaci výbor určený na kontrolu finančnej správy, prijal počas vlády Ivety Radičovej rozhodnutie, že vo finančnej správe sa bude opätovne používať pôvodný informačný systém od spoločnosti Novitech a aplikovanie nového informačného systému KONS IS tak bude pozastavené. Podľa informácií agentúry SITA toto stanovisko vyplynulo z výsledkov testovania pôvodného systému, na základe ktorých sa systém od dodávateľa Novitech osvedčil ako dostatočne funkčný a výkonný.\n\n\"Po všetkých testoch a analýzach padlo rozhodnutie, že finančná správa sa opäť vráti k starému systému, a to najneskôr do 18. apríla. Preplatky z daní by sa tak po reštarte starého systému mali vracať do 11. mája,\" uvádza SITA.", "analysis_paragraphs": ["Riadiaci výbor určený na kontrolu finančnej správy, prijal počas vlády Ivety Radičovej rozhodnutie, že vo finančnej správe sa bude opätovne používať pôvodný informačný systém od spoločnosti Novitech a aplikovanie nového informačného systému KONS IS tak bude pozastavené. Podľa informácií agentúry SITA toto stanovisko vyplynulo z výsledkov testovania pôvodného systému, na základe ktorých sa systém od dodávateľa Novitech osvedčil ako dostatočne funkčný a výkonný.", "\"Po všetkých testoch a analýzach padlo rozhodnutie, že finančná správa sa opäť vráti k starému systému, a to najneskôr do 18. apríla. Preplatky z daní by sa tak po reštarte starého systému mali vracať do 11. mája,\" uvádza SITA."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["agentúry"], "url": ["http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/02-04-2012/financna-sprava-ma-rozhodnut-zrejme-zapoja-stary-system.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:15.460071+00:00"}
{"id": "vr15516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15516", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "V druhom kole (v župných voľbách, pozn.) väčšinou vyhral ten kandidát z prvého kola (víťaz prvého kola, pozn.).", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov volieb do VÚC z rokov 2013, 2009 a 2005 a 2001 vyplýva, že len v piatich prípadoch sa stalo, že druhý postupujúci kandidát sa stal celkovým víťazom. Táto situácia nastala dvakrát v roku 2001 (Košický a Prešovský kraj), dvakrát v roku 2005 (v Trenčianskom a Trnavskom kraji) a v roku 2013 bol takto zvolený župan Banskobystrického kraja Marian Kotleba. Je pravdou preto, že vo väčšine prípadov voľby vyhral víťaz prvého kola, výrok Jána Podmanického hodnotíme ako pravdivý.\n\nVoľby predsedov VÚC sú dvojkolové , pritom ak jeden z kandidátov získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov, druhé kolo sa už v danom kraji nekoná. Samosprávny kraj ako pojem bol zavedený zákonom v roku 2001. V decembri 2001 sa konali aj prvé voľby predsedov samosprávnych krajov. Voľby sa konajú každé štyri roky, zatiaľ posledné voľby boli v roku 2013.\n\nV štyroch voľbách (2001, 2005, 2009, 2013) predsedov samosprávnych krajov sa stalo len päťkrát, že víťaz prvého kola nestal županom. Až v ôsmych prípadoch získali kandidáti viac ako 50 % už v prvom kole volieb. Napríklad v Žilinskom kraji je už 11 rokov županom Juraj Blanár (je zároveň poslancom NR SR za Smer-SD ), ktorý v rokoch 2009 a 2013 zvíťazil hneď v prvom kole.\n\nV nasledujúcich tabuľkách sme analyzovali výsledky župných volieb 2013, 2009, 2005 a 2001. Porovnali sme tu víťazov prvých kôl s celkovými víťazmi. V roku 2013 bolo o troch víťazoch rozhodnuté už v prvom kole . Župani Bratislavského, Košického, Nitrianskeho a Prešovského kraja vyhrali prvé aj druhé kolo. Zaujímavá situácia nastala v Banskobystrickom kraji, kde kontroverzný kandidát, Marian Kotleba získal v prvom kole 21,3 % hlasov. V druhom kole bol zvolený za župana s 55,5 % hlasov.\n\nVo voľbách do orgánov samosprávnych krajov 2009 boli traja víťazi zvolení už v prvom kole volieb. Ani jeden z víťazov neskončil v prvom kole na druhom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov volieb do VÚC z rokov 2013, 2009 a 2005 a 2001 vyplýva, že len v piatich prípadoch sa stalo, že druhý postupujúci kandidát sa stal celkovým víťazom. Táto situácia nastala dvakrát v roku 2001 (Košický a Prešovský kraj), dvakrát v roku 2005 (v Trenčianskom a Trnavskom kraji) a v roku 2013 bol takto zvolený župan Banskobystrického kraja Marian Kotleba. Je pravdou preto, že vo väčšine prípadov voľby vyhral víťaz prvého kola, výrok Jána Podmanického hodnotíme ako pravdivý.", "Voľby predsedov VÚC sú dvojkolové , pritom ak jeden z kandidátov získa v prvom kole nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov, druhé kolo sa už v danom kraji nekoná. Samosprávny kraj ako pojem bol zavedený zákonom v roku 2001. V decembri 2001 sa konali aj prvé voľby predsedov samosprávnych krajov. Voľby sa konajú každé štyri roky, zatiaľ posledné voľby boli v roku 2013.", "V štyroch voľbách (2001, 2005, 2009, 2013) predsedov samosprávnych krajov sa stalo len päťkrát, že víťaz prvého kola nestal županom. Až v ôsmych prípadoch získali kandidáti viac ako 50 % už v prvom kole volieb. Napríklad v Žilinskom kraji je už 11 rokov županom Juraj Blanár (je zároveň poslancom NR SR za Smer-SD ), ktorý v rokoch 2009 a 2013 zvíťazil hneď v prvom kole.", "V nasledujúcich tabuľkách sme analyzovali výsledky župných volieb 2013, 2009, 2005 a 2001. Porovnali sme tu víťazov prvých kôl s celkovými víťazmi. V roku 2013 bolo o troch víťazoch rozhodnuté už v prvom kole . Župani Bratislavského, Košického, Nitrianskeho a Prešovského kraja vyhrali prvé aj druhé kolo. Zaujímavá situácia nastala v Banskobystrickom kraji, kde kontroverzný kandidát, Marian Kotleba získal v prvom kole 21,3 % hlasov. V druhom kole bol zvolený za župana s 55,5 % hlasov.", "Vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov 2009 boli traja víťazi zvolení už v prvom kole volieb. Ani jeden z víťazov neskončil v prvom kole na druhom mieste."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["dvojkolové", "zákonom", "rokov županom Juraj Blanár", "rozhodnuté už v prvom kole", "traja víťazi zvolení"], "url": ["http://www.sme.sk/c/76671/ako-sa-prijala-dvojkolova-volba-predsedov-vuc.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/", "http://www.teraz.sk/regiony/zilina-blanar-mikolasik-volby-vuc-priebe/64043-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/298848-volebne-miestnosti-zavreli-vysledky-regionalnych-volieb-sledujeme-online/", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2009/vysledky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:02.310762+00:00"}
{"id": "vr14042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14042", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som sa vzdal poslaneckého mandátu, aby som na rozdiel od niektorých mojich kolegov tam nepobehoval medzi klubmi. Už niektorí vystriedali tri.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Procházka sa skutočne vzdal poslaneckého mandátu už v roku 2014 po neúspechu v prezidentských voľbách, pričom zároveň oznámil plán založiť novú politickú stranu. Čo sa týka druhej časti výroku, počas súčasného funkčného obdobia opustilo poslanecké kluby viacero poslancov, z klubu KDH napríklad okrem Procházku odišli poslanci Kvasnička a Lipšic a poslankyňa Žitňanská. Zanikli poslanecké kluby SaS a SDKÚ-DS. Bez poslaneckého klubu je v súčasnej dobe 25 poslancov . Zatiaľ čo niektorí poslanci skutočne boli počas súčasného volebného obdobia až v troch politických stranách, žiaden z nich nebol zároveň aj v troch poslaneckých kluboch. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako nepravdivý. Portál aktuálne.sk v novembri 2015 priniesol prehľadový článok o zmenách v straníckej a klubovej príslušnosti poslancov NRSR od posledných volieb aj s grafom. Poukázal napríklad na fakt, že poslanci Miškov, Krajcer, Kollár, Chren a Droba vystúpili z klubu aj strany SaS a pridali sa k hnutiu NOVA, ktoré následne taktiež opustili, a zatiaľ čo prví štyria sa pridali k novej strane SKOK, Droba sa vrátil do SaS. Štyria poslanci tak boli členmi troch strán, nie však poslaneckých klubov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Procházka sa skutočne vzdal poslaneckého mandátu už v roku 2014 po neúspechu v prezidentských voľbách, pričom zároveň oznámil plán založiť novú politickú stranu. Čo sa týka druhej časti výroku, počas súčasného funkčného obdobia opustilo poslanecké kluby viacero poslancov, z klubu KDH napríklad okrem Procházku odišli poslanci Kvasnička a Lipšic a poslankyňa Žitňanská. Zanikli poslanecké kluby SaS a SDKÚ-DS. Bez poslaneckého klubu je v súčasnej dobe 25 poslancov . Zatiaľ čo niektorí poslanci skutočne boli počas súčasného volebného obdobia až v troch politických stranách, žiaden z nich nebol zároveň aj v troch poslaneckých kluboch. Výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako nepravdivý. Portál aktuálne.sk v novembri 2015 priniesol prehľadový článok o zmenách v straníckej a klubovej príslušnosti poslancov NRSR od posledných volieb aj s grafom. Poukázal napríklad na fakt, že poslanci Miškov, Krajcer, Kollár, Chren a Droba vystúpili z klubu aj strany SaS a pridali sa k hnutiu NOVA, ktoré následne taktiež opustili, a zatiaľ čo prví štyria sa pridali k novej strane SKOK, Droba sa vrátil do SaS. Štyria poslanci tak boli členmi troch strán, nie však poslaneckých klubov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["vzdal", "odišli", "Zanikli", "25 poslancov", "aktuálne.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/312869-radoslav-prochazka-sa-vzdava-poslaneckeho-mandatu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/354872-kvasnicka-vystupil-z-poslaneckeho-klubu-kdh-clenom-strany-vsak-zostava/", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli", "http://www.aktuality.sk/clanok/307479/takto-sa-to-zamiesalo-v-parlamente-tricko-prezliekla-tretina-opozicnych-poslancov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:30.701143+00:00"}
{"id": "vr38988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38988", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak teda, to je ta logická otázka, ak teda celý svet, Európska komisia, Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, G20, všetci hovoria, že euroval je životne dôležitý v boji proti svetovej kríze, pýtam sa, ako je možné, že nejaká skupina avanturistov pod vedením pána Sulíka dokáže takto zmiasť celú vládnu koalíciu a nedokážu jednoducho toto rozhodnutie prijať.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Euroval 2 (European Stability Mechanism) je mechanizmus, ktorý bol schválený Radou Európy 11. júla 2011. Postoj Európskej Komisie, ktorá bude rozhodovať o schválení pôžičiek, je súhlasný a je viditeľný napríklad z tohto vyhlásenia jej komisára Olli Rehna. Podľa tlačovej správy Reuters po stretnutí ministrov financií krajín G20 a IMF v Kanade sú vyhlásenia v súlade s tým, čo tvrdí Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Euroval 2 (European Stability Mechanism) je mechanizmus, ktorý bol schválený Radou Európy 11. júla 2011. Postoj Európskej Komisie, ktorá bude rozhodovať o schválení pôžičiek, je súhlasný a je viditeľný napríklad z tohto vyhlásenia jej komisára Olli Rehna. Podľa tlačovej správy Reuters po stretnutí ministrov financií krajín G20 a IMF v Kanade sú vyhlásenia v súlade s tým, čo tvrdí Robert Fico."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "vyhlásenia", "tlačovej správy", "vyhlásenia"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/articles/financial_operations/2011-07-11-esm-treaty_en.htm", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=SPEECH/11/555&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en", "http://ca.news.yahoo.com/highlights-g20-imf-world-bank-meetings-washington-005128787.html", "http://www.bloomberg.com/news/2011-03-17/ecb-calls-on-governments-to-promptly-approve-proposed-esm.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:50.284421+00:00"}
{"id": "vr14083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14083", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "„Pokiaľ ide o plyn, tak je to téma, ktorá patrí viacej Slovenskému plynárenskému priemyslu a Slovenský plynárenský priemysel, ak sme si nevšimli doteraz, bol sprivatizovaný. Čiže dnes štát nemá vplyv na SPP.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok sme overili v relácii V politike 7. júna 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N .", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overili v relácii V politike 7. júna 2015. K téme sme napísali aj komentár do Denníka N ."], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Denníka N", "TASR", "SPP", "EPH", "kúpila", "septembri 2013", "júna 2014", "akcionárom", "dcérskych spoločnostiach", "100 percent akcií"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/535/predseda-vlady-o-navsteve-ruska", "https://dennikn.sk/156407/fico-si-sliape-po-jazyku/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/stat-ovladne-matku-spp-ziska-spat-kontrolu-nad-cenami/11207/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/", "http://www.epholding.cz/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/stat-ovladne-matku-spp-ziska-spat-kontrolu-nad-cenami/11207/", "http://www.spp.sk/sk/Articles/DoAjaxSearch/?searchInArticles=&pageNumber=0&year=2013&listing=1", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/830266-fico-sa-tesi-slovensko-sa-stalo-jedinym-majitelom-spp/", "http://www.spp.sk/sk/vsetky-segmenty/o-spp/profil-a-struktura/", "http://www.spp-distribucia.sk/en_investor-relations/en_shareholders", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/319814-stat-ovladol-matersky-podnik-spp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:18.663563+00:00"}
{"id": "vr27007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27007", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zmena právomocí prezidenta je možná len zmenou ústavy. A na takúto zmenu je potrebná ústavná väčšina 90 a viac poslancov.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomoci prezidenta SR sú definované v Ústave SR Čl. 102. Ak by sa tieto prezidentské právomoci menili, je nevyhnutná zmena Ústavy SR a to sa môže udiať jedine ústavným zákonom, na ktorý je potrebná kvalifikovaná (ústavná) väčšina 90 a viac hlasov poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Právomoci prezidenta SR sú definované v Ústave SR Čl. 102. Ak by sa tieto prezidentské právomoci menili, je nevyhnutná zmena Ústavy SR a to sa môže udiať jedine ústavným zákonom, na ktorý je potrebná kvalifikovaná (ústavná) väčšina 90 a viac hlasov poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Ústave SR", "kvalifikovaná"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:09.180723+00:00"}
{"id": "vr35881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35881", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak teraz je tá situácia aktuálna. My sme si tú tému nevybrali. Ešte raz, pani redaktorka. Táto téma vznikla v maďarskom parlamente. My sme maďarskú kartu pred týmito voľbami nevytiahli. Vznikla v maďarskom parlamente, kde sa obhajovala Mníchovská dohoda, kde sa obhajovala Viedeňská arbitráž, kde sa hovorilo o tom, že Trianon je najhoršie čo Maďarsko postretlo. To sú veci, ktoré a nielen z úst Jobbiku, aj z úst Fidesu, z úst vládnej strany. Toto je tak vážna situácia, že napríklad aj...", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O Mníchovskej dohode, či Viedenskej arbitráži reč na schôdzi, kde sa rozoberal zákon o dvojakom občianstve skutočne bola, nehovorili ale o tom poslanci Fideszu, no práve Jobbiku. O Trianone hovorili aj poslanci Fideszu. Csaba Gyüre ( realplayer ), Jobbik: \"Je hanbou celej Európy, že o nejakú formu nastolenia pravdy sa pokúsili len takzvané fašistické alebo národne-socialistické krajiny. V polovici 20. storočia s podporou Nemecka a Talianska prijaté prvá a druhá viedenská arbitráž... brali ohľad na etnické hranice, nie na záujmy veľmocí.\" Tamás Gaudi-Nagy ( realplayer ), Jobbik: \"Revízia priniesla značné výsledky, veď sa podarilo získať naspäť skoro polovicu odlúčených území, a to vôbec nie je hriech Nagybányského vitéza Miklósa Horthyho či Istvána Bethlena (predseda vlády v rokoch 1921-1931, pozn.), že sa tieto výsledky nepodarilo udržať, veď Mníchovská dohoda a Viedenské arbitráže boli vtedy medzinárodnoprávne platnými dohodami...\" Mária Wittner ( realplayer ), Fidesz: \"1920 je ukrižovanie Maďarska. Neviem, či ste čítali knihu, ktorú napísal jeden rakúsky farár, otec Siegfried, Päť rán Maďarska, sakrálne spracovanie Trianonu.\" Zoltán Kőszegi ( realplayer ), Fidesz: \"Táto trauma spred 90 rokov je príčinou veľkého počtu našich súčasných problémov.\"", "analysis_paragraphs": ["O Mníchovskej dohode, či Viedenskej arbitráži reč na schôdzi, kde sa rozoberal zákon o dvojakom občianstve skutočne bola, nehovorili ale o tom poslanci Fideszu, no práve Jobbiku. O Trianone hovorili aj poslanci Fideszu. Csaba Gyüre ( realplayer ), Jobbik: \"Je hanbou celej Európy, že o nejakú formu nastolenia pravdy sa pokúsili len takzvané fašistické alebo národne-socialistické krajiny. V polovici 20. storočia s podporou Nemecka a Talianska prijaté prvá a druhá viedenská arbitráž... brali ohľad na etnické hranice, nie na záujmy veľmocí.\" Tamás Gaudi-Nagy ( realplayer ), Jobbik: \"Revízia priniesla značné výsledky, veď sa podarilo získať naspäť skoro polovicu odlúčených území, a to vôbec nie je hriech Nagybányského vitéza Miklósa Horthyho či Istvána Bethlena (predseda vlády v rokoch 1921-1931, pozn.), že sa tieto výsledky nepodarilo udržať, veď Mníchovská dohoda a Viedenské arbitráže boli vtedy medzinárodnoprávne platnými dohodami...\" Mária Wittner ( realplayer ), Fidesz: \"1920 je ukrižovanie Maďarska. Neviem, či ste čítali knihu, ktorú napísal jeden rakúsky farár, otec Siegfried, Päť rán Maďarska, sakrálne spracovanie Trianonu.\" Zoltán Kőszegi ( realplayer ), Fidesz: \"Táto trauma spred 90 rokov je príčinou veľkého počtu našich súčasných problémov.\""], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["realplayer", "realplayer", "realplayer", "realplayer"], "url": ["http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=113147.00&date2=20100520&time2=094627&offset2=114900.00&type=real", "http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=124856.96&date2=20100520&time2=094627&offset2=130411.96&type=real", "http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=131506.00&date2=20100520&time2=094627&offset2=131744.00&type=real", "http://sgis1.parlament.hu/cgi-bin/mkogy/playseq?date1=20100520&time1=094627&offset1=133057.00&date2=20100520&time2=094627&offset2=133330.00&type=real"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:42.990129+00:00"}
{"id": "vr35961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35961", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stačí, keď sledujete vyjadrenia, predsa povedali (opozícia, pozn.), že nebudú uznávať PPP projekty a my dnes nemáme možnosť iným spôsobom financovať cesty ako cez PPP projekty.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:20.615624+00:00"}
{"id": "vr25926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25926", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Reagovali sme znížením sadzby dane z motorových vozidiel pre poľnohospodárov.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ŽSK ešte v roku 2010 schválil zníženie dane z motorových vozidiel pre poľnohospodárov. Toto zníženie z roku 2010 platí dodnes. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Všeobecné záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 24/2010 o dani z motorových vozidiel v Čl. V. Vozidlá oslobodené od dane, Odsek (3) uvádza: \"Žilinský samosprávny kraj znižuje daň u vozidla a) používaného na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 a to na výšku ako je uvedená v článku VII, ods. 1, písm. b) tohto VZN. Na účely tohto VZN sa rozumie vozidlom spĺňajúcim limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 vozidlo, u ktorého daňovník preukáže splnenie normy EURO /Emisie ES/EHK/. b) používaného výhradne v poľnohospodárskej výrobe a to o 20% ročnej sadzby dane c) pravidelnej auto pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme a to o 50% ročnej sadzby dane.\" ŽSK na svojich stránkach informuje, že sa sadzby dane z motorových vozidiel pre rok 2013 nemenia a pre podávanie daňových priznaní za rok 2012 a 2013 je stále v platnosti VZN č. 24/2010 Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ŽSK ešte v roku 2010 schválil zníženie dane z motorových vozidiel pre poľnohospodárov. Toto zníženie z roku 2010 platí dodnes. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Všeobecné záväzné nariadenie Žilinského samosprávneho kraja č. 24/2010 o dani z motorových vozidiel v Čl. V. Vozidlá oslobodené od dane, Odsek (3) uvádza: \"Žilinský samosprávny kraj znižuje daň u vozidla a) používaného na podnikanie, ktoré spĺňa limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 a to na výšku ako je uvedená v článku VII, ods. 1, písm. b) tohto VZN. Na účely tohto VZN sa rozumie vozidlom spĺňajúcim limity úrovne EURO 3, EURO 4, EURO 5, EEV a EURO 6 vozidlo, u ktorého daňovník preukáže splnenie normy EURO /Emisie ES/EHK/. b) používaného výhradne v poľnohospodárskej výrobe a to o 20% ročnej sadzby dane c) pravidelnej auto pravidelnej autobusovej dopravy v rozsahu výkonu vo verejnom záujme a to o 50% ročnej sadzby dane.\" ŽSK na svojich stránkach informuje, že sa sadzby dane z motorových vozidiel pre rok 2013 nemenia a pre podávanie daňových priznaní za rok 2012 a 2013 je stále v platnosti VZN č. 24/2010 Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Všeobecné záväzné nariadenie", "ŽSK"], "url": ["http://www.zask.sk/files/odbory/doprava/rok-2012/december/28/uplne-znenie-vzn-zsk-c-24_2010.pdf", "http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-dopravy-regionalneho-rozvoja/doprava/informacia-platcov-dane-z-motorovych-vozidiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:02.402242+00:00"}
{"id": "vr30682", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30682", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "To povedala ešte nie tak dávno čelná predstaviteľka vašej strany, pán minister, Iveta Radičová, že našla v archívoch na úrade vlády jasnú informáciu (o spise Gorila pozn.) podčiarkujem z roku 2006, keď bol premiérom tejto krajiny Mikuláš Dzurinda a ministrom vnútra pán Pado.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Konkrétne vyjadrenie premiérky o tom, že spis v archíve našla neexistuje. O tejto skutočnosti i nformoval minister vnútra D. Lipšic . \"Polícii sa podarilo preukázať v spolupráci so Špeciálnou prokuratúrou a vďaka listinnému dôkazu, ktorý odovzdala predsedníčka vlády (pozn. 18.januára 2012), pretože ho našla v archíve vlády, že akcia Gorila skutočne existovala. Už v roku 2005 a 2006 boli spravodajsky zdokumentované vážne porušenia z korupčnej činnosti istej finančnej skupiny ale aj iných osôb. Takisto vieme preukázať, že o týchto skutočnostiach boli informovaní vtedajší predseda vlády a minister vnútra,\" vyhlásil Lipšic. I. Radičová takúto vec verejne nepotvrdila.", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne vyjadrenie premiérky o tom, že spis v archíve našla neexistuje. O tejto skutočnosti i nformoval minister vnútra D. Lipšic . \"Polícii sa podarilo preukázať v spolupráci so Špeciálnou prokuratúrou a vďaka listinnému dôkazu, ktorý odovzdala predsedníčka vlády (pozn. 18.januára 2012), pretože ho našla v archíve vlády, že akcia Gorila skutočne existovala. Už v roku 2005 a 2006 boli spravodajsky zdokumentované vážne porušenia z korupčnej činnosti istej finančnej skupiny ale aj iných osôb. Takisto vieme preukázať, že o týchto skutočnostiach boli informovaní vtedajší predseda vlády a minister vnútra,\" vyhlásil Lipšic. I. Radičová takúto vec verejne nepotvrdila."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["nformoval minister vnútra D. Lipšic", ""], "url": ["http://spravy.pravda.sk/lipsic-akcia-gorila-skutocne-existovala-spis-umyselne-skartovali-10z-/sk_domace.asp?c=A120119_171954_sk_domace_p58", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=1488&pr=0.1&w_id=19276&tstamp=1327397831&pid=785&cd=0bebbed0d178ad7eb7d4e5ee6036f1ff&f=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:04.590310+00:00"}
{"id": "vr32437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32437", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Budeme mať na Slovensku (v roku 2013, pozn.) jeden z najvyšších hospodárskych rastov v rámci krajín Európskej únie.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko bude mať podľa prognóz Eurostatu v roku 2013 jeden z najvyšších ekonomických rastov v rámci EÚ. Vyšší budú mať len tri pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko).\n\nEurostat očakáva v roku 2013 hospodársky rast Slovenska na úrovni 2,9% HDP. Rovnaký ekonomický rast (2,9%) je očakávaný v Rumunsku. Vyšší rast je očakávaný len v troch pobaltských krajinách: Litva (3,5%), Lotyšsko (3,6%) a Estónsko (3,8%).Predpokladaný hospodársky rast je vyšší ako očakávaný priemerný rast v celej EÚ (1,3%) a rast v eurozóne (1%).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko bude mať podľa prognóz Eurostatu v roku 2013 jeden z najvyšších ekonomických rastov v rámci EÚ. Vyšší budú mať len tri pobaltské krajiny (Litva, Lotyšsko, Estónsko).", "Eurostat očakáva v roku 2013 hospodársky rast Slovenska na úrovni 2,9% HDP. Rovnaký ekonomický rast (2,9%) je očakávaný v Rumunsku. Vyšší rast je očakávaný len v troch pobaltských krajinách: Litva (3,5%), Lotyšsko (3,6%) a Estónsko (3,8%).Predpokladaný hospodársky rast je vyšší ako očakávaný priemerný rast v celej EÚ (1,3%) a rast v eurozóne (1%)."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:56.191887+00:00"}
{"id": "vr34794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34794", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ústavným zákonom so súhlasom koalície i opozície boli kompetencie ukladať záväzné úlohy členom vlády prerokovať v orgánoch Európskej únie, určené pre výbor pre európsku integráciu. Tento výbor Národnej rady bol riadne včas zvolaný, nechápem, prečo zástupcovia opozície, ktorí tlačia na pílu, neprišli a neschvaľovali mandát, alebo iné, vzdali sa tejto činnosti volia skôr politickú predvolebnú tému ako reálnu tému.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade kompetencií výboru pre európske záležitosti a priebehu minulotýždňového rokovania má Mečiar pravdu.", "analysis_paragraphs": ["V prípade kompetencií výboru pre európske záležitosti a priebehu minulotýždňového rokovania má Mečiar pravdu."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:21.198144+00:00"}
{"id": "vr26495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26495", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "No minul som doteraz asi do 2 tisíc euro...", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To koľko minul V. Fischer doposiaľ na výdavky spojené s kandidatúrou na prezidenta SR sa nám nepodarilo zistiť. V. Fisher nemá k dnešnému dňu zriadený transparentný účet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["To koľko minul V. Fischer doposiaľ na výdavky spojené s kandidatúrou na prezidenta SR sa nám nepodarilo zistiť. V. Fisher nemá k dnešnému dňu zriadený transparentný účet. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:52.489397+00:00"}
{"id": "vr37673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37673", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Pozrite sa, ja som priniesol môžem ukázať takúto mapku, na ktorej vidieť vývoj nezamestnanosti v jednotlivých krajinách Európskej únie po spustení krízy až teda do februára minulého roka a tie tmavé krajiny, pozrite sa, napríklad Írsko alebo tu sú Pobaltské krajiny. Tie tmavé krajiny to sú tie, kde bol najväčší nárast nezamestnanosti.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Ondruš nakrátko ukazuje mapku krajín EÚ, z ktorej ale nie je presne zjavné o čo ide. Výrok preto hodnotíme na základe komentára B. Ondruša k tejto mapke t.j. vývoj nezamestnanosti v Írsku a Pobaltských krajinách. Z databázy Eurostatu sme preto vybrali krajiny, kde bol nárast nezamestnanosti v ostatných rokoch najprudší.\n\nVývoj nezamestnanosti vo vybraných štátoch EU v %:", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš nakrátko ukazuje mapku krajín EÚ, z ktorej ale nie je presne zjavné o čo ide. Výrok preto hodnotíme na základe komentára B. Ondruša k tejto mapke t.j. vývoj nezamestnanosti v Írsku a Pobaltských krajinách. Z databázy Eurostatu sme preto vybrali krajiny, kde bol nárast nezamestnanosti v ostatných rokoch najprudší.", "Vývoj nezamestnanosti vo vybraných štátoch EU v %:"], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Vývoj nezamestnanosti"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsiem110"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:00.233450+00:00"}
{"id": "vr27278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27278", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Dal som (...) ďalšie státisíce eur do iných filantropických projektov.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil koľko a do akých projektov mal Kiska dať státisíce eur. Nedávno sa však ako donor podieľal napríklad s Transparency International Slovensko na spustení Stop úplatkom v zdravotníctve.\n\nKiska je uvedený aj v zozname podporovateľov uvedenom na webovej stránke OZ Detstvo deťom založeného Eleonórou Liptákovou a Erikou Polgáriovou, učiteľkami z Dobšinej.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil koľko a do akých projektov mal Kiska dať státisíce eur. Nedávno sa však ako donor podieľal napríklad s Transparency International Slovensko na spustení Stop úplatkom v zdravotníctve.", "Kiska je uvedený aj v zozname podporovateľov uvedenom na webovej stránke OZ Detstvo deťom založeného Eleonórou Liptákovou a Erikou Polgáriovou, učiteľkami z Dobšinej."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Stop úplatkom v zdravotníctve.", "zozname"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/transparency-a-kiska-spustaju-projekt-proti-korupcii-v-zdravotnictve/", "http://www.detstvodetom.sk/o-nas/oz-detstvo-detom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:56.510165+00:00"}
{"id": "vr31076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31076", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Keď si len divák naozaj toto všetko zosumarizuje, že najprv tu boli nejaké prepisy sms-iek medzi Mariánom Kočnerom a Richardom Sulíkom, potom v druhej fáze tu boli prepisy telefonických rozhovorov, teraz sú najnovšie video nahrávky (v kauze Sasanka pozn.)", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "SMS komunikácia ako aj video nahrávky dokazujúce stretnutie R. Sulíka s M. Kočnerom v jeho byte na internete zverejnené boli. Kompletné prepisy ako aj video záznamy môžete nájsť TU. K zverejneniu SMS komunikácie prišlo 26. januára 2012 a video záznamov 22.februára 2012. V spojení s kauzou Sasanka však neboli zverejnené žiadne prepisy telefonických rozhovorov.", "analysis_paragraphs": ["SMS komunikácia ako aj video nahrávky dokazujúce stretnutie R. Sulíka s M. Kočnerom v jeho byte na internete zverejnené boli. Kompletné prepisy ako aj video záznamy môžete nájsť TU. K zverejneniu SMS komunikácie prišlo 26. januára 2012 a video záznamov 22.februára 2012. V spojení s kauzou Sasanka však neboli zverejnené žiadne prepisy telefonických rozhovorov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["TU."], "url": ["http://sksasanka.tumblr.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:40.244288+00:00"}
{"id": "vr29100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29100", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Keď sme si dali robiť prieskum vo Focuse, tak 89% ľudí bolo za manželstvo muža a ženy. 79% ľudí bolo presvedčených o tom, že deti potrebujú najmä otca a mamu. 74% bolo presvedčených o tom, že manželstvo si zaslúži výnimočné práva, čo sa týka výchovy ďalej tak isto.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa prieskumu agentúry Focus ohľadom otázok referenda iniciovaného Alianciou za rodinu, ktorý sa uskutočnil v rozmedzí od 3.9.2014 do 10.9. 2014 na vzorke 1043 respondentov starších ako 18 rokov, by na väčšinu otázok odpovedali Slováci áno. Agentúra Focus uvádza, že až 89,3% opýtaných je za to, aby sa manželstvom mohol výlučne nazývať len zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou. 79,4% respondentov odmietlo adopciu a následne výchovu detí pármi rovnakého pohlavia a 76,4% respondentov si myslí, že manželstvo si zaslúži výnimočné postavenie. Na poslednú otázku blížiaceho sa referenda odpovedalo 68,2% opýtaných áno; a teda že súhlasia s tým, že školy si nemôžu vynucovať povinnú účasť na vyučovacích hodinách, ktoré sa týkajú sexuálneho správania alebo eutanázie, ak si to neželajú rodičia alebo samotné deti. Chromík síce v prípade výnimočnosti manželstva uvádza nesprávne číslo, nevylepšuje si ním však svoju argumentačnú pozíciu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa prieskumu agentúry Focus ohľadom otázok referenda iniciovaného Alianciou za rodinu, ktorý sa uskutočnil v rozmedzí od 3.9.2014 do 10.9. 2014 na vzorke 1043 respondentov starších ako 18 rokov, by na väčšinu otázok odpovedali Slováci áno. Agentúra Focus uvádza, že až 89,3% opýtaných je za to, aby sa manželstvom mohol výlučne nazývať len zväzok medzi jedným mužom a jednou ženou. 79,4% respondentov odmietlo adopciu a následne výchovu detí pármi rovnakého pohlavia a 76,4% respondentov si myslí, že manželstvo si zaslúži výnimočné postavenie. Na poslednú otázku blížiaceho sa referenda odpovedalo 68,2% opýtaných áno; a teda že súhlasia s tým, že školy si nemôžu vynucovať povinnú účasť na vyučovacích hodinách, ktoré sa týkajú sexuálneho správania alebo eutanázie, ak si to neželajú rodičia alebo samotné deti. Chromík síce v prípade výnimočnosti manželstva uvádza nesprávne číslo, nevylepšuje si ním však svoju argumentačnú pozíciu."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["Focus"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1047508/prieskum-na-otazky-referenda-odpovedalo-vyse-polovice-opytanych-ano.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:35.933019+00:00"}
{"id": "vr14818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14818", "speaker": "Richard Vašečka", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-vasecka", "statement": "V minulom období niekoľkokrát sme zvolávali často branno-bezpečnostný výbor práve kvôli tomu, že sme si volali ministra Kaliňáka.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medzi právomoci výborov NR SR patrí možnosť pozývať si členov vlády, vedúcich orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a iné potrebné podklady. Na základe dostupných informácii nie je možné určiť, ktoré zasadania branno-bezpečnostného výboru boli zvolané kvôli Robertovi Kaliňákovi, bol však na zasadania výboru pozývaný pravidelne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzi právomoci výborov NR SR patrí možnosť pozývať si členov vlády, vedúcich orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a iné potrebné podklady. Na základe dostupných informácii nie je možné určiť, ktoré zasadania branno-bezpečnostného výboru boli zvolané kvôli Robertovi Kaliňákovi, bol však na zasadania výboru pozývaný pravidelne. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["právomoci", "dokumentov"], "url": ["http://https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/kompetencie", "http://http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory%2fstat_result&Text=&CisObdobia=6&FullText=True&CommitteeID=125&MeetingNr=&DocType=8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:21.234501+00:00"}
{"id": "vr32876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32876", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Štatistický údaj priemernej hrubej mzdy v školstve s prenesenými kompetenciami, ktorý dosiahne v budúcom roku 934 eur, oproti očakávanej skutočnosti 840 eur tohto roku.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že MF SR a odborové zväzy uvádzajú rozdielne čísla očakávanej skutočnosti priemerného hrubého platu v školstve ako aj mzdy v roku 2013. Podľa prepočtu Ministerstva financií dosiahne budúci rok po zvýšení tarifných platov učiteľov o 5% priemerná hrubá mzda v školstve sumu 934 eur. SITA (11. december 2012): \"Ministerstvo financií vysvetlilo, že zmenou nariadenia dosiahne plat učiteľa na budúci rok 896 eur a zvýšením miezd o päť percent priamo do taríf bude napokon priemerná mzda učiteľa na budúci rok 934 eur. Podľa ich údajov sa tak zvýši priemerná mzda učiteľov základných a stredných škôl z 840 eur na 934 eur, čo napokon predstavuje zvýšenie priemerných platov o 11,2 percenta.\" Spravodajský portál Akualne.sk prináša reakciu šéfa školských odborárov P. Ondeka na výšku priemernej hrubej mzdy v školstve. Ten povedal, že nevie, z akých základov vychádzali pri prepočítavaní rezorty. \"Treba to poriadne prerátať, ale nejde o navýšenie platových taríf. Tie sú navýšené o päť percent, to znamená v prvej tarifnej triede, v ktorej je zaradený začínajúci pedagóg, je to navýšenie o 25 eur a v tej poslednej to môže byť nejakých 40 eur. Neviem z akého základu vychádzal ten výpočet, ktorý uviedol pán Kažimír, a čo všetko tam zarátali, že im vyšlo 11 percent. Musíme sa na to pozrieť a rozanalyzovať,\" povedal pre TASR. TASR informuje o výroku 11. decembra takto: informoval \" Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, po zvýšení platových taríf by ich mzda mala dosiahnuť úroveň 803 eur. ... Ministerstvo financií odhaduje , že priemerná hrubá mzda pedagogických a odborných zamestnancov škôl by mala v roku 2013 dosiahnuť úroveň 896 eur. Po zvýšení platových taríf o päť percent by priemerná mzda na budúci rok mala predstavovať 934 eur. Podľa informácii ÚIPŠ bola primerná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve v roku 2011 na úrovni 759 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že MF SR a odborové zväzy uvádzajú rozdielne čísla očakávanej skutočnosti priemerného hrubého platu v školstve ako aj mzdy v roku 2013. Podľa prepočtu Ministerstva financií dosiahne budúci rok po zvýšení tarifných platov učiteľov o 5% priemerná hrubá mzda v školstve sumu 934 eur. SITA (11. december 2012): \"Ministerstvo financií vysvetlilo, že zmenou nariadenia dosiahne plat učiteľa na budúci rok 896 eur a zvýšením miezd o päť percent priamo do taríf bude napokon priemerná mzda učiteľa na budúci rok 934 eur. Podľa ich údajov sa tak zvýši priemerná mzda učiteľov základných a stredných škôl z 840 eur na 934 eur, čo napokon predstavuje zvýšenie priemerných platov o 11,2 percenta.\" Spravodajský portál Akualne.sk prináša reakciu šéfa školských odborárov P. Ondeka na výšku priemernej hrubej mzdy v školstve. Ten povedal, že nevie, z akých základov vychádzali pri prepočítavaní rezorty. \"Treba to poriadne prerátať, ale nejde o navýšenie platových taríf. Tie sú navýšené o päť percent, to znamená v prvej tarifnej triede, v ktorej je zaradený začínajúci pedagóg, je to navýšenie o 25 eur a v tej poslednej to môže byť nejakých 40 eur. Neviem z akého základu vychádzal ten výpočet, ktorý uviedol pán Kažimír, a čo všetko tam zarátali, že im vyšlo 11 percent. Musíme sa na to pozrieť a rozanalyzovať,\" povedal pre TASR. TASR informuje o výroku 11. decembra takto: informoval \" Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, po zvýšení platových taríf by ich mzda mala dosiahnuť úroveň 803 eur. ... Ministerstvo financií odhaduje , že priemerná hrubá mzda pedagogických a odborných zamestnancov škôl by mala v roku 2013 dosiahnuť úroveň 896 eur. Po zvýšení platových taríf o päť percent by priemerná mzda na budúci rok mala predstavovať 934 eur. Podľa informácii ÚIPŠ bola primerná mzda pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve v roku 2011 na úrovni 759 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Akualne.sk", "TASR", "ÚIPŠ"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1011122/platy-v-skolstve-sa-maju-zvysit-prepocty-sa-lisia-o-desiatky-eur.html", "http://aktualne.atlas.sk/pre-situaciu-v-skolstve-chce-opozicia-mimoriadnu-schodzu-narodnej-rady-sr/slovensko/skolstvo/", "http://www.teraz.sk/zo-skol/priemerna-mzda-ucitelov-dosiahne-pod/31361-clanok.html", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:08.429934+00:00"}
{"id": "vr35384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35384", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...to je tretinkový model, kde zastúpenia v zbore zástupcov je zástupca ministerstva hospodárstva, ktorým je pán Chren štátny tajomník, zástupcom podnikateľov je pán Oravec a zástupcom živnostníkov je prezident Živnostníckeho zväzu Slovenska...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členmi Zboru zástupcov členov združenia Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania sú: Ing. Martin Chren (štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR), PhDr. Ján Oravec, CSc. (prezident Združenia podnikateľov Slovenska) a Stanislav Čižmárik (prezident Slovenského živnostenského zväzu)", "analysis_paragraphs": ["Členmi Zboru zástupcov členov združenia Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania sú: Ing. Martin Chren (štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR), PhDr. Ján Oravec, CSc. (prezident Združenia podnikateľov Slovenska) a Stanislav Čižmárik (prezident Slovenského živnostenského zväzu)"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Členmi"], "url": ["http://www.nadsme.sk/content/zbor-zastupcov-clenov-zdruzenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:06.026386+00:00"}
{"id": "vr34006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34006", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Ja si myslím, že malo by to (ochrana proti povodniam, pozn.) byť v jednej ruke, ale a dokonca v tom čase sám som rezervovane sa vyjadroval k tým prehrádzkam a najmä k hospodárnosti využitia týchto prostriedkov.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v čase realizovania Projektu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR zaoberajúci sa výstavbou prehrádzok, sa Nagy ako vtedajší minister životného prostredia vyjadroval kriticky k finančným prostriedkom určených na tento projekt. V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR , ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok , a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia neznieslo pripomienky, no Nagy program kritizoval. Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME , 13. júla 2011: \"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur. Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v čase realizovania Projektu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR zaoberajúci sa výstavbou prehrádzok, sa Nagy ako vtedajší minister životného prostredia vyjadroval kriticky k finančným prostriedkom určených na tento projekt. V októbri 2010 vláda schválila Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR , ktorý sa zaoberá ochranou proti povodniam prostredníctvom budovania prehrádzok , a ku ktorému bola vznesená kritika nielen zo strany odbornej verejnosti a občianskych aktivistov, ale aj zo strany ministerstiev. V čase schvaľovania tohoto programu Ministerstvo životného prostredia bola začlenené pod Ministerstvom pôdohospodárstva. Ministerstvo životného prostredia sa obnovilo od 1. novembra 2010. Ministrom životného prostredia sa stal J. Nagy. Správa o realizovaní Programu revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR bola schválená 13. júla 2011. Ministerstvo životného prostredia neznieslo pripomienky, no Nagy program kritizoval. Rezervovaný postoj k prehrádzkam vyjadril Nagy v júli 2011. SME , 13. júla 2011: \"Ich vybudovanie pretlačil vládny splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč a premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) na ne zo svojej rezervy vyčlenila 580-tisíc eur. Optimizmus splnomocnenca i obcí však neopätujú ministerstvá, ktoré mali na protipovodňové opatrenia doteraz monopol. Kováčovej správe o pilotnom projekte v 23 obciach, ktorú dnes preberie vláda, neuverili. S ešte väčším počtom výhrad prišlo ministerstvo životného prostredia Józsefa Nagya (Most-­Híd), ktorému chýba zapojenie odbornej verejnosti, vyčíslenie nákladov na prevádzkovanie objektov či analýza ich prínosu .\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Program revitalizácie a integrovaného manažmentu povodí SR", "prehrádzok", "obnovilo", "schválená", "SME"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=3235&docEID=137099&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20101026105347640", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171516-protipovodnovy-projekt-miliony-eur-bez-zaruky-ze-bude-fungovat/", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Ministerstvo_%C5%BEivotn%C3%A9ho_prostredia_Slovenskej_republiky", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20009", "http://www.sme.sk/c/5975486/ministri-protipovodnovym-hradzkam-neveria.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:14.295780+00:00"}
{"id": "49474", "numeric_id": 49474, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49474", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Klesá podpora členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mieru podpory a dôvery členských štátov v Európsku úniu a jej inštitúcie pravidelne monitoruje Európska komisia a Európsky parlament pomocou prieskumu Eurobarometer . Závery týchto prieskumov nenaznačujú na Slovensku jednoznačný klesajúci trend, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.\n\nEurópsky parlament každoročne vydáva prieskum Parlemeter , ktorým sleduje či občania členských štátov vnímajú EÚ ako “dobrú vec”, alebo “zlú vec”. Z posledného prieskumu Parlemeter z marca 2023 vyplýva, že v súčasnosti vníma 53 % občanov Slovenska členstvo v EÚ pozitívne a 5 % negatívne. Tento údaj dokazuje najvyššiu podporu Slovenska v EÚ od roku 2016 (výpočet dát z minulých rokov s počtom percent za “dobrú vec”/”zlú vec” - 2023 53/5, 2022 41/9, 2021 39/11 2020 47/7, 2019 46/5, 2018 51/10 2017 50/8, 2016 54/9). Z tohto súboru dát nie je evidentný dlhodobý trend.\n\nDôveru jednotlivých štátov v EÚ a jej inštitúcie vyhodnocuje Európska komisia pomocou prieskumu Štandardného Eurobarometra . Posledný takýto prieskum z jesene 2023 ukazuje, že dôveru v Európsku úniu má 48 % opýtaných, čo je podľa tohto prieskumu najviac od roku 2021 (výpočet dát z minulých rokov s percentom za dôverujem/nedôverujem – jeseň 2023 48/44, jar 2023 44/47, zima 2022 37/28, leto 2022 44/50, zima 2021 43/47 , jar 2021 42/47).\n\nV rovnakej sérii prieskumov bolo sledované vnímanie EÚ medzi občanmi, konkrétne to, či pre nich EÚ vo všeobecnosti generuje pozitívny, respektíve negatívny obraz. Spomenutý prieskum z jesene 2023 má najvyššiu mieru pozitívneho vnímania EÚ od roku 2021 (výpočet dát z minulých rokov s percentom za pozitívny obraz/negatívny obraz - jeseň 2023 42/24, jar 2023 36/30, zima 2022 32/35, leto 2022 39/25, zima 2021 35/26, jar 2021 36/24).\n\nAni z jedného z uvedených prieskumov nie je evidentné klesanie podpory Slovenska v EÚ. Je však pravda, že vnímanie EÚ je na Slovensku dlhodobo pod priemerom únie .", "analysis_paragraphs": ["Mieru podpory a dôvery členských štátov v Európsku úniu a jej inštitúcie pravidelne monitoruje Európska komisia a Európsky parlament pomocou prieskumu Eurobarometer . Závery týchto prieskumov nenaznačujú na Slovensku jednoznačný klesajúci trend, preto hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "Európsky parlament každoročne vydáva prieskum Parlemeter , ktorým sleduje či občania členských štátov vnímajú EÚ ako “dobrú vec”, alebo “zlú vec”. Z posledného prieskumu Parlemeter z marca 2023 vyplýva, že v súčasnosti vníma 53 % občanov Slovenska členstvo v EÚ pozitívne a 5 % negatívne. Tento údaj dokazuje najvyššiu podporu Slovenska v EÚ od roku 2016 (výpočet dát z minulých rokov s počtom percent za “dobrú vec”/”zlú vec” - 2023 53/5, 2022 41/9, 2021 39/11 2020 47/7, 2019 46/5, 2018 51/10 2017 50/8, 2016 54/9). Z tohto súboru dát nie je evidentný dlhodobý trend.", "Dôveru jednotlivých štátov v EÚ a jej inštitúcie vyhodnocuje Európska komisia pomocou prieskumu Štandardného Eurobarometra . Posledný takýto prieskum z jesene 2023 ukazuje, že dôveru v Európsku úniu má 48 % opýtaných, čo je podľa tohto prieskumu najviac od roku 2021 (výpočet dát z minulých rokov s percentom za dôverujem/nedôverujem – jeseň 2023 48/44, jar 2023 44/47, zima 2022 37/28, leto 2022 44/50, zima 2021 43/47 , jar 2021 42/47).", "V rovnakej sérii prieskumov bolo sledované vnímanie EÚ medzi občanmi, konkrétne to, či pre nich EÚ vo všeobecnosti generuje pozitívny, respektíve negatívny obraz. Spomenutý prieskum z jesene 2023 má najvyššiu mieru pozitívneho vnímania EÚ od roku 2021 (výpočet dát z minulých rokov s percentom za pozitívny obraz/negatívny obraz - jeseň 2023 42/24, jar 2023 36/30, zima 2022 32/35, leto 2022 39/25, zima 2021 35/26, jar 2021 36/24).", "Ani z jedného z uvedených prieskumov nie je evidentné klesanie podpory Slovenska v EÚ. Je však pravda, že vnímanie EÚ je na Slovensku dlhodobo pod priemerom únie ."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometer", "Parlemeter", "marca 2023", "2023", "2022", "2021", "2020", "2019", "2018", "2017", "2016", "Štandardného Eurobarometra", "jesene 2023", "2021", "jeseň 2023", "jar 2023", "zima 2022", "leto 2022", "zima 2021", ", jar 2021", "pod priemerom únie"], "url": ["https://europa.eu/eurobarometer/about/eurobarometer", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/browse/all/series/49618", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3152", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3152", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2932", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2554", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2292", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2294", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2315", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2334", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2353", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/browse/all/series/4961", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3053", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2532", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3053", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/3052", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2872", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2693", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2553", "https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2532", "https://dennikn.sk/minuta/3188152/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:54.917589+00:00"}
{"id": "vr15184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15184", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...mal som návštevu vo štvrtok šéfa európskeho parlamentu pána Schulza práve o predsedníctve v Európskej únii...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico sa stretol s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom vo štvrtok 26. mája 2016 a hlavnou témou ich rozhovoru bolo predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje denník Pravda , \"celý rozhovor so Schulzom sa podľa Fica orientoval na problematiku priorít slovenského predsedníctva v Rade únie. „Kde sme skonštatovali, že platí princíp, človek mení, pánboh mení,“ konštatoval predseda vlády s tým, že Slovensko má svoje predstavy o prioritách, aktuálne však situáciu v druhom polroku v EÚ môžu ovplyvniť práve britské referendum, španielske voľby, Grécko a migranti.\" „Chcem zagarantovať, že vláda SR a jej predstavitelia budú na predsedníctvo dobre pripravení. Je to pre nás veľká príležitosť, malá krajina bude v centre diania EÚ pri témach, ktoré sa nevyskytujú každý mesiac,“ vyhlásil Fico na tlačovej konferencii po stretnutí s predsedom Europarlamentu. Martin Schulz vyhlásil na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal na pôde rezortu diplomacie v Bratislave pri účasti poslancov NR SR a zástupcov diplomatického zboru, že \"slovenské predsedníctvo čakajú extrémne výzvy, Únia totiž už niekoľko rokov funguje v permanentnom krízovom režime, keď jedna kríza strieda druhú a zvoláva sa jeden krízový summit za druhým.\" O návšteve Schulza na Slovensko informoval aj portál Úradu vlády SR . Je to pre nás veľká príležitosť. Malá krajina bude v centre európskeho diania pri témach, ktoré sa nevyskytnú každý mesiac \" povedal premiér Robert Fico.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico sa stretol s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom vo štvrtok 26. mája 2016 a hlavnou témou ich rozhovoru bolo predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako informuje denník Pravda , \"celý rozhovor so Schulzom sa podľa Fica orientoval na problematiku priorít slovenského predsedníctva v Rade únie. „Kde sme skonštatovali, že platí princíp, človek mení, pánboh mení,“ konštatoval predseda vlády s tým, že Slovensko má svoje predstavy o prioritách, aktuálne však situáciu v druhom polroku v EÚ môžu ovplyvniť práve britské referendum, španielske voľby, Grécko a migranti.\" „Chcem zagarantovať, že vláda SR a jej predstavitelia budú na predsedníctvo dobre pripravení. Je to pre nás veľká príležitosť, malá krajina bude v centre diania EÚ pri témach, ktoré sa nevyskytujú každý mesiac,“ vyhlásil Fico na tlačovej konferencii po stretnutí s predsedom Europarlamentu. Martin Schulz vyhlásil na Národnom konvente o EÚ, ktorý sa konal na pôde rezortu diplomacie v Bratislave pri účasti poslancov NR SR a zástupcov diplomatického zboru, že \"slovenské predsedníctvo čakajú extrémne výzvy, Únia totiž už niekoľko rokov funguje v permanentnom krízovom režime, keď jedna kríza strieda druhú a zvoláva sa jeden krízový summit za druhým.\" O návšteve Schulza na Slovensko informoval aj portál Úradu vlády SR . Je to pre nás veľká príležitosť. Malá krajina bude v centre európskeho diania pri témach, ktoré sa nevyskytnú každý mesiac \" povedal premiér Robert Fico."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Úradu vlády SR"], "url": ["http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/394275-fico-sa-stretol-so-schulzom-hovorili-o-prioritach-predsednictva-v-eu/", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr-robert-fico-rokoval-s-predsedom-ep-martinom-schulzom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:08.632343+00:00"}
{"id": "vr27715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27715", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale áno, v rôznych dokumentoch sa to vždy objavuje také, že spoločný daňový základ, je to tam stále, pán minister, spoločný daňový základ aby sa dal vypočítať.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 EK navrhla spoločný daňový základ (CCCTB). pre firmy v EÚ. Spoločný základ dane pre firmy je spomínaný napríklad v štúdii EK z roku 2009, či v v dokumente z roku 2004. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 EK navrhla spoločný daňový základ (CCCTB). pre firmy v EÚ. Spoločný základ dane pre firmy je spomínaný napríklad v štúdii EK z roku 2009, či v v dokumente z roku 2004. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "štúdii", "dokumente", "ČTK", "Euractiv"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-11-319_en.htm?locale=en", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/ccctb/deloitte.pdf", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/company_tax/common_tax_base/cctbwpnon_paper.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195649-europska-komisia-navrhla-spolocny-danovy-zaklad-pre-firmy/", "http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/poslanci-chcu-aby-bol-spolocny-konsolidovany-zaklad-korporatnej-dane-povinny-019100"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:18.368700+00:00"}
{"id": "48257", "numeric_id": 48257, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48257", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Z ruského pohľadu je perspektíva Ukrajiny v NATO neprijateľná. Rovnako ako aj perspektíva nepriateľskej Ukrajiny s jadrovými zbraňami. Ponúkli Ukrajine neutralitu. Vysmiali ich. Vraždili Rusov na Donbase... A sme tam, kde sme.", "statement_date": "2022-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajina sa v roku 1994 dobrovoľne vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu svojej nezávislosti a až do roku 2014, teda do napadnutia Krymu Ruskom, bola neutrálna. Interpretácia, že Rusko sa snaží zabrániť jadrovým zbraniam na Ukrajine a ponúklo jej neutralitu, ktorej odmietnutie viedlo k vojne, je zavádzajúca.\n\nVladimír Putin povedal , že Rusko nemôže dovoliť Kyjevu získať jadrové zbrane a pripomenul, že je pre neho rovnako neprijateľný vstup Ukrajiny do NATO.\n\nPutin v príhovore vyhlásil , že Spojené štáty spolu s Ukrajinou tajne plánujú vrátiť jadrové zbrane do krajiny. Vo vyjadrení z dňa 21. 2. 2022 tiež dodal, že Ukrajina má v úmysle vytvoriť vlastné jadrové zbrane, no tiež to, že USA menia protiraketovú obranu na útočné zbrane a plánujú umiestniť jadrové zbrane práve na Ukrajinu.\n\nUkrajina však po odovzdaní jadrových zbraní v roku 1994 nemá ani základnú infraštruktúru na výrobu jadrového paliva. Vyjadrili sa aj USA, ktoré tvrdia, že nemajú v pláne umiestniť jadrové zbrane na Ukrajine. Putin sa však následne v utorok vyjadril, že nemôže ignorovať toto bezprostredné nebezpečenstvo. Tiež tvrdí, že ak Ukrajina spochybňuje memorandum, musí mať v úmysle získať práve jadrový arzenál. „Je len otázkou času, kedy sa Ukrajina dostane do NATO a stane sa kompetentnou pre potenciálne útoky na Rusko,” dodal Vladimir Putin .\n\nUkrajina vyhlásila neutralitu spolu s vyhlásením nezávislosti, v Deklarácii o štátnej suverenite Ukrajiny prijatej v júli 1990. Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky deklarovala svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje vojenských blokov a rovnako neprijíma, nevyrába a nekupuje jadrové zbrane. Ukrajina následne získala svoju nezávislosť v auguste 1991.\n\nV decembri 1991 hlasovala Ukrajina o nezávislosti, podporu vyhlásilo 90% voličov. Ukrajina sa tak stala nezávislým štátom. Ukrajina sa teda vďaka rozpadu ZSSR stala nezávislou a so sebou si odniesla aj tretiu najväčšou zásobou jadrových zbraní na svete.\n\nV roku 1994 podpísala Ukrajina Budapeštianske memorandum , ktorým sa vzdala jadrových zbraní. Rusko, USA a Spojené kráľovstvo sa zaviazali rešpektovať jej suverenitu, nezávislosť a štátne hranice (s. 3). Pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Memorandum zaručovalo bezpečnosť Ukrajiny a potvrdilo povinnosť zdržať sa použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny. V prípade napadnutia a použitia jadrových zbraní pri útoku na Ukrajinu sa krajiny zaviazali, že sa obrátia na Bezpečnostnú radu OSN, ktorá by zasiahla. (. pdf , s.4)\n\nUkrajina sa kvôli spomenutým zárukám v roku 1994 vzdala jadrových zbraní a poslala ich na demontáž do Ruska. Memorandum však neobsahovalo, čo bezpečnostná záruka so sebou obnáša, no v roku 2014 vstupom Ruska na územie Krymu bola porušená.\n\nPrezident Zelensky sa na konferencií v Mníchove 19. februára 2022 vyjadril , že Ukrajina niekoľkokrát požiadala o rokovania ohľadom Budapeštianskeho memoranda, ale že tentokrát to robí naposledy. Taktiež povedal, že pokiaľ nebudú rokovania viesť ku garancií bezpečnosti na Ukrajine, Ukrajina bude mať právo veriť, že Memorandum nefunguje.\n\nUkrajinský parlament v roku 2010 potvrdil neutralitu Ukrajiny, ktorá im bránila vstupu do NATO. Zrušenie neutrality schválil Ukrajinský parlament v decembri 2014 po anexii Krymu a vypuknutí vojny na Donbase, čím umožnil Ukrajine uchádzať sa o členstvo v NATO. Moskva rozhodnutie označila za nepriateľský akt. Neutralita Ukrajiny sa podľa poslancov ukázala ako neefektívna, pretože neutralita nezabezpečila bezpečnosť Ukrajiny a nezabránila nezákonnej anexií Krymu.\n\nV roku 2018 ukrajinský prezident Porošenko, tiež v reakcií na anexiu Krymu a vojnu na Donbase, zrušil tzv. zmluvu o priateľstve s Ruskom, podpísanú v roku 1997. V zmluve sa strany zaväzovali k vzájomnému rešpektovaniu územnej integrity a hraníc. K jej zrušeniu došlo nepredĺžením.\n\nV roku 2020 sa Ukrajina stala partnerským štátom NATO. S Aliancou mala vzťah “na mieru”, podobný vzťah majú s NATO-m napríklad Rakúsko či Švédsko ale aj Fínsko. Ukrajina tak môže napríklad posielať svoje jednotky na misie či zúčastňovať sa cvičení. Nie je to sa však záruka prijatia do NATO.\n\nPodľa Pew Research Center malo v roku 2011 len 34 percent obyvateľov Ukrajiny priaznivý názor na NATO. V roku 2015 to už bolo 58 percent a v roku 2019 53 (. pdf , s. 9).\n\nRuskí predstavitelia opakovanie hovorili o neutralite pre Ukrajinu ako spôsobe, ako vyriešiť krízu, ktorá vyústila k invázii 24. februára 2022.\n\nNeutralita Ukrajiny, resp. jej nevstúpenie do NATO, bola jedna z požiadaviek, ktoré Rusko ešte v decembri 2021 adresovalo Spojeným štátom. Rusko okrem iného požadovalo , aby Ukrajina nevstupovala do NATO. Podľa slov ruského diplomata Konstantina Gavrilova bude Rusko trvať na tom, aby NATO verejne vyhlásilo, že odmieta prijatie Ukrajiny.\n\nOd roku 2014 prebiehajú boje na Donbase so separatistami, ktorí sú podporované Ruskom. Od začiatku bojov medzi Ukrajinou a Ruskom prišlo o život viac ako 14 000 ľudí, z toho 3 000 boli civilisti zabití na oboch stranách línie. Ruské zastúpenie v OSN , ruský veľvyslanec v USA ale aj Vladimír Putin hovoria o genocíde či vyvražďovaní rusky hovoriaceho etnika, ktoré sa však nikdy nepotvrdilo . Podľa Guardianu však ruský dokument o údajnej genocíde hovorí o tisícoch mŕtvych a tvrdí, že civilné obete predstavujú genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Donbase. Medzinárodný trestný tribunál (ICC) otvoril po žiadosti 39 krajín vrátane Slovenska 2. marca vyšetrovanie páchania zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vo vojne na Donbase a na Ukrajine. Ukrajina ani Rusko nepodpísali Rímsky štatút, ktorým by podliehali jurisdikcii ICC, Ukrajina však s jurisdikciou ICC a vyšetrovaním na svojom území v minulosti opakovane súhlasila .\n\nStatusu krajiny bez jadrových zbraní sa v nedeľu 27. februára vzdalo Bielorusko , po hlasovaní v referende o zmene Ústavy, s ktorou súhlasilo viac ako 65 percent zúčastnených.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina sa v roku 1994 dobrovoľne vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu svojej nezávislosti a až do roku 2014, teda do napadnutia Krymu Ruskom, bola neutrálna. Interpretácia, že Rusko sa snaží zabrániť jadrovým zbraniam na Ukrajine a ponúklo jej neutralitu, ktorej odmietnutie viedlo k vojne, je zavádzajúca.", "Vladimír Putin povedal , že Rusko nemôže dovoliť Kyjevu získať jadrové zbrane a pripomenul, že je pre neho rovnako neprijateľný vstup Ukrajiny do NATO.", "Putin v príhovore vyhlásil , že Spojené štáty spolu s Ukrajinou tajne plánujú vrátiť jadrové zbrane do krajiny. Vo vyjadrení z dňa 21. 2. 2022 tiež dodal, že Ukrajina má v úmysle vytvoriť vlastné jadrové zbrane, no tiež to, že USA menia protiraketovú obranu na útočné zbrane a plánujú umiestniť jadrové zbrane práve na Ukrajinu.", "Ukrajina však po odovzdaní jadrových zbraní v roku 1994 nemá ani základnú infraštruktúru na výrobu jadrového paliva. Vyjadrili sa aj USA, ktoré tvrdia, že nemajú v pláne umiestniť jadrové zbrane na Ukrajine. Putin sa však následne v utorok vyjadril, že nemôže ignorovať toto bezprostredné nebezpečenstvo. Tiež tvrdí, že ak Ukrajina spochybňuje memorandum, musí mať v úmysle získať práve jadrový arzenál. „Je len otázkou času, kedy sa Ukrajina dostane do NATO a stane sa kompetentnou pre potenciálne útoky na Rusko,” dodal Vladimir Putin .", "Ukrajina vyhlásila neutralitu spolu s vyhlásením nezávislosti, v Deklarácii o štátnej suverenite Ukrajiny prijatej v júli 1990. Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky deklarovala svoj zámer stať sa trvalo neutrálnym štátom, ktorý sa nezúčastňuje vojenských blokov a rovnako neprijíma, nevyrába a nekupuje jadrové zbrane. Ukrajina následne získala svoju nezávislosť v auguste 1991.", "V decembri 1991 hlasovala Ukrajina o nezávislosti, podporu vyhlásilo 90% voličov. Ukrajina sa tak stala nezávislým štátom. Ukrajina sa teda vďaka rozpadu ZSSR stala nezávislou a so sebou si odniesla aj tretiu najväčšou zásobou jadrových zbraní na svete.", "V roku 1994 podpísala Ukrajina Budapeštianske memorandum , ktorým sa vzdala jadrových zbraní. Rusko, USA a Spojené kráľovstvo sa zaviazali rešpektovať jej suverenitu, nezávislosť a štátne hranice (s. 3). Pridala sa k signatárom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Memorandum zaručovalo bezpečnosť Ukrajiny a potvrdilo povinnosť zdržať sa použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny. V prípade napadnutia a použitia jadrových zbraní pri útoku na Ukrajinu sa krajiny zaviazali, že sa obrátia na Bezpečnostnú radu OSN, ktorá by zasiahla. (. pdf , s.4)", "Ukrajina sa kvôli spomenutým zárukám v roku 1994 vzdala jadrových zbraní a poslala ich na demontáž do Ruska. Memorandum však neobsahovalo, čo bezpečnostná záruka so sebou obnáša, no v roku 2014 vstupom Ruska na územie Krymu bola porušená.", "Prezident Zelensky sa na konferencií v Mníchove 19. februára 2022 vyjadril , že Ukrajina niekoľkokrát požiadala o rokovania ohľadom Budapeštianskeho memoranda, ale že tentokrát to robí naposledy. Taktiež povedal, že pokiaľ nebudú rokovania viesť ku garancií bezpečnosti na Ukrajine, Ukrajina bude mať právo veriť, že Memorandum nefunguje.", "Ukrajinský parlament v roku 2010 potvrdil neutralitu Ukrajiny, ktorá im bránila vstupu do NATO. Zrušenie neutrality schválil Ukrajinský parlament v decembri 2014 po anexii Krymu a vypuknutí vojny na Donbase, čím umožnil Ukrajine uchádzať sa o členstvo v NATO. Moskva rozhodnutie označila za nepriateľský akt. Neutralita Ukrajiny sa podľa poslancov ukázala ako neefektívna, pretože neutralita nezabezpečila bezpečnosť Ukrajiny a nezabránila nezákonnej anexií Krymu.", "V roku 2018 ukrajinský prezident Porošenko, tiež v reakcií na anexiu Krymu a vojnu na Donbase, zrušil tzv. zmluvu o priateľstve s Ruskom, podpísanú v roku 1997. V zmluve sa strany zaväzovali k vzájomnému rešpektovaniu územnej integrity a hraníc. K jej zrušeniu došlo nepredĺžením.", "V roku 2020 sa Ukrajina stala partnerským štátom NATO. S Aliancou mala vzťah “na mieru”, podobný vzťah majú s NATO-m napríklad Rakúsko či Švédsko ale aj Fínsko. Ukrajina tak môže napríklad posielať svoje jednotky na misie či zúčastňovať sa cvičení. Nie je to sa však záruka prijatia do NATO.", "Podľa Pew Research Center malo v roku 2011 len 34 percent obyvateľov Ukrajiny priaznivý názor na NATO. V roku 2015 to už bolo 58 percent a v roku 2019 53 (. pdf , s. 9).", "Ruskí predstavitelia opakovanie hovorili o neutralite pre Ukrajinu ako spôsobe, ako vyriešiť krízu, ktorá vyústila k invázii 24. februára 2022.", "Neutralita Ukrajiny, resp. jej nevstúpenie do NATO, bola jedna z požiadaviek, ktoré Rusko ešte v decembri 2021 adresovalo Spojeným štátom. Rusko okrem iného požadovalo , aby Ukrajina nevstupovala do NATO. Podľa slov ruského diplomata Konstantina Gavrilova bude Rusko trvať na tom, aby NATO verejne vyhlásilo, že odmieta prijatie Ukrajiny.", "Od roku 2014 prebiehajú boje na Donbase so separatistami, ktorí sú podporované Ruskom. Od začiatku bojov medzi Ukrajinou a Ruskom prišlo o život viac ako 14 000 ľudí, z toho 3 000 boli civilisti zabití na oboch stranách línie. Ruské zastúpenie v OSN , ruský veľvyslanec v USA ale aj Vladimír Putin hovoria o genocíde či vyvražďovaní rusky hovoriaceho etnika, ktoré sa však nikdy nepotvrdilo . Podľa Guardianu však ruský dokument o údajnej genocíde hovorí o tisícoch mŕtvych a tvrdí, že civilné obete predstavujú genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Donbase. Medzinárodný trestný tribunál (ICC) otvoril po žiadosti 39 krajín vrátane Slovenska 2. marca vyšetrovanie páchania zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov vo vojne na Donbase a na Ukrajine. Ukrajina ani Rusko nepodpísali Rímsky štatút, ktorým by podliehali jurisdikcii ICC, Ukrajina však s jurisdikciou ICC a vyšetrovaním na svojom území v minulosti opakovane súhlasila .", "Statusu krajiny bez jadrových zbraní sa v nedeľu 27. februára vzdalo Bielorusko , po hlasovaní v referende o zmene Ústavy, s ktorou súhlasilo viac ako 65 percent zúčastnených."], "analysis_date": "2022-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Vladimír Putin povedal", "Putin v príhovore vyhlásil", "odovzdaní", "Putin", "dodal Vladimir Putin", "Deklarácii", "nezávislosť", "tretiu najväčšou zásobou", "Budapeštianske memorandum", "Pridala sa", "pdf", "v roku 1994", "vyjadril", "potvrdil", "Ukrajinský parlament", "podľa poslancov", "zrušil", "zaväzovali", "partnerským", "Pew Research Center", "pdf", "hovorili", "jedna", "požadovalo", "bude", "prišlo o život", "Ruské zastúpenie v OSN", "ruský veľvyslanec v USA", "Vladimír Putin", "nepotvrdilo", "Guardianu", "Medzinárodný trestný tribunál", "žiadosti 39 krajín", "súhlasila", "Bielorusko"], "url": ["https://hnonline.sk/svet/22357029-odzbrojime-a-denacifikujeme-ukrajinu-nemiesajte-sa-do-toho-povedal-putin", "https://www.nytimes.com/2022/02/23/us/politics/putin-ukraine-nuclear-weapons.html", "https://www.nytimes.com/2022/02/23/us/politics/putin-ukraine-nuclear-weapons.html", "https://www.nytimes.com/2022/02/23/us/politics/putin-ukraine-nuclear-weapons.html", "https://www.nytimes.com/2022/02/23/us/politics/putin-ukraine-nuclear-weapons.html", "https://web.archive.org/web/20070927224650/http:/gska2.rada.gov.ua:7777/site/postanova_eng/Declaration_of_State_Sovereignty_of_Ukraine_rev1.htm", "https://web.archive.org/web/20070930203430/http:/gska2.rada.gov.ua:7777/site/postanova_eng/Rres_Declaration_Independence_rev12.htm", "https://theconversation.com/ukraine-got-a-signed-commitment-in-1994-to-ensure-its-security-but-can-the-us-and-allies-stop-putins-aggression-now-173481", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://www.wilsoncenter.org/blog-post/ukraine-and-the-treaty-the-non-proliferation-nuclear-weapons", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf", "https://theconversation.com/ukraine-got-a-signed-commitment-in-1994-to-ensure-its-security-but-can-the-us-and-allies-stop-putins-aggression-now-173481", "https://kyivindependent.com/national/zelenskys-full-speech-at-munich-security-conference/", "https://www.kyivpost.com/article/content/ukraine-politics/ukraine-parliament-oks-neutrality-bill-68612.html", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-zrusila-neutralitu.A141223_112343_zahranicni_neh", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-zrusila-neutralitu.A141223_112343_zahranicni_neh", "https://www.teraz.sk/import/porosenko-uzakonil-zrusenie-zmluvy-o/366530-clanok.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/Russian%E2%80%93Ukrainian_Friendship_Treaty", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_176327.htm", "https://www.pewresearch.org/global/2020/02/09/nato-seen-favorably-across-member-states/", "https://www.pewresearch.org/global/wp-content/uploads/sites/2/2020/02/PG_2020.02.09_NATO_final.pdf", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/616823-ukrajina-ako-finsko-bez-clenstva-v-nato-by-bola-neutralnym-statom/", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-16-22-intl/h_02da6c6a20336a97aa675490e61e29c5", "https://www.theguardian.com/world/2021/dec/17/russia-issues-list-demands-tensions-europe-ukraine-nato", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-16-22-intl/h_02da6c6a20336a97aa675490e61e29c5", "https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/17/russia-ukraine-news-troops-border-latest-live-putin-biden-kyiv-russian-invasion-threat?page=with:block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c#block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c", "https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/17/russia-ukraine-news-troops-border-latest-live-putin-biden-kyiv-russian-invasion-threat?page=with:block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c#block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=313468547485131&set=a.234368565395130&type=3", "https://www.bbc.com/news/60477712", "https://www.demagog.sk/vyrok/48255", "https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/17/russia-ukraine-news-troops-border-latest-live-putin-biden-kyiv-russian-invasion-threat?page=with:block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c#block-620e7dc98f0866a40a9d7c6c", "https://www.icc-cpi.int/Pages/item.aspx?name=2022-prosecutor-statement-referrals-ukraine", "https://www.hrw.org/news/2022/03/02/ukraine-countries-request-icc-war-crimes-inquiry", "https://www.icc-cpi.int/Pages/item.aspx?name=20220228-prosecutor-statement-ukraine", "https://www.reuters.com/world/europe/launchpad-russias-assault-ukraine-belarus-holds-referendum-renounce-non-nuclear-2022-02-27/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:26.527683+00:00"}
{"id": "vr35556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35556", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým si treba uvedomiť, že my sme odovzdávali vládu s deficitom 7%, čo je úplný priemerný európsky deficit...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V období keď sa vládny deficit odhadoval na úroveň 6,98% . je možné hovoriť o priemernom európskom deficite, keďže podľa Eurostatu priemer EÚ bol 6,8%.", "analysis_paragraphs": ["V období keď sa vládny deficit odhadoval na úroveň 6,98% . je možné hovoriť o priemernom európskom deficite, keďže podľa Eurostatu priemer EÚ bol 6,8%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["6,98%", "Eurostatu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5435783/pociatek-potvrdil-ze-deficit-bude-vyrazne-vyssi-ako-planoval.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:25.521280+00:00"}
{"id": "vr31920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31920", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som rád, že s výnimkou práve jednej politickej strany ostatné politické strany na Slovensku, či sú v opozícii alebo v koalícii, povedali, že nemajú problém s ratifikáciou ESM.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože proti ratifikácii trvalého eurovalu sa postavila iba opozičná strana SaS. Denník Pravda (1.júna 2012) uvádza , že ratifikácia trvalého eurovalu by mala na júnovej schôdzi parlamentu prejsť hladko. Na jeho schválenie stačí kvalifikovaná väčšina 76 hlasov, Smer ich má 83. A výhrady nemajú ani SDKÚ, KDH a Most - Híd. SaS žiada odložiť ratifikáciu na neskorší termín . SaS tiež chce obmedziť mandát vlády pri schvaľovaní finančnej pomoci z trvalého eurovalu. O výhradách SaS voči trvalému eurovalu informuje aj TA3 . Súčasný postoj strany Obyčajných ľudí a nezávislých osobností k ratifikácii eurovalu sa nám nepodarilo nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože proti ratifikácii trvalého eurovalu sa postavila iba opozičná strana SaS. Denník Pravda (1.júna 2012) uvádza , že ratifikácia trvalého eurovalu by mala na júnovej schôdzi parlamentu prejsť hladko. Na jeho schválenie stačí kvalifikovaná väčšina 76 hlasov, Smer ich má 83. A výhrady nemajú ani SDKÚ, KDH a Most - Híd. SaS žiada odložiť ratifikáciu na neskorší termín . SaS tiež chce obmedziť mandát vlády pri schvaľovaní finančnej pomoci z trvalého eurovalu. O výhradách SaS voči trvalému eurovalu informuje aj TA3 . Súčasný postoj strany Obyčajných ľudí a nezávislých osobností k ratifikácii eurovalu sa nám nepodarilo nájsť. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "TA3"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/blizi-sa-euroval-sas-opakuje-staru-pesnicku-fz3-/sk_domace.asp?c=A120601_093151_sk_domace_p23", "http://www.ta3.com/clanok/15728/sulikovci-maju-dalsie-vyhrady-proti-trvalemu-eurovalu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:28.042975+00:00"}
{"id": "vr38079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38079", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "V tom hlasovaní (o GP, pozn.) sa hovorilo, že štyria ľudia boli vraj kúpení. Jeden hlas mal stáť 300 tisíc eur a dvaja, že vraj boli vydieraní v takom duchu, že v prípade, ak nezahlasujú tak ako zahlasovali, tak v tom prípade sa začne, otvorí nanovo, nejaké trestné stíhanie, ktoré bolo medzičasom zastavené voči nejakým rodinným príslušníkom. Toto je informácia.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru , Andrea Dobiášová, uviedla nasledovné:\" Na základe medializovaných informácií o postupe pri voľbe generálneho prokurátora polícia preveruje, či nedošlo k spáchaniu trestných činov korupcie.\" Niektorí poslanci politickej strany SaS pre denník SME povedali, že sa niekto neúspešne snažil podplatiť jedného z ich poslancov. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár sa vyjadril, že koaliční poslanci, ktorí nehlasovali za Jozefa Čentéša, sú buď podplatení, alebo sú vydieraní či vydierateľní alebo sa rozhodli \"povaliť\" vládu Ivety Radičovej. Hovoriť sa o tom pravdepodobne hovorilo. Je to v rovine kuloárnej informácie, avšak potvrdiť to môže len výsledok policajného vyšetrovania. Vzhľadom na tieto fakty je to v súčasnosti neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru , Andrea Dobiášová, uviedla nasledovné:\" Na základe medializovaných informácií o postupe pri voľbe generálneho prokurátora polícia preveruje, či nedošlo k spáchaniu trestných činov korupcie.\" Niektorí poslanci politickej strany SaS pre denník SME povedali, že sa niekto neúspešne snažil podplatiť jedného z ich poslancov. Predseda poslaneckého klubu SaS Jozef Kollár sa vyjadril, že koaliční poslanci, ktorí nehlasovali za Jozefa Čentéša, sú buď podplatení, alebo sú vydieraní či vydierateľní alebo sa rozhodli \"povaliť\" vládu Ivety Radičovej. Hovoriť sa o tom pravdepodobne hovorilo. Je to v rovine kuloárnej informácie, avšak potvrdiť to môže len výsledok policajného vyšetrovania. Vzhľadom na tieto fakty je to v súčasnosti neoveriteľné."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["Hovorkyňa Prezídia Policajného zboru", "Jozef Kollár"], "url": ["http://debata.pravda.sk/debata/cz-A101207_134953_sk_domace_p23/", "http://debata.pravda.sk/debata/cz-A101207_134953_sk_domace_p23/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:17.989263+00:00"}
{"id": "vr28676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28676", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Nebol som predsedom klubu štyri roky, ani predsedom grémia, bol som predsedom klubu 2,5 roku, potom ma nahradil človek Sven Šovčík.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal bol predsedom klubu SDKÚ, Most-Híd v Bratislave do mája 2012, kedy ho nahradil Sven Šovčík. V marci 2013 sa stal predsedom znovu Nesrovnal , avšak v auguste 2014 odišiel z SDKÚ, a teda aj z klubu (pozri tiež TU ), išlo teda približne o 2,5 roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal bol predsedom klubu SDKÚ, Most-Híd v Bratislave do mája 2012, kedy ho nahradil Sven Šovčík. V marci 2013 sa stal predsedom znovu Nesrovnal , avšak v auguste 2014 odišiel z SDKÚ, a teda aj z klubu (pozri tiež TU ), išlo teda približne o 2,5 roka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "Nesrovnal", "odišiel", "TU"], "url": ["http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/nesrovnala-nahradil-na-poste-predsedu-klubu-sovcik.html?page_id=284234", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/svena-sovcika-na-cele-klubu-vystriedal-ivo-nesrovnal.html?page_id=316119", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/326894-ivo-nesrovnal-odchadza-z-sdku-ds/", "http://www.teraz.sk/komunalne-volby/nesrovnal-komunalne-volby-bratislava/105653-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:55.090173+00:00"}
{"id": "vr31561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31561", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "A samozrejme zase musím povedať, že Smer povedal dopredu, že sa sústredí na banky, to znamená, že išiel aj s tým do volieb, hej, a povedal, že proste chce zdaniť konkrétne tento segment, ešte iným spôsobom sa to trošku ináč volalo, to nie je podstatné.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2011 predstavil SMER-SD svoje programové zameranie. Ako uvádza oficiálna stánka strany: \" C hceme ponúknuť zdroje do štátneho rozpočtu tam, kde sú – u bohatých, silných, veľké firmy, bankový sektor. Chceme zvýšiť sadzbu bankovej dane z 0,4 na 0,7 percenta. Sme pripravení zvýšiť dane u veľkých firiem a u ľudí, ktorí zarábajú ročne viac ako 33 tisíc eur.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. SMER už pred voľbami avizoval, že chce zdaniť aj tento sektor.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2011 predstavil SMER-SD svoje programové zameranie. Ako uvádza oficiálna stánka strany: \" C hceme ponúknuť zdroje do štátneho rozpočtu tam, kde sú – u bohatých, silných, veľké firmy, bankový sektor. Chceme zvýšiť sadzbu bankovej dane z 0,4 na 0,7 percenta. Sme pripravení zvýšiť dane u veľkých firiem a u ľudí, ktorí zarábajú ročne viac ako 33 tisíc eur.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. SMER už pred voľbami avizoval, že chce zdaniť aj tento sektor."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/3137/smer-sd-predstavil-programove-zameranie-pre-volebne-obdobie-2012-2016"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:51.482588+00:00"}
{"id": "vr16303", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16303", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...mať vo svojom programe (ĽSNS, pozn.) označenie niektorých občanov Slovenskej republiky  za parazitov, ďalších budete označovať za uchylákov, budete chcieť vystúpiť z Európskej únie a zo Severoatlantickej aliancie...", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ĽSNS vo svojom volebnom programe označuje rómsku menšinu ako parazitov, homosexuálne partnerstvá za úchylné a taktiež deklaruje snahu o vystúpenie z NATO a EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na webovej stránke ĽSNS nájdeme ich volebný program , s ktorým išli do parlamentných volieb 2016. Označenie paraziti tu nájdeme hneď niekoľkokrát, pričom týmto výrazom označujú kotlebovci rómsku menšinu. Konkrétne sa vyskytuje v 2. časti programu, ktorá začína sloganom: \"SPRAVÍME PORIADOK S PARAZITMI V OSADÁCH! Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom.\" Ďalej sa v popise strany nachádza: \"Od svojho založenia sa zákonnou cestou snažíme zabrániť ďalšiemu rozkrádaniu Slovenska politikmi aj parazitmi.\" V 7. časti programu s názvom \"BUDEME PODPOROVAŤ TRADIČNÉ HODNOTY! Za manželstvo budeme vždy pokladať len zväzok muža a ženy.\" sa strana venuje tradičným národným a kresťanským hodnotám, ktoré sú podľa nej ohrozované konzumom a bezbrehým liberalizmom. V rámci týchto tradičných hodnôt jasne vyjadrujú nesúhlas s registrovanými partnerstvami a adopciami týmito pármi. \"Nedovolíme registrované partnerstvá a adopcie detí úchylmi.\" 8. časť programu je zameraná na cieľ \"vybudovať skutočnú slovenskú armádu.\" Kotlebovci pritom označujú NATO za zločineckú organizáciu a chcú presadiť vystúpenie Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy. V 9. časti programu strana jasne deklaruje snahu a referendum o vystúpení z Európskej únie s argumentom, že Slovensko po vstupe do EÚ už nie je samostatným a suverénnym štátom. Po britskom referende o Brexite Marian Kotleba začal od 1. júla 2016 zbierať podpisy na avizované referendum o vystúpení Slovenska z EÚ aj NATO. Na vypísanie referenda je potrebných 350 000 podpisov, ktoré zatiaľ ĽSNS nemá, zber stále trvá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ĽSNS vo svojom volebnom programe označuje rómsku menšinu ako parazitov, homosexuálne partnerstvá za úchylné a taktiež deklaruje snahu o vystúpenie z NATO a EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na webovej stránke ĽSNS nájdeme ich volebný program , s ktorým išli do parlamentných volieb 2016. Označenie paraziti tu nájdeme hneď niekoľkokrát, pričom týmto výrazom označujú kotlebovci rómsku menšinu. Konkrétne sa vyskytuje v 2. časti programu, ktorá začína sloganom: \"SPRAVÍME PORIADOK S PARAZITMI V OSADÁCH! Ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom.\" Ďalej sa v popise strany nachádza: \"Od svojho založenia sa zákonnou cestou snažíme zabrániť ďalšiemu rozkrádaniu Slovenska politikmi aj parazitmi.\" V 7. časti programu s názvom \"BUDEME PODPOROVAŤ TRADIČNÉ HODNOTY! Za manželstvo budeme vždy pokladať len zväzok muža a ženy.\" sa strana venuje tradičným národným a kresťanským hodnotám, ktoré sú podľa nej ohrozované konzumom a bezbrehým liberalizmom. V rámci týchto tradičných hodnôt jasne vyjadrujú nesúhlas s registrovanými partnerstvami a adopciami týmito pármi. \"Nedovolíme registrované partnerstvá a adopcie detí úchylmi.\" 8. časť programu je zameraná na cieľ \"vybudovať skutočnú slovenskú armádu.\" Kotlebovci pritom označujú NATO za zločineckú organizáciu a chcú presadiť vystúpenie Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy. V 9. časti programu strana jasne deklaruje snahu a referendum o vystúpení z Európskej únie s argumentom, že Slovensko po vstupe do EÚ už nie je samostatným a suverénnym štátom. Po britskom referende o Brexite Marian Kotleba začal od 1. júla 2016 zbierať podpisy na avizované referendum o vystúpení Slovenska z EÚ aj NATO. Na vypísanie referenda je potrebných 350 000 podpisov, ktoré zatiaľ ĽSNS nemá, zber stále trvá. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["volebný program", "zber"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "https://sluby.sme.sk/slub/106/referendum-o-vystupeni-slovenska-z-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:13.175516+00:00"}
{"id": "vr17977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17977", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...stále tie tímy pracujú (na objasnení vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, pozn.), sú zapojené medzinárodné zložky, (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tento výrok hovorí o vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 18. apríla 2018 generálny prokurátor Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Posledné informácie o vyšetrovaní zverejnil generálny prokurátor Jaromír Čižnár ešte v prvej polovici mája 2018. Nakoľko odvtedy neboli uverejnené informácie o tom, v akej fáze sa vyšetrovanie nachádza výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robila vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hovorí o vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. 18. apríla 2018 generálny prokurátor Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorého úlohou je objasnenie a vyšetrenie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Posledné informácie o vyšetrovaní zverejnil generálny prokurátor Jaromír Čižnár ešte v prvej polovici mája 2018. Nakoľko odvtedy neboli uverejnené informácie o tom, v akej fáze sa vyšetrovanie nachádza výrok hodnotíme ako neoveriteľný. 26. februára 2018 slovenská polícia priniesla informáciu o zavraždení investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ján Kuciak sa vo svojej práci venoval korupcii a prepojení mafie na vysokých politických funkcionárov. Krátko po vražde polícia tvrdila, že slovenský vyšetrovací tím spolupracuje s talianskymi a českými vyšetrovateľmi. Pomáhať im mali aj počítačoví experti z Europolu. Vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar ale potvrdil, že technické záležitosti polícia robila vo vlastnej réžii. Hoci na Slovensku boli zahraniční odborníci, neplnili funkciu vyšetrovateľov. Európsky parlament Slovensku odporúčal zriadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, ktorý by bol vedený Europolom a mal by plný prístup k vyšetrovaciemu spisu vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Toto odporúčanie bolo súčasťou rezolúcie o Slovensku a o slobode tlače v Európskej únii. Rezolúciu prijal Európsky parlament veľkou väčšinou dňa 19. apríla 2018. 18. apríla 2018 Čižnár podpísal na pôde Eurojustu v Haagu dohodu o vytvorení medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["dohodu", "Posledné", "experti", "rezolúcie", "podpísal"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html", "https://dennikn.sk/1118254/ciznar-vrah-isiel-po-kuciakovi-verzie-sa-zuzili/?ref=list,", "https://www.aktuality.sk/clanok/568738/vrazdu-jana-kuciaka-by-mohol-riesit-medzinarodny-tim/", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/rezolucia-o-slovensku-europsky-parlament-dorazne-odporuca-medzinarodny-vysetrovaci-tim/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odobril-medzinarodny-tim/320232-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:20.789257+00:00"}
{"id": "vr33687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33687", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, koľko peňazí vydáva štátny rozpočet na obsluhu dlhu? Volá sa to odborne obsluha dlhu, to znamená úroky. Miliardu 300 miliónov eur. Obrovské číslo, číslo, ktoré zodpovedá nášmu sociálnemu systému alebo podobné číslo zodpovedá celému financovaniu školstva.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci. Uvádza síce správne výšku výdavkov ktoré sú vynakladané na obsluhu štátneho dlhu, avšak prirovnanie tohto čísla k sociálnemu systému SR či financovaniu školstva nie je primerané. Štátny rozpočet na rok 2013 uvádza položku Výdavky na obsluhu štátneho dlhu v prílohe s názvom \" Návrh rozpočtu \" (.rtf, str. 40). Uvádza sa, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu sú v hodnote 1 386 679 000 eur. Čo sa týka porovnania s financovaním školstva, štátny rozpočet na rok 2013 pripisuje kapitole Ministerstva školstva (str. 3345) viac než 2,4 miliardy €, čo však nie sú iba výdavky na školstvo ale i vedu, výskum a šport. Podľa údajov World Bank a Trading Economics boli výdavky SR na školstvo a vzdelávanie v roku 2009 (najnovšie dáta) na úrovni 4,1 (resp. 4,08) % HDP. HDP Slovenska v roku 2009 bolo podľa eurostatu 62 794 000 000€. Výdavky na školstvo teda dosiahli minimálne 2 574 554 000 €. Sociálny systém sa skladá z mnohých rôznych kapitol a výdavkov ministerstiev, sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Podľa analýzy INESS z roku 2006 bola celková cena sociálneho systému SR v roku 2004 (str. 22) viac než 8,7 miliardy €. Keďže sa nemožno domnievať, že odvtedy by náklady na sociálny systém krajiny klesali, prirovnanie ministra Kažimíra označujeme za zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako zavádzajúci. Uvádza síce správne výšku výdavkov ktoré sú vynakladané na obsluhu štátneho dlhu, avšak prirovnanie tohto čísla k sociálnemu systému SR či financovaniu školstva nie je primerané. Štátny rozpočet na rok 2013 uvádza položku Výdavky na obsluhu štátneho dlhu v prílohe s názvom \" Návrh rozpočtu \" (.rtf, str. 40). Uvádza sa, že výdavky na obsluhu štátneho dlhu sú v hodnote 1 386 679 000 eur. Čo sa týka porovnania s financovaním školstva, štátny rozpočet na rok 2013 pripisuje kapitole Ministerstva školstva (str. 3345) viac než 2,4 miliardy €, čo však nie sú iba výdavky na školstvo ale i vedu, výskum a šport. Podľa údajov World Bank a Trading Economics boli výdavky SR na školstvo a vzdelávanie v roku 2009 (najnovšie dáta) na úrovni 4,1 (resp. 4,08) % HDP. HDP Slovenska v roku 2009 bolo podľa eurostatu 62 794 000 000€. Výdavky na školstvo teda dosiahli minimálne 2 574 554 000 €. Sociálny systém sa skladá z mnohých rôznych kapitol a výdavkov ministerstiev, sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Podľa analýzy INESS z roku 2006 bola celková cena sociálneho systému SR v roku 2004 (str. 22) viac než 8,7 miliardy €. Keďže sa nemožno domnievať, že odvtedy by náklady na sociálny systém krajiny klesali, prirovnanie ministra Kažimíra označujeme za zavádzajúce. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Štátny rozpočet", "Návrh rozpočtu", "štátny rozpočet", "World Bank", "Trading Economics", "eurostatu", "analýzy", "nemožno"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=372508", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDkQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F438-2012-z-z.p-34997.pdf&ei=0fWAUf-EJsi-PJvigdgK&usg=AFQjCNGX4J4KxJimPjjIisdIiqbyhD_Llw&sig2=5qVKAgfmORr52GrWmO-AcA&bvm=bv.45921128,d.ZWU", "http://data.worldbank.org/indicator/SE.XPD.TOTL.GD.ZS", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/public-spending-on-education-total-percent-of-gdp-wb-data.html", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nama_r_e3gdp&lang=en", "http://www.iness.sk/media/docs/INESS_Analyza%20socialneho%20systemu%20SR.pdf", "http://www.iness.sk/stranka/7399-Slovensky-socialny-system-vyplaca-uz-100-roznych-davok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:07.282948+00:00"}
{"id": "vr35113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35113", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "V Čičove Atila, troj metrový.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Takmer trojmetrová socha hunského kráľa Attilu v obci Číčov, okres Komárno, bola odhalená 21. mája 2005.", "analysis_paragraphs": ["Takmer trojmetrová socha hunského kráľa Attilu v obci Číčov, okres Komárno, bola odhalená 21. mája 2005."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Attilu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2228595/csaky-cez-vikend-naplnal-sen-hunskeho-krala-atillu-v-cicove.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:58.101937+00:00"}
{"id": "vr28288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28288", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Za súčasného primátora Ftáčnika a vlády SMERu  prišla Bratislava o projekt TEN-T, ktorého súčasťou bolo zapojenie regionálnej koľajovej  dopravy do prepravy ľudí. V Operačnom programe Doprava odrazu ostalo cca 500 miliónov Eur...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V októbri 2012 a teda v čase, keď bol primátorom Bratislavy Milan Ftáčnik, minister dopravy Ján Počiatek skutočne rozhodol o tom, že projekt TEN-T v jeho vtedajšej podobe nebude realizovaný . Dôvodom bola ekonomická a technická nevhodnosť projektu a teda fakt, že Európska Únia by nepreplatila výstavbu regionálnych železničných tratí, ktoré boli v tej dobe súčasťou projektu. V tom čase bola už vypísaná i verejná súťaž na realizovanie prvej časti projektu, ktorej predpokladaná cena bola odhadovaná na 424 miliónov eur bez DPH, čo je možné zaokrúhliť smerom hore na cca 500 miliónov eur. Nie je však možné povedať, že v Operačnom programe doprava odrazu ostalo cca 500 miliónov eur, pretože projekt mal byť financovaný z okrem tohto zdroja i prostredníctvom Kohézneho fondu EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2012 a teda v čase, keď bol primátorom Bratislavy Milan Ftáčnik, minister dopravy Ján Počiatek skutočne rozhodol o tom, že projekt TEN-T v jeho vtedajšej podobe nebude realizovaný . Dôvodom bola ekonomická a technická nevhodnosť projektu a teda fakt, že Európska Únia by nepreplatila výstavbu regionálnych železničných tratí, ktoré boli v tej dobe súčasťou projektu. V tom čase bola už vypísaná i verejná súťaž na realizovanie prvej časti projektu, ktorej predpokladaná cena bola odhadovaná na 424 miliónov eur bez DPH, čo je možné zaokrúhliť smerom hore na cca 500 miliónov eur. Nie je však možné povedať, že v Operačnom programe doprava odrazu ostalo cca 500 miliónov eur, pretože projekt mal byť financovaný z okrem tohto zdroja i prostredníctvom Kohézneho fondu EÚ. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["nebude realizovaný", "cena"], "url": ["http://www.bakurier.sk/courier/view/freso-bez-ten-t-17-je-ohrozeny-aj-regionalny-rozvoj/format:short", "http://bratislava.sme.sk/c/6893414/projekt-filialka-v-bratislave-este-nie-je-pochovany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:38.884315+00:00"}
{"id": "vr38623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38623", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Každá jedna privatizácia na Slovensku bola spojená s drastickým zvyšovaním cien tepla.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Fico nešpecifikuje o privatizáciu ktorého odvetvia má íst. V logickej súvislosti s cenami tepla vyberáme privatizáciu energetických podnikov. K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podla Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhá polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spolocnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhá polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovorit iba v súvislosti s firmami. Pokial sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Co sa týka plynu Privatizácia SPP sa uskutocnila v roku 2002 . Podla Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri rocnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri rocnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri rocnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri rocnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri rocnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri rocnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri rocnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri rocnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri rocnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri rocnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto vývoj cien plynu v súvislosti s privatizáciu nie je možné hodnotit.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nešpecifikuje o privatizáciu ktorého odvetvia má íst. V logickej súvislosti s cenami tepla vyberáme privatizáciu energetických podnikov. K privatizácii elektrárni došlo v apríli 2006 . Vývoj cien elektrickej energie bol v období rokov 2006-2010 nasledovný. Podla Eurostatu cena elektrickej energie pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2006 - 543 Sk január 2007 - 534 Sk prvý polrok 2008 - 485 Sk druhá polrok 2008 - 463 Sk prvý polrok 2009 - 15, 40 Eur (464 Sk) druhý polrok 2009 - 15,60 Eur (470 Sk) prvý polrok 2010 - 15, 20 Eur (458 Sk) Cena elektrickej energie pre priemyselné spolocnosti (SK/kWh, pozn.): január 2006 - 290 Sk január 2007 - 324 Sk prvý polrok 2008 - 386 Sk druhá polrok 2008 - 391 Sk prvý polrok 2009 - 14,23 Eur (429 Sk) druhý polrok 2009 - 14, 03 Eur (423 Sk) prvý polrok 2010 - 11, 74 Eur (354 Sk) O náraste ceny elektrickej energie je možné hovorit iba v súvislosti s firmami. Pokial sa jedná o domácnosti, tak tam bola cena elektrickej energie relatívne stabilná, dokonca došlo aj k miernemu poklesu. Co sa týka plynu Privatizácia SPP sa uskutocnila v roku 2002 . Podla Eurostatu cena plynu pre domácnosti (Sk/kWh, pozn.): január 2004 D1- 437 SK pri rocnej spotrebe 2326 kWh D2 -361 SK pri rocnej spotrebe 4652 kWh D3 -296 Sk pri rocnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 288 SK pri rocnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 271 SK pri rocnej spotrebe 290 750 kWh január 2005 D1- 498 SK pri rocnej spotrebe 2326 kWh D2 -397 SK pri rocnej spotrebe 4652 kWh D3 -314 Sk pri rocnej spotrebe 23 260 kWh D3 - 305 SK pri rocnej spotrebe 34 890 kWh D4 - 277 SK pri rocnej spotrebe 290 750 kWh Údaje spred roka 2004 nie sú k dispozícií, preto vývoj cien plynu v súvislosti s privatizáciu nie je možné hodnotit."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["apríli 2006", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhá polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "január 2006", "január 2007", "prvý polrok 2008", "druhá polrok 2008", "prvý polrok 2009", "druhý polrok 2009", "prvý polrok 2010", "2002", "január 2004", "január 2005"], "url": ["http://hnonline.sk/2-18340210-k00000_detail-f3", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-080/EN/KS-SF-07-080-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/8-14072006-AP1/EN/8-14072006-AP1-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-SF-07-080/EN/KS-SF-07-080-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-08-045/EN/KS-QA-08-045-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-025/EN/KS-QA-09-025-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-09-048/EN/KS-QA-09-048-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-022/EN/KS-QA-10-022-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-10-046/EN/KS-QA-10-046-EN.PDF", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-sr-navrh-informacie-o-procese-privatizacie-49-akcii-spp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-04-004/EN/KS-NQ-04-004-EN.PDF", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-NQ-05-003/EN/KS-NQ-05-003-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:13.784062+00:00"}
{"id": "vr33958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33958", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ten Váh nie je taký náročný, de facto myslím, že ani nie je v tých vyšších častiach v treťom povodňovom stupni.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácií SHMÚ sme zistili, že najvyšší teda druhý stupeň povodňovej aktivity na rieke Váh bol vyhlásený na stanici v Kolárove. V Kolárove je druhú stupeň povodňovej aktivity od 6. júna do 11. júna 2013. Na ostatných staniciach pozdĺž Váhu nebol zvýšený stupeň povodňovej aktivity. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácií SHMÚ sme zistili, že najvyšší teda druhý stupeň povodňovej aktivity na rieke Váh bol vyhlásený na stanici v Kolárove. V Kolárove je druhú stupeň povodňovej aktivity od 6. júna do 11. júna 2013. Na ostatných staniciach pozdĺž Váhu nebol zvýšený stupeň povodňovej aktivity. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["SHMÚ"], "url": ["http://www.shmu.sk/sk/?page=765&station_id=6775"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:11.912078+00:00"}
{"id": "vr13778", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13778", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...do konca septembra sa pre ďalší školský rok prihlásilo do duálu (duálneho systému vzdelávania na stredných odborných školách, pozn.) ďalších 261 firiem...", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O prihlásení ďalších 261 firiem do systému duálneho vzdelávania informovala hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Výrok pre hodnotíme ako pravdivý. Do systému duálneho vzdelávania sa v školskom roku 2016/2017 prihlásilo 261 zamestnávateľov zo všetkých oblastí hospodárstva a kútov Slovenska, ktorí podali 439 nových žiadostí o overenie odbornej spôsobilosti pracovísk praktického vyučovania. Tieto žiadosti v súčasnosti overuje Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská banská komora, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov. V systéme duálneho vzdelávania v tomto školskom roku funguje už 89 firiem.", "analysis_paragraphs": ["O prihlásení ďalších 261 firiem do systému duálneho vzdelávania informovala hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Výrok pre hodnotíme ako pravdivý. Do systému duálneho vzdelávania sa v školskom roku 2016/2017 prihlásilo 261 zamestnávateľov zo všetkých oblastí hospodárstva a kútov Slovenska, ktorí podali 439 nových žiadostí o overenie odbornej spôsobilosti pracovísk praktického vyučovania. Tieto žiadosti v súčasnosti overuje Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská lesnícka komora, Slovenská banská komora, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov. V systéme duálneho vzdelávania v tomto školskom roku funguje už 89 firiem."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["vzdelávania", "prihlásilo", "Sme.sk"], "url": ["https://www.minedu.sk/do-dualneho-vzdelavania-sa-chce-zapojit-dalsich-261-firiem/", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/system-dualneho-vzdelavania-firmy/161826-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/8043108/do-dualneho-vzdelavania-sa-chce-zapojit-dalsich-261-firiem.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:20.060025+00:00"}
{"id": "vr38630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38630", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Dneska sú všetky zmluvy zverejnené na internete. Každý občan si môže pozrieť, ktoré ministerstvo akú zmluvu podpísalo. Podľa mňa to je veľký krok.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 546/2010 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2011 sú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 546/2010 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2011 sú ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy, verejnoprávne inštitúcie a ich podriadené organizácie povinné zverejňovať zmluvy ako aj dodatky k zmluvám, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami v Centrálnom registri zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády SR."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["546/2010 Z. z.", "zverejňovať"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/dwn/r2/546_2010.pdf", "http://www.minv.sk/?zverejnovanie-zmluv-informacie-pre-obce"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:10.259090+00:00"}
{"id": "vr38023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38023", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No ale veď ten pán Holjenčik, ktorý momentálne šéfuje ÚRSU, on predsa tomu ÚRSU vôbec by šéfovať nemal. Je tam len dočasne už štvrtý rok a zároveň je pán Holjenčik predseda Regulačnej rady, ktorá má ÚRSO kontrolovať.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Holjenčík bol podľa agentúry SITA poverený dočasným vedením ÚRSO, kým nepredloží kandidátov na nového predsedu a podpredsedu Úradu. Urobil tak až vo februári 2011 , avšak o jeho návrhoch vláda ešte nerokovala . Podľa aktualne.sk bol Jozef Holjenčík riadne vymenovaným za člena Rady pre reguláciu prezidentom SR v roku 2007 na šesť rokovRada pre reguláciu podľa Zákona 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, §8, ods. 2 z: \"c) navrhuje vláde kandidátov na vymenovanie do funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu a navrhuje ich odvolanie,\" Podľa §9 ods. 7: \"Členstvo v Rade pre reguláciu nie je zlúčiteľné s funkciou predsedu úradu a podpredsedu úradu ...\" Je teda v kompetencii Jozefa Holjenčíka navrhovať kandidátov, avšak podľa slov ministra hospodárstva Miškova úmyselne nedodržiaval termíny na predloženie kandidátov: \"Holjenčík takýmto spôsobom zneužíva situáciu, ktorá momentálne je. Nemáme predsedu regulačného úradu.\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Holjenčík bol podľa agentúry SITA poverený dočasným vedením ÚRSO, kým nepredloží kandidátov na nového predsedu a podpredsedu Úradu. Urobil tak až vo februári 2011 , avšak o jeho návrhoch vláda ešte nerokovala . Podľa aktualne.sk bol Jozef Holjenčík riadne vymenovaným za člena Rady pre reguláciu prezidentom SR v roku 2007 na šesť rokovRada pre reguláciu podľa Zákona 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, §8, ods. 2 z: \"c) navrhuje vláde kandidátov na vymenovanie do funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu a navrhuje ich odvolanie,\" Podľa §9 ods. 7: \"Členstvo v Rade pre reguláciu nie je zlúčiteľné s funkciou predsedu úradu a podpredsedu úradu ...\" Je teda v kompetencii Jozefa Holjenčíka navrhovať kandidátov, avšak podľa slov ministra hospodárstva Miškova úmyselne nedodržiaval termíny na predloženie kandidátov: \"Holjenčík takýmto spôsobom zneužíva situáciu, ktorá momentálne je. Nemáme predsedu regulačného úradu.\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "februári 2011", "nerokovala", "aktualne.sk", "Zákona 276/2001 Z. z.", "slov ministra hospodárstva Miškova"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rada-pre-regulaciu-nema-mat-pravo-na/311063-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/regulacna-rada-uz-nasla-sefa-urso/302563-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rada-pre-regulaciu-nema-mat-pravo-na/311063-clanok.html", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/clanek.phtml?id=238626", "http://www.isot.sk/portal/Data/documents/public/legislation/sk/276_2001_UplneZnenie_04_2010.pdf?v=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/5547329/miskov-holjencik-zneuziva-situaciu-ktora-momentalne-je.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:07.115408+00:00"}
{"id": "vr33566", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33566", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Slovensku bola rekordná nezamestnanosť v roku 1999-2000 za prvej vlády Mikuláš Dzurindu.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:10.099139+00:00"}
{"id": "vr37645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37645", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tým viac a tým skôr, že časť opozície sa aj vyjadrila priamo v Líbyi, že takúto pomoc (vytvorenie bezletovej zóny, pozn.) neočakáva a ani si neželá.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SITA, TASR: \" Šéf Národnej líbyjskej rady v Benghází Mustafa Abd al-Džalíl vyzval na vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by chránila povstalcov pred náletmi Kaddáfího síl.\" Informácie o tom, že opozícia by odmietala bezletovú zónu sa nám nájsť nepodarilo. Na vytvorenie bezletovej zóny vyzvala aj Liga arabských štátov , povstalecká Národná rada zašla ešte ďalej a vyzvala na letecké útoky na vybrané ciele. Iste, určite môže v rámci rôznorodej opozície voči Kaddáfimu existovať aj prúd, ktorý bezletovú zónu nechce, \"mainstream\" , ktorý je akceptovaný ako hovorca povstania si ju ale naopak želá, aj keď sa skôr prikláňajú k tomu, aby ju garantovali africké štáty, ako štáty EÚ alebo NATO.", "analysis_paragraphs": ["SITA, TASR: \" Šéf Národnej líbyjskej rady v Benghází Mustafa Abd al-Džalíl vyzval na vytvorenie bezletovej zóny, ktorá by chránila povstalcov pred náletmi Kaddáfího síl.\" Informácie o tom, že opozícia by odmietala bezletovú zónu sa nám nájsť nepodarilo. Na vytvorenie bezletovej zóny vyzvala aj Liga arabských štátov , povstalecká Národná rada zašla ešte ďalej a vyzvala na letecké útoky na vybrané ciele. Iste, určite môže v rámci rôznorodej opozície voči Kaddáfimu existovať aj prúd, ktorý bezletovú zónu nechce, \"mainstream\" , ktorý je akceptovaný ako hovorca povstania si ju ale naopak želá, aj keď sa skôr prikláňajú k tomu, aby ju garantovali africké štáty, ako štáty EÚ alebo NATO."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "vyzvala aj Liga arabských štátov", "vyzvala na letecké útoky"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/193300/libyjski-povstalci-prosia-zapad-o-pomoc-nemame-potraviny-ani-lieky.html", "http://english.aljazeera.net/news/africa/2011/03/201131218852687848.html", "http://blogs.aljazeera.net/live/africa/live-blog-libya-march-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:09.578782+00:00"}
{"id": "vr33491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33491", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na budúci rok nám predpokladajú, že by to mal byť až druhý najvyšší rast hrubého domáceho produktu v rámci eurozóny.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prognózy Eurostatu na rok 2014 bude mať Slovensko naozaj druhý najvyšší hospodársky rast z krajín eurozóny. Na prvom mieste je podľa týchto predpokladov Estónsko s hospodárskym rastom na rok 2014 na úrovni 4%. Pre Slovensko sa predpokladá 2,9% hospodársky rast. Pokiaľ by sme zohľadnili všetky krajiny EU, predbehlo by nás ešte Lotyšsko (3,6%) a Litva (4,1%). Priemerný hospodársky rast EU v roku 2014 bude na úrovni 1,6%. Posledná prognóza je z januára 2013. Najbližšia odhad rastu predloží EK v máji 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prognózy Eurostatu na rok 2014 bude mať Slovensko naozaj druhý najvyšší hospodársky rast z krajín eurozóny. Na prvom mieste je podľa týchto predpokladov Estónsko s hospodárskym rastom na rok 2014 na úrovni 4%. Pre Slovensko sa predpokladá 2,9% hospodársky rast. Pokiaľ by sme zohľadnili všetky krajiny EU, predbehlo by nás ešte Lotyšsko (3,6%) a Litva (4,1%). Priemerný hospodársky rast EU v roku 2014 bude na úrovni 1,6%. Posledná prognóza je z januára 2013. Najbližšia odhad rastu predloží EK v máji 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "zohľadnili", "prognóza", "predloží"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:53.704318+00:00"}
{"id": "vr31485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31485", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My, ako koalícia sme predsa hlasovali aj za podpredsedu parlamentu Roberta Fica, preto lebo opozícia sama nemala dosť hlasov, tak my sme jej tie hlasy dali, tak bola takáto dohoda...", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kabinet Ivety Radičovej (2010 - 2012), podľa ČTK vyčlenil pre vtedajšiu opozíciu v parlamente iba jednu podpredsednícku funkciu, ktorú získal Robert Fico so 100 hlasmi. Minimálne 29 z nich bolo od koaličných poslancov . NR SR bola počas vlády Ivety Radičovej zložená z nasledovného pomeru koaličných a opozičných poslancov:", "analysis_paragraphs": ["Kabinet Ivety Radičovej (2010 - 2012), podľa ČTK vyčlenil pre vtedajšiu opozíciu v parlamente iba jednu podpredsednícku funkciu, ktorú získal Robert Fico so 100 hlasmi. Minimálne 29 z nich bolo od koaličných poslancov . NR SR bola počas vlády Ivety Radičovej zložená z nasledovného pomeru koaličných a opozičných poslancov:"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "NR SR", "NR SR"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/smer-navrhol-za-podpredsedu-parlamentu-fica.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=0&CisObdobia=5", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&Text=&CisObdobia=5&CPT=20&FullText=True&CisSchodze=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:07.225655+00:00"}
{"id": "vr26813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26813", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...rady opozície sa stále rozširujú, pretože vlastne tak, ako sa strany rozpadávajú, tak už vlastne je tam tuším 11 zástupcov...", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "R. Kaliňák preháňa rozsah fragmentácie opozičných strán. V skutočnosti je asi deväť skupín resp. zástupcov opozície. Aj v prípade ak by sme počítali nezaradených poslancov osobitne, tak by bolo desať zástupcov opozície na pravicovom spektre v NR SR . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák preháňa rozsah fragmentácie opozičných strán. V skutočnosti je asi deväť skupín resp. zástupcov opozície. Aj v prípade ak by sme počítali nezaradených poslancov osobitne, tak by bolo desať zástupcov opozície na pravicovom spektre v NR SR . Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "odišli", "odišiel", "založili", "založili", "NOVADO", "Hlina", "Ritomská"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/302319-zitnanska-beblavy-a-vasaryova-opustaju-sdku/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prochazka-konci-v-kdh-ukazal-nove-tvare-alfy-540213", "http://www.aktuality.sk/clanok/226954/odchod-kollarovcov-zo-sas-zakladaju-liberalnu-platformu/", "http://video.tyzden.sk/eugen-korda/2012/09/02/lipsic-oznamil-vznik-noveho-hnutia/", "http://www.nova.sk/2013/05/nova-pravica-sa-spaja/", "http://www.sme.sk/c/6582333/hlina-odchadza-z-klubu-obycajnych-ludi.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/240050/ritomska-odchadza-od-matovicovcov-chce-vlastnu-stranu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:41.383810+00:00"}
{"id": "vr36953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36953", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Samozrejme, že maďarský mediálny zákon aj preto sa nazýva mediálny, sa týka všetkých médií, to je prvá vec, od internetu cez tlač až po elektornické médiá. Náš zákon bol tlačový zákon. Týkal sa printových médií, aj to len ich tlačenej verzie, nie internetu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský mediálny zákon ukladá povinnosť na vyvážené spravodajstvo všetkým médiám - ako verejnoprávnym, tak komerčným, rozhlasom, televíziám, médiam tlačeným i internetovým. Počas Ficovej vlády bol prijatý \" tlačový zákon \", zákon č. 167/2008 Z. z: \"§ 1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, b) práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v periodickej tlači a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v agentúrnom spravodajstve, c) evidovanie periodickej tlače, d) ukladanie sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na a) Zbierku zákonov Slovenskej republiky, Obchodný vestník a iné úradné vestníky, b) periodickú tlač určenú výlučne na úradné, služobné alebo prevádzkové účely či inú vnútornú potrebu osoby, ak nie je distribuovaná verejnosti, c) periodickú tlač osoby určenú výlučne na jej vlastnú propagáciu.\"", "analysis_paragraphs": ["Maďarský mediálny zákon ukladá povinnosť na vyvážené spravodajstvo všetkým médiám - ako verejnoprávnym, tak komerčným, rozhlasom, televíziám, médiam tlačeným i internetovým. Počas Ficovej vlády bol prijatý \" tlačový zákon \", zákon č. 167/2008 Z. z: \"§ 1 Predmet úpravy (1) Tento zákon upravuje a) práva a povinnosti vydavateľa periodickej tlače a práva a povinnosti tlačovej agentúry pri získavaní a šírení informácií, b) práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v periodickej tlači a práva a povinnosti osôb pri uplatňovaní práva na opravu, práva na odpoveď a práva na dodatočné oznámenie v agentúrnom spravodajstve, c) evidovanie periodickej tlače, d) ukladanie sankcií za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na a) Zbierku zákonov Slovenskej republiky, Obchodný vestník a iné úradné vestníky, b) periodickú tlač určenú výlučne na úradné, služobné alebo prevádzkové účely či inú vnútornú potrebu osoby, ak nie je distribuovaná verejnosti, c) periodickú tlač osoby určenú výlučne na jej vlastnú propagáciu.\""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["médiám", "tlačový zákon"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1222454", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208165&FileName=zz2008-00167-0208165&Rocnik=2008"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:10.083079+00:00"}
{"id": "vr28618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28618", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "Čo sa týka stavu ciest, bývali pravidelné obhliadky ciest, po celom meste, ulíc, komunikácii, to sa zrušilo.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť dôveryhodné zdroje, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie Jána Kovarčíka. \"Základným účelom Regionálnej správy a údržby ciest Nitra a.s . je správa a údržba ciest II. a III.triedy a pozemkov k nim patriacim vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja, ako i majetku, ktorý jej bol zverený na plnenie vymedzeného poslania a predmetu činnosti.\" Regionálna správa je taktiež zodpovedná za tieto oblasti: - počas celého roka zabezpečuje prevádzkyschopnosť a zjazdnosť ciest II. a III. triedy, - systematicky a plánovane vykonáva údržbu na cestách II. a III. triedy vrátane mostov, - zabezpečuje opravy ciest II. a III. triedy a mostov dodávateľskou formou, vykonáva na nich technický dozor, - v zimnom období zabezpečuje zjazdnosť ciest II. a III. triedy podľa operačného plánu údržby a osobitných pokynov vydaných na tento účel, - vykonáva údržbu ciest I. triedy na základe požiadaviek SSC Bratislava v zmysle mandátnej zmluvy, - vykonáva činnosti na základe požiadaviek správcov miestnych a obecných komunikácií, organizácií a občanov, - vykonáva dopravné prieskumy a iné úlohy, ktorými ju poverí zakladateľ.", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť dôveryhodné zdroje, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili tvrdenie Jána Kovarčíka. \"Základným účelom Regionálnej správy a údržby ciest Nitra a.s . je správa a údržba ciest II. a III.triedy a pozemkov k nim patriacim vo vlastníctve Nitrianskeho samosprávneho kraja, ako i majetku, ktorý jej bol zverený na plnenie vymedzeného poslania a predmetu činnosti.\" Regionálna správa je taktiež zodpovedná za tieto oblasti: - počas celého roka zabezpečuje prevádzkyschopnosť a zjazdnosť ciest II. a III. triedy, - systematicky a plánovane vykonáva údržbu na cestách II. a III. triedy vrátane mostov, - zabezpečuje opravy ciest II. a III. triedy a mostov dodávateľskou formou, vykonáva na nich technický dozor, - v zimnom období zabezpečuje zjazdnosť ciest II. a III. triedy podľa operačného plánu údržby a osobitných pokynov vydaných na tento účel, - vykonáva údržbu ciest I. triedy na základe požiadaviek SSC Bratislava v zmysle mandátnej zmluvy, - vykonáva činnosti na základe požiadaviek správcov miestnych a obecných komunikácií, organizácií a občanov, - vykonáva dopravné prieskumy a iné úlohy, ktorými ju poverí zakladateľ."], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Regionálnej správy a údržby ciest Nitra a.s"], "url": ["http://www.unsk.sk/showdoc.do?docid=26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:10.449052+00:00"}
{"id": "vr26664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26664", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ja som hneď po prvej neúspešnej voľbe obidvoch kandidátov, keď som videl, ak sa manipulujú voľby, prihlásil nepodpíšem ani pána Trnku, ani pána Čentéša, ak budú zvolení. Vyzývam ich, aby nekandidovali.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka boli kandidáti na generálneho prokurátora. Čentéš bol nominantom koalície a Trnka bol nominantom opozičného SMER-SD. Ani jeden kandidát nebol v druhej voľbe generálneho prokurátora zvolení . Prezident prvý krát informoval o tom, že by sa obaja kandidáti nemali vo verejnej voľbe uchádzať o post generálneho prokurátora 21.5.2011(TASR). Informoval o tom teda po prvej voľbe, kde proti sebe kandidovali Čentéš a Trnka, pretože vo voľbách 17.5.2011 kandidoval iba Dobroslav Trnka .", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka boli kandidáti na generálneho prokurátora. Čentéš bol nominantom koalície a Trnka bol nominantom opozičného SMER-SD. Ani jeden kandidát nebol v druhej voľbe generálneho prokurátora zvolení . Prezident prvý krát informoval o tom, že by sa obaja kandidáti nemali vo verejnej voľbe uchádzať o post generálneho prokurátora 21.5.2011(TASR). Informoval o tom teda po prvej voľbe, kde proti sebe kandidovali Čentéš a Trnka, pretože vo voľbách 17.5.2011 kandidoval iba Dobroslav Trnka ."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Čentéš", "Trnka", "zvolení", "Prezident", "Dobroslav Trnka"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://www.sme.sk/c/5649511/koalicia-nasla-prokuratora.html", "http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/17-06-2011/chronologia-volba-generalneho-prokuratora-v-nr-sr.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/trnka-a-centes-by-sa-mali-stiahnut-tvrdi-prezident-445044", "http://udalosti.noviny.sk/udalosti-clanky/17-06-2011/chronologia-volba-generalneho-prokuratora-v-nr-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:18.199628+00:00"}
{"id": "vr38408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38408", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...ja hovorím a hovorí to aj naša strana, že konať by mala predovšetkým exekutíva, ale exekutíva od prvého januára v tejto oblasti takto nič nekonala, a keď predložila ten návrh, tak Maďari zasalutovali a povedali koniec.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prinášame aspoň časť aktivít Slovenskej vlády vo vzťahu k Maďarsku:\n\n17. február 2011 - stretnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu. Rovania za slovenskú viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica, za Maďarskú stranu rokovania viedol štátny tajomník rezortu diplomacie Zsolt Németh. Témami rozhovorov boli aktuálne európske témy súvisiace s maďarským predsedníctvom v EÚ. Hovorili aj o konkrétnych otázkach spolupráce v rámci projektu Dunajskej stratégie a pripravovanej európskej stratégie pre Rómov. Obe strany potvrdili záujem na pokračovaní v koordinácii predsedníctva Slovenska vo V4 s predsedníctvom Maďarska v EÚ. Témou stretnutia bol aj rozvoj dopravnej infraštruktúry medzi oboma krajinami.", "analysis_paragraphs": ["Prinášame aspoň časť aktivít Slovenskej vlády vo vzťahu k Maďarsku:", "17. február 2011 - stretnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu. Rovania za slovenskú viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Milan Ježovica, za Maďarskú stranu rokovania viedol štátny tajomník rezortu diplomacie Zsolt Németh. Témami rozhovorov boli aktuálne európske témy súvisiace s maďarským predsedníctvom v EÚ. Hovorili aj o konkrétnych otázkach spolupráce v rámci projektu Dunajskej stratégie a pripravovanej európskej stratégie pre Rómov. Obe strany potvrdili záujem na pokračovaní v koordinácii predsedníctva Slovenska vo V4 s predsedníctvom Maďarska v EÚ. Témou stretnutia bol aj rozvoj dopravnej infraštruktúry medzi oboma krajinami."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["stretnutie Zmiešanej slovensko-maďarskej komisie", "stretnutie ministrov zahraničných vecí"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&PAGE_NEWSVIEW-AKTUALNEJDRK-7XJJUY=46&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_FB06574B87F76EEDC125783B002E8417", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/%28vw_ByID%29/ID_04CCD05D6B2BE974C125788E005292D9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:31.568228+00:00"}
{"id": "vr16966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16966", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...v NATO je aj Turecko a viete dobre, že Turecko pri prezbrojovaní teraz nakúpilo ruské MiGy...", "statement_date": "2017-11-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Turecko je členským štátom NATO , ktoré sa dohodlo s Ruskom na kúpe rakiet typu zem-vzduch značky S-400 a nie stíhačky MiG. Výrok hodnotíme preto ako nepravdivý. Podľa agentúry Reuters Turecko sa s Ruskom v septembri 2017 dohodlo na kúpe rakiet typu zem-vzduch S-400, čo potvrdil turecký minister obrany Nurettin Canikli. 12. novembra 2017 prezident Erdogan informoval verejonsť, že ochod je uzavretý a peniaze za rakety boli transferované ruskej strane. Obchod má mať odhadovanú hodnotu 2,5 miliardy dolárov. Turecko je členom aliancie NATO, avšak toto rozhodnutie krajiny bolo kritizované alianciou hlavne kvôli tomu, že systém je nekompatibilný s tými, ktoré sa využívajú v ostatných členských krajinách NATO. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Turecko je členským štátom NATO , ktoré sa dohodlo s Ruskom na kúpe rakiet typu zem-vzduch značky S-400 a nie stíhačky MiG. Výrok hodnotíme preto ako nepravdivý. Podľa agentúry Reuters Turecko sa s Ruskom v septembri 2017 dohodlo na kúpe rakiet typu zem-vzduch S-400, čo potvrdil turecký minister obrany Nurettin Canikli. 12. novembra 2017 prezident Erdogan informoval verejonsť, že ochod je uzavretý a peniaze za rakety boli transferované ruskej strane. Obchod má mať odhadovanú hodnotu 2,5 miliardy dolárov. Turecko je členom aliancie NATO, avšak toto rozhodnutie krajiny bolo kritizované alianciou hlavne kvôli tomu, že systém je nekompatibilný s tými, ktoré sa využívajú v ostatných členských krajinách NATO. Dátum zverejnenia analýzy: 20.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-20", "analysis_sources": {"text": ["NATO", "Reuters", "hodnotu", "nekompatibilný"], "url": ["https://www.nato.int/cps/en/natohq/nato_countries.htm", "https://www.reuters.com/article/us-turkey-defence/turkey-has-completed-purchase-of-russian-missile-defense-defense-minister-idUSKBN1DC0H7", "http://www.bbc.com/news/world-europe-41237812", "https://www.nytimes.com/2017/09/12/world/europe/turkey-russia-missile-deal.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:50.245730+00:00"}
{"id": "vr29436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29436", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...suverénne sme vyhrali voľby (2010, pozn.), tak nám bolo povedané, že buďte radi, že máte jedného podpredsedu Národnej rady. My sme vyhrali voľby v roku 2012 a veľmi korektne ste dostali dve pozície podpredsedu.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády pripomína situáciu v roku 2012, kedy sa konali predčasné parlamentné voľby po nevyslovení dôvery a následnom páde vlády Ivety Radičovej. Po víťazstve strany SMER-SD, boli zvolení do pozícií podpredsedov Národnej rady aj dvaja opoziční politici - Ján Figeľ z KDH a Erika Jurinová z OĽaNO. Po voľbách v roku 2010 SMER-SD ako víťazná strana (a taktiež celá vtedajšia opozícia) dostala len jedno podpredsednícke kreslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.\n\nV roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.\n\nRok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.\n\nPo parlamentných voľbách v roku 2010 , v ktorých najviac percent (34 %) s náskokom takmer 20 p. b. získala strana SMER-SD (pred ruhou ), ktorá však skončila v opozícii, boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .\n\nNepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády pripomína situáciu v roku 2012, kedy sa konali predčasné parlamentné voľby po nevyslovení dôvery a následnom páde vlády Ivety Radičovej. Po víťazstve strany SMER-SD, boli zvolení do pozícií podpredsedov Národnej rady aj dvaja opoziční politici - Ján Figeľ z KDH a Erika Jurinová z OĽaNO. Po voľbách v roku 2010 SMER-SD ako víťazná strana (a taktiež celá vtedajšia opozícia) dostala len jedno podpredsednícke kreslo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.", "V roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.", "Rok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.", "Po parlamentných voľbách v roku 2010 , v ktorých najviac percent (34 %) s náskokom takmer 20 p. b. získala strana SMER-SD (pred ruhou ), ktorá však skončila v opozícii, boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .", "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["dva podpredsednícke posty v NR SR", "následne", "1998", "2002", "2006", "2010", "najviac", "R. Fico"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-bude-vladnut-sam-opozicia-sa-pobije-o-dve-kresla-podpredsedov-1c8-/sk_domace.asp?c=A120315_112105_sk_domace_p29", "http://www.topky.sk/gl/137615/1089202/Podpredsedami-parlamentu-su-Lassakova--Zmajkovicova--Figel-a-Jurinova", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=21", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=2160", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=4392", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=6563", "http://www.sme.sk/c/5421938/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-2010.html", "http://www.sme.sk/c/5774401/fico-nevyuziva-kompetencie-podpredsedu-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:25.796380+00:00"}
{"id": "49248", "numeric_id": 49248, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49248", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ten pokles reálnych miezd, ktorý teraz nastal, je absolútne brutálny, najhorší za 22 rokov.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR najvyšší pokles priemernej reálnej mzdy od 2. štvrťroka 2000 na Slovensku bol zaznamenaný v 4. štvrťroku 2022, kedy sa reálna mzda medziročne prepadla o 7,6 %.\n\nŠtatistický úrad SR podľa výsledkov medziročných zmien priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve ( pdf. ) potvrdil, že priemerná reálna mzda k prvému kvartálu 2023 medziročne klesla o 4,9 %. Tento výsledok je druhý najhorší za 22 rokov.\n\nSpolu s výsledkami za 1. štvrťrok 2023 tak priemerná reálna mzda klesala piaty štvrťrok za sebou. V júli 2023 oznámil Štatistický úrad, že reálne mzdy konečne po viac ako roku stúpli .\n\nVýrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR najvyšší pokles priemernej reálnej mzdy od 2. štvrťroka 2000 na Slovensku bol zaznamenaný v 4. štvrťroku 2022, kedy sa reálna mzda medziročne prepadla o 7,6 %.", "Štatistický úrad SR podľa výsledkov medziročných zmien priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve ( pdf. ) potvrdil, že priemerná reálna mzda k prvému kvartálu 2023 medziročne klesla o 4,9 %. Tento výsledok je druhý najhorší za 22 rokov.", "Spolu s výsledkami za 1. štvrťrok 2023 tak priemerná reálna mzda klesala piaty štvrťrok za sebou. V júli 2023 oznámil Štatistický úrad, že reálne mzdy konečne po viac ako roku stúpli .", "Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zaznamenaný", "pdf.", "mzda", "druhý", "stúpli"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/c4753d29-463a-4ef7-af97-ddf983f8c29d/!ut/p/z1/tVFNU8IwFPwtHjhmXmhakh5T1LYIjIC1NBcn9gNqIS00U-XfmzpePAB68F3y3szuzm4WBKxBKNmVG6nLWsmduRMxelnQkHnekGPsTQkOJw-reTC-t_zIgfgngM2Xdzh84o_-cmIPse2AuMx_BgEiVbrRW0jq11ZuUVuhUhVIVnqAzVIf98ZNp3LUNkfZnQa4a3NdmTe1qUMyy0X2iEhk5wVFsnApyrLCZaRgqeVmvXyTlhkkv0LH1_L2cfCZ4djwxRdk7PPAplOM2dR3cMiDaOkuCMGcfAMuaKzaChLjg571MaQQd2X-DpHqf2cHqz_GDDBMrjVjqreOs_FsY5Sl3vad1LD-lbyhlm-Hg-Cm2lrp_EPD-j-6bfbRnpETqopbb478mLX85hOsyA5p/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/b36c4e2b-f40c-4f10-985f-1813d789a360/Graf_Priemerna_mesacna_mzda_1Q2023_SK.pdf?MOD=AJPERES&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok&CVID=oxT4fok", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2244b07f-7772-4d32-9c03-f8e199cf811c/!ut/p/z1/tVLNcoIwGHyWHjiGfBA00Bs6rWi1M9axSi4dwPBThCCkUPv0DU4vnanWHppL8k12d3azwQxvMSuDNksCmYky2KvZZ8OXJZ3ao5HhAozmBKazh9WjN743J-sBfsYMs6iUlUyxL8ImSFGTo6yMUZBLDdRB1IVSa0uOmqoO2qMGbcNlrnbTtKwQaIwopSaydsRETgQExTY3HCeKbcOIevkqynbYvwq9-c0vU9dwZrmg-OwEGU9cz6JzAHs-GcDU9dZPzpIQcMkX4IKGrzzQsx4Mijdtxju8LvuX2ePVHyN6gGcnCxdSqtrMejFeJEo5kGnfh8Dbq-QVNXs9HJirahWl5O8Sb_-jV5UhCwu9iwoddGpTIJTalmk5wwEhvQu3DImtAtQ85jWv9bdafcdUyqq51UCDruv0RIhkz_VIFBr8RElFo9x_R-KqKGxyRHm8uCMWC4_kY8437s3NJ-G5it4!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/2244b07f-7772-4d32-9c03-f8e199cf811c/!ut/p/z1/tVLNcoIwGHyWHjiGfBA00Bs6rWi1M9axSi4dwPBThCCkUPv0DU4vnanWHppL8k12d3azwQxvMSuDNksCmYky2KvZZ8OXJZ3ao5HhAozmBKazh9WjN743J-sBfsYMs6iUlUyxL8ImSFGTo6yMUZBLDdRB1IVSa0uOmqoO2qMGbcNlrnbTtKwQaIwopSaydsRETgQExTY3HCeKbcOIevkqynbYvwq9-c0vU9dwZrmg-OwEGU9cz6JzAHs-GcDU9dZPzpIQcMkX4IKGrzzQsx4Mijdtxju8LvuX2ePVHyN6gGcnCxdSqtrMejFeJEo5kGnfh8Dbq-QVNXs9HJirahWl5O8Sb_-jV5UhCwu9iwoddGpTIJTalmk5wwEhvQu3DImtAtQ85jWv9bdafcdUyqq51UCDruv0RIhkz_VIFBr8RElFo9x_R-KqKGxyRHm8uCMWC4_kY8437s3NJ-G5it4!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/68fe2ff4-a96e-493b-b043-ab1ed692dc35/!ut/p/z1/rZNLc5swFIX_SrLwUqML4rnEngTjYk_BxrG16YiXodhAjErif18RT6fNTHgsykYwuvfo6NwPTPEB05K1-YnxvCrZWXwfqfbD0x1jPpcsgLlLwFl9226Wi2fZDlT88rnA2PhP4Oys77a_UiRQVEzFtuV53tbd78Hey8_gEMmGTRAINQ3vMcU0KnnNM3yswoZlqClQXqaIFXwG4qW6XoSbtkxQU19Ze5tB2yS8EKtmpImcpgpippYgxSQhCkEhiIVSEmumHEdE7eTrKI_xcVL1_ToDfumUOBa2tVR0F8BwbRUcaxn4pkcIWGQsjns_9DwWTOsfMEiH5V-6vEZuMKZBB03uNHwUJvXeAl-k2ObJGw7KbvRnvP07QzVVJSIrgNI40ZCiRDIyZWYgXU3DSAaJkEjFS8CrsZwE1_J1vVifhDLjWQdchQ8F4-xcnR7-oe4WZQ8f3HUt-c_XV2oJXquSJ-8cH_4AO4OGi_IIfeyUAtz6WsW_Cn7rQXjwpHs-fUOU9P58JjG-GoP463AmaQ-F9D__6voSXAxyy_McFb7xtkuzc-um6yeiitV6fPwNOfcP-Q!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:29.256373+00:00"}
{"id": "vr16329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16329", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "uniklo pár informácií u nás, ako naše zložky pomohli pri spolupráci a zabraňovaniu teroristickým útokom", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom mája minister vnútra Robert Kaliňák v relácii rádia Expres vyhlásil, že informácie slovenskej tajnej služby pomohli zabrániť útoku v Dánsku. Spoluprácu zo zahraničím na boji proti terorizmu zdôraznil aj premiér Robert Fico po nedávnom útoku v Londýne. Pomoc slovenských zložiek pri zabránení teroristickému útoku síce nie je možné vyhodnotiť, výrok o existencii takýchto informácií hodnotíme ako pravdivý. “Naše zložky vždy veľmi úzko spolupracujú a v mnohých prípadoch sa aj na základe slovenských informácií podarilo zabrániť niektorým teroristickým útokom, keď naposledy na základe našich informácií chytili ľudí pripravujúcich teroristický útok aj v Dánsku,” povedal minister vnútra Robert Kaliňák počas diskusie na rádiu Expres koncom mája.", "analysis_paragraphs": ["Koncom mája minister vnútra Robert Kaliňák v relácii rádia Expres vyhlásil, že informácie slovenskej tajnej služby pomohli zabrániť útoku v Dánsku. Spoluprácu zo zahraničím na boji proti terorizmu zdôraznil aj premiér Robert Fico po nedávnom útoku v Londýne. Pomoc slovenských zložiek pri zabránení teroristickému útoku síce nie je možné vyhodnotiť, výrok o existencii takýchto informácií hodnotíme ako pravdivý. “Naše zložky vždy veľmi úzko spolupracujú a v mnohých prípadoch sa aj na základe slovenských informácií podarilo zabrániť niektorým teroristickým útokom, keď naposledy na základe našich informácií chytili ľudí pripravujúcich teroristický útok aj v Dánsku,” povedal minister vnútra Robert Kaliňák počas diskusie na rádiu Expres koncom mája."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Expres", "povedal", "označil", "sieti"], "url": ["https://www.expres.sk/102646/robert-kalinak-nevidi-vo-svojich-obchodoch-s-basternakom-konflikt-zaujmov/", "https://europskenoviny.sk/2017/05/25/informacie-nasich-tajnych-sluzieb-pomohli-zabranit-utoku-v-dansku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/491197/kalinak-na-zaklade-slovenskych-informacii-zabranili-utoku-v-dansku/", "https://www.facebook.com/robertficosmersd/posts/668381860017643"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:14.544592+00:00"}
{"id": "vr32473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32473", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko sa podieľa a bude podieľať na jeho kapitálovom vybavení 660 miliónmi eur, ktoré musíme zaplatiť. Zaplatili sme teraz časť, budúci rok dve splátky a v 2014 ešte jednu, ak sa nemýlim.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Pelegríni správne uvádza celkový podiel Slovenska na trvalom eurovale ako aj počet a termín splátok.\n\nPodľa Návrhu na použitie štátnych finančných aktív na splatenie majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu z 3. októbra 2012 sa Slovensko sa skutočne podieľa na trvalom eurovale (ESM) sumou 660 mil. eur (presne 659 200 000 eur). Túto sumu 660 mil. eur splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 potvrdzuje aj Euractiv .\n\nDo 12. októbra 2012 museli uhradiť prvé dve splátky (obe splátky v objeme 131,84 mil. eur) v celkovej sume 263,68 mil. eur.\n\nTretiu a štvrtú splátku bude musieť Slovensko uhradiť v prvej polovici roku 2013 spolu v sume 263,68 mil. eur.\n\nV roku 2014 sa bude musieť uhradiť posledná splátka vo výške 131,84 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["P. Pelegríni správne uvádza celkový podiel Slovenska na trvalom eurovale ako aj počet a termín splátok.", "Podľa Návrhu na použitie štátnych finančných aktív na splatenie majetkovej účasti Slovenskej republiky v Európskom mechanizme pre stabilitu z 3. októbra 2012 sa Slovensko sa skutočne podieľa na trvalom eurovale (ESM) sumou 660 mil. eur (presne 659 200 000 eur). Túto sumu 660 mil. eur splatenom v priebehu piatich rokov 2013-2017 potvrdzuje aj Euractiv .", "Do 12. októbra 2012 museli uhradiť prvé dve splátky (obe splátky v objeme 131,84 mil. eur) v celkovej sume 263,68 mil. eur.", "Tretiu a štvrtú splátku bude musieť Slovensko uhradiť v prvej polovici roku 2013 spolu v sume 263,68 mil. eur.", "V roku 2014 sa bude musieť uhradiť posledná splátka vo výške 131,84 mil. eur."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Návrhu", "Euractiv"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148827?prefixFile=m_", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/lidri-definitivne-schvalili-trvaly-euroval-016852"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:38.648201+00:00"}
{"id": "vr30939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30939", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "22 miliárd eur pre 8 krajín, medzi ktorými je Slovensko, lebo výrazne prekračujeme priemer nezamestnanosti mladých ľudí. Ten priemer je tuším nejakých 27%.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso poslal v utorok (31.1.) list 8 európskym krajinám, kde počet nezamestnaných v radoch mladej generácie presahuje celoeurópsky priemer. Oslovenými krajinami sú Grécko, Litva, Lotyšsko, Írsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko. V týchto krajinách je miera nezamestnanosti mládeže vyššia ako 30 %, čo vysoko prekračuje celoeurópsky priemer. Podľa údajov Eurostatu, štatistického inštitútu EÚ, v decembri 2011 bol priemer nezamestnanosti mládeže vo všetkých 27 členských štátoch únie vo výške 22,1 %. Rok predtým nezamestnanosť mladých v EÚ dosahovala iba 21 %.\n\nPredsedníčka vlády SR Iveta Radičová po ukončení summitu špecifikovala, že pre Slovensko by to znamenalo dostupné prostriedky v podobe štrukturálnych fondov prideľovaných na obdobie 2007-2013, vyše 2 miliárd eur .\n\n\"Ku koncu roka 2011 je možnosť realokácie z Európskeho sociálneho fondu 39 miliónov eur a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyše 2,2 miliardy eur. Spolu 2,3 miliardy eur, \" vyčíslila Radičová. Dodala, že prvé pracovné stretnutie sa uskutoční 8. februára, na pôde EK, kde budú aj zástupcovia slovenskej vlády.", "analysis_paragraphs": ["TASR : Predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso poslal v utorok (31.1.) list 8 európskym krajinám, kde počet nezamestnaných v radoch mladej generácie presahuje celoeurópsky priemer. Oslovenými krajinami sú Grécko, Litva, Lotyšsko, Írsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko. V týchto krajinách je miera nezamestnanosti mládeže vyššia ako 30 %, čo vysoko prekračuje celoeurópsky priemer. Podľa údajov Eurostatu, štatistického inštitútu EÚ, v decembri 2011 bol priemer nezamestnanosti mládeže vo všetkých 27 členských štátoch únie vo výške 22,1 %. Rok predtým nezamestnanosť mladých v EÚ dosahovala iba 21 %.", "Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová po ukončení summitu špecifikovala, že pre Slovensko by to znamenalo dostupné prostriedky v podobe štrukturálnych fondov prideľovaných na obdobie 2007-2013, vyše 2 miliárd eur .", "\"Ku koncu roka 2011 je možnosť realokácie z Európskeho sociálneho fondu 39 miliónov eur a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja vyše 2,2 miliardy eur. Spolu 2,3 miliardy eur, \" vyčíslila Radičová. Dodala, že prvé pracovné stretnutie sa uskutoční 8. februára, na pôde EK, kde budú aj zástupcovia slovenskej vlády."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120201TBB01075"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:13.665990+00:00"}
{"id": "vr28409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28409", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No je pravda, nebol som na tom jednom podstatnom hlasovaní prítomný (o registrovaných partnerstvách, pozn.).  Mal som termín u nemeckého veľvyslanca kvôli príprave návštevy vtedajšieho nemeckého ministra hospodárstva.  Došiel so tam pár minút neskôr, čiže áno, nebolo by 15 hlasov, ale 16 alebo 20, ale 21 takéto niečo, čiže áno, to som bohužiaľ nestihol.", "statement_date": "2014-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O registrovaných partnerstvách sa hlasovalo 6. novembra 2012 v čase 11:10. Sulík sa hlasovania nezúčastnil. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Ak by teda hlasoval aj Súlík za návrh, spolu by bolo 15 hlasov za návrh. Podľa programu udalostí v NR SR zo dna 6 novembra 2012, prebehlo stretnutie resp. prijatie veľvyslanca Izraela. Axel Hartmann, ktorý v čase hlasovania o registrovaných partnerstvách zastával funkciu veľvyslanca Nemecka na Slovensku, potvrdil, že sa s Richardom Sulíkom stretol 6. novembra v doobedňajších hodinách približne hodinu a pol. Temou bola pripravovaná návštena vtedajšieho ministra hospodárstva Rainera Brüderleho. Sulík už o 23 minút po hlasovaní o registrovaných partnerstvách hlasoval pri inom návrhu zákona (novela o priestupkoch). Vzhľadom na potvrdenie stretnutia nemeckých veľvyslancom, výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 6. novembra 2012: \"Osoby rovnakého pohlavia možnosť uzatvárať registrované partnerstvá nedostanú. Zákon, ktorý im to mal umožniť, dnes parlamentom neprešiel. Právnu normu z dielne SaS podporilo len 14 poslancov zo 129 prítomných. Kladne hlasovali len prítomní poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd.\" *Odôvodnenie výrok doplnené o vyjadrenie veľvyslanca Axela Hartmanna a na základe vyjadrenia zmenená pravdivostná hodnota z neoveriteľné na pravda 12. marca 2015 Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O registrovaných partnerstvách sa hlasovalo 6. novembra 2012 v čase 11:10. Sulík sa hlasovania nezúčastnil. Za návrh hlasovalo 14 poslancov. Ak by teda hlasoval aj Súlík za návrh, spolu by bolo 15 hlasov za návrh. Podľa programu udalostí v NR SR zo dna 6 novembra 2012, prebehlo stretnutie resp. prijatie veľvyslanca Izraela. Axel Hartmann, ktorý v čase hlasovania o registrovaných partnerstvách zastával funkciu veľvyslanca Nemecka na Slovensku, potvrdil, že sa s Richardom Sulíkom stretol 6. novembra v doobedňajších hodinách približne hodinu a pol. Temou bola pripravovaná návštena vtedajšieho ministra hospodárstva Rainera Brüderleho. Sulík už o 23 minút po hlasovaní o registrovaných partnerstvách hlasoval pri inom návrhu zákona (novela o priestupkoch). Vzhľadom na potvrdenie stretnutia nemeckých veľvyslancom, výrok hodnotíme ako pravdivý. TASR , 6. novembra 2012: \"Osoby rovnakého pohlavia možnosť uzatvárať registrované partnerstvá nedostanú. Zákon, ktorý im to mal umožniť, dnes parlamentom neprešiel. Právnu normu z dielne SaS podporilo len 14 poslancov zo 129 prítomných. Kladne hlasovali len prítomní poslanci SaS, štyria z klubu OĽaNO, traja z SDKÚ-DS a jeden poslanec za Most-Híd.\" *Odôvodnenie výrok doplnené o vyjadrenie veľvyslanca Axela Hartmanna a na základe vyjadrenia zmenená pravdivostná hodnota z neoveriteľné na pravda 12. marca 2015 Dátum zverejnenia analýzy: 13.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-13", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "programu", "Rainera", "hlasoval", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31058", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/ParliamentaryDay.aspx?Date=2012-11-6%200:0:0", "http://en.wikipedia.org/wiki/Rainer_Br%C3%BCderle", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31539", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52220"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:59.748246+00:00"}
{"id": "vr38249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38249", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "(Moderátorka: A stále teda platí aj to stanovisko vášho predsedu, že ten spôsob predaja bol klientelistický?) Toto, myslím, pán Sulík nikdy nepovedal.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "tu by to chcelo overiť zvukovým záznamom, ak by sme ho našli... Podľa správy TASR z 20. apríla 2011 R. Sulík na tlačovej konferencii mal tvrdiť, že v prípade prenájmu budovy pre daňové riaditeľstvo o klientelizmus išlo: \"Prenájom budovy pre daňové úrady v Košiciach je klientelizmus. Tvrdí to predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého sa to však dalo vyriešiť ešte v minulosti, keby bolo výberové konanie verejné. \"To však nebolo. Bolo priame zadanie. To stavia celú vec do veľmi zlého svetla a je na SDKÚ, aby prezentovala také riešenie, ktoré uspokojí verejnosť,\" povedal dnes na tlačovej konferencii šéf liberálov. Sulíka podľa vlastných slov napĺňa radosťou, že to nie je strana SaS, ktorá čelí klientelizmu. \"SaS nemá, ani nikdy nemala takéto kauzy. Sme strana, ktorá má veľmi prísny výber členov. Práve na takéto veci dbáme,\" zdôraznil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["tu by to chcelo overiť zvukovým záznamom, ak by sme ho našli... Podľa správy TASR z 20. apríla 2011 R. Sulík na tlačovej konferencii mal tvrdiť, že v prípade prenájmu budovy pre daňové riaditeľstvo o klientelizmus išlo: \"Prenájom budovy pre daňové úrady v Košiciach je klientelizmus. Tvrdí to predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého sa to však dalo vyriešiť ešte v minulosti, keby bolo výberové konanie verejné. \"To však nebolo. Bolo priame zadanie. To stavia celú vec do veľmi zlého svetla a je na SDKÚ, aby prezentovala také riešenie, ktoré uspokojí verejnosť,\" povedal dnes na tlačovej konferencii šéf liberálov. Sulíka podľa vlastných slov napĺňa radosťou, že to nie je strana SaS, ktorá čelí klientelizmu. \"SaS nemá, ani nikdy nemala takéto kauzy. Sme strana, ktorá má veľmi prísny výber členov. Práve na takéto veci dbáme,\" zdôraznil.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110420TBB00256"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:36.987763+00:00"}
{"id": "vr27920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27920", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Daňové zaťaženie: tentokrát sme v tej časti grafu, kde je daňové zaťaženie najvyššie.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec cituje Business Europe Reform Barometer (.pdf), uverejnený 13. marca 2014:"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Business Europe Reform Barometer"], "url": ["http://www.businesseurope.eu/content/default.asp?PageID=568&DocID=32780"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:31.546069+00:00"}
{"id": "vr29522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29522", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Získali sme možnosť navýšenia priamych platieb pre poľnohospodárov z fondov EÚ prostredníctvom vyššieho presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na úrovni 25 %.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégiou Kohéznej politiky EU na roky 2007-2013, z ktorej plynú finančné prostriedky aj do Fondu regionálneho rozvoja, bolo najmä zvýšenie ekonomického rastu. Vláde sa podarilo navýšiť rozpočet I. piliera poľnohospodárskej politiky, ktorý zahŕňa priame platby pre poľnohospodárov, o celkovo 345,46 mil. eur presunom prostriedkov z Programu rozvoja vidieka. Podľa dostupných informácii bolo využitie možné až do 25 % a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Dodávame, že vláda využila možné navýšenie len do úrovne o niečo viac ako 18 %. \" Vláda SR schválila, na návrh Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), uznesením č. 714/2013 zo dňa 11. 12. 2013, využitie ponúkanej flexibility medzi piliermi a súhlasila presunúť z II. piliera do I. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky celkovo 345,46 mil. EUR, t.j. 18,276 % fondových prostriedkov EÚ alokovaných do Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020. \" (. pdf , s. 1)", "analysis_paragraphs": ["Stratégiou Kohéznej politiky EU na roky 2007-2013, z ktorej plynú finančné prostriedky aj do Fondu regionálneho rozvoja, bolo najmä zvýšenie ekonomického rastu. Vláde sa podarilo navýšiť rozpočet I. piliera poľnohospodárskej politiky, ktorý zahŕňa priame platby pre poľnohospodárov, o celkovo 345,46 mil. eur presunom prostriedkov z Programu rozvoja vidieka. Podľa dostupných informácii bolo využitie možné až do 25 % a preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Dodávame, že vláda využila možné navýšenie len do úrovne o niečo viac ako 18 %. \" Vláda SR schválila, na návrh Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR), uznesením č. 714/2013 zo dňa 11. 12. 2013, využitie ponúkanej flexibility medzi piliermi a súhlasila presunúť z II. piliera do I. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky celkovo 345,46 mil. EUR, t.j. 18,276 % fondových prostriedkov EÚ alokovaných do Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 – 2020. \" (. pdf , s. 1)"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zahŕňa", "pdf"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/sk/displayFtu.html?ftuId=FTU_5.2.5.html", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastn%C3%BD%20materi%C3%A1l_docx.pdf?instEID=49&attEID=60996&docEID=339762&matEID=6840&langEID=1&tStamp=20140227113836887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:03.939668+00:00"}
{"id": "44526", "numeric_id": 44526, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44526", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Celé leto bolo v médiách o tom, že KDH navrhovalo, že keď teda príde niekto s takým návrhom (o registrovaných partnerstvách, pozn.), tak aby s ním prišlo až po komunálnych voľbách. Po tom, aby ho navrhli. Po tom do tridsiatich dní zasadne rada KDH a rozhodne sa, či vystúpi z koalície alebo nevystúpi z koalície.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej konferencii strán KDH a PS/Spolu z 9. augusta 2019 sa Alojz Hlina po rokovaniach vyjadril, že návrh zákona o registrovaných partnerstvách by mal od jeho potenciálnych koaličných partnerov prísť do parlamentu až po komunálnych voľbách 2022. KDH bude v takomto prípade podľa jeho slov požadovať 30 dní na rozmyslenie, či zotrvá v takejto volebnej koalícii. Rozhodnúť by mala Rada KDH. Zdôraznil, že strana za prijatie registrovaných partnerstiev hlasovať nebude. V lete 2019 o tomto Hlinovom postoji informovali viaceré médiá, napríklad Postoj , Aktuality.sk či SME . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej konferencii strán KDH a PS/Spolu z 9. augusta 2019 sa Alojz Hlina po rokovaniach vyjadril, že návrh zákona o registrovaných partnerstvách by mal od jeho potenciálnych koaličných partnerov prísť do parlamentu až po komunálnych voľbách 2022. KDH bude v takomto prípade podľa jeho slov požadovať 30 dní na rozmyslenie, či zotrvá v takejto volebnej koalícii. Rozhodnúť by mala Rada KDH. Zdôraznil, že strana za prijatie registrovaných partnerstiev hlasovať nebude. V lete 2019 o tomto Hlinovom postoji informovali viaceré médiá, napríklad Postoj , Aktuality.sk či SME . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "Postoj", "Aktuality.sk", "SME"], "url": ["https://www.facebook.com/sme.sk/videos/vb.38050018641/449958905729695/?type=2&theater", "https://www.postoj.sk/46033/kdh-nezahlasuje-za-registrovane-partnerstva-moze-vystupit-z-koalicie", "https://www.aktuality.sk/clanok/714799/kdh-nebude-hlasovat-za-registrovane-partnerstva/", "https://domov.sme.sk/c/22186113/kdh-registrovane-partnerstva-nepodpori.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:30.328639+00:00"}
{"id": "48522", "numeric_id": 48522, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48522", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...ale my sme si požičali 11 miliárd za nulové úroky, niektoré pôžičky za mínusové úroky.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas korona krízy si Slovensko na finančných trhoch požičiavalo peniaze, aby mohlo splácať svoje záväzky a efektívne bojovať s pandémiou. Úroky na týchto pôžičkách boli všeobecne výhodné kvôli situácii v ekonomike. Mohli sme si tak požičiavať za úroky blížiace sa k nule, niekedy dokonca aj záporné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVďaka údajom uvedeným vo výsledkoch aukcií štátnych dlhopisov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity a vlastnému prepočtu Demagog.sk zistil, že od začiatku nástupu novej vlády si štát pomocou 81 aukcií požičal viac ako 10,44 miliárd eur. Výška úrokov sa pohybovala od v intervale -0,76 % (p.a.) do 2,3 % (p.a.). Priemerná výška úrokov z každej aukcie je 0,39 %, mediánová 0,267 %.", "analysis_paragraphs": ["Počas korona krízy si Slovensko na finančných trhoch požičiavalo peniaze, aby mohlo splácať svoje záväzky a efektívne bojovať s pandémiou. Úroky na týchto pôžičkách boli všeobecne výhodné kvôli situácii v ekonomike. Mohli sme si tak požičiavať za úroky blížiace sa k nule, niekedy dokonca aj záporné. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vďaka údajom uvedeným vo výsledkoch aukcií štátnych dlhopisov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity a vlastnému prepočtu Demagog.sk zistil, že od začiatku nástupu novej vlády si štát pomocou 81 aukcií požičal viac ako 10,44 miliárd eur. Výška úrokov sa pohybovala od v intervale -0,76 % (p.a.) do 2,3 % (p.a.). Priemerná výška úrokov z každej aukcie je 0,39 %, mediánová 0,267 %."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["požičal"], "url": ["https://www.ardal.sk/sk/statne-cenne-papiere/statne-dlhopisy/vysledky-aukcii-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:15.983274+00:00"}
{"id": "vr37792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37792", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zavádzame výberové komisie v transparentných výberových konaniach, kde tie výberové komisie podľa novej právnej úpravy, ktorú navrhujem, sa majú tvoriť z databáz kandidátov do výberových komisií, ktoré budú tvoriť Ministerstvo spravodlivosti, parlament a samotná generálna prokuratúra.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa §7a (Výberová komisia), ods. 1 Vládneho návrhu zákona bude prebiehať výberové konanie prokurátora nasledovne: \"Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov vymenovaných generálnym prokurátorom a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje.\" V ďalších častiach návrhu je takisto presný popis, kto bude mať kompetenciu vypracovať databázu, zverejniť ju a pod.", "analysis_paragraphs": ["Podľa §7a (Výberová komisia), ods. 1 Vládneho návrhu zákona bude prebiehať výberové konanie prokurátora nasledovne: \"Výberové konanie podľa § 7 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vymenuje generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených Národnou radou Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov vymenovaných generálnym prokurátorom a dvaja členovia z kandidátov vymenovaných ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Jedného člena výberovej komisie zvolí na žiadosť generálneho prokurátora prokurátorská rada, v obvode ktorej sa voľné miesto obsadzuje.\" V ďalších častiach návrhu je takisto presný popis, kto bude mať kompetenciu vypracovať databázu, zverejniť ju a pod."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Vládneho návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3614"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:29.786938+00:00"}
{"id": "vr34204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34204", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tvrdí dnes opozícia, že ceny plynu pre domácnosť treba zvýšiť, aby plyn pre domácnosti nevytváral straty.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opozičné strany komentovali ceny plynu pre domácnosti, no nevyjadrili sa pre zvýšenie cien plynu aby segment nevytváral stratu. Sulík komentovali ceny plynu pre domácnosti ako nízke. Mikloš vyjadril obavu pred ďalším umelým držaním cien plynu pre domácnosti. Žiaden predstaviteľ opozície sa však nevyjadril pre zvýšenie cien plynu. Líder NOVA Lipšic zdôrazňuje , že všetci chcú, aby boli ceny plynu čo najnižšie. „Ale chceme, aby sa na stratách podniku rovnako podieľali štát aj súkromná firma,“ Poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO) zas varovala pred zvyšovaním zadlženia SPP, ktoré sa podľa nej skôr či neskôr prejaví vo zvyšovaní cien plynu. Ivan Mikloš poslanec SDKÚ-DS sa na svojom blogu vyjadril : \"Transakcia je teda veľmi výhodná pre EPH, sponzorov Smeru a aj pre Roberta Fica, je však nevýhodná pre štát a jeho občanov. Hlavné dôvody sú nasledovné: 3. Disproporcie na energetickom trhu – umelo nízko držané ceny jednej energetickej komodity narúšajú konkurenčné prostredie a navyše vyvolávajú iracionálne stimuly s vysokými priamymi aj nepriamymi nákladmi a dôsledkami. Stačí si spomenúť, ako v minulosti umelo nízko držané ceny plynu stimulovali k nezmyselnej plynofikácii aj tam, kde to nemalo opodstatnenie a bolo ekonomicky neodôvodnené. ... Robiť sociálnu politiku cez deformáciu cien je ten najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob sociálnej politiky . Priame a nepriame dôsledky deformovaných cien pre ľudí budú v konečnom dôsledku mnohonásobne vyššie ako úspora domácností, pričom nižšie ceny plynu sa nebudú dať poskytnúť len nízkopríjmovým skupinám, ale cez umelo nižšie udržiavané ceny bude štát dotovať plyn aj tým, ktorí si ním budú vykurovať svoje kryté bazény a miliónové vily .\" Richard Sulík predseda SaS sa vyjadril : \"Po prvé, ceny sú z politických dôvodov nastavené príliš nízko. .. ...Ak sa to celé podarí, zabije Robert Fico dve muchy jednou ranou. Bude držať nízke ceny plynu, možno ich teraz zníži o 90%.\" Predstavitelia Most-Híd sa k tento téme nevyjadrili. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Opozičné strany komentovali ceny plynu pre domácnosti, no nevyjadrili sa pre zvýšenie cien plynu aby segment nevytváral stratu. Sulík komentovali ceny plynu pre domácnosti ako nízke. Mikloš vyjadril obavu pred ďalším umelým držaním cien plynu pre domácnosti. Žiaden predstaviteľ opozície sa však nevyjadril pre zvýšenie cien plynu. Líder NOVA Lipšic zdôrazňuje , že všetci chcú, aby boli ceny plynu čo najnižšie. „Ale chceme, aby sa na stratách podniku rovnako podieľali štát aj súkromná firma,“ Poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO) zas varovala pred zvyšovaním zadlženia SPP, ktoré sa podľa nej skôr či neskôr prejaví vo zvyšovaní cien plynu. Ivan Mikloš poslanec SDKÚ-DS sa na svojom blogu vyjadril : \"Transakcia je teda veľmi výhodná pre EPH, sponzorov Smeru a aj pre Roberta Fica, je však nevýhodná pre štát a jeho občanov. Hlavné dôvody sú nasledovné: 3. Disproporcie na energetickom trhu – umelo nízko držané ceny jednej energetickej komodity narúšajú konkurenčné prostredie a navyše vyvolávajú iracionálne stimuly s vysokými priamymi aj nepriamymi nákladmi a dôsledkami. Stačí si spomenúť, ako v minulosti umelo nízko držané ceny plynu stimulovali k nezmyselnej plynofikácii aj tam, kde to nemalo opodstatnenie a bolo ekonomicky neodôvodnené. ... Robiť sociálnu politiku cez deformáciu cien je ten najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob sociálnej politiky . Priame a nepriame dôsledky deformovaných cien pre ľudí budú v konečnom dôsledku mnohonásobne vyššie ako úspora domácností, pričom nižšie ceny plynu sa nebudú dať poskytnúť len nízkopríjmovým skupinám, ale cez umelo nižšie udržiavané ceny bude štát dotovať plyn aj tým, ktorí si ním budú vykurovať svoje kryté bazény a miliónové vily .\" Richard Sulík predseda SaS sa vyjadril : \"Po prvé, ceny sú z politických dôvodov nastavené príliš nízko. .. ...Ak sa to celé podarí, zabije Robert Fico dve muchy jednou ranou. Bude držať nízke ceny plynu, možno ich teraz zníži o 90%.\" Predstavitelia Most-Híd sa k tento téme nevyjadrili. Dátum zverejnenia analýzy: 16.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["zdôrazňuje", "varovala", "vyjadril", "vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/292899-fico-navrh-opozicie-na-odvolanie-pre-spp-za-absurdny/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/291850-stat-kupuje-spp-rodiny-budu-mat-lacny-plyn/", "http://blog.etrend.sk/ivan-miklos/2013/09/06/plyn-ktory-smrdi/", "http://richardsulik.blog.sme.sk/c/337229/Tunel-SPP-Je-v-hre-provizia-100-milionov-Eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:07.560098+00:00"}
{"id": "47680", "numeric_id": 47680, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47680", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "pán guvernér (Peter Kažimír, pozn.) intenzívne komunikuje aj so šéfkou Európskej centrálnej banky, pani Lagardovou, od začiatku všetkých týchto možných podozrení je o tom informovaná.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tlačové oddelenie Národnej banky Slovenska pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová je Petrom Kažimírom informovaná o podozreniach z podplácania, ktorým guvernér NBS čelí. Túto informáciu má Demagóg.SK potvrdenú aj z ďalšieho zdroja. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Portál aktuality.sk 12. októbra 2021 informoval , že Špeciálna prokuratúra obvinila guvernéra Národnej banky Petra Kažimíra z podplácania. „ Kažimír mal v korupčnom prípade zohrať úlohu akéhosi kuriéra a priniesť vtedajšiemu šéfovi Finančnej správy Františkovi Imreczemu úplatok vo výške zhruba 50-tisíc eur. Vypovedá o tom práve spomínaný Imrecze, ktorý je obvinený vo viacerých kauzách a spolupracuje s políciou,” píšu aktuality. Guvernér NBS reagoval, že je nevinný. „Skutkový stav v uznesení je nepravdivý a v samotnom odôvodnení chýbajú potvrdzujúce dôkazy. Nemám žiadne informácie a nie som si ani vedomý porušenia zákona, zároveň som nikdy nemal ani žiadny záujem vplývať na akékoľvek konania,“ povedal podľa Denníka N. Tlačové oddelenie Národnej banky Slovenska pre portál Demagóg.SK potvrdilo, že šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová je Petrom Kažimírom informovaná o podozreniach z podplácania, ktorým guvernér NBS čelí. Túto informáciu má Demagóg.SK potvrdenú aj z ďalšieho zdroja. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "povedal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/14hk5sp/specialna-prokuratura-obvinila-exministra-financii-a-guvernera-narodnej-banky-petra-kazimira-z-podplacania/", "https://dennikn.sk/2575972/preco-kazimira-obvinili-a-pellegriniho-nie-rozdiel-je-v-sile-svedectiev/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:32.160665+00:00"}
{"id": "vr29413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29413", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No a keď už hovoríme o niektorých číslach, určite to, že nezamestnanosť klesá, to aj vidieť. O 1,5% podľa Eurostatu. Ale treba vidieť aj to, že v okolitých krajinách v rámci V4 klesá najpomalšie. V Poľsku o 5,6%, v Maďarsku o 4%, dokonca aj v Česku, kde ja si myslím, že sme ich už dobehli v niektorých veciach, no o 1,7%.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť na Slovensku skutočne klesla za tri roky vlády Roberta Fica od prvého štvrťroku 2012 do súčasnosti (čo je stav k obdobiu nástupu vlády R. Fica, ktoré spomína Bugár) o 1,5 percentuálneho bodu. V Českej republike to však bolo v rovnakom období o 1,4 percentuálneho bodu, v Poľsku o 2,4 a v Maďarsku o 4,8 percentuálneho bodu. Nie je teda pravdou, že nezamestnanosť na Slovensku spomedzi krajín V4 v danom období klesla najpomalšie, keďže v ČR klesla nezamestnanosť o niečo menej ako na Slovensku. Bugár sa navyše mýli aj v presných číslach pre Poľsko a Maďarsko. Výsledky ročných štatistík sú mierne odlišné, keďže k dispozícii je už i prvý údaj za rok 2015, ani tie však nekorešpondujú s údajmi Bélu Bugára. Od roku 2012 do roku 2015 klesla nezamestnanosť na Slovensku o 1,7 percentuálneho bodu, v Českej republike to však bolo opäť menej, len 1,5, v Poľsku o 2,3 a v Maďarsku o 3,5 percentuálneho bodu. Tabuľka Eurostatu o vývoji nezamestnanosti v krajinách V4, roky 2012 - 2014 a rok 2015 : Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť na Slovensku skutočne klesla za tri roky vlády Roberta Fica od prvého štvrťroku 2012 do súčasnosti (čo je stav k obdobiu nástupu vlády R. Fica, ktoré spomína Bugár) o 1,5 percentuálneho bodu. V Českej republike to však bolo v rovnakom období o 1,4 percentuálneho bodu, v Poľsku o 2,4 a v Maďarsku o 4,8 percentuálneho bodu. Nie je teda pravdou, že nezamestnanosť na Slovensku spomedzi krajín V4 v danom období klesla najpomalšie, keďže v ČR klesla nezamestnanosť o niečo menej ako na Slovensku. Bugár sa navyše mýli aj v presných číslach pre Poľsko a Maďarsko. Výsledky ročných štatistík sú mierne odlišné, keďže k dispozícii je už i prvý údaj za rok 2015, ani tie však nekorešpondujú s údajmi Bélu Bugára. Od roku 2012 do roku 2015 klesla nezamestnanosť na Slovensku o 1,7 percentuálneho bodu, v Českej republike to však bolo opäť menej, len 1,5, v Poľsku o 2,3 a v Maďarsku o 3,5 percentuálneho bodu. Tabuľka Eurostatu o vývoji nezamestnanosti v krajinách V4, roky 2012 - 2014 a rok 2015 : Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "rok 2015"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tesem120", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Unemployment_rates,_seasonally_adjusted,_February_2015.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:31.232210+00:00"}
{"id": "vr38400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38400", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja si myslím, že nie, lebo v ústave nie sú stanovené tieto záležitosti (spôsob udeľovania volebného práva a \"prevzatie zodpovednosti\" za osud zahraničných Maďarov, pozn.), len sa vytvára ten priestor.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V článku XXI maďarskej ústavy ( .pdf ) sa uvádza: \"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona. (2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon.\"", "analysis_paragraphs": ["V článku XXI maďarskej ústavy ( .pdf ) sa uvádza: \"(1) Každý dospelý občan Maďarska s pobytom na území Maďarska má právo byť volený a právo voliť v parlamentných voľbách, miestnych voľbách poslancov a starostov, ako aj vo voľbách do Európskeho parlamentu. Právo voliť alebo rozsah tohto práva môžu byť obmedzené na trvalý pobyt v Maďarsku a spôsobilosti byť volený, ako aj na základe ďalšieho ústavného zákona. (2) Za porušenie princípu rovnosti volebného práva nemôže byť považované, ak ústavný zákon udelí ďalší hlas matkám v rodinách s neplnoletými deťmi, alebo iným osobám, ktoré určí zákon.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://tasz.hu/files/tasz/imce/constitution_in_english__government_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:26.325394+00:00"}
{"id": "vr18334", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18334", "speaker": "Ján Mrva", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mrva", "statement": "Ja som 12 rokov starostom Bratislavy (Bratislava - Vajnory, pozn.).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mrva je od roku 2006 jedným zo starostov Bratislavy a to síce v mestskej časti Bratislava - Vajnory. Prvýkrát bol zvolený za starostu v roku 2006, vtedy získal 39,7%. V roku 2010 bol zvolený za starostu s 71,5%, v roku 2014 s 73,7%. Napriek neexaktnému vyjadreniu je myšlienka tohto výroku jednoznačná, označujeme ho preto za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mrva je od roku 2006 jedným zo starostov Bratislavy a to síce v mestskej časti Bratislava - Vajnory. Prvýkrát bol zvolený za starostu v roku 2006, vtedy získal 39,7%. V roku 2010 bol zvolený za starostu s 71,5%, v roku 2014 s 73,7%. Napriek neexaktnému vyjadreniu je myšlienka tohto výroku jednoznačná, označujeme ho preto za pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Mrva", "Prvýkrát", "2010", "2014"], "url": ["https://janmrva.sk/o-mne", "https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2006/vysledky/bratislavsky-kraj/bratislava/bratislava-vajnory", "https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2010/vysledky/bratislavsky-kraj/bratislava/bratislava-vajnory", "https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2010/vysledky/bratislavsky-kraj/bratislava/bratislava-vajnory"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:11.977899+00:00"}
{"id": "vr38073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38073", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Momentálne sa tá zmluva zrušila. (zmluva z predchádzajúceho vládneho obdobia o prenájme priestorov pre daňovákov, pozn.)", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súcasnosti je toto tvrdenie neoveritelné, kedže sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a zmluva o zrušení nájmu nie je verejne prístupná. Pravda k tomu napísala: \" Radicová zopakovala tiež argumenty, podla ktorých nové vedenie DR SR po vlanajších parlamentných volbách zrušila nevýhodnejšiu zmluvu o prenájme s firmou VSH Development a vybrala najlepšiu z ponúk, ktoré boli k dispozícii. ... Podla Fica je klamstvo, že komisia v marci 2008 odporucila budovu predsedu SDKÚ na prenájom. 'Šcurka ju do vlastníctva nadobudol až v júni v roku 2008,' vyhlásil. Hrubé klamstvo je tiež, že bola zrušená dohoda s firmou VSH Development, s.r.o., ktorá bola v roku 2010 vybraná ako najlacnejšia zo štyroch ponúk. \"", "analysis_paragraphs": ["V súcasnosti je toto tvrdenie neoveritelné, kedže sa jedná o tvrdenie proti tvrdeniu a zmluva o zrušení nájmu nie je verejne prístupná. Pravda k tomu napísala: \" Radicová zopakovala tiež argumenty, podla ktorých nové vedenie DR SR po vlanajších parlamentných volbách zrušila nevýhodnejšiu zmluvu o prenájme s firmou VSH Development a vybrala najlepšiu z ponúk, ktoré boli k dispozícii. ... Podla Fica je klamstvo, že komisia v marci 2008 odporucila budovu predsedu SDKÚ na prenájom. 'Šcurka ju do vlastníctva nadobudol až v júni v roku 2008,' vyhlásil. Hrubé klamstvo je tiež, že bola zrušená dohoda s firmou VSH Development, s.r.o., ktorá bola v roku 2010 vybraná ako najlacnejšia zo štyroch ponúk. \""], "analysis_date": "2011-04-19", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-danove-riaditelstvo-pocka-na-ponuky-lacnejsieho-prenajmu-1db-/sk_domace.asp?c=A110413_110143_sk_domace_p12#ixzz1JmIUNSbA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:21.932128+00:00"}
{"id": "vr14108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14108", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...od septembra zrazu vznikli niektoré agentúry, ktoré dovtedy nikto o nich nepočul a zrazu začali vysielať signál pomedzi ľudí, že naše zoskupenie, že nemá šancu vo voľbách, nedostaneme sa, sme pod laťkou, ale to je jednoducho ich cieľom. Bohužiaľ majú peniaze na to, aby si založili agentúry, aby si platili prieskumy, aby ich zverejňovali a ovplyvňovali tú verejnú mienku.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V médiach sa od septembra objavili prieskumy verejnej mienky k voľbám do NRSR od agentúr MVK , Focus , Polis, AKO , Median SK , Phoenix Research a od Agentúry Sociálnych Analýz . Nie je jasné z výroku, ktoré agentúry myslí Matovič, keď hovorí o novovzniknutých agentúrach. Z vyššie vymenovaných jedine Phoenix Research on-line je projekt, ktorý prišiel na Slovensko v júli roku 2015 . Po porovnaní výsledkov (čo sa týka koalície, resp. hnutia OĽaNO - NOVA) z týchto prieskumov vidno, že agentúry im namerali podobný percentuálny zisk voličov, čo sa pohybovalo okolo čísla 6,5. K tomu, aby sa dve strany ako dvojkoalícia mohli dostať do parlamentu, musia získať spolu 7 %. To v prípade OĽaNO-NOVA sa ukázala byť splnená požiadavka iba v jednom prieskume od Median SK (zverejnený bol v novembi 2015, ale dáta sa zbierali v septembri 2015). Výrok Matoviča považujeme za nepravdivý. V septembri roku 2015 sa dostala na verejnosť výsledok prieskumu verejnej mienky agentúry Median SK, ku ktorému sa zbierali dáta od 20. júla do 16. augusta. V tomto získalo OĽaNO-NOVA 6,6 %. V dňoch 14. septembra do 21. septembra bol realizovaný prieskum verejnej mienky Agentúrou sociálnych analýz (ASA), kde respondenti mali najprv povedať, či by sa volieb zúčastnili, a ak áno, komu by dali svoje hlasy (zoznam strán dostali v abecednom poradí). V tomto prieskume získalo hnutie 6,9 %. V období od 27. septembra do 4. októbra chystala agentúra Phoenix Research svoj prieskum verejnej mienky , v ktorej (vtedy ešte) koalícia OĽaNO-NOVA získala 6,1 %. Približne v tomto období sa konal prieskum agentúry MVK , v ktorej získala koalícia OĽaNO-NOVA len 4,3 %. Agentúra sociálnych analýz chystala ďalší prieskum v období od 5. do 12. októbra. V prieskume, kde respondenit dostali otázku \"Ak by sa voľby do NR SR konali tento víkend, zúčastnili by ste na nich?\" koalícia OĽaNO-NOVA získala 6,7 %. V tomto období robila aj agentúra Focus prieskum (od 6. do 14. októbra), v ktorom namerali pre koalíciu rovnaké percentá. Agentúra AKO robila prieskum v období od 29. októbra do 4. novembra, kde 1000 respondentov muselo zdopovedať otázku \" V marci budúceho roka sa budú konať voľby do NR SR (parlamentu). Ak by sa konali už teraz, ktorú stranu by ste volili? Budem vám strany predčítavať v náhodnom poradí. \" Ani v tomto prieskume koalícia OĽaNO-NOVA nezískala pre koalícoi potrebných 7 %, namerali im 5,6 %. Spoločnosť Median SK spravila prieskum v období od 14. septembra do 11. októbra, ale výsledky boli zverejnené v novembri. V tomto prieskume sa podarilo koalícií dosiahnuť potrebných 7 %, namerali im 8%. Aj ďalšie prieskumy ukazovali zisk hlasov zoskupenia OĽaNO - NOVA okolo 6 %: u Focusu 6,6 % v období od 3. do 11. novembra, rovnaké číslo dosiahli v prieskume agentúry Polis pre SITA. V decembrovom prieskume Focusu už OĽaNO - NOVA figuruje ako jedna strana, teda nameraných 6,4 % im stačí k tomu, aby sa dostali do parlamentu, hnutie malo v decembrovom prieskume agentúry Polis podobný výsledok. Prieskumy, nech už boli objednané a vyhotovené hocikým, nepreukázali veľké výkyvy pri pri získaných percentách OĽaNO-NOVA. Vo všetkých prieskumoch, ktoré vznikli behom jesene a zimy im namerali okolo 6,5 %, čo k tomu, aby sa ako koalícia dostali do parlamentu, nebolo dostatočné.", "analysis_paragraphs": ["V médiach sa od septembra objavili prieskumy verejnej mienky k voľbám do NRSR od agentúr MVK , Focus , Polis, AKO , Median SK , Phoenix Research a od Agentúry Sociálnych Analýz . Nie je jasné z výroku, ktoré agentúry myslí Matovič, keď hovorí o novovzniknutých agentúrach. Z vyššie vymenovaných jedine Phoenix Research on-line je projekt, ktorý prišiel na Slovensko v júli roku 2015 . Po porovnaní výsledkov (čo sa týka koalície, resp. hnutia OĽaNO - NOVA) z týchto prieskumov vidno, že agentúry im namerali podobný percentuálny zisk voličov, čo sa pohybovalo okolo čísla 6,5. K tomu, aby sa dve strany ako dvojkoalícia mohli dostať do parlamentu, musia získať spolu 7 %. To v prípade OĽaNO-NOVA sa ukázala byť splnená požiadavka iba v jednom prieskume od Median SK (zverejnený bol v novembi 2015, ale dáta sa zbierali v septembri 2015). Výrok Matoviča považujeme za nepravdivý. V septembri roku 2015 sa dostala na verejnosť výsledok prieskumu verejnej mienky agentúry Median SK, ku ktorému sa zbierali dáta od 20. júla do 16. augusta. V tomto získalo OĽaNO-NOVA 6,6 %. V dňoch 14. septembra do 21. septembra bol realizovaný prieskum verejnej mienky Agentúrou sociálnych analýz (ASA), kde respondenti mali najprv povedať, či by sa volieb zúčastnili, a ak áno, komu by dali svoje hlasy (zoznam strán dostali v abecednom poradí). V tomto prieskume získalo hnutie 6,9 %. V období od 27. septembra do 4. októbra chystala agentúra Phoenix Research svoj prieskum verejnej mienky , v ktorej (vtedy ešte) koalícia OĽaNO-NOVA získala 6,1 %. Približne v tomto období sa konal prieskum agentúry MVK , v ktorej získala koalícia OĽaNO-NOVA len 4,3 %. Agentúra sociálnych analýz chystala ďalší prieskum v období od 5. do 12. októbra. V prieskume, kde respondenit dostali otázku \"Ak by sa voľby do NR SR konali tento víkend, zúčastnili by ste na nich?\" koalícia OĽaNO-NOVA získala 6,7 %. V tomto období robila aj agentúra Focus prieskum (od 6. do 14. októbra), v ktorom namerali pre koalíciu rovnaké percentá. Agentúra AKO robila prieskum v období od 29. októbra do 4. novembra, kde 1000 respondentov muselo zdopovedať otázku \" V marci budúceho roka sa budú konať voľby do NR SR (parlamentu). Ak by sa konali už teraz, ktorú stranu by ste volili? Budem vám strany predčítavať v náhodnom poradí. \" Ani v tomto prieskume koalícia OĽaNO-NOVA nezískala pre koalícoi potrebných 7 %, namerali im 5,6 %. Spoločnosť Median SK spravila prieskum v období od 14. septembra do 11. októbra, ale výsledky boli zverejnené v novembri. V tomto prieskume sa podarilo koalícií dosiahnuť potrebných 7 %, namerali im 8%. Aj ďalšie prieskumy ukazovali zisk hlasov zoskupenia OĽaNO - NOVA okolo 6 %: u Focusu 6,6 % v období od 3. do 11. novembra, rovnaké číslo dosiahli v prieskume agentúry Polis pre SITA. V decembrovom prieskume Focusu už OĽaNO - NOVA figuruje ako jedna strana, teda nameraných 6,4 % im stačí k tomu, aby sa dostali do parlamentu, hnutie malo v decembrovom prieskume agentúry Polis podobný výsledok. Prieskumy, nech už boli objednané a vyhotovené hocikým, nepreukázali veľké výkyvy pri pri získaných percentách OĽaNO-NOVA. Vo všetkých prieskumoch, ktoré vznikli behom jesene a zimy im namerali okolo 6,5 %, čo k tomu, aby sa ako koalícia dostali do parlamentu, nebolo dostatočné."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["MVK", "Focus", "AKO", "Median SK", "Phoenix Research", "Agentúry Sociálnych Analýz", "v júli roku 2015", "prieskumu verejnej mienky", "prieskum verejnej mienky", "prieskum verejnej mienky", "prieskum agentúry MVK", "ďalší prieskum", "agentúra Focus", "Agentúra AKO", "Spoločnosť Median SK", "Focusu", "agentúry Polis", "decembrovom prieskume"], "url": ["http://agentura-mvk.trade.sk/", "http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://ako.sk/", "http://www.median.sk/prieskum.htm", "http://www.phoenixresearch.sk/", "http://www.agenturaasa.sk/", "http://www.prservis.sk/analyticky-projekt-phoenix-research-on-line-sa-rozsiruje-na-slovensko/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367280-prieskum-volby-by-vyhral-smer-do-parlamentu-by-islo-sest-stran/", "http://www.teraz.sk/slovensko/volebne-preferencie-politickych-stran/157727-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/pat-politickych-stran-by-skoncilo-v-parlamente-smer-posilnuje-matovicovci-su-mimo-932253", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/smer-by-volilo-40-percent-slovakov-matovic-s-lipsicom-vyrazne-padli-934538", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-do-parlamentu-sedem-stran/161660-clanok.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/smer-rastie-zostavil-by-jednofarebnu-vladu-do-parlamentu-by-presli-aj-sulikovci-anketa-943976", "http://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby-by-vyhral-smer-sd/164761-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/373742-prieskum-volby-by-vyhral-smer-do-parlamentu-by-sa-dostala-aj-sas/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/prieskum-fico-by-sam-vladnut-nemohol-obsadil-by-presne-polovicu-parlamentu-973453", "http://hn.hnonline.sk/sport-121/smer-rastie-stale-viac-matovic-s-lipsicom-by-sa-do-parlamentu-nedostali-978490", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/najnovsi-prieskum-smer-vladu-sam-nezostavi-prochazka-opat-posilnil-1005694"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:04.481507+00:00"}
{"id": "43677", "numeric_id": 43677, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43677", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som chcel 15% pre všetky firmy, bude to len pre firmy s obratom do 100 tisíc, s dopadom zhruba do 40 miliónov, printové médiá s dopadom na 6 miliónov, potom sme odpustili koncesie dôchodcom to je dopad 8 miliónov.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SNS skutočne predložila do parlamentu zníženie dane z príjmu pre istú skupinu právnických osôb, navrhla oslobodiť dôchodcov od platenia koncesionárskych poplatkov aj znížiť DPH pre noviny a časopisy. V doložkách vplyvov k jednotlivým zákonom však chýba vyčíslenie ich dopadov. Demagóg.SK oslovil Andreja Danka so žiadosťou, aby poskytol dôkazy pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Dôvodová správa k zákonu uvádza pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - no nekvantifikuje ich. Ministerstvo financií v stanovisku uviedlo, že podľa jeho názoru bude mať zmena negatívny vplyv na rozpočet. Zároveň predkladateľov zákona upozornilo , že tento vplyv musia vyčísliť na tri roky dopredu. SNS tiež navrhla oslobodiť o.i. dôchodcov od platenia koncesionárskych poplatkov aj znížiť daň z pridanej hodnoty pre printové médiá na 10 %. Dopad na štátny rozpočet však nie je vyčíslený v žiadnej z dôvodových správ k týmto zákonom.", "analysis_paragraphs": ["SNS skutočne predložila do parlamentu zníženie dane z príjmu pre istú skupinu právnických osôb, navrhla oslobodiť dôchodcov od platenia koncesionárskych poplatkov aj znížiť DPH pre noviny a časopisy. V doložkách vplyvov k jednotlivým zákonom však chýba vyčíslenie ich dopadov. Demagóg.SK oslovil Andreja Danka so žiadosťou, aby poskytol dôkazy pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Dôvodová správa k zákonu uvádza pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy - no nekvantifikuje ich. Ministerstvo financií v stanovisku uviedlo, že podľa jeho názoru bude mať zmena negatívny vplyv na rozpočet. Zároveň predkladateľov zákona upozornilo , že tento vplyv musia vyčísliť na tri roky dopredu. SNS tiež navrhla oslobodiť o.i. dôchodcov od platenia koncesionárskych poplatkov aj znížiť daň z pridanej hodnoty pre printové médiá na 10 %. Dopad na štátny rozpočet však nie je vyčíslený v žiadnej z dôvodových správ k týmto zákonom."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "pristúpila", "budú", "zákonu", "uvádza", "upozornilo", "navrhla", "znížiť", "žiadnej", "dôvodových"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/524827-male-firmy-a-zivnostnici-su-blizsie-k-nizsej-15-dani/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22108861/znizenie-dane-pre-pravnicke-osoby-nebude-celoplosne-pripusta-danko.html", "https://e.dennikn.sk/1589889/dan-15-budu-platit-nielen-firmy-ale-aj-zivnostnici-a-ine-szco/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1346", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=463885", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=464234", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1342", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=463876", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=463876", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=463879"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:40.750677+00:00"}
{"id": "vr31071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31071", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na východnom Slovensku boli výrazne posilnené špeciálne poriadkové jednotky, ktoré zvýšili bezpečnosť v blízkosti segregovaných osád, kde sú občania často vystavení síce drobnej, ale veľmi frekventovanej majetkovej kriminalite.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Korzar.sme.sk (12. marec 2011): \" V regiónoch so zvýšenou kriminalitou pribudne v priebehu roka stovka policajtov do pohotovostných motorizovaných jednotiek. Ide o oblasti, kde sa nachádzajú rómske osady. Tridsaťšesť nových policajných vozidiel na tento účel už majú po včerajšku v troch krajoch. V Krompachoch ich priamo odovzdal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH).\"", "analysis_paragraphs": ["Korzar.sme.sk (12. marec 2011): \" V regiónoch so zvýšenou kriminalitou pribudne v priebehu roka stovka policajtov do pohotovostných motorizovaných jednotiek. Ide o oblasti, kde sa nachádzajú rómske osady. Tridsaťšesť nových policajných vozidiel na tento účel už majú po včerajšku v troch krajoch. V Krompachoch ich priamo odovzdal minister vnútra Daniel Lipšic (KDH).\""], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Korzar.sme.sk", "pribudne"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5803672/lipsic-pridal-okresu-20-policajtov-a-4-auta.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/regiony/lipsic-odovzdal-36-novych-policajnych-vozidiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:44.261687+00:00"}
{"id": "vr28683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28683", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Bratislava má viac na svojom území viac ako 80km železníc.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nesrovnal správne uvádza, že na území Bratislavy sa v súčasnosti nachádza približne 80 kilometrov železničnej tratí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nesrovnal správne uvádza, že na území Bratislavy sa v súčasnosti nachádza približne 80 kilometrov železničnej tratí. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["dôvodová správa"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/Msz_11_09_29/Bod_06_real_NS_MHD/Studia_realizacie_ns_mhd.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:56.955387+00:00"}
{"id": "vr26042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26042", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Plus berieme aj to, že zväčša Smer išiel sám, len výnimočne boli na regionálnej úrovni urobené určité koalície.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Až v polovici krajov súťažil o post predsedu samosprávneho kraja SMER-SD v koalícii. V dvoch z ôsmich krajov súťažil SMER-SD o mandáty v zastupiteľstvách v koalícii s KDH. Nie je teda pravdou, že SMER-SD išiel len výnimočne do koalície. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa definitívnych výsledkov volieb konajúcich sa 9. novembra 2013 do VÚC, SMER-SD sa uchádzal o mandáty poslancov v zastupiteľstve VÚC v koalícií SMER-SD a KDH len v dvoch krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom.\n\nV prípade kandidátov na predsedov samosprávnych krajov, SMER-SD išiel sám len v troch prípadoch (Bratislavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj). V jednom prípade SMER-SD podporoval nezávislého kandidáta Mikuša (Trnavský samosprávny kraj). V ďalších štyroch prípadoch išiel v koalícii. Uvádzame koalície:\n\n- Košický samosprávny kraj: Zdenko Trebuľa v koalícii SMER - SD, MOST - HÍD, SMK-MKP\n\n- Žilinský samosprávny kraj: Juraj Blanár v koalicii SMER - SD, SZ, SNS\n\n- Prešovský samosprávny kraj: Peter Chudík v koalícii SMER - SD, SModS, NÁŠ KRAJ\n\n- Banskobystrický samosprávny kraj: Vladimír Maňka v koalíciiSMER - SD, SZ, HZD, ĽS-HZDS, SModS, SMK-MKP, KDH", "analysis_paragraphs": ["Až v polovici krajov súťažil o post predsedu samosprávneho kraja SMER-SD v koalícii. V dvoch z ôsmich krajov súťažil SMER-SD o mandáty v zastupiteľstvách v koalícii s KDH. Nie je teda pravdou, že SMER-SD išiel len výnimočne do koalície. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa definitívnych výsledkov volieb konajúcich sa 9. novembra 2013 do VÚC, SMER-SD sa uchádzal o mandáty poslancov v zastupiteľstve VÚC v koalícií SMER-SD a KDH len v dvoch krajoch - Nitrianskom a Banskobystrickom.", "V prípade kandidátov na predsedov samosprávnych krajov, SMER-SD išiel sám len v troch prípadoch (Bratislavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj). V jednom prípade SMER-SD podporoval nezávislého kandidáta Mikuša (Trnavský samosprávny kraj). V ďalších štyroch prípadoch išiel v koalícii. Uvádzame koalície:", "- Košický samosprávny kraj: Zdenko Trebuľa v koalícii SMER - SD, MOST - HÍD, SMK-MKP", "- Žilinský samosprávny kraj: Juraj Blanár v koalicii SMER - SD, SZ, SNS", "- Prešovský samosprávny kraj: Peter Chudík v koalícii SMER - SD, SModS, NÁŠ KRAJ", "- Banskobystrický samosprávny kraj: Vladimír Maňka v koalíciiSMER - SD, SZ, HZD, ĽS-HZDS, SModS, SMK-MKP, KDH"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["výsledkov", "kandidátov"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4a_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:35.747536+00:00"}
{"id": "43131", "numeric_id": 43131, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43131", "speaker": "Ľubomír Petrák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-petrak", "statement": "...sme (SMER-SD, pozn.) štyri volebné obdobia na čele tejto krajiny.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda vlády SR je už tretie volebné obdobie (s prerušením v období 9. júl 2010 až 3. apríl 2012) zo strany SMER-SD. Nejde teda o štvrté volebné obdobie, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. V období 4. júl 2006 až 8. júl 2010 bol predsedom vlády Robert Fico, podobne aj v období 4. apríl 2012 až 23. marec 2016. Následne z volieb a rokovaní na jar 2016 vzišla koaličná vláda v čele opäť s Robertom Ficom (od 24. marca 2016 ). 22. marca 2018 došlo k zmene na poste predsedu vlády, stal sa ním Peter Pellegrini, nejde však o nové volebné obdobie.", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády SR je už tretie volebné obdobie (s prerušením v období 9. júl 2010 až 3. apríl 2012) zo strany SMER-SD. Nejde teda o štvrté volebné obdobie, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. V období 4. júl 2006 až 8. júl 2010 bol predsedom vlády Robert Fico, podobne aj v období 4. apríl 2012 až 23. marec 2016. Následne z volieb a rokovaní na jar 2016 vzišla koaličná vláda v čele opäť s Robertom Ficom (od 24. marca 2016 ). 22. marca 2018 došlo k zmene na poste predsedu vlády, stal sa ním Peter Pellegrini, nejde však o nové volebné obdobie."], "analysis_date": "2019-05-28", "analysis_sources": {"text": ["tretie", "24. marca 2016"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//historia-vlad-sr/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:02.599747+00:00"}
{"id": "vr37304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37304", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No ale vy ste spomenuli presne údaje, s ktorými pracujeme aj my. To znamená nárast nákladov 4-člennej rodiny v mesiaci január o 18 eur. Zdroj Hospodárske noviny. A z toho 12 eur vládny balíček, áno, to je zase zdroj Inštitútu finančnej politiky, čísla pána ministra.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že \"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\" Kažimír tak v podstate správne uvádza čísla, ktoré citujú Hospodárske noviny. Problém je ale v tom, že ako oni vypočítali tých 12,2 eura nie je úplne jasné. V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že \" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR.\" HN pritom operuje s medzimesačnou infláciou 1,9%. Podiel vládnych opatrení na inflácii má byť podľa IFP 0,89 percentuálneho bodu. Z 1,9 ide teda o 46,84%, čo predstavuje zo sumy 18,2 eura 8,5 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka Hospodárske noviny boli výdavky štvorčlennej rodiny v decembri 2010 (1018,5 eura) a výdavky štvorčlennej rodiny v januári 2011 (1036,7 eura). Nárast je +18,2 eura a z toho nárast vplyvu balíčka predstavuje 12,2 eura. Ďalej HN píšu, že \"Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR z konca minulého roka mali výdavky štvorčlennej rodiny kvôli ich opatreniam stúpnuť mesačne celkovo o 12,2 eura.\" Kažimír tak v podstate správne uvádza čísla, ktoré citujú Hospodárske noviny. Problém je ale v tom, že ako oni vypočítali tých 12,2 eura nie je úplne jasné. V materiály IFP (.pdf) z 21. decembra 2010 sa píše, že \" Najvyšší absolútny nárast výdavkov by pri očakávanej inflácii 3,3% zaznamenala rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi, ktorej výdavky by sa mali v roku 2011 zvýšiť o 32,6 EUR mesačne a najmenej by sa výdavky mali zvýšiť samostatne žijúcim dôchodcom o 12,4 EUR.\" HN pritom operuje s medzimesačnou infláciou 1,9%. Podiel vládnych opatrení na inflácii má byť podľa IFP 0,89 percentuálneho bodu. Z 1,9 ide teda o 46,84%, čo predstavuje zo sumy 18,2 eura 8,5 eur."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "V materiály IFP"], "url": ["http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-50157750-balicek-ivety-radicovej-uz-zdviha-ceny", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7805&documentId=5365"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:37.346763+00:00"}
{"id": "vr15946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15946", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Pobyt Fegyveresa v zahraničí stál veľa peňazí, bolo to treba platiť. Šetrením bolo preukázané, že peniaze a platby na seba zobral Ján Čarnogurský a Milan Kňažko.Tieto peniaze išli cez nich a oni platili a zdržiavali pobyt korunného svedka v zahraničí.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Oskar Fegyveres, bývalý príslušník SIS, sa v septembri 1995 priznal, že sa nevedome spolupodieľal na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča - Michala Kováča ml. Po výpovedi sa bál o svoj život a rozhodol sa ukryť v zahraničí. Neexistujú žiadne dostupné informácie o tom, kto platil Fegyveresov pobyt v zahraničí, avšak sám Fegyveres v rozhovore pre SME z roku 2014 priznal, že dostal peniaze, od istého podnikateľa na Slovensku. Na otázku od koho boli peniaze odpovedal: „Neviem presne. Nie som si istý.“ . Vladimír Mečiar o peniazoch pre Fegyveresa hovoril viackrát. Mimo iného aj v rozhovore pre denník SME z roku 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Oskar Fegyveres, bývalý príslušník SIS, sa v septembri 1995 priznal, že sa nevedome spolupodieľal na zavlečení syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča - Michala Kováča ml. Po výpovedi sa bál o svoj život a rozhodol sa ukryť v zahraničí. Neexistujú žiadne dostupné informácie o tom, kto platil Fegyveresov pobyt v zahraničí, avšak sám Fegyveres v rozhovore pre SME z roku 2014 priznal, že dostal peniaze, od istého podnikateľa na Slovensku. Na otázku od koho boli peniaze odpovedal: „Neviem presne. Nie som si istý.“ . Vladimír Mečiar o peniazoch pre Fegyveresa hovoril viackrát. Mimo iného aj v rozhovore pre denník SME z roku 2012. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "rozhovore", "priznal", "ušiel"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7092347/svedok-zavlecenia-prezidentovho-syna-fegyveres-nestalo-mi-to-za-to.html", "https://domov.sme.sk/c/6651090/meciar-republiku-rozdelil-havel-s-carnogurskym.html", "https://domov.sme.sk/c/7092354/kauza-zavlecenia-kovaca-ml-sa-nikdy-neskoncila.html", "https://domov.sme.sk/c/7092347/svedok-zavlecenia-prezidentovho-syna-fegyveres-nestalo-mi-to-za-to.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:57.525157+00:00"}
{"id": "vr37363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37363", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Deficit (verejných financií pozn.) je na priemernej úrovni eurozóny, s dlhom podpriemerným ako je v eurozóne.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opravené dňa 1.3.2011\n\nM. Maďarič nehovorí pravdu pri porovnaní deficitu štátneho rozpočtu SR a priemeru EZ\n\nDeficit štátneho rozpočtu SR podľa Eurostatu za minulý rok je 7,9% , absolútny priemer EZ16 je 6,3%.", "analysis_paragraphs": ["Opravené dňa 1.3.2011", "M. Maďarič nehovorí pravdu pri porovnaní deficitu štátneho rozpočtu SR a priemeru EZ", "Deficit štátneho rozpočtu SR podľa Eurostatu za minulý rok je 7,9% , absolútny priemer EZ16 je 6,3%."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7971b30e6f0b74a9493c54fa2bc6bca00ce61595c.e34RaNaLaN0Mc40LcheTaxiLbN8Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teina200&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7971b30e6f0b74a9493c54fa2bc6bca00ce61595c.e34RaNaLaN0Mc40LcheTaxiLbN8Ne0?tab=table&plugin=1&pcode=teina200&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teina220&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:31.220550+00:00"}
{"id": "vr35443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35443", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Najvyšší kontrolný úrad aj pri kauzách v minulosti sa zúčastňoval preverovania, ja si spomínam na nástenkový tender...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NKÚ preverovala postup ministerstva výstavby pri zadávaní tzv. „nástenkového tendra“ a konštatovala porušenie zákona.", "analysis_paragraphs": ["NKÚ preverovala postup ministerstva výstavby pri zadávaní tzv. „nástenkového tendra“ a konštatovala porušenie zákona."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["NKÚ"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4831706/nku-nastenkovy-tender-porusil-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:53.673910+00:00"}
{"id": "vr35720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35720", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poprvé, hospodársky rast je oživený. K 30.júnu máte najvyšší hospodársky rast v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%).", "analysis_paragraphs": ["Štvrťročný medziročný rast HDP na Slovensku bol podľa čísiel Eurostatu (.pdf) z 2.9. päť percentný, druhé za Slovenskom skončilo Poľsko (3,8%)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-02092010-BP/EN/2-02092010-BP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:11.492553+00:00"}
{"id": "46784", "numeric_id": 46784, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46784", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Využijeme nové dávky vakcín na to, aby sme zaočkovali práve učiteľov na prvom stupni, ale aj učiteľov materských škôl, a do dvoch týždňov by sme mali mať zaočkovaných 20 000 učiteľov.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda začala učiteľov prednostne očkovať 13. februára vakcínou firmy AstraZeneca. Podľa DenníkaN stihli lekári za víkend zaočkovať 12 600 učiteľov. Po tomto víkende úrady zvýšil i počet očkovacích miest aj vyčlenených vakcín pre učiteľov. Nárok na prednostné očkovanie má viacero kategórií peadgogických zamestnancov, medzi nimi aj učitelia na prvom stupni ZŠ a v materských školách. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda začala učiteľov prednostne očkovať 13. februára vakcínou firmy AstraZeneca. Podľa DenníkaN stihli lekári za víkend zaočkovať 12 600 učiteľov. Po tomto víkende úrady zvýšil i počet očkovacích miest aj vyčlenených vakcín pre učiteľov. Nárok na prednostné očkovanie má viacero kategórií peadgogických zamestnancov, medzi nimi aj učitelia na prvom stupni ZŠ a v materských školách. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["očkovať", "stihli", "zvýšil", "aj"], "url": ["https://dennikn.sk/2270867/viaceri-ucitelia-mali-po-vikendovom-ockovani-tazkosti-je-to-znak-ze-vakcina-zabera-vysvetluju-odbornici/?fbclid=IwAR3KOuZaHsLq_CthnVW06VjXk_uCFw99W9_rXu7CFEtjDIDRVCYUlYMIIMo", "https://dennikn.sk/2270867/viaceri-ucitelia-mali-po-vikendovom-ockovani-tazkosti-je-to-znak-ze-vakcina-zabera-vysvetluju-odbornici/?fbclid=IwAR3KOuZaHsLq_CthnVW06VjXk_uCFw99W9_rXu7CFEtjDIDRVCYUlYMIIMo", "https://www.minedu.sk/b-groehling-viac-vakcin-a-ockovacich-miest-pre-ucitelov/", "https://www.minedu.sk/prvi-ucitelia-ziskaju-ochranu-pred-koronavirusom-uz-v-sobotu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:40.548890+00:00"}
{"id": "vr26189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26189", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Práve eurofondy nám pomáhali v tom, že podľa štatistík okolo 2% zamestnanosti nám tvoria práve eurofondy, ktoré Slovenska republika čerpá.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe skutočností,ktoré uvádza objektívny zdroj venujúci sa alokovaniu prostriedkov získaných z Eurofondov pre roky 2007-2013, možno konštatovať, že v rámci Operačného programu Zamestnanosť a inklúzia predstavoval finančný príspevok ES do tejto agendy 881 801 578 EUR . Je však nutné dodať informáciu o stave jeho prečerpania. Ku 31.augustu 2013 predstavoval podiel čerpania ŠF/KF na záväzku tohto OP 56,80% . Všetky podklady uvedené na tomto portáli sa odkazujú na informácie z centrálneho webu Ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny SR. Ak za účelom objektívneho vyhodnotenia výroku pána Maňku uvažujeme o celkovom objeme spolu pre všetky operačné programy, hovoríme o čísle 11 498 331 484 EUR ,z ktorých OP Zamestnanosti a sociálnej inklúzie predstavuje 7,69% za predpokladu,že by došlo ku limitnému prečerpaniu tohto príspevku.\n\nOdkazujúc sa na predchádzajúce štatistiky, z celkového objemu všetkých prostriedkov bolo preliatych do OP ku spomínanému dňu len 44,5% . Ak by sme sa zamerali len na podporu zamestnanosti,hovoríme o podiele 56,80% ,v číslach teda 500 864 296 EUR .Zo všetkých peňazí sa vyčerpalo len 44,52% ,teda 511 905 571 177 EUR . Konečný podiel doteraz preliatych peňazí do OP by mal byť 4,37% .\n\nZhrňme si to: 7,69% ak by k došlo k úplnému vyčerpaniu a 4,37% v stave ku 31.8.2013. O 2% teda hovoriť,nemožno.Výrok hodnotí Demagog.SK ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe skutočností,ktoré uvádza objektívny zdroj venujúci sa alokovaniu prostriedkov získaných z Eurofondov pre roky 2007-2013, možno konštatovať, že v rámci Operačného programu Zamestnanosť a inklúzia predstavoval finančný príspevok ES do tejto agendy 881 801 578 EUR . Je však nutné dodať informáciu o stave jeho prečerpania. Ku 31.augustu 2013 predstavoval podiel čerpania ŠF/KF na záväzku tohto OP 56,80% . Všetky podklady uvedené na tomto portáli sa odkazujú na informácie z centrálneho webu Ministerstva práce,sociálnych vecí a rodiny SR. Ak za účelom objektívneho vyhodnotenia výroku pána Maňku uvažujeme o celkovom objeme spolu pre všetky operačné programy, hovoríme o čísle 11 498 331 484 EUR ,z ktorých OP Zamestnanosti a sociálnej inklúzie predstavuje 7,69% za predpokladu,že by došlo ku limitnému prečerpaniu tohto príspevku.", "Odkazujúc sa na predchádzajúce štatistiky, z celkového objemu všetkých prostriedkov bolo preliatych do OP ku spomínanému dňu len 44,5% . Ak by sme sa zamerali len na podporu zamestnanosti,hovoríme o podiele 56,80% ,v číslach teda 500 864 296 EUR .Zo všetkých peňazí sa vyčerpalo len 44,52% ,teda 511 905 571 177 EUR . Konečný podiel doteraz preliatych peňazí do OP by mal byť 4,37% .", "Zhrňme si to: 7,69% ak by k došlo k úplnému vyčerpaniu a 4,37% v stave ku 31.8.2013. O 2% teda hovoriť,nemožno.Výrok hodnotí Demagog.SK ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["zdroj", "Operačného programu Zamestnanosť a inklúzia", "stave", "centrálneho webu"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/", "http://eurofondy.webnode.sk/op-zamestnanost-a-socialna-inkluzia/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-augusta-2013-na-urovni-44-63-/", "http://www.esf.gov.sk/new/index.php?SMC=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:34.373735+00:00"}
{"id": "vr15260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15260", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... aké všetky výnimky Británia má, napríklad, že nikdy nemusí zaviesť euro. To bolo už od 92 roku vlastne Maastrichtskou zmluvou dohodnuté.. Briti majú výnimku napríklad, pokiaľ ide o azylové konania, že sú nie súčasťou Schengenského priestoru.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý. Velká Británia nemusí zaviest euro, co bolo ustanovené Maastrichskou zmluvou v roku 1992, a tiež nie je súcastou Schengenského priestoru vdaka vyjednanej výnimke. V Maastrichskej zmluve, podpísanej 7. februára 1992 , v casti Protokol c. 25, sú Spojené královstvo o Dánsko zbavené povinnosti stat sa clenmi Európskej menovej únie, teda nemusia prijat euro. Velká Británia nie je ani súcastou Schengenského priestoru, ako píše aj BBC . Rovnako sa nezapája ani do Spolocného európskeho azylového systému. Má totiž vyjednanú výnimku na participácii spolu s Írskom a Dánskom. Britský premiér David Cameron sa v marci 2016 vyjadril , že Británia sa do systému ani nepripojí. Nadalej sa tak nebude musiet registrovat a spracúvat požiadavky o azyl na národnej báze. Prijímanie na národnej báze znamená, že sa postupuje podla legislatívy prijímajúceho štátu, s dodatkom, že za migrantov je zodpovedný ten štát EÚ, do ktorého utecenec vstúpi: \"Under the EU's current asylum system, known as the Dublin rules and which apply to Britain, individual EU countries must register and process asylum claims on a national basis and that responsibility falls to the first EU state a refugee enters.\" V EÚ sa v súcasnosti debatuje o prehodnotení takéhoto systému: \"Európsky parlament po búrlivej debate prijal správu, ktorá požaduje nový centralizovaný azylový systém v Európe, aby celá tarcha neležala len na pleciach toho štátu, do ktorého utecenec vstúpi po prvý raz .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý. Velká Británia nemusí zaviest euro, co bolo ustanovené Maastrichskou zmluvou v roku 1992, a tiež nie je súcastou Schengenského priestoru vdaka vyjednanej výnimke. V Maastrichskej zmluve, podpísanej 7. februára 1992 , v casti Protokol c. 25, sú Spojené královstvo o Dánsko zbavené povinnosti stat sa clenmi Európskej menovej únie, teda nemusia prijat euro. Velká Británia nie je ani súcastou Schengenského priestoru, ako píše aj BBC . Rovnako sa nezapája ani do Spolocného európskeho azylového systému. Má totiž vyjednanú výnimku na participácii spolu s Írskom a Dánskom. Britský premiér David Cameron sa v marci 2016 vyjadril , že Británia sa do systému ani nepripojí. Nadalej sa tak nebude musiet registrovat a spracúvat požiadavky o azyl na národnej báze. Prijímanie na národnej báze znamená, že sa postupuje podla legislatívy prijímajúceho štátu, s dodatkom, že za migrantov je zodpovedný ten štát EÚ, do ktorého utecenec vstúpi: \"Under the EU's current asylum system, known as the Dublin rules and which apply to Britain, individual EU countries must register and process asylum claims on a national basis and that responsibility falls to the first EU state a refugee enters.\" V EÚ sa v súcasnosti debatuje o prehodnotení takéhoto systému: \"Európsky parlament po búrlivej debate prijal správu, ktorá požaduje nový centralizovaný azylový systém v Európe, aby celá tarcha neležala len na pleciach toho štátu, do ktorého utecenec vstúpi po prvý raz .\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["7. februára 1992", "zbavené", "BBC", "výnimku", "vyjadril", "prehodnotení"], "url": ["http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=I072185", "http://www.euractiv.com/section/uk-europe/linksdossier/europe-a-la-carte-the-whats-and-whys-behind-uk-opt-outs/#ea-accordion-issues", "http://www.bbc.com/news/world-europe-13194723", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1621_en.htm", "http://uk.reuters.com/article/uk-europe-migrants-cameron-idUKKCN0W9180", "http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/389751-europarlament-vyzval-na-reformu-azylovej-politiky-v-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:51.121689+00:00"}
{"id": "vr32602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32602", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "... ja si myslím, že ta súťaž medzi troma zdravotnými poisťovňami nie je optimálna a problémom je aj to, že jedna z nich, práve ta štátna, v podstate má 2/3 všetkých poistencov", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V. Novotný hovorí pravdu, 2/3 poistencov predstavuje v percentuálnom vyjadrení 66,66 %. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytuje zdravotnú starostlivosť 64% poistencov. Zlomkové vyjadrenie je menej presné ako to percentuálne, zodpovedá približne 2/3, o ktorých hovorí V. Novotný. Výrok je však v rámci tolerancie. Vestník č. 3 ÚDZS (pdf.; str. 4) z marca 2012 uvádza skutočné počty poistencov ZP: 24_DÔVERA ZP, a.s. 1 439 019 27,53 % 25_Všeobecná ZP, a.s. 3 380 720 64,67 % 27_Union ZP, a.s. 407 971 7,80 % Spolu 5 227 710 100,00 Zdroj: CRP Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V. Novotný hovorí pravdu, 2/3 poistencov predstavuje v percentuálnom vyjadrení 66,66 %. Všeobecná zdravotná poisťovňa poskytuje zdravotnú starostlivosť 64% poistencov. Zlomkové vyjadrenie je menej presné ako to percentuálne, zodpovedá približne 2/3, o ktorých hovorí V. Novotný. Výrok je však v rámci tolerancie. Vestník č. 3 ÚDZS (pdf.; str. 4) z marca 2012 uvádza skutočné počty poistencov ZP: 24_DÔVERA ZP, a.s. 1 439 019 27,53 % 25_Všeobecná ZP, a.s. 3 380 720 64,67 % 27_Union ZP, a.s. 407 971 7,80 % Spolu 5 227 710 100,00 Zdroj: CRP Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Vestník č. 3 ÚDZS"], "url": ["http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//vestniky/rocnik%202012/VE_3_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:11.396960+00:00"}
{"id": "vr27497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27497", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "v tom návrhu, ktorý príde z vlády, je naplánované, že do konca roku 2015 všetci sudcovia budú preverení", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pôvodnom návrhu (.pdf) predloženom Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády sa skutočne uvádza: \"„Čl. 154d (1) Podmienka sudcovskej spôsobilosti sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 . O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Súdna rada Slovenskej republiky je povinná rozhodnúť uznesením najneskôr do 31. decembra 2015 . Návrh Pavla Pašku a Pavla Hrušovského, ktorý bol prerokovaný v parlamente a prešiel do druhého čítania, článok s takýmto znením už neobsahuje. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V pôvodnom návrhu (.pdf) predloženom Ministerstvom spravodlivosti a Úradom vlády sa skutočne uvádza: \"„Čl. 154d (1) Podmienka sudcovskej spôsobilosti sa vzťahuje aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 . O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. Súdna rada Slovenskej republiky je povinná rozhodnúť uznesením najneskôr do 31. decembra 2015 . Návrh Pavla Pašku a Pavla Hrušovského, ktorý bol prerokovaný v parlamente a prešiel do druhého čítania, článok s takýmto znením už neobsahuje. Výrok Lucie Žitňanskej hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "Návrh"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Lists/Aktuality/NewForm/n%C3%A1vrh%20%C3%BAstavn%C3%A9ho%20z%C3%A1kona20022014.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:04.037837+00:00"}
{"id": "vr26734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26734", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...je (Súdna rada, pozn.) významný ústavný orgán, upravený Ústavou SR, s obrovskými kompetenciami napríklad voliť predsedu najvyššieho súdu, navrhovať predsedov, navrhovať sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodovať o preraďovanie sudcov, to je naozaj významný orgán.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR skutočne prideľuje Súdnej rade kompetencie, ktoré uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov , b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov , c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie, d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch , e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov , f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR skutočne prideľuje Súdnej rade kompetencie, ktoré uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov , b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov , c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie, d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch , e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov , f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:59.254454+00:00"}
{"id": "vr31500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31500", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Myslím si, že je to vyhlásenie, ktoré sme urobili v piatok v Banskej Bystrici, bolo veľmi jednoznačné. (odpoveď na otázku moderátorky, či bude SMER akceptovať kandidáta opozície na post šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, pozn.)", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR a SITA z 30.3.2012 Robert Fico vyhlásil jednoznačne, že posty šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie patria opozícii.\n\n\"Bude to opozičný kandidát, my to budeme rešpektovať a takéhoto kandidáta podporíme v Národnej rade (NR) SR,\" dodal. \"Chceme, aby zamestnávateľské zväzy a opozícia spoločne dali nejaký návrh na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. My rešpektujeme, že tieto kontrolné funkcie patria opozícii,\" zdôraznil Fico.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR a SITA z 30.3.2012 Robert Fico vyhlásil jednoznačne, že posty šéfa Najvyššieho kontrolného úradu a Úradu pre verejné obstarávanie patria opozícii.", "\"Bude to opozičný kandidát, my to budeme rešpektovať a takéhoto kandidáta podporíme v Národnej rade (NR) SR,\" dodal. \"Chceme, aby zamestnávateľské zväzy a opozícia spoločne dali nejaký návrh na šéfa Úradu pre verejné obstarávanie. My rešpektujeme, že tieto kontrolné funkcie patria opozícii,\" zdôraznil Fico."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/100535/1305419/Fico--Sef-NKU-patri-opozicii--dufam--ze-zas-nebudu-rokovat-34-dni"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:30.989067+00:00"}
{"id": "vr38859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38859", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Trojka, to znamená ten tím ľudí z Medzinárodného fondu a Komisie a ECB (ktorý skúma plnenie podmienok zo strany Grécka na čerpanie pôžičky pozn.) už niekoľkokrát prerušilo svoju prácu, lebo nebol spokojný ani, ani, ani s prístupom novej gréckej vlády alebo nového ministra financií gréckeho,", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcovia únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, ktorí prišli do Grécka overiť, ako vláda plní dohodu, na desať dní prerušili rokovania s vládou.", "analysis_paragraphs": ["Zástupcovia únie, Medzinárodného menového fondu a Európskej centrálnej banky, ktorí prišli do Grécka overiť, ako vláda plní dohodu, na desať dní prerušili rokovania s vládou."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["prerušili", "stanovisku", "Neoficiálne zdroje"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6038572/rokovania-grecka-s-uniou-a-menovym-fondom-maju-pauzu.html", "http://www.imf.org/external/np/sec/pr/2011/pr11320.htm", "http://economicsnewspaper.com/world-economics/euro-area-the-european-commission-does-not-a-forced-exit-of-greece-65978.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:49.791302+00:00"}
{"id": "vr29699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29699", "speaker": "Igor Nemeček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-nemecek", "statement": "...hráčska asociácia (na Slovensku, pozn.), ktorá tu chvíľu bola a potom zanikla.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Asociácia profesionálnych hráčov ľadového hokeja (APHĽH) vznikla v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý, presný zánik hráčskej asociácie sa však nikde neuvádza, no zo zdrojov je zrejmé, že nefungovala dlho.", "analysis_paragraphs": ["Asociácia profesionálnych hráčov ľadového hokeja (APHĽH) vznikla v roku 2002. Výrok hodnotíme ako pravdivý, presný zánik hráčskej asociácie sa však nikde neuvádza, no zo zdrojov je zrejmé, že nefungovala dlho."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "Hokej.sk", "Hráčska asociácia NHL"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=547749", "http://www.hokej.sk/extraliga/clanok111190-Hraci_potrebu_asociacie_citia_zriadit_ju_je_ale_problem.htm", "http://www.nhlpa.com/inside-nhlpa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:15.626561+00:00"}
{"id": "vr37823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37823", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A preto od októbra minulého roku sa permanentne snažíme doplniť jedno malé ustanovenie do tohto zákona.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zo strany Smer-SD vyšla iniciatíva novelizovať zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR dvakrát. Prvýkrát bola novela zákona z dielne Smeru doručená 13. januára 2011. NZ bol prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 321 zo dňa 10. februára 2011. Druhýkrát bola novela zákona prerokovaná na 16. schôdzi so začiatkom 22. marca 2011. Novela zákona bola navrhnutá na prerokovanie 13. mája 2011. Z vyššie uvedeného je jasné, že prvýkrát bola snaha zmeniť zákon o štátnom občianstve SR zo strany Smeru- SD v januári 2011. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER-SD ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER-SD) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť.", "analysis_paragraphs": ["Zo strany Smer-SD vyšla iniciatíva novelizovať zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR dvakrát. Prvýkrát bola novela zákona z dielne Smeru doručená 13. januára 2011. NZ bol prerokovaný na 12. schôdzi NR SR, uznesenie číslo 321 zo dňa 10. februára 2011. Druhýkrát bola novela zákona prerokovaná na 16. schôdzi so začiatkom 22. marca 2011. Novela zákona bola navrhnutá na prerokovanie 13. mája 2011. Z vyššie uvedeného je jasné, že prvýkrát bola snaha zmeniť zákon o štátnom občianstve SR zo strany Smeru- SD v januári 2011. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER-SD ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER-SD) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["doručená", "prerokovaná", "SITA"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/NZ%20bol%20prerokovan%C3%BD%20na%2012.%20sch%C3%B4dzi%20NR%20SR,%20uznesenie%20%C4%8D%C3%ADslo%20321%20zo%20d%C5%88a%2010.%202.%202011.", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3619", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/caplovic-napadol-vladu-za-snahu-zmenit-zakon-o-obcianstve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:20.931930+00:00"}
{"id": "vr32642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32642", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Tento nápad, urobiť takýto projekt (riešenia nezamestnanosti mladých, pozn.) bola odpoveďou na iniciatívu predsedu Európskej komisie pána Barrosa, ktorý vyzval 8 členských krajín EÚ, ktoré majú najvyššiu mieru mladých nezamestnaných, aby využili eurofondy. Obdobné projekty prebehnú v krajinách vo všetkých vyzvaných krajinách.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Ondruš správne uvádza, že projekt riešenia nezamestnanosti mladých bol odpoveďou na iniciatívu predsedu EK, pričom na tieto projekty sa použijú realokované európske zdroje. Obdobné projekty prebehnú aj v ostatných krajinách EÚ, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť mladých. Premiérka Iveta Radičová dostala 31. januára 2012 list od predsedu Európskej komisie list, v ktorom ju vyzýva, aby Slovensko pripravilo plán na zníženie nezamestnanosti ľudí. José Manuel Barroso na Európskej rade koncom januára 2012 vydal iniciatívu, ktorá poskytla možnosť realokovať štrukturálne fondy na podporu zamestnanosti mladých. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012. José Manuel Barosso píše vo svojom prejave , z 24. mája 2012: \"I have reported on the initiatives taken for eight Member States on youth unemployment. As you know we have been working with eight Member States that have a more than average problem of youth unemployment and as promised I reported to the European Council on the progress achieved so far. The initial results of the joint action teams with the eight countries with the highest levels of youth unemployment were able to relocate €7 billion of funds for youth employment. \" Tlačová správa 19. októbra 2012 CEDEFOP (European Centre for the Development of Vocational Training), hovorí o realokácii európskych fondov, a teda navýšeniu financií do programu, ktorý má za cieľ znížiť nezamestnanosť mladých: \" In response to a letter by Mr. Barroso asking eight EU countries to rethink actions to fight their disproportionally high youth unemployment rate, the Slovak government decided to reallocate EUR 70 million from the ESF Operational programme education (OPE) to the Operational programme employment and social inclusion (OPESI).\" Krajiny, ktoré J.M. Barosso vyzval, aby podnikli opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých sú Grécko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko. Predbežný výsledok v boji proti nezamestnanosti mladých prináša správa EK z 21. mája 2012, dostupná tu ( pdf .). Píše sa v nej, že hneď po výzve predsedu EK boli vytvorené akčné tímy zložené zo zástupcov členských štátov a Komisie. V tejto predbežnej správe o projektoch, ktoré prebiehali od februára do mája 2012 v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých sa uvádzajú využitia financií príklady: - V Lotyšsku bolo pridelených 44 mil. EUR na zlepšenie vybavenia a priestorov v školách poskytujúcich odbornú prípravu. - V Írsku bolo presunutých 25 mil. EUR v prospech integrovaného programu Youthreach, ktorý poskytuje vzdelanie, odbornú prípravu a pracovné skúsenosti mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a sú bez akejkoľvek kvalifikácie alebo odbornej prípravy. - V Litve s boli okrem iných opatrení presunuté prostriedky vo výške 12,45 mil. EUR v prospech investícií do výroby s vysokou pridanou hodnotou a na rozvoj služieb podnikaniu. - V Taliansku bola začatá dôležitá iniciatíva zameraná na riešenie problematiky predčasného opustenia školskej dochádzky v konvergenčných regiónoch. - Portugalská vláda podporí 35 500 mladých ľudí v rámci programu „Employment Passport“, ktorý je zameraný predovšetkým na stáže v hlavných hospodárskych odvetviach. - V Španielsku bolo presunutých 135 mil. EUR na verejné služby zamestnanosti s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať prácu. - V Grécku sa na základe spolupráce s osobitnou pracovnou skupinou Komisie pre Grécko. Očakáva sa, že projekt prinesie približne 100 000 pracovných miest, predovšetkým v stavebníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš správne uvádza, že projekt riešenia nezamestnanosti mladých bol odpoveďou na iniciatívu predsedu EK, pričom na tieto projekty sa použijú realokované európske zdroje. Obdobné projekty prebehnú aj v ostatných krajinách EÚ, ktoré majú najvyššiu nezamestnanosť mladých. Premiérka Iveta Radičová dostala 31. januára 2012 list od predsedu Európskej komisie list, v ktorom ju vyzýva, aby Slovensko pripravilo plán na zníženie nezamestnanosti ľudí. José Manuel Barroso na Európskej rade koncom januára 2012 vydal iniciatívu, ktorá poskytla možnosť realokovať štrukturálne fondy na podporu zamestnanosti mladých. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012. José Manuel Barosso píše vo svojom prejave , z 24. mája 2012: \"I have reported on the initiatives taken for eight Member States on youth unemployment. As you know we have been working with eight Member States that have a more than average problem of youth unemployment and as promised I reported to the European Council on the progress achieved so far. The initial results of the joint action teams with the eight countries with the highest levels of youth unemployment were able to relocate €7 billion of funds for youth employment. \" Tlačová správa 19. októbra 2012 CEDEFOP (European Centre for the Development of Vocational Training), hovorí o realokácii európskych fondov, a teda navýšeniu financií do programu, ktorý má za cieľ znížiť nezamestnanosť mladých: \" In response to a letter by Mr. Barroso asking eight EU countries to rethink actions to fight their disproportionally high youth unemployment rate, the Slovak government decided to reallocate EUR 70 million from the ESF Operational programme education (OPE) to the Operational programme employment and social inclusion (OPESI).\" Krajiny, ktoré J.M. Barosso vyzval, aby podnikli opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých sú Grécko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko. Predbežný výsledok v boji proti nezamestnanosti mladých prináša správa EK z 21. mája 2012, dostupná tu ( pdf .). Píše sa v nej, že hneď po výzve predsedu EK boli vytvorené akčné tímy zložené zo zástupcov členských štátov a Komisie. V tejto predbežnej správe o projektoch, ktoré prebiehali od februára do mája 2012 v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých sa uvádzajú využitia financií príklady: - V Lotyšsku bolo pridelených 44 mil. EUR na zlepšenie vybavenia a priestorov v školách poskytujúcich odbornú prípravu. - V Írsku bolo presunutých 25 mil. EUR v prospech integrovaného programu Youthreach, ktorý poskytuje vzdelanie, odbornú prípravu a pracovné skúsenosti mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a sú bez akejkoľvek kvalifikácie alebo odbornej prípravy. - V Litve s boli okrem iných opatrení presunuté prostriedky vo výške 12,45 mil. EUR v prospech investícií do výroby s vysokou pridanou hodnotou a na rozvoj služieb podnikaniu. - V Taliansku bola začatá dôležitá iniciatíva zameraná na riešenie problematiky predčasného opustenia školskej dochádzky v konvergenčných regiónoch. - Portugalská vláda podporí 35 500 mladých ľudí v rámci programu „Employment Passport“, ktorý je zameraný predovšetkým na stáže v hlavných hospodárskych odvetviach. - V Španielsku bolo presunutých 135 mil. EUR na verejné služby zamestnanosti s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať prácu. - V Grécku sa na základe spolupráce s osobitnou pracovnou skupinou Komisie pre Grécko. Očakáva sa, že projekt prinesie približne 100 000 pracovných miest, predovšetkým v stavebníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["list", "Uznesenia", "prejave", "CEDEFOP", "pdf"], "url": ["http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/barroso-ponukol-radicovej-pomoc-pri-rieseni-nezamestnanosti-mladych-018575", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12507?prefixFile=u_", "http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-12-384_en.htm?locale=FR", "http://www.cedefop.europa.eu/EN/articles/20525.aspx", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/pdf/council_dinner/youth_action_team_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:02.360627+00:00"}
{"id": "vr14997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14997", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme tento bod (znižovanie počtu poslancov, pozn.) v programe mali už absolútne dávno a ako jediní sme o tom vôbec rozprávali, keď ostatným ešte ani nedovolilo myslieť na takéto nejaké veci.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Ľudová strana Naše Slovensko vznikla (na základe informácií z ich internetovej stránky) v roku 2011. Strana vznikla prebratím a premenovaním Strany priateľov vína v roku 2010. Návrh zníženia počtu poslancov zo 150 na 100 sa objavuje prvýkrát v programe strany, Desatoro ĽSNS , v roku 2012. Tento návrh sa vyskytuje aj vo volebnom programe (.pdf) strany pre rok 2016. Strana SaS však s takouto iniciatívou prišla skôr, v 2009 spustili petičnú akciu Referendum2009 , cez ktorú strana chcela dosiahnuť vypísanie referenda, kde by sa občania mohli rozhodnúť aj o znížení počtu poslancov NR SR. Referendum sa konal 18. septembra 2010, ale kvôli nízkej účasti výsledok bol neplatný. Kotlebovo vyjadrenie preto považujeme za nepravdivé. Marian Kotleba bol aj predsedom strany Slovenská pospolitosť, ale nenašli sme informácie o tom, že by sa tento politický subjekt snažil o zníženie počtu poslancov v NR SR. V roku 2006 Marian Kotleba kandidoval do parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu , ako druhý na kandidátke. V slovenskom rozhlase rozprával o programe strany, kedy spomínal aj zníženie počtu poslancov: \" Strana tiež presadzuje znížiť hranicu na vstup do parlamentu na jedno percento, pričom parlament by mal mať iba 80 poslancov a každé hlasovanie by malo byť verejné. Navrhuje znížiť počet ministerstiev. Zrušiť chce post podpredsedu vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. \"", "analysis_paragraphs": ["Strana Ľudová strana Naše Slovensko vznikla (na základe informácií z ich internetovej stránky) v roku 2011. Strana vznikla prebratím a premenovaním Strany priateľov vína v roku 2010. Návrh zníženia počtu poslancov zo 150 na 100 sa objavuje prvýkrát v programe strany, Desatoro ĽSNS , v roku 2012. Tento návrh sa vyskytuje aj vo volebnom programe (.pdf) strany pre rok 2016. Strana SaS však s takouto iniciatívou prišla skôr, v 2009 spustili petičnú akciu Referendum2009 , cez ktorú strana chcela dosiahnuť vypísanie referenda, kde by sa občania mohli rozhodnúť aj o znížení počtu poslancov NR SR. Referendum sa konal 18. septembra 2010, ale kvôli nízkej účasti výsledok bol neplatný. Kotlebovo vyjadrenie preto považujeme za nepravdivé. Marian Kotleba bol aj predsedom strany Slovenská pospolitosť, ale nenašli sme informácie o tom, že by sa tento politický subjekt snažil o zníženie počtu poslancov v NR SR. V roku 2006 Marian Kotleba kandidoval do parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu , ako druhý na kandidátke. V slovenskom rozhlase rozprával o programe strany, kedy spomínal aj zníženie počtu poslancov: \" Strana tiež presadzuje znížiť hranicu na vstup do parlamentu na jedno percento, pričom parlament by mal mať iba 80 poslancov a každé hlasovanie by malo byť verejné. Navrhuje znížiť počet ministerstiev. Zrušiť chce post podpredsedu vlády pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. \""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "Strany priateľov vína", "Desatoro ĽSNS", "programe", "Referendum2009", "Referendum", "predsedom", "informácie", "Slovenskú ľudovú stranu", "rozprával"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/o-nas/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/353592-kotleba-ide-cez-stranu-priatelov-vina-do-volieb", "https://www.google.cz/?espv=2#q=%C4%BDSNS+desatoro&safe=off&tbs=cdr%3A1%2Ccd_min%3A1%2F1%2F2006%2Ccd_max%3A1%2F1%2F2015&tbm=", "http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/146255/foto-sas-zacala-s-referendom-2009/", "http://volby.statistics.sk/ref/ref2010/menu/indexV08c7.html?lang=sk", "http://domov.sme.sk/c/2741651/rozhlas-o-prezentacii-kotlebu-ziaden-predpis-poruseny-nebol.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150013-najvyssi-sud-rozpustil-slovensku-pospolitost/", "http://www.tyzden.sk/casopis/5801/stare-hriechy-sls/", "http://domov.sme.sk/c/2736225/kotleba-sls-chce-budovat-stavovsky-slovensky-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:45.533617+00:00"}
{"id": "vr36203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Z tohto dôvodu sme si mysleli, že generálny prokurátor pán Trnka, ktorý bol zvolený pred siedmimi rokmi veľkým počtom hlasov a hlasovali za neho aj vtedajší predstavitelia vládnej koalície. Išlo o vládu pána Dzurindu a hlasovali sme za neho aj my.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2003 kandidoval SME okrem Trnku i Vojtech Ernest a Ján Bernát. D. Trnku navrhol poslanec SDKÚ Ivan Šimko. “Podľa Obrody Trnku nominovalo SDKÚ a podporilo SMK. Keďže je hlasovanie tajné, o skutočnej podpore môžeme iba špekulovať. Predpokladá sa, že za neho hlasovalo okrem poslancov okolo I. Šimka a SMK aj KDH, keďže časť SDKÚ a HZDS prevažne preferovalo kandidáta Bernáta.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2003 kandidoval SME okrem Trnku i Vojtech Ernest a Ján Bernát. D. Trnku navrhol poslanec SDKÚ Ivan Šimko. “Podľa Obrody Trnku nominovalo SDKÚ a podporilo SMK. Keďže je hlasovanie tajné, o skutočnej podpore môžeme iba špekulovať. Predpokladá sa, že za neho hlasovalo okrem poslancov okolo I. Šimka a SMK aj KDH, keďže časť SDKÚ a HZDS prevažne preferovalo kandidáta Bernáta."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Obrody"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://http://www.obroda.sk/clanok/626/Na-sefa-prokuratury-kandiduju-Trnka,-Bernat-a-Ernest/undefined"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:21.153470+00:00"}
{"id": "vr35455", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35455", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Čo sa týka rezortov, ktoré vedú nominanti Kresťanskodemokratického hnutia, tak aj pri tom zostavovaní toho úsporného balíka si myslím, že naši ministri si počínali veľmi zodpovedne a vybojovali, ak to môžem tak v úvodzovkách povedať, pre svoje rezorty výdavky naviac po tých dohodách o škrtoch, ktoré budú aj na prevádzku v rezortoch, aj na mzdy a odmeňovanie, že aj minister dopravy dostal, teda zvýšila sa čiastka, ktorá je určena na výstavbu ciest a diaľníc o niekoľko sto miliónov eur.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii navýšený o zhruba 460 miliónov eur oproti roku 2010 . Súčasný rozpočet však nehovorí presne o jednotlivých kapitolách, preto nevieme či navýšenie bude použité na výstavbu ciest a diaľnic.", "analysis_paragraphs": ["V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii navýšený o zhruba 460 miliónov eur oproti roku 2010 . Súčasný rozpočet však nehovorí presne o jednotlivých kapitolách, preto nevieme či navýšenie bude použité na výstavbu ciest a diaľnic."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=417", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209328&FileName=zz2009-00497-0209328&Rocnik=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:51.619316+00:00"}
{"id": "vr31635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31635", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Moderátorka: \"Pán minister, vy ste povedali, že na gymnázium má ísť žiak, ktorý dosiahne 1,5 priemer. Lenže vy ste argumentovali nemeckým systémom a fakt je, že v Nemecku sú rôzne tie systémy. Čiže na tomto trváte?\" D. Čaplovič: \"Ja som argumentoval s bavorským a saským systémom.\"", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V dostupných vyjadreniach, minister Čaplovič nehovorí konkrétne o bavorskom a saskom systéme, ale o nemeckom systéme všeobecne. Toto jeho vyjadrenie je rovnako spomenuté v spravodajskom portáli televízie TA3 zo dňa 28. apríla 2012, ako aj v rozhovore, ktorý uverejnila agentúra TASR 31. marca 2012. \"Je to odvážne, ale urobím to, čo urobili Nemci. Na gymnáziá pôjdu žiaci, ktorí budú mať priemer známok v ročníkoch šesť až deväť základných škôl 1,5,“", "analysis_paragraphs": ["V dostupných vyjadreniach, minister Čaplovič nehovorí konkrétne o bavorskom a saskom systéme, ale o nemeckom systéme všeobecne. Toto jeho vyjadrenie je rovnako spomenuté v spravodajskom portáli televízie TA3 zo dňa 28. apríla 2012, ako aj v rozhovore, ktorý uverejnila agentúra TASR 31. marca 2012. \"Je to odvážne, ale urobím to, čo urobili Nemci. Na gymnáziá pôjdu žiaci, ktorí budú mať priemer známok v ročníkoch šesť až deväť základných škôl 1,5,“"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "TASR", "Pravda"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/13724/osemrocne-gymnazia-su-podla-caplovica-vysavace-zakladnych-skol.html", "http://www.sme.sk/c/6321548/caplovic-na-gymnazia-pojdu-len-ziaci-s-priemerom-znamok-do-15.html", "https://demagog.sk/vyrok/e%20to%20odv%C3%83%C2%A1%C3%85%C2%BEne,%20ale%20urob%C3%83%C2%ADm%20to,%20%C3%84%C2%8Do%20urobili%20Nemci.%20Na%20gymn%C3%83%C2%A1zi%C3%83%C2%A1%20p%C3%83%C2%B4jdu%20%C3%85%C2%BEiaci,%20ktor%C3%83%C2%AD%20bud%C3%83%C2%BA%20ma%C3%85%C2%A5%20priemer%20zn%C3%83%C2%A1mok%20v%20ro%C3%84%C2%8Dn%C3%83%C2%ADkoch%20%C3%85%C2%A1es%C3%85%C2%A5%20a%C3%85%C2%BE%20dev%C3%83%C2%A4%C3%85%C2%A5%20z%C3%83%C2%A1kladn%C3%83%C2%BDch%20%C3%85%C2%A1k%C3%83%C2%B4l%201,5,%C3%A2%C2%80%C2%9C%20%C3%84%C2%8C%C3%83%C2%ADtajte%20viac:%20http:/www.ta3.com/clanok/13724/osemrocne-gymnazia-su-podla-caplovica-vysavace-zakladnych-skol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:35.442624+00:00"}
{"id": "vr36121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36121", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ale poviem ešte jednu vec k politizácii polície. A kto to bol na tlačovej konferencii, kto zo spisu čítal rôzne dôkazy, hovoril o naslinenej obálke. Nebol to pán Robert Fico náhodou?... Ja teraz nehovorím či pani Hedviga Malinová klame alebo neklame, ale to, čo predviedol pán Fico a pán Kaliňák, keď zobrali vyšetrovací spis a z neho produkovali dôkazy...", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk napísalo: \"(Hedviga Malinová) Povedala, že polícia počas vyšetrovania vyvíjala nátlak a nútila ju priznať sa, že si útok vymyslela. Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa zorganizovali v reakcii na jej vyhlásenie tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili podrobnosti z vyšetrovacieho spisu. ” R. Fico rovnako narábal s faktami, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu.", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk napísalo: \"(Hedviga Malinová) Povedala, že polícia počas vyšetrovania vyvíjala nátlak a nútila ju priznať sa, že si útok vymyslela. Minister vnútra Robert Kaliňák a policajný prezident Ján Packa zorganizovali v reakcii na jej vyhlásenie tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnili podrobnosti z vyšetrovacieho spisu. ” R. Fico rovnako narábal s faktami, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "R. Fico"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1220442", "http://http://spravy.pravda.sk/fica-a-kalinaka-pre-malinovu-stihat-nebudu-fi0-/sk_domace.asp?c=A070927_143538_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:35.906268+00:00"}
{"id": "vr37621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37621", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Veď to nikde nebolo povedané, že keď vstúpime do Európskej únie, že musíme súhlasiť s čímkoľvek a platiť gréckym dôchodcom dvojtisícové eurové dôchodky.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V máji roku 2010 Gabriel Šípoš (a nielen on, pozn.) na svojom blogu upozornil, že sa v niektorých slovenských médiách ( HN , Markíza ) objavili pochybné čísla ohľadom gréckej ekonomiky. G. Šípoš, pracujúci pre Transparency International Slovensko, ktorý na svojom blogu monitoroval prácu novinárov, si teda posvietil na viaceré z týchto údajov. Napr. HN uvádzali za priemerný dôchodok 1600 eur . Uvádzame teda, jeho zistenia, ku ktorým sa (pri gréckych dôchodkoch) dopracoval: \"Žiadne oficiálne čísla som nenašiel. Ak ale vydelím celkové výdavky na starobné dôchodky počtom poberateľov v najväčšej gréckej poisťovni (.doc) za minulý rok, tak to sedí celkom presne. Číslo vyzerá dosť pravdepodobné aj pre vyššie spomínaný pomer miezd a dôchodkov - priemerný mesačný príjem je podľa Gréckeho štatistického úradu (.xls) 2000 eur.\"", "analysis_paragraphs": ["V máji roku 2010 Gabriel Šípoš (a nielen on, pozn.) na svojom blogu upozornil, že sa v niektorých slovenských médiách ( HN , Markíza ) objavili pochybné čísla ohľadom gréckej ekonomiky. G. Šípoš, pracujúci pre Transparency International Slovensko, ktorý na svojom blogu monitoroval prácu novinárov, si teda posvietil na viaceré z týchto údajov. Napr. HN uvádzali za priemerný dôchodok 1600 eur . Uvádzame teda, jeho zistenia, ku ktorým sa (pri gréckych dôchodkoch) dopracoval: \"Žiadne oficiálne čísla som nenašiel. Ak ale vydelím celkové výdavky na starobné dôchodky počtom poberateľov v najväčšej gréckej poisťovni (.doc) za minulý rok, tak to sedí celkom presne. Číslo vyzerá dosť pravdepodobné aj pre vyššie spomínaný pomer miezd a dôchodkov - priemerný mesačný príjem je podľa Gréckeho štatistického úradu (.xls) 2000 eur.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "HN", "Markíza", "HN", "najväčšej gréckej poisťovni", "podľa Gréckeho štatistického úradu"], "url": ["http://spw.blog.sme.sk/c/228243/Pozor-na-dochodkove-zavadzanie-o-Grecku-ale-aj-Slovensku.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-43202900-150-eur-na-hlavu-rozdelilo-politikov", "http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/41999", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-43202900-150-eur-na-hlavu-rozdelilo-politikov", "http://www2.ohchr.org/english/issues/poverty/expert/docs/reponses/greece.doc", "http://www.statistics.gr/portal/page/portal/ESYE/BUCKET/A0103/Other/A0103_SJO46_TS_4Y_00_2000_00_2008_01_F_EN.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:15.331037+00:00"}
{"id": "vr30354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30354", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "VŠZP už napr. oznámila, že zvýši svoje platby pre nemocnice, ktoré sú v Asociácii nemocníc o 7,5%.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( SITA , 11. novembra)", "analysis_paragraphs": ["( SITA , 11. novembra)"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/113999/VsZP-zvysi-platby-malym-nemocniciam"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:21.707019+00:00"}
{"id": "48205", "numeric_id": 48205, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48205", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Ten, kto zabil na pešej zóne v Bratislave človeka dostal tuším 5 alebo 6 rokov a Dušan Kováčik, ktorému sa ešte nič nedokázalo, dostal 14 rokov za niečo, čo nikomu v úvodzovkách neublížilo na zdraví a dokonca, že by mu zobral život.", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Blanár odkazuje na prípad Juraja Hossua z roku 2018 a porovnáva ho s prípadom špeciálneho proukrátora Dušana Kováčika. Hossu však dostal 9 rokov a nie je pravda, že by Kováčik dostal 14 rokov a zároveň mu nič nedokázali. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nHossu napadol na Obchodnej ulici v Bratislave Filipínca Henryho Acordu, ktorý následne zraneniam podľahol. Okresný súd v Bratislave I. Hossu odsúdil na 6 rokov väzenia, no po návrhu prokuratúry o zvýšenie trestu Krajský súd pozmenil trest na 9 rokov odňatia slobody.\n\nBývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol obvinený z činnosti pre zločineckú skupinu takáčovcov a rovnako aj za prijatie úplatku od mafie v hodnote 50-tisíc eur. V septembri 2021 ho Špecializovaný trestný súd neprávoplatne odsúdil na 14 rokov väzenia a trest prepadnutia majetku. Rozsudok teda ešte nie je právoplatný, Kováčik sa odvolal a o prípade bude rozhodovať Najvyšší súd. Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Šešťročný trest páchateľa vraždy bol neprávoplatný rovnako, ako je neprávoplatný trest Dušana Kováčika. Je pravdou, že páchateľ vraždy dostal 9 rokov, ale až po definitívnom verdikte súdu vyššieho stupňa. Kováčik ešte stále čaká na verdikt súdu vyššieho stupňa, preto som v tejto situácii použil toto prirovnanie, aby som poukázal na dvojitý meter pri prvostupňových rozhodnutiach a rešpektujúc prezumpciu neviny. Pre dynamiku a krátkosť priestoru na odkomunikovanie v televíznej diskusii však rečník, ktorý má oproti sebe aj oponenta, nemôže popisovať obšírne a obsiahlo všetky podrobnosti. Nešlo o písomný prejav, kde je priestor na doformulovanie všetkých okolností.”", "analysis_paragraphs": ["Blanár odkazuje na prípad Juraja Hossua z roku 2018 a porovnáva ho s prípadom špeciálneho proukrátora Dušana Kováčika. Hossu však dostal 9 rokov a nie je pravda, že by Kováčik dostal 14 rokov a zároveň mu nič nedokázali. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Hossu napadol na Obchodnej ulici v Bratislave Filipínca Henryho Acordu, ktorý následne zraneniam podľahol. Okresný súd v Bratislave I. Hossu odsúdil na 6 rokov väzenia, no po návrhu prokuratúry o zvýšenie trestu Krajský súd pozmenil trest na 9 rokov odňatia slobody.", "Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik bol obvinený z činnosti pre zločineckú skupinu takáčovcov a rovnako aj za prijatie úplatku od mafie v hodnote 50-tisíc eur. V septembri 2021 ho Špecializovaný trestný súd neprávoplatne odsúdil na 14 rokov väzenia a trest prepadnutia majetku. Rozsudok teda ešte nie je právoplatný, Kováčik sa odvolal a o prípade bude rozhodovať Najvyšší súd. Vyjadrenie Juraja Blanára z 7. 2. 2021: „Šešťročný trest páchateľa vraždy bol neprávoplatný rovnako, ako je neprávoplatný trest Dušana Kováčika. Je pravdou, že páchateľ vraždy dostal 9 rokov, ale až po definitívnom verdikte súdu vyššieho stupňa. Kováčik ešte stále čaká na verdikt súdu vyššieho stupňa, preto som v tejto situácii použil toto prirovnanie, aby som poukázal na dvojitý meter pri prvostupňových rozhodnutiach a rešpektujúc prezumpciu neviny. Pre dynamiku a krátkosť priestoru na odkomunikovanie v televíznej diskusii však rečník, ktorý má oproti sebe aj oponenta, nemôže popisovať obšírne a obsiahlo všetky podrobnosti. Nešlo o písomný prejav, kde je priestor na doformulovanie všetkých okolností.”"], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["prípad", "odsúdil", "odsúdil", "odvolal"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526093-odvolaci-sud-kona-v-kauze-zabitia-filipinca-henryho-acordu/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526093-odvolaci-sud-kona-v-kauze-zabitia-filipinca-henryho-acordu/", "https://dennikn.sk/2542718/dusan-kovacik-je-vinny-od-mafie-podla-sudu-zobral-uplatok-50-tisic-vo-vazeni-ma-sediet-14-rokov/", "https://dennikn.sk/2542718/dusan-kovacik-je-vinny-od-mafie-podla-sudu-zobral-uplatok-50-tisic-vo-vazeni-ma-sediet-14-rokov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:39.731827+00:00"}
{"id": "vr35613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35613", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...ešte aj k tomu hodnoteniu konkurencieschopnosti. Sú naozaj niektoré veľmi renomované agentúry vo svete a sú určité informácie, ktoré sú naozaj všeobecne akceptované. Čím sú napríklad ratingy a investormi v podstate definované nejaké spready alebo prirážky rizikové, ktoré pri požičiavaní peňazí sa prirátavajú k tým najlepším, ako sú nemecké bondy. Tie hovoria úplne inou rečou. Treba sa pozrieť aj na to, kto takéto hodnotenia, ako je napríklad toto konkrétne, produkuje. Jediným partnerom tejto spoločnosti, ktorá vyprodukovala tento report, je podnikateľská aliancia Slovenska, konkrétna firmička na Slovensku, ktorá je teda ta meritorna, ktorá vydefinovala toto hodnotenie Slovenska.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy (pdf) bola hodnotiteľom za Slovensko PAS, konkrétne sú uvádzaní Robert Kičina, Peter Klátik a Matej Tunega.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy (pdf) bola hodnotiteľom za Slovensko PAS, konkrétne sú uvádzaní Robert Kičina, Peter Klátik a Matej Tunega."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2010-11.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:39.877561+00:00"}
{"id": "vr34870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34870", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pamätáte sa, na začiatku ešte aj jeho sa snažili do toho dostať, pritom on ani na tom inkriminovanom ministerstve nie je štátnym tajomníkom. Neodišiel vtedy, lebo to ja si myslím, že to je obhajiteľné, on za tým určite nebol.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna (Most-Híd) zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve dopravy, rovnakú funkciu zastáva Martin Chren (SaS) na ministerstve hospodárstva. Obaja boli spoluvlastníkmi firmy Hayek Consulting, ktorá podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. V čase podpisu (21. júl) boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi HC. Neskôr (16. Augusta) HC túto zmluvu vypovedala.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna (Most-Híd) zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve dopravy, rovnakú funkciu zastáva Martin Chren (SaS) na ministerstve hospodárstva. Obaja boli spoluvlastníkmi firmy Hayek Consulting, ktorá podpísala iba niekoľko dní po nástupe novej vlády zmluvu na 8100 eur s Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá patrí pod ministerstvo hospodárstva. V čase podpisu (21. júl) boli obaja štátni tajomníci ešte stále spolumajiteľmi HC. Neskôr (16. Augusta) HC túto zmluvu vypovedala."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zastával"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:51.486557+00:00"}
{"id": "vr30176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30176", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "...pán Štefunko už má niekoľkoročnú tradíciu vytvárania takých podobných konferencií, ktoré sú naozaj zamerané najmä na rozvoj prostredia start-upového práve na Slovensku.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Štefunko je niekoľkonásobný podnikateľ a podnikateľský anjel (investor, kt. zhodnocuje investovaním do projektov iných podnikateľov v ranom štádiu rozvoja ich podnikania), ktorý založil niekoľko spoločností s regionálnou aj celosvetovou pôsobnosťou, vrátane Monogram Technologies, Pelicantravel.com, Euractiv.sk a wineshop.sk. Je spoluzakladateľom Neulogy Ventures, bratislavskej poradenskej spoločnosti zameranej na manažment vedy, inovácie a začínajúce technologické firmy. Neulogy Ventures investuje najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, energetiky a medicínskej diagnostiky, ale aj v iných sektoroch podľa záujmu. Ich fondy sa v súčasnosti zameriavajú na spoločnosti založené alebo pôsobiace na Slovensku. V podnikateľskej sfére Štefunkovi prischla prezývka krstný otec start-upov. Je spoluzakladateľom každoročnej (od roku 2011) súťaže Startup Awards , výročného odovzdávania ocenení pre inovatívne firmy založených na Slovensku a ich nápady.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Štefunko je niekoľkonásobný podnikateľ a podnikateľský anjel (investor, kt. zhodnocuje investovaním do projektov iných podnikateľov v ranom štádiu rozvoja ich podnikania), ktorý založil niekoľko spoločností s regionálnou aj celosvetovou pôsobnosťou, vrátane Monogram Technologies, Pelicantravel.com, Euractiv.sk a wineshop.sk. Je spoluzakladateľom Neulogy Ventures, bratislavskej poradenskej spoločnosti zameranej na manažment vedy, inovácie a začínajúce technologické firmy. Neulogy Ventures investuje najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, energetiky a medicínskej diagnostiky, ale aj v iných sektoroch podľa záujmu. Ich fondy sa v súčasnosti zameriavajú na spoločnosti založené alebo pôsobiace na Slovensku. V podnikateľskej sfére Štefunkovi prischla prezývka krstný otec start-upov. Je spoluzakladateľom každoročnej (od roku 2011) súťaže Startup Awards , výročného odovzdávania ocenení pre inovatívne firmy založených na Slovensku a ich nápady."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["Ivan Štefunko", "investuje", "prezývka", "spoluzakladateľom", "súťaže", "Startup Awards"], "url": ["http://www.neulogy.vc/sk/ivan-stefunko", "http://www.neulogy.vc/sk/zameranie", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-45/start-upy-su-sexi.html", "http://inventures.eu/ivan-stefunko", "http://www.startitup.sk/article/detail/ar1177-ivan-stefunko-slub-dodrzim-a-dnes-budem-sutazit-na-startup-weekend-bratislava", "http://www.startupawards.sk/about-us"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:36.452246+00:00"}
{"id": "48744", "numeric_id": 48744, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48744", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Zastavili tie rekonštrukcie nemocníc v Roosveltovej v Bystrici, ružinovskú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas vlády Petra Pellegriniho bola schválená rekonštrukcia nemocnice v Banskej Bystrici. Nemocnica v máji 2019 vyhlásila verejné obstarávanie, no to bolo napokon v roku 2021 ukončené bez podpisu zmluvy.\n\nK ukončeniu došlo kvôli zdražovaniu materiálov a finančnej neudržateľnosti projektu, podľa ministerstva zdravotníctva bolo dôvodom aj to, že projekt nebol dostatočný vzhľadom k požiadavkám, ktoré sa objavili počas pandémie. Podľa ministerstva zdravotníctva sa bude nemocnica uchádzať o peniaze z Plánu obnovy, v súvislosti s ním však v máji 2022 banskobystrický kraj kritizoval ministra Lengvarského kvôli nedostatočnej komunikácií. Je však pravda, že projekt, ktorý pôvodne schválila predošlá vláda, bol zastavený.\n\nV roku 2019 Pellegriniho vláda schválila aj rekonštrukciu ružinovskej nemocnice, projekt mal obsahovať nový heliport či zmeny v parkovaní v podobne parkovacích domov alebo rozšírenie operačných sál. Nový heliport bol otvorený vo februári 2022. K tomu, či bol projekt zastavený, sa nám nepodarilo nájsť potvrdzujúce či vyvracajúce informácie.\n\nMinisterstvo zdravotníctva 23. 11. 2022 reagovalo na obvinenia týkajúce sa Plánu obnovy. Súčasťou reakcie bola aj kritika predošlej vlády, tá vraj nechala naplánované projekty rekonštrukcie nemocníc bez príslušnej dokumentácie.", "analysis_paragraphs": ["Počas vlády Petra Pellegriniho bola schválená rekonštrukcia nemocnice v Banskej Bystrici. Nemocnica v máji 2019 vyhlásila verejné obstarávanie, no to bolo napokon v roku 2021 ukončené bez podpisu zmluvy.", "K ukončeniu došlo kvôli zdražovaniu materiálov a finančnej neudržateľnosti projektu, podľa ministerstva zdravotníctva bolo dôvodom aj to, že projekt nebol dostatočný vzhľadom k požiadavkám, ktoré sa objavili počas pandémie. Podľa ministerstva zdravotníctva sa bude nemocnica uchádzať o peniaze z Plánu obnovy, v súvislosti s ním však v máji 2022 banskobystrický kraj kritizoval ministra Lengvarského kvôli nedostatočnej komunikácií. Je však pravda, že projekt, ktorý pôvodne schválila predošlá vláda, bol zastavený.", "V roku 2019 Pellegriniho vláda schválila aj rekonštrukciu ružinovskej nemocnice, projekt mal obsahovať nový heliport či zmeny v parkovaní v podobne parkovacích domov alebo rozšírenie operačných sál. Nový heliport bol otvorený vo februári 2022. K tomu, či bol projekt zastavený, sa nám nepodarilo nájsť potvrdzujúce či vyvracajúce informácie.", "Ministerstvo zdravotníctva 23. 11. 2022 reagovalo na obvinenia týkajúce sa Plánu obnovy. Súčasťou reakcie bola aj kritika predošlej vlády, tá vraj nechala naplánované projekty rekonštrukcie nemocníc bez príslušnej dokumentácie."], "analysis_date": "2022-12-08", "analysis_sources": {"text": ["schválená", "vyhlásila", "ukončené", "dostatočný", "kritizoval", "rekonštrukciu", "obsahovať", "otvorený", "reagovalo"], "url": ["https://mybystrica.sme.sk/c/22829254/rekonstrukcia-nemocnicwe-v-banskej-bystrici-sa-odklada-ministerstvo-zdravotnictva-podpis-zmluvy-neodporucilo.html", "https://www.fnspfdr.sk/vyhlasili-sme-verejne-obstaravanie-na-komplexnu-rekonstrukciu-nemocnice/", "https://www.fnspfdr.sk/verejne-obstaravanie-projektu-komplexnej-rekonstrukcie-nemocnice-bol-zrusene/", "https://mybystrica.sme.sk/c/22829254/rekonstrukcia-nemocnicwe-v-banskej-bystrici-sa-odklada-ministerstvo-zdravotnictva-podpis-zmluvy-neodporucilo.html", "https://spravy.rtvs.sk/2022/05/banskobystricky-kraj-ziada-ministra-lengvarskeho-o-jasnu-komunikaciu-k-reforme-nemocnic/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/517904-rekonstrukcia-a-modernizacia-unb-v-ruzinove-86-milionov-dostala-zelenu/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?UNBA-modernizacia-ruzinov", "https://www.unb.sk/univerzitna-nemocnica-bratislava-otvorila-novy-heliport-v-ruzinovskej-nemocnici/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?mz-fakty-hoaxy-projekty-plan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:00.143792+00:00"}
{"id": "vr33885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33885", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pred všetkými na tripartite povedal (predstaviteľ RUZ, pozn.) a úplne jasne, áno samozrejmá vec, Zákonník práce nemá vplyv na zamestnancov.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok o vyjadreniach predstaviteľov zamestnávateľov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012). Ján Richter opakovane nehovorí pravdu. Dokazuje to Záznam z Hospodárskej a sociálnej rady (20.8.2012, .docx ), ktorý uvádza stanovisko RÚZ takto: \" Stanovisko za RÚZ predniesol pán Jusko, ktorý uviedol, že realizácia podstatných zmien v pracovnom práve je v súčasnom období nevhodná. Podnikateľský sektor bude musieť v nasledovnom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého dôjde k zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom podstatné náklady. Zamestnávatelia považujú Zákonník práce za predpis, ktorý ma hlboké dopady na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Slovensko by preto malo v tejto situácií uvažovať skôr nad ďalším zlepšovaním regulačného prostredia s cieľom podpory vytvárania pracovných miest prostredníctvom domácich aj zahraničných investícií a nie nad oslabovaním vlastnej konkurencieschopnosti, čo predložený návrh robí. RÚZ zastáva názor, že v prípade predpisov kódexového typu je potrebná istá základná miera stability legislatívy. Posledná veľká novela Zákonníka práce, zákon č. 257/2011 Z. z. nadobudla účinnosť len 01.09.2011. Podľa názoru RÚZ je príliš skoro na hodnotenie dopadov uvedenej novely a aj z tohto dôvodu RÚZ navrhuje Zákonník práce nemeniť. \" V oficiálnom stanovisku RÚZ (s.3) k novele Zákonníka práce (20. augusta 2012) sa ohľadom vplyvu na zamestnanosť píše: \"Ide o veľmi závažnú zmenu s negatívnym vplyvom na náklady podnikateľských subjektov, na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Nie je od nej možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti ...\" Prezident RÚZ Mariána Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku. RTVS , (26. októbra 2012): \"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie . Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje .“ Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o vyjadreniach predstaviteľov zamestnávateľov k zákonníku práce sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 27. január 2013; O5M12 13. januára 2013; O5M12 28. októbra 2012). Ján Richter opakovane nehovorí pravdu. Dokazuje to Záznam z Hospodárskej a sociálnej rady (20.8.2012, .docx ), ktorý uvádza stanovisko RÚZ takto: \" Stanovisko za RÚZ predniesol pán Jusko, ktorý uviedol, že realizácia podstatných zmien v pracovnom práve je v súčasnom období nevhodná. Podnikateľský sektor bude musieť v nasledovnom období absorbovať tlaky spôsobené prijatím nevyhnutného konsolidačného balíčka, v dôsledku ktorého dôjde k zvýšeniu daňového a odvodového zaťaženia, čo spôsobí podnikateľom podstatné náklady. Zamestnávatelia považujú Zákonník práce za predpis, ktorý ma hlboké dopady na konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Slovensko by preto malo v tejto situácií uvažovať skôr nad ďalším zlepšovaním regulačného prostredia s cieľom podpory vytvárania pracovných miest prostredníctvom domácich aj zahraničných investícií a nie nad oslabovaním vlastnej konkurencieschopnosti, čo predložený návrh robí. RÚZ zastáva názor, že v prípade predpisov kódexového typu je potrebná istá základná miera stability legislatívy. Posledná veľká novela Zákonníka práce, zákon č. 257/2011 Z. z. nadobudla účinnosť len 01.09.2011. Podľa názoru RÚZ je príliš skoro na hodnotenie dopadov uvedenej novely a aj z tohto dôvodu RÚZ navrhuje Zákonník práce nemeniť. \" V oficiálnom stanovisku RÚZ (s.3) k novele Zákonníka práce (20. augusta 2012) sa ohľadom vplyvu na zamestnanosť píše: \"Ide o veľmi závažnú zmenu s negatívnym vplyvom na náklady podnikateľských subjektov, na podnikateľské prostredie a konkurencieschopnosť. Nie je od nej možné očakávať ani pozitívny vplyv na rasť zamestnanosti ...\" Prezident RÚZ Mariána Jusko už koncom júla 2012 vyhlásil, že v dôsledku zmien v Zákonníku dôjsť k ohrozeniu 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa zvýši nezamestnanosť na Slovensku. RTVS , (26. októbra 2012): \"Zamestnávatelia vnímajú prijatú novelu negatívne. Podľa nich zhorší flexibilitu trhu práce a zdraží zamestnávanie . Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov: „Je nepochopiteľné, že vláda, ktorá nesie na pleciach problém riešenia 398.000 nezamestnaných, prijme takú legislatívu, ktorá riešenie tohto problému a možnosť nezamestnaných nájsť si prácu ešte viac sťažuje .“ Na nasledujúcich rokovaniach (24. septembra 2012, 9. októbra 2012) sa už Rada Zákonníkom práce nezaoberala. Novela zákonníka práce bola schválená 25. októbra 2012. Počas rokovaní došlo k ústupkom na oboch stranách a došlo k dohodám v určitých oblastiach, ako napríklad súbeh odstupného a výpovednej doby, či problematiku nadčasovej práce. Konečný postoj zamestnávateľov bol nesúhlas s novelou Zákonníka práce. Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "O5M12", ".docx", "stanovisku", "35 až 50", "RTVS", "rokovaniach", "schválená"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/350/nezamestnanost-a-vyber-dani-na-slovensku", "http://www.demagog.sk/diskusie/347/politicke-dianie-v-uplynulych-tyzdnoch", "http://www.demagog.sk/diskusie/326/zakonnik-prace-generalny-prokurator", "http://hsr.rokovania.sk/data/att/135968_zaznam.docx", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=14&cad=rja&ved=0CE0QFjADOAo&url=http%3A%2F%2Fhsr.rokovania.sk%2Fdata%2Fatt%2F136266_subor.doc&ei=vyL4UN_hPI_c4QSgi4DoCw&usg=AFQjCNFq4GsPTbKpCcG0ktix3B8artAz_g&sig2=k8npf32gHOcs6OYyDu5kXg&bvm=bv.41018144,d.bGE", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/novy-zakonnik-prace-moze-pripravi/525231-clanok.html?from=suggested_articles", "http://www.rozhlas.sk/spravy/-Zakonnik-prace-sa-od-januara-zmeni?l=1&i=49602&p=78", "http://hsr.rokovania.sk/rokovania-hospodarskej-a-socialnej-rady-sr/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=30977"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:24.193733+00:00"}
{"id": "vr32620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32620", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Okrem zisku (zdravotných poisťovní, pozn.) hovoríme stále o 360 miliónov, ktoré sú na správu.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 23. septembra 2012). Podobne ako aj vtedy aj teraz výrok hodnotíme ako pravdivý. V tlačovej správe MZ SR Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni z augusta 2012 sa uvádza: \"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur , čo je 10,5 miliardy slovenských korún.\" Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda . \"V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 23. septembra 2012). Podobne ako aj vtedy aj teraz výrok hodnotíme ako pravdivý. V tlačovej správe MZ SR Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni z augusta 2012 sa uvádza: \"V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur , čo je 10,5 miliardy slovenských korún.\" Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda . \"V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna.\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "správe", "Pravda"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/315/najde-vlada-prostriedky-na-zvysenie-platov-v-zdravotnictve", "http://www.health.gov.sk/Clanok?pat-faktov-o-jednej-zdravotnej-poistovni", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1779"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:08.728652+00:00"}
{"id": "vr35562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35562", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To snáď mi niekto nechce povedať, že tri dni pred parlamentnými voľbami, keď tak vehementne vykrikovali, že nebudú privatizovať a nebudú zvyšovať dane, že nevedeli, že je 7% deficit, však sme sami oznámili ešte krátko pred parlamentnými voľbami, že deficit bude 7%.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa ŠÚ zo dňa 22. apríla 2010 bol prognózovaný deficit/HDP SR na rok 2010 5,5%. O neskoršom zverejnení, ako býva zvykom, ktoré odhadlo deficit na 6,98% informovalo napríklad SME .", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ zo dňa 22. apríla 2010 bol prognózovaný deficit/HDP SR na rok 2010 5,5%. O neskoršom zverejnení, ako býva zvykom, ktoré odhadlo deficit na 6,98% informovalo napríklad SME ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ", "SME"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=22531", "http://ekonomika.sme.sk/c/5435783/pociatek-potvrdil-ze-deficit-bude-vyrazne-vyssi-ako-planoval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:21.752520+00:00"}
{"id": "vr27728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27728", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tá iniciatíva začala pri manželstve a rodine (ústavná ochrana manželstva, pozn.) ešte v septembri minulého roku.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že o návrhu na ústavné zakotvenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy sa hovorilo už septembri v roku 2013. S týmto návrhom, hoci ešte nie v legislatívnej podobe, prišlo v septembri 2013 KDH. Návrh v legislatívnej podobe vznikol menej ako mesiac pred prezidentskými voľbami. Ide o dlhodobú agendu KDH . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že o návrhu na ústavné zakotvenie definície manželstva ako zväzku muža a ženy sa hovorilo už septembri v roku 2013. S týmto návrhom, hoci ešte nie v legislatívnej podobe, prišlo v septembri 2013 KDH. Návrh v legislatívnej podobe vznikol menej ako mesiac pred prezidentskými voľbami. Ide o dlhodobú agendu KDH . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["KDH", "objavila", "prišla", "predložený", "predložili", "Ján Podmanický"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ostatne/clanok/727051-na-rodine-podla-figela-zalezi/", "http://www.sme.sk/c/6929231/kdh-chce-ustavne-chranit-manzelstvo-ako-zvazok-muza-a-zeny.html", "http://www.sme.sk/c/7066400/kdh-chce-v-ustave-definovat-manzelstvo-ako-zvazok-muza-a-zeny.html#ixzz2wEQpnAH9", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4831", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4870", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/manzelstvo-muza-a-zeny-ma-byt-v-us/763156-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:15.942233+00:00"}
{"id": "vr35175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35175", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Určite. Ale my sme hlavne chceli pracovať na odvodoch a mali sme pripravený celý komplexný plán zmeny aj výberu odvodov aj sadzieb odvodov a stropov odvodov, zjednocovanie vymeriavacich základov. Toto bola naša cesta, aby práve tí nízko príjmoví neboli poškodení. Toto by sa týkalo viac vysoko príjmových skupín...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján počiatek, ešte ako minister financií, naozaj pripravoval zmeny vo výbere daní a odvodov. Túto informácie potvrdzuje hneď niekoľko zdrojov .", "analysis_paragraphs": ["Ján počiatek, ešte ako minister financií, naozaj pripravoval zmeny vo výbere daní a odvodov. Túto informácie potvrdzuje hneď niekoľko zdrojov ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["niekoľko", "zdrojov"], "url": ["http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/nove-odvody-podla-sulika-zrejme-nebudu-jeho-bonus-odmietaju.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/co-takto-zvysit-dane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:03.036223+00:00"}
{"id": "48724", "numeric_id": 48724, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48724", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Oni žiadajú v podstate navýšenie o vyše 240.000.000 EUR len na koeficientoch bez ohľadu na to, aký ten ten zdravotník je, či sú s ním napr. jeho nadriadení spokojný alebo nie. Pre porovnanie, keď sme teraz zvyšovali vlastne platy v zákone, tak 25 povolaní sme zvýšili o 232 000 000, z čoho 51 sú lekári. Teraz oni žiadajú ďalších 240 (miliónov).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že požiadavky LOZ v oblasti zvýšenia platov upravujú len zákonné koeficienty, podľa ktorých sa odvíjajú platy od priemernej mzdy v hospodárstve, a neobsahujú iné kritéria ovplyvňujúce výšku platu. Ministerstvo zdravotníctva vypočítalo náklady ma mzdové požiadavky lekárov na 240 miliónov eur.\n\nNa svojej stránke LOZ ako 8. bod uvádza :\n\n„Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky pre účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.”\n\nJana Bittó Cigániková na žiadosť Demagóg.sk dodala výpočet z Zdravotníckej implementačnej agentúry:\n\n„Požiadavka 8: pri limitácii do 20r praxe (ako je to v schválenej novele) by navýšenie podľa LOZ iba u lekárov a iba v UZS stala navyše budúci rok ďalších 248 mil EUR (nad rámec novely 232 mil EUR, z toho 52 mil EUR sú ÚZS lekári navýšenie nad rámec valorizácie).\"\n\nMinister financií uviedol, že navýšenie platov lekárov by štát stálo 300 miliónov eur, túto informáciu však nijak nešpecifikoval.\n\nV septembri 2022 vláda schválila najkomplexnejšie a najvyššie zvýšenie platov v oblasti zdravotníctva od roku 2013. Platy sa zvýšia od januára 2023.\n\nZvýšenie platov sa týka 25 zdravotníckych profesií a bude stáť približne pol miliardy eur. Táto suma má pokryť platový automat a zároveň dodatočné navýšenie zdrojov na platy vo výške 232 miliónov eur .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že požiadavky LOZ v oblasti zvýšenia platov upravujú len zákonné koeficienty, podľa ktorých sa odvíjajú platy od priemernej mzdy v hospodárstve, a neobsahujú iné kritéria ovplyvňujúce výšku platu. Ministerstvo zdravotníctva vypočítalo náklady ma mzdové požiadavky lekárov na 240 miliónov eur.", "Na svojej stránke LOZ ako 8. bod uvádza :", "„Slovensko nesmie stratiť konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier pre pacientov a preto žiadame, aby bola neatestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 1,7 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, atestovanému lekárovi priznaná základná zložka mzdy vo výške 2,8 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, so zohľadnením aktívne vykonávaných špecializácií a certifikovaných činností a so zohľadnením dĺžky praxe a to zvýšením koeficientu za každý rok praxe o 0,05 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve (aktuálne teda cca o 50 eur za každý rok praxe). Čas materskej a rodičovskej dovolenky pre účely mzdového ohodnotenia započítavať do času odbornej praxe.”", "Jana Bittó Cigániková na žiadosť Demagóg.sk dodala výpočet z Zdravotníckej implementačnej agentúry:", "„Požiadavka 8: pri limitácii do 20r praxe (ako je to v schválenej novele) by navýšenie podľa LOZ iba u lekárov a iba v UZS stala navyše budúci rok ďalších 248 mil EUR (nad rámec novely 232 mil EUR, z toho 52 mil EUR sú ÚZS lekári navýšenie nad rámec valorizácie).\"", "Minister financií uviedol, že navýšenie platov lekárov by štát stálo 300 miliónov eur, túto informáciu však nijak nešpecifikoval.", "V septembri 2022 vláda schválila najkomplexnejšie a najvyššie zvýšenie platov v oblasti zdravotníctva od roku 2013. Platy sa zvýšia od januára 2023.", "Zvýšenie platov sa týka 25 zdravotníckych profesií a bude stáť približne pol miliardy eur. Táto suma má pokryť platový automat a zároveň dodatočné navýšenie zdrojov na platy vo výške 232 miliónov eur ."], "analysis_date": "2022-11-30", "analysis_sources": {"text": ["požiadavky", "uvádza", "navýšenie platov", "zdravotníckych profesií", "232 miliónov eur"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/cas-do-vypovedi-lekarov-sa-krati-a-hrozi-kolaps-varoval-balaz-na-mimoriadnej-schodzi-k-situacii-v-zdravotnictve-nazivo/", "https://www.loz.sk/", "https://www.postoj.sk/118633/dohoda-medzi-vladou-a-lekarskymi-odborarmi-este-neexistuje-tvrdi-visolajsky", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/platy-zdravotnictve-vyrazne-porastu.html", "https://www.sme.sk/minuta/23013936/na-vyssie-platy-v-zdravotnictve-ma-ist-na-buduci-rok-pol-miliardy-eur?ref=mnt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:58.956952+00:00"}
{"id": "vr32530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32530", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Predaj z dvora stanovilo, že bol tam limit. 30 veľkých jednotiek za týždeň. To znamená, že 30 veľkých kusa hovädzieho dobytka, vykŕmeného býka môžte poraziť.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z. Simov správne uvádza limit, ktorý sa vzťahuje na kusy hovädzieho dobytka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nLimit 30 jednotiek porazeného hovädzieho dobytka ako výnimku zo štrukturálnych požiadaviek povolovalo maloobchodným potravinárskym prevádzkarňam nariadenie vlády R. Fica Nariadenie vlády 283/2009 (§3, (1) a.)) ako aj nariadenie vlády I. Radičovej Nariadenie 359 /2011 (§2, (3) a.)).\n\n\"Výnimku zo štrukturálnych požiadaviek možno povoliť tejto potravinárskej prevádzkarni s malým objemom výroby:\n\na) bitúnku, ktorý 1. zabíja najviac 30 dobytčích jednotiek za týždeň, 2. vopred oznámi regionálnej veterinárnej a potravinovej správe) čas zabíjania a počet a pôvod zvierat tak, aby jej umožnil vykonať prehliadku ante mortem) na farme alebo na bitúnku,\"", "analysis_paragraphs": ["Z. Simov správne uvádza limit, ktorý sa vzťahuje na kusy hovädzieho dobytka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Limit 30 jednotiek porazeného hovädzieho dobytka ako výnimku zo štrukturálnych požiadaviek povolovalo maloobchodným potravinárskym prevádzkarňam nariadenie vlády R. Fica Nariadenie vlády 283/2009 (§3, (1) a.)) ako aj nariadenie vlády I. Radičovej Nariadenie 359 /2011 (§2, (3) a.)).", "\"Výnimku zo štrukturálnych požiadaviek možno povoliť tejto potravinárskej prevádzkarni s malým objemom výroby:", "a) bitúnku, ktorý 1. zabíja najviac 30 dobytčích jednotiek za týždeň, 2. vopred oznámi regionálnej veterinárnej a potravinovej správe) čas zabíjania a počet a pôvod zvierat tak, aby jej umožnil vykonať prehliadku ante mortem) na farme alebo na bitúnku,\""], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Nariadenie vlády 283/2009", "Nariadenie 359 /2011"], "url": ["http://www.predajzdvora.sk/fileadmin/user_upload/Nar_vl._283_2009.pdf", "http://www.predajzdvora.sk/zakonpravidla/aktualny-stav/nariadenie-vlady-c-3592011/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:23.154214+00:00"}
{"id": "vr26962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26962", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Dôvod predčasného ukončenia vlády Mikuláša Dzurindu bolo nedodržanie záväzku z koaličnej zmluvy.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá vláda Mikuláša Dzurindu vo volebnom období 2002 až 2006, osem mesiacov pred skončením riadneho funkčného obdobia, KDH oznámilo koniec svojho pôsobenia vo vláde a odchod do opozície . Dôvodom pre tento krok sa stalo to, že vtedajší premiér nevyhovel ich žiadosti predložiť a prijať vo vláde zmluvy o výhrade svedomia. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že záväzok dopracovať sústavu dohôd so Svätou stolicou bol v Programových tézach, na ktoré sa odvolávala koaličná zmluva v bode zásady vládneho programu.", "analysis_paragraphs": ["Druhá vláda Mikuláša Dzurindu vo volebnom období 2002 až 2006, osem mesiacov pred skončením riadneho funkčného obdobia, KDH oznámilo koniec svojho pôsobenia vo vláde a odchod do opozície . Dôvodom pre tento krok sa stalo to, že vtedajší premiér nevyhovel ich žiadosti predložiť a prijať vo vláde zmluvy o výhrade svedomia. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že záväzok dopracovať sústavu dohôd so Svätou stolicou bol v Programových tézach, na ktoré sa odvolávala koaličná zmluva v bode zásady vládneho programu."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["opozície", "TASR", "vládnom programe", "zmluva", "tézach"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2579000/prehlad-najvaznejsich-kriz-vo-vladnej-koalicii-v-tomto-volebnom-obdobi.html", "http://www.sme.sk/c/2579000/prehlad-najvaznejsich-kriz-vo-vladnej-koalicii-v-tomto-volebnom-obdobi.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/980_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky--od-16-10-2002-do-04-07-2006-.pdf", "http://www.sme.sk/c/689134/plne-znenie-koalicnej-zmluvy-uzatvorenej-medzi-sdku-smk-kdh-a-ano.html", "http://hn.hnonline.sk/publicistika-697/programove-tezy-sdku-smk-kdh-ano-65512"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:13.928086+00:00"}
{"id": "vr31536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31536", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Môj názor je dlhodobo známy, že samozrejme treba konsolidovať, to znamená, treba znížiť ten deficit, to som veľmi rád, že sa teda nová vláda k tomu hlási, ale jednoducho mám iný názor, akým spôsobom a ja dlhodobo aj s kolegami v tej bývalej koalícii sme argumentovali to, že ten priestor na šetrenie na výdavkoch štátu stále je.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok I. Švejnu hodnotíme ako pravdivý, keďže svoj názor o potrebe konsolidácie verejných financií, a to hlavne prostredníctvom šetrenia na strane výdavkov štátu, prezentuje v rôznych médiách. Tento názor zdieľa aj jeho kolega z bývalej koalície Ivan Štefanec. TASR v správe z 15.4.2012 uvádza , že podľa Švejnu je dôležité zabrániť daňovým únikom. Takýmto spôsobom by štát mohol nájsť finančné prostriedky aj na zaplátanie diery v rozpočte.Taktiež uviedol, že je potrebné sústreďovať sa na konsolidáciu verejných financií. Na stránke politickej strany MOST-Híd je tiež zverejnená informácia o názore I. Švejnu o potrebe konsolidácie verejných financií, ktorý bol vydaný ako súčasť prezentácie volebného programu: \"Dôležité je zvoliť si správny spôsob konsolidácie a hľadať zdroje na jeho zníženie na strane výdavkov prostredníctvom poctivého auditu.\" I. Švejna sa tiež na túto tému vyjadroval aj na svojom blogu z 13. februára 2012, kde hlavne poukázal nato, ako by mal štát šetriť: \"..., že sa ešte nevyčerpali všetky možnosti na strane výdavkov štátu. Prečo najprv nediskutujeme o tom, kde všade sa dá ušetriť? Ja sám som jasne povedal, že relevantne veľké peniaze sa dajú ušetriť napr. v sociálnom systéme.\" Priestor na šetrenie vo výdavkoch štátu podľa Hospodárskych novín vidí napríklad aj poslanec za SDKÚ-DS Ivan Štefanec: \"Ale myslím si, že podstata šetrenia by stále mala byť najmä na strane výdavkov. Pomer dva ku jednej rešpektujem, ale napriek tomu si myslím, že stále je väčší priestor na strane výdavkov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Švejnu hodnotíme ako pravdivý, keďže svoj názor o potrebe konsolidácie verejných financií, a to hlavne prostredníctvom šetrenia na strane výdavkov štátu, prezentuje v rôznych médiách. Tento názor zdieľa aj jeho kolega z bývalej koalície Ivan Štefanec. TASR v správe z 15.4.2012 uvádza , že podľa Švejnu je dôležité zabrániť daňovým únikom. Takýmto spôsobom by štát mohol nájsť finančné prostriedky aj na zaplátanie diery v rozpočte.Taktiež uviedol, že je potrebné sústreďovať sa na konsolidáciu verejných financií. Na stránke politickej strany MOST-Híd je tiež zverejnená informácia o názore I. Švejnu o potrebe konsolidácie verejných financií, ktorý bol vydaný ako súčasť prezentácie volebného programu: \"Dôležité je zvoliť si správny spôsob konsolidácie a hľadať zdroje na jeho zníženie na strane výdavkov prostredníctvom poctivého auditu.\" I. Švejna sa tiež na túto tému vyjadroval aj na svojom blogu z 13. februára 2012, kde hlavne poukázal nato, ako by mal štát šetriť: \"..., že sa ešte nevyčerpali všetky možnosti na strane výdavkov štátu. Prečo najprv nediskutujeme o tom, kde všade sa dá ušetriť? Ja sám som jasne povedal, že relevantne veľké peniaze sa dajú ušetriť napr. v sociálnom systéme.\" Priestor na šetrenie vo výdavkoch štátu podľa Hospodárskych novín vidí napríklad aj poslanec za SDKÚ-DS Ivan Štefanec: \"Ale myslím si, že podstata šetrenia by stále mala byť najmä na strane výdavkov. Pomer dva ku jednej rešpektujem, ale napriek tomu si myslím, že stále je väčší priestor na strane výdavkov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "stránke", "blogu", "vidí"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120415TBB00054", "http://www.most-hid.sk/sk/content/hospodarska-politika", "http://moje.hnonline.sk/node/9738", "http://m.hnonline.sk/c3-55425590-kw0000_d-kazimir-zalepi-dieru-v-rozpocte-vyssimi-danami"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:56.562491+00:00"}
{"id": "vr31621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31621", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Minulý rok bolo tu meranie na systém 23 štátov v Európe a myslím, že zámorské tam boli USA a Austrália. McKinsey to robil aj pre nás aj pre ČR. My sme zatiaľ tieto výsledky dokonale neanalyzovali, ale je tam jasne povedané, že čo sa týka efektivity vzdelávania, tak Slovensko je na druhom mieste.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "*opravené dňa 2.mája 2012: hodnotenie zmenené zo \"Zavádzanie\" na \"Neoveriteľné\". D. Čaplovič pravdepodobne hovorí, o štúdii, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva od spoločnosti McKinsey & Company. Demagog.sk získal len čiastočný výstup z tejto štúdie, ktorý nie je verejne prístupný a je chránený spoločnosťou McKinsey. Keďže nemáme k dispozícii celú štúdiu nevieme overiť podrobnosti ktoré hovorí D. Čaplovič.", "analysis_paragraphs": ["*opravené dňa 2.mája 2012: hodnotenie zmenené zo \"Zavádzanie\" na \"Neoveriteľné\". D. Čaplovič pravdepodobne hovorí, o štúdii, ktorú si dalo interne vypracovať Ministerstvo školstva od spoločnosti McKinsey & Company. Demagog.sk získal len čiastočný výstup z tejto štúdie, ktorý nie je verejne prístupný a je chránený spoločnosťou McKinsey. Keďže nemáme k dispozícii celú štúdiu nevieme overiť podrobnosti ktoré hovorí D. Čaplovič."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:37.045607+00:00"}
{"id": "vr27089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27089", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Pokiaľ ide o ochranu menšinových práv, to je ďalší argument prezidenta Putina.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ruské ministerstvo zahraničia vyjadrilo znepokojenie nad dodržiavaním ľudských práv na Ukrajine, a obavy pred diskrimináciou na základe etnicity alebo krajiny pôvodu, informuje Russia Today : \"The Russian Foreign Ministry has expressed its concerns over the overall human rights situation in Ukraine. Among the most acute issues, the ministry cited “infringement of the right to speak [people’s] native language, discrimination based on ethnicity or country of origin, attacks and acts of vandalism performed on monuments of historical and cultural heritage as well as on places of religious worship.” Putin sám tento argument pravdepodobne použil aj v telefonáte s Obamom, keďže Obama naň reaguje : \"President Obama told President Putin that, if Russia has concerns about the treatment of ethnic Russian and minority populations in Ukraine, the appropriate way to address them is peacefully through direct engagement with the government of Ukraine and through the dispatch of international observers under the auspices of the United Nations Security Council or the Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE).\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ruské ministerstvo zahraničia vyjadrilo znepokojenie nad dodržiavaním ľudských práv na Ukrajine, a obavy pred diskrimináciou na základe etnicity alebo krajiny pôvodu, informuje Russia Today : \"The Russian Foreign Ministry has expressed its concerns over the overall human rights situation in Ukraine. Among the most acute issues, the ministry cited “infringement of the right to speak [people’s] native language, discrimination based on ethnicity or country of origin, attacks and acts of vandalism performed on monuments of historical and cultural heritage as well as on places of religious worship.” Putin sám tento argument pravdepodobne použil aj v telefonáte s Obamom, keďže Obama naň reaguje : \"President Obama told President Putin that, if Russia has concerns about the treatment of ethnic Russian and minority populations in Ukraine, the appropriate way to address them is peacefully through direct engagement with the government of Ukraine and through the dispatch of international observers under the auspices of the United Nations Security Council or the Organization for Security and Cooperation in Europe (OSCE).\" Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Russia Today", "reaguje"], "url": ["http://rt.com/news/minority-language-law-ukraine-035/", "http://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/03/01/readout-president-obama-s-call-president-putin"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:43.811882+00:00"}
{"id": "vr33195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33195", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Čo sa týka sťažnosti pána Čentéša, ten sa sťažoval na základe toho, že mu boli porušené jeho práva domôcť sa funkcie, na ktorú bol zvolený.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou že, J. Čentéš v sťažnosti namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám.\n\nDenník SME ku svojmu článku zaoberajúcim sa sťažnosťou J. Čentéša, pripojil aj celé znenie sťažnosti, ktoré si môžete pozrieť tu . Okrem porušenia práva na prístup k voleným a iným funkciám, J. Čentéš namietal aj porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou že, J. Čentéš v sťažnosti namieta porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám.", "Denník SME ku svojmu článku zaoberajúcim sa sťažnosťou J. Čentéša, pripojil aj celé znenie sťažnosti, ktoré si môžete pozrieť tu . Okrem porušenia práva na prístup k voleným a iným funkciám, J. Čentéš namietal aj porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a mena."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Tlačovej správa", "článku", "tu"], "url": ["http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Tlacove_+informacie_07_13_namietky.pdf", "http://www.sme.sk/c/6654662/centes-podal-ustavnu-staznost-chce-zastavit-novu-volbu.html", "http://www.scribd.com/doc/118832466/Staznost-pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:02.116623+00:00"}
{"id": "vr35768", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35768", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Programové tézy vychádzajú z volebných programov jednotlivých strán a je tam všetko, nie, zásadne nehovoríte pravdu. Väčšina programových volebných programov je prenesená do programových téz a ja som verejne povedala, ktoré tam nie sú, pán premiér. A sú to tie otázky osobných slobôd a na tom sme sa dohodli, pretože rôzne strany na to majú rôzny názor a nebudem riešiť veci, ktoré navyše aj občania na to majú rôzny názor.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová o tom, čo v programe nebude, hovorila už 22.6.", "analysis_paragraphs": ["Radičová o tom, čo v programe nebude, hovorila už 22.6."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["hovorila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5435387/nebude-vatikanska-zmluva-ani-dekriminalizacia-marihuany.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:09.457165+00:00"}
{"id": "vr15501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15501", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Zverejňovanie zmlúv, to je zákon, za ktorý som hlasoval. Myslím, pán Kaliňák, vy ste za to nehlasovali.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zákone o zverejňovaní zmlúv (zákon č.546/2010 Z.z. Zverejňovanie zmlúv) ako o celku sa hlasovalo na 9. schôdzi – 9 decembra 2010. Robert Kaliňák sa hlasovania nezúčastnil a teda za uvedený zákon nehlasoval. Miroslav Beblavý hlasoval v prospech navrhovaného zákona. Výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O zákone o zverejňovaní zmlúv (zákon č.546/2010 Z.z. Zverejňovanie zmlúv) ako o celku sa hlasovalo na 9. schôdzi – 9 decembra 2010. Robert Kaliňák sa hlasovania nezúčastnil a teda za uvedený zákon nehlasoval. Miroslav Beblavý hlasoval v prospech navrhovaného zákona. Výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["nezúčastnil", "zákona", "vládnym", "Rafaela Rafaja", "druhého čítania", "hlasovaní", "vyjadrenie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27740", "http://www.minv.sk/?zverejnovanie-zmluv-informacie-pre-obce", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=106", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27751", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27327", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=5&Text=&CPT=106&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/376003-zverejnovanie-zmluv-je-zmena-prinasana-novou-koaliciou-tvrdi-dostal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:04.078562+00:00"}
{"id": "46926", "numeric_id": 46926, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46926", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ohlasovala sa ekaranténa, a poviem úprimne, tú ekaranténu sme začali vyvíjať už v marci, keď som ešte bola ministerka vnútra na ministerstve vnútra. Tá istá aplikácia, s tou istou firmou, išla na. Išla na Ministerstvo zdravotníctva, potom pompézne sa vyvíjala a mala byť implementovaná alebo resp. mala byť používaná začiatkom septembra, bolo tu, bola tu veľká oslava, veľká slávnosť na hraniciach, kde boli prítomní viacerí členovia vlády, zapli túto ekaranténu, fungovala 2 týždne tá karanténa.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denisa Saková si pomýlila dátumy, spomínaná aplikácia fungovala od polovice mája do 10. júna - nie v septembri. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Polícia SR na svojom Facebooku v 20. marca 2020 informovala , že v spolupráci s IT firmami vyvíjajú aplikáciu určenú na boj s koronavírusom. Užívateľa mala upozorniť, ak sa za posledných 14 dní pohyboval v blízkosti pozitívnej osoby. Po výmene vlády Denisa Saková tvrdila , že táto aplikácia by sa dala využívať aj na sledovanie, či ľudia dodržujú domácu karanténu po príchode zo zahraničia na Slovensko. 19. mája 2020 premiér Igor Matovič s ďalšími členmi vlády oznámil na hraničnom priechode v Bergu spustenie tzv. Smart karantény. Aplikáciu s názvom eKaranténa štátu pomohla vyvinúť spoločnosť Sygic. Aplikácia začala fungovať od 23. mája, no len na jednom hraničnom priechode a len pre mobily s operačným systémom Android. Na všetkých hraniciach začala aplikácia fungovať 25. mája, Apple ju schválil 28. mája. eKaranténa vznikla ako alternatíva k vtedy povinnej štátnej karanténe po príchode zo zahraničia. Ľudia teda nemuseli čakať na výsledok testu v štátnom zariadení, ale doma, kde ich pohyb kontrolovala aplikácia. Povinnosť štátnej karantény s postupným uvoľňovaním opatrení zanikla 10. júna a s ňou aj využívanie aplikácie eKaranténa.", "analysis_paragraphs": ["Denisa Saková si pomýlila dátumy, spomínaná aplikácia fungovala od polovice mája do 10. júna - nie v septembri. Jej tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Polícia SR na svojom Facebooku v 20. marca 2020 informovala , že v spolupráci s IT firmami vyvíjajú aplikáciu určenú na boj s koronavírusom. Užívateľa mala upozorniť, ak sa za posledných 14 dní pohyboval v blízkosti pozitívnej osoby. Po výmene vlády Denisa Saková tvrdila , že táto aplikácia by sa dala využívať aj na sledovanie, či ľudia dodržujú domácu karanténu po príchode zo zahraničia na Slovensko. 19. mája 2020 premiér Igor Matovič s ďalšími členmi vlády oznámil na hraničnom priechode v Bergu spustenie tzv. Smart karantény. Aplikáciu s názvom eKaranténa štátu pomohla vyvinúť spoločnosť Sygic. Aplikácia začala fungovať od 23. mája, no len na jednom hraničnom priechode a len pre mobily s operačným systémom Android. Na všetkých hraniciach začala aplikácia fungovať 25. mája, Apple ju schválil 28. mája. eKaranténa vznikla ako alternatíva k vtedy povinnej štátnej karanténe po príchode zo zahraničia. Ľudia teda nemuseli čakať na výsledok testu v štátnom zariadení, ale doma, kde ich pohyb kontrolovala aplikácia. Povinnosť štátnej karantény s postupným uvoľňovaním opatrení zanikla 10. júna a s ňou aj využívanie aplikácie eKaranténa."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "tvrdila", "oznámil", "pomohla", "fungovať", "fungovať", "schválil", "vznikla", "zanikla"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22364093/policia-pripravuje-novu-aplikaciu-na-boj-proti-koronavirusu.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2118208-fico-kritizuje-navrh-vlady-mozu-sledovat-a-odpocuvat-kohokolvek-ako-dovod-si-vymysleli-koronavirus", "https://www.ta3.com/clanok/1183593/tb-premiera-i-matovica-o-spusteni-smart-karanteny-a-jej-podmienkach.html", "https://dennikn.sk/2268941/stat-opat-rozbieha-smart-karantenu-cez-mobil-fungovat-moze-o-par-tyzdnov/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=pomocou-aplikacie-ekarantena-do-dnesneho-rana-umiestnili-do-domacej-karanteny-84-osob", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=e-karantena-pre-smartfony-s-androidom-funguje-na-vsetkych-hraniciach", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=pocas-soboty-30-maja-bol-rekordny-zaujem-o-aplikaciu-ekarantena", "https://dennikn.sk/2268941/stat-opat-rozbieha-smart-karantenu-cez-mobil-fungovat-moze-o-par-tyzdnov/", "https://slovensko.hnonline.sk/2161332-nie-je-pravda-co-tvrdil-matovic-povinna-karantena-oficialne-zostava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:27.770684+00:00"}
{"id": "vr14964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14964", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "... všetky ostaté krajiny okolité V4 majú 19 percent daň z príjmu (právnických osôb, pozn.).", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daň z príjmu právnických osôb, o ktorej Lipšic hovorí sa v roku 2012 zvýšila z 19 % na 23 % a od 1. januára 2014 znížila na 22 % zákonom č. 463/2013 Z. z., ktorý platí dodnes. Lipšíc tvrdí správne, že ostatné krajiny V4, Poľsko, Česká republika a Maďarsko majú nižšiu , zhodnú 19 % sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daň z príjmu právnických osôb, o ktorej Lipšic hovorí sa v roku 2012 zvýšila z 19 % na 23 % a od 1. januára 2014 znížila na 22 % zákonom č. 463/2013 Z. z., ktorý platí dodnes. Lipšíc tvrdí správne, že ostatné krajiny V4, Poľsko, Česká republika a Maďarsko majú nižšiu , zhodnú 19 % sadzbu dane z príjmov právnických osôb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["znížila", "zákonom", "krajiny", "nižšiu"], "url": ["http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4567", "https://home.kpmg.com/xx/en/home/services/tax/tax-tools-and-resources/tax-rates-online/corporate-tax-rates-table.html", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/article_6047_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:21.166740+00:00"}
{"id": "vr30213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30213", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "V roku 2010, keď sme sa ujali vlády, bol deficit verejných financií 8%, tohoto roku bude maximálne 4,9.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. (8 %-ný deficit bol v roku 2009, pozn.) Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2). Údaje o tohtoročnom deficite nemáme k dispozícii, je možné pevne veriť, že prognóza Mikuláša Dzurindu sa naplní.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. (8 %-ný deficit bol v roku 2009, pozn.) Ako uvádza dokument Rozpočet VS na roky 2011 - 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený skutočne v roku 2011 na deficit 4,9% HDP. (str. 2). Údaje o tohtoročnom deficite nemáme k dispozícii, je možné pevne veriť, že prognóza Mikuláša Dzurindu sa naplní."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Rozpočet VS na roky 2011 - 2013"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:07.649045+00:00"}
{"id": "vr27095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27095", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz som videl krásny príklad, myslím že Airbus do Číny predáva 76 alebo 77 obrovských lietadiel.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico zrejme naráža na informácie , podľa ktorých spoločnosť Airbus uzavrela dohodu o predaji lietadiel pre čínsku leteckú spoločnosť China Eastern v hodnote 6,37 mld. dolárov. Fico však nesprávne uvádza počet objednaných lietadiel: jedná sa 70 lietadiel nového typu A320neo . K nesprávnemu počtu sa pravdepodobne dopracoval omylom pri nepochopení informácie, že v inej zmluve sa Airbus dohodol na odkúpení 7 použitých lietadiel modelu A300-600 od tej istej spoločnosti: \"China Eastern also said it signed a separate deal with Airbus to sell back seven used A300-600 jets.\"", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico zrejme naráža na informácie , podľa ktorých spoločnosť Airbus uzavrela dohodu o predaji lietadiel pre čínsku leteckú spoločnosť China Eastern v hodnote 6,37 mld. dolárov. Fico však nesprávne uvádza počet objednaných lietadiel: jedná sa 70 lietadiel nového typu A320neo . K nesprávnemu počtu sa pravdepodobne dopracoval omylom pri nepochopení informácie, že v inej zmluve sa Airbus dohodol na odkúpení 7 použitých lietadiel modelu A300-600 od tej istej spoločnosti: \"China Eastern also said it signed a separate deal with Airbus to sell back seven used A300-600 jets.\""], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["informácie", "A320neo"], "url": ["http://www.reuters.com/article/2014/02/28/us-eastern-airlines-idUSBREA1R0GX20140228", "http://www.airbus.com/presscentre/hot-topics/a320neo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:45.130261+00:00"}
{"id": "vr16733", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16733", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "...20 miliónov eur to dáte nejakým väzňom do väznice, náramky, aby sa mohli volne pohybovať...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "30. septembra 2015 vstúpil do riadnej prevádzky Elektronický systém monitorovania osôb (ESMO) ako nový projekt Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) počas šéfovania Tomáša Boreca. Za tento projekt zaplatil štát 22,04 mil. eur, financie boli získané z Európskych fondov. Systém je možné využiť nielen na monitorovanie väzňov v domácom väzení, ale aj napríklad na monitorovanie chránených osôb. Odsúdení na domáce väzenie sa pritom nemôžu úplne voľne pohybovať, preto hodnotíme výrok Hegera za zavádzajúci", "analysis_paragraphs": ["30. septembra 2015 vstúpil do riadnej prevádzky Elektronický systém monitorovania osôb (ESMO) ako nový projekt Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) počas šéfovania Tomáša Boreca. Za tento projekt zaplatil štát 22,04 mil. eur, financie boli získané z Európskych fondov. Systém je možné využiť nielen na monitorovanie väzňov v domácom väzení, ale aj napríklad na monitorovanie chránených osôb. Odsúdení na domáce väzenie sa pritom nemôžu úplne voľne pohybovať, preto hodnotíme výrok Hegera za zavádzajúci"], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "centrálnu stanicu", "11 väzňov.", "25-krát", "20 až 25 %", "efektívnosť", ".pdf", "pilotná prevádzka"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Dokumenty/ESMO/ESMO%20-%20brozura.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/248166/novinka-v-justicii-aj-slovenski-vazni-budu-nosit-naramky-svoj-trest-si-odpykaju-doma/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/399462-elektronicke-naramky-pre-odsudenych-sa-vyuzivaju-malo-monitoruje-sa-11-ludi/", "https://dennikn.sk/570410/naramky-pre-vaznov-su-uz-na-slovensku-domace-vazenie-vsak-sudcovia-ignoruju/", "https://www.aktuality.sk/clanok/248166/novinka-v-justicii-aj-slovenski-vazni-budu-nosit-naramky-svoj-trest-si-odpykaju-doma/", "https://dennikn.sk/570410/naramky-pre-vaznov-su-uz-na-slovensku-domace-vazenie-vsak-sudcovia-ignoruju/", "https://www.justice.gov.sk/Dokumenty/ESMO/ESMO%20-%20brozura.pdf", "https://dennikn.sk/135764/vazni-vo-vlastnom-dome-americky-pribeh-sa-stahuje-na-slovensko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:03.520116+00:00"}
{"id": "vr36696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36696", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Teraz ten trend musím povedať, že sa začal zvyšovať počet smrteľných nehôd, začal koncom júna, po povodniach. Ešte ste boli vy na ministerstve.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistika smrteľných dopravných nehôd :\n\nSmrteľné dopravné nehody v roku 2009", "analysis_paragraphs": ["Štatistika smrteľných dopravných nehôd :", "Smrteľné dopravné nehody v roku 2009"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["smrteľných dopravných nehôd"], "url": ["http://www.minv.sk/?mesiacDN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:14.384063+00:00"}
{"id": "48316", "numeric_id": 48316, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48316", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Naposledy, keď sme boli spolu v inej televízii, ste mi hovorili, že v žiadnom prípade sa nestane niečo také, že by sa nás vojna dotýkala alebo že by proste nejakým spôsobom vojna vôbec na Ukrajine bola. Že to nie je úplne jasné. Vtedy sa ešte nebojovalo.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Šeliga sa s Robertom Kaliňákom naposledy stretol v relácii Na telo 6. februára 2022. Kaliňák tvrdil, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je ešte ďaleko a stačí konať, až keď budú ruskí vojaci v Užhorode. „Strašenie a práve týmto sa zvyšuje to napätie namiesto toho, aby sa deeskaloval ten konflikt, tak sa len zvyšuje napätie posielaním vojakov, posielaním zbraní na Ukrajinu, všetkých možných vecí,” povedal Kaliňák o prípravách na hroziaci konflikt (od 34. minúty). Juraj Šeliga vtedy tvrdil, že ak by vypukol na Ukrajine konflikt, naši vojaci by mali chrániť hranicu s Ukrajinou. Kaliňák mu oponoval, že Schengenský kódex zakazuje chránenie hranice vojakmi a že túto funkciu plnia policajti. Následne zopakoval, že konflikt je od Slovenska ešte ďaleko. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Šeliga sa s Robertom Kaliňákom naposledy stretol v relácii Na telo 6. februára 2022. Kaliňák tvrdil, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou je ešte ďaleko a stačí konať, až keď budú ruskí vojaci v Užhorode. „Strašenie a práve týmto sa zvyšuje to napätie namiesto toho, aby sa deeskaloval ten konflikt, tak sa len zvyšuje napätie posielaním vojakov, posielaním zbraní na Ukrajinu, všetkých možných vecí,” povedal Kaliňák o prípravách na hroziaci konflikt (od 34. minúty). Juraj Šeliga vtedy tvrdil, že ak by vypukol na Ukrajine konflikt, naši vojaci by mali chrániť hranicu s Ukrajinou. Kaliňák mu oponoval, že Schengenský kódex zakazuje chránenie hranice vojakmi a že túto funkciu plnia policajti. Následne zopakoval, že konflikt je od Slovenska ešte ďaleko. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["Na telo"], "url": ["https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/144415-j-seliga-v-na-telo-hlasovanie-o-obrannej-zmluve-bude-tesne-poslanci-su-pod-velkym-tlakom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:09.371521+00:00"}
{"id": "vr26548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26548", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To znamená, zákon (o hmotnej núdzi,pozn.) je účinný od prvého januára tohto roku, ale má takzvané prechodné obdobie pol roka.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Richter správne uvádza účinnosť zákona o hmotnej núdzi, zároveň tiež správne poukazuje na niektoré prechodné ustanovenia tohto zákona, pričom tieto ustanovenia sú stanovené na obdobie cca pol roka. Článok IV zákona č. 417/2013 Z.z (.pdf, strana 13) o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (prijatý 29. októbra 2013) uvádza účinnosť tejto novely od 1. januára 2014. Zároveň však tento zákon v §33 upravuje tiež niektoré prechodné ustanovenia. Minister v prípade polročného prechodného obdobia naráža pravdepodobne na ods. 3 a ods. 4 toho istého paragrafu, ktoré uvádzajú: § 33 ods. 3: \"Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013 a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.\" §33 ods. 4: \"Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.\" Prechodné ustanovenia slúžia na zosúladenie nového právneho predpisu s už existujúcimi právnymi predpismi. Ako uvádza dokument (.rtf) Legislatívne pravidlá tvorby zákonov v čl. 6 ods. 4: \"Vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“ („Prechodné ustanovenie“). To isté platí, ak časť ustanovení zákona má mať časovo obmedzenú platnosť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter správne uvádza účinnosť zákona o hmotnej núdzi, zároveň tiež správne poukazuje na niektoré prechodné ustanovenia tohto zákona, pričom tieto ustanovenia sú stanovené na obdobie cca pol roka. Článok IV zákona č. 417/2013 Z.z (.pdf, strana 13) o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (prijatý 29. októbra 2013) uvádza účinnosť tejto novely od 1. januára 2014. Zároveň však tento zákon v §33 upravuje tiež niektoré prechodné ustanovenia. Minister v prípade polročného prechodného obdobia naráža pravdepodobne na ods. 3 a ods. 4 toho istého paragrafu, ktoré uvádzajú: § 33 ods. 3: \"Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013 a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.\" §33 ods. 4: \"Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.\" Prechodné ustanovenia slúžia na zosúladenie nového právneho predpisu s už existujúcimi právnymi predpismi. Ako uvádza dokument (.rtf) Legislatívne pravidlá tvorby zákonov v čl. 6 ods. 4: \"Vplyv navrhovaného zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom treba do návrhu zákona zaradiť do časti označenej nadpisom „Prechodné ustanovenia“ („Prechodné ustanovenie“). To isté platí, ak časť ustanovení zákona má mať časovo obmedzenú platnosť.\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "dokument"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/417-2013-z-z.p-35470.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_legislativne-pravidla.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:41.559695+00:00"}
{"id": "48138", "numeric_id": 48138, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48138", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Ešte pred tým, než sa zinscenovala rozprávka o netopierovi, si na Slovensku dosadili svoju bábku – pred pár dňami dokonca priznali vo Forbse, že Čaputová na Slovensku organizovala majdan.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezidentka bola zvolená 30. marca 2019. Vírus sa objavil v novembri 2019 vo Wu-chane .\n\nAutor statusu odkazuje na chybu portálu Forbes, ktorý mal v článku o 100 najvplyvnejších ženách sveta spojiť prezidentku s organizáciou protestov po tom, čo bol na Slovensku zavraždený novinár Kuciak. Forbes po upozornení túto chybu opravil. Samotné protesty prirovnáva Blaha k majdanu – ku krvavému protestu v Kyjeve 2013. Majdan, za ktorým prezidentka zaručene stojí, je ňou vymenovaný profesor Marek Majdan .\n\nVýrok hodnotíme ako zavádzanie. Forbes síce označil Čaputovú za organizátorku protestov, no článok upravil, čím označenie zrušil.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka bola zvolená 30. marca 2019. Vírus sa objavil v novembri 2019 vo Wu-chane .", "Autor statusu odkazuje na chybu portálu Forbes, ktorý mal v článku o 100 najvplyvnejších ženách sveta spojiť prezidentku s organizáciou protestov po tom, čo bol na Slovensku zavraždený novinár Kuciak. Forbes po upozornení túto chybu opravil. Samotné protesty prirovnáva Blaha k majdanu – ku krvavému protestu v Kyjeve 2013. Majdan, za ktorým prezidentka zaručene stojí, je ňou vymenovaný profesor Marek Majdan .", "Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Forbes síce označil Čaputovú za organizátorku protestov, no článok upravil, čím označenie zrušil."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zvolená", "Wu-chane", "ženách", "organizáciou", "chybu", "majdanu", "krvavému", "Majdan"], "url": ["https://www.prezident.sk/page/zivotopis/", "https://www.bbc.com/news/world-asia-china-57268111", "https://www.forbes.sk/najvplyvnejsie-zeny-sveta-zmena-na-prvej-priecke-nechyba-ani-zuzana-caputova/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/12/forbes-zaradil-prezidentku-caputovu-medzi-najvplyvnejsie-zeny-sveta/", "https://strategie.hnonline.sk/media/15960524-jedna-informacia-o-prezidentke-nesedi-forbes-urobil-v-rebricku-najvplyvnejsich-zien-chybu", "https://svet.sme.sk/c/7107140/v-kyjeve-zomrelo-uz-dvadsatsest-ludi-hrozi-rozohnanie-majdanu.html", "https://svet.sme.sk/c/7107140/v-kyjeve-zomrelo-uz-dvadsatsest-ludi-hrozi-rozohnanie-majdanu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/84hymbx/prezidentka-caputova-vymenovala-30-novych-profesorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:59.306844+00:00"}
{"id": "vr15565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15565", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol (Lajčák, pozn.) druhý najúspešnejší v boji o post generálneho tajomníka OSN.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotme výrok Roberta Fica ako pravdivý. V roku 2016 sa konali voľby na post generálneho tajomníka OSN. Na pozíciu kandidoval aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý v poslednom , šiestom kole hlasovania 5. októbra, skončil na druhom mieste. Pre rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN sa konalo šesť hlasovaní o podpore kandidátov medzi členmi Rady. Miroslav Lajčák získal trikrát druhé miesto, raz tretie a v prvých hlasovaniach sa umiestnil skôr medzi poslednými kandidátmi. Srbský kandidát Vuk Jeremic získal druhé miesto dvakrát, ako druhý raz končil aj slovinský kandidát Danilo Türk. Výrokhodnotíme ako pravdivý. Mandát generálneho tajomníka OSN trvá 5 rokov. Predchádzajúcim generálnym tajomníkom bol Pan Ki-mun. Medzi právomoci generálneho tajomníka patrí reprezentácia OSN navonok a slúžiť ako obhájca všetkých ľudí na zemi, najmä chudobných a zraniteľných. Generálneho tajomníka OSN vymenuje Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady . Bezpečnostná rada je 15 členná, päť krajín sú stálymi členmi rady (Ćína, Francúzsko, Rusko, USA, Veľká Británia). Zvyšných desať krajín sú členmi Rady na dvojročné obdobie. Kandidátov na post generálneho tajomníka OSN mohli nominovať aj členské štáty, išlo o snahu aj takýmto spôsobom urobiť proces voľby transparentnejším . Kandidovalo celkovo 13 kandidátov, z nich 3 postupne odstúpili od kandidatúry: Vesna Pusić z Chorvátska, Igor Lukšic z Čiernej Hory a Christiana Figueres z Kostariky. Prvé hlasovanie členov Bezpečnostnej rady sa konalo 21. júla 2016, Lajčák sa umiestnil na siedmom mieste z 12, sedem krajín ho podporilo, tri nepodporili a päť krajín sa nevyjadrilo. Vuk Jeremic, kto sa stal v posledných hlasovaniach Lajčákovým najväčším konkurentom, získal 9 podporných hlasov. Na druhej pozícii za Guterresom skončil Danilo Türk. Druhé hlasovanie prebehlo 5. augusta 2016, vtedy Lajčák skončil predposledný (Jeremic získal 8 hlasov za a stal sa tak druhým). V treťom kole voľby generálneho tajomníka OSN, 29. augusta 2016, bol Miroslav Lajčák druhý pred Jeremicom a Irinou Bokovou. Skončil hneď po Antóniom Guterresom, čo je prekvapivý výsledok v porovnaní s jeho podporou v druhom kole. Štvrté neoficiálne hlasovanie sa konalo 9. septembra, Lajčák opäť získal druhé miesto, získal o jeden hlas viac ako Jeremic. Piate hlasovanie sa konalo 26. septembra, najviac podporných hlasov získal opäť Guterres, Lajčák bol tetí, Jeremic získal o jeden hlas proti menej, ako Lajčák. Definitívne rozhodnutie Bezpečnostnej rady padlo 5. októbra. Guterres získal 13 hlasov, žiadny protihlas nepadol. Lajčák skončil druhý so 7 hlasmi za a 6 hlasmi proti. Kandidát na tretej pozícii, Vuk Jeremic dostal rovnaký počet hlasov za a proti, rozdiel je v tom, že Lajčák získal dva hlasy proti od stálych členov, kým Jeremic tri. Stále členy rady majú právo veta. Počas konania voľby sa odhadovalo a predpokladalo, že nový generálny tajomník bude z obasti východnej Európy , ktorá ešte tajomníka nikdy nemala. Taktiež sa debatovalo o tom, že funkciu by mohla zastávať konečne aj žena .", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotme výrok Roberta Fica ako pravdivý. V roku 2016 sa konali voľby na post generálneho tajomníka OSN. Na pozíciu kandidoval aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý v poslednom , šiestom kole hlasovania 5. októbra, skončil na druhom mieste. Pre rozhodnutím Bezpečnostnej rady OSN sa konalo šesť hlasovaní o podpore kandidátov medzi členmi Rady. Miroslav Lajčák získal trikrát druhé miesto, raz tretie a v prvých hlasovaniach sa umiestnil skôr medzi poslednými kandidátmi. Srbský kandidát Vuk Jeremic získal druhé miesto dvakrát, ako druhý raz končil aj slovinský kandidát Danilo Türk. Výrokhodnotíme ako pravdivý. Mandát generálneho tajomníka OSN trvá 5 rokov. Predchádzajúcim generálnym tajomníkom bol Pan Ki-mun. Medzi právomoci generálneho tajomníka patrí reprezentácia OSN navonok a slúžiť ako obhájca všetkých ľudí na zemi, najmä chudobných a zraniteľných. Generálneho tajomníka OSN vymenuje Valné zhromaždenie na odporúčanie Bezpečnostnej rady . Bezpečnostná rada je 15 členná, päť krajín sú stálymi členmi rady (Ćína, Francúzsko, Rusko, USA, Veľká Británia). Zvyšných desať krajín sú členmi Rady na dvojročné obdobie. Kandidátov na post generálneho tajomníka OSN mohli nominovať aj členské štáty, išlo o snahu aj takýmto spôsobom urobiť proces voľby transparentnejším . Kandidovalo celkovo 13 kandidátov, z nich 3 postupne odstúpili od kandidatúry: Vesna Pusić z Chorvátska, Igor Lukšic z Čiernej Hory a Christiana Figueres z Kostariky. Prvé hlasovanie členov Bezpečnostnej rady sa konalo 21. júla 2016, Lajčák sa umiestnil na siedmom mieste z 12, sedem krajín ho podporilo, tri nepodporili a päť krajín sa nevyjadrilo. Vuk Jeremic, kto sa stal v posledných hlasovaniach Lajčákovým najväčším konkurentom, získal 9 podporných hlasov. Na druhej pozícii za Guterresom skončil Danilo Türk. Druhé hlasovanie prebehlo 5. augusta 2016, vtedy Lajčák skončil predposledný (Jeremic získal 8 hlasov za a stal sa tak druhým). V treťom kole voľby generálneho tajomníka OSN, 29. augusta 2016, bol Miroslav Lajčák druhý pred Jeremicom a Irinou Bokovou. Skončil hneď po Antóniom Guterresom, čo je prekvapivý výsledok v porovnaní s jeho podporou v druhom kole. Štvrté neoficiálne hlasovanie sa konalo 9. septembra, Lajčák opäť získal druhé miesto, získal o jeden hlas viac ako Jeremic. Piate hlasovanie sa konalo 26. septembra, najviac podporných hlasov získal opäť Guterres, Lajčák bol tetí, Jeremic získal o jeden hlas proti menej, ako Lajčák. Definitívne rozhodnutie Bezpečnostnej rady padlo 5. októbra. Guterres získal 13 hlasov, žiadny protihlas nepadol. Lajčák skončil druhý so 7 hlasmi za a 6 hlasmi proti. Kandidát na tretej pozícii, Vuk Jeremic dostal rovnaký počet hlasov za a proti, rozdiel je v tom, že Lajčák získal dva hlasy proti od stálych členov, kým Jeremic tri. Stále členy rady majú právo veta. Počas konania voľby sa odhadovalo a predpokladalo, že nový generálny tajomník bude z obasti východnej Európy , ktorá ešte tajomníka nikdy nemala. Taktiež sa debatovalo o tom, že funkciu by mohla zastávať konečne aj žena ."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["poslednom", "právomoci", "Bezpečnostnej rady", "stálymi členmi", "transparentnejším", "Kandidovalo", "Prvé hlasovanie", "Druhé hlasovanie", "predposledný", "voľby", "Štvrté", "hlasovanie", "Definitívne rozhodnutie", "východnej Európy", "žena", "Prehľad"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/zahranicie-a-bezpecnost/novym-sefom-osn-bude-antonio-guterres-lajcak-skoncil-druhy/", "https://www.un.org/sg/en/sg_role.shtml", "http://www.unis.unvienna.org/unis/sk/topics/selection_secretary-general.html", "http://www.un.org/en/sc/members/", "http://www.un.org/apps/news/story.asp?NewsID=52831", "http://www.un.org/pga/71/sg/", "http://www.innercitypress.com/nextsg44nationalities072116.html", "http://www.independent.co.uk/news/world/results-of-super-secret-vote-at-united-nations-on-next-secretary-general-leak-out-almost-instantly-a7175016.html", "https://dennikn.sk/minuta/529660/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/403543-lajcak-bol-v-tretom-kole-volby-sefa-osn-druhy/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1100536-lajcak-skoncil-v-neoficialnej-volbe-sefa-osn-opat-druhy/", "https://www.theguardian.com/world/2016/sep/26/antonio-guterres-takes-step-closer-to-becoming-un-secretary-general", "http://fingfx.thomsonreuters.com/gfx/rngs/UN-ELECTION/0100213T2QL/index.html", "https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/russia-backs-woman-from-eastern-europe-for-un-chief/", "https://www.theguardian.com/world/2016/aug/16/my-replacement-should-be-a-woman-says-un-secretary-general", "http://www.un.org/pga/71/sg/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:27.016399+00:00"}
{"id": "48759", "numeric_id": 48759, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48759", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po prvé treba povedať, že je to rozpočet, ktorý spôsobuje historické zadlženie Slovenska. Keď sa nám zdvihol verejný dlh o 1 % na 43 %, (...). Keď sa nám zdvihol verejný dlh na 43 %, tak všetci kričali ako Viktorky na splave, vrátane televízie Markíza, ako zadlžujeme tento štát. V roku 2021 ste dotiahli zadĺženosť štátu na úroveň skoro 63 %. A máte, máte, 63 %. Na budúci rok rátate s deficitom 6,5 %. Rozdiel medzi výdavkami a príjmami máte 8,3 miliardy.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2021 skutočne hrubý dlh dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čo je historicky najvyššie číslo za existencie samostatného Slovenska, pričom na budúci rok rozpočet skutočne ráta s deficitom 6,4% HDP. Schodok štátneho rozpočtu (rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu, pozn.) sa má podľa návrhu vyšplhať na 8,3 miliardy eur.\n\nPredseda strany Smer-SD Robert Fico má pravdu, keď uvádza, že hrubý dlh Slovenskej republiky dosiahol v predošlom roku 2021 úroveň až 63,1 %. Toto číslo je skutočne historicky najvyššie, avšak ako vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky, tak hrubý dlh nie je úplne ideálnym ukazovateľom, na ktorý je potrebné sa zamerať pri posudzovaní dlhodobej udržateľnosti zadĺženia štátu. Namiesto hrubého dlhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča sledovať vývoj čistého dlhu verejnej správy, ktorý rástol v nižšej miere ako hrubý dlh a dosiahol úroveň 51,5 % HDP.\n\nNávrh rozpočtu pre rok 2023, ktorý je v súčasnosti ostro diskutovaný kvôli obávanej udržateľnosti verejných financií, skutočne ráta s deficitom 6,4 % HDP. Návrh počíta s príjmami štátneho rozpočtu vo výške 26,7 miliardy eur, výdavky majú predstavovať 35 miliárd eur. Schodok rozpočtu by mal teda dosiahnuť 8,3 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2021 skutočne hrubý dlh dosiahol úroveň 63,1 % HDP, čo je historicky najvyššie číslo za existencie samostatného Slovenska, pričom na budúci rok rozpočet skutočne ráta s deficitom 6,4% HDP. Schodok štátneho rozpočtu (rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátu, pozn.) sa má podľa návrhu vyšplhať na 8,3 miliardy eur.", "Predseda strany Smer-SD Robert Fico má pravdu, keď uvádza, že hrubý dlh Slovenskej republiky dosiahol v predošlom roku 2021 úroveň až 63,1 %. Toto číslo je skutočne historicky najvyššie, avšak ako vysvetľuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý hodnotí hospodárenie Slovenskej republiky, tak hrubý dlh nie je úplne ideálnym ukazovateľom, na ktorý je potrebné sa zamerať pri posudzovaní dlhodobej udržateľnosti zadĺženia štátu. Namiesto hrubého dlhu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča sledovať vývoj čistého dlhu verejnej správy, ktorý rástol v nižšej miere ako hrubý dlh a dosiahol úroveň 51,5 % HDP.", "Návrh rozpočtu pre rok 2023, ktorý je v súčasnosti ostro diskutovaný kvôli obávanej udržateľnosti verejných financií, skutočne ráta s deficitom 6,4 % HDP. Návrh počíta s príjmami štátneho rozpočtu vo výške 26,7 miliardy eur, výdavky majú predstavovať 35 miliárd eur. Schodok rozpočtu by mal teda dosiahnuť 8,3 miliardy eur."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["odporúča", "Návrh rozpočtu", "ráta"], "url": ["https://www.rrz.sk/hospodarenie-rozpoctu-verejnej-spravy-v-roku-2021/", "https://hsr.rokovania.sk/data/att/179067_subor.pdf?csrt=12249637588025338584", "https://e.dennikn.sk/3048905/co-hovori-matovicov-navrh-rozpoctu-o-pomoci-s-drahymi-energiami-platoch-ci-peniazoch-v-zdravotnictve/?ref=inm&_ga=2.261678413.1367818482.1669845824-595619301.1663064723"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:08.869755+00:00"}
{"id": "vr17846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17846", "speaker": "Tibor Bernaťák", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-bernatak", "statement": "...bývalý minister vnútra, pán Lipšic, hovoril, že vlastne len Čechy sú také nejaké výnimočné v tomto (úplné oddelenie inšpekcie, pozn.) a tiež nie je za to, (...), aby tá inšpekčná služba vlastne bola.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR (2016) píše o názore Lipšica nasledovne: \" Podľa názoru exministra vnútra a poslanca Národnej rady SR Daniela Lipšica je postavenie inšpekcie MV SR v poriadku. „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie ,“. V novšom článku denníka Postoj (2018) Lipšic toto stanovisko potvrdzuje: \" Upozorňuje tiež na to, že v Česku došlo k oddeleniu policajnej inšpekcie od rezortu vnútra a ich skúsenosti s týmto krokom nie sú dobré .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["TASR (2016) píše o názore Lipšica nasledovne: \" Podľa názoru exministra vnútra a poslanca Národnej rady SR Daniela Lipšica je postavenie inšpekcie MV SR v poriadku. „Netreba na tom nič meniť. Okrem Českej republiky nepoznám krajinu, kde by bola trestná činnosť policajtov vyšetrovaná mimo rámec rezortu vnútra. Vo väčšine krajín je policajná inšpekcie pod policajným prezídiom a nie je ani pod MV SR a v tomto má u nás inšpekcia nezávislejšie postavenie ,“. V novšom článku denníka Postoj (2018) Lipšic toto stanovisko potvrdzuje: \" Upozorňuje tiež na to, že v Česku došlo k oddeleniu policajnej inšpekcie od rezortu vnútra a ich skúsenosti s týmto krokom nie sú dobré .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Postoj"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/policajna-inspekcia-kalinak-lipsic/179540-clanok.html", "https://www.postoj.sk/32713/ako-sa-smer-chysta-ovladnut-policiu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:45.768195+00:00"}
{"id": "45321", "numeric_id": 45321, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45321", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...mne bol sympatický model dvanástich voliteľov tzv. ktorý bol predložený do parlamentu minulé volebné obdobie...", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V minulom volebnom období parlament rokoval o novom návrhu spôsobu voľby šéfa RTVS, ktorého mali voliť dvanásti volitelia. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa dnes platného Zákona o Rozhlase a televízii Slovenska volí generálneho riaditeľa RTVS parlament na návrh príslušného výboru. V roku 2018 predložili Marek Maďarič a Martin Poliačik návrh na zmenu spôsobu voľby, ktorý predpokladal zriadenie zboru voliteľov s dvanástimi členmi. Mal medzi nich patriť riaditeľ Audiovizuálneho fondu, riaditeľ Fondu na podporu umenia, riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, člen reprezentujúci novinársku profesiu, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, zástupca cirkví a náboženských spoločností, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, člen navrhnutý združeniami zamestnávateľov, člen navrhnutý združeniami odborových zväzov, člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím a člen zvolený zamestnancami Rozhlasu a televízie Slovenska.", "analysis_paragraphs": ["V minulom volebnom období parlament rokoval o novom návrhu spôsobu voľby šéfa RTVS, ktorého mali voliť dvanásti volitelia. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa dnes platného Zákona o Rozhlase a televízii Slovenska volí generálneho riaditeľa RTVS parlament na návrh príslušného výboru. V roku 2018 predložili Marek Maďarič a Martin Poliačik návrh na zmenu spôsobu voľby, ktorý predpokladal zriadenie zboru voliteľov s dvanástimi členmi. Mal medzi nich patriť riaditeľ Audiovizuálneho fondu, riaditeľ Fondu na podporu umenia, riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, člen reprezentujúci novinársku profesiu, prezident Slovenskej rektorskej konferencie, zástupca cirkví a náboženských spoločností, prezident Slovenského olympijského výboru, predseda Združenia miest a obcí Slovenska, člen navrhnutý združeniami zamestnávateľov, člen navrhnutý združeniami odborových zväzov, člen za oblasť ochrany záujmov osôb so zdravotným postihnutím a člen zvolený zamestnancami Rozhlasu a televízie Slovenska."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Zákona", "predpokladal"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-532#f3769617", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6848"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:27.872981+00:00"}
{"id": "vr28533", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28533", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "..sa tam konali aj majstrovstvá vo volejbale (v športovej hale na Bôriku, pozn.).", "statement_date": "2014-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v hale Bôriku (Korytnačke) sa hrali majstrovstvá sveta vo volejbale žien v roku 1986. V Žiline sa hrala skupina základná skupina A.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v hale Bôriku (Korytnačke) sa hrali majstrovstvá sveta vo volejbale žien v roku 1986. V Žiline sa hrala skupina základná skupina A."], "analysis_date": "2014-11-04", "analysis_sources": {"text": ["Bôriku", "hrala"], "url": ["http://zilina-gallery.sk/picture.php?/42127/category/3080", "http://todor66.com/volleyball/World/Women_1986.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:27.798114+00:00"}
{"id": "vr26762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26762", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Na súdoch je okolo 400 000 vecí.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za rok 2012 išlo o sumu približne 264 tis. vecí v hlavných agendách na okresných súdoch a takmer 110 tis. vecí na krajských súdoch . Čo je dokopy 374 tisíc vecí. V prípade nevybavených vecí vidíme na okresných súdoch v tomto roku na okresných súdoch 318 tisíc vecí vo všetkých agendách a 43 tisíc vecí na krajských súdoch. Údaje za rok 2013 ešte nie sú uzatvorené, ale ministerstvo predpokladá, že agenda naďalej narastala. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dostupné čísla sa blížia číslam uvádzaným ministrom.", "analysis_paragraphs": ["Za rok 2012 išlo o sumu približne 264 tis. vecí v hlavných agendách na okresných súdoch a takmer 110 tis. vecí na krajských súdoch . Čo je dokopy 374 tisíc vecí. V prípade nevybavených vecí vidíme na okresných súdoch v tomto roku na okresných súdoch 318 tisíc vecí vo všetkých agendách a 43 tisíc vecí na krajských súdoch. Údaje za rok 2013 ešte nie sú uzatvorené, ale ministerstvo predpokladá, že agenda naďalej narastala. Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože dostupné čísla sa blížia číslam uvádzaným ministrom."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["okresných súdoch", "krajských súdoch"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/_layouts/download.aspx?SourceUrl=/Dokumenty/Statistiky_sudy%20a%20sudcovia/Poradie%20OS%20-%202012.xls", "http://www.justice.gov.sk/_layouts/download.aspx?SourceUrl=/Dokumenty/Statistiky_sudy%20a%20sudcovia/Poradie%20KS%202009%20--%202012.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:56.126144+00:00"}
{"id": "49492", "numeric_id": 49492, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49492", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Druhá skupina štátov (z V4, Poľsko a Česko, pozn.) je za to, že by sa zrušilo právo veta, aby štát zanikol. Napríklad aj pán Korčok.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Česko, Poľsko ani Ivan Korčok nie sú za to, aby sa v EÚ zrušilo právo veta alebo aby štát zanikol. Ivan Korčok pripustil diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou na Rade EÚ v zahraničnej politike a presadzuje silnejšiu zahraničnú politiku EÚ, neskôr však zdôraznil, že právo veta v európskych inštitúciách rušiť nechce. Zrušenie jednomyseľnosti v zahraničnej politike v máji 2023 presadzovalo 9 štátov EÚ na čele s Nemeckom, avšak Poľsko ani Česko medzi ne nepatria. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nVo februári 2024 prezidentský kandidát Peter Pellegrini skritizoval druhého prezidentského kandidáta Korčoka, že chce zrušiť právo veta v EÚ. Korčok na to vo februári reagoval , že je za silnejšiu EÚ v oblasti zahraničnej politiky a pre Postoj uviedol, že je treba otvoriť diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach zahraničnej politiky na Rade EÚ. V marci 2024 pre Denník N povedal , že hoci podporuje mechanizmy na posilnenie EÚ v zahraničnopolitickej oblasti, právo veta rušiť nechce. Ako si posilnenie úlohy EÚ predstavuje nekonkretizoval.\n\nPrávo veta v Rade EÚ a Európskej rade je nastavené Lisabonskou zmluvou, ktorá určuje jednomyseľnosť ako hlasovací mechanizmus pre oblasť zahraničnej politiky ( .pdf , s. 25). Podobne to platí aj pre niekoľko ďalších oblastí, akými sú napríklad rozhodovanie o finančnom rámci, členstvo nových štátov alebo harmonizácia národných legislatív v oblasti sociálneho zabezpečenia.\n\nV roku 2022 Europarlament prijal rezolúciu, ktorá žiada Európsku radu o započatie reformného procesu zmlúv EÚ, v rámci ktorého by bolo rozšírené hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas minimálne 15 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 60 % obyvateľov. Toto hlasovanie uplatňuje Rada EÚ vo všetkých prípadoch, okrem tých, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť ( čl. 218, ods. 8 ). Medzi tieto oblasti patrí okrem zahraničných vecí a obrany napríklad oblasť sociálneho zabezpečenia a ochrany a daňová harmonizácia.\n\nRozšírenie kvalifikovanej väčšiny na oblasť zahraničných vecí a obrany v súčasnosti oficiálne podporuje 9 štátov EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko. Tieto štáty vytvorili skupinu priateľov, ktoré podporujú reformu hlasovania o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. V roku 2022 s rozšírením kvalifikovanej väčšiny nesúhlasilo 13 členských štátov, medzi nimi aj Poľsko a Česko.\n\nReport Európskeho parlamentu upozornil na množstvo prípadov využitia práva veta v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky ( .pdf , s. 8) a experti poukazujú na detrimentálne dopady veta na schopnosť EÚ reagovať na medzinárodné dianie.", "analysis_paragraphs": ["Česko, Poľsko ani Ivan Korčok nie sú za to, aby sa v EÚ zrušilo právo veta alebo aby štát zanikol. Ivan Korčok pripustil diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou na Rade EÚ v zahraničnej politike a presadzuje silnejšiu zahraničnú politiku EÚ, neskôr však zdôraznil, že právo veta v európskych inštitúciách rušiť nechce. Zrušenie jednomyseľnosti v zahraničnej politike v máji 2023 presadzovalo 9 štátov EÚ na čele s Nemeckom, avšak Poľsko ani Česko medzi ne nepatria. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Vo februári 2024 prezidentský kandidát Peter Pellegrini skritizoval druhého prezidentského kandidáta Korčoka, že chce zrušiť právo veta v EÚ. Korčok na to vo februári reagoval , že je za silnejšiu EÚ v oblasti zahraničnej politiky a pre Postoj uviedol, že je treba otvoriť diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach zahraničnej politiky na Rade EÚ. V marci 2024 pre Denník N povedal , že hoci podporuje mechanizmy na posilnenie EÚ v zahraničnopolitickej oblasti, právo veta rušiť nechce. Ako si posilnenie úlohy EÚ predstavuje nekonkretizoval.", "Právo veta v Rade EÚ a Európskej rade je nastavené Lisabonskou zmluvou, ktorá určuje jednomyseľnosť ako hlasovací mechanizmus pre oblasť zahraničnej politiky ( .pdf , s. 25). Podobne to platí aj pre niekoľko ďalších oblastí, akými sú napríklad rozhodovanie o finančnom rámci, členstvo nových štátov alebo harmonizácia národných legislatív v oblasti sociálneho zabezpečenia.", "V roku 2022 Europarlament prijal rezolúciu, ktorá žiada Európsku radu o započatie reformného procesu zmlúv EÚ, v rámci ktorého by bolo rozšírené hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina vyžaduje súhlas minimálne 15 členských štátov, ktoré predstavujú aspoň 60 % obyvateľov. Toto hlasovanie uplatňuje Rada EÚ vo všetkých prípadoch, okrem tých, ktoré vyžadujú jednomyseľnosť ( čl. 218, ods. 8 ). Medzi tieto oblasti patrí okrem zahraničných vecí a obrany napríklad oblasť sociálneho zabezpečenia a ochrany a daňová harmonizácia.", "Rozšírenie kvalifikovanej väčšiny na oblasť zahraničných vecí a obrany v súčasnosti oficiálne podporuje 9 štátov EÚ: Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko. Tieto štáty vytvorili skupinu priateľov, ktoré podporujú reformu hlasovania o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ. V roku 2022 s rozšírením kvalifikovanej väčšiny nesúhlasilo 13 členských štátov, medzi nimi aj Poľsko a Česko.", "Report Európskeho parlamentu upozornil na množstvo prípadov využitia práva veta v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky ( .pdf , s. 8) a experti poukazujú na detrimentálne dopady veta na schopnosť EÚ reagovať na medzinárodné dianie."], "analysis_date": "2024-03-20", "analysis_sources": {"text": ["skritizoval", "reagoval", "Postoj", "povedal", ".pdf", "platí", "prijal", "vyžaduje", "čl. 218, ods. 8", "patrí", "podporuje", "nesúhlasilo", ".pdf", "poukazujú"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/3824181/", "https://dennikn.sk/minuta/3824625/", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril#:~:text=A%20teraz%20pokojne%20pomenujem%20svoj%20posun%2C%20mysl%C3%ADm%20si%20toti%C5%BE%2C%20%C5%BEe%20v%C2%A0r%C3%A1mci%20zahrani%C4%8Dnej%20politiky%20sa%20treba%20pozrie%C5%A5%20na%20niektor%C3%A9%20oblasti%20a%C2%A0polo%C5%BEi%C5%A5%20si%20ot%C3%A1zku%2C%20%C4%8Di%20by%20mohli%20by%C5%A5%20prij%C3%ADman%C3%A9%20kvalifikovanou%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inou", "https://dennikn.sk/minuta/3881540/", "https://publications.europa.eu/resource/cellar/688a7a98-3110-4ffe-a6b3-8972d8445325.0020.01/DOC_19", "https://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/voting-system/unanimity/", "https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20220603IPR32122/parliament-activates-process-to-change-eu-treaties", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012E/TXT#:~:text=Rada%20sa%20po%C4%8Das%20cel%C3%A9ho%20postupu%20uzn%C3%A1%C5%A1a%20kvalifikovanou%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1inou.", "https://eur-lex.europa.eu/EN/legal-content/summary/qualified-majority-voting-and-the-ordinary-legislative-procedure.html", "https://www.euractiv.com/section/global-europe/news/nine-eu-members-states-renew-push-to-change-foreign-policy-decision-making/", "https://twitter.com/SwedeninEU/status/1523637827686531072", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2022/739139/IPOL_STU(2022)739139_EN.pdf", "https://carnegieeurope.eu/strategiceurope/89652#:~:text=Second%2C%20geopolitical%20challenges,states%E2%80%99%20resistance."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:48.362460+00:00"}
{"id": "48623", "numeric_id": 48623, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48623", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Keď tu terorizovali ľudí, keď zabili Milana Lučanského, lebo pani Remišová si ho potrebovala hodiť ako odfajknutého na svoje pexeso.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Blaha vo svojom tvrdení obviňuje ministerku Remišovú z priamej účasti na zabití bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý zomrel po pokuse o samovraždu vo svojej väzenskej cele. Separátne vyšetrovania poslaneckej komisie a policajnej inšpekcie preukázali, že Lučanského v cele nikto cudzí nenapadol. Samotné vyšetrovanie však stále prebieha, čaká sa na vyjadrenie prokuratúry. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nBývalého policajného prezidenta Milana Lučanského polícia obvinila a vzala do väzby v kauze Judáš. Vo väzbe sa pokúsil o samovraždu 29. decembra 2020, keď sa obesil vo svojej cele na teplákovej bunde.\n\nRobert Fico slovne útočil na vtedajšieho premiéra Matoviča, vraj sa Lučanský dostal do väzenia na jeho objednávku a sudcovia s prokurátormi mu vyhoveli. Rovnako útočil na novinárov.\n\nVicepremiérka Veronika Remišová sa po udalosti vyjadrila , že „Milan Lučanský nebol vo väzbe z vôle vlády, ale na základe riadneho rozhodnutia súdu a na návrh vyšetrovateľov.”\n\nPo Lučanského smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel a či vlastnou vinou. Zriadila sa aj poslanecká komisia zložená zo zástupcov koalície aj opozície. Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s všeobecnou informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.\n\nSamotné vyšetrovanie stále prebieha . Policajná inšpekcia zastavila vlastné vyšetrovanie vo veci porušenia povinnosti väzenskej služby či trestného činu ublíženia na zdraví zo strany cudzej osoby.\n\nPortál Aktuality.sk uverejnil odpovede policajnej inšpekcie, z ktorých vyplýva, že „bývalého policajného prezidenta v jeho väzobnej cele nikto nenapadol ani mu neublížil. Žiadny dozorca nezlyhal. Nikto nezneužil svoje právomoci ani nezanedbal svoje povinnosti.”\n\nTvrdiť, že bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského zabili členovia súčasnej vládnej koalície je nepodloženou domnienkou poslanca Blahu. Ak má, tak ako tvrdí, dôkazy, že sa Lučanský nemohol zabiť sám mal by ich odovzdať na polícii, pretože vyšetrovanie zo strany prokuratúry stále nebolo ukončené a jeho dôkazy môžu priniesť nové svetlo do prípadu.\n\nV súčasnosti je však jeho tvrdenie zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Blaha vo svojom tvrdení obviňuje ministerku Remišovú z priamej účasti na zabití bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý zomrel po pokuse o samovraždu vo svojej väzenskej cele. Separátne vyšetrovania poslaneckej komisie a policajnej inšpekcie preukázali, že Lučanského v cele nikto cudzí nenapadol. Samotné vyšetrovanie však stále prebieha, čaká sa na vyjadrenie prokuratúry. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského polícia obvinila a vzala do väzby v kauze Judáš. Vo väzbe sa pokúsil o samovraždu 29. decembra 2020, keď sa obesil vo svojej cele na teplákovej bunde.", "Robert Fico slovne útočil na vtedajšieho premiéra Matoviča, vraj sa Lučanský dostal do väzenia na jeho objednávku a sudcovia s prokurátormi mu vyhoveli. Rovnako útočil na novinárov.", "Vicepremiérka Veronika Remišová sa po udalosti vyjadrila , že „Milan Lučanský nebol vo väzbe z vôle vlády, ale na základe riadneho rozhodnutia súdu a na návrh vyšetrovateľov.”", "Po Lučanského smrti sa začalo vyšetrovanie, za akých okolností zomrel a či vlastnou vinou. Zriadila sa aj poslanecká komisia zložená zo zástupcov koalície aj opozície. Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s všeobecnou informáciou, že si Lučanský siahol na život sám.", "Samotné vyšetrovanie stále prebieha . Policajná inšpekcia zastavila vlastné vyšetrovanie vo veci porušenia povinnosti väzenskej služby či trestného činu ublíženia na zdraví zo strany cudzej osoby.", "Portál Aktuality.sk uverejnil odpovede policajnej inšpekcie, z ktorých vyplýva, že „bývalého policajného prezidenta v jeho väzobnej cele nikto nenapadol ani mu neublížil. Žiadny dozorca nezlyhal. Nikto nezneužil svoje právomoci ani nezanedbal svoje povinnosti.”", "Tvrdiť, že bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského zabili členovia súčasnej vládnej koalície je nepodloženou domnienkou poslanca Blahu. Ak má, tak ako tvrdí, dôkazy, že sa Lučanský nemohol zabiť sám mal by ich odovzdať na polícii, pretože vyšetrovanie zo strany prokuratúry stále nebolo ukončené a jeho dôkazy môžu priniesť nové svetlo do prípadu.", "V súčasnosti je však jeho tvrdenie zavádzajúce."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": ["obvinila", "samovraždu", "útočil", "vyjadrila", "nezistila", "prebieha", "Aktuality.sk"], "url": ["https://dennikn.sk/2174771/v-kauze-judas-sa-uz-ako-istota-pre-mafiu-spomina-aj-sudca-puchovsky/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/2205462/lucansky-sa-pokusil-o-samovrazdu-mozog-uz-nezije-srdce-este-ano/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/minuta/2205863/", "https://dennikn.sk/minuta/2205704/", "https://www.noviny.sk/slovensko/600878-posledne-zasadnutie-komisie-ktora-preveruje-okolnosti-smrti-milana-lucanskeho-jej-clenovia-zverejnia-zaverecnu-spravu", "https://domov.sme.sk/c/23001073/lucansky-vysetrovanie-samovrazda-inspekcia.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/a3wPkbw/smrt-lucanskeho-ziadna-bitka-v-cele-preco-policia-ukoncila-vysetrovanie-smrti-policajneho-exprezidenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:52.617293+00:00"}
{"id": "48822", "numeric_id": 48822, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48822", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Keď vidím tie tendre na ministerstve vnútra, kde ste si prihrávali zákazky, svojim kamarátom, vašim konkrétne a dokonca Hegerovým, keď vidím ako za jednu sviňu sa platilo 4.500 EUR na ministerstve pôdohospodárstva…", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Erik Tomáš vo výroku odkazuje na kauzy, ktoré boli úzko prepojené na hnutie OĽaNO. Prvá spomínaná kauza sa týka utečeneckej krízy, kedy ministerstvo bez verejného obstarávania najalo eventovú firmu blízku premiérovi Hegerovi. Druhá kauza vznikla keď agrorezort vyplácal dotáciu na ochranu ošípaných pred africkým morom. Ministerstvo pôdohospodárstva vyplatilo firme, v ktorej bol konateľom štátny tajomník ministerstva enormnú dotáciu, ktorá prevyšovala aj hodnotu samotných ošípaných. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPočas utečeneckej krízy v roku 2022, ministerstvo vnútra najalo na pomoc eventovú firmu Dustream production, na čele ktorej stojí Július Slovák, ktorý v minulosti pracoval pre stranu OĽaNO a pozná sa aj s Igorom Matovičom. Úrad pre verejné obstarávanie pri kontrole konštatoval, že pri zákazke ministerstvo porušilo zákon o verejnom obstarávaní.\n\nMinisterstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka koncom roka 2021 pod vedením ministra Vlčana a štátneho tajomníka Kyseľa, vyplatilio firme Rimanec až 4500 eur na ošípanú. Táto suma pritom prevyšovala hodnotu jatočného prasaťa viac ako dvadsaťnásobne . Na kauze nebola zarážajúca iba suma, ale aj personálne prepojenie firmy na ministerstvo. Vo firme Rimanec pôsobil štátny tajomník Kyseľa ako konateľ až do roku 2021. Dokopy bola tejto firme za šesť ošípaných vyplatená suma 27 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["Erik Tomáš vo výroku odkazuje na kauzy, ktoré boli úzko prepojené na hnutie OĽaNO. Prvá spomínaná kauza sa týka utečeneckej krízy, kedy ministerstvo bez verejného obstarávania najalo eventovú firmu blízku premiérovi Hegerovi. Druhá kauza vznikla keď agrorezort vyplácal dotáciu na ochranu ošípaných pred africkým morom. Ministerstvo pôdohospodárstva vyplatilo firme, v ktorej bol konateľom štátny tajomník ministerstva enormnú dotáciu, ktorá prevyšovala aj hodnotu samotných ošípaných. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Počas utečeneckej krízy v roku 2022, ministerstvo vnútra najalo na pomoc eventovú firmu Dustream production, na čele ktorej stojí Július Slovák, ktorý v minulosti pracoval pre stranu OĽaNO a pozná sa aj s Igorom Matovičom. Úrad pre verejné obstarávanie pri kontrole konštatoval, že pri zákazke ministerstvo porušilo zákon o verejnom obstarávaní.", "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka koncom roka 2021 pod vedením ministra Vlčana a štátneho tajomníka Kyseľa, vyplatilio firme Rimanec až 4500 eur na ošípanú. Táto suma pritom prevyšovala hodnotu jatočného prasaťa viac ako dvadsaťnásobne . Na kauze nebola zarážajúca iba suma, ale aj personálne prepojenie firmy na ministerstvo. Vo firme Rimanec pôsobil štátny tajomník Kyseľa ako konateľ až do roku 2021. Dokopy bola tejto firme za šesť ošípaných vyplatená suma 27 000 eur."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["najalo", "pracoval", "vyplatilio", "dvadsaťnásobne"], "url": ["https://dennikn.sk/2993275/mikulec-utoci-na-uvo-ked-unho-zistil-pochybenia-pri-milionovej-zakazke-so-znamym-matovica-a-hegera/", "https://dennikn.sk/minuta/2995863/", "https://hnonline.sk/slovensko/17402296-agrorezort-vyplatil-firme-statneho-tajomnika-4-500-eur-na-osipanu-najdrahsie-svine-v-historii-kritizuje-poslanec-hlasu", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/612442-jedno-prasa-za-4-500-eur-hlina-a-simon-ziadaju-vyjadrenie-vlcana-preco-sa-zastal-neprijatelneho-klientelizmu/%C5%88"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:53.569163+00:00"}
{"id": "vr17211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17211", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Od roku naozaj 2006, keď zoberiete, tak celkovo bolo na Slovensku 115 tisíc trestných činov, medzičasom klesli na nejakých 66...", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák v tomto výroku hovorí o klesajúcej tendencii trestných činov v Slovenskej republike. Ešte v roku 2006 podľa dostupných štatistík sa trestná činnosť pohybovala na čísle 115 151 trestných činov ( .csv ), pričom v roku 2017 bolo spáchaných iba 66 215 trestných činov. 15. januára 2018 o tom informovali minister vnútra SR Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru Tibor Gašpar s tým, že ide o najlepšie čísla v histórii samostatnej SR. Preto daný výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák v tomto výroku hovorí o klesajúcej tendencii trestných činov v Slovenskej republike. Ešte v roku 2006 podľa dostupných štatistík sa trestná činnosť pohybovala na čísle 115 151 trestných činov ( .csv ), pričom v roku 2017 bolo spáchaných iba 66 215 trestných činov. 15. januára 2018 o tom informovali minister vnútra SR Robert Kaliňák a prezident Policajného zboru Tibor Gašpar s tým, že ide o najlepšie čísla v histórii samostatnej SR. Preto daný výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": [".csv", "informovali", ".pdf", "klesá"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky/rok_2006/1csv_statistika_podla_druhu_kriminality_31.12.2006.csv", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-roku-2017-bolo-spachanych-66-215-trestnych-cinov", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2017/mapy_kriminality/4q/okresy_celkova_kriminalita_2017.pdf", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-roku-2017-bolo-spachanych-66-215-trestnych-cinov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:59.428129+00:00"}
{"id": "vr29496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29496", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "10 mil. eur bolo vyčlenených na projekty zvýšenia kapacít jaslí a materských škôl. Súčasne je v príprave výzva na projekt v hodnote 100 mil. eur z fondov EÚ na ďalšie zvýšenie kapacít materských škôl, čo pokryje bezmála 100 % požiadaviek na miesta v predškolských zariadeniach.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok súvisiaceho obsahu sme overovali už 1. marca 2015. Projekt zvýšenia kapacít jaslí a materských škôl počítal s 9.5 mil., čo je takmer 10 mil. eur ako uvádza výrok. Preto ho hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva aj napriek prvotne proklamovaných 10 miliónom a 422 žiadostiam podporilo 113 žiadateľov v sume len 9.5 milióna eur: \" Na základe výsledkov hodnotenia dotáciu získa 113 žiadateľov, pre ktorých bude rozdelená suma 9 500 000,- €. Z tejto sumy je vyčlenených 9 000 000,- € na kapitálové výdavky a 500 000,- € na bežné výdavky .\" Ďalšie plánované navyšovanie kapacít sľubuje v kombinácii zdrojov štátneho rozpočtu a európskych fondov investíciou do tejto oblasti vo výške viac ako 100 miliónov eur do roku 2023. Tento projekt sa v súčasnosti nachádza len v počiatočnej úrovni plánovania. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok súvisiaceho obsahu sme overovali už 1. marca 2015. Projekt zvýšenia kapacít jaslí a materských škôl počítal s 9.5 mil., čo je takmer 10 mil. eur ako uvádza výrok. Preto ho hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo školstva aj napriek prvotne proklamovaných 10 miliónom a 422 žiadostiam podporilo 113 žiadateľov v sume len 9.5 milióna eur: \" Na základe výsledkov hodnotenia dotáciu získa 113 žiadateľov, pre ktorých bude rozdelená suma 9 500 000,- €. Z tejto sumy je vyčlenených 9 000 000,- € na kapitálové výdavky a 500 000,- € na bežné výdavky .\" Ďalšie plánované navyšovanie kapacít sľubuje v kombinácii zdrojov štátneho rozpočtu a európskych fondov investíciou do tejto oblasti vo výške viac ako 100 miliónov eur do roku 2023. Tento projekt sa v súčasnosti nachádza len v počiatočnej úrovni plánovania. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "Projekt", "počítal", "Ministerstvo", "investíciou"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/524", "https://www.minedu.sk/dotacie-na-rozsirenie-kapacit-materskych-skol-vyhodnotenie/", "http://www.eurodotacie.sk/dotacie-na-rozsirenie-kapacity-materskych-skol/", "https://www.minedu.sk/dotacie-na-rozsirenie-kapacit-materskych-skol-vyhodnotenie/", "http://www.skolskyportal.sk/clanky/zriadovatelia-ms-chcu-rozsirovat-kapacity-za-35-mil-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:07.653577+00:00"}
{"id": "vr33862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33862", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A faktom je, že tieto pravidlá (ohlasovanie pobytu, pozn.), ktoré platia dnes a ktoré platia aj po schválení zákona, platia už viac ako 15 rokov.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona ktorú predkladá R. Kaliňák síce nemení 90 dňovú lehotu na nahlásenie vycestovania do zahraničia, ale zavádza povinnosť, pričom nesplnenie sa bude považovať za priestupok. Pôvodný zákon takúto povinnosť neobsahoval. Pôvodný zákon o hlásení pobytu občanov bol schválený v júly 1998 a účinný od 11. augusta 1998, čo znamená že platí takmer 15 rokov. Nie je teda pravdou, že platí viac ako 15 rokov. Vzhľadom na nepresnosti hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky: § 9 Pobyt občana v zahraničí \"Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní , pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.\" Stanovisko MV SR k novele zákona schválenej 16.mája 2013: Zavádza sa povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu . Nesplnenie si povinnosti sa bude pokladať za priestupok. V § 9 sa slovo „ohlási“ nahrádza slovami „je povinný ohlásiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona ktorú predkladá R. Kaliňák síce nemení 90 dňovú lehotu na nahlásenie vycestovania do zahraničia, ale zavádza povinnosť, pričom nesplnenie sa bude považovať za priestupok. Pôvodný zákon takúto povinnosť neobsahoval. Pôvodný zákon o hlásení pobytu občanov bol schválený v júly 1998 a účinný od 11. augusta 1998, čo znamená že platí takmer 15 rokov. Nie je teda pravdou, že platí viac ako 15 rokov. Vzhľadom na nepresnosti hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky: § 9 Pobyt občana v zahraničí \"Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní , pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.\" Stanovisko MV SR k novele zákona schválenej 16.mája 2013: Zavádza sa povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu . Nesplnenie si povinnosti sa bude pokladať za priestupok. V § 9 sa slovo „ohlási“ nahrádza slovami „je povinný ohlásiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 20.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Stanovisko", "novele"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-hlaseni-pobytu-obcanov/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=parlament-schvalil-novelu-zakona-o-hlaseni-pobytu-a-registri-obyvatelov", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=403"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:29.567029+00:00"}
{"id": "vr14685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14685", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "..minulý rok z 330 (žiadostí o azyl, pozn.) len 15 (bolo udelených azylov, pozn.).", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiadostí o azyl za minulý rok bolo skutočne 330, no nesprávny je údaj o udelených azyloch pre minulý rok- bolo ich len osem, čo vyplýva zo štatistiky Ministerstva vnútra . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Žiadostí o azyl za minulý rok bolo skutočne 330, no nesprávny je údaj o udelených azyloch pre minulý rok- bolo ich len osem, čo vyplýva zo štatistiky Ministerstva vnútra . Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva vnútra"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:51.056624+00:00"}
{"id": "vr30276", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30276", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ako je možné, že v čase našej vlády, až do úplného konca, žiadna iná krajina z V4 nemala vyšší rating, ako Slovensko", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nižšie uvedené sú zmeny ratingov všetkých krajín V4 podla dvoch najrenomovanejších agentúr Fitch a Moody's (prístup k histórii ratingov tretej najrenomovanejšej agentúry, Standard&Poor's sa nám získat nepodarilo) v období vlády Roberta Fica od júla 2006 po júl 2010:", "analysis_paragraphs": ["Nižšie uvedené sú zmeny ratingov všetkých krajín V4 podla dvoch najrenomovanejších agentúr Fitch a Moody's (prístup k histórii ratingov tretej najrenomovanejšej agentúry, Standard&Poor's sa nám získat nepodarilo) v období vlády Roberta Fica od júla 2006 po júl 2010:"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Fitch", "Moody's"], "url": ["http://www.fitchratings.com/web_content/ratings/sovereign_ratings_history.xls", "http://www.moodys.com/researchandratings/market-segment/sovereign-supranational/-/005005/4294966293/4294966623/0/0/-/0/rr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:42.240151+00:00"}
{"id": "vr27082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27082", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som ocenil to, že sa vláda nespráva ako slon v porceláne, a zároveň som vyslovil výhradu voči neschopnosti včas a dostatočne rázne sa prihlásiť k základným hodnotám našej civilizácie.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu demagog.sk sa nepodarilo zistiť informácie o predchádzajúcich vyjadreniach R. Procházku na tému reakcie slovenskej vlády voči kríze na Ukrajine. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tímu demagog.sk sa nepodarilo zistiť informácie o predchádzajúcich vyjadreniach R. Procházku na tému reakcie slovenskej vlády voči kríze na Ukrajine. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:06.642099+00:00"}
{"id": "vr26411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26411", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja kandidujem ako nezávislý a nestranícky kandidát a dal som verejný prísľub, že neprijmem ani jeden cent od žiadnej politickej strany alebo žiadneho sponzora.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Kiska na svojom blogu uvádza nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska na svojom blogu uvádza nasledovné:"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "uvádza"], "url": ["http://kiska.blog.sme.sk/r/55199/Nezaradene.html", "http://kiska.blog.sme.sk/c/333354/Kalinak-Nezavislym-kandidatom-na-prezidenta-nedam-sancu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:12.410788+00:00"}
{"id": "vr27304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27304", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja si pamätám, že v prípade Banskej Bystrice a v prípade Bratislavy kandidátovi Smeru neprišli ani tí voliči, ktorí boli v prvom kole. To sa proste stalo teraz v župných voľbách.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa volebných výsledkov volieb VÚC v novembri 2013 mali kandidáti SMER-SD V. Maňka (BBSK) a M. Flašíková-Beňová (BSK) v druhom kole menej hlasov ako v prvom kole. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa volebných výsledkov volieb VÚC v novembri 2013 mali kandidáti SMER-SD V. Maňka (BBSK) a M. Flašíková-Beňová (BSK) v druhom kole menej hlasov ako v prvom kole. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["1. kolo"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:52.655472+00:00"}
{"id": "vr37692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37692", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Všade vo vyspelej Európe je kolektívne vyjednávanie absolútny základ akéhokoľvek dojednávania pracovných podmienok zamestnanca v nejakej firme, respektíve v nejakom odvetví.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme úplne presne overiť či je kolektívne vyjednávanie absolútnym základom dojednania pracovných podmienok.\n\nK dispozícií máme štúdiu L. Fultona (2009) z Európskeho odborového inštitútu (ETUI), ktorá prehľadne ukazuje aké percento pracovníkov a ktorý sektor podlieha v danej krajine kolektívnemu vyjednávaniu. Podiel zamestnancov, ktorí kolektívnemu vyjednávania podliehajú sa líši od krajiny ku krajine. V Rumunsku je to napr. až 100% zamestnancov, na druhej strane v Litve len 10%. Štúdia tiež upozorňuje, že podmienky a úrovne vyjednávania sa rovnako líšia podľa jednotlivých krajín.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme úplne presne overiť či je kolektívne vyjednávanie absolútnym základom dojednania pracovných podmienok.", "K dispozícií máme štúdiu L. Fultona (2009) z Európskeho odborového inštitútu (ETUI), ktorá prehľadne ukazuje aké percento pracovníkov a ktorý sektor podlieha v danej krajine kolektívnemu vyjednávaniu. Podiel zamestnancov, ktorí kolektívnemu vyjednávania podliehajú sa líši od krajiny ku krajine. V Rumunsku je to napr. až 100% zamestnancov, na druhej strane v Litve len 10%. Štúdia tiež upozorňuje, že podmienky a úrovne vyjednávania sa rovnako líšia podľa jednotlivých krajín."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu"], "url": ["http://www.worker-participation.eu/National-Industrial-Relations/Across-Europe/Collective-Bargaining2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:53.959082+00:00"}
{"id": "vr37701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37701", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Návrh z Ministerstva práce išiel iný, oni chceli zachovať garancie iba v konzervatívnom fonde, kde je iba 5% sporiteľov a chceli v tých zvyšných zvyšovať poplatky.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Samotný návrh z Ministerstva práce sa nám nájsť nepodarilo. V správe agentúry SITA sa uvádza, že ministerstvo plánuje zachovať a zvýšiť garancie v konzervatívnom fonde. V článku portálu sme.sk sa však neuvádza, či ministerstvo navrhuje výlučné zachovanie garancií v tomto fonde. Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie poplatkov podľa rizikovosti fondu.", "analysis_paragraphs": ["Samotný návrh z Ministerstva práce sa nám nájsť nepodarilo. V správe agentúry SITA sa uvádza, že ministerstvo plánuje zachovať a zvýšiť garancie v konzervatívnom fonde. V článku portálu sme.sk sa však neuvádza, či ministerstvo navrhuje výlučné zachovanie garancií v tomto fonde. Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie poplatkov podľa rizikovosti fondu."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "sme.sk", "poplatkov"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=102261", "http://ekonomika.sme.sk/c/5799343/mihal-chce-vyssie-garancie-v-ii-pilieri.html", "http://peniaze.pravda.sk/poplatky-v-druhom-pilieri-sa-zvysia-d7f-/sk-pstat.asp?c=A110309_102915_sk-pstat_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:50.826709+00:00"}
{"id": "vr35005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35005", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy ste povedali v jednom okamihu, že došli za vami firmy a povedali vám, že sú schopní ísť dole o 1/3, dokonca, že padali návrhy vo výške 190 až 210 miliónov eur ročne.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako aj vyššie uvádzame J. Fígeľ povedal : „ Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov.\" Dodal však, že to bol návrh, ktorý by ďalej koncesionár musel prediskutovať s bankami.", "analysis_paragraphs": ["Ako aj vyššie uvádzame J. Fígeľ povedal : „ Nová úroveň zamýšľaná na diskusiu bola medzi 190 a 210 milióna eur ročnej platby po dobu 30 rokov.\" Dodal však, že to bol návrh, ktorý by ďalej koncesionár musel prediskutovať s bankami."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.pluska.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/figel-zastavil-projekt-severenej-casti-d1.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:17.728323+00:00"}
{"id": "vr31144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31144", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Finančná podpora pre vedu a výskum je na Slovensku dlhodobo jedna z najnižších v EÚ.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu majú najnižšie výdavky na vedu a výskum krajiny východnej a južnej Európy. Slovensko patrí k ôsmim krajinám (Bulharsko, Cyprus, Malta, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko. pozn), ktorých výdavky na vedu a výskum sú dlhodobo najnižšie a predstavujú menej ako 1% z HDP. Naopak krajiny s najvyššími výdavkami na vedu a výskum boli v roku 2010 Fínsko (3.87 %), Švédsko (3.42 %) a Dánsko (3.06 %). V nasledujúcej tabuľke je uvedený percentuálny podiel výdavkov na vedu a výskum z HDP v rokoch 2004-2010 na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu majú najnižšie výdavky na vedu a výskum krajiny východnej a južnej Európy. Slovensko patrí k ôsmim krajinám (Bulharsko, Cyprus, Malta, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko. pozn), ktorých výdavky na vedu a výskum sú dlhodobo najnižšie a predstavujú menej ako 1% z HDP. Naopak krajiny s najvyššími výdavkami na vedu a výskum boli v roku 2010 Fínsko (3.87 %), Švédsko (3.42 %) a Dánsko (3.06 %). V nasledujúcej tabuľke je uvedený percentuálny podiel výdavkov na vedu a výskum z HDP v rokoch 2004-2010 na Slovensku."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "výdavky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/R_%26_D_expenditure", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php?title=File:Gross_domestic_expenditure_on_R%26D,_2000-2010_(%25_share_of_GDP).png&filetimestamp=20120112082042"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:54.250834+00:00"}
{"id": "vr26185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26185", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Keď to funguje v Rumunsku, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku. ... keď tam môžu takýto ľudia takýmito metódami opravovať cesty, stavať mosty ... (M. Kotleba hovorí o svojom návrhu zapojiť nezamestnaných do prác, napr. pri údržbe ciest, pozn.)", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z overovaného výroku Mariana Kotlebu ako ani z jeho ostatných vyjadrení, ktoré zazneli počas tlačovej konferencie, nie je jasné, aká je jeho konkrétna predstava o zapojení nezamestnaných do prác, napr. pri údržbe ciest. Volebný program do volieb VÚC 2013, v ktorom by Marian Kotleba mohol tento problém bližšie vysvetliť, nie ja však zverejnený na oficiálnej stránke ĽSNS a ani z iných zdrojov sa nám ho nepodarilo získať. Marian Kotleba uvádza prípad Rumunska, kde existuje program zameraný na dočasné zamestnanie primárne ťažko zamestnateľných občanov. Ich pracovná náplň spočíva vo verejnoprospešnej práci ako napr. čistenie ulíc, oprava a rekonštrukcia historických a kultúrnych monumentov, údržby ciest a pod. Domnievame sa, že medzi opísanou predstavou Mariana Kotlebu a príkladom z Rumunska existujú isté spoločné prvky. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý, pretože prípad Rumunska sa dá v istom zmysle použiť na ilustráciu návrhov, o ktorých hovorí Marian Kotleba. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z overovaného výroku Mariana Kotlebu ako ani z jeho ostatných vyjadrení, ktoré zazneli počas tlačovej konferencie, nie je jasné, aká je jeho konkrétna predstava o zapojení nezamestnaných do prác, napr. pri údržbe ciest. Volebný program do volieb VÚC 2013, v ktorom by Marian Kotleba mohol tento problém bližšie vysvetliť, nie ja však zverejnený na oficiálnej stránke ĽSNS a ani z iných zdrojov sa nám ho nepodarilo získať. Marian Kotleba uvádza prípad Rumunska, kde existuje program zameraný na dočasné zamestnanie primárne ťažko zamestnateľných občanov. Ich pracovná náplň spočíva vo verejnoprospešnej práci ako napr. čistenie ulíc, oprava a rekonštrukcia historických a kultúrnych monumentov, údržby ciest a pod. Domnievame sa, že medzi opísanou predstavou Mariana Kotlebu a príkladom z Rumunska existujú isté spoločné prvky. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý, pretože prípad Rumunska sa dá v istom zmysle použiť na ilustráciu návrhov, o ktorých hovorí Marian Kotleba. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["program"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:NlaB4grpQ0UJ:ec.europa.eu/social/BlobServlet%3FdocId%3D10520%26langId%3Den+&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=cz&client=safari"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:34.029987+00:00"}
{"id": "vr32712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32712", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Ľudia nevedia, že pokiaľ si potiahnu z tej cigarety, tak ide do nich 43 druhov toxických látok priamo rakovinových, rakovinotvorných, 60 druhov toxických látok, ktoré sú spojené so vznikom onkologických ochorení, množstvo alergénov a množstvo iných látok. Sú to niekoľko tisíc druhov látok, ktoré do nášho tela nepatria a jedným tým vdychnutím toho dymu sa k nám dostávajú.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Neexistujú jednotné všeobecne prijímané štatistiky v tomto smere, ale najčastejšie sa naozaj spomína, že cigaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemikálií, z ktorých je 43 rakovinotvorných a 400 ďalších toxínov. Aj napriek tomu, že sa údaje do značnej miery rôznia, čísla uvedené Zuzanou Zvolenskou sa dajú považovať za zodpovedajúce skutočnosti.", "analysis_paragraphs": ["Neexistujú jednotné všeobecne prijímané štatistiky v tomto smere, ale najčastejšie sa naozaj spomína, že cigaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemikálií, z ktorých je 43 rakovinotvorných a 400 ďalších toxínov. Aj napriek tomu, že sa údaje do značnej miery rôznia, čísla uvedené Zuzanou Zvolenskou sa dajú považovať za zodpovedajúce skutočnosti."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["cigaretový dym"], "url": ["http://www.quitsmokingsupport.com/whatsinit.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:45.167552+00:00"}
{"id": "49200", "numeric_id": 49200, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49200", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Boli sme svedkami nejakého pokusu o špeciálnu operáciu NATO, ktorá mala zlikvidovať opozíciu.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Uhrík hovorí o kampani NATO s názvom „ Why Ukraine Matters “, ktorá je zameraná na vojenskú podporu Ukrajiny v rámci celkovej bezpečnosti Slovenska a jeho postavenia v Aliancii. Na kampaň upozorňoval najmä Fico , ktorý ju považuje za zásah do volieb a tvrdí, že je namierená proti opozícii. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa jasne vyjadrili, že kampaň nemá nijako zasiahnuť do parlamentných volieb. Rovnako tvrdenia proti kampani komentuje aj premiér Ódor a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dôležité je tiež dodať, že kampaň nakoniec prebehne až na jeseň po septembrových voľbách.\n\nSeveroatlantická aliancia uskutočňuje podobné kampane už od svojich začiatkov v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1953 bol založený Výbor informácií a kultúrnych vzťahov. V správe „Troch múdrych mužov“ z roku 1956 sa písalo, že „obyvatelia členských krajín musia o NATO vedieť, ak ho majú podporovať“ a odporučili aby bola „podpora informovanosti o NATO (...) spoločným úsilím organizácie a jej členov.“ Aj preto sa neskôr prešlo aj k informačným programom na úrovni a pod záštitou Aliancie, aby zvyšovali povedomie a porozumenie politík a cieľov NATO v jednotlivých členských štátoch. Príkladom mnohojazyčnej kampane Aliancie bola v roku 2017 # WEARENATO , spustená s cieľom vysvetliť občanom členských štátov NATO, ktorí vyrástli v dobe mieru, akú rolu Aliancia takmer 70 rokov po jej založení hrá v zaistení bezpečnosti a prosperity pre jej členov. Kampaň sa prebiehala v mnohých členských štátoch.\n\nKampaň je jednou z mnohých NATO kampaní a jej úlohou je občanov informovať. Tvrdenie, že cieľom kampane je zlikvidovanie opozície, nie je založené na faktoch a preto daný výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Uhrík hovorí o kampani NATO s názvom „ Why Ukraine Matters “, ktorá je zameraná na vojenskú podporu Ukrajiny v rámci celkovej bezpečnosti Slovenska a jeho postavenia v Aliancii. Na kampaň upozorňoval najmä Fico , ktorý ju považuje za zásah do volieb a tvrdí, že je namierená proti opozícii. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky sa jasne vyjadrili, že kampaň nemá nijako zasiahnuť do parlamentných volieb. Rovnako tvrdenia proti kampani komentuje aj premiér Ódor a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Dôležité je tiež dodať, že kampaň nakoniec prebehne až na jeseň po septembrových voľbách.", "Severoatlantická aliancia uskutočňuje podobné kampane už od svojich začiatkov v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1953 bol založený Výbor informácií a kultúrnych vzťahov. V správe „Troch múdrych mužov“ z roku 1956 sa písalo, že „obyvatelia členských krajín musia o NATO vedieť, ak ho majú podporovať“ a odporučili aby bola „podpora informovanosti o NATO (...) spoločným úsilím organizácie a jej členov.“ Aj preto sa neskôr prešlo aj k informačným programom na úrovni a pod záštitou Aliancie, aby zvyšovali povedomie a porozumenie politík a cieľov NATO v jednotlivých členských štátoch. Príkladom mnohojazyčnej kampane Aliancie bola v roku 2017 # WEARENATO , spustená s cieľom vysvetliť občanom členských štátov NATO, ktorí vyrástli v dobe mieru, akú rolu Aliancia takmer 70 rokov po jej založení hrá v zaistení bezpečnosti a prosperity pre jej členov. Kampaň sa prebiehala v mnohých členských štátoch.", "Kampaň je jednou z mnohých NATO kampaní a jej úlohou je občanov informovať. Tvrdenie, že cieľom kampane je zlikvidovanie opozície, nie je založené na faktoch a preto daný výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-07-21", "analysis_sources": {"text": ["Why Ukraine Matters", "", "Fico", "", "nemá", "", "Rovnako", "", "po", "uskutočňuje", "prešlo", "WEARENATO", "vysvetliť"], "url": ["https://bruselska-spojka.cz/nato-zaplati-na-slovensku-kampan-za-zvyseni-podpory-ukrajiny-proti-rusku/", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-kritizuje-medialnu-kampan-ktoru/718958-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-kritizuje-medialnu-kampan-ktoru/718958-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/mzvez-aj-mo-odmietaju-ze-by-nato-chce/719394-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/mzvez-aj-mo-odmietaju-ze-by-nato-chce/719394-clanok.html", "https://sita.sk/nato-nechce-zasahovat-do-predvolebnej-kampane-na-slovensku-reagoval-stoltenberg-na-fica-odor-tu-hysteriu-nechape/", "https://sita.sk/nato-nechce-zasahovat-do-predvolebnej-kampane-na-slovensku-reagoval-stoltenberg-na-fica-odor-tu-hysteriu-nechape/", "https://dennikn.sk/3417415/informacna-kampan-nato-prebehne-az-po-volbach-fico-ktory-nou-strasil-bol-na-americkej-party/", "https://dennikn.sk/3417415/informacna-kampan-nato-prebehne-az-po-volbach-fico-ktory-nou-strasil-bol-na-americkej-party/", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_69275.htm", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_69272.htm", "https://www.nato.int/wearenato/", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_144018.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:07.221627+00:00"}
{"id": "50008", "numeric_id": 50008, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50008", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Výsluhový dôchodok sa rovná doživotná renta, to len sa tomu dal mediálny názov doživotná renta. V prípade pána generálneho prokurátora to nie je nejaká kumulácia.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona upravuje podmienky vzniku nároku a výšku výsluhového dôchodku prokurátorov a generálneho prokurátora. Generálny prokurátor bude mať po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na jeden výsluhový dôchodok vo výške svojho základného platu. Nejde o kombináciu viacerých dôchodkových dávok, ale o legislatívne definovaný výsluhový dôchodok, ktorý je v médiách neformálne označovaný ako „doživotná renta“. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPlatná legislatíva doposiaľ ustanovuje , že výsluhový dôchodok prokurátora upravuje osobitný zákon. Tento zákon však priamo neurčuje podmienky vzniku nároku ani výpočtu výsluhového dôchodku.\n\nPoslanci 27. marca 2025 schválili novelu zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Účelom novely bolo „blanketovú normu nahradiť právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy”.\n\nPodľa schválenej novely by mal generálny prokurátor nárok na výsluhový dôchodok, ak: vykonával funkciu generálneho prokurátora najmenej 4 roky, a zároveň vykonával funkciu prokurátora najmenej 20 rokov (bod 16, ods. 2 a 3).\n\nNovela zákona zavádza výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora, ktorý sa líši od výsluhových dôchodkov iných prokurátorov, rovnako uvedených v novele. Zatiaľ čo prokurátori budú mať podľa novely nárok na výsluhový dôchodok vo výške 0,8 % z priemerného platu prokurátora, výsluhový dôchodok generálneho prokurátora podľa novely zodpovedá výške jeho základného platu.\n\nPrávna úprava zavádza jeden výsluhový dôchodok, ktorý bude generálnemu prokurátorovi vyplácaný doživotne. Tento výsluhový dôchodok nie je kombináciou viacerých dávok, teda nejde o súbeh výsluhového dôchodku a inej formy samostatnej „doživotnej renty“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona upravuje podmienky vzniku nároku a výšku výsluhového dôchodku prokurátorov a generálneho prokurátora. Generálny prokurátor bude mať po splnení zákonom stanovených podmienok nárok na jeden výsluhový dôchodok vo výške svojho základného platu. Nejde o kombináciu viacerých dôchodkových dávok, ale o legislatívne definovaný výsluhový dôchodok, ktorý je v médiách neformálne označovaný ako „doživotná renta“. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Platná legislatíva doposiaľ ustanovuje , že výsluhový dôchodok prokurátora upravuje osobitný zákon. Tento zákon však priamo neurčuje podmienky vzniku nároku ani výpočtu výsluhového dôchodku.", "Poslanci 27. marca 2025 schválili novelu zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Účelom novely bolo „blanketovú normu nahradiť právnou úpravou, ktorá doplní inštitút výsluhového dôchodku a s ním spojený inštitút predčasného odchodného do právnej úpravy”.", "Podľa schválenej novely by mal generálny prokurátor nárok na výsluhový dôchodok, ak: vykonával funkciu generálneho prokurátora najmenej 4 roky, a zároveň vykonával funkciu prokurátora najmenej 20 rokov (bod 16, ods. 2 a 3).", "Novela zákona zavádza výsluhový dôchodok pre generálneho prokurátora, ktorý sa líši od výsluhových dôchodkov iných prokurátorov, rovnako uvedených v novele. Zatiaľ čo prokurátori budú mať podľa novely nárok na výsluhový dôchodok vo výške 0,8 % z priemerného platu prokurátora, výsluhový dôchodok generálneho prokurátora podľa novely zodpovedá výške jeho základného platu.", "Právna úprava zavádza jeden výsluhový dôchodok, ktorý bude generálnemu prokurátorovi vyplácaný doživotne. Tento výsluhový dôchodok nie je kombináciou viacerých dávok, teda nejde o súbeh výsluhového dôchodku a inej formy samostatnej „doživotnej renty“. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["ustanovuje", "schválili", "Účelom", "nárok", "Novela"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/20240214#paragraf-137a.odsek-1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=55713", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=551356", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=564758", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=564758"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:29.913086+00:00"}
{"id": "vr27642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27642", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Keď ja som vyhlásil, že áno, mali by sme v rámci manažmentu dlhu znížiť aj rezervu, aby sa vedeli pasovať technicky s týmito hranicami, tak sa ozval vami nominovaný viceguvernér Tóth, že je to nebezpečné.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Denník SME už v júli 2013 uvádzal informácie o plánoch ministerstva financií na zníženie dlhu prostredníctvom zníženia rezervy. Podľa informácií z TASR Peter Kažimír avizoval 2. decembra, že nedostatok príjmov bude pokrytý rezervou, čo potvrdil aj 14. decembra , kedy opäť zopakoval, že sa bude hotovostná rezerva znižovať. Informácie o reakcii viceguvernéra NBS Jána Tótha sa Demagog.SK získať nepodarilo. Je pravdou, že Ján Tóth bol do pozície navrhnutý opozičnou stranou SDKÚ-DS a vymenovaný v novembri 2012. \"Za predchádzajúcej vlády pôsobil ako hlavný ekonóm a šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS).\" Výrok hodnotíme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME už v júli 2013 uvádzal informácie o plánoch ministerstva financií na zníženie dlhu prostredníctvom zníženia rezervy. Podľa informácií z TASR Peter Kažimír avizoval 2. decembra, že nedostatok príjmov bude pokrytý rezervou, čo potvrdil aj 14. decembra , kedy opäť zopakoval, že sa bude hotovostná rezerva znižovať. Informácie o reakcii viceguvernéra NBS Jána Tótha sa Demagog.SK získať nepodarilo. Je pravdou, že Ján Tóth bol do pozície navrhnutý opozičnou stranou SDKÚ-DS a vymenovaný v novembri 2012. \"Za predchádzajúcej vlády pôsobil ako hlavný ekonóm a šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR pod vedením Ivana Mikloša (SDKÚ-DS).\" Výrok hodnotíme za neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TASR", "14. decembra", "viceguvernéra NBS"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6884935/stat-chce-znizit-dlh-tak-ze-siahne-na-rezervu.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/p-kazimir-vypadky-prijmov-rozpoct/30399-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/dlh-rozpocet-2014-kazimir/67759-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/jan-toth-je-novy-viceguverner-nbs-v/27734-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:34.317747+00:00"}
{"id": "vr16397", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16397", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "V žiadnom prípade neporušujem zákon, keďže nie som a nikdy som ani nebol konateľom žiadnej firmy.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa verejne dostupných informácii sme zistili, že Peter Chudík síce zákon neporušuje, je ale členom štatutárneho orgánu vo firme Prešovské zdravotníctvo, a.s. (akciová spoločnosť s podielom PSK). V minulosti, v časoch, keď nebol verejným funkcionárom, bol vedený ako štatutár firmy MINERÁLNE VODY a.s.. Predpokladáme, že Chudík výrokom myslel predovšetkým to, že ako súkromná osoba nebol konateľom firmy, počas svojho pôsobenia vo verejnej funkcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZ výroku ( zaznel 14. februára 2017) dedukujeme, že predseda PSK má na mysli zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V článku 5, odseku 2 predmetného zákona sa uvádza nasledovné: \"Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.\" Podľa odseku 4 písmena c predmetného zákona sa zákaz podľa odseku 2 prvej vety nevzťahuje na zastupovanie: \"obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku .\"\n\nKonateľ \"je štatutárny orgán spoločnosti – je tou osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody…). Riadi každodenný a bežný chod spoločnosti.\"\n\nPodľa registra, ktorý vedie FinStat je v súčastnosti 8 firiem, v ktorých je Peter Chudík spoločníkom. V ďalšej firme Prešovské zdravotníctvo, a.s., je Chudík spolu s ďalšími dvomi osobami členom predstavenstva. FinStat ho však v prehľade firmy eviduje spolu s ostatnými členmi predstavenstva ako štatutára . Podľa informácií zverejnených na stránke FinStatu : \" V mene spoločnosti konajú spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, menu, priezvisku a funkcii podpisujúci pripojí svoj podpis.\"\n\nAvšak podľa úradnej tabule Prešovského samosprávneho kraja má kraj vo firme Prešovské zdravotníctvo, a.s. podiel. Teda zo zákonného hľadiska sa uplatní článok 5, odsek 4, písmeno c zákona č. 357/2004 Z.z.. V tomto prípade predseda PSK zákon neporušuje.\n\nV spoločnosti MINERÁLNE VODY a.s., bol Peter Chudík členom predstavenstva v rokoch 1995 a 1996. V tej dobe bol Chudík riaditeľom Nemocnice s poliklinikou J.A.Raimana v Prešove. Podobná formulácia ohľadom konania menom spoločnosti je vedená v obchodnom registri aj v tomto prípade : \" V mene spoločnosti sú oprávnení konať všetci členovia predstavenstva. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja svoje vlastnoručné podpisy.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa verejne dostupných informácii sme zistili, že Peter Chudík síce zákon neporušuje, je ale členom štatutárneho orgánu vo firme Prešovské zdravotníctvo, a.s. (akciová spoločnosť s podielom PSK). V minulosti, v časoch, keď nebol verejným funkcionárom, bol vedený ako štatutár firmy MINERÁLNE VODY a.s.. Predpokladáme, že Chudík výrokom myslel predovšetkým to, že ako súkromná osoba nebol konateľom firmy, počas svojho pôsobenia vo verejnej funkcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Z výroku ( zaznel 14. februára 2017) dedukujeme, že predseda PSK má na mysli zákon č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. V článku 5, odseku 2 predmetného zákona sa uvádza nasledovné: \"Verejný funkcionár nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Verejný funkcionár nesmie podnikať; to sa nevzťahuje na výkon povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených podmienok.\" Podľa odseku 4 písmena c predmetného zákona sa zákaz podľa odseku 2 prvej vety nevzťahuje na zastupovanie: \"obce, alebo vyššieho územného celku v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce alebo vyššieho územného celku .\"", "Konateľ \"je štatutárny orgán spoločnosti – je tou osobou, ktorá je oprávnená v mene spoločnosti konať navonok vo všetkých veciach, ktoré sa spoločnosti týkajú (napr. podpisuje v mene spoločnosti zmluvy, uzatvára obchody…). Riadi každodenný a bežný chod spoločnosti.\"", "Podľa registra, ktorý vedie FinStat je v súčastnosti 8 firiem, v ktorých je Peter Chudík spoločníkom. V ďalšej firme Prešovské zdravotníctvo, a.s., je Chudík spolu s ďalšími dvomi osobami členom predstavenstva. FinStat ho však v prehľade firmy eviduje spolu s ostatnými členmi predstavenstva ako štatutára . Podľa informácií zverejnených na stránke FinStatu : \" V mene spoločnosti konajú spoločne najmenej dvaja členovia predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa vykoná tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti, menu, priezvisku a funkcii podpisujúci pripojí svoj podpis.\"", "Avšak podľa úradnej tabule Prešovského samosprávneho kraja má kraj vo firme Prešovské zdravotníctvo, a.s. podiel. Teda zo zákonného hľadiska sa uplatní článok 5, odsek 4, písmeno c zákona č. 357/2004 Z.z.. V tomto prípade predseda PSK zákon neporušuje.", "V spoločnosti MINERÁLNE VODY a.s., bol Peter Chudík členom predstavenstva v rokoch 1995 a 1996. V tej dobe bol Chudík riaditeľom Nemocnice s poliklinikou J.A.Raimana v Prešove. Podobná formulácia ohľadom konania menom spoločnosti je vedená v obchodnom registri aj v tomto prípade : \" V mene spoločnosti sú oprávnení konať všetci členovia predstavenstva. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú najmenej dvaja členovia predstavenstva a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja svoje vlastnoručné podpisy.\""], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "zaznel", "zákon", "odseku", "odseku", "Konateľ", "FinStat", "FinStat", "FinStatu", "tabule", "členom", "prípade"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/pchudik-obvinenia-sme-rodina-kvoli-/243823-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pchudik-obvinenia-sme-rodina-kvoli-/243823-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-5", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#ustavnyclanok-5", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/20060101#ustavnyclanok-5.odsek-4.pismeno-c", "https://podnikam.webnoviny.sk/spolocnik-vs-konatel-kto-je-kto-a-co-robi/", "https://www.finstat.sk/spolocnici-konatelia?query=MUDr.%20Peter%20Chud%C3%ADk%20%40Sabinov", "https://www.finstat.sk/46758054/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/46758054/obchodny_register", "https://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/uradna-tabula/rocne-zavierky/", "https://www.finstat.sk/31711464/obchodny_register", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=1586&SID=8&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:41.030892+00:00"}
{"id": "vr37158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37158", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď bol Viktor Orbán na jednom stretnutí u Barrosa, tak smrteľne vážne povedal Barrosovi, \"ja mám takú silu v Maďarsku, že z republiky môžem urobiť monarchiu\".", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O takomto vyjadrení Orbána Barrosovi sa nám informácie nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["O takomto vyjadrení Orbána Barrosovi sa nám informácie nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:20.036765+00:00"}
{"id": "vr37095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37095", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Moderátor: \"Má Richard Sulík na každej schôdzi zvolávať teda alebo iniciovať voľbu generálneho prokurátora?\" Môže a nemusí. To je výlučné a výsadné.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR stanovuje, že predseda NR určí, kedy mu majú byť predložené návrhy na kandidátov na GP: \" ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. ... (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\" Bližšie zákon voľbu generálneho prokurátora, a teda ani termíny kedy vyhlásiť nové voľby, neurčuje.", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR stanovuje, že predseda NR určí, kedy mu majú byť predložené návrhy na kandidátov na GP: \" ŠESTNÁSTA ČASŤ NÁVRHY NA VYMENOVANIE A ODVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA § 123 (1) Návrhy na vymenovanie generálneho prokurátora podávajú poslanci predsedovi národnej rady písomne a odôvodnené v termíne, ktorý určí predseda národnej rady; predseda národnej rady pridelí návrhy na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. ... (6) Ak kandidát na vymenovanie generálneho prokurátora nebol zvolený, vykonajú sa nové voľby.\" Bližšie zákon voľbu generálneho prokurátora, a teda ani termíny kedy vyhlásiť nové voľby, neurčuje."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 350/1996 Z. z."], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=13816&FileName=96-z350&Rocnik=1996&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:30.275327+00:00"}
{"id": "vr38732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38732", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keď sme tvorili na tento rok, tak sme vychádzali zo svetových cien ropy okolo 85 dolárov za barel, dnes tá svetová cena je 120 až 140 dolárov zhruba.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V období finalizovania rozpočtu, teda september - december 2010, sa cena ropy Brent pohybovala na úrovni 80-90 dolárov za barel. V apríli 2011 prekročila hranicu 120 dolárov a momentálne sa pohybuje medzi úrovňou 110 a 120 dolárov. Graf vývoja cien môžete nájsť napr. tu . Okrem Brentu, existujú aj iné benchmarky, Brent sa používa na oceňovanie 2/3 obchodovanej svetovej ropy , je preto najpoužívanejší.", "analysis_paragraphs": ["V období finalizovania rozpočtu, teda september - december 2010, sa cena ropy Brent pohybovala na úrovni 80-90 dolárov za barel. V apríli 2011 prekročila hranicu 120 dolárov a momentálne sa pohybuje medzi úrovňou 110 a 120 dolárov. Graf vývoja cien môžete nájsť napr. tu . Okrem Brentu, existujú aj iné benchmarky, Brent sa používa na oceňovanie 2/3 obchodovanej svetovej ropy , je preto najpoužívanejší."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tu", "2/3 obchodovanej svetovej ropy"], "url": ["http://www.kurzy.cz/komodity/ropa-brent-graf-vyvoje-ceny/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Brent_Crude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:43.210664+00:00"}
{"id": "vr30002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30002", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "V Maďarsku majú zatknutého človeka, ktorého majú nahratého v Rozke na maďarsko-srbskej hranici, u ktorého maďarská polícia našla 9 normálnych pasov aj s vízami na vstup do EÚ. A zistili maďarskí policajti, že ani jeden nebol falošný. Experti, bezpečnostno-politickí experti hovoria, že to musí byť nejaký vysoký dôstojník nejakej tajnej služby, keď takto bol vybavený. Boli u neho samozrejme aj peniaze v hotovosti.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií maďarská polícia naozaj zatkla Sýrčana, ktorý organizoval a viedol imigrantskú vzburu v Röszke. V detailoch sa dostupné informácie rozchádzajú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Denník Pravda napísal s odvolaním sa na denník Népszabadság , že ide o 39-ročného sýrskeho utečenca a člena moslimského fundamentalis­tického hnutia zvaného Tablighi Džamaát, ktoré využívajú teroristické organizácie na posielanie radikálov do vybraných krajín. \"Muž, ktorého denník Népszabadság identifikoval ako 39-ročného sýrskeho občana Ahmada H., mal pri sebe podľa polície spolu deväť pasov, z ktorých osem bolo vydaných na iné osoby a zrejme nie sú falšované. Podozrivý mal tiež platné schengenské vízum.\" Konzervatívny výber a Daily News Hungary píšu iba o siedmych pasoch a v každom z nich boli aj schengenské víza. \"Ahmeda H. zadržala maďarská antiteroristická jednotka minulú sobotu v Győri. Našli u neho sedem pasov a vo všetkých mal schengenské víza. Podľa polície bol jedným z organizátorov nepokojov pri srbsko-maďarskom hraničnom priechode pred týždňom. Ahmed riadil agresívnu skupinu utečencov, ktorí prelomili maďarské hraničné zábrany a hádzali do policajtov kamene a neskôr – pri útoku na policajtov – mali pri sebe aj palice. Tento skutok hodnotí polícia ako ozbrojený útok na maďarské hranice.\" O hotovosti sa média nezmieňujú, aj keď Ahmed rozhodne nie je chudobný. Podľa Daily News Hungary má na Cypre rybársku loď, 5 áut a dom v hodnote 90000 eur. Ako sa dostal k rôznym pasom zatiaľ nie je známe. Žiadny zo zdrojov taktiež neuvádza, že by sa malo jednať o člena tajnej služby.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií maďarská polícia naozaj zatkla Sýrčana, ktorý organizoval a viedol imigrantskú vzburu v Röszke. V detailoch sa dostupné informácie rozchádzajú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Denník Pravda napísal s odvolaním sa na denník Népszabadság , že ide o 39-ročného sýrskeho utečenca a člena moslimského fundamentalis­tického hnutia zvaného Tablighi Džamaát, ktoré využívajú teroristické organizácie na posielanie radikálov do vybraných krajín. \"Muž, ktorého denník Népszabadság identifikoval ako 39-ročného sýrskeho občana Ahmada H., mal pri sebe podľa polície spolu deväť pasov, z ktorých osem bolo vydaných na iné osoby a zrejme nie sú falšované. Podozrivý mal tiež platné schengenské vízum.\" Konzervatívny výber a Daily News Hungary píšu iba o siedmych pasoch a v každom z nich boli aj schengenské víza. \"Ahmeda H. zadržala maďarská antiteroristická jednotka minulú sobotu v Győri. Našli u neho sedem pasov a vo všetkých mal schengenské víza. Podľa polície bol jedným z organizátorov nepokojov pri srbsko-maďarskom hraničnom priechode pred týždňom. Ahmed riadil agresívnu skupinu utečencov, ktorí prelomili maďarské hraničné zábrany a hádzali do policajtov kamene a neskôr – pri útoku na policajtov – mali pri sebe aj palice. Tento skutok hodnotí polícia ako ozbrojený útok na maďarské hranice.\" O hotovosti sa média nezmieňujú, aj keď Ahmed rozhodne nie je chudobný. Podľa Daily News Hungary má na Cypre rybársku loď, 5 áut a dom v hodnote 90000 eur. Ako sa dostal k rôznym pasom zatiaľ nie je známe. Žiadny zo zdrojov taktiež neuvádza, že by sa malo jednať o člena tajnej služby."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Népszabadság", "Konzervatívny", "Daily", "Daily"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/368559-madari-chytili-migranta-ktoreho-povazuju-za-islamistu/", "http://nol.hu/kulfold/roszke-es-az-iszlam-hitteritok-a-terror-arnyekaban-1564709", "http://www.konzervativnyvyber.sk/ahmed-h-vodca-nepokojov-v-horgos-roszke-prepojeny-na-islamistov-tablighi-jamaat/17597/", "http://dailynewshungary.com/ahmed-h-had-seven-different-passports-when-he-got-caught/", "http://dailynewshungary.com/ahmed-h-had-seven-different-passports-when-he-got-caught/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:14.737893+00:00"}
{"id": "vr16890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16890", "speaker": "Štefan Surmánek", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-surmanek", "statement": "Na mzdy a odmeny kraj vynakladá ročne pre (krajských, pozn.) úradníkov 4,4 milióna eur. V BSK, TNSK a ŽSK je to oveľa menej.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa výročnej správy Košického samosprávneho kraja (KSK) a medializovaných informácií predstavoval súčet miezd a odmien zamestnancov Úradu KSK v uplynulom roku (2016) 3,8 milióna eur, čo sa zásadne odlišuje od informácie vo výroku Štefana Surmánka. Hoci minimálne v prípade Surmánkom spomínaného Trenčianskeho (TSK) a Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) boli na mzdy zamestnancov úradu vynaložené nižšie finančné prostriedky, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výročnej správy Košického samosprávneho kraja (KSK) a medializovaných informácií predstavoval súčet miezd a odmien zamestnancov Úradu KSK v uplynulom roku (2016) 3,8 milióna eur, čo sa zásadne odlišuje od informácie vo výroku Štefana Surmánka. Hoci minimálne v prípade Surmánkom spomínaného Trenčianskeho (TSK) a Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) boli na mzdy zamestnancov úradu vynaložené nižšie finančné prostriedky, hodnotíme tento výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "článku", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/financie/vyrocna-sprava/vs2016.pdf", "https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/financie/vyrocna-sprava/vs2016.pdf", "https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/financie/zaverecne-ucty-ksk/zu2016.pdf", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20434003/samospravy-v-kosiciach-nadelovali-odmeny.html", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/ZU%20TSK%202016.pdf", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2017/zastupitelstvo-pozvanky/24-zasadnutie/4-navrh-uznesenia-ds-zu.pdf", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10067237"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:05.221739+00:00"}
{"id": "vr30197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30197", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvý krát po dlhých rokoch, za vlády Ivety Radičovej, napriek tomu, že bol pozitívny hospodársky rast, klesali reálne mzdy.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe indexu reálnych miezd z databázy Štatistického úradu, je zrejmé, že v posledných dvoch kvartáloch došlo k poklesu reálnych miezd. Index 100 je vždy k predchádzajúcemu kvartálu.\n\nAko je z tabuľky vidieť, reálne mzdy klesali v posledných dvoch kvartáloch, tzn. 2011Q1 a 2011Q2. Výrok R. Fica môžeme hodnotiť ako pravdivý, pretože reálne mzdy v posledných dvoch kvartáloch klesali a hospodárstvo rástlo.\n\nDávať do priamej súvislosti rast HDP a rast reálnych miezd môže byť sporné vzhľadom na množstvo iných faktorov, ktoré vplývajú na reálne mzdy.", "analysis_paragraphs": ["Na základe indexu reálnych miezd z databázy Štatistického úradu, je zrejmé, že v posledných dvoch kvartáloch došlo k poklesu reálnych miezd. Index 100 je vždy k predchádzajúcemu kvartálu.", "Ako je z tabuľky vidieť, reálne mzdy klesali v posledných dvoch kvartáloch, tzn. 2011Q1 a 2011Q2. Výrok R. Fica môžeme hodnotiť ako pravdivý, pretože reálne mzdy v posledných dvoch kvartáloch klesali a hospodárstvo rástlo.", "Dávať do priamej súvislosti rast HDP a rast reálnych miezd môže byť sporné vzhľadom na množstvo iných faktorov, ktoré vplývajú na reálne mzdy."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:00.583313+00:00"}
{"id": "vr16028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16028", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aj rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky vnímajú (predsedovia parlamentov v Európe, pozn.) ako progresívny a nový.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Napriek tomu, že počas dvojdňového neformálneho samitu predsedov parlamentov krajín EÚ v októbri minulého roka v Bratislave sa ku novelizovanému rokovaciemu poriadku kladne vyjadril Martin Schulz, iné podobné vyjadrenia sa nám nepodarilo dohľadať. Výrok predsedu parlamentu preto hodnotíme ako neoveriteľný. Súčasťou zmien nového rokovacieho poriadku je aj to, že Národná rada SR po novom umožňuje vystúpenie europoslancom v parlamente. Podľa dokumentu (§ 58a) “poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.” ( .pdf , str. 29). Práve túto zmenu vyzdvihol aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na stretnutí predsedov parlamentov 6. a 7. októbra minulého roka. Euractiv cituje Schulzovo ocenenie: “je dôležité dostať európske posolstvo, myšlienky na národnú úroveň. Preto vítame túto iniciatívu, aby sa mohli europoslanci vyjadriť v pléne.” O rokovacom poriadku sa vyjadrili podľa Danka aj lídri štátov Vyšehradskej štvorky začiatkom marca 2017. Konkrétnejšie znenie ich vyjadrení nespomenul resp. neboli médiami zaznamenané. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že počas dvojdňového neformálneho samitu predsedov parlamentov krajín EÚ v októbri minulého roka v Bratislave sa ku novelizovanému rokovaciemu poriadku kladne vyjadril Martin Schulz, iné podobné vyjadrenia sa nám nepodarilo dohľadať. Výrok predsedu parlamentu preto hodnotíme ako neoveriteľný. Súčasťou zmien nového rokovacieho poriadku je aj to, že Národná rada SR po novom umožňuje vystúpenie europoslancom v parlamente. Podľa dokumentu (§ 58a) “poslanci Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.” ( .pdf , str. 29). Práve túto zmenu vyzdvihol aj vtedajší predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na stretnutí predsedov parlamentov 6. a 7. októbra minulého roka. Euractiv cituje Schulzovo ocenenie: “je dôležité dostať európske posolstvo, myšlienky na národnú úroveň. Preto vítame túto iniciatívu, aby sa mohli europoslanci vyjadriť v pléne.” O rokovacom poriadku sa vyjadrili podľa Danka aj lídri štátov Vyšehradskej štvorky začiatkom marca 2017. Konkrétnejšie znenie ich vyjadrení nespomenul resp. neboli médiami zaznamenané. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Euractiv", "Danka"], "url": ["https://encrypted.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwibityp9_jSAhXDPxoKHV-sCgQQFggdMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_rokovaci-poriadok.pdf&usg=AFQjCNEM2X6_6moIXW6w-gwBvFRZCQmx8g&sig2=5Ju2kO4-Vi_0FBUOoolrng", "https://euractiv.sk/clanky/slovenske-predsednictvo/danko-slubil-schulzovi-ze-pusti-europoslancov-k-vystupeniam-v-nr-sr/", "https://www.aktuality.sk/clanok/421838/danko-rokoval-v-polsku-s-predsedami-parlamentov-v4/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:45.711766+00:00"}
{"id": "49239", "numeric_id": 49239, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49239", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Áno, však už ten (Tomáš Rajecký) je známy z toho, že toto isté robil pánovi Kiskovi. Presne takúto diskreditáciu púšťal na pána Kisku, aj za to aj právoplatne odsúdený.", "statement_date": "2023-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Boris Kollár vo výroku zavádajúco porovnáva dve odlišné situácie: Tomáš Rajecký v prípade daňovej kauzy bývalého prezidenta Kisku vyzradil daňové tajomstvo. Tento čin sa dá považovať za účelovú politickú diskreditáciu, hoci to Rajecký odmieta, právoplatne odsúdený však bol za samotné vyzradenie daňového tajomstva, nie jeho politické následky. V prípade Borisa Kollára sa vyjadruje o údajnom násilí na Kollárovej partnerke, ktorého bol podľa svojich slov očitým svedkom, vypovedanie o ňom nie je trestné bez ohľadu na jeho motiváciu.\n\nTomáš Rajecký, známy z mafiánskych zoznamov, bývalý člen bratislavských “piťovcov,” vyzradil daňové tajomstvo, za čo bol podmienečne odsúdený v januári 2023. Anonymne zverejnil kópie daňového účtovníctva a dokumenty z vyšetrovania firmy KTAG, ktorá patrí Kiskovcom.\n\nÚdajne sa jednalo o diskreditačnú kampaň proti prezidentovi. Stáť za ňou mala organizovaná skupina, ktorej súčasťou boli podľa Rajeckého aj podnikateľ blízky Smeru-SD Norbert Bödör, policajný exprezident Tibor Gašpar, či exminister vnútra Robert Kaliňák a expremiér Robert Fico. Tí však boli obvinení zbavení cez paragraf 363 , nakoľko nie sú správcami dane a podľa Generálneho prokurátora tak nemohli daňové tajomstvo vyzradiť. Rajecký tvrdí, že doklady dostal od Bödöra.\n\nAj na základe Rajeckého výpovede sa začalo trestné stíhanie vo veci údajného daňového podvodu pre neoprávnene uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške 155-tisíc eur. Kiska si zaúčtoval niektoré náklady z prezidentskej kampane, chybu priznal a rozdiel doplatil. Kiska súdny proces označil za politickú hru.\n\nRajecký v rozhovore pre Startitup odmietol (od 14:20), že by Kisku diskreditoval, odsúdený bol za vyzradenie daňového tajomstva. Taktiež tvrdil, že nediskredituje ani Borisa Kollára.\n\nBoris Kollár podal trestné oznámenie na Tomáša Rajeckého spolu so Zoroslavom Kollárom, vplyvným konkurzným právnikom, zo zosnovania organizovanej skupiny. Rajecký a Kollár podľa predsedu parlamentu šíria dezinformácie a vedú anti-kampaň proti strane Sme rodina pred predčasnými voľbami.\n\nStalo sa tak po tom, čo Barbora Richterová, obvinila predsedu parlamentu zo zbitia v roku 2012. Boris Kollár tvrdí , že Richterová koná na popud Zoroslava Kollára.\n\nNeskôr sa médiá začali znovu zaujímať aj o vyjadrenia Mariána Kočnera z roku 2016. Kočner hovoril o tom, že Kollár zbil svoju tehotnú partnerku Petru Krištúfkovú. O bitkách si Kočner cez Threemu písal aj s priateľkou Tomáša Rajeckého.\n\nNa dopytovanie preto Rajecký potvrdil , že o tom má vedomosť a nebolo to jediný raz, čo Kollár zbil svoju partnerku. V rozhovore pre Aktuality opísal incident z dovolenky na Kube, kde mali byť spoločne s Kollárom aj Rajecký. Kollár tam bol so svojou vtedajšou priateľkou Monikou Péter, súčasnou poslankyňou Sme rodina. Tú mal podľa Rajeckého počas dovolenky zbiť a predtým jej dať facku. Popísané incidenty popreli Monika Péter aj Boris Kollár.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár vo výroku zavádajúco porovnáva dve odlišné situácie: Tomáš Rajecký v prípade daňovej kauzy bývalého prezidenta Kisku vyzradil daňové tajomstvo. Tento čin sa dá považovať za účelovú politickú diskreditáciu, hoci to Rajecký odmieta, právoplatne odsúdený však bol za samotné vyzradenie daňového tajomstva, nie jeho politické následky. V prípade Borisa Kollára sa vyjadruje o údajnom násilí na Kollárovej partnerke, ktorého bol podľa svojich slov očitým svedkom, vypovedanie o ňom nie je trestné bez ohľadu na jeho motiváciu.", "Tomáš Rajecký, známy z mafiánskych zoznamov, bývalý člen bratislavských “piťovcov,” vyzradil daňové tajomstvo, za čo bol podmienečne odsúdený v januári 2023. Anonymne zverejnil kópie daňového účtovníctva a dokumenty z vyšetrovania firmy KTAG, ktorá patrí Kiskovcom.", "Údajne sa jednalo o diskreditačnú kampaň proti prezidentovi. Stáť za ňou mala organizovaná skupina, ktorej súčasťou boli podľa Rajeckého aj podnikateľ blízky Smeru-SD Norbert Bödör, policajný exprezident Tibor Gašpar, či exminister vnútra Robert Kaliňák a expremiér Robert Fico. Tí však boli obvinení zbavení cez paragraf 363 , nakoľko nie sú správcami dane a podľa Generálneho prokurátora tak nemohli daňové tajomstvo vyzradiť. Rajecký tvrdí, že doklady dostal od Bödöra.", "Aj na základe Rajeckého výpovede sa začalo trestné stíhanie vo veci údajného daňového podvodu pre neoprávnene uplatnenie nadmerného odpočtu vo výške 155-tisíc eur. Kiska si zaúčtoval niektoré náklady z prezidentskej kampane, chybu priznal a rozdiel doplatil. Kiska súdny proces označil za politickú hru.", "Rajecký v rozhovore pre Startitup odmietol (od 14:20), že by Kisku diskreditoval, odsúdený bol za vyzradenie daňového tajomstva. Taktiež tvrdil, že nediskredituje ani Borisa Kollára.", "Boris Kollár podal trestné oznámenie na Tomáša Rajeckého spolu so Zoroslavom Kollárom, vplyvným konkurzným právnikom, zo zosnovania organizovanej skupiny. Rajecký a Kollár podľa predsedu parlamentu šíria dezinformácie a vedú anti-kampaň proti strane Sme rodina pred predčasnými voľbami.", "Stalo sa tak po tom, čo Barbora Richterová, obvinila predsedu parlamentu zo zbitia v roku 2012. Boris Kollár tvrdí , že Richterová koná na popud Zoroslava Kollára.", "Neskôr sa médiá začali znovu zaujímať aj o vyjadrenia Mariána Kočnera z roku 2016. Kočner hovoril o tom, že Kollár zbil svoju tehotnú partnerku Petru Krištúfkovú. O bitkách si Kočner cez Threemu písal aj s priateľkou Tomáša Rajeckého.", "Na dopytovanie preto Rajecký potvrdil , že o tom má vedomosť a nebolo to jediný raz, čo Kollár zbil svoju partnerku. V rozhovore pre Aktuality opísal incident z dovolenky na Kube, kde mali byť spoločne s Kollárom aj Rajecký. Kollár tam bol so svojou vtedajšou priateľkou Monikou Péter, súčasnou poslankyňou Sme rodina. Tú mal podľa Rajeckého počas dovolenky zbiť a predtým jej dať facku. Popísané incidenty popreli Monika Péter aj Boris Kollár."], "analysis_date": "2023-09-20", "analysis_sources": {"text": ["", "známy", "vyzradil", "zverejnil", "boli", "", "zbavení", "", "363", "dostal", "si", "zaúčtoval", "označil", "", "odmietol", "", "podal", "", "obvinila", "", "tvrdí", "", "začali", "", "potvrdil", "", "opísal", "", "popreli"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/2j0bmed/velky-komplot-proti-kiskovi-byvaleho-prezidenta-chcel-diskreditovat-clovek-z-mafianskych-zoznamov-naznacuje-spanielsky-sud/", "https://www.aktuality.sk/clanok/2j0bmed/velky-komplot-proti-kiskovi-byvaleho-prezidenta-chcel-diskreditovat-clovek-z-mafianskych-zoznamov-naznacuje-spanielsky-sud/", "https://spis.korzar.sme.sk/c/23113534/tomasa-rajeckeho-odsudili-za-vyzradenie-danoveho-tajomstva-exprezidenta-kisku.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/2j0bmed/velky-komplot-proti-kiskovi-byvaleho-prezidenta-chcel-diskreditovat-clovek-z-mafianskych-zoznamov-naznacuje-spanielsky-sud/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/419490-ta-ista-kauza-rozne-rozhodnutia-v-pripade-zverejnenia-dokumentov-firmy-a-kisku-odsudili-t-rajeckeho", "https://www.aktuality.sk/clanok/FLrQShA/kauza-diskreditacie-kisku-fica-a-spol-obvinenia-zbavili-tych-co-sa-priznali-stihaju-este-prisnejsie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/FLrQShA/kauza-diskreditacie-kisku-fica-a-spol-obvinenia-zbavili-tych-co-sa-priznali-stihaju-este-prisnejsie/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-363", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-363", "https://www.aktuality.sk/clanok/FLrQShA/kauza-diskreditacie-kisku-fica-a-spol-obvinenia-zbavili-tych-co-sa-priznali-stihaju-este-prisnejsie/", "https://www.teraz.sk/slovensko/zacal-sa-proces-s-a-kiskom-v-kauze-kta/724958-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/zacal-sa-proces-s-a-kiskom-v-kauze-kta/724958-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/676928-kiska-opat-pred-sudom-v-kauze-ktag-vypoveda-znalec-i-svedkovia/", "https://www.startitup.sk/videa/na-stope-s-ivanom-megom-tomas-rajecky/", "https://www.startitup.sk/videa/na-stope-s-ivanom-megom-tomas-rajecky/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/08/boris-kollar-podal-trestne-oznamenie-tvrdi-ze-skupina-ludi-chce-zdiskreditovat-hnutie-sme-rodina/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/08/boris-kollar-podal-trestne-oznamenie-tvrdi-ze-skupina-ludi-chce-zdiskreditovat-hnutie-sme-rodina/", "https://dennikn.sk/minuta/3495600/", "https://dennikn.sk/minuta/3495600/", "https://sita.sk/kollar-podal-trestne-oznamenie-organizovana-skupina-vraj-sirila-cez-richterovu-dezinformacie-a-ako-dokaz-ma-citaty-video/", "https://sita.sk/kollar-podal-trestne-oznamenie-organizovana-skupina-vraj-sirila-cez-richterovu-dezinformacie-a-ako-dokaz-ma-citaty-video/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/44486-tvrde-obvinenie-kocnera-kollar-kopal-tehotnu-zenu-do-brucha", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/44486-tvrde-obvinenie-kocnera-kollar-kopal-tehotnu-zenu-do-brucha", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/846188-boris-kollar-ma-na-krku-dalsie-podozrenie-z-fyzickeho-utoku-na-zenu", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/846188-boris-kollar-ma-na-krku-dalsie-podozrenie-z-fyzickeho-utoku-na-zenu", "https://www.aktuality.sk/clanok/VcOvO1l/tomas-rajecky-boris-kollar-sa-v-minulosti-stretaval-len-s-kriminalnikmi-kto-iny-o-nom-teraz-moze-rozpravat-rozhovor/", "https://www.aktuality.sk/clanok/VcOvO1l/tomas-rajecky-boris-kollar-sa-v-minulosti-stretaval-len-s-kriminalnikmi-kto-iny-o-nom-teraz-moze-rozpravat-rozhovor/", "https://news.refresher.sk/139413-Boris-Kollar-v-minulosti-udajne-fyzicky-napadol-dalsie-zeny", "https://news.refresher.sk/139413-Boris-Kollar-v-minulosti-udajne-fyzicky-napadol-dalsie-zeny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:28.934413+00:00"}
{"id": "43492", "numeric_id": 43492, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43492", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...ich predseda (Igor Matovič, pozn.) je uznaným daňovým podvodníkom, ktorého akurát trestný čin bol premlčaný vzhľadom na to, že sa na to prišlo až neskoro...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daňové riaditeľstvo po preskúmaní Matovičovho podnikania v roku 2011 skonštatovalo, že platil dane v poriadku. Žiaden podvod nezistilo . Polícia začala v roku 2016 vyšetrovať, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Vo februári 2017 trestné stíhanie zastavila , pretože skutok bol premlčaný. Keďže Igor Matovič nebol právoplatne odsúdený za daňový podvod a žiaden nekonštatoval ani daňový úrad, výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňové riaditeľstvo po preskúmaní Matovičovho podnikania v roku 2011 skonštatovalo, že platil dane v poriadku. Žiaden podvod nezistilo . Polícia začala v roku 2016 vyšetrovať, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Vo februári 2017 trestné stíhanie zastavila , pretože skutok bol premlčaný. Keďže Igor Matovič nebol právoplatne odsúdený za daňový podvod a žiaden nekonštatoval ani daňový úrad, výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["podnikania", "nezistilo", "zastavila"], "url": ["https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www.aktuality.sk/clanok/462846/trestne-stihanie-vo-veci-matovicovho-uctovnictva-zastavili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:54.722998+00:00"}
{"id": "vr37857", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37857", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Lebo sme sa predtým na tom spolu dohodli. Trnku sme takto dohodli. Pamätáš sa.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne mediálne zmienky o tom, že by v prípade voľby Dobroslava Trnku existovala aspoň partikulárna dohoda medzi opozíciou a koalíciou. Dobroslava Trnku navrhol Ivan Šimko (SDKÚ), Jána Bernáta Tibor Cabaj z HZDS. Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne mediálne zmienky o tom, že by v prípade voľby Dobroslava Trnku existovala aspoň partikulárna dohoda medzi opozíciou a koalíciou. Dobroslava Trnku navrhol Ivan Šimko (SDKÚ), Jána Bernáta Tibor Cabaj z HZDS. Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["navrhol", "hlasovalo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1202810/generalnym-prokuratorom-bude-trnka.html", "http://www.obroda.sk/clanok/1705/Poslanci-zvolili-za-generalneho-prokuratora-Dobroslava-Trnku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:12.006453+00:00"}
{"id": "vr37784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37784", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Naša ústava hovorí o prokuratúre len toľko, a teraz si naozaj dovolím zacitovať, že prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy FO a PO a štátu, že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident na návrh NR SR, a že podrobnosti o vymenúvaní, odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR (.pdf) v ôsmej hlave, prvom oddiely, článkoch 149 - 151 hovorí o prokuratúre SR nasledovné:", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR (.pdf) v ôsmej hlave, prvom oddiely, článkoch 149 - 151 hovorí o prokuratúre SR nasledovné:"], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Ústava SR"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:33.292922+00:00"}
{"id": "vr15141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15141", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď si skúste spomenúť iba na to, čo ste museli akceptovať (vládna koalícia, pozn.), aby vám prešiel zákon o zbraniach a strelive (...), keď sme sa vďaka návrhu strany Sloboda a Solidarita, stali najväčším zásobovateľom zbraní pre teroristov a vďaka týmto zbraniam bola jedna z tých vecí, či už útok v Paríži alebo v Belgicku, kde našli zbrane zo Slovenska.", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Americký denník Wall Street Journal prišiel ako prvý s informáciou, že zbrane využité teroristami pri útokoch na redakciu Charlie Hebdo alebo zbrane nevydareného atentátu vo vlaku z Paríža do Amsterdamu pochádzajú zo Slovenska, konkrétne z firmy AFG v Partizánskom, uviedol DennikN . Národná rada SR 14. mája 2015 schválila návrh novely zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktorý zavádza povinnosť evidencie expanzných zbraní, ktoré boli upravené zo zbraní kategórie A, B alebo C. Demagog.SK nehodnotí, Kaliňákove tvrdenie, že sa Slovensko stalo najväčším zásobovateľom zbraní pre teroristov vďaka návrhu SaS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nNovela zákona o zbraniach strelive, ktorú vypracovalo ministerstvo vnútra, nadobudla účinnosť 1. júla 2015. Demagog.SK sa tejto téme venoval už v minulosti.\n\n\" Návrh reaguje na masívne rozšírenie expanzných zbraní, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Polícia v tejto súvislosti zaznamenáva najmä nárast nákupu expanzných zbraní upravených zo zbraní kategórie A, B alebo C (pištole, samopaly, guľomety) a ich následnú úpravu na zbrane schopné streľby. Tieto zbrane sa potom distribuujú v kriminálnom prostredí a využívajú sa na páchanie najzávažnejších trestných činov. Cieľom navrhovaných zmien je získanie prehľadu o držiteľoch a pohybe týchto expanzných zbraní. Znižuje sa tým riziko ich zneužitia na páchanie trestnej činnosti. Ohľadne spomínaných zadržaných zbraniach zo Slovenska v Českej republike, išlo o nakúpené expanzívne zbrane slovenského typu, ktoré sa našli u francúzskych pašovateľov .\"\n\nZbrane využité pri útoku na redakciu Charlie Hebdo pochádzali zo Slovenska: \" Jednalo sa však o Medzinárodný tím novinárov, ktorý sa združil v sieti European Investigative Collaborations, strávil tri mesiace sledovaním pohybu zbraní od slovenskej webovej stránky až po útok Islamského štátu. Venoval sa aj sledovaniu toho, ako Brusel zlyhal pri aplikácii komplexnejších nariadení, ktoré nakoniec prispeli k predaju zbraní ,\" uviedli Aktuality.\n\nSlovenské zbrane sa podarilo zaistiť aj počas zmareného útoku vo vlaku z Paríža do Amsterdamu. Automatická puška AK-47 použitá pri zmarenom útoku v rýchlovlaku Thalys pochádzala od toho istého dodávateľa ako zbrane použité v januári (pri útokoch v Paríži),“ citoval denník nemenovaného francúzskeho policajta oboznámeného s prípadom. „Strelci nezískali zbrane priamo zo Slovenska, ale od sprostredkovateľa v Belgicku,“ dodal, \" uviedol denník Pravda .\n\nPozn: Čo musela akceptovať vládna koalícia? Neviem dohľadať", "analysis_paragraphs": ["Americký denník Wall Street Journal prišiel ako prvý s informáciou, že zbrane využité teroristami pri útokoch na redakciu Charlie Hebdo alebo zbrane nevydareného atentátu vo vlaku z Paríža do Amsterdamu pochádzajú zo Slovenska, konkrétne z firmy AFG v Partizánskom, uviedol DennikN . Národná rada SR 14. mája 2015 schválila návrh novely zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktorý zavádza povinnosť evidencie expanzných zbraní, ktoré boli upravené zo zbraní kategórie A, B alebo C. Demagog.SK nehodnotí, Kaliňákove tvrdenie, že sa Slovensko stalo najväčším zásobovateľom zbraní pre teroristov vďaka návrhu SaS. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Novela zákona o zbraniach strelive, ktorú vypracovalo ministerstvo vnútra, nadobudla účinnosť 1. júla 2015. Demagog.SK sa tejto téme venoval už v minulosti.", "\" Návrh reaguje na masívne rozšírenie expanzných zbraní, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Polícia v tejto súvislosti zaznamenáva najmä nárast nákupu expanzných zbraní upravených zo zbraní kategórie A, B alebo C (pištole, samopaly, guľomety) a ich následnú úpravu na zbrane schopné streľby. Tieto zbrane sa potom distribuujú v kriminálnom prostredí a využívajú sa na páchanie najzávažnejších trestných činov. Cieľom navrhovaných zmien je získanie prehľadu o držiteľoch a pohybe týchto expanzných zbraní. Znižuje sa tým riziko ich zneužitia na páchanie trestnej činnosti. Ohľadne spomínaných zadržaných zbraniach zo Slovenska v Českej republike, išlo o nakúpené expanzívne zbrane slovenského typu, ktoré sa našli u francúzskych pašovateľov .\"", "Zbrane využité pri útoku na redakciu Charlie Hebdo pochádzali zo Slovenska: \" Jednalo sa však o Medzinárodný tím novinárov, ktorý sa združil v sieti European Investigative Collaborations, strávil tri mesiace sledovaním pohybu zbraní od slovenskej webovej stránky až po útok Islamského štátu. Venoval sa aj sledovaniu toho, ako Brusel zlyhal pri aplikácii komplexnejších nariadení, ktoré nakoniec prispeli k predaju zbraní ,\" uviedli Aktuality.", "Slovenské zbrane sa podarilo zaistiť aj počas zmareného útoku vo vlaku z Paríža do Amsterdamu. Automatická puška AK-47 použitá pri zmarenom útoku v rýchlovlaku Thalys pochádzala od toho istého dodávateľa ako zbrane použité v januári (pri útokoch v Paríži),“ citoval denník nemenovaného francúzskeho policajta oboznámeného s prípadom. „Strelci nezískali zbrane priamo zo Slovenska, ale od sprostredkovateľa v Belgicku,“ dodal, \" uviedol denník Pravda .", "Pozn: Čo musela akceptovať vládna koalícia? Neviem dohľadať"], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["DennikN", "zákona", "venoval", "strávil", "uviedli", "útoku", "Pravda"], "url": ["https://dennikn.sk/306672/slovenske-zbrane-rukach-teroristov-vsimol-wall-street-journal-pise-nich-hlavnej-stranke/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-190", "http://www.demagog.sk/diskusie/555", "http://www.aktuality.sk/clanok/323318/mapovanie-zbrani-v-europskej-unii-ako-sa-cez-slovensko-dostali-do-ruk-teroristov/", "http://www.aktuality.sk/clanok/323161/europska-sloboda-pohybu-tovaru-otvorila-dvere-parizskym-utokom/", "https://dennikn.sk/220048/americki-vojaci-odzbrojili-atentatnika-vo-vlaku-z-amsterdamu/?ref=in", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/375248-the-wall-street-journal-dzihadisti-si-kupili-zbrane-v-partizanskom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:50.453020+00:00"}
{"id": "vr37556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37556", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Úprimne musím povedať, že tak ako ste prijali zákon o obchodných reťazcoch, teda pred jeho prijatím zahraničná obchodná bilancia v neprospech Slovenska bola v objeme mínus 495 miliónov eur. Po tom, čo ste ho zaviedli, čo to vstúpilo do platnosti z roka na rok enormne veľmi rýchlo stúpalo až na rok 2010 na 996 miliónov euro.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch bol parlamentom schválený v apríli 2008 . Účinnosť nadobudol 1. januára 2009. Colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu: 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. 2007 - mínus 821 mil. eur. 2008 - mínus 946 mil. eur. (sekcia celá správa, pozn.) 2009 - mínus 950 mil. eur. (sekcia celá správa, pozn.) Vyššie uvedené údaje pochádzajú zo Zelenej správy ministerstva pôdohospodárstva v kapitole 3.6 Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami (za roky 2007 a 2008, pozn.) a kapitoly 4. Zahraničný obchod (za rok 2009, pozn.). Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme -913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. Zahranično obchodnú bilanciu mínus 495 mil. eur. uvádzal Z. Simon minulý týždeň s rokom 2006, už vtedy to nebola pravda. Teraz dáva prehĺbenie salda do súvislosti s prijatím zákona o obchodných reťazcoch, avšak ako uvádzame tento bol prijatý až v roku 2008 a účinnosť nadobudol až 1.januára 2009. Keďže Z. Simon chce nastoliť medzi prijatím zákona a prehlbujúcim sa saldom priamu kauzalitu, musíme tento výrok hodnotiť ako zavádzanie, keďže ako vidíme saldo malo tendenciu sa prehlbovať bez závislosti na prijatom zákone.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch bol parlamentom schválený v apríli 2008 . Účinnosť nadobudol 1. januára 2009. Colná štatistika agropotravinárskeho zahraničného obchodu: 2002 - mínus 616 mil. eur. 2003 - mínus 499 mil. eur 2004 - mínus 298 mil. eur. 2005 - mínus 714 mil. eur. 2006 - mínus 643 mil. eur. 2007 - mínus 821 mil. eur. 2008 - mínus 946 mil. eur. (sekcia celá správa, pozn.) 2009 - mínus 950 mil. eur. (sekcia celá správa, pozn.) Vyššie uvedené údaje pochádzajú zo Zelenej správy ministerstva pôdohospodárstva v kapitole 3.6 Zahraničný obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami (za roky 2007 a 2008, pozn.) a kapitoly 4. Zahraničný obchod (za rok 2009, pozn.). Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v období január až november 2010 pasívne v objeme -913,2 mil. eur. TASR informuje, že konečné výsledky za minulý rok ešte SPPK nemá k dispozícii. Je možné očakávať, že boli ešte horšie ako v roku 2009, keď úroveň dovozov prevýšila vývozy o 950 miliónov eur a bola historicky najvyššia v ére samostatnej SR. Zahranično obchodnú bilanciu mínus 495 mil. eur. uvádzal Z. Simon minulý týždeň s rokom 2006, už vtedy to nebola pravda. Teraz dáva prehĺbenie salda do súvislosti s prijatím zákona o obchodných reťazcoch, avšak ako uvádzame tento bol prijatý až v roku 2008 a účinnosť nadobudol až 1.januára 2009. Keďže Z. Simon chce nastoliť medzi prijatím zákona a prehlbujúcim sa saldom priamu kauzalitu, musíme tento výrok hodnotiť ako zavádzanie, keďže ako vidíme saldo malo tendenciu sa prehlbovať bez závislosti na prijatom zákone."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch", "apríli 2008", "Colná štatistika", "2002", "2003", "2004", "2005", "2006", "2007", "2008", "2009", "Saldo zahraničného obchodu", "TASR"], "url": ["http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=99301&zor=1", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/vlada-a-parlament/187469/poslanci-zakonom-obmedzili-obchodne-retazce", "http://www.radela.sk/rezort/", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1170", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1168", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1165", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=344", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=343", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1280", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=1964", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162", "http://www.sppk.sk/index.php?pl=70&article=1415", "http://www.agroserver.sk/news/pasivne-saldo-zahranicneho-obchodu-s-agrokomoditami-sa-prehlbuje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:30.599058+00:00"}
{"id": "vr37912", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37912", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Zoberte si, že napr. v programovom vyhlásení sľúbila (súčasná vláda pozn.), že zruší nami prijatý zákon o štátnom občianstve a len vďaka 2-3 poslancom sa jej to nepodarilo.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej sa explicitne píše o zmene, nie o zrušení zákona o štátnom občianstve: \"V krátkom čase pripraví (vláda SR, pozn.) návrhy... o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR , ... tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\" V programe 12. schôdze NR SR sa prerokovával návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Za zákon hlasoval 74 poslancov, nehlasoval R. Procházka z KDH a zdržali sa 4 poslanci klubu SaS. Dokopy teda 5 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej sa explicitne píše o zmene, nie o zrušení zákona o štátnom občianstve: \"V krátkom čase pripraví (vláda SR, pozn.) návrhy... o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR , ... tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.\" V programe 12. schôdze NR SR sa prerokovával návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Za zákon hlasoval 74 poslancov, nehlasoval R. Procházka z KDH a zdržali sa 4 poslanci klubu SaS. Dokopy teda 5 poslancov."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "programe 12. schôdze NR SR", ""], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:59.518522+00:00"}
{"id": "vr35265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35265", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Už myslím, že niekto to spomenul, neviem či to bol Béla Bugár alebo kto, bol by to taký začiatok pomalého konca.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po tom, čo sa koalícia opätovne nedohodla na spoločnom kandidátovi na pozíciu generálneho prokurátora, sa Béla Bugár vyjadril, že ak bude na túto pozíciu aj pre ďalšie funkčné obdobie zvolený Dobroslav Trnka, bude to znamenať začiatok konca vládnej koalície.", "analysis_paragraphs": ["Po tom, čo sa koalícia opätovne nedohodla na spoločnom kandidátovi na pozíciu generálneho prokurátora, sa Béla Bugár vyjadril, že ak bude na túto pozíciu aj pre ďalšie funkčné obdobie zvolený Dobroslav Trnka, bude to znamenať začiatok konca vládnej koalície."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Béla Bugár"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/bugar-volba-prokuratora-moze-rozbi/238993-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:36.919312+00:00"}
{"id": "vr15890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15890", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...Úrad pre verejné obstarávanie UVO vydalo stanovisko (v kauze kompa pozn.), že z hľadiska verejného obstarávania všetko bolo v poriadku.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V decembri roku 2015 požiadal vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) o kontrolu verejného obstarávania v kauze predraženej verejnej zákazky, avšak jej stanovisko sa nám nepodarilo vypátrať. Na konci roku 2016, ale polícia zastavila vyšetrovanie prípadu a vyhlásila , že nezistila nijaké nezrovnalosti. Je teda možné, že Béla Bugár mal na mysli políciu a nie ÚVO. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Verejné obstarávanie na zabezpečenie verejnej lodnej dopravy po trase Vojka-Kyselica sa začalo pripravovať už na jeseň roku 2014, keď sa objavilo informatívne oznámenie o budúcej zákazke, ktoré v sebe zahŕňalo len základné údaje, akými boli názov a doba platnosti zmluvy. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo vydané 23.2 2015 a začala prebiehať verejná súťaž. V oznámení boli uvedené všetky potrebné podklady o vybudovaní novej kompy a spoločnosti, ktoré mali záujem túto zákazku získať, sa mohli zapojiť do tendra. Po ukončení elektronickej aukcie bol vybraný výherca s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, ktorý splnil všetky podmienky súťaže.O zadaní zákazky sa rozhodlo 26.6.2015, ktorú získala spoločnosť Ponton City a.s..Táto spoločnosť vyhrala veľmi jednoducho, kedže sa súťaže so svojou ponukou zúčastnila ako jediná. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo na stránke Úradu zverejnené 8.7.2015 a všetko teda prebehlo podľa zákona. Na problém pri obstarávaní upozornil Árpád Érsek, poslanec Most-Híd a neskôr Veronika Remišová, ktorá vo svojom blogu upozornila na niekoľko závažných problémov pri verejnom obstarávaní. Upozornila na fakt, že spoločnosť Ponton City súťažila sama so sebou, že spoločnosť vybudovala kompu v čase keď nepoznala cenu ani žiadne technické parametre, a pri tom kompa začala premávať po trase Vojka - Kyselica 1.7. 2015 teda iba pár dní po zadaní zákazky. Vo verejnom obstarávaní bolo tiež dohodnuté, že kompa bude premávať 19 hodín denne, teda 19 ciest, ale neskôr po podpise zmluvy sa počet ciest zvýšil na 35 a v tom momente boli zmenené podmienky verejného obstarávania. Firma Ponton City mala okrem vyššie zmienených skutočností aj neprehľadnú vlastnícku štruktúru. Polovicu firmy vlastnila firma sídliaca v americkej garáži. Druhú polovicu zase firma Spinex blízka podnikateľovi Ľubomírovi Blaškovi. Kritika opozície viedla napokon až k pokusu odvolať z funkcie ministra Petra Žigu. Odvolávanie úspešné nebolo a Žiga vo svojej funkcii zotrval. Následne prisľúbil, že o kontrolu verejného obstarávania požiada ÚVO aj NKÚ (Národný kontrolný úrad). V tom čase už prípad preverovala aj polícia, ktorá v decembri 2016 napokon vyhlásila, že v prípade nezistila žiadne nezrovnalosti. Úrad pre verejné obstarávanie 20.2.2017 vydal oznámenie o vyhlásení nového verejného obstarávania v prípade služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka - Kyselica. Na toto obstarávanie sa zniesla vlna kritiky zo strany opozície, keďže si myslia, že táto zákazka bude ešte viac predražená a nevýhodná pre štát. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V decembri roku 2015 požiadal vtedajší minister životného prostredia Peter Žiga ÚVO (Úrad pre verejné obstarávanie) o kontrolu verejného obstarávania v kauze predraženej verejnej zákazky, avšak jej stanovisko sa nám nepodarilo vypátrať. Na konci roku 2016, ale polícia zastavila vyšetrovanie prípadu a vyhlásila , že nezistila nijaké nezrovnalosti. Je teda možné, že Béla Bugár mal na mysli políciu a nie ÚVO. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Verejné obstarávanie na zabezpečenie verejnej lodnej dopravy po trase Vojka-Kyselica sa začalo pripravovať už na jeseň roku 2014, keď sa objavilo informatívne oznámenie o budúcej zákazke, ktoré v sebe zahŕňalo len základné údaje, akými boli názov a doba platnosti zmluvy. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo vydané 23.2 2015 a začala prebiehať verejná súťaž. V oznámení boli uvedené všetky potrebné podklady o vybudovaní novej kompy a spoločnosti, ktoré mali záujem túto zákazku získať, sa mohli zapojiť do tendra. Po ukončení elektronickej aukcie bol vybraný výherca s ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, ktorý splnil všetky podmienky súťaže.O zadaní zákazky sa rozhodlo 26.6.2015, ktorú získala spoločnosť Ponton City a.s..Táto spoločnosť vyhrala veľmi jednoducho, kedže sa súťaže so svojou ponukou zúčastnila ako jediná. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo na stránke Úradu zverejnené 8.7.2015 a všetko teda prebehlo podľa zákona. Na problém pri obstarávaní upozornil Árpád Érsek, poslanec Most-Híd a neskôr Veronika Remišová, ktorá vo svojom blogu upozornila na niekoľko závažných problémov pri verejnom obstarávaní. Upozornila na fakt, že spoločnosť Ponton City súťažila sama so sebou, že spoločnosť vybudovala kompu v čase keď nepoznala cenu ani žiadne technické parametre, a pri tom kompa začala premávať po trase Vojka - Kyselica 1.7. 2015 teda iba pár dní po zadaní zákazky. Vo verejnom obstarávaní bolo tiež dohodnuté, že kompa bude premávať 19 hodín denne, teda 19 ciest, ale neskôr po podpise zmluvy sa počet ciest zvýšil na 35 a v tom momente boli zmenené podmienky verejného obstarávania. Firma Ponton City mala okrem vyššie zmienených skutočností aj neprehľadnú vlastnícku štruktúru. Polovicu firmy vlastnila firma sídliaca v americkej garáži. Druhú polovicu zase firma Spinex blízka podnikateľovi Ľubomírovi Blaškovi. Kritika opozície viedla napokon až k pokusu odvolať z funkcie ministra Petra Žigu. Odvolávanie úspešné nebolo a Žiga vo svojej funkcii zotrval. Následne prisľúbil, že o kontrolu verejného obstarávania požiada ÚVO aj NKÚ (Národný kontrolný úrad). V tom čase už prípad preverovala aj polícia, ktorá v decembri 2016 napokon vyhlásila, že v prípade nezistila žiadne nezrovnalosti. Úrad pre verejné obstarávanie 20.2.2017 vydal oznámenie o vyhlásení nového verejného obstarávania v prípade služby na zabezpečenie verejnej vodnej dopravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka - Kyselica. Na toto obstarávanie sa zniesla vlna kritiky zo strany opozície, keďže si myslia, že táto zákazka bude ešte viac predražená a nevýhodná pre štát. Dátum zverejnenia analýzy: 06.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["požiadal", "vyhlásila", "informatívne oznámenie", "Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania", "Oznámenie o výsledku verejného obstarávania", "blogu", "podpise zmluvy", "mala", "odvolať", "preverovala", "nezistila", "oznámenie o vyhlásení nového verejného obstarávania", "vlna kritiky"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/8069639/tender-na-prevadzku-kompy-moze-preverit-aj-urad-pre-verejne-obstaravanie.html", "https://domov.sme.sk/c/20415283/policia-kauzu-kompa-uzavrela-machinacie-v-tendri-nezistila.html?ref=av-center", "https://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/272379", "https://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/286728", "https://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik/-/vestnik/302393", "http://remisova.sk/slovensko/pan-lazar-stoji-vam-to-zato-odpoved-na-nepravdive-informacie-riaditela-podniku-v-kauze-kompa/", "http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1266010&l=sk", "https://domov.sme.sk/c/20415283/policia-kauzu-kompa-uzavrela-machinacie-v-tendri-nezistila.html?ref=av-center", "https://www.webnoviny.sk/zigovi-kauza-kompa-neublizila-ostava-v-kresle-ministra/", "https://domov.sme.sk/c/8100979/spornu-kompu-na-dunaji-za-25-milionov-preveruje-policia.html?ref=trz", "https://domov.sme.sk/c/20415283/policia-kauzu-kompa-uzavrela-machinacie-v-tendri-nezistila.html?ref=av-center", "https://www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/352054?page=1&limit=20&sort=datumZverejnenia&sort-dir=DESC&ext=0&cisloOznamenia=&text=&year=0&dzOd=&dzDo=&cvestnik=&doznamenia=-1&dzakazky=-1&dpostupu=-1&mdodania=&kcpv=&opb=&szfeu=&flimit=-1&nobstaravatel=&nzakazky=", "https://domov.sme.sk/c/20463854/remisova-nova-zakazka-na-kompu-je-este-vyssia-nez-sucasna-prevadzka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:12.017379+00:00"}
{"id": "vr29933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29933", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "..v roku 2007...dovtedy proste platil zákon, ktorý hovoril jasne. 20 000 podpisov a môžete si založiť cirkev. My sme zmenili vtedy 20 000 podpisov na 20 000 členov,..", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Registráciu cirkvi a náboženských spoločenstiev upravuje zákon 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý bol novelizovaný v roku 2007. Podľa § 11 novelizovanej verzie návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať ten, kto preukáže, že sa k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti hlási aspoň 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území SR a sú občanmi SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Registráciu cirkvi a náboženských spoločenstiev upravuje zákon 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ktorý bol novelizovaný v roku 2007. Podľa § 11 novelizovanej verzie návrh na registráciu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti môže podať ten, kto preukáže, že sa k cirkvi alebo k náboženskej spoločnosti hlási aspoň 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území SR a sú občanmi SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["308/1991"], "url": ["http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/zkon-.-308/1991-zb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:31.751939+00:00"}
{"id": "vr36135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36135", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Dnes je tým pravidlo pri väčšine verejných funkcionárov tajné hlasovanie s tým, že NR SR sa môže uzniesť na hlasovaní verejnom. To, pod čo ja som ochotný sa podpísať a čo si myslím, že by mohlo byť prijateľné je to, že tou prednastavenou možnosťou bude hlasovanie verejné s tým, že zostane to vždy parlament, ktorý sa môže slobodne uzniesť, že o tom konkrétnom verejnom funkcionárovi bude hlasovať tajne. Čiže je to len výmena polôh medzi výnimkou a pravidlom v už existujúcom rámci.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rokovacieho poriadku NR SR § 39 ods.8 „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,[1]) zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Ústava (.pdf) uvádza, že spôsob voľby Generálneho prokurátora je špecifikovaný zákonom, teda neprikazuje tajnú voľbu. Ani v prípade vyššie uvedeného ods.8 nie je zakázané hlasovať verejne, teda sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude hlasovať verejne ak osobitný predpis neustanovuje inak.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rokovacieho poriadku NR SR § 39 ods.8 „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou,[1]) zákonom, pri voľbe alebo pri odvolaní, alebo ak sa na tom uznesie národná rada bez rozpravy. Ak ide o voľbu alebo o odvolanie, národná rada sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude o tejto veci hlasovať verejne, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ Ústava (.pdf) uvádza, že spôsob voľby Generálneho prokurátora je špecifikovaný zákonom, teda neprikazuje tajnú voľbu. Ani v prípade vyššie uvedeného ods.8 nie je zakázané hlasovať verejne, teda sa môže bez rozpravy uzniesť, že bude hlasovať verejne ak osobitný predpis neustanovuje inak."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Podľa rokovacieho poriadku", "Ústava"], "url": ["http://www.nrsr.sk/default.aspx?SectionId=124", "http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:28.359700+00:00"}
{"id": "vr33292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33292", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Zákon hovorí o dohode medzi zamestnancami a zamestnávateľom. V tomto prípade nehovorí len o odborovej organizácii. To znamená, že zákon nevylučuje, že to môže byť aj zamestnanecká rada. Eventuálne, že to môže byť dôverník. Vieme, že dôverník je do 49 zamestnancov, nad 50 zamestnancov hore je zamestnanecká rada.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na vytvorenie konta pracovného času, tzv. flexikonta je podľa aktuálneho znenia Zákoníka práce potrebné:\n\n\"§ 142\n\n(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.\"\n\nČl. 10 Základných zásad uvádza:\n\n\" Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania . Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.\"\n\nNa zavedenie flexikonta je skutočne nutné rokovať a dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov , ak títo nie sú prítomní dohodu flexikonto nie je možné používať.\n\nZákonník práce ďalej v § 11a definuje zástupcov zamestnancov nasledovne:\n\nZamestnanecký dôverník, môže vzniknúť u spoločností od 3 do 50 zamestnancov ( § 233 ods. 3) a zamestnanecká rada vzniká pri počte zamestnancov nad 50 ( § 233 ods. 2)", "analysis_paragraphs": ["Na vytvorenie konta pracovného času, tzv. flexikonta je podľa aktuálneho znenia Zákoníka práce potrebné:", "\"§ 142", "(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa.\"", "Čl. 10 Základných zásad uvádza:", "\" Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania . Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. Zamestnávateľ je povinný umožniť odborovému orgánu, zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi pôsobiť na pracoviskách.\"", "Na zavedenie flexikonta je skutočne nutné rokovať a dohodnúť sa so zástupcami zamestnancov , ak títo nie sú prítomní dohodu flexikonto nie je možné používať.", "Zákonník práce ďalej v § 11a definuje zástupcov zamestnancov nasledovne:", "Zamestnanecký dôverník, môže vzniknúť u spoločností od 3 do 50 zamestnancov ( § 233 ods. 3) a zamestnanecká rada vzniká pri počte zamestnancov nad 50 ( § 233 ods. 2)"], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Zákoníka práce"], "url": ["http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:38.931847+00:00"}
{"id": "48842", "numeric_id": 48842, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48842", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Tu naozaj ten generálny prokurátor váš, aj váš špeciálny prokurátor a mnohí policajti boli usvedčení a bolo dokázané, že to bolo, že ich konanie malo politickú súvislosť.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Budaj používa slovník z trestného práva, keď hovorí o \"usvedčení\" a \"dokázaní\" skutkov. Trestnoprávne však bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka doposiaľ usvedčený nebol – špeciálny prokurátor Dušan Kováčik áno. Pri ňom však nateraz pri skutku, za ktorý bol odsúdený, nemožno hovoriť o poitickej súvislosti, hoci pri iných prípadoch takéto pochybnosti existovať môžu. Tvrdenie Jána budaja preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nV roku 2014 bol do funkcie špeciálneho prokurátora znovuzvolený Dušan Kováčik tajným hlasovaním, pričom v NR SR mala v tom čase väčšinu strana Smer-SD. Počas svojho pôsobenia vo funkcie si vyslúžil prezývky “zametač” alebo “pán 61:0” za to, že nepodal takmer žiadnu žalobu, hoci bol na čele Špeciálnej prokuratúry nepretržite šestnásť rokov. Neskôr bol Dušan Kováčik obžalovaný a v roku 2022 aj definitívne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur od mafie a vynášanie zo spisov na 8-ročné väzenie .\n\nGenerálny prokurátor Dobroslav Trnka bol zvolený v roku 2003. Napriek tomu, že v tom čase bol premiérom Mikuláš Dzurinda a strana SDKÚ podporovala iného kandidáta do funkcie bol zvolený práve Trnka. Vtedy ho podporili okrem poslancov KDH, SMK, ANO aj strana Smer-SD, ktorá mala z týchto strán najväčší poslanecký klub. Novinári Trnkovi po konci jeho funkčného obdobia vyčítali , že neustál politicky citlivé kauzy a v niektorých pôsobil tak, že koná v prospech strany Smer-SD.\n\nV roku 2022 bol bývalý Generálny prokurátor trestne stíhaný pre kauzu Gorila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Trnka mal údajne schovávať nahrávku z odpočúvania vo svojom trezore a neodovzať ju polícii, čím by sa dopustil trestného činu.\n\nNa súdnom pojednávaní sudca skutok prekvalifikoval na prečin a následne trestné stíhanie zastavil. Rozhodnutie však ešte nie je právoplatné, keďže prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť . Vecou sa tak bude zaoberať odvolací Krajský súd v Bratislave. Napriek zastaveniu trestného stíhania sa prakticky celé Slovensko mohlo pozrieť na nahrávku Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, kde sa ku skutku z ktorého bol obvinený, sám usvedčuje. Na nahrávke dvaja aktéri rozprávajú o obchodovaní s nahrávkou Gorila a o údajnom vydieraní Jaroslava Haščáka. Trnka je navyše stále obvinený aj v kauze okolo bytovky Glance House.\n\nPolícia v kauze Judáš obvinila osem vplyvných ľudí, pričom niektorí z nich v minulosti pôsobili v policajnom zbore. Medzi nimi aj bývalého šéfa SIS Gašparoviča, expolicajta Vičana, exšéfa operatívcov NAKA Kučerku a policajného exprezidenta Lučanského. V týchto kauzách už je tiež viacero odsúdených . Bývalý príslušník SIS Peter Gašparovič a niekdajší policajný vyšetrovateľ Ladislav Vičan boli odsúdení v úplatkárskej kauze Judáš na necelé dva roky väzenia. Spolupracujúci obvinený Boris Beňa, ktorý pôsobil ako námestník SIS, a bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech zase uzavreli dohodu o vine a treste a ku skutkom sa priznali. S mnohými obvinenými trestné konania ešte stále prebiehajú.", "analysis_paragraphs": ["Ján Budaj používa slovník z trestného práva, keď hovorí o \"usvedčení\" a \"dokázaní\" skutkov. Trestnoprávne však bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka doposiaľ usvedčený nebol – špeciálny prokurátor Dušan Kováčik áno. Pri ňom však nateraz pri skutku, za ktorý bol odsúdený, nemožno hovoriť o poitickej súvislosti, hoci pri iných prípadoch takéto pochybnosti existovať môžu. Tvrdenie Jána budaja preto hodnotíme ako nepravdivé.", "V roku 2014 bol do funkcie špeciálneho prokurátora znovuzvolený Dušan Kováčik tajným hlasovaním, pričom v NR SR mala v tom čase väčšinu strana Smer-SD. Počas svojho pôsobenia vo funkcie si vyslúžil prezývky “zametač” alebo “pán 61:0” za to, že nepodal takmer žiadnu žalobu, hoci bol na čele Špeciálnej prokuratúry nepretržite šestnásť rokov. Neskôr bol Dušan Kováčik obžalovaný a v roku 2022 aj definitívne odsúdený za prijatie úplatku 50-tisíc eur od mafie a vynášanie zo spisov na 8-ročné väzenie .", "Generálny prokurátor Dobroslav Trnka bol zvolený v roku 2003. Napriek tomu, že v tom čase bol premiérom Mikuláš Dzurinda a strana SDKÚ podporovala iného kandidáta do funkcie bol zvolený práve Trnka. Vtedy ho podporili okrem poslancov KDH, SMK, ANO aj strana Smer-SD, ktorá mala z týchto strán najväčší poslanecký klub. Novinári Trnkovi po konci jeho funkčného obdobia vyčítali , že neustál politicky citlivé kauzy a v niektorých pôsobil tak, že koná v prospech strany Smer-SD.", "V roku 2022 bol bývalý Generálny prokurátor trestne stíhaný pre kauzu Gorila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Trnka mal údajne schovávať nahrávku z odpočúvania vo svojom trezore a neodovzať ju polícii, čím by sa dopustil trestného činu.", "Na súdnom pojednávaní sudca skutok prekvalifikoval na prečin a následne trestné stíhanie zastavil. Rozhodnutie však ešte nie je právoplatné, keďže prokurátor podal proti rozhodnutiu sťažnosť . Vecou sa tak bude zaoberať odvolací Krajský súd v Bratislave. Napriek zastaveniu trestného stíhania sa prakticky celé Slovensko mohlo pozrieť na nahrávku Dobroslava Trnku s Mariánom Kočnerom, kde sa ku skutku z ktorého bol obvinený, sám usvedčuje. Na nahrávke dvaja aktéri rozprávajú o obchodovaní s nahrávkou Gorila a o údajnom vydieraní Jaroslava Haščáka. Trnka je navyše stále obvinený aj v kauze okolo bytovky Glance House.", "Polícia v kauze Judáš obvinila osem vplyvných ľudí, pričom niektorí z nich v minulosti pôsobili v policajnom zbore. Medzi nimi aj bývalého šéfa SIS Gašparoviča, expolicajta Vičana, exšéfa operatívcov NAKA Kučerku a policajného exprezidenta Lučanského. V týchto kauzách už je tiež viacero odsúdených . Bývalý príslušník SIS Peter Gašparovič a niekdajší policajný vyšetrovateľ Ladislav Vičan boli odsúdení v úplatkárskej kauze Judáš na necelé dva roky väzenia. Spolupracujúci obvinený Boris Beňa, ktorý pôsobil ako námestník SIS, a bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech zase uzavreli dohodu o vine a treste a ku skutkom sa priznali. S mnohými obvinenými trestné konania ešte stále prebiehajú."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["znovuzvolený", "vyslúžil", "odsúdený", "zvolený", "podporili", "vyčítali", "stíhaný", "prekvalifikoval", "sťažnosť", "nahrávku", "rozprávajú", "obvinený", "Judáš", "odsúdených"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/317773-dusana-kovacika-opat-zvolili-za-specialneho-prokuratora/", "https://www.aktuality.sk/clanok/832910/dusan-kovacik-specialny-zametac-ktory-pomahal-politikom-oligarchom-aj-mafianom/", "https://dennikn.sk/2854379/kovacik-dostal-osem-rokov-strnastrocny-trest-oznacil-najvyssi-sud-za-neprimerany/?ref=inm", "https://domov.sme.sk/c/1203158/generalnym-prokuratorom-bude-trnka.html", "https://domov.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "https://domov.sme.sk/c/5597867/trnka-sa-spraval-ako-clovek-smeru.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/0j8xb7l/obzalovany-dobroslav-trnka-je-pred-sudom-policia-ho-odpocuvala-aj-v-aute/", "https://domov.sme.sk/c/22960362/kauza-gorila-dobroslav-trnka-oslobodenie.html", "https://www.webnoviny.sk/sud-s-dobroslavom-trnkom-pokracuje-zacali-prehravat-utajovane-nahravky-gorila/", "https://dennikn.sk/1616396/kocner-zabiju-ta-trnka-viem-ze-ma-zabiju-nahravka-o-nasili-kupovani-poslancov-a-vydierani-podcast/?ref=inc", "https://www.aktuality.sk/clanok/d535sdc/trnka-na-sude-tvrdi-ze-nahravka-gorily-bola-nezakonna-a-jej-skryvanie-nemoze-byt-trestne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/KW3lxf7/v-gorile-ho-uz-nestihaju-na-krku-mu-zostava-len-kauza-glance-house-trnka-ma-vsak-ako-prokurator-stopku/?_ga=2.158906362.1735179271.1675259845-288356221.1641817225", "https://domov.sme.sk/t/8853/akcia-judas", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/621058-najvyssi-sud-zmiernil-tresty-dvojici-z-kauzy-judas/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:47.690784+00:00"}
{"id": "vr31907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31907", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Posledné zvyšovanie platov učiteľov alebo nejaké zásadné investície do školstva sa diali práve počas vlády Roberta Fica, počas týchto 2 rokov sme sledovali iba to, že učitelia štrajkovali.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "21.októbra 2011 parlament prijal novelu zákona o pedagogických zamestnancoch, podľa ktorej sa im od roku 2012 zvýšili platy v priemere o 5,7 percenta. Novelu poslanci schválili 138 hlasmi, informovali o tom slovenské spravodajské agentúry SITA aj TASR ( SME , Pravda ). Podľa medializovaných správ si mali učitelia prilepšiť o 60 eur. Podľa vyjadrení odborov aj vtedajšej opozícii potom takáto zmena nie je dostatočná. Napriek tomu však je možné tvrdiť, že v posledných dvoch rokoch došlo k zvyšovaniu platov učiteľov, v rozpore s tým, čo tvrdí Robert Kaliňák. Výrok je teda nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["21.októbra 2011 parlament prijal novelu zákona o pedagogických zamestnancoch, podľa ktorej sa im od roku 2012 zvýšili platy v priemere o 5,7 percenta. Novelu poslanci schválili 138 hlasmi, informovali o tom slovenské spravodajské agentúry SITA aj TASR ( SME , Pravda ). Podľa medializovaných správ si mali učitelia prilepšiť o 60 eur. Podľa vyjadrení odborov aj vtedajšej opozícii potom takáto zmena nie je dostatočná. Napriek tomu však je možné tvrdiť, že v posledných dvoch rokoch došlo k zvyšovaniu platov učiteľov, v rozpore s tým, čo tvrdí Robert Kaliňák. Výrok je teda nepravdivý."], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6107201/vacsina-ucitelov-si-od-noveho-roka-prilepsi-k-platu-o-dve-percenta.html#ixzz1wqUdctK1", "http://spravy.pravda.sk/zvysenie-platov-ani-nepocitime-tvrdia-ucitelia-f5u-/sk_domace.asp?c=A111023_214126_sk_domace_p29#ixzz1wqTC2B26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:14.583538+00:00"}
{"id": "45114", "numeric_id": 45114, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45114", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tam najviac ohrození práve potom tí starší ľudia nad 60 rokov plus… v tomto sme, stále máme trošku náskok, že na Slovensku, aj keď sú pozitívne testovaní, tak sú to ľudia mladšieho veku, ktorí teda tú koronu trošku lepšie znášajú a nepotrebujú až po finálnu liečbu pľúcnymi ventilátormi.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Riziko ťažšieho priebehu ochorenia Covid-19 stúpa s vyšším vekom. Väčšina zistených pacientov s koronavírusom bola na Slovensku mladšia než 60 rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa infografiky Ministerstva zdravotníctva patria medzi osoby s vyšším rizikom nákazy ľudia vo veku 60 a viac rokov, a tiež ľudia s ochoreniami srdca, cukrovkou, pľúcnou chorobou a s chronickými ochoreniami so znížením imunity. Podobné rizikové skupiny uvádza aj Svetová zdravotnícka organizácia. Chorobe Covid-19 spôsobenej koronavírusom však môžu podľahnúť ľudia každého veku. Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu Jozef Firment tvrdí , že „u mladších ľudí môže [ochorenie COVID-19] prebiehať ako bežná nádcha, prechladnutie, avšak u starších pacientov a ľudí trpiacich na chronické ochorenia môže spôsobiť veľkú záťaž, ktorú títo pacienti nemusia prežiť.“ Podľa údajov ministerstva zdravotníctva, bolo v deň relácie - t.j. 4. apríla 2020 na Slovensku pozitívne diagnostikovaných 471 pacientov. Najviac zistených pacientov sme mali vo veku 30 až 44 rokov – 149 osôb. Potom pacientov vo veku 15 do 29 rokov, ktorých v tom čase bolo 125. Vo vekovej kategórii 45 až 59 rokov sme mali 102 pacientov a vo veku nad 60 rokov bolo pozitívne otestovaných 63 osôb. Najmenej pacientov bolo vo veku detí do 14 rokov – 29.", "analysis_paragraphs": ["Riziko ťažšieho priebehu ochorenia Covid-19 stúpa s vyšším vekom. Väčšina zistených pacientov s koronavírusom bola na Slovensku mladšia než 60 rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa infografiky Ministerstva zdravotníctva patria medzi osoby s vyšším rizikom nákazy ľudia vo veku 60 a viac rokov, a tiež ľudia s ochoreniami srdca, cukrovkou, pľúcnou chorobou a s chronickými ochoreniami so znížením imunity. Podobné rizikové skupiny uvádza aj Svetová zdravotnícka organizácia. Chorobe Covid-19 spôsobenej koronavírusom však môžu podľahnúť ľudia každého veku. Hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu Jozef Firment tvrdí , že „u mladších ľudí môže [ochorenie COVID-19] prebiehať ako bežná nádcha, prechladnutie, avšak u starších pacientov a ľudí trpiacich na chronické ochorenia môže spôsobiť veľkú záťaž, ktorú títo pacienti nemusia prežiť.“ Podľa údajov ministerstva zdravotníctva, bolo v deň relácie - t.j. 4. apríla 2020 na Slovensku pozitívne diagnostikovaných 471 pacientov. Najviac zistených pacientov sme mali vo veku 30 až 44 rokov – 149 osôb. Potom pacientov vo veku 15 do 29 rokov, ktorých v tom čase bolo 125. Vo vekovej kategórii 45 až 59 rokov sme mali 102 pacientov a vo veku nad 60 rokov bolo pozitívne otestovaných 63 osôb. Najmenej pacientov bolo vo veku detí do 14 rokov – 29."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["infografiky", "uvádza", "môžu", "tvrdí", "údajov"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/covid-19/Osoby-svyssim-rizikom-ochorenia-COVID-19.pdf", "https://www.who.int/news-room/q-a-detail/q-a-coronaviruses", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/advice-for-public/myth-busters", "https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2020_04/Prevratnu_umelu_plucnu_ventilaciu_vymyslel_Slovak.aspx?did=6&sdid=81&tuid=0&", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-04-04-2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:47.314606+00:00"}
{"id": "46333", "numeric_id": 46333, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46333", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "To je myslené tak, ako dneska je materská dovolenka, že dneska, keď ste bežne s chorým dieťaťom doma, dostávate 55 % z hrubého vymeriavacieho základu, to znamená z hrubej mzdy. Keď máte tisíc hrubú mzdu, tak dostanete 550 v čistom. My sme navrhli, že keď budete doma na tej pandemickej OČR, tzn. štát vás prinúti s dieťatkom zostať doma, lebo zavrel školy, aby ste dostávali 75 % z toho hrubého, to je 750 EUR z tisícky", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška ošetrovného (tzv. OČR) je stanovená na 55 percent dennej hrubej mzdy. Vláda v jarnej reakcii na pandémiu zaviedla tzv. pandemickú OČR. Nárok na ňu majú rodičia, ktorých deti musia ostať doma kvôli zavretým školám či škôlkam. Poslanci strany Hlas v parlamente navrhli zvýšenie pandemickej OČR na 75% denného vymeriavacieho základu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výška ošetrovného (tzv. OČR) je stanovená na 55 percent dennej hrubej mzdy. Vláda v jarnej reakcii na pandémiu zaviedla tzv. pandemickú OČR. Nárok na ňu majú rodičia, ktorých deti musia ostať doma kvôli zavretým školám či škôlkam. Poslanci strany Hlas v parlamente navrhli zvýšenie pandemickej OČR na 75% denného vymeriavacieho základu. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["stanovená", "zaviedla", "navrhli"], "url": ["https://www.socpoist.sk/osetrovne/1294s", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/prva-socialna-pomoc-case-pandemie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7914"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:09.268936+00:00"}
{"id": "vr30471", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30471", "speaker": "Peter Pažitný", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pazitny", "statement": "Po prvé. Ak vznikne nejaký legislatívny návrh, ktorý umelým spôsobom centrálne zvýši jednak platy lekárov, ale treba brať do úvahy, že je tu aj tlak na zvýšenie platov sestier, môže vzniknúť situácia, ktorá môže mať dopad až +100, 150 mil. € ročne. Tento dopad samozrejme budeme aj my spresňovať podľa toho, ako budú prijímané jednotlivé legislatívne opatrenia.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj iné odhady hovoria približne o takejto sume. HNonline.sk uvádza 104 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Aj iné odhady hovoria približne o takejto sume. HNonline.sk uvádza 104 mil. eur."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["HNonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53988810-lekarom-pojde-110-milionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:21.735103+00:00"}
{"id": "45796", "numeric_id": 45796, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45796", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "To, čo si Monika teraz povedala, že väčšina ľudí ide zo sociálnych alebo z finančných dôvodov. My to nevieme, pretože u nás neudávajú ženy pri vtedy, keď idú na interrupciu, že kvôli čomu tam idú.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o umelom prerušení tehotenstva neukladá ženám, ktoré sa rozhodli pre interrupciu, uvádzať dôvody svojho rozhodnutia. Neuvádzajú ich ani štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o umelom prerušení tehotenstva neukladá ženám, ktoré sa rozhodli pre interrupciu, uvádzať dôvody svojho rozhodnutia. Neuvádzajú ich ani štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "Neuvádzajú"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1986-73/znenie-20111201", "http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-Slovenskej-republike-2019.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:47.802621+00:00"}
{"id": "vr27160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27160", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Vypočul som si názor premiéra Fica, že z tých 1 400 sudcov je väčšina inteligentných a slušných.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovoril o podstatnej časti sudcov, ktorí sú normálni, statoční ľudia, dodržiavajúci zákon a rozhodujúci nestranne, čo možno považovať za slušných a inteligentných sudcov. Kňažko parafrázuje Fica korektne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. R. Fico na TB o Návrhu novely Ústavy SR 25. februára 2014 povedal: \"Máme tu 1400 sudcov, z ktorých podstatná časť sú normálni, statoční ľudia, ktorí dodržujú zákon a rozhodujú nestranne a nezávisle. Ale sú aj sudcovia, ktorí robia hanbu sudcovskému zboru.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovoril o podstatnej časti sudcov, ktorí sú normálni, statoční ľudia, dodržiavajúci zákon a rozhodujúci nestranne, čo možno považovať za slušných a inteligentných sudcov. Kňažko parafrázuje Fica korektne, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. R. Fico na TB o Návrhu novely Ústavy SR 25. februára 2014 povedal: \"Máme tu 1400 sudcov, z ktorých podstatná časť sú normálni, statoční ľudia, ktorí dodržujú zákon a rozhodujú nestranne a nezávisle. Ale sú aj sudcovia, ktorí robia hanbu sudcovskému zboru.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["TB"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1035703/tb-r-fica-navrh-novely-ustavy-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:54.696397+00:00"}
{"id": "vr35032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35032", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimochodom projekt, o ktorom sa bavíme Nitra a Banská Bystrica bol vyhlásený za najlepší infraštrukturálny projekt v Európe...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O cene sa môžete dočítať tu .", "analysis_paragraphs": ["O cene sa môžete dočítať tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.ppp-r1.sk/sk/projekt-r1-ppp/vseobecne-informacie/ppp-projekt-r1-ziskal-cenu---infrastrukturna-transakcia-roka_36-23/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:12.783185+00:00"}
{"id": "vr26253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26253", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Aj kolega Trebuľa hovoril, aj my máme 5 takýchto centier (centrá odborného vzdelávania a prípravy, pozn.) urobených v rámci teda školskej politiky.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií, je v Nitrianskom samosprávnom kraji skutočne päť centier odborného vzdelávania a prípravy. Výrok Milana Belicu preto hodnotíme ako pravdivý. V NSK boli podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania (str. 14) do konca roku 2012 otvorené tri centrá odborného vzdelávania. V roku 2013 však boli podľa mediálnych informácií otvorené ďalšie dve centrá : - V Nových Zámkoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií, je v Nitrianskom samosprávnom kraji skutočne päť centier odborného vzdelávania a prípravy. Výrok Milana Belicu preto hodnotíme ako pravdivý. V NSK boli podľa dokumentu Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania (str. 14) do konca roku 2012 otvorené tri centrá odborného vzdelávania. V roku 2013 však boli podľa mediálnych informácií otvorené ďalšie dve centrá : - V Nových Zámkoch : Centrum odborného vzdelávania a prípravy v oblasti cestovného ruchu, hotelových služieb a obchodu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Aktivity samosprávnych krajov v oblasti odborného vzdelávania", "Nových Zámkoch", "Šuranoch"], "url": ["http://media.radavladyovp.sk/2013_marec_siedme_rokovanie/Aktivity_SK_v_oblasti_OVP.pdf", "http://novezamky.sme.sk/c/6929390/dalsie-centrum-odborneho-vzdelavania-otvorili-v-novych-zamkoch.html", "http://novezamky.sme.sk/c/6986407/za-styristo-hodin-ziskat-kvalifikaciu-strojara.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:10.843369+00:00"}
{"id": "44470", "numeric_id": 44470, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44470", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Sme sa nedohodli na nejakej veľkej koalícii, aj keď my sme chceli, ale pán Andrej Kiska to odmietol.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ponuku PS/Spolu na trojkoalíciu so Za ľudí Andrej Kiska odmietol. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte pred oficiálnym vznikom strany Za ľudí predstavitelia PS/Spolu Michal Truban a Miroslav Beblavý vyzývali Andreja Kisku, aby sa pridal so svojou stranou k ich koalícii. Prvé rokovanie sa udialo v máji 2019 pred voľbami do Európskeho parlamentu. K dohode nedošlo, PS a Spolu odmietli, aby bol Kiska lídrom spoločnej kandidátky a aby polovicu z nej tvorili jeho ľudia. Na ustanovujúcom sneme strany Za ľudí v septembri 2019 Miroslav Beblavý opätovne vyzval k vytvorení spoločnej koalície (cca 48:00). Odôvodňoval to aj prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého by si 80 % voličov PS/Spolu a 90 % voličov Za ľudí želalo, aby trojkoalíciu vytvorili. Kiska takúto spoluprácu na trojkoalíciu v októbri odmietol . Aj sám Kiska navrhol vytvoriť širokú koalíciu s názvom Blok zmeny, ktorej súčasťou by boli všetky demokratické opozičné strany. Predstavy o vzniku veľkej koalície však boli málo pravdepodobné. Rokovania o predvolebnej koalícii sa nakoniec konali medzi stranami SaS, PS/SPOLU a Za ľudí. Tie však skončili neúspechom , najmä kvôli podmienke Andreja Kisku o vytvorení šesťkoalície, teda aj s KDH a OĽaNO. Igor Matovič aj Alojz Hlina tento návrh odmietli. Strana Za ľudí kandiduje v parlamentných voľbách 2020 samostatne. Napriek tomu sa však Za ľudí pridala k už existujúcej dohode o neútočení, ktorú s PS/Spolu v júli 2019 podpísalo mimoparlamentné hnutie KDH. 16. decembra 2019 sa k dohode pridala aj opozičná strana SaS.", "analysis_paragraphs": ["Ponuku PS/Spolu na trojkoalíciu so Za ľudí Andrej Kiska odmietol. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte pred oficiálnym vznikom strany Za ľudí predstavitelia PS/Spolu Michal Truban a Miroslav Beblavý vyzývali Andreja Kisku, aby sa pridal so svojou stranou k ich koalícii. Prvé rokovanie sa udialo v máji 2019 pred voľbami do Európskeho parlamentu. K dohode nedošlo, PS a Spolu odmietli, aby bol Kiska lídrom spoločnej kandidátky a aby polovicu z nej tvorili jeho ľudia. Na ustanovujúcom sneme strany Za ľudí v septembri 2019 Miroslav Beblavý opätovne vyzval k vytvorení spoločnej koalície (cca 48:00). Odôvodňoval to aj prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého by si 80 % voličov PS/Spolu a 90 % voličov Za ľudí želalo, aby trojkoalíciu vytvorili. Kiska takúto spoluprácu na trojkoalíciu v októbri odmietol . Aj sám Kiska navrhol vytvoriť širokú koalíciu s názvom Blok zmeny, ktorej súčasťou by boli všetky demokratické opozičné strany. Predstavy o vzniku veľkej koalície však boli málo pravdepodobné. Rokovania o predvolebnej koalícii sa nakoniec konali medzi stranami SaS, PS/SPOLU a Za ľudí. Tie však skončili neúspechom , najmä kvôli podmienke Andreja Kisku o vytvorení šesťkoalície, teda aj s KDH a OĽaNO. Igor Matovič aj Alojz Hlina tento návrh odmietli. Strana Za ľudí kandiduje v parlamentných voľbách 2020 samostatne. Napriek tomu sa však Za ľudí pridala k už existujúcej dohode o neútočení, ktorú s PS/Spolu v júli 2019 podpísalo mimoparlamentné hnutie KDH. 16. decembra 2019 sa k dohode pridala aj opozičná strana SaS."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["udialo", "vyzval", "odmietol", "navrhol", "neúspechom", "kandiduje", "pridala", "pridala"], "url": ["https://dennikn.sk/1625098/predvolebna-trojkoalicia-ps-spolu-a-za-ludi-nevznikne/", "https://www.youtube.com/watch?v=0OrfoiDX-r0", "https://domov.sme.sk/c/22241356/koalicia-ps-spolu-a-za-ludi-nebude.html", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/posts/2469038563216907/", "https://dennikn.sk/1659900/rokovania-o-stvorkoalicii-za-ludi-ps-spolu-a-sas-stroskotali-kiska-chce-jedine-sestkoaliciu/", "https://www.teraz.sk/slovensko/za-ludi-pojde-do-volieb-samostatne-p/431552-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/strana-za-ludi-sa-pridala-k-dohode-ps-/429304-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22284725/sas-sa-pridala-k-paktu-o-neutoceni-v-predvolebnej-kampani.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:33.677273+00:00"}
{"id": "vr27887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27887", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "234,86 eur sú v priemere pre krajiny V4 dotácie poľnohospodárom...", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Príloha (.pdf) jednej zo správ Rady Európskej únie z roku 2011 (uvádzajúca priemerné priame platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2017) ponúka (v štvrtom stĺpci) prehľad priamych platieb na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. V V4 (Slovenska - 206,6 eur na ha, Maďarska - 259,7 eur na ha, Poľska - 215,1 eur na ha, Českej republiky - 257,2 eur na ha) je priemerná priama platba na jeden hektár na úrovni 234,65. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rovnaké čísla uvádza aj portál capreform.eu .", "analysis_paragraphs": ["Príloha (.pdf) jednej zo správ Rady Európskej únie z roku 2011 (uvádzajúca priemerné priame platby zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2017) ponúka (v štvrtom stĺpci) prehľad priamych platieb na jeden hektár poľnohospodárskej pôdy. V V4 (Slovenska - 206,6 eur na ha, Maďarska - 259,7 eur na ha, Poľska - 215,1 eur na ha, Českej republiky - 257,2 eur na ha) je priemerná priama platba na jeden hektár na úrovni 234,65. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rovnaké čísla uvádza aj portál capreform.eu ."], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Príloha", "capreform.eu", "grafe", "zavádza", "zmenšovanie"], "url": ["http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&f=ST%2012734%202011%20INIT", "http://capreform.eu/the-distribution-of-cap-payments-by-member-state/", "http://www.openeurope.org.uk/Content/Documents/Pdfs/CAP_2012.pdf", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/reforma-spolocnej-polnohospodarskej-politiky-2014--2020-000303", "http://www.europskyparlament.sk/resource/static/files/Publikacie/letak_cap_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:40.975484+00:00"}
{"id": "50030", "numeric_id": 50030, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50030", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "Ukrajinský prezident aj rokoval v Istanbule alebo jeho zástupcovia v apríli roku 2022 a potom tam doletel predstaviteľ Veľkej Británie a celé mierové dohody boli v háji.", "statement_date": "2025-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mierové rokovania sa síce blížili k uzavretiu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, agresor však odmietal uznať suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnostné záruky Ukrajiny. Navyše, diplomatické rokovania Ruska a Ukrajiny o ukončení vojny boli pozastavené po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti a Mariupole. Gašpar prerušenie rokovaní neuvádza v kontexte vojnových zločinov spáchaných na okupovanom území Ukrajiny, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo krátko po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, 28. februára 2022 na ukrajinsko-bieloruských hraniciach. Ešte pred samotným rokovaním, Putin v rozhovore s Macronom uviedol ako podmienky pre mier legitímne zohľadnenie bezpečnostných záujmov Ruska „vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu“. V prvom kole rokovaní sa obe delegácie dohodli na pokračovaní v mierových rokovaniach.\n\nPokračovanie rokovaní sa konalo 3. marca, opäť na bieloruskom pohraničí. Delegácie Ukrajiny a Ruska sa dohodli len na riešení humanitárnych koridorov a na pokračovaní v rokovaniach. K dohode na ukončenie vojnového konfliktu nedošlo.\n\nĎalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa konalo v Bielorusku 7. marca. K dohode opäť nedošlo, delegácie sa zhodli na ďalšom pokračovaní v mierových rokovaniach. Kyjev uviedol, že ruské sily pokračovali v ostreľovaní aj napriek dohode na humanitárnych koridoroch a bránili tak evakuácii.\n\nPokračujúce rokovanie prebiehali prevažne virutálne .\n\nO výhliadkach potenciálnej dohody informoval 15. marca poradca ukrajinského prezidenta Arestovyč. \"Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch,\" uviedol.\n\nKoncom marca 2022 prezident Zelensky avizoval , že je pripravený na stretnutie a rokovanie s Putinom. Hovorca Kremľa Peskov na to odpovedal, že „je najprv potrebné urobiť domácu úlohu, je potrebné viesť rozhovory a dohodnúť sa na výsledkoch, aby sme mohli hovoriť o stretnutí prezidentov“. Podľa Peskova toho času neboli na stole žiadne dohody, ku ktorým by sa pri osobnom stretnutí prezidenti zaviazali.\n\nNasledovné rokovania sa uskutočnili na území Turecka. V rámci týchto rokovaní Ukrajina bola ochotná prisľúbiť neutralitu a Rusko malo upustiť od podmienky „denacifikácie“. Dochádzalo tak k prieniku v požiadavkách oboch strán. Ukrajina mala upustiť od členstva v NATO a uznať ruštinu ako druhý úradný jazyk. Ukrajinská strana bola ochotná urobiť ústupky aj v otázke odzbrojenia a dohoda mala byť aj v otázke kolektívnej bezpečnosti Ukrajiny. Rozpor pretrvával v otázke územnej celistvosti Ukrajiny o územiach Krymu a Donbasu.\n\nRuský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil , že Ukrajina v následne predstavenom návrhu dohody nevychádza z rokovaní v Istanbule. Podľa Lavrova návrh neobsahoval vyjadrenia, že medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na Krym a mesto Sevastopol. Kyjev mal navyše žiadať priame rokovanie o Kryme a separatistických územiach na východe Zelenského s Putinom. V návrhu sa tiež malo uvádzať , že Ukrajina môže uskutočniť vojenské cvičenia so zahraničím bez povolenia Ruska, s čím Moskva nesúhlasila.\n\nZlom v rokovaniach nastal po masakroch v Kyjevskej oblasti, v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Tam však po sebe zanechali stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.\n\nPo objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa zmenila dynamika mierových rokovaní. Zelenskyj to označil za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby okamžite proti Rusku prijali nové sankcie. Aj po tomto masakri bol prezident Ukrajiny „pripravený bojovať a súčasne sa snažiť ukončiť túto vojnu diplomaciou“. V prvých dňoch tak Zelenskyj neodmietal pokračovanie rokovaní, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie (. pdf , s.4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.\n\nVtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať“ a že v skutočnosti Ukrajina nie je pripravená podpísať dohodu s Ruskom. Johnson spochybnil primárnu pozíciu, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný a je šanca zatlačiť ho. \"Posilňujeme našu vlastnú vojenskú a ekonomickú podporu a zvolávame globálnu alianciu, aby sme ukončili túto tragédiu a zabezpečili, že Ukrajina prežije a bude prosperovať ako slobodný a suverénny národ\" uviedol Johnson po stretnutí so Zelenským.\n\nO Johnsonovej návšteve hovoril v novembri 2023 aj líder ukrajinskej delegácie David Arachamija . V rozhovore potvrdil, že podmienka neutrality Ukrajiny bola pre ruskú delegáciu kľúčová. Zároveň však zdôraznil , že Ukrajina potrebovala dôveryhodné bezpečnostné záruky a dôveru v druhú stranu, inak by takýto prísľub znamenal, že Ukrajina nebude chránená voči potenciálnej ďalšej invázii.\n\nJohnson však dôrazne vylúčil , že by zasahoval do vyjednávaní medzi Ukrajinou a Ruskom.\n\nTri dni na to Putin vystúpil s prejavom , že rokovania sa „zmenili na slepú uličku“. Prezident Zelenskyj po ďalších troch dňoch oficiálne vyhlásil, že s Ruskom môžu byť uzavreté len dve dohody: jedna sa bude týkať spolužitia Ukrajiny s Ruskom, a druhá bezpečnostných záruk, pretože nie všetci „sa vidia pri jednom stole s Ruskou federáciou“.\n\nPo týchto udalostiach boli rokovania o mieri pozastavené. Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelenskyj s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať, pokým Rusko nevráti okupované územia Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Mierové rokovania sa síce blížili k uzavretiu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, agresor však odmietal uznať suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnostné záruky Ukrajiny. Navyše, diplomatické rokovania Ruska a Ukrajiny o ukončení vojny boli pozastavené po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti a Mariupole. Gašpar prerušenie rokovaní neuvádza v kontexte vojnových zločinov spáchaných na okupovanom území Ukrajiny, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo krátko po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, 28. februára 2022 na ukrajinsko-bieloruských hraniciach. Ešte pred samotným rokovaním, Putin v rozhovore s Macronom uviedol ako podmienky pre mier legitímne zohľadnenie bezpečnostných záujmov Ruska „vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu“. V prvom kole rokovaní sa obe delegácie dohodli na pokračovaní v mierových rokovaniach.", "Pokračovanie rokovaní sa konalo 3. marca, opäť na bieloruskom pohraničí. Delegácie Ukrajiny a Ruska sa dohodli len na riešení humanitárnych koridorov a na pokračovaní v rokovaniach. K dohode na ukončenie vojnového konfliktu nedošlo.", "Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa konalo v Bielorusku 7. marca. K dohode opäť nedošlo, delegácie sa zhodli na ďalšom pokračovaní v mierových rokovaniach. Kyjev uviedol, že ruské sily pokračovali v ostreľovaní aj napriek dohode na humanitárnych koridoroch a bránili tak evakuácii.", "Pokračujúce rokovanie prebiehali prevažne virutálne .", "O výhliadkach potenciálnej dohody informoval 15. marca poradca ukrajinského prezidenta Arestovyč. \"Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch,\" uviedol.", "Koncom marca 2022 prezident Zelensky avizoval , že je pripravený na stretnutie a rokovanie s Putinom. Hovorca Kremľa Peskov na to odpovedal, že „je najprv potrebné urobiť domácu úlohu, je potrebné viesť rozhovory a dohodnúť sa na výsledkoch, aby sme mohli hovoriť o stretnutí prezidentov“. Podľa Peskova toho času neboli na stole žiadne dohody, ku ktorým by sa pri osobnom stretnutí prezidenti zaviazali.", "Nasledovné rokovania sa uskutočnili na území Turecka. V rámci týchto rokovaní Ukrajina bola ochotná prisľúbiť neutralitu a Rusko malo upustiť od podmienky „denacifikácie“. Dochádzalo tak k prieniku v požiadavkách oboch strán. Ukrajina mala upustiť od členstva v NATO a uznať ruštinu ako druhý úradný jazyk. Ukrajinská strana bola ochotná urobiť ústupky aj v otázke odzbrojenia a dohoda mala byť aj v otázke kolektívnej bezpečnosti Ukrajiny. Rozpor pretrvával v otázke územnej celistvosti Ukrajiny o územiach Krymu a Donbasu.", "Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil , že Ukrajina v následne predstavenom návrhu dohody nevychádza z rokovaní v Istanbule. Podľa Lavrova návrh neobsahoval vyjadrenia, že medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na Krym a mesto Sevastopol. Kyjev mal navyše žiadať priame rokovanie o Kryme a separatistických územiach na východe Zelenského s Putinom. V návrhu sa tiež malo uvádzať , že Ukrajina môže uskutočniť vojenské cvičenia so zahraničím bez povolenia Ruska, s čím Moskva nesúhlasila.", "Zlom v rokovaniach nastal po masakroch v Kyjevskej oblasti, v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Tam však po sebe zanechali stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.", "Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa zmenila dynamika mierových rokovaní. Zelenskyj to označil za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby okamžite proti Rusku prijali nové sankcie. Aj po tomto masakri bol prezident Ukrajiny „pripravený bojovať a súčasne sa snažiť ukončiť túto vojnu diplomaciou“. V prvých dňoch tak Zelenskyj neodmietal pokračovanie rokovaní, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie (. pdf , s.4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.", "Vtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať“ a že v skutočnosti Ukrajina nie je pripravená podpísať dohodu s Ruskom. Johnson spochybnil primárnu pozíciu, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný a je šanca zatlačiť ho. \"Posilňujeme našu vlastnú vojenskú a ekonomickú podporu a zvolávame globálnu alianciu, aby sme ukončili túto tragédiu a zabezpečili, že Ukrajina prežije a bude prosperovať ako slobodný a suverénny národ\" uviedol Johnson po stretnutí so Zelenským.", "O Johnsonovej návšteve hovoril v novembri 2023 aj líder ukrajinskej delegácie David Arachamija . V rozhovore potvrdil, že podmienka neutrality Ukrajiny bola pre ruskú delegáciu kľúčová. Zároveň však zdôraznil , že Ukrajina potrebovala dôveryhodné bezpečnostné záruky a dôveru v druhú stranu, inak by takýto prísľub znamenal, že Ukrajina nebude chránená voči potenciálnej ďalšej invázii.", "Johnson však dôrazne vylúčil , že by zasahoval do vyjednávaní medzi Ukrajinou a Ruskom.", "Tri dni na to Putin vystúpil s prejavom , že rokovania sa „zmenili na slepú uličku“. Prezident Zelenskyj po ďalších troch dňoch oficiálne vyhlásil, že s Ruskom môžu byť uzavreté len dve dohody: jedna sa bude týkať spolužitia Ukrajiny s Ruskom, a druhá bezpečnostných záruk, pretože nie všetci „sa vidia pri jednom stole s Ruskou federáciou“.", "Po týchto udalostiach boli rokovania o mieri pozastavené. Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelenskyj s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať, pokým Rusko nevráti okupované územia Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2025-05-26", "analysis_sources": {"text": ["kolo", "rozhovore", "podmienky", "konalo", "kolo", "virutálne", "informoval", "avizoval", "Peskov", "rokovania", "prieniku", "vyhlásil", "uvádzať", "Zlom", "masakroch", "Buči", "Irpini", "Boroďanke", "Vorzeli", "stiahnuť", "nachádzali", "masové", "stovkami", "Mariupol", "označil", "prezident", "pdf", "navštívil", "uviedol", "David Arachamija", "rozhovore", "zdôraznil", "vylúčil", "prejavom", "naznačil", "oznámil"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/zacali-sa-rozhovory-ukrajiny-a-ruska/615450-clanok.html", "https://www.facebook.com/watch/?v=1532157600577135", "https://www.teraz.sk/zahranicie/zacali-sa-rozhovory-ukrajiny-a-ruska/615450-clanok.html", "https://sita.sk/mierove-rokovania-budu-pokracovat-hlavnym-vyjednavacom-ruska-zostava-medinskij/", "https://www.ta3.com/clanok/229977/online-tretie-kolo-mierovych-rokovani-medzi-ruskom-a-ukrajinou-sa-skoncilo-podla-kyjeva-neprinieslo-vyrazny-posun", "https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-rusko-ukrajinske-mierove-roko/622871-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/230815/vojna-na-ukrajine-by-sa-mohla-skoncit-do-maja-tvrdi-zelenskeho-poradca", "https://sita.sk/putin-a-zelenskyj-sa-este-stretnut-nemozu-je-potrebne-najprv-urobit-domacu-ulohu-zaznelo-z-kremla/", "https://sita.sk/putin-a-zelenskyj-sa-este-stretnut-nemozu-je-potrebne-najprv-urobit-domacu-ulohu-zaznelo-z-kremla/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/turecko-rusko-ukrajinske-mierove-roko/622871-clanok.html", "https://hnonline.sk/svet/24403186-mierove-rokovania-ukrajina-a-rusko-maju-zhodu-v-styroch-zo-siestich-bodov-tvrdi-erdogan", "https://www.ta3.com/clanok/233220/ukrajine-nezalezi-na-ukonceni-bojov-zmenila-podmienky-pripadnej-mierovej-dohody-vyhlasilo-rusko", "https://www.reuters.com/world/europe/russia-says-ukraine-presented-unacceptable-draft-peace-deal-2022-04-07/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/v-oslobodenej-obci-pri-kyjeve-objavili-dalsi-masovy-hrob-s-desiatkami-obeti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624323-konecna-bilancia-ruskeho-besnenia-v-buci-412-mrtvych-civilistov/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/157488-buca-cernihiv-ci-irpin-experti-sa-obavaju-ze-ruski-vojaci-spachali-este-horsie-masakre-ako-doteraz", "https://www.ta3.com/clanok/234359/na-ukrajine-nasli-dalsie-masove-hroby-s-civilistami-tentoraz-v-borodanke-medzi-obetami-je-aj-tinedzer", "https://www.ta3.com/clanok/232984/ruski-vojaci-spachali-masaker-hovori-ukrajina-eviduje-tisice-hlaseni-o-vojnovych-zlocinoch", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/masaker-v-buci-kremel-ho-uz-rok-popiera-2023-03-31_sk", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-rusi-po-obsadeni-mesta-kreminna-ohrozuju-aj-dalsie-a-podolak-je-pripraveny-rokovat-online/", "https://www.sme.sk/minuta/22897945/zelenskyj-oznamil-objavenie-dalsieho-masoveho-hrobu?ref=sharebox", "https://www.aktuality.sk/clanok/CKXSdez/vojna-na-ukrajine-v-okoli-mariupolu-su-zrejme-masove-hroby-azovstal-je-stale-pod-palbou/", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://svet.sme.sk/c/22881916/rokovania-viaznu-ukrajina-je-pripravena-na-diplomaciu-aj-boj.html", "https://www.swp-berlin.org/publications/products/comments/2022C65_PeaceTalksRussia_Ukraine.pdf", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/5/7344206/", "https://www.bbc.com/news/uk-61052643", "https://www.kyivpost.com/post/24645#comments-block", "https://www.youtube.com/watch?v=6lt4E0DiJts&ab_channel=%D0%9D%D0%B0%D1%82%D0%B0%D0%BB%D1%96%D1%8F%D0%9C%D0%BE%D1%81%D0%B5%D0%B9%D1%87%D1%83%D0%BA", "https://www.kyivpost.com/post/24645", "https://www.kyivpost.com/post/26582", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2022/05/5/7344206/", "https://twitter.com/Podolyak_M/status/1527181698026418176?t=fSUxj1Cx28dm61bdPdJ1Wg&s=19", "https://eu.usatoday.com/story/news/politics/2022/05/25/ukraine-russia-invasion-live-updates/9916925002/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:24.634177+00:00"}
{"id": "vr26066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26066", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ján Hudacký získal významne viac hlasov než pred 4 rokmi, dokonca z tých, ktorí nepostúpili, najviac na celom Slovensku.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že Hudacký získal v 1. kole volieb do VÚC v roku 2013 najviac hlasov ako kandidát, ktorý nepostúpil do 2. kola, no nárast počtu hlasov v 1. kole (medzi rokmi 2009 a 2013) o približne 5% nemožno považovať za \"významne viac\". Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ján Hudacký v roku 2009 získal v prvom kole volieb predsedov v Prešovskom kraji 37 340 hlasov. V voľbách v roku 2013 získal 39 105 . Rozdiel hlasov medzi voľbami 2009 a 2013, ktoré získal Hudacký v rokoch 2009 a 2013 predstavuje 1765 hlasov, čo je nárast o takmer 5%. Podľa definitívnych výsledkov prvého kola volieb predsedov samosprávnych krajov v roku 2013 získal najviac hlasov z nezvolených kandidátov pán Hudacký (39 105). Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že Hudacký získal v 1. kole volieb do VÚC v roku 2013 najviac hlasov ako kandidát, ktorý nepostúpil do 2. kola, no nárast počtu hlasov v 1. kole (medzi rokmi 2009 a 2013) o približne 5% nemožno považovať za \"významne viac\". Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ján Hudacký v roku 2009 získal v prvom kole volieb predsedov v Prešovskom kraji 37 340 hlasov. V voľbách v roku 2013 získal 39 105 . Rozdiel hlasov medzi voľbami 2009 a 2013, ktoré získal Hudacký v rokoch 2009 a 2013 predstavuje 1765 hlasov, čo je nárast o takmer 5%. Podľa definitívnych výsledkov prvého kola volieb predsedov samosprávnych krajov v roku 2013 získal najviac hlasov z nezvolených kandidátov pán Hudacký (39 105). Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["2009", "definitívnych výsledkov"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab5.jsp?lang=sk", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka5_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:29.821963+00:00"}
{"id": "vr36968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36968", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "…príklad vám poviem, keď náš zákon sa schvaľoval v roku 2009, mal som rokovanie s dvoma europoslancami, jeden bol z Grécka a jeden z Francúzska. Viete, akú otázku som dostal?… Prečo by 85% Slovákov sa nemohlo ako druhý jazyk učiť maďarčinu, že vtedy by bolo na Slovensku všetko vyriešené.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-01-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:02.706183+00:00"}
{"id": "49241", "numeric_id": 49241, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49241", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "My sme dali 3,5 miliardy na neadresnú pomoc v rámci pomoci s energiami.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V rozpočte na rok 2023 vyčlenila vláda sumu 3,5 miliardy na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií. Odborníci tieto opatrenia kritizovali ako priveľké a neadresné. Navyše nie je jasné, aká časť balíčka bude naozaj použitá. Ministerstvo financií vo svojej správe odhaduje, že by konečná suma pomoci s energiami mohla byť až o jednu miliardu nižšia, presné čísla za tento rok však ešte nie sú k dispozícii. Keďže nie je isté, koľko nakoniec Slovensko v tomto roku na dotácie energií vynaloží, hodnotíme výrok Milana Majerského ako neoveriteľný.\n\nV októbri minulého roka schválila vláda rozpočet pre rok 2023. Na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v ňom vyčlenila sumu 3,5 miliardy. Národná rada SR rozpočet v rovnakom znení schválila v decembri 2022.\n\nOdborníci pomoc kritizujú za to, že je príliš veľká a neadresná. Otázna je podľa nich aj jej výška vzhľadom na zadlženosť Slovenska.\n\nInštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) tvrdí , že vládou schválené konečné ceny plynu a elektriny pre domácnosti sú plytvaním verejnými prostriedkami, ktoré je dôležité využívať hospodárne a zodpovedne. Problémom je podľa IDH aj neadresnosť podpory.\n\nMartin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí , že pomocou je mimoriadne štedrá a vyššia, ako si môžeme dovoliť. Podľa Šustera by mala byť pomoc adresovaná najmä najchudobnejším.\n\nMinisterstvo financií vo svojej správe konštatuje, že na kompenzácie cien energií sa pravdepodobne neminie celý balík peňazí vyčlenení v rozpočte. Správa konštatuje:\n\n„V rámci štátneho rozpočtu sa aktuálne odhaduje použitie národných zdrojov na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vo výške 2 215 mil. eur, čo oproti schválenému rozpočtu (3 400 mil. eur) predstavuje nečerpanie na úrovni 1 185 mil. eur.“", "analysis_paragraphs": ["V rozpočte na rok 2023 vyčlenila vláda sumu 3,5 miliardy na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií. Odborníci tieto opatrenia kritizovali ako priveľké a neadresné. Navyše nie je jasné, aká časť balíčka bude naozaj použitá. Ministerstvo financií vo svojej správe odhaduje, že by konečná suma pomoci s energiami mohla byť až o jednu miliardu nižšia, presné čísla za tento rok však ešte nie sú k dispozícii. Keďže nie je isté, koľko nakoniec Slovensko v tomto roku na dotácie energií vynaloží, hodnotíme výrok Milana Majerského ako neoveriteľný.", "V októbri minulého roka schválila vláda rozpočet pre rok 2023. Na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v ňom vyčlenila sumu 3,5 miliardy. Národná rada SR rozpočet v rovnakom znení schválila v decembri 2022.", "Odborníci pomoc kritizujú za to, že je príliš veľká a neadresná. Otázna je podľa nich aj jej výška vzhľadom na zadlženosť Slovenska.", "Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) tvrdí , že vládou schválené konečné ceny plynu a elektriny pre domácnosti sú plytvaním verejnými prostriedkami, ktoré je dôležité využívať hospodárne a zodpovedne. Problémom je podľa IDH aj neadresnosť podpory.", "Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí , že pomocou je mimoriadne štedrá a vyššia, ako si môžeme dovoliť. Podľa Šustera by mala byť pomoc adresovaná najmä najchudobnejším.", "Ministerstvo financií vo svojej správe konštatuje, že na kompenzácie cien energií sa pravdepodobne neminie celý balík peňazí vyčlenení v rozpočte. Správa konštatuje:", "„V rámci štátneho rozpočtu sa aktuálne odhaduje použitie národných zdrojov na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vo výške 2 215 mil. eur, čo oproti schválenému rozpočtu (3 400 mil. eur) predstavuje nečerpanie na úrovni 1 185 mil. eur.“"], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "schválila", "kritizujú", "tvrdí", "hovorí", "správe"], "url": ["https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/vlada-schvalila-rozpocet-pomoci-ludom.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/poslanci-nr-sr-schvalili-statny-rozpocet-rok-2023.html", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/649157-anketa-vlada-sa-rozhodla-prejest-miliardy-opatrenie-je-pre-bohatych-slovakov-vybornou-spravou/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/idh-schvalene-ceny-energii-pre-doma/678532-clanok.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/719802-zastropovanie-cien-energii-a-vladny-balicek-pomoci-je-podla-niektorych-analytikov-prilis-stedry", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/17/Sprava_v_1.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:57.321494+00:00"}
{"id": "vr32162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32162", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Okolo 72 %  zdrojov z celkového rozpočtu (kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, pozn.) ide do regionálneho školstva, a okolo 22% ide do vysokého školstva.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "D. Čaplovič uvádza správne číslo len v prípade vysokého školstva a to až po započítaní programu na zlepšenia infraštruktúry vysokých škôl, ktorý sa nachádza mimo kapitoly vysokého školstva. D. Čaplovič neuvádza správne objem zdrojov, ktorý ide do regionálneho školstva. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["D. Čaplovič uvádza správne číslo len v prípade vysokého školstva a to až po započítaní programu na zlepšenia infraštruktúry vysokých škôl, ktorý sa nachádza mimo kapitoly vysokého školstva. D. Čaplovič neuvádza správne objem zdrojov, ktorý ide do regionálneho školstva. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["511/2011", "prílohe č.4", "86 002 873 eur"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-511", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6981", "https://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:Lp9lL_NVYv0J:www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID%3D360453+&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESgKbAU7t3fhnZeMGn52NiT8s87gA_2MXCTdJOo9YAoq-3fqiuH98QBReZhwA-z0h-rLGFusEp7X6ohodRSZ_AYPVgAUwRkuQA9fp_71wrdDbxQqeCRVd9L3t0MIbVeouZ2DN0TY&sig=AHIEtbSvjSFXUcnmoz7FnkmEftvEGhdgMg&pli=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:34.716377+00:00"}
{"id": "vr26545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26545", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Sme aj v Afganistane viac než 10 rokov...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že slovenská vojenská účasť v Afganistane je od roku 2002, a teda pôsobí v tejto krajine už viac než desať rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo obrany SR o slovenskej prítomnosti v Afganistane uvádza: \"Slovenská republika sa zapojila do úsilia o stabilizáciu Afganistanu v roku 2002, keď bola v rámci operácie Trvalá sloboda vyslaná do Afganistanu ženijná jednotka. Táto 40-členná stavebná letisková čata vykonávala svoje úlohy od októbra 2002 na letisku Bagram. Slovenská republika posilnila účasť OS SR v Afganistane už v rámci operácie ISAF vyslaním 16-člennej odmínovacej jednotky na medzinárodné letisko Kábul (KAIA) a jedného dôstojníka do veliteľstva KAIA. V októbri 2006 boli obe jednotky (pod novým názvom multifunkčná ženijná jednotka) zlúčené, pričom sa pôsobiskom tejto jednotky stalo letisko KAIA. V priebehu marca až mája 2007 bola jednotka presunutá na letisko v Kandaháre, kde pôsobila do konca roka 2012 (jej pôsobenie bolo ukončené uznesením NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012). ...v septembri 2011 do operácie vyslaný tím špeciálnych síl (SOTU). Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny plnili v Afganistane úlohy výcviku a mentoringu špeciálnych jednotiek afganskej národnej polície. Pôsobenie SOTU bolo ukončené v mesiaci marec 2013. Aktuálna štruktúra kontingentu OS SR v operácii ISAF je nasledujúca:· veliteľstvá operácie ISAF (20/20) strážna jednotka na leteckej základni Kandahár (KAF) (179/177) národný podporný prvok - NSE, provincia Kandahár (22/21) operačné a výcvikové tímy – CSS MAT, provincia Uruzgan (10/10) EOD TF Paladin-S, provincia Kandahár (4/4)\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že slovenská vojenská účasť v Afganistane je od roku 2002, a teda pôsobí v tejto krajine už viac než desať rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ministerstvo obrany SR o slovenskej prítomnosti v Afganistane uvádza: \"Slovenská republika sa zapojila do úsilia o stabilizáciu Afganistanu v roku 2002, keď bola v rámci operácie Trvalá sloboda vyslaná do Afganistanu ženijná jednotka. Táto 40-členná stavebná letisková čata vykonávala svoje úlohy od októbra 2002 na letisku Bagram. Slovenská republika posilnila účasť OS SR v Afganistane už v rámci operácie ISAF vyslaním 16-člennej odmínovacej jednotky na medzinárodné letisko Kábul (KAIA) a jedného dôstojníka do veliteľstva KAIA. V októbri 2006 boli obe jednotky (pod novým názvom multifunkčná ženijná jednotka) zlúčené, pričom sa pôsobiskom tejto jednotky stalo letisko KAIA. V priebehu marca až mája 2007 bola jednotka presunutá na letisko v Kandaháre, kde pôsobila do konca roka 2012 (jej pôsobenie bolo ukončené uznesením NR SR č. 117/2012 z 24. júla 2012). ...v septembri 2011 do operácie vyslaný tím špeciálnych síl (SOTU). Príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny plnili v Afganistane úlohy výcviku a mentoringu špeciálnych jednotiek afganskej národnej polície. Pôsobenie SOTU bolo ukončené v mesiaci marec 2013. Aktuálna štruktúra kontingentu OS SR v operácii ISAF je nasledujúca:· veliteľstvá operácie ISAF (20/20) strážna jednotka na leteckej základni Kandahár (KAF) (179/177) národný podporný prvok - NSE, provincia Kandahár (22/21) operačné a výcvikové tímy – CSS MAT, provincia Uruzgan (10/10) EOD TF Paladin-S, provincia Kandahár (4/4)\" Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo obrany SR"], "url": ["http://www.mosr.sk/operacia-isaf-afganistan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:26.939987+00:00"}
{"id": "46790", "numeric_id": 46790, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46790", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pozrite sa napr. k susedom do Česka, do Českej republiky, tam opozícia prichádza s konštruktívnymi návrhmi, tam prišli napr. s návrhom, aby sa dávali, distribuovali respirátory seniorom, tam prišli s ďalšími užitočnými návrhmi a čo vy hovoríte? Vy hovoríte to, že keď máme veľmi zlú situáciu, tak ešte v decembri tvrdíte, že sa majú otvárať, spoločne s pánom Pellegrinim tvrdíte, že sa majú otvárať reštaurácie, že sa majú otvárať divadlá, kiná, prevádzky.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "České opozičné strany pripravil i spoločné návrhy opatrení, strana TOP 09 tiež 9 bodový návrh zdravotníckych priorít. Viacerí opoziční politici navrhovali , aby štát rozdával respirátory zdarma. Šéf slovenskej opozčnej strany Hlas Peter Pellegrini žiadal v novembri 2020 premiéra, aby zrušil zákaz zhromažďovania a otvoril prevádzky ako sú reštaurácie, štadióny, či fitnescentrá. Tvrdil , že „ak raz nie je hygienickým rizikom polovica kapacity kina, divadla či kostola, potom je úplne neprijateľné, aby sme naďalej mali v platnosti zákaz zhromažďovania, ktorého jediným cieľom je znemožniť ľuďom slobodne vyjadriť názor na túto vládu.“ Strana Smer v polovici decembra uviedla , že nevidí dôvod zatvárať reštaurácie. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["České opozičné strany pripravil i spoločné návrhy opatrení, strana TOP 09 tiež 9 bodový návrh zdravotníckych priorít. Viacerí opoziční politici navrhovali , aby štát rozdával respirátory zdarma. Šéf slovenskej opozčnej strany Hlas Peter Pellegrini žiadal v novembri 2020 premiéra, aby zrušil zákaz zhromažďovania a otvoril prevádzky ako sú reštaurácie, štadióny, či fitnescentrá. Tvrdil , že „ak raz nie je hygienickým rizikom polovica kapacity kina, divadla či kostola, potom je úplne neprijateľné, aby sme naďalej mali v platnosti zákaz zhromažďovania, ktorého jediným cieľom je znemožniť ľuďom slobodne vyjadriť názor na túto vládu.“ Strana Smer v polovici decembra uviedla , že nevidí dôvod zatvárať reštaurácie. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["pripravil", "navrhovali", "novembri", "Tvrdil", "uviedla"], "url": ["https://www.top09.cz/proc-nas-volit/politika/covid-19/", "https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/opozice-navrhuje-aby-stat-daval-respiratory-zdarma/1998566", "https://www.trend.sk/spravy/matovic-maskuje-svoje-zlyhanie-tvrdi-pellegrini-ziada-ho-otvorenie-zvysnych-prevadzok", "https://www.trend.sk/spravy/matovic-maskuje-svoje-zlyhanie-tvrdi-pellegrini-ziada-ho-otvorenie-zvysnych-prevadzok", "https://www.trend.sk/spravy/podla-strany-smer-sd-vlada-nema-prijimat-opatrenia-veduce-pretrhnutiu-rodinnych-vazieb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:41.491145+00:00"}
{"id": "vr28295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28295", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "V marci 2014 odvážne a teatrálne odpílenie jedného bilboardu (po dohode s majiteľom, pochopiteľne).", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2014 došlo v Bratislave k odstráneniu bilboardu, ktoré bolo so súhlasom majiteľov, výrok je teda pravdivý. Na svojom blogu kritizuje Ivo Nesrovnal primátora Ftáčnika zato, že robí málo alebo takmer nič pre odstránenie verejných reklamných plôch, až v marci údajne odpílili jeden bilboard. Je však pravda, že už pred marcom mesto odstránilo viacero bilboardov , za rok a pol až 209. Všetky odstránené bilboardy boli legálne a k odstráneniu došlo po dohode s reklamnými spoločnosťami. Nesrovnal vo svojom výroku naráža na to, keď sa začiatkom marca Milan Ftáčnik odfotil pri odstránenom bilboarde, ktorý bol takisto legálny a došlo k tomu teda po dohode s majiteľmi. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V marci 2014 došlo v Bratislave k odstráneniu bilboardu, ktoré bolo so súhlasom majiteľov, výrok je teda pravdivý. Na svojom blogu kritizuje Ivo Nesrovnal primátora Ftáčnika zato, že robí málo alebo takmer nič pre odstránenie verejných reklamných plôch, až v marci údajne odpílili jeden bilboard. Je však pravda, že už pred marcom mesto odstránilo viacero bilboardov , za rok a pol až 209. Všetky odstránené bilboardy boli legálne a k odstráneniu došlo po dohode s reklamnými spoločnosťami. Nesrovnal vo svojom výroku naráža na to, keď sa začiatkom marca Milan Ftáčnik odfotil pri odstránenom bilboarde, ktorý bol takisto legálny a došlo k tomu teda po dohode s majiteľmi. Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "bilboardov", "odfotil"], "url": ["http://nesrovnal.blog.sme.sk/c/361162/bratislavsky-bilboardovy-absurdistan.html", "http://strategie.hnonline.sk/spravy/reklama/odstranili-dalsi-billboard-bol-legalny", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/nesrovnal-ftacnik-chce-zlegalizovat-400-ciernych-stavieb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:23.915434+00:00"}
{"id": "vr35497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35497", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja keď som mal priestupky, tak som zaplatil normálne, som nenosil preukaz poslanecký. Ale mnohí poslanci ten preukaz nosia, ním sa legitimujú. Mnohí neznámi poslanci. Čiže hovoríte o zneužití.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:41.518504+00:00"}
{"id": "vr28966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28966", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Ak sa napr. starší pán cíti ako žena, má mať právo na vstup do ženských toaliet ako i šatní na školách či vo verejných bazénoch (zákonné v Kalifornii).", "statement_date": "2015-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v Kalifornii je možnosť výberu toaliet či šatní bez ohľadu na pohlavie legálna, avšak vzťahuje sa iba na žiakov základných a stredných škôl. Od 1. januára 2014 je v Kalifornii účinný zákon , ktorý umožňuje žiakom na základných a stredných školách v Kalifornii vybrať si, či použijú dámsku alebo pánsku toaletu alebo šatňu, bez ohľadu na to, akého sú pohlavia. Tento zákon sa však vzťahuje iba na stredné školy a jeho úlohou, podľa článku CBS , je znížiť šikanu a diskrimináciu a zvýšiť komfort transrodových detí. Okrem tohto zákona je v Kalifornii v procese schvaľovania zákon , iniciovaný Trangender Law Center, ktorý má transgender osobám uľahčiť zmenu mena aj pohlavia. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v Kalifornii je možnosť výberu toaliet či šatní bez ohľadu na pohlavie legálna, avšak vzťahuje sa iba na žiakov základných a stredných škôl. Od 1. januára 2014 je v Kalifornii účinný zákon , ktorý umožňuje žiakom na základných a stredných školách v Kalifornii vybrať si, či použijú dámsku alebo pánsku toaletu alebo šatňu, bez ohľadu na to, akého sú pohlavia. Tento zákon sa však vzťahuje iba na stredné školy a jeho úlohou, podľa článku CBS , je znížiť šikanu a diskrimináciu a zvýšiť komfort transrodových detí. Okrem tohto zákona je v Kalifornii v procese schvaľovania zákon , iniciovaný Trangender Law Center, ktorý má transgender osobám uľahčiť zmenu mena aj pohlavia. Dátum zverejnenia analýzy: 09.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-09", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "článku CBS", "zákon"], "url": ["http://leginfo.ca.gov/pub/13-14/bill/asm/ab_1251-1300/ab_1266_bill_20130812_chaptered.htm", "http://www.cbsnews.com/news/california-law-allows-transgender-students-to-pick-bathrooms-sports-teams-they-identify-with/", "http://translaw.wpengine.com/archives/7786"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:43.525468+00:00"}
{"id": "vr16076", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16076", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "79% nášho importu prichádza z EÚ.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri overovaní výroku poslanca Klusa sme vychádzali z aktuálnych údajmi podielu importu SR z krajín EÚ na celkovom importe, teda údajmi za rok 2016. Podľa štatistického úradu a údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je však tento podiel odlišný od toho, čo uvádza poslanec a pohybuje sa okolo 65 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu: \"ťažiskom slovenského exportu aj ekonomickej diplomacie, v oblasti obchodu v roku 2016 zostane naďalej EÚ, kam smeruje 82,81 % exportu a odkiaľ pochádza 62,5 % importu SR.\"", "analysis_paragraphs": ["Pri overovaní výroku poslanca Klusa sme vychádzali z aktuálnych údajmi podielu importu SR z krajín EÚ na celkovom importe, teda údajmi za rok 2016. Podľa štatistického úradu a údajov Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) je však tento podiel odlišný od toho, čo uvádza poslanec a pohybuje sa okolo 65 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu: \"ťažiskom slovenského exportu aj ekonomickej diplomacie, v oblasti obchodu v roku 2016 zostane naďalej EÚ, kam smeruje 82,81 % exportu a odkiaľ pochádza 62,5 % importu SR.\""], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "agentúry", "Štatistický", "Pravda", "Aktuality", "údaje", "Ministerstvo"], "url": ["http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "http://www.sario.sk/sk/exportujte-do-zahranicia/exportne-trhy", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ca505b33-5994-4891-bf25-648a4ff524a0/!ut/p/b1/hZLLkqJAEEW_pT_AJqni5bKQt1hKAQpsjBZFhBbwifD1ox09i5mO1txV1LlxM-NeLuEiLqk-rrvtx3lXVx-fj3ciLT3ZVlSVJwCqi8F2xj61RgYyQ_EOxHcAfhkC_-oVynSwAzIzmSPwIPzVPwEeesOfITIUzJHGpsb9e4QU35UQAP-tH5nEEmQXQHFNEWxihWzoYQwE_-cvygA29UOAuQ_Ewt_6JwZP9D7Aj_1_AC_8F1xUxDdVqydbnahZi81-TkuzqJCJ81hvwrh0d1Yjo6u0bYR9KhaquVl7iz2sgvKQRdVWQ0k0dRIctT7Gemkdbhkq1k4WD5uL6ieTjHVapanF0bpogTcj8FnyY6oWi42tHI_YdMpz1p1EElUz8aAtz4PM0_HtwDbPb3ss_6IbCy75Qp6l8wU8q8-rAiRPE5LwC-CeELXq_YaL75j86zW8zAVcBMLSL7rG7sueFXCbUi1sg8BGfLHgz1rA6MpsKWXULyYdH4T9KdyCH556GjgOpdpsPWehSrSqOXvAOVyyW-3f23T_Du-yIgOWZUVAwlASMebmRSoM9ZO91e1VDqhzjiROY5RdyWIsOYnt2FjRxkNrZfZI5bMzj7uJtZlfYuVWeqmBoyqgOZVCMiD1YH5SU8hxG5S90udJ6zfGOdGqwa2-fhInnzRhFKrSyE27g4rcec1SZKD80s7Ty-zIaMOPV8d8KsrO2m9we-ot2RMO-bTZrGOL-cVSkfoF7_bxqTa6cXkbSEMqUBQejHGdTpb67prX4tKKjmgZdcTDn5Rt37hmHz7m6kpMZwrNJuTt7Q89ubbG/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388421-az-85-exportu-slovenska-vlani-smerovalo-na-trhy-eu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/352465/slovaci-predbiehaju-ostatne-krajiny-eu-v-znalosti-jazykov-aj-vo-vyvoze-aut/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/ca505b33-5994-4891-bf25-648a4ff524a0/!ut/p/b1/hZLLkqJAEEW_pT_AJqni5bKQt1hKAQpsjBZFhBbwifD1ox09i5mO1txV1LlxM-NeLuEiLqk-rrvtx3lXVx-fj3ciLT3ZVlSVJwCqi8F2xj61RgYyQ_EOxHcAfhkC_-oVynSwAzIzmSPwIPzVPwEeesOfITIUzJHGpsb9e4QU35UQAP-tH5nEEmQXQHFNEWxihWzoYQwE_-cvygA29UOAuQ_Ewt_6JwZP9D7Aj_1_AC_8F1xUxDdVqydbnahZi81-TkuzqJCJ81hvwrh0d1Yjo6u0bYR9KhaquVl7iz2sgvKQRdVWQ0k0dRIctT7Gemkdbhkq1k4WD5uL6ieTjHVapanF0bpogTcj8FnyY6oWi42tHI_YdMpz1p1EElUz8aAtz4PM0_HtwDbPb3ss_6IbCy75Qp6l8wU8q8-rAiRPE5LwC-CeELXq_YaL75j86zW8zAVcBMLSL7rG7sueFXCbUi1sg8BGfLHgz1rA6MpsKWXULyYdH4T9KdyCH556GjgOpdpsPWehSrSqOXvAOVyyW-3f23T_Du-yIgOWZUVAwlASMebmRSoM9ZO91e1VDqhzjiROY5RdyWIsOYnt2FjRxkNrZfZI5bMzj7uJtZlfYuVWeqmBoyqgOZVCMiD1YH5SU8hxG5S90udJ6zfGOdGqwa2-fhInnzRhFKrSyE27g4rcec1SZKD80s7Ty-zIaMOPV8d8KsrO2m9we-ot2RMO-bTZrGOL-cVSkfoF7_bxqTa6cXkbSEMqUBQejHGdTpb67prX4tKKjmgZdcTDn5Rt37hmHz7m6kpMZwrNJuTt7Q89ubbG/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www.economy.gov.sk/12354-menu/147744s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:34.389377+00:00"}
{"id": "vr29260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29260", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tam je dnes skoro 6,5 miliardy eur a to sú veľmi vážne peniaze, i keď viacerí sporitelia si možno celkom neuvedomujú, že druhý pilier je súčasťou prvého pilieru.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho zhodnotenia majetku dosiahla výška spravovaného majetku dôchodkových fondov v druhom pilieri k 31.októbru 2014 presne 6,487 milárd eur. Podobnú sumu uvádza aj denník SME a to 6,56 miliárd eur. Podľa analýzy NBS čistá hodnota aktív dôchodkových fondov tvorila k 31. marcu 2014 približne 5,903 miliárd eur. Takisto je pravdou, že druhý pilier je súčasťou prvého piliera. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že: „Spolu s prvým pilierom tvorí základný systém dôchodkového zabezpečenia . Po vstupe do II. piliera, povinné odvody na dôchodkové poistenie v celkovej výške 18 % sa rozdelia na dve časti; 14 % naďalej ostáva v Sociálnej poisťovni (výška odvodov pre I. pilier) a zvyšné 4 % Sociálna poisťovňa postupuje na osobný dôchodkový účet sporiteľa v ním vybranej DSS.\" Druhý dôchodkový pilier v súčasnosti zahŕňa približne 1,5 milióna sporiteľov .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho zhodnotenia majetku dosiahla výška spravovaného majetku dôchodkových fondov v druhom pilieri k 31.októbru 2014 presne 6,487 milárd eur. Podobnú sumu uvádza aj denník SME a to 6,56 miliárd eur. Podľa analýzy NBS čistá hodnota aktív dôchodkových fondov tvorila k 31. marcu 2014 približne 5,903 miliárd eur. Takisto je pravdou, že druhý pilier je súčasťou prvého piliera. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že: „Spolu s prvým pilierom tvorí základný systém dôchodkového zabezpečenia . Po vstupe do II. piliera, povinné odvody na dôchodkové poistenie v celkovej výške 18 % sa rozdelia na dve časti; 14 % naďalej ostáva v Sociálnej poisťovni (výška odvodov pre I. pilier) a zvyšné 4 % Sociálna poisťovňa postupuje na osobný dôchodkový účet sporiteľa v ním vybranej DSS.\" Druhý dôchodkový pilier v súčasnosti zahŕňa približne 1,5 milióna sporiteľov ."], "analysis_date": "2015-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny", "SME", "analýzy NBS", "základný systém dôchodkového zabezpečenia", "1,5 milióna sporiteľov"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/zhodnotenie-majetku/", "http://druhypilier.sme.sk/", "http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/politika-obozretnosti-na-makrourovni/udaje-a-indikatory/analyticke-udaje-financneho-sektora", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-umozni-ludom-vystupit-z-druheho-dochodkoveho-piliera/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:45.895783+00:00"}
{"id": "47120", "numeric_id": 47120, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47120", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Vedenie vlády - a tak to bolo aj v priebehu tohto roka - vždy odovzdá predseda vlády niektorému z členov a nemusí to byť vicepremiér.", "statement_date": "2021-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky „schôdze vlády zvoláva a vedie predseda vlády a počas jeho neprítomnosti podpredseda vlády určený predsedom vlády.” Vládu teda podľa rokovacieho poriadku nemôže viesť člen vlády, ktorý zároveň nie je podpredsedom. Tvrdenie Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako nepravdivé. Jaroslav Naď pre portál Demagóg.SK uviedol, že „uznáva svoje chybné vyjadrenie. Faktom ale je, že sa zúčastnil aj takej vlády, ktorú viedol jej člen, ktorý nie je podpredsedom. Ale argument s rokovacím poriadkom samozrejme akceptuje.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa rokovacieho poriadku vlády Slovenskej republiky „schôdze vlády zvoláva a vedie predseda vlády a počas jeho neprítomnosti podpredseda vlády určený predsedom vlády.” Vládu teda podľa rokovacieho poriadku nemôže viesť člen vlády, ktorý zároveň nie je podpredsedom. Tvrdenie Jaroslava Naďa preto hodnotíme ako nepravdivé. Jaroslav Naď pre portál Demagóg.SK uviedol, že „uznáva svoje chybné vyjadrenie. Faktom ale je, že sa zúčastnil aj takej vlády, ktorú viedol jej člen, ktorý nie je podpredsedom. Ale argument s rokovacím poriadkom samozrejme akceptuje.”"], "analysis_date": "2021-04-09", "analysis_sources": {"text": ["poriadku"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/data/files/7731_rokovaci-poriadok-vlady-sr-uplne-znenie.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:18.349769+00:00"}
{"id": "vr15696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15696", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Naposledy som sa takto vyjadril o pánovi Mičevovi (že je komunista, pozn.)", "statement_date": "2017-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„ Naším kandidátom nemôže byť komunista a eštebák ,“ nechal sa počuť Sulík na adresu Mičeva, potenciálneho kandidáta na post župana banskobystrického kraja. Za komunistu ho označil v októbri 2016. Nepodarilo sa nám zistiť, či odvtedy niekoho iného nazval komunistom, na základe verejne dostupných informácií sa tomu tak nestalo. Výrok označujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["„ Naším kandidátom nemôže byť komunista a eštebák ,“ nechal sa počuť Sulík na adresu Mičeva, potenciálneho kandidáta na post župana banskobystrického kraja. Za komunistu ho označil v októbri 2016. Nepodarilo sa nám zistiť, či odvtedy niekoho iného nazval komunistom, na základe verejne dostupných informácií sa tomu tak nestalo. Výrok označujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Sulík", "Denniku N", "nepodporí", "Smeru", "Fica", "pripúšťa"], "url": ["https://dennikn.sk/585915/kotlebovmu-vyzyvatelovi-vycitaju-stb-archiv-upn-odkryl-ze-micev-nedonasal-mali-ho-v-evidencii/", "https://dennikn.sk/585915/kotlebovmu-vyzyvatelovi-vycitaju-stb-archiv-upn-odkryl-ze-micev-nedonasal-mali-ho-v-evidencii/", "http://sulik.sk/jednokolove-volby-verzus-kotleba/", "http://domov.sme.sk/c/6840805/sulik-o-volbe-takto-to-robili-komunisti.html", "http://komentare.hnonline.sk/dnes-pise/577927-richard-sulik-birmovany-komunista-riesi-vahostav", "http://sulik.sk/michal-havran-nepravda-zavadzanie-hlupost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:16.094260+00:00"}
{"id": "vr33412", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33412", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Je 15 nálezov Ústavného súdu za celé to obdobie manipulovanej voľby...", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok predsedu parlamentu Pašku hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko vo veciach voľby generálneho prokurátora Ústavný súd SR vyniesol celkom 4 nálezy . V auguste 2012 priniesla TASR chronologický prehľad podaní na Ústavný súd v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora, ktorý sme doplnili o aktuálne informácie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok predsedu parlamentu Pašku hodnotíme ako nepravdivý, nakoľko vo veciach voľby generálneho prokurátora Ústavný súd SR vyniesol celkom 4 nálezy . V auguste 2012 priniesla TASR chronologický prehľad podaní na Ústavný súd v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora, ktorý sme doplnili o aktuálne informácie."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "ÚS SR", "podali", "návrh", "prejednanie", "vydal", "5. októbra 2011", "ÚS SR", "23. augusta 201", "podal", "uznesenie", "ďalšiu"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/chronologia-podani-na-ustavny-sud-v-suvislosti-s-volbou-generalneho-prokuratora/24336/", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/36_11s.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170753-verejnu-volbu-prokuratora-zastavili-cast-koalicie-si-trufa-hlasovat-tajne/", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/podanie.do?id_spisu=387984", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/5_11s.pdf", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/5_11s.pdf", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/jozef-centes-podal-ustavnu-stazno/426228-clanok.html?from=suggested_articles", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483", "http://www.hlavnespravy.sk/j-centes-podal-ustavnu-staznost-na-rozhodnutie-prezidenta-sr/60914/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:14.081743+00:00"}
{"id": "vr18410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18410", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Keď sa nám tu v rokoch 2015-2016 premlelo skoro 2 milióny ľudí, ktorých sme nijakým spôsobom neskontrolovali ...", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Presné číslo počtu nelegálnych migrantov sa rozlišuje podľa jednotlivých zdrojov. Pri niektorých je uvedené číslo 2,2 milióna, iné uvádzajú nižší počet. Napriek tomu výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravda, že utečenci prichádzajúci do Európskej únie, by neboli kontrolovaní. Pri vstupe do krajiny, je utečenec povinný požiadať o azyl. Počas čakacej lehoty utečenec vykoná vstupný pohovor a následne je preverený informačnými službami daných štátov. Ich snahou je, aby utečenci žiadajúci o ochranu nepredstavovali bezpečnostnú hrozbu a taktiež neboli zaradení ako ekonomickí migranti. Podľa Dublinského systému pri vstupe na územie Európskej únie je potrebné, aby utečenec požiadal o azyl v prvej krajine, do ktorej vstúpi. Práve Dublinský azylový systém vytvára tlak na krajiny akými sú Grécko a Taliansko, ktoré počas migračnej krízy v rokoch 2015-2016 zažívali veľký, nezvládateľný nápor. Pri značných náporoch často dochádza k nelegálnemu opusteniu krajiny, ktorá je zodpovedná za riešenie žiadosti o azyl. Zaznamenaných v roku 2015 a 2016 bolo 2,3 milióna nelegálnych prekročení hraníc, pričom však nejde o 2,3 milióna osôb. Je totiž možné, že jedna osoba prekročila hranicu niekoľkokrát. Iný zdroj uvádza, že počet nelegálnych migrantov v roku 2015 bol 1,8 milióna. Po náležitom procese udeľovania azylu bolo v roku 2015 533 tisícom ľudom nariadené opustiť EÚ, pričom 47 % toto nariadenie nerešpektovalo. V roku 2017 sa však počet nelegálnych migrantov, ktorí prekročili vonkajšiu hranicu znížil o 60 %. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Presné číslo počtu nelegálnych migrantov sa rozlišuje podľa jednotlivých zdrojov. Pri niektorých je uvedené číslo 2,2 milióna, iné uvádzajú nižší počet. Napriek tomu výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže nie je pravda, že utečenci prichádzajúci do Európskej únie, by neboli kontrolovaní. Pri vstupe do krajiny, je utečenec povinný požiadať o azyl. Počas čakacej lehoty utečenec vykoná vstupný pohovor a následne je preverený informačnými službami daných štátov. Ich snahou je, aby utečenci žiadajúci o ochranu nepredstavovali bezpečnostnú hrozbu a taktiež neboli zaradení ako ekonomickí migranti. Podľa Dublinského systému pri vstupe na územie Európskej únie je potrebné, aby utečenec požiadal o azyl v prvej krajine, do ktorej vstúpi. Práve Dublinský azylový systém vytvára tlak na krajiny akými sú Grécko a Taliansko, ktoré počas migračnej krízy v rokoch 2015-2016 zažívali veľký, nezvládateľný nápor. Pri značných náporoch často dochádza k nelegálnemu opusteniu krajiny, ktorá je zodpovedná za riešenie žiadosti o azyl. Zaznamenaných v roku 2015 a 2016 bolo 2,3 milióna nelegálnych prekročení hraníc, pričom však nejde o 2,3 milióna osôb. Je totiž možné, že jedna osoba prekročila hranicu niekoľkokrát. Iný zdroj uvádza, že počet nelegálnych migrantov v roku 2015 bol 1,8 milióna. Po náležitom procese udeľovania azylu bolo v roku 2015 533 tisícom ľudom nariadené opustiť EÚ, pričom 47 % toto nariadenie nerešpektovalo. V roku 2017 sa však počet nelegálnych migrantov, ktorí prekročili vonkajšiu hranicu znížil o 60 %. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["číslo", "nižší", "povinný", "Dublinského systému", "dochádza", "nelegálnych", "zdroj", "počet"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20170629STO78630/migracna-kriza-v-eu-statistiky", "https://www.consilium.europa.eu/cs/infographics/irregular-arrivals-since-2007/", "https://dennikn.sk/161366/utecenci-europa/#ako-vyzera-udelovanie-azylu", "https://www.aktuality.sk/clanok/495666/avramopulos-dublinsky-azylovy-system-pravne-existuje-ale-v-praxi-je-mrtvy/", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20170629STO78630/migracna-kriza-v-eu-statistiky", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20170629STO78630/migracna-kriza-v-eu-statistiky", "https://www.consilium.europa.eu/cs/infographics/irregular-arrivals-since-2007/", "https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/do-europy-v-roku-2017-prislo-o-60-percent-menej-nelegalnych-migrantov-ako-rok-predtym/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:55.208875+00:00"}
{"id": "vr35949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35949", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…dokonca niektoré krajiny majú verejný dlh až 120, 130 %.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V EÚ nie je krajina s dlhom cez 120 či 130 percent HDP - Taliansko od toho má 4,8 percenta.", "analysis_paragraphs": ["V EÚ nie je krajina s dlhom cez 120 či 130 percent HDP - Taliansko od toho má 4,8 percenta."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:22.847897+00:00"}
{"id": "vr28567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28567", "speaker": "Alexander Ernst", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alexander-ernst", "statement": "Dnes je Prešov najväčším mestom na Slovensku, krajským, ktoré ma najviac dlhov.", "statement_date": "2014-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa nezávislej organizácie Ineko , ktorá zverejnila údaje zadlženia slovenských miest a obcí za rok 2013, figuruje Prešov ako 4. najzadlženejšie krajské mesto v SR. Aj v prípade, že zoberieme do úvahy fakt, že súčasná vláda odpustila časť z celkového dlhu krajskému mestu Žilina, ktorý sa teraz pohybuje na úrovni zadlženia okolo 36% , je Prešov štvrtým najzadlženejším krajským mestom. Podľa ukazovateľa dlhovej služby je na tom Prešov spomedzi krajských miest dokonca najlepšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNižšie uvádzame graf zadlženosti krajských miest v roku 2013. Podľa zákona celkový dlh nemôže prekročiť hranicu 60%. Údaje v grafe sú z roku 2013, čísla sú uvádzané v percentách a sú získané nezávislou organizáciou Ineko .", "analysis_paragraphs": ["Podľa nezávislej organizácie Ineko , ktorá zverejnila údaje zadlženia slovenských miest a obcí za rok 2013, figuruje Prešov ako 4. najzadlženejšie krajské mesto v SR. Aj v prípade, že zoberieme do úvahy fakt, že súčasná vláda odpustila časť z celkového dlhu krajskému mestu Žilina, ktorý sa teraz pohybuje na úrovni zadlženia okolo 36% , je Prešov štvrtým najzadlženejším krajským mestom. Podľa ukazovateľa dlhovej služby je na tom Prešov spomedzi krajských miest dokonca najlepšie. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Nižšie uvádzame graf zadlženosti krajských miest v roku 2013. Podľa zákona celkový dlh nemôže prekročiť hranicu 60%. Údaje v grafe sú z roku 2013, čísla sú uvádzané v percentách a sú získané nezávislou organizáciou Ineko ."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Ineko", "okolo 36%", "Prešov", "Ineko"], "url": ["http://www.obce.ineko.sk/profily/?ID=1950", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332450-vlada-odpustila-ziline-dlh-za-korejsku-dedinu/", "http://obce.ineko.sk/profily/?ID=1950", "http://obce.ineko.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:20.521281+00:00"}
{"id": "vr17009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17009", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pomer medzi mzdou na HDP v Slovenskej republike je 36% a zisk je 51% pre zamestnávateľa. Aký je priemer v západnej Európe, použijem tento výraz? No úplne opačný. Mzdy 49% a zisk 36%.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister práce v tomto výroku neuviedol presne, ktorými západnými krajinami porovnáva Slovensko. Údaje, ktoré Richter o rozdelení HDP uviedol, sú v prípade Slovenska správne. Na kompenzáciu zamestnancov ide v priemernej krajine EÚ 47,1 %, zamestnávateľom v priemere zostane 40,8 %. Je pravda, že vo väčšine západných krajín ide na kompenzáciu zamesntnancov vyšší podiel HDP a zamestnávateľom zostane menšia časť, kým u novších členských štátov EÚ je tento trend opačný. Existujú aj výnimku, akou je napríklad Írsko (veľmi vysoký podiel zostane zamestnávateľom, napriek tomu, že je na západe), alebo Estónsko, u ktorého je rozdelenie príjmov podobné tomu, čo Richter spomína. Minister práce hovorí o priemere západoeurópskych krajína preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistiky Eurostatu bola v roku 2016 kompenzácia zamestnanca ako podiel z HDP krajiny v prípade Slovenska 39,3 %. Ide o \"celkovú finančnú odmenu, vyplácanú v hotovosti alebo v naturáliách, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu počas zúčtovacieho obdobia.\" Skladá sa z dvoch častí - mzdy a platy; a \"spoločenské príspevky\" zamestnávateľa (t.j. odvody), ktoré platí za svojho zamestnanca. Priemer za 28 členských krajín EÚ je 47,1 %, v eurozóne (19 krajín) 47,6 %. V Belgicku ide na kompenzáciu zamestnancov 49,4 %, v Nemecku 50,8 %, v Luxembursku 49,1 %. Nižší podiel ako na Slovensku, ide na kompenzácui zamestnancov v Rumunsku (34,2 %), v Poľsku (38,) a v Írsku (29 %). Pre zamestnávateľa zostane ( gross operating surplus ) na Slovensku 51 % HDP. Podľa definície z nariadenia Európskej komisie č. 2700/98 ide o ( .doc , s. 9) \"prebytok vytvorený prevádzkovými činnosťami po tom, ako boli vyplatené mzdy za vykonanú prácu. Možno ho vypočítať z pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov, od ktorej odpočítame osobné náklady.\" Priemer za EÚ 28 je 40,8 %, priemer za eurozónu 41.1 %. V niektorých krajinách skutočne je pomer zisku zamestnávateľa okolo hodnoty 36 % HDP, je tomu tak napríklad v Dánsku (33,4 %), Nemecku (39,4 %), Estónsku (36,9 %), Francúzsku (34,9 %), Chorvátsku (36,5 %). Kým vo Švédsku zostane zamestnávateľom úplne najmenej (32,3 %), tak v Írsku u nich zostane až 63,1 % HDP. Aj keď existujú výnimky, akými je Írsko alebo Estónsko, je možné povedať, že v západných krajinách ide väčší podiel HDP na kompenzáciu zamestnancov a menšia časť zostane zamestnávateľom. Tento trend je opačný u novších členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister práce v tomto výroku neuviedol presne, ktorými západnými krajinami porovnáva Slovensko. Údaje, ktoré Richter o rozdelení HDP uviedol, sú v prípade Slovenska správne. Na kompenzáciu zamestnancov ide v priemernej krajine EÚ 47,1 %, zamestnávateľom v priemere zostane 40,8 %. Je pravda, že vo väčšine západných krajín ide na kompenzáciu zamesntnancov vyšší podiel HDP a zamestnávateľom zostane menšia časť, kým u novších členských štátov EÚ je tento trend opačný. Existujú aj výnimku, akou je napríklad Írsko (veľmi vysoký podiel zostane zamestnávateľom, napriek tomu, že je na západe), alebo Estónsko, u ktorého je rozdelenie príjmov podobné tomu, čo Richter spomína. Minister práce hovorí o priemere západoeurópskych krajína preto jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa štatistiky Eurostatu bola v roku 2016 kompenzácia zamestnanca ako podiel z HDP krajiny v prípade Slovenska 39,3 %. Ide o \"celkovú finančnú odmenu, vyplácanú v hotovosti alebo v naturáliách, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu počas zúčtovacieho obdobia.\" Skladá sa z dvoch častí - mzdy a platy; a \"spoločenské príspevky\" zamestnávateľa (t.j. odvody), ktoré platí za svojho zamestnanca. Priemer za 28 členských krajín EÚ je 47,1 %, v eurozóne (19 krajín) 47,6 %. V Belgicku ide na kompenzáciu zamestnancov 49,4 %, v Nemecku 50,8 %, v Luxembursku 49,1 %. Nižší podiel ako na Slovensku, ide na kompenzácui zamestnancov v Rumunsku (34,2 %), v Poľsku (38,) a v Írsku (29 %). Pre zamestnávateľa zostane ( gross operating surplus ) na Slovensku 51 % HDP. Podľa definície z nariadenia Európskej komisie č. 2700/98 ide o ( .doc , s. 9) \"prebytok vytvorený prevádzkovými činnosťami po tom, ako boli vyplatené mzdy za vykonanú prácu. Možno ho vypočítať z pridanej hodnoty v cenách výrobných nákladov, od ktorej odpočítame osobné náklady.\" Priemer za EÚ 28 je 40,8 %, priemer za eurozónu 41.1 %. V niektorých krajinách skutočne je pomer zisku zamestnávateľa okolo hodnoty 36 % HDP, je tomu tak napríklad v Dánsku (33,4 %), Nemecku (39,4 %), Estónsku (36,9 %), Francúzsku (34,9 %), Chorvátsku (36,5 %). Kým vo Švédsku zostane zamestnávateľom úplne najmenej (32,3 %), tak v Írsku u nich zostane až 63,1 % HDP. Aj keď existujú výnimky, akými je Írsko alebo Estónsko, je možné povedať, že v západných krajinách ide väčší podiel HDP na kompenzáciu zamestnancov a menšia časť zostane zamestnávateľom. Tento trend je opačný u novších členských štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "gross operating surplus", ".doc"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/National_accounts_and_GDP", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nama_10_gdp&lang=en", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiVp7Gk2N_XAhXF7hoKHT0ABYwQFggxMAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fassets%2Fnear%2Fneighbourhood-enlargement%2Fccvista%2Fsk%2F31998r2700-sk.doc&usg=AOvVaw2BjwH09eEUiTcV8bDuRW1E"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:37.824782+00:00"}
{"id": "48284", "numeric_id": 48284, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48284", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "30 krajín sveta, možno viac. Minimálne 30, čo vieme, pomáha Ukrajine aj vojenským materiálom.", "statement_date": "2022-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajine od začiatku ruskej invázie poskytlo vojenskú pomoc 30 krajín sveta, kvôli čomu hodnotíme výrok ministra Naďa ako pravdivý.\n\nZ krajín Európskej Únie poskytlo Ukrajine pomoc Poľsko , Belgicko , Chorvátsko , Česko , Dánsko , Estónsko , Fínsko , Francúzsko , Nemecko , Grécko , Írsko , Taliansko , Litva , Lotyšsko , Luxembursko , Holandsko , Portugalsko , Rumunsko , Rakúsko , Slovinsko , Španielsko a Švédsko .\n\nSlovensko Ukrajine posieľa muníciu, protitankové strely aj systémy protivzdušnej obrany. ďalšími európskymi krajinami mimo Európskej únie, ktoré posielajú zbrane Ukrajine, sú Nórsko , Turecko a Spojené kráľovstvo, ktoré poskytlo vojenskú pomoc, ale neposkytlo detaily ohľadom jej obsahu.\n\nV Spojených štátoch odklepla Snemovňa reprezentantov Kongresu 7 miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine a okolitým krajinám NATO. Kanada Ukrajine poskytla okrem iného tisíce granátov a raketometov. Okrem toho Ukrajine dodá vojenskú pomoc aj Japonsko a Austrália .\n\nDokopy teda vojenským materiálom pomáha Ukrajine momentálne 30 krajín sveta. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ukrajine od začiatku ruskej invázie poskytlo vojenskú pomoc 30 krajín sveta, kvôli čomu hodnotíme výrok ministra Naďa ako pravdivý.", "Z krajín Európskej Únie poskytlo Ukrajine pomoc Poľsko , Belgicko , Chorvátsko , Česko , Dánsko , Estónsko , Fínsko , Francúzsko , Nemecko , Grécko , Írsko , Taliansko , Litva , Lotyšsko , Luxembursko , Holandsko , Portugalsko , Rumunsko , Rakúsko , Slovinsko , Španielsko a Švédsko .", "Slovensko Ukrajine posieľa muníciu, protitankové strely aj systémy protivzdušnej obrany. ďalšími európskymi krajinami mimo Európskej únie, ktoré posielajú zbrane Ukrajine, sú Nórsko , Turecko a Spojené kráľovstvo, ktoré poskytlo vojenskú pomoc, ale neposkytlo detaily ohľadom jej obsahu.", "V Spojených štátoch odklepla Snemovňa reprezentantov Kongresu 7 miliárd dolárov na vojenskú pomoc Ukrajine a okolitým krajinám NATO. Kanada Ukrajine poskytla okrem iného tisíce granátov a raketometov. Okrem toho Ukrajine dodá vojenskú pomoc aj Japonsko a Austrália .", "Dokopy teda vojenským materiálom pomáha Ukrajine momentálne 30 krajín sveta. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-18", "analysis_sources": {"text": ["Poľsko", "Belgicko", "Chorvátsko", "Česko", "Dánsko", "Estónsko", "Fínsko", "Francúzsko", "Nemecko", "Grécko", "Írsko", "Taliansko", "Litva", "Lotyšsko", "Luxembursko", "Holandsko", "Portugalsko", "Rumunsko", "Rakúsko", "Slovinsko", "Španielsko", "Švédsko", "Slovensko", "Nórsko", "Turecko", "poskytlo", "odklepla", "Kanada", "Japonsko", "Austrália"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/polsko-poskytne-ukrajine-vojensku-tech/610545-clanok.html", "https://www.teraz.sk/najnovsie/belgicko-analyzuje-situaciu-na-ukrajine/615739-clanok.html", "https://www.shephardmedia.com/news/landwarfareintl/croatia-sends-18-million-in-military-equipment-to/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3448542-cesko-vyslalo-druhy-vlak-s-pomoci-pro-bojovniky-na-ukrajine-prvni-vlak-s-lehkymi", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/denmark-ready-to-send-military-aid-to-ukraine/", "https://dennikn.sk/minuta/2739391", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/finsko-ukrajina-valka-invaze-rusko-svycarsko-svedsko-neutralita.A220228_191535_zahranicni_jhr", "https://www.trend.sk/spravy/francuzsko-tiez-posle-ukrajine-viac-zbrani-zakroci-aj-proti-ruskym-mediam", "https://dennikn.sk/minuta/2741467/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lmccr8n/pomoc-ukrajine-oznamili-dalsie-krajiny-z-europy-i-mimo-nej/", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/irish-pm-non-lethal-aid-to-ukraine-not-against-military-neutrality/", "https://cvvnews.com/italy-approves-sending-military-aid-to-ukraine/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lmccr8n/pomoc-ukrajine-oznamili-dalsie-krajiny-z-europy-i-mimo-nej/", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-26-22/h_e0d7f6d37849b54fbfd2264f66cd1e62", "https://www.reuters.com/world/luxembourg-send-anti-tank-weapons-jeeps-ukraine-defence-minister-says-2022-02-28/", "https://nltimes.nl/2022/02/26/netherlands-sending-200-stinger-missiles-ukraine-military-aid-en-route", "https://www.aktuality.sk/clanok/lmccr8n/pomoc-ukrajine-oznamili-dalsie-krajiny-z-europy-i-mimo-nej/", "https://www.aktuality.sk/clanok/lmccr8n/pomoc-ukrajine-oznamili-dalsie-krajiny-z-europy-i-mimo-nej/", "https://www.thelocal.at/20220228/austria-to-send-protective-equipment-and-fuel-to-ukraine/", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/slovenia-sends-military-aid-including-weapons-to-ukraine/", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-02/spain-will-deliver-arms-to-ukraine-in-military-aid-policy-shift#:~:text=Spain%20joins%20a%20growing%20group%20of%20governments%20that,aid%20to%20Ukraine%20through%20a%20European%20Union%20fund.", "https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/finsko-ukrajina-valka-invaze-rusko-svycarsko-svedsko-neutralita.A220228_191535_zahranicni_jhr", "https://domov.sme.sk/c/22853656/ukrajina-vojna-rusko-slovensko-zbrane-preprava.html", "https://dennikn.sk/minuta/2745224/", "https://en.interfax.com.ua/news/general/805260.html", "https://uk.news.yahoo.com/ukraine-invasion-russia-war-vladimir-putin-weapons-123819438.html?guccounter=1&guce_referrer=aHR0cHM6Ly93d3cuYmluZy5jb20v&guce_referrer_sig=AQAAAMoLnXDOqHhKPKvNRsR4MluAahSh9as_9xfOAzuvBTAoLpjGvR9OB8dbQJUSza5AIs5GQdjgfxwELi2pe14JCCgzedupr2aN9Tm5udznhG0o0EB2Sl4g40i0OaDh56q2_TW3R0dFv8ShCWXeMAxJDT1ALFsPJ8-qt_D74zzhp3MV", "https://punchng.com/us-to-send-13bn-in-humanitarian-military-aid-to-ukraine/", "https://www.canada.ca/en/global-affairs/news/2022/02/canada-sending-additional-25m-military-aid-to-support-ukraine.html", "https://english.kyodonews.net/news/2022/03/a6f5f7727017-urgent-japan-to-provide-bullet-proof-vests-other-goods-to-ukraine.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/qpyph26/ukrajina-australia-poskytne-ukrajine-vojenske-vybavenie-i-humanitarnu-pomoc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:32.276840+00:00"}
{"id": "vr34904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34904", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Podpredseda Národnej rady si hierarchicky aj protokolárne vyšší ako minister, tak prečo a ty nemáš žiadnu prednosť v jazde alebo teda nemáš žiadne, teraz hovorím o funkcii, nehovorím o poslancovi, kým je imunita,...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona 8/2009 § 40 ods. 2: \"(2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá d) Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou. Ústavný činiteľ je osoba, ktorého činnosť je upravená Ústavou SR a teda aj podpredseda NRSR.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona 8/2009 § 40 ods. 2: \"(2) Vozidlá s právom prednostnej jazdy sú vozidlá d) Národnej rady Slovenskej republiky pri preprave ústavných činiteľov alebo členov zahraničných delegácií a pri plnení úloh spojených s takou prepravou. Ústavný činiteľ je osoba, ktorého činnosť je upravená Ústavou SR a teda aj podpredseda NRSR.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zákona 8/2009"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=208782&FileName=zz2009-00008-0208782&Rocnik=2009"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:53.934041+00:00"}
{"id": "vr30146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30146", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "...aj naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti podporujú to, že kvóty nie sú správnym riešením.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotím ako pravdivý, keďže hlavní predstavitelia hnutia OĽaNO sa vyjadrujú negatívne voči prijatiu kvót a svoje presvedčenie taktiež demonštrovali pri hlasovaní v NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotím ako pravdivý, keďže hlavní predstavitelia hnutia OĽaNO sa vyjadrujú negatívne voči prijatiu kvót a svoje presvedčenie taktiež demonštrovali pri hlasovaní v NR SR."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["napríklad", "zdôraznila", "V politike", "web-stránke", "hlasovaním", "poslaneckého klubu OĽaNO"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368083-smer-olano-aj-sas-odmietaju-kvoty-v-inom-sa-ale-nezhodnu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368083-smer-olano-aj-sas-odmietaju-kvoty-v-inom-sa-ale-nezhodnu/", "http://www.ta3.com/clanok/1069493/migracna-kriza-v-europe.html", "http://www.branislavskripek.sk/vitam-rozhodnutie-o-zruseni-kvot/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=35989", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:16.402161+00:00"}
{"id": "vr15359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15359", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...úrad európskeho prokurátora, ktorý bude môcť bez súhlasu orgánov Slovenskej republiky stíhať slovenských občanov.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Krajniak tvrdí, že Úrad európskeho prokurátora bude môct bez súhlasu orgánov SR stíhat slovenských obcanov. Na námietku Ivana Korcoka, že pôjde len o ciny, ktoré poškodzujú financné záujmy Európskej únie, varuje, že nie. Nereaguje k podstate veci a nemiestne sa odvoláva na minulost pri téme Lisabonskej zmluvy ( hovorili nám, že nás nemôžu prehlasovat a prehlasovali nás ). Úrad európskeho prokurátora bude kombinovat európske, ale aj národné snahy na vynútenie práva, pricom sa bude spoliehat najmä na národné pravidlá vyšetrovania a konaní. Vyšetrovacie praktiky, ktoré budú zasahovat na základných ludských a obcianskych práv si budú vyžadovat súhlas národných súdov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Úrad európskeho prokurátora (European Public Prosecutor's Office - EPPO) je nový úrad, s ktorého návrhom prišla Európska komisia (EK). Podla popisu na stránkach EK je zrejmé, že úlohou európskeho prokurátora má byt vyšetrovat, stíhat a postavit pred súd tých, co spáchajú také trestné ciny, ktoré ovplyvnia financné záujmy EÚ. Na stránkach EK sa píše \"T he EPPO will be an efficient Union body pooling investigative and prosecutorial resources of the Member States with clear hierarchical lines to ensure swift decision making ,\" teda že úrad bude spájat vyšetrovacie a stíhacie prostriedky clenských štátov s jasnou hierarchickou štruktúrou, aby zaistil svižné rozhodovanie a tiež \" I nvestigation measures that touch mostly on fundamental rights as e.g. telephone interception, will need a prior authorisation by a national Court \", teda že na vyšetrovanie, pri ktorom sa bude narábat s citlivými údajmi, bude vyžadovat hlas národného súdu. V súcasnosti môžu len národné autority vyšetrovat a stíhat spreneveru prostriedkov EÚ. Ich kompetencie koncia na ich národných hraniciach. Existujúce inštitúcie Únie (ako OLAF, Eurojust and Europol) nemajú mandát viest kriminálne vyšetrovanie a ani ho nemôžu získat. EPPO by mal vyplnit túto medzeru. EPPO bude mat decentralizovanú štruktúru, teda na celé bude stát európsky prokurátor (EPP) a pod ním európski delegovaní prokurátori (EDP), ktorí budú zároven môct byt aj národnými prokurátormi. \" The EPPO will mainly rely on national rules of investigation and procedure...The regulation introduces European rules where absolutely necessary\" (...) \"It will combine European and national law-enforcement efforts in a unified, seamless and efficient approach to counter EU-fraud.\" EPPO sa bude hlavne spoliehat na národné pravidlá vyšetrovania a konaní, ktoré sa budú aplikovat, ak regulácia nestanoví konkrétnejšie ustanovenia. Zo znenia návrhu z roku 2014 vyplýva, že by mohol EPP bez súhlasu SR stíhat slovenských obcanov v otázke zneužitia prostriedkov EÚ. Pre prílišné právomoci sa postavili EPPO pôvodne Holandania, ktorí ich namietali, píše Stratfor aj stránka holandského parlamentu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Krajniak tvrdí, že Úrad európskeho prokurátora bude môct bez súhlasu orgánov SR stíhat slovenských obcanov. Na námietku Ivana Korcoka, že pôjde len o ciny, ktoré poškodzujú financné záujmy Európskej únie, varuje, že nie. Nereaguje k podstate veci a nemiestne sa odvoláva na minulost pri téme Lisabonskej zmluvy ( hovorili nám, že nás nemôžu prehlasovat a prehlasovali nás ). Úrad európskeho prokurátora bude kombinovat európske, ale aj národné snahy na vynútenie práva, pricom sa bude spoliehat najmä na národné pravidlá vyšetrovania a konaní. Vyšetrovacie praktiky, ktoré budú zasahovat na základných ludských a obcianskych práv si budú vyžadovat súhlas národných súdov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Úrad európskeho prokurátora (European Public Prosecutor's Office - EPPO) je nový úrad, s ktorého návrhom prišla Európska komisia (EK). Podla popisu na stránkach EK je zrejmé, že úlohou európskeho prokurátora má byt vyšetrovat, stíhat a postavit pred súd tých, co spáchajú také trestné ciny, ktoré ovplyvnia financné záujmy EÚ. Na stránkach EK sa píše \"T he EPPO will be an efficient Union body pooling investigative and prosecutorial resources of the Member States with clear hierarchical lines to ensure swift decision making ,\" teda že úrad bude spájat vyšetrovacie a stíhacie prostriedky clenských štátov s jasnou hierarchickou štruktúrou, aby zaistil svižné rozhodovanie a tiež \" I nvestigation measures that touch mostly on fundamental rights as e.g. telephone interception, will need a prior authorisation by a national Court \", teda že na vyšetrovanie, pri ktorom sa bude narábat s citlivými údajmi, bude vyžadovat hlas národného súdu. V súcasnosti môžu len národné autority vyšetrovat a stíhat spreneveru prostriedkov EÚ. Ich kompetencie koncia na ich národných hraniciach. Existujúce inštitúcie Únie (ako OLAF, Eurojust and Europol) nemajú mandát viest kriminálne vyšetrovanie a ani ho nemôžu získat. EPPO by mal vyplnit túto medzeru. EPPO bude mat decentralizovanú štruktúru, teda na celé bude stát európsky prokurátor (EPP) a pod ním európski delegovaní prokurátori (EDP), ktorí budú zároven môct byt aj národnými prokurátormi. \" The EPPO will mainly rely on national rules of investigation and procedure...The regulation introduces European rules where absolutely necessary\" (...) \"It will combine European and national law-enforcement efforts in a unified, seamless and efficient approach to counter EU-fraud.\" EPPO sa bude hlavne spoliehat na národné pravidlá vyšetrovania a konaní, ktoré sa budú aplikovat, ak regulácia nestanoví konkrétnejšie ustanovenia. Zo znenia návrhu z roku 2014 vyplýva, že by mohol EPP bez súhlasu SR stíhat slovenských obcanov v otázke zneužitia prostriedkov EÚ. Pre prílišné právomoci sa postavili EPPO pôvodne Holandania, ktorí ich namietali, píše Stratfor aj stránka holandského parlamentu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.09.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["stránkach", "Stratfor", "holandského parlamentu"], "url": ["http://ec.europa.eu/justice/criminal/judicial-cooperation/public-prosecutor/index_en.htm", "https://www.stratfor.com/analysis/european-public-prosecutor-controversy-raises-eu-sovereignty-issues", "https://www.houseofrepresentatives.nl/dossiers/objections-european-public-prosecutors-office"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:39.466901+00:00"}
{"id": "vr14975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14975", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme 5-tisíc moslimov z 5 miliónov obyvateľov", "statement_date": "2016-04-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa odhadov žije na Slovensku približne paťtisíc moslimov. Keďže však islam nepatrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, z posledného sčítania ľudu nemáme presné informácie o počte jeho príslušníkov. Na základe dostupných odhadov hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Trend píše nasledovné: \" Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov, hoci oficiálne čísla sú podstatne nižšie. V sčítaní ľudu z roku 2011 sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky. \" Denník N v rozhovore s odborníčkou Ministerstva kultúry na neregistrované náboženstvá píše nasledovné: \" Keďže nejde o registrované náboženstvo, oficiálne štatistiky neexistujú. V roku 2011 sa v sčítaní ľudu prihlásilo 1934 ľudí k islamskej viere, toto číslo je však nepresné, nakoľko kolónka vierovyznania obsahovala len registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a možnosť iné. A tak sa niektorí moslimovia prihlásili do kolónky iné, ktorá obsahuje aj iné vierovyznania a len 1934 dopísalo možnosť islamské náboženstvo. Avšak predstavitelia islamských organizácií na Slovensku tvrdia, že ich počet je aspoň 5-tisíc, pričom podľa nich konvertovalo okolo 150 Slovákov. \" Politológ sa pre Hospodárske noviny vyjadril nasledovne: \" Moslimovia sa spájajú skôr na báze etnika. Máme tu moslimské komunity arabské, afganské, balkánske – z Kosova, Macedónska alebo Bosny. Na základe rozhovorov s jednotlivými komunitami mi vyšlo číslo približne 4 700 moslimov. Mení sa to aj podľa toho, koľko moslimských študentov a sezónnych pracovníkov na Slovensku práve žije. \" Na Slovensku podľa sčítania z roku 2011 celkovo žije 5 397 036 obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa odhadov žije na Slovensku približne paťtisíc moslimov. Keďže však islam nepatrí medzi registrované cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, z posledného sčítania ľudu nemáme presné informácie o počte jeho príslušníkov. Na základe dostupných odhadov hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Trend píše nasledovné: \" Na Slovensku žije podľa odhadov okolo päťtisíc moslimov, hoci oficiálne čísla sú podstatne nižšie. V sčítaní ľudu z roku 2011 sa k islamu prihlásili necelé dve tisícky. \" Denník N v rozhovore s odborníčkou Ministerstva kultúry na neregistrované náboženstvá píše nasledovné: \" Keďže nejde o registrované náboženstvo, oficiálne štatistiky neexistujú. V roku 2011 sa v sčítaní ľudu prihlásilo 1934 ľudí k islamskej viere, toto číslo je však nepresné, nakoľko kolónka vierovyznania obsahovala len registrované cirkvi a náboženské spoločnosti a možnosť iné. A tak sa niektorí moslimovia prihlásili do kolónky iné, ktorá obsahuje aj iné vierovyznania a len 1934 dopísalo možnosť islamské náboženstvo. Avšak predstavitelia islamských organizácií na Slovensku tvrdia, že ich počet je aspoň 5-tisíc, pričom podľa nich konvertovalo okolo 150 Slovákov. \" Politológ sa pre Hospodárske noviny vyjadril nasledovne: \" Moslimovia sa spájajú skôr na báze etnika. Máme tu moslimské komunity arabské, afganské, balkánske – z Kosova, Macedónska alebo Bosny. Na základe rozhovorov s jednotlivými komunitami mi vyšlo číslo približne 4 700 moslimov. Mení sa to aj podľa toho, koľko moslimských študentov a sezónnych pracovníkov na Slovensku práve žije. \" Na Slovensku podľa sčítania z roku 2011 celkovo žije 5 397 036 obyvateľov. Dátum zverejnenia analýzy: 21.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-21", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "Denník N", "Hospodárske noviny", "2011"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-ziju-moslimovia-na-slovensku-trend-sk-prinasa-tri-pribehy.html", "https://dennikn.sk/24678/odbornicka-na-nabozenstva-pre-koran-je-utok-v-parizi-hriech/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/545759-moslimovia-su-vo-francuzsku-vnimani-ako-nasi-romovia", "http://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-ma-5-4-miliona-obyvatelov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:52.729378+00:00"}
{"id": "vr38601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38601", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán minister, hlas podobný Ľudovi Kaníkovi presadil, presadil do druhého pilieru pri jeho vzniku poplatky, ktoré boli 3-krát vyššie ako dnes. My sme ich zosekali na tretinu.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk (5. marec 2009): \"Vláda včera nižšie poplatky schválila. Základnou zmenou je, že DSS si nebudú sťahovať mesačný poplatok za správu majetku vo fonde vo výške 0,065 percenta tak, ako je to dnes, ale iba 0,025 percenta.\" Kažimír síce zaokrúhľuje tak, ako sa mu hodí, ale v zásade má pravdu (poplatky neboli znížené na tretinu (1/3), ale takmer na tretinu (1/2,6)).", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk (5. marec 2009): \"Vláda včera nižšie poplatky schválila. Základnou zmenou je, že DSS si nebudú sťahovať mesačný poplatok za správu majetku vo fonde vo výške 0,065 percenta tak, ako je to dnes, ale iba 0,025 percenta.\" Kažimír síce zaokrúhľuje tak, ako sa mu hodí, ale v zásade má pravdu (poplatky neboli znížené na tretinu (1/3), ale takmer na tretinu (1/2,6))."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4335114/fico-presadil-nizsie-poplatky-pre-dss.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:36.987968+00:00"}
{"id": "vr28722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28722", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "My sme v roku 2012 schválili zásady parkovacej politiky, my sme k tomu pripravili legislatívu.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci mesto Bratislava doteraz nemá zavedenú ani schválenú záväznú parkovaciu politiku v legislatívnej podobe, na rokovaní Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR v septembri 2012 boli schválené Základné pravidlá (.pdf) parkovacej politiky. Ide o súbor ôsmich zásad a iných špecifikácii, ktorý predložil na zastupiteľstvo Ftáčnik a tento materiál bol schválený zastupiteľstvom 27. septembra 2012. Zároveň sa zobral na vedomie materiál Dopravná politika parkovania hlavného mesta SR Bratislavy. Boli pripravené aj vykonávacie predpisy, no mestský poslanci ich neodobrili koncom januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hoci mesto Bratislava doteraz nemá zavedenú ani schválenú záväznú parkovaciu politiku v legislatívnej podobe, na rokovaní Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR v septembri 2012 boli schválené Základné pravidlá (.pdf) parkovacej politiky. Ide o súbor ôsmich zásad a iných špecifikácii, ktorý predložil na zastupiteľstvo Ftáčnik a tento materiál bol schválený zastupiteľstvom 27. septembra 2012. Zároveň sa zobral na vedomie materiál Dopravná politika parkovania hlavného mesta SR Bratislavy. Boli pripravené aj vykonávacie predpisy, no mestský poslanci ich neodobrili koncom januára 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Základné pravidlá", "schválený", "zobral", "neodobrili", "januára"], "url": ["http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_12_09_26_27/60_Doprav_polit.pdf", "http://www.bratislava.sk/hlasovanie-c-26/d-11034336/p1=11050087", "http://www.bratislava.sk/hlasovanie-c-27/d-11034335/p1=11050087", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-parkovacia-politika/86035-clanok.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040480&p1=11049956#mesg14"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:43.821150+00:00"}
{"id": "vr36313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36313", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ale je tam podmienená, poviem, množstvo podmienok, ktoré musí Grécko splniť (podmienky pôžičky, pozn.).", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Počiatek síce podmienky pôžičky nevymenoval, ale Zmluva hovorí, že pôžička bude podmienená. O konkrétnych podmienkach má hovoriť osobitný dokument tzv. Memorandum o porozumení.", "analysis_paragraphs": ["J. Počiatek síce podmienky pôžičky nevymenoval, ale Zmluva hovorí, že pôžička bude podmienená. O konkrétnych podmienkach má hovoriť osobitný dokument tzv. Memorandum o porozumení."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:25.522501+00:00"}
{"id": "vr31773", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31773", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "V niektorých štátoch aj v tých rozvojových krajinách, a dnes Brazíliu neberiem za rozvojovú krajinu, sa vytvorila podmienka, že samospráva rozhoduje o deťoch, ktoré sú z indiánskeho prostredia, ktoré tam žijú. Pokiaľ nechodia do školy, tak sú im krátené rodinné dávky podľa toho, koľko hodín vymeškajú v škole.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V Brazílii sa poskytujú nízko-príjmovým rodinám, nielen indiánskym, finančné príspevky z federálneho programu Bolsa Família. Tieto príspevky sú poskytované na základe pravidelnej školskej dochádzky detí. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože o týchto príspevkoch rozhoduje štát a nie samospráva. Samospráva pôsobí ako sprostredkovateľ dávky. Takisto nejde o len o indiánske deti ako tvrdí D.Čaplovič. Štúdia autorov Lindert, Linder, Hobbs, de la Briére pdf. uvádza, že v roku 2003 brazílsky prezident Lula da Silva vytvoril program Bolsa Família, ktorého cieľom bola redukcia chudoby a zároveň zvýšenie školskej dochádzky. Program Bolsa Família poskytuje finančné príspevky rodinám s nízkymi príjmami.Tento príspevok je poskytovaný len rodinám, ktorých deti chodia pravidelne do školy a na lekárske prehliadky. O poskytnutí dávky rozhoduje Ministerstvo sociálneho rozvoja (MDS) Podľa The Economist sú finančné príspevky pozastavené, ak v dieťa vymešká z vyučovania viac ako 15%. Program je využívaný hlavne vo vidieckych oblastiach, kde je najväčšia chudoba. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V Brazílii sa poskytujú nízko-príjmovým rodinám, nielen indiánskym, finančné príspevky z federálneho programu Bolsa Família. Tieto príspevky sú poskytované na základe pravidelnej školskej dochádzky detí. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože o týchto príspevkoch rozhoduje štát a nie samospráva. Samospráva pôsobí ako sprostredkovateľ dávky. Takisto nejde o len o indiánske deti ako tvrdí D.Čaplovič. Štúdia autorov Lindert, Linder, Hobbs, de la Briére pdf. uvádza, že v roku 2003 brazílsky prezident Lula da Silva vytvoril program Bolsa Família, ktorého cieľom bola redukcia chudoby a zároveň zvýšenie školskej dochádzky. Program Bolsa Família poskytuje finančné príspevky rodinám s nízkymi príjmami.Tento príspevok je poskytovaný len rodinám, ktorých deti chodia pravidelne do školy a na lekárske prehliadky. O poskytnutí dávky rozhoduje Ministerstvo sociálneho rozvoja (MDS) Podľa The Economist sú finančné príspevky pozastavené, ak v dieťa vymešká z vyučovania viac ako 15%. Program je využívaný hlavne vo vidieckych oblastiach, kde je najväčšia chudoba. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia autorov Lindert, Linder, Hobbs, de la Briére", "The Economist"], "url": ["http://josiah.berkeley.edu/2008Fall/ARE253/PN3%20Services%20for%20Poor/Brazil_BolsaFamilia.pdf", "http://www.economist.com/node/16690887"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:26.653258+00:00"}
{"id": "46131", "numeric_id": 46131, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46131", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Daniel Lipšic, pri všetkej úcte, nemá s prokuratúrou nič spoločné vo svojom životopise... človek, ktorý posielal vodné delá na ľudí, človek, ktorý zrazil chodca na priechode pre chodcov, a v čase, keď ešte bol ministrom tak kričal na ľudí, že treba zatvárať ľudí, ktorí zrazili niekoho na prechode pre chodcov, keď to spravil on sám, tak zrazu obrátil", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daniel Lipšic nemá skúsenosť z práce na prokuratúre. Keď šéfoval ministerstvu vnútra, polícia použila proti demonštrantom vodné delo. Po spôsobenej dopravnej nehode priznal, že spätne by konal inak - ako minister žiadal pre podobných vinníkov prísne tresty. Zároveň však uviedol, že aj on má byť meraný rovnakým metrom. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Prokurátorská skúsenosť Daniel Lipšic bol v rokoch 2002 až 2006 ministrom spravodlivosti, v rokoch 2010 až 2012 šéfoval rezortu vnútra. Bol tiež poslancom parlamentu a je dlhoročným advokátom. Na (vojenskej) prokuratúre vykonával iba základnú vojenskú službu. V o februári 2012 - teda v čase, keď bol Lipšic ministrom vnútra - polícia použila proti demonštrantom počas tzv. protestoch Gorila vodné delo. Vodné delo Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Lipšic po rokoch opísal, že príkaz na použitie vodnej striekačky dal veliteľ zásahu po tom, ako časť demonštrantov začala prelamovať zátarasy a útočiť tyčami na policajtov. „ Teraz sa to možno bude zdať kontraintuitívne – ale napriek tomu, že bol mráz, išlo o použitie najmiernejšieho prostriedku na zastavenie násilia,” vysvetľoval . V blogu tiež uviedol, že „ zásah má len jedného veliteľa a prítomnosť jeho nadriadeného, stojaceho opodiaľ, by velenie zásahu skôr skomplikovala.” S veliteľom zásahu však bol v stálom kontakte. Deň po akcii postup polície ocenil . Nehoda V septembri 2016 Lipšic zrazil chodca, ktorý v dôsledku vážnych poranení zomrel v bratislavskej nemocnici. V čase, kedy bol ministrom spravodlivosti, podával pri nehodách s následkom smrti mimoriadne dovolania a žiadal prísnejšie tresty. Podal napríklad sťažnosť na Najvyšší súd, v ktorej žiadal nepodmienečný trest - namiesto podmienky - pri nehode zavinenej Štefanom Skrúcaným. V roku 2011 rezort vnútra predložil novelu zákona o cestnej premávke, ktorá mimo iné označila za závažné porušenie dopravných predpisov aj ohrozenie chodca či cyklistu prechádzajúceho cez priechod. Lipšic po ním zavinenej nehode uviedol, že „ nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci. Budem absolútne súčinný vo vyšetrovaní, a ak sa preukáže moje zavinenie, tak by som mal dostať trest, aký dostávajú všetci iní vodiči v rovnakej situácii.” Povedal tiež, že s teraz konal inak. „ Aj keď podnety z ministerstva vnútra mali možno dobrý cieľ znížiť smrteľné nehody, tak zo skúseností, ktoré teraz mám, si myslím, že to boli chybné závery.”", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic nemá skúsenosť z práce na prokuratúre. Keď šéfoval ministerstvu vnútra, polícia použila proti demonštrantom vodné delo. Po spôsobenej dopravnej nehode priznal, že spätne by konal inak - ako minister žiadal pre podobných vinníkov prísne tresty. Zároveň však uviedol, že aj on má byť meraný rovnakým metrom. Tvrdenie Ľuboša Blahu hodnotíme ako ešte pravdivé. Prokurátorská skúsenosť Daniel Lipšic bol v rokoch 2002 až 2006 ministrom spravodlivosti, v rokoch 2010 až 2012 šéfoval rezortu vnútra. Bol tiež poslancom parlamentu a je dlhoročným advokátom. Na (vojenskej) prokuratúre vykonával iba základnú vojenskú službu. V o februári 2012 - teda v čase, keď bol Lipšic ministrom vnútra - polícia použila proti demonštrantom počas tzv. protestoch Gorila vodné delo. Vodné delo Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Lipšic po rokoch opísal, že príkaz na použitie vodnej striekačky dal veliteľ zásahu po tom, ako časť demonštrantov začala prelamovať zátarasy a útočiť tyčami na policajtov. „ Teraz sa to možno bude zdať kontraintuitívne – ale napriek tomu, že bol mráz, išlo o použitie najmiernejšieho prostriedku na zastavenie násilia,” vysvetľoval . V blogu tiež uviedol, že „ zásah má len jedného veliteľa a prítomnosť jeho nadriadeného, stojaceho opodiaľ, by velenie zásahu skôr skomplikovala.” S veliteľom zásahu však bol v stálom kontakte. Deň po akcii postup polície ocenil . Nehoda V septembri 2016 Lipšic zrazil chodca, ktorý v dôsledku vážnych poranení zomrel v bratislavskej nemocnici. V čase, kedy bol ministrom spravodlivosti, podával pri nehodách s následkom smrti mimoriadne dovolania a žiadal prísnejšie tresty. Podal napríklad sťažnosť na Najvyšší súd, v ktorej žiadal nepodmienečný trest - namiesto podmienky - pri nehode zavinenej Štefanom Skrúcaným. V roku 2011 rezort vnútra predložil novelu zákona o cestnej premávke, ktorá mimo iné označila za závažné porušenie dopravných predpisov aj ohrozenie chodca či cyklistu prechádzajúceho cez priechod. Lipšic po ním zavinenej nehode uviedol, že „ nikto nemôže byť sudcom vo vlastnej veci. Budem absolútne súčinný vo vyšetrovaní, a ak sa preukáže moje zavinenie, tak by som mal dostať trest, aký dostávajú všetci iní vodiči v rovnakej situácii.” Povedal tiež, že s teraz konal inak. „ Aj keď podnety z ministerstva vnútra mali možno dobrý cieľ znížiť smrteľné nehody, tak zo skúseností, ktoré teraz mám, si myslím, že to boli chybné závery.”"], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["bol", "je", "použila", "Spis", "Rozprávajú", "dal", "vysvetľoval", "bol", "ocenil", "zrazil", "žiadal", "Podal", "predložil"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/", "https://www.vlada.gov.sk/daniel-lipsic/", "https://www.aktuality.sk/clanok/200986/online-protest-gorila-ukoncila-policia-pouzila-vodne-delo/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://dennikn.sk/546008/ako-to-naozaj-bolo-s-vodnym-delom-pri-demonstracii-proti-gorile/", "https://dennikn.sk/546008/ako-to-naozaj-bolo-s-vodnym-delom-pri-demonstracii-proti-gorile/", "https://dennikn.sk/546008/ako-to-naozaj-bolo-s-vodnym-delom-pri-demonstracii-proti-gorile/", "https://www.webnoviny.sk/minister-lipsic-ocenil-postup-policie-pri-proteste-gorila/", "https://dennikn.sk/563443/lipsic-zrazil-chodca-muz-v-nemocnici-zomrel/", "https://dennikn.sk/635910/daniel-lipsic-po-nehode-uz-viem-ze-som-robil-chyby/", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/120298-minister-lipsic-ziada-nepodmienecny-trest-vazenia-pre-humoristu-skrucaneho", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=446"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:25.317407+00:00"}
{"id": "vr17262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17262", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Keď sa v roku 2001 zverejnili prvé výsledky testovania PISA OECD vo svete, fínsky systém sa ocitol na špičke toho rebríčka (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu Highlights From the 2000 Program for International Student Assessment (PISA) ( .pdf ) sa Fínsko vo všetkých kategóriách umiestnilo buď na prvom mieste alebo veľmi blízko k prvému miestu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu Highlights From the 2000 Program for International Student Assessment (PISA) ( .pdf ) sa Fínsko vo všetkých kategóriách umiestnilo buď na prvom mieste alebo veľmi blízko k prvému miestu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["http://https://nces.ed.gov/pubs2002/2002116.pdf", "https://nces.ed.gov/pubs2008/2008016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:51.815860+00:00"}
{"id": "43764", "numeric_id": 43764, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43764", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "...volal mi priamo policajný prezident, v to dané ráno, keď išli zaistiť veci, aj na ministerstve spravodlivosti aj na súdoch, že idú toto robiť. Ja som im dal zelenú, ani som sa náhodou nespýtal, že voči komu.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Gábor Gál hovorí o policajnej akcii z 22. augusta 2019, pri ktorej polícia zaistila mobilné telefóny vtedajšej štátnej tajomníčke Ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej a sudcom krajských a okresných súdov v Bratislave. Z verejne dostupných zdrojov však nie je možné overiť, či v to ráno volal policajný prezident Milan Lučanský ministrovi spravodlivosti. Rovnako nie je možné overiť, čo malo byť obsahom takéhoto telefonátu - a teda, čo sa Gábor Gál pýtal alebo nepýtal a či „dal polícii zelenú”. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o potvrdenie rozhovoru Prezídium Policajného zboru, email však zostal bez odpovede. Hovorkyňa ministra Zuzana Drobová pre Demagóg.SK uviedla, že Gábor Gál „rozhodne neklamal.” Tlačové oddelenie ministerstva sa snažilo spojiť s Milanom Lučanským, no ten je vraj na dovolenke. Keďže sme vyčerpali možnosti, ako zistiť pravdivosť tvrdenia, no nedopátrali sa uspokojivých dôkazov, výrok hodnotíme (prinajmenšom nateraz) ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Gábor Gál hovorí o policajnej akcii z 22. augusta 2019, pri ktorej polícia zaistila mobilné telefóny vtedajšej štátnej tajomníčke Ministerstva spravodlivosti Monike Jankovskej a sudcom krajských a okresných súdov v Bratislave. Z verejne dostupných zdrojov však nie je možné overiť, či v to ráno volal policajný prezident Milan Lučanský ministrovi spravodlivosti. Rovnako nie je možné overiť, čo malo byť obsahom takéhoto telefonátu - a teda, čo sa Gábor Gál pýtal alebo nepýtal a či „dal polícii zelenú”. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o potvrdenie rozhovoru Prezídium Policajného zboru, email však zostal bez odpovede. Hovorkyňa ministra Zuzana Drobová pre Demagóg.SK uviedla, že Gábor Gál „rozhodne neklamal.” Tlačové oddelenie ministerstva sa snažilo spojiť s Milanom Lučanským, no ten je vraj na dovolenke. Keďže sme vyčerpali možnosti, ako zistiť pravdivosť tvrdenia, no nedopátrali sa uspokojivých dôkazov, výrok hodnotíme (prinajmenšom nateraz) ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["akcii", "zaistila"], "url": ["https://dennikn.sk/1561663/kocnerova-threema-statnej-tajomnicke-jankovskej-a-viacerym-bratislavskym-sudcom-zobrali-policajti-mobily/?ref=in", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1525315730831977/2724305267599678/?type=1&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:30.540813+00:00"}
{"id": "vr16931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16931", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...kandidát, ktorého sme podporovali, napríklad v Bratislave, kde sme, myslím si že naši voliči hlasovali jednoznačne za Milana Ftáčnika a v tých obciach a mestách, ktoré boli mimo Bratislavy, ten jeho náskok bol myslím si že vyšší, ako naopak v Bratislave, tam je dajme tomu ešte bývalý župan Frešo mal veľmi silnú podporu (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri hodnotení výroku vychádzame z aktuálnych volebných výsledkov spomenutých kandidátov na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Volebných obvodov v BSK bolo vo voľbách do VÚC 2017 24. Obvody 1 až 11 zasahujú do územia mesta Bratislava, obvody 12 až 24 sú mimo hlavného mesta. Na základe vlastných výpočtov podľa informácií Štatistického úradu SR konštatujeme, že Ftáčnikova podpora v meste a mimo Bratislavy sa signifikantne nelíšila. Frešo naopak, získal väčší podiel hlasov na území mimo mesta, než vo volebných obdovoch Bratislavy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ftáčnikov priemerný zisk v obvodoch Bratislavy bol 17,5 %, Frešov 9,3 %. V každom jednom obvode (1 až 11) mal Ftáčnik väčšiu podporu. Najväčší podiel hlasov získali obaja v obvode č. 4 (Podunajské Biskupice). Ftáčnik tu získal 20,2 % a Frešo 13,2 % všetkých hlasov. Ftáčnikov priemerný zisk v obvodoch mimo Bratislavy bol 18,2 % (o 0,7 percentuálnych bodov vyšší), zatiaľ čo Frešov 17,2 % (o 7,9 percentuálnych bodov vyšší). Ftáčnik získal v týchto obvodoch viac ako 20 % štyrikrát, a to v obvodoch 12 až 15. V Bratislave sa mu pritom podiel nad 20 % podarilo získať len v jednom obvode. Ftáčnik mal priemerný volebný výsledok aj mimo Bratislavy lepší, ale zároveň sa viac darilo aj Frešovi, ktorý v štyroch obvodoch získal viac hlasov ako Ftáčnik. Dodáme, že obaja kandidáti kandidovali ako nezávislý. SMER vyslovil podporu Ftáčnikovi, ten ju však odmietol a eventuálne jej aj pripisoval svoje nezvolenie. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri hodnotení výroku vychádzame z aktuálnych volebných výsledkov spomenutých kandidátov na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Volebných obvodov v BSK bolo vo voľbách do VÚC 2017 24. Obvody 1 až 11 zasahujú do územia mesta Bratislava, obvody 12 až 24 sú mimo hlavného mesta. Na základe vlastných výpočtov podľa informácií Štatistického úradu SR konštatujeme, že Ftáčnikova podpora v meste a mimo Bratislavy sa signifikantne nelíšila. Frešo naopak, získal väčší podiel hlasov na území mimo mesta, než vo volebných obdovoch Bratislavy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Ftáčnikov priemerný zisk v obvodoch Bratislavy bol 17,5 %, Frešov 9,3 %. V každom jednom obvode (1 až 11) mal Ftáčnik väčšiu podporu. Najväčší podiel hlasov získali obaja v obvode č. 4 (Podunajské Biskupice). Ftáčnik tu získal 20,2 % a Frešo 13,2 % všetkých hlasov. Ftáčnikov priemerný zisk v obvodoch mimo Bratislavy bol 18,2 % (o 0,7 percentuálnych bodov vyšší), zatiaľ čo Frešov 17,2 % (o 7,9 percentuálnych bodov vyšší). Ftáčnik získal v týchto obvodoch viac ako 20 % štyrikrát, a to v obvodoch 12 až 15. V Bratislave sa mu pritom podiel nad 20 % podarilo získať len v jednom obvode. Ftáčnik mal priemerný volebný výsledok aj mimo Bratislavy lepší, ale zároveň sa viac darilo aj Frešovi, ktorý v štyroch obvodoch získal viac hlasov ako Ftáčnik. Dodáme, že obaja kandidáti kandidovali ako nezávislý. SMER vyslovil podporu Ftáčnikovi, ten ju však odmietol a eventuálne jej aj pripisoval svoje nezvolenie. Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu", "podporu", "odmietol", "pripisoval"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data02.html", "http://slovensko.hnonline.sk/1053107-smer-podporuje-v-zupnych-volbach-ftacnika", "https://dennikn.sk/926049/debata-bratislavskych-kandidatov-ftacnik-odmietol-podporu-smeru-kusy-by-spolupracoval-s-poslancami-za-lsns/", "https://spravy.pravda.sk/volby-do-vuc-2017/clanok/447090-favorizovany-ftacnik-v-bratislave-neuspel-vini-aj-podporu-od-smeru/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:40.998005+00:00"}
{"id": "vr37038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37038", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Z tej inštitúcie utekali ľudia, ktorí s ňou už nechceli mať nič spoločné pri tých tlakoch.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V júni 2007 opustili STV moderátorka Nora Gubková a dramaturg publicistiky Michal Petruška. V júli toho istého roku odišli aj ďalší redaktori spravodajstva Martina Ruttkayová, Mária Ölvédyová a Jaroslav Barborák. Spoločným dôvodom boli najmä zásahy do reportáží o koaličných poslancoch a členoch Ficovej vlády. M. Ruttkayová vidí príčinu v príchode nového šéfredaktora spravodajstva Jána Šmihulu. Pod novým šéfredaktorom spravodajstva oveľa viac oficiálnych zahranič­ných ciest ústavných činiteľov. \"Musela som ísť s prezidentom do Maďarska na oslavu výročia jednej obce, kde položil vence. Šéfka domácej redakcie Zuzana Štukovská mi predtým povedala, aby som priniesla príjemnú, nekonfliktnú reportáž,\" uviedla Ruttkayová a podobné odporúčanie vraj dostala aj pred snemom HZDS. \"Každý zásah sme otvorili na porade s vedením redakcie. Reakcia bola vždy rovnaká: nemáme kritizovať ich rozhodnutia a robiť to, čo povedia.\"", "analysis_paragraphs": ["V júni 2007 opustili STV moderátorka Nora Gubková a dramaturg publicistiky Michal Petruška. V júli toho istého roku odišli aj ďalší redaktori spravodajstva Martina Ruttkayová, Mária Ölvédyová a Jaroslav Barborák. Spoločným dôvodom boli najmä zásahy do reportáží o koaličných poslancoch a členoch Ficovej vlády. M. Ruttkayová vidí príčinu v príchode nového šéfredaktora spravodajstva Jána Šmihulu. Pod novým šéfredaktorom spravodajstva oveľa viac oficiálnych zahranič­ných ciest ústavných činiteľov. \"Musela som ísť s prezidentom do Maďarska na oslavu výročia jednej obce, kde položil vence. Šéfka domácej redakcie Zuzana Štukovská mi predtým povedala, aby som priniesla príjemnú, nekonfliktnú reportáž,\" uviedla Ruttkayová a podobné odporúčanie vraj dostala aj pred snemom HZDS. \"Každý zásah sme otvorili na porade s vedením redakcie. Reakcia bola vždy rovnaká: nemáme kritizovať ich rozhodnutia a robiť to, čo povedia.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["opustili STV"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3414182/redaktori-stv-hovoria-o-cenzure.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:13.414638+00:00"}
{"id": "vr15505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15505", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pán Beblavý bol štátnym tajomníkom vo vláde, ktorá je najznámejšia kauzou Gorila.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý bol počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 - 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Demagog.SK pritom nehodnotí, či a ktorá vláda je najznámejšia kauzou Gorila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Miroslav Beblavý sa v roku 2002 stal štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako nominant SDKÚ. Pôsobil tu do roku 2006, teda počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Táto vláda bola tvorená stranami -SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý bol počas druhej Dzurindovej vlády v rokoch 2002 - 2006 štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Demagog.SK pritom nehodnotí, či a ktorá vláda je najznámejšia kauzou Gorila. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Miroslav Beblavý sa v roku 2002 stal štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR ako nominant SDKÚ. Pôsobil tu do roku 2006, teda počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Táto vláda bola tvorená stranami -SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Dátum zverejnenia analýzy: 23.10.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["Miroslav Beblavý", "nominant", "vláda"], "url": ["http://www.beblavy.sk/kto-som/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/ako-vznika-nova-vlada.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vladne-koalicie-a-vlady-na-slovensku/416581-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:30.727581+00:00"}
{"id": "vr36526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36526", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "V skutočnosti je to takmer 200 ľudí (ktorí mali Mečiarovi hovoriť o praktikách pri prideľovaní dotácií, pozn.) . Nie jeden a jeden. Takže preto aj tá moja pripomienka k tomu smerovala.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie, ktoré by tento výrok potvrdzovali alebo vyvracali."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:46.813398+00:00"}
{"id": "43102", "numeric_id": 43102, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43102", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Už členom eurozóny sa stali podvodom (Grécko, pozn.).", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko sa stalo členom eurozóny 1. januára 2001 a pridalo sa tak k jedenástim štátom, ktoré zdieľajú spoločnú menu. Na to, aby sa mohlo stať členom eurozóny potrebovalo splniť niekoľko požiadaviek. V roku 2004 sa však ukázalo , že niektoré z podmienok nesplnili. Grécky minister financií Georgios Alogoskoufis v roku 2004 povedal : \"Ukázalo sa, že rozpočtový deficit bol nad povolenou hranicou troch percent HDP každý rok od roku 1999.\" Miestny štatistický úrad sfalšoval dáta o deficite, keďže schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo prevyšuje povolené 3 %. Tento fakt potvrdila aj Európska komisia, ktorá však tvrdí, že neexistuje právny spôsob, ako zvrátiť rozhodnutie prijať Grécko do eurozóny. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécko sa stalo členom eurozóny 1. januára 2001 a pridalo sa tak k jedenástim štátom, ktoré zdieľajú spoločnú menu. Na to, aby sa mohlo stať členom eurozóny potrebovalo splniť niekoľko požiadaviek. V roku 2004 sa však ukázalo , že niektoré z podmienok nesplnili. Grécky minister financií Georgios Alogoskoufis v roku 2004 povedal : \"Ukázalo sa, že rozpočtový deficit bol nad povolenou hranicou troch percent HDP každý rok od roku 1999.\" Miestny štatistický úrad sfalšoval dáta o deficite, keďže schodok za rok 2000 nebol 2 % ako uvádzali, ale 4,1 %, čo prevyšuje povolené 3 %. Tento fakt potvrdila aj Európska komisia, ktorá však tvrdí, že neexistuje právny spôsob, ako zvrátiť rozhodnutie prijať Grécko do eurozóny. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["členom", "ukázalo", "povedal", "sfalšoval"], "url": ["https://www.theguardian.com/business/2001/jan/01/emu.theeuro", "https://www.theguardian.com/world/2015/jul/03/greece-in-europe-a-short-history", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/53290-grecko-prijalo-euro-podvodom-z-eurozony-ho-vsak-nedostanu", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/grecko-celi-vysetrovaniu-za-podvod-s-udajmi-o-deficite-014302/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:13.246799+00:00"}
{"id": "vr26401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26401", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Daňová licencia je nižšia pre neplatcov DPH ako platcov DPH...", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír správne uvádza, že sadzba daňovej licencie je nižšia pre neplatcov DPH. Neplatcovia DPH sú osoby do ročného obratu 49 760 eur. Pri nižšom obrate ako 49 760 eur sa môžu osoby zaregistrovať ako dobrovoľní platcovia DPH. Výnimka resp nižšia sadza daňovej licencie pre neplatcov DPH platí do výšky obratu do 500 tisíc eur. Daňovníci s obratom nad 500 tisíc eur platia rovnakú sadzbu daňovej licencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola prijatá 3. decembra 2013. Okrem iných zmien zavádza daňové licencie. Túto licenciu platia podľa novely títo daňovníci: neplatitelia DPH s ročným obratom do 500 tis. eur vo výške 480 eur, platitelia DPH s ročným obratom do 500 tis. eur vo výške 960 eur, daňovník s obratom nad 500 tis. eur vo výške 2 880 eur. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty § 4 odsek (1), je daňovník povinný sa zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Do sumy 49 790 sa môže každá osoba dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kažimír správne uvádza, že sadzba daňovej licencie je nižšia pre neplatcov DPH. Neplatcovia DPH sú osoby do ročného obratu 49 760 eur. Pri nižšom obrate ako 49 760 eur sa môžu osoby zaregistrovať ako dobrovoľní platcovia DPH. Výnimka resp nižšia sadza daňovej licencie pre neplatcov DPH platí do výšky obratu do 500 tisíc eur. Daňovníci s obratom nad 500 tisíc eur platia rovnakú sadzbu daňovej licencie. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bola prijatá 3. decembra 2013. Okrem iných zmien zavádza daňové licencie. Túto licenciu platia podľa novely títo daňovníci: neplatitelia DPH s ročným obratom do 500 tis. eur vo výške 480 eur, platitelia DPH s ročným obratom do 500 tis. eur vo výške 960 eur, daňovník s obratom nad 500 tis. eur vo výške 2 880 eur. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty § 4 odsek (1), je daňovník povinný sa zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur. Do sumy 49 790 sa môže každá osoba dobrovoľne zaregistrovať ako platiteľ dane z pridanej hodnoty. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-222#f6208677"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:11.828048+00:00"}
{"id": "vr27865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27865", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...pán Sulík toto miesto zrušil (zástupcu NR SR v Európskom parlamente, pozn.).", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zástupcu NR SR v Európskom parlamente bol zrušení v roku 2010, v čase kedy bol Sulík predsedom parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, no dodávame, že formálne toto rozhodnutie spravil vedúci kancelárie NR SR Michal Nižňan (nominant SaS). SITA informovala 4. septembra 2010 o zrušení zástupcu NR SR v EP. Rozhodnutie NR SR v Európskom parlamente zrušiť zástupcu bolo spravené za Sulíka, mal ho spraviť vedúc vedúci kancelárie NR SR Michal Nižňan. Michal Nižňan bol člen strany SaS a prišiel do úradu spolu so Sulíkom. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zástupcu NR SR v Európskom parlamente bol zrušení v roku 2010, v čase kedy bol Sulík predsedom parlamentu. Výrok hodnotíme ako pravdivý, no dodávame, že formálne toto rozhodnutie spravil vedúci kancelárie NR SR Michal Nižňan (nominant SaS). SITA informovala 4. septembra 2010 o zrušení zástupcu NR SR v EP. Rozhodnutie NR SR v Európskom parlamente zrušiť zástupcu bolo spravené za Sulíka, mal ho spraviť vedúc vedúci kancelárie NR SR Michal Nižňan. Michal Nižňan bol člen strany SaS a prišiel do úradu spolu so Sulíkom. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "strany"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/zastupca-v-bruseli-vysiel-skoro-17000/212376-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-odchod-niznan-suja/41992-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:46.414688+00:00"}
{"id": "vr38776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38776", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Dobrá správa je, že 49 tisíc osôb na rozdiel od predchádzajúceho obdobia má prácu.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak porovnáme počet zamestnaných ľudí v slovenskom hospodárstve v prvom štvrťroku 2010 s prvým štrťrokom 2011 , dostaneme nárast zamestnaných o 48 900 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Ak porovnáme počet zamestnaných ľudí v slovenskom hospodárstve v prvom štvrťroku 2010 s prvým štrťrokom 2011 , dostaneme nárast zamestnaných o 48 900 ľudí."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["v prvom štvrťroku 2010", "prvým štrťrokom 2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:45.940490+00:00"}
{"id": "vr32217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32217", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No len už raz konečne povedzte všetkým obyvateľom SR, že konsolidačný balík ministra Mikloša na rok 2011 nosil úsporu vo výške 1,7 mld. €. Pán minister, viete, akú časť z toho tvoril príjem zo zvýšenej DPH? 185 mil. €. To je niečo málo cez 10% z celého konsolidačného balíka. A 65% z 1,7 mld. € tvorili úspory výdavkov.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z porovnania Štátnych záverečných účtov za roky 2010 a 2011 vieme vyčítať nasledovné: Na príjmovej stránke sa očividne podarilo vyzbierať do štátneho rozpočtu o viac než miliardu € viac, na výdavkovej strane sa však dosiahla iba minimálna úspora cca. 67 miliónov €. Údaj o úspore vo výške 1,7 mld. € teda môžeme považovať za pravdivý, avšak tvrdenie že z tejto sumy tvorili úspory na strane výdavkov štátneho rozpočtu až 65% je jednoznačne zavádzajúci. Čo sa týka DPH, podľa údajov (.xml) ministerstva financií sa v roku 2011 vybralo z DPH o viac než 401 mil. € viac než v predchádzajúcom roku. To tvorí viac než 20% z celkovej \"úspory\" o ktorej poslanec Kollár hovorí. Z týchto dvoch dôvodov sme sa rozhodli výrok poslanca Kollára označiť za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z porovnania Štátnych záverečných účtov za roky 2010 a 2011 vieme vyčítať nasledovné: Na príjmovej stránke sa očividne podarilo vyzbierať do štátneho rozpočtu o viac než miliardu € viac, na výdavkovej strane sa však dosiahla iba minimálna úspora cca. 67 miliónov €. Údaj o úspore vo výške 1,7 mld. € teda môžeme považovať za pravdivý, avšak tvrdenie že z tejto sumy tvorili úspory na strane výdavkov štátneho rozpočtu až 65% je jednoznačne zavádzajúci. Čo sa týka DPH, podľa údajov (.xml) ministerstva financií sa v roku 2011 vybralo z DPH o viac než 401 mil. € viac než v predchádzajúcom roku. To tvorí viac než 20% z celkovej \"úspory\" o ktorej poslanec Kollár hovorí. Z týchto dvoch dôvodov sme sa rozhodli výrok poslanca Kollára označiť za zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2011", "údajov"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7962&documentId=6365", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8229&documentId=7327", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=4738&documentId=7077"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:01.590611+00:00"}
{"id": "vr32104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32104", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Čechách, kde idú po prvý krát voliť pána prezidenta priamou voľbou.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška má pravdu, v Českej republike sa začiatkom roka 2013 budú konať prvé priame voľby prezidenta. Ako informoval portál ihned.cz , dňa 8. februára 2012, český Senát schválil zavedenie priamej voľby prezidenta. Za hlasovalo 49 zo 75 senátorov. Ako ďalej uvádza portál, \" od doby keď sa pred 94 rokmi Česi a Slováci odtrhli od vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, v Česku volili prezidenta výhradne politici .\" Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnia začiatkom roku 2013, keďže 7. marca končí mandát súčasnému prezidentovi Václavovi Klausovi. Ako uviedlo Ministerstvo vnútra ČR , prezidentské voľby v Česku budú, podobne ako na Slovensku, dvojkolové. Ak žiadny kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov voličov, prebehne druhé kolo volieb. Do neho postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška má pravdu, v Českej republike sa začiatkom roka 2013 budú konať prvé priame voľby prezidenta. Ako informoval portál ihned.cz , dňa 8. februára 2012, český Senát schválil zavedenie priamej voľby prezidenta. Za hlasovalo 49 zo 75 senátorov. Ako ďalej uvádza portál, \" od doby keď sa pred 94 rokmi Česi a Slováci odtrhli od vtedajšej rakúsko-uhorskej monarchie, v Česku volili prezidenta výhradne politici .\" Prvé priame voľby prezidenta sa uskutočnia začiatkom roku 2013, keďže 7. marca končí mandát súčasnému prezidentovi Václavovi Klausovi. Ako uviedlo Ministerstvo vnútra ČR , prezidentské voľby v Česku budú, podobne ako na Slovensku, dvojkolové. Ak žiadny kandidát v prvom kole nezíska nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov voličov, prebehne druhé kolo volieb. Do neho postúpia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z prvého kola."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["ihned.cz", "Ministerstvo vnútra ČR"], "url": ["http://zpravy.ihned.cz/c1-54648220-cesi-si-poprve-vyberou-prezidenta-senatori-dali-zelenou-prime-volbe-hlavy-statu", "http://www.mvcr.cz/clanek/prima-volba-prezidenta-dostala-zelenou.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:41.951038+00:00"}
{"id": "vr35475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35475", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Kde je vytvorených 4 tisíc pracovných miest a ta investícia je investícia Slovenských elektrární ako podniku, nejde tam zo štátu ani jedna koruna, zo štátneho rozpočtu ani v budúcnosti tam nebude štát nič splácať. To znamená, že my sme hľadali všetky možnosti a to aj také, ktoré vytvárali pracovné miesta a ktoré nezaťažovali verejné financie, ak také boli k dispozícii.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Topky .sk mal byť počet pracovných miest na dostavbe atómových blokov 4 tisíc, podľa Sme .sk by to malo byť okolo 3500 pracovných miest. Výrok napriek dvom rozdielnym hodnotám hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Topky .sk mal byť počet pracovných miest na dostavbe atómových blokov 4 tisíc, podľa Sme .sk by to malo byť okolo 3500 pracovných miest. Výrok napriek dvom rozdielnym hodnotám hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Topky", "Sme"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/7/529636/Dodavatelia-Ficovi-prislubili-dostavbu-Mochoviec-nacas", "http://ekonomika.sme.sk/c/5153912/na-dostavbe-mochoviec-sa-zucastni-aj-firma-ppa-energo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:46.400064+00:00"}
{"id": "vr37961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37961", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "To znamená, že brali sa (pri návrhu odvodovej reformy, pozn.) do úvahy názory rôznych ľudí, rôznych odborníkov a myslím si, že tieto názory boli dosť do značnej miery zohľadnené ...", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na návrhu pracovala expertná skupina zložená z odborníkov koaličných strán, ktorá predkladala alternatívne riešenia (okrem iného aj v otázke odvodov živnostníkov ) a podľa hodnotenia napr. štátneho tajomníka ministerstva financií Ďurajku došlo k zohľadneniu stanovísk zúčastnených strán. To, či boli zohľadnené aj pozície externých expertov sa nám zistiť nepodarilo, rovnako ako ani zloženie koaličnej expertnej skupiny. Nevieme ani určiť, pri ktorých všetkých položkách bol názor odborníkov akceptovaný.", "analysis_paragraphs": ["Na návrhu pracovala expertná skupina zložená z odborníkov koaličných strán, ktorá predkladala alternatívne riešenia (okrem iného aj v otázke odvodov živnostníkov ) a podľa hodnotenia napr. štátneho tajomníka ministerstva financií Ďurajku došlo k zohľadneniu stanovísk zúčastnených strán. To, či boli zohľadnené aj pozície externých expertov sa nám zistiť nepodarilo, rovnako ako ani zloženie koaličnej expertnej skupiny. Nevieme ani určiť, pri ktorých všetkých položkách bol názor odborníkov akceptovaný."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["expertná skupina", "odvodov živnostníkov"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5802177/koaliciu-rozdeluju-zivnostnici.html", "http://peniaze.pravda.sk/miklos-ustupil-dosahy-na-zivnostnikov-sa-zmiernia-f8y-/sk-pstat.asp?c=A110405_111956_sk-pstat_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:49.833380+00:00"}
{"id": "vr28915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28915", "speaker": "Jozef Čentéš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-centes", "statement": "A tu treba povedať jednu vec, štyri boli dôvody, Ústavný súd to presne všetkými dôvodmi sa zaoberal a všetky štyri dôvody tak ako ich pán bývalý prezident uviedol, odmietol.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rozhodnutie ÚS v tejto veci nie je dostupné.", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie ÚS v tejto veci nie je dostupné."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:03.490093+00:00"}
{"id": "vr14772", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14772", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...)  jeden zoberie 5 miliónov eur zo štátneho rozpočtu(Bugár- strana Most-Híd, pozn.), druhý 4 milióny eur zo štátneho rozpočtu (Procházka- strana Sieť, pozn.)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok referuje k peniazom, ktoré stranám prináležia za volebné výsledky. Matovičom uvedené čísla nezodpovedajú realite. Portál Aktuality.sk informuje, že Bugárova strana získa približne štyri milióny eur, kým Procházkova tri a pol miliónov eur. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok referuje k peniazom, ktoré stranám prináležia za volebné výsledky. Matovičom uvedené čísla nezodpovedajú realite. Portál Aktuality.sk informuje, že Bugárova strana získa približne štyri milióny eur, kým Procházkova tri a pol miliónov eur. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "Zákon", "článok", "Reportáž", "zákona"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/319649/parlamentne-volby-2016miliony-pre-kotlebu-aj-kollara-po-volbach-budu-stranicke-pokladnice-bohate/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85#cast4", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385684-strany-po-volbach-opat-dostanu-miliony/", "http://www.storin.sk/storin.nsf/$All/9B47E7E7F6B57A80C1257F720038799A?OpenDocument", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-85#cast4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:29.578630+00:00"}
{"id": "vr38788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38788", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My tam (v eurovale 1, pozn.) máme daný záväzok. Ten záväzok, keďže je ručením, záleží ako ste solventní, keď niekomu ručíte. Slovenská republika nie je v tom špičkovom raitingu AAA. Tak aby sme naplnili ten náš záväzok, tak by sme mali to ručenie zväčšiť. Ak tak Národná rada neurobí, platí pôvodný záväzok v tej výške, v akej v eurovale ručíme.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda.sk zo 6. júna 2011: \"Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service 17. mája (2011) potvrdila Slovensku rating záväzkov v zahranicnej a domácej mene na stupni A1 .\" Openaizoch.sk zo 6. júna 2011: \"Ratingová agentúra Fitch potvrdila úverový rating Slovenskej republiky na úrovni A+ so stabilným výhladom. Ako dôvod Fitch uviedla vysoký hospodársky rast, nízku infláciu, ako aj relatívne silný bankový sektor. No vzhladom na minulorocný rozpoctový deficit na úrovni 7,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) bude musiet vláda pokracovat vo fiškálnej konsolidácii, ak chce zabránit prípadnému tlaku na zníženie ratingu v budúcnosti.\"", "analysis_paragraphs": ["Pravda.sk zo 6. júna 2011: \"Medzinárodná ratingová agentúra Moody's Investors Service 17. mája (2011) potvrdila Slovensku rating záväzkov v zahranicnej a domácej mene na stupni A1 .\" Openaizoch.sk zo 6. júna 2011: \"Ratingová agentúra Fitch potvrdila úverový rating Slovenskej republiky na úrovni A+ so stabilným výhladom. Ako dôvod Fitch uviedla vysoký hospodársky rast, nízku infláciu, ako aj relatívne silný bankový sektor. No vzhladom na minulorocný rozpoctový deficit na úrovni 7,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) bude musiet vláda pokracovat vo fiškálnej konsolidácii, ak chce zabránit prípadnému tlaku na zníženie ratingu v budúcnosti.\""], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk", "Openaizoch.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/slovensku-podla-moodys-pomaha-zakotvenie-v-jadre-europy-a-priemerny-dlh-1ob-/sk_ekonomika.asp?c=A110606_172159_sk_ekonomika_p01#ixzz1QTNZ9knw", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=105843"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:23.635145+00:00"}
{"id": "vr15966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15966", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Neprivatizovalo sa za mojej vlády.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "\"Do veľkej privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 miliárd korún. Jej najvýznamnejšou zložkou sa stala kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V 1. vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 miliardy korún a zapojilo sa do nej 8 miliónov obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne (16 miliárd korún) alebo prevodom na obce,\" píše denník SME . Druhá vlna kupónovej privatizácie bola Mečiarovou vládou eliminovaná a nahradená predajom dlhopisov, čo znamená, že sa otvoril proces privatizácie priamym predajom.\n\nO privatizáciu sa zaujímala aj manželka Víťazoslava Morica, vtedajšieho poslanca NR SR za stranu SNS v druhej Mečiarovej vláde. Mečiarov kabinet jej vtedy predal Železničné opravovne a strojárne vo Vrútkach a v Trnave. Stalo sa tak po diskusii, ktorá na schôdzi vlády trvala necelé dve minúty.", "analysis_paragraphs": ["\"Do veľkej privatizácie sa dostalo 678 podnikov v hodnote takmer 170 miliárd korún. Jej najvýznamnejšou zložkou sa stala kupónová privatizácia. Občania mohli v roku 1992 prostredníctvom kupónových knižiek získať akcie štátnych podnikov. V 1. vlne sa predal majetok v hodnote 79,6 miliardy korún a zapojilo sa do nej 8 miliónov obyvateľov ČSFR. Majetok sa okrem toho predával štandardne (16 miliárd korún) alebo prevodom na obce,\" píše denník SME . Druhá vlna kupónovej privatizácie bola Mečiarovou vládou eliminovaná a nahradená predajom dlhopisov, čo znamená, že sa otvoril proces privatizácie priamym predajom.", "O privatizáciu sa zaujímala aj manželka Víťazoslava Morica, vtedajšieho poslanca NR SR za stranu SNS v druhej Mečiarovej vláde. Mečiarov kabinet jej vtedy predal Železničné opravovne a strojárne vo Vrútkach a v Trnave. Stalo sa tak po diskusii, ktorá na schôdzi vlády trvala necelé dve minúty."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["SME", "zákona", "Zákon", "SME", "privatizáciu"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/3562869/pred-16-rokmi-zacala-kuponova-privatizacia.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/427/19911230", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/20170201", "https://ekonomika.sme.sk/c/3562869/pred-16-rokmi-zacala-kuponova-privatizacia.html", "http://www.zastavmekorupciu.sk/cases/privatizacia-v-case-druhej-meciarovej-vlady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:52.122359+00:00"}
{"id": "vr27827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27827", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Pán poslanec Maňka a ďalší jeho štyria kolegovia za SMER 5. februára tohto roku zdvihol ruku za tzv. Nový rámec pre energetiku a klimatické zmeny.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa VoteWatch.eu hlasovali všetci europoslanci zo strany SMER-SD (Vladimír Maňka, Monika Flašíková-Beňová, Katarína Neveďalová, Monika Smolíková a Boris Zala) v súlade so svojou frakciou S&D 5. februára 2014 za Rámec pre klimatické zmeny a energetiku do roku 2030 . Tento návrh prešiel s podporou 341 hlasov voči 263 proti a 26 nehlasujúcim.", "analysis_paragraphs": ["Podľa VoteWatch.eu hlasovali všetci europoslanci zo strany SMER-SD (Vladimír Maňka, Monika Flašíková-Beňová, Katarína Neveďalová, Monika Smolíková a Boris Zala) v súlade so svojou frakciou S&D 5. februára 2014 za Rámec pre klimatické zmeny a energetiku do roku 2030 . Tento návrh prešiel s podporou 341 hlasov voči 263 proti a 26 nehlasujúcim."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["VoteWatch.eu", "Rámec pre klimatické zmeny a energetiku do roku 2030", "Edit BAUER", "Monika FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ", "Sergej KOZLÍK", "Eduard KUKAN", "Vladimír MAŇKA", "Miroslav MIKOLÁŠIK", "Alajos MÉSZÁROS", "Katarína NEVEĎALOVÁ", "Jaroslav PAŠKA", "Monika SMOLKOVÁ", "Boris ZALA", "Anna ZÁBORSKÁ", "Peter ŠŤASTNÝ"], "url": ["http://www.votewatch.eu/en/a-2030-framework-for-climate-and-energy-policies-motion-for-resolution-vote-envi-and-iter-committee-.html", "http://ec.europa.eu/clima/policies/2030/index_en.htm", "http://www.votewatch.eu/en/edit-bauer.html", "http://www.votewatch.eu/en/monika-flasikova-benova.html", "http://www.votewatch.eu/en/sergej-kozlik.html", "http://www.votewatch.eu/en/eduard-kukan.html", "http://www.votewatch.eu/en/vladimir-manka.html", "http://www.votewatch.eu/en/miroslav-mikolasik.html", "http://www.votewatch.eu/en/alajos-meszaros.html", "http://www.votewatch.eu/en/katarina-nevedalova.html", "http://www.votewatch.eu/en/jaroslav-paska.html", "http://www.votewatch.eu/en/monika-smolkova.html", "http://www.votewatch.eu/en/boris-zala.html", "http://www.votewatch.eu/en/anna-zaborska.html", "http://www.votewatch.eu/en/peter-stastny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:54.361646+00:00"}
{"id": "vr27742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27742", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "všetky ratingové agentúry potvrdzujú udržateľnosť slovenskej ekonomiky.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že tri minimálne tri najvýznamnejšie ratingové agentúry (Moody's, Standard & Poor's, Fitch) v poslednom období pozitívne hodnotia slovenskú ekonomiku, co hodnotíme podla výšky ratingu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Moody's zverejnila pozitívne hodnotenia v októbri 2013. Ide o posledný rating. \"Rating na úrovni A2, teda v strede investicného pásma, by sa nemal v dohladnom case zmenit. Agentúra svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že do roku 2014 sa ocakáva stabilizácia dlhu Slovenska pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu. Verí tiež vláde, ktorá sa zaviazala zachovat udržatelnost verejných financií .\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že tri minimálne tri najvýznamnejšie ratingové agentúry (Moody's, Standard & Poor's, Fitch) v poslednom období pozitívne hodnotia slovenskú ekonomiku, co hodnotíme podla výšky ratingu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Moody's zverejnila pozitívne hodnotenia v októbri 2013. Ide o posledný rating. \"Rating na úrovni A2, teda v strede investicného pásma, by sa nemal v dohladnom case zmenit. Agentúra svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že do roku 2014 sa ocakáva stabilizácia dlhu Slovenska pod hranicou 57 % hrubého domáceho produktu. Verí tiež vláde, ktorá sa zaviazala zachovat udržatelnost verejných financií .\""], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila", "zhoršil", "informovala", "auguste", "máji 2013", "novembri 2013", "februári 2014", "potvrdila", "nezmenil", "potvrdený"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Agentúra moodys zlepšia", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/agentura-moodys-zhorsila-rating-slove/463016-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/agentura-standard-poors-potvrdila-ra/784761-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/agentura-s-p-potvrdila-rating-slovenska/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/134300/Agentura-Fitch-potvrdila-rating-Slovenska-na-urovni-A", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299551-fitch-potvrdila-rating-slovenska-na-stupni-a/", "http://byznys.ihned.cz/c1-61778160-slovensko-poroste-rychleji-nez-eurozona-uvedla-agentura-fitch-a-potvrdila-zemi-rating-a", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/134300/Agentura-Fitch-potvrdila-rating-Slovenska-na-urovni-A", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299551-fitch-potvrdila-rating-slovenska-na-stupni-a/", "http://byznys.ihned.cz/c1-61778160-slovensko-poroste-rychleji-nez-eurozona-uvedla-agentura-fitch-a-potvrdila-zemi-rating-a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:13.619286+00:00"}
{"id": "vr38223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38223", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V jednom prípade dokonca jedného koaličného poslanca tam bola rok a pol (spis jedného zo súčasných vládných poslancov na generálnej prokuratúre, pozn.).", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediný prípad kedy bol obžalovaný bývalý poslanec zo strany súčasnej vládnej koalície, ktorý sa nám podarilo nájsť je prípad exposlanca za SMK Józsefa K. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu pre trestný čin podplácania. Nepodarilo sa nám ale overiť ako dlho spis ležal na prokuratúre.", "analysis_paragraphs": ["Jediný prípad kedy bol obžalovaný bývalý poslanec zo strany súčasnej vládnej koalície, ktorý sa nám podarilo nájsť je prípad exposlanca za SMK Józsefa K. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu pre trestný čin podplácania. Nepodarilo sa nám ale overiť ako dlho spis ležal na prokuratúre."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["podal"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/sudy-a-kauzy/596095/prokuratura-obzalovala-byvaleho-poslanca-smk-z-podplacania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:42.695850+00:00"}
{"id": "vr34091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34091", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Máme hospodársky pokles, respektíve klesá nám tempo hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu slovenské HDP v roku 2011 rástlo 3,2 %, v roku 2012 to bolo 2,0 % a v roku 2013 sa očakáva rast 1,0 %. Je teda pravdou, že nám klesá tempo hospodárskeho rastu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu slovenské HDP v roku 2011 rástlo 3,2 %, v roku 2012 to bolo 2,0 % a v roku 2013 sa očakáva rast 1,0 %. Je teda pravdou, že nám klesá tempo hospodárskeho rastu."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:19.319114+00:00"}
{"id": "vr16944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16944", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď prišiel Smer-SD k vláde, bola minimálna mzda niekde okolo 255 eur alebo 260 eur. Dneska sa blížime k tej 500 eur (...).", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD nastúpila 4. júla 2006 prvýkrát do vlády. V tomto čase minimálna mzda dosahovala hranicu 252,27 eur. Súčasná minimálna mzda sa vyšplhala do výšky 435 eur a v roku 2018 by mala dosiahnuť 480 eur. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme na základe týchto informácií ako pravdivý. V roku 2006 bola minimálna mzda na úrovni 252,27 eur. Postupným vývojom dosiahla súčasných 435,00 eur. Na rok 2018 vláda chce navýšiť hodnotu minimálnej mzdy na 480 eur. Minimálna mzda by tak stúpla o 10,34 % , a išlo by tak o najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD nastúpila 4. júla 2006 prvýkrát do vlády. V tomto čase minimálna mzda dosahovala hranicu 252,27 eur. Súčasná minimálna mzda sa vyšplhala do výšky 435 eur a v roku 2018 by mala dosiahnuť 480 eur. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme na základe týchto informácií ako pravdivý. V roku 2006 bola minimálna mzda na úrovni 252,27 eur. Postupným vývojom dosiahla súčasných 435,00 eur. Na rok 2018 vláda chce navýšiť hodnotu minimálnej mzdy na 480 eur. Minimálna mzda by tak stúpla o 10,34 % , a išlo by tak o najvyššie nominálne zvýšenie minimálnej mzdy od vzniku Slovenskej republiky."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["252,27", "435", "10,34 %"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/540/20061001", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalna-mzda/", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3372/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/minimalna-mzda-2018.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:51.503443+00:00"}
{"id": "vr32027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32027", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Nikdy som to nepovedal. (odpoveď na tvrdenie J. Kollára, že v rozhovore Ľ. Blaha označil Huga Chavéza za svoj vzor, pozn.)", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Blaha sa podľa nášho názoru ohradil voči vyjadreniu J. Kollára pravdivo, pretože skutočne podľa dostupných zdrojov, nič také nepovedal. Ľ. Blaha sa o Hugovi Chávezovi zmienil v interview \"Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti\" v decembri 2010. Na otázku M. Ruska \" V čom urobili komunisti za bývalého režimu zásadnú chybu? A čo Venezuela? Robí nejakú chybu?\" Ľ. Blaha odpovedal: \"... Čo sa týka Venezuely, som rád, že Hugo Chávez napríklad podporuje kooperatívne hnutie, myšlienky kooperativizmu obhajujem aj v knihe Späť k Marxovi?. Zaiste robí aj chyby, ale chavezizmus považujem za sľubný projekt, hoci má tiež svoje limity.\" Pasáž z tohto rozhovoru bola použitá aj v článku časopisu PLUS 7 DNÍ v máji 2012. Celé znenie svojich odpovedí pre tento časopis uverejnil Ľ. Blaha aj v samostatnom článku na internete. Nenašli sme žiadne iné rozhovory pre časopisy, kde by sa Ľ. Blaha vyjadroval k H. Chávezovi, ani to aby sa o ňom vyjadroval ako o svojom vzore.", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Blaha sa podľa nášho názoru ohradil voči vyjadreniu J. Kollára pravdivo, pretože skutočne podľa dostupných zdrojov, nič také nepovedal. Ľ. Blaha sa o Hugovi Chávezovi zmienil v interview \"Rozhovor o spravodlivejšej spoločnosti\" v decembri 2010. Na otázku M. Ruska \" V čom urobili komunisti za bývalého režimu zásadnú chybu? A čo Venezuela? Robí nejakú chybu?\" Ľ. Blaha odpovedal: \"... Čo sa týka Venezuely, som rád, že Hugo Chávez napríklad podporuje kooperatívne hnutie, myšlienky kooperativizmu obhajujem aj v knihe Späť k Marxovi?. Zaiste robí aj chyby, ale chavezizmus považujem za sľubný projekt, hoci má tiež svoje limity.\" Pasáž z tohto rozhovoru bola použitá aj v článku časopisu PLUS 7 DNÍ v máji 2012. Celé znenie svojich odpovedí pre tento časopis uverejnil Ľ. Blaha aj v samostatnom článku na internete. Nenašli sme žiadne iné rozhovory pre časopisy, kde by sa Ľ. Blaha vyjadroval k H. Chávezovi, ani to aby sa o ňom vyjadroval ako o svojom vzore."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["interview", "článku", "článku"], "url": ["http://lubosblaha.blogspot.sk/", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/z-domova/lubos-blaha-novy-sef-eurovyboru.html", "http://www.noveslovo.sk/b/380/Clanok_o_mne_v_PLUS_7_DNI__ako_to_bolo_naozaj__"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:06.261455+00:00"}
{"id": "vr35049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35049", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tieto výhrady pani premiérky ohľadne konfliktu záujmov sa vzťahovali práve na tú jednu zmluvu, ktorú Martin Chren sám od seba zrušil, akonáhle sa o nej dozvedel. To bola jediná zmluva, ktorá bola uzavretá bez vedomia Martina Chrena počas tejto vlády. No ale, čiže toto sa ukázalo ako neopodstatnené. Potom sa to samozrejme nafúklo na zmluvy z minulosti a tam sme dohodli sa s pani premiérkou, že v poriadku, NKÚ to prešetrí, keď dospeje k záveru, že Martin Chren pochybil, tak Martin Chren odstúpi.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádzajú viaceré portály vo svojich správach naozaj konflikt záujmov sa podľa p. Radičovej vzťahovali na konkrétnu zmluvu.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzajú viaceré portály vo svojich správach naozaj konflikt záujmov sa podľa p. Radičovej vzťahovali na konkrétnu zmluvu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["správach"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1216337"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:55.911626+00:00"}
{"id": "vr36524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36524", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Nakoniec, predseda vlády tiež priznal nevyhnutnosť tejto témy (znižovanie korupcie, pozn.), ale až na stretnutí s Americkou obchodnou komorou.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobne ako Mečiar na Ficove stretnutie so zástupcami Komory reagovali napríklad aj Hospodárske noviny - Američania kritizovali spôsoby akým u nás prebiehajú verejné obstarávania a Fico potom sľúbil, že aj na základe ich skúseností budúca vláda pripraví lepší zákon. (Zaujímavé je, že na stránkach Úradu vlády pri informácií o tomto stretnutí zmienka o korupcii či spolupráci na príprave zákona o verejnom obstarávaní chýba.) Centrálne obstarávanie malo byť pôvodne súčasťou aj programového vyhlásenia vlády, ale keďže \"koaliční partneri uprednostňujú všeobecnejší záväzok týkajúci sa efektívneho využívania verejných zdrojov\", ako vtedy napísal Fico k návrhu vyhlásenia, nakoniec sa do neho nedostalo. Na tlačovej konferencii z 11.6.2008 Fico hovorí, že „Opätovne sme dnes otvorili otázku centrálneho verejného obstarávania, kde vidíme veľké možnosti. Je veľmi ťažké dosiahnuť primeranú dohodu a pravdepodobne v tejto sfére bude treba použiť mocenské politické nástroje, aby sa dohoda o centrálnom verejnom obstarávaní dala v nejakom rozumnom čase aj dosiahnuť.“ O centralizovanom verejnom obstarávaní hovoril v rozhovore Hospodárskych novín 11.6. 2007 aj minister Ján Počiatek: Otázka HN: \"Existuje nejaká koncepcia, na základe ktorej sa bude postupovať v blízkej budúcnosti?\" Odpoveď Počiatka: \"Tvoríme ju. Máme už hotové určité návrhy, čakáme však na to, kým sa dokončí koncepcia informatizácie spoločnosti. V rámci toho chceme zaujať komplexnejšie stanovisko k viacerým veciam, ako je centrálne verejné obstarávanie a množstvo ďalších podporných systémov, o ktorých si myslíme, že by mali byť zahrnuté v reforme verejnej správy.\" Náčrty protikorupčných opatrení, aj keď vo veľmi nejasnej rovine, obsahuje aj programové vyhlásenie vlády, podpísané aj Vladimírom Mečiarom.", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako Mečiar na Ficove stretnutie so zástupcami Komory reagovali napríklad aj Hospodárske noviny - Američania kritizovali spôsoby akým u nás prebiehajú verejné obstarávania a Fico potom sľúbil, že aj na základe ich skúseností budúca vláda pripraví lepší zákon. (Zaujímavé je, že na stránkach Úradu vlády pri informácií o tomto stretnutí zmienka o korupcii či spolupráci na príprave zákona o verejnom obstarávaní chýba.) Centrálne obstarávanie malo byť pôvodne súčasťou aj programového vyhlásenia vlády, ale keďže \"koaliční partneri uprednostňujú všeobecnejší záväzok týkajúci sa efektívneho využívania verejných zdrojov\", ako vtedy napísal Fico k návrhu vyhlásenia, nakoniec sa do neho nedostalo. Na tlačovej konferencii z 11.6.2008 Fico hovorí, že „Opätovne sme dnes otvorili otázku centrálneho verejného obstarávania, kde vidíme veľké možnosti. Je veľmi ťažké dosiahnuť primeranú dohodu a pravdepodobne v tejto sfére bude treba použiť mocenské politické nástroje, aby sa dohoda o centrálnom verejnom obstarávaní dala v nejakom rozumnom čase aj dosiahnuť.“ O centralizovanom verejnom obstarávaní hovoril v rozhovore Hospodárskych novín 11.6. 2007 aj minister Ján Počiatek: Otázka HN: \"Existuje nejaká koncepcia, na základe ktorej sa bude postupovať v blízkej budúcnosti?\" Odpoveď Počiatka: \"Tvoríme ju. Máme už hotové určité návrhy, čakáme však na to, kým sa dokončí koncepcia informatizácie spoločnosti. V rámci toho chceme zaujať komplexnejšie stanovisko k viacerým veciam, ako je centrálne verejné obstarávanie a množstvo ďalších podporných systémov, o ktorých si myslíme, že by mali byť zahrnuté v reforme verejnej správy.\" Náčrty protikorupčných opatrení, aj keď vo veľmi nejasnej rovine, obsahuje aj programové vyhlásenie vlády, podpísané aj Vladimírom Mečiarom."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "Úradu vlády", "Na tlačovej konferencii", "v rozhovore Hospodárskych novín"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-41621950-fico-ustupuje-americanom-korupcia-je-pre-neho-problem-b-font-color-ff9900-video-font-b", "http://premiersr.sk/20666/zahranicni-investori-povazuju-slovensko-za-krajinu-atraktivnu-pre-dalsie-investicie.php", "http://vlada.gov.sk/8671/?day=2007-03-01&art_datum_od=&art_datum_do=", "http://hn.hnonline.sk/c1-21360800-kym-nebude-euro-nebudu-nizsie-dane"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:49.821740+00:00"}
{"id": "vr26646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26646", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...Napríklad známe meno je Rinat Achmetov, ktorý väčšinu času žije v Londýne, je považovaný za úplne najbohatšieho Ukrajinca, proste oceľ a uhlie, tak ten je na strane tých, ktorí protestujú.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Rinat Achmetov je považovaný podľa Forbes, za úplne najbohatšieho Ukrajinca s majetkom 15,4 mld. USD. Tento majetok získal v hutníckom a energetickom priemysle - Metalurgia Energy. Taktiež je pravdou, že žije v Londýne. Achmetov vyjadril podporu a solidaritu s protestujúcimi, poskytol im priestor vo svojom médiu a taktiež volal po kompromise protestujúcich s prezidentom. Z uvedeného je zrejmé, že podporil protestujúcich. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Achmetov žije aj v Londýne , kde v roku 2011 kúpil jeden z najdrahších apartmánov na One Hyde Park. Achmetov je tiež členom ukrajinského parlamentu, v Janukovyčovej Strane regiónov, v rámci ktorej sa považuje za neoficiálneho lídra strany. Už v decembri 2013 vyzval vládu a aj Janukovyča k zmierlivému postoju k protestujúcim a volal po kompromise medzi protestujúcimi a prezidentom. Financial Times , 13. decembra 2013: \"Ukraine’s richest oligarch on Friday weighed in to the country’s political crisis, calling for a compromise between thousands of pro-EU protesters and the president to be reached at a “table of peace”. Breaking his silence for the first time since demonstrations erupted in late November, Rinat Akhmetov, a long-time ally of President Viktor Yanukovich, in a carefully worded statement appeared to be voicing solidarity with the anti-government protesters on Kiev’s streets .\" Podobne informuje aj Bloomberg (19. decembra 2013): \" Akhmetov has not made a clean break with the president. On Dec. 13 he urged a compromise and issued a statement about the demonstrations and police assaults on the protesters: “The fact that peaceful people took to the streets for peaceful demonstrations means that Ukraine is a free democratic country. Ukraine will not turn off this road . This is very good. But the fact that people suffered is unacceptable. ... Akhmetov’s Ukraina television channel has given airtime to opposition leaders ... ” Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Rinat Achmetov je považovaný podľa Forbes, za úplne najbohatšieho Ukrajinca s majetkom 15,4 mld. USD. Tento majetok získal v hutníckom a energetickom priemysle - Metalurgia Energy. Taktiež je pravdou, že žije v Londýne. Achmetov vyjadril podporu a solidaritu s protestujúcimi, poskytol im priestor vo svojom médiu a taktiež volal po kompromise protestujúcich s prezidentom. Z uvedeného je zrejmé, že podporil protestujúcich. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Achmetov žije aj v Londýne , kde v roku 2011 kúpil jeden z najdrahších apartmánov na One Hyde Park. Achmetov je tiež členom ukrajinského parlamentu, v Janukovyčovej Strane regiónov, v rámci ktorej sa považuje za neoficiálneho lídra strany. Už v decembri 2013 vyzval vládu a aj Janukovyča k zmierlivému postoju k protestujúcim a volal po kompromise medzi protestujúcimi a prezidentom. Financial Times , 13. decembra 2013: \"Ukraine’s richest oligarch on Friday weighed in to the country’s political crisis, calling for a compromise between thousands of pro-EU protesters and the president to be reached at a “table of peace”. Breaking his silence for the first time since demonstrations erupted in late November, Rinat Akhmetov, a long-time ally of President Viktor Yanukovich, in a carefully worded statement appeared to be voicing solidarity with the anti-government protesters on Kiev’s streets .\" Podobne informuje aj Bloomberg (19. decembra 2013): \" Akhmetov has not made a clean break with the president. On Dec. 13 he urged a compromise and issued a statement about the demonstrations and police assaults on the protesters: “The fact that peaceful people took to the streets for peaceful demonstrations means that Ukraine is a free democratic country. Ukraine will not turn off this road . This is very good. But the fact that people suffered is unacceptable. ... Akhmetov’s Ukraina television channel has given airtime to opposition leaders ... ” Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Achmetov", "najbohatšieho", "žije", "Londýne", "Achmetov", "Financial Times", "Bloomberg"], "url": ["http://forbes.ua/persons/8-ahmetov-rinat-leonidovich", "http://forbes.ua/ratings/1", "http://www.businessweek.com/articles/2013-12-19/ukraines-oligarchs-may-switch-sides-over-abandoned-eu-trade-deal", "http://www.managementtoday.co.uk/features/1207896/invasion-russian-oligarchs/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Rinat_Akhmetov", "http://www.ft.com/intl/cms/s/0/1cdfdb4e-63e1-11e3-98e2-00144feabdc0.html#axzz2rcCOh0Cm", "http://www.businessweek.com/articles/2013-12-19/ukraines-oligarchs-may-switch-sides-over-abandoned-eu-trade-deal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:29.557231+00:00"}
{"id": "vr32267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32267", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Aj pán minister Jahnátek sa vyjadril, že ak táto strategická zákazka by prešla, tak Slovensko môže prísť o eurofondy a preto odporúča, aby sa táto možnosť týkala naozaj iba nejakých domácich obstarávaní.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripomienkovalo novelu zákona o verejnom obstarávaní. Jedna pripomienka sa týkala tak ako I. Matovič spomína, návrhu vypustiť ustanovenia o strategickej zákazke. Dôvodom je obava z problematického poskytovania finančných prostriedkov z EÚ. Napriek tomu, že nejde o konkrétne vyjadrenie ministra Jahňátka, ide pripomienku je ho rezortu, ktoré riadi, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odoslalo k pripravovanej novele Zákona o verejnom obstarávaní podľa Portálu právnych predpisov MS SR 25 pripomienok, medzi ktorými sa nachádza aj pripomienka, v ktorej ministerstvo žiada odstrániť z textu návrhu zákona ustanovenia o \"strategickej zákazke\".\n\nPodľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pripomienkovalo novelu zákona o verejnom obstarávaní. Jedna pripomienka sa týkala tak ako I. Matovič spomína, návrhu vypustiť ustanovenia o strategickej zákazke. Dôvodom je obava z problematického poskytovania finančných prostriedkov z EÚ. Napriek tomu, že nejde o konkrétne vyjadrenie ministra Jahňátka, ide pripomienku je ho rezortu, ktoré riadi, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR odoslalo k pripravovanej novele Zákona o verejnom obstarávaní podľa Portálu právnych predpisov MS SR 25 pripomienok, medzi ktorými sa nachádza aj pripomienka, v ktorej ministerstvo žiada odstrániť z textu návrhu zákona ustanovenia o \"strategickej zákazke\".", "Podľa TA3 bolo k tejto novele Zákona o verejnom obstarávaní odoslaných viac ako 1200 pripomienok, z toho 500 zásadných."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Portálu právnych predpisov MS SR", "K celému materiálu", "TA3"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=44&matEID=5453&drCommentDocFREID=267142&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=44&matEID=5453&drCommentDocFREID=267142&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "http://www.ta3.com/clanok/1006101/kalinakova-novela-o-verejnom-obstaravani-narazila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:18.518924+00:00"}
{"id": "vr33913", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33913", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ak otec pracuje a manželka bola pri deťoch. Tak on mal úľavu na daniach a vy ste mu ju zrušili. A môže ju mať, keď sa jeho manželka zaeviduje na úrade práce, takže vám budú rásť nezamestnaní z toho titulu.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Novela zákona o dani z príjmov sprísnila podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na manželku (manžela). Podmienka zaevidovania na úrade práce je však len jednou z možných podmienok. Postačujúcou podmienkou je ak manželka (manžel) žijú v spoločnej domácnosti a stará a o maloleté dieťa, tiež žijúce v spoločnej domácnosti. Postačujúcou podmienkou je aj keď manželka (manžel) poberá príspevok na opatrovanie. Inými slovami, nie je nevyhnutné aby sa manželka (manžel) hlásila na úrade práce ak spĺňa podmienku starania sa o maloleté dieťa resp. poberanie príspevku na opatrovanie. Uvádzaním nevyhnutnosti nahlásenia manželky na úrade práce sa dopúšťa Brocka zavádzania.\n\nNovela zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 4. decembra 2012 zaviedla povinnosť, na základe ktorej si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak osoba žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa tiež žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti do zániku nároku na rodičovský príspevok na dieťa, alebo ktorá poberala v zdaňovacom období príspevok na opatrovanie , alebo ktorá bola evidovaná na úrade práce\n\n6.V § 11 odsek 4 znie:", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o dani z príjmov sprísnila podmienky pre uplatnenie daňového bonusu na manželku (manžela). Podmienka zaevidovania na úrade práce je však len jednou z možných podmienok. Postačujúcou podmienkou je ak manželka (manžel) žijú v spoločnej domácnosti a stará a o maloleté dieťa, tiež žijúce v spoločnej domácnosti. Postačujúcou podmienkou je aj keď manželka (manžel) poberá príspevok na opatrovanie. Inými slovami, nie je nevyhnutné aby sa manželka (manžel) hlásila na úrade práce ak spĺňa podmienku starania sa o maloleté dieťa resp. poberanie príspevku na opatrovanie. Uvádzaním nevyhnutnosti nahlásenia manželky na úrade práce sa dopúšťa Brocka zavádzania.", "Novela zákona o dani z príjmov, ktorá bola schválená 4. decembra 2012 zaviedla povinnosť, na základe ktorej si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak osoba žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa tiež žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti do zániku nároku na rodičovský príspevok na dieťa, alebo ktorá poberala v zdaňovacom období príspevok na opatrovanie , alebo ktorá bola evidovaná na úrade práce", "6.V § 11 odsek 4 znie:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "Dôvodová správa", "návrh", "mzdovecentrum.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=239", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=239", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=374298", "http://www.mzdovecentrum.sk/clanok-z-titulky/nezdanitelna-cast-zakladu-dane-na-manzelku-manzela.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:00.643488+00:00"}
{"id": "vr16914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16914", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v Košiciach, kde mal Richard Raši o 20 000 hlasov viac, teda vlastne o tretinu viac hlasov ako mal predchádzajúci víťaz, župan Zdenko Trebula, a napriek tomu to v tom tesnom súperení v podstate nestačilo na to víťazstvo.", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Raši, kandidát na župana Košického samosprávneho kraja (KSK) získal v krajských voľbách 2017 presne 58 724 hlasov. Rastislav Trnka ho porazil len necelými 1000 hlasmi. Predchádzajúci župan Zdenko Trebuľa získal v druhom kole volieb v roku 2013 presne 39 970 hlasov. Raši teda v roku 2017 získal o viac ako tretinu hlasov viac, než víťaz z roku 2013 Zdenko Trebuľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Raši, kandidát na župana Košického samosprávneho kraja (KSK) získal v krajských voľbách 2017 presne 58 724 hlasov. Rastislav Trnka ho porazil len necelými 1000 hlasmi. Predchádzajúci župan Zdenko Trebuľa získal v druhom kole volieb v roku 2013 presne 39 970 hlasov. Raši teda v roku 2017 získal o viac ako tretinu hlasov viac, než víťaz z roku 2013 Zdenko Trebuľa. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["získal", "získal", "Podľa", "rozdiel", "rozhodovalo"], "url": ["https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/kosicky-kraj", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka7_sk.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/418698-zupne-a-komunalne-volby-budu-naraz/", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/kosicky-kraj", "https://volby.sme.sk/volby-vuc/2017/vysledky/kosicky-kraj"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:00.466652+00:00"}
{"id": "46031", "numeric_id": 46031, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46031", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Minulý rok na jeseň v parlamente po desiatich rokoch bol schválený nový zákon o financovaní cirkví, za ktorý hlasovali úplne všetci poslanci bez ohľadu na to či opoziční, koaliční, okrem poslancov SaSky. Čiže nastal po tridsiatich rokoch konsenzus, že akým spôsobom financovať tie aktivity cirkví, všetkých.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vlani parlament schválil nové pravidlá financovania cirkví. Hlasovali za ne poslanci všetkých poslaneckých klubov okrem klubu SaS. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako ešte pravdivé. V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Za zákon hlasovalo 115 zo 141 prítomných poslancov zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou SaS. 25 poslancov sa zdržalo, jeden hlasoval proti.", "analysis_paragraphs": ["Vlani parlament schválil nové pravidlá financovania cirkví. Hlasovali za ne poslanci všetkých poslaneckých klubov okrem klubu SaS. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako ešte pravdivé. V októbri 2019 parlament schválil nový Zákon - o finančnej podpore cirkví. Ten po dlhých rokoch mení spôsob ich financovania. Do januára 2020 platil Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkvi, ktorý bol pôvodne prijatý ešte v roku 1949. Podľa neho dostávali cirkvi peniaze každý rok nanovo pri schvaľovaní štátneho rozpočtu - a teda po rozhodnutí poslancami. Po novom budú dostávať toľko, koľko rok predtým, no štát v sume navyše zohľadní infláciu a zvyšovanie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Ak sa počet veriacich niektorej z cirkví zmení o viac ako 10 percent, tiež sa to odrazí v príspevku. Za zákon hlasovalo 115 zo 141 prítomných poslancov zo všetkých poslaneckých klubov s výnimkou SaS. 25 poslancov sa zdržalo, jeden hlasoval proti."], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": ["schválil", "mení", "platil", "hlasovalo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7450", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=473071", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/zakon-218-z-1949-65.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=43094"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:29.546807+00:00"}
{"id": "vr26979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26979", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V Európskej únii sa mimo manželstva rodí stále viacej detí. V roku 2011 to bolo skoro 40% detí, ktoré sa narodili mimo manželských zväzkov. Na Slovensku v roku 2012 35% detí.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Poliačik pravdepodobne vychádza zo štatistík Eurostatu . Podľa nich sa v Európskej únii v roku 2011 narodilo 39,5% detí mimo manželského zväzku. V prípade Slovenskej republiky to bolo 34,0% v roku 2011 a 35,4% v roku 2012. Aj v Európe, aj na Slovensku ide o medziročne rastúci trend. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Martin Poliačik pravdepodobne vychádza zo štatistík Eurostatu . Podľa nich sa v Európskej únii v roku 2011 narodilo 39,5% detí mimo manželského zväzku. V prípade Slovenskej republiky to bolo 34,0% v roku 2011 a 35,4% v roku 2012. Aj v Európe, aj na Slovensku ide o medziročne rastúci trend. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00018&plugin=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:07.535125+00:00"}
{"id": "vr38618", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38618", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po dlhých rokoch, pán poslanec, môžeme konštatovať s veľkým smútkom v hlase, že vláda Ivety Radičovej je vláda, ktorá spôsobila pokles reálnych miezd.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vývoj indexu reálnej mzdy: (Poznámka: podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100; index reálnej mzdy je vypočítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien) 2007 : 104,3 2008 : 103,3 2009 : 101,4 2010 : 102,2 2011 (1. štvrťrok) : 99,6 Ku poklesu reálnej mzdy v prvom kvartáli skutočne došlo. Či sa jedná o pokles \"po dlhých rokoch\" overiť nevieme, vzhľadom na to, že štatistický úrad vedie záznamy rastu reálnych miezd iba od roku 2007.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj indexu reálnej mzdy: (Poznámka: podľa štvrťročného štatistického výkazníctva; indexy rovnaké obdobie minulého roku = 100; index reálnej mzdy je vypočítaný ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien) 2007 : 104,3 2008 : 103,3 2009 : 101,4 2010 : 102,2 2011 (1. štvrťrok) : 99,6 Ku poklesu reálnej mzdy v prvom kvartáli skutočne došlo. Či sa jedná o pokles \"po dlhých rokoch\" overiť nevieme, vzhľadom na to, že štatistický úrad vedie záznamy rastu reálnych miezd iba od roku 2007."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["2007", "2008", "2009", "2010", "2011 (1. štvrťrok)"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17683", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:13.006171+00:00"}
{"id": "vr25732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25732", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Apropo medzi rokmi 2011 až 2014 náklady na obsluhu dlhu zrástli z jednej miliardy na miliardu 400 miliónov eur.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výdavky na obsluhu štátneho dlhu teda vzrástli z 1 163 188 351 eur na 1 398 174 765 eur. Kollár nesprávne uvádza výšku nákladov na obsluhu dlhu v roku 2011. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štát má tzv. dlhovú službu na rok 2014 (príloha číslo 4, strana 30), ktorá sa používa na financovanie dlhu centrálnej vlády a na krytie potrieb štátneho rozpočtu pri čo možno najnižších nákladoch v súlade s primeraným stupňom rizika. Na túto službu štát využíva 1 398 174 765 eur, V zákone o štátnom rozpočte z roku 2011 ( príloha číslo 4, strana 24) je na dlhovú službu určených 1 163 188 351 eur. V zákone o štátnom rozpočte z roku 2012 ( príloha číslo 4, strana 28) je na dlhovú službu určených 1 386 678 600 eur. V zákone o štátnom rozpočte z roku 2013 ( príloha číslo 3, strana 1) je na dlhovú službu určených 1 326 365 603 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výdavky na obsluhu štátneho dlhu teda vzrástli z 1 163 188 351 eur na 1 398 174 765 eur. Kollár nesprávne uvádza výšku nákladov na obsluhu dlhu v roku 2011. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Štát má tzv. dlhovú službu na rok 2014 (príloha číslo 4, strana 30), ktorá sa používa na financovanie dlhu centrálnej vlády a na krytie potrieb štátneho rozpočtu pri čo možno najnižších nákladoch v súlade s primeraným stupňom rizika. Na túto službu štát využíva 1 398 174 765 eur, V zákone o štátnom rozpočte z roku 2011 ( príloha číslo 4, strana 24) je na dlhovú službu určených 1 163 188 351 eur. V zákone o štátnom rozpočte z roku 2012 ( príloha číslo 4, strana 28) je na dlhovú službu určených 1 386 678 600 eur. V zákone o štátnom rozpočte z roku 2013 ( príloha číslo 3, strana 1) je na dlhovú službu určených 1 326 365 603 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 16.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-16", "analysis_sources": {"text": ["dlhovú službu", "roku 2011", "roku 2012", "roku 2013"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9090", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7831", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8819"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:50.750499+00:00"}
{"id": "49681", "numeric_id": 49681, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49681", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Každý dôchodca dostane v tomto roku 13. dôchodok vo výške 606 eur.", "statement_date": "2024-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V apríli 2024 schválili poslanci vládnej koalície zmeny v 13. dôchodkoch, ktoré priniesli najmä ich výrazné navýšenie. Sociálna poisťovňa bude 13. penzie vyplácať v decembri tohto roka vo výške priemerného starobného dôchodku za minulý rok, teda 606,30 eur. Výrok Matúša Šutaja Eštoka hodnotíme ako pravdivý.\n\nV januári 2024 schválila vláda 13. dôchodky, následne ich definitívne odhlasovali poslanci v apríli 2024. Návrh prinieslo ministerstvo práce cez novelu zákona o sociálnom poistení. Naplnilo tak sľub, ktorý dalo ešte v decembri predchádzajúceho roka.\n\nKým pred zmenou závisela výška 13. dôchodku od sumy poberanej penzie, v roku 2024 bude pre všetkých poberateľov jednotlivých typov dôchodkov jeho výška rovnaká . Starobní dôchodcovia tak dostanú 13. penziu vo výške 606,30 eur, čo predstavuje priemernú výšku starobného dôchodku za minulý rok. Pred zmenou bol 13. dôchodok vyplácaný ako štátna sociálna dávka a jeho suma sa pohybovala v rozpätí od 50 do 300 eur.\n\nVýška 13. dôchodkov by sa mala zvyšovať aj v budúcnosti, keďže sú naviazané na priemerné sumy jednotlivých typov dôchodkov za predchádzajúci rok. S nárastom priemernej sumy dôchodkov tak stúpnu aj trináste penzie. Ministerstvo práce a sociálnych vecí odhaduje, že trináste starobné dôchodky by mali na konci roka 2025 stúpnuť na 680 eur a v decembri 2026 na 729 eur.", "analysis_paragraphs": ["V apríli 2024 schválili poslanci vládnej koalície zmeny v 13. dôchodkoch, ktoré priniesli najmä ich výrazné navýšenie. Sociálna poisťovňa bude 13. penzie vyplácať v decembri tohto roka vo výške priemerného starobného dôchodku za minulý rok, teda 606,30 eur. Výrok Matúša Šutaja Eštoka hodnotíme ako pravdivý.", "V januári 2024 schválila vláda 13. dôchodky, následne ich definitívne odhlasovali poslanci v apríli 2024. Návrh prinieslo ministerstvo práce cez novelu zákona o sociálnom poistení. Naplnilo tak sľub, ktorý dalo ešte v decembri predchádzajúceho roka.", "Kým pred zmenou závisela výška 13. dôchodku od sumy poberanej penzie, v roku 2024 bude pre všetkých poberateľov jednotlivých typov dôchodkov jeho výška rovnaká . Starobní dôchodcovia tak dostanú 13. penziu vo výške 606,30 eur, čo predstavuje priemernú výšku starobného dôchodku za minulý rok. Pred zmenou bol 13. dôchodok vyplácaný ako štátna sociálna dávka a jeho suma sa pohybovala v rozpätí od 50 do 300 eur.", "Výška 13. dôchodkov by sa mala zvyšovať aj v budúcnosti, keďže sú naviazané na priemerné sumy jednotlivých typov dôchodkov za predchádzajúci rok. S nárastom priemernej sumy dôchodkov tak stúpnu aj trináste penzie. Ministerstvo práce a sociálnych vecí odhaduje, že trináste starobné dôchodky by mali na konci roka 2025 stúpnuť na 680 eur a v decembri 2026 na 729 eur."], "analysis_date": "2024-09-30", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "odhlasovali", "Návrh", "novelu zákona", "Naplnilo", "rovnaká", "vyplácaný", "zvyšovať"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23266418/vlada-schvalila-plne-trinaste-dochodky-budu-coraz-vyssie-a-pojdu-na-ne-miliardy-eur.html", "https://index.sme.sk/c/23318255/parlament-schvalil-zmeny-pri-13-dochodku-penzisti-budu-dostavat-vyssi-trinasty-dochodok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=137", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=9&CPT=137", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/minister-prace-erik-tomas-vyplatime-13-dochodok-priemernej-vyske-viac-ako-600-eur.html", "https://www.employment.gov.sk/showdoc.do?docid=55387&forceBrowserDetector=pc", "https://index.sme.sk/c/23266418/vlada-schvalila-plne-trinaste-dochodky-budu-coraz-vyssie-a-pojdu-na-ne-miliardy-eur.html", "https://sita.sk/vofinanciach/ficova-vlada-schvalila-plne-trinaste-dochodky-budu-coraz-vyssie-a-pojdu-na-ne-miliardy-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:59.281769+00:00"}
{"id": "vr32540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32540", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme už v medzi pôvodným návrhom rozpočtu a tým časom, než sa dostal zákon do parlamentu sme znížili odhad príjmu zo zmeny zákona o dani z príjmov o vyše 50 miliónov eur, teraz je ten dopad rátaný na 375 mil., predtým to bol vyše 400 miliónov eur v budúcom roku.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír tvrdí, že odhad dopadu novely zákona č. 595/2003 o dani z príjmov na štátny rozpočet sa počas doby prípravy tohto zákona už po prvom návrhu štátneho rozpočtu zmenil o vyše 50 miliónov €.", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír tvrdí, že odhad dopadu novely zákona č. 595/2003 o dani z príjmov na štátny rozpočet sa počas doby prípravy tohto zákona už po prvom návrhu štátneho rozpočtu zmenil o vyše 50 miliónov €."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona č. 595/2003 o dani z príjmov", "Vplyvy na rozpočet verejnej správy,...", "Vplyvy na rozpočet verejnej správy,..."], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/paragrafove_znenie_doc.pdf?instEID=-1&attEID=48912&docEID=260931&matEID=5415&langEID=1&tStamp=20120928161838000", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Priloha_1_Vplyv_na_rozpocet_verejnej_spravy_doc.pdf?instEID=-1&attEID=47829&docEID=261050&matEID=5415&langEID=1&tStamp=20120824133304757", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/D%C3%B4vodova_doc.pdf?instEID=-1&attEID=48914&docEID=272014&matEID=5415&langEID=1&tStamp=20120928161838000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:24.969302+00:00"}
{"id": "vr14246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14246", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "...existujú medzinárodné dohovory, ktoré naša legislatíva prevzala do, do určitých tých našich zákonov a tam je jasné povedané aj v Ústave, že každý občan má právo na štrajk (...) Ústava hovorí aj o zákone, teda odvoláva sa na zákon o kolektívnom vyjednávaní, ktorý jasne určuje, kto má kolektívne vyjednávať a kto štrajk vyhlasuje.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že existujú medzinárodné dohovory, o akých Ondek hovorí. Patrí sem napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právach. Je taktiež pravdou, že Ústava hovorí o tom, že každý občan má právo na štrajk. Pri posúdení výroku nehodnotíme, či sa ústava v čl. 37 ods. 4 odvoláva na zákon o kolektívnom vyjednávaní, keďže tento nebol prijatý ako vykonávací zákon k ústavnej norme, a jeho viazanosť na príslušné ustanovenie Ústavy je preto sporná. Zákon o kolektívnom vyjednávaní však naozaj určuje subjekty kolektívneho vyjednávania a subjekty oprávnené vyhlásiť štrajk podľa tohto zákona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Medzi Ondekom spomenuté medzinárodné dohovory patrí napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právech ( International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights ), v ktorého ôsmom článku sa píše nasledovné: \"( d) The right to strike, provided that it is exercised in conformity with the laws of the particular country .\" Ústava Slovenskej republiky v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk: \"Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.\" Podľa článku 36 písmena g) majú zamestnanci právo na kolektívne vyjednávanie. Právne ukotvenie práva na štrajk na Slovensku však nie je úplne vyjasnené, informuje napríklad EurActiv : \" Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula upozorňuje predovšetkým na právnu nevyjasnenosť štrajku na Slovensku. Právo na štrajk, s výnimkou niektorých profesií, garantuje Ústava SR pre každého, pričom hovorí, že podrobnosti výkonu tohto práva ustanoví zákon. Zákon ale pozná štrajk len v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak sa netýka záležitosti ošetrenej v kolektívnej zmluve, štrajk sa zvykne definovať ako štrajk „podľa ústavy“. Tento výklad sa ale pohybuje právnej neistote . Borgula si myslí, že pravidlá pre štrajk by mali byť definované obecne, nie len pre štrajk v kolektívnom vyjednávaní, inak podľa neho vzniká priestor pre anarchiu. Ústava napríklad nehovorí o tom, že štrajky musia organizovať odbory, zákon už áno. (...) Vyjasnenie by potrebovali aj zodpovednostné vzťahy pri ústavných štrajkoch, resp. pri štrajkoch neorganizovaných odbormi. Neprevláda medzi odborníkmi zhoda v tom, aká podrobná by mala všeobecná úprava štrajku byť. Pri príliš detailnej je obava, aby súdy nerozhodovali proti štrajkujúcim na základe procedurálnych otázok namiesto merita veci. Na druhej strane, neexistencia právnej úpravy nebráni zamestnávateľom domáhať sa súdneho zákazu štrajku, ako naznačujú niektoré prípady. \" Okrem Zákonníka práce , ktorý vo viacerých odsekoch upravuje kolektívne vyjednávanie, kolektívne vyjednávanie upravuje aj Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu uzatvárať kolektívne zmluvy odborové orgány a zamestnávatelia a podľa § 3 písmena e) aj zástupca poverený vládou v prípade kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. O štrajku pri spore o uzavretí kolektívnej zmluvy rozhoduje odborový orgán, podporený nadpolovičnou väčšinou zúčastnených na hlasovaní o štrajku (§ 17). Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že existujú medzinárodné dohovory, o akých Ondek hovorí. Patrí sem napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právach. Je taktiež pravdou, že Ústava hovorí o tom, že každý občan má právo na štrajk. Pri posúdení výroku nehodnotíme, či sa ústava v čl. 37 ods. 4 odvoláva na zákon o kolektívnom vyjednávaní, keďže tento nebol prijatý ako vykonávací zákon k ústavnej norme, a jeho viazanosť na príslušné ustanovenie Ústavy je preto sporná. Zákon o kolektívnom vyjednávaní však naozaj určuje subjekty kolektívneho vyjednávania a subjekty oprávnené vyhlásiť štrajk podľa tohto zákona. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Medzi Ondekom spomenuté medzinárodné dohovory patrí napríklad Medzinárodný dohovor o ekonomických, kultúrnych a sociálnych právech ( International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights ), v ktorého ôsmom článku sa píše nasledovné: \"( d) The right to strike, provided that it is exercised in conformity with the laws of the particular country .\" Ústava Slovenskej republiky v článku 37 ods. 4 hovorí o práve na štrajk: \"Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.\" Podľa článku 36 písmena g) majú zamestnanci právo na kolektívne vyjednávanie. Právne ukotvenie práva na štrajk na Slovensku však nie je úplne vyjasnené, informuje napríklad EurActiv : \" Viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula upozorňuje predovšetkým na právnu nevyjasnenosť štrajku na Slovensku. Právo na štrajk, s výnimkou niektorých profesií, garantuje Ústava SR pre každého, pričom hovorí, že podrobnosti výkonu tohto práva ustanoví zákon. Zákon ale pozná štrajk len v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak sa netýka záležitosti ošetrenej v kolektívnej zmluve, štrajk sa zvykne definovať ako štrajk „podľa ústavy“. Tento výklad sa ale pohybuje právnej neistote . Borgula si myslí, že pravidlá pre štrajk by mali byť definované obecne, nie len pre štrajk v kolektívnom vyjednávaní, inak podľa neho vzniká priestor pre anarchiu. Ústava napríklad nehovorí o tom, že štrajky musia organizovať odbory, zákon už áno. (...) Vyjasnenie by potrebovali aj zodpovednostné vzťahy pri ústavných štrajkoch, resp. pri štrajkoch neorganizovaných odbormi. Neprevláda medzi odborníkmi zhoda v tom, aká podrobná by mala všeobecná úprava štrajku byť. Pri príliš detailnej je obava, aby súdy nerozhodovali proti štrajkujúcim na základe procedurálnych otázok namiesto merita veci. Na druhej strane, neexistencia právnej úpravy nebráni zamestnávateľom domáhať sa súdneho zákazu štrajku, ako naznačujú niektoré prípady. \" Okrem Zákonníka práce , ktorý vo viacerých odsekoch upravuje kolektívne vyjednávanie, kolektívne vyjednávanie upravuje aj Zákon o kolektívnom vyjednávaní. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kolektívnom vyjednávaní môžu uzatvárať kolektívne zmluvy odborové orgány a zamestnávatelia a podľa § 3 písmena e) aj zástupca poverený vládou v prípade kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. O štrajku pri spore o uzavretí kolektívnej zmluvy rozhoduje odborový orgán, podporený nadpolovičnou väčšinou zúčastnených na hlasovaní o štrajku (§ 17). Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["International Covenant on Economic, Social and Cultural Rights", "Ústava", "EurActiv", "Zákonníka práce", "Zákona o kolektívnom vyjednávaní"], "url": ["http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/CESCR.aspx", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20160113.pdf", "http://euractiv.sk/socialna-politika/pravo-na-strajk-problemy-nejasnej-upravy-021501/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:43.641836+00:00"}
{"id": "49800", "numeric_id": 49800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49800", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Je to niekoľko týždňov dozadu, čo bol poslanecký prieskum v Košiciach, opätovne v Košiciach, pre podozrenie z policajnej brutality a policajného násilia, máme tu teda opakujúce sa.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyne a poslanci sa v októbri 2024 zúčastnili poslaneckého prieskumu na obvodnom oddelení Policajného zboru Košice-Staré Mesto, ktorého príslušníci mali páchať násilie na zadržaných osobách. Krátko po parlamentnom prieskume policajt z obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Nad jazerom zbil zadržaného muža, ktorý následkom zranení podľahol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZačiatkom septembra poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková iniciovala poslanecký prieskum na obvodnom oddelení Policajného zboru (PZ) Košice-Staré mesto, kde sa mohli zúčastniť opoziční i koaliční poslanci.\n\nDôvodom boli prípady policajnej brutality. V júni 2020 policajti pri zásahu zbili zadržaného muža, pričom mu spôsobili zlomeniny a prasknutie lebky. V júni 2024 na Námestí Maratónu mieru v Košiciach mali policajti muža obmedziť na slobode a následne ho podrobiť nezákonnej brutalite počas vypočúvania na obvodnom oddelení.\n\nPoslaneckého prieskumu sa 28. novembra zúčastnili poslankyne Plaváková, Števulová, Marcinková a poslanci Prostredník a Hazucha. Poslankyňa Števulová zdôraznila , že poslanecký prieskum nie je vyšetrovacím orgánom, a preto nemôže prijať závery o prípade, iba navrhnúť možné opatrenia, ako takýmto prípadom predísť. Marcinková doplnila, že ľudskoprávny výbor by mal prísť aj s uznesením, ktorý navrhne odporúčania na riešenie situácie.\n\nKrátko po poslaneckom prieskume sa 5. novembra uskutočnil v Košiciach na obvodnom oddelení PZ v Košice-Nad jazerom incident , pri ktorom muža zadržaného za krádež alkoholu mal policajný príslušník s použitím taktickej rukavice zbiť a „spôsobiť viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa“. Muž bol následne prevezený do košickej nemocnice. Následkom zranení na druhý deň podľahol.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyne a poslanci sa v októbri 2024 zúčastnili poslaneckého prieskumu na obvodnom oddelení Policajného zboru Košice-Staré Mesto, ktorého príslušníci mali páchať násilie na zadržaných osobách. Krátko po parlamentnom prieskume policajt z obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Nad jazerom zbil zadržaného muža, ktorý následkom zranení podľahol. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Začiatkom septembra poslankyňa NR SR Vladimíra Marcinková iniciovala poslanecký prieskum na obvodnom oddelení Policajného zboru (PZ) Košice-Staré mesto, kde sa mohli zúčastniť opoziční i koaliční poslanci.", "Dôvodom boli prípady policajnej brutality. V júni 2020 policajti pri zásahu zbili zadržaného muža, pričom mu spôsobili zlomeniny a prasknutie lebky. V júni 2024 na Námestí Maratónu mieru v Košiciach mali policajti muža obmedziť na slobode a následne ho podrobiť nezákonnej brutalite počas vypočúvania na obvodnom oddelení.", "Poslaneckého prieskumu sa 28. novembra zúčastnili poslankyne Plaváková, Števulová, Marcinková a poslanci Prostredník a Hazucha. Poslankyňa Števulová zdôraznila , že poslanecký prieskum nie je vyšetrovacím orgánom, a preto nemôže prijať závery o prípade, iba navrhnúť možné opatrenia, ako takýmto prípadom predísť. Marcinková doplnila, že ľudskoprávny výbor by mal prísť aj s uznesením, ktorý navrhne odporúčania na riešenie situácie.", "Krátko po poslaneckom prieskume sa 5. novembra uskutočnil v Košiciach na obvodnom oddelení PZ v Košice-Nad jazerom incident , pri ktorom muža zadržaného za krádež alkoholu mal policajný príslušník s použitím taktickej rukavice zbiť a „spôsobiť viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa“. Muž bol následne prevezený do košickej nemocnice. Následkom zranení na druhý deň podľahol."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["iniciovala", "prípady", "júni", "obmedziť", "zdôraznila", "oddelení", "incident", "„spôsobiť"], "url": ["https://sita.sk/poslanci-sas-presetria-pripad-policajneho-nasilia-v-kosiciach-marcinkova-navrhla-poslanecky-prieskum/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/716582-prokuratura-v-kauze-policajneho-nasilia-dosial-nikoho-neobvinili/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/22807649/policajti-brutalne-bili-sputaneho-mladika-mal-prasknutu-lebku-a-zlomeniny.html", "https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2024070500000135", "https://sita.sk/poslanci-navstivili-oddelenie-kosickej-policie-kde-malo-dojst-k-brutalite-apeluju-na-kamery-pre-ochranu-policajtov-aj-obcanov/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23410190/policajt-pocas-sluzby-udajne-zbil-zadrzaneho-v-nemocnici-ho-operovali-na-nasledky-zraneni-zomrel.html", "https://www.ta3.com/clanok/966785/policajt-z-kosic-dobil-zadrzaneho-muza-priamo-pod-kamerami-v-obchode-obet-o-den-neskor-zomrela", "https://www.aktuality.sk/clanok/EGTVbZz/policajt-dobil-muza-ktory-kradol-v-obchode-ten-na-nasledky-zraneni-zomrel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:01.658543+00:00"}
{"id": "vr15504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15504", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pán Dostál bol súčasťou koalície na Starom Meste (v Bratislave, pozn.) (...) a počul som, že vystúpil...", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ondrej Dostál bol v komunálnych voľbách 2014-2018 zvolený za poslanca zastupiteľstva Bratislava I - Staré Mesto. Dostál kandidoval za strany SDKÚ-DS, Sieť, OKS, SZ, ktoré spoločne získali 7 mandátov, čo predstavuje 28%. Poslanec svoj mandát ku dnešnému dňu stále zastáva a nie sú informácie o tom, že by z koalície vystúpil. Výrok považujeme za nepravdivý. Vo volebnom období 2006-2010 bol Dostál zvolený do mestského zastupiteľstva za Občiansku konzervatívnu stranu. Znovuzvolený bol len v roku 2014 s počtom hlasov 553 . Ondrej Dostál bol v roku 2010 zvolený do NR SR, kde sa dostal za OKS na kandidátke strany Most-Híd, vo voľbách 2016 sa do parlamentu dostal na kandidátke strany SaS. Od roku 2014 je členom mestského zastupiteľstva Bratislavy. Zastáva aj funkciu poslanca Bratislavského samosprávneho kraja. Dostál je od roku 2001 členom Občianskej konzervatívnej strany (OKS), pričom sa v roku 2012 stal jej predsedom. Mandát predsedu OKS Dostálovi predĺžili na sneme 1. októbra 2016.", "analysis_paragraphs": ["Ondrej Dostál bol v komunálnych voľbách 2014-2018 zvolený za poslanca zastupiteľstva Bratislava I - Staré Mesto. Dostál kandidoval za strany SDKÚ-DS, Sieť, OKS, SZ, ktoré spoločne získali 7 mandátov, čo predstavuje 28%. Poslanec svoj mandát ku dnešnému dňu stále zastáva a nie sú informácie o tom, že by z koalície vystúpil. Výrok považujeme za nepravdivý. Vo volebnom období 2006-2010 bol Dostál zvolený do mestského zastupiteľstva za Občiansku konzervatívnu stranu. Znovuzvolený bol len v roku 2014 s počtom hlasov 553 . Ondrej Dostál bol v roku 2010 zvolený do NR SR, kde sa dostal za OKS na kandidátke strany Most-Híd, vo voľbách 2016 sa do parlamentu dostal na kandidátke strany SaS. Od roku 2014 je členom mestského zastupiteľstva Bratislavy. Zastáva aj funkciu poslanca Bratislavského samosprávneho kraja. Dostál je od roku 2001 členom Občianskej konzervatívnej strany (OKS), pričom sa v roku 2012 stal jej predsedom. Mandát predsedu OKS Dostálovi predĺžili na sneme 1. októbra 2016."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["získali", "období", "553", "zvolený", "kandidátke", "mestského zastupiteľstva", "poslanca", "sneme"], "url": ["http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=bratislava-stare-mesto", "http://www.staremesto.sk/sk/content/poslanci-2/section:city", "http://www.staremesto.sk/sk/content/poslanci-mz-a-komisie-2014-2018/section:city", "http://oks.sk/author/ondrej-dostal/", "http://www.aktuality.sk/clanok/165831/volby-2010-najvacsi-skokani-stran/", "http://www.bratislava.sk/poslanci-2014-2018/os-11011420", "http://www.region-bsk.sk/directory.aspx?sn=691&rn=5&nid=2", "https://hnonline.sk/slovensko/835152-oks-sa-hlasi-k-pravici-predsedom-strany-ostava-dostal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:30.380883+00:00"}
{"id": "vr27041", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27041", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Bolo tu u nás (v 1968, pozn.) päť armád.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je hodnotený ako pravdivý, pretože do ČSSR v roku 1968 vtrhlo 5 krajín. Konkrétne to boli ZSSR, Poľsko, Maďarsko, NDR a Bulharsko. Vtrhnutie do ČSSR sa uskutočnilo v noci z 20. na 21. augusta 1968.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je hodnotený ako pravdivý, pretože do ČSSR v roku 1968 vtrhlo 5 krajín. Konkrétne to boli ZSSR, Poľsko, Maďarsko, NDR a Bulharsko. Vtrhnutie do ČSSR sa uskutočnilo v noci z 20. na 21. augusta 1968."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vtrhlo"], "url": ["http://www.netky.sk/clanok/pred-45-rokmi-vtrhli-do-cssr-vojska-varsavskej-zmluvy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:58.420333+00:00"}
{"id": "vr37513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37513", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Dnes máme ÚRSO, máme tam ešte ľudí, sú tam ešte ľudia, ktorých tam nechala predchádzajúca vláda a máme v oblasti cien elektrickej energie druhú najvyššiu cenu v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. \"Cena elektriny pre firmy je u nás druhá dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre1 druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ.\" Pokiaľ ale ide o cenu elektriny pre domácnost i, tak priemerná cena elektriny pre domácnosti v krajinách EÚ má hodnotu 0,1223 €/kWh, pričom na Slovensku je to 0,1277 €/kWh. A hoci Slovensko vyššiu cenu ako je priemer v EÚ, tak pred nami sú krajiny ako: Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Cyprus, Luxembursko, Rakúsko a Veľká Británia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky má Slovensko po Cypre druhú najdrahšiu elektrinu pre firmy. Cena elektriny pre domácnosti sa dlhodobo pohybuje v priemere EÚ. \"Cena elektriny pre firmy je u nás druhá dlhodobo nad priemerom krajín EÚ. V prvom polroku 2010 bola podľa Eurostatu cena elektriny pre firmu s priemernou spotrebou (od 500 do 2000 MWh) o 26% vyššia ako v ostatných členských štátoch a po Cypre1 druhá najvyššia v EÚ. V druhom polroku 2009 si výrobcovia dokonca priplatili viac ako 50% oproti európskemu priemeru. Na druhej strane regulovaný segment domácností dlhodobo kolíše okolo priemeru EÚ.\" Pokiaľ ale ide o cenu elektriny pre domácnost i, tak priemerná cena elektriny pre domácnosti v krajinách EÚ má hodnotu 0,1223 €/kWh, pričom na Slovensku je to 0,1277 €/kWh. A hoci Slovensko vyššiu cenu ako je priemer v EÚ, tak pred nami sú krajiny ako: Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Cyprus, Luxembursko, Rakúsko a Veľká Británia."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["analýzy Inštitútu finančnej politiky", "cenu elektriny pre domácnost", "cena elektriny"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7857&documentId=5677", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00115&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/energy/data/main_tables"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:42.066331+00:00"}
{"id": "vr25764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25764", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Každopádne však my hovoríme jednu vec, nebudeme nikdy siahať na 5,5 miliardy eur, ktoré sú momentálne v druhom pilieri nasporené ako investície pre tých, ktoré sú tam.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Richter správne uvádza výšku majetku v dôchodkových fondoch II. piliera (starobné dôchodkové sporenie). Ten koncom septembra 2013 dosahoval hodnotu 5 595 050 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter správne uvádza výšku majetku v dôchodkových fondoch II. piliera (starobné dôchodkové sporenie). Ten koncom septembra 2013 dosahoval hodnotu 5 595 050 000 eur."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["hodnotu", "43/2004 Z. z.", "tu"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/statistiky.html", "http://www.socpoist.sk/2029-ext_dok/54253c", "http://www.employment.gov.sk/statistiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:42.148273+00:00"}
{"id": "49881", "numeric_id": 49881, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49881", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Myslím si, že aj bývalá pani prezidentka nie úplne na všetky rokovania pozývala hnutie Slovensko.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dostupné informácie nepreukazujú, že by bývalá prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho pôsobenia vo funkcii cielene vynechávala hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) z pracovných rokovaní. Po parlamentných voľbách v roku 2020 poverila predsedu hnutia Igora Matoviča zostavením vlády a počas nasledujúcich rokov sa s ním a ďalšími predstaviteľmi jeho hnutia stretávala v súvislosti s rôznymi politickými otázkami. Napriek ich napätým vzťahom a vzájomnej kritike neexistujú dôkazy, že by prezidentka Čaputová hnutie systematicky obchádzala pri pracovných stretnutiach, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZuzana Čaputová vykonávala úrad prezidentky v rokoch 2019 – 2024. Po februárových parlamentných voľbách 2020 poverila zostavením vlády Igora Matoviča, predsedu hnutia Slovensko (vtedy OĽaNO), ktorý vytvoril vládnu koalíciu so stranami Sme rodina, SaS a ZA ĽUDÍ.\n\nPočas vládnutia koalície mala prezidentka Čaputová výhrady napríklad k realizácii plošného testovania proti pandémii Covidu-19, alebo spôsobu, akým vláda riadila boj proti pandémii . Na jar 2021 koaliční partneri SaS a ZA ĽUDÍ prišli s požiadavkou na odstúpenie Matoviča z postu predsedu vlády. V marci 2021 premiéra Matoviča k demisii vyzvala aj prezidentka.\n\nVzájomná kritika pokračovala aj po tom, ako si Matovič vymenil kreslá s Eduardom Hegerom a stal sa v jeho vláde ministrom financií. Poslanci z OĽaNO vtedy prezidentku podozrievali zo spolupráce s Hlasom Petra Pellegriniho a Matovič vyslovil presvedčenie, že prezidentka podkopáva autoritu nového premiéra a snaží sa povaliť vládu.\n\nV máji 2022 prezidentka namietala Matovičove neadresné opatrenia na podporu ľudí zasiahnutých infláciou . Jeho slová, že je „zákerná a falošná “ podľa nej vypovedali o miere nedôvery, ktorú ku nej prechovával a dodala, že pokiaľ obaja zastávajú verejné funkcie, musia vedieť komunikovať a spolupracovať .\n\nNapriek vyostrenému vzťahu nie sú správy o tom, že by sa Zuzana Čaputová počas mandátu vyhýbala pracovným stretnutiam s Igorom Matovičom či príslušníkom jeho hnutia. Od povolebných rokovaní o zostavení Matovičovej vlády, cez spoločné vyhlásenie k zahraničnej politike Slovenska až po rokovania o protipandemických opatreniach a snahu vyriešiť vládnu krízu . V novembri 2020 Matovič dokonca komentoval vzťah s prezidentkou ako konštruktívny a vyjadril snahu stretávať sa s ňou častejšie.\n\nJedno z ich posledných stretnutí prebehlo v októbri 2023 v Prezidentskom paláci, keď Čaputová privítala lídrov strán, ktoré prekročili volebné kvórum. Matovič ju pri tejto príležitosti skritizoval slovami, že v najťažších chvíľach jeho vlády mu ani raz „nepodržala chrbát“ čím podľa neho mala prispieť k víťazstvu Smeru – SSD.\n\nPrezidentka Čaputová po voľbách navrhla zorganizovanie okrúhleho stola s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán po atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024. Cieľom stretnutia malo byť podľa nej upokojenie nálad naprieč politickým spektrom v spoločnosti, Stretnutie sa nakoniec neuskutočnilo.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné informácie nepreukazujú, že by bývalá prezidentka Zuzana Čaputová počas svojho pôsobenia vo funkcii cielene vynechávala hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) z pracovných rokovaní. Po parlamentných voľbách v roku 2020 poverila predsedu hnutia Igora Matoviča zostavením vlády a počas nasledujúcich rokov sa s ním a ďalšími predstaviteľmi jeho hnutia stretávala v súvislosti s rôznymi politickými otázkami. Napriek ich napätým vzťahom a vzájomnej kritike neexistujú dôkazy, že by prezidentka Čaputová hnutie systematicky obchádzala pri pracovných stretnutiach, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Zuzana Čaputová vykonávala úrad prezidentky v rokoch 2019 – 2024. Po februárových parlamentných voľbách 2020 poverila zostavením vlády Igora Matoviča, predsedu hnutia Slovensko (vtedy OĽaNO), ktorý vytvoril vládnu koalíciu so stranami Sme rodina, SaS a ZA ĽUDÍ.", "Počas vládnutia koalície mala prezidentka Čaputová výhrady napríklad k realizácii plošného testovania proti pandémii Covidu-19, alebo spôsobu, akým vláda riadila boj proti pandémii . Na jar 2021 koaliční partneri SaS a ZA ĽUDÍ prišli s požiadavkou na odstúpenie Matoviča z postu predsedu vlády. V marci 2021 premiéra Matoviča k demisii vyzvala aj prezidentka.", "Vzájomná kritika pokračovala aj po tom, ako si Matovič vymenil kreslá s Eduardom Hegerom a stal sa v jeho vláde ministrom financií. Poslanci z OĽaNO vtedy prezidentku podozrievali zo spolupráce s Hlasom Petra Pellegriniho a Matovič vyslovil presvedčenie, že prezidentka podkopáva autoritu nového premiéra a snaží sa povaliť vládu.", "V máji 2022 prezidentka namietala Matovičove neadresné opatrenia na podporu ľudí zasiahnutých infláciou . Jeho slová, že je „zákerná a falošná “ podľa nej vypovedali o miere nedôvery, ktorú ku nej prechovával a dodala, že pokiaľ obaja zastávajú verejné funkcie, musia vedieť komunikovať a spolupracovať .", "Napriek vyostrenému vzťahu nie sú správy o tom, že by sa Zuzana Čaputová počas mandátu vyhýbala pracovným stretnutiam s Igorom Matovičom či príslušníkom jeho hnutia. Od povolebných rokovaní o zostavení Matovičovej vlády, cez spoločné vyhlásenie k zahraničnej politike Slovenska až po rokovania o protipandemických opatreniach a snahu vyriešiť vládnu krízu . V novembri 2020 Matovič dokonca komentoval vzťah s prezidentkou ako konštruktívny a vyjadril snahu stretávať sa s ňou častejšie.", "Jedno z ich posledných stretnutí prebehlo v októbri 2023 v Prezidentskom paláci, keď Čaputová privítala lídrov strán, ktoré prekročili volebné kvórum. Matovič ju pri tejto príležitosti skritizoval slovami, že v najťažších chvíľach jeho vlády mu ani raz „nepodržala chrbát“ čím podľa neho mala prispieť k víťazstvu Smeru – SSD.", "Prezidentka Čaputová po voľbách navrhla zorganizovanie okrúhleho stola s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán po atentáte na premiéra Roberta Fica v máji 2024. Cieľom stretnutia malo byť podľa nej upokojenie nálad naprieč politickým spektrom v spoločnosti, Stretnutie sa nakoniec neuskutočnilo."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["testovania", "pandémii", "SaS", "ZA ĽUDÍ", "odstúpenie", "demisii", "spolupráce", "autoritu", "infláciou", "falošná", "spolupracovať", "zostavení", "zahraničnej", "opatreniach", "krízu", "konštruktívny", "lídrov", "stola"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22552057/matovic-sa-snazi-hodit-zodpovednost-na-inych-brani-sa-caputova.html", "https://dennikn.sk/2176128/prezidentka-cely-svet-riesi-covid-len-my-riesime-pana-premiera/", "https://dennikn.sk/2294516/ake-su-teraz-scenare-najsilnejsi-hraci-su-matovic-a-prezidentka-sulik-a-remisova-maju-silu-iba-spolu/", "https://dennikn.sk/2312140/tlak-na-koniec-matovica-silnie-jeho-odchod-ziada-aj-strana-za-ludi/", "https://dennikn.sk/2294791/pribeh-vladnej-krizy-pohladom-olano-partneri-riskuju-vladu-a-otvaraju-cestu-mafii-lebo-premier-zachranuje-zivoty/", "https://www.aktuality.sk/clanok/876275/koalicna-kriza-prezidentka-vyzvala-matovica-na-odstupenie-vlada-nie-je-eserocka-odkazala-mu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/5hbl336/v-olano-caputovej-neveria-tajnu-schodzku-s-pellegrinim-treba-vysvetlit-odkazuje-nad/", "https://domov.sme.sk/c/22817044/matovic-igor-caputova-prezidentka-kritika.html", "https://dennikn.sk/minuta/2829623/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/625544-atovic-by-z-caputovu-uz-za-prezidentku-nepodporil-je-podla-neho-falosna/", "https://www.teraz.sk/spravy/prezidentka-neocakava-od-i-matovica/631814-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22355536/matovic-aktualne-rokuje-s-prezidentkou-caputovou.html", "https://www.prezident.sk/article/najvyssi-ustavni-cinitelia-podpisali-spolocne-vyhlasenie-ku-dnu-europy/", "https://www.aktuality.sk/clanok/837216/zmierenie-caputovej-s-matovicom-prezidentka-chvali-vladne-opatrenia/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/581383-matovic-rokuje-s-prezidentkou-caputovou-vyriesia-koalicnu-krizu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/837216/zmierenie-caputovej-s-matovicom-prezidentka-chvali-vladne-opatrenia/", "https://domov.sme.sk/c/23227738/prezidentka-sa-stretla-s-lidrom-hnutia-olano-igorom-matovicom.html", "https://dennikn.sk/minuta/4000778/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:07.401384+00:00"}
{"id": "vr26360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26360", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Však to ste zaviedli vy (zdravotné odvody z dividend, pozn.).", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdravotné odvody z dividend schválila vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2010 - 2. decembra 2010. Ivan Švejna bol súčasťou pravicovej koalície v rokoch 2010-2012. Účinnosť nadobudla táto novela 1. januára 2011. Portál Podnikajte.sk (5. decembra 2010): \"Parlament schválil novelu, na základe ktorej sa od 1.1.2011 budú platiť zdravotné odvody aj z dividend , a to z dividend vyplatených fyzickým osobám. Pôvodne mali zdravotné odvody z dividend uhrádzať právnické osoby, ktoré dividendy vyplácajú. Sadzba poistného na odvody z dividend bude na úrovni 10 % z vymeriavacieho základu, ktorý bude ročne ohraničený 36 násobkom priemernej mesačnej mzdy na Slovensku z pred dvoch rokov. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdravotné odvody z dividend schválila vláda Ivety Radičovej ešte v roku 2010 - 2. decembra 2010. Ivan Švejna bol súčasťou pravicovej koalície v rokoch 2010-2012. Účinnosť nadobudla táto novela 1. januára 2011. Portál Podnikajte.sk (5. decembra 2010): \"Parlament schválil novelu, na základe ktorej sa od 1.1.2011 budú platiť zdravotné odvody aj z dividend , a to z dividend vyplatených fyzickým osobám. Pôvodne mali zdravotné odvody z dividend uhrádzať právnické osoby, ktoré dividendy vyplácajú. Sadzba poistného na odvody z dividend bude na úrovni 10 % z vymeriavacieho základu, ktorý bude ročne ohraničený 36 násobkom priemernej mesačnej mzdy na Slovensku z pred dvoch rokov. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\""], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "Podnikajte.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=113", "http://www.podnikajte.sk/spravy/c/325/category/spravy/article/zdravotne-odvody-2011.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:18.812262+00:00"}
{"id": "vr31389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31389", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Jedna vec je, že sme tak ako nikdy pred tým sme ponúkli ešte jedného podpredsedu parlamentu pre opozíciu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách z 10. marca, sa v súčasnosti stále formuje obsadenie kľúčových postov v novej administratíve. R. Fico ponúkol dva podpredsednícke posty v NR SR zástupcom opozície.\n\nV roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.\n\nV roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.\n\nRok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.\n\nPo parlamentných voľbách v roku 2010 , boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .\n\nNepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR. Vzhľadom na rozsah zistených informácií hodnotíme výrok Roberta Kalinaka za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách z 10. marca, sa v súčasnosti stále formuje obsadenie kľúčových postov v novej administratíve. R. Fico ponúkol dva podpredsednícke posty v NR SR zástupcom opozície.", "V roku 1998 sa vládu podarilo vytvoriť štvorkoalícii SDK, SDL, SMK a SOP. Post podpredsedu parlamentu ponúkli koaličné strany len jednému opozičnému poslancovi - Mariálnovi Andelovi zo SNS.", "V roku 2002 išlo opäť o širokú koalíciu štyroch strán na čele s SDKÚ, SMK, KDH a ANO. Podpredsedovia boli rovnako zo spominanych strán okrem jednej výnimky - Viliama Vetešku z HZDS.", "Rok 2006 priniesol zmenu vo forme vlády Róberta Fica, ktorý vytvoril koalíciu zo stranami SNS a HZDS. Jediným opozičným podpredsedom v tomto obdobi sa stal Milan Hort z SDKÚ.", "Po parlamentných voľbách v roku 2010 , boli podpredsedami parlamentu B. Bugár, M. Hort, P. Hrušovský a R. Fico .", "Nepodarilo sa nám nájsť žiadny údaj, ktorý by mapoval podpredsedov parlamentu po voľbách 1994. Tento údaj nefiguruje ani na oficiálnej stránke NR SR. Vzhľadom na rozsah zistených informácií hodnotíme výrok Roberta Kalinaka za pravdivý."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["dva podpredsednícke posty v NR SR", "1998", "2002", "2006", "2010", "R. Fico"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/smer-bude-vladnut-sam-opozicia-sa-pobije-o-dve-kresla-podpredsedov-1c8-/sk_domace.asp?c=A120315_112105_sk_domace_p29", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=21", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=2160", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=4392", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=6563", "http://www.sme.sk/c/5774401/fico-nevyuziva-kompetencie-podpredsedu-parlamentu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:29.423350+00:00"}
{"id": "vr25525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25525", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Za posledné dva týždne sme dostali vyše 800 podnetov, ktoré naznačujú, že tí ľudia dostali registračné bloky z de facto falošných pokladníc, ktoré sú mimo systému finančnej správy.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že za dva týždne, teda od spustenia bločkovej lotérie, bolo nahlásených vyše 800 podnetov chybných blokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Registrácia bločkov do Narodnej bločkovej lotérie (NBL) bola spustená 16. septembra 2013. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojej tlačovej správe zo dňa 27. septembra 2013 hovorí, že od spustenia NBL dostali od občanov 854 podnetov kedy hráčovi nešlo bloček zaregistrovať. \"V národnej bločkovej lotérii (NBL) sú prípady, že hráč nemohol registrovať pokladničný doklad, pretože na ňom bol uvedený nesprávny daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (ďalej „DKP“). Od spustenia lotérie sme od občanov prijali 854 podnetov .\" V tlačovej správe sa ďalej píše o tom, že bločky nešli registrovať kvôli neplatnému DKP. \"Pri registrácii zistili, že DKP je neplatné. Dôvod môže byť okrem iného aj pochybenie na strane servisnej organizácie (napr. chyba pri zápise DKP do fiskálnej pamäte). Našli sme aj prípady, v ktorých pochybením servisnej organizácie došlo k zámene výrobných čísel pokladníc.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za dva týždne, teda od spustenia bločkovej lotérie, bolo nahlásených vyše 800 podnetov chybných blokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Registrácia bločkov do Narodnej bločkovej lotérie (NBL) bola spustená 16. septembra 2013. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo svojej tlačovej správe zo dňa 27. septembra 2013 hovorí, že od spustenia NBL dostali od občanov 854 podnetov kedy hráčovi nešlo bloček zaregistrovať. \"V národnej bločkovej lotérii (NBL) sú prípady, že hráč nemohol registrovať pokladničný doklad, pretože na ňom bol uvedený nesprávny daňový kód elektronickej registračnej pokladnice (ďalej „DKP“). Od spustenia lotérie sme od občanov prijali 854 podnetov .\" V tlačovej správe sa ďalej píše o tom, že bločky nešli registrovať kvôli neplatnému DKP. \"Pri registrácii zistili, že DKP je neplatné. Dôvod môže byť okrem iného aj pochybenie na strane servisnej organizácie (napr. chyba pri zápise DKP do fiskálnej pamäte). Našli sme aj prípady, v ktorých pochybením servisnej organizácie došlo k zámene výrobných čísel pokladníc.\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Registrácia", "správe"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1026873/oddnes-sa-mozete-registrovat-do-blockovej-loterie.html", "http://www.financnasprava.sk/uploads/tlacove_spravy/2013.09.27_-_TS_BLaDKP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:31.623054+00:00"}
{"id": "vr15481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15481", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Chýbajú nám anesteziológovia, ortopédi, neurológovia a takýto problém máme aj v špecializácií sestier.", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Medializované informácie potvrdzujú nedostatok anesteziológov a celkovo lekárov so špecializáciou. Oznamy o voľných pracovných miestach v jednotlivých nemocniciach na Slovensku skutočne potvrdzujú, že medzi špecializácie, po ktorých je dopyt, patria hlavne anesteziológia a neurológia a tiež ortopédia. Podobne sú voľné pracovné miesta pre sestry so špecializáciou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V sieti nemocníc Svet zdravia napríklad hľadali v roku 2016 nasledujúce špecializácie lekárov: 6x chirurg, 8xrádiológ, 4x neurológ, 4x gynekológ,4 pediater, 3xvnútorné lekárstvo, 2anestezilóg, 2xkardiológ, ortopéd, infektológ, urgentná medicína,, všeobecné, neonatológia, onkológ, urológ, oftalmológ. Sieť nemocníc Svet zdravia hľadala v roku 2016 sestry v odboroch: neurológia, vnútorné lekárstvo, 3x úrazová chirurgia, ortopédia, centrálny príjem, pôrodníctvo, 2xpediatria, pôrodné asistentky, inštrumentovanie na operačnej sále 3x sestra špecialistka pre jednotlivé odbory Sieť polikliník ProCare hľadá nasledujúcich lekárov: kardiológ, stomatológ, endokrinológ, diabetológ, rádiológ, dermatovenerológ, 2x doktor na rehabilitácie. Fakultná nemocnica v Košiciach hľadá dvoch urológov, anesteziológa a neurológa.", "analysis_paragraphs": ["Medializované informácie potvrdzujú nedostatok anesteziológov a celkovo lekárov so špecializáciou. Oznamy o voľných pracovných miestach v jednotlivých nemocniciach na Slovensku skutočne potvrdzujú, že medzi špecializácie, po ktorých je dopyt, patria hlavne anesteziológia a neurológia a tiež ortopédia. Podobne sú voľné pracovné miesta pre sestry so špecializáciou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V sieti nemocníc Svet zdravia napríklad hľadali v roku 2016 nasledujúce špecializácie lekárov: 6x chirurg, 8xrádiológ, 4x neurológ, 4x gynekológ,4 pediater, 3xvnútorné lekárstvo, 2anestezilóg, 2xkardiológ, ortopéd, infektológ, urgentná medicína,, všeobecné, neonatológia, onkológ, urológ, oftalmológ. Sieť nemocníc Svet zdravia hľadala v roku 2016 sestry v odboroch: neurológia, vnútorné lekárstvo, 3x úrazová chirurgia, ortopédia, centrálny príjem, pôrodníctvo, 2xpediatria, pôrodné asistentky, inštrumentovanie na operačnej sále 3x sestra špecialistka pre jednotlivé odbory Sieť polikliník ProCare hľadá nasledujúcich lekárov: kardiológ, stomatológ, endokrinológ, diabetológ, rádiológ, dermatovenerológ, 2x doktor na rehabilitácie. Fakultná nemocnica v Košiciach hľadá dvoch urológov, anesteziológa a neurológa."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Svet zdravia", "Svet zdravia", "ProCare", "Košiciach", "Železničná nemocnica v Košiciach", "Trnave", "Nitre", "Piešťanoch", "Bardejove", "Poprade", "Martine", "Banskej Bystrici", "mediálne správy", "Trend", "MZ SR", "OECD", "Všeobecná zdravotná poisťovňa", "problémom", "Rezidentský", "Model kompetencií"], "url": ["http://svetzdravia.com/kariera", "http://svetzdravia.com/kariera", "http://www.procare.sk/kariera/", "http://www.unlp.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2328&Itemid=103", "http://www.zzke.sk/pre-zdravotnikov/kariera/volne-pracovne-miesta/zoznam-volnych-pracovnych-miest1/", "http://www.fntt.sk/index.php/o-nemocnici/pracovne-pozicie/114-pracovne-pozicie", "http://www.fnnitra.sk/fnnitra/index.php/management/volne-pracovne-miesta/", "http://www.nemocnicapiestany.sk/aktuality-ponuka-prace.html", "http://www.nsp-bardejov.sk/volne-pracovne-miesta/", "http://www.nemocnicapp.sk/?cat=146", "https://www.unm.sk/kariera/sestra-porodna-asistentka", "http://www.fnspbb.sk/index.php/volne-pracovne-miesta", "http://hnonline.sk/slovensko/825259-v-nitre-chybaju-anesteziologovia-odkladaju-operacie-odborari-volaju-druckera", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-23/chybajucich-lekarov-hladaju-v-styridsiatich-okresoch.html", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=11154&documentId=14952", "http://www.oecd.org/els/health-systems/Health-at-a-Glance-Europe-2014-CHARTSET.pdf", "http://zdravie.aktuality.sk/clanok/1055/derava-siet-lekarov-pacienti-za-mnohymi-dochadzaju-aj-desiatky-kilometrov/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-23/chybajucich-lekarov-hladaju-v-styridsiatich-okresoch.html", "http://www.szu.sk/index.php?id=877", "http://www.lekari.sk/denne-spravy/mz-sr-t-drucker-chce-zdravotnikov-odmenovat-podla-zasluhovosti-15032.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:09.007039+00:00"}
{"id": "vr29674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29674", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "To bude už hádam desiaty rok, odkedy sa opakovane debatuje o tom, či sa Slovensko má vrátiť k systému jednej zdravotnej poisťovne. Alebo či sa dá – a akým spôsobom – zakázať zisk súkromných zdravotných poisťovní.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systému zdravotných poisťovní sme sa už v našich overeniach venovali . Súkromné zdravotné poisťovne boli v Slovenskej republike povolené zákonom z roku 2004. Názor na pluralitu zdravotných poisťovní nie je jednotný, pričom najviditeľnejšie im oponuje strana Smer. O znovuzavedení jednej zdravotnej poisťovne sa uvažovalo v rokoch 2007 a 2012. Otázkou diskusie je aj zisk zdravotných poisťovní. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2007 prišiel s návrhom jednej zdravotnej poisťovne poslanec SMERu-SD Valentovič . Na jeho iniciatívu vtedy negatívne reagoval Mikuláš Dzurinda. S nástupom vlády Roberta Fica v roku 2012 stala téma znovu aktuálnou . Od prvého januára 2014 sa plánovalo zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne, ku ktorému však nedošlo.Ministerstvo zdravotníctva v roku 2012 uviedlo päť dôvodov pre zavedenie jednej zdravotnej poisťovne, ktoré Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky vyvracalo na svojej stránke.", "analysis_paragraphs": ["Systému zdravotných poisťovní sme sa už v našich overeniach venovali . Súkromné zdravotné poisťovne boli v Slovenskej republike povolené zákonom z roku 2004. Názor na pluralitu zdravotných poisťovní nie je jednotný, pričom najviditeľnejšie im oponuje strana Smer. O znovuzavedení jednej zdravotnej poisťovne sa uvažovalo v rokoch 2007 a 2012. Otázkou diskusie je aj zisk zdravotných poisťovní. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2007 prišiel s návrhom jednej zdravotnej poisťovne poslanec SMERu-SD Valentovič . Na jeho iniciatívu vtedy negatívne reagoval Mikuláš Dzurinda. S nástupom vlády Roberta Fica v roku 2012 stala téma znovu aktuálnou . Od prvého januára 2014 sa plánovalo zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne, ku ktorému však nedošlo.Ministerstvo zdravotníctva v roku 2012 uviedlo päť dôvodov pre zavedenie jednej zdravotnej poisťovne, ktoré Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky vyvracalo na svojej stránke."], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["venovali", "zákonom", "Valentovič", "aktuálnou", "plánovalo", "vyvracalo", "žalôb", "prehralo", "argumentovalo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/328/system-jednej-zdravotnej-poistovne", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-581", "http://casprezeny.azet.sk/clanok/37491/dzurinda-jedna-zdravotna-poistovna-valentovicovi-neprejde.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/277849/jedna-poistovna-nebude-je-to-vyzva-pre-dalsiu-vladu-hovori-fico/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247553-analyza-kolko-zdravotnych-poistovni-potrebujeme/", "http://www.zzp-sr.sk/pat-mytov-ministerstva", "http://www.demagog.sk/diskusie/506/povolebny-vyvoj-na-slovensku", "http://ekonomika.sme.sk/c/6631081/slovensko-prehralo-22-milionov-eur-za-ficov-zakaz-zisku-poistovni.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:25.757837+00:00"}
{"id": "vr18186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18186", "speaker": "Martin Petruško", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-petrusko", "statement": "2021 budeme hostiť Olympijský festival a máme na to prisľúbené peniaze (od olympijskeho výboru a od vlády)", "statement_date": "2018-10-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Košice sa v roku 2021 stanú dejiskom Európskeho olympijského festivalu mládeže, ktorý organizuje Slovenský olympijský výbor a Európsky olympijský výbor. Na organizácii sa spolu s výbormi a mestom podieľa aj Košický samosprávny kraj, organizácia Košice Turizmus, Technická univerzita a športové zväzy. Finančnú pomoc s budovaním a rekonštrukciou infraštruktúry prisľúbila Vláda SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2021 sa má v Košiciach uskutočniť Európsky olympijský festival mládeže. V súvislosti s organizáciou podujatia boli podpísané nasledujúce dokumenty: \". ..hostiteľská zmluva medzi EOV (Európsky olympijský výbor), SOV (Slovenský olympijský výbor) a mestom Košice, ďalej Memorandum o spolupráci medzi mestom Košice, Košickým samosprávnym krajom (KSK), SOV, organizáciou Košice Turizmus a Technickou univerzitou, a tiež Memorandum medzi mestom Košice, SOV a desiatimi športovými zväzmi. \" Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení ( .pdf , s. 38) prisľúbila, že: \"... podporí kandidatúru a organizovanie vrcholových medzinárodných športových podujatí na Slovensku, okrem iných MS v ľadovom hokeji v roku 2019, kandidatúru mesta Košice na usporiadanie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021 a pod., a prijme jasné pravidlá systémového spolufinancovania významných súťaží medzinárodného významu na území SR v kategóriách dospelých i mládeže; \". Vláda SR prijala aj návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov na dobudovanie Národného tenisového centra Košice a vybudovanie tréningového centra, ktoré budú slúžiť aj počas Európskeho olympijského festivalu. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Košice sa v roku 2021 stanú dejiskom Európskeho olympijského festivalu mládeže, ktorý organizuje Slovenský olympijský výbor a Európsky olympijský výbor. Na organizácii sa spolu s výbormi a mestom podieľa aj Košický samosprávny kraj, organizácia Košice Turizmus, Technická univerzita a športové zväzy. Finančnú pomoc s budovaním a rekonštrukciou infraštruktúry prisľúbila Vláda SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2021 sa má v Košiciach uskutočniť Európsky olympijský festival mládeže. V súvislosti s organizáciou podujatia boli podpísané nasledujúce dokumenty: \". ..hostiteľská zmluva medzi EOV (Európsky olympijský výbor), SOV (Slovenský olympijský výbor) a mestom Košice, ďalej Memorandum o spolupráci medzi mestom Košice, Košickým samosprávnym krajom (KSK), SOV, organizáciou Košice Turizmus a Technickou univerzitou, a tiež Memorandum medzi mestom Košice, SOV a desiatimi športovými zväzmi. \" Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení ( .pdf , s. 38) prisľúbila, že: \"... podporí kandidatúru a organizovanie vrcholových medzinárodných športových podujatí na Slovensku, okrem iných MS v ľadovom hokeji v roku 2019, kandidatúru mesta Košice na usporiadanie Európskeho olympijského festivalu mládeže EYOF 2021 a pod., a prijme jasné pravidlá systémového spolufinancovania významných súťaží medzinárodného významu na území SR v kategóriách dospelých i mládeže; \". Vláda SR prijala aj návrh na uvoľnenie finančných prostriedkov na dobudovanie Národného tenisového centra Košice a vybudovanie tréningového centra, ktoré budú slúžiť aj počas Európskeho olympijského festivalu. Dátum zverejnenia analýzy: 22.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-22", "analysis_sources": {"text": ["2021", ".pdf", "návrh"], "url": ["https://www.olympic.sk/fotogaleria/fotogaleria--/olympijske-hry-mladeze-a-eyof/eyof/eyof-kosice-2021", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-207858?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:44.544338+00:00"}
{"id": "vr36765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36765", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Veď viete veľmi dobre, že keby sa nezúčastnili (poslanci OKS, pozn.) toho triku a nenastúpili na kandidátku Mostu-Híd, tak by sa do parlamentu nikdy nedostali tak, ako to skúšali v minulosti mnohokrát.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS vznikla v roku 2001, zúčastnila sa tak volieb do Národnej rady v roku 2002 2006 a 2010. Zatiaľ čo v roku 2002 a 2006 kandidovala strana samostatne, v roku 2010 kandidovala v rámci kandidátky strany Most-Híd. Je pravda, že strana by sa do parlamentu nedostala ani v roku 2002 (percentuálny zisk 0, 32%) ani v roku 2006 (percentuálny zisk 0, 27%). OKS postavila na kandidátku Mostu-Híd 14 zástupcov , z toho štyria sa dostali do parlamentu i napriek relatívne nízkej pozícií na kandidátke. Kandidáti za OKS spolu získali približne 27% preferenčných hlasov (45 496 preferenčných hlasov). Ak by sme teda vychádzali z predpokladu, že OKS by získala zmienených 45 496 hlasov samostatne, do parlamentu by sa nedostala, nakoľko by to znamenalo percentuálny zisk 1,8% z celkového počtu platných hlasov .", "analysis_paragraphs": ["OKS vznikla v roku 2001, zúčastnila sa tak volieb do Národnej rady v roku 2002 2006 a 2010. Zatiaľ čo v roku 2002 a 2006 kandidovala strana samostatne, v roku 2010 kandidovala v rámci kandidátky strany Most-Híd. Je pravda, že strana by sa do parlamentu nedostala ani v roku 2002 (percentuálny zisk 0, 32%) ani v roku 2006 (percentuálny zisk 0, 27%). OKS postavila na kandidátku Mostu-Híd 14 zástupcov , z toho štyria sa dostali do parlamentu i napriek relatívne nízkej pozícií na kandidátke. Kandidáti za OKS spolu získali približne 27% preferenčných hlasov (45 496 preferenčných hlasov). Ak by sme teda vychádzali z predpokladu, že OKS by získala zmienených 45 496 hlasov samostatne, do parlamentu by sa nedostala, nakoľko by to znamenalo percentuálny zisk 1,8% z celkového počtu platných hlasov ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["vznikla", "2002", "2006", "14 zástupcov", "preferenčných hlasov", "celkového počtu platných hlasov"], "url": ["http://portal1.ives.sk/registre/detailUplnyPS.do?action=uplny&formular=&id=153111", "http://app.statistics.sk/volby2002/webdata/slov/tab/tab3.htm", "http://app.statistics.sk/nrsr_2006/slov/obvod/results/tab3.jsp", "http://www.oks.sk/article.php?1084", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab5.jsp?lang=sk&par=18", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab1.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:58.295590+00:00"}
{"id": "42359", "numeric_id": 42359, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42359", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ja som do politiky vstúpila predtým ako som prijala túto kandidatúru...", "statement_date": "2019-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová ohlásila svoju kandidatúru na post prezidentky SR 29. mája 2018. Podrobnejšie o priebehu tlačovej konferencie informuje Trend alebo aktuality.sk . Do politiky však vstúpila už približne polroka predtým – konkrétne 12. decembra 2017 bola predstavená formujúcim sa politickým subjektom Progresívne Slovensko ako nová posila v úlohe odborníčky na právo a spravodlivosť. 20. januára 2018 bola na ustanovujúcom sneme hnutia Progresívne Slovensko zvolená za podpredsedníčku (ako informuje napr. denník SME ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová ohlásila svoju kandidatúru na post prezidentky SR 29. mája 2018. Podrobnejšie o priebehu tlačovej konferencie informuje Trend alebo aktuality.sk . Do politiky však vstúpila už približne polroka predtým – konkrétne 12. decembra 2017 bola predstavená formujúcim sa politickým subjektom Progresívne Slovensko ako nová posila v úlohe odborníčky na právo a spravodlivosť. 20. januára 2018 bola na ustanovujúcom sneme hnutia Progresívne Slovensko zvolená za podpredsedníčku (ako informuje napr. denník SME ). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Trend", "aktuality.sk", "12. decembra 2017", "SME"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/advokatka-zuzana-caputova-bude-kandidovat-na-prezidentku.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/593593/zuzana-caputova-bude-kandidovat-za-prezidentku/", "https://domov.sme.sk/c/20717211/progresivne-slovensko-ziskalo-odbornicku-na-temy-prava-a-spravodlivosti.html", "https://domov.sme.sk/c/20742477/progresivne-slovensko-neprekvapilo-povedie-ho-stefunko-trufa-si-na-15-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:07.879657+00:00"}
{"id": "vr27795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27795", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Slovensko muselo odstaviť dva bloky jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice kvôli tomu keď sme vstupovali do EÚ.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 801/99 zo dňa 14. septembra 1999 Slovenská republika prijala záväzok odstaviť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohunicviach JE V1 v rokoch 2006 a 2008, ako výraz napĺňania Prístupovej zmluvy k Európskej únii, Protokolu č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 931). 31.12.2006 ( TASR ) bol odstavený prvý z dvoch blokov reaktoru V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Druhý blok V-1 bol následne odstavený 31.12.2008. V Jaslovských Bohuniciach sú stále funkčné dva bloky druhého reaktora V-2. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 801/99 zo dňa 14. septembra 1999 Slovenská republika prijala záväzok odstaviť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohunicviach JE V1 v rokoch 2006 a 2008, ako výraz napĺňania Prístupovej zmluvy k Európskej únii, Protokolu č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 931). 31.12.2006 ( TASR ) bol odstavený prvý z dvoch blokov reaktoru V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Druhý blok V-1 bol následne odstavený 31.12.2008. V Jaslovských Bohuniciach sú stále funkčné dva bloky druhého reaktora V-2. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Uznesením", "TASR", "odstavený", "funkčné"], "url": ["http://www.government.gov.sk/uznesenia/1999/0914/uz_0801_1999.html", "http://www.sme.sk/c/3072807/jaslovske-bohunice-odstavili-jeden-zo-styroch-reaktorov.html", "http://www.topky.sk/cl/10/379952/Dnes-odstavia-druhy-blok-jadrovej-elektrarne-V1-v-Bohuniciach", "http://www.iaea.org/pris/CountryStatistics/CountryDetails.aspx?current=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:26.828774+00:00"}
{"id": "vr15443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15443", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ústavný súd, tiež tí sudcovia sa volia cez parlament.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavných sudcov vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Kandidáti na ústavných sudcov sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Voľbu a postavenie ústavných sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky (.pdf) a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 (.pdf) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Sudcovia Ústavného súdu sú vymenúvaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR: \" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora (...) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymen \" (Článok 102 a 134, Ústava SR). Hoci parlament navrhne prezidentovi kandidátov na post ústavných sudcov, neznamená to, že ich prezident automaticky vymenuje. V súčasnosti má Ústavný súd namiesto trinástich iba desať členov. Konkrétnych kandidátov na zvyšných troch sudcov odmietol prezident Andrej Kiska, ešte v roku 2014 vymenovať. Spomedzi navrhovaných kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú.", "analysis_paragraphs": ["Ústavných sudcov vymenúva prezident SR na návrh Národnej rady SR. Kandidáti na ústavných sudcov sú teda vyberaní parlamentom a hoci je na rozhodnutí prezidenta či ich vymenuje, parlament je jediná inštitúcia s právom výberu konkrétnych kandidátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Voľbu a postavenie ústavných sudcov upravuje Ústava Slovenskej republiky (.pdf) a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 (.pdf) o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Sudcovia Ústavného súdu sú vymenúvaní prezidentom SR na návrh Národnej rady SR: \" Prezident vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora (...) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymen \" (Článok 102 a 134, Ústava SR). Hoci parlament navrhne prezidentovi kandidátov na post ústavných sudcov, neznamená to, že ich prezident automaticky vymenuje. V súčasnosti má Ústavný súd namiesto trinástich iba desať členov. Konkrétnych kandidátov na zvyšných troch sudcov odmietol prezident Andrej Kiska, ešte v roku 2014 vymenovať. Spomedzi navrhovaných kandidátov vymenoval iba jednu sudkyňu - Janu Baricovú."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["ústavných sudcov", "(.pdf)", "č. 38/1993", "sudkyňu"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/sudcovia", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/991967/460_1992.pdf/1f948c30-3fe0-49b8-9012-714107bfe3c9", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992336/38_1993.pdf/774ffc5b-7ee1-4048-8275-577b0dfeb6f6", "https://dennikn.sk/74251/kiska-podla-ustavneho-sudu-mal-niekoho-vymenovat-za-ustavneho-sudcu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:03.772046+00:00"}
{"id": "48274", "numeric_id": 48274, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48274", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Inde tiež išli hore tie ceny za teplo preto, lebo tie, tie teplárne, teda tí CZT, centrálni zásobovatelia tepla si nekúpili včas NR plyn. Tu sme zaviedli to, bolo to v pondelok, že dali sme nejakú stropovú cenu. Zastropovali sme tú cenu a keď niekto nakupuje 2× drahšie, 3× drahšie, tak má garanciu, že pri trojročnej viazanosti ho plyn bude stáť 80 a nie 160.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo hospodárstva umožnilo bytovým domom, ktoré by inak nakupovali plyn za neregulované vysoké ceny, uzavrieť zmluvu s SPP s regulovanými cenami. Pri trojročnej viazanosti cenu ministerstvo nestanovilo na 80 eur, nie na 70 eur za megawatthodinu, ako hovorí Sulík. Keďže sa však jedná o miernu odchýlku, výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na začiatku roka avizoval , že ceny tepla pre domácnosti od nového roku vzrastú od 8 až do 25 %. Domácnosti si mali mesačne priplatiť za teplo od 3,30 eur do 11,32 eur. Cena plynu, z ktorého sa teplo vyrába, mala vzrásť najmä pre domácnosti, ktorých dodávatelia nakupovali plyn až v druhom polroku 2021, kedy ceny rapídne rástli. Takéto rozhodnutie malo urobiť približne 50 teplárenských spoločností.\n\nMinistersto hospodárstva v súvislosti so zdražovaním tepla 14. februára predstavilo možnosť nakupovať plyn za regulovanú cenu. Bytové domy s vlastnou kotolňou a odberom plynu viac ako 100 megawatthodín ročne sa mohli do 18. februára zaregistrovať na nákup plynu od štátneho SPP. Cena sa odvíjala od dĺžky viazanosti. Pri podpise ročnej zmluvy s SPP ministerstvo stanovilo cenu na 90 eur za megawatthodinu, pri dvojročnej na 80 eur a pri trojročnej viazanosti na 70 eur za megawatthodinu.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo hospodárstva umožnilo bytovým domom, ktoré by inak nakupovali plyn za neregulované vysoké ceny, uzavrieť zmluvu s SPP s regulovanými cenami. Pri trojročnej viazanosti cenu ministerstvo nestanovilo na 80 eur, nie na 70 eur za megawatthodinu, ako hovorí Sulík. Keďže sa však jedná o miernu odchýlku, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na začiatku roka avizoval , že ceny tepla pre domácnosti od nového roku vzrastú od 8 až do 25 %. Domácnosti si mali mesačne priplatiť za teplo od 3,30 eur do 11,32 eur. Cena plynu, z ktorého sa teplo vyrába, mala vzrásť najmä pre domácnosti, ktorých dodávatelia nakupovali plyn až v druhom polroku 2021, kedy ceny rapídne rástli. Takéto rozhodnutie malo urobiť približne 50 teplárenských spoločností.", "Ministersto hospodárstva v súvislosti so zdražovaním tepla 14. februára predstavilo možnosť nakupovať plyn za regulovanú cenu. Bytové domy s vlastnou kotolňou a odberom plynu viac ako 100 megawatthodín ročne sa mohli do 18. februára zaregistrovať na nákup plynu od štátneho SPP. Cena sa odvíjala od dĺžky viazanosti. Pri podpise ročnej zmluvy s SPP ministerstvo stanovilo cenu na 90 eur za megawatthodinu, pri dvojročnej na 80 eur a pri trojročnej viazanosti na 70 eur za megawatthodinu."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["avizoval", "rozhodnutie", "predstavilo"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/venergetike/kolko-si-od-noveho-roka-priplatia-domacnosti-za-teplo-medzi-cenami-su-v-ramci-slovenska-znacne-rozdiely/", "https://www.urso.gov.sk/urso-domacnostiam-stupnu-na-buduci-rok-mesacne-naklady-na-teplo-priemerne-o-439-eur-avsak-s-vyraznymi-rozdielmi-v-ramci-slovenska/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/bytove-domy-s-vlastnou-kotolnou-mozu-ziskat-zastropovanu-cenu-plynu-avsak-cas-maju-len-do-18-februara/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:31.654209+00:00"}
{"id": "vr36418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36418", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "A druhá vec je, ak beriem do úvahy váš program, kde hovoríte o interupciách, dokonca váš kandidát na europoslanca interupciách až v 8. mesiaci tehotenstva, tak mnohých tých voličov sa nedočkáte.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Belousovová odkazuje na rozhovor Jána Oravca, ktorý v rozhovore s Karolom Sudorom z 2.6.2009 priznal, že je za slobodu rozhodnutia v akomkoľvek mesiaci tehotenstva.", "analysis_paragraphs": ["Anna Belousovová odkazuje na rozhovor Jána Oravca, ktorý v rozhovore s Karolom Sudorom z 2.6.2009 priznal, že je za slobodu rozhodnutia v akomkoľvek mesiaci tehotenstva."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4870431/jan-oravec-laviciari-su-podporovatelia-parazitizmu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:51.151928+00:00"}
{"id": "vr30169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30169", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Som rád, že takúto istú rétoriku majú aj predstavitelia Mostu-Híd, aj predstavitelia SMK, ktorí odmietli toto konanie (otvorenie kancelárie členom Jobbiku na území SR, pozn.) a obidvaja vyjadrili alebo obidve strany sa vyjadrili, že naozaj máme momentálne bezproblémové vzťahy a postavenie menšín akýchkoľvek na Slovensku je štandardné v rámci EÚ.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predstavitelia Most-Híd a SMK nie sú spokojní s otvorením kancelárie poslanca maďarského parlamentu a podpredsedu extrémistickej strany Jobbik, Istvána Szávaya, v Dunajskej Strede. Obe politické strany sa vyjadrili, že nepodporujú spoluprácu s Jobbikom, avšak vyjadrenia na margo tejto situácie o bezproblémových vzťahoch a postavení menšín na Slovensku, ktoré Pellegrini spomína, nie sú od predstaviteľov týchto strán dostupné. Ministri zahraničných vecí Slovenska (M. Lajčák) a Maďarska (P. Szijjártó) sa však vzájomne uistili, že takáto provokácia Jobbiku neovplyvní dynamickú spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v marci 2015 B. Bugár upozorňoval , že Slovensko zatiaľ nevytvorilo zákon na ochranu národnostných menšín, ich jazyka aj kultúry , pričom vláda R. Fica tiež znížila financie na podporu kultúry menšín . \"Zákon neexistuje. Vláda tak môže o menšinách rozhodovať, ako chce. Má voľnú ruku.\" Taktiež však zdôraznil, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú neporovnateľne lepšie ako napríklad pred 20 rokmi, pričom premiéri oboch krajín nezneužívajú menšinové otázky.. Dňa 14. októbra 2015 sa pre TA3 vyjadril hovorca Most-Híd Matej Kováč: „Strana Most-Híd so znepokojením sleduje rastúce množstvo aktivít radikálnych nacionalistov na južnom Slovensku, či už maďarských alebo slovenských. Všimli sme si aj ich spoluprácu v Gabčíkove, kde Marián Kotleba dokonca citoval vo svojom prejave nadpis z transparentu jeho maďarských kolegov. Most-Híd sa vždy snažil o zníženie napätia v etnicky zmiešaných územiach. Ľudia chcú žiť pokojne a burcovanie nálad k tomu určite neprispieva.\" Dňa 15.októbra 2015 pre TA3 hovorkyňa SMK, H. Fialová, vyhlásila, že strana SMK nespolupracuje s Jobbikom a nepodporujú ich aktivity. \"Nespolupracujeme s Jobbikom a nemáme s týmito aktivitami nič spoločné.\" Taktiež ministri zahraničných vecí Slovenska (M. Lajčák) a Maďarska (P. Szijjártó) sa vzájomne uistili , že takáto provokácia Jobbiku neovplyvní dynamickú spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom. Szijjártó poznamenal, že otvorenie poslaneckej kancelárie maďarského poslanca nebolo národným, ale straníckym záujmom. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predstavitelia Most-Híd a SMK nie sú spokojní s otvorením kancelárie poslanca maďarského parlamentu a podpredsedu extrémistickej strany Jobbik, Istvána Szávaya, v Dunajskej Strede. Obe politické strany sa vyjadrili, že nepodporujú spoluprácu s Jobbikom, avšak vyjadrenia na margo tejto situácie o bezproblémových vzťahoch a postavení menšín na Slovensku, ktoré Pellegrini spomína, nie sú od predstaviteľov týchto strán dostupné. Ministri zahraničných vecí Slovenska (M. Lajčák) a Maďarska (P. Szijjártó) sa však vzájomne uistili, že takáto provokácia Jobbiku neovplyvní dynamickú spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom. Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v marci 2015 B. Bugár upozorňoval , že Slovensko zatiaľ nevytvorilo zákon na ochranu národnostných menšín, ich jazyka aj kultúry , pričom vláda R. Fica tiež znížila financie na podporu kultúry menšín . \"Zákon neexistuje. Vláda tak môže o menšinách rozhodovať, ako chce. Má voľnú ruku.\" Taktiež však zdôraznil, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú neporovnateľne lepšie ako napríklad pred 20 rokmi, pričom premiéri oboch krajín nezneužívajú menšinové otázky.. Dňa 14. októbra 2015 sa pre TA3 vyjadril hovorca Most-Híd Matej Kováč: „Strana Most-Híd so znepokojením sleduje rastúce množstvo aktivít radikálnych nacionalistov na južnom Slovensku, či už maďarských alebo slovenských. Všimli sme si aj ich spoluprácu v Gabčíkove, kde Marián Kotleba dokonca citoval vo svojom prejave nadpis z transparentu jeho maďarských kolegov. Most-Híd sa vždy snažil o zníženie napätia v etnicky zmiešaných územiach. Ľudia chcú žiť pokojne a burcovanie nálad k tomu určite neprispieva.\" Dňa 15.októbra 2015 pre TA3 hovorkyňa SMK, H. Fialová, vyhlásila, že strana SMK nespolupracuje s Jobbikom a nepodporujú ich aktivity. \"Nespolupracujeme s Jobbikom a nemáme s týmito aktivitami nič spoločné.\" Taktiež ministri zahraničných vecí Slovenska (M. Lajčák) a Maďarska (P. Szijjártó) sa vzájomne uistili , že takáto provokácia Jobbiku neovplyvní dynamickú spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom. Szijjártó poznamenal, že otvorenie poslaneckej kancelárie maďarského poslanca nebolo národným, ale straníckym záujmom. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["", "upozorňoval", "TA3", "TA3", "uistili"], "url": ["http://www.netky.sk/clanok/pre-kancelariu-podpredsedu-jobbiku-spolu-volali-sefovia-diplomacii-slovenska-a-madarska", "http://www.topky.sk/cl/100535/1462261/Bugar--Slovaci-musia-pochopit--ze-madarska-mensina-nie-je-protistatny-zivel", "http://static.ta3.com/clanok/1070956/do-dunajskej-stredy-prisiel-jobbik-ma-sluzit-slovenskym-madarom.html", "http://www.ta3.com/clanok/1071000/politici-kritizuju-slovensku-kancelariu-jobbiku-mozno-zmenia-zakon.html", "http://www.netky.sk/clanok/pre-kancelariu-podpredsedu-jobbiku-spolu-volali-sefovia-diplomacii-slovenska-a-madarska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:40.635646+00:00"}
{"id": "vr29263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29263", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "K tým konkrétnym veciam, samozrejme, pre nás je dôležité, aby bolo školstvo už len materiálne dobre vybavené, takže ja som rád, že vláda vyčlenila, ako viete, 10 miliónov eur na pokrytie krízového stavu tam, kde naozaj už jednoducho treba vyčleniť nejaké kapacity pre materské školy.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "MŠVVŠ vyčlenilo financie na rozšírenie kapacít materských škôl, a to vo výške 9 500 000 €. Tie majú byť využité na prístavbu, výstavbu alebo rekonštrukciu materských škôl, a je určená pre obce a mestá. Cieľom dotácií je \" prispieť k rozšíreniu kapacít materských škôl s cieľom postupne do roku 2020 dosiahnuť 95 % účasť detí vo veku 4 až 5 rokov na predprimárnom vzdelávaní v materských školách .\" (MŠVVŠ SR, 2015). Ďalšieho pol milióna by mali dostať špeciálne materské školy, dohromady tak bude prerozdelených 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["MŠVVŠ vyčlenilo financie na rozšírenie kapacít materských škôl, a to vo výške 9 500 000 €. Tie majú byť využité na prístavbu, výstavbu alebo rekonštrukciu materských škôl, a je určená pre obce a mestá. Cieľom dotácií je \" prispieť k rozšíreniu kapacít materských škôl s cieľom postupne do roku 2020 dosiahnuť 95 % účasť detí vo veku 4 až 5 rokov na predprimárnom vzdelávaní v materských školách .\" (MŠVVŠ SR, 2015). Ďalšieho pol milióna by mali dostať špeciálne materské školy, dohromady tak bude prerozdelených 10 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["MŠVVŠ vyčlenilo financie", "dostať", "uznesení č. 624", "žiadostí"], "url": ["https://www.minedu.sk/dotacie-na-rozsirenie-kapacit-materskych-skol/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343604-fico-prichadza-zvrat-v-rodinnej-politike-vyhlasil-vyzvu-na-rozsirenie-skolok/", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCIQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.rokovania.sk%2FFile.aspx%2FIndex%2FUznesenie-14517&ei=ZcT0VPPuH8mOaN25gYAE&usg=AFQjCNENC5u8uqgpqLa0lCHuE4QcFM_1GA&sig2=UA33kTv0qGZv11XVSLMWmA&bvm=bv.87269000,d.d2s&cad=rja", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343604-fico-prichadza-zvrat-v-rodinnej-politike-vyhlasil-vyzvu-na-rozsirenie-skolok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:01.617232+00:00"}
{"id": "vr32891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32891", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď vznikala moja druhá vláda, tak sme ponúkli možnosť vstúpiť do vlády aj ďalším politickým stranám, ale tie to odmietli.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER skutočne ponúkol rokovanie o zostavenie vlády všetkým súčasným piatim opozičným stranám, a to dokonca ešte pred oficiálnym výsledkom volieb. Predstavitelia piatich pravicových strán následne absolvovali rokovanie so SMERom po ktorom definitívne ohlásili svoj odchod do opozície.", "analysis_paragraphs": ["SMER skutočne ponúkol rokovanie o zostavenie vlády všetkým súčasným piatim opozičným stranám, a to dokonca ešte pred oficiálnym výsledkom volieb. Predstavitelia piatich pravicových strán následne absolvovali rokovanie so SMERom po ktorom definitívne ohlásili svoj odchod do opozície."], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["ponúkol", "absolvovali"], "url": ["http://m.hnonline.sk/c3-55006120-kw0000_d-fico-prepisal-historiu-smer-moze-vladnut-sam", "http://www.topky.sk/cl/1000102/1303496/Prezident-poveril-Fica--Socialni-demokrati-budu-definitivne-vladnut-sami-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:06.788792+00:00"}
{"id": "vr30708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30708", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo sa týka cesty Kysuce a Orava, bola dokončená v roku 2009, vami slávnostne strihaná páska, s množstvom nezaplatených faktúr. Za 16 miliónov eur.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008.", "analysis_paragraphs": ["Otvorenie cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná bolo 10. novembra 2008."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Otvorenie", "SITA z dňa 13. januára 2012"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=58111", "http://ekonomika.sme.sk/c/6215786/sprava-ciest-sa-dohodla-so-stavbarmi-na-urovnani-sporu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:59.053231+00:00"}
{"id": "49569", "numeric_id": 49569, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49569", "speaker": "Zuzana Števulová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-stevulova", "statement": "Sama od roku 2006 som pôsobila v mimovládnej organizácii. 10 rokov som ju riadila. Zažila som, ako súčasný minister obrany a bývalý minister vnútra ostrakizoval a vystúpil proti mimovládnej organizácie, ktorú som v tom čase riadila len za to, že sme zverejnili informácie o zásahu polície v Medveďove a prišli sme o peniaze.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas pôsobenia Zuzany Števulovej ako riaditeľky občianskeho združenia Liga za ľudské práva došlo k ukončeniu spolupráce združenia s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. K ukončeniu spolupráce malo dôjsť z iniciatívy vedenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície po kritike zo strany ligy na adresu polície pre neprimeraný zásah voči zadržaným utečencom v Medveďove. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZuzana Števulová pôsobila od roku 2005 ako právnička v občianskom združení Liga za ľudské práva (HRL) a v roku 2009 sa stala riaditeľkou tohto združenia. Bola súčasťou iniciatívy Chceme veriť, ktorá presadzovala zmeny v polícii, justícii a prokuratúre po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Za obhajobu práv migrantov a utečencov v roku 2016 získala ocenenie International Women of Courage Award a od roku 2022 bola riaditeľkou štátnej rozpočtovej organizácie Centrum právnej pomoci.\n\nLiga pre ľudské práva je implementačným partnerom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov pre Slovensko, pričom na Slovensku mala pomáhať so žiadateľmi o azyl. Spolupracovala tak s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, kde mala na starosti pomoc utečencom pri uplatňovaní ich práv.\n\nHRL kritizovala neprimeraný zásah kukláčov voči utečencom v Medveďove, ktorí sa dožadovali prepustenia a deportácie do Nemecka. Utečenci sa zamkli sa v jedálni a skandovali „deport, deport“, na čo zasiahla polícia.\n\n„Boli použité hmaty a chvaty ako donucovacie prostriedky, súčasne putá, voči 45 osobám z tých 90. A osoby boli premiestnené do ubytovacích priestorov. V tejto súvislosti boli 3 osoby ošetrené jednorazovo pre menšie odreniny,“ informoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Neskôr polícia priznala, že malo ísť aj o „údery, kopy sebeobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku.“\n\nPo tomto zásahu utečenci kontaktovali HRL. Pracovníkov združenia však do tábora nepustili. Na ďalší deň, keď sa pracovníci HRL do tábora vrátili, utečenci už boli vypravení na cestu vlakom do Nemecka. „Už nám len povedali, že účel zaistenia pominul a v nedeľu boli prepustení,“ informovala Zuzana Števulová, ktorá toho času pôsobila ako riaditeľka združenia.\n\n„Početné komando k nám vstúpilo s výkrikmi a nadávkami. Boli vybavení zbraňami a plastickými obuškami. Rozkázali nám, aby sme vstúpili do izieb a ľahli si na zem s položenými rukami za hlavou. Príslušníci komanda sa premiestnili do všetkých izieb a začali nás veľmi tvrdo mlátiť rukami, nohami a obuškami. Niektorí z nich po nás aj skákali bez akejkoľvek ľútosti, nadávali nám a urážali nás. Toto trvalo asi pol hodinku,“ napísali utečenci. Po útoku ich mali v noci prebudiť a vypraviť na cestu, na ktorú im policajti rezervovali lístky.\n\nZásah polície považovala vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová za zlyhanie polície. Vyčítala aj to, že toto zariadenie má viaceré nedostatky, napríklad neuspokojivé zabezpečenie tlmočníka: „Ja hodnotím ako veľmi negatívne to, že takéto zariadenie nie je pripravené na kvalifikovanú komunikáciu s cudzincami.“\n\nHRL vyhodnotila konanie polície ako neštandardné a znepokojivé. Podozrievali políciu, že ľudí z tábora prepustili, aby nemohli svečiť. Práve po zásahu v záchytnom tábore v Medveďove v roku 2015, sa HRL stala terčom kritiky zo strany ministerstva.\n\nNásledne požiadal minister vnútra Kaliňák Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, aby bola HRL vymenená za inú mimovládku. Kaliňák tvrdil, že HRL mala svoju pozíciu zneužívať na nekonštruktívnu kritiku polície.\n\nPo necelom mesiaci od zásahu ukončilo ministerstvo vnútra s Ligou za ľudské práva spoluprácu. Hovorca ministerstva Netík uviedol, že o výmenu spolupracujúcej organizácie mal požiadať Úrad hraničnej a cudzineckej polície. K iniciatíve ukončenia spolupráce sa prihlásil šéf Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bíró.\n\nKroky polície však obhajoval Kaliňák. „Liga si skôr robila nejaké kauzičky a iné veci, na ktoré sme síce zvyknutí, no najskôr si treba plniť primárnu úlohu a až potom robiť iné veci,“ poznamenal minister a dodal, že „jej (HRL, pozn.) najväčším cieľom boli útoky na útvary policajného zaistenia, kde sa žiadni žiadatelia o azyl nenachádzajú. Sú v nich len nelegálni migranti“. To malo mať podľa Kaliňáka za následok míňanie peňazí na iný účel, ako bol určený. Napokon vyhlásil , že „aj mimovládky majú pomáhať, aby práca išla jednoduchšie, ale aj chápať prácu polície a jej úlohy“.\n\nŠtevulová sa vyjadrila , že ak sa zistí, že policajné zložky pochybili, je úlohou HRL na to upozorniť, pretože v demokratickom a právnom štáte nemôžu nad tým zatvárať oči - „lebo nie sme v Bielorusku“.", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia Zuzany Števulovej ako riaditeľky občianskeho združenia Liga za ľudské práva došlo k ukončeniu spolupráce združenia s Úradom hraničnej a cudzineckej polície. K ukončeniu spolupráce malo dôjsť z iniciatívy vedenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície po kritike zo strany ligy na adresu polície pre neprimeraný zásah voči zadržaným utečencom v Medveďove. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zuzana Števulová pôsobila od roku 2005 ako právnička v občianskom združení Liga za ľudské práva (HRL) a v roku 2009 sa stala riaditeľkou tohto združenia. Bola súčasťou iniciatívy Chceme veriť, ktorá presadzovala zmeny v polícii, justícii a prokuratúre po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Za obhajobu práv migrantov a utečencov v roku 2016 získala ocenenie International Women of Courage Award a od roku 2022 bola riaditeľkou štátnej rozpočtovej organizácie Centrum právnej pomoci.", "Liga pre ľudské práva je implementačným partnerom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov pre Slovensko, pričom na Slovensku mala pomáhať so žiadateľmi o azyl. Spolupracovala tak s Úradom hraničnej a cudzineckej polície, kde mala na starosti pomoc utečencom pri uplatňovaní ich práv.", "HRL kritizovala neprimeraný zásah kukláčov voči utečencom v Medveďove, ktorí sa dožadovali prepustenia a deportácie do Nemecka. Utečenci sa zamkli sa v jedálni a skandovali „deport, deport“, na čo zasiahla polícia.", "„Boli použité hmaty a chvaty ako donucovacie prostriedky, súčasne putá, voči 45 osobám z tých 90. A osoby boli premiestnené do ubytovacích priestorov. V tejto súvislosti boli 3 osoby ošetrené jednorazovo pre menšie odreniny,“ informoval vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar. Neskôr polícia priznala, že malo ísť aj o „údery, kopy sebeobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku.“", "Po tomto zásahu utečenci kontaktovali HRL. Pracovníkov združenia však do tábora nepustili. Na ďalší deň, keď sa pracovníci HRL do tábora vrátili, utečenci už boli vypravení na cestu vlakom do Nemecka. „Už nám len povedali, že účel zaistenia pominul a v nedeľu boli prepustení,“ informovala Zuzana Števulová, ktorá toho času pôsobila ako riaditeľka združenia.", "„Početné komando k nám vstúpilo s výkrikmi a nadávkami. Boli vybavení zbraňami a plastickými obuškami. Rozkázali nám, aby sme vstúpili do izieb a ľahli si na zem s položenými rukami za hlavou. Príslušníci komanda sa premiestnili do všetkých izieb a začali nás veľmi tvrdo mlátiť rukami, nohami a obuškami. Niektorí z nich po nás aj skákali bez akejkoľvek ľútosti, nadávali nám a urážali nás. Toto trvalo asi pol hodinku,“ napísali utečenci. Po útoku ich mali v noci prebudiť a vypraviť na cestu, na ktorú im policajti rezervovali lístky.", "Zásah polície považovala vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová za zlyhanie polície. Vyčítala aj to, že toto zariadenie má viaceré nedostatky, napríklad neuspokojivé zabezpečenie tlmočníka: „Ja hodnotím ako veľmi negatívne to, že takéto zariadenie nie je pripravené na kvalifikovanú komunikáciu s cudzincami.“", "HRL vyhodnotila konanie polície ako neštandardné a znepokojivé. Podozrievali políciu, že ľudí z tábora prepustili, aby nemohli svečiť. Práve po zásahu v záchytnom tábore v Medveďove v roku 2015, sa HRL stala terčom kritiky zo strany ministerstva.", "Následne požiadal minister vnútra Kaliňák Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, aby bola HRL vymenená za inú mimovládku. Kaliňák tvrdil, že HRL mala svoju pozíciu zneužívať na nekonštruktívnu kritiku polície.", "Po necelom mesiaci od zásahu ukončilo ministerstvo vnútra s Ligou za ľudské práva spoluprácu. Hovorca ministerstva Netík uviedol, že o výmenu spolupracujúcej organizácie mal požiadať Úrad hraničnej a cudzineckej polície. K iniciatíve ukončenia spolupráce sa prihlásil šéf Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bíró.", "Kroky polície však obhajoval Kaliňák. „Liga si skôr robila nejaké kauzičky a iné veci, na ktoré sme síce zvyknutí, no najskôr si treba plniť primárnu úlohu a až potom robiť iné veci,“ poznamenal minister a dodal, že „jej (HRL, pozn.) najväčším cieľom boli útoky na útvary policajného zaistenia, kde sa žiadni žiadatelia o azyl nenachádzajú. Sú v nich len nelegálni migranti“. To malo mať podľa Kaliňáka za následok míňanie peňazí na iný účel, ako bol určený. Napokon vyhlásil , že „aj mimovládky majú pomáhať, aby práca išla jednoduchšie, ale aj chápať prácu polície a jej úlohy“.", "Števulová sa vyjadrila , že ak sa zistí, že policajné zložky pochybili, je úlohou HRL na to upozorniť, pretože v demokratickom a právnom štáte nemôžu nad tým zatvárať oči - „lebo nie sme v Bielorusku“."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["pôsobila", "starosti", "zamkli", "informoval", "kontaktovali", "napísali", "považovala", "Vyčítala", "vyhodnotila", "požiadal", "ukončilo", "prihlásil", "minister", "vyhlásil", "vyjadrila"], "url": ["https://progresivne.sk/kandidatka/zuzana-stevulova/", "https://sita.sk/kalinak-liga-za-ludske-prava-sa-nevenovala-svojej-praci/", "https://dennikn.sk/244431/zbiti-utecenci-medvedova-listky-vlak-nam-rezervovali-policajti/?ref=inc", "https://dennikn.sk/244431/zbiti-utecenci-medvedova-listky-vlak-nam-rezervovali-policajti/?ref=inc", "https://dennikn.sk/244431/zbiti-utecenci-medvedova-listky-vlak-nam-rezervovali-policajti/?ref=inc", "https://dennikn.sk/244431/zbiti-utecenci-medvedova-listky-vlak-nam-rezervovali-policajti/?ref=inc", "https://dennikn.sk/253036/put-your-hands-stol-znela-vyzva-policajta-utecencom-medvedove/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/33950-zasah-kuklacov-proti-utecencom-v-medvedove-nebol-podla-ombudsmanky-uplne-v-poriadku", "https://dennikn.sk/244431/zbiti-utecenci-medvedova-listky-vlak-nam-rezervovali-policajti/?ref=inc", "https://dennikn.sk/269581/kalinak-sa-msti-mimovladke-ktora-upozornila-bitku-utecencov/", "https://sita.sk/kalinak-liga-za-ludske-prava-sa-nevenovala-svojej-praci/", "https://www.trend.sk/trend-archiv/lebo-nie-sme-bielorusku", "https://sita.sk/kalinak-liga-za-ludske-prava-sa-nevenovala-svojej-praci/", "https://www.trend.sk/trend-archiv/lebo-nie-sme-bielorusku", "https://www.trend.sk/trend-archiv/lebo-nie-sme-bielorusku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:29.493484+00:00"}
{"id": "vr29609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29609", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A tretí efekt, o ktorom sa nehovorí, je, že miera chudoby v Afrike klesá. Taká tá úplne najnižšia, najväčšia chudoba, že dva doláre na deň, tak tam počet ľudí klesá.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že extrémna regionálna chudoba (pri hranici extrémnej chudoby nastavenej na hodnote 2.00 USD, ako aj pri častejšie používanej hranici 1.25 USD na deň) v Severnej Afrike a na Blízkom východe, rovnako ako v Sub-Saharaskej Afrike, medzi rokmi 1981 a 2011 podľa medzinárodných štandardov postupne klesala. Lenže pre mnohé krajiny, ako napríklad Líbya, Alžírsko alebo Sudán tieto informácie chýbajú. V Egypte počet i pomer ľudí žijúcich pod národnou hranicou chudoby postupne narastá. Vzhľadom na to, že podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby v Afrike ako celku klesá, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že extrémna regionálna chudoba (pri hranici extrémnej chudoby nastavenej na hodnote 2.00 USD, ako aj pri častejšie používanej hranici 1.25 USD na deň) v Severnej Afrike a na Blízkom východe, rovnako ako v Sub-Saharaskej Afrike, medzi rokmi 1981 a 2011 podľa medzinárodných štandardov postupne klesala. Lenže pre mnohé krajiny, ako napríklad Líbya, Alžírsko alebo Sudán tieto informácie chýbajú. V Egypte počet i pomer ľudí žijúcich pod národnou hranicou chudoby postupne narastá. Vzhľadom na to, že podiel ľudí žijúcich pod hranicou chudoby v Afrike ako celku klesá, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["klesajúcej", "celkový", "chudoby", "Svetovej Banky", "Svetová Banka", "starších"], "url": ["http://www.afdb.org/en/blogs/afdb-championing-inclusive-growth-across-africa/post/poverty-is-on-the-retreat-in-africa-8996/", "https://www.worldbank.org/en/news/press-release/2013/04/17/remarkable-declines-in-global-poverty-but-major-challenges-remain", "http://www.gallup.com/poll/166565/one-five-worldwide-living-extreme-poverty.aspx", "http://www.worldbank.org/en/topic/poverty/overview", "http://www.worldbank.org/content/dam/Worldbank/document/State_of_the_poor_paper_April17.pdf", "http://povertydata.worldbank.org/poverty/region/MNA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:42.214342+00:00"}
{"id": "vr25945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25945", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "ŽSK nakúpil CT prístroj (Optima CT 660), ktorý je v cene na 7 rokov, vrátane servisu (nemocnica Čadca, 1073 tisíc eur – údaj z grafu, pozn.). Dunajská streda kúpila za 919 tisíc eur, potom však obstarávala servis na 6 rokov (420 tisíc eur – údaj z grafu, pozn.). Čiže dovedna Dunajská streda obstarala za 1,339 milióna eur. ŽSK za 1,073 milióna eur. ŽSK ušetril 266 tisíc eur.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa TIS bol vyššia cena za CT prístroj v Čadci spôsobená tým, že v cene bol zahrnutý 5-ročný pozáručný servis (spolu 2 + 5= sedem rokov záruky). Demagog.SK nevie overiť presné sumy, za ktoré kúpil ŽSK a Dunajská streda tieto prístroje. Podľa zisťovania TIS vychádza, že úspora ŽSK, tým že obstaral aj pozaručný servis bola niekde na úrovni 300 až 800 tisíc eur. Blanár uvádza úsporu približne 300 tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prístroj, ktorý bol vysúťažený v NsP Čadca a NsP Dunajská Streda bol Optima CT 660 a dodávateľom bola spoločnosť Intes Poprad. Na základe informácií z blogu Transparency International Slovensko (TIS) a Inštitútu INEKO uvádzame sumy, za ktoré NsP Čadca a NsP Dunajská Streda kúpili CT prístroj. Tieto údaje si TIS vyžiadala cez infozákon resp. cez otvorené zmluvy. NsP Čadca (resp. Žilinský samosprávny kraj) kúpila tento prístroj za 0,89 mil. eur . Túto cenu potvrdzuje aj tender.sme.sk (dodávateľ INTES Poprad). NsP Dunajská Streda kúpila tento prístroj za 0,77 mil. eur . Tieto ceny sú len za prístroje. Ceny, ktoré uvádza Blanár sú pravdepodobne ceny zo stavebnými úpravami a inštaláciou. TIS sa tejto téme venuje vo svojom blogu Ďakujeme, konkurenciu neberieme 2 , kde uvádza: \"Zvláštne sa súťažilo aj v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK), ktorý kupoval CT-éčka pre nemocnice v Čadci v máji 2011 a v Trstenej a Liptovskom Mikuláši v decembri 2011. V Čadci obstarali CT-prístroj rokovacím konaním bez zverejnenia (najmenej transparentný postup nákupu, kde sa rokuje s vopred vybratým dodávateľom), ako príčinu uviedli časovú tieseň. Nemocnica získala rovnaké CT ako v Dunajskej Strede, tiež od Intesu Poprad. Zaplatila 894 tisíc EUR, čiže o 128 tisíc viac ako Dunajská Streda. Čadca však v cene získala aj 5-ročný pozáručný servis, čiže oproti Dunajskej Strede v skutočnosti môže ušetriť od 300 až do 800 tisíc EUR (podľa viacerých zdrojov sa ceny kompletného pozáručného servisu na rok pohybujú vo výške od 5 do 10 % ceny prístroja).\" Blanárov graf počas diskusie: Demagog.SK sa nedostal k zmluvám za CT prístroje ani cez stránku otvorenézmluvy.sk . TIS práve v súvislosti s CT prístrojmi uvádza, že nemocnice im v mnohých prípadoch odmietli poskytnúť informácie o obstaraných CT prístrojoch. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa TIS bol vyššia cena za CT prístroj v Čadci spôsobená tým, že v cene bol zahrnutý 5-ročný pozáručný servis (spolu 2 + 5= sedem rokov záruky). Demagog.SK nevie overiť presné sumy, za ktoré kúpil ŽSK a Dunajská streda tieto prístroje. Podľa zisťovania TIS vychádza, že úspora ŽSK, tým že obstaral aj pozaručný servis bola niekde na úrovni 300 až 800 tisíc eur. Blanár uvádza úsporu približne 300 tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prístroj, ktorý bol vysúťažený v NsP Čadca a NsP Dunajská Streda bol Optima CT 660 a dodávateľom bola spoločnosť Intes Poprad. Na základe informácií z blogu Transparency International Slovensko (TIS) a Inštitútu INEKO uvádzame sumy, za ktoré NsP Čadca a NsP Dunajská Streda kúpili CT prístroj. Tieto údaje si TIS vyžiadala cez infozákon resp. cez otvorené zmluvy. NsP Čadca (resp. Žilinský samosprávny kraj) kúpila tento prístroj za 0,89 mil. eur . Túto cenu potvrdzuje aj tender.sme.sk (dodávateľ INTES Poprad). NsP Dunajská Streda kúpila tento prístroj za 0,77 mil. eur . Tieto ceny sú len za prístroje. Ceny, ktoré uvádza Blanár sú pravdepodobne ceny zo stavebnými úpravami a inštaláciou. TIS sa tejto téme venuje vo svojom blogu Ďakujeme, konkurenciu neberieme 2 , kde uvádza: \"Zvláštne sa súťažilo aj v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK), ktorý kupoval CT-éčka pre nemocnice v Čadci v máji 2011 a v Trstenej a Liptovskom Mikuláši v decembri 2011. V Čadci obstarali CT-prístroj rokovacím konaním bez zverejnenia (najmenej transparentný postup nákupu, kde sa rokuje s vopred vybratým dodávateľom), ako príčinu uviedli časovú tieseň. Nemocnica získala rovnaké CT ako v Dunajskej Strede, tiež od Intesu Poprad. Zaplatila 894 tisíc EUR, čiže o 128 tisíc viac ako Dunajská Streda. Čadca však v cene získala aj 5-ročný pozáručný servis, čiže oproti Dunajskej Strede v skutočnosti môže ušetriť od 300 až do 800 tisíc EUR (podľa viacerých zdrojov sa ceny kompletného pozáručného servisu na rok pohybujú vo výške od 5 do 10 % ceny prístroja).\" Blanárov graf počas diskusie: Demagog.SK sa nedostal k zmluvám za CT prístroje ani cez stránku otvorenézmluvy.sk . TIS práve v súvislosti s CT prístrojmi uvádza, že nemocnice im v mnohých prípadoch odmietli poskytnúť informácie o obstaraných CT prístrojoch. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "tender.sme.sk", "Ďakujeme, konkurenciu neberieme 2", "otvorenézmluvy.sk", "TIS"], "url": ["http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/11/02/dakujeme-konkurenciu-neberieme-2/", "http://tender.sme.sk/sk/report/all?cut=authority:SK11001,SK17335469|supplier:36449814|contract_date:2011", "http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/11/02/dakujeme-konkurenciu-neberieme-2/", "http://www.otvorenezmluvy.sk/documents/search?department=_missing&q=%C5%BDilinsk%C3%BD+samospr%C3%A1vny+kraj&sort=total_amount", "http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/07/17/pat-nemocnic-pat-roznych-diagnoz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:01.508730+00:00"}
{"id": "vr27837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27837", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "No a potom to boli (na Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, pozn.) aj také citlivejšie otázky, určite si ľudia pamätajú, ktoré sa týkali povedzme nejakých perzekúcií vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky v iných členských štátoch Európskej únie. Ako boli napríklad Maťko a Samko Boóroví, ako bol prípad chlapčeka, ktorý je síce mimo Európskej únie ale v Egypte, ktorého si tam otec odniesol a mamička sa k nemu Katka Azab nevie dostať.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť konkrétne výstupy z Výboru LIBA pre prípad odobratia detí Ivane Bórovej a o prerokovaní tejto kauzy na pôde EP nehovoria ani mediálne správy - The Daily , Telegraph , či TASR . Podľa wenovín sa Monika Flašíková-Beňová zapojila do do petície organizovanej Luciou Nicholson. Druhý prípad sa týka Adama Azaba, ani v tomto prípade sme medzi tlačovými správami a pracovnými materiálmi Výboru nenašli konkrétne prerokovanie, potvrdzujúce Flašíkovej výrok. Europoslankyňa sa však v kauze aktivizovala apelovaním na C. Ashtonovú, čo potvrdil denník SME aj Pluska", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť konkrétne výstupy z Výboru LIBA pre prípad odobratia detí Ivane Bórovej a o prerokovaní tejto kauzy na pôde EP nehovoria ani mediálne správy - The Daily , Telegraph , či TASR . Podľa wenovín sa Monika Flašíková-Beňová zapojila do do petície organizovanej Luciou Nicholson. Druhý prípad sa týka Adama Azaba, ani v tomto prípade sme medzi tlačovými správami a pracovnými materiálmi Výboru nenašli konkrétne prerokovanie, potvrdzujúce Flašíkovej výrok. Europoslankyňa sa však v kauze aktivizovala apelovaním na C. Ashtonovú, čo potvrdil denník SME aj Pluska"], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["The Daily", "Telegraph", "TASR", "wenovín", "denník SME", "Pluska"], "url": ["http://www.thedaily.sk/protest-at-british-embassy-over-snatched-slovak-children/", "http://www.telegraph.co.uk/comment/9559657/Slovaks-protest-at-Britains-illegal-child-snatching.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/pred-britskou-ambasadou-bolo-zhromazde/22586-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/547241-kauza-adopcii-neuticha-luciu-nicholsonovu-podporili-i-briti/", "http://www.sme.sk/c/6530015/flasikova-vyzvala-ashtonovu-aby-pomohla-slovenke-najst-syna.html#ixzz26GxRG0pz", "http://www.pluska.sk/krimi/domace-krimi/kde-je-adam-azab-pripad-uneseneho-chlapca-upozornil-kukan-ashtonovu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:47.279241+00:00"}
{"id": "vr26186", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26186", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kotleba hovoril o tom, že my sme zrušili priemyslovku v Banskej Bystrici. Vy dobre všetci viete, že priemyslovku sme žiadnu nezrušili, my sme ju iba premiestnili do inej vyhovujúcej budovy.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra. Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici naozaj nebola zrušená, ale zlúčením sa stala organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Budova, v ktorej sídli bola zrekonštruovaná v roku 2012. Stalo sa tak na základe Uznesenia č. 216/2011 Zastupiteľstva BBSK z 27. apríla 2011, ktoré v bode A.5. schválilo \"zaradenie Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica do siete škôl a školských zariadení SR k 1. 9. 2011 s organizačnými zložkami: Stredná priemyselná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná odborná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica.\" Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Na webovej stránke školy sa uvádza , že „budova školy prešla v lete v roku 2012 komplexnou rekonštrukciou (výmena okien, zateplenie budov, oprava striech, rekonštrukcia vykurovacieho systému).“ Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa z 29. októbra. Stredná priemyselná škola stavebná v Banskej Bystrici naozaj nebola zrušená, ale zlúčením sa stala organizačnou zložkou Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica. Budova, v ktorej sídli bola zrekonštruovaná v roku 2012. Stalo sa tak na základe Uznesenia č. 216/2011 Zastupiteľstva BBSK z 27. apríla 2011, ktoré v bode A.5. schválilo \"zaradenie Spojenej školy, Kremnička 10, Banská Bystrica do siete škôl a školských zariadení SR k 1. 9. 2011 s organizačnými zložkami: Stredná priemyselná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica Stredná odborná škola stavebná, Kremnička 10, Banská Bystrica.\" Uznesenia Zastupiteľstva BBSK sú dostupné tu . Na webovej stránke školy sa uvádza , že „budova školy prešla v lete v roku 2012 komplexnou rekonštrukciou (výmena okien, zateplenie budov, oprava striech, rekonštrukcia vykurovacieho systému).“ Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "tu", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/412/?politik=124", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/rt_frameset_ressug_main.php?app=zm", "http://www.stavebnabb.eu/new_cms/zakladne-informacie/historia-skoly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:07.246027+00:00"}
{"id": "vr31042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31042", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale za akú cenu, si povedzme, za akú cenu sme dosiahli zníženie deficitu v roku 2011? Je to pokles reálnych miezd, pán minister. Pokles reálnych miezd o vyše 1 %, čo je štvrtýkrát, tuším, v histórii Slovenska došlo k poklesu reálnych miezd, štyrikrát ste boli pri tom, pán minister.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj indexu reálnych miezd od r. 1994 - 2011 znázorňuje nasledujúca tabuľka:", "analysis_paragraphs": ["Vývoj indexu reálnych miezd od r. 1994 - 2011 znázorňuje nasledujúca tabuľka:"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Vývoj indexu reálnych miezd"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1702"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:48.392245+00:00"}
{"id": "vr17231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17231", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Policajt, už pri páchaní priestupku, (...) tak policajt už dnes musí konať.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa platného zákona 71/1993 Z.z. o policajnom zbore policajt je povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa platného zákona 71/1993 Z.z. o policajnom zbore policajt je povinný vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "hovorí"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501#predpis.hlava-tretia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:57.207111+00:00"}
{"id": "vr29294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29294", "speaker": "Jozef Mikloško", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-miklosko", "statement": "...dali sme takú rámcovú zmluvu a do nej sme vnorili návrhy na štyri ďalšie zmluvy, o ktorých bude reč. Dve sa z nich uskutočnili, to tiež vieme. Čo sa týka cirkvi vo väzniciach, v odborových zložkách, v polícii, hasičstve a tak ďalej. A druhá vec bola pomoc vo financovaní školstva. To myslím tiež funguje, zmluva bola podpísaná. Ostali tie dve, jedna sa týkala práve financovania cirkvi, na to sa čaká, to je vlastne povinnosť voči tejto zmluve, o čom teraz tu hovoríme. A druhá bola o výhrade vo svedomí, ktorá zapríčinila pád vlády.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Mikloško správne hovorí o štyroch častiach Vatikánskej zmluvy, z ktorých dve časti boli prijaté a dve neboli, pričom zmluva o výhrade vo svedomí naozaj zapríčinila pád Dzurindovej vlády.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Mikloško správne hovorí o štyroch častiach Vatikánskej zmluvy, z ktorých dve časti boli prijaté a dve neboli, pričom zmluva o výhrade vo svedomí naozaj zapríčinila pád Dzurindovej vlády."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Zmluvu", "Zmluvu", "zmluvu", "koniec"], "url": ["http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/i/zmluvy-medzi-sr-a-svatou-stolicou/c/zmluva-medzi-slovenskou-republikou-a-svatou-stolicou-o-katolickej-vychove-a-vzdelavani", "http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/i/zmluvy-medzi-sr-a-svatou-stolicou/c/zmluva-o-duchovnej-sluzbe-katolickym-veriacim-v-ozbrojenych-silach-a-ozbrojenych-zboroch-sr", "http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkev/p/apostolska-nunciatura/i/zmluvy-medzi-sr-a-svatou-stolicou/c/zakladna-zmluva-medzi-slovenskou-republikou-a-svatou-stolicou", "http://www.sme.sk/c/2579273/vlada-mikulasa-dzurindu-sa-rozpada.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:57.539412+00:00"}
{"id": "vr34001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34001", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Pán premiér povedal, že nejaké závažné skutočnosti (na Generálnej prokuratúre, pozn.) a doteraz sme sa nedozvedeli a nedostavil sa ani na výbor.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Nagya hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že R. Fico hovoril o závažných skutočnostiach sa Generálnej prokuratúre, no tieto skutočnosti nebol celkovo už dvakrát ozrejmiť Brannobezpečnostnému výboru NR SR a raz sa nedostavil k tejto veci na Ústavnoprávny výbor NR SR. Opozičné strany sa domáhajú vysvetlenia \"závažných udalostí\" na Generálnej prokuratúre (GP), ktoré viedli k skrátenému legislatívnemu konaniu novely zameranej na riešenie kauzy Jozefa Čentéša. Robert Fico sa konkrétne nevyjadril o aké okolnosti ide, ale podľa jeho vyjadrení je nutná zmena vo vedení GP. Agentúry TASR a SITA 30. apríla 2013: \" Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení . „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer, \" konštatoval premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom.\" Na základe informácií agentúry SITA 13. mája 2013 sa premiér Fico vrátane poslancov za Smer-SD a predsedu výboru Pašku nedostavili na zasadnutie Brannobezpečnostného výboru NR SR (Výbor pre obranu a bezpečnosť), ktorý iniciovali opozičný poslanci. \" Premiér Robert Fico neprišiel na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom mal informovať poslancov o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Na zasadnutie sa nedostavili ani poslanci za Smer-SD vrátane predsedu výboru Jaroslava Bašku. Brannobezpečnostný výbor tak nebol uznášaniaschopný , na predsedu vlády márne čakali Richard Vašečka (OĽaNO), Ľubomír Galko (SaS) a nezaradení Daniel Lipšic a Alojz Hlina.\" Predseda vlády neprišiel ani na druhé pozvanie Výboru pre obranu a bezpečnosť 23. mája 2013: \" Poslanci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa ani na druhý pokus nedozvedeli, pre aké závažné skutočnosti na Generálnej prokuratúre (GP) prijala vláda novelu o Ústavnom súde SR v zrýchlenom režime. Aj druhé mimoriadne rokovanie výboru, ktorého jediným bodom bola správa o aktuálnom stave na GP, sa totiž pre neuznášaniaschopnosť skončilo skôr, ako sa začalo. Dôvodom bola neprítomnosť väčšiny poslancov, neprišiel ani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý mal správu predniesť.\" R. Fico mal prísť vysvetliť dianie na GP aj na Ústavnoprávny výbor. Predseda vlády nedošiel a výrok nebol uznášania schopný. Agentúra TASR 25. mája 2013 informovala: \"Po tom, ako sa šéf exekutívy ani poslanci Smeru-SD opakovane nedostavili na brannobezpečnostný výbor, témou by sa mal teraz zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. Jeho rokovanie inicioval poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, pod návrh sa podpísali aj Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Radoslav Procházka (nezaradený). \"Do pôsobnosti Ústavnoprávneho výboru NR SR patrí v zmysle rokovacieho poriadku kontrola činnosti GP. Dúfam, že predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) nebude pokračovať v ceste, ktorú nastolil jeho stranícky kolega z brannobezpečnostného výboru Jaroslav Baška. Ten trikrát zmaril rokovanie svojho výboru, a tak neumožnil vysvetlenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa mojich vedomostí nepoznal a nepozná takmer nikto z poslancov NR SR,\" vyhlásil Kadúc.\" Podľa informácií NR SR, najbližšie zasadnutie Ústavnoprávneho výboru bude 13. júna 2013. Najbližšie zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť je plánované na 12. júna 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Nagya hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že R. Fico hovoril o závažných skutočnostiach sa Generálnej prokuratúre, no tieto skutočnosti nebol celkovo už dvakrát ozrejmiť Brannobezpečnostnému výboru NR SR a raz sa nedostavil k tejto veci na Ústavnoprávny výbor NR SR. Opozičné strany sa domáhajú vysvetlenia \"závažných udalostí\" na Generálnej prokuratúre (GP), ktoré viedli k skrátenému legislatívnemu konaniu novely zameranej na riešenie kauzy Jozefa Čentéša. Robert Fico sa konkrétne nevyjadril o aké okolnosti ide, ale podľa jeho vyjadrení je nutná zmena vo vedení GP. Agentúry TASR a SITA 30. apríla 2013: \" Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení . „Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer, \" konštatoval premiér Robert Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom.\" Na základe informácií agentúry SITA 13. mája 2013 sa premiér Fico vrátane poslancov za Smer-SD a predsedu výboru Pašku nedostavili na zasadnutie Brannobezpečnostného výboru NR SR (Výbor pre obranu a bezpečnosť), ktorý iniciovali opozičný poslanci. \" Premiér Robert Fico neprišiel na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru, na ktorom mal informovať poslancov o aktuálnom stave na Generálnej prokuratúre SR. Na zasadnutie sa nedostavili ani poslanci za Smer-SD vrátane predsedu výboru Jaroslava Bašku. Brannobezpečnostný výbor tak nebol uznášaniaschopný , na predsedu vlády márne čakali Richard Vašečka (OĽaNO), Ľubomír Galko (SaS) a nezaradení Daniel Lipšic a Alojz Hlina.\" Predseda vlády neprišiel ani na druhé pozvanie Výboru pre obranu a bezpečnosť 23. mája 2013: \" Poslanci Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sa ani na druhý pokus nedozvedeli, pre aké závažné skutočnosti na Generálnej prokuratúre (GP) prijala vláda novelu o Ústavnom súde SR v zrýchlenom režime. Aj druhé mimoriadne rokovanie výboru, ktorého jediným bodom bola správa o aktuálnom stave na GP, sa totiž pre neuznášaniaschopnosť skončilo skôr, ako sa začalo. Dôvodom bola neprítomnosť väčšiny poslancov, neprišiel ani premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý mal správu predniesť.\" R. Fico mal prísť vysvetliť dianie na GP aj na Ústavnoprávny výbor. Predseda vlády nedošiel a výrok nebol uznášania schopný. Agentúra TASR 25. mája 2013 informovala: \"Po tom, ako sa šéf exekutívy ani poslanci Smeru-SD opakovane nedostavili na brannobezpečnostný výbor, témou by sa mal teraz zaoberať Ústavnoprávny výbor NR SR. Jeho rokovanie inicioval poslanec OĽaNO Miroslav Kadúc, pod návrh sa podpísali aj Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS), Martin Poliačik (SaS) a Radoslav Procházka (nezaradený). \"Do pôsobnosti Ústavnoprávneho výboru NR SR patrí v zmysle rokovacieho poriadku kontrola činnosti GP. Dúfam, že predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD) nebude pokračovať v ceste, ktorú nastolil jeho stranícky kolega z brannobezpečnostného výboru Jaroslav Baška. Ten trikrát zmaril rokovanie svojho výboru, a tak neumožnil vysvetlenie dôvodov na skrátené legislatívne konanie, ktoré podľa mojich vedomostí nepoznal a nepozná takmer nikto z poslancov NR SR,\" vyhlásil Kadúc.\" Podľa informácií NR SR, najbližšie zasadnutie Ústavnoprávneho výboru bude 13. júna 2013. Najbližšie zasadnutie Výboru pre obranu a bezpečnosť je plánované na 12. júna 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR a SITA", "SITA", "neprišiel", "TASR", "informácií"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/politolog-baranek-vidi-snahu-smeru-dosadenie-svojho-cloveka-prokuraturu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/robert-fico-neprisiel-na-vybor-ku-gene/671317-clanok.html?from=panel_plainarticle", "http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-poslanci-smeru-a-premier-opat-neprisli-j-basku-chcu-odvolat/101846/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52607", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/schodze&Text=&CisObdobia=6&FullText=True&ViewID=NRVyb.Report"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:58.063823+00:00"}
{"id": "vr32941", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32941", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ešte aj oklamal (Čentéš, pozn.) verejnosť, keď povedal, že nie on, ale nejaké sekretárky vyčistili počítač. Pritom to bol on a nie sekretárky.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš pôvodne tvrdil, že výpoveď poslanca Igora Matoviča skartovali sekretárky. Vyplýva to zo správy TASR (1. augusta 2011):", "analysis_paragraphs": ["Výrok Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý, pretože Jozef Čentéš pôvodne tvrdil, že výpoveď poslanca Igora Matoviča skartovali sekretárky. Vyplýva to zo správy TASR (1. augusta 2011):"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "potvrdil"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-52452950-generalna-prokuratura-centes-o-skartovani-klamal", "http://www.sme.sk/c/5999998/prokuratura-matovica-dal-vymazat-centes.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:30.201230+00:00"}
{"id": "vr35833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35833", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A naviac ak si zoberieme štatistiky Eurostatu, pani Radičová. Tak sa priznajme, že v máji v roku 2006, keď ste nám odovzdávali vládu, bola nezamestnanosť 0,1 % vyššia ako je teraz.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť podľa Eurostatu v máji 2006 bola 13,6%, dnes je 14,1%. Je to 0,5%.", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť podľa Eurostatu v máji 2006 bola 13,6%, dnes je 14,1%. Je to 0,5%."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["2006"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/3-03112006-AP/EN/3-03112006-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:12.920242+00:00"}
{"id": "vr15950", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15950", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To bol výbuch (v prípade Roberta Remiáša,pozn.). Všetky znaky, však expertíza ukázala, že všetky znaky jednoznačne hovoria o tom, že to bol normálny výbuch narafičený", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bezprostredne po incidente smrti Roberta Remiáša sa jednotlivé stanoviská osôb kompetentných vo vyšetrovaní výbuchu jeho auta jednostajne líšili. V tom čase ešte široká verejnosť nebola oboznámená s menom Róbert Remiáš, no na základe oficiálnych vyjadrení, ktoré si každý mesiac protirečili, nebolo vôbec jednoznačné, aké sú pravdivé výsledky expertíz. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bezprostredne po incidente smrti Roberta Remiáša sa jednotlivé stanoviská osôb kompetentných vo vyšetrovaní výbuchu jeho auta jednostajne líšili. V tom čase ešte široká verejnosť nebola oboznámená s menom Róbert Remiáš, no na základe oficiálnych vyjadrení, ktoré si každý mesiac protirečili, nebolo vôbec jednoznačné, aké sú pravdivé výsledky expertíz. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["článku", "T", "ASR"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2072779/priatelovi-pomohol-seba-zachranit-nemohol-zavrazdeny-robert-remias-by-mal-dnes-27-rokov-vysetrovanie-nepokracuje.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-robert-remias/193055-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-robert-remias/193055-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:58.643542+00:00"}
{"id": "vr35688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35688", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme DPH, ako dobre viete, znižovali. ...Lieky, knihy a ešte aj potraviny, pokiaľ ide o predaj z dvora, tam je 6 %.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ficova vláda zaviedla na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlačoviny 10%nú DPH, na predaj z dvora 6%.", "analysis_paragraphs": ["Ficova vláda zaviedla na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy a tlačoviny 10%nú DPH, na predaj z dvora 6%."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:20.831847+00:00"}
{"id": "vr36093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36093", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Alebo nebudeme sa baviť o tom, že či idú stavať atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach alebo nie. No, nejdú stavať atómovú elektráreň...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Stavbu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach mala stavať spoločnosť ČEZ spolu so štátom. Stavba bola spoločnosti ČEZ pridelená bez verejného tendra . Stavba sa ešte nezačala realizovať, v októbri 2010 malo padnúť rozhodnutie o type JE. Nová vláda sa k výstavbe JE Bohunice stavia rezervovane. ČTK zverejnila správu , v ktorej sa píše: \"Otázna je výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorú mal postaviť štát spoločne s českou spoločnosťou ČEZ. \"Podporíme projekt výstavby Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice len za podmienky súkromnej investície bez štátnej účasti ,\" uviedli strany.\"", "analysis_paragraphs": ["Stavbu elektrárne v Jaslovských Bohuniciach mala stavať spoločnosť ČEZ spolu so štátom. Stavba bola spoločnosti ČEZ pridelená bez verejného tendra . Stavba sa ešte nezačala realizovať, v októbri 2010 malo padnúť rozhodnutie o type JE. Nová vláda sa k výstavbe JE Bohunice stavia rezervovane. ČTK zverejnila správu , v ktorej sa píše: \"Otázna je výstavba novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, ktorú mal postaviť štát spoločne s českou spoločnosťou ČEZ. \"Podporíme projekt výstavby Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice len za podmienky súkromnej investície bez štátnej účasti ,\" uviedli strany.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["stavať", "ČEZ", "pridelená bez verejného tendra", "októbri 2010", "ČTK zverejnila správu"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/cez-postavi-elektraren-bez-verejnej-sutaze.html", "http://hn.hnonline.sk/2-34669870-k10000_detail-a3", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/odtajnili-zmluvu-o-bohuniciach-ciastocne.html", "http://spravy.pravda.sk/novy-jadrovy-blok-postavi-javys-spolu-s-cez-fz5-/sk_ekonomika.asp?c=A090528_121812_sk_ekonomika_p01", "http://ovolbach.topky.sk/c/2090/nova-vlada-chce-vyrazne-menit-zakony-a-zamery-predchodcov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:34.530142+00:00"}
{"id": "vr30919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30919", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme sa postavili proti (Anne Bubeníkovej v roku 2010 pozn.). To Ivan Mikloš veľmi dobre vie.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile 9. januára 2012 spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou: \"Viackrát som telefonoval s Ivanom Miklošom, tiež s Ivetou Radičovou a upozorňoval ich na veľmi problematickú nomináciu. Iveta Radičová sa v telefonáte vyjadrila v zmysle, že zabrániť nominácii pani Bubeníkovej je nad jej sily. Nakoniec sme túto nomináciu uzavreli tak, že Ivan Mikloš za ňu preberá zodpovednosť.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík vo svojom blogu Čo viem o Gorile 9. januára 2012 spomína rozhovor s I. Radičovnou v súvislosti A. Bubeníkovou: \"Viackrát som telefonoval s Ivanom Miklošom, tiež s Ivetou Radičovou a upozorňoval ich na veľmi problematickú nomináciu. Iveta Radičová sa v telefonáte vyjadrila v zmysle, že zabrániť nominácii pani Bubeníkovej je nad jej sily. Nakoniec sme túto nomináciu uzavreli tak, že Ivan Mikloš za ňu preberá zodpovednosť.\""], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Čo viem o Gorile", "O gorile, dôvere a o zodpovednosti"], "url": ["http://richardsulik.blog.sme.sk/c/285558/Co-viem-o-Gorile.html", "http://aktualne.atlas.sk/komentare/ivan-miklos/o-gorile-dovere-a-doveryhodnosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:42.429611+00:00"}
{"id": "vr29116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29116", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Dnes bezhlavo západné štáty, ktoré ich, naozaj ovplyvňujú aj našu legislatívu, prijímajú a otvárajú znova otázky, ako som povedal, výchovy detí a ďalších vecí a my budeme skôr či neskôr konfrontovaní s tým, že budeme musieť priznávať práva týmto homosexuálnym párom. Tak ako to je v Čechách.", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť nijaké legislatívne návrhy, či smernice EÚ, ktoré by sa venovali danej problematike. Čo sa však Českej republiky týka, tak nie je pravdou, že si homosexuáli môžu adoptovať dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť nijaké legislatívne návrhy, či smernice EÚ, ktoré by sa venovali danej problematike. Čo sa však Českej republiky týka, tak nie je pravdou, že si homosexuáli môžu adoptovať dieťa."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["začalo bojovať", "Zákon", "návrh"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5468532/registrovana-laska.html", "http://www.zakonyprolidi.cz/cs/2006-115", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/288458-adopce-deti-z-rodiny-homosexualnimi-partnery-vlada-nezaujala-zadne-stanovisko/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:56.155602+00:00"}
{"id": "vr33424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33424", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán Matovič navrhol, že dajte ako opozícia, urobte nejaké ako keby personálne výberové konanie a človeka, ktorého spoločne vyberiete, navrhnete do voľby (na šéfa NKÚ, pozn.) a bude zvolený.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Paška správne uvádza znenie návrhu poslanca Igora Matoviča. SITA , 18. marca 2013: \"Líder OĽaNO Igor Matovič si stojí za svojím starším návrhom, aby ďalší kandidát na post predsedu NKÚ vzišiel z výberového konania, ktoré by pripravili všetky opozičné subjekty spolu s odborníkmi. \"Je to jediná cesta, keď Smer bude musieť zahlasovať za nášho kandidáta,\" myslí si predseda Obyčajných ľudí.\" Igor Matovič sa v podobnom duchu vyjadril prvýkrát v októbri 2012. TASR , 19. októbra 2012: \"V prípade ďalšej voľby podporia obyčajní len takého kandidáta, ktorý vzíde z verejného výberového konania zorganizovaného všetkými opozičnými stranami . Z neho by mal vzísť rešpektovaný odborník. \"Veríme, že takto vybraný kandidát automaticky získa deklarovanú podporu vládnej strany Smer,\" doplnil Matovič.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Paška správne uvádza znenie návrhu poslanca Igora Matoviča. SITA , 18. marca 2013: \"Líder OĽaNO Igor Matovič si stojí za svojím starším návrhom, aby ďalší kandidát na post predsedu NKÚ vzišiel z výberového konania, ktoré by pripravili všetky opozičné subjekty spolu s odborníkmi. \"Je to jediná cesta, keď Smer bude musieť zahlasovať za nášho kandidáta,\" myslí si predseda Obyčajných ľudí.\" Igor Matovič sa v podobnom duchu vyjadril prvýkrát v októbri 2012. TASR , 19. októbra 2012: \"V prípade ďalšej voľby podporia obyčajní len takého kandidáta, ktorý vzíde z verejného výberového konania zorganizovaného všetkými opozičnými stranami . Z neho by mal vzísť rešpektovaný odborník. \"Veríme, že takto vybraný kandidát automaticky získa deklarovanú podporu vládnej strany Smer,\" doplnil Matovič.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6738402/poliacik-ficov-navrh-k-nku-je-ako-kasting-na-buduceho-koalicneho-partnera.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-v-klimesa-za-sefa-nku-podpo/25997-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:10.368173+00:00"}
{"id": "vr30836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30836", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Poslanci koalície presadili na Ústavnom súde SR opätovné povolenie zisku súkromných zdravotných poisťovní z povinného poistenia ľudí;", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH).", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 podalo 49 vtedajších opozičných poslancov podanie na Ústavný súd, ktorí namietali, že novela zákona o zdravotnom poistení (z roku 2007), ktorá prikazovala zdravotným poisťovniam vracať všetok svoj zisk späť do systému zdravotníctva, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a znamená obmedzenie práva na slobodu podnikania. Medzi vtedy opozičnými poslancami, ktorí podnet podpísali, bola aj Iveta Radičová, Mikuláš Dzurinda, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská (všetci SDKÚ), Zsolt Simon, Tibor Baštrnák (obaja Most–Híd), Pavol Hrušovský či Mária Sabolová (obaja KDH)."], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["SME", "aktuality.sk", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/181157/zakaz-zisku-zdravotnych-poistovni-protiustavny/", "http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=374068"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:36.626058+00:00"}
{"id": "vr17527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17527", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Je známa kauza, kde sa pani Krištúfková bránila pri prevode nehnuteľnosti tým, že ju donútili mafiáni k tomu, že dala plnú moc.", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Petra Krištúfková je poslankyňa NR SR za stranu SME RODINA - Boris Kollár. V minulosti bola partnerkou dnes už nebohých členov slovenskej mafie Róberta Diniča a Petra Havašiho. Médiá zviditeľnili kauzu z roku 2000, kedy Krištúfková bola súdená pre podozrenie z podvodu pri predaji nehnuteľnosti. Krištúfková tvrdila, že budovu predala pod nátlakom . Súd ju nakoniec oslobodil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po smrti manžela Róberta Diniča predala Krištúfková lukratívnu budovu na Kollárovom námestí v Bratislave, ktorej šestinový podiel zdedila ich spoločná dcéra, ze čo bola neskôr súdená. Pred súdom uviedla, že k predaju došlo pod nátlakom jej vtedajšieho priateľa, mafiána Petra Havašiho. Strana SNS dňa 21. marca 2018 avizovala, že pri najbližšej parlamentnej schôdzi navrhne Krištúfkovú odvolať. Vo svojom stanovisku uvádza, že \" nie je možné, aby v takejto funkcii bola žena, ktorá údajne žila v spoločnej domácnosti s mafiánmi ako je zavraždený bos Robert Dinič, či Peter Havaši. (...) Podľa medializovaných informácii mala blízko aj k odsúdenému šéfovi piťovcov Jurajovi Ondrejčákovi. \"", "analysis_paragraphs": ["Petra Krištúfková je poslankyňa NR SR za stranu SME RODINA - Boris Kollár. V minulosti bola partnerkou dnes už nebohých členov slovenskej mafie Róberta Diniča a Petra Havašiho. Médiá zviditeľnili kauzu z roku 2000, kedy Krištúfková bola súdená pre podozrenie z podvodu pri predaji nehnuteľnosti. Krištúfková tvrdila, že budovu predala pod nátlakom . Súd ju nakoniec oslobodil. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Po smrti manžela Róberta Diniča predala Krištúfková lukratívnu budovu na Kollárovom námestí v Bratislave, ktorej šestinový podiel zdedila ich spoločná dcéra, ze čo bola neskôr súdená. Pred súdom uviedla, že k predaju došlo pod nátlakom jej vtedajšieho priateľa, mafiána Petra Havašiho. Strana SNS dňa 21. marca 2018 avizovala, že pri najbližšej parlamentnej schôdzi navrhne Krištúfkovú odvolať. Vo svojom stanovisku uvádza, že \" nie je možné, aby v takejto funkcii bola žena, ktorá údajne žila v spoločnej domácnosti s mafiánmi ako je zavraždený bos Robert Dinič, či Peter Havaši. (...) Podľa medializovaných informácii mala blízko aj k odsúdenému šéfovi piťovcov Jurajovi Ondrejčákovi. \""], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["nátlakom", "stanovisku"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/314788/na-kandidatke-kollarovej-strany-je-zena-s-kontroverznou-minulostou/", "https://www.sns.sk/sns-navrhne-odvolat-clenku-vyboru-nr-sr-petru-kristufkovu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:57.536375+00:00"}
{"id": "vr32713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32713", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Zvýšili sme, áno, aj pokuty (za porušenie zákazu fajčenia, pozn.) z 331 eur v tejto chvíli dávame hranicu 500 eur a bude možné udeliť pokutu až do výšky 15 tisíc eur. Pôvodne táto pokuta bola 3 319 eur.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa §10 zákona č. 547/2011 s účinnosťou od 1.1.2011:", "analysis_paragraphs": ["Podľa §10 zákona č. 547/2011 s účinnosťou od 1.1.2011:"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 547/2011", "Zuzana Zvolenská"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-ochrane-nefajciarov/", "http://www.health.gov.sk/Clanok?fajcenie-zabija-kazdych-osem-sekund"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:45.376803+00:00"}
{"id": "49777", "numeric_id": 49777, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49777", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Sa čaká na banálne operácie proste celé mesiace, ak nie roky, ak sa dnes prihlásite napr. na operáciu kolena, tak budete nejaký 5775., tuším, v poradí. To sú čísla spred pár mesiacov, ktoré dokonca asi ešte horšie.", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zverejnených v ekonomickom prehľade Inštitútu pre stratégie a analýzy vyplýva , že ku koncu roka 2023 čakalo na operáciu kolena 5 774 ľudí. Počet čakateľov na operáciu bedrového kĺbu bol tiež vysoký (3869), rovnako ako pri operáciách obehovej sústavy (848) a oka (180).\n\nNa neúnosne dlhé čakacie doby pri operáciách upozornil ÚDZS aj vo Správe o stave verejného zdravotného poistenia za rok 2023 ( .pdf , s. 106).\n\nOd januára 2024 mali platiť tzv. garantované lehoty na operácie, ktoré presadil bývalý minister zdravotníctva v Matovičovej vláde, Marek Krajčí (hnutie Slovensko). Vďaka nim mala byť maximálna čakacia lehota na neurgetnú operáciu 365 dní. Ich zavedenie odložili poslanci Národnej rady SR v novembri 2023 až na rok 2025 po tom, čo si ministerstvo zdravotníctva vyžiadalo dlhší čas na prípravu.\n\nV súčasnosti sa na operáciu kolena čaká približne 500 dní, na operáciu bedrového kĺbu 424 dní a na operáciu oka 226 dní.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zverejnených v ekonomickom prehľade Inštitútu pre stratégie a analýzy vyplýva , že ku koncu roka 2023 čakalo na operáciu kolena 5 774 ľudí. Počet čakateľov na operáciu bedrového kĺbu bol tiež vysoký (3869), rovnako ako pri operáciách obehovej sústavy (848) a oka (180).", "Na neúnosne dlhé čakacie doby pri operáciách upozornil ÚDZS aj vo Správe o stave verejného zdravotného poistenia za rok 2023 ( .pdf , s. 106).", "Od januára 2024 mali platiť tzv. garantované lehoty na operácie, ktoré presadil bývalý minister zdravotníctva v Matovičovej vláde, Marek Krajčí (hnutie Slovensko). Vďaka nim mala byť maximálna čakacia lehota na neurgetnú operáciu 365 dní. Ich zavedenie odložili poslanci Národnej rady SR v novembri 2023 až na rok 2025 po tom, čo si ministerstvo zdravotníctva vyžiadalo dlhší čas na prípravu.", "V súčasnosti sa na operáciu kolena čaká približne 500 dní, na operáciu bedrového kĺbu 424 dní a na operáciu oka 226 dní.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", ".pdf", "platiť", "presadil", "maximálna", "odložili"], "url": ["https://isa.gov.sk/wp-content/uploads/2024/03/ep_12.2024.pdf?csrt=2265119394114553831", "https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2024/08/VE_13_2024_Sprava-o-stave-VZP-za-rok-2023.pdf", "https://www.noviny.sk/slovensko/918392-garantovane-lehoty-na-operacie-stale-neplatia-pacienti-cakaju-vyse-roka", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/pacienti-budu-musiet-cakat-garantovane-terminy-na-operacie-sa-posuvaju-na-zmenu-nie-su-peniaze/", "https://www.teraz.sk/slovensko/vszp-vita-plan-zadefinovat-maximaln/643010-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/pacienti-budu-musiet-cakat-garantovane-terminy-na-operacie-sa-posuvaju-na-zmenu-nie-su-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:33.970051+00:00"}
{"id": "48598", "numeric_id": 48598, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48598", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "Vlastne by to bolo na úkor nás, Eustreamu vo finále, pretože síce Eustream má nejaké kontrakty zabezpečené, ale ten výnos by bol nižší, ako keby sa zachoval tranzit cez územie Ukrajiny a ten vstup by bol vo Veľkých Kapušanoch.", "statement_date": "2022-10-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tvrdenie ministra hospodárstva o konkurencií týchto dvoch plynovodov nie je možné jednoznačne posúdiť.\n\nTo, ktorý projekt je pre Slovensko výhodnejší, bolo témou už pred začiatkom vojny na Ukrajine. V rokoch 2015 bývalý premiér Robert Fico nesúhlasil s tokom plynu z Nemecka, pretože by bolo Slovensko ochudobnené o tranzitný poplatok. O štyri roky na to však šéf Eustreamu vysvetlil , že Nord Stream 2 pre Slovensko problémom nie je.\n\nNapriek tomu, že by sa väčšina plynu, ktorý dovtedy šiel z Veľkých Kapušian, a teda z východu, presmerovala cez Baltické more do Nemecka, kompenzácia by spočívala v tom, že by nás plyn smerujúci do západnej Európy (Rakúsko, Taliansko,...) neobišiel, pretože by musel z Česka prejsť cez naše západné plynovody a teda tranzitný poplatok by bol zaúčtovaný.\n\nToto všetko sa však týka kontextu pred vojnou. Momentálne neexistujú analýzy, ktoré by dokazovali, že po sankciách uvalených na Ruskú federáciu by sa nám ako Slovensku oplatila viac alternatíva toku plynu z východu.\n\nPre tieto skutočnosti je výrok Hirmana pravdepodobne len istou predikciou, ktorá je založená na jeho skúsenostiach, no nemožno ju označiť ako jednoznačne pravdivú alebo nepravdivú.\n\nViac článkov o problematike spred vojny:\n\nŠéf Eustreamu: Nord Stream 2 nie je pre Slovensko problém – euractiv.sk\n\nEustream: Nord Stream 2 nebude pre SR stratou postavenia v preprave (teraz.sk)", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie ministra hospodárstva o konkurencií týchto dvoch plynovodov nie je možné jednoznačne posúdiť.", "To, ktorý projekt je pre Slovensko výhodnejší, bolo témou už pred začiatkom vojny na Ukrajine. V rokoch 2015 bývalý premiér Robert Fico nesúhlasil s tokom plynu z Nemecka, pretože by bolo Slovensko ochudobnené o tranzitný poplatok. O štyri roky na to však šéf Eustreamu vysvetlil , že Nord Stream 2 pre Slovensko problémom nie je.", "Napriek tomu, že by sa väčšina plynu, ktorý dovtedy šiel z Veľkých Kapušian, a teda z východu, presmerovala cez Baltické more do Nemecka, kompenzácia by spočívala v tom, že by nás plyn smerujúci do západnej Európy (Rakúsko, Taliansko,...) neobišiel, pretože by musel z Česka prejsť cez naše západné plynovody a teda tranzitný poplatok by bol zaúčtovaný.", "Toto všetko sa však týka kontextu pred vojnou. Momentálne neexistujú analýzy, ktoré by dokazovali, že po sankciách uvalených na Ruskú federáciu by sa nám ako Slovensku oplatila viac alternatíva toku plynu z východu.", "Pre tieto skutočnosti je výrok Hirmana pravdepodobne len istou predikciou, ktorá je založená na jeho skúsenostiach, no nemožno ju označiť ako jednoznačne pravdivú alebo nepravdivú.", "Viac článkov o problematike spred vojny:", "Šéf Eustreamu: Nord Stream 2 nie je pre Slovensko problém – euractiv.sk", "Eustream: Nord Stream 2 nebude pre SR stratou postavenia v preprave (teraz.sk)"], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["vysvetlil", "Šéf Eustreamu: Nord Stream 2 nie je pre Slovensko problém – euractiv.sk", "Eustream: Nord Stream 2 nebude pre SR stratou postavenia v preprave (teraz.sk)"], "url": ["https://www.slovgas.sk/rozhovory/nord-stream-2-nie-je-pre-slovensko-problem/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/sef-eustreamu-nord-stream-2-nie-je-pre-slovensko-problem/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/eustream-nord-stream-2-nebude-pre-sr-st/571175-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:52.308892+00:00"}
{"id": "vr33183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33183", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Namiesto toho, aby normálne nechal otvoriť schôdzu a nechal predkladateľa prísť s návrhom na obžalobu, zneužil (Pavol Paška, pozn.) svoje právo vystúpiť kedykoľvek v parlamente.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z videozáznamu rokovania 15. parlamentnej schôdze dňa 14. februára 2013, ktorej bodom bolo prerokovanie návrhu na obžalobu prezidenta SR, jednoznačne vyplýva, že predseda parlamentu Pavol Paška po otvorení poveril vedením schôdze podpredsedníčku Laššákovú a následne P. Paška využil svoje právo a vystúpil k tomuto bodu programu ešte pred predkladateľom návrhu, ktorým bol v tomto prípade poslanec Martin Poliačik.", "analysis_paragraphs": ["Z videozáznamu rokovania 15. parlamentnej schôdze dňa 14. februára 2013, ktorej bodom bolo prerokovanie návrhu na obžalobu prezidenta SR, jednoznačne vyplýva, že predseda parlamentu Pavol Paška po otvorení poveril vedením schôdze podpredsedníčku Laššákovú a následne P. Paška využil svoje právo a vystúpil k tomuto bodu programu ešte pred predkladateľom návrhu, ktorým bol v tomto prípade poslanec Martin Poliačik."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["15. parlamentnej schôdze", "vystúpil", "Rokovací poriadok NR SR", "videozázname z rokovania"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=283#current", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/98287/Paska_Pavol.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Rokovanie/654/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:04.519155+00:00"}
{"id": "vr29593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29593", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Karol Mitrík je človek, ktorý pôsobil v samospráve.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Karol Mitrík, niekdajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pôsobil podľa informácií serveru aktuality.sk v minulosti aj v samospráve, konkrétne v meste Spišská Nová Ves a to od roku 1991 do roku 2006 ako zástupca primátora, prednosta mestského úradu a od roku 1994 ako primátor tohto mesta. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Karol Mitrík, niekdajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pôsobil podľa informácií serveru aktuality.sk v minulosti aj v samospráve, konkrétne v meste Spišská Nová Ves a to od roku 1991 do roku 2006 ako zástupca primátora, prednosta mestského úradu a od roku 1994 ako primátor tohto mesta. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["aktuality.sk"], "url": ["http://osobnost.aktuality.sk/karol-mitrik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:43.812095+00:00"}
{"id": "vr35628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35628", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "…všetky medzinárodné prehľady, všetky aké existujú …Index ekonomickej slobody… vo všetkých týchto rebríčkoch za posledné štyri roky počas vlády Roberta Fica sa Slovensko prepadávalo a najväčší prepad, čo sa týka ekonomickej konkurencieschopnosti, tu bol za posledné dva roky.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rovnako nesedí ani Miklošove tvrdenie s celosvetovým rebríčkom ekonomickej slobody, ktorý zostavuje Heritage Foundation spolu s The Wall Street Journal. Podľa profilu krajiny nešlo o kontinuálny prepad: 2010: 69.7, 2009: 69.4, 2008: 70.0, 2007: 69.6, 2006: 69.8", "analysis_paragraphs": ["Rovnako nesedí ani Miklošove tvrdenie s celosvetovým rebríčkom ekonomickej slobody, ktorý zostavuje Heritage Foundation spolu s The Wall Street Journal. Podľa profilu krajiny nešlo o kontinuálny prepad: 2010: 69.7, 2009: 69.4, 2008: 70.0, 2007: 69.6, 2006: 69.8"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Podľa profilu krajiny"], "url": ["http://www.heritage.org/Index/Country/Slovakia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:37.259570+00:00"}
{"id": "vr36929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36929", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Politológovia hovoria, že sa to približuje k Horthyovskému režimu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Maďarskú politiku k politike z čias horthyovského Maďarska prirovnal Eduard Chmelár, označený za politológa (aktualne.sk) . Ďalšie vyjadrenia iných politológov, ktorí by takýmto spôsobom hodnotili maďarskú situáciu sme nenašli. Na druhej strane je možné nájsť vyjadrenia iných politológov, ktorí takýmto spôsobom maďarskú situáciu nehodnotia.", "analysis_paragraphs": ["Maďarskú politiku k politike z čias horthyovského Maďarska prirovnal Eduard Chmelár, označený za politológa (aktualne.sk) . Ďalšie vyjadrenia iných politológov, ktorí by takýmto spôsobom hodnotili maďarskú situáciu sme nenašli. Na druhej strane je možné nájsť vyjadrenia iných politológov, ktorí takýmto spôsobom maďarskú situáciu nehodnotia."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["(aktualne.sk)"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1223481"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:14.304641+00:00"}
{"id": "48651", "numeric_id": 48651, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48651", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Hoci dokonca ešte Robert Fico ako predseda vlády povedal, že by bolo treba upraviť minimálne spolunažívanie ľudí v jednej domácnosti, čo sa týka dedenia informácií zo zdravotných kariet a takýchto vecí. Dokonca toto bol plán.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda strany Smer-SD Robert Fico v minulosti, ešte ako predseda vlády SR, vyjadril svoj postoj k spolunažívaniu párov rovnakého pohlavia. Vo februári 2015 na pôde Národnej rady SR po otázke od Richarda Vašečku zaujal Robert Fico nasledovné stanovisko : „Dovoľte mi povedať, že napriek schválenej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde sme zakotvili určitú charakteristiku manželstva, že tento dodatok ústavy nebráni tomu a nemôže brániť tomu, aby verejné inštitúcie riešili praktické problémy párov rovnakého pohlavia. Mám na mysli napríklad ich prístup k informáciám zdravotníckeho charakteru, dedenie a mnohé ďalšie, ktorými inak orientovaní ľudia na Slovensku žijú. Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať, našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote.“\n\nJe teda pravdou, že Robert Fico v minulosti upriamil pozornosť na potrebu riešiť problémy párov rovnakého pohlavia, akými sú stále napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie či záležitosti dedenia majetku.\n\nAvšak, už osem dní po výroku v NR SR sa Fico v Sobotných dialógoch vyjadril , že gejské a lesbické páry a registrované partnerstvá nie sú pre jeho vládu prioritou.\n\nPodotýkame tiež, že druhá Ficova vláda zriadila v roku októbri 2012 Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktorý je stálym odborným orgánom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.\n\nVýrok však hodnotíme ako pravdivý, pretože uvedené tvrdenie Robert Fico skutočne povedal. Nemôžeme však potvrdiť slová o tom, že by to bol plán, pretože o pár dní neskôr sa vyjadril, že registrované partnerstvá a LGBT+ menšina nie je pre jeho vládu prioritou.", "analysis_paragraphs": ["Predseda strany Smer-SD Robert Fico v minulosti, ešte ako predseda vlády SR, vyjadril svoj postoj k spolunažívaniu párov rovnakého pohlavia. Vo februári 2015 na pôde Národnej rady SR po otázke od Richarda Vašečku zaujal Robert Fico nasledovné stanovisko : „Dovoľte mi povedať, že napriek schválenej novelizácii Ústavy Slovenskej republiky, kde sme zakotvili určitú charakteristiku manželstva, že tento dodatok ústavy nebráni tomu a nemôže brániť tomu, aby verejné inštitúcie riešili praktické problémy párov rovnakého pohlavia. Mám na mysli napríklad ich prístup k informáciám zdravotníckeho charakteru, dedenie a mnohé ďalšie, ktorými inak orientovaní ľudia na Slovensku žijú. Nemôžeme sa pred touto realitou zatvárať, našou povinnosťou je uľahčiť im niektoré praktické veci v živote.“", "Je teda pravdou, že Robert Fico v minulosti upriamil pozornosť na potrebu riešiť problémy párov rovnakého pohlavia, akými sú stále napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie či záležitosti dedenia majetku.", "Avšak, už osem dní po výroku v NR SR sa Fico v Sobotných dialógoch vyjadril , že gejské a lesbické páry a registrované partnerstvá nie sú pre jeho vládu prioritou.", "Podotýkame tiež, že druhá Ficova vláda zriadila v roku októbri 2012 Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktorý je stálym odborným orgánom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.", "Výrok však hodnotíme ako pravdivý, pretože uvedené tvrdenie Robert Fico skutočne povedal. Nemôžeme však potvrdiť slová o tom, že by to bol plán, pretože o pár dní neskôr sa vyjadril, že registrované partnerstvá a LGBT+ menšina nie je pre jeho vládu prioritou."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "vyjadril", "zriadila"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_detail&MasterID=14621", "https://www.noviny.sk/slovensko/142657-homosexuali-a-registrovane-partnerstva-nie-su-prioritou-uviedol-fico", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-dala-zelenu-vyboru-pre-prava-l/24191-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:39.103087+00:00"}
{"id": "vr30139", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30139", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za našej vlády išiel plyn vždy dole, za pravicovej vždy išiel hore.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas doterajšieho obdobia druhej Ficovej vlády ceny plynu pre stredné priemyselné podniky celkovo klesli, ceny plynu pre stredné domácnosti sa celkovo udržali na približne rovnakej úrovni, ale ceny plynu pre menšie domácnosti sa zvýšili. Počas Radičovej vlády síce celkovo ceny plynu vo všetkých troch skúmaných kategóriách stúpli, no čiastkovo došlo aj k zníženiam. Inými slovami ceny plynu sa hýbali nahor a nadol počas pravicových aj ľavicových vlád. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podobný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti, v debate Roberta Fica s Andrejom Kiskom 22.marca 2014 , vtedy sa výrok týkal celkovo cien energií, a takisto aj v relácii O 5 minút 12 a to 7. apríla 2013 . Už v týchto overeniach sme dokázali, že aj za druhej Ficovej vlády rástli ceny plynu pre priemyselné podniky.", "analysis_paragraphs": ["Počas doterajšieho obdobia druhej Ficovej vlády ceny plynu pre stredné priemyselné podniky celkovo klesli, ceny plynu pre stredné domácnosti sa celkovo udržali na približne rovnakej úrovni, ale ceny plynu pre menšie domácnosti sa zvýšili. Počas Radičovej vlády síce celkovo ceny plynu vo všetkých troch skúmaných kategóriách stúpli, no čiastkovo došlo aj k zníženiam. Inými slovami ceny plynu sa hýbali nahor a nadol počas pravicových aj ľavicových vlád. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podobný výrok overoval Demagog.SK už v minulosti, v debate Roberta Fica s Andrejom Kiskom 22.marca 2014 , vtedy sa výrok týkal celkovo cien energií, a takisto aj v relácii O 5 minút 12 a to 7. apríla 2013 . Už v týchto overeniach sme dokázali, že aj za druhej Ficovej vlády rástli ceny plynu pre priemyselné podniky."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["22.marca 2014", "7. apríla 2013", "Hospodárske noviny", "Pravda", "Webnoviny.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico/?ph=3&politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/371/robert-fico-vs-pavol-freso/?ph=3&politik=21", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/ako-sa-vyvijali-ceny-plynu-na-slovensku-478098", "http://ipravda.sk/res/2015/01/30/thumbs/plyn-ceny-graf-dom-nestandard1.jpg", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/nove-ceny-zemneho-plynu-pre-domacnost/477493-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:44.474132+00:00"}
{"id": "vr35364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35364", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale pozrite sa, to je vecou NKÚ, NKÚ nebude skúmať konflikt záujmov, nebude skúmať, bude skúmať v podstate odbornú vec, metodiku týchto zmlúv, ale ja stále my hovoríme predovšetkým o a znovu sa vráťme na ministerstvo hospodárstva.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel s tvrdením, že NKÚ vôbec nebude skúmať prípadnú predraženosť alebo zmanipulovanosť súťaže, či konflikt záujmov. Tak sa malo stať aj pri nástenkovom tendri. Úrad neskúmal ceny služieb, ale či išlo o služby, ktoré boli podľa zákona dovolené a či boli naozaj dodané. Tento istý problém sa týka aj súťaže, NKÚ nemá ako odhaliť, že zvyšní súťažiaci sa do súťaže prihlásili len formálne. Oficiálne vyjadrenie Úradu vlády hovorí o tom, že poslanci požiadajú o preskúmanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti prostriedkov vynaložených v kontraktoch štátnych inštitúcií so spoločnosťou Hayek Consulting. Nehovorí o priebehu súťaže. V Znení zákona č. 39/1993 Z. z o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2008 sa píše: § 1: \"Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len \"Úrad\") je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom.\" § 2: \"Úrad kontroluje hospodárenie s (b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií.\" § 3: \"Úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.\" § 5: \"(4) Úrad vykoná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.\" NKÚ teda v oblasti hospodárenia skontroluje to, k čomu ho poslanci zaviažu.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel s tvrdením, že NKÚ vôbec nebude skúmať prípadnú predraženosť alebo zmanipulovanosť súťaže, či konflikt záujmov. Tak sa malo stať aj pri nástenkovom tendri. Úrad neskúmal ceny služieb, ale či išlo o služby, ktoré boli podľa zákona dovolené a či boli naozaj dodané. Tento istý problém sa týka aj súťaže, NKÚ nemá ako odhaliť, že zvyšní súťažiaci sa do súťaže prihlásili len formálne. Oficiálne vyjadrenie Úradu vlády hovorí o tom, že poslanci požiadajú o preskúmanie hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti prostriedkov vynaložených v kontraktoch štátnych inštitúcií so spoločnosťou Hayek Consulting. Nehovorí o priebehu súťaže. V Znení zákona č. 39/1993 Z. z o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2008 sa píše: § 1: \"Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len \"Úrad\") je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom.\" § 2: \"Úrad kontroluje hospodárenie s (b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií.\" § 3: \"Úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti.\" § 5: \"(4) Úrad vykoná na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky pre jej potreby kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti.\" NKÚ teda v oblasti hospodárenia skontroluje to, k čomu ho poslanci zaviažu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME", "vyjadrenie", "zákona"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5564278/radicova-riesi-kauzu-hayekovci-ako-fico.html#ixzz10jhlC9lv", "http://www.vlada.gov.sk/22497/vyhlasenie-predsednicky-vlady-sr-ivety-radicovej-ku-kauze-hayek-consulting.php", "http://www.nku.gov.sk/downloads/Uplne_znenie_ustavy_a_zak_NKU.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:09.319448+00:00"}
{"id": "vr15963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15963", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No a nie je pravda, čo hovoríte, že Ústavný súd povedal, že sú amnestie nezrušiteľné. Ústavný súd povedal len jednu jedinú vec, že prezident alebo zastupujúci prezident nemá právo a možnosť dodatočne meniť alebo zrušiť.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozhodnutie Ústavného súdu vo veci návrhu na vyloženie Ústavy SR čl. 102 ods. 1 písmeno j) skutočne deklaruje, že v právomoci prezidenta je amnestiu udeľovať, no nie ju zrušiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rozhodnutie Ústavného súdu vo veci návrhu na vyloženie Ústavy SR čl. 102 ods. 1 písmeno j) skutočne deklaruje, že v právomoci prezidenta je amnestiu udeľovať, no nie ju zrušiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Rozhodnutie Ústavného súdu", "Ústavy SR", "výklad"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/182/19990724.html", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/182/19990724.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:01.455566+00:00"}
{"id": "48611", "numeric_id": 48611, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48611", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Ja chcem podotknúť jednu vec, lebo veľa sa argumentuje s tým, že máme nižšie tie energie ako v Čechách a neviem kde, len ja som pozeral analýzu, tak Slovenská republika má najvyšší podiel energií vôbec na výdavkoch jednotlivých, výdavkoch jednotlivých domácnosti.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Domácnosti na Slovensku majú podľa posledných dostupných dát (2020) skutočne najvyšší podiel energií na celkových výdavkoch domácností. V takejto situácií je Slovensko dlhodobo, ako Kamenického následne upozornil aj minister Hirman.\n\nPosledné dostupné porovnanie dát zo všetkých členských krajín Európskej únie vydal Eurostat v roku 2020. V tom čase slovenské domácnosti mali najvyšší podiel energií na svojich celkových výdavkoch, a to vo výške 9,1%. Európsky priemer bol pritom 4%. Okolo 10% sa však tieto výdavky slovenských domácností držia dlhodobo, prvenstvo medzi krajinami EÚ si Slovensko držalo aj počas celej vlády Smeru.\n\nzdroj dát: eurostat", "analysis_paragraphs": ["Domácnosti na Slovensku majú podľa posledných dostupných dát (2020) skutočne najvyšší podiel energií na celkových výdavkoch domácností. V takejto situácií je Slovensko dlhodobo, ako Kamenického následne upozornil aj minister Hirman.", "Posledné dostupné porovnanie dát zo všetkých členských krajín Európskej únie vydal Eurostat v roku 2020. V tom čase slovenské domácnosti mali najvyšší podiel energií na svojich celkových výdavkoch, a to vo výške 9,1%. Európsky priemer bol pritom 4%. Okolo 10% sa však tieto výdavky slovenských domácností držia dlhodobo, prvenstvo medzi krajinami EÚ si Slovensko držalo aj počas celej vlády Smeru.", "zdroj dát: eurostat"], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["vydal", "bol", "eurostat"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/NAMA_10_CO3_P3__custom_107542/bookmark/bar?lang=en&bookmarkId=0a42eb21-a6f0-4f23-9556-58656ac77be3", "https://e.dennikn.sk/2661354/na-drahsie-energie-zareagujeme-najcitlivejsie-v-europe-ukazuje-porovnanie-vydavkov-domacnosti/", "https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/NAMA_10_CO3_P3__custom_107542/bookmark/table?lang=en&bookmarkId=0a42eb21-a6f0-4f23-9556-58656ac77be3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:50.501530+00:00"}
{"id": "vr38309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38309", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "No, bohužiaľ je to fraška, potom ako veľmi jednoznačne rozhodol Ústavný súd, že ten pokus posledný, vládnej koalície, o obštrukciu a znemožnenie v podstate vykonania tajnej voľby, bol mimo rámec zákonov.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Concourt.sk : V náleze Ústavného súdu k sťažnosti JUDr. D. Trnku, ktorou namietal na priebeh voľby generálneho prokurátora (k voľbam z 2. a 7. decembra 2010, pozn.) (.pdf) sa okrem iného píše: \"1. Národná rada Slovenskej republiky porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny garantované čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a to svojím hlasovaním pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora 2. decembra 2010 a opakovanej voľbe 7. decembra 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Concourt.sk : V náleze Ústavného súdu k sťažnosti JUDr. D. Trnku, ktorou namietal na priebeh voľby generálneho prokurátora (k voľbam z 2. a 7. decembra 2010, pozn.) (.pdf) sa okrem iného píše: \"1. Národná rada Slovenskej republiky porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo bez akýchkoľvek rozdielov a bez neodôvodnených obmedzení vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny garantované čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a to svojím hlasovaním pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora 2. decembra 2010 a opakovanej voľbe 7. decembra 2010.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Concourt.sk"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:21.638220+00:00"}
{"id": "vr27173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27173", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Nie som spokojný ako sa v tejto situácii (situácia na Ukrajine, pozn.) Slovensko vyjadruje, pán prezident je ticho...", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezident SR Ivan Gašparovič sa k situácii na Ukrajine vyjadroval niekoľkokrát, čo postupne uverejnili aj niektoré slovenské média. Prezidentov hovorca Marek Trubač sa pre denník SME ešte januári vyjadril, že „prezidenta republiky znepokojilo prijatie kontroverzných zákonov v ukrajinskom parlamente, ale aj spôsob, akým boli schválené,“ Potom dodal, že „Slovensko má záujem, aby Ukrajina nezišla z cesty, ktorá ju približuje k užšej spolupráci a partnerstvu s EÚ a aby sa nedostala do izolácie.“", "analysis_paragraphs": ["Prezident SR Ivan Gašparovič sa k situácii na Ukrajine vyjadroval niekoľkokrát, čo postupne uverejnili aj niektoré slovenské média. Prezidentov hovorca Marek Trubač sa pre denník SME ešte januári vyjadril, že „prezidenta republiky znepokojilo prijatie kontroverzných zákonov v ukrajinskom parlamente, ale aj spôsob, akým boli schválené,“ Potom dodal, že „Slovensko má záujem, aby Ukrajina nezišla z cesty, ktorá ju približuje k užšej spolupráci a partnerstvu s EÚ a aby sa nedostala do izolácie.“"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["pre denník SME", "portál tlačovej agentúry TASR", "stránke prezidenta"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7073937/gasparovic-je-ukrajinou-znepokojeny-premier-fico-mlci.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/slovensko-nemecko-gauck-ukrajina/75323-clanok.html", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=18891"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:21.257774+00:00"}
{"id": "vr9852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9852", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Tie dokumenty (bezpečnostná a obranná stratégia, pozn.) boli schválené vládou, to je pravda, ale na základe dohody koaličných partnerov ďalej nepostúpili, respektíve neboli postúpené do Národnej rady.", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rok po schválení vládou predložili opoziční poslanci Národnej rade na prerokovanie Návrh bezpečnostnej stratégie a Návrh obrannej stratégie. Oba návrhy sa dostali do programu 38. schôdze parlamentu, no v úvode boli na základe hlasovania vyradené. Naďalej tak ostávajú platné strategické dokumenty z roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAktualizácia Bezpečnostnej a Obrannej stratégie bola vládou schválená 13. septembra 2016. V kompetencii Ministerstva zahraničných vecí bola po sérii medzirezortných , rovnako aj akademických a odborných diskusií, v priebehu roka vypracovaná a v septembri 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda aktualizovanie Bezpečnostnej stratégie odobrila, následne aj tri nové strategické dokumenty Ministerstva obrany - Obrannú a Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl s výhľadom do roku 2030.\n\nPo schválení vládou mali byť strategické dokumenty prerokované a schválené aj Národnou radou, malo sa tak udiať do konca roka 2017. Na rokovanie ich však predložili opoziční poslanci v novembri 2018. To však napadol poslanec za SNS a člen branno-bezpečnostného výboru, Anton Hrnko, ktorý tvrdil, že dokumenty musí podľa zákona do pléna predložiť vláda. Dokumenty kritizuje aj predseda parlamentu Andrej Danko a to najmä kvôli tomu, že explicitne zmieňujú Rusko ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska.\n\nNávrh o stiahnutí dokumentov z rokovania napokon branno-bezpečnostným výborom neprešiel a dostal sa do programu 38. schôdze parlamentu 27. novembra 2018. V úvode schôdze však poslanci odhlasovali vypustenie rokovaní o návrhoch Bezpečnostnej a Obrannej stratégie.", "analysis_paragraphs": ["Rok po schválení vládou predložili opoziční poslanci Národnej rade na prerokovanie Návrh bezpečnostnej stratégie a Návrh obrannej stratégie. Oba návrhy sa dostali do programu 38. schôdze parlamentu, no v úvode boli na základe hlasovania vyradené. Naďalej tak ostávajú platné strategické dokumenty z roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Aktualizácia Bezpečnostnej a Obrannej stratégie bola vládou schválená 13. septembra 2016. V kompetencii Ministerstva zahraničných vecí bola po sérii medzirezortných , rovnako aj akademických a odborných diskusií, v priebehu roka vypracovaná a v septembri 2017 predložená na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vláda aktualizovanie Bezpečnostnej stratégie odobrila, následne aj tri nové strategické dokumenty Ministerstva obrany - Obrannú a Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl s výhľadom do roku 2030.", "Po schválení vládou mali byť strategické dokumenty prerokované a schválené aj Národnou radou, malo sa tak udiať do konca roka 2017. Na rokovanie ich však predložili opoziční poslanci v novembri 2018. To však napadol poslanec za SNS a člen branno-bezpečnostného výboru, Anton Hrnko, ktorý tvrdil, že dokumenty musí podľa zákona do pléna predložiť vláda. Dokumenty kritizuje aj predseda parlamentu Andrej Danko a to najmä kvôli tomu, že explicitne zmieňujú Rusko ako hrozbu pre bezpečnosť Slovenska.", "Návrh o stiahnutí dokumentov z rokovania napokon branno-bezpečnostným výborom neprešiel a dostal sa do programu 38. schôdze parlamentu 27. novembra 2018. V úvode schôdze však poslanci odhlasovali vypustenie rokovaní o návrhoch Bezpečnostnej a Obrannej stratégie."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Bezpečnostnej", "Obrannej", "schválená", "medzirezortných", "akademických", "odborných", "strategické dokumenty", "napadol", "neprešiel", "vypustenie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/LP/2017/627", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2017/640", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/405010-vlada-schvalila-zmeny-v-bezpecnostnej-a-obrannej-strategii-sr/", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/l-parizek-otvoril-prvu-medzirezortnu-diskusiu-k-novej-bezpecnostnej-strategii-sr/10182", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/diskusia-o-bezpecnostnej-strategii-na-akademickej-pode-sa-zacala/10182", "https://www.mzv.sk/aktuality/detail/-/asset_publisher/Iw1ppvnScIPx/content/l-parizek-nova-bezpecnostna-strategia-sr-bude-iba-taka-dobra-aka-kvalitna-bude-jej-implementacia/10182", "https://www.mod.gov.sk/40594-sk/bezpecnostna-rada-a-vlada-schvalili-strategicke-dokumenty-rezortu-obrany/", "https://www.noviny.sk/politika/389043-strategicke-dokumenty-slovenska-stale-chybaju-nasa-bezpecnostna-strategia-visi-vo-vzduchu", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/491512-hrnko-neuspel-s-navrhom-aby-parlament-nerokoval-o-bezpecnostnych-dokumentochrategie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/493180-poslanci-nebudu-rokovat-o-obrannej-ani-bezpecnostnej-strategii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:38.830329+00:00"}
{"id": "46495", "numeric_id": 46495, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46495", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "My sme nehovorili našim voličom, že nemajú ísť na testovanie, že či odporúčame neodporúčame. My sme hovorili, že na základné otázky, ako sa ide to testovanie robiť, sme nedostali odpovede.", "statement_date": "2020-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini v relácii Na hrane uviedol , že „na základe poznania, ktoré ja mám dnes, s čistým svedomím ... nemôžem tu naživo odporučiť občanom, aby tam hromadne išli, pretože som si nie istý, nie som si istý, či je zabezpečená bezpečnosť týchto ľudí.” Pellegrini tiež požiadal ľudí o zodpovednosť v prípade negatívnych výsledkov, keďže rýchlotesty sú nepresné. Erik Tomáš v relácii TA3 povedal , že strana Hlas nebude odrádzať ľudí od testovania, keď je už projekt naplno rozbehnutý. Strana tiež pochválila prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej „racionálny hlas v čase, keď verejnosť čelí protichodným informáciám spôsobeným nejasnou komunikáciou z úradu vlády“. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini v relácii Na hrane uviedol , že „na základe poznania, ktoré ja mám dnes, s čistým svedomím ... nemôžem tu naživo odporučiť občanom, aby tam hromadne išli, pretože som si nie istý, nie som si istý, či je zabezpečená bezpečnosť týchto ľudí.” Pellegrini tiež požiadal ľudí o zodpovednosť v prípade negatívnych výsledkov, keďže rýchlotesty sú nepresné. Erik Tomáš v relácii TA3 povedal , že strana Hlas nebude odrádzať ľudí od testovania, keď je už projekt naplno rozbehnutý. Strana tiež pochválila prezidentku Zuzanu Čaputovú za jej „racionálny hlas v čase, keď verejnosť čelí protichodným informáciám spôsobeným nejasnou komunikáciou z úradu vlády“. Tvrdenie Denisy Sakovej hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-11-12", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "požiadal", "povedal", "pochválila"], "url": ["https://www.noviny.sk/politika/563534-na-hrane-minister-nad-vs-peter-pellegrini-co-bude-so-slovenskom-nasledujuce-dni", "https://www.facebook.com/403027089864701/videos/830793127695141", "https://www.ta3.com/clanok/1195699/sibenicny-termin-testovania-burka-a-vichrica-v-justicii.html", "https://dennikn.sk/minuta/2110383/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:57.369985+00:00"}
{"id": "vr33373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33373", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Rastie inflácia, len keď porovnávame pred rokom, teda v januári 2012 ceny potravín a teraz, v januári 2013, tak skoro 6%, 5,9%.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár hovorí pravdu. Štatistický úrad vydal 13.2.20013 správu o vývoji spotrebiteľských cien v januári 2013. Okrem iného správa hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár hovorí pravdu. Štatistický úrad vydal 13.2.20013 správu o vývoji spotrebiteľských cien v januári 2013. Okrem iného správa hovorí:"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["správu", "správa", "index"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60868", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62738"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:20.596664+00:00"}
{"id": "vr31510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31510", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tu by som chcel povedať, že vždy keď sa situácia, alebo väčšinou, keď sa situácia vymkla z rúk, neviedol som schôdzu (NR SR počas obdobia 2010-2011 pozn.) ja.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Sulík svoj výrok založil na dvoch neurčitých slovách. Po prvé nevieme čo považovať za situáciu, ktorá sa \"vymyká z rúk\". Po druhé nevieme ako kvantifikovať väčšinou. Z týchto dôvodov nevieme výrok overiť. Svoje tvrdenie následne dokladá na incidente medzi I. Matovičom a R. Kaliňákom, ktorý hodnotíme samostatne vo výroku nižšie.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík svoj výrok založil na dvoch neurčitých slovách. Po prvé nevieme čo považovať za situáciu, ktorá sa \"vymyká z rúk\". Po druhé nevieme ako kvantifikovať väčšinou. Z týchto dôvodov nevieme výrok overiť. Svoje tvrdenie následne dokladá na incidente medzi I. Matovičom a R. Kaliňákom, ktorý hodnotíme samostatne vo výroku nižšie."], "analysis_date": "2012-04-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:02.360425+00:00"}
{"id": "vr33298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33298", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "My všetci v rámci Európskej únie máme povinnosť mraziť mäso alebo chladiť mäso vzduchom, teda klimatizačnými jednotkami. Poliaci majú výnimku, oni môžu ľadovou vodou.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že členské štáty EÚ majú povinnosť chladiť hydinové mäsové výrobky vzduchom, pričom Poľsko si ako jediná krajina vyjednala výnimku a môže chladiť pomocou ľadovej vody. Nariadenie sa týka podľa vyjadrení riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho len hydinových výrobkov, ktoré sa stretávajú s častými problémami v oblasti kvality. Z. Simon sa tak dopúšťa zavádzania, keď chladenie vodou, vzťahuje na mäso vo všeobecnosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že členské štáty EÚ majú povinnosť chladiť hydinové mäsové výrobky vzduchom, pričom Poľsko si ako jediná krajina vyjednala výnimku a môže chladiť pomocou ľadovej vody. Nariadenie sa týka podľa vyjadrení riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho len hydinových výrobkov, ktoré sa stretávajú s častými problémami v oblasti kvality. Z. Simon sa tak dopúšťa zavádzania, keď chladenie vodou, vzťahuje na mäso vo všeobecnosti."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["chladiť", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.rno.sk/Hydinove-maso-vo-%E2%80%9Evakuu%E2%80%9C__s1309x48995.html", "https://demagog.sk/vyrok/v rozhovore pre aktuality.sk námestník riaditeľa Výskumného ústavu potravinárskeho Prof. Ing. Peter Šimko DrSc."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:40.068114+00:00"}
{"id": "vr28848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28848", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Predstavte si firmu na Cypre, ktorej oficiálny majiteľ je Kostas Kamaradis, to vieme zistiť aj dneska, na to oni donesú ten obchodný register ako vy chcete, ale v skutočnosti všetky toky následne z tej firmy odchádzajú na účet Pavla politika. A podľa vášho návrhu tá firma, pokiaľ preukáže z cyperského obchodného registra svoju akcionársku štruktúru, že ju vlastní 100% advokát Kostas Kamaradis, tak bude v pohode, bude čistá.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh novely zákona (schválený 3. decembra 2014) o verejnom obstarávaní sa v § 26a o preukazovaní majetkovej účasti nevenuje reálnemu majiteľovi, teda konečnému užívateľovi ( beneficial owner ), ale iba oficiálnemu majiteľovi spoločnosti/fyzickej osobe, ktorá má kvalifikovaný podiel (aspoň 10 %) na imaní firmy. Nemusíme teda poznať osobu, ktorá konečným užívateľom výhod. Beblavého príklad tak sedí.\n\n„§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte , ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2)Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh novely zákona (schválený 3. decembra 2014) o verejnom obstarávaní sa v § 26a o preukazovaní majetkovej účasti nevenuje reálnemu majiteľovi, teda konečnému užívateľovi ( beneficial owner ), ale iba oficiálnemu majiteľovi spoločnosti/fyzickej osobe, ktorá má kvalifikovaný podiel (aspoň 10 %) na imaní firmy. Nemusíme teda poznať osobu, ktorá konečným užívateľom výhod. Beblavého príklad tak sedí.", "„§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1)Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte , ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť, b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2)Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "beneficial owner"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1317", "http://en.wikipedia.org/wiki/Beneficial_owner"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:13.408932+00:00"}
{"id": "vr39110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39110", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Po prvé sa čudujem, že Robert Fico niečo také navrhuje, pretože on na summity chodil a vie, že na summity chodí len premiér alebo premiérka alebo hlava štátu. Čiže nevidel som tam ešte nikoho, aby tam šiel s príveskom a ťahal so sebou ministra financií.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Európskej rady , \"ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Komisie, člen Komisie.\" Tieto dve osoby sa potom zúčastňujú priamo rokovania. Okrem toho sa delegácia každého členského štátu môže skladať celkovo až z 20 osôb (zdroj Rokovací poriadok Európskej rady, .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza na oficiálnej stránke Európskej rady , \"ak si to vyžaduje program rokovania, členovia Európskej rady môžu rozhodnúť, že každému z nich bude pomáhať minister, a v prípade predsedu Komisie, člen Komisie.\" Tieto dve osoby sa potom zúčastňujú priamo rokovania. Okrem toho sa delegácia každého členského štátu môže skladať celkovo až z 20 osôb (zdroj Rokovací poriadok Európskej rady, .pdf )."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej stránke Európskej rady", "Rokovací poriadok Európskej rady, .pdf"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/the-institution.aspx?lang=sk", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2009:315:0051:0055:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:15.081835+00:00"}
{"id": "vr30769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30769", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "My jsme představili vlastní návrh, kde máme 6 základních bodů, kde je potřeba jaksi to napravit. Mezi mezi těmi body ta předžalobní výzva také je.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh byl představen na tiskové konferenci ČSSD za účasti stínového ministra spravedlnosti Jiřího Dienstbiera, která se konala v úterý 24.ledna 2012, ve 14:00 v budově Lidového domu. Podle tiskové zprávy ČSSD z této konference, tato návrh o předžalobní výzvě, jako druhý v pořadí z šesti představených základních bodů, obsahuje , což reflektovala i některá česká internetová media jako například: novinky.cz nebo idnes.cz .", "analysis_paragraphs": ["Návrh byl představen na tiskové konferenci ČSSD za účasti stínového ministra spravedlnosti Jiřího Dienstbiera, která se konala v úterý 24.ledna 2012, ve 14:00 v budově Lidového domu. Podle tiskové zprávy ČSSD z této konference, tato návrh o předžalobní výzvě, jako druhý v pořadí z šesti představených základních bodů, obsahuje , což reflektovala i některá česká internetová media jako například: novinky.cz nebo idnes.cz ."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["konferenci", "obsahuje", "novinky.cz", "idnes.cz"], "url": ["http://www.cssd.cz/media/aviza/avizo-tk-cssd-k-leg-uprave-exekuci-utery-24-1-2012-14-00-lidovy-dum-hybernska-7-praha1/", "http://www.cssd.cz/media/tiskove-zpravy/cssd-ma-plan-na-zkroceni-rustu-dluhu-chce-zabranit-aby-exekuce-strhavaly-do-dluhove-pasti-stale-vice-lidi/", "http://www.novinky.cz/domaci/257124-cssd-predstavila-plan-na-zkroceni-exekutoru.html?ref=ostatni-clanky", "http://zpravy.idnes.cz/dienstbier-vystoupil-jako-krotitel-exekutoru-navrhl-omezit-vysi-sankci-1lf-/domaci.aspx?c=A120124_131909_domaci_kop"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:55.613548+00:00"}
{"id": "vr36249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36249", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rovnako musíme konštatovať, že ste zastavili dva pripravené PPP projekty, vďaka čomu niektoré slovenské firmy, ako napríklad Doprastav musí prepúšťať ľudí, pretože mali pripravené kapacity už na výstavbu tejto diaľnice.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza v správe SITA, vzhľadom na nezačatie výstavby úsekov diaľnic D1, ktoré boli súčasťou PPP projektov, ohlásili firmy Doprastav a Váhostav hromadné prepúštanie.", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza v správe SITA, vzhľadom na nezačatie výstavby úsekov diaľnic D1, ktoré boli súčasťou PPP projektov, ohlásili firmy Doprastav a Váhostav hromadné prepúštanie."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/doprastav-nasledoval-vahostav-ohlasil-hromadne-prepustanie-p52-/sk_ekonomika.asp?c=A100723_111831_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:06.586886+00:00"}
{"id": "vr14555", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14555", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Oni hodnotia (Svetové ekonomické fórum, pozn.) rôzne kritériá (...) hodnotia aj výšku poskytnutých investičných stimulov (...)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Svetové ekonomické fórum vo svojej každoročnej správe o konkurencieschopnosti zohľadňuje viaceré kritériá popisujúce kvalitu podnikateľského prostredia avšak výška poskytnutých investičných stimulov sa v nej nenachádza, takisto ani v iných správach Svetového ekonomického fóra.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Svetové ekonomické fórum vo svojej každoročnej správe o konkurencieschopnosti zohľadňuje viaceré kritériá popisujúce kvalitu podnikateľského prostredia avšak výška poskytnutých investičných stimulov sa v nej nenachádza, takisto ani v iných správach Svetového ekonomického fóra.Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Svetové ekonomické fórum", "Slovensko", ".pdf", "pdf", "metodológie", "prílohe", "Global Risk Report", "Global Enabling Trade Report"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/gcr/2015-2016/Global_Competitiveness_Report_2015-2016.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/gcr/2015-2016/SVK.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/gcr/2015-2016/SVK.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/gcr/2015-2016/Global_Competitiveness_Report_2015-2016.pdf", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2015-2016/methodology/", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2015-2016/appendix-methodology-and-computation-of-the-global-competitiveness-index-2015-2016/", "http://www3.weforum.org/docs/Media/TheGlobalRisksReport2016.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalEnablingTrade_Report_2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:23.903653+00:00"}
{"id": "48904", "numeric_id": 48904, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48904", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Od skončenia druhej svetovej vojny, ak boli nejaké krvavé konflikty v Európe, tak v tom mali prsty slovanské národy a predovšetkým Rusko.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viacero závažných konfliktov v Európe po roku 1945 odohralo v bývalom východnom bloku, medzi väčšinovo slovanskými národmi a za priamej či nepriamej účasti Ruska a najmä jeho predchodcu Sovietskeho zväzu. Napriek tomu Európa zaznamenala aj konflikty, ktorých účastníci nepatrili k slovanským národom. Výrok Ondreja Dostála hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMimo vojen v bývalej Juhoslávii (kde nežili len Slovania, ale aj etnickí Albánci, tvoriaci zhruba 9 % populácie v roku 1991 ( str. 173 )) a konfliktov, do ktorých boli priamo či nepriamo zapletení Sovietsky zväz alebo Rusko, stále zostáva viacero krvavých konfliktov v Európe po roku 1945, ktoré si vyžiadali množstvo životov.\n\nTakými sú napríklad konflikty v Baskicku , Severnom Írsku , Albánsku , či na Cypre .\n\nViacero konfliktov po druhej svetovej vojne sa odohrávala v krajinách či medzi krajinami s väčšinovým slovanským obyvateľstvom – napríklad invázie, nepokoje a povstania v sovietskych satelitoch, konflikty v bývalej Juhoslávii, či v Podnestersku, a na Ukrajine. Na mnohých z nich sa podieľal Sovietsky zväz , a neskôr Rusko .\n\nOndreja Dostála sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, do publikácie analýzy 16. marca 2023 nám vyjadrenie neposlal.", "analysis_paragraphs": ["Viacero závažných konfliktov v Európe po roku 1945 odohralo v bývalom východnom bloku, medzi väčšinovo slovanskými národmi a za priamej či nepriamej účasti Ruska a najmä jeho predchodcu Sovietskeho zväzu. Napriek tomu Európa zaznamenala aj konflikty, ktorých účastníci nepatrili k slovanským národom. Výrok Ondreja Dostála hodnotíme ako nepravdivý.", "Mimo vojen v bývalej Juhoslávii (kde nežili len Slovania, ale aj etnickí Albánci, tvoriaci zhruba 9 % populácie v roku 1991 ( str. 173 )) a konfliktov, do ktorých boli priamo či nepriamo zapletení Sovietsky zväz alebo Rusko, stále zostáva viacero krvavých konfliktov v Európe po roku 1945, ktoré si vyžiadali množstvo životov.", "Takými sú napríklad konflikty v Baskicku , Severnom Írsku , Albánsku , či na Cypre .", "Viacero konfliktov po druhej svetovej vojne sa odohrávala v krajinách či medzi krajinami s väčšinovým slovanským obyvateľstvom – napríklad invázie, nepokoje a povstania v sovietskych satelitoch, konflikty v bývalej Juhoslávii, či v Podnestersku, a na Ukrajine. Na mnohých z nich sa podieľal Sovietsky zväz , a neskôr Rusko .", "Ondreja Dostála sme 13. marca 2023 oslovili so žiadosťou o reakciu, do publikácie analýzy 16. marca 2023 nám vyjadrenie neposlal."], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["str. 173", "Baskicku", "Severnom Írsku", "Albánsku", "Cypre", "odohrávala", "Sovietsky zväz", "Rusko"], "url": ["https://link.springer.com/book/10.1007/978-0-230-21407-1", "https://www.france24.com/en/20180503-eta-disbanding-brings-formal-end-decades-violence-spain-history-basque", "https://cain.ulster.ac.uk/victims/docs/group/htr/day_of_reflection/htr_0607c.pdf", "https://www.imf.org/external/pubs/ft/fandd/2000/03/jarvis.htm", "https://mfa.gov.cy/turkish-military-invasion-and-occupation.html", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_conflicts_in_Europe#20th_century", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_wars_involving_Russia#Soviet_Union_(1922%E2%80%931991)", "https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_wars_involving_Russia#Russian_Federation_(1991%E2%80%93present)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:09.554934+00:00"}
{"id": "49937", "numeric_id": 49937, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49937", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Mňa prekvapuje, pán minister, aj napríklad to, že vy ste mali vo svojom vládnom volebnom programe vašej strany Národná koalícia, že chcete vystúpiť z NATO, z EÚ.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Národná koalícia mala vo volebnom programe vystúpenie z Európskej únie a „nepodpísanie zotrvania v pakte NATO“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana Národná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, súčasný minister cestovného ruchu a športu, mala v programe pre parlamentné voľby 2023 s názvom Reálny plán obnovy Slovenska uvedené aj „Nepodpísanie zotrvania v pakte NATO 2024“ a „Vystúpenie zo štruktúr EÚ, SLOVEXIT“.\n\nV súčasnosti je webová stránka programu Národnej koalície nedostupná .\n\nRoman Malatinec tesne po vstupe do Národnej koalície povedal , že je potrebné zmeniť program strany. Nestotožňoval sa napríklad s odchodom z EÚ, o čom chcel s predsedom Rudolfom Huliakom diskutovať.", "analysis_paragraphs": ["Strana Národná koalícia mala vo volebnom programe vystúpenie z Európskej únie a „nepodpísanie zotrvania v pakte NATO“. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Strana Národná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, súčasný minister cestovného ruchu a športu, mala v programe pre parlamentné voľby 2023 s názvom Reálny plán obnovy Slovenska uvedené aj „Nepodpísanie zotrvania v pakte NATO 2024“ a „Vystúpenie zo štruktúr EÚ, SLOVEXIT“.", "V súčasnosti je webová stránka programu Národnej koalície nedostupná .", "Roman Malatinec tesne po vstupe do Národnej koalície povedal , že je potrebné zmeniť program strany. Nestotožňoval sa napríklad s odchodom z EÚ, o čom chcel s predsedom Rudolfom Huliakom diskutovať."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["mala", "nedostupná", "povedal"], "url": ["https://web.archive.org/web/20240916232623/https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://www.aktuality.sk/clanok/zky79TX/huliakovci-sa-pre-prichod-romana-malatinca-vzdaju-ambicie-vystupit-z-nato-budu-menit-program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:49.807156+00:00"}
{"id": "vr15663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15663", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "RegioJet má zhruba 250 až 300 zamestnancov", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súkromná spoločnosť RegioJet zamestnávala v roku 2015 v priemere 266 zamestnancov, začiatkom roka 2016 plánovala firma nabrať nových zamestnancov. Keďže posledný dostupný údaj približne zodpovedá rozmedziu, ktoré uvádza Andrej Danko, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súkromná spoločnosť RegioJet zamestnávala v roku 2015 v priemere 266 zamestnancov, začiatkom roka 2016 plánovala firma nabrať nových zamestnancov. Keďže posledný dostupný údaj približne zodpovedá rozmedziu, ktoré uvádza Andrej Danko, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-21", "analysis_sources": {"text": ["RegioJet", "plánovala"], "url": ["https://www.studentagency.cz/data/vyrocni-zprava/2015-rj-sk/#p=15", "http://www.teraz.sk/ekonomika/regiojet-planuje-na-slovensku-prijat-1/177853-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:34.716895+00:00"}
{"id": "50076", "numeric_id": 50076, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50076", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Ako ľudia na Slovensku podľa štatistík majú najmenšie čisté príjmy vôbec v Európskej únii v parite kúpnej sily.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostatu mali slovenské domácnosti najnižšie čisté zárobky v EÚ vo vyjadrení v parite kúpnej sily (. pdf s. 51). Inštitút sociálnej politiky (ISP) však upozorňuje na nedostatky vo vstupných dátach, ktoré Eurostat použil v prípade Slovenska na výpočet parity kúpnej sily, ako napríklad príliš vysoké odhady výdavkov na nájomné (. pdf , s. 5). Podľa inštitútu boli výdavky na nájomné od roku 2016 “čoraz viac nadhodnotené.”\n\nAnalýza ISP konštatuje, že aj po korekcii vstupných dát sú čisté zárobky domácností na Slovensku “v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi nízke” (. pdf s. 51). Podľa úpravy dát, ktorú ISP navrhuje, by sme neboli na poslednom mieste, ako to uvádza Eurostat, ale mali by sme tretie najnižšie zárobky: menšie čisté zárobky mali v tomto porovnaní iba Chorvátsko a Bulharsko. Výrok s ohľadom na štatistiky Eurostatu aj upravených štatistík ISP hodnotíme ako pravdivý.\n\nParita kúpnej sily (PKS) umožňuje porovnanie životnej úrovne a kúpyschopnosť v jednotlivých krajinách s ohľadom na odlišné cenové úrovne v štátoch (. pdf , s. 7). Zlepšuje napríklad porovnanie miezd či dôchodkov v krajinách s rozdielnymi cenovými úrovňami (. pdf , s. 10)\n\nPodľa oficiálnych dát Eurostatu Slovensko dosahovalo 68 % priemeru HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily krajín EÚ a išlo o výrazný pokles oproti roku 2015, kedy krajina dosahovala 79 %. Slovensko tak bolo na predposlednom mieste v rebríčku krajín EÚ spolu s Gréckom, posledné bolo Bulharsko. Podobné výsledky uvádzajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a OECD (. pdf , s.4).\n\nInštitút sociálnej politiky vytvoril alternatívne scenáre, v ktorých opravil viaceré nedostatky vstupných dát , ktoré Štatistický úrad SR poskytuje Eurostatu na výpočet HDP na obyvateľa v PKS (v súvislosti s nedostatkami pozri . pdf , s. 4-5). Podľa konzervatívneho alternatívneho odhadu dosahovalo v roku 2022 naše HDP na obyvateľa v PKS 71 % európskeho priemeru. Podľa konzervatívneho scenára by Slovensko dosahovalo úroveň HDP na obyvateľa v PKS približne o dva percentuálne body vyššie než uvádzajú oficiálne štatistiky (. pdf , s. 5). Aj v tomto prípade by však Slovensko stagnovalo či zaostávalo za európskym priemerom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostatu mali slovenské domácnosti najnižšie čisté zárobky v EÚ vo vyjadrení v parite kúpnej sily (. pdf s. 51). Inštitút sociálnej politiky (ISP) však upozorňuje na nedostatky vo vstupných dátach, ktoré Eurostat použil v prípade Slovenska na výpočet parity kúpnej sily, ako napríklad príliš vysoké odhady výdavkov na nájomné (. pdf , s. 5). Podľa inštitútu boli výdavky na nájomné od roku 2016 “čoraz viac nadhodnotené.”", "Analýza ISP konštatuje, že aj po korekcii vstupných dát sú čisté zárobky domácností na Slovensku “v porovnaní s inými krajinami EÚ veľmi nízke” (. pdf s. 51). Podľa úpravy dát, ktorú ISP navrhuje, by sme neboli na poslednom mieste, ako to uvádza Eurostat, ale mali by sme tretie najnižšie zárobky: menšie čisté zárobky mali v tomto porovnaní iba Chorvátsko a Bulharsko. Výrok s ohľadom na štatistiky Eurostatu aj upravených štatistík ISP hodnotíme ako pravdivý.", "Parita kúpnej sily (PKS) umožňuje porovnanie životnej úrovne a kúpyschopnosť v jednotlivých krajinách s ohľadom na odlišné cenové úrovne v štátoch (. pdf , s. 7). Zlepšuje napríklad porovnanie miezd či dôchodkov v krajinách s rozdielnymi cenovými úrovňami (. pdf , s. 10)", "Podľa oficiálnych dát Eurostatu Slovensko dosahovalo 68 % priemeru HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily krajín EÚ a išlo o výrazný pokles oproti roku 2015, kedy krajina dosahovala 79 %. Slovensko tak bolo na predposlednom mieste v rebríčku krajín EÚ spolu s Gréckom, posledné bolo Bulharsko. Podobné výsledky uvádzajú aj oficiálne štatistiky Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a OECD (. pdf , s.4).", "Inštitút sociálnej politiky vytvoril alternatívne scenáre, v ktorých opravil viaceré nedostatky vstupných dát , ktoré Štatistický úrad SR poskytuje Eurostatu na výpočet HDP na obyvateľa v PKS (v súvislosti s nedostatkami pozri . pdf , s. 4-5). Podľa konzervatívneho alternatívneho odhadu dosahovalo v roku 2022 naše HDP na obyvateľa v PKS 71 % európskeho priemeru. Podľa konzervatívneho scenára by Slovensko dosahovalo úroveň HDP na obyvateľa v PKS približne o dva percentuálne body vyššie než uvádzajú oficiálne štatistiky (. pdf , s. 5). Aj v tomto prípade by však Slovensko stagnovalo či zaostávalo za európskym priemerom."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=51", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=5", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=51", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=7", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=10", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=4", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=4", "https://institutsocialnejpolitiky.sk/wp-content/uploads/2023/10/Hlavac_2023_Dobieha_Slovensko_EU_v_HDP_PKS.pdf#page=5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:17.985188+00:00"}
{"id": "vr31884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31884", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To sme videli, že do roku 2003 sme vyberali nejaké peniaze na daniach, keď boli vyššie, znížili sme sadzbu dane a odrazu sme vyberali viac, hoci sme znížili tú sadzbu.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa mňa z kontextu prepisu relácie vyznieva, že sa jedná o PO, ale prerobila som to teda ako si chcel. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzanie. Sadzba dane z príjmov PO sa v r. 2004 znížila o 6 % a priniesla do štátneho rozpočtu o 539 mil. Sk viac ako v r. 2003, no na druhej strane zníženie sadzby dane z príjmov FO o 19 % spôsobilo zníženie vybratej dane o takmer 5,8 mil. Sk v porovnaní s rokom 2003. Do roku 2003 boli sadzby dane z príjmov PO a FO naozaj vyššie ako v súčasnosti. Uvádzame prehľad sadzby týchto daní od r. 1995 podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej únii (.pdf), s. 28 - 29.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mňa z kontextu prepisu relácie vyznieva, že sa jedná o PO, ale prerobila som to teda ako si chcel. Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzanie. Sadzba dane z príjmov PO sa v r. 2004 znížila o 6 % a priniesla do štátneho rozpočtu o 539 mil. Sk viac ako v r. 2003, no na druhej strane zníženie sadzby dane z príjmov FO o 19 % spôsobilo zníženie vybratej dane o takmer 5,8 mil. Sk v porovnaní s rokom 2003. Do roku 2003 boli sadzby dane z príjmov PO a FO naozaj vyššie ako v súčasnosti. Uvádzame prehľad sadzby týchto daní od r. 1995 podľa publikácie Eurostatu Daňové trendy v Európskej únii (.pdf), s. 28 - 29."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Daňové trendy v Európskej únii", "31. 12. 2003", "31. 12. 2004"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-EU-12-001/EN/KS-EU-12-001-EN.PDF", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/0312ppsr.pdf", "http://www.drsr.sk/drsr/slovak/statistiky/analyzy/data/0412ppsr.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:18.481287+00:00"}
{"id": "vr31051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31051", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Lebo doteraz od roku 2000 až doteraz, vrátane vlády Róberta Fica, máme najvyšší ekonomický rast priemerný, medziročný zo všetkých krajín Európskej 27-ičky.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk podľa hodnôt Eurostatu vypočítal priemerný ekonomický rast vo všetkých krajinách EÚ od roku 2000. Z tabuľky vyplýva, že Slovensko skončilo až na 4. mieste čo sa týka najvyššieho ekonomického medziročného rastu (4,07%). Predbehli ho pobaltské krajiny Litva (5,12), Estónsko (4,78) a Lotyšsko (4,12).", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk podľa hodnôt Eurostatu vypočítal priemerný ekonomický rast vo všetkých krajinách EÚ od roku 2000. Z tabuľky vyplýva, že Slovensko skončilo až na 4. mieste čo sa týka najvyššieho ekonomického medziročného rastu (4,07%). Predbehli ho pobaltské krajiny Litva (5,12), Estónsko (4,78) a Lotyšsko (4,12)."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:44.735840+00:00"}
{"id": "vr35572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35572", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete čo, mýliť sa je ľudské, ale vtedy sme mali možnosť, buď si zobrať alebo vybrať si človeka z tých dvoch, ktorý už mal určitú minulosť, sme ho poznali, kandidát za HZDS, alebo potom dať možnosť človeku, ktorý už riešil určité záležitosti ako prokurátor vojenský. Takže my sme dali našu dôveru človeku, ktorý mal za sebou určité dobré veci.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V roku 2003 kandidoval okrem Trnku a Ján Bernáta, s ktorým sa spájali podľa SME rôzne kauzy aj tretí kandidát, ktorého navrhoj J. Malchárek. Neboli na výber preto len dve možnosti ako hovorí B. Bugár. Profily kandidátov sú dostupné tu .", "analysis_paragraphs": ["V roku 2003 kandidoval okrem Trnku a Ján Bernáta, s ktorým sa spájali podľa SME rôzne kauzy aj tretí kandidát, ktorého navrhoj J. Malchárek. Neboli na výber preto len dve možnosti ako hovorí B. Bugár. Profily kandidátov sú dostupné tu ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa SME", "tu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html#ixzz13N8bli3t", "http://www.obroda.sk/clanok/626/Na-sefa-prokuratury-kandiduju-Trnka,-Bernat-a-Ernest/undefined"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:18.985279+00:00"}
{"id": "vr17903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17903", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...jediný chemický útok, ktorý sa uskutočnil v Sýrii, bol chemický útok protureckých skupín, ktoré útočili chlórovými granátmi aj na civilné obyvateľstvo (...).", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba v relácii tvrdil, že v Sýrii bol počas vojenského konfliktu trvajúceho od roku 2011 spáchaný jeden jediný útok s použitím \" chlórových granátov \" bližšie nešpecifikovanými \" protureckými skupinam i\". Toto tvrdenie však nepotvrdzujú žiadne zdroje, dôkazy ani analýzy. Podľa dostupných informácií a zistení bolo v Sýrii v období rokov 2013 až 2018 potvrdených najmenej 34 incidentov s použitím chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu. Organizácia Human Rights Watch zachádza ešte ďalej, keď informuje až o 85 chemických útokoch, z ktorých väčšinu spáchala sýrska armáda. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýriu približuje lokality chemických útokov. Pri väčšine z nich mal byť použitý chlór a drvivú väčšinu spáchala sýrska armáda. Výrok Mariana Kotlebu považujeme za nepravdivý. Informácie o 85 chemických útokoch spáchaných v Sýrii podrobne zozbierala organizácia Human Rights Watch zo siedmich rôznych zdrojov, ktoré sú nezávislé a založené na dôkazoch od svedkov a obetí. Organizácia však vo svojej správe upozorňuje, že číslo útokov môže byť oveľa vyššie. Viac než 50 útokov malo byť spáchaných sýrskou armádou, tri mala spáchať teroristická skupina Islamský štát a zvyšné útoky vykonali neznáme skupiny. Chemické útoky v Sýrii pravidelne potvrdzujú aj lekári pracujúci v nemocniciach, ktorí hovoria o zhadzovaní výbušných sudov naplnených chemikáliami. Prípady, kedy boli pacienti hospitalizovaní so symptómami intoxikácie, potvrdila viackrát aj organizácia Lekári bez hraníc. Spravodajský kanál Al Jazeera upozorňuje , že v Sýrii mal byť okrem sarínu a chlóru nasadený aj zakázaný biely fosfor a počet ľudí zasiahnutých chemikáliami sa odhaduje na tisíce. Dýchacie ťažkosti po chemických útokoch potvrdzujú v rozhovoroch aj obete. Sýrsky režim a prezident Bašár al-Assad napriek podozreniam a dôkazom medzinárodných nezávislých organizácií odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za použitie chemických zbraní. Assad z chemických útokov obviňuje teroristické skupiny. Jeden z najbližších partnerov Sýrie počas dlhotrvajúceho konfliktu, Rusko, považuje obvinenia z chemických útokov za falošné a provokujúce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba v relácii tvrdil, že v Sýrii bol počas vojenského konfliktu trvajúceho od roku 2011 spáchaný jeden jediný útok s použitím \" chlórových granátov \" bližšie nešpecifikovanými \" protureckými skupinam i\". Toto tvrdenie však nepotvrdzujú žiadne zdroje, dôkazy ani analýzy. Podľa dostupných informácií a zistení bolo v Sýrii v období rokov 2013 až 2018 potvrdených najmenej 34 incidentov s použitím chemických zbraní voči civilnému obyvateľstvu. Organizácia Human Rights Watch zachádza ešte ďalej, keď informuje až o 85 chemických útokoch, z ktorých väčšinu spáchala sýrska armáda. Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Sýriu približuje lokality chemických útokov. Pri väčšine z nich mal byť použitý chlór a drvivú väčšinu spáchala sýrska armáda. Výrok Mariana Kotlebu považujeme za nepravdivý. Informácie o 85 chemických útokoch spáchaných v Sýrii podrobne zozbierala organizácia Human Rights Watch zo siedmich rôznych zdrojov, ktoré sú nezávislé a založené na dôkazoch od svedkov a obetí. Organizácia však vo svojej správe upozorňuje, že číslo útokov môže byť oveľa vyššie. Viac než 50 útokov malo byť spáchaných sýrskou armádou, tri mala spáchať teroristická skupina Islamský štát a zvyšné útoky vykonali neznáme skupiny. Chemické útoky v Sýrii pravidelne potvrdzujú aj lekári pracujúci v nemocniciach, ktorí hovoria o zhadzovaní výbušných sudov naplnených chemikáliami. Prípady, kedy boli pacienti hospitalizovaní so symptómami intoxikácie, potvrdila viackrát aj organizácia Lekári bez hraníc. Spravodajský kanál Al Jazeera upozorňuje , že v Sýrii mal byť okrem sarínu a chlóru nasadený aj zakázaný biely fosfor a počet ľudí zasiahnutých chemikáliami sa odhaduje na tisíce. Dýchacie ťažkosti po chemických útokoch potvrdzujú v rozhovoroch aj obete. Sýrsky režim a prezident Bašár al-Assad napriek podozreniam a dôkazom medzinárodných nezávislých organizácií odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za použitie chemických zbraní. Assad z chemických útokov obviňuje teroristické skupiny. Jeden z najbližších partnerov Sýrie počas dlhotrvajúceho konfliktu, Rusko, považuje obvinenia z chemických útokov za falošné a provokujúce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "informuje", "približuje", "organizácia", "lekári", "potvrdila", "upozorňuje", "potvrdzujú", "obviňuje", "falošné"], "url": ["https://www.forbes.com/sites/niallmccarthy/2018/04/16/how-many-chemical-attacks-have-been-documented-in-syria-infographic/#2c60b49065a1", "https://www.hrw.org/news/2018/04/04/syria-year-chemical-weapons-attacks-persist", "https://www.nytimes.com/interactive/2018/04/13/world/middleeast/syria-chemical-attacks-maps-history.html", "https://www.hrw.org/news/2018/04/04/syria-year-chemical-weapons-attacks-persist", "https://www.reuters.com/article/us-mideast-crisis-syria-attack/rescuers-doctors-in-syrias-rebel-held-idlib-says-chemical-gas-used-idUSKBN1FP27K", "https://www.doctorswithoutborders.org/article/syria-khan-sheikhoun-victims-show-symptoms-consistent-exposure-chemical-substances", "https://www.aljazeera.com/indepth/interactive/2018/04/chemical-attacks-syria-180404170609102.html", "https://www.npr.org/2018/04/23/605045010/with-failing-lungs-survivor-of-suspected-chemical-attack-in-syria-tells-her-stor", "http://wjla.com/news/nation-world/syria-terrorists-to-blame-for-chemical-attack-says-assad-94212", "https://sana.sy/en/?p=133507"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:37.861653+00:00"}
{"id": "47525", "numeric_id": 47525, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47525", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "..Ale tá nejednotnosť v tom, v tom posolstve ľuďom (ohľadom očkovania, pozn.) je jeden z problémov, prečo, myslím nejednotnosť politikov, prečo tá zaočkovanosť je nižšia. Toto vyplýva z prieskumu sociológov. V Poľsku, v Maďarsku, v Česku vládnuca, vládnuci reprezentanti majú jednotný postoj k očkovaniu, teda v prospech očkovania, takže toto môže byť faktor, ktorý ovplyvňuje ten výsledok.", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z výskumov vyplýva, že názor politikov má vplyv na ochotu občanov zaočkovať sa. Zároveň platí, že najmä slovenskú opoziční predstavitelia očkovanie buď priamo odmietajú, alebo ho spochybňujú či sa o ňom vyjadrujú rozpačito. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa prieskumu projektu Ako sa máte Slovensko dlhodobo platí , že ľudia, ktorí dôverujú vláde, sú viac ochotní dať sa zaočkovať. Ten istý prieskum ukázal, že pre každého piateho občana je dôležitý postoj politikov k očkovaniu. Slovenské médiá upozorňujú na to, že v porovnaní so Slovenskom podporuje očkovanie v Maďarsku, Poľsku či Česku aj drvivá väčšina opozície. Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV hovorí, že verejné autority by mali komunikovať a vysvetľovať benefity očkovania jednotnejšie.", "analysis_paragraphs": ["Z výskumov vyplýva, že názor politikov má vplyv na ochotu občanov zaočkovať sa. Zároveň platí, že najmä slovenskú opoziční predstavitelia očkovanie buď priamo odmietajú, alebo ho spochybňujú či sa o ňom vyjadrujú rozpačito. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa prieskumu projektu Ako sa máte Slovensko dlhodobo platí , že ľudia, ktorí dôverujú vláde, sú viac ochotní dať sa zaočkovať. Ten istý prieskum ukázal, že pre každého piateho občana je dôležitý postoj politikov k očkovaniu. Slovenské médiá upozorňujú na to, že v porovnaní so Slovenskom podporuje očkovanie v Maďarsku, Poľsku či Česku aj drvivá väčšina opozície. Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV hovorí, že verejné autority by mali komunikovať a vysvetľovať benefity očkovania jednotnejšie."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["platí", "upozorňujú", "Lášticová"], "url": ["https://www.akosamateslovensko.sk/tema/dovera-v-institucie/", "https://domov.sme.sk/c/22687448/slovenska-opozicia-spochybnuje-vakciny-je-to-rarita.html", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/3198_attach_TS_ASMS_Aug2021_obavy_dovera_fin.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:42.801533+00:00"}
{"id": "vr27157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27157", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Riaditeľ Slovenskej sporiteľne našej najväčšej banky, je že by radi pritiahli nových investorov,ale nevedia lebo tu nefunguje vymožiteľnosť práva.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že riaditeľ Slovenskej sporiteľne Síkela povedal, že jedna z najväčších prekážok pre biznis je súdnictvo. V rozhovore pre Trend Síkela povedal : \"Jeden z najväčších problémov biznisu na Slovenska je právna neistota a spôsob, ako rozhodujú súdy.\" SĽSP je slovenskou najväčšou bankou. Podľa denníka TREND na základe celkových aktív, Slovenská sporiteľňa je najväčšou slovensku bankou. Podľa údajov zo SĽSP spadá pod túto sporiteľňu viac ako 2,4 miliónov zákazníkov. Druhá najväčšia banka, VÚB banka zastrešuje 1,2 milióna zákazníkov. Riaditeľom SĽSP je Jozef Síkela. Ten sa stal z rozhodnutia Dozornej rady 1. júna 2010 predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne, a.s. Je pravdou, že by Jozef Síkela privítal nových investorov. Vyjadril sa tak v rozhovore pre Hospodárske noviny. Negatívny postoj zastáva k politike štátu, kde kritizuje štátnu reguláciu a zvýšenie dane z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že riaditeľ Slovenskej sporiteľne Síkela povedal, že jedna z najväčších prekážok pre biznis je súdnictvo. V rozhovore pre Trend Síkela povedal : \"Jeden z najväčších problémov biznisu na Slovenska je právna neistota a spôsob, ako rozhodujú súdy.\" SĽSP je slovenskou najväčšou bankou. Podľa denníka TREND na základe celkových aktív, Slovenská sporiteľňa je najväčšou slovensku bankou. Podľa údajov zo SĽSP spadá pod túto sporiteľňu viac ako 2,4 miliónov zákazníkov. Druhá najväčšia banka, VÚB banka zastrešuje 1,2 milióna zákazníkov. Riaditeľom SĽSP je Jozef Síkela. Ten sa stal z rozhodnutia Dozornej rady 1. júna 2010 predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej sporiteľne, a.s. Je pravdou, že by Jozef Síkela privítal nových investorov. Vyjadril sa tak v rozhovore pre Hospodárske noviny. Negatívny postoj zastáva k politike štátu, kde kritizuje štátnu reguláciu a zvýšenie dane z príjmov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "TREND", "predsedom", "rozhovore"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2013/cislo-32/vsetkych-novych-zamestnancov-pozyvam-na-ranajky.html", "http://firmy.etrend.sk/rebricky-firiem0/najvacsie-banky.html", "http://www.slsp.sk/jozef-sikela.html", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/mame-vela-penazi-ale-nevieme-kam-s-nimi-595890"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:28.120612+00:00"}
{"id": "vr27487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27487", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "podľa predstavy Roberta Fica tak ako ju prezentoval a tak ako to bolo aj v tom pôvodnom návrhu, ktorý prišiel z vlády, tie previerky by mala práve robiť v konečnom dôsledku Súdna rada.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V pôvodnom návrhu zákona predstavenom Ministerstvom spravodlivosti sa skutočne nachádzal článok o previerkach sudcovskej spôsoilosti, na základe ktorých by mala Súdna rozhodovať o tom, ktorí zo sudcov môžu zotrvať vo funkcii: \" O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. \"", "analysis_paragraphs": ["V pôvodnom návrhu zákona predstavenom Ministerstvom spravodlivosti sa skutočne nachádzal článok o previerkach sudcovskej spôsoilosti, na základe ktorých by mala Súdna rozhodovať o tom, ktorí zo sudcov môžu zotrvať vo funkcii: \" O splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. júlom 2014 rozhoduje na základe podkladov podľa čl. 141a ods. 7 a vyjadrenia sudcu Súdna rada Slovenskej republiky uznesením. \""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["pôvodnom návrhu", "Robert Fico"], "url": ["http://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Forms/DispForm.aspx?ID=334", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/fico-borec-chcu-vycistit-sudcovsky-stav-navrhuju-zaviest-previerky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:07.698796+00:00"}
{"id": "vr37553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37553", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Vláda urobila len nepopulárne a tvrdé opatrenia voči prvovýrobcom, to znamená poľnohospodárom, zobrala im červenú naftu, zobrala im, dala im vyššiu DPHáčku, zrušila im predaj z dvora.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza sme.sk daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené. Rovnako je od 1. januára 2011 zrušená aj znížená sadzba dane vo výške 6% na predaj z dvora a dočasne zvýšená základná sadzba DPH z 19% na 20%.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza sme.sk daňové zvýhodnenie LPG a červenej nafty s platnosťou od 1. januára 2011 bolo zrušené. Rovnako je od 1. januára 2011 zrušená aj znížená sadzba dane vo výške 6% na predaj z dvora a dočasne zvýšená základná sadzba DPH z 19% na 20%."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "na predaj z dvora"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5664252/danove-zvyhodnenie-na-cervenu-naftu-pre-polnohospodarov-sa-rusi.html", "http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/category/dane-a-odvody/article/sadzby-dph-sr-2011.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:41.692274+00:00"}
{"id": "47966", "numeric_id": 47966, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47966", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Bola tam dohoda s hlavným hygienikom, ktorý prisľúbil, že akonáhle tá situácia v tých okresoch sa bude zhoršovať, príde k zatváraniu škôl.", "statement_date": "2021-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konzílium odborníkov navrhovalo spolu s lockdownom zaviesť dištančné vzdelávanie na druhých stupňoch základných škôl, stredných a vysokých školách. SaS si však na koaličnej rade uplatnila právo veta a školy ostali počas lockdownu otvorené. Ponechanie prezenčnej výučby kritizoval hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý regionálnych hygienikov vyzval , aby situáciu na školách sledovali a v prípade potreby nariadili dištančnú výučbu. Regionálni hygienici postupne zavreli školy vo viacerých okresoch, čo sa nie veľmi páčilo ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi. Regionálnych úradov sa však zastalo konzílium aj hlavný hygienik Mikas . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Konzílium odborníkov navrhovalo spolu s lockdownom zaviesť dištančné vzdelávanie na druhých stupňoch základných škôl, stredných a vysokých školách. SaS si však na koaličnej rade uplatnila právo veta a školy ostali počas lockdownu otvorené. Ponechanie prezenčnej výučby kritizoval hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý regionálnych hygienikov vyzval , aby situáciu na školách sledovali a v prípade potreby nariadili dištančnú výučbu. Regionálni hygienici postupne zavreli školy vo viacerých okresoch, čo sa nie veľmi páčilo ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi. Regionálnych úradov sa však zastalo konzílium aj hlavný hygienik Mikas . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-12-22", "analysis_sources": {"text": ["navrhovalo", "uplatnila", "vyzval", "zavreli", "ministrovi", "zastalo", "Mikas"], "url": ["https://dennikn.sk/2622898/konzilium-odbornikov-navrhuje-vlade-trojtyzdnovy-lockdown-pre-vsetkych-a-zatvorenie-vacsiny-skol/", "https://dennikn.sk/minuta/2623420/", "https://dennikn.sk/minuta/2623588/", "https://www.aktuality.sk/clanok/fe0858h/koronavirus-regionalni-hygienici-postupne-zatvaraju-skoly-od-kysuc-po-zemplin/", "https://www.aktuality.sk/clanok/y6y2zwz/koronavirus-mikas-sa-pri-zatvarani-skol-zastal-regionalnych-hygienikov-nerobia-to-len-tak-od-boku-odkazuje/", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/konzilium-odbornikov-podporuje-kroky-regionalnych-hygienikov-schvaluju-prerusenie-prezencnej-vyucby/", "https://www.aktuality.sk/clanok/y6y2zwz/koronavirus-mikas-sa-pri-zatvarani-skol-zastal-regionalnych-hygienikov-nerobia-to-len-tak-od-boku-odkazuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:22.938134+00:00"}
{"id": "vr26658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26658", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Urobíme určitú novelu, ako dočasnú novelu ústavy, kedy právomoci viacmenej prejdú do rúk prezidenta republiky a bude rozhodovať o tom, čo vláda môže a čo nemôže.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po páde vlády Ivety Radičovej došlo k čiastočnej zmene ústavy novelou , ktorá bola prijatá 21.10.2011. Táto novela upravila prezidentské kompetencie (najmä vo vzťahu k vláde resp. výkonu vládnej zložky moci). Väčšina právomoci vlády prešla do rúk prezidenta, poprípade bol na ich vykonanie nutný prezidentov súhlas.", "analysis_paragraphs": ["Po páde vlády Ivety Radičovej došlo k čiastočnej zmene ústavy novelou , ktorá bola prijatá 21.10.2011. Táto novela upravila prezidentské kompetencie (najmä vo vzťahu k vláde resp. výkonu vládnej zložky moci). Väčšina právomoci vlády prešla do rúk prezidenta, poprípade bol na ich vykonanie nutný prezidentov súhlas."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zmene", "novelou"], "url": ["http://oz-politeia.blogspot.sk/2011/10/oktobrova-novela-ustavy-slovenskej.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F356-2011-z-z.p-34318.pdf&ei=eHjnUuDFLI6O7QbouIFo&usg=AFQjCNHNgxQeekk_D5jqdwIG_d-clztiWQ&sig2=SqpfFFjayGDxzsqa8JoNiw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:16.594110+00:00"}
{"id": "vr26811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26811", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď ste hlasovali vo vláde za nejaké poľutovanie nad týmto prípadom (prípad H. Malinová, pozn.), jeden z členov vlády sa zdržal. A bol to minister vnútra.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny kabinet Ivety Radičovej na rokovaní 28. septembra 2011 schválil text dohody s menovanou Hedvigou Žákovou Malinovou vo veci jej sťažnosti predloženej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Slovensko zažalovala za chyby vo vyšetrovaní, ktoré jej nezaručovali férový proces. Dohoda obsahovala podmienky uzavretia zmieru medzi stranami. Materiál sa však nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (.pdf). Podľa TASR však máme informácie o zdržaní sa hlasovania vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica, podľa ktorého má menovaná právo nato, aby sa jej prípad, ktorý trvá vyše päť rokov v rozumnej dobe uzavrel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vládny kabinet Ivety Radičovej na rokovaní 28. septembra 2011 schválil text dohody s menovanou Hedvigou Žákovou Malinovou vo veci jej sťažnosti predloženej Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Slovensko zažalovala za chyby vo vyšetrovaní, ktoré jej nezaručovali férový proces. Dohoda obsahovala podmienky uzavretia zmieru medzi stranami. Materiál sa však nesprístupňuje podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (.pdf). Podľa TASR však máme informácie o zdržaní sa hlasovania vtedajšieho ministra vnútra Daniela Lipšica, podľa ktorého má menovaná právo nato, aby sa jej prípad, ktorý trvá vyše päť rokov v rozumnej dobe uzavrel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["Materiál", "zákona", "TASR"], "url": ["http://http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20243", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/3068_211_2000.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173195-urad-vlady-sa-v-tlaci-ospravedlni-hedvige-zakovej-malinovej/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:40.649433+00:00"}
{"id": "vr17426", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17426", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď sa stala vražda Ernesta Valka, bola to, keď bola pani Nicholsonová vo vláde.", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ernest Valko bol uznávaným advokátom, kto v rokoch 1990 až 1991 pôsobil ako podpredseda Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. V roku 1992 bol predsedom federálneho Ústavného súdu. V roku 2006 kandidoval v parlamentných voľbách za stranu OKS. Valko bol zavraždený 9. novembra 2010 vo vlastnom dome v Limbachu. Prípad sa dlho vyšetroval, polícia ho objasnila až v októbri 2017. Páchateľom má byť lupič, ktorý zároveň sedí vo väzení za prepadnutie banky. Motívom vraždy je podľa polície lúpež. Táto tragédia sa udiala štyri mesiace po nástupe vlády Ivety Radičovej , v ktorej pôsobila Lucia Nicholsonová na poste štátnej tajomníčky na ministerstve práce. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ernest Valko bol uznávaným advokátom, kto v rokoch 1990 až 1991 pôsobil ako podpredseda Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. V roku 1992 bol predsedom federálneho Ústavného súdu. V roku 2006 kandidoval v parlamentných voľbách za stranu OKS. Valko bol zavraždený 9. novembra 2010 vo vlastnom dome v Limbachu. Prípad sa dlho vyšetroval, polícia ho objasnila až v októbri 2017. Páchateľom má byť lupič, ktorý zároveň sedí vo väzení za prepadnutie banky. Motívom vraždy je podľa polície lúpež. Táto tragédia sa udiala štyri mesiace po nástupe vlády Ivety Radičovej , v ktorej pôsobila Lucia Nicholsonová na poste štátnej tajomníčky na ministerstve práce. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Valko", "polícia", "Ivety Radičovej"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5632405/zavrazdili-pravnika-ernesta-valka.html", "https://dennikn.sk/905689/policia-objasnila-vrazdu-ernesta-valka/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:18.174052+00:00"}
{"id": "vr15676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15676", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Je výborné, že tieto investície (šesť investícií, ktoré boli odsúhlasené vládou minulý týždeň, pozn.) prídu aj do týchto práve regiónov (...). Mieria do regiónu Rimavskosobotska. Niektoré sú na východe Slovenska", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda skutočne schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2016. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je v okrese Košice-okolie. Ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V okrese Rimavská Sobota boli podporení dvaja investori . Prvým z nich je spoločnosť VERSACO s. r.o., ktorá sa zaoberá výrobou plastových výrobkov pre automobilový priemysel. Ide o investíciu vo výške viac ako 1,3 milióna eur, vláda schválila stimul v hodnote 500 tisíc eur. Spoločnosť pchce investovať v lokalite Hnúšťa, plánuje vytvoriť 20 nových pracovných miest. Druhým investorom v okrese Rimavská Sobota je spoločnosť HYCA s.r.o. Zámerom spoločnosti je vybudovanie nového priemyselného podniku s technologickým a personálnym zázemím pre špecializovanú výrobu. Investícia vo výške vyše 1,2 milióna eur má vytvoriť 20 nových pracovných miest pre kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov. Vláda schválila pre tohto investora stimul vo výške 660 tisíc eur. V prípade ďalších štyroch investorov, ktorí získali podporu od štátu, sa jedná o spoločnosti v Krásne nad Kysucou v okrese Čadca, v Trenčíne, v lokalite Kechnec v okrese Košice-okolie a v Sučanoch pri Martine. Celková výška schválených investičných stimulov je 9,65 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda skutočne schválila investičné stimuly pre šesť firiem z oblasti automobilového a strojárskeho priemyslu. Stalo sa tak na zasadnutí vlády 18. januára 2016. Dve takto podporené firmy sú z okresu Rimavská Sobota, jedna je v okrese Košice-okolie. Ostatné firmy sú zo severného Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V okrese Rimavská Sobota boli podporení dvaja investori . Prvým z nich je spoločnosť VERSACO s. r.o., ktorá sa zaoberá výrobou plastových výrobkov pre automobilový priemysel. Ide o investíciu vo výške viac ako 1,3 milióna eur, vláda schválila stimul v hodnote 500 tisíc eur. Spoločnosť pchce investovať v lokalite Hnúšťa, plánuje vytvoriť 20 nových pracovných miest. Druhým investorom v okrese Rimavská Sobota je spoločnosť HYCA s.r.o. Zámerom spoločnosti je vybudovanie nového priemyselného podniku s technologickým a personálnym zázemím pre špecializovanú výrobu. Investícia vo výške vyše 1,2 milióna eur má vytvoriť 20 nových pracovných miest pre kvalifikovaných a vyškolených zamestnancov. Vláda schválila pre tohto investora stimul vo výške 660 tisíc eur. V prípade ďalších štyroch investorov, ktorí získali podporu od štátu, sa jedná o spoločnosti v Krásne nad Kysucou v okrese Čadca, v Trenčíne, v lokalite Kechnec v okrese Košice-okolie a v Sučanoch pri Martine. Celková výška schválených investičných stimulov je 9,65 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí vlády", "investori", "štyroch", "9,65 milióna"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/905", "https://www.bystricoviny.sk/titulka/nasom-kraji-dostanu-vladnu-podporu-investicie-rimavskej-sobote-hnusti/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/893958-vlada-podpori-sest-vyrobnych-firiem", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/893629-ficov-kabinet-odklepol-stimuly-za-takmer-10-milionov-firmy-planuju-vytvorit-400-pracovnych-miest"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:32.385476+00:00"}
{"id": "vr34055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34055", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Nariadenia Európskej komisie, že limit (eurofondy, pozn.) z roku 2013 sa nemusí vyčerpať, len n+2. To znamená v rokoch 2011 a 2012, ale povolili výnimku o jeden rok neskôr. To znamená v roku 2010 plavilo pravidlo n+3 a v roku 2011 n+2 a obidve tie alokácie sa nám posunuli do roku 2013.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravidlo (.pdf,s.3) n+3 / n+2 sa považuje za administratívny nástroj na zaistenie plynulosti čerpania eurofondov. Podľa tohto pravidla musia byť zdroje pre n -tý rok vyčerpané v nasledujúcich troch/dvoch kalendárnych rokoch. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Prostriedky, ktoré nie sú vyčerpané do konca daného roka podliehajú automatickému zrušeniu. V praxi to pre Slovensko znamená, že alokácie z roku 2010 aj 2011 sa skutočne musia podľa tohto pravidla vyčerpať do konca roka 2013.", "analysis_paragraphs": ["Pravidlo (.pdf,s.3) n+3 / n+2 sa považuje za administratívny nástroj na zaistenie plynulosti čerpania eurofondov. Podľa tohto pravidla musia byť zdroje pre n -tý rok vyčerpané v nasledujúcich troch/dvoch kalendárnych rokoch. Pre alokovanie zdrojov pre roky 2008 až 2010 platí pravidlo n+3 a na roky 2011 a 2012 sa vzťahuje pravidlo n+2. Prostriedky, ktoré nie sú vyčerpané do konca daného roka podliehajú automatickému zrušeniu. V praxi to pre Slovensko znamená, že alokácie z roku 2010 aj 2011 sa skutočne musia podľa tohto pravidla vyčerpať do konca roka 2013."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["Pravidlo", "Ministerstvo financií SR"], "url": ["http://www.strukturalni-fondy.cz/getmedia/31fb2653-0639-41e0-84da-fbe7db620666/stav_n3_n2_2013_03.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8930&documentId=9945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:44.022095+00:00"}
{"id": "vr34078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34078", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Mimochodom minulý týždeň prišla správa, že odhadovaný rast nebude 1,2%, ale 0,5%.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa júnovej správy Inštitútu finančnej politiky sa ekonomický rast spomalí oproti poslednej prognózy o 0,7 p.b. a dosiahne úroveň 0,5 p.b.. Je teda pravdou, že odhadovaný rast v roku 2013 nebude 1,2%, ale len 0,5% HDP. Správa IFP bola publikovaná 12. júna 2013, čo bolo v čase vysielania relácie 23. júna 2013 skutočne minulý týždeň.", "analysis_paragraphs": ["Podľa júnovej správy Inštitútu finančnej politiky sa ekonomický rast spomalí oproti poslednej prognózy o 0,7 p.b. a dosiahne úroveň 0,5 p.b.. Je teda pravdou, že odhadovaný rast v roku 2013 nebude 1,2%, ale len 0,5% HDP. Správa IFP bola publikovaná 12. júna 2013, čo bolo v čase vysielania relácie 23. júna 2013 skutočne minulý týždeň."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8933&documentId=9962"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:38.382321+00:00"}
{"id": "vr16574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16574", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...jednoducho bola to Slovenská národná strana, ktorá sa rozhodla, že ministra vymení.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koaličná zmluva neumožňuje premiérovi odvolať ministra inej strany bez súčinnosti predsedu danej strany. Plavčan aj SNS najskôr nevideli dôvod na zmenu ministra školstva. Ľady sa pohli až po výzve premiéra Fica. Tvrdiť, že sa tak rozhodla SNS, je zavádzajúce. 16. augusta 2017 na tlačovej besede vyzval Robert Fico, aby mu Andrej Danko v čo najkratšej dobe predložil návrh na nového ministra školstva v súvislosti s tzv. kauzou eurofondy. 17. augusta 2017 minister školstva, nominant SNS, Peter Plavčan, abdikoval na svoj post. Predseda SNS, Andrej Danko, v relácii Naživo Braňa Závodského 4. septembra 2017 sa vyjadril, že premiér sám nemôže odvolať ministra inej strany: „Hovoríte (Závodský, pozn.), že predseda vlády odvolal, no predseda vlády neodvolal. (...) Ale znova, článok tri odsek desať koaličnej zmluvy hovorí, že napriek tomu, že túto kompetenciu má predseda vlády, nemôže to byť bez predsedu koaličnej strany.“ (02:00 - 02:20) V Koaličnej dohode pre volebné obdobie 2016 – 2020 z 23. marca 2016 sa píše: „Koaličné strany rešpektujú ústavné právo predsedu vlády Slovenskej republiky navrhovať prezidentovi Slovenskej republiky vymenovanie a odvolanie člena vlády. S takýmto krokom predsedu vlády musí súhlasiť príslušná koaličná strana.“ ( .pdf , s. 11) Je však nutné dodať, že výzva Roberta Fica rezignáciu spustila. SNS nebola ochotná Plavčana odvolať ešte 14. augusta, 3 dni pred jeho odvolaním a 16. augusta reagoval Danko na Ficovu výzvu rozhorčene. V ten istý deň SNS vyhlásila, že Plavčan abdikuje, čím náhle zmenila svoj postoj. 14. augusta 2017 ešte Plavčan na Tlačovej besede povedal: \" No neodstúpim, mám pred sebou úlohy a o tom či odstúpim, neodstúpim rozhoduje niekto iný .\" (00:08 - 00:13) 16. augusta 2017 vyzval Fico na Plavčanov odchod slovami: \" Udalosti, ku ktorým došlo na Ministerstve školstva vyvolali a stále vyvolávajú vo verejnosti oprávnené obavy do akej miery sú umysly vlády v boji proti netransparentnému správaniu sa dôveryhodné. (...) Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového misnitra školstva (... )\" . (01:10 - 02:26) Počas vysielania záznamu tejto tlačovej konferencie robil týždeň rozhovor s Andrejom Dankom. Danko komentoval výzvu, ktorú Robert Fico zdeľoval slovami: \"Podrazil ma\" a \" Len dotiahol pascu, ktorú urobil na nás.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koaličná zmluva neumožňuje premiérovi odvolať ministra inej strany bez súčinnosti predsedu danej strany. Plavčan aj SNS najskôr nevideli dôvod na zmenu ministra školstva. Ľady sa pohli až po výzve premiéra Fica. Tvrdiť, že sa tak rozhodla SNS, je zavádzajúce. 16. augusta 2017 na tlačovej besede vyzval Robert Fico, aby mu Andrej Danko v čo najkratšej dobe predložil návrh na nového ministra školstva v súvislosti s tzv. kauzou eurofondy. 17. augusta 2017 minister školstva, nominant SNS, Peter Plavčan, abdikoval na svoj post. Predseda SNS, Andrej Danko, v relácii Naživo Braňa Závodského 4. septembra 2017 sa vyjadril, že premiér sám nemôže odvolať ministra inej strany: „Hovoríte (Závodský, pozn.), že predseda vlády odvolal, no predseda vlády neodvolal. (...) Ale znova, článok tri odsek desať koaličnej zmluvy hovorí, že napriek tomu, že túto kompetenciu má predseda vlády, nemôže to byť bez predsedu koaličnej strany.“ (02:00 - 02:20) V Koaličnej dohode pre volebné obdobie 2016 – 2020 z 23. marca 2016 sa píše: „Koaličné strany rešpektujú ústavné právo predsedu vlády Slovenskej republiky navrhovať prezidentovi Slovenskej republiky vymenovanie a odvolanie člena vlády. S takýmto krokom predsedu vlády musí súhlasiť príslušná koaličná strana.“ ( .pdf , s. 11) Je však nutné dodať, že výzva Roberta Fica rezignáciu spustila. SNS nebola ochotná Plavčana odvolať ešte 14. augusta, 3 dni pred jeho odvolaním a 16. augusta reagoval Danko na Ficovu výzvu rozhorčene. V ten istý deň SNS vyhlásila, že Plavčan abdikuje, čím náhle zmenila svoj postoj. 14. augusta 2017 ešte Plavčan na Tlačovej besede povedal: \" No neodstúpim, mám pred sebou úlohy a o tom či odstúpim, neodstúpim rozhoduje niekto iný .\" (00:08 - 00:13) 16. augusta 2017 vyzval Fico na Plavčanov odchod slovami: \" Udalosti, ku ktorým došlo na Ministerstve školstva vyvolali a stále vyvolávajú vo verejnosti oprávnené obavy do akej miery sú umysly vlády v boji proti netransparentnému správaniu sa dôveryhodné. (...) Tiene podozrenia pretrvávajú, a preto som nútený požiadať predsedu Slovenskej národnej strany, aby mi predložil návrh na nového misnitra školstva (... )\" . (01:10 - 02:26) Počas vysielania záznamu tejto tlačovej konferencie robil týždeň rozhovor s Andrejom Dankom. Danko komentoval výzvu, ktorú Robert Fico zdeľoval slovami: \"Podrazil ma\" a \" Len dotiahol pascu, ktorú urobil na nás.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["vyzval", "kauzou eurofondy.", "abdikoval", "(02:00 - 02:20)", ".pdf", "V ten istý deň", "(00:08 - 00:13)", "(01:10 - 02:26)", "rozhovor"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Sn5Mv75TgTY", "https://dennikn.sk/849060/co-by-mal-plavcan-vysvetlit-rukovat-kauzy-eurofondov-na-vedu-v-desiatich-bodoch/", "https://www.youtube.com/watch?v=9WUe7C0-ShE", "https://soundcloud.com/radioexpres/andrej-danko-po-eurofondovej-kauze-tazke-najst-ministra-skolstva", "http://www.teraz.sk/download/51/koalicna-dohoda.pdf", "https://youtu.be/bN9d4WcyDx8?t=25s", "https://www.youtube.com/watch?v=Y7vaSNuiY0c", "https://www.youtube.com/watch?v=Sn5Mv75TgTY", "https://www.tyzden.sk/nazory/41739/danko-o-ficovi-ked-mu-odvolaval-ministra-podrazil-ma/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:24.566265+00:00"}
{"id": "vr28739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28739", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "VUCka dostáva peniaze na cesty, ale má ich opravovať mesto.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kňažko uvádza mesto Bratislava spravuje cesty I. II. a III. triedy, čiže nielen miestne cesty ako iné obce, ale aj cesty, ktoré bežne spravuje Slovenská správa ciest (I. trieda) alebo samosprávne kraje (II. a III.). Bratislavský samosprávny kraj má v kompetenciách správu ciest II. a III. triedy, na čo dostáva zdroje zo štátneho rozpočtu. BSK udeľuje mestu Bratislava na ad-hoc báze dotácie (ako v roku 2013), na správu ciest II. a III. triedy v meste Bratislava. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesty I., II. a III. triedy v Bratislave spravuje Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Mesto však na opravu ciest nedostáva zvlášť peniaze z rozpočtu štátu. Podľa zoznamu dotácií Bratislavského kraja na rok 2013, ktorý je zverejnený na ich internetovej stránke ( .xsl ), Bratislava získala od Bratislavského samosprávneho kraja dotáciu 1 milión eur na opravu ciest II. a III. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy. Zo sumy 1 milión financovanej Bratislavským samosprávnym krajom sa použilo na opravy ciest II. a III. triedy na území Bratislavy 999,9 tisíc eur . Mesto Bratislava tiež dostala v roku 2013 od vlády 1,385 milióna eur na opravu výtlkov v Bratislave - bez špecifikácie, na ktoré cesty sa majú peniaze použiť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kňažko uvádza mesto Bratislava spravuje cesty I. II. a III. triedy, čiže nielen miestne cesty ako iné obce, ale aj cesty, ktoré bežne spravuje Slovenská správa ciest (I. trieda) alebo samosprávne kraje (II. a III.). Bratislavský samosprávny kraj má v kompetenciách správu ciest II. a III. triedy, na čo dostáva zdroje zo štátneho rozpočtu. BSK udeľuje mestu Bratislava na ad-hoc báze dotácie (ako v roku 2013), na správu ciest II. a III. triedy v meste Bratislava. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesty I., II. a III. triedy v Bratislave spravuje Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Mesto však na opravu ciest nedostáva zvlášť peniaze z rozpočtu štátu. Podľa zoznamu dotácií Bratislavského kraja na rok 2013, ktorý je zverejnený na ich internetovej stránke ( .xsl ), Bratislava získala od Bratislavského samosprávneho kraja dotáciu 1 milión eur na opravu ciest II. a III. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy. Zo sumy 1 milión financovanej Bratislavským samosprávnym krajom sa použilo na opravy ciest II. a III. triedy na území Bratislavy 999,9 tisíc eur . Mesto Bratislava tiež dostala v roku 2013 od vlády 1,385 milióna eur na opravu výtlkov v Bratislave - bez špecifikácie, na ktoré cesty sa majú peniaze použiť. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-12", "analysis_sources": {"text": ["kraj", "Bratislave", "Mesto", ".xsl", "999,9 tisíc eur", "dostala", "1,385 milióna eur"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/regionalna-sprava-ciest.aspx", "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Podla-spravcov-CK.alej", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/kde-zobrat-peniaze-na-opravu-bratislavskych-ciest.html?page_id=314324", "http://www.region-bsk.sk/clanok/rok-2013-814779.aspx", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11043135", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-cesty-vytlky-oprava/63246-clanok.html", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vlada-vyclenila-na-opravu-vytlkov-v-bratislave-1385-miliona-eur.html?page_id=318315"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:42.510651+00:00"}
{"id": "vr28095", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28095", "speaker": "Branislav Škripek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-skripek", "statement": "Výbor pre európske záležitosti. Vždy zasadá vtedy, keď slovenskí europoslanci sú v Štrasburgu a nemôžu ísť na tento výbor. Jediný problém alebo jedinú možnosť, ktorú my máme vôbec, je teda pondelok doobeda, ale vieme, že v pondelok nezasadá parlament alebo piatok.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zasadnutia Výboru pre európske záležitosti sa uskutočňujú počas týždňa. Najčastejšie sú to utorky, stredy a štvrtky, teda v dni, keď zasadá Európsky parlament, jeho skupiny a výbory. Minimálne šesť krát sa zasadnutie Výboru pre Európske záležitosti sa konalo mimo utorka, stredy alebo štvrtka. Päťkrát sa konalo zasadanie výboru v pondelok a v jednom prípade aj v piatok. Na jednej strane je tak pravda, v 86% sa zasadnutia konali v dni keď zasadá EP, no neplatí, že Výbor pre európske záležitosti \"vždy\" zasadá len v pracovné dni EP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kalendár Európskeho parlamentu ukazuje, že europoslanci sa obvykle zúčastňujú zasadnutí od pondelka do štvrtka. Dni, kedy zasadá NR SR zase upravuje Rokovací poriadok. Podľa neho (. pdf , s.10) § 22 Rokovacie dni schôdzí národnej rady Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Vo výnimočných prípadoch sa rokovania NR SR uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že s v pondelok alebo v piatok sú spravidla chôdze gestorských výborov. Od apríla 2012, kedy bola vymenovaná nová vláda SR, sa konalo celkovo 44 schôdzí Výboru NR SR pre európske záležitosti. Podla prezenčných listín , VEZ zasadá najčastejšie uprostred týždňa, v utorok, stredu a štvrtok. Päť zasadnutí sa však uskutočnilo aj v pondelok (12. mája 2014; schôdza č. 31 sa konala od 19. do 24. septembra; 13. mája 2013; 8. októbra 2012; 21. mája 2012) a jedna v piatok (30. novembra 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zasadnutia Výboru pre európske záležitosti sa uskutočňujú počas týždňa. Najčastejšie sú to utorky, stredy a štvrtky, teda v dni, keď zasadá Európsky parlament, jeho skupiny a výbory. Minimálne šesť krát sa zasadnutie Výboru pre Európske záležitosti sa konalo mimo utorka, stredy alebo štvrtka. Päťkrát sa konalo zasadanie výboru v pondelok a v jednom prípade aj v piatok. Na jednej strane je tak pravda, v 86% sa zasadnutia konali v dni keď zasadá EP, no neplatí, že Výbor pre európske záležitosti \"vždy\" zasadá len v pracovné dni EP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Kalendár Európskeho parlamentu ukazuje, že europoslanci sa obvykle zúčastňujú zasadnutí od pondelka do štvrtka. Dni, kedy zasadá NR SR zase upravuje Rokovací poriadok. Podľa neho (. pdf , s.10) § 22 Rokovacie dni schôdzí národnej rady Rokovacími dňami schôdzí národnej rady sú spravidla utorok až piatok. Vo výnimočných prípadoch sa rokovania NR SR uskutočňujú aj v pondelky, pokiaľ sa na tom poslanci dohodnú. Napríklad v prípade veľkého množstva neprerokovaných bodov.Z harmonogramu schôdzí NR SR na rok 2014 vyplýva, že s v pondelok alebo v piatok sú spravidla chôdze gestorských výborov. Od apríla 2012, kedy bola vymenovaná nová vláda SR, sa konalo celkovo 44 schôdzí Výboru NR SR pre európske záležitosti. Podla prezenčných listín , VEZ zasadá najčastejšie uprostred týždňa, v utorok, stredu a štvrtok. Päť zasadnutí sa však uskutočnilo aj v pondelok (12. mája 2014; schôdza č. 31 sa konala od 19. do 24. septembra; 13. mája 2013; 8. októbra 2012; 21. mája 2012) a jedna v piatok (30. novembra 2012). Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["Kalendár", "pdf", "v prípade", "harmonogramu schôdzí", "listín"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/kalendar_podujati_ep.html;jsessionid=D4EC4549BE690B74D7723FC677C504A8", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.sme.sk/c/6744817/parlament-bude-rokovat-uz-v-pondelok-poslanci-chcu-stihnut-sviatky.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Schodze/harmonogram_2014.pdf", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:57.233749+00:00"}
{"id": "vr38424", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38424", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "My sme jednoznačne poslanci ktorí boli tam, hlasovali proti týmto návrhom (proti Matovičovým pozneňujúcim návrhom, pozn.)", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrhy 1 až 12, 14 a 15. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, R. Zmajkovičová, I. Varga Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrh 13. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, I. Varga R. Zmajkovičová - Nehlasovala. I. Chóma - Hlasoval za návrh.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrhy 1 až 12, 14 a 15. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, R. Zmajkovičová, I. Varga Vládny návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 284) - druhé čítanie. Hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy - posl. Matoviča, posl. Jurinovej, posl. Fecka, posl. Viskupiča, návrh 13. Poslanci strany SMER-SD, ktorí sa zdržali: D. Jarjabek, Ľ. Petrák, I. Varga R. Zmajkovičová - Nehlasovala. I. Chóma - Hlasoval za návrh."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28554", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28554"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:33.063758+00:00"}
{"id": "vr25974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25974", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Európa v priemere dáva do regiónov z celého veľkého rozpočtu dáva v každej krajine okolo 30 %, tak u nás je to okolo 16 %.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje Eurostatu uvádzajú nasledovné: \" Central government accounted for 37.1 % of general government total expenditure (TE) or 18.3 % of GDP. State government accounted for 7.7 % of TE or 3.8 % of GDP, local government for 23.1 % of TE and 11.4 % of GDP, with social security funds making up the remainder – 32.1 % of TE or 15.9 % of GDP .\" To teda znamená, že regionálne vlády v EÚ míňajú priemerne 23,1 % celkových výdavkov verejných rozpočtu. Podľa rovnakého zdroju Slovensko míňa na regionálnej úrovni 16,8 % celkových výdavkov. Výrok je teda nepravdivý, nakoľko Milan Belica nadhodnocuje údaj pre EÚ a podhodnocuje údaj pre Slovensko, čím vytvára dojem, že regióny na Slovensku sú podstatne slabšie ako v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje Eurostatu uvádzajú nasledovné: \" Central government accounted for 37.1 % of general government total expenditure (TE) or 18.3 % of GDP. State government accounted for 7.7 % of TE or 3.8 % of GDP, local government for 23.1 % of TE and 11.4 % of GDP, with social security funds making up the remainder – 32.1 % of TE or 15.9 % of GDP .\" To teda znamená, že regionálne vlády v EÚ míňajú priemerne 23,1 % celkových výdavkov verejných rozpočtu. Podľa rovnakého zdroju Slovensko míňa na regionálnej úrovni 16,8 % celkových výdavkov. Výrok je teda nepravdivý, nakoľko Milan Belica nadhodnocuje údaj pre EÚ a podhodnocuje údaj pre Slovensko, čím vytvára dojem, že regióny na Slovensku sú podstatne slabšie ako v EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "zdroju"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Government_expenditure_by_sub-sector_of_general_government", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/images/5/53/TE_by_sub-sector_20130506.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:52.232980+00:00"}
{"id": "vr16114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16114", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...naši ľudia zarábajú povedzme vo Volkswagene trikrát menej, ako v Nemecku a za tú istú robotu dokonca častokrát s vyššou produktivitou práce.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V bratislavskom VW bola priemerná mzda v roku 2015 1795 eur . V nemeckom Volkswagene je priemerná ročná mzda približne 47 tisíc eur, čo znamená, že priemerná mesačná mzda je takmer 3920 eur . V roku 2015 bola priemerná produktivita práce na Slovensku podľa informácií Eurostatu 83,2%, pričom v Nemecku dosahovala 106%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V bratislavskom VW bola priemerná mzda v roku 2015 1795 eur . V nemeckom Volkswagene je priemerná ročná mzda približne 47 tisíc eur, čo znamená, že priemerná mesačná mzda je takmer 3920 eur . V roku 2015 bola priemerná produktivita práce na Slovensku podľa informácií Eurostatu 83,2%, pričom v Nemecku dosahovala 106%. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["2015", "mzda", "informácií", "2014", "odmeny", "Nemecku", "potvrdil", "odborov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417565-prelom-v-platoch-odbory-vw-chcu-rast-o-16-percent/", "https://www.careerbliss.com/volkswagen/salaries/", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tesem160&language=en", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1781821_vo-volkswagene-zvysia-platy.-kolko-zarabaju-v-peugeote-a-v-kia", "https://www.aktuality.sk/clanok/272619/zamestnanci-bratislavskeho-volkswagenu-dostanu-vysoke-odmeny/", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/firmy/volkswagen-zvysuje-zamestnancom-mzdy-napriek-obrovskemu-skandalu.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/417565-prelom-v-platoch-odbory-vw-chcu-rast-o-16-percent/", "https://www.aktuality.sk/clanok/409108/odbory-vo-volkswagene-sa-chystaju-vyjednavat-s-vedenim-aj-o-platoch/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:41.577128+00:00"}
{"id": "vr30263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30263", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Potom že vy sa tu chválite s tým, že ste znížili deficit o 3 %. Ale prečo? No preto, že ste naordinovali tejto krajine typ opatrení, ktorých výsledkom je nárast príjmov štátneho rozpočtu o 10 % a pokles výdavkov o 1,6 %. Čiže ta konsolidácia sa diala hlavne na strane príjmov.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. Ako uvádza dokument Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený v roku 2011 na deficit 4,9% HDP (strana 2).", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Eurostat , deficit verejných financií v roku 2010 bol 7,7% HDP. Ako uvádza dokument Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013 (.pdf), deficit verejnej správy je nastavený v roku 2011 na deficit 4,9% HDP (strana 2)."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013", "celkový rozpočet za rok 2011 by mohol byť ešte nižší", "portál denníka Pravda dňa 2. novembra 2011", "Rozpočet na rok 2011", "rozpočet na rok 2010", "upravený"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Rozpo%C4%8Det%20%20VS/rozpocet_VS_%20na_%20roky_%202011%20az%202013%20-%20schvaleny_NR%20SR.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1245897", "http://spravy.pravda.sk/deficit-statneho-rozpoctu-je-stale-o-tretinu-nizsi-ako-vlani-p54-/sk_ekonomika.asp?c=A111102_110333_sk_ekonomika_p61", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/Z%C3%A1kon%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnom%20rozpo%C4%8Dte%20na%20rok%202011%20-%20schv%C3%A1len%C3%BD%20NR%20SR/pr%C3%ADloha%20%C4%8D.%201.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7386&documentId=3866", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/novela%20z%C3%A1kona%20o%20%C5%A0R/material.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:44.487688+00:00"}
{"id": "43675", "numeric_id": 43675, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43675", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "SNS presadila, že štátna správa dodržiava minimálnu mzdu.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tabuľkové platy štátnych a verejných zamestnancov sa v roku 2019 skutočne dostali nad úroveň minimálnej mzdy. Zmeny však vyjednávalo Ministerstvo práce, kde má nominanta strana Smer. Schvaľovala a do parlamentu ich predkladala vláda, ktorej súčasťou je aj - ale nielen - SNS. Keďže z verejne dostupných zdrojov nie je dohľadateľné, či a ako mala toto opatrenie presadiť práve SNS a Andrej Danko na žiadosť portálu Demagóg.SK dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štát mal dlhodobo problém s nastavením základných tabuľkových platov, ktoré často bývali nižšie než minimálna mzda. Premiér Peter Pellegrini podpísal v júni 2018 s odborármi spoločné vyhlásenie o tom, že platy v štátnej a verejnej správe v rokoch 2019 a 2020 porastú - zakaždým o 10 percent. Podľa DenníkaN bolo vyhlásenie výsledkom kolektívneho vyjednávania zástupcov ministerstva práce, samosprávy a odborárov. Aj najnižšie platové tarify sa tak dostali nad hranicu minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2019 520 eur. Zákon, ktorý stanovil nové tarify pre verejných zamestnancov, predložila vláda a parlament ho schválil v októbri 2018. Nariadenie, ktoré zdvihlo platy štátnym zamestnancom, schválila vláda v decembri 2018.", "analysis_paragraphs": ["Tabuľkové platy štátnych a verejných zamestnancov sa v roku 2019 skutočne dostali nad úroveň minimálnej mzdy. Zmeny však vyjednávalo Ministerstvo práce, kde má nominanta strana Smer. Schvaľovala a do parlamentu ich predkladala vláda, ktorej súčasťou je aj - ale nielen - SNS. Keďže z verejne dostupných zdrojov nie je dohľadateľné, či a ako mala toto opatrenie presadiť práve SNS a Andrej Danko na žiadosť portálu Demagóg.SK dôkaz pre svoje tvrdenie neposkytol, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Štát mal dlhodobo problém s nastavením základných tabuľkových platov, ktoré často bývali nižšie než minimálna mzda. Premiér Peter Pellegrini podpísal v júni 2018 s odborármi spoločné vyhlásenie o tom, že platy v štátnej a verejnej správe v rokoch 2019 a 2020 porastú - zakaždým o 10 percent. Podľa DenníkaN bolo vyhlásenie výsledkom kolektívneho vyjednávania zástupcov ministerstva práce, samosprávy a odborárov. Aj najnižšie platové tarify sa tak dostali nad hranicu minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2019 520 eur. Zákon, ktorý stanovil nové tarify pre verejných zamestnancov, predložila vláda a parlament ho schválil v októbri 2018. Nariadenie, ktoré zdvihlo platy štátnym zamestnancom, schválila vláda v decembri 2018."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["bývali", "podpísal", "schválil", "schválila"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/518749/preco-moze-stat-ponukat-nizsie-platy-ako-je-minimalna-mzda-rozhovor/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20859215/statni-zamestnanci-si-polepsia-uz-nebudu-zarabat-menej-ako-je-minimalna-mzda.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6927", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/23397/1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:40.518706+00:00"}
{"id": "vr14215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14215", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Mám vytiahnuť, na základe čoho Smer odvolával mňa? Na aký nezmysel? Že som nezvolával gremiálne porady.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V máji 2005 odvolávala vtedajšieho ministra školstva Martina Fronca skupina poslancov Smeru-SD, Komunistickej strany Slovenska a nezávislých. Gremiálne porady nie sú v zozname explicitne uvedené, možno ich však brať za súčasť komunikácie, ktorej nezvládnutie bolo vtedajšiemu ministrovi taktiež vyčítané. V návrhu na vyslovenie nedôvery však boli uvedené aj ďalšie dôvody, výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V máji 2005 odvolávala vtedajšieho ministra školstva Martina Fronca skupina poslancov Smeru-SD, Komunistickej strany Slovenska a nezávislých. Gremiálne porady nie sú v zozname explicitne uvedené, možno ich však brať za súčasť komunikácie, ktorej nezvládnutie bolo vtedajšiemu ministrovi taktiež vyčítané. V návrhu na vyslovenie nedôvery však boli uvedené aj ďalšie dôvody, výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["máji", "odvolávala", "odôvodnení návrhu", "hlasovali", "Grémiom"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/147917-martin-fronc-prezil-odvolavanie/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=1161", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=190025", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=17448", "http://slovnik.azet.sk/synonyma/?q=gr%C3%A9mium"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:41.874532+00:00"}
{"id": "48407", "numeric_id": 48407, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48407", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Daňový bonus dnes musíte zarobiť aspoň polovičku minimálnej mzdy, aby ste vlastne, aby sa vám oplatilo pracovať, aby ste získali daňový bonus na dieťa. Čiže polovičku minimálnej mzdy.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Daňový bonus na dieťa získa každý, kto zarobí dosiahne šesťnásobok minimálnej mzdy za rok, čiže ako hovorí Matovič, polovicu minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMatovič správne definuje jednu z podmienok, ktorú je potrebné splniť pre získanie daňového bonusu. Podľa Finančnej správy SR má nárok na daňový bonus na dieťa každý daňovník, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:\n\ndosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane); 6-násobok minimálnej mzdy predstavuje pre rok 2021 sumu 3 738 eur\n\nvyživuje nezaopatrené dieťa, ktoré žije s ním v domácnosti, pričom sa môže jednať o dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov\n\npreukáže nárok príslušnými dokladmi (kópiou rodného listu dieťaťa, alebo potvrdením o návšteve školy, ak sa pripravuje na povolanie štúdiom)”\n\nPre overenie Matovičovho výroku je podstatná prvá podmienka. Minimálna mzda za rok 2021 bola na úrovni 623 €.\n\nJednoduchým výpočtom dokážeme pravdivosť výroku: 623 € x 6 mesiacov = 3738 €.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daňový bonus na dieťa získa každý, kto zarobí dosiahne šesťnásobok minimálnej mzdy za rok, čiže ako hovorí Matovič, polovicu minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Matovič správne definuje jednu z podmienok, ktorú je potrebné splniť pre získanie daňového bonusu. Podľa Finančnej správy SR má nárok na daňový bonus na dieťa každý daňovník, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:", "dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo dosiahol zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane); 6-násobok minimálnej mzdy predstavuje pre rok 2021 sumu 3 738 eur", "vyživuje nezaopatrené dieťa, ktoré žije s ním v domácnosti, pričom sa môže jednať o dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov", "preukáže nárok príslušnými dokladmi (kópiou rodného listu dieťaťa, alebo potvrdením o návšteve školy, ak sa pripravuje na povolanie štúdiom)”", "Pre overenie Matovičovho výroku je podstatná prvá podmienka. Minimálna mzda za rok 2021 bola na úrovni 623 €.", "Jednoduchým výpočtom dokážeme pravdivosť výroku: 623 € x 6 mesiacov = 3738 €.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Finančnej správy", "Minimálna"], "url": ["https://podpora.financnasprava.sk/280045-N%C3%A1rok-na-da%C5%88ov%C3%BD-bonus-v-roku-2021?r=1", "https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalna-mzda/sumy-minimalnej-mzdy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:44.687355+00:00"}
{"id": "vr33133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dopadlo to tak, že Slovensku boli navrhované priame platby na úrovni 210 eur na jeden hektár pre farmára.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo nájsť iný relevantný zdroj okrem samotného premiéra, ktorý by tento údaj potvrdzoval.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako neoveriteľný, pretože sa nám nepodarilo nájsť iný relevantný zdroj okrem samotného premiéra, ktorý by tento údaj potvrdzoval."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["euractiv", "TASR"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://www.teraz.sk/ekonomika/brusel-summit-fico-slovensko-eu/37098-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:15.792859+00:00"}
{"id": "vr15130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15130", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Mame nastavený systém, ktorý je monokratický, čiže v zásade na prokuratúre je plná zodpovednosť.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prokuratúra na Slovensku je skutočne definovaná ako monokratická, teda vykonávajúca kontrolu a nesúca plnú zodpovednosť za svoju činnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako v denníku Pravda uvádza odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská: \"Tým, že je prokuratúra monokratická, riadi všetkých prokurátorov. Môže vydávať služobné pokyny, príkazy, ktoré sú záväzné,\". Zákon o prokuratúre síce nehovorí priamo ako o monokratickej, pretože k vypusteniu tejto formulácie došlo v roku 1996 pri prijímaní zákona o prokuratúre, v princípe však ako monokratická funguje. Generálny prokurátor napríklad vymenúva ostatných prokurátorov, podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre kontroluje všetky prokuratúry a jeho nariadenia sú záväzné pre všetkých podriadených. Ďalšie jeho právomoci napĺňajú charakteristiku monokratického rozhodovania. Viac v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Jeho moc je obmedzená v prípade paragrafu 55d, kedy nemôže zasahovať do vyšetrovania v prípade špeciálneho súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prokuratúra na Slovensku je skutočne definovaná ako monokratická, teda vykonávajúca kontrolu a nesúca plnú zodpovednosť za svoju činnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako v denníku Pravda uvádza odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská: \"Tým, že je prokuratúra monokratická, riadi všetkých prokurátorov. Môže vydávať služobné pokyny, príkazy, ktoré sú záväzné,\". Zákon o prokuratúre síce nehovorí priamo ako o monokratickej, pretože k vypusteniu tejto formulácie došlo v roku 1996 pri prijímaní zákona o prokuratúre, v princípe však ako monokratická funguje. Generálny prokurátor napríklad vymenúva ostatných prokurátorov, podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre kontroluje všetky prokuratúry a jeho nariadenia sú záväzné pre všetkých podriadených. Ďalšie jeho právomoci napĺňajú charakteristiku monokratického rozhodovania. Viac v zákone č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Jeho moc je obmedzená v prípade paragrafu 55d, kedy nemôže zasahovať do vyšetrovania v prípade špeciálneho súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "1996", "153/2001"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/287219-funkcia-generalneho-prokuratora-zarucuje-silny-vplyv/", "http://www.sme.sk/c/2091260/poslanci-schvalili-zakon-o-prokurature-so-silnym-postavenim-osoby-generalneho-prokuratora.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:14.924937+00:00"}
{"id": "vr16561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16561", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...odkazujem pánovi Sulíkovi, že ja si vlastnú vládu rozbíjať nebudem, on si ju rozbil po dvoch rokoch fungovania.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok vyslovil aj poslanec Smeru-SD Róbert Madej v relácii V politike , 18. júna 2017. Tím Demagog.sk v predošlej analýze konštatoval, že určenie zodpovednosti v prípade pádu vlády Ivety Radičovej je nejednoznačné. Za príčinu sa dá označiť aj principiálna neoblomnosť koaličnej strany SaS, aj väčšinové rozhodnutie vlády spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.\n\nZa vlády Ivety Radičovej dňa 11. októbra 2011 sa v nočnom hlasovaní NR SR o tzv. eurovale, ktoré bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR, rozhodlo o neprijatí eurovalu a tým o páde koalície SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH. Hlasovanie o eurovale spojila väčšinová časť vlády s hlasovaním o dôvere pre nejednotnosť v koalícii, ktorá vznikla nesúhlasom koaličného poslaneckého klubu SaS, na čele so svojím vtedajším šéfom Richardom Sulíkom, s navyšovaním eurovalu.\n\nPre vyslovenie nedôvery spojenej s hlasovaním o zákone potrebuje vláda nadpolovičnú väčšinu poslancov, 76 ( .pdf , s. 26-27, čl. 84). Za hlasovalo však len 64 poslancov. Hlasovania sa nezúčastnilo 20 z 21 poslancov koaličnej SaS. Euroval , resp. Európsky nástroj finančnej stability — ENFS (angl. European Financial Stability Facility — EFSF) je účelovo založený subjekt vo forme akciovej spoločnosti založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Jeho účelom je najmä — za účasti Medzinárodného menového fondu — vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky pôvodne 440 miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach. V auguste 2010 zaň hlasoval aj Slovenský parlament pod vedením Ivety Radičovej i s podporou Richarda Sulíka. Októbrové hlasovanie 2011 malo odobriť navýšenie eurovalu na 780 miliárd EUR. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk : \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\"\n\nNa príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí , že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia.\n\nPremiérka neskôr sama povedala , že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov“. SDKÚ, KDH aj Most-Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra,“ vyhlásila Radičová.\n\nPremiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \"To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok vyslovil aj poslanec Smeru-SD Róbert Madej v relácii V politike , 18. júna 2017. Tím Demagog.sk v predošlej analýze konštatoval, že určenie zodpovednosti v prípade pádu vlády Ivety Radičovej je nejednoznačné. Za príčinu sa dá označiť aj principiálna neoblomnosť koaličnej strany SaS, aj väčšinové rozhodnutie vlády spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Preto hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.", "Za vlády Ivety Radičovej dňa 11. októbra 2011 sa v nočnom hlasovaní NR SR o tzv. eurovale, ktoré bolo na žiadosť vlády SR spojené s hlasovaním o dôvere vláde SR, rozhodlo o neprijatí eurovalu a tým o páde koalície SDKÚ-DS, SaS, Most-Híd a KDH. Hlasovanie o eurovale spojila väčšinová časť vlády s hlasovaním o dôvere pre nejednotnosť v koalícii, ktorá vznikla nesúhlasom koaličného poslaneckého klubu SaS, na čele so svojím vtedajším šéfom Richardom Sulíkom, s navyšovaním eurovalu.", "Pre vyslovenie nedôvery spojenej s hlasovaním o zákone potrebuje vláda nadpolovičnú väčšinu poslancov, 76 ( .pdf , s. 26-27, čl. 84). Za hlasovalo však len 64 poslancov. Hlasovania sa nezúčastnilo 20 z 21 poslancov koaličnej SaS. Euroval , resp. Európsky nástroj finančnej stability — ENFS (angl. European Financial Stability Facility — EFSF) je účelovo založený subjekt vo forme akciovej spoločnosti založený 16 členskými štátmi eurozóny v júni 2010. Jeho účelom je najmä — za účasti Medzinárodného menového fondu — vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky pôvodne 440 miliárd EUR, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach. V auguste 2010 zaň hlasoval aj Slovenský parlament pod vedením Ivety Radičovej i s podporou Richarda Sulíka. Októbrové hlasovanie 2011 malo odobriť navýšenie eurovalu na 780 miliárd EUR. O eurovale a (ne)hlasovaní zaň v NR SR sám Sulík hovoril o štyri roky neskôr na portáli aktuality.sk : \"V auguste 2010 sme hlasovali za jeho vznik, lebo mal byť len dočasný. To znamená, že sa malo pomáhať len takým krajinám, ktoré budú vedieť pôžičky splatiť, nemalo sa pomáhať bankám. Pri navýšení dočasného eurovalu už toto všetko neplatilo, išlo len o druhý balík Grécku, a preto bola moja okamžitá a jasná odpoveď Miklošovi, že my za to hlasovať nebudeme.\"", "Na príčinu pádu vlády od vtedy existujú najmä dva názory a líšia sa podľa toho, z hľadiska ktorého tábora sa na ňu dívame. Sulík tvrdí , že Iveta Radičová bola v straníckom súboji v hľadáčiku dvoch silných mužov Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu, navyše viazaná výsledkom rokovaní z Bruselu, a vo vyjednávaniach o hlasovaní jej tak chýbala rozhodovacia autonómia.", "Premiérka neskôr sama povedala , že pri spojení hlasovania s dôverou vláde „rešpektovala v tejto situácii postoj a stanoviská koaličných partnerov“. SDKÚ, KDH aj Most-Híd podľa nej prišli so závermi, že hlasovanie sa má s dôverou vláde spojiť. „Matematicky – keby som aj nehlasovala za spojenie s dôverou, na vláde to prejde aj bez môjho hlasu. Nebolo to rozhodnutie Ivety Radičovej ani osoby zastúpenej v inštitúcii premiéra,“ vyhlásila Radičová.", "Premiérka sa na druhú stranu hájila záväzkami voči krajinám eurozóny a voličom, keď ako posledná rečníčka pred hlasovaním naliehala na poslancov: \"To, o čom dnes rozhodujeme, je dobré meno Slovenska. To, o čom dnes rozhodujeme, je, kam bude Slovenská republika a občania Slovenska patriť. Kto budú naši partneri a s kým sa môžeme poradiť. Je to o tom, že sa sami vylúčime zo spoločenstva úspešnejších.\""], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["Róbert Madej", "hlasovaní NR SR", ".pdf", "64", "Euroval", "auguste 2010", "aktuality.sk", "Sulík tvrdí", "povedala", "naliehala"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/37/robert-madej", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245", "https://www.esm.europa.eu/node/598", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083", "https://www.aktuality.sk/clanok/312741/sulik-exkluzivne-dokaz-ze-my-sme-vladu-nepovalili/", "https://www.aktuality.sk/clanok/312741/sulik-exkluzivne-dokaz-ze-my-sme-vladu-nepovalili/", "https://domov.sme.sk/c/6779472/radicova-den-pred-padom-vlady-hlasovanie-spajat-nechcela-ukazala-sulikova-sms.html#axzz4kfnugVu4", "https://domov.sme.sk/c/6779472/radicova-den-pred-padom-vlady-hlasovanie-spajat-nechcela-ukazala-sulikova-sms.html#axzz4kfnugVu4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:24.061433+00:00"}
{"id": "vr37032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37032", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Týmto (vyvlastňovacím pozn.) zákonom  bývalá vláda dala buldozéristom kľúče od cudzích domov, polí a záhrad ešte pred tým, než prebehlo vyvlastňovacie konanie a robí, označuje za špekulantov normálnych slušných občanov Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Myslí sa tým zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý sám o sebe vznikol na účel vyvlastnenia. Ústavný súd ho označil za protiústavný. Týždenník TREND ho vykladá nasledovne: \"V praxi to znamenalo, že zákon umožnil poslať na stavbu diaľnice bagre a stavebné stoje oveľa skôr, hneď po tom, ako štát odoslal vlastníkovi oznámenie o vyvlastnení. Dovtedy sa mohol vlastník proti vyvlastneniu odvolať a celý proces trval najmenej niekoľko mesiacov. Stavebné povolenie mohol štát žiadať iba v prípade, že mal s vlastníkom predbežnú dohodu o vykúpení diaľnice alebo právoplatne ukončený celý proces vyvlastňovania. Majetkové vyrovnanie podľa zákona stačilo štátu predložiť až pri kolaudácii stavby, kým dovtedy sa muselo doriešiť pred začiatkom výstavby. Schválený zákon navyše umožňoval povoliť sprejazdnenie diaľnice ešte pred jej kolaudáciou.\"", "analysis_paragraphs": ["Myslí sa tým zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý sám o sebe vznikol na účel vyvlastnenia. Ústavný súd ho označil za protiústavný. Týždenník TREND ho vykladá nasledovne: \"V praxi to znamenalo, že zákon umožnil poslať na stavbu diaľnice bagre a stavebné stoje oveľa skôr, hneď po tom, ako štát odoslal vlastníkovi oznámenie o vyvlastnení. Dovtedy sa mohol vlastník proti vyvlastneniu odvolať a celý proces trval najmenej niekoľko mesiacov. Stavebné povolenie mohol štát žiadať iba v prípade, že mal s vlastníkom predbežnú dohodu o vykúpení diaľnice alebo právoplatne ukončený celý proces vyvlastňovania. Majetkové vyrovnanie podľa zákona stačilo štátu predložiť až pri kolaudácii stavby, kým dovtedy sa muselo doriešiť pred začiatkom výstavby. Schválený zákon navyše umožňoval povoliť sprejazdnenie diaľnice ešte pred jej kolaudáciou.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "TREND"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207953&FileName=zz07-00669-0207953&Rocnik=2007", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/stat-riesi-ako-odskodnit-7-200-ludi-za-dialnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:47.269800+00:00"}
{"id": "vr37687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37687", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "My sme napríklad zverejnili na našej webovej stránke, urobili, sme priestor na to, aby občania pripomienkovali nadštandard.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : \" Rezort práce dáva obcanom priestor na pripomienkovanie pripravovanej novely Zákonníka práce (ZP), a to do 28. marca tohto roka. TASR o tom informovala Daniela Šulcová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. 'Na internetovej stránke ministerstva nájdu obcania zverejnenú novelu zákonníka v takej podobe, ako bola odoslaná do medzirezortného pripomienkového konania. Po jej preštudovaní môžu použit e-mailovú schránku zakonnik@employment.gov.sk, špeciálne zriadenú na tento úcel, a prostredníctvom nej odoslat ministerstvu svoje konkrétne výhrady a pripomienky,' vysvetlila.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR : \" Rezort práce dáva obcanom priestor na pripomienkovanie pripravovanej novely Zákonníka práce (ZP), a to do 28. marca tohto roka. TASR o tom informovala Daniela Šulcová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. 'Na internetovej stránke ministerstva nájdu obcania zverejnenú novelu zákonníka v takej podobe, ako bola odoslaná do medzirezortného pripomienkového konania. Po jej preštudovaní môžu použit e-mailovú schránku zakonnik@employment.gov.sk, špeciálne zriadenú na tento úcel, a prostredníctvom nej odoslat ministerstvu svoje konkrétne výhrady a pripomienky,' vysvetlila.\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.hrclub.sk/clanky/novelu-zakonnika-prace-mozu-do-28-marca-pripomienkovat-aj-obcania/13154"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:58.255352+00:00"}
{"id": "vr30906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30906", "speaker": "Pavol  Pavlík", "speaker_party": "99%", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik", "statement": "Tam (v spise Gorila, pozn.) dvaja štátni úradníci, jedna predstaviteľka Fondu národného majetku a jeden vtedajší minister hospodárstva, mali podľa Gorily ukradnúť pol miliardy slovenských korún.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( Hospodárske noviny , 31. januára 2012)", "analysis_paragraphs": ["( Hospodárske noviny , 31. januára 2012)"], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-54563470-postava-z-kauzy-gorila-zmizla"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:41.440313+00:00"}
{"id": "vr16724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16724", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "... No sú to mladé rodiny s deťmi, tam je až 23% ľudí ohrozených chudobou...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štúdie Štatistického úradu SR bola v roku 2016 miera rizika chudoby pre domácnosti s 2 dospelými a jedným dieťaťom na úrovni 10,5 %, s dvomi deťmi sa zvyšuje miera rizika na 14,8 %. Śtúdia sa nezaoberá priamo s mladými rodinami, ani štatistiky Eurostatu neponúkajú takýto výber ukazovateľov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Štatistického úradu SR bola v roku 2016 miera rizika chudoby pre domácnosti s 2 dospelými a jedným dieťaťom na úrovni 10,5 %, s dvomi deťmi sa zvyšuje miera rizika na 14,8 %. Śtúdia sa nezaoberá priamo s mladými rodinami, ani štatistiky Eurostatu neponúkajú takýto výber ukazovateľov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["EU SILC", ".pdf", "Eurostat"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/64816a03-9562-429e-b6e0-1e852ee1e20e/!ut/p/z1/7VXNcto6FH4VbzzTu8CSfwDTnTE0ISUJwSWAN4xsK6AgW44sQ-nbdNlFX-FuMve9Ktm5LbRNoZ0uuqgHLPmc73ySzicdgRDMQJihDVkiQViGqPyeh63FTXvgdrumB2G72YODi0nv5izomNCBYHoIcK_GfTh4443OxheOBDRBKN3-mXfutIcQusOzJhx455Nx58a2r3vOU_wPAOEp4z8TDz37tPHhM48Hj8XfghCEcSZysQJzFhVo1SjWOszLiJI1ignW4abAYr3bt7Qc12whaDc6zZbVcKwObkQtDBsmdpsWxia2IFa8eUwSMD8JPT0mVPjjZU7VeEcyeYzjAoRLyqJ623hZZLtLEHJ8hznmRsmleSVE_lKHOtxut0Yh5C4rBIkLQ6Xse0ErVggw-wasoAdUJEqNmKU6pEyUhQ4LjHi8AuFDifkOzDRtxB8_3qc7DWn__Us2TGSPH7ScJSnB2XqnJSx9fB9ncrDHj9qL_kQLBkP_n5NHoSxGFIOZnNhcytBe3A5HT8dhMnag177odketnn0NWyBQaaymFZTLJS7UOetnKKI4WYxxlmAuOSSkYCWPsc8ygTNxxRJ86I1ZjgfJt7bPFt1sd3XTsiiKMFUd3bQ91d7qpt_UTc9Um1Ia4LuEs3tcQyxftQkuYk5yNbXTImEhXbZudhUO5ryylTW82699Xm-DhHT4jrIhhUhkwss8e_J39qdA4sOx5f_VNi9UQ1Ik81b1JKjq1Euv5VggSo0luTtgS_a5pISVlJWKRh1leMPhIriejP1-cJiKmCKOE5-iotgnUQQ54wLR_xmqSRiBetfAdq-qDV8kBPO9qKCK0nzpk3pJ4Fswh591_CvgHyNgyQmY15BarJd1VZEuinasPCKtNpJGioU2JVnCtt892_UBrmnnv1isJMFO7aC6Aj13Eby2wHRD8BZMMsZTWamDn7xnzqsyrxa7jVMDGqbltluOZTpux7JlXxVNi1_6l7KK50isGiS7Y2B2ErcMJfcPD6H3dGreytr_W6_UPJ3IJ3XtXWN9dyma0c6mm1R-f_VrLtNFb4innwB3ikVR/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=155019a6-c91e-49e1-bba9-e24a346c799d", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Children_at_risk_of_poverty_or_social_exclusion"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:40.699841+00:00"}
{"id": "vr33274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33274", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Priemerná mzda v národnom hospodárstve ... je veľmi nízka a čo je horšie, absolútna väčšina zamestnancov je pod ešte touto.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok ministra Richtera hodnotíme ako pravdivý, pretože väčšina zamestnancov v slovenskom hospodárstve má skutočne nižšie mzdy, než je celoslovenský priemer. Podľa analýzy (PDF) štatistického úradu za rok 2011 (strana 1, dole) malo 68,8% zamestnancov nižšiu hrubú mzdu, ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. Druhú časť výroku Jána Richtera, že drvivá väčšina zamestnancov je pod hranicou priemernej mzdy, môžeme teda považovať za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok ministra Richtera hodnotíme ako pravdivý, pretože väčšina zamestnancov v slovenskom hospodárstve má skutočne nižšie mzdy, než je celoslovenský priemer. Podľa analýzy (PDF) štatistického úradu za rok 2011 (strana 1, dole) malo 68,8% zamestnancov nižšiu hrubú mzdu, ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. Druhú časť výroku Jána Richtera, že drvivá väčšina zamestnancov je pod hranicou priemernej mzdy, môžeme teda považovať za pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-27", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v%20SR_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:46.115095+00:00"}
{"id": "vr33962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33962", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že sme vďaka tvrdej robote zvládli tieto povodne, o čom svedčí aj to, že neboli napáchané závažné hospodárske škody a najmä Slovansko na rozdiel od iných krajín nehlási žiadne obete na ľudských životoch.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Povodne na Slovensku spôsobili síce škody na majetku a zanechali po sebe špinu, avšak napríklad podľa portálu TV Markíza u nás povodne \"dramatické škody nespôsobili\". Podľa Hospodárskych novín však povodne spôsobili škody viacerým firmám, napríklad škody spoločnosti Slovenská plavba a prístavy dosiahnú približne 1,5 milióna eur. Podľa sme.sk si povodne v Českej Republike vyžiadali 11 obetí, pričom práve 11. obeťou bol občan SR. Na Slovensku sa taktiež objavili správy o obeti povodní, tie boli nakoniec vyvrátené . Podobne aj v Rakúsku a Nemecku následkom povodní prišlo o život niekoľko ľudí. Informácie o počte mŕtvych sa však médiách líšia. Napríklad abc.news informuje o štyroch mŕtvych v Nemecku, dvoch mŕtvych v Rakúsku, ôsmych v Čechách a dokonca jednej obeti aj na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Povodne na Slovensku spôsobili síce škody na majetku a zanechali po sebe špinu, avšak napríklad podľa portálu TV Markíza u nás povodne \"dramatické škody nespôsobili\". Podľa Hospodárskych novín však povodne spôsobili škody viacerým firmám, napríklad škody spoločnosti Slovenská plavba a prístavy dosiahnú približne 1,5 milióna eur. Podľa sme.sk si povodne v Českej Republike vyžiadali 11 obetí, pričom práve 11. obeťou bol občan SR. Na Slovensku sa taktiež objavili správy o obeti povodní, tie boli nakoniec vyvrátené . Podobne aj v Rakúsku a Nemecku následkom povodní prišlo o život niekoľko ľudí. Informácie o počte mŕtvych sa však médiách líšia. Napríklad abc.news informuje o štyroch mŕtvych v Nemecku, dvoch mŕtvych v Rakúsku, ôsmych v Čechách a dokonca jednej obeti aj na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["TV Markíza", "Hospodárskych novín", "sme.sk", "vyvrátené", "povodní", "abc.news"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/ekonato/archiv/moze-povoden-paradoxne-zvysit-bohatstvo-statu.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarske-noviny-firmy-povodne-skody/48325-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6831378/jedenastou-obetou-povodni-v-cesku-je-slovak-spadol-do-rieky.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/archiv/mrtve-telo-z-gabcikova-nie-je-obet-povodni.html", "http://floodlist.com/europe/central-europe-june-2013", "http://abcnews.go.com/International/wireStory/death-toll-hits-10-european-flooding-19319960#.UbXyB_lM_Ow"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:05.358562+00:00"}
{"id": "vr25609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25609", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Dneska už môžem s potešením povedať, že chvála Bohu už sme sa dohodli, dohodli (programovacie obdobie 2014-2020, pozn.) sme sa na úrovni ministrov poľnohospodárskych. V prvom pilieri dostávame, čiže to sú tie priame platby viac ako 2,7 miliardy € na nové programovacie obdobie. V druhom pilieri, to je program rozvoja vidieka dostávame cez 1,9 miliardy €...", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko v programovacom období 2014 až 2020 bude mať na priamych platbách 2,7 mld. eur a na na druhom piliery 1,9 mld. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko v programovacom období 2014 až 2020 bude mať na priamych platbách 2,7 mld. eur a na na druhom piliery 1,9 mld. eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["dohoda", "došlo", "dohody", "rozpočet", "dohody"], "url": ["http://www.europeanvoice.com/article/2013/september/agreement-reached-on-cap-budget/78242.aspx", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-864_en.htm", "http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/13/st13/st13294-re01.en13.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2013-0084+0+DOC+XML+V0//EN", "http://register.consilium.europa.eu/pdf/en/13/st13/st13349-re01.en13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:35.887219+00:00"}
{"id": "vr39140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39140", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Na strane stavebného sporenia, chvála Bohu, ľudia naďalej budú dostávať prémiu. Tam bolo tuším 34 mil. € (vyčlenených v návrhu štátneho rozpočtu pozn.)", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P. Paška si poplietol číslice. V návrhu zákona o štátnom rozpočte (str. 23) na rok 2012 je vyčlenených na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu presne 43 mil. €.", "analysis_paragraphs": ["P. Paška si poplietol číslice. V návrhu zákona o štátnom rozpočte (str. 23) na rok 2012 je vyčlenených na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu presne 43 mil. €."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["štátnom rozpočte", "štátnom rozpočte 2011"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6449", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=210000&FileName=zz2010-00498-0210000&Rocnik=2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:12.031737+00:00"}
{"id": "vr38216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38216", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Viem, že sa snažili presadzovať zmenu tej legislatívy (počas bývalej vlády o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, pozn.) do takej formy ako to aj očakáva Európska únia, ale opäť ten diabol tkvie v detailoch, je tam množstvo technických, vyslovene právnych zádrheľov, ktoré tomuto, tomuto zamedzili.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše právnický server ucps.sk : \"Ministerstvo spravodlivosti SR iniciatívne vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (...) Cieľom navrhovanej novely Trestného zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky právnu zodpovednosť právnických osôb...\" Tento návrh zákona bol parlamentom schválený . Avšak, ako sa ďalej píše v správe na poráli ucps.sk, \"v zmysle dôvodovej správy k navrhovanému zákonu sa predpokladá zavedenie tzv. nepravej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb\" , ktorá je v dôvodovej správe (.doc) k návrhu zákona vysvetlená tak, že \"formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú aj naďalej len fyzické osoby (konajúce v menej právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty (napr. Španielsko).\" Počiatkom spomínané \"právne zádrhele\" vysvetľuje JUDr. Jaroslav Klátik takto: \"Podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, páchateľom trestného činu môže byť iba fyzická osoba. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb by nebolo prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie, k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. I preto navrhovaná novela Trestného zákona neobsahuje tresty pre právnické osoby a trestné konanie, ale navrhuje dve ochranné opatrenia, a tak možno hovoriť o sankcionovaní právnických osôb ochrannými opatreniami.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako píše právnický server ucps.sk : \"Ministerstvo spravodlivosti SR iniciatívne vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (...) Cieľom navrhovanej novely Trestného zákona je zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky právnu zodpovednosť právnických osôb...\" Tento návrh zákona bol parlamentom schválený . Avšak, ako sa ďalej píše v správe na poráli ucps.sk, \"v zmysle dôvodovej správy k navrhovanému zákonu sa predpokladá zavedenie tzv. nepravej trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb\" , ktorá je v dôvodovej správe (.doc) k návrhu zákona vysvetlená tak, že \"formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú aj naďalej len fyzické osoby (konajúce v menej právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty (napr. Španielsko).\" Počiatkom spomínané \"právne zádrhele\" vysvetľuje JUDr. Jaroslav Klátik takto: \"Podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, páchateľom trestného činu môže byť iba fyzická osoba. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb by nebolo prípustné vo vzťahu k zásade individuálnej zodpovednosti za zavinenie, k zásade personality trestov a zároveň neschopnosti právnickej osoby niesť vôľovú zodpovednosť s možnosťou výberu konať v súlade s právom alebo proti právu. I preto navrhovaná novela Trestného zákona neobsahuje tresty pre právnické osoby a trestné konanie, ale navrhuje dve ochranné opatrenia, a tak možno hovoriť o sankcionovaní právnických osôb ochrannými opatreniami.\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["ucps.sk", "návrh zákona", "schválený", "dôvodovej správe", "JUDr. Jaroslav Klátik"], "url": ["http://ucps.sk/node/948", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1487", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=1487", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=343121", "http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=82701"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:41.864121+00:00"}
{"id": "vr27191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27191", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "teraz sa čaká na ďalší verdikt Ústavného súdu (v kauze voľby gen. prokurátora, pozn.)", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26.2.2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady.", "analysis_paragraphs": ["Posledné rozhodnutie Ústavného súdu v kauze Čentéš sa týkalo posudzovania ústavnosti zákona, ktorým SMER umožnil súdu zapojiť vylúčených a namietnutých sudcov opäť do procesu rozhodovania. Rozhodnutie v tejto veci odročil na neurčito. Informoval o tom denník SME (26.2.2014): Ústavný súd v stredu nerozhodol o ústavnosti novely zákona o organizácii Ústavného súdu, ktorú vlani v apríli schválil vládny Smer v súvislosti s kauzou nevymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Podľa uznesenia deviatich prítomných sudcov sa stredajšie verejné zasadnutie pléna Ústavného súdu odročuje na neurčito. Oznámila to predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Novelu, ktorá umožnila, aby v kauze Jozefa Čentéša rozhodoval aj vylúčený ústavný sudca, napadla skupina 49 opozičných poslancov Národnej rady."], "analysis_date": "2014-03-10", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7117020/ustavny-sud-este-nepovedal-ci-bolo-jeho-odblokovanie-pre-centesa-v-poriadku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:56.197795+00:00"}
{"id": "vr35937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35937", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "…ja k niečomu sledujem, ak dovolíte, to dokončím. Máme druhý  najnižší verejný dlh v rámci Európskej únie…", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko nie je krajinou s druhým najnižším dlhom v EU za rok 2009. V roku 2009 mali nižší verejný dlh Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Luxembursko. Najnižšie v rámci EU je Estónsko s 7,2 percentami HDP. Slovensko je štvrté s 35,7.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko nie je krajinou s druhým najnižším dlhom v EU za rok 2009. V roku 2009 mali nižší verejný dlh Rumunsko, Bulharsko, Estónsko a Luxembursko. Najnižšie v rámci EU je Estónsko s 7,2 percentami HDP. Slovensko je štvrté s 35,7."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["mali"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/statistical_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:25.145374+00:00"}
{"id": "vr28476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28476", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "V súčasnom projekte sa počíta s tým, že železničný most by sa mal zbúrať, ale v minulosti došlo k dohode so Železnicami a s bývalým vedením mesta, že pokiaľ Železnice vyhlásia tento most za prebytočný majetok, mohlo by ho do svojho majetku zobrať mesto Trenčín.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by potvrdzovali, že v aktuálnom projekte modernizácie železničnej trate sa plánuje zbúranie železničného mosta. Podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasné, čo sa napokon stane so starým železničným mostom, nemožno preto potvrdiť ani to, či sa v tejto veci mesto Trenčín dohodlo so ŽSR. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa stránok ŽSR otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Nenašli sme však zdroj, ktorý by potvrdzoval uzavretie zmienenej dohodymedzi mestom Trenčín a ŽSR. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám získať informácie, ktoré by potvrdzovali, že v aktuálnom projekte modernizácie železničnej trate sa plánuje zbúranie železničného mosta. Podľa viacerých zdrojov ešte nie je jasné, čo sa napokon stane so starým železničným mostom, nemožno preto potvrdiť ani to, či sa v tejto veci mesto Trenčín dohodlo so ŽSR. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa stránok ŽSR otázka starého železničného mostu ešte nie je doriešená, a budú prebiehať ďalšie rokovania medzi zástupcami ŽSR a mesta Trenčín. Podľa niektorých správ mal byť most využitý ako promenáda pre chodcov a cyklistov. Stránka mesta Trenčín uvádza, že využitie starého železničného mosta bude predmetom súťaže, v prípade nového riešenia bude musieť spĺňať tzv. Dunajskú stratégiu. Nenašli sme však zdroj, ktorý by potvrdzoval uzavretie zmienenej dohodymedzi mestom Trenčín a ŽSR. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["ŽSR", "rokovania", "správ", "Stránka"], "url": ["http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/archiv-vyjadreni-2013/maj/most-v-trencine.html?page_id=2430", "http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2014/maj/zsr-modernizacia-trencin-most.html?page_id=3051", "http://www.pluska.sk/regiony/zapadne-slovensko/stavba-noveho-zeleznicneho-mosta-trencine-zo-stareho-bude-promenada.html", "http://www.2014.trencin.sk/sk/faq/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:42.275540+00:00"}
{"id": "vr33207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33207", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Prvý krát sa stal poslancom Národnej rady a hneď sa stal predsedom Ústavnoprávneho výboru.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka sa stal prvý krát poslancom NRSR po voľbých v roku 2010 a v tomto volebnom období zastával funkciu predsedu ústavnoprávneho výboru NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka sa stal prvý krát poslancom NRSR po voľbých v roku 2010 a v tomto volebnom období zastával funkciu predsedu ústavnoprávneho výboru NRSR."], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["poslancom", "zastával"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=760", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170801-prochazka-smer-videl-v-trnkovi-sancu-dostat-sa-k-moci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:59.491183+00:00"}
{"id": "vr32748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32748", "speaker": "Pavel Ondek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-ondek", "statement": "Poddimenzované je u nás školstvo tak oproti štátom Európskej únie okolo 3,3 percentuálneho bodu a oproti V4 takmer mínus 4 % percentuálneho bodu.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V tomto prípade je len ťažké určiť o akú štatistiku sa jedná. Ani z kontextu relácie nie je úplne zrejmé o aký percentuálny bod sa má jednať. Najčastejšie sa výdavky na školstvo uvádzajú ako podiel HDP, preto uvádzame práve výdavky Slovenska v porovnaní s inými krajinami v kontexte HDP. Podľa medzinárodnej štúdie OECD Education at a Glance 2012 (.pdf,s.269), čerpajúcej z údajov 2009, je porovnanie vo výdavkoch na všetky stupne školstva nasledujúce:", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade je len ťažké určiť o akú štatistiku sa jedná. Ani z kontextu relácie nie je úplne zrejmé o aký percentuálny bod sa má jednať. Najčastejšie sa výdavky na školstvo uvádzajú ako podiel HDP, preto uvádzame práve výdavky Slovenska v porovnaní s inými krajinami v kontexte HDP. Podľa medzinárodnej štúdie OECD Education at a Glance 2012 (.pdf,s.269), čerpajúcej z údajov 2009, je porovnanie vo výdavkoch na všetky stupne školstva nasledujúce:"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["štúdie"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_English_100912.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:36.954989+00:00"}
{"id": "vr27524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27524", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po dvoch rokoch klesla nezamestnanosť, napriek druhej vlne krízy, na nižšiu úroveň, ako bola za vlády Radičovej.", "statement_date": "2014-04-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.SK vychádza z toho, že Fico sa tak ako v predošlom výroku odvoláva na štvrťročné údaje ŠÚ SR. Podľa ŠÚ SR , bola nezamestnanosť v 1. štvrťroku 2012 na úrovni 14,1%. Údaj za 4. štvrťrok 2013 (posledný údaj) hovorí o nezamestnanosti 14,2%. Podľa štvrťročných údajov Eurostat , aktuálny údaj za 4. štvrťrok 2013 hovorí o vyššej nezamestnanosti ako bola v 1. alebo 2. štvrťroku 2012. Podľa mesačných údajov Eurostat, je miera nezamestnanosti vo februári 2014 vyššia ako miera vo februári, marci či apríli 2012. Evidovaná nezamestnanosti podľa prepočtov IFP je podľa posledných údajov na nezmenenej úrovni. Ani podľa údajov evidovanej nezamestnanosti Ústredia práce v porovnaní s aprílom 2012, teda mesiaca nástupu vlády R. Fica neklesla miera nezamestnanosti. Ak by Fico myslel \"za Radičovej\" ako hodnoty nezamestnanosti počas jej vlády, ani tak by nebolo pravdou, že za 2. vlády R. Fica je nezamestnanosť nižšia. Uvádzame nezamestnanosť podľa Eurostat , Ústredia práce a prepočtov evidovanej nezamestnanosti Inštitútom finančnej politiky (sezónne očistené údaje). Zároveň dodávame, že existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Štatistiku Ústredia práce uvádzame len ako informačný údaj. Viac si prečítate na tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK vychádza z toho, že Fico sa tak ako v predošlom výroku odvoláva na štvrťročné údaje ŠÚ SR. Podľa ŠÚ SR , bola nezamestnanosť v 1. štvrťroku 2012 na úrovni 14,1%. Údaj za 4. štvrťrok 2013 (posledný údaj) hovorí o nezamestnanosti 14,2%. Podľa štvrťročných údajov Eurostat , aktuálny údaj za 4. štvrťrok 2013 hovorí o vyššej nezamestnanosti ako bola v 1. alebo 2. štvrťroku 2012. Podľa mesačných údajov Eurostat, je miera nezamestnanosti vo februári 2014 vyššia ako miera vo februári, marci či apríli 2012. Evidovaná nezamestnanosti podľa prepočtov IFP je podľa posledných údajov na nezmenenej úrovni. Ani podľa údajov evidovanej nezamestnanosti Ústredia práce v porovnaní s aprílom 2012, teda mesiaca nástupu vlády R. Fica neklesla miera nezamestnanosti. Ak by Fico myslel \"za Radičovej\" ako hodnoty nezamestnanosti počas jej vlády, ani tak by nebolo pravdou, že za 2. vlády R. Fica je nezamestnanosť nižšia. Uvádzame nezamestnanosť podľa Eurostat , Ústredia práce a prepočtov evidovanej nezamestnanosti Inštitútom finančnej politiky (sezónne očistené údaje). Zároveň dodávame, že existujú podozrenia, že tieto čísla evidovanej nezamestnanosti, vedené Ústredím práce sú znižované umelo. Štatistiku Ústredia práce uvádzame len ako informačný údaj. Viac si prečítate na tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-08", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR", "Eurostat", "Eurostat", "Ústredia práce", "Inštitútom", "tu", "tu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6941423/nezamestnanych-ubuda-mozno-aj-pod-tlakom-uradnikov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:59.002136+00:00"}
{"id": "vr32718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32718", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "Nemali sme tú ústavnú väčšinu, ktorú vám strašne závidím, keďže ste vytvorili novú koalíciu Smer a Obyčajní ľudia.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na dosiahnutie ústavnej väčšiny na Slovensku je potrebných 90 hlasov zo 150. Smer má v súčasnom volebnom období 83 poslancov, klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti majú 15 poslancov, z toho 4 sú samotní Obyčajní ľudia. Smer a strana OľaNo, hoci netvoria oficiálnu koalíciu, môžu pri spoločnom postupe presiahnuť ústavnú väčšinu. Výrok o spoločnej koalície vnímame nadnesene, keďže L. Nicholson naráža na menovanie P. Polláka za splnomocnenca pre menšiny, k čomu mu dopomohol práve Smer.", "analysis_paragraphs": ["Na dosiahnutie ústavnej väčšiny na Slovensku je potrebných 90 hlasov zo 150. Smer má v súčasnom volebnom období 83 poslancov, klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti majú 15 poslancov, z toho 4 sú samotní Obyčajní ľudia. Smer a strana OľaNo, hoci netvoria oficiálnu koalíciu, môžu pri spoločnom postupe presiahnuť ústavnú väčšinu. Výrok o spoločnej koalície vnímame nadnesene, keďže L. Nicholson naráža na menovanie P. Polláka za splnomocnenca pre menšiny, k čomu mu dopomohol práve Smer."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Smer", "Obyčajní ľudia", "P. Polláka"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=6", "http://obycajniludia.sk/zvoleni-poslanci-do-nrsr-2012/", "http://www.sme.sk/c/6489299/smer-ponukol-post-romskeho-splnomocnenca-obycajnym.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:46.593756+00:00"}
{"id": "vr33946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33946", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Pán Dlouhý, to je generálny riaditeľ Tesca zhodou okolností 25.4.niekde pred mesiacom mal veľkú tlačovku, kde povedal, že ide Tesco na Slovensku prijímať 300 nových pracovníkov a že sa idúä orientovať na nejaké menšie predajne. Pred mesiacom prešiel mesiac a úplne iná situácia pretože áno 268 nahlásili, že idú prepustiť ale 156 zároveň majú nových voľných pracovných miest.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií koncom apríla Tesco informovalo o otváraní nových predajní Express a s tým súvisiacimi novými pracovnými miestami. Hospodárske noviny v tom čase informovali o pláne spoločnosti Tesco vytvoriť 300 pracovných miest. Tesco dementovalo správu o úmysle vytvoriť 300 pracovných miest. Koncom mája Tesco ohlásilo, že plánuje prepustiť 268 zamestnancov. Pričom mnohým má ponúknuť náhradnú pracovnú pozíciu. O presnom počte 156 nových pracovných miest spoločnosť Tesco neinformovala. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci. Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Tesco (25. apríla 2013) ide na Slovensku vytvoriť 300 nových pracovných miest, pričom sa mali orientovať na malé prevádzky Tesco Express. Túto správu však priniesli len Hospodárske noviny. Spoločnosť Tesco túto správu dementovala. Vzhľadom na to, že Tesco neohlásilo prijatie 300 pracovníkov, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Oficiálna tlačová správa Tesco z 24. apríla 2012 neuvádza vytvorenie 300 miest, avšak uvádza, že Tesco bude otvárať nové prevádzky a v nich bude vytvárať nové pracovné miesta. \" Rovnako ako minulý rok plánuje TESCO STORES SR, a.s. otvárať nové prevádzky, predovšetkým formátov expres a vytvoriť v nich nové pracovné miesta. Nové prevádzky budeme starostlivo zvažovať a sústredíme sa na správny rozsah ponúkaných produktov v tých správnych lokalitách, tak pri už existujúcich ako aj pri nových obchodoch. \"Budeme plniť očakávania našich zákazníkov, ktorí chcú nakupovať v menších a pohodlnejších formátoch predajní. Zároveň sa im pokúsime ponúknuť ďalšie spôsoby nakupovania - hlavne cez online kanál. Táto cesta sa nám ukázala byť správna v Bratislave, kde sme uviedli službu Tesco Potraviny domov a naši zákazníci si želajú jej rozšírenie aj do ďalších regiónov,\" podotýka Martin Dlouhý, generálny riaditeľ, TESCO STORES SR, a.s.\" Dňa 3. júna 2013 však Tesco dementovalo , že mali 25. apríla 2013 ohlásiť 300 nových pracovných miest: „Na tlačovej besede sme neprezentovali, že vytvoríme 300 pracovných miest,“ reagovalo včera Tesco.\" SME 31. mája 2013: \" O prácu v Tescu môže prísť 268 zamestnancov. Tesco tvrdí, že väčšine z prepustených ponúkli inú pozíciu. Bude však na zamestnancoch, či ponuku prijmú. ... Ministerstvo práce vraví, že dostalo informáciu o 156 voľných pracovných pozíciách , ktoré bude Tesco ohrozeným zamestnancom ponúkať. Ak by všetci ohrození zamestnanci ponuku prijali, Tesco by prepustilo 112 ľudí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií koncom apríla Tesco informovalo o otváraní nových predajní Express a s tým súvisiacimi novými pracovnými miestami. Hospodárske noviny v tom čase informovali o pláne spoločnosti Tesco vytvoriť 300 pracovných miest. Tesco dementovalo správu o úmysle vytvoriť 300 pracovných miest. Koncom mája Tesco ohlásilo, že plánuje prepustiť 268 zamestnancov. Pričom mnohým má ponúknuť náhradnú pracovnú pozíciu. O presnom počte 156 nových pracovných miest spoločnosť Tesco neinformovala. Výrok vzhľadom na nepresnosti hodnotíme ako zavádzajúci. Hospodárske noviny priniesli informáciu, že Tesco (25. apríla 2013) ide na Slovensku vytvoriť 300 nových pracovných miest, pričom sa mali orientovať na malé prevádzky Tesco Express. Túto správu však priniesli len Hospodárske noviny. Spoločnosť Tesco túto správu dementovala. Vzhľadom na to, že Tesco neohlásilo prijatie 300 pracovníkov, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Oficiálna tlačová správa Tesco z 24. apríla 2012 neuvádza vytvorenie 300 miest, avšak uvádza, že Tesco bude otvárať nové prevádzky a v nich bude vytvárať nové pracovné miesta. \" Rovnako ako minulý rok plánuje TESCO STORES SR, a.s. otvárať nové prevádzky, predovšetkým formátov expres a vytvoriť v nich nové pracovné miesta. Nové prevádzky budeme starostlivo zvažovať a sústredíme sa na správny rozsah ponúkaných produktov v tých správnych lokalitách, tak pri už existujúcich ako aj pri nových obchodoch. \"Budeme plniť očakávania našich zákazníkov, ktorí chcú nakupovať v menších a pohodlnejších formátoch predajní. Zároveň sa im pokúsime ponúknuť ďalšie spôsoby nakupovania - hlavne cez online kanál. Táto cesta sa nám ukázala byť správna v Bratislave, kde sme uviedli službu Tesco Potraviny domov a naši zákazníci si želajú jej rozšírenie aj do ďalších regiónov,\" podotýka Martin Dlouhý, generálny riaditeľ, TESCO STORES SR, a.s.\" Dňa 3. júna 2013 však Tesco dementovalo , že mali 25. apríla 2013 ohlásiť 300 nových pracovných miest: „Na tlačovej besede sme neprezentovali, že vytvoríme 300 pracovných miest,“ reagovalo včera Tesco.\" SME 31. mája 2013: \" O prácu v Tescu môže prísť 268 zamestnancov. Tesco tvrdí, že väčšine z prepustených ponúkli inú pozíciu. Bude však na zamestnancoch, či ponuku prijmú. ... Ministerstvo práce vraví, že dostalo informáciu o 156 voľných pracovných pozíciách , ktoré bude Tesco ohrozeným zamestnancom ponúkať. Ak by všetci ohrození zamestnanci ponuku prijali, Tesco by prepustilo 112 ľudí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["Tesco", "správa", "dementovalo", "SME"], "url": ["http://img.ihned.cz/attachment.php/320/47405320/ufNBjxGhPA2ekRWmsy89DCqpL3vVT5Io/Titulka_HN_25.4.2013.pdf", "http://www.itesco.sk/sk/tesco-v-sr/pre-novinarov/tlacove-spravy/2013/tesco-stores-sr-vytvorilo-viac-ako-500-pracovnych-miest-a-investovalo-do-novych-obchodov-a-inovacii/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6823866/manazeri-z-tesca-mozu-byt-predavacmi.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6820964/tesco-planuje-u-nas-prepustit-stovky-ludi-aj-pre-zakonnik-od-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:11.607140+00:00"}
{"id": "vr33701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33701", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sas dostala na základe 11 poslaneckých hlasov v klube možnosť nominovať šéfa NKÚ.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vo všetkých doterajších štyroch voľbách na predsedu NKÚ mala strana SaS nominovaných svojich kandidátov - Kamila Krnáča a Vladimíra Klimeša. Je tiež faktom, že SaS mala v období volieb predsedu NKÚ 11 poslaneckých hlasov, v súčasnosti ich je 6", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo všetkých doterajších štyroch voľbách na predsedu NKÚ mala strana SaS nominovaných svojich kandidátov - Kamila Krnáča a Vladimíra Klimeša. Je tiež faktom, že SaS mala v období volieb predsedu NKÚ 11 poslaneckých hlasov, v súčasnosti ich je 6"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "6"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/374/politicke-dianie-na-slovensku", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:07.023908+00:00"}
{"id": "vr26459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26459", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokázali sme spojiť silu 8 politických subjektov do jednej strany.", "statement_date": "2013-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Predseda vlády už po niekoľký krát nesprávne uvádza počet strán, ktoré SMER-SD dokázal zintegrovať. V skutočnosti SMER-SD zintegroval šesť politických subjektov. Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 14. novembra 2010; O5M12 , 14. novembra 2010; V politike , 14 novembra 2010 a V politike , 28 novembra 2010)", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády už po niekoľký krát nesprávne uvádza počet strán, ktoré SMER-SD dokázal zintegrovať. V skutočnosti SMER-SD zintegroval šesť politických subjektov. Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 14. novembra 2010; O5M12 , 14. novembra 2010; V politike , 14 novembra 2010 a V politike , 28 novembra 2010)"], "analysis_date": "2013-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "V politike", "V politike", "SITA", "funguje", "správu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/8/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/8/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/3/robert-fico", "http://www.demagog.sk/diskusie/2/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico", "http://www.sme.sk/c/3628390/lavicovy-blok-integracia-so-smerom-posilni-lavicu-na-slovensku.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Hnutie_za_demokraciu", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2012/HZD.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:00.587308+00:00"}
{"id": "49883", "numeric_id": 49883, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49883", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "My to (ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO) máme dokonca v strane Hlas aj vo svojich programových tézach.", "statement_date": "2025-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas-SD má v svojich programových tézach ukotvené členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), pričom zároveň deklaruje záväzok plniť spojenecké povinnosti a presadzovať národnoštátne záujmy v rámci týchto organizácií. Tento postoj je zakotvený nielen v programových materiáloch, ale aj v hodnotových zásadách, ktorými sa strana zaviazala riadiť pri povolebných rokovaniach.\n\nV rezortnom programe strany Hlas sa v kapitole venovanej obrane a bezpečnosti nachádza záväzok pokračovať v napĺňaní spojeneckých záväzkov a vyčleňovať 2 % HDP na obranu, pričom aspoň 25 % obranného rozpočtu má smerovať na modernizáciu a 2 % na výskum a vývoj. Dokument tiež zdôrazňuje posilnenie síl a prostriedkov pre plnohodnotné členstvo Slovenska v obranných zoskupeniach EÚ a NATO s dôrazom na plnenie spojeneckých záväzkov. Hlas sa zaväzuje k maximálnemu zapojeniu slovenského zbrojárskeho priemyslu do obmeny techniky v rámci Ozbrojených síl SR a NATO, ako aj k spolupráci na spoločných vývojových projektoch zameraných na budovanie európskych obranných spôsobilostí. Program obsahuje aj záväzok zvýšiť podporu pre zapojenie slovenských univerzít a výskumných inštitúcií do medzinárodných projektov v rámci EÚ a NATO, najmä v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, robotizácie, umelej inteligencie, materiálového inžinierstva a vesmírnych technológií (. pdf , s. 17).\n\nKapitola venovaná európskej a zahraničnej politike ( str. 18 ) vníma Európsku úniu ako jedinečný a výnimočný projekt a deklaruje, že Hlas bude aktívne presadzovať záujmy Slovenska v rámci EÚ. Program zdôrazňuje, že Slovensko musí byť plnohodnotným členom EÚ a NATO a že zahraničná politika musí byť vedená tak, aby rešpektovala záväzky Slovenska v týchto organizáciách. Zároveň sa kladie dôraz na to, že zahraničná politika má byť vždy v súlade s národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky. Hlas sa zaväzuje vrátiť do slovenskej zahraničnej politiky konsenzus, keďže politická nestabilita v domácej sfére negatívne ovplyvňuje pozíciu Slovenska v zahraničí. Strana plánuje výrazne podporovať slovenských podnikateľov pri ich exportných aktivitách, pričom ekonomická diplomacia má byť vnímaná ako jedna z kľúčových politických tém Slovenska (. pdf , s. 18).\n\nDruhým dokumentom, ktorý potvrdzuje pravdivosť výroku ministerky Sakovej, je Deklarácia – Hodnotové princípy povolebnej spolupráce. V jej druhom bode sa uvádza, že Hlas považuje členstvo Slovenska v EÚ a NATO za garanciu slobodného rozvoja národa. Strana sa zaväzuje plniť svoje záväzky v týchto organizáciách spôsobom, ktorý bude vždy v súlade s národnoštátnym záujmom Slovenska. Deklarácia zároveň zdôrazňuje, že Hlas bude spolupracovať len so stranami, ktoré členstvo Slovenska v EÚ a NATO nespochybnia ani neohrozia. Strana tiež vyjadruje ambíciu, aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom rozhodnutí, ale aby sa aktívne podieľalo na formovaní politiky EÚ a NATO (. pdf , s. 1).", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD má v svojich programových tézach ukotvené členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) a Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO), pričom zároveň deklaruje záväzok plniť spojenecké povinnosti a presadzovať národnoštátne záujmy v rámci týchto organizácií. Tento postoj je zakotvený nielen v programových materiáloch, ale aj v hodnotových zásadách, ktorými sa strana zaviazala riadiť pri povolebných rokovaniach.", "V rezortnom programe strany Hlas sa v kapitole venovanej obrane a bezpečnosti nachádza záväzok pokračovať v napĺňaní spojeneckých záväzkov a vyčleňovať 2 % HDP na obranu, pričom aspoň 25 % obranného rozpočtu má smerovať na modernizáciu a 2 % na výskum a vývoj. Dokument tiež zdôrazňuje posilnenie síl a prostriedkov pre plnohodnotné členstvo Slovenska v obranných zoskupeniach EÚ a NATO s dôrazom na plnenie spojeneckých záväzkov. Hlas sa zaväzuje k maximálnemu zapojeniu slovenského zbrojárskeho priemyslu do obmeny techniky v rámci Ozbrojených síl SR a NATO, ako aj k spolupráci na spoločných vývojových projektoch zameraných na budovanie európskych obranných spôsobilostí. Program obsahuje aj záväzok zvýšiť podporu pre zapojenie slovenských univerzít a výskumných inštitúcií do medzinárodných projektov v rámci EÚ a NATO, najmä v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, robotizácie, umelej inteligencie, materiálového inžinierstva a vesmírnych technológií (. pdf , s. 17).", "Kapitola venovaná európskej a zahraničnej politike ( str. 18 ) vníma Európsku úniu ako jedinečný a výnimočný projekt a deklaruje, že Hlas bude aktívne presadzovať záujmy Slovenska v rámci EÚ. Program zdôrazňuje, že Slovensko musí byť plnohodnotným členom EÚ a NATO a že zahraničná politika musí byť vedená tak, aby rešpektovala záväzky Slovenska v týchto organizáciách. Zároveň sa kladie dôraz na to, že zahraničná politika má byť vždy v súlade s národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky. Hlas sa zaväzuje vrátiť do slovenskej zahraničnej politiky konsenzus, keďže politická nestabilita v domácej sfére negatívne ovplyvňuje pozíciu Slovenska v zahraničí. Strana plánuje výrazne podporovať slovenských podnikateľov pri ich exportných aktivitách, pričom ekonomická diplomacia má byť vnímaná ako jedna z kľúčových politických tém Slovenska (. pdf , s. 18).", "Druhým dokumentom, ktorý potvrdzuje pravdivosť výroku ministerky Sakovej, je Deklarácia – Hodnotové princípy povolebnej spolupráce. V jej druhom bode sa uvádza, že Hlas považuje členstvo Slovenska v EÚ a NATO za garanciu slobodného rozvoja národa. Strana sa zaväzuje plniť svoje záväzky v týchto organizáciách spôsobom, ktorý bude vždy v súlade s národnoštátnym záujmom Slovenska. Deklarácia zároveň zdôrazňuje, že Hlas bude spolupracovať len so stranami, ktoré členstvo Slovenska v EÚ a NATO nespochybnia ani neohrozia. Strana tiež vyjadruje ambíciu, aby Slovensko nebolo len pasívnym prijímateľom rozhodnutí, ale aby sa aktívne podieľalo na formovaní politiky EÚ a NATO (. pdf , s. 1)."], "analysis_date": "2025-02-18", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "str. 18", "pdf", "pdf"], "url": ["https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/09/Rezortny-program-HLAS.pdf", "https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/09/Rezortny-program-HLAS.pdf", "https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/09/Rezortny-program-HLAS.pdf", "https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/06/Deklaracia-Hodnotove-principy-povolebnej-spoluprace.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:06.888005+00:00"}
{"id": "vr36457", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36457", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zmluvy na výstavbu diaľnic sa dnes podpisujú oveľa rýchlejšie, ako samotná stavba diaľnic a chcem podčiarknuť, že budete aj teraz ukončovať isté úseky, ktoré sa začali stavať za minulej vlády.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda, podľa vyššie uvedených informácií.", "analysis_paragraphs": ["Pravda, podľa vyššie uvedených informácií."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:31.588877+00:00"}
{"id": "vr25608", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25608", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Aj my sme zaviedli model a ja som bol prekvapený, vyčlenili sme 600 000 € na dotovanie mzdy, keď mám pravdu povedať pre novo vytvorené pracovné miesta v poľnohospodárstve a potravinárstve a sme zostali až prekvapení, lebo ten záujem je na 1 900 000 €. Zrazu sa vytvorilo 300 nových pracovných miest.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť presné informáciu o modely, alebo o dotovaní pracovných miest ministervom pôdohospodárstva. Našli sme síce správu (2.5.2012, Roľnícke noviny ), v ktorej sa minister vyjadruje, že by chcel podporiť vznik nových pracovných miest až čiastkou 2 milióny eur, podobne ako vyjadrenie Roberta Fica počas spoločnej tlačovky na ministerstve (15.1.2013, europrofit.sk ), v ktorej hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva má predložiť návrhy na riešenie nezamestnanosti vidieku, žiadne správy o výsledných projektoch sme však nezaregistrovali. Nevieme však potvrdiť, či niečo takéto skutočne neexistuje, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť presné informáciu o modely, alebo o dotovaní pracovných miest ministervom pôdohospodárstva. Našli sme síce správu (2.5.2012, Roľnícke noviny ), v ktorej sa minister vyjadruje, že by chcel podporiť vznik nových pracovných miest až čiastkou 2 milióny eur, podobne ako vyjadrenie Roberta Fica počas spoločnej tlačovky na ministerstve (15.1.2013, europrofit.sk ), v ktorej hovorí, že ministerstvo pôdohospodárstva má predložiť návrhy na riešenie nezamestnanosti vidieku, žiadne správy o výsledných projektoch sme však nezaregistrovali. Nevieme však potvrdiť, či niečo takéto skutočne neexistuje, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Roľnícke noviny", "europrofit.sk"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=102&id=5659", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=265&id=7171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:21.632525+00:00"}
{"id": "49016", "numeric_id": 49016, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49016", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď sa priznali mnohí vyšetrovatelia, že boli s Igorom Matovičom, že boli s Eduardom Hegerom.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini stretnutia spomína ako argument v debate o ovplyvňovaní vyšetrovaní politikmi OĽaNO. Nateraz však neexistuje dôkaz alebo indície, že by predmetom alebo výsledkom týchto stretnutí mali byť neoprávnené zásahy do vyšetrovaní alebo práce polície celkovo. V kontexte povedaného preto hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako už zavádzajúce.\n\nV máji 2021 vyšlo z trestného obvinenia bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislava Zuriana, že sa mal vtedajší minister financií Igor Matovič stretnúť v ešte dávnejšej minulosti s vtedajším šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy a dnešným vypovedajúcim vo viacerých kauzách Ľudovítom Makóom. Matovič to potvrdil pre TV Joj (00:09): „Stretol som sa s pánom Makóom raz možno dvakrát. (...) to bolo ešte keď sme boli v opozícii.“\n\nTaktiež v máji 2021 poslanec Robert Fico tvrdil o bývalom premiérovi Matovičovi, že sa pravidelne stretával s bývalým šéfom finančnej polície NAKA Bernardom Slobodníkom. Matovič na výsluchu podľa vlastných slov povedal, že sa „s ním po vražde Jána a Martiny asi trikrát stretol.“\n\nV relácii Ta3 V politike 12. Marca 2023 diskutujúci poslanec Robert Fico pustil zostrih nahrávky výpovede Jána Kaľavského, bývalého operatívcu NAKA, dnes obvineného z korupcie a ukrývajúceho sa v Bosne a Hercegovine. Vo výpovedi spomínal stretnutie s Hegerom v kancelárii vtedajšieho riaditeľa Tiposu Mareka Kaňku. Pravdivosť tvrdenia, že sa stretli , potvrdil sám Heger v relácii : „Áno, stretol som sa s pánom Kaľavským,“ (od 20:18) poukázal však na účelovosť zostrihov nahrávok Roberta Fica.\n\nDemagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však na žiadosť o vyjadrenie nereagovali.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini stretnutia spomína ako argument v debate o ovplyvňovaní vyšetrovaní politikmi OĽaNO. Nateraz však neexistuje dôkaz alebo indície, že by predmetom alebo výsledkom týchto stretnutí mali byť neoprávnené zásahy do vyšetrovaní alebo práce polície celkovo. V kontexte povedaného preto hodnotíme tvrdenie Petra Pellegriniho ako už zavádzajúce.", "V máji 2021 vyšlo z trestného obvinenia bývalého riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Branislava Zuriana, že sa mal vtedajší minister financií Igor Matovič stretnúť v ešte dávnejšej minulosti s vtedajším šéfom Kriminálneho úradu finančnej správy a dnešným vypovedajúcim vo viacerých kauzách Ľudovítom Makóom. Matovič to potvrdil pre TV Joj (00:09): „Stretol som sa s pánom Makóom raz možno dvakrát. (...) to bolo ešte keď sme boli v opozícii.“", "Taktiež v máji 2021 poslanec Robert Fico tvrdil o bývalom premiérovi Matovičovi, že sa pravidelne stretával s bývalým šéfom finančnej polície NAKA Bernardom Slobodníkom. Matovič na výsluchu podľa vlastných slov povedal, že sa „s ním po vražde Jána a Martiny asi trikrát stretol.“", "V relácii Ta3 V politike 12. Marca 2023 diskutujúci poslanec Robert Fico pustil zostrih nahrávky výpovede Jána Kaľavského, bývalého operatívcu NAKA, dnes obvineného z korupcie a ukrývajúceho sa v Bosne a Hercegovine. Vo výpovedi spomínal stretnutie s Hegerom v kancelárii vtedajšieho riaditeľa Tiposu Mareka Kaňku. Pravdivosť tvrdenia, že sa stretli , potvrdil sám Heger v relácii : „Áno, stretol som sa s pánom Kaľavským,“ (od 20:18) poukázal však na účelovosť zostrihov nahrávok Roberta Fica.", "Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však na žiadosť o vyjadrenie nereagovali."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["vyšlo", "potvrdil", "stretával", "spomínal", "stretli", "relácii"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22664585/matovic-priznal-stretnutia-s-makoom-viac-je-ochotny-povedat-vysetrovatelom.html", "https://plus.noviny.sk/608215-matovic-priznal-stretnutie-s-makoom-a-chce-vypovedat-policia-ho-zatial-nema-v-plane-predvolat", "https://www.teraz.sk/import/i-matovic-s-obvinenym-bernardom-s-s/551017-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/MYYIp6K/sud-s-klucovym-svedkom-policajnej-inspekcie-kalavsky-vypoveda-cez-telemost-spomina-premiera-hegera-aj-praktiky-na-naka/", "https://hnonline.sk/slovensko/96071118-expolicajt-na-uteku-mohol-krivo-vypovedat-podla-advokata-kubinu-jeho-vysluch-cez-telemost-nema-hodnotu", "https://www.ta3.com/relacia/27885/neuprosny-boj-o-volicov-priority-odvolanej-vlady-ukrajina-vola-o-pomoc-slovensko-caka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:16.346266+00:00"}
{"id": "vr31514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31514", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dofinancovanie zdravotníctva z pohľadu záväzkov, ktoré máme voči lekárom a zdravotným sestrám na základe platných a skladaných zákonov. To je číslo medzi 150-200 mil. €.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že odhady o sume potrebnej na zvýšenie platov lekárov a sestier sa líšia každým zdrojom. V decembri 2011 sa prijala novela Zákoníka práce, na základe ktorej dôjde k zvýšeniu platov lekárov pracujúcich v nemocniciach. To má prebehnúť v dvoch fázach – k 1. januáru a k 1. júlu 2012. Ako uvádza SITA , k 1. januáru došlo k stúpnutiu mzdy u neatestovaného lekára na 1.05 – násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo je 807 eur, u atestovaného na 1.6 – násobok, čo je 1230 eur. V júli má dôjsť k zvýšeniu tejto mzdy o 5 percent, čim má byť plat neatestovaných lekárov 923 eur a atestovaných 1461 eur. Taktiež, Národná rada SR s účinnosťou od apríla 2012 prijala nový Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Ako uvádza SME , od 1. apríla sa mzda sestier bude na základe ich špecializácie a praxe pohybovať od 640 do 926 eur. Od 1. júla sa daná suma ešte zvýši o 5 percent. Vo výške sumy, ktorá je potrebná na zvýšenie platov lekárov a sestier sa však názory z rôznych zdrojov rozchádzajú. Ako uvádza SITA , podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur. Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla, že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur, podľa SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, vzhľadom na to, že odhady o sume potrebnej na zvýšenie platov lekárov a sestier sa líšia každým zdrojom. V decembri 2011 sa prijala novela Zákoníka práce, na základe ktorej dôjde k zvýšeniu platov lekárov pracujúcich v nemocniciach. To má prebehnúť v dvoch fázach – k 1. januáru a k 1. júlu 2012. Ako uvádza SITA , k 1. januáru došlo k stúpnutiu mzdy u neatestovaného lekára na 1.05 – násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov, čo je 807 eur, u atestovaného na 1.6 – násobok, čo je 1230 eur. V júli má dôjsť k zvýšeniu tejto mzdy o 5 percent, čim má byť plat neatestovaných lekárov 923 eur a atestovaných 1461 eur. Taktiež, Národná rada SR s účinnosťou od apríla 2012 prijala nový Zákon č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Ako uvádza SME , od 1. apríla sa mzda sestier bude na základe ich špecializácie a praxe pohybovať od 640 do 926 eur. Od 1. júla sa daná suma ešte zvýši o 5 percent. Vo výške sumy, ktorá je potrebná na zvýšenie platov lekárov a sestier sa však názory z rôznych zdrojov rozchádzajú. Ako uvádza SITA , podľa bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, by na zvýšenie platov len zdravotných sestier malo ísť približne 120 mil. eur. Asociácia nemocníc Slovenska podľa Pravdy uviedla, že na zvýšenie platov všetkých lekárov aj sestier je potrebných 100 mil. eur, podľa SME , na vyššie platy pre lekárov a sestry, ktoré im zaručuje zákon, potrebujú poisťovne asi 117 mil. eur."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "SME", "SITA", "Pravdy", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/zdravie/platy-lekarov-mozno-neporastu-tak-ak/439273-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/204113/zvolenska-uhliarik-si-v-otazke-platu-zo-sestriciek-vystrelil/", "http://spravy.pravda.sk/nemocnice-chcu-z-rezervy-50-milionov-inak-skolabuju-f8g-/sk_domace.asp?c=A120227_091037_sk_domace_p09", "http://ekonomika.sme.sk/c/6303078/lekari-a-sestry-si-opat-polepsia-peniaze-na-to-nie-su.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:12.699489+00:00"}
{"id": "vr30442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30442", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Po ďalšie, v rozpore so zákonom Galko zverejnil tieto rozhovory.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Diskusia o tom, či bolo, resp. nebolo zverejnenie rozhovorov (Kaliňák má zrejme na mysli prepisy rozhovorov, ktoré unikli v rámci aktuálnej kauzy týkajúcej sa odpočúvania redaktorov denníka Pravda VOS) v rozpore so zákonom je síce možná, výrok však napriek tomu z jednoduchého dôvodu hodnotiť nebudeme - Galko totiž skutočnosť, že by za zverejnením rozhovorov stála jeho osoba jednoznačne odmietol. Ako sa uvádza v správe TASR z dňa 24. novembra 2011, Galko doslova povedal: \" Odmietam úvahy, že by som ja niekde zverejňoval, alebo podsúval obsahy prepísaných rozhovorov \". Keďže Kaliňák Galka de facto obvinil a zverejnenie prepisov rozhovorov mu automaticky prisúdil bez relevantných dôkazov, výrok klasifikujeme ako zavádzanie. Každopádne, zverejnenie materiálov, ktoré vzniknú ako produkt odpočúvanie je podľa Zákona o ochrane pred odpočúvaním nelegálne v podstate za akýchkoľvek okolností. V odseku jeden siedmeho paragrafu zákona sa uvádza: \"Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo inej samosprávy.\"", "analysis_paragraphs": ["Diskusia o tom, či bolo, resp. nebolo zverejnenie rozhovorov (Kaliňák má zrejme na mysli prepisy rozhovorov, ktoré unikli v rámci aktuálnej kauzy týkajúcej sa odpočúvania redaktorov denníka Pravda VOS) v rozpore so zákonom je síce možná, výrok však napriek tomu z jednoduchého dôvodu hodnotiť nebudeme - Galko totiž skutočnosť, že by za zverejnením rozhovorov stála jeho osoba jednoznačne odmietol. Ako sa uvádza v správe TASR z dňa 24. novembra 2011, Galko doslova povedal: \" Odmietam úvahy, že by som ja niekde zverejňoval, alebo podsúval obsahy prepísaných rozhovorov \". Keďže Kaliňák Galka de facto obvinil a zverejnenie prepisov rozhovorov mu automaticky prisúdil bez relevantných dôkazov, výrok klasifikujeme ako zavádzanie. Každopádne, zverejnenie materiálov, ktoré vzniknú ako produkt odpočúvanie je podľa Zákona o ochrane pred odpočúvaním nelegálne v podstate za akýchkoľvek okolností. V odseku jeden siedmeho paragrafu zákona sa uvádza: \"Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo inej samosprávy.\""], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["správe TASR", "Zákona o ochrane pred odpočúvaním"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20111124TBB02853", "http://www.mosr.sk/data/files/628.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:57.910014+00:00"}
{"id": "vr37918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37918", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Klesli preferencie SNS.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa agentúry FOCUS preferencie Slovenskej národnej strany stúpli z februárových 5,4% na marcových 6,2%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry FOCUS preferencie Slovenskej národnej strany stúpli z februárových 5,4% na marcových 6,2%."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["FOCUS"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/131_Preferencie%20politickych%20stran_marec2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:02.264888+00:00"}
{"id": "vr27602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27602", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Okrem v súčasnosti platných obmedzení budú musieť všetci migranti EÚ žiadajúci o sociálne dávky prejsť testom angličtiny. Podľa vlády má tento test vylúčiť ľudí, ktorí nemajú reálnu možnosť zamestnať sa v Británii. O tomto zámere vo svojej koaličnej zmluve hovorí aj holandská vláda. Podľa nej “osoby, ktoré nehovoria po holandsky nedostanú sociálnu podporu. Tento princíp sa bude aplikovať konzistentne: na občanov EÚ, občanov tretích krajín a občanov Holandska.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo Veľkej Británii boli od maraca 2013 zavedené nové testy pre imigrantov, ktoré sú zamerané aj na históriu a kultúru.", "analysis_paragraphs": ["Vo Veľkej Británii boli od maraca 2013 zavedené nové testy pre imigrantov, ktoré sú zamerané aj na históriu a kultúru."], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["testy", "1. januára 2006", "Holandsku", "test", "diskriminačné", "liberálnymi hodnotami"], "url": ["http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/immigration/9829808/Can-you-pass-the-British-immigration-exam.html", "http://www.tcscanada.net/canada-immigration-news/news-out.php?ueid=149", "http://www.hrw.org/en/node/82373/section/9", "http://en.wikipedia.org/wiki/Integration_law_for_immigrants_to_the_Netherlands", "http://newsfeed.time.com/2011/04/12/netherlands-to-immigrants-learn-dutch-or-fear-deportation/", "http://www.rferl.org/content/article/1067418.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:55.864505+00:00"}
{"id": "vr13844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13844", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže tu chcem povedať, že transparentné to bolo určite (klientské centrum z hľadiska procesov verejného obstarávania, pozn.), pretože sme dopredu všetkým zadeklarovali, čo ideme urobiť, ako sme robili výber budovy.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo sa týka transparentnosti, je ešte stále nedoriešenou otázkou či postup, akým bola zmluva uzatvorená, nie je obchádzaním zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s týmto problémom podal podpredseda strany Sieť, M. Beblavý, podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Výrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný kvôli prebiehajúcemu riešeniu.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka transparentnosti, je ešte stále nedoriešenou otázkou či postup, akým bola zmluva uzatvorená, nie je obchádzaním zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s týmto problémom podal podpredseda strany Sieť, M. Beblavý, podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Výrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný kvôli prebiehajúcemu riešeniu."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["získa", "prenajal", "Denníka N", "kritizuje"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/klientske-centrum-bratislava-kalinak/111688-clanok.html", "https://dennikn.sk/155828/kalinak-staru-ikeu-prenajme-prestavia-a-nakoniec-odkupi-bez-tendra/", "https://dennikn.sk/155828/kalinak-staru-ikeu-prenajme-prestavia-a-nakoniec-odkupi-bez-tendra/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-43/ked-kalinak-ruci-hlavou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:14.381010+00:00"}
{"id": "vr31855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31855", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Taký úver dostali (komárňanské lodenice pozn.) ešte počas druhej Dzurindovej vlády, ak ma pamäť neklame, alebo prvej, to neviem. Oni všetko vrátili a zamestnaní ľudia nemôžu teraz stavať napríklad ďalšie lode.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa dostupných informácii štátnu záruku na úver pre Slovenské lodenice Komárno (SLKB) od Eximbanky poskytla prvá Dzurindova vláda ešte 28. februára 2001 . Či SLKB tento úver splatilo, nedokážeme overiť. Pravdou je, že v roku 2002 už bola podľa informácii SITA ( TREND) splatená polovica úveru.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácii štátnu záruku na úver pre Slovenské lodenice Komárno (SLKB) od Eximbanky poskytla prvá Dzurindova vláda ešte 28. februára 2001 . Či SLKB tento úver splatilo, nedokážeme overiť. Pravdou je, že v roku 2002 už bola podľa informácii SITA ( TREND) splatená polovica úveru."], "analysis_date": "2012-05-22", "analysis_sources": {"text": ["28. februára 2001", "TREND)"], "url": ["http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.1.28+Domace+5+print", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/lodenice-uzavreli-zmluvu-na-vyrobu-dvoch-lodi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:37.925692+00:00"}
{"id": "vr37816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37816", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...pozrite si návrhy z ministerstva financií, ktoré boli naozaj zverejnené len v piatok tento, tento týždeň, kde sa hovorí o odpisovaní mesačnom, čo je naopak skomplikovanie, skomplikovanie odpisovania, lebo dneska si kúpite auto v decembri, tak si môžte vlastne celoročný odpis vo výške skoro jednej štvrtiny dať do nákladov, ale takto budete si môcť dať len, len jednu 48-minu.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť návrh, o ktorom poslanec Kažimír hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť návrh, o ktorom poslanec Kažimír hovorí."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:25.288910+00:00"}
{"id": "vr36525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36525", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...ja som hovoril (na tlačovej konferencii, pozn.) o tom, čo treba robiť po voľbách a o spoločenskom fenoméne, ktorý treba odstrániť. Nevyhnutne. Nemenoval som ľudí. Naopak, A ja som menoval, že česká vláda v roku 2006 prijímala podobné opatrenia, bola to ešte vláda Topolánkova.", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiar na spomínanej tlačovej konferencii hovoril o tom, že štátne orgány by mali vypracovať programy boja proti korupcii a mali by „usmerniť konanie tak, aby v priebehu rokov 2010 až 2013 bolo možné Slovenskú republiku zaradiť medzi krajiny s najnižšou mierou korupcie“ . Hovoril o troch zásadách: väčšia prevencia, otvorenosť a trestnosť. Mečiar uvádzal preverovanie úradníkov na detektore lži, prípadný zákaz na desať rokov pôsobenia v štátnej správe, nutnosť prerobenia procesov verejného obstarávania, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie, verejná kontrola obstarávaní, zákaz tajných zmlúv medzi štátom a firmami účastniacich sa súťaží... Mečiar hovoril na TB o „predlohách, ktoré boli urobené v Českej republike 25. októbra roku 2006, keď vláda prijala protikorupčný program, ale nerealizovala z politických dôvodov nestability“ . Aplikovať z neho sa podľa Mečiara dá 80 percent. Jedná sa o tento dokument : \"Strategie vlády v boji proti korupci na období let 2006 až 2011 (příloha k usnesení vlády ze dne 25. října 2006 č. 1199)\"", "analysis_paragraphs": ["Mečiar na spomínanej tlačovej konferencii hovoril o tom, že štátne orgány by mali vypracovať programy boja proti korupcii a mali by „usmerniť konanie tak, aby v priebehu rokov 2010 až 2013 bolo možné Slovenskú republiku zaradiť medzi krajiny s najnižšou mierou korupcie“ . Hovoril o troch zásadách: väčšia prevencia, otvorenosť a trestnosť. Mečiar uvádzal preverovanie úradníkov na detektore lži, prípadný zákaz na desať rokov pôsobenia v štátnej správe, nutnosť prerobenia procesov verejného obstarávania, postavenie Úradu pre verejné obstarávanie, verejná kontrola obstarávaní, zákaz tajných zmlúv medzi štátom a firmami účastniacich sa súťaží... Mečiar hovoril na TB o „predlohách, ktoré boli urobené v Českej republike 25. októbra roku 2006, keď vláda prijala protikorupčný program, ale nerealizovala z politických dôvodov nestability“ . Aplikovať z neho sa podľa Mečiara dá 80 percent. Jedná sa o tento dokument : \"Strategie vlády v boji proti korupci na období let 2006 až 2011 (příloha k usnesení vlády ze dne 25. října 2006 č. 1199)\""], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencii", "o tento dokument"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/148662_tb-hzds-o-aktualnej-politickej-situacii", "http://www.mpsv.cz/cs/3418"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:46.477114+00:00"}
{"id": "vr38622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38622", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Server Veriteľa, všetky údaje, ktoré potvrdzovali, aký to bol podvod, zlikvidovala autodielňa v jednej malej dielni na južnom Slovensku, dva alebo tri dni pred parlamentnými voľbami.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Server veritel.sk založený v roku 2008 stále existuje, to či a že bol podobný server zničený pár dní pred voľbami sa nám nepodarilo dohladať.", "analysis_paragraphs": ["Server veritel.sk založený v roku 2008 stále existuje, to či a že bol podobný server zničený pár dní pred voľbami sa nám nepodarilo dohladať."], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["veritel.sk"], "url": ["http://veritel.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:25.735064+00:00"}
{"id": "vr31317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31317", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec boli sme prví, ktorí pána Nicholsona prijali a prijali aj jeho trestné oznámenie a začali sme sa tým zaoberať už ako Gorilou, pretože pred tým nikto nevedel ten názov, že by sa to tak nejak volalo.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nicholson v rozhovore pre SME opisuje svoje skúsenosti s Políciou počas vlády Smeru takto: „Ukázal som spis policajtom Úradu boja proti korupcii, oni sa tým začali zaoberať ako s vážnou vecou. Išli s tým k nadriadeným. Potom mi oznámili, že ich to veľmi mrzí, ale že toto vyšetrovať nebudú. Bol som bezbranný, nevedel som, čo s tým. Uvedomil som si, že sa na to dá ísť zboku. Ak majú otvorené iné vyšetrovanie, nemôžu ignorovať dôkaz, ktorý im prinesiem. Vtedy bol otvorený prípad kupovania poslancov, ktoré opisuje Gorila. Mal som veľmi priateľský rozhovor s vyšetrovateľom kauzy, ktorý sa volal František Sajler. Neskôr tam už sedel aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a otázky smerovali nie k obsahu, ale k tomu, že odkiaľ dokument mám a odkedy. Podľa môjho názoru ich skôr zaujímalo, ako došlo k úniku a kto je za to zodpovedný.“ V podobnom duchu cituje Nicholsona aj denník Pravda . Robert Kaliňák pri opise udalostí zavádza. Podľa slov Nicholsona sa po prvýkrát jeho podaním nikto nezaoberal a až keď prišiel s informáciami o už otvorenej kauze tak ho prijal vyšetrovateľ kauzy a špeciálny prokurátor. Ich správanie podľa opisu Nicholsona sa však len ťažko dá nazvať \"prijatím\" a \"začiatkom zaoberania sa\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nicholson v rozhovore pre SME opisuje svoje skúsenosti s Políciou počas vlády Smeru takto: „Ukázal som spis policajtom Úradu boja proti korupcii, oni sa tým začali zaoberať ako s vážnou vecou. Išli s tým k nadriadeným. Potom mi oznámili, že ich to veľmi mrzí, ale že toto vyšetrovať nebudú. Bol som bezbranný, nevedel som, čo s tým. Uvedomil som si, že sa na to dá ísť zboku. Ak majú otvorené iné vyšetrovanie, nemôžu ignorovať dôkaz, ktorý im prinesiem. Vtedy bol otvorený prípad kupovania poslancov, ktoré opisuje Gorila. Mal som veľmi priateľský rozhovor s vyšetrovateľom kauzy, ktorý sa volal František Sajler. Neskôr tam už sedel aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik a otázky smerovali nie k obsahu, ale k tomu, že odkiaľ dokument mám a odkedy. Podľa môjho názoru ich skôr zaujímalo, ako došlo k úniku a kto je za to zodpovedný.“ V podobnom duchu cituje Nicholsona aj denník Pravda . Robert Kaliňák pri opise udalostí zavádza. Podľa slov Nicholsona sa po prvýkrát jeho podaním nikto nezaoberal a až keď prišiel s informáciami o už otvorenej kauze tak ho prijal vyšetrovateľ kauzy a špeciálny prokurátor. Ich správanie podľa opisu Nicholsona sa však len ťažko dá nazvať \"prijatím\" a \"začiatkom zaoberania sa\". Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "Pravda"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6200787/nicholson-nukali-mi-miliony-ak-na-gorilu-zabudnem.html", "http://spravy.pravda.sk/novinar-nicholson-o-spise-gorila-nikto-sa-k-tomu-nechcel-vyjadrit-p9g-/sk_domace.asp?c=A120118_133521_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:46.417629+00:00"}
{"id": "48273", "numeric_id": 48273, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48273", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Moja vláda aj v 2020 zvýšila platy všetkým verejným a štátnym zamestnancom o 10 %. Inflácia bola niekde na úrovni 1 a pol, dvoch percent, takže kľudne tá situácia bola úplne iná, reálne mzdy ľuďom rástli. Viacej si za výplatu dovolili, ako si môžu dovoliť teraz. Teraz je situácia opačná. Inflácia priemerná, pán redaktor, 8,5. Keď sa pozriete na zeleninu 15 %, oleje a tuky, ktoré sa používajú pri varení, 25 % zdraženie.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2020 sa platy zamestnancov verejnej a štátnej správy skutočne zvýšili o 10 %. Udialo sa tak za vlády Petra Pellegriniho, toho času premiéra za stranu Smer-SD.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla miera inflácie v roku 2020 priemerný rast vo výške 1,9 %.\n\nV januári 2022 sa miera inflácie pohybovala na hodnote 8,4 %, pričom najväčší podiel na nej má zdražovanie energií a potravín. V porovnaní s januárom 2021 vzrástli spomenuté ceny olejov a tukov o 24,6 % a zeleniny o 15,3 %.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2020 sa platy zamestnancov verejnej a štátnej správy skutočne zvýšili o 10 %. Udialo sa tak za vlády Petra Pellegriniho, toho času premiéra za stranu Smer-SD.", "Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla miera inflácie v roku 2020 priemerný rast vo výške 1,9 %.", "V januári 2022 sa miera inflácie pohybovala na hodnote 8,4 %, pričom najväčší podiel na nej má zdražovanie energií a potravín. V porovnaní s januárom 2021 vzrástli spomenuté ceny olejov a tukov o 24,6 % a zeleniny o 15,3 %.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zvýšili", "dosiahla", "vzrástli"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22799945/statnym-a-verejnym-zamestnancom-sa-zvysia-platy-o-3-percenta.html", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/b492427d-104f-4d61-b233-e6edf566df16/Potvrdenie_o_miere_inflacie_v_SR_2020.pdf?MOD=AJPERES&CVID=nrXAHJP&CVID=nrXAHJP&CVID=nrXAHJP&CVID=nrXAHJP&CVID=nrXAHJP", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tZLNcpswFIWfpQuWoAsCJLqTPQ3gOp5iG9to0xEYDLX5CajQ9OkLnWyaSai7qDbSjM537rm6QhydEK9EX1yELOpK3NAK8SIutSEpNdAIJYAJoaZhOraF8aiOWBVjekG8TbO0TVstrzuJTsMwaJe6vtxSLanLt3Tf2xs65VI23UcFFPgTUGBCjPZx-TgijZC5WlRZjU7CwEZKMqJaNLNUMx5PwtGxiq0zduKzLXDsTGjx7emJM8STupLpjzFQHXciV7vr5KOKq1RgMmzLsc--StWuaUX_rEDfpfI67nfViVDEydeA-HSx0BnAYo3BX33ebbzlg-HqBO0QH9MnxRlFdxke-yIdUFhNuW5TG9x-1z600PG3AN5ZDBAfr1kQBLv14QDuwXgAH-subMJwdLNf-KXLPJOsAejatcBnXrh1AoyB4fv4mYB8Pt4rnm62n8Dfsy_udmXqYFr31Z8R8Pl4h2k8SSUbmaPof3yQf5z-pJ9paG-_COYm9rc39wA15ZFKK37GP_eZV4bTKim2t97APvwCg-n3nQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:31.349656+00:00"}
{"id": "vr28479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28479", "speaker": "Jozef Žiška", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-ziska", "statement": "Trenčín má dve vysoké školy, ale žiaľbohu uplatnenie študentov z týchto vysokých škôl je prakticky nulové.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Trenčíne sa nacházajú dve vysoké školy. Prvou z nich je Vysoká škola manažmentu a druhou je Univerzita Alexandra Dubčeka. Podľa analýzy INEKO, ktorá skúmala nezamesntnanosť absolventov za roky 2010 - 2013 vyplýva, že trenčianske vysoké školy nepatria medzi tie s najhoršou uplatniteľnosťou absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priečke v miere nezamestnanosti meranej po viac ako roku od skončenia školy (pozri Tabuľku 2). INEKO vo svojej analýze AMN - absolventskej miery nezamestnanosti \" v rámci ktorej pre jednotlivé vysoké školy v SR vypočítali AMN za roky 2010 až 2013, a to podľa definície absolventov škôl v zákone o službách zamestnanosti a s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) . Napríklad za rok 2013 sa AMN počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy podľa metodiky ÚPSVaR k 30. septembru 2013 spomedzi absolventov školy za obdobie najviac 2 rokov pred 30. septembrom 2013 (1.10.2011 až 30.9.2013) a celkového počtu absolventov tejto školy za toto dvojročné obdobie (podľa ÚIPŠ). Zo študentov, ktorí ukončili štúdium v období 1.10.2011 až 30.9.2013 bol ku koncu septembra minulého roka nezamestnaný približne každý desiaty absolvent. V predchádzajúcich troch rokoch to bolo nižšie číslo, keď sa AMN za celú SR pohybovala na úrovni medzi 5,8 a 7,4 % . Pre porovnanie, nezamestnanosť za celú ekonomiku SR sa počas tohto obdobia držala na približne 13 až 14 % . Upozornenie: AMN vzhľadom na metodiku ÚPSVaR zahŕňa len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov . Takisto sú zo štatistiky vylúčení uchádzači o zamestnanie, ktorí pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie mali pravidelne platené zamestnanie. Z porovnania sme ďalej vylúčili školy, ktoré mali v uplynulých rokoch menej ako 20 absolventov denného štúdia za rok (na celej škole). \" Pre zaujímavosť vo svojom výskume uviedli aj hodnoty nezamestnaných absolventov po viac ako roku od ukončenia štúdia. Pretože, podľa nich to môže eliminovať zahrnutie veľkej skupiny absolventov, ktorí si z rôznych príčin počas leta nehľadajú prácu. Do tejto štatistiky boli zahrnutí iba tí absolventi, ktorí boli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie počas aspoň 12 mesiacov bez prerušenia . \" Ukazuje sa, že miera nezamestnanosti meraná po viac ako roku od skončenia školy sa pohybuje na veľmi nízkych úrovniach (nanajvýš 2,2 %), čo vypovedá o tom, že ak si aj absolvent nenájde prácu hneď (v priebehu pár mesiacov), tak väčšinou už do roka s tým problém nemá. \"", "analysis_paragraphs": ["V Trenčíne sa nacházajú dve vysoké školy. Prvou z nich je Vysoká škola manažmentu a druhou je Univerzita Alexandra Dubčeka. Podľa analýzy INEKO, ktorá skúmala nezamesntnanosť absolventov za roky 2010 - 2013 vyplýva, že trenčianske vysoké školy nepatria medzi tie s najhoršou uplatniteľnosťou absolventov. Vysoká škola manažmentu bola dokonca v roku 2013 na prvej priečke v miere nezamestnanosti meranej po viac ako roku od skončenia školy (pozri Tabuľku 2). INEKO vo svojej analýze AMN - absolventskej miery nezamestnanosti \" v rámci ktorej pre jednotlivé vysoké školy v SR vypočítali AMN za roky 2010 až 2013, a to podľa definície absolventov škôl v zákone o službách zamestnanosti a s využitím údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a Ústavu informácií a prognóz školstva (ÚIPŠ) . Napríklad za rok 2013 sa AMN počíta ako podiel počtu nezamestnaných absolventov školy podľa metodiky ÚPSVaR k 30. septembru 2013 spomedzi absolventov školy za obdobie najviac 2 rokov pred 30. septembrom 2013 (1.10.2011 až 30.9.2013) a celkového počtu absolventov tejto školy za toto dvojročné obdobie (podľa ÚIPŠ). Zo študentov, ktorí ukončili štúdium v období 1.10.2011 až 30.9.2013 bol ku koncu septembra minulého roka nezamestnaný približne každý desiaty absolvent. V predchádzajúcich troch rokoch to bolo nižšie číslo, keď sa AMN za celú SR pohybovala na úrovni medzi 5,8 a 7,4 % . Pre porovnanie, nezamestnanosť za celú ekonomiku SR sa počas tohto obdobia držala na približne 13 až 14 % . Upozornenie: AMN vzhľadom na metodiku ÚPSVaR zahŕňa len absolventov denného štúdia mladších ako 26 rokov . Takisto sú zo štatistiky vylúčení uchádzači o zamestnanie, ktorí pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie mali pravidelne platené zamestnanie. Z porovnania sme ďalej vylúčili školy, ktoré mali v uplynulých rokoch menej ako 20 absolventov denného štúdia za rok (na celej škole). \" Pre zaujímavosť vo svojom výskume uviedli aj hodnoty nezamestnaných absolventov po viac ako roku od ukončenia štúdia. Pretože, podľa nich to môže eliminovať zahrnutie veľkej skupiny absolventov, ktorí si z rôznych príčin počas leta nehľadajú prácu. Do tejto štatistiky boli zahrnutí iba tí absolventi, ktorí boli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie počas aspoň 12 mesiacov bez prerušenia . \" Ukazuje sa, že miera nezamestnanosti meraná po viac ako roku od skončenia školy sa pohybuje na veľmi nízkych úrovniach (nanajvýš 2,2 %), čo vypovedá o tom, že ak si aj absolvent nenájde prácu hneď (v priebehu pár mesiacov), tak väčšinou už do roka s tým problém nemá. \""], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["INEKO"], "url": ["http://www.ineko.sk/clanky/absolventi-vysokych-skol-s-dlhsou-tradiciou-si-hladaju-pracu-lahsie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:42.851178+00:00"}
{"id": "vr34311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34311", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Ja som zásadne za zrušenie tých sankcií. Nikdy som to netajila a musím povedať, že v programovom vyhlásení vlády je uvedené to, že úroveň ochrany menšín sa dostane na úroveň ako to bolo pred rokom 2006. Pred rokom 2006 v tomto zákone, v zákone o štátnom jazyku neboli žiadne sankcie a teraz tie sankcie tam sú.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred rokom 2006 platil Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf), ktorý zrušil §10 (pokuty) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Pred rokom 2006 platil Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf), ktorý zrušil §10 (pokuty) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky (.pdf)."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín", "č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=13423&FileName=95-z270&Rocnik=1995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:37.542001+00:00"}
{"id": "vr15640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15640", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "ŽSSK prepraví ročne 67 miliónov cestujúcich a má 6-tisíc zamestnancov.", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z poslednej zverejnenej výročnej správy (.pdf) Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) za rok 2015 vyplýva, že k 31. decembru 2015 spoločnosť zamestnávala 5 949 zamestnancov. ŽSSK prepravila v roku 2015 dokopy 57 275 000 cestujúcich. Keďže posledný zverejnený údaj o počte prepravených-údaj z roku 2015 je nižší než údaj uvedený Dankom, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z poslednej zverejnenej výročnej správy (.pdf) Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) za rok 2015 vyplýva, že k 31. decembru 2015 spoločnosť zamestnávala 5 949 zamestnancov. ŽSSK prepravila v roku 2015 dokopy 57 275 000 cestujúcich. Keďže posledný zverejnený údaj o počte prepravených-údaj z roku 2015 je nižší než údaj uvedený Dankom, hodnotíme výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "prepravila", "zvyšovať", "absolventov"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/fileadmin/Dokumenty2/2016_pdf/VS_2015_SK.PDF", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/386188-statne-vlaky-vlani-prepravili-o-10-milionov-ludi-viac/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/165135/Zeleznice-SR-planuju-zvysit-pocet-zamestnancov-zhruba-o", "http://ekonomika.sme.sk/c/20113521/slovenske-zeleznice-chcu-zvysit-pocet-zamestnancov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:41.595611+00:00"}
{"id": "44942", "numeric_id": 44942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44942", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Ako som už ja vravel pred pár dňami na tlačovke, chystáme vám ešte aj balík financií, ktorý vám bude vedieť pomôcť (pri znižovaní následkov pandémie COVID-19, pozn.)", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dva dni pred reláciou - t.j. 19. marca - Richard Raši uviedol , že sa snaží vyrokovať, aby Slovensko mohlo použiť časť peňazí z eurofondov na pokrytie škôd spôsobených koronavírusom. Hovoril o sume 527 miliónov eur, ktoré by mali byť čoskoro na účtoch. Tvrdenie, že dosluhujúca vláda „chystala” peniaze pre novú vládu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Dva dni pred reláciou - t.j. 19. marca - Richard Raši uviedol , že sa snaží vyrokovať, aby Slovensko mohlo použiť časť peňazí z eurofondov na pokrytie škôd spôsobených koronavírusom. Hovoril o sume 527 miliónov eur, ktoré by mali byť čoskoro na účtoch. Tvrdenie, že dosluhujúca vláda „chystala” peniaze pre novú vládu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/r-rasi-v-boji-proti-sireniu-noveho/453898-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:29.993253+00:00"}
{"id": "vr32030", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32030", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Spoločný priemerný dlh v rámci Európskej únie je zhruba 90%. Ako je možné, že v Amerike, v Spojených štátoch amerických je 100%, v Japonsku 250%?", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy, ktorý vydal Medzinárodný menový fond o stave štátneho dlhu vybraných krajín k roku 2011, Japonsko dosahuje dlh takmer 230% HDP a USA dosahujú dlh približne 103% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy, ktorý vydal Medzinárodný menový fond o stave štátneho dlhu vybraných krajín k roku 2011, Japonsko dosahuje dlh takmer 230% HDP a USA dosahujú dlh približne 103% HDP."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Medzinárodný menový fond", "Sme.sk", "Finweb.sk"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2012/01/weodata/weorept.aspx?sy=2011&ey=2011&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C943%2C963%2C686%2C616%2C688%2C223%2C518%2C516%2C728%2C918%2C558%2C748%2C138%2C618%2C196%2C522%2C278%2C622%2C692%2C156%2C694%2C624%2C142%2C626%2C449%2C628%2C564%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C184%2C132%2C524%2C646%2C361%2C648%2C362%2C915%2C364%2C134%2C732%2C652%2C366%2C174%2C734%2C328%2C144%2C258%2C146%2C656%2C463%2C654%2C528%2C336%2C923%2C263%2C738%2C268%2C578%2C532%2C537%2C944%2C742%2C176%2C866%2C534%2C369%2C536%2C744%2C429%2C186%2C433%2C925%2C178%2C869%2C436%2C746%2C136%2C926%2C343%2C466%2C158%2C112%2C439%2C111%2C916%2C298%2C664%2C927%2C826%2C846%2C542%2C299%2C967%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=GGXWDG_NGDP&grp=0&a=&pr.x=39&pr.y=7", "http://ekonomika.sme.sk/c/6349156/europu-pohlcuju-rastuce-dlhy.html", "http://finweb.hnonline.sk/c1-55559990-eurozona-sa-topi-v-dlhoch-problem-ma-aj-slovensko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:09.640735+00:00"}
{"id": "vr34476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34476", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...predstavili sme a rokuje sa o zákonoch na reformu ...verejného obstarávania", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ÚVO predložilo návrh novely o verejnom obstarávaní, ktorá však nebola schválená, súčasne však vláda poverila Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovať do júna 2011 nový návrh zákona.", "analysis_paragraphs": ["ÚVO predložilo návrh novely o verejnom obstarávaní, ktorá však nebola schválená, súčasne však vláda poverila Ministerstvo spravodlivosti SR vypracovať do júna 2011 nový návrh zákona."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["predložilo"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/download/2010/tlacove_spravy/TS2010_10_04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:49.593049+00:00"}
{"id": "vr36067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36067", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Druhá vec je, že je množstvo sektorov, kde ste vôbec nič neušetrili. Ale tento rozpočet a to si málokto uvedomuje, hovorí o trojročnom vládnutí tejto vlády, čo je takmer naprieč celým volebným obdobím a ten rozpočet hovorí už aj o ďalších rokoch. A tam jasne vidieť, ako je to so skutočnými prioritami vlády. Vôbec to nie sú diaľnice, vôbec to nie je zdravotníctvo, vôbec to nie je školstvo, veda, výskum. Toto sú holé fakty. A to sú neustále výhovorky na bývalú vládu, že ako tá nevedela vládnuť a ako veľa plytvala.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nižšie sú zvýraznené sú „sektory“, kde sa výdavky v roku 2011 oproti 2010 neznižovali. Ide o 12 oblastí z 27, čo môže byť málo (alebo veľa), ak to ale Počiatek neráta ani na objem financií, ktorý je k nim pridelený, ale len na počty, je to menej ako polovica. Pri rokoch 2012 a 2013 sú zvýraznené tri ministerstvá, ktoré majú dostať najviac financií. Sú medzi nimi dve z troch, ktoré Počiatek uvádza ako neprioritné pre súčasnú vládu (kým v prípade ministerstva práce to môže byť vysvetlené mandatórnymi výdavkami, pri ministerstve dopravy to tak už nie je). Ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, kto si má v roku 2013 oproti roku 2012 najviac polepšiť, vyhráva ministerstvo práce. Zdroje: MF SR: Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 , MF SR: Zákon o štátnom rozpočte na rok 2010", "analysis_paragraphs": ["Nižšie sú zvýraznené sú „sektory“, kde sa výdavky v roku 2011 oproti 2010 neznižovali. Ide o 12 oblastí z 27, čo môže byť málo (alebo veľa), ak to ale Počiatek neráta ani na objem financií, ktorý je k nim pridelený, ale len na počty, je to menej ako polovica. Pri rokoch 2012 a 2013 sú zvýraznené tri ministerstvá, ktoré majú dostať najviac financií. Sú medzi nimi dve z troch, ktoré Počiatek uvádza ako neprioritné pre súčasnú vládu (kým v prípade ministerstva práce to môže byť vysvetlené mandatórnymi výdavkami, pri ministerstve dopravy to tak už nie je). Ak sa na to pozrieme z hľadiska toho, kto si má v roku 2013 oproti roku 2012 najviac polepšiť, vyhráva ministerstvo práce. Zdroje: MF SR: Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 , MF SR: Zákon o štátnom rozpočte na rok 2010"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["MF SR: Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011", "MF SR: Zákon o štátnom rozpočte na rok 2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202011%20a%C5%BE%202013/vlastny_%20mat.pdf", "http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=209328&FileName=zz2009-00497-0209328&Rocnik=2009&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:45.617053+00:00"}
{"id": "vr28642", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28642", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Platia 15 tisícovú daň ročne (vlastník tenisového areálu, pozn.).", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stanko hovorí o tenisovom areály v Trnave, ktorý má podľa vyjadrení Stanko platiť daň mestu ročne na úrovni 15 tisíc eur. Predovšetkým by išlo o daň z nehnuteľnosti. Tento areál prevádzkuje súkromná spoločnosť TC EMPIRE Trnava a.s. Demagog.SK nezistil koľko súkromná spoločnosť môže ročne platiť, keďže takýto údaj (len celkovo za daň z nehnuteľnosti) sa nenachádza v rozpočte mesta alebo v záverečnom účte. Spoločnosť TC EMPIRE nemá verejne dostupnú výročnú správu , kde by tento údaj mohol byť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Stanko hovorí o tenisovom areály v Trnave, ktorý má podľa vyjadrení Stanko platiť daň mestu ročne na úrovni 15 tisíc eur. Predovšetkým by išlo o daň z nehnuteľnosti. Tento areál prevádzkuje súkromná spoločnosť TC EMPIRE Trnava a.s. Demagog.SK nezistil koľko súkromná spoločnosť môže ročne platiť, keďže takýto údaj (len celkovo za daň z nehnuteľnosti) sa nenachádza v rozpočte mesta alebo v záverečnom účte. Spoločnosť TC EMPIRE nemá verejne dostupnú výročnú správu , kde by tento údaj mohol byť. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["areály", "EMPIRE", "rozpočte", "záverečnom", "správu"], "url": ["http://www.tcempire.sk/sk/o-klube/tenisovy-areal", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=83374&SID=7&P=0", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/rozpo%C4%8Det_2015_2017_textov%C3%A1%20%C4%8Das%C5%A5.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/zaverecny_ucet_hodnotiaca_sprava_2013.pdf", "http://www.tcempire.sk/sk/o-klube"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:03.638374+00:00"}
{"id": "vr35710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35710", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To nie sú opatrenia pre opatrenia, to sú opatrenia pre to, aby Slovenská republika naozaj mohla naštartovať rast, aby sme mohli naštartovať zamestnanosť, pretože zo známych správ, schválených ešte vládou pána Fica je zrejmé, že máme vážne sociálne problémy, máme 2/3 občanov s príjmom nižším ako 500 eur, dokonca sú oblasti, ako regióny Prešova, kde 80 % občanov má nižší príjem ako 500 eur.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čísla o výške príjmov sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Čísla o výške príjmov sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:14.637684+00:00"}
{"id": "vr14865", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14865", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "(...) keďže som bol tvorcom tejto deklarácie (pozn. deklarácia Národnej rady SR o migračnej kríze a prerozdelení ).", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na 53. schôdzi 24. júna 2015 sa Národná rada Slovenskej republiky zhodla na uznesení Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných víziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia. Za navrhovaťelmi uznesenia sa uvádzajú poslanci NR SR, v pléne tento návrh uviedol Ľuboš Blaha. Z jeho slov pri uvádzaní návrhu vyplýva, že bol jedným z tvorcov tejto deklarácie, na ktorej vzniku spolupracovali vládni aj opoziční poslanci a odborníci z ministerstva vnútra a zahraničných vecí. Návrh bol schválený s doplnením o bod 2, v ktorej Národná rada schálila záväzný mandát pre vládu SR v tejto problematike. V septembri sa poslanci opätovne vyjadrili k otázke migračnej problematiky hlasovaním, na návrh Ľuboša Blahu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh poslancov prešiel s 125 hlasmi za, nehlasovali dvaja a jeden sa zdržal hlasovania. Vyhlásenie (.pdf) vyjadruje postoj Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu EÚ zaviesť dočasné kvóty na prerozdelenie migrantov. Národná rada vyjadruje \" hlboké znepokojenie a ľútosť nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, ktorí prichádzajú do EÚ \", ale ostro odsudzuje \" zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie \". Deklaruje \" pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, ale trvá na dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov (...) v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 23. apríla 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov.\". Národná rada zároveň vyjadruje odmietavý postoj k zavedeniu povinných kvót ako nesystémového riešenia. Nepodarilo sa nám nájsť nejakú dokumentáciu návrhu, ktorá by jednoznačne potvrdila, že Ľuboš Blaha je tvorcom deklarácie, ale z jeho slov pri predkladaní a neskoršie v diskusii to vyplýva: \" ... rád (by som, pozn.) poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto texte podieľali, vrátane kolegov zo SMER-u, vrátane kolegov z opozičných, všetkých opozičných poslaneckých klubov, ako aj odborníkov z Kancelárie Národnej rady, z ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. \" Vyhlásenie bolo nakoniec schválené po doplnení o bod 2 (.pdf), na návrh Ľuboša Blahu, v ktorom \" Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie stanovisko Slovenskej republiky k problematike migrácie zaradenej do programu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v dňoch 25. a 26. júna 2015, ako je uvedené vo Vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia. \" Toto doplnenie znamená, že vláda je na európskych fórach vo vzťahu k utečeneckej kríze viazaná daným vyhlásením NR SR. Na 54. schôdzi 17. septembra 2015 sa hlasovalo opäť o problematike migračnej kríze, tentokrát sa hlasovalo za návrh (.pdf) poslanca Ľuboša Blahu na prijatie uznesenia NR SR k informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii. V návrhu sa uvádza \" Národná rada Slovenskej republiky pripomína, že vláda Slovenskej republiky je na európskych fórach vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze viazavá Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky (...) zo dňa 24. júna 2015 \". Tento návrh prešiel s 115 hlasmi za, dvaja sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali.", "analysis_paragraphs": ["Na 53. schôdzi 24. júna 2015 sa Národná rada Slovenskej republiky zhodla na uznesení Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných víziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia. Za navrhovaťelmi uznesenia sa uvádzajú poslanci NR SR, v pléne tento návrh uviedol Ľuboš Blaha. Z jeho slov pri uvádzaní návrhu vyplýva, že bol jedným z tvorcov tejto deklarácie, na ktorej vzniku spolupracovali vládni aj opoziční poslanci a odborníci z ministerstva vnútra a zahraničných vecí. Návrh bol schválený s doplnením o bod 2, v ktorej Národná rada schálila záväzný mandát pre vládu SR v tejto problematike. V septembri sa poslanci opätovne vyjadrili k otázke migračnej problematiky hlasovaním, na návrh Ľuboša Blahu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh poslancov prešiel s 125 hlasmi za, nehlasovali dvaja a jeden sa zdržal hlasovania. Vyhlásenie (.pdf) vyjadruje postoj Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu EÚ zaviesť dočasné kvóty na prerozdelenie migrantov. Národná rada vyjadruje \" hlboké znepokojenie a ľútosť nad tragickou situáciou migrantov v oblasti Stredozemného mora, ktorí prichádzajú do EÚ \", ale ostro odsudzuje \" zneužívanie témy migrácie na rozdúchavanie násilia, rasizmu a xenofóbie \". Deklaruje \" pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení tejto humanitárnej krízy, ale trvá na dobrovoľnosti príspevkov jednotlivých členských štátov (...) v súlade s vyhlásením prijatým na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 23. apríla 2015 v rámci možností a kapacít jednotlivých členských štátov.\". Národná rada zároveň vyjadruje odmietavý postoj k zavedeniu povinných kvót ako nesystémového riešenia. Nepodarilo sa nám nájsť nejakú dokumentáciu návrhu, ktorá by jednoznačne potvrdila, že Ľuboš Blaha je tvorcom deklarácie, ale z jeho slov pri predkladaní a neskoršie v diskusii to vyplýva: \" ... rád (by som, pozn.) poďakoval všetkým, ktorí sa na tomto texte podieľali, vrátane kolegov zo SMER-u, vrátane kolegov z opozičných, všetkých opozičných poslaneckých klubov, ako aj odborníkov z Kancelárie Národnej rady, z ministerstva vnútra a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. \" Vyhlásenie bolo nakoniec schválené po doplnení o bod 2 (.pdf), na návrh Ľuboša Blahu, v ktorom \" Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie stanovisko Slovenskej republiky k problematike migrácie zaradenej do programu Európskej rady, ktorá sa uskutoční v dňoch 25. a 26. júna 2015, ako je uvedené vo Vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia. \" Toto doplnenie znamená, že vláda je na európskych fórach vo vzťahu k utečeneckej kríze viazaná daným vyhlásením NR SR. Na 54. schôdzi 17. septembra 2015 sa hlasovalo opäť o problematike migračnej kríze, tentokrát sa hlasovalo za návrh (.pdf) poslanca Ľuboša Blahu na prijatie uznesenia NR SR k informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii. V návrhu sa uvádza \" Národná rada Slovenskej republiky pripomína, že vláda Slovenskej republiky je na európskych fórach vo vzťahu k aktuálnej migračnej kríze viazavá Vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky (...) zo dňa 24. júna 2015 \". Tento návrh prešiel s 115 hlasmi za, dvaja sa zdržali hlasovania a dvaja nehlasovali."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenia", "uviedol", "jeho slov", "prešiel", "Vyhlásenie", "jeho slov", "bod 2", "návrh", "viazaná", "hlasovalo", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1628", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=1338&CisObdobia=6&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2015-6-24%200:0:0&DatumDo=2015-6-24%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=1628&CisSchodze=53&PoslanecID=885&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=35989", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=416243", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/rozprava/vyhladavanie&CisObdobia=6&CPT=1628&CisSchodze=53&PoslanecID=885&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&TypVystupenia=", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=416294", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=2156", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53761", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=36153", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=419497"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:10.827751+00:00"}
{"id": "vr35321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35321", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rovnako a na tom sa zhodneme, ste zastavili veľké verejné investície, počnúc Bratislavským hradom.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hospodárske Noviny píšu o zastavení niektorých stavebných prác na Bratislavskom hrade, pričom sa však rekonštrukcia samotného paláca dokončí.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske Noviny píšu o zastavení niektorých stavebných prác na Bratislavskom hrade, pričom sa však rekonštrukcia samotného paláca dokončí."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske Noviny"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-45448740-sulik-zastavi-kseft-sirokemu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:19.455556+00:00"}
{"id": "vr31852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31852", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Najväčšie úniky, pán Paška, máme na nepriamych daniach.", "statement_date": "2012-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že najväčší daňové úniky sú na nepriamych daniach. Ide hlavne o DPH. Tento fakt dokazuje materiál Ministerstva financií SR. P. Frešo hovorí pravdu. DPH ako aj spotrebná daň z minerálneho oleja, vína, piva, liehu, tabakových výrobkov patria medzi nepriame dane. Ministerstvo financií SR v materiály Koncepcia boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce predstavuje koncepciu boja proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, dane z práce a spotrebných daní. Za rok 2009 vyčíslila daňová správa SR celkovú ujmu (neodvedenie dane, skrátenie dane, nezaplatenie dane) vo výške 364 645 246,64 eur . Najväčší podiel na tejto celkovej ujme (viď. tabuľka č. 6) predstavujúci 73,09 % mala v roku 2009 daň z pridanej hodnoty . Podiel dane z príjmov právnických osôb predstavoval 19,34 %, dane z príjmov fyzických osôb 4,77 % a iných daní 2,80 %. Uvedená štúdia dokazuje, že skutočne nepriame dane predovšetkým DPH majú na daňových únikoch najväčší podiel. Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH , čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Slovensko tak zlým výberom DPH prišlo o približne 1,3 miliardy eur (s.9). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že najväčší daňové úniky sú na nepriamych daniach. Ide hlavne o DPH. Tento fakt dokazuje materiál Ministerstva financií SR. P. Frešo hovorí pravdu. DPH ako aj spotrebná daň z minerálneho oleja, vína, piva, liehu, tabakových výrobkov patria medzi nepriame dane. Ministerstvo financií SR v materiály Koncepcia boja proti daňovým únikom v oblasti dane z práce predstavuje koncepciu boja proti daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, dane z práce a spotrebných daní. Za rok 2009 vyčíslila daňová správa SR celkovú ujmu (neodvedenie dane, skrátenie dane, nezaplatenie dane) vo výške 364 645 246,64 eur . Najväčší podiel na tejto celkovej ujme (viď. tabuľka č. 6) predstavujúci 73,09 % mala v roku 2009 daň z pridanej hodnoty . Podiel dane z príjmov právnických osôb predstavoval 19,34 %, dane z príjmov fyzických osôb 4,77 % a iných daní 2,80 %. Uvedená štúdia dokazuje, že skutočne nepriame dane predovšetkým DPH majú na daňových únikoch najväčší podiel. Na oficiálnej stránke Európskej komisie sa nachádza štúdia zo septembra 2009 vypracovaná agentúrou Reckon, ktorá analyzuje rozdiel medzi ideálnymi a reálnymi príjmami z DPH (VAT Gap) vo vtedajších 25-tich štátoch EÚ - teda legálne aj nelegálne daňové úniky. Metodológia je podrobnejšie rozpísaná na strane 5 predmetnej štúdie. Analýza vychádza z údajov z rokov 2000 až 2006. Slovenská republika podľa tejto štúdie dosiahla v roku 2006 28%-nú mieru únikov vo výbere DPH , čo je, oproti ostatným krajinám EÚ, druhý najhorší výsledok. Horšiu hodnotu dosiahlo len Grécko s 30-timi percentami. Slovensko tak zlým výberom DPH prišlo o približne 1,3 miliardy eur (s.9). Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["materiály", "štúdia"], "url": ["http://www.rokovania.sk/html/m_Mater-Dokum-130721.html#_Toc289087494", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:37.247082+00:00"}
{"id": "vr16274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16274", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Podnikateľom sa zruší povinnosť zisťovať nelegálnu prácu u zamestnancov ich poskytovateľov služby.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od júna 2016 si musia podnikatelia overovať , či zamestnanci ich dodávateľov náhodou nepracujú načierno. Prijatie práce či služby od takéhoto dodávateľa totiž môže znamenať porušenie zákona a pokutu od inšpektorátu práce. Minister hospodárstva Peter Žiga navrhuje ako jedno z viacerých opatrení pre podnikateľov aj zrušenie tejto povinnosti overovania si nelegálnej práce. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPovinnosť overovať si nelegálnu prácu upravuje zákon č. 82/2005 Z.z., konkrétne novela zákona účinná od 18. júna 2016.\n\nMateriál Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bol predložený do medzirezortného pripomienkovom konania. Na rokovanie vlády by sa mal dostať začiatkom júla.\n\nMinister tento návrh predstavil 4. mája 2017. Materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie a súčasne zlepšiť postavenie Slovenska v celosvetovom reprezentatívnom hodnotení podnikateľského prostredia Doing Business. Ministerstvo hospodárstva pripravilo balík 34 opatrení, ktorý sa zameriava na zníženie regulačného zaťaženia a zlepšenie podnikateľského prostredia v SR. Návrh je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy zastúpených v Medzirezortnej skupine na najvyššej úrovni pre Doing Business, ktorú zriadilo MH SR, so zástupcami podnikateľskej obce. Prijatie opatrení by malo podnikateľskému sektoru ušetriť ročne viac ako 44 miliónov eur – 14 miliónov na priamych finančných nákladoch, takmer 18 miliónov na nepriamych, a 12 miliónov na administratívnych nákladoch.\n\nRezort hospodárstva plánuje pripraviť ďalšie balíčky na zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasne sa intenzívne venuje príprave stratégie RIA 2020, ktorá predstaví víziu a ciele lepšej regulácie na Slovensku do roku 2020.\n\nAk podnikateľ prijme službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, zaplatí podnikateľ pokutu bez ohľadu na to, či vedel alebo nevedel o tom, že dodávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Pokuta bude vo výške dvetisíc až 200 tisíc eur, a ak pôjde o dve a viac nelegálne zamestnaných fyzických osôb súčasne,pokuta sa vyšplhá najmenej na päťtisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Od júna 2016 si musia podnikatelia overovať , či zamestnanci ich dodávateľov náhodou nepracujú načierno. Prijatie práce či služby od takéhoto dodávateľa totiž môže znamenať porušenie zákona a pokutu od inšpektorátu práce. Minister hospodárstva Peter Žiga navrhuje ako jedno z viacerých opatrení pre podnikateľov aj zrušenie tejto povinnosti overovania si nelegálnej práce. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Povinnosť overovať si nelegálnu prácu upravuje zákon č. 82/2005 Z.z., konkrétne novela zákona účinná od 18. júna 2016.", "Materiál Návrh opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia bol predložený do medzirezortného pripomienkovom konania. Na rokovanie vlády by sa mal dostať začiatkom júla.", "Minister tento návrh predstavil 4. mája 2017. Materiál vychádza z Programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa zaviazala prijímať opatrenia na zníženie byrokracie a súčasne zlepšiť postavenie Slovenska v celosvetovom reprezentatívnom hodnotení podnikateľského prostredia Doing Business. Ministerstvo hospodárstva pripravilo balík 34 opatrení, ktorý sa zameriava na zníženie regulačného zaťaženia a zlepšenie podnikateľského prostredia v SR. Návrh je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy zastúpených v Medzirezortnej skupine na najvyššej úrovni pre Doing Business, ktorú zriadilo MH SR, so zástupcami podnikateľskej obce. Prijatie opatrení by malo podnikateľskému sektoru ušetriť ročne viac ako 44 miliónov eur – 14 miliónov na priamych finančných nákladoch, takmer 18 miliónov na nepriamych, a 12 miliónov na administratívnych nákladoch.", "Rezort hospodárstva plánuje pripraviť ďalšie balíčky na zlepšenie podnikateľského prostredia. Súčasne sa intenzívne venuje príprave stratégie RIA 2020, ktorá predstaví víziu a ciele lepšej regulácie na Slovensku do roku 2020.", "Ak podnikateľ prijme službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú dodávateľ nelegálne zamestnáva, zaplatí podnikateľ pokutu bez ohľadu na to, či vedel alebo nevedel o tom, že dodávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Pokuta bude vo výške dvetisíc až 200 tisíc eur, a ak pôjde o dve a viac nelegálne zamestnaných fyzických osôb súčasne,pokuta sa vyšplhá najmenej na päťtisíc eur."], "analysis_date": "2017-05-14", "analysis_sources": {"text": ["overovať", "navrhuje", "zákon", "Návrh", "Pokuta"], "url": ["https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2605/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/nelegalne-zamestnavanie-trestne-2016.xhtml", "https://dennikn.sk/754619/ziga-slubuje-podnikatelom-jednoduchsie-podnikanie-navrh-39-zmien/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-82", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-mh-sr-predstavilo-balik-34-opatreni-na-zlepsenie-podnikatelskeho-prostredia/10s149487c", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2369/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/opatrenia-nelegalne-zamestnavanie-2016.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:26.246647+00:00"}
{"id": "49365", "numeric_id": 49365, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49365", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Treba povedať, bez ohľadu na to, čo si myslíte aj o predošlom ministrovi, tak ten tiež sa voči, či už pán Zurian alebo pán Lučanský, zachoval trošku ináč (pozn. reakcia na to, že minister Šutaj Eštok odvolal z funkcie bývalého policajného prezidenta Hamrana).", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Branislav Zurian, bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), odišiel z funkcie na vlastnú žiadosť k 15. máju 2021. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík mú to umožnil presne ku dňu, ku ktorému si o to Zurian požiadal.\n\nBývalý policajný prezident Milan Lučanský takisto odišiel z funkcie na vlastnú žiadosť, a to k 31. augustu 2020. Jeho oficiálny odchod z funkcie a z policajného zboru oznámil aj vtedajší minister vnútra Roman Mikulec, ktorý ho neodvolal skôr než v deň plánovaného odchodu.\n\nŠtefana Hamrana, posledného prezidenta polície, odvolal minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok z funkcie o tri dni skôr, ako si to Hamran naplánoval svojou žiadosťou o uvoľnenie z funkcie.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bývalé vedenie ministerstva vnútra a policajného zboru neodvolalo menovaného riaditeľa NAKA Zuriana a policajného prezidenta Lučanského z funkcií skôr než mali naplánované.", "analysis_paragraphs": ["Branislav Zurian, bývalý riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), odišiel z funkcie na vlastnú žiadosť k 15. máju 2021. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík mú to umožnil presne ku dňu, ku ktorému si o to Zurian požiadal.", "Bývalý policajný prezident Milan Lučanský takisto odišiel z funkcie na vlastnú žiadosť, a to k 31. augustu 2020. Jeho oficiálny odchod z funkcie a z policajného zboru oznámil aj vtedajší minister vnútra Roman Mikulec, ktorý ho neodvolal skôr než v deň plánovaného odchodu.", "Štefana Hamrana, posledného prezidenta polície, odvolal minister vnútra Matúš Šutaj-Eštok z funkcie o tri dni skôr, ako si to Hamran naplánoval svojou žiadosťou o uvoľnenie z funkcie.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Bývalé vedenie ministerstva vnútra a policajného zboru neodvolalo menovaného riaditeľa NAKA Zuriana a policajného prezidenta Lučanského z funkcií skôr než mali naplánované."], "analysis_date": "2023-11-23", "analysis_sources": {"text": ["odišiel", "odišiel", "oznámil", "odvolal"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/587474-zurian-konci-vo-funkcii-sefa-naka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/555999-lucansky-konci-vo-funkcii-policajneho-prezidenta/", "https://www.facebook.com/RomanMikulec13/posts/181117206754734/", "https://domov.sme.sk/c/23236934/sutaj-estok-stefan-hamran-odvolanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:25.513857+00:00"}
{"id": "vr29403", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29403", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Na Slovensku zahynulo, pokiaľ mám dobré informácie, pri oslobodzovaní okolo 93 000 vojakov a treba povedať, že absolútna väčšina z nich boli vojaci Červenej armády. Boli to Rusi, Ukrajinci, ale aj iné národy...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa ústrednej evidencie Ministerstva vnútra SR je na území Slovenska pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov rumunskej armády a 1 736 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru. To spolu predstavuje 72 830 pochovaných vojakov. Nepodarilo sa nám však nájsť údaj o počte padlých vojakov, ktorý môže byť iný, než počet pochovaných. Vojaci totiž mohli byť prevezení a pochovaní aj na území iných štátov, alebo neboli pochovaní vôbec. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ústrednej evidencie Ministerstva vnútra SR je na území Slovenska pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 vojakov rumunskej armády a 1 736 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru. To spolu predstavuje 72 830 pochovaných vojakov. Nepodarilo sa nám však nájsť údaj o počte padlých vojakov, ktorý môže byť iný, než počet pochovaných. Vojaci totiž mohli byť prevezení a pochovaní aj na území iných štátov, alebo neboli pochovaní vôbec. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["ústrednej evidencie", "pochovaných", "uvádzajú", "uvádzajú"], "url": ["http://www.minv.sk/?zakonna-uprava-vojnovych-hrobov", "http://www.klubvtn.info/info_153.htm", "http://www.secondworldwarhistory.com/world-war-2-statistics.asp", "http://ww2db.com/country/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:34.627313+00:00"}
{"id": "vr17376", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17376", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Podpísali sme (vláda Ivety Radičovej, pozn.) tento dokument (Istanbulský dohovor, pozn.).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu alebo tzv. Istanbulský dohovor ( .doc ), ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom pochádzajúci z roku 2011. Spomedzi 47 členov medzivládnej organizácie Rada Európy, ktorej členom je aj Slovensko a niekoľko krajín mimo Európskej únie, ho doteraz podpísalo 45 krajín okrem Azerbajdžanu a Ruska. Slovensko dohovor podpísalo 11. mája 2011 v Istanbule za vlády Ivety Radičovej. Slovensko však Istanbulský dohovor po podpise vtedajšej šéfky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej dodnes neratifikovalo , spolu s niekoľkými ďalšími krajinami Rady Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu alebo tzv. Istanbulský dohovor ( .doc ), ktorého cieľom je vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilie, je dokumentom pochádzajúci z roku 2011. Spomedzi 47 členov medzivládnej organizácie Rada Európy, ktorej členom je aj Slovensko a niekoľko krajín mimo Európskej únie, ho doteraz podpísalo 45 krajín okrem Azerbajdžanu a Ruska. Slovensko dohovor podpísalo 11. mája 2011 v Istanbule za vlády Ivety Radičovej. Slovensko však Istanbulský dohovor po podpise vtedajšej šéfky rezortu spravodlivosti Lucie Žitňanskej dodnes neratifikovalo , spolu s niekoľkými ďalšími krajinami Rady Európy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Istanbulský", ".doc", "podpísalo", "neratifikovalo"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/956850/istanbulsky-dohovor-myty-a-fakty-reakcia-na-kampan-zastavme-zlo-z-istanbulu-ktorej-organizatori-siria-nespravne-skreslene-a-zavadzajuce-informacii-o-istanbulskom-dohovore/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-132256", "https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?p_auth=sQp2UkdO", "https://www.etrend.sk/ekonomika/slovensko-neratifikuje-istanbulsky-dohovor-aj-ked-ho-pred-7-rokmi-podpisalo.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:25.783336+00:00"}
{"id": "48837", "numeric_id": 48837, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48837", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Aj keby toto referendum bolo úspešné a bolo by 51-percentné, tak by sme sa s týmto referendom nedopracovali k predčasným voľbám, lebo to referendum nehovorilo, že budú voľby v júni, ale museli by sme znova dôjsť do parlamentu a v parlamente by sme museli nájsť 76.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum, o ktorom hovorí Boris Kollár, sa uskutočnilo 21. januára 2023. Jeho podstatou bolo zakomponovať do Ústavy SR možnosť skrátiť volebné obdobie referendom alebo rozhodnutím parlamentu.\n\nReferendum bolo neplatné , pretože sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, ale iba 27,5 % občanov, čo predstavuje 1 193 198 obyvateľov Slovenska.\n\nAk by aj referendum bolo platné, je pravdou, že následne by museli poslanci Národnej rady SR odsúhlasiť zmenu Ústavy nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čo predstavuje 76 zákonodarcov. Občania teda nehlasovali priamo o vyhlásení predčasných volieb.\n\nVýrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Referendum, o ktorom hovorí Boris Kollár, sa uskutočnilo 21. januára 2023. Jeho podstatou bolo zakomponovať do Ústavy SR možnosť skrátiť volebné obdobie referendom alebo rozhodnutím parlamentu.", "Referendum bolo neplatné , pretože sa na ňom nezúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, ale iba 27,5 % občanov, čo predstavuje 1 193 198 obyvateľov Slovenska.", "Ak by aj referendum bolo platné, je pravdou, že následne by museli poslanci Národnej rady SR odsúhlasiť zmenu Ústavy nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, čo predstavuje 76 zákonodarcov. Občania teda nehlasovali priamo o vyhlásení predčasných volieb.", "Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["zakomponovať", "neplatné", "odsúhlasiť"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23060481/referendum-predcasne-volby-fico-caputova.html#8", "https://www.aktuality.sk/clanok/k9GAMPq/vysledky-referenda-2023-referendum-je-neuspesne-ustava-sa-menit-nebude/", "https://dennikn.sk/3199049/stihli-by-sa-volby-v-juni-preco-je-v-hre-september-a-aky-ma-zmysel-referendum-otazky-a-odpovede-o-predcasnych-volbach/?ref=mwat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:46.048639+00:00"}
{"id": "vr26669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26669", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...tieto procesy trvajú už prakticky dva mesiace.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "21. novembra 2013 Ukrajina nepodpísala Asociačnú dohodu s EÚ. Portál News24 poskytuje prehľadnú časovú os vývoja situácie v Ukrajine. Prvé protesty začali už v deň nepodpísania Asociačnej dohody. Jeden z prvých veľkých protestov sa udial 24. novembra, keď približne 100 tisíc ľudí prišlo protestovať do ulíc Kyjeva. Ku dňu vysielania relácie O5M12, to bolo takmer presne na deň dva mesiace od prvých protestov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["21. novembra 2013 Ukrajina nepodpísala Asociačnú dohodu s EÚ. Portál News24 poskytuje prehľadnú časovú os vývoja situácie v Ukrajine. Prvé protesty začali už v deň nepodpísania Asociačnej dohody. Jeden z prvých veľkých protestov sa udial 24. novembra, keď približne 100 tisíc ľudí prišlo protestovať do ulíc Kyjeva. Ku dňu vysielania relácie O5M12, to bolo takmer presne na deň dva mesiace od prvých protestov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["nepodpísala", "News24", "protesty"], "url": ["http://www.theguardian.com/world/2013/nov/21/yulia-tymoshenko-ukraine-fails-pass-bills", "http://www.news24.com/Multimedia/Timelines/Ukraine-protests-timeline-20140123", "http://edition.cnn.com/2013/12/14/world/europe/ukraine-protests/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:13.535762+00:00"}
{"id": "vr15070", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15070", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "...článok 19 našej ústavy hovorí, že každý má právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, svojej dôstojnosti, mena aj dobrej povesti.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku Ústavy ( pdf , s.8) číslo 19 sa hovorí následovné:", "analysis_paragraphs": ["V článku Ústavy ( pdf , s.8) číslo 19 sa hovorí následovné:"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:29.548494+00:00"}
{"id": "vr30094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30094", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "S nádejou registrujeme, že na východe Ukrajiny prestali umierať ľudia a uplatňuje sa prímerie. Že dohody z Minska stále žijú.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Špeciálna monitorovacia misia OBSE na Ukrajine konštatuje pokojnú situáciu a len veľmi malé porušenia prímeria, pričom celkovo v dodržovaní dohovorov z Minsku bol zaznamenaný pokrok a v posledných dňoch nie sú žiadne obete tohto konfliktu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Druhá minská dohoda z februára 2015 obsahuje napríklad tieto kľúčové body ( BBC ): zastavenie bojov, stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami, efektívny monitoring dodržiavania- OBSE, dialóg o konaní miestnych volieb, atď. Postupne sa majú plniť i ďalšie body, až by došlo k stiahnutiu všetkých cudzích armád a všetkých ilegálnych skupín. V týchto dňoch prebieha práve kontrola stiahnutia zbraní vykonávaná OBSE . Naposledy, 30.septembra, bola medzi Kyjevom a povstalcami v Minsku dosiahnutá dohoda o stiahnutí menších zbraní, ako však uvádza nemecký minister zahraničných vecí, stiahnutie týchto zbraní je dôležité, no ešte stále je potrebné implementovať viaceré články februárovej dohody z Minsku. Ako píše EurActiv , všetko naznačuje tomu, že prímerie je dodržované, separatisti dokonca pristúpili na odloženie regionálnych volieb v týchto oblastiach východnej Ukrajiny, čo Kyjev privítal. Špeciálna monitorovacia misia OBSE potvrdzuje, v správe z 5.októbra, že situácia je pokojná, aj keď misia spozorovala menšie výbuchy či paľby z menších zbraní, ale potvrdila stiahnutie tankov z bojiska. Celkovo možno na základe správ OBSE zhrnúť, že k miernym porušeniam prímeria dochádza, situácia je oveľa pokojnejšia a sú viditeľné pokroky v dodržovaní dohôd. Minimálne v posledných dňoch nie sú hlásené žiadne obete.", "analysis_paragraphs": ["Špeciálna monitorovacia misia OBSE na Ukrajine konštatuje pokojnú situáciu a len veľmi malé porušenia prímeria, pričom celkovo v dodržovaní dohovorov z Minsku bol zaznamenaný pokrok a v posledných dňoch nie sú žiadne obete tohto konfliktu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Druhá minská dohoda z februára 2015 obsahuje napríklad tieto kľúčové body ( BBC ): zastavenie bojov, stiahnutie ťažkých zbraní oboma stranami, efektívny monitoring dodržiavania- OBSE, dialóg o konaní miestnych volieb, atď. Postupne sa majú plniť i ďalšie body, až by došlo k stiahnutiu všetkých cudzích armád a všetkých ilegálnych skupín. V týchto dňoch prebieha práve kontrola stiahnutia zbraní vykonávaná OBSE . Naposledy, 30.septembra, bola medzi Kyjevom a povstalcami v Minsku dosiahnutá dohoda o stiahnutí menších zbraní, ako však uvádza nemecký minister zahraničných vecí, stiahnutie týchto zbraní je dôležité, no ešte stále je potrebné implementovať viaceré články februárovej dohody z Minsku. Ako píše EurActiv , všetko naznačuje tomu, že prímerie je dodržované, separatisti dokonca pristúpili na odloženie regionálnych volieb v týchto oblastiach východnej Ukrajiny, čo Kyjev privítal. Špeciálna monitorovacia misia OBSE potvrdzuje, v správe z 5.októbra, že situácia je pokojná, aj keď misia spozorovala menšie výbuchy či paľby z menších zbraní, ale potvrdila stiahnutie tankov z bojiska. Celkovo možno na základe správ OBSE zhrnúť, že k miernym porušeniam prímeria dochádza, situácia je oveľa pokojnejšia a sú viditeľné pokroky v dodržovaní dohôd. Minimálne v posledných dňoch nie sú hlásené žiadne obete."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["BBC", "OBSE", "menších", "EurActiv", "OBSE", "hlásené", "TASR"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-31436513", "http://liveuamap.com/", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/east-ukraine-battlefield-produces-good-news-ahead-paris-summit-318134", "http://www.euractiv.com/sections/global-europe/west-welcomes-decision-separatists-postpone-donbas-election-318287", "http://www.osce.org/ukraine-smm/190326", "http://www.osce.org/ukraine-smm/daily-updates", "http://www.teraz.sk/zahranicie/porosenko-vychod-ukrajiny-primerie/159506-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:14.090646+00:00"}
{"id": "vr36083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36083", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...tak do  Grécka neputovalo 820 miliónov eur...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednalo sa o niečo vyše 817 miliónov eur, presné znenie si môžete prečítať na stránke NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Jednalo sa o niečo vyše 817 miliónov eur, presné znenie si môžete prečítať na stránke NRSR."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=30"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:33.805965+00:00"}
{"id": "vr13983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13983", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Napríklad dostali sa tam (do návrhu protiteroristického zákona, pozn.) veci ako s extrémizmom, so sektárskymi zoskupeniami, s únikom údajov.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Protiteroristické zákony , ktoré Bugár spomína, boli prijaté vládou ako návrh v reakcii na novembrové útoky v Paríži. Ide o balík niekoľkých opatrení súvisiacich s lepším zabezpečením a rozšírením právomocí polície a Slovenskej informačnej služby. SIS ako kontrarozviedka dostane právomoc, že môže navrhnúť súdu aby zakázala internetové portály propagujúce terorizmus, extrémizmus a sekty. Polícia má podľa tohto návrhu dostať prístup k sledovaniu údajov z mobilných telefónov tiež na základe súdneho povolenia. Návrh ešte nebol schválený Národnou radou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Protiteroristické zákony , ktoré Bugár spomína, boli prijaté vládou ako návrh v reakcii na novembrové útoky v Paríži. Ide o balík niekoľkých opatrení súvisiacich s lepším zabezpečením a rozšírením právomocí polície a Slovenskej informačnej služby. SIS ako kontrarozviedka dostane právomoc, že môže navrhnúť súdu aby zakázala internetové portály propagujúce terorizmus, extrémizmus a sekty. Polícia má podľa tohto návrhu dostať prístup k sledovaniu údajov z mobilných telefónov tiež na základe súdneho povolenia. Návrh ešte nebol schválený Národnou radou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Protiteroristické zákony", "reakcii", "schválený", "zmenou ústavy", "Denník N"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/vacsie-pravomoci-policie-aj-sis-vlada-schvalila-protiteroristicky-balik.html", "https://dennikn.sk/306717/fico-ide-menit-ustavu-posilni-policiu/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=329#current", "https://dennikn.sk/312744/smeru-mozno-prejde-zmena-ustavy-teroristov-nuka-sa-most-hid-chce-ustupok/", "https://dennikn.sk/minuta/304381/?ref=viac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:44.900997+00:00"}
{"id": "vr37818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37818", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "... v súčasnosti ten systém je naozaj komplikovaný, v ktorom platí šesť rozdielnych odvodov, ktoré platíme piatim rozdielnym inštitúciám.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Typy odvodov: zdravotné poistenie, sociálne poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, rezervný fond solidarity, poistenie v nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Typy odvodov: zdravotné poistenie, sociálne poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, rezervný fond solidarity, poistenie v nezamestnanosti."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Typy"], "url": ["http://www.zivnostnik.sk/node/240"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:49.340308+00:00"}
{"id": "47704", "numeric_id": 47704, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47704", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovenská republika vo vzťahu alebo v priemere EÚ na 100 000 obyvateľov má dokonca o niečo menej súdov, ako je priemer EÚ, tzn. že na Slovensku nie je momentálne, že by sme mali extrémne veľa súdov oproti bežnému svetu v európskych krajinách a treba ich nejakým spôsobom rušiť.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) bol v roku 2018 na Slovensku počet súdov na 100-tisíc obyvateľov 1,2 (s. 81). Priemer krajín EÚ bol v tomto roku podľa prepočtov Demagóg.SK 1,7. CEPEJ upozorňuje, že tieto údaje musia byť chápané s obozretnosťou a mali by byť do úvahy brané špecifiká jednotlivých štátov, najmä tých s menšou rozlohou (s. 80). Autori analýzy zároveň poukazujú na dva trendy v súvislosti s počtom súdov v rokoch 2010 - 2018. Prvým je pokes súdov, druhým väčšia špecializácia súdov (s. 81). Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ) bol v roku 2018 na Slovensku počet súdov na 100-tisíc obyvateľov 1,2 (s. 81). Priemer krajín EÚ bol v tomto roku podľa prepočtov Demagóg.SK 1,7. CEPEJ upozorňuje, že tieto údaje musia byť chápané s obozretnosťou a mali by byť do úvahy brané špecifiká jednotlivých štátov, najmä tých s menšou rozlohou (s. 80). Autori analýzy zároveň poukazujú na dva trendy v súvislosti s počtom súdov v rokoch 2010 - 2018. Prvým je pokes súdov, druhým väčšia špecializácia súdov (s. 81). Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["dát"], "url": ["https://rm.coe.int/evaluation-report-part-1-english/16809fc058"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:29.903847+00:00"}
{"id": "vr27400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27400", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Najlepší pomer zamestnanosti mladých má Nemecko, kde je nezamestnanosť mladých okolo štyri percentá.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nemecko patrí dlhodobo medzi krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti mladých ľudí vrámci krajín EÚ. Posledné údaje však hovoria, že nezamestnanosť mladých ľudí sa v krajine pohybuje na 7,6 %. Celková miera nezamestnanosti v Nemecku za všetky vekové skupiny sa už pohybovala v 4. štvrťroku na úrovni 5,1%. Najvyššiu mieru zamestnanosti mladých (od 15 do 24 rokov) má podľa posledných údajov Rakúsko na úrovni približne 56,5%, nasledujú Dánsko 52%, Veľká Británia a potom 47,6% a potom Nemecko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa údajov, ktoré uvádza Eurostat , bolo v januári 2014 v Nemecku nezamestnaných 7,6 % mladých ľudí. Podľa štvrťročných údajov Eurostat sa nezamestnanosť mladých pohybuje v roku 2013 na úrovni okolo 7 %. Mieru nezamestnanosti mladých do 25 uvádzame v tabuľke.\n\n2013Q1\n\n2013Q2\n\n2013Q3\n\n2013Q4\n\njanuár 2014\n\nNemecko\n\n7,8 %\n\n7,8 %\n\n7,9 %\n\n7,7 %\n\n7,6 %", "analysis_paragraphs": ["Nemecko patrí dlhodobo medzi krajiny s najnižšou mierou nezamestnanosti mladých ľudí vrámci krajín EÚ. Posledné údaje však hovoria, že nezamestnanosť mladých ľudí sa v krajine pohybuje na 7,6 %. Celková miera nezamestnanosti v Nemecku za všetky vekové skupiny sa už pohybovala v 4. štvrťroku na úrovni 5,1%. Najvyššiu mieru zamestnanosti mladých (od 15 do 24 rokov) má podľa posledných údajov Rakúsko na úrovni približne 56,5%, nasledujú Dánsko 52%, Veľká Británia a potom 47,6% a potom Nemecko. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa údajov, ktoré uvádza Eurostat , bolo v januári 2014 v Nemecku nezamestnaných 7,6 % mladých ľudí. Podľa štvrťročných údajov Eurostat sa nezamestnanosť mladých pohybuje v roku 2013 na úrovni okolo 7 %. Mieru nezamestnanosti mladých do 25 uvádzame v tabuľke.", "2013Q1", "2013Q2", "2013Q3", "2013Q4", "január 2014", "Nemecko", "7,8 %", "7,8 %", "7,9 %", "7,7 %", "7,6 %"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["zamestnanosti", "Eurostat", "údajov Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:28.841597+00:00"}
{"id": "vr25547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25547", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Nezamestnanosť je obrovská stigma tohto kraja a je systematicky buď na chvoste alebo na predposlednom mieste, čo je v zásade úplne jedno, či je o stotinku pred Prešovom alebo za Prešovom.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých údajov je nezamestnanosť BBSK skutočne povážlivá. Napriek tomu, že nie všetky údaje ukazujú kraj ako posledný, alebo dokonca ani predposledný, výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko podľa jedného údaja to pravda je. Podľa informácií ÚPSVaRu (Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny) k augustu 2013 , dosiahla nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji 18,36%, čo je skutočne druhý najhorší výsledok po Prešove. Rozdiel medzi nimi však nie je taký zanedbateľný, ako hovorí Kaník, pretože nezamestnanosť v Prešovskom kraji je 19,39%. Pre porovnanie, v januári 2013 bol Banskobystrický kraj opäť druhý najhorší (20,56%) po Prešovskom (20,92%).V októbri 2012 bol Banskobystrický kraj najhorší (19,61%). Banskobystrický kraj Prešovský kraj október 2012 19,61% 19,59% január 2013 20,56% 20,92% august 2013 18,36% 19,39% Čo sa týka dlhodobejšieho tredu, podľa evidovanej nezamestnanosti je BBSK od roku 2009 skutočne neustále kraj s najvyššou nezamestnanosťou. Podľa Štatistického úradu je na tom BBSk o niečo lepšie. V roku 2012 aj 2011 je až tretí odspodu, keď v oboch prípadoch ho predbehli Prešovský a Košický kraj. V roku 2010 je BBSK posledný spolu s Prešovským krajom. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých údajov je nezamestnanosť BBSK skutočne povážlivá. Napriek tomu, že nie všetky údaje ukazujú kraj ako posledný, alebo dokonca ani predposledný, výrok hodnotíme ako pravdivý, nakoľko podľa jedného údaja to pravda je. Podľa informácií ÚPSVaRu (Ústredia práce,sociálnych vecí a rodiny) k augustu 2013 , dosiahla nezamestnanosť v Banskobystrickom kraji 18,36%, čo je skutočne druhý najhorší výsledok po Prešove. Rozdiel medzi nimi však nie je taký zanedbateľný, ako hovorí Kaník, pretože nezamestnanosť v Prešovskom kraji je 19,39%. Pre porovnanie, v januári 2013 bol Banskobystrický kraj opäť druhý najhorší (20,56%) po Prešovskom (20,92%).V októbri 2012 bol Banskobystrický kraj najhorší (19,61%). Banskobystrický kraj Prešovský kraj október 2012 19,61% 19,59% január 2013 20,56% 20,92% august 2013 18,36% 19,39% Čo sa týka dlhodobejšieho tredu, podľa evidovanej nezamestnanosti je BBSK od roku 2009 skutočne neustále kraj s najvyššou nezamestnanosťou. Podľa Štatistického úradu je na tom BBSk o niečo lepšie. V roku 2012 aj 2011 je až tretí odspodu, keď v oboch prípadoch ho predbehli Prešovský a Košický kraj. V roku 2010 je BBSK posledný spolu s Prešovským krajom. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["augustu 2013", ",", "skutočne", "Štatistického úradu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/v-auguste-2013-disponibilna-aj-celkova-miera-nezamestnanosti-poklesli.html?page_id=334166", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/miera-evidovanej-nezamestnanosti-v-juni-2013.html?page_id=316560", "http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/Dialog/Saveshow.asp", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:34.767624+00:00"}
{"id": "vr31245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31245", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Môže využiť lepšie eurofondy a ja by som rád pripomenul, že keď po troch rokoch sme preberali túto agendu, tak vyčerpanie týchto zdrojov bolo na 8 %. Dnes je na 25. Zostáva nám asi 8 miliárd na 4 roky.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na operačný program Doprava bolo v programovom období 2007-2013 vyhradených (.pdf) 3,2 mld. eur. Odborník na eurofondy J. Rudolf pre denník SME uviedol , že do konca Ficovej vlády sa vyčerpalo z tohto objemu 11,26%.", "analysis_paragraphs": ["Na operačný program Doprava bolo v programovom období 2007-2013 vyhradených (.pdf) 3,2 mld. eur. Odborník na eurofondy J. Rudolf pre denník SME uviedol , že do konca Ficovej vlády sa vyčerpalo z tohto objemu 11,26%."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["vyhradených (.pdf)", "uviedol", "Podľa"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/dopinfra/program/Dokumenty/OPD/OPD.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/5533205/eurofondy-pojdu-viac-na-dialnice.html", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54679900-sdku-nova-vlada-bude-mat-na-dialnice-6-miliard-z-eurofondov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:43.029705+00:00"}
{"id": "vr28673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28673", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Sme štvrté najtransparentnejšie mesto na Slovensku.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Transparency International Slovensko každé dva roky hodnotí transparentnosť samospráv \"Otvorené samosprávy\". V hodnotení za rok 2014 sa umiestnila Bratislava na štvrtom mieste. V roku 2012 bola na siedmom , a v roku 2010 na ôsmom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Transparency International Slovensko každé dva roky hodnotí transparentnosť samospráv \"Otvorené samosprávy\". V hodnotení za rok 2014 sa umiestnila Bratislava na štvrtom mieste. V roku 2012 bola na siedmom , a v roku 2010 na ôsmom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Bratislava", "siedmom", "ôsmom"], "url": ["http://mesta2014.transparency.sk/sk/sets/mesta-2014/rank", "http://mesta2012.transparency.sk/sk/sets/mesta-2012/rank", "http://samosprava.transparency.sk/sk/cities/rank"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:08.487490+00:00"}
{"id": "vr32199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32199", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja v súčasnosti robím s rozpočtom, ktorí pripravovala minulá vláda, za ktorý som nehlasoval.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Dušan Čaplovič bol medzi tými poslancami SMERu, ktorí hlasovali proti návrhu. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum však zákon prijatý bol. Napriek tomu považujeme výrok Dušana Čaploviča za pravdivý, keďže on osobne hlasoval proti.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o štátnom rozpočte na rok 2012 bol prijatý 7.12.2011. Za návrh vtedy hlasovalo z prítomných 133 poslancov 75 poslancov, proti bolo 54 a 4 sa zdržali. Dušan Čaplovič bol medzi tými poslancami SMERu, ktorí hlasovali proti návrhu. Práve vďaka absencii niektorých poslancov SMERu, ktorí znížili kvórum však zákon prijatý bol. Napriek tomu považujeme výrok Dušana Čaploviča za pravdivý, keďže on osobne hlasoval proti."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["prijatý", "absencii"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29588", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:28.537074+00:00"}
{"id": "vr35444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35444", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ale ak sa terajší štátni tajomníci vtedy neboli vo verejnom živote, vo verejných funkciách a oni sa uchádzali o tender, tak vtedy nešlo o konflikt záujmov.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátni tajomníci, t.j. Martin Chren a Ivan Švejna podľa ich životopisov neboli v rokoch 2006-2009 vo verejných funkciách.", "analysis_paragraphs": ["Štátni tajomníci, t.j. Martin Chren a Ivan Švejna podľa ich životopisov neboli v rokoch 2006-2009 vo verejných funkciách."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Martin Chren", "Ivan Švejna"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/file/134/chren%20CV%20web.pdf", "http://www.most-hid.sk/sk/content/ing-ivan-svejna"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:53.941557+00:00"}
{"id": "vr17390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17390", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "...keď sme prešli do eurozóny po roku merania sme mali najvyššie percento akceptovania eura vôbec zo všetkých členov EÚ, teda presnejšie eurozóny, tých 19 členov.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa merania Eurobarometru z prvej poloviny roku 2010 ( .pdf , s. 219), teda rok po zavedení eura vnímalo 87 % Slovákov jednotnú hospodársku a menovú únia s jednotnou menou pozitívne. S týmto výsledkom skončilo Slovensko na prvom spomedzi 19 krajín eurozóny . V druhej polovine roku 2010 sa toto číslo zvýšilo na 89 % ( .pdf , s. 60). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa merania Eurobarometru z prvej poloviny roku 2010 ( .pdf , s. 219), teda rok po zavedení eura vnímalo 87 % Slovákov jednotnú hospodársku a menovú únia s jednotnou menou pozitívne. S týmto výsledkom skončilo Slovensko na prvom spomedzi 19 krajín eurozóny . V druhej polovine roku 2010 sa toto číslo zvýšilo na 89 % ( .pdf , s. 60). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "zavedení", "eurozóny", "zvýšilo", ".pdf", "EUROBAROMETER"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb73/eb73_vol1_en.pdf", "https://www.nbs.sk/sk/euro-na-slovensku/zavedenie-eura-v-sr", "https://www.fleur-de-coin.com/eurocoins/eurozone", "https://www.aktuality.sk/clanok/183049/eurobarometer-slovaci-veria-v-silu-eura/", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb74/eb74_publ_en.pdf", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/archives/eb/eb73/eb73_vol1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:22.447284+00:00"}
{"id": "vr31017", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31017", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Vidíme v priamom prenose, ako funguje tlak verejnej mienky a tlak verejnosti a to je dobré, pretože pamätám si čas, keď to boli vaši poslanci, ktorí chceli napadnúť zverejňovanie zmlúv na Ústavnom súde.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "9. decembra 2010 (s platnosťou od 1. januára 2011) boli prijaté zákony, ktoré štátu a samosprávam prikazujú zverejňovať zmluvy. V prípade nezverejnenia by boli tieto zmluvy neplatné. V apríli 2011 bol však skutočne na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú.", "analysis_paragraphs": ["9. decembra 2010 (s platnosťou od 1. januára 2011) boli prijaté zákony, ktoré štátu a samosprávam prikazujú zverejňovať zmluvy. V prípade nezverejnenia by boli tieto zmluvy neplatné. V apríli 2011 bol však skutočne na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie ustanovenia, podľa ktorého sa nezverejnená zmluva považuje za neplatnú."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["preskúmanie"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5857629/smer-napadol-zverejnovanie-zmluv-na-ustavnom-sude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:54.652954+00:00"}
{"id": "vr38191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38191", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Tak napríklad na strane šetrenia, tak šetrenie, aby sme si to naozaj preložili do reálnych kontúr. To šetrenie znamená napríklad zníženie valorizácie dôchodkov, kde predpokladá už vo východiskách rozpočtu či je tam z ich materiálov v roku 2013 ministerstvo financií úsporu 75 miliónov, v roku 2014 dokonca 145 miliónov.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 explicitne nehovorí o znižovaní valorizácie dôchodkov. Na strane šetrenia výdavkov však v prílohe č.2 uvádza zmenu valorizačného mechanizmu dôchodkov, ktorým plánuje do roku 2013 ušetriť 75,1 milióna eur a v roku 2014 až 145,1 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 explicitne nehovorí o znižovaní valorizácie dôchodkov. Na strane šetrenia výdavkov však v prílohe č.2 uvádza zmenu valorizačného mechanizmu dôchodkov, ktorým plánuje do roku 2013 ušetriť 75,1 milióna eur a v roku 2014 až 145,1 milióna eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=19569"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:51.644110+00:00"}
{"id": "49452", "numeric_id": 49452, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49452", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Pán moderátor, tie premlčacie doby pri verejných činiteľoch sú 10 rokov, za premlčaciu dobu, to tam aj zostáva v zákone, pri verejných činiteľoch pri korupcii sú 10 rokov. Za 10 rokov, za 10 rokov vyšetrovateľ má mať dostatok dôkazov na to, aby vzniesol obvinenie. 10 rokov sú premlčacie doby, tie sa neskracujú.", "statement_date": "2024-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri prijatí úplatku verejným činiteľom bola podľa Trestného zákona pred novelou z dielne vládnej koalície doba premlčania 20 rokov, no po novele sa znížila na desať. Pri prijatí úplatku pri obstaraní veci verejného záujmu ako verejný činiteľ podľa § 329 ods. 2 sa teda doba premlčania po novele skrátila o polovicu. Denisa Saková tvrdí, že táto premlčacia doba bola 10 rokov aj pred novelou a teda, že novela túto dobu nemení, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nOkrem zmeny v dĺžke doby premlčania mení novelizácia Trestného zákona aj samotné trestné sadzby za činy spojené s korupciou. Napríklad ak by pred novelou prijal verejný činiteľ úplatok, tak by mu hrozilo odňatie slobody na päť až dvanásť rokov a ak by bol tento čin spáchaný vo veľkom rozsahu tak by páchateľovi hrozila väzba na desať až pätnásť rokov. Po schválení predloženej novely hrozí verejnému činiteľovi odňatie slobody na tri až osem rokov a pri čine spáchanom vo veľkom rozsahu to bude štyri až desať rokov.", "analysis_paragraphs": ["Pri prijatí úplatku verejným činiteľom bola podľa Trestného zákona pred novelou z dielne vládnej koalície doba premlčania 20 rokov, no po novele sa znížila na desať. Pri prijatí úplatku pri obstaraní veci verejného záujmu ako verejný činiteľ podľa § 329 ods. 2 sa teda doba premlčania po novele skrátila o polovicu. Denisa Saková tvrdí, že táto premlčacia doba bola 10 rokov aj pred novelou a teda, že novela túto dobu nemení, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Okrem zmeny v dĺžke doby premlčania mení novelizácia Trestného zákona aj samotné trestné sadzby za činy spojené s korupciou. Napríklad ak by pred novelou prijal verejný činiteľ úplatok, tak by mu hrozilo odňatie slobody na päť až dvanásť rokov a ak by bol tento čin spáchaný vo veľkom rozsahu tak by páchateľovi hrozila väzba na desať až pätnásť rokov. Po schválení predloženej novely hrozí verejnému činiteľovi odňatie slobody na tri až osem rokov a pri čine spáchanom vo veľkom rozsahu to bude štyri až desať rokov."], "analysis_date": "2024-02-21", "analysis_sources": {"text": ["premlčania", "odňatie", "novely"], "url": ["https://viaiuris.sk/aktuality/novela-trestneho-zakona-a-jej-dopady/?fbclid=IwAR3aDdgwZfTJ6GqY77u8MiEdXgJLRdaKlRPrzn87v6G_HJHfbSDl7e2bx8E", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20230501.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:59.737621+00:00"}
{"id": "vr31176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31176", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Za vlády Roberta Fica ubudlo 110 tisíc pracovných miest. Pán Kažimír, ja viem, že budete opäť argumentovať tým, že sme sa dostali do ekonomickej recesie a pod. Za vlády Ivety Radičovej pribudlo viac ako 40 tisíc nových pracovných miest.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda R.Fica nastúpila do úradu začiatkom júla 2006. V júni dosahovala nezamestnanosť podľa údajov ústredia práce 296 541 tis. Pri odovzdávaní úradu novej vláde I.Radičovej bola aktuálna miera nezamestnanosti na úrovni 376 769 tis. Rozdiel predstavuje nárast nezamestnanosti o 80 228 tis. Údaj J.Kollára nie je pravdivý ani ak porovnáme iné obdobie. Napr. rozdiel začiatku vlády R.Fica a februára 2010, ktorý je necelých 100 tis. nárast nezamestnanosti. Aj keď nárast negatívnych čísiel nezamestnanosti bol zjavne vysoký, je evidentné, že J.Kollár tieto čísla \"prešvihol\" a nevyjadruje sa korektne.", "analysis_paragraphs": ["Vláda R.Fica nastúpila do úradu začiatkom júla 2006. V júni dosahovala nezamestnanosť podľa údajov ústredia práce 296 541 tis. Pri odovzdávaní úradu novej vláde I.Radičovej bola aktuálna miera nezamestnanosti na úrovni 376 769 tis. Rozdiel predstavuje nárast nezamestnanosti o 80 228 tis. Údaj J.Kollára nie je pravdivý ani ak porovnáme iné obdobie. Napr. rozdiel začiatku vlády R.Fica a februára 2010, ktorý je necelých 100 tis. nárast nezamestnanosti. Aj keď nárast negatívnych čísiel nezamestnanosti bol zjavne vysoký, je evidentné, že J.Kollár tieto čísla \"prešvihol\" a nevyjadruje sa korektne."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["ústredia práce"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2006.html?page_id=1277"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:46.464604+00:00"}
{"id": "vr32638", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32638", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Minimálnymi kritériami (projektu zamestnávania mladých, pozn.) je napríklad výška mzdy, to bude teda minimálna mzda plus k tomu prislúchajúce odvody na sociálne zdravotné poistenie, potom musí to byť teda aspoň jedno pracovné miesto, potom musí to byť mladý človek, musí byť aspoň 3 mesiace vedený v evidencii, samozrejme že sa tam bude musieť vydokladovať (zamestnávateľ, pozn.), že nemá žiadne dlhy vôči vôči Sociálnej poisťovni.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Ondruš správne uvádza kritéria projektu zamestnávania mladých, ktoré sú uvedené v Oficiálnej výzva na predkladanie žiadostí na podporu vytvárania pracovných. Táto výzva je zameraná na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov.\n\nJosé Manuel Barroso na Európskej rade koncom januára 2012 vydal iniciatívu , ktorá poskytla možnosť realokovať štrukturálne fondy na podporu zamestnanosti mladých. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012. Projekt nezamestnanosti mladých spadá do operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.\n\nOficiálna výzva Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na predkladanie žiadostí na podporu vytvárania pracovných miest v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia je zameraná (s. 3) na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov.\n\n\"Aktívnym opatrením na trhu práce na účely tohto oznámenia je podpora zamestnávania mladých nezamestnaných z cieľovej skupiny nezamestnaných mladých ľudí - uchádzačov o zamestnanie (ďalej aj „UoZ“) vo veku do 29 rokov.\"\n\nV tejto oficiálnej výzve sú uvedené nasledovné kritéria:\n\n\"je vo výške predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce (MCCP), na rok 2013 určenej ako súčet minimálnej mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom.\"\n\n\"Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest , ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.\"\n\n\"doklad nie starší ako tri mesiace preukazujúci ku dňu podania žiadosti splnenie : - daňových povinností, - odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie\"", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš správne uvádza kritéria projektu zamestnávania mladých, ktoré sú uvedené v Oficiálnej výzva na predkladanie žiadostí na podporu vytvárania pracovných. Táto výzva je zameraná na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov.", "José Manuel Barroso na Európskej rade koncom januára 2012 vydal iniciatívu , ktorá poskytla možnosť realokovať štrukturálne fondy na podporu zamestnanosti mladých. Realokácia zdrojov sa udiala na základe Uznesenia vlády č. 191/2012 zo 16. mája 2012. Projekt nezamestnanosti mladých spadá do operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.", "Oficiálna výzva Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na predkladanie žiadostí na podporu vytvárania pracovných miest v rámci Operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia je zameraná (s. 3) na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov.", "\"Aktívnym opatrením na trhu práce na účely tohto oznámenia je podpora zamestnávania mladých nezamestnaných z cieľovej skupiny nezamestnaných mladých ľudí - uchádzačov o zamestnanie (ďalej aj „UoZ“) vo veku do 29 rokov.\"", "V tejto oficiálnej výzve sú uvedené nasledovné kritéria:", "\"je vo výške predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce (MCCP), na rok 2013 určenej ako súčet minimálnej mzdy a preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom.\"", "\"Za vytvorenie pracovného miesta u zamestnávateľa sa považuje zvýšenie počtu pracovných miest , ktoré predstavuje v priemere za 12 kalendárnych mesiacov v porovnaní s rovnakým predchádzajúcim obdobím celkový nárast počtu jeho zamestnancov.\"", "\"doklad nie starší ako tri mesiace preukazujúci ku dňu podania žiadosti splnenie : - daňových povinností, - odvodu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie\""], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["iniciatívu", "Uznesenia", "oficiálnej výzve"], "url": ["http://www.cedefop.europa.eu/EN/articles/20525.aspx", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12507?prefixFile=u_", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/KGR/Vyzvy_VO/Oznamenie_projekt__XXI_25102012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:01.332428+00:00"}
{"id": "vr26062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26062", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Je to v podstate tretie najväčšie mesto (Prešov, pozn.) a mám taký pocit, že jediné krajské mesto, ktoré nemá obchvat,", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že len mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá obchvat mesta. Rovnako je na tom aj mesto Žilina. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prešov je tretím najväčším mestom podľa rozlohy a prvým podľa počtu obyvateľov na Slovensku. Podľa dostupných informácií, má z krajských miest obchvat Bratislava , Trnava , Nitra , Banská Bystrica , Košice . Mesto Trenčín má severný obchvat v rámci diaľnice D1 (Chocholná – Nemšová) Je pravdou, že prešovský obchvat sa ešte len plánuje stavať. V plane sú dva obchvaty kratší a dlhší severný obchvat. Avšak ani mesto Žilina nemá obchvat. Žilinský obchvat sa plánuje stavať v najbližšom čase. Mesto Žilina má len obchvat , ktorý zabezpečuje cesta 1. triedy, nie diaľnica alebo rýchlostná cesta. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že len mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá obchvat mesta. Rovnako je na tom aj mesto Žilina. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prešov je tretím najväčším mestom podľa rozlohy a prvým podľa počtu obyvateľov na Slovensku. Podľa dostupných informácií, má z krajských miest obchvat Bratislava , Trnava , Nitra , Banská Bystrica , Košice . Mesto Trenčín má severný obchvat v rámci diaľnice D1 (Chocholná – Nemšová) Je pravdou, že prešovský obchvat sa ešte len plánuje stavať. V plane sú dva obchvaty kratší a dlhší severný obchvat. Avšak ani mesto Žilina nemá obchvat. Žilinský obchvat sa plánuje stavať v najbližšom čase. Mesto Žilina má len obchvat , ktorý zabezpečuje cesta 1. triedy, nie diaľnica alebo rýchlostná cesta. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["najväčším", "obyvateľov", "Bratislava", "Trnava", "Nitra", "Banská Bystrica", "Košice", "obchvat", "prešovský", "kratší", "severný", "Žilinský", "plánuje", "obchvat"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/najvacsie-mesta-na-slovensku.html", "http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-1.pdf", "http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dialnice/dialnicny-obchvat-bratislavy-usek-d2-lamacska-cesta-stare-grunty-1364.html", "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Zlozite-krizovatky-zmeny/Trnava-usporiadanie-cestnej-siete.alej", "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Zlozite-krizovatky-zmeny/R1-obchvat-Nitry.alej", "http://www.cdb.sk/sk/Vystupy-CDB/Mapy-cestnej-siete-SR/Zlozite-krizovatky-zmeny/R1-obchvat-BB.alej", "http://www.blogovisko.sk/cestna-infrastruktura-v-kosiciach.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Dia%C4%BEnica_D1_(Slovensko)", "http://www.teraz.sk/ekonomika/opd-presov-obchvat-eurofondy/55653-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/opd-presov-obchvat-eurofondy/55653-clanok.html", "http://www.ndsas.sk/useky-presov--severny-obchvat/44364s316c", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/zilina-sa-docka-meskajuceho-obchvatu-514014", "http://ekonomika.sme.sk/c/6658861/obchvat-ziliny-opat-ozivili-pociatek-chce-stavat-uz-tento-rok.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Obchvat_%C5%BDiliny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:00.406185+00:00"}
{"id": "vr35911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35911", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Predovšetkým si treba uvedomiť, že nejde o náhodnú iniciatívu strany Fidesz v Maďarsku, ale ide o naplnenie programu, ktorý Fidesz má už od roku asi 93, 94. Ide o program, že maďarská vláda, Maďarská republika, maďarský parlament majú byť nie iba pre občanov Maďarskej republiky, ale pre všetkých Maďarov, ktorí žijú za hranicami Maďarska. Keďže na Slovensku máme veľkú národnostnú menšinu maďarskú, je tu záujem, aby parlament a vláda v Budapešti kontrolovali a riadili aj túto národnostnú menšinu.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Volebný program z roku 1994, který by mohol ukázať, či voľačo podobné Fidesz dlhodobo presadzuje, sme nenašli. V programe z roku 1998 nie je zmienka o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2002 mal sekciu venovanú \"zodpovednosti o maďarský národ\", predovšetkým v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2006 (pdf) hovoril o dôležitosti zahraničných Maďarov pre budúcnosť krajiny, vytváraní jednotného kultúrneho a hospodárskeho priestoru pre všetkých Maďarov (s. 37) alebo podpore zahraničných maďarských vzdelávacích inštitúcií (s. 34).", "analysis_paragraphs": ["Volebný program z roku 1994, který by mohol ukázať, či voľačo podobné Fidesz dlhodobo presadzuje, sme nenašli. V programe z roku 1998 nie je zmienka o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2002 mal sekciu venovanú \"zodpovednosti o maďarský národ\", predovšetkým v súvislosti so zákonom o zahraničných Maďaroch. Program z roku 2006 (pdf) hovoril o dôležitosti zahraničných Maďarov pre budúcnosť krajiny, vytváraní jednotného kultúrneho a hospodárskeho priestoru pre všetkých Maďarov (s. 37) alebo podpore zahraničných maďarských vzdelávacích inštitúcií (s. 34)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["programe", "Program", "Program"], "url": ["http://www.gondola.hu/cikkek/6328-1998__A_Fidesz_-_Magyar_Polgari_Part_valasztasi_programja.html", "http://fidesz.hu/index.php?Cikk=366", "http://fidesz.hu/letoltes.php?letoltesid=610"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:34.817370+00:00"}
{"id": "vr37777", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37777", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A toto je vlastne celoeurópske smerovanie, že chcú prechádzať od štátnych zastupiteľstiev smerom ku samostatným generálnym prokuratúram. To je napr. posledný prípad z Poľska.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Kaliňák má pravdu, že v Poľsku došlo ku zmene v odčlenení sa generálnej prokuratúry od ministerstva spravodlivosti. Stalo sa tak v roku 2010. \"Celoeurópske smerovanie\" je obecné tvrdenie, ktoré nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák má pravdu, že v Poľsku došlo ku zmene v odčlenení sa generálnej prokuratúry od ministerstva spravodlivosti. Stalo sa tak v roku 2010. \"Celoeurópske smerovanie\" je obecné tvrdenie, ktoré nevieme overiť."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["odčlenení"], "url": ["http://pl.wikipedia.org/wiki/Prokurator_Generalny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:54.712608+00:00"}
{"id": "vr32582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32582", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "My sme v rámci OECD používaní ako referenčná krajina na to, že sa dá viac zdrojov do zdravotníctva a tá efektivita nemusí vždy stúpnuť. My a bohužiaľ Južná Kórea.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Z. Zvolenská nešpecifikuje, ktorú štúdiu OECD má na mysli. V posledných štúdiách Health at a Glance 2011 ako aj OECD Health Data 2012, sa Slovensko nespomína v súvislosti, ktorú uvádza ministerka zdravotníctva. Štúdia (.pdf, s. 148) OECD Health at a Glance 2011 uvádza, že Slovensko spolu s Južnou Kóreou patria medzi krajiny s najvyšším rastom výdavkov na zdravotníctvo za posledné obdobie. Slovensko aj Južná Kórea sa však nespomínajú ani neuvádzajú ako príklad toho, že rast výdavkov nemusí znamenať aj rast efektivity. Podobne najnovšia štatistika OECD Health Data 2012 (s. 2) hovorí o veľkom raste výdavkov do zdravotníctva, no nespomína, že by nárastom výdavkov do zdravotníctva nemusela stúpnuť aj efektivita. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože Z. Zvolenská nešpecifikuje, ktorú štúdiu OECD má na mysli. V posledných štúdiách Health at a Glance 2011 ako aj OECD Health Data 2012, sa Slovensko nespomína v súvislosti, ktorú uvádza ministerka zdravotníctva. Štúdia (.pdf, s. 148) OECD Health at a Glance 2011 uvádza, že Slovensko spolu s Južnou Kóreou patria medzi krajiny s najvyšším rastom výdavkov na zdravotníctvo za posledné obdobie. Slovensko aj Južná Kórea sa však nespomínajú ani neuvádzajú ako príklad toho, že rast výdavkov nemusí znamenať aj rast efektivity. Podobne najnovšia štatistika OECD Health Data 2012 (s. 2) hovorí o veľkom raste výdavkov do zdravotníctva, no nespomína, že by nárastom výdavkov do zdravotníctva nemusela stúpnuť aj efektivita. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia", "OECD Health Data 2012"], "url": ["http://www.oecd.org/health/healthpoliciesanddata/49105858.pdf", "http://www.oecd.org/els/healthpoliciesanddata/BriefingNoteSLOVAKREPUBLIC2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:07.818461+00:00"}
{"id": "vr38450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38450", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Zoberme si napr. len tú časť, ktorú sa snažili opraviť v nadpisoch (v zákone o jazykoch menšín pozn.). Stanice, nadpisy pri železniciach, zastávkach, pri uliciach, nad ulicami a neviem ešte kde všade. Je tam v podstate len jemná úprava, že to zostáva, ale že ten nadpis musí byť maximálne v tej istej výške ako je v štátnom jazyku.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa zákona z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 8 odsek 6 znie:", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 8 odsek 6 znie:"], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona z 30. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "zákona z 25. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony"], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=209137&FileName=zz2009-00318-0209137&Rocnik=2009&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/sslp&Text=z%C3%A1kon%20o%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20jazyku%20n%C3%A1rodnostn%C3%BDch%20men%C5%A1%C3%ADn&CisObdobia=5&FullText=False&StateID=&CategoryID=-1&PredkladatelID=-1&Predkladatel=&Ciastka=&CisloZz="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:44.280635+00:00"}
{"id": "vr30766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30766", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viete čo je problém celej spoločnosti? Táto kauza (Gorila, pozn.) bola známa minimálne, povedzme, že rok. Na ministerstve vnútra s touto kauzou sa mohli zaoberať oveľa skôr ako teraz. Máme necelých 6 týždňov do volieb a teraz každý deň tu počúvame rôzne informácie z úst ministra vnútra a samozrejme, tieto informácie sú čiastočne prepolitizované.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktualne.sk : Napríklad podľa rozhovoru s riaditeľom Úradu boja proti korupcií Tiborom Gašparom (23. január 2012) sa spis Gorila sa vytváral v rokoch 2005 až 2006. Prvé vyšetrovanie sa uskutočnilo už v roku 2009, kedy investigatívny novinár T. Nicholson odovzdal spis s názvom Gorila na polícií.\n\nSITA (14. január 2012): \" Podľa Jozefa Šáteka polícia a aj prokuratúra nie sú dostatočne nezávislé orgány. Svedčí o tom aj to, že kauza sa doteraz riadne nevyšetrila, od roku 2006 bolo vyšetrovanie opakovane marené.\n\n„ Orgány polície a prokuratúry, až na výnimku v roku 2010 zo strany polície, doteraz nemali skutočný záujem vec objektívne vyšetriť,\" dodal Šátek a naznačil, že za marením vyšetrovania môže byť korupcia. Lipšic súhlasí s tvrdeniami Šáteka o zmarení policajného vyšetrovania v roku 2010. Prípad vtedy podľa jeho slov odňala polícii vojenská prokuratúra, kde sa to zastavilo.\"\n\nZ daných článkov vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní vedeli a mali prístup k spisu minimálne od roku 2009 a následne v roku 2010 bolo vyšetrovanie zastavené.\n\nJe pravda, že o Gorile politici vedia minimálne od roku 2010 a preto pôsobí súčasný mediálny buzz ministra vnútra trochu oneskorene. Súčasne však nie je možné povedať, že vyšetrovanie neprebiehalo v roku 2010. Prebiehalo a získalo dobrú recenziu aj od kritikov súčasného ministra. Otázka však zostáva, prečo minister Lipšic po ukončení vyšetrovania na vojenskej prokuratúre nechal kauzu ladom.\n\nPodrobnejšie a ucelenejšie informácie sú dostupné prostredníctvom diskusnej relácie Lampa , kde sa okrem iných k danej téme vyjadruje aj investigatívny novinár T. Nicholson.", "analysis_paragraphs": ["Aktualne.sk : Napríklad podľa rozhovoru s riaditeľom Úradu boja proti korupcií Tiborom Gašparom (23. január 2012) sa spis Gorila sa vytváral v rokoch 2005 až 2006. Prvé vyšetrovanie sa uskutočnilo už v roku 2009, kedy investigatívny novinár T. Nicholson odovzdal spis s názvom Gorila na polícií.", "SITA (14. január 2012): \" Podľa Jozefa Šáteka polícia a aj prokuratúra nie sú dostatočne nezávislé orgány. Svedčí o tom aj to, že kauza sa doteraz riadne nevyšetrila, od roku 2006 bolo vyšetrovanie opakovane marené.", "„ Orgány polície a prokuratúry, až na výnimku v roku 2010 zo strany polície, doteraz nemali skutočný záujem vec objektívne vyšetriť,\" dodal Šátek a naznačil, že za marením vyšetrovania môže byť korupcia. Lipšic súhlasí s tvrdeniami Šáteka o zmarení policajného vyšetrovania v roku 2010. Prípad vtedy podľa jeho slov odňala polícii vojenská prokuratúra, kde sa to zastavilo.\"", "Z daných článkov vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní vedeli a mali prístup k spisu minimálne od roku 2009 a následne v roku 2010 bolo vyšetrovanie zastavené.", "Je pravda, že o Gorile politici vedia minimálne od roku 2010 a preto pôsobí súčasný mediálny buzz ministra vnútra trochu oneskorene. Súčasne však nie je možné povedať, že vyšetrovanie neprebiehalo v roku 2010. Prebiehalo a získalo dobrú recenziu aj od kritikov súčasného ministra. Otázka však zostáva, prečo minister Lipšic po ukončení vyšetrovania na vojenskej prokuratúre nechal kauzu ladom.", "Podrobnejšie a ucelenejšie informácie sú dostupné prostredníctvom diskusnej relácie Lampa , kde sa okrem iných k danej téme vyjadruje aj investigatívny novinár T. Nicholson."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk", "SITA", "Lampa"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1252147", "http://www.velkaepocha.sk/2012011418873/SK-Kauza-Gorila-je-to-najdesivejsie-od-cias-Meciara-tvrdi-Miskov.html", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:51.255981+00:00"}
{"id": "vr32683", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32683", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Veď ja som v pripomienkovom konaní žiadal, aby sa na čiernu listinu osôb, ktoré nemôžu sa zúčastniť na verejnom obstarávaní dostali subjekty, ktoré majú podlžnosti voči svojim subdodávateľom a naozaj existenčným spôsobom ohrozujú tie drobné firmy a tých živnostníkov.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa dokumentu o pripomienkovom konaní k novele zákona o verejnom obstarávaní nepredložil Radoslav Procházka žiadnu pripomienku.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dokumentu o pripomienkovom konaní k novele zákona o verejnom obstarávaní nepredložil Radoslav Procházka žiadnu pripomienku."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu o pripomienkovom konaní", "posunie", "pripomienkovom"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=-1&matEID=5453&drCommentDocFREID=-1&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6596677/subdodavatelia-by-mali-robit-najviac-polovicu-objemu-prac.html", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=44&matEID=5453&drCommentDocFREID=267694&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:54.904682+00:00"}
{"id": "vr37112", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37112", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Pán krajský prokurátor zmietol zo stola obvinenie vyšetrovateľa proti nominantom SNS, ktorí boli obvinení v Gemerskom mlyne. Krajský prokurátor, tým pádom nemôže viesť trestné konanie voči týmto ľuďom.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Agentúra TASR v správe uvádza: \" Krajská prokuratúra v Bratislave doručila dnes dvom bývalým nominantom SNS vo Fonde národného majetku (FNM) SR Jozefovi V. a Ľubomírovi N. uznesenie z pondelka (31.1.) o tom, že na základe sťažnosti obhajcu jedného z obvinených ruší obvinenie oboch bývalých nominantov SNS v takzvanej kauze Gemerský mlyn.\" Hovorkyňa strany Benková napísala, že nie je možné sa voči tomu odvolať.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra TASR v správe uvádza: \" Krajská prokuratúra v Bratislave doručila dnes dvom bývalým nominantom SNS vo Fonde národného majetku (FNM) SR Jozefovi V. a Ľubomírovi N. uznesenie z pondelka (31.1.) o tom, že na základe sťažnosti obhajcu jedného z obvinených ruší obvinenie oboch bývalých nominantov SNS v takzvanej kauze Gemerský mlyn.\" Hovorkyňa strany Benková napísala, že nie je možné sa voči tomu odvolať."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110204TBB00426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:29.066890+00:00"}
{"id": "48143", "numeric_id": 48143, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48143", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Veď o vakcíne Pfizer ste od začiatku tvrdili, že má 95-percentnú účinnosť – to znamená, že 95 percent zaočkovaných sa už nikdy nemalo nakaziť covidom.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Erik Kaliňák nehovorí pravdu pri interpretovaní výsledkov účinnosti vakcíny od spoločnosti Pfizer. 95-percentná účinnosť pri klinickej skúške nehovorí nič o dĺžke ochrany, ktorú poskytuje. Už v čase, keď vyšla, na to upozorňovali médiá aj farmaceutické spoločnosti. Kaliňák tiež vynecháva dôležité informácie, že v čase klinickej skúšky bol rozšírený pôvodný variant vírusu SARS-CoV-2, zatiaľčo momentálne Európa bojuje s delta variantom, nie je preto možné tieto situácie porovnávať. V anglickej terminológii sa rozlišuje tzv. efficacy (účinnosť) a effectiveness (efektivita). Efficacy označuje výsledky lieku alebo vakcíny počas kontrolovanej štúdie, effectiveness jej reálnu účinnosť, keď sa začne používať medzi ľuďmi. Na schválenie WHO musia vakcíny v klinických skúškach dokázať účinnosť aspoň 50 percent. Tretia fáza klinických skúšok vakcíny Comirnaty sa uskutočnila od 27. júla do 14. novembra 2020, výsledky preto nemohli byť výpovedné pre dlhšie časové obdobie, než sú tri mesiace. Jej výsledkom bola účinnosť na úrovni 95 percent. Už v decembri 2020, teda v čase, kedy EMA schvaľovala vakcínu Comirnaty, polemizovali médiá o dĺžke ochrany, ktorú vakcína poskytuje. Moderna informovala aj o vývoji protilátok u 34 dobrovoľníkov, na základe ktorého usúdila, že dve dávky chránia aspoň štyri mesiace, nemala však viac informácii. Albert Bourla, CEO Pfizeru, povedal na tlačovej konferencii 8. decembra 2020, že dĺžka trvania účinnosti vakcíny bude predmetom ďalšieho výskumu. V období klinických skúšok Comirnaty bol rozšírený pôvodný variant SARS-CoV-2, proti ktorému boli vakcíny vyvíjané. V decembri 2020 sa začal šíriť tzv. britský alebo alfa variant (B.1.1.7). Na jar 2021 sa začal šíriť delta variant (B.1.617.2), voči ktorému sú vakcíny menej účinné , ich účinnosť časom klesá a nie je preto možné ich dnešnú účinnosť porovnávať s výsledkami klinických skúšok. Vox tiež vo videu vysvetľujúcom rozdiely medzi účinnosťou jednotlivých vakcín upozornil na to, že klinická skúška Pfizeru sa uskutočnila v období nízkej incidencie Covidu-19 v USA.", "analysis_paragraphs": ["Erik Kaliňák nehovorí pravdu pri interpretovaní výsledkov účinnosti vakcíny od spoločnosti Pfizer. 95-percentná účinnosť pri klinickej skúške nehovorí nič o dĺžke ochrany, ktorú poskytuje. Už v čase, keď vyšla, na to upozorňovali médiá aj farmaceutické spoločnosti. Kaliňák tiež vynecháva dôležité informácie, že v čase klinickej skúšky bol rozšírený pôvodný variant vírusu SARS-CoV-2, zatiaľčo momentálne Európa bojuje s delta variantom, nie je preto možné tieto situácie porovnávať. V anglickej terminológii sa rozlišuje tzv. efficacy (účinnosť) a effectiveness (efektivita). Efficacy označuje výsledky lieku alebo vakcíny počas kontrolovanej štúdie, effectiveness jej reálnu účinnosť, keď sa začne používať medzi ľuďmi. Na schválenie WHO musia vakcíny v klinických skúškach dokázať účinnosť aspoň 50 percent. Tretia fáza klinických skúšok vakcíny Comirnaty sa uskutočnila od 27. júla do 14. novembra 2020, výsledky preto nemohli byť výpovedné pre dlhšie časové obdobie, než sú tri mesiace. Jej výsledkom bola účinnosť na úrovni 95 percent. Už v decembri 2020, teda v čase, kedy EMA schvaľovala vakcínu Comirnaty, polemizovali médiá o dĺžke ochrany, ktorú vakcína poskytuje. Moderna informovala aj o vývoji protilátok u 34 dobrovoľníkov, na základe ktorého usúdila, že dve dávky chránia aspoň štyri mesiace, nemala však viac informácii. Albert Bourla, CEO Pfizeru, povedal na tlačovej konferencii 8. decembra 2020, že dĺžka trvania účinnosti vakcíny bude predmetom ďalšieho výskumu. V období klinických skúšok Comirnaty bol rozšírený pôvodný variant SARS-CoV-2, proti ktorému boli vakcíny vyvíjané. V decembri 2020 sa začal šíriť tzv. britský alebo alfa variant (B.1.1.7). Na jar 2021 sa začal šíriť delta variant (B.1.617.2), voči ktorému sú vakcíny menej účinné , ich účinnosť časom klesá a nie je preto možné ich dnešnú účinnosť porovnávať s výsledkami klinických skúšok. Vox tiež vo videu vysvetľujúcom rozdiely medzi účinnosťou jednotlivých vakcín upozornil na to, že klinická skúška Pfizeru sa uskutočnila v období nízkej incidencie Covidu-19 v USA."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["rozlišuje", "Tretia fáza", "polemizovali", "médiá", "informovala", "povedal", "variant", "menej účinné", "videu"], "url": ["https://www.who.int/news-room/feature-stories/detail/vaccine-efficacy-effectiveness-and-protection", "https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/nejmoa2034577", "https://theconversation.com/pfizer-vaccine-final-results-its-highly-protective-but-how-long-for-151966", "https://www.idnes.cz/technet/veda/moderna-vakcina-ockovani-covid-19-koronavirus.A201209_171705_veda_mla", "https://www.nejm.org/doi/10.1056/NEJMc2032195", "https://spectrumlocalnews.com/tx/san-antonio/news/2020/12/10/everything-texans-need-to-know-about-the-covid-19-vaccine", "https://www.who.int/en/activities/tracking-SARS-CoV-2-variants/", "https://www.nature.com/articles/d41586-021-02261-8", "https://youtu.be/K3odScka55A?t=182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:23.620985+00:00"}
{"id": "vr31647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31647", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Behom 4 rokov postupne by sme mali dostať necelých 5 miliónov eur. Je to na základe zákona, ktorý na Slovensku platí. My necelých 5, Smer naopak niečo vyše 23 miliónov eur a strany, ktoré boli menej úspešné dostanú trošku menej ako my. Niečo vyše troch 4 miliónov eur.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer dostane podľa čísiel SME na základe zákona po voľbách celkovo 23 678 722 eur. Ide o suverénne najvyššiu čiastku spomedzi všetkých strán. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa so 4 944 522 eurami umiestnili na 3. mieste, tesne ich predbehlo KDH s 5 051 794 eurami. Výrok hodnotíme preto za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Smer dostane podľa čísiel SME na základe zákona po voľbách celkovo 23 678 722 eur. Ide o suverénne najvyššiu čiastku spomedzi všetkých strán. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sa so 4 944 522 eurami umiestnili na 3. mieste, tesne ich predbehlo KDH s 5 051 794 eurami. Výrok hodnotíme preto za pravdivý."], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["podľa čísiel SME", "Zákona o politických stranách a politických hnutiach", "zisku ostatných strán"], "url": ["http://volby.sme.sk/c/6295608/smer-zoberie-viac-ako-23-milionov.html", "https://www.google.sk/#hl=hu&sclient=psy-ab&q=zakon+o+politickych+stranach&oq=zakon+o+politickych+stranach&aq=f&aqi=g-L1&aql=&gs_nf=1&gs_l=hp.3..0i19.64766.69720.2.70013.22.21.0.1.1.0.98.1440.21.22.0.wJzseT5bwvY&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_cp.r_qf.,cf.osb&fp=636633cc0210a6d&biw=1920&bih=979", "http://www.topky.sk/gl/134866/1079201/Strany-sa-na-volbach-poriadne-nabalia--S-50-milionmi-si-mozu-robit--co-chcu-"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:32.613730+00:00"}
{"id": "vr31160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31160", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zároveň však nie je stanovený základný štandard zdravotnej starostlivosti, ktorý sa má v danom prípade (zmeny pohlavia, pozn.) poskytnúť, čoho dôsledkom je skutočnosť, že časť zákrokov je poskytovaná z verejného zdravotného poistenia a iné je nevyhnutné uhrádzať osobou podstupujúcou zmenu pohlavia.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je definovaný v zákone č. 577/2004 Z. z. v druhej časti § 2 (preventívne prehliadky) a 3 (zdravotné výkony). Zákon č. 577/2004 Z. z . § 3: (2) Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú aj zdravotné výkony, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a ktoré: a) vedú k zisteniu choroby, b) sú poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 3, alebo c) sú poskytnuté v rámci dispenzarizácie, ak poistenca na dispenzarizáciu zaradila zdravotná poisťovňa (3)Zdravotné výkony, ktoré vedú k: a) záchrane života, b) vyliečeniu choroby, c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia, e) zmierneniu prejavov choroby, f) účinnej prevencii. V prílohe č. 3 tohto zákona nie je zmena pohlavia uvedená ako priorita zdravotného výkonu. (6) Na základe verejného zdravotného poistenia sa čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony uvedené v Katalógu zdravotných výkonov poskytnuté v súvislosti s chorobou uvedenou v Zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia. Katalóg zdravotných výkonov je uvedený v § 3 odseku 1 zákona č. 576/2004 Z. z. Zákon č. 576/2004 Z. z. § 3: (3) Do katalógu zdravotných výkonov sa zaradia zdravotné výkony, ktoré pri danej chorobe vedú k: a) záchrane života, b) vyliečeniu choroby, c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia, e) účinnej prevencii, f) včasnému zisteniu choroby, g) zmierneniu prejavov choroby. (4) Do katalógu zdravotných výkonov sa zaradia aj zdravotné výkony potrebné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch (bionedicínsky výskum, sterilizácia a odoberanie orgánov a tkanív, pozn.) (§ 26 až 40). V katalógu zdravotných výkonov (nariadenia vlády SR zákon č. 776/2004 Z. z.) nie je uvedená zmena pohlavia. Zákon tak do katalógu zdravotných výkonom umožňuje pridať odoberanie orgánov iba v \"osobitných prípadoch\" z čoho vyplýva, že programové tvrdenie SaS je pravdivé a môže dochádzať k tomu, že \"časť zákrokov je poskytovaná z verejného zdravotného poistenia a iné je nevyhnutné uhrádzať osobou podstupujúcou zmenu pohlavia.\"", "analysis_paragraphs": ["Rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia je definovaný v zákone č. 577/2004 Z. z. v druhej časti § 2 (preventívne prehliadky) a 3 (zdravotné výkony). Zákon č. 577/2004 Z. z . § 3: (2) Na základe verejného zdravotného poistenia sa plne uhrádzajú aj zdravotné výkony, ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti a ktoré: a) vedú k zisteniu choroby, b) sú poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v Zozname prioritných chorôb, ktorý je uvedený v prílohe č. 3, alebo c) sú poskytnuté v rámci dispenzarizácie, ak poistenca na dispenzarizáciu zaradila zdravotná poisťovňa (3)Zdravotné výkony, ktoré vedú k: a) záchrane života, b) vyliečeniu choroby, c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia, e) zmierneniu prejavov choroby, f) účinnej prevencii. V prílohe č. 3 tohto zákona nie je zmena pohlavia uvedená ako priorita zdravotného výkonu. (6) Na základe verejného zdravotného poistenia sa čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony uvedené v Katalógu zdravotných výkonov poskytnuté v súvislosti s chorobou uvedenou v Zozname chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia. Katalóg zdravotných výkonov je uvedený v § 3 odseku 1 zákona č. 576/2004 Z. z. Zákon č. 576/2004 Z. z. § 3: (3) Do katalógu zdravotných výkonov sa zaradia zdravotné výkony, ktoré pri danej chorobe vedú k: a) záchrane života, b) vyliečeniu choroby, c) zabráneniu vzniku závažných zdravotných komplikácií, d) zabráneniu zhoršenia závažnosti choroby alebo jej prechodu do chronického štádia, e) účinnej prevencii, f) včasnému zisteniu choroby, g) zmierneniu prejavov choroby. (4) Do katalógu zdravotných výkonov sa zaradia aj zdravotné výkony potrebné na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v osobitných prípadoch (bionedicínsky výskum, sterilizácia a odoberanie orgánov a tkanív, pozn.) (§ 26 až 40). V katalógu zdravotných výkonov (nariadenia vlády SR zákon č. 776/2004 Z. z.) nie je uvedená zmena pohlavia. Zákon tak do katalógu zdravotných výkonom umožňuje pridať odoberanie orgánov iba v \"osobitných prípadoch\" z čoho vyplýva, že programové tvrdenie SaS je pravdivé a môže dochádzať k tomu, že \"časť zákrokov je poskytovaná z verejného zdravotného poistenia a iné je nevyhnutné uhrádzať osobou podstupujúcou zmenu pohlavia.\""], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["577/2004 Z. z", "576/2004 Z. z.", "776/2004"], "url": ["http://www.dovera.sk/files/577-2004.pdf", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18224&FileName=04-z576&Rocnik=2004", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18428&FileName=04-z776&Rocnik=2004"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:18.588203+00:00"}
{"id": "vr17481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17481", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Viete, čo tam (v správe Európskej komisii, pozn.) je napísané? Že Slovensko prijalo v roku 2017 významné opatrenia, ktoré majú zvýšiť transparentnosť a efektivitu čerpania.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa Európskej komisie s názvom Správa o krajine - Slovensko 2018 bola vydaná 7. marca 2018. Dokument široko analyzuje a hodnotí najmä ekonomické činitele Slovenska za rok 2017. Venuje sa aj správe finančných prostriedkov EÚ, kde sa uvádza, že: \" Úrad (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, pozn.) zároveň inicioval zmenu zákona o EŠIF, aby sa umožnila prísnejšia verejná kontrola toho, ako sa prostriedky EÚ spravujú, a aby sa znížila miera byrokracie. V septembri 2017 bol predložený ďalší súbor opatrení na zlepšenie transparentnosti a boj proti korupcii, a to formou osobitného akčného plánu, ktorý zahŕňa zlepšené zoskupovanie a elektronický výber hodnotiteľov\" ( . pdf , s. 34). Komisia však stále poukazuje na pretrvávajúce problémy s transparentnosťou a ako jednu z príčin uvádza aj nedostatočnú politickú vôlu. Keďže správa nehovorí o významných pozitívnych opatreniach a upozorňuje na netransparentnosť, výrok hodnotíme ako zavádzanie. Správa upozorňuje, že \" Existujú jasné náznaky kumulatívneho pokroku v modernizácii verejného obstarávania, kde kľúčovými problémami zostávajú nedostatočná hospodárska súťaž a netransparentnosť a pocit, že dochádza ku korupcii, je stále silný. Všeobecnejšie možno konštatovať, že úsilie riešiť korupciu vo verejnom sektore bolo obmedzené a bránia mu inštitucionálne obmedzenia a zjavný nedostatok politickej vôle\" ( . pdf , s. 12).", "analysis_paragraphs": ["Správa Európskej komisie s názvom Správa o krajine - Slovensko 2018 bola vydaná 7. marca 2018. Dokument široko analyzuje a hodnotí najmä ekonomické činitele Slovenska za rok 2017. Venuje sa aj správe finančných prostriedkov EÚ, kde sa uvádza, že: \" Úrad (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, pozn.) zároveň inicioval zmenu zákona o EŠIF, aby sa umožnila prísnejšia verejná kontrola toho, ako sa prostriedky EÚ spravujú, a aby sa znížila miera byrokracie. V septembri 2017 bol predložený ďalší súbor opatrení na zlepšenie transparentnosti a boj proti korupcii, a to formou osobitného akčného plánu, ktorý zahŕňa zlepšené zoskupovanie a elektronický výber hodnotiteľov\" ( . pdf , s. 34). Komisia však stále poukazuje na pretrvávajúce problémy s transparentnosťou a ako jednu z príčin uvádza aj nedostatočnú politickú vôlu. Keďže správa nehovorí o významných pozitívnych opatreniach a upozorňuje na netransparentnosť, výrok hodnotíme ako zavádzanie. Správa upozorňuje, že \" Existujú jasné náznaky kumulatívneho pokroku v modernizácii verejného obstarávania, kde kľúčovými problémami zostávajú nedostatočná hospodárska súťaž a netransparentnosť a pocit, že dochádza ku korupcii, je stále silný. Všeobecnejšie možno konštatovať, že úsilie riešiť korupciu vo verejnom sektore bolo obmedzené a bránia mu inštitucionálne obmedzenia a zjavný nedostatok politickej vôle\" ( . pdf , s. 12)."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": [".", "pdf", ".", "pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-sk.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-sk.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-sk.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2018-european-semester-country-report-slovakia-sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:06.194937+00:00"}
{"id": "vr15658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15658", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "V roku 2016 ubudlo z evidencie 10,5 tisíca nezamestnaných nad 4 roky.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky UPSVaR evidoval úrad práce v decembri 2016, dokopy 61 881 osôb nezamestnaných dlhšie ako štyri roky, zatiaľ čo v januári toho istého roku ich evidoval 72 045, čo predstavuje pokles o viac ako 10,5 tisíc osôb spomínaných Jánom Richterom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDlhodobá nezamestnanosť patrí k veľkým problémom súčasného Slovenska, pričom na tento fenomén v roku 2015 upozornila aj Európska Komisia vo svojom odporúčaní . Štatistiky UPSVaR uvádzajú, že až 49,8 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie je nezamestnaných dlhšie ako jeden rok. Ľudia nezamestnaní dlhšie ako štyri roky tvoria z celkového počtu až 22,5 %. Situácia dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je zlá aj v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. V štatistike Eurostatu je podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu ľudí bez práce v prvom kvartáli 2016 tretí najvyšší v rámci krajín EÚ. Horšie ako Slovensko je na tom len Bulharsko a Grécko. Zlú situáciu v tejto oblasti si dala za úlohu riešiť už II. Vláda Roberta Fica na samotnom začiatku svojho funkčného obdobia, ale až do roku 2016 bezvýsledne. Naopak do roku 2014 sa dlhodobá nezamestnanosť dokonca zhoršovala. Kým v roku 2012 bola priemerná dĺžka nezamestnanosti podľa OECD 30,5 mesiaca, v roku 2015 to už bolo 31,5 mesiaca. Posun v tejto oblasti nastal až v priebehu minulého roku. Klesajúci trend okrem UPSVaR potvrdzuje aj Štatistický úrad Slovenska. V tomto prípade sa môžme oprieť iba o štatistiky nezamestnaných dlhšie ako dva roky, ale aj v nich je trend poklesu viditeľný.\n\nNapriek tomu, že pokles počtu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce je zjavný, je otázne do akej miery sa o to vláda pričinila tvorbou pracovných miest a lepším začlenovaním tejto skupiny obyvateľstva späť do zamestnania, a do akej miery je to výsledok zmien metodológie meraní, či sprísňovaní podmienok, za ktorých má človek nárok byť registrovaný na úrade práce. V štatistikách nezamestnanosti, ktoré s obľubou používa vláda nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Vláda, taktiež ako už bolo spomenuté vyššie, pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o další spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V dalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sa podmienky ešte viac pritvrdzujú. Inšpiráciu pre prísnejšie opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky UPSVaR evidoval úrad práce v decembri 2016, dokopy 61 881 osôb nezamestnaných dlhšie ako štyri roky, zatiaľ čo v januári toho istého roku ich evidoval 72 045, čo predstavuje pokles o viac ako 10,5 tisíc osôb spomínaných Jánom Richterom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dlhodobá nezamestnanosť patrí k veľkým problémom súčasného Slovenska, pričom na tento fenomén v roku 2015 upozornila aj Európska Komisia vo svojom odporúčaní . Štatistiky UPSVaR uvádzajú, že až 49,8 % z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie je nezamestnaných dlhšie ako jeden rok. Ľudia nezamestnaní dlhšie ako štyri roky tvoria z celkového počtu až 22,5 %. Situácia dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je zlá aj v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ. V štatistike Eurostatu je podiel dlhodobo nezamestnaných z celkového počtu ľudí bez práce v prvom kvartáli 2016 tretí najvyšší v rámci krajín EÚ. Horšie ako Slovensko je na tom len Bulharsko a Grécko. Zlú situáciu v tejto oblasti si dala za úlohu riešiť už II. Vláda Roberta Fica na samotnom začiatku svojho funkčného obdobia, ale až do roku 2016 bezvýsledne. Naopak do roku 2014 sa dlhodobá nezamestnanosť dokonca zhoršovala. Kým v roku 2012 bola priemerná dĺžka nezamestnanosti podľa OECD 30,5 mesiaca, v roku 2015 to už bolo 31,5 mesiaca. Posun v tejto oblasti nastal až v priebehu minulého roku. Klesajúci trend okrem UPSVaR potvrdzuje aj Štatistický úrad Slovenska. V tomto prípade sa môžme oprieť iba o štatistiky nezamestnaných dlhšie ako dva roky, ale aj v nich je trend poklesu viditeľný.", "Napriek tomu, že pokles počtu dlhodobo nezamestnaných na úradoch práce je zjavný, je otázne do akej miery sa o to vláda pričinila tvorbou pracovných miest a lepším začlenovaním tejto skupiny obyvateľstva späť do zamestnania, a do akej miery je to výsledok zmien metodológie meraní, či sprísňovaní podmienok, za ktorých má človek nárok byť registrovaný na úrade práce. V štatistikách nezamestnanosti, ktoré s obľubou používa vláda nie sú po zmene metodiky z roku 2013 zarátaní ľudia, ktorí sú na aktivačných prácach, vzdelávacích kurzoch či absolventskej praxi. Vláda, taktiež ako už bolo spomenuté vyššie, pravidelne sprísňuje podmienky pre uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce. Naposledy sa tak stalo v novele zákona o službách zamestnanosti z 11. novembra 2015. Už v pripomienkovom konaní pritom odbory upozorňovali, že môže ísť len o další spôsob umelého znižovania nezamestnanosti. V dalšej novele zákona, ktorú vláda schválila v prvej polovici januára tohto roku, sa podmienky ešte viac pritvrdzujú. Inšpiráciu pre prísnejšie opatrenia mala pritom vláda podľa denníka SME hľadať v Maďarsku, kde sa premiérovi Orbánovi podarilo počet evidovaných nezamestnaných taktiež výrazne znížiť"], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["decembri", "januári", "odporúčaní", "UPSVaR", "štatistike", "Vláda", "OECD", "2013", "novele", "dalšej", "SME"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/dec_2016.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/jan_2016.zip", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2015/csr2015_slovakia_en.pdf", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2016/dec_2016.ZIP", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/gdp-and-beyond/quality-of-life/long-term-unemployment-rate", "https://www.aktuality.sk/clanok/206619/ficova-vlada-dostala-doveru-od-parlamentu/", "https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=AVD_DUR", "http://ekonomika.sme.sk/c/6876860/udaje-o-nezamestnanosti-klesli-pomohla-zmena-vypoctu.html?piano_t=1", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/357317-urady-prace-maju-mat-dalsi-dovod-na-vyradenie-z-evidencie/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20246134/fico-znizi-nezamestnanost-ako-vyhodi-ludi-z-uradu-prace.html?piano_t=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/20246134/fico-znizi-nezamestnanost-ako-vyhodi-ludi-z-uradu-prace.html?piano_t=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:05.847106+00:00"}
{"id": "vr15007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15007", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "... ak by sa naplnili ďalšie časti programu Ľudovej strany Naše Slovensko, to znamená napríklad uzatvorenie hraníc a vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie, čo pán minister Gajdoš vyhodnotil približne, že by nás potom obrana stála asi 5-násobok toho, čo nás stojí dnes ...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Program (.pdf) Ľudovej strany Naše Slovensko skutočne obsahuje pasáže, kde strana sľubuje uzatvorenie hraníc a vystúpenie z NATO, doslovne takto: \" Obnovíme ochranu štátnych hraníc. Na ochranu hraníc nasadíme armádu . (bod 4, pozn.) Presadíme vystúpenie Slovenska zo zločineckého paktu NATO. (bod 8, pozn.) \" Nepodarilo sa nám potvrdiť kedy mohol minister obrany Peter Gajdoš vysloviť výrok, mohol to vysloviť na Výbore pre obranu a bezpečnosť. Preto výrok Martina Klusa hodnotíme ako neoveriteľný", "analysis_paragraphs": ["Program (.pdf) Ľudovej strany Naše Slovensko skutočne obsahuje pasáže, kde strana sľubuje uzatvorenie hraníc a vystúpenie z NATO, doslovne takto: \" Obnovíme ochranu štátnych hraníc. Na ochranu hraníc nasadíme armádu . (bod 4, pozn.) Presadíme vystúpenie Slovenska zo zločineckého paktu NATO. (bod 8, pozn.) \" Nepodarilo sa nám potvrdiť kedy mohol minister obrany Peter Gajdoš vysloviť výrok, mohol to vysloviť na Výbore pre obranu a bezpečnosť. Preto výrok Martina Klusa hodnotíme ako neoveriteľný"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Program", "vymenovania", "vystupoval", "GLOBSEC", "mediálne informácie", "hodnotil", "stretol"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/324481/novym-ministrom-obrany-sa-stal-generalporucik-peter-gajdos/", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze%2frozprava", "http://globsec.org/globsec2016", "http://domov.sme.sk/c/20139704/extremizmus-ci-migraciu-musime-riesit-spolocne-hovori-minister-gajdos.html", "http://www.mod.gov.sk/vyhlasenia-a-stanoviska/?pg=7", "http://www.nato.int/cps/en/natohq/news_130003.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:42.619113+00:00"}
{"id": "vr28256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28256", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Dnes (26. júna 2014), dva a pol roka do plánovaného termínu odovzdania stanice (hlavnej vlakovej stanice, pozn.) a štyri roky od výberu spoločnosti Transprojekt, ako partnera mesta pre prestavbu jednej zo vstupných brán do mesta...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť Transprojekt sa v roku 2010 zaviazala v zmluve, že bude hlavným investorom projektu Predstaničného námestia v Bratislave. Projekt má byť dokončený koncom roka 2016 . Išlo teda v čase Kňažkového blogu o dva a pol roka.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Transprojekt sa v roku 2010 zaviazala v zmluve, že bude hlavným investorom projektu Predstaničného námestia v Bratislave. Projekt má byť dokončený koncom roka 2016 . Išlo teda v čase Kňažkového blogu o dva a pol roka."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Transprojekt", "2016", "."], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/mesto-sa-boji-ze-investor-nestihne-op/761616-clanok.html", "http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/prestavba-hlavnej-stanice-ma-x-ty-termin-vraj-na-jesen.html", "http://http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/prestavba-hlavnej-stanice-ma-x-ty-termin-vraj-na-jesen.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:26.154755+00:00"}
{"id": "vr34673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34673", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tam 17 tisíc ľudí, ktorí sú členom strany.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výročnej správe SMER- SD z roku 2009 sa uvádza, že strana eviduje k 31. decembru 16 263 členov.", "analysis_paragraphs": ["Vo výročnej správe SMER- SD z roku 2009 sa uvádza, že strana eviduje k 31. decembru 16 263 členov."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správe"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/files/dokumenty/vyrocnespravy/Vyrocna%20financna%20sprava%202009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:43.901041+00:00"}
{"id": "vr31410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31410", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Keď SR vstupovala do EÚ, dodnes SR výrazne profituje z členstva v EÚ, naša rozpočtová bilancia len k dnešnému dňu je pozitívna a presahuje 3,6 miliardy eur.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská republika podľa INESS má pozitívnu rozpočtovú bilanciu, ale zďaleka nie na takej vysokej úrovni. Podľa inštitútu počas 7-ročného obdobia, ktoré sa skončilo v závere roka 2010, krajina celkovo prijala 6,499 miliardy eur, pričom celkové odvody a príspevky dosiahli 3,859 miliardy eur. Spolu so spolufinancovaním projektov, ktoré čerpali prostriedky z európskych fondov, však celkové výdavky SR predstavujú 5,853 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika podľa INESS má pozitívnu rozpočtovú bilanciu, ale zďaleka nie na takej vysokej úrovni. Podľa inštitútu počas 7-ročného obdobia, ktoré sa skončilo v závere roka 2010, krajina celkovo prijala 6,499 miliardy eur, pričom celkové odvody a príspevky dosiahli 3,859 miliardy eur. Spolu so spolufinancovaním projektov, ktoré čerpali prostriedky z európskych fondov, však celkové výdavky SR predstavujú 5,853 miliardy eur."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["INESS"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6196021/iness-za-kazde-1-euro-z-eurofondov-zaplatilo-slovensko-unii-90-centov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:33.334914+00:00"}
{"id": "vr29859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29859", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Aj preto, ak napríklad dnes vidíme, že Rakúsko má obrovský problém s azylovou politikou, pretože má preplnené azylové tábory, tam najmä smerujú títo utečenci, tak sme povedali Rakúšanom, že prosím, zoberieme vám nejakú časť týchto ľudí a na nejaké obdobie sa o nich postaráme tu na Slovensku, pokiaľ sa nebude vybavovať azylová procedúra.", "statement_date": "2015-09-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko v spolupráci s Rakúskom v júli prisľúbilo dočasné prijatie 500 utečencov z rakúskych táborov. Všetci z nich majú podanú žiadosť o azyl v Rakúsku, a na našom území majú zostať iba po dobu jej vybavenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko v súčasnosti uvažuje nad posilnením pohraničných kontrol, ako aj zmenou azylovej politiky. Rakúsko v tomto roku prijalo viac utečencov ako Taliansko a Grécko dohromady. V súčasnosti sú ich utečenecké tábory v zlom stave, nakoľko sú preťažené ich kapacity. Práve v tomto má pomôcť spolupráca so Slovenskou republikou. V čase overovania k prijatiu utečencov na územie SR zatiaľ nedošlo.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko v spolupráci s Rakúskom v júli prisľúbilo dočasné prijatie 500 utečencov z rakúskych táborov. Všetci z nich majú podanú žiadosť o azyl v Rakúsku, a na našom území majú zostať iba po dobu jej vybavenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rakúsko v súčasnosti uvažuje nad posilnením pohraničných kontrol, ako aj zmenou azylovej politiky. Rakúsko v tomto roku prijalo viac utečencov ako Taliansko a Grécko dohromady. V súčasnosti sú ich utečenecké tábory v zlom stave, nakoľko sú preťažené ich kapacity. Práve v tomto má pomôcť spolupráca so Slovenskou republikou. V čase overovania k prijatiu utečencov na územie SR zatiaľ nedošlo."], "analysis_date": "2015-09-07", "analysis_sources": {"text": ["prisľúbilo", "500", "uvažuje nad", "zlom"], "url": ["https://dennikn.sk/183722/slovensko-ubytuje-stovky-utecencov-potom-ich-vrati-do-rakuska/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/361022-slovensko-sa-postara-o-500-utecencov-z-rakuskeho-tabora-v-traiskirchene/", "http://www.sme.sk/c/7982875/rakusko-hrozi-prisnejsou-azylovou-politikou-a-hranicnymi-kontrolami.html", "http://www.sme.sk/c/7830456/rakuske-azylove-tabory-pripominaju-afriku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:02.287842+00:00"}
{"id": "vr15720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15720", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...keď na to (že poslanci za ĽSNS mali na sebe odznaky ich strany, pozn.) upozorní podpredsedníčku Ďuriš Nicholsonovu pán Beblavý, tak ona musela konať.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "31. januára 2017 sa konala prvá parlamentná schôdza v tomto roku a zároveň začala platiť novela rokovacieho poriadku (pdf). Touto novelou sa zaviedol zákaz vnášania niekorých predmetov do rokovacej sály, okrem iného aj predmetov propagujúcich politické strany a hnutia. Poslanec Miroslav Beblavý (nezávislý) upozornil podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (SaS) na to, že poslanci ĽSNS nosia zelené odznaky s logom ich strany. Podpredsedníčka túto skutočnosť vyhodnotila ako pravdivú a postupovala podľa predpisov rokovacieho poriadku (§ 32, odsek 2). Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["31. januára 2017 sa konala prvá parlamentná schôdza v tomto roku a zároveň začala platiť novela rokovacieho poriadku (pdf). Touto novelou sa zaviedol zákaz vnášania niekorých predmetov do rokovacej sály, okrem iného aj predmetov propagujúcich politické strany a hnutia. Poslanec Miroslav Beblavý (nezávislý) upozornil podpredsedníčku parlamentu Luciu Ďuriš Nicholsonovú (SaS) na to, že poslanci ĽSNS nosia zelené odznaky s logom ich strany. Podpredsedníčka túto skutočnosť vyhodnotila ako pravdivú a postupovala podľa predpisov rokovacieho poriadku (§ 32, odsek 2). Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["rokovacieho poriadku", "Beblavý", "Podpredsedníčka", "smiechom", "Novela", "zakazuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "https://dennikn.sk/671710/dankov-rokovaci-poriadok-trafil-ako-prvych-kotlebovcov/", "http://www.teraz.sk/slovensko/poslancov-lsns-vykazali-pre-odznaky-zo/241164-clanok.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/kotlebovci-si-odmietli-odopnut-odznaky-lsns-vykazali-ich.html", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54224"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:29.730216+00:00"}
{"id": "48538", "numeric_id": 48538, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48538", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Viac ako polovica ľudí, 57 % takmer si praje, aby bola nová vláda.", "statement_date": "2022-07-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý konal od 7. do 10. júna 2022, si želá pád súčasnej vlády 57 % obyvateľstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nAko vyplýva z prieskumu, zhruba 43 % opýtaných na otázku, či si želajú pád vlády odpovedalo „určite áno” a 14% „asi áno”.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry AKO, ktorý konal od 7. do 10. júna 2022, si želá pád súčasnej vlády 57 % obyvateľstva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ako vyplýva z prieskumu, zhruba 43 % opýtaných na otázku, či si želajú pád vlády odpovedalo „určite áno” a 14% „asi áno”."], "analysis_date": "2022-07-08", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22945868/prieskum-pad-vlady-si-zela-57-percent-obcanov-slovenska.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:09.285421+00:00"}
{"id": "48279", "numeric_id": 48279, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48279", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To bola moja prvá opcia (vyjednávanie so slovenskými elektrárňami, pozn.), z môjho pohľadu najlepšie riešenie, ale tým, že sa nehýbali, tak sme spolu s Igorom Matovičom pristúpili k druhému najlepšiemu riešeniu. To je tá daň, ale nakoniec ja hovorím aj našťastie, k tej dani nedošlo a máme, máme dohodu, ktorú ja považujem za veľmi dobrú, lebo ľudia vedia, elektrina im nestúpne. Toto ja považujem v tejto dobe za veľmi dôležité a tých 500 EUR, čo som hovoril, keby si tie domácnosti dnes nakúpili na spotových alebo na formátových trhoch elektrinu na rok 23 a 24, tak platili by približne.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulík vo výroku hovorí o stratégiách, ktoré by mali občanom pomôcť so stúpajúcimi cenami energií. Pôvodný návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka hovoril o 50% dani zo zisku z jadrových elektrárni. Túto daň chceli prijať v skrátenom legislatívnom konaní.\n\nDaň mala do štátneho rozpočtu priniesť okolo 50 miliónov eur. Slovenské elektrárne však upozorňovali , že daň by vysoko prevyšovala očakávaný zisk spoločnosti. Podľa Denníka N , Slovenské elektrárne, ktorých by sa dotkla táto daň ako jedinej spoločnosti, hrozili bankrotom, pretože musia splácať dlh súvisiaci s dostavbou Mochoviec. Dokonca hovorili aj o možnom zastavení stavby jadrovej elektrárne.\n\nNakoniec sa však Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií a SE dohodli na zastropovaní cien elektriny. K zastropovaniu došlo na cene 61 EUR za megawatthodinu, hoci už dnes sa predáva na budúci rok za 140 EUR. Pomocou odhadovaných cien na roky 2023 a 2024 vypočítali minister Matovič a minister Sulík, že domácnosti by vďaka zastropovaniu mohli ušetriť 500 EUR za dva roky.\n\nRichard Sulík tvrdí, že elektárne sa v rokovaniach “nehýbali”, avšak 14. februára hovoril o tom, že zo strany elektrární dostali protinávrh a v relácií V politike sa 13. februára vyjadril , že so SE pri tvorbe návrhu zákona o dani nediskutoval.", "analysis_paragraphs": ["Sulík vo výroku hovorí o stratégiách, ktoré by mali občanom pomôcť so stúpajúcimi cenami energií. Pôvodný návrh Igora Matoviča a Richarda Sulíka hovoril o 50% dani zo zisku z jadrových elektrárni. Túto daň chceli prijať v skrátenom legislatívnom konaní.", "Daň mala do štátneho rozpočtu priniesť okolo 50 miliónov eur. Slovenské elektrárne však upozorňovali , že daň by vysoko prevyšovala očakávaný zisk spoločnosti. Podľa Denníka N , Slovenské elektrárne, ktorých by sa dotkla táto daň ako jedinej spoločnosti, hrozili bankrotom, pretože musia splácať dlh súvisiaci s dostavbou Mochoviec. Dokonca hovorili aj o možnom zastavení stavby jadrovej elektrárne.", "Nakoniec sa však Ministerstvo hospodárstva, Ministerstvo financií a SE dohodli na zastropovaní cien elektriny. K zastropovaniu došlo na cene 61 EUR za megawatthodinu, hoci už dnes sa predáva na budúci rok za 140 EUR. Pomocou odhadovaných cien na roky 2023 a 2024 vypočítali minister Matovič a minister Sulík, že domácnosti by vďaka zastropovaniu mohli ušetriť 500 EUR za dva roky.", "Richard Sulík tvrdí, že elektárne sa v rokovaniach “nehýbali”, avšak 14. februára hovoril o tom, že zo strany elektrární dostali protinávrh a v relácií V politike sa 13. februára vyjadril , že so SE pri tvorbe návrhu zákona o dani nediskutoval."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodný návrh", "upozorňovali", "Denníka N", "možnom", "dohodli", "zastropovaniu došlo", "dostali", "vyjadril"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2723637/dan-z-jadra-nebude-vlada-a-elektrarne-sa-dohodli-na-zmrazeni-cien-elektriny-pre-domacnosti/?ref=list", "https://www.teraz.sk/ekonomika/se-zdanenie-nadmerneho-zisku-sposobi/610880-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/2724614/ekonomicky-newsfilter-tvrda-hra-matovicovi-vysla-a-sulik-si-pred-biznisom-zaspinil-ruky/?ref=list", "https://www.teraz.sk/ekonomika/se-zdanenie-nadmerneho-zisku-sposobi/610880-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/rokovania-o-dani-z-nadmerneho-zisku-pokracuju-stat-dostal-od-slovenskych-elektrarni-jeden-protinavrh/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/144840-minister-sulik-tvrdi-ze-slovenske-elektrarne-pre-novu-dan-neskrachuju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:21.473442+00:00"}
{"id": "43762", "numeric_id": 43762, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43762", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Pán Šeliga tiež bol zamestnancom ministerstva, aj jeho kolegyna z tej istej strany, pani bývalá štátna tajomníčka Kolíková.", "statement_date": "2019-10-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Šeliga (Za ľudí) pracoval nejaký čas na Ministerstve spravodlivosti. Jeho straníckou kolegyňou je dnes aj Mária Kolíková, ktorá bola na ministerstve štátnou tajomníčkou v rokoch 2010 - 2012, ako aj v rokoch 2016 - 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Juraj Šeliga (Za ľudí) pracoval nejaký čas na Ministerstve spravodlivosti. Jeho straníckou kolegyňou je dnes aj Mária Kolíková, ktorá bola na ministerstve štátnou tajomníčkou v rokoch 2010 - 2012, ako aj v rokoch 2016 - 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-27", "analysis_sources": {"text": ["pracoval", "je", "rokoch"], "url": ["https://www.tyzden.sk/temy/46927/nie-sme-v-tom-sami/", "https://za-ludi.sk/tim/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/z-rezortu-spravodlivosti-odchadza-statna-tajomnicka-kolikova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:11.800708+00:00"}
{"id": "vr34764", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34764", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To nie je pravdou. Dnes už Španielsko úplne jasne prezentovalo, že z daných peňazí nebude čerpať danú pôžičku, nebude.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme presne, čo mala I. Radičová na mysly, keď povedala že Španielsko deklarovalo, že nebude „z daných peňazí čerpať“. Nevieme presne čo sa myslí z daných peňazí. Členské štáty Eurozóny na ďalšom stretnutí 10. mája 2010 odsúhlasili predbežne 750 mld. Eur ako záchranný balíček v prípade, že by sa vyskytli ďalšie problémy zo zadlženými krajinami. Tento balíček je určený pre všetky štáty Eurozóny, a teda rovnako aj pre Španielsko. Jeho prehlásenie, že takúto pomoc nebude čerpať sme nezachytili.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme presne, čo mala I. Radičová na mysly, keď povedala že Španielsko deklarovalo, že nebude „z daných peňazí čerpať“. Nevieme presne čo sa myslí z daných peňazí. Členské štáty Eurozóny na ďalšom stretnutí 10. mája 2010 odsúhlasili predbežne 750 mld. Eur ako záchranný balíček v prípade, že by sa vyskytli ďalšie problémy zo zadlženými krajinami. Tento balíček je určený pre všetky štáty Eurozóny, a teda rovnako aj pre Španielsko. Jeho prehlásenie, že takúto pomoc nebude čerpať sme nezachytili."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:29.996228+00:00"}
{"id": "vr36746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36746", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2011 máte na strane výdavkov v štátnom rozpočte o 200 mil. eur viac ako v roku 2010 (ako súčasť argumentu, že táto vláda nešetrí, pozn.)", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Fico síce nie je presný v číslach, trend vývoju uvádza správny, vláda skutočne v roku 2011 plánuje výššie výdavky o 1,1 mld. eur ako v roku 2010. Uvádzať však tieto čísla ako súčasť argumentu o nešetrení vlády sú zavádzajúce, vzhľadom na to, že oproti minulému roku HDP vzrástlo a teda vláda mala k prerozdeľovaniu k dispozícii väčší \"koláč\" ako v minulom roku. Podstatné sú relatívne čísla deficitu, ktoré vláda z približne tohtoročných 7% plánuje znížiť na 4,9%.", "analysis_paragraphs": ["Fico síce nie je presný v číslach, trend vývoju uvádza správny, vláda skutočne v roku 2011 plánuje výššie výdavky o 1,1 mld. eur ako v roku 2010. Uvádzať však tieto čísla ako súčasť argumentu o nešetrení vlády sú zavádzajúce, vzhľadom na to, že oproti minulému roku HDP vzrástlo a teda vláda mala k prerozdeľovaniu k dispozícii väčší \"koláč\" ako v minulom roku. Podstatné sú relatívne čísla deficitu, ktoré vláda z približne tohtoročných 7% plánuje znížiť na 4,9%."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["výššie výdavky o 1,1 mld."], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=2&ved=0CB4QFjAB&url=http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D347527&rct=j&q=%22zakladne%20vydavky%20na%20chod%20statu%22&ei=aKcGTebMOo-38gPljvw2&usg=AFQjCNGE5kJMAlhXkoWjUmt3NoiaZ_I5gQ&sig2=BII"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:04.303661+00:00"}
{"id": "vr32006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32006", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Z finančnej správy sa stalo zhorenisko kvôli ktorému máme teraz bohužiaľ negatívny dopad pri výbere daní okolo sto miliónov eur, to vám tiež potvrdia odborníci.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo sa týka príjmov štátu našli sme informáciu, že hlavným problémom rastúceho deficitu sú slabé príjmy štátu. Tie klesli medzimesačne o 1,5 percenta na úroveň 4,33 miliardy eur. Výdavky štátu sa naopak v porovnaní s koncom mája vlaňajšieho roka zvýšili o 8,8 percenta na 6,49 miliardy eur.", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka príjmov štátu našli sme informáciu, že hlavným problémom rastúceho deficitu sú slabé príjmy štátu. Tie klesli medzimesačne o 1,5 percenta na úroveň 4,33 miliardy eur. Výdavky štátu sa naopak v porovnaní s koncom mája vlaňajšieho roka zvýšili o 8,8 percenta na 6,49 miliardy eur."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Zdroj", "Ministerstva financií SR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlade-chyba-tento-rok-300-milionov-doq-/sk_ekonomika.asp?c=A120518_085657_sk_ekonomika_p01", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=38&id=552"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:02.059922+00:00"}
{"id": "vr28891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28891", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "V eurozóne je to 11,3 (miera nezamestnanosti, pozn.), aby som bol korektný... ...To znamená, že kedysi bola len 11,8 a teraz je 11,3. A takisto my sme mali vyššiu nezamestnanosť, teraz máme 12,9.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ivan Švejna používa v rámci tohto výroku staré údaje, hoci hovori \"teraz je\". Je pravdou, že nezamestnanosť v eurozóne sa pohybovala na úrovni 11,8 %. Dnes je však na úrovni 11,5 % a nie 11,3 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podobne aj v prípade Slovenska neuvádza aktuálne číslo.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna používa v rámci tohto výroku staré údaje, hoci hovori \"teraz je\". Je pravdou, že nezamestnanosť v eurozóne sa pohybovala na úrovni 11,8 %. Dnes je však na úrovni 11,5 % a nie 11,3 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podobne aj v prípade Slovenska neuvádza aktuálne číslo."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Eurostat", ""], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=teilm020", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=teilm020", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=teilm020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:08.755396+00:00"}
{"id": "vr15257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15257", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...David Cameron v minulosti bol skôr euroskeptický. On bol ten, ktorý niekoľkokrát spomenul, že Briti by mali prehodnotiť svoje zotrvanie v Európskej únii a dnes sa dostal (...) do pozície toho, kto obhajuje zotrvanie Británie v Európskej únii...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z vyhlásení Davida Camerona z pred februára 2016 je jasné, že bol pripravený podporit vystúpenie Velkej Británie z EÚ, ak sa mu nepodarí vyrokovat nové podmienky clenstva v EÚ. Potom, ako boli zverejnené výsledky jeho rokovaní o podmienkach clenstva, zacal výrazne podporovat zotrvanie Velkej Británie v EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z jeho vyjadrení, ktoré možno oznacit ako euroskeptické, vyberáme nasledovné:\n\n\" Because I believe something very deeply. That Britain's national interest is best served in a flexible, adaptable and open European Union and that such a European Union is best with Britain in it .\" Toto povedal David Cameron vo svojom prejave o budúcnosti Velkej Británie v EÚ v roku 2013. V tomto prejave po prvýkrát nacrtol svoj ciel vyrokovat nové podmienky clenstva pre Velkú Britániu. Dôraz kládol na flexibilnú, otvorenú a adaptabilnú EU a práve takáto je pre Velkú Britániu prítažlivá.\n\nV roku 2014 tiež povedal: \" I will not become prime minister unless I can guarantee that we can hold that referendum. \" Tento výrok povedal ešte pred parlamentnými volbami a zaviazal sa v nom, že referendum o clenstve v Velkej Británie v EU bude, ak sa stane premiérom.\n\nPo vyrokovaní novej dohody, ktorá upravuje podmienky clenstva Velkej Británie v EÚ zacal v prebiehajúcej kampani na referendum David Cameron velmi silno podporovat zotrvanie Velkej Británie v Európskej únii. Používa rôzne dôvody, preco by mala Velká Británia ostat clenom. Napríklad po odchode z EU a z jednotného trhu by sa znížili starobné dôchodky, kedže clenstvo v jednotnom trhu EÚ zabezpecovalo prostriedky na financovanie penzií.\n\nNajväcším argumentom za zotrvanie v EÚ je jej jednotný trh. Odchodom z EÚ by trpela ekonomika, ktorá je velmi otvorená dnešnému globalizovanému svetu.", "analysis_paragraphs": ["Z vyhlásení Davida Camerona z pred februára 2016 je jasné, že bol pripravený podporit vystúpenie Velkej Británie z EÚ, ak sa mu nepodarí vyrokovat nové podmienky clenstva v EÚ. Potom, ako boli zverejnené výsledky jeho rokovaní o podmienkach clenstva, zacal výrazne podporovat zotrvanie Velkej Británie v EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z jeho vyjadrení, ktoré možno oznacit ako euroskeptické, vyberáme nasledovné:", "\" Because I believe something very deeply. That Britain's national interest is best served in a flexible, adaptable and open European Union and that such a European Union is best with Britain in it .\" Toto povedal David Cameron vo svojom prejave o budúcnosti Velkej Británie v EÚ v roku 2013. V tomto prejave po prvýkrát nacrtol svoj ciel vyrokovat nové podmienky clenstva pre Velkú Britániu. Dôraz kládol na flexibilnú, otvorenú a adaptabilnú EU a práve takáto je pre Velkú Britániu prítažlivá.", "V roku 2014 tiež povedal: \" I will not become prime minister unless I can guarantee that we can hold that referendum. \" Tento výrok povedal ešte pred parlamentnými volbami a zaviazal sa v nom, že referendum o clenstve v Velkej Británie v EU bude, ak sa stane premiérom.", "Po vyrokovaní novej dohody, ktorá upravuje podmienky clenstva Velkej Británie v EÚ zacal v prebiehajúcej kampani na referendum David Cameron velmi silno podporovat zotrvanie Velkej Británie v Európskej únii. Používa rôzne dôvody, preco by mala Velká Británia ostat clenom. Napríklad po odchode z EU a z jednotného trhu by sa znížili starobné dôchodky, kedže clenstvo v jednotnom trhu EÚ zabezpecovalo prostriedky na financovanie penzií.", "Najväcším argumentom za zotrvanie v EÚ je jej jednotný trh. Odchodom z EÚ by trpela ekonomika, ktorá je velmi otvorená dnešnému globalizovanému svetu."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["2014", "budúcnosti Velkej Británie v EÚ", "2014", "odchode z EU", "argumentom"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2014/sep/28/david-cameron-no-vote-eu-ballot", "http://www.theguardian.com/politics/2013/jan/23/david-cameron-eu-speech-referendum", "https://www.theguardian.com/world/2014/may/11/david-cameron-european-union-referendum-pledge", "http://www.bbc.com/news/uk-politics-eu-referendum-36509931", "https://www.gov.uk/government/speeches/pm-speech-at-easyjet-on-why-the-uk-should-stay-in-a-reformed-eu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:50.216178+00:00"}
{"id": "vr38324", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38324", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... Ústavný súd povedal že vládna koalícia porušila pravidlá demokracie, keď takéto kontrolné mechanizmy dali ...", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2011 uviedol, že: (bod 56) \"Ústavný súd rovnako súhlasí s tými názormi, ktoré tvrdia, že porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volic, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovat alebo ako hlasoval . Uvedené ale podla názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volic (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázat/doložit... Z vyjadrení (citácií) zainteresovaných subjektov k namietaným volbám prezentovaných masovokomunikacnými médiami, ako aj z vyjadrení takmer polovice clenov volebného orgánu národnej rady, ktorí odmietli podpísat zápisnicu o tajnej volbe, mal ústavný súd za dostatocne preukázané, že postoj nie zanedbatelnej, ak nie prevažnej casti poslancov národnej rady nesmeroval (iba) k oznámeniu, ako budú hlasovat, ci ako hlasovali, ale k odtajneniu volby samotnej, k comu slúžilo fotenie hlasovacích lístkov s oznaceným kandidátom, vzájomná kontrola poslancov potvrdzujúca zakrúžkovanie 'toho správneho kandidáta', resp. následná kontrola straníckych centrál. (bod 31) Úlohou štátnej moci je zabezpecit také podmienky, aby nikto nemohol zistovat, ci zistit, ako kto hlasoval , a tak znemožnit ovplyvnenie volebných výsledkov... Tajnost volby je volicovi zarucená aj v prípade, ked na nej on sám nemá záujem. Nevyhnutnými náležitostami tajnej volby je, že volic upravuje svoje hlasovacie lístky a vkladá ich do obálky iba v priestore na to urcenom a bez prítomnosti inej osoby... v priestore urcenom na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byt s volicom prítomná iná osoba. \" Z uvedeného vyplýva, že dohadovanie pred volbou v rámci poslaneckých klubov nie je porušením princípu tajnosti, pretože samotné hlasovanie stále nie je dokázatelné. Vzájomná kontrola lístkov, fotografovanie, a pravdepodobne aj dohoda o špecifickom oznacovaní hlasovacích lístkov, z ktorých je možné následne \" zistit, ako kto hlasoval \" , teda akékolvek dôkazy o obsahu odovzdaných hlasovacích lístkov, je porušením princípu tajnej volby.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 20. apríla 2011 uviedol, že: (bod 56) \"Ústavný súd rovnako súhlasí s tými názormi, ktoré tvrdia, že porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volic, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovat alebo ako hlasoval . Uvedené ale podla názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volic (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázat/doložit... Z vyjadrení (citácií) zainteresovaných subjektov k namietaným volbám prezentovaných masovokomunikacnými médiami, ako aj z vyjadrení takmer polovice clenov volebného orgánu národnej rady, ktorí odmietli podpísat zápisnicu o tajnej volbe, mal ústavný súd za dostatocne preukázané, že postoj nie zanedbatelnej, ak nie prevažnej casti poslancov národnej rady nesmeroval (iba) k oznámeniu, ako budú hlasovat, ci ako hlasovali, ale k odtajneniu volby samotnej, k comu slúžilo fotenie hlasovacích lístkov s oznaceným kandidátom, vzájomná kontrola poslancov potvrdzujúca zakrúžkovanie 'toho správneho kandidáta', resp. následná kontrola straníckych centrál. (bod 31) Úlohou štátnej moci je zabezpecit také podmienky, aby nikto nemohol zistovat, ci zistit, ako kto hlasoval , a tak znemožnit ovplyvnenie volebných výsledkov... Tajnost volby je volicovi zarucená aj v prípade, ked na nej on sám nemá záujem. Nevyhnutnými náležitostami tajnej volby je, že volic upravuje svoje hlasovacie lístky a vkladá ich do obálky iba v priestore na to urcenom a bez prítomnosti inej osoby... v priestore urcenom na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byt s volicom prítomná iná osoba. \" Z uvedeného vyplýva, že dohadovanie pred volbou v rámci poslaneckých klubov nie je porušením princípu tajnosti, pretože samotné hlasovanie stále nie je dokázatelné. Vzájomná kontrola lístkov, fotografovanie, a pravdepodobne aj dohoda o špecifickom oznacovaní hlasovacích lístkov, z ktorých je možné následne \" zistit, ako kto hlasoval \" , teda akékolvek dôkazy o obsahu odovzdaných hlasovacích lístkov, je porušením princípu tajnej volby."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutí z 20. apríla 2011"], "url": ["http://www.concourt.sk/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=382389"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:20.993571+00:00"}
{"id": "vr33905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33905", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tak isto sa podsúva, jak keby sa tu bavíme o marihuane. Toto nie je zníženie trestu pri marihuane. To je zníženie trestu zo 4 rokov na 0 pri heroíne, pervitíne, LSD, všetkých týchto tvrdých drogách...", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V návrhu zákona (.doc) sa píše, že \"v § 172 ods. 1 sa slovo „štyri“ nahrádza slovom „tri“.\" Tento predpis (.pdf) pritom doteraz znel takto: \"(1) Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zákona (.doc) sa píše, že \"v § 172 ods. 1 sa slovo „štyri“ nahrádza slovom „tri“.\" Tento predpis (.pdf) pritom doteraz znel takto: \"(1) Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.\""], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona", "predpis"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=401", "http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=&q=trestny+zakon"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:09.366252+00:00"}
{"id": "vr30621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30621", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimochodom príklad. 4,36 % (platbu štátu za poistencov do zdravotníctva pozn.) navrhoval pán poslanec Marcinčin za KDH a celé KDH zahlasovalo proti.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok R. Fica je nepresný vo viacerých rovinách. Návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu totiž dal poslanec za KDH Alojz Přidal a nie poslanec Marcinčin. Navyše, navrhovaná výška odvodov mala podľa tohto návrhu byť 4,37%. Návrh v hlasovaní neprešiel. Zo 142 hlasujúcich poslancov, za prijatie hlasovalo 60, pričom poslanci klubu KDH sa zdržali hlasovania a dvaja hlasovali proti. Poslanec Marcinčin sa zdržal hlasovania. Kompletný prehľad hlasovania je tu .", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica je nepresný vo viacerých rovinách. Návrh na zvýšenie zdravotných odvodov za poistencov štátu totiž dal poslanec za KDH Alojz Přidal a nie poslanec Marcinčin. Navyše, navrhovaná výška odvodov mala podľa tohto návrhu byť 4,37%. Návrh v hlasovaní neprešiel. Zo 142 hlasujúcich poslancov, za prijatie hlasovalo 60, pričom poslanci klubu KDH sa zdržali hlasovania a dvaja hlasovali proti. Poslanec Marcinčin sa zdržal hlasovania. Kompletný prehľad hlasovania je tu ."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["tu", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29470", "http://www.webnoviny.sk/zdravie/koalicia-sa-podla-rasiho-zachovala-k/435248-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:21.449331+00:00"}
{"id": "vr37967", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37967", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Ďalej sa ruší napríklad inštitút takzvanej zamestnaneckej prémie, ktorú využívali horšie zarábajúci zamestnanci za cenu vysokých administratívnych nákladov na strane zamestnávateľa a komplikovaného daňového priznania.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu zmien v daňovo-odvodovom systéme (.pdf) sa na strane deväť nachádza bod, ktorý skutočne hovorí o zrušení zamestnaneckej prémie. Tiež je pravdou, že zamestnanecká prémia bola určená pre „slabo zarábajúcich ľudí.“ ( hnonline.sk ) Čo sa týka administratívnych nákladov týkajúcich sa zamestnaneckej prémie, tak v doložke (.pdf) o posúdení vplyvov zavedenia zamestnaneckej prémie sa počíta s administratívnymi nákladmi, ale tie je „potrebné vnímať v kontexte cieľov zamestnaneckej prémie, ktorým je zvýšenie ponuky práce a tým aj uspokojenie požiadaviek zamestnávateľov na vhodnú pracovnú silu“ . Pred zavedením zamestnaneckej prémie sa k administratívnym nákladom s ňou spojenými vyjadril napr. Eugen Jurzyca: „Riziko je, že administratívne náklady na opatrenie prevýšia jeho prínos (zavedenia zamestnaneckej prémie, pozn.). “ – INEKO (.pdf), str. 11). Po jej zavedení ich negatívne vníma Republiková únia zamestnávateľov: „...neraz sú administratívne náklady na ňu (zamestnaneckú prémiu, pozn.) vyššie ako jej samotný prínos“ – hnonline.sk ).", "analysis_paragraphs": ["V návrhu zmien v daňovo-odvodovom systéme (.pdf) sa na strane deväť nachádza bod, ktorý skutočne hovorí o zrušení zamestnaneckej prémie. Tiež je pravdou, že zamestnanecká prémia bola určená pre „slabo zarábajúcich ľudí.“ ( hnonline.sk ) Čo sa týka administratívnych nákladov týkajúcich sa zamestnaneckej prémie, tak v doložke (.pdf) o posúdení vplyvov zavedenia zamestnaneckej prémie sa počíta s administratívnymi nákladmi, ale tie je „potrebné vnímať v kontexte cieľov zamestnaneckej prémie, ktorým je zvýšenie ponuky práce a tým aj uspokojenie požiadaviek zamestnávateľov na vhodnú pracovnú silu“ . Pred zavedením zamestnaneckej prémie sa k administratívnym nákladom s ňou spojenými vyjadril napr. Eugen Jurzyca: „Riziko je, že administratívne náklady na opatrenie prevýšia jeho prínos (zavedenia zamestnaneckej prémie, pozn.). “ – INEKO (.pdf), str. 11). Po jej zavedení ich negatívne vníma Republiková únia zamestnávateľov: „...neraz sú administratívne náklady na ňu (zamestnaneckú prémiu, pozn.) vyššie ako jej samotný prínos“ – hnonline.sk )."], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zmien v daňovo-odvodovom systéme", "hnonline.sk", "doložke", "INEKO", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/7622.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-41989580-zarabali-ste-malo-pytajte-si-od-statu-premiu", "https://lt.justice.gov.sk/Document/PrintForm.aspx?instEID=57&matEID=258&docEID=9011&docFormEID=18&docTypeEID=-1&format=pdf&langEID=1&tStamp=20081013151236530", "http://www.scribd.com/doc/15993109/HESO-Kompletne-Vysledky-4q08", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-41989580-zarabali-ste-malo-pytajte-si-od-statu-premiu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:45.868303+00:00"}
{"id": "vr37067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37067", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Preto, áno ak dovolíte, preto je súčasný postoj SNS taký, aký je, že nevidíme dôvod na nejakú zmenu, je na čase, aby sme sa začali správať seriózne a súveréne a pokiaľ sú tu ešte argumenty, že čo teda s našimi občanmi, konkrétne ide v súčasnosti o 25 ľudí, ktorí údajne teda stratili občianstvo, je treba povedať, že napríklad 11-ti z nich požiadali občianstvo v Spolkovej republike Nemecko. Takže oni podľa ich zákonov museli vzdať sa slovenského občianstva.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa portálu pravda.sk za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. Portál tiež uviedol, že o slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon. Presné číslo (11) ľudí, ktorí požiadali o občianstvo v Spolkovej republike Nemecko nie je uvedené , najčastejšie sa však vzdali občianstva pre nemecké a rakúske. Nemecko má zákony, ktoré sú k dvojakému občianstvu nepriateľské a pripúšťajú aj možnosť zbavenia občianstva v prípade nadobudnutia iného občianstva. Nová občianska reforma z roku 2000 uviedla princíp ius soli a tiež odstránila zákaz odňatia občianstva štátnemu príslušníkovi Nemecka s trvalým pobytom na území Nemecka. Následkom tejto reformy bolo pred voľbami 2005 zbavených občianstva a tiež volebného práva asi 20 000 naturalizovaných Turkov, ktorí predtým získali tiež občianstvo Turecka.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu pravda.sk za pol roka stratilo slovenské občianstvo 25 ľudí, ktorí sa po 17. júli 2010 rozhodli prijať občianstvo iného štátu. Portál tiež uviedol, že o slovenské prišli na základe zákona, ktorý prijala bývalá vláda ako reakciu na maďarský zákon. Presné číslo (11) ľudí, ktorí požiadali o občianstvo v Spolkovej republike Nemecko nie je uvedené , najčastejšie sa však vzdali občianstva pre nemecké a rakúske. Nemecko má zákony, ktoré sú k dvojakému občianstvu nepriateľské a pripúšťajú aj možnosť zbavenia občianstva v prípade nadobudnutia iného občianstva. Nová občianska reforma z roku 2000 uviedla princíp ius soli a tiež odstránila zákaz odňatia občianstva štátnemu príslušníkovi Nemecka s trvalým pobytom na území Nemecka. Následkom tejto reformy bolo pred voľbami 2005 zbavených občianstva a tiež volebného práva asi 20 000 naturalizovaných Turkov, ktorí predtým získali tiež občianstvo Turecka."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "uvedené", "nepriateľské"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23", "http://spravy.pravda.sk/o-slovenske-obcianstvo-zatial-prislo-25-ludi-fzn-/sk_domace.asp?c=A110125_130920_sk_domace_p23", "http://eudo-citizenship.eu/citizenship-forum/322-dual-citizenship-for-transborder-minorities-how-to-respond-to-the-hungarian-slovak-tit-for-tat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:39.933791+00:00"}
{"id": "vr18109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18109", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...jedným citátom pána Fica, ktorého sa pýtali svojho času v novinách. Súhlasíte s vyššou daňovou sadzbou pre ľudí s vyššími príjmami? A Robert Fico, keďže som za rovnú daň, tak nie. Toto je. No čo sa smejete. To ste vy povedali v roku 2002.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico v roku 2002 na otázku, či súhlasí s vyššou daňovou sadzbou pre ľudí s vyššími príjmami, odpovedal : \"Keďže som za rovnú daň, tak nie.\" Výrok Richarda Sulíka teda hodnotíme ako pravdivý. Dobové mediálne záznamy potvrdzujú tvrdenie Richarda Sulíka. Článok denníka SME z roku 2006 o názore Roberta Fica na zavedenie rovnej dane uvádza, že Fico v roku 2002 skutočne hovoril, že nesúhlasí s tým, aby ľudia s vyšším príjmom platili aj vyššie dane, čo odôvodnil svojou podporou rovnej dane. V článku je citovaný aj rozhovor s Robertom Ficom z roku 2002: SME: \"Ste za rovnú daň?\" Robert Fico: \"Áno, ale výška 14 percent, ako ju navrhujú, nie je pri súčasnej ekonomickej sile a sociálnej situácii reálna.\" (pozn. - vtedy najmä KDH hovorilo o 14-percentnej dani) SME: \"Ste za to, aby ľudia s vyššími príjmami mali vyššiu sadzbu príjmovej dane?\" Robert Fico: \"Keďže som za rovnú daň, tak nie.\" (Príloha denníka SME Voľby 2002) Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico v roku 2002 na otázku, či súhlasí s vyššou daňovou sadzbou pre ľudí s vyššími príjmami, odpovedal : \"Keďže som za rovnú daň, tak nie.\" Výrok Richarda Sulíka teda hodnotíme ako pravdivý. Dobové mediálne záznamy potvrdzujú tvrdenie Richarda Sulíka. Článok denníka SME z roku 2006 o názore Roberta Fica na zavedenie rovnej dane uvádza, že Fico v roku 2002 skutočne hovoril, že nesúhlasí s tým, aby ľudia s vyšším príjmom platili aj vyššie dane, čo odôvodnil svojou podporou rovnej dane. V článku je citovaný aj rozhovor s Robertom Ficom z roku 2002: SME: \"Ste za rovnú daň?\" Robert Fico: \"Áno, ale výška 14 percent, ako ju navrhujú, nie je pri súčasnej ekonomickej sile a sociálnej situácii reálna.\" (pozn. - vtedy najmä KDH hovorilo o 14-percentnej dani) SME: \"Ste za to, aby ľudia s vyššími príjmami mali vyššiu sadzbu príjmovej dane?\" Robert Fico: \"Keďže som za rovnú daň, tak nie.\" (Príloha denníka SME Voľby 2002) Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["odpovedal", "rozhovor"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2715128/fico-2002-chcem-rovnu-dan-fico-2006-zrusime-rovnu-dan.html", "https://www.sme.sk/c/2715128/fico-2002-chcem-rovnu-dan-fico-2006-zrusime-rovnu-dan.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:59.472343+00:00"}
{"id": "vr16318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16318", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...o 3% viac ľudí v roku 2016 (v porovnaní s rokom 2008 pozn.) povedalo, že skoro každý politik je v korupcii zaangažovaný...", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskum verejnosti SAV (. pdf , s. 2-3) v roku 2016 ukázal, že 16,6 % respondentov v roku 2008 tvrdilo, že \"takmer všetci\" politici sú podľa nich na Slovensku zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo už 21,5 % respondentov. Keďže rozdiel je na úrovni necelých 5 % v porovnaní, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prieskum verejnosti SAV (. pdf , s. 2-3) v roku 2016 ukázal, že 16,6 % respondentov v roku 2008 tvrdilo, že \"takmer všetci\" politici sú podľa nich na Slovensku zapletení do korupcie. V roku 2016 to bolo už 21,5 % respondentov. Keďže rozdiel je na úrovni necelých 5 % v porovnaní, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Demagog.sk", "pdf"], "url": ["http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf", "http://www.demagog.sk/hladat?q=Slovensk%C3%A1+akad%C3%A9mia+vied+robila+prieskum", "http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/2543_attach_Bahna_Zagrapan_korupcia.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:56.666273+00:00"}
{"id": "vr16897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16897", "speaker": "Karol Pataky", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-pataky", "statement": "...voľný park je tam priemyselný v Trebišove, napríklad dávno nevyužitý.", "statement_date": "2017-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemyselný park v Trebišove vznikol v roku 2004, nemá žiadneho zamestnanca a žiadna plocha z neho nie je využitá. V minulosti ho využíval jediný investor, park bol ale využívaný len minimálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Majiteľom pozemku je súkromná osoba, kým budovy vlastní mesto. Park má očakávaný počet 250 zamestnancov, pričom podľa údajov ( .pdf s. 4) Ministerstva hospodárstva SR nemá žiadneho, z celkovej využiteľnej plochy 31 875 m2 sa nevyužíva ani meter štvorcový. Pri výstavbe parku bolo využitých 5,3 milióna eur spolufinancovaním z EÚ, avšak v parku dlhodobo pôsobil jediný investor, dánska firma Blika. Tá po mnohých nezhodách s mestom v roku 2016 definitívne ukončila výrobu a o prácu prišlo cca 50 ľudí. Park ale počítal s 250 zamestnancami, preto je pravda, že nebol využitý, resp. bol využitý minimálne.", "analysis_paragraphs": ["Priemyselný park v Trebišove vznikol v roku 2004, nemá žiadneho zamestnanca a žiadna plocha z neho nie je využitá. V minulosti ho využíval jediný investor, park bol ale využívaný len minimálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Majiteľom pozemku je súkromná osoba, kým budovy vlastní mesto. Park má očakávaný počet 250 zamestnancov, pričom podľa údajov ( .pdf s. 4) Ministerstva hospodárstva SR nemá žiadneho, z celkovej využiteľnej plochy 31 875 m2 sa nevyužíva ani meter štvorcový. Pri výstavbe parku bolo využitých 5,3 milióna eur spolufinancovaním z EÚ, avšak v parku dlhodobo pôsobil jediný investor, dánska firma Blika. Tá po mnohých nezhodách s mestom v roku 2016 definitívne ukončila výrobu a o prácu prišlo cca 50 ľudí. Park ale počítal s 250 zamestnancami, preto je pravda, že nebol využitý, resp. bol využitý minimálne."], "analysis_date": "2017-10-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "ukončila"], "url": ["http://www.priemyselneparkyslovenska.sk/pz_a_pp_30_06_2017_dat.pdf", "https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/8181965/z-priemyselneho-parku-v-trebisove-odchadza-nabytkarska-firma-blika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:06.860415+00:00"}
{"id": "vr33664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33664", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Znižovaním deficitu na 2,9% HDP zabezpečujeme dôveryhodnosť krajiny, predajom štátnych dlhopisov za historicky najnižšie rizikové prirážky sme ušetrili 120 mil. eur.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko je momentálne zaviazané, že v roku 2013 stlací deficit na úroven 2,9% a tento záväzok zatial nie je diskreditovaný. Pravdou je aj to, že sme vo februári tohto roku nakúpili štátne dlhopisy za historicky najnižšie ceny. Presnú sumu ušetrených prostriedkov však nevieme overit. Podobne nevieme potvrdit súvislost medzi týmito dvoma informáciami. Preto fakt oznacujeme za neoveritelný. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desatrocného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podla riaditela tlacového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotit ako prejav dôvery trhov v správnost nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidacného úsilia.\" Podla prehladu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutocne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podla dátumu splatnosti porovnatelné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. To že Slovensko malo predat historicky najvýhodnejší dlhodobý dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (cas 1:39:15) 1. marca 2013. Filko v relácii povedal aj to, že tento rok to ušetrí 30-40 miliónov na úrokoch. Po našom dotaze na Ministerstvo financií SR sme získali odpoved, od jeho hovorcu Radka Kuruca, že \" IFP odhaduje p ríspevok nižších sadzieb k úspore na úrokových nákladoch na 42,5 mil.€. Tu by som rád pripomenul, že je to úspora oproti rozpoctu na rok 2013, v rámci ktorého už boli zapocítané pozitívnejšie ocakávania nižších úrokových sadzieb.\" Vláda stále plánuje dosiahnút v roku 2013 deficit na úrovni 2,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko je momentálne zaviazané, že v roku 2013 stlací deficit na úroven 2,9% a tento záväzok zatial nie je diskreditovaný. Pravdou je aj to, že sme vo februári tohto roku nakúpili štátne dlhopisy za historicky najnižšie ceny. Presnú sumu ušetrených prostriedkov však nevieme overit. Podobne nevieme potvrdit súvislost medzi týmito dvoma informáciami. Preto fakt oznacujeme za neoveritelný. TASR informovala 20. februára 2013 o umiestnení novej emisie desatrocného benchmarkového dlhopisu v hodnote 1,75 miliardy eur na trh. Podla riaditela tlacového odboru ministerstva financií Radka Kuruca: \"ide o najlacnejší slovenský dlhodobý dlhopis v histórii. Môžeme to hodnotit ako prejav dôvery trhov v správnost nastavenia ekonomickej politiky vlády SR a ocenenie konsolidacného úsilia.\" Podla prehladu cenných papierov ( cbonds.com ), ktoré Slovensko predalo od roku 2004 ide skutocne o najvýhodnejší predaj, ak porovnávame objemovo a tiež podla dátumu splatnosti porovnatelné dlhopisy. Demagog.sk nemá prístup k starším dlhopisom. To že Slovensko malo predat historicky najvýhodnejší dlhodobý dlhopisy, potvrdil aj šéf IFP M. Filko v rámci diskusie v relácii Lampa (cas 1:39:15) 1. marca 2013. Filko v relácii povedal aj to, že tento rok to ušetrí 30-40 miliónov na úrokoch. Po našom dotaze na Ministerstvo financií SR sme získali odpoved, od jeho hovorcu Radka Kuruca, že \" IFP odhaduje p ríspevok nižších sadzieb k úspore na úrokových nákladoch na 42,5 mil.€. Tu by som rád pripomenul, že je to úspora oproti rozpoctu na rok 2013, v rámci ktorého už boli zapocítané pozitívnejšie ocakávania nižších úrokových sadzieb.\" Vláda stále plánuje dosiahnút v roku 2013 deficit na úrovni 2,9% HDP. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "cbonds.com", "Lampa", "plánuje"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-4-roky-eurokrizy.html", "http://ako-investovat.sk/clanok/361/deficit-verejnych-financii-sa-zlepsil-dlh-vsak-stale-rastie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:14.984765+00:00"}
{"id": "vr32256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32256", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Za roky 2006 až 2011 500 miliónov eur bolo vyplatených ako zisk a 360 miliónov bolo dané na prevádzkové náklady od iných ako štátnej poisťovne.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská používa rovnaké údaje, aké sú uvádzané v analýze, ktorú vypracovalo MZ SR. V tlačovej správe \"Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni\" z augusta 2012 sa uvádza , že \" V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur, čo je 10,5 miliardy slovenských korún.\" Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda . Podľa neho \" V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna \"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže ministerka zdravotníctva Z. Zvolenská používa rovnaké údaje, aké sú uvádzané v analýze, ktorú vypracovalo MZ SR. V tlačovej správe \"Päť faktov o jednej zdravotnej poisťovni\" z augusta 2012 sa uvádza , že \" V rokoch 2006 až 2011 dosiahli súkromné zdravotné poisťovne zisk vo výške viac ako pol miliardy eur, čo je v starej mene viac ako 16,5 miliardy korún. Pritom len na prevádzku týchto súkromných poisťovní išlo takmer 350 miliónov eur, čo je 10,5 miliardy slovenských korún.\" Podobné údaje priniesol ešte v júli 2012 aj denník Pravda . Podľa neho \" V rokoch 2006 až 2011 súkromné poisťovne vykázali zisk v celkovej výške 558,6 milióna eur. Zároveň na ich prevádzku v rovnakom období odišlo 347,7 milióna \""], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["správe", "Pravda"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?pat-faktov-o-jednej-zdravotnej-poistovni", "http://www.lekom.sk/index.php?ID=1779"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:47.942810+00:00"}
{"id": "vr13960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13960", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Pán redaktor, ešte raz poviem. Nikto nepovedal, že tu je monitorovaný každý...(moslim, pozn.)", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa TASR sa premiér Fico vyjadril, že povinnosťou štátu je monitorovať migrantov prichádzajúcich na Slovensko vzhľadom na to či sú v kontakte so skupinami angažovanými do teroristických aktivít.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR sa premiér Fico vyjadril, že povinnosťou štátu je monitorovať migrantov prichádzajúcich na Slovensko vzhľadom na to či sú v kontakte so skupinami angažovanými do teroristických aktivít."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/336442/fico-si-uctil-obete-utokov-v-parizi-moslimom-zijucim-na-slovensku-poslal-nekompromisny-odkaz.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:10.905673+00:00"}
{"id": "vr35842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35842", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...neprijali jediný zákon, ktorý by naštartoval ekonomiku alebo znižoval nezamestnanosť. Našťastie ste pokračovali a významne nezasiahli....", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je jasné, aký zákon podľa Radičovej „štartuje“ ekonomiku, alebo znižuje „nezamestnanosť“ Ekonomické teórie majú na to odlišný a často protikladný pohľad. Podľa neoklasických ekonomických teórií, by to boli napr. zákony, ktoré znižujú dane, alebo znižujú objem štátnych investícií. Žiadny taký zákon Robert Fico neprijal. Naopak, podľa Keynesiánskych ekonomických teórií, by to boli napr. zákony a nariadenia vlády, zvyšujúce podiel štátnych investícií na tvorbe HDP. Medzi také by sa počítalo napríklad „šrotovné“ schválené vládou. Žiaľ, Iveta Radičová, nešpecifikovala, aký typ „štartu“ ekonomiky má na mysli. Takto formulovaný výrok nie je pravdivý, pretože podľa nejakých kritérií, vláda podporovala rast HDP a znižovanie nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Nie je jasné, aký zákon podľa Radičovej „štartuje“ ekonomiku, alebo znižuje „nezamestnanosť“ Ekonomické teórie majú na to odlišný a často protikladný pohľad. Podľa neoklasických ekonomických teórií, by to boli napr. zákony, ktoré znižujú dane, alebo znižujú objem štátnych investícií. Žiadny taký zákon Robert Fico neprijal. Naopak, podľa Keynesiánskych ekonomických teórií, by to boli napr. zákony a nariadenia vlády, zvyšujúce podiel štátnych investícií na tvorbe HDP. Medzi také by sa počítalo napríklad „šrotovné“ schválené vládou. Žiaľ, Iveta Radičová, nešpecifikovala, aký typ „štartu“ ekonomiky má na mysli. Takto formulovaný výrok nie je pravdivý, pretože podľa nejakých kritérií, vláda podporovala rast HDP a znižovanie nezamestnanosti."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:13.181449+00:00"}
{"id": "vr37401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37401", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nám sa podarilo, bolo to pred krízou, dostať nezamestnanosť na úroveň 7,2 %.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť v žiadnom z mesiacov počas vlády R. Fica nedosiahla úroveň 7,2%. Najbližšie k tomu mala v letných mesiacoch roku 2008, kedy doisiahla 7,4%. Vývoj nezamestnanosti na Slovensku: Vývoj nezamestnanosti v roku 2006\n\nVývoj nezamestnanosti v roku 2007\n\nVývoj nezamestnanosti v roku 2010", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť v žiadnom z mesiacov počas vlády R. Fica nedosiahla úroveň 7,2%. Najbližšie k tomu mala v letných mesiacoch roku 2008, kedy doisiahla 7,4%. Vývoj nezamestnanosti na Slovensku: Vývoj nezamestnanosti v roku 2006", "Vývoj nezamestnanosti v roku 2007", "Vývoj nezamestnanosti v roku 2010"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Vývoj nezamestnanosti"], "url": ["http://www.finance.sk/hospodarstvo/trh-prace/vyvoj-nezamestnanosti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:13.860272+00:00"}
{"id": "44428", "numeric_id": 44428, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44428", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "V tej Richnave, ktorú spomínate. Osadu, je to obec okolo 3000 ľudí, 300 bielych, 2700 Rómov žijúcich v osade. Tí ľudia v tej osade tam nemajú ani vodu.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Obec Richňava leží v Košickom kraji v okrese Gelnica. Poda Atlasu rómskych komunít (2019) v nej žije 3086 obyvateľov - z toho 2498 Rómov. V programe rozvoja obce na roky 2016 - 2022 s výhľadom do roku 2025 ( .pdf , str. 26) sa medzi prioritami okrem iného počíta s dobudovaním vodovodu, kanalizácie, verejného osvetlenia či kamerového systému. Podľa územného plánu obce chýbal verejný vodovod aj v roku 2018. Keďže podiel rómskych obyvateľov obce je 81 percent a nie 90, ako tvrdil Michal Truban, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Obec Richňava leží v Košickom kraji v okrese Gelnica. Poda Atlasu rómskych komunít (2019) v nej žije 3086 obyvateľov - z toho 2498 Rómov. V programe rozvoja obce na roky 2016 - 2022 s výhľadom do roku 2025 ( .pdf , str. 26) sa medzi prioritami okrem iného počíta s dobudovaním vodovodu, kanalizácie, verejného osvetlenia či kamerového systému. Podľa územného plánu obce chýbal verejný vodovod aj v roku 2018. Keďže podiel rómskych obyvateľov obce je 81 percent a nie 90, ako tvrdil Michal Truban, hodnotíme jeho tvrdenie ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["leží", "Atlasu", ".pdf", "chýbal"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/Richnava_(okres_Gelnica)", "https://www.minv.sk/?atlas-romskych-komunit-2019", "https://www.richnava.sk/e_download.php?file=data/editor/39sk_3.pdf&original=PHSR+2016-2022.pdf", "https://www.richnava.sk/e_download.php?file=data/editor/115sk_10.pdf&original=A-%20Sprievodn%C3%A1%20spr%C3%A1va.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:39.405179+00:00"}
{"id": "vr33212", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33212", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Tiež v októbri ho predložil (Procházka návrh programu, pozn.) a chcel, aby v januári Rada o tom hlasovala a buď ho prijala, alebo odmietla. A my dlhodobo máme pripravené, že v roku 2014 budeme mať programovú konferenciu.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programovú platformu Alfa prestavil Radoslav Procházka 20. októbra 2012 na Rade KDH v Skalici, odpoveď strany očakával na najbližšej Rade KDH v januári 2013 ( sme.sk , pravda.sk ). Najbližší snem strany, na ktorom sa môže prerokovávať program KDH, sa plánuje až na rok 2014 ( sme.sk ). Abrhan sa vyjadril, že na programe budú pracovať a diskutovať už počas roku 2013. „Program by mal byť hotový v lete a na jeseň na okresných snemoch budú o ňom delegáti diskutovať. To však neznamená, že Procházkov návrh odmietame, budeme sa ním zaoberať, pričom privítame každý návrh,“ zdôraznil podľa denníku SME . Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Programovú platformu Alfa prestavil Radoslav Procházka 20. októbra 2012 na Rade KDH v Skalici, odpoveď strany očakával na najbližšej Rade KDH v januári 2013 ( sme.sk , pravda.sk ). Najbližší snem strany, na ktorom sa môže prerokovávať program KDH, sa plánuje až na rok 2014 ( sme.sk ). Abrhan sa vyjadril, že na programe budú pracovať a diskutovať už počas roku 2013. „Program by mal byť hotový v lete a na jeseň na okresných snemoch budú o ňom delegáti diskutovať. To však neznamená, že Procházkov návrh odmietame, budeme sa ním zaoberať, pričom privítame každý návrh,“ zdôraznil podľa denníku SME . Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "pravda.sk", "sme.sk", "denníku SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6575492/prochazka-na-rade-kdh-ukazal-svoj-manifest.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251446-prochazka-predstavil-na-rokovani-rady-kdh-svoju-platformu/", "http://www.sme.sk/c/6533808/kdh-pripravuje-zmenu-stanov-prochazka-pri-tom-byt-nechce.html", "http://www.sme.sk/c/6679350/prochazka-ak-kdh-nebude-chciet-alfu-nebude-mat-ani-mna.html#ixzz2LQksY600"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:54.960972+00:00"}
{"id": "48394", "numeric_id": 48394, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48394", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "S-300 významným spôsobom ochraňuje náš vzdušný priestor. Je to zbraň, ktorá má v podstate asi tristomiliónovú, tristomiliónovú hodnotu, ktorú len tak a to nevieme dodnes podivným spôsobom, darovala táto vláda ešte ústami pána Naďa na základe klamstva do Ukrajiny, čo Slováci a všetci daňoví poplatníci budú musieť v budúcnosti niekedy zaplatiť.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hodnota systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, sa môže líšiť v závislosti od jeho veku či verzie, no najvyššie odhady hovoria o hodnote 180 miliónov eur - nie 300. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSlovenská republika darovala Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Blanár pravdivo uvádza, že minister obrany Jaroslav Naď o tomto dare klamal (1:25), avšak s cieľom zaistiť bezpečnosť presunu tohto systému, čo aj sám neskôr potvrdil ( video , zhruba 11:55).\n\nKeď Slovensko uvažovalo o kúpe ďalšieho systému S-300 počas tretej Mečiarovej vlády, odhadovaná cena bola 160-180 miliónov dolárov. K tejto cene však treba pripočítať cenu za strely, ktoré sa odhadujú od „ niekoľko sto tisíc ” po „ 850 tisíc dolárov ” Napokon Mečiarova vláda prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu, od nákupu však Slovensko ustúpilo. V roku 2010 predalo Rusko 15 systémov S-300 Číne, pričom cena za jednotku sa pohybovala medzi 120 a 150 miliónmi dolárov.\n\nV roku 2013 malo Rusko dodať systém S-300 Sýrii, vtedy bola odhadovaná cena 115 miliónov dolárov. Cena verzie S-300 PMU1, ktorú Slovenská republika darovala Ukrajine, by mala byť približne 160 miliónov dolárov.\n\nPodľa Ministra obrany Jaroslava Naďa je súčasná účtovná hodnota slovenského systému S-300 dokonca len 68,4 miliónov eur.\n\nNa Slovensko prišli v rámci náhrady za systém S-300 americké systémy PATRIOT, ktoré poskytli Nemecko, Holandsko a USA. Tieto systémy však nie sú vo vlastníctve Slovenska a budú obsluhované vojakmi krajín, ktoré ich poskytli.\n\nJe zatiaľ nejasné, či tu budú dlhodobo rozmiestnené na základe spoločnej obrany vzdušného priestoru NATO, čo by podľa ministra Naďa pre Slovensko neznamenalo žiadne dodatočné náklady ( video , 6:30), alebo sa Slovenská republika rozhodne ich odkúpiť, ako to naznačoval Boris Kollár. Časť výroku o tom, že daňoví poplatníci budú musieť za tieto systémy platiť, je teda zatiaľ nejasná.", "analysis_paragraphs": ["Hodnota systému protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Ukrajine, sa môže líšiť v závislosti od jeho veku či verzie, no najvyššie odhady hovoria o hodnote 180 miliónov eur - nie 300. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Slovenská republika darovala Ukrajine systém protivzdušnej obrany S-300. Blanár pravdivo uvádza, že minister obrany Jaroslav Naď o tomto dare klamal (1:25), avšak s cieľom zaistiť bezpečnosť presunu tohto systému, čo aj sám neskôr potvrdil ( video , zhruba 11:55).", "Keď Slovensko uvažovalo o kúpe ďalšieho systému S-300 počas tretej Mečiarovej vlády, odhadovaná cena bola 160-180 miliónov dolárov. K tejto cene však treba pripočítať cenu za strely, ktoré sa odhadujú od „ niekoľko sto tisíc ” po „ 850 tisíc dolárov ” Napokon Mečiarova vláda prijala uznesenie o nákupe ďalšieho systému S-300 za 158 miliónov dolárov v rámci deblokácie ruského dlhu, od nákupu však Slovensko ustúpilo. V roku 2010 predalo Rusko 15 systémov S-300 Číne, pričom cena za jednotku sa pohybovala medzi 120 a 150 miliónmi dolárov.", "V roku 2013 malo Rusko dodať systém S-300 Sýrii, vtedy bola odhadovaná cena 115 miliónov dolárov. Cena verzie S-300 PMU1, ktorú Slovenská republika darovala Ukrajine, by mala byť približne 160 miliónov dolárov.", "Podľa Ministra obrany Jaroslava Naďa je súčasná účtovná hodnota slovenského systému S-300 dokonca len 68,4 miliónov eur.", "Na Slovensko prišli v rámci náhrady za systém S-300 americké systémy PATRIOT, ktoré poskytli Nemecko, Holandsko a USA. Tieto systémy však nie sú vo vlastníctve Slovenska a budú obsluhované vojakmi krajín, ktoré ich poskytli.", "Je zatiaľ nejasné, či tu budú dlhodobo rozmiestnené na základe spoločnej obrany vzdušného priestoru NATO, čo by podľa ministra Naďa pre Slovensko neznamenalo žiadne dodatočné náklady ( video , 6:30), alebo sa Slovenská republika rozhodne ich odkúpiť, ako to naznačoval Boris Kollár. Časť výroku o tom, že daňoví poplatníci budú musieť za tieto systémy platiť, je teda zatiaľ nejasná."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["darovala", "klamal", "video", "bola", "niekoľko sto tisíc", "850 tisíc dolárov", "prijala", "predalo", "bola", "približne", "je", "prišli", "video", "naznačoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/622908-slovensky-system-s-300-ma-byt-uz-na-ukrajine-oficialne-miesta-zatial-mlcia/", "https://www.facebook.com/watch/?v=3842631532528245", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/319207#727", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://www.aktuality.sk/clanok/In0eKBS/slovenska-s-300-kedysi-strazila-nebo-nad-prahou-za-meciara-planovali-kupit-dalsiu-v-buducnosti-nas-nemusia-chranit-patrioty-rozhovor/", "https://www.sme.sk/c/2179662/o-nakupe-systemu-s-300-sa-rozhodne-do-konca-februara-podla-gajdosa-by-nato-nebolo-proti.html", "https://www.sme.sk/c/2179662/o-nakupe-systemu-s-300-sa-rozhodne-do-konca-februara-podla-gajdosa-by-nato-nebolo-proti.html", "https://www.reuters.com/article/us-russia-china-arms-idUSTRE6310WG20100402", "https://defense-update.com/20130518_how-dangerous-is-the-s-300.html", "https://www.deagel.com/Artillery%20Systems/S-300/a000372", "https://www.facebook.com/JaroNadPublic/posts/pfbid02ZDCDKsqTjdM5SNkShkbFFrGumSqzGQ9AibTBts3LBHNPk2Wcbtixtoxi8MViDg6yl", "https://fontech.startitup.sk/aktualne-usa-poslu-na-slovensko-dalsi-system-patriot-co-dokaze-technicka-analyza/?msclkid=10b5ab28c49611ecacaf60710f240448", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/319207#408", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/159968-na-telo-kollar-fico?msclkid=e73a5847c49611ecba4712c2df024ac5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:39.260471+00:00"}
{"id": "vr38492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38492", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola tajná voľba a pán doktor Čentéš vyhlásil, že sa tejto tajnej voľby nezúčastní, lebo že je ohrozený, že sa necíti príjemne v prostredí nejakej korupcie alebo niečoho iného.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš 13.5.2011 v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\"", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš 13.5.2011 v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil : \" Súhlas s kandidatúrou na vymenovanie za generálneho prokurátora som vzal späť, pretože v súvislosti s tajnou voľbou sa objavili podozrenia z možného korupčného správania a možného vydierania, ktoré sú predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Pretože informácie o podozreniach sa opätovne objavili v médiách, za týchto okolností som nechcel byť súčasťou týchto informácií,\""], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/centes-odstupil-z-kandidatury-na-ge/349687-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:46.659614+00:00"}
{"id": "vr29174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29174", "speaker": "Peter Kremský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kremsky", "statement": "Vidíme dnes, že počet rozvodov nám stúpa k hranici 50 percent sobášov v tom istom roku, čo samozrejme neznamená, že každé druhé manželstvo sa rozpadá, ale napriek tomu, ten počet rozvodov je veľmi vysoký", "statement_date": "2015-02-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok Petra Kremského overoval Demagog.SK už v minulosti. O rozvodovosti na úrovni 50 % hovoril Kremský aj minulý týždeň v relácii O5M12 . Podľa posledných dostupných štatistík rozvodovosť v roku 2013 dosahovala 42,9 % v pomere k uzavretým manželstvám. Nakoľko sa jedná o rozdiel vyše 7 percentuálnych bodov oproti údaju ktorý uvádza Kremský, a oproti predchádzajúcim rokom rozvodovosť skôr klesá než stúpa, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Každé druhé manželstvo sa však skutočne nerozpadne, tzv. úhrnná rozvodovosť je momentálne na úrovni 40 % (každé štvrté manželstvo z desiatich končí rozvodom) a má stúpajúcu tendenciu. Slovenský štatistický úrad každý rok uverejňuje správu o vývoji obyvateľstva (. pdf ), v ktorej zaznamenáva aj počet rozvodov a ich pomer k manželstvám uzavretým v tom roku. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že rozvodovosť ako pomer uzavretých manželstiev sa dlhodobo pohybuje pod úrovňou 45 %. K 50 % sa blížila najmä v roku 2006 a do menšej miery v roku 2009 a 2010. Nedá sa však povedať, že by v posledných rokoch stúpala k hranici 50 %. Zdroj: Štatistický úrad SR (. pdf , s.19) Okrem pomeru rozvodov a manželstiev v danom roku môže podľa Štatistického úradu (. pdf , s. 19) rozvodovosť vyjadrovať ešte takzvaná \" úhrnná rozvodovosť, ktorá vyjadruje aký podiel pôvodne uzavretých manželstiev sa rozvedie. Hodnota úhrnnej rozvodovosti sa v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia pohybovala na úrovni 23 – 24 rozvodov na 100 sobášov, v rokoch 2005 a 2011 okolo hodnoty 40 rozvodov na 100 sobášov a v roku 2013 to bolo 37 rozvodov .\" Podľa tejto štatistiky tak stúpa podiel rozvodov oproti 90-tym rokom, no v posledných rokoch sa drží pod 40 %. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Petra Kremského overoval Demagog.SK už v minulosti. O rozvodovosti na úrovni 50 % hovoril Kremský aj minulý týždeň v relácii O5M12 . Podľa posledných dostupných štatistík rozvodovosť v roku 2013 dosahovala 42,9 % v pomere k uzavretým manželstvám. Nakoľko sa jedná o rozdiel vyše 7 percentuálnych bodov oproti údaju ktorý uvádza Kremský, a oproti predchádzajúcim rokom rozvodovosť skôr klesá než stúpa, hodnotíme výrok ako nepravdivý. Každé druhé manželstvo sa však skutočne nerozpadne, tzv. úhrnná rozvodovosť je momentálne na úrovni 40 % (každé štvrté manželstvo z desiatich končí rozvodom) a má stúpajúcu tendenciu. Slovenský štatistický úrad každý rok uverejňuje správu o vývoji obyvateľstva (. pdf ), v ktorej zaznamenáva aj počet rozvodov a ich pomer k manželstvám uzavretým v tom roku. V tabuľke nižšie môžme vidieť, že rozvodovosť ako pomer uzavretých manželstiev sa dlhodobo pohybuje pod úrovňou 45 %. K 50 % sa blížila najmä v roku 2006 a do menšej miery v roku 2009 a 2010. Nedá sa však povedať, že by v posledných rokoch stúpala k hranici 50 %. Zdroj: Štatistický úrad SR (. pdf , s.19) Okrem pomeru rozvodov a manželstiev v danom roku môže podľa Štatistického úradu (. pdf , s. 19) rozvodovosť vyjadrovať ešte takzvaná \" úhrnná rozvodovosť, ktorá vyjadruje aký podiel pôvodne uzavretých manželstiev sa rozvedie. Hodnota úhrnnej rozvodovosti sa v prvej polovici 90-tych rokov 20. storočia pohybovala na úrovni 23 – 24 rozvodov na 100 sobášov, v rokoch 2005 a 2011 okolo hodnoty 40 rozvodov na 100 sobášov a v roku 2013 to bolo 37 rozvodov .\" Podľa tejto štatistiky tak stúpa podiel rozvodov oproti 90-tym rokom, no v posledných rokoch sa drží pod 40 %. Dátum zverejnenia analýzy: 02.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-02", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/516/debata-o-referende", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/34088904-636e-4f0a-991b-d3674b81591b/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQfoptgEjhTVyFYFFIvIZQIQFxBERbB4-nEm-tozefoz4ovI_JPLuYzL-2I6H4vxfO2Lyx-fr3-Fiq1CyOsAKDICtpOgcBNpPJAAt-UyIP2KGnD3XdZe2d4IUpTNMRv8hehEu-x4wzgR9uhx3C5-bCa8a4y-V3VPCncv0mzmh6cDTL54vOQeH6cOBk0yliGIiUNwvFsI6BhGoVlNEXROVTvc6m6AeT88a1hXXe4ebpT6PRmrE4M6uqdv5l189y4OfpAO_v9X_hcxNrolKR4AqreRga1bCdVCUQS6-A38I2L3BpQfQ1yBi7_HY4O9tAttllDApTE_UDiDOFlIO6UkaZeIRPyIKAYteA-Gxai0Z6KnTLPw3qQJ3CY34XRcrTiHy89l9zlX3Sf45AVVWUsCL6maIL5vLm0SSUOSPZvBzFvbx0GnVtWjjL70LM_a0dksSgGM2jwwde3H3p4yWXTY_YXb-GOxIWwC8yhnMCw7Y0YB2G2CxiHhXDhunBZz6TYFtb6mbeAZ4Q32VQ4C1F8qq_GyqbyWTlkd18Vzyg5RjK_nk836Wy3Ll9Zj-MHa8uWoPO7OH5FklNaUkJDVrt_f91vlXKKD6j3b4EuSoGkqDg5GAQ1Uye-jrE0X_eM0ieFjxRHr2tXc0E3emqq8Kh5XvwEZxXef/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/34088904-636e-4f0a-991b-d3674b81591b/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQfoptgEjhTVyFYFFIvIZQIQFxBERbB4-nEm-tozefoz4ovI_JPLuYzL-2I6H4vxfO2Lyx-fr3-Fiq1CyOsAKDICtpOgcBNpPJAAt-UyIP2KGnD3XdZe2d4IUpTNMRv8hehEu-x4wzgR9uhx3C5-bCa8a4y-V3VPCncv0mzmh6cDTL54vOQeH6cOBk0yliGIiUNwvFsI6BhGoVlNEXROVTvc6m6AeT88a1hXXe4ebpT6PRmrE4M6uqdv5l189y4OfpAO_v9X_hcxNrolKR4AqreRga1bCdVCUQS6-A38I2L3BpQfQ1yBi7_HY4O9tAttllDApTE_UDiDOFlIO6UkaZeIRPyIKAYteA-Gxai0Z6KnTLPw3qQJ3CY34XRcrTiHy89l9zlX3Sf45AVVWUsCL6maIL5vLm0SSUOSPZvBzFvbx0GnVtWjjL70LM_a0dksSgGM2jwwde3H3p4yWXTY_YXb-GOxIWwC8yhnMCw7Y0YB2G2CxiHhXDhunBZz6TYFtb6mbeAZ4Q32VQ4C1F8qq_GyqbyWTlkd18Vzyg5RjK_nk836Wy3Ll9Zj-MHa8uWoPO7OH5FklNaUkJDVrt_f91vlXKKD6j3b4EuSoGkqDg5GAQ1Uye-jrE0X_eM0ieFjxRHr2tXc0E3emqq8Kh5XvwEZxXef/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/34088904-636e-4f0a-991b-d3674b81591b/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQfoptgEjhTVyFYFFIvIZQIQFxBERbB4-nEm-tozefoz4ovI_JPLuYzL-2I6H4vxfO2Lyx-fr3-Fiq1CyOsAKDICtpOgcBNpPJAAt-UyIP2KGnD3XdZe2d4IUpTNMRv8hehEu-x4wzgR9uhx3C5-bCa8a4y-V3VPCncv0mzmh6cDTL54vOQeH6cOBk0yliGIiUNwvFsI6BhGoVlNEXROVTvc6m6AeT88a1hXXe4ebpT6PRmrE4M6uqdv5l189y4OfpAO_v9X_hcxNrolKR4AqreRga1bCdVCUQS6-A38I2L3BpQfQ1yBi7_HY4O9tAttllDApTE_UDiDOFlIO6UkaZeIRPyIKAYteA-Gxai0Z6KnTLPw3qQJ3CY34XRcrTiHy89l9zlX3Sf45AVVWUsCL6maIL5vLm0SSUOSPZvBzFvbx0GnVtWjjL70LM_a0dksSgGM2jwwde3H3p4yWXTY_YXb-GOxIWwC8yhnMCw7Y0YB2G2CxiHhXDhunBZz6TYFtb6mbeAZ4Q32VQ4C1F8qq_GyqbyWTlkd18Vzyg5RjK_nk836Wy3Ll9Zj-MHa8uWoPO7OH5FklNaUkJDVrt_f91vlXKKD6j3b4EuSoGkqDg5GAQ1Uye-jrE0X_eM0ieFjxRHr2tXc0E3emqq8Kh5XvwEZxXef/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:18.757849+00:00"}
{"id": "vr25854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25854", "speaker": "Jozef Holečko", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-holecko", "statement": "Rožňava je najhorším regiónom z pohľadu nezamestnanosti.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rožňavský región je najhorší z pohľadu nezamestnanosti v Košickom samosprávnom kraji. K 30. septembru 2013 bola miera evidovanej nezamestnanosti 25,19%. V celoslovenskom meradle patrí Rožňave z pohľadu miery nezamestnanosti piata priečka.", "analysis_paragraphs": ["Rožňavský región je najhorší z pohľadu nezamestnanosti v Košickom samosprávnom kraji. K 30. septembru 2013 bola miera evidovanej nezamestnanosti 25,19%. V celoslovenskom meradle patrí Rožňave z pohľadu miery nezamestnanosti piata priečka."], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["najhorší"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:49.041231+00:00"}
{"id": "47876", "numeric_id": 47876, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47876", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Povedal to aj predseda strany SaS Richard Sulík, s čím musím teda súhlasiť, že vláda sa jednoducho počas leta nepripravovala na tú tretiu vlnu.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyjadrenie Richarda Sulíka o nepripravenosti vlády na tretiu vlnu koronavírusu sa nepodarilo dohľadať. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie Richarda Sulíka o nepripravenosti vlády na tretiu vlnu koronavírusu sa nepodarilo dohľadať. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:27.823122+00:00"}
{"id": "vr36775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36775", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...a my tu máme za sebou niekoľkomesačnú skúsenosť o tom, že ak mali (ministri, pozn.) odvahu a prišli s tými riešeniami pred tým, než im to odklepli tí 4 najdôležitejší, no tak často museli brať svoje slovo naspäť.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa sme.sk bez konzultácie s lídrami koalície vystúpili napríklad v auguste 2010 ministri Mihál a Mikloš s návrhom zmien daní a odvodov, proti ktorému sa koaliční poslanci i premiérka postavili. Podobne dopadol aj návrh ministra Miškova o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). Minister Mihál tiež narvhol zrušenie jednorázového príspevku pri narodení dieťa, čo následne premiérka zamietla .", "analysis_paragraphs": ["Podľa sme.sk bez konzultácie s lídrami koalície vystúpili napríklad v auguste 2010 ministri Mihál a Mikloš s návrhom zmien daní a odvodov, proti ktorému sa koaliční poslanci i premiérka postavili. Podobne dopadol aj návrh ministra Miškova o Úrade pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO). Minister Mihál tiež narvhol zrušenie jednorázového príspevku pri narodení dieťa, čo následne premiérka zamietla ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "koaliční poslanci", "premiérka", "Miškova", "zrušenie", "premiérka", "zamietla"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5508270/miklos-a-mihal-chcu-zvysit-dane-a-odvody.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5514807/okolo-dani-a-odvodov-sa-rozputal-zapas.html", "http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/miklos-mihal-vedia-co-cinia.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/radicova-stopla-navrh-miskova-o-urs/219261-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/mihal-chce-zrusit-priplatok-pri-naro/193737-clanok.html", "http://www.tyzden.sk/casopis/2010/41/ich-100-dni.html", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1213559"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:55.630187+00:00"}
{"id": "48277", "numeric_id": 48277, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48277", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vy ste povedali, že to je najúžasnejší krok vlády za posledné roky. My sme v 2019, keď som bol premiér prikázali SPP, keďže išli ceny plynu relatívne vysoko hore, že budú predávať lacnejšie, ako im dovoľuje regulačný úrad a bol to náš jednoduchý pokyn a plyn bol lacnejší a nerobili sme z toho teraz pomaly oslavy na námestiach.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa v roku 2020 mali koncové ceny plynu pre domácnosti zvýšiť o takmer 5%.\n\nVláda ako jediný akcionár v Slovenskom plynárenskom priemysle prikázala SPP nevyužiť v roku 2020 maximálne ceny, ktoré stanovil ÚRSO a ponechať ceny z roku 2019. SPP nakoniec ceny plynu nezvýšil .\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa v roku 2020 mali koncové ceny plynu pre domácnosti zvýšiť o takmer 5%.", "Vláda ako jediný akcionár v Slovenskom plynárenskom priemysle prikázala SPP nevyužiť v roku 2020 maximálne ceny, ktoré stanovil ÚRSO a ponechať ceny z roku 2019. SPP nakoniec ceny plynu nezvýšil .", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zvýšiť", "prikázala", "nezvýšil"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/venergetike/vlada-rozhodla-ceny-plynu-pre-zakaznikov-spp-sa-v-novom-roku-nezvysia/", "https://www.webnoviny.sk/venergetike/vlada-rozhodla-ceny-plynu-pre-zakaznikov-spp-sa-v-novom-roku-nezvysia/", "https://www.urso.gov.sk/analyza-vyvoja-cien-plynu-v-rokoch-2017-2021-spp-innogy-slovensko-zse-energia-a-slovakia-energy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:20.849465+00:00"}
{"id": "vr38316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38316", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Maďarské firmy dneska všetky zvažujú, a mnohé to aj už urobili, že si zakladajú pobočky alebo sa celé sťahujú na Slovensko.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O presune maďarských firiem na Slovensko sa hovorilo ešte pred vypuknutím krízy v rokoch 2007, 2008. Maďarské firmy údajne prichádzali kvôli lepším daňovým podmienkam a lepším prospektom slovenskej ekonomiky. V súčasnosti platí v Maďarskú daňová úprava, ktorá určuje firmám s obratom menším ako 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur) sadzbu dane na úrovni 10%, ktorá je výrazne nižšia ako v prípade slovenskej sadzby na úrovni 19%. Navyše, v poslednom období, na rozdiel od rokov 2007-08, nebola žiadna zmienka o tom, že by maďarské firmy skutočne hromadne prichádzali na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["O presune maďarských firiem na Slovensko sa hovorilo ešte pred vypuknutím krízy v rokoch 2007, 2008. Maďarské firmy údajne prichádzali kvôli lepším daňovým podmienkam a lepším prospektom slovenskej ekonomiky. V súčasnosti platí v Maďarskú daňová úprava, ktorá určuje firmám s obratom menším ako 500 mil. forintov (cca 1,87 mil. eur) sadzbu dane na úrovni 10%, ktorá je výrazne nižšia ako v prípade slovenskej sadzby na úrovni 19%. Navyše, v poslednom období, na rozdiel od rokov 2007-08, nebola žiadna zmienka o tom, že by maďarské firmy skutočne hromadne prichádzali na Slovensku."], "analysis_date": "2011-05-17", "analysis_sources": {"text": ["presune maďarských firiem na Slovensko", "V súčasnosti"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=53862", "http://stayinhungary.com/foreigninvestments/2011_tax_bill.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:24.884848+00:00"}
{"id": "vr36655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36655", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ale pán poslanec, to nie je pravda. My sme stíhali v roku 2005 Černáka za vraždy.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "M. Černák bol v roku 2005 stíhaný za vraždu.", "analysis_paragraphs": ["M. Černák bol v roku 2005 stíhaný za vraždu."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["bol"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=227111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:25.825829+00:00"}
{"id": "vr15280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15280", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "...bolo zlikvidovaných 59 000 živnostníkov za posledné 4 roky.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V danom výroku sa Jozef Rajtár odvoláva na znižujúci sa počet živnostníkov, nie na ich fyzickú či právnu likvidáciu. Ten za posledné 4 roky, teda v období medzi 2011 a 2015, klesol z 375 722 na 316 460 živnostníkov podnikajúcich na Slovensku, čiže presne o 59 262. Potvrdzujú to údaje Štatistického úradu SR pre dané obdobie.", "analysis_paragraphs": ["V danom výroku sa Jozef Rajtár odvoláva na znižujúci sa počet živnostníkov, nie na ich fyzickú či právnu likvidáciu. Ten za posledné 4 roky, teda v období medzi 2011 a 2015, klesol z 375 722 na 316 460 živnostníkov podnikajúcich na Slovensku, čiže presne o 59 262. Potvrdzujú to údaje Štatistického úradu SR pre dané obdobie."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iD2149976CE094841957BF6CECA04DF7B%22)&ui.name=%C5%BDivnostn%C3%ADci%20pod%C4%BEa%20vybran%C3%BDch%20ekonomick%C3%BDch%20%C4%8Dinnost%C3%AD%20(SK%20NACE%20Rev.%202)%20%5bog3002rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:35.703806+00:00"}
{"id": "48413", "numeric_id": 48413, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48413", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ich štátna tajomníčka poslankyňa Smeru kolegyňa Pellegriniho aj Fica predávala rozsudky za kabelku.", "statement_date": "2022-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Bývalá štátna tajomníčka Smeru-SD Monika Jankovská čelí viacerým obvineniam z podplácania aj brania úplatkov. Avšak v žiadnej kauze sa nehovorí o tom, že by Jankovská za vopred dohodnutý rozsudok mala prijať kabelku. Je možné, že Matovič mal na mysli sudkyňu Katarínu Bartalskú, ktorá od Kočnera cez sudcu Vladimíra Sklenku prijala za zamietavý rozsudok v neprospech Medzinárodnej investičnej banky úplatok vo forme kabelky . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPrvé obvinenie z korupcie sa viaže ešte na obdobie, kedy Jankovská pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde v Trenčíne. V roku 2002 si za rozsudok v prípade reštaurácie Fatima mala vypýtať úplatok vo výške tri milióny korún od mafiána Čongrádyho, ktorý sa reštaurácie chcel zmocniť.\n\nJankovská bola ďalej v akcii Búrka obvinená z podplácania a prijímania úplatkov, keď mala v kauze televíznych zmeniek ovplyvňovať sudkyňu Okresného súdu Bratislava V tak, aby rozhodla v prospech Mariána Kočnera. Nie je známe, koľko Jankovská dostala za svoje služby od Kočnera.\n\nV kauze Maják nádeje mala Jankovská odovzdať úplatok v podobe parfémov a kytice sudkyni Gabriele Buľubášovej. Okrem týchto menších úplatkov jej Kočner mal odovzdať 10-tisíc eur, čím si chcel zaistiť rozsudok, ktorým by získal budovu neziskovky Maják nádeje. Buľubášová napokon aj tak rozhodla v neprospech Kočnera.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá štátna tajomníčka Smeru-SD Monika Jankovská čelí viacerým obvineniam z podplácania aj brania úplatkov. Avšak v žiadnej kauze sa nehovorí o tom, že by Jankovská za vopred dohodnutý rozsudok mala prijať kabelku. Je možné, že Matovič mal na mysli sudkyňu Katarínu Bartalskú, ktorá od Kočnera cez sudcu Vladimíra Sklenku prijala za zamietavý rozsudok v neprospech Medzinárodnej investičnej banky úplatok vo forme kabelky . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Prvé obvinenie z korupcie sa viaže ešte na obdobie, kedy Jankovská pôsobila ako sudkyňa na Okresnom súde v Trenčíne. V roku 2002 si za rozsudok v prípade reštaurácie Fatima mala vypýtať úplatok vo výške tri milióny korún od mafiána Čongrádyho, ktorý sa reštaurácie chcel zmocniť.", "Jankovská bola ďalej v akcii Búrka obvinená z podplácania a prijímania úplatkov, keď mala v kauze televíznych zmeniek ovplyvňovať sudkyňu Okresného súdu Bratislava V tak, aby rozhodla v prospech Mariána Kočnera. Nie je známe, koľko Jankovská dostala za svoje služby od Kočnera.", "V kauze Maják nádeje mala Jankovská odovzdať úplatok v podobe parfémov a kytice sudkyni Gabriele Buľubášovej. Okrem týchto menších úplatkov jej Kočner mal odovzdať 10-tisíc eur, čím si chcel zaistiť rozsudok, ktorým by získal budovu neziskovky Maják nádeje. Buľubášová napokon aj tak rozhodla v neprospech Kočnera."], "analysis_date": "2022-05-11", "analysis_sources": {"text": ["kabelky", "sudkyňa", "obvinená", "služby"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/771994/kocnerova-threema-preco-zadrzali-kocnerovych-sudcov-za-peniaze-a-darceky-rozsudky-na-zelanie/", "https://slovensko.hnonline.sk/1718296-vazne-obvinenia-voci-statnej-tajomnicke-smeru-mala-pomahat-mafii-a-zobrat-vysoky-uplatok", "https://www.teraz.sk/slovensko/brief-byvala-statna-tajomnicka-mo/484913-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22426543/jankovska-ma-co-vysvetlovat-zmenky-konkurzy-uplatky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:40.128805+00:00"}
{"id": "vr15960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15960", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Takže ja len chcem povedať, že únos podľa medzinárodného práva je iné ako zavlečenie. Únos je vtedy, keď ide o neplnoletého alebo duševne nespôsobilého. Ostatné je zavlečenie.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod pojmom medzinárodný únos, sme sa naozaj dopracovali k informáciám o únosoch detí podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch detí, rovnako ako aj v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Nerozumieme však celkom smerovaniu debaty, ktorú sa snažil Vladimír Mečiar navodiť. Je pravda, že Béla Bugár viac ráz použil slová ako \"únos\" či \"uniesli\" avšak mal tým zrejme na mysli \"zavlečenie do cudziny\", čo je aj oficiálne pomenovanie činu, ktorý bol spáchaný na Michalovi Kováčovi ml. Použitie \"únos\" je skôr ľudovým názvom, nie právnou kvalifikáciou skutku. Navyše sa Béla Bugár odvoláva na Deklaráciu z roku 1992, ktorá sa netýka únosov, ale nedobrovoľného zmiznutia. Výrok Vladimíra Mečiara však hodnotíme ako pravdivý.\n\nZ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, konkrétne čl. 1, vyplýva rozsah jeho pôsobnosti:\n\n\"Cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva stykupodľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.\"\n\nPodobne vymedzuje únosy detí aj spomínané Nariadenie Rady č. 2201/2003 v čl. 10, ktoré stanovuje pravidlá pre určenie súdnej právomoci v takýchto prípadoch.\n\nBéla Bugár však v relácii spomína Deklaráciu z roku 1992, ktorá sa týka ochrany všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Jej preambula okrem iného uvádza kontext prijatia tejto deklarácie:\n\n\"Deeply concerned that in many countries, often in a persistent manner,enforced disappearances occur, in the sense that persons are arrested,detained or abducted against their will or otherwise deprived of their libertyby officials of different branches or levels of Government, or by organizedgroups or private individuals acting on behalf of, or with the support, director indirect, consent or acquiescence of the Government, followed by a refusalto disclose the fate or whereabouts of the persons concerned or a refusal toacknowledge the deprivation of their liberty, which places such persons outside the protection of the law\"\n\nBugár naráža konkrétne na čl. 18 tejto deklarácie, ktorý sa týka udeľovania amnestii pri nedobrovoľných zmiznutiach, ktoré majú podliehať trestnoprávnemu postihu:\n\n\"Persons who have or are alleged to have committed offencesreferred to in article 4, paragraph 1, above, shall not benefit from any special amnesty law or similar measures that might have the effect ofexempting them from any criminal proceedings or sanction.\"\n\nZ uvedených citácii z deklarácie vyplýva, že pod pojem \"nedobrovoľné zmiznutie\" možno zaradiť aj \"zavlečenie do cudziny\", teda Vladimír Mečiar v tomto smere hovoril pravdu.\n\nNa objasnenie možného terminologického omylu, ktorého sa Vladimír Mečiar chytil uvádzame slovenskú právnu úpravu únosov a zavlečenia do cudziny. Čo sa týka slovenského práva, tak únos je upravený jednak v § 209 Trestného zákona (z. č. 300/2005 Z.z.) ako trestný čin únosu:\n\n\"Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím\"\n\nAvšak tiež aj v § 186 ako trestný čin vydieračského únosu, s jednou základnou a dvomi privilegovanými skutkovými podstatami. Základná skutková podstata pritom znie:\n\n\"Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.\"\n\nTeda v slovenskom právnom vnímaní nejde len o pojem týkajúci sa detí či duševne chorých.\n\nSkutok spáchaný na Michalovi Kováčovi ml. možno však subsumovať pod § 187, teda trestný čin zavlečenie do cudziny:\n\n\"Kto iného zavlečie do cudziny, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.\"\n\nLegálnu definíciu zavlečenia do cudziny zákon neposkytuje, avšak vychádzajúc zo systematiky trestného zákona môžeme povedať, že ide o trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti (druhá hlava TZ) pod ktorý spadá spolu s vydieračským únosom či napríklad obchodovaním s ľuďmi. Azda z týchto dôvodov sa udomácnil pojem \"únos\" namiesto právnicky korektnejšieho \"zavlečenia do cudziny\" .", "analysis_paragraphs": ["Pod pojmom medzinárodný únos, sme sa naozaj dopracovali k informáciám o únosoch detí podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch detí, rovnako ako aj v Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Nerozumieme však celkom smerovaniu debaty, ktorú sa snažil Vladimír Mečiar navodiť. Je pravda, že Béla Bugár viac ráz použil slová ako \"únos\" či \"uniesli\" avšak mal tým zrejme na mysli \"zavlečenie do cudziny\", čo je aj oficiálne pomenovanie činu, ktorý bol spáchaný na Michalovi Kováčovi ml. Použitie \"únos\" je skôr ľudovým názvom, nie právnou kvalifikáciou skutku. Navyše sa Béla Bugár odvoláva na Deklaráciu z roku 1992, ktorá sa netýka únosov, ale nedobrovoľného zmiznutia. Výrok Vladimíra Mečiara však hodnotíme ako pravdivý.", "Z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, konkrétne čl. 1, vyplýva rozsah jeho pôsobnosti:", "\"Cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva stykupodľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.\"", "Podobne vymedzuje únosy detí aj spomínané Nariadenie Rady č. 2201/2003 v čl. 10, ktoré stanovuje pravidlá pre určenie súdnej právomoci v takýchto prípadoch.", "Béla Bugár však v relácii spomína Deklaráciu z roku 1992, ktorá sa týka ochrany všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím. Jej preambula okrem iného uvádza kontext prijatia tejto deklarácie:", "\"Deeply concerned that in many countries, often in a persistent manner,enforced disappearances occur, in the sense that persons are arrested,detained or abducted against their will or otherwise deprived of their libertyby officials of different branches or levels of Government, or by organizedgroups or private individuals acting on behalf of, or with the support, director indirect, consent or acquiescence of the Government, followed by a refusalto disclose the fate or whereabouts of the persons concerned or a refusal toacknowledge the deprivation of their liberty, which places such persons outside the protection of the law\"", "Bugár naráža konkrétne na čl. 18 tejto deklarácie, ktorý sa týka udeľovania amnestii pri nedobrovoľných zmiznutiach, ktoré majú podliehať trestnoprávnemu postihu:", "\"Persons who have or are alleged to have committed offencesreferred to in article 4, paragraph 1, above, shall not benefit from any special amnesty law or similar measures that might have the effect ofexempting them from any criminal proceedings or sanction.\"", "Z uvedených citácii z deklarácie vyplýva, že pod pojem \"nedobrovoľné zmiznutie\" možno zaradiť aj \"zavlečenie do cudziny\", teda Vladimír Mečiar v tomto smere hovoril pravdu.", "Na objasnenie možného terminologického omylu, ktorého sa Vladimír Mečiar chytil uvádzame slovenskú právnu úpravu únosov a zavlečenia do cudziny. Čo sa týka slovenského práva, tak únos je upravený jednak v § 209 Trestného zákona (z. č. 300/2005 Z.z.) ako trestný čin únosu:", "\"Kto dieťa alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo podľa úradného rozhodnutia povinnosť starať sa o nich, potrestá sa odňatím\"", "Avšak tiež aj v § 186 ako trestný čin vydieračského únosu, s jednou základnou a dvomi privilegovanými skutkovými podstatami. Základná skutková podstata pritom znie:", "\"Kto sa zmocní iného proti jeho vôli, a tým mu bráni užívať osobnú slobodu, alebo ho unesie a hrozbou jeho usmrtenia, ujmy na zdraví alebo inej ujmy si od neho alebo od tretej osoby vynucuje poskytnutie plnenia majetkovej povahy alebo nemajetkovej povahy, potrestá sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov.\"", "Teda v slovenskom právnom vnímaní nejde len o pojem týkajúci sa detí či duševne chorých.", "Skutok spáchaný na Michalovi Kováčovi ml. možno však subsumovať pod § 187, teda trestný čin zavlečenie do cudziny:", "\"Kto iného zavlečie do cudziny, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.\"", "Legálnu definíciu zavlečenia do cudziny zákon neposkytuje, avšak vychádzajúc zo systematiky trestného zákona môžeme povedať, že ide o trestný čin proti slobode a ľudskej dôstojnosti (druhá hlava TZ) pod ktorý spadá spolu s vydieračským únosom či napríklad obchodovaním s ľuďmi. Azda z týchto dôvodov sa udomácnil pojem \"únos\" namiesto právnicky korektnejšieho \"zavlečenia do cudziny\" ."], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["Dohovoru", "Nariadenie", "Deklaráciu", "Trestného zákona"], "url": ["http://www.otcovia.sk/docs/DOHOVOR_o_obcianskopravnych_aspektoch_medzinarodnych_unosov_deti.pdf", "http://ec.europa.eu/justice_home/judicialatlascivil/html/pdf/oj_l338_20031223_sk.pdf", "http://www.un.org/documents/ga/res/47/a47r133.htm", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20170101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:55.995320+00:00"}
{"id": "vr34661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34661", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Postavili sme do týchto komunálnych volieb ako vlastných starostov s našou podporou, alebo nezávislých s našou podporou celkovo 563 kandidátov, a z toho úspešných bolo 276. Tzn. 49% našich kandidátov v tejto úrovni bolo úspešných...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Most-Híd nezískal 276 (starostov/primátorov), ale 219 .", "analysis_paragraphs": ["Most-Híd nezískal 276 (starostov/primátorov), ale 219 ."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["219"], "url": ["http://app.statistics.sk/kv2010/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:33.156306+00:00"}
{"id": "vr17512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17512", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...dali jednoznačné požiadavky na predčasné voľby, dali jednoznačné požiadavky na to, aby táto nová vláda nebola funkčná, aby nedostala dôveru (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá organizovala zhromaždenia po celom Slovensku, sa v pozvánke na piatkové zhromaždenie (16. marca 2018) nachádza požiadavka na predčasné voľby. Druhá požiadavka o ktorej Ľubomír Galko sa nenachádza v tejto pozvánke, ale viackrát bola vyslovená z úst organizátorov a iných rečníkov. Peter Nagy, jeden z organizátorov, povedal pre TASR: \" Požiadavka dnešného zhromaždenia je preto vytvorenie novej dôveryhodnej vlády, ktorá by mala vzísť z predčasných volieb.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke iniciatívy Za slušné Slovensko, ktorá organizovala zhromaždenia po celom Slovensku, sa v pozvánke na piatkové zhromaždenie (16. marca 2018) nachádza požiadavka na predčasné voľby. Druhá požiadavka o ktorej Ľubomír Galko sa nenachádza v tejto pozvánke, ale viackrát bola vyslovená z úst organizátorov a iných rečníkov. Peter Nagy, jeden z organizátorov, povedal pre TASR: \" Požiadavka dnešného zhromaždenia je preto vytvorenie novej dôveryhodnej vlády, ktorá by mala vzísť z predčasných volieb.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "vyslovená", "povedal"], "url": ["https://zaslusneslovensko.sk/", "https://slovensko.hnonline.sk/1715342-demonstranti-menili-naroky-podla-situacie", "http://www.teraz.sk/najnovsie/protest-slusne-slovensko-tisice-ludi-v-u/314219-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:59.358968+00:00"}
{"id": "49814", "numeric_id": 49814, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49814", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Vo verejnoprávnej televízii ten priestor od volieb hnutie Slovensko malo taký, že naši zástupcovia tu boli 4×, Progresívne Slovensko 13×, SaS-ka 13× a KDH 10×, nehovorím o vládnych stranách, ktoré tu boli, samozrejme oveľa viackrát.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od parlamentných volieb v septembri 2023 sa poslanci hnutia Slovensko zúčastnili štyroch nedeľných diskusných duelov vo verejnoprávnej televízii. Poslanci PS boli účastní jedenástich duelov, poslanci SaS trinástich duelov a zástupcovia KDH diskutovali celkom v desiatich dueloch. Okrem toho sa zástupcovia opozičných aj koaličných strán stretli v diskusii viacerých politických strán. Nízka účasť hnutia Slovensko v diskusiách je spôsobená aj bojkotom vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nHnutie Slovensko sa od volieb zúčastnilo štyroch nedeľných duelov vo verejnoprávnej televízii. Išlo o diskusiu Igora Matoviča s Tomášom Tarabom 8. októbra 2023, následne diskusiu Veroniky Remišovej s Tomášom Tarabom 4. februára 2024 . Marek Krajčí diskutoval 26. novembra 2023 s vtedajšou ministerkou zdravotníctva, Zuzanou Dolinkovou. Naposledy bol v relácii O 5 minút 12 za Slovensko Michal Šipoš a to 23. júna 2024 .\n\nPS sa od volieb zúčastnilo jedenástich nedeľných duelov. Strana SaS diskutovala v trinástich dueloch a zástupcovia KDH diskutovali v desiatich dueloch.\n\nZdroj dát: Archív RTVS .\n\nOkrem toho sa deň po parlamentných voľbách stretli v diskusii deň po parlamentných voľbách strany, ktoré sa dostali do parlamentu, s výnimkou zástupcov strany SMER-SD a 15. októbra 2023 sa v diskusii stretli zástupcovia opozičných strán. Po prvom kole prezidentských volieb 24. marca 2024 v RTVS diskutovali zástupcovia strán Hlas-SD, SNS, PS a Slovensko. Poslanci PS a SaS diskutovali navyše aj 29. októbra 2023 so zástupcami strán SMER-SD a SNS.\n\nV porovnaní s opozičnými stranami má hnutie Slovensko vo verejnoprávnej televízii násobne nižšie zastúpenie. Hlavnou príčinou nízkej účasti poslancov hnutia Slovensko je bojkot vládnej koalície. Tá sa dohodla , že hnutie, a najmä Igora Matoviča, budú ignorovať. Potvrdila to aj hovorkyňa STVR Andrea Pivarčiová, ktorá uviedla , že: „so zástupcami hnutia Slovensko aktuálne nie je záujem zo strany predstaviteľov koaličných strán viesť diskusiu vo víkendových politických reláciách. Z tohto dôvodu, ako aj v záujme zachovania plurality diskutujúcich a tiež dynamiky týchto diskusií, v poslednom období nebolo možné ponúknuť divákom a poslucháčom diskusiu zástupcu hnutia Slovensko s relevantným oponentom.”\n\nPre nízku viditeľnosť hnutia Slovensko v nedeľných diskusiách boli podané podnety Rade pre mediálne služby od anonymného občana aj Veroniky Remišovej. Rada však uviedla, že televízie zákon neporušujú, keďže názorová pluralita nie je presne špecifikovaná a výber hostí im nemožno určovať.", "analysis_paragraphs": ["Od parlamentných volieb v septembri 2023 sa poslanci hnutia Slovensko zúčastnili štyroch nedeľných diskusných duelov vo verejnoprávnej televízii. Poslanci PS boli účastní jedenástich duelov, poslanci SaS trinástich duelov a zástupcovia KDH diskutovali celkom v desiatich dueloch. Okrem toho sa zástupcovia opozičných aj koaličných strán stretli v diskusii viacerých politických strán. Nízka účasť hnutia Slovensko v diskusiách je spôsobená aj bojkotom vládnej koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Hnutie Slovensko sa od volieb zúčastnilo štyroch nedeľných duelov vo verejnoprávnej televízii. Išlo o diskusiu Igora Matoviča s Tomášom Tarabom 8. októbra 2023, následne diskusiu Veroniky Remišovej s Tomášom Tarabom 4. februára 2024 . Marek Krajčí diskutoval 26. novembra 2023 s vtedajšou ministerkou zdravotníctva, Zuzanou Dolinkovou. Naposledy bol v relácii O 5 minút 12 za Slovensko Michal Šipoš a to 23. júna 2024 .", "PS sa od volieb zúčastnilo jedenástich nedeľných duelov. Strana SaS diskutovala v trinástich dueloch a zástupcovia KDH diskutovali v desiatich dueloch.", "Zdroj dát: Archív RTVS .", "Okrem toho sa deň po parlamentných voľbách stretli v diskusii deň po parlamentných voľbách strany, ktoré sa dostali do parlamentu, s výnimkou zástupcov strany SMER-SD a 15. októbra 2023 sa v diskusii stretli zástupcovia opozičných strán. Po prvom kole prezidentských volieb 24. marca 2024 v RTVS diskutovali zástupcovia strán Hlas-SD, SNS, PS a Slovensko. Poslanci PS a SaS diskutovali navyše aj 29. októbra 2023 so zástupcami strán SMER-SD a SNS.", "V porovnaní s opozičnými stranami má hnutie Slovensko vo verejnoprávnej televízii násobne nižšie zastúpenie. Hlavnou príčinou nízkej účasti poslancov hnutia Slovensko je bojkot vládnej koalície. Tá sa dohodla , že hnutie, a najmä Igora Matoviča, budú ignorovať. Potvrdila to aj hovorkyňa STVR Andrea Pivarčiová, ktorá uviedla , že: „so zástupcami hnutia Slovensko aktuálne nie je záujem zo strany predstaviteľov koaličných strán viesť diskusiu vo víkendových politických reláciách. Z tohto dôvodu, ako aj v záujme zachovania plurality diskutujúcich a tiež dynamiky týchto diskusií, v poslednom období nebolo možné ponúknuť divákom a poslucháčom diskusiu zástupcu hnutia Slovensko s relevantným oponentom.”", "Pre nízku viditeľnosť hnutia Slovensko v nedeľných diskusiách boli podané podnety Rade pre mediálne služby od anonymného občana aj Veroniky Remišovej. Rada však uviedla, že televízie zákon neporušujú, keďže názorová pluralita nie je presne špecifikovaná a výber hostí im nemožno určovať."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["8. októbra 2023,", "4. februára 2024", "26. novembra 2023", "23. júna 2024", "Archív RTVS", "stretli", "15. októbra 2023", "24. marca 2024", "29. októbra 2023", "dohodla", "uviedla", "podané"], "url": ["https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/428125", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/448073", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/435995", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/473088", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/502080", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/426943", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/429350#175", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/456454", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/431852", "https://www.aktuality.sk/clanok/Z5VTSi6/igora-matovica-pre-bojkot-koalicie-nevolaju-do-diskusii-co-na-to-ta3-stvr-ci-medialna-rada/#:~:text=Samotn%C3%A9%20telev%C3%ADzie%2C%20ktor%C3%A9,s%20Igorom%20Matovi%C4%8Dom.", "https://www.aktuality.sk/clanok/Z5VTSi6/igora-matovica-pre-bojkot-koalicie-nevolaju-do-diskusii-co-na-to-ta3-stvr-ci-medialna-rada/#:~:text=Samotn%C3%A9%20telev%C3%ADzie%2C%20ktor%C3%A9,s%20Igorom%20Matovi%C4%8Dom.", "https://www.aktuality.sk/clanok/Z5VTSi6/igora-matovica-pre-bojkot-koalicie-nevolaju-do-diskusii-co-na-to-ta3-stvr-ci-medialna-rada/#:~:text=Podobn%C3%BDm%20podnetom%20sa%20rada%20zaoberala%20u%C5%BE%20na%20jar%2C%20ke%C4%8F%20ju%20na%20ne%C3%BA%C4%8Das%C5%A5%20hnutia%20Slovensko%20v%20rel%C3%A1cii%20O%205%20min%C3%BAt%2012%20upozor%C5%88oval%20ob%C4%8Dan.%20Verdikt%20medi%C3%A1lnej%20rady%20v%C5%A1ak%20Matovi%C4%8Da%20nem%C3%B4%C5%BEe%20te%C5%A1i%C5%A5%20%E2%80%93%20telev%C3%ADzie%20z%C3%A1kon%20neporu%C5%A1uj%C3%BA."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:21.932421+00:00"}
{"id": "vr38610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38610", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol 7,5% deficit, to bol priemerný deficit v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z kontextu nie je zrejmé o ktorom roku R. Fico presne hovorí. Logicky do úvahy pripadajú dva roky. Do úvahy pri hodnotení berieme obidva. Podľa údajov z Eurostatu (pdf. ) bol deficit štátneho rozpočtu nasledovný: SR - rok 2009 - mínus 8% HDP Priemer EÚ - rok 2009 - mínus 6,8% HDP SR - rok 2010 - mínus 7,9% HDP Priemer EÚ - rok 2010 - mínus 6,4% HDP", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu nie je zrejmé o ktorom roku R. Fico presne hovorí. Logicky do úvahy pripadajú dva roky. Do úvahy pri hodnotení berieme obidva. Podľa údajov z Eurostatu (pdf. ) bol deficit štátneho rozpočtu nasledovný: SR - rok 2009 - mínus 8% HDP Priemer EÚ - rok 2009 - mínus 6,8% HDP SR - rok 2010 - mínus 7,9% HDP Priemer EÚ - rok 2010 - mínus 6,4% HDP"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["z Eurostatu (pdf.", "Priemer EÚ", "Priemer EÚ"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do?dvsc=4", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do?dvsc=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:37.353407+00:00"}
{"id": "vr33364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33364", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Z Posledných 11 rokov, 6 rokov ste (Daniel Lipšic, pozn.) boli ministrom či vnútra alebo spravodlivosti. 4 roky ste boli podpredsedom vlády. 12 rokov ste boli podpredsedom KDH,", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z verejne dostupného životopisu Daniela Lipšica je pravdou, že od roku 2000 do 2012 bol podpredsedom KDH, čiže 12 rokov ako tvrdí poslanec Matovič. Od roku 2002 do 2006 bol ministrom spravodlivosti (vo februári 2006 nahradený L. Žitňanskou) a zároveň podpredsedom vlády. Od 2010 do 2012 bol ministrom vnútra. Údaje o pôsobení D. Lipšica sa zhodujú s údajmi uverejnených na webových stránkach politickej strany Nová väčšina . Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupného životopisu Daniela Lipšica je pravdou, že od roku 2000 do 2012 bol podpredsedom KDH, čiže 12 rokov ako tvrdí poslanec Matovič. Od roku 2002 do 2006 bol ministrom spravodlivosti (vo februári 2006 nahradený L. Žitňanskou) a zároveň podpredsedom vlády. Od 2010 do 2012 bol ministrom vnútra. Údaje o pôsobení D. Lipšica sa zhodujú s údajmi uverejnených na webových stránkach politickej strany Nová väčšina . Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["životopisu", "Nová väčšina"], "url": ["http://www.lipsic.sk/wp-content/uploads/2012/08/CV_Daniel_Lipsic_SK.pdf", "http://www.nova.sk/o-nas/nas-tim/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:24.193098+00:00"}
{"id": "vr32278", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32278", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dnes platí, že keď napr. od 1. januára bude školský úrad súčasťou obvodného úradu ministerstva vnútra, tak fakticky podľa zákona riadi, kontroluje, metodicky usmerňuje, poskytuje grantové schémy, všetky veci ministerstvo školstva.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neviem to vôbec nájsť :/ prepáč.", "analysis_paragraphs": ["Neviem to vôbec nájsť :/ prepáč."], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:58.923831+00:00"}
{"id": "vr35648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35648", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ale čo je absolútna lož je, že sme im tam nenechali, že sme im nechali prázdnu kasu. Na účte v kapitole všeobecná pokladničná správa mali 300 miliónov ...keď som si pozrel váš dokument, ktorý prešiel vládou a počúval slová premiérky Radičovej, tak ona presne o tejto rezerve hovorí, že to oni ako že idú ušetriť.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko eur sa nachádza v spomínanej kapitole sme nezistili.", "analysis_paragraphs": ["Koľko eur sa nachádza v spomínanej kapitole sme nezistili."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:31.670318+00:00"}
{"id": "vr33580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33580", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A vytvoril sa tým priestor aj tým, že ste dali financovanie na žiaka, že ste ho nejako neviazali už na kvalitu, že ste ho neviazali aj na triedu, ako to odporúčajú experti a ako to nakoniec odporučil aj pán Boledovič.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Normatívne financovanie v školstve (za žiaka) je zakotvené v zákone č. 597/2003 Z. z. s platnosťou od roku 2004, pochádza teda z obdobia kedy bol ministrom školstva Martin Fronc.\n\nČo sa druhej časti o expertoch týka, ako pri každej téme aj tu existujú skupiny zástancov aj odporcov. Viacero názorov možno nájsť tu , tu alebo tu .", "analysis_paragraphs": ["Normatívne financovanie v školstve (za žiaka) je zakotvené v zákone č. 597/2003 Z. z. s platnosťou od roku 2004, pochádza teda z obdobia kedy bol ministrom školstva Martin Fronc.", "Čo sa druhej časti o expertoch týka, ako pri každej téme aj tu existujú skupiny zástancov aj odporcov. Viacero názorov možno nájsť tu , tu alebo tu ."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["597/2003", "tu", "tu", "tu", "O 5 minút 12"], "url": ["https://www.vedatechnika.sk/SK/VedaATechnikaVSR/Legislatva/Z%C3%A1kon%20%C4%8D.%20597_2003%20Z.z.%20o%20financovan%C3%AD%20z%C3%A1kladn%C3%BDch%20%C5%A1k%C3%B4l,%20stredn%C3%BDch%20%C5%A1k%C3%B4l%20a%20%C5%A1kolsk%C3%BDch%20zariaden%C3%AD.pdf", "http://skolstvo.tyzden.sk/martin-kriz/2012/12/12/viac-penazi-na-vzdelavanie/", "http://zmos.exs.sk/?n=2211", "http://www.governance.sk/assets/files/osf_final.pdf", "http://www.stv.sk/online/archiv/o-5-minut-12/?date=2013-04-14&id=53046&playerType="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:34.278442+00:00"}
{"id": "47909", "numeric_id": 47909, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47909", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Ak rátame iba tých 400 tisíc, 420 tisíc testov týždenne, ktoré vytestuje Braňo Gröhling v školách, tak tá pozitivita je 0,8 %.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas posledného novembrového týždňa sa podľa tlačovej konferencie ministra školstva spravilo 440 tisíc samotestov. Avšak neinformoval o tom, aká je pozitivita samotestov. Tieto informácie sa portálu Demagóg.SK nepodarilo dohľadať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Počas posledného novembrového týždňa sa podľa tlačovej konferencie ministra školstva spravilo 440 tisíc samotestov. Avšak neinformoval o tom, aká je pozitivita samotestov. Tieto informácie sa portálu Demagóg.SK nepodarilo dohľadať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["spravilo", "neinformoval"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22794824/v-skolach-sa-prezencne-vzdelava-80-percent-ziakov.html", "https://www.ta3.com/clanok/219872/tb-ministra-skolstva-b-grohlinga-o-aktualnej-situacii-v-skolach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:20.711281+00:00"}
{"id": "48137", "numeric_id": 48137, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48137", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Za zákaz stretávania sa s rodinou počas sviatkov sa na včerajšom (8.12.) zasadnutí vlády nehlasovalo.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sulík nemá pravdu, fakticky sa hlasovalo. 8. decembra vláda prijala uznesenie o zákaze vychádzania v termíne od 10. decembra 2021 do 9. januára 2022. Zákaz vychádzania je všeobecný. Ľudia môžu opustiť miesto bydliska len v presne vymedzených prípadoch, ktoré stanovujú výnimky. Cesta za návštevou rodiny však medzi nimi nie je.\n\nTo znamená, že vláda v skutočnosti hlasovala aj o zákaze stretávania sa s rodinou počas sviatkov, keď ho jasne nestanovila ako výnimku zo zákazu vychádzania.", "analysis_paragraphs": ["Sulík nemá pravdu, fakticky sa hlasovalo. 8. decembra vláda prijala uznesenie o zákaze vychádzania v termíne od 10. decembra 2021 do 9. januára 2022. Zákaz vychádzania je všeobecný. Ľudia môžu opustiť miesto bydliska len v presne vymedzených prípadoch, ktoré stanovujú výnimky. Cesta za návštevou rodiny však medzi nimi nie je.", "To znamená, že vláda v skutočnosti hlasovala aj o zákaze stretávania sa s rodinou počas sviatkov, keď ho jasne nestanovila ako výnimku zo zákazu vychádzania."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["uznesenie"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=C0AEA6DFE4CB44FE87ED0D5C04F8D0E6-4D2001A002EAB216EF384FBD42A31550"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:59.099858+00:00"}
{"id": "vr38949", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38949", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "To potichu niekde, tuto to zrazu v nedeľu niekto vytiahol vtedy v Bruseli toho 21. júla a zrazu bum, máme nejaké rozšírenie kompetencií, o ktorých vôbec nebola predtým reč.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak Richar Sulík hovorí o tom, že rozširovanie právomocí Bruselu bolo 21. júla 2011 novinkou, tak nevie o rokovaní ministrov financií EÚ z 11. júla kde bola podpísaná základná zmluva mechanizmu a kedy bolo zrejmé, že jej súčasťou je navýšenie právomoci nového mechanizmu. (agentúra AP ) O zmene kompetencií a ich rozšírení sa bavili európsky lídri už podstatne skôr, keď napríklad takýto návrh bol predložený na summit 4. februára 2011 ( Financial Times ) (kedy ale nebol presadený)", "analysis_paragraphs": ["Ak Richar Sulík hovorí o tom, že rozširovanie právomocí Bruselu bolo 21. júla 2011 novinkou, tak nevie o rokovaní ministrov financií EÚ z 11. júla kde bola podpísaná základná zmluva mechanizmu a kedy bolo zrejmé, že jej súčasťou je navýšenie právomoci nového mechanizmu. (agentúra AP ) O zmene kompetencií a ich rozšírení sa bavili európsky lídri už podstatne skôr, keď napríklad takýto návrh bol predložený na summit 4. februára 2011 ( Financial Times ) (kedy ale nebol presadený)"], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["AP", "Financial Times"], "url": ["http://www.freerepublic.com/focus/f-news/2747124/posts", "http://www.ft.com/cms/s/0/0dce13ee-2fca-11e0-91f8-00144feabdc0.html#axzz1ZAmOjbAJ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:58.303369+00:00"}
{"id": "vr13987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13987", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...predsa máme tu polovojenské rôzne zoskupenia.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vzniku a fungovaní polovojenských zoskupení sa väčšinou dozvieme z mediálnych informácií. Na základe tých, ktoré sú dostupné, označujeme výrok Bélu Bugára za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O vzniku a fungovaní polovojenských zoskupení sa väčšinou dozvieme z mediálnych informácií. Na základe tých, ktoré sú dostupné, označujeme výrok Bélu Bugára za pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["Hlinkova garda", "Akčná Skupina Vzdor Kysuce.", "zdrojov", "Slovák Slovákovi", "webovej stránky", "rok pôsobenia", "Dennik N", "Denník N", "chyby", "blogu", "upozorňoval", "Asociácia slovenských vojakov", "zrušilo", "rozhodol"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/hlinkova-garda/", "https://www.facebook.com/vzdorkysuceakcnaskupina/", "http://www.evropsky-rozhled.eu/na-slovensku-vznikla-polovojenska-neonacisticka-organizace-s-napojenim-na-madarskou-narodni-frontu/", "http://alternativnacesta.blogspot.cz/2015/02/akcna-skupina-vzdor-kysuce-opat-pomohla.html", "http://www.slovenski-branci.sk/kdo-sme/", "http://meapatria.sk/zaujalo-nas/slovenski-branci-%E2%80%93-poslanie-cinnost-a-zmysel-existencie/", "https://dennikn.sk/177020/skoly-kde-extremisticki-branci-ucili-deti-strielat-zo-samopalu-preveri-policia/", "https://dennikn.sk/177020/skoly-kde-extremisticki-branci-ucili-deti-strielat-zo-samopalu-preveri-policia/", "https://dennikn.sk/266387/skoly-co-vpustili-slovenskych-brancov-ohrozili-vyvoj-deti/", "http://branik.blog.sme.sk/c/343270/Ako-vidia-Kotlebu-samotni-extremisti-Predcasny-budicek-pre-volicov.html", "http://branik.blog.sme.sk/c/375590/o-martinovi-slovenskom-bojovnikovi-na-strane-proruskych-separatistov.html", "http://www.asvo.sk/#%21fleet-and-crew/cee5", "http://www.sme.sk/c/4176305/ministerstvo-rozpustilo-slovensku-pospolitost.html", "http://www.sme.sk/c/4915711/najvyssi-sud-zrusil-rozpustenie-slovenskej-pospolitosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:30.082722+00:00"}
{"id": "vr26744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26744", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Ja som inicioval zvolanie (Ústavnoprávneho, pozn.) výboru asi takto pred rokom za účelom, aby sme riešili stav justície. Vtedy sa ukázalo, že Slovensko je v nezávislosti na poslednom mieste v rámci Európskej únie. My sme pána ministra volali, ale mal som pocit, že preto, že sme z opozície, táto schôdza mimoriadneho výboru nikam neviedla.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR uvádza, že Miroslav Kadúc inicioval zvolanie Ústavnoprávneho výboru 25. mája 2013. V článku sa píše:", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR uvádza, že Miroslav Kadúc inicioval zvolanie Ústavnoprávneho výboru 25. mája 2013. V článku sa píše:"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "hodnotiacu tabuľku", "39. rokovanie"], "url": ["http://www.cas.sk/clanok/251542/opozicia-sa-od-fica-domaha-vysvetlenia-preco-tie-tajnosti-okolo-generalnej-prokuratury.html", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/justice_scoreboard_communication_en.pdf", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=240272"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:56.891042+00:00"}
{"id": "48554", "numeric_id": 48554, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48554", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Cena uránu, ktorý ako vstupná surovina vstupuje do výroby atómovej elektriny, tak narástla len minimálne a naozaj je to v podstate zanedbateľná časť celkových nákladov, ktoré tieto elektrárne majú.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cena jadrového paliva pre atómové elektrárne, ktoré sa z uránu vyrábajú, predstavuje len malú časť celkových nákladov na prevádzku jadrových elektrární. Aj keď v roku 2021 urán zdražel takmer o polovicu a v marci tohto roku jednorazovo vyskočil na 11-ročné maximum, od mája tohto roku skutočne došlo len k miernemu nárastu jeho ceny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister financií neuvádza konkrétne časové obdobie pri pohybe ceny uránu. Podľa údajov portálu Trading Economics sa aktuálna cena pohybuje okolo pohybuje okolo 52 dolárov na libru (jednotka hmotnosti), zatiaľ čo v máji to bolo asi približne 48 dolárov na libru. Z dlhodobého hľadiska je však situácia iná. Podľa agentúry Reuters , oživovanie reaktorov v Japonsku a kroky EÚ v rámci jadrovej energie, viedli k zvýšeniu ceny uránu, pričom v roku 2021 sa takmer zdvojnásobila. V marci tohto roku dokonca cena vyskočila takmer na 60 dolárov, čo predstavuje jedenásťročné maximum od havárie vo Fukušime . Došlo k tomu následkom zvažovania uvalenia sankcií zo strany USA na ruskú štátnu spoločnosť Rosatom, ktorá má na starosti atómovú energiu. O minimálnom náraste sa dá preto hovoriť len v poslednom období.\n\nSvetová jadrová asociácia uvádza , že cena uránu ovplyvňuje ceny jadrového paliva. Slovensko nakupuje jadrové palivo na základe zmluvy z roku 2019. Podpísali ju Slovenské elektrárne s ruskou spoločnosťou TVEL, dcérskou firmou štátneho Rosatomu. Zmluva by mala platiť ešte 4 roky s možnosťou predĺženia. Vyplývá to z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030. ( PDF , 133). Podľa Denníka E šlo o zákazku v hodnote 700 miliónov eur a šancu na úspech mali len TVEL a americký dodávateľ Westinghouse, pričom ten bol o 20 % drahší než víťaz tendra.\n\nTeda aj keď sa ceny uránu vzhľadom na proces výroby jadrového paliva a jeho následne obstarávanie výrobcami elektriny nepremietajú do prevádzkových nákladov okamžite, cena uránu vplyv na tieto výdavky má.\n\nZároveň je pravdou aj to, že jadrové palivo tvorí len malú časť prevádzkových nákladov jadrových elektrární čo vyplýva z portálu Svetovej jadrovej asociácie , ktorá uvádza, že: „ceny paliva pre atómové elektrárne sú malou proporciou celkových nákladov.“", "analysis_paragraphs": ["Cena jadrového paliva pre atómové elektrárne, ktoré sa z uránu vyrábajú, predstavuje len malú časť celkových nákladov na prevádzku jadrových elektrární. Aj keď v roku 2021 urán zdražel takmer o polovicu a v marci tohto roku jednorazovo vyskočil na 11-ročné maximum, od mája tohto roku skutočne došlo len k miernemu nárastu jeho ceny. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister financií neuvádza konkrétne časové obdobie pri pohybe ceny uránu. Podľa údajov portálu Trading Economics sa aktuálna cena pohybuje okolo pohybuje okolo 52 dolárov na libru (jednotka hmotnosti), zatiaľ čo v máji to bolo asi približne 48 dolárov na libru. Z dlhodobého hľadiska je však situácia iná. Podľa agentúry Reuters , oživovanie reaktorov v Japonsku a kroky EÚ v rámci jadrovej energie, viedli k zvýšeniu ceny uránu, pričom v roku 2021 sa takmer zdvojnásobila. V marci tohto roku dokonca cena vyskočila takmer na 60 dolárov, čo predstavuje jedenásťročné maximum od havárie vo Fukušime . Došlo k tomu následkom zvažovania uvalenia sankcií zo strany USA na ruskú štátnu spoločnosť Rosatom, ktorá má na starosti atómovú energiu. O minimálnom náraste sa dá preto hovoriť len v poslednom období.", "Svetová jadrová asociácia uvádza , že cena uránu ovplyvňuje ceny jadrového paliva. Slovensko nakupuje jadrové palivo na základe zmluvy z roku 2019. Podpísali ju Slovenské elektrárne s ruskou spoločnosťou TVEL, dcérskou firmou štátneho Rosatomu. Zmluva by mala platiť ešte 4 roky s možnosťou predĺženia. Vyplývá to z Integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030. ( PDF , 133). Podľa Denníka E šlo o zákazku v hodnote 700 miliónov eur a šancu na úspech mali len TVEL a americký dodávateľ Westinghouse, pričom ten bol o 20 % drahší než víťaz tendra.", "Teda aj keď sa ceny uránu vzhľadom na proces výroby jadrového paliva a jeho následne obstarávanie výrobcami elektriny nepremietajú do prevádzkových nákladov okamžite, cena uránu vplyv na tieto výdavky má.", "Zároveň je pravdou aj to, že jadrové palivo tvorí len malú časť prevádzkových nákladov jadrových elektrární čo vyplýva z portálu Svetovej jadrovej asociácie , ktorá uvádza, že: „ceny paliva pre atómové elektrárne sú malou proporciou celkových nákladov.“"], "analysis_date": "2022-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Trading Economics", "agentúry Reuters", "havárie vo Fukušime", "uvalenia sankcií", "uvádza", "PDF", "Denníka E", "Svetovej jadrovej asociácie"], "url": ["https://tradingeconomics.com/commodity/uranium", "https://www.reuters.com/markets/asia/live-markets-how-bet-uranium-trade-2022-01-18/", "https://www.mining.com/web/uranium-price-surges-to-highest-since-fukushima-on-russian-war/", "https://www.mining.com/uranium-price-spikes-over-russia-supply-fears/", "https://world-nuclear.org/information-library/economic-aspects/economics-of-nuclear-power.aspx", "https://www.economy.gov.sk/uploads/files/zsrwR58V.pdf", "https://e.dennikn.sk/2750865/odstrihnut-sa-od-ruskeho-jadroveho-paliva-by-trvalo-mesiace-mozno-roky-americania-ho-este-nevyrobili-neotestovali-a-nemaju-povolenia/", "https://world-nuclear.org/information-library/economic-aspects/economics-of-nuclear-power.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:48.655314+00:00"}
{"id": "vr36201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36201", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Viete, aká je korupcia v západnej Európe? ...18% (odpoveď na otázku moderátora, aká je miera korupcie na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Netušíme na základe čoho to Slota tvrdí (keďže moderátor sa na to neopýtal). Napíklad rebríček Transparency International CPI nepracuje s percentuálnou škálou.", "analysis_paragraphs": ["Netušíme na základe čoho to Slota tvrdí (keďže moderátor sa na to neopýtal). Napíklad rebríček Transparency International CPI nepracuje s percentuálnou škálou."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["CPI"], "url": ["http://www.transparency.org/policy_research/surveys_indices/cpi/2009/cpi_2009_table"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:25.211362+00:00"}
{"id": "vr37082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37082", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nie my sme povedali, ale Viktor Orbán, že maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Väčšina zdrojov, vzťahujúcich sa k danému výroku súvisia s SNS ako ich pôvodcom. Stránka SNS uvádza, že išlo o výrok spred 12 rokov z 20.mája 1998, kde mal Orbán povedať: \"Maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné. Nová vláda bude súčasťou maďarského národa.\" Ten istý výrok bol vyslovený Rafaelom Rafajom na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 2010. Tretí zdroj súvisí s Annou Belousovovou v článku , v ktorom demonštrovala aj spomenutým výrokom názorovú podobnosť Viktora Orbána so stranou Jobbik. V jednom prípade však tasr.sk (.doc) cituje podobný výrok maďarského prezidenta László Sólyom z 19. augusta 2009: \"Treba si uvedomiť, že hranice maďarského štátu a maďarského národa nikdy neboli totožné.\" Nejedná sa však o hlavu súčasnej maďarskej exekutívy, Viktora Orbána, ako to uvádza Rafaj.", "analysis_paragraphs": ["Väčšina zdrojov, vzťahujúcich sa k danému výroku súvisia s SNS ako ich pôvodcom. Stránka SNS uvádza, že išlo o výrok spred 12 rokov z 20.mája 1998, kde mal Orbán povedať: \"Maďarský štát a maďarský národ nie sú totožné. Nová vláda bude súčasťou maďarského národa.\" Ten istý výrok bol vyslovený Rafaelom Rafajom na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 10. marca 2010. Tretí zdroj súvisí s Annou Belousovovou v článku , v ktorom demonštrovala aj spomenutým výrokom názorovú podobnosť Viktora Orbána so stranou Jobbik. V jednom prípade však tasr.sk (.doc) cituje podobný výrok maďarského prezidenta László Sólyom z 19. augusta 2009: \"Treba si uvedomiť, že hranice maďarského štátu a maďarského národa nikdy neboli totožné.\" Nejedná sa však o hlavu súčasnej maďarskej exekutívy, Viktora Orbána, ako to uvádza Rafaj."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Stránka SNS", "schôdzi", "článku", "tasr.sk"], "url": ["http://www.sns.sk/aktuality/jan-slota-je-akutne-prijat-zakon-na-ochranu-republiky-a-zmenit-trestny-poriadok-sr-aby-propagacia-velkeho-madarska-a-hlasanie-iredenty-boli-trestnym-cinomzavedme-vo-vztahu-k-mensinam-princip-recipro/", "http://www.psp.cz/eknih/2006nr/stenprot/049schuz/s049044.htm", "http://www.aktuality.sk/clanok/161031/anna-belousovova-madarska-politika-sa-radikalizuje/", "http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=3&ved=0CCYQFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.tasr.sk%2Ffiles%2Fpdf%2FJazykov%25C3%25BDz%25C3%25A1kon2.doc&ei=J6lGTYPlGYrsOfvUmcMB&usg=AFQjCNGl9TlFa3yNNTu5UXWY-qNKjCRFFA&sig2=dRXQWQd8bdVYXRkcIWgDsw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:32.408018+00:00"}
{"id": "vr36", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...máme druhú najnižšiu dôveryhodnosť v políciu v rámci Európskej únie (...).", "statement_date": "2018-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov tohtoročného eurobarometra sa Slovenská republika, čo sa týka dôvery v políciu, nachádza na poslednom mieste a verí jej najmenej obyvateľov v porovnaní s dôverou v políciu v ostatných krajinách EÚ. V predošlých výsledkoch zo septembra 2017 sa Slovensko nachádzalo na predposlednej priečke. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov tohtoročného eurobarometra sa Slovenská republika, čo sa týka dôvery v políciu, nachádza na poslednom mieste a verí jej najmenej obyvateľov v porovnaní s dôverou v políciu v ostatných krajinách EÚ. V predošlých výsledkoch zo septembra 2017 sa Slovensko nachádzalo na predposlednej priečke. Výrok Andreja Kisku hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf,", "článku"], "url": ["https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=2ahUKEwj2-rWL8eXdAhWJUlAKHT05BTAQFjABegQICBAC&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fcommfrontoffice%2Fpublicopinion%2Findex.cfm%2FResultDoc%2Fdownload%2FDocumentKy%2F83136&usg=AOvVaw1HsfYfV1GGEFechc63ElPp", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/79557", "https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/77320", "https://spectator.sme.sk/c/20867855/slovakia-leads-among-eu-member-states-in-mistrust-in-police.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:45.269592+00:00"}
{"id": "49197", "numeric_id": 49197, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49197", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď vládli (Smer, pozn.) 20 rokov oni v politike.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strana Smer je jedna z najdlhšie pôsobiacich slovenských politických strán. Od svojho vzniku sa zakaždým dokázala dostať do Národnej rady a v rokoch 2006, 2012 a 2016 dokonca skladala vládu, v ktorej bola vždy najsilnejšou politickou stranou. Dokopy bola teda strana Smer vo vláde 12 rokov. Zakladateľ strany Robert Fico sa do vrcholovej politiky dostal však už omnoho skôr a to v roku 1992, pričom v každom volebnom období bol zvolený aj za poslanca. Pôsobenie Fica vo vrcholovej politike teda presahuje 20 rokov, keďže však Michal Šimečka vo výroku hovorí o strane Smer a jeho vládnutí, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nKorene politického pôsobenia Roberta Fica siahajú do roku 1986, kedy bol členom KSČ a SDĽ. V roku 1992 bol prvýkrát zvolený do Národnej rady za stranu SDĽ. Do parlamentu sa prekrúžkoval aj vo voľbách 1994, 1998, 2002, 2006, 2010, 2012, 2016 a 2020.\n\nV roku 1999 ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo politickú stranu SMER-SD. Táto politická strana pod vedením Roberta Fica bola vo vláde 3 krát ( v rokoch 2006 - 2010, 2012 - 2016, 2016 - 2020). Celkovo teda vládla 12 rokov. V roku 2012 dokonca vytvorila jednofarebnú vládu, pretože strana mala v parlamente väčšinu.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer je jedna z najdlhšie pôsobiacich slovenských politických strán. Od svojho vzniku sa zakaždým dokázala dostať do Národnej rady a v rokoch 2006, 2012 a 2016 dokonca skladala vládu, v ktorej bola vždy najsilnejšou politickou stranou. Dokopy bola teda strana Smer vo vláde 12 rokov. Zakladateľ strany Robert Fico sa do vrcholovej politiky dostal však už omnoho skôr a to v roku 1992, pričom v každom volebnom období bol zvolený aj za poslanca. Pôsobenie Fica vo vrcholovej politike teda presahuje 20 rokov, keďže však Michal Šimečka vo výroku hovorí o strane Smer a jeho vládnutí, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Korene politického pôsobenia Roberta Fica siahajú do roku 1986, kedy bol členom KSČ a SDĽ. V roku 1992 bol prvýkrát zvolený do Národnej rady za stranu SDĽ. Do parlamentu sa prekrúžkoval aj vo voľbách 1994, 1998, 2002, 2006, 2010, 2012, 2016 a 2020.", "V roku 1999 ministerstvo vnútra SR zaregistrovalo politickú stranu SMER-SD. Táto politická strana pod vedením Roberta Fica bola vo vláde 3 krát ( v rokoch 2006 - 2010, 2012 - 2016, 2016 - 2020). Celkovo teda vládla 12 rokov. V roku 2012 dokonca vytvorila jednofarebnú vládu, pretože strana mala v parlamente väčšinu."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["siahajú", "prekrúžkoval", "zaregistrovalo", "vláde"], "url": ["https://www.aktuality.sk/osobnost/robert-fico/", "https://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "https://www.strana-smer.sk/o-nas/o-nas", "https://hnonline.sk/slovensko/384069-desat-najdolezitejsich-milnikov-v-historii-strany-smer-sd-od-jej-vzniku-az-dodnes"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:11.870637+00:00"}
{"id": "vr35116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35116", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...aj preto, že to strany, ktoré boli vtedy v opozícii a sú dnes v koalícii mali v programe zásadný nesúhlas.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Strany dnešnej koalície nemali vo svojich programoch odmietnutie pôžičky Grécku. Pôžičku nezmieňuje ani programové vyhlásenie vlády.", "analysis_paragraphs": ["Strany dnešnej koalície nemali vo svojich programoch odmietnutie pôžičky Grécku. Pôžičku nezmieňuje ani programové vyhlásenie vlády."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programoch", "odmietnutie", "pôžičky"], "url": ["http://www.beblavy.sk/wp-content/uploads/Volebny-program-SDKU-DS.pdf", "http://120napadov.sk/vztahy-s-europskou-uniou/8", "http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:59.069279+00:00"}
{"id": "vr32153", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32153", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Samozrejme to je ocenením aj od investorov, pretože si momentálne požičiavame najlacnejšie v histórii. Máme najnižšie úroky, aké sme kedykoľvek mali. Máme jednu z najväčších dôver vôbec v okolitých krajinách, že tým smerom ktorým sa vydala vláda je ten správny.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v prvej časti výroku nehovorí úplnú pravdu. Slovensko si požičiavalo približne rovnaké objemy za rovnaké úroky nielen v roku 2012 ale aj v rokoch 2007 a 2009. Druhú časť výroku o jednej z najväčšej dôvere v okolitých krajinách nevieme jednoznačne vyhodnotiť, ale je možné vystopovať, že Česká republika si požičiavala v niektorých emisiách dlhopisov za podobné alebo aj nižšie úroky ako Slovensko.\n\nVychádzame z portálu Cbonds.info, na ktorom sú sumarizované posledné predaje dlhopisov. Demagog.sk má však prístup len k posledným desiatim transakciám, preto nevieme overiť ako si Slovensko požičiavalo pred rokom 2007. V dostupných údajov je však zrejmé, že v rokoch 2007, 2009 a 2010 sme predávali dlhopisy za približne rovnakú cenu. Inými slovami úroky v roku 2007 a 2009 za dlhopis s desaťročnou spratnosťou a približne rovnakým objemom sa predávali za rovnaké úroky ako v roku 2012. Nie je preto úplnou pravdou, že Slovensko si dnes požičiava najlacnejšie v histórii.\n\nPri porovnaní úrokov. za ktoré predáva dlhopisy Slovensko vychádzame z rovnakého portálu. Porovnávame úroky v krajinách V4 (Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika). Z uvedených úrokov dlhopisov za jednotlivé krajiny nie je jednoznačné či si Slovensko požičiava lacnejšie ako okolité krajiny. Porovnanie sťažuje rôzna dĺžka splatnosti dlhopisov ako aj objem požičaných peňazí. Časť výroku o jednej z najväčšej dôvere s tým súvisiacimi najnižšími úrokovými sadzbami preto nevieme jednoznačne vyhodnotiť.\n\nAgentúra APA 2. mája 2012 informovala ohľadom úrokových mier za ktoré si európske krajiny požičiavajú. Slovensko nie je v správe spomenuté.\n\n\"Úroky rakúskych 10-ročných štátnych dlhopisov sa dnes dostali na najnižšiu úroveň v tomto roku, a to na 2,677 %. ...V najlepšej situácii zostáva Nemecko s úrokovou mierou 1,664 %. Nemecké úroky neprekročili tento rok úroveň 1,9 % ani raz. Fínsko je za ním na druhej pozícii s úrokovou sadzbou 2,065 %.\"\n\nÚroková sadzba pri dlhodobých 13-ročných dlhopisoch dosiahla priemernú hodnotu 4,2583 % p.a., 5 ročné dlhopisy Slovensko predávalo s úrokovou sadzbou 2,6024 % p.a\n\nMaďarsko :\n\nAko vidíme v tabuľke Maďarsko v poslednom čase uprednostňuje dlhopisy s kratšou dobou splatnosti (3-4 roky) pričom Slovesnko preferuje skôr 10 ročné dlhopisy. Tento fakt sťažuje porovnanie. Dá sa však vysloviť záver, že Maďarsko v roku 2011 aj krátkodobé dlhopisy predáva za vyššie úroky ako Slovesnko 10 ročné dlhopisy.\n\nPoznámka: 3M Euribor je úrok ktorý je pohyblivý.\n\nPoľsko:\n\nAko môžeme vidieť v tabuľke aj Poľsko uprednostňuje dlhopisy s kratšou dobou splatnosti a taktiež si požičiava na trhoch rádovo vyššie sumy oproti Slovesnku. Porovnanie so Slovesnskom je preto zložité. Jednoduchým pohľadom však vidíme, že poľské úroky sú vyššie ako slovesnké.\n\nPoznámka: Poland CPI (YoY) je úrok zmeny ceny v poľskej ekonomike. PLN sa obchoduje v množstv 100 jednotiek.\n\nČesko :\n\nAko môžeme vidieť s tabuľky Česká republika uprednostňuje 5 ročné dlhopisy a dlhodobé dlhopisy. Ak porovnáme úroky 10 ročných dlhopisov tak je zrejmé, že na začiatku roka 2012 si Česko požičiavalo za nižšie úroky ako Slovensko. Je potrebné dodať, že v tom čase bola pri moci vláda I. Radičovej.\n\nCME, 2017", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako zavádzajúci, keďže v prvej časti výroku nehovorí úplnú pravdu. Slovensko si požičiavalo približne rovnaké objemy za rovnaké úroky nielen v roku 2012 ale aj v rokoch 2007 a 2009. Druhú časť výroku o jednej z najväčšej dôvere v okolitých krajinách nevieme jednoznačne vyhodnotiť, ale je možné vystopovať, že Česká republika si požičiavala v niektorých emisiách dlhopisov za podobné alebo aj nižšie úroky ako Slovensko.", "Vychádzame z portálu Cbonds.info, na ktorom sú sumarizované posledné predaje dlhopisov. Demagog.sk má však prístup len k posledným desiatim transakciám, preto nevieme overiť ako si Slovensko požičiavalo pred rokom 2007. V dostupných údajov je však zrejmé, že v rokoch 2007, 2009 a 2010 sme predávali dlhopisy za približne rovnakú cenu. Inými slovami úroky v roku 2007 a 2009 za dlhopis s desaťročnou spratnosťou a približne rovnakým objemom sa predávali za rovnaké úroky ako v roku 2012. Nie je preto úplnou pravdou, že Slovensko si dnes požičiava najlacnejšie v histórii.", "Pri porovnaní úrokov. za ktoré predáva dlhopisy Slovensko vychádzame z rovnakého portálu. Porovnávame úroky v krajinách V4 (Slovensko, Poľsko, Maďarsko a Česká republika). Z uvedených úrokov dlhopisov za jednotlivé krajiny nie je jednoznačné či si Slovensko požičiava lacnejšie ako okolité krajiny. Porovnanie sťažuje rôzna dĺžka splatnosti dlhopisov ako aj objem požičaných peňazí. Časť výroku o jednej z najväčšej dôvere s tým súvisiacimi najnižšími úrokovými sadzbami preto nevieme jednoznačne vyhodnotiť.", "Agentúra APA 2. mája 2012 informovala ohľadom úrokových mier za ktoré si európske krajiny požičiavajú. Slovensko nie je v správe spomenuté.", "\"Úroky rakúskych 10-ročných štátnych dlhopisov sa dnes dostali na najnižšiu úroveň v tomto roku, a to na 2,677 %. ...V najlepšej situácii zostáva Nemecko s úrokovou mierou 1,664 %. Nemecké úroky neprekročili tento rok úroveň 1,9 % ani raz. Fínsko je za ním na druhej pozícii s úrokovou sadzbou 2,065 %.\"", "Úroková sadzba pri dlhodobých 13-ročných dlhopisoch dosiahla priemernú hodnotu 4,2583 % p.a., 5 ročné dlhopisy Slovensko predávalo s úrokovou sadzbou 2,6024 % p.a", "Maďarsko :", "Ako vidíme v tabuľke Maďarsko v poslednom čase uprednostňuje dlhopisy s kratšou dobou splatnosti (3-4 roky) pričom Slovesnko preferuje skôr 10 ročné dlhopisy. Tento fakt sťažuje porovnanie. Dá sa však vysloviť záver, že Maďarsko v roku 2011 aj krátkodobé dlhopisy predáva za vyššie úroky ako Slovesnko 10 ročné dlhopisy.", "Poznámka: 3M Euribor je úrok ktorý je pohyblivý.", "Poľsko:", "Ako môžeme vidieť v tabuľke aj Poľsko uprednostňuje dlhopisy s kratšou dobou splatnosti a taktiež si požičiava na trhoch rádovo vyššie sumy oproti Slovesnku. Porovnanie so Slovesnskom je preto zložité. Jednoduchým pohľadom však vidíme, že poľské úroky sú vyššie ako slovesnké.", "Poznámka: Poland CPI (YoY) je úrok zmeny ceny v poľskej ekonomike. PLN sa obchoduje v množstv 100 jednotiek.", "Česko :", "Ako môžeme vidieť s tabuľky Česká republika uprednostňuje 5 ročné dlhopisy a dlhodobé dlhopisy. Ak porovnáme úroky 10 ročných dlhopisov tak je zrejmé, že na začiatku roka 2012 si Česko požičiavalo za nižšie úroky ako Slovensko. Je potrebné dodať, že v tom čase bola pri moci vláda I. Radičovej.", "CME, 2017"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Slovensko", "Slovakia, 2022", "Slovakia, 2022, CHF", "Slovakia, 2018, CHF", "Slovakia, 2017, EUR", "Slovakia, 2016, EUR", "Slovakia, 2020", "Slovakia, 2025", "Slovakia, 2015", "Slovakia, 2017", "APA", "Úroková sadzba", "Maďarsko", "OTP Bank, 2014-2, EUR (FRN, MBS)", "OTP Bank, 2014, EUR (FRN, CB)", "Nitrogenmuvek, 2013, EUR (Step-up)", "Hungarian Development Bank, 2016, EUR", "Hungary, 2019, EUR", "Hungary, 2041", "Hungary, 2021", "Magyar Telekom, 2016", "MOL, 2017", "Hungary, 2020-2", "3M Euribor", "Poľsko:", "Poland, DOS0914", "Poland, COI0916", "Poland, TOZ0915", "Poland, EDO0922", "GANT DEVELOPMENT, GNT0814, AW", "REGNON, REG0915, A", "The Farm 51, FAR0914, A", "Poland CPI (YoY)", "Česko", "CME, 2017", "CEZ, 2047, EUR", "", "CEZ, 2042, EUR", "Czech Railways, 2019", "CEZ, 2022", "CEZ, 2042", "Czech Export Bank, 2019, EUR", "Czech Republic, 2022, EUR", "CEZ, 2021-4, EUR"], "url": ["http://www.cbonds.info/em/eng/pages/Slovakia-bond", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/27967", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/26903", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/26901", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/24333", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/26001", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/13479", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/13473", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/10968", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/11047", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/financie-nemci-si-poziciavaju-peniaze-na-financnych-trhoch-najlacnejsie", "http://ekonomika.sme.sk/c/6413285/stat-predal-v-aukcii-dlhopisy-za-317-milionov-eur.html", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/Hungary-bond", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/22687", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/21689", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/18243", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/17263", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/16571", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/15045", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/15043", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/11785", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/12384", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/11957", "http://www.euribor-rates.eu/euribor-rate-3-months.asp", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/Poland-bond", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30651", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30655", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30653", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30657", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30187", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30847", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30843", "http://www.bloomberg.com/quote/POCPIYOY:IND", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/Czech-bond", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/13709", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30313", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30313", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/30311", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/29865", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/27037", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/27041", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/26223", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/25883", "http://www.cbonds.info/em/eng/pages/em/eng/emissions/emission.phtml/params/id/24103"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:38.950952+00:00"}
{"id": "vr34973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34973", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...a Česko síce kleslo, ale stále je ďaleko, ďaleko pred nami.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom.", "analysis_paragraphs": ["Česko kleslo z 31. miesta na 36. miesta a stále je pred Slovenskom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:15.237055+00:00"}
{"id": "vr33365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33365", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ani jeden z členov mojej vlády morálne ľudsky nezlyhal. Nie sme svedkami žiadneho škandálu typu ako boli emisné limity, alebo ako bol nástenkový tender.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok vyslovil predseda vlády v relácii O 5 minút 12, 21. októbra 2012 . Nakoľko odvtedy sa situácia nezmenila a médiá zatiaľ neinformovali o žiadnej korupčnej či inej kauze tejto vlády, výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok vyslovil predseda vlády v relácii O 5 minút 12, 21. októbra 2012 . Nakoľko odvtedy sa situácia nezmenila a médiá zatiaľ neinformovali o žiadnej korupčnej či inej kauze tejto vlády, výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["21. októbra 2012"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/323/robert-fico-vs-jan-figel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:16.552636+00:00"}
{"id": "vr14820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14820", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pozrite sa, aj keď sa nevenujú svojej vlastnej (práci, pozn.), stále sú to jedni z najzamestnateľnejších ľudí na trhu práce (politológovia, sociológovia, pozn.).", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dostupné štúdie o uplatniteľnosti sa vzťahujú len na absolventov z jednotlivých rokov, nie sú dostupné štatistiky, ktoré by informovali o (ne)zamestnanosti celkovo všetkých absolventov týchto odborov na Slovensku (teda aj tých, ktorý ukončili škôlu dávnejšie). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Najnovšia štatistika je od Ústavu informácií a prognóz o školstve pre rok 2014. Ide o analýzu nezamestnaných absolventov vysokých škôl v roku 2014 (.pdf) Ku koncu roka 2014 bolo evidovaných na ÚPSVaR podľa analýzy 6333 čerstvých absolventov slovenských vysokých škôl (\" úspešne absolvovali jeden z troch stupňov vysokoškolského štúdia v dennej forme \").Z hľadiska absolvovaného študijného odboru, najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli v sledovanom období absolventi lekárskych/farmaceutických náuk (4,46%) (...) absolventi spoločenských vied, náuk a služieb 2 (7,15 %). Nasledovali spoločenské vedy, náuky a služby 1 (9,09 %).(...) Celkovo najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v prípade absolventov vojenských a bezpečnostných vied a náuk (13,38 %),\"\" (. pdf ,s.1). Z uvedeného vyplýva, že u absolventov spoločenských vied je skôr priemerná miera nezamestnanosti popri ostatných absolventoch odborov VŠ.", "analysis_paragraphs": ["Dostupné štúdie o uplatniteľnosti sa vzťahujú len na absolventov z jednotlivých rokov, nie sú dostupné štatistiky, ktoré by informovali o (ne)zamestnanosti celkovo všetkých absolventov týchto odborov na Slovensku (teda aj tých, ktorý ukončili škôlu dávnejšie). Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Najnovšia štatistika je od Ústavu informácií a prognóz o školstve pre rok 2014. Ide o analýzu nezamestnaných absolventov vysokých škôl v roku 2014 (.pdf) Ku koncu roka 2014 bolo evidovaných na ÚPSVaR podľa analýzy 6333 čerstvých absolventov slovenských vysokých škôl (\" úspešne absolvovali jeden z troch stupňov vysokoškolského štúdia v dennej forme \").Z hľadiska absolvovaného študijného odboru, najnižšiu mieru nezamestnanosti dosiahli v sledovanom období absolventi lekárskych/farmaceutických náuk (4,46%) (...) absolventi spoločenských vied, náuk a služieb 2 (7,15 %). Nasledovali spoločenské vedy, náuky a služby 1 (9,09 %).(...) Celkovo najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v prípade absolventov vojenských a bezpečnostných vied a náuk (13,38 %),\"\" (. pdf ,s.1). Z uvedeného vyplýva, že u absolventov spoločenských vied je skôr priemerná miera nezamestnanosti popri ostatných absolventoch odborov VŠ."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["analýzu nezamestnaných absolventov vysokých škôl v roku 2014", "pdf", "výsledok prieskumu", "prieskume", "prieskume", "prieskumu", "analýzu"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/nezamestnanost/2014/nezam_abs_vs_2014.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/nezamestnanost/2014/nezam_abs_vs_2014.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/absolvent/absvs_v_grafoch_web.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/absolvent/absvs_v_grafoch_web.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/absolvent/absvs_v_grafoch_web.pdf", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/VS/absolvent/absvs_v_grafoch_web.pdf", "http://ineko.blog.sme.sk/c/362875/absolventi-vysokych-skol-s-dlhsou-tradiciou-si-hladaju-pracu-lahsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:58.158682+00:00"}
{"id": "vr35053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35053", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A opakujem, len pri trinástich zauditovaných projektoch na ministerstve financií sme prišli o toľko peňazí ako získame teraz zo zvýšenia všetkých spotrebných daní. Len pri týchto trinástich projektoch.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "opäť minister Mikloš spomína analýzu ministerstva financií, ktorá zatiaľ nie je zverejnená. Kontaktovali sme Ministerstvo financií, zatiaľ bez odpovede.", "analysis_paragraphs": ["opäť minister Mikloš spomína analýzu ministerstva financií, ktorá zatiaľ nie je zverejnená. Kontaktovali sme Ministerstvo financií, zatiaľ bez odpovede."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:09.705674+00:00"}
{"id": "vr14511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14511", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Peter Pollák, ktorého sme poskytli vládnej strane Smer do pozície splnomocnenca pre rómske komunity, vyrokoval toto opatrenie (presun eurofondov, pozn.) po ročnom vyjednávaní s Európskou komisiou (...)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali V politike 10. januára 2016. Vo výroku hodnotíme to či Pollák v pozícii splnomocnenca vlády naozaj presvedčil Európsku komisiu o presune finančných zdrojov. Peter Pollák je vládnym splnomocnencom pre rómske komunity od roku 2012. Zároveň Pollák riešil s Európskou komisiou zákon a financovanie týkajúce sa rómskej problematiky (tzv. Rómska reforma) - konkrétne s Európskym sociálnym fondom . Napriek tomu, že zákon ešte neplatí ako povinnosť (je založený na dobrovoľnosti), hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže eurofondy sú skutočne čerpané na podporu tohto programu, lebo nám Európska komisia povolila a finančne podporila tento projekt. Podľa odpočtu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2015 sa prijal zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý motivuje ľudí, ktorí stratili pracovné zručnosti.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali V politike 10. januára 2016. Vo výroku hodnotíme to či Pollák v pozícii splnomocnenca vlády naozaj presvedčil Európsku komisiu o presune finančných zdrojov. Peter Pollák je vládnym splnomocnencom pre rómske komunity od roku 2012. Zároveň Pollák riešil s Európskou komisiou zákon a financovanie týkajúce sa rómskej problematiky (tzv. Rómska reforma) - konkrétne s Európskym sociálnym fondom . Napriek tomu, že zákon ešte neplatí ako povinnosť (je založený na dobrovoľnosti), hodnotíme výrok ako pravdivý, keďže eurofondy sú skutočne čerpané na podporu tohto programu, lebo nám Európska komisia povolila a finančne podporila tento projekt. Podľa odpočtu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2015 sa prijal zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý motivuje ľudí, ktorí stratili pracovné zručnosti."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Európskym sociálnym fondom", "Európska komisia", "odpočtu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2015", "ponúknu", "rozbehol", "zapojilo", "TASR", "TASR", "TASR", "Ministerstva zahraničných vecí", "zdôrazňoval"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562", "http://www.teraz.sk/slovensko/pollakova-romska-reforma-je-podla-dan/37597-clanok.html", "http://www.teraz.sk/vsetko-o-deklaracii/pollak-europska-komisia-romske-obydlia/163820-clanok.html", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=odpocet-splnomocnenca-vlady-sr-pre-pre-romske-komunity-za-rok-2015", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pollak-obce-eurofondy-romovia/91759-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.teraz.sk/slovensko/pollak-z-eurofondov-budeme-financovat/159579-clanok.html", "http://www.teraz.sk/regiony/filakovo-zadanie-zakazky-romov/159721-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/pollak-urad-splnomocnenca-vysledky/183146-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/romovia-eurokomisar-p-pollak/80109-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/volby-rozhovor-tasr-matovic-olano-nova/183091-clanok.html", "https://www.mzv.sk/web/szbrusel/prehlad-navstev-vysokych-statnych-predstavitelov-sr-v-bruseli-/-rokovania-rady-eu", "http://www.teraz.sk/zahranicie/romovia-eurokomisar-p-pollak/80109-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:39.252249+00:00"}
{"id": "vr29449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29449", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zníženie zdravotných odvodov pre ľudí s nižšími príjmami od roku 2015 znižuje náklady práce a zvyšuje čistú mzdu nízkopríjmových zamestnancov. Opatrenie pozitívne ovplyvní približne 600-tisíc zamestnancov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov platí od 1. januára 2015. V tomto prípade sa vymeriavací základ znižuje o odpočítateľnú položku. Opatrenie má podľa vlády ovplyvniť viac ako 600-tisíc ľudí. Podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2013 celkovo 1,967 milióna zamestnancov. Podľa Štruktúry miezd na Slovensku pre rok 2013 približne 35 % zamestnaných pracovalo za hrubú mzdu do 600 eur, čo bolo približne 700-tisíc zamestnaných. Výpočet teda potvrdzuje, že opatrenia sa dotkne minimálne 600-tisíc zamestnaných. Podľa oznamu Všeobecnej zdravotnej poisťovne má každý zamestnanec, ktorého príjmy sú menšie ako 570 €, možnosť požiadať o odpísanie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) zo svojho základného platu. Odvodová úľava platí od 1. januára 2015 a má sa podľa ministerstva dotknúť viac ako 600-tisíc zamestnancov. Prehľad deklarovaných výhod, ktoré zníženie zdravotných odvodov prináša, je možné získať tu .", "analysis_paragraphs": ["Zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov platí od 1. januára 2015. V tomto prípade sa vymeriavací základ znižuje o odpočítateľnú položku. Opatrenie má podľa vlády ovplyvniť viac ako 600-tisíc ľudí. Podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2013 celkovo 1,967 milióna zamestnancov. Podľa Štruktúry miezd na Slovensku pre rok 2013 približne 35 % zamestnaných pracovalo za hrubú mzdu do 600 eur, čo bolo približne 700-tisíc zamestnaných. Výpočet teda potvrdzuje, že opatrenia sa dotkne minimálne 600-tisíc zamestnaných. Podľa oznamu Všeobecnej zdravotnej poisťovne má každý zamestnanec, ktorého príjmy sú menšie ako 570 €, možnosť požiadať o odpísanie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) zo svojho základného platu. Odvodová úľava platí od 1. januára 2015 a má sa podľa ministerstva dotknúť viac ako 600-tisíc zamestnancov. Prehľad deklarovaných výhod, ktoré zníženie zdravotných odvodov prináša, je možné získať tu ."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["platí", "úradu", "Štruktúry", "oznamu", "600-tisíc", "tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/337021-vlada-odsuhlasila-zavedenie-odvodovej-ulavy/", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www7.statistics.sk/wps/portal/1b861a81-8126-444a-9045-311fe3d8e427/!ut/p/b1/hZDJkqJAGISfxQewqWL3WFAoxVLIUgpcOkRshx1FZXn6cSb62jN5-jPii8j8k0u5mEvb06u4nh5F157qPz6VP32FqJoGEQCKhAGxGPZ34QYCEXBHLgbiZ1iCu2fPVTfn-v6A4zGae2-hiG7qBOr6LzoPrRtVixdtGbT1h-ecm2egJVPkkNEFM3BpCF3sz2Bhk8ta9oj80c0ZpGXghsvBG9gVupETa1J_rqzi0vTWqbWai7ZO6lTOumCya7o5F_NkoLNtasRfrd7lk3d58IMQ-P9v6V9E3yFTVBwAVGcnAYJMFmx8QQBI-Ab-EZG8AeXHEJvnou8B554s1RKUS-AOJVoixx-hw0aKnYhGxhTmIaQYTTBiPDUmhzJ5CvF7rMfXPj8ETEO6dpemnLO4tMiaj_HcfIAPyKuKLPJQVDe88L65Q5koDu7IuDXCz354hUe5IEo93buuylLz7FiRr_IPdC8VNY6zuqLp3kpdmcTOeCLtphl3-kVSy9u-6POFx_1zNkbV9u67bUBCexCw0QmVVpMtXi-Ve00FM0a_yvULa9JLyKtjqAyw5_Uu_lKjW0ZZUqSS9fSYLR_9FqD8olt1lpKbO3frouXN9ObhTJ3Fe9wJRnvKvqqmniZTIei2hyZSoKFUTwXnufNQkceLg4RWHDW75sL1zcuRAxWqwnX1GwEu2bg!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/odpocitatelna-polozka/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/337021-vlada-odsuhlasila-zavedenie-odvodovej-ulavy/", "http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1831/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odpocitatelna-polozka-zdravotne-2015.xhtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:23.527279+00:00"}
{"id": "vr31914", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31914", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tie zásahy do druhého piliera a hovorí to aj Európska únia, už v minulosti znamenali obrovské náklady na výnosoch pre sporiteľov.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke Asociácie dôchodkových správcovských spoločností je uverejnené: \"Každá členská krajina EÚ má vlastný dôchodkový systém. Európska únia iba stanovuje ciele, ktoré by mali dôchodkové systémy členských krajín plniť, a to: - zabezpečenie primeraných dôchodkov, - finančná udržatelnost dôchodkového systému, - modernizácia dôchodkových systémov.\" Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie z EU, ktoré by hovorilo, že zásahy do druhého piliera znamenali obrovské náklady. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Asociácie dôchodkových správcovských spoločností je uverejnené: \"Každá členská krajina EÚ má vlastný dôchodkový systém. Európska únia iba stanovuje ciele, ktoré by mali dôchodkové systémy členských krajín plniť, a to: - zabezpečenie primeraných dôchodkov, - finančná udržatelnost dôchodkového systému, - modernizácia dôchodkových systémov.\" Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie z EU, ktoré by hovorilo, že zásahy do druhého piliera znamenali obrovské náklady. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Asociácie dôchodkových správcovských spoločností"], "url": ["http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=87"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:26.284816+00:00"}
{"id": "vr31181", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31181", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak si ale pozriete čísla počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, tak zistíte, že odrazu nám proste pribudlo do evidencie ďalších 58 tisíc, ktoré podľa analýz aj Úradu práce hovoria o tom, že sa nám vrátili ľudia zo zahraničia. Tzn. z Írska, z VB, Francúzska a ďalších krajín, kde ľudia pracovali.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Peter Kažimír hovorí o počte nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010, kde podľa ŠÚ SR stúpol ich počet o 131,5 tisíc. Podľa neho však za tento nárast môže aj návrat Slovákov zo zahraničia.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír hovorí o počte nezamestnaných v rokoch 2009 a 2010, kde podľa ŠÚ SR stúpol ich počet o 131,5 tisíc. Podľa neho však za tento nárast môže aj návrat Slovákov zo zahraničia."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["2008", "2009", "2010", "kvartálnych", "registrovaných", "návrate", "Aktualne.sk"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17682", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279", "http://www.iness.sk/stranka/2667-Kriza-este-pripravi-Slovakov-o-pracu-TASR-HN-Aktualitysk.html", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path[article]=slovaci-utekali-zo-zahranicia-domov-stracali-pracu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:12.804945+00:00"}
{"id": "vr14485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14485", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V4 sa dohodla, že máme plán B a že to ochráni na úrovni Bulharska, Macedónska a tam to uzavrie.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "15. februára 2016 sa uskutočnil summit Vyšehradskej štvorky v Prahe za prítomnosti ministrov zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Poľska spolu s prezidentom Macedónska a predsedom vlády Bulharska. Hlavy štátov plne podporili všetky snahy EÚ o posilnenie vonkajších hraníc Schengenského priestoru, a zdôraznili význam ochrany na úrovni Bulharska a Macedónska, ktorí nazvali záložným plánom alebo plánom B. Nejedná sa o úplné uzavretie hraníc, ale o prísnejšiu kontrolu hraníc s cieľom obmedzenia pohybu osôb snažiacich sa o prechod z Grécka. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["15. februára 2016 sa uskutočnil summit Vyšehradskej štvorky v Prahe za prítomnosti ministrov zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky a Poľska spolu s prezidentom Macedónska a predsedom vlády Bulharska. Hlavy štátov plne podporili všetky snahy EÚ o posilnenie vonkajších hraníc Schengenského priestoru, a zdôraznili význam ochrany na úrovni Bulharska a Macedónska, ktorí nazvali záložným plánom alebo plánom B. Nejedná sa o úplné uzavretie hraníc, ale o prísnejšiu kontrolu hraníc s cieľom obmedzenia pohybu osôb snažiacich sa o prechod z Grécka. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Jedná sa", "vyhlásení", "plánu", "vyzvali"], "url": ["http://zpravy.idnes.cz/summit-v4-praha-2016-0z4-/domaci.aspx?c=A160215_064504_domaci_hro", "http://www.visegradgroup.eu/calendar/2016/joint-statement-on", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6162_sk.htm", "http://www.visegradgroup.eu/extraordinary-summit-of"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:43.455658+00:00"}
{"id": "vr26348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26348", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "Celkovo v PISE ma prekvapil dramatický posun dopredu ázijských krajín a pokles severských krajín, Fínska.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov PISA 2009 bolo Fínsko na 3. mieste, za Kóreou a čínskym Šanghajom. Na 4. a 5. mieste boli čínsky Hongkong a Singapur. Nórsko bolo až 12., Island 16, Švédsko 19.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov PISA 2009 bolo Fínsko na 3. mieste, za Kóreou a čínskym Šanghajom. Na 4. a 5. mieste boli čínsky Hongkong a Singapur. Nórsko bolo až 12., Island 16, Švédsko 19."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2012"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/46643496.pdf", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:21.009214+00:00"}
{"id": "vr35354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35354", "speaker": "Juraj Droba", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-droba", "statement": "Ja si myslím, že tento jazykový zákon je v súlade s programovým vyhlásením vlády, odstraňuje nezmyselné reštrikcie voči menšinám a súčasne v plnom rozsahu chráni štátny jazyk.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše: \"Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.\" ... \"Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o oznacovaní obcí a dalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatnovat odporúcania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.\"", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády (.pdf) sa okrem iného píše: \"Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.\" ... \"Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o oznacovaní obcí a dalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatnovat odporúcania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.\""], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:12.046467+00:00"}
{"id": "vr37496", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37496", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V roku 2007 sme urobili novelu zákona o dani z príjmov, pohrali sme sa tam s dopravnými položkami. Výsledok bol v roku 2008 zdvojnásobenie daňovej povinnosti z 3,5, z 3,7 na 7,5 miliardy korún.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvá časť výroku je pravdivá. Najdôležitejšie zmeny v novele zákona o dani z príjmov č. 621/2007 Z. z. účinnej od 1.1.2008 si môžete pozrieť tu . Zdvojnásobenie daňovej povinnosti sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku je pravdivá. Najdôležitejšie zmeny v novele zákona o dani z príjmov č. 621/2007 Z. z. účinnej od 1.1.2008 si môžete pozrieť tu . Zdvojnásobenie daňovej povinnosti sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.drsr.sk/drsr/slovak/danovy_subjekt/ostatne/data/novela_1_%2008.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:48.399828+00:00"}
{"id": "vr33145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33145", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prišiel úplne nový produkt, ktorý tu doteraz nebol a to je objem peňazí, ktorý sa použije pre tie krajiny, ktoré majú vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí. Objem finančných prostriedkov je vo výške 6 miliárd eur. Musí ísť o krajiny, ktoré budú spĺňať určité kritéria. Myslím si, že takých krajín je v Európskej únii asi 10 alebo 11, ktoré prichádzajú do úvahy. A domnievam sa, že aj Slovensko bude môcť z tohto fondu čerpať.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza TASR , novú cestu k podpore zamestnanosti mladých ľudí uviedol aj šéf Európskej rady: \" Šéf ER Van Rompuy presadil na summite aj ním avizovaný nový nástroj na podporu zamestnanosti mladých Európanov. Iniciatíva pre zamestnanosť mládeže bude financovaná sumou 6 miliárd eur, pričom polovica pôjde z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a zvyšok z mimoriadneho účtu vytvoreného pre túto iniciatívu v rámci kohéznych programov.\" Iniciatíva Príležitosti pre mladých predstavuje svoje ciele, metódy a činnosti na zabezpečenie zníženia nezamestnanosti mladých ľudí. Táto iniciatíva je súčasťou projektu Mládež v pohybe , ktorá podporuje vzdelanie a zamestnanosť mladých Európanov. Tento projekt bol zahájený v roku 2010 ako súčasť stratégie Európa 2020. Aktuality uvádzajú aj hranicu, ktorá určuje, ktoré krajiny majú na takto vyčlenené financie nárok: \" Premiéri členských krajín EÚ vyhradili v rozpočte 6 mld. eur na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí. Financie z tejto kapitoly budú môcť čerpať tie krajiny, v ktorých miera nezamestnanosti mladých prekračuje 25 %, teda aj Slovensko.\" Podľa Inštitútu zamestnanosti má veková skupina ľudí od 15-24 rokov omnoho vyššiu nezamestnanosť ako ostatné vekové skupiny. Údaje z 3. kvartálu roku 2011 uvádzajú mieru nezamestnanosti mladých na Slovensku až 35,1%. Vyššiu mieru nezamestnanosti u mladých majú len krajiny Španielsko a Grécko. Podla štatistiky OECD dosiahla miera nezamestnanosti mladých v SR v marci 2012 až 33,9%. Podľa týchto údajov Slovensko spĺňa podmienky na možnosť čerpania financií z európskeho rozpočtu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Toto kritérium by taktiež mali spĺňať Estónsko, Poľsko, Maďarsko, Írsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Grécko. To je spolu so Slovenskom 9 krajín. Keďže však predpokladáme , že miera nezamestnanosti mladých sa odvtedy zvyšovala a zrejme naďalej bude zvyšovať, je pravdepodobné že viaceré krajiny 25% prekročili alebo čoskoro prekročia. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Róberta Fica hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza TASR , novú cestu k podpore zamestnanosti mladých ľudí uviedol aj šéf Európskej rady: \" Šéf ER Van Rompuy presadil na summite aj ním avizovaný nový nástroj na podporu zamestnanosti mladých Európanov. Iniciatíva pre zamestnanosť mládeže bude financovaná sumou 6 miliárd eur, pričom polovica pôjde z Európskeho sociálneho fondu (ESF) a zvyšok z mimoriadneho účtu vytvoreného pre túto iniciatívu v rámci kohéznych programov.\" Iniciatíva Príležitosti pre mladých predstavuje svoje ciele, metódy a činnosti na zabezpečenie zníženia nezamestnanosti mladých ľudí. Táto iniciatíva je súčasťou projektu Mládež v pohybe , ktorá podporuje vzdelanie a zamestnanosť mladých Európanov. Tento projekt bol zahájený v roku 2010 ako súčasť stratégie Európa 2020. Aktuality uvádzajú aj hranicu, ktorá určuje, ktoré krajiny majú na takto vyčlenené financie nárok: \" Premiéri členských krajín EÚ vyhradili v rozpočte 6 mld. eur na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí. Financie z tejto kapitoly budú môcť čerpať tie krajiny, v ktorých miera nezamestnanosti mladých prekračuje 25 %, teda aj Slovensko.\" Podľa Inštitútu zamestnanosti má veková skupina ľudí od 15-24 rokov omnoho vyššiu nezamestnanosť ako ostatné vekové skupiny. Údaje z 3. kvartálu roku 2011 uvádzajú mieru nezamestnanosti mladých na Slovensku až 35,1%. Vyššiu mieru nezamestnanosti u mladých majú len krajiny Španielsko a Grécko. Podla štatistiky OECD dosiahla miera nezamestnanosti mladých v SR v marci 2012 až 33,9%. Podľa týchto údajov Slovensko spĺňa podmienky na možnosť čerpania financií z európskeho rozpočtu na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Toto kritérium by taktiež mali spĺňať Estónsko, Poľsko, Maďarsko, Írsko, Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Grécko. To je spolu so Slovenskom 9 krajín. Keďže však predpokladáme , že miera nezamestnanosti mladých sa odvtedy zvyšovala a zrejme naďalej bude zvyšovať, je pravdepodobné že viaceré krajiny 25% prekročili alebo čoskoro prekročia. Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "Príležitosti pre mladých", "Mládež v pohybe", "Aktuality", "Inštitútu zamestnanosti", "OECD", "taktiež", "predpokladáme"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/eu-rozpocet-jaslovske-bohunice/37033-clanok.html", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=1006", "http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=950&langId=en", "http://www.aktuality.sk/clanok/222785/rozpocet-eu-je-schvaleny-sme-druhi-najuspesnejsi/", "http://www.iz.sk/sk/projekty/skolstvo-a-trh-prace/porovnanie-nezamestnanosti-a-neaktivity-mladych", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AonYZs4MzlZbdFhsOXBtSHdKNkUtY1JlNi1BM2dQVWc#gid=1", "http://www.guardian.co.uk/news/datablog/2012/may/16/youth-unemployment-europe-oecd", "http://www.ilo.org/global/about-the-ilo/newsroom/news/WCMS_188797/lang--en/index.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:12.861820+00:00"}
{"id": "47950", "numeric_id": 47950, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47950", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "A prečo nám tu chýbajú zdravotníci? Lebo táto vláda ako jediná vláda v celej V4 nenavýšila výplaty zdravotným pracovníkom ani o jeden jediný cent, máte tu takú krajinu, ako je napr. Maďarsko, kde boli ich výplaty navyšované niekoľkokrát od januára ich čaká ďalších 20 % na navýšenie a táto vláda skrátka ani jeden jediný cent.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Erik Kaliňák preháňa fakt, že zdravotníci nedostali dostatočne navýšené platy, a tiež vysvetľuje odchody zdravotníkov len ich nízkymi platmi.\n\nJe pravda, že Slovensko má najnižšie platy zdravotníkov spomedzi krajín V4. Pre pandémiu nedošlo ani k plánovanému zvýšeniu pre sestry na 110 % pôvodnej mzdy, ktorú mala vláda Igora Matoviča naplánovanú na rok 2020. Ostatné krajiny mzdy zvýšili , v susednom Maďarsku naozaj počas pandémie došlo k niekoľkým navýšeniam vďaka reforme. Od januára 2022 si majú zdravotné sestry podľa Orbána prilepšiť o 21 %. V Českej republike sa platy zvyšujú o 6 % a časť poľských lekárov si polepší o 19 % a zdravotné sestry až o 35 %. Rozpočet na rok 2022 ráta s vyčlenením 91 miliónov na platy zdravotníkov, čo znamená podľa slov Igora Matoviča nárast o 3,6 %. Jedná sa o valorizáciu platov na základe mzdového automatu v zdravotníctve. Neplatí teda tvrdenie, že platy nerástli ani o jediný cent, nenarástli však k pomere voči priemernej mzde v hospodárstve.\n\nO výraznejšom zvyšovaní platov na úroveň, ktorá by bola konkurencieschopná v rámci Európy alebo V4, slovenský rezort zdravotníctva v roku 2022 podľa slov ministra rokuje . Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej patria nízke platy medzi dôvody, kvôli ktorým sestry odchádzajú zo Slovenska. Častými sú však aj nevyhovujúce pracovné podmienky, permanentné preťažovanie, ale aj vysoký vek. Náročná druhá vlna covidu na Slovensku a celkový stav zdravotníctva sú tak tiež dôležitým faktorom, ktoré treba okrem platov brať do úvahy pri vysvetlení, prečo zdravotníci chýbajú.\n\nOprava z 16. 12. 2021:\n\nTento výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý, súčasť výroku o počtoch umelých ventilácii. Po upozornení Jany Bittó Cigánikovej zo 16. decembra 2021 sme prehodnotili toto hodnotenie a vyčlenili výrok Erika Kaliňáka na samostatnú analýzu a hodnotenie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie, keďže Erik Kaliňák preháňa fakt, že zdravotníci nedostali dostatočne navýšené platy, a tiež vysvetľuje odchody zdravotníkov len ich nízkymi platmi.", "Je pravda, že Slovensko má najnižšie platy zdravotníkov spomedzi krajín V4. Pre pandémiu nedošlo ani k plánovanému zvýšeniu pre sestry na 110 % pôvodnej mzdy, ktorú mala vláda Igora Matoviča naplánovanú na rok 2020. Ostatné krajiny mzdy zvýšili , v susednom Maďarsku naozaj počas pandémie došlo k niekoľkým navýšeniam vďaka reforme. Od januára 2022 si majú zdravotné sestry podľa Orbána prilepšiť o 21 %. V Českej republike sa platy zvyšujú o 6 % a časť poľských lekárov si polepší o 19 % a zdravotné sestry až o 35 %. Rozpočet na rok 2022 ráta s vyčlenením 91 miliónov na platy zdravotníkov, čo znamená podľa slov Igora Matoviča nárast o 3,6 %. Jedná sa o valorizáciu platov na základe mzdového automatu v zdravotníctve. Neplatí teda tvrdenie, že platy nerástli ani o jediný cent, nenarástli však k pomere voči priemernej mzde v hospodárstve.", "O výraznejšom zvyšovaní platov na úroveň, ktorá by bola konkurencieschopná v rámci Európy alebo V4, slovenský rezort zdravotníctva v roku 2022 podľa slov ministra rokuje . Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej patria nízke platy medzi dôvody, kvôli ktorým sestry odchádzajú zo Slovenska. Častými sú však aj nevyhovujúce pracovné podmienky, permanentné preťažovanie, ale aj vysoký vek. Náročná druhá vlna covidu na Slovensku a celkový stav zdravotníctva sú tak tiež dôležitým faktorom, ktoré treba okrem platov brať do úvahy pri vysvetlení, prečo zdravotníci chýbajú.", "Oprava z 16. 12. 2021:", "Tento výrok sme pôvodne hodnotili ako pravdivý, súčasť výroku o počtoch umelých ventilácii. Po upozornení Jany Bittó Cigánikovej zo 16. decembra 2021 sme prehodnotili toto hodnotenie a vyčlenili výrok Erika Kaliňáka na samostatnú analýzu a hodnotenie."], "analysis_date": "2021-12-19", "analysis_sources": {"text": ["najnižšie", "zvýšili", "navýšeniam", "zvyšujú", "polepší", "Rozpočet", "mzdového automatu", "rokuje", "Ivety Lazorovej", "výroku"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/604211-zvysia-platy-zdravotnikom-rozpocet-s-tym-nerata/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/08/okolite-staty-platy-zdravotnikom-zvysuju-slovenske-ministerstvo-o-nich-rokuje/", "https://e.dennikn.sk/2604578/radikalne-zvysili-lekarom-platy-pre-uplatky-ich-odvadzali-v-putach-ako-dopadla-orbanova-kontroverzna-reforma/", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3380428-platy-zdravotniku-se-podle-odboru-a-lekarske-komory-pristi-rok-zvysi-o-sest-procent", "https://notesfrompoland.com/2021/11/09/polish-government-announces-deal-to-increase-medics-pay/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/11011175-novy-rozpocet-je-nastrojom-stability-pocita-aj-so-zvysovanim-platov-zdravotnikov-tvrdi-matovic", "https://www.webnoviny.sk/vzdravotnictve/zdravotnikom-zvysia-platy-na-zaklade-automatu-vracaju-sa-aj-sedem-eurove-covid-priplatky/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/604211-zvysia-platy-zdravotnikom-rozpocet-s-tym-nerata/", "https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/alarmujuci-stav-nemocniciach-odbornici-varuju-vycerpane-sestry-idu-radsej-robit-casnicky", "https://demagog.sk/vyrok/47864"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:21.449064+00:00"}
{"id": "vr18114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18114", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme pristúpili k rozhodnutiu, že od 1. januára budúceho roku o 10% a 1. januára ďalšieho roku o ďalších 10%, teda v priebehu 12 mesiacov o 20% budeme zvyšovať platy vo verejnej správe.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Peter Pellegrini spolu s odborármi a Združením miest a obcí Slovenska v júni 2018 podpísal vyhlásenie k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020. Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme sa na vláde schválila v lete 2018, momentálne sa prerokováva v parlamente. K zvýšeniu platov by podľa návrhu prišlo od 1. januára 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda sa dňa 22. augusta 2018 uzniesla návrhom novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh novely zákona bol dňa 12. septembra 2018 prerokovaný v prvom čítaní na 34. schôdzi NR SR, ktorá sa uznesením rozhodla posunúť túto novelu Výboru NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 12. októbra 2018. Národná rada uznesením taktiež rozhodla o gestorskom výbore Výbor NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 15. októbra 2018. Tabuľky sa zvýšia v priemere o 10 %, stupnica platových taríf sa začína sumou 520 eur, čo by mala byť minimálna mzda od januára. Od tejto sumy sú narátavané s percentuálnym navýšením platové triedy, ktorých je 11 (pôvodne 14), platové stupne, ktorých je 14 (pôvodne 12), a započítateľnosť rokov praxe nad 40 (pôvodne nad 32). Na základe doterajšieho zákona sa napríklad plat zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme pohyboval od 280,50 eur (príloha č. 3 k zákonu č. 553/2003 Z. z.). Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér Peter Pellegrini spolu s odborármi a Združením miest a obcí Slovenska v júni 2018 podpísal vyhlásenie k dohode o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa v štátnej službe a vo verejnej službe na roky 2019 a 2020. Novela zákona o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme sa na vláde schválila v lete 2018, momentálne sa prerokováva v parlamente. K zvýšeniu platov by podľa návrhu prišlo od 1. januára 2019. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vláda sa dňa 22. augusta 2018 uzniesla návrhom novely zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh novely zákona bol dňa 12. septembra 2018 prerokovaný v prvom čítaní na 34. schôdzi NR SR, ktorá sa uznesením rozhodla posunúť túto novelu Výboru NR SR pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 12. októbra 2018. Národná rada uznesením taktiež rozhodla o gestorskom výbore Výbor NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 15. októbra 2018. Tabuľky sa zvýšia v priemere o 10 %, stupnica platových taríf sa začína sumou 520 eur, čo by mala byť minimálna mzda od januára. Od tejto sumy sú narátavané s percentuálnym navýšením platové triedy, ktorých je 11 (pôvodne 14), platové stupne, ktorých je 14 (pôvodne 12), a započítateľnosť rokov praxe nad 40 (pôvodne nad 32). Na základe doterajšieho zákona sa napríklad plat zamestnancov pracujúcich vo verejnom záujme pohyboval od 280,50 eur (príloha č. 3 k zákonu č. 553/2003 Z. z.). Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["podpísal", "uzniesla", "novely zákona", "553/2003"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/platy-vo-verejnej-sfere-narastu-o-10-percent-dvakrat-pellegrini-uz-podpisal-dohodu.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-16988?prefixFile=u_", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6927", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-553"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:00.774571+00:00"}
{"id": "vr15470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15470", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Počuli ste (na tlačovej konferencii po neformálnom summite predsedov parlamentov členských štátov EÚ v Bratislave, pozn.) vyjadrenie predsedu estónskeho parlamentu, ktorý vyjadril presvedčenie, že brexit je jedna z posledných iniciatív alebo z posledných neúspechov Európskej únie (...) a že Bratislava vytvorila podmienky (...) že tieto hlasy ideme zastavovať\"", "statement_date": "2016-10-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Estónsky predseda parlamentu Eiki Nestor sa na Bratislavskom summite predsedov parlamentov EÚ , ktorý sa konal v septembri 2016, na margo odchodu Veľkej Británie z EÚ vyjadril: \"Po tomto dvojdňovom stretnutí som si istý, že nebude ďalší . \" Angelo Farrugia, maltský predseda parlamentu chválil nápad neformálneho summit a označil to za úžasnú iniciatívu, ktorá bude motivovať k ďalším aktivitám. Výrok teda hodnotíme na základe uvedených informácií ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Estónsky predseda parlamentu Eiki Nestor sa na Bratislavskom summite predsedov parlamentov EÚ , ktorý sa konal v septembri 2016, na margo odchodu Veľkej Británie z EÚ vyjadril: \"Po tomto dvojdňovom stretnutí som si istý, že nebude ďalší . \" Angelo Farrugia, maltský predseda parlamentu chválil nápad neformálneho summit a označil to za úžasnú iniciatívu, ktorá bude motivovať k ďalším aktivitám. Výrok teda hodnotíme na základe uvedených informácií ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavskom summite predsedov parlamentov EÚ", "tlačovej konferencii", "predsedníctvo"], "url": ["http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?sitelang=en&ref=I127310&videolang=int", "http://euractiv.sk/clanky/slovenske-predsednictvo/chceme-silnejsie-narodne-parlamenty-zhodli-sa-slovensky-a-francuzsky-predseda/", "http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/400597-slovensko-caka-druhe-predsednictvo-v-rade-eu-v-roku-2030/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:12.090435+00:00"}
{"id": "49198", "numeric_id": 49198, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49198", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keďže pán predseda Republiky Uhrík hovorí, že treba vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie, no tak tým automaticky už nenapĺňa jedno z tých našich hlavných podmienok.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Republika dlhodobo propaguje vojenskú neutralitu SR, čo podľa nich predpokladá vystúpenie zo všetkých obranných aliancií. Jej členovia dokonca v minulosti zbierali podpisy pod referendum o vystúpení z NATO. Pellegriniho strana Hlas-SD si na svojom sneme stanovila podmienky, za ktorých je ochotná vstúpiť do koalície - prvou z nich je zachovanie zahranično-politickej orientácie, ktorej súčasťou je členstvo v Aliancii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPredseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini na sneme v Púchove 10. júna 2023 formuloval hlavné podmienky na vstup strany do koalície po septembrových predčasných voľbách. Prvou podmienkou je zachovanie zahranično-politickej orientácie SR, pričom menovite spomenul členstvo v EÚ a NATO. Tie berie za „garanciu slobodného rozvoja slovenského národa“ a spolupracovať bude len s tými, ktorí naše členstvo „nespochybnia a neohrozia.“ Členstvo v Severoatlantickej aliancii a EÚ pritom základné zahranično-politické a bezpečnostno-strategické dokumenty SR pokladajú za kľúčovú súčasť zahranično-politickej orientácie Slovenska. Bezpečnostná stratégia SR ( .pdf , s.1) berie členstvo v Severoatlantickej aliancii za základný pilier bezpečnosti a dokument o zameraní zahraničnej politiky SR v roku 2023 ( .pdf , s.1) vidí nezastupiteľnú úlohu NATO „pri presadzovaní a ochrane zahranično-politických a bezpečnostných záujmov“ Slovenska.\n\nStrana Republika, ktorej je europoslanec Milan Uhrík predsedom, sa pritom na svojej stránke k NATO stavia veľmi kriticky. Podľa ich slov nemá Aliancia v súčasnosti opodstatnenie a háji vojenské záujmy USA. V tom istom postoji propagujú neutralitu Slovenska po vzore Rakúska, Švajčiarska či Švédska, ktoré pre tradíciu neutrality do NATO nevstúpili. Švédsko sa však už vyše roka snaží do Aliancie vstúpiť práve pre ruskú agresiu na Ukrajine a je ochotné vzdať sa dvoch storočí deklarovanej neutrality.\n\nVojenská neutralita nie je zlučiteľná (s. 118) s členstvom vo vojenskej aliancii akou je NATO. Uhríkovci sa týmto postojom vyjadrujú proti nášmu členstvu, čo dokazuje aj to, že ešte v strane ĽSNS zbierali podpisy na referendum za vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana Republika dlhodobo propaguje vojenskú neutralitu SR, čo podľa nich predpokladá vystúpenie zo všetkých obranných aliancií. Jej členovia dokonca v minulosti zbierali podpisy pod referendum o vystúpení z NATO. Pellegriniho strana Hlas-SD si na svojom sneme stanovila podmienky, za ktorých je ochotná vstúpiť do koalície - prvou z nich je zachovanie zahranično-politickej orientácie, ktorej súčasťou je členstvo v Aliancii, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini na sneme v Púchove 10. júna 2023 formuloval hlavné podmienky na vstup strany do koalície po septembrových predčasných voľbách. Prvou podmienkou je zachovanie zahranično-politickej orientácie SR, pričom menovite spomenul členstvo v EÚ a NATO. Tie berie za „garanciu slobodného rozvoja slovenského národa“ a spolupracovať bude len s tými, ktorí naše členstvo „nespochybnia a neohrozia.“ Členstvo v Severoatlantickej aliancii a EÚ pritom základné zahranično-politické a bezpečnostno-strategické dokumenty SR pokladajú za kľúčovú súčasť zahranično-politickej orientácie Slovenska. Bezpečnostná stratégia SR ( .pdf , s.1) berie členstvo v Severoatlantickej aliancii za základný pilier bezpečnosti a dokument o zameraní zahraničnej politiky SR v roku 2023 ( .pdf , s.1) vidí nezastupiteľnú úlohu NATO „pri presadzovaní a ochrane zahranično-politických a bezpečnostných záujmov“ Slovenska.", "Strana Republika, ktorej je europoslanec Milan Uhrík predsedom, sa pritom na svojej stránke k NATO stavia veľmi kriticky. Podľa ich slov nemá Aliancia v súčasnosti opodstatnenie a háji vojenské záujmy USA. V tom istom postoji propagujú neutralitu Slovenska po vzore Rakúska, Švajčiarska či Švédska, ktoré pre tradíciu neutrality do NATO nevstúpili. Švédsko sa však už vyše roka snaží do Aliancie vstúpiť práve pre ruskú agresiu na Ukrajine a je ochotné vzdať sa dvoch storočí deklarovanej neutrality.", "Vojenská neutralita nie je zlučiteľná (s. 118) s členstvom vo vojenskej aliancii akou je NATO. Uhríkovci sa týmto postojom vyjadrujú proti nášmu členstvu, čo dokazuje aj to, že ešte v strane ĽSNS zbierali podpisy na referendum za vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["je", "berie", ".pdf", ".pdf", "stavia", "snaží", "ochotné", "zlučiteľná", "zbierali"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/ffQYpv8/sef-hlasu-menoval-osem-podmienok-a-naznacil-s-kym-by-vladol-zadne-vratka-si-nechal-otvorene/", "https://hnonline.sk/slovensko/96087879-hlas-ma-ambiciu-vyhrat-volby-s-ponukou-slusnej-politiky-zo-spoluprace-vyradil-olano-a-lsns", "https://www.mosr.sk/data/files/4263_210128-bezpecnostna-strategia-sr-2021.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4238286/2023-zahranicna-a-europska-politika-SR-v-roku-2023.pdf/6b353535-c90e-fd85-81ce-74b831ab1e3b", "https://www.hnutie-republika.sk/program/", "https://www.government.se/government-policy/sweden-and-nato/swedens-road-to-nato/", "https://academic.oup.com/book/44441/chapter/376663566", "https://www.jstor.org/stable/45083993", "https://dennikn.sk/788590/kotlebovci-zbieraju-podpisy-za-referendum-o-eu-a-nato-uz-takmer-rok-vraj-ich-maju-desattisice/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:26.437288+00:00"}
{"id": "vr14329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14329", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...to číslo 25 % (sľúbené zvyšovanie platov učiteľov, pozn.) postupne behom štyroch rokov predstavuje sumu asi 900 miliónov eur...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Premiér Fico skutočne sľúbil učiteľom medziročný nárast platov o 25%, pričom po poslednej valorizácií miezd a platov o 4%, by podľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018, by mala suma vyčlenená vládou na tento účel predstavovať hodnotu 919 miliónov EUR. Keďže táto hodnota predstavuje celkovú valorizáciu v rámci verejnej správy a nie sumu na navýšenie platov, ako ju prezentuje Kažimír, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V článku agentúry TASR zo 4. decembra 2015 premiér hovorí o zvyšovaní platov učiteľov v 4 etapách, čo na koniec predstavovalo úroveň 25%: \" Bolo to trikrát po sebe, čo predstavuje dohromady asi 21-percentné zvýšenie platov. A k tomu teraz prišli ďalšie štyri percentá v rámci celej verejnej správy ,\" povedal Fico . \" Ako tvrdí, učiteľom tak plat celkovo narástol o 25 percent \" Premiér zároveň dodáva, že toto navýšenie miezd bolo najvyššie v celom sektore zamestnancov verejnej správy. Hlavná kniha rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 ( .pdf, s.48 ) popisuje financovanie regionálneho školstva, kde po zohľadnení valorizácie platov zamestnancov,vláda vyčleňuje na mzdy a platy sumu v objeme 919 miliónov EUR. V dokumente sa píše nasledovné: \" Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov v kapitolách Ministerstva vnútra SR (štátne rozpočtové a príspevkové školy a školské zariadenia, školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a školy neštátnych zriaďovateľov - cirkevné a súkromné) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (školy v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov) \" \" Osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva sa po zohľadnení výdavkov na valorizáciu platov zamestnancov na rok 2016 rozpočtujú v sume 1,24 mld. eur, v tom mzdy a platy v sume 919 mil. eur. Uvedené sumy zohľadňujú premietnutie valorizácie v celoročnom vyjadrení realizovanej v roku 2015 a dohodnutej valorizácie na rok 2016 na úrovni 4 %, ako aj osobné výdavky pre 905 nových asistentov učiteľa v sume 7,40 mil. eur, z toho mzdy a platy v sume 5,48 mil. eur. \" V rozpočte kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na rok 2015 je uvedené, že prostriedky vyčlenené na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania predstavujú celkovú sumu 12 428 463 EUR.Hlavná kniha rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 ( .pdf ) obsahuje údaj, ktorý hovorí, že na rok 2016 by mala ísť v kapitole rozpočtu ministerstvo školstva na mzdy celkovo suma 16 507 019 EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico skutočne sľúbil učiteľom medziročný nárast platov o 25%, pričom po poslednej valorizácií miezd a platov o 4%, by podľa Hlavnej knihy rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018, by mala suma vyčlenená vládou na tento účel predstavovať hodnotu 919 miliónov EUR. Keďže táto hodnota predstavuje celkovú valorizáciu v rámci verejnej správy a nie sumu na navýšenie platov, ako ju prezentuje Kažimír, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. V článku agentúry TASR zo 4. decembra 2015 premiér hovorí o zvyšovaní platov učiteľov v 4 etapách, čo na koniec predstavovalo úroveň 25%: \" Bolo to trikrát po sebe, čo predstavuje dohromady asi 21-percentné zvýšenie platov. A k tomu teraz prišli ďalšie štyri percentá v rámci celej verejnej správy ,\" povedal Fico . \" Ako tvrdí, učiteľom tak plat celkovo narástol o 25 percent \" Premiér zároveň dodáva, že toto navýšenie miezd bolo najvyššie v celom sektore zamestnancov verejnej správy. Hlavná kniha rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 ( .pdf, s.48 ) popisuje financovanie regionálneho školstva, kde po zohľadnení valorizácie platov zamestnancov,vláda vyčleňuje na mzdy a platy sumu v objeme 919 miliónov EUR. V dokumente sa píše nasledovné: \" Financovanie zamestnancov regionálneho školstva upravuje zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov v kapitolách Ministerstva vnútra SR (štátne rozpočtové a príspevkové školy a školské zariadenia, školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a školy neštátnych zriaďovateľov - cirkevné a súkromné) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (školy v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov) \" \" Osobné výdavky zamestnancov regionálneho školstva sa po zohľadnení výdavkov na valorizáciu platov zamestnancov na rok 2016 rozpočtujú v sume 1,24 mld. eur, v tom mzdy a platy v sume 919 mil. eur. Uvedené sumy zohľadňujú premietnutie valorizácie v celoročnom vyjadrení realizovanej v roku 2015 a dohodnutej valorizácie na rok 2016 na úrovni 4 %, ako aj osobné výdavky pre 905 nových asistentov učiteľa v sume 7,40 mil. eur, z toho mzdy a platy v sume 5,48 mil. eur. \" V rozpočte kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na rok 2015 je uvedené, že prostriedky vyčlenené na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania predstavujú celkovú sumu 12 428 463 EUR.Hlavná kniha rozpočtu verejnej správy na roky 2016-2018 ( .pdf ) obsahuje údaj, ktorý hovorí, že na rok 2016 by mala ísť v kapitole rozpočtu ministerstvo školstva na mzdy celkovo suma 16 507 019 EUR. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["článku", ".pdf, s.48", "rozpočte", ".pdf"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ucitelia-prvi-verejna-sprava-platy/169579-clanok.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13978", "https://www.minedu.sk/data/att/7233.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13978"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:02.210817+00:00"}
{"id": "vr25447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25447", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za 2,7 ste to im predali a oni si vytiahli za 10 rokov 4,5 miliardy eur, to je čisté číslo, za ktorým stojím a plus ešte zinkasovali ďalších 2,5 miliardy za to, že to teraz predali nejakým Čechom. Čiže dohromady majú 7 miliárd zisku v porovnaní s 2,7 miliardami, za ktoré to kúpili.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico správne uvádza sumu 2,7 mld. eur na ktorú zahraniční akcionári v roku 2002 kúpili 49% akcií SPP. Nesprávne však uvádza, že mali na dividendách získať až 4,5 mld. eur. Tak ako je uvedené vyššie v inom Ficovom výroku, výška dividend vyplatených zahraničným investorom za 10 rokov je približne 3,5 mld. eur. Za predaj zaplatila EPH približne 2,6 mld. eur. Zisk je však po odpočítaní nákladov kúpy v roku 2002 a predaja v roku 2012 za približne tú istú cenu na úrovni približne 3,5 mld. eur a nie 7 mld. ako uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 49% akcií SPP bolo predaných v roku 2002 zahraničným akcionárom za 2,76 mld. eur. Za 10 rokov získali zahraničný akcionári približne 3,5 mld. eur, v prípade ak prepočítavame vyplatené dividendy v rokoch 2002-2008 konverzným kurzom (viac vo výroku vyššie). Český energetický a priemyslový holding (EHP) uvádza, že 49% podiel a manažérsku kontrolu v SPP získal v transakcii o hodnote približne 2,6 miliard eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico správne uvádza sumu 2,7 mld. eur na ktorú zahraniční akcionári v roku 2002 kúpili 49% akcií SPP. Nesprávne však uvádza, že mali na dividendách získať až 4,5 mld. eur. Tak ako je uvedené vyššie v inom Ficovom výroku, výška dividend vyplatených zahraničným investorom za 10 rokov je približne 3,5 mld. eur. Za predaj zaplatila EPH približne 2,6 mld. eur. Zisk je však po odpočítaní nákladov kúpy v roku 2002 a predaja v roku 2012 za približne tú istú cenu na úrovni približne 3,5 mld. eur a nie 7 mld. ako uvádza R. Fico. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 49% akcií SPP bolo predaných v roku 2002 zahraničným akcionárom za 2,76 mld. eur. Za 10 rokov získali zahraničný akcionári približne 3,5 mld. eur, v prípade ak prepočítavame vyplatené dividendy v rokoch 2002-2008 konverzným kurzom (viac vo výroku vyššie). Český energetický a priemyslový holding (EHP) uvádza, že 49% podiel a manažérsku kontrolu v SPP získal v transakcii o hodnote približne 2,6 miliard eur. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["predaných", "2,6 miliard"], "url": ["http://www.energia.sk/redakcny-komentar/zemny-plyn-a-teplo/vyplatila-sa-privatizacia-spp/9477/", "http://www.epholding.cz/eph-ziskal-49-a-manazerskou-kontrolu-ve-spolecnosti-slovensky-plynarensky-priemysel-a-s-spp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:56.745132+00:00"}
{"id": "vr16706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16706", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...od vzniku v roku 1993 sme vždycky hospodárili s deficitom...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií Peter Kažimír hovorí v tomto výroku o deficite štátneho rozpočtu. Na základe údajov od Eurostatu, Národnej banky Slovenska (NBS) a Ministerstva financií SR (MF SR) je možné potvrdiť, že od roku 1993 hospodárili všetky rozpočty s deficitom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií Peter Kažimír hovorí v tomto výroku o deficite štátneho rozpočtu. Na základe údajov od Eurostatu, Národnej banky Slovenska (NBS) a Ministerstva financií SR (MF SR) je možné potvrdiť, že od roku 1993 hospodárili všetky rozpočty s deficitom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "NBS", ".pdf", ".pdf", "Návrh rozpočtu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10dd_edpt1&lang=en", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/OstatnePublik/ukazovatele.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11317&documentId=15317", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11522&documentId=15842"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:47.866851+00:00"}
{"id": "vr33467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33467", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Problém na Cypre je, zase to zdôrazňujem, že vlastníci alebo kapitál vlastníkov predstavuje iba približne 3-4% celkových aktív alebo teda pasív týchto bánk. 91% predstavujú vklady.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:12.647497+00:00"}
{"id": "vr26697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26697", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Táto koalícia bola názorovo tak rozdielna na niektoré také veci charakteru existenčného v štáte, najmä vo vzťahu Slovenska ako člena k EÚ, že proste pani premiérka túto situáciu nemohla zvládnuť a došlo k situácii, že sama v tom čase koalícia sa vlastne odvolala.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident poukazuje na dva momenty z obdobia konca vlády Ivety Radičovej. kedy sa ukázala názorová rozdielnosť vládnej koalície.", "analysis_paragraphs": ["Prezident poukazuje na dva momenty z obdobia konca vlády Ivety Radičovej. kedy sa ukázala názorová rozdielnosť vládnej koalície."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["schválila vláda", "hlasovaním"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=20323", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29245"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:08.062765+00:00"}
{"id": "vr31610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31610", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Tento zákon (na zvýšenie platov zdravotníkov pozn.), ktorý sme vypracovali spoločne s ministrom práce a sociálnych vecí na tento zákon ma zaviazal parlament, na základe petície 243 tisíc občanov. To je fakt. Ten zákon mal byť platný od 1.4, to je takisto fakt...", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch bol prijatý 1. februára 2012. Ivan Uhliarik ako minister zdravotníctva bol spoluzodpovedný z ministrom práce a sociálnych vecí za jeho vypracovanie na základe Uznesenia vlády SR (.doc) č. 386 z 8. júna 2011 a aj za jeho napĺňanie. Sestry a pôrodné asistentky zbierali podpisy pod petíciu do polovice apríla 2011. Celkovo ju skutočne podporilo 243 tisíc občanov. Články agentúry SITA uvádzajú, že vláda vzala petíciu začiatkom júna na vedomie a prijala aj uznesenie, ktoré stanovilo harmonogram, kedy sa majú niektoré z požiadaviek splniť. Platnosť zákona je uvedená od 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon č. 62/2012 o minimálnych mzdových nárokoch bol prijatý 1. februára 2012. Ivan Uhliarik ako minister zdravotníctva bol spoluzodpovedný z ministrom práce a sociálnych vecí za jeho vypracovanie na základe Uznesenia vlády SR (.doc) č. 386 z 8. júna 2011 a aj za jeho napĺňanie. Sestry a pôrodné asistentky zbierali podpisy pod petíciu do polovice apríla 2011. Celkovo ju skutočne podporilo 243 tisíc občanov. Články agentúry SITA uvádzajú, že vláda vzala petíciu začiatkom júna na vedomie a prijala aj uznesenie, ktoré stanovilo harmonogram, kedy sa majú niektoré z požiadaviek splniť. Platnosť zákona je uvedená od 1. apríla 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["62/2012", "Uznesenia vlády SR", "petíciu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3888", "https://www.google.sk/#hl=sk&sclient=psy-ab&q=uznesenie+vlady+8.+j%C3%BAna+2011+%C4%8D.+386%2F2011&oq=uznesenie+vlady+8.+j%C3%BAna+2011+%C4%8D.+386%2F2011&aq=f&aqi=&aql=&gs_nf=1&gs_l=hp.3...10644.10644.2.11026.1.1.0.0.0.0.87.87.1.1.0.IfwoDm_TVu0&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_cp.r_qf.,cf.osb&fp=f50ac644b5f1e641", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/117370/Sestry-sa-splnenia-celej-peticie-tak-skoro-nedockaju"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:39.378598+00:00"}
{"id": "vr17578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17578", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...zriadil (bývalý minister Tomáš Drucker, pozn.) inštitút alebo post ministerskej sestry, ktorý dovtedy nebol. My sme zvýšili kompetencie zdravotníckym asistentom. Čiže sestra sa plne môže venovať ošetrovateľskému procesu a tie jednoduchšie manuálne činnosti robí asistent zdravotnícky, čiže tým pádom môže sestru odbremeniť.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o poste ministerskej sestry a náplni práce zdravotníckeho asistenta. Povolanie ministerskej sestry bolo zavedené ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom v augiste 2016 ako jedna z požiadaviek sesterskej komory. Okrem toho došlo v marci 2017 aj k rozšíreniu právomocí zdravotnickych asistentov a od apríla 2018 aj zdravotníckych sestier. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Post ministerskej sestry bol zriadený v auguste 2016 po nástupe Tomáša Druckera ako ministra zdravotníctva. Jednalo sa o jednu z troch požiadaviek komory sestier na nového ministra. Prvou Ministerskou sestrou sa stala Tatiana Hrindová, ktorá však zo svojej funkcie odstúpila v decembri 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnila slovami: \"Nemala som možnosť vstupovať do rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňovali život sestier.\" Pre denník Pravda ďalej uviedla, že jej vadilo neriešenie podnetov sestier na nedodržiavanie naradenia vlády či nedostatočná komunikácia s minsistrom. Od 1. marca 2017 nadobudla platnosť vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR 28/2017 Z.z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach. Celý rozsah praxe zdravotníckeho asistenta je dostupný TU . Na druhej strane, ministerstvo rozšírilo aj kompetencie zdravotníckych sestier. Zákon 95/2018 Z.z. priniesol od 1. apríla 2018 nové právomoci pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Rozšírené kompetencie by mali viac prihliadať na ich ukončené vzdelanie. Zdravotné sestry budú rozdelené do troch kategórií: - základná sestra (bakalárske vzdelanie, zodpovedná za bežnú opatrovateľskú činnosť súvisiacu s pacientom, vedenie zdravotníckej dokumentácie, sledovanie vitálnych funkcií, odporúčanie používania voľnopredajných liekov, odstraňovanie stehov, zavádzanie žalúdočných a dvanástnikových sond a iné) - sestra s pokročilou praxou (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a 5 rokov praxe, zodpovedať bude za riadenie a usmerňovanie sestier v danej zmene, rozhodovať o odberoch krvi, predpisovať zdravotnícke pomôcky a dietické potraviny a iné) - sestra špecialistka (pracuje na ARO, JIS) Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o poste ministerskej sestry a náplni práce zdravotníckeho asistenta. Povolanie ministerskej sestry bolo zavedené ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom v augiste 2016 ako jedna z požiadaviek sesterskej komory. Okrem toho došlo v marci 2017 aj k rozšíreniu právomocí zdravotnickych asistentov a od apríla 2018 aj zdravotníckych sestier. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Post ministerskej sestry bol zriadený v auguste 2016 po nástupe Tomáša Druckera ako ministra zdravotníctva. Jednalo sa o jednu z troch požiadaviek komory sestier na nového ministra. Prvou Ministerskou sestrou sa stala Tatiana Hrindová, ktorá však zo svojej funkcie odstúpila v decembri 2017. Svoje rozhodnutie odôvodnila slovami: \"Nemala som možnosť vstupovať do rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňovali život sestier.\" Pre denník Pravda ďalej uviedla, že jej vadilo neriešenie podnetov sestier na nedodržiavanie naradenia vlády či nedostatočná komunikácia s minsistrom. Od 1. marca 2017 nadobudla platnosť vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR 28/2017 Z.z. o rozsahu praxe v niektorých zdravotníckych povolaniach. Celý rozsah praxe zdravotníckeho asistenta je dostupný TU . Na druhej strane, ministerstvo rozšírilo aj kompetencie zdravotníckych sestier. Zákon 95/2018 Z.z. priniesol od 1. apríla 2018 nové právomoci pre zdravotné sestry a pôrodné asistentky. Rozšírené kompetencie by mali viac prihliadať na ich ukončené vzdelanie. Zdravotné sestry budú rozdelené do troch kategórií: - základná sestra (bakalárske vzdelanie, zodpovedná za bežnú opatrovateľskú činnosť súvisiacu s pacientom, vedenie zdravotníckej dokumentácie, sledovanie vitálnych funkcií, odporúčanie používania voľnopredajných liekov, odstraňovanie stehov, zavádzanie žalúdočných a dvanástnikových sond a iné) - sestra s pokročilou praxou (vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a 5 rokov praxe, zodpovedať bude za riadenie a usmerňovanie sestier v danej zmene, rozhodovať o odberoch krvi, predpisovať zdravotnícke pomôcky a dietické potraviny a iné) - sestra špecialistka (pracuje na ARO, JIS) Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["komory", "odstúpila", "TU", "rozšírilo", "95/2018 Z.z."], "url": ["http://www.sksapa.sk/z-cinnosti-komory/stv-ministerskou-sestrou-je-tatiana-hrindova.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/454253-ministerska-sestra-tatiana-hrindova-skoncila-dobrovolne-tvrdi-ze-mala-slabe-slovo/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/28/20170301", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/454284-drucker-meni-postavenie-zdravotnych-sestier/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/95/20180401"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:45.409651+00:00"}
{"id": "vr27482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27482", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "keď sme dostali na stôl návrh, s ktorým prišlo Ministerstvo spravodlivosti (súčasnej vlády Smeru, pozn.), tak sme vyjadrili požiadavku, aby tá časť, ktorú bude voliť do Súdnej rady Národná rada Slovenskej republiky, aby tá bola pluralitná, to znamená, že aby polovicu nominantov nominovala opozícia a polovicu koalícia.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry SITA predseda KDH Ján Figeľ skutočne presadzoval model, v ktorom by pri kreovaní Súdnej rady \" štyroch členov menovala vláda a štyroch členov parlament, avšak za podmienky, že dvaja členovia sú za koaličné strany/kluby a dvaja členovia za opozičné kluby, bol navrhnutý preto, aby bolo zaistené, že minimálne dvaja členovia budú nominovaní opozíciou.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry SITA predseda KDH Ján Figeľ skutočne presadzoval model, v ktorom by pri kreovaní Súdnej rady \" štyroch členov menovala vláda a štyroch členov parlament, avšak za podmienky, že dvaja členovia sú za koaličné strany/kluby a dvaja členovia za opozičné kluby, bol navrhnutý preto, aby bolo zaistené, že minimálne dvaja členovia budú nominovaní opozíciou.\""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/313838-figel-pise-svojim-list-o-falosnych-utokoch-na-hnutie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:11.514195+00:00"}
{"id": "vr15189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15189", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pretože akonáhle transformujete nejakú nemocnicu na akciovú spoločnosť, tak ju pripravujete na privatizáciu a toto my principiálne odmietame.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Plánovaná transformácia sa v minulosti zastavila po nástupe Smeru v roku 2006, podľa viacerých zdrojov sú však názory v strane na tému privatizácie rozdielne. V roku 2008 bola na akciovú spoločnosť zmenená nemocnica Ministerstva vnútra, bola však vtedy vylúčená možnosť predaja časti akcií súkromným aktérom, dôvodom malo byť umožnenie zlúčenia dvoch štátnych zdravotníckych zariadení. Zatiaľ čo zmena nemocnice a akciovú spoločnosť môže byť krokom k umožneniu privatizácie, nakoľko umožňuje následný predaj časti akcií, privatizácia nemusí následne nastať, a na prípade nemocnice Ministerstva vnútra vidíme, že dôvod pre zmenu právnej formy môže byť aj odlišný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Plánovaná transformácia sa v minulosti zastavila po nástupe Smeru v roku 2006, podľa viacerých zdrojov sú však názory v strane na tému privatizácie rozdielne. V roku 2008 bola na akciovú spoločnosť zmenená nemocnica Ministerstva vnútra, bola však vtedy vylúčená možnosť predaja časti akcií súkromným aktérom, dôvodom malo byť umožnenie zlúčenia dvoch štátnych zdravotníckych zariadení. Zatiaľ čo zmena nemocnice a akciovú spoločnosť môže byť krokom k umožneniu privatizácie, nakoľko umožňuje následný predaj časti akcií, privatizácia nemusí následne nastať, a na prípade nemocnice Ministerstva vnútra vidíme, že dôvod pre zmenu právnej formy môže byť aj odlišný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "článku", "Článok", "vyhlásenie", "Analýza", "zmenená"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/159903-kalinak-nachystal-tichu-nemocnicnu-privatizaciu/", "http://www.tyzden.sk/casopis/15848/smer-na-kri-ovatke/", "http://www.sme.sk/c/2710093/murgas-avizoval-privatizaciu-nemocnic-ale-smer-to-popiera.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://www.hpi.sk/2009/11/spravodliva-sutaz/", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Pr%C3%ADloha%201_Sum%C3%A1rny%20preh%C4%BEad%20o%20%C5%A1t%C3%A1tnych%20podnikoch.pdf?instEID=-1&attEID=32512&docEID=162397&matEID=3717&langEID=1&tStamp=20110308113433420"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:00.739385+00:00"}
{"id": "vr14966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14966", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Doteraz ma Privat Banka žaluje.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Privatbanka skutočne zažalovala Lipšica za výroky o tom, že porušuje zákon o praní špinavých peňazí. Nevieme však potvrdiť ani vyvrátiť, či je žaloba stále aktuálna, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic v relácii narážal na to, že keď bol ministrom vnútra, zistil, že Privat Banka skupiny Penta porušuje zákon proti praniu špinavých peňazí. Privatbanka následne zažalovala Lipšica za výroky o praní špinavých peňazí. Informoval o tom denník SME . \" Výroky ministra vnútra Daniela Lipšica kazia dobrú povesť Privatbanky, banka v blízkej budúcnosti podá žalobu na svoju ochranu. Ako agentúru SITA informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, vlani Spravodajská jednotka finančnej polície a Národná banka Slovenska vykonali štandardne plánovanú kontrolu. V zisteniach kontrol sa podľa Krčmárikovej nikde neuvádza, že by došlo k „praniu špinavých peňazí“, neuvádzajú sa slová ako „záujmové osoby polície“, „podsvetie“ alebo „mafia“.\"", "analysis_paragraphs": ["Privatbanka skutočne zažalovala Lipšica za výroky o tom, že porušuje zákon o praní špinavých peňazí. Nevieme však potvrdiť ani vyvrátiť, či je žaloba stále aktuálna, preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Daniel Lipšic v relácii narážal na to, že keď bol ministrom vnútra, zistil, že Privat Banka skupiny Penta porušuje zákon proti praniu špinavých peňazí. Privatbanka následne zažalovala Lipšica za výroky o praní špinavých peňazí. Informoval o tom denník SME . \" Výroky ministra vnútra Daniela Lipšica kazia dobrú povesť Privatbanky, banka v blízkej budúcnosti podá žalobu na svoju ochranu. Ako agentúru SITA informovala Lea Krčmáriková z Penta Investments Limited, vlani Spravodajská jednotka finančnej polície a Národná banka Slovenska vykonali štandardne plánovanú kontrolu. V zisteniach kontrol sa podľa Krčmárikovej nikde neuvádza, že by došlo k „praniu špinavých peňazí“, neuvádzajú sa slová ako „záujmové osoby polície“, „podsvetie“ alebo „mafia“.\""], "analysis_date": "2016-04-20", "analysis_sources": {"text": ["SME", "TASR", "profile"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6253708/privatbanka-zaluje-lipsica-za-vyroky-o-prani-penazi.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/privatbanke-hrozi-za-podozrive-prevody/3668-clanok.html", "https://www.facebook.com/daniel.lipsic/posts/1009706322394594"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:21.438524+00:00"}
{"id": "vr16209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16209", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "10 tisícom študentov sme dali možnosť absolvovať lyžiarske kurzy zadarmo.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Od roku 2016 je poskytovaný príspevok na lyžiarsky kurz, ktorý umožňuje plnú úhradu sumy kurzu zo štátneho rozpočtu a ktorý využilo v roku 2016 až 75 000 študentov. Vďaka tomuto príspevku sa lyžiarskeho výcviku môžu zúčastniť aj žiaci, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodnených rodín a ktorí by sa bez tohto príspevku nemohli kurzu zúčastniť. Napriek, že vláda podporila 75 000 študentov, čo naozaj predstavuje niekoľko desiatok tisíc, nevieme určiť, či kurzy mohli absolvovať celkom zadarmo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo školstva uvádza, že príspevok na lyžiarsky kurz je poskytovaný pre žiakov a študentov od roku 2016 a predstavuje sumu 150 eur na žiaka. V roku 2016 konečný rozpočet na lyžiarske kurzy predstavoval sumu 10 700 975 eur. (. zip ) Finančný príspevok v danom roku využilo 75 000 študentov. Ministerstvo na rok 2017 zverejnilo rozpis príspevkov pre nahlásený počet žiakov. Poľa rozpisu je zo štátneho rozpočtu vyčlenený príspevok na lyžiarsky kurz na rok 2017 v sume 13 259 850 eur pre 88 399 študentov.(. zip ) \"Príspevok na jedného žiaka, študenta činí 150 eur, čo dnes umožňuje školám, aby organizovali pre študentov týždenné lyžiarske kurzy s plnou úhradou nákladov spojených s ubytovaním, stravovaním, cestovaním a dokonca aj lyžiarskym lístkom. Študenti spoločne s riaditeľom školy mi potvrdili, že kým pred zavedením tohto opatrenia chodilo na lyžiarsky kurz približne jedna tretina študentov, tak dnes je to prakticky 100% študentov na konkrétnej škole. Toto opatrenie je potrebné vnímať sociálne, pretože máme záujem, aby každý žiak bez rozdielu absolvoval lyžiarsky výcvik. Zároveň je to aj ekonomický projekt, pretože významne podporuje penzióny, hotely, reštaurácie a lyžiarske strediská,“ uviedol predseda vlády Fico . Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2016 je poskytovaný príspevok na lyžiarsky kurz, ktorý umožňuje plnú úhradu sumy kurzu zo štátneho rozpočtu a ktorý využilo v roku 2016 až 75 000 študentov. Vďaka tomuto príspevku sa lyžiarskeho výcviku môžu zúčastniť aj žiaci, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodnených rodín a ktorí by sa bez tohto príspevku nemohli kurzu zúčastniť. Napriek, že vláda podporila 75 000 študentov, čo naozaj predstavuje niekoľko desiatok tisíc, nevieme určiť, či kurzy mohli absolvovať celkom zadarmo. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo školstva uvádza, že príspevok na lyžiarsky kurz je poskytovaný pre žiakov a študentov od roku 2016 a predstavuje sumu 150 eur na žiaka. V roku 2016 konečný rozpočet na lyžiarske kurzy predstavoval sumu 10 700 975 eur. (. zip ) Finančný príspevok v danom roku využilo 75 000 študentov. Ministerstvo na rok 2017 zverejnilo rozpis príspevkov pre nahlásený počet žiakov. Poľa rozpisu je zo štátneho rozpočtu vyčlenený príspevok na lyžiarsky kurz na rok 2017 v sume 13 259 850 eur pre 88 399 študentov.(. zip ) \"Príspevok na jedného žiaka, študenta činí 150 eur, čo dnes umožňuje školám, aby organizovali pre študentov týždenné lyžiarske kurzy s plnou úhradou nákladov spojených s ubytovaním, stravovaním, cestovaním a dokonca aj lyžiarskym lístkom. Študenti spoločne s riaditeľom školy mi potvrdili, že kým pred zavedením tohto opatrenia chodilo na lyžiarsky kurz približne jedna tretina študentov, tak dnes je to prakticky 100% študentov na konkrétnej škole. Toto opatrenie je potrebné vnímať sociálne, pretože máme záujem, aby každý žiak bez rozdielu absolvoval lyžiarsky výcvik. Zároveň je to aj ekonomický projekt, pretože významne podporuje penzióny, hotely, reštaurácie a lyžiarske strediská,“ uviedol predseda vlády Fico . Dátum zverejnenia analýzy: 01.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["príspevok", "Ministerstvo", "zip", "zip", "Fico"], "url": ["https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/aktuality/ucast-na-lyziarskych-kurzoch-stupla-dvojnasobne.-aj-v-trencianskom-kraji..html?page_id=383546", "https://www.minedu.sk/prispevok-na-lyziarsky-kurz-lk/", "https://www.minedu.sk/data/att/10922.zip", "https://www.minedu.sk/data/att/10926.zip", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/aktuality/ucast-na-lyziarskych-kurzoch-stupla-dvojnasobne.-aj-v-trencianskom-kraji..html?page_id=383546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:19.682753+00:00"}
{"id": "vr14366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14366", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No ľudí nemá ani Česká republika, hovoril som s Andrejom Babišom, oni majú vyše 100 000 voľných pracovných miest. Slovensko má dnes, dnes vo februári roku 2016, najvyšší počet voľných pracovných miest od krízy, dokonca viac ako od roku 2008, tesne pred krízou. Je ich vyše 40 000.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ku koncu novembra 2015 bolo na Slovensku zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Počet voľných pracovných miest za prvé dva mesiace tohto roku zatiaľ nie sú dostupné. Miera nezamestnanosti klesá a taktiež sa zvyšuje počet voľných pracovných miest. V Českej republike bolo koncom augusta 2015 zaznamenaných 103 768 voľných pracovných miest, teda tento údaj sa približuje k číslu, ktoré uvádza Kažimír. Kvôli nedostupnosti údajov za február 2016 hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa údajov Eurostatu, v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) bolo v Českej republike 98 710 voľných pracovných miest. Ďalší zdroj uvádza, že koncom augusta roku 2015 bolo v Českej republike 103 768 voľných pracovných miest. V Českej republike sa prvýkrát od roku 2008 podarilo prekročiť hranicu 100 000 voľných pracovných miest. Podľa Eurostatu, na Slovensku bolo v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) 17 230 voľných pracovných miest. Podľa ÚPSVaR bolo ku koncu novembra 2015 na úradoch práce zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Ku koncu októbra 2015 bol pritom na úradoch práce zaznamenaných 32 718 voľných pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Ku koncu novembra 2015 bolo na Slovensku zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Počet voľných pracovných miest za prvé dva mesiace tohto roku zatiaľ nie sú dostupné. Miera nezamestnanosti klesá a taktiež sa zvyšuje počet voľných pracovných miest. V Českej republike bolo koncom augusta 2015 zaznamenaných 103 768 voľných pracovných miest, teda tento údaj sa približuje k číslu, ktoré uvádza Kažimír. Kvôli nedostupnosti údajov za február 2016 hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podľa údajov Eurostatu, v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) bolo v Českej republike 98 710 voľných pracovných miest. Ďalší zdroj uvádza, že koncom augusta roku 2015 bolo v Českej republike 103 768 voľných pracovných miest. V Českej republike sa prvýkrát od roku 2008 podarilo prekročiť hranicu 100 000 voľných pracovných miest. Podľa Eurostatu, na Slovensku bolo v treťom kvartáli roku 2015 (júl-september) 17 230 voľných pracovných miest. Podľa ÚPSVaR bolo ku koncu novembra 2015 na úradoch práce zaznamenaných 27 600 voľných pracovných miest. Ku koncu októbra 2015 bol pritom na úradoch práce zaznamenaných 32 718 voľných pracovných miest."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["98 710", "103 768", "17 230", "27 600", "32 718"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00172&language=en", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/159707/V-Cesku-je-najviac-volnych-pracovnych-miest-od-roku", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tps00172&language=en", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/nezamestnanost-klesala-aj-v-decembri-2015.html?page_id=575308", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/oktobrova-nezamestnanost-na-65-rocnom-minime.html?page_id=538737"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:50.145521+00:00"}
{"id": "vr30307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30307", "speaker": "Marian Kollár", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kollar", "statement": "Ťažko povedať presne, na každého lekára, alebo na lekára, ale v tejto chvíli máme niečo do 2400 lekárov, ktorí sú vo výpovediach, posledný údaj bol 2386 a fakt je taký, že je to masa, ktorá ak prvého dvanásty odíde, nebude v žiadnom prípade zabezpečená zdravotná starostlivosť na Slovensku.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Lekárskeho odborového združenia ( LOZ ) je odpočítavanie dní do odchodu lekárov a presný počet výpovedí. Aktuálny počet výpovedí (14. novembra 2011) je 2386 . Tento údaj potvrdzuje aj TASR. Podľa odborárov je v obehu stále 2386 výpovedí. Minulý týždeň LOZ vyhlásilo, že ubudlo 141 a pribudlo 116 výpovedí. ( TASR , 7. novembra 2011) Marian Kollár uviedol správne číslo výpovedí. Druhú časť výroku nehodnotíme, ale je pravdepodobné, že odchod takmer tretiny lekárov by spôsobil vážne problémy v zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Lekárskeho odborového združenia ( LOZ ) je odpočítavanie dní do odchodu lekárov a presný počet výpovedí. Aktuálny počet výpovedí (14. novembra 2011) je 2386 . Tento údaj potvrdzuje aj TASR. Podľa odborárov je v obehu stále 2386 výpovedí. Minulý týždeň LOZ vyhlásilo, že ubudlo 141 a pribudlo 116 výpovedí. ( TASR , 7. novembra 2011) Marian Kollár uviedol správne číslo výpovedí. Druhú časť výroku nehodnotíme, ale je pravdepodobné, že odchod takmer tretiny lekárov by spôsobil vážne problémy v zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Dátum zverejnenia analýzy: 14.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["LOZ", "TASR"], "url": ["http://www.loz.sk/", "http://www.zzz.sk/?clanok=11302"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:33.386066+00:00"}
{"id": "vr31594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31594", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Veď predsa je hlboko nespravodlivé, keď napr. učiteľka v MŠ alebo predavačka by mala mať rovnaký dôchodok, ako dlhodobo alebo trvalo nezamestnaný občan, ktorý žije len zo sociálnych dávok. A to, žiaľ Bohu, v starom systéme platilo a ten bol práve plne solidárny.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v starom dôchodkovom systéme sa dôchodky nevymeriavali na základe celoživotných príjmov, a teda mohla nastať situácia kedy učiteľka v MŠ alebo predavačka, mali rovnaký dôchodok ako trvalo nezamestnaný občan. Podľa štúdie (pdf.) INEKO Zmeny v dôchodkovom systéme na Slovensku 2000-2010 bola v apríli 2003 schválená nová Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia a v októbri 2003 parlament schválil zákon o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1. januára 2004 vznikol prvý pilier. Nová Koncepcia a aj zákon stanovili aj vyššiu mieru zásluhovosti , podľa ktorej by mal dôchodok lepšie odrážať celoživotné príjmy jednotlivca . Po tejto reforme sa dôchodok už vypočítaval z priemeru tzv. osobných mzdových bodov za všetky odpracované roky, z počtu rokov, ktoré bol jednotlivec dôchodkovo poistený a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodkový systém pred reformou (2000 až 2003, pozn.) bol solidárny a neodrážal celoživotné príjmy jednotlivca, pretože sa vymeriaval z mesačného priemeru hrubých zárobkov jednotlivca v piatich najlepších z posledných desiatich kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok. Z uvedeného teda vyplýva, že starý dôchodkový systém bol naozaj solidárny a neodrážal celoživotné príjmy jednotlivcov, a teda mohla nastať situácia, kedy mala učiteľka v MŠ rovnaký dôchodok ako trvalo nezamestnaný občan. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže v starom dôchodkovom systéme sa dôchodky nevymeriavali na základe celoživotných príjmov, a teda mohla nastať situácia kedy učiteľka v MŠ alebo predavačka, mali rovnaký dôchodok ako trvalo nezamestnaný občan. Podľa štúdie (pdf.) INEKO Zmeny v dôchodkovom systéme na Slovensku 2000-2010 bola v apríli 2003 schválená nová Koncepcia reformy dôchodkového zabezpečenia a v októbri 2003 parlament schválil zákon o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1. januára 2004 vznikol prvý pilier. Nová Koncepcia a aj zákon stanovili aj vyššiu mieru zásluhovosti , podľa ktorej by mal dôchodok lepšie odrážať celoživotné príjmy jednotlivca . Po tejto reforme sa dôchodok už vypočítaval z priemeru tzv. osobných mzdových bodov za všetky odpracované roky, z počtu rokov, ktoré bol jednotlivec dôchodkovo poistený a z aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodkový systém pred reformou (2000 až 2003, pozn.) bol solidárny a neodrážal celoživotné príjmy jednotlivca, pretože sa vymeriaval z mesačného priemeru hrubých zárobkov jednotlivca v piatich najlepších z posledných desiatich kalendárnych rokov pred vznikom nároku na dôchodok. Z uvedeného teda vyplýva, že starý dôchodkový systém bol naozaj solidárny a neodrážal celoživotné príjmy jednotlivcov, a teda mohla nastať situácia, kedy mala učiteľka v MŠ rovnaký dôchodok ako trvalo nezamestnaný občan. Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["štúdie"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=10&ved=0CGcQFjAJ&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F623%2FZmeny%2Bv%2Bdochodkovom%2Bsysteme%2BSR%2B2000-2010.pdf&ei=8siVT_ivJM31-gaL_6CMBA&usg=AFQjCNH8WPj8AoASNueG3uOZjDFWaYAQzQ&sig2=tvMPcHmOfLun3Ii1vrv2Tg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:41.856092+00:00"}
{"id": "vr31932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31932", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...za rok a pol bývalej vlády (pozn. vlády I. Radičovej), ktorá mala krátke pôsobenie, ale dokázala stlačiť tento deficit pod 5 % a teraz treba pokračovať. Za rok a pol sme ušetrili alebo zredukovali deficit o 1,5 miliardy eur.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike zo 6.mája 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stačiť na úroveň 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6% . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 % . Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike zo 6.mája 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stačiť na úroveň 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6% . Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 % . Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR", "Eurostat", "bola", "bola"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/285/?ph=2", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:24.270811+00:00"}
{"id": "vr15298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15298", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "... blokácia na branno-bezpečnostnom výbore, aby sme nemohli si vypočuť ani okolnosti tej 150-eurovej pokuty.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zápisnici Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sme sa o vypočutí okolností Bašternákovej pokuty nič nedočítali. TASR však informuje, že program na schôdzi Výboru nebol schválený, keďže koaliční poslanci, ktorí majú vo Výbore väčšinu, program nepodporili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opozícia tvrdí, že Výbor ani nebol riadne zvolaný, presnejšie bol zvolaný päť minút pred začiatkom schôdze. Plánovala riešiť údajné zneužitie právomoci verejného činiteľa pri spáchanom priestupku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zápisnici Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť sme sa o vypočutí okolností Bašternákovej pokuty nič nedočítali. TASR však informuje, že program na schôdzi Výboru nebol schválený, keďže koaliční poslanci, ktorí majú vo Výbore väčšinu, program nepodporili. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Opozícia tvrdí, že Výbor ani nebol riadne zvolaný, presnejšie bol zvolaný päť minút pred začiatkom schôdze. Plánovala riešiť údajné zneužitie právomoci verejného činiteľa pri spáchanom priestupku. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["zápisnici", "pokuty", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=143", "http://www.aktuality.sk/clanok/345636/kontrolu-papalaskeho-vybavovania-pokuty-odflakli-preveria-ju-znova/", "http://www.teraz.sk/slovensko/udajna-protekcia-basternaka/201798-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:43.035539+00:00"}
{"id": "vr30553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30553", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Veď hrubý verejný dlh Slovenska tento rok dosiahne, alebo prekročí 45% HDP. To znamnená, že ak by ste ho nastavili, ten hrubý, ten limit v ústavnom zákone o dolhovej brzde príliš prísne a dali by sme ho na úroveň 50%, no tak sa dotkne sa tohto limitu už aj nastupujúca vláda po voľbách.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 ( pdf. ), ktorý vypracovalo MF SR sa pre rok 2011 predpokladá hrubý dlh verejnej správy na úrovni 44,1% a pre rok 2012 až na úrovni 45,3%.", "analysis_paragraphs": ["Program stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 ( pdf. ), ktorý vypracovalo MF SR sa pre rok 2011 predpokladá hrubý dlh verejnej správy na úrovni 44,1% a pre rok 2012 až na úrovni 45,3%."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["pdf."], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-132289"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:33.697790+00:00"}
{"id": "vr28646", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28646", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "V predstavenstve priemyselného parku v BB sedia nominanti strany Smer.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože člen predstavenstva spoločnosti MBB a.s pod ktorú patrí Priemyselný park Šalková je poslancom v mestskom zastupiteľstve za stranu SMER-SD. Priemyselný park v Banskej Bystrici patrí pod akciovú spoločnosť MBB . Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktorého predsedom je Ing. Ľubomír Bobák, členmi sú RNDr. Ladislav Topoľský a MUDr. Stanislav Čarský. RNDr. Ladislav Topoľský je poslancom poslaneckého klubu SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS v zastupiteľstve Banskej Bystrice. Stanislav Čárský pôsobí ako poslanec Smeru v mestskom zastupiteľstve.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože člen predstavenstva spoločnosti MBB a.s pod ktorú patrí Priemyselný park Šalková je poslancom v mestskom zastupiteľstve za stranu SMER-SD. Priemyselný park v Banskej Bystrici patrí pod akciovú spoločnosť MBB . Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktorého predsedom je Ing. Ľubomír Bobák, členmi sú RNDr. Ladislav Topoľský a MUDr. Stanislav Čarský. RNDr. Ladislav Topoľský je poslancom poslaneckého klubu SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS v zastupiteľstve Banskej Bystrice. Stanislav Čárský pôsobí ako poslanec Smeru v mestskom zastupiteľstve."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["Priemyselný park Šalková", "MBB", "RNDr. Ladislav Topoľský", "pôsobí"], "url": ["http://bbonline.sk/priemyselny-park-ktory-mal-dat-bystricanom-pracu-ziva-prazdnotou/", "http://www.mbb.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=4", "http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=843", "http://bbonline.sk/mestske-firmy-rozdavaju-peniaze-pravidla-na-to-nemaju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:04.908766+00:00"}
{"id": "vr25582", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25582", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Ten človek (Sólymos, pozn.) nastúpil na úrad po skončení vysokej školy, vtedy keď Most-Híd ešte nebol. Niekedy v roku 2002 a začínal ako technik. Pána Sólymos je v politike od roku 2010.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "László Sólymos je poslancom NR SR za MOST-HÍD od roku 2010. Ten výrok sa však vôbec nedotýka jeho, ale človeka, ktorého meno nepoznáme. Ten človek je bratranec alebo bratranec z druhého kolena Lászla Sólymosa.", "analysis_paragraphs": ["László Sólymos je poslancom NR SR za MOST-HÍD od roku 2010. Ten výrok sa však vôbec nedotýka jeho, ale človeka, ktorého meno nepoznáme. Ten človek je bratranec alebo bratranec z druhého kolena Lászla Sólymosa."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:49.716263+00:00"}
{"id": "vr36436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36436", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Jediný líder politickej strany, ktorá ide teraz do volieb, ktorý podniká, ktorá má podnikanie, ktorý má vlastný kaštieľ s veľkým parkom je pán Bugár. Jeho podnikanie je v situácii vlani v roku 2009, keď situácia politická bola veľmi napätá medzi koalíciou a opozíciou, dostalo druhú najväčšiu podporu pani Tomanovej.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Béla Bugár skutočne podniká- ako uviedol v rozhovore pre Hospodárske noviny , v roku 2007 spolu s manželkou založili firmu BB & G. Podľa obchodného registra sa jedná o obchodnú, poradenskú a sprostredkovateľskú firmu. Bugár okrem toho vlastní s manželkou kaštieľ, v ktorom podľa vlastných slov spolu so svojím partnerom len prenajíma priestory neziskovej spoločnosti Senior park, ktorá podniká v oblasti sociálnych služieb. Avšak podľa registra neziskových organizácií je jedným zo zakladateľov organizácie Senior park aj Péter Vörös , ktorý je zároveň konateľom už spomínanej Bugárovej firmy BB&G a zaujíma 10. miesto na kandidátke Most-Hid. Bugár teda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že jeho partner len prenajíma (ak mal na mysli Pétra Vörösa). Senior Park získala dotáciu 31 206 eur od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V danom roku a danej kategórii sa jednalo o piatu najvyššiu dotáciu z 259 pridelených dotácií. Otázkou zostáva, či Béla Bugár prenajíma kaštieľ skrze firmu BB&G, alebo ako fyzická osoba. Vzhľadom na túto nezodpovedanú otázku, nemôžme zaradiť Csákyho výrok. V prípade ak firma BB&G zohrala, alebo zohráva nejakú úlohu v prenajme kaštieľa, je možné výrok označiť ako pravdivý. Ak nie, a predseda Mostu prenajíma od začiatku bez sprostredkovateľa ako fyzická osoba, tak je výrok zavádzajúci a Bugárove podnikateľské aktivity nemajú nič spoločné s prenájmom kaštieľa a dotáciami ministerstva. Béla Bugár by mal priniesť viac svetla.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár skutočne podniká- ako uviedol v rozhovore pre Hospodárske noviny , v roku 2007 spolu s manželkou založili firmu BB & G. Podľa obchodného registra sa jedná o obchodnú, poradenskú a sprostredkovateľskú firmu. Bugár okrem toho vlastní s manželkou kaštieľ, v ktorom podľa vlastných slov spolu so svojím partnerom len prenajíma priestory neziskovej spoločnosti Senior park, ktorá podniká v oblasti sociálnych služieb. Avšak podľa registra neziskových organizácií je jedným zo zakladateľov organizácie Senior park aj Péter Vörös , ktorý je zároveň konateľom už spomínanej Bugárovej firmy BB&G a zaujíma 10. miesto na kandidátke Most-Hid. Bugár teda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že jeho partner len prenajíma (ak mal na mysli Pétra Vörösa). Senior Park získala dotáciu 31 206 eur od ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V danom roku a danej kategórii sa jednalo o piatu najvyššiu dotáciu z 259 pridelených dotácií. Otázkou zostáva, či Béla Bugár prenajíma kaštieľ skrze firmu BB&G, alebo ako fyzická osoba. Vzhľadom na túto nezodpovedanú otázku, nemôžme zaradiť Csákyho výrok. V prípade ak firma BB&G zohrala, alebo zohráva nejakú úlohu v prenajme kaštieľa, je možné výrok označiť ako pravdivý. Ak nie, a predseda Mostu prenajíma od začiatku bez sprostredkovateľa ako fyzická osoba, tak je výrok zavádzajúci a Bugárove podnikateľské aktivity nemajú nič spoločné s prenájmom kaštieľa a dotáciami ministerstva. Béla Bugár by mal priniesť viac svetla."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "obchodného registra", "manželkou", "vlastných slov", "svojím partnerom", "Péter Vörös", "kandidátke", "dotáciu"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-33883310-momentalne-som-v-minuse-tvrdi-bugar", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=105616&SID=7&P=0", "http://hnonline.sk/c1-33883310-momentalne-som-v-minuse-tvrdi-bugar", "http://spravy.pravda.sk/bugar-most-a-smk-mozu-vytvorit-volebnu-koaliciu-fug-/sk_domace.asp?c=A090609_162437_sk_domace_p12", "http://volby.sme.sk/c/5332408/bugar-smer-uplne-nevylucujem.html", "http://portal.ives.sk/registre/detailRNO.do?action=uplny&formular=nazov&id=150188", "http://www.most-hid.sk/sk/content/kandidatka-most-hid", "http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=16374"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:32.643310+00:00"}
{"id": "vr35486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35486", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Treba predovšetkým povedať, že tie výsledky referenda my sme odhadovali, že účasť bude medzi 15 až 20 %.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vyjadrenie s odhadom účasti na referende od pána Čaploviča, či strany Smer sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Vyjadrenie s odhadom účasti na referende od pána Čaploviča, či strany Smer sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:43.829921+00:00"}
{"id": "vr16539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16539", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Snahu o vytvorenie stability v dôchodkovom systéme cez postupné zmeny deklarovala strana Most-Híd už vo svojom programe Občianska vízia ( .pdf , s. 25). Celkové zlepšenie kvality života seniorov sa však stalo jednou z jej zásadných a dlhodobých priorít pred i po parlamentných voľbách 2016. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredsedu strany Ivana Švejnu bolo pre Most-Híd riešenie problému dôchodkového systému, ktoré zahŕňalo napríklad zmenu valorizácie dôchodkov, posilnenie a zatraktívnenie druhého piliera či hľadanie optimálneho riešenia pre tzv. starodôchodcov, jednou z podmienok pre vstup do vládnej koalície. Konkrétnymi legislatívnymi krokmi z 11. októbra 2016 sa navýšil dôchodok z pôvodných 1,90 eura mesačne o 8,20 eura, a to s účinnosťou od januára 2017. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nAko už bolo spomenuté, Most-Híd sa ako jedna z troch vládnych strán zaoberala vo svojom predvolebnom programe s názvom Občianska vízia dôchodkovou problematikou. Koaličný partner - Slovenská národná strana - sa vo svojom dokumente Volebný program pre silný štát 2016 - 2020 zmieňuje o zlepšení systému penzistov len v odstavci 7 - \"Volebný program pre Ekonomicky silný a zdravý štát\" ( .pdf , s. 26): \" Garantujeme podstatné zmeny v daňovej a odvodovej politike, v dôchodkovom systéme, na trhu práce, ktoré vylepšia podnikateľské prostredie a vytvoria podmienky pre spravodlivejšie prerozdeľovanie hodnôt, ktoré sú vytvorené účastníkmi trhu na Slovensku\" . Strana Smer-SD vo svojich Prioritách programu Smer-SD pre roky 2016 až 2020 akékoľvek zmeny pre dôchodcov nespomína.\n\nAj na základe tlaku, ktorý vyvinula strana Bélu Bugára na ostatných partnerov sa do Programového vyhlásenia vlády ( PVV ), sekcie \"S ociálna politika \", dostali tieto tri body:\n\n-\"Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. Súčasné nastavenie podmienok pre vyplácanie dôchodku z II. piliera programovým výberom umožňuje využiť túto možnosť len pre menší počet sporiteľov. Je vhodné, aby sporiteľom bolo umožnené slobodne sa rozhodovať, ako so svojimi úsporami naložia\".\n\n-\"Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť\".\n\n-\"Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov\".\n\nV rámci konkrétnych opatrení potom tretia Ficova vláda zmenila novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov valorizačnú politiku na rok 2017. Na rozdiel od ostatných piatich rokov sa vyplácané dôchodky zvýšili o pevnú sumu , ktorá sa určila najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku, čo zvýšilo dôchodky Slovákom po zaokrúhlení o 8,20 eura. Novelu zákona s obdobným navýšením dôchodkov o 8,60 eura (hoci s trocha odlišným spôsobom výpočtu) sa vláda chystá prijať na rok 2018. Takéto navýšenie sa v porovnaní s rokmi 2015 či 2014 nemusí javiť ako \" výrazné \", keďže dôchodky sa v týchto rokoch zvyšovali o 5,2 eur, respektíve o 8,8 eur (konkrétne údaje je možné nájsť v Tabuľke). Na stránkach strany Most-Híd sa však fráza \" výrazné zvyšovanie dôchodkov \" používa v kontexte porovnania rokov 2016 a 2017 a preto nepovažujeme výrok za zavádzajúci.\n\nVláda tiež zvýšila časti penzistom od budúceho roka (2018) ich starobný dôchodok, a to na základe novely zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o hore uvedených starodôchodcov , ktorým Sociálna poisťovňa priznala ich penziu pred 1. januárom 2004. Dôchodky by sa im mali v priemere zvýšiť o 45 eur a dôchodcom pred 1. októbrom 1988 má penzia stúpnuť o pevnú sumu 25,50 eura.\n\n//datawrapper.dwcdn.net/4QVCT/2/", "analysis_paragraphs": ["Snahu o vytvorenie stability v dôchodkovom systéme cez postupné zmeny deklarovala strana Most-Híd už vo svojom programe Občianska vízia ( .pdf , s. 25). Celkové zlepšenie kvality života seniorov sa však stalo jednou z jej zásadných a dlhodobých priorít pred i po parlamentných voľbách 2016. Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a podpredsedu strany Ivana Švejnu bolo pre Most-Híd riešenie problému dôchodkového systému, ktoré zahŕňalo napríklad zmenu valorizácie dôchodkov, posilnenie a zatraktívnenie druhého piliera či hľadanie optimálneho riešenia pre tzv. starodôchodcov, jednou z podmienok pre vstup do vládnej koalície. Konkrétnymi legislatívnymi krokmi z 11. októbra 2016 sa navýšil dôchodok z pôvodných 1,90 eura mesačne o 8,20 eura, a to s účinnosťou od januára 2017. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ako už bolo spomenuté, Most-Híd sa ako jedna z troch vládnych strán zaoberala vo svojom predvolebnom programe s názvom Občianska vízia dôchodkovou problematikou. Koaličný partner - Slovenská národná strana - sa vo svojom dokumente Volebný program pre silný štát 2016 - 2020 zmieňuje o zlepšení systému penzistov len v odstavci 7 - \"Volebný program pre Ekonomicky silný a zdravý štát\" ( .pdf , s. 26): \" Garantujeme podstatné zmeny v daňovej a odvodovej politike, v dôchodkovom systéme, na trhu práce, ktoré vylepšia podnikateľské prostredie a vytvoria podmienky pre spravodlivejšie prerozdeľovanie hodnôt, ktoré sú vytvorené účastníkmi trhu na Slovensku\" . Strana Smer-SD vo svojich Prioritách programu Smer-SD pre roky 2016 až 2020 akékoľvek zmeny pre dôchodcov nespomína.", "Aj na základe tlaku, ktorý vyvinula strana Bélu Bugára na ostatných partnerov sa do Programového vyhlásenia vlády ( PVV ), sekcie \"S ociálna politika \", dostali tieto tri body:", "-\"Vláda vytvorí možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri. Súčasné nastavenie podmienok pre vyplácanie dôchodku z II. piliera programovým výberom umožňuje využiť túto možnosť len pre menší počet sporiteľov. Je vhodné, aby sporiteľom bolo umožnené slobodne sa rozhodovať, ako so svojimi úsporami naložia\".", "-\"Vláda uskutoční úpravu valorizácie dôchodkov pri zachovaní dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Súčasný vývoj makroekonomického prostredia, ktorý je značne poznačený stagnáciou či dokonca poklesom cien, vedie k príliš nízkej valorizácii dôchodkov. Vláda chce tento stav zlepšiť\".", "-\"Vláda si uvedomuje, že je potrebné pozornosť naďalej zameriavať na poberateľov nízkych dôchodkov a zlepšovať ich životnú situáciu. Vláda zabezpečí zvýšenie vianočného príspevku pre dôchodcov s dôrazom na starodôchodcov\".", "V rámci konkrétnych opatrení potom tretia Ficova vláda zmenila novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov valorizačnú politiku na rok 2017. Na rozdiel od ostatných piatich rokov sa vyplácané dôchodky zvýšili o pevnú sumu , ktorá sa určila najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku, čo zvýšilo dôchodky Slovákom po zaokrúhlení o 8,20 eura. Novelu zákona s obdobným navýšením dôchodkov o 8,60 eura (hoci s trocha odlišným spôsobom výpočtu) sa vláda chystá prijať na rok 2018. Takéto navýšenie sa v porovnaní s rokmi 2015 či 2014 nemusí javiť ako \" výrazné \", keďže dôchodky sa v týchto rokoch zvyšovali o 5,2 eur, respektíve o 8,8 eur (konkrétne údaje je možné nájsť v Tabuľke). Na stránkach strany Most-Híd sa však fráza \" výrazné zvyšovanie dôchodkov \" používa v kontexte porovnania rokov 2016 a 2017 a preto nepovažujeme výrok za zavádzajúci.", "Vláda tiež zvýšila časti penzistom od budúceho roka (2018) ich starobný dôchodok, a to na základe novely zákona č. 461/2003 Z. z . o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o hore uvedených starodôchodcov , ktorým Sociálna poisťovňa priznala ich penziu pred 1. januárom 2004. Dôchodky by sa im mali v priemere zvýšiť o 45 eur a dôchodcom pred 1. októbrom 1988 má penzia stúpnuť o pevnú sumu 25,50 eura.", "//datawrapper.dwcdn.net/4QVCT/2/"], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pred", "po", "legislatívnymi krokmi", ".pdf", "Prioritách programu Smer-SD", "PVV", "č. 461/2003 Z. z.", "pevnú sumu", "Novelu zákona", "kontexte", "461/2003 Z. z", "starodôchodcov"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "http://www.most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-prioritou-mechanizmus-valorizacie-je-nutne-zmenit", "http://www.teraz.sk/ekonomika/most-hid-starodochodcovia-sa-dockaj/233935-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=188", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=188", "https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/413434-valorizacia-2017-ako-sa-zvysia-penzie/", "https://peniaze.pravda.sk/dochodok/clanok/434910-valorizacia-2018-kombinacia-zasluhovosti-a-solidarnosti/", "http://most-hid.sk/sk/most-hid-dochodky-su-uz-vyssie", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6345", "https://www.etrend.sk/financie/ake-budu-penzie-v-roku-2018.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:10.476090+00:00"}
{"id": "vr14559", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14559", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Po roku 2008 sa bohužiaľ, napriek našemu hodpodárskemu rastu, zastavilo naše (ekonomické, pozn.) dobiehanie tých najlepších, ktorými sú Británia, Francúzsko, USA, ázijské tigry (...)", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že po roku 2008 sa zastavilo naše dobiebanie Británie, Francúzska, USA či ázijských tigrov. Parita kúpnej sily (dáta OECD ) každý rok na Slovensku stúpa a hoci do roku 2008 bol tento rast výraznejší, platí, nie je pravdou, že sa zastavilo dobiehanie vyspelých krajín. Dobiehanie je len pomalšie ako do roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že po roku 2008 sa zastavilo naše dobiebanie Británie, Francúzska, USA či ázijských tigrov. Parita kúpnej sily (dáta OECD ) každý rok na Slovensku stúpa a hoci do roku 2008 bol tento rast výraznejší, platí, nie je pravdou, že sa zastavilo dobiehanie vyspelých krajín. Dobiehanie je len pomalšie ako do roku 2008."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=PPPGDP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:25.071790+00:00"}
{"id": "46347", "numeric_id": 46347, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46347", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Slovenské elektrárne, opäť bolo predkúpne právo, nekúpil 17 %, mohol kúpiť 17 % Slovenských elektrární, nekúpil a čo sme za to dostali? Figu borovú.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štát má opciu na (další) 17-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, tá je však viazaná na dostavbu Mochoviec - ktorá mešká. Nie je teda pravdou, že týchto 17 percent štát už „ mohol kúpiť”, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Štát vlastní 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach (SE), zvyšných 66 percent vlastní taliansky Enel a český EPH. V roku 2015 podpísalo Ministerstvo hospodárstva a Enel Produzione (dcérska spoločnosť Enel-u) Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17-percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie SE. Opcia o.i. znamená, že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana. Memorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. „ Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…” Dostavba blokov sa však naťahuje a stále nie sú pripravené na prevádzku.", "analysis_paragraphs": ["Štát má opciu na (další) 17-percentný podiel v Slovenských elektrárňach, tá je však viazaná na dostavbu Mochoviec - ktorá mešká. Nie je teda pravdou, že týchto 17 percent štát už „ mohol kúpiť”, ako to tvrdí Richard Sulík. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Štát vlastní 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach (SE), zvyšných 66 percent vlastní taliansky Enel a český EPH. V roku 2015 podpísalo Ministerstvo hospodárstva a Enel Produzione (dcérska spoločnosť Enel-u) Memorandum o porozumení, v ktorom štát získal opciu na 17-percentný podiel a predkupné právo na všetky akcie SE. Opcia o.i. znamená, že štát môže sám požiadať o odkúpenie vlastníckeho podielu. Predkupné právo si štát môže uplatniť len v prípade, ak by sa predávať rozhodla druhá strana. Memorandum však viaže opciu štátu na viacero podmienok, medzi inými na dostavanie blokov jadrovej elektrárne Mochovce. „ Enel (...) aj spolu s EPH, udelia Ministerstvu právo na kúpu dodatočného podielu akcií v SE, a to až do výšky 17% základného imania SE, ktoré bude uplatniteľné v lehote 6 mesiacov od vydania Konečného povolenia pre EMO Bloky 3 a 4…” Dostavba blokov sa však naťahuje a stále nie sú pripravené na prevádzku."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["vlastní", "podpísalo", "viaže", "naťahuje"], "url": ["https://www.seas.sk/o-nas", "https://www.iness.sk/sk/stranka/11350-Stat-ma-sancu-na-cele-elektrarne-Hospodarske-noviny", "https://www.crz.gov.sk/2234426/", "https://e.dennikn.sk/minuta/1630668"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:05.796743+00:00"}
{"id": "44464", "numeric_id": 44464, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44464", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Sa mi podarilo, zo začiatku aj proti vôli koaličných partnerov, napr. zrušiť Mečiarove amnestie.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na marcovej schôdzi v roku 2017 za vládny návrh ústavného zákona, ktorým boli zrušené tzv. Mečiarove amnestie, hlasovalo v 3. čítaní dokopy 124 poslancov, vrátane klubov Smer-SD, SNS, Most-Híd, OĽaNO, Sme rodina, časti poslancov SaS aj nezaradených poslanci okolo Miroslava Beblavého. V minulosti akékoľvek návrhy na zrušenie amnestií zmietli koaličné strany zo stola. Opozícia do roku 2017 predložila dokopy 8 návrhov, prešiel až ten deviaty, pri ktorom sa našiel konsenzus naprieč celým parlamentom. Béla Bugár bol jedným z iniciátorov zrušenia amnestií a svojich koaličných partnerov presviedčal , aby tak ako koalícia spravili. Jeho tvrdenie preto považujeme za ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na marcovej schôdzi v roku 2017 za vládny návrh ústavného zákona, ktorým boli zrušené tzv. Mečiarove amnestie, hlasovalo v 3. čítaní dokopy 124 poslancov, vrátane klubov Smer-SD, SNS, Most-Híd, OĽaNO, Sme rodina, časti poslancov SaS aj nezaradených poslanci okolo Miroslava Beblavého. V minulosti akékoľvek návrhy na zrušenie amnestií zmietli koaličné strany zo stola. Opozícia do roku 2017 predložila dokopy 8 návrhov, prešiel až ten deviaty, pri ktorom sa našiel konsenzus naprieč celým parlamentom. Béla Bugár bol jedným z iniciátorov zrušenia amnestií a svojich koaličných partnerov presviedčal , aby tak ako koalícia spravili. Jeho tvrdenie preto považujeme za ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "predložila", "bol", "jedným", "presviedčal"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38554", "https://www.etrend.sk/ekonomika/fico-danko-a-bugar-sa-dohodli-na-zruseni-meciarovych-amnestii-posudit-to-bude-musiet-ustavny-sud.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/meciar-bugar-ta3-meciarove-amnestie/247649-clanok.html", "https://www.postoj.sk/22370/preco-je-bugar-pri-amnestiach-taky-aktivny", "https://www.teraz.sk/slovensko/meciar-bugar-ta3-meciarove-amnestie/247649-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:32.994509+00:00"}
{"id": "vr29279", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29279", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "...to (zmena financovania, pozn.) bola skutočne jedna požiadavka aj z cirkevných kruhov.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Verejná diskusia o zmene financovania cirkví sa vedie už dlhší čas. Posledný záver rokovaní cirkvi a ministerstva kultúry hovorí o zachovaní súčasného modelu financovania. Nenachádzame tak požiadavku cirkvi na zmenu tohto modelu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Jarjabek hovorí o požiadavke na zmenu financovania vychádzajúcu z cirkevných kruhov, práve cirkev však tento proces viackrát spomalila. Ešte v roku 2013 mala v rámci práce expertnej skupiny zameranej na zmenu financovania vydať súpis svojho majetku, čo sa dodnes nestalo a údaje si museli zamestnanci ministerstva kultúry hľadať sami. V roku 2014 potom cirkev podmienila zmenu financovania navrátením majetku, ktorý ešte nezískala v reštitúciách v rokoch 1993 a 2005, čím tak zmenu financovania načas zablokovala. Aktuality.sk , august 2014: , ,V rámci toho, keby sa malo nejakým spôsobom meniť financovanie cirkví a náboženských spoločností, katolícka cirkev a všetky ostatné cirkvi, ktoré sú na Slovensku, budú musieť a legitímne položia otázku, čo s majetkom, ktorý cirkvám ešte vrátený nebol.\" Ministerstvo kultúry ponúklo cirkvi tri možnosti financovania - asignačnú daň, príspevky pre cirkvi podľa počtu jej členov a súčasný model priamej podpory zo štátneho rozpočtu. Záver z rokovaní s cirkvou tlmočil verejnosti minister kultúry Marek Maďarič podľa TASR v tom zmysle, že ,,cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku sa v zásade prikláňajú k pokračovaniu súčasného modelu ich financovania.\" Demagog.sk neobjavil požiadavku cirkvi na zmenu financovania, skôr išlo o diskusie a reakcie na návrhy vlády. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Verejná diskusia o zmene financovania cirkví sa vedie už dlhší čas. Posledný záver rokovaní cirkvi a ministerstva kultúry hovorí o zachovaní súčasného modelu financovania. Nenachádzame tak požiadavku cirkvi na zmenu tohto modelu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Poslanec Jarjabek hovorí o požiadavke na zmenu financovania vychádzajúcu z cirkevných kruhov, práve cirkev však tento proces viackrát spomalila. Ešte v roku 2013 mala v rámci práce expertnej skupiny zameranej na zmenu financovania vydať súpis svojho majetku, čo sa dodnes nestalo a údaje si museli zamestnanci ministerstva kultúry hľadať sami. V roku 2014 potom cirkev podmienila zmenu financovania navrátením majetku, ktorý ešte nezískala v reštitúciách v rokoch 1993 a 2005, čím tak zmenu financovania načas zablokovala. Aktuality.sk , august 2014: , ,V rámci toho, keby sa malo nejakým spôsobom meniť financovanie cirkví a náboženských spoločností, katolícka cirkev a všetky ostatné cirkvi, ktoré sú na Slovensku, budú musieť a legitímne položia otázku, čo s majetkom, ktorý cirkvám ešte vrátený nebol.\" Ministerstvo kultúry ponúklo cirkvi tri možnosti financovania - asignačnú daň, príspevky pre cirkvi podľa počtu jej členov a súčasný model priamej podpory zo štátneho rozpočtu. Záver z rokovaní s cirkvou tlmočil verejnosti minister kultúry Marek Maďarič podľa TASR v tom zmysle, že ,,cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku sa v zásade prikláňajú k pokračovaniu súčasného modelu ich financovania.\" Demagog.sk neobjavil požiadavku cirkvi na zmenu financovania, skôr išlo o diskusie a reakcie na návrhy vlády. Preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["zachovaní", "2013", "2014", "Aktuality.sk", "TASR"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7606692/madaric-cirkvi-sa-priklanaju-k-pokracovaniu-sucasneho-modelu-financovania.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273020-aky-majetok-vlastnia-cirkvi-stat-to-stale-nevie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/327970-katolicki-biskupi-chcu-dalsie-majetky/", "http://www.aktuality.sk/clanok/260307/arcibiskup-zvolensky-o-odluke-musime-prediskutovat-vratenie-cirkevneho-majetku/", "http://www.teraz.sk/slovensko/madaric-cirkvi-sa-priklanaju-k-su/116403-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:46.921130+00:00"}
{"id": "vr32762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32762", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "My (SaS) sme v roku 2010 v lete hovorili o tom, že Grécko má opustiť eurozónu.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jozefa Kollára hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa stanoviska strany SaS z 3. mája 2010, navrhovala ako možnú alternatívu riešenia problému Grécka, jeho vystúpenie z menovej únie a bankrot. Je potrebné dodať, že strana SaS ponúkala dve riešenia. Inými slovami, riešenie, ktoré hovorilo o opustení eurozóny lebo len jedno z dvoch možných. Možné riešenie, ktoré zahŕňalo výstup Grécka z eurozóny presadzovali kontinuálne. Je preto pravdou, že aj v lete 2010 strana SaS hovorila o výstupe Grécka z eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jozefa Kollára hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa stanoviska strany SaS z 3. mája 2010, navrhovala ako možnú alternatívu riešenia problému Grécka, jeho vystúpenie z menovej únie a bankrot. Je potrebné dodať, že strana SaS ponúkala dve riešenia. Inými slovami, riešenie, ktoré hovorilo o opustení eurozóny lebo len jedno z dvoch možných. Možné riešenie, ktoré zahŕňalo výstup Grécka z eurozóny presadzovali kontinuálne. Je preto pravdou, že aj v lete 2010 strana SaS hovorila o výstupe Grécka z eurozóny."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["stanoviska"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/socialny-stat--grecko--bankrot/137"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:34.577811+00:00"}
{"id": "46698", "numeric_id": 46698, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46698", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sa pozriete do médií a toho, o čom vlastne píšu zahraničné médiá, či v Rakúsku, v Čechách, v Maďarsku, v Poľsku, kdekoľvek vlastne v Európe, tak viac-menej je to o tomto istom. Všetci hovoria o tom. Na poslednú chvíľu, chaos (pri zvládaní pandémie - pozn.).", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Média spomínaných - aj iných - európskych krajín kritizovali svoje vlády pre chaotické zvládanie pandémie. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé. Talianske liberálno-konzervatívne noviny l´Occidentale informovali o tom, ako vláda premiéra Giuseppe Conta prispela k vytvoreniu chaosu svojím zvládaním pandémie. Noviny hovoria o zlyhaní politickej komunikácie. Portál Avvenire píše o nezhodách medzi centrálnou talianskou vládou a regionálnymi vládami, a tiež o hádkach ministra zdravotníctva Roberta Speranza a premiéra Conteho ohľadom času kedy by mali podniky zatvárať. V októbri minulého roku poľské mesto Łódź informovalo o chaose v zdravotníctve. Poľská vláda by podľa mesta mala začať posielať jasné inštrukcie. Médiá kritizovali nedostatok konanie vlády pri zvládaní pandémie, nazvali ho „ festival nekompetentnosti a chaosu.” Maďarské média hovoria o „úplnom chaose, ktorý [premiér] Orbán robí v súvislosti koronavírusom.” Poslanec Szabolcs Szabó kritizoval prístup ministra Miklósa Káslera „nezodpovedný a nepripravený.” Národné združenie novinárov ešte na začiatku pandémie obvinilo vládu z dezinformácií, ticha a cenzúry, a povedalo, že „súčasná forma komunikácie [zo strany vlády] nie je pomocou, ale zdrojom nebezpečenstva.” Kritizovali tiež štýl, akým vláda komunikovala oficiálne čísla o nakazených ČT24 vymenovala viaceré komunikačné zlyhania vlády, ako napríklad odkladanie tlačoviek ministra zdravotníctva, odkladanie dôležitých tlačových konferencií, alebo oznamovanie niektorých opatrení cez sociálne siete. Regionálne nemecké média kritizovali krajinskú vládu v Severnom Porýní-Vestfálsku pre často sa meniace pravidlá. Rozhodnutie o obmedzení fyzickej výučby prišlo len pár dní po tom, ako toto opatrenie krajinská ministerka školstva Yvonne Gebauerová vylúčila. Rakúske médiá hovorili koncom roka o „mismanažmente a zlom výkone” krajiny počas krízy.", "analysis_paragraphs": ["Média spomínaných - aj iných - európskych krajín kritizovali svoje vlády pre chaotické zvládanie pandémie. Tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako ešte pravdivé. Talianske liberálno-konzervatívne noviny l´Occidentale informovali o tom, ako vláda premiéra Giuseppe Conta prispela k vytvoreniu chaosu svojím zvládaním pandémie. Noviny hovoria o zlyhaní politickej komunikácie. Portál Avvenire píše o nezhodách medzi centrálnou talianskou vládou a regionálnymi vládami, a tiež o hádkach ministra zdravotníctva Roberta Speranza a premiéra Conteho ohľadom času kedy by mali podniky zatvárať. V októbri minulého roku poľské mesto Łódź informovalo o chaose v zdravotníctve. Poľská vláda by podľa mesta mala začať posielať jasné inštrukcie. Médiá kritizovali nedostatok konanie vlády pri zvládaní pandémie, nazvali ho „ festival nekompetentnosti a chaosu.” Maďarské média hovoria o „úplnom chaose, ktorý [premiér] Orbán robí v súvislosti koronavírusom.” Poslanec Szabolcs Szabó kritizoval prístup ministra Miklósa Káslera „nezodpovedný a nepripravený.” Národné združenie novinárov ešte na začiatku pandémie obvinilo vládu z dezinformácií, ticha a cenzúry, a povedalo, že „súčasná forma komunikácie [zo strany vlády] nie je pomocou, ale zdrojom nebezpečenstva.” Kritizovali tiež štýl, akým vláda komunikovala oficiálne čísla o nakazených ČT24 vymenovala viaceré komunikačné zlyhania vlády, ako napríklad odkladanie tlačoviek ministra zdravotníctva, odkladanie dôležitých tlačových konferencií, alebo oznamovanie niektorých opatrení cez sociálne siete. Regionálne nemecké média kritizovali krajinskú vládu v Severnom Porýní-Vestfálsku pre často sa meniace pravidlá. Rozhodnutie o obmedzení fyzickej výučby prišlo len pár dní po tom, ako toto opatrenie krajinská ministerka školstva Yvonne Gebauerová vylúčila. Rakúske médiá hovorili koncom roka o „mismanažmente a zlom výkone” krajiny počas krízy."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["informovali", "píše", "informovalo", "kritizovali", "nazvali", "hovoria", "obvinilo", "Kritizovali", "vymenovala", "kritizovali", "hovorili"], "url": ["https://loccidentale.it/coronavirus-situazione-grave-ma-il-governo-conte-ha-contribuito-a-creare-caos/", "https://www.avvenire.it/attualita/pagine/nuovo-dpcm-di-novembre-chiusura-18", "https://uml.lodz.pl/aktualnosci/artykul/chaos-w-sluzbie-zdrowia-i-brak-rzadowego-wsparcia-dla-malych-przedsiebiorcow-id37575/2020/11/10/", "https://www.forbes.pl/gospodarka/drugi-lockdown-polskiej-gospodarki-ii-raport-rady-gospodarczej-forbesa/wm4sn3b", "https://www.forbes.pl/opinie/polska-gospodarka-jak-rzad-morawieckiego-poradzil-sobie-z-pandemia/t7k1t0r", "https://csepel-soroksar.ezalenyeg.hu/kozugy/teljesen-kaosz-amit-orbanek-muvelnek-koronavirus-ugyeben-2237", "https://web.archive.org/web/20200321194546/https://media1.hu/2020/03/18/koronavirus-veszelyes-a-kormanykommunikacio-jelenlegi-formaja-a-legnagyobb-hazai-ujsagiro-szervezet-a-muosz-szerint/", "https://444.hu/2020/12/05/sok-cifra-dolog-tortent-mar-a-jarvanyugyi-adatokkal-de-ez-mindenen-tultesz?utm_source=projectagora&utm_medium=contentdiscovery", "https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/3208516-tragedie-chaos-zmatek-vlada-se-z-jarni-krize-neponaucila-o-koronaviru-mluvit-stale", "https://www.wn.de/Kommentar/4330357-Schulschliessungen-in-NRW-Kommunikationschaos-belastet-Eltern-Schueler-und-Lehrer", "https://www.profil.at/oesterreich/corona-die-schlechte-performance-oesterreichs-in-der-krise/401137533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:59.205388+00:00"}
{"id": "50148", "numeric_id": 50148, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50148", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Pred dvoma týždňami v týždenníku Politico už bývalý šéf európskej diplomacie, predchodca Kaji Kallasovej, Josep Borrell a Guy Verhofstadt, bývalý premiér, úplne otvorene napísali, že vplyv Európskej únie na medzinárodnej scéne je úplne nulový, pretože sme absolútne nedôveryhodní.", "statement_date": "2025-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok Josepha Borrella a Guya Verhofstadta, publikovaný na portáli Politico Europe, naozaj varuje, že sa Európska únia stáva irelevantným hráčom v medzinárodnom prostredí a to pre nedostatok dôveryhodnosti a jednoty. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý. Europoslanec však opomína, že navrhovaným riešením autorov je reforma práva veta pri hlasovaní, s ktorou strana Hlas a samotný Ondruš dlhodobo nesúhlasia.\n\nBratislav Ondruš odkazuje na článok s názvom „It should be clear by now that Trump isn’t and never will be, an ally,“ ktorý vyšiel 8. septembra 2025 na portáli Politico. Článok hovorí o oslabenej pozícii Európskej únie, ktorá sa podľa autorov stáva akýmsi protektorátom Spojených štátov amerických.\n\nEurópska únia sa podľa nich čoraz viac stáva roztrieštenou a slabou, pretože čelí nielen vonkajším hrozbám a tlaku, ale aj rozporom vo vnútri spoločenstva. „Navyše, od Gazy po Náhorný Karabach, zapájanie EÚ do zahraničných konfliktov sa stáva do veľkej miery irelevantné, a to pre nedostatok dôveryhodného medzinárodného postavenia alebo jednoty,“ píše sa v článku.\n\nAutori argumentujú nedostatočnou politickou víziou vrcholných predstaviteľov EÚ a absentujúcou súdržnosťou členských štátov. Hovoria, že k oslabovaniu jednoty Európskej únie prispieva aj stále viac silnejúci hlas populistických aktérov naprieč celou Európou.\n\nČlánok však nepoukazuje len na zhoršujúci sa stav Európskej únie, ale ponúka aj riešenia, ako udržať spoločenstvo EÚ dlhodobo stabilné a silné. Podľa autorov je kľúčovým riešením reforma, v ktorej sa má predovšetkým upraviť právo veta pre komplexnejšie a jednoduchšie odsúhlasenia zásadných rozhodnutí. Rovnako dôležité je posilniť obranný systém Európy, ktorý by sa nemal spoliehať len na Spojené štáty americké, ale vybudovať vlastný systém kolektívnej obrany a strategickej autonómie, ktorá dokáže odradiť potenciálne hrozby a posilniť geopolitickú váhu únie.\n\nS takouto zmenou práva veta však Branislav Ondruš a takisto aj strana Hlas-SD dlhodobo nesúhlasia. „Postoj Hlasu je úplne jasný, právo veta bolo, bolo jedným zo základov rozdelenia, rozhodovania keď sme budovali Európsku úniu, keď sme ju rozširovali, takže samozrejme v žiadnom prípade právo veta, myslím si, že na tom existuje dosť veľká zhoda, zaniknúť nemôže,“ povedal Ondruš v máji 2024 v televízii TA3 (v čase od 29:46).\n\nAutori ďalej dodávajú, že sa Európska únia nestáva závislou na Spojených štátoch len v oblasti obrany, ale aj v rámci energetiky a obchodu. Politika Donalda Trumpa pripomína skôr transakčný vzťah, v ktorom Európa figuruje ako tá ústupčivá a závislá, kým USA ťažia zo svojich ekonomických ziskov a čiastočne aj šťastia.\n\nJedným z riešení pre posilnenie geopolitického vplyvu Európskej únie by podľa Borrella a Verhofstadta mohla byť aj úvaha o EÚ ako federálnom zväzku, ktorý by neobmedzovali požiadavky jednomyseľnosti ani nedostatok riadnych právomocí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Jednoznačným záverom autorov však je potreba riešenia krízy Európskej únie, inak jej môže hroziť zánik.", "analysis_paragraphs": ["Článok Josepha Borrella a Guya Verhofstadta, publikovaný na portáli Politico Europe, naozaj varuje, že sa Európska únia stáva irelevantným hráčom v medzinárodnom prostredí a to pre nedostatok dôveryhodnosti a jednoty. Výrok Branislava Ondruša preto hodnotíme ako pravdivý. Europoslanec však opomína, že navrhovaným riešením autorov je reforma práva veta pri hlasovaní, s ktorou strana Hlas a samotný Ondruš dlhodobo nesúhlasia.", "Bratislav Ondruš odkazuje na článok s názvom „It should be clear by now that Trump isn’t and never will be, an ally,“ ktorý vyšiel 8. septembra 2025 na portáli Politico. Článok hovorí o oslabenej pozícii Európskej únie, ktorá sa podľa autorov stáva akýmsi protektorátom Spojených štátov amerických.", "Európska únia sa podľa nich čoraz viac stáva roztrieštenou a slabou, pretože čelí nielen vonkajším hrozbám a tlaku, ale aj rozporom vo vnútri spoločenstva. „Navyše, od Gazy po Náhorný Karabach, zapájanie EÚ do zahraničných konfliktov sa stáva do veľkej miery irelevantné, a to pre nedostatok dôveryhodného medzinárodného postavenia alebo jednoty,“ píše sa v článku.", "Autori argumentujú nedostatočnou politickou víziou vrcholných predstaviteľov EÚ a absentujúcou súdržnosťou členských štátov. Hovoria, že k oslabovaniu jednoty Európskej únie prispieva aj stále viac silnejúci hlas populistických aktérov naprieč celou Európou.", "Článok však nepoukazuje len na zhoršujúci sa stav Európskej únie, ale ponúka aj riešenia, ako udržať spoločenstvo EÚ dlhodobo stabilné a silné. Podľa autorov je kľúčovým riešením reforma, v ktorej sa má predovšetkým upraviť právo veta pre komplexnejšie a jednoduchšie odsúhlasenia zásadných rozhodnutí. Rovnako dôležité je posilniť obranný systém Európy, ktorý by sa nemal spoliehať len na Spojené štáty americké, ale vybudovať vlastný systém kolektívnej obrany a strategickej autonómie, ktorá dokáže odradiť potenciálne hrozby a posilniť geopolitickú váhu únie.", "S takouto zmenou práva veta však Branislav Ondruš a takisto aj strana Hlas-SD dlhodobo nesúhlasia. „Postoj Hlasu je úplne jasný, právo veta bolo, bolo jedným zo základov rozdelenia, rozhodovania keď sme budovali Európsku úniu, keď sme ju rozširovali, takže samozrejme v žiadnom prípade právo veta, myslím si, že na tom existuje dosť veľká zhoda, zaniknúť nemôže,“ povedal Ondruš v máji 2024 v televízii TA3 (v čase od 29:46).", "Autori ďalej dodávajú, že sa Európska únia nestáva závislou na Spojených štátoch len v oblasti obrany, ale aj v rámci energetiky a obchodu. Politika Donalda Trumpa pripomína skôr transakčný vzťah, v ktorom Európa figuruje ako tá ústupčivá a závislá, kým USA ťažia zo svojich ekonomických ziskov a čiastočne aj šťastia.", "Jedným z riešení pre posilnenie geopolitického vplyvu Európskej únie by podľa Borrella a Verhofstadta mohla byť aj úvaha o EÚ ako federálnom zväzku, ktorý by neobmedzovali požiadavky jednomyseľnosti ani nedostatok riadnych právomocí v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Jednoznačným záverom autorov však je potreba riešenia krízy Európskej únie, inak jej môže hroziť zánik."], "analysis_date": "2025-10-15", "analysis_sources": {"text": ["článok", "nepoukazuje", "Hlas-SD", "povedal", "nestáva"], "url": ["https://www.politico.eu/article/donald-trump-eu-ursula-von-der-leyen-vladimir-putin-ukraine-russia/", "https://www.politico.eu/article/donald-trump-eu-ursula-von-der-leyen-vladimir-putin-ukraine-russia/", "https://strana-hlas.sk/hlas-pomaha/#:~:text=%E2%80%A2%20Jednozna%C4%8Dn%C3%A1%20zahrani%C4%8Dnopolitick%C3%A1%20orient%C3%A1cia%20%E2%80%93%20sme%20si%20ist%C3%AD%2C%20%C5%BEe%20E%C3%9A%20a%20NATO%20s%C3%BA%20na%C5%A1imi%20jedin%C3%BDmi%20mo%C5%BEnos%C5%A5ami.%20Trv%C3%A1me%20v%C5%A1ak%20na%20pr%C3%A1ve%20veta%2C%20ktor%C3%A9%20mus%C3%AD%20ma%C5%A5%20ka%C5%BEd%C3%A1%20%C4%8Dlensk%C3%A1%20krajina%20v%20t%C3%BDchto%20organiz%C3%A1ci%C3%A1ch.%20S%C3%BA%C4%8Dasne%20sme%20za%20pragmatick%C3%BA%20spolupr%C3%A1cu%20s%20ka%C5%BEd%C3%BDm%2C%20kto%20o%20spolupr%C3%A1cu%20s%20nami%20m%C3%A1%20z%C3%A1ujem.", "https://www.ta3.com/clanok/938691/co-vam-uslo-z-v-politike-v-otazkach-prava-veta-a-migracneho-paktu-sa-koalicni-a-opozicni-poslanci-dokazu-zhodnut", "https://www.politico.eu/article/donald-trump-eu-ursula-von-der-leyen-vladimir-putin-ukraine-russia/#:~:text=Instead%2C%20from%20minerals%20deals%20to%20weapons%20sales%2C%20this%20has%20largely%20become%20a%20purely%20transactional%20affair%20based%20on%20advancing%20U.S.%20economic%20gains%20%E2%80%94%20and%20luck."]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:22.056569+00:00"}
{"id": "vr36510", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36510", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "SDĽ-ka bola (vo vláde 1998 až 2002, pozn.). To je právny politický predchodca Smeru.", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiar má pravdu v tom, že SMER je právnym nástupcom bývalej SDĽ, strana o tom informuje na svojich (bývalých) stránkach .", "analysis_paragraphs": ["Mečiar má pravdu v tom, že SMER je právnym nástupcom bývalej SDĽ, strana o tom informuje na svojich (bývalých) stránkach ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["stránkach"], "url": ["http://www.sdl.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:17.636719+00:00"}
{"id": "vr15726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15726", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "No prepáčte, ale Kotleba vyhral v druhom kole...", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba bol v roku 2013 zvolený za predsedu Banskobystrického kraja v druhom kole voľby, kedže v prvom kole sa nikomu z kandidátov nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov . V prvom kole získal Marian Kotleba 21,3 % hlasov a postúpil do druhého kola spolu s nominantom strany Smer-SD, Vladimírom Maňkom, ktorý získal 49,5 % hlasov. V druhom kole vyhral Kotleba s podporou voličov 55,5 %. Vladimír Maňka získal 44,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba bol v roku 2013 zvolený za predsedu Banskobystrického kraja v druhom kole voľby, kedže v prvom kole sa nikomu z kandidátov nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov . V prvom kole získal Marian Kotleba 21,3 % hlasov a postúpil do druhého kola spolu s nominantom strany Smer-SD, Vladimírom Maňkom, ktorý získal 49,5 % hlasov. V druhom kole vyhral Kotleba s podporou voličov 55,5 %. Vladimír Maňka získal 44,5 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["nadpolovičnú väčšinu hlasov"], "url": ["http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/banskobystricky-kraj/#p2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:53.780732+00:00"}
{"id": "vr33168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33168", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "No v tomto čase napríklad pripravujeme výstavu o sviečkovej manifestácii alebo máme rozbehnutý jeden veľmi zaujímavý projekt \"Hľadanie pravdy\", ktoré je zameraný pre študentov stredných alebo vysokých škôl.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novozvolený predseda ÚPN má na mysli výstavu pri príležitosti pripomenutia si sviečkovej manifestácie , ktorá sa má uskutočniť v marci 2013. O príprave výstavy však nie je zmienka ani v médiach, ani na oficiálnej stránke ÚPN. Akcie pri príležitosti spomienky na sviečkovú manifestáciu sa však v marci každoročne konajú. Výstavu na školách pripravuje s partnermi Fórum kresťanských inštitúcii, pri príležitosti 25.výročia, ale neuvádza či v spolupráci s ÚPN.", "analysis_paragraphs": ["Novozvolený predseda ÚPN má na mysli výstavu pri príležitosti pripomenutia si sviečkovej manifestácie , ktorá sa má uskutočniť v marci 2013. O príprave výstavy však nie je zmienka ani v médiach, ani na oficiálnej stránke ÚPN. Akcie pri príležitosti spomienky na sviečkovú manifestáciu sa však v marci každoročne konajú. Výstavu na školách pripravuje s partnermi Fórum kresťanských inštitúcii, pri príležitosti 25.výročia, ale neuvádza či v spolupráci s ÚPN."], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["sviečkovej manifestácie", "Fórum"], "url": ["http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/svieckova-manifestacia-v-bratislave--25--marec-1988/", "http://fki.sk/v-marci-si-pripomenieme-uz-25-vyrocie-svieckovej-manifestacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:06.684115+00:00"}
{"id": "48244", "numeric_id": 48244, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48244", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Už samotný Ron Asmus, ktorý je zakladateľ a otcom myšlienky rozširovania NATO v deväťdesiatych rokoch upozorňoval na to, že NATO sa môže rozširovať iba vtedy, keď budú rešpektované legitímne záujmy Ruskej federácie predovšetkým v jej najbližšej oblasti, a samozrejme, nemôže byť právo veta Ruska na rozširovanie NATO, avšak ten proces sa musí stále diať s diskusiou s Ruskom o rešpektovaní záujmov.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ronald D. Asmus patril k jedným z prvých zástancov myšlienky rozšírenia NATO o krajiny strednej a východnej Európy. Pri rozširovaní bol však zástancom prehĺbenia dialógu s Ruskom a opatrnosti vo vzťahu k jeho bezpečnostným záujmom. V roku 1993 Asmus spolu s kolegami napísal :\n\n„NATO needs to remain sensitive to Russia's security interests and the delicate balance of power in Moscow. As it transforms and expands relations with Central and Eastern Europe, the West should not give Russia the feeling that a new iron curtain is being erected along its western border. As NATO strengthens its links to Central and Eastern Europe, it should expand and deepen its security dialogue with Russia, above all with the Russian military, which still tends to see NATO as an anti-Russian alliance…Extending the alliance eastward should be seen as the West taking a step toward Russia, rather than against it.” V preklade: „NATO si musí zachovať citlivosť voči ruským bezpečnostným záujmom a krehkej rovnováhe moci v Moskve. Západ by popri tom, ako mení a rozširuje vzťahy s krajinami strednej a východnej Európy, nemal dať Rusku pocit, že okolo jeho západnej hranice sa vztyčuje nová Železná opona. Zároveň s posilnením prepojenia so strednou a východnou Európou by malo NATO rovnako rozširovať a prehlbovať aj bezpečnostný dialóg s Ruskom a predovšetkým s ruskou armádou, ktorá má stále sklon vidieť NATO ako protiruskú alianciu. Rozširovanie aliancie na východ by malo pôsobiť ako krok v ústrety Rusku, nie proti nemu.”", "analysis_paragraphs": ["Ronald D. Asmus patril k jedným z prvých zástancov myšlienky rozšírenia NATO o krajiny strednej a východnej Európy. Pri rozširovaní bol však zástancom prehĺbenia dialógu s Ruskom a opatrnosti vo vzťahu k jeho bezpečnostným záujmom. V roku 1993 Asmus spolu s kolegami napísal :", "„NATO needs to remain sensitive to Russia's security interests and the delicate balance of power in Moscow. As it transforms and expands relations with Central and Eastern Europe, the West should not give Russia the feeling that a new iron curtain is being erected along its western border. As NATO strengthens its links to Central and Eastern Europe, it should expand and deepen its security dialogue with Russia, above all with the Russian military, which still tends to see NATO as an anti-Russian alliance…Extending the alliance eastward should be seen as the West taking a step toward Russia, rather than against it.” V preklade: „NATO si musí zachovať citlivosť voči ruským bezpečnostným záujmom a krehkej rovnováhe moci v Moskve. Západ by popri tom, ako mení a rozširuje vzťahy s krajinami strednej a východnej Európy, nemal dať Rusku pocit, že okolo jeho západnej hranice sa vztyčuje nová Železná opona. Zároveň s posilnením prepojenia so strednou a východnou Európou by malo NATO rovnako rozširovať a prehlbovať aj bezpečnostný dialóg s Ruskom a predovšetkým s ruskou armádou, ktorá má stále sklon vidieť NATO ako protiruskú alianciu. Rozširovanie aliancie na východ by malo pôsobiť ako krok v ústrety Rusku, nie proti nemu.”"], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["zástancov", "napísal"], "url": ["https://www.nytimes.com/2011/05/04/world/europe/04asmus.html", "https://www.jstor.org/stable/20045713"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:29.799854+00:00"}
{"id": "vr35067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35067", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Úrad pre verejné obstarávanie jednoznačne sa postavilo k systému výberu v nástenkovom, takzvanom nástenkovom tendri, že nebolo porušené nič.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sa uvádza prinajmenšom v správe sme.sk pochybenia pri súťaži našiel aj ÚVO. Konkrétne výhrady ÚVO však k dispozícii nemáme.", "analysis_paragraphs": ["Ako sa uvádza prinajmenšom v správe sme.sk pochybenia pri súťaži našiel aj ÚVO. Konkrétne výhrady ÚVO však k dispozícii nemáme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["správe"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4831706/nku-nastenkovy-tender-porusil-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:06.838681+00:00"}
{"id": "48886", "numeric_id": 48886, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48886", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Napriek tomu, že tí štváči v médiách, v ruských médiách otvorene, hovoria o tom, že ruské vojská majú ťahať aj na nás a podotýkam a dopĺňam, že napriek tomu, že aj ruská vláda oficiálne už sa nám snaží nadiktovať, s kým sa môžeme brániť a nie v decembri v roku 2021 sme dostali také ultimátum, že máme v podstate stiahnuť všetky západné vojská z nášho územia, takže tá hrozba je reálna.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ruských médiách sa objavili vyjadrenia podporujúce rozšírenie vojny na Ukrajine aj do ostatných štátov Európy. Slovensko sa podľa týchto médií zapojilo do vojny na Ukrajine tým, že poskytuje opravy vojenskej techniky a zbrane.\n\nRuský prezident Vladimir Putin pohrozil vojenskou akciou v decembri 2021. Vyhrážal sa prijatím vojensko-technických opatrení, ak sa Severoatlantická aliancia (NATO) priblíži k hraniciam Ruska.\n\nPutin predstavil USA plán bilaterálnych dohôd, v ktorých žiadal , aby NATO nenasadilo a neumiestnilo ďalšie sily do štátov, ktoré sa stali členom Aliancie po roku 1997, čiže aj Slovensko.\n\nRusko po začatí vojny na Ukrajine označilo mnoho štátov, medzi nimi aj Slovensko, za nepriateľské voči Rusku.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V ruských médiách sa objavili vyjadrenia podporujúce rozšírenie vojny na Ukrajine aj do ostatných štátov Európy. Slovensko sa podľa týchto médií zapojilo do vojny na Ukrajine tým, že poskytuje opravy vojenskej techniky a zbrane.", "Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil vojenskou akciou v decembri 2021. Vyhrážal sa prijatím vojensko-technických opatrení, ak sa Severoatlantická aliancia (NATO) priblíži k hraniciam Ruska.", "Putin predstavil USA plán bilaterálnych dohôd, v ktorých žiadal , aby NATO nenasadilo a neumiestnilo ďalšie sily do štátov, ktoré sa stali členom Aliancie po roku 1997, čiže aj Slovensko.", "Rusko po začatí vojny na Ukrajine označilo mnoho štátov, medzi nimi aj Slovensko, za nepriateľské voči Rusku.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["objavili", "pohrozil", "žiadal", "označilo"], "url": ["https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/438426-bielorusky-propagandista-sa-v-ruskej-televizii-vyhrazal-slovensku-raketovymi-utokmi", "https://dennikn.sk/2657013/nie-je-to-ultimatum-ale-putin-pohrozil-vojenskou-akciou-a-vystupnoval-obavy-expertov/", "https://dennikn.sk/2654119/cervene-ciary-podla-putina-svet-by-sa-vratil-do-cias-zssr-a-tvrdo-by-ich-pocitilo-aj-slovensko/?ref=inc", "https://domov.sme.sk/c/22967146/rusko-pridalo-slovensko-na-zoznam-nepriatelskych-krajin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:31.713806+00:00"}
{"id": "vr17864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17864", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "...táto novela (zákona o politických stranách, pozn.) vychádza aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európy, ktorá umožňuje členským štátom Európskej únie prijímať zásady, ako majú politické strany pôsobiť, dokonca sme sa inšpirovali aj novelou, teda judikátom Ústavného súdu Českej republiky, ktorý hovorí o transparentnosti, o princípe slobody a princípe kontroly.", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Hrnčiar vo svojom výroku pomerne presne parafrázoval dôvodovú správu novely poslancov SNS a SMER-SD. No vzhľadom na to, že zopakoval jej obsahové chyby, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dôvodová správa ( .rtf , s. 7) spomínanej novely sa naozaj okrem iného odvoláva aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy, ako aj judikát Ústavného súdu Českej republiky. Pokiaľ však ide o dané nariadenie , netýka sa pôsobenia politických strán v rámci jedného štátu EÚ, ale vytvorenia tzv. európskej politickej strany alebo nadácie, ktorá musí mať nadnárodný presah, pričom jej členovia nemusia výhradne sedieť v národnom parlamente, ale napríklad aj v europarlamente. Ide o teda dve rôzne témy. \"Politická aliancia môže požiadať o registráciu ako európska politická strana za týchto podmienok: b) aliancia alebo jej členovia musia byť alebo sú zastúpení najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo aliancia alebo jej členské strany museli pri posledných voľbách do Európskeho parlamentu získať aspoň v jednej štvrtine členských štátov najmenej tri percentá hlasov odovzdaných v každom z týchto členských štátov.\" V kontexte novelizácie zákona, o ktorom hovorí Andrej Hrnčiar, nemá toto nariadenie preto žiadny význam nielen spomínať, ale ani uvádzať v dôvodovej správe poslancov, ktorí novelu predkladali. Pokiaľ ide o judikát českého Ústavného súdu, návrh novely zákona poslancov SNS sa odvoláva na rozhodnutie českého Ústavného súdu z roku 1996. Síce sme citované pasáže o princípoch v rozhodnutí nenašli, no je pravda, že spomína voľnú súťaž politických strán, či dôraz na základných demokratických princípoch. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Hrnčiar vo svojom výroku pomerne presne parafrázoval dôvodovú správu novely poslancov SNS a SMER-SD. No vzhľadom na to, že zopakoval jej obsahové chyby, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dôvodová správa ( .rtf , s. 7) spomínanej novely sa naozaj okrem iného odvoláva aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európy, ako aj judikát Ústavného súdu Českej republiky. Pokiaľ však ide o dané nariadenie , netýka sa pôsobenia politických strán v rámci jedného štátu EÚ, ale vytvorenia tzv. európskej politickej strany alebo nadácie, ktorá musí mať nadnárodný presah, pričom jej členovia nemusia výhradne sedieť v národnom parlamente, ale napríklad aj v europarlamente. Ide o teda dve rôzne témy. \"Politická aliancia môže požiadať o registráciu ako európska politická strana za týchto podmienok: b) aliancia alebo jej členovia musia byť alebo sú zastúpení najmenej v jednej štvrtine členských štátov poslancami Európskeho parlamentu, v národných parlamentoch, regionálnych parlamentoch alebo regionálnych zhromaždeniach, alebo aliancia alebo jej členské strany museli pri posledných voľbách do Európskeho parlamentu získať aspoň v jednej štvrtine členských štátov najmenej tri percentá hlasov odovzdaných v každom z týchto členských štátov.\" V kontexte novelizácie zákona, o ktorom hovorí Andrej Hrnčiar, nemá toto nariadenie preto žiadny význam nielen spomínať, ale ani uvádzať v dôvodovej správe poslancov, ktorí novelu predkladali. Pokiaľ ide o judikát českého Ústavného súdu, návrh novely zákona poslancov SNS sa odvoláva na rozhodnutie českého Ústavného súdu z roku 1996. Síce sme citované pasáže o princípoch v rozhodnutí nenašli, no je pravda, že spomína voľnú súťaž politických strán, či dôraz na základných demokratických princípoch. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": [".rtf", "nariadenie", "v rozhodnutí"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=453054", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014R1141&from=SK", "http://nalus.usoud.cz/Search/GetText.aspx?sz=Pl-3-96"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:25.234302+00:00"}
{"id": "vr28299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28299", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ten trend i keď minimálneho, ale pravidelného znižovania nezamestnanosti v podstate od januára minulého roku neustále pokračuje.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce súhlasí s opisom ministra Richtera. Podľa štvrťročných údajov Štatistického úradu rovnako došlo k poklesu od prvého štvrťroku 2013 do druhého štvrťroku 2014, aj keď sa nejednalo o plynulý pokles. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR za tretí štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V prvom štvrťroku 2013 bola miera nezamestnanosti 14,5 %. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa mesačných štatistík ÚPSVaR vyzerá nasledovne: Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Ústredia práce súhlasí s opisom ministra Richtera. Podľa štvrťročných údajov Štatistického úradu rovnako došlo k poklesu od prvého štvrťroku 2013 do druhého štvrťroku 2014, aj keď sa nejednalo o plynulý pokles. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR za tretí štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V prvom štvrťroku 2013 bola miera nezamestnanosti 14,5 %. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa mesačných štatistík ÚPSVaR vyzerá nasledovne: Dátum zverejnenia analýzy: 29.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:21.205206+00:00"}
{"id": "vr25579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25579", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Na takej platobnej agentúre bol Tibor Guniš, bol tam skôr než ja som nastúpil prvýkrát za ministra v tej chvíli čo ho prepustili (za Jahnátka, pozn.) zo Slovenska ako z pracovnej pozície na druhú deň nastúpil na rakúsku pôdohospodársku platobnú agentúru do porovnateľnej pozície.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tibor Guniš pracoval na pozícií riaditeľa sekcie priamych podpôr v slovenskej pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) minimálne od roku 2004. V PPA skončil v priebehu roku 2012, keďže sa vo výročnej správe za rok 2012 jeho meno už nenachádza. Z. Simon tvrdí, že Guniš mal byť v rakúskej platobnej agentúre byť okamžite prijatý na podobnú, čiže riaditeľskú funkciu. Vo výročnej správe rakúskej platobnej agentúry za rok 2012, ani v štruktúre agentúry z júla 2013 sa jeho meno neobjavuje. Inými slovami, buď Guniš nebol prijatý do rakúskej platobnej agentúry na porovnateľnej funkcii vôbec, alebo až po v auguste 2013, čo nie je ako uvádza Z. Simon: \"v tej chvíli ako ho prepustili z PPA\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK zistil, že Tibor Guniš pracoval na pozícií riaditeľa sekcie priamych podpôr a zároveň sa podieľal na niektorých projektoch slovenskej pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Podľa výročnej správy za rok 2004 (s. 3), ktorá je najstaršia akú zverejňuje PPA, bol v roku 2004 Guniš riaditeľ sekcie priamych podpôr.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Guniš pracoval na pozícií riaditeľa sekcie priamych podpôr v slovenskej pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) minimálne od roku 2004. V PPA skončil v priebehu roku 2012, keďže sa vo výročnej správe za rok 2012 jeho meno už nenachádza. Z. Simon tvrdí, že Guniš mal byť v rakúskej platobnej agentúre byť okamžite prijatý na podobnú, čiže riaditeľskú funkciu. Vo výročnej správe rakúskej platobnej agentúry za rok 2012, ani v štruktúre agentúry z júla 2013 sa jeho meno neobjavuje. Inými slovami, buď Guniš nebol prijatý do rakúskej platobnej agentúry na porovnateľnej funkcii vôbec, alebo až po v auguste 2013, čo nie je ako uvádza Z. Simon: \"v tej chvíli ako ho prepustili z PPA\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK zistil, že Tibor Guniš pracoval na pozícií riaditeľa sekcie priamych podpôr a zároveň sa podieľal na niektorých projektoch slovenskej pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Podľa výročnej správy za rok 2004 (s. 3), ktorá je najstaršia akú zverejňuje PPA, bol v roku 2004 Guniš riaditeľ sekcie priamych podpôr."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["pozícií", "projektoch", "výročnej správy", "Simon", "výročnej správe", "stránky", "organizačnej štruktúry", "výročnej správe"], "url": ["http://www.azet.sk/firma/77388/podohospodarska-platobna-agentura/", "http://www.apa.sk/index.php?navID=125&id=2991", "http://www.apa.sk/index.php?navID=274&arID=18", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Zsolt_Simon", "http://www.apa.sk/index.php?navID=18&ofs1=0", "http://www.apa.sk/index.php?navID=116", "http://www.ama.at/Portal.Node/ama/public?gentics.rm=PCP&gentics.pm=gti_full&p.contentid=10008.125810&AMA_Englisch.pdf", "http://www.ama.at/Portal.Node/ama/public?gentics.rm=PCP&gentics.pm=gti_full&p.contentid=10008.121680&Vorstandsbericht2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:25.352712+00:00"}
{"id": "48266", "numeric_id": 48266, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48266", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Vyvolané výdavky pri valorizácii, pri, pri tých platoch napr., však tam sme tiež riešili, že o koľko stúpnu platy učiteľom, sestrám potom išli veľké peniaze išli napr. na lieky. Testovania, o tom sa môžme sporiť, či v tom rozsahu malo zmysel, ale napríklad lieky proti covidu. Ja to vidím na vláde, keď to minister zdravotníctva predkladá, to sú akože palety, normálne som prekvapený, že 5 tisíc, 10 tisíc dávok nejakého lieku a bum, účet 70 miliónov.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sulík reaguje na tvrdenie Petra Pellegriniho, že súčasná vláda má k dispozícií o 3,5 miliardy eur viac, než tá jeho v roku 2019. Napriek tomu však podľa Pellegriniho tieto peniaze nevyužíva rozumne, Sulík sa bráni vymenovaním výdavkov, ktoré sa objavili počas súčasnej vlády. Nie je však pravdou, že na lieky proti Covidu-19 išlo 70 miliónov eur.\n\nJe pravdou, že vláda sa dohodla na zvýšení platov štátnych zamestnancov, učiteľov a nepedagogických zamestnancov o 3%, čo bude stáť približne 325 miliónov, kým zdravotníkom išlo koncom roka na odmeny 50 705 746€.\n\nZa roky 2021 a 2022 bolo na lieky proti Covidu-19 zatiaľ vyčlenených 99 739 650€. V roku 2021 ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo 56 460 liečebných cyklov za 41 396 150€, čo je ďaleko od sumy, ktorú spomína Sulík, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sulík reaguje na tvrdenie Petra Pellegriniho, že súčasná vláda má k dispozícií o 3,5 miliardy eur viac, než tá jeho v roku 2019. Napriek tomu však podľa Pellegriniho tieto peniaze nevyužíva rozumne, Sulík sa bráni vymenovaním výdavkov, ktoré sa objavili počas súčasnej vlády. Nie je však pravdou, že na lieky proti Covidu-19 išlo 70 miliónov eur.", "Je pravdou, že vláda sa dohodla na zvýšení platov štátnych zamestnancov, učiteľov a nepedagogických zamestnancov o 3%, čo bude stáť približne 325 miliónov, kým zdravotníkom išlo koncom roka na odmeny 50 705 746€.", "Za roky 2021 a 2022 bolo na lieky proti Covidu-19 zatiaľ vyčlenených 99 739 650€. V roku 2021 ministerstvo zdravotníctva zabezpečilo 56 460 liečebných cyklov za 41 396 150€, čo je ďaleko od sumy, ktorú spomína Sulík, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["zvýšení", "odmeny", "zabezpečilo"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2650090/nakoniec-sa-platy-zvysia-aj-ucitelom-ale-az-od-jula-zaciatkom-roka-vsak-dostanu-odmenu-350-eur/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?Zdravotnici-dostanu-zasluzene-odmeny-17-12-2021", "https://www.health.gov.sk/Clanok?lieky-inovativne-nakup-covid"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:23.208058+00:00"}
{"id": "43227", "numeric_id": 43227, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43227", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...strana SMER skončila druhá (v eurovoľbách, pozn.) a stratila jeden mandát (...).", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe oficiálnych výsledkov volieb do EP. Strana Smer-SD skončila vo voľbách do EP skutočne druhá s výsledkom 15,72% za koalíciou PS/SPOLU (20,11%) a pred stranou ĽSNS (12,07%). Navyše, Smer-SD skutočne stratil jeden europoslanecký mandát, keďže v minulom období ich mal 4 ( Monika Smolková, Boris Zala, Vladimír Maňka a Monika Flašíková-Beňová). V tohtoročných eurovoľbách však svoje miesto obhájila len posledná spomínaná europoslankyňa, ku ktorej sa pripojili Miroslav Číž spolu s Róbertom Hajšelom.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe oficiálnych výsledkov volieb do EP. Strana Smer-SD skončila vo voľbách do EP skutočne druhá s výsledkom 15,72% za koalíciou PS/SPOLU (20,11%) a pred stranou ĽSNS (12,07%). Navyše, Smer-SD skutočne stratil jeden europoslanecký mandát, keďže v minulom období ich mal 4 ( Monika Smolková, Boris Zala, Vladimír Maňka a Monika Flašíková-Beňová). V tohtoročných eurovoľbách však svoje miesto obhájila len posledná spomínaná europoslankyňa, ku ktorej sa pripojili Miroslav Číž spolu s Róbertom Hajšelom."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["druhá", "4"], "url": ["https://dennikn.sk/tema/eurovolby-2019/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_europoslancov_SR_(2014_%E2%80%93_2019)"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:05.873921+00:00"}
{"id": "48967", "numeric_id": 48967, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48967", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Európska únia nemá vlastnú zahraničnú politiku, ale slepo sleduje to, čo hovoria Spojené štáty. Veď je to úplne evidentné, hovoria to úplne všetci.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska únia (EÚ) má vlastnú Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorú formujú všetky členské štáty spolu s ďalšími inštitúciami EÚ a nie je vždy totožná so zahraničnou politikou Spojených štátov (USA). Často sa stáva, že oba celky vzájomne súhlasia a postupujú podobne. Existujú však aj výnimky, kedy EÚ nesúhlasila s krokmi USA, kritizovala ich či zvolila inú politiku. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZahraničnú politiku Európskej únie (EÚ) predstavuje Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (SZBP EÚ). Je to medzivládna politika, čo znamená, že o nej rozhodujú členské štáty, ktoré o nej v absolútnej väčšine prípadov hlasujú metódou jednomyseľnosti. S každým rozhodnutím musí súhlasiť každý členský štát a každý členský štát môže vetovať ktorýkoľvek krok. Bola založená Maastrichtskou zmluvou v roku 1993.\n\nFungovanie SZBP EÚ definuje primárne právo EÚ, konkrétne Zmluva o Európskej únii v článkoch 23 až 41 (. pdf , s. 30). Primárne právo predstavuje najmä súhrn hlavných a revíznych zmlúv, ktoré upravujú fungovanie EÚ.\n\nVzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a EÚ definuje zdieľanie spoločných hodnôt akými sú ľudské práva, demokracia či právny štát. Ekonomická spolupráca oboch celkov predstavuje najintegrovanejší hospodársky vzťah na svete.\n\nDemokratické zriadenie, zdieľanie hodnôt a masívna ekonomická spolupráca znamenajú aj veľmi podobné názory v zahraničnej politike. Medzi USA a EÚ a jej členskými štátmi sa však nájdu aj rozdielne postoje.\n\nViditeľné rozdiely v ostatnom období panovali najmä počas prezidentského pôsobenia Donalda Trumpa.\n\nTen nariadil odstúpenie USA od tzv. JCPOA , čo je medzinárodná dohoda viacerých významných štátov sveta o jadrovom programe Iránu. EÚ s týmto krokom nesúhlasila a zostáva signatárom jadrovej dohody.\n\nZahranično-politické a obchodné vzťahy oboch celkov sa líšia aj v otázke Číny. EÚ s Čínou dlhší čas vyjednáva obchodnú dohodu , zatiaľ čo Spojené štáty uvalili na Čínu sankcie a medzi oboma krajinami sa často hovorí o tzv. „obchodnej vojne.“ Postoj EÚ sa však časom zbližuje s tým americkým - Únia taktiež uvalila sankcie na štyroch čínskych predstaviteľov a prehodnocuje svoju politiku voči tejto krajine.\n\nFicov výrok z uvedených dôvodov hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia (EÚ) má vlastnú Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorú formujú všetky členské štáty spolu s ďalšími inštitúciami EÚ a nie je vždy totožná so zahraničnou politikou Spojených štátov (USA). Často sa stáva, že oba celky vzájomne súhlasia a postupujú podobne. Existujú však aj výnimky, kedy EÚ nesúhlasila s krokmi USA, kritizovala ich či zvolila inú politiku. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Zahraničnú politiku Európskej únie (EÚ) predstavuje Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ (SZBP EÚ). Je to medzivládna politika, čo znamená, že o nej rozhodujú členské štáty, ktoré o nej v absolútnej väčšine prípadov hlasujú metódou jednomyseľnosti. S každým rozhodnutím musí súhlasiť každý členský štát a každý členský štát môže vetovať ktorýkoľvek krok. Bola založená Maastrichtskou zmluvou v roku 1993.", "Fungovanie SZBP EÚ definuje primárne právo EÚ, konkrétne Zmluva o Európskej únii v článkoch 23 až 41 (. pdf , s. 30). Primárne právo predstavuje najmä súhrn hlavných a revíznych zmlúv, ktoré upravujú fungovanie EÚ.", "Vzťahy medzi Spojenými štátmi americkými a EÚ definuje zdieľanie spoločných hodnôt akými sú ľudské práva, demokracia či právny štát. Ekonomická spolupráca oboch celkov predstavuje najintegrovanejší hospodársky vzťah na svete.", "Demokratické zriadenie, zdieľanie hodnôt a masívna ekonomická spolupráca znamenajú aj veľmi podobné názory v zahraničnej politike. Medzi USA a EÚ a jej členskými štátmi sa však nájdu aj rozdielne postoje.", "Viditeľné rozdiely v ostatnom období panovali najmä počas prezidentského pôsobenia Donalda Trumpa.", "Ten nariadil odstúpenie USA od tzv. JCPOA , čo je medzinárodná dohoda viacerých významných štátov sveta o jadrovom programe Iránu. EÚ s týmto krokom nesúhlasila a zostáva signatárom jadrovej dohody.", "Zahranično-politické a obchodné vzťahy oboch celkov sa líšia aj v otázke Číny. EÚ s Čínou dlhší čas vyjednáva obchodnú dohodu , zatiaľ čo Spojené štáty uvalili na Čínu sankcie a medzi oboma krajinami sa často hovorí o tzv. „obchodnej vojne.“ Postoj EÚ sa však časom zbližuje s tým americkým - Únia taktiež uvalila sankcie na štyroch čínskych predstaviteľov a prehodnocuje svoju politiku voči tejto krajine.", "Ficov výrok z uvedených dôvodov hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["predstavuje", "pdf", "definuje", "predstavuje", "odstúpenie", "JCPOA", "nesúhlasila", "vyjednáva", "dohodu", "uvalili", "sankcie", "prehodnocuje"], "url": ["https://euroskop.cz/evropska-unie/politiky-eu/zahranici-a-bezpecnost/zahranicni-a-bezpecnostni-politika/", "https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:9e8d52e1-2c70-11e6-b497-01aa75ed71a1.0021.01/DOC_2&format=PDF", "https://www.eeas.europa.eu/united-states-america/european-union-and-united-states_en?s=253", "https://policy.trade.ec.europa.eu/eu-trade-relationships-country-and-region/countries-and-regions/united-states_en", "https://trumpwhitehouse.archives.gov/briefings-statements/president-donald-j-trump-ending-united-states-participation-unacceptable-iran-deal/", "https://www.eeas.europa.eu/eeas/nuclear-agreement-%E2%80%93-jcpoa_en", "https://www.eeas.europa.eu/node/49141_en", "https://policy.trade.ec.europa.eu/eu-trade-relationships-country-and-region/countries-and-regions/china/eu-china-agreement_en", "https://www.politico.eu/article/eu-china-trade-investment-deal-slave-labor-human-rights-agreement-commission/", "https://thediplomat.com/2023/02/gauging-the-impact-of-the-china-us-trade-war/", "https://www.reuters.com/world/eu-extends-human-rights-sanctions-including-chinese-officials-2021-11-24/", "https://www.politico.com/news/2023/03/08/us-europe-china-00086204"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:09.809890+00:00"}
{"id": "48450", "numeric_id": 48450, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48450", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Veď pán Kováčik bol zvolený veľkou väčšinou, bol nominant SDKÚ v roku 2004 a veľkou väčšinou všetkých poslancov bol zvolený. Potom bol volený v parlamente viacerými. ", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dušan Kováčika zvolili za špeciálneho prokurátora dohromady trikrát.\n\nPoslanci NR SR zvolili Kováčika za špeciálneho prokurátora prvý raz v máji 2004. Zo 138 prítomných poslancov parlamentu zaňho hlasovalo 118 zákonodarcov.\n\nKováčika na post nominoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Táto informácia vzbudzuje dojem nestraníckej nominácie do funkcie. Samotného Trnku však na post nominoval poslanec za SDKÚ Ivan Šimko, čo spája osobu Kováčika s touto politickou stranou.\n\nV apríli 2009 získal v tajnej voľbe 117 hlasov z prítomných 139 poslancov a stal sa špeciálnym prokurátorom po druhýkrát.\n\nPo tretíkrát ho do funkcie poslanci zvolili v máji 2014, kedy Kováčik získal podporu 92 zo 118 prítomných zákonodarcov.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý. Kľúčovou informáciou je, že Kováčika na post špeciálneho prokurátora navrhol nominant SDKÚ Dobroslav Trnka, čím sa jeho osoba prepája so samotnou politickou stranou.", "analysis_paragraphs": ["Dušan Kováčika zvolili za špeciálneho prokurátora dohromady trikrát.", "Poslanci NR SR zvolili Kováčika za špeciálneho prokurátora prvý raz v máji 2004. Zo 138 prítomných poslancov parlamentu zaňho hlasovalo 118 zákonodarcov.", "Kováčika na post nominoval vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Táto informácia vzbudzuje dojem nestraníckej nominácie do funkcie. Samotného Trnku však na post nominoval poslanec za SDKÚ Ivan Šimko, čo spája osobu Kováčika s touto politickou stranou.", "V apríli 2009 získal v tajnej voľbe 117 hlasov z prítomných 139 poslancov a stal sa špeciálnym prokurátorom po druhýkrát.", "Po tretíkrát ho do funkcie poslanci zvolili v máji 2014, kedy Kováčik získal podporu 92 zo 118 prítomných zákonodarcov.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Kľúčovou informáciou je, že Kováčika na post špeciálneho prokurátora navrhol nominant SDKÚ Dobroslav Trnka, čím sa jeho osoba prepája so samotnou politickou stranou."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "nominoval", "získal", "zvolili"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov.", "https://korzar.sme.sk/c/4577083/parlament-zvolil-kovacika-za-sefa-specialnej-prokuratury.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov.", "https://www.teraz.sk/slovensko/navrh-kovacik-specialny-prokurator/82867-clanok.html#:~:text=Kov%C3%A1%C4%8Dik%2C%20ktor%C3%BD%20je,hlasovalo%20118%20hlasov."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:34.951967+00:00"}
{"id": "vr26199", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26199", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Práve na základe kontrol z toho obdobia 2006-2009, sa zistilo, že sú tam stovky percent predražení (opravy havárií, pozn.).", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frešo sa odvoláva na kontrolu BSK zameranú na obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2009. V prípade zákaziek, ktoré možno označiť ako opravy havarijného stavu (výmena okien a zateplenie budovy) bol rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) v stovkách percent. Výrok hodnotíme ako pravdivý Podľa Správy o výsledku kontroly 2009, na Úrade BSK došlo v rokoch 2006 až 2009 k viacerým pochybeniam v oblasti verejného obstarávania. V závere správa (s. 27 - 28) zhŕňa výsledky kontroly, kde okrem všeobecných pochybení uvádza aj niektoré konkrétne finančné škody (pozn. - uvádzame cenový a percentuálny rozdiel medzi cenou uhradenou BSK a cenou nezávislého dodávateľa): - zmluva na dodanie technológie do kuchyne: rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 12 361,63 EUR - 160% - zákazka na výmenu okien : rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 386 966,42 EUR - 1352% -.zákazka na dodanie plota: rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 127 123,22 EUR - 444% - zákazka na zateplenie budovy : rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 122 597,26 EUR - 405% Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Frešo sa odvoláva na kontrolu BSK zameranú na obdobie od 1. januára 2006 do 31. decembra 2009. V prípade zákaziek, ktoré možno označiť ako opravy havarijného stavu (výmena okien a zateplenie budovy) bol rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) v stovkách percent. Výrok hodnotíme ako pravdivý Podľa Správy o výsledku kontroly 2009, na Úrade BSK došlo v rokoch 2006 až 2009 k viacerým pochybeniam v oblasti verejného obstarávania. V závere správa (s. 27 - 28) zhŕňa výsledky kontroly, kde okrem všeobecných pochybení uvádza aj niektoré konkrétne finančné škody (pozn. - uvádzame cenový a percentuálny rozdiel medzi cenou uhradenou BSK a cenou nezávislého dodávateľa): - zmluva na dodanie technológie do kuchyne: rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 12 361,63 EUR - 160% - zákazka na výmenu okien : rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 386 966,42 EUR - 1352% -.zákazka na dodanie plota: rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 127 123,22 EUR - 444% - zákazka na zateplenie budovy : rozdiel v neprospech objednávateľa (BSK) 122 597,26 EUR - 405% Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Správy"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/dokumenty-2010.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:07.563379+00:00"}
{"id": "vr30684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30684", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ak sa ukázalo vo Švajčiarsku, že manželka guvernéra švajčiarskej centrálnej banky robila v /nezrozumiteľné/ fonde a robila operácie na švajčiarsky frank americký dolár, tak guvernér centrálnej banky Švajčiarska odstúpil.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "( TASR , 9. januára 2012) \" Guvernér Švajčiarskej národnej banky (SNB) Philipp Hildebrand rezignoval na svoju funkciu. Za jeho odstúpením je škandál týkajúci sa kontroverzného devízového obchodu, ktorý vlani v auguste uskutočnila jeho žena. ...Hildebrand sa musí brániť pred obvineniami zo zneužitia informácií. Jeho manželka Kashya, bývalá maklérka hedžového fondu, ktorá v súčasnosti vedie galériu v Zürichu, 15. augusta 2011 nakúpila doláre za 400.000 CHF (329.516 eur). Tri týždne po tom SNB oznámila opatrenia, ktoré oslabili frank. O niekoľko týždňov neskôr doláre predala so ziskom okolo 70.000 CHF. Transakcie sa uskutočnili zo spoločného rodinného účtu.\" ( BBC , 9.januára 2012) \" The chairman of the Swiss National Bank (SNB), Philipp Hildebrand, has resigned with immediate effect . It follows revelations his wife Kashya bought $504,000 (GBP323,024) in August, three weeks before the central bank intervened to cap the Swiss franc.\" Je pravdou, že guvernér Švajčiarskej národnej banky rezignoval kvôli podozreniam súvisiaci s devízovou špekuláciou jeho ženy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["( TASR , 9. januára 2012) \" Guvernér Švajčiarskej národnej banky (SNB) Philipp Hildebrand rezignoval na svoju funkciu. Za jeho odstúpením je škandál týkajúci sa kontroverzného devízového obchodu, ktorý vlani v auguste uskutočnila jeho žena. ...Hildebrand sa musí brániť pred obvineniami zo zneužitia informácií. Jeho manželka Kashya, bývalá maklérka hedžového fondu, ktorá v súčasnosti vedie galériu v Zürichu, 15. augusta 2011 nakúpila doláre za 400.000 CHF (329.516 eur). Tri týždne po tom SNB oznámila opatrenia, ktoré oslabili frank. O niekoľko týždňov neskôr doláre predala so ziskom okolo 70.000 CHF. Transakcie sa uskutočnili zo spoločného rodinného účtu.\" ( BBC , 9.januára 2012) \" The chairman of the Swiss National Bank (SNB), Philipp Hildebrand, has resigned with immediate effect . It follows revelations his wife Kashya bought $504,000 (GBP323,024) in August, three weeks before the central bank intervened to cap the Swiss franc.\" Je pravdou, že guvernér Švajčiarskej národnej banky rezignoval kvôli podozreniam súvisiaci s devízovou špekuláciou jeho ženy. Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "BBC"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120109TBB03082", "http://www.bbc.co.uk/news/business-16472416"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:05.084354+00:00"}
{"id": "vr13934", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13934", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "(...) Národná rada to (prípadnú potrebu ďalších financií na mzdy, pozn.) vyriešila uznesením, ktoré hovorí o tom, že majú sa všetky prípadné požiadavky vykryť z kapitoly ministerstva zdravotníctva.", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do uznesenia o štátnom rozpočte na rok 2016 a o návrhu verejného rozpočtu na obdobie 2016-2018 sa skutočne dostala časť, ktorá hovorí o tom, že v prípade potreby navýšenia mzdy zdravotníckym pracovníkom, na to budú použité prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Na túto časť odkazoval aj minister zdravotníctva Čislák v tejto diskusii. Pôvodný návrh rozpočtu túto položku neobsahoval, je to poslanecký návrh (.pdf) poslancov za SMER-SD Daniela Duchoňa a Richarda Rašiho. Návrh prešiel so 111 hlasmi za z celkových 130 hlasujúcich poslancov. Návrh žiada doplniť do návrhu rozpočtu ďalší bod, v ktorom sa od vlády SR žiada, aby garantovala, že financovanie výdavkov, ktoré súvisia s aplikáciou novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve \" je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na rok 2016 vrátane odhadovaných výdavkov na úpravy platov ostatných zdravotníckych pracovníov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne. \" Z hlasovania za tento pozmeňujúci návrh vyplýva, že za hlasovali aj niektorí opoziční poslanci. Niektorí z opozície zase kritizujú taký krok vlády, spolu aj s poslancom Viliamom Novotným. On sa zdržal hlasovania a svoj kritický postoj vyslovil aj v blogovom príspevku potom, ako uznesenie prešlo .", "analysis_paragraphs": ["Do uznesenia o štátnom rozpočte na rok 2016 a o návrhu verejného rozpočtu na obdobie 2016-2018 sa skutočne dostala časť, ktorá hovorí o tom, že v prípade potreby navýšenia mzdy zdravotníckym pracovníkom, na to budú použité prostriedky z rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva. Na túto časť odkazoval aj minister zdravotníctva Čislák v tejto diskusii. Pôvodný návrh rozpočtu túto položku neobsahoval, je to poslanecký návrh (.pdf) poslancov za SMER-SD Daniela Duchoňa a Richarda Rašiho. Návrh prešiel so 111 hlasmi za z celkových 130 hlasujúcich poslancov. Návrh žiada doplniť do návrhu rozpočtu ďalší bod, v ktorom sa od vlády SR žiada, aby garantovala, že financovanie výdavkov, ktoré súvisia s aplikáciou novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve \" je zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na rok 2016 vrátane odhadovaných výdavkov na úpravy platov ostatných zdravotníckych pracovníov vrátane zdravotných sestier na úrovni 55 mil. eur ročne. \" Z hlasovania za tento pozmeňujúci návrh vyplýva, že za hlasovali aj niektorí opoziční poslanci. Niektorí z opozície zase kritizujú taký krok vlády, spolu aj s poslancom Viliamom Novotným. On sa zdržal hlasovania a svoj kritický postoj vyslovil aj v blogovom príspevku potom, ako uznesenie prešlo ."], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["uznesenia", "poslanecký návrh", "prešiel", "kritizujú", "blogovom príspevku", "prešlo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5736", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=422030", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=36774", "http://vzdravotnictve.webnoviny.sk/rozpocet-je-schvaleny-mysli-aj-na-platy-zdravotnikov/", "http://viliamnovotny.blog.sme.sk/c/390943/sestrickam-nedali-peniaze-ale-uznesenie.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-zakon-roka-deficit/167121-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:52.638448+00:00"}
{"id": "vr14730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14730", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Do augusta 2016 musí vláda (podľa zákona, pozn.) navštíviť zostávajúcich 11 okresov (z 12 pozn.), ktoré sú stanovené v zákone. A musí stanoviť sumu peňazí ako aj konkrétny plán.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V spomínanom zákone sa nepíše, že vláda má do augusta 2016 navštíviť jednotlivé okresy, ale že jednotlivé okresy majú predložiť svoje plány do termínu 9 mesiacov (od konca decembra 2015) od potvrdenia splnenia daných podmienok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nSMER-SD na svojej programovej diskusii vo februári 2016 hovoril o schválenom zákone na zníženie regionálnych rozdielov:\n\n\"Schválili sme zákon o pomoci najmenej rozvinutým okresom , vycestovali sme do Kežmarku a schválili sme tam akčný plán. V rokoch 2016 a 2017 musí vláda navštíviť ďalších 12 okresov,\" avizoval.\n\nVláda sa podľa jeho slov zaviazala , že v ďalšom volebnom období bude mať 11 výjazdových zasadnutí práve v týchto okresoch. Ide o Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Vládu a zástupcov samospráv teraz čaká spracovanie akčných plánov na mieru pre zostávajúcich 11 okresov. \"Je to inštitút zakotvený v zákone, schvaľuje ho vláda.\n\nZákon o podpore najmenej rozvinutých okresov bol, schválený 11.11 2015 a je platný od 1.12.2015.\n\nJednotlivé akčné plány pre spomínané regióny už sú rozpracované - napríklad Rožňava alebo Poltár . Veľká časť z okresov však ešte len má v pláne spracovať úvodnú časť návrhu plánu - napríklad Lučenec až v júli 2016. Ak spĺňa okres podmienky zákona a dostane oznámenie o splnení podmienok do 31.12. 2015, má podľa § 10 daného zákona 9 mesačnú lehotu na predloženie akčného plánu - to znamená do konca septembra 2016 majú okresy čas na predloženie svojho akčného plánu. Fico nesprávne informuje o augustovom termíne a zároveň nepresne, že vláda musí do augusta navštíviť jednotlivé okresy.", "analysis_paragraphs": ["V spomínanom zákone sa nepíše, že vláda má do augusta 2016 navštíviť jednotlivé okresy, ale že jednotlivé okresy majú predložiť svoje plány do termínu 9 mesiacov (od konca decembra 2015) od potvrdenia splnenia daných podmienok. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "SMER-SD na svojej programovej diskusii vo februári 2016 hovoril o schválenom zákone na zníženie regionálnych rozdielov:", "\"Schválili sme zákon o pomoci najmenej rozvinutým okresom , vycestovali sme do Kežmarku a schválili sme tam akčný plán. V rokoch 2016 a 2017 musí vláda navštíviť ďalších 12 okresov,\" avizoval.", "Vláda sa podľa jeho slov zaviazala , že v ďalšom volebnom období bude mať 11 výjazdových zasadnutí práve v týchto okresoch. Ide o Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance a Trebišov. Vládu a zástupcov samospráv teraz čaká spracovanie akčných plánov na mieru pre zostávajúcich 11 okresov. \"Je to inštitút zakotvený v zákone, schvaľuje ho vláda.", "Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov bol, schválený 11.11 2015 a je platný od 1.12.2015.", "Jednotlivé akčné plány pre spomínané regióny už sú rozpracované - napríklad Rožňava alebo Poltár . Veľká časť z okresov však ešte len má v pláne spracovať úvodnú časť návrhu plánu - napríklad Lučenec až v júli 2016. Ak spĺňa okres podmienky zákona a dostane oznámenie o splnení podmienok do 31.12. 2015, má podľa § 10 daného zákona 9 mesačnú lehotu na predloženie akčného plánu - to znamená do konca septembra 2016 majú okresy čas na predloženie svojho akčného plánu. Fico nesprávne informuje o augustovom termíne a zároveň nepresne, že vláda musí do augusta navštíviť jednotlivé okresy."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "diskusii", "najmenej rozvinutým okresom", "zaviazala", "Zákon", "Rožňava", "Poltár", "Lučenec"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5686", "http://www.teraz.sk/volby-2016/programovu-konferenciu-smeru-sd-vedie-p/181647-clanok.html", "http://www.nro.vlada.gov.sk/najmenej-rozvinuty-okres/", "http://www.vlada.gov.sk/premier-do-styroch-rokov-chceme-dosiahnut-85-percent-zivotnej-urovne-v-eu/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5686", "http://www.roznava.sk/uploads/files/Akcny_plan_Roznava.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/poltar/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/lucenec/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:40.572179+00:00"}
{"id": "vr14078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14078", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "„Však v Afrike nemajú vysoké školy, ktoré by, by dokázali alebo vôbec vzdelávací systém, ktorý by dokázal tých ľudí vzdelať.“", "statement_date": "2015-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sme overovali v relácii O5M12 31.mája 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N. Aj napriek tomu, že priemerná miera vzdelanosti a gramotnosti dospelých a mladistvých v krajinách severnej Afriky (a Blízkeho Východu) je nižšia než v krajinách EÚ, tvrdenie predsedu strany SaS, že \"v Afrike nemajú vysoké školy (...) alebo vôbec vzdelávací systém\", je chybné. Nehovoriac o tom, že uvádzať Afriku pri jej celkovom počte 54 štátov je v rámci danej argumentácie nekorektné. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Údaje Ústrednej spravodajskej služby (CIA) preukazujú, že miera gramotnosti (prevažne definovaná ako schopnosť čítať a písať) je v krajinách severnej Afriky rozdielna a siaha od 68,5 % v Maroku až po 91 % v Líbyi, pričom priemerná celosvetová gramotnosť sa pohybuje okolo 86,1 %. Ďalšími krajinami, ktoré čítajú veľké počty utečencov do krajín EÚ sú aj Sýria a Eritrea, v ktorých sa priemerná gramotnosť nachádza na úrovni 86,4 % a 73,8 %. Čo sa týka ostatných krajín afrického kontinentu, aj napriek tomu, že v súvislosti s masovou emigráciou do EÚ sa o nich nehovorí, krajiny ako Juhoafrická republika, Rovníková Guinea, alebo aj krajiny Blízkeho Východu ako sú Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, či Kuvajt, dosahujú priemernú gramotnosť nad 90 %. V súvislosti s vysokým školstvom v krajinách Afrického kontinentu, samotná existencia Asociácie afrických univerzít (AAU) dokazuje, že vzdelávanie aj tohoto stupňa tu existuje. Táto asociácia bola v roku 1967 založená v Marockom meste Rabat a v súčasnej dobe zastrešuje takmer 290 univerzít, pričom práve 64 ich je v krajinách severnej Afriky. Napríklad, podľa uznávaného Šangajského rebríčka sa v roku 2014 umiestnila Univerzita v Káhire medzi top 500 vysokými školami na svete (ani jedna slovenská univerzita sa v tomto rebríčku nenachádza). Na africkom kontinente, konkrétne v Maroku sa nachádza aj najstaršia kontinuálne fungujúca univerzita na svete, Karueein, ktorá bola založená v roku 859 n.l. Pre porovnanie, najstaršia európska univerzita bola založená v roku 1055 v Bologni. Štúdie venujúce (.pdf) sa zloženiu africkej imigrantskej komunite v EÚ upozorňujú na to, že je \" nemožné generalizovať afrických migrantov v Európe z hľadiska ich pracovných prospektov a výsledkov .\" Zloženie podľa ekonomickej aktivity či úrovne vzdelania sa mení podľa domovskej krajiny ale aj štátu EÚ v ktorom africkí migranti pôsobia. Taktiež treba poznamenať, že značná časť migrantov do EÚ prichádza práve kvôli práci a štúdiu, a po troch až desiatich rokov sa vracajú do domovských krajín, a tak nie sú záťažou pre sociálne systémy európskych štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sme overovali v relácii O5M12 31.mája 2015. K tejto téme sme napísali aj komentár do Denníka N. Aj napriek tomu, že priemerná miera vzdelanosti a gramotnosti dospelých a mladistvých v krajinách severnej Afriky (a Blízkeho Východu) je nižšia než v krajinách EÚ, tvrdenie predsedu strany SaS, že \"v Afrike nemajú vysoké školy (...) alebo vôbec vzdelávací systém\", je chybné. Nehovoriac o tom, že uvádzať Afriku pri jej celkovom počte 54 štátov je v rámci danej argumentácie nekorektné. Tento výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Údaje Ústrednej spravodajskej služby (CIA) preukazujú, že miera gramotnosti (prevažne definovaná ako schopnosť čítať a písať) je v krajinách severnej Afriky rozdielna a siaha od 68,5 % v Maroku až po 91 % v Líbyi, pričom priemerná celosvetová gramotnosť sa pohybuje okolo 86,1 %. Ďalšími krajinami, ktoré čítajú veľké počty utečencov do krajín EÚ sú aj Sýria a Eritrea, v ktorých sa priemerná gramotnosť nachádza na úrovni 86,4 % a 73,8 %. Čo sa týka ostatných krajín afrického kontinentu, aj napriek tomu, že v súvislosti s masovou emigráciou do EÚ sa o nich nehovorí, krajiny ako Juhoafrická republika, Rovníková Guinea, alebo aj krajiny Blízkeho Východu ako sú Saudská Arábia, Spojené Arabské Emiráty, či Kuvajt, dosahujú priemernú gramotnosť nad 90 %. V súvislosti s vysokým školstvom v krajinách Afrického kontinentu, samotná existencia Asociácie afrických univerzít (AAU) dokazuje, že vzdelávanie aj tohoto stupňa tu existuje. Táto asociácia bola v roku 1967 založená v Marockom meste Rabat a v súčasnej dobe zastrešuje takmer 290 univerzít, pričom práve 64 ich je v krajinách severnej Afriky. Napríklad, podľa uznávaného Šangajského rebríčka sa v roku 2014 umiestnila Univerzita v Káhire medzi top 500 vysokými školami na svete (ani jedna slovenská univerzita sa v tomto rebríčku nenachádza). Na africkom kontinente, konkrétne v Maroku sa nachádza aj najstaršia kontinuálne fungujúca univerzita na svete, Karueein, ktorá bola založená v roku 859 n.l. Pre porovnanie, najstaršia európska univerzita bola založená v roku 1055 v Bologni. Štúdie venujúce (.pdf) sa zloženiu africkej imigrantskej komunite v EÚ upozorňujú na to, že je \" nemožné generalizovať afrických migrantov v Európe z hľadiska ich pracovných prospektov a výsledkov .\" Zloženie podľa ekonomickej aktivity či úrovne vzdelania sa mení podľa domovskej krajiny ale aj štátu EÚ v ktorom africkí migranti pôsobia. Taktiež treba poznamenať, že značná časť migrantov do EÚ prichádza práve kvôli práci a štúdiu, a po troch až desiatich rokov sa vracajú do domovských krajín, a tak nie sú záťažou pre sociálne systémy európskych štátov. Dátum zverejnenia analýzy: 27.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-27", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Denníka N.", "gramotnosti", "asociácia", "Káhire", "nachádza", "Štúdie", "venujúce"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/534/kalinak-vs-sulik-o-migracii", "https://dennikn.sk/150737/zhoda-postavena-na-chybach/", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/print_2103.html", "http://www.aau.org/page/about-aau", "http://www.shanghairanking.com/World-University-Rankings/Cairo-University.html", "http://www.guinnessworldrecords.com/world-records/oldest-university", "http://ec.europa.eu/research/social-sciences/pdf/policy_briefs/policy-briefs-mafe-012013-02_en.pdf", "http://www.oecd.org/els/mig/World-Migration-in-Figures.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:22.941658+00:00"}
{"id": "vr35063", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35063", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Tak ešte aj výdavky alebo tie limity zverejnili tak, že sa z nich nedá poriadne nič vyčítať, lebo sú tam neni rozdelené kategórie ako sú eurofondy a samotný štátny rozpočet, ale čo ja tvrdím je, vzhľadom na to, že vláda vôbec nemá žiadne zázračné riešenie a len blafovala pred voľbami a svojim spôsobom jasne oklamala voliča v tom, že čo bude robiť.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nie je žiaľ jasné, o čom poslanec Počiatek hovorí. Možno diváci pochopili kontext.", "analysis_paragraphs": ["nie je žiaľ jasné, o čom poslanec Počiatek hovorí. Možno diváci pochopili kontext."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:56.594020+00:00"}
{"id": "vr18290", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18290", "speaker": "Marek Hattas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-hattas", "statement": "Momentálne buspruh sa nachádza iba na Klokočine (mestská časť Nitry, pozn.)...", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý pruh vyhradený pre autobusy MHD v Nitre bol vytvorený začiatkom októbra 2008 na Hviezdoslavovej triede, ktorá sa nachádza na Klokočine. O ďalších buspruhoch mesto Nitra neinformovalo, môžeme teda vychádzať z toho, že sa jedná o jediný pruh vyhradený pre autobusy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prvý pruh vyhradený pre autobusy MHD v Nitre bol vytvorený začiatkom októbra 2008 na Hviezdoslavovej triede, ktorá sa nachádza na Klokočine. O ďalších buspruhoch mesto Nitra neinformovalo, môžeme teda vychádzať z toho, že sa jedná o jediný pruh vyhradený pre autobusy. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["vytvorený"], "url": ["https://imhd.sk/nr/doc/sk/6246/Nitrianske-autobusy-maju-svoj-prvy-buspruh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:22.566972+00:00"}
{"id": "vr37986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37986", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ja som sa pánovi Lazárovi ospravedlnil v parlamente, ponúkol som mu, že to aj tu zopakujem, keď teda prejaví záujem, záujem neprejavil.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME sa Richard Sulík 23. marca 2011 v pléne ospravedlnil poslancovi a bývalému šéfovi Teplární Košice (TEKO) Ladislavovi Lazárovi (Smer-SD). Sulík totiž začiatkom marca v televízii Markíza v relácii Na telo povedal nepravdivé informácie o znížení Lazárovho platu v TEKO tesne pred voľbami. Pred hlasovaním NR SR sa Sulík ospravedlnil. \"Osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi za to, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Prepáčte, mrzí ma to.\" Podľa Hospodárskych novín Sulík navrhol verejné ospravedlnenie: \"Ak budete aj naďalej požadovať ospravedlnenie priamo v televízii Markíza, dajte mi to vedieť.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME sa Richard Sulík 23. marca 2011 v pléne ospravedlnil poslancovi a bývalému šéfovi Teplární Košice (TEKO) Ladislavovi Lazárovi (Smer-SD). Sulík totiž začiatkom marca v televízii Markíza v relácii Na telo povedal nepravdivé informácie o znížení Lazárovho platu v TEKO tesne pred voľbami. Pred hlasovaním NR SR sa Sulík ospravedlnil. \"Osobne sa ospravedlňujem kolegovi Lazárovi za to, že som zverejnil nepravdivú informáciu. Prepáčte, mrzí ma to.\" Podľa Hospodárskych novín Sulík navrhol verejné ospravedlnenie: \"Ak budete aj naďalej požadovať ospravedlnenie priamo v televízii Markíza, dajte mi to vedieť.\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5821531/sulik-sa-ospravedlnil-lazarovi-za-nepravdive-informacie.html", "http://hnonline.sk/c1-51350310-sulik-sa-ospravedlnil-exsefovi-teplarni-za-slova-o-jeho-plate"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:05.607569+00:00"}
{"id": "vr29634", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29634", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak ide o vyjadrenie nejakej inštitúcie, tak v takom prípade sú oficiálne protesty nielen my, ale aj Česká republika oficiálne protestovala proti tomu, čo bolo odvysielané.", "statement_date": "2015-06-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rossija 1 odvysielala 23. mája dokument, kde hovorí, že invázia krajín Varšavskej Zmluvy do Československa z roku 1968 zabránila vstupu vojsk NATO na územie ČSSR. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie , kde protestuje voči obsahu filmu. Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek taktiež odsúdil obsah sporného dokumentu a dokonca si pozval ruského veľvyslanca,aby s ním problém prediskutoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rossija 1 odvysielala 23. mája dokument, kde hovorí, že invázia krajín Varšavskej Zmluvy do Československa z roku 1968 zabránila vstupu vojsk NATO na územie ČSSR. Ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie , kde protestuje voči obsahu filmu. Český minister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek taktiež odsúdil obsah sporného dokumentu a dokonca si pozval ruského veľvyslanca,aby s ním problém prediskutoval. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-08", "analysis_sources": {"text": ["odvysielala", "zabránila", "vyhlásenie", "odsúdil", "rozprával", "Boris Jeľcin", "Vladimír Putin."], "url": ["https://dennikn.sk/146198/ruska-statna-televizia-obhajovala-invaziu-do-ceskoslovenska/", "http://www.theguardian.com/film/2015/jun/02/new-russian-invasion-documentary-dismays-czech-slovak-governments", "http://www.mzv.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_EA7419BDE7ECAA99C1257B4A002DA134_SK&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_6626E10843A20D25C1257E5600544954", "http://domaci.ihned.cz/c1-64098010-odmitam-takove-zachazeni-s-ceskymi-obcany-zkritizoval-zaoralek-seznam-pred-ruskym-velvyslancem", "http://www.sme.sk/c/7840457/lajcak-lavrova-dokument-o-invazii-v-roku-1968-prekvapil.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/233255-je-normalne-ze-medvedev-neriesil-okupaciu-1968-tvrdia-ruski-experti/", "http://zpravy.idnes.cz/putin-v-praze-priznal-ruskou-odpovednost-za-srpen-1968-pd3-/domaci.aspx?c=A060301_185802_zahranicni_miz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:52.439120+00:00"}
{"id": "vr16557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16557", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...máme historicky najnižšiu nezamestnanosť (...) stúpajú príjmy Sociálnej poisťovne. Máme historicky najvyššiu zamestnanosť, vôbec akú sme kedy mali.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov ŠÚ SR je skutočne nezamestnanosť k prvému kvartálu roku 2017 najnižšou v histórii merania (od 1994), a to 8,7 %. Hoci celkové príjmy Sociálnej poisťovne v roku 2016 oproti roku 2015 veľmi mierne klesli, príjmy od zamestnancov skutočne narástli. Miera zamestnanosti je k prvému kvartálu 2017 taktiež historicky najvyššia, má hodnotu 54,7 %. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Mieru nezamestnanost i je možné vykazovať viacerými spôsobmi. Jedným je VZPS („Výberové zisťovanie pracovných síl“), ktoré vykonáva Štatistický úrad SR na základe metodiky EUROSTAT-u, tou druhou možnosťou sú údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Druhý menovaný zabezpečuje evidenciu nezamestnaných a jeho štatistika sa opiera \" ... o počet evidovaných nezamestnaných na jednotlivých úradoch práce, ktorí sú tam na princípe dobrovoľnosti\" .", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ŠÚ SR je skutočne nezamestnanosť k prvému kvartálu roku 2017 najnižšou v histórii merania (od 1994), a to 8,7 %. Hoci celkové príjmy Sociálnej poisťovne v roku 2016 oproti roku 2015 veľmi mierne klesli, príjmy od zamestnancov skutočne narástli. Miera zamestnanosti je k prvému kvartálu 2017 taktiež historicky najvyššia, má hodnotu 54,7 %. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Mieru nezamestnanost i je možné vykazovať viacerými spôsobmi. Jedným je VZPS („Výberové zisťovanie pracovných síl“), ktoré vykonáva Štatistický úrad SR na základe metodiky EUROSTAT-u, tou druhou možnosťou sú údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Druhý menovaný zabezpečuje evidenciu nezamestnaných a jeho štatistika sa opiera \" ... o počet evidovaných nezamestnaných na jednotlivých úradoch práce, ktorí sú tam na princípe dobrovoľnosti\" ."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["nezamestnanost", "nezamestnaných", ".xlsx", "údajov", "údajov", "Celkové príjmy", "23. apríla 2017", "15. januára 2017", "30. apríla 2017"], "url": ["http://blogy.hnonline.sk/laco-vozarik/preco-vykazuje-nezamestnanost-trnavskeho-trencianskeho-a-kosickeho-kraja-priam", "https://ekonomika.sme.sk/c/3419182/upsvar-najvyssia-miera-nezamestnanosti-sr-v-eu-je-kvoli-inej-metodike-merania.html", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2017/jul_2017.ZIP", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=971&m_sso=2&m_so=15&ic=41", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2557&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://www.socpoist.sk/struktura-prijmov/1364s", "http://www.demagog.sk/diskusie/646", "http://www.demagog.sk/diskusie/620/?", "http://www.demagog.sk/politici/48/peter-kazimir"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:17.072107+00:00"}
{"id": "vr33919", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33919", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Nenávisť na základe sexuálnej orientácie sa týmto iba priraďuje k iným nenávistiam, ktoré už v zákone sú. Na základe rasovej neznášanlivosti napríklad. To znamená, že to nie, že iba táto skupina a nič iné. Tam už niektoré boli vymenované napríklad rasa a sexuálna orientácia sa k nim pridala.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V trestnom zákone 300/2005 (pdf. str 27) sú, tak ako tvrdí Martin Poliačik spomenuté skupiny, ktoré spadajú do kategórie osobitých. (t.j. trestný čin spáchaný na týchto osobách sa posudzuje na základe osobitého motívu páchania trestného činu). Osobitým motívom páchania trestného činu sa považuje trestný čin z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu inej farby pleti . K týmto po novom pribudla nenávisť pre sexuálnu orientáciu .", "analysis_paragraphs": ["V trestnom zákone 300/2005 (pdf. str 27) sú, tak ako tvrdí Martin Poliačik spomenuté skupiny, ktoré spadajú do kategórie osobitých. (t.j. trestný čin spáchaný na týchto osobách sa posudzuje na základe osobitého motívu páchania trestného činu). Osobitým motívom páchania trestného činu sa považuje trestný čin z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu inej farby pleti . K týmto po novom pribudla nenávisť pre sexuálnu orientáciu ."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["300/2005"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/vyhladavanie?filter_sent=1&_filter_predpis_aspi_id=300%2F2005&q="]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:16.631950+00:00"}
{"id": "47373", "numeric_id": 47373, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47373", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Hovoriť o lotérii ako o fiasku, je to relácia, ktorá trhá rekordy sledovanosti, dlhodobé dlhodobé rekordy sledovanosti, takže nehovorme o fiasku. 1 155 000 ľudí je zaregistrovaných už v tom bubne, ktorý dnes večer sa tam znova budú budú krútiť, to je viac ako 26 % dospelých na Slovensku, ktorí sa vlastne mohli zúčastniť lotérie.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žrebovanie očkovacej prémie s názvom „Byť zdravý je výhra” sa opakovane dostalo na pozíciu najsledovanejšieho programu dňa. V čase výroku Igora Matoviča bol najaktuálnejším tretí priamy prenos z 29. augusta 2021, sledovalo ho 806-tisíc divákov. Sledovanosť relácie rastie, čoho dôkazom bolo aj vysielanie z 5. septembra, ktoré malo zatiaľ najvyššiu sledovanosť, a to 809-tisíc divákov prostredníctvom televíznych obrazoviek. Podľa informácií o počte zaregistrovaných, ktoré boli zverejnené Ministerstvom financií 2. septembra, bol počet ľudí prihlásených do žrebovania viac ako 1 130 000 . Lotérie sa môžu zúčastniť občania Slovenskej republiky vo veku nad 18 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu žilo na Slovensku k 31. decembru 2020 celkovo 5 459 781 obyvateľov, z toho 4 431 608 dospelých. Údaj Igora Matoviča 1 155 000 (ako aj údaj z 2. septembra) predstavuje asi 26 percent počtu občanov starších ako 18 rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Žrebovanie očkovacej prémie s názvom „Byť zdravý je výhra” sa opakovane dostalo na pozíciu najsledovanejšieho programu dňa. V čase výroku Igora Matoviča bol najaktuálnejším tretí priamy prenos z 29. augusta 2021, sledovalo ho 806-tisíc divákov. Sledovanosť relácie rastie, čoho dôkazom bolo aj vysielanie z 5. septembra, ktoré malo zatiaľ najvyššiu sledovanosť, a to 809-tisíc divákov prostredníctvom televíznych obrazoviek. Podľa informácií o počte zaregistrovaných, ktoré boli zverejnené Ministerstvom financií 2. septembra, bol počet ľudí prihlásených do žrebovania viac ako 1 130 000 . Lotérie sa môžu zúčastniť občania Slovenskej republiky vo veku nad 18 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu žilo na Slovensku k 31. decembru 2020 celkovo 5 459 781 obyvateľov, z toho 4 431 608 dospelých. Údaj Igora Matoviča 1 155 000 (ako aj údaj z 2. septembra) predstavuje asi 26 percent počtu občanov starších ako 18 rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["opakovane", "dostalo", "z", "dôkazom", "1 130 000", "údajov"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/8508045-zaujem-o-ockovaciu-loteriu-nepolavuje-stvrty-priamy-prenos-sledovalo-rekordnych-809-tisic-divakov", "https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/266068/ockovacia-premia-je-hitom-prenos-videlo-skoro-800-tisic-ludi", "https://strategie.hnonline.sk/media/8071605-ockovacia-loteria-dosiahla-rekordnu-sledovanost-prekonala-hranicu-800-tisic-divakov", "https://www.rtvs.sk/novinky/zaujimavosti/267328/ockovacia-premia-kraluje-sledovanosti", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/neprisla-vam-sprava-registracii-do-ockovacej-premie-alebo-prisla-vy-ste-neregistrovali.html?fbclid=IwAR0oNyRx0R5RrigSTqQo_SHknNaiTqLIohmG6BhA8VK4zIo4axGMR7esufI", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i73A51921BEAC4C85B747133F2FF9824A%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9%20skupiny%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%5bom7007rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:10.951225+00:00"}
{"id": "vr29083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29083", "speaker": "Jiří Hromada", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-hromada", "statement": "...sme presadili registrované partnerstvo cez veto prezidenta Klausa...", "statement_date": "2015-01-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že sa registrované partnerstvá presadili v Českej republike cez veto vtedajšieho prezidenta Václava Klausa. Registrované partnerstvá sa v Česku uzákonili v roku 2006. Skupina poslancov predložila snemovne návrh 29. apríla 2005. Zákon bol schválený a k prezidentovi na podpísanie bol doručený 2. februára 2006. Prezident zákon nepodpísal a 16. februára 2006 ho vrátil späť snemovni. Hlasovanie v snemovni nasledovne prebehlo 15. marca 2006, pričom snemovňa trvala na pôvodnom znení zákona. Zákon bol opätovne schválený a prezidentovo veto bolo prelomené 20. marca 2006. Zákon bol 3. apríla 2006 uverejnený v zbierke zákonov .", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že sa registrované partnerstvá presadili v Českej republike cez veto vtedajšieho prezidenta Václava Klausa. Registrované partnerstvá sa v Česku uzákonili v roku 2006. Skupina poslancov predložila snemovne návrh 29. apríla 2005. Zákon bol schválený a k prezidentovi na podpísanie bol doručený 2. februára 2006. Prezident zákon nepodpísal a 16. februára 2006 ho vrátil späť snemovni. Hlasovanie v snemovni nasledovne prebehlo 15. marca 2006, pričom snemovňa trvala na pôvodnom znení zákona. Zákon bol opätovne schválený a prezidentovo veto bolo prelomené 20. marca 2006. Zákon bol 3. apríla 2006 uverejnený v zbierke zákonov ."], "analysis_date": "2015-01-26", "analysis_sources": {"text": ["nepodpísal", "schválený", "zbierke zákonov"], "url": ["http://www.psp.cz/sqw/historie.sqw?o=4&T=969", "http://www.psp.cz/sqw/hlasy.sqw?G=43270", "http://www.psp.cz/sqw/sbirka.sqw?O=4&T=969"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:37.527014+00:00"}
{"id": "vr26248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26248", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Strana maďarskej komunity má 11 poslancov, má absolútne legálne právo na podpredsedu. Smer má 12 poslancov. (Zastupiteľstvo TTSK, pozn.)", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tibor Mikuš uvádza správne počet kandidátov za strany SMK a SMER-SD, ktorí boli zvolení za poslancov Zastupiteľstva TTSK. V aktuálnych voľbách do VÚC 2013 získala strana SMK 11 mandátov a strana SMER-SD 12 mandátov v TTSK.", "analysis_paragraphs": ["Tibor Mikuš uvádza správne počet kandidátov za strany SMK a SMER-SD, ktorí boli zvolení za poslancov Zastupiteľstva TTSK. V aktuálnych voľbách do VÚC 2013 získala strana SMK 11 mandátov a strana SMER-SD 12 mandátov v TTSK."], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["získala"], "url": ["http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:45.947249+00:00"}
{"id": "43663", "numeric_id": 43663, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43663", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "7 miliárd investičných peňazí (V prípade pôžičky, pozn.), ešte by sme boli na 55% percentách zadlženia k pomeru HDP. Ešte by sme vždy boli vzorovou ekonomikou vo vzťahu k Francúzsku aj Rakúsku, pretože ten strop bol nastavený, že sa národ môže zadĺžiť do 60% HDP.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak by si Slovensko požičalo 7 miliárd eur, dlh by stúpol na asi 55 % HD - a stále by bol menší ako dlh Francúzska či Rakúska. Tvrdenie Andreja Danka hodnotíme ako pravdivé. Podľa údajov Eurostatu bol dlh slovenskej verejnej správy v roku 2018 48,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prípadné navýšenie dlhu o sedem miliárd by hrubý dlh zvýšilo približne o 6 % HDP - dostal by sa teda na úroveň približne 55 % HDP. Dlh verejnej správy Francúzska sa v roku 2018 vyšplhal na 98,4 % HDP, v Rakúsku dosiahol 73,8 %. Európske pravidlá (Pakt stability a rastu) dovoľujú členským krajinám zadĺžiť sa maximálne na úroveň 60 % HDP. Okrem toho na Slovensku platí tzv. dlhová brzda. Tá sa aktivuje , keď štátny dlh prekročí hranicu 50% HDP. Na tejto úrovni je nastavená preto, lebo Slovensko je ako malá a otvorená ekonomika viac závislá od turbulencií na finančných trhoch. V závislosti od miery prekročenia pozná dlhová brzda päť sankčných pásiem. Ak by štátny dlh Slovenska stúpol na hodnotu 55 %., krajina by sa ocitla v druhom sankčnom pásme. V ňom podľa zákona „vláda predloží na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka.”", "analysis_paragraphs": ["Ak by si Slovensko požičalo 7 miliárd eur, dlh by stúpol na asi 55 % HD - a stále by bol menší ako dlh Francúzska či Rakúska. Tvrdenie Andreja Danka hodnotíme ako pravdivé. Podľa údajov Eurostatu bol dlh slovenskej verejnej správy v roku 2018 48,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Prípadné navýšenie dlhu o sedem miliárd by hrubý dlh zvýšilo približne o 6 % HDP - dostal by sa teda na úroveň približne 55 % HDP. Dlh verejnej správy Francúzska sa v roku 2018 vyšplhal na 98,4 % HDP, v Rakúsku dosiahol 73,8 %. Európske pravidlá (Pakt stability a rastu) dovoľujú členským krajinám zadĺžiť sa maximálne na úroveň 60 % HDP. Okrem toho na Slovensku platí tzv. dlhová brzda. Tá sa aktivuje , keď štátny dlh prekročí hranicu 50% HDP. Na tejto úrovni je nastavená preto, lebo Slovensko je ako malá a otvorená ekonomika viac závislá od turbulencií na finančných trhoch. V závislosti od miery prekročenia pozná dlhová brzda päť sankčných pásiem. Ak by štátny dlh Slovenska stúpol na hodnotu 55 %., krajina by sa ocitla v druhom sankčnom pásme. V ňom podľa zákona „vláda predloží na rokovanie NR SR návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu a znížia sa platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka.”"], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["bol", "navýšenie", "Francúzska", "Rakúsku", "pravidlá", "aktivuje"], "url": ["http://dosiahol/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22211454/sef-rady-pre-rozpoctovu-zodpovednost-reagoval-na-danka-vlada-necerpa-ani-to-co-ma.html#ixzz5zjyafYSN", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics/sk", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics/sk", "https://www.rozpoctovarada.sk/dlhovabrzda/", "https://www.rozpoctovarada.sk/dlhovabrzda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:38.951300+00:00"}
{"id": "vr33448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33448", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Premiér spochybnil minulý týždeň, či Slovenská republika je právny štát a dokonca povedal, že nebude právnym štátom, kým sa nezlepší ekonomická situácia.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico odpovedal moderátorovi 16. marca 2013 v relácii Sobotné dialógy na otázku, či je Slovensko štandardný právny štát jednoznačne: \" Nie. \"( SME , 20.3.2012) K tejto téme sa premiér vyjadril už v roku 2006: \"Ak si zoberiem konkrétneho človeka, ktorý sa dostane do vážneho právneho problému a má záujem si tento vážny právny problém presadiť, tak sa dostáva do obrovských ťažkostí. Ak porovnáme tie ťažkosti s inými krajinami, tak musím povedať, že Slovensko nie je štandardný právny štát,\" V Sobotných dialógoch premiér povedal, že ľuďom s vyšším platom sa podľa neho dostáva pred súdmi viac spravodlivosti, pretože si vedia zaplatiť lepších advokátov. \"Pokiaľ nebude na Slovensku životná úroveň, ktorá bude primeraná krajinám západnej Európy, ťažko môžeme hovoriť o štandardnom právnom štáte,\" vyhlásil Fico. O štandardnom právnom štáte je podľa Fica možné hovoriť predovšetkým vtedy, keď ľudia majú ekonomické zázemie, aby sa tak mohli domôcť ľudských práv.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Robert Fico odpovedal moderátorovi 16. marca 2013 v relácii Sobotné dialógy na otázku, či je Slovensko štandardný právny štát jednoznačne: \" Nie. \"( SME , 20.3.2012) K tejto téme sa premiér vyjadril už v roku 2006: \"Ak si zoberiem konkrétneho človeka, ktorý sa dostane do vážneho právneho problému a má záujem si tento vážny právny problém presadiť, tak sa dostáva do obrovských ťažkostí. Ak porovnáme tie ťažkosti s inými krajinami, tak musím povedať, že Slovensko nie je štandardný právny štát,\" V Sobotných dialógoch premiér povedal, že ľuďom s vyšším platom sa podľa neho dostáva pred súdmi viac spravodlivosti, pretože si vedia zaplatiť lepších advokátov. \"Pokiaľ nebude na Slovensku životná úroveň, ktorá bude primeraná krajinám západnej Európy, ťažko môžeme hovoriť o štandardnom právnom štáte,\" vyhlásil Fico. O štandardnom právnom štáte je podľa Fica možné hovoriť predovšetkým vtedy, keď ľudia majú ekonomické zázemie, aby sa tak mohli domôcť ľudských práv."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6740680/fico-slovensko-nie-je-pravny-stat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:04.584367+00:00"}
{"id": "vr34600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34600", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ak to hlasovanie (o zvýšení dane z piva, pozn.) hneď ten deň, aj dnes na sneme ja som vyjadril skôr výhradu, že to bolo individuálne rozhodnutie jednotlivých poslancov.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť prepis alebo záznam zo snemu KDH, ale to, že išlo o individuálne rozhodnutie jednotlivých poslancov KDH tvrdí od stredy , kedy sa hlasovalo.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť prepis alebo záznam zo snemu KDH, ale to, že išlo o individuálne rozhodnutie jednotlivých poslancov KDH tvrdí od stredy , kedy sa hlasovalo."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["KDH tvrdí od stredy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5664317/zdrazenie-piva-nepreslo-stopli-ho-poslanci-kdh.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:39.722903+00:00"}
{"id": "vr30272", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30272", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme schválili 0,4%, v Maďarsku je 0,5 %, čo je najvyššia v Európe a Smer navrhoval 0,7%, pričom naše analýzy ukazovali, že by to bolo kontraproduktívne. Že by sme nedostali viac peňazí, ale zároveň by nám peniaze unikali, pretože veľké korporácie, ktoré majú svoje pobočky napríklad v Čechách, napríklad v Rakúsku, v Čechách nie je žiadna takáto daň, v Rakúsku je desätinová oproti maďarskej, jednoducho by presúvali svoje depozitá do týchto krajín a prišli a jednoducho dôsledky by boli nie že pozitívne, ale negatívne.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ekonomickú analýzu o ktorej hovorí Mikloš sa nám dohľadať nepodarilo. Výrok preto klasifikujeme ako neoveriteĺný.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomickú analýzu o ktorej hovorí Mikloš sa nám dohľadať nepodarilo. Výrok preto klasifikujeme ako neoveriteĺný."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["správu TASR"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/112631/Zavedenie-vysokeho-bankoveho-odvodu-je-kratkozraky-krok"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:40.932991+00:00"}
{"id": "vr27504", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27504", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Vláda Ivety Radičovej mala v programovom vyhlásení vlády previerky. Veľmi dobre viete, že model ale nikdy nepoložila na stôl, takže neviete, akú sme mali predstavu.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na roky 2010 až 2014 sa v kapitole 4.1 Spravodlivosť uvádza: \"Vláda SR navrhne zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov, ako aj pre kandidátov na sudcov.\" Tvrdenie Lucie Žitňanskej, že Radičovej vláda sa k takýmto zmenám nedostala, potvrdzuje aj vyjadrenie Jána Figeľa z debaty v programe O 5 minút 12 ( SITA ). Figeľ pripustil, že sa teraz spoluprácou so Smerom snažia dobehnúť plnenie programu, ktorý sa počas vlády Ivety Radičovej nestihol naplniť: \"´ My sme už v Radičovej vláde tvrdili, že treba previerky, resp. pre zákonnú úpravu hodnotenia výkonu funkcie sudcov vrátane možnosti straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že ten výkon nie je adekvátny a vlastne neznamená spoľahlivosť sudcu.´ Podľa jeho slov plnia program, ktorý za bývalej vlády nestihli. \"", "analysis_paragraphs": ["V programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej na roky 2010 až 2014 sa v kapitole 4.1 Spravodlivosť uvádza: \"Vláda SR navrhne zavedenie povinných bezpečnostných previerok pre sudcov, ako aj pre kandidátov na sudcov.\" Tvrdenie Lucie Žitňanskej, že Radičovej vláda sa k takýmto zmenám nedostala, potvrdzuje aj vyjadrenie Jána Figeľa z debaty v programe O 5 minút 12 ( SITA ). Figeľ pripustil, že sa teraz spoluprácou so Smerom snažia dobehnúť plnenie programu, ktorý sa počas vlády Ivety Radičovej nestihol naplniť: \"´ My sme už v Radičovej vláde tvrdili, že treba previerky, resp. pre zákonnú úpravu hodnotenia výkonu funkcie sudcov vrátane možnosti straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že ten výkon nie je adekvátny a vlastne neznamená spoľahlivosť sudcu.´ Podľa jeho slov plnia program, ktorý za bývalej vlády nestihli. \""], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení vlády", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/4-1-spravodlivost/", "http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/804826-kdh-sa-podla-sulika-nechalo-zneuzit-na-ficovu-kampan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:05.312155+00:00"}
{"id": "vr31442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31442", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "My si pamätáme všetci aj tú éru ministra Kaliňáka, keď zastrešoval antikorupčný program a v prvej fáze chcel spolupracovať s Transparency a nakoniec to nebola veľmi úspešná spolupráca.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR z 30.9.2008 šéfka slovenskej Transparency International Emlília Sičáková-Beblavá opustila v roku 2008 Pracovnú skupinu k aktualizácii Národného programu boja s korupciou . Tento svoj krok odôvodnila tým, že pracovná skupina v podstate nepracuje. Samotná organizácia Transparency International hodnotí boj vlády Roberta Fica s korupciou ako slabý a neúčinný . Vláda R.Fica podľa nich neschválila svoj protikorupčný program a vo vláde neexistoval minister, ktorý by bral vládnu protikorupčnú agendu za významnú súčasť svojej práce. Z uvedeného vyplýva, že Transparency International zo začiatku vlády spolupracovala s vládou Roberta Fica a táto spolupráca skutočne nedopadla dobre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR z 30.9.2008 šéfka slovenskej Transparency International Emlília Sičáková-Beblavá opustila v roku 2008 Pracovnú skupinu k aktualizácii Národného programu boja s korupciou . Tento svoj krok odôvodnila tým, že pracovná skupina v podstate nepracuje. Samotná organizácia Transparency International hodnotí boj vlády Roberta Fica s korupciou ako slabý a neúčinný . Vláda R.Fica podľa nich neschválila svoj protikorupčný program a vo vláde neexistoval minister, ktorý by bral vládnu protikorupčnú agendu za významnú súčasť svojej práce. Z uvedeného vyplýva, že Transparency International zo začiatku vlády spolupracovala s vládou Roberta Fica a táto spolupráca skutočne nedopadla dobre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["správy", "hodnotí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4101010/sicakova-beblava-opustila-protikorupcnu-skupinu-vlada-to-vita.html", "http://www.transparency.sk/tlacova-konferencia-hodnotenie-vlady-r-fica-a-poslancov-nrsr-v-boji-proti-korupcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:18.826769+00:00"}
{"id": "vr14383", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14383", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak jednak vidíme napríklad posledné prieskumy povedzme niektorých agentúr, že už tretíkrát strana Most-Híd si polepšila v tých prieskumoch.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe volebných prieskumov agentúr nemožno povedať, že by sa preferencie strany Most-Híd zvyšovali pri výskumoch aspoň dvoch agentúr. V tabuľke sú viditeľné poklesy preferencií z novembra na december 2015 pri agentúrach Focus a Median SK a v prípade agentúry Polis a AKO je pokles preferencii z decembra na január 2016. Podľa ASA tiež preferencie strany nemajú stúpajúcu tendenciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Je však viditeľný kontinuálny nárast preferencií v posledných troch výskumoch agentúry Focus, kde by Most-Híd podľa ich prieskumu z februára 2016 získal 8%. Prehľad výskumov je dostupný tu a tu . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe volebných prieskumov agentúr nemožno povedať, že by sa preferencie strany Most-Híd zvyšovali pri výskumoch aspoň dvoch agentúr. V tabuľke sú viditeľné poklesy preferencií z novembra na december 2015 pri agentúrach Focus a Median SK a v prípade agentúry Polis a AKO je pokles preferencii z decembra na január 2016. Podľa ASA tiež preferencie strany nemajú stúpajúcu tendenciu. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Je však viditeľný kontinuálny nárast preferencií v posledných troch výskumoch agentúry Focus, kde by Most-Híd podľa ich prieskumu z februára 2016 získal 8%. Prehľad výskumov je dostupný tu a tu . Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["februára 2016", "tu", "tu"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/n184_Volebne%20preferencie%20politickych%20stran_februar%202016.pdf", "http://volby.wz.sk/", "http://www.webnoviny.sk/tag/volebny-prieskum"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:08.539195+00:00"}
{"id": "vr14261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14261", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "..v poslednom čase sa investuje do didaktického prostredia len cez eurofondy.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok o financovaní didaktických pomôcok sme overovali 17. januára 2016. Súhrnné informácie o tom, koľko finančných prostriedkov ide na didaktické pomôcky či už zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, sa nám nepodarilo nájsť. Štátny rozpočet v tomto nie je dostatočne špecifický a ani na stránkach Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sme tieto informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o financovaní didaktických pomôcok sme overovali 17. januára 2016. Súhrnné informácie o tom, koľko finančných prostriedkov ide na didaktické pomôcky či už zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, sa nám nepodarilo nájsť. Štátny rozpočet v tomto nie je dostatočne špecifický a ani na stránkach Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR sme tieto informácie nenašli."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["17. januára 2016.", "Štátny rozpočet"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2014c112z385p04.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:38.152514+00:00"}
{"id": "vr32421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32421", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minister životného prostredia minul namiesto 20 miliónov eur z enviromentálneho fondu 29 miliónov eur.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe verejne dostupných zdrojov Demagog.sk nevie overiť tvrdenie ministra financií. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na základe verejne dostupných zdrojov Demagog.sk nevie overiť tvrdenie ministra financií. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-10-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:48.731911+00:00"}
{"id": "vr14795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14795", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Keď sa pozrieme do Holandska, Wilders, takisto je zapájaný do života parlamentu (...) V nemeckých krajinských parlamentoch sú zase vytláčaný úplne na okraj.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa britského denníka The Guardian , Nemecká národnostne-demokratická strana (NPD), taktiež zastávajúca pozíciu krajnej pravice, momentálne znovu čelí snahe o zrušenie strany. \" Horná komora parlamentu tvrdí, že táto strana je rasistická a antisemitská, a predstavuje hrozbu nemeckému demokratickému zriadeniu. \" O podobný zákaz strany sa usilovali už medzi rokmi 2001 a 2003.\n\nObe strany nemajú členov vo výboroch ani v nemeckom parlamente.\n\nPoliačikov výrok týkajúci sa toho, že vládne strany rôznych krajín EÚ reagujú na prítomnosť a dvíhajúcu sa podporu krajne pravicových strán rôzne, je pravdivý. Zatiaľ čo holandský politik Geert Wilders sa aktívne zapája do politických debát, nemeckí lídri sa snažia o vytlačiť pravicové strany, akými sú NPD a AfD, do ústrania.", "analysis_paragraphs": ["Podľa britského denníka The Guardian , Nemecká národnostne-demokratická strana (NPD), taktiež zastávajúca pozíciu krajnej pravice, momentálne znovu čelí snahe o zrušenie strany. \" Horná komora parlamentu tvrdí, že táto strana je rasistická a antisemitská, a predstavuje hrozbu nemeckému demokratickému zriadeniu. \" O podobný zákaz strany sa usilovali už medzi rokmi 2001 a 2003.", "Obe strany nemajú členov vo výboroch ani v nemeckom parlamente.", "Poliačikov výrok týkajúci sa toho, že vládne strany rôznych krajín EÚ reagujú na prítomnosť a dvíhajúcu sa podporu krajne pravicových strán rôzne, je pravdivý. Zatiaľ čo holandský politik Geert Wilders sa aktívne zapája do politických debát, nemeckí lídri sa snažia o vytlačiť pravicové strany, akými sú NPD a AfD, do ústrania."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "obvineniu", "výborov", "Deutsche Welle", "Alternatíva pre Nemecko", "The Guardian", "členov"], "url": ["http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-netherlands-idUSKCN0RA0WY20150910", "http://www.dw.com/en/right-winger-wilders-on-trial-in-netherlands-hate-speech-or-policy-proposal/a-19127731", "https://www.houseofrepresentatives.nl/members_of_parliament/committees", "http://www.dw.com/en/established-german-parties-seek-to-mobilize-voters-against-afd/a-19102834", "http://www.vox.com/2016/3/14/11223852/german-state-election-2016", "http://www.theguardian.com/world/commentisfree/2016/mar/04/germany-ban--neo-nazi-npd-refugees-far-right", "http://www.bundestag.de/htdocs_e/bundestag/committees"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:27.670636+00:00"}
{"id": "vr18158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18158", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 došlo k zvýšeniu sadzby DPH z pôvodných 23 % na 25% prvýkrát v roku 1994 . Ak však berieme do úvahy len obdobie od vstupu Slovenska do Európskej únie, s reformou týkajúcou sa zvýšenia sadzby dane z 19 % na 20 % od januára 2011 prišla pravicová vláda vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. V rámci šetriaceho balíčka bola taktiež zrušená znížená šesťpercentná sadzba dane na predaj poľnohospodárskych produktov \"z dvora\". Zvýhodnená desaťpercentná DPH na knihy, lieky a vybrané zdravotné pomôcky zostala zachovaná. Počas tretej vlády Róberta Fica bola prijatá novela zákona znižujúca DPH na vybraný okruh potravín z 20 % na 10 % (. PDF , str. 116) ako súčasť hlavných opatrení sociálneho balíčka. Môžeme teda považovať výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 došlo k zvýšeniu sadzby DPH z pôvodných 23 % na 25% prvýkrát v roku 1994 . Ak však berieme do úvahy len obdobie od vstupu Slovenska do Európskej únie, s reformou týkajúcou sa zvýšenia sadzby dane z 19 % na 20 % od januára 2011 prišla pravicová vláda vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. V rámci šetriaceho balíčka bola taktiež zrušená znížená šesťpercentná sadzba dane na predaj poľnohospodárskych produktov \"z dvora\". Zvýhodnená desaťpercentná DPH na knihy, lieky a vybrané zdravotné pomôcky zostala zachovaná. Počas tretej vlády Róberta Fica bola prijatá novela zákona znižujúca DPH na vybraný okruh potravín z 20 % na 10 % (. PDF , str. 116) ako súčasť hlavných opatrení sociálneho balíčka. Môžeme teda považovať výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-05", "analysis_sources": {"text": ["1994", "zvýšenia", "vláda", "vlády", "PDF"], "url": ["http://www.epi.sk/odborny-clanok/Vyvoj-sadzieb-dane-z-pridanej-hodnoty-v-SR-od-roku-1993.htm", "https://www.etrend.sk/ekonomika/poslanci-schvalili-od-januara-20-percentnu-dph.html", "https://www.webnoviny.sk/chronologia-vlady-ktore-panovali-na-slovensku-od-roku-1993/", "http://www.vlada.gov.sk/dph-na-vybrane-potraviny-bude-o-10-nizsia/", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Zverejnovanie_dok/Sprievodca/Sprievodca_danami/2016.02.10_DPH.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:31.553944+00:00"}
{"id": "vr16613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16613", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Pracujeme intenzívne na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch. (...)  teraz ich máme okolo dvadsať tých špecializácií, pracujeme s odbornými spoločnosťami, (...) a dokonca robíme s Českou republikou, sme v popredí pred nimi, ale dohodli sme sa už bilaterálne, že budeme robiť spoločne...", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že ministerstvo pracuje na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch a spolupracuje s Českou republikou či odborníkmi z oblasti zdravotníctva. Podľa dostupných zdrojov je špecializácii doposiaľ 15, nie je dostupná žiadna bilaterálna zmluva a tiež nevieme overiť v čom máme byť pred Českou republikou v popredí. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) vydáva tzv. štandardné diagnostické a terapeutické postupy (ŠDTP). ( .pdf , s. 6) Podľa HPI sú to: \" ... jasne definované a spísané smernice, ktorých úlohou je sprevádzať a smerovať rozhodnutia pri stanovovaní diagnóz, predpisovaní liečby ako aj celkového manažmentu v rôznych oblastiach zdravotníctva. Štandardné postupy sú nástrojom procesnej zložky kvality. \". Práca na ŠDTP vyplýva z programového vyhlásenia vlády: „Dosiahnuť chce (vláda, pozn.) optimálnu dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, podľa schválených diagnostických a liečebných postupov prostredníctvom garantovaných kategorizovaných výkonov.“ ( .pdf, s. 44) Zmienku nájdeme aj v programe Ministerstva financií „Hodnota za peniaze“, kde je jedným z opatrení práve „Zavedenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov“ ( .pdf , s. 9). Vo vestníkoch MZ môžeme tiež sledovať opakované zmienky problematiky. V septembri 2016 napr. vyšlo „Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa určuje metodika pre tvorbu a implementáciu štandardných diagnostických postupov a terapeutických postupov“ ( .pdf, s. 1). V júli 2017 sa vo vestníku nachádza aj kapitola „Štatút Odborných pracovných skupín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre tvorbu a revíziu štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov“ . ( .pdf, s. 1) Viaceré výskyty zdanlivo potvrdzujú intenzívnu prácu na problematike. Drucker sa stretol so svojim českým náprotivkom Ludvíkom v júni tohto roka v Českom Krumlove. V tlačovej správe MZ sa píše: \"Minister Tomáš Drucker sa zaujímal skúsenosti ČR s vývojom, implementáciou a kontrolou zavedených doporučených klinických postupov.\" O problematike sa diskutovalo už skôr, v marci 2017 na medzinárodnej interdisciplinárnej konferencii IHCO v Bratislave. IHCO vzniklo z podnetu pripravovaného projektu ŠDLP - štandardných diagnostických a liečebných postupov a prevencie v gescii MZ SR. Drucker vo svojom výroku, okrem iného, tvrdí, že sme v popredí, pred Českou republikou. Tlačová správa MZ však vyzdvihuje fungujúci systém v Česku: \"P odujatie si MZ SR zvolilo ako vhodnú platformu na diskusiu našich odborníkov so zahraničnými expertmi v rámci prípravy na projekt definovania štandardných diagnostických a liečebných postupov. (...) Jednotný systém diagnostiky a následnej liečby dlhodobo funguje napr. v škandinávskych krajinách, Veľkej Británii, Švajčiarsku, ale aj v susednom Rakúsku, či Česku.“ Z rovnakej tlačovej správy tiež vyplýva, že v marci 2017 ministerstvo tvrdilo, že špecializácií má 15: „Štandardy sa zatiaľ týkajú 15-tich lekárskych odborností, vrátane všeobecnej pediatrie, intenzívnej medicíny a chirurgických odborov.“ Drucker v diskusii zo septembra 2017 tvrdí, že špecializácií je okolo 20. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ministerstvo pracuje na tzv. štandardných diagnosticko-terapeutických postupoch a spolupracuje s Českou republikou či odborníkmi z oblasti zdravotníctva. Podľa dostupných zdrojov je špecializácii doposiaľ 15, nie je dostupná žiadna bilaterálna zmluva a tiež nevieme overiť v čom máme byť pred Českou republikou v popredí. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ) vydáva tzv. štandardné diagnostické a terapeutické postupy (ŠDTP). ( .pdf , s. 6) Podľa HPI sú to: \" ... jasne definované a spísané smernice, ktorých úlohou je sprevádzať a smerovať rozhodnutia pri stanovovaní diagnóz, predpisovaní liečby ako aj celkového manažmentu v rôznych oblastiach zdravotníctva. Štandardné postupy sú nástrojom procesnej zložky kvality. \". Práca na ŠDTP vyplýva z programového vyhlásenia vlády: „Dosiahnuť chce (vláda, pozn.) optimálnu dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti, podľa schválených diagnostických a liečebných postupov prostredníctvom garantovaných kategorizovaných výkonov.“ ( .pdf, s. 44) Zmienku nájdeme aj v programe Ministerstva financií „Hodnota za peniaze“, kde je jedným z opatrení práve „Zavedenie štandardných diagnostických a terapeutických postupov“ ( .pdf , s. 9). Vo vestníkoch MZ môžeme tiež sledovať opakované zmienky problematiky. V septembri 2016 napr. vyšlo „Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorým sa určuje metodika pre tvorbu a implementáciu štandardných diagnostických postupov a terapeutických postupov“ ( .pdf, s. 1). V júli 2017 sa vo vestníku nachádza aj kapitola „Štatút Odborných pracovných skupín Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre tvorbu a revíziu štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov“ . ( .pdf, s. 1) Viaceré výskyty zdanlivo potvrdzujú intenzívnu prácu na problematike. Drucker sa stretol so svojim českým náprotivkom Ludvíkom v júni tohto roka v Českom Krumlove. V tlačovej správe MZ sa píše: \"Minister Tomáš Drucker sa zaujímal skúsenosti ČR s vývojom, implementáciou a kontrolou zavedených doporučených klinických postupov.\" O problematike sa diskutovalo už skôr, v marci 2017 na medzinárodnej interdisciplinárnej konferencii IHCO v Bratislave. IHCO vzniklo z podnetu pripravovaného projektu ŠDLP - štandardných diagnostických a liečebných postupov a prevencie v gescii MZ SR. Drucker vo svojom výroku, okrem iného, tvrdí, že sme v popredí, pred Českou republikou. Tlačová správa MZ však vyzdvihuje fungujúci systém v Česku: \"P odujatie si MZ SR zvolilo ako vhodnú platformu na diskusiu našich odborníkov so zahraničnými expertmi v rámci prípravy na projekt definovania štandardných diagnostických a liečebných postupov. (...) Jednotný systém diagnostiky a následnej liečby dlhodobo funguje napr. v škandinávskych krajinách, Veľkej Británii, Švajčiarsku, ale aj v susednom Rakúsku, či Česku.“ Z rovnakej tlačovej správy tiež vyplýva, že v marci 2017 ministerstvo tvrdilo, že špecializácií má 15: „Štandardy sa zatiaľ týkajú 15-tich lekárskych odborností, vrátane všeobecnej pediatrie, intenzívnej medicíny a chirurgických odborov.“ Drucker v diskusii zo septembra 2017 tvrdí, že špecializácií je okolo 20. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf,", ".pdf", ".pdf,", ".pdf,", "tlačovej správe", "IHCO", "Tlačová správa"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwilqYWt9bDWAhWqNJoKHRDIBmwQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.health.gov.sk%2FZdroje%3F%2FSekcie%2FIZP%2FFinal_IS%2520pre%2520%25C5%25A0DTP_27-08-2014.pdf&usg=AFQjCNGRYnmYh5bvyyrZs11_CyZ77uf1yw", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6483_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky.pdf", "http://goo.gl/MpIF12", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2016/vestnik-2016-27-28.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2017/vestnik-2017-32-42.pdf", "http://www.health.gov.sk/Clanok?ministri-zdravotnictva-sr-a-cr-rokovali-v-ceskom-krumlove", "http://www.healthconferences.eu", "http://www.health.gov.sk/Clanok?medzinarodna-interdisciplinarna-konferencia-ihco-2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:05.793256+00:00"}
{"id": "47162", "numeric_id": 47162, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47162", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Toto boli vaše výroky, toto boli vaše výroky, ešte v apríli, keď ste namietali rúška, dnes všetci vedia, že rúško, aj vy už dnes ste si dali rúško a som vám za to vďačný, že ste si dali rúško teda respirátor, pretože to je jediná ochrana, ak ho máte na nose a na ústach vieme, že ten vírus sa šíri aerosolom, čiže našim výdychom. Jediná ochrana je rúško, ktoré je na nose aj na ústach. Vy ste to spochybňovali. Pozrite sa, čo ste robili 17. 11. vy sám ste povedali, aké boli vysoké úmrtia, a keď začali stúpať úmrtia vlastne od októbra vyššie… chceli ste spochybniť celý tento boj proti pandémii, lebo ste sám hovorili, že ďalšie spochybňovanie vakcinácie, my dneska vieme, že práve vakcíny zasadzujú veľmi významný úder tej pandémii.", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico sa sťažoval na nosenie rúška, viackrát ho nemal nasedené, hoci pravidlá to vyžadovali. Rovnako tak spochybňoval očkovanie. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé. Postoj Roberta Fica k rúškam Koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 sa šíri najmä aerosolom, nosenie rúšok pomáha v znížení jeho šírenia. Predseda Smeru Robert Fico sa sťažoval na (zmysel) nosenie rúška, viackrát ho aj nenosil. Používal a stále používa plastový štít, hoci Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že „ochranný štít tváre nie je možné považovať za dostatočné prekrytie horných dýchacích ciest“. Fotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico nemali dole rúško len počas toho, ako sa fotografoval resp. nechal fotografovať. Predseda Smeru rečnil bez rúška takmer 9 minút. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu. Vo videu natočenom s ostatnými členmi strany Smer Fico spochybňuje núdzový stav aj pandemické opatrenia. Postoj Roberta Fica k očkovaniu V augustovej ankete portálu tvnoviny.sk Robert Fico uviedol , že „vôbec nemá chuť dať sa zaočkovať a „pchať\" do seba chémiu, na ktorej zarábajú len a len farmaceutické spoločnosti, keďže za takmer každou pandémiou treba hľadať práve farmaceutické spoločnosti”. Neskôr toto tvrdenie rozvil v rozhovore pre HN televíziu: „Spomeňme si na rôzne pandémie, nazvime to hocijako, napríklad SARS. Len čo sa našiel liek a zarobili na tom všetci miliardy, tak sa choroba vytratila. Sám si pamätám, ako nás prinútili nakúpiť veľké množstvo očkovacích látok v súvislosti s jednou pandémiou pred niekoľkými rokmi. Už neviem, o čo išlo… Všetky tie očkovacie látky exspirovali v skladoch, neboli použité. Moje skúsenosti predsedu vlády a to, ako sa správajú farmaceutické firmy, ma oprávňujú takýto záver urobiť. Mňa neprinúti nikto, aby som si nechal pichnúť nejakú chémiu len tak, lebo si to želajú farmaceutické firmy, ktoré na tom chcú zarobiť. To, čo som videl na vlastné oči, boli milióny dolárov, ktoré išli do vreciek farmaceutických firiem na očkovacie látky, ktoré často neboli ani použité. A aj táto pandémia je celá veľmi podozrivá.” 26. decembra Fico reagoval na očkovanie lekára Vladimíra Krčméryho. Live stream z udalosti označil za demagógiu a propagandu. V slovenských médiách vraj nenašiel negatívne ani neutrálne informácie o očkovaní.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa sťažoval na nosenie rúška, viackrát ho nemal nasedené, hoci pravidlá to vyžadovali. Rovnako tak spochybňoval očkovanie. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako ešte pravdivé. Postoj Roberta Fica k rúškam Koronavírus spôsobujúci ochorenie covid-19 sa šíri najmä aerosolom, nosenie rúšok pomáha v znížení jeho šírenia. Predseda Smeru Robert Fico sa sťažoval na (zmysel) nosenie rúška, viackrát ho aj nenosil. Používal a stále používa plastový štít, hoci Úrad verejného zdravotníctva uviedol , že „ochranný štít tváre nie je možné považovať za dostatočné prekrytie horných dýchacích ciest“. Fotografie a videá z protestov pred parlamentom zo 17. novembra 2020 dokazujú, že Robert Fico nemali dole rúško len počas toho, ako sa fotografoval resp. nechal fotografovať. Predseda Smeru rečnil bez rúška takmer 9 minút. Fotografi ho bez rúška zachytili aj v momente, keď zjavne nepózoval pre záber ale tlieskal a rozprával sa s Ľubošom Blahom. Alebo tiež, keď sa prihováral davu. Vo videu natočenom s ostatnými členmi strany Smer Fico spochybňuje núdzový stav aj pandemické opatrenia. Postoj Roberta Fica k očkovaniu V augustovej ankete portálu tvnoviny.sk Robert Fico uviedol , že „vôbec nemá chuť dať sa zaočkovať a „pchať\" do seba chémiu, na ktorej zarábajú len a len farmaceutické spoločnosti, keďže za takmer každou pandémiou treba hľadať práve farmaceutické spoločnosti”. Neskôr toto tvrdenie rozvil v rozhovore pre HN televíziu: „Spomeňme si na rôzne pandémie, nazvime to hocijako, napríklad SARS. Len čo sa našiel liek a zarobili na tom všetci miliardy, tak sa choroba vytratila. Sám si pamätám, ako nás prinútili nakúpiť veľké množstvo očkovacích látok v súvislosti s jednou pandémiou pred niekoľkými rokmi. Už neviem, o čo išlo… Všetky tie očkovacie látky exspirovali v skladoch, neboli použité. Moje skúsenosti predsedu vlády a to, ako sa správajú farmaceutické firmy, ma oprávňujú takýto záver urobiť. Mňa neprinúti nikto, aby som si nechal pichnúť nejakú chémiu len tak, lebo si to želajú farmaceutické firmy, ktoré na tom chcú zarobiť. To, čo som videl na vlastné oči, boli milióny dolárov, ktoré išli do vreciek farmaceutických firiem na očkovacie látky, ktoré často neboli ani použité. A aj táto pandémia je celá veľmi podozrivá.” 26. decembra Fico reagoval na očkovanie lekára Vladimíra Krčméryho. Live stream z udalosti označil za demagógiu a propagandu. V slovenských médiách vraj nenašiel negatívne ani neutrálne informácie o očkovaní."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["šíri", "pomáha", "sťažoval", "uviedol", "rečnil", "zachytili", "prihováral", "videu", "uviedol", "rozvil", "reagoval", "očkovanie"], "url": ["https://vat.pravda.sk/clovek/clanok/580634-jak-sa-siri-covid-nemecki-experti-popisali-aky-nebezpecny-je-aerosol-a-ako-sa-chranit/", "https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/prevent-getting-sick/cloth-face-cover-guidance.html", "https://www.youtube.com/watch?v=GQngN7dU2KM&t=55s", "https://dennikn.sk/2272796/ficova-priehladna-maska-nie-je-povolena-jeho-vyhovorke-uverila-aj-rtvs-video/", "https://www.youtube.com/watch?v=NsepBv23_30", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/840836/bratislavu-cakaju-protesty-policia-je-pripravena/15", "https://www.aktuality.sk/fotogaleria/840836/bratislavu-cakaju-protesty-policia-je-pripravena/17", "https://fb.watch/4yHezT35Cw/", "https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/2003882_anketa-dali-by-sa-proti-covid-19-zaockovat-fico-kollar-ci-matovic", "https://slovensko.hnonline.sk/2191049-fico-pre-hnteleviziu-tato-pandemia-je-podozriva-ako-premier-som-videl-ako-sli-miliardy-pre-farmafirmy", "https://dennikn.sk/2203212/kym-fico-s-pellegrinim-pri-vakcine-kalkuluju-ockovat-sa-dali-prvi-lavicovi-politici/", "https://www.youtube.com/watch?v=NfMmAsR7Sk8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:15.341429+00:00"}
{"id": "48714", "numeric_id": 48714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48714", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Je tam (v štátnom rozpočte na rok 2023, pozn.) 10 000 štátnych zamestnancov navyše.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rozpočet na rok 2023 zvýšil počet štátnych zamestnancov o 7-tisíc, nie o 10-tisíc. 3-tisíc zamestnancov Slovenského vodohospodárskeho podniku sa len formálne presunulo medzi subjekty verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMinisterstvo financií v Návrhu rozpočtu na rok 2023-2025 ( .pdf , s. 73). uviedlo, že v roku 2023 príde v rámci verejnej správy k nárastu zamestnanosti o 10 377 osôb oproti roku 2022.\n\nNajvyšší nárast v počte 5 521 osôb je zaznamenaný v kategórií ústrednej správy, pričom 3 028 osôb sa pripočítalo z dôvodu zaradenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. medzi ostatné subjekty verejnej správy. Ministerstvo to vysvetľuje ako metodickú zmenu. Avšak, k nárastu zamestnanosti prispeli aj iné kategórie verejnej správy. Navýšenie počtu o 4 756 osôb sa pre rok 2023 očakáva v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho zdravotného poistenia sa predpokladá nárast počtu zamestnancov o 100 osôb. Jedná sa tak o celkový nárast počtu zamestnancov o 7 349 zamestnancov, nie o vyše 10 000.\n\nPočet zamestnancov navyšujú aj štátne príspevkové organizácie, o 1 126 osôb, avšak počet zamestnancov verejných vysokých škôl klesá o 1 335 osôb. Keď vezmeme do úvahy aj tieto zmeny, celkový nárast by bol o 7140 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet na rok 2023 zvýšil počet štátnych zamestnancov o 7-tisíc, nie o 10-tisíc. 3-tisíc zamestnancov Slovenského vodohospodárskeho podniku sa len formálne presunulo medzi subjekty verejnej správy. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Ministerstvo financií v Návrhu rozpočtu na rok 2023-2025 ( .pdf , s. 73). uviedlo, že v roku 2023 príde v rámci verejnej správy k nárastu zamestnanosti o 10 377 osôb oproti roku 2022.", "Najvyšší nárast v počte 5 521 osôb je zaznamenaný v kategórií ústrednej správy, pričom 3 028 osôb sa pripočítalo z dôvodu zaradenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. medzi ostatné subjekty verejnej správy. Ministerstvo to vysvetľuje ako metodickú zmenu. Avšak, k nárastu zamestnanosti prispeli aj iné kategórie verejnej správy. Navýšenie počtu o 4 756 osôb sa pre rok 2023 očakáva v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho zdravotného poistenia sa predpokladá nárast počtu zamestnancov o 100 osôb. Jedná sa tak o celkový nárast počtu zamestnancov o 7 349 zamestnancov, nie o vyše 10 000.", "Počet zamestnancov navyšujú aj štátne príspevkové organizácie, o 1 126 osôb, avšak počet zamestnancov verejných vysokých škôl klesá o 1 335 osôb. Keď vezmeme do úvahy aj tieto zmeny, celkový nárast by bol o 7140 zamestnancov."], "analysis_date": "2022-11-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "zaradenia"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/21/Hlavna-kniha.pdf", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/administration/!ut/p/z1/jZDRboIwFIafhtueU9uOsru6RHTiYmcKrDcLGoYklhpg8voys5slG_PcneT7_pPzg4UcbFNc6qroa98Up3F_sw_vabKV8zlViAtBUamdFmsazfhGQHYDnmK15GGCKJNY4EotzWukGUPFwN7j4x-j8D5_ArDT8RnYG6K01rskTTFOZwtcMRrjizFjXvgNTL3435FnsPXekeHgCBIhJRehiLikVArBvzpWzZ7JCmxbfpRt2ZLPdqz-2Pfn7jHAAIdhIJX31akkB-8C_E05-q6H_CcJZ2dMjvXWZbK7AkbnhKc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:58.418343+00:00"}
{"id": "vr34573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34573", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nie, nie. Ja len chcem povedať, že sa množstvo vecí z toho podarilo naplniť. Tak, ako sa podarili naplniť zverejňovania zmlúv, protikorupčné opatrenia.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad vlády spustil 1. septembra 2010 internetovú stránku so zmluvami, ktoré podpísali ministerstvá a ďalšie štátne úrady. Na webovej stranke www.zmluvy.gov.sk si tak každý návštevník môže pozrieť zmluvy, ktoré štát uzavrel. Skupina šiestich vládnych poslancov prišla s návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý počíta s povinným používaním elektronických aukcií pri nadlimitných zákazkách a od 1. januára 2012 aj pri podlimitných zákazkách. Novela by po svojom schválení mala byť účinná od 1. marca 2011.", "analysis_paragraphs": ["Úrad vlády spustil 1. septembra 2010 internetovú stránku so zmluvami, ktoré podpísali ministerstvá a ďalšie štátne úrady. Na webovej stranke www.zmluvy.gov.sk si tak každý návštevník môže pozrieť zmluvy, ktoré štát uzavrel. Skupina šiestich vládnych poslancov prišla s návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý počíta s povinným používaním elektronických aukcií pri nadlimitných zákazkách a od 1. januára 2012 aj pri podlimitných zákazkách. Novela by po svojom schválení mala byť účinná od 1. marca 2011."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["spustil", "www.zmluvy.gov.sk", "návrhom novely zákona"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vlada-spustila-web-so-zmluvami-ktore-uzavrel-stat.html", "http://www.zmluvy.gov.sk/", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-navrhli-novelu-zakona-o-obstar/249906-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:51.994395+00:00"}
{"id": "vr16311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16311", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...(chcú ich rozpustiť skôr, pozn.) než bol niektorý z členov či predstaviteľov ĽS NS odsúdený za akýkoľvek extrémistický trestný čin..sú tam nejakí ľudia, ktorí sú podozriví, ale neboli odsúdení.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo spáchania trestných činov sú v súčasnosti obvinení dvaja poslanci NR SR za stranu ĽS NS Stanislav Mizík a Milan Mazurek, ani jeden však doposiaľ nebol obžalovaný.Trestne stíhaný je aj Medvecký, pre rasovo motivované ublíženie na zdraví. Výrok Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti čelia obvineniam zo spáchania trestných činov šírenia extrémizmu dvaja poslanci ĽS NS: Stanislav Mizík bol 27. apríla 2017 obvinený za prečiny výroby extrémistických materiálov a hanobenia národa, rasy a presvedčenia pre svoj status na sociálnej sieti Facebook z 10. januára 2017, kde napísal, že prezident degraduje štátne vyznamenania ocenením niektorých ľudí, ktorých označil pre ich židovský pôvod alebo pre spojitosť s aktivitami súvisiacimi s rómskym etnikom. Dosiaľ voči Mizíkovi nebola vznesená obžaloba, ako konštatuje denník Pravda . Milan Mazurek bol obvinený 28. apríla 2017 z trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu za výroky. Tieto výroky zazneli v relácií rádia Frontinus, v októbri 2016. Neznášanlivo sa vyjadroval voči rómskemu etniku, imigrantom, Arabom či islamu. Zároveň čelí obvineniu z priestupku , pôvodne vyšetrovaného ako útok na verejného činiteľa v súbehu s výtržníctvom, z 13. marca 2017, za potýčku s prezidentovou ochrankou. Obvineniu čelí poslanec spolu so svojim otcom, ktorý vzápätí na obvinenie podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a výtržníctvo na neznámeho páchateľa tvrdiac, že naňho v skutočnosti zaútočil policajt v civile. V uvedenom prípade však tiež nejde o extrémistický trestný čin, ktorý spomína Krajniak vo výroku. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sa zaoberajú aj členom ĽS NS, Medveckým, ktorý je obžalovaný z rasovo motivovaného ublíženia na zdraví. Denník N píše , že očití svedkovia počuli výkriky: „Neger, rozkopte negra, k...t čierny, neger, toto je tvoj posledný deň.“ Incident sa udial v novembri 2014 pred miestnym barom v Námestove. V minulosti čelili obvineniam z extrémizmu aj iní členovia strany ĽS NS, napríklad Rastislav Rogel, ktorý bol obvinený z podpory fašizmu a výtržníctva, a to v roku 2008 pre vykrikovanie fašistických hesiel v podniku Obluda a vyprovokovanie bitky. Po šiestich rokoch bol definitívne zbavený obvinenia. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zo spáchania trestných činov sú v súčasnosti obvinení dvaja poslanci NR SR za stranu ĽS NS Stanislav Mizík a Milan Mazurek, ani jeden však doposiaľ nebol obžalovaný.Trestne stíhaný je aj Medvecký, pre rasovo motivované ublíženie na zdraví. Výrok Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti čelia obvineniam zo spáchania trestných činov šírenia extrémizmu dvaja poslanci ĽS NS: Stanislav Mizík bol 27. apríla 2017 obvinený za prečiny výroby extrémistických materiálov a hanobenia národa, rasy a presvedčenia pre svoj status na sociálnej sieti Facebook z 10. januára 2017, kde napísal, že prezident degraduje štátne vyznamenania ocenením niektorých ľudí, ktorých označil pre ich židovský pôvod alebo pre spojitosť s aktivitami súvisiacimi s rómskym etnikom. Dosiaľ voči Mizíkovi nebola vznesená obžaloba, ako konštatuje denník Pravda . Milan Mazurek bol obvinený 28. apríla 2017 z trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu za výroky. Tieto výroky zazneli v relácií rádia Frontinus, v októbri 2016. Neznášanlivo sa vyjadroval voči rómskemu etniku, imigrantom, Arabom či islamu. Zároveň čelí obvineniu z priestupku , pôvodne vyšetrovaného ako útok na verejného činiteľa v súbehu s výtržníctvom, z 13. marca 2017, za potýčku s prezidentovou ochrankou. Obvineniu čelí poslanec spolu so svojim otcom, ktorý vzápätí na obvinenie podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a výtržníctvo na neznámeho páchateľa tvrdiac, že naňho v skutočnosti zaútočil policajt v civile. V uvedenom prípade však tiež nejde o extrémistický trestný čin, ktorý spomína Krajniak vo výroku. Orgány činné v trestnom konaní a súdy sa zaoberajú aj členom ĽS NS, Medveckým, ktorý je obžalovaný z rasovo motivovaného ublíženia na zdraví. Denník N píše , že očití svedkovia počuli výkriky: „Neger, rozkopte negra, k...t čierny, neger, toto je tvoj posledný deň.“ Incident sa udial v novembri 2014 pred miestnym barom v Námestove. V minulosti čelili obvineniam z extrémizmu aj iní členovia strany ĽS NS, napríklad Rastislav Rogel, ktorý bol obvinený z podpory fašizmu a výtržníctva, a to v roku 2008 pre vykrikovanie fašistických hesiel v podniku Obluda a vyprovokovanie bitky. Po šiestich rokoch bol definitívne zbavený obvinenia. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "obvinený", "priestupku", "útok", "píše", "obvinený"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/427861-poslanec-stanislav-mizik-je-obvineny-z-extremistickych-trestnych-cinov/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428058-mazurek-je-obvineny-z-extremizmu-hrozi-mu-15-rokov-vazenia/", "https://www.aktuality.sk/clanok/490477/potycku-medzi-mazurekom-a-policajtom-uz-riesia-len-ako-priestupok/", "https://dennikn.sk/707033/vysetruju-potycku-kotlebovho-poslanca-mazureka-a-jeho-otca-s-policajtmi/", "https://dennikn.sk/401413/kotlebov-poslanec-zmlatil-cudzinca-nadaval-mu-do-negrov-sudia-ho/", "https://domov.sme.sk/c/7242584/herca-rogela-oslobodili-v-pripade-bitky-v-klube-obluda.html#axzz4j87iYES5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:00.785920+00:00"}
{"id": "vr29829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29829", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu som veľmi rád, že Maďarsko potvrdilo a ten dialóg s Maďarskom veľmi konštruktívny chceme oceniť, že to niekoľkodňové vypadnutie z dublinských rozhovorov končí a že znovu sa bude môcť vracať tá skupina ľudí, ktoré na Slovensku prídu, naspäť na územie, odkadiaľ prišli.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dublinské rozhovory (dohody, dohovory) predstavujú pravidlá pre štáty EU, do ktorých sa dostali utečenci alebo migranti. Pri \"vypadnutí z Dublinských rozhovorov\" mal Robert Fico na mysli výroky Maďarska o neschopnosti prijímať ďalších migrantov. Odstúpenie od azylovej dohody však Maďarsko nakoniec nepotvrdilo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Dublinské nariadenie stanoví kritériá pre určenie štátu Únie, ktorý má posudzovať žiadosti o azyl. Obvykle je to tá krajina, do ktorej žiadateľ vstúpil ako do prvej v rámci Únie. Právny predpis má zaručiť, že žiadateľ nebude vrátený z jedného štátu Európskej únie do druhého a má tiež vylúčiť viacnásobné podávanie žiadostí o azyl v Únii,\" píše portál Európske noviny . Maďarsko sa rozhodlo neprijať utečencov, ktorí do EU prišli cez Grécko. Slovensko sa už pripravovalo na situáciu, kedy by utečencov nemohlo vracať späť do Maďarska. Od začiatku roka vrátili do Maďarska približne 200 utečencov. ČTK ale neskôr informovala, že Maďarsko nakoniec nepotvrdilo odstúpenie dohody a bude ju naďalej dodržiavať.", "analysis_paragraphs": ["Dublinské rozhovory (dohody, dohovory) predstavujú pravidlá pre štáty EU, do ktorých sa dostali utečenci alebo migranti. Pri \"vypadnutí z Dublinských rozhovorov\" mal Robert Fico na mysli výroky Maďarska o neschopnosti prijímať ďalších migrantov. Odstúpenie od azylovej dohody však Maďarsko nakoniec nepotvrdilo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. \"Dublinské nariadenie stanoví kritériá pre určenie štátu Únie, ktorý má posudzovať žiadosti o azyl. Obvykle je to tá krajina, do ktorej žiadateľ vstúpil ako do prvej v rámci Únie. Právny predpis má zaručiť, že žiadateľ nebude vrátený z jedného štátu Európskej únie do druhého a má tiež vylúčiť viacnásobné podávanie žiadostí o azyl v Únii,\" píše portál Európske noviny . Maďarsko sa rozhodlo neprijať utečencov, ktorí do EU prišli cez Grécko. Slovensko sa už pripravovalo na situáciu, kedy by utečencov nemohlo vracať späť do Maďarska. Od začiatku roka vrátili do Maďarska približne 200 utečencov. ČTK ale neskôr informovala, že Maďarsko nakoniec nepotvrdilo odstúpenie dohody a bude ju naďalej dodržiavať."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Európske noviny", "neprijať", "200", "ČTK"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/2015/06/25/madarsko-pozastavilo-platnost-dohody-o-utecencoch-europa-chce-vysvetlenie/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/359451-madarsko-pozastavilo-platnost-azylovej-dohody/", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-zmluva-o-vracani-migrantov-p/142418-clanok.html", "http://www.pluska.sk/spravy/zo-zahranicia/madarsko-zaradilo-spiatocku-bude-napokon-prijimat-utecencov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:54.110839+00:00"}
{"id": "vr32576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32576", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Je pravda, že 16 štátov má unitárny systém, funguje výborne, je pravda, že mali sme unikát, pretože zisk môžu mať len 3 štáty, Holandsko, Švajčiarsko aj my naozaj, výborná spoločnosť, teším sa, ale všetci vidíme, že u nás to jednoducho tak ako je teraz nefunguje.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nedokážeme presne stanoviť, o ktorých štátoch ministerka Zvolenská hovorí. Nehovorí ani o materiáli, z ktorého čerpá. Materiál Vlády SR spracovaný podľa publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland , 2011 (.pdf, s. 27) spomína štátny s unitárnym systémom zdravotného poistenia i štáty, v ktorých je povolená tvorba zisku v zdravotných poisťovniach. Štátov s unitárnym systém zdravotného poistenia je podľa uvedeného materiálu 15, a to:", "analysis_paragraphs": ["Nedokážeme presne stanoviť, o ktorých štátoch ministerka Zvolenská hovorí. Nehovorí ani o materiáli, z ktorého čerpá. Materiál Vlády SR spracovaný podľa publikácie Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland , 2011 (.pdf, s. 27) spomína štátny s unitárnym systémom zdravotného poistenia i štáty, v ktorých je povolená tvorba zisku v zdravotných poisťovniach. Štátov s unitárnym systém zdravotného poistenia je podľa uvedeného materiálu 15, a to:"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Materiál Vlády SR", "Competition between payers in the base health care system, Ernst & Young, Poland", ", 2011"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-146514?prefixFile=m_", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/Competition_between_payers_in_the_base_health_care_system/$FILE/Healthcare_Competition.pdf", "http://www.ey.com/Publication/vwLUAssets/Competition_between_payers_in_the_base_health_care_system/$FILE/Healthcare_Competition.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:03.138464+00:00"}
{"id": "vr16350", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16350", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "V živote som nenechal odvolať pána Vačoka, kto je Vačok som počul až vtedy prvýkrát v živote.", "statement_date": "2017-06-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. sa vystriedali traja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič, Peter Vačok a Jozef Číž. Vačok bol odvolaný prokurátorom, pričom podnetom mali byť trestné oznámenia podané I. Lexom a V. Mečiarom. Mečiar sa o nutnosti jeho odvolania vyjadroval aj na verejnosti. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. \"Keď major Peter Vačok obvinil ďalšieho príslušníka SIS, V. Mečiar verejne oznámil, že „takí ľudia ho nemôžu vyšetrovať“ a že sa toho budú musieť ujať „Stredoslováci“. Aby to dosiahol, aj on podal trestné oznámenie na vyšetrovateľa P. Vačoka,\" píše Denník N. \"Oficiálne\" bolo dôvodom jeho odvolania snaha o objektívnosť a nestrannosť vyšetrovania. Vačok pre Plusku poskytol rozhovor , v ktorom opísal, čo sa dialo bezprostredne pred jeho odvolaním. Všetko sa začalo už predvolaním u ministra vnútra Ľudovíta Hudeka: \"Vycítil som z neho, že nemám komunikovať s médiami. Načo som mu povedal, že pokiaľ nebudem informovať, poruším zákon a to si dovoliť nemôžem. Videl som, že nevedel reagovať. Ešte v ten deň si ma zavolali na ministerstvo opäť. Večer tam už sedel generálny prokurátor, krajský prokurátor a minister vnútra. (...) Vyčítali mi, že som sa stretol s prezidentom Kováčom. Ja som tvrdil, že je poškodený, takže má právo nahliadať do spisu. Napokon sme sa nie v dobrej konštalácii rozišli. Som presvedčený, že sa tieto rozhovory aj niekde analyzovali. Potom sa rozhodlo, že Vačok musí z prípadu vypadnúť.\" Spolu s tímom zabezpečili v prípade množstvo dôkazov a Vačok je presvedčený o tom, že SIS nechce, aby sa prípad vyšetril. Opísal tiež ako vyzeralo jeho odvolanie: \"Volal mi zástupca správy, že príde ku mne. Predtým, ako som bol odvolaný z vyšetrovania, mi zapečatili skriňu a mal som zákaz ju otvoriť a ísť do spisu, ktorý som mal pridelený. Každý sa zapodieval Mečiarom a Lexom, ale nikto sa nezaoberal vtedajšími funkcionármi, ktorí konali v rozpore so zákonom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. sa vystriedali traja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič, Peter Vačok a Jozef Číž. Vačok bol odvolaný prokurátorom, pričom podnetom mali byť trestné oznámenia podané I. Lexom a V. Mečiarom. Mečiar sa o nutnosti jeho odvolania vyjadroval aj na verejnosti. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Vyšetrovania sa na začiatku ujal vyšetrovateľ Jaroslav Šimunič. Ten bol však už 7.septembra 1995 z prípadu odvolaný po tom, čo sa verejne vyjadril, že má závažné podozrenie na účasti členov SIS na prípade. Vyšetrovanie teda pokračovalo po vedením Vačoka. Ten viedol trestné stíhanie voči príslušníkovi SIS Jiřímu N., ktorý nedokázal zdôvodniť svoju prítomnosť pri dome M. Kováča ml. Uznesenie o vznesení obvinenia však prokurátor zrušil a I. Lexa, riaditeľ SIS, podal na Vačoka trestné oznámenie. Následne Vačok obvinil aj Oskara F. a Igor M. zo spolupáchateľstva, pričom Oskar F. priznal, že vo veci je zapletená SIS. Prokurátor R. Vlachovský napriek tomu uznesenie o vznesení obvinenia zrušil. \"Keď major Peter Vačok obvinil ďalšieho príslušníka SIS, V. Mečiar verejne oznámil, že „takí ľudia ho nemôžu vyšetrovať“ a že sa toho budú musieť ujať „Stredoslováci“. Aby to dosiahol, aj on podal trestné oznámenie na vyšetrovateľa P. Vačoka,\" píše Denník N. \"Oficiálne\" bolo dôvodom jeho odvolania snaha o objektívnosť a nestrannosť vyšetrovania. Vačok pre Plusku poskytol rozhovor , v ktorom opísal, čo sa dialo bezprostredne pred jeho odvolaním. Všetko sa začalo už predvolaním u ministra vnútra Ľudovíta Hudeka: \"Vycítil som z neho, že nemám komunikovať s médiami. Načo som mu povedal, že pokiaľ nebudem informovať, poruším zákon a to si dovoliť nemôžem. Videl som, že nevedel reagovať. Ešte v ten deň si ma zavolali na ministerstvo opäť. Večer tam už sedel generálny prokurátor, krajský prokurátor a minister vnútra. (...) Vyčítali mi, že som sa stretol s prezidentom Kováčom. Ja som tvrdil, že je poškodený, takže má právo nahliadať do spisu. Napokon sme sa nie v dobrej konštalácii rozišli. Som presvedčený, že sa tieto rozhovory aj niekde analyzovali. Potom sa rozhodlo, že Vačok musí z prípadu vypadnúť.\" Spolu s tímom zabezpečili v prípade množstvo dôkazov a Vačok je presvedčený o tom, že SIS nechce, aby sa prípad vyšetril. Opísal tiež ako vyzeralo jeho odvolanie: \"Volal mi zástupca správy, že príde ku mne. Predtým, ako som bol odvolaný z vyšetrovania, mi zapečatili skriňu a mal som zákaz ju otvoriť a ísť do spisu, ktorý som mal pridelený. Každý sa zapodieval Mečiarom a Lexom, ale nikto sa nezaoberal vtedajšími funkcionármi, ktorí konali v rozpore so zákonom.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-12", "analysis_sources": {"text": ["Vyšetrovania", "Vyšetrovanie", "pokračovalo", "píše", "rozhovor"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/7984485/kricali-ze-ide-o-policajnu-akciu-a-aby-vystupil-z-auta-svedectvo-o-unose-kovaca-ml.html", "https://dennikn.sk/210601/vacok-keby-sis-zrusim-zavlecenie-zo-seba-nikdy-nezmyje/", "https://dennikn.sk/blog/co-maju-kalinakove-ksefty-spolocne-s-odvlecenim-michala-kovaca-ml/", "https://dennikn.sk/blog/co-maju-kalinakove-ksefty-spolocne-s-odvlecenim-michala-kovaca-ml/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/pripad-zavlecenia-prezidentovho-syna-peter-vacok-vysetril-prave-preto-mu-pripad-vzali-nechceli-pravdu-unose.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:52.312522+00:00"}
{"id": "vr30336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30336", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Ak dovolíte, preto ich transformujeme (24 nemocníc pozn.), aby bol vykonaný tlak na maximálne efektívne hospodárenie, lebo keď ich necháme pán poslanec Raši príspevkovými organizáciami, nebudú mať dlh 40 miliónov, ale 200. To je ten problém.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pán V. Novotný vo svojich vyjadreniach spomína analýzu, ktorú si dala vypracovať SDKÚ-DS. Táto analýza, ktorú si nechali vypracovať, môže potvrdiť jeho vyjadrenie. V. Novotný a SDKÚ-DS by mala túto analýzu zverejniť. \" Tá (analýza pozn.) konštatuje, že bez plánovanej transformácie 24 nemocníc bude dlh nemocníc do konca budúceho roka o 160 miliónov eur väčší.\" ( SME , 13. novembra 2011)", "analysis_paragraphs": ["Pán V. Novotný vo svojich vyjadreniach spomína analýzu, ktorú si dala vypracovať SDKÚ-DS. Táto analýza, ktorú si nechali vypracovať, môže potvrdiť jeho vyjadrenie. V. Novotný a SDKÚ-DS by mala túto analýzu zverejniť. \" Tá (analýza pozn.) konštatuje, že bez plánovanej transformácie 24 nemocníc bude dlh nemocníc do konca budúceho roka o 160 miliónov eur väčší.\" ( SME , 13. novembra 2011)"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6138167/novotny-veri-ze-lekari-koncom-mesiaca-stiahnu-vypovede.html#ixzz1diwQErJO"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:23.318628+00:00"}
{"id": "vr16870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16870", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...výrazne zvýšenie platov na Regionálnej správe ciest a zastabilizovanie pracovných miest všetkých vodičov prímestakej dopravy, plus dohodnutie zvýšenia platov pre týchto vodičov...", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o zvýšení platov zamestnancov Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) a vodičov prímestskej dopravy v kraji pochádza z tlačovej správy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Hoci sa uvedená tlačová správa odvoláva na kolektívnu zmluvu, tento dokument nie je verejne dostupný. Z toho dôvodu hodnotíme výrok Mariana Kotlebu ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o zvýšení platov zamestnancov Banskobystrickej regionálnej správy ciest (BBRSC) a vodičov prímestskej dopravy v kraji pochádza z tlačovej správy Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). Hoci sa uvedená tlačová správa odvoláva na kolektívnu zmluvu, tento dokument nie je verejne dostupný. Z toho dôvodu hodnotíme výrok Mariana Kotlebu ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-10-25", "analysis_sources": {"text": ["bola", "zverejnená", "rozhovoru"], "url": ["http://www.bbrsc.sk/", "https://www.bbsk.sk/%C3%9Arad/Oddelenia%C3%9AraduBBSK/Oddelenieinvest%C3%ADci%C3%ADaverejn%C3%A9hoobstar%C3%A1vania/Verejn%C3%A9obstar%C3%A1vanie/Z%C3%A1znamyzprieskumutrhuaozn%C3%A1meniaov%C3%BDsledkuVO/tabid/663/eventid/70042206-ecf3-4e42-85dc-9fc8621fbdfa/hide/1/Default.aspx", "https://www.priemyseldnes.sk/exkluzivne-rozhovory/banskobystricka-regionalna-sprava-ciest-as-161204"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:24.180169+00:00"}
{"id": "vr33735", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33735", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď si zoberiete len rok 2009, 2010, keď ste nám zanechali, 8% deficit. Takže vy aj teraz riešite váš deficit z roku 2009-2010. To, že sa nám to podarilo za 1 rok o vyše 2% znížiť, to znamená zo 7,7 na 4,6.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Bugár správne uvádza znižovanie deficitu verejných financií. Zatiaľ čo v roku 2010 to bolo 8,1% HDP o rok neskôr sa vláde Ivety Radičovej podarilo znížiť dlh na udávaných 4,6% v roku 2011 ( MFSR ).", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Bugár správne uvádza znižovanie deficitu verejných financií. Zatiaľ čo v roku 2010 to bolo 8,1% HDP o rok neskôr sa vláde Ivety Radičovej podarilo znížiť dlh na udávaných 4,6% v roku 2011 ( MFSR )."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["MFSR"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=482"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:05.224784+00:00"}
{"id": "vr14224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14224", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...(navýšenie prostriedkov, pozn.) 50 miliónov smeruje na internáty. Prvýkrát po 25 rokoch tu bude veľká akcia investícií do vysokoškolských internátov.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Navýšenie peňazí na internáty je súčasťou prísľubov v rámci 3. sociálneho balíka strany SMER. Jedná sa skutočne o objem 50 miliónov eur. Ohľadne tvrdenia, že taká investícia tu bude prvýkrát po 25 rokoch sa nám okrem totožného vyjadrenia premiéra nepodarilo nájsť faktické informácie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože spomínané navýšenie je len prísľub, ktorý nie je súčasťou rozpočtu na rok 2016 , a jeho naplnenie závisí od viacerých faktorov, menovite výsledku volieb a príjmov štátnej správy, z ktorých má byť financovaný.", "analysis_paragraphs": ["Navýšenie peňazí na internáty je súčasťou prísľubov v rámci 3. sociálneho balíka strany SMER. Jedná sa skutočne o objem 50 miliónov eur. Ohľadne tvrdenia, že taká investícia tu bude prvýkrát po 25 rokoch sa nám okrem totožného vyjadrenia premiéra nepodarilo nájsť faktické informácie. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože spomínané navýšenie je len prísľub, ktorý nie je súčasťou rozpočtu na rok 2016 , a jeho naplnenie závisí od viacerých faktorov, menovite výsledku volieb a príjmov štátnej správy, z ktorých má byť financovaný."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["prísľubov", "2016", "médiách", "aktuality", "Slovenskej Technickej Univerzity", "", "zrekonštruované", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/rficona-rekonstrukciu-internatov-sa/170705-clanok.html", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2016/", "http://www.aktuality.sk/clanok/261821/vysokoskolske-internaty-potrebuju-opravu-skoly-na-to-nemaju/", "http://www.aktuality.sk/clanok/261821/vysokoskolske-internaty-potrebuju-opravu-skoly-na-to-nemaju/", "http://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/stu-vynovuje-internaty.html?page_id=6706", "http://www.stuba.sk/sk/media/tlacove-spravy/stu-vynovuje-internaty.html?page_id=6706", "http://skolskyservis.teraz.sk/vysoke-skoly/manzelske-internaty-mlynska-dolina/18967-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/1020172-smer-chce-dat-na-rekonstrukciu-internatov-50-milionov-eur/", "http://www.teraz.sk/slovensko/prispevok-rekonstrukcia-internatov/170703-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:06.477069+00:00"}
{"id": "44340", "numeric_id": 44340, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44340", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "My máme najnižšiu zamestnanosť v regióne v oblasti poľnohospodárstva. Maďarsko má, myslím, takmer šesťpercentnú zamestnanosť, my máme dvojpercentnú.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má v porovnaní s inými krajinami regiónu najmenší podiel ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. Pri Maďarsku sa Tomáš Drucker pomýlil o jedno percento. jeho tvrdenie napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa štatistiky Svetovej banky z roku 2019 sa Slovensko so zamestnanosťou v poľnohospodárstve 2,66 % nachádza na chvoste regiónu. Spomedzi susediacich krajín má najvyššiu zamestnanosť v poľnohospodárstve Ukrajina (15,25 %) na druhom mieste je Poľsko (10,05 %), tretie je Maďarsko (4,94 %), štvrté Rakúsko (3,86 %) a piatu priečku obsadila Česká republika (2,75 %).", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má v porovnaní s inými krajinami regiónu najmenší podiel ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. Pri Maďarsku sa Tomáš Drucker pomýlil o jedno percento. jeho tvrdenie napriek tomu hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa štatistiky Svetovej banky z roku 2019 sa Slovensko so zamestnanosťou v poľnohospodárstve 2,66 % nachádza na chvoste regiónu. Spomedzi susediacich krajín má najvyššiu zamestnanosť v poľnohospodárstve Ukrajina (15,25 %) na druhom mieste je Poľsko (10,05 %), tretie je Maďarsko (4,94 %), štvrté Rakúsko (3,86 %) a piatu priečku obsadila Česká republika (2,75 %)."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky"], "url": ["https://www.theglobaleconomy.com/rankings/Employment_in_agriculture/Europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:46.000592+00:00"}
{"id": "vr31713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31713", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán premiér nezačínate dobre, ak hovoríte o dvoch číslách v programovom vyhlásení vlády Ivety Radičovej. Len v podkapitole o hospodárskej politike je ich 5 konkrétne a keby sa to malo sčítavať, sú to oveľa väčšie pomery.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V podkapitole Progamového vyhlásenia predchádzajúcej vlády o hospodárskej politike sme našli iba tri konkrétne čísla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V podkapitole Progamového vyhlásenia predchádzajúcej vlády o hospodárskej politike sme našli iba tri konkrétne čísla. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["hospodárskej politike", "rokovaní", "Programového vyhlásenia"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/78630/Fico_Robert.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:15.789890+00:00"}
{"id": "vr16517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16517", "speaker": "Peter Oremus", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-oremus", "statement": "Ročne sa dáva (v NSK, pozn.) na šport chudobných 300 tis. eur pre celý kraj.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa Výročnej správy Nitrianskeho samosprávneho kraja (za rok 2016) je na základe schváleného rozpočtu vyčlenených na program \"Šport\" 307 600 eur, pričom táto suma bola pred rokom 2016 výrazne nižšia. Napriek tomu, že táto suma prestavuje len 0,19% celého rozpočtu, NSK vyčleňuje po BSK najviac financií na šport, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Výročnej správy Nitrianskeho samosprávneho kraja (za rok 2016) je na základe schváleného rozpočtu vyčlenených na program \"Šport\" 307 600 eur, pričom táto suma bola pred rokom 2016 výrazne nižšia. Napriek tomu, že táto suma prestavuje len 0,19% celého rozpočtu, NSK vyčleňuje po BSK najviac financií na šport, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-08-17", "analysis_sources": {"text": ["výrok", ".pdf", "predstavuje", "Najviac", "Trnavskom", "Trenčianskom", "Banskobystrickom"], "url": ["http://www.oremus2017.sk/moj-kraj", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5598421", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/27717", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10064626", "https://www.trnava-vuc.sk/documents/10180/1023478/5..Rozpo%C4%8Det+TTSK+2017-2019+v+progr++%C5%A1trukt%C3%BAre.pdf/51e25cdf-19f7-47dd-855c-85b0322239ae?version=1.0", "https://www.tsk.sk/buxus/docs/Rozpo%C4%8Det%20TSK%202017-2019.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Rozpo%C4%8Det/Schv%C3%A1len%C3%BD%20rozpocet_BBSK_na_roky_2017_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:19.082971+00:00"}
{"id": "44348", "numeric_id": 44348, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44348", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Je už teraz jasné,… že NATO zaniká, veď to už povedal Trump, že odmieta platiť.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Donald Trump v novembri 2019 ohlásil, že zníži príspevok USA do spoločného rozpočtu NATO, ktorý slúži na financovanie údržby ústredia NATO, spoločných bezpečnostných investícií a niektorých vojenských operácií. Malo by ísť o zníženie z 22 % na 16 %, čo pri výške spoločného rozpočtu (2,5 miliardy dolárov predstavuje symbolické zníženie, ktoré neohrozuje alianciu ako takú. Trump sa však nevyjadril, že do NATO odmieta platiť. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý. Prezident Trump dlhodobo kritizuje európskych spojencov za to, že väčšina z nich neplní deklarovaný záväzok prispievať 2 % HDP do obranného rozpočtu. Vyčíta im, že ochranu Spojenými štátmi považujú za samozrejmosť a tvrdí, že na svoju obranu musia sami míňať oveľa viac. „ Mnoho krajín neplatí to, čo by malo. Úprimne povedané, mnoho krajín nám dlhuje za dlhé roky späť veľa peňazí,... pretože za ne musia Spojené štáty zaplatiť. Ak sa teda vrátite o 10 alebo 20 rokov, jednoducho si to všetko spočítate. Dlžia sa obrovské sumy peňazí,” povedal Trump v júli 2018. NATO nie je organizáciou, ktorá by vyžadovala „ členské poplatky.” Výdavky na obranu vo výške 2 % HDP sú nezáväzným cieľom - usmernením, ktoré si krajiny stanovili, aby boli schopné efektívne a spravodlivo zdieľať náklady na kolektívnu obranu. Každá krajina rozhoduje o výške výdavkov na obranu i o tom, kam tieto financie investuje, individuálne. Napriek tomu, že európske štáty, Kanada či Turecko na obranu míňajú oveľa menej než USA, peniaze Amerike nedlžia. Existuje aj priame financovanie civilnej zložky Aliancie s ročným rozpočtom, ktorý je využívaný na riadenie ústredia NATO a inú administratívnu činnosť. Ďalej krajiny spoločne prispievajú do rozpočtu vojenskej zložky, ktorý slúži na financovanie niektorých vojenských operácií, veliteľského centra NATO či na výcvik a výskum. Nakoniec je k dispozícii spoločný budget na tzv. Program bezpečnostných investícií, ktorý pokrýva investície do výstavby, riadenia a kontrolných systémov. Členské štáty NATO prispievajú do týchto rozpočtov v súlade s dohodnutým vzorcom zdieľania nákladov, postaveným na HDP jednotlivých krajín. Kým príspevok USA do spoločných rozpočtov predstavuje približne 22 %, v prípade Nemecka je to 14,8 %, Francúzsko a Veľká Británia prispievajú približne 10,5 %. Trump sa v reakcii na nedostatočné rozpočty európskych členov NATO na vlastnú obranu rozhodol ubrať práve z príspevku do spoločných rozpočtov. V roku 2020 by malo ísť o zníženie na 16 %, pričom sa plánuje dostať na úroveň Nemecka a to napriek tomu, že americká ekonomika je výraznejšie silnejšia než tá nemecká. Spoločné rozpočty NATO vo výške približne 1,43 miliárd dolárov (2019) sú iba zlomkom celkových výdavkov členských štátov na obranu, ktoré podľa odhadov v roku 2019 dosiahli viac ako 1 bilión dolárov.", "analysis_paragraphs": ["Donald Trump v novembri 2019 ohlásil, že zníži príspevok USA do spoločného rozpočtu NATO, ktorý slúži na financovanie údržby ústredia NATO, spoločných bezpečnostných investícií a niektorých vojenských operácií. Malo by ísť o zníženie z 22 % na 16 %, čo pri výške spoločného rozpočtu (2,5 miliardy dolárov predstavuje symbolické zníženie, ktoré neohrozuje alianciu ako takú. Trump sa však nevyjadril, že do NATO odmieta platiť. Výrok Štefana Harabina preto hodnotíme ako nepravdivý. Prezident Trump dlhodobo kritizuje európskych spojencov za to, že väčšina z nich neplní deklarovaný záväzok prispievať 2 % HDP do obranného rozpočtu. Vyčíta im, že ochranu Spojenými štátmi považujú za samozrejmosť a tvrdí, že na svoju obranu musia sami míňať oveľa viac. „ Mnoho krajín neplatí to, čo by malo. Úprimne povedané, mnoho krajín nám dlhuje za dlhé roky späť veľa peňazí,... pretože za ne musia Spojené štáty zaplatiť. Ak sa teda vrátite o 10 alebo 20 rokov, jednoducho si to všetko spočítate. Dlžia sa obrovské sumy peňazí,” povedal Trump v júli 2018. NATO nie je organizáciou, ktorá by vyžadovala „ členské poplatky.” Výdavky na obranu vo výške 2 % HDP sú nezáväzným cieľom - usmernením, ktoré si krajiny stanovili, aby boli schopné efektívne a spravodlivo zdieľať náklady na kolektívnu obranu. Každá krajina rozhoduje o výške výdavkov na obranu i o tom, kam tieto financie investuje, individuálne. Napriek tomu, že európske štáty, Kanada či Turecko na obranu míňajú oveľa menej než USA, peniaze Amerike nedlžia. Existuje aj priame financovanie civilnej zložky Aliancie s ročným rozpočtom, ktorý je využívaný na riadenie ústredia NATO a inú administratívnu činnosť. Ďalej krajiny spoločne prispievajú do rozpočtu vojenskej zložky, ktorý slúži na financovanie niektorých vojenských operácií, veliteľského centra NATO či na výcvik a výskum. Nakoniec je k dispozícii spoločný budget na tzv. Program bezpečnostných investícií, ktorý pokrýva investície do výstavby, riadenia a kontrolných systémov. Členské štáty NATO prispievajú do týchto rozpočtov v súlade s dohodnutým vzorcom zdieľania nákladov, postaveným na HDP jednotlivých krajín. Kým príspevok USA do spoločných rozpočtov predstavuje približne 22 %, v prípade Nemecka je to 14,8 %, Francúzsko a Veľká Británia prispievajú približne 10,5 %. Trump sa v reakcii na nedostatočné rozpočty európskych členov NATO na vlastnú obranu rozhodol ubrať práve z príspevku do spoločných rozpočtov. V roku 2020 by malo ísť o zníženie na 16 %, pričom sa plánuje dostať na úroveň Nemecka a to napriek tomu, že americká ekonomika je výraznejšie silnejšia než tá nemecká. Spoločné rozpočty NATO vo výške približne 1,43 miliárd dolárov (2019) sú iba zlomkom celkových výdavkov členských štátov na obranu, ktoré podľa odhadov v roku 2019 dosiahli viac ako 1 bilión dolárov."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["kritizuje", "Vyčíta", "povedal", "Výdavky", "financovanie", "prispievajú", "ubrať"], "url": ["https://www.bbc.com/news/world-europe-40037776", "https://www.reuters.com/article/us-nato-summit-defence-budget/in-gesture-to-trump-us-allies-close-to-deal-to-pay-more-for-nato-running-costs-idUSKBN1Y01WY", "https://time.com/5335111/donald-trump-nato-spending-facts/", "https://www.businessinsider.com/how-nato-budget-is-funded-2018-7", "https://edition.cnn.com/2018/07/11/politics/nato-funding-explainer/index.html", "https://edition.cnn.com/2019/11/27/politics/trump-nato-contribution-nato/index.html", "https://www.bbc.com/news/world-44717074"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:41.873406+00:00"}
{"id": "vr36115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36115", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Úplne legitímny spôsob opozícia hneď na začiatku dala najavo, že pôjde tvrdo po vláde, že bude nekompromisná a ja to nikomu nevyčítam, len ak je to len spôsob vedenia politického boja, ja sám mám potom menší priestor pre to, aby som robil to, čo som avizoval v uplynulých týždňoch a to je pokus o hľadanie zhody naprieč tými straníckymi zákopmi.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R.Procházka 2.12.2010 v relácii Téma dňa na TA3 uviedol, že „ak by sa ma meniť rokovací poriadok, potom by mala byť verejná voľba vo vzťahu ku všetkým verejným funkcionárom. Je to však vážny zásah do princípov práce parlamentu a veľmi významná zmena, preto by bola potrebná dlhšia diskusia a najmä širšia zhoda.“", "analysis_paragraphs": ["R.Procházka 2.12.2010 v relácii Téma dňa na TA3 uviedol, že „ak by sa ma meniť rokovací poriadok, potom by mala byť verejná voľba vo vzťahu ku všetkým verejným funkcionárom. Je to však vážny zásah do princípov práce parlamentu a veľmi významná zmena, preto by bola potrebná dlhšia diskusia a najmä širšia zhoda.“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["R.Procházka"], "url": ["http://www.storin.sk/storin.nsf/$All/E1968AFC38AA61C3C12577EE0048CA77?OpenDocument"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:35.061072+00:00"}
{"id": "vr16446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16446", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "Konkrétne KOCR Trenčín Región je odnožou úradu VÚC aj tým, že predsedom KOCR (krajská organizácia cestovného ruchu) je bývalý riaditeľ úradu VÚC a riaditeľkou KOCR je bývalá zamestnankyňa VÚC, ktorá mala na starosti cestovný ruch.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Renáty Kaščákovej z blogu o krajských organizáciách hodnotíme ako pravdivý, Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu stanovil blízky vzťah medzi vyšším územným celkom a krajskou organizáciou. Súhlasí aj prepojenie funkcií predsedu a výkonnej riaditeľky KOCR Trenčín s Úradom Trenčianskeho samosprávneho kraja.\n\nZákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu ustanovil krajské organizácie cestovného ruchu (KOCR), ktoré majú spolu s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, s vyššími územnými celkami (VÚC), obcami a inými organizáciami zabezpečovať plnenie úloh v oblasti cestovného ruchu.\n\nVÚC sú voči KOCR nadradené, podľa §5 písm. a majú právomoc KOCR založiť a podieľať sa na ich spolufinancovaní. VÚC takisto podľa §5 písm.b spolupracuje s KOCR pri tvorbe koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území kraja.\n\nHlavným cieľom KOCR je podľa §8 ods.1 zákona vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu v kraji. Jej členmi sú podľa §8 ods.2 VÚC a aspoň jedna oblastná organizácia pôsobiaca na území kraju. Financovaná je prostredníctvom príspevkov od VÚC a oblastnej organizácie.\n\nKOCR je podľa §9 ods. 1 a 2 zákona založená zakladateľskou zmluvou a vzniká na ustanovujúcom valnom zhromaždení, ktoré zvolá predseda VÚC. Následne je podľa §9, ods. 4 povinný predložiť návrh stanov a zloženia krajskej organizácie. Medzi orgány KOCR patrí valné zhromaždenie, ktoré je tvorené zástupcom VÚC a zástupcami oblastných organizácií. Ďalším je predseda krajskej organizácie, ktorý je štatutárnym orgánom, volí ho valné zhromaždenie na návrh predsedu VÚC. Posledným orgánom je podľa §11 písm.a výkonný riaditeľ krajskej organizácie, ktorého volí valné zhromaždenie na návrh predsedu KOCR\n\nKOCR Trenčín región vznikla z iniciatívy Trenčianskeho samosprávneho kraja a oblastných organizácií cestovného ruchu Regiónu Horná Nitra – Bojnice, Trenčianskych Teplíc, Regiónu Horné Považie a Trenčínu a okolia. Kaščáková na svojom blogu tvrdí správne, že predsedom KOCR Trenčín región je od ustanovujúceho valného zhromaždenia 4. mája 2015 Mgr. Juraj Gerlici, bývalý riaditeľ Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorého vo funkcii nahradil Mgr. Michal Žitňanský. Výkonnou riaditeľkou KOCR je PhDr. Eva Frývaldská, v minulosti pôsobiaca na Úrade TSK, zodpovedná za oblasť cestovného ruchu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Renáty Kaščákovej z blogu o krajských organizáciách hodnotíme ako pravdivý, Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu stanovil blízky vzťah medzi vyšším územným celkom a krajskou organizáciou. Súhlasí aj prepojenie funkcií predsedu a výkonnej riaditeľky KOCR Trenčín s Úradom Trenčianskeho samosprávneho kraja.", "Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu ustanovil krajské organizácie cestovného ruchu (KOCR), ktoré majú spolu s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, s vyššími územnými celkami (VÚC), obcami a inými organizáciami zabezpečovať plnenie úloh v oblasti cestovného ruchu.", "VÚC sú voči KOCR nadradené, podľa §5 písm. a majú právomoc KOCR založiť a podieľať sa na ich spolufinancovaní. VÚC takisto podľa §5 písm.b spolupracuje s KOCR pri tvorbe koncepcie rozvoja cestovného ruchu, ročného plánu aktivít a monitorovacej správy o vývoji cestovného ruchu na území kraja.", "Hlavným cieľom KOCR je podľa §8 ods.1 zákona vytváranie podmienok pre rozvoj cestovného ruchu v kraji. Jej členmi sú podľa §8 ods.2 VÚC a aspoň jedna oblastná organizácia pôsobiaca na území kraju. Financovaná je prostredníctvom príspevkov od VÚC a oblastnej organizácie.", "KOCR je podľa §9 ods. 1 a 2 zákona založená zakladateľskou zmluvou a vzniká na ustanovujúcom valnom zhromaždení, ktoré zvolá predseda VÚC. Následne je podľa §9, ods. 4 povinný predložiť návrh stanov a zloženia krajskej organizácie. Medzi orgány KOCR patrí valné zhromaždenie, ktoré je tvorené zástupcom VÚC a zástupcami oblastných organizácií. Ďalším je predseda krajskej organizácie, ktorý je štatutárnym orgánom, volí ho valné zhromaždenie na návrh predsedu VÚC. Posledným orgánom je podľa §11 písm.a výkonný riaditeľ krajskej organizácie, ktorého volí valné zhromaždenie na návrh predsedu KOCR", "KOCR Trenčín región vznikla z iniciatívy Trenčianskeho samosprávneho kraja a oblastných organizácií cestovného ruchu Regiónu Horná Nitra – Bojnice, Trenčianskych Teplíc, Regiónu Horné Považie a Trenčínu a okolia. Kaščáková na svojom blogu tvrdí správne, že predsedom KOCR Trenčín región je od ustanovujúceho valného zhromaždenia 4. mája 2015 Mgr. Juraj Gerlici, bývalý riaditeľ Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorého vo funkcii nahradil Mgr. Michal Žitňanský. Výkonnou riaditeľkou KOCR je PhDr. Eva Frývaldská, v minulosti pôsobiaca na Úrade TSK, zodpovedná za oblasť cestovného ruchu."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Zákon", "Zákon", "zákona", "zákona", "KOCR Trenčín región", "blogu", "KOCR Trenčín región", "ustanovujúceho valného zhromaždenia", "bývalý", "nahradil"], "url": ["https://kascakova.blog.sme.sk/c/448143/zrusit-krajske-organizacie-neznamena-zrusit-cestovny-ruch.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/91/20160701", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/91/20160701", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/91/20160701", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/91/20160701", "https://www.trencinregion.sk/79795/o-nas", "https://kascakova.blog.sme.sk/c/448143/zrusit-krajske-organizacie-neznamena-zrusit-cestovny-ruch.html", "https://www.trencinregion.sk/79795/o-nas", "https://www.tsk.sk/aktualne-spravy/tlacove-spravy/2015/trencianska-zupa-krok-pre-zalozenim-krajskej-organizacie-cestovneho-ruchu.-zasadalo-ustanovujuce-valne-zhromazdenie-trencin-region.html?page_id=225192", "https://mytrencin.sme.sk/c/7055227/novym-riaditelom-uradu-tsk-je-juraj-gerlici.html", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/urad-tsk/organizacna-struktura-uradu-tsk/riaditel-uradu.html?page_id=22988"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:20.281099+00:00"}
{"id": "vr36613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36613", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Na cestách zomiera dramaticky viac ľudí.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Portál natankuj.sme.sk uvádza: \"Štatistiky dopravnej nehodovosti za minulý rok napokon ukazujú, že počet usmrtených ľudí opäť prekonal historické minimum. Pôvodné predpoklady z druhej polovice roku zachránili až veľmi priaznivé čísla z posledných týždňov.\"", "analysis_paragraphs": ["Portál natankuj.sme.sk uvádza: \"Štatistiky dopravnej nehodovosti za minulý rok napokon ukazujú, že počet usmrtených ľudí opäť prekonal historické minimum. Pôvodné predpoklady z druhej polovice roku zachránili až veľmi priaznivé čísla z posledných týždňov.\""], "analysis_date": "2011-01-09", "analysis_sources": {"text": ["natankuj.sme.sk"], "url": ["http://natankuj.sme.sk/c/5711745/mrtvych-na-cestach-opat-naratali-historicky-najmenej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:48.722431+00:00"}
{"id": "vr38466", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38466", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Tzn., predtým platí Viedenská arbitráž, ale už neplatia záväzky parížskych mierových zmlúv z roku 1947, ktoré garantujú aj opätovnú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viedenská arbitráž bola po skončení druhej svetovej vojny vyhlásená za neplatnú. Na základe Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947 muselo Maďarsko po vojne v podstate všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť. Parížska mierová zmluva rozhodla, že tieto zmluvy (Mníchovská dohoda, prvá a druhá viedenská arbitráž, pozn.) boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné.", "analysis_paragraphs": ["Viedenská arbitráž bola po skončení druhej svetovej vojny vyhlásená za neplatnú. Na základe Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947 muselo Maďarsko po vojne v podstate všetky nadobudnuté územia znovu vrátiť. Parížska mierová zmluva rozhodla, že tieto zmluvy (Mníchovská dohoda, prvá a druhá viedenská arbitráž, pozn.) boli od začiatku do konca podľa medzinárodného práva neplatné."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["neplatnú."], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1167709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:28.774339+00:00"}
{"id": "vr14884", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14884", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "V Európskej komisii, v Európskej únii na západe panuje pocit, že v oblasti migračnej krízy sme my ako Slováci mali ignorovať 80% slovenských občanov, ktorí povedali, že nechceme kvóty. 80-70% sa podľa štatistík uvádza, že nechcú kvóty.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V utorok 22. septembra 2015 schválila Rada ministrov EÚ povinný mechanizmus prerozdeľovania pre členské krajiny EÚ. Slovensko by podľa nich malo prijať 2300 migrantov. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska. Ohľadom migračnej krízy prebehlo na Slovensku niekoľko prieskumov verejnej mienky. Podľa prieskumu agentúry Polis až 70 % Slovákov odpovedalo záporne na otázku, či sú za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V utorok 22. septembra 2015 schválila Rada ministrov EÚ povinný mechanizmus prerozdeľovania pre členské krajiny EÚ. Slovensko by podľa nich malo prijať 2300 migrantov. Za hlasovali všetky krajiny s výnimkou Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Rumunska. Ohľadom migračnej krízy prebehlo na Slovensku niekoľko prieskumov verejnej mienky. Podľa prieskumu agentúry Polis až 70 % Slovákov odpovedalo záporne na otázku, či sú za to, aby Slovensko prijalo utečencov z Blízkeho východu a severnej Afriky na základe kvót, ktoré navrhuje Európska únia. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "prieskumu", "Prieskum", "prieskum", "uverejnil"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/523778-v-bruseli-schvalili-kvoty-slovensko-bude-musiet-prijat-zhruba-1500-utecencov", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386374-podla-prieskumu-sa-slovensko-obava-migrantov-v-krajine-ich-nechce/", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/546584-slovaci-nechcu-aby-k-nam-prisli-utecenci-potvrdil-prieskum-graf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386374-podla-prieskumu-sa-slovensko-obava-migrantov-v-krajine-ich-nechce/", "https://dennikn.sk/blog/co-si-myslia-ludia-o-utecencoch-vysledky-prieskumu-verejnej-mienky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:18.125622+00:00"}
{"id": "46895", "numeric_id": 46895, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46895", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Wiener Zeitung jasne po našom celoplošnom testovaní, keď pán premiér tu ohlasoval a dokonca vaša kolegyňa pani Nicholsonová v jednej relácii mi hovorila, aké je to svetové, aké to všetci preberajú, tak Wiener Zeitung o tom napísal, že to nezopakujú, pretože sa im to zdá po prvé protiústavné, a po druhé, že to neprináša žiadne výsledky.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Viedenské noviny citovali viacerých tamojších expertov, ktorým sa nepozdával spôsob slovenského plošného testovania - okrem iného aj preto, lebo príliš zasahoval do ľudských práv. Noviny ani experti však netvrdili, že takéto testovanie neprináša „žiadne” výsledky, ale že má priveľa rizík. Okrem toho, Wiener Zeitung citovali aj rakúskeho kancelára, ktorý sa k slovenskému testovaniu staval s obdivom - to už Denisa Saková nespomína. Keďže Denisa Saková opomína celkový obraz v týchto novinách a posúva uvádzané riziká do krajnej polohy nulového úžitku, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzanie. Lucia Nicholsonová v diskusnej relácii Na hrane z 19. novembra podporila celoplošné testovanie. „Myslím si, že to napriek všetkým výhradám, bola úspešná akcia, o tom naozaj svedčí dnes ten fakt, že viaceré krajiny chcú nabehnúť na ten istý spôsob, napr. susedné Rakúsko to avizuje,” uviedla (05:30). Wiener Zeitung citovali v novembri 2020 ústavného právnika Petra Bußjägera, ktorý uviedol, že nevidí „žiadny právny základ“ pre povinnosť podrobiť sa takýmto testom - špeciálne pri zdravých ľuďoch. Právnik tiež povedal , z pohľadu ústavného práva nie je samozrejmé žiadať pred každou návštevou supermarketu negatívny test na covid. Noviny však citovali aj kancelára Sebastiana Kurza, ktorý sa vyjadril , že slovenské plošné testovanie bol „neuveriteľný počin“ a „fungoval neuveriteľne dobre“. Podľa Kurza je hromadné testovanie ponuka pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahé testy PCR v laboratóriu. Rakúska virologička Redlberger-Fritz upozornila na to, že (zlý) antigénový test vykazuje pozitívne výsledky len pri prehnane vysokej vírusovej záťaži. Môže teda priniesť falošne negatívne výsledky, ktoré poskytujú ľuďom klamlivý pocit bezpečia. Problematické sú podľa nej aj falošné pozitívne testy: „Obzvlášť vtedy, keď – na Slovensku, na rozdiel od Rakúska - nemusia byť potvrdené testom PCR, ale vedú k závažnému zásahu do základných práv, napríklad prísneho zákazu vychádzania alebo zákazu práce.“", "analysis_paragraphs": ["Viedenské noviny citovali viacerých tamojších expertov, ktorým sa nepozdával spôsob slovenského plošného testovania - okrem iného aj preto, lebo príliš zasahoval do ľudských práv. Noviny ani experti však netvrdili, že takéto testovanie neprináša „žiadne” výsledky, ale že má priveľa rizík. Okrem toho, Wiener Zeitung citovali aj rakúskeho kancelára, ktorý sa k slovenskému testovaniu staval s obdivom - to už Denisa Saková nespomína. Keďže Denisa Saková opomína celkový obraz v týchto novinách a posúva uvádzané riziká do krajnej polohy nulového úžitku, hodnotíme jej tvrdenie ako zavádzanie. Lucia Nicholsonová v diskusnej relácii Na hrane z 19. novembra podporila celoplošné testovanie. „Myslím si, že to napriek všetkým výhradám, bola úspešná akcia, o tom naozaj svedčí dnes ten fakt, že viaceré krajiny chcú nabehnúť na ten istý spôsob, napr. susedné Rakúsko to avizuje,” uviedla (05:30). Wiener Zeitung citovali v novembri 2020 ústavného právnika Petra Bußjägera, ktorý uviedol, že nevidí „žiadny právny základ“ pre povinnosť podrobiť sa takýmto testom - špeciálne pri zdravých ľuďoch. Právnik tiež povedal , z pohľadu ústavného práva nie je samozrejmé žiadať pred každou návštevou supermarketu negatívny test na covid. Noviny však citovali aj kancelára Sebastiana Kurza, ktorý sa vyjadril , že slovenské plošné testovanie bol „neuveriteľný počin“ a „fungoval neuveriteľne dobre“. Podľa Kurza je hromadné testovanie ponuka pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť drahé testy PCR v laboratóriu. Rakúska virologička Redlberger-Fritz upozornila na to, že (zlý) antigénový test vykazuje pozitívne výsledky len pri prehnane vysokej vírusovej záťaži. Môže teda priniesť falošne negatívne výsledky, ktoré poskytujú ľuďom klamlivý pocit bezpečia. Problematické sú podľa nej aj falošné pozitívne testy: „Obzvlášť vtedy, keď – na Slovensku, na rozdiel od Rakúska - nemusia byť potvrdené testom PCR, ale vedú k závažnému zásahu do základných práv, napríklad prísneho zákazu vychádzania alebo zákazu práce.“"], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["uviedla", "nevidí", "povedal", "vyjadril", "Podľa", "upozornila"], "url": ["https://videoportal.joj.sk/na-hrane/epizoda/84703-na-hrane", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/politik/oesterreich/2082738-Masse-nur-freiwillig-testen.html", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/politik/oesterreich/2082738-Masse-nur-freiwillig-testen.html", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/politik/oesterreich/2082140-Warum-Oesterreich-nicht-in-Massen-testet.html", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/politik/oesterreich/2082738-Masse-nur-freiwillig-testen.html", "https://www.wienerzeitung.at/nachrichten/politik/oesterreich/2082140-Warum-Oesterreich-nicht-in-Massen-testet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:03.008231+00:00"}
{"id": "45520", "numeric_id": 45520, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45520", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Piati z dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie nikdy nepôsobili na prokuratúre, 5 generálni prokurátori.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štúdie, z ktorej Juraj Šeliga vychádzal, malo v roku 2019 - ešte počas členstva Veľkej Británie v EÚ - skúsenosť s prácou prokurátora 6 z 28 generálnych prokurátorov členských krajín. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. Tá hovorí, že 22 z 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ má skúsenosť s prokurátorskou prácou, 6-ti nemajú. Štúdia počítala medzi krajiny EÚ ešte aj Veľkú Britániu, tá z nej však k 31. januáru 2020 odišla . Jej vtedajší generálny prokurátor Max Hill bol predtým advokátom a šéfom asociácie trestných právnikov. Predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat pre portál Demagóg.SK uviedol, že Veľká Británia má špecifický a úplne odlišný systém. Tam „ sa funkcia generálneho prokurátora historicky vyvinula z funkcie hlavného poradcu Koruny, kedy bol na tieto služby najatý profesionálny advokát (attorney), neskôr bol zástupcom Koruny v sporoch a dnes generálny prokurátor zastrešuje Úrad kráľovskej prokuratúry (Crown Prosecution Service) aj úrad Služby vládneho právneho poradenstva (Government Legal Service).” V ostatných európskych štátoch podľa Purgata vykonáva funkciu generálneho prokurátora kariérny prokurátor, alebo bývalý sudca (Cyprus, Litva a Švédsko). „ V Holandsku riadi prokuratúru štvorčlenná Rada generálnych prokurátorov, ktorej jeden člen nie je prokurátor a ten je expertom zodpovedným za oblasť financií, IT a za ľudské zdroje.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie, z ktorej Juraj Šeliga vychádzal, malo v roku 2019 - ešte počas členstva Veľkej Británie v EÚ - skúsenosť s prácou prokurátora 6 z 28 generálnych prokurátorov členských krajín. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Juraj Šeliga sa pri tvrdení opieral o porovnávaciu štúdiu Open Society Institute z januára 2019. Tá hovorí, že 22 z 28 generálnych prokurátorov krajín EÚ má skúsenosť s prokurátorskou prácou, 6-ti nemajú. Štúdia počítala medzi krajiny EÚ ešte aj Veľkú Britániu, tá z nej však k 31. januáru 2020 odišla . Jej vtedajší generálny prokurátor Max Hill bol predtým advokátom a šéfom asociácie trestných právnikov. Predseda Rady prokurátorov SR Juraj Purgat pre portál Demagóg.SK uviedol, že Veľká Británia má špecifický a úplne odlišný systém. Tam „ sa funkcia generálneho prokurátora historicky vyvinula z funkcie hlavného poradcu Koruny, kedy bol na tieto služby najatý profesionálny advokát (attorney), neskôr bol zástupcom Koruny v sporoch a dnes generálny prokurátor zastrešuje Úrad kráľovskej prokuratúry (Crown Prosecution Service) aj úrad Služby vládneho právneho poradenstva (Government Legal Service).” V ostatných európskych štátoch podľa Purgata vykonáva funkciu generálneho prokurátora kariérny prokurátor, alebo bývalý sudca (Cyprus, Litva a Švédsko). „ V Holandsku riadi prokuratúru štvorčlenná Rada generálnych prokurátorov, ktorej jeden člen nie je prokurátor a ten je expertom zodpovedným za oblasť financií, IT a za ľudské zdroje.”"], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["opieral", "odišla", "bol"], "url": ["https://crjm.org/wp-content/uploads/2020/01/Prosecutors_General-EU-MS-2019.pdf", "https://docs.google.com/document/d/19JAC88bJnRYdU467dUYGwNrWBm8raFANYVC91b7H3UE/edit", "https://crjm.org/wp-content/uploads/2020/01/Prosecutors_General-EU-MS-2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:10.461563+00:00"}
{"id": "42407", "numeric_id": 42407, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42407", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Keď Spojené štáty napadli Irak, tak si kompletne vymysleli všetky dôkazy. Irak bol obvinený, že sú tam zbrane hromadného ničenia a že režim je prepojený na Al-Kaidu. Ani jedno, ani druhé nebola pravda.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pôvodnými dôvodmi na začatie vojny v Iraku skutočne boli podozrenia, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a že existujú určité prepojenia medzi režimom Saddáma Husajna a teroristickou organizáciou Al-Káida (najmä v súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001). Ani jedno z týchto podozrení sa neskôr nepodarilo dokázať. Tvrdenie, že si USA „kompletne vymysleli všetky dôkazy“ však v porovnaní s faktami neobstojí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nIrak po Druhej vojne v Zálive čelil sankciám OSN, ktorých cieľom bola eliminácia irackých zbraní hromadného ničenia. Irak na zničení zbraní a zbrojných programov do istej miery spolupracoval s inšpektormi OSN, avšak nie natoľko, aby mohla byť potvrdená úplná eliminácia programov vývoja zbraní hromadného ničenia ( zdroj ). Inšpekcie boli od decembra 1998 prerušené po dobu takmer štyroch rokov. Po ich obnovení predseda komisie OSN, ktorej úlohou bolo odzbrojenie Iraku, konštatoval , že Irak ideu odzbrojenia ani v tej dobe úplne neprijal za svoju. Stále tak existoval priestor pre pochybnosti o existencii aktívnych zbrojných programov. Čo sa týka podozrenia zo spolupráce s Al-Kájdou, je pravdou, že Husajnov režim bol známy podporou palestínskych teroristov – rodinám samovražedných atentátnikov vyplácal odškodné.\n\nInvázia do Iraku pod vedením USA začala v marci 2003. Finálna správa National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States (skrátene 9/11 Commission) zverejnená v auguste 2004 konštatovala, že napriek niekoľkým stretnutiam irackých predstaviteľov a členov Al-Kájdy, neexistujú dôkazy o tom, že sa medzi týmito vyvinula spolupráca na úrovni operačného vzťahu. Takisto podľa komisie neexistovali dôkazy o tom, že by sa Irak spolupracoval s Al-Kájdou pri príprave akýchkoľvek útokov voči USA ( .pdf , s.66).\n\nZáverečná správa Commission on the Intelligence Capabilities of the United States Regarding Weapons of Mass Destruction (skrátene Intelligence Commission) z marca 2005 vyvracia existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku hneď v úvode. Spravodajské služby sa podľa komisie sa mýlili a neboli schopné odhadnúť do akej miery sa ich analýza situácie v Iraku sa zakladala na domnienkach a nie serióznych dôkazoch. Zároveň však podľa komisie nedošlo k zámernému skresleniu dôkazov o existencii zbraní hromadného ničenia ( .pdf , s. 2).\n\nAmerický projekt Factcheck.org v roku 2005 analyzoval reklamu proti vojne v Iraku zobrazujúcu výroky Georga Busha, viceprezidenta Dicka Cheneyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda a poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej s nadpisom „They lied“. Factcheck.org prišiel k záveru, že na potvrdenie toho, že Bushova administratíva klamala, chýbajú dôkazy o tom, že vedeli, že spravodajské informácie, ktoré sa k nim dostali, boli chybné.", "analysis_paragraphs": ["Pôvodnými dôvodmi na začatie vojny v Iraku skutočne boli podozrenia, že Irak vlastní zbrane hromadného ničenia a že existujú určité prepojenia medzi režimom Saddáma Husajna a teroristickou organizáciou Al-Káida (najmä v súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001). Ani jedno z týchto podozrení sa neskôr nepodarilo dokázať. Tvrdenie, že si USA „kompletne vymysleli všetky dôkazy“ však v porovnaní s faktami neobstojí. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Irak po Druhej vojne v Zálive čelil sankciám OSN, ktorých cieľom bola eliminácia irackých zbraní hromadného ničenia. Irak na zničení zbraní a zbrojných programov do istej miery spolupracoval s inšpektormi OSN, avšak nie natoľko, aby mohla byť potvrdená úplná eliminácia programov vývoja zbraní hromadného ničenia ( zdroj ). Inšpekcie boli od decembra 1998 prerušené po dobu takmer štyroch rokov. Po ich obnovení predseda komisie OSN, ktorej úlohou bolo odzbrojenie Iraku, konštatoval , že Irak ideu odzbrojenia ani v tej dobe úplne neprijal za svoju. Stále tak existoval priestor pre pochybnosti o existencii aktívnych zbrojných programov. Čo sa týka podozrenia zo spolupráce s Al-Kájdou, je pravdou, že Husajnov režim bol známy podporou palestínskych teroristov – rodinám samovražedných atentátnikov vyplácal odškodné.", "Invázia do Iraku pod vedením USA začala v marci 2003. Finálna správa National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States (skrátene 9/11 Commission) zverejnená v auguste 2004 konštatovala, že napriek niekoľkým stretnutiam irackých predstaviteľov a členov Al-Kájdy, neexistujú dôkazy o tom, že sa medzi týmito vyvinula spolupráca na úrovni operačného vzťahu. Takisto podľa komisie neexistovali dôkazy o tom, že by sa Irak spolupracoval s Al-Kájdou pri príprave akýchkoľvek útokov voči USA ( .pdf , s.66).", "Záverečná správa Commission on the Intelligence Capabilities of the United States Regarding Weapons of Mass Destruction (skrátene Intelligence Commission) z marca 2005 vyvracia existenciu zbraní hromadného ničenia v Iraku hneď v úvode. Spravodajské služby sa podľa komisie sa mýlili a neboli schopné odhadnúť do akej miery sa ich analýza situácie v Iraku sa zakladala na domnienkach a nie serióznych dôkazoch. Zároveň však podľa komisie nedošlo k zámernému skresleniu dôkazov o existencii zbraní hromadného ničenia ( .pdf , s. 2).", "Americký projekt Factcheck.org v roku 2005 analyzoval reklamu proti vojne v Iraku zobrazujúcu výroky Georga Busha, viceprezidenta Dicka Cheneyho, ministra obrany Donalda Rumsfelda a poradkyne pre národnú bezpečnosť Condoleezzy Riceovej s nadpisom „They lied“. Factcheck.org prišiel k záveru, že na potvrdenie toho, že Bushova administratíva klamala, chýbajú dôkazy o tom, že vedeli, že spravodajské informácie, ktoré sa k nim dostali, boli chybné."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["nepodarilo", "zdroj", "konštatoval", "podporou", ".pdf", ".pdf", "reklamu", "Factcheck.org"], "url": ["http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/04/05/AR2007040502263.html??noredirect=on&noredirect=on", "https://www.armscontrol.org/act/2003_09/Cleminson_09", "https://www.un.org/Depts/unmovic/Bx27.htm", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/2846365.stm", "https://www.9-11commission.gov/report/911Report.pdf", "https://fas.org/irp/offdocs/wmd_report.pdf%20%C2%A8%C2%A8", "https://cdn.factcheck.org/UploadedFiles/they-lied-they-died.pdf", "https://www.factcheck.org/2005/09/anti-war-ad-says-bush-cheney-rumsfeld/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:02.428085+00:00"}
{"id": "vr16266", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16266", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Žiadne veľké protesty tu nie sú, (...) ak tu boli za posledný polrok, veľké protesty odborárov, čiže zamestnancov v mzdovej oblasti, tak to boli namierené proti zamestnávateľom, nie proti vláde.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledný polrok, teda od jesene 2016, sa na Slovensku udialo viacero protestov odborárov. Viaceré boli namierené proti zamestnávateľom (napr. tento alebo tento ), a našli sa aj také, ktoré na zmenu podmienok a riešenie vyzývali vládu , príp. protestovali priamo proti vláde, ako napr. protest z konca apríla kedy odborári protestovali proti uvoľnovaniu podmienok zamestnávania cudzincov. Žiadny z týchto protestov namierených proti vláde však nebol v súvislosti so mzdovou politikou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za posledný polrok, teda od jesene 2016, sa na Slovensku udialo viacero protestov odborárov. Viaceré boli namierené proti zamestnávateľom (napr. tento alebo tento ), a našli sa aj také, ktoré na zmenu podmienok a riešenie vyzývali vládu , príp. protestovali priamo proti vláde, ako napr. protest z konca apríla kedy odborári protestovali proti uvoľnovaniu podmienok zamestnávania cudzincov. Žiadny z týchto protestov namierených proti vláde však nebol v súvislosti so mzdovou politikou vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["tento", "tento", "protest", "protest", "protest", "vysvetľuje"], "url": ["http://kosicednes.sk/dennik/clanky/protest-v-kechneci-bol-pod-odborarov-uspesny/", "http://www.tvnoviny.sk/ekonomika/1840601_volkswagen-v-bratislave-caka-protest-ocakava-sa-az-1000-zamestnancov", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pred-ministerstvom-prace-protestovalo-t/257058-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/pred-ministerstvom-prace-protestovalo-t/257058-clanok.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20385019/kosicki-odborari-spustili-celoslovensku-kampan-za-vyssie-mzdy.html#axzz4gaOGWu00", "http://www.teraz.sk/kosicky-kraj/kosicki-odborari-spustili-celoslovens/228361-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:09.019225+00:00"}
{"id": "vr32664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32664", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Najväčší problém, (...), začal vtedy, keď váš pán minister začal hovoriť, kto za to môže. Viete, čo sa stalo? Stalo sa to, že on už hovorí o tom, kto za to môže, ako prvý, váš pán minister dopravy.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Ján Počiatek na tlačovej besede 5. novembra 2012 obvinil za pád konštrukcie stavbárov.: „Vidím plnú zodpovednosť za túto tragédiu na strane dodávateľa.“", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý, pretože Ján Počiatek na tlačovej besede 5. novembra 2012 obvinil za pád konštrukcie stavbárov.: „Vidím plnú zodpovednosť za túto tragédiu na strane dodávateľa.“"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede", "SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6593114/pociatek-vini-za-most-stavbarov-ti-sa-chystaju-platit-odskodne.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6600085/pad-mosta-budu-vysetrovat-do-jari.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:06.499214+00:00"}
{"id": "44342", "numeric_id": 44342, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44342", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Kto zastavil výstavbu diaľnic? Veď vy ste boli, pán Bárdos, poslancom vtedy, keď 98 - 2002 sa zastavila výstavba diaľnice.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gyula Bárdos bol poslancom SMK v rokoch 1998-2002 , kedy bola strana súčasťou vládnej koalície. Vládu Vladimíra Mečiara vtedy vystriedala vládua Mikuláša Dzurindu.\n\nTá prijala Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry na roky 1999 až 2002. Cieľ predchádzajúcej vlády postaviť ročne 45 km diaľnic Dzurindova vláda pozmenila a v pláne ponechala len tie úseky, ktoré vyhodnotila ako finančne zvládnuteľné a ekonomicky efektívne.\n\nPreto došlo k zastaveniu výstavby niektorých plánovaných úsekov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Gyula Bárdos bol poslancom SMK v rokoch 1998-2002 , kedy bola strana súčasťou vládnej koalície. Vládu Vladimíra Mečiara vtedy vystriedala vládua Mikuláša Dzurindu.", "Tá prijala Koncepciu rozvoja diaľničnej infraštruktúry na roky 1999 až 2002. Cieľ predchádzajúcej vlády postaviť ročne 45 km diaľnic Dzurindova vláda pozmenila a v pláne ponechala len tie úseky, ktoré vyhodnotila ako finančne zvládnuteľné a ekonomicky efektívne.", "Preto došlo k zastaveniu výstavby niektorých plánovaných úsekov. Tvrdenie Štefana Harabina preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["1998-2002", "Tá prijala"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=3", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Marec/optimalne-tempo-vystavby-dialnic-je-17-kilometrov-rocne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:21.635755+00:00"}
{"id": "vr38171", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38171", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...  a keby Grécko išlo naozaj do bankrotu, tak by to znamenalo, že nemecké a francúzske banky by si museli odpísať sumu približne 30 miliárd eur, no a keď to porovnám so sumou, ktorú zaplatili ako daň alebo ako obeť za svetovú hospodársku krízu, tak tá suma bola 500 miliárd eur, tak ja myslím, že aj človek, ktorý nie je z oblasti odbornej verejnosti vie posúdiť 500 vo vzťahu k 30, takže nie je to nič neudržateľné, nie je to nič, čo by si nemohli a nezvládli či už francúzska alebo nemecká vláda.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ČTK 13. októbra 2008 prišla so správou, že Nemecko a Francúzsko plánujú rezervovať na záchranu svojich bánk obrovské prostriedky. Nemci podporia svoj bankový sektor čiastkou 500 miliárd. Francúzi majú pripravených 320 miliárd eur. TASR 1. marca 2010 informovala, že nemecké banky podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) boli v tej dobe tretím najväčším veriteľom Atén, keď vlastnili grécky dlh v celkovej hodnote 32 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["ČTK 13. októbra 2008 prišla so správou, že Nemecko a Francúzsko plánujú rezervovať na záchranu svojich bánk obrovské prostriedky. Nemci podporia svoj bankový sektor čiastkou 500 miliárd. Francúzi majú pripravených 320 miliárd eur. TASR 1. marca 2010 informovala, že nemecké banky podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) boli v tej dobe tretím najväčším veriteľom Atén, keď vlastnili grécky dlh v celkovej hodnote 32 miliárd eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["ČTK", "TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A081013_175903_sk_pakcie_p01", "http://finweb.hnonline.sk/c3-40816840-kP0000_d-nemecke-banky-kupia-grecke-dlhopisy-ak-sa-zaruci-stat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:57.759368+00:00"}
{"id": "vr33147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33147", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čo ohlásila Česká republika pred pár dňami? Historicky najvyššiu nezamestnanosť v Českej republike. A tam je pravicová vláda. Počkajte, dokončím. Čo oznámila Česká republika? Že ide do recesie, bude mať hospodársky rast dole.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z informácii z českých médií ale aj z čísel Štatistického úradu Českej republiky vyplýva, že predseda vlády Robert Fico správne reflektuje vývoj hospodárstva u nášho západného suseda. Jeho výrok sa teda zakladá na pravde. Minulý týždeň vyšla v českých médiách správa o historických číslach nezamestnanosti : \"Míra nezaměstnanosti přesáhla v lednu podle staré metodiky deset procent, čímž se dostala na nejvyšší hodnotu od rozdělení federace v roce 1993.\" Treba pripomenúť, že tieto čísla pochádzajú zo štatistiky, ktorá sa u nášho suseda už nepoužíva. Čísla, ktoré pochádzajú z novej metodiky, hovoria o čosi optimistickejších údajoch: \" Nezaměstnanost v Česku se v lednu zvýšila na osm procent, proti loňskému prosinci tak byla o 0,6 procentního bodu vyšší. Údaje jsou podle nové metodiky, která stanovuje podíl nezaměstnaných na obyvatelstvu.\" Každopádne, a na to upozorňujú v predkladaných číslach aj odborníci z oblasti ekonómie: \" Vývoj zapadá do kontextu vleklé recese v české ekonomice, která se koncem loňského roku zřejmě teprve blížila svému dnu ...\" České média ďalej prinášajú čísla štatistického úradu, ktorý tamojšiu ekonomiku vidí v recesii: \" Hrubý domácí produkt ve třetím čtvrtletí klesl v mezičtvrtletním srovnání o 0,3 procenta, meziročně se snížil o 1,3 procenta, sdělil v pátek Český statistický úřad zpřesněné odhady. Ekonomika Česka tak zůstává nadále v recesi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z informácii z českých médií ale aj z čísel Štatistického úradu Českej republiky vyplýva, že predseda vlády Robert Fico správne reflektuje vývoj hospodárstva u nášho západného suseda. Jeho výrok sa teda zakladá na pravde. Minulý týždeň vyšla v českých médiách správa o historických číslach nezamestnanosti : \"Míra nezaměstnanosti přesáhla v lednu podle staré metodiky deset procent, čímž se dostala na nejvyšší hodnotu od rozdělení federace v roce 1993.\" Treba pripomenúť, že tieto čísla pochádzajú zo štatistiky, ktorá sa u nášho suseda už nepoužíva. Čísla, ktoré pochádzajú z novej metodiky, hovoria o čosi optimistickejších údajoch: \" Nezaměstnanost v Česku se v lednu zvýšila na osm procent, proti loňskému prosinci tak byla o 0,6 procentního bodu vyšší. Údaje jsou podle nové metodiky, která stanovuje podíl nezaměstnaných na obyvatelstvu.\" Každopádne, a na to upozorňujú v predkladaných číslach aj odborníci z oblasti ekonómie: \" Vývoj zapadá do kontextu vleklé recese v české ekonomice, která se koncem loňského roku zřejmě teprve blížila svému dnu ...\" České média ďalej prinášajú čísla štatistického úradu, ktorý tamojšiu ekonomiku vidí v recesii: \" Hrubý domácí produkt ve třetím čtvrtletí klesl v mezičtvrtletním srovnání o 0,3 procenta, meziročně se snížil o 1,3 procenta, sdělil v pátek Český statistický úřad zpřesněné odhady. Ekonomika Česka tak zůstává nadále v recesi.\" Dátum zverejnenia analýzy: 11.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["médií", "nezamestnanosti", "prinášajú"], "url": ["http://zpravy.e15.cz/burzy-a-trhy/makroekonomicka-data/cesko-ma-nejvice-lidi-bez-prace-v-historii-v-lednu-jich-pribylo-pres-40-tisic-955300", "http://www.financninoviny.cz/zpravy/mira-nezamestnanosti-je-podle-stare-metodiky-nejvys-v-historii-cr/899325&id_seznam=", "http://www.mediafax.cz/ekonomika/4117422-Cesko-je-stale-v-recesi-upozornuje-Cesky-statisticky-urad"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:30.638011+00:00"}
{"id": "vr17986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17986", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...dnes (20. júna 2018, pozn.), myslím, že to bola Rada potravinárov a pôdohospodárov, neviem presne ten názov, ktorý, povedali, že áno, vnímajú túto aktivitu, ale že strategické je, aby sa nastavila systémová podpora pôdohospodárstva.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa týka protestujúcich farmárov, ktorí 18. júna 2018 začali protestnú jazdu na traktoroch do Bratislavy. Do Bratislavy dorazili o deň neskôr a protesty ukončili 22. júna 2018. K protestom vydala 19. júna 2018 stanovisko Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv ( RPPS ). V ňom píše, že akciu vníma ako \" protest úzkeho okruhu poľnohospodárov \", ktorí sa snažia upozorniť na neriešené problémy v rezorte. Riešenie vidí RPPS v zmene prístupu štátu k agropotravinárskemu odvetviu. Hoci sa Danko pomýlil v dátume, kedy RPPS stanovisko vydala, správne uviedol jeho obsah. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. „ Naše odmietavé stanovisko k tejto akcii neznamená, že bagatelizujeme vyhrotenú situáciu medzi poľnohospodárskou verejnosťou a prehliadame nepriaznivý stav chlebového odvetvia. Podľa nás sa však problémy majú riešiť v prvom rade za rokovacím stolom odborným a konštruktívnym dialógom, a nie tlakom z ulice ľudí, o ktorých sa ani nevie, koho presne zastupujú“, reagovali členovia Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv v mene predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha vo svojom stanovisku . Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska). Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka protestujúcich farmárov, ktorí 18. júna 2018 začali protestnú jazdu na traktoroch do Bratislavy. Do Bratislavy dorazili o deň neskôr a protesty ukončili 22. júna 2018. K protestom vydala 19. júna 2018 stanovisko Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv ( RPPS ). V ňom píše, že akciu vníma ako \" protest úzkeho okruhu poľnohospodárov \", ktorí sa snažia upozorniť na neriešené problémy v rezorte. Riešenie vidí RPPS v zmene prístupu štátu k agropotravinárskemu odvetviu. Hoci sa Danko pomýlil v dátume, kedy RPPS stanovisko vydala, správne uviedol jeho obsah. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. „ Naše odmietavé stanovisko k tejto akcii neznamená, že bagatelizujeme vyhrotenú situáciu medzi poľnohospodárskou verejnosťou a prehliadame nepriaznivý stav chlebového odvetvia. Podľa nás sa však problémy majú riešiť v prvom rade za rokovacím stolom odborným a konštruktívnym dialógom, a nie tlakom z ulice ľudí, o ktorých sa ani nevie, koho presne zastupujú“, reagovali členovia Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv v mene predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emila Macha vo svojom stanovisku . Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska (Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska). Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["protesty", "RPPS", "stanovisku", "Radu"], "url": ["https://www.noviny.sk/slovensko/347241-protest-farmarov-konci-s-opoziciou-podpisali-memorandum", "http://www.sppk.sk/clanok/2207", "http://www.sppk.sk/clanok/2207", "http://www.teraz.sk/najnovsie/rpps-sa-nestotoznuje-s-organizovanim/332087-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:30.303816+00:00"}
{"id": "49062", "numeric_id": 49062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49062", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Vybrali z vrecák ľudí aj tých, čo sa prepadli do hranice alebo pod hranicu chudoby, ktorých žije dnes medzi dôchodcami pol milióna, 1,5 miliardy euru kvôli tomu alebo vinou obrovskému nárastu cien, dvojnásobnej inflácie, ktorá tu je v porovnaní s ostatnými krajinami používajúce euro.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hranica chudoby na Slovensku je určená vo výške príjmu 424 eur na mesiac. Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík je v súčasnosti pod hranicou chudoby 494-tisíc seniorov . Slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však počíta ohrozenie chudobou na úrovni domácností a nie na úrovni jednotlivca. Podľa medzinárodne používanej metodiky bolo za rok 2021 ohrozených chudobou 15,6 % slovenských domácností, pričom v domácnosti dvoch seniorov bolo riziko ohrozenia chudobou 12,8 %. Oficiálne čísla z analýzy ministerstva pre rok 2022 budú zverejnené na konci mája 2023.\n\nMinisterstvo financií v predkladacej správe k prognóze Výboru pre daňové prognózy uviedlo, že vďaka nárastu daňových príjmov sa celkové príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 1,5 miliardy eur. Inštitút finančnej politiky sčasti pripisuje vyšší výber daní aj vysokej miere inflácie, keďže predajná cena je priamo úmerná výške dane z pridanej hodnoty vybranej štátom, teda čím viac produkt stojí, tým väčšiu daň z pridanej hodnoty zaň zaplatíme. Ďalej ide o väčší výnos z daní a odvodov z práce a korporátnu daň (. pdf ).\n\nNa základe najnovších údajov z Eurostatu bola v marci 2023 priemerná inflácia v eurozóne na úrovni 6,9 %. Slovensko malo infláciu na úrovni 14,8 %, čo je dvojnásobok oproti priemeru eurozóny. Z krajín, ktoré používajú euro, na tom boli horšie už len pobaltské štáty, konkrétne Estónsko, Litva a Lotyšsko ( pdf. ).", "analysis_paragraphs": ["Hranica chudoby na Slovensku je určená vo výške príjmu 424 eur na mesiac. Podľa Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík je v súčasnosti pod hranicou chudoby 494-tisíc seniorov . Slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však počíta ohrozenie chudobou na úrovni domácností a nie na úrovni jednotlivca. Podľa medzinárodne používanej metodiky bolo za rok 2021 ohrozených chudobou 15,6 % slovenských domácností, pričom v domácnosti dvoch seniorov bolo riziko ohrozenia chudobou 12,8 %. Oficiálne čísla z analýzy ministerstva pre rok 2022 budú zverejnené na konci mája 2023.", "Ministerstvo financií v predkladacej správe k prognóze Výboru pre daňové prognózy uviedlo, že vďaka nárastu daňových príjmov sa celkové príjmy štátneho rozpočtu zvýšili o 1,5 miliardy eur. Inštitút finančnej politiky sčasti pripisuje vyšší výber daní aj vysokej miere inflácie, keďže predajná cena je priamo úmerná výške dane z pridanej hodnoty vybranej štátom, teda čím viac produkt stojí, tým väčšiu daň z pridanej hodnoty zaň zaplatíme. Ďalej ide o väčší výnos z daní a odvodov z práce a korporátnu daň (. pdf ).", "Na základe najnovších údajov z Eurostatu bola v marci 2023 priemerná inflácia v eurozóne na úrovni 6,9 %. Slovensko malo infláciu na úrovni 14,8 %, čo je dvojnásobok oproti priemeru eurozóny. Z krajín, ktoré používajú euro, na tom boli horšie už len pobaltské štáty, konkrétne Estónsko, Litva a Lotyšsko ( pdf. )."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["chudoby", "seniorov", "domácností", "ohrozených", "príjmy", "pdf", "pdf."], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/12/pol-miliona-slovenskych-seniorov-zije-pod-hranicou-chudoby/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3108527", "https://docs.google.com/document/d/1GfEjf7vvnZhkWZ1ao9pk7I90XaafocH_GFLJZLcF8rg/edit", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf1c2237-5fbc-49b9-820e-5c861aef2088/!ut/p/z0/jZFRb8IgFIV_yx76iFwoBfqoMzGamcyYZV1fFopUa1taW6xzv364ZYk-zOyFy72ck-_cgFOc4NSqodgqVzRWVb5_S_n7SszlZELGACKawnzxMl3N1jEBBnjdl3iB023VZD9y2i0fl1uctsrtUGHzBientsdJ23TOK7y2yOrRSdcjGLGYSBLRkEtGBSHk4i_2h0M6xqlurDMfDidN1qsd6ssAeudjafT9Yl0AAn1mpkPHjdo3QwC2Gc7Xk1uWkAJCITyJxTwKwzssYy_BkSo947JBV3vuYA3q204N5wCG3rjSV76JYsiFj8QVRUzzECkwBoWx1pRLrYHltykIlYIzSpiMaejvdzdG7TELwB9VUSpdmF_w9UTnRFMaChTlmUYszmIkKRgUacmJMjkFKf_4ln9Z23L2-ly_ojSLquFp_PAFaRxHzw!!/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/vlada-zvysila-vydavky-aj-prijmy-st/662938-clanok.html", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/83/DV_2022_06_komentar.pdf", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/16324910/2-19042023-AP-EN.pdf/ff3d6b28-9c8f-41cd-714f-d1fd38af0b15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:46.917641+00:00"}
{"id": "vr35692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35692", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zmeny v službách zamestnanosti už sú v parlamente. Na príspevky, ktoré potrebujeme na štartovanie pracovných miest. Zmena nasmerovania investícií práve do spomínaných regiónov.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna novela zákona o službách zamestnanosti je už v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Vládna novela zákona o službách zamestnanosti je už v parlamente."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:22.069668+00:00"}
{"id": "48144", "numeric_id": 48144, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48144", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Po viac ako sto rokoch sa kvôli vakcínam na Covid zmenila samotná definícia vakcíny. Už sa nehovorí o imunite, ako sme si zvykli pri vakcínach, ktoré sme dostali tak raz za život, ale o nejakej ochrane, ktorá, ako sa ukazuje, funguje len pár mesiacov.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Erik Kaliňák hovorí o zmene definície vakcíny po sto rokoch, jedná sa však len o zmenu na stránke CDC. Vyvoláva týmto tvrdením dojem, ako keby dlhšie používané vakcíny poskytovali celoživotnú imunitu po jednej dávke alebo očkovaní raz za život, zatiaľčo pri vakcínach proti covidu-19 potrebujeme preočkovanie. V skutočnosti sa aj niektoré povinné očkovania preočkovávajú a základná očkovacia schéma takmer všetkých obsahuje tri dávky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Stránka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v sekcii Immunization: The Basics (Imunizácia: základy) nedávno zmenila vysvetlenie, ako funguje očkovanie . Kaliňák naznačuje, že definíciu menili preto, že súčasné vakcíny na covid poskytujú len krátkodobú ochranu na rozdiel od vakcín, ktoré sme poznali doteraz. CDC však informácie menila naopak preto, že pôvodná formulácia o imunite vyvolávala nesprávny dojem, že vakcína má byť 100-percentne účinná, čo neplatí pre žiadnu existujúcu vakcínu. Povinné očkovania na Slovensku sa tiež preočkovávajú a nedostávame ich raz za život. Očkovanie proti pneumokokom, ako aj tzv. hexavakcína (Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, invazívne hemofilové nákazy a detská obrna) majú tri základné davky odporúčané v 3., 5. a 11. mesiaci života. Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne je povinné v 6. a 13. roku života. Záškrt a tetanus sa následne preočkováva v 30 rokoch a každých 15 rokov. O dĺžke účinnosti MMR vakcíny sa vedie v odborných kruhoch diskusia. Imunologický prehľad (. pdf , s. 18) na Slovensku z roku 2018 ukázal, že protilátky v krvi detí zaočkovaných MMR vakcínou proti mumpsu klesajú už u vekovej skupiny 5-9 rokov. V roku 2019 sa zmenil očkovací kalendár a druhá dávka vakcíny sa nedáva v 11., ale už v 6. roku života. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je dobrovoľné, pozostáva z troch základných dávok a odporúča sa preočkovanie po 3 – 5 rokoch. Očkovanie proti hepatitíde môže byť jednodávkové s booster dávkou alebo trojdávkové.", "analysis_paragraphs": ["Erik Kaliňák hovorí o zmene definície vakcíny po sto rokoch, jedná sa však len o zmenu na stránke CDC. Vyvoláva týmto tvrdením dojem, ako keby dlhšie používané vakcíny poskytovali celoživotnú imunitu po jednej dávke alebo očkovaní raz za život, zatiaľčo pri vakcínach proti covidu-19 potrebujeme preočkovanie. V skutočnosti sa aj niektoré povinné očkovania preočkovávajú a základná očkovacia schéma takmer všetkých obsahuje tri dávky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Stránka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v sekcii Immunization: The Basics (Imunizácia: základy) nedávno zmenila vysvetlenie, ako funguje očkovanie . Kaliňák naznačuje, že definíciu menili preto, že súčasné vakcíny na covid poskytujú len krátkodobú ochranu na rozdiel od vakcín, ktoré sme poznali doteraz. CDC však informácie menila naopak preto, že pôvodná formulácia o imunite vyvolávala nesprávny dojem, že vakcína má byť 100-percentne účinná, čo neplatí pre žiadnu existujúcu vakcínu. Povinné očkovania na Slovensku sa tiež preočkovávajú a nedostávame ich raz za život. Očkovanie proti pneumokokom, ako aj tzv. hexavakcína (Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, invazívne hemofilové nákazy a detská obrna) majú tri základné davky odporúčané v 3., 5. a 11. mesiaci života. Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne je povinné v 6. a 13. roku života. Záškrt a tetanus sa následne preočkováva v 30 rokoch a každých 15 rokov. O dĺžke účinnosti MMR vakcíny sa vedie v odborných kruhoch diskusia. Imunologický prehľad (. pdf , s. 18) na Slovensku z roku 2018 ukázal, že protilátky v krvi detí zaočkovaných MMR vakcínou proti mumpsu klesajú už u vekovej skupiny 5-9 rokov. V roku 2019 sa zmenil očkovací kalendár a druhá dávka vakcíny sa nedáva v 11., ale už v 6. roku života. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je dobrovoľné, pozostáva z troch základných dávok a odporúča sa preočkovanie po 3 – 5 rokoch. Očkovanie proti hepatitíde môže byť jednodávkové s booster dávkou alebo trojdávkové."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["zmenila", "funguje očkovanie", "menila", "preočkovávajú", "dĺžke účinnosti", "pdf", "zmenil očkovací kalendár", "troch základných dávok", "hepatitíde"], "url": ["http://web.archive.org/web/20210826113846/https://www.cdc.gov/vaccines/vac-gen/imz-basics.htm", "https://www.cdc.gov/vaccines/vac-gen/imz-basics.htm", "https://www.miamiherald.com/news/coronavirus/article254111268.html", "https://www.sprievodcaockovanim.sk/dospeli/aktualny-ockovaci-kalendar-2/", "https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33502929/", "https://www.uvzsr.sk/docs/info/ip/IP2018_Zaverecna_sprava.pdf", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3829:mz-sruvz-sr-okovaci-kalendar-na-slovensku-sa-bude-upravova&catid=211:imunologicky-prehad-v-sr-2018&Itemid=142", "https://www.sprievodcaockovanim.sk/odporucane-ockovania/ockovanie-proti-kliestovej-encefalitide-zapalu-mozgu/", "https://www.sprievodcaockovanim.sk/odporucane-ockovania/ockovanie-proti-virusovej-hepatitide-typu-a/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:23.990845+00:00"}
{"id": "vr15595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15595", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mŕtvych na cestách je dramaticky menej (pri porovnaní s rokom 2006, pozn.).", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo dopravy aj ministerstvo vnútra evidujú štatistiky dopravnej nehodovosti, ministerstvo vnútra disponuje s takými údajmi od roku 1966 (.pdf). V roku 2006 došlo k 62 040 dopravným, v dôsledku dopravných nehôd zomrelo 560 ľudí. V roku 2009 došlo k rapídnemu zníženiu počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách, v roku 2013 sme dosiahli historické minimum s počtom 223. V roku 2014 zomrelo na cestách 259 osôb, v roku 2015 o 15 viac. Výrok Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo dopravy aj ministerstvo vnútra evidujú štatistiky dopravnej nehodovosti, ministerstvo vnútra disponuje s takými údajmi od roku 1966 (.pdf). V roku 2006 došlo k 62 040 dopravným, v dôsledku dopravných nehôd zomrelo 560 ľudí. V roku 2009 došlo k rapídnemu zníženiu počtu usmrtených osôb pri dopravných nehodách, v roku 2013 sme dosiahli historické minimum s počtom 223. V roku 2014 zomrelo na cestách 259 osôb, v roku 2015 o 15 viac. Výrok Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo dopravy", "ministerstvo vnútra", "1966"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/files/statistika_vud/dop_nehody.htm#k2", "http://www.minv.sk/?statisticke-ukazovatele-sluzby-dopravnej-policie", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/dopravna_policia/statistika_dn/2014/Prehlad%20DN%201966%20-%202014%20nasledky%20alkohol%20chodci%20cyklisti%20(definit%20stat%20z%2019.02.2015).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:49.985093+00:00"}
{"id": "vr28780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28780", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pán premiér, pred rokom váš minister vnútra riešil zmenu zákona o obstarávaní. Pani poslankyňa Žitňanská, aj s pánom poslancom Beblavým navrhli, ako riešiť schránkové firmy. Vy ste to odmietli.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanec Beblavý spolu s Luciou Žitňanskou v rámci pripomienkového konania podali pripomienku, ktorá mala riešiť schránkové firmy vo verejnom obstarávaní. Pripomienka nebola prijatá. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Béla Bugár hovorí o novele zákona o verejnom obstarávaní z januára 2013 , ktorej sa Demagog.SK v tom čase viackrát venoval ( SMER - vládne fakty . 23. apríla 2014, O5M12 , 3. februára 2013). V skrátenom pripomienkovom konaní (10 dní) podal viacero pripomienok Miroslav Beblavý spolu s Luciou Žitňanskou. Jedná z nich sa týkala aj schránkových firiem a opatreniu, ktoré malo vyradiť takéto firmy zo súťaže. \"K čl. I bod 31: Návrh zákona považujem za neúčinný pri odhaľovaní vlastníckych pomerov tzv. schránkových firiem . V záujme zabezpečenia právnej istoty pri investovaní verejných prostriedkov – obstarávaní predmetu plnenia a snahe predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorej nebezpečenstvo vzniku nastáva pri obchodných vzťahoch so subjektmi s neznámou identitou, navrhujem zaviesť povinnosť obstarávateľa vykonať základnú identifikáciu uchádzača podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda skúmať, kto je u daného subjektu konečným užívateľom výhod podľa § 9 písm. b) uvedeného zákona. Obstarávateľ bude zisťovať, kto je konečným užívateľom výhod na základe dokladov o vlastníckej štruktúre uchádzača, právach menovať alebo inak ustanoviť alebo odvolať členov jeho štatutárneho a kontrolného orgánu, a v prípade, že predloženie týchto dokladov nebude možné, čestným vyhlásením o konečnom užívateľovi výhod . Nepredloženie týchto dokladov musí mať za následok vylúčenie dodávateľa zo súťaže. Sankcionovaný by mal byť uchádzač aj v prípade, ak predloží nepravdivé vyhlásenie, a zároveň bude zaradený do zoznamu osôb na čiernej listine. Keďže je potrebné, aby stanovená povinnosť bola opodstatnená a primeraná hodnote predmetu zákazky a miere ohrozenia, navrhujem túto povinnosť vyžadovať len pri nadlimitných zákazkách, prípadne určiť iný vhodný limit. K pripomienke sa pripája aj poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Žitňanská.\" Táto primomienka nebola zaradená do novely zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa v celá alebo podstatná časť pripomienky nenachádza v schválenej novele z 19. marca 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanec Beblavý spolu s Luciou Žitňanskou v rámci pripomienkového konania podali pripomienku, ktorá mala riešiť schránkové firmy vo verejnom obstarávaní. Pripomienka nebola prijatá. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Béla Bugár hovorí o novele zákona o verejnom obstarávaní z januára 2013 , ktorej sa Demagog.SK v tom čase viackrát venoval ( SMER - vládne fakty . 23. apríla 2014, O5M12 , 3. februára 2013). V skrátenom pripomienkovom konaní (10 dní) podal viacero pripomienok Miroslav Beblavý spolu s Luciou Žitňanskou. Jedná z nich sa týkala aj schránkových firiem a opatreniu, ktoré malo vyradiť takéto firmy zo súťaže. \"K čl. I bod 31: Návrh zákona považujem za neúčinný pri odhaľovaní vlastníckych pomerov tzv. schránkových firiem . V záujme zabezpečenia právnej istoty pri investovaní verejných prostriedkov – obstarávaní predmetu plnenia a snahe predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktorej nebezpečenstvo vzniku nastáva pri obchodných vzťahoch so subjektmi s neznámou identitou, navrhujem zaviesť povinnosť obstarávateľa vykonať základnú identifikáciu uchádzača podľa zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda skúmať, kto je u daného subjektu konečným užívateľom výhod podľa § 9 písm. b) uvedeného zákona. Obstarávateľ bude zisťovať, kto je konečným užívateľom výhod na základe dokladov o vlastníckej štruktúre uchádzača, právach menovať alebo inak ustanoviť alebo odvolať členov jeho štatutárneho a kontrolného orgánu, a v prípade, že predloženie týchto dokladov nebude možné, čestným vyhlásením o konečnom užívateľovi výhod . Nepredloženie týchto dokladov musí mať za následok vylúčenie dodávateľa zo súťaže. Sankcionovaný by mal byť uchádzač aj v prípade, ak predloží nepravdivé vyhlásenie, a zároveň bude zaradený do zoznamu osôb na čiernej listine. Keďže je potrebné, aby stanovená povinnosť bola opodstatnená a primeraná hodnote predmetu zákazky a miere ohrozenia, navrhujem túto povinnosť vyžadovať len pri nadlimitných zákazkách, prípadne určiť iný vhodný limit. K pripomienke sa pripája aj poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Lucia Žitňanská.\" Táto primomienka nebola zaradená do novely zákona o verejnom obstarávaní, keďže sa v celá alebo podstatná časť pripomienky nenachádza v schválenej novele z 19. marca 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["novele", "januára 2013", "SMER - vládne fakty", "O5M12", "pripomienkovom", "novele"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359", "http://ekonomika.sme.sk/c/6660768/vlada-schvalila-kalinakovu-novelu-obstaravania-podla-sdku-pomoze-smeru.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/378/smer-vladne-fakty-2013", "http://www.demagog.sk/diskusie/353/verejne-obstaravanie", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialReview.aspx?instEID=44&matEID=5453&drCommentDocFREID=267787&rOverviewAction=PreviewAll&langEID=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:30.322548+00:00"}
{"id": "45692", "numeric_id": 45692, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45692", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My sme vyčlenili určitú pomoc, príklad poviem jednu miliardu. Z tej jednej bolo doteraz vyčerpaných na Slovensku 8 %, ale teraz sa to veľmi zrýchlilo to čerpanie. Aby sme porovnali akože, aby niekto nepovedal, že 8 % je malo, tak Rakúšania z toho balíku pomoci vyčerpali len 2 %.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko vyčerpalo z mesačného miliardového balíka pomoci viac než 8 percent. Boris Kollár však s Rakúskom porovnáva iba nástroj Kurzarbeit (ekonomickú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom). Pri ňom sme mesačne vyčerpali 7,15 percent - Rakúšania 2,25 percentá z plánovaného balíka. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Vyčlenená miliarda mesačne 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Súčasťou balíka pomoci je preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Skutočnosť Inštitút sociálnej politiky uvádza , že k 28. majú úrady v rámci programu slovenskej verzie nástroja Kurzarbeit vyplatili za mesiace marec a apríl vyše 143 miliónov eur. Za marec to bolo vyše 72 miliónov eur. Okrem toho vyplatila Sociálna poisťovňa v apríli vyše 62-tisíc dávok na tzv. pandemické ošetrovné. Celkovo na ošetrovné v tomto mesiaci minula 15,4 milióna eur (marec: 3 milióny eur), ⅘ z toho tvorili výdavky na pandemickú dávku. V apríli tiež SP vyplatila 19 929 dávok na tzv. pandemické nemocenské. Celkovo v tomto mesiaci na túto podporu minula vyše 51 miliónov eur - čo je oproti minulému roku nárast o vyše 10 miliónov eur. Pandemické ošetrovné a nemocenské vyplácajú úrady mesiac spätne. Spolu s nástrojom Kurzarbeit za marec v apríli vyplatili vyše 179 miliónov eur - a teda viac než osem percent z plánovanej miliardy mesačne. Boris Kollár však s Rakúšanmi porovnáva vyplácanie nástroja Kurzarbeit. Tam Slovensko za marec a apríl vyčerpalo 143 miliónov eur - a teda cca 7,15 percent. Rakúsko Rakúšania k 22.5. vyčerpali z 12-miliardového plánovaného balíka na podporu zamestnanosti „ Corona-Kurzarbeit” 273 miliónov eur - a teda 2,25 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko vyčerpalo z mesačného miliardového balíka pomoci viac než 8 percent. Boris Kollár však s Rakúskom porovnáva iba nástroj Kurzarbeit (ekonomickú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom). Pri ňom sme mesačne vyčerpali 7,15 percent - Rakúšania 2,25 percentá z plánovaného balíka. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Vyčlenená miliarda mesačne 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Súčasťou balíka pomoci je preplácanie väčšiny platu zamestnancom zatvorených prevádzok; príspevky podnikateľom, ktorým klesli tržby; ale aj tzv. pandemická OČR a PN-ka. Skutočnosť Inštitút sociálnej politiky uvádza , že k 28. majú úrady v rámci programu slovenskej verzie nástroja Kurzarbeit vyplatili za mesiace marec a apríl vyše 143 miliónov eur. Za marec to bolo vyše 72 miliónov eur. Okrem toho vyplatila Sociálna poisťovňa v apríli vyše 62-tisíc dávok na tzv. pandemické ošetrovné. Celkovo na ošetrovné v tomto mesiaci minula 15,4 milióna eur (marec: 3 milióny eur), ⅘ z toho tvorili výdavky na pandemickú dávku. V apríli tiež SP vyplatila 19 929 dávok na tzv. pandemické nemocenské. Celkovo v tomto mesiaci na túto podporu minula vyše 51 miliónov eur - čo je oproti minulému roku nárast o vyše 10 miliónov eur. Pandemické ošetrovné a nemocenské vyplácajú úrady mesiac spätne. Spolu s nástrojom Kurzarbeit za marec v apríli vyplatili vyše 179 miliónov eur - a teda viac než osem percent z plánovanej miliardy mesačne. Boris Kollár však s Rakúšanmi porovnáva vyplácanie nástroja Kurzarbeit. Tam Slovensko za marec a apríl vyčerpalo 143 miliónov eur - a teda cca 7,15 percent. Rakúsko Rakúšania k 22.5. vyčerpali z 12-miliardového plánovaného balíka na podporu zamestnanosti „ Corona-Kurzarbeit” 273 miliónov eur - a teda 2,25 percenta."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "je", "uvádza", "vyplatila", "vyplatila", "vyčerpali"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2020_prva_pomoc_slovensku_final5.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2020_prva_pomoc_slovensku_final5.pdf", "https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/analyticke-centrum/analyticke-komentare/isp_2020_prva_pomoc_slovensku_final5.pdf", "https://kontrast.at/corona-kurzarbeit-geld/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:43.573411+00:00"}
{"id": "43803", "numeric_id": 43803, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43803", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja som povedal, nevstúpil som do strany, nezaložil som stranu.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štefan Harabin novú stranu nezaložil, no z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či je alebo nie je jej členom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Štefan Harabin oznámil kandidatúru v parlamentných voľbách ako „volebný líder” strany Vlasť. Kandidatúra neznamená, že politik musí byť aj členom strany. Či Harabin je členom strany Vlasť, z verejne dostupných zdrojov nie je možné zistiť. Na webe strany je len informácia, že predsedkyňou je Anna Žaťková. Zákon o sudcoch hovorí , že „ sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia.” Demagóg.SK požiadal Štefana Harabina o vyjadrenie - nereagoval však. Formálne Harabin stranu skutočne nezaložil. Vlasť sa pôvodne volala DNES, prvýkrát bola zaregistrovaná v júni 2011. Meno sa neskôr viackrát menilo. Pred poslednou zmenou sa strana volala SOĽ. V registri politických strán a hnutí Harabin medzi štatutármi nefiguruje.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin novú stranu nezaložil, no z verejných zdrojov nie je možné zistiť, či je alebo nie je jej členom. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Štefan Harabin oznámil kandidatúru v parlamentných voľbách ako „volebný líder” strany Vlasť. Kandidatúra neznamená, že politik musí byť aj členom strany. Či Harabin je členom strany Vlasť, z verejne dostupných zdrojov nie je možné zistiť. Na webe strany je len informácia, že predsedkyňou je Anna Žaťková. Zákon o sudcoch hovorí , že „ sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia.” Demagóg.SK požiadal Štefana Harabina o vyjadrenie - nereagoval však. Formálne Harabin stranu skutočne nezaložil. Vlasť sa pôvodne volala DNES, prvýkrát bola zaregistrovaná v júni 2011. Meno sa neskôr viackrát menilo. Pred poslednou zmenou sa strana volala SOĽ. V registri politických strán a hnutí Harabin medzi štatutármi nefiguruje."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "webe", "hovorí", "pôvodne", "registri"], "url": ["https://dennikn.sk/1602760/harabin-zaklada-stranu-vlast-a-ide-do-volieb/", "https://www.stranavlast.sk/", "https://www.postoj.sk/47961/harabin-sa-odmieta-vyzliect-zo-sudcovskeho-talara", "http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201625", "http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/detailps.aspx?id=201625"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:12.185326+00:00"}
{"id": "vr31603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31603", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Zásadne nesúhlasím s týmto, pretože, keď hovorila strana Smer o tom, že nie sú peniazmi kryté, my sme vždycky hovorili a vždy som hovoril o tom, že peniaze sú v systéme.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzanie, lebo vo vyhláseniach exministra Ivana Uhliarika nie je jasné či peniaze potrebné na platy v zdravotníctve sú kryté, alebo sú v sytéme. Ak jeho výroky z viacerých médií porovnáme, môžeme konštatovať, že hovorí, že peniaze na platy sú v sytéme a teda kryté očakavánými príjmami. Ivan Uhliarik v relácii TA3 Téma dňa 26.marca 2012 povedal : \"Viete, teraz sme počuli v reportáži, že pán prezident asociácie nemocníc hovoril o tom, že potrebujeme 150 miliónov. No ja neviem, odkiaľ tie čísla prechádzajú, ale prepočty z Národného centra zdravotníckych informácií sú a sú to aj doložke ku jednotlivým zákonom, či už platoch sestier ale lekárov, že celkovo na platy je potrebné zhruba sto miliónov eur. Tých sto miliónov eur, je - takto narýchlo, pokryté zhruba tretinou práve z referencovania, tretinou zhruba z lepšieho výberu poistného a zvyšok z vyššej platby za ekonomicky aktívnych poistencov v štátnom rozpočte, prípadne v tejto rezerve.\" Denník SME píše , že ak sa na platy lekárov a sestier použije rezerva 50 miliónov eur, ktorá je v štátnom rozpočte, mohli by poisťovne pokryť časť ich zvýšenia. Nedostatok peňazí by sa dal vyriešiť aj zrušením zákonov, ktoré ich určujú. Pred voľbami za ne hlasovali všetky strany. \"Minister Ivan Uhliarik (KDH) trvá na tom, že peňazí je dosť, hoci odhad úspor z liekovej reformy znížil takmer o polovicu na 41 miliónov eur. „Treba rozpustiť rezervu,“ hovorí poslanec Viliam Novotný (SDKÚ). Potom je nutné hľadať peniaze v systéme a to aj rušením nemocníc či ambulancií, tvrdí.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzanie, lebo vo vyhláseniach exministra Ivana Uhliarika nie je jasné či peniaze potrebné na platy v zdravotníctve sú kryté, alebo sú v sytéme. Ak jeho výroky z viacerých médií porovnáme, môžeme konštatovať, že hovorí, že peniaze na platy sú v sytéme a teda kryté očakavánými príjmami. Ivan Uhliarik v relácii TA3 Téma dňa 26.marca 2012 povedal : \"Viete, teraz sme počuli v reportáži, že pán prezident asociácie nemocníc hovoril o tom, že potrebujeme 150 miliónov. No ja neviem, odkiaľ tie čísla prechádzajú, ale prepočty z Národného centra zdravotníckych informácií sú a sú to aj doložke ku jednotlivým zákonom, či už platoch sestier ale lekárov, že celkovo na platy je potrebné zhruba sto miliónov eur. Tých sto miliónov eur, je - takto narýchlo, pokryté zhruba tretinou práve z referencovania, tretinou zhruba z lepšieho výberu poistného a zvyšok z vyššej platby za ekonomicky aktívnych poistencov v štátnom rozpočte, prípadne v tejto rezerve.\" Denník SME píše , že ak sa na platy lekárov a sestier použije rezerva 50 miliónov eur, ktorá je v štátnom rozpočte, mohli by poisťovne pokryť časť ich zvýšenia. Nedostatok peňazí by sa dal vyriešiť aj zrušením zákonov, ktoré ich určujú. Pred voľbami za ne hlasovali všetky strany. \"Minister Ivan Uhliarik (KDH) trvá na tom, že peňazí je dosť, hoci odhad úspor z liekovej reformy znížil takmer o polovicu na 41 miliónov eur. „Treba rozpustiť rezervu,“ hovorí poslanec Viliam Novotný (SDKÚ). Potom je nutné hľadať peniaze v systéme a to aj rušením nemocníc či ambulancií, tvrdí.\""], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "píše"], "url": ["http://www.sksapa.sk/201203282281/Monitoring-m%C3%A9di%C3%AD/zabiju-zdravotnictvo-platy.html", "http://www.sme.sk/c/6316758/riaditelia-nemocnic-vydieraju-sestricky.html#ixzz1swK9ymh2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:58.165104+00:00"}
{"id": "vr38532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38532", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Maďarská ústava, kde v článku D...ale je tam jasný odsek, ktorý hovorí, že bude podporovať uplatnenie kolektívnych práv a vytvorenie kolektívnych samospráv v zahraničí, to znamená aj na Slovensku,", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zmienku o kolektívnych právach a ani o kolektívnych samosprávach sme v článku D nenašli. Ten vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\")", "analysis_paragraphs": ["Zmienku o kolektívnych právach a ani o kolektívnych samosprávach sme v článku D nenašli. Ten vraví: \"Maďarsko sledujúc myšlienku jednotného maďarského národa nesie zodpovednosť za osud zahraničných Maďarov, napomáha udržaniu a rozvoju ich spoločenstiev, podporuje ich úsilie smerujúce k udržaniu ich maďarskosti, podporuje spoluprácu medzi sebou a s Maďarskom.\" (\"Magyarország az egységes magyar nemzet eszméjétől vezérelve felelősséget visel a határain kívül élő magyarok sorsáért, elősegíti közösségeik fennmaradását és fejlődését, támogatja magyarságuk megőrzésére irányuló törekvéseiket, előmozdítja együttműködésüket egymással és Magyarországgal.\")"], "analysis_date": "2011-06-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:34.779336+00:00"}
{"id": "vr13781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13781", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...oni (učitelia/ Slovenská komora učiteľov, pozn.) len žiadajú to, čo im aj minister Čaplovič ešte sľuboval, keď bol teda ministrom tejto vlády a podpredsedom strany Smer.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič v roku 2013 sľuboval, že do roku 2016 sa zvýšia platy učiteľov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Navýšenie platov na takúto úroveň požaduje aj Slovenská komora učiteľov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská komora učiteľov požaduje zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur mesačne. Podľa riaditeľa Slovenskej komory učiteľov pre Bratislavský kraj Branislava Kočana by toto zvýšenie malo dorovnať platy učiteľov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá v 2. štvrťroku 2015 dosiahla 877 eur. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič a zároveň od roku 2001 až do súčasnosti podpredseda strany Smer-SD sa zaviazal , že do roku 2016 sa zvýšia platy učiteľov na 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Tento záväzok sa nachádza aj v správe o stave školstva z roku 2013 (s.5, . pdf ). Podľa Pravda.sk : \"Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) hovorí, že zvýšenie platov na 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve do roku 2016 vidí reálne. Učitelia by sa zvýšenia platov mohli dočkať v roku 2014, šéf rezortu ich totiž chce zvyšovať etapovito.\"", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič v roku 2013 sľuboval, že do roku 2016 sa zvýšia platy učiteľov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Navýšenie platov na takúto úroveň požaduje aj Slovenská komora učiteľov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Slovenská komora učiteľov požaduje zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve od 1. januára 2016 o 140 eur mesačne. Podľa riaditeľa Slovenskej komory učiteľov pre Bratislavský kraj Branislava Kočana by toto zvýšenie malo dorovnať platy učiteľov na 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá v 2. štvrťroku 2015 dosiahla 877 eur. Bývalý minister školstva Dušan Čaplovič a zároveň od roku 2001 až do súčasnosti podpredseda strany Smer-SD sa zaviazal , že do roku 2016 sa zvýšia platy učiteľov na 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. Tento záväzok sa nachádza aj v správe o stave školstva z roku 2013 (s.5, . pdf ). Podľa Pravda.sk : \"Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer) hovorí, že zvýšenie platov na 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve do roku 2016 vidí reálne. Učitelia by sa zvýšenia platov mohli dočkať v roku 2014, šéf rezortu ich totiž chce zvyšovať etapovito.\""], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["požaduje", "Podľa", "dosiahla", "roku", "súčasnosti", "zaviazal", "zvýšia", "pdf", "Pravda.sk"], "url": ["http://www.komoraucitelov.org/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html", "http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/7707/78428", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i2F54CEABC9464EB6B9D47D7B63C86C2B%22%29&ui.name=Priemern%C3%A1%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20pod%C4%BEa%20odvetv%C3%AD%20[pr0205qs]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://strana-smer.sk/dusan-caplovic", "http://strana-smer.sk/vedenie-strany", "http://www.sme.sk/c/6948776/caplovic-ucitelom-by-sa-mohli-zvysovat-platy-od-roku-2014.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294223-caplovic-ucitelia-by-sa-mohli-zvysenia-platov-dockat-v-roku-2014/", "https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/294223-caplovic-ucitelia-by-sa-mohli-zvysenia-platov-dockat-v-roku-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:24.813149+00:00"}
{"id": "vr14577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14577", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko - Odmietli opäť raz podpísať. Deklarácia je úplne nevinná, hovorí, že ak bude možný vznik pravicovej vlády, tak potom nepôjdeme s Ficom.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko iniciovala SaS už v októbri 2015, jej text obsahuje záväzok nevstúpiť do vlády so stranou SMER-SD. V tom čase ju ostatné politické strany nepodpísali, SaS k jej podpisu znovu vyzvala pred voľbami na konci februára 2016. Aj v tomto prípade ju politické strany KDH, Most-Híd, #Sieť nepodpísali. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko iniciovala SaS už v októbri 2015, jej text obsahuje záväzok nevstúpiť do vlády so stranou SMER-SD. V tom čase ju ostatné politické strany nepodpísali, SaS k jej podpisu znovu vyzvala pred voľbami na konci februára 2016. Aj v tomto prípade ju politické strany KDH, Most-Híd, #Sieť nepodpísali. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko", "TASR", "TASR", "TASR", "Richard Sulík", "KDH", "Most-Híd", "Radoslav Procházka", "TASR", "KDH", "Most-Híd", "Sieť", "TASR"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html", "http://www.konzervativnyvyber.sk/sas-prekvapuje-odmietnutie-deklaracie-zodpovednosti-za-slovensko/20004/", "http://domov.sme.sk/c/8034024/sas-opozicia-by-nemala-pomahat-ficovi-k-absolutnej-moci.html", "http://domov.sme.sk/c/8034024/sas-opozicia-by-nemala-pomahat-ficovi-k-absolutnej-moci.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/316790/volby16-kdh-most-ani-siet-nepodpisu-sas-deklaraciu-ktora-odmieta-smer/", "http://www.hlavnespravy.sk/sas-vyzyva-kdh-most-a-siet-aby-deklaraciou-odmietli-vladu-so-smerom/749302", "http://www.aktuality.sk/clanok/316790/volby16-kdh-most-ani-siet-nepodpisu-sas-deklaraciu-ktora-odmieta-smer/", "http://www.aktuality.sk/clanok/316790/volby16-kdh-most-ani-siet-nepodpisu-sas-deklaraciu-ktora-odmieta-smer/", "http://www.aktuality.sk/clanok/316790/volby16-kdh-most-ani-siet-nepodpisu-sas-deklaraciu-ktora-odmieta-smer/", "http://www.aktuality.sk/clanok/316790/volby16-kdh-most-ani-siet-nepodpisu-sas-deklaraciu-ktora-odmieta-smer/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:18.907067+00:00"}
{"id": "vr32648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32648", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "72 % pracovných miest na Slovensku vytvárajú malé podniky do 50 zamestnancov.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 7. októbra 2012). Podobne ako vtedy, ani teraz neuvádza Ľ. Kaník správne čísla. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov z agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ktoré boli uverejnené v Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011(.pdf, s.56) mikro podniky a malé podniky v roku 2011 tvorili 56,7 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 21,3 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR . Rozdelenie podnikov: Mikro podniky - 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky - 50-249 zamestnancov, Veľké podniky -250-viac zamestnancov. Ľ. Kaníkom uvedené číslo by sedelo len v prípade, ak by sme k mikro podnikom a malým podnikom započítali aj stredné podniky. Ako sa uvádza v správe NADSME (s. 57) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. Spolu mikro, malé a stredné podniky tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2011 (najnovšie kompletné dáta) počet osôb zamestnaných v mikro a malých podnikoch (tzn. do 50 zamestnancov) 508 496 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov v SR 2 192 549 predstavuje 23,19% . podniky počet zamestnancov (0-9 zamestnancov) 154 030 (10-19 zamestnancov) 154 025 (20-49 zamestnancov) 200 441 (50-249 zamestnancov) 391 945 (250-499 zamestnancov) 140 185 (500-999 zamestnancov) 138 379 (1000- a viac zamestnancov) 363 545 Živnostníci 650 000 Spolu 2 192 549 Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12 , 7. októbra 2012). Podobne ako vtedy, ani teraz neuvádza Ľ. Kaník správne čísla. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa údajov z agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME), ktoré boli uverejnené v Správe o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2011(.pdf, s.56) mikro podniky a malé podniky v roku 2011 tvorili 56,7 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 21,3 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR . Rozdelenie podnikov: Mikro podniky - 0-9 zamestnancov, Malé podniky -10-49 zamestnancov, Stredné podniky - 50-249 zamestnancov, Veľké podniky -250-viac zamestnancov. Ľ. Kaníkom uvedené číslo by sedelo len v prípade, ak by sme k mikro podnikom a malým podnikom započítali aj stredné podniky. Ako sa uvádza v správe NADSME (s. 57) Mikro podniky tvorili 39,6 %, malé podniky 17,1 % a stredné podniky 15,6 % podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike. Spolu mikro, malé a stredné podniky tvorili 72,2% podiel na zamestnanosti v podnikovej ekonomike a 59,6 % podiel na celkovej zamestnanosti v hospodárstve SR. Ak vychádzame z údajov Štatistického úradu SR bol v roku 2011 (najnovšie kompletné dáta) počet osôb zamestnaných v mikro a malých podnikoch (tzn. do 50 zamestnancov) 508 496 , čo oproti celkovému počtu zamestnancov v SR 2 192 549 predstavuje 23,19% . podniky počet zamestnancov (0-9 zamestnancov) 154 030 (10-19 zamestnancov) 154 025 (20-49 zamestnancov) 200 441 (50-249 zamestnancov) 391 945 (250-499 zamestnancov) 140 185 (500-999 zamestnancov) 138 379 (1000- a viac zamestnancov) 363 545 Živnostníci 650 000 Spolu 2 192 549 Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Správe", "Štatistického úradu SR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/319/zivotna-uroven-na-slovensku", "http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2011.pdf", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=2995&m_sso=2&m_so=15&ic=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:03.049436+00:00"}
{"id": "vr33127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33127", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pritom od apríla minulého roku nám poklesli daňové príjmy o vyše 700 miliónov eur.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012):", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v relácií O 5 minút 12 (16. december 2012):"], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "Prognóza december"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/344/statny-rozpocet-na-rok-2013", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8706&documentId=9206"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:14.718040+00:00"}
{"id": "vr30666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30666", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Pri pani Bubeníkovej ja som na vláde poskytol informácie, ktoré z veľkej časti zdôrazňovali, zvýrazňovali, potvrdzovali podozrenia vôči jej osobe, prepojenie rôznych firiem, rôzne zvláštne finančné toky.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie je známe aké konkrétne informácie poskytol D. Lipšic vláde. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa.", "analysis_paragraphs": ["Nie je známe aké konkrétne informácie poskytol D. Lipšic vláde. Podľa informácií denníka Hospodárske noviny (12. januára 2012) malo Bubeníkovú usvedčiť prepojenie jej manžela R. Bubeníka na firmu Elementa."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "odporučil", "povedal", "potvrdil"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54401270-bubenikovu-popravil-vazny-dokaz", "http://www.velkaepocha.sk/2012011118853/SK-Ministrov-za-Most-presvedcili-pri-hlasovani-o-odvolani-Bubenikovej-nove-informacie.html", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120111TBB02598", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54401270-bubenikovu-popravil-vazny-dokaz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:31.347431+00:00"}
{"id": "vr32296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32296", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pani ministerka, povedali ste, že 81% respondentov z toho prieskumu, ktorý ste vlastne spomínali, naozaj je za výber viacerých zdravotných poisťovní. V podstate spochybňujete alebo hovoríte o tom, že tá vec alebo tie otázky boli sugestívne a že skutočne mohli by byť položené aj inak.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu (.pdf), ktorý realizovala spoločnosť TNS v čase od 14. - 25. septembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, je pravda, že 81% opýtaných si želá zachovať možnosť voľby zdravotnej poisťovne. Možnosť \"určite áno\" pritom označilo 57 % respondentov a možnosť \"skôr áno 24 % respondentov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu (.pdf), ktorý realizovala spoločnosť TNS v čase od 14. - 25. septembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov, je pravda, že 81% opýtaných si želá zachovať možnosť voľby zdravotnej poisťovne. Možnosť \"určite áno\" pritom označilo 57 % respondentov a možnosť \"skôr áno 24 % respondentov."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "vyjadrila"], "url": ["http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2012/09/ts_prezentacia_tns_prieskum_poistovne.pdf", "http://www.rozhlas.sk/spravy/Podla-prieskumu-agentury-TNS-si-poistenci-chcu-vyberat-zdravotne-poistovne?l=1&i=47269&p=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:49.461955+00:00"}
{"id": "45688", "numeric_id": 45688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45688", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď sme chceli aspoň tú pomoc urobiť, čo sme mohli alebo čo sme urobili, tak sme museli na to získať peniaze, ale vy ste nám v kase nechali 1,3 miliardy mínus. Nie, že vyrovnaný rozpočet, 1,3 miliardy nám tam chýba.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá koalícia Smer, Most a SNS schválila rozpočet na rok 2020 s predpokladaným schodkom 0,49 percent HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však začiatkom roka upozornila, že očakáva schodok až vo výške 1,79 percenta HDP. Rozdiel vyčíslila na 1,3 miliardy eur. V tejto sume pritom ešte neboli započítané výdavky na tzv. 13. dôchodky. Pellegriniho vláda plánovala mať vyrovnaný rozpočet už v roku 2019. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá koalícia Smer, Most a SNS schválila rozpočet na rok 2020 s predpokladaným schodkom 0,49 percent HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však začiatkom roka upozornila, že očakáva schodok až vo výške 1,79 percenta HDP. Rozdiel vyčíslila na 1,3 miliardy eur. V tejto sume pritom ešte neboli započítané výdavky na tzv. 13. dôchodky. Pellegriniho vláda plánovala mať vyrovnaný rozpočet už v roku 2019. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["vyčíslila", "plánovala"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22338468/treba-upratat-dochodky-i-dane-co-by-mala-robit-nova-vlada.html", "https://docs.google.com/document/d/1PwTA9XyYg_AI_fwsscGlnbmu5j-5tSw-5j_L5ShpAIg/edit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:00.670396+00:00"}
{"id": "vr30223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30223", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Z mimoriadneho summitu eurozóny z 21.7. tohto roku je záväzok, že to bude 109 mld. ? (pre Grécko, pozn.). Teraz sa lídri dohodli, že to bude 130 mld. ?. Tých 21 mld. navýšených je treba podeliť medzi krajiny. Tomu sme sa vyhli.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Program finančnej záchrany pre Grécko bol na nočnom summite navýšený z pôvodných 109 miliárd eur na 130. Zaprotokolovaná výnimka Slovenska znamená to, že na pomoci Grécku sa budeme podieľať len do výšky pôvodných 109 miliárd eur. Zároveň však náš podiel 1,06 percenta na zvyšnej sume budeme uhrádzať cez pôžičku alebo program pomoci inej krajine , uviedol to pre SME slovenský zástupca vo vale Martin Bruncko. Z uvedeného vyplýva, že naše záruky voči Grécku sa nebudú navyšovať, avšak \"ušetrenú\" sumu poskytneme v rámci pomoci iným krajinám.", "analysis_paragraphs": ["Program finančnej záchrany pre Grécko bol na nočnom summite navýšený z pôvodných 109 miliárd eur na 130. Zaprotokolovaná výnimka Slovenska znamená to, že na pomoci Grécku sa budeme podieľať len do výšky pôvodných 109 miliárd eur. Zároveň však náš podiel 1,06 percenta na zvyšnej sume budeme uhrádzať cez pôžičku alebo program pomoci inej krajine , uviedol to pre SME slovenský zástupca vo vale Martin Bruncko. Z uvedeného vyplýva, že naše záruky voči Grécku sa nebudú navyšovať, avšak \"ušetrenú\" sumu poskytneme v rámci pomoci iným krajinám."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6116468/vynimka-nie-je-az-taky-dobry-obchod.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:56.675821+00:00"}
{"id": "vr31583", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31583", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Kolaps systému by mohol nastať, keby nastal kolaps Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A túto sme odovzdali v zisku a pani ministerka viete, že v roku 2011 bol zisk 5,7 milióna.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe správy agentúry SITA z apríla 2012. Podľa SITA, Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vykázala hospodársky výsledok VšZP za rok 2011 5.7 mil. eur . Kedy by mohol nastať kolaps systému nehodnotíme.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe správy agentúry SITA z apríla 2012. Podľa SITA, Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vykázala hospodársky výsledok VšZP za rok 2011 5.7 mil. eur . Kedy by mohol nastať kolaps systému nehodnotíme."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://openiazoch.zoznam.sk/cl/119288/VsZP-za-prve-dva-mesiace-so-ziskom-mil-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:44.945372+00:00"}
{"id": "42257", "numeric_id": 42257, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42257", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "130 miliárd korún nás to stálo (reštrukturalizácia bankového sektora počas Dzurindovej vlády).", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku prvej vlády Mikuláša Dzurindu zvolenej v roku 1998, ktorej koaličnou stranou bola aj SMK pod vedením Bélu Bugára, došlo k prijatiu programu reštrukturalizácie a privatizácie bankového sektora na Slovensku. Cieľom reforiem bola zmena zlej situácie v bankovom sektore a snaha o ozdravenie bánk. Podľa internetových zdrojov dosiahli celkové fiškálne náklady 123,9 mld. Sk, čím hodnotíme výrok s uznaním prijateľnej odchýlky ako pravdivý.\n\nPo roku 1993 nastal prudký rozvoj bankového sektora na Slovensku, pričom rástol počet bánk, ich pobočiek a zamestnancov. Zároveň bola však ekonomika výrazne prepojená s politikou, pričom pod vplyvom vtedajšej koalície často dochádzalo k poskytovaniu úverov podľa straníckych a politických kritérií. Bankový sektor bol preto v tomto období charakteristický malými a strednými bankami, zväčša vlastnenými zahraničnými subjektmi, a veľkými štátnymi bankami, kumulujúcimi nedobytné úvery poskytované najmä na politické objednávky. Odhad ceny za škody, ktoré v tomto období bankovníctvu priniesla politika predstavuje približne 105 mld. Sk, čo je objem nesplatených úverov, ktorých dlžníci sú v úpadku alebo už neexistujú.\n\nZmenu zlej situácie v bankovom sektore a snahu o ozdravenie bánk priniesla nová vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá predstavila program reforiem s cieľom stabilizácie a reštrukturalizácie bankového sektora, pozostávajúceho z viacerých častí. V prípade bánk to bola reštrukturalizácia a privatizácia troch najväčších štátnych bánk, teda SLSP, VÚB a IRB.\n\nPodľa koncepcie prijatej na jar 1999 sa príprava procesu privatizácie mala začať v júni a do konca roka 2000 mal byť proces ukončený. Vytvorený bol systém získavania prostriedkov z nedobytných úverov, ktorý sa opieral o presun nevýkonných úverov do portfólia špecializovaných štátnych inštitúcií. V prvej vlne z decembra 1999 a v druhej vlne z júna 2000 boli presunutú úvery celkovo za 108,3 mld. Sk, z čoho 3,3 mld. Sk predstavovala provízia. Celkové fiškálne náklady dosiahli 123,9 mld. Sk.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku prvej vlády Mikuláša Dzurindu zvolenej v roku 1998, ktorej koaličnou stranou bola aj SMK pod vedením Bélu Bugára, došlo k prijatiu programu reštrukturalizácie a privatizácie bankového sektora na Slovensku. Cieľom reforiem bola zmena zlej situácie v bankovom sektore a snaha o ozdravenie bánk. Podľa internetových zdrojov dosiahli celkové fiškálne náklady 123,9 mld. Sk, čím hodnotíme výrok s uznaním prijateľnej odchýlky ako pravdivý.", "Po roku 1993 nastal prudký rozvoj bankového sektora na Slovensku, pričom rástol počet bánk, ich pobočiek a zamestnancov. Zároveň bola však ekonomika výrazne prepojená s politikou, pričom pod vplyvom vtedajšej koalície často dochádzalo k poskytovaniu úverov podľa straníckych a politických kritérií. Bankový sektor bol preto v tomto období charakteristický malými a strednými bankami, zväčša vlastnenými zahraničnými subjektmi, a veľkými štátnymi bankami, kumulujúcimi nedobytné úvery poskytované najmä na politické objednávky. Odhad ceny za škody, ktoré v tomto období bankovníctvu priniesla politika predstavuje približne 105 mld. Sk, čo je objem nesplatených úverov, ktorých dlžníci sú v úpadku alebo už neexistujú.", "Zmenu zlej situácie v bankovom sektore a snahu o ozdravenie bánk priniesla nová vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá predstavila program reforiem s cieľom stabilizácie a reštrukturalizácie bankového sektora, pozostávajúceho z viacerých častí. V prípade bánk to bola reštrukturalizácia a privatizácia troch najväčších štátnych bánk, teda SLSP, VÚB a IRB.", "Podľa koncepcie prijatej na jar 1999 sa príprava procesu privatizácie mala začať v júni a do konca roka 2000 mal byť proces ukončený. Vytvorený bol systém získavania prostriedkov z nedobytných úverov, ktorý sa opieral o presun nevýkonných úverov do portfólia špecializovaných štátnych inštitúcií. V prvej vlne z decembra 1999 a v druhej vlne z júna 2000 boli presunutú úvery celkovo za 108,3 mld. Sk, z čoho 3,3 mld. Sk predstavovala provízia. Celkové fiškálne náklady dosiahli 123,9 mld. Sk."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["internetových zdrojov", "bankovníctvu", "Zmenu", "Vytvorený bol systém", "fiškálne náklady"], "url": ["https://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu", "http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/8830", "http://ies.fsv.cuni.cz/default/file/download/id/8830", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/1721/Ako-slovenske-banky-prezivaju-restrukturalizaciu-a-privatizaciu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:19.847037+00:00"}
{"id": "vr15754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15754", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Medzi ďalšie priority vlády bude patriť zjednodušenie pravidiel a skrátenie stavebného konania, zabezpečenie zvýšenej ochrany spotrebiteľov pri bytovej výstavbe...", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pravidlá stavebného konania a ochrana spotrebiteľov pri bytovej výstavbe patria do zákona 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Od schválenia programových vyhlásení vlády sa o stavebnom zákone rokovalo celkovo tri krát. Ani jedno z rokovaní sa netýkalo zjednodušenia pravidiel a skrátenia stavebného konania, sľub teda hodnotíme ako nesplnený.\n\nDenník SME v apríli informoval , že prijatie nového stavebného zákona bude jednou z priorít vlády, pričom najväčším problémom je otázka čiernych stavieb. Túto problematiku je podľa návrhu vládneho programu potrebné vnímať ako následok komplikovaného a zdĺhavého stavebného konania, vláda preto zabezpečí zjednodušenie stavebného konania. SME ďalej informovalo, že zámerom vlády je reforma zákona, zatiaľ čo podľa prezidenta Stavebnej komory SR a Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby (SASDARS) Ivana Pauera vláda potrebuje vytvoriť nový stavebný zákon.\n\nNa stránkach komory v decembri 2016 uviedli, že Stavebná komora SR zaslala Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MDVRR SR) návrh na vyhlášku o vybraných činnostiach vo výstavbe. Zdôvodňujú to tým, že stavebný zákon bol od jeho vytvorenia v roku 1976 zmenený 38 krát čo vedie k poklesu požiadaviek na kvalitu a odbornosť uskutočňovania stavieb. 28. januára informovala SASDARS na stránkach, že obdržali odpoveď z ministerstva dopravy, ale že žiadny návrh neposlali.\n\nO konkrétnom zákone sa v parlamente za uplynulý rok jednalo tri krát. 27. mája 2016 predložili poslanci Bors Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Petra Krištúfková návrh na zmenu zákona 50/ 1976 Zb., ktorý pojednával o stavebných povoleniach a nepovolených stavbách. Cieľom navrhnutej novely bolo zamedzenie rozširovania výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Zákon nebol schválený a rokovanie o ňom bolo zastavené. V auguste 2016 skupina poslancov (A. Zemanová, J. Kiššová, M. Laurenčík, M. Ivan, R. Kaščáková, V. Sloboda) predložila zákon o reklamných stavbách. Navrhovaná úprava by umožnila obciam regulovať umiestňovanie reklamných stavieb a vymedzenie časti území, v ktorých by bolo umiestňovanie reklamných stavieb zakázané. Ani tento návrh nebol schválený a rokovanie bolo zastavené. 13. januára tohto roku bolo znova predložený návrh zmeny zákona tentoraz poslancami Beblavým a Macháčkovou, ktorý hovorí o vypustení označení “ samosprávny kraj ”. Cieľom predkladaného návrhu je umožniť úplné zrušenie vyšších územných celkov ku dňu 31.12.2017, a to tak, aby nebola stanovená náhrada vyšších územných celkov, ale prenos ich súčasných kompetencií na štát, obce a mestá. Národná rada schválila návrh poslancov, návrh bol posunutý na prerokovanie a bude predložený v druhom čítaní 17. marca.", "analysis_paragraphs": ["Pravidlá stavebného konania a ochrana spotrebiteľov pri bytovej výstavbe patria do zákona 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Od schválenia programových vyhlásení vlády sa o stavebnom zákone rokovalo celkovo tri krát. Ani jedno z rokovaní sa netýkalo zjednodušenia pravidiel a skrátenia stavebného konania, sľub teda hodnotíme ako nesplnený.", "Denník SME v apríli informoval , že prijatie nového stavebného zákona bude jednou z priorít vlády, pričom najväčším problémom je otázka čiernych stavieb. Túto problematiku je podľa návrhu vládneho programu potrebné vnímať ako následok komplikovaného a zdĺhavého stavebného konania, vláda preto zabezpečí zjednodušenie stavebného konania. SME ďalej informovalo, že zámerom vlády je reforma zákona, zatiaľ čo podľa prezidenta Stavebnej komory SR a Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby (SASDARS) Ivana Pauera vláda potrebuje vytvoriť nový stavebný zákon.", "Na stránkach komory v decembri 2016 uviedli, že Stavebná komora SR zaslala Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (MDVRR SR) návrh na vyhlášku o vybraných činnostiach vo výstavbe. Zdôvodňujú to tým, že stavebný zákon bol od jeho vytvorenia v roku 1976 zmenený 38 krát čo vedie k poklesu požiadaviek na kvalitu a odbornosť uskutočňovania stavieb. 28. januára informovala SASDARS na stránkach, že obdržali odpoveď z ministerstva dopravy, ale že žiadny návrh neposlali.", "O konkrétnom zákone sa v parlamente za uplynulý rok jednalo tri krát. 27. mája 2016 predložili poslanci Bors Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Petra Krištúfková návrh na zmenu zákona 50/ 1976 Zb., ktorý pojednával o stavebných povoleniach a nepovolených stavbách. Cieľom navrhnutej novely bolo zamedzenie rozširovania výstavby čiernych stavieb a objektov na cudzích pozemkoch. Zákon nebol schválený a rokovanie o ňom bolo zastavené. V auguste 2016 skupina poslancov (A. Zemanová, J. Kiššová, M. Laurenčík, M. Ivan, R. Kaščáková, V. Sloboda) predložila zákon o reklamných stavbách. Navrhovaná úprava by umožnila obciam regulovať umiestňovanie reklamných stavieb a vymedzenie časti území, v ktorých by bolo umiestňovanie reklamných stavieb zakázané. Ani tento návrh nebol schválený a rokovanie bolo zastavené. 13. januára tohto roku bolo znova predložený návrh zmeny zákona tentoraz poslancami Beblavým a Macháčkovou, ktorý hovorí o vypustení označení “ samosprávny kraj ”. Cieľom predkladaného návrhu je umožniť úplné zrušenie vyšších územných celkov ku dňu 31.12.2017, a to tak, aby nebola stanovená náhrada vyšších územných celkov, ale prenos ich súčasných kompetencií na štát, obce a mestá. Národná rada schválila návrh poslancov, návrh bol posunutý na prerokovanie a bude predložený v druhom čítaní 17. marca."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["50/ 1976 Zb.", "Denník SME v apríli informoval", "Na stránkach komory v decembri 2016", "28. januára informovala SASDARS", "27. mája 2016", "V auguste 2016", "13. januára"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/20160101", "https://ekonomika.sme.sk/c/20142104/stavebny-zakon-ma-byt-novy-a-nie-opraseny-tvrdi-komora.html#ixzz4ZLZFfuez", "https://www.stavebnakomora.sk/?p=2014", "http://www.sasdars.sk/?p=4501", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5955", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5990", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6226"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:11.863489+00:00"}
{"id": "vr13863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13863", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A aby som to trošku zjednodušil, poviem, že migranti majú často také mapy. A majú všade napísané, že čo tá krajina znamená. Tak Nemecko pre nich znamená dobré sociálne dávky, bývanie, práca, sloboda... A na Slovensku majú napísané, že pozor, keď prekročíme nelegálne hranice, budeme zadržaní a budeme vrátení preč.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.SK overoval v relácií O päť minút 12 zo dňa 8. novembra 2015 minister vnútra poznamenal, že polícia našla u migrantov vyrobené mapy so stručnou charakteristikou jednotlivých krajín. Slovensko malo byť podľa neho označené slovom \"jail\", Maďarsko slovom \"walls\". Pri overovaní výroku Kaliňáka sa nám nepodarili nájsť zdroje, ktoré by podporovali pravdivosť jeho tvrdenia. Médiá naďalej neinformujú o mapách, o akých hovoril premiér. Nenašli sme (slovenské ani cudzojazyčné) zdroje, ktoré by o zhabaní takýchto máp informovali. Jediná zmienka pochádza z Hosdpodárskych novín , ale v tomto prípade išlo o citáciu toho, čo odznelo v už spomenutej relácii. Preto sme výrok premiéra označili ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.SK overoval v relácií O päť minút 12 zo dňa 8. novembra 2015 minister vnútra poznamenal, že polícia našla u migrantov vyrobené mapy so stručnou charakteristikou jednotlivých krajín. Slovensko malo byť podľa neho označené slovom \"jail\", Maďarsko slovom \"walls\". Pri overovaní výroku Kaliňáka sa nám nepodarili nájsť zdroje, ktoré by podporovali pravdivosť jeho tvrdenia. Médiá naďalej neinformujú o mapách, o akých hovoril premiér. Nenašli sme (slovenské ani cudzojazyčné) zdroje, ktoré by o zhabaní takýchto máp informovali. Jediná zmienka pochádza z Hosdpodárskych novín , ale v tomto prípade išlo o citáciu toho, čo odznelo v už spomenutej relácii. Preto sme výrok premiéra označili ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút 12", "Hosdpodárskych novín"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/554", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/slovenski-policajti-zadrzali-uz-stovky-nelegalnych-migrantov-tvrdi-kalinak-963328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:08.511254+00:00"}
{"id": "vr29852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29852", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "Whatever kind of illegal crossing of a border is a crime.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ilegal crossing according to the Hungarian law ( 2012:2.tc, 158. 204 § ) it’s an offence (szabálysértés), not a crime (Bűnycselekmény).\n\n158. Tiltott határátlépés, útiokmánnyal kapcsolatos szabálysértés\n\n204. § (1) Aki Magyarország államhatárát engedély nélkül vagy meg nem engedett módon lépi át, vagy ezt megkísérli, szabálysértést követ el.\n\n(2) Aki az útiokmánnyal kapcsolatos jogszabályi rendelkezéseket megszegi, szabálysértést követ el.\n\n(3) Az (1) és (2) bekezdésben meghatározott szabálysértés miatt az eljárás a rendőrség hatáskörébe tartozik.\n\n158 crossed the border illegally violation of the travel document\n\n§ 204 (1) Whoever without authorization or it unlawfully crosses the state border of Hungary, or attempts to do so commits an offense .\n\n(2) Any person who violates the provisions of law relating to the travel document commits an offense.\n\n(3) For offenses specified in paragraphs (1) and (2) the procedure falls within the competence of the police.", "analysis_paragraphs": ["Ilegal crossing according to the Hungarian law ( 2012:2.tc, 158. 204 § ) it’s an offence (szabálysértés), not a crime (Bűnycselekmény).", "158. Tiltott határátlépés, útiokmánnyal kapcsolatos szabálysértés", "204. § (1) Aki Magyarország államhatárát engedély nélkül vagy meg nem engedett módon lépi át, vagy ezt megkísérli, szabálysértést követ el.", "(2) Aki az útiokmánnyal kapcsolatos jogszabályi rendelkezéseket megszegi, szabálysértést követ el.", "(3) Az (1) és (2) bekezdésben meghatározott szabálysértés miatt az eljárás a rendőrség hatáskörébe tartozik.", "158 crossed the border illegally violation of the travel document", "§ 204 (1) Whoever without authorization or it unlawfully crosses the state border of Hungary, or attempts to do so commits an offense .", "(2) Any person who violates the provisions of law relating to the travel document commits an offense.", "(3) For offenses specified in paragraphs (1) and (2) the procedure falls within the competence of the police."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["2012:2.tc, 158. 204 §"], "url": ["http://net.jogtar.hu/jr/gen/hjegy_doc.cgi?docid=A1200002.TV"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:29.542477+00:00"}
{"id": "44332", "numeric_id": 44332, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44332", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Okrem toho sme priniesli novú modernú diagnostiku, o 60 %lepšia liečba onkologických ochorení.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Keď šéfoval rezortu, ministerstvo centrálne obstaralo novú diagnostickú techniku pre nemocnice - 13 CT prístrojov. Podľa údajov poisťovne Union znižuje kvalitný skríning úmrtnosť rakovinových ochorení od 30 do 60 percent. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Keď šéfoval rezortu, ministerstvo centrálne obstaralo novú diagnostickú techniku pre nemocnice - 13 CT prístrojov. Podľa údajov poisťovne Union znižuje kvalitný skríning úmrtnosť rakovinových ochorení od 30 do 60 percent. Tvrdenie Tomáša Druckera preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "CT", "znižuje"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//tomas-drucker/?day=2020-05-01&art_datum_od=2020-01-01&art_datum_do=2020-01-01", "https://www.teraz.sk/slovensko/v-nemocniciach-pribudlo-13-ct-pristrojov/319301-clanok.html", "https://dennikn.sk/1720547/preventivny-skrining-odhalil-rakovinu-u-desiatok-ludi-kalavska-slubovala-tri-plne-sa-rozbehol-len-jeden/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:44.873024+00:00"}
{"id": "vr15830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15830", "speaker": "Karol Galek", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karol-galek", "statement": "Máme tu v SPP distribúcii, štátneho tajomníka, ktorý je predsedom dozornej rady.", "statement_date": "2017-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predsedom dozornej rady, ktorej úlohou je dozorná a kontrolná úloha spoločnosti SPP - distribúcia je Rastislav Chovanec , ktorý je súčasne aj štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Výrok Karola Galeka, tak hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predsedom dozornej rady, ktorej úlohou je dozorná a kontrolná úloha spoločnosti SPP - distribúcia je Rastislav Chovanec , ktorý je súčasne aj štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva SR. Výrok Karola Galeka, tak hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SPP", "Chovanec", "SPP", "už", "Pozíciu", "575/2001", "Ferencz"], "url": ["http://www.spp-distribucia.sk/sk_o-spolocnosti/sk_dozorna-rada", "http://www.economy.gov.sk/statny-tajomnik-rastislav-chovanec/138067s", "http://www.tasr.sk/ots/ots-zmeny-v-predstavenstve-a-dozornej-r/17491-clanok.html", "http://tlacovespravy.sme.sk/ts/1206/zmeny-v-predstavenstve-a-dozornej-rade-spp-distribucia-as/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/323375-rastislav-chovanec-je-novym-statnym-tajomnikom-ministerstva-hospodarstva/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-575", "http://www.economy.gov.sk/statny-tajomnik-vojtech-ferencz/143726s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:15.331758+00:00"}
{"id": "vr16690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16690", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "My v súčasnosti máme 17 priamo riadených organizácií (Ministerstvom školstva, pozn.).", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti skutočne pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spadá 17 rezortných organizácií. Preto výrok Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivý.\n\nPríspevkové organizácie sú na rozpočet zriaďovateľa zapojené príspevkom, pričom menej ako 50 % jej nákladov je pokrytých tržbami ( .pdf , s.1). Na MŠVVaŠ SR pôsobí 6 takýchto organizácii:", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti skutočne pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spadá 17 rezortných organizácií. Preto výrok Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivý.", "Príspevkové organizácie sú na rozpočet zriaďovateľa zapojené príspevkom, pričom menej ako 50 % jej nákladov je pokrytých tržbami ( .pdf , s.1). Na MŠVVaŠ SR pôsobí 6 takýchto organizácii:"], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Rozpočtové", ".pdf", "Príspevkové", ".pdf"], "url": ["https://www.minedu.sk/organizacie-rezortu/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiMzsarkdLWAhUIahoKHQODChsQFgg6MAM&url=https%3A%2F%2Fis.bivs.cz%2Fel%2F6110%2Fleto2010%2FB102FIP%2Fum%2F320651%2FRozpoctove_a.pdf%3Flang%3Dcs&usg=AOvVaw26ZxcVaZdlqM6ndpkJ78Qz", "https://www.minedu.sk/organizacie-rezortu/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiMzsarkdLWAhUIahoKHQODChsQFgg6MAM&url=https%3A%2F%2Fis.bivs.cz%2Fel%2F6110%2Fleto2010%2FB102FIP%2Fum%2F320651%2FRozpoctove_a.pdf%3Flang%3Dcs&usg=AOvVaw26ZxcVaZdlqM6ndpkJ78Qz"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:49.220210+00:00"}
{"id": "vr28813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28813", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...napríklad výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý som rok a trištvrte viedol ja, lebo ste ma tam zvolili aj vy v rámci parlamentných dohôd, kedykoľvek sa vyšetrovanie malo týkať nejakého podstatného Smeráka, tak ste ho automaticky zablokovali svojou väčšinou vo výbore. Poviem príklad, pán Jahnátek. Pán Jahnátek nielenže zamestnal synovca, neter na ministerstve, nielenže sa k tomu priznal, že v tom mal aj osobne úlohu, nielenže zamestnal iks ďalších Komjatičanov na ministerstve, všetko tak, že ich najprv priamo zobral a potom jediní oni sa zúčastnili na akože vnútornom výberovom konaní.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ja pravdou, že za predsedníctva Miroslava Beblavého vo Výbore pre nezlučiteľnosť funkcií mali väčšinu členovia a zároveň predstavitelia strany SMER-SD, ktorí zablokovali niekoľko sporných prípadov týkajúcich sa predstaviteľov SMER-SD. V prípade Jahnátka však došlo k schváleniu prešetrenia jeho majetkového priznania výborom, udelenie pokuty už bolo odmietnuté. Nie je preto úplne korektné tvrdiť, že vždy bolo automaticky zastavené vyšetrovanie popredného predstaviteľa SMER-SD. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2013 zverejnil denník SME informáciu, že minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (SMER-SD) vnútornými konkurzmi s jedným uchádzačom dostal do vedúcich funkcií ministerstva šesť svojich príbuzných, rodákov z Komjatíc a ich príbuzných. Podľa tejto správy sa neskôr minister Jahnátek priznal priamo predsedovi výboru Beblavému, že svojim krstným synom vybavil brigádu na ministerstve a synovcovi odporučil, aby sa prihlásil na funkciu. Predseda výboru, preto na základe porušenia zákona o konflikte záujmov, podľa ktorého \"verejný funkcionár nesmie funkciu využívať na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb“ žiadal Jahnátka, aby danú situáciu vysvetlil výboru. Dňa 23. októbra 2013 však výbor rozhodol, že sa nebude zaoberať sporným zamestnávaním známych a rodinných príslušníkov ministra Jahnátka. Poslanci vládneho Smeru-SD totiž nepodporili začatie konania v tejto veci. Za uznesenie hlasovala len opozícia. Podpredseda výboru Otto Brixi (Smer-SD) v diskusii k návrhu na začatie konania voči Jahnátkovi uviedol, že dnes je systém nastavený tak, že ministerstvo konalo v súlade s internými predpismi. Rovnaká správa však ďalej uvádza, že voči ministrovi Jahnátkovi bolo začaté konanie z dôvodu nesúladu v jeho majetkovom priznaní, kde zabudol uviesť vlastníctvo pôdy. Túto situáciu nazval bývalý minister hospodárstva Simon ako \"smiešnu\". Výbor nakoniec jednanie voči Jahnátkovi v tejto veci stopol. Toto jednanie považoval za scestné aj opozičný poslanec Peter Osuský a poslankyňa za KDH Gibalová ho označila za málo dôležité. Nedá sa však povedať, že by konanie voči Jahnátkovi bolo zablokované, keďže výbor jednoznačne vyšetroval skutočnosti. SITA , 21. novembra 2013: \" Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes odsúhlasil, že o túto informáciu úrad požiada. Tento výbor začal proti Jahnátkovi konanie 22. októbra za to, že v majetkovom priznaní neuviedol istú časť majetku.\" SITA , 4. februára 2014: \" Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií stopol konanie voči ministrovi pôdohospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý národnej rade predložil neúplné majetkové priznanie. .. .Zákonodarcovia strany Roberta Fica preto zamietli návrh poslanca Mosta-Híd Zsolta Simona, aby Jahnátkovi výbor za neúplné majetkové priznanie udelil štandardnú pokutu vo výške trojnásobku platu .\" Okrem ministra Jahnátka sa poslanci na výbore zaoberali napríklad aj ďalšou poslankyňou strany SMER-SD Janou Vaľovou, v súvislosti s taktiež údajným konfliktom záujmov , v rámci ktorého mala počas výkonu mandátu poslankyne aj podnikať. Výbor však nakoniec konanie nezačal. Dňa 4. apríla 2012 plénum NR SR rešpektovalo politické dohody a do funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bol zvolený M. Beblavý, v tom čase ešte za stranu SDKÚ-DS. (Beblavý sa vzdal tejto funkcie po tom, čo vystúpil z tejto strany). Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií tvorilo v tomto období dohromady 14 poslancov spolu s predsedom výboru, z ktorých osem poslancov patrilo medzi predstaviteľov SMERU- SD: Otto Brixi (podpredseda výboru), Peter Fitz, Milan Géci, Pavol Goga, Iveta Lišková, Oľga Nachtmanová, Róbert Puci a Viera Šedivcová. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ja pravdou, že za predsedníctva Miroslava Beblavého vo Výbore pre nezlučiteľnosť funkcií mali väčšinu členovia a zároveň predstavitelia strany SMER-SD, ktorí zablokovali niekoľko sporných prípadov týkajúcich sa predstaviteľov SMER-SD. V prípade Jahnátka však došlo k schváleniu prešetrenia jeho majetkového priznania výborom, udelenie pokuty už bolo odmietnuté. Nie je preto úplne korektné tvrdiť, že vždy bolo automaticky zastavené vyšetrovanie popredného predstaviteľa SMER-SD. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. V roku 2013 zverejnil denník SME informáciu, že minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek (SMER-SD) vnútornými konkurzmi s jedným uchádzačom dostal do vedúcich funkcií ministerstva šesť svojich príbuzných, rodákov z Komjatíc a ich príbuzných. Podľa tejto správy sa neskôr minister Jahnátek priznal priamo predsedovi výboru Beblavému, že svojim krstným synom vybavil brigádu na ministerstve a synovcovi odporučil, aby sa prihlásil na funkciu. Predseda výboru, preto na základe porušenia zákona o konflikte záujmov, podľa ktorého \"verejný funkcionár nesmie funkciu využívať na získavanie výhod vo svoj prospech, v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb“ žiadal Jahnátka, aby danú situáciu vysvetlil výboru. Dňa 23. októbra 2013 však výbor rozhodol, že sa nebude zaoberať sporným zamestnávaním známych a rodinných príslušníkov ministra Jahnátka. Poslanci vládneho Smeru-SD totiž nepodporili začatie konania v tejto veci. Za uznesenie hlasovala len opozícia. Podpredseda výboru Otto Brixi (Smer-SD) v diskusii k návrhu na začatie konania voči Jahnátkovi uviedol, že dnes je systém nastavený tak, že ministerstvo konalo v súlade s internými predpismi. Rovnaká správa však ďalej uvádza, že voči ministrovi Jahnátkovi bolo začaté konanie z dôvodu nesúladu v jeho majetkovom priznaní, kde zabudol uviesť vlastníctvo pôdy. Túto situáciu nazval bývalý minister hospodárstva Simon ako \"smiešnu\". Výbor nakoniec jednanie voči Jahnátkovi v tejto veci stopol. Toto jednanie považoval za scestné aj opozičný poslanec Peter Osuský a poslankyňa za KDH Gibalová ho označila za málo dôležité. Nedá sa však povedať, že by konanie voči Jahnátkovi bolo zablokované, keďže výbor jednoznačne vyšetroval skutočnosti. SITA , 21. novembra 2013: \" Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes odsúhlasil, že o túto informáciu úrad požiada. Tento výbor začal proti Jahnátkovi konanie 22. októbra za to, že v majetkovom priznaní neuviedol istú časť majetku.\" SITA , 4. februára 2014: \" Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií stopol konanie voči ministrovi pôdohospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorý národnej rade predložil neúplné majetkové priznanie. .. .Zákonodarcovia strany Roberta Fica preto zamietli návrh poslanca Mosta-Híd Zsolta Simona, aby Jahnátkovi výbor za neúplné majetkové priznanie udelil štandardnú pokutu vo výške trojnásobku platu .\" Okrem ministra Jahnátka sa poslanci na výbore zaoberali napríklad aj ďalšou poslankyňou strany SMER-SD Janou Vaľovou, v súvislosti s taktiež údajným konfliktom záujmov , v rámci ktorého mala počas výkonu mandátu poslankyne aj podnikať. Výbor však nakoniec konanie nezačal. Dňa 4. apríla 2012 plénum NR SR rešpektovalo politické dohody a do funkcie predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií bol zvolený M. Beblavý, v tom čase ešte za stranu SDKÚ-DS. (Beblavý sa vzdal tejto funkcie po tom, čo vystúpil z tejto strany). Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií tvorilo v tomto období dohromady 14 poslancov spolu s predsedom výboru, z ktorých osem poslancov patrilo medzi predstaviteľov SMERU- SD: Otto Brixi (podpredseda výboru), Peter Fitz, Milan Géci, Pavol Goga, Iveta Lišková, Oľga Nachtmanová, Róbert Puci a Viera Šedivcová. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["SME", "23. októbra 2013", "vyšetroval", "SITA", "SITA", "konfliktom záujmov", "4. apríla 2012", "Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií", "osem poslancov"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6962884/jahnatek-priznal-ze-k-sebe-povolal-pracovat-synovca-sam.html", "http://wwww.plus7dni.sk/spravy/z-domova/rodinkarstvo-jahnatkovom-rezorte-je-poriadku-zabudol-pozemky.html", "http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-vybor-si-preveri-ci-minister-jahnatek-naozaj-nevedel-o-svojej-ornej-pode/174440", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307450-vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii-stopol-konanie-voci-jahnatkovi/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307450-vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii-stopol-konanie-voci-jahnatkovi/", "http://humenne.dnes24.sk/pride-o-polrocny-plat-vybor-bude-riesit-ci-jana-valova-porusila-zakon-159932", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/pravicu-dnes-vystrieda-lavica.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=116", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:21.607261+00:00"}
{"id": "vr35846", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35846", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som iba zopakoval, že žiadna vláda v novodobej histórii Slovenskej republiky nemusela čeliť takým výzvam, ako bola plynová kríza v januári v roku 2009, kedy nám to takisto spôsobili v kombinácii s hospodárskou krízou obrovské ťažkosti a problem…", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko pred tým nezažilo podobnú plynovú krízu.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko pred tým nezažilo podobnú plynovú krízu."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:49.997697+00:00"}
{"id": "vr33380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33380", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ste hovorili teda, že Robert Fico prijal nevykonateľný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vy ste následne po Robertovi Ficovi, skoro dva roky bol ministrom vnútra a nezaregistroval som jedinú iniciatívu z vašej strany, že by ste povedali, že tuto je problém, aby ste presadili nejakú zmenu.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2011 počas vlády Ivety Radičovej, bola pripúšťaná možnosť novelizácie zákona o pôvode majetku. Na žiadnej z 29. schôdzí počas vlády I. Radičovej nebola novela zákona o preukazovaní pôvodu majetku predložená. Taktiež ani podľa portálu právnych predpisov, nebola počas vlády I. Radičovej predložená Ministerstvom vnútra alebo Ministerstvom spravodlivosti novela zákona o pôvode majetku na medzirezortné pripomienkové konanie. V období pôsobenia D. Lipšica ako ministra vnútra ( od júla 2010 do apríla 2012 ), žiadna konkrétna novela zákona a pôvode majetku nebola podaná. Zo strany poslanca Lipšica bol, vládny zákon o preukazovaní pôvodu majetku kritizovaný a označovaný za bezzubý, už v čase jeho schválenia. V marci 2010, v čase prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, predložil Daniel Lipšic pozmeňujúci návrh k tejto novele zákona. Ani jeden bod pozmeňujúceho návrhu nebol schválený. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 4. marca 2010 a nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2011 počas vlády Ivety Radičovej, bola pripúšťaná možnosť novelizácie zákona o pôvode majetku. Na žiadnej z 29. schôdzí počas vlády I. Radičovej nebola novela zákona o preukazovaní pôvodu majetku predložená. Taktiež ani podľa portálu právnych predpisov, nebola počas vlády I. Radičovej predložená Ministerstvom vnútra alebo Ministerstvom spravodlivosti novela zákona o pôvode majetku na medzirezortné pripomienkové konanie. V období pôsobenia D. Lipšica ako ministra vnútra ( od júla 2010 do apríla 2012 ), žiadna konkrétna novela zákona a pôvode majetku nebola podaná. Zo strany poslanca Lipšica bol, vládny zákon o preukazovaní pôvodu majetku kritizovaný a označovaný za bezzubý, už v čase jeho schválenia. V marci 2010, v čase prijatia zákona o preukazovaní pôvodu majetku, predložil Daniel Lipšic pozmeňujúci návrh k tejto novele zákona. Ani jeden bod pozmeňujúceho návrhu nebol schválený. Vládny návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku bol schválený 4. marca 2010 a nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 11.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["možnosť", "schôdzí", "portálu", "od júla 2010 do apríla 2012", "kritizovaný", "zákona", "schválený"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zakon-o-preukazovani-povodu-majetku-sa-musi-zmenit/slovensko/politika/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fzoznam", "https://lt.justice.gov.sk/Search/AdvancedSearch.aspx?instEID=-1&langEID=1", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Daniel_Lip%C5%A1ic", "http://www.sme.sk/c/5178316/lipsic-ficov-navrh-zakona-o-povode-majetku-je-neucinny.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=4&ID=1415", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26709"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:21.987123+00:00"}
{"id": "vr28056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28056", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme sa rozhodli vyčleniť 10 alebo 11 miliónov eur, ktoré na konci roka vyplatíme v podobe zvýšeného vianočného príspevku, aby sme aspoň čiastočne nahradili to, že nedochádza k zvyšovaniu dôchodkov, lebo nie je naštartovaný kvôli inflácii valorizačný mechanizmus.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico hovorí, že rozhodnutie o zvýšení vianočných dôchodkov na rok 2014, ktoré prijal SMER-SD na sneme 28. júna 2014 má za úlohu kompenzovať nedostatočnú valorizáciu dôchodkov. To, koľko zdrojov bude skutočne vyčlenených na vianočné dôchodky nehodnotíme. Dôchodky na rok 2014 boli valorizované už v januári 2014 a premietla sa do nich inflácia z 1. polroka 2013 , ktorá nebola nulová. Je však pravdou, že valorizačný mechanizmus bude nulovou infláciou dnes resp. za 1. polrok 2014 ovplyvnený, keďže má vo výpočte váhu až 70%. Nulová inflácia tak valorizáciu dôchodkov na budúci rok výrazne ovplyvní a bude záležať od vývoja priemernej mesačnej mzdy, ktorá má vo výpočte na rok 2015 váhu 30%.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico hovorí, že rozhodnutie o zvýšení vianočných dôchodkov na rok 2014, ktoré prijal SMER-SD na sneme 28. júna 2014 má za úlohu kompenzovať nedostatočnú valorizáciu dôchodkov. To, koľko zdrojov bude skutočne vyčlenených na vianočné dôchodky nehodnotíme. Dôchodky na rok 2014 boli valorizované už v januári 2014 a premietla sa do nich inflácia z 1. polroka 2013 , ktorá nebola nulová. Je však pravdou, že valorizačný mechanizmus bude nulovou infláciou dnes resp. za 1. polrok 2014 ovplyvnený, keďže má vo výpočte váhu až 70%. Nulová inflácia tak valorizáciu dôchodkov na budúci rok výrazne ovplyvní a bude záležať od vývoja priemernej mesačnej mzdy, ktorá má vo výpočte na rok 2015 váhu 30%."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie", "2013", "2014", "upozorňuje", "pdf", "2014"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7258105/vyssie-minimalne-mzdy-zadarmo-vlaky-pre-studentov-pozrite-si-co-fico-slubuje.html", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i18DECE1524244394A94FC4CFD071439F%22)&ui.name=Indexy%20spotrebite%C4%BEsk%C3%BDch%20cien%20oproti%20rovnak%C3%A9mu%20obdobiu%20minul%C3%A9ho%20roku%20%5bsp0005ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i18DECE1524244394A94FC4CFD071439F%22)&ui.name=Indexy%20spotrebite%C4%BEsk%C3%BDch%20cien%20oproti%20rovnak%C3%A9mu%20obdobiu%20minul%C3%A9ho%20roku%20%5bsp0005ms%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ivra-dochodky-valorizacia-system-kritika/70378-clanok.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-252-2012-z-z%2F54563c&ei=6AezU-2dJcnA7AaOyoCwCA&usg=AFQjCNEOwDLskWyZaGjKy29Bn_dH4eHQ6Q&sig2=R2b1Y-60kIs5tQU3a90ItQ", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-01_zvysovanie-dd-a-socialneho-dochodku-v-roku-2014%2F56602c&ei=JgmzU6utGq2e7AaB8IHoBA&usg=AFQjCNHJNJtEv3jjbtZnt32wnRfGVK-g3w&sig2=7ASTPe854il5pB7IqahXyA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:03.951041+00:00"}
{"id": "vr15585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15585", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ja len chcem pripomenúť ešte raz, že tá nemocnica bola postavená za 50 miliónov eur. Myslím, že 25 miliónov boli stavebné práce, 25 miliónov bol nákup. 14 dní mali k dispozícii médiá všetky informácie o nákupe zariadení a nikto vtedy nič nepovedal. Takže ja to len beriem ako čistú politickú hru.", "statement_date": "2016-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sumy, ktoré Fico spomínal sú pravdepodobne bez DPH avšak pri sumách na výstavbu a na nákup zariadení dochádza k rozdielom oproti skutočnosti. Z verejne dostupných zdrojov sme nedokázali overiť dobu zverejnenia 14 dní avšak to, že médiá v období realizácie tendra o žiadnych podozreniach neinformovali je faktom. Na základe spomínaných informácií výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Nemocnica svätého Michala bola otvorená 3. novembra 2015 a suma za jej výstavba za vyšplhala na 50 miliónov eur bez DPH. Táto suma sa skladala z dvoch častí. Prvú časť tvorili náklady na stavebné práce a ich rozpočet bol na úrovni 29 miliónov eur bez DPH ( .pdf - str. 7), tento rozpočet nebol prekročený. Druhú časť tvorili náklady na nákup (str. 2), presnejšie \"dodávku komplexného vybavenia\", v sume 23 miliónov s DPH. Výstavbu nemocnice zabezpečila spoločnosť ZIPP s.r.o. a dodávku vybavenia zabezpečila spoločnosť E-BA tpz, s.r.o., ktorá celkovú zákazku vyhrala prostredníctvom elektronickej aukcie s najlacnejšou ponukou z troch firiem. Pri analýze vybraných štyroch mediálnych portálov konkrétne išlo o etrend.sk , sme.sk , pravda.sk a aktuality.sk sme vložili do vyhľadávača článkov kľúčové slová \"nemocnica sv michala\" no žiadny článok, ktorý by uporozňoval na predražené nákupy alebo kriticky hodnotil tender na dodávku komplexného vybavenia v období jeho uskutočnenia teda v polovici februára 2015 sme nenašli. Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sumy, ktoré Fico spomínal sú pravdepodobne bez DPH avšak pri sumách na výstavbu a na nákup zariadení dochádza k rozdielom oproti skutočnosti. Z verejne dostupných zdrojov sme nedokázali overiť dobu zverejnenia 14 dní avšak to, že médiá v období realizácie tendra o žiadnych podozreniach neinformovali je faktom. Na základe spomínaných informácií výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Nemocnica svätého Michala bola otvorená 3. novembra 2015 a suma za jej výstavba za vyšplhala na 50 miliónov eur bez DPH. Táto suma sa skladala z dvoch častí. Prvú časť tvorili náklady na stavebné práce a ich rozpočet bol na úrovni 29 miliónov eur bez DPH ( .pdf - str. 7), tento rozpočet nebol prekročený. Druhú časť tvorili náklady na nákup (str. 2), presnejšie \"dodávku komplexného vybavenia\", v sume 23 miliónov s DPH. Výstavbu nemocnice zabezpečila spoločnosť ZIPP s.r.o. a dodávku vybavenia zabezpečila spoločnosť E-BA tpz, s.r.o., ktorá celkovú zákazku vyhrala prostredníctvom elektronickej aukcie s najlacnejšou ponukou z troch firiem. Pri analýze vybraných štyroch mediálnych portálov konkrétne išlo o etrend.sk , sme.sk , pravda.sk a aktuality.sk sme vložili do vyhľadávača článkov kľúčové slová \"nemocnica sv michala\" no žiadny článok, ktorý by uporozňoval na predražené nákupy alebo kriticky hodnotil tender na dodávku komplexného vybavenia v období jeho uskutočnenia teda v polovici februára 2015 sme nenašli. Dátum zverejnenia analýzy: 28.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-28", "analysis_sources": {"text": ["50", ".pdf", "nákup", "etrend.sk", "sme.sk", "pravda.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.lekom.sk/index.php?ID=3191", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwi2p-acnMzQAhWFB8AKHSBwAJoQFgg8MAU&url=http%3A%2F%2Fcrz.gov.sk%2Findex.php%3FID%3D603%26doc%3D1066139%26text%3D1&usg=AFQjCNHAznA7GsxXT5gj79tRIOErK-6PiA&sig2=PYWvZLkIXw6r2T6m3RHIYA", "https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-dokumentov/document/35326/profil/10503/Predmet/141894/guid/8aceeb34-8728-4055-8a5a-63135ba3c4ad/id/36970", "http://www.etrend.sk/vyhladavanie.html?ie=UTF-8&cof=FORID%3A10&cx=002981843484521457025%3Ay54dxuh_mo4&q=nemocnica+sv+michala&section=1&sa=H%C4%BEada%C5%A5", "http://www.sme.sk/search?q=nemocnica+sv+michala&order=relevance&period=all&page=10", "http://www.pravda.sk/vyhladavanie/?cx=015300891421530928513%3Ataaozubwj8w&cof=FORID%3A11&ie=utf-8&q=nemocnica+sv+michala&as_sitesearch=&sa=", "http://www.aktuality.sk/vyhladavanie/?strana=4&q=nemocnica%20sv%20michala"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:24.957986+00:00"}
{"id": "vr25788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25788", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ale nemôžme rezignovať na pozíciu, že dnes viac ako 40 000 ľudí je evidovaných na úradoch práce dlhšie ako 6 rokov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza vo svojich štatistikách zo septembra 2013 (tabuľka č. 21) ako najdlhšiu dobu evidencie nezamestnaných údaj nad 48 mesiacov , teda nad štyri roky. Podľa tejto štatistiky je na úrade aktuálne evidovaných 71 052 nezamestnaných, ktorých čas evidencie presiahol dobu 48 mesiacov. Nevieme preto určiť, odkiaľ zobral minister Richter svoj údaj a výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza vo svojich štatistikách zo septembra 2013 (tabuľka č. 21) ako najdlhšiu dobu evidencie nezamestnaných údaj nad 48 mesiacov , teda nad štyri roky. Podľa tejto štatistiky je na úrade aktuálne evidovaných 71 052 nezamestnaných, ktorých čas evidencie presiahol dobu 48 mesiacov. Nevieme preto určiť, odkiaľ zobral minister Richter svoj údaj a výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["štatistikách zo septembra 2013"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:36.400801+00:00"}
{"id": "vr25719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25719", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Viete, o novele legislatíva do EP, kedy ešte v 2014 môžme kandidovať ako strany jednotlivých krajín, ale potom to bude vlastne tak, že napríklad budete musieť byť zlúčení v európskej politickej strane ako 5 strán z jednotlivých krajín a tu je nutná spolupráca na to sa spojiť aj stmeliť.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v súčastnosti takáto legislatívna zmena nie je zavedená.\n\nJe pravdou, že od roku 2004 sa v Európskom parlamente (ďalej len EP) združujú politické strany (EPS) alebo Európske politické nadácie (EPN), čím získali právne postavenie na základe práva EÚ. V súčasnosti participuje na európskom vývoji päť takýchto strán.\n\n\"Vo voľbách by nemalo ísť o individuálne kandidátky členských strán európskej strany ale o jednu spoločnú kandidátku, z ktorej by vybrali voliči v celej Európe. Zatiaľ sa v rovine návrhu v tých najodvážnejších verziách ako reformovať európske voľby hovorí, že by to mala byť aspoň časť volených poslancov, ktorí budú vyberaní týmto spôsobom. To by samozrejme vyžadovalo, aby sa voľby rozhodovali na európskych témach, čo sa zatiaľ takmer vôbec nedeje.\" citujeme jedno z oficiálnych stanovísk EP, o ktorých informoval portál EurActiv.sk.\n\nO myšlienke združovania sa do spoločných kandidátok vo voľbách do EP sa síce uvažovalo, ale spomínaná legislatívna zmena sa do dnešného dňa neudiala.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože v súčastnosti takáto legislatívna zmena nie je zavedená.", "Je pravdou, že od roku 2004 sa v Európskom parlamente (ďalej len EP) združujú politické strany (EPS) alebo Európske politické nadácie (EPN), čím získali právne postavenie na základe práva EÚ. V súčasnosti participuje na európskom vývoji päť takýchto strán.", "\"Vo voľbách by nemalo ísť o individuálne kandidátky členských strán európskej strany ale o jednu spoločnú kandidátku, z ktorej by vybrali voliči v celej Európe. Zatiaľ sa v rovine návrhu v tých najodvážnejších verziách ako reformovať európske voľby hovorí, že by to mala byť aspoň časť volených poslancov, ktorí budú vyberaní týmto spôsobom. To by samozrejme vyžadovalo, aby sa voľby rozhodovali na európskych témach, čo sa zatiaľ takmer vôbec nedeje.\" citujeme jedno z oficiálnych stanovísk EP, o ktorých informoval portál EurActiv.sk.", "O myšlienke združovania sa do spoločných kandidátok vo voľbách do EP sa síce uvažovalo, ale spomínaná legislatívna zmena sa do dnešného dňa neudiala."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["participuje", "informoval"], "url": ["http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/zoznam_liniek/europske-politicke-strany-akteri-ci-diskusne-kluby-000266", "http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/zoznam_liniek/europske-politicke-strany-akteri-ci-diskusne-kluby-000266"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:53.417516+00:00"}
{"id": "vr16937", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16937", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...pán Raši, ktorého sme tu spomínali, na rómskom sídlisku Luník IX. získal 91% hlasov.", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Národnej rady Milan Krajniak vo svojom výroku uviedol pravdivé čísla. Kandidát na župana v Košickom samosprávnom kraji Richard Raši získal vo volebnom obvode č.2 Košice - Luník IX 163 hlasov, čo predstavuje 91,06 % hlasov. Jeho protikandidát Jaroslav Trnka získal v tomto obvode len 2 hlasy čo predstavuje 1,11 % hlasov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Národnej rady Milan Krajniak vo svojom výroku uviedol pravdivé čísla. Kandidát na župana v Košickom samosprávnom kraji Richard Raši získal vo volebnom obvode č.2 Košice - Luník IX 163 hlasov, čo predstavuje 91,06 % hlasov. Jeho protikandidát Jaroslav Trnka získal v tomto obvode len 2 hlasy čo predstavuje 1,11 % hlasov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["91,06"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data02.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:55.041561+00:00"}
{"id": "vr25829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25829", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Od štátu sem dostali (údržba ciest, pozn.) na rok 2004 17 miliónov SK.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "P. Chudík hovorí, že PSK mal dostať od štátu 17 miliónov SK na údržbu a opravu ciest. Malo ísť pravdepodobne o dodatočné peniaze. Nezistili sme podrobnosti o tejto dotácii. V rozpočte na rok 2004 ani v záverečnom účte nie sú tieto zdroje identifikované. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa rozpočtu na rok 2004 bola cestná doprava financovaná nasledovne (s. 15): \"Tento rozpočet bol v priebehu roka upravovaný predovšetkým v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti správy a údržby ciest II. a III. triedy, ktoré dňom 1.1. 2004 prešli do pôsobnosti PSK Listom MF SR č. 190/2004-KM zo dňa 28.1. 2004 bol stanovený limit na bežné výdavky pre správu a údržbu ciest PSK v zmysle delimitácie (prevodu majetku štátu na kraje, pozn.) v objeme 383 701 tis. SK (12,7 mil. eur, pozn.), z toho účelové finančné prostriedky vo výške 225 960 tis. SK (7,5 mil eur) , ktoré boli určené na údržbu a opravu ciest. Po ďalších úpravách, vyplývajúcich z dodatkov č.1 a č.2 k delimitačným protokolom ako aj z účelovej dotácie štátu pre jednotlivých dopravcov, rozpočet pre cestnú dopravu k 31.12. 2004 dosiahol objem 671 388 tis. SK, z toho pre správu a údržbu ciest PSK 437 672 tis. SK.\" Záverečný účet (.pdf, s. 11 a 15) za rok 2004 uvádza rovnaké sumy ako rozpočet na rok 2004: Podobu čiastku uvádza aj analýza DOPRAVNÁ OBSLUŽNOSŤ REGIÓNOV V SR Z POHĽADU ICH FINANČNÝCH MOŽNOSTÍ Fakulty prevádzky a ekonomicky dopravy a spojov Žilinskej univerzity (str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Chudík hovorí, že PSK mal dostať od štátu 17 miliónov SK na údržbu a opravu ciest. Malo ísť pravdepodobne o dodatočné peniaze. Nezistili sme podrobnosti o tejto dotácii. V rozpočte na rok 2004 ani v záverečnom účte nie sú tieto zdroje identifikované. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa rozpočtu na rok 2004 bola cestná doprava financovaná nasledovne (s. 15): \"Tento rozpočet bol v priebehu roka upravovaný predovšetkým v súvislosti s prechodom kompetencií v oblasti správy a údržby ciest II. a III. triedy, ktoré dňom 1.1. 2004 prešli do pôsobnosti PSK Listom MF SR č. 190/2004-KM zo dňa 28.1. 2004 bol stanovený limit na bežné výdavky pre správu a údržbu ciest PSK v zmysle delimitácie (prevodu majetku štátu na kraje, pozn.) v objeme 383 701 tis. SK (12,7 mil. eur, pozn.), z toho účelové finančné prostriedky vo výške 225 960 tis. SK (7,5 mil eur) , ktoré boli určené na údržbu a opravu ciest. Po ďalších úpravách, vyplývajúcich z dodatkov č.1 a č.2 k delimitačným protokolom ako aj z účelovej dotácie štátu pre jednotlivých dopravcov, rozpočet pre cestnú dopravu k 31.12. 2004 dosiahol objem 671 388 tis. SK, z toho pre správu a údržbu ciest PSK 437 672 tis. SK.\" Záverečný účet (.pdf, s. 11 a 15) za rok 2004 uvádza rovnaké sumy ako rozpočet na rok 2004: Podobu čiastku uvádza aj analýza DOPRAVNÁ OBSLUŽNOSŤ REGIÓNOV V SR Z POHĽADU ICH FINANČNÝCH MOŽNOSTÍ Fakulty prevádzky a ekonomicky dopravy a spojov Žilinskej univerzity (str. 27). Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "Záverečný účet", "DOPRAVNÁ OBSLUŽNOSŤ REGIÓNOV V SR Z POHĽADU ICH FINANČNÝCH MOŽNOSTÍ"], "url": ["http://www.po-kraj.sk/sk/samosprava/udaje/uradna-tabula/dokumenty-psk/?actualDir=/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2004", "http://www.po-kraj.sk/files/dokumenty/Dokumenty-PSK/Rozpocet-PSK/rozpocet-psk-2004/01_Zaverecny_ucet_PSK_2004_material.pdf", "http://fpedas.uniza.sk/dopravaaspoje/2009/1/Hejhalova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:47.569601+00:00"}
{"id": "vr37368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37368", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Keď ste prišli minulý rok v júli na ministerstvo financií, po troch dňoch ste s rozhorčením skonštatovali, že sme dali odmeny pracovníkom ministerstva financií 400 eur na hlavu.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mikloš po upozornení denníka HN na prémie na úrade min. financií za takmer 300 tisíc eur dal preveriť odmeny u Počiatka. V priemere vychádzajú odmeny cca 413 eur na zamestnanca. Mikloš reagoval nasledovne: \"Zatiaľ nemám bližšie informácie, ale určite to nechám preveriť.\" Nešlo teda o jeho vlastnú aktivitu, ale o reakciu na iniciatívu novinárov. Rovnako sa z Miklošovej reakcie nedá vyčítať \"rozhorčenie\" , ktoré mu pripisuje Kažimír.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš po upozornení denníka HN na prémie na úrade min. financií za takmer 300 tisíc eur dal preveriť odmeny u Počiatka. V priemere vychádzajú odmeny cca 413 eur na zamestnanca. Mikloš reagoval nasledovne: \"Zatiaľ nemám bližšie informácie, ale určite to nechám preveriť.\" Nešlo teda o jeho vlastnú aktivitu, ale o reakciu na iniciatívu novinárov. Rovnako sa z Miklošovej reakcie nedá vyčítať \"rozhorčenie\" , ktoré mu pripisuje Kažimír."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["denníka HN"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45028030-odmeny-u-pociatka-visia-na-vlasku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:21.083911+00:00"}
{"id": "vr17377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17377", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...v tomto volebnom období robila prokuratúra, polícia opatrenia, že školili týchto vyšetrovateľov, skolili policajtov, ktorí odmietli prijať sťažnosti žien, že tí policajti boli perzekvovaní, trestaní, keď niekto odmietol, (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jaroslav Paška pravdepodobne odkazuje na dotazníkovú metódu výsluchu obetí domáceho násilia, ktorá je zavedená od januára 2017. Dotazník bol vypracovaný v spolupráci so psychológmi a obsahuje 12 otázok, na ktoré je možné odpovedať len áno alebo nie. Každá odpoveď má váhu niekoľkých bodov. Ak má dotazník hodnotu desať a viac bodov, policajt musí konať a vec nesmie byť vyhodnotená ako priestupok. Policajný zbor očakáva od tejto novej metódy pozitívne výsledky. Na druhej strane sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko považuje otázky v dotazníku sa sugestívne, skresľujúce a obsahujúce viacero podotázok. Okrem toho sa Trenčiansky policajti v septembri až novembri 2017 zúčastnili na odbornom vzdelávaní zameranom na správne postupovanie vo veci oznámenia domáceho násilia. Na prípady zlyhania polície pri klasifikácia domáceho násilia upozornili v roku 2016 vraždy dvoch žien, ktoré zavraždili ich bývalí partneri aj napriek tomu, že tieto ženy opakovanie hľadali pomoc na polícií. Z dostupných zdrojov sme sa ale nedozvedeli, či boli príslušní policajti perzekovaní alebo trestaní, ako to uvádza Jaroslav Paška. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Na prípady bagatelizovania prípadov domáceho násilia zo strany polície upozornila až vražda Dagmary (45) v januári 2016. Aj napriek tomu, že Dagmar niekoľkokrát podala trestné oznámenie na bývalého partnera, polícia to vyhodnotila ako priestupok. Situácia tak vyústila do tragédie a Generálna prokuratúra skonštatovala, že polícia ani prokuratúra neurobili to, čo mali. Policajti a dozorujúca prokurátorka, ktorí vo veci pochybyli boli v zmysle zákona potrestaní. Podľa odborníčky na trestné právo a rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej možné tresty zahŕňajú, \"zásah do platového ohodnotenia policajtov na určitý čas alebo presun na inú pozíciu v rámci polície“. Denník Pravda vo februári 2017 informoval, že zvýšený počet vyšetrovaných prípadov domáceho násilia znamená okrem iného aj to, že polícia prestáva podceňovať trestné oznámenia žien, ktorým partner opakovane ubližuje. V tejto súvislosti sa uvádza, že je aj naďalej potrebné vzdelávanie policajtov aby vedeli správne reagovať na podnety násilia v rodinách. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa vyjadril , že: \"Prokuratúra aj v spolupráci s políciou postupuje oveľa razantnejšie a nekompromisnejšie v týchto veciach na strane jednej. Na strane druhej sa snaží minimalizovať latenciu tejto trestnej činnosti, pretože v tejto oblasti sú ešte značné rezervy, ku ktorým bohužiaľ niekedy prispieva postup polície, ale aj prokuratúry.“ Od Januára 2017 používaj polícia pri vyšetrovaní týrani nové dotazníky . Policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril, že táto metóda má prispieť ku kvalifikovanejšiemu posúdeniu oznámení, nakoľko bola vypracovaná aj so psychológmi. Dotazník obsahuje otázky na ktoré musí oznamovateľ odpovedať, napr. Od­iš­li ste ale­bo po­kú­ša­li ste sa od­ísť od ná­sil­ní­ka po­čas up­ly­nu­lých dvanástich me­sia­cov? Do­púš­ťa sa ná­sil­ník pod­ľa vás aj ná­si­lia na de­ťoch ale­bo na iných blíz­kych oso­bách? Ohro­zo­val vás ná­sil­ník zbra­ňou? Vlas­tní zbraň ale­bo má prís­tup k zbra­ni? Mal ná­sil­ník v up­ly­nu­lom ro­ku prob­lé­my s liek­mi, dro­ga­mi, al­ko­ho­lom ale­bo psy­chic­ké ťaž­kos­ti, kto­ré mu spô­so­bo­va­li prob­lém viesť bež­ný ži­vot? Dotazník obsahuje 12 otázok a za každú odpoveď je možné \"získať\" určitý počet bodov. Ak je výsledkom dotazníka desať a viac bodov, policajti musia útočníka zadržať a čin nemôže byť posúdený len ako priestupok. Podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka sú niektoré otázky v dotazníku sugestívne, skresľujúce, či obsahujúce viacero podotázok. \"Tak nap­rík­lad otáz­ka č. 4 znie „Vie­dol sú­čas­ný ná­sil­ný čin k váš­mu ub­lí­že­niu na zdra­ví, res­pek­tí­ve k zra­ne­niu, úra­zu, uj­me ale­bo doš­lo k ub­lí­že­niu na zdra­ví v mi­nu­los­ti?“. Po­kiaľ oh­ro­ze­ná oso­ba od­po­vie „áno“, ne­bu­de z jej od­po­ve­de vô­bec jas­né, či áno sme­ru­je k to­mu, či ná­sil­ným sú­čas­ným tres­tným či­nom doš­lo k uj­me na zdra­ví, res­pek­tí­ve sme­ru­je k to­mu, že k uj­me na zdra­ví doš­lo v mi­nu­los­ti. Ak v mi­nu­los­ti, tak nie je zrej­mé v akej vzdia­le­nej mi­nu­los­ti, te­da, či sa tak sta­lo pred týž­dňom ale­bo pred ro­kom ale­bo pred via­ce­rý­mi rok­mi.\" Iniciatívu však hodnotí pozitívne, no odporúča zamerať sa na školenie policajtov v tom smere, ako správne a zákonne vykonať výsluch ohrozenej osoby. Celé znenie dotazníku si môžete pozrieť TU . Od septembra do novembra 2017 sa v Trenčíne konalo odborné vzdelávanie k problematike domáceho násilia. Zúčastnilo sa ho 110 policajtov tzv. prvého kontaktu, teda policajti Obvodných oddelení PZ v Trenčianskom okrese a policajti PMJ PZ Trenčín. Cieľom projektu bolo, \"Poskytnúť policajtom, ktorí prichádzajú do styku s obeťami násilia komplexné vedomosti potrebné k správnym postupom, aby sa vyhli prípadným omylom, ktoré môžu mať fatálne následky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška pravdepodobne odkazuje na dotazníkovú metódu výsluchu obetí domáceho násilia, ktorá je zavedená od januára 2017. Dotazník bol vypracovaný v spolupráci so psychológmi a obsahuje 12 otázok, na ktoré je možné odpovedať len áno alebo nie. Každá odpoveď má váhu niekoľkých bodov. Ak má dotazník hodnotu desať a viac bodov, policajt musí konať a vec nesmie byť vyhodnotená ako priestupok. Policajný zbor očakáva od tejto novej metódy pozitívne výsledky. Na druhej strane sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko považuje otázky v dotazníku sa sugestívne, skresľujúce a obsahujúce viacero podotázok. Okrem toho sa Trenčiansky policajti v septembri až novembri 2017 zúčastnili na odbornom vzdelávaní zameranom na správne postupovanie vo veci oznámenia domáceho násilia. Na prípady zlyhania polície pri klasifikácia domáceho násilia upozornili v roku 2016 vraždy dvoch žien, ktoré zavraždili ich bývalí partneri aj napriek tomu, že tieto ženy opakovanie hľadali pomoc na polícií. Z dostupných zdrojov sme sa ale nedozvedeli, či boli príslušní policajti perzekovaní alebo trestaní, ako to uvádza Jaroslav Paška. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Na prípady bagatelizovania prípadov domáceho násilia zo strany polície upozornila až vražda Dagmary (45) v januári 2016. Aj napriek tomu, že Dagmar niekoľkokrát podala trestné oznámenie na bývalého partnera, polícia to vyhodnotila ako priestupok. Situácia tak vyústila do tragédie a Generálna prokuratúra skonštatovala, že polícia ani prokuratúra neurobili to, čo mali. Policajti a dozorujúca prokurátorka, ktorí vo veci pochybyli boli v zmysle zákona potrestaní. Podľa odborníčky na trestné právo a rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej možné tresty zahŕňajú, \"zásah do platového ohodnotenia policajtov na určitý čas alebo presun na inú pozíciu v rámci polície“. Denník Pravda vo februári 2017 informoval, že zvýšený počet vyšetrovaných prípadov domáceho násilia znamená okrem iného aj to, že polícia prestáva podceňovať trestné oznámenia žien, ktorým partner opakovane ubližuje. V tejto súvislosti sa uvádza, že je aj naďalej potrebné vzdelávanie policajtov aby vedeli správne reagovať na podnety násilia v rodinách. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár sa vyjadril , že: \"Prokuratúra aj v spolupráci s políciou postupuje oveľa razantnejšie a nekompromisnejšie v týchto veciach na strane jednej. Na strane druhej sa snaží minimalizovať latenciu tejto trestnej činnosti, pretože v tejto oblasti sú ešte značné rezervy, ku ktorým bohužiaľ niekedy prispieva postup polície, ale aj prokuratúry.“ Od Januára 2017 používaj polícia pri vyšetrovaní týrani nové dotazníky . Policajný prezident Tibor Gašpar sa vyjadril, že táto metóda má prispieť ku kvalifikovanejšiemu posúdeniu oznámení, nakoľko bola vypracovaná aj so psychológmi. Dotazník obsahuje otázky na ktoré musí oznamovateľ odpovedať, napr. Od­iš­li ste ale­bo po­kú­ša­li ste sa od­ísť od ná­sil­ní­ka po­čas up­ly­nu­lých dvanástich me­sia­cov? Do­púš­ťa sa ná­sil­ník pod­ľa vás aj ná­si­lia na de­ťoch ale­bo na iných blíz­kych oso­bách? Ohro­zo­val vás ná­sil­ník zbra­ňou? Vlas­tní zbraň ale­bo má prís­tup k zbra­ni? Mal ná­sil­ník v up­ly­nu­lom ro­ku prob­lé­my s liek­mi, dro­ga­mi, al­ko­ho­lom ale­bo psy­chic­ké ťaž­kos­ti, kto­ré mu spô­so­bo­va­li prob­lém viesť bež­ný ži­vot? Dotazník obsahuje 12 otázok a za každú odpoveď je možné \"získať\" určitý počet bodov. Ak je výsledkom dotazníka desať a viac bodov, policajti musia útočníka zadržať a čin nemôže byť posúdený len ako priestupok. Podľa sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka sú niektoré otázky v dotazníku sugestívne, skresľujúce, či obsahujúce viacero podotázok. \"Tak nap­rík­lad otáz­ka č. 4 znie „Vie­dol sú­čas­ný ná­sil­ný čin k váš­mu ub­lí­že­niu na zdra­ví, res­pek­tí­ve k zra­ne­niu, úra­zu, uj­me ale­bo doš­lo k ub­lí­že­niu na zdra­ví v mi­nu­los­ti?“. Po­kiaľ oh­ro­ze­ná oso­ba od­po­vie „áno“, ne­bu­de z jej od­po­ve­de vô­bec jas­né, či áno sme­ru­je k to­mu, či ná­sil­ným sú­čas­ným tres­tným či­nom doš­lo k uj­me na zdra­ví, res­pek­tí­ve sme­ru­je k to­mu, že k uj­me na zdra­ví doš­lo v mi­nu­los­ti. Ak v mi­nu­los­ti, tak nie je zrej­mé v akej vzdia­le­nej mi­nu­los­ti, te­da, či sa tak sta­lo pred týž­dňom ale­bo pred ro­kom ale­bo pred via­ce­rý­mi rok­mi.\" Iniciatívu však hodnotí pozitívne, no odporúča zamerať sa na školenie policajtov v tom smere, ako správne a zákonne vykonať výsluch ohrozenej osoby. Celé znenie dotazníku si môžete pozrieť TU . Od septembra do novembra 2017 sa v Trenčíne konalo odborné vzdelávanie k problematike domáceho násilia. Zúčastnilo sa ho 110 policajtov tzv. prvého kontaktu, teda policajti Obvodných oddelení PZ v Trenčianskom okrese a policajti PMJ PZ Trenčín. Cieľom projektu bolo, \"Poskytnúť policajtom, ktorí prichádzajú do styku s obeťami násilia komplexné vedomosti potrebné k správnym postupom, aby sa vyhli prípadným omylom, ktoré môžu mať fatálne následky.\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["prípady", "odborníčky", "Pravda", "vyjadril", "dotazníky", "otázky", "Dotazník", "Šamka", "TU", "Cieľom"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380428-nasilie-na-zenach-policia-podcenuje/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/387236-pripad-zavrazdenej-zeny-zlyhali-policajti-i-prokuratorka/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/419704-policia-vysetruje-viac-nasilia-na-zenach/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/419704-policia-vysetruje-viac-nasilia-na-zenach/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/419704-policia-vysetruje-viac-nasilia-na-zenach/", "https://dennikn.sk/680857/policia-ma-na-rozpoznanie-domaceho-nasilia-novy-dotaznik-posledny-pripad-hasi-ciznar-v-trencine/", "https://hnonline.sk/expert/910761-sudca-kritizuje-dotazniky-prezidenta-policajneho-zboru-gaspara", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a536-o-dotaznikoch-a-zadrzani-podozriveho-na-zaklade-poctu-ziskanych-bodov", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a536-o-dotaznikoch-a-zadrzani-podozriveho-na-zaklade-poctu-ziskanych-bodov", "https://www.trencinak.sk/prispevky/145/trenciansky-policajti-sa-zucastnili-skolenia-v-oblasti-prevencie-voci-nasiliu-pachanemu-na-zenach"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:27.921117+00:00"}
{"id": "vr34805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34805", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "V Nemeckej spolkovej republike okrem toho sa vyjadroval k veci (pomoc Grécku, pozn.) aj Ústavný súd, ktorý to porovnal s medzinárodnými záväzkami Nemeckej spolkovej republiky a povedali, že je to v poriadku a platné, že dokonca všetky kroky sú v súlade aj s ústavou a i s medzinárodnými záväzkami, takže neviem, o čo ide.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nemecký Ústavný súd síce žiadosť o zastavenie pomoci Grécku neuznal, svoje rozhodnutie ale oprel o konštatovanie, že sťažnosť neuvádzala konkrétne porušenie práv sťažovateľov.", "analysis_paragraphs": ["Nemecký Ústavný súd síce žiadosť o zastavenie pomoci Grécku neuznal, svoje rozhodnutie ale oprel o konštatovanie, že sťažnosť neuvádzala konkrétne porušenie práv sťažovateľov."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["svoje rozhodnutie", "oprel"], "url": ["http://www.bundesverfassungsgericht.de/entscheidungen/rs20100507_2bvr098710.html", "http://www.bundesverfassungsgericht.de/pressemitteilungen/bvg10-030.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:18.124602+00:00"}
{"id": "vr29603", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29603", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale to, že, že moslimovia, ktorí prídu do Európy, sa, chcú žiť podľa šaríe alebo chcú, aby bolo úplne bežné a dovolené biť ženy alebo napríklad nejaké bratovraždy a podobne alebo krvné pomsty, toto všetko sa už deje.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Od roku 2009 pôsobí na pôde Európskeho parlamentu Platforma pre sekularizáciu v politike , ktorá skúma otázky sekularizácie či náboženstva v EÚ. Vo svojich správach konštatuje nárast využívania moslimského práva šaría medzi moslimami v Európe. Nedá sa však povedať, že by dochádzalo k masovým snahám medzi európskymi moslimami k zavedeniu praktík šaríe alebo nerešpektovaniu európskeho práva. Z kontextu výroku a predchádzajúcich vyjadrení Sulíka je zrejmé, že nehovori len o moslimoch čo len prídu, ale aj tých čo sú už v európskych krajinách. Nakoľko konanie jednotlivcov nemožno aplikovať na rozmanité európske moslimské komunity, výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2009 pôsobí na pôde Európskeho parlamentu Platforma pre sekularizáciu v politike , ktorá skúma otázky sekularizácie či náboženstva v EÚ. Vo svojich správach konštatuje nárast využívania moslimského práva šaría medzi moslimami v Európe. Nedá sa však povedať, že by dochádzalo k masovým snahám medzi európskymi moslimami k zavedeniu praktík šaríe alebo nerešpektovaniu európskeho práva. Z kontextu výroku a predchádzajúcich vyjadrení Sulíka je zrejmé, že nehovori len o moslimoch čo len prídu, ale aj tých čo sú už v európskych krajinách. Nakoľko konanie jednotlivcov nemožno aplikovať na rozmanité európske moslimské komunity, výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Platforma pre sekularizáciu v politike", "špecifický druh", "prihliadať", "súdny tribunál", "zavedené", "Niekoľko", "výskumov", "poukazuje"], "url": ["http://politicsreligion.eu/about/", "http://politicsreligion.eu/issues-we-work-on/secularism-and-sharia-law/", "http://politicsreligion.eu/issues-we-work-on/secularism-and-sharia-law/", "http://politicsreligion.eu/current-situation-in-europe/", "http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Vrchni-cesky-muslim-doporucoval-z-CT-zavest-pravo-saria-Advokatka-Samkova-doufa-ze-nevi-o-cem-mluvi-353605", "http://www.d-intl.com/2013/12/17/most-european-muslims-want-sharia/?lang=en", "http://www.clarionproject.org/analysis/majority-europes-muslims-favor-sharia-over-democracy", "http://www.pewforum.org/2013/04/30/the-worlds-muslims-religion-politics-society-beliefs-about-sharia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:40.870607+00:00"}
{"id": "49068", "numeric_id": 49068, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49068", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Keď nejaký obchodník niečo nakúpiť, tak nakúpi za nejaké ceny, ale má tam obchodnú maržu, ktorá sa pohybuje niekde na tridsiatich, štyridsiatich percentách.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerná marža potravinových reťazcov v roku 2021 bola okolo 26 - 29 %, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa analýzy Finstat sa najväčšie obchodné reťazce, teda Kaufland, Terno, Lidl, Billa a Tesco pohybujú v pásme 26 - 29 %, okrem siete predajní Jednota, kde je priemerná marža pod 24 %.\n\nObchodným reťazcom však stúpali aj prevádzkové náklady v dôsledku inflácie a zvyšovania cien energií, ktoré sa pokrývajú práve z marže.\n\nZdroj: Finstat", "analysis_paragraphs": ["Priemerná marža potravinových reťazcov v roku 2021 bola okolo 26 - 29 %, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa analýzy Finstat sa najväčšie obchodné reťazce, teda Kaufland, Terno, Lidl, Billa a Tesco pohybujú v pásme 26 - 29 %, okrem siete predajní Jednota, kde je priemerná marža pod 24 %.", "Obchodným reťazcom však stúpali aj prevádzkové náklady v dôsledku inflácie a zvyšovania cien energií, ktoré sa pokrývajú práve z marže.", "Zdroj: Finstat"], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Finstat", "pokrývajú", "Finstat"], "url": ["https://news.finstat.sk/analyzy/analyza-hospodarenia-maloobchodnych-retazcov-za-rok-2021/", "https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/potraviny-marze/r~9024edfec13b11ecb13cac1f6b220ee8/v~sl:66eb18fa3e21c8d05d20f8e84aa6e9c5/", "https://news.finstat.sk/analyzy/analyza-hospodarenia-maloobchodnych-retazcov-za-rok-2021/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:43.216420+00:00"}
{"id": "vr16810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16810", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...zobrali na seba (Svet zdravia, pozn.), že 8 miliónov idú investovať v prvých piatich rokoch. Už 7 miliónov investovali teraz, teda od prebratia nemocnice.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2015 kúpila spoločnosť Svet zdravia (zo skupiny Penta Investments) nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede. Výrok kandidáta Józsefa Berényiho sa zameriava na nemocnicu v Galante. Pri kúpe sa skutočne zaviazali k investíciam vo výške 8,7 milióna eur v najbližších piatich rokoch (2015 – 2020). Údaj o doteraz preinvestovaných siedmich miliónoch eur však nie je oficiálne zverejnený, preto sa nám túto informáciu nepodarilo vyhodnotiť. Najaktuálnejšia informácia o preinvestovaní 3,5 milióna eur pochádza z konca roku 2016. Výrok kandidáta na post predsedu TTSK Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako neoveriteľný. Mgr. József Berényi je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), v nastávajúcich voľbách kandiduje na post predsedu TTSK. Spoločnosť Svet Zdravia prevádzkuje sieť 17 regionálnych nemocníc na území Slovenska. Patrí do skupiny Penta Investments . V júli 2015 portál etrend.sk v článku informoval o kúpe nemocníc v Galante a v Dunajskej Strede. \"Obe nemocnice doteraz patrili Trnavskému samosprávnemu kraju. ... Prioritou pre Sveta zdravia bude podľa jej vyhlásenia okamžite riešiť problémy s finančnou zadlženosťou, s dlhodobou podinvestovanosťou a z toho vyplývajúcim zlým technickým stavom medicínskej techniky a budov nadobudnutých nemocníc. V priebehu nasledujúcich piatich rokov ich plánujú kapitálovo posilniť v celkovom rozsahu 20,4 milióna eur.\" (Vydavateľstvo TREND Holding vlastní spoločnosť News and Media Holding patriaca k finančnej skupine Penta.) Ako informovala na svojich stránkach spoločnosť Svet zdravia: \"Celková výška záväzkov po splatnosti oboch nemocníc je 9,2 milióna eur (Galanta: 1,9 milióna eur a Dunajská Streda: 7,3 milióna eur). Okrem zvládnutia tejto zložitej ekonomickej situácie Svet zdravia pripravuje prvú etapu investícií do medicínskej techniky, budov a do informačných technológií v objeme 4,8 milióna eur (GA: 3 milióny eur a DS: 1,8 milióna eur).\" Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, na stránkach spoločnosti spresnil: \" Dôkazom, že k tejto úlohe pristupujeme zodpovedne, je garantovaná výška kapitálových investícií podľa kúpnej zmluvy počas najbližších piatich rokov v objeme 20,4 milióna eur (Dunajská Streda: 11,7 a Galanta: 8,7).\" V rokoch 2015 – 2020 sú teda v nemocnici v Galante skutočne plánované investície asi vo výške 8,7 milióna eur. Informácie v médiách z obdobia rokov 2015 – 2016 nasvedčujú tomu, že nemocnica skutočne navýšila svoj rozpočet, či už na rekonštrukciu a vybavenie rádiologického oddelenia (podľa článku mynitra.sme.sk za viac ako jeden milión eur), obnovenie pracoviska jednodňovej očnej chirurgie alebo napríklad rekonštrukciu výťahov v budove nemocnice. József Berényi v diskusii spomína, že niekoľko dní pred nakrúcaním diskusie prebehla zo strany TTSK kontrola splnenia záväzkov v nemocnici v Galante. Údaj o preinvestovaných 7 miliónoch teda môže pochádzať z tejto kontroly. Oficiálne zverejnené údaje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie alebo opisovali aktuálny stav investícií, nie sú zverejnené ani na stránke spoločnosti Svet zdravia, Penta Investments, ani na webových stránkach TTSK. Nevieme preto jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť túto informáciu. Podľa citácie generálneho riaditeľa siete Ľuboša Lopatku v článku na portáli svetzdravia.com, preinvestovala spoločnosť v galantskej nemocnici v roku 2016 3,5 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2015 kúpila spoločnosť Svet zdravia (zo skupiny Penta Investments) nemocnice v Galante a v Dunajskej Strede. Výrok kandidáta Józsefa Berényiho sa zameriava na nemocnicu v Galante. Pri kúpe sa skutočne zaviazali k investíciam vo výške 8,7 milióna eur v najbližších piatich rokoch (2015 – 2020). Údaj o doteraz preinvestovaných siedmich miliónoch eur však nie je oficiálne zverejnený, preto sa nám túto informáciu nepodarilo vyhodnotiť. Najaktuálnejšia informácia o preinvestovaní 3,5 milióna eur pochádza z konca roku 2016. Výrok kandidáta na post predsedu TTSK Józsefa Berényiho preto hodnotíme ako neoveriteľný. Mgr. József Berényi je podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja (TTSK), v nastávajúcich voľbách kandiduje na post predsedu TTSK. Spoločnosť Svet Zdravia prevádzkuje sieť 17 regionálnych nemocníc na území Slovenska. Patrí do skupiny Penta Investments . V júli 2015 portál etrend.sk v článku informoval o kúpe nemocníc v Galante a v Dunajskej Strede. \"Obe nemocnice doteraz patrili Trnavskému samosprávnemu kraju. ... Prioritou pre Sveta zdravia bude podľa jej vyhlásenia okamžite riešiť problémy s finančnou zadlženosťou, s dlhodobou podinvestovanosťou a z toho vyplývajúcim zlým technickým stavom medicínskej techniky a budov nadobudnutých nemocníc. V priebehu nasledujúcich piatich rokov ich plánujú kapitálovo posilniť v celkovom rozsahu 20,4 milióna eur.\" (Vydavateľstvo TREND Holding vlastní spoločnosť News and Media Holding patriaca k finančnej skupine Penta.) Ako informovala na svojich stránkach spoločnosť Svet zdravia: \"Celková výška záväzkov po splatnosti oboch nemocníc je 9,2 milióna eur (Galanta: 1,9 milióna eur a Dunajská Streda: 7,3 milióna eur). Okrem zvládnutia tejto zložitej ekonomickej situácie Svet zdravia pripravuje prvú etapu investícií do medicínskej techniky, budov a do informačných technológií v objeme 4,8 milióna eur (GA: 3 milióny eur a DS: 1,8 milióna eur).\" Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ siete regionálnych nemocníc Svet zdravia, na stránkach spoločnosti spresnil: \" Dôkazom, že k tejto úlohe pristupujeme zodpovedne, je garantovaná výška kapitálových investícií podľa kúpnej zmluvy počas najbližších piatich rokov v objeme 20,4 milióna eur (Dunajská Streda: 11,7 a Galanta: 8,7).\" V rokoch 2015 – 2020 sú teda v nemocnici v Galante skutočne plánované investície asi vo výške 8,7 milióna eur. Informácie v médiách z obdobia rokov 2015 – 2016 nasvedčujú tomu, že nemocnica skutočne navýšila svoj rozpočet, či už na rekonštrukciu a vybavenie rádiologického oddelenia (podľa článku mynitra.sme.sk za viac ako jeden milión eur), obnovenie pracoviska jednodňovej očnej chirurgie alebo napríklad rekonštrukciu výťahov v budove nemocnice. József Berényi v diskusii spomína, že niekoľko dní pred nakrúcaním diskusie prebehla zo strany TTSK kontrola splnenia záväzkov v nemocnici v Galante. Údaj o preinvestovaných 7 miliónoch teda môže pochádzať z tejto kontroly. Oficiálne zverejnené údaje, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie alebo opisovali aktuálny stav investícií, nie sú zverejnené ani na stránke spoločnosti Svet zdravia, Penta Investments, ani na webových stránkach TTSK. Nevieme preto jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť túto informáciu. Podľa citácie generálneho riaditeľa siete Ľuboša Lopatku v článku na portáli svetzdravia.com, preinvestovala spoločnosť v galantskej nemocnici v roku 2016 3,5 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Trnavského samosprávneho kraja", "Svet Zdravia", "Penta Investments", "článku", "stránkach", "stránkach", "článku", "obnovenie", "rekonštrukciu", "v článku"], "url": ["https://stary.trnava-vuc.sk/sk/urad-ttsk/predseda-trnavskeho-samospravneho-kraja/podpredsedovia-ttsk-0", "http://svetzdravia.com/o-nas", "http://www.pentainvestments.com/en/default.aspx", "https://www.etrend.sk/firmy/penta-rozsirila-svoju-siet-o-dve-nemocnice.html", "http://svetzdravia.com/aktuality/a221_svet-zdravia-pripravuje-prve-investicie-do-nemocnic-v-galante-a-v-dunajskej-strede", "http://svetzdravia.com/aktuality/a216_svet-zdravia-sa-rozsiruje-o-nemocnice-v-galante-a-v-dunajskej-strede", "https://mynitra.sme.sk/c/20410853/galantska-nemocnica-otvorila-novu-radiologiu-za-milion-eur.html", "https://mytrnava.sme.sk/c/20183722/do-galantskej-nemocnice-sa-vratili-ocne-operacie.html", "http://ga.svetzdravia.com/aktuality/a528_ukoncenie-rekonstrukcie-vytahov-v-galantskej-nemocnici", "http://ga.svetzdravia.com/aktuality/a533_galantska-nemocnica-otvorila-novu-radiologiu-za-1-milion-eur"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:34.678435+00:00"}
{"id": "vr26294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26294", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nútená práca je trestom v zmysle základných práv, kde sa nútená práca nachádza, tá je v tom hlavnom poli tých ľudských práv, tá je myslená, že je zakázaná...", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Listina základných práv a slobôd hovorí, že nútená práca je len trest. Pokiaľ nie je ako súčasť trestu, vojenskej služby alebo v prípade ohrozenia života ide podľa Listiny základných práv a slobôd a zakázanú činnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Listina základných práv a slobôd hovorí, že nútená práca je len trest. Pokiaľ nie je ako súčasť trestu, vojenskej služby alebo v prípade ohrozenia života ide podľa Listiny základných práv a slobôd a zakázanú činnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["slobôd"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/listina-zakladnych-prav-a-slobod/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:35.399122+00:00"}
{"id": "vr33713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33713", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A keby sme nezažili ten minulý rok a nepodarilo sa nám aj súperiť s deficitom 2012 úspešne, viete, že sme skončili s dobrým výsledkom 4,3%.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, podľa správy Eurostatu zverejnenej 22. apríla 2013 dosiahol v roku 2012 deficit SR hodnotu 4,3% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, podľa správy Eurostatu zverejnenej 22. apríla 2013 dosiahol v roku 2012 deficit SR hodnotu 4,3% HDP."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["správy"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042013-AP/EN/2-22042013-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:03.664462+00:00"}
{"id": "vr31837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31837", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vo Švédsku a vo Fínsku je možné zbaviť poslanca imunity 5/6 väčšinou.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štúdie Európskeho parlamentu (s. 22, pdf) podáva Generálny prokurátor alebo iná osoba vo Švédsku žiadosť o vydanie poslanca na trestné stíhanie parlamentu, návrh musí byť podporený piatimi šestinami poslancov. Vo Fínsku je takisto potrebný súhlas päť šestín poslancov. V obidvoch krajinách je možné poslanca takýmto spôsobom zbaviť trestnoprávnej aj výrokovej imunity (vo Fínsku pre tresty s odsúdením na najmenej 6 mesiacov, v Švédsku na najmenej 2 roky). Výrok Bélu Bugára teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štúdie Európskeho parlamentu (s. 22, pdf) podáva Generálny prokurátor alebo iná osoba vo Švédsku žiadosť o vydanie poslanca na trestné stíhanie parlamentu, návrh musí byť podporený piatimi šestinami poslancov. Vo Fínsku je takisto potrebný súhlas päť šestín poslancov. V obidvoch krajinách je možné poslanca takýmto spôsobom zbaviť trestnoprávnej aj výrokovej imunity (vo Fínsku pre tresty s odsúdením na najmenej 6 mesiacov, v Švédsku na najmenej 2 roky). Výrok Bélu Bugára teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["štúdie", "Fínsku"], "url": ["https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/getfile.do?id=5062", "http://www.ipu.org/parline-e/reports/2111_D.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:45.013571+00:00"}
{"id": "vr36890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36890", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pracoval tam, pracuje tam jeho brat (brat ministra Uhliarika vo firme Pfizer pozn.).", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma Pfizer uverejnila na svojej internetovej stránke stanovisko , v ktorom uvádza, že \"...a radi by sme zdôraznili, že brat pána ministra pracuje vo Pfizer už vyše desať rokov... \"", "analysis_paragraphs": ["Firma Pfizer uverejnila na svojej internetovej stránke stanovisko , v ktorom uvádza, že \"...a radi by sme zdôraznili, že brat pána ministra pracuje vo Pfizer už vyše desať rokov... \""], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko"], "url": ["http://www.pfizer.sk/svk/uvod/informacie-media/archiv/stanovisko-spolocnosti-pfizer-k-obvineniam-pri-aktualnej-kategorizacii-vakciny-proti-pneumokokom-prevenar-13.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:26.312319+00:00"}
{"id": "vr38268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38268", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Práve preto, ako sme nastavili, a osobitne aj v rezorte, ktorý riadim, latku, počnúc v jeseni ešte elektronickými tendrami...", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sme.sk : \"Ministerstvo dopravy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo.\"", "analysis_paragraphs": ["Sme.sk : \"Ministerstvo dopravy zaviedlo v štátnych železničných spoločnostiach elektronické aukcie už na jeseň 2010. Jednalo sa o spoločnosti ZSSK a Cargo.\""], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5529935/figel-statne-zeleznice-skryto-rozkradali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:35.559262+00:00"}
{"id": "vr37269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37269", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Samozrejme, za tri mesiace práce si pýtať 90 tisíc eur odstupné je nehorázne. (Ivan Zich, pozn.) Chcel by som len povedať, že po prvé, to je len nejaký nárok, ktorý plynie z kolektívnej zmluvy, ktorú uzavreli odborári.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre korzar.sk sa Ivan Zich (nominant SaS) vyjadril: \"Mám nárok na odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy platnej v TEKO, mojej pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. V akej výške to bude a ani ďalšie veci k tomu vám nepoviem, zakazuje mi to moja pracovná zmluva.\" Rekordné odstupné vyplývajúce z kolektívnej zmluvy potvrdila aj PR manažérka TEKO Anna Podlesná.", "analysis_paragraphs": ["Pre korzar.sk sa Ivan Zich (nominant SaS) vyjadril: \"Mám nárok na odstupné v zmysle kolektívnej zmluvy platnej v TEKO, mojej pracovnej zmluvy a Zákonníka práce. V akej výške to bude a ani ďalšie veci k tomu vám nepoviem, zakazuje mi to moja pracovná zmluva.\" Rekordné odstupné vyplývajúce z kolektívnej zmluvy potvrdila aj PR manažérka TEKO Anna Podlesná."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["korzar.sk", "vyplývajúce"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5749758/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic.html#ixzz1Dpx29TbY", "http://www.slobodnyweb.sk/2011/02/exsefovia-teplarne-dostali-za-par-tyzdnov-odstupne-90-tisic/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:25.897792+00:00"}
{"id": "vr15645", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15645", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...extrémne nezamestnaní nad 4 roky 10,5 tisíca (ubudlo z evidencie v roku 2016, pozn.).", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa najaktuálnejších štatistík ÚPSVaR za december 2016, dlhodobá nezamestnanosť nad 4 roky bola na úrovni 61 881. Koncom roka 2015 bolo v evidencii Ústredia nad 4 roky, slovami ministra \"extrémne\", nezamestnaných 73 053 ľudí. V roku 2016 tak klesol počet uchádzačov nezamestnaných viac ako 4 roky o 11 172. Decembrové údaje zverejnilo Ústredie až v piatok 20. januára, čiže päť dní po televíznej debate. V čase konania debaty boli najaktuálnejšími údajmi novembrové štatistiky. V novembri 2016 sa evidovalo 62 557 ľudí nezamestnaných dlhšie ako 4 roky. Rozdiel medzi novembrovými údajmi za 2016 a decembrovými z 2015 je na úrovni približne 10,5 tisíca, presne ide o pokles o 10 496 osôb. Richterov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa najaktuálnejších štatistík ÚPSVaR za december 2016, dlhodobá nezamestnanosť nad 4 roky bola na úrovni 61 881. Koncom roka 2015 bolo v evidencii Ústredia nad 4 roky, slovami ministra \"extrémne\", nezamestnaných 73 053 ľudí. V roku 2016 tak klesol počet uchádzačov nezamestnaných viac ako 4 roky o 11 172. Decembrové údaje zverejnilo Ústredie až v piatok 20. januára, čiže päť dní po televíznej debate. V čase konania debaty boli najaktuálnejšími údajmi novembrové štatistiky. V novembri 2016 sa evidovalo 62 557 ľudí nezamestnaných dlhšie ako 4 roky. Rozdiel medzi novembrovými údajmi za 2016 a decembrovými z 2015 je na úrovni približne 10,5 tisíca, presne ide o pokles o 10 496 osôb. Richterov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVaR"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:37.236453+00:00"}
{"id": "43940", "numeric_id": 43940, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43940", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Určite môže byť nielen tento človek (Peter Holúbek, pozn.) sám o sebe dôkazom, ale tá nahrávka (nahrávka Gorila, pozn.) ako taká môže a mala by poslúžiť k tomu, aby tie jednotlivé veci, ktoré v tej nahrávke sú zachytené alebo aj v tých prepisoch, boli inými kanálmi a inými spôsobmi preverované. Hej, to znamená, tam sa dajú kontrolovať toky peňazí, dá sa dohľadať obrovské množstvo ďalších svedkov, ktorí vlastne z tej nahrávky vyplývajú.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobne ako pri spise Gorila aj nahrávku môže polícia tzv. operatívne preverovať a zisťovať, či sa skutočnosti na nej uvedené stali, pripravovať rôzne scenáre vyšetrovania a identifikovať možné dôkazy. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Nezákonnosť jej postupu napadol majiteľ odpočúvaného bytu Zoltán Varga. Sudcovia zistili , že žiadosti SIS o odpočúvanie „ neobsahujú transparentnú identifikáciu osoby sudcu, ktorý mal (ako zákonný sudca) súhlas udeliť, a z ich obsahu nie je dostatočne zrejmé, na základe akých dôvodov boli vydané.” Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. Polícia teda spis používala ako tzv. operatívny material. Pomocou neho preverovala, či sa podozrivé skutočnosti stali, vytvárala scenáre vyšetrovania a identifikovala možné dôkazy. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. Vyšetrovatelia opakovane žiadali o zbavenie mlčanlivosti ex-agenta SIS Petra Holúbeka, aby mohol v konaní vypovedať ako svedok. Špeciálny prokurátor ich žiadosť stopol. Holúbek nakoniec v prípade vypovedal - no podľa neho len v „ okrajovej veci, ktorá je z hľadiska celej Gorily nepodstatná.“ V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Advokát Daniel Lipšic si myslí , že táto nahrávka môže slúžiť aj ako dôkaz v trestnom konaní. „ Dnes je pomerne rozsiahla judikatúra už aj nášho Najvyššieho súdu SR, ktorá tvrdí, že aj keď bolo porušené právo na súkromie, dôkaz sám o sebe je použiteľný,” uviedol. Docent trestného práva Miloš Deset hovorí , že „ zvukový záznam by mohol byť použitý ako dôkaz v trestnom konaní, ak by sa príkazom sudcu pre prípravné konanie napríklad nariadilo odpočúvanie a príslušné zložky by vyhotovili zvukový záznam na základe tohto príkazu.”", "analysis_paragraphs": ["Podobne ako pri spise Gorila aj nahrávku môže polícia tzv. operatívne preverovať a zisťovať, či sa skutočnosti na nej uvedené stali, pripravovať rôzne scenáre vyšetrovania a identifikovať možné dôkazy. Tvrdenie Ľubomíra Galka preto hodnotíme ako pravdivé. Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006, ale aj o financovaní strany Smer. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Nezákonnosť jej postupu napadol majiteľ odpočúvaného bytu Zoltán Varga. Sudcovia zistili , že žiadosti SIS o odpočúvanie „ neobsahujú transparentnú identifikáciu osoby sudcu, ktorý mal (ako zákonný sudca) súhlas udeliť, a z ich obsahu nie je dostatočne zrejmé, na základe akých dôvodov boli vydané.” Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” V januári 2012 zriadil vtedajší minister vnútra Daniel Lipšic na Úrade boja proti organizovanej kriminalite špeciálny tím policajtov, ktorý mal vyšetriť podozrenia vyplývajúce zo spisu. „ Keď tam bolo nejaké konštatovanie, dôležitá informácia, napísal som – preveriť, či sa to stalo, preveriť tieto finančné toky, preveriť personálne zloženie tohto orgánu v tom čase a podobne. Na úvod to bolo 230 úloh,” opisoval pre DenníkN začiatky vyšetrovania šéf policajného tímu Marek Gajdoš. Polícia teda spis používala ako tzv. operatívny material. Pomocou neho preverovala, či sa podozrivé skutočnosti stali, vytvárala scenáre vyšetrovania a identifikovala možné dôkazy. „ Prišli sme na veľa vecí. Máme účty, máme finančné toky a našli sme porušenia zákonov, ktoré korešpondujú s tým, o čom sa hovorilo v Gorile,” uviedol v rozhovore pre denník SME Gajdošov nástupca Lukáš Kyselica. Vyšetrovatelia opakovane žiadali o zbavenie mlčanlivosti ex-agenta SIS Petra Holúbeka, aby mohol v konaní vypovedať ako svedok. Špeciálny prokurátor ich žiadosť stopol. Holúbek nakoniec v prípade vypovedal - no podľa neho len v „ okrajovej veci, ktorá je z hľadiska celej Gorily nepodstatná.“ V októbri 2019 dostali viaceré slovenské redakcie 39 hodinovú nahrávku, ktorú niekdajší šéf vyšetrovateľov kauzy Gorila Lukáš Kyselica označil za „ nahrávku podobnú spisu Gorila”. Advokát Daniel Lipšic si myslí , že táto nahrávka môže slúžiť aj ako dôkaz v trestnom konaní. „ Dnes je pomerne rozsiahla judikatúra už aj nášho Najvyššieho súdu SR, ktorá tvrdí, že aj keď bolo porušené právo na súkromie, dôkaz sám o sebe je použiteľný,” uviedol. Docent trestného práva Miloš Deset hovorí , že „ zvukový záznam by mohol byť použitý ako dôkaz v trestnom konaní, ak by sa príkazom sudcu pre prípravné konanie napríklad nariadilo odpočúvanie a príslušné zložky by vyhotovili zvukový záznam na základe tohto príkazu.”"], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "rozhodol", "vyhotovila", "zistili", "skonštatovali", "zriadil", "opisoval", "uviedol", "žiadali", "neho", "dostali", "označil", "myslí", "hovorí"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://domov.sme.sk/c/22000929/kauza-gorila-otazky-a-odpovede.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/991999/Tlacove_%20informacie_74_12_Varga_Gorila_1.pdf/d93d0ea5-4a37-49ea-bae0-c628c4f64be8", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/policia-ma-specialny-tim-na-vysetrovanie-gorily.html", "https://dennikn.sk/653316/kauza-gorila-vysetrovatel-gajdos-rozhovor/", "https://domov.sme.sk/c/22221902/kauza-gorila-rozhovor-lukas-kyselica.html", "https://dennikn.sk/95706/specialny-prokurator-kovacik-zabranil-vypocutiu-svedkov-gorily/", "https://www.aktuality.sk/clanok/357494/klucovy-svedok-v-kauze-gorila-dnes-vypovedal-na-policii/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1597096/sef-timu-gorila-kyselica-kocnerova-nahravka-je-prava-vysetrovanie-musi-pokracovat/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/529860-lipsic-aj-kyselica-sa-zhodli-ze-nahravka-gorily-je-uzitocna/", "https://dennikn.sk/1621099/trestny-pravnik-zverejnenie-nahravky-gorila-nemusi-mat-vplyv-na-vysetrovanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:16.660654+00:00"}
{"id": "vr15806", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15806", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Ján Richter hovorí v tomto prípade o období od konca roka 2015 do konca roka 2016. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo na konci roka 2015 (vo štvrtom štvrťroku) 177600 dlhodobo nezamestnaných. V treťom kvartáli roka 2016 bolo evidovaných 145500 dlhodobo nezamestnaných. Štatistický údaj o dlhodobej nezamestnanosti vo štvrtom kvartáli roka 2016 zatiaľ nie je (a v čase diskusie taktiež nebol) prístupný. Počet dlhodobo nezamestnaných podľa štatistiky ŠÚSR teda klesol o 32100 osôb. Podľa štatistiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny , ktorý eviduje nezamestnanosť mesačne, bolo v decembri 2015 evidovaných 172908 a v decembri 2016 137322 dlhodobo nezamestnaných, čo činí pokles o 35586 osôb v priebehu roka 2016. Rozdiel v týchto dvoch štatistikách je spôsobený na jednej strane tým, že v prípade ŠÚSR nie je zatiaľ známe číslo za posledný štvrťrok roka 2016 a na druhej strane tým, že obe inštitúcie používajú rozličnú metodológiu evidencie. Ani jedno číslo však nie je zhodné s číslom vysloveným ministrom Richterom, preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Ján Richter hovorí v tomto prípade o období od konca roka 2015 do konca roka 2016. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo na konci roka 2015 (vo štvrtom štvrťroku) 177600 dlhodobo nezamestnaných. V treťom kvartáli roka 2016 bolo evidovaných 145500 dlhodobo nezamestnaných. Štatistický údaj o dlhodobej nezamestnanosti vo štvrtom kvartáli roka 2016 zatiaľ nie je (a v čase diskusie taktiež nebol) prístupný. Počet dlhodobo nezamestnaných podľa štatistiky ŠÚSR teda klesol o 32100 osôb. Podľa štatistiky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny , ktorý eviduje nezamestnanosť mesačne, bolo v decembri 2015 evidovaných 172908 a v decembri 2016 137322 dlhodobo nezamestnaných, čo činí pokles o 35586 osôb v priebehu roka 2016. Rozdiel v týchto dvoch štatistikách je spôsobený na jednej strane tým, že v prípade ŠÚSR nie je zatiaľ známe číslo za posledný štvrťrok roka 2016 a na druhej strane tým, že obe inštitúcie používajú rozličnú metodológiu evidencie. Ani jedno číslo však nie je zhodné s číslom vysloveným ministrom Richterom, preto tento výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu Slovenskej republiky", "Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://http://www.statistics.sk/pls/elisw/metainfo.explorer?obj=41&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15", "http://http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:59.371642+00:00"}
{"id": "vr38028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38028", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "V tomto nevidím žiadny problém, a tak ako boli pokuty aj počas vašej vlády v jazykovom zákone. Koľko takých pokút ste udelili alebo chcete povedať, že nikdy sa neporušovalo? Počas, kým bol pán minister, pán minister Maďarič, koľko pokút za porušovanie jazykového zákona udelil? Skúste mi odpovedať? Ani jednu.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od prijatia novely zákona o štátnom jazyku (v súčasnej dobe je už v platnosti nová novela zákona o štátnom jazyku ,pozn.), ktorá vstúpila do platnosti prvého septembra 2009 nebola udelená žiadna pokuta v súvislosti s týmto zákonom počas bývalej vlády. Informovala o tom agentúra SITA .", "analysis_paragraphs": ["Od prijatia novely zákona o štátnom jazyku (v súčasnej dobe je už v platnosti nová novela zákona o štátnom jazyku ,pozn.), ktorá vstúpila do platnosti prvého septembra 2009 nebola udelená žiadna pokuta v súvislosti s týmto zákonom počas bývalej vlády. Informovala o tom agentúra SITA ."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["nová novela zákona o štátnom jazyku", "o tom agentúra SITA"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/prehlad-noviel", "http://medialne.etrend.sk/televizia-monitoring/vlada-pokuty-podla-jazykoveho-zakona-budu-krajnou-moznostou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:32.301209+00:00"}
{"id": "vr38069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38069", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Zásadný rozdiel v tom, ako konal expremiér Fico a ako koná pani premiérka Radičová je, že ona okamžite, ako sa to dozvedela, požiadala cyperské úrady o to, aby zistila, kto tam je za tými firmami.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Radičová ukázala 14. apríla 2011 (dva dni po začiatku kauzy prenájmu budovy pre sídlo daňových úradov v Košiciach, pozn.) dokument cyperského ministerstva, ktorý má dokazovať, že majitelia cyperskej firmy TPE Holding, ktorá mala podiel vo firme Nitra Invest O. Ščurku, sú známi. Ako však píše napr. pravda.sk vo vyššie uvedenom článku, osoby zverejnené v dokumente sú riaditelia firmy, nie priamo majitelia. Premiérka teda konala, ale všetky otázniky v súvislosti s cyperskou firmou nezodpovedala.", "analysis_paragraphs": ["I. Radičová ukázala 14. apríla 2011 (dva dni po začiatku kauzy prenájmu budovy pre sídlo daňových úradov v Košiciach, pozn.) dokument cyperského ministerstva, ktorý má dokazovať, že majitelia cyperskej firmy TPE Holding, ktorá mala podiel vo firme Nitra Invest O. Ščurku, sú známi. Ako však píše napr. pravda.sk vo vyššie uvedenom článku, osoby zverejnené v dokumente sú riaditelia firmy, nie priamo majitelia. Premiérka teda konala, ale všetky otázniky v súvislosti s cyperskou firmou nezodpovedala."], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["ukázala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/radicova-nevyriesila-nic-cyperska-zahada-trva-f4z-/sk_domace.asp?c=A110414_091441_sk_domace_p09"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:20.873417+00:00"}
{"id": "vr14180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14180", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Ja si to presne pamätám, ministerka...hovorila, že do 15.10.2013 potrebuje len čas, žiadala tie sestry o čas a potom nejakým spôsobom že predloží zákon o platoch sestier.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Uhliarika vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská mala žiadať zdravotné sestry o čas. Hospodárske noviny informujú , že Zvolenská chcela čakať na návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, než sa pustí do riešenia ich miezd. Nakoľko sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo zistiť, či tak malo byť do 15.10.2013 ( zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 bol platný až od 12. decembra 2013), výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Uhliarika vtedajšia ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská mala žiadať zdravotné sestry o čas. Hospodárske noviny informujú , že Zvolenská chcela čakať na návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, než sa pustí do riešenia ich miezd. Nakoľko sa nám z dostupných zdrojov nepodarilo zistiť, či tak malo byť do 15.10.2013 ( zákon o štátnom rozpočte na rok 2014 bol platný až od 12. decembra 2013), výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["informujú", "zákon o štátnom rozpočte", "spomína"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/sestry-pokracuju-v-stanovacke-na-namestie-prisla-aj-zvolenska-584549", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjr0tCc4rPKAhVGsxQKHefTB68QFgglMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.zakonypreludi.sk%2Fzz%2F2013-473&usg=AFQjCNExvyPjsmNtWZfF8mX8c19uIPKjyQ&sig2=vU9Isf00v7A5mVPzIKdyeA", "http://aktualne.atlas.sk/zakon-o-odmenovani-chce-od-zvolenskej-okrem-sestier-aj-slovensky-odborovy-zvaz-zdravotnictva/slovensko/zdravotnictvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:06.168582+00:00"}
{"id": "vr14762", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14762", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...my sme našim voličom dali pred voľbami sľub, že nepôjdeme so Smerom do vlády...", "statement_date": "2016-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS sa viackrát oficiálne vyjadrila, že odmieta koalíciu so stranou Smer-SD, dokonca vyzývala ostatné pravicové strany k podpisu deklarácie zodpovednosti za Slovensko, ktorú SaS navrhli a podpísali. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS sa viackrát oficiálne vyjadrila, že odmieta koalíciu so stranou Smer-SD, dokonca vyzývala ostatné pravicové strany k podpisu deklarácie zodpovednosti za Slovensko, ktorú SaS navrhli a podpísali. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Sulík", "Poliačik", "Deklaráciu zodpovednosti za Slovensko", "februára"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/sas-pojde-do-volieb-sama-oks/157726-clanok.html", "https://dennikn.sk/373397/poliacik-so-smerom-nepojdeme-sieti-mostu-by-nezazlieval/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sas-deklaracia-zodpovednosti-pravica/158678-clanok.html", "http://www.strana-sas.sk/vyzyvame-kdh-most-hid-a-siet-aby-sa-zaviazali-k-vytvoreniu-pravicovej-vlade/4517"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:32.414554+00:00"}
{"id": "48810", "numeric_id": 48810, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48810", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vy ste sa tomu Haščákovi ospravedlnili napokon. Vaša vláda, ktorej ste boli členom, ste sa mu ospravedlnili.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "8. septembra 2022 sa štát ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné vedenie trestného stíhania a väzbu. Trestné stíhanie súviselo s kauzou Gorila.\n\nHaščák pôvodne žiadal , aby sa mu ospravedlnila Generálna prokuratúra SR, napokon to v mene štátu spravil iba rezort spravodlivosti ešte pod vedením vtedajšej ministerky Márie Kolíkovej a podpísal ho 8. septembra štátny tajomník Ondrej Dostál.\n\nIgor Matovič bol v tom čase členom vlády ako minister financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["8. septembra 2022 sa štát ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi za nezákonné vedenie trestného stíhania a väzbu. Trestné stíhanie súviselo s kauzou Gorila.", "Haščák pôvodne žiadal , aby sa mu ospravedlnila Generálna prokuratúra SR, napokon to v mene štátu spravil iba rezort spravodlivosti ešte pod vedením vtedajšej ministerky Márie Kolíkovej a podpísal ho 8. septembra štátny tajomník Ondrej Dostál.", "Igor Matovič bol v tom čase členom vlády ako minister financií. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["ospravedlnil", "žiadal", "minister"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/246371/stat-sa-ospravedlnil-hascakovi-za-nezakonne-stihanie-a-vazbu-ten-ospravedlnenie-prijal", "https://spravy.rtvs.sk/2022/09/matovic-si-zavolal-dostala-aby-mu-vysvetlil-ospravedlnenie-hascakovi/", "https://www.mfsr.sk/sk/ministerstvo/historia/ministerstvo-financii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:55.476949+00:00"}
{"id": "vr26947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26947", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Do dnešného dňa služby využilo a opätovne využíva už viac ako 1,3 milióna ľudí (zákazníci Triangel a Quatro, pozn.).", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel v roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel )neuvádzajú počet zákazníkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. A. Kiska na svojej stránke uvádza: \"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\" Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu. Consumer Finance Holding jediný akcionár spoločností Quatro, a.s. (v ktorej sa nachádza aj Triangel), TatraCredit, a.s., Q-car, a.s., Slovenská požičovňa, a.s. a Slovenské kreditné karty, a.s.. Podľa tejto správy však spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytuje svoje služby poskytuje pre viac ako 321 tis. aktívnych klientov s trhovým podielom viac ako 50 %. V tomto prípade ide o v 31. decembru 2012 aktívnych zákazníkov, kde nie sú tí, ktorý v danom roku služby Consumer Financa Holding nevyužili a taktiež ide o zákazníkov aj iných produktov ako len Quatro reps. Triangel. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel v roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel )neuvádzajú počet zákazníkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. A. Kiska na svojej stránke uvádza: \"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\" Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu. Consumer Finance Holding jediný akcionár spoločností Quatro, a.s. (v ktorej sa nachádza aj Triangel), TatraCredit, a.s., Q-car, a.s., Slovenská požičovňa, a.s. a Slovenské kreditné karty, a.s.. Podľa tejto správy však spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytuje svoje služby poskytuje pre viac ako 321 tis. aktívnych klientov s trhovým podielom viac ako 50 %. V tomto prípade ide o v 31. decembru 2012 aktívnych zákazníkov, kde nie sú tí, ktorý v danom roku služby Consumer Financa Holding nevyužili a taktiež ide o zákazníkov aj iných produktov ako len Quatro reps. Triangel. Dátum zverejnenia analýzy: 19.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["výročné správy", "Quatro", "Triangel", "správy"], "url": ["https://www.cfh.sk/spolocnost/vyrocnespravy", "http://www.quatro.sk/o-nas/1820", "http://www.triangel.sk/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.quatro.sk%2Ffile_download%3Ffile%3D2109&ei=DGUMU6CzCqKK4ASNv4GgDQ&usg=AFQjCNHmOAKH0QvcPbvpcie9rIzkABBPbw&sig2=mVGJx1JKykQqxPTDei_fkA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:43.633948+00:00"}
{"id": "vr37550", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37550", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V konečnom dôsledku, ten vysoký nárast cien sa udial práve na rozmedzí, kedy končili staré pravidlá, ktoré sme nastavili my ešte za vlády Roberta Fica, a kedy začali účinkovať nové pravidlá, ktoré nastavila vláda Ivety Radičovej, čiže práve v tom januári už sa to začína odzrkadľovať. Čiže práve v tom januári už sa to začína odzrkadľovať a tu si netreba nevšimnúť aj fakt, že napríklad zrušil sa zákon o obchodných reťazcoch.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľ. Jahnátek má pravdu. Korelácia medzi zavedením opatrení konsolidačného balíčka a januárovou infláciou existuje. Zákon o obchodných reťazcoch však ešte zrušený nie je. Ministerstva hospodárstva SR navrhlo zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch až od apríla 2011. Poslanci NR SR to odsúhlasili (druhého februára 2011, pozn.) a novelu posunuli do druhého čítania. Podľa Eurostatu (.pdf) bola medzimesačná inflácia (december 2010 a januára 2011, pozn.) vo výške 2,1%. Ku konsolidačnému balíčku V materiáli IFP (.pdf) sa na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára.", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Jahnátek má pravdu. Korelácia medzi zavedením opatrení konsolidačného balíčka a januárovou infláciou existuje. Zákon o obchodných reťazcoch však ešte zrušený nie je. Ministerstva hospodárstva SR navrhlo zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch až od apríla 2011. Poslanci NR SR to odsúhlasili (druhého februára 2011, pozn.) a novelu posunuli do druhého čítania. Podľa Eurostatu (.pdf) bola medzimesačná inflácia (december 2010 a januára 2011, pozn.) vo výške 2,1%. Ku konsolidačnému balíčku V materiáli IFP (.pdf) sa na štvrtej strane uvádza, že celkový vplyv navrhovaných opatrení (zvýšenie sadzby na pivo - neprešlo; zvýšenie sadzby na tabak a tabakové výrobky; zrušenie daňového oslobodenia pri energetických daniach; zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá v zmesi s fosílnym palivom; poplatok pre štátne hmotné rezervy; poplatok za likvidáciu jadrových zariadení; diaľničné známky) na priemernú ročnú infláciu (p.b.) na rok 2011 by mal byť 0,98 %(t.j. príspevok k inflácii). Ako ostatné faktory pôsobiace na zvyšovanie cien v roku 2011 analýza uvádza zdražovanie ropy, zlú úrodu a posilňovanie dolára."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch", "Eurostatu (.pdf)", "V materiáli IFP (.pdf)"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5748625/zakon-o-neprimeranych-obchodnych-vztahoch-ma-byt-zruseny-od-aprila.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-2802211-AP/EN/2-2802211-AP-EN.PDF", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:34.260094+00:00"}
{"id": "vr38497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38497", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A pokiaľ ide o ten hlavný dôvod zmeny z tajnej na verejnú voľbu, ak si ja dobre pamätám, tak to bolo asi pred 2 týždňami, bol som v jednej diskusnej relácii, myslím si, že s pánom podpredsedou parlamentu Hrušovským a ten to povedal veľmi jasne. Áno, hlavný dôvod zmeny voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú je to, že nie sme schopní zvoliť generálneho prokurátora", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V relácii Na telo z 22. mája 2011 okrem iného zaznelo (pretočiť na 14 minút a 51 sekúnd, pozn.): Puškáravá: \"Pán Hrušovský bolo by čestné keby ste aj tu otvorene povedali, že to meníte práve preto, že nedokážete zvoliť Generálneho prokurátora.\" Hrušovský: \"Aj preto, treba to čestne priznať, aj preto... ale to neznamená, že je to účelová zmena, že je to len pre tento prípad. My tú zmenu rokovacieho poriadku robíme univerzálne pre všetky voľby, ktoré NR uskutočňovala doteraz tajne...\"", "analysis_paragraphs": ["V relácii Na telo z 22. mája 2011 okrem iného zaznelo (pretočiť na 14 minút a 51 sekúnd, pozn.): Puškáravá: \"Pán Hrušovský bolo by čestné keby ste aj tu otvorene povedali, že to meníte práve preto, že nedokážete zvoliť Generálneho prokurátora.\" Hrušovský: \"Aj preto, treba to čestne priznať, aj preto... ale to neznamená, že je to účelová zmena, že je to len pre tento prípad. My tú zmenu rokovacieho poriadku robíme univerzálne pre všetky voľby, ktoré NR uskutočňovala doteraz tajne...\""], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Na telo z 22. mája 2011"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/63355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:42.205929+00:00"}
{"id": "vr38285", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38285", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "K odstúpeniu pána Čentéša. Bolo jednostranné, bolo bez konzultácie s KDH. Je mi to aj ľúto preto, lebo sme k tej dohode dospeli spolu, podpísali podporu a KDH svoju podporu realizovalo pri všetkých krokoch. Negociačných aj volebných.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil: Podľa jeho slov ho žiadna osoba nepožiadala, aby sa kandidatúry vzdal. \"Je to moje slobodné rozhodnutie, tak ako bolo moje slobodné rozhodnutie aj prijatie kandidatúry.\" Z vyjadrení pána Čentéša vyplýva, že sa jednalo o jednostranný krok. Či tento Čentéšov krok bol alebo nebol uskutočnený s alebo bez konzultácie koaličných strán sa overiť nepodarilo, rovnako ani to, či bola podpísaná nejaká oficiálna dohoda medzi J. Čentéšom a KDH o podpore.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš v súvislosti so svojím vzdaním sa kandidatúry na post GP mimo iného vyhlásil: Podľa jeho slov ho žiadna osoba nepožiadala, aby sa kandidatúry vzdal. \"Je to moje slobodné rozhodnutie, tak ako bolo moje slobodné rozhodnutie aj prijatie kandidatúry.\" Z vyjadrení pána Čentéša vyplýva, že sa jednalo o jednostranný krok. Či tento Čentéšov krok bol alebo nebol uskutočnený s alebo bez konzultácie koaličných strán sa overiť nepodarilo, rovnako ani to, či bola podpísaná nejaká oficiálna dohoda medzi J. Čentéšom a KDH o podpore."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["slobodné rozhodnutie"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/centes-odstupil-z-kandidatury-na-ge/349687-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:28.860760+00:00"}
{"id": "vr27011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27011", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...nie je možné tolerovať prieťahy v konaní niekedy presahujúce až niekoľko rokov.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O prieťahoch v súdnom konaní písali napr. Via Iuris v tejto štúdii . Príklady prieťahov trvajúcich niekoľko rokov sú uvedené na stranách 27, 39, 40, 48. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["O prieťahoch v súdnom konaní písali napr. Via Iuris v tejto štúdii . Príklady prieťahov trvajúcich niekoľko rokov sú uvedené na stranách 27, 39, 40, 48. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["štúdii", "prieťahov"], "url": ["http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/viaiuris-disciplinarne-sudnictvo.pdf", "https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?id=1715985&Site=CMttp://"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:03.743175+00:00"}
{"id": "45319", "numeric_id": 45319, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45319", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "...názory niektorých koaličných partnerov, aké sú. Niekto chce financovať RTVS z nejakého percenta HDP, niekto je za zachovanie koncesionárskych poplatkov.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Postoje koaličných partnerov k zrušeniu koncesionárskych poplatkov nie sú diametrálne odlišné, no v miere presvedčenia sa rôznia. Niektorí majú silný názor za ich zrušenie, iní o tom pripúšťajú debatu, ak by financovanie zvýšilo nezávislosť televízie či pomohlo lepšiemu napĺňaniu jej účelu. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza , že je „ otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.” Natália Milanová však opakovane povedala , že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. SaS pred voľbami sľubovala , že „ zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.” „ Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina. Strana Za ľudí v programe uvádza , že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”", "analysis_paragraphs": ["Postoje koaličných partnerov k zrušeniu koncesionárskych poplatkov nie sú diametrálne odlišné, no v miere presvedčenia sa rôznia. Niektorí majú silný názor za ich zrušenie, iní o tom pripúšťajú debatu, ak by financovanie zvýšilo nezávislosť televízie či pomohlo lepšiemu napĺňaniu jej účelu. Tvrdenie Natálie Milanovej preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Hnutie OĽaNO vo predvolebnom programe 2020 uvádza , že je „ otvoren(é) diskusii o zrušení koncesionárskych poplatkov, avšak len za predpokladu, že zákonom určí pevné percento financovania zo štátneho rozpočtu, ktoré by zabezpečilo plnohodnotné fungovanie verejnoprávnych médií. Cieľom je výrazne znížiť závislosť verejnoprávnych médií od politických vplyvov.” Natália Milanová však opakovane povedala , že „môj osobný názor je totiž, že (koncesionárske poplatky) by mali zostať zachované.” Tento názor hovorila pred voľbami. SaS pred voľbami sľubovala , že „ zruší(me) koncesionárske poplatky RTVS a zmluvu so štátom a zavedie(me) financovanie RTVS priamo zo štátneho rozpočtu pevným percentom HDP, napríklad 0,15% z roku t-2.” „ Zmeníme model financovania RTVS tak, aby bola financovaná zo štátneho rozpočtu percentuálne a zároveň zrušíme koncesionárske poplatky,” napísalo si do programu hnutie Sme rodina. Strana Za ľudí v programe uvádza , že „financovanie RTVS prispôsobí(me) rozsahu služby, ktorú nám bude mať poskytovať. Zváži(me), či pre stabilitu dostatočného financovania RTVS nebude vhodnejšie naviazať ho na pevný podiel z HDP.”"], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "povedala", "hovorila", "sľubovala", "napísalo", "uvádza"], "url": ["https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/785316/vieme-kolkokrat-posluzila-rtvs-na-stranicke-ucely-na-reznika-posleme-audit-rozhovor/", "https://dennikn.sk/1743979/stat-musi-zacat-bojovat-proti-konspiraciam-koncesionarske-poplatky-treba-zrusit-volebna-anketa/", "https://www.sas.sk/detail/5496/nr-sr-2020/subory", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://za-ludi.sk/program/kultura-a-media/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:27.574913+00:00"}
{"id": "vr16389", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16389", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...tie firmy, ktoré majú viac ako 500 zamestnancov, za minulý rok získali ďaleko, ďaleko iné benefity z hľadiska ekonomických výsledkov, viacej ako 25% bola zdvihnutá ziskovať.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V roku 2016, podľa údajov Štatistického úradu, v porovnaní s rokom 2015 vzrástli zisky veľkým firmám (500 až 999 zamestnancov) na Slovensku o 25,8%, avšak je ťažko preukázateľné prepojenie benefitov zo strany štátu pre tieto firmy a ich zvýšeným ziskom. Aj napriek nepresnosti pri uvádzaní kategórie na základe počtu zamestnancov výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Firmy s počtom zamestnancov 500-999 zaznamenali vlani výrazne vyšší zisk ako v roku 2015. Medziročná zmena zisku bola u týchto firiem podľa Štatistického úradu 25,8% ( .pdf , str. 78), v čom má minister práce pravdu. Problémom je však fakticky preukázať vplyv benefitov štátu na výšku ziskovosti veľkých firiem pôsobiacich na Slovensku. Analýza Finstatu napríklad ukazuje, že “počet firiem v zisku od roku 2013 stále výrazne rastie. V minulom roku bolo ziskových až 59,9 % spoločností. Podľa analytikov to môže súvisieť s daňovými licenciami, vďaka ktorým nemajú firmy vysokú motiváciu vykazovať stratu, pretože aj tak musia zaplatiť aspoň minimálnu daň. Počet firiem v zisku vlani stúpol o 9,6 % na 67.565.”", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016, podľa údajov Štatistického úradu, v porovnaní s rokom 2015 vzrástli zisky veľkým firmám (500 až 999 zamestnancov) na Slovensku o 25,8%, avšak je ťažko preukázateľné prepojenie benefitov zo strany štátu pre tieto firmy a ich zvýšeným ziskom. Aj napriek nepresnosti pri uvádzaní kategórie na základe počtu zamestnancov výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Firmy s počtom zamestnancov 500-999 zaznamenali vlani výrazne vyšší zisk ako v roku 2015. Medziročná zmena zisku bola u týchto firiem podľa Štatistického úradu 25,8% ( .pdf , str. 78), v čom má minister práce pravdu. Problémom je však fakticky preukázať vplyv benefitov štátu na výšku ziskovosti veľkých firiem pôsobiacich na Slovensku. Analýza Finstatu napríklad ukazuje, že “počet firiem v zisku od roku 2013 stále výrazne rastie. V minulom roku bolo ziskových až 59,9 % spoločností. Podľa analytikov to môže súvisieť s daňovými licenciami, vďaka ktorým nemajú firmy vysokú motiváciu vykazovať stratu, pretože aj tak musia zaplatiť aspoň minimálnu daň. Počet firiem v zisku vlani stúpol o 9,6 % na 67.565.”"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Analýza", "analytici"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/PortalTraffic/fileServlet?Dokument=366a73f9-25b8-496c-8df3-6253ce0e1862", "http://www.teraz.sk/ekonomika/analyza-uctovne-zavierky-za-rok-20/256356-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/slovenske-firmy-prekvapili-zisk-im-vyrazne-rastie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:17.409139+00:00"}
{"id": "48709", "numeric_id": 48709, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48709", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Zavádzame tzv. individuálnu garanciu. Keď má človek už peniaze v tých garantovaných fondoch, fondy budú musieť alebo správcovské spoločnosti garantovať, že minimálne to, čo tam vložil, bez ohľadu na to, ako sa budú aktuálne hýbať trhy, aj dostane… keď dosiahnete dôchodkový vek, ešte ďalších 10 rokov tie peniaze, ktoré ste si sporili, budú predmetom dedičstva.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Reforma dôchodkového sporenia v druhom pilieri, ktorú vypracoval rezort práce prináša garanciu vyplatenia minimálne vloženej sumy a upravuje tým kritizované garancie vlády Smeru. Reforma upravuje aj podmienky dedenia nasporenej sumy v duchu, v akom o nich hovorí minister. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister práce vo výroku hovorí o zmenách, ktoré má priniesť reforma druhého dôchodkového piliera z dielne jeho rezortu. Vláda ministrovu novelu schválila ešte v auguste. Do zákona o starobnom dôchodkovom sporení pridáva paragrafy o individuálnej garancii. Vyplýva to z bodov 61, 62 a 63 návrhu zákona . Aj analýza Denníka E konštatuje, že návrh skutočne prináša garanciu, ktorá sporiteľom pri poberaní dôchodku zaručí minimálne takú sumu, akú do sporenia vložili. Zároveň sa novelou rušia predošlé kritizované garancie týkajúce sa dlhopisových fondov.\n\nDva dni po diskusii, v ktorej overovaný výrok ministra Krajniaka odznel, bola novela v parlamente schválená . Podľa Denníka E , aj po schválení pozmeňovacích návrhov bude návrh zákona poskytovať tzv. individuálnu garanciu.\n\nMilan Krajniak vo výroku taktiež uvádza, že po novom budú dôchodkové úspory predmetom dedenia. Okrem individuálnej garancie vkladov novela predlžuje aj ich následne dedenie, a to o obdobie 10 rokov. Reforma má pozostalým umožniť dediť celú zvyšnú nasporenú sumu, ktorá ešte nebola vyplatená. Potvrdil to aj analytik Radovan Ďurana v rozhovore pre Pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Reforma dôchodkového sporenia v druhom pilieri, ktorú vypracoval rezort práce prináša garanciu vyplatenia minimálne vloženej sumy a upravuje tým kritizované garancie vlády Smeru. Reforma upravuje aj podmienky dedenia nasporenej sumy v duchu, v akom o nich hovorí minister. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister práce vo výroku hovorí o zmenách, ktoré má priniesť reforma druhého dôchodkového piliera z dielne jeho rezortu. Vláda ministrovu novelu schválila ešte v auguste. Do zákona o starobnom dôchodkovom sporení pridáva paragrafy o individuálnej garancii. Vyplýva to z bodov 61, 62 a 63 návrhu zákona . Aj analýza Denníka E konštatuje, že návrh skutočne prináša garanciu, ktorá sporiteľom pri poberaní dôchodku zaručí minimálne takú sumu, akú do sporenia vložili. Zároveň sa novelou rušia predošlé kritizované garancie týkajúce sa dlhopisových fondov.", "Dva dni po diskusii, v ktorej overovaný výrok ministra Krajniaka odznel, bola novela v parlamente schválená . Podľa Denníka E , aj po schválení pozmeňovacích návrhov bude návrh zákona poskytovať tzv. individuálnu garanciu.", "Milan Krajniak vo výroku taktiež uvádza, že po novom budú dôchodkové úspory predmetom dedenia. Okrem individuálnej garancie vkladov novela predlžuje aj ich následne dedenie, a to o obdobie 10 rokov. Reforma má pozostalým umožniť dediť celú zvyšnú nasporenú sumu, ktorá ešte nebola vyplatená. Potvrdil to aj analytik Radovan Ďurana v rozhovore pre Pravdu."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["novelu schválila", "zákona", "návrhu zákona", "Aj analýza Denníka E", "schválená", "Denníka E", "predlžuje", "rozhovore"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/27531/1", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/20230101.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=515669", "https://e.dennikn.sk/2982481/vlada-ide-opravit-druhy-pilier-v-akciach-si-maju-sporit-aj-ludia-ktori-po-zasahu-ficovej-vlady-zostali-v-dlhopisoch/?ref=mwat", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=1104", "https://e.dennikn.sk/3097589/v-lete-zacne-velky-presun-uspor-v-druhom-pilieri-z-dlhopisov-do-akcii-v-parlamente-presla-krajniakova-novela/?ref=mwat", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/parlament-schvalil-novelu-zakona-starobnom-dochodkovom-sporeni.html", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/640093-analytik-r-durana-zmena-v-ii-pilieri-prinesie-ludom-viac-penazi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:22.127108+00:00"}
{"id": "48463", "numeric_id": 48463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48463", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Veď my sme hovorili o tom, aby sa znížila DPH na energie na 5 %, aby bola nulová DPH na základné potraviny, aby bola nulová DPH na potraviny predávané z dvora. My sme prišli s tým návrhom, aby sa znížila spotrebná daň o 20 centov. My sme v decembri hovorili, že keď sme vyplatili tristo miliónov eur očkovaných dôchodcom, tak vyplaťme dvesto miliónov zvyšných aj tým ostatným dôchodcom. ", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všetky návrhy opatrení, ktoré vymenoval poslanec Šutaj Eštok strana Hlas-SD skutočne predstavila. Preto hodnotíme jeho výrok ako pravdivý.\n\n22. októbra 2021 parlament odmietol návrh poslancov strany Hlas, ktorým by sa DPH na služby spojené s elektrickou energiou, plynom, parou a teplou vodou znížila na 5 % a to dočasne do konca roka 2021.\n\nV marci 2022 navrhla strana Hlas, aby sa DPH na potraviny z dvora znížila na nulu a celková sadzba dane na potraviny na 5 % z pôvodných 10 %.\n\nJedným z ďalších návrhov bolo aj dočasné zníženie spotrebnej dane na benzín a naftu o 20 centov. Toto opatrenie mierilo na zmiernenie zvyšujúcich sa cien pohonných hmôt.\n\nV decembri 2021 prišla strana s návrhom na vyplatenie 200 miliónov eur medzi všetkých dôchodcov na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Všetky návrhy opatrení, ktoré vymenoval poslanec Šutaj Eštok strana Hlas-SD skutočne predstavila. Preto hodnotíme jeho výrok ako pravdivý.", "22. októbra 2021 parlament odmietol návrh poslancov strany Hlas, ktorým by sa DPH na služby spojené s elektrickou energiou, plynom, parou a teplou vodou znížila na 5 % a to dočasne do konca roka 2021.", "V marci 2022 navrhla strana Hlas, aby sa DPH na potraviny z dvora znížila na nulu a celková sadzba dane na potraviny na 5 % z pôvodných 10 %.", "Jedným z ďalších návrhov bolo aj dočasné zníženie spotrebnej dane na benzín a naftu o 20 centov. Toto opatrenie mierilo na zmiernenie zvyšujúcich sa cien pohonných hmôt.", "V decembri 2021 prišla strana s návrhom na vyplatenie 200 miliónov eur medzi všetkých dôchodcov na Slovensku."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["odmietol", "zníženie", "návrhom"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/215874/hlas-navrhol-znizit-dph-na-sluzby-spojene-s-energiami-na-5-percent-parlament-to-odmietol", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/620033-pellegriniho-strana-navrhuje-rast-dochodkov-znizenie-dph-ci-spotrebnej-dane-z-benzinu/", "https://www.strana-hlas.sk/aktuality/patricia-medved-macikova/tlacova-sprava-aspon-200-milionov-eur-vyplatme-dochodcom-priamo-a-bez-podmienok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:43.179682+00:00"}
{"id": "vr15356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15356", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2016-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri prepočítaní počtu obyvateľov na počet poslancov v Európskom parlamente každých 417 235 obyvateľov na Slovensku zastupuje jeden poslanec. V prípade Nemecka je to 1 poslanec na 855 997 obyvateľov. V prípade Európskej komisie má Slovenská republika aj Nemecko rovnako jedného komisára. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri prepočítaní počtu obyvateľov na počet poslancov v Európskom parlamente každých 417 235 obyvateľov na Slovensku zastupuje jeden poslanec. V prípade Nemecka je to 1 poslanec na 855 997 obyvateľov. V prípade Európskej komisie má Slovenská republika aj Nemecko rovnako jedného komisára. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-12", "analysis_sources": {"text": ["Slovensku", "Nemecku", "13", "96", "Fínsko", "poslanca", "Írskau", "poslanca", "Maroša Šefčoviča", "Günther Oettinger"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/6700d047-5977-4e38-8e5c-d7d5b94c66b1/!ut/p/b1/jdDJcoJAFAXQb_EDtBuacdnIDCKNgMgmBYiIQoMTknx9jFVZRvN2r-rcxb0gBQlIaTbUVXatO5o1P38qfBDRkhSFwRAqLoKW7aw8c66zRsQ_wOYB5gY2OdGFUHINHlrYjAKZIAQx-l8e_nEYvsvbIK3zdnYv2hmciZIIkShKHMvJAo8QiNXiyKuXRaVpanAR62pUvWC9_CxGjZpNhzWl0gL_LPTDQKamr7JDWiRkYx8OatJd7VMx17medkx12tIlh8gZNRGytuWNu427kZ07p7pjpkoY-wRRT1rsbcfW7Zru-ixc-GEpLNdC16T5mQbHvYz9Omeam-xY-a6aTMAapM96mBCycuMYGjGrQwsxBvSi6FFWeAPCX_Bq_yd4MbBndm0J-jZKvspjYN7x5Bv5OW7k/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.destatis.de/EN/FactsFigures/SocietyState/Population/CurrentPopulation/Tables/Census_SexAndCitizenship.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=SK", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=DE", "http://www.stat.fi/til/vamuu/2016/07/vamuu_2016_07_2016-08-18_tie_001_en.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=FI", "http://www.cso.ie/en/releasesandpublications/er/pme/populationandmigrationestimatesapril2014/#.VSlIaEPmX60", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/search.html?country=IE", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/sefcovic_sk", "https://ec.europa.eu/commission/2014-2019/oettinger_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:33.341745+00:00"}
{"id": "vr14554", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14554", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je pravda, že ešte za našej vlády boli nejaké investičné stimuly boli poskytnuté, no dôležité je, že to množstvo výrazne klesalo.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok Richarda Sulíka, týkajúci sa investičných stimulov , sme už overovali na jeseň 2015. Ministerstvo hospodárstva zverejňuje na svojich stránkach zoznamy investičných stimulov, čiže sa dá určiť, ktorá vláda koľko stimulov poskytla. Za prvej Ficovej vlády bolo dokopy poskytnutých 84 investičných stimulov v hodnote 640 493 308 eur, čo predstavuje priemer 21 stimulov ročne. Radičovej vláda poskytla 12 investičných stimulov v hodnote 74 867 695 eur, čo predstavuje priemer 6 stimulov ročne, a to je výrazne nižší priemerný počet, ako bol za prvej Ficovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok Richarda Sulíka, týkajúci sa investičných stimulov , sme už overovali na jeseň 2015. Ministerstvo hospodárstva zverejňuje na svojich stránkach zoznamy investičných stimulov, čiže sa dá určiť, ktorá vláda koľko stimulov poskytla. Za prvej Ficovej vlády bolo dokopy poskytnutých 84 investičných stimulov v hodnote 640 493 308 eur, čo predstavuje priemer 21 stimulov ročne. Radičovej vláda poskytla 12 investičných stimulov v hodnote 74 867 695 eur, čo predstavuje priemer 6 stimulov ročne, a to je výrazne nižší priemerný počet, ako bol za prvej Ficovej vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["investičných stimulov", "Ministerstvo hospodárstva", "INESS"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=stimuly", "http://www.economy.gov.sk/investicna-pomoc-6556/128241s", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/IPN/INESS%20Policy%20Note%201_2013%20Februar.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:00.419366+00:00"}
{"id": "49562", "numeric_id": 49562, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49562", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Takáto legislatíva je pripravovaná aj na úrovni Európskej únie z hľadiska nejakej harmonizácie, áno, kvôli hrozbám, ktoré tu sú aj zo zahraničia, kvôli tým, akým spôsobom tu existujú hybridné hrozby a vplyv zahraničia a zahraničných skupín.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Európska komisia koncom roka 2023 predstavila balíček opatrení na ochranu demokracie, v rámci ktorého navrhla aj novú smernicu ohľadom registrácie finančných príspevkov zo zahraničia. Pripravovaná legislatíva na úrovni EÚ sa v podstatných detailoch líši od návrhu zákona o „organizáciách so zahraničnou podporou” od predkladateľov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského, a preto tvrdenie ministra Druckera, že EÚ pripravuje podobnú legislatívu, hodnotíme ako zavádzajúce.\n\nKomisárka pre Hodnoty a Transparentnosť, Věra Jourová, a komisárka pre Demokraciu a demografiu, Dubravka Šuica, predstavili 12. decembra 2023 na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu balík legislatívnych opatrení , ktoré majú posilniť schopnosť EÚ brániť sa pred negatívnym vplyvom aktérov tretej strany. Okrem pokračujúcej vojny na Ukrajine a potenciálnej hrozby ruského ovplyvňovania európskych záležitostí bol balíček reakciou aj na kauzu „Qatargate”, ktorá v roku 2022 otriasla Bruselom. V kauze boli zainteresovaní europoslanci, ktorí mali byť finančne podporovaní Katarom, Marokom a Mauritániou. Uvedené krajiny mali europoslancov sponzorovať výmenou za tlmenie kritiky stavu ľudských práv zo strany EÚ.\n\nNavrhovaná smernica členským štátom ukladá povinnosť viesť národný register organizácií, v ktorých budú zaznamenané finančné čiastky prijaté z krajín tretej strany. Pri nesplnení tejto povinnosti bude fyzická osoba pokutovaná vo výške 1000 eur a organizácia vo výške 1 % ročného obratu, pričom predkladateľky podčiarkli, že smernica nevytvára žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť.\n\nPre porovnanie, podľa slovenského návrhu zákona, ktorého predkladateľmi sú Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský, organizácie, ktoré príjmu zo zahraničia sumu vyššiu ako je päť tisíc eur, sa budú musieť označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou\". Organizácia poberajúca finančné prostriedky zo zahraničia bude musieť toto označenie neustále uvádzať za svoj názov.\n\nTento návrh, podobne ako ten celoeurópsky, ukladá týmto organizáciám povinnosť viesť o finančných zdrojoch prijatých zo zahraničia záznamy v národnom registri. Avšak narozdiel od návrhu Európskej komisie, ktorá pri nesplnení povinnosti uloží organizáciám peňažnú sankciu, v slovenskom návrhu sa uvádza , že príslušné ministerstvo organizáciu môže rozpustiť, pokiaľ si podľa neho dostatočne nesplnila vykazovaciu povinnosť.\n\nPo podpise koaličnej zmluvy sa predseda vlády Robert Fico vyjadril : „Skončila [sa] éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,”. Robert Fico sa zároveň uviedol, že návrh o MVO sa podobá na ten od USA z roku 1938. Návrh z USA z roku 1938 ale hovoril o tom, že cieľom je, aby organizácie mali transparentné financovanie, aby verejnosť a vláda Spojených štátov mohli kontrolovať zdroje a hodnotenie informovanosti týchto subjektov. Tento zákon sa podľa advokáta Branislava Weltera sťahuje primárne na právnické osoby. Nikto ich ale nenútil, aby sa nálepkovali ako zahraniční agenti.\n\nPodobný zákon majú v Rusku a v Maďarsku. V Maďarsku bol tento zákon schválený v roku 2017 a podľa Súdneho dvora Európskej únie bol v rozpore s právom EÚ. V prípade, ak by boli MVO v Maďarsku financované zo zahraničia, sú povinné nahlásiť, registrovať či zverejňovať údaje. Pri nesplnení hrozí dotknutému subjektu a osobám sankcie. V Rusku sú zahraniční agenti osoby, ktoré sú „pod vplyvom zahraničia\" a dostávajú podporu, sú kritikmi Vladimíra Putina, ľudskoprávni aktivisti alebo aj novinári financovaní zo zahraničia.\n\nVyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:\n\n„Podľa zverejnených dokumentov je pripravená smernica EP a Rady, ktorá by mala byť prijatá v júni a zavádza spoločné harmonizované pravidlá v tejto oblasti. Práve preto nevidím dôvod na národnú reguláciu.”", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia koncom roka 2023 predstavila balíček opatrení na ochranu demokracie, v rámci ktorého navrhla aj novú smernicu ohľadom registrácie finančných príspevkov zo zahraničia. Pripravovaná legislatíva na úrovni EÚ sa v podstatných detailoch líši od návrhu zákona o „organizáciách so zahraničnou podporou” od predkladateľov Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského, a preto tvrdenie ministra Druckera, že EÚ pripravuje podobnú legislatívu, hodnotíme ako zavádzajúce.", "Komisárka pre Hodnoty a Transparentnosť, Věra Jourová, a komisárka pre Demokraciu a demografiu, Dubravka Šuica, predstavili 12. decembra 2023 na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu balík legislatívnych opatrení , ktoré majú posilniť schopnosť EÚ brániť sa pred negatívnym vplyvom aktérov tretej strany. Okrem pokračujúcej vojny na Ukrajine a potenciálnej hrozby ruského ovplyvňovania európskych záležitostí bol balíček reakciou aj na kauzu „Qatargate”, ktorá v roku 2022 otriasla Bruselom. V kauze boli zainteresovaní europoslanci, ktorí mali byť finančne podporovaní Katarom, Marokom a Mauritániou. Uvedené krajiny mali europoslancov sponzorovať výmenou za tlmenie kritiky stavu ľudských práv zo strany EÚ.", "Navrhovaná smernica členským štátom ukladá povinnosť viesť národný register organizácií, v ktorých budú zaznamenané finančné čiastky prijaté z krajín tretej strany. Pri nesplnení tejto povinnosti bude fyzická osoba pokutovaná vo výške 1000 eur a organizácia vo výške 1 % ročného obratu, pričom predkladateľky podčiarkli, že smernica nevytvára žiadnu trestnoprávnu zodpovednosť.", "Pre porovnanie, podľa slovenského návrhu zákona, ktorého predkladateľmi sú Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová a Adam Lučanský, organizácie, ktoré príjmu zo zahraničia sumu vyššiu ako je päť tisíc eur, sa budú musieť označovať ako „organizácie so zahraničnou podporou\". Organizácia poberajúca finančné prostriedky zo zahraničia bude musieť toto označenie neustále uvádzať za svoj názov.", "Tento návrh, podobne ako ten celoeurópsky, ukladá týmto organizáciám povinnosť viesť o finančných zdrojoch prijatých zo zahraničia záznamy v národnom registri. Avšak narozdiel od návrhu Európskej komisie, ktorá pri nesplnení povinnosti uloží organizáciám peňažnú sankciu, v slovenskom návrhu sa uvádza , že príslušné ministerstvo organizáciu môže rozpustiť, pokiaľ si podľa neho dostatočne nesplnila vykazovaciu povinnosť.", "Po podpise koaličnej zmluvy sa predseda vlády Robert Fico vyjadril : „Skončila [sa] éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie,”. Robert Fico sa zároveň uviedol, že návrh o MVO sa podobá na ten od USA z roku 1938. Návrh z USA z roku 1938 ale hovoril o tom, že cieľom je, aby organizácie mali transparentné financovanie, aby verejnosť a vláda Spojených štátov mohli kontrolovať zdroje a hodnotenie informovanosti týchto subjektov. Tento zákon sa podľa advokáta Branislava Weltera sťahuje primárne na právnické osoby. Nikto ich ale nenútil, aby sa nálepkovali ako zahraniční agenti.", "Podobný zákon majú v Rusku a v Maďarsku. V Maďarsku bol tento zákon schválený v roku 2017 a podľa Súdneho dvora Európskej únie bol v rozpore s právom EÚ. V prípade, ak by boli MVO v Maďarsku financované zo zahraničia, sú povinné nahlásiť, registrovať či zverejňovať údaje. Pri nesplnení hrozí dotknutému subjektu a osobám sankcie. V Rusku sú zahraniční agenti osoby, ktoré sú „pod vplyvom zahraničia\" a dostávajú podporu, sú kritikmi Vladimíra Putina, ľudskoprávni aktivisti alebo aj novinári financovaní zo zahraničia.", "Vyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:", "„Podľa zverejnených dokumentov je pripravená smernica EP a Rady, ktorá by mala byť prijatá v júni a zavádza spoločné harmonizované pravidlá v tejto oblasti. Práve preto nevidím dôvod na národnú reguláciu.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["opatrení", "kauzu", "nesplnení", "predkladateľmi", "označovať", "neustále", "uvádza", "vyjadril", "podľa", "podľa", "Rusku", "smernica EP"], "url": ["https://www.politico.eu/article/eu-commission-wants-registry-for-foreign-lobbyists/", "https://www.euractiv.com/section/eu-institutions/news/ngos-cry-foul-after-commission-proposes-new-law-for-interest-groups/", "https://www.euractiv.com/section/eu-institutions/news/ngos-cry-foul-after-commission-proposes-new-law-for-interest-groups/", "https://www.trend.sk/spravy/koniec-anonymity-specialne-oznacenie-mimovladkam-chyba-transparentnost-zakon-to-ma-napravit", "https://dennikn.sk/minuta/3958131/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9699", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9699", "https://www.aktuality.sk/clanok/D0gZCxD/fico-pohrozil-neziskovkam-zakonom-usa-v-skutocnosti-vyzdvihuje-rusky-vzor/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/robert-fico-avizoval-novy-zakon-mimovladne-organizacie-by-boli-oznacovane-ako-zahranicny-agent/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/brief-madarsky-zakon-o-mimovladnych/474757-clanok.html", "https://www.trend.sk/spravy/putin-podpisal-zakon-zahranicnych-agentoch-aj-novej-mladeznickej-organizacii", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM%3A2023%3A637%3AFIN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:47.792084+00:00"}
{"id": "vr28620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28620", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Čo sa týka elektrifikácie železničnej trate Leopoldov - Nitra - Šurany, je to možné, začínajú sa rekonštrukcie obidvoch staníc.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Momentálne prebieha projekt, ktorého výsledkom bude prípravná štúdia pre projekt Elektrifikácie a optimalizácie železničnej trate Leopoldov - Nitra - Šurany. Súčasťou plánovanej elektrifikácie je aj rekonštrukcia železničnej stanice Nitra, začne sa však najskôr po roku 2015, teda po odovzdaní tejto štúdie a získaní príslušných povolení. Portál IMHD .sk uvádza: \"Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) za účelom prípravy projektu Elektrifikácia a optimalizácia trate Leopoldov - Nitra - Šurany vyhlásili koncom januára v roku 2013 verejnú súťaž na zhotoviteľa technickoekonomickej štúdie (TEŠ) pre elektrifikáciu trate v úsekoch Leopoldov - Nitra (35 km) a Nitra - Šurany (26 km). TEŠ mala zohľadniť vyťaženosť cestnej a železničnej infraštruktúry v regióne pri preprave osôb a tovarov, najmä dennú prepravu cestujúcich z Nitry do Bratislavy autami, autobusmi a vlakmi s cieľom priviesť kvalitnú železničnú dopravu bližšie k zdrojom. Lehota na zhotovenie TEŠ je 22 mesiacov od uzavretia zmluvy. Tento projekt je spolufinancovaný z Operačného programu Doprava 2007-2013 v rámci Prioritnej osi č.4 - Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov. V súčasnosti sa projekt nachádza v procese realizácie, konkrétne vo fáze prípravnej a projektovej dokumentácie, pričom predpokladaný termín ukončenia projektu sa odhaduje na apríl 2015.\" V rámci uvedeného projektu, ktorý má financovať Európska únia plánujú Železnice opraviť aj nitriansku železničnú stanicu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Momentálne prebieha projekt, ktorého výsledkom bude prípravná štúdia pre projekt Elektrifikácie a optimalizácie železničnej trate Leopoldov - Nitra - Šurany. Súčasťou plánovanej elektrifikácie je aj rekonštrukcia železničnej stanice Nitra, začne sa však najskôr po roku 2015, teda po odovzdaní tejto štúdie a získaní príslušných povolení. Portál IMHD .sk uvádza: \"Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) za účelom prípravy projektu Elektrifikácia a optimalizácia trate Leopoldov - Nitra - Šurany vyhlásili koncom januára v roku 2013 verejnú súťaž na zhotoviteľa technickoekonomickej štúdie (TEŠ) pre elektrifikáciu trate v úsekoch Leopoldov - Nitra (35 km) a Nitra - Šurany (26 km). TEŠ mala zohľadniť vyťaženosť cestnej a železničnej infraštruktúry v regióne pri preprave osôb a tovarov, najmä dennú prepravu cestujúcich z Nitry do Bratislavy autami, autobusmi a vlakmi s cieľom priviesť kvalitnú železničnú dopravu bližšie k zdrojom. Lehota na zhotovenie TEŠ je 22 mesiacov od uzavretia zmluvy. Tento projekt je spolufinancovaný z Operačného programu Doprava 2007-2013 v rámci Prioritnej osi č.4 - Infraštruktúra integrovaných dopravných systémov. V súčasnosti sa projekt nachádza v procese realizácie, konkrétne vo fáze prípravnej a projektovej dokumentácie, pričom predpokladaný termín ukončenia projektu sa odhaduje na apríl 2015.\" V rámci uvedeného projektu, ktorý má financovať Európska únia plánujú Železnice opraviť aj nitriansku železničnú stanicu. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["prípravná štúdia", "IMHD", "(TEŠ)", "Operačného programu Doprava 2007-2013", "plánujú"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/209494", "http://imhd.zoznam.sk/transport/doc/en/11754/ZSR-zamyslaju-elektrifikovat-zeleznicnu-trat-Surany-Nitra-Leopoldov.html", "http://imhd.zoznam.sk/nr/doc/sk/11754/ZSR-zamyslaju-elektrifikovat-zeleznicnu-trat-Surany-Nitra-Leopoldov.html", "http://www.opd.sk/13146", "http://nitra.sme.sk/c/6897387/zeleznice-zelektrifikuju-trat-a-upravia-stanice-dali-urobit-studiu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:41.684903+00:00"}
{"id": "vr38451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38451", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Napr. znížením kvóra na 15% sa tam dostanú aj dve veľké okresné mestá. Celkový počet občanov sa zvýši asi na 70 tisíc plus v používaní maďarčiny na južnom Slovensku.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediným okresným mestom, ktoré sa nám podarilo vyhľadať a ktorého sa zníženie kvóra na 15% môže dotknúť je Šaľa. Tá má 17,9% obyvateľov maďarskej národnosti. Absolútny počet obyvateľov, ktorých sa to dotkne na južnom Slovensku sa nám nepodarilo zistiť.", "analysis_paragraphs": ["Jediným okresným mestom, ktoré sa nám podarilo vyhľadať a ktorého sa zníženie kvóra na 15% môže dotknúť je Šaľa. Tá má 17,9% obyvateľov maďarskej národnosti. Absolútny počet obyvateľov, ktorých sa to dotkne na južnom Slovensku sa nám nepodarilo zistiť."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:54.828007+00:00"}
{"id": "vr36282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36282", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(Moderátorka: Keby sa všetky tie tri zrealizovali, toto sú medializované informácie ohľadom financovania, tak štát by každý rok 30 rokov platil týmto súkromných firmám, ktoré by diaľnice postavili, 700 miliónov eur. Počkajte. Čo vychádza okolo tých 21 miliárd korún. Rok čo rok, 30 rokov. Je to tak?) Tie čísla nesedia.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tieto čísla sedia presne, oceňujeme moderátorku za pripravenosť, pretože citovala slová bývalého ministra dopravy pána Vážneho ako uvádza správa ČTK na stránke pravda.sk z 13.10.2009.", "analysis_paragraphs": ["Tieto čísla sedia presne, oceňujeme moderátorku za pripravenosť, pretože citovala slová bývalého ministra dopravy pána Vážneho ako uvádza správa ČTK na stránke pravda.sk z 13.10.2009."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["správa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/za-sukromne-dialnice-bude-stat-platit-700-milionov-eur-rocne-pa7-/sk_ekonomika.asp?c=A091013_173154_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:59.020246+00:00"}
{"id": "44211", "numeric_id": 44211, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44211", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som sa pokúsil presvedčiť ministra Lajčáka, keď ju (demisiu - pozn.) reálne podal, pretože sme predsedali OBSE a iným medzinárodným inštitúciám, aby vo funkcii zotrval.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Lajčák podal prezidentovi demisiu 30. novembra 2018 po tom, čo parlament vláde odporučil, aby odmietla tzv. Globálny pakt OSN o migrácii. Lajčák sa na príprave paktu spolupodieľal ako šéf Valného zhromaždenia OSN. Po Lajčákovej demisii premiér Peter Pellegrini požiadal prezidenta, aby ministrovi demisiu neprijal. Medzičasom premiér Lajčáka presviedčal , aby vo funkci zostal. Lajčák sa stretol s premiérom , s prezidentom a nakoniec svoju demisiu 7. decembra stiahol . Slovensko v tom čase predsedalo OBSE aj formátu V4 . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Lajčák podal prezidentovi demisiu 30. novembra 2018 po tom, čo parlament vláde odporučil, aby odmietla tzv. Globálny pakt OSN o migrácii. Lajčák sa na príprave paktu spolupodieľal ako šéf Valného zhromaždenia OSN. Po Lajčákovej demisii premiér Peter Pellegrini požiadal prezidenta, aby ministrovi demisiu neprijal. Medzičasom premiér Lajčáka presviedčal , aby vo funkci zostal. Lajčák sa stretol s premiérom , s prezidentom a nakoniec svoju demisiu 7. decembra stiahol . Slovensko v tom čase predsedalo OBSE aj formátu V4 . Tvrdenie Petra Pellegriniho hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["podal", "odmietla", "spolupodieľal", "požiadal", "presviedčal", "premiérom", "prezidentom", "stiahol", "OBSE", "V4"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/646339/lajcak-podal-demisiu-prezidentovi/", "https://www.aktuality.sk/clanok/646339/lajcak-podal-demisiu-prezidentovi/", "https://dennikn.sk/1283276/dankova-sns-utoci-na-lajcaka-pre-pakt-o-migracii-premier-nevravi-ci-svojho-ministra-podpori/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22000158/pellegrini-kiska-lajcak-pakt-osn-demisia-minister.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/647842/lajcak-stale-nikam-neodchadza-kiska-si-zobral-cas/", "https://domov.sme.sk/c/20975906/premier-pellegrini-sa-stretol-s-lajcakom.html", "https://www.prezident.sk/article/prezident-sa-stretol-s-ministrom-lajcakom-ohladom-jeho-demisie/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/496416-obdobie-podania-a-stiahnutia-demisie-bolo-profesionalne-najtazsim-obdobim/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/537581-slovenske-predsednictvo-obse-sa-skoncilo-ulohu-prevzalo-albansko/", "https://www.minzp.sk/medzinarodne/v4-sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:55.803921+00:00"}
{"id": "46877", "numeric_id": 46877, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46877", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No on nemá (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn.) dostatočné kapacity na to, aby vydal registráciu, ale ani to nerobieval.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Registrácia lieku je povolenie o uvedení lieku na trh, ktoré vydá Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL). Riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová na svojom LinkedIn profile 21. februára napísala , že sami by vakcínu kriticky posúdiť nevedeli a že treba využiť systém Európskej liekovej agentúry, ktorá vytvára sieť liekových expertov na medzinárodnej úrovni. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Registrácia lieku je povolenie o uvedení lieku na trh, ktoré vydá Štátny ústav na kontrolu liečiv (ŠÚKL). Riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová na svojom LinkedIn profile 21. februára napísala , že sami by vakcínu kriticky posúdiť nevedeli a že treba využiť systém Európskej liekovej agentúry, ktorá vytvára sieť liekových expertov na medzinárodnej úrovni. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["povolenie", "napísala"], "url": ["https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/registracia-humannych-liekov/registracia-lieku/zakladne-informacie-o-registracii-lieku?page_id=943", "https://www.linkedin.com/pulse/%C5%A1%C3%BAkl-sie%C5%A5-eur%C3%B3pskych-liekov%C3%BDch-agent%C3%BAr-sputnik-zuzana-ba%C5%A5ov%C3%A1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:37.577755+00:00"}
{"id": "vr33922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33922", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Ale potom sa na mňa obrátil pán Krajňák, ktorý mi jasne v tom svojom rozmere pomenoval, čo očakáva a akým spôsobom sa tá firma dá zachrániť. Po prvé, pol milióna na prevádzkové náklady, to neexistuje takáto dotácia, že vykryť prevádzkové náklady. Vzhľadom na to, že tí veritelia tam boli dve banky a ďalší veľký veriteľ boli štátne lesy z hľadiska dodávky surovín. On žiadal, aby štátne lesy majetkovo vstúpili do Smrečiny.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že Smrečina žiadala o dotáciu 0,5 mil. euro na prevádzkové náklady. Taktiež je pravdou, že Štátne lesy sú veľkým veriteľom Smrečiny. Podľa dostupných informácií minimálne jedna banka Eximbanka je veriteľom Smrečiny. TASR priniesla informácie o tom, že firma Smrečina Hofatex potrebuje k svojmu prežitiu nutnú pomoc v podobe dotácií od štátu. Helena Šikulová, odborová predáčka firmy sa vyjadrila nasledovne: \" Štát žiadame o 500.000 eur v pondelok, aby sme mohli nabehnúť, zaplatiť elektrinu, vlákninu, vodu , tým pádom ostávame na trhu a firma pokračuje ďalej,\" . Je zrejmé, že suma 0,5 mil. euro má slúžiť na prevádzkové náklady je tak ako to uvádza Ján Richter. Majiteľ firmy Ladislav Krajňák sa zasa pre médiá vyjadril: \" že o pomoc pre firmu požiadal štyri ministerstvá – ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií aj ministerstvo pôdohospodárstva, keďže štátne Lesy SR sú hlavným dodávateľom suroviny pre Smrečinu.\" SME , 14. mája 2013: \"Dodal (hovorca Ministerstva pôdohospodárstva Hajnala, pozn.) , že Smrečina Hofatex dlhuje len štátnym Lesom SR 977­tisíc eur. Preto ani Lesy SR nemajú podľa Hajnalu záujem vstúpiť do Smrečiny, ako to jej vedenie navrhovalo. Ministerstvo financií tvrdí, že pred mesiacom požiadalo štátnu Eximbanku , aby bola súčinná pri prefinancovaní reštrukturalizačného plánu Smrečiny.\" SITA , 10. mája 2013: \"Spoločnosť by však podľa neho pred krachom zachránil zhruba 500-tisíceurový preklenovací úver alebo dotácia na materiál a energie, o ktorú žiadali vládu. \"Suma 500-tisíc eur by nám umožnila ísť ďalej, rokovania prebiehajú na všetkých možných úrovniach. Konkurz by znamenal koniec tejto firmy, hneď ako by sme prerušili dodávky odberateľom, preorientovali by sa na konkurenciu, a z toho už by nebol návrat späť,\" uviedol Adámek s tým, že aktuálne sa im objednávky začali zvyšovať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže je pravdou, že Smrečina žiadala o dotáciu 0,5 mil. euro na prevádzkové náklady. Taktiež je pravdou, že Štátne lesy sú veľkým veriteľom Smrečiny. Podľa dostupných informácií minimálne jedna banka Eximbanka je veriteľom Smrečiny. TASR priniesla informácie o tom, že firma Smrečina Hofatex potrebuje k svojmu prežitiu nutnú pomoc v podobe dotácií od štátu. Helena Šikulová, odborová predáčka firmy sa vyjadrila nasledovne: \" Štát žiadame o 500.000 eur v pondelok, aby sme mohli nabehnúť, zaplatiť elektrinu, vlákninu, vodu , tým pádom ostávame na trhu a firma pokračuje ďalej,\" . Je zrejmé, že suma 0,5 mil. euro má slúžiť na prevádzkové náklady je tak ako to uvádza Ján Richter. Majiteľ firmy Ladislav Krajňák sa zasa pre médiá vyjadril: \" že o pomoc pre firmu požiadal štyri ministerstvá – ministerstvo sociálnych vecí, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií aj ministerstvo pôdohospodárstva, keďže štátne Lesy SR sú hlavným dodávateľom suroviny pre Smrečinu.\" SME , 14. mája 2013: \"Dodal (hovorca Ministerstva pôdohospodárstva Hajnala, pozn.) , že Smrečina Hofatex dlhuje len štátnym Lesom SR 977­tisíc eur. Preto ani Lesy SR nemajú podľa Hajnalu záujem vstúpiť do Smrečiny, ako to jej vedenie navrhovalo. Ministerstvo financií tvrdí, že pred mesiacom požiadalo štátnu Eximbanku , aby bola súčinná pri prefinancovaní reštrukturalizačného plánu Smrečiny.\" SITA , 10. mája 2013: \"Spoločnosť by však podľa neho pred krachom zachránil zhruba 500-tisíceurový preklenovací úver alebo dotácia na materiál a energie, o ktorú žiadali vládu. \"Suma 500-tisíc eur by nám umožnila ísť ďalej, rokovania prebiehajú na všetkých možných úrovniach. Konkurz by znamenal koniec tejto firmy, hneď ako by sme prerušili dodávky odberateľom, preorientovali by sa na konkurenciu, a z toho už by nebol návrat späť,\" uviedol Adámek s tým, že aktuálne sa im objednávky začali zvyšovať.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "médiá", "SME", "SITA"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/smrecina-hofatex-stat-dotacia/45763-clanok.html", "http://www.24hod.sk/krachujuca-smrecina-stopla-vyrobu-odpojili-ju-od-elektriny-cl229124.html", "http://bystrica.sme.sk/c/6800047/krachujuca-smrecina-zastavila-vyrobu-zamestnanci-sa-spoliehaju-na-pomoc-smeru.html", "http://aktualne.atlas.sk/banskobystricka-smrecina-krachuje-vsetkym-170-zamestnancom-hrozi-strata-prace/ekonomika/firmy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:17.606028+00:00"}
{"id": "43404", "numeric_id": 43404, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43404", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Keď si zoberiete 18% študentov zo Slovenska chodí študovať preč. Priemer EÚ je 3%.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z celkového počtu slovenských študentov v terciárnom vzdelaní študuje 17,86 percenta v zahraničí. Priemer členských krajín EÚ je pritom 3,32 percenta. Údaje, ktoré uviedol Truban, sú v súlade s odchýlkou, ktorú metodologicky uplatňujeme pri našom hodnotení a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Pri hodnotení výroku sme čerpali zo štatistických dát zobrazujúcich situáciu a počty zahraničných študentov naprieč EÚ. Z dôvodu kompatibility informácií sme vychádzali z údajov z roku 2015, ktoré vo svojej analýze Education at a Glance 2015 prinieslo OECD ( .doc ), respektíve zo štatistík venujúcich sa počtu študentov dostupných na webe Eurostatu. Je nutné poznamenať, že do hodnotenia sme zahrnuli iba počty študentov terciárneho vzdelania. Eurostat v roku 2015 priniesol údaj o celkovom počte slovenských študentov 184 390. Vychádzajúc zo štatistiky OECD ( .xls , tabuľka C4.6), počet slovenských študentov v zahraničí dosiahol 32 924, čo predstavuje 17,86 percenta. Celkový počet študentov sa v roku 2015 v priestore EÚ vyšplhal na číslo 19 543 989. Celkový počet študentov študujúcich v zahraničí bol 647 999, čo predstavuje 3,32 percenta.", "analysis_paragraphs": ["Z celkového počtu slovenských študentov v terciárnom vzdelaní študuje 17,86 percenta v zahraničí. Priemer členských krajín EÚ je pritom 3,32 percenta. Údaje, ktoré uviedol Truban, sú v súlade s odchýlkou, ktorú metodologicky uplatňujeme pri našom hodnotení a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Pri hodnotení výroku sme čerpali zo štatistických dát zobrazujúcich situáciu a počty zahraničných študentov naprieč EÚ. Z dôvodu kompatibility informácií sme vychádzali z údajov z roku 2015, ktoré vo svojej analýze Education at a Glance 2015 prinieslo OECD ( .doc ), respektíve zo štatistík venujúcich sa počtu študentov dostupných na webe Eurostatu. Je nutné poznamenať, že do hodnotenia sme zahrnuli iba počty študentov terciárneho vzdelania. Eurostat v roku 2015 priniesol údaj o celkovom počte slovenských študentov 184 390. Vychádzajúc zo štatistiky OECD ( .xls , tabuľka C4.6), počet slovenských študentov v zahraničí dosiahol 32 924, čo predstavuje 17,86 percenta. Celkový počet študentov sa v roku 2015 v priestore EÚ vyšplhal na číslo 19 543 989. Celkový počet študentov študujúcich v zahraničí bol 647 999, čo predstavuje 3,32 percenta."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": [".doc", "webe", ".xls", "Celkový", "zahraničí"], "url": ["https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-c4-tables_eag-2015-table211-en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-c4-tables_eag-2015-table211-en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2015/indicator-c4-tables_eag-2015-table211-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:17.972324+00:00"}
{"id": "vr38979", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38979", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Prezident nemeckej Bundesbanky povedal, že ak niečo ohrozuje eurozónu, tak je to euroval, tak je to euroval.", "statement_date": "2011-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kollár síce necituje šéfa Bundesbanky úplne doslova, jeho vyjadrenia ale v podstate neprehnal.", "analysis_paragraphs": ["Kollár síce necituje šéfa Bundesbanky úplne doslova, jeho vyjadrenia ale v podstate neprehnal."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["píše napríklad AP", "Market News International"], "url": ["http://www.canadianbusiness.com/article/47455--germany-downplays-expectations-of-quick-change-of-course-in-eurozone-crisis", "https://mninews.deutsche-boerse.com/index.php/ecbs-weidmann-qaecb-backing-efsf-not-recipe-europe?q=content/ecbs-weidmann-qaecb-backing-efsf-not-recipe-europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:54.458020+00:00"}
{"id": "48398", "numeric_id": 48398, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48398", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Odborníka, ktorý sa na to pozrel a to je dekan právnickej fakulty, pán Burda, ktorý povedal, že toto obvinenie je typickou vzorovou ukážkou ako umlčiavať oponentov. Rovnako povedal aj to, že zaradenie obvinení, že je to zločinecká skupina, je nezmyselné, vykonštruované obvinenie, ktoré absolútne nemá obdobu a práve toto je tá kľúčová vec, ktorú tam urobila Lipšicova prokuratúra. Nadkvalifikovali to, aby mohli použiť inštitút kolúznej väzby a smiešne kolúznej väzby veci, ktoré sa týkajú roky starých záležitostí a mimochodom žiadnych korupčných vecí.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Blanár sa odvoláva na vyjadrenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu, ktoré poskytol pre denník Pravda. Eduard Burda označil uznesenie za prehnané a spochybnil odôvodnenie obvinenia vo veci zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Vyjadril taktiež obavy zo zneužitia takéhoto obvinenia na umlčiavanie kritikov, neoznačil ho však za vzorový príklad. Ku možnému vykonštruovaniu obvinenia sa taktiež nevyjadril v zmysle, ktorým by naznačoval, že nemá obdobu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa uznesenia NAKA, ktorým vznáša obvinenie voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi sú obaja obvinení zo zosnovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a daňového tajomstva. Protizákonnosť ich konania má spočívať v tom, že mali s využitím nominantov Smeru-SD v rámci finančnej správy a polície zneužívať prístup k verejne neprístupným informáciám; tie mali použiť voči bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi a bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi.\n\nDekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda v rozhovore pre Pravdu uviedol: „Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ale považujem za značne prehnané... Obávam sa však, aby sa nestalo vzorom pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote.“ (ods. 6)\n\nOkrem toho sa dekan Právnickej fakulty UK vyjadril k právnej kvalifikácii trestnej činnosti, ktorej sa mali obvinení dopustiť: „Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie.“ (ods. 18)\n\nGenerálny prokurátor SR sa v príspevku na sociálnej sieti vyjadril, že: „[v trestnej veci] v ktorej vykonáva z dôvodu príslušnosti dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, som dňa 22. apríla 2022 rozhodol tak, že špeciálny prokurátor je z dôvodu pochybnosti o jeho nezaujatosti vylúčený z konania a rozhodovania v tejto trestnej veci,..“\n\nTakto bolo učinené zrejme z dôvodu, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic do roku 2016 aktívne pôsobil v politike, pričom počas viacerých funkčných období sa jeho pôsobenie v NR SR prekrývalo s pôsobením obvinených Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, či už z pozície opozičného poslanca voči koalícii vedenej stranou Smer-SD, alebo z pozície člena vlády (ako minister vnútra).\n\nK otázke o možnej nadkvalifikácii skutkov pri obvinení sa Eduard Burda vyjadril zdržanlivejšie. Konkrétne obvinenie výslovne neoznačuje sa nadkvalifikované, no nepriamo naznačuje, že súčasné politické prostredie na Slovensku je takémuto postupu náchylné: „v spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti nezvykne ísť do detailov odôvodňovania akýchkoľvek vyhlásení (čo je momentálne žiaľ prípad Slovenska) sa potom ľahko biele vyhlási za čierne, zvlášť, keď je spoločenská objednávka a politický tlak na to, aby čierne bolo čiernym, aj keď by v skutočnosti bolo bielym. Inak povedané, ak je časť verejnosti, médií a politikov dopredu presvedčená, že je niekto zločinec, budú tlieskať akémukoľvek obvineniu, a preto sa takéto obvinenie ľahšie vyprodukuje.“ (ods. 24) Na otázku k využitiu inštitútu kolúznej väzby Eduard Burda odpovedal nasledovne: „Som presvedčený, že ak by aj bolo toto obvinenie v určitej časti vyhodnotené ako dôvodné (čo by podľa toho, čo uvádzam vyššie čiastočne mohlo byť), dôvod na väzbu v tomto prípade nie je. Pripomínam, že väzba nie je trest, ale zaisťovací inštitút a je chyba, ak sa používa ako prostriedok na donútenie „k dráhe kajúcnika“. (ods. 34)\n\nDruhá časť vyjadrenia Juraja Blanára je viac jeho osobným hodnotením a obsahovo sa odkláňa od stanoviska, ktoré v rozhovore zaujal dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda.", "analysis_paragraphs": ["Blanár sa odvoláva na vyjadrenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu, ktoré poskytol pre denník Pravda. Eduard Burda označil uznesenie za prehnané a spochybnil odôvodnenie obvinenia vo veci zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Vyjadril taktiež obavy zo zneužitia takéhoto obvinenia na umlčiavanie kritikov, neoznačil ho však za vzorový príklad. Ku možnému vykonštruovaniu obvinenia sa taktiež nevyjadril v zmysle, ktorým by naznačoval, že nemá obdobu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa uznesenia NAKA, ktorým vznáša obvinenie voči Robertovi Ficovi a Robertovi Kaliňákovi sú obaja obvinení zo zosnovania zločineckej skupiny, zneužitia právomocí verejného činiteľa a daňového tajomstva. Protizákonnosť ich konania má spočívať v tom, že mali s využitím nominantov Smeru-SD v rámci finančnej správy a polície zneužívať prístup k verejne neprístupným informáciám; tie mali použiť voči bývalému prezidentovi Andrejovi Kiskovi a bývalému premiérovi Igorovi Matovičovi.", "Dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave Eduard Burda v rozhovore pre Pravdu uviedol: „Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ale považujem za značne prehnané... Obávam sa však, aby sa nestalo vzorom pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote.“ (ods. 6)", "Okrem toho sa dekan Právnickej fakulty UK vyjadril k právnej kvalifikácii trestnej činnosti, ktorej sa mali obvinení dopustiť: „Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie.“ (ods. 18)", "Generálny prokurátor SR sa v príspevku na sociálnej sieti vyjadril, že: „[v trestnej veci] v ktorej vykonáva z dôvodu príslušnosti dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, som dňa 22. apríla 2022 rozhodol tak, že špeciálny prokurátor je z dôvodu pochybnosti o jeho nezaujatosti vylúčený z konania a rozhodovania v tejto trestnej veci,..“", "Takto bolo učinené zrejme z dôvodu, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic do roku 2016 aktívne pôsobil v politike, pričom počas viacerých funkčných období sa jeho pôsobenie v NR SR prekrývalo s pôsobením obvinených Roberta Fica a Roberta Kaliňáka, či už z pozície opozičného poslanca voči koalícii vedenej stranou Smer-SD, alebo z pozície člena vlády (ako minister vnútra).", "K otázke o možnej nadkvalifikácii skutkov pri obvinení sa Eduard Burda vyjadril zdržanlivejšie. Konkrétne obvinenie výslovne neoznačuje sa nadkvalifikované, no nepriamo naznačuje, že súčasné politické prostredie na Slovensku je takémuto postupu náchylné: „v spoločnosti, ktorá vo všeobecnosti nezvykne ísť do detailov odôvodňovania akýchkoľvek vyhlásení (čo je momentálne žiaľ prípad Slovenska) sa potom ľahko biele vyhlási za čierne, zvlášť, keď je spoločenská objednávka a politický tlak na to, aby čierne bolo čiernym, aj keď by v skutočnosti bolo bielym. Inak povedané, ak je časť verejnosti, médií a politikov dopredu presvedčená, že je niekto zločinec, budú tlieskať akémukoľvek obvineniu, a preto sa takéto obvinenie ľahšie vyprodukuje.“ (ods. 24) Na otázku k využitiu inštitútu kolúznej väzby Eduard Burda odpovedal nasledovne: „Som presvedčený, že ak by aj bolo toto obvinenie v určitej časti vyhodnotené ako dôvodné (čo by podľa toho, čo uvádzam vyššie čiastočne mohlo byť), dôvod na väzbu v tomto prípade nie je. Pripomínam, že väzba nie je trest, ale zaisťovací inštitút a je chyba, ak sa používa ako prostriedok na donútenie „k dráhe kajúcnika“. (ods. 34)", "Druhá časť vyjadrenia Juraja Blanára je viac jeho osobným hodnotením a obsahovo sa odkláňa od stanoviska, ktoré v rozhovore zaujal dekan Právnickej fakulty UK Eduard Burda."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["poskytol", "obvinení", "rozhovore", "príspevku"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624299-burda-obvinenie-fica-s-kalinakom-povazujem-za-znacne-prehnane/strana-2/", "https://domov.sme.sk/c/22890100/fico-kalinak-naka-uznesenie-obvinenie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/624299-burda-obvinenie-fica-s-kalinakom-povazujem-za-znacne-prehnane/strana-2/", "https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=380222054001297&id=104581384898700"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:47.761496+00:00"}
{"id": "vr15421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15421", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Majú väčšinu v parlamente (vládna koalícia, pozn.), s Kotlebom majú ústavnú väčšinu (...) majú 90 hlasov dokopy.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií zo Štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2016 získala vládna koalícia 85 mandátov. Kvôli vzniku súčasnej vlády Most-Híd opustil Zsolt Simon, zo Siete odišli Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrik. Po zmenách v parlamente, vrátane prechodu piatich poslancov Siete do poslaneckého klubu strany Most-Híd vládnu koalíciu už tvorí len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd. Tieto strany v súčasnosti disponujú 79 mandátmi. Strana ĽSNS získala vo voľbách 14 mandátov a spolu teda obsadili 93 kresiel. Demagog.SK nehodnotí, či skutočne súčasná vládna koalícia bude spolupracovať s ĽS NS a tak vytvorí ústavnú väčšinu. Keďže však vládna koalícia so stranou ĽSNS majú dokopy viac mandátov ako je ústavná väčšina (90 kresiel), výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií zo Štatistického úradu SR vo voľbách do NR SR v roku 2016 získala vládna koalícia 85 mandátov. Kvôli vzniku súčasnej vlády Most-Híd opustil Zsolt Simon, zo Siete odišli Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrik. Po zmenách v parlamente, vrátane prechodu piatich poslancov Siete do poslaneckého klubu strany Most-Híd vládnu koalíciu už tvorí len trojica Smer-SD, SNS a Most-Híd. Tieto strany v súčasnosti disponujú 79 mandátmi. Strana ĽSNS získala vo voľbách 14 mandátov a spolu teda obsadili 93 kresiel. Demagog.SK nehodnotí, či skutočne súčasná vládna koalícia bude spolupracovať s ĽS NS a tak vytvorí ústavnú väčšinu. Keďže však vládna koalícia so stranou ĽSNS majú dokopy viac mandátov ako je ústavná väčšina (90 kresiel), výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-02", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "vládnu koalíciu", "ústavná väčšina"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/135f2b95-971a-4560-8770-72b19027b3ec/!ut/p/b1/hVTbsqI6EP2W-QDHhIuER-5yC3cUXiwBRUAEEQnw9cc9NXWqzsPeJ3lJUmululev7m26PW7Tx3mqyvNYdY_z_eue7k4epyNRhAIAHCsD3YhkTwt4CBjwASQfAPhmCeC_fIR9Beih4Gq-wXz47F_-D4AvvqQJe4azAECWxgJd2Ec-79G0IzN_-d8AgED_H_-wPQLmFNRgcMyl6ZZCcmP5SMKld1YsYP6eQEm64eX1sMNmdUI1gqY0Olbevn0xmbGcYhs8F4wPEMuFDeVoxqHrjaFAY16AGHTLKHvEbtASNvRBZPu8MapL2xvnh9FexE1yT3dZ58_mHfN5tcyKcMn9UBR-_fo5t6_g_6c2h236U_p_1PkD-Kl8P_2ALGqL91172RrbtLx32ccx8UdOr0akM4OWRHXs4aCcLP5qhfYQB4hz4_CoLwHqrTiBpsJiSxkcoKOnpYDxOQauqZSvpfnInYNhCd8oeiqvE6o2vdKpOsGyfaLyQolVQWhPU9X92iafELnvZaK34fbIxZYVdTZRXRDjdhF5E3AdPvRg18RXYS1sqTVUDygNL5nXje--seLai0bd_PuDw6ZqMz7HsuwaLlyeLKfRiPiuvNgCS8rVWS0RyFjsgVtKNyduTXl4Pm6DMPCTcCtKFIdGOTmmtqeVdrTmOAoSYyGjrwwrs3aF9dTeUriqOekPEPSYX5JzjvLMlMKShx42y3N1NHz11FFXrBR6c8oK1M-jtGOl9qVA2DcNTB6bQmduwcxWgV7B8M1n52fV3wvZDu6X1D-X3ft84Kx9TlXItVokXW8OvDa-rNuubrAW6bvSM5fSaxwm3knSGGUA5HVLQfX-XET3BdS1POZM55iwc5jndCscnyX7WEOUXIXmqZiPdwI87AzUacJ1r25IGgeElYrRS_Tnsrf3ixGcu2YaK_81X1keOVcUuUZUT4FqUS-wyYMX6EVRPYOTdoBzox8kP9OOaVe_J9pPoiIJeJSqqeC3dkudHBdTWHZ5GN8LkZDI8E0tKLMinlx1llki_2uO75rEpL7M8WcALL2-Nqtfrx7ADViDQQcwiwAGa4RDBdq8BG05p4Ec0UFtAiwLS7gaTlhkbhH7kSgIUeyx4KsTqqz9TfL2N_gNKcTtGAoyiKfoz3kb1wlnyZ1OVCU49a8pkJgyLnafUZd7-DW8RiP0EDUKQ82h4zG7Nzh1jdTe6d5AzvqDb4kmXVhUPd3RfKecDGhfSDZYjWWpa3ocZeLY4VRIAjZHL0PotGI-ECZHQ4mKrMhSNcuurSoscEejoIdt8ZTX-p0s_p7Ta2Q4EdEOFXMjwTM26zlj5Rfci5jK8ngAmZSNeFrCMc-9TYX1GhfEGX1XtVpC0wFzXWQGGV-Dq2-jKJqsnb8ndDt99ufxH3T7atA!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/404200-parlament-otestuje-koaliciu-bez-siete/", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=slovnik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:34.757000+00:00"}
{"id": "vr39027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39027", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ak by sme navyšovali záruky (ESFS, pozn.), tak v pomere k HDP je to v prípade Slovenska takmer 12 %. Naozaj dosť dôležitý moment.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "HDP SR za rok 2010, ako uvádza eurostat , je vo výške 65,9 mld. eur. Členské štáty eurozóny uzavreli dohodu, že euroval (EFSF) sa navýši na úroveň 780 mld. eur. (v súčasnosti prebiehajú schvaľovania národnými parlamentami, pozn.). V danej rámcovej dohode je upravené, že Slovensko preberá záruky vo výške 7,727 mld. eur.( EFSF.pdf , str. 39). Danú sumu by SR musela zaplatiť v prípade, ak by sa mal vyčerpať celý euroval, tzn. celých 780 mld. eur. Čiže SR ručí do výšky 7,727 mld. eur, pričom 12% z nášho HDP za rok 2010 predstavuje sumu 7,908 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["HDP SR za rok 2010, ako uvádza eurostat , je vo výške 65,9 mld. eur. Členské štáty eurozóny uzavreli dohodu, že euroval (EFSF) sa navýši na úroveň 780 mld. eur. (v súčasnosti prebiehajú schvaľovania národnými parlamentami, pozn.). V danej rámcovej dohode je upravené, že Slovensko preberá záruky vo výške 7,727 mld. eur.( EFSF.pdf , str. 39). Danú sumu by SR musela zaplatiť v prípade, ak by sa mal vyčerpať celý euroval, tzn. celých 780 mld. eur. Čiže SR ručí do výšky 7,727 mld. eur, pričom 12% z nášho HDP za rok 2010 predstavuje sumu 7,908 mld. eur."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["eurostat", "EFSF.pdf"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30dcb9d45ca682b043b382fbf90796029874.e34OaN8PchaTby0Lc3aNchuMb3qOe0?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://www.efsf.europa.eu/attachments/efsf_framework_agreement_consolidated_version.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:42.697853+00:00"}
{"id": "vr15862", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15862", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V súvislosti s pozitívnym trendom vývoja ekonomiky, ktorý sa následne odráža i v poklese nezamestnanosti, možno skutočne pozorovať znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných osôb. Nakoľko sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter venuje uplynulému roku 2016, je tento trend porovnateľný s rokom 2015. Údaj, ktorý však Richter vo svojom výroku uvádza nie je presný a pre pomerne veľkú odchýlku sme sa rozhodli zhodnotiť výrok ako nepravdivý. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje každý mesiac štatistiky týkajúce sa nezamestnaných osôb. Na základe týchto štatistík možno pozorovať, že na začiatku roka 2015 bolo na Slovensku dlhodobo nezamestnaných 204 025 osôb, štatistiky ku koncu mesiaca december ukazujú, že tento počet sa znížil na 172 908 osôb dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, čo činí pokles o 31 117 osôb. Na základe štatistických údajov pre rok 2016 pozorujeme na konci januára 2016 170 236 nezamestnaných, kým koncom roka 2016 bolo dlhodobo nezamestnaných 137 322 osôb. Pokles za rok 2016 teda predstavuje 32 914 osôb. Celkový rozdiel v počte dlhodobo nezamestnaných osôb v roku 2015 a v roku 2016 predstavuje pokles o 35 586 osôb. V grafe je zobrazený vývoj počtu nezamestnaných osôb v rokoch 2015 a 2016. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"AvvlT\"]={},window.datawrapper[\"AvvlT\"].embedDeltas={\"100\":473,\"200\":421,\"300\":395,\"400\":395,\"500\":369,\"600\":369,\"700\":369,\"800\":369,\"900\":369,\"1000\":369},window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-AvvlT\"),window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"AvvlT\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"AvvlT\"==b)window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s pozitívnym trendom vývoja ekonomiky, ktorý sa následne odráža i v poklese nezamestnanosti, možno skutočne pozorovať znižovanie počtu dlhodobo nezamestnaných osôb. Nakoľko sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter venuje uplynulému roku 2016, je tento trend porovnateľný s rokom 2015. Údaj, ktorý však Richter vo svojom výroku uvádza nie je presný a pre pomerne veľkú odchýlku sme sa rozhodli zhodnotiť výrok ako nepravdivý. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zverejňuje každý mesiac štatistiky týkajúce sa nezamestnaných osôb. Na základe týchto štatistík možno pozorovať, že na začiatku roka 2015 bolo na Slovensku dlhodobo nezamestnaných 204 025 osôb, štatistiky ku koncu mesiaca december ukazujú, že tento počet sa znížil na 172 908 osôb dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov, čo činí pokles o 31 117 osôb. Na základe štatistických údajov pre rok 2016 pozorujeme na konci januára 2016 170 236 nezamestnaných, kým koncom roka 2016 bolo dlhodobo nezamestnaných 137 322 osôb. Pokles za rok 2016 teda predstavuje 32 914 osôb. Celkový rozdiel v počte dlhodobo nezamestnaných osôb v roku 2015 a v roku 2016 predstavuje pokles o 35 586 osôb. V grafe je zobrazený vývoj počtu nezamestnaných osôb v rokoch 2015 a 2016. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"AvvlT\"]={},window.datawrapper[\"AvvlT\"].embedDeltas={\"100\":473,\"200\":421,\"300\":395,\"400\":395,\"500\":369,\"600\":369,\"700\":369,\"800\":369,\"900\":369,\"1000\":369},window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-AvvlT\"),window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"AvvlT\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"AvvlT\"==b)window.datawrapper[\"AvvlT\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-20", "analysis_sources": {"text": ["", "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny", "štatistických údajov pre rok 2016"], "url": ["http://www.upsvar.sk/", "http://www.upsvar.sk/", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:58.398919+00:00"}
{"id": "vr14175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14175", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "... rozdiel medzi rokom 2011 a rokom 2015 - 2016 je v tom, že keď sa táto situácia stala, tak vieme, že premiérka bývalá, predseda parlamentu s odbormi, vrátane mňa, sedeli sme deň a noc a presne si to pamätám, ráno, ráno pred Vianocami sme sa dohodli.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Lekárske odborové združenie čakalo do poslednej možnej chvíle, kým definitívne ukončilo štrajkovú pohotovosť. Stalo sa tak 16. decembra 2011, pričom dohoda s LOZ bola uzavretá už v Memorande z novembra 2011. Zástupcovia LOZ však neverili sľubom vlády a ministra. K dohode s protestujúcimi lekármi teda došlo skôr než deň pred Vianocami 2011, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Kríza v slovenskom zdravotníctve v roku 2011 sa začala ešte v na konci septembra toho roku. Vtedy totiž viac ako 2 400 lekárov podalo výpovede. Aj keď neskôr až polovica z nich výpovede stiahla, LOZ (lekárske odborove združenie) naďalej odmietalo riešenia navrhované vládou SR, tá sa následne rozhodla vyhlásiť núdzový stav, ktorým mohla lekárom vo výpovedi nariadiť povinnú pracovnú povinnosť. Situáciu sa neskôr podarilo upokojiť podpisom Memoranda , ktoré 25. novembra 2011 podpísala aj vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Lekári sa však obávali, že vláda svoj zámer nepresadí do legislatívnej podoby, a tak 10. decembra 2011 vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Denník Pravda (zdroj TASR) v článku zo 16. decembra 2011 píše : \"LOZ vyhlásila štrajkovú pohotovosť 10. decembra. Trvať mala až do splnenia všetkých požiadaviek z memoranda dohodnutého s vládou. Odborári ju nezrušili ani po tom, čo parlament schválil legislatívu, ktorá zvyšuje platy lekárov, či ruší transformáciu nemocníc. Tvrdili, že zákony nenadobudli účinnosť a chceli počkať na to, kedy sa zverejnia v Zbierke zákonov SR. \" Vláda SR schválila legislatívne zmeny vychádzajúce z memoranda ešte 14. decembra 2011. Do rokovaní medzi LOZ a vládou bol zapojený aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ten rokoval priamo s Mariánom Kollárom, predsedom LOZ. Štrajk lekárov v udalostiach roka 2011 spomína v kocke aj denník SME . Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Lekárske odborové združenie čakalo do poslednej možnej chvíle, kým definitívne ukončilo štrajkovú pohotovosť. Stalo sa tak 16. decembra 2011, pričom dohoda s LOZ bola uzavretá už v Memorande z novembra 2011. Zástupcovia LOZ však neverili sľubom vlády a ministra. K dohode s protestujúcimi lekármi teda došlo skôr než deň pred Vianocami 2011, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. Kríza v slovenskom zdravotníctve v roku 2011 sa začala ešte v na konci septembra toho roku. Vtedy totiž viac ako 2 400 lekárov podalo výpovede. Aj keď neskôr až polovica z nich výpovede stiahla, LOZ (lekárske odborove združenie) naďalej odmietalo riešenia navrhované vládou SR, tá sa následne rozhodla vyhlásiť núdzový stav, ktorým mohla lekárom vo výpovedi nariadiť povinnú pracovnú povinnosť. Situáciu sa neskôr podarilo upokojiť podpisom Memoranda , ktoré 25. novembra 2011 podpísala aj vtedajšia premiérka Iveta Radičová. Lekári sa však obávali, že vláda svoj zámer nepresadí do legislatívnej podoby, a tak 10. decembra 2011 vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Denník Pravda (zdroj TASR) v článku zo 16. decembra 2011 píše : \"LOZ vyhlásila štrajkovú pohotovosť 10. decembra. Trvať mala až do splnenia všetkých požiadaviek z memoranda dohodnutého s vládou. Odborári ju nezrušili ani po tom, čo parlament schválil legislatívu, ktorá zvyšuje platy lekárov, či ruší transformáciu nemocníc. Tvrdili, že zákony nenadobudli účinnosť a chceli počkať na to, kedy sa zverejnia v Zbierke zákonov SR. \" Vláda SR schválila legislatívne zmeny vychádzajúce z memoranda ešte 14. decembra 2011. Do rokovaní medzi LOZ a vládou bol zapojený aj vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Ten rokoval priamo s Mariánom Kollárom, predsedom LOZ. Štrajk lekárov v udalostiach roka 2011 spomína v kocke aj denník SME . Dátum zverejnenia analýzy: 18.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Kríza", "Memoranda", "píše", "schválila", "rokoval", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172751-lekarski-odborari-zrusili-strajkovu-pohotovost/", "http://www.vlada.gov.sk/memorandum-o-uprave-pomerov-v-zdravotnictve/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172751-lekarski-odborari-zrusili-strajkovu-pohotovost/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172722-transformacia-nemocnic-nebude-platy-sa-zvysia-len-v-dvoch-etapach/", "http://tv.hnonline.sk/domov-833/kriza-pokracuje-kollar-sa-s-hrusovskym-nedohodol-475864", "http://domov.sme.sk/c/6198370/najdolezitejsie-udalosti-roka-2011-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:59.725798+00:00"}
{"id": "vr34907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34907", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Nie. Však my sme veľmi jasne povedali na tlačovej konferencii, tuším, minulý týždeň, že za týchto okolností Smer trestne-právnu imunitu, a tam je podstata článku ústavy, nepodporí, to znamená, že tento zákon je mŕtvy.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová konferencia Smeru sa uskutočnila 6. októbra, teda dňa, kedy sa malo konať súkromné stretnutie jeho predsedu s premiérkou. Okrem Roberta Fica sa tejto konferencie zúčastnili aj podpredsedovia Robert Kaliňák, Pavol Paška a Marek Maďarič. Robert Fico oznámil svoje rozhodnutie, že sa nezúčastní plánovaného súkromného stretnutia s Ivetou Radičovou. Predseda Smeru povedal , že Radičová potrebovala stretnutie medializovať, \"lebo je na ňu toho veľa\", čím narážal na kauzu Hayekovci, ktorú podľa neho ju nie je schopná vyriešiť. „Keby som požiadal ministra o odvolanie štátneho tajomníka, tak by to minister urobil okamžite. Ukazuje sa, že pani premiérka je úplne slabá, že je v rukách svojich koaličných partnerov“. Podľa neho je to spôsobené aj tým, „že nemá za sebou svoju vlastnú stranu“. Na tlačovke tiež odznelo , že strana Smer nepodporí návrh ústavného zákona ohľadom trestnoprávnej imunity. Dôvodom je podľa Fica snaha kriminalizovať opozíciu. SMER je ale pripravený podporiť zrušenie priestupkovej imunity pod podmienkou, že sa tento zákon bude vzťahovať aj na ostatných ústavných činiteľov. Členovia vlády, premiér, prezident, predseda parlamentu, šéfovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry, NKÚ, NBÚ by tak v budúcnosti nemohli používať majáky a presúvať sa po komunikáciách rýchlejšie ako bežní ľudia. Majáky by po novom zostali iba polícii, hasičom a zdravotníkom.", "analysis_paragraphs": ["Tlačová konferencia Smeru sa uskutočnila 6. októbra, teda dňa, kedy sa malo konať súkromné stretnutie jeho predsedu s premiérkou. Okrem Roberta Fica sa tejto konferencie zúčastnili aj podpredsedovia Robert Kaliňák, Pavol Paška a Marek Maďarič. Robert Fico oznámil svoje rozhodnutie, že sa nezúčastní plánovaného súkromného stretnutia s Ivetou Radičovou. Predseda Smeru povedal , že Radičová potrebovala stretnutie medializovať, \"lebo je na ňu toho veľa\", čím narážal na kauzu Hayekovci, ktorú podľa neho ju nie je schopná vyriešiť. „Keby som požiadal ministra o odvolanie štátneho tajomníka, tak by to minister urobil okamžite. Ukazuje sa, že pani premiérka je úplne slabá, že je v rukách svojich koaličných partnerov“. Podľa neho je to spôsobené aj tým, „že nemá za sebou svoju vlastnú stranu“. Na tlačovke tiež odznelo , že strana Smer nepodporí návrh ústavného zákona ohľadom trestnoprávnej imunity. Dôvodom je podľa Fica snaha kriminalizovať opozíciu. SMER je ale pripravený podporiť zrušenie priestupkovej imunity pod podmienkou, že sa tento zákon bude vzťahovať aj na ostatných ústavných činiteľov. Členovia vlády, premiér, prezident, predseda parlamentu, šéfovia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry, NKÚ, NBÚ by tak v budúcnosti nemohli používať majáky a presúvať sa po komunikáciách rýchlejšie ako bežní ľudia. Majáky by po novom zostali iba polícii, hasičom a zdravotníkom."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová konferencia", "zúčastnili", "povedal", "odznelo"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-odmietol-rokovat-s-radicovou-o-imunite-poslancov-ppb-/sk_domace.asp?c=A101006_142109_sk_domace_p12", "http://www.strana-smer.sk/303/1871/smersd-podpori-zuzenie-imunity-ale-chce-aby-vyhody-nemali-vsetci-ustavni-cinitelia.html", "http://www.sme.sk/c/5581336/fico-s-radicovou-o-imunite-rokovat-nebude.html", "http://www.smertv.sk/c/22/1/1/smer-sd-podpori-zrusenie-priestupkovej-imunity-poslancov,-ak-o-svoje-vyhody-pridu-aj-ministri.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:39.382684+00:00"}
{"id": "45493", "numeric_id": 45493, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45493", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Rakúšania už investovali 7 miliárd, 7 miliárd na zachovanie 1,2 milióna pracovných miest a hneď pristúpili k riešeniu takému, že dávali paušálne peniaze firmám, ktoré mali napr. počet zamestnancov do 10 ľudí 1000 EUR, ďalší mesiac 2000.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník E koncom apríla informoval , že Rakúsko počas koronakrízy investovalo 7 miliárd eur, aby udržalo 1,1 milióna pracovných miest. Štát firmám vypláca peniaze cez podporu tzv. Kurzarbeit - práce na skrátený úväzok. Malé rakúske firmy s maximálne 9 zamestnancami môžu požiadať o podporu v ťažkej situácii cez tzv. Härtefallfonds . V prvej fáze dosahovala 1000 eur, v druhej sa zvýšila na 2000 eur. V porovnaní s tým, slovenskí podnikatelia dostali k 7. máju pomoc súvisiacu s pandémiou vo výške 20,3 milióna eur. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Denník E koncom apríla informoval , že Rakúsko počas koronakrízy investovalo 7 miliárd eur, aby udržalo 1,1 milióna pracovných miest. Štát firmám vypláca peniaze cez podporu tzv. Kurzarbeit - práce na skrátený úväzok. Malé rakúske firmy s maximálne 9 zamestnancami môžu požiadať o podporu v ťažkej situácii cez tzv. Härtefallfonds . V prvej fáze dosahovala 1000 eur, v druhej sa zvýšila na 2000 eur. V porovnaní s tým, slovenskí podnikatelia dostali k 7. máju pomoc súvisiacu s pandémiou vo výške 20,3 milióna eur. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "práce", "Härtefallfonds", "dostali"], "url": ["https://e.dennikn.sk/minuta/1872986", "https://mail.google.com/mail/u/2/#inbox/QgrcJHshbMQgLBLllKKgxrCJDphMcHgpdLb?compose=DmwnWsmCKStBxLBxRctkQcGCmQGqNwGZvqLXDLQcnDWcHmczfpnZnVcZnNWkCwjpvQmrJwHTkClq", "https://news.wko.at/news/wien/Haertefall-Fonds:-Jetzt-startet-Phase-2.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/urady-vyplatili-ziadatelom-prispevky-uz-viac-ako-20-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:39.963184+00:00"}
{"id": "vr32275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32275", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...strategickou zákazkou môže byť len niečo čo nie je možné predpovedať, lebo ešte nie je vytvorený model, že čo vlastne ideme presne urobiť...", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strategická zákazka je v pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní definovaná v § 3, ods. 7 nasledovne:\n\n\"(7)Strategická zákazka na účely tohto zákona je nadlimitná zákazka, o ktorej vláda Slovenskej republiky rozhodne, že je strategickou zákazkou...\n\na) ide o zákazku, ktorej celkovú cenu alebo spôsob jej určenia alebo podrobné technické požiadavky nie je možné vopred spoľahlivo určiť,\n\nb) je odôvodnený predpoklad, že predpokladaná hodnota zákazky bude vyššia, než 10 miliónov eur,\n\nc) nejde o zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu a\n\nd) zákazka neslúži len na zabezpečenie činnosti verejného obstarávateľa alebo výkon jeho úloh podľa osobitných predpisov, ale na zabezpečenie verejného záujmu.“", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Strategická zákazka je v pripravovanej novele zákona o verejnom obstarávaní definovaná v § 3, ods. 7 nasledovne:", "\"(7)Strategická zákazka na účely tohto zákona je nadlimitná zákazka, o ktorej vláda Slovenskej republiky rozhodne, že je strategickou zákazkou...", "a) ide o zákazku, ktorej celkovú cenu alebo spôsob jej určenia alebo podrobné technické požiadavky nie je možné vopred spoľahlivo určiť,", "b) je odôvodnený predpoklad, že predpokladaná hodnota zákazky bude vyššia, než 10 miliónov eur,", "c) nejde o zákazku na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby, ktoré sú bežne dostupné na trhu a", "d) zákazka neslúži len na zabezpečenie činnosti verejného obstarávateľa alebo výkon jeho úloh podľa osobitných predpisov, ale na zabezpečenie verejného záujmu.“"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["novele zákona o verejnom obstarávaní"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=44&matEID=5453&docEID=264200&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:15.355414+00:00"}
{"id": "vr32848", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32848", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Za 5 rokov dozadu klesol počet pracovníkov verejnej správy a štátnej správy o 40 000.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ak Pavol Paška porovnáva dnešný počet zamestnancov verejnej správy s tým z pred piatich rokov, budeme porovnávať čísla z 2012 a 2007. V treťom kvartáli 2012 je počet zamestnancov v štátnej správe: 183 600 zamestnancov. Podľa Štatistického úradu v roku 2007 bola 159,8 tisíc. Z týchto údajov nám vyšlo, že počet zamestnancov vo verejnej správe sa neznížil, ale zvýšil za 5 rokov o 26 800 zamestnancov. Keďže Pavol Paška hovorí o počte \"pracovníkov verejnej správy a štátnej správy\", treba povedať, že štátna služba a štátna správa je súčasť verejnej správy.", "analysis_paragraphs": ["Ak Pavol Paška porovnáva dnešný počet zamestnancov verejnej správy s tým z pred piatich rokov, budeme porovnávať čísla z 2012 a 2007. V treťom kvartáli 2012 je počet zamestnancov v štátnej správe: 183 600 zamestnancov. Podľa Štatistického úradu v roku 2007 bola 159,8 tisíc. Z týchto údajov nám vyšlo, že počet zamestnancov vo verejnej správe sa neznížil, ale zvýšil za 5 rokov o 26 800 zamestnancov. Keďže Pavol Paška hovorí o počte \"pracovníkov verejnej správy a štátnej správy\", treba povedať, že štátna služba a štátna správa je súčasť verejnej správy."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["2012", "2007"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48055", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8125"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:13.832099+00:00"}
{"id": "vr31159", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31159", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My vnímame tú situáciu na Finančnej správe naďalej ako kritickú a k včerajšiemu dňu (25.2.2012 pozn.) podľa našich informácií 22 tisíc slovenských firiem nemalo vysporiadané nároky z hľadiska odpočtu DPH a vyše 4 tisíc zahraničných firiem z hľadiska medzinárodných záväzkov. Niektoré z nich sú už aj po lehote splatnosti.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť koľko slovenských firiem nemalo ku 25. februáru 2012 vysporiadané nároky z hľadiska odpočtu DPH, a ani koľko zahraničných firiem z hľadiska medzinárodných záväzkov.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť koľko slovenských firiem nemalo ku 25. februáru 2012 vysporiadané nároky z hľadiska odpočtu DPH, a ani koľko zahraničných firiem z hľadiska medzinárodných záväzkov."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:18.348617+00:00"}
{"id": "43475", "numeric_id": 43475, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43475", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pán Kollár sa podpíše pod moje odvolanie a potom ide do Ameriky a na Instagrame si vysiela svoje videjká...", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pod návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu je aj podpis Borisa Kollára. V piatok, 6. septembra 2019 však na odvolávanie premiéra neprišiel . „ To, že bude mimoriadna schôdza, sa rozhodlo len minulý týždeň. Ja som mal dva mesiace plánovanú cestu do Spojených štátov, zakúpené letenky. Nedovolenkujem tu, som tu na natáčaní Modrého z neba. Chceme pomôcť jednej postihnutej dievčine splniť si svoj sen a pomôcť jej navrátiť ju do života špeciálnymi operáciami. Robím charitu,” uviedol Kollár pre TASR. Pobyt v USA dokumentuje na svojom instagramovom profile. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pod návrhom na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu je aj podpis Borisa Kollára. V piatok, 6. septembra 2019 však na odvolávanie premiéra neprišiel . „ To, že bude mimoriadna schôdza, sa rozhodlo len minulý týždeň. Ja som mal dva mesiace plánovanú cestu do Spojených štátov, zakúpené letenky. Nedovolenkujem tu, som tu na natáčaní Modrého z neba. Chceme pomôcť jednej postihnutej dievčine splniť si svoj sen a pomôcť jej navrátiť ju do života špeciálnymi operáciami. Robím charitu,” uviedol Kollár pre TASR. Pobyt v USA dokumentuje na svojom instagramovom profile. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["návrhom", "neprišiel", "uviedol", "instagramovom"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=470431", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/ospravedlnenia_result&PoslanecMasterID=917&CisObdobia=7&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&CisSchodze=", "https://www.teraz.sk/slovensko/b-kollar-nebol-na-schodzi-lebo-je-v/417026-clanok.html", "https://www.instagram.com/kollarboris/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:53.099875+00:00"}
{"id": "vr28765", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28765", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme väčšinu v mestskom zastupiteľstve (v Košiciach, pozn).", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie premiéra Roberta Fica o väčšine poslancov v mestskom zastupiteľstve v meste Košice nie je pravda. Z celkovo 41 poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach získal SMER 14 poslancov. Viac kresiel ako SMER získali nezávislí kandidáti - až 18.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie premiéra Roberta Fica o väčšine poslancov v mestskom zastupiteľstve v meste Košice nie je pravda. Z celkovo 41 poslancov mestského zastupiteľstva v Košiciach získal SMER 14 poslancov. Viac kresiel ako SMER získali nezávislí kandidáti - až 18."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["získal"], "url": ["http://www.sme.sk/komunalne-volby/2014/vysledky/obec/14659/kosice"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:12.696033+00:00"}
{"id": "vr31512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31512", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vychádza to zo štatistík a máme na mysli momentálne plnenie hotovostného deficitu. Toho priebežného, ktorý sa vyhodnocuje každý mesiac. Po prvých 3 mesiacoch tohto roku ten deficit bol o 500 mil. € vyšší ako minulý rok. Naplnil sa vlastne celkový plánovaný deficit na úroveň okolo 30% a musím s veľkým znepokojením povedať, že naďalej aj v týchto dňoch sa prehlbuje a blíži sa k polovici plánovaného deficitu.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štátny dlh po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol naozaj vyšší o 500,247 mil. eur a zároveň sa v sledovanom období celkový plánovaný deficit naplnil na 31,44%. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. € 655 21 . Teda štátny deficit je po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s minulým rokom naozaj väčší o 500, 247 mil.€. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 € a podľa údajov Ministerstva financií SR sa ku koncu marca naplnil na 31,44 % . Aj napriek malej odchýlke hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú, pretože nijako nezlepšuje pozíciu politika. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štátny dlh po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bol naozaj vyšší o 500,247 mil. eur a zároveň sa v sledovanom období celkový plánovaný deficit naplnil na 31,44%. Údaje Ministerstva financií SR ukazujú, že štátny deficit po prvých troch mesiacoch tohto roku (ku 30. marcu 2012, pozn.) dosahoval v tis. € výšku 1 155 458 . Ku koncu marca roku 2011 bol štátny deficit v tis. € 655 21 . Teda štátny deficit je po prvých troch mesiacoch tohto roku v porovnaní s minulým rokom naozaj väčší o 500, 247 mil.€. Podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 pdf. bol plánovaný štátny deficit na tento rok 3 675 259 865 € a podľa údajov Ministerstva financií SR sa ku koncu marca naplnil na 31,44 % . Aj napriek malej odchýlke hodnotíme túto časť výroku ako pravdivú, pretože nijako nezlepšuje pozíciu politika. Dátum zverejnenia analýzy: 16.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["1 155 458", "655 21", "2012 pdf.", "31,44 %"], "url": ["http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=8175", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7870", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=4130&id=98"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:02.674323+00:00"}
{"id": "vr32952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32952", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu je medzinárodný záväzok, aby si niekto nemyslel, že my sa zabávame vo vláde a že chceme sami od seba len tak ísť pod 3%. To je medzinárodný záväzok Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje na všetky štáty, ktoré sú dnes v eurozóne, v Európskej únií a pokiaľ krajina nedodrží tento medzinárodný záväzok, prichádzajú obrovské pokuty.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico má pravdu, že medzinárodný záväzok udržat deficit pod 3% HDP je záväzkom vyplývajúceho nielen z Fiškálneho paktu, ale aj z Paktu stability a rastu. Uvedené záväzky sa tak vztahujú aj na krajiny eurozóny, ako aj na všetky krajiny EÚ. Slovensko sa zaviazalo udržat deficit štátneho deficitu na úrovni 3 % HDP tzv. Fiškálnym paktom (Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union, .pdf ), z ktorého vychádza aj Program stability Slovenskej Republiky pre roky 2012 - 2015 ( .pdf , str. 6). Fiškálny pakt podpísalo 25 štátov EU 2. marca 2012 (okrem Velkej Británie a Ceskej republiky - tie však nie sú clenmi eurozóny) a vstúpil do platnosti 1. januára 2013 ratifikáciou v 12 z 17 krajín eurozóny ( BBC ). Slovensko ratifikovalo fiškálny pakt 18. decembra 2012. Nová fiškálna zmluva stanovuje sankcie za porušenie týchto kritérií. Tie by mohli hrozit Slovensku a aj ostatným clenom EÚ, ktorí sa k dohode zaviazali, už v tomto roku. Výška sankcie môže byt až 0,2% HDP. Záväzok udržiavat svoj deficit verejných financií pod hranicou 3% HDP a svoje dlhy pod úrovnou 60% HDP, platí pre všetky clenské krajiny Európskej únie na základe Paktu stability a rastu . Pakt zaväzuje všetky zúcastnené krajiny k urýchlenej implementácii procedúry nadmerného deficitu v prípade, porušenia ustanovenia Paktu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Fico má pravdu, že medzinárodný záväzok udržat deficit pod 3% HDP je záväzkom vyplývajúceho nielen z Fiškálneho paktu, ale aj z Paktu stability a rastu. Uvedené záväzky sa tak vztahujú aj na krajiny eurozóny, ako aj na všetky krajiny EÚ. Slovensko sa zaviazalo udržat deficit štátneho deficitu na úrovni 3 % HDP tzv. Fiškálnym paktom (Treaty on Stability, Coordination and Governance in the Economic and Monetary Union, .pdf ), z ktorého vychádza aj Program stability Slovenskej Republiky pre roky 2012 - 2015 ( .pdf , str. 6). Fiškálny pakt podpísalo 25 štátov EU 2. marca 2012 (okrem Velkej Británie a Ceskej republiky - tie však nie sú clenmi eurozóny) a vstúpil do platnosti 1. januára 2013 ratifikáciou v 12 z 17 krajín eurozóny ( BBC ). Slovensko ratifikovalo fiškálny pakt 18. decembra 2012. Nová fiškálna zmluva stanovuje sankcie za porušenie týchto kritérií. Tie by mohli hrozit Slovensku a aj ostatným clenom EÚ, ktorí sa k dohode zaviazali, už v tomto roku. Výška sankcie môže byt až 0,2% HDP. Záväzok udržiavat svoj deficit verejných financií pod hranicou 3% HDP a svoje dlhy pod úrovnou 60% HDP, platí pre všetky clenské krajiny Európskej únie na základe Paktu stability a rastu . Pakt zaväzuje všetky zúcastnené krajiny k urýchlenej implementácii procedúry nadmerného deficitu v prípade, porušenia ustanovenia Paktu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "BBC", "ratifikovalo", "sankcie", "Paktu stability a rastu"], "url": ["http://european-council.europa.eu/media/639235/st00tscg26_en12.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2012_slovakia_en.pdf", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-17230760", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=31384", "http://ekonomika.sme.sk/c/6247213/nasa-dlhova-brzda-nam-pred-bruselom-nemusi-stacit.html", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/pakt-stability-a-rastu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:52.906774+00:00"}
{"id": "vr31359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31359", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja si myslím, že kolegovia sa vyjadrili veľmi jednoznačne o takúto špinavú kampaň som ešte nikdy nezažili posledné tri štyri dni jednak z Maďarska z maďarských médií sa útočilo ako sa dalo...oči mojej osobe boli vytlačené hologramy , keď sa to trošku otočili, tam bola Gorila, keď naspäť  tam bol dá sa povedať moja tvár.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Existenciu hologramov, na ktorých by sa tvár B.Bugára premieňala na tvár gorily sa nám nepodarilo overiť. Rovnako nevieme overiť či maďarské médiá útočili na stranu Most-Híd. B. Bugár neuvádza kde a akým konkrétnym spôsobom sa tak malo diať. Spresnený výrok o priestore, ktorý dostala strana B. Bugára v rádiu Kossuth hodnotíme vyššie.", "analysis_paragraphs": ["Existenciu hologramov, na ktorých by sa tvár B.Bugára premieňala na tvár gorily sa nám nepodarilo overiť. Rovnako nevieme overiť či maďarské médiá útočili na stranu Most-Híd. B. Bugár neuvádza kde a akým konkrétnym spôsobom sa tak malo diať. Spresnený výrok o priestore, ktorý dostala strana B. Bugára v rádiu Kossuth hodnotíme vyššie."], "analysis_date": "2012-03-13", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:04.727906+00:00"}
{"id": "vr29903", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29903", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Keď vysoký komisár OSN povie, že ľudia, ktorí prechádzajú cez Stredozemné more, 80 až 90 % z nich sú ľudia, ktorí majú právo na azylový proces", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uviedol, že 90 % utečencov prichádzajúcich do západnej Európy pochádza z krajín ako Sýria, Afganistan a Eritrea, kde buď prebieha vojenský konflikt alebo dochádza k porušovaniu ľudských práv, a jedná sa preto o ľudí, ktorí spĺňajú podmienky žiadateľov o azyl. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobne aj vyhlásenie UNHCR upozorňuje na to, že aj z migrantov prichádzajúcich takzvanou pešou cestou: \" ...90 % ľudí pochádza z utečencov produkujúcich krajín ako Sýria, Afganistan, Irak, Eritrea a Somálsko .\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "vyhlásenie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.unhcr.rs/en/resources/press-releases/unhcr-warns-of-growing-humanitarian-crisis-in-greece-and-the-western-balkans-amid-soaring-refugee-arrivals.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:37.100443+00:00"}
{"id": "vr34669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34669", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz idete dole medzi ľudí. Chodím veľmi často aj kvôli komunálnym voľbám. Stretávate obrovské množstvo sympatizantov a priaznivcov, lebo tu je 35 % ľudí, ktorí nás priamo volili", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SMER-SD získal v posledných parlamentných voľbách 34,79 % (880 111 hlasov).", "analysis_paragraphs": ["SMER-SD získal v posledných parlamentných voľbách 34,79 % (880 111 hlasov)."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných voľbách"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/graf/graf1sr.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:29.781150+00:00"}
{"id": "43669", "numeric_id": 43669, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43669", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My systémovo meníme odmeňovanie vojakov.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo obrany, na čele ktorého je nominant Slovenskej národnej strany, pripravuje nový spôsob odmeňovania vojakov podľa výkonu ich funkcie - nielen podľa vojenskej hodnosti, ako je tomu dnes. Výrok preto hodnotime ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo obrany, na čele ktorého je nominant Slovenskej národnej strany, pripravuje nový spôsob odmeňovania vojakov podľa výkonu ich funkcie - nielen podľa vojenskej hodnosti, ako je tomu dnes. Výrok preto hodnotime ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["pripravuje"], "url": ["https://www.etrend.sk/financie/ministerstvo-obrany-chce-vojakom-zvysit-platy-a-zmenit-sposob-odmenovania.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:39.604973+00:00"}
{"id": "vr34999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34999", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ak sa nám podarí v tomto roku, čo sa začalo už pri Košiciach a teraz hovorím o tých úsekoch pri Prešove, pri Levoči a pri Ružomberku, tak do roka sa otvorí výstavba na celkovo asi 60 km nových, nových úsekov a chceme ísť samozrejme ďalej, ja len poviem, že odhad na tých 45 km troch úsekoch, o ktorých je teraz reč do súťaže už koncom roku a začiatkom roku je asi 330 miliónov eur rozdiel medzi tým čo bolo nacenené do PPP balíka a čo je dohadovaná a úvodná cena do súťaže.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rozdiel v sume v spomenutej hodnote nedokážeme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Rozdiel v sume v spomenutej hodnote nedokážeme overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:21.633051+00:00"}
{"id": "42976", "numeric_id": 42976, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42976", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Napríklad vo verejnoprávnej televízii som bola za päť rokov dohromady dvakrát.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Počas piatich rokov Monika Beňová vystúpila v RTVS trikrát. Do úvahy sme brali jej vystúpenia v relácii O 5 minút 12, kde diskutovala 16. septembra 2018 spolu s Eduardom Kukanom a Pál Csákym, 18. septembra 2016 spolu s Miroslavom Mikolášikom a Branislavom Škripekom a 6. júla 2014 s Annou Záborskou, Richardom Sulíkom a Branislavom Škripekom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas piatich rokov Monika Beňová vystúpila v RTVS trikrát. Do úvahy sme brali jej vystúpenia v relácii O 5 minút 12, kde diskutovala 16. septembra 2018 spolu s Eduardom Kukanom a Pál Csákym, 18. septembra 2016 spolu s Miroslavom Mikolášikom a Branislavom Škripekom a 6. júla 2014 s Annou Záborskou, Richardom Sulíkom a Branislavom Škripekom. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["16. septembra 2018", "18. septembra 2016", "6. júla 2014"], "url": ["https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/167169", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/105402", "https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14036/4247#540"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:22.367927+00:00"}
{"id": "vr25486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25486", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Čísla hovoria o tom, že keby sme dostali úspešnosť výberu aspoň na Európsku úroveň, európsky priemer, tak by sme mali v štátnej kase o 1,3 miliardy eur viac.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Analýzy IFP z marca 2012, ak by sme sa dostali v úspešnosť výberu DPH na európsku úroveň výberu dane by bol o 1,1 mld. vyšší. Náš prepočet zo štúdie výberu daní (vypracovaná pre EK v roku 2013) ukazuje, pri dosiahnutí európskej úrovne výberu DPH o 1,4 mld vyšší výber DPH. Peter Kažímír hovorí údaj o približne 0,1 mld. eur nižší ako náš prepočet na základe analýzy z roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Analýza IFP z marca 2012 uvádza, že ak by sme dosahovali v roku 2009 európsku úroveň pri výbere daní, tak by sme vedeli pri zachovanej úrovni DPH (vtedy ešte 19 %) sumu 1,1 mld. eur. \"V medzinárodnom porovnaní sa potvrdil pokles efektívnosti výberu DPH na Slovensku. V roku 2009 dosiahla odchýlka od priemeru EÚ úroveň 1,6% HDP, čo je v porovnaní s rokom 2005 nárast o 1,2% HDP. Inými slovami, pokiaľ by sme dosahovali rovnakú efektívnosť výberu ako je priemer v krajinách EÚ, základná sadzba DPH by mohla byť nižšia o 4,7 p.b. (14,3% v roku 2009) pri zachovaní súčasného výnosu DPH alebo by sme zvýšili výnos o 1,6% HDP (1,1 mld. Eur). Takmer polovica daňovej straty je kvôli nižšej efektívnosti výberu voči priemeru EÚ.\" Ak by sme dosiahli úroveň EÚ 26 z poslednej analýzy z roku 2011, teda úroveň 18 % straty (s. 29) pri výbere DPH, pri zachovaní nezmeneného výnosu by Slovensko v roku 2011 vybralo na DPH 6,14 mld. eur. Pri strate 37 %, ktorú Slovensko v roku 2011 dosiahlo, bol výber len 4,71 (s. 80). Ak by sme dosahovali európsku úroveň výberu DPH výnos by bol, pri nezmenenom výnose a výške dani, približne o 1,43 mld. vyšší . Septembrová daňová prognóza IFP uvádza vývoj výberu DPH od roku 2000, no neuvádza o koľko by štát vybral viac ak by sme sa dostali na európsku úroveň výberu DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Analýzy IFP z marca 2012, ak by sme sa dostali v úspešnosť výberu DPH na európsku úroveň výberu dane by bol o 1,1 mld. vyšší. Náš prepočet zo štúdie výberu daní (vypracovaná pre EK v roku 2013) ukazuje, pri dosiahnutí európskej úrovne výberu DPH o 1,4 mld vyšší výber DPH. Peter Kažímír hovorí údaj o približne 0,1 mld. eur nižší ako náš prepočet na základe analýzy z roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Analýza IFP z marca 2012 uvádza, že ak by sme dosahovali v roku 2009 európsku úroveň pri výbere daní, tak by sme vedeli pri zachovanej úrovni DPH (vtedy ešte 19 %) sumu 1,1 mld. eur. \"V medzinárodnom porovnaní sa potvrdil pokles efektívnosti výberu DPH na Slovensku. V roku 2009 dosiahla odchýlka od priemeru EÚ úroveň 1,6% HDP, čo je v porovnaní s rokom 2005 nárast o 1,2% HDP. Inými slovami, pokiaľ by sme dosahovali rovnakú efektívnosť výberu ako je priemer v krajinách EÚ, základná sadzba DPH by mohla byť nižšia o 4,7 p.b. (14,3% v roku 2009) pri zachovaní súčasného výnosu DPH alebo by sme zvýšili výnos o 1,6% HDP (1,1 mld. Eur). Takmer polovica daňovej straty je kvôli nižšej efektívnosti výberu voči priemeru EÚ.\" Ak by sme dosiahli úroveň EÚ 26 z poslednej analýzy z roku 2011, teda úroveň 18 % straty (s. 29) pri výbere DPH, pri zachovaní nezmeneného výnosu by Slovensko v roku 2011 vybralo na DPH 6,14 mld. eur. Pri strate 37 %, ktorú Slovensko v roku 2011 dosiahlo, bol výber len 4,71 (s. 80). Ak by sme dosahovali európsku úroveň výberu DPH výnos by bol, pri nezmenenom výnose a výške dani, približne o 1,43 mld. vyšší . Septembrová daňová prognóza IFP uvádza vývoj výberu DPH od roku 2000, no neuvádza o koľko by štát vybral viac ak by sme sa dostali na európsku úroveň výberu DPH. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "analýzy", "prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/common/publications/studies/vat-gap.pdf", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:48.471412+00:00"}
{"id": "vr34663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34663", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "...bol to Peter Gogola, nezávislý kandidát, ktorého sme ako s KDH na samom začiatku, ako politická taktika sme si zvolili, že budeme ho podporovať ako nezávislého", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Gogola sa stal prvým oficiálnym kandidátom na primátora BB ako o tom informuje denník SME, pričom je to článok z 24.6. 2010 . Podľa informácii uvedených na Webnovinách, KDH Gogolu podporovalo prakticky od začiatku. Most-Híd mu vyjadrila podporu tiež, avšak článok bol uverejnený až 6. októbra 2010.", "analysis_paragraphs": ["Gogola sa stal prvým oficiálnym kandidátom na primátora BB ako o tom informuje denník SME, pričom je to článok z 24.6. 2010 . Podľa informácii uvedených na Webnovinách, KDH Gogolu podporovalo prakticky od začiatku. Most-Híd mu vyjadrila podporu tiež, avšak článok bol uverejnený až 6. októbra 2010."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["pričom je to článok z 24.6. 2010", "avšak článok"], "url": ["http://bystrica.sme.sk/c/5437383/vzburenec-gogola-kandiduje-na-primatora.html", "http://www.webnoviny.sk/komunalne-volby-2010/gogolu-podporuje-v-boji-o-post-primator/231146-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:43.276232+00:00"}
{"id": "vr38235", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38235", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Vo štvrtok na obed za mojej prítomnosti predseda Smeru Robert Fico telefonoval s pánom Čentéšom a v ten štvrtok, o ktorom dnes pán Čentéš vyhlasuje, že už vtedy bol rozhodnutý, vtedy povedal, že ešte si to rozmyslí a povie nám neskôr, že či na ten klub príde.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mimo vyjadrení Smeru o tom neexistujú ďalšie zdroje. Sme.sk vo štvrtok 12. mája 2011 ešte citovalo Jozefa Čentéša bez zmienky o možnom vzdaní sa nominácie, avšak nie je jasné, či sa ho redaktorka pýtala priamo vo štvrtok alebo skôr.", "analysis_paragraphs": ["Mimo vyjadrení Smeru o tom neexistujú ďalšie zdroje. Sme.sk vo štvrtok 12. mája 2011 ešte citovalo Jozefa Čentéša bez zmienky o možnom vzdaní sa nominácie, avšak nie je jasné, či sa ho redaktorka pýtala priamo vo štvrtok alebo skôr."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": ["Sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5889408/premierka-ma-plany-aj-po-volbe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:40.293436+00:00"}
{"id": "vr35100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35100", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Lietadlo, ktoré tu má ďalších možno 50 alebo 100 ľudí alebo 200 ľudí alebo 1000 ľudí.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:00.888632+00:00"}
{"id": "vr35588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35588", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...za štyri roky, keď bol predsedom vlády Robert Fico, ani raz s opozíciou o ničom nerokoval. Takže myslím si, že už toto ukazuje rozdielny prístup a snahu naozaj nájsť zhodu tam, kde potrebujeme nájsť širšiu dohodu, ako je len koaličná väčšina.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Žiadnu zmienku o tom, že by Robert Fico s opozíciou oficiálne rokoval počas jeho vlády sa nám nájsť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu zmienku o tom, že by Robert Fico s opozíciou oficiálne rokoval počas jeho vlády sa nám nájsť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:46.005157+00:00"}
{"id": "vr29571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29571", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som tam ešte nesedel, ja som v parlamente až od konca novembra.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe dostupných informácií, podľa ktorých sa Peter Pellegrini 25. novembra 2014 stal predsedom Národnej rady SR, keď vo funkcii nahradil Pavla Pašku.\n\nPeter Pellegrini , člen strany SMER-SD, v rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho. Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR a pôsobil ako člen Výboru pre hospodársku politiku, Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a Mandátového a imunitného výboru. Taktiež zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri parlamentnom výbore pre hospodársku politiku. V roku 2010 bol opäť zvolený za poslanca Národnej rady a pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Od roku 2012, po treťom zvolení za poslanca parlamentu, bol štátnym tajomníkom rezortu financií. 3. júla 2014 bol Pellegrini vymenovaný za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, keď vo funkcii nahradil Dušana Čaploviča. V júni 2014 bol zvolený spolu s Marekom Maďaričom za podpredsedov strany SMER-SD. 25. novembra 2014 sa stal novým predsedom parlamentu, keď zaňho v tajnej voľbe hlasovalo 120 zo 136 prítomných poslancov, piati hlasovali proti a 11 sa zdržali hlasovania.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý na základe dostupných informácií, podľa ktorých sa Peter Pellegrini 25. novembra 2014 stal predsedom Národnej rady SR, keď vo funkcii nahradil Pavla Pašku.", "Peter Pellegrini , člen strany SMER-SD, v rokoch 2002 – 2006 pôsobil ako asistent poslanca Ľubomíra Vážneho. Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR a pôsobil ako člen Výboru pre hospodársku politiku, Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a Mandátového a imunitného výboru. Taktiež zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri parlamentnom výbore pre hospodársku politiku. V roku 2010 bol opäť zvolený za poslanca Národnej rady a pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Od roku 2012, po treťom zvolení za poslanca parlamentu, bol štátnym tajomníkom rezortu financií. 3. júla 2014 bol Pellegrini vymenovaný za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR, keď vo funkcii nahradil Dušana Čaploviča. V júni 2014 bol zvolený spolu s Marekom Maďaričom za podpredsedov strany SMER-SD. 25. novembra 2014 sa stal novým predsedom parlamentu, keď zaňho v tajnej voľbe hlasovalo 120 zo 136 prítomných poslancov, piati hlasovali proti a 11 sa zdržali hlasovania."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["Peter Pellegrini", "3. júla 2014", "júni 2014", "25. novembra"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=46", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322818-kiska-vymenuje-poobede-novych-ministrov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/322319-madaric-nebude-kandidovat-na-post-podpredsedu/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=53343"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:49.239137+00:00"}
{"id": "vr30619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30619", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V októbri 2010 minister Uhliarik povedal, že chce znížiť zadĺženosť zdravotníctva zo 150 mil. na 100 mil. Fakt je taký, že teraz vláda dávala do zdravotníctva 350 mil. na oddĺženie.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej besede 21. októbra 2010 minister Uhliarik predstavil plány znížiť šetrením na úrovni 7-8% ročných rozpočtov nemocníc ich dlh o 50 miliónov eur (na daný moment tento dlh predstavoval takmer 149 miliónov eur , išlo by teda o zníženia na zhruba 100 miliónov eur, tak ako to tvrdí Robert Fico). Vláda pripravila na stabilizáciu zadĺžených nemocníc pred ich transformáciou na akciové spoločnosti 350 miliónov eur na ich oddlženie a parlament dané oddlženie schválil 8. septembra 2011 . Robert Fico teda hovorí pravdu. Avšak po tom, ako prezident Gašparovič danú transformáciu zablokoval, minister financií Ivan Mikloš stopol zvyšné peniaze, určené na oddlženie štátnych nemocníc . Ku dňu 9. novembra 2011 bolo na účty nemocníc prevedených 310 miliónov eur. Nepodarilo sa nám zistiť, či bolo k dnešnému dňu zvyšných 40 miliónov eur taktiež prevedených na účty nemocníc.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej besede 21. októbra 2010 minister Uhliarik predstavil plány znížiť šetrením na úrovni 7-8% ročných rozpočtov nemocníc ich dlh o 50 miliónov eur (na daný moment tento dlh predstavoval takmer 149 miliónov eur , išlo by teda o zníženia na zhruba 100 miliónov eur, tak ako to tvrdí Robert Fico). Vláda pripravila na stabilizáciu zadĺžených nemocníc pred ich transformáciou na akciové spoločnosti 350 miliónov eur na ich oddlženie a parlament dané oddlženie schválil 8. septembra 2011 . Robert Fico teda hovorí pravdu. Avšak po tom, ako prezident Gašparovič danú transformáciu zablokoval, minister financií Ivan Mikloš stopol zvyšné peniaze, určené na oddlženie štátnych nemocníc . Ku dňu 9. novembra 2011 bolo na účty nemocníc prevedených 310 miliónov eur. Nepodarilo sa nám zistiť, či bolo k dnešnému dňu zvyšných 40 miliónov eur taktiež prevedených na účty nemocníc."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["minister Uhliarik predstavil plány znížiť šetrením na úrovni 7-8% ročných rozpočtov nemocníc ich dlh o 50 miliónov eur", "dlh predstavoval takmer 149 miliónov eur", "parlament dané oddlženie schválil 8. septembra 2011", "Ivan Mikloš stopol zvyšné peniaze, určené na oddlženie štátnych nemocníc"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?tlacove-spravy&sprava=zaciname-upratovat-a-setrit-v-nemocniciach", "http://www.cas.sk/clanok/183194/uhliarikovo-setrenie-sefom-nemocnic-znizi-platy-o-stvrtinu.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6046531/poslanci-odsuhlasili-350-milionov-eur-na-oddlzenie-nemocnic.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6133725/miklos-stopol-peniaze-pre-nemocnice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:20.895942+00:00"}
{"id": "vr37375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37375", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale ja si ich kľudne donesiem o tom, ako sa odmeňovalo za ministra Počiatka. Pár ľudí, ktorí boli najbližší jemu a štátnemu tajomníkovi inkasovali viac, ako 50% odmien.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašli sme informácie o tom, ako boli odmeny na ministerstve financií prerozdelené. Podla zistenia portálu hnonline.sk mal bývalý vedúci služobného úradu ministerstva financií Jaroslav Mikla tesne pred odchodom z funkcie rozdat odmeny za takmer 300 000 eur. Ako dalej v tejto veci portál hnonline.sk informoval: \"'Odmeny vo výške 43 961 eur urcené 16 zamestnancom boli pozastavené a bude o nich rozhodnuté do konca júla,' uviedla Cervenáková. Vedúca úradu sa na ministerstvo vracia po štyroch rokoch. Z celého balíka odmien 334 261 eur nechala vyplatit 290 300. Dôvod, preco zastavila prémie práve pre šestnást zamestnancov, ani o aké funkcie ide, neuviedla.\"", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme informácie o tom, ako boli odmeny na ministerstve financií prerozdelené. Podla zistenia portálu hnonline.sk mal bývalý vedúci služobného úradu ministerstva financií Jaroslav Mikla tesne pred odchodom z funkcie rozdat odmeny za takmer 300 000 eur. Ako dalej v tejto veci portál hnonline.sk informoval: \"'Odmeny vo výške 43 961 eur urcené 16 zamestnancom boli pozastavené a bude o nich rozhodnuté do konca júla,' uviedla Cervenáková. Vedúca úradu sa na ministerstvo vracia po štyroch rokoch. Z celého balíka odmien 334 261 eur nechala vyplatit 290 300. Dôvod, preco zastavila prémie práve pre šestnást zamestnancov, ani o aké funkcie ide, neuviedla.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-45025220-odmeny-u-pociatka-visia-na-vlasku", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45100950-miklosov-urad-stopol-cast-odmien-co-nadelili-za-pociatka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:17.327780+00:00"}
{"id": "vr16545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16545", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Strana Most-Híd presadila výrazné zvýšenie dôchodkov.", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Predsedu strany Most Híd Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý, naozaj dôjde k výraznému zvyšovaniu dôchodkov oproti minulým rokom. Čiastočne zavádzajúce je tvrdenie, že zmeny presadila strana Most Híd, išlo pravdepodobne o spoločnú iniciatívu celej vládnej koalíc ie.\n\nStrana Most Híd už vo svojom volebnom programe Občianska vízia (. pdf , s.25) spomínala plány na zvyšovanie dôchodkov, ktoré chce dosiahnuť pomocou posilnenia druhého piliera dôchodkového systému a poskytnutia možnosti programového výberu pre sporiteľov v rámci tohto pilieru. Tieto plán sa jej podarilo presadiť aj do programového vyhlásenia vlády .\n\nPočas vlády strán Smeru-SD, SNS a Most Híd naozaj dôjde k zvýšeniu dôchodkov vďaka dvom doterajším legislatívnym zmenám. Prvou z nich je zákon z 20. júna 2017 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, navrhnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje nový valorizačný mechanizmus, ktorým sa prepočítava zvyšovanie dôchodkov. Vzorec, ktorý bol doteraz využívaný závisel od inflácie, ten súčasný bude závisieť od priemerného mesačného dôchodku. Podľa Ministra práce Jána Richtera prinesie v prípade starobných dôchodkov nárast až o dve percentá. Druhou legislatívnou zmenou týkajúcou sa zvyšovania dôchodkov je zákon o starobnom dôchodkovom sporení z 22. marca, ktorý výraznejšie zvýši dôchodky starodôchodcom. Penzistom, ktorí išli do dôchodku pred 1.januárom 2004 sa dôchodok zvýši o 45 Eur. Tím, ktorí odišli pred rokom 1988 sa zvýš i o 25,50 Eur.\n\nZákon o sociálnom poistení i zákon o starobnom dôchodkovom sporení navrhla parlamentu vláda, konkrétne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej štátnym tajomníkom je člen strany Most Híd Ivan Švejna. Nedá sa jednoznačne povedať koho iniciatívou boli tieto dôchodkové reformy, išlo pravdepodobne o spoločnú iniciatívu koaličných strán. Ivan Švejna mohol aktívne dopomôcť presadiť zákony, no ministerstvo patrí pod Smer-SD. Zvyšovanie dôchodkov mali vo volebnom programe aj koaliční partneri strany Most Híd - Smer-SD ( Priority programu pre stranu Smer-SD pre roky 2016-2020 ) aj SNS ( Volebný program pre silný štát 2016-2020 ) Strana Smer-SD do volieb nevydala obsiahlejší dokument, a tak nie je jasné ako chcela zvyšovanie dôchodkov dosiahnuť. Strana SNS vo svojom programe garantuje podstatné zmeny v dôchodkovom systéme, konkrétne chce posilniť postavenie Sociálnej poisťovne vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu. (. pdf , s.13, s.26) V programovom vyhlásení vlády sa ohľadom dôchodkov spoločne zaviazali vytvoriť možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri, upraviť valorizáciu dôchodkov aj zvýšiť vianočný príspevok.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Predsedu strany Most Híd Bélu Bugára hodnotíme ako pravdivý, naozaj dôjde k výraznému zvyšovaniu dôchodkov oproti minulým rokom. Čiastočne zavádzajúce je tvrdenie, že zmeny presadila strana Most Híd, išlo pravdepodobne o spoločnú iniciatívu celej vládnej koalíc ie.", "Strana Most Híd už vo svojom volebnom programe Občianska vízia (. pdf , s.25) spomínala plány na zvyšovanie dôchodkov, ktoré chce dosiahnuť pomocou posilnenia druhého piliera dôchodkového systému a poskytnutia možnosti programového výberu pre sporiteľov v rámci tohto pilieru. Tieto plán sa jej podarilo presadiť aj do programového vyhlásenia vlády .", "Počas vlády strán Smeru-SD, SNS a Most Híd naozaj dôjde k zvýšeniu dôchodkov vďaka dvom doterajším legislatívnym zmenám. Prvou z nich je zákon z 20. júna 2017 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, navrhnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Tento zákon stanovuje nový valorizačný mechanizmus, ktorým sa prepočítava zvyšovanie dôchodkov. Vzorec, ktorý bol doteraz využívaný závisel od inflácie, ten súčasný bude závisieť od priemerného mesačného dôchodku. Podľa Ministra práce Jána Richtera prinesie v prípade starobných dôchodkov nárast až o dve percentá. Druhou legislatívnou zmenou týkajúcou sa zvyšovania dôchodkov je zákon o starobnom dôchodkovom sporení z 22. marca, ktorý výraznejšie zvýši dôchodky starodôchodcom. Penzistom, ktorí išli do dôchodku pred 1.januárom 2004 sa dôchodok zvýši o 45 Eur. Tím, ktorí odišli pred rokom 1988 sa zvýš i o 25,50 Eur.", "Zákon o sociálnom poistení i zákon o starobnom dôchodkovom sporení navrhla parlamentu vláda, konkrétne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorej štátnym tajomníkom je člen strany Most Híd Ivan Švejna. Nedá sa jednoznačne povedať koho iniciatívou boli tieto dôchodkové reformy, išlo pravdepodobne o spoločnú iniciatívu koaličných strán. Ivan Švejna mohol aktívne dopomôcť presadiť zákony, no ministerstvo patrí pod Smer-SD. Zvyšovanie dôchodkov mali vo volebnom programe aj koaliční partneri strany Most Híd - Smer-SD ( Priority programu pre stranu Smer-SD pre roky 2016-2020 ) aj SNS ( Volebný program pre silný štát 2016-2020 ) Strana Smer-SD do volieb nevydala obsiahlejší dokument, a tak nie je jasné ako chcela zvyšovanie dôchodkov dosiahnuť. Strana SNS vo svojom programe garantuje podstatné zmeny v dôchodkovom systéme, konkrétne chce posilniť postavenie Sociálnej poisťovne vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu. (. pdf , s.13, s.26) V programovom vyhlásení vlády sa ohľadom dôchodkov spoločne zaviazali vytvoriť možnosť programového výberu v II. dôchodkovom pilieri, upraviť valorizáciu dôchodkov aj zvýšiť vianočný príspevok."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "programového vyhlásenia vlády", "stanovuje", "Jána Richtera", "zákon", "zvýš", "Priority programu pre stranu Smer-SD pre roky 2016-2020", "Volebný program pre silný štát 2016-2020", "garantuje", "pdf", "programovom vyhlásení vlády", "Sociálnej poisťovne", "400,84", "405,78", "417,57"], "url": ["http://obcianskavizia.sk/", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6345", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/400070-slovenska-vlada-chysta-mimoriadne-prilepsenie-dochodcom/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6171", "https://www.etrend.sk/financie/ake-budu-penzie-v-roku-2018.html", "http://strana-smer.sk/priority-programu-strany-smer-sd-pre-roky-2016-2020-0", "http://www.sns.sk/dokumenty/volby-2016/", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2016/01/volebny_program_2016.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/plynule-pokracovat-v-podpore-hospodarskeho-socialneho-a-environmentalneho-rozvoja-krajiny/", "http://www.socpoist.sk/priemerne-vysky-dochodkovych-davok-pre-potreby-valorizacie--k-306-/56026s", "http://www.socpoist.sk/priemerne-vysky-dochodkovych-davok-pre-potreby-valorizacie--k-306-/56026s", "http://www.socpoist.sk/priemerne-vysky-dochodkovych-davok-pre-potreby-valorizacie--k-306-/56026s", "http://www.socpoist.sk/priemerne-vysky-dochodkovych-davok-pre-potreby-valorizacie--k-306-/56026s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:11.957517+00:00"}
{"id": "vr36810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36810", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A pre nás nie je dobrým znamením to, že tie hlavné črty zmien sa nedozvedáme z úst ministra práce, ale opäť od DSS-iek.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zmeny v druhom pilieri: - Povinný vstup pre absolventov VŠ s tým, že do troch rokov môžu zo systému vystúpiť. - Rozšírenie súčasných troch fondov o štvrtý . - Ponechanie silných garancií, no tie sa budú vzťahovať len na konzervatívny fond. - Zavedenie rozloženia úspor medzi viaceré fondy O všetkých chystaných zmenách hovoril minister, neprichádzali s nimi DSS.", "analysis_paragraphs": ["Zmeny v druhom pilieri: - Povinný vstup pre absolventov VŠ s tým, že do troch rokov môžu zo systému vystúpiť. - Rozšírenie súčasných troch fondov o štvrtý . - Ponechanie silných garancií, no tie sa budú vzťahovať len na konzervatívny fond. - Zavedenie rozloženia úspor medzi viaceré fondy O všetkých chystaných zmenách hovoril minister, neprichádzali s nimi DSS."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Povinný", "štvrtý", "Ponechanie", "rozloženia"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49445870-koalicia-chce-vynosnejsie-penzie", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/167420_zmeny-v-druhom-pilieri", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/zmeny-v-druhom-pilieri-pridu-uz-v-decembri.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/167420_zmeny-v-druhom-pilieri"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:48.556843+00:00"}
{"id": "vr17453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17453", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Táto vláda sa zvnútra rozkladá, v tejto vláde odchádzajú ministri, odchádza najbližší spolupracovník pána Fica, odchádzajú koaliční poslanci.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Niekoľko dní po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka 28. februára 2018 oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť z postu ministra kultúry Marek Maďarič (SMER-SD). Prezident Kiska prijal ministrovu demisiu v pondelok 5. marca. Ešte v ten deň v spoločnom stanovisku oznámili hlavná štátna radkyňa Mária Trošková a šéf krízového manažmentu a bezpečnosti na Úrade vlády SR Viliam Jasaň svoj dočasný odchod z ÚV SR až do vyšetrenia vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky. Ich mená sa objavili aj v poslednom článku zavraždeného novinára, údajne mali napojenie na taliansku mafiu. Podľa ich stanovisku zo svojich pozícií odchádzajú, aby ich mená neboli zneužívané v politickom boji proti premiérovi Ficovi. Z vládnej koalície odstúpil aj poslanec za Most-Hid (pôvodne poslanec strany Sieť) Igor Janckulík. O odchode informoval dňa 2. marca a ako dôvod uviedol, že prepojenie najvyšších politických miest s mimoriadne pochybnými osobami považuje za neprípustné. V tento istý deň, 2. marca informoval o odchode aj riaditeľ kancelárie predsedu vlády Roman Šipoš, označovaný médiami ako dlhoročný najbližší spolupracovník premiéra Fica. Jeho odstúpenie bolo podľa jeho slov reakciou na zverejnenie informácií o smrti novinára Jána Kuciaka a pôsobenie talianskej mafie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Niekoľko dní po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka 28. februára 2018 oznámil svoje rozhodnutie odstúpiť z postu ministra kultúry Marek Maďarič (SMER-SD). Prezident Kiska prijal ministrovu demisiu v pondelok 5. marca. Ešte v ten deň v spoločnom stanovisku oznámili hlavná štátna radkyňa Mária Trošková a šéf krízového manažmentu a bezpečnosti na Úrade vlády SR Viliam Jasaň svoj dočasný odchod z ÚV SR až do vyšetrenia vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky. Ich mená sa objavili aj v poslednom článku zavraždeného novinára, údajne mali napojenie na taliansku mafiu. Podľa ich stanovisku zo svojich pozícií odchádzajú, aby ich mená neboli zneužívané v politickom boji proti premiérovi Ficovi. Z vládnej koalície odstúpil aj poslanec za Most-Hid (pôvodne poslanec strany Sieť) Igor Janckulík. O odchode informoval dňa 2. marca a ako dôvod uviedol, že prepojenie najvyšších politických miest s mimoriadne pochybnými osobami považuje za neprípustné. V tento istý deň, 2. marca informoval o odchode aj riaditeľ kancelárie predsedu vlády Roman Šipoš, označovaný médiami ako dlhoročný najbližší spolupracovník premiéra Fica. Jeho odstúpenie bolo podľa jeho slov reakciou na zverejnenie informácií o smrti novinára Jána Kuciaka a pôsobenie talianskej mafie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["odstúpiť", "spoločnom", "poslednom", "informoval", "informoval"], "url": ["https://dennikn.sk/1043843/madaric-v-pondelok-poda-demisiu-s-vrazdou-jana-kuciaka-sa-neviem-vyrovnat/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/460413-viliam-jasan-a-maria-troskova-po-tlaku-medii-a-opozicie-opustaju-svoje-pozicie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/", "https://domov.sme.sk/c/20772152/janckulik-odchadza-z-klubu-mosta-hid-aj-vladnej-koalicie.html", "https://domov.sme.sk/c/20772641/od-fica-odchadza-jeho-najblizsi-spolupracovnik-roman-sipos.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:40.575637+00:00"}
{"id": "vr38201", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38201", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Minulý rok stúpol čistý zisk bánk o vyše 100%. Čiže tento rok za prvé tri mesiace stúpa zisk bánk o 50% oproti minulému roku.", "statement_date": "2011-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zisk bankové sektoru mal vzrásť v roku 2010 oproti roku 2009 o 101,4% ( SME ) resp. o 105,4% ( Pravda ). SME tiež píše, že za prvý kvartál 2011 sa zisky bánk oproti rovnakému obdobiu v minulom roku zvýšili o 50%.", "analysis_paragraphs": ["Zisk bankové sektoru mal vzrásť v roku 2010 oproti roku 2009 o 101,4% ( SME ) resp. o 105,4% ( Pravda ). SME tiež píše, že za prvý kvartál 2011 sa zisky bánk oproti rovnakému obdobiu v minulom roku zvýšili o 50%."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html", "http://spravy.pravda.sk/v-januari-sa-bankam-darilo-zisk-zvysili-o-tretinu-f7i-/sk_ekonomika.asp?c=A110228_110227_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:48.506536+00:00"}
{"id": "vr16601", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16601", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Vzdelávanie všeobecných praktických lekárov je najkratšie špecializované, trojročné, tri roky vám trvá, kým získate.", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzdelávanie všeobecných praktických lekárov trvá minimálne tri roky a tri mesiace ( .pdf s. 102). Ide o najkratšie štúdium, ktoré je možné absolvovať po ukončení doktorského štúdia na lekárskej fakulte, ostatné špecializácie si vyžadujú štúdium v dĺžke minimálne štyroch rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister Drucker výrokom poukazuje na nedostatok a na nevyhnutnosť získavania nových lekárov. Za jednu z príčin ťažkostí pri zvyšovaní ich počtov považuje dlhotrvajúce špecializované vzdelanie. Špecializácia nadväzuje na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore všeobecné lekárstvo ( .pdf s. 103), jeho štúdium trvá 6 rokov. Následné špecializované štúdium v dĺžke tri roky a tri mesiace upravuje Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ( .pdf s. 102 - 115) z 5. februára 2014 č. 10938-OL-2013. Dĺžka trvania štúdia všetkých ostatných špecializácií ( .pdf s. 9 – 259), ktoré je možné získať bezprostredne po dokončení štúdia na lekárskej fakulte je štyri (napríklad dermatovenelógia), päť (anesteziológia a intenzívna medicína, či diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy) alebo šesť rokov (napríklad cievna chirurgia alebo detská chirurgia). Výnos MZ ZR ( .pdf s. 9 - 259) síce upravuje aj iné špecializácie s dĺžkou štúdia tri roky (napríklad onkológia v gynekológii), tie však nie je možné absolvovať bez predchádzajúceho získania inej špecializácie (v tomto prípade gynekológia a pôrodníctvo), čiže štúdium bude spolu trvať dlhšie, ako pri všeobecných praktických lekároch (tri roky a tri mesiace). Špecializované vzdelávanie sa skladá primárne z praktickej časti pozostávajúcej z vykonávania praxe na pracoviskách zdravotníckych zariadení, ako sú napríklad rôzne oddelenia a ambulancie. Ďalšími súčasťami sú teoretická časť a obhajoba písomnej práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vzdelávanie všeobecných praktických lekárov trvá minimálne tri roky a tri mesiace ( .pdf s. 102). Ide o najkratšie štúdium, ktoré je možné absolvovať po ukončení doktorského štúdia na lekárskej fakulte, ostatné špecializácie si vyžadujú štúdium v dĺžke minimálne štyroch rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Minister Drucker výrokom poukazuje na nedostatok a na nevyhnutnosť získavania nových lekárov. Za jednu z príčin ťažkostí pri zvyšovaní ich počtov považuje dlhotrvajúce špecializované vzdelanie. Špecializácia nadväzuje na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore všeobecné lekárstvo ( .pdf s. 103), jeho štúdium trvá 6 rokov. Následné špecializované štúdium v dĺžke tri roky a tri mesiace upravuje Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ( .pdf s. 102 - 115) z 5. februára 2014 č. 10938-OL-2013. Dĺžka trvania štúdia všetkých ostatných špecializácií ( .pdf s. 9 – 259), ktoré je možné získať bezprostredne po dokončení štúdia na lekárskej fakulte je štyri (napríklad dermatovenelógia), päť (anesteziológia a intenzívna medicína, či diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy) alebo šesť rokov (napríklad cievna chirurgia alebo detská chirurgia). Výnos MZ ZR ( .pdf s. 9 - 259) síce upravuje aj iné špecializácie s dĺžkou štúdia tri roky (napríklad onkológia v gynekológii), tie však nie je možné absolvovať bez predchádzajúceho získania inej špecializácie (v tomto prípade gynekológia a pôrodníctvo), čiže štúdium bude spolu trvať dlhšie, ako pri všeobecných praktických lekároch (tri roky a tri mesiace). Špecializované vzdelávanie sa skladá primárne z praktickej časti pozostávajúcej z vykonávania praxe na pracoviskách zdravotníckych zariadení, ako sú napríklad rôzne oddelenia a ambulancie. Ďalšími súčasťami sú teoretická časť a obhajoba písomnej práce. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2014/vestnik-11-20-2014.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2014/vestnik-11-20-2014.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2014/vestnik-11-20-2014.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2010/vesnik_standardy_osob_vyd.pdf", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/vestniky_mz_sr/2010/vesnik_standardy_osob_vyd.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:09.096634+00:00"}
{"id": "vr33974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33974", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tá protiústavnosť (novej voľby GP - pozn.) je v tom, že existuje kandidát na rozdiel od toho, čo hovoríte vy. Kandidát, ktorý bol platne zvolený, rozhodol o tom rozhodca, ústavný súd. O platnosti voľby. A jeho sťažnosť na nevymenovanie prezidentom republiky posudzuje ústavný súd.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12, 26.február 2012 ) generálny prokurátor bol platne zvolený. Aktuality.sk : \" Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík vyhlásil 17. júna 2011 \"skutočnú\" tajnú voľbu generálneho prokurátora. Sulík tak reagoval na plénum Ústavného súdu S R, ktoré 15. júna popoludní na neverejnom zasadnutí vydalo predbežné opatrenie. To znemožňovalo verejnú voľbu generálneho prokurátora až do momentu, kým Ústavný súd nevydá definitívny verdikt. Problémom však bola aj samotná tajná voľba. Sulík totiž ešte nepoznal verdikt ústavného súdu. Predbežné opatrenie tak mohlo zastaviť voľbu generálneho prokurátora až do vynesenia rozhodnutia úplne, teda aj tajnú. V takom prípade by bola tajná voľba bez ohľadu na výsledok zrejme neplatná.\"", "analysis_paragraphs": ["Ako sme overovali už v minulosti ( O 5 minút 12, 26.február 2012 ) generálny prokurátor bol platne zvolený. Aktuality.sk : \" Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík vyhlásil 17. júna 2011 \"skutočnú\" tajnú voľbu generálneho prokurátora. Sulík tak reagoval na plénum Ústavného súdu S R, ktoré 15. júna popoludní na neverejnom zasadnutí vydalo predbežné opatrenie. To znemožňovalo verejnú voľbu generálneho prokurátora až do momentu, kým Ústavný súd nevydá definitívny verdikt. Problémom však bola aj samotná tajná voľba. Sulík totiž ešte nepoznal verdikt ústavného súdu. Predbežné opatrenie tak mohlo zastaviť voľbu generálneho prokurátora až do vynesenia rozhodnutia úplne, teda aj tajnú. V takom prípade by bola tajná voľba bez ohľadu na výsledok zrejme neplatná.\""], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12, 26.február 2012", "Aktuality.sk", "tajnej", "Ústavný súd", "nevymenoval", "sťažnosť"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/257/ivan-miklos-jozef-kollar-peter-kazimir", "http://aktualne.atlas.sk/sulik-zariskoval-sefa-prokuratury-budu-volit-tajne/slovensko/politika/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-sa-vzdal-kandidatury-na-generaln/368016-clanok.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=16740", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252603-centes-podal-staznost-na-ustavny-sud/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:02.423972+00:00"}
{"id": "vr30981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30981", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Na ilustráciu: len na štyroch úsekoch diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou prvého balíka PPP projektov, štát na stavebných nákladoch ušetrí takmer 700 miliónov eur.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné tvrdenia sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011) Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur* Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) * víťaz tendra nie je do dnešného dňa známy. Suma 120 mil. euro predstavuje najnižšiu ponúknutú ponuku. Prvý úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav. Úsek Dubná Skala-Turany postaví Váhostav. Úsek Fričovce - Svinia postaví združenie Doprastav - Strabag. Druhý úsek Jánovce - Jablonov zatiaľ nie je definitívne vysúťažený. Spoločnosť HANT BA DS a.s ponúklo najnižšiu cenu (120 mil. euro) ale bola vylúčená zo súťaže. Firma HANT BA DS a.s podala žiadosť o nápravu rozhodnutia. Druhú najnižšiu ponuku predložila skupina Eurovia 126,26 mil. euro Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur . 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. Inými slovami ide skutočne o takmer 700 miliónov eur, čo predstavuje úsporu oproti 1. balíku PPP o približne 38 %. Je preto pravdou, že štát na stavebných nákladoch štyroch projektoch diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou prvého balíka PPP projektov skutočne ušetrí takmer 700 miliónov euro. Na druhej strane problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur (stavebné náklady), avšak toto číslo nezohľadňuje všetky náklady (údržba), ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať približne 60% sumy PPP projektu. Inými slovami po započítaní aj prevádzkových nákladov by celková úspora bola nižšia. Vzhľadom na to, že SDKÚ-DS hovorí o stavebných nákladoch tvrdenie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenia sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011) Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur* Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) * víťaz tendra nie je do dnešného dňa známy. Suma 120 mil. euro predstavuje najnižšiu ponúknutú ponuku. Prvý úsek Jánovce - Jablonov už definitívne vysúťažila firma Váhostav. Úsek Dubná Skala-Turany postaví Váhostav. Úsek Fričovce - Svinia postaví združenie Doprastav - Strabag. Druhý úsek Jánovce - Jablonov zatiaľ nie je definitívne vysúťažený. Spoločnosť HANT BA DS a.s ponúklo najnižšiu cenu (120 mil. euro) ale bola vylúčená zo súťaže. Firma HANT BA DS a.s podala žiadosť o nápravu rozhodnutia. Druhú najnižšiu ponuku predložila skupina Eurovia 126,26 mil. euro Náklady na výstavbu týchto štyroch úsekov pri ich realizácii prostredníctvom PPP projektov dosahovali spolu 1129,9 mil. eur . 1.balík PPP projektov bol kvôli nedodržaniu zmluvných podmienok zrušený na jar 2011 a v lete boli vyhlásené nové tendre pre výstavbu spomínaných úsekov. Zo získaných údajov po uzavretí verejného obstarávania je evidentné zníženie odhadovaných nákladov až o 697 mil. eur. Inými slovami ide skutočne o takmer 700 miliónov eur, čo predstavuje úsporu oproti 1. balíku PPP o približne 38 %. Je preto pravdou, že štát na stavebných nákladoch štyroch projektoch diaľnice D1, ktoré boli pôvodne súčasťou prvého balíka PPP projektov skutočne ušetrí takmer 700 miliónov euro. Na druhej strane problém zostáva v porovnateľnosti týchto dvoch zmlúv. Je pravda, že momentálna úspora je vo výške 700 mil eur (stavebné náklady), avšak toto číslo nezohľadňuje všetky náklady (údržba), ktoré bude musieť štát niesť najbližších 30 rokov, ktoré v prípade PPP niesol zmluvný partner štátu. Je možné a veľmi pravdepodobné, že tieto náklady nebudú zďaleka dosahovať približne 60% sumy PPP projektu. Inými slovami po započítaní aj prevádzkových nákladov by celková úspora bola nižšia. Vzhľadom na to, že SDKÚ-DS hovorí o stavebných nákladoch tvrdenie je pravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "SME", "vysúťažila", "postaví", "postaví", "zrušený"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/197/pavol-hrusovsky-vs-pavol-paska", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.automoto.sk/clanok/185174/podpisali-zmluvu-o-stavbe-prveho-useku-dialnice-pri-levoci", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/d1-dubna-skala-turany-postavi-vahosta/421472-clanok.html", "http://www.abc-byvanie.sk/stavebnictvo/inzinierske_stavby/usek_d1_fricovce_-_svinia_postavi_zdruzenie_doprastav_-_strabag/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:02.104673+00:00"}
{"id": "48181", "numeric_id": 48181, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48181", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "90 % všetkých investícií v rámci liečby (Covidu-19, pozn.) sú pre nezaočkovaných.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva v decembri 2021 informovalo , že od septembra do novembra stála liečba pacientov s covidom 40 miliónov eur. Z tejto sumy až 37,5 milióna - teda 93,67% - predstavovali náklady na liečbu nezaočkovaných. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že liečba nezaočkovaných je väčšinou dlhšia, náročnejšia a vyžaduje viac zdravotníckeho personálu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva v decembri 2021 informovalo , že od septembra do novembra stála liečba pacientov s covidom 40 miliónov eur. Z tejto sumy až 37,5 milióna - teda 93,67% - predstavovali náklady na liečbu nezaočkovaných. Ministerstvo to vysvetľuje tým, že liečba nezaočkovaných je väčšinou dlhšia, náročnejšia a vyžaduje viac zdravotníckeho personálu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["informovalo"], "url": ["https://www.facebook.com/MinisterstvoZdravotnictvaSR/posts/207355088234804"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:49.690090+00:00"}
{"id": "vr38744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38744", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nevyhovuje, pretože dobre si spomeňte kto zvolil generálneho prokurátora Dobroslava Trnku? Taká tu bola predsa tradícia. Či už to bol pán generálny prokurátor Milan Hanzel, či už to bol generálny prokurátor Dobroslav Trnka alebo to bol generálny špeciálny prokurátor pán doktor Kováčik, to boli všetci kandidáti, ktorí boli zvolení naprieč politickým spektrom.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Milan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002, možné nájsť tu ). Koalícia vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Podľa Sme.sk Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka. Dušan Kováčik - v apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície. Robert Kaliňák zaraďuje voľbu Milana Hanzela medzi konsenzuálne voľby neoprávnene. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Milan Hanzel bol za generálneho prokurátora zvolený v tajnej voľbe 18. januára 1999 nasledovným spôsobom: 78 za, 3 proti, 3 sa zdržali (informácia pochádza zo stenografického záznamu priebehu 8. schôdze vo volebnom období 1998-2002, možné nájsť tu ). Koalícia vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Dobroslav Trnka bol v roku 2003 zvolený nasledovne: 84 hlasov za, 45 proti, 14 sa zdržalo. V prípade špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v roku 2004 boli výsledky: 118 za, 7 proti, 10 sa zdržalo. Koalícia mala po voľbách v roku 2002 spolu 78 hlasov (čo sa v priebehu volebného obdobia menilo vystúpením niektorých poslancov z poslaneckých klubov), takže v oboch prípadoch muselo dôjsť ku konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. Podľa Sme.sk Trnku vtedy mali podporiť (čo je ale kvôli tajnému hlasovaniu samozrejme neoveriteľné) poslanci z klubov SMK, KDH, Smer, ANO, KSS a nezávislí poslanci okolo I. Šimka. Dušan Kováčik - v apríli 2009 prebehlo druhé hlasovanie o funkcii špeciálneho prokurátora, výsledky: 117 za, 11 proti, 6 sa zdržalo. Koalícia Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS mala 85 mandátov, opäť je tu viditeľný presah afirmatívnych hlasov aj do radov opozície. Robert Kaliňák zaraďuje voľbu Milana Hanzela medzi konsenzuálne voľby neoprávnene. Jeho výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["tu", "v roku 2003", "v roku 2004", "Sme.sk", "Dušan Kováčik", "apríli 2009"], "url": ["http://www.nrsr.sk/nrdk/dk.aspx?Lang=sk", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14181http://", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=14961", "http://www.sme.sk/c/5608887/koalicia-kritizovala-trnku-davno-aj-dzurinda.html", "http://www.genpro.gov.sk/specialny-prokurator-8361/47001s", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=24882"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:44.451695+00:00"}
{"id": "vr33336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33336", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Socializmus sa buduje dobre, keď sedíte na najväčších zásobách ropy na západnej pologuli a druhých najväčších zásobách zemného plynu.", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Venezuela má podľa CIA World Factbook skutočne najväčšie potvrdené rezervy ropy na západnej pologuli. Pred ňou sa nachádza už len Saudská Arábia a hneď za ňou ďalšia krajina západnej pologuli - Kanada. Podľa iných zdrojov má dokonca Venezuela väčšie zásoby ropy ako Saudská Arábia.", "analysis_paragraphs": ["Venezuela má podľa CIA World Factbook skutočne najväčšie potvrdené rezervy ropy na západnej pologuli. Pred ňou sa nachádza už len Saudská Arábia a hneď za ňou ďalšia krajina západnej pologuli - Kanada. Podľa iných zdrojov má dokonca Venezuela väčšie zásoby ropy ako Saudská Arábia."], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["CIA World Factbook", "iných", "rezervy"], "url": ["https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2178rank.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_proven_oil_reserves", "https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2179rank.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:27.967897+00:00"}
{"id": "vr29395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29395", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...do Štrasburgu (na medzinárodný súd, pozn.) sa môže obrátiť osoba, nemôže sa obrátiť štátna organizácia, takže to nie je realizovateľné...", "statement_date": "2015-03-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku 34, hlavy II (týkajúcej sa Európskeho súdu pre ľudské práva) Európskeho dohovoru o ľudských právach \" súd môže prijímať sťažnosti prijímané ktorýmkoľvek jednotlivcom, mimovládnou organizáciou alebo skupinou osôb, ktoré sa považujú za poškodené... \" (. pdf , s. 19). Možnosť štátu podať sťažnosť je podľa článku 33 Dohovoru možná iba voči inému štátu, ktorý Dohovor prijal a nejakým spôsobom porušil. (. pdf , s. 19) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku 34, hlavy II (týkajúcej sa Európskeho súdu pre ľudské práva) Európskeho dohovoru o ľudských právach \" súd môže prijímať sťažnosti prijímané ktorýmkoľvek jednotlivcom, mimovládnou organizáciou alebo skupinou osôb, ktoré sa považujú za poškodené... \" (. pdf , s. 19). Možnosť štátu podať sťažnosť je podľa článku 33 Dohovoru možná iba voči inému štátu, ktorý Dohovor prijal a nejakým spôsobom porušil. (. pdf , s. 19) Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-30", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf"], "url": ["http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "http://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:37.840227+00:00"}
{"id": "48642", "numeric_id": 48642, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48642", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "V našom prípade je to napr. možnosť bilaterálnej dohody s Maďarskom alebo s Nemeckom, keďže to sú krajiny, kde najviac vyvážame elektrinu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členské štáty EU schválili za účelom zmierniť dopady aktuálnej energetickej krízy dohodu o znižovaní spotreby elektriny a zdanení mimoriadnych ziskov elektrárni a dodávateľov fosílnych palív. Pre Slovensko je ale riešenie prijaté na európskej úrovni nevýhodné , keďže naše elektrárne predali u nás vyrobenú elektrinu za menej ako je stanovený limit. Schválené opatrenia však umožnujú individuálne sa dohodnúť s krajinami, ktoré od nás kúpili lacnú elektrinu, aby nám nadmerný zisk poslali naspäť. Premiér Heger vyhlásil , že chce rokovať najmä s českým premiérom a nemeckým kancelárom, keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček zase uviedol , že okrem Nemecka a Českej republiky smerovala elektrická energia primárne aj do Maďarska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Členské štáty EU schválili za účelom zmierniť dopady aktuálnej energetickej krízy dohodu o znižovaní spotreby elektriny a zdanení mimoriadnych ziskov elektrárni a dodávateľov fosílnych palív. Pre Slovensko je ale riešenie prijaté na európskej úrovni nevýhodné , keďže naše elektrárne predali u nás vyrobenú elektrinu za menej ako je stanovený limit. Schválené opatrenia však umožnujú individuálne sa dohodnúť s krajinami, ktoré od nás kúpili lacnú elektrinu, aby nám nadmerný zisk poslali naspäť. Premiér Heger vyhlásil , že chce rokovať najmä s českým premiérom a nemeckým kancelárom, keďže elektrinu zo Slovenska kupujú najmä české a nemecké firmy. Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček zase uviedol , že okrem Nemecka a Českej republiky smerovala elektrická energia primárne aj do Maďarska. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-12", "analysis_sources": {"text": ["nevýhodné", "dohodnúť", "vyhlásil", "uviedol"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/xAKoz5b/premier-heger-v-zivote-nedopustime-aby-slovenska-ekonomika-skolabovala/", "https://www.aktuality.sk/clanok/xAKoz5b/premier-heger-v-zivote-nedopustime-aby-slovenska-ekonomika-skolabovala/", "https://www.vlada.gov.sk/premier-pokial-eu-slovensku-s-energiami-nepomoze-zostatni-elektrinu/?csrt=7810095265212792523", "https://e.dennikn.sk/3024450/ak-nam-stat-neda-400-milionov-dostavba-stvrteho-bloku-mochoviec-sa-moze-zastavit-hovori-riaditel-slovenskych-elektrarni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:42.350416+00:00"}
{"id": "vr26124", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26124", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Samozrejme, že je (kraj, pozn.) v kondícii, veď je to zapracované v rozpočte, splácanie (dlhu, pozn.) je na úrovni jednotiek percent celoročného rozpočtu ...", "statement_date": "2013-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Overovali sme, či na základe aktuálneho rozpočtu TTSK, možno hovoriť o splácaní dlhu ako \"jednotkách percent\" z celkového rozpočtu kraja.", "analysis_paragraphs": ["Overovali sme, či na základe aktuálneho rozpočtu TTSK, možno hovoriť o splácaní dlhu ako \"jednotkách percent\" z celkového rozpočtu kraja."], "analysis_date": "2013-11-14", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu"], "url": ["https://www.trnava-vuc.sk/sites/default/files/data/dokumenty/2012/11/4-rozpocetttsk2013-2015-tabulky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:16.911246+00:00"}
{"id": "vr31578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31578", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Vďaka nemu (II. pilieru) ľudia dostávajú každý mesiac 9% na svoje účty zo svojej mzdy a každý mesiac sú bohatší o týchto 9%.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mesačné odvody z mzdy do II. piliera predstavujú 9% z vymeriavacieho základu.", "analysis_paragraphs": ["Mesačné odvody z mzdy do II. piliera predstavujú 9% z vymeriavacieho základu."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["odvody"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:29.476430+00:00"}
{"id": "vr30874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30874", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pretože ak ste si to prečítali, tak viete, že to prebiehalo od konca roka 2005 myslím, že do mája 2006. Potom tajná služba požiadala o ďalšie predĺženie. Bolo to predĺžené až do novembra 2006. Čiže prebiehala táto operatívna akcia SIS, prebiehala aj cez voľby aj po voľbách aj po nástupe vlády Roberta Fica. Týždeň po vymenovaní pána Magalu za šéfa SIS už za vlády Roberta Fica, bola táto akcia zastavená.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov. O tom, či bola táto akcia naozaj zastavená týždeň po vymenovaní pána Magalu za šéfa SIS sa nám nepodarilo nájsť žiadnu dôveryhodnú informáciu.", "analysis_paragraphs": ["Krajský súd v Bratislave potvrdil pre Hospodárske noviny, že tajná služba 21. novembra 2005 požiadala o súhlas na odpočúvanie. Krajský súd taktiež potvrdil aj ďalšie čísla. Podľa Gorily vydali prvý súhlas s odpočúvaním 23. novembra 2005 pod číslom Ntt-3-D-287. Predsedníčka súdu Darina Kuchtová na základe infozákona potvrdila , že v ten deň vydali rozhodnutie pod takým číslom. Zákon jej však neumožňuje povedať obsah rozhodnutia, teda ani to, či išlo o súhlas s odpočúvaním. Gorila ďalej píše, že v januári 2006 mal súd dostať ďalšiu žiadosť o súhlas s odpočúvaním pod číslom 63/950-D-284-8/2006-S a v máji 2006 mal povolenie predĺžiť rozhodnutím s číslom Ntt-3-D-482/2006. Podľa denníka SME súd vo všetkých prípadoch potvrdil reálnosť čísel, ani v jednom prípade nekomentoval obsah dokumentov. O tom, či bola táto akcia naozaj zastavená týždeň po vymenovaní pána Magalu za šéfa SIS sa nám nepodarilo nájsť žiadnu dôveryhodnú informáciu."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "potvrdila", "potvrdil"], "url": ["http://http://hnonline.sk/slovensko/c1-54401310-sud-potvrdil-odpocuvanie-z-gorily", "http://http://www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html", "http://http://www.sme.sk/c/6232373/sud-potvrdil-znacky-v-spise-gorila.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:40.021064+00:00"}
{"id": "vr36879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36879", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Pokladali by sme za rozumné, ináč mali sme tento týždeň rozhovor s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou, kde sme vlastne hovorili o tom istom.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS sa stretla s premiérkou Radičovou 18. januára 2011. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke OKS bolo predmetom stretnutia informovať I. Radičovú o tom, že členovia OKS sa rozhodli hlasovať za verejnú voľbu generálneho prokurátora. Okrem iného sa mali dohodnúť aj na posilnení iniciatív v rámci sfér, ktoré OKS považuje za kľúčové, ako sú napr. úspora verejných výdavkov a privatizácia, zápas proti korupcii, zápas o charakter súdnictva, reforma vzdelávania.", "analysis_paragraphs": ["OKS sa stretla s premiérkou Radičovou 18. januára 2011. Podľa informácií zverejnených na webovej stránke OKS bolo predmetom stretnutia informovať I. Radičovú o tom, že členovia OKS sa rozhodli hlasovať za verejnú voľbu generálneho prokurátora. Okrem iného sa mali dohodnúť aj na posilnení iniciatív v rámci sfér, ktoré OKS považuje za kľúčové, ako sú napr. úspora verejných výdavkov a privatizácia, zápas proti korupcii, zápas o charakter súdnictva, reforma vzdelávania."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["webovej stránke OKS"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1325"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:28.664105+00:00"}
{"id": "vr15576", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15576", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podarilo sa nám (Slovensku v rámci predsedníctva, pozn.) zabezpečiť ratifikáciu parížskej dohody o klimatických zmenách.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zabezpečenie ratifikácie Parížskej dohody nepatrilo medzi priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ, napriek tomu sa stalo významnou súčasťou programu predsedníctva. Rada EÚ sa rozhodla v septembri 2016 urýchliť priebeh schvaľovania dohody. Súhlas Rady s ratifikáciou dohody mnohí pripisujú Slovensku, ako súčasnej predsedajúcej krajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parížska dohoda je dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá má obmedziť emisie CO2 od roku 2020 a nadviazať tak na Kjótsky protokol. Dohoda bola uzavretá behom klimatickej konferencie v Paríži schválená všetkými 195 zmluvnými stranami a prijatá 12. decembra 2015. K 29. novembru 2016 ju ratifikovalo 114 krajín. Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu ako štvrtá európska krajina 21. septembra 2016. Dôležitým krokom bolo schválenie dohody v Európskom parlamente 4. októbra. Dohodu musia ratifikovať aj samotné členské štáty, niektoré to už urobili pred schválením dohody v EP. Súhlas Rady EÚ s ratifikáciou dohody pritom považuje za úspech aj Donald Tusk: \" BratislavaSummit starts to bear fruit: All MS greenlight early EU ratification of #ParisAgreement. What some believed impossible is now real .\" Hlavné body dohody sú: - dlhodobý cieľ udržiavania zvyšovania globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 stupňami Celsia so snahou o čo najvyššie priblíženie k hodnote 1,5 stupňa čo by výrazne znížilo riziko klimatických zmien - usilovať sa o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových krajinách - ide o prvú univerzálnu klimatickú dohodu - pomoc chudobnejším krajinám, žiada sa od rozvinutých krajiny aby poskytli 100 miliárd dolárov ročne pre rozvojové krajiny do 2020. Tento príspevok by mal pomôcť chudobným krajinám bojovať so zmenou klímy a podporiť zelené ekonomiky - publikovanie cieľov redukovania emisií CO2 - krajiny budú mať za úlohu prípravu, podporu a publikovanie vlastných cieľov redukcie CO2 emisií, tieto ciele budú prehodnotené každých 5 rokov od 2023 - uhlíková neutralita po 2050 avšak pred rokom 2100 Slovensko nemalo zaradenú ratifikáciu Parížskej dohody medzi hlavnými prioritami, štyri hlavné priority slovenského predsedníctva boli hospodársky silná Európa, moderný jednotný trh, udržateľná migračná a azylová politika a globálne angažovaná Európa. Aj napriek tomu, že návrh na ratifikáciu Parížskej dohody nepatril medzi priority slovenského predsedníctva, v jeho programe sa nachádzal ( .pdf , s. 34). \" V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo bude zaoberať aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ. Návrh na ratifikáciu Parížskej dohody za EÚ už bol predložený a slovenské predsedníctvo sa bude snažiť návrh uzavrieť. Osobitnú pozornosť bude predsedníctvo venovať aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach. Pozícia EÚ na rokovanie 22. konferencie strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v Maroku bude schválená vo forme záverov Rady \". Štátny tajomník ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Ivan Korčok označil schválenie Parížskej dohody za historický moment pre Európsku úniu a tiež za významný úspech slovenského predsedníctva. Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Od 7. novembra sa konala klimatická konferencia v Maroku, na tejto konferencii sa debatovalo o stanovení presných detailov dohody. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zabezpečenie ratifikácie Parížskej dohody nepatrilo medzi priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ, napriek tomu sa stalo významnou súčasťou programu predsedníctva. Rada EÚ sa rozhodla v septembri 2016 urýchliť priebeh schvaľovania dohody. Súhlas Rady s ratifikáciou dohody mnohí pripisujú Slovensku, ako súčasnej predsedajúcej krajine. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parížska dohoda je dohoda v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá má obmedziť emisie CO2 od roku 2020 a nadviazať tak na Kjótsky protokol. Dohoda bola uzavretá behom klimatickej konferencie v Paríži schválená všetkými 195 zmluvnými stranami a prijatá 12. decembra 2015. K 29. novembru 2016 ju ratifikovalo 114 krajín. Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu ako štvrtá európska krajina 21. septembra 2016. Dôležitým krokom bolo schválenie dohody v Európskom parlamente 4. októbra. Dohodu musia ratifikovať aj samotné členské štáty, niektoré to už urobili pred schválením dohody v EP. Súhlas Rady EÚ s ratifikáciou dohody pritom považuje za úspech aj Donald Tusk: \" BratislavaSummit starts to bear fruit: All MS greenlight early EU ratification of #ParisAgreement. What some believed impossible is now real .\" Hlavné body dohody sú: - dlhodobý cieľ udržiavania zvyšovania globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 stupňami Celsia so snahou o čo najvyššie priblíženie k hodnote 1,5 stupňa čo by výrazne znížilo riziko klimatických zmien - usilovať sa o dosiahnutie globálneho zníženia emisií skleníkových plynov čo možno najskôr, s ohľadom na skutočnosť, že znižovanie bude trvať dlhšie v rozvojových krajinách - ide o prvú univerzálnu klimatickú dohodu - pomoc chudobnejším krajinám, žiada sa od rozvinutých krajiny aby poskytli 100 miliárd dolárov ročne pre rozvojové krajiny do 2020. Tento príspevok by mal pomôcť chudobným krajinám bojovať so zmenou klímy a podporiť zelené ekonomiky - publikovanie cieľov redukovania emisií CO2 - krajiny budú mať za úlohu prípravu, podporu a publikovanie vlastných cieľov redukcie CO2 emisií, tieto ciele budú prehodnotené každých 5 rokov od 2023 - uhlíková neutralita po 2050 avšak pred rokom 2100 Slovensko nemalo zaradenú ratifikáciu Parížskej dohody medzi hlavnými prioritami, štyri hlavné priority slovenského predsedníctva boli hospodársky silná Európa, moderný jednotný trh, udržateľná migračná a azylová politika a globálne angažovaná Európa. Aj napriek tomu, že návrh na ratifikáciu Parížskej dohody nepatril medzi priority slovenského predsedníctva, v jeho programe sa nachádzal ( .pdf , s. 34). \" V nadväznosti na schválenie Parížskej dohody na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o zmene klímy sa slovenské predsedníctvo bude zaoberať aj ďalšími aktivitami, ktoré sa týkajú ratifikácie dohody zo strany členských štátov a EÚ. Návrh na ratifikáciu Parížskej dohody za EÚ už bol predložený a slovenské predsedníctvo sa bude snažiť návrh uzavrieť. Osobitnú pozornosť bude predsedníctvo venovať aj koordinácii prípravy pozícií EÚ a samotnej účasti na medzinárodných rokovaniach. Pozícia EÚ na rokovanie 22. konferencie strán Rámcového dohovoru o zmene klímy v Maroku bude schválená vo forme záverov Rady \". Štátny tajomník ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí Ivan Korčok označil schválenie Parížskej dohody za historický moment pre Európsku úniu a tiež za významný úspech slovenského predsedníctva. Dohoda vstúpila do platnosti 4. novembra 2016. Od 7. novembra sa konala klimatická konferencia v Maroku, na tejto konferencii sa debatovalo o stanovení presných detailov dohody. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["urýchliť", "Parížska", "114", "Slovensko", "Európskom parlamente", "Súhlas Rady EÚ", "dlhodobý", "univerzálnu", "štyri", ".pdf", "Korčok", "vstúpila do platnosti", "klimatická konferencia"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/09/30-council-speeds-eu-ratification-paris-agreement/", "https://treaties.un.org/pages/ViewDetails.aspx?src=TREATY&mtdsg_no=XXVII-7-d&chapter=27&clang=_en", "http://unfccc.int/paris_agreement/items/9485.php", "https://www.euractiv.com/section/climate-environment/news/slovakia-becomes-fourth-eu-country-to-ratify-the-paris-climate-agreement/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjq5fPh_s3QAhXHiiwKHe6hA6gQFgghMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.webnoviny.sk%2Fsvet%2Fclanok%2F1107121-europsky-parlament-schvalil-parizsku-klimaticku-dohodu%2F&usg=AFQjCNF4-_CEvUSrxf2ncAB4xoDRjRmHnA&sig2=3yApgzZyHAacJihPav-dHg&bvm=bv.139782543,d.bGg", "https://euractiv.sk/clanky/zivotne-prostredie/slovensko-presadilo-parizsku-dohodu-pomohla-aj-institucionalna-kreativita/", "https://ec.europa.eu/clima/policies/international/negotiations/paris/index_en.htm", "http://www.cbc.ca/news/world/paris-agreement-key-climate-points-1.3362500", "http://www.eu2016.sk/sk/program-a-priority/priority-slovenskeho-predsednictva", "http://www.eu2016.sk/data/documents/presidency-programme-sk-final2.pdf", "http://www.foreign.gov.sk/web/en/news/current_issues/-/asset_publisher/lrJ2tDuQdEKp/content/statny-tajomnik-korcok-slovenske-predsednictvo-v-rade-europskej-unie-ma-na-svojom-konte-dalsi-vyrazny-uspech-/10182", "http://www.teraz.sk/slovensko/mzp-sr-klimaticka-dohoda-pariz/226321-clanok.html", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-3841_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:04.540544+00:00"}
{"id": "vr32055", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32055", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Do konca tohto volebného obdobia ostáva v platnosti vtedajší vek odchodu do dôchodku, to znamená, 62 rokov, rovnako pre mužov aj pre ženy.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Sociálnej poisťovne sa o dôchodkovom veku píše: Dôchodkový vek na Slovensku je 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Začne sa však uplatňovať až u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala). Z pôvodného dôchodkového veku určeného zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. 60 rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien podľa počtu vychovaných detí, sa pri určení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vychádza u mužov narodených v období rokov 1944 a 1945, u žien narodených v období rokov 1947 – 1961. U uvedených mužov a žien sa však pôvodný dôchodkový vek (60, 57, 56, 55, 54, 53) predlžuje o stanovený počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, v ktorom kalendárnom roku dosiahne osoba pôvodný dôchodkový vek. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Sociálnej poisťovne sa o dôchodkovom veku píše: Dôchodkový vek na Slovensku je 62 rokov jednotne u mužov aj žien. Začne sa však uplatňovať až u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 a u žien narodených v období počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré žena vychovala). Z pôvodného dôchodkového veku určeného zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. 60 rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien podľa počtu vychovaných detí, sa pri určení dôchodkového veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vychádza u mužov narodených v období rokov 1944 a 1945, u žien narodených v období rokov 1947 – 1961. U uvedených mužov a žien sa však pôvodný dôchodkový vek (60, 57, 56, 55, 54, 53) predlžuje o stanovený počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, v ktorom kalendárnom roku dosiahne osoba pôvodný dôchodkový vek. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-/1286s#dochodkovy-vek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:56.125441+00:00"}
{"id": "vr31783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31783", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Naviac viete veľmi dobre, že do Plaveckého Štvrtku boli presídlené deti z Pezinka. To bolo to rozhodnutie vtedajšieho primátora, že ich vysídli sčasti Pezinka a dostali sa do Plaveckého Štvrtku.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča o presídlení detí z Pezinka do Plaveckého Štvrtku sa nám nepodarilo overiť. Takáto správa nefiguruje ani v tlači.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča o presídlení detí z Pezinka do Plaveckého Štvrtku sa nám nepodarilo overiť. Takáto správa nefiguruje ani v tlači."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:59.305711+00:00"}
{"id": "48420", "numeric_id": 48420, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48420", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Slabina tých opatrení, ktoré sú zatiaľ predstavované, je to, že sa v ňom vlastne nenašli alebo resp. cez to sito pomoci prepadli konkrétne skupiny, napr. sú to nízkopríjmoví dôchodcovia, ale teda ten trinásty dôchodok by to dočasne mohol kompenzovať, ale sú to pracujúci ľudia, ktorí nemajú napr. deti alebo majú odrastené deti, keďže tá veľká časť toho príspevku je viazaná na dieťa v rodinách.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z vládneho protiinflačného balíka za 1,3 miliardy eur pôjde drvivá väčšina peňazí práve rodinám s deťmi. Bezdetným domácnostiam a domácnostiam s odrastenými deťmi vláda vyčlenila 25 miliónov eur vo forme jednorazovej pomoci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVláda na zvyšovanie cien reagovala balíkom opatrení za takmer 1,3 miliardy eur. Podľa navrhovaných opatrení plánuje tento rok minúť 260 miliónov eur, v ďalšom roku približne miliardu.\n\nNavrhovaná vládna pomoc je jednorázová aj dlhodobá. Dlhodobá pomoc sa zameriava výhradne na pomoc rodinám s deťmi, a to zvýšením daňového bonusu, prídavkov na deti a podporou voľnočasových aktivít detí.\n\nJednorázová pomoc podľa ministra práce Milana Krajniaka dosiahne sumu 108 miliónov eur. Z toho 83 miliónov eur pôjde opäť rodinám s deťmi.\n\nZ celkového balíka za 1,3 miliardy eur teda pôjde bezdetným domácnostiam, prípadne domácnostiam s odrastenými deťmi 25 miliónov eur. Tie vo forme 100-eurových jednorazových príspevkov dostanú domácnosti v hmotnej núdzi, opatrovatelia a asistenti osôb s ŤZP, náhradní rodičia a seniori.\n\nKonkrétne seniorom nad 62 rokov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok vláda plánuje jednorazovo poslať 100 eur. Zároveň dôchodcom vyplatí trinásty dôchodok už v júli.", "analysis_paragraphs": ["Z vládneho protiinflačného balíka za 1,3 miliardy eur pôjde drvivá väčšina peňazí práve rodinám s deťmi. Bezdetným domácnostiam a domácnostiam s odrastenými deťmi vláda vyčlenila 25 miliónov eur vo forme jednorazovej pomoci. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Vláda na zvyšovanie cien reagovala balíkom opatrení za takmer 1,3 miliardy eur. Podľa navrhovaných opatrení plánuje tento rok minúť 260 miliónov eur, v ďalšom roku približne miliardu.", "Navrhovaná vládna pomoc je jednorázová aj dlhodobá. Dlhodobá pomoc sa zameriava výhradne na pomoc rodinám s deťmi, a to zvýšením daňového bonusu, prídavkov na deti a podporou voľnočasových aktivít detí.", "Jednorázová pomoc podľa ministra práce Milana Krajniaka dosiahne sumu 108 miliónov eur. Z toho 83 miliónov eur pôjde opäť rodinám s deťmi.", "Z celkového balíka za 1,3 miliardy eur teda pôjde bezdetným domácnostiam, prípadne domácnostiam s odrastenými deťmi 25 miliónov eur. Tie vo forme 100-eurových jednorazových príspevkov dostanú domácnosti v hmotnej núdzi, opatrovatelia a asistenti osôb s ŤZP, náhradní rodičia a seniori.", "Konkrétne seniorom nad 62 rokov, ktorým nevznikol nárok na dôchodok vláda plánuje jednorazovo poslať 100 eur. Zároveň dôchodcom vyplatí trinásty dôchodok už v júli."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["reagovala", "zameriava", "vyplatí"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/na-pomoc-so-zdrazovanim-chce-vlada-za/627940-clanok.html", "https://dennikstandard.sk/196537/za-dva-roky-takmer-13-miliardy-eur-ake-opatrenia-chysta-vlada-na-boj-so-zdrazovanim/#:~:text=Vl%C3%A1da%20chce%20na%20pomoc%20%C4%BEu%C4%8Fom%20so%20zdra%C5%BEovan%C3%ADm%20min%C3%BA%C5%A5%20tento%20rok%20260%20mili%C3%B3nov%20eur%2C", "https://www.socpoist.sk/aktuality-mpsvr-sr--vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-uz-v-juli/48411s70409c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:42.869972+00:00"}
{"id": "vr28849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28849", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Lebo dneska máte zdravotnú poisťovňu Dôvera, kde 50 % vlastní cyperská schránka Prefto, za ktorou stojí bratislavský právnik, ale nikto v brandži neverí, že bratislavský právnik vlastní 50 % miliardovej zdravotnej poisťovne.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zdravotnú poisťovňu Dôvera, podľa zistení Trendu vlastní okrem Penty aj cyperská spoločnosť Prefto Holding. Z výpisu v obchodnom registri sa táto skutočnosť nedá potvrdiť. Podľa Výročnej správy (.pdf, s. 18) z roku 2009 (posledná zverejnená na stránke Dôvera), je skutočne v akcionárskej štruktúre PREFTO HOLDINGS LIMITED so sídlom v Nikózii na Cypre. Jej podiel na základnom imaní je 50 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zdravotnú poisťovňu Dôvera, podľa zistení Trendu vlastní okrem Penty aj cyperská spoločnosť Prefto Holding. Z výpisu v obchodnom registri sa táto skutočnosť nedá potvrdiť. Podľa Výročnej správy (.pdf, s. 18) z roku 2009 (posledná zverejnená na stránke Dôvera), je skutočne v akcionárskej štruktúre PREFTO HOLDINGS LIMITED so sídlom v Nikózii na Cypre. Jej podiel na základnom imaní je 50 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zistení", "obchodnom", "Výročnej"], "url": ["http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2014/cislo-46/volby-v-tieni-konca-pasku.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=58395&SID=2&P=1", "http://www.dovera.sk/o-nas/vyrocne-spravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:13.757920+00:00"}
{"id": "48338", "numeric_id": 48338, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48338", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "My sme odsúhlasili prítomnosť vojsk NATO. Ja predpokladám, že to je súčasť obrany NATO a proti súčasti, poďte obrane vojakmi NATO, ktorí budú chrániť naše slovenské územie toto sme podporili aj zahlasovali za to v parlamente, tu máme jasný názor.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "15. marca 2022 NR SR odsúhlasila tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území Slovenska. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96. Za hlasovalo aj 10 z 11 poslancov strany Hlas-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh je výsledkom rokovaní NATO, na ktorých členské štáty odsúhlasili vytvorenie nových skupín tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO (eFP). Takéto skupiny existujú od roku 2017 v Poľsku a všetkých pobaltských krajinách.\n\nPo útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na vytvorení ďalších štyroch bojových skupín eFP v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.\n\nKontingent vojakov na Slovensku bude tvoriť približne 600 českých, 200 holandských, 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.\n\nKeďže prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku musí schváliť parlament aj vláda, 15. marca sa v Národnej rade uskutočnilo hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou jednotiek NATO na slovenskom území.\n\nPoslanci návrh schválili a zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96. 10 z 11 poslancov strany Hlas-SD hlasovalo za návrh. Poslankyňa Ľubica Laššáková na hlasovaní nebola prítomná.\n\nVýrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["15. marca 2022 NR SR odsúhlasila tzv. posilnenú predsunutú prítomnosť NATO na území Slovenska. Zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96. Za hlasovalo aj 10 z 11 poslancov strany Hlas-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh je výsledkom rokovaní NATO, na ktorých členské štáty odsúhlasili vytvorenie nových skupín tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO (eFP). Takéto skupiny existujú od roku 2017 v Poľsku a všetkých pobaltských krajinách.", "Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na vytvorení ďalších štyroch bojových skupín eFP v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku.", "Kontingent vojakov na Slovensku bude tvoriť približne 600 českých, 200 holandských, 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.", "Keďže prítomnosť cudzích vojsk na Slovensku musí schváliť parlament aj vláda, 15. marca sa v Národnej rade uskutočnilo hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou jednotiek NATO na slovenskom území.", "Poslanci návrh schválili a zo 134 prítomných poslancov návrh podporilo 96. 10 z 11 poslancov strany Hlas-SD hlasovalo za návrh. Poslankyňa Ľubica Laššáková na hlasovaní nebola prítomná.", "Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["", "odsúhlasili", "tvoriť", "hlasovanie"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=47532", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_136388.htm", "https://domov.sme.sk/c/22862098/nato-vojaci-slovensko-parlamnent-hlasovanie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=47532"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:04.615929+00:00"}
{"id": "vr28763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28763", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "1 100 primátorom a starostom, ktorých sme získali v týchto voľbách, hovorím o čistých primátoroch a starostoch a hovorím o primátoroch a starostoch, kde bol na čele koalície Smer.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že s SMER-SD samostatne alebo v koalícii získalo celkovo 1 108 starostov a primátorov. Vo voľbách vyhralo 847 (29,11 %) kandidátov len za SMER-SD. V koalícii, kde bola SMER-SD uvedená ako prvá získali 14 (0,45 %) starostov a primátorov a zvyšných 247 (8,25 %) mandátov tam, kde strana nebola vedené ako prvá v koalícii. Fico hovorí, že SMER-SD stál na čele koalícii, čo možno uznať, keďže bola najsilnejšou stranou v koalícii.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že s SMER-SD samostatne alebo v koalícii získalo celkovo 1 108 starostov a primátorov. Vo voľbách vyhralo 847 (29,11 %) kandidátov len za SMER-SD. V koalícii, kde bola SMER-SD uvedená ako prvá získali 14 (0,45 %) starostov a primátorov a zvyšných 247 (8,25 %) mandátov tam, kde strana nebola vedené ako prvá v koalícii. Fico hovorí, že SMER-SD stál na čele koalícii, čo možno uznať, keďže bola najsilnejšou stranou v koalícii."], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["voľbách"], "url": ["http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:37.028713+00:00"}
{"id": "vr32962", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32962", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Generálny prokurátor môže spustiť alebo zastaviť určité konania. Spomeňme si napríklad na vyšetrovanie pána Valka. Generálna prokuratúra sa rozhodla, že všetko je v poriadku, to znamená, že nebude obžaloba a generálny prokurátor to zmenil a zhodil to naspäť na vyšetrovanie.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade vyšetrovania má B. Bugár na mysli prípad trestného stíhania advokáta Ernesta Valka a podnikateľa Ladislava Reháka, ktorí boli obvinení z vydierania bývalých spolupracovníkov, bratov Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa skupovali pozemky na Záhorí a ublíženia na zdraví účtovníčky jednej z firiem Reháka, ktorú mali nútiť k sprenevere. Kauza s účtovníčkou sa však nakoniec obrátila, pretože bola na ňu podaná žaloba za spreneveru. Polícia zatkla Reháka v novembri 2006 a o pár dní aj Valka, do väzby ich súd neposlal. Obaja vinu odmietali. V apríli 2008 ich stíhanie generálna prokuratúra zastavila, z dôvodu že skutok s vydieraním sa stal, ale nebol trestným činom.", "analysis_paragraphs": ["V prípade vyšetrovania má B. Bugár na mysli prípad trestného stíhania advokáta Ernesta Valka a podnikateľa Ladislava Reháka, ktorí boli obvinení z vydierania bývalých spolupracovníkov, bratov Vittekovcov, ktorí pre podnikateľa skupovali pozemky na Záhorí a ublíženia na zdraví účtovníčky jednej z firiem Reháka, ktorú mali nútiť k sprenevere. Kauza s účtovníčkou sa však nakoniec obrátila, pretože bola na ňu podaná žaloba za spreneveru. Polícia zatkla Reháka v novembri 2006 a o pár dní aj Valka, do väzby ich súd neposlal. Obaja vinu odmietali. V apríli 2008 ich stíhanie generálna prokuratúra zastavila, z dôvodu že skutok s vydieraním sa stal, ale nebol trestným činom."], "analysis_date": "2013-01-15", "analysis_sources": {"text": ["prípad", "apríli 2008", "prípad vrátil", "definitívne zastavila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5042362/zastavili-stihanie-podnikatela-rehaka-a-advokata-valka.html", "http://www.oldweb.rozhlas.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=0&page=showNews&id=50127", "http://www.sme.sk/c/5042362/zastavili-stihanie-podnikatela-rehaka-a-advokata-valka.html", "http://aktualne.atlas.sk/rehaka-a-valka-definitivne-zbavili-obvineni/dnes/kauzy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:48.867716+00:00"}
{"id": "48618", "numeric_id": 48618, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48618", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Vieme ako to dopadlo v roku 1938 v Mníchove a presne takto isto to dopadlo teraz v Bruseli. Zradili vtedy, zradili znova. Kašlú na malé štáty, kašlú na Slovensko.", "statement_date": "2022-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Blaha hrubo zavádza, keď vytvára paralelu medzi Mníchovskou dohodou a európskym summitom ministrov hospodárstva, na ktorom sa riešili následky energetickej krízy.\n\nEurópske mocnosti (Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Veľká Británia) v roku 1938 v Mníchove spoločne rozhodli bez účasti zástupcov Československej republiky (ČSR) o tom, že sa ČSR musí vzdať pohraničných území obývanými Nemcami, čím narušili územnú celistvosť tejto krajiny. Na rozdiel od Mníchovskej dohody dnes Slovenská republika spolurozhoduje o záveroch rokovaní Rady EÚ. V Bruseli sa minulý týždeň rokovalo o prerozdelení financií a efektívej pomoci štátom, domácnostiam aj podnikom. Nie o vzdaní sa časti územia, ako tomu bolo v roku 1938, na ktorom bola navyše obranná línia opevnení , ktorú Československo nemohlo využiť, keď Hitler 15. marca 1939 obsadil zvyšok Československa.\n\nV Rade EÚ sa pri návrhoch Európskej Komisie hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Pri tomto type hlasovania musia byť splnené dve podmienky. V prvom rade musí za návrh zahlasovať 55 % členských štátov, čo v praxi znamená minimálne 15 z 27 členských štátov. Zároveň musia návrh podporiť štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ​​.\n\nSlovenský premiér Eduard Heger presadzoval , aby daň z neprimeraných ziskov bola prerozdelená medzi členské krajiny podľa ich počtu obyvateľov. Taký návrh by Slovensku priniesol 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo aktuálna úprava nám získa len 115 miliónov.\n\nSlovensko so schváleným návrhom Rady EÚ nesúhlasilo. Slovenské elektrárne totiž predali elektrinu na roky dopredu za lacné ceny, a nadmerné zisky, ktoré mali byť podľa EK zdanené, sa nás tým pádom netýkajú, teda len v prípade, že cena presiahne 180 eur za megawatthodinu. Bratislava žiadala, aby sa zdanili aj obchodníci, ktorí túto elektrinu lacno nakúpili.Tieto peniaze by sa následne rozdelili medzi krajiny podľa ich spotreby. Predloha nepočíta s celoeurópskym prerozdelením týchto ziskov, tak ako Heger požadoval, ale len s dobrovoľnými dohodami medzi štátmi, ktoré majú byť uzavreté neskôr.\n\nNie je navyše pravdou, že by sa v tomto rozhodovaní veľké štáty EÚ spojili proti malým: zastropovanie cien plynu , ktoré Slovensko na summite chcelo presadiť, podporuje spolu s ním ďalších 14 krajín vrátane Francúzska a Talianska, teda rozhodne nejde len o malé krajiny. O tejto možnosti sa naďalej rokuje .\n\nZásadný rozdiel tu je však možnosť vyjadriť svoj názor, nesúhlasiť a navrhnúť alternatívne riešenia v rámci daného orgánu (Rada EÚ), ktorý o výslednej dohode rozhoduje. Predmetom diskusie v Rade EÚ je spôsob, akým sa budú zdroje rozdeľovať a ako zastropovať ceny, nie o odstúpení nášho územia a znefunkčnení obranyschopnosti. Je preto zavádzajúce porovnávať dnešok s tragickou situáciou Mníchovskej dohody, kedy západné mocnosti spolu s Hitlerom a Mussolinim rozhodli o ČSR spôsobom „o nás bez nás” v otázke našej suverenity.", "analysis_paragraphs": ["Blaha hrubo zavádza, keď vytvára paralelu medzi Mníchovskou dohodou a európskym summitom ministrov hospodárstva, na ktorom sa riešili následky energetickej krízy.", "Európske mocnosti (Francúzsko, Taliansko, Nemecko a Veľká Británia) v roku 1938 v Mníchove spoločne rozhodli bez účasti zástupcov Československej republiky (ČSR) o tom, že sa ČSR musí vzdať pohraničných území obývanými Nemcami, čím narušili územnú celistvosť tejto krajiny. Na rozdiel od Mníchovskej dohody dnes Slovenská republika spolurozhoduje o záveroch rokovaní Rady EÚ. V Bruseli sa minulý týždeň rokovalo o prerozdelení financií a efektívej pomoci štátom, domácnostiam aj podnikom. Nie o vzdaní sa časti územia, ako tomu bolo v roku 1938, na ktorom bola navyše obranná línia opevnení , ktorú Československo nemohlo využiť, keď Hitler 15. marca 1939 obsadil zvyšok Československa.", "V Rade EÚ sa pri návrhoch Európskej Komisie hlasuje kvalifikovanou väčšinou. Pri tomto type hlasovania musia byť splnené dve podmienky. V prvom rade musí za návrh zahlasovať 55 % členských štátov, čo v praxi znamená minimálne 15 z 27 členských štátov. Zároveň musia návrh podporiť štáty, ktoré zastupujú najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ​​.", "Slovenský premiér Eduard Heger presadzoval , aby daň z neprimeraných ziskov bola prerozdelená medzi členské krajiny podľa ich počtu obyvateľov. Taký návrh by Slovensku priniesol 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo aktuálna úprava nám získa len 115 miliónov.", "Slovensko so schváleným návrhom Rady EÚ nesúhlasilo. Slovenské elektrárne totiž predali elektrinu na roky dopredu za lacné ceny, a nadmerné zisky, ktoré mali byť podľa EK zdanené, sa nás tým pádom netýkajú, teda len v prípade, že cena presiahne 180 eur za megawatthodinu. Bratislava žiadala, aby sa zdanili aj obchodníci, ktorí túto elektrinu lacno nakúpili.Tieto peniaze by sa následne rozdelili medzi krajiny podľa ich spotreby. Predloha nepočíta s celoeurópskym prerozdelením týchto ziskov, tak ako Heger požadoval, ale len s dobrovoľnými dohodami medzi štátmi, ktoré majú byť uzavreté neskôr.", "Nie je navyše pravdou, že by sa v tomto rozhodovaní veľké štáty EÚ spojili proti malým: zastropovanie cien plynu , ktoré Slovensko na summite chcelo presadiť, podporuje spolu s ním ďalších 14 krajín vrátane Francúzska a Talianska, teda rozhodne nejde len o malé krajiny. O tejto možnosti sa naďalej rokuje .", "Zásadný rozdiel tu je však možnosť vyjadriť svoj názor, nesúhlasiť a navrhnúť alternatívne riešenia v rámci daného orgánu (Rada EÚ), ktorý o výslednej dohode rozhoduje. Predmetom diskusie v Rade EÚ je spôsob, akým sa budú zdroje rozdeľovať a ako zastropovať ceny, nie o odstúpení nášho územia a znefunkčnení obranyschopnosti. Je preto zavádzajúce porovnávať dnešok s tragickou situáciou Mníchovskej dohody, kedy západné mocnosti spolu s Hitlerom a Mussolinim rozhodli o ČSR spôsobom „o nás bez nás” v otázke našej suverenity."], "analysis_date": "2022-10-05", "analysis_sources": {"text": ["rozhodli", "obranná línia opevnení", "15. marca 1939", "hlasuje", "presadzoval", "zastropovanie cien plynu", "rokuje"], "url": ["https://www.pametnaroda.cz/cs/mnichovska-dohoda-2", "https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/opevneni/ceskoslovenske-stale-opevneni-z-let-1935-az-1938.htm", "https://www.irozhlas.cz/veda-technologie/historie/nacisticka-okupace-vyroci-mnichovska-dohoda_2203151106_zuj", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3033796", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/explainer-how-could-europe-cap-gas-prices/", "https://e.dennikn.sk/3036582/ekonomicky-newsfilter-v-bruseli-sme-podla-hirmana-neprehrali-eu-predsa-len-chysta-stropovanie-cien-plynu/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:46.765965+00:00"}
{"id": "vr28162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28162", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...po určitých technických úpravách v krátkodobom horizonte sme schopní (Poľsko, Maďarsko, Slovensko cez reverzný tok, pozn.) dostať na územie Ukrajiny 25 miliárd metrov kubických.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil žiadne vyjadrenie alebo oficiálnu správu o možnom zvyšovaní kapacity reverzného toku v krátkodobom horizonte až na úroveň 25 mld. m3 plynu. Jediná informácia pochádza od samotného predsedu vlády SR, ten 2. septembra 2014 hovoril nie o krátkodobom, ale o strednodobom horizonte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Reuters , Deusche Welle , 2. september, 2014: \"If we put together three reverse points in the nations mentioned, we can reach 25 billion cubic meters of gas supplies per year in the mid-term horizon, which would provide the solution Ukraine needs at the moment,\" Fico said in a statement.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \"Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovať na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu ročne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. ročne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spoločnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil žiadne vyjadrenie alebo oficiálnu správu o možnom zvyšovaní kapacity reverzného toku v krátkodobom horizonte až na úroveň 25 mld. m3 plynu. Jediná informácia pochádza od samotného predsedu vlády SR, ten 2. septembra 2014 hovoril nie o krátkodobom, ale o strednodobom horizonte. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Reuters , Deusche Welle , 2. september, 2014: \"If we put together three reverse points in the nations mentioned, we can reach 25 billion cubic meters of gas supplies per year in the mid-term horizon, which would provide the solution Ukraine needs at the moment,\" Fico said in a statement.\" Eustream na svojej stránke uvádza: \"Plynovod Vojany-Užhorod bude prepravovať na Ukrajinu 10 miliárd m3 plynu ročne (27 mil. m3 denne). Uvedený objem prepravy je k dispozícii od začiatku septembra na prerušiteľnej a od 1. marca 2015 na pevnej báze. Minimálny garantovaný objem prepravy od 1. októbra bude 6,4 mld. ročne (17,6 miliónov m3 denne). Celá kapacita plynovodu Vojany-Užhorod je zákazníkmi spoločnosti Eustream, tzv. shippermi, vykúpená do konca roku 2019.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "Deusche Welle", "Eustream"], "url": ["http://www.themoscowtimes.com/business/article/slovakian-gas-pipeline-offers-new-reverse-supply-route-for-ukraine/506316.html", "http://www.dw.de/slovakia-opens-reverse-flow-pipeline-to-carry-gas-to-ukraine/a-17895333", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:33.921722+00:00"}
{"id": "45922", "numeric_id": 45922, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45922", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Počet interrupcií každoročne klesá.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú , že miera potratovosti na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 1997 bola na hodnote 19,4 (na 1000 žien 15 až 49 ročných), v roku 2018 na hodnote 10,7. V roku 2015 sa u nás urobilo najmenej interrupcií za posledných 50 rokov. Pri ženách s trvalým bydliskom na Slovensku klesol v roku 2019 počet umelých prerušení tehotenstva o 200 na 5 824.", "analysis_paragraphs": ["Štatistické údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú , že miera potratovosti na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 1997 bola na hodnote 19,4 (na 1000 žien 15 až 49 ročných), v roku 2018 na hodnote 10,7. V roku 2015 sa u nás urobilo najmenej interrupcií za posledných 50 rokov. Pri ženách s trvalým bydliskom na Slovensku klesol v roku 2019 počet umelých prerušení tehotenstva o 200 na 5 824."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["ukazujú", "urobilo", "klesol"], "url": ["http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Potraty-v-SR-2018.aspx", "https://dennikn.sk/245568/potratov-je-na-slovensku-najmenej-za-polstorocie/", "http://data.nczisk.sk/statisticke_vystupy/Potraty/Potraty_2019_aktualna_sprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:40.204773+00:00"}
{"id": "vr15910", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15910", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...za prvý rok 2015/2016 sa zapojilo do duálneho vzdelávania, vy ste počítali, že sa zapojí 1448 žiakov, zapojilo sa 450 žiakov. V druhom roku 2016/2017 ste vytvorili miesta pre 2700 žiakov, zapojilo sa iba 1122 žiakov.", "statement_date": "2017-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najvyšší počet žiakov bol v Trenčianskom (99), Nitrianskom (93) a Košickom (73) kraji. Najmenej, len deväť žiakov bolo súčasťou duálneho vzdelávania v Prešovskom kraji. Ministerstvo očakávalo, že sa do projektu zapojí viac žiakov. Nižší záujem si vysvetľovali krátkym časovým priestorom poskytnutým na zapojenie sa do projektu.", "analysis_paragraphs": ["Najvyšší počet žiakov bol v Trenčianskom (99), Nitrianskom (93) a Košickom (73) kraji. Najmenej, len deväť žiakov bolo súčasťou duálneho vzdelávania v Prešovskom kraji. Ministerstvo očakávalo, že sa do projektu zapojí viac žiakov. Nižší záujem si vysvetľovali krátkym časovým priestorom poskytnutým na zapojenie sa do projektu."], "analysis_date": "2017-03-06", "analysis_sources": {"text": ["61/2015", "Duálne", "Cieľom", "Pravdy", "1 448", "422", "odvetviami", "2016/2017", "2763", "Draxler"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/61/20150401.html", "https://www.minedu.sk/zakladne-principy-systemu-dualneho-vzdelavania/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/420551-na-akych-principoch-funguje-dualne-vzdelavanie/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/351887-firmy-vezmu-do-praxe-1-800-stredoskolakov/", "http://www.ucn.sk/skoly/stredne/firmy-ponukaju-ziakom-1500-ucebnych-miest/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368919-firmy-budu-musiet-viac-lakat-deviatakov/", "https://domov.sme.sk/c/8023979/do-systemu-dualneho-vzdelavania-sa-prihlasilo-422-stredoskolakov.html", "https://www.minedu.sk/do-dualneho-vzdelavania-sa-chce-zapojit-dalsich-261-firiem/", "http://profesia.pravda.sk/studium/clanok/405428-prax-vo-fabrike-si-zvolilo-1-121-studentov/", "http://www.azzz.sk/2016/01/spolocna-tlacova-sprava-zamestnavatelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:05.736948+00:00"}
{"id": "vr29813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29813", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...keď chceli 728 alebo 782 (počet migrantov, ktoré malo Slovensko podľa plánovaných kvót prijať, pozn.), teraz.", "statement_date": "2015-06-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko malo zo 40 000 migrantov v EÚ prijať 1,96 %, čo činilo 785 migrantov a nie 782, prípadne 728 imigrantov, ako uvádza Béla Bugár. Po dohode vedúcich predstaviteľov krajín EÚ sa povinné kvóty nebudú zavádzať a prerozdelenie bude na základne dobrovoľnosti jednotlivých krajín, bližšie detaily majú byť ešte dohodnuté. Výrok kvôli nepresnosti v číslach hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko malo zo 40 000 migrantov v EÚ prijať 1,96 %, čo činilo 785 migrantov a nie 782, prípadne 728 imigrantov, ako uvádza Béla Bugár. Po dohode vedúcich predstaviteľov krajín EÚ sa povinné kvóty nebudú zavádzať a prerozdelenie bude na základne dobrovoľnosti jednotlivých krajín, bližšie detaily majú byť ešte dohodnuté. Výrok kvôli nepresnosti v číslach hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["prijať", "dohode"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/malo-by-slovensko-prijat-utecencov-podla-kvot-bruselu-hlasujte-806153", "https://dennikn.sk/171022/kvoty-na-utecencov-padli-krajiny-europskej-unie-ich-maju-prijimat-dobrovolne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:57.582593+00:00"}
{"id": "vr38687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38687", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Napríklad Slovensko za dva roky malo najvyššie, malo siedmy najvyšší deficit spomedzi všetkých krajín európskej 27-ky. Viete ktoré krajiny mali len väčšie ako my? Grécko, Írsko, Portugalsko, Veľká Británia, lebo musela zachraňovať banky obrovskými dávkami, my sme nemuseli a potom Lotyšsko a Litva, hneď za nimi. Všetky krajiny, ktoré sú v obrovských problémoch.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu ( .pdf ) majú nasledovné krajiny v roku 2009 alebo 2010 vyšší deficit, než Slovensko: krajina 2009 2010 Slovensko 8,0 7,9 Rumunsko 8,5 6,4 Litva 9,5 7,1 Lotyšsko 9,7 7,7 Portugalsko 10,1 9,1 Španielsko 11,1 9,2 Veľká Británia 11,4 10,4 Grécko 15,4 10,5 Írsko 14,3 32,4 Ak je teda kritériom vyšší deficit za obidva roky, potom Rumunsko, Litva a Lotyšsko z tejto tabuľky vypadávajú, aj keď v roku 2009 dosiahli vyšší deficit. S výnimkou Španielska, ktoré I. Mikloš neuvádza, uviedol všetky krajiny správne. Z dvojročného porovnania teda vyplýva, že Slovensko má 6. najvyšší deficit. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu ( .pdf ) majú nasledovné krajiny v roku 2009 alebo 2010 vyšší deficit, než Slovensko: krajina 2009 2010 Slovensko 8,0 7,9 Rumunsko 8,5 6,4 Litva 9,5 7,1 Lotyšsko 9,7 7,7 Portugalsko 10,1 9,1 Španielsko 11,1 9,2 Veľká Británia 11,4 10,4 Grécko 15,4 10,5 Írsko 14,3 32,4 Ak je teda kritériom vyšší deficit za obidva roky, potom Rumunsko, Litva a Lotyšsko z tejto tabuľky vypadávajú, aj keď v roku 2009 dosiahli vyšší deficit. S výnimkou Španielska, ktoré I. Mikloš neuvádza, uviedol všetky krajiny správne. Z dvojročného porovnania teda vyplýva, že Slovensko má 6. najvyšší deficit. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-26042011-AP/EN/2-26042011-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:27.270253+00:00"}
{"id": "vr25480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25480", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My (SMER-SD, pozn.) sme boli principiálne proti privatizácii SPP (v roku 2002).", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ťažko povedať či bol SMER-SD ako celok proti privatizácií SPP v roku 2002. SMER v tom čase nebol parlamentnou stranou, čo môže byť hlavnou príčinou, prečo sa nevieme dopátrať k tvrdeniam (z daného obdobia) iných členov strany ako R. Fica. Jeho vyjadrenia budeme teda považovať za kľúčové pri overení tohto výroku.", "analysis_paragraphs": ["Ťažko povedať či bol SMER-SD ako celok proti privatizácií SPP v roku 2002. SMER v tom čase nebol parlamentnou stranou, čo môže byť hlavnou príčinou, prečo sa nevieme dopátrať k tvrdeniam (z daného obdobia) iných členov strany ako R. Fica. Jeho vyjadrenia budeme teda považovať za kľúčové pri overení tohto výroku."], "analysis_date": "2013-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SME", "ZDROJ"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/223381/rfico-prijal-ponuku-na-clenstvo-vo-vladnej-komisii-pre-privatizaciu-spp.html#ixzz2g0ACdx00", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=7&cad=rja&ved=0CF0QFjAG&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=LRxEUtPKLYbl4QSVzoC4Aw&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&sig2=Fty4fXbI0RWC5Tn5wLXDFA&bvm=bv.53217764,d.bGE"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:51.662409+00:00"}
{"id": "vr30175", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30175", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na druhej strane pevne verím, že sa naplnia prognózy, ktoré sme dostali alebo informácie, že určitá americká spoločnosť alebo fond predsa len by chcel v najbližších mesiacoch podporiť 5 miliónmi eur slovenské start-upové prostredie.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firma, ktorá sa rozhodla investovať do slovenských startupov je US Market Access Center . Ide o organizáciu, ktorá zabezpečuje ľahší vstup medzinárodných technologických firiem na trh. Má ísť o investíciu 5 miliónov amerických dolárov (4,4 milióna eur), ktorá má byť investovaná v najbližších 48 mesiacoch. Výrok napriek pomýleniu meny hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Firma, ktorá sa rozhodla investovať do slovenských startupov je US Market Access Center . Ide o organizáciu, ktorá zabezpečuje ľahší vstup medzinárodných technologických firiem na trh. Má ísť o investíciu 5 miliónov amerických dolárov (4,4 milióna eur), ktorá má byť investovaná v najbližších 48 mesiacoch. Výrok napriek pomýleniu meny hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["US Market Access Center", "investíciu"], "url": ["http://usmarketaccess.com/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovenske-startupy-ziskaju-5-milionov/161349-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:36.129335+00:00"}
{"id": "vr16292", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16292", "speaker": "Miroslav Ivan", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ivan", "statement": "máme tu zákon 282/2015 o vyvlastňovaní a tam sú formulácie, ako sa rieši takýto prípad, kedy vyvlastňovaní nesúhlasí s tou sumou, ktorú má dostať.", "statement_date": "2017-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon 282/2015 s účinnosťou od júla 2016 je o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. V zákone je formulované, za aké náhrady môže vyvlastňovaný predať svoj pozemok alebo stavbu, no v prípade, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnúť dohodou alebo iným spôsobom, môže nastať vyvlastnenie. Výrok Miroslava Ivana hodnotíme ako pravdu. Spomínaný zákon č.282/2015 hovorí, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len za týchto okolností: a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel stanovený zákonom, c) za primeranú náhradu, d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Zákon taktiež hovorí, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada. Prednosť má poskytnutie náhradného pozemku či stavby, alebo sa poskytne náhrada v peniazoch. V §4, odsek 3, zákon hovorí: \" Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. \" Štvrtý odsek hovorí, že v prípade, že vyvlastniteľ alebo iný účastník konania pojednávania má pochybnosti, je potrebné, aby ich priložil k znaleckému posudku. Následne Vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. V minulosti bol známy prípad vyvlastnenia pozemkov v okolí Žiliny, v prospech automobilky Kia. Článok denníka Sme z augusta 2004 vysvetľuje, že vlastníci s malou výmerou pozemkov, do 10m2, \" buď nemajú svoje pozemky vysporiadané, alebo sa im kvôli malej výmere neoplatí dobrovoľne podstúpiť všetky právne procedúry na odpredaj svojho pozemku. Náklady súvisiace s predajom extrémne malého pozemku totiž prevyšujú zisk z jeho predaja. Vinc pripustil, že práve pre týchto vlastníkov je vyvlastnenie najjednoduchší spôsob ako pozemok predať. \" Celý vývoj výšky náhrady za tieto pozemky je opísaný tu . Pôvodná výška náhrady bola stanovená na 95 Sk/m2. Obyvatelia Tepličky nad Váhom prostredníctvom petície vyjadrili nesúhlas s takouto náhradou, a zároveň predseda petičného výboru navrhol sumu 350 Sk/m2. Po nevypočutí a začatí výkopových prác sa vlastníci pozemkov obrátili na Generálnu prokuratúru. Následne sa 20. októbra ústnym prerokovaním začal proces vyvlastňovania. Medzičasom sa začala výstavba montážnej haly. Majitelia pozemkov začali predávať pôdu za 350 Sk/m2. Vláda SR schválila, aby pozemky pre kórejskú automobilku vykúpil štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu za cenu 350 Sk/m2. Vlastníci pozemkov z obce Nededza, ktorí predali svoje parcely po 142 Sk/m2 žiadajú vládu SR o doplatenie sumy do 350 Sk/m2. Majitelia, ktorým štát doplatil za pôdu pod automobilku Kia rozdiel medzi znaleckou cenou a sumou 350 Sk m2, začali predávať pôdu pod infraštruktúru automobilky. Predaj týchto parciel sa taktiež nezaobišiel bez problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon 282/2015 s účinnosťou od júla 2016 je o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim. V zákone je formulované, za aké náhrady môže vyvlastňovaný predať svoj pozemok alebo stavbu, no v prípade, že cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnúť dohodou alebo iným spôsobom, môže nastať vyvlastnenie. Výrok Miroslava Ivana hodnotíme ako pravdu. Spomínaný zákon č.282/2015 hovorí, že vyvlastnenie sa môže uskutočniť len za týchto okolností: a) v nevyhnutnej miere, b) vo verejnom záujme na účel stanovený zákonom, c) za primeranú náhradu, d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Zákon taktiež hovorí, že vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada. Prednosť má poskytnutie náhradného pozemku či stavby, alebo sa poskytne náhrada v peniazoch. V §4, odsek 3, zákon hovorí: \" Podkladom na určenie náhrady za vyvlastnenie je všeobecná hodnota pozemku alebo všeobecná hodnota stavby, alebo všeobecná hodnota práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; tá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada za vyvlastnenie nesmie byť nižšia ako všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom. \" Štvrtý odsek hovorí, že v prípade, že vyvlastniteľ alebo iný účastník konania pojednávania má pochybnosti, je potrebné, aby ich priložil k znaleckému posudku. Následne Vyvlastňovací orgán zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. V minulosti bol známy prípad vyvlastnenia pozemkov v okolí Žiliny, v prospech automobilky Kia. Článok denníka Sme z augusta 2004 vysvetľuje, že vlastníci s malou výmerou pozemkov, do 10m2, \" buď nemajú svoje pozemky vysporiadané, alebo sa im kvôli malej výmere neoplatí dobrovoľne podstúpiť všetky právne procedúry na odpredaj svojho pozemku. Náklady súvisiace s predajom extrémne malého pozemku totiž prevyšujú zisk z jeho predaja. Vinc pripustil, že práve pre týchto vlastníkov je vyvlastnenie najjednoduchší spôsob ako pozemok predať. \" Celý vývoj výšky náhrady za tieto pozemky je opísaný tu . Pôvodná výška náhrady bola stanovená na 95 Sk/m2. Obyvatelia Tepličky nad Váhom prostredníctvom petície vyjadrili nesúhlas s takouto náhradou, a zároveň predseda petičného výboru navrhol sumu 350 Sk/m2. Po nevypočutí a začatí výkopových prác sa vlastníci pozemkov obrátili na Generálnu prokuratúru. Následne sa 20. októbra ústnym prerokovaním začal proces vyvlastňovania. Medzičasom sa začala výstavba montážnej haly. Majitelia pozemkov začali predávať pôdu za 350 Sk/m2. Vláda SR schválila, aby pozemky pre kórejskú automobilku vykúpil štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu za cenu 350 Sk/m2. Vlastníci pozemkov z obce Nededza, ktorí predali svoje parcely po 142 Sk/m2 žiadajú vládu SR o doplatenie sumy do 350 Sk/m2. Majitelia, ktorým štát doplatil za pôdu pod automobilku Kia rozdiel medzi znaleckou cenou a sumou 350 Sk m2, začali predávať pôdu pod infraštruktúru automobilky. Predaj týchto parciel sa taktiež nezaobišiel bez problémov. Dátum zverejnenia analýzy: 15.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-15", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "Článok", "tu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/282/20160701.html", "https://magazin-reality.sme.sk/c/1726959/pre-majitelov-malych-pozemkov-pod-kia-hyundai-je-vyvlastnenie-jednoduchsie.html#axzz4hGC8xIgZ", "https://ekonomika.sme.sk/c/2756526/chronologia-posobenia-automobilky-kia-na-slovensku.html#axzz4hGDJElCH"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:12.511213+00:00"}
{"id": "vr31458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31458", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Ono to prináša svoje výsledky, ktoré zatiaľ občanov tak neuspokojujú v podobe medziročného 1,5% rastu zamestnanosti.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa ŠÚ SR v priemere za rok 2011 zamestnanosť (výberové zisťovanie prac. síl) oproti roku 2010 vzrástla o 1,5%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa ŠÚ SR v priemere za rok 2011 zamestnanosť (výberové zisťovanie prac. síl) oproti roku 2010 vzrástla o 1,5%."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["ŠÚ SR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=44048"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:09.930799+00:00"}
{"id": "vr15544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15544", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci boli proti nemu (proti Trumpovi, pozn.). Vyjadrovali sa k nemu politici z celého sveta, že to nie je dobré riešenie...", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Postoje politikov a verejnosti k Donaldovi Trumpovi boli rôzne. Väčšia časť predstaviteľov vlád a prezidentov sa k jeho kandidatúre postavila negatívne, avšak v niektorých krajinách získal podporu. V stredoeurópskom priestore ju získal napríklad u Miloša Zemana, ktorý ocenil jeho jasný spôsob vyjadrovania a vyhýbanie sa politickej korektnosti či Viktora Orbána, ktorý obdivuje jeho anti- imigračnú politiku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Postoje politikov a verejnosti k Donaldovi Trumpovi boli rôzne. Väčšia časť predstaviteľov vlád a prezidentov sa k jeho kandidatúre postavila negatívne, avšak v niektorých krajinách získal podporu. V stredoeurópskom priestore ju získal napríklad u Miloša Zemana, ktorý ocenil jeho jasný spôsob vyjadrovania a vyhýbanie sa politickej korektnosti či Viktora Orbána, ktorý obdivuje jeho anti- imigračnú politiku. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["získal", "podporu", "Zeman", "index", "NYT", "médiá", "Marion Le Pen", "európski politici", "Farage", "označil", "debate", "prezidentov", "japonský premiér", "kriticky", "zastal", "gratulovala", "obáva", "médiá", "Boris Kollár"], "url": ["https://www.bloomberg.com/news/articles/2016-09-20/trump-wins-another-endorsement-from-ex-communist-eu-leader", "http://www.businessinsider.com/which-world-leaders-support-trump-2016-7/#robert-mugabe-8", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/zeman-by-v-americkych-volbach-podporil-trumpa/r~3f8ad7d47f1811e6a4100025900fea04/?redirected=1480147909", "http://index.hu/belfold/2016/07/23/orban_a_vilagon_elsokent_allt_be_trump_moge/", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiS-dOr_8XQAhWJFiwKHR5xDHsQFggcMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nytimes.com%2F2016%2F07%2F24%2Fworld%2Famericas%2Fhungarys-viktor-orban-says-donald-trump-is-better-for-europe.html&usg=AFQjCNFRCCRofHfIq0kdUVvxf8aBCNfTtg&sig2=Ol5R1qC8InosBvDkQCV9Ew", "http://www.politico.eu/article/trump-invites-viktor-orban-to-washington/", "http://www.express.co.uk/news/world/695971/Marion-Le-Pen-Front-National-endorses-Trump", "https://theconversation.com/european-leaders-would-see-a-donald-trump-victory-as-total-calamity-67619", "http://www.pbs.org/newshour/updates/trump-farages-alliance-complicated-think/", "http://www.politico.com/story/2016/06/putin-praises-trump-224485", "http://www.bbc.com/news/election-us-2016-37303057", "http://www.africanews.com/2016/11/09/trump-congratulated-by-three-african-presidents/", "https://www.theguardian.com/us-news/2016/nov/18/japan-confidence-trump-president-shinzo-abe", "http://www.theaustralian.com.au/in-depth/us-politics/us-election-bill-shorten-defiant-on-barking-mad-trump-slur/news-story/9ce39c33240e01d49b9d6d217e7d429e", "http://www.smh.com.au/federal-politics/political-news/tony-abbott-says-donald-trumps-policies-are-reasonable-enough-and-his-voters-are-no-deplorables-20161013-gs1x6a.html", "http://www.miamiherald.com/news/nation-world/world/americas/venezuela/article113737934.html", "http://www.thedailybeast.com/articles/2016/04/19/china-endorses-donald-trump.html", "https://www.washingtonpost.com/news/worldviews/wp/2016/05/31/north-korean-state-media-offers-support-for-wise-politician-donald-trump/", "https://dennikn.sk/594393/trump-je-pre-slovenskych-politikov-suteren-vynimkou-su-len-fico-kollar-a-krajniak-anketa/?ref=mwal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:47.446070+00:00"}
{"id": "48319", "numeric_id": 48319, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48319", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Tu môj spoludiskutujúci je právnik, tzn. ja vás odporúčam na to rozhodnutie NBÚ, ktoré bolo zverejnené aspoň sčasti. Tam nájdete dôvody, podľa mňa zákonné dôvody, prečo bolo zrušené alebo resp.vypnutý ten web (pozn. Hlavné správy).", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národný bezpečnostný úrad 2. marca svojím rozhodnutím zablokoval webstránku hlavnespravy.sk. NBÚ odmietol rozhodnutie publikovať, avšak samotný portál Hlavných správ tento dokument zverejnil na svojom facebookovom profile. V ňom sú opísané dôvody, pre ktoré sa NBÚ rozhodol zablokovať uvedenú webstránku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRozhodnutie Národného bezpečnostného úradu nie je sprístupnené verejnosti a úrad sa vyjadril , že ho zverejniť nemieni. Samotné Hlavné správy rozhodnutie zverejnili na svojom Facebooku.\n\nV rozhodnutí sa uvádza kľúčová časť, ktorá pojednáva o dôvodoch zablokovania webstránky: „nakoľko na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré spochybňujú zahranično-politickú orientáciu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov vo vlastný štát, spochybňujú schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu veci verejných, polarizujú spoločnosť a zvyšujú napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti, a tiež preto, že na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré skutočnosť a informácie objektívne dané, že Ruská federácia nevyprovokovane, neodôvodnene a neoprávnene vojensky napadla Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát, čím ide nie len o hrubé pošliapanie medzinárodného práva a princípov prijatých v rámci multilaterálnych dohôd (napr. Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memorandu, ...), ale aj o podkopávanie európskej a globálnej bezpečnosti s stability, značne a tendenčne skresľujú, a ktoré podporujú konšpirácie a šíria pochybností, pričom ich charakter, okolnosti za ktorých sú šírené, doba a formy šírenia, prípadné následky šírenia, či okruh subjektov, ktorým sú sprístupnené, nie je nepatrný vzhľadom na nasledujúce skutočnosti.“\n\nOstatná časť rozhodnutia sa týka opísania súladu rozhodnutia s legislatívou a právom na slobodu slova.\n\nNBÚ vydal rozhodnutie na základe zákona prijatého v parlamente 25. februára, ktorým poslanci schválili vládny balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine. Jeden z návrhov sa týkal aj kybernetickej bezpečnosti a konkrétne možnosti vypnutia webstránok pri šírení škodlivého obsahu.\n\n„Za škodlivú aktivitu zákon považuje akúkoľvek činnosť, ktorá okrem iného zapríčiní šírenie závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb.“\n\nTúto právomoc vykonáva štát prostredníctvom NBÚ.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v uverejnenom rozhodnutí sa skutočne opisujú dôvody, pre ktoré NBÚ zablokoval doménu hlavnespravy.sk.", "analysis_paragraphs": ["Národný bezpečnostný úrad 2. marca svojím rozhodnutím zablokoval webstránku hlavnespravy.sk. NBÚ odmietol rozhodnutie publikovať, avšak samotný portál Hlavných správ tento dokument zverejnil na svojom facebookovom profile. V ňom sú opísané dôvody, pre ktoré sa NBÚ rozhodol zablokovať uvedenú webstránku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu nie je sprístupnené verejnosti a úrad sa vyjadril , že ho zverejniť nemieni. Samotné Hlavné správy rozhodnutie zverejnili na svojom Facebooku.", "V rozhodnutí sa uvádza kľúčová časť, ktorá pojednáva o dôvodoch zablokovania webstránky: „nakoľko na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré spochybňujú zahranično-politickú orientáciu Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu, podkopávajú dôveru občanov vo vlastný štát, spochybňujú schopnosti štátnych orgánov riadne vykonávať správu veci verejných, polarizujú spoločnosť a zvyšujú napätie medzi jednotlivými sociálnymi skupinami v spoločnosti, a tiež preto, že na webe boli šírené nepravdivé a zmanipulované informácie, ktoré skutočnosť a informácie objektívne dané, že Ruská federácia nevyprovokovane, neodôvodnene a neoprávnene vojensky napadla Ukrajinu ako nezávislý a suverénny štát, čím ide nie len o hrubé pošliapanie medzinárodného práva a princípov prijatých v rámci multilaterálnych dohôd (napr. Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memorandu, ...), ale aj o podkopávanie európskej a globálnej bezpečnosti s stability, značne a tendenčne skresľujú, a ktoré podporujú konšpirácie a šíria pochybností, pričom ich charakter, okolnosti za ktorých sú šírené, doba a formy šírenia, prípadné následky šírenia, či okruh subjektov, ktorým sú sprístupnené, nie je nepatrný vzhľadom na nasledujúce skutočnosti.“", "Ostatná časť rozhodnutia sa týka opísania súladu rozhodnutia s legislatívou a právom na slobodu slova.", "NBÚ vydal rozhodnutie na základe zákona prijatého v parlamente 25. februára, ktorým poslanci schválili vládny balík legislatívnych návrhov týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine. Jeden z návrhov sa týkal aj kybernetickej bezpečnosti a konkrétne možnosti vypnutia webstránok pri šírení škodlivého obsahu.", "„Za škodlivú aktivitu zákon považuje akúkoľvek činnosť, ktorá okrem iného zapríčiní šírenie závažných dezinformácií a iných foriem hybridných hrozieb.“", "Túto právomoc vykonáva štát prostredníctvom NBÚ.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože v uverejnenom rozhodnutí sa skutočne opisujú dôvody, pre ktoré NBÚ zablokoval doménu hlavnespravy.sk."], "analysis_date": "2022-03-30", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "zverejnili", "schválili", "vypnutia"], "url": ["https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/?ref=inm", "https://www.facebook.com/Hlavnespravy2/photos/pcb.453159169933972/453159083267314", "https://zive.aktuality.sk/clanok/7kpbes0/stat-schvalil-blokovanie-skodlivych-aktivit-na-webe-opatrenie-ma-limit/", "https://www.aktuality.sk/clanok/7l15y91/pytali-sme-sa-ako-bude-stat-blokovat-dezinformacie-postup-ostava-zahaleny-tajomstvom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:10.419131+00:00"}
{"id": "vr16000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16000", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po dlhých peripetiách a po tom, čo si už niekoľkokrát tam kampaň robil. (Erdogan v Nemecku pozn.)", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident Erdogan a tureckí vládni predstavitelia v Nemecku skutočne už kampaň v Nemecku viedli a to nielen v súvislosti s pripravovaným aprílovým referendom. Erdogan sa v Nemecku objavil napr. v roku 2014 pred prezidentskými voľbami. Na konci februára sa v nemeckom meste Oberhausen zúčastnil mítingu turecký premiér Binali Yildirim. Ďalšiu účasť tureckých predstaviteľov na mítingoch nemci zakázali , po tom, ako tak urobili aj Holanďania začiatkom marca. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári vystúpil v Nemeckom meste Oberhausen na predreferendovom mítingu turecký premiér Binali Yildirim, ktorý následne na tlačovej konferencii v Mníchove oznámil, že apelovať za zmenu ústavných reforiem schválených parlamentom chcel prísť do Európy aj Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Yildirim v tom čase nešpecifikoval, kam presne chce Erdogan prísť, avšak povedal, že prípravy takéhoto stretnutia prebiehajú. V Nemecku tvorí turecká menšina asi 2,4% z celkového počtu obyvateľov, teda približne 1,4 milióna Turkov, ktorí môžu hlasovať v pripravovanom referende. Prezident Erdogan už v minulosti viedol svoju kampaň v Nemecku či v Rakúsku v predvolebnom období, kedy sa taktiež stretla s ostrou kritikou . Ako prvá krajina zakázalo Turkom kampaňovať Holandsko . Predvolebné mítingy s účasťou tureckých predstaviteľov sa následne začali stretávať s odporom a zákazmi ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku či Švajčiarsku. Nemecko si vyslúžilo tvrdú kritiku okrem iného od tureckého prezidenta Erdogana, ktorý postup Nemcov prirovnal k nacistickým praktikám. Rozhodnutie zakázať tureckým predstaviteľ kampaň v Nemecku odobril aj ústavný súd. Nemeckí ústavní sudcovia rozhodnutie zdôvodnili tým, že nemecká ústava ani medzinárodné právo nedáva zahraničným štátnikom právo jazdiť do Nemecka a vykonávať svoje úradné funkcie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Erdogan a tureckí vládni predstavitelia v Nemecku skutočne už kampaň v Nemecku viedli a to nielen v súvislosti s pripravovaným aprílovým referendom. Erdogan sa v Nemecku objavil napr. v roku 2014 pred prezidentskými voľbami. Na konci februára sa v nemeckom meste Oberhausen zúčastnil mítingu turecký premiér Binali Yildirim. Ďalšiu účasť tureckých predstaviteľov na mítingoch nemci zakázali , po tom, ako tak urobili aj Holanďania začiatkom marca. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo februári vystúpil v Nemeckom meste Oberhausen na predreferendovom mítingu turecký premiér Binali Yildirim, ktorý následne na tlačovej konferencii v Mníchove oznámil, že apelovať za zmenu ústavných reforiem schválených parlamentom chcel prísť do Európy aj Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Yildirim v tom čase nešpecifikoval, kam presne chce Erdogan prísť, avšak povedal, že prípravy takéhoto stretnutia prebiehajú. V Nemecku tvorí turecká menšina asi 2,4% z celkového počtu obyvateľov, teda približne 1,4 milióna Turkov, ktorí môžu hlasovať v pripravovanom referende. Prezident Erdogan už v minulosti viedol svoju kampaň v Nemecku či v Rakúsku v predvolebnom období, kedy sa taktiež stretla s ostrou kritikou . Ako prvá krajina zakázalo Turkom kampaňovať Holandsko . Predvolebné mítingy s účasťou tureckých predstaviteľov sa následne začali stretávať s odporom a zákazmi ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku či Švajčiarsku. Nemecko si vyslúžilo tvrdú kritiku okrem iného od tureckého prezidenta Erdogana, ktorý postup Nemcov prirovnal k nacistickým praktikám. Rozhodnutie zakázať tureckým predstaviteľ kampaň v Nemecku odobril aj ústavný súd. Nemeckí ústavní sudcovia rozhodnutie zdôvodnili tým, že nemecká ústava ani medzinárodné právo nedáva zahraničným štátnikom právo jazdiť do Nemecka a vykonávať svoje úradné funkcie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["objavil", "zúčastnil", "zakázali", "vystúpil", "2,4%", "kritikou", "Holandsko", "Rakúsku", "odobril"], "url": ["http://www.spiegel.de/politik/ausland/erdogan-macht-wahlkampf-in-deutschland-a-950262.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/kampan-pred-referendom-v-turecku-chce-v/244684-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://hnonline.sk/svet/925507-turecka-kampan-v-europe-naraza-na-odpor-ste-nacisti-rozculuje-sa-erdogan", "http://www.teraz.sk/zahranicie/kampan-pred-referendom-v-turecku-chce-v/244684-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://www.europskaunia.sk/nemecko", "http://www.teraz.sk/zahranicie/kampan-pred-referendom-v-turecku-chce-v/244684-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0", "http://zpravy.idnes.cz/turecko-kampan-zapadni-evropa-dkr-/zahranicni.aspx?c=A170311_151207_zahranicni_aba", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=4&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjwgpvLwOzSAhVCfxoKHROlBa8QFggxMAM&url=http%3A%2F%2Fwww.bbc.co.uk%2Fnews%2Fworld-europe-39238618&usg=AFQjCNE1xjwuhtw6T7Dv7WIvSnOFbpaUmQ&bvm=bv.150475504,d.d2s", "http://www.reuters.com/article/us-turkey-referendum-germany-idUSKBN16H1ET"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:50.239309+00:00"}
{"id": "vr30961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30961", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Eurofondy, nám zostáva v celom tom veľkom rámci 8 miliárd eur.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na internetovej stránke eurofondov sa ohľadne čerpania 22. januára 2012 uviedlo: \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu decembra 2011, vo výške 25,02 %. Medzimesačne sa čerpanie mierne zvýšilo (približne o 1,6 %). Čerpanie vo všetkých operačných programoch zaznamenalo mierny nárast. Najväčší podiel čerpania vykazoval ku koncu novembra 2011 OP Zdravotníctvo. K ďalším operačným programom s najvyšším podielom čerpania patria OP Technická pomoc, Regionálny operačný program a OP Konkurencieschopnosť. Uvedené OP dosahujú viac ako 37 % čerpanie eurofondov. Naopak najnižší podiel čerpania vykazovali už tradične: OP Informatizácia spoločnosti, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie.\" Tento údaj potvrdzuje aj tlačová správa Ministerstva financií ohľadne čerpania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31. decembru 2011, kde sa o rovnakej veci píše takto: \"K 31.12.2011 SR vyčerpala z celkového záväzku 2007 - 2013 vo výške 11 498,33 mil. EUR prostriedky v sume 2 877,00 mil. EUR. Táto suma predstavuje čerpanie na úrovni 25,02 %. Oproti mesiacu november sa čerpanie zvýšilo o 1,58 p.b.\" Po prezretí tabuľky jasne vyplýva, že podiel medzi reálnym čerpaním eurofondov (schváleným SŽP zníženým o nezrovnalosti) od Záväzku 2007-2013 je 8 621 333 899, a teda 8 a pol miliárd eur. Aj napriek nemalej odchýlke môžme považovať tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na internetovej stránke eurofondov sa ohľadne čerpania 22. januára 2012 uviedlo: \"Slovensko vyčerpalo eurofondy, ku koncu decembra 2011, vo výške 25,02 %. Medzimesačne sa čerpanie mierne zvýšilo (približne o 1,6 %). Čerpanie vo všetkých operačných programoch zaznamenalo mierny nárast. Najväčší podiel čerpania vykazoval ku koncu novembra 2011 OP Zdravotníctvo. K ďalším operačným programom s najvyšším podielom čerpania patria OP Technická pomoc, Regionálny operačný program a OP Konkurencieschopnosť. Uvedené OP dosahujú viac ako 37 % čerpanie eurofondov. Naopak najnižší podiel čerpania vykazovali už tradične: OP Informatizácia spoločnosti, OP Vzdelávanie a OP Životné prostredie.\" Tento údaj potvrdzuje aj tlačová správa Ministerstva financií ohľadne čerpania zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu k 31. decembru 2011, kde sa o rovnakej veci píše takto: \"K 31.12.2011 SR vyčerpala z celkového záväzku 2007 - 2013 vo výške 11 498,33 mil. EUR prostriedky v sume 2 877,00 mil. EUR. Táto suma predstavuje čerpanie na úrovni 25,02 %. Oproti mesiacu november sa čerpanie zvýšilo o 1,58 p.b.\" Po prezretí tabuľky jasne vyplýva, že podiel medzi reálnym čerpaním eurofondov (schváleným SŽP zníženým o nezrovnalosti) od Záväzku 2007-2013 je 8 621 333 899, a teda 8 a pol miliárd eur. Aj napriek nemalej odchýlke môžme považovať tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["vyčerpalo", "správa", "tabuľky"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/%C4%8Cerpanie%20%C5%A0F%20a%20KF_tla%C4%8Dov%C3%A1%20spr%C3%A1va_31.12.2011.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/Priloha%20c.2k31.12.2011(EUR).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:08.603184+00:00"}
{"id": "vr17726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17726", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Najskôr som dozorovala a bola som generálna riaditeľka sekcie informatiky bezpečnosti, ďalej som bola počas ďalšieho volebného obdobia vedúca služobného úradu, zodpovedala som za chod úradu ako takého. No a posledné dva roky som bola štátna tajomníčka.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií dostupných na stránke Ministerstva vnútra SR začala Denisa Saková pracovať pre Ministerstvo vnútra v roku 2007 ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, kde pôsobila do roku 2010. V rokoch 2010-2012 pracovala Saková na pozícii vedúcej úseku koordinácie poskytovaných služieb v E.ON IT Slovakia, s.r.o. odkiaľ sa vrátila v roku 2012 späť na Ministerstvo vnútra do pozície vedúcej služobného úradu, kde pôsobila do roku 2016. V roku 2016 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra, ktorou bola do jej vymenovania do pozície ministerky vnútra 26. apríla 2018.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií dostupných na stránke Ministerstva vnútra SR začala Denisa Saková pracovať pre Ministerstvo vnútra v roku 2007 ako generálna riaditeľka sekcie informatiky, telekomunikácií a bezpečnosti, kde pôsobila do roku 2010. V rokoch 2010-2012 pracovala Saková na pozícii vedúcej úseku koordinácie poskytovaných služieb v E.ON IT Slovakia, s.r.o. odkiaľ sa vrátila v roku 2012 späť na Ministerstvo vnútra do pozície vedúcej služobného úradu, kde pôsobila do roku 2016. V roku 2016 sa stala štátnou tajomníčkou Ministerstva vnútra, ktorou bola do jej vymenovania do pozície ministerky vnútra 26. apríla 2018."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["https://www.minv.sk/?denisa-sakova"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:16.983143+00:00"}
{"id": "vr26739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26739", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Lebo Lucia Žitňanská, prijala rozhodnutie, ktorým sudcovia museli zverejňovať, koho v príbuzenskom vzťahu v súdnej moci majú.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská otvorene hovorila „ Justícia klonuje sama seba , “ a o potrebe riešenia rodinkárstva v justícii. Lucia Žitňanská zaviedla povinnosť pre sudcov uvádzať mená príbuzných v justícii v každoročných majetkových priznaniach . Táto povinnosť platí od roku 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská otvorene hovorila „ Justícia klonuje sama seba , “ a o potrebe riešenia rodinkárstva v justícii. Lucia Žitňanská zaviedla povinnosť pre sudcov uvádzať mená príbuzných v justícii v každoročných majetkových priznaniach . Táto povinnosť platí od roku 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["hovorila", "zaviedla", "príbuzných", "každoročných majetkových priznaniach", "platí", "1. februára 2011"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/justicia-klonuje-sama-seba-tvrdi-zit/251307-clanok.html", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html", "http://sudy.transparency.sk/", "http://www.sudnarada.gov.sk/mps-2011/", "http://www.zoj.sk/sk/dokumenty/externe/640-petrikova-nepriznala-vo-formulari-dceru", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-33"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:00.818920+00:00"}
{"id": "vr30325", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30325", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sú tu lieky na niektoré onkologické ochorenia, ktoré sú vyvážané do zahraničia, pretože sú pre distribučné firmy atraktívne ekonomicky a na to zástupkyňa ministerstva zdravotníctva povie, že vývoj liekov nepodlieha kontrole a nie je na to ani dôvod.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SAFS (Slovenská asociácia farmaceutických spoločností) na tento problém upozorňovala ešte začiatkom mája, pred schválením zdravotníckych noviel. Štefan Mesároš (SAFS) v tom čase na tlačovej konferencii uviedol: \"Keď začne platiť novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti a ceny liekov budú na úrovni druhej najnižšej v Európskej únii, zvýši sa tu paralelný vývoz týchto liekov, v súčasnosti je na úrovni asi 10 až 15 %, očakávame, že to bude okolo 40 % a mnohí pacienti sa k svojim liekom nedostanú.\"", "analysis_paragraphs": ["SAFS (Slovenská asociácia farmaceutických spoločností) na tento problém upozorňovala ešte začiatkom mája, pred schválením zdravotníckych noviel. Štefan Mesároš (SAFS) v tom čase na tlačovej konferencii uviedol: \"Keď začne platiť novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti a ceny liekov budú na úrovni druhej najnižšej v Európskej únii, zvýši sa tu paralelný vývoz týchto liekov, v súčasnosti je na úrovni asi 10 až 15 %, očakávame, že to bude okolo 40 % a mnohí pacienti sa k svojim liekom nedostanú.\""], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej správe (.pdf)", "ADC ČÍSELNÍK"], "url": ["http://safs.sk/Sk/clanky/TS-28-06-11.pdf", "http://www.adcc.sk/aktuality/419/zo-slovenska-miznu-zivotne-dolezite-lieky.html#ixzz1bjiynkKR"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:26.617909+00:00"}
{"id": "45302", "numeric_id": 45302, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45302", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Pán Kováč bol poverený generálny riaditeľ Slovenského národného divadla a naozaj bolo v pláne niekedy v jarných, letných mesiacoch urobiť výberové konanie.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom augusta 2018 Laššáková odvolala šéfa Slovenského národného divadla Mariána Chudovského. Dôvodom mala byť zlá finančná situácia a hroziaci štrajk zamestnancov. Pracovníci nedostali výkonnostné odmeny za jún. Nová sezóna sa mala začať v septembri. Vedenie divadla prevzal po Chudovskom Vladimír Antala, ktorý sa v stal v januári 2019 jeho riadnym riaditeľom. Antala sa neskôr funkcie vzdal, divadlo dnes dočasne vedie šéf činohry Peter Kováč. SND má viesť do ukončenia výberového konania na nového šéfa v prvej polovici 2020. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom augusta 2018 Laššáková odvolala šéfa Slovenského národného divadla Mariána Chudovského. Dôvodom mala byť zlá finančná situácia a hroziaci štrajk zamestnancov. Pracovníci nedostali výkonnostné odmeny za jún. Nová sezóna sa mala začať v septembri. Vedenie divadla prevzal po Chudovskom Vladimír Antala, ktorý sa v stal v januári 2019 jeho riadnym riaditeľom. Antala sa neskôr funkcie vzdal, divadlo dnes dočasne vedie šéf činohry Peter Kováč. SND má viesť do ukončenia výberového konania na nového šéfa v prvej polovici 2020. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["mala", "nedostali", "mala", "stal", "vedie", "má"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480390-lassakova-pri-snd-zatial-vyckava/", "https://style.hnonline.sk/kultura/1786646-je-to-irelevantne-v-slovenskom-narodnom-divadle-ziaden-strajk-nehrozi-tvrdi-jeho-riaditel", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/480390-lassakova-pri-snd-zatial-vyckava/", "https://snd.sk/vladimir-antala-sa-stal-generalnym-riaditelom-snd", "https://www.snd.sk/snd-docasne-povedie-peter-kovac", "https://www.snd.sk/snd-docasne-povedie-peter-kovac"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:30.456115+00:00"}
{"id": "vr38749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38749", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To znamená, že v tomto prípade je opäť porušenie proste pravidiel a ja sa na to už, už aj médiá píšu, už aj médiá píšu, ktoré ináč tejto koalícii drúkujú, že v tomto prípade naozaj zlomili všetky demokratické tradície.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lukáš Fila, komentátor denníka SME, sa vo svojich dvoch komentároch postavil kriticky voči ostatnej voľbe generálneho prokurátora. Okrem iného napísal (prístup cez Piano): 1. komentár : Hlasovanie je faulom proti demokracii. 2. komentár : Vládna koalícia chcela zmenu na prokuratúre až tak veľmi, že pritom znásilnila demokratické pravidlá. Voľbu kritizoval aj Peter Javůrek z Pravdy ( tu a tu - prístup cez Piano).", "analysis_paragraphs": ["Lukáš Fila, komentátor denníka SME, sa vo svojich dvoch komentároch postavil kriticky voči ostatnej voľbe generálneho prokurátora. Okrem iného napísal (prístup cez Piano): 1. komentár : Hlasovanie je faulom proti demokracii. 2. komentár : Vládna koalícia chcela zmenu na prokuratúre až tak veľmi, že pritom znásilnila demokratické pravidlá. Voľbu kritizoval aj Peter Javůrek z Pravdy ( tu a tu - prístup cez Piano)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["1. komentár", "2. komentár", "tu", "tu"], "url": ["http://komentare.sme.sk/c/5940542/cudna-cudna-volba.html", "http://komentare.sme.sk/c/5942334/den-ked-mal-trnka-pravdu.html", "http://nazory.pravda.sk/cudne-a-spolitizovane-0uw-/sk-nkom.asp?c=A110616_213353_sk-nkom_p29", "http://nazory.pravda.sk/katarzia-v-nedohladne-0tb-/sk-nkom.asp?c=A110617_191440_sk-nkom_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:45.559298+00:00"}
{"id": "49475", "numeric_id": 49475, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49475", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Narozdiel od Ivana Korčoka musím povedať, že ja budem navždy trvať na zachovaní a právo veta práve pre krajiny, ako sme my.", "statement_date": "2024-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Korčok pripustil možný posun v oblasti zahraničnej politiky od konsenzu k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, teda k hlasovaniu bez možnosti vetovať navrhovaný zákon jedným štátom EÚ. Podľa Korčoka by takáto zmena prospela rokovaniam a posilnila by pozíciu EÚ vo svete. Tvrdí, že práve silná pozícia EÚ v zahraničnej politike by znamenala „podporu slovenskej suverenity aj v zahraničnej oblasti“. Výrok Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV Európskej únii prebieha diskusia o zmene hlasovania v Rade Európskej únie z jednomyseľného na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Rada Európskej Únie je združením ministrov jednotlivých krajín, ktorých krajiny splnomocnili na rokovanie a prijímanie legislatívnych aktov v mene zastupovaného štátu. Spolu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa jedná o najdôležitejší orgán EÚ.\n\nAj dnes hlasovanie závisí od prerokovanej otázky , pričom nie pri každom hlasovaní sa používa princíp jednomyseľnosti – niektoré rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou či kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina pri tom funguje inak ako jednoduchá väčšina. Pri jednoduchej väčšine je potrebné, aby za prijatie hlasovalo 14 štátov. Pri kvalifikovanej väčšine sa jedná o 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % počtu obyvateľov EÚ.\n\nSpolu so zrušením jednomyseľnosti by štáty prišli aj o možnosť veta, to v minulosti využilo napríklad Francúzsko, keď zablokovalo vstup Albánska a Severného Macedónska do Únie (prijímanie nových členských krajín však naďalej ostane jednomyseľné), či Maďarsko pri odsudzovaní represií v Hongkongu.\n\nKandidát na prezidenta Ivan Korčok v rozhovore pre denník Postoj diskutoval aj o potenciálnom zrušení práva veta pri niektorých otázkach politiky Európskej únie. Takáto zmena by sa mala podľa Korčoka týkať len „okliešteného rozhrania“ zahraničnej a bezpečnostnej politiky.\n\nDodal , že „ak pod rúškom suverenity a zachovania práva veta budeme naďalej takto postupovať, budeme vo svete absolútne bezvýznamní, pretože právo veta nás núti ísť do najnižšieho spoločného menovateľa.“ V tejto téme zdôraznil, že zrušenie práva veta sa taktiež nezaobíde bez jednomyseľného súhlasu krajín EÚ.\n\nPodľa Korčoka by zrušenie práva veta mohlo pozitívne pôsobiť aj na celkovú atmosféru pri rokovaniach. „Ak sami seba nedostaneme pod tlak toho, že neuplatníme právo veta, ale musíme hľadať kompromis, tak to bude ako doteraz, že od toho stola budeme vždy odchádzať a neprebehne poctivá diskusia. Úplne iná atmosféra panuje v konštelácii, pri ktorej viete, že musíte vynaložiť úsilie na dosiahnutie dohody a nestačí len buchnúť do stola a odísť preč,“\n\nProblematiku zrušenia práva veta uzatvoril slovami, že „podpora slovenskej suverenity aj v zahraničnej oblasti vedie cez silnejšiu pozíciu EÚ vo svete .“\n\nV súčasnosti sa jednomyseľná zhoda používa najmä pri politikách, ktoré krajiny vnímajú ako citlivé: napríklad dane, sociálne zabezpečenie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, či operačná policajná spolupráca medzi štátmi. Ak by aj takáto zmena nastala a jednomyseľnosť by sa pri rozhodovaní v Rade v takýchto prípadoch nepoužívala, nebolo by to prvýkrát, čo sa pôsobenie takéhoto rozhodovania zúži. Ku znižovaniu počtu politík, ktoré sa schvaľovali jednomyseľne, došlo už v roku 1986. Namiesto jednomyseľnosti by sa teda mala používať kvalifikovaná väčšina – návrh by muselo odhlasovať 15 štátov.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Korčok pripustil možný posun v oblasti zahraničnej politiky od konsenzu k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, teda k hlasovaniu bez možnosti vetovať navrhovaný zákon jedným štátom EÚ. Podľa Korčoka by takáto zmena prospela rokovaniam a posilnila by pozíciu EÚ vo svete. Tvrdí, že práve silná pozícia EÚ v zahraničnej politike by znamenala „podporu slovenskej suverenity aj v zahraničnej oblasti“. Výrok Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivý.", "V Európskej únii prebieha diskusia o zmene hlasovania v Rade Európskej únie z jednomyseľného na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou. Rada Európskej Únie je združením ministrov jednotlivých krajín, ktorých krajiny splnomocnili na rokovanie a prijímanie legislatívnych aktov v mene zastupovaného štátu. Spolu s Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa jedná o najdôležitejší orgán EÚ.", "Aj dnes hlasovanie závisí od prerokovanej otázky , pričom nie pri každom hlasovaní sa používa princíp jednomyseľnosti – niektoré rozhodnutia sú prijímané jednoduchou väčšinou či kvalifikovanou väčšinou. Kvalifikovaná väčšina pri tom funguje inak ako jednoduchá väčšina. Pri jednoduchej väčšine je potrebné, aby za prijatie hlasovalo 14 štátov. Pri kvalifikovanej väčšine sa jedná o 55 % členských štátov, ktoré predstavujú najmenej 65 % počtu obyvateľov EÚ.", "Spolu so zrušením jednomyseľnosti by štáty prišli aj o možnosť veta, to v minulosti využilo napríklad Francúzsko, keď zablokovalo vstup Albánska a Severného Macedónska do Únie (prijímanie nových členských krajín však naďalej ostane jednomyseľné), či Maďarsko pri odsudzovaní represií v Hongkongu.", "Kandidát na prezidenta Ivan Korčok v rozhovore pre denník Postoj diskutoval aj o potenciálnom zrušení práva veta pri niektorých otázkach politiky Európskej únie. Takáto zmena by sa mala podľa Korčoka týkať len „okliešteného rozhrania“ zahraničnej a bezpečnostnej politiky.", "Dodal , že „ak pod rúškom suverenity a zachovania práva veta budeme naďalej takto postupovať, budeme vo svete absolútne bezvýznamní, pretože právo veta nás núti ísť do najnižšieho spoločného menovateľa.“ V tejto téme zdôraznil, že zrušenie práva veta sa taktiež nezaobíde bez jednomyseľného súhlasu krajín EÚ.", "Podľa Korčoka by zrušenie práva veta mohlo pozitívne pôsobiť aj na celkovú atmosféru pri rokovaniach. „Ak sami seba nedostaneme pod tlak toho, že neuplatníme právo veta, ale musíme hľadať kompromis, tak to bude ako doteraz, že od toho stola budeme vždy odchádzať a neprebehne poctivá diskusia. Úplne iná atmosféra panuje v konštelácii, pri ktorej viete, že musíte vynaložiť úsilie na dosiahnutie dohody a nestačí len buchnúť do stola a odísť preč,“", "Problematiku zrušenia práva veta uzatvoril slovami, že „podpora slovenskej suverenity aj v zahraničnej oblasti vedie cez silnejšiu pozíciu EÚ vo svete .“", "V súčasnosti sa jednomyseľná zhoda používa najmä pri politikách, ktoré krajiny vnímajú ako citlivé: napríklad dane, sociálne zabezpečenie, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, či operačná policajná spolupráca medzi štátmi. Ak by aj takáto zmena nastala a jednomyseľnosť by sa pri rozhodovaní v Rade v takýchto prípadoch nepoužívala, nebolo by to prvýkrát, čo sa pôsobenie takéhoto rozhodovania zúži. Ku znižovaniu počtu politík, ktoré sa schvaľovali jednomyseľne, došlo už v roku 1986. Namiesto jednomyseľnosti by sa teda mala používať kvalifikovaná väčšina – návrh by muselo odhlasovať 15 štátov."], "analysis_date": "2024-03-15", "analysis_sources": {"text": ["Rada Európskej Únie", "otázky", "jednomyseľnosti", "jednoduchej", "kvalifikovanej", "zablokovalo", "Postoj", "Dodal", "Korčoka", "svete", "jednomyseľná", "nebolo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=29", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/unanimity/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aunanimity", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/simple-majority/", "https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/voting-system/qualified-majority/", "https://dennikn.sk/2449839/s-vetom-ci-bez-veta-zmena-v-rozhodovani-by-eu-mohla-pomoct-na-globalnej-scene-no-nie-je-vseliekom/", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril", "https://www.postoj.sk/146741/zvonka-to-moze-vyzerat-ako-karierizmus-ale-sam-sebe-som-sa-nikdy-nespreneveril", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/699335-pellegrini-korcokovi-su-prednejsie-cudzie-zaujmy-nez-zaujmy-slovenska/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aunanimity", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM%3Aunanimity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:55.260633+00:00"}
{"id": "vr26098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26098", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Zhoršili sa sociálne služby, mnohí neverejní poskytovatelia, ktorí poskytovali sociálnu službu, či terénne sociálne služby dneska už nemajú takúto podporu z kraja.", "statement_date": "2013-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Novelou 50/2012 zákona o sociálnych službách bola upravená podpora poskytovateľov sociálnych služieb. Portál ssss.sk k novele uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Novelou 50/2012 zákona o sociálnych službách bola upravená podpora poskytovateľov sociálnych služieb. Portál ssss.sk k novele uvádza:"], "analysis_date": "2013-11-13", "analysis_sources": {"text": ["Novelou", "usmernenia", "SME", "dokumente", "stránke"], "url": ["http://www.ssss.sk/zmeny-v-poskytovani-socialnych-sluzieb-na-slovensku", "http://www.edotacie.sk/1/6859/50300/clanok/usmernenie-k-ziadostiam-o-financny-prispevok-na-socialne-sluzby-na-rok-2014/", "http://www.sme.sk/c/6290348/katolicka-cirkev-bola-za-politikmi-tvrdi-ze-bez-ultimat.html", "http://i.sme.sk/cdata/8/62/6290348/KC_a_stat_2012_2016_1.doc", "http://web.vucke.sk/sk/kompetencie/socialne-veci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:20.387109+00:00"}
{"id": "vr37971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37971", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "My sme vlastne o zmenách pokiaľ ide o odvody už začali hovoriť a vláda začala konať a vládna koalícia v parlamente už na konci minulého roka. Pretože už minulý rok boli prijaté rôzne zmeny v zákonoch, ktoré nejakým spôsobom menili alebo zvyšovali zaťaženie odvodmi a to aj sociálnymi odvodmi, pretože napríklad zaťažili odvodmi ľudí aj a niektoré ich príjmy, ktoré do teraz odvodmi zaťažené neboli.", "statement_date": "2011-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dve novely boli prijaté 2. decembra 2010 – jedna o zdravotnom poistení (.doc) a druhá o sociálnom poistení (.doc). Ako uvádza server spoločnosti Sodexo , týmito novelami sa „rušia viaceré odvodové výnimky.“ Vo vzťahu k týmto novelám hnonline.sk píše: „V súčasnosti sú konateľ či spoločník s. r. o. zdaňovaní z príjmu zo závislej činnosti, to je ako zamestnanec. Neplatia však odvody na sociálne poistenie. Odvody na zdravotné poistenie platia len vtedy, ak maj nejakú odmenu. (...) Od januára bude ich príjem zaťažený aj sociálnymi odvodmi.“", "analysis_paragraphs": ["Dve novely boli prijaté 2. decembra 2010 – jedna o zdravotnom poistení (.doc) a druhá o sociálnom poistení (.doc). Ako uvádza server spoločnosti Sodexo , týmito novelami sa „rušia viaceré odvodové výnimky.“ Vo vzťahu k týmto novelám hnonline.sk píše: „V súčasnosti sú konateľ či spoločník s. r. o. zdaňovaní z príjmu zo závislej činnosti, to je ako zamestnanec. Neplatia však odvody na sociálne poistenie. Odvody na zdravotné poistenie platia len vtedy, ak maj nejakú odmenu. (...) Od januára bude ich príjem zaťažený aj sociálnymi odvodmi.“"], "analysis_date": "2011-04-10", "analysis_sources": {"text": ["zdravotnom poistení", "sociálnom poistení", "Sodexo", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=346955", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=346946", "http://www.sodexo.sk/sksk/media/spravy/aktualne/aktualna-politicka-tema.asp", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48886700-konatel-a-spolocnik-uz-budu-zamestnanci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:46.912324+00:00"}
{"id": "vr37365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37365", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Tu mala byť nejaká dvojstranná dohoda alebo zmluva, o ktorej sa rokovalo aj bilaterálne medzi pánom Ježovicom a pánom Némethom. Štátnymi tajomníkmi ministerstva zahraničných vecí a tuto sa a znovu sa nejako dohodli, že až v októbri bude ďalšie zasadnutie, čiže až v októbri počkáme si.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovanie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahranično-politické otázky sa uskutočnilo 17. februára 2011. Rokovanie za slovenskú stranu viedol Milan Ježovica a za maďarskú stranu Zsolt Németh. TASR : \"Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve,...kým slovenský parlament nevytvorí názor v súvislosti so slovenským zákonom o občianstve nemá v žiadnej forme význam zaoberať sa dvojstrannou zmluvou.\" Správa TASR uvádza, že ďalšia schôdzka komisie sa uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome.", "analysis_paragraphs": ["Rokovanie zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre európsku a euroatlantickú integráciu, respektíve iné zahranično-politické otázky sa uskutočnilo 17. februára 2011. Rokovanie za slovenskú stranu viedol Milan Ježovica a za maďarskú stranu Zsolt Németh. TASR : \"Zsolt Németh povedal, že Maďarsko sa bude zaoberať návrhom zmluvy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou o úprave otázok týkajúcich sa štátneho občianstva až po tom, čo Slovensko definitívne uzatvorí záležitosť svojho zákona o občianstve,...kým slovenský parlament nevytvorí názor v súvislosti so slovenským zákonom o občianstve nemá v žiadnej forme význam zaoberať sa dvojstrannou zmluvou.\" Správa TASR uvádza, že ďalšia schôdzka komisie sa uskutoční v zmysle dohody jej členov 11. októbra 2011 v Ostrihome."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["Rokovanie", "TASR", "TASR"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/182446/zs-nemeth-madarsko-sa-zmluvou-so-sr-o-obcianstve-zatial-nebude-zaoberat/?cache=false", "http://www.prestavka.sk/2-30860/Jezovica:-Pockame-na-postoj-Madarska-k-zmluve-o-obcianstve-%282%29.xml", "http://www.prestavka.sk/2-30860/Jezovica:-Pockame-na-postoj-Madarska-k-zmluve-o-obcianstve-%282%29.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:20.088094+00:00"}
{"id": "48347", "numeric_id": 48347, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48347", "speaker": "Ján  Budaj", "speaker_party": "Zmena zdola", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-budaj", "statement": "Ja myslím, že dokonca Národná rada sa zaujíma o túto kauzu, ktorá, keď som tomu rozumel, skončila zatiaľ dvojtisícovými odmenami nejakým ôsmim manažérom.", "statement_date": "2022-04-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Problémov s riadením utečeneckej krízy zo strany Ministerstva vnútra je viacero. Roman Mikulec podpísal zmluvu so súkromnou spoločnosťou namiesto využitia štátnych personálnych kapacít, zmluvu uzavrel cez priame rokovacie konanie, čo preveruje ÚVO, nehovoril pravdu o tom, kto mu firmu Dustream production odporučil a nepriamo sa k danej zákazke dostala aj firma s väzbami na Oľano. Naznačovať, že kauza je len o dvojtisícovej odmene ôsmim manažérom je bagatelizácia vážnosti celého prípadu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nOd vypuknutia utečeneckej krízy v súvislosti s vojnou na Ukrajine prebrali iniciatívu na hraničných priechodoch s Ukrajinou najmä mimovládne organizácie podporené dobrovoľníkmi.\n\nMinisterstvo vnútra sa nekoordinovanosť pomoci pre utečencov rozhodol riešiť rámcovou dohodou s eseročkou Dustream production za viac ako 2,5 milióna eur. Predmetom zmluvy je „Komplexný manažment procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov”.\n\nFirma napríklad pomáhala štátu zriadiť a prevádzkovať stanový utečenecký tábor v Michalovciach.\n\nProblémov s výberom tejto firmy je viacero.\n\nSekcia krízového riadenia na Ministerstve vnútra má 190 úradníkov. Štát si napriek tomu na riadenie utečeneckej krízy najal súkromnú firmu, čo aj Igor Matovič označil za nie ideálnu situáciu. Roman Mikulec je ministrom už dva roky, personálne zmeny v tejto sekcii však nevykonal, čo mu opäť vyčítal aj jeho stranícky šéf.\n\nZákazku firma Dustream nevyhrala v riadnej verejnej súťaži, Mikulcovo ministerstvo jej ho pridelilo na základe priameho rokovacieho konania. Podľa Mikulca im to dovoľuje mimoriadna situácia. Úrad pre verejné obstarávanie tento postup preveruje , ministerstvu zároveň poslalo list, v ktorom upozorňuje na dodržiavanie všetkých princípov verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a zákazu konfliktu záujmov.\n\nMikulec nehovoril pravdu ani o tom, kto mu firmu Dustream production odporučil. Pôvodne to mali byť neziskové organizácie z hranice Maltézska pomoc Slovensko a skauti. Tí to však popreli . Nakoniec Mikulec priznal, že firmu Dustream production odporučil podnikateľ a aktivista Július Slovák.\n\nSlovák sa pozná s premiérom Hegerom aj Igorom Matovičom, pred voľbami odporúčal voliť Oľano. Jeho firma GD Identity ozvučovala volebnú noc Oľano za 81-tisíc eur.\n\nSlovákova GD Identity sa angažuje aj na východnej hranici. Zo zákazky za 2,5 milióna s Dustream production mala Slovákova firma podľa Mikulcových slov 2-tisíc eur, a to za poskytnutie koordinátorov dobrovoľníkov.\n\nMinister vnútra Roman Mikulec pre koordináciu utečeneckej krízy čelil v parlamente neúspešnému odvolávaniu.\n\nVyjadrenie Ministerstva životného prostredia z 5. 4. 2022:\n\n„To, že je viacero problémov s riadením krízy, nie je v kontexte tohto výroku dôležité. Pravdou je, že podľa dostupných medializovaných informácií boli vyplatené odmeny v hodnote 2 000 eur. Ak je poukázanie na tento fakt bagatelizáciou celého prípadu, ostatné argumenty by sme mohli pokladať za jeho nafukovanie. Samozrejme existuje množstvo argumentov pre a proti, v tomto výroku však minister Ján Budaj uviedol známu informáciu z verejných zdrojov. Moderátor mal možnosť či už otázku zopakovať, ak mal pocit, že odpoveď nebola dostatočná, alebo položiť doplňujúce otázky. Moderátor relácie bol s odpoveďou spokojný.”", "analysis_paragraphs": ["Problémov s riadením utečeneckej krízy zo strany Ministerstva vnútra je viacero. Roman Mikulec podpísal zmluvu so súkromnou spoločnosťou namiesto využitia štátnych personálnych kapacít, zmluvu uzavrel cez priame rokovacie konanie, čo preveruje ÚVO, nehovoril pravdu o tom, kto mu firmu Dustream production odporučil a nepriamo sa k danej zákazke dostala aj firma s väzbami na Oľano. Naznačovať, že kauza je len o dvojtisícovej odmene ôsmim manažérom je bagatelizácia vážnosti celého prípadu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Od vypuknutia utečeneckej krízy v súvislosti s vojnou na Ukrajine prebrali iniciatívu na hraničných priechodoch s Ukrajinou najmä mimovládne organizácie podporené dobrovoľníkmi.", "Ministerstvo vnútra sa nekoordinovanosť pomoci pre utečencov rozhodol riešiť rámcovou dohodou s eseročkou Dustream production za viac ako 2,5 milióna eur. Predmetom zmluvy je „Komplexný manažment procesu evidencie, transportu a starostlivosti o utečencov”.", "Firma napríklad pomáhala štátu zriadiť a prevádzkovať stanový utečenecký tábor v Michalovciach.", "Problémov s výberom tejto firmy je viacero.", "Sekcia krízového riadenia na Ministerstve vnútra má 190 úradníkov. Štát si napriek tomu na riadenie utečeneckej krízy najal súkromnú firmu, čo aj Igor Matovič označil za nie ideálnu situáciu. Roman Mikulec je ministrom už dva roky, personálne zmeny v tejto sekcii však nevykonal, čo mu opäť vyčítal aj jeho stranícky šéf.", "Zákazku firma Dustream nevyhrala v riadnej verejnej súťaži, Mikulcovo ministerstvo jej ho pridelilo na základe priameho rokovacieho konania. Podľa Mikulca im to dovoľuje mimoriadna situácia. Úrad pre verejné obstarávanie tento postup preveruje , ministerstvu zároveň poslalo list, v ktorom upozorňuje na dodržiavanie všetkých princípov verejného obstarávania, najmä princíp hospodárnosti a zákazu konfliktu záujmov.", "Mikulec nehovoril pravdu ani o tom, kto mu firmu Dustream production odporučil. Pôvodne to mali byť neziskové organizácie z hranice Maltézska pomoc Slovensko a skauti. Tí to však popreli . Nakoniec Mikulec priznal, že firmu Dustream production odporučil podnikateľ a aktivista Július Slovák.", "Slovák sa pozná s premiérom Hegerom aj Igorom Matovičom, pred voľbami odporúčal voliť Oľano. Jeho firma GD Identity ozvučovala volebnú noc Oľano za 81-tisíc eur.", "Slovákova GD Identity sa angažuje aj na východnej hranici. Zo zákazky za 2,5 milióna s Dustream production mala Slovákova firma podľa Mikulcových slov 2-tisíc eur, a to za poskytnutie koordinátorov dobrovoľníkov.", "Minister vnútra Roman Mikulec pre koordináciu utečeneckej krízy čelil v parlamente neúspešnému odvolávaniu.", "Vyjadrenie Ministerstva životného prostredia z 5. 4. 2022:", "„To, že je viacero problémov s riadením krízy, nie je v kontexte tohto výroku dôležité. Pravdou je, že podľa dostupných medializovaných informácií boli vyplatené odmeny v hodnote 2 000 eur. Ak je poukázanie na tento fakt bagatelizáciou celého prípadu, ostatné argumenty by sme mohli pokladať za jeho nafukovanie. Samozrejme existuje množstvo argumentov pre a proti, v tomto výroku však minister Ján Budaj uviedol známu informáciu z verejných zdrojov. Moderátor mal možnosť či už otázku zopakovať, ak mal pocit, že odpoveď nebola dostatočná, alebo položiť doplňujúce otázky. Moderátor relácie bol s odpoveďou spokojný.”"], "analysis_date": "2022-04-08", "analysis_sources": {"text": ["prebrali", "riešiť", "pomáhala", "zriadiť", "má", "označil", "vyčítal", "pridelilo", "preveruje", "popreli", "odporučil", "pozná", "ozvučovala", "mala", "čelil"], "url": ["https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/24190028-statne-kormidlo-v-praxi-za-koordinaciu-utecencov-na-hraniciach-je-stat-pripraveny-vyplatit-sukromnej-firme-2-5-miliona-eur", "https://www.crz.gov.sk/zmluva/6269082/", "https://dennikn.sk/2781249/utecenecku-krizu-u-mikulca-riesi-aj-firma-co-ozvucovala-volebnu-noc-olano-heger-sa-pozna-s-majitelom/?ref=list", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-michalovciach-zacalo-fungovat-multifunkcne-velkokapacitne-centrum-na-pomoc-utecencom", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2789614/minister-matovic-mikulec-je-dobrak-ale-nevie-to-predat-video/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2781249/utecenecku-krizu-u-mikulca-riesi-aj-firma-co-ozvucovala-volebnu-noc-olano-heger-sa-pozna-s-majitelom/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2781249/utecenecku-krizu-u-mikulca-riesi-aj-firma-co-ozvucovala-volebnu-noc-olano-heger-sa-pozna-s-majitelom/?ref=list", "https://dennikn.sk/2783565/minister-mikulec-nemieni-odstupit-hegerov-znamy-ktory-robil-pre-olano-dohodil-statu-firmu-na-pomoc-s-utecencami/?ref=list", "https://dennikn.sk/2786303/mikulec-nezverejni-schemu-procesov-na-hranici-za-28-tisic-eur-robila-ju-firma-ktoru-dohodil-znamy-hegera-a-matovica/?ref=list", "https://dennikn.sk/2789920/mikulca-v-parlamente-neodvolali-velku-podporu-v-koalicii-nema/??ref=inm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:01.736329+00:00"}
{"id": "vr32381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32381", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Pán minister (Kažimír, pozn.), tento rok míňate vo výdavkoch štátneho rozpočtu 600 miliónov viac než minulý rok.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "I. Štefanec nehovorí pravdu. Vláda R. Fica míňa o približne 342 resp. 349 miliónov viac oproti roku 2011, nie však o 600 miliónov ako uvádza I. Štefanec. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec nehovorí pravdu. Vláda R. Fica míňa o približne 342 resp. 349 miliónov viac oproti roku 2011, nie však o 600 miliónov ako uvádza I. Štefanec. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["498/2010 Z.z.", "511/2011 Z.z.", "prijala", "bilanciu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/498-2010-z-z.p-33890.pdf", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/511-2011-z-z.p-34476.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171906/miklosov-rozpocet-zachranil-fico.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8322&documentId=8444"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:54.018922+00:00"}
{"id": "vr37221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37221", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "...a vracal som to vláde pána Dzurindu, 30, vláde pána premiéra Fica, keď bolo 29, čiže tu nejde, že by som sa zameral na túto vládu...", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránke prezidenta SR je uvedené, že prezident Ivan Gašparovič vrátil počas svojho pôsobenia vo funkcii 56 zákonov ak nerátame 9 zákonov vrátených počas súčasnej garnitúry. Nebolo možné overiť pomer medzi vrátenými zákonmi za Dzurindovej a Ficovej vlády, keďže k jednotlivým zákonom pred nástupom Ivety Radičovej do funkcie chýbajú dátumy. Samotný prezident sa však 9. januára 2011 v relácii o 5 minút 12 vyjadril , že za Dzurindovej vlády vrátil 30 zákonov, za Ficovej 28 , nie 29 zákonov a za súčasnej vlády zatiaľ 9 zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke prezidenta SR je uvedené, že prezident Ivan Gašparovič vrátil počas svojho pôsobenia vo funkcii 56 zákonov ak nerátame 9 zákonov vrátených počas súčasnej garnitúry. Nebolo možné overiť pomer medzi vrátenými zákonmi za Dzurindovej a Ficovej vlády, keďže k jednotlivým zákonom pred nástupom Ivety Radičovej do funkcie chýbajú dátumy. Samotný prezident sa však 9. januára 2011 v relácii o 5 minút 12 vyjadril , že za Dzurindovej vlády vrátil 30 zákonov, za Ficovej 28 , nie 29 zákonov a za súčasnej vlády zatiaľ 9 zákonov."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "vyjadril"], "url": ["http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr", "http://www.webnoviny.sk/politika/prezidentovi-chyba-zastupca-v-legislat/281316-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:00.478077+00:00"}
{"id": "49302", "numeric_id": 49302, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49302", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na druhej strane ale musíte pri konsolidácii vnímať to, že 900 tisíc ľudí si nemôže každý týždeň dopriať plnohodnotné jedlo. Že 300 tisíc seniorov si nemôže každý týždeň dopriať plnohodnotné a výživné jedlo a jednoducho tomu musíte prispôsobiť aj konsolidáciu.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Pellegrini pravdepodobne hovorí o počte ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Na Slovensku je to celkovo 890 tisíc ľudí, z toho zhruba 100 tisíc dôchodcov. Tieto dáta ale nie sú informáciou o tom, či si ľudia môžu dopriať plnohodnotné jedlo každý týždeň. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nPodľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2022 na Slovensku 890 tisíc ľudí v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Pod hranicou rizika chudoby sa nachádzalo približne 735 tisíc osôb, za hranicu sa považuje mesačný disponibilný príjem výške 440 eur. Ohrozených je pritom 9,5% dôchodcov, čo predstavuje zhruba 105 tisíc dôchodcov (. pdf , s. 16).\n\nPribližne 300 tisíc osôb pociťovalo závažnú materiálnu depriváciu, jedná sa o nedostatok aspoň 7 z 13 deprivačných položiek. Jednou z položiek je aj schopnosť dovoliť si raz za dva dni jesť mäso, kura, rybu alebo vegetariánsku náhradu. Takýchto domácností je na Slovensku 15,9%, čo je približne 377 tisíc domácností (. pdf , s. 31).\n\nS inými údajmi o chudobe dôchodcov prišiel Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík. Podľa Inštitútu je každý tretí senior pod hranicou chudoby, teda zhruba 360 tisíc dôchodcov. Ministerstvo práce tieto tvrdenia poprelo , dôchodok nižší, než je hranica chudoby, dostáva podľa ministerstva približne 310 tisíc osôb. Ministerstvo však dodáva, že viac ako 80% dôchodcov žije v domácnosti s rodinným príslušníkom.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Petra Pellegriniho so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini pravdepodobne hovorí o počte ľudí, ktorí sú ohrození chudobou. Na Slovensku je to celkovo 890 tisíc ľudí, z toho zhruba 100 tisíc dôchodcov. Tieto dáta ale nie sú informáciou o tom, či si ľudia môžu dopriať plnohodnotné jedlo každý týždeň. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "Podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2022 na Slovensku 890 tisíc ľudí v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Pod hranicou rizika chudoby sa nachádzalo približne 735 tisíc osôb, za hranicu sa považuje mesačný disponibilný príjem výške 440 eur. Ohrozených je pritom 9,5% dôchodcov, čo predstavuje zhruba 105 tisíc dôchodcov (. pdf , s. 16).", "Približne 300 tisíc osôb pociťovalo závažnú materiálnu depriváciu, jedná sa o nedostatok aspoň 7 z 13 deprivačných položiek. Jednou z položiek je aj schopnosť dovoliť si raz za dva dni jesť mäso, kura, rybu alebo vegetariánsku náhradu. Takýchto domácností je na Slovensku 15,9%, čo je približne 377 tisíc domácností (. pdf , s. 31).", "S inými údajmi o chudobe dôchodcov prišiel Inštitút pre výskum sociálno ekonomických rizík. Podľa Inštitútu je každý tretí senior pod hranicou chudoby, teda zhruba 360 tisíc dôchodcov. Ministerstvo práce tieto tvrdenia poprelo , dôchodok nižší, než je hranica chudoby, dostáva podľa ministerstva približne 310 tisíc osôb. Ministerstvo však dodáva, že viac ako 80% dôchodcov žije v domácnosti s rodinným príslušníkom.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil na Petra Pellegriniho so žiadosťou o vyjadrenie, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "pdf", "pdf", "prišiel", "je", "poprelo"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/60de1dbe-b422-4dd1-aa6f-1d51cd26b360/!ut/p/z1/rVPJcqMwEP2WHDiCWhIGnJuyYTx2arCDF12mEMhGsVkCion_PnLVHDJVSexUTR9UWl6_91otIY5WiFfpQW1Treoq3Zv1mnt_Yj8Kbm4wA_AHdxCNk7s4nA8xuICW_wKCx9k9RE_sdzgbuwYwQNwcsziO55PFAsIFeYCI4hAekwTgyfub_w2AX6J_G7KR608Agkk4gIiNktkwphQYvUwfvggG5_IXiCOeVbrRBVrXoksLu9vZzauwwAx7tUszJS04dFLvjh93PMglzoW0hUuI7eY5ttPU29g4H-AsJ56gHpy4m0zlaH0RenmuWfz7UpcnvTO3eY5jbTz4X3r4RdDyoGSPkqpuS_O-5j8scQRojLgSpdNnpQMOJoHvuQS7wZBQMz89WNJOb6dbQ5vqwlbVpkari7hNqnp-eeHMNLSutHzTaPXfO2pEWCVoYPy1ciNb2TqvrflnhdZNd22BBX3fO0JVWyerS-vThKLujLWPONSUiYkyoEd7t5neU5eLI90fJoxdXb0DgXuTdA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3261026", "https://e.dennikn.sk/minuta/3261026", "https://www.trend.sk/spravy/rezort-prace-odmieta-tvrdenia-pocte-dochodcov-ohrozenych-chudobou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:41.735075+00:00"}
{"id": "vr33172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33172", "speaker": "Ondrej Krajňák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-krajnak", "statement": "Možno tento názov alebo tento výraz pochádza, aby bol prevzatý z poľského IPN ako Instytutu Pamięci Narodowej.", "statement_date": "2013-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Poľsku skutočne existuje inštitút s menom, ktoré spomína Ondrej Krajňák.", "analysis_paragraphs": ["V Poľsku skutočne existuje inštitút s menom, ktoré spomína Ondrej Krajňák."], "analysis_date": "2013-02-14", "analysis_sources": {"text": ["inštitút"], "url": ["http://ipn.gov.pl/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:31.619061+00:00"}
{"id": "vr39012", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39012", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Zákon, ak neschválite, tak samozrejme potom môžte až o pol roka znovu sa k tomu dostať. A toto medzinárodná zmluva, tu ani nie je napríklad prvé čítanie, nejde ani druhé a tretie čítanie, takže z toho hľadiska je taká možnosť, že poprípade prvýkrát by, povedzme, táto zmluva neprešla a môžme hlasovať o tom druhý, tretíkrát. Samozrejme musíme ale vedieť, že či to má význam.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa bodu 3, § 96, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení \" Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)].\" Podľa bodov 1, 3, 4 a 5 § 88, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení: \" (1) Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady. (3) V druhom čítan í gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas. (4) V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá. (5) Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.\" Podľa bodu 3, § 96, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení \" Ak národná rada návrh zákona neschválila...\" tento bod zákona na jednej strane nehovorí o medzinárodnej zmluve ale o zákone, na strane druhej je jeho stanovisko záväzné pre desiatu hlavu zákona č.350/1996 Z.z.... kam patrí aj § 88 vyššie uvedeného zákona.", "analysis_paragraphs": ["Podľa bodu 3, § 96, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení \" Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. To sa nevzťahuje na návrh zákona, ktorý národná rada vrátila navrhovateľovi zákona na dopracovanie [§ 73 ods. 3 písm. a)].\" Podľa bodov 1, 3, 4 a 5 § 88, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení: \" (1) Medzinárodná zmluva, pred ktorej ratifikáciou je potrebný súhlas národnej rady, sa prerokuje v druhom a treťom čítaní. O náležitostiach podľa § 74 rozhodne predseda národnej rady. (3) V druhom čítan í gestorský výbor v uznesení alebo spoločný spravodajca najmä odporučí, či národná rada má, alebo nemá vysloviť s medzinárodnou zmluvou súhlas. (4) V treťom čítaní národná rada rozhodne, či vyslovuje, alebo nevyslovuje s medzinárodnou zmluvou súhlas. Môže tiež rozhodnúť, že rokovanie o vyslovení súhlasu odkladá. (5) Ďalšie ustanovenia o druhom a treťom čítaní sa použijú primerane.\" Podľa bodu 3, § 96, zákona č.350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v neskoršom znení \" Ak národná rada návrh zákona neschválila...\" tento bod zákona na jednej strane nehovorí o medzinárodnej zmluve ale o zákone, na strane druhej je jeho stanovisko záväzné pre desiatu hlavu zákona č.350/1996 Z.z.... kam patrí aj § 88 vyššie uvedeného zákona."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:47.059185+00:00"}
{"id": "vr29612", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29612", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Veď ako sme takisto fungovali v policajných misiách v Kosove.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika sa zúčastnila viacerých druhov misií v Kosove už od roku 1998, vrátane policajných misií. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika sa zúčastnila viacerých druhov misií v Kosove už od roku 1998, vrátane policajných misií. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["verifikačnej misie OBSE v Kosove", "misia KFOR", "EULEX"], "url": ["http://www.mosr.sk/prehlad-ukoncenych-operacii-medzinarodneho-krizoveho-manazmentu/", "http://www.mosr.sk/prehlad-ukoncenych-operacii-medzinarodneho-krizoveho-manazmentu/", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ministerstvo&NCH=Y&OpenDocument=Y&LANG=SK&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/main.nsf/(vw_ByID)/ID_96A81F3DC5EB2E51C1257789003410C2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:51.200319+00:00"}
{"id": "vr31082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31082", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Pomyslel som si to isté, čo som si pomyslel pred týždňom, keď už sme mali informácie, že niečo takéto (súvisiace ďalej s kauzou sasanka - pozn.) sa objaví, koniec koncov sme to avizovali, na tlačovej konferencii, pomyslel som si to, že misia je splnená pre niekoho.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú konferenciu, ktorú mal na mysli pán Krajcer.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú konferenciu, ktorú mal na mysli pán Krajcer."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:50.634560+00:00"}
{"id": "vr36674", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36674", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Osobne som rokovala s predstaviteľmi, najvyššími predstaviteľmi odborov niekoľko krát. Štrajkovú pohotovosť zatiaľ avizuje, opakujem len jeden zo zväzov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štrajkovú pohotovosť avizuje odborový zväz KOVO. I. Radičová jednala v októbri 2010 so zastupiteľmi KOZ. V decembri odborári opustili rokovací stôl.", "analysis_paragraphs": ["Štrajkovú pohotovosť avizuje odborový zväz KOVO. I. Radičová jednala v októbri 2010 so zastupiteľmi KOZ. V decembri odborári opustili rokovací stôl."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["avizuje", "jednala"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kovo-pripravuje-protesty-nevylucuje-an/253562-clanok.html", "http://www.vlada.gov.sk/index.php?ID=22785"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:52.085026+00:00"}
{"id": "45272", "numeric_id": 45272, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45272", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "Keď som na ministerstvo kultúry prišla, tak sme hospodárili s rozpočtom nejakých 242.000.000 EUR, keď som odchádzala, zanechala som takmer o 50 000 000 väčší rozpočet.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľubica Laššáková nenechala po sebe o takmer 50 miliónov eur väčší rozpočet. Pri porovnaní celkovej výšky rozpočtu je ten dnešný o asi 7 miliónov eur vyšší ako ten, s ktorým hospodárilo ministerstvo v čase jej nástupu do funkcie. Ak porovnáme len výšku bežných (nie kapitálových) výdavkov, je dnešný rozpočet asi o 29 miliónov vyšší ako ten skutočný z roku 2018. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Ľubica Laššáková bola ministerkou kultúry od marca 2018 do marca 2020. Podľa návrhu záverečného účtu hospodárilo ministerstvo v roku 2018 s rozpočtom vo výške 284 miliónov eur. 253 miliónov tvorili bežné a 30,8 miliónov kapitálové výdavky. Pôvodne schválený rozpočet bol vo výške 280 miliónov eur (243m + 36,9m), rezort ho musel upravovať. Pre rok 2020 vláda ministerstvu schválila výdavky vo výške 291 miliónov eur. Z toho bežné výdavky tvorili 281,7 a kapitálové 9,3 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Ľubica Laššáková nenechala po sebe o takmer 50 miliónov eur väčší rozpočet. Pri porovnaní celkovej výšky rozpočtu je ten dnešný o asi 7 miliónov eur vyšší ako ten, s ktorým hospodárilo ministerstvo v čase jej nástupu do funkcie. Ak porovnáme len výšku bežných (nie kapitálových) výdavkov, je dnešný rozpočet asi o 29 miliónov vyšší ako ten skutočný z roku 2018. Tvrdenie Ľubice Laššákovej preto hodnotíme ako nepravdivé. Ľubica Laššáková bola ministerkou kultúry od marca 2018 do marca 2020. Podľa návrhu záverečného účtu hospodárilo ministerstvo v roku 2018 s rozpočtom vo výške 284 miliónov eur. 253 miliónov tvorili bežné a 30,8 miliónov kapitálové výdavky. Pôvodne schválený rozpočet bol vo výške 280 miliónov eur (243m + 36,9m), rezort ho musel upravovať. Pre rok 2020 vláda ministerstvu schválila výdavky vo výške 291 miliónov eur. Z toho bežné výdavky tvorili 281,7 a kapitálové 9,3 milióna eur."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["bola", "návrhu", "schválila"], "url": ["https://sk.wikipedia.org/wiki/%C4%BDubica_La%C5%A1%C5%A1%C3%A1kov%C3%A1", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/8020/TAB_2_%20KAP_24_vydavky_funkcna_RO", "http://www.culture.gov.sk/extdoc/8437/Rozpis_2020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:32.043350+00:00"}
{"id": "vr38577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38577", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...pán Kaliňák vy, keď ste mali problém s deficitom na dôchodkovom účte, vy ste umelo navŕšili počet policajtov o 6-tisíc a tí vám začali platiť oveľa väčšie peniaze, to bolo myslím v roku 2008, ale neviem presne teraz, presne ten rok, začali vám platiť väčšie peniaze a dostal sa vám rozpočet dôchodkový účet tam, kde ste to potrebovali.", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prehľad stavu dôchodkového účtu ministerstva vnútra, ako ani počet členov v ňom zahrnutých sme nedokázali overiť.", "analysis_paragraphs": ["Prehľad stavu dôchodkového účtu ministerstva vnútra, ako ani počet členov v ňom zahrnutých sme nedokázali overiť."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:24.954774+00:00"}
{"id": "vr35571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35571", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ja si pamätám, keď sme predtým rokovali napríklad pred siedmimi rokmi s pánom Trnkom, ja som mal jednu jedinú žiadosť naňho, aby všetko robil podľa zákona.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Požiadavku B. Bugára spred na D. Trnku spred sedem rokov nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Požiadavku B. Bugára spred na D. Trnku spred sedem rokov nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:25.795306+00:00"}
{"id": "vr18314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18314", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Cez centrum mesta nám denne prejde cez Hasičskú a Štefánikovu 38 700 áut.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015, uskutočneného Slovenskou správou ciest, prejde za deň ulicou Hasičská (označenie úseku 80 035) 32 705 áut. Ulicou Generála M. R. Štefánika (označenie úseku 80 033) prejde 13 083 áut ( .pdf , s. 2). Názorné zobrazenie: ( .pdf ).", "analysis_paragraphs": ["Podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015, uskutočneného Slovenskou správou ciest, prejde za deň ulicou Hasičská (označenie úseku 80 035) 32 705 áut. Ulicou Generála M. R. Štefánika (označenie úseku 80 033) prejde 13 083 áut ( .pdf , s. 2). Názorné zobrazenie: ( .pdf )."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["sčítania", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc", "http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/csd_2015/tn/scitanie_tabulka_tn_2015.pdf", "http://www.ssc.sk/files/documents/dopravne-inzinierstvo/csd_2015/tn/scitanie_trencin_2015.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:45.330932+00:00"}
{"id": "vr29549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29549", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "A dokonca, pán minister, vašej vláde sa podaril úplný zázrak. Vy ste vlastne dnes nastavili legislatívu tak v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, že za zamestnanca v pracovnom pomere sa platia nižšie odvody ako za dohodára. Preto, prečo je to tak, no preto, lebo sa zaviedla tá odpočítateľná položka pri zdravotných odvodoch, ktorá sa vzťahuje len na zamestnancov, ale nevzťahuje sa už na dohodárov a to už ani nehovorím, že by mali mať živnostníci nejakú výhodu.", "statement_date": "2015-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti sú zdravotné a sociálne odvody za zamestnanca v trvalom pracovnom pomere a zamestnanca na dohodu (s výnimkou pracujúceho študenta a pracujúceho dôchodcu) nastavené na rovnaké percentá z vymeriavacieho základu- zo mzdy. Rozdiel je však v možnosti uplatniť si odpočítateľnú položku zo zdravotného poistenia- táto možnosť sa totiž vzťahuje len na zamestnancov v trvalom pracovnom pomere s príjmom do 570€. Existuje teda možnosť, že odvody za nízkopríjmového zamestnanca budú nižšie ako odvody za dohodára, ako uvádza Mihál. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza odborný článok webu Podnikajte.sk , zamestnávateľ musí za zamestnanca v pracovnom pomere odviezť zdravotné a sociálne odvody vo výške 35,2 % z príjmu zamestnanca, samotný zamestnanec ďalej musí odviezť 13,4 % z príjmu na sociálne a zdravotné odvody (oboje platí pre osoby bez zdravotného postihnutia). Minimálny vymeriavací základ pritom nie je stanovený (aj keď vlastne vyplýva z minimálnej mzdy- 380€) , maximálny vymeriavací základ sa zvýšil na 4 120€. Článok TREND-u uvádza, že zamestnávateľ odvádza za zamestnanca na dohodu len sociálne odvody. Zdravotné odvody si platí dohodár sám:", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti sú zdravotné a sociálne odvody za zamestnanca v trvalom pracovnom pomere a zamestnanca na dohodu (s výnimkou pracujúceho študenta a pracujúceho dôchodcu) nastavené na rovnaké percentá z vymeriavacieho základu- zo mzdy. Rozdiel je však v možnosti uplatniť si odpočítateľnú položku zo zdravotného poistenia- táto možnosť sa totiž vzťahuje len na zamestnancov v trvalom pracovnom pomere s príjmom do 570€. Existuje teda možnosť, že odvody za nízkopríjmového zamestnanca budú nižšie ako odvody za dohodára, ako uvádza Mihál. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza odborný článok webu Podnikajte.sk , zamestnávateľ musí za zamestnanca v pracovnom pomere odviezť zdravotné a sociálne odvody vo výške 35,2 % z príjmu zamestnanca, samotný zamestnanec ďalej musí odviezť 13,4 % z príjmu na sociálne a zdravotné odvody (oboje platí pre osoby bez zdravotného postihnutia). Minimálny vymeriavací základ pritom nie je stanovený (aj keď vlastne vyplýva z minimálnej mzdy- 380€) , maximálny vymeriavací základ sa zvýšil na 4 120€. Článok TREND-u uvádza, že zamestnávateľ odvádza za zamestnanca na dohodu len sociálne odvody. Zdravotné odvody si platí dohodár sám:"], "analysis_date": "2015-05-04", "analysis_sources": {"text": ["Podnikajte.sk", "TREND-u", "TREND-u"], "url": ["http://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1846/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-zamestnanca-zamestnavatela-2015.xhtml", "http://www.etrend.sk/podnikanie/dolezite-cisla-v-roku-2015.html", "http://blog.etrend.sk/zuzana-kollarova/co-by-ste-mali-vediet-o-zmenach-v-odvodoch-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:54.396374+00:00"}
{"id": "vr35445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35445", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Totiž rozdiel oproti prípadom, kedy sa predseda vlády Róbert Fico v minulosti obrátil na Najvyšší kontrolný úrad, je v tom, že on ho žiadal, aby preveroval postup štátnych orgánov, čiže napríklad ako pán podpredseda Brocka pred chvíľou spomenul, to bol ten nástenkový tender.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kompetencie a právomoci sú uvedené na stránke NKÚ, z ktorých vyplýva, že NKÚ môže preverovať postup len štátnych orgánov, resp. hospodárenie orgánov SR. Avšak tak ako v prípadoch, kedy sa na NKÚ obracal R. Fico s požiadavkou o preverenie postupu štátnych orgánov, rovnako tak môžu postup štátnych orgánov preveriť aj teraz, keďže pri zadávaní zákazky pre Hayek Consulting musel byť prítomný nejaký štátny orgán.", "analysis_paragraphs": ["Kompetencie a právomoci sú uvedené na stránke NKÚ, z ktorých vyplýva, že NKÚ môže preverovať postup len štátnych orgánov, resp. hospodárenie orgánov SR. Avšak tak ako v prípadoch, kedy sa na NKÚ obracal R. Fico s požiadavkou o preverenie postupu štátnych orgánov, rovnako tak môžu postup štátnych orgánov preveriť aj teraz, keďže pri zadávaní zákazky pre Hayek Consulting musel byť prítomný nejaký štátny orgán."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://www.nku.gov.sk/index.cfm?module=ActiveWeb&page=WebPage&s=kompetencie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:54.235958+00:00"}
{"id": "vr27594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27594", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "A môžem vám povedať, že väčšina tých správ, ktoré tam boli prijaté ... to najnižšie číslo bolo možno 75% alebo 80% všetkých členov, pretože som sa snažila hľadať témy, ktoré tie ženy spájajú ... (hovorí o správach prijatých vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť v čase jej predsedníctva, teda v rokoch 2004-2009, pozn.)", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská hovorí o období, keď bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, teda v rokoch 2004 - 2009. Je pravda, že väčšina správ, ktoré Výbor prijal, bola schválená väčšinou rovnej 75% alebo viac. Z celkovo 33 prijatých správ bolo 27 schválených v pomere 75% hlasov a viac. Vyplýva to z údajov o miere konsenzuálnosti hlasovania vo výbore v rokoch 2004 - 2009. K tomuto údaju sa možno dopracovať analýzou hlasovania v 33 správach, ktoré boli prijaté v tomto výbore (prístupné sú cez databázu plenárnych zasadnutí). Z uvedenej analýzy tiež vyplýva, že v priemere viac ako 89% členiek a členov Výboru hlasovalo za prijatie iniciatívnych správ v skúmanom období. Nasledujúca tabuľka uvádza výsledky hlasovaní pre jednotlivé správy a mieru konsenzuálnosti ich prijatia: POZN.: Miera konsenzuálnosti hlasovania je vypočítaná ako podiel hlasov ZA z celkového počtu hlasov (ZA, PROTI, NEHLASOVAL/A) Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská hovorí o období, keď bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, teda v rokoch 2004 - 2009. Je pravda, že väčšina správ, ktoré Výbor prijal, bola schválená väčšinou rovnej 75% alebo viac. Z celkovo 33 prijatých správ bolo 27 schválených v pomere 75% hlasov a viac. Vyplýva to z údajov o miere konsenzuálnosti hlasovania vo výbore v rokoch 2004 - 2009. K tomuto údaju sa možno dopracovať analýzou hlasovania v 33 správach, ktoré boli prijaté v tomto výbore (prístupné sú cez databázu plenárnych zasadnutí). Z uvedenej analýzy tiež vyplýva, že v priemere viac ako 89% členiek a členov Výboru hlasovalo za prijatie iniciatívnych správ v skúmanom období. Nasledujúca tabuľka uvádza výsledky hlasovaní pre jednotlivé správy a mieru konsenzuálnosti ich prijatia: POZN.: Miera konsenzuálnosti hlasovania je vypočítaná ako podiel hlasov ZA z celkového počtu hlasov (ZA, PROTI, NEHLASOVAL/A) Dátum zverejnenia analýzy: 15.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-15", "analysis_sources": {"text": ["bola", "databázu"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/plenary/sk/reports.html#sidesForm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:17.039708+00:00"}
{"id": "vr26757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26757", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol zavedený inštitút práce doma pre sudcov, už dávnejšie.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže práca doma pre sudcov bola zavedená minimálne od roku 2001. Práca doma pre sudcov je teda zavedená minimálne 13 rokov. Ide o paragraf § 41 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich - pôvodné znenie :", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica hodnotíme ako pravdivý, keďže práca doma pre sudcov bola zavedená minimálne od roku 2001. Práca doma pre sudcov je teda zavedená minimálne 13 rokov. Ide o paragraf § 41 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich - pôvodné znenie :"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["pôvodné znenie", "znení", "Dohody"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385/znenie-20001123", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-385/znenie-20140101", "http://www.sudnarada.gov.sk/data/files/235_zasady_povolovania_prace.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:54.853184+00:00"}
{"id": "vr38947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38947", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Po druhé pani premiérka veľmi korektne informovala svojich partnerov v Bruseli o tom, že bude mať problém navýšenie eurovalu a zvýšenie jeho kompetencií na domácej politickej scéne rozumej v Národnej rade Slovenskej republiky presadiť.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NRSR.", "analysis_paragraphs": ["Premiérka sa (24.júna) zúčastnila v Bruseli na zasadnutí Euróskej rady, kde potvrdila svoje vyjadrenia, pričom uviedla: \"Schválené vládou (pozn.navýšenie eurovalu), ale nemôžem momentálne zaručiť ratifikáciu v národnej rade.“ Svoje vyjadrenia odôvodnila aj počas tlačovej konferencie po zasadnutí v Bruseli. Tvrdila, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v NR SR schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Z uvedeného vyplýva, že vláda zobrala na seba záväzky týkajúce sa zvýšenia eurovalu a tak ako aj sama Iveta Radičová uviedla v Bruseli, pre túto podporu nevie momentálne zaručiť ratifikáciu v NRSR."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej konferencie"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-na-zasadnuti-europskej-rady-v-bruseli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:57.774364+00:00"}
{"id": "50091", "numeric_id": 50091, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50091", "speaker": "Ivan Štefunko", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefunko", "statement": "No problém je v tom, že Hamas nie je účastníkom medzinárodného práva a Izrael nerešpektuje Medzinárodný trestný tribunál. Tzn., že vlastne nie je tu nejaký súd, ktorý by to ich vedel akože rozsúdiť.", "statement_date": "2025-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Medzinárodné humanitárne právo definované v Ženevských konvenciách zaväzuje Izrael aj neštátne ozbrojené skupiny ktoré sú zapojené do konfliktu, napriek tomu že neratifikovali zmluvy. Medzinárodný trestný tribunál má právo vykonávať trestnú právomoc na území Gazy, Západného brehu, a východného Jeruzalema. Na lídrov Hamasu, izraelského premiéra a bývalého ministra obrany boli vydané zatykače. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa rozhodnutia Predprocesnej komory z marca 2021 môže Medzinárodný trestný tribunál vykonávať trestnú právomoc v tejto situácii a územný rozsah tejto právomoci sa uplatňuje aj na územie Gazy, Západného brehu, a východného Jeruzalema. ICC vyšetruje vojenské zločiny a zločiny proti ľudskosti na okupovaných územiach Palestíny od roku 2021. ICC vtedy začalo prešetrovať obvinenia z vojenských zločinov spáchaných Izraelom v Gaze v roku 2014. Podľa hlavného žalobcu ICC Khana pod tento mandát spadajú aj súčasné zločiny.\n\nPalestína je zmluvným štátom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) od roku 2015. Lídri a členovia Hamasu preto môžu byť stíhaní. V máji 2024 žiadal hlavný prokurátor ICC Karim Khan zatykače na lídrov Hamasu Jahjá Sinvára, Ismáila Haníja a Mihammada Dajfa. Po tom, čo bola potvrdená smrť Sinvára a Haníja, tieto žiadosti so súhlasom súdu stiahol . V novembri 2024 vydal zatykač na vodcu ozbrojeného krídla Hamasu Dajfa napriek tomu, že nebolo jasné, či je nažive.\n\nIzrael síce podpísal Rímsky štatút ICC v roku 2000, odmietol ho však ratifikovať a teda ním nie je viazaný, zločiny ktoré spáchal na územi Palestíny však môžu byť stíhané. Podľa vrchného žalobcu Khana má ICC jurisdikciu na územiach štátov, ktoré ratifikovali Rímsky štatút a teda môže posudzovať trestné činy spáchané Izraelom na územiach Palestíny.\n\nV novembri 2024 vydal ICC medzinárodný zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta za zločiny proti ľudskosti a vojenské zločiny spáchané v minimálnom období 8 október 2023 až 20. máj 2024, kedy žalobca podal návrh na medzinárodné zatykače oboch osôb. Súd v súvislosti s rozhodnutím vydať zatykače zdôraznil,, že má jurisdikciu na území Palestíny a preto pre vydanie zatykača nie je nutné, aby bol Izrael zmluvným štátom.\n\nICC vyšetruje vojenské zločiny a zločiny proti ľudskosti na okupovaných územiach Palestíny od roku 2021. ICC vtedy začalo prešetrovať obvinenia z vojenských zločinov spáchaných Izraelom v Gaze v roku 2014. Podľa prokurátora Khana pod tento mandát spadajú aj súčasné zločiny.\n\nJanina Dill z Oxfordského inštitútu pre etiku, právo a ozbrojený konflikt tvrdí , že medzinárodné právo sa uplatňuje pri každom ozbrojenom konflikte a každá organizovaná ozbrojená skupina je viazaná medzinárodným humanitárnym právom. Podľa právnika Baldwina z Human Rights Watch Ženevská konvencie, ktoré chránia civilné obyvateľstvo pred dôsledkami vojny, zaväzujú Izrael aj Palestínsky štát. Zatiaľčo Izrael neratifikoval prvý a druhý protokol konvencií, Palestína ratifikovala všetky tri. Podľa Baldwina je Hamas týmito protokolmi viazaný.\n\nProfesor verejného medzinárodného práva na Univerzite Reading v Anglicku zároveň poukazuje na to, že všetky strany konfliktu majú rovnaké povinnosti, bez ohľadu na ich legitimitu či nelegitimitu.\n\nOkrem toho všetky osoby podliehajú medzinárodnému trestnému právu, bez ohľadu na to, či sú spojené s vládou alebo neštátnou ozbrojenou skupinou.", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodné humanitárne právo definované v Ženevských konvenciách zaväzuje Izrael aj neštátne ozbrojené skupiny ktoré sú zapojené do konfliktu, napriek tomu že neratifikovali zmluvy. Medzinárodný trestný tribunál má právo vykonávať trestnú právomoc na území Gazy, Západného brehu, a východného Jeruzalema. Na lídrov Hamasu, izraelského premiéra a bývalého ministra obrany boli vydané zatykače. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa rozhodnutia Predprocesnej komory z marca 2021 môže Medzinárodný trestný tribunál vykonávať trestnú právomoc v tejto situácii a územný rozsah tejto právomoci sa uplatňuje aj na územie Gazy, Západného brehu, a východného Jeruzalema. ICC vyšetruje vojenské zločiny a zločiny proti ľudskosti na okupovaných územiach Palestíny od roku 2021. ICC vtedy začalo prešetrovať obvinenia z vojenských zločinov spáchaných Izraelom v Gaze v roku 2014. Podľa hlavného žalobcu ICC Khana pod tento mandát spadajú aj súčasné zločiny.", "Palestína je zmluvným štátom Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC) od roku 2015. Lídri a členovia Hamasu preto môžu byť stíhaní. V máji 2024 žiadal hlavný prokurátor ICC Karim Khan zatykače na lídrov Hamasu Jahjá Sinvára, Ismáila Haníja a Mihammada Dajfa. Po tom, čo bola potvrdená smrť Sinvára a Haníja, tieto žiadosti so súhlasom súdu stiahol . V novembri 2024 vydal zatykač na vodcu ozbrojeného krídla Hamasu Dajfa napriek tomu, že nebolo jasné, či je nažive.", "Izrael síce podpísal Rímsky štatút ICC v roku 2000, odmietol ho však ratifikovať a teda ním nie je viazaný, zločiny ktoré spáchal na územi Palestíny však môžu byť stíhané. Podľa vrchného žalobcu Khana má ICC jurisdikciu na územiach štátov, ktoré ratifikovali Rímsky štatút a teda môže posudzovať trestné činy spáchané Izraelom na územiach Palestíny.", "V novembri 2024 vydal ICC medzinárodný zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a bývalého ministra obrany Joava Galanta za zločiny proti ľudskosti a vojenské zločiny spáchané v minimálnom období 8 október 2023 až 20. máj 2024, kedy žalobca podal návrh na medzinárodné zatykače oboch osôb. Súd v súvislosti s rozhodnutím vydať zatykače zdôraznil,, že má jurisdikciu na území Palestíny a preto pre vydanie zatykača nie je nutné, aby bol Izrael zmluvným štátom.", "ICC vyšetruje vojenské zločiny a zločiny proti ľudskosti na okupovaných územiach Palestíny od roku 2021. ICC vtedy začalo prešetrovať obvinenia z vojenských zločinov spáchaných Izraelom v Gaze v roku 2014. Podľa prokurátora Khana pod tento mandát spadajú aj súčasné zločiny.", "Janina Dill z Oxfordského inštitútu pre etiku, právo a ozbrojený konflikt tvrdí , že medzinárodné právo sa uplatňuje pri každom ozbrojenom konflikte a každá organizovaná ozbrojená skupina je viazaná medzinárodným humanitárnym právom. Podľa právnika Baldwina z Human Rights Watch Ženevská konvencie, ktoré chránia civilné obyvateľstvo pred dôsledkami vojny, zaväzujú Izrael aj Palestínsky štát. Zatiaľčo Izrael neratifikoval prvý a druhý protokol konvencií, Palestína ratifikovala všetky tri. Podľa Baldwina je Hamas týmito protokolmi viazaný.", "Profesor verejného medzinárodného práva na Univerzite Reading v Anglicku zároveň poukazuje na to, že všetky strany konfliktu majú rovnaké povinnosti, bez ohľadu na ich legitimitu či nelegitimitu.", "Okrem toho všetky osoby podliehajú medzinárodnému trestnému právu, bez ohľadu na to, či sú spojené s vládou alebo neštátnou ozbrojenou skupinou."], "analysis_date": "2025-06-26", "analysis_sources": {"text": ["zaväzuje", "rozhodnutia", "vyšetruje", "môžu", "žiadal", "stiahol", "vydal", "podpísal", "má", "vydal", "vyšetruje", "tvrdí", "poukazuje", "podliehajú"], "url": ["https://www.hrw.org/news/2023/10/27/how-does-international-humanitarian-law-apply-israel-and-gaza#:~:text=IHL%2C%20or%20the,ratify%20the%20treaties.", "https://www.icc-cpi.int/news/situation-state-palestine-icc-pre-trial-chamber-i-issues-warrant-arrest-mohammed-diab-ibrahim#:~:text=.%20This%20followed%20Pre%2DTrial%20Chamber%20I%27s%20decision%20on%205%20February%202021%20that%20the%20Court%20could%20exercise%20its%20criminal%20jurisdiction%20in%20the%20Situation%20and%2C%20by%20majority%2C%20that%20the%20territorial%20scope%20of%20this%20jurisdiction%20extends%20to%20Gaza%20and%20the%20West%20Bank%2C%20including%20East%20Jerusalem.%C2%A0", "https://www.reuters.com/world/middle-east/what-war-crimes-laws-apply-israel-palestinian-conflict-2023-10-11/#:~:text=The%20ICC%20has%20had%20an%20ongoing%20investigation%20into%20allegations%20of%20war%20crimes%20and%20crimes%20against%20humanity%20committed%20in%20the%20occupied%20Palestinian%20territories%20since%202021.", "https://www.reuters.com/world/middle-east/hamas-attack-would-fall-under-jurisdiction-war-crimes-court-prosecutor-2023-10-12/#:~:text=Medzin%C3%A1rodn%C3%BD%20trestn%C3%BD%20s%C3%BAd%20(ICC,ktor%C3%A1%20vl%C3%A1dne%20v%20Gaze.", "https://svet.sme.sk/c/23332758/medzinarodny-trestny-sud-ziada-zatykace-na-lidrov-izraela-a-hamasu.html", "https://www.icc-cpi.int/news/situation-state-palestine-icc-pre-trial-chamber-i-issues-warrant-arrest-mohammed-diab-ibrahim#:~:text=The%20Prosecution%20had,October%202024%2C%20respectively.", "https://www.icc-cpi.int/news/situation-state-palestine-icc-pre-trial-chamber-i-issues-warrant-arrest-mohammed-diab-ibrahim#:~:text=With%20respect%20to,will%20be%20submitted.", "https://www.washingtoninstitute.org/policy-analysis/state-jurisdiction-international-criminal-court-and-situation-palestine#:~:text=As%20of%20this%20writing%2C%20123%20states%20are%20party%20to%20the%20statute.%20The%20United%20States%20and%20Israel%20signed%20it%20in%202000%2C%20yet%20both%20notified%20the%20UN%20secretary%2Dgeneral%20two%20years%20later%20that%20they%20would%20not%20ratify%20it%20and%20are%20therefore%20not%20be%20bound%20by%20any%20obligations%20ensuing%20from%20it", "https://www.reuters.com/world/middle-east/hamas-attack-would-fall-under-jurisdiction-war-crimes-court-prosecutor-2023-10-12/#:~:text=THE%20HAGUE%2C%20Netherlands%2C%20Oct%2012%20(Reuters)%20%2D%20The%20International%20Criminal%20Court%20has%20jurisdiction%20over%20potential%20war%20crimes%20carried%20out%20by%20Hamas%20militants%20in%20Israel%20and%20Israelis%20in%20the%20Gaza%20Strip%2C%20even%20though%20Israel%20is%20not%20a%20member%20state%2C%20the%20ICC%27s%20top%20prosecutor%20told%20Reuters%20on%20Thursday.", "https://www.icc-cpi.int/news/situation-state-palestine-icc-pre-trial-chamber-i-rejects-state-israels-challenges", "https://www.reuters.com/world/middle-east/what-war-crimes-laws-apply-israel-palestinian-conflict-2023-10-11/#:~:text=The%20ICC%20has%20had%20an%20ongoing%20investigation%20into%20allegations%20of%20war%20crimes%20and%20crimes%20against%20humanity%20committed%20in%20the%20occupied%20Palestinian%20territories%20since%202021.", "https://www.nytimes.com/2024/06/20/world/middleeast/hamas-war-crimes-international-law.html#:~:text=%E2%80%9CThe%20applicability%20of%20the%20law%20is%20triggered%20by%20the%20existence%20of%20an%20armed%20conflict%2C%E2%80%9D%20said%20Janina%20Dill%2C%20co%2Ddirector%20of%20the%20Oxford%20Institute%20for%20Ethics%2C%20Law%2C%20and%20Armed%20Conflict.%20Once%20conflict%20begins%2C%20every%20organized%20armed%20group%20participating%20is%20bound%20by%20international%20humanitarian%20law.", "https://www.nytimes.com/2024/06/20/world/middleeast/hamas-war-crimes-international-law.html#:~:text=%E2%80%9CThe%20law%20of,of%20that%20entity.%E2%80%9D%C5%88", "https://www.nytimes.com/2024/06/20/world/middleeast/hamas-war-crimes-international-law.html#:~:text=In%20addition%2C%20all%20individuals%20are%20subject%20to%20international%20criminal%20law%20regardless%20of%20whether%20they%20are%20affiliated%20with%20a%20government%20or%20nonstate%20armed%20group."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:08.018697+00:00"}
{"id": "vr34714", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34714", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci si dobre pamätajú na Slovensku, ako sme potrebovali ratifikovať Lisabonskú zmluvu a ako nás pravica vydierala tlačovým zákonom.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia proti Ficovej vláde podmienila hlasovanie za Lisabonskú zmluvu stiahnutím alebo zmenou tlačového zákona.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia proti Ficovej vláde podmienila hlasovanie za Lisabonskú zmluvu stiahnutím alebo zmenou tlačového zákona."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["podmienila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3701373/opozicia-hrozi-lisabonskou-zmluvou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:14.277075+00:00"}
{"id": "vr33074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33074", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Tam bola možnosť uzavrieť dodatok viazaná na súhlas súdu s tým, že sa podstatne zmenili okolnosti, plus kontrola aj ceny. (...)Teraz je to v zákone napísané tak, že keď chcete uzavrieť dodatok, musíte mať predchádzajúci súhlas Rady (úradu pre verejné obstarávanie, pozn.), ktorú podľa návrhu zákona menuje vláda a je tam vylúčený súdny prieskum toho rozhodnutia Rady.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Procházka hovorí o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola vládou schválená 9. januára 2013. Podľa nej má vzniknúť Rada Úradu pre verejné obstarávanie, čím sa zavedie dvojstupňové odvolacie konanie o námietkach a tiež sa zjednodušia revízne postupy. Dodatky o zvýšení ceny alebo ekonomickom zvýhodnení (§10a) dodávateľa budú možné naozaj len so súhlasom tejto Rady.", "analysis_paragraphs": ["Procházka hovorí o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá bola vládou schválená 9. januára 2013. Podľa nej má vzniknúť Rada Úradu pre verejné obstarávanie, čím sa zavedie dvojstupňové odvolacie konanie o námietkach a tiež sa zjednodušia revízne postupy. Dodatky o zvýšení ceny alebo ekonomickom zvýhodnení (§10a) dodávateľa budú možné naozaj len so súhlasom tejto Rady."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vládou", "júli", "vláda", "Novela"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6660768/vlada-schvalila-kalinakovu-novelu-obstaravania-podla-sdku-pomoze-smeru.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6465093/smer-chce-statny-ebay-zakaze-dodatky.html", "http://www.ta3.com/clanok/1014015/verejne-obstaravanie-posunuli-dalej-opozicia-varuje-pred-korupciou.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:25.074138+00:00"}
{"id": "vr15294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15294", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Videli ste teraz prieskumy, koľko percent ľudí verí tomu, alebo koľko percent ľudí si myslí, že pán minister by mal po tejto kauze odstúpiť? (...) Cez 80 percent.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa našich zistení bolo na internete uverejnených niekoľko ankiet, ktoré sa pýtali na názor verejnosti ohľadne odvolania ministra Kaliňáka. Tie boli uskutočnené online na stránkach spravodajských portálov - nejedná sa teda o štandardný postup pri prieskume verejnej mienky, ktorý by zahŕňal reprezentatívnu vzorku obyvateľstva. V oboch anketách hlasovalo viac ako 80 % zúčastnených za odvolanie ministra vnútra, prieskum nebol reprezentatívny, to však ani Krajniak netvrdil. Tento výrok označujeme preto za pravdivý, napriek nedostatočnej reprezentatívnosti týchto prieskumov. Anketa na portáli Hospodárskych novín , uverejnená 12. júna 2016 sa pýtala nasledujúcu otázku: \" Mal by minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť kvôli podozreniam, že dostával platby od firmy, v ktorej minulosti pôsobil kontroverzný podnikateľ Ladislav Bašternák? \" V danej ankete doposiaľ (19:25, 20.06.2016) hlasovalo 22 210 ľudí. 83 % odpovedalo \"áno\", 10 % \"nie\", 2 % \"neviem\" a 4 % \"ešte je skoro na túto otázku\". Anketa na spravodajskom portále Dnes 24 prebiehala od 13. do 16. júna a pýtala sa či: \" Mal by minister vnútra Robert Kaliňák pre podozrenia v kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka odstúpiť? \" Táto anketa neuvádza počet zúčastnených respondetov, iba percentuálne zastúpenie ich odpovedí - 86,9 % zvolilo \"áno\", 13,1 % \"nie\". Sedem z desať dotazovaných osobnosti sa pre denník SME vyjadrilo či už explicitne, alebo implicitne za odchod ministra vnútra. Lukáč a Filc by si počkali na ďalšie vysvetľovanie a potvrdenie podozrení, pre Porubänovú je zásadnejší únik informácií z banky. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa našich zistení bolo na internete uverejnených niekoľko ankiet, ktoré sa pýtali na názor verejnosti ohľadne odvolania ministra Kaliňáka. Tie boli uskutočnené online na stránkach spravodajských portálov - nejedná sa teda o štandardný postup pri prieskume verejnej mienky, ktorý by zahŕňal reprezentatívnu vzorku obyvateľstva. V oboch anketách hlasovalo viac ako 80 % zúčastnených za odvolanie ministra vnútra, prieskum nebol reprezentatívny, to však ani Krajniak netvrdil. Tento výrok označujeme preto za pravdivý, napriek nedostatočnej reprezentatívnosti týchto prieskumov. Anketa na portáli Hospodárskych novín , uverejnená 12. júna 2016 sa pýtala nasledujúcu otázku: \" Mal by minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť kvôli podozreniam, že dostával platby od firmy, v ktorej minulosti pôsobil kontroverzný podnikateľ Ladislav Bašternák? \" V danej ankete doposiaľ (19:25, 20.06.2016) hlasovalo 22 210 ľudí. 83 % odpovedalo \"áno\", 10 % \"nie\", 2 % \"neviem\" a 4 % \"ešte je skoro na túto otázku\". Anketa na spravodajskom portále Dnes 24 prebiehala od 13. do 16. júna a pýtala sa či: \" Mal by minister vnútra Robert Kaliňák pre podozrenia v kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka odstúpiť? \" Táto anketa neuvádza počet zúčastnených respondetov, iba percentuálne zastúpenie ich odpovedí - 86,9 % zvolilo \"áno\", 13,1 % \"nie\". Sedem z desať dotazovaných osobnosti sa pre denník SME vyjadrilo či už explicitne, alebo implicitne za odchod ministra vnútra. Lukáč a Filc by si počkali na ďalšie vysvetľovanie a potvrdenie podozrení, pre Porubänovú je zásadnejší únik informácií z banky. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "Dnes 24", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/678550-mal-by-robert-kalinak-odstupit-hlasujte-v-nasej-ankete", "http://www.dnes24.sk/hlasujte-mal-by-minister-vnutra-kalinak-odstupit-241066", "http://domov.sme.sk/c/20189869/anketa-osobnosti-mal-by-minister-vnutra-kalinak-odstupit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:41.973475+00:00"}
{"id": "vr26678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26678", "speaker": "Jozef Šimko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-simko", "statement": "Som primátor a byť primátorom mesta, kde už dlhé roky zaznamenávame vysokú mieru nezamestnanosti. Keď sa pozriete na na Gemer Malohont, tam je miera nezamestnanosti momentálne 31,6, to je úradné vyhlásenie.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jozef Šimko je primátorom mesta Rimavská Sobota od roku 2010 . Okres Rimavská Sobota má podľa štatistiky ÚPSVaR za december 2013 najvyššiu mieru nezamestnanosti v SR, t.j. 31,24%. Oblasť Gemer-Malohont , do ktorej patria aj okresy Revúca a Rožňava, má dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku. Podľa ÚPSVaR sa v decembri 2013 Revúca s 29,55% nezamestnanosťou umiestnila na druhom mieste v poradí okresov, a Rožňava skončila piata s 24,83%. Priemerná nezamestnanosť týchto troch okresov za december 2013 bola 28,5%, čiže o tri percentuálne body nižšia ako uvádza Šimko.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Šimko je primátorom mesta Rimavská Sobota od roku 2010 . Okres Rimavská Sobota má podľa štatistiky ÚPSVaR za december 2013 najvyššiu mieru nezamestnanosti v SR, t.j. 31,24%. Oblasť Gemer-Malohont , do ktorej patria aj okresy Revúca a Rožňava, má dlhodobo najvyššiu nezamestnanosť na Slovensku. Podľa ÚPSVaR sa v decembri 2013 Revúca s 29,55% nezamestnanosťou umiestnila na druhom mieste v poradí okresov, a Rožňava skončila piata s 24,83%. Priemerná nezamestnanosť týchto troch okresov za december 2013 bola 28,5%, čiže o tri percentuálne body nižšia ako uvádza Šimko."], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["primátorom", "2010", "štatistiky", "Gemer-Malohont", "najvyššiu", "nezamestnanosť"], "url": ["http://www.rimavskasobota.sk/primator.phtml?id3=16955", "http://www.gemerland.sk/?p=3851", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://www.gemer.org/-clanok-7.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/najvyssiu-dlhodobu-nezamestnanost-vuc/62661-clanok.html", "http://novohrad.sme.sk/c/6909500/gemer-novohrad-i-hont-zapasia-s-najvyssou-nezamestnanostou-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:10.137240+00:00"}
{"id": "vr15557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15557", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je najlepší minister vnútra (Robert Kaliňák, ponz.), akého Slovensko kedy malo. Urobil obrovský kus práce v boji s kriminalitou, pri reforme ESO, nehovoriac o tom, ako pozdvihol Policajný zbor a čo urobil s hasičským zborom.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Róbert Kaliňák bol do funkcie ministra vnútra vymenovaný 23. marca 2016. V predošlej vláde taktiež zastával post ministra vnútra už od 4. apríla 2012. Nepretržite teda vedie rezort vnútra štyri roky a sedem mesiacov. V minulosti tento úrad zastával v období od 4. júla 2006 do 8. júla 2010. Je pravda, že kriminalita na Slovensku klesá, je to však dlhodobý trend a ťažko povedať, či ide o Kaliňákovu zásluhu. Dokončenie reformy ESO je naplánované až na rok 2020, no už teraz sa pri nej vyskytujú nedostatky. Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor nie sú dobrou ukážkou úspechu tejto vlády. Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie. Pokiaľ ide o vývoj kriminality, ten môžeme pozorovať v nasledujúcej tabuľke. Dlhodobo má klesajúcu tendenciu.\n\nKlesajúci vývoj zaznamenávajú aj násilné trestné činy. Viď tabuľka.\n\nVeľmi podobne sa vyvíjajú aj majetkové trestné činy.\n\nPočet dopravných nehôd je tiež na ústupe.\n\n„ Od 1. januára 2013 je účinný zákon 345/2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý realizuje zámery Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 – 2016 a ciele Programu ESO, \" píše sa na oficiálnych stránkach Ministerstva vnútra. Zákon v praxi znamená zánik 248 miestnych orgánov štátnej správy, vznik 72 okresných úradov, ktoré nahradia doterajších 50 obvodných úradov. Reforma ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) pokračovala v novembri 2013 otvorením pilotného klientskeho centra v Nitre. Odvtedy je „ okrem bratislavského centra otvorených ďalších 43 klientskych centier z celkového počtu 79, ktoré plánuje Ministerstvo vnútra SR zriadiť v rámci Slovenskej republiky. \" Klientské centrá mali začať fungovať v rokoch 2014/2015, čo sa však nepodarilo. Podľa pôvodného plánu mal štát reformou ušetriť , najmä vďaka klientskym centrám, no výstavba či prestavba niektorých sa predražuje . Jednou z priorít ESO bolo aj zníženie počtu zamestnancov v štátnych úradoch. Podľa denníka SME , počet štátnych zamestnancov od reformy ESO stúpa každoročne o približne tisíc osôb, ako to už Demagog overoval v jednom výroku. Reforma ESO neznamenala skvalitnenie štátnej správy tak, ako to bolo plánované.\n\nPokiaľ ide o Policajný zbor, Kaliňák sa postaral o jeho prezbrojenie a navýšenie počtu zamestnancov, čo by sme mohli vyhodnotiť ako snahu o modernizáciu polície. Avšak toto ešte nutne nemusí znamenať \"pozdvihnutie\", ako Fico Kaliňákovu činnosť nazýva. Zároveň sa objavujú aj kauzy súvisiace s políciou. \" Podnikateľ Ladislav Bašternák nebol nikdy oficiálne obvinený z trestného činu spojeného s podvodmi na DPH. Poďakovať za to môže nečinnosti špeciálnej prokuratúry a polície, \" píše na margo polície Denník N.\n\nO modernizáciu sa Kaliňák snaží aj pri Hasičskom a záchranárskom zbore. Investuje najmä do nového vybavenia pre hasičov. Kaliňákovi nemožno odobrať, že dlhodobo podporuje aj dobrovoľné hasičské zbory, no i v tejto oblasti sa nájdu aféry .", "analysis_paragraphs": ["Róbert Kaliňák bol do funkcie ministra vnútra vymenovaný 23. marca 2016. V predošlej vláde taktiež zastával post ministra vnútra už od 4. apríla 2012. Nepretržite teda vedie rezort vnútra štyri roky a sedem mesiacov. V minulosti tento úrad zastával v období od 4. júla 2006 do 8. júla 2010. Je pravda, že kriminalita na Slovensku klesá, je to však dlhodobý trend a ťažko povedať, či ide o Kaliňákovu zásluhu. Dokončenie reformy ESO je naplánované až na rok 2020, no už teraz sa pri nej vyskytujú nedostatky. Policajný zbor a Hasičský a záchranný zbor nie sú dobrou ukážkou úspechu tejto vlády. Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie. Pokiaľ ide o vývoj kriminality, ten môžeme pozorovať v nasledujúcej tabuľke. Dlhodobo má klesajúcu tendenciu.", "Klesajúci vývoj zaznamenávajú aj násilné trestné činy. Viď tabuľka.", "Veľmi podobne sa vyvíjajú aj majetkové trestné činy.", "Počet dopravných nehôd je tiež na ústupe.", "„ Od 1. januára 2013 je účinný zákon 345/2012 o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, ktorý realizuje zámery Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 – 2016 a ciele Programu ESO, \" píše sa na oficiálnych stránkach Ministerstva vnútra. Zákon v praxi znamená zánik 248 miestnych orgánov štátnej správy, vznik 72 okresných úradov, ktoré nahradia doterajších 50 obvodných úradov. Reforma ESO (Efektívna, Spoľahlivá a Otvorená verejná správa) pokračovala v novembri 2013 otvorením pilotného klientskeho centra v Nitre. Odvtedy je „ okrem bratislavského centra otvorených ďalších 43 klientskych centier z celkového počtu 79, ktoré plánuje Ministerstvo vnútra SR zriadiť v rámci Slovenskej republiky. \" Klientské centrá mali začať fungovať v rokoch 2014/2015, čo sa však nepodarilo. Podľa pôvodného plánu mal štát reformou ušetriť , najmä vďaka klientskym centrám, no výstavba či prestavba niektorých sa predražuje . Jednou z priorít ESO bolo aj zníženie počtu zamestnancov v štátnych úradoch. Podľa denníka SME , počet štátnych zamestnancov od reformy ESO stúpa každoročne o približne tisíc osôb, ako to už Demagog overoval v jednom výroku. Reforma ESO neznamenala skvalitnenie štátnej správy tak, ako to bolo plánované.", "Pokiaľ ide o Policajný zbor, Kaliňák sa postaral o jeho prezbrojenie a navýšenie počtu zamestnancov, čo by sme mohli vyhodnotiť ako snahu o modernizáciu polície. Avšak toto ešte nutne nemusí znamenať \"pozdvihnutie\", ako Fico Kaliňákovu činnosť nazýva. Zároveň sa objavujú aj kauzy súvisiace s políciou. \" Podnikateľ Ladislav Bašternák nebol nikdy oficiálne obvinený z trestného činu spojeného s podvodmi na DPH. Poďakovať za to môže nečinnosti špeciálnej prokuratúry a polície, \" píše na margo polície Denník N.", "O modernizáciu sa Kaliňák snaží aj pri Hasičskom a záchranárskom zbore. Investuje najmä do nového vybavenia pre hasičov. Kaliňákovi nemožno odobrať, že dlhodobo podporuje aj dobrovoľné hasičské zbory, no i v tejto oblasti sa nájdu aféry ."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["vymenovaný", "zákon", "praxi", "bratislavského", "fungovať", "ušetriť", "predražuje", "zamestnancov", "denníka SME", "skvalitnenie", "prezbrojenie", "Denník", "Investuje", "oblasti", "aféry"], "url": ["http://www.minv.sk/?minister-vnutra-Robert-Kalinak", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=v-ramci-programu-eso-sa-zacalo-s-opatreniami-v-miestnej-statnej-sprave", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/284299-kalinak-reforma-eso-usetri-este-viac/", "http://www.minv.sk/?vladny-program-eso-tlacove-informacie&sprava=klientske-centrum-v-bratislave", "http://www.minv.sk/?eso-efektivna-spolahliva-otvorena-verejna-sprava", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305852-kalinak-reforma-eso-priniesla-vlani-usporu-130-milionov-eur/", "http://domov.sme.sk/c/8017209/klientskych-centier-statu-je-malo-a-su-zbytocne-drahe.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/554/kalinak-vs-zitnanska-o-uteceneckej-krize-a-reforme-eso", "http://domov.sme.sk/c/8038122/setrenie-na-statnych-uradnikoch-po-takzvanej-reforme-je-ludi-este-viac.html", "http://domov.sme.sk/c/20098975/verejna-sprava-zaostava-kalinakov-projekt-nepomohol.html", "https://dennikn.sk/minuta/323134/", "https://dennikn.sk/407019/takto-sa-moze-kradnut-ste-sused-kalinaka-vo-vasom-byte-byva-fico/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/379446-rezort-vnutra-kupi-hasicom-nove-hadice/", "http://domov.sme.sk/c/6662748/sef-hasicov-potvrdil-problemy-vedenia-kalinak-ho-odvolal.html", "http://domov.sme.sk/c/20368118/kalinakovi-prihara-stat-mu-plati-luxusnych-hasicov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:04.273751+00:00"}
{"id": "49463", "numeric_id": 49463, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49463", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Táto vojna začala už v roku 2014 vyčíňaním ukrajinských neonacistov.", "statement_date": "2024-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý sa 24. februára 2022 kvôli invázii ruskej armády dostal do fázy horúcej vojny, začal v roku 2014. Vtedy po protestoch proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, známych ako Euromajdan, Rusko anektovalo Krymský polostrov a ruskí vojaci začali asistovať proruským separatistom v boji proti ukrajinskej armáde na východe Ukrajiny na Donbase.\n\nZačiatok vojny bol poznačený niekoľkými násilnými stretmi, ktoré boli spätne pripísané „ukrajinským neonacistom”. Mnohé z takýchto incidentov sa buď vôbec neodohrali, ako v prípade vymysleného príbehu o Ukrajincoch, ktorí mali ukrižovať rusky hovoriace dieťa na Donbase. Často sa spomína aj masaker v Odese, za ten je však zodpovedný stret viacerých skupín. Medzinárodné organizácie, ktoré monitorujú situáciu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine, sa zhodujú, že táto časť populácie nebola nijako utláčaná.\n\nSúčasnú rusko-ukrajinskú vojnu začala ruská vojenská invázia na Krym a jeho anexia v priebehu februára a marca 2014. Obe udalosti spolu s podporovaním proruských separatistov v regióne Donbasu boli reakciou Ruskej federácie na zvrhnutie vlády a útek ukrajinského prezidenta Viktora Janukoviča v dôsledku hromadných protestov na prelome rokov 2013 až 2014. Janukovič odmietol podpísať asociačnú dohodu s Eúropskou úniou, čím vyvolal negatívnu odozvu medzi obyvateľmi.\n\nV súvislosti s protestami sa začali objavovať tvrdenia o tom, že sa jedná o „fašistický prevrat” . Aj napriek tomu, že sa protestov v Kyjeve zúčastnili aj skupiny, ktoré sú konvenčne považované za silne nacionalistické až krajne pravicové, ako Sloboda a Pravý sektor, tak mali minoritné zastúpenie vo vedení protestov i v nasledujúcich voľbách. V parlamentných voľbách po protestoch získali tieto hnutia 4.71% a 1.8%.\n\nObvinenia z fašizmu a neonacizmu sa šírili pri rôznych incidentoch, pričom jedným zo známejších sa stal masaker v Dome odborov v Odese z 2. mája 2014. Ruská štátna tlačová agentúra TASS z požiaru , pri ktorom zahynulo 42 ľudí, obvinila ukrajinských fanatikov, podporovaných ukrajinskou vládou, a prirovnala ich k nacistom. Masaker však predstavoval výsledok vystupňovania pouličných bitiek medzi pro-ukrajinskými a pro-ruskými aktivistami. Podľa záverov Organizácie spojených národov boli obe strany ozbrojené a správali sa násilne. Smrtiaci požiar vznikol následkom používania Molotovových koktejlov na obidvoch stranách protestu.\n\nĎalším dôležitým naratívom boli od začiatku konfliktu tvrdenia, že ukrajinské obyvateľstvo utláča rusky hovoriacu časť ukrajinskej populácie. Jedným z kľúčových incidentov, ktoré sa dostali do povedomia verejnosti, bol vymyslený príbeh trojročného rusky hovoriaceho chlapca, ktorého mali ukrajinskí nacionalisti ukrižovať pred očami jeho matky v meste Slovjansk na východe Ukrajiny. Tento príbeh bol opakovane medializovaný v ruských štátnych médiách spolu s ďalšími obvineniami. Ruská štátna tlačová agentúra TASS Ukrajinu označila za kópiu nacistického Nemecka, ktorá utláča ruskú minoritu na Donbase, len preto, že chcú ostať Rusmi.\n\nMedzinárodné organizácie monitorujúce práva minorít tieto tvrdenia popreli. Podľa správy Rady Európy z roku 2014 (. pdf , s, 2) sa situácia minorít v dôsledku protestov a novej vlády nijako nezmenila. Podobne správa špeciálneho reportéra pre otázku minorít OSN hovorí o celkovej histórii dobrých vzťahov (. doc ).", "analysis_paragraphs": ["Ozbrojený konflikt na Ukrajine, ktorý sa 24. februára 2022 kvôli invázii ruskej armády dostal do fázy horúcej vojny, začal v roku 2014. Vtedy po protestoch proti prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi, známych ako Euromajdan, Rusko anektovalo Krymský polostrov a ruskí vojaci začali asistovať proruským separatistom v boji proti ukrajinskej armáde na východe Ukrajiny na Donbase.", "Začiatok vojny bol poznačený niekoľkými násilnými stretmi, ktoré boli spätne pripísané „ukrajinským neonacistom”. Mnohé z takýchto incidentov sa buď vôbec neodohrali, ako v prípade vymysleného príbehu o Ukrajincoch, ktorí mali ukrižovať rusky hovoriace dieťa na Donbase. Často sa spomína aj masaker v Odese, za ten je však zodpovedný stret viacerých skupín. Medzinárodné organizácie, ktoré monitorujú situáciu rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine, sa zhodujú, že táto časť populácie nebola nijako utláčaná.", "Súčasnú rusko-ukrajinskú vojnu začala ruská vojenská invázia na Krym a jeho anexia v priebehu februára a marca 2014. Obe udalosti spolu s podporovaním proruských separatistov v regióne Donbasu boli reakciou Ruskej federácie na zvrhnutie vlády a útek ukrajinského prezidenta Viktora Janukoviča v dôsledku hromadných protestov na prelome rokov 2013 až 2014. Janukovič odmietol podpísať asociačnú dohodu s Eúropskou úniou, čím vyvolal negatívnu odozvu medzi obyvateľmi.", "V súvislosti s protestami sa začali objavovať tvrdenia o tom, že sa jedná o „fašistický prevrat” . Aj napriek tomu, že sa protestov v Kyjeve zúčastnili aj skupiny, ktoré sú konvenčne považované za silne nacionalistické až krajne pravicové, ako Sloboda a Pravý sektor, tak mali minoritné zastúpenie vo vedení protestov i v nasledujúcich voľbách. V parlamentných voľbách po protestoch získali tieto hnutia 4.71% a 1.8%.", "Obvinenia z fašizmu a neonacizmu sa šírili pri rôznych incidentoch, pričom jedným zo známejších sa stal masaker v Dome odborov v Odese z 2. mája 2014. Ruská štátna tlačová agentúra TASS z požiaru , pri ktorom zahynulo 42 ľudí, obvinila ukrajinských fanatikov, podporovaných ukrajinskou vládou, a prirovnala ich k nacistom. Masaker však predstavoval výsledok vystupňovania pouličných bitiek medzi pro-ukrajinskými a pro-ruskými aktivistami. Podľa záverov Organizácie spojených národov boli obe strany ozbrojené a správali sa násilne. Smrtiaci požiar vznikol následkom používania Molotovových koktejlov na obidvoch stranách protestu.", "Ďalším dôležitým naratívom boli od začiatku konfliktu tvrdenia, že ukrajinské obyvateľstvo utláča rusky hovoriacu časť ukrajinskej populácie. Jedným z kľúčových incidentov, ktoré sa dostali do povedomia verejnosti, bol vymyslený príbeh trojročného rusky hovoriaceho chlapca, ktorého mali ukrajinskí nacionalisti ukrižovať pred očami jeho matky v meste Slovjansk na východe Ukrajiny. Tento príbeh bol opakovane medializovaný v ruských štátnych médiách spolu s ďalšími obvineniami. Ruská štátna tlačová agentúra TASS Ukrajinu označila za kópiu nacistického Nemecka, ktorá utláča ruskú minoritu na Donbase, len preto, že chcú ostať Rusmi.", "Medzinárodné organizácie monitorujúce práva minorít tieto tvrdenia popreli. Podľa správy Rady Európy z roku 2014 (. pdf , s, 2) sa situácia minorít v dôsledku protestov a novej vlády nijako nezmenila. Podobne správa špeciálneho reportéra pre otázku minorít OSN hovorí o celkovej histórii dobrých vzťahov (. doc )."], "analysis_date": "2024-03-11", "analysis_sources": {"text": ["začala", "hromadných protestov", "„fašistický prevrat”", "získali", "požiaru", "obvinila", "výsledok", "boli", "vymyslený", "Slovjansk", "označila", "pdf", "doc"], "url": ["https://www.vox.com/2014/9/3/18088560/ukraine-everything-you-need-to-know", "https://www.britannica.com/place/Ukraine/The-Maidan-protest-movement", "https://www.ctvnews.ca/world/thousands-in-moscow-demonstrate-against-fascist-coup-in-ukraine-1.2246807", "https://www.jstor.org/stable/48610452?seq=1", "https://www.bbc.com/news/world-europe-27259620", "https://tass.com/politics/1612431", "https://www.theguardian.com/world/2015/apr/30/there-was-heroism-and-cruelty-on-both-sides-the-truth-behind-one-of-ukraines-deadliest-days", "https://ukraine.un.org/en/126054-7-years-no-answers-what-lacking-investigations-events-odesa-2-may-2014#:~:text=On%202%20May%202014%2C%20around%20300%20well%2Dorganised%20%E2%80%98pro%2Dfederalism%E2%80%99%20supporters%20attacked%20a%20march%20of%20about%202%2C000%20%E2%80%98pro%2Dunity%E2%80%99%20protesters", "https://euvsdisinfo.eu/anniversary-the-crucified-boy-turns-two/", "https://snyder.substack.com/p/the-sadness-of-sloviansk", "https://tass.com/politics/1612431", "https://rm.coe.int/16800c5d6f", "https://www.ohchr.org/sites/default/files/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session28/Documents/A_HRC_28_64_Add_1_en.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:57.381142+00:00"}
{"id": "vr38495", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38495", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Včera bol v parlamente schválený zákon o prokuratúre, a samotní poslanci vládnej koalície otvorene hovoria, že tento zákon je cestou k politizácii prokuratúry.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomedzi koaličných poslancov médiá informovali najmä o kritike zo strany poslanca KDH Petra Muránskeho. Pri vystúpení v parlamentnej rozprave k novele zákona o prokuratúre sa Muránsky okrem iného vyjadril i takto: \" Objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy, naozaj, podriadenia prokuratúry výkonnej moci . Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania.", "analysis_paragraphs": ["Spomedzi koaličných poslancov médiá informovali najmä o kritike zo strany poslanca KDH Petra Muránskeho. Pri vystúpení v parlamentnej rozprave k novele zákona o prokuratúre sa Muránsky okrem iného vyjadril i takto: \" Objavuje sa tu zákon, ktorý minimálne vzbudzuje určité vážne podozrenia zo snahy, naozaj, podriadenia prokuratúry výkonnej moci . Hovorím to ako vládny poslanec, hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to v tejto oblasti ako laik, ako neprávnik, ale človek, ktorý si myslím, že určitý prehľad v politike a vo veciach verejných má. Nakoniec aj v komisiách, ktoré tento zákon predpokladá pri výbere prokurátorov sa môžu nachádzať ľudia, ktorí nie sú ani právnického vzdelania."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["parlamentnej rozprave"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=66369&ViewType=content&"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:30.788638+00:00"}
{"id": "vr34775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34775", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Z vecného hľadiska, keďže sme obidva štáty v schengenskom priestore, v Európskej únii, tak občan Slovenskej republiky môže v Maďarsku bývať, môže tam pracovať, môže sa tam sťahovať. Jednoducho keď mu udelí Maďarský štát občianstvo, nič sa nemení.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravda je, že voľný pohyb osôb garantovaný EÚ zabezpečuje, že každý občan únie môže slobodne cestovať, bývať či pracovať v ktorejkoľvek členskej krajine. Aké rôzne dôsledky bude mať maďarský zákon o občianstve na práva občanov s dvojitým občianstvom presne nevieme. Zákon hovorí, že občan, ktorí bude mať podľa tohto zákona dvojité občianstvo nezískava automaticky volebné právo.", "analysis_paragraphs": ["Pravda je, že voľný pohyb osôb garantovaný EÚ zabezpečuje, že každý občan únie môže slobodne cestovať, bývať či pracovať v ktorejkoľvek členskej krajine. Aké rôzne dôsledky bude mať maďarský zákon o občianstve na práva občanov s dvojitým občianstvom presne nevieme. Zákon hovorí, že občan, ktorí bude mať podľa tohto zákona dvojité občianstvo nezískava automaticky volebné právo."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:27.210248+00:00"}
{"id": "vr17326", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17326", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "..inflácia po rokoch deflácie sa nám proste prebúdza cez jeden z dôvodov je práve zvyšovanie miezd, to je takzvaný dopytový efekt. No a mala by dosahovať úroveň okolo 2%, čo je vlastne cieľ menovej politiky Európskej centrálnej banky po desaťročia (...).", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska centrálna banka (ECB) v roku 1998 definovala , že cenová stabilita bude dodržaná ak nárast v cenách podľa indexu (HICP) bude nižší ako dve percentá. V roku 2003 ECB špecifikovala , že je cieľom udržiavať mieru inflácie menej ako dve percentá, ale blízko k tejto hodnote v stredno-dobovom výhľade. Podľa údajov Štatistického úradu bol počas posledných 10 rokov trend zvyšovania priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Podľa indexu cien HCIP, ktorý meria infláciu, Slovensko malo v roku 2017 infláciu na úrovni 1,4 % a to po trojročnom období s defláciou. Dopytový efekt je ekonomická teória ktorá hovorí o vplyve rastu mzdy na infláciu, preto môžme považovať tento výrok za pravdivý. Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 sa má v strednodobom horizonte inflácia dostať na úroveň 2,3 % ( .pdf , s. 5) EuroEkonóm.sk vysvetľuje dopytový efekt: „ak rast nominálnej mzdy prevýši rast produktivity a teda aj skutočného produktu (ktorý môže zodpovedať potenciálnemu) – dôjde k inflácií.” Zmluva o Európskej únii 2012/C 326/01 v protokole č. 4 o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) určuje týmto organizáciam udržiavať cenovú stabilitu . Na základe tejto zodpovednosti rada ECB prijala v roku 1998 opatrenie na udržiavanie inflácie pod dvoma percentami. ECB vo svojej výročnej správe za rok 2016 tento cieľ opätovne potvrdzuje: \" Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. \" ( .pdf , s. 43) Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska centrálna banka (ECB) v roku 1998 definovala , že cenová stabilita bude dodržaná ak nárast v cenách podľa indexu (HICP) bude nižší ako dve percentá. V roku 2003 ECB špecifikovala , že je cieľom udržiavať mieru inflácie menej ako dve percentá, ale blízko k tejto hodnote v stredno-dobovom výhľade. Podľa údajov Štatistického úradu bol počas posledných 10 rokov trend zvyšovania priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. Podľa indexu cien HCIP, ktorý meria infláciu, Slovensko malo v roku 2017 infláciu na úrovni 1,4 % a to po trojročnom období s defláciou. Dopytový efekt je ekonomická teória ktorá hovorí o vplyve rastu mzdy na infláciu, preto môžme považovať tento výrok za pravdivý. Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky z februára 2018 sa má v strednodobom horizonte inflácia dostať na úroveň 2,3 % ( .pdf , s. 5) EuroEkonóm.sk vysvetľuje dopytový efekt: „ak rast nominálnej mzdy prevýši rast produktivity a teda aj skutočného produktu (ktorý môže zodpovedať potenciálnemu) – dôjde k inflácií.” Zmluva o Európskej únii 2012/C 326/01 v protokole č. 4 o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) určuje týmto organizáciam udržiavať cenovú stabilitu . Na základe tejto zodpovednosti rada ECB prijala v roku 1998 opatrenie na udržiavanie inflácie pod dvoma percentami. ECB vo svojej výročnej správe za rok 2016 tento cieľ opätovne potvrdzuje: \" Cieľom menovopolitických opatrení, ktoré ECB prijala v posledných rokoch, bola podpora hospodárskeho oživenia v eurozóne a návrat miery inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. \" ( .pdf , s. 43) Dátum zverejnenia analýzy: 12.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["definovala", "špecifikovala", "údajov", "Slovensko", "teória", ".pdf", "vysvetľuje", "2012/C 326/01", "stabilitu", "opatrenie", ".pdf"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/1998/html/pr981013_1.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2003/html/pr030508_2.en.html", "http://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/np2018qs/Priemern%C3%A1%20nomin%C3%A1lna%20mesa%C4%8Dn%C3%A1%20mzda%20zamestnanca%20-%20%C5%A1tvr%C5%A5ro%C4%8Dn%C3%A9%20%C3%BAdaje%20%5Bnp2018qs%5D", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?query=BOOKMARK_DS-055100_QID_-8AD31C1_UID_-3F171EB0&layout=TIME,C,X,0;GEO,L,Y,0;UNIT,L,Z,0;COICOP,L,Z,1;INDICATORS,C,Z,2;&zSelection=DS-055100UNIT,RCH_A_AVG;DS-055100COICOP,CP00;DS-055100INDICATORS,OBS_FLAG;&rankName1=UNIT_1_2_-1_2&rankName2=INDICATORS_1_2_-1_2&rankName3=COICOP_1_2_-1_2&rankName4=TIME_1_0_0_0&rankName5=GEO_1_0_0_1&sortR=ASC_-1_FIRST&sortC=ASC_-1_FIRST&rStp=&cStp=&rDCh=&cDCh=&rDM=true&cDM=true&footnes=false&empty=false&wai=false&time_mode=FIXED&time_most_recent=true&lang=EN&cfo=%23%23%23%2C%23%23%23.%23%23%23", "https://www.euroekonom.sk/ekonomika/vseobecna-ekonomicka-teoria/inflacia/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11679&documentId=16211", "https://www.euroekonom.sk/ekonomika/vseobecna-ekonomicka-teoria/inflacia/", "https://www.slov-lex.sk/pravo-eu/-/celex/12012M-TXT", "https://www.ecb.europa.eu/mopo/strategy/pricestab/html/index.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/1998/html/pr981013_1.en.html", "https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/annrep/ar2016sk.pdf?98f5191efc89193d9398ccf5871c0ed4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:36.559923+00:00"}
{"id": "45940", "numeric_id": 45940, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45940", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Jednu stranu, ktorú viedol už pán poslanec Kotleba, Najvyšší súd rozpustil z dôvodu, že Najvyšší súd vyhodnotil, že tá strana Slovenská pospolitosť, ktorú ste spomínali, vo svojich stanovách išla proti ústavnému zriadeniu, a preto bol dôvod v zmysle zákona túto stranu rozpustiť.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2006 Najvyšší súd SR rozpustil politickú stranu Slovenská pospolitosť-Národná strana. Okrem iného preto, že v rozpore s Ústavou navrhovala obmedzenie volebného práva. Marián Kotleba bol predsedom pospolitosti. Občianske združenie s rovnakým názvom však stále funguje. Ministerstvo vnútra sa ho v roku 2008 pokúsilo rozpustiť, Najvyšší súd bol však v roku 2009 proti. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2006 Najvyšší súd SR rozpustil politickú stranu Slovenská pospolitosť-Národná strana. Okrem iného preto, že v rozpore s Ústavou navrhovala obmedzenie volebného práva. Marián Kotleba bol predsedom pospolitosti. Občianske združenie s rovnakým názvom však stále funguje. Ministerstvo vnútra sa ho v roku 2008 pokúsilo rozpustiť, Najvyšší súd bol však v roku 2009 proti. Tvrdenie Gábora Grendela hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["rozpustil", "pokúsilo"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150013-najvyssi-sud-rozpustil-slovensku-pospolitost/", "https://domov.sme.sk/c/4176305/ministerstvo-rozpustilo-slovensku-pospolitost.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:37.362869+00:00"}
{"id": "vr28240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28240", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Viedeň, v ktorej 60 % obyvateľov býva v nájomných bytoch, je v tomto svetovou špičkou.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vo Viedni skutočne žije 60% obyvateľov v nájomných bytoch. Potvrdzuje to portál WienInternational a rakúsky Kurier (geförderten Wohnung). Ide o nedej z najvyšších podielov na EÚ. Pod pojmom nájomné bývanie sa v tomto prípade chápu nehnuteľnosti, ktoré mesto, obec, mestská časť alebo vyšší územný celok poskytuje svojim obyvateľom na dlhodobý nájom a na financovanie ktorých sa použili verejné zdroje – dotácie a štátny úver. Treba však zdôrazniť, že tento pojem by sa nemal zamieňať s bytom na prenájom za trhové nájomné.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vo Viedni skutočne žije 60% obyvateľov v nájomných bytoch. Potvrdzuje to portál WienInternational a rakúsky Kurier (geförderten Wohnung). Ide o nedej z najvyšších podielov na EÚ. Pod pojmom nájomné bývanie sa v tomto prípade chápu nehnuteľnosti, ktoré mesto, obec, mestská časť alebo vyšší územný celok poskytuje svojim obyvateľom na dlhodobý nájom a na financovanie ktorých sa použili verejné zdroje – dotácie a štátny úver. Treba však zdôrazniť, že tento pojem by sa nemal zamieňať s bytom na prenájom za trhové nájomné."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["WienInternational", "Kurier", "nájomné bývanie"], "url": ["https://www.wieninternational.at/de/aktuell/wien-eu-unterschriftenaktion-sozialer-wohnbau-de", "http://kurier.at/chronik/wien/mietpreisbremse-wiens-rezept-ist-der-soziale-wohnbau/57.020.993", "http://www.asb.sk/sprava-budov/obnova-bytovych-domov/problemy-obnovy-obecnych-najomnych-bytovych-domov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:27.761707+00:00"}
{"id": "vr35283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35283", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Musím vám postaviť tú istú otázku, ktorú som postavil pani premiérke Radičovej. Na toto nepoznala odpoveď...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme už raz uviedli , stavebné práce stoja 2,4 mld eur.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už raz uviedli , stavebné práce stoja 2,4 mld eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["uviedli"], "url": ["http://demagog.sk/2010/09/iveta-radicova-vs-robert-fico-na-telo-5-9-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:30.962748+00:00"}
{"id": "vr26877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26877", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...minulý rok to bolo (medzera vo výbere DPH, pozn.) na úrovni 30% a v návrhu štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016 počítate naďalej, že tá medzera bude približne na úrovni okolo 20%.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa februárového komentára Inštitútu finančnej politiky, dosahovala medzera vo výbere DPH v roku 2013 cez 30%, na úrovni až 35%. Údaj o pláne stiahnuť medzeru vo výbere DPH na úroveň okolo 20% sa v schválenom rozpočte ani v návrhu ( verzii pred schválením) nenachádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa februárového komentára Inštitútu finančnej politiky, dosahovala medzera vo výbere DPH v roku 2013 cez 30%, na úrovni až 35%. Údaj o pláne stiahnuť medzeru vo výbere DPH na úroveň okolo 20% sa v schválenom rozpočte ani v návrhu ( verzii pred schválením) nenachádza. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Zdroj: komentár IFP z februára 2013 Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["komentára", "schválenom", "verzii", "IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9521", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160028?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/LoadDocument.aspx?categoryId=9546&documentId=11207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:31.586702+00:00"}
{"id": "48179", "numeric_id": 48179, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48179", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Zaočkovanosť v rámci učiteľov, my sme už 72 % zamestnancov škôl, dokonca v Bratislave je to skoro 80 %. Dokonca už máme viac ako 20 alebo 30 % zaočkovanosť treťou dávkou zamestnancov škôl, takže my naozaj postupujeme veľmi rýchlo.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva naposledy verejne prezentovalo , že zaočkovaných je 71 % učiteľov. Podľa údajov, ktoré nám ministerstvo poskytlo, je aktuálne na Slovensku zaočkovaných už 72,1 % učiteľov a v Bratislavskom kraji až 80%. Celkovo bola na Slovensku k spomínanému dátumu podaná tretia dávka 27,1 % učiteľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva naposledy verejne prezentovalo , že zaočkovaných je 71 % učiteľov. Podľa údajov, ktoré nám ministerstvo poskytlo, je aktuálne na Slovensku zaočkovaných už 72,1 % učiteľov a v Bratislavskom kraji až 80%. Celkovo bola na Slovensku k spomínanému dátumu podaná tretia dávka 27,1 % učiteľom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["prezentovalo"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/01/zaockovanost-ucitelov-je-na-urovni-71-percent/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:49.145232+00:00"}
{"id": "vr16723", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16723", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "..zvýšenie mzdy za nočné príplatky, za soboty, nedele, sviatky (...) tieto veci navrhovala opozícia už dávno...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci opozičnej strany OĽaNO skutočne predkladali návrh zákona o mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu a nedeľu už v apríli tohto roku, o príplatkoch za prácu v noci pripravili návrh na májovú schôdzu parlamentu. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci opozičnej strany OĽaNO skutočne predkladali návrh zákona o mzdovom zvýhodnení za prácu v sobotu a nedeľu už v apríli tohto roku, o príplatkoch za prácu v noci pripravili návrh na májovú schôdzu parlamentu. Výrok Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "neprešiel", "návrh", "hlasovali", "Fico", "návrh", "sociálnom balíčku", "návrhom"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=373", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38601", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=505", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38783", "https://dennikn.sk/749193/fico-slubil-rychlejsi-rast-minimalnej-mzdy-priplatky-za-pracu-cez-vikend-a-v-noci/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=681", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1034618-fico-ukazal-novy-socialny-balicek", "https://www.aktuality.sk/clanok/251279/sas-chce-presadit-priplatky-za-pracu-v-nedelu-a-zrusit-odstupne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:40.414739+00:00"}
{"id": "vr32571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32571", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Jedna z výčitiek Slovenskej republike práve pri tých hodnoteniach, v čom zaostávame pred inými krajinami alebo za inými krajinami je, že na Slovensku je nízka vymožiteľnosť práva.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva . V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013 (.pdf, s.320), ktorú vydalo Svetové ekonomické fórum, je najväčšou konkurenčnou nevýhodou Slovenska práve nízka vymožiteľnosť práva . V tejto oblasti skončilo Slovensko na 140 mieste zo 144 hodnotených krajín."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Správy", "nízka vymožiteľnosť práva"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-58082260-hanbou-slovenska-je-vymozitelnost-prava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:16.069613+00:00"}
{"id": "vr26929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26929", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Treba si uvedomiť, že v Československu (v roku 1989, pozn.) bolo asi 1,6 milióna komunistov a s rodinnými príslušníkmi ide o niekoľko miliónov ľudí.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v Československu bolo v roku 1989 až 1,7 milióna členov KSČ. Ak k tomuto počtu členov prirátame rodinných príslušníkov, dostaneme niekoľko miliónov ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Daniel Šmihula na portáli Jetotak píše \"začiatkom šesťdesiatych rokov mala KSČ/KSS v trinásťmiliónovom Česko-Slovensku vyše dvoch miliónov členov a v roku 1989 v pätnásťmiliónovej krajine 1,7 milióna.\" Odhad veľkosti členskej základne Komunistickej strany Československa na stránke totalita.cz uvádza 1 538 179 členov a kandidátov na XVI. zjazde KSČ v roku 1981. Dokument VÝVOJ KSČ A KSČM PO ROCE 1989 na českej webstránke Strany demokratického socializmu uvádza, že k 1. januáru 1989 mala KSČ 1 701 085 členov a kandidátov. Toto číslo uvádza aj správa \"Jsme komunisté\" z mája 2011, publikovaná na webstránke Komunistickej strany Československa . Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v Československu bolo v roku 1989 až 1,7 milióna členov KSČ. Ak k tomuto počtu členov prirátame rodinných príslušníkov, dostaneme niekoľko miliónov ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Daniel Šmihula na portáli Jetotak píše \"začiatkom šesťdesiatych rokov mala KSČ/KSS v trinásťmiliónovom Česko-Slovensku vyše dvoch miliónov členov a v roku 1989 v pätnásťmiliónovej krajine 1,7 milióna.\" Odhad veľkosti členskej základne Komunistickej strany Československa na stránke totalita.cz uvádza 1 538 179 členov a kandidátov na XVI. zjazde KSČ v roku 1981. Dokument VÝVOJ KSČ A KSČM PO ROCE 1989 na českej webstránke Strany demokratického socializmu uvádza, že k 1. januáru 1989 mala KSČ 1 701 085 členov a kandidátov. Toto číslo uvádza aj správa \"Jsme komunisté\" z mája 2011, publikovaná na webstránke Komunistickej strany Československa . Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Jetotak", "Odhad", "VÝVOJ KSČ A KSČM PO ROCE 1989", "Strany demokratického socializmu", "\"Jsme komunisté\"", "Komunistickej strany Československa"], "url": ["http://www.jetotak.sk/slovensko/kto-je-zodpovedny-za-socializmus-a-znechutenie-z-demokracie-a-kapitalizmu", "http://www.totalita.cz/vysvetlivky/s_ksc_clen_01.php", "http://www.sds.cz/docs/prectete/eknihy/kvcr/kvcr_22.htm", "http://www.sds.cz/", "http://www.ksc.cz/Stanoviska%20KS%C4%8C/referat.htm", "http://www.ksc.cz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:22.579047+00:00"}
{"id": "vr17517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17517", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "...v roku 2015, (...), pred troma rokmi, generálna prokuratúra rozhodla o tom, že odpočúvanie novinárov bolo legálne, všetci svedkovia, v rámci tejto kauzy, vypovedali, že som nikdy nevydal ani jeden pokyn, ani jeden rozkaz, na nasadenie odpočúvania na kohokoľvek, vojenské obranné spravodajstvo vždy konalo autonómne, na základe vlastných poznatkov, odvtedy je moje meno v tejto kauze definitívne očistené.", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kauza odpočúvania civilistov bola zatiaľ najväčšou kauzou Vojenského obranného spravodajstva od vzniku Slovenskej republiky. Táto kauza prepukla v novembri 2011 a do dnešného dňa, 20. februára 2018, nebol vydaný v tejto kauze rozsudok. Počas prepuknutia tejto kauzy bol Ľubomír Galko ministrom obrany. Podľa správy z augusta 2015 zastavil prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš trestné stíhanie voči bývalému šéfovi Vojenského obranného spravodajstva Pavlovi Brychtovi, ktorý bol zbavený obvinenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade odpočúvania novinárov denníka Pravda. V uznesení prokurátor uviedol, že z vykonaných pokynov nevyplýva, že by obvinený konal na základe pokynov od Ľubomíra Galka, ktorý v tejto kauze nikdy nebol obvinený. Keďže výpovede všetkých svedkov v rámci tejto kauzy nie sú verejne dostupné, nie je možné overiť Galkove tvrdenie. Toto tvrdenie teda hodnotíme ako neoveriteľné. \" V auguste prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš rozhodol o zastavení trestného stíhania. Dôvodom bolo, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu poškodzovania cudzích práv.Konanie vtedajšieho šéfa VOS Brychtu podľa rozhodnutia prokurátora nenaplnilo ani znaky disciplinárneho previnenia podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl.(...)Rozhodnutie sa týka iba odpočúvania novinárov .\" Odpočúvanie novinárov teda nebolo nelegálne , ako správne uvádza aj Galko a potvrdzujú mediálne zverejnené informácie (napríklad Pravda ). \" Prokurátor Čentéš vo svojom rozhodnutí z augusta tohto roku, ktoré má Aktuálne.sk k dispozícii, uviedol, že Brychtovi v prípade nasadenia odpočúvacích zariadení nedával nikto žiadne rozkazy a pokyny. Z vykonaných pokynov nevyplýva priamy dôkaz, že by obvinený konal na základe pokynu bývalého ministra obrany Galka,“ píše sa v uznesení. Že to tak bolo, uviedol na začiatku vyšetrovania jeden zo svedkov vo svojej výpovedi .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kauza odpočúvania civilistov bola zatiaľ najväčšou kauzou Vojenského obranného spravodajstva od vzniku Slovenskej republiky. Táto kauza prepukla v novembri 2011 a do dnešného dňa, 20. februára 2018, nebol vydaný v tejto kauze rozsudok. Počas prepuknutia tejto kauzy bol Ľubomír Galko ministrom obrany. Podľa správy z augusta 2015 zastavil prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš trestné stíhanie voči bývalému šéfovi Vojenského obranného spravodajstva Pavlovi Brychtovi, ktorý bol zbavený obvinenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade odpočúvania novinárov denníka Pravda. V uznesení prokurátor uviedol, že z vykonaných pokynov nevyplýva, že by obvinený konal na základe pokynov od Ľubomíra Galka, ktorý v tejto kauze nikdy nebol obvinený. Keďže výpovede všetkých svedkov v rámci tejto kauzy nie sú verejne dostupné, nie je možné overiť Galkove tvrdenie. Toto tvrdenie teda hodnotíme ako neoveriteľné. \" V auguste prokurátor generálnej prokuratúry Jozef Čentéš rozhodol o zastavení trestného stíhania. Dôvodom bolo, že nedošlo k naplneniu zákonných znakov zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a prečinu poškodzovania cudzích práv.Konanie vtedajšieho šéfa VOS Brychtu podľa rozhodnutia prokurátora nenaplnilo ani znaky disciplinárneho previnenia podľa zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl.(...)Rozhodnutie sa týka iba odpočúvania novinárov .\" Odpočúvanie novinárov teda nebolo nelegálne , ako správne uvádza aj Galko a potvrdzujú mediálne zverejnené informácie (napríklad Pravda ). \" Prokurátor Čentéš vo svojom rozhodnutí z augusta tohto roku, ktoré má Aktuálne.sk k dispozícii, uviedol, že Brychtovi v prípade nasadenia odpočúvacích zariadení nedával nikto žiadne rozkazy a pokyny. Z vykonaných pokynov nevyplýva priamy dôkaz, že by obvinený konal na základe pokynu bývalého ministra obrany Galka,“ píše sa v uznesení. Že to tak bolo, uviedol na začiatku vyšetrovania jeden zo svedkov vo svojej výpovedi .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["kauzou", "prepukla", "správy", "nebolo nelegálne", "Pravda", "Aktuálne.sk"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/384524-galkovi-tajni-idu-pred-sud/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458013-sud-v-kauze-odpocuvania-zamrzol/", "https://aktualne.centrum.sk/novinarov-neodpocuvali-na-galkov-prikaz-tvrdi-generalna-prokuratura/dnes/kauzy/", "https://aktualne.centrum.sk/udalosti/kauzy/bodka-kauze-odpocuvania-novinarov-takto-dopadol-exsef-vojenskych-tajnych.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/365102-centes-zastavil-stihanie-exsefa-vojenskych-tajnych/", "https://aktualne.centrum.sk/udalosti/kauzy/bodka-kauze-odpocuvania-novinarov-takto-dopadol-exsef-vojenskych-tajnych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:08.262141+00:00"}
{"id": "vr17316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17316", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Včera (10. februára 2018, pozn.) som bol, som strávil tri hodiny s predstaviteľmi napríklad PSA v Trnave. Pol dňa v decembri ja osobne vo Volkswagene, keď otvárali novú linku na Porsche Cayenne, (...).", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnosť Volkswagen Slovakia v Bratislave navštívil Peter Kažimír dňa 15. decembra 2017 pri príležitosti otvorenia nového segmentu Porsche , v ktorom sa produkujú kompletné vozidlá Porsche Cayenne pre celosvetový trh. Informácie o ministrovej návšteve automobilky PSA v Trnave sa nám nepodarilo vyhľadať, ale potvrdil nám ich Tlačový odbor Ministerstva financií SR, podľa ktorého sa minister Kažimír dňa 8. februára (relácia bola prednahrávaná 9. februára) stretol s predstaviteľmi PSA v Trnave v rámci stretnutia s Francúzsko-slovenskou obchodnou komorou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť Volkswagen Slovakia v Bratislave navštívil Peter Kažimír dňa 15. decembra 2017 pri príležitosti otvorenia nového segmentu Porsche , v ktorom sa produkujú kompletné vozidlá Porsche Cayenne pre celosvetový trh. Informácie o ministrovej návšteve automobilky PSA v Trnave sa nám nepodarilo vyhľadať, ale potvrdil nám ich Tlačový odbor Ministerstva financií SR, podľa ktorého sa minister Kažimír dňa 8. februára (relácia bola prednahrávaná 9. februára) stretol s predstaviteľmi PSA v Trnave v rámci stretnutia s Francúzsko-slovenskou obchodnou komorou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["Porsche"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/451493-v-bratislave-vyrabaju-kompletne-porsche-cayenne-vw-investoval-800-milionov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:40.495289+00:00"}
{"id": "vr35088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35088", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...Ale na výdavkovej strane, kde malo byť údajne to veľké plytvanie a to mrhanie verejnými zdrojmi, vláda sa chystá míňať viac, ako sme mali naplánované my.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hotovostné výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 postulované v prognóze vývoja makroekonomických ukazovateľov na roky 2009-2012 z apríla 2009 sú nižšie ako aktuálne navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 - Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 z apríla 2009 stanovuje predpokladané výdavky na rok 2011 na 16 116 300 000 eur, zatiaľ čo návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 tieto výdavky predpokladá na 16 915 558 000 eur.", "analysis_paragraphs": ["Hotovostné výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 postulované v prognóze vývoja makroekonomických ukazovateľov na roky 2009-2012 z apríla 2009 sú nižšie ako aktuálne navrhované výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 - Návrh východísk rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 z apríla 2009 stanovuje predpokladané výdavky na rok 2011 na 16 116 300 000 eur, zatiaľ čo návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 tieto výdavky predpokladá na 16 915 558 000 eur."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2009", "aktuálne"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7253&documentId=3517", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Filo/N%C3%A1vrh%20rozpo%C4%8Dtu%20verejnej%20spr%C3%A1vy%20na%20roky%202011%20a%C5%BE%202013/vlastny_%20mat.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:08.070922+00:00"}
{"id": "vr36975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36975", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pamätajú si ľudia vyhlásenia a sľuby pani premiérky o nulovej tolerancii voči klientelizmu a korupcii.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiérka I. Radičová viackrát hovorila o nulovej tolerancii jej vlády voči klientelizmu a korupcii. 2. júla 2010 v rozhovore pre Hospodárske noviny povedala: \"...moji kolegovia vedia, a z činnosti vo vlastnom rezorte ma už poznajú, že pri dôvodných podozreniach bude moja tolerancia nulová.\" 6. júla 2010 pri podpísaní koaličnej zmluvy opäť hovorila, že vo vláde bude platiť nulová tolerancia k dôvodným podozreniam. Na otázku, či bude odvolávať ministrov do troch sekúnd, ako to v minulosti sľuboval premiér R. Fico, I. Radičová odpovedala: \"Keby som to mala povedať žartom, bude to trvať dve minúty a 59 sekúnd.\"", "analysis_paragraphs": ["Premiérka I. Radičová viackrát hovorila o nulovej tolerancii jej vlády voči klientelizmu a korupcii. 2. júla 2010 v rozhovore pre Hospodárske noviny povedala: \"...moji kolegovia vedia, a z činnosti vo vlastnom rezorte ma už poznajú, že pri dôvodných podozreniach bude moja tolerancia nulová.\" 6. júla 2010 pri podpísaní koaličnej zmluvy opäť hovorila, že vo vláde bude platiť nulová tolerancia k dôvodným podozreniam. Na otázku, či bude odvolávať ministrov do troch sekúnd, ako to v minulosti sľuboval premiér R. Fico, I. Radičová odpovedala: \"Keby som to mala povedať žartom, bude to trvať dve minúty a 59 sekúnd.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "pri podpísaní koaličnej zmluvy"], "url": ["http://hnonline.sk/2-44633240-k02000_d-55", "http://www.sme.sk/c/5453801/zmluva-je-podpisana-radicova-sme-pripraveni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:09.372649+00:00"}
{"id": "vr32019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32019", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Nie som ekonomický analytik, preto použijem názory ekonomických analytikov, ktorých cituje britský časopis The Economist, ktorý hovorí, že situácia pred 2 rokmi bola diametrálne odlišná a dneska už je eurozóna na toto pripravenejšia. To znamená, že keby pred 2 rokmi odišlo Grécko, tak by to bola katastrofa. Keď odchádza dneska, bolo by to veľmi zlé, ale nebola by to taká katastrofa.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľ. Blaha by musel upresniť na ktorý konkrétny článok sa odkazuje. Nám sa podarilo vyhľadať podobný názor v týždenníku The Economist z 15. mája 2012 s názvom \" Groping towards Grexit \" (Šmátranie po Grexite), ktorý bol uverejnený v názorovej časti \"Charlemagne\" zameriavajúcom sa na európske témy. V ňom sa píše: Predstavitelia ako pán Rehn ( Olli Rehn, eurokomisár pre finančné záležitosti, pozn. ) argumentujú, že dva roky v kríze je eurozóna viac pripravená ako kedykoľvek inokedy na niečo, čo poznáme pod označením \"Grexit\" ( odchod Grécka z eurozóny, pozn .), tým, že zvýšila svoju ochranu a začala s rekapitalizovaním zraniteľných bánk. (Officials such as Mr Rehn argue that, two years into the debt crisis, the euro zone is more prepared than ever for what is now known as “Grexit”, having raised its firewalls and started recapitalising vulnerable banks. ) Článok hovorí o predstaviteľoch EÚ. Olli Rehn tak síce môže mať za sebou potrebnú expertízu na vyslovenie takéhoto názoru, avšak nemôžeme ho označiť za ekonomického analytika tak ako to robí Ľ. Blaha. Keďže iný článok, ktorý by hovoril o podobnom názore sme v Economiste nenašli, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Blaha by musel upresniť na ktorý konkrétny článok sa odkazuje. Nám sa podarilo vyhľadať podobný názor v týždenníku The Economist z 15. mája 2012 s názvom \" Groping towards Grexit \" (Šmátranie po Grexite), ktorý bol uverejnený v názorovej časti \"Charlemagne\" zameriavajúcom sa na európske témy. V ňom sa píše: Predstavitelia ako pán Rehn ( Olli Rehn, eurokomisár pre finančné záležitosti, pozn. ) argumentujú, že dva roky v kríze je eurozóna viac pripravená ako kedykoľvek inokedy na niečo, čo poznáme pod označením \"Grexit\" ( odchod Grécka z eurozóny, pozn .), tým, že zvýšila svoju ochranu a začala s rekapitalizovaním zraniteľných bánk. (Officials such as Mr Rehn argue that, two years into the debt crisis, the euro zone is more prepared than ever for what is now known as “Grexit”, having raised its firewalls and started recapitalising vulnerable banks. ) Článok hovorí o predstaviteľoch EÚ. Olli Rehn tak síce môže mať za sebou potrebnú expertízu na vyslovenie takéhoto názoru, avšak nemôžeme ho označiť za ekonomického analytika tak ako to robí Ľ. Blaha. Keďže iný článok, ktorý by hovoril o podobnom názore sme v Economiste nenašli, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Groping towards Grexit"], "url": ["http://www.economist.com/blogs/charlemagne/2012/05/euro-crisis-0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:37.410991+00:00"}
{"id": "vr14986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14986", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "(...) záverečná správa (o financovaní kampane, pozn.) je už podaná na ministerstvo vnútra, hovorí o celkových nákladoch na kampaň nejakých 51 tisíc eur zhruba, pričom absolútna drvivá väčšina tých nákladov bola v podstate realizovaná formou darov, ktoré sú všetky priznané a zverejnené v zmysle zákona.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvá časť výroku hovorí o podaní záverečnej správy, zatiaľ čo druhá pojednáva o nákladoch vo výške 51 tisíc zverejnených v zmysle zákona. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže spomenutú záverečnú správu sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku hovorí o podaní záverečnej správy, zatiaľ čo druhá pojednáva o nákladoch vo výške 51 tisíc zverejnených v zmysle zákona. Výrok ako celok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže spomenutú záverečnú správu sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č.14/2014", "zákon", "transparentnom účte", "denník N"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82252/1/2#c_4777", "http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/82252/1/2#c_4777", "http://transparentneucty.sk/#/turnovers/5079778650", "https://dennikn.sk/440129/kotleba-obisiel-pri-kampani-zakon-pokuty-vsak-hrozia-darcom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:48.935121+00:00"}
{"id": "vr28008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28008", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Naďalej ale sme v plnení toho limitu, ktorý nám únia dala, aby sme znížili tú nehodovosť o 50 percent...", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko má záväzky voči európskym partnerom znížiť počty úmrtí na cestách do roku 2020 o 50% oproti roku 2010. Tento záväzok je ešte v plnení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Členské štáty Európskej únie sa v roku 2004 zaviazali znížiť počet nehôd (road casualties - počet zranených a zabitých ľudí) na cestách o 50% do roku 2010. Dohodli sa na tom ministri dopravy členských krajín v decembri 2004. O plnení tohto cieľu informovalo Ministerstvo vnútra SR koncom decembra 2011. Na stránke uvádza informácie o nesplnenom záväzku, no o zlepšujúcich sa štatistikách: \"Záväzok znížiť do roku 2010 počet usmrtených pri dopravných nehodách o 50% prjali všetky štáty Európskej únie. V roku 2010 Slovenská republika úspešne znížila počet usmrtených na cestách o 43%. Slovenskej republike sa síce v minulom roku tento prijatý záväzok nepodarilo splniť , ale dosiahla jedno z najlepších znížení smrteľných nehôd v strednej Európe.\" Nový záväzok EÚ 2020 hovorí o cieli zníženia počtu úmrtí na cestách o 50% oproti roku 2010. Slovensko by vzhľadom na svoj záväzok, malo do roku 2020 znížiť úmrtnosť na cestách na menej ako 172 osôb. Tento záväzok sa zatiaľ nepodarilo splniť, keďže v roku 2013 bolo celkovo 223, čo je zníženie oproti roku 2010 (345 úmrtí) o 35%. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko má záväzky voči európskym partnerom znížiť počty úmrtí na cestách do roku 2020 o 50% oproti roku 2010. Tento záväzok je ešte v plnení. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Členské štáty Európskej únie sa v roku 2004 zaviazali znížiť počet nehôd (road casualties - počet zranených a zabitých ľudí) na cestách o 50% do roku 2010. Dohodli sa na tom ministri dopravy členských krajín v decembri 2004. O plnení tohto cieľu informovalo Ministerstvo vnútra SR koncom decembra 2011. Na stránke uvádza informácie o nesplnenom záväzku, no o zlepšujúcich sa štatistikách: \"Záväzok znížiť do roku 2010 počet usmrtených pri dopravných nehodách o 50% prjali všetky štáty Európskej únie. V roku 2010 Slovenská republika úspešne znížila počet usmrtených na cestách o 43%. Slovenskej republike sa síce v minulom roku tento prijatý záväzok nepodarilo splniť , ale dosiahla jedno z najlepších znížení smrteľných nehôd v strednej Európe.\" Nový záväzok EÚ 2020 hovorí o cieli zníženia počtu úmrtí na cestách o 50% oproti roku 2010. Slovensko by vzhľadom na svoj záväzok, malo do roku 2020 znížiť úmrtnosť na cestách na menej ako 172 osôb. Tento záväzok sa zatiaľ nepodarilo splniť, keďže v roku 2013 bolo celkovo 223, čo je zníženie oproti roku 2010 (345 úmrtí) o 35%. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["zaviazali", "EÚ 2020", "2013"], "url": ["http://www.euractiv.com/transport/eu-pledges-cut-road-casualties-50-2010/article-133380", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-10-343_en.htm", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/304207-v-roku-2013-zahynulo-v-historii-slovenska-najmenej-osob/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:15.757935+00:00"}
{"id": "vr25997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25997", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Ja som vyhlásil a aj pani riaditeľka vyhlásila, že môj podpis na zmluve nemá, ani takú zmluvu nemá.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Belica hovorí o kauze okolo údajnej pripravovanej privatizácii nemocníc v Nitrianskom kraji. Pravdou je, že riaditeľka nemocnice priznala návštevu záujemcov, rovnako ako aj svoj podpis. Rovnako však povedala, že Belica to podľa jej vedomosti nepodpísal, a z jej vyjadrení vyplýva, že originále zmluvy o mlčanlivosti nemá. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Belica hovorí o kauze okolo údajnej pripravovanej privatizácii nemocníc v Nitrianskom kraji. Pravdou je, že riaditeľka nemocnice priznala návštevu záujemcov, rovnako ako aj svoj podpis. Rovnako však povedala, že Belica to podľa jej vedomosti nepodpísal, a z jej vyjadrení vyplýva, že originále zmluvy o mlčanlivosti nemá. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA:"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1366985/Nitrianska-poslankyna-varuje--Nemocnicu-chcu-sprivatizovat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:46.591835+00:00"}
{"id": "49367", "numeric_id": 49367, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49367", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Totiž tých poistencov štátu to nie je, že 5,5, tých je 3 000 000, tých je väčšina a štát za týchto svojich poistencov, tam sú dôchodcovia, nezamestnaní, deti, platí 30 EUR zatiaľ, čo pracujúci platia asi 5-násobok. Preto sme hovorili, je korektné, keď štát zvýši platbu za poistencov štátu, za všetkých a nielen v jednej poisťovni.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poistenec štátu predstavuje osobu, za ktorú platí zdravotné odvody štát. V súčasnosti je takýchto poistencov násobne viac ako tých ekonomicky aktívnych. Suma, ktorú poisťovne dostanú za poistenca štátu, je pritom rádovo nižšia ako tá, ktorú odvádzajú ekonomicky aktívni občania. Strana SaS v minulosti navrhovala zvýšiť tieto platby. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtát mal v roku 2020 zámer dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, súkromné zdravotné poisťovne tento krok však považovali za neférový. Za jediný spravodlivý spôsob dofinancovania označili súkromné poisťovne zvýšenie platby za poistenca štátu.\n\nPoistenec štátu predstavuje osobu, za ktorú platí zdravotné odvody štát. Poistencami štátu sú najmä občania, ktorí nie sú ekonomicky aktívni, nezaopatrené deti, starobní a invalidní dôchodcovia, osoby vo výkone trestu, osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie ale aj mnohé iné. Výška odvodov do poisťovne je pri takomto poistencovi spravidla nižšia ako pri ekonomicky aktívnych poistencoch.\n\nKu koncu roka 2020 bol počet poistencov štátu číslo 2 962 329 poistencov. ( .pdf , str 32) Ekonomicky aktívnych poistencov bolo v tom istom roku len 2 209 035.\n\nStrana SaS v decembri minulého roka navrhla zvýšiť platby za poistencov štátu na 4,5 percenta, zvýšenie sa však podarilo dosiahnuť až úradníckej vláde.\n\nPo nástupe úradníckej vlády zvýšilo ministerstvo financií platbu za poistencov štátu na úroveň 60 eur mesačne za jedného poistenca. Táto platba sa v predchádzajúcich rokoch pohybovala okolo sumy 35 eur za poistenca.\n\nV roku 2020 predstavovala priemerná mesačná platba štátu za jeho poistenca 32,42 eur (. pdf , str. 6) Priemerná mesačná platba zdravotných odvodov od zamestnancov a ich zamestnávateľov pritom v tom istom roku podľa riaditeľa súkromnej poistovne predstavovala sumu 141 eur.", "analysis_paragraphs": ["Poistenec štátu predstavuje osobu, za ktorú platí zdravotné odvody štát. V súčasnosti je takýchto poistencov násobne viac ako tých ekonomicky aktívnych. Suma, ktorú poisťovne dostanú za poistenca štátu, je pritom rádovo nižšia ako tá, ktorú odvádzajú ekonomicky aktívni občania. Strana SaS v minulosti navrhovala zvýšiť tieto platby. Výrok Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivý.", "Štát mal v roku 2020 zámer dofinancovať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, súkromné zdravotné poisťovne tento krok však považovali za neférový. Za jediný spravodlivý spôsob dofinancovania označili súkromné poisťovne zvýšenie platby za poistenca štátu.", "Poistenec štátu predstavuje osobu, za ktorú platí zdravotné odvody štát. Poistencami štátu sú najmä občania, ktorí nie sú ekonomicky aktívni, nezaopatrené deti, starobní a invalidní dôchodcovia, osoby vo výkone trestu, osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie ale aj mnohé iné. Výška odvodov do poisťovne je pri takomto poistencovi spravidla nižšia ako pri ekonomicky aktívnych poistencoch.", "Ku koncu roka 2020 bol počet poistencov štátu číslo 2 962 329 poistencov. ( .pdf , str 32) Ekonomicky aktívnych poistencov bolo v tom istom roku len 2 209 035.", "Strana SaS v decembri minulého roka navrhla zvýšiť platby za poistencov štátu na 4,5 percenta, zvýšenie sa však podarilo dosiahnuť až úradníckej vláde.", "Po nástupe úradníckej vlády zvýšilo ministerstvo financií platbu za poistencov štátu na úroveň 60 eur mesačne za jedného poistenca. Táto platba sa v predchádzajúcich rokoch pohybovala okolo sumy 35 eur za poistenca.", "V roku 2020 predstavovala priemerná mesačná platba štátu za jeho poistenca 32,42 eur (. pdf , str. 6) Priemerná mesačná platba zdravotných odvodov od zamestnancov a ich zamestnávateľov pritom v tom istom roku podľa riaditeľa súkromnej poistovne predstavovala sumu 141 eur."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["dofinancovať", "považovali", "označili", "sú", ".pdf", "navrhla", "zvýšilo", "pohybovala", "pdf", "platba"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/826535/statna-poistovna-si-zrejme-polepsi-o-300-milionov-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/828452/vseobecna-zdravotna-poistovna-dostane-od-statu-100-milionov-eur/", "https://index.sme.sk/c/22504680/statna-zdravotna-poistovna-dostane-dalsich-sto-milionov-eur.html", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/poistenec-statu/", "https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/06/Sprava-o-stave-vykonavania-VZP-za-2021.pdf", "https://sita.sk/vzdravotnictve/strana-sas-navrhuje-zvysit-platby-za-poistencov-statu-na-45-percenta-podla-sulika-sa-to-deje-aj-v-okolitych-krajinach/", "https://www.udzs-sk.sk/blog/2023/11/10/vsetky-tri-zdravotne-poistovne-maju-k-30-9-2023-dostatocnu-likviditu-urad-vzhladom-na-absenciu-financneho-dohladu-apeluje-na-zmeny/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/684017-stat-zvysil-platbu-za-svojich-poistencov-do-zdravotnictva-natieklo-o-300-milionov-eur-viac/", "https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/08/VE_10_2021.pdf", "https://www.trend.sk/nazory-a-komentare/zalezi-statu-detoch-dochodcoch-aj-solidarnost-ma-svoje-hranice"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:26.018493+00:00"}
{"id": "43645", "numeric_id": 43645, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43645", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja by som chcel presadiť 15% (daň z príjmu, pozn.) pre všetky firmy. Ale keďže môj koaličný partner nechce toto zaviesť, musím ísť krok za krokom.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15% . Podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by takáto zmena znížila príjmy do štátneho rozpočtu o 800 miliónov eur. SNS preto v koalícii pristúpila na kompromis, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "pristúpila", "budú"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/524827-male-firmy-a-zivnostnici-su-blizsie-k-nizsej-15-dani/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22108861/znizenie-dane-pre-pravnicke-osoby-nebude-celoplosne-pripusta-danko.html", "https://e.dennikn.sk/1589889/dan-15-budu-platit-nielen-firmy-ale-aj-zivnostnici-a-ine-szco/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:43.017734+00:00"}
{"id": "49940", "numeric_id": 49940, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49940", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "My posledne na európskom výbore sme mali tému, či poslať alebo neposlať slovenského zástupcu na rokovanie do Paríža generálnych štábov ozbrojených síl. Ja som navrhla, aby sme tam poslali nášho zástupcu, koalícia bola proti. Aj premiér Robert Fico povedal, že nie, neakceptuje to, aby tam išiel zástupca a nakoniec potichučku tam toho zástupcu poslali a znova klamali svojich voličov v priamom prenose.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal stretnutie náčelníkov generálnych štábov armád podporujúcich Ukrajinu, ktoré sa uskutočnilo 11. marca 2025 a trvalo tri dni. Prítomnosť Slovenska na rokovaní bolo témou rokovania Výboru NRSR pre európske záležitosti republiky 6. marca 2025. Poslankyňa Vladimíra Marcinková navrhla poslať slovenského zástupcu na rokovanie do Paríža ( video , 00:29:50), Robert Fico sa k tomuto návrhu na schôdzi postavil odmietavo a uviedol, že nechce, aby Slovensko bolo súčasťou rokovaní ( video , 00:33:34). Podľa informácií denníku Pravda sa rokovania v Paríži nakoniec zúčastnil predstaviteľ generálneho štábu slovenskej armády Slavomír Verčimák. Jeho prítomnosť Demagóg overil aj na základe fotografií z rokovania, na ktorých sa Verčimák nachádza.\n\nTrojdňové rokovanie v Paríži, ktoré zvolal Emmanuel Macron v marci 2025, bolo zamerané na koordináciu vojenskej podpory pre Ukrajinu, po dosiahnutí prípadnej mierovej dohody s Ruskom. Francúzsky prezident avizoval toto stretnutie vo svojom prejave k národu, pričom zdôrazňoval potrebu pripraviť sa na nové bezpečnostné výzvy v Európe. Rokovania sa zúčastnili náčelníci generálnych štábov armád z 34 krajín.\n\nRobert Fico už v minulosti uvádzal vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach, že nie je ochotný posielať slovenských zástupcov na stretnutia súvisiace s vojenskou podporou Ukrajine ( video , 00:02:52). Rovnako vyjadril nesúhlas s odoslaním slovenského zástupcu na rokovanie v Paríži. Na rokovaní výboru argumentoval, že ide o iniciatívu francúzskeho prezidenta o vytvorenie jadrového dáždnika a predĺženie vojny na Ukrajine ( video , 00:33:34-00:34:35).\n\nNapriek tomu v prvý deň rokovaní denník Pravda uverejnil , že Slovensko v Paríži zastupoval generál Slavomír Verčimák. 12. marca 2025 túto informáciu na sociálnych sieťach uverejnila aj poslankyňa Vladimíra Marcinková. Verčimák sa nachádza aj na fotografii z rokovania, ktorú uverejnila agentúra Reuters, a to v pravom dolnom rohu.\n\nVerčimák sa na fotografii z rokovania, ktorú uverejnila agentúra Reuters, nachádza v pravom dolnom rohu.", "analysis_paragraphs": ["Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal stretnutie náčelníkov generálnych štábov armád podporujúcich Ukrajinu, ktoré sa uskutočnilo 11. marca 2025 a trvalo tri dni. Prítomnosť Slovenska na rokovaní bolo témou rokovania Výboru NRSR pre európske záležitosti republiky 6. marca 2025. Poslankyňa Vladimíra Marcinková navrhla poslať slovenského zástupcu na rokovanie do Paríža ( video , 00:29:50), Robert Fico sa k tomuto návrhu na schôdzi postavil odmietavo a uviedol, že nechce, aby Slovensko bolo súčasťou rokovaní ( video , 00:33:34). Podľa informácií denníku Pravda sa rokovania v Paríži nakoniec zúčastnil predstaviteľ generálneho štábu slovenskej armády Slavomír Verčimák. Jeho prítomnosť Demagóg overil aj na základe fotografií z rokovania, na ktorých sa Verčimák nachádza.", "Trojdňové rokovanie v Paríži, ktoré zvolal Emmanuel Macron v marci 2025, bolo zamerané na koordináciu vojenskej podpory pre Ukrajinu, po dosiahnutí prípadnej mierovej dohody s Ruskom. Francúzsky prezident avizoval toto stretnutie vo svojom prejave k národu, pričom zdôrazňoval potrebu pripraviť sa na nové bezpečnostné výzvy v Európe. Rokovania sa zúčastnili náčelníci generálnych štábov armád z 34 krajín.", "Robert Fico už v minulosti uvádzal vo svojich príspevkoch na sociálnych sieťach, že nie je ochotný posielať slovenských zástupcov na stretnutia súvisiace s vojenskou podporou Ukrajine ( video , 00:02:52). Rovnako vyjadril nesúhlas s odoslaním slovenského zástupcu na rokovanie v Paríži. Na rokovaní výboru argumentoval, že ide o iniciatívu francúzskeho prezidenta o vytvorenie jadrového dáždnika a predĺženie vojny na Ukrajine ( video , 00:33:34-00:34:35).", "Napriek tomu v prvý deň rokovaní denník Pravda uverejnil , že Slovensko v Paríži zastupoval generál Slavomír Verčimák. 12. marca 2025 túto informáciu na sociálnych sieťach uverejnila aj poslankyňa Vladimíra Marcinková. Verčimák sa nachádza aj na fotografii z rokovania, ktorú uverejnila agentúra Reuters, a to v pravom dolnom rohu.", "Verčimák sa na fotografii z rokovania, ktorú uverejnila agentúra Reuters, nachádza v pravom dolnom rohu."], "analysis_date": "2025-03-21", "analysis_sources": {"text": ["zvolal", "video", "video", "zúčastnil", "zvolal", "avizoval", "zúčastnili", "video", "video", "uverejnil", "uverejnila", "Verčimák", "uverejnila", "uverejnila"], "url": ["https://www.lemonde.fr/en/europe/article/2025/03/11/macron-hosts-military-chiefs-from-30-countries-to-discuss-ukraine_6739036_143.html", "https://youtu.be/hgOxUR6ej1c?t=1790", "https://youtu.be/hgOxUR6ej1c?t=1828", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/744112-front-viac-ako-dvakrat-dlhsi-v-porovnani-so-sirkou-slovenska-kolko-mierotvorcov-by-zelenskyj-potreboval-a-preco-jeho-predstava-v/", "https://www.lemonde.fr/en/europe/article/2025/03/11/macron-hosts-military-chiefs-from-30-countries-to-discuss-ukraine_6739036_143.html", "https://dennikn.sk/minuta/4507849/", "https://www.lemonde.fr/en/europe/article/2025/03/11/macron-hosts-military-chiefs-from-30-countries-to-discuss-ukraine_6739036_143.html", "https://www.facebook.com/robertficosk/videos/2367460440281230/", "https://youtu.be/hgOxUR6ej1c?t=1828", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/744112-front-viac-ako-dvakrat-dlhsi-v-porovnani-so-sirkou-slovenska-kolko-mierotvorcov-by-zelenskyj-potreboval-a-preco-jeho-predstava-v/", "https://www.facebook.com/watch/?v=997675482305689", "https://www.cas.sk/fotogaleria/2953837/velky-den-pre-dostojnikov-ozbrojenych-sil-sr-prezident-pellegrini-vymenoval-a-povysil-sedem-z-nich/4/", "https://www.reuters.com/world/europe/rare-meeting-without-us-ally-western-army-chiefs-meet-show-ukraine-unity-2025-03-11/", "https://www.reuters.com/world/europe/rare-meeting-without-us-ally-western-army-chiefs-meet-show-ukraine-unity-2025-03-11/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:50.661586+00:00"}
{"id": "vr14939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14939", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To zatiaľ nevieme povedať, pán minister sa vyjadril, niekde som to počul, dokonca možnože u vás v reláciách, že 3 000, o 3 000 učiteľov je menej oproti minulému, teda oproti predchádzajúcemu roku.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Plavčan od volieb nebol hosťom relácie O 5 minút 12 a rovnako sa nám ani inde nepodarilo jeho výrok o klesajúcom počte učiteľov nájsť. Údaje Ústavu informácií a prognóz školstva hovoria o zvýšení počtu učiteľov v regionálnom školstve. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Plavčan od volieb nebol hosťom relácie O 5 minút 12 a rovnako sa nám ani inde nepodarilo jeho výrok o klesajúcom počte učiteľov nájsť. Údaje Ústavu informácií a prognóz školstva hovoria o zvýšení počtu učiteľov v regionálnom školstve. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu informácií a prognóz školstva"], "url": ["http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:51.380757+00:00"}
{"id": "vr32590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32590", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Rušíte zľavy pre dôchodcov a chorých na lieky predpísané na recept.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že pripravovaná novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach ruší systém vernostných zliav liekov, dietetickej potraviny a zdravotníckej pomôcky, ktoré boli uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia, teda na recept. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa už nachádza v legislatívnom procese.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že pripravovaná novela zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach ruší systém vernostných zliav liekov, dietetickej potraviny a zdravotníckej pomôcky, ktoré boli uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia, teda na recept. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2012 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa už nachádza v legislatívnom procese."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "Zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=225", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-362"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:42.351501+00:00"}
{"id": "vr15589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15589", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko má najlepší hospodársky rast, klesá nám deficit.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagóg už podobný výrok overoval 26. novembra 2016, keď aj premiér Fico tvrdil, že Slovensko má najvyšší hospodársky rast. Podľa údajov ekonomickej prognózy (,pdf) Európskej komisie (EK ju publikovala 9. novembra 2016) sa na Slovensku očakáva rast HDP na úrovni 3,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takýto rast patrí medzi vyššie v rámci EÚ, ale sú krajiny, ktoré by mali dosiahnuť ešte vyšší rast. Medzi ne patrí Malta, Rumunsko, Írsko a Luxembursko, pričom Švédsko by malo dosiahnuť rovnaký hospodársky rast ako Slovensko (tzn. na úrovni 3,4 %). Pokiaľ ide o deficit, ten v poslednom roku klesol a predpokladá sa jeho ďalšie znižovanie, aby sa dosiahol vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Výrok, kvoli nesprávne uvedenému ekonomického rastu hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Demagóg už podobný výrok overoval 26. novembra 2016, keď aj premiér Fico tvrdil, že Slovensko má najvyšší hospodársky rast. Podľa údajov ekonomickej prognózy (,pdf) Európskej komisie (EK ju publikovala 9. novembra 2016) sa na Slovensku očakáva rast HDP na úrovni 3,4 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Takýto rast patrí medzi vyššie v rámci EÚ, ale sú krajiny, ktoré by mali dosiahnuť ešte vyšší rast. Medzi ne patrí Malta, Rumunsko, Írsko a Luxembursko, pričom Švédsko by malo dosiahnuť rovnaký hospodársky rast ako Slovensko (tzn. na úrovni 3,4 %). Pokiaľ ide o deficit, ten v poslednom roku klesol a predpokladá sa jeho ďalšie znižovanie, aby sa dosiahol vyrovnaný rozpočet v roku 2019. Výrok, kvoli nesprávne uvedenému ekonomického rastu hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["overoval", "prognózy", "vyrovnaný rozpočet", "prognózy", "rozpočet verejnej správy", "Hlavná kniha rozpočtu"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip038_en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/412841-vlada-oddaluje-vyrovnany-rozpocet-kritizuje-jurzyca/", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip038_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11224", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:49.206184+00:00"}
{"id": "vr31893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31893", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tu nesúhlasím s vami, že ste povedali, že ste nedostali podporu od nás. Práve, že my sme boli jediní vtedy v koalícii, kde ja som vás vyzýval aj v rozprave, keď ste predkladali ten návrh na zavedenie bankového odvodu, som vám povedal, že podporím vám to vtedy, ak zároveň tam dáte ustanovenie, že banky to nebudú môcť preniesť na ľudí. Vy ste tam také ustanovenie pôvodne nemali a druhý krát, keď ste ho predkladali, ste ho tam dali a potom som vás podporil.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pôvodný návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov predložila v r. 2011 dosluhujúca vláda Ivety Radičovej. V druhom čítaní tohto návrhu zákona sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch , ktoré predložil Peter Kažimír. Druhý pozmeňujúci návrh obsahoval ustanovenie, o ktorom hovorí Igor Matovič. Prvý nemáme k dispozícii, preto nie je možné overiť či obsahoval alebo neobsahoval toto ustanovenie. Igor Matovič podľa výsledkov hlasovania zahlasoval za prvý a rovnako aj druhý pozmeňujúci návrh Petra Kažimíra. Ani jeden návrh však v parlamente neprešiel. Schválené znenie zákona je k dispozícii tu .", "analysis_paragraphs": ["Pôvodný návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov predložila v r. 2011 dosluhujúca vláda Ivety Radičovej. V druhom čítaní tohto návrhu zákona sa hlasovalo o pozmeňujúcich návrhoch , ktoré predložil Peter Kažimír. Druhý pozmeňujúci návrh obsahoval ustanovenie, o ktorom hovorí Igor Matovič. Prvý nemáme k dispozícii, preto nie je možné overiť či obsahoval alebo neobsahoval toto ustanovenie. Igor Matovič podľa výsledkov hlasovania zahlasoval za prvý a rovnako aj druhý pozmeňujúci návrh Petra Kažimíra. Ani jeden návrh však v parlamente neprešiel. Schválené znenie zákona je k dispozícii tu ."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["návrh zákona", "o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov", "pozmeňujúcich návrhoch", "prvý", "druhý", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=535", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=535", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=535", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29347", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29348", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-384"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:19.056471+00:00"}
{"id": "vr33304", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33304", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Aby výrobok dostal označenie Kvalita SK, musí za prvé požiadať o značku, dostáva ju zadarmo, neplatí nič, ale musí spĺňať kvalitatívne parametre, ktoré preverí Štátna veterinárna a potravinová správa. A vydáva takýto certifikát na 3 roky.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aby výrobok dostal označenia Značka kvality SK, výrobca musí požiadať o túto značku, pričom žiadosť je bezplatná. Po splnení kvalitatívnych parametrov, ktoré preveruje ŠVPS, udelí minister certifikát na 3 roky. Je potrebné dodať, že v prípade sezónnych výrobkov je certifikát len na 1 rok.\n\n1. Gestorom udeľovania značky je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Odborným garantom udeľovania značky je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR“).\n\nBod 6.: Žiadateľ podáva žiadosť bezplatne na ministerstvo, ktoré ju zaregistruje a vecne posúdi. V prípade neúplnej žiadosti alebo žiadosti s chybnými údajmi ministerstvo vyžiada od žiadateľa dodatočné doručenie doplnenej a opravenej dokumentácie.\n\nBod 8.: Splnenie kritérií na udelenie značky posúdi komisia. Ak komisia odporučí výrobok na udelenie značky, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) udelí značku vydaním rozhodnutia . Po udelení značky ministerstvo rozhodnutie zverejní na internetovej stránke ( www.znackakvality.sk ).\n\nIV. Rozhodnutie o udelení značky\n\nBod 3.: Značku udeľuje minister na obdobie troch rokov , na sezónne výrobky na obdobie jedného roka a na výrobky zo sezónnych surovín, ako je napríklad víno, na obdobie troch rokov, pričom výrobca musí zabezpečiť, že tento výrobok bude označený príslušným rokom. Za sezónne výrobky sa považujú výrobky, ktoré sa týkajú príslušného vegetačného obdobia\"\n\nTo, že celý proces je pre žiadateľa bezplatný potvrdil aj Z. Simon.", "analysis_paragraphs": ["Aby výrobok dostal označenia Značka kvality SK, výrobca musí požiadať o túto značku, pričom žiadosť je bezplatná. Po splnení kvalitatívnych parametrov, ktoré preveruje ŠVPS, udelí minister certifikát na 3 roky. Je potrebné dodať, že v prípade sezónnych výrobkov je certifikát len na 1 rok.", "1. Gestorom udeľovania značky je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Odborným garantom udeľovania značky je Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR“).", "Bod 6.: Žiadateľ podáva žiadosť bezplatne na ministerstvo, ktoré ju zaregistruje a vecne posúdi. V prípade neúplnej žiadosti alebo žiadosti s chybnými údajmi ministerstvo vyžiada od žiadateľa dodatočné doručenie doplnenej a opravenej dokumentácie.", "Bod 8.: Splnenie kritérií na udelenie značky posúdi komisia. Ak komisia odporučí výrobok na udelenie značky, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) udelí značku vydaním rozhodnutia . Po udelení značky ministerstvo rozhodnutie zverejní na internetovej stránke ( www.znackakvality.sk ).", "IV. Rozhodnutie o udelení značky", "Bod 3.: Značku udeľuje minister na obdobie troch rokov , na sezónne výrobky na obdobie jedného roka a na výrobky zo sezónnych surovín, ako je napríklad víno, na obdobie troch rokov, pričom výrobca musí zabezpečiť, že tento výrobok bude označený príslušným rokom. Za sezónne výrobky sa považujú výrobky, ktoré sa týkajú príslušného vegetačného obdobia\"", "To, že celý proces je pre žiadateľa bezplatný potvrdil aj Z. Simon."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Zásadách", "www.znackakvality.sk", "potvrdil"], "url": ["http://www.znackakvality.sk/?pl=1", "http://www.znackakvality.sk/", "http://www.agroserver.sk/news/vyrobok-so-znackou-kvality-sk-musi-obsahovat-aspon-75-percent-domacej-suroviny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:36.573643+00:00"}
{"id": "48572", "numeric_id": 48572, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48572", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som bol za dodržiavanie minských dohôd, ktoré mali reagovať na obrovské tragédie, ktoré ukrajinskí fašisti páchali na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase, nedodržiavali sa, Ukrajina ich nedodržiavala.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci Minské dohody skutočne pravidelne porušovali obidve strany konfliktu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Minské dohody neboli uzavreté kvôli „ukrajinským fašistom páchajúcim tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“, ale ako snaha o zastavenie ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou ako suverénnym štátom a rebelmi zo separatistických republík podporovaných Ruskou federáciou.\n\nMinské dohody označujú sériu dvoch dohôd o prímerí vyjednaných v roku 2014 (Minsk I) a 2015 (Minsk II). Tieto dohody mali za cieľ ukončenie ozbrojeného konfliktu, ktorý začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali aj vďaka anexii Krymu.\n\nJedným z dôvodov pre separatizmus a následnú ruskú vojenskú pomoc malo byť aj údajné potláčanie práv rusky hovoriacej menšiny v regióne Donbas. Informácie o zlom zaobchádzaní s rusky hovoriacimi obyvateľmi sa začali masívne šíriť po pro-európskych protestoch v Kyjeve v rokoch 2013 až 2014.\n\nNeslávnym vrcholom ruskej dezinformačnej kampane ohľadom východnej Ukrajiny bola reportáž uverejnená v televíznom programe kontrolovanom Kremľom. V programe, ktorý sledujú milióny rusky hovoriacich ľudí, bol odvysielaný rozhovor so ženou, ktorá údajne videla ako Ukrajinci ukrižovali trojročného rusky hovoriaceho chlapca priamo pred očami jeho matky vo východo-ukrajinskom meste Sloviansk. Tento vymyslený príbeh bol odvtedy desiatky ráz vyvrátený, avšak slúži ako ukážka vykonštruovaných obvinení, ktoré ruské médiá šírili voči Ukrajincom, aby vytvorili zámienku pre separatizmus a následnú vojenskú inváziu.\n\nV reakcii na tieto dezinformácie boli v roku 2014 na Donbase prítomné nezávislé komisie vyslané poprednými medzinárodnými organizáciami. Tieto orgány mali za úlohu overiť, či „ukrajinskí fašisti“ skutočne „páchajú tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“. Komisia z Rady Európy konštatovala, že práva menšín sú na Donbase dodržiavané. ( pdf , s. 2) K rovnakému záveru dospeli aj vrchná komisárka pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( OSCE ) a taktiež Úrad vrchného komisára OSN pre ľudské práva. ( pdf , s. 23)\n\nŽiadne tragédie na rusky hovoriacich obyvateľoch Donbasu neboli potvrdené. Aj napriek tomu sa Ruská federácia rozhodla podporiť separatistov v Doneckej a Luhanskej republike, kvôli čomu prišli o život a strechu nad hlavou tisícky ľudí na všetkých stranách konfliktu. Pozorovacia misia OSCE zaznamenala vo svojich každodenných monitorovacích reportoch desiatky narušení minských dohôd. K ozbrojeným stretom teda dochádzalo na Donbase aj po roku 2015. Je preto náročné určiť, ktorá strana porušila dohody pri jednotlivých incidentoch.\n\nRuská federácia sa v roku 1994 zaviazala rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a hranice Ukrajiny podpisom Budapeštianskeho memoranda , ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní zo sovietskej éry. Anexia Krymu, podpora separatistických republík a invázia vo februári 2022 je porušením tohto záväzku.", "analysis_paragraphs": ["Hoci Minské dohody skutočne pravidelne porušovali obidve strany konfliktu, výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Minské dohody neboli uzavreté kvôli „ukrajinským fašistom páchajúcim tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“, ale ako snaha o zastavenie ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou ako suverénnym štátom a rebelmi zo separatistických republík podporovaných Ruskou federáciou.", "Minské dohody označujú sériu dvoch dohôd o prímerí vyjednaných v roku 2014 (Minsk I) a 2015 (Minsk II). Tieto dohody mali za cieľ ukončenie ozbrojeného konfliktu, ktorý začal v roku 2014, keď sa proruskí rebeli pokúsili o vytvorenie separatistických republík Doneck a Luhansk. Separatistom prišli na pomoc v boji proti ukrajinskej armáde ruskí vojaci, ktorí sa v regióne nachádzali aj vďaka anexii Krymu.", "Jedným z dôvodov pre separatizmus a následnú ruskú vojenskú pomoc malo byť aj údajné potláčanie práv rusky hovoriacej menšiny v regióne Donbas. Informácie o zlom zaobchádzaní s rusky hovoriacimi obyvateľmi sa začali masívne šíriť po pro-európskych protestoch v Kyjeve v rokoch 2013 až 2014.", "Neslávnym vrcholom ruskej dezinformačnej kampane ohľadom východnej Ukrajiny bola reportáž uverejnená v televíznom programe kontrolovanom Kremľom. V programe, ktorý sledujú milióny rusky hovoriacich ľudí, bol odvysielaný rozhovor so ženou, ktorá údajne videla ako Ukrajinci ukrižovali trojročného rusky hovoriaceho chlapca priamo pred očami jeho matky vo východo-ukrajinskom meste Sloviansk. Tento vymyslený príbeh bol odvtedy desiatky ráz vyvrátený, avšak slúži ako ukážka vykonštruovaných obvinení, ktoré ruské médiá šírili voči Ukrajincom, aby vytvorili zámienku pre separatizmus a následnú vojenskú inváziu.", "V reakcii na tieto dezinformácie boli v roku 2014 na Donbase prítomné nezávislé komisie vyslané poprednými medzinárodnými organizáciami. Tieto orgány mali za úlohu overiť, či „ukrajinskí fašisti“ skutočne „páchajú tragédie na ľuďoch ruskej národnosti na Donbase“. Komisia z Rady Európy konštatovala, že práva menšín sú na Donbase dodržiavané. ( pdf , s. 2) K rovnakému záveru dospeli aj vrchná komisárka pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( OSCE ) a taktiež Úrad vrchného komisára OSN pre ľudské práva. ( pdf , s. 23)", "Žiadne tragédie na rusky hovoriacich obyvateľoch Donbasu neboli potvrdené. Aj napriek tomu sa Ruská federácia rozhodla podporiť separatistov v Doneckej a Luhanskej republike, kvôli čomu prišli o život a strechu nad hlavou tisícky ľudí na všetkých stranách konfliktu. Pozorovacia misia OSCE zaznamenala vo svojich každodenných monitorovacích reportoch desiatky narušení minských dohôd. K ozbrojeným stretom teda dochádzalo na Donbase aj po roku 2015. Je preto náročné určiť, ktorá strana porušila dohody pri jednotlivých incidentoch.", "Ruská federácia sa v roku 1994 zaviazala rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a hranice Ukrajiny podpisom Budapeštianskeho memoranda , ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní zo sovietskej éry. Anexia Krymu, podpora separatistických republík a invázia vo februári 2022 je porušením tohto záväzku."], "analysis_date": "2022-09-23", "analysis_sources": {"text": ["označujú", "pokúsili", "prišli", "šíriť", "ukrižovali", "vytvorili", "pdf", "OSCE", "pdf", "prišli", "porušila", "Budapeštianskeho memoranda"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/what-are-minsk-agreements-ukraine-conflict-2022-02-21/", "https://www.vox.com/2014/9/3/18088560/ukraine-everything-you-need-to-know", "https://www.atlanticcouncil.org/in-depth-research-reports/report/hiding-in-plain-sight/", "https://euromaidanpress.com/2018/05/24/russian-propaganda-weeks-keywords-genocide-nazis-and-the-world-cup/", "https://euvsdisinfo.eu/anniversary-the-crucified-boy-turns-two/", "https://snyder.substack.com/p/the-sadness-of-sloviansk", "https://rm.coe.int/16800c5d6f", "https://www.osce.org/hcnm/117175", "https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf", "https://ukraine.un.org/sites/default/files/2021-10/Conflict-related%20civilian%20casualties%20as%20of%2030%20September%202021%20%28rev%208%20Oct%202021%29%20EN.pdf", "https://www.crisisgroup.org/content/conflict-ukraines-donbas-visual-explainer", "https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%203007/Part/volume-3007-I-52241.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:01.815419+00:00"}
{"id": "vr15667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15667", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Aktuálna informácia, ktorú prezentoval predseda vlády teraz v piatok (20. januára 2017, pozn.) je, že Regulačný úrad (ÚRSO, pozn.) už pristúpil k novému cenovému konaniu (...) a budú platiť odberatelia, starostovia, malé firmy, podnikatelia a všetky rôzne organizácie na strednom Slovensku elektrickú energiu v tých rámcoch, ako v roku 2016", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda vlády sa vyjadril, že zálohové faktúry, ktoré odberatelia dostali v januári neplatia a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v najbližších dňoch vydá nové rozhodnutia. Na základe nich sa ceny za elektrinu a plyn vrátia na úroveň roku 2016. Predseda vlády sa vyjadril k tejto téme v stredu 18. januára, venoval sa tomu problému aj počas návštevy regiónu Žiar nad Hronom v piatok 20. januára 2017, aj potom v pondelok 23. januára . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kvôli zmenám v tarifách fixnej zložky ceny energií sa rozpisy preddavkových platieb na rok 2017 ukázali ako oveľa vyššie než v roku 2016. To sa dotklo predovšetkým odberateľov na strednom Slovensku. Podľa Fica však „žiadne vyššie zálohové platby nebudú, budú sa s tým musieť vysporiadať distribučné spoločnosti.“ Na tlačovej konferencii s ministrom hospodárstva, 18. januára 2017, premiér Fico uviedol: ,,Predseda regulačného úradu nám oznámil, že je pripravený v rámci autoremedúry (opravy vlastného rozhodnutia) obidve rozhodnutia stiahnuť, aj pokiaľ ide o fixné poplatky týkajúce sa ističov, aj pokiaľ ide o fixné poplatky pri odbere plynu.“ V stredu 18. januára sa predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), Jozef Holjenčík vyjadril : ,,Úrad zvážil požiadavky vlády s tým, že je možné prehodnotiť štruktúru taríf. V spolupráci so SSE-Distribúcia budú prehodnotené tarify a nájdeme riešenie tak, aby bol zachovaný avizovaný pokles cien, ale aby sa vytvoril dostatok priestoru pre odberateľov optimalizovať si kapacitu ističa.“ Vo svojej tlačovej správe z 18. januára ÚRSO konštatuje, že ,,na základe diskusie, ktorá vznikla na rokovaní vlády SR a na ktorú bol pozvaný aj predseda úradu Jozef Holjenčík, sa úrad priklonil k názoru vlády SR s tým, že je potrebné zaoberať sa problémami súvisiacimi so zavedením nových taríf pre distribúciu elektriny a plynu pre niektoré skupiny odberateľov. Úrad je presvedčený, že jeho súčasné rozhodnutia sú plne v súlade s príslušnou slovenskou i európskou legislatívou. Bude však hľadať optimálne riešenia špecifických problémov (ističe v obciach, spoločné priestory v bytových domoch a pod.) s cieľom odstrániť mimoriadne dopady na niektoré skupiny odberateľov.“ Predseda vlády avizoval , že „ÚRSO vydá v stredu (25.januára) nový cenový výnos, ktorý bude podobný ako na rok 2016.“ Ceny by pritom mali byť platné spätne, teda k 1. januáru 2017. 19. januára vydal Úrad tlačovú správu , v ktorej informuje o začatí cenového konania voči SSE-Distribúcia,a.s. a SPP- Distribúcia, a.s.: \"Zároveň predseda úradu Jozef Holjenčík vydal pokyn na okamžitú kontrolu subjektov, kde je podozrenie na nekorektné správanie voči zákazníkom. Na základe podnetov občanov z posledných dní, úrad pokračuje v intenzívnom hľadaní spôsobov riešenia špecifických problémov, ktoré vznikli pri zavádzaní nových taríf pre distribúciu elektriny a plynu pre niektoré skupiny odberateľov. Cieľom je odstrániť vzniknuté mimoriadne dopady na dotknuté skupiny odberateľov a zabrániť akejkoľvek diskriminácii. Úrad zároveň hľadá možnosti, ako zachovať avizovaný pokles nákladov za elektrinu a plynu a súčasne vytvoriť dostatočný časový priestor pre odberateľov na prípadnú výmenu ističa. Vzniknutá situácia totiž ukázala, že mnohí odberatelia doteraz predimenzovaným ističom nevenovali pozornosť. Úrad bude občanov po prijatí riešení okamžite informovať.\" 26. januára Úrad informoval verejnosť, že \" Úrad dnes ukončil cenové konanie, ktorým sa odstráni diskriminácia niektorých odberateľov. Všetci odberatelia dostanú na základe nových cenových rozhodnutí aj nové preddavkové faktúry od svojich dodávateľov. Zároveň budú mať dotknutí odberatelia dostatok času, aby si zoptimalizovali svoju rezervovanú kapacitu i zmluvné vzťahy. Úrad tiež nariadil distribučným spoločnostiam, aby boli pripravené riešiť všetky prípady s odberateľmi aj individuálne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda vlády sa vyjadril, že zálohové faktúry, ktoré odberatelia dostali v januári neplatia a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v najbližších dňoch vydá nové rozhodnutia. Na základe nich sa ceny za elektrinu a plyn vrátia na úroveň roku 2016. Predseda vlády sa vyjadril k tejto téme v stredu 18. januára, venoval sa tomu problému aj počas návštevy regiónu Žiar nad Hronom v piatok 20. januára 2017, aj potom v pondelok 23. januára . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kvôli zmenám v tarifách fixnej zložky ceny energií sa rozpisy preddavkových platieb na rok 2017 ukázali ako oveľa vyššie než v roku 2016. To sa dotklo predovšetkým odberateľov na strednom Slovensku. Podľa Fica však „žiadne vyššie zálohové platby nebudú, budú sa s tým musieť vysporiadať distribučné spoločnosti.“ Na tlačovej konferencii s ministrom hospodárstva, 18. januára 2017, premiér Fico uviedol: ,,Predseda regulačného úradu nám oznámil, že je pripravený v rámci autoremedúry (opravy vlastného rozhodnutia) obidve rozhodnutia stiahnuť, aj pokiaľ ide o fixné poplatky týkajúce sa ističov, aj pokiaľ ide o fixné poplatky pri odbere plynu.“ V stredu 18. januára sa predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), Jozef Holjenčík vyjadril : ,,Úrad zvážil požiadavky vlády s tým, že je možné prehodnotiť štruktúru taríf. V spolupráci so SSE-Distribúcia budú prehodnotené tarify a nájdeme riešenie tak, aby bol zachovaný avizovaný pokles cien, ale aby sa vytvoril dostatok priestoru pre odberateľov optimalizovať si kapacitu ističa.“ Vo svojej tlačovej správe z 18. januára ÚRSO konštatuje, že ,,na základe diskusie, ktorá vznikla na rokovaní vlády SR a na ktorú bol pozvaný aj predseda úradu Jozef Holjenčík, sa úrad priklonil k názoru vlády SR s tým, že je potrebné zaoberať sa problémami súvisiacimi so zavedením nových taríf pre distribúciu elektriny a plynu pre niektoré skupiny odberateľov. Úrad je presvedčený, že jeho súčasné rozhodnutia sú plne v súlade s príslušnou slovenskou i európskou legislatívou. Bude však hľadať optimálne riešenia špecifických problémov (ističe v obciach, spoločné priestory v bytových domoch a pod.) s cieľom odstrániť mimoriadne dopady na niektoré skupiny odberateľov.“ Predseda vlády avizoval , že „ÚRSO vydá v stredu (25.januára) nový cenový výnos, ktorý bude podobný ako na rok 2016.“ Ceny by pritom mali byť platné spätne, teda k 1. januáru 2017. 19. januára vydal Úrad tlačovú správu , v ktorej informuje o začatí cenového konania voči SSE-Distribúcia,a.s. a SPP- Distribúcia, a.s.: \"Zároveň predseda úradu Jozef Holjenčík vydal pokyn na okamžitú kontrolu subjektov, kde je podozrenie na nekorektné správanie voči zákazníkom. Na základe podnetov občanov z posledných dní, úrad pokračuje v intenzívnom hľadaní spôsobov riešenia špecifických problémov, ktoré vznikli pri zavádzaní nových taríf pre distribúciu elektriny a plynu pre niektoré skupiny odberateľov. Cieľom je odstrániť vzniknuté mimoriadne dopady na dotknuté skupiny odberateľov a zabrániť akejkoľvek diskriminácii. Úrad zároveň hľadá možnosti, ako zachovať avizovaný pokles nákladov za elektrinu a plynu a súčasne vytvoriť dostatočný časový priestor pre odberateľov na prípadnú výmenu ističa. Vzniknutá situácia totiž ukázala, že mnohí odberatelia doteraz predimenzovaným ističom nevenovali pozornosť. Úrad bude občanov po prijatí riešení okamžite informovať.\" 26. januára Úrad informoval verejnosť, že \" Úrad dnes ukončil cenové konanie, ktorým sa odstráni diskriminácia niektorých odberateľov. Všetci odberatelia dostanú na základe nových cenových rozhodnutí aj nové preddavkové faktúry od svojich dodávateľov. Zároveň budú mať dotknutí odberatelia dostatok času, aby si zoptimalizovali svoju rezervovanú kapacitu i zmluvné vzťahy. Úrad tiež nariadil distribučným spoločnostiam, aby boli pripravené riešiť všetky prípady s odberateľmi aj individuálne.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.01.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril,", "počas návštevy", "23. januára", "tlačovej konferencii", "vyjadril", "tlačovej správe", "avizoval", "tlačovú správu", "26. januára"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/409170/fico-prislubil-ze-ceny-energii-sa-znizia-na-vlanajsiu-uroven/", "http://www.vlada.gov.sk/ziar-nad-hronom-v-meste-by-malo-pribudnut-dalsich-200-pracovnych-miest/", "http://www.vlada.gov.sk/robert-fico-za-plyn-a-elektrinu-pridu-nove-faktury/", "http://www.vlada.gov.sk/42-rokovanie-vlady-tlacova-konferencia/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/vysoke-distribucne-poplatky-za-energie-sa-nepacia-ani-vlade-zasahuje/22435/", "http://www.urso.gov.sk/?q=node/467", "https://dennikn.sk/664533/fico-ukazal-ako-roztrhat-fakturu-opakuje-ze-vyssie-ceny-za-energie-neplatia/", "http://www.urso.gov.sk/?q=node/468", "http://www.urso.gov.sk/?q=node/473"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:36.002833+00:00"}
{"id": "vr15165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15165", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "... my sme poskytli, ako Slovensko, v minulosti dočasné útočisko pre občanov bývalej Juhoslávie počas vojny v Juhoslávii, po ktorej sa 95 % z nich vrátilo naspäť ...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Súhrnná správa o stave spoločnosti z roku 2004 v časti o zahraničnej migrácii(. pdf ,s.14) píše nasledovné: \" Migranti sa môžu na území SR zdržiavať podľa zákona č. 480/2002 Z.z. aj ako odídenci, keď sa im na území SR poskytne dočasné útočisko za účelom ochrany pred vojnovým konfliktom v krajine pôvodu. V r. 1993-1997 udelila vláda SR dočasné útočisko cca 2400 občanom z Bosny a Hercegoviny a r. 1999 približne 500 odídencom z Kosova. \" Presné štatistiky o tom, koľko z týchto ľudí sa skutočne vrátili do krajín bývalej Juhoslávie však nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Súhrnná správa o stave spoločnosti z roku 2004 v časti o zahraničnej migrácii(. pdf ,s.14) píše nasledovné: \" Migranti sa môžu na území SR zdržiavať podľa zákona č. 480/2002 Z.z. aj ako odídenci, keď sa im na území SR poskytne dočasné útočisko za účelom ochrany pred vojnovým konfliktom v krajine pôvodu. V r. 1993-1997 udelila vláda SR dočasné útočisko cca 2400 občanom z Bosny a Hercegoviny a r. 1999 približne 500 odídencom z Kosova. \" Presné štatistiky o tom, koľko z týchto ľudí sa skutočne vrátili do krajín bývalej Juhoslávie však nie sú dostupné. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Presné štatistiky"], "url": ["http://aa.ecn.cz/img_upload/79a33131c9c4293e0fcefb50bfa263ef/BDivinsky_Zahranicna_migracia_rozsirena_verzia_1.pdf", "http://www.minv.sk/?statistiky-20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:10.012701+00:00"}
{"id": "vr30815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30815", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Celú volebnú kampań pred predošlými voľbami sme hovorili to, že súhlasíme skoro so všetkými bodmi v programe SaS okrem registrovaných partnerstiev, dekriminalizácie marihuany a podobných.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Konzervatívne postoje zaujali Obyčajní ľudia v témach: interupcie, (čiastočná) dekriminalizácia marihuany, odluka cirkvi a registrované partnerstvá. V týchto bodoch sa podstatne názorovo rozchádzali so stranou SaS, na ktorej kandidátke figurovali vo voľbách 2010.", "analysis_paragraphs": ["Konzervatívne postoje zaujali Obyčajní ľudia v témach: interupcie, (čiastočná) dekriminalizácia marihuany, odluka cirkvi a registrované partnerstvá. V týchto bodoch sa podstatne názorovo rozchádzali so stranou SaS, na ktorej kandidátke figurovali vo voľbách 2010."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Program"], "url": ["http://romankalina.blog.sme.sk/c/225905/Konzervativci-v-SaS.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:39.172459+00:00"}
{"id": "vr17973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17973", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...krajiny, ako je Slovensko, ktoré boli vždy proti kvótam, Maďarsko, Poľsko, Česko. Napokon sme spoločne teraz zase mali o tomto rokovanie, aj s kolegom sme boli na V4-ke európskych výborov, kde je úplne jasné, že tieto krajiny ani o milimeter nepohnú, vrátane Slovenska.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stretnutia výborov pre európske záležitosti parlamentov štátov V4 sa Ľuboš Blaha spolu s poslancami Martinom Klusom a Jaroslavom Paškom zúčastnil vo Varšave 3. - 5. júna 2018. Voči prerozdeľovaniu migrantov na základe kvót majú dlhodobo negatívny postoj všetky krajiny V4. Odmietavé stanovisko krajín V4 k prijatiu migrantov pretrváva od leta 2015, kedy v Európe začala migračná kríza. Počas rokovania v Budapešti 12. júna 2018 slovenský premiér Peter Pellegrini a maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásili, že negatívne stanovisko krajín V4 k povinným kvótam ostáva nemenné. Pretože postoj krajín V4 voči povinným kvótam sa z dlhodobého hľadiska nezmenil, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Slovenská republika ako aj ostatné krajiny V4 dlhodobo odmietajú a kritizujú prerozdeľovanie migrantov na základe kvót. V decembri 2015 Slovensko spolu s Maďarskom žalovalo Radu EÚ kvôli rozhodnutiu o povinných kvótach. Súd v septembri 2017 žalobu v plnom rozsahu zamietol . Odmietanie povinných kvót potvrdili aj Česká republika a Poľsko. Po pracovnom stretnutí krajín V4, ktoré sa konalo vo februári 2018 v Bruseli, vtedajší premiér Robert Fico povedal, že \" V4 vrátane Slovenska nikdy nebude súhlasiť s povinnými kvótami, nikdy nebude súhlasiť s tým, že suverénnej krajine bude niekto určovať, čo má v tejto oblasti urobiť! \" V apríli 2018 premiér Peter Pellegrini zopakoval postoj Slovenskej republiky na tlačovej besede s predsedom Európskej komisie Junckerom. Pellegrini sa vyjadril, že postoj Slovenska ohľadom kvót je nemenný, zároveň podotkol, že Slovensko bude hľadať iný spôsob, ako by mohlo pomôcť pri riešení migračnej krízy. Odmietavý postoj krajín V4 voči kvótam potvrdili premiér SR Peter Pellegrini spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom na spoločnom rokovaní v Budapešti 12. júna 2018. Pellegrini povedal, že \" z oskupenie V4 ukázalo, že má svoju silu, aj napríklad v otázke nelegálnej migrácie, kde sa ukázalo, že povinné kvóty, ktoré sme od začiatku odmietali, nefungujú. Vieme byť solidárni iným spôsobom, napríklad vieme poslať našich vojakov na vonkajšie hranice Európy alebo prispievať do fondu tak, aby sa problémy riešili mimo územia Európskej únie na samotnom začiatku. \" Český premiér Andrej Babiš označil v máji 2018 kvóty za nezmyselné. \" Európa zaspala v migrácii. Sme pripravení dohovárať sa na Dubline 4, ako nás vyzval Donald Tusk na summite v Sofii, ale nie tak, že nás niekto prehlasuje a bude nám vnucovať kvóty ,\" povedal Babiš. Svoj nesúhlas s európskou utečeneckou politikou potvrdili krajiny V4 aj koncom júna 2018, kedy sa odmietli zúčastniť summitu EÚ o migrácii.Poľský premiér Mateusz Morawiecki v tejto súvislosti povedal, že dôvodom bojkotu je to, že členské krajiny V4 naďalej striktne odmietajú prerozdeľovanie žiadateľov o azyl do jednotlivých krajín EÚ. Mierny obrat ohľadom migračnej politiky nastal u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v júni 2018, kedy priznala, že riešenie migračnej krízy prostredníctvom kvót bolo v mnohých ohľadoch chybné a viedlo ku konfliktom v rámci EÚ. Merkelová sa vyslovila za myšlienku tzv. flexibilnej solidarity v migračnej politike, čo je pojem, s ktorým už dávnejšie prišli krajiny V4. Na základe flexibilnej solidarity by sa každá krajina mala sama rozhodnúť, akým spôsobom bude prispievať v migračnej politike EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Stretnutia výborov pre európske záležitosti parlamentov štátov V4 sa Ľuboš Blaha spolu s poslancami Martinom Klusom a Jaroslavom Paškom zúčastnil vo Varšave 3. - 5. júna 2018. Voči prerozdeľovaniu migrantov na základe kvót majú dlhodobo negatívny postoj všetky krajiny V4. Odmietavé stanovisko krajín V4 k prijatiu migrantov pretrváva od leta 2015, kedy v Európe začala migračná kríza. Počas rokovania v Budapešti 12. júna 2018 slovenský premiér Peter Pellegrini a maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásili, že negatívne stanovisko krajín V4 k povinným kvótam ostáva nemenné. Pretože postoj krajín V4 voči povinným kvótam sa z dlhodobého hľadiska nezmenil, hodnotíme tento výrok ako pravdivý. Slovenská republika ako aj ostatné krajiny V4 dlhodobo odmietajú a kritizujú prerozdeľovanie migrantov na základe kvót. V decembri 2015 Slovensko spolu s Maďarskom žalovalo Radu EÚ kvôli rozhodnutiu o povinných kvótach. Súd v septembri 2017 žalobu v plnom rozsahu zamietol . Odmietanie povinných kvót potvrdili aj Česká republika a Poľsko. Po pracovnom stretnutí krajín V4, ktoré sa konalo vo februári 2018 v Bruseli, vtedajší premiér Robert Fico povedal, že \" V4 vrátane Slovenska nikdy nebude súhlasiť s povinnými kvótami, nikdy nebude súhlasiť s tým, že suverénnej krajine bude niekto určovať, čo má v tejto oblasti urobiť! \" V apríli 2018 premiér Peter Pellegrini zopakoval postoj Slovenskej republiky na tlačovej besede s predsedom Európskej komisie Junckerom. Pellegrini sa vyjadril, že postoj Slovenska ohľadom kvót je nemenný, zároveň podotkol, že Slovensko bude hľadať iný spôsob, ako by mohlo pomôcť pri riešení migračnej krízy. Odmietavý postoj krajín V4 voči kvótam potvrdili premiér SR Peter Pellegrini spolu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom na spoločnom rokovaní v Budapešti 12. júna 2018. Pellegrini povedal, že \" z oskupenie V4 ukázalo, že má svoju silu, aj napríklad v otázke nelegálnej migrácie, kde sa ukázalo, že povinné kvóty, ktoré sme od začiatku odmietali, nefungujú. Vieme byť solidárni iným spôsobom, napríklad vieme poslať našich vojakov na vonkajšie hranice Európy alebo prispievať do fondu tak, aby sa problémy riešili mimo územia Európskej únie na samotnom začiatku. \" Český premiér Andrej Babiš označil v máji 2018 kvóty za nezmyselné. \" Európa zaspala v migrácii. Sme pripravení dohovárať sa na Dubline 4, ako nás vyzval Donald Tusk na summite v Sofii, ale nie tak, že nás niekto prehlasuje a bude nám vnucovať kvóty ,\" povedal Babiš. Svoj nesúhlas s európskou utečeneckou politikou potvrdili krajiny V4 aj koncom júna 2018, kedy sa odmietli zúčastniť summitu EÚ o migrácii.Poľský premiér Mateusz Morawiecki v tejto súvislosti povedal, že dôvodom bojkotu je to, že členské krajiny V4 naďalej striktne odmietajú prerozdeľovanie žiadateľov o azyl do jednotlivých krajín EÚ. Mierny obrat ohľadom migračnej politiky nastal u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v júni 2018, kedy priznala, že riešenie migračnej krízy prostredníctvom kvót bolo v mnohých ohľadoch chybné a viedlo ku konfliktom v rámci EÚ. Merkelová sa vyslovila za myšlienku tzv. flexibilnej solidarity v migračnej politike, čo je pojem, s ktorým už dávnejšie prišli krajiny V4. Na základe flexibilnej solidarity by sa každá krajina mala sama rozhodnúť, akým spôsobom bude prispievať v migračnej politike EÚ. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["V4", "pretrváva", "negatívne", "žalovalo", "zamietol", "povinných", "stretnutí", "zopakoval", "Odmietavý", "Český", "odmietli", "obrat"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zpc&PoslanecID=885&CisObdobia=7", "https://svet.sme.sk/c/7991822/krajiny-v4-idu-v-uteceneckej-krize-proti-zvysku-europy.html", "https://www.ta3.com/clanok/1129810/pellegrini-navstivil-madarsko-privitali-ho-vojenskymi-poctami.html", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/madarsko-sa-pridava-k-slovensku-pre-kvoty-zaluje-radu-eu-024608/", "https://dennikn.sk/872545/kvoty-2/", "https://domaci.eurozpravy.cz/politika/200496-kvoty-nefunguji-nic-nezmenime-cesko-a-polsko-se-odmitaji-podvolit-eurokomisi/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/fico-v4-nebude-nikdy-suhlasit-s-povinnymi-kvotami-2.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/580747/pellegrini-slovensko-kvoty-odmieta-no-prinesie-ine-riesenia-migracie/", "https://www.ta3.com/clanok/1129810/pellegrini-navstivil-madarsko-privitali-ho-vojenskymi-poctami.html", "https://dennikn.sk/minuta/1127208/", "https://svet.sme.sk/c/20855104/premieri-v4-odmietli-pozvanie-na-summit-o-migracii.html", "https://hnonline.sk/svet/1760184-merkelova-meni-nazor-na-utecenecke-kvoty-zmieru-v-europe-neprispeli-mysli-si"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:25.673830+00:00"}
{"id": "vr31633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31633", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja som povedal jednu vetu, že už nebude pokladníkom. (Na komentár, že spomínal, že \"pánu Kucejovi nedôveruje\", pozn.)", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Frešo povedal v diskusnej relácii TA3 V politike, že \" Igor Kucej nebude ďalej pokladníkom SDKÚ-DS, ak on zasadne do stoličky predsedu strany. \" píše denník pravda. O \"nedôvere\" ku Kucejovi sa priamo nevyjadroval. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo povedal v diskusnej relácii TA3 V politike, že \" Igor Kucej nebude ďalej pokladníkom SDKÚ-DS, ak on zasadne do stoličky predsedu strany. \" píše denník pravda. O \"nedôvere\" ku Kucejovi sa priamo nevyjadroval. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["píše"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/freso-ak-sa-stanem-sefom-sdku-kucej-uz-nebude-pokladnik-strany-p6r-/sk_domace.asp?c=A120422_135645_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:34.743417+00:00"}
{"id": "48980", "numeric_id": 48980, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48980", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Z tejto nahrávky, ktorú ste pustili jednoznačne vyplýva, jednoznačne, že je úloha politická,  veď predsa to povedal aj pán Heger, aj pán Matovič, že do 30. septembra treba držať túto vládu, aby orgány činné v trestnom konaní mohli dokončiť svoju robotu voči opozícii.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico hovorí o nahrávke, ktorú priamo v relácii Na telo zverejnila TV Markíza v dlhšom znení, než to doteraz robil Smer. Veta o zločinecnej skupine a zničení opozície v nej nie je použitá ako zadanie pre políciu. Ani z nahrávky, ani z Matovičových výrokov (Heger sa od nich dištancoval) v parlamente nutne nevyplýva, že by politickí predstavitelia dali úlohu polícii pôsobiť proti opozícii, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nV nedeľu 26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky , ktorú predtým čiastočne zverejnil Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:\n\n„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“\n\nZ nahrávky nevyplýva, že polícia dostala takúto úlohu. Nie je vylúčené, že takúto úlohu dostať mohla, nahrávka ani Matovičove vyhlásenia však na to nie sú dostatočným dôkazom.\n\nIgor Matovič v Národnej rade naozaj vyslovil, že termín predčasných volieb je potrebné oddialiť, aby mali orgány činné v trestnom konaní priestor na vyšetrovanie zločinov opozície. Vo výroku Fica však odznelo aj meno dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ktorý takéto interpretácie razantne odmieta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nMatovič v pléne Národnej rady počas diskusie k novele Ústavy obhajoval septembrový termín volieb najmä kritikou opozície. „Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú,\" odkázal opozícii.\n\nPremiéra Eduard Heger však podobné vyjadrenia odmieta. Na svojom facebookovom profile sa ohradil voči vyjadreniam, že preferuje septembrový termín volieb preto, aby stihli zatvoriť Fica a Pellegriniho. „Nie je to pravda! Nikdy som to nepovedal. Môžem si o Ficovi či Pellegrinim myslieť všeličo, no nikdy som sa im verejne ani neverejne nevyhrážal,“ napísal Heger na sociálnej sieti. Podľa povereného premiéra je septembrový termín volieb výsledkom politickej dohody.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí o nahrávke, ktorú priamo v relácii Na telo zverejnila TV Markíza v dlhšom znení, než to doteraz robil Smer. Veta o zločinecnej skupine a zničení opozície v nej nie je použitá ako zadanie pre políciu. Ani z nahrávky, ani z Matovičových výrokov (Heger sa od nich dištancoval) v parlamente nutne nevyplýva, že by politickí predstavitelia dali úlohu polícii pôsobiť proti opozícii, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "V nedeľu 26. marca 2023 zverejnila TV Markíza časť nahrávky , ktorú predtým čiastočne zverejnil Fico, a dodáva kontext vete o zločineckej skupine. Odpočúvaní vyšetrovatelia na nej hovoria:", "„Ale vieš, mne sa páči ten Fico. Doteraz to boli všetko jeho nominanti, to bolo v pohode. A teraz sú to vy***ní, špinaví kajúcnici, ktorí idú očierniť Smer. No ty kokos, on je proste majster marketingu, ty vole.“ „Aj ten Pellegrini, no jasné. Úloha je spraviť Smer zločineckú skupinu a úplne zničiť opozíciu.“", "Z nahrávky nevyplýva, že polícia dostala takúto úlohu. Nie je vylúčené, že takúto úlohu dostať mohla, nahrávka ani Matovičove vyhlásenia však na to nie sú dostatočným dôkazom.", "Igor Matovič v Národnej rade naozaj vyslovil, že termín predčasných volieb je potrebné oddialiť, aby mali orgány činné v trestnom konaní priestor na vyšetrovanie zločinov opozície. Vo výroku Fica však odznelo aj meno dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera, ktorý takéto interpretácie razantne odmieta. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Matovič v pléne Národnej rady počas diskusie k novele Ústavy obhajoval septembrový termín volieb najmä kritikou opozície. „Keď chceme, aby boli vyšetrené, potrebujeme dať časový priestor orgánom činným v trestnom konaní, aby vaše zločiny a vašich poskokov mohli vyšetrovať. Aj tie tri mesiace sa rátajú,\" odkázal opozícii.", "Premiéra Eduard Heger však podobné vyjadrenia odmieta. Na svojom facebookovom profile sa ohradil voči vyjadreniam, že preferuje septembrový termín volieb preto, aby stihli zatvoriť Fica a Pellegriniho. „Nie je to pravda! Nikdy som to nepovedal. Môžem si o Ficovi či Pellegrinim myslieť všeličo, no nikdy som sa im verejne ani neverejne nevyhrážal,“ napísal Heger na sociálnej sieti. Podľa povereného premiéra je septembrový termín volieb výsledkom politickej dohody."], "analysis_date": "2023-04-06", "analysis_sources": {"text": ["nahrávky", "obhajoval", "ohradil", "výsledkom"], "url": ["https://dennikn.sk/3301476/fica-prichytili-pri-zmanipulovani-tretej-nahravky-curillovcov-vrazili-ste-si-noz-do-brucha-nerozumiem-reagoval/", "https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-pokracuju-v-prerusenej-78-s/689481-clanok.html", "https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=pfbid02mF1rhQcW8iqz9wL3r2JGST7eQDeghMDtSVU1T5fJZjXSF6QuDGcTLNNH6hJ66P6zl&id=100050401813676", "https://sita.sk/heger-sa-ohradil-sa-voci-tvrdeniu-ze-preferuje-septembrovy-termin-volieb-preto-aby-stihli-zatvorit-fica/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:07.698612+00:00"}
{"id": "vr27553", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27553", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Máme stratégiu do roku 2020, ktorá hovorí o tom, že 75% žien a mužov vo veku od 24 do 65 rokov by mali byť v pracovnom pomere.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jeden zo základných cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov na 75%. Anna Záborská teda správne uvádza percento, na ktoré by sa mala zvýšiť zamestnanosť, avšak nepresne uvádza vekové rozmedzie, a to na spodnej aj hornej hranici. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jeden zo základných cieľov stratégie Európa 2020 je zvýšiť mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 až 64 rokov na 75%. Anna Záborská teda správne uvádza percento, na ktoré by sa mala zvýšiť zamestnanosť, avšak nepresne uvádza vekové rozmedzie, a to na spodnej aj hornej hranici. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Európa 2020"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/targets/eu-targets/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:54.760688+00:00"}
{"id": "vr37890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37890", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prečo ste teda vyhodili zo starého znenia toho paragrafu, ktorý ste pred chvíľou citovali, slovíčko môžu používať, používajú je nové znenie. To znamená musia používať.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" V návrhu zákona (.pdf), ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'.\"", "analysis_paragraphs": ["V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" V návrhu zákona (.pdf), ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone c. 184/1999", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:04.491054+00:00"}
{"id": "43145", "numeric_id": 43145, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43145", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...liberáli aj EPP boli doteraz v Európskom parlamente v koalícii, tak, ako sme my s Progresívnym Slovenskom.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Frakcie Európskeho parlamentu EPP (European People´s Party, Európska ľudová strana) a ALDE (The Alliance of Liberals and Democrats for Europe, Aliancia liberálov a demokratov) vyformovali v roku 2017 takzvanú proeurópsku koalíciu za reformu EÚ (celé znenie koaličnej dohody TU ). V čase sformovania koalície tak chceli podporiť kandidáta EPP na post predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, aby tak nemohol zvíťaziť kandidát, ktorý by bol euroskeptický. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Frakcie Európskeho parlamentu EPP (European People´s Party, Európska ľudová strana) a ALDE (The Alliance of Liberals and Democrats for Europe, Aliancia liberálov a demokratov) vyformovali v roku 2017 takzvanú proeurópsku koalíciu za reformu EÚ (celé znenie koaličnej dohody TU ). V čase sformovania koalície tak chceli podporiť kandidáta EPP na post predsedu Európskeho parlamentu Antonia Tajaniho, aby tak nemohol zvíťaziť kandidát, ktorý by bol euroskeptický. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["2017", "TU", "chceli podporiť"], "url": ["https://www.eppgroup.eu/newsroom/news/epp-and-alde-form-pro-european-coalition", "https://alde.eu/uploaded/epp-alde_coalition_agreement.docx", "https://euobserver.com/institutional/136563"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:10.503158+00:00"}
{"id": "vr37395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37395", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ja neviem, banky si asi myslia, že, však sa chovajú horšie ako nejaké požičovne. Kde ja dám peniaze, si uložím, a potom mi ich vrátia, ale banky si ešte aj z toho, že tam mám uložené peniaze, si strhajú poplatky.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tieto poplatky sa rôznia od bežného účtu mKonta v mBanke, kde sa neplatí žiadny poplatok za vedenie účtu až po balík Gold v UniCredit banke za mesačný poplatok 9,99 eura. Celý rebríček poplatkov za vedenie bežného účtu si môžete pozrieť tu . Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tieto poplatky sa rôznia od bežného účtu mKonta v mBanke, kde sa neplatí žiadny poplatok za vedenie účtu až po balík Gold v UniCredit banke za mesačný poplatok 9,99 eura. Celý rebríček poplatkov za vedenie bežného účtu si môžete pozrieť tu . Dátum zverejnenia analýzy: 21.02.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["tu"], "url": ["http://www.menej.sk/bezne-ucty/vsetky/ucet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:12.060686+00:00"}
{"id": "vr27026", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27026", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dôležité je, že každý občan má možnosť ísť voliť a že voľby sú skutočne tajné. Keď si 81% ľudí, pretože pri posledných voľbách volilo iba 19% oprávnených voličov, povie že ich to nezaujíma, tak je to ich slobodná voľba neísť voliť.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "T r e t í o d d i e l\n\nPolitické práva", "analysis_paragraphs": ["T r e t í o d d i e l", "Politické práva"], "analysis_date": "2014-02-26", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Ústavy SR"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab108c7.html?lang=sk", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:01.175749+00:00"}
{"id": "vr37933", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37933", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Tento návrh kladie aj bariéry medzi väčšinový národ a menšiny, pretože ruší ustanovenia v zákone o štátnom jazyku, ktoré sa týkajú STV napr., že sa už nebude vyžadovať titulkovanie vysielania menšinového v STV... Je to článok 8 tohto návrhu, bod 5, kde sa v zákone o štátnom jazyku, ja vám to prečítam ak máte záujem.\"Pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny sa titulky v štátnom jazyku, alebo bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku nevyžadujú.\"", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu novely zákona (pdf.) o používaní jazykov národnostných menšín sa uvádza: \"V § 5 ods. 1 písm. a) sa na konci ciarka nahrádza bodkociarkou a pripájajú tieto slová: 'pri vysielaní inojazycných televíznych relácií urcených pre príslušníkov národnostnej menšiny sa titulky v štátnom jazyku alebo bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku nevyžadujú'.\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu novely zákona (pdf.) o používaní jazykov národnostných menšín sa uvádza: \"V § 5 ods. 1 písm. a) sa na konci ciarka nahrádza bodkociarkou a pripájajú tieto slová: 'pri vysielaní inojazycných televíznych relácií urcených pre príslušníkov národnostnej menšiny sa titulky v štátnom jazyku alebo bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku nevyžadujú'.\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["návrhu novely zákona"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/N%C3%A1vrh%20novely%20z%C3%A1kona%20o%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20jazykov%20n%C3%A1rodnostn%C3%BDch%20men%C5%A1%C3%ADn"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:53.853379+00:00"}
{"id": "vr34548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34548", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ja len uvoľňujem ruky do budúcna tým, že dávam návrhu zákona a spoločne ministerstvo a o tom aj diskutujeme s odborníkmi, minimálny počet okruhov. Teraz je v zákone minimálne štyri, v prípade Slovenskej televízie, a minimálne šesť v prípade Slovenského rozhlasu.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 16/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskej televízii sa píše:\n\n§ 5\n\nČinnosť Slovenskej televízie\n\n(1) Hlavná činnosť Slovenskej televízie je\n\nb) poskytovanie najmenej štyroch obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu\n\nV zákone 619/2003 Z.z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskom rozhlase\n\n§ 5\n\nČinnosť Slovenského rozhlasu\n\n(1) Hlavná činnosť Slovenského rozhlasu je\n\na) vysielanie najmenej šiestich rozhlasových programových služieb, 2) ktoré sú v súlade s poslaním Slovenského rozhlasu a z ktorých aspoň tri sa realizujú celoplošným vysielaním", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 16/2004 Z. z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskej televízii sa píše:", "§ 5", "Činnosť Slovenskej televízie", "(1) Hlavná činnosť Slovenskej televízie je", "b) poskytovanie najmenej štyroch obsahových služieb prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu", "V zákone 619/2003 Z.z. zo 4. decembra 2003 o Slovenskom rozhlase", "§ 5", "Činnosť Slovenského rozhlasu", "(1) Hlavná činnosť Slovenského rozhlasu je", "a) vysielanie najmenej šiestich rozhlasových programových služieb, 2) ktoré sú v súlade s poslaním Slovenského rozhlasu a z ktorých aspoň tri sa realizujú celoplošným vysielaním"], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["zákone č. 16/2004", "zákone 619/2003"], "url": ["http://www.stv.sk/chillout_items/5/2/4/524456_25a6c2.pdf", "http://www.rozhlas.sk/inetportal/web/docs/zakon_rozhlas_619.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:51.292373+00:00"}
{"id": "vr36948", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36948", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ešte nezačal platiť zákon (o preukazovaní pôvodu majetku, pozn.) a bolo 800 žiadostí presne susedských, ktoré zjavne proste niektoré na prvý pohľad neboli opodstatnené.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "HN v článku z 29.12.2010, ktorý vychádza zo štatistiky GP, uvádza: Generálna prokuratúra dostala zhruba dve stovky udaní na pochybných boháčov, ktorí mali majetok získať nelegálne. Väčšina podnetov skončila v koši. Zmena nastane od soboty - odvtedy bude účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vyšetrovatelia sa budú musieť podnetmi zaoberať.", "analysis_paragraphs": ["HN v článku z 29.12.2010, ktorý vychádza zo štatistiky GP, uvádza: Generálna prokuratúra dostala zhruba dve stovky udaní na pochybných boháčov, ktorí mali majetok získať nelegálne. Väčšina podnetov skončila v koši. Zmena nastane od soboty - odvtedy bude účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vyšetrovatelia sa budú musieť podnetmi zaoberať."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-49040790-ficov-bic-na-zbohatlikov-vlada-nezlepsi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:08.640909+00:00"}
{"id": "47396", "numeric_id": 47396, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47396", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Deficit ste mali naplánovaný na tento rok 7,41 %, zvýšili ste si ho na 9,9 lebo ste robili novelu.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo financií rátalo v pôvodnom rozpočte verejnej správy na rok 2021 s deficitom 7,41 % HDP. V máji 2021 parlament schválil novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorá zmenila plánovaný deficit na 9,93 % HDP. Aktuálne očakáva rezort financií deficit v roku 2021 na úrovni 8,8% HDP. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo financií rátalo v pôvodnom rozpočte verejnej správy na rok 2021 s deficitom 7,41 % HDP. V máji 2021 parlament schválil novelu zákona o štátnom rozpočte, ktorá zmenila plánovaný deficit na 9,93 % HDP. Aktuálne očakáva rezort financií deficit v roku 2021 na úrovni 8,8% HDP. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["rátalo", "schválil", "zmenila", "očakáva"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/18/Hlavnakniha.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/parlament-schvalil-navrh-zmeny-rozpoctu-ktory-reaguje-pandemiu-koronavirusu.html?forceBrowserDetector=pc", "https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/2021-slovakia-stability-programme_sk.pdf", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/19/Sprava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:51.735231+00:00"}
{"id": "vr35516", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35516", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My máme dnes v ústave niektoré ustanovenia, ktorého hovoria, že kedy referendum musí byť, napríklad, keď išlo o Európsku úniu referendum muselo byť...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ústave v čl. 7 odsek (1) sa píše , že „Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.“ Tento odsek sa vzťahoval na vstup SR do EÚ.", "analysis_paragraphs": ["V ústave v čl. 7 odsek (1) sa píše , že „Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.“ Tento odsek sa vzťahoval na vstup SR do EÚ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["píše"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F38FE30121A6A4BAC1257648004A9230_SK/$File/ustava.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:36.550535+00:00"}
{"id": "49038", "numeric_id": 49038, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49038", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Taká bola dohoda medzi Tureckom, Ruskom a Ukrajinou, že to obilie bude možné odviezť jednak z Ruska, ale jednak z Ukrajiny. Jednak teda, aby sa pomohlo ukrajinským poľnohospodárom, ale aby sa pomohlo ľuďom v Afrike, aby nehladovali, časť sa objavila v Európe.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou za asistencie Turecka a OSN, známa aj ako Black Sea Grain Initiative, bola podpísaná 22. júla 2022. Jej hlavným cieľom je umožniť Ukrajine bezpečne vyviezť obilie, hnojivá a iné poľnohospodárske produkty z jej prístavov v Čiernom mori.\n\nDohoda umožnila naložiť obilie v ukrajinských prístavoch a na lodiach ho vyviesť na Blízky východ a hlavne do krajín afrického kontinentu, kde je kvôli miliónom ľudí čeliacim hladomoru životne dôležitá.\n\nUkrajina, ako svetový líder v exporte obilia, ročne vyvezie približne 45 miliónov ton na svetový trh. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu však bolo v ukrajinskom prístave Odesa zadržaných približne 20 miliónov ton pšenice. Dohoda odblokovala vývoz a čiastočne zabránila prehlbovaniu hladu a chudoby v rozvojových krajinách.\n\nObilie sa z Ukrajiny dostalo vlakmi aj do slovenských mlynov, a taktiež do Česka, Maďarska, Poľska, Bulharska a Rumunska.", "analysis_paragraphs": ["Dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou za asistencie Turecka a OSN, známa aj ako Black Sea Grain Initiative, bola podpísaná 22. júla 2022. Jej hlavným cieľom je umožniť Ukrajine bezpečne vyviezť obilie, hnojivá a iné poľnohospodárske produkty z jej prístavov v Čiernom mori.", "Dohoda umožnila naložiť obilie v ukrajinských prístavoch a na lodiach ho vyviesť na Blízky východ a hlavne do krajín afrického kontinentu, kde je kvôli miliónom ľudí čeliacim hladomoru životne dôležitá.", "Ukrajina, ako svetový líder v exporte obilia, ročne vyvezie približne 45 miliónov ton na svetový trh. V dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu však bolo v ukrajinskom prístave Odesa zadržaných približne 20 miliónov ton pšenice. Dohoda odblokovala vývoz a čiastočne zabránila prehlbovaniu hladu a chudoby v rozvojových krajinách.", "Obilie sa z Ukrajiny dostalo vlakmi aj do slovenských mlynov, a taktiež do Česka, Maďarska, Poľska, Bulharska a Rumunska."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["umožniť", "miliónom", "45 miliónov", "20 miliónov", "dostalo vlakmi"], "url": ["https://www.aljazeera.com/news/2023/3/18/russia-ukraine-black-sea-grain-deal-extended-un-turkey", "https://www.rescue.org/press-release/black-sea-grain-deal-expiration-march-18-puts-more-40-million-lives-risk-east-africa", "https://euractiv.sk/section/vonkajsie-vztahy/news/najvacsia-cast-z-doteraz-vyvezeneho-ukrajinskeho-obilia-skoncila-v-turecku/", "https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-62254597", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/645915-farmari-zuria-ukrajinske-obilie-sa-k-nam-dostava-vo-vlakoch-a-stlaca-ceny-dole"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:51.048215+00:00"}
{"id": "vr39109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39109", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetky krajiny sa zadĺžujú. (odpoveď na poznámku moderátorky, že udržanie sociálneho štandardu Ficovej vlády bolo za cenu zadlžovania, pozn.)", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vychádzame z toho, že ak krajiny majú rozpočtový deficit, tak sa zadlžujú, ak majú rozpočtový prebytok, tak sa oddlžujú, resp. vytvárajú určité rezervy. Zdroj Eurostat : V roku 2010 len Estónsko dosiahlo hospodársky prebytok a to na úrovni 0,1% HDP. Švédsko nemalo ani prebytok, ani deficit, t.j. mali vyrovnané hospodárenie. Vysoký prebytok malo Nórsko, a to na úrovni 10,5% HDP. Ostatné štáty mali deficity. Podobne aj v roku 2009 väčšina štátov mala deficit rozpočtu, výnimkou bolo opäť len Nórsko s rozpočtovým prebytkom. V rokoch 2007 a 2008 bolo z krajín EU viacero štátov, ktoré mali rozpočtové prebytky, čiže sa nezadlžovali (Švédsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Cyprus, Španielsko (2007), Island (2007), Nemecko, Dánsko, Bulharsko, Írsko (2007), Estónsko (2007)) Vyjadrenie o zadlžovaní všetkých krajín EU27 je pravdivé len pre rok 2009, kedy s prebytkom hospodárilo len Nórsko vďaka svojím ropným rezervám.", "analysis_paragraphs": ["Vychádzame z toho, že ak krajiny majú rozpočtový deficit, tak sa zadlžujú, ak majú rozpočtový prebytok, tak sa oddlžujú, resp. vytvárajú určité rezervy. Zdroj Eurostat : V roku 2010 len Estónsko dosiahlo hospodársky prebytok a to na úrovni 0,1% HDP. Švédsko nemalo ani prebytok, ani deficit, t.j. mali vyrovnané hospodárenie. Vysoký prebytok malo Nórsko, a to na úrovni 10,5% HDP. Ostatné štáty mali deficity. Podobne aj v roku 2009 väčšina štátov mala deficit rozpočtu, výnimkou bolo opäť len Nórsko s rozpočtovým prebytkom. V rokoch 2007 a 2008 bolo z krajín EU viacero štátov, ktoré mali rozpočtové prebytky, čiže sa nezadlžovali (Švédsko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Cyprus, Španielsko (2007), Island (2007), Nemecko, Dánsko, Bulharsko, Írsko (2007), Estónsko (2007)) Vyjadrenie o zadlžovaní všetkých krajín EU27 je pravdivé len pre rok 2009, kedy s prebytkom hospodárilo len Nórsko vďaka svojím ropným rezervám."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:20.903958+00:00"}
{"id": "vr13760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13760", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...takisto tí (Grécko a Taliansko, pozn.) by mali v maximálnej miere zlepšiť ochranu schengenskej hranice, pretože tam prvýkrát zlyhala schengenská hranice a tam sa vytvorili diery a ako keby tie krajiny rezignovali na ochranu hraníc.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že od začiatku roku 2015 do októbra vstúpilo do Európy stredomorskou a balkánskou trasou vyše pol milióna ľudí. Štáty EÚ a Schengenského priestoru spolupracujú pri ochrane vonkajších hraníc a preto ochrana talianskej či gréckej je do určitej miery vecou všetkých členských štátov EÚ a Schengenu. Je tým pádom zavádzajúce obviňovať zo zlyhania len Taliansko a Grécko v situácii, kedy existuje medzi členskými štátmi EÚ a Schengenu kooperácia pri ochrane spoločných vonkajších hraníc. Tie má na starosti agentúra FRONTEX . V súvislosti s rozpočtom FRONTEX-u sa však hovorí o podfinancovaní , čiže vyčlenení nedostačujúceho množstva prostriedkov, čo je otázka týkajúca sa všetkých členských štátov. Taktiež hovoriť o rezignácii v prípade Talianska nie je pravdou, pretože talianska vláda financovala od roku 2013 do 2014 finančne nákladný program Mare Nostrum na zabránenie tragédií spojených s migračnou krízou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Migranti prichádzajú do Európy niekoľkými trasami. Jednou z najčastejšie využívaných trás je cez Stredozemné more do Talianska, resp. na ostrovy Talianska. V rokoch 2011 až 2013 touto cestou prichádzalo do Európy najviac ľudí. V roku 2014 podľa údajov Frontexu (.pdf, s. 18) prišlo takto viac ako 170 000 ľudí, pričom toto číslo predstavuje 60 % z celkového počtu migrantov v roku 2014. Ďalšou populárnou trasou je východná stredomorská cesta z Turecka do Grécka, Bulharska alebo na Cyprus. V roku 2014 sa podarilo zdokumentovať 50 800 ľudí, čo predstavuje 18 % z celkového počtu prichádzajúcich migrantov do EÚ a znamená nárast oproti roku 2013. Tento nárast sa vysvetľuje s nárastom využitia trasy cez Egejské more (v roku 2013 sa tu detekovalo 11 829 ilegálnych prechodov, v roku 2014 už 43 377). Dá sa preto povedať, že od roku 2014 do Grécka prichádza stále viac ľudí, ktorí si volia cestu cez Egejské more. Podľa dát Frontexu (.pdf, s. 20) počet migrantov, ktorí sa dostali do Grécka alebo Bulharska cez hranice s Tureckom v roku 2014, je dokonca nižšia než v roku 2013: 12 262 v 2013 a 5 938 v 2014. Na základe štatistík Frontexu (.pdf, s. 16) je možné povedať, že od roku 2014 počet prichádzajúcich ľudí skokovito narástol, na druhej strane, tieto trasy stále boli využité migrantmi, len nie tak intenzívne. Od začiatku roku 2015 (do 1.10.2015) vstúpilo do Európy vyše pol milióna ľudí cez stredomorské trasy (Grécko, Taliansko), čo predstavuje už viac než dvojnásobok oproti roku 2014. Monitorovanie Stredozemného a Egejského mora s cieľom detekovania migrantov bolo a je zabezpečené programami Hermes, Poseidon a Triton. Program Hermes sa začal v roku 2011 na žiadosť Talianska. Cieľom je kontrolovať Stredozemné more medzi Talianskom a severnou Afrikou a chrániť tým hranice Schengenského priestoru. Operácia Poseidon (. pdf ) má chrániť grécke a schengenské hranice, aj monitorovať Egejské more. Operácia Triton sa začala v roku 2014 potom, ako bol skončený program Mare Nostrum talianskej vlády. Mare Nostrum bol program na zabránenie tragédií, ktoré boli čoraz častejšie v dôsledku nárastu migrácie. Program trval rok, a vládu stál každý mesiac 9 miliónov EUR. Operácia Triton je už program Frontexu, ale Slovensko pri vzniku neponúklo pomoc tomu programu. 23. apríla 2015 sa zvýšil rozpočet pre operáciu Triton, na dva roky (2015-2016) má 120 miliónov EUR, to znamená približne 2,9 miliónov EUR na mesiac. Pred týmto rozhodnutím celoeurópsky program nedisponoval s takým rozpočtom ako program Mare Nostrum, projekt jedného štátu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od začiatku roku 2015 do októbra vstúpilo do Európy stredomorskou a balkánskou trasou vyše pol milióna ľudí. Štáty EÚ a Schengenského priestoru spolupracujú pri ochrane vonkajších hraníc a preto ochrana talianskej či gréckej je do určitej miery vecou všetkých členských štátov EÚ a Schengenu. Je tým pádom zavádzajúce obviňovať zo zlyhania len Taliansko a Grécko v situácii, kedy existuje medzi členskými štátmi EÚ a Schengenu kooperácia pri ochrane spoločných vonkajších hraníc. Tie má na starosti agentúra FRONTEX . V súvislosti s rozpočtom FRONTEX-u sa však hovorí o podfinancovaní , čiže vyčlenení nedostačujúceho množstva prostriedkov, čo je otázka týkajúca sa všetkých členských štátov. Taktiež hovoriť o rezignácii v prípade Talianska nie je pravdou, pretože talianska vláda financovala od roku 2013 do 2014 finančne nákladný program Mare Nostrum na zabránenie tragédií spojených s migračnou krízou. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Migranti prichádzajú do Európy niekoľkými trasami. Jednou z najčastejšie využívaných trás je cez Stredozemné more do Talianska, resp. na ostrovy Talianska. V rokoch 2011 až 2013 touto cestou prichádzalo do Európy najviac ľudí. V roku 2014 podľa údajov Frontexu (.pdf, s. 18) prišlo takto viac ako 170 000 ľudí, pričom toto číslo predstavuje 60 % z celkového počtu migrantov v roku 2014. Ďalšou populárnou trasou je východná stredomorská cesta z Turecka do Grécka, Bulharska alebo na Cyprus. V roku 2014 sa podarilo zdokumentovať 50 800 ľudí, čo predstavuje 18 % z celkového počtu prichádzajúcich migrantov do EÚ a znamená nárast oproti roku 2013. Tento nárast sa vysvetľuje s nárastom využitia trasy cez Egejské more (v roku 2013 sa tu detekovalo 11 829 ilegálnych prechodov, v roku 2014 už 43 377). Dá sa preto povedať, že od roku 2014 do Grécka prichádza stále viac ľudí, ktorí si volia cestu cez Egejské more. Podľa dát Frontexu (.pdf, s. 20) počet migrantov, ktorí sa dostali do Grécka alebo Bulharska cez hranice s Tureckom v roku 2014, je dokonca nižšia než v roku 2013: 12 262 v 2013 a 5 938 v 2014. Na základe štatistík Frontexu (.pdf, s. 16) je možné povedať, že od roku 2014 počet prichádzajúcich ľudí skokovito narástol, na druhej strane, tieto trasy stále boli využité migrantmi, len nie tak intenzívne. Od začiatku roku 2015 (do 1.10.2015) vstúpilo do Európy vyše pol milióna ľudí cez stredomorské trasy (Grécko, Taliansko), čo predstavuje už viac než dvojnásobok oproti roku 2014. Monitorovanie Stredozemného a Egejského mora s cieľom detekovania migrantov bolo a je zabezpečené programami Hermes, Poseidon a Triton. Program Hermes sa začal v roku 2011 na žiadosť Talianska. Cieľom je kontrolovať Stredozemné more medzi Talianskom a severnou Afrikou a chrániť tým hranice Schengenského priestoru. Operácia Poseidon (. pdf ) má chrániť grécke a schengenské hranice, aj monitorovať Egejské more. Operácia Triton sa začala v roku 2014 potom, ako bol skončený program Mare Nostrum talianskej vlády. Mare Nostrum bol program na zabránenie tragédií, ktoré boli čoraz častejšie v dôsledku nárastu migrácie. Program trval rok, a vládu stál každý mesiac 9 miliónov EUR. Operácia Triton je už program Frontexu, ale Slovensko pri vzniku neponúklo pomoc tomu programu. 23. apríla 2015 sa zvýšil rozpočet pre operáciu Triton, na dva roky (2015-2016) má 120 miliónov EUR, to znamená približne 2,9 miliónov EUR na mesiac. Pred týmto rozhodnutím celoeurópsky program nedisponoval s takým rozpočtom ako program Mare Nostrum, projekt jedného štátu."], "analysis_date": "2015-10-21", "analysis_sources": {"text": ["FRONTEX", "podfinancovaní", "údajov Frontexu", "Podľa dát Frontexu", "Na základe štatistík Frontexu", "vstúpilo", "vyše pol milióna", "žiadosť", "pdf", "Mare Nostrum", "neponúklo", "zvýšil"], "url": ["http://frontex.europa.eu/about-frontex/origin/", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/europoslanci-podfinancovat-frontex-bola-chyba-023960", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf", "http://frontex.europa.eu/assets/Publications/Risk_Analysis/Annual_Risk_Analysis_2015.pdf", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34224999", "http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php", "https://www.dur.ac.uk/ibru/news/boundary_news/?itemno=11608&rehref=%2Fibru%2F&resubj=Boundary+news%20Headlines", "http://www.frontexit.org/fr/docs/49-frontexbetween-greece-and-turkey-the-border-of-denial/file", "http://www.marina.difesa.it/EN/operations/Pagine/MareNostrum.aspx", "http://www.ansa.it/english/news/2014/10/16/frontex-triton-operation-to-support-italys-mare-nostrum_ad334b2e-70ca-44ce-b037-4d461ec0d560.html", "http://www.ibtimes.co.uk/eu-triple-funding-operation-triton-tackle-mediterranean-migrant-crisis-1498100"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:18.981280+00:00"}
{"id": "vr27680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27680", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dlh Grécka, Španielska a Portugalska majú rekordné hodnoty, všetky dlhy naďalej rastú.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Grécko, Španielsko a Portugalsko majú od roku 1995 skutočne najvyššie verejné dlhy v % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Grécko, Španielsko a Portugalsko majú od roku 1995 skutočne najvyššie verejné dlhy v % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:26.623586+00:00"}
{"id": "vr18365", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18365", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...napríklad v Új Szó som spomenul, (...) práve toto som spomenul Dunajskú Stredu, spomenul som aj Šamorín (že kandidáti MOST-HÍD neuspeli v týchto mestách, pozn.) (...).", "statement_date": "2018-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda Národnej rady SR má na mysli článok , ktorý zverejnil denník Új Szó 12. novembra 2018. Predmetom článku bolo hodnotenie komunálnych volieb predsedom strany MOST-HÍD, Bélom Bugárom a predsedom strany SMK-MKP Józsefom Menyhártom. Na otázku, čo hodnotí ako neúspech, Bugár spomenul Dunajskú stredu a Šamorín. Podľa jeho slov tie mestá sú typickými mestami, kde kebyže namaľujú logo SMK na mačku, tak aj tá vyhraje voľby. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Otázka: \"Mi az, amit kudarcként éltek meg? Hogyan értékelik az MKP dunaszerdahelyi kiütéses győzelmét?\" Odpoveď Bélu Bugára: \"Dunaszerdahely és Somorja az a két tipikus város, amelyre ráillik az a korábbi mondás, amely szerint, ha az MKP logóját egy macskára festenék rá, ott az is megnyerné a választásokat. Dunaszerdahelyen és Somorján mindig ez jön be, és ezzel képtelenek vagyunk bármit tenni. Tudni kell ezzel is élni. Van azonban egy ennél is fontosabb tényező. Látnunk kell, hogy azokon a településeken, ahol a Híd és az MKP, külön-külön vagy közösen elvesztették a település feletti irányításukat, már képtelenek ezt visszaszerezni.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Predseda Národnej rady SR má na mysli článok , ktorý zverejnil denník Új Szó 12. novembra 2018. Predmetom článku bolo hodnotenie komunálnych volieb predsedom strany MOST-HÍD, Bélom Bugárom a predsedom strany SMK-MKP Józsefom Menyhártom. Na otázku, čo hodnotí ako neúspech, Bugár spomenul Dunajskú stredu a Šamorín. Podľa jeho slov tie mestá sú typickými mestami, kde kebyže namaľujú logo SMK na mačku, tak aj tá vyhraje voľby. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Otázka: \"Mi az, amit kudarcként éltek meg? Hogyan értékelik az MKP dunaszerdahelyi kiütéses győzelmét?\" Odpoveď Bélu Bugára: \"Dunaszerdahely és Somorja az a két tipikus város, amelyre ráillik az a korábbi mondás, amely szerint, ha az MKP logóját egy macskára festenék rá, ott az is megnyerné a választásokat. Dunaszerdahelyen és Somorján mindig ez jön be, és ezzel képtelenek vagyunk bármit tenni. Tudni kell ezzel is élni. Van azonban egy ennél is fontosabb tényező. Látnunk kell, hogy azokon a településeken, ahol a Híd és az MKP, külön-külön vagy közösen elvesztették a település feletti irányításukat, már képtelenek ezt visszaszerezni.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-13", "analysis_sources": {"text": ["článok"], "url": ["https://ujszo.com/kozelet/onkormanyzati-valasztasok-igy-ertekelt-bugar-bela-es-menyhart-jozsef"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:03.412051+00:00"}
{"id": "vr17251", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17251", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vy (strana SaS, pozn.) hovoríte, Vy máte geniálny návrh spojiť, prepojiť komunitné centrum so sociálnym podnikom, aby vzájomne fungovali. Veď to sme presne v Krompachoch urobili.", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS vo svojom programe navrhuje naviazanie dávok z hmotnej núdze na prácu vykonanú napríklad aj v komunitných centrách, ale nikde v ich programe nie sú spomenuté v tejto súvislosti sociálne podniky. Taktiež správne minister Kaliňák podotkol, že podobný princíp už funguje aj v Krompachoch. Preto považujeme tento výrok za pravdivý. Komunitné centrum od roku 2015 ponúka obyvateľom tejto obce možnosť pracovať v rámci jeho štruktúr. Program SaS: V zákone rozšírime a explicitne pomenujeme možnosti aktivačných alebo verejnoprospešných prác, na vykonávaní ktorých človek v hmotnej núdzi bude môcť vlastnou aktivitou získať od štátu aktivačný príspevok v rôznej výške v závislosti od vykonanej práce. Za aktivitu odmenenú finančným príspevkom bude možné považovať rôzne činnosti pre komunitu, najmä pre deti – organizovanie voľnočasových aktivít, aktivity pre komunitné centrum, upratovanie obce, ale aj úsekov mimo obce, čistiace a udržiavacie práce popri diaľniciach, pomocné práce na poliach, stráženie úrody, protipovodňové aktivity, značenie turistických chodníkov, práca v štátnych lesoch, obnova, opravy, rekonštrukcie budov verejnej a štátnej správy, národný projekt obnovy dediny, asistentské práce v profesionálnej armáde, asistentské práce na školách, v nemocniciach a podobne. Tzv. Sociálne podniky, je druh podnikania , ktorí okrem zisku sa snaží mať aj pozitívny dopad na svoje okolie a spoločnosť. Ide o termín ktorí ešte nemá legislatívnu definíciu, ale často sa spomína ako možné riešenie nezamestnanosti pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Keďže SaS navrhuje kroky vo svojom programe ktoré pripomínajú čo minister Kaliňák navrhuje a zároveň komunitné centrum v Krompachoch ponúka zamestnanie pre ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, tak môžme tento výrok označiť za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SaS vo svojom programe navrhuje naviazanie dávok z hmotnej núdze na prácu vykonanú napríklad aj v komunitných centrách, ale nikde v ich programe nie sú spomenuté v tejto súvislosti sociálne podniky. Taktiež správne minister Kaliňák podotkol, že podobný princíp už funguje aj v Krompachoch. Preto považujeme tento výrok za pravdivý. Komunitné centrum od roku 2015 ponúka obyvateľom tejto obce možnosť pracovať v rámci jeho štruktúr. Program SaS: V zákone rozšírime a explicitne pomenujeme možnosti aktivačných alebo verejnoprospešných prác, na vykonávaní ktorých človek v hmotnej núdzi bude môcť vlastnou aktivitou získať od štátu aktivačný príspevok v rôznej výške v závislosti od vykonanej práce. Za aktivitu odmenenú finančným príspevkom bude možné považovať rôzne činnosti pre komunitu, najmä pre deti – organizovanie voľnočasových aktivít, aktivity pre komunitné centrum, upratovanie obce, ale aj úsekov mimo obce, čistiace a udržiavacie práce popri diaľniciach, pomocné práce na poliach, stráženie úrody, protipovodňové aktivity, značenie turistických chodníkov, práca v štátnych lesoch, obnova, opravy, rekonštrukcie budov verejnej a štátnej správy, národný projekt obnovy dediny, asistentské práce v profesionálnej armáde, asistentské práce na školách, v nemocniciach a podobne. Tzv. Sociálne podniky, je druh podnikania , ktorí okrem zisku sa snaží mať aj pozitívny dopad na svoje okolie a spoločnosť. Ide o termín ktorí ešte nemá legislatívnu definíciu, ale často sa spomína ako možné riešenie nezamestnanosti pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Keďže SaS navrhuje kroky vo svojom programe ktoré pripomínajú čo minister Kaliňák navrhuje a zároveň komunitné centrum v Krompachoch ponúka zamestnanie pre ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, tak môžme tento výrok označiť za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 22.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["navrhuje", "funguje", "ponúka", "Program", "podnikania"], "url": ["http://www.sas.sk/socialne-veci-a-socialne-vylucene-spolocenstva/49", "https://www.socialnaspolocnost.sk/obcianske-zdruzenie-ludia-a-perspektiva-v-krompachoch/", "http://www.krompachy.sk/3021/portal/vyberove-konanie-komunitne-centrum-druzstevna-ulica-krompachy/", "http://www.sas.sk/socialne-veci-a-socialne-vylucene-spolocenstva/49", "http://www.epic-org.eu/socialne-podniky/podpora-obecnych-socialnych-podnikov-zalozenych-za-ucelom-zvysenia-zamestnanosti-ludi-znevyhodnenych-na-trhu-prace/socialne-podnikanie-a-obecne-socialne-podniky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:46.722450+00:00"}
{"id": "46133", "numeric_id": 46133, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46133", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Áno, je pravda, že prišiel pán Miškovič, právnik, ktorý jednoducho pomáhal v minulosti pani županke, a tak isto aj pánovi županovi Viskupičovi, pri kauze alebo pri veľkých kauzách, ktoré ešte mali z minulého obdobia, pri pani županke to bola veľká zákazka, resp. veľká zmluva s pánom Trabelssiem, ktorý podniká v Žiline a všetci v Žiline, ktorí žijú, vedia, kto je pán Trabelssi,", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Advokátska kancelária Michala Miškoviča poskytovala právne služby žilinskej župe, ktorej šéfuje Erika Jurinová ( OĽaNO ), ako aj trnavskej župe ( .pdf ), ktorej šéfuje Jozef Viskupič (OĽaNO). Zo zmlúv však nevyplýva, akej agendy sa právna pomoc týkala. Žilinský samosprávny kraj pre Demagóg.SK uviedol, že „Miškovič bol jeden z účastníkov pracovnej skupiny, ktorá zabezpečovala ukončenie 10-ročnej zmluvy na zabezpečenie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme.” „Jednalo sa o veľkú zákazku, resp. veľkú zmluvu, ktorú si pánj Blanár (niekdajší župan - pozn.) s pánom Trabelssiem vzájomne dohodli bez akéjkoľvek verejnej súťaže v sume ktorá vyhovovala týmto dvom účastníkom vo výške niekoľkých miliónoch eur.” Kraj tiež portálu poskytol prehľad 10-tich dalších konaní, pri ktorých župe radila Miškovičova kancelária. George Trabelssie je podnikateľ, ktorý mal podľa médií kedysi blízko k Jánovi Slotovi. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ak pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Advokátska kancelária Michala Miškoviča poskytovala právne služby žilinskej župe, ktorej šéfuje Erika Jurinová ( OĽaNO ), ako aj trnavskej župe ( .pdf ), ktorej šéfuje Jozef Viskupič (OĽaNO). Zo zmlúv však nevyplýva, akej agendy sa právna pomoc týkala. Žilinský samosprávny kraj pre Demagóg.SK uviedol, že „Miškovič bol jeden z účastníkov pracovnej skupiny, ktorá zabezpečovala ukončenie 10-ročnej zmluvy na zabezpečenie služieb prímestskej autobusovej dopravy vo verejnom záujme.” „Jednalo sa o veľkú zákazku, resp. veľkú zmluvu, ktorú si pánj Blanár (niekdajší župan - pozn.) s pánom Trabelssiem vzájomne dohodli bez akéjkoľvek verejnej súťaže v sume ktorá vyhovovala týmto dvom účastníkom vo výške niekoľkých miliónoch eur.” Kraj tiež portálu poskytol prehľad 10-tich dalších konaní, pri ktorých župe radila Miškovičova kancelária. George Trabelssie je podnikateľ, ktorý mal podľa médií kedysi blízko k Jánovi Slotovi. Tvrdenie Michala Šípoša preto hodnotíme ak pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["poskytovala", "OĽaNO", ".pdf", "mal"], "url": ["https://www.zilinskazupa.sk/files/odbory/zverejnovanie_546_2010/zmluvy/2019/8/5_8/ramcova-zopp_zsk_akmm_final_13062019-sporova-ag.pdf", "https://www.obycajniludia.sk/aktualita/erika-jurinova-oficialne-ohlasila-kandidaturu-na-post-predsedkyne-zilinskeho-vuc/", "https://crz.trnava-vuc.sk/trnavsky-samospravny-kraj/zmluvy/14112019/?dl1=1", "https://slovensko.hnonline.sk/1868005-george-trabelssie-slotov-blizky-clovek-ktory-ho-ziadal-o-mestsky-byt"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:51.148611+00:00"}
{"id": "vr29016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29016", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My sme viackrát otvoril druhý pilier a dali sme šancu. Pomenovali sme, pre koho je výhodný, pre koho nie je výhodný a dali sme šancu, aby tí ľudia vystúpili a aby prešli do toho prvého priebežného.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhý dôchodkový pilier bol zatiaľ otvorený trikrát, vždy počas vlády Smeru. V dobe otvorenia vydala vláda a Sociálna poisťovňa svoje stanovisko k zotrvaniu v druhom pilieri. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvýkrát sa vláda Roberta Fica rozhodla otvoriť II. pilier v roku 2008 od 1. januára do 30. júna. Z piliera vystúpilo 100 tis. poistencov a vstúpilo doň 23 tis. ľudí. Druhé otvorenie na 7,5 mesiaca trvalo od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009. Z piliera odišlo 66 tis. sporiteľov a vstúpilo doň 14,5 tis. sporiteľov. Vláda zdôrazňovala nevýhodnosť druhého piliera pre ľudí s nízkymi príjmami a krátkou dobou sporenia. Podľa premiéra bol pilier nevýhodný hlavne pre ľudí starších ako 45 rokov. Premiér taktiež spochybňoval výnosnosť investičných fondov. Sociálna poisťovňa vydala vlastné odporúčania ohľadom druhého piliera. Tretíkrát sa pilier otvoril od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013. Z piliera vystúpilo 80 tis. ľudí a vstúpilo doň 11 tis. ľudí. Počas doby otvorenia piliera viedla Sociálna poisťovňa kampaň prostredníctvom listov, ktorými upozorňovala poistencov na možnosti vystúpenia z piliera. Ešte v roku 2012 znížila vláda odvody do druhého piliera z 9 % na 4 %, čo tiež mohlo ovplyvniť rozhodnutia poistencov. Po prvých vyplatených dôchodkoch v roku 2015 je budúcnosť druhého piliera otázna. Podľa Inštitútu finančnej politiky sú vyplatené dôchodky o štvrtinu nižšie, ako by mali byť. V súčasnosti má sporenie v druhom pilieri 1,5 mil. sporiteľov a v pilieri by sa malo nachádzať nasporených 6,4 mld. eur. Diskutuje sa teda štvrté otvorenie druhého piliera.", "analysis_paragraphs": ["Druhý dôchodkový pilier bol zatiaľ otvorený trikrát, vždy počas vlády Smeru. V dobe otvorenia vydala vláda a Sociálna poisťovňa svoje stanovisko k zotrvaniu v druhom pilieri. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Prvýkrát sa vláda Roberta Fica rozhodla otvoriť II. pilier v roku 2008 od 1. januára do 30. júna. Z piliera vystúpilo 100 tis. poistencov a vstúpilo doň 23 tis. ľudí. Druhé otvorenie na 7,5 mesiaca trvalo od 15. novembra 2008 do 30. júna 2009. Z piliera odišlo 66 tis. sporiteľov a vstúpilo doň 14,5 tis. sporiteľov. Vláda zdôrazňovala nevýhodnosť druhého piliera pre ľudí s nízkymi príjmami a krátkou dobou sporenia. Podľa premiéra bol pilier nevýhodný hlavne pre ľudí starších ako 45 rokov. Premiér taktiež spochybňoval výnosnosť investičných fondov. Sociálna poisťovňa vydala vlastné odporúčania ohľadom druhého piliera. Tretíkrát sa pilier otvoril od 1. septembra 2012 do 31. januára 2013. Z piliera vystúpilo 80 tis. ľudí a vstúpilo doň 11 tis. ľudí. Počas doby otvorenia piliera viedla Sociálna poisťovňa kampaň prostredníctvom listov, ktorými upozorňovala poistencov na možnosti vystúpenia z piliera. Ešte v roku 2012 znížila vláda odvody do druhého piliera z 9 % na 4 %, čo tiež mohlo ovplyvniť rozhodnutia poistencov. Po prvých vyplatených dôchodkoch v roku 2015 je budúcnosť druhého piliera otázna. Podľa Inštitútu finančnej politiky sú vyplatené dôchodky o štvrtinu nižšie, ako by mali byť. V súčasnosti má sporenie v druhom pilieri 1,5 mil. sporiteľov a v pilieri by sa malo nachádzať nasporených 6,4 mld. eur. Diskutuje sa teda štvrté otvorenie druhého piliera."], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Prvýkrát", "Druhé", "", "Vláda", "odporúčania", "Tretíkrát", "znížila", "Inštitútu", "Diskutuje"], "url": ["http://www.dsspabk.sk/infoservis/vyberame-z-tlace/010213-druhy-pilier-opustili-ludia-s-nizkymi-prijmami,-prisli-mladi/", "http://www.poistenie.sk/pocas-otvorenia-2-piliera-sa-mozno-rozhodnut-len-raz", "http://www.poistenie.sk/pocas-otvorenia-2-piliera-sa-mozno-rozhodnut-len-raz", "http://www.strana-smer.sk/682/robert-fico-rokoval-so-zastupcami-dochodkovych-spravcovskych-spolocnosti-dss", "http://www.socpoist.sk/vdok_simple-vystupenie-z-ii-piliera---2/371s20088c", "http://ekonomika.sme.sk/c/6688220/druhy-pilier-plan-smeru-naplnil-ludi-vraj-presvedcili-listy.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6428820/ficove-zmeny-v-druhom-pilieri-6-najdolezitejsich.html", "http://www.investujeme.sk/prve-penzie-z-druheho-piliera-su-podla-ifp-prinizke/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/342725-druhy-pilier-sa-asi-otvori-podvedeni-by-mohli-odist/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:44.415634+00:00"}
{"id": "vr14622", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14622", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kežmarok 52-miliónov investicií 2-tisíc nových pracovných miest", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na výjazdovom rokovaní vlády 10. februára tohto roku v Kežmarku schválila vláda akčný plán rozvoja. Cieľom tohto odvážneho plánu je znížiť nezamestnanosť v okrese vytvorením približne dvoch tisíc pracovných miest do roku 2020. Odhadovaná finančná investícia do aktivít akčného plánu v rokoch 2016 až 2020 má predstavovať 52 miliónov eur. V tomto prípade sa však jedná o predvolebný sľub a tak pravdivosť výroku nie je možné overiť.", "analysis_paragraphs": ["Na výjazdovom rokovaní vlády 10. februára tohto roku v Kežmarku schválila vláda akčný plán rozvoja. Cieľom tohto odvážneho plánu je znížiť nezamestnanosť v okrese vytvorením približne dvoch tisíc pracovných miest do roku 2020. Odhadovaná finančná investícia do aktivít akčného plánu v rokoch 2016 až 2020 má predstavovať 52 miliónov eur. V tomto prípade sa však jedná o predvolebný sľub a tak pravdivosť výroku nie je možné overiť."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Kežmarku", "plánu"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/kezmarok-rokovanie-vlada-ocakavania/181105-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/383022-vlada-schvalila-jeden-milion-eur-na-zimny-stadion-v-kezmarku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:59.457698+00:00"}
{"id": "vr33999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33999", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Medzi rozhodnutím Ústavného súdu (o pozastavení účinnosti novely Rokovacieho poriadku, pozn.)  a jeho zverejnením ste vtesnali voľbu (Generálneho prokurátora, pozn.), aby ste vlastne využili túto medzeru.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 12. mája 2013; O5M12 , 17. marca 2013).\n\nR. Kaliňák sa odvoláva na predbežné opatrenie k pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR, ktoré umožňovalo verejnú voľbu. R. Sulík zvolal voľbu na piatok 17. júna 2011. Predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR vyšlo 15. júna 2011, čiže dva dni pred voľbou. Toto predbežne opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe. Je teda pravdou, že voľba sa uskutočnila medzi rozhodnutím Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Rokovacieho poriadku a zverejnením rozhodnutia v Zbierke zákonov. Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.\n\nZastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely Rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý : \"Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou.\" Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou.\" Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku: \"V § 39 odsek 8 znie: „(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“ 6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“. 7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.\" Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.\n\nVtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME : \"napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania.\" Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora.\n\nÚstavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení . .. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 . Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 12. mája 2013; O5M12 , 17. marca 2013).", "R. Kaliňák sa odvoláva na predbežné opatrenie k pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR, ktoré umožňovalo verejnú voľbu. R. Sulík zvolal voľbu na piatok 17. júna 2011. Predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR vyšlo 15. júna 2011, čiže dva dni pred voľbou. Toto predbežne opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe. Je teda pravdou, že voľba sa uskutočnila medzi rozhodnutím Ústavného súdu o pozastavení účinnosti novely Rokovacieho poriadku a zverejnením rozhodnutia v Zbierke zákonov. Výrok R. Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "Zastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely Rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý : \"Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou.\" Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou.\" Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku: \"V § 39 odsek 8 znie: „(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“ 6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“. 7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.\" Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.", "Vtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME : \"napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania.\" Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora.", "Ústavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení . .. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 . Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\""], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "O5M12", "podali", "návrh", "prejednanie", "vydal", "novely", "SME", "rozhodnutie", "ponechal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/384/problemy-eurozony-inflacie-slovenska-a-poslaneckeho-klubu-sas", "http://www.demagog.sk/diskusie/366/politicke-dianie-v-uplynulom-tyzdni", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170753-verejnu-volbu-prokuratora-zastavili-cast-koalicie-si-trufa-hlasovat-tajne/", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/podanie.do?id_spisu=387984", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=228", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:57.404043+00:00"}
{"id": "vr14462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14462", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ale my (KDH a Most-Híd, pozn.) sme zvolali, aj sme to avizovali, aj sa to stalo, školský výbor parlamentu, osobne som tam bol. Tam vystúpili aj predstavitelia Iniciatívy slovenských učiteľov.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Martin Fronc z KDH a Árpád Érsek zo strany Most-Híd iniciovali zvolanie mimoriadneho výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Pôvodná predstava bola, že by sa mala schôdza konať v januári, nakoniec bola stanovená na 2. februára . Na nej bol publikovaný návrh na prijatie uznesenia NR SR k riešeniu krízovej situácie v školstve a k prijatiu opatrení na dlhodobé a udržateľné zlepšenie školstva. Ján Figeľ v ňom žiadal spolu s inými poslancami zvolať schôdzu NR SR ( .pdf , s. 10). Na výbore sa zúčastnili aj predstavitelia Iniciatívy slovenských učiteľov. Figeľov výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Martin Fronc z KDH a Árpád Érsek zo strany Most-Híd iniciovali zvolanie mimoriadneho výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Pôvodná predstava bola, že by sa mala schôdza konať v januári, nakoniec bola stanovená na 2. februára . Na nej bol publikovaný návrh na prijatie uznesenia NR SR k riešeniu krízovej situácie v školstve a k prijatiu opatrení na dlhodobé a udržateľné zlepšenie školstva. Ján Figeľ v ňom žiadal spolu s inými poslancami zvolať schôdzu NR SR ( .pdf , s. 10). Na výbore sa zúčastnili aj predstavitelia Iniciatívy slovenských učiteľov. Figeľov výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["iniciovali", "2. februára", ".pdf", "zúčastnili"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/skolstvo-kdh-a-most-hid-vybor-nr-sr/177354-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1077142/skolsky-vybor-sa-napokon-zide-pozvali-ministra-aj-strajkujucich.html", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=424050", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1035517-parlamentny-skolsky-vybor-neprijal-poziadavky-ucitelov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:49.945503+00:00"}
{"id": "42802", "numeric_id": 42802, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42802", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ja tu mám celý rad návrhov, ktoré som predložila v Európskom parlamente. Indexácia rodinných prídavkov v Rakúsku. Nikto na Slovensku ste sa o to nezaujímali, kým som to neotvorila ja v Európskom parlamente.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Počas pôsobenia v Európskom parlamente Monika Beňová predložila množstvo návrhov. Tému indexikácie rodinných prídavkov spomenula Beňová v rozprave počas prezentácie programu činnosti rakúskeho predsedníctva dňa 3. júla 2018: “ Chcela by som do hesla Vášho predsedníctva ′Európa, ktorá chráni′ dať do pozornosti sociálnu politiku, pretože Európska únia potrebuje hľadať riešenia v oblasti sociálnej politiky, a v tomto kontexte sa mi zdá nefér, ak Vaša vláda prichádza s návrhom vytvárať opäť raz akúsi dvojitú kategóriu občanov v Európskej únii, a to tým, že slovenským opatrovateľkám vo Vašej krajine chcete znižovať rodinné prídavky pre ich deti. Všetky deti v Európskej únii sú rovnaké, či sú naše slovenské alebo Vaše rakúske. ” Ohľadom indexácii rodinných prídavkov napísala takisto list predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi. Presný dátum odoslania listu nevieme overiť, keďže list nie je uvedený medzi parlamentnou činnosťou Beňovej na jej oficiálnej stránke . Pravdepodobne sa jednalo o október 2018. Rovnaká téma sa ale v týždenníku Trend objavila už v januári 2018. Nie je teda pravda, že by sa o indexáciu rodinných prídavkov v Rakúsku nikto na Slovensku nezaujímal. Po 24. októbri 2018, kedy rakúska vláda nový zákon schválila, prirodzene vzrástol aj záujem o túto tému v médiách. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko zvýšený záujem o tému indexácie rodinných prídavkov v Rakúsku po októbri 2018 je s väčšou pravdepodobnosťou spôsobený schválením zákona o indexácii než aktivitou poslankyne Beňovej.", "analysis_paragraphs": ["Počas pôsobenia v Európskom parlamente Monika Beňová predložila množstvo návrhov. Tému indexikácie rodinných prídavkov spomenula Beňová v rozprave počas prezentácie programu činnosti rakúskeho predsedníctva dňa 3. júla 2018: “ Chcela by som do hesla Vášho predsedníctva ′Európa, ktorá chráni′ dať do pozornosti sociálnu politiku, pretože Európska únia potrebuje hľadať riešenia v oblasti sociálnej politiky, a v tomto kontexte sa mi zdá nefér, ak Vaša vláda prichádza s návrhom vytvárať opäť raz akúsi dvojitú kategóriu občanov v Európskej únii, a to tým, že slovenským opatrovateľkám vo Vašej krajine chcete znižovať rodinné prídavky pre ich deti. Všetky deti v Európskej únii sú rovnaké, či sú naše slovenské alebo Vaše rakúske. ” Ohľadom indexácii rodinných prídavkov napísala takisto list predsedovi Európskej komisie Jean-Claude Junckerovi. Presný dátum odoslania listu nevieme overiť, keďže list nie je uvedený medzi parlamentnou činnosťou Beňovej na jej oficiálnej stránke . Pravdepodobne sa jednalo o október 2018. Rovnaká téma sa ale v týždenníku Trend objavila už v januári 2018. Nie je teda pravda, že by sa o indexáciu rodinných prídavkov v Rakúsku nikto na Slovensku nezaujímal. Po 24. októbri 2018, kedy rakúska vláda nový zákon schválila, prirodzene vzrástol aj záujem o túto tému v médiách. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko zvýšený záujem o tému indexácie rodinných prídavkov v Rakúsku po októbri 2018 je s väčšou pravdepodobnosťou spôsobený schválením zákona o indexácii než aktivitou poslankyne Beňovej."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["rozprave", "list", "stránke", "Trend", "zákon"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20180703+ITEM-006+DOC+XML+V0//SK&language=SK&query=INTERV&detail=2-077-000", "https://europskenoviny.sk/2018/10/18/monika-benova-obmedzovanie-pridavkov-na-deti-cudzincov-pracujucich-v-rakusku-vytvara-nerovnocenne-kategorie-europskych-obcanov/", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23868/MONIKA_BENOVA/home", "https://www.etrend.sk/ekonomika/velke-skrty-rakusania-znizia-stedre-pridavky-na-deti-aj-slovakom.html?itm_site=etrend&itm_template=article&itm_area=article&itm_module=related&itm_position=2", "https://www.teraz.sk/ekonomika/socialne-rakusko-znizi-pridavky-na-deti/357109-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:36.388013+00:00"}
{"id": "vr33402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33402", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme samostatná nezávislá strana, liberálna, s programom, ktorý bol vyhodnotený ako najlepší.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobné vyhlásenie o najlepšom volebnom programe sme overovali už v minulosti ( V politike , 14. októbra 2012 a O5M12 , 4. marca 2012).", "analysis_paragraphs": ["Podobné vyhlásenie o najlepšom volebnom programe sme overovali už v minulosti ( V politike , 14. októbra 2012 a O5M12 , 4. marca 2012)."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "O5M12", "Štúdia", "hodnotil", "Trenkwalder", "Via Juris", "Changenet.sk", "Health Policy Institute"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/321/pride-po-pade-restart", "http://www.demagog.sk/diskusie/262/okruhly-stol-predsedov-parlamentnych-stran", "http://www.iness.sk/media/file/pdf/INESS%20znamkoval%20volebne%20programy%202012-1.pdf", "http://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-februar-2012/znamkovanie-stran", "http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2012/02/trenkwalder-analyses-prezentacia.pdf", "http://www.viaiuris.sk/aktualne/208-volebna-ponuka-politickych-s.html", "http://www.changenet.sk/?section=spr&x=651690&cat=14657", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/5425/volebne-programy-z-pohladu-korupcie-v-nbsp-zdravotnictve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:16.285736+00:00"}
{"id": "vr16581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16581", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Vďaka systému elektronických aukcií každý rok ušetrí (TSK, pozn.) dva milióny eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2016 ušetril EKS a elektronické aukcie TSK približne dva a pol milióna eur. Samotné e-aukcie mali v roku 2016 ušetriť \"len\" okolo 855-tisíc eur (rozdiel vstupnej a výstupnej ponuky). Navyše nemožno považovať uvedenú sumu ako nejaké pravidlo ako naznačuje Baška. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Popis a systém fungovania elektronických aukcií je vysvetlený v publikácii Transparency International Slovensko: „ E-aukcia pri verejnom obstarávaní je on-line dynamická aukcia odohrávajúca sa v reálnom čase medzi obstarávateľom a skupinou pred-kvalifikovaných záujemcov, ktorí navzájom súťažia, aby získali zákazku na dodanie tovarov, služieb, prípadné prác. Títo záujemcovia o zákazku medzi sebou súperia opakovaným ponúkaním . novej ceny za svoj(u) tovar/službu/verejnú prácu prostredníctvom internetu používaním špeciálneho softwaru, a to tak, že predkladajú stále nižšie cenové ponuky v priebehu stanoveného času.“ ( .pdf, s.145). Podľa Smernice č.2004/18/ES, čl. 1, ods.7. Európskej únie je e-aukcia: „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk použitím metód automatického vyhodnocovania. “ ( .pdf, s.11). V citovanej publikácii sa píše aj o úsporách, teda znížení nákladov pri využívaní e-aukcií: „ ...každý dodatočný uchádzač v rámci e-aukcie prináša v priemere pokles ceny okolo 2,9 %, pritom však nezáleží na tom, či sa jedná o stavebné práce alebo informačné technológie. Použitie elektronických aukcií je v porovnaní s klasickým postupom pri alokácii verejnej zákazky spojené s rastom počtu podaných ponúk o jednotku, čo by pri veľmi hrubej kalkulácii znamenalo priemerný pokles vysúťaženej ceny o cca 2,9 % predpokladanej ceny. “ ( .pdf, s.16). 1. júla 2014 bolo spustené elektronické trhovisko, a to na základe zákona č. 343/ 2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Avšak až od 1. marca 2015 majú všetci verejní obstarávatelia povinnosť cezeň obstarávať. Elektronické trhovisko je jeden z nástrojov boja proti korupcii a je prvou súčasťou EKS. Ministerstvo vnútra riadi EKS, pričom prevádzku zabezpečuje konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a TASR. O EKS sa vyjadroval aj premiér Fico: \" Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk , zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena. \" ( TASR ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2016 ušetril EKS a elektronické aukcie TSK približne dva a pol milióna eur. Samotné e-aukcie mali v roku 2016 ušetriť \"len\" okolo 855-tisíc eur (rozdiel vstupnej a výstupnej ponuky). Navyše nemožno považovať uvedenú sumu ako nejaké pravidlo ako naznačuje Baška. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Popis a systém fungovania elektronických aukcií je vysvetlený v publikácii Transparency International Slovensko: „ E-aukcia pri verejnom obstarávaní je on-line dynamická aukcia odohrávajúca sa v reálnom čase medzi obstarávateľom a skupinou pred-kvalifikovaných záujemcov, ktorí navzájom súťažia, aby získali zákazku na dodanie tovarov, služieb, prípadné prác. Títo záujemcovia o zákazku medzi sebou súperia opakovaným ponúkaním . novej ceny za svoj(u) tovar/službu/verejnú prácu prostredníctvom internetu používaním špeciálneho softwaru, a to tak, že predkladajú stále nižšie cenové ponuky v priebehu stanoveného času.“ ( .pdf, s.145). Podľa Smernice č.2004/18/ES, čl. 1, ods.7. Európskej únie je e-aukcia: „opakujúci sa proces využívajúci elektronické zariadenie na predloženie nových cien upravených smerom nadol a/alebo nových hodnôt týkajúcich sa určitých charakteristických parametrov ponúk, ku ktorému dôjde po úvodnom úplnom vyhodnotení ponúk a ktorý umožní zostavenie poradia ponúk použitím metód automatického vyhodnocovania. “ ( .pdf, s.11). V citovanej publikácii sa píše aj o úsporách, teda znížení nákladov pri využívaní e-aukcií: „ ...každý dodatočný uchádzač v rámci e-aukcie prináša v priemere pokles ceny okolo 2,9 %, pritom však nezáleží na tom, či sa jedná o stavebné práce alebo informačné technológie. Použitie elektronických aukcií je v porovnaní s klasickým postupom pri alokácii verejnej zákazky spojené s rastom počtu podaných ponúk o jednotku, čo by pri veľmi hrubej kalkulácii znamenalo priemerný pokles vysúťaženej ceny o cca 2,9 % predpokladanej ceny. “ ( .pdf, s.16). 1. júla 2014 bolo spustené elektronické trhovisko, a to na základe zákona č. 343/ 2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Avšak až od 1. marca 2015 majú všetci verejní obstarávatelia povinnosť cezeň obstarávať. Elektronické trhovisko je jeden z nástrojov boja proti korupcii a je prvou súčasťou EKS. Ministerstvo vnútra riadi EKS, pričom prevádzku zabezpečuje konzorcium Anasoft, Slovak Telekom a TASR. O EKS sa vyjadroval aj premiér Fico: \" Je to veľmi účinný nástroj pre všetky štátne inštitúcie, samosprávy a obce, ktoré budú cez trhovisko nakupovať bežné tovary a služby. Každý, kto bude mať záujem o takýto obchod, zadá adresu www.eks.sk , zadá, čo si želá kúpiť, pritom nikto nevie, kto nakupuje a kto dal ponuku. Vyhrá najlepšia cena. \" ( TASR ) Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["ušetril", ".pdf,", ".pdf,", ".pdf,", "spustené", "povinnosť", "www.eks.sk", "TASR"], "url": ["https://mypovazska.sme.sk/c/20457240/verejne-sutaze-a-e-aukcie-setria-kraju-peniaze.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32004L0018&from=CS", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/aukcie.vnutro.indd_.pdf", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/aukcie.vnutro.indd_.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418", "http://www.skolskyportal.sk/legislativa/od-1-marca-uz-len-cez-elektronicke-trhovisko", "https://www.eks.sk/", "http://www.teraz.sk/slovensko/elektronicky-kontraktacny-system-bud/116020-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:11.511193+00:00"}
{"id": "vr15789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15789", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...na prepočet obyvateľov máme (Slovensko, pozn.) viac poslancov v Európskom parlamente ako napríklad Nemecko a tak isto máme jedného komisára, tak isto, ako má napríklad Nemecko.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Lisabonskej zmluvy by Európsky parlament (EP) nemal mať viac ako 751 poslancov (750 plus predseda). „ Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako 96 kresiel.” ( Hlava II, čl. 9a) Toto maximum malo donedávna práve Nemecko, krajina s najväčším počtom obyvateľov v EÚ ( podľa posledných dát eurostatu z roku 2016 82,18 milióna ľudí). Bývalý predseda EP sa však po zvolení nového predsedu Taliana Antonia Tajaniho vrátil do Nemecka, čím sa počet kresiel Nemcov v europarlamente znížil na 95 . Jeden nemecký europoslanec tak v EP v súčasnosti zastupuje približne až 865 tisíc ľudí.\n\nPočet slovenských europoslancov je 13 . Na obyvateľov (podľa vlaňajších dát eurostatu celkovo 5,43 milióna ľudí) to vychádza, že jeden europoslanec zastupuje približne 418 tisíc ľudí. Platí princíp tzv. degresívnej proporcionality (zostupnej proporčnosti), vďaka ktorému majú menšie krajiny akoby výhodu. Preto túto časť Klusovho výroku hodnotíme ako pravdivú.\n\nČo sa týka komisárov, teda zástupcov Európskej komisie, podľa Lisabonskej zmluvy (Hlava II, čl. 9d) sa Komisia skladá z jedného príslušníka za každý členský štát vrátane jej predsedu (Jeana-Clauda Junckera) a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (Federicy Mogheriniovej). Druhú časť výroku Martina Klusa preto tiež hodnotíme ako pravdivú.\n\nSlovenský zástupca v Komisii je Maroš Šefčovič, zodpovedný za agendu energetiky. Spomínané Nemecko v Komisii zastupuje Günther Oettinger, ktorý v súčasnosti zároveň dočasne nahrádza bývalú bulharskú eurokomisárku Kristalinu Georgievu. Súčasná Komisia tak nemá 28, ale dočasne 27 členov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Lisabonskej zmluvy by Európsky parlament (EP) nemal mať viac ako 751 poslancov (750 plus predseda). „ Zastúpenie občanov je zostupne proporčné, pričom každý členský štát má najmenej šesť členov. Žiadny členský štát nemá pridelených viac ako 96 kresiel.” ( Hlava II, čl. 9a) Toto maximum malo donedávna práve Nemecko, krajina s najväčším počtom obyvateľov v EÚ ( podľa posledných dát eurostatu z roku 2016 82,18 milióna ľudí). Bývalý predseda EP sa však po zvolení nového predsedu Taliana Antonia Tajaniho vrátil do Nemecka, čím sa počet kresiel Nemcov v europarlamente znížil na 95 . Jeden nemecký europoslanec tak v EP v súčasnosti zastupuje približne až 865 tisíc ľudí.", "Počet slovenských europoslancov je 13 . Na obyvateľov (podľa vlaňajších dát eurostatu celkovo 5,43 milióna ľudí) to vychádza, že jeden europoslanec zastupuje približne 418 tisíc ľudí. Platí princíp tzv. degresívnej proporcionality (zostupnej proporčnosti), vďaka ktorému majú menšie krajiny akoby výhodu. Preto túto časť Klusovho výroku hodnotíme ako pravdivú.", "Čo sa týka komisárov, teda zástupcov Európskej komisie, podľa Lisabonskej zmluvy (Hlava II, čl. 9d) sa Komisia skladá z jedného príslušníka za každý členský štát vrátane jej predsedu (Jeana-Clauda Junckera) a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (Federicy Mogheriniovej). Druhú časť výroku Martina Klusa preto tiež hodnotíme ako pravdivú.", "Slovenský zástupca v Komisii je Maroš Šefčovič, zodpovedný za agendu energetiky. Spomínané Nemecko v Komisii zastupuje Günther Oettinger, ktorý v súčasnosti zároveň dočasne nahrádza bývalú bulharskú eurokomisárku Kristalinu Georgievu. Súčasná Komisia tak nemá 28, ale dočasne 27 členov."], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Lisabonskej zmluvy", "podľa posledných dát eurostatu", "95", "13", "(podľa vlaňajších dát eurostatu", "Súčasná Komisia"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:C:2007:306:FULL&from=SK", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tps00001", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/search.html?country=DE", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/search.html?country=SK", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tps00001", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:09.764218+00:00"}
{"id": "vr17898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17898", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...dnes vláda mala v programovom vyhlásení (...) aby hľadali spôsoby, ako naplniť zákon, aby bolo umožnené majiteľom pozemkov, na ktorých stoja nelegálne osady, tie pozemky plnohodnotne užívať", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020 ( .pdf ), ktoré bolo opätovne schválené novou vládou P. Pellegriniho, sa v sekcii Politika podpory národnostných menšín uvádza nasledovné: \" V oblasti integrácie marginalizovaných komunít vláda... rozšíri programy na riešenie usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod ilegálnymi stavbami v marginalizovaných komunitách. \" ( .pdf , s. 52-53). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020 ( .pdf ), ktoré bolo opätovne schválené novou vládou P. Pellegriniho, sa v sekcii Politika podpory národnostných menšín uvádza nasledovné: \" V oblasti integrácie marginalizovaných komunít vláda... rozšíri programy na riešenie usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod ilegálnymi stavbami v marginalizovaných komunitách. \" ( .pdf , s. 52-53). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:25.939861+00:00"}
{"id": "vr33250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33250", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Samozrejme, potom sa dohody niekedy aj začali zneužívať. Ale preto napríklad Radičová navrhovala, aby do 190 eur mesačne neboli odvody z dohôd.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K spomínanému návrhu o odpustení odvodov pri dohodách o prácach a zárobku do 190 € došlo naposledy v novembri 2012 na základe návrhu opozičných poslancov Pavla Freša a Ivana Štefaneca z SDKÚ. Tento návrh však bol v pléne zamietnutý 7.11. 2012.", "analysis_paragraphs": ["K spomínanému návrhu o odpustení odvodov pri dohodách o prácach a zárobku do 190 € došlo naposledy v novembri 2012 na základe návrhu opozičných poslancov Pavla Freša a Ivana Štefaneca z SDKÚ. Tento návrh však bol v pléne zamietnutý 7.11. 2012."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["190", "Radičovej"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/217222/odvody-za-dohodarov-budu-poslanci-z-sdku-ds-nepochodili/", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/26895-dohodari-zarobia-menej-budu-platit-odvody/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:35.706480+00:00"}
{"id": "vr38059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38059", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pretože tu sa odohral jeden brutálny klientelizmus. Minister financií, podpredseda SDKÚ, Mikloš dosadil za riaditeľa daňového úradu svojho osobného priateľa Mikulčíka a ten dal bez súťaže 200 miliónový kšeft okresnému funkcionárovi SDKÚ Ščurkovi.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Madaricov hodnotový súd o \"brutálnom klientelizme\" hodnotit nebudeme. TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že Danové riaditelstvo vedie Miklošov osobný priatel Miroslav Mikulcík. Danové riaditelstvo, ktoré priamo spadá pod ministerstvo financií, podpísalo tento rok zmluvu o prenájme budovy v Košiciach so spolocnostou Nitra Invest. Spolumajitelom a konatelom tejto firmy je pritom okresný predseda SDKÚ a šéf jej poslaneckého klubu v nitrianskom VÚC Ondrej Šcurka. Suma za pätrocný prenájom je takmer 200 miliónov korún (6,6 milióna eur). Ohladom dosadenia Mikulcíka píše Marian Leško zo SME : \"V auguste 2010, ked Mikloš vymenoval za generálneho riaditela Danového riaditelstva Mikulcíka, hovorca ministerstva povedal, že šéf rezortu si vybral 'odborníka v danej oblasti, ktorý prijal manažérsku výzvu pripravit danovú správu na zjednotenie výberu daní a odvodov'.\"", "analysis_paragraphs": ["Madaricov hodnotový súd o \"brutálnom klientelizme\" hodnotit nebudeme. TASR prišla 11. apríla 2011 s informáciou, že Danové riaditelstvo vedie Miklošov osobný priatel Miroslav Mikulcík. Danové riaditelstvo, ktoré priamo spadá pod ministerstvo financií, podpísalo tento rok zmluvu o prenájme budovy v Košiciach so spolocnostou Nitra Invest. Spolumajitelom a konatelom tejto firmy je pritom okresný predseda SDKÚ a šéf jej poslaneckého klubu v nitrianskom VÚC Ondrej Šcurka. Suma za pätrocný prenájom je takmer 200 miliónov korún (6,6 milióna eur). Ohladom dosadenia Mikulcíka píše Marian Leško zo SME : \"V auguste 2010, ked Mikloš vymenoval za generálneho riaditela Danového riaditelstva Mikulcíka, hovorca ministerstva povedal, že šéf rezortu si vybral 'odborníka v danej oblasti, ktorý prijal manažérsku výzvu pripravit danovú správu na zjednotenie výberu daní a odvodov'.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SME"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-51526120-fico-chce-miklosovu-hlavu-kvoli-stranickym-kseftom", "http://www.sme.sk/c/5854203/mikulcikova-a-miklosova-adrenalinova-jazda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:23.421400+00:00"}
{"id": "vr37518", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37518", "speaker": "Rudolf Chmel", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-chmel", "statement": "Ten odhad je asi približne okolo 70, medzi 70 - 80 obcami by to malo toto číslo sa dnes navýšiť, (používanie menšinového jazyka podľa nového zákona, pozn.) čo nie je zase tiež nejaká revolučná zmena, pokiaľ ide dajme tomu o tú infraštruktúru, ktorá by mala zabezpečovanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku, samozrejme.", "statement_date": "2011-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na webovej stránke vicepremiéra R. Chmela bol 23. februára 2011 zverejnený odhad , ktorý hovorí o aké množstvo by sa zvýšil počet obcí, ktoré by mali zabezpečovanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku:", "analysis_paragraphs": ["Na webovej stránke vicepremiéra R. Chmela bol 23. februára 2011 zverejnený odhad , ktorý hovorí o aké množstvo by sa zvýšil počet obcí, ktoré by mali zabezpečovanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku:"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["vicepremiéra R. Chmela", "odhad"], "url": ["http://www.vicepremier.sk/", "http://www.vicepremier.sk/index.php?ID=24448"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:50.786851+00:00"}
{"id": "47623", "numeric_id": 47623, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47623", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Máme vakcínu, máme 40 - 43 % ľudí chránených vakcínou.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii bolo na Slovensku k času relácie, t.j. 23. októbru 2021, asi 2,49 milióna ľudí zaočkovaných aspoň jednou dávkou vakcíny proti koronavírusu. To predstavuje približne 45 % z celkovej populácie. Oboma dávkami je očkovaných 2,37 milióna ľudí, čo tvorí zhruba 42 % celkovej populácie. K októbru 2021 sa na Slovensku proti ochoreniu COVID-19 očkuje troma vakcínami podliehajúcimi registrácii Európskej liekovej agentúry (EMA). Sú nimi dvojdávkové vakcíny Pfizer/BioNTech, Moderna a jednodávková vakcína Johnson & Johnson. Očkovanie neregistrovanou vakcínou Sputnik V skončilo v auguste a vakcínou VAXZEVRIA (AstraZeneca) zas na začiatku októbra . Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácii bolo na Slovensku k času relácie, t.j. 23. októbru 2021, asi 2,49 milióna ľudí zaočkovaných aspoň jednou dávkou vakcíny proti koronavírusu. To predstavuje približne 45 % z celkovej populácie. Oboma dávkami je očkovaných 2,37 milióna ľudí, čo tvorí zhruba 42 % celkovej populácie. K októbru 2021 sa na Slovensku proti ochoreniu COVID-19 očkuje troma vakcínami podliehajúcimi registrácii Európskej liekovej agentúry (EMA). Sú nimi dvojdávkové vakcíny Pfizer/BioNTech, Moderna a jednodávková vakcína Johnson & Johnson. Očkovanie neregistrovanou vakcínou Sputnik V skončilo v auguste a vakcínou VAXZEVRIA (AstraZeneca) zas na začiatku októbra . Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "auguste", "októbra"], "url": ["https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://www.health.gov.sk/Clanok?ockovanie-sputnik-posledne-druha", "https://www.health.gov.sk/Clanok?ockovanie-astra-druha-davka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:39.179721+00:00"}
{"id": "vr26269", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26269", "speaker": "Zdenko Trebuľa", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zdenko-trebula", "statement": "My sme (KSK, pozn.) duálne školstvo rozbehli už v roku 2008 a robíme na ňom ďalej.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Košický samosprávny kraj skutočne rozbehol systém duálneho školstva už v r. 2008 ako tvrdí Zdenko Trebuľa. V Košickom samosprávnom kraji začali, podľa Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK , pracovať na systéme tzv. duálneho školstva už v r. 2008. Prvé centrum odborného vzdelávania v KSK a zároveň aj v SR bolo otvorené v septembri 2009 na Strednej priemyselnej škole strojníckej v spolupráci so spoločnosťou Embraco Slovakia. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Košický samosprávny kraj skutočne rozbehol systém duálneho školstva už v r. 2008 ako tvrdí Zdenko Trebuľa. V Košickom samosprávnom kraji začali, podľa Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK , pracovať na systéme tzv. duálneho školstva už v r. 2008. Prvé centrum odborného vzdelávania v KSK a zároveň aj v SR bolo otvorené v septembri 2009 na Strednej priemyselnej škole strojníckej v spolupráci so spoločnosťou Embraco Slovakia. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania na školách v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK", "otvorené"], "url": ["http://www.rcm.sk/data/galleries/13/koncepcia_odborneho_vzdelavania.pdf", "http://www.spisskanovaves.eu/nocache/system/aktuality/detail/browse/9/article/v-spisskej-novej-vsi-otvorili-prve-centrum-odborneho-vzdelavania/399/index.html?cHash=2f6a77ee864ec7817a3397b40bf6178e"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:39.871868+00:00"}
{"id": "vr15599", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15599", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keď si spomeniete na vládu Ivety Radičovej, skoro počas celého trvania nemala nadpolovičnú väčšinu v prieskumoch.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej vznikla 9. júla 2010 a trvala do 4. apríla 2012. Vládnu koalíciu tvorili politické strany SDKÚ-DS, Most - Híd, KDH a SaS. Pre analýzu tohto výroku sme vychádzali z volebných preferencií politických strán agentúry FOCUS . Na základe týchto pravidelných prieskumov platí, že koaličné strany nikdy nemali v súčte viac ako 50 % hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"undefined\"==typeof window.datawrapper&&(window.datawrapper={}),window.datawrapper[\"BuvgR\"]={},window.datawrapper[\"BuvgR\"].embedDeltas={\"100\":723,\"200\":532,\"300\":474,\"400\":442,\"500\":401,\"600\":401,\"700\":401,\"800\":401,\"900\":401,\"1000\":386},window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-BuvgR\"),window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"BuvgR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])\"BuvgR\"==b&&(window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\")}); V roku 2010 získala vo voľbách najvyšší počet hlasov strana SMER - sociálna demokracia (880 111), čo predstavuje 34,79%. Napriek tomu, že bol SMER jasným víťazom volieb, nedokázal zostaviť vládu. Do čela vlády v období 2010-2012 sa postavila Iveta Radičová (SDKÚ-DS so ziskom 15,42% vo voľbách) po boku strán SaS (zisk 12,14%), MOST-HÍD (8,12%) a KDH (8,52%). Vláda bola však sprevádzaná mnohými ťažkosťami a nakoniec sa predčasne rozpadla (Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaní o dôvere, čo ale neprešlo). Táto koalícia mala najvyššiu verejnú podporu v lete a na jeseň roku 2010. V období, kedy došlo k vysloveniu nedôvery (v októbri 2011), koaličné strany mali podporu na úrovni 35-36 % voličov.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej vznikla 9. júla 2010 a trvala do 4. apríla 2012. Vládnu koalíciu tvorili politické strany SDKÚ-DS, Most - Híd, KDH a SaS. Pre analýzu tohto výroku sme vychádzali z volebných preferencií politických strán agentúry FOCUS . Na základe týchto pravidelných prieskumov platí, že koaličné strany nikdy nemali v súčte viac ako 50 % hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"undefined\"==typeof window.datawrapper&&(window.datawrapper={}),window.datawrapper[\"BuvgR\"]={},window.datawrapper[\"BuvgR\"].embedDeltas={\"100\":723,\"200\":532,\"300\":474,\"400\":442,\"500\":401,\"600\":401,\"700\":401,\"800\":401,\"900\":401,\"1000\":386},window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-BuvgR\"),window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"BuvgR\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])\"BuvgR\"==b&&(window.datawrapper[\"BuvgR\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\")}); V roku 2010 získala vo voľbách najvyšší počet hlasov strana SMER - sociálna demokracia (880 111), čo predstavuje 34,79%. Napriek tomu, že bol SMER jasným víťazom volieb, nedokázal zostaviť vládu. Do čela vlády v období 2010-2012 sa postavila Iveta Radičová (SDKÚ-DS so ziskom 15,42% vo voľbách) po boku strán SaS (zisk 12,14%), MOST-HÍD (8,12%) a KDH (8,52%). Vláda bola však sprevádzaná mnohými ťažkosťami a nakoniec sa predčasne rozpadla (Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaní o dôvere, čo ale neprešlo). Táto koalícia mala najvyššiu verejnú podporu v lete a na jeseň roku 2010. V období, kedy došlo k vysloveniu nedôvery (v októbri 2011), koaličné strany mali podporu na úrovni 35-36 % voličov."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["koalíciu", "FOCUS", "hlasov", "ťažkosťami", "nedôvery"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5454728/koalicna-zmluva-uplne-znenie.html", "http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243941-analyza-vlady-ivety-radicovej-chaos-od-zaciatku-do-konca/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:45.473288+00:00"}
{"id": "vr28836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28836", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...sme intenzívne pripravovali novelu (o konflikte záujmov, pozn.) spoločne dokonca aj s poslancom Smeru. Bola pripravená, bola v podstate aj vykonzultovaná a potom ju Smer odmietol podporiť a dodnes sedí v parlamente, my sme ju tam opakovane podávali. V tejto chvíli je na rokovaní parlamentu...", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Beblavý naráža na návrh ústavného zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií. Tento návrh predložili poslanci Beblavý (Sieť), Gál (Most - Híd), Kadúc (OĽaNO), Poliačik (SaS), Přidal (KDH) a poslankyňa Žitňanská (Most - Híd). Tento návrh už začiatkom roka 2013 pripravoval v skupine opozičných poslancov aj poslanec Smeru Brixi . Návrh bol pripravený a predložený prvýkrát na rokovanie NR SR 26. septembra 2014 pod tlačou 735 v programe 25. schôdze . Návrh neprešiel prvým čítaním, keď ho nepodporil ani jeden poslanec strany SMER-SD. Ten istý návrh bol predložený aj na 39. schôdzu NR SR , bod programu však bol presunutý (tlač 1241). Poslednýkrát bol presunutý na súčasne prebiehajúcu 44. schôdzu NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Beblavý naráža na návrh ústavného zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií. Tento návrh predložili poslanci Beblavý (Sieť), Gál (Most - Híd), Kadúc (OĽaNO), Poliačik (SaS), Přidal (KDH) a poslankyňa Žitňanská (Most - Híd). Tento návrh už začiatkom roka 2013 pripravoval v skupine opozičných poslancov aj poslanec Smeru Brixi . Návrh bol pripravený a predložený prvýkrát na rokovanie NR SR 26. septembra 2014 pod tlačou 735 v programe 25. schôdze . Návrh neprešiel prvým čítaním, keď ho nepodporil ani jeden poslanec strany SMER-SD. Ten istý návrh bol predložený aj na 39. schôdzu NR SR , bod programu však bol presunutý (tlač 1241). Poslednýkrát bol presunutý na súčasne prebiehajúcu 44. schôdzu NR SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["Brixi", "programe 25. schôdze", ".", "neprešiel", "39. schôdzu NR SR", "44. schôdzu"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/majetkove-priznania-verejnych-cinitelov-po-novom-toto-zakone-zmenilo.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=735", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=735", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=33141", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1241", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1241"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:16.297287+00:00"}
{"id": "vr14386", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14386", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) aj Národná banka Nemecka konštatuje, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sa najdynamickejšie približuje k priemeru životnej úrovne.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť dostupný zdroj, ktorý by uvádzal takéto konštatovanie národnej banky Nemecka (Deutsche Bundesbank). Pokiaľ porovnávame údaje o životnej úrovni (Eurostat- HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) pre rok 2003 a rok 2014, Slovensko patrí medzi 4 krajiny, ktorých životná úroveň je síce pod priemerom EÚ, no približuje sa k nemu najdynamickejšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť dostupný zdroj, ktorý by uvádzal takéto konštatovanie národnej banky Nemecka (Deutsche Bundesbank). Pokiaľ porovnávame údaje o životnej úrovni (Eurostat- HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily) pre rok 2003 a rok 2014, Slovensko patrí medzi 4 krajiny, ktorých životná úroveň je síce pod priemerom EÚ, no približuje sa k nemu najdynamickejšie. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:09.397318+00:00"}
{"id": "vr35335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35335", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "No, v prvom rade musím uviesť na pravú mieru, čo tu narozprával pán Rafaj, novela je v súlade s programovým vyhlásením vlády.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše:\n\n„Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.“\n\n...\n\n„Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a dalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatňovať odporúčania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.“\n\nZ „ jazykového zákona “ (z 30. Júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa nového návrhu vládneho zákona vypadli okrem iného aj\n\nV § 1 odsek 5, kde sa píše:\n\n„(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“\n\nV § 2 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.\n\n„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.“\n\nV § 3 ods. 1 sa za slová „štátny jazyk“ vkladajú slová „a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk“.\n\n„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.“\n\nV § 3 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.\n\n„(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“\n\nV § 5 ods. 7 štvrtej vete sa slová „je povinný“ nahrádzajú slovom „môže“.\n\nV § 5 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,11g) sa poradie textov neurčuje.“.\n\n„(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.11f)“\n\nV § 8 ods. 4 druhej vete sa slová „klienta neovládajúceho“ nahrádzajú slovami „klienta,\n\nktorého materinský jazyk je iný ako“.\n\n„(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,15) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“", "analysis_paragraphs": ["V Programovom vyhlásení vlády sa okrem iného píše:", "„Vláda SR napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V krátkom čase pripraví návrhy zmien zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlačový zákon), zákona o štátnom jazyku SR, zákona o občianstve SR, legislatívnych pravidiel vlády SR a i. tak, aby rešpektovali ľudské aj menšinové práva zaručené Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vláda SR bude iniciovať nápravu v individuálnych prípadoch, v ktorých mohlo dôjsť k zásahom do dôstojnosti občana zo strany štátu.“", "...", "„Okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúr národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda SR naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov SR aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a dalších súvisiacich právnych predpisov. Dôsledne bude uplatňovať odporúčania Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnotiacich správach.“", "Z „ jazykového zákona “ (z 30. Júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa nového návrhu vládneho zákona vypadli okrem iného aj", "V § 1 odsek 5, kde sa píše:", "„(5) Tento zákon sa vzťahuje na štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby podnikateľov a fyzické osoby v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.“", "V § 2 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.", "„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej správy sú povinné ochraňovať štátny jazyk. Na tento účel sú povinné aktívne pristupovať ku kontrole dodržiavania ustanovení tohto zákona.“", "V § 3 ods. 1 sa za slová „štátny jazyk“ vkladajú slová „a ich zamestnanci, štátni zamestnanci, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a Hasičského a záchranného zboru sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk“.", "„(1) Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom5) používajú v úradnom styku štátny jazyk; tým nie je dotknuté používanie jazykov národnostných menšín v úradnom styku podľa osobitného predpisu5aa) a používanie iných jazykov v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.“", "V § 3 sa vypúšťa odsek 2. Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 2 až 5.", "„(2) Zamestnanci a štátni zamestnanci orgánov a právnických osôb podľa odseku 1, dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako aj príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek sú povinní ovládať a v úradnom styku používať štátny jazyk.“", "V § 5 ods. 7 štvrtej vete sa slová „je povinný“ nahrádzajú slovom „môže“.", "V § 5 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,11g) sa poradie textov neurčuje.“.", "„(7) Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník je povinný požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.11f)“", "V § 8 ods. 4 druhej vete sa slová „klienta neovládajúceho“ nahrádzajú slovami „klienta,", "ktorého materinský jazyk je iný ako“.", "„(4) Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sa vedie v štátnom jazyku. Komunikácia personálu týchto zariadení s pacientmi alebo klientmi sa vedie spravidla v štátnom jazyku; ak ide o pacienta alebo klienta neovládajúceho štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom alebo klientom dorozumieť. Pacient alebo klient, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, môže v týchto zariadeniach v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu,15) používať v komunikácii s personálom svoj materinský jazyk. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády", "jazykového zákona", "návrhu vládneho zákona"], "url": ["http://www.government.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=331962", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=347098"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:17.819297+00:00"}
{"id": "vr36915", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36915", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Neni podpísaná, ale vlastne džentlmenská dohoda. Richard ju nepopiera, on ju sám zverejnil vlastne. (dohodu o tom, že Matovič môže po 1.januári 2011 založiť novú stranu, pozn.)", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič v rozhovore pre TA3 30. júla 2010 uviedol, že sa jedná o \"džentlmenskú\" dohodu. Žiadna zmluva podpísaná nebola a R. Sulík túto dohodu potvrdil.", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič v rozhovore pre TA3 30. júla 2010 uviedol, že sa jedná o \"džentlmenskú\" dohodu. Žiadna zmluva podpísaná nebola a R. Sulík túto dohodu potvrdil."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/158578_obycajni-ludia-maju-neobycajnu-dohodu-so-sulikom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:05.826884+00:00"}
{"id": "vr35148", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35148", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...tie hárky odovzdané prezidentovi tri dni pred voľbami,  nie po voľbách.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík odovzdal podpisové hárky prezidentovi 9. Júna 2010 teda 3 dni pred voľbami", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík odovzdal podpisové hárky prezidentovi 9. Júna 2010 teda 3 dni pred voľbami"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["odovzdal"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5415258/sulik-oficialne-poziadal-prezidenta-o-vypisanie-referenda.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:59.932940+00:00"}
{"id": "vr37591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37591", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Veď 19. januára pani premiérka jasne povedala, že nebudeme privatizovať tie podniky, ktoré sú ziskové. Pokiaľ viem, tu (pri teplárňach, pozn.) je dividenda 4,2 milióna.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku denníka sme.sk z 19 januára 2011 sa strategické podniky nebudú predávať. „ Vo firmách, kde má štát významnejší podiel a tie podniky sú ziskové , nie je žiaden dôvod na úvahy o predaji, \" povedala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Reagovala tak na otázku o privatizácii štátnych teplární. Priemerný celkový ročný dividendový výnos za všetkých šesť teplárenských spoločností v rokoch 2002 až 2010 dosiahol hodnotu 4,2 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku denníka sme.sk z 19 januára 2011 sa strategické podniky nebudú predávať. „ Vo firmách, kde má štát významnejší podiel a tie podniky sú ziskové , nie je žiaden dôvod na úvahy o predaji, \" povedala premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). Reagovala tak na otázku o privatizácii štátnych teplární. Priemerný celkový ročný dividendový výnos za všetkých šesť teplárenských spoločností v rokoch 2002 až 2010 dosiahol hodnotu 4,2 milióna eur."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "dosiahol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5728506/radicova-kde-je-zisk-nebude-privatizacia.html#ixzz1ForFV8iV", "http://www.energia.sk/clanok/zemny-plyn/predaj-podielov-v-teplarnach-je-vraj-vyhodnejsi-ako-ocakavane-dividendy/2024/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:23.685422+00:00"}
{"id": "vr33549", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33549", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Zákonník práce bol prijatý až neskôr, akože nie počas hneď na začiatku tej vlády samotnej. To znamená, že účinnosť sa prejavila až neskôr. A zároveň, zároveň tam trochu aj nezamestnanosť potom ku koncu klesala.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákonník práce, ktorý bol za vlády Ivety Radičovej schválený 13. júla 2011 a vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Je teda pravdou, že ZP nebol prijatý hneď na začiatku vlády I. Radičovej. Po týchto mesiacoch nezamestnanosť klesla až v marci 2012. 10 marca 2012 sa konali predčasné voľby. Vláda R. Fica nastúpila 4. apríla 2012. Je preto možné započítať pokles v marci 2012 do obdobia vlády I. Radičovej. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Graf vývoj evidovanej nezamestnanosti ( interaktívny graf ): Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši. Aj na základe štvrťročných údajov o nezamestnanosti Eurostatu je pravdou, že ku koncu obdobia (1. štvrťrok 2012) I. Radičovej nezamestnanosť klesala. Demagog.sk nehodnotí efekt samotného Mihálovho Zákonníka práce na pokles nezamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákonník práce, ktorý bol za vlády Ivety Radičovej schválený 13. júla 2011 a vstúpil do platnosti 1. septembra 2011. Je teda pravdou, že ZP nebol prijatý hneď na začiatku vlády I. Radičovej. Po týchto mesiacoch nezamestnanosť klesla až v marci 2012. 10 marca 2012 sa konali predčasné voľby. Vláda R. Fica nastúpila 4. apríla 2012. Je preto možné započítať pokles v marci 2012 do obdobia vlády I. Radičovej. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa ÚPSVaR: 2010 2011 2012 Január 12,89 Január 12,98 Január 13,69 Február 12,97 Február 13,16 Február 13,76 Marec 12,88 Marec 13,13 Marec 13,69 Apríl 12,52 Apríl 12,94 Apríl 13,40 Máj 12,24 Máj 12,84 Máj 13,19 Jún 12,34 Jún 12,98 Jún 13,34 Júl 12,33 Júl 13,15 Júl 13,27 August 12,19 August 13,12 August 13,19 September 12,42 September 13,37 September 13,44 Október 12,29 Október 13,39 Október 13,69 November 12,22 November 13,33 November 13,94 December 12,46 December 13,59 December 14,44 Priemer 12,48 Priemer 13,16 Priemer 13,59 Graf vývoj evidovanej nezamestnanosti ( interaktívny graf ): Je potrebné dodať, že výrok je hodnotený na základe hodnôt evidovanej zamestnanosti, ktorú monitoruje ÚPSVaR. Vývoj miery nezamestnanosti, ktorý vedú Eurostat a Štatistického úradu sa vzhľadom na odlišnú metodiku výpočtu nezamestnanosti líši. Aj na základe štvrťročných údajov o nezamestnanosti Eurostatu je pravdou, že ku koncu obdobia (1. štvrťrok 2012) I. Radičovej nezamestnanosť klesala. Demagog.sk nehodnotí efekt samotného Mihálovho Zákonníka práce na pokles nezamestnanosti. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["schválený", "apríla", "interaktívny graf", "údajov"], "url": ["http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/527/category/zamestnanec/article/zmeny-novela-zakonnika-prace-2011.xhtml", "http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico", "http://ekonomika.sme.sk/c/6709029/pracu-beru-aj-ficove-dane-nezamestnanost-je-najvyssia-od-maja-2004.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=0&pcode=tipsun30&language=en&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:39.341998+00:00"}
{"id": "44108", "numeric_id": 44108, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44108", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ale daňové zaťaženie stále rastie, keď si pozriete na konci dňa, daňové zaťaženie rastie.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za posledných desať rokov daňové zaťaženie slovenských občanov narástlo. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa údajov OECD tvoril v roku 2018 (posledné dostupné dáta) štátny príjem na daniach 33,05 % HDP. V roku 2009 to bolo 28,87 % HDP. Za posledných 10 rokov tak - s výkyvmi pomedzi - tak daňové zaťaženie narástlo o 4,18 percentuálneho bodu. V porovnaní s ostatnými krajinami je však daňové zaťaženie Slovenska podpriemerné. Kým v roku 2009 bol tento priemer 32,20 %, v roku 2018 bol 34,26 % HDP. Údaje Eurostatu hovoria o daňovom zaťažení na úrovni 34,3 % HDP v roku 2018 a 29,0 % HDP v roku 2009. Podľa týchto údajov teda narástlo o 5,3 percentuálneho bodu. Daňové zaťaženie Slovenska je pod priemerom aj v porovnaní s krajinami Európskej únie. Ten bol v roku 2009 na úrovni 38,4 %, v roku 2018 na úrovni 40,3 % HDP.", "analysis_paragraphs": ["Za posledných desať rokov daňové zaťaženie slovenských občanov narástlo. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Podľa údajov OECD tvoril v roku 2018 (posledné dostupné dáta) štátny príjem na daniach 33,05 % HDP. V roku 2009 to bolo 28,87 % HDP. Za posledných 10 rokov tak - s výkyvmi pomedzi - tak daňové zaťaženie narástlo o 4,18 percentuálneho bodu. V porovnaní s ostatnými krajinami je však daňové zaťaženie Slovenska podpriemerné. Kým v roku 2009 bol tento priemer 32,20 %, v roku 2018 bol 34,26 % HDP. Údaje Eurostatu hovoria o daňovom zaťažení na úrovni 34,3 % HDP v roku 2018 a 29,0 % HDP v roku 2009. Podľa týchto údajov teda narástlo o 5,3 percentuálneho bodu. Daňové zaťaženie Slovenska je pod priemerom aj v porovnaní s krajinami Európskej únie. Ten bol v roku 2009 na úrovni 38,4 %, v roku 2018 na úrovni 40,3 % HDP."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Eurostatu"], "url": ["https://data.oecd.org/tax/tax-revenue.htm#indicator-chart", "https://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_10a_taxag&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:18.150355+00:00"}
{"id": "vr16413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16413", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Od nastupu Mariana Kotlebu (ĽS Naše Slovensko) do funkcie predsedu kraja sme poctivym hospodárením znížili dlh kraja o viac ako 16 miliónov.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Údaje Mariána Kotlebu o poklesu celkového dlhu kraja sú pravdivé. Župe sa podarilo za súčasné volebné obdobie znížiť dlh o 18,3 mil. eur. Vyššie daňové príjmy, značný pokles hodnoty majetku či strata eurofondov však naznačujú, že tento úspech nemožno pripísať \"poctivému hospodáreniu\", preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výrok pochádza z novinového materiálu Banskobytrického samosprávneho kraja z januára 2017 (. pdf , s. 3). Na základe záverečného účtu BBSK pre rok 2013 bol celkový dlh k 31. 12. 2013 vo výške 56,43 mil. eur. Toto číslo je súčtom bankových úverov – 39,08 mil. eur (. pdf , s. 117) a dodávateľských investičných úverov – 17,35 mil. eur (. pdf , s. 120). V záverečnom účte z roku 2016 je celkový dlh k 31. 12. 2016 už len 38,13 mil. eur. Bankové úvery tvoria 25,39 mil. eur (. pdf , s. 105) a dodávateľské investičné úvery 12,74 mil. eur (. pdf , s. 105). Rozdiel v celkovom dlhu medzi decembrom 2013 a decembrom 2016 je teda 18,3 mil. eur, čo v porovnaní s \"viac ako 16 miliónov\" hodnotíme ako akceptovateľný numerický rozdiel. Táto časť výroku je teda pravdivá. Fakt, že BBSK dobre hospodáril spochybňuje nasledovné: 1) Vyššie daňové príjmy – za úspechom zníženia dlhu BBSK môže byť fakt, že kraj dostane na podielových daniach a daniach z motorových vozidiel za roky 2014 –2017 – 365 mil. eur, zatiaľ čo za roky 2010 – 2013 (predošlé volebné obdobie) to bolo len 281 mil. eur. BBSK má teda v súčasnom volebnom období o 84 mil. eur vyššie príjmy 2) Pokles hodnoty majetku – Kotleba síce znížil dlh, no na úkor straty veľkej časti majetku, čo dokazujú samotné záverečné účty vydávané župou. K 31. decembru. 2013 (. pdf , s. 116) predstavovala hodnota majetku župy 319,97 mil. eur (vypočítané ako súčet aktív Úradu BBSK, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií kraja). K 31. decembru 2016 (. pdf, s. 104) to bolo už len 246,6 mil. eur. Za Kotlebovho šéfovania BBSK, prišla župa o majetok v hodnote 73,37 mil. eur. 3) Strata eurofondov – kvôli zamestnávaniu načierno prišiel BBSK o viac než 20 miliónov eur na opravu ciest II. a III. triedy. Ako čierny zamestnávateľ nemôže župa čerpať prostriedky EÚ. 4) Pochybné verejné obstarávanie – BBSK vyhlásil 15 tendrov na opravy ciest za takmer 10 mil. eur. 9 tendrov za 5,5 milióna eur vyhrala firma RENOMONT Profi len s štyrmi zamestnancami. Pochybné parametre tendra spochybnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Poctivosť takéhoto hospodárenia je otázna. 5) Najhoršie finančné zdravie – Inštitút pre verejné a sociálne otázky (INEKO) označil vo svojej analýze BBSK už štvrtý rok v rade za vyšší územný celok s najhorším finančným zdravím pre rok 2012, 2013, 2014 aj 2015. Treba však dodať, že za Kotlebu sa hodnotenie zlepšilo z 3,3/6 na 3,8/6. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Údaje Mariána Kotlebu o poklesu celkového dlhu kraja sú pravdivé. Župe sa podarilo za súčasné volebné obdobie znížiť dlh o 18,3 mil. eur. Vyššie daňové príjmy, značný pokles hodnoty majetku či strata eurofondov však naznačujú, že tento úspech nemožno pripísať \"poctivému hospodáreniu\", preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výrok pochádza z novinového materiálu Banskobytrického samosprávneho kraja z januára 2017 (. pdf , s. 3). Na základe záverečného účtu BBSK pre rok 2013 bol celkový dlh k 31. 12. 2013 vo výške 56,43 mil. eur. Toto číslo je súčtom bankových úverov – 39,08 mil. eur (. pdf , s. 117) a dodávateľských investičných úverov – 17,35 mil. eur (. pdf , s. 120). V záverečnom účte z roku 2016 je celkový dlh k 31. 12. 2016 už len 38,13 mil. eur. Bankové úvery tvoria 25,39 mil. eur (. pdf , s. 105) a dodávateľské investičné úvery 12,74 mil. eur (. pdf , s. 105). Rozdiel v celkovom dlhu medzi decembrom 2013 a decembrom 2016 je teda 18,3 mil. eur, čo v porovnaní s \"viac ako 16 miliónov\" hodnotíme ako akceptovateľný numerický rozdiel. Táto časť výroku je teda pravdivá. Fakt, že BBSK dobre hospodáril spochybňuje nasledovné: 1) Vyššie daňové príjmy – za úspechom zníženia dlhu BBSK môže byť fakt, že kraj dostane na podielových daniach a daniach z motorových vozidiel za roky 2014 –2017 – 365 mil. eur, zatiaľ čo za roky 2010 – 2013 (predošlé volebné obdobie) to bolo len 281 mil. eur. BBSK má teda v súčasnom volebnom období o 84 mil. eur vyššie príjmy 2) Pokles hodnoty majetku – Kotleba síce znížil dlh, no na úkor straty veľkej časti majetku, čo dokazujú samotné záverečné účty vydávané župou. K 31. decembru. 2013 (. pdf , s. 116) predstavovala hodnota majetku župy 319,97 mil. eur (vypočítané ako súčet aktív Úradu BBSK, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií kraja). K 31. decembru 2016 (. pdf, s. 104) to bolo už len 246,6 mil. eur. Za Kotlebovho šéfovania BBSK, prišla župa o majetok v hodnote 73,37 mil. eur. 3) Strata eurofondov – kvôli zamestnávaniu načierno prišiel BBSK o viac než 20 miliónov eur na opravu ciest II. a III. triedy. Ako čierny zamestnávateľ nemôže župa čerpať prostriedky EÚ. 4) Pochybné verejné obstarávanie – BBSK vyhlásil 15 tendrov na opravy ciest za takmer 10 mil. eur. 9 tendrov za 5,5 milióna eur vyhrala firma RENOMONT Profi len s štyrmi zamestnancami. Pochybné parametre tendra spochybnil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Poctivosť takéhoto hospodárenia je otázna. 5) Najhoršie finančné zdravie – Inštitút pre verejné a sociálne otázky (INEKO) označil vo svojej analýze BBSK už štvrtý rok v rade za vyšší územný celok s najhorším finančným zdravím pre rok 2012, 2013, 2014 aj 2015. Treba však dodať, že za Kotlebu sa hodnotenie zlepšilo z 3,3/6 na 3,8/6. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "Vyššie daňové príjmy", "pdf", "pdf,", "20 miliónov eur", "Úrad pre verejné obstarávanie.", "", "Najhoršie finančné zdravie"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2017/01/noviny-bbsk-januar-2017.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/2013/zaverecny-ucet-bbsk-2013.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/2013/zaverecny-ucet-bbsk-2013.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Záverečný%20účet/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Záverečný%20účet/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf", "http://miroseget.blog.pravda.sk/2017/02/07/kotleba-klame-alebo-zazracne-hospodarenie-v-bbsk/", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/BB/2013/zaverecny-ucet-bbsk-2013.pdf", "https://www.bbsk.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Záverečný%20účet/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/417663/kotleba-zamestnaval-nacierno-zupa-prisla-o-vyse-20-milionov-eur/", "https://dennikn.sk/811625/kotleba-vysvetloval-zvlastny-tender-na-opravu-ciest-a-na-tlacovku-nepustil-vsetkych/", "http://www.hospodarenieobci.sk/profily/?ID=9006&y=2015", "http://www.hospodarenieobci.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2015&sort=fzskore|desc&show=1-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:21.446509+00:00"}
{"id": "vr27546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27546", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Ja som 5 rokov bola predsedníčkou Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a ešte v žiadnom volebnom období nebolo prijatých toľko správ v tomto výbore ako práve keď som predsedala Výboru.", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Volebné obdobie\n\nPočet prijatých správ\n\n1994 – 1999\n\n8\n\n1999 – 2004\n\n26\n\n2004 – 2009\n\n33\n\n2009 – 2014 (do 10.4.)\n\n39", "analysis_paragraphs": ["Volebné obdobie", "Počet prijatých správ", "1994 – 1999", "8", "1999 – 2004", "26", "2004 – 2009", "33", "2009 – 2014 (do 10.4.)", "39"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["bola", "prijal", "Databáza"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/23894/ANNA_ZABORSKA_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/plenary/sk/reports.html?action=3&tabActif=tabResult#sidesForm", "http://www.europarl.europa.eu/plenary/sk/reports.html#sidesForm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:14.722461+00:00"}
{"id": "vr38214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38214", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ešte sme to neuzavreli, ale určite sa dohodneme a určite samozrejme niekoho nominujeme, a pretože táto téma (rozpočtovej zodpovednosti, ktorá by mala byť chránená zákonom, pozn.) bola aj súčasnou našich, našich predvolebných téz a absolútne sa k nej hlásime.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Programovom zameraní strany Smer pre volebné obdobie 2010-2014 (.doc) sa píše: \"Vyváženým rozpočtovým hospodárením v oblasti príjmov aj výdavkov bude vláda cielene pokračovať v konsolidácii verejných financií, pri znižovaní podielu deficitu verejných financií na HDP a udržaní priemerného podielu verejného dlhu na HDP. Pôjde pritom o ekonomicky a najmä cenovo efektívnejšie a transparentnejšie zabezpečovanie investícií, tovarov a služieb. Vláda bude pokračovať v realizácii opatrení súvisiacich so znížením rozpočtových kapitol, čím dosiahne vyššiu efektívnosť výdavkov vo verejnej správe. Vláda v súvislosti s posilnením záväznosti viacročného rozpočtu verejnej správy vrátane predĺženia obdobia na ktoré sa rozpočtový rámec zostavuje zavedie stanovovanie výdavkových stropov .\"", "analysis_paragraphs": ["V Programovom zameraní strany Smer pre volebné obdobie 2010-2014 (.doc) sa píše: \"Vyváženým rozpočtovým hospodárením v oblasti príjmov aj výdavkov bude vláda cielene pokračovať v konsolidácii verejných financií, pri znižovaní podielu deficitu verejných financií na HDP a udržaní priemerného podielu verejného dlhu na HDP. Pôjde pritom o ekonomicky a najmä cenovo efektívnejšie a transparentnejšie zabezpečovanie investícií, tovarov a služieb. Vláda bude pokračovať v realizácii opatrení súvisiacich so znížením rozpočtových kapitol, čím dosiahne vyššiu efektívnosť výdavkov vo verejnej správe. Vláda v súvislosti s posilnením záväznosti viacročného rozpočtu verejnej správy vrátane predĺženia obdobia na ktoré sa rozpočtový rámec zostavuje zavedie stanovovanie výdavkových stropov .\""], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Programovom zameraní strany Smer pre volebné obdobie 2010-2014"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/files/galleries/1622/Politick%C3%A9%20posolstvo%20SMER-SD%20pre%202010-2014.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:46.246482+00:00"}
{"id": "vr29232", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29232", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som bol na oficiálnej návšteve, dokonca sme povedali, že zbrane nebudeme dodávať na Ukrajinu nikdy, to je pre nás principiálna vec, hovorím o vláde Slovenskej republiky, ktorej som predsedom, ale pokiaľ ide o lieky, nejaké ošatenie, v tomto duchu sme urobili humanitárne gestá vo viacerých etapách.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Fico naozaj odmietol dodať Ukrajine zbrane, odvolávajúc sa na hrozbu ďalšej eskalácie konfliktu. Zároveň však Slovensko poskytlo Ukrajine v niekoľkých fázach humanitárnu pomoc. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Fico naozaj odmietol dodať Ukrajine zbrane, odvolávajúc sa na hrozbu ďalšej eskalácie konfliktu. Zároveň však Slovensko poskytlo Ukrajine v niekoľkých fázach humanitárnu pomoc. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["odmietol", "júna", "marci", "decembra"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7646514/na-ukrajine-hrozi-vojna-velkeho-rozsahu-tvrdi-fico.html", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=materialna-humanitarna-pomoc-slovenska-pre-ukrajinu", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329690-slovensko-pomohlo-ukrajinskym-vojakom/", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=slovensko-poslalo-ukrajine-dalsiu-materialnu-humanitarnu-pomoc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:11.085178+00:00"}
{"id": "vr32643", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32643", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Obdobné projekty (zamestnávania mladých, pozn.) budú financované z eurofondov aj v tých ďalších krajinách, ktoré EÚ označila ako krajiny, ktoré majú najvyššiu mieru mladých nezamestnaných.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Ondruš správne uvádza, že projekty na riešenie nezamestnanosti mladých prebehnú vo všetkých ôsmich krajinách EÚ s najvyššou nezamestnanosťou mladých ľudí. Tieto projekty budú financované realokáciou európskych zdrojov. José Manuel Barosso píše vo svojom prejave , z 24. mája 2012: \"I have reported on the initiatives taken for eight Member States on youth unemployment. As you know we have been working with eight Member States that have a more than average problem of youth unemployment and as promised I reported to the European Council on the progress achieved so far. The initial results of the joint action teams with the eight countries with the highest levels of youth unemployment were able to relocate €7 billion of funds for youth employment.\" Krajiny, ktoré J.M. Barosso vyzval, aby podnikli opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých sú Grécko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko. Predbežný výsledok v boji proti nezamestnanosti mladých prináša správa EK z 21. mája 2012, dostupná tu (pdf.) . Píše sa v nej, že hneď po výzve predsedu EK boli vytvorené akčné tímy zložené zo zástupcov členských štátov a Komisie. V tejto predbežnej správe o projektoch, ktoré prebiehali od februára do mája 2012 v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých sa uvádzajú využitia financií príklady: - V Lotyšsku bolo pridelených 44 mil. EUR na zlepšenie vybavenia a priestorov v školách poskytujúcich odbornú prípravu. - V Írsku bolo presunutých 25 mil. EUR v prospech integrovaného programu Youthreach, ktorý poskytuje vzdelanie, odbornú prípravu a pracovné skúsenosti mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a sú bez akejkoľvek kvalifikácie alebo odbornej prípravy. - V Litve s boli okrem iných opatrení presunuté prostriedky vo výške 12,45 mil. EUR v prospech investícií do výroby s vysokou pridanou hodnotou a na rozvoj služieb podnikaniu. - V Taliansku bola začatá dôležitá iniciatíva zameraná na riešenie problematiky predčasného opustenia školskej dochádzky v konvergenčných regiónoch. - Portugalská vláda podporí 35 500 mladých ľudí v rámci programu „Employment Passport“, ktorý je zameraný predovšetkým na stáže v hlavných hospodárskych odvetviach. - V Španielsku bolo presunutých 135 mil. EUR na verejné služby zamestnanosti s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať prácu. - V Grécku sa na základe spolupráce s osobitnou pracovnou skupinou Komisie pre Grécko. Očakáva sa, že projekt prinesie približne 100 000 pracovných miest, predovšetkým v stavebníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš správne uvádza, že projekty na riešenie nezamestnanosti mladých prebehnú vo všetkých ôsmich krajinách EÚ s najvyššou nezamestnanosťou mladých ľudí. Tieto projekty budú financované realokáciou európskych zdrojov. José Manuel Barosso píše vo svojom prejave , z 24. mája 2012: \"I have reported on the initiatives taken for eight Member States on youth unemployment. As you know we have been working with eight Member States that have a more than average problem of youth unemployment and as promised I reported to the European Council on the progress achieved so far. The initial results of the joint action teams with the eight countries with the highest levels of youth unemployment were able to relocate €7 billion of funds for youth employment.\" Krajiny, ktoré J.M. Barosso vyzval, aby podnikli opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých sú Grécko, Írsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko. Predbežný výsledok v boji proti nezamestnanosti mladých prináša správa EK z 21. mája 2012, dostupná tu (pdf.) . Píše sa v nej, že hneď po výzve predsedu EK boli vytvorené akčné tímy zložené zo zástupcov členských štátov a Komisie. V tejto predbežnej správe o projektoch, ktoré prebiehali od februára do mája 2012 v krajinách s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých sa uvádzajú využitia financií príklady: - V Lotyšsku bolo pridelených 44 mil. EUR na zlepšenie vybavenia a priestorov v školách poskytujúcich odbornú prípravu. - V Írsku bolo presunutých 25 mil. EUR v prospech integrovaného programu Youthreach, ktorý poskytuje vzdelanie, odbornú prípravu a pracovné skúsenosti mladým ľuďom, ktorí predčasne ukončili školskú dochádzku a sú bez akejkoľvek kvalifikácie alebo odbornej prípravy. - V Litve s boli okrem iných opatrení presunuté prostriedky vo výške 12,45 mil. EUR v prospech investícií do výroby s vysokou pridanou hodnotou a na rozvoj služieb podnikaniu. - V Taliansku bola začatá dôležitá iniciatíva zameraná na riešenie problematiky predčasného opustenia školskej dochádzky v konvergenčných regiónoch. - Portugalská vláda podporí 35 500 mladých ľudí v rámci programu „Employment Passport“, ktorý je zameraný predovšetkým na stáže v hlavných hospodárskych odvetviach. - V Španielsku bolo presunutých 135 mil. EUR na verejné služby zamestnanosti s cieľom pomôcť mladým ľuďom získať prácu. - V Grécku sa na základe spolupráce s osobitnou pracovnou skupinou Komisie pre Grécko. Očakáva sa, že projekt prinesie približne 100 000 pracovných miest, predovšetkým v stavebníctve. Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "Krajiny,", "tu (pdf.)"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-12-384_en.htm?locale=FR", "https://demagog.sk/vyrok/ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=7852.", "http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/pdf/council_dinner/youth_action_team_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:41.182896+00:00"}
{"id": "vr32100", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32100", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "...Ak by sme prijali tú tézu o tom, o tých 90 hlasoch ako účelovom nástroji, no tak potom by sme sa museli zamyslieť aj nad najväčšou novelou z roku 2001, kde tuším 100 článkov ste menili. 100 článkov zo 156 a prešlo to \"LTT\" ako sa hovorí. 90 hlasov.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Paška uvádza správny počet zmenených článkov, ktoré priniesol ústavný zákon č. 90/2001. V rámci tohto ústavného zákona sa udiali zmeny v 100 článkoch. Ústavný zákon č. 90/2001 z 23. februára 2001 priniesol skutočne 100 zmien v jednotlivých článkoch , v rámci ktorých vznikali nové články, upravovali sa už existujúce a niektoré boli zrušené. Ide o doteraz najrozsiahlejšiu novelu ústavy SR. Za prijatie novely hlasovalo z prítomných 144 poslancov, 90 poslancov bolo za, proti hlasovalo 57 poslancov, pričom jeden sa zdržal, dvaja poslanci neboli prítomní. Proti novele hlasovali poslanci politických strán SNS a HZDS. Vzhľadom na to, že výsledky hlasovania ako aj legislatívny proces sú prístupné až od roku 2002, počet navrhovaných no neschválených zmien v nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Paška uvádza správny počet zmenených článkov, ktoré priniesol ústavný zákon č. 90/2001. V rámci tohto ústavného zákona sa udiali zmeny v 100 článkoch. Ústavný zákon č. 90/2001 z 23. februára 2001 priniesol skutočne 100 zmien v jednotlivých článkoch , v rámci ktorých vznikali nové články, upravovali sa už existujúce a niektoré boli zrušené. Ide o doteraz najrozsiahlejšiu novelu ústavy SR. Za prijatie novely hlasovalo z prítomných 144 poslancov, 90 poslancov bolo za, proti hlasovalo 57 poslancov, pričom jeden sa zdržal, dvaja poslanci neboli prítomní. Proti novele hlasovali poslanci politických strán SNS a HZDS. Vzhľadom na to, že výsledky hlasovania ako aj legislatívny proces sú prístupné až od roku 2002, počet navrhovaných no neschválených zmien v nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon č. 90/2001", "hlasovalo"], "url": ["http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=5779"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:49.481431+00:00"}
{"id": "vr26830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26830", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Ako nám bolo vysvetlené, aj v tých minulých prípadoch, ktoré boli, bolo ich okolo 15, aj to v okolí Nitry v tých rokoch 2010 - 2011...", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rokoch 2010 - 2011 bolo v Nitre evidovaných 53 prípadov, ktoré niesli znaky extrémizmu, v roku 2010 20 a v roku 2011 až 33. Jaroslav Baška uvádza nižšie číslo a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 bolo zaevidovaných približne 20 prípadov, ktoré niesli znaky extrémizmu a boli vyšetrované políciou. V nasledujúcom roku sa toto číslo vyšplhalo až na 33, čo znamená že dokopy ich bolo v rokoch 2010 - 2011 53. Podľa najnovších dostupných údajov Ministerstva spravodlivosti ( Trestné činy extrémizmu a rasovo motivované trestné činy za rok 2012, .pdf), bolo v roku 2012 zaevidovaných 15 prípadov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rokoch 2010 - 2011 bolo v Nitre evidovaných 53 prípadov, ktoré niesli znaky extrémizmu, v roku 2010 20 a v roku 2011 až 33. Jaroslav Baška uvádza nižšie číslo a jeho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 bolo zaevidovaných približne 20 prípadov, ktoré niesli znaky extrémizmu a boli vyšetrované políciou. V nasledujúcom roku sa toto číslo vyšplhalo až na 33, čo znamená že dokopy ich bolo v rokoch 2010 - 2011 53. Podľa najnovších dostupných údajov Ministerstva spravodlivosti ( Trestné činy extrémizmu a rasovo motivované trestné činy za rok 2012, .pdf), bolo v roku 2012 zaevidovaných 15 prípadov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["bolo", "údajov"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/vystrasili-vas-utoky-v-nitre-vieme-kde-by-ste-sa-mali-extremistov-bat-najviac/slovensko/politika/", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/priloha_1.pdf?instEID=191&attEID=58451&docEID=324888&matEID=6537&langEID=1&tStamp=20130828200306490"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:39.531518+00:00"}
{"id": "vr38087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38087", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Myslím si, že dnes už aj teda koaličné strany aj ostatné, okrem strany Most-Híd uznávajú, že ten náš postup (postup pri odvetnom zákone voči maďarskému zákonu o dvojitom občianstve, pozn.) bol správny a že sme ich možno v poslednej chvíli z toho, nejakej z tejto zlej cestičky strhli a zvrátili. Mali by sme samozrejme reagovať.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nenašli sme žiadnu zmienku, ktorá by hovorila o tom, že s odstupom času vidia koaličné strany postup Matoviča a Procházku za správny. Vzhľadom na to, že Procházkovo rozhodnutie hlasovať za návrh Smeru o dvojitom občianstve ostalo síce nepotrestané, avšak Matoviča to stálo miesto v poslaneckom klube SaS, považujeme za prirodzené, že zmena postoja niektorej zo strán za takýchto vážnych okolností by bola medializovaná. Matovičov výrok tak hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadnu zmienku, ktorá by hovorila o tom, že s odstupom času vidia koaličné strany postup Matoviča a Procházku za správny. Vzhľadom na to, že Procházkovo rozhodnutie hlasovať za návrh Smeru o dvojitom občianstve ostalo síce nepotrestané, avšak Matoviča to stálo miesto v poslaneckom klube SaS, považujeme za prirodzené, že zmena postoja niektorej zo strán za takýchto vážnych okolností by bola medializovaná. Matovičov výrok tak hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5761374/matovic-siel-so-smerom-v-sas-skoncil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:10.674028+00:00"}
{"id": "vr27102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27102", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "My a ďalšie 4 krajiny, myslím, že je päť krajín, ktoré neuznali doteraz Kosovo.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa internetovej stránky Európskeho fóra uznalo Kosovo ako zvrchovaný štát 22 z 27 členských krajín EU, s výnimkou Španielska, Cypru, Grécka, Rumunska a Slovenska. Výrok Milana Kňažka hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa internetovej stránky Európskeho fóra uznalo Kosovo ako zvrchovaný štát 22 z 27 členských krajín EU, s výnimkou Španielska, Cypru, Grécka, Rumunska a Slovenska. Výrok Milana Kňažka hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho fóra"], "url": ["http://www.europeanforum.net/country/kosovo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:41.509399+00:00"}
{"id": "vr14870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14870", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...)  čo dohodol britský premiér Cameron napríklad s Donaldom Tuskom a Junckerom, bude skôr alebo neskôr potrebné otvoriť samotné primárne právo Európskej únie, aby (...) tých výnimiek nebolo toľko, koľko je dnes.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pri dohode ktorú uzavrel vo februári Cameron s Tuskom a Junckerom a bola schválená všetkými predstaviteľmi členských štátov sa nespomína, že by malo dôjsť k zmenám v primárnom práve. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Donald Tusk zverejnil 2. februára návrh dohody ktorý má novo definovať vzťah Veľkej Británie a Európskej únie. Tusk poznamenal, že udržanie jednoty Únie je prvoradé ale rovnako odmieta prekročiť princípy na ktorých je Únia budovaná. Veľká Británie v dohode vyjednávala v štyroch základných oblastiach. Prvou je integrácia/suverenita v rámci ktorej británia požadovala výnimku zo stále pevnejšieho zväzku v Únii a žiadali rovnako väčšiu právomoc národných parlamentov. Druhou je konkurencieschopnosť, čiže obmedzenie nadmernej regulácie a nariadení, kritikmi nazývaných \"bruselskou byrokraciou\". Treťou sú sociálne dávky, čiže obmedzenie prístupu k dávkam pre zamestnaných i nezamestnaných občanov z iných krajín Únie. Poslednou je eurozóna, kde Briti žiadali aby euro nebolo jedinou menou EÚ a tam kde neplatí nebudú krajiny znevýhodňované. 19. februára Cameron dosiahol uzavretie kompromisnej dohody o úprave vzťahov medzi Veľkou Britániou a EÚ. Táto dohoda by rovnako mala napomôcť k zotrvaniu Británie v EÚ. Kompromis prišiel najmä v otázke vyplácania sociálnych dávok, kde V4 odmietala snahu o ich obmedzenie. Prijatím týchto požiadaviek, EÚ oficiálne upustila od zakladajúceho princípu, že členské štáty smerujú k čoraz užšej integrácii. Rovnako tento text jasne ukazuje budúce štruktúrne zmeny, ku ktorým členské štáty smerujú. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pri dohode ktorú uzavrel vo februári Cameron s Tuskom a Junckerom a bola schválená všetkými predstaviteľmi členských štátov sa nespomína, že by malo dôjsť k zmenám v primárnom práve. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Donald Tusk zverejnil 2. februára návrh dohody ktorý má novo definovať vzťah Veľkej Británie a Európskej únie. Tusk poznamenal, že udržanie jednoty Únie je prvoradé ale rovnako odmieta prekročiť princípy na ktorých je Únia budovaná. Veľká Británie v dohode vyjednávala v štyroch základných oblastiach. Prvou je integrácia/suverenita v rámci ktorej británia požadovala výnimku zo stále pevnejšieho zväzku v Únii a žiadali rovnako väčšiu právomoc národných parlamentov. Druhou je konkurencieschopnosť, čiže obmedzenie nadmernej regulácie a nariadení, kritikmi nazývaných \"bruselskou byrokraciou\". Treťou sú sociálne dávky, čiže obmedzenie prístupu k dávkam pre zamestnaných i nezamestnaných občanov z iných krajín Únie. Poslednou je eurozóna, kde Briti žiadali aby euro nebolo jedinou menou EÚ a tam kde neplatí nebudú krajiny znevýhodňované. 19. februára Cameron dosiahol uzavretie kompromisnej dohody o úprave vzťahov medzi Veľkou Britániou a EÚ. Táto dohoda by rovnako mala napomôcť k zotrvaniu Británie v EÚ. Kompromis prišiel najmä v otázke vyplácania sociálnych dávok, kde V4 odmietala snahu o ich obmedzenie. Prijatím týchto požiadaviek, EÚ oficiálne upustila od zakladajúceho princípu, že členské štáty smerujú k čoraz užšej integrácii. Rovnako tento text jasne ukazuje budúce štruktúrne zmeny, ku ktorým členské štáty smerujú. Dátum zverejnenia analýzy: 11.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["návrh dohody", "uzavretie", "upustila"], "url": ["http://http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1680379-tusk-zverejnil-navrh-dohody-s-brity-budou-moci-zatahnout-za-zachrannou-brzdu", "http://http://zahranicni.ihned.cz/evropa-slovensko/c1-65171120-evropsti-lidri-se-shodli-klicem-k-omezeni-migrace-je-dohoda-s-tureckem", "http://http//www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/1681480-juncker-dohoda-s-brity-je-spravedliva-pro-vsechny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:54.696295+00:00"}
{"id": "vr33398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33398", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme jediná parlamentná strana, ktorá dokáže v tajnej voľbe takej, že všetci členovia volia, si zvoliť svojho predsedu.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že v ostatných parlamentných stranách nevolia predsedu strany priamo všetci členovia strany, ale zvolení delegáti.\n\nSaS mala tajné voľby predsedu strany a to aj napriek tomu, že sa tak exaktne neuvádza v stanovách strany. Možnosť hlasovať mali 16. marca všetci súčasní členovia strany a to aj napriek tomu, že stanovy špecifikujú, že predseda strany je volený kongresom, ktorého účastníci sú delegáti. V Článku VI. bod 1 a bod 4. sa uvádza:\n\n\"1. Najvyšším orgánom strany je kongres. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení na krajských volebných zhromaždeniach podľa kľúča určeného republikovou radou a členovia republikovej rady a dozornej a rozhodcovskej komisie.\n\n4. Kľúč na voľbu delegátov na krajských volebných zhromaždeniach určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzdaných pre stranu v jednotlivých sa­mosprávnych krajoch Slovenskej republiky v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby bol celkový počet zvolených delegátov najmenej 50 za celé územie Slovenskej republiky.\"\n\nV článku IX. bod 3 sa uvádza:\n\n\" Predsedu volí kongres na štyri roky , pričom funkčné obdobie sa mu končí zvolením nového predsedu na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.\"\n\nČlánok XV. bod 1. definuje, kto je delegátom Kongresu:\n\n\"Kľúč na voľbu delegátov určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzda­ných pre stranu v jednotlivých krajoch v ostatných voľbách do Národnej rady Slo­venskej republiky až po tom, ako sa strana po prvý raz zúčastní na voľbách do Národnej rady. Dovtedy bude republiková rada určovať kľúč pre voľbu delegátov kongresu podľa počtu členov strany v jednotlivých krajoch.\"\n\nVoľba predsedu strany v ostatných parlamentných stranách: V ostatných parlamentných stranách volia predsedov strán delegáti. Hoci to exaktne stanovy neuvádzajú volí sa v tajnej voľbe.\n\nSMER-SD : stanovy uvádzajú Hlava III, Článok 11 bod. 2 a 4:\n\n2. Najvyšším orgánom strany je snem . Snem ako najvyšší orgán strany určuje strategickú vnútropolitickú líniu a zahraničnopolitickú orientáciu strany. Delegátmi snemu s hlasovacím právom sú zakladajúci členovia strany a riadni členovia strany delegovaní spôsobom uvedeným v organizačnom poriadku strany.\n\n4. Snem strany rozhoduje najmä o:\n\nc) voľbe a odvolaní predsedu strany ,\n\nO tom, že by bola voľba tajná sa v stanovách žiadnej politickej strany neuvádza. Posledná voľba predsedu strany, na ktorej R. Fico nemal vyzývateľa bola v roku 2010. Táto voľba bola tajná a volili delegáti strany.\n\nKDH : v stanovách v Článku 30 bod. 1 a 3 uvádza:\n\n\"1. Najvyšším orgánom hnutia je snem...\n\n3. Snem tvoria delegáti okresných centier podľa kľúča schváleného Radou KDH a členovia Rady KDH.\n\nA v Článku 31 bod. 1:\n\nSnem hnutia plní najmä tieto úlohy:\n\n\"volí predsedu, čestného predsedu, šiestich podpredsedov, členov Rady KDH za okresnécentrá a náhradníkov za členovRady KDH, päť členov kontrolnej komisie a deväť členov rozhodcovského súdu.\"\n\nPosledný snem KDH sa konal v roku 2012. Na smene hlasovali v tajnej voľbe delegáti a bol zvolený J. Figeľ, ktorý nemal vyzývateľa.\n\nSDKÚ-DS : V stanovách sa v Článku 16 bod. 1 a 4 ustanovuje Kongres SDKÚ-DS ako najvyšší orgán s možnosťou voľby a to nasledovne:\n\n\"1. Kongres SDKÚ – DS je najvyšším orgánom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany. J eho účastníkmi sú členovia Ústrednej rady SDKÚ – DS a delegáti, zvolení na miestnych konferenciách SDKÚ – DS podľa kľúča určeného Prezídiom SDKÚ – DS podľa počtu hlasov, odovzdaných pre SDKÚ (resp. SDKÚ – DS) v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Počet delegátov za jednotlivé miestne zväzy stanoví Regionálne predsedníctvo podľa počtu hlasov, odovzdaných pre SDKÚ(resp. SDKÚ – DS) v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.\n\n4. Kongres SDKÚ - DS najmä:\n\na. volí predsedu SDKÚ - DS...\"\n\nPosledná voľba predsedu SDKÚ-DS bol v máji 2012, v ktorej bol delegátmi zvolený P. Frešov v tajnej voľbe za predsedu strany.\n\nMost-Híd : v stanovách strany Most-Híd sa v §14 bod. 1 a 4 uvádza:\n\n1. Najvyšším orgánom strany je Snem , ktorý tvoria členovia Republikovej rady a delegáti z krajov delegovaní podľa kľúča stanoveného Republikovým predsedníctvom.\n\n4. Snem rozhoduje kvalifikovanou väčšinou hlasov:\n\nc) o zvolení a odvolaní Predsedu strany,\n\nPrvý snem strany sa konal v roku 2009, na ktorom delegáti zvolili za predsedu B. Bugára.\n\nPolitické hnutie OĽANO nemá stanovy a ani predsedu strany, ktorého by si členovia strany volili.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Sulíka hodnotíme ako pravdivý, vzhľadom na to, že v ostatných parlamentných stranách nevolia predsedu strany priamo všetci členovia strany, ale zvolení delegáti.", "SaS mala tajné voľby predsedu strany a to aj napriek tomu, že sa tak exaktne neuvádza v stanovách strany. Možnosť hlasovať mali 16. marca všetci súčasní členovia strany a to aj napriek tomu, že stanovy špecifikujú, že predseda strany je volený kongresom, ktorého účastníci sú delegáti. V Článku VI. bod 1 a bod 4. sa uvádza:", "\"1. Najvyšším orgánom strany je kongres. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení na krajských volebných zhromaždeniach podľa kľúča určeného republikovou radou a členovia republikovej rady a dozornej a rozhodcovskej komisie.", "4. Kľúč na voľbu delegátov na krajských volebných zhromaždeniach určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzdaných pre stranu v jednotlivých sa­mosprávnych krajoch Slovenskej republiky v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby bol celkový počet zvolených delegátov najmenej 50 za celé územie Slovenskej republiky.\"", "V článku IX. bod 3 sa uvádza:", "\" Predsedu volí kongres na štyri roky , pričom funkčné obdobie sa mu končí zvolením nového predsedu na riadnom kongrese. Opätovná voľba je možná.\"", "Článok XV. bod 1. definuje, kto je delegátom Kongresu:", "\"Kľúč na voľbu delegátov určí republiková rada podľa počtu hlasov odovzda­ných pre stranu v jednotlivých krajoch v ostatných voľbách do Národnej rady Slo­venskej republiky až po tom, ako sa strana po prvý raz zúčastní na voľbách do Národnej rady. Dovtedy bude republiková rada určovať kľúč pre voľbu delegátov kongresu podľa počtu členov strany v jednotlivých krajoch.\"", "Voľba predsedu strany v ostatných parlamentných stranách: V ostatných parlamentných stranách volia predsedov strán delegáti. Hoci to exaktne stanovy neuvádzajú volí sa v tajnej voľbe.", "SMER-SD : stanovy uvádzajú Hlava III, Článok 11 bod. 2 a 4:", "2. Najvyšším orgánom strany je snem . Snem ako najvyšší orgán strany určuje strategickú vnútropolitickú líniu a zahraničnopolitickú orientáciu strany. Delegátmi snemu s hlasovacím právom sú zakladajúci členovia strany a riadni členovia strany delegovaní spôsobom uvedeným v organizačnom poriadku strany.", "4. Snem strany rozhoduje najmä o:", "c) voľbe a odvolaní predsedu strany ,", "O tom, že by bola voľba tajná sa v stanovách žiadnej politickej strany neuvádza. Posledná voľba predsedu strany, na ktorej R. Fico nemal vyzývateľa bola v roku 2010. Táto voľba bola tajná a volili delegáti strany.", "KDH : v stanovách v Článku 30 bod. 1 a 3 uvádza:", "\"1. Najvyšším orgánom hnutia je snem...", "3. Snem tvoria delegáti okresných centier podľa kľúča schváleného Radou KDH a členovia Rady KDH.", "A v Článku 31 bod. 1:", "Snem hnutia plní najmä tieto úlohy:", "\"volí predsedu, čestného predsedu, šiestich podpredsedov, členov Rady KDH za okresnécentrá a náhradníkov za členovRady KDH, päť členov kontrolnej komisie a deväť členov rozhodcovského súdu.\"", "Posledný snem KDH sa konal v roku 2012. Na smene hlasovali v tajnej voľbe delegáti a bol zvolený J. Figeľ, ktorý nemal vyzývateľa.", "SDKÚ-DS : V stanovách sa v Článku 16 bod. 1 a 4 ustanovuje Kongres SDKÚ-DS ako najvyšší orgán s možnosťou voľby a to nasledovne:", "\"1. Kongres SDKÚ – DS je najvyšším orgánom Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany. J eho účastníkmi sú členovia Ústrednej rady SDKÚ – DS a delegáti, zvolení na miestnych konferenciách SDKÚ – DS podľa kľúča určeného Prezídiom SDKÚ – DS podľa počtu hlasov, odovzdaných pre SDKÚ (resp. SDKÚ – DS) v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Počet delegátov za jednotlivé miestne zväzy stanoví Regionálne predsedníctvo podľa počtu hlasov, odovzdaných pre SDKÚ(resp. SDKÚ – DS) v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.", "4. Kongres SDKÚ - DS najmä:", "a. volí predsedu SDKÚ - DS...\"", "Posledná voľba predsedu SDKÚ-DS bol v máji 2012, v ktorej bol delegátmi zvolený P. Frešov v tajnej voľbe za predsedu strany.", "Most-Híd : v stanovách strany Most-Híd sa v §14 bod. 1 a 4 uvádza:", "1. Najvyšším orgánom strany je Snem , ktorý tvoria členovia Republikovej rady a delegáti z krajov delegovaní podľa kľúča stanoveného Republikovým predsedníctvom.", "4. Snem rozhoduje kvalifikovanou väčšinou hlasov:", "c) o zvolení a odvolaní Predsedu strany,", "Prvý snem strany sa konal v roku 2009, na ktorom delegáti zvolili za predsedu B. Bugára.", "Politické hnutie OĽANO nemá stanovy a ani predsedu strany, ktorého by si členovia strany volili."], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["tajné voľby", "stanovách", "SMER-SD", "voľba", "KDH", "snem", "tajnej voľbe", "SDKÚ-DS", "voľba", "Most-Híd", "stanovách", "snem", "OĽANO"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/predseda-sas-sulik/40459-clanok.html", "http://www.strana-sas.sk/stanovy/26", "http://www.strana-smer.sk/931/stanovy-politickej-strany-smer-socialna-demokracia", "http://aktualne.atlas.sk/online-zo-snemu-smeru-sd-v-ruzomberku/slovensko/politika/", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/Stanovy_KDH_Bratislava_2010.pdf", "http://www.ta3.com/clanok/1001311/ruzombersky-snem-opatovne-zvolil-jana-figela-za-predsedu-kdh.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247098-sefom-kdh-je-nadalej-figel-budem-razantnym-predsedom-slubil/", "http://www.sdku-ds.sk/content/stanovy-sdku-ds", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-freso-ideme-cestou-navratu-do-prve/8917-clanok.html", "http://www.most-hid.sk/sk/content/dokumenty", "http://www.most-hid.sk/sk/content/dokumenty", "http://www.sme.sk/c/5014170/v-sobotu-na-sneme-strany-most-hid-schvalia-program.html", "http://obycajniludia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:15.068112+00:00"}
{"id": "vr15796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15796", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda zabezpečí zosúladenie zákona o dráhach so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Železnice Slovenskej republiky počas roka 2017 označí vybrané železničné stanice dvojjazyčnými označeniami na základe pokynu ministra dopravy a výstavby SR, Árpáda Érseka, nominanta za MOST-HÍD. Napriek tomu, že sa nejedná o novelizáciu zákona o dráhach ale o novú technologickú normu ŽSR, sľub hodnotíme, ako za splnený.", "analysis_paragraphs": ["Železnice Slovenskej republiky počas roka 2017 označí vybrané železničné stanice dvojjazyčnými označeniami na základe pokynu ministra dopravy a výstavby SR, Árpáda Érseka, nominanta za MOST-HÍD. Napriek tomu, že sa nejedná o novelizáciu zákona o dráhach ale o novú technologickú normu ŽSR, sľub hodnotíme, ako za splnený."], "analysis_date": "2017-02-14", "analysis_sources": {"text": ["označí", "niekoľkými", "Dvojjazyčné Južné Slovensko", "protestnými akciami", "Občianska vízia 2016", "volebnom programe 2016", "vyzýva", "Zmeny"], "url": ["http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2017/februar/zsr-oznacia-vybrane-zeleznicne-stanice-dvojjazycnymi-nazvami.html?page_id=5178", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252260-boj-o-nazvy-sa-presunul-na-zeleznice/", "http://www.ketnyelvu.info/sk/", "https://www.youtube.com/watch?v=WWhszxzaPWU", "http://obcianskavizia.sk/sites/default/files/obcianska_vizia.pdf", "https://drive.google.com/file/d/0B-uFWu08PUj0bUI2NDFjSHI4cUk/view", "http://www.mkp.sk/sk/2016/09/07/dvojjazycnost-v-doprave/", "https://vovlaku.teraz.sk/zeleznice-oznacia-55-vlakovych-stanic-na-slovensku-dvojjazycnymi-nazvami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:01.884196+00:00"}
{"id": "vr26925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26925", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Vyhlásenie pápeža Františka beriem vážne: \"Kto som ja, aby som ich súdil?\" (ich - LGBT ľudí, pozn.)", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pápež František povedal uvedenú otázku v súvislosti s vierou gayov a lesieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pápež sa k téme homosexualite vyjadril pocas spiatocného letu z Rio de Janeiro do Ríma v júli 2013. Práve pocas tohto rozhovoru položil pápež František otázku, ktorú použil Milan Knažko v diskusii: \"Ked je niekto homosexuálny a hladá Boha a má dobrú vôlu, kto som ja, aby som súdil?\". NBC News , 16. február 2014: \"...significant pontificating came July 29 when he gave a press conference on a flight back from Brazil. \"Who am I to judge?\" he asked. Francis was addressing the issue of gays in the church, but it was the tone as much as the topic that caught the public's attention.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pápež František povedal uvedenú otázku v súvislosti s vierou gayov a lesieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pápež sa k téme homosexualite vyjadril pocas spiatocného letu z Rio de Janeiro do Ríma v júli 2013. Práve pocas tohto rozhovoru položil pápež František otázku, ktorú použil Milan Knažko v diskusii: \"Ked je niekto homosexuálny a hladá Boha a má dobrú vôlu, kto som ja, aby som súdil?\". NBC News , 16. február 2014: \"...significant pontificating came July 29 when he gave a press conference on a flight back from Brazil. \"Who am I to judge?\" he asked. Francis was addressing the issue of gays in the church, but it was the tone as much as the topic that caught the public's attention.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["položil", "NBC News"], "url": ["http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2013-07/papst-brasilien-homosexuelle", "http://www.nbcnews.com/news/world/who-american-al-qaeda-facing-u-s-drone-n30281"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:21.613906+00:00"}
{"id": "vr38399", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38399", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "My sme boli tí, ktorí sme v rámci vládnej koalície iniciovali, aby bolo prijaté uznesenie Národnej rady a v tom vyhlásení práve tieto dva body sú. V tom vyhlásení sa uvádza potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovenskú republiku na princípe individuálnych práv a ďalej, odmieta akékoľvek účinky legislatívy iných krajín vrátane základného zákona Maďarska na území Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo vyhlásení k maďarskej ústave sa sa okrem iného konštatuje : \" Parlament zároveň potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovensko na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jeho jurisdikciou.\" \"Národná rada SR odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy.\" Jedná sa teda v podstate o preformulvané body z vyššie uvedeného vyhlásenia KDH : \"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv.\"", "analysis_paragraphs": ["Vo vyhlásení k maďarskej ústave sa sa okrem iného konštatuje : \" Parlament zároveň potvrdzuje záväzok rozvíjať Slovensko na princípe individuálnych práv ako zvrchovaný štát zaručujúci slobodu a rovnosť pred zákonom všetkým jednotlivcom nachádzajúcim sa pod jeho jurisdikciou.\" \"Národná rada SR odmieta akékoľvek exteritoriálne účinky maďarskej ústavy.\" Jedná sa teda v podstate o preformulvané body z vyššie uvedeného vyhlásenia KDH : \"Je nám ľúto, že krátko po prijatí maďarskej ústavy KDH musí konštatovať niektoré problémové body schváleného dokumentu. Po prvé je pre nás problémom otvorenie volebného práva vo väzbe na udeľovanie maďarského štátneho občianstva aj osobám bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska. Druhým problémom je prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["konštatuje", "vyhlásenia KDH"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Sprava.aspx?MasterID=51087", "http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:06.020283+00:00"}
{"id": "vr36047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36047", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "V priemere 9,3 eur (ekonomická záťaž rodiny v dôsledku vládnych opatrení, pozn.). Čiže to je nejakých 110 euro ročne. Ale to sa teraz nerozchádzame. Ten problém bol v tom, keď sme diskutovali inokedy, že jednoducho tá interpretácia opozície bola, že toto je všetko dôsledok vládnych opatrení.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Smer pri svojej argumentácii voči rozpočtu nepoužíval spravidla žiadne čísla, ani údaje, ani nerozlišoval opatrenia alebo ich dopad. Ako vyjadril Robert Fico 3. decembra: \"Je mi to ľúto, občania sa od januára musia pripraviť na veľké zdražovanie. Toto je výsledok vládnutia tejto vlády. Je to len sumár čísel. Oni si ako posvätnú kravu postavili deficit a konsolidáciu a zabudli na hospodársky rast. A to nás ešte čaká výpredaj štátneho majetku...\"; alebo 8. decembra: \"Zatlieskať po schválení takéhoto štátneho rozpočtu, to si vyžaduje veľkú mieru odvahy, keďže prijali rozpočet, ktorý hlboko siahne do vreciek obyčajných ľudí. Naopak, je to štátny rozpočet, ktorý pomáha tým najsilnejším, čo je dosť typický charakteristický znak pravicovej vlády...\"", "analysis_paragraphs": ["Smer pri svojej argumentácii voči rozpočtu nepoužíval spravidla žiadne čísla, ani údaje, ani nerozlišoval opatrenia alebo ich dopad. Ako vyjadril Robert Fico 3. decembra: \"Je mi to ľúto, občania sa od januára musia pripraviť na veľké zdražovanie. Toto je výsledok vládnutia tejto vlády. Je to len sumár čísel. Oni si ako posvätnú kravu postavili deficit a konsolidáciu a zabudli na hospodársky rast. A to nás ešte čaká výpredaj štátneho majetku...\"; alebo 8. decembra: \"Zatlieskať po schválení takéhoto štátneho rozpočtu, to si vyžaduje veľkú mieru odvahy, keďže prijali rozpočet, ktorý hlboko siahne do vreciek obyčajných ľudí. Naopak, je to štátny rozpočet, ktorý pomáha tým najsilnejším, čo je dosť typický charakteristický znak pravicovej vlády...\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Ako vyjadril Robert Fico"], "url": ["http://m.sme.sk/?sek=&rub=&cl=5668163"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:51.481165+00:00"}
{"id": "48352", "numeric_id": 48352, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48352", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Mimochodom, podobné kroky (vypínanie dezinformačných webov, pozn.) robia všetky členské krajiny v zásade v Európskej únii. Veď vypli Russia Today vo Veľkej Británii aj Sputnik presne z tých istých dôvodov.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko prijalo 26. februára zákon, ktorý umožnil NBÚ dočasne blokovať dezinformačné weby. Russia Today a Sputnik zablokovala Európska únia aj UK 2., resp. 3. marca, toto rozhodnutie avízovali už 27. februára 2022. Česko už 25. 2. zablokovalo weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko prijalo 26. februára zákon, ktorý umožnil NBÚ dočasne blokovať dezinformačné weby. Russia Today a Sputnik zablokovala Európska únia aj UK 2., resp. 3. marca, toto rozhodnutie avízovali už 27. februára 2022. Česko už 25. 2. zablokovalo weby Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz."], "analysis_date": "2022-04-12", "analysis_sources": {"text": ["blokovať", "Európska únia", "UK", "avízovali", "zablokovalo"], "url": ["https://dennikn.sk/2738940/vlada-chce-dat-docasne-nbu-pravo-blokovat-aj-weby-s-dezinformaciami-cesi-vypli-aeronet/", "https://www.bloomberg.com/news/articles/2022-03-02/rt-sputnik-content-officially-banned-across-european-union", "https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-60584092", "https://www.theguardian.com/media/2022/feb/27/eu-ban-russian-state-backed-channels-rt-sputnik", "https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-cesko-zablokovalo-aeronet-a-dalsich-sedm-proruskych-dezinformacnich-webu-190461"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:03.176306+00:00"}
{"id": "vr17191", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17191", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Máme tu nahrávku o tom, ako Robert Fico vlastnou hlavou zohnal desiatky miliónov korún na rozbeh Smeru.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keď v roku v 2010 bola táto nahrávka zverejnená, začalo sa trestná stíhanie ohľadom financovania strany SMER-SD, ale špeciálny prokurátor Dušan Kováčik toto trestná stíhanie zastavil . Oficiálne teda nikdy nebolo dokázaná, že ide o pravú nahrávku. Preto je tento výrok neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Keď v roku v 2010 bola táto nahrávka zverejnená, začalo sa trestná stíhanie ohľadom financovania strany SMER-SD, ale špeciálny prokurátor Dušan Kováčik toto trestná stíhanie zastavil . Oficiálne teda nikdy nebolo dokázaná, že ide o pravú nahrávku. Preto je tento výrok neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["trestná stíhanie zastavil", "Prepis nahrávky"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/5675861/specialny-prokurator-kovacik-stopol-kauzy-smeru.html", "https://domov.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:48.983195+00:00"}
{"id": "vr14217", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14217", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Ale to vyplýva, to bola aj myšlienka toho z normatívneho financovania. To znamená, že oni dostávali aj peniaze na žiakov...", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov. Záleží však od individuálnych okolností daných škôl. Podľa oficiálnych údajov ministerstva sú priemerné platy v jednotlivých okresoch mierne odlišné. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Fronc výrokom priamo reagoval na nasledujúce tvrdenie moderátorky Oravovej:", "analysis_paragraphs": ["Za Froncovho pôsobenia ako ministra školstva sa zaviedlo tzv. normatívne financovanie , podľa ktorého sa školám prideľovali prostriedky aj podľa počtu žiakov a ktoré sa môže odrážať aj na plate učiteľov. Záleží však od individuálnych okolností daných škôl. Podľa oficiálnych údajov ministerstva sú priemerné platy v jednotlivých okresoch mierne odlišné. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Fronc výrokom priamo reagoval na nasledujúce tvrdenie moderátorky Oravovej:"], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["normatívne financovanie", "môže", "tu", "Ministerstva školstva", "Úrad vlády SR", "vyplýva", "navýšenie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2350690/normativne-financovanie-riaditelia-skol-chvalia.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380540-ucitelom-platy-rastli-za-posledne-styri-roky-o-20-percent/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1817046_ucitelia-takto-zarabate-podla-ministerstva-prehlad-platov-podla-okresov", "https://www.minedu.sk/normativne-financovanie/", "http://www.vlada.gov.sk/martin-fronc/", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjgl_jgrbjKAhWGdw8KHUsEAAsQFggiMAE&url=https%3A%2F%2Fwww.minedu.sk%2Fdata%2Fatt%2F4759.pdf&usg=AFQjCNH3fNYLcdpTDIaOjP5J9cRXm8_e6A&sig2=7C8lHAHAJrKSPoGl_PtdlQ&bvm=bv.112064104,d.ZWU", "http://ekonomika.sme.sk/c/7564389/crmoman-roku-2015-budeme-pozadovat-zvysenie-nastupneho-platu-ucitelov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:48.386849+00:00"}
{"id": "vr29895", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29895", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nájdete v tom dokumente (Európskej komisie o utečeneckej kríze, pozn.) dve zmienky. Posilniť readmisiu. To je vtedy, keď vlastne nelegálneho migranta, ktorý nepožiadal o azyl, vraciate do krajiny, odkiaľ prišiel. A posilniť návratovú politiku. To znamená, u tých, ktori požiadali o azyl a nebolo im vyhovené v žiadosti o azyl, musíte vrátiť do krajiny pôvodu.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nový balíček opatrení, ktoré predstavila Európska komisia 9. septembra 2015 Európskemu parlamentu ako súčasť Európskej migračnej agendy ( European Agenda on Migration ), sa zmieňuje o posilnení readmisie, ako aj návratovej politiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nEurópska komisia (EK) navrhla 9. septembra 2015 rozsiahly balíček, ktorý obsahuje konkrétne návrhy riešení súčasnej utečeneckej krízy v Európe a prípravu na ďalšie obdobné výzvy v budúcnosti. Zvládnutie migrácie patrí medzi desať hlavných politických prorít EK. Medzi hlavné body balíčka patrí vytvorenie efektívnejšej návratovej politiky prostredníctvom spoločnej Návratovej príručky – Return Handbook a Akčného plánu pre návrat - EU Action Plan on Return.\n\nEU Action Plan on Return má ponúknuť praktický rámec pre krátko- aj dlhodobé časové obdobie zlepšenia návratových politík členských štátov EÚ. V rámci nových opatrení budú dôležitú úlohu zohrávať tzv. Európski vyslanci styčného migračného úradu (European Migration Liaison Officers), ktorí budú nasadení v delegáciach EÚ v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu, aby napomáhali spolupráci v rámci readmisie navrátených občanov. Readmisia nelegálnych migrantov bude predstavovať kľúčovú prioritu vo vzťahoch s tretími krajinami.\n\n„Readmission of irregular migrants is a clear priority in relations with third countries.“\n\nReturn Handbook bude poskytovať praktické poradenstvo pre personál angažovaný v úlohách týkajúcich sa návratovej politiky vo všetkých členských štátoch, v ktorých bude zavedená návratová smernicu – the Return Directive. Jej obsahom budú nástroje a príklady ako efektívnejšie implementovať smernicu a má za úlohu harmonizovať a zefektívniť zavedenie Return Directive v rámci všetkých členských štátov EÚ .\n\nCieľom návratovej politiky budú občania tretích krajín, ktorí budú zotrvávať nelegálne na území členského štátu Únie. Návrat sa nebude vzťahovať na tých, ktorí žiadajú o azyl alebo je potrebné ich chrániť pred vojnou alebo prenasledovaním z rasových, náboženských, národnostných, politických alebo iných spoločenských dôvodov.\n\nO navrátení budú rozhodovať nezávislé národné súdne inštancie, pričom všetky pravidlá o navrátení migrantov sú obsiahnuté v Return Directive. Európsky program návratu (European Return Programme) slúži na zaistenie efektívnejšieho zavedenia existujúceho legislatívneho nástroja. Vydávanie príkazov na návrat zostane v kompetencii jednotlivých členských štátov.\n\nPosilnená bude taktiež úloha hraničnej agentúry Frontex, ktorej úlohou bude poskytovanie pomoci členským štátom v rámci návratu migrantov.\n\nZdroj: Európska komisia", "analysis_paragraphs": ["Nový balíček opatrení, ktoré predstavila Európska komisia 9. septembra 2015 Európskemu parlamentu ako súčasť Európskej migračnej agendy ( European Agenda on Migration ), sa zmieňuje o posilnení readmisie, ako aj návratovej politiky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Európska komisia (EK) navrhla 9. septembra 2015 rozsiahly balíček, ktorý obsahuje konkrétne návrhy riešení súčasnej utečeneckej krízy v Európe a prípravu na ďalšie obdobné výzvy v budúcnosti. Zvládnutie migrácie patrí medzi desať hlavných politických prorít EK. Medzi hlavné body balíčka patrí vytvorenie efektívnejšej návratovej politiky prostredníctvom spoločnej Návratovej príručky – Return Handbook a Akčného plánu pre návrat - EU Action Plan on Return.", "EU Action Plan on Return má ponúknuť praktický rámec pre krátko- aj dlhodobé časové obdobie zlepšenia návratových politík členských štátov EÚ. V rámci nových opatrení budú dôležitú úlohu zohrávať tzv. Európski vyslanci styčného migračného úradu (European Migration Liaison Officers), ktorí budú nasadení v delegáciach EÚ v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu, aby napomáhali spolupráci v rámci readmisie navrátených občanov. Readmisia nelegálnych migrantov bude predstavovať kľúčovú prioritu vo vzťahoch s tretími krajinami.", "„Readmission of irregular migrants is a clear priority in relations with third countries.“", "Return Handbook bude poskytovať praktické poradenstvo pre personál angažovaný v úlohách týkajúcich sa návratovej politiky vo všetkých členských štátoch, v ktorých bude zavedená návratová smernicu – the Return Directive. Jej obsahom budú nástroje a príklady ako efektívnejšie implementovať smernicu a má za úlohu harmonizovať a zefektívniť zavedenie Return Directive v rámci všetkých členských štátov EÚ .", "Cieľom návratovej politiky budú občania tretích krajín, ktorí budú zotrvávať nelegálne na území členského štátu Únie. Návrat sa nebude vzťahovať na tých, ktorí žiadajú o azyl alebo je potrebné ich chrániť pred vojnou alebo prenasledovaním z rasových, náboženských, národnostných, politických alebo iných spoločenských dôvodov.", "O navrátení budú rozhodovať nezávislé národné súdne inštancie, pričom všetky pravidlá o navrátení migrantov sú obsiahnuté v Return Directive. Európsky program návratu (European Return Programme) slúži na zaistenie efektívnejšieho zavedenia existujúceho legislatívneho nástroja. Vydávanie príkazov na návrat zostane v kompetencii jednotlivých členských štátov.", "Posilnená bude taktiež úloha hraničnej agentúry Frontex, ktorej úlohou bude poskytovanie pomoci členským štátom v rámci návratu migrantov.", "Zdroj: Európska komisia"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["European Agenda on Migration", "navrhla", "Európska komisia"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5597_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5597_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:41.201450+00:00"}
{"id": "vr14373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14373", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na základe Eurostatu slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku 2015 z meraných krajín rástla najrýchlejšie v celej Európskej únii (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Najnovšie dáta (.pdf, s.2) Eurostatu zo 16. februára 2016 potvrdzujú, že v poslednom kvartáli 2015, v porovnaní z posledným kvartálom roku 2014, Slovensko zaznamenalo najvyššiu mieru rastu v rámci EÚ na úrovni 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Údaje Európskej ekonomickej predpovede na rok 2015 predpovedali Slovensku iba mierny rast. Vyšší rast bol predpovedaný krajinám ako Írsko a Malta, Česká republika, Poľsko a Rumunsko. V roku 2016 by mal pokračovať vyšší rast ekonomík krajín ako Poľsko, Rumunsko, Malta, a Írsko. Nasleduje Slovensko, Švédsko a Lotyšsko. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie dáta (.pdf, s.2) Eurostatu zo 16. februára 2016 potvrdzujú, že v poslednom kvartáli 2015, v porovnaní z posledným kvartálom roku 2014, Slovensko zaznamenalo najvyššiu mieru rastu v rámci EÚ na úrovni 4 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Údaje Európskej ekonomickej predpovede na rok 2015 predpovedali Slovensku iba mierny rast. Vyšší rast bol predpovedaný krajinám ako Írsko a Malta, Česká republika, Poľsko a Rumunsko. V roku 2016 by mal pokračovať vyšší rast ekonomík krajín ako Poľsko, Rumunsko, Malta, a Írsko. Nasleduje Slovensko, Švédsko a Lotyšsko. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["dáta", "2015", "2016"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7156138/2-12022016-BP-EN.pdf/bba8f85f-cab6-4482-a3a4-29bc087cec42", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip011_en.pdf", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2016_winter_forecast_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:11.758297+00:00"}
{"id": "vr14732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14732", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Protischránkový zákon, ktorý sme dávali do Národnej rady ale nebol schválený.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Béla Bugár má na mysli novelu zákona o verejnom obstarávaní namierenú proti schránkovým firmám, ktorá nebola v máji 2015 schválená Národnou radou Slovenskej republiky. Zákon predložili poslanci Daniel Lipšic, Igor Matovič a Ľubomír Galko. Ešte predtým obdobný návrh predložili Miroslav Beblavý a Martin Fedor, avšak tento bol tiež zamietnutý . Smer-SD pripravil vlastný návrh, ktorý bol nakoniec schválený bez akceptovania výhrad opozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Béla Bugár má na mysli novelu zákona o verejnom obstarávaní namierenú proti schránkovým firmám, ktorá nebola v máji 2015 schválená Národnou radou Slovenskej republiky. Zákon predložili poslanci Daniel Lipšic, Igor Matovič a Ľubomír Galko. Ešte predtým obdobný návrh predložili Miroslav Beblavý a Martin Fedor, avšak tento bol tiež zamietnutý . Smer-SD pripravil vlastný návrh, ktorý bol nakoniec schválený bez akceptovania výhrad opozície. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["nebola", "predložili", "predložili", "zamietnutý", "schválený"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35832", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1486", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1487", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=35837", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367924-poslanci-schvalili-protischrankovy-zakon/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:41.077077+00:00"}
{"id": "vr37813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37813", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa veľmi jasne, myslím to bolo krátko pred voľbami, keď sa tento zákon prijímal, povedali, že niekedy, keď sa rúbu stromy, tak aj lietajú triesky. My sme vedeli, že tento zákon môže mať negatívny účinok na iné skupiny ľudí na Slovensku.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako sme už v minulosti napísali , dôkaz o tom, že by niekto z predstaviteľov SMER-SD krátko po prijatí novely zákona o štátnom občianstve hovoril o jej nedostatkoch a potrebe doladenia sa nám nájsť nepodarilo. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER-SD ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER-SD) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť. Snahy o zmiernenie novely, ktorú Ficova vláda prijala na konci mája 2010 a v platnosť vstúpila 1. júla 2010, dokazuje až návrh z dielne poslancov SMERu R. Fica, V. Faiča a D. Čaploviča, ktorý bol do parlamentu predložený v januári 2011.", "analysis_paragraphs": ["Ako sme už v minulosti napísali , dôkaz o tom, že by niekto z predstaviteľov SMER-SD krátko po prijatí novely zákona o štátnom občianstve hovoril o jej nedostatkoch a potrebe doladenia sa nám nájsť nepodarilo. Pri prejednávaní koaličného návrhu na zmenu platného zákona o občianstve v októbri 2010 médiá neuvádzajú, že by poslanci za stranu SMER-SD ponúkali svoju alternatívu. Ako informuje agentúra SITA , napríklad D. Čaplovič (SMER-SD) sa proti navrhovaným zmenám výrazne postavil, kritiku však nevyužil na to, aby prezentoval, ako konkrétne by sa mal zákon zmeniť a zmierniť. Snahy o zmiernenie novely, ktorú Ficova vláda prijala na konci mája 2010 a v platnosť vstúpila 1. júla 2010, dokazuje až návrh z dielne poslancov SMERu R. Fica, V. Faiča a D. Čaploviča, ktorý bol do parlamentu predložený v januári 2011."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["napísali", "SITA", "prijala", "návrh"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/102/robert-fico-vs-bela-bugar", "http://tvnoviny.sk/spravy/domace/caplovic-napadol-vladu-za-snahu-zmenit-zakon-o-obcianstve.html", "http://www.webnoviny.sk/politika/prezident-podpisal-novelu-o-statnom-o/150001-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/5720810/smer-chce-zmiernit-vlastny-zakon-o-statnom-obcianstve.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:24.226796+00:00"}
{"id": "vr16192", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16192", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "...vláda podporila tak masívne Land Rover a ustúpila z pohľadu tej prvotne deklarovanej požiadavky, aby sa tá fabrika postavila na východnom Slovensku", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o pôvodnom pláne umiestniť fabriku Land Rover na východnom Slovensku sa nám z verejne dostupných zdrojov získať nepodarilo. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa košického portálu Korzár nič nenaznačovalo tomu, že by mala byť automobilka postavená na východe Slovenska. Šéf zväzu automobilového priemyslu SR J. Sinay povedal o téme nasledovné: \"Dôvod je jasný. Na východe chýba vyhovujúca dopravná infraštruktúra a subdodávatelia, ktorých počet je na západnom Slovensku oveľa vyšší. Automobilke by tak neboli poskytnuté diely a dodávky v potrebnom čase. Nedostatočné napojenie na diaľničnú sieť by tiež predstavovalo veľký problém\" Sinay preto nepredpokladá, že by nejaká automobilka v najbližšom období zvažovala investície na východnom Slovensku. Premiér Fico však tvrdil, že investorom sa vždy snaží ponúknuť lokality v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou, teda na juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. „Na konci dňa je to ale vždy investor, ktorý povie, že čo mu najviac vyhovuje. Aj preto sme prijali v parlamente zákon o podpore najmenej rozvinutých okresoch, kde zavádzame mimoriadne priaznivé podmienky pre investorov, ak by sa rozhodli ísť do týchto regiónov,“ podotkol Fico. Aj keď závod Jaguar Land Rover bude napokon stáť pri Nitre. Zo zhruba štyroch tisícov pracovných miest, ktoré závod priamo vytvorí a z ďalších desať tisíc miest, ktoré vytvoria jeho subdodávatelia by malo byť minimálne niekoľko stoviek zaplnených pracovníkmi z východu Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Informácie o pôvodnom pláne umiestniť fabriku Land Rover na východnom Slovensku sa nám z verejne dostupných zdrojov získať nepodarilo. Výrok Jozefa Mihála preto hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa košického portálu Korzár nič nenaznačovalo tomu, že by mala byť automobilka postavená na východe Slovenska. Šéf zväzu automobilového priemyslu SR J. Sinay povedal o téme nasledovné: \"Dôvod je jasný. Na východe chýba vyhovujúca dopravná infraštruktúra a subdodávatelia, ktorých počet je na západnom Slovensku oveľa vyšší. Automobilke by tak neboli poskytnuté diely a dodávky v potrebnom čase. Nedostatočné napojenie na diaľničnú sieť by tiež predstavovalo veľký problém\" Sinay preto nepredpokladá, že by nejaká automobilka v najbližšom období zvažovala investície na východnom Slovensku. Premiér Fico však tvrdil, že investorom sa vždy snaží ponúknuť lokality v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou, teda na juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku. „Na konci dňa je to ale vždy investor, ktorý povie, že čo mu najviac vyhovuje. Aj preto sme prijali v parlamente zákon o podpore najmenej rozvinutých okresoch, kde zavádzame mimoriadne priaznivé podmienky pre investorov, ak by sa rozhodli ísť do týchto regiónov,“ podotkol Fico. Aj keď závod Jaguar Land Rover bude napokon stáť pri Nitre. Zo zhruba štyroch tisícov pracovných miest, ktoré závod priamo vytvorí a z ďalších desať tisíc miest, ktoré vytvoria jeho subdodávatelia by malo byť minimálne niekoľko stoviek zaplnených pracovníkmi z východu Slovenska. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Korzár", "Fico", "zaplnených"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/7959421/jaguar-bude-v-nitre-nie-na-vychode.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/376825-zmluva-s-jaguarom-je-historicky-uspech-tvrdi-fico/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/7959421/jaguar-bude-v-nitre-nie-na-vychode.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:24.221816+00:00"}
{"id": "vr30716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30716", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vďaka zastaveniu PPP projektov a zastaveniu výstavby diaľníc, lebo je to reálne zastavená výstavba diaľníc, došlo o prácu 5 až 7 tisíc ľudí v stavebníctve.", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem.", "analysis_paragraphs": ["Presné čísla, ktoré by mali dostatočnú výpovednú hodnotu o poklese zamestnaných v stavebníctve z dôvodu pozastavenia výstavby diaľníc, nevieme zistiť. Uvádzame však reakcie na pozastavenie PPP projektov zo strany veľkých stavebných firiem."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Aktuality.sk", "Pravda"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/166129/ak-nebude-ppp-doprastav-a-vahostav-budu-prepustat/", "http://spravy.pravda.sk/doprastav-nasledoval-vahostav-ohlasil-hromadne-prepustanie-p52-/sk_ekonomika.asp?c=A100723_111831_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:55.574693+00:00"}
{"id": "48589", "numeric_id": 48589, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48589", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Orbána, ktorý proste si rieši ten plyn, rieši si tú ropu na svojich samostatných bilaterálnych rokovaniach s Ruskou federáciou.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár vo svojom výroku naráža na júlové rokovanie maďarského ministra Szijjártóa, ktorý sa zúčastnil na bilaterálnom rokovaní v Moskve, na ktorom si Maďarsko vyjednalo vyššie dodávky ruského plynu. Jednalo sa o unikátny prípad, kedy si členský štát EÚ vyjednal dodatočné dodávky ruského plynu po začatí ruskej agresie na Ukrajine. Dodávky ropy do Maďarska zostali takmer nezmenené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMaďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v júli 2022 zúčastnil rokovania v Moskve, na ktorom sa s Ruskom dohodol na zvýšení dodávok plynu do Maďarska.\n\nRusko tak od augusta začalo dodávať Maďarsku plyn nad rámec pôvodných dohôd, pričom celkovo sa jedná o dodávky viac než 700 miliónov kubických metrov plynu.\n\nFaktom ostáva, že žiaden iný členský štát EÚ od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu nevyjednával s Ruskom o nových dodávkach plynu či ropy. Naopak, Rusko svojvoľne zastavuje či obmedzuje dodávky plynu do Nemecka alebo Poľska .\n\nDodávky ropy do Maďarska sa nezmenila a ropa naďalej prúdi z Ruska do viacerých krajín EÚ. Krátkou epizódou, kedy ropa z Ruska cez Ukrajinu do Maďarska neprúdila bol augustový incident, kedy Ukrajina pozastavila prietok ropy cez ropovod Družba kvôli problému s prevodom transakcie z ruskej strany.\n\nPremiéri a hlavy členských štátov EÚ sa na rokovaní Európskej rady na prelome mája a júna 2022 dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy z Ruska.\n\nZákaz sa však vzťahuje iba na dovoz ruskej ropy po mori, a nie na ropovody. Táto časť dohody je dôležitá pre štáty ako Maďarsko, Slovensko či Česko, ktoré dovážajú ropu z Ruska výhradne cez ropovod Družba.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár vo svojom výroku naráža na júlové rokovanie maďarského ministra Szijjártóa, ktorý sa zúčastnil na bilaterálnom rokovaní v Moskve, na ktorom si Maďarsko vyjednalo vyššie dodávky ruského plynu. Jednalo sa o unikátny prípad, kedy si členský štát EÚ vyjednal dodatočné dodávky ruského plynu po začatí ruskej agresie na Ukrajine. Dodávky ropy do Maďarska zostali takmer nezmenené. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v júli 2022 zúčastnil rokovania v Moskve, na ktorom sa s Ruskom dohodol na zvýšení dodávok plynu do Maďarska.", "Rusko tak od augusta začalo dodávať Maďarsku plyn nad rámec pôvodných dohôd, pričom celkovo sa jedná o dodávky viac než 700 miliónov kubických metrov plynu.", "Faktom ostáva, že žiaden iný členský štát EÚ od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu nevyjednával s Ruskom o nových dodávkach plynu či ropy. Naopak, Rusko svojvoľne zastavuje či obmedzuje dodávky plynu do Nemecka alebo Poľska .", "Dodávky ropy do Maďarska sa nezmenila a ropa naďalej prúdi z Ruska do viacerých krajín EÚ. Krátkou epizódou, kedy ropa z Ruska cez Ukrajinu do Maďarska neprúdila bol augustový incident, kedy Ukrajina pozastavila prietok ropy cez ropovod Družba kvôli problému s prevodom transakcie z ruskej strany.", "Premiéri a hlavy členských štátov EÚ sa na rokovaní Európskej rady na prelome mája a júna 2022 dohodli na čiastočnom zákaze dovozu ropy z Ruska.", "Zákaz sa však vzťahuje iba na dovoz ruskej ropy po mori, a nie na ropovody. Táto časť dohody je dôležitá pre štáty ako Maďarsko, Slovensko či Česko, ktoré dovážajú ropu z Ruska výhradne cez ropovod Družba.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnil", "začalo", "Nemecka", "Poľska", "nezmenila", "pozastavila", "dohodli"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2976297/madarsko-si-od-ruska-kupuje-700-milionov-kubikov-plynu-navyse-odbornici-hovoria-o-odmene-pre-orbana/", "https://www.teraz.sk/ekonomika/rusko-zacina-dodavat-madarsku-plyn/653812-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/2990466", "https://dennikn.sk/minuta/2827072", "https://www.trend.sk/spravy/slovensko-rusku-ropu-ma-ceskej-republiky-dodavky-neobnovili", "https://www.ta3.com/clanok/243217/na-slovensko-opat-tecie-ruska-ropa-transneft-obnovil-dodavky-cez-ropovod-druzba", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/europski-lidri-podporili-ciastocny-zakaz-dovozu-ruskej-ropy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:55.408768+00:00"}
{"id": "vr36763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36763", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pretože tieto tančeky poslancov OKS tu nie sú prvý krát. Už sa to objavovalo napríklad pri zlučovaní Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, kde poslanci za stranu OKS v rámci Most-Hídu samozrejme, sa postavili proti tomuto plánu a potom po rozhovore medzi mnohými očami a mimo médií samozrejme zmenili názor.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Poslanci za OKS skutočne boli proti zlúčeniu Slovenského rozhlasu a televízie. Napriek odmietavému postoju k zákonu ho nakoniec poslanci za OKS podporili, či už nepriamo pri prvom hlasovaní alebo priamo druhýkrát, po vrátení zákona prezidentom. Nič však z dostupných informácií nenasvedčuje tomu, že by názor na zákon ako taký zmenili. Pri hlasovaní 30. novembra 2010 o návrhu na zlúčenie spomínaných inštitúcií boli poslanci za OKS evidovaní ako neprítomní . Predseda OKS Peter Zajac tento postoj, uverejnený na portáli webnoviny.sk zdôvodnil nasledovne: \"Skúsenosť hovorí, že veľká zmena, ktorá fúzuje dve takéto médiá, vedie k zvýšeniu výdajov. Ak si hovoríme, že sme vláda verejných úspor, tak je to v protiklade k tomu, čo táto vláda hovorí. Možno naozaj predpokladať, že už na roky 2011 a 2012 bude treba oveľa väčšie výdaje v štátnom rozpočte, ako sa predpokladá,\" povedal po schválení zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) Zajac. Podľa neho vôbec nie je jasné, či právna norma povedie k úsporám. Zákon v sebe skrýva množstvo úskalí, Zajac za ďalšie označil chabé kompetencie riaditeľov zložiek televízie a rozhlasu v zlúčenej inštitúcii, ktorí sa tak stávajú nástrojom v rukách generálneho riaditeľa RTS. Poslanec zdôraznil, že na vyriešenie základného problému STV, odvolanie riaditeľa a rady, stačila malá novela, potom sa malo začať diskutovať, čo ďalej s televíziou. Štvorica poslancov za Most-Híd, členov OKS, preto zákon nepodporila. Pri hlasovaní vytiahli karty, hlasovacie zariadenie ich vykázalo ako neprítomných, čím nešli priamo proti koalícii, lebo znížili kvórum potrebné na schválenie zákona.\" 16. decembra 2010 poslanci o zákone hlasovali opäť potom, čo ho do Parlamentu vrátil prezident. Tentokrát už poslanci za OKS okrem Petra Zajaca hlasovali za. Pre Slovenský rozhlas Zajac svoje konanie zdôvodnil takto: \"Áno, vytiahol som kartu. Dohodli sme sa vopred v OKS, že niektorí poslanci za OKS budú pri tom vrátení hlasovať, aby nespôsobili nebodaj to, že vetom prezidentovým pri zvýšenom kvóre by ten zákon padol akurát hlasom nejakých koaličných poslancov.\"", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Poslanci za OKS skutočne boli proti zlúčeniu Slovenského rozhlasu a televízie. Napriek odmietavému postoju k zákonu ho nakoniec poslanci za OKS podporili, či už nepriamo pri prvom hlasovaní alebo priamo druhýkrát, po vrátení zákona prezidentom. Nič však z dostupných informácií nenasvedčuje tomu, že by názor na zákon ako taký zmenili. Pri hlasovaní 30. novembra 2010 o návrhu na zlúčenie spomínaných inštitúcií boli poslanci za OKS evidovaní ako neprítomní . Predseda OKS Peter Zajac tento postoj, uverejnený na portáli webnoviny.sk zdôvodnil nasledovne: \"Skúsenosť hovorí, že veľká zmena, ktorá fúzuje dve takéto médiá, vedie k zvýšeniu výdajov. Ak si hovoríme, že sme vláda verejných úspor, tak je to v protiklade k tomu, čo táto vláda hovorí. Možno naozaj predpokladať, že už na roky 2011 a 2012 bude treba oveľa väčšie výdaje v štátnom rozpočte, ako sa predpokladá,\" povedal po schválení zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) Zajac. Podľa neho vôbec nie je jasné, či právna norma povedie k úsporám. Zákon v sebe skrýva množstvo úskalí, Zajac za ďalšie označil chabé kompetencie riaditeľov zložiek televízie a rozhlasu v zlúčenej inštitúcii, ktorí sa tak stávajú nástrojom v rukách generálneho riaditeľa RTS. Poslanec zdôraznil, že na vyriešenie základného problému STV, odvolanie riaditeľa a rady, stačila malá novela, potom sa malo začať diskutovať, čo ďalej s televíziou. Štvorica poslancov za Most-Híd, členov OKS, preto zákon nepodporila. Pri hlasovaní vytiahli karty, hlasovacie zariadenie ich vykázalo ako neprítomných, čím nešli priamo proti koalícii, lebo znížili kvórum potrebné na schválenie zákona.\" 16. decembra 2010 poslanci o zákone hlasovali opäť potom, čo ho do Parlamentu vrátil prezident. Tentokrát už poslanci za OKS okrem Petra Zajaca hlasovali za. Pre Slovenský rozhlas Zajac svoje konanie zdôvodnil takto: \"Áno, vytiahol som kartu. Dohodli sme sa vopred v OKS, že niektorí poslanci za OKS budú pri tom vrátení hlasovať, aby nespôsobili nebodaj to, že vetom prezidentovým pri zvýšenom kvóre by ten zákon padol akurát hlasom nejakých koaličných poslancov.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["neprítomní", "webnoviny.sk", "hlasovali", "Slovenský rozhlas"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27524", "http://www.webnoviny.sk/politika/poslanci-odsuhlasili-zlucenie-stv-a-s/259611-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27914", "http://www.rozhlas.sk/inetportal/rsi/core.php?page=showSprava&id=35444&lang=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:57.043102+00:00"}
{"id": "vr30214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30214", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, toto je materiál, ktorý sa nazýva program stability Slovenskej republiky na roky 2011 a 2014 z apríla 2011. To je dokument vlády Ivety Radičovej. Tento dokument ste poslali do Bruselu. Na prvej strane hovorí, spomalenie hospodárskeho rastu Slovenskej republiky je v značnej miere spôsobené konsolidáciou verejných financií, pokiaľ ide o DPH a ďalšie veci.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument , ktorý spomína Róbert Fico v \"Úvode\" obsahuje rôzne pasáže, ale informáciu o zníženom raste HDP v dôsledku konsolidácie verejných financií sme nenašli. O tom však pojednáva iný vládny dokument z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dokument , ktorý spomína Róbert Fico v \"Úvode\" obsahuje rôzne pasáže, ale informáciu o zníženom raste HDP v dôsledku konsolidácie verejných financií sme nenašli. O tom však pojednáva iný vládny dokument z dielne Inštitútu finančnej politiky MF SR Aktuálna makroekonomická prognóza (str. 3, .pdf) MF SR z 8. februára 2011. \"Prognóza rastu HDP sa oproti septembrovým odhadom mierne zvýšila v celom horizonte prognózy. Za pozitívnejším vývojom stojí predovšetkým rýchlejšie oživenie obchodných partnerov v treťom štvrťroku 2010, zlepšenie očakávaní o ich budúcom vývoji, a nižší rast cien. Oproti roku 2010 je však rast v roku 2011 nižší predovšetkým v dôsledku konsolidácie verejných financií, ktorá je však do istej miery tlmená očakávaným vyšším čerpaním EÚ fondov.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Dokument", "Aktuálna makroekonomická prognóza"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7851&documentId=5573"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:07.986575+00:00"}
{"id": "49419", "numeric_id": 49419, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49419", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "To nebola škodová udalosť, ale dopravná nehoda, pán Danko.", "statement_date": "2024-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko spôsobil nehodu, nie škodovú udalosť, keďže poškodil mestský semafor. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPredseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko minulý týždeň v nočných hodinách narazil autom do semaforu na križovatke ulíc Repašského-Saratovská v bratislavskej Dúbravke.\n\nDopravní analytici a odborníci z oblasti dopravy sa zhodujú , že Dankov incident nebola škodová udalosť, ale nehoda. Rovnako to vyplýva aj zo samotného zákona o cestnej premávke , podľa ktorého sa škodovou udalosťou rozumie udalosť, pri ktorej „nebola znefunkčnená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“.\n\nNehodou sa podľa toho istého zákona rozumie „udalosť v cestnej premávke, ktorou sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“. Podľa analytika je za všeobecne prospešné zariadenie považovaný aj semafor.\n\nProkuratúra avizovala vyšetrovanie Dankovej nehody taktiež ako „možný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ktorý bol spáchaný nedbanlivosťou.“", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko spôsobil nehodu, nie škodovú udalosť, keďže poškodil mestský semafor. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Predseda SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko minulý týždeň v nočných hodinách narazil autom do semaforu na križovatke ulíc Repašského-Saratovská v bratislavskej Dúbravke.", "Dopravní analytici a odborníci z oblasti dopravy sa zhodujú , že Dankov incident nebola škodová udalosť, ale nehoda. Rovnako to vyplýva aj zo samotného zákona o cestnej premávke , podľa ktorého sa škodovou udalosťou rozumie udalosť, pri ktorej „nebola znefunkčnená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“.", "Nehodou sa podľa toho istého zákona rozumie „udalosť v cestnej premávke, ktorou sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie“. Podľa analytika je za všeobecne prospešné zariadenie považovaný aj semafor.", "Prokuratúra avizovala vyšetrovanie Dankovej nehody taktiež ako „možný prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, ktorý bol spáchaný nedbanlivosťou.“"], "analysis_date": "2024-01-26", "analysis_sources": {"text": ["narazil", "zhodujú", "zákona o cestnej premávke", "analytika", "vyšetrovanie"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23267535/sef-sns-danko-narazil-v-noci-do-semaforu-z-miesta-usiel.html", "https://www.ta3.com/clanok/919565/mohol-danko-odist-z-miesta-nehody-ak-zdemoloval-semafor-situaciu-pre-ta3-vysvetlili-analytici", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/", "https://www.ta3.com/clanok/919565/mohol-danko-odist-z-miesta-nehody-ak-zdemoloval-semafor-situaciu-pre-ta3-vysvetlili-analytici", "https://domov.sme.sk/c/23267535/sef-sns-danko-narazil-v-noci-do-semaforu-z-miesta-usiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:39.744657+00:00"}
{"id": "vr17830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17830", "speaker": "Eugen Jurzyca", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eugen-jurzyca", "statement": "... nezávislá Rada pre rozpočtovú  zodpovednosť povedala, že dnes už musíme šetriť 0,3 % HDP, ak chceme v budúcnosti takýto sľub splniť (dôchodkový strop 65 rokov, pozn.) ...", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2017 vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť sa udržateľnosť verejných financií na Slovensku napriek sľubne vyvíjajúcej sa ekonomike v minulom roku zhoršila. Rada ďalej zhodnotila, že ak chce vláda dosiahnuť stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií, bude nutné dosiahnuť do roku 2021 štrukturálny prebytok v rozpätí od 0,3 percenta do 0,4 percenta HDP ( .pdf , s. 3). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vznikla v roku 2012 ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Podľa Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2017 vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť sa udržateľnosť verejných financií na Slovensku napriek sľubne vyvíjajúcej sa ekonomike v minulom roku zhoršila. Rada ďalej zhodnotila, že ak chce vláda dosiahnuť stav dlhodobej udržateľnosti verejných financií, bude nutné dosiahnuť do roku 2021 štrukturálny prebytok v rozpätí od 0,3 percenta do 0,4 percenta HDP ( .pdf , s. 3). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 30.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Správy", ".pdf"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/129/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/sustainability_report_2018_zhrnutie_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:48.491190+00:00"}
{"id": "vr32853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32853", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pán predseda, ten, ktorý zarába 3 311 eur, sa mu nezvýši ani o 0 daň z príjmu. Ten, ktorý zarába 3 500 eur, sa mu zvýši o 47 eur daň z príjmu. Ale tá rodina, v ktorej je jeden živiteľ a zarába 700 eur mesačne, tým, že ste zabránili, aby si mohol uplatniť odpočítateľnú položku na nezamestnanú manželku, sa zvýši, zníži mesačný príjem o 59 eur, čo je 700 eur ročne.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Hrušovský zavádza, pretože najprv hovorí o dani z príjmu a pri nižších príjmoch zas vyzdvihuje odpočítateľnú položku. Tá sa, ale zmení aj vyššie príjmovým a navyše zmeny nastávajú už aj pri hrubých mzdách od 1200 eur. Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 %, ktoré sa bude týkať lepšie zarábajúcich fyzických osôb so základom dane od výšky 176,8-násobku platného životného minima. Podľa prepočtu, ktorý prináša denník SME to skutočne vychádza na čiastku, že sa yvššia sadzba bude uplatňovať na zárovoko nad sumu 3311 eur, zhodne s tým, čo tvrdí Pavol Hrušovský, na ktorú sa bude vzťahovať zvýšená daňová sadzba 25 %. Čistý príjem však v budúcom roku klesne zamestnancom už od hrubej mzdy 1200 eur. Odvodové stropy sa totiž od januára zvýšia na päťnásobok priemernej mzdy. Minulý týždeň sme v relácii O 5 minút 12 kontrolovali podobný výrok Martina Fronca a vypočítali sme, že skutočne sa občanovi, ktorý zarába približne 700 eur na odobratí výhody započítať si odpočitateľnú položku za nezamestnanú manželku zvýši daňová položka o približne 60 eur, čo je ročne približne 700 eur. Ukážku výpočtu uvádza na svojom blogu Jozef Mihál zo stany SaS. Navyše P. Hrušovský výpočet modelového príkladu človeka, ktorý zarába 3500 euro zle interpretuje. Jeho daň vzrastie celkovo o približne 9 eur, keďže 3311 bude zdanených sadzbou 19 % a 189 eur, ktoré sú nad úroveň 3311, bude zdanených 25% daňou. Rozdiel medzi starým zdanením a nový zdanením, ale nebude 47 eur. Po starom by nová daň vychádzala 39 eur, po novom 47. Rozdiel je 9 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Hrušovský zavádza, pretože najprv hovorí o dani z príjmu a pri nižších príjmoch zas vyzdvihuje odpočítateľnú položku. Tá sa, ale zmení aj vyššie príjmovým a navyše zmeny nastávajú už aj pri hrubých mzdách od 1200 eur. Vláda SR 28. septembra 2012 schválila zvýšenie dane z príjmov z 19 % na 25 %, ktoré sa bude týkať lepšie zarábajúcich fyzických osôb so základom dane od výšky 176,8-násobku platného životného minima. Podľa prepočtu, ktorý prináša denník SME to skutočne vychádza na čiastku, že sa yvššia sadzba bude uplatňovať na zárovoko nad sumu 3311 eur, zhodne s tým, čo tvrdí Pavol Hrušovský, na ktorú sa bude vzťahovať zvýšená daňová sadzba 25 %. Čistý príjem však v budúcom roku klesne zamestnancom už od hrubej mzdy 1200 eur. Odvodové stropy sa totiž od januára zvýšia na päťnásobok priemernej mzdy. Minulý týždeň sme v relácii O 5 minút 12 kontrolovali podobný výrok Martina Fronca a vypočítali sme, že skutočne sa občanovi, ktorý zarába približne 700 eur na odobratí výhody započítať si odpočitateľnú položku za nezamestnanú manželku zvýši daňová položka o približne 60 eur, čo je ročne približne 700 eur. Ukážku výpočtu uvádza na svojom blogu Jozef Mihál zo stany SaS. Navyše P. Hrušovský výpočet modelového príkladu človeka, ktorý zarába 3500 euro zle interpretuje. Jeho daň vzrastie celkovo o približne 9 eur, keďže 3311 bude zdanených sadzbou 19 % a 189 eur, ktoré sú nad úroveň 3311, bude zdanených 25% daňou. Rozdiel medzi starým zdanením a nový zdanením, ale nebude 47 eur. Po starom by nová daň vychádzala 39 eur, po novom 47. Rozdiel je 9 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "bude", "SME", "relácii", "blogu"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21584", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/vlada-odhlasovala-vyssie-dane.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6626668/poslanci-smeru-schvalili-koniec-rovnej-dane-pozrite-si-hlavne-zmeny.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/341/stav-slovenskeho-skolstva", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/29/novela-zakona-o-dani-z-prijmov-od-1-1-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:15.664814+00:00"}
{"id": "43870", "numeric_id": 43870, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43870", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Ja mám jasné výhrady voči Kotlebovi, ktorý neuznáva výsledky druhej svetovej vojny. To, ako neuznáva podstatný podiel a významný výrazný podiel víťazstva Slovanov na druhej svetovej vojne, takisto keď neuznáva holokaust, tak to sa nemožno s tým stotožniť (...) Vystúpenie slovenského národa proti fašizmu, on to neuznáva, ja uznávam.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marián Kotleba označil v minulosti SNP za „vlastizradu”, tvrdil, že k nemu nemá žiaden vzťah a na úrad Banskobystrického kraja zavesil v deň spomienky čiernu vlajku. Z verejne dostupných informácií nie sú dohľadateľné dôkazy, že by „neuznával” holokaust. Popieranie holokaustu je však trestným činom, takže takéto dôkazy ani nie sú očakávateľné. Kotleba však opakovane obdivoval a odkazoval na totalitný Slovenský štát, v dôsledku ktorého politiky zahynulo vyše 70-tisíc židovských občanov. Navyše, na kandidátke jeho strany toleroval ľudí resp. spolukandidoval s ľuďmi, ktorí holokaust priamo popierali. V reťazci a sume nepriamych informácií preto hodnotíme jeho vzťah k téme holokaustu ako rezervovaný a výrok Štefana Harabina ako ešte pravdivý. Kotleba a SNP / 2. svetová vojna Kotleba SNP v minulosti označil za nič iné „len v zahraničí zosnovaný(m) puč(om) proti slovenskej štátnosti. Celé SNP sa tak nedá nazvať ničím iným, len vlastizradou.” V roku 2009 povedal , že „táto hlboká a pretrvávajúca (duchovná a morálna) kríza na Slovensko dorazila 29. augusta 1944, keď sa zradná časť slovenského národa postavila proti vlastnému štátu a proti svojmu jedinému a veľmi dobrému prezidentovi, pánovi doktorovi Jozefovi Tisovi“ „Ja som účastníkom SNP nebol, k nemu nemám žiadny vzťah,” povedal v roku 2013. Keď bol županom Banskobystrického kraja, vyvesil v deň výročia SNP na úrad čiernu vlajku. Neskôr to vysvetľoval ako „gesto smútku.” Strana, ktorej je predsedom, podala trestné oznámenie pre výstavu Post Bellum k 70. výročiu 2. svetovej vojny. Výstava o.i. prinášala príbeh preživšej holokaustu, ktorá zachránila stovky židovských utečencov. Kotlebovcom sa nepáčila jej príslušnosť k sionistickému hnutiu počas vojny. Príbeh vraj šíri násilie a smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd. Kotleba a holokaust Podľa trestného zákona patrí popieranie holokaustu medzi extrémistické trestné činy. Nie je teda očakávateľné predpokladať, že ho bude niekto verejne popierať. Keď Ministerstvo vnútra odmietlo registrovať Kotlebove občianske združenie Ľudová stráž, pretože chcelo svoje ciele dosahovať neústavnými spôsobmi, sťažoval sa Kotleba na Najvyššom súde. Sudcovia v roku 2014 jeho sťažnosť zamietli a časť argumentácie označili za „výslovne účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu.” Počas Slovenského štátu židovskí obyvatelia postupne prišli o svoje práva, takmer 58-tisíc ich bolo deportovaných v transportoch. V dôsledku politiky Slovenského štátu zahynulo viac ako 70-tisíc jeho židovských občanov. „ Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma”, povedal Kotleba v roku 2009, keď si pripomínal 70. výročie Slovenského štátu. V roku 2013 Kotleba denníku SME odmietol povedať jeho názor resp. vzťah k holokaustu. Milan Mazurek, ktorý bol poslancom parlamentu za ĽSNS, napísal na svoj Faceook, že „neobhajuje(m) žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov.” O mandát prišiel , keď bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky. Za ĽSNS v minulosti kandidoval aj Marián Magát, ktorý čelil obžalobe za popieranie holokaustu. Milan Uhrík, europoslanec Kotlebovej ĽSNS, v RTVS k holokaustu povedal , že „ja som vtedy nežil, nepamätám si to, zaujíma ma to len ako dejinná udalosť.\" V roku 2010 Kotleba pri hrobe Jozefa Tisa povedal vetu „ naši milí židovskí spoluobčani, Na stráž!” Dva týždne po odvysielaní relácie Kotleba v TA3 povedal , že „ súhlasíme a rešpektujeme“ výsledky 2. svetovej vojny. SNP označil za „významnú udalosť našej histórie“. „ Rešpektujeme aj to, že holokaust sa udial,” uviedol.", "analysis_paragraphs": ["Marián Kotleba označil v minulosti SNP za „vlastizradu”, tvrdil, že k nemu nemá žiaden vzťah a na úrad Banskobystrického kraja zavesil v deň spomienky čiernu vlajku. Z verejne dostupných informácií nie sú dohľadateľné dôkazy, že by „neuznával” holokaust. Popieranie holokaustu je však trestným činom, takže takéto dôkazy ani nie sú očakávateľné. Kotleba však opakovane obdivoval a odkazoval na totalitný Slovenský štát, v dôsledku ktorého politiky zahynulo vyše 70-tisíc židovských občanov. Navyše, na kandidátke jeho strany toleroval ľudí resp. spolukandidoval s ľuďmi, ktorí holokaust priamo popierali. V reťazci a sume nepriamych informácií preto hodnotíme jeho vzťah k téme holokaustu ako rezervovaný a výrok Štefana Harabina ako ešte pravdivý. Kotleba a SNP / 2. svetová vojna Kotleba SNP v minulosti označil za nič iné „len v zahraničí zosnovaný(m) puč(om) proti slovenskej štátnosti. Celé SNP sa tak nedá nazvať ničím iným, len vlastizradou.” V roku 2009 povedal , že „táto hlboká a pretrvávajúca (duchovná a morálna) kríza na Slovensko dorazila 29. augusta 1944, keď sa zradná časť slovenského národa postavila proti vlastnému štátu a proti svojmu jedinému a veľmi dobrému prezidentovi, pánovi doktorovi Jozefovi Tisovi“ „Ja som účastníkom SNP nebol, k nemu nemám žiadny vzťah,” povedal v roku 2013. Keď bol županom Banskobystrického kraja, vyvesil v deň výročia SNP na úrad čiernu vlajku. Neskôr to vysvetľoval ako „gesto smútku.” Strana, ktorej je predsedom, podala trestné oznámenie pre výstavu Post Bellum k 70. výročiu 2. svetovej vojny. Výstava o.i. prinášala príbeh preživšej holokaustu, ktorá zachránila stovky židovských utečencov. Kotlebovcom sa nepáčila jej príslušnosť k sionistickému hnutiu počas vojny. Príbeh vraj šíri násilie a smeruje k potláčaniu základných práv a slobôd. Kotleba a holokaust Podľa trestného zákona patrí popieranie holokaustu medzi extrémistické trestné činy. Nie je teda očakávateľné predpokladať, že ho bude niekto verejne popierať. Keď Ministerstvo vnútra odmietlo registrovať Kotlebove občianske združenie Ľudová stráž, pretože chcelo svoje ciele dosahovať neústavnými spôsobmi, sťažoval sa Kotleba na Najvyššom súde. Sudcovia v roku 2014 jeho sťažnosť zamietli a časť argumentácie označili za „výslovne účelovú so snahou zastrieť skutočný význam navrhovanej symboliky občianskeho združenia ĽS, ktorej účelom je v skutočnosti propagácia totalitného Slovenského štátu.” Počas Slovenského štátu židovskí obyvatelia postupne prišli o svoje práva, takmer 58-tisíc ich bolo deportovaných v transportoch. V dôsledku politiky Slovenského štátu zahynulo viac ako 70-tisíc jeho židovských občanov. „ Na výčitky o prenasledovaní židovského obyvateľstva môžeme povedať jedno: My sme národnosti slovenskej, nie národnosti židovskej. A preto nás židovská otázka ako taká nezaujíma”, povedal Kotleba v roku 2009, keď si pripomínal 70. výročie Slovenského štátu. V roku 2013 Kotleba denníku SME odmietol povedať jeho názor resp. vzťah k holokaustu. Milan Mazurek, ktorý bol poslancom parlamentu za ĽSNS, napísal na svoj Faceook, že „neobhajuje(m) žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov.” O mandát prišiel , keď bol právoplatne odsúdený za rasistické výroky. Za ĽSNS v minulosti kandidoval aj Marián Magát, ktorý čelil obžalobe za popieranie holokaustu. Milan Uhrík, europoslanec Kotlebovej ĽSNS, v RTVS k holokaustu povedal , že „ja som vtedy nežil, nepamätám si to, zaujíma ma to len ako dejinná udalosť.\" V roku 2010 Kotleba pri hrobe Jozefa Tisa povedal vetu „ naši milí židovskí spoluobčani, Na stráž!” Dva týždne po odvysielaní relácie Kotleba v TA3 povedal , že „ súhlasíme a rešpektujeme“ výsledky 2. svetovej vojny. SNP označil za „významnú udalosť našej histórie“. „ Rešpektujeme aj to, že holokaust sa udial,” uviedol."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["označil", "povedal", "povedal", "vyvesil", "vysvetľoval", "podala", "prinášala", "nepáčila", "vraj", "patrí", "sťažoval", "označili", "bolo", "zahynulo", "povedal", "odmietol", "napísal", "prišiel", "kandidoval", "europoslanec", "povedal", "povedal", "povedal"], "url": ["https://dennikn.sk/1633960/kotleba-meni-slovnik-holokaust-sa-udial-snp-je-vyznamna-udalost-nasej-historie/?ref=list", "https://www.aktuality.sk/clanok/516624/kotlebovci-oslavuju-slovensky-stat-aj-cervenu-armadu-pred-ktorou-tiso-utiekol/", "https://www.youtube.com/watch?v=AqrQvXyZuEs", "https://dennikn.sk/226559/snp-kotleba-vyvesil-urad-cierne-vlajky/", "https://dennikn.sk/1633960/kotleba-meni-slovnik-holokaust-sa-udial-snp-je-vyznamna-udalost-nasej-historie/?ref=list", "https://domov.sme.sk/c/8062818/kotleba-podava-trestne-oznamenie-za-pribeh-obeti-holokaustu.html", "https://domov.sme.sk/c/8062818/kotleba-podava-trestne-oznamenie-za-pribeh-obeti-holokaustu.html", "https://dennikn.sk/288443/kotlebovci-zneuzili-tragediu-zeny-ktora-prezila-osviencim/", "https://domov.sme.sk/c/8062818/kotleba-podava-trestne-oznamenie-za-pribeh-obeti-holokaustu.html", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300", "https://www.nsud.sk/data/att/42643.pdf", "https://www.nsud.sk/data/att/42643.pdf", "http://www.holokaust.sk/zodpovedni", "http://www.holokaust.sk/slovakia-19381945", "https://fici.sme.sk/c/20642515/gardisticke-uniformy-vymenili-za-obleky-nenavist-ostala-takto-sa-kotlebovci-vyjadrovali-o-zidoch.html", "https://www.youtube.com/watch?v=AqrQvXyZuEs", "https://dennikn.sk/469282/policia-nebude-stihat-kotlebovho-mazureka-za-lzi-rozpravky-6-milionoch-zidov-mydlach/?ref=in", "https://dennikn.sk/minuta/1637054/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/437033-nacionalistu-magata-obzalovali-pre-popieranie-holokaustu/", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/197763/MILAN_UHRIK/home", "https://fici.sme.sk/c/20642515/gardisticke-uniformy-vymenili-za-obleky-nenavist-ostala-takto-sa-kotlebovci-vyjadrovali-o-zidoch.html#ixzz64DUKSMTV", "https://komentare.sme.sk/c/5308732/nasi-mili-zidovski-spoluobcania-na-straz.html", "https://dennikn.sk/1633960/kotleba-meni-slovnik-holokaust-sa-udial-snp-je-vyznamna-udalost-nasej-historie/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:19.550410+00:00"}
{"id": "vr14698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14698", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Obchodné reťazce, ktoré nedržia povinný podiel slovenských potravín. Je tu obchodný reťazec, ktorý má 16% pomeru domácich potravín a postaví 8 ihrísk pre deti (...)", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Spoločnosť LIDL v rámci projektu zaviazala vybudovať 10 ihrísk na území Slovenska, čo je len o dve viac ako tvrdí Danko. Podľa analýzy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory má spoločnosť LIDL podiel domácich výrobkov vo výške 16 %. Na povinný podiel domácich výrobkov sa nevzťahuje žiaden zákon. Povinné je iba označovanie domácich výrobkov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnosť LIDL v rámci projektu zaviazala vybudovať 10 ihrísk na území Slovenska, čo je len o dve viac ako tvrdí Danko. Podľa analýzy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory má spoločnosť LIDL podiel domácich výrobkov vo výške 16 %. Na povinný podiel domácich výrobkov sa nevzťahuje žiaden zákon. Povinné je iba označovanie domácich výrobkov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["zaviazala", "analýzy", "označovanie"], "url": ["https://zihadielko.lidl.sk/o-projekte", "http://hnonline.sk/slovensko/592765-kolko-domacich-potravin-predavaju-retazce-najhorsie-je-na-tom-lidl", "http://strategie.hnonline.sk/spravy/marketing/podiel-domacich-vyrobkov-povinny-udaj-aj-dobra-reklama"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:48.978478+00:00"}
{"id": "vr15666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15666", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Regulačný úrad (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pozn.) je nezávislým regulačným úradom a naozaj to konanie o cenách energie na budúci rok prebieha medzi tými, čo energiu buď vyrábajú alebo ju distribuujú a Regulačným úradom, ktorý v tomto má absolútnu právomoc a nepýta sa vlády, nemusí konzultovať, nemusí informovať.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa zákona č. 250/ 2012 Z.z. nezávislým a nestranným orgánom, ktorého vedenie vymenuváva resp. odvoláva prezident SR. Hlavnou úlohou úradu je implementácia regulačnej politiky, najmä v oblasti cenotvorby sieťových odvetí - t.j. určovaním pevnej a maximálnej ceny energií. Návrh regulačnej politiky zasiela úrad ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia, ktoré mu zašlú svoje vyjadrenie. Regulačnú politiku však má právo úrad prijať aj bez obdržania vyjadrenia ministerstiev. Síce regulačný úrad nemusí ministerstvá žiadať o súhlas ani s nimi regulačnú politiku konzultovať, podľa zákona tieto ministerstvá však \"informuje\". Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa Zákona o regulácií v sieťových odvetviach , zákon č. 250/ 2012 Z.z., predmetom regulácie sú \"a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania , b) podmienky vykonávania regulovaných činností.\" Úrad je pri výkone svojej činnosti nestranný a nezávislý. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci nesmú zasahovať do činnosti úradu. Predsedu úradu vymenuváva a odvoláva prezident na návrh vlády. Prezident má právo predsedu úradu odvolať, ak napríklad začal podnikať v sieťových odvetviach alebo zastáva funkciu poslanca v NR SR, člena vlády alebo člena orgánu územnej samosprávy.\n\nPredseda úradu je zároveň aj predsedom rady, ktorá podľa zákona \"zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach.\" Radu tvoria občania SR, ktorí spĺňajú podmienky v oblasti vzdelania - ekonomického, technického alebo právnického smeru a podmienky praxe v cenotvorbe a energetike. Títo členovia, na rozdiel od predsedu úradu, nie sú štátnymi zamestnancami a opäť ich členstvo je nezlúčiteľné s funkciou poslanca, člena vlády, člena orgánu územnej samosprávy či zamestnanca regulovaného odvetvia.\n\nRegulačnou politikou sa rozumie \"stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia\" (pozn. § 8 ods. 1) . Regulačná politika obsahuje najmä určenie dĺžky regulačného obdobia, rozsah a spôsob vykonávania cenovej regulácie. Rada predkladá návrh regulačnej politiky Ministerstvu hospodárstva a Ministerstvu životného prostredia do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia. Do 15. marca toho istého roka ministerstvo hospodárstva posúdi súlad návrhu so zámermi energetickej politiky a zašle svoje vyjarenie. Rovnako daný návrh posúdi i Ministerstvo životného prostredia a súlad návrhu s jeho vodohospodárskou politikou.\n\nPodľa zákona však \" ra da môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo (Ministerstvo hospodárstva, pozn.) o alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote\" (pozn. § 8, ods. 3). Do 15 dní od prijatia regulačnej politiky je úrad povinný zverejniť túto politiku a jej zmeny na svojom webovom sídle. Z hľadiska pôsobnosti úradu, úrad \"spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy\" (pozn. § 9, ods. 1).\n\nÚrad vykonáva cenovú reguláciu buď priamym určením pevnej/ maximálnej ceny resp. určením spôsobu ich výpočtov. Maximálna a pevná cena môže byť určená aj na základe porovnávania cien v ostatných členských štátov EU v tom istom období v rovnakých regulovaných činnostiach alebo na základe porovnávania ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzku regulovaných činností. Navyše, pri určení spôsobu vykonania cenovej regulácie \" úrad určí pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025, individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov\" (pozn. § 12, ods. 6).", "analysis_paragraphs": ["Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je podľa zákona č. 250/ 2012 Z.z. nezávislým a nestranným orgánom, ktorého vedenie vymenuváva resp. odvoláva prezident SR. Hlavnou úlohou úradu je implementácia regulačnej politiky, najmä v oblasti cenotvorby sieťových odvetí - t.j. určovaním pevnej a maximálnej ceny energií. Návrh regulačnej politiky zasiela úrad ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia, ktoré mu zašlú svoje vyjadrenie. Regulačnú politiku však má právo úrad prijať aj bez obdržania vyjadrenia ministerstiev. Síce regulačný úrad nemusí ministerstvá žiadať o súhlas ani s nimi regulačnú politiku konzultovať, podľa zákona tieto ministerstvá však \"informuje\". Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa Zákona o regulácií v sieťových odvetviach , zákon č. 250/ 2012 Z.z., predmetom regulácie sú \"a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania , b) podmienky vykonávania regulovaných činností.\" Úrad je pri výkone svojej činnosti nestranný a nezávislý. Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci nesmú zasahovať do činnosti úradu. Predsedu úradu vymenuváva a odvoláva prezident na návrh vlády. Prezident má právo predsedu úradu odvolať, ak napríklad začal podnikať v sieťových odvetviach alebo zastáva funkciu poslanca v NR SR, člena vlády alebo člena orgánu územnej samosprávy.", "Predseda úradu je zároveň aj predsedom rady, ktorá podľa zákona \"zabezpečuje strategické riadenie a koncepciu regulácie v sieťových odvetviach.\" Radu tvoria občania SR, ktorí spĺňajú podmienky v oblasti vzdelania - ekonomického, technického alebo právnického smeru a podmienky praxe v cenotvorbe a energetike. Títo členovia, na rozdiel od predsedu úradu, nie sú štátnymi zamestnancami a opäť ich členstvo je nezlúčiteľné s funkciou poslanca, člena vlády, člena orgánu územnej samosprávy či zamestnanca regulovaného odvetvia.", "Regulačnou politikou sa rozumie \"stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia\" (pozn. § 8 ods. 1) . Regulačná politika obsahuje najmä určenie dĺžky regulačného obdobia, rozsah a spôsob vykonávania cenovej regulácie. Rada predkladá návrh regulačnej politiky Ministerstvu hospodárstva a Ministerstvu životného prostredia do 28. februára posledného kalendárneho roka regulačného obdobia. Do 15. marca toho istého roka ministerstvo hospodárstva posúdi súlad návrhu so zámermi energetickej politiky a zašle svoje vyjarenie. Rovnako daný návrh posúdi i Ministerstvo životného prostredia a súlad návrhu s jeho vodohospodárskou politikou.", "Podľa zákona však \" ra da môže prijať regulačnú politiku, aj keď ministerstvo (Ministerstvo hospodárstva, pozn.) o alebo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky nezašle svoje vyjadrenie k návrhu regulačnej politiky v určenej lehote\" (pozn. § 8, ods. 3). Do 15 dní od prijatia regulačnej politiky je úrad povinný zverejniť túto politiku a jej zmeny na svojom webovom sídle. Z hľadiska pôsobnosti úradu, úrad \"spolupracuje s agentúrou, Európskou komisiou, ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy\" (pozn. § 9, ods. 1).", "Úrad vykonáva cenovú reguláciu buď priamym určením pevnej/ maximálnej ceny resp. určením spôsobu ich výpočtov. Maximálna a pevná cena môže byť určená aj na základe porovnávania cien v ostatných členských štátov EU v tom istom období v rovnakých regulovaných činnostiach alebo na základe porovnávania ekonomicky oprávnených nákladov na prevádzku regulovaných činností. Navyše, pri určení spôsobu vykonania cenovej regulácie \" úrad určí pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy s dobou ročného využitia maxima v kalendárnom roku vyššou ako 6 800 hodín a súčasne pomernou odchýlkou subjektu zúčtovania menšou ako 0,025, individuálne sadzby taríf súvisiacich so systémovými službami a úhradou osobitných nákladov\" (pozn. § 12, ods. 6)."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["zákona č. 250/ 2012 Z.z.", "Zákona", "o regulácií v sieťových odvetviach", "zákona", "rozumie", "zákona", "úrad"], "url": ["http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517", "http://www.epi.sk/zz/2012-250#f3885517"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:35.685064+00:00"}
{"id": "vr27441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27441", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je veľmi veľa krajín, ktoré si neplnia záväzok 2 % (rozpočet na armádu, záväzok NATO, pozn.)", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, pretože dlhodobejšie štatistiky potvrdzujú, že členské krajiny NATO reálne neplnia záväzok prispievať 2 % HDP na armádu. Ficové slová potvrdzujú štatistiky Štokholmského inštitútu pre výskum mieru za rok 2012, kde sa však nenachádzajú len členské krajiny NATO. Pre priblíženie vám prinášame prehľad 10 krajín, vrátane Slovenska a vývoj plnenia tohto záväzku voči NATO za obdobie 2006-2012. Jednotlivé čísla predstavujú % z HDP, ktoré krajina prispieva na armádu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, pretože dlhodobejšie štatistiky potvrdzujú, že členské krajiny NATO reálne neplnia záväzok prispievať 2 % HDP na armádu. Ficové slová potvrdzujú štatistiky Štokholmského inštitútu pre výskum mieru za rok 2012, kde sa však nenachádzajú len členské krajiny NATO. Pre priblíženie vám prinášame prehľad 10 krajín, vrátane Slovenska a vývoj plnenia tohto záväzku voči NATO za obdobie 2006-2012. Jednotlivé čísla predstavujú % z HDP, ktoré krajina prispieva na armádu."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky"], "url": ["http://www.sipri.org/research/armaments/milex/milex_database"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:17.702689+00:00"}
{"id": "vr29335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29335", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán redaktor, moja vláda v rokoch 2006, 2010 a 2012, 2015 nesprivatizovala absolútne nič.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože počas vlády SMER-u SD bola vydaná novela zákona, ktorá uľahčuje privatizáciu Slovak Telecom-u alebo boli sprivatizované teplárne v Prešove. Schválením novely zákona , ktorá umožňuje prevod štátneho majetku na osoby, vytvorila vláda SMER-u prostredie vhodné pre budúcu privatizáciu akcií Slovak Telecomu. Hovorca ministerstva hospodárstva, Stanislav Jurkovič, v roku 2013 potvrdil prvé kolo rokovania s nemeckým akcionárom. O obchode mal so šéfom nemeckej firmy DT (Deutsche Telekom, pozn.) hovoriť aj priamo premiér Robert Fico. Privatizácia teplárne v Prešove v roku 2010 prebehla aj napriek tomu, že premiér pred tromi mesiacmi označil Teplárne Košice, ktorých súčasťou boli prešovské teplárne, za strategický podnik. Premiér sa v tú dobu vyjadril: „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“. Od roku 2013 sa taktiež uvažuje o návrhu na privatizáciu železničného prepravcu Cargo.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože počas vlády SMER-u SD bola vydaná novela zákona, ktorá uľahčuje privatizáciu Slovak Telecom-u alebo boli sprivatizované teplárne v Prešove. Schválením novely zákona , ktorá umožňuje prevod štátneho majetku na osoby, vytvorila vláda SMER-u prostredie vhodné pre budúcu privatizáciu akcií Slovak Telecomu. Hovorca ministerstva hospodárstva, Stanislav Jurkovič, v roku 2013 potvrdil prvé kolo rokovania s nemeckým akcionárom. O obchode mal so šéfom nemeckej firmy DT (Deutsche Telekom, pozn.) hovoriť aj priamo premiér Robert Fico. Privatizácia teplárne v Prešove v roku 2010 prebehla aj napriek tomu, že premiér pred tromi mesiacmi označil Teplárne Košice, ktorých súčasťou boli prešovské teplárne, za strategický podnik. Premiér sa v tú dobu vyjadril: „V predaji daného majetku teplárne nevidím problém,“. Od roku 2013 sa taktiež uvažuje o návrhu na privatizáciu železničného prepravcu Cargo."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "novely zákona", "potvrdil", "obchode", "Privatizácia", "označil", "návrhu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/512/politika-v-roku-2015", "http://www.aktuality.sk/clanok/258671/slovak-telekom-sa-bude-privatizovat/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stat-chce-predat-slovak-telekom-561094", "https://www.istp.sk/clanok/1516/Stat-ide-predat-Telekom", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209654-fico-odobril-privatizaciu-teplarne-v-presove/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/85747/Fico-oznacil-kosicku-teplaren-za-strategicky-podnik", "http://hn.hnonline.sk/na-fica-caka-prva-privatizacia-557759"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:47.900533+00:00"}
{"id": "vr36308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36308", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Bola to jej povinnosť podľa Ústavného zákona z roku 2004 o vzťahoch medzi parlamentom a medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou vo veciach, dôležitých veciach týkajúcich sa Európskej únie.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "„ Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU “ (.pdf) z roku 2004 síce nedefinuje „dôležité veci“, ukladá ale vláde povinnosť predložiť „Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie“, pričom NRSR „môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie“ a platí, že ak NRSR „schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie“. Za stanovených podmienok sa môže člen vlády od takéhoto stanoviska odkloniť, musí o tom NRSR bezodkladne informovať.", "analysis_paragraphs": ["„ Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU “ (.pdf) z roku 2004 síce nedefinuje „dôležité veci“, ukladá ale vláde povinnosť predložiť „Národnej rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých budú rokovať zástupcovia vlád členských štátov Európskej únie“, pričom NRSR „môže schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov Európskej únie“ a platí, že ak NRSR „schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, člen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych spoločenstiev a Európskej únie“. Za stanovených podmienok sa môže člen vlády od takéhoto stanoviska odkloniť, musí o tom NRSR bezodkladne informovať."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon o spolupráci NRSR a vlády SR v záležitostiach EU"], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=18039&FileName=04-z397&Rocnik=2004&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:54.392762+00:00"}
{"id": "vr30478", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30478", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Ja som požiadal parlament v utorok tohto týždňa, aby sa návrh na zrušenie transformácie, ktorý som predložil, aby si ho osvojila vláda. Nech transformáciu zruší, nech základný predpoklad je vyriešený. Bolo to odmietnuté.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Raši 29.11. inicioval návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Jej prijatím by sa legislatívne zrušila transformácia nemocníc. Návrh neprešiel . Pravda , 29.november: Poslanec Smeru-SD Richard Raši neuspel s návrhom, aby si vláda osvojila a zároveň navrhla skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Právna norma zákonom ruší transformáciu nemocníc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Raši 29.11. inicioval návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Jej prijatím by sa legislatívne zrušila transformácia nemocníc. Návrh neprešiel . Pravda , 29.november: Poslanec Smeru-SD Richard Raši neuspel s návrhom, aby si vláda osvojila a zároveň navrhla skrátené legislatívne konanie k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne Smeru-SD. Právna norma zákonom ruší transformáciu nemocníc. Dátum zverejnenia analýzy: 05.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "neprešiel", "Pravda"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=74590&ViewType=content&", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29434", "http://spravy.pravda.sk/slota-neuspel-v-parlamente-ddk-/sk_domace.asp?c=A111129_143149_sk_domace_p60"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:50.551816+00:00"}
{"id": "vr28083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28083", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď sa chcete hlásiť (v Európskom parlamente, pozn.) nejakou otázkou na rečníka, tak zdvíhate také modré kartičky jak pred sto rokmi sa to možno robilo. Hlasovanie je samozrejme tiež elektronické, čiže stačilo by to nejak zariadiť, aby sa to dalo stlačiť.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík správne uvádza, že hlásenie sa s nejakou otázkou na recníka je zdvihnutím karticky. Predseda potom môže udelit slovo prihlásenému. Hlasovanie sa deje aj elektronicky, no takéto hlasovanie je v menšine prípadov. Elektronické hlasovanie sa využíva napríklad ak výsledok hlasovania rukami je nejednoznacný. Hoci je elektronické hlasovanie ako poznáme z NR SR v menšine, podstata výroku R. Sulíka je pravdivá, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podla clánku 162, ods. 8 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, platného od zaciatku volebného obdobia 2014-2019, \"predseda môže udelit slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznacia, že chcú položit otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty inému poslancovi pocas jeho vystúpenia, ak s tým tento poslanec súhlasí a ak je predseda presvedcený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy.\" Táto možnost tzv. \"blue-card question\" (pozri napr. tu , tu a tu ) sa využíva iba pri záujme formou otázky reagovat na vystúpenie poslanca alebo poslankyne. Štandardne sa recníci, podla spomínaného clánku 162 Rokovacieho poriadku, prihlasujú vopred písomne a rokovací cas je pridelovaný so zohladnením ich príslušnosti k jednotlivým politickým skupinám, príp. ako nezaradených poslancov. Portál zaoberajúci sa hlasovaním v EP VoteWatch o spôsobe hlasovania uvádza, že casto sa hlasuje o pozmenujúcich návrhoch, jednotlivých paragrafoch ci rozhodnutiach len zdvíhaním rúk, aby sa zistil všeobecný súhlas alebo nesúhlas. V prípade, že nie je hlasovanie jednoznacné, využíva sa elektronické hlasovanie. Elektronické hlasovanie, ktoré sa technicky podobá napríklad na to z NR SR, je len v menšine hlasovaní. To je dôvodom, preco z množstva hlasovaní nie sú presné údaje ako jednotlivý poslanci presne hlasovali \"The European Parliament meets in plenary session in Strasbourg twelve times every year. It also holds 'mini-plenary' sessions in Brussels (normally four times per year). During each of these plenary part-sessions it votes literally hundreds of times: on amendments, on paragraphs, on parts of paragraphs, on reports and resolutions as a whole. Most of these votes are taken by a 'show of hands', meaning MEPs put up their hand to signal their agreement or disagreement. If the result is unclear, an electronic check may be carried out. This means that MEPs are asked to press a voting button (in favour, against or abstain), and the result is established electronically. This gives an accurate overall result, but the individual votes of MEPs are not registered. In a small proportion of votes, MEPs vote by 'roll call' or 'recorded vote'. This is similar to an electronic check, but in this instance the Parliament's services also record which MEPs voted which way. This information is published later during the day, and VoteWatch processes this data and publishes it on its website. Our data covers all roll-call votes in the EP plenary, on both legislative and non-legislative issues, both final votes and separate votes (on specific paragraphs or amendments).\" Zároven projekt VoteWatch uvádza, že zaznamenávajú na stránke len zaznamenané hlasovania (r oll-call vote ). Projekt dodáva, že elektronicky zaznamenávané hlasovania by sa mali uskutocnovat co najcastejšie, aby databázy o hlasovaní boli kompletné. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík správne uvádza, že hlásenie sa s nejakou otázkou na recníka je zdvihnutím karticky. Predseda potom môže udelit slovo prihlásenému. Hlasovanie sa deje aj elektronicky, no takéto hlasovanie je v menšine prípadov. Elektronické hlasovanie sa využíva napríklad ak výsledok hlasovania rukami je nejednoznacný. Hoci je elektronické hlasovanie ako poznáme z NR SR v menšine, podstata výroku R. Sulíka je pravdivá, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podla clánku 162, ods. 8 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, platného od zaciatku volebného obdobia 2014-2019, \"predseda môže udelit slovo poslancom, ktorí zdvihnutím modrej karty naznacia, že chcú položit otázku, ktorá nepotrvá viac ako pol minúty inému poslancovi pocas jeho vystúpenia, ak s tým tento poslanec súhlasí a ak je predseda presvedcený, že to nepovedie k narušeniu rozpravy.\" Táto možnost tzv. \"blue-card question\" (pozri napr. tu , tu a tu ) sa využíva iba pri záujme formou otázky reagovat na vystúpenie poslanca alebo poslankyne. Štandardne sa recníci, podla spomínaného clánku 162 Rokovacieho poriadku, prihlasujú vopred písomne a rokovací cas je pridelovaný so zohladnením ich príslušnosti k jednotlivým politickým skupinám, príp. ako nezaradených poslancov. Portál zaoberajúci sa hlasovaním v EP VoteWatch o spôsobe hlasovania uvádza, že casto sa hlasuje o pozmenujúcich návrhoch, jednotlivých paragrafoch ci rozhodnutiach len zdvíhaním rúk, aby sa zistil všeobecný súhlas alebo nesúhlas. V prípade, že nie je hlasovanie jednoznacné, využíva sa elektronické hlasovanie. Elektronické hlasovanie, ktoré sa technicky podobá napríklad na to z NR SR, je len v menšine hlasovaní. To je dôvodom, preco z množstva hlasovaní nie sú presné údaje ako jednotlivý poslanci presne hlasovali \"The European Parliament meets in plenary session in Strasbourg twelve times every year. It also holds 'mini-plenary' sessions in Brussels (normally four times per year). During each of these plenary part-sessions it votes literally hundreds of times: on amendments, on paragraphs, on parts of paragraphs, on reports and resolutions as a whole. Most of these votes are taken by a 'show of hands', meaning MEPs put up their hand to signal their agreement or disagreement. If the result is unclear, an electronic check may be carried out. This means that MEPs are asked to press a voting button (in favour, against or abstain), and the result is established electronically. This gives an accurate overall result, but the individual votes of MEPs are not registered. In a small proportion of votes, MEPs vote by 'roll call' or 'recorded vote'. This is similar to an electronic check, but in this instance the Parliament's services also record which MEPs voted which way. This information is published later during the day, and VoteWatch processes this data and publishes it on its website. Our data covers all roll-call votes in the EP plenary, on both legislative and non-legislative issues, both final votes and separate votes (on specific paragraphs or amendments).\" Zároven projekt VoteWatch uvádza, že zaznamenávajú na stránke len zaznamenané hlasovania (r oll-call vote ). Projekt dodáva, že elektronicky zaznamenávané hlasovania by sa mali uskutocnovat co najcastejšie, aby databázy o hlasovaní boli kompletné. Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["poriadku", "tu", "tu", "tu", "clánku", "VoteWatch", "oll-call vote"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140701+RULE-162+DOC+XML+V0//SK&language=SK&navigationBar=YES", "http://andrewbrons.eu/index.php?option=com_k2&view=item&id=672:two-disallowed-blue-card-questions-from-andrew-brons", "http://www.youtube.com/watch?v=31OMNRXMAug", "http://www.youtube.com/watch?v=X1yT5E_AuwY", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140701+RULE-162+DOC+XML+V0//SK&language=SK&navigationBar=YES", "http://www.votewatch.eu/en/term8-votewatch-guide.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Recorded_vote"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:59.421728+00:00"}
{"id": "vr29921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29921", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Slovensko dlhodobo prejavuje solidaritu tým, že od roku 2008 priamo v tých krízových oblastiach (v Sýrii a v utečeneckých táboroch v Turecku, pozn.), kde umierajú to riešime.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kaliňák vo výroku referuje k pomoci ktorú Slovensko poskytuje Sýrii a krajinám ako Turecko, Libanon a Jordánsko, kam prichádza najväčší počet utečencov. V roku 2012 poskytla slovenská vláda Turecku drobnú finančnú asistenciu na pomoc sýrskym utečencom. Väčšie finančné prispenie bolo súčasťou celoeurópskeho Nástroja ENPI, ktorý bol spustený už v roku 2007 a ktorý mal za úlohu podporiť dokopy až 18 krajín, medzi ktorými sa okrem iných vyskytla aj Sýria. Tej bola priama finančná pomoc poskytnutá najmä v roku 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR bola Sýrii poskytnutá finančná asistencia v rámci Nástroja Európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), ktorý bol čerpaný v rokoch 2007-2013, a to v objeme 11,181 mil. €. Cieľom tohota nástroja bola podpora cezhraničnej spolupráce krajín či podpora ich regionálneho vývoja, medzi ostatnými 18 podporenými krajinami sa nachádzala aj Sýria. Zhrnutie tohoto programu ( .pdf , p. 33) uvádza, že celková čiastka poskytnutá Sýrii vrámci tohoto obdobia bola 358 mil. €. Nejedná sa teda o priamu pomoc Sýrii, ale o prispenie Slovenska do väčšieho balíčka pomoci určenej pre región Stredozemného mora. Turecku slovenská vláda poskytla v roku 2012 konkrétnu finančnú podporu na pomoc so sýrskymi utečencami a to sumou 35 000 €. V tom istom roku \" už na začiatku krízy naša krajina poskytla Sýrii humanitárnu pomoc vo výške 140 000 €, primárne zameranú na utečencov .\" Slovenská republika vrámci humanitárnych projektoch poskytla asistenciu Afganistanu, ktorý je domovskov krajinou nemalého množstva utečencov prúdiacich do Európy, a v rámci iných programov poskytla pomoc aj Sýrii a Turecku. Treba však spomenúť, že Sýria, Turecko, Jordánsko a Libanon nie sú medzi prioritnými krajinami Slovenska pre rozvojovú a humanitárnu pomoc. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák vo výroku referuje k pomoci ktorú Slovensko poskytuje Sýrii a krajinám ako Turecko, Libanon a Jordánsko, kam prichádza najväčší počet utečencov. V roku 2012 poskytla slovenská vláda Turecku drobnú finančnú asistenciu na pomoc sýrskym utečencom. Väčšie finančné prispenie bolo súčasťou celoeurópskeho Nástroja ENPI, ktorý bol spustený už v roku 2007 a ktorý mal za úlohu podporiť dokopy až 18 krajín, medzi ktorými sa okrem iných vyskytla aj Sýria. Tej bola priama finančná pomoc poskytnutá najmä v roku 2012. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa údajov Ministerstva vnútra SR bola Sýrii poskytnutá finančná asistencia v rámci Nástroja Európskeho susedstva a partnerstva (ENPI), ktorý bol čerpaný v rokoch 2007-2013, a to v objeme 11,181 mil. €. Cieľom tohota nástroja bola podpora cezhraničnej spolupráce krajín či podpora ich regionálneho vývoja, medzi ostatnými 18 podporenými krajinami sa nachádzala aj Sýria. Zhrnutie tohoto programu ( .pdf , p. 33) uvádza, že celková čiastka poskytnutá Sýrii vrámci tohoto obdobia bola 358 mil. €. Nejedná sa teda o priamu pomoc Sýrii, ale o prispenie Slovenska do väčšieho balíčka pomoci určenej pre región Stredozemného mora. Turecku slovenská vláda poskytla v roku 2012 konkrétnu finančnú podporu na pomoc so sýrskymi utečencami a to sumou 35 000 €. V tom istom roku \" už na začiatku krízy naša krajina poskytla Sýrii humanitárnu pomoc vo výške 140 000 €, primárne zameranú na utečencov .\" Slovenská republika vrámci humanitárnych projektoch poskytla asistenciu Afganistanu, ktorý je domovskov krajinou nemalého množstva utečencov prúdiacich do Európy, a v rámci iných programov poskytla pomoc aj Sýrii a Turecku. Treba však spomenúť, že Sýria, Turecko, Jordánsko a Libanon nie sú medzi prioritnými krajinami Slovenska pre rozvojovú a humanitárnu pomoc. Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Európskeho susedstva a partnerstva", ".pdf", "Turecku", "Sýrii", "rozvojovú"], "url": ["http://www.minv.sk/?nastroje-partnerstva", "https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/overview_of_enpi_results_2007-2013_en_0.pdf", "http://www.minv.sk/?turecko-syrski-utecenci", "http://www.foreign.gov.sk/servlet/content?MT=/App/WCM/main.nsf/vw_ByID/ID_C0B1D004B5A332B2C1257627003301E7_EN&OpenDocument=Y&LANG=EN&TG=BlankMaster&URL=/App/WCM/Aktualit.nsf/(vw_ByID)/ID_69118C8C7426763AC1257B04002E28C3", "http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/oficialna_rozvojova_pomoc-slovenska_rozvojova_pomoc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:34.924116+00:00"}
{"id": "vr32122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32122", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Si spomeniete tragédiu v Devínskej Novej Vsi. Daniel Lipšic vyhlásil, že chce prezbrojiť políciu a napriek tomu sa mu to za dva roky nepodarilo.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kaliňák mierne preháňa, keď hovorí o dvoch rokoch (tragédia v Devínskej Novej Vsi sa stala 30. augusta 2010, predčasné voľby do NRSR boli 10. marca 2012). Avšak má pravdu v tom, že bývalý minister vnútra Lipšic, motivovaný práve spomínanou tragédiou ( TASR ) mal v úmysle kompletne prezbrojiť políciu.V rámci tohto projektu boli hliadky polície dočasne vybavené samopalmi vz. 58, uskutočnil sa i nákup nových ostreľovacích pušiek . Aby však bola polícia kompletne prezbrojená, ministerstvo vnútra začiatkom júna 2011 spustilo tender na nákup vyše 26 000 pištolí, tento však bol viac krát napadnutý a posudzovaný ÚVO i Generálnou prokuratúrou . To spôsobilo, že MV SR sa nepodarilo celý tender uzatvoriť a políciu prezbrojiť do konca roka 2011. Vzhľadom na situáciu (pád vlády, vypísanie nových volieb), bol nákup odložený na neurčito a po voľbách celý tender zrušil súčasný minister Kaliňák.", "analysis_paragraphs": ["Minister Kaliňák mierne preháňa, keď hovorí o dvoch rokoch (tragédia v Devínskej Novej Vsi sa stala 30. augusta 2010, predčasné voľby do NRSR boli 10. marca 2012). Avšak má pravdu v tom, že bývalý minister vnútra Lipšic, motivovaný práve spomínanou tragédiou ( TASR ) mal v úmysle kompletne prezbrojiť políciu.V rámci tohto projektu boli hliadky polície dočasne vybavené samopalmi vz. 58, uskutočnil sa i nákup nových ostreľovacích pušiek . Aby však bola polícia kompletne prezbrojená, ministerstvo vnútra začiatkom júna 2011 spustilo tender na nákup vyše 26 000 pištolí, tento však bol viac krát napadnutý a posudzovaný ÚVO i Generálnou prokuratúrou . To spôsobilo, že MV SR sa nepodarilo celý tender uzatvoriť a políciu prezbrojiť do konca roka 2011. Vzhľadom na situáciu (pád vlády, vypísanie nových volieb), bol nákup odložený na neurčito a po voľbách celý tender zrušil súčasný minister Kaliňák."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "ostreľovacích pušiek", "ministerstvo vnútra", "ÚVO", "Generálnou prokuratúrou", "odložený"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ministerstvo-vnutra-zacalo-projekt-prezbrojenia-fvv-/sk_domace.asp?c=A110827_095204_sk_domace_p58", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=policajti-budu-bojovat-proti-zlocinu-aj-novymi-puskami-1", "http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=zaujem-o-dodanie-novych-zbrani-pre-policajtov-prejavilo-uz-14-spolocnosti", "http://www.uvo.gov.sk/aktuality/reakcia-uvo-tender-mv-sr-pistole", "http://www.sme.sk/c/6099839/tender-na-policajne-pistole-ma-generalna-prokuratura.html", "http://aktualne.atlas.sk/prezbrojenie-prislusnikov-policie-odkladaju-na-neurcito/dnes/doprava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:42.449279+00:00"}
{"id": "vr38474", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38474", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Odstupné dostal iba predošlý nominant, a to bol nominant SDKÚ. (v košických teplárňach, pozn.)", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza denník Korzár 5.2.2011, nominant SDKÚ Ján Podhorský dostal za 40 dňové pôsobenie v košickej teplárni vyše 90 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza denník Korzár 5.2.2011, nominant SDKÚ Ján Podhorský dostal za 40 dňové pôsobenie v košickej teplárni vyše 90 tisíc eur."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["Ján Podhorský"], "url": ["http://korzar.sme.sk/c/5752920/podhorsky-odstupne-90-tisic-eur-nevratim.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:47.604522+00:00"}
{"id": "49396", "numeric_id": 49396, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49396", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "To je prosto fakt, ktorý už aj na západe dnes prijímajú, a to, že ekonomika Ruska bude mať v ostatnom štvrťroku nárast, tuším, okolo 2 percentá.", "statement_date": "2023-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prognóza Medzinárodného menového fondu z októbra predpokladá zvýšenie výkonu ruskej ekonomiky v roku 2023 o 2,2 % HDP. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár si zrejme zamenil údaj o raste ruskej ekonomiky za celý rok 2023 s rastom za posledný štvrťrok. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, keďže ruská ekonomika má dosiahnuť celoročný rast okolo 2 % HDP, tak, ako to minister uviedol.\n\nRuská ekonomika síce rastie aj napriek sankciám, ale môže za to primárne zbrojný priemysel. Iné oblasti hospodárstva sa sťažujú na chýbajúce zákazky a predovšetkým na nedostatok investícií. Štátne výdaje na obranu spôsobujú nedostatok peňazí na chod škôl, či nemocníc, pričom návrh štátneho rozpočtu pre rok 2024 ráta s tým, že až jedna tretina rozpočtu bude využitá na zbrojenie. Rusi cítia dopady zvyšujúcich sa výdavkov na zbrojenie skrz stále viac slabnúci rubeľ a ich klesajúcu kúpnu silu. Sám Putin priznal , že inflácia dosiahne tento rok 8 %. Medzinárodný menový fond predpokladá, že sa rast ruskej ekonomiky v roku 2024 spomalí na 1,1 % HDP.\n\nPodľa portálu Trading Economics ruská ekonomika v ostatnom štvrťroku, teda v treťom kvartáli 2023 vzrástla o 5,5 % HDP v porovnaní s tretím kvartálom roku 2022. Medzi druhým kvartálom 2023 a tretím kvartálom 2023 ide o nárast o 0,6 %.\n\nO hodnote približne 2 % nárastu hovorí Ruská centrálna banka v aktuálnej prognóze, ktorá očakáva za celý rok 2023 posilnenie výkonu hospodárstva o 2,2 % až 2,7 %. S touto informáciou prišiel aj ruský prezident Vladimir Putin na Ekonomickom fóre v Petrohrade, kde uviedol, že po poklese v roku 2022 v dôsledku západných sankcií by ruská ekonomika mohla dosiahnuť rast v roku 2023 až o 2 %.", "analysis_paragraphs": ["Prognóza Medzinárodného menového fondu z októbra predpokladá zvýšenie výkonu ruskej ekonomiky v roku 2023 o 2,2 % HDP. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár si zrejme zamenil údaj o raste ruskej ekonomiky za celý rok 2023 s rastom za posledný štvrťrok. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý, keďže ruská ekonomika má dosiahnuť celoročný rast okolo 2 % HDP, tak, ako to minister uviedol.", "Ruská ekonomika síce rastie aj napriek sankciám, ale môže za to primárne zbrojný priemysel. Iné oblasti hospodárstva sa sťažujú na chýbajúce zákazky a predovšetkým na nedostatok investícií. Štátne výdaje na obranu spôsobujú nedostatok peňazí na chod škôl, či nemocníc, pričom návrh štátneho rozpočtu pre rok 2024 ráta s tým, že až jedna tretina rozpočtu bude využitá na zbrojenie. Rusi cítia dopady zvyšujúcich sa výdavkov na zbrojenie skrz stále viac slabnúci rubeľ a ich klesajúcu kúpnu silu. Sám Putin priznal , že inflácia dosiahne tento rok 8 %. Medzinárodný menový fond predpokladá, že sa rast ruskej ekonomiky v roku 2024 spomalí na 1,1 % HDP.", "Podľa portálu Trading Economics ruská ekonomika v ostatnom štvrťroku, teda v treťom kvartáli 2023 vzrástla o 5,5 % HDP v porovnaní s tretím kvartálom roku 2022. Medzi druhým kvartálom 2023 a tretím kvartálom 2023 ide o nárast o 0,6 %.", "O hodnote približne 2 % nárastu hovorí Ruská centrálna banka v aktuálnej prognóze, ktorá očakáva za celý rok 2023 posilnenie výkonu hospodárstva o 2,2 % až 2,7 %. S touto informáciou prišiel aj ruský prezident Vladimir Putin na Ekonomickom fóre v Petrohrade, kde uviedol, že po poklese v roku 2022 v dôsledku západných sankcií by ruská ekonomika mohla dosiahnuť rast v roku 2023 až o 2 %."], "analysis_date": "2023-12-21", "analysis_sources": {"text": ["predpokladá", "rastie", "zbrojný", "nedostatok", "priznal", "spomalí", "portálu", "celý rok 2023", "Vladimir Putin"], "url": ["https://www.imf.org/en/Blogs/Articles/2023/10/10/resilient-global-economy-still-limping-along-with-growing-divergences", "https://e.dennikn.sk/minuta/3561817", "https://hnonline.sk/finweb/zahranicna-ekonomika/96103610-co-sa-deje-v-ruskej-ekonomike-kremel-siri-optimizmus-no-rublu-nepomohol-ani-zasah-centralnej-banky", "https://www.reuters.com/markets/europe/imf-russias-war-spending-fuels-short-term-growth-longer-term-outlook-dim-2023-10-13/", "https://www.reuters.com/markets/europe/putin-russian-inflation-could-near-8-this-year-2023-12-14/", "https://www.reuters.com/markets/europe/imf-russias-war-spending-fuels-short-term-growth-longer-term-outlook-dim-2023-10-13/", "https://tradingeconomics.com/russia/gdp-growth-annual", "https://www.trend.sk/spravy/ruska-ekonomika-rastla-druhy-kvartal-sebe-napriek-vysokej-inflacii-zapadnym-sankciam", "https://www.teraz.sk/ekonomika/ruska-ekonomika-klesla-v-1-kvartali-m/722065-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:17.662601+00:00"}
{"id": "vr38525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38525", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "70% pozemnej techniky máme za hranicou životnosti alebo na hranici. V prípade, že nič neurobíme, do troch rokov to bude 90% pozemnej techniky.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Galko vychádza z dokumentu \"Strategické hodnotenie obrany SR\". Stránka ministerstva obrany uvádza : \"Strategické hodnotenie obrany SR je proces konkrétnej analýzy všetkých oblastí týkajúcich sa rezortu obrany a ozbrojených síl, ktorý zároveň ponúka odporúčania a jasnú víziu pre ich rozvoj v budúcnosti. Medzi základné výstupy Strategického hodnotenia obrany SR a procesov na neho nadväzujúcich patria: 1. Biela kniha o obrane SR 2. Model dosiahnuteľných síl 3. Plán rozvoja rezortu obrany (strednodobý) 4. aktualizácia Obrannej stratégie SR (podľa odporúčaní Bielej knihy) 5. koncepčné a legislatívne dokumenty v systéme obrany štátu\" K jednotlivým komponentom sme sa nedostali, Euroatlantické centrum však z analýzy uvádza: \"Stav slovenskej armády je vážnejší, než sa po minulé roky oficiálne uvádzalo. Podľa čerstvo ukončenej niekoľkomesačnej analýzy Ministerstva obrany SR, ktorú minulýtýždeň schválilo kolégium ministra obrany, prekročilo hranicu životnosti už takmer 70% pozemnej techniky. \" Vyjadrenie o 90% pozemnej techniky za hranicou životnosti po troch rokoch nebolo spomenuté v mediálnych výstupoch, vychádzajúcich zo spomínanej analýzy.", "analysis_paragraphs": ["Minister Galko vychádza z dokumentu \"Strategické hodnotenie obrany SR\". Stránka ministerstva obrany uvádza : \"Strategické hodnotenie obrany SR je proces konkrétnej analýzy všetkých oblastí týkajúcich sa rezortu obrany a ozbrojených síl, ktorý zároveň ponúka odporúčania a jasnú víziu pre ich rozvoj v budúcnosti. Medzi základné výstupy Strategického hodnotenia obrany SR a procesov na neho nadväzujúcich patria: 1. Biela kniha o obrane SR 2. Model dosiahnuteľných síl 3. Plán rozvoja rezortu obrany (strednodobý) 4. aktualizácia Obrannej stratégie SR (podľa odporúčaní Bielej knihy) 5. koncepčné a legislatívne dokumenty v systéme obrany štátu\" K jednotlivým komponentom sme sa nedostali, Euroatlantické centrum však z analýzy uvádza: \"Stav slovenskej armády je vážnejší, než sa po minulé roky oficiálne uvádzalo. Podľa čerstvo ukončenej niekoľkomesačnej analýzy Ministerstva obrany SR, ktorú minulýtýždeň schválilo kolégium ministra obrany, prekročilo hranicu životnosti už takmer 70% pozemnej techniky. \" Vyjadrenie o 90% pozemnej techniky za hranicou životnosti po troch rokoch nebolo spomenuté v mediálnych výstupoch, vychádzajúcich zo spomínanej analýzy."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Euroatlantické centrum"], "url": ["http://www.mosr.sk/20080/vystupy-analyzy-a-clanky-k-sho.php?mnu=529", "http://www.eac.sk/page.php?doc=585"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:38.290688+00:00"}
{"id": "vr31316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31316", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Mnoho informácií, ktoré súviseli s Gorilou, boli v obehu, ako viete, od roku 2005-2006 a v tom spise sa veľa hovorí o plánoch, to znamená napríklad vyšetrovanie, ktoré začalo v roku 2006, sám súčasný minister Daniel Lipšic potvrdil, že mnohé platby a mnohé prevody peňazí, ktoré mali prebehnúť, neprebehli.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tom Nicholson potvrdzuje tvrdenie Roberta Kaliňáka o tom, že spis Gorila hovorí v značnej miere o plánoch, ktoré sa mali udiať neskôr. Nicholson", "analysis_paragraphs": ["Tom Nicholson potvrdzuje tvrdenie Roberta Kaliňáka o tom, že spis Gorila hovorí v značnej miere o plánoch, ktoré sa mali udiať neskôr. Nicholson"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["potvrdzuje", "tvrdí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6200787/nicholson-nukali-mi-miliony-ak-na-gorilu-zabudnem.html", "http://spravy.pravda.sk/lipsic-v-gorile-je-z-politikov-jedinym-priamym-akterom-pan-fico-psf-/sk_domace.asp?c=A120205_131114_sk_domace_p29#ixzz1laInq1WG"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:55.895463+00:00"}
{"id": "vr35054", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35054", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...pätnásť rokov sa diskutovalo o tejto ceste (rýchlostná cesta R4 Košice-Milhosť, pozn.), konečne sa realizuje, je súčasťou európskej trasy.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Táto trasa bola diskutovaná už v roku 1994 v rámci Paneurópskej konferencie o doprave. Viac o multimodálnych koridoroch v EÚ sa môžete dočítať tu .", "analysis_paragraphs": ["Táto trasa bola diskutovaná už v roku 1994 v rámci Paneurópskej konferencie o doprave. Viac o multimodálnych koridoroch v EÚ sa môžete dočítať tu ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["1994", "tu"], "url": ["http://www.ndsas.sk/monitoring-medii-bet/12326s?ids=12326&prm3=29428", "http://www.cdb.sk/sk/Cestna-siet-SR/Medzinarodne-tahy/Pan-Europske-koridory-TEN-T.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:09.846967+00:00"}
{"id": "vr18291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18291", "speaker": "Marek Hattas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-hattas", "statement": "Momentálne je tam (mestská časť Klokočina, pozn.) naplánovaná cyklotrasa, ktorá je ale stopnutá.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok sa týka projektu Cyklotrasa KLOKOČINA-BORINA-HOLLÉHO UL.-AS Nitra. Podľa popisuje je cieľom projektu, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, \" zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb \" ( .pdf ). Hoci prvé verejné obstarávanie v roku 2017 bolo zrušené, v ďalšom roku prebehlo nové a stavebné práce sa spustili začiatkom októbra 2018. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa týka projektu Cyklotrasa KLOKOČINA-BORINA-HOLLÉHO UL.-AS Nitra. Podľa popisuje je cieľom projektu, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, \" zvýšenie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy) na celkovom počte prepravených osôb \" ( .pdf ). Hoci prvé verejné obstarávanie v roku 2017 bolo zrušené, v ďalšom roku prebehlo nové a stavebné práce sa spustili začiatkom októbra 2018. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "obstarávanie", "začiatkom", "Nitralive", ".pdf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=2ahUKEwjz4IXXvLPeAhWH6qQKHTshDvgQFjABegQIAhAC&url=https%3A%2F%2Fwww.nitra.sk%2FFiles%2FShowFile%2F56346&usg=AOvVaw1-5s7Mtp4l6UvxC4L49xIb", "http://www.nitralive.sk/vystavba/infrastruktura/59116-cyklotrasa-klokocina-borina-holleho-as-nitra", "http://www.nitralive.sk/vystavba/infrastruktura/65807-mesto-zacalo-s-vystavbou-styroch-cyklotras", "http://www.nitralive.sk/vystavba/infrastruktura/65807-mesto-zacalo-s-vystavbou-styroch-cyklotras", "http://crp.gov.sk/data/att/66526.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:22.865546+00:00"}
{"id": "vr36741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36741", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Podpísal som základnú zmluvu s Vatikánom pred 10 rokmi", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako píše SME : V roku 2000 sa Slovensko zaviazalo k dvom čiastkovým zmluvám. 1. záväzok: Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. 2. záväzok: Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi.", "analysis_paragraphs": ["Ako píše SME : V roku 2000 sa Slovensko zaviazalo k dvom čiastkovým zmluvám. 1. záväzok: Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. 2. záväzok: Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5425762/vatikanska-zmluva-sa-vracia.html#ixzz1BCA8I0g2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:55.504676+00:00"}
{"id": "vr16372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16372", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...občan SR, ktorý zarába minimálnu mzdu, má 2,5 eura na hodinu. Minimálna mzda v Nemecku je okolo 9 eur.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zákon o minimálnej mzde na rok 2017 stanovil minimálnu mzdu na úrovni 435 eur v prípade mesačného odmeňovania alebo 2,50 eur v prípade hodinovej mzdy. V Nemecku je minimálna mzda stanovovaná výlučne hodinovou sadzbou, ktorá je v roku 2017 na úrovni 8,84 eur. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Zákon o minimálnej mzde na rok 2017 stanovil minimálnu mzdu na úrovni 435 eur v prípade mesačného odmeňovania alebo 2,50 eur v prípade hodinovej mzdy. V Nemecku je minimálna mzda stanovovaná výlučne hodinovou sadzbou, ktorá je v roku 2017 na úrovni 8,84 eur. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o minimálnej mzde", "minimálna mzda"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/static/pdf/2016/280/ZZ_2016_280_20170101.pdf", "https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/articles/statutory-minimum-wages-in-the-eu-2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:46.190555+00:00"}
{"id": "vr31140", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31140", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Slovensko ako jedna z mála európskych krajín nemá samostatnú legislatívu o ochrane zvierat. V našom právnom systéme sú zvieratá stále definované ako veci a predstavitelia štátu nemajú efektívne nástroje na ich ochranu.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Samostatná legislatíva o ochrane zvierat na Slovensku absentuje a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti negarantuje zvieratám napĺňanie ich základných životných potrieb, dôstojný život a smrť, ktoré si ochrana zvierat vyžaduje.\n\na) veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat (ďalej len „zárodočné produkty“) z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat,\n\nb) veterinárne požiadavky na produkty živočíšneho pôvodu 1) vrátane vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov 2) (ďalej len „živočíšny vedľajší produkt“) 2) a vybraných produktov rastlinného pôvodu 2a) v záujme ochrany zdravia zvierat,\n\nc) veterinárne požiadavky na zvieratá, násadové vajcia, ako aj na produkty živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov 2) v záujme ochrany zdravia ľudí,\n\nd) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné veterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania,\n\ne) organizáciu, pôsobnosť a právomoci orgánov vykonávajúcich štátnu správu vo veterinárnej oblasti,\n\nf) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.", "analysis_paragraphs": ["Samostatná legislatíva o ochrane zvierat na Slovensku absentuje a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti negarantuje zvieratám napĺňanie ich základných životných potrieb, dôstojný život a smrť, ktoré si ochrana zvierat vyžaduje.", "a) veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat (ďalej len „zárodočné produkty“) z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat,", "b) veterinárne požiadavky na produkty živočíšneho pôvodu 1) vrátane vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov 2) (ďalej len „živočíšny vedľajší produkt“) 2) a vybraných produktov rastlinného pôvodu 2a) v záujme ochrany zdravia zvierat,", "c) veterinárne požiadavky na zvieratá, násadové vajcia, ako aj na produkty živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov 2) v záujme ochrany zdravia ľudí,", "d) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné veterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania,", "e) organizáciu, pôsobnosť a právomoci orgánov vykonávajúcich štátnu správu vo veterinárnej oblasti,", "f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "dôstojný život", "1)", "2)", "2)", "2a)", "2)"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39", "http://www.sme.sk/c/6081197/sloboda-zvierat-rozbieha-kampan-za-prijatie-zakona-o-ochrane-zvierat.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39#f6541871", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39#f6541872", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39#f6541872", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39#f6541873", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2007-39#f6541872"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:24.381271+00:00"}
{"id": "vr37812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37812", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "V rokoch 2002-2004 sme zaviedli okrem nového systému súdneho manažmentu aj Inštitút vyšších súdnych úradníkov.", "statement_date": "2011-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút vyšších súdnych úradníkov bol zavedený Zákonom č. 549/2003 Z. z. (.pdf) o súdnych úradníkoch. Vyšší štátny úradník má právomoc rozhodovať pri niektorých súdnych konaniach, ktoré vymedzuje tento zákon, na základe poverenia sudcu. Okrem vyššieho súdneho úradníka boli zavedené aj inštitúty súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov. O zmene súdneho manažmentu a projekte \"Súdny manažment\" , ktorý realizovali dve Dzurindove vlády v rokoch 1999-2005 si môžte prečítať tu a tu (.pdf). Mal za úlohu využiť technické prostriedky na odbremenenie sudcov od administratívnej záťaže, a tým zrýchliť a zefektívniť prácu slovenských súdov.", "analysis_paragraphs": ["Inštitút vyšších súdnych úradníkov bol zavedený Zákonom č. 549/2003 Z. z. (.pdf) o súdnych úradníkoch. Vyšší štátny úradník má právomoc rozhodovať pri niektorých súdnych konaniach, ktoré vymedzuje tento zákon, na základe poverenia sudcu. Okrem vyššieho súdneho úradníka boli zavedené aj inštitúty súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov. O zmene súdneho manažmentu a projekte \"Súdny manažment\" , ktorý realizovali dve Dzurindove vlády v rokoch 1999-2005 si môžte prečítať tu a tu (.pdf). Mal za úlohu využiť technické prostriedky na odbremenenie sudcov od administratívnej záťaže, a tým zrýchliť a zefektívniť prácu slovenských súdov."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["549/2003 Z. z.", "tu", "tu"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17556&FileName=03-z549&Rocnik=2003", "http://www.justice.gov.sk/kop/pk/pk061-02.htm", "http://www.mesa10.sk/subory/archiv/1184018400_Analyza%20systemu%20sudnictva.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:23.877109+00:00"}
{"id": "45610", "numeric_id": 45610, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45610", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Stále ešte evidujeme na úradoch práce skoro 80 000 tzv. voľných pracovných miest.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo ku koncu marca 84 674 voľných pracovných miest. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny evidovalo ku koncu marca 84 674 voľných pracovných miest. Tvrdenie Jána Richtera preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["evidovalo"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020.html?page_id=971502"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:42.011780+00:00"}
{"id": "vr32080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32080", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Všetky krajiny boli v kríze, celá Európa, všetky krajiny znižovali svoje zadlženie v reakcii na krízu, Slovensko dramaticky zvyšovalo svoje zadlženie a najrýchlejšie vzrástol dlh na Slovensku.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ľ. Kaník sa asi nechal uniesť keď tvrdí, že v reakcii na krízu všetky krajiny znižovali svoje zadĺženie a Slovensko dramaticky, alebo dokonca najrýchlejšie zvyšovalo svoje zadĺženie. Pravdou je, že spomedzi všetkých 27 krajín EÚ, malo Slovensko v období rokov 2008 a 2009 najvyšší nárast verejných výdavkov. V tomto období však ani jedna krajina EU 27 nezaznamenala pokles zadĺženia a zadlžovanie na Slovensku nebolo v porovnaní s inými európskymi krajinami ani zďaleka najrýchlejšie.Výrok je teda nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ľ. Kaník sa asi nechal uniesť keď tvrdí, že v reakcii na krízu všetky krajiny znižovali svoje zadĺženie a Slovensko dramaticky, alebo dokonca najrýchlejšie zvyšovalo svoje zadĺženie. Pravdou je, že spomedzi všetkých 27 krajín EÚ, malo Slovensko v období rokov 2008 a 2009 najvyšší nárast verejných výdavkov. V tomto období však ani jedna krajina EU 27 nezaznamenala pokles zadĺženia a zadlžovanie na Slovensku nebolo v porovnaní s inými európskymi krajinami ani zďaleka najrýchlejšie.Výrok je teda nepravdivý."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["IFP", "Eurostat", "analýzy", "IFP"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7627", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22042010-BP/EN/2-22042010-BP-EN.PDF", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/90708/Vydavky-vlady-na-Slovensku-v-roku-rastli-najrychlejsie-spomedzi-vsetkychkrajin-EU", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7938&documentId=6332"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:50.922525+00:00"}
{"id": "42636", "numeric_id": 42636, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42636", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...tie čísla migrantov prúdiacich do Európskej únie(v súčasnosti, pozn.), sú (...) nižšie než tie čísla, ktoré boli pred 2015, kedy vypukla migračná kríza.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme u Zuzany Čaputovej overovali aj v januári 2019. Migrácia do krajín Schengenského priestoru za rok 2018 bola podľa agentúry Frontex na úrovni päťročného minima. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy agentúry Frontex, v roku 2018 nelegálne prekročilo vonkajšiu hranicu EÚ približne 150 000 migrantov, čo je o štvrtinu menej ako v roku 2017, kedy bolo týchto prípadov zaznamenaných približne 204 000 ( .pdf , s. 9) a o 92 % menej ako na vrchole migračnej krízy v roku 2015. V tomto roku bolo zaznamenaných približne 1,8 milióna osôb, ktoré nelegálne prekročili hranicu ( .pdf , s. 4). Rok pred migračnou krízou, teda v roku 2014, prekročilo hranice EÚ približne 280 000 osôb ( .pdf , s. 3), čo znamená, že čísla za rok 2018 sú podstatne nižšie. Zároveň je podstatné aj to, že počet nelegálnych prekročení hraníc v roku 2014 bol dvojnásobok dovtedajšieho rekordu z roku 2011, čo potvrdzuje pravdivosť výroku.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme u Zuzany Čaputovej overovali aj v januári 2019. Migrácia do krajín Schengenského priestoru za rok 2018 bola podľa agentúry Frontex na úrovni päťročného minima. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa správy agentúry Frontex, v roku 2018 nelegálne prekročilo vonkajšiu hranicu EÚ približne 150 000 migrantov, čo je o štvrtinu menej ako v roku 2017, kedy bolo týchto prípadov zaznamenaných približne 204 000 ( .pdf , s. 9) a o 92 % menej ako na vrchole migračnej krízy v roku 2015. V tomto roku bolo zaznamenaných približne 1,8 milióna osôb, ktoré nelegálne prekročili hranicu ( .pdf , s. 4). Rok pred migračnou krízou, teda v roku 2014, prekročilo hranice EÚ približne 280 000 osôb ( .pdf , s. 3), čo znamená, že čísla za rok 2018 sú podstatne nižšie. Zároveň je podstatné aj to, že počet nelegálnych prekročení hraníc v roku 2014 bol dvojnásobok dovtedajšieho rekordu z roku 2011, čo potvrdzuje pravdivosť výroku."], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "správy", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42058/", "https://frontex.europa.eu/media-centre/news-release/number-of-irregular-crossings-at-europe-s-borders-at-lowest-level-in-5-years-ZfkoRu", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2017/CAAR_2017_adopted_SK.pdf", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2015/General_Report_SK.pdf", "https://frontex.europa.eu/assets/Key_Documents/Annual_report/2014/General_Report_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:46.001405+00:00"}
{"id": "vr16308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16308", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "My sme samozrejme hlasovali aj za to, aby bola zrušená takisto milosť pána Kočnera.", "statement_date": "2017-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zrušenie milosti pre Mariána Kočnera bolo pôvodne jednou z piatich podmienok opozície pre podporu vládneho uznesenia o zrušení tzv. \" Mečiarových amnestií .\" Vláda však tejto požiadavke nevyhovela a k samotnému hlasovaniu o zrušení tejto milosti ani nedošlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 5. apríla 2017 prebehlo hlasovanie v NRSR, týkajúce sa zrušenia takzvaných \" Mečiarových amnestií.\" Za zrušenie týchto amnestií, vrátane udelenia milosti pre syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča hlasoval aj poslanec Milan Krajniak. Konkrétne sa hlasovalo o: \"Návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496).\" Samotné uznesenie obsahuje nasledovné zdôvodnenie: \" Uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády SR o amnestiách číslo 55/1998 a číslo 214/1998 Z.z. a tiež aj udelená milosť prezidentom SR M. Kováčom zo dňa 12. Decembra 1997 zrušuje\" články a rozhodnutia predsedu vlády a prezidenta SR, ktoré sú spomenuté v parlamentnej tlači. Iné hlasovanie počas 7. volebného obdobia vo veci zrušenia Mečiarových amnestií sme zaznamenali len ku dňu 28. apríla 2016. Vtedy sa hlasovalo o ústavnom zákone poslanca Jána Budaja, za ktorý hlasoval aj poslanec Milan Krajniak. Tento návrh ústavného zákona obsahoval : \" Zrušujú sa: 1.článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., 2.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., 3.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z. \" Tento návrh sa teda netýkal veci milosti vydaných prezidentom SR Michalom Kováčom. Iné, alternatívne hlasovanie o zrušení amnestií a milostí sme nezaznamenali, keďže bol vládny návrh uznesenia schválený a opozícia návrh poslanca Budaja stiahla . Pre objektívnosť dodávame, že opozícia predstavila pred hlasovaním o vládnom návrhu uznesenia na zrušenie amnestií viacero podmienok. Píše o nich napríklad TASR : \"Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner.\" Táto podmienka však zo strany vlády splnená nebola a návrh uznesenia obsahoval iba zrušenie milosti pre syna prezidenta M. Kováča. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zrušenie milosti pre Mariána Kočnera bolo pôvodne jednou z piatich podmienok opozície pre podporu vládneho uznesenia o zrušení tzv. \" Mečiarových amnestií .\" Vláda však tejto požiadavke nevyhovela a k samotnému hlasovaniu o zrušení tejto milosti ani nedošlo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 5. apríla 2017 prebehlo hlasovanie v NRSR, týkajúce sa zrušenia takzvaných \" Mečiarových amnestií.\" Za zrušenie týchto amnestií, vrátane udelenia milosti pre syna bývalého prezidenta SR Michala Kováča hlasoval aj poslanec Milan Krajniak. Konkrétne sa hlasovalo o: \"Návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na zrušenie článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 (tlač 496).\" Samotné uznesenie obsahuje nasledovné zdôvodnenie: \" Uznávajúc, že slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojujú amnestie predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta SR, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády SR o amnestiách číslo 55/1998 a číslo 214/1998 Z.z. a tiež aj udelená milosť prezidentom SR M. Kováčom zo dňa 12. Decembra 1997 zrušuje\" články a rozhodnutia predsedu vlády a prezidenta SR, ktoré sú spomenuté v parlamentnej tlači. Iné hlasovanie počas 7. volebného obdobia vo veci zrušenia Mečiarových amnestií sme zaznamenali len ku dňu 28. apríla 2016. Vtedy sa hlasovalo o ústavnom zákone poslanca Jána Budaja, za ktorý hlasoval aj poslanec Milan Krajniak. Tento návrh ústavného zákona obsahoval : \" Zrušujú sa: 1.článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., 2.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 214/1998 Z. z., 3.rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky z 8. decembra 1998 o amnestii, uverejnené pod č. 375/1998 Z. z. \" Tento návrh sa teda netýkal veci milosti vydaných prezidentom SR Michalom Kováčom. Iné, alternatívne hlasovanie o zrušení amnestií a milostí sme nezaznamenali, keďže bol vládny návrh uznesenia schválený a opozícia návrh poslanca Budaja stiahla . Pre objektívnosť dodávame, že opozícia predstavila pred hlasovaním o vládnom návrhu uznesenia na zrušenie amnestií viacero podmienok. Píše o nich napríklad TASR : \"Ďalšia podmienka opozície je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Omilostený bol napr. aj podnikateľ Marián Kočner.\" Táto podmienka však zo strany vlády splnená nebola a návrh uznesenia obsahoval iba zrušenie milosti pre syna prezidenta M. Kováča. Dátum zverejnenia analýzy: 05.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["prebehlo", "Konkrétne", "uznesenie", "hlasovalo", "obsahoval", "stiahla", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38576", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=38578", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37249", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=37", "https://www.noviny.sk/politika/207215-cistejsie-by-bolo-keby-sa-vo-veci-amnestii-prijal-navrh-poslanca-budaja-tvrdi-sulik", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-otvorili-zrusenie-amnest/251360-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:59.735309+00:00"}
{"id": "vr37155", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37155", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Český premiér, pán predseda, neobnovil všetky Hortyovské pamätníky, pretože bol to práve Viktor Orbán a jeho prvá vláda, kedy obnovili a postavili všetky pamätníky Hortyovského obdobia.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O tom či, za akých podmienok, a ako malo dôjsť k obnove, sme informácie nenašli.", "analysis_paragraphs": ["O tom či, za akých podmienok, a ako malo dôjsť k obnove, sme informácie nenašli."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:18.158336+00:00"}
{"id": "vr32060", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32060", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Od mojej reformy do dnešných dní boli všetky dôchodky valorizované o 46 % vzrástla ich hodnota, čo je naozaj nebývalá výška.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľudovít Kaník udáva pravdivé číslo, o koľko sa zvýšili dôchodky od roku 2005. Nemá však pravdu v tom, že sa jedná o rast o nebývalú hodnotu. Kým percentuálne sa dôchodky udržujú stabilne na určitej úrovni priemernej mzdy, v rovnako dlhom období pred zavedením reformy v roku 2005 sa dôchodky zvýšili o takmer 72 %. Výrok je teda zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ľudovít Kaník udáva pravdivé číslo, o koľko sa zvýšili dôchodky od roku 2005. Nemá však pravdu v tom, že sa jedná o rast o nebývalú hodnotu. Kým percentuálne sa dôchodky udržujú stabilne na určitej úrovni priemernej mzdy, v rovnako dlhom období pred zavedením reformy v roku 2005 sa dôchodky zvýšili o takmer 72 %. Výrok je teda zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2012", "poisťovne", "Podľa"], "url": ["http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s", "http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/1600s", "http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:57.444677+00:00"}
{"id": "vr39098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39098", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tam sú tri také pasáže (v programovom vyhlásení, ktoré usmerňujú vládu neprijať euroval pozn.), ja som ich teda už aj citoval, napríklad na mojom blogu. Je tam napísané, že Slovensko je suverénny štát a vôbec som nemal dojem, že by sme minulý týždeň my boli suverénny štát, keď pod jasným tlakom z Bruselu sme jednoducho tu museli odsúhlasiť takúto hroznú vec, po druhé je tam napísané, že nebudeme zadlžovať Slovensko, ale vystavenie záruk v rozsahu niekoľko miliard eur vedie niekedy v budúcnosti k zadlžovaniu a po tretie je tam napísané, že požadujeme mechanizmus pre riadený bankrot krajiny, aby sa nestavalo to, čo s Gréckom.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok nehodnotíme z hľadiska toho či tieto pasáže skutočne usmerňujú vládu neprijať euroval. Hodnotíme či sú pasáže, tak ako ich cituje R. Sulík, uvedené v programovom vyhlásení. Programové vyhlásenie Vlády S R na programové obdobie 2010-2014:", "analysis_paragraphs": ["Výrok nehodnotíme z hľadiska toho či tieto pasáže skutočne usmerňujú vládu neprijať euroval. Hodnotíme či sú pasáže, tak ako ich cituje R. Sulík, uvedené v programovom vyhlásení. Programové vyhlásenie Vlády S R na programové obdobie 2010-2014:"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie Vlády S"], "url": ["http://www.tasr.sk/files/Urad%20vlady/Programove-vyhlasenie-2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:23.230177+00:00"}
{"id": "vr15449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15449", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tá mimoriadna schôdza (schôdza na odvolanie Kaliňáka v júni 2016, pozn.) bola prerušená kvôli môjmu transparentu.", "statement_date": "2016-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa konala 30. júna 2016 a Igor Matovič na nej vystúpil ako šiesty a zároveň posledný rečník. Schôdza bola prerušená z dôvodu umiestnenia transparentu Igorom Matovičom pred rečnícky pult. Na transparente bol nápis \" Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne \" a zobrazoval Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka. Matovičov výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V tento deň bola schôdza prerušená dvakrát. „ Najskôr na približne 40 minút, zasadlo preto aj poslanecké grémium. Matovič následne transparent odstránil, po skončení svojho vystúpenia ho však opätovne rozprestrel. Podľa podpredsedu parlamentu Bélu Bugára (Most-Híd) musí transparent odstrániť, aby sa mohlo pokračovať v schôdzi. Keďže Matovič transparent znova roztiahol, Bugár rokovanie opäť prerušil. \" Prerušenie schôdze bolo pritom jednotlivými opozičnými poslancami považované za nedemokratické, pretože podobné vizuálne pomôcky nie sú nikde zakázané. Andrej Danko Matovičovo počínanie okomentoval takto: „ Dianie v Národnej rade SR sa dnes opäť zvrhlo na teátro indivíduí, na súťaž o najkrajší plagát, na vzájomné natáčanie poslancami aj na nedôstojné miesto z hľadiska oblečenia. “ Danko si pritom myslí, že na prerušenie schôdze mal právo a chcel by zmeniť pravidlá rokovania v parlamente, aby predišiel podobným prejavom.", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa konala 30. júna 2016 a Igor Matovič na nej vystúpil ako šiesty a zároveň posledný rečník. Schôdza bola prerušená z dôvodu umiestnenia transparentu Igorom Matovičom pred rečnícky pult. Na transparente bol nápis \" Slušní ľudia platia dane, zlodeji si žijú za ne \" a zobrazoval Ladislava Bašternáka a Roberta Kaliňáka. Matovičov výrok teda hodnotíme ako pravdivý. V tento deň bola schôdza prerušená dvakrát. „ Najskôr na približne 40 minút, zasadlo preto aj poslanecké grémium. Matovič následne transparent odstránil, po skončení svojho vystúpenia ho však opätovne rozprestrel. Podľa podpredsedu parlamentu Bélu Bugára (Most-Híd) musí transparent odstrániť, aby sa mohlo pokračovať v schôdzi. Keďže Matovič transparent znova roztiahol, Bugár rokovanie opäť prerušil. \" Prerušenie schôdze bolo pritom jednotlivými opozičnými poslancami považované za nedemokratické, pretože podobné vizuálne pomôcky nie sú nikde zakázané. Andrej Danko Matovičovo počínanie okomentoval takto: „ Dianie v Národnej rade SR sa dnes opäť zvrhlo na teátro indivíduí, na súťaž o najkrajší plagát, na vzájomné natáčanie poslancami aj na nedôstojné miesto z hľadiska oblečenia. “ Danko si pritom myslí, že na prerušenie schôdze mal právo a chcel by zmeniť pravidlá rokovania v parlamente, aby predišiel podobným prejavom."], "analysis_date": "2016-10-04", "analysis_sources": {"text": ["schôdza", "prerušená", "transparent", "Dianie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=1408&CisObdobia=7&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2016-6-30%200:0:0&DatumDo=2016-6-30%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397755-vlada-nesuhlasi-s-vyslovenim-nedovery-kalinakovi/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397755-vlada-nesuhlasi-s-vyslovenim-nedovery-kalinakovi/", "http://tv.hnonline.sk/politika/688628-danko-ide-menit-pravidla-v-parlamente-som-pripraveny-politicky-porazit-igora-matovica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:18.401724+00:00"}
{"id": "43177", "numeric_id": 43177, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43177", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "SMK je v jednej lige s Orbánovým Maďarskom.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK-MKP) dlhodobo spolupracuje s Orbánovou vládnou stranou Fidesz. “V jednej lige” sú strany aj na celoeurópskej úrovni, keďže obe sú členmi Európskej ľudovej strany ( EPP ). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Viktor Orbán SMK už pred niekoľkými rokmi označil za partnerskú stranu a vyslovil jej podporu aj v tohtoročných voľbách do európskeho parlamentu. \" Vždy to tak bolo, je, aj bude. SMK je náš partner, pretože zmiešaná strana znamená rozplynutie, maďarská strana znamená zachovanie, ” vyhlásil Orbán po stretnutí s delegáciou SMK v Budapešti v apríli 2017. Maďarský premiér zároveň nekomunikuje s vládnou stranou Most-Híd , na ktorú naopak dlhodobo útočí.", "analysis_paragraphs": ["Mimoparlamentná Strana maďarskej komunity (SMK-MKP) dlhodobo spolupracuje s Orbánovou vládnou stranou Fidesz. “V jednej lige” sú strany aj na celoeurópskej úrovni, keďže obe sú členmi Európskej ľudovej strany ( EPP ). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Viktor Orbán SMK už pred niekoľkými rokmi označil za partnerskú stranu a vyslovil jej podporu aj v tohtoročných voľbách do európskeho parlamentu. \" Vždy to tak bolo, je, aj bude. SMK je náš partner, pretože zmiešaná strana znamená rozplynutie, maďarská strana znamená zachovanie, ” vyhlásil Orbán po stretnutí s delegáciou SMK v Budapešti v apríli 2017. Maďarský premiér zároveň nekomunikuje s vládnou stranou Most-Híd , na ktorú naopak dlhodobo útočí."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["EPP", "podporu", "vyhlásil", "Most-Híd"], "url": ["https://www.epp.eu/parties-and-partners/", "http://www.teraz.sk/slovensko/orban-prijal-predsedu-smk-vyjadril-mu/397012-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20510255/orban-sa-stretava-s-smk-s-vladnym-mostom-hid-nekomunikuje.html", "https://www.lidovky.cz/svet/expert-orban-vede-permanentni-revoluci-a-smeruje-k-autoritarstvi-soros-je-vymysleny-nepritel.A180404_151109_ln_zahranici_mber"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:09.115477+00:00"}
{"id": "vr30911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30911", "speaker": "Pavol  Pavlík", "speaker_party": "99%", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik", "statement": "Môžte mi povedať, pán Mikloško, prečo Tom Nicholson napísal, že keď bol so spisom Gorila napísal to verejne, v rozhovore, myslím že pre časopis Týždeň. Že keď bol so spisom Gorila za pánom Palkom, ten ho nevypočul, poslal ho tak povediac do pekla, odvolávajúc sa na štátne tajomstvo?", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V spomínanom rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson meno Vladimíra Palka spomína iba jedenkrát a to v tejto vete: \"Bol som aj za Vladimírom Palkom, ktorý sa tiež odvolal na štátne tajomstvo.\"", "analysis_paragraphs": ["V spomínanom rozhovore pre .týždeň Tom Nicholson meno Vladimíra Palka spomína iba jedenkrát a to v tejto vete: \"Bol som aj za Vladimírom Palkom, ktorý sa tiež odvolal na štátne tajomstvo.\""], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["spomínanom"], "url": ["http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/t-nicholson-bubenikova-sa-predo-mnou-rozplakala.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:18.288544+00:00"}
{"id": "vr14924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14924", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Teraz sa preukázalo, že v Panama papers je namočená penťácka banka Privat Banka.", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že s kauzou Panama papers je spájaná aj slovenská investičná skupina Penta. Portál Aktuality.sk informoval , že podľa uniknutých dokumentov mal ekvádorský podnikateľ Marco Vallejo previesť cez Privatbanku, ktorá patrí do investičného portfólia skupiny Penta, vyše 100-tisíc dolárov. Pre Aktuality.sk sa priznal, že sa chcel vyhnúť plateniu daní. Penta vo svojom oficiálnom stanovisku vylúčila akékoľvek prepojenie s kauzou Panama papers. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V spise Panama Papers je spomínaná aj firma Portland Partners Holanďana Roberta Victora van Beemena. Rovnaká osoba založila pre finančnú skupinu Penta mediálnu spoločnosť V3 Media Holding , pod ktorú spadá spoločnosť ovládajúca viaceré médiá. Penta má cez ďalšiu spoločnosť podiel aj v denníku Sme . \" Pán Van Beemen založil v Holandsku spoločnosť V3 Media Holdings, keďže pán Beemen poskytuje služby zakladania a správy firiem na území Holandska. V3 Media Holdings nepatrí pánovi Beemenovi a nie je v žiadnom vzťahu s Mossack Fonseca. Ani investičná skupina Penta a ani žiadna z našich portfóliových spoločností nikdy nevyužívala služby Mossack Fonseca,\" povedal Martin Danko, riaditeľ vonkajších vzťahov vo finančnej skupine Penta, \" píše Pravda . Hovorca Penty vylúčil akékoľvek prepojenie Privatbanky s kauzou: \" Vylučujeme akékoľvek prípadné nezákonné praktiky zo strany Privatbanky. Považujeme za nesprávne a manipulatívne stotožňovať aktivity či majetkové pomery klientov s aktivitami či majetkovou štruktúrou Privatbanky,\" reagoval ďalej Martin Danko ,\" informovala Pravda . Pre Aktuality vyjadrila svoje stanovisko aj samotná Privatbanka, ktorá sa dištancuje od praktík prania špinavých peňazí. Vo svojom stanovisku uvádza: \" predmetom bankového tajomstva sú v zmysle zákona o bankách všetky informácie a doklady o záležitostiach, týkajúcich sa klienta banky, a tieto informácie môže banka poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta. Z uvedeného dôvodu banka na otázky, týkajúce sa konkrétneho klienta, nemôže odpovedať .\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že s kauzou Panama papers je spájaná aj slovenská investičná skupina Penta. Portál Aktuality.sk informoval , že podľa uniknutých dokumentov mal ekvádorský podnikateľ Marco Vallejo previesť cez Privatbanku, ktorá patrí do investičného portfólia skupiny Penta, vyše 100-tisíc dolárov. Pre Aktuality.sk sa priznal, že sa chcel vyhnúť plateniu daní. Penta vo svojom oficiálnom stanovisku vylúčila akékoľvek prepojenie s kauzou Panama papers. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V spise Panama Papers je spomínaná aj firma Portland Partners Holanďana Roberta Victora van Beemena. Rovnaká osoba založila pre finančnú skupinu Penta mediálnu spoločnosť V3 Media Holding , pod ktorú spadá spoločnosť ovládajúca viaceré médiá. Penta má cez ďalšiu spoločnosť podiel aj v denníku Sme . \" Pán Van Beemen založil v Holandsku spoločnosť V3 Media Holdings, keďže pán Beemen poskytuje služby zakladania a správy firiem na území Holandska. V3 Media Holdings nepatrí pánovi Beemenovi a nie je v žiadnom vzťahu s Mossack Fonseca. Ani investičná skupina Penta a ani žiadna z našich portfóliových spoločností nikdy nevyužívala služby Mossack Fonseca,\" povedal Martin Danko, riaditeľ vonkajších vzťahov vo finančnej skupine Penta, \" píše Pravda . Hovorca Penty vylúčil akékoľvek prepojenie Privatbanky s kauzou: \" Vylučujeme akékoľvek prípadné nezákonné praktiky zo strany Privatbanky. Považujeme za nesprávne a manipulatívne stotožňovať aktivity či majetkové pomery klientov s aktivitami či majetkovou štruktúrou Privatbanky,\" reagoval ďalej Martin Danko ,\" informovala Pravda . Pre Aktuality vyjadrila svoje stanovisko aj samotná Privatbanka, ktorá sa dištancuje od praktík prania špinavých peňazí. Vo svojom stanovisku uvádza: \" predmetom bankového tajomstva sú v zmysle zákona o bankách všetky informácie a doklady o záležitostiach, týkajúcich sa klienta banky, a tieto informácie môže banka poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta. Z uvedeného dôvodu banka na otázky, týkajúce sa konkrétneho klienta, nemôže odpovedať .\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "patrí", "vylúčila", "Holanďana", "V3 Media Holding", "denníku Sme", "Pravda", "Pravda", "vyjadrila"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/330018/exkluzivne-ekvadorsky-podnikatel-prelial-100-tisic-cez-banku-penty/", "http://www.pentainvestments.com/sk/project/privatbanka-7UoyAY.aspx", "http://www.pentainvestments.com/sk/press-release/reakcia-na-spajanie-penty-s-panama-papers-6a8Obq.aspx", "http://www.etrend.sk/firmy/v-panama-papers-je-aj-holandsky-vlastnik-trendu.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/medialne-investicie-penty-peter-mertus/108721-clanok.html", "http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/potvrdene-nemci-predali-petit-press-cele-vedenie-sme-odchadza", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/390269-medialny-dom-zriadil-clovek-z-panama-papers/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/390269-medialny-dom-zriadil-clovek-z-panama-papers/", "http://www.aktuality.sk/clanok/330018/exkluzivne-ekvadorsky-podnikatel-prelial-100-tisic-cez-banku-penty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:59.257299+00:00"}
{"id": "vr26178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26178", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "... ktoré mimochodom zase upravuje zákon 302/2001, ktorý hovorí o tom, že kraj musí účelovo využívať ľudský potenciál svojich obyvateľov.", "statement_date": "2013-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Marian Kotleba neuvádza doslovné znenie zákona. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, pretože jeho vyjadrenie možno vnímať ako parafrázovanie zákona, pričom podstata ostáva nezmenená. Zákon č. 302/2001 Z.z: Čl. 1- Základné ustanovenia, §4- Pôsobnosť samosprávneho kraja: \"(1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä: ... d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba neuvádza doslovné znenie zákona. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, pretože jeho vyjadrenie možno vnímať ako parafrázovanie zákona, pričom podstata ostáva nezmenená. Zákon č. 302/2001 Z.z: Čl. 1- Základné ustanovenia, §4- Pôsobnosť samosprávneho kraja: \"(1) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy sa stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Pritom najmä: ... d) účelne využíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje \" Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.minv.sk/?zakon-c-302-2001-z-z-o-samosprave-vyssich-uzemnych-celkov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:01.933422+00:00"}
{"id": "vr33451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33451", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Vo všetkých demokratických krajinách platí, že sudca samozrejme je chránený imunitou, pokiaľ ide o jeho rozhodovanie, ale nemôže byť chránený imunitou, pokiaľ ide o trestné činy, ktoré sa stanú v jeho súkromnom, osobnom živote.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie Lucie Žitňanskej spochybňuje legislatíva viacerých krajín. (zdroje: ústavy jednotlivých krajín , analýza sudcovia.sk ) Medzi demokratickými krajinami nájdeme tak príklady štátov, v ktorých majú sudcovia okrem funkčnej i trestnoprávnu imunitu ako i štáty, v ktorých sudcovia nemajú imunitu žiadnu.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Lucie Žitňanskej spochybňuje legislatíva viacerých krajín. (zdroje: ústavy jednotlivých krajín , analýza sudcovia.sk ) Medzi demokratickými krajinami nájdeme tak príklady štátov, v ktorých majú sudcovia okrem funkčnej i trestnoprávnu imunitu ako i štáty, v ktorých sudcovia nemajú imunitu žiadnu."], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["ústavy jednotlivých krajín", "analýza sudcovia.sk", "Fínsko a Švédsko"], "url": ["http://legislationline.org/documents/section/constitutions", "http://www.sudcovia.sk/sk/component/content/article?id=348", "http://www.sudcovia.sk/sk/component/content/article?id=348"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:05.483066+00:00"}
{"id": "vr37390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37390", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Vtedy sa Richard Sulík trošku ubehol v parlamente, keď na adresu Ivana Švejnu povedal, že čo sa také veľké stalo, veď koniec koncov sa vracia do parlamentu, bude mať nulovú, žiadnu zodpovednosť a bude mať ešte za to väčšie peniaze a viac zaplatené.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkovo vyhlásenie na Švejnovu adresu z 13. októbra počas 7. schôdze parlamentu: \"Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že no tak teda ten Ivan Švejna mal toľko neviem čoho v sebe, že odstúpil. No tak, viete, odstúpil, príjem má rovnaký, je to vlastne nejaká satisfakcia voči médiám, lebo ja napr. nepovažujem za korektné, že denník Sme venoval 72 článkov tejto kauze, od 4. septembra to máme za 38 dní, 72 článkov ku kauze Hayekovci, si myslím, je ďaleko nad mieru toho, čo sa dá považovať za žurnalistickú objektívnosť. Tak je to v podstate len také, že je to obeť pre médiá. Len ja mám osobne s tým veľký problém. Ja si myslím, že tu budú viacerí poslanci klubu Smer so mnou súhlasiť, ja mám s tým veľký problém, keď si médiá povedia, že no tak tohto človeka teraz ideme zostreliť, lebo veď je pekný deň, no a čo budeme robiť, tak poďme ho zostreliť, a budú dovtedy o tom písať, až kým nepadne. Dobre, Ivan Švejna odstúpil, ale čo sa tým udialo? No tak má tie isté peniaze, akurát teraz dostane ešte 6 000 odstupného a bude mať menej roboty a nebude za nič zodpovedný. Ja toto nevidím ako riešenie. Vyšetríme to a zistíme, že... (Reakcie z pléna.) Bude mať kolektívnu zodpovednosť ako jeden zo 150 poslancov. Tak si myslíme, že je to ďaleko korektnejšie takto. A viem, že nám to škodí, viem, že my ako strana SaS sme hodne utrpeli týmto, ale myslím si, že je korektnejšie sa k tomu riadne postaviť, nech to ten úrad vyšetrí. Vydiskutujeme si to, ale keď raz ten Martin Chren nič neurobil, tak jednoducho nikam nebude odstupovať. Ďakujem pekne.\"", "analysis_paragraphs": ["Sulíkovo vyhlásenie na Švejnovu adresu z 13. októbra počas 7. schôdze parlamentu: \"Posledná vec, ktorú by som chcel povedať, je, že no tak teda ten Ivan Švejna mal toľko neviem čoho v sebe, že odstúpil. No tak, viete, odstúpil, príjem má rovnaký, je to vlastne nejaká satisfakcia voči médiám, lebo ja napr. nepovažujem za korektné, že denník Sme venoval 72 článkov tejto kauze, od 4. septembra to máme za 38 dní, 72 článkov ku kauze Hayekovci, si myslím, je ďaleko nad mieru toho, čo sa dá považovať za žurnalistickú objektívnosť. Tak je to v podstate len také, že je to obeť pre médiá. Len ja mám osobne s tým veľký problém. Ja si myslím, že tu budú viacerí poslanci klubu Smer so mnou súhlasiť, ja mám s tým veľký problém, keď si médiá povedia, že no tak tohto človeka teraz ideme zostreliť, lebo veď je pekný deň, no a čo budeme robiť, tak poďme ho zostreliť, a budú dovtedy o tom písať, až kým nepadne. Dobre, Ivan Švejna odstúpil, ale čo sa tým udialo? No tak má tie isté peniaze, akurát teraz dostane ešte 6 000 odstupného a bude mať menej roboty a nebude za nič zodpovedný. Ja toto nevidím ako riešenie. Vyšetríme to a zistíme, že... (Reakcie z pléna.) Bude mať kolektívnu zodpovednosť ako jeden zo 150 poslancov. Tak si myslíme, že je to ďaleko korektnejšie takto. A viem, že nám to škodí, viem, že my ako strana SaS sme hodne utrpeli týmto, ale myslím si, že je korektnejšie sa k tomu riadne postaviť, nech to ten úrad vyšetrí. Vydiskutujeme si to, ale keď raz ten Martin Chren nič neurobil, tak jednoducho nikam nebude odstupovať. Ďakujem pekne.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:16.191203+00:00"}
{"id": "vr33926", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33926", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "My máme dneska cez 70-tisíc, ktorí sú viac ako 4 roky evidovaní.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných aprílových údajov (tabuľka 21) ÚPSVaR je počet evidovaných nezamestnaných ľudí na Slovensku ku koncu apríla 2013 na úrovni 431 382 . Z tohto počtu je 70 128 ľudí v evidencii úradov práce viac ako štyri roky, teda 48 a viac mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných aprílových údajov (tabuľka 21) ÚPSVaR je počet evidovaných nezamestnaných ľudí na Slovensku ku koncu apríla 2013 na úrovni 431 382 . Z tohto počtu je 70 128 ľudí v evidencii úradov práce viac ako štyri roky, teda 48 a viac mesiacov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["údajov"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:10.351160+00:00"}
{"id": "vr18221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18221", "speaker": "Andrea Turčanová", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-turcanova", "statement": "Máme v žiadosti 250 ľudí (na nájomné byty, pozn.) v poradovníku. Možno že 640 žiadostí, ak si jedna rodina požiadala o byty v rôznych lokalitách...", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "250 žiadostí na mestské nájomné byty evidovala prešovská radnica vo februári 2016. 640 žiadostí o pridelenie bytu malo mesto ešte v roku 2006. Keďže nie sú dostupné aktuálne informácie o počte žiadostí, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["250 žiadostí na mestské nájomné byty evidovala prešovská radnica vo februári 2016. 640 žiadostí o pridelenie bytu malo mesto ešte v roku 2006. Keďže nie sú dostupné aktuálne informácie o počte žiadostí, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["evidovala", "mesto"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/2975400/presovska-radnica-bude-zrebovat-najomcov-bytov.html", "https://domov.sme.sk/c/2975400/presovska-radnica-bude-zrebovat-najomcov-bytov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:34.785381+00:00"}
{"id": "vr31088", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31088", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Počkajte, a vy si myslíte, že Smer by v konečnom dôsledku nepodporil ten euroval? A okrem toho, prečo, čo by sa stalo? Veď pani Merkelová aj tak povedala, že majú náhradné riešenie.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa po správe o neprijatí eurovalu v slovenskom parlamente vyjadrila , že Euro zostáva silnou menou. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že Slovensko euroval schváli v blízkej dobe. Český portál zpravy.tiscali.cz uvádza výrok rakúskeho ministra zahraničných vecí Spindeleggera o náhradnom pláne: Spindelegger předpokládá, že Slováci fond nakonec schválí, pokud se tak ale nestane může EFSF fungovat i bez souhlasu Bratislavy. \"Pokud to Slovensko neschválí, budeme (fond) muset přehodnotit,\" řekl Spindelegger. Uvedl, že eurozóna záchrannou síť i tak natáhne, ačkoli bude třeba prověřit zákonnost takového kroku. Toto řešení by upřednostnil. Nenašli sme žiadny výrok pani Merkelovej, v ktorom by spomínala akýkoľvek náhradný plán. Daniel Krajcer by mohol špecifikovať okolnosti, kedy sa tak Merkelová vyjadrila, prípadne aký mal byť tento plán. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa po správe o neprijatí eurovalu v slovenskom parlamente vyjadrila , že Euro zostáva silnou menou. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že Slovensko euroval schváli v blízkej dobe. Český portál zpravy.tiscali.cz uvádza výrok rakúskeho ministra zahraničných vecí Spindeleggera o náhradnom pláne: Spindelegger předpokládá, že Slováci fond nakonec schválí, pokud se tak ale nestane může EFSF fungovat i bez souhlasu Bratislavy. \"Pokud to Slovensko neschválí, budeme (fond) muset přehodnotit,\" řekl Spindelegger. Uvedl, že eurozóna záchrannou síť i tak natáhne, ačkoli bude třeba prověřit zákonnost takového kroku. Toto řešení by upřednostnil. Nenašli sme žiadny výrok pani Merkelovej, v ktorom by spomínala akýkoľvek náhradný plán. Daniel Krajcer by mohol špecifikovať okolnosti, kedy sa tak Merkelová vyjadrila, prípadne aký mal byť tento plán. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrila", "vyjadrila", "zpravy.tiscali.cz"], "url": ["http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5hwU7N1ZEcBdmAZXMY67GXSbrCnaA?docId=CNG.d9529d7f75a4ac19ba01d71e2ca6c731.111", "http://news.monstersandcritics.com/business/news/article_1668293.php/Germany-s-Merkel-confident-Slovakia-will-approve-euro-rescue-fund", "http://zpravy.tiscali.cz/merkelova-veri-ze-slovensko-euroval-schvali-eurozona-zachrannou-sit-i-tak-natahne-103238#UPC%20kabelovka%20%E2%80%93%20a%C5%BE%2040%20programu%20za%20150%20K%C4%8D%20m%C4%9Bs%C3%AD%C4%8Dn%C4%9B.%20Stiskni%20ENTER"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:37.938017+00:00"}
{"id": "45568", "numeric_id": 45568, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45568", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Ten systém informačný, do ktorého oni tie žiadosti musia natipovať, má 10 rokov.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „ žiadosť musia zamestnanci uložiť do Document Management System (DMS), ktorý sa začal budovať v rámci projektu ešte v roku 2010.” Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „ žiadosť musia zamestnanci uložiť do Document Management System (DMS), ktorý sa začal budovať v rámci projektu ešte v roku 2010.” Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:11.930237+00:00"}
{"id": "vr30859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30859", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda R. Fica: Zvyšovanie platov v zdravotníctve a v školstve Vláda I. Radičovej: Po dlhých rokoch pokles reálnych príjmov a životnej úrovne ľudí", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vývoj indexu reálnej mzdy za roky (2006 - 2011):", "analysis_paragraphs": ["Vývoj indexu reálnej mzdy za roky (2006 - 2011):"], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8123", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8123", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=12553", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=17683", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24135", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35593"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:32.636826+00:00"}
{"id": "47575", "numeric_id": 47575, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47575", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "… sú naopak okresy, kde bohužiaľ antivaxerská kampaň je veľmi silná, zaočkovanosť okolo 35-40 %. Tam samozrejme to šírenie je také, ako vidíme. Napr. Bardejov, Stará Ľubovňa podobne a tí ľudia bohužiaľ tam budú musieť znášať niektoré obmedzenia.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V okrese Bardejov je aj v októbri 2021 len 40-percentná zaočkovanosť. Stará Ľubovňa patrila už v lete k okresom s najmenšou zaočkovanosťou. Oba kresy patrili po 20. septembri k tým najohrozenejším - boli teda v oranžovej alebo bordovej fáze covid-automatu s najprísnejšími opatreniami. K dopadu hoaxov na zaočkovanosť všeobecne, ich regionálnemu dopadu alebo dokonca k dopadu na zaočkovanosť v konkrétnych okresoch nie sú dostupné štúdie alebo dáta. Nevieme preto spoľahlivo povedať, či nízka zaočkovanosť v okresoch ako Stará Ľubovňa a Bardejov je spojená alebo je dôsledkom antivaxerskej kampane, ako to naznačuje Vladimír Lengvarský. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["V okrese Bardejov je aj v októbri 2021 len 40-percentná zaočkovanosť. Stará Ľubovňa patrila už v lete k okresom s najmenšou zaočkovanosťou. Oba kresy patrili po 20. septembri k tým najohrozenejším - boli teda v oranžovej alebo bordovej fáze covid-automatu s najprísnejšími opatreniami. K dopadu hoaxov na zaočkovanosť všeobecne, ich regionálnemu dopadu alebo dokonca k dopadu na zaočkovanosť v konkrétnych okresoch nie sú dostupné štúdie alebo dáta. Nevieme preto spoľahlivo povedať, či nízka zaočkovanosť v okresoch ako Stará Ľubovňa a Bardejov je spojená alebo je dôsledkom antivaxerskej kampane, ako to naznačuje Vladimír Lengvarský. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["je", "patrila", "boli"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/b6cmvkc/koronavirus-hygienici-eviduju-v-okrese-bardejov-670-aktivnych-pripadov/", "https://www.kosiceonline.sk/najviac-zaockovanych-vychodniarov-je-v-okresoch-kosice-a-presov-najhorsie-su-na-tom-okresy-gelnica-kezmarok-a-stara-lubovna", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-16-9-2021-okresy-automat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:40.954049+00:00"}
{"id": "vr30653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30653", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja spomeniem aj vyjadrenie pána bývalého riaditeľa Úradu boja proti korupcii Šáteka, ktorý je veľkým kritikom ministerstva vnútra súčasného, kde hovorí, že jediný krát, kedy sa začalo razantné vyšetrovanie(Gorily pozn.) bolo v roku 2010 v novembri, teda po mojom nástupe na funkciu ministra vnútra.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daniel Lipšic interpretuje slová J. Šáteka o činoch ministerstva v roku 2010 vo vyšetrovaní Gorily ako jediné razantné. Pravda je taká, že J. Šátek to na žiadnom mieste vo svojom blogu nehovorí. Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii J. Šátek na svojom blogu v článku \"Gorila ako King-Kong II.\" k pokusu vyšetriť kauzu Gorila, ktorý spomína D. Lipšic sa vyjadruje danom v článku nasledovne: \"V tomto bábkovom divadielku ( pozn. predchádzajúce snahy vyšetriť kauzu Gorila) sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave.\" Zo slov J. Šáteka je zrejmé, že oproti minulému vyšetrovaniu, hodnotí to z roku 2010 pozitívnejšia. Napriek tomu sa nám zdá, že interpretácia D. Lipšica umelo zvyšuje zásluhy ministerstva pod jeho vedením, predovšetkým slovami \"razantné vyšetrovanie\". Tento výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci a dizenterpretujúci slová J. Šáteka.", "analysis_paragraphs": ["Daniel Lipšic interpretuje slová J. Šáteka o činoch ministerstva v roku 2010 vo vyšetrovaní Gorily ako jediné razantné. Pravda je taká, že J. Šátek to na žiadnom mieste vo svojom blogu nehovorí. Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii J. Šátek na svojom blogu v článku \"Gorila ako King-Kong II.\" k pokusu vyšetriť kauzu Gorila, ktorý spomína D. Lipšic sa vyjadruje danom v článku nasledovne: \"V tomto bábkovom divadielku ( pozn. predchádzajúce snahy vyšetriť kauzu Gorila) sympaticky vyznieva snaha nového vedenia Úradu boja proti korupcii v osobe jej riaditeľa Petra Kovaříka, ktoré v novembri 2010 opätovne otvorilo kauzu Gorila a vykonávala vyšetrovania až do júla 2011, kedy mu z neznámych dôvodov prípad odňala Vojenská obvodová prokuratúra v Bratislave.\" Zo slov J. Šáteka je zrejmé, že oproti minulému vyšetrovaniu, hodnotí to z roku 2010 pozitívnejšia. Napriek tomu sa nám zdá, že interpretácia D. Lipšica umelo zvyšuje zásluhy ministerstva pod jeho vedením, predovšetkým slovami \"razantné vyšetrovanie\". Tento výrok z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci a dizenterpretujúci slová J. Šáteka."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["\"Gorila ako King-Kong II.\""], "url": ["http://satek.blog.sme.sk/c/285970/Gorila-ako-King-Kong-II.html#t2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:13.270004+00:00"}
{"id": "vr36152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36152", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pani premiérka na jednej strane povie, že žiadnu nepripustí žiadnu neodbornú politickú nomináciu na Úrade vlády.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radičová uvedené slová uviedla. Agentúra SITA píše: „Radičovej sa nepáči spôsob obsadzovania kresiel cez politické nominácie, zmeniť systém však podľa nej nie je možné zo dňa na deň. „Mali by sme sa pýtať prečo posty v štátnej správe nie sú obsadzované profesionálne, prečo politické garnitúry mali ambíciu obsadzovať ich podľa kritérií politickej príslušnosti,“ vyhlásila. Ako zdôraznila, ona má záujem, aby toto skončilo a aby sa do štátnej správy dostávali odborníci bez ohľadu na stranícke tričká. V štandardnej štátnej správe nie je podľa nej dôvod uvažovať o politických nomináciách.“", "analysis_paragraphs": ["Radičová uvedené slová uviedla. Agentúra SITA píše: „Radičovej sa nepáči spôsob obsadzovania kresiel cez politické nominácie, zmeniť systém však podľa nej nie je možné zo dňa na deň. „Mali by sme sa pýtať prečo posty v štátnej správe nie sú obsadzované profesionálne, prečo politické garnitúry mali ambíciu obsadzovať ich podľa kritérií politickej príslušnosti,“ vyhlásila. Ako zdôraznila, ona má záujem, aby toto skončilo a aby sa do štátnej správy dostávali odborníci bez ohľadu na stranícke tričká. V štandardnej štátnej správe nie je podľa nej dôvod uvažovať o politických nomináciách.“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/radicova-trva-na-vyberovych-konania/239781-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:27.208552+00:00"}
{"id": "vr37344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37344", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Úroky máme naozaj najvyššie na hypotéky v celej eurozóne.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inštitút finančnej politiky porovnal úroky pri hypotékach (.pdf) na základe údajov ECB úrokové sadzby na Slovensku so sadzbami v ďalších 6 vybraných krajinách eurozóny (Eurozóna ako celok, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko,pozn.). Kritériá výberu jednotlivých krajín boli nasledovné: geografická blízkosť, podobná štruktúra ekonomiky, počet obyvateľov, úroveň nezamestnanosti, či rozvinutosť bankového sektora. Krajiny V4 boli vynechané, kvôli rozdielnej menovej politike a nedostatočnej kompatibilite dát s ECB. IFP konštatuje, že \"Slovensko má v rámci porovnávaných krajín najvyššiu úrokovú mieru stavu úverov pre všetky fixácie úverov na nehnuteľnosti. V októbri 2010 bola na Slovensku úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka 5,7% ( priemer eurozóny bol 3,8% a sadzba v Rakúsku len 3,3%, pozn.), pričom dlhšie fixácie ešte viac predražuje slovenské hypotéky.\"", "analysis_paragraphs": ["Inštitút finančnej politiky porovnal úroky pri hypotékach (.pdf) na základe údajov ECB úrokové sadzby na Slovensku so sadzbami v ďalších 6 vybraných krajinách eurozóny (Eurozóna ako celok, Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a Nemecko,pozn.). Kritériá výberu jednotlivých krajín boli nasledovné: geografická blízkosť, podobná štruktúra ekonomiky, počet obyvateľov, úroveň nezamestnanosti, či rozvinutosť bankového sektora. Krajiny V4 boli vynechané, kvôli rozdielnej menovej politike a nedostatočnej kompatibilite dát s ECB. IFP konštatuje, že \"Slovensko má v rámci porovnávaných krajín najvyššiu úrokovú mieru stavu úverov pre všetky fixácie úverov na nehnuteľnosti. V októbri 2010 bola na Slovensku úroková miera na úvery s fixáciou do jedného roka 5,7% ( priemer eurozóny bol 3,8% a sadzba v Rakúsku len 3,3%, pozn.), pričom dlhšie fixácie ešte viac predražuje slovenské hypotéky.\""], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["porovnal úroky pri hypotékach"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7849&documentId=5533"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:26.191034+00:00"}
{"id": "vr33508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33508", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Za vlády Ivety Radičovej stúpala nezamestnanosť. A opakujem ešte raz, podstatne viac ľudí prichádzalo do evidencie ako teraz.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako sme overovali už v minulosti ( 10. Február, Na telo ) , evidovaná nezamestnanost za vlády I. Radicovej rástla, v období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b. Uvedený graf potvrdzuje vyšší príliv ludí do evidencie nezamestnaných pocas vlády Ivety Radicovej. Graf však znázornuje aj odtok uchádzacov o zamestnanie, teda ludí, ktorým sa podarilo zamestnat. Až porovnaním týchto dvoch ukazovatelov môžeme posudzovat vývoj nezamestnanosti. Z grafu, ktorý bol zostavený z údajov ÚPSVaR je jasne vidiet, že odtok nezamestnaných bol výrazne nižší než pred rokom, v coho dôsledku rýchlo rástla nezamestnanost. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ako sme overovali už v minulosti ( 10. Február, Na telo ) , evidovaná nezamestnanost za vlády I. Radicovej rástla, v období júl 2010 - apríl 2012 o viac ako 1 p.b. Uvedený graf potvrdzuje vyšší príliv ludí do evidencie nezamestnaných pocas vlády Ivety Radicovej. Graf však znázornuje aj odtok uchádzacov o zamestnanie, teda ludí, ktorým sa podarilo zamestnat. Až porovnaním týchto dvoch ukazovatelov môžeme posudzovat vývoj nezamestnanosti. Z grafu, ktorý bol zostavený z údajov ÚPSVaR je jasne vidiet, že odtok nezamestnaných bol výrazne nižší než pred rokom, v coho dôsledku rýchlo rástla nezamestnanost. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["10. Február, Na telo"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/354/?ph=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:51.417406+00:00"}
{"id": "vr37994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37994", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Namiesto vyše sto platieb ročne bude 13 platieb ročne na jednom tlačive bude zúčtované všetko a živnostník a podnikateľ pošle raz mesačne jeden výkaz jednej inštitúcii a ročné zúčtovanie, čiže 13 krát za rok a to je všetko. Na jednom tlačive voči jednej inštitúcii.", "statement_date": "2011-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). \"Súčasný stav: cca 100 platieb ročne Navrhovaný stav: 13 platieb ročne Súčasný stav: V súčasnosti 6 inštitúcií (daňové úrady, colné úrady, 3 zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa). Navrhovaný stav: 1 inštitúcia – finančné úrady.\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh koncepcie reformy daňovo-odvodového systému, zverejnenej Ministerstvom financií dňa 11. apríla 2011, si môžete prečítať tu (.pdf). Krátke zhrnutie si viete prečítať tu (.doc). \"Súčasný stav: cca 100 platieb ročne Navrhovaný stav: 13 platieb ročne Súčasný stav: V súčasnosti 6 inštitúcií (daňové úrady, colné úrady, 3 zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa). Navrhovaný stav: 1 inštitúcia – finančné úrady.\""], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7909&documentId=6039", "http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Gera/reforma%28zhrnutie_kratke%29.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:41.549292+00:00"}
{"id": "vr38406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38406", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Veď samozrejme aj pri prerokovávaní toho návrhu zákona, ak sa pamätáte ako odpoveď na maďarský zákon o dvojitom občianstve, my sme upozorňovali, že budú strácať občianstvo aj tí občania, ktorí majú záujem nie získať maďarské, ale iné. Nechceli ste o tom ani počuť, že teraz je treba a tiež sme mali svoje podmienky...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Žiaľ nepodarilo sa nám dohľadať vyjadrenia politikov z KDH, ktoré by potvrdzovali slová poslanca P. Abrhana.\n\nNaopak, na stránke KDH si je možné prečítať názory predsedu strany J. Figeľa z obdobia, kedy NR SR schválila protiopatrenie voči maďarskému zákonu.\n\nSITA 18. máj 2010:\n\nKresťanskodemokratické hnutie vyzýva Maďarskú republiku, aby sa zdržala jednostranných krokov a tak, ako ju zaväzujú medzinárodné zmluvy, bilaterálne rokovala so Slovenskom. Ak Budapešť prijme navrhovaný zákon o dvojakom občianstve bez konzultácie s našou vládou, Kresťanskodemokratické hnutie bude iniciovať preventívne opatrenia. \"Vidíme ich v legislatívnej zmene zákona o štátnom občianstve, tie by smerovali k strate takto nadobudnutého zdvojeného štátneho občianstva občana Slovenskej republiky,\" uviedol na dnešnej tlačovej konferencii predseda KDH Ján Figeľ.\n\nKresťanskí demokrati považujú postup Maďarska za jednostranný premyslený krok, ktorý je brzdou na ceste dobrého priateľstva a je proti duchu spoločnej Európy. \"V 21. storočí schvaľovať novelu zákona o štátnom občianstve na zákone z roku 1879 skôr pripomína revizionizmus a je krok späť,\" vyhlásil Figeľ. Po nástupe Fideszu sa podľa neho krajiny vracajú k témam, ktoré ich rozdeľovali pred ôsmimi rokmi. \"Je mi ľúto, že nová vláda v Maďarskej republike takto otvára agendu aj medzi Slovenskom a Maďarskom, zvyšuje to nedôveru, nedorozumenia,\" poznamenal Figeľ. Štátne občianstvo bez podmienky trvalého pobytu tak, ako je definované v pripravovanom maďarskom návrhu, je v Európskej únii bezprecedentné.\n\nPoukazovanie na iné ako štandardné formy dvojakého občianstva podľa Figeľa neobstoja. Slovensko uznáva dvojaké občianstvo za presných zákonných podmienok. Ako odpoveď na rozdelenia kontinentu z minulosti vníma Figeľ európsku integráciu. \"V jej rámci máme všetci štátne občianstvo, národné občianstvo a spoločné európske, teda istým spôsobom už všetci máme dvojité občianstvo, a toto je ďalšia forma, ktorá nie je v duchu vytvárania spoločnej jednotnej Európy,\" dodal Figeľ.\n\nKresťanskodemokratické hnutie podporilo právnu normu reagujúcu na schválený zákon o dvojakom maďarskom občianstve.\n\nNovela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.\n\nNovela upravuje aj výkon verejných funkcií, ktoré sú viazané na štátne občianstvo SR. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká pracovnoprávny pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky\n\nPoslanec D. Lipšic počas rozpravy k tomuto zákon povedal :\n\n\"Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou.\"\n\nFaktom tiež zostáva, že všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve.", "analysis_paragraphs": ["Žiaľ nepodarilo sa nám dohľadať vyjadrenia politikov z KDH, ktoré by potvrdzovali slová poslanca P. Abrhana.", "Naopak, na stránke KDH si je možné prečítať názory predsedu strany J. Figeľa z obdobia, kedy NR SR schválila protiopatrenie voči maďarskému zákonu.", "SITA 18. máj 2010:", "Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva Maďarskú republiku, aby sa zdržala jednostranných krokov a tak, ako ju zaväzujú medzinárodné zmluvy, bilaterálne rokovala so Slovenskom. Ak Budapešť prijme navrhovaný zákon o dvojakom občianstve bez konzultácie s našou vládou, Kresťanskodemokratické hnutie bude iniciovať preventívne opatrenia. \"Vidíme ich v legislatívnej zmene zákona o štátnom občianstve, tie by smerovali k strate takto nadobudnutého zdvojeného štátneho občianstva občana Slovenskej republiky,\" uviedol na dnešnej tlačovej konferencii predseda KDH Ján Figeľ.", "Kresťanskí demokrati považujú postup Maďarska za jednostranný premyslený krok, ktorý je brzdou na ceste dobrého priateľstva a je proti duchu spoločnej Európy. \"V 21. storočí schvaľovať novelu zákona o štátnom občianstve na zákone z roku 1879 skôr pripomína revizionizmus a je krok späť,\" vyhlásil Figeľ. Po nástupe Fideszu sa podľa neho krajiny vracajú k témam, ktoré ich rozdeľovali pred ôsmimi rokmi. \"Je mi ľúto, že nová vláda v Maďarskej republike takto otvára agendu aj medzi Slovenskom a Maďarskom, zvyšuje to nedôveru, nedorozumenia,\" poznamenal Figeľ. Štátne občianstvo bez podmienky trvalého pobytu tak, ako je definované v pripravovanom maďarskom návrhu, je v Európskej únii bezprecedentné.", "Poukazovanie na iné ako štandardné formy dvojakého občianstva podľa Figeľa neobstoja. Slovensko uznáva dvojaké občianstvo za presných zákonných podmienok. Ako odpoveď na rozdelenia kontinentu z minulosti vníma Figeľ európsku integráciu. \"V jej rámci máme všetci štátne občianstvo, národné občianstvo a spoločné európske, teda istým spôsobom už všetci máme dvojité občianstvo, a toto je ďalšia forma, ktorá nie je v duchu vytvárania spoločnej jednotnej Európy,\" dodal Figeľ.", "Kresťanskodemokratické hnutie podporilo právnu normu reagujúcu na schválený zákon o dvojakom maďarskom občianstve.", "Novela dopĺňa nový spôsob straty občianstva. Doteraz mohli ľudia o občianstvo prísť prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť, po novom možno občianstvo stratiť aj „nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle“. Postup sa nebude vzťahovať na prípady, ak občan Slovenskej republiky nadobudne cudzie štátneho občianstvo v súvislosti s uzavretím manželstva, alebo ak dieťa získa občianstvo cudzieho štátu narodením. Ten, kto stratil štátne občianstvo, bude podľa novely povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja. Ak by tak neurobil, dopustí sa priestupku a dostane pokutu 3 319 eur.", "Novela upravuje aj výkon verejných funkcií, ktoré sú viazané na štátne občianstvo SR. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, dňom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky zaniká pracovnoprávny pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer alebo obdobný právny vzťah zakladajúci funkciu, zamestnanie alebo povolanie, výkon ktorých je podmienený štátnym občianstvom Slovenskej republiky", "Poslanec D. Lipšic počas rozpravy k tomuto zákon povedal :", "\"Vyjadrím sa aj k samotnému obsahu zákona, ktorý považujem za súladný s ústavou.\"", "Faktom tiež zostáva, že všetci prítomní poslanci KDH hlasovali za vládny návrh zákona o štátnom občianstve."], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["SITA 18. máj 2010:", "27. máj 2010:", "povedal", "hlasovali za"], "url": ["http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/?pg=5", "http://www.kdh.sk/spravy/stanoviska/?pg=5", "http://www.sme.sk/c/5392834/ziadatel-dvojakeho-obcianstva-pride-o-slovenske-rozhodol-parlament.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:01.929475+00:00"}
{"id": "vr14527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14527", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) ohrozených na živote (...), ktorí sú napríklad prijatí v Humennom v počte 149 (...)", "statement_date": "2016-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "10. decembra 2015 prijala Slovenská republika skupinu 149 asýrskych kresťanov, ktorí sú nateraz umiestnení v záchytnom centre v Humennom. Na základe týchto skutočností považujeme Figeľov výrok za pravdivý. Figeľ mal na mysli skupinu 149 asýrskych kresťanov , ktorí k nám prileteli 10. decembra 2015, pochádzajúcich z Asýrie, irackej oblasti pri meste Mosul, momentálne obsadenej Islamským štátom, ktorý kresťanov prenasleduje. Ide spolu o 25 rodín, dočasne umiestnených v záchytnom tábore v Humennom. Od 11.1. 2016 prebiehajú s týmito utečencami pohovory k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov. Po udelení azylu sa predpokladá i postupná integrácia asýrskych kresťanov do spoločnosti, ktorá by mohla trvať od šiestich mesiacov až do dvoch rokov. Ide súčasne i o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["10. decembra 2015 prijala Slovenská republika skupinu 149 asýrskych kresťanov, ktorí sú nateraz umiestnení v záchytnom centre v Humennom. Na základe týchto skutočností považujeme Figeľov výrok za pravdivý. Figeľ mal na mysli skupinu 149 asýrskych kresťanov , ktorí k nám prileteli 10. decembra 2015, pochádzajúcich z Asýrie, irackej oblasti pri meste Mosul, momentálne obsadenej Islamským štátom, ktorý kresťanov prenasleduje. Ide spolu o 25 rodín, dočasne umiestnených v záchytnom tábore v Humennom. Od 11.1. 2016 prebiehajú s týmito utečencami pohovory k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov. Po udelení azylu sa predpokladá i postupná integrácia asýrskych kresťanov do spoločnosti, ktorá by mohla trvať od šiestich mesiacov až do dvoch rokov. Ide súčasne i o prvú a jedinú skupinu utečencov, ktorú Slovensko prijalo. Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["149 asýrskych kresťanov", "11.1. 2016"], "url": ["https://dennikn.sk/322525/su-asyrski-krestania-heretici-nositelia-dialogu-islamom/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/379574-asyrski-krestania-presli-v-humennom-karantenou-zacinaju-sa-azylove-pohovory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:32.583700+00:00"}
{"id": "vr35451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35451", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ale pokiaľ si pamätám, tak pán Záhumenský odišiel z pozície štátneho tajomníka.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záhumenský naozaj odstúpil z pozície štátneho tajomníka po medializácii jeho mena v súvislosti s dotáciami na pestovanie tabaku a po jeho spornej poľovačke na jeleňa. Avšak Záhumenský svoje dôvody na odchod nešpecifikoval. Tieto informácie sú dostupné napríklad na portáli pravda.sk.", "analysis_paragraphs": ["Záhumenský naozaj odstúpil z pozície štátneho tajomníka po medializácii jeho mena v súvislosti s dotáciami na pestovanie tabaku a po jeho spornej poľovačke na jeleňa. Avšak Záhumenský svoje dôvody na odchod nešpecifikoval. Tieto informácie sú dostupné napríklad na portáli pravda.sk."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["portáli"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/vlada-odvolala-zahumenskeho-d18-/sk_domace.asp?c=A061108_124752_sk_domace_p04"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:18.021536+00:00"}
{"id": "vr36053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36053", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tak po prvé. Pán Počiatek spochybňuje, že vláda Roberta Fica plytvala a zvyšovala výdavky tak, ako žiadna iná v Európe. Ukážem to na číslach. A to budú, to budú čísla o vývoji verejných výdavkov za roky 2008-2009, teda za dva roky krízy, kedy počas celých rokov vládla vláda Roberta Fica. Každá zodpovedná rodina, firma, ale aj krajina v tom čase šetrila, pretože v takých ťažkých časoch treba šetriť. Vláda Roberta Fica rozhadzovala ako žiadna iná. Tu sú čísla. Za spomedzi krajín Európskej únie verejné výdavky v rokoch 2008-2009 vzrástli na Slovensku o 16 a pol percenta. ... To je ten spodný stĺpček. Napríklad verejné výdavky v Českej republike klesli o 1% a v Poľsku klesli o 12 a pol %. Čiže Slovensko plus 16 a pol percenta, Česko mínus 1%, Poľsko mínus 12 a pol percenta. Všetky ostatné krajiny, ktoré mali nárast výdavkov, ale oveľa menší ako my, museli zároveň zachraňovať banky.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minimálne čísla od Eurostatu tvrdia niečo iné, ako hovorí Ivan Mikloš (zdroj svojich čísel Mikloš neuviedol). Podľa Eurostatu v Poľsku výdavky stúpli o 1,2% v pomere ku HDP, v Česku o 3 percentá a Slovensku 6,5%. Viac vzrásli ešte v Dánsku a Fínsku, (6,7%), porovnatelne v Litve (6,2%).", "analysis_paragraphs": ["Minimálne čísla od Eurostatu tvrdia niečo iné, ako hovorí Ivan Mikloš (zdroj svojich čísel Mikloš neuviedol). Podľa Eurostatu v Poľsku výdavky stúpli o 1,2% v pomere ku HDP, v Česku o 3 percentá a Slovensku 6,5%. Viac vzrásli ešte v Dánsku a Fínsku, (6,7%), porovnatelne v Litve (6,2%)."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["čísla od Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/government_finance_statistics/data/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:31.790475+00:00"}
{"id": "vr16586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16586", "speaker": "Rastislav Trnka", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rastislav-trnka", "statement": "Čiže tu teraz budeme mať stav, že niekto jeho úrad (KSK, pozn.) preberie s dlhom len za tento rok 60 miliónov eur", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa posledného Monitoringu stavu a vývoja dlhu Košického samosprávneho kraja (KSK) bol v júli 2017 celkový dlh kraja aj s úvermi 39 816 850 €, čo predstavuje mieru zadĺženosti 22,45 %. Výrok Rastislava Trnku preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného Monitoringu stavu a vývoja dlhu Košického samosprávneho kraja (KSK) bol v júli 2017 celkový dlh kraja aj s úvermi 39 816 850 €, čo predstavuje mieru zadĺženosti 22,45 %. Výrok Rastislava Trnku preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-09-14", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["https://web.vucke.sk/files/sk/uradna-tabula/financie/zaverecne-ucty-ksk/zu2016.pdf", "https://web.vucke.sk/files/dokumenty/pub/kontrola/monitoring_dlhu/01_stav_vyvoj_dlhu_07_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:08.760622+00:00"}
{"id": "vr17310", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17310", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Mali sme pred rokom konferenciu spravodlivý štát, kde sme jasne pomenovali, s HDP, koľko sa na Slovensku vyčleňuje pre platy, je to do 40%, 39%. V Nemecku je to cez 50%, dokonca Chorváti dávajú 47%, z toho sme jasne vypočítali, že keby sa to spravodlivo prerozdelilo, tak by mohli platy reálne ísť až o 200 eur hore", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Boris Kollár hovoril o Programovej konferencií STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov prezentovala stav Slovenskej republiky. Uvedené údaje sú zhodné s údajmi Eurostatu z roku 2016. Po následnom prepočítaní navýšenia mesačnej mzdy v prípade zvýšeného percentuálneho podielu HDP venovaného na zamestnancov, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Boris Kollár hovoril o Programovej konferencií STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov prezentovala stav Slovenskej republiky. Uvedené údaje sú zhodné s údajmi Eurostatu z roku 2016. Po následnom prepočítaní navýšenia mesačnej mzdy v prípade zvýšeného percentuálneho podielu HDP venovaného na zamestnancov, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "Demagog.SK", "Eurostatu", ".pdf", "banky", "úradu"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Starostlivy-stat-final.pdf", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Starostlivy-stat-final.pdf", "http://www.demagog.sk/politici/230/boris-kollar", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Distribution_of_income_at_current_market_prices,_2016_(%25_share_of_GDP)_YB17.png", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Starostlivy-stat-final.pdf", "https://data.worldbank.org/country/slovak-republic", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22iB193D1C87387465B954B10BE9F45111D%22)&ui.name=Employed%20by%20the%20Labour%20Force%20Sample%20Survey%20%5bpr0002qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:58.158621+00:00"}
{"id": "vr26391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26391", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "A čo je dôležité, viete, hovorí sa tu o tej čitateľskej gramotnosti. V čitateľskej gramotnosti sú lepšie dievčatá ako chlapci. To je všeobecne vo svete takáto analýza. V matematickej gramotnosti zase chlapci lepší ako dievčatá.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe výsledkov testovania PISA 2012 sa dajú potvrdiť slová Dušana Čaploviča. Chlapci dosahli v matematickej gramotnosti lepšie výsledky ako dievčatá v 37 zo 65 prípadov (krajín a ekonomík zapojených do merania). Dievčatá boli lepšie len v piatich prípadoch. Naopak v čitateľskej gramotnosti sú takmer vo všetkých prípadoch lepšie dievčatá ako chlapci. (ZDROJ: PISA 2012 , str. 4 a 9) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe výsledkov testovania PISA 2012 sa dajú potvrdiť slová Dušana Čaploviča. Chlapci dosahli v matematickej gramotnosti lepšie výsledky ako dievčatá v 37 zo 65 prípadov (krajín a ekonomík zapojených do merania). Dievčatá boli lepšie len v piatich prípadoch. Naopak v čitateľskej gramotnosti sú takmer vo všetkých prípadoch lepšie dievčatá ako chlapci. (ZDROJ: PISA 2012 , str. 4 a 9) Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["PISA 2012"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:15.042886+00:00"}
{"id": "48527", "numeric_id": 48527, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48527", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...dôchodky rastú 1,3 percentá, niektoré sú zmrazené, tie minimálne, nedali ste im nič.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od januára 2022 sa dôchodky zvyšovali o 1,3%, na základe tzv. dôchodcovskej inflácie. V prípade minimálneho dôchodku sa jeho suma nemení . Výrok hodnotíme ako pravdivý. O 1,3% sa pri minimálnom dôchodku zvyšuje pôvodný dôchodok, ktorý bol priznaný sociálnou poisťovňou a následne zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku. Pokiaľ je ja po valorizácií suma pôvodného dôchodku nižšia ako minimálny dôchodok, dôchodcovi sa vypláca minimálny dôchodok. Pokiaľ je však nová suma vyššia, bude sa vyplácať tá.", "analysis_paragraphs": ["Od januára 2022 sa dôchodky zvyšovali o 1,3%, na základe tzv. dôchodcovskej inflácie. V prípade minimálneho dôchodku sa jeho suma nemení . Výrok hodnotíme ako pravdivý. O 1,3% sa pri minimálnom dôchodku zvyšuje pôvodný dôchodok, ktorý bol priznaný sociálnou poisťovňou a následne zvýšený na úroveň minimálneho dôchodku. Pokiaľ je ja po valorizácií suma pôvodného dôchodku nižšia ako minimálny dôchodok, dôchodcovi sa vypláca minimálny dôchodok. Pokiaľ je však nová suma vyššia, bude sa vyplácať tá."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["zvyšovali", "nemení", "zvyšuje"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22810669/zvysenie-penzii-aj-zmeny-pri-predpisovani-liekov-co-caka-penzistov-v-roku-2022.html", "https://www.socpoist.sk/aktuality-valorizacia-a-minimalny-dochodok--socialna-poistovna-vyplaca-dochodcovi-pre-neho-vyhodnejsi-dochodok/48411s70120c", "https://www.socpoist.sk/aktuality-valorizacia-a-minimalny-dochodok--socialna-poistovna-vyplaca-dochodcovi-pre-neho-vyhodnejsi-dochodok/48411s70120c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:11.907915+00:00"}
{"id": "vr13880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13880", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja hovorím už od parížskych útokov a prvýkrát v roku 2011 na svojej prvej tlačovej besede a tam v živote som hovoril, že islam je vážny problém. My sme hovorili o niekoľkých opatreniach vo vzťahu k islamu.", "statement_date": "2015-11-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných záznamov Andrej Danko hovoril na tlačovej besede v roku 2011 o islame ako o probléme. V niekoľkých ďalších besedách túto tému takisto otvoril. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných záznamov Andrej Danko hovoril na tlačovej besede v roku 2011 o islame ako o probléme. V niekoľkých ďalších besedách túto tému takisto otvoril. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-16", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede", "tlačovej besede", "opatrenia"], "url": ["https://vimeo.com/28507892", "https://vimeo.com/35007649", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-islamizacia-sa-zacina-kebabom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:07.290323+00:00"}
{"id": "vr35893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35893", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Fajn, čiže ja dokončím. Že ste nebehali s tým trestným oznámením, keď sa objavili švajčiarske účty. Švajčiarska polícia objavila švajčiarske účty SDKÚ. Vtedy ste nebežali na políciu s trestným oznámením. A keď sa objavilo, posledná vec, keď sa objavilo, že SDKÚ perie špinavé peniaze a konečne sa ukázalo, prečo mala falošných darcov, tiež ste nebežali na políciu, čiže to je evidentne len marketingový ťah pred voľbami.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "KDH sa pri švajčiarskych účtoch nominantov SDKÚ nijak neangažovalo. (Rovnako, ako sa napríklad Smer neangažoval pri igelitkovom financovaní HZDS).", "analysis_paragraphs": ["KDH sa pri švajčiarskych účtoch nominantov SDKÚ nijak neangažovalo. (Rovnako, ako sa napríklad Smer neangažoval pri igelitkovom financovaní HZDS)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["účtoch"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3830372/uradnici-tunelovali-branisko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:16.347405+00:00"}
{"id": "42726", "numeric_id": 42726, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42726", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...napríklad(...)za jednu prednášku Klausa sa myslím že účtuje 60 - 70 tisíc eur...", "statement_date": "2019-04-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Václav Klaus, bývalý český prezident, si po ukončení svojej aktívnej politickej kariéry začal, okrem iného, zarábať aj prednášaním. Klaus pri tejto prednáškovej činnosti spolupracuje s rôznymi medzinárodnými spoločnosťami ako London Speakers Bureau , APB Speakers či Speakers Associates . Podľa článku českých Hospodářských Novin si Klaus účtuje približne milión českých korún, pričom „anglická společnost Speakers Associates jeho přednášku nabízí za poplatek až 1,6 milionu korun.“ Podľa aktuálneho kurzu je to približne 62 400 eur, čo zodpovedá rozsahu, ktorý vo svojom výroku opisuje Kiska. Tlačový hovorca Inštitútu Václava Klausa však na Kiskov výrok reagoval a spomínanú výšku Klausovho honoráru poprel . \"Keby pánovi Klausovi chcel pán prezident Kiska dohodiť nejakú takú prednášku, určite by sme mu dali províziu… Šesťdesiat, ani sedemdesiat tisíc eur naozaj pán Klaus v živote za žiadnu svoju prednášku nedostal.” Informáciu o prenájme Klausovej prednášky za poplatok 670 tisíc až 1,67 milióna českých korún priniesol v roku 2016 portál Aktuálně.cz , pričom vychádzal z cenníka na oficiálnej stránke Speakers Associates. Dnes však nie je tento cenník zverejnený a takisto nie je možné zistiť, koľko si spoločnosť za Klausovu prednášku účtovala v danom roku. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Václav Klaus, bývalý český prezident, si po ukončení svojej aktívnej politickej kariéry začal, okrem iného, zarábať aj prednášaním. Klaus pri tejto prednáškovej činnosti spolupracuje s rôznymi medzinárodnými spoločnosťami ako London Speakers Bureau , APB Speakers či Speakers Associates . Podľa článku českých Hospodářských Novin si Klaus účtuje približne milión českých korún, pričom „anglická společnost Speakers Associates jeho přednášku nabízí za poplatek až 1,6 milionu korun.“ Podľa aktuálneho kurzu je to približne 62 400 eur, čo zodpovedá rozsahu, ktorý vo svojom výroku opisuje Kiska. Tlačový hovorca Inštitútu Václava Klausa však na Kiskov výrok reagoval a spomínanú výšku Klausovho honoráru poprel . \"Keby pánovi Klausovi chcel pán prezident Kiska dohodiť nejakú takú prednášku, určite by sme mu dali províziu… Šesťdesiat, ani sedemdesiat tisíc eur naozaj pán Klaus v živote za žiadnu svoju prednášku nedostal.” Informáciu o prenájme Klausovej prednášky za poplatok 670 tisíc až 1,67 milióna českých korún priniesol v roku 2016 portál Aktuálně.cz , pričom vychádzal z cenníka na oficiálnej stránke Speakers Associates. Dnes však nie je tento cenník zverejnený a takisto nie je možné zistiť, koľko si spoločnosť za Klausovu prednášku účtovala v danom roku. Preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2019-04-16", "analysis_sources": {"text": ["London Speakers Bureau", "APB Speakers", "Speakers Associates", "článku", "poprel", "Aktuálně.cz"], "url": ["https://londonspeakerbureau.com/speaker-profile/vaclav-klaus/", "https://www.apbspeakers.com/speaker/vaclav-klaus/", "https://www.speakersassociates.com/speaker/vaclav-klaus", "https://archiv.ihned.cz/c1-65238000-kupte-si-klause-prednaska-ceskeho-exprezidenta-stoji-milion", "https://slovensko.hnonline.sk/1920956-kiska-tvrdi-ze-klaus-berie-70-tisic-za-prednasku-je-to-nezmysel-tvrdi-jeho-hovorca", "https://zpravy.aktualne.cz/domaci/kupte-si-klause-svetova-agentura-nabizi-prednasku-ceskeho-ex/r~01bc35d4fbff11e590710025900fea04/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:41.494406+00:00"}
{"id": "vr30402", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30402", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Boli robené, tento konkrétne (úsek Dubná Skala - Turany, pozn.), na princípe žltého fiviku, tzn. naprojektuj a stavaj. Čo znamená, že nie sú možné dodatky v následnom období.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súťaži o martinskú diaľnicu zvíťazila firma Váhostav-SK. Úsek by mal stáť 137,7 milióna eur. Firma Váhostav-SK má diaľnicu zrealizovať v režime \"žltá kniha Fidic\".", "analysis_paragraphs": ["V súťaži o martinskú diaľnicu zvíťazila firma Váhostav-SK. Úsek by mal stáť 137,7 milióna eur. Firma Váhostav-SK má diaľnicu zrealizovať v režime \"žltá kniha Fidic\"."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["zvíťazila", "Vyjadrenie Ľubomíra Vážneho pre TASR"], "url": ["http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=310019&l=sk", "http://www.poziadavka.sk/spravy/sprava-16457/VYJADRENIE:-L.-Vazny:-V-tuzbe-po-propagande-akcnosti,-ktorou-chce-zakryt-..."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:10.484983+00:00"}
{"id": "vr17720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17720", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento rok bude deficit na úrovni okolo 0,83.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o hodnote deficitu verejnej správy na rok 2018. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2018 stanovená vo výške 0,83 % HDP. V roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,10 % HDP a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie ( .pdf , s.9). Hoci sa zatiaľ jedná o predpokladaný vývoj rozpočtového deficitu, hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o hodnote deficitu verejnej správy na rok 2018. Podľa návrhu rozpočtu na roky 2018 - 2020 je cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2018 stanovená vo výške 0,83 % HDP. V roku 2019 sa navrhuje deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 0,10 % HDP a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie ( .pdf , s.9). Hoci sa zatiaľ jedná o predpokladaný vývoj rozpočtového deficitu, hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11521", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:15.308192+00:00"}
{"id": "vr17561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17561", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "...generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry pán inžinier Kožuch podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch dňa 27. marca 2018 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci možného subvenčného podvodu s agrodotáciami. Trestné oznámenie Kožuch podal na základe článku Denníka N , ktorý upozornil na to, že kvôli dotáciám sa podvádza s poliami a pozemkami, pričom do podvodov bola zapojená aj firma bývalej okresnej šéfky SMER-u SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa spomínaného článku firma Gard (v súčasnosti premenovaná na Agro Porúbka), za ktorou stojí bývalá okresná šéfka strany SMER SD Ľubica Rošková, poberala dotácie na pozemky, ktoré nevlastní ani neobhospodaruje. Dotácie dostala firma aj na pozemok s asfaltovým parkoviskom. Za rok si takto firma mohla prilepšiť o 40 000 eur. Po prevalení tejto kauzy skontrolovala PPA \"v informačnom systéme všetky priame platby spoločnosti Agro Porúbka a identifikovala konkrétne plochy \". Pri kontrole sa zistilo, že Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) vážne pochybil pri aktualizácii registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS. Ako ornú pôdu tak napríklad klasifikoval aj parkovisko, na ktoré bola poskytnutá dotácia. Práve digitálny systém LPIS slúži ako mapový podklad pre prideľovanie dotácií. Následne Gabriela Matečná odvolala riadiacich zamestnancov VÚPOP zodpovedných za správu LPIS. Zároveň presunula celý odbor diaľkového prieskumu Zeme a geoinformatiky pod PPA. Matečná kauzu označila za \" vysoko cielený a sofistikovaný subvenčný podvod \", o ktorom \" niekto musel vedieť \". Firma Agro Porúbka mala mať podľa Matečnej kontaktnú osobu, ktorá jej poskytovala citlivé informácie o podávaní žiadostí o agrodotácie. Podľa Denníka N informácie nemuseli uniknúť iba z VÚPOP. V článku upozorňuje na to, že najväčším množstvom informácií o žiadostiach a dotáciách disponuje práve PPA.", "analysis_paragraphs": ["Generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Juraj Kožuch dňa 27. marca 2018 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci možného subvenčného podvodu s agrodotáciami. Trestné oznámenie Kožuch podal na základe článku Denníka N , ktorý upozornil na to, že kvôli dotáciám sa podvádza s poliami a pozemkami, pričom do podvodov bola zapojená aj firma bývalej okresnej šéfky SMER-u SD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa spomínaného článku firma Gard (v súčasnosti premenovaná na Agro Porúbka), za ktorou stojí bývalá okresná šéfka strany SMER SD Ľubica Rošková, poberala dotácie na pozemky, ktoré nevlastní ani neobhospodaruje. Dotácie dostala firma aj na pozemok s asfaltovým parkoviskom. Za rok si takto firma mohla prilepšiť o 40 000 eur. Po prevalení tejto kauzy skontrolovala PPA \"v informačnom systéme všetky priame platby spoločnosti Agro Porúbka a identifikovala konkrétne plochy \". Pri kontrole sa zistilo, že Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) vážne pochybil pri aktualizácii registra poľnohospodárskych produkčných plôch LPIS. Ako ornú pôdu tak napríklad klasifikoval aj parkovisko, na ktoré bola poskytnutá dotácia. Práve digitálny systém LPIS slúži ako mapový podklad pre prideľovanie dotácií. Následne Gabriela Matečná odvolala riadiacich zamestnancov VÚPOP zodpovedných za správu LPIS. Zároveň presunula celý odbor diaľkového prieskumu Zeme a geoinformatiky pod PPA. Matečná kauzu označila za \" vysoko cielený a sofistikovaný subvenčný podvod \", o ktorom \" niekto musel vedieť \". Firma Agro Porúbka mala mať podľa Matečnej kontaktnú osobu, ktorá jej poskytovala citlivé informácie o podávaní žiadostí o agrodotácie. Podľa Denníka N informácie nemuseli uniknúť iba z VÚPOP. V článku upozorňuje na to, že najväčším množstvom informácií o žiadostiach a dotáciách disponuje práve PPA."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["podvodu", "Denníka N", "PPA", "aktualizácii", "Matečná", "uniknúť"], "url": ["http://www.teraz.sk/najnovsie/ppa-podala-v-kauze-agrodotacii-trestne/316182-clanok.html", "https://dennikn.sk/1073369/smer-rozobraty-na-suciastky-nie-taliani-nasi-ludia-ovladli-vychod-reportaz/", "http://www.teraz.sk/najnovsie/ppa-podala-v-kauze-agrodotacii-trestne/316182-clanok.html", "http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=12712", "https://slovensko.hnonline.sk/1724992-matecna-k-pripadu-roskovej-ide-o-sofistikovany-podvod-niekto-o-tom-musel-vediet", "https://dennikn.sk/1079222/roskova-brala-dotacie-aj-na-letisko-matecna-s-kozuchom-vinia-vyskumnikov-ale-podozrenia-siahaju-vyssie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:09.973466+00:00"}
{"id": "46102", "numeric_id": 46102, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46102", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...ktorý (Igor Matovič - pozn.) zneužil vlastnú maminu na daňové podvody", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daniari povrdili, že Matovič dane nekrátil. Polícia trestný čin nájsť nemohla, pretože skutok bol v čase vyšetrovania premlčaný. Keďže Igor Matovič nebol ani pokutovaný (daňovým úradom) ani právoplatne odsúdený za daňové podvody, a teda nexistuje faktický základ pre konštatovanie, že ich spáchal (a pri tom navyše niekoho zneužil), hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Daňové riaditeľstvo po opakovanom preskúmaní Matovičovho podnikania v roku 2011 skonštatovalo, že platil dane v poriadku. Preverovalo podozrenia jeho firmy z rokov 2002 až 2004, podľa ktorých si mala neoprávnene znížiť daň o 70-tisíc eur. Jedno z podozrení sa týkalo vykazovania kilometrov vo firemnej Fabii. Za rok 2004 na nej mal najazdiť v priemere 600 kilometrov denne, no daňovému úradu chýbali doklady. Matovič vysvetľoval , že auto používala jeho matka a tá mu doklady nedala. Neskôr doplnil, že šoféroval on a matka bola spolujazdcom. Napriek záveru daniarov polícia začala v roku 2016 vyšetrovať, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Vo februári 2017 trestné stíhanie zastavila , pretože skutok bol premlčaný. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK odkázal na rozhodnutie daňového úradu z roku 2008, ktorý podľa Plusky konštatoval, že „ cestovné príkazy na Máriu Matovičovú boli vystavené účelovo.” Podľa Blahu „ ide o zjavný podvod, na ktorý bola zneužitá matka pána Matoviča – to, že za daný prečin nebol Matovič odsúdený kvôli premlčaniu, nijako nemení pravdivostnú hodnotu výroku – výrok totiž neznel, že Matovič bol za daňový podvod odsúdený, len že spáchal podvod.” Poslanec však opomenul vyššie spomínané rozhodnutie Daňového riaditeľstva, ktorý stanoviská ním podriadených daniarov zrušil . Prípad uzavrel s tým, že Matovič štátu nič nedlhuje. Nielen trestnoprávne, ani z pohľadu Daňového úradu tak nespáchal daňový podvod (inak by mu úrad daň dorubil). Blaha tiež dodal, že „ môže slovo „podvod“ myslieť aj morálne, nielen striktne formalisticky a právne – v prípade Matoviča ide o očividné podvodné konanie, ktoré sa týkalo daní. Nikto asi neverí tomu, že Matovičovci prejazdili 600 km denne. Ak by Demagog.SK nepotvrdil (...) výrok ako pravdivý, vlastne tým priznáva Matovičovej neuveriteľnej verzii pravdivosť a platnosť, čím absolútne znevažuje hodnotu pravdy.” Demagóg.SK však (nielen) v tomto prípade nehodnotí konanie Igora Matoviča ako také - nepriznáva mu pravdivosť ani mu nedáva žiadne morálne znamienko. Skúma „ iba”, či existuje faktický základ pre tvrdenie, že politik spáchal daňový podvod. Taký základ by v právnom štáte existoval pri právoplatnom rozhodnutí daňového úradu, ktorý by Matovičovi vyrubil za podvodné konanie dodatočnú daň; alebo pri právoplatnom rozhodnutí súdu, že Matovič spáchal trestný čin. Keďže však takýto faktický základ v tomto prípade neexistuje, nedá sa podľa nás pravdivo konštatovať, že Matovič spáchal daňový podvod. Demagóg.SK takto pristupuje k podobným tvrdeniam (obvineniam) politikov konzistentne už dlho. Pred voľbami sme upozorňovali na takéto tvrdenia Roberta Fica, Richarda Sulíka, Štefana Harabina, OĽaNO či Michala Trubana. Sulík ani Truban s našim hodnotením nesúhlasili. Navrhovali podobné tvrdenia hodnotiť ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Daniari povrdili, že Matovič dane nekrátil. Polícia trestný čin nájsť nemohla, pretože skutok bol v čase vyšetrovania premlčaný. Keďže Igor Matovič nebol ani pokutovaný (daňovým úradom) ani právoplatne odsúdený za daňové podvody, a teda nexistuje faktický základ pre konštatovanie, že ich spáchal (a pri tom navyše niekoho zneužil), hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Daňové riaditeľstvo po opakovanom preskúmaní Matovičovho podnikania v roku 2011 skonštatovalo, že platil dane v poriadku. Preverovalo podozrenia jeho firmy z rokov 2002 až 2004, podľa ktorých si mala neoprávnene znížiť daň o 70-tisíc eur. Jedno z podozrení sa týkalo vykazovania kilometrov vo firemnej Fabii. Za rok 2004 na nej mal najazdiť v priemere 600 kilometrov denne, no daňovému úradu chýbali doklady. Matovič vysvetľoval , že auto používala jeho matka a tá mu doklady nedala. Neskôr doplnil, že šoféroval on a matka bola spolujazdcom. Napriek záveru daniarov polícia začala v roku 2016 vyšetrovať, či sa Matovič nedopustil trestného činu zatajovania účtovníctva. Vo februári 2017 trestné stíhanie zastavila , pretože skutok bol premlčaný. Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK odkázal na rozhodnutie daňového úradu z roku 2008, ktorý podľa Plusky konštatoval, že „ cestovné príkazy na Máriu Matovičovú boli vystavené účelovo.” Podľa Blahu „ ide o zjavný podvod, na ktorý bola zneužitá matka pána Matoviča – to, že za daný prečin nebol Matovič odsúdený kvôli premlčaniu, nijako nemení pravdivostnú hodnotu výroku – výrok totiž neznel, že Matovič bol za daňový podvod odsúdený, len že spáchal podvod.” Poslanec však opomenul vyššie spomínané rozhodnutie Daňového riaditeľstva, ktorý stanoviská ním podriadených daniarov zrušil . Prípad uzavrel s tým, že Matovič štátu nič nedlhuje. Nielen trestnoprávne, ani z pohľadu Daňového úradu tak nespáchal daňový podvod (inak by mu úrad daň dorubil). Blaha tiež dodal, že „ môže slovo „podvod“ myslieť aj morálne, nielen striktne formalisticky a právne – v prípade Matoviča ide o očividné podvodné konanie, ktoré sa týkalo daní. Nikto asi neverí tomu, že Matovičovci prejazdili 600 km denne. Ak by Demagog.SK nepotvrdil (...) výrok ako pravdivý, vlastne tým priznáva Matovičovej neuveriteľnej verzii pravdivosť a platnosť, čím absolútne znevažuje hodnotu pravdy.” Demagóg.SK však (nielen) v tomto prípade nehodnotí konanie Igora Matoviča ako také - nepriznáva mu pravdivosť ani mu nedáva žiadne morálne znamienko. Skúma „ iba”, či existuje faktický základ pre tvrdenie, že politik spáchal daňový podvod. Taký základ by v právnom štáte existoval pri právoplatnom rozhodnutí daňového úradu, ktorý by Matovičovi vyrubil za podvodné konanie dodatočnú daň; alebo pri právoplatnom rozhodnutí súdu, že Matovič spáchal trestný čin. Keďže však takýto faktický základ v tomto prípade neexistuje, nedá sa podľa nás pravdivo konštatovať, že Matovič spáchal daňový podvod. Demagóg.SK takto pristupuje k podobným tvrdeniam (obvineniam) politikov konzistentne už dlho. Pred voľbami sme upozorňovali na takéto tvrdenia Roberta Fica, Richarda Sulíka, Štefana Harabina, OĽaNO či Michala Trubana. Sulík ani Truban s našim hodnotením nesúhlasili. Navrhovali podobné tvrdenia hodnotiť ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["podnikania", "mal", "chýbali", "vysvetľoval", "zastavila", "zrušil", "upozorňovali", "Sulík", "Truban"], "url": ["https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www.aktuality.sk/clanok/464680/naka-matovic-pouzil-matku-aby-si-znizil-zaklad-dane/", "https://www.aktuality.sk/clanok/464680/naka-matovic-pouzil-matku-aby-si-znizil-zaklad-dane/", "https://www.aktuality.sk/clanok/462846/trestne-stihanie-vo-veci-matovicovho-uctovnictva-zastavili/", "https://dennikn.sk/749230/vsetko-co-potrebujete-vediet-o-vysetrovani-igora-matovica/", "https://www.facebook.com/Demagog.SK/", "https://demagog.sk/vyrok/44055/?fbclid=IwAR398hjglQQL8ASR7guq3LANDqGXqNq5BY_n1cAIcIuoexCwE_lIQl7u5MQ", "https://demagog.sk/vyrok/43665/?fbclid=IwAR398hjglQQL8ASR7guq3LANDqGXqNq5BY_n1cAIcIuoexCwE_lIQl7u5MQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:26.819938+00:00"}
{"id": "vr14886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14886", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Takúto asociačnú dohodu mal Brusel podpísanú, teda Európska únia, keď chceme, napríklad aj s Egyptom a nikto voči nej nejaký zásadný problém nevzniesol.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2001 došlo k podpisu asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Egyptom. Dohoda vstúpila do platnosti 1. júna 2004. V súvislosti s uzavretím asociačnej dohody s Egyptom nie sú známe žiadne negatívne reakcie európskych predstaviteľov, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nOkrem Egypta má Európska únia v rámci politiky Stredozemného mora uzavreté dohody tiež s Tuniskom (s platnosťou od 1998), Marokom (s platnosťou od roku 2000), Izraelom (.pdf) (2000), Palestínskou samosprávou (1997), Jordánskom (.pdf) (2002), Libanonom (.pdf) (2003), a s Alžírskom (2002). Asociačná dohoda je pripravovaná aj so Sýriou (.pdf), je ale stále ešte vo fázi vyjednávania.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2001 došlo k podpisu asociačnej dohody medzi Európskou úniou a Egyptom. Dohoda vstúpila do platnosti 1. júna 2004. V súvislosti s uzavretím asociačnej dohody s Egyptom nie sú známe žiadne negatívne reakcie európskych predstaviteľov, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Okrem Egypta má Európska únia v rámci politiky Stredozemného mora uzavreté dohody tiež s Tuniskom (s platnosťou od 1998), Marokom (s platnosťou od roku 2000), Izraelom (.pdf) (2000), Palestínskou samosprávou (1997), Jordánskom (.pdf) (2002), Libanonom (.pdf) (2003), a s Alžírskom (2002). Asociačná dohoda je pripravovaná aj so Sýriou (.pdf), je ale stále ešte vo fázi vyjednávania."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["dohody", "Asociačná dohoda", "Barcelonské vyhlásenie", "dokument", "dohody", "Tuniskom", "Marokom", "Izraelom", "Palestínskou samosprávou", "Jordánskom", "Libanonom", "Alžírskom", "Sýriou"], "url": ["http://eeas.europa.eu/egypt/eu-egypt_agreement/index_en.htm", "http://eeas.europa.eu/egypt/aa/06_aaa_en.pdf", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/CS/TXT/?uri=URISERV%3Ar15001", "http://eeas.europa.eu/top_stories/2012/140912_ukraine_en.htm", "http://www.europskaunia.sk/asociacna_dohoda", "http://eeas.europa.eu/tunisia/association_agreement/index_en.htm", "http://eeas.europa.eu/morocco/association_agreement/index_en.htm", "http://eeas.europa.eu/delegations/israel/documents/eu_israel/asso_agree_en.pdf", "http://www.medea.be/en/themes/euro-mediterranean-cooperation/eu-plo-agreement/", "http://eeas.europa.eu/delegations/jordan/documents/eu_jordan/eu_jordan_assoc_agrmt.pdf", "http://www.eeas.europa.eu/lebanon/docs/euro_mediterranean_agreement_en.pdf", "http://eeas.europa.eu/algeria/agreement/index_en.htm", "http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=EN&f=ST%209921%202009%20INIT"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:04.259556+00:00"}
{"id": "vr34514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34514", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Bežne sa rozpočet začína pripravovať od apríla a s tým súvisiace zmeny zákonov a noriem.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas ostatných rokov dochádzalo k schvaľovaniu východísk rozpočtov štandardne v marci či apríli: pre rok 2005 5.4.2004, pre rok 2006 22.4.2005, pre rok 2007 31.3. 2006, pre rok 2008 to je len \"apríl 2007\", pre rok 2009 19.3.2008, pre rok 2010 16.4.2009. (Pre zistenie presného dátumu je potrebné otvoriť súbor \"obal\".)", "analysis_paragraphs": ["Počas ostatných rokov dochádzalo k schvaľovaniu východísk rozpočtov štandardne v marci či apríli: pre rok 2005 5.4.2004, pre rok 2006 22.4.2005, pre rok 2007 31.3. 2006, pre rok 2008 to je len \"apríl 2007\", pre rok 2009 19.3.2008, pre rok 2010 16.4.2009. (Pre zistenie presného dátumu je potrebné otvoriť súbor \"obal\".)"], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["pre rok 2005", "pre rok 2006", "pre rok 2007", "pre rok 2008", "pre rok 2009", "pre rok 2010"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5309", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3499", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5294", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6988", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6987", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7253"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:44.633331+00:00"}
{"id": "vr30829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30829", "speaker": "Petr Vašek", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-vasek", "statement": "Česká republika přitom podmínky smlouvy o rozpočtové unii neplní. Třeba vloni mělo Česko bez splátek státního dluhu schodek veřejných financí ve výši 88 miliard korun. Evropská unie ale požaduje schodek o 68 miliard nižší.", "statement_date": "2012-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celkový schodek státního rozpočtu pro rok 2011 je 142,8 mld. korun. Dle ministerstva financí ČR činí čisté úrokové sazby státního dluhu 45 mld. korun. Schodek státního rozpočtu bez splátek státního dluhu tedy činí 97, 8 mld. korun, nikoliv 88 mld., jak je uváděno Petrem Vaškem.", "analysis_paragraphs": ["Celkový schodek státního rozpočtu pro rok 2011 je 142,8 mld. korun. Dle ministerstva financí ČR činí čisté úrokové sazby státního dluhu 45 mld. korun. Schodek státního rozpočtu bez splátek státního dluhu tedy činí 97, 8 mld. korun, nikoliv 88 mld., jak je uváděno Petrem Vaškem."], "analysis_date": "2012-02-01", "analysis_sources": {"text": ["ministerstva financí ČR", "958 mld. korun"], "url": ["http://http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Ctvrtletni_dluhova_informace_4Q-2011.pdf", "http://http//www.kurzy.cz/makroekonomika/hdp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:54.806937+00:00"}
{"id": "vr31481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31481", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán kolega, viete, je taký konzervatívny politológ, volá sa Sartori a ten nám z pohľadu analýz parlamentov hovorí o dvoch takých zásadných postojoch, ktoré formujú potom aj dôstojnosť napríklad. Jedna je autorita a druhé je autoritárstvo. Autorita je taký spôsob vedenia, kedy síce uplatňujete mocenské nástroje ale svojim prirodzeným prístupom a schopnosťou komunikovať utvárate čosi, čomu sa hovorí dôstojnosť, a atmosféra. A to druhé je autoritárstvo, kedy nielen používate, ale aj zneužívate mocenské nástroje a vedie to potom k situáciám, o ktorých ste hovorili. To je politologická analýza. Ešte raz pán Sartori sa volá. A je to veľmi významný konzervatívny politológ.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko nemáme k dispozícii presné znenie Sartoriho tvrdení, označujeme tento výrok za neoveriteľný. Výklad teórie o autorite a autoritárstve je možné nájsť v Sartoriho diele Teória demokracie (slovenské vydanie Bratislava: Archa 1993)", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko nemáme k dispozícii presné znenie Sartoriho tvrdení, označujeme tento výrok za neoveriteľný. Výklad teórie o autorite a autoritárstve je možné nájsť v Sartoriho diele Teória demokracie (slovenské vydanie Bratislava: Archa 1993)"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:06.262937+00:00"}
{"id": "vr29506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29506", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zastavenie prázdninového prepúšťania učiteľov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Naozaj sa stávalo, že učitelia boli v niektorých školách na dobu letných prázdnin pravidelne prepúšťaní a opätovne prijímaní zo zamestnania, aby takto škola ušetrila na mzdách. Od začiatku marca tohto roka sa to už nemá stávať, pretože zákon o pedagogických zamestnancoch upravuje trvanie pracovného pomeru na dobu určitú, tak aby sa končil vždy k 31. augustu príslušného roka. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o pedagogických zamestnancoch bol novelizovaný spolu so Zákonníkom práce, ktorý poslanci opätovne schválili v pôvodnom znení po prelomení veta A. Kisku. \" Schválený návrh upravuje trvanie pracovného pomeru na určitú dobu pri pedagogických zamestnancoch tak, aby sa končil vždy až 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roku, teda na celých 12 mesiacov. \" Pred prijatím tejto novely sa pohybovali počty prepustených učiteľov pred prázdninami v roku 2014 na čísle 2050, pričom 1650 ich nastúpilo späť do zamestnania 1. septembra . Ako uvádza internetový portál webnoviny.sk, \" vo väčšine išlo stále o tie isté školy. Najviac učiteľov skončilo pred letnými prázdninami na úrade práce zo základných škôl, ktorých zaevidovali 912. Po prázdninách ich z evidencie odišlo 703. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Naozaj sa stávalo, že učitelia boli v niektorých školách na dobu letných prázdnin pravidelne prepúšťaní a opätovne prijímaní zo zamestnania, aby takto škola ušetrila na mzdách. Od začiatku marca tohto roka sa to už nemá stávať, pretože zákon o pedagogických zamestnancoch upravuje trvanie pracovného pomeru na dobu určitú, tak aby sa končil vždy k 31. augustu príslušného roka. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o pedagogických zamestnancoch bol novelizovaný spolu so Zákonníkom práce, ktorý poslanci opätovne schválili v pôvodnom znení po prelomení veta A. Kisku. \" Schválený návrh upravuje trvanie pracovného pomeru na určitú dobu pri pedagogických zamestnancoch tak, aby sa končil vždy až 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roku, teda na celých 12 mesiacov. \" Pred prijatím tejto novely sa pohybovali počty prepustených učiteľov pred prázdninami v roku 2014 na čísle 2050, pričom 1650 ich nastúpilo späť do zamestnania 1. septembra . Ako uvádza internetový portál webnoviny.sk, \" vo väčšine išlo stále o tie isté školy. Najviac učiteľov skončilo pred letnými prázdninami na úrade práce zo základných škôl, ktorých zaevidovali 912. Po prázdninách ich z evidencie odišlo 703. \" Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://pred10rokmi.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/916946-ucitelia-sa-mozu-tesit-prazdninove-prepustanie-sa-skonci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:05.207553+00:00"}
{"id": "vr27805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27805", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "My (eurovýbor, pozn.) sme v predchádzajúcom období rokovali viac ako ústavnoprávny výbor, čiže ten výbor, ktorý sleduje národnú legislatívu, číselne dá sa to vysledovať.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Napriek tomu, že v predchádzajúcom volebnom období sa eurovýbor stretával častejšie ako v tomto období, ani v minulom to nebolo viac ako Ústavnoprávny výbor. Výrok je teda nepravdivý. Za vlády Ivety Radičovej sa Výbor pre európske záležitosti stretol 56 krát a Ústavnoprávny výbor NR SR 61 krát. Poslanec Viskupič bol členom Výboru pre európske záležitosti v tomto volebnom období. Výbor pre európske záležitosti sa stretol do 4. apríla 2012 (od nástupu novej vlády Roberta Fica) celkovo 37 krát, zatiaľ čo Ústavnoprávny výbor NR SR sa stretol 69 krát. Poslanec Viskupič je členom výboru pre európske záležitosti. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že v predchádzajúcom volebnom období sa eurovýbor stretával častejšie ako v tomto období, ani v minulom to nebolo viac ako Ústavnoprávny výbor. Výrok je teda nepravdivý. Za vlády Ivety Radičovej sa Výbor pre európske záležitosti stretol 56 krát a Ústavnoprávny výbor NR SR 61 krát. Poslanec Viskupič bol členom Výboru pre európske záležitosti v tomto volebnom období. Výbor pre európske záležitosti sa stretol do 4. apríla 2012 (od nástupu novej vlády Roberta Fica) celkovo 37 krát, zatiaľ čo Ústavnoprávny výbor NR SR sa stretol 69 krát. Poslanec Viskupič je členom výboru pre európske záležitosti. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Výbor pre európske záležitosti", "Ústavnoprávny výbor NR SR", "Viskupič", "Výbor pre európske záležitosti", "Ústavnoprávny výbor NR SR", "Viskupič"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Default?legId=13&termNr=5", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Default?legId=13&termNr=5", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=98", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=119", "http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Committee?committeeExternalId=120", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:27.367918+00:00"}
{"id": "vr14461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14461", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) za tohto obdobia tu vznikla mega oligarchická skupina EPH, ktorá nám pred očami štátu kúpila strategické podiely v spoločnostiach.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Holding EP vlastní väčšinový podiel vo firme NAFTA a čoskoro bude vlastniť aj väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach. Okrem toho vlastní ešte 49% podiely v SPP,SSE a Eustreame. EP Holding je budúcim väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární. Zahraničná spoločnosť Enel SpA podpísala zmluvu s EPH, ktorou predala svoj väčšinový podiel v SE (66 %). \"Enel SpA prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Enel Produzione SpA 18. decembra 2015 podpísala zmluvu so spoločnosťou EP Slovakia BV, dcérskou firmou Energetického a průmyslového holdingu, a.s., o predaji podielu Enel Produzione v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorý sa rovná 66% jej základného imania. Predaj bude realizovaný formou prevodu celého podielu spoločnosti Enel Produzione v Slovenských elektrárňach na novovzniknutú spoločnosť (“HoldCo”). Následne môže EP Slovakia získať až 100% základného imania HoldCo. Tento prevod HoldCo spoločnosti na EP Slovakia prebehne v dvoch fázach. V prvej fáze Enel Produzione predá 50% podiel základného imania firmy HoldCo spoločnosti EP Slovakia za 375 miliónov eur, z čoho bude 150 miliónov eur zaplatených pri uzatvorení prvej fázy (tzv. closing) a zvyšných 225 miliónov eur bude vyplatených pri uzatvorení druhej fázy. Finálna suma môže variovať, vzhľadom na uplatnenie mechanizmu úprav (adjustment mechanism) popísaného nižšie. V druhej fáze môže byť realizovaná predajná (put) alebo nákupná („call”) opcia, a to zo strany Enel Produzione alebo EP Slovakia. Tieto opcie sú uplatniteľné 12 mesiacov po obdržaní Povolenia na skúšobnú prevádzku pre v súčasnosti budované bloky AE Mochovce. Na základe súčasného plánu prác je možné uplatniteľnosť týchto opcií očakávať v prvom polroku 2019. Po uplatnení ktorejkoľvek uvedených opcií Enel Produzione prevedie ostávajúci 50% podiel základného imania spoločnosti HoldCo na spoločnosť EP Slovakia za ďalších 375 miliónov eur. Platba bude splatná pri uzatvorení predaja (tzv. closing), a taktiež podlieha uplatnenému mechanizmu úprav, ktorý je popísaný nižšie. Uzatvorenie druhej fázy (tzv. closing) je podmienené získaním Povolenia na prevádzku 3. a 4. bloku AE Mochovce. \" ČTK píše o EPH nasledovne: \"Holding zahŕňa viac ako 40 podnikov v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Nemecku, Británii a Taliansku, pôsobiacich v oblasti ťažby uhlia, výroby elektriny a tepla či dodávok tepla. EPH sa svoju činnosť snaží rozširovať, v poslednej dobe je aktívny v robení nových akvizícií.\" Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. \" Už skôr tu holding kúpil podiely v Slovenskom plynárenskom priemysle, vo Stredoslovenskej energetike či firme NAFTA, ktorá sa zaoberá uskladňovaním plynu a ťažbou ropy. Holding je podľa svojich vlastných údajov kľúčovým prepravcom ruského zemného plynu do EÚ, najväčším dodávateľom tepla v Česku, druhým najväčším českým výrobcom elektriny (po spoločnosti ČEZ) a treťou najväčšou ťažobnou spoločnosťou v Nemecku.\" EPH vlastní 49% podiel v Eustreame, 49% podiel v SPP, 49% podiel v Stredoslovenskej energetike a dvojtretinový podiel. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Holding EP vlastní väčšinový podiel vo firme NAFTA a čoskoro bude vlastniť aj väčšinový podiel v Slovenských elektrárňach. Okrem toho vlastní ešte 49% podiely v SPP,SSE a Eustreame. EP Holding je budúcim väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární. Zahraničná spoločnosť Enel SpA podpísala zmluvu s EPH, ktorou predala svoj väčšinový podiel v SE (66 %). \"Enel SpA prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Enel Produzione SpA 18. decembra 2015 podpísala zmluvu so spoločnosťou EP Slovakia BV, dcérskou firmou Energetického a průmyslového holdingu, a.s., o predaji podielu Enel Produzione v spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s., ktorý sa rovná 66% jej základného imania. Predaj bude realizovaný formou prevodu celého podielu spoločnosti Enel Produzione v Slovenských elektrárňach na novovzniknutú spoločnosť (“HoldCo”). Následne môže EP Slovakia získať až 100% základného imania HoldCo. Tento prevod HoldCo spoločnosti na EP Slovakia prebehne v dvoch fázach. V prvej fáze Enel Produzione predá 50% podiel základného imania firmy HoldCo spoločnosti EP Slovakia za 375 miliónov eur, z čoho bude 150 miliónov eur zaplatených pri uzatvorení prvej fázy (tzv. closing) a zvyšných 225 miliónov eur bude vyplatených pri uzatvorení druhej fázy. Finálna suma môže variovať, vzhľadom na uplatnenie mechanizmu úprav (adjustment mechanism) popísaného nižšie. V druhej fáze môže byť realizovaná predajná (put) alebo nákupná („call”) opcia, a to zo strany Enel Produzione alebo EP Slovakia. Tieto opcie sú uplatniteľné 12 mesiacov po obdržaní Povolenia na skúšobnú prevádzku pre v súčasnosti budované bloky AE Mochovce. Na základe súčasného plánu prác je možné uplatniteľnosť týchto opcií očakávať v prvom polroku 2019. Po uplatnení ktorejkoľvek uvedených opcií Enel Produzione prevedie ostávajúci 50% podiel základného imania spoločnosti HoldCo na spoločnosť EP Slovakia za ďalších 375 miliónov eur. Platba bude splatná pri uzatvorení predaja (tzv. closing), a taktiež podlieha uplatnenému mechanizmu úprav, ktorý je popísaný nižšie. Uzatvorenie druhej fázy (tzv. closing) je podmienené získaním Povolenia na prevádzku 3. a 4. bloku AE Mochovce. \" ČTK píše o EPH nasledovne: \"Holding zahŕňa viac ako 40 podnikov v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Nemecku, Británii a Taliansku, pôsobiacich v oblasti ťažby uhlia, výroby elektriny a tepla či dodávok tepla. EPH sa svoju činnosť snaží rozširovať, v poslednej dobe je aktívny v robení nových akvizícií.\" Vlastníkom EP Holdingu je Petr Kellner, Daniel Křetínský, Patrik Tkáč a J&T. \" Už skôr tu holding kúpil podiely v Slovenskom plynárenskom priemysle, vo Stredoslovenskej energetike či firme NAFTA, ktorá sa zaoberá uskladňovaním plynu a ťažbou ropy. Holding je podľa svojich vlastných údajov kľúčovým prepravcom ruského zemného plynu do EÚ, najväčším dodávateľom tepla v Česku, druhým najväčším českým výrobcom elektriny (po spoločnosti ČEZ) a treťou najväčšou ťažobnou spoločnosťou v Nemecku.\" EPH vlastní 49% podiel v Eustreame, 49% podiel v SPP, 49% podiel v Stredoslovenskej energetike a dvojtretinový podiel. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["SE", "ČTK", "vlastní"], "url": ["http://www.seas.sk/o-nas", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/377170-eph/", "http://www.dotyk.cz/byz-04-2016/11_co-vlastni-eph-v-zahranici"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:03.514152+00:00"}
{"id": "48445", "numeric_id": 48445, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48445", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Skokové zvýšenie rodičovského príspevku na 370 EUR pre matku, ktorá predtým pracovala, obedy zadarmo pre deti, ktoré ste zrušili, príspevky na, na prváčika.", "statement_date": "2022-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2019, teda počas vlády Petra Pellegriniho, parlament prijal návrh zákona z dielne Smeru o zvýšení rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí pred narodením pracovali, na 370 eur. Jednalo sa o jednorazové zvýšenie o zhruba 150 eur oproti pôvodnej sume.\n\nPellegriniho vláda taktiež zaviedla koncom roka 2018 obedy zadarmo pre školákov a škôlkárov. Toto opatrenie však počas vlády Igora Matoviča koalícia zrušila . Počas Pellegriniho vlády Smer presadil aj bonus 100 eur na nákup školských potrieb pre rodičov prvákov.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2019, teda počas vlády Petra Pellegriniho, parlament prijal návrh zákona z dielne Smeru o zvýšení rodičovského príspevku pre rodičov, ktorí pred narodením pracovali, na 370 eur. Jednalo sa o jednorazové zvýšenie o zhruba 150 eur oproti pôvodnej sume.", "Pellegriniho vláda taktiež zaviedla koncom roka 2018 obedy zadarmo pre školákov a škôlkárov. Toto opatrenie však počas vlády Igora Matoviča koalícia zrušila . Počas Pellegriniho vlády Smer presadil aj bonus 100 eur na nákup školských potrieb pre rodičov prvákov."], "analysis_date": "2022-06-02", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "zaviedla", "zrušila", "presadil"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526211-pracujucim-sa-zvysi-rodicovsky-prispevok-na-370-eur/", "https://www.ta3.com/clanok/139168/parlament-schvalil-obedy-zadarmo-skolkari-ich-dostanu-ako-prvi", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/572173-obedy-zadarmo-budu-parlament-prelomil-veto-prezidentky/", "https://www.webnoviny.sk/vskolstve/rodicia-prvakov-dostanu-prispevok-na-nakup-skolskych-potrieb-100-eur-dostanu-automaticky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:33.473588+00:00"}
{"id": "vr33197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33197", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja som sa o to (podporu pre kandidatúru na prezidenta, pozn.) nijako aktívne neuchádzal.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O možnej kandidatúre Radoslava Procházku špekulovali viaceré médiá, on sám túto možnosť pripustil, no je pravdou že žiadne aktívne kroky týmto smerom sám nespravil.", "analysis_paragraphs": ["O možnej kandidatúre Radoslava Procházku špekulovali viaceré médiá, on sám túto možnosť pripustil, no je pravdou že žiadne aktívne kroky týmto smerom sám nespravil."], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "Pravda", "SME", "TA3", "Hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-58582620-prochazka-z-kdh-sa-nuka-za-slovenskeho-prezidenta", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/251862-aj-prochazka-sa-nuka-za-prezidenta/", "http://www.sme.sk/c/6699435/prochazka-mysli-na-kandidaturu-za-prezidenta.html#ixzz2LOOpHGog", "http://www.ta3.com/clanok/1009619/prochazka-sa-ponuka-za-prezidenta-casti-opozicie-sa-pozdava.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-58559660-prochazka-pre-hnonline-pripustil-boj-o-prezidenta"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:33.365322+00:00"}
{"id": "vr26520", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26520", "speaker": "Helena Mezenská", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/helena-mezenska", "statement": "...ak sa prerokovával zákon o obnoviteľných zdrojoch v parlamente, s ktorým bola spojená aj dvojdňové rokovanie v parlamente o vyslovení nedôvery vláde...", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že by zákon o obnoviteľných zdrojoch bol spojený s odvolávaní predsedu vlády R. Fica. Podľa Návrhu na vyslovenie nedôvery, dôvodom bol spôsob a forma prebratia SPP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Poslankyňa H. Mezenská sa odvoláva na Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Je síce pravda, že sa o tomto legislatívnom návrhu rokovalo v NR SR v období od 12. septembra 2013 (I.čítanie) do 22. októbra 2013 (II. a III.čítanie), ale s určitosťou možno konštatovať, že nebol zaradený do programu 24. schôdze (17-19. septembra 2013) Národnej rady Slovenskej republiky konanej dňa 17. septembra 2013, ktorej jediným bodom bol Návrh skupiny Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Predseda vlády bol odvolávaný na základe materiálu Ministerstva hospodárstva SR pod názvom ,,Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., keď dokument mal v záhlaví J&T. Ani v dokumente Návrh na vyslovenie nedôvery sa nespomína návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojoch energie. Ako dôvod na vyslovenie nedôvery bol práve dokument a spôsob prevzatia matky SPP. Samotná Mezenská považovala aj zákon o obnoviteľných zdrojoch ako jeden z dostatočných dôvodov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ten však nebol zahrnutý do Návrhu na vyslovenie nedôvery. TASR , 12. septembra 2013: \" Myslím si, že je dostatok dôkazov o tom, že vláda pod vedením Roberta Fica nezastupuje štátne, občianske záujmy, ale záujmy finančných skupín. Svedčí o tom nielen nevýhodné odkúpenie stratovej časti SPP, pričom dochádza k prevzatiu ziskových častí finančnými skupinami, ale aj predložený zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý nebol stiahnutý na môj podnet a v ktorom bolo jasne deklarované, že vláda nebola schopná vyrokovať stiahnutie arbitráže pre U.S. Steel v hodnote 260 miliónov eur. Mám dostatok dôkazov na to, že vláda pod vedením Roberta Fica nie je viac kompetentná, morálna a ani dôveryhodná, aby mohla čestne a zodpovedne spravovať tento štát,\" dodala opozičná poslankyňa (Mezenská, pozn.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že by zákon o obnoviteľných zdrojoch bol spojený s odvolávaní predsedu vlády R. Fica. Podľa Návrhu na vyslovenie nedôvery, dôvodom bol spôsob a forma prebratia SPP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Poslankyňa H. Mezenská sa odvoláva na Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Je síce pravda, že sa o tomto legislatívnom návrhu rokovalo v NR SR v období od 12. septembra 2013 (I.čítanie) do 22. októbra 2013 (II. a III.čítanie), ale s určitosťou možno konštatovať, že nebol zaradený do programu 24. schôdze (17-19. septembra 2013) Národnej rady Slovenskej republiky konanej dňa 17. septembra 2013, ktorej jediným bodom bol Návrh skupiny Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Predseda vlády bol odvolávaný na základe materiálu Ministerstva hospodárstva SR pod názvom ,,Informácia o preferovanom spôsobe reorganizácie skupiny spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s., keď dokument mal v záhlaví J&T. Ani v dokumente Návrh na vyslovenie nedôvery sa nespomína návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojoch energie. Ako dôvod na vyslovenie nedôvery bol práve dokument a spôsob prevzatia matky SPP. Samotná Mezenská považovala aj zákon o obnoviteľných zdrojoch ako jeden z dostatočných dôvodov na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády. Ten však nebol zahrnutý do Návrhu na vyslovenie nedôvery. TASR , 12. septembra 2013: \" Myslím si, že je dostatok dôkazov o tom, že vláda pod vedením Roberta Fica nezastupuje štátne, občianske záujmy, ale záujmy finančných skupín. Svedčí o tom nielen nevýhodné odkúpenie stratovej časti SPP, pričom dochádza k prevzatiu ziskových častí finančnými skupinami, ale aj predložený zákon o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorý nebol stiahnutý na môj podnet a v ktorom bolo jasne deklarované, že vláda nebola schopná vyrokovať stiahnutie arbitráže pre U.S. Steel v hodnote 260 miliónov eur. Mám dostatok dôkazov na to, že vláda pod vedením Roberta Fica nie je viac kompetentná, morálna a ani dôveryhodná, aby mohla čestne a zodpovedne spravovať tento štát,\" dodala opozičná poslankyňa (Mezenská, pozn.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Vládny návrh", "legislatívnom návrhu", "24. schôdze", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4558", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/obnovitelne-zdroje-vyvolali-v-parlamen/747821-clanok.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=293#current", "http://www.teraz.sk/slovensko/mezenska-vlada-odvolanie-spp/58060-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:30.686190+00:00"}
{"id": "vr37470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37470", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Ale veď programové vyhlásenie vlády v ktorej bol Smer dominantným členom, bolo jasne napísané, že sme za zachovanie 1. aj 2. Piliera...", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Ondruš má pravdu, vláda v programovom vyhlásení rátala s druhým pilierom: \" Starobné dôchodkové sporenie ako súčasť dôchodkového systému založené na kapitalizačnom princípe a na princípe zásluhovosti vláda aj naďalej zachová ... Vláda bude riešiť situáciu sporiteľov v druhom pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. Vláda bude presadzovať zavedenie takých mechanizmov, ktoré zvýšia bezpečnosť nasporených prostriedkov v rámci druhého kapitalizačného piliera. Vláda zlepší legislatívny rámec pre skvalitnenie informácií poskytovaných sporiteľom zo strany dôchodkových správcovských spoločností. Doplnkové dôchodkové sporenie zostane aj naďalej zachované ako doplnkový systém sociálneho zabezpečenia . Vláda odstráni znevýhodnené postavenie doplnkových dôchodkových spoločností v porovnaní s inými finančnými inštitúciami v rámci dobrovoľného dôchodkového systému .\"", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Ondruš má pravdu, vláda v programovom vyhlásení rátala s druhým pilierom: \" Starobné dôchodkové sporenie ako súčasť dôchodkového systému založené na kapitalizačnom princípe a na princípe zásluhovosti vláda aj naďalej zachová ... Vláda bude riešiť situáciu sporiteľov v druhom pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. Vláda bude presadzovať zavedenie takých mechanizmov, ktoré zvýšia bezpečnosť nasporených prostriedkov v rámci druhého kapitalizačného piliera. Vláda zlepší legislatívny rámec pre skvalitnenie informácií poskytovaných sporiteľom zo strany dôchodkových správcovských spoločností. Doplnkové dôchodkové sporenie zostane aj naďalej zachované ako doplnkový systém sociálneho zabezpečenia . Vláda odstráni znevýhodnené postavenie doplnkových dôchodkových spoločností v porovnaní s inými finančnými inštitúciami v rámci dobrovoľného dôchodkového systému .\""], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CBoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2FDokumenty%2FDownload%2F33%2FDefault.aspx&rct=j&q=programov%C3%A9%20vyhl%C3%A1senie%20vl%C3%A1dy%202006&ei=Ma1rTdH3JIi38gPel-HyBw&usg=AFQjCNGTQeDXN8lDZYmLCAQ5kwjlg1COYA&sig2=Ojnvv1nJvH0grTCSkrgKxQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:52.365405+00:00"}
{"id": "vr38104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38104", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Ešte k tomu je aj reálny fakt, že v podstate ministerstvo financií ešte za ministra financií Ivana Mikloša, myslím, že v roku 2002 vlastne vytvorilo ten systém paušálnej dane, kde myslím, že z 25% to zvýšilo na 40%...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "- ospravedlňujem sa neviem to nájsť, lebo podľa toho zákona , je to zákon 595/2003? lebo tam je až 60%", "analysis_paragraphs": ["- ospravedlňujem sa neviem to nájsť, lebo podľa toho zákona , je to zákon 595/2003? lebo tam je až 60%"], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:41.684406+00:00"}
{"id": "vr18458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18458", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak ale porovnávame Slovensko z hľadiska výšky platov, tak stále patríme úplne do tej druhej, možno tretej desiatky krajín, pokiaľ ide o výšku odmeňovania zamestnancov.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čo sa týka porovnania miezd na Slovensku s ostatnými krajinami EÚ možno skonštatovať, že z hľadiska ich výšky sa nachádzame okolo 22. miesta, čo korešponduje s výrokom Roberta Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za účelom porovnania výšky miezd v rámci krajín EÚ môžeme uviesť nasledujúce štatistické údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Čo sa týka porovnania miezd na Slovensku s ostatnými krajinami EÚ možno skonštatovať, že z hľadiska ich výšky sa nachádzame okolo 22. miesta, čo korešponduje s výrokom Roberta Fica. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Za účelom porovnania výšky miezd v rámci krajín EÚ môžeme uviesť nasledujúce štatistické údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:48.091938+00:00"}
{"id": "43966", "numeric_id": 43966, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43966", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Tam, kde z jednej strany hrýzol do pána Bašternáka Jožo Rajtár, tak z druhej strany hrýzol Igor Matovič a Daniel Lipšic.", "statement_date": "2019-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na kauzy Ladislava Bašternáka upozorňovali okrem Jozefa Rajtára aj Daniel Lipšic a Igor Matovič. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý. Jozef Rajtár podal v kauzách Ladislava Bašternáka viacero trestných oznámení - v máji 2016 , v decembri 2017 a na jar 2018 . Daniel Lipšic zverejnil v júni 2016 informáciu, podľa ktorej mal Bašternák pri dopravnej kontrole volať nadriadeným službukonajúcich policajtov a tlačiť na to, aby jeho priestupok nechali tak. Igor Matovič opakovane upozorňoval na prepojenia Bašternáka s Jánom Počiatkom a Robertom Kaliňákom. Spoluorganizoval tiež zhromaždenia pred komplexom Bonaparte, v ktorom Bašternák prenajímal byt Robertovi Ficovi. Verejný tlak vytváral aj v parlamente.", "analysis_paragraphs": ["Na kauzy Ladislava Bašternáka upozorňovali okrem Jozefa Rajtára aj Daniel Lipšic a Igor Matovič. Výrok Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivý. Jozef Rajtár podal v kauzách Ladislava Bašternáka viacero trestných oznámení - v máji 2016 , v decembri 2017 a na jar 2018 . Daniel Lipšic zverejnil v júni 2016 informáciu, podľa ktorej mal Bašternák pri dopravnej kontrole volať nadriadeným službukonajúcich policajtov a tlačiť na to, aby jeho priestupok nechali tak. Igor Matovič opakovane upozorňoval na prepojenia Bašternáka s Jánom Počiatkom a Robertom Kaliňákom. Spoluorganizoval tiež zhromaždenia pred komplexom Bonaparte, v ktorom Bašternák prenajímal byt Robertovi Ficovi. Verejný tlak vytváral aj v parlamente."], "analysis_date": "2019-12-08", "analysis_sources": {"text": ["2016", "2017", "2018", "zverejnil", "opakovane", "Spoluorganizoval", "vytváral"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/rajtar-trestne-oznamenie-podvody/196947-clanok.html", "https://dennikn.sk/minuta/973100/", "https://www.aktuality.sk/clanok/582506/rajtarovym-trestnym-oznamenim-sa-bude-zaoberat-naka/", "https://dennikn.sk/479534/policajny-sef-volal-hliadke-ktora-chcela-pokutovat-basternaka-nechajte-ho-nas-clovek/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396078-matovic-o-kauze-basternak-kalinak-sa-priamo-podielal-na-podvode/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/396078-matovic-o-kauze-basternak-kalinak-sa-priamo-podielal-na-podvode/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/397755-vlada-nesuhlasi-s-vyslovenim-nedovery-kalinakovi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:14.831007+00:00"}
{"id": "vr33311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33311", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Najväčšia časť dohodára bude zaťažená odvodmi presne tak isto ako riadni zamestnanci. To znamená pre zamestnávateľa pribudne 35% odvodové zaťaženie. Čiže dobre, skúsim z hlavy rátať ak bola odmena 400 eur, tak si z toho vypočítajme 35% pre zamestnávateľa je to asi 140 eur. Čiže spolu asi 540 eur.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prepočet exministra Mihála sa zhoduje s analýzou Hospodárskych novín o zmenách v odvodoch, na ktorú narážala i moderátorka Puškárová. Následné grafické spracovanie pochádza z tejto analýzy a je porovnaním odvodového zaťaženia dohodárov podľa doterajších podmienok a podmienok od 1. januára 2013.", "analysis_paragraphs": ["Prepočet exministra Mihála sa zhoduje s analýzou Hospodárskych novín o zmenách v odvodoch, na ktorú narážala i moderátorka Puškárová. Následné grafické spracovanie pochádza z tejto analýzy a je porovnaním odvodového zaťaženia dohodárov podľa doterajších podmienok a podmienok od 1. januára 2013."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-59412270-dohodari-budu-pre-firmy-vyhodnejsi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:38.219125+00:00"}
{"id": "vr38165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38165", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Ten pôvodný návrh Smeru, ktorý už bol raz prerokovaný v Národnej rade počítal až so 185 miliónmi práve preto, že a v tom je ten populizmus Smeru, že chceli presne túto sumu peňazí, ktorú štát vyberie na zvýšenej dani z pridanej hodnoty, ktorá bola zvýšená z 19 na 20%, tak tento výpadok, ak by sa DPHáčka vrátila naspäť na pôvodnú úroveň chceli presne nahradiť touto bankovou daňou...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA 6. apríla 2011 informovala, že návrh opozičného Smeru-SD znížiť základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) opäť na 19% v parlamente nezískal dostatočnú podporu poslancov. Očakávaný výpadok príjmov štátu v objeme 185 miliónov eur navrhoval Smer-SD vykryť zavedením osobitnej bankovej dane vo výške 1,35% z vybraných pasív bánk, ktorá by priniesla cca 186 miliónov eur. Posledný návrh , ktorý aj momentálne Smer presadzuje, počítal zo sadzbou 0,73% a príjmom 94 miliónov eur. Avšak stále súbežne presadzoval opätovné zníženie DPH na 19%, takže by tým dosiahol zápornú bilanciu pre štátny rozpočet vo výške cca -90 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["SITA 6. apríla 2011 informovala, že návrh opozičného Smeru-SD znížiť základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) opäť na 19% v parlamente nezískal dostatočnú podporu poslancov. Očakávaný výpadok príjmov štátu v objeme 185 miliónov eur navrhoval Smer-SD vykryť zavedením osobitnej bankovej dane vo výške 1,35% z vybraných pasív bánk, ktorá by priniesla cca 186 miliónov eur. Posledný návrh , ktorý aj momentálne Smer presadzuje, počítal zo sadzbou 0,73% a príjmom 94 miliónov eur. Avšak stále súbežne presadzoval opätovné zníženie DPH na 19%, takže by tým dosiahol zápornú bilanciu pre štátny rozpočet vo výške cca -90 miliónov eur."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "navrhoval Smer-SD", "návrh"], "url": ["http://www.financeportal.eu/2011/04/06/poslanci-nepodporili-bankovu-dan-ani-znizenie-dph/", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:55.987625+00:00"}
{"id": "46883", "numeric_id": 46883, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46883", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Nemám na to žiadne dôkazy, (mám len taký pocit), že rozhodnutie toho maďarského ŠÚKLu (Štátny ústav pre kontrolu liečiv, pozn.), tam sa to volá inak ten ústav, že teda vzniklo pod veľmi silným politickým tlakom.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viacerí pozorovatelia aj naši diplomati upozorňovali na to, že schvaľovanie vakcíny Sputnik V v Maďarsku sprevádzali politické tlaky. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. 20. januára maďarský Národný ústav farmácie a bezpečnosti potravín (OGYÉI) odobril použitie vakcíny Sputnik. 7. Februára udelilo finálne povolenie Centrum národného zdravia (NNK). Andras Biro-Nagy z think tanku Policy Solutions hovoril pre portál EUobserver o politickom tlaku na schvaľovanie vakcín. Predseda výboru pre európske záležitosti NR SRTomáš Valášek sa vyjadril , že aj podľa našich diplomatov boli pri rozhodovaní maďarských úradov o Sputniku V politické tlaky. Podľa Denníka N proces schvaľovania ruskej vakcíny prebehol v Maďarsku pomerne rýchlo a zvláštnym spôsobom. Externí odborníci ho vraj neodporúčali a maďarská komora lekárov k 17. februáru napriek upozorneniam nedisponovala dokumentáciou k vakcíne, ktorá už sa používala.", "analysis_paragraphs": ["Viacerí pozorovatelia aj naši diplomati upozorňovali na to, že schvaľovanie vakcíny Sputnik V v Maďarsku sprevádzali politické tlaky. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme ako ešte pravdivé. 20. januára maďarský Národný ústav farmácie a bezpečnosti potravín (OGYÉI) odobril použitie vakcíny Sputnik. 7. Februára udelilo finálne povolenie Centrum národného zdravia (NNK). Andras Biro-Nagy z think tanku Policy Solutions hovoril pre portál EUobserver o politickom tlaku na schvaľovanie vakcín. Predseda výboru pre európske záležitosti NR SRTomáš Valášek sa vyjadril , že aj podľa našich diplomatov boli pri rozhodovaní maďarských úradov o Sputniku V politické tlaky. Podľa Denníka N proces schvaľovania ruskej vakcíny prebehol v Maďarsku pomerne rýchlo a zvláštnym spôsobom. Externí odborníci ho vraj neodporúčali a maďarská komora lekárov k 17. februáru napriek upozorneniam nedisponovala dokumentáciou k vakcíne, ktorá už sa používala."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["odobril", "udelilo", "hovoril", "vyjadril", "prebehol"], "url": ["https://www.teraz.sk/zahranicie/madarsky-farmaceuticky-urad-udelil-p/521789-clanok.html", "https://svet.sme.sk/c/22591406/madarsko-schvalilo-rusku-vakcinu-sputnik-v.html", "https://euobserver.com/political/150878", "https://www.trend.sk/spravy/rusko-podla-odbornikov-neposkytlo-dost-udajov-posudenie-sputnika", "https://dennikn.sk/2274726/ruska-a-cinska-vakcina-v-madarsku-pribeh-plny-tajnosti-komunikacnych-zvratov-a-konfliktov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:32.789222+00:00"}
{"id": "48585", "numeric_id": 48585, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48585", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To je úplná blbosť, pretože ja som hovoril s majiteľmi vodných elektrární na Slovensku, pozerali sme si záznamy, pokiaľ ide o uhoľné bane na Slovensku, hovorili sme s elektrárňami, Slovensko z tohto nariadenia nezíska ani euro, pretože po prvé, napr. uhoľné bane, ktoré by mali byť normálne zdanené 33 %, ako navrhuje komisia, tí nemajú 20 % vyšší zisk každý rok, ako sa pôvodne predpokladalo. Pokiaľ ide o vodné elektrárne, vedia to obísť jednoduchou, jednoduchou machináciou.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Poslanec Fico vo svojom výroku naráža na plán Európskej komisie na boj so zvyšujúcimi sa cenami energií, ktorý predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen 14. septembra.\n\nKomisia navrhuje dve opatrenia:\n\nCenový strop na príjmy výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov (vrátane vodných elektrární), jadra a hnedého uhlia na úrovni 180 € / MWh, pretože tieto odvetvia energetiky majú oveľa nižšie náklady na výrobu elektriny než sú jej aktuálne ceny.\n\nDočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov spoločností, ktoré podnikajú v oblasti fosílnych zdrojov a palív. Príspevok by mal pochádzať zo ziskov spoločností za rok 2022, ktoré presahujú 20% zvýšenie priemerného zisku za predchádzajúce tri roky.\n\nObe opatrenia majú v konečnom dôsledku skončiť v pokladniciach členských štátov EÚ, ktoré nimi majú podporiť domácnosti v boji proti vysokým cenám energií.\n\nHornonitrianske bane Prievidza, a.s., najväčšia spoločnosť vlastniaca uhoľné bane na Slovensku skutočne nedosiahla zisk v každom z predchádzajúcich 3 rokov. Podľa údajov Finstatu zaznamenala stratu v rokoch 2020 a 2021, ale v roku 2019 bola zisková na úrovni 591 tisíc €.\n\nNávrh Komisie však zatiaľ neprešiel legislatívnym procesom, ktorý schvaľujú členské štáty EÚ, preto je možné, že sa v ňom vyskytnú zmeny.\n\nVýrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je možné dohľadať informácie, ktoré poslanec Fico spomína vo výroku. Demagóg sa na neho obrátil v súvislosti s jeho tvrdeniami o rozhovoroch s elektrárňami a spomenutej „jednoduchej machinácií.“", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Fico vo svojom výroku naráža na plán Európskej komisie na boj so zvyšujúcimi sa cenami energií, ktorý predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen 14. septembra.", "Komisia navrhuje dve opatrenia:", "Cenový strop na príjmy výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov (vrátane vodných elektrární), jadra a hnedého uhlia na úrovni 180 € / MWh, pretože tieto odvetvia energetiky majú oveľa nižšie náklady na výrobu elektriny než sú jej aktuálne ceny.", "Dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov spoločností, ktoré podnikajú v oblasti fosílnych zdrojov a palív. Príspevok by mal pochádzať zo ziskov spoločností za rok 2022, ktoré presahujú 20% zvýšenie priemerného zisku za predchádzajúce tri roky.", "Obe opatrenia majú v konečnom dôsledku skončiť v pokladniciach členských štátov EÚ, ktoré nimi majú podporiť domácnosti v boji proti vysokým cenám energií.", "Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., najväčšia spoločnosť vlastniaca uhoľné bane na Slovensku skutočne nedosiahla zisk v každom z predchádzajúcich 3 rokov. Podľa údajov Finstatu zaznamenala stratu v rokoch 2020 a 2021, ale v roku 2019 bola zisková na úrovni 591 tisíc €.", "Návrh Komisie však zatiaľ neprešiel legislatívnym procesom, ktorý schvaľujú členské štáty EÚ, preto je možné, že sa v ňom vyskytnú zmeny.", "Výrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nie je možné dohľadať informácie, ktoré poslanec Fico spomína vo výroku. Demagóg sa na neho obrátil v súvislosti s jeho tvrdeniami o rozhovoroch s elektrárňami a spomenutej „jednoduchej machinácií.“"], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["plán", "navrhuje", "Finstatu"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_22_5489", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/eu-warned-against-patchwork-of-taxes-to-alleviate-energy-crisis/", "https://www.finstat.sk/36005622"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:54.255765+00:00"}
{"id": "vr29951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29951", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...rozumiem, ale uvedomme si, že čo navrhuje komisia (kvótny systém, pozn.), je permanentný systém, kde musíme zobrať ľudí na územie Slovenska a v nejakom okamihu ich môže byť až päťdesiattisíc. A toto my principiálne odmietame, pretože neviem si predstaviť, že by nám niekto nanútil, aby na územie Slovenska prišlo päťdesiattisíc ľudí, o ktorých nič nevieme.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Druhý implementačný balíček o migrácii, ku ktorému Fico referuje, ktorý vznikol na základe návrhu Európskej komisie, obsahuje okrem iného návrh na Reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorý sa týka vytvorenia permanentného mechanizmu na prerozdelenie utečencov v prípade vyhlásenia krízového stavu. Mechanizmus však obsahuje distribučný kľúč, na základe ktorého budú kvóty stanovené. Hlavným faktorom je počet žiadostí o azyl v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Počet pridelených migrantov by nemohol prevyšovať 40 % žiadostí (.pdf s. 9), tých by tak Slovensko muselo evidovať až 125 000. Do úvahy by boli brané aj ďalšie faktory ako nezamestnanosť a výška HDP. Taktiež treba zdôrazniť, že by sa jednalo o registrovaných migratov, ktorí by následne prešli riadnou azylovou procedúrov. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko hodnota, ktorú uvádza Fico nie je reálna. Prvý materiál, ktorý je súčasťou implementačného balíčka o ktorom hovorí Fico je návrh na reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ (vypracovaný na základe návrhov Európskej komisie), kde je uvedené, že prerozdeľovanie migrantov podľa daných kvót je zatiaľ dočasné, týka sa migrantov, ktorí majú byť presídlení z Grécka, Talianska a Maďarska do iných členských štátov a to v počte 120 000. Slovenská republika by mala prijať 1 502 osôb. Trvalý mechanizmus , ktorý tiež dohoda obsahuje, hovorí o stave krízy, ktorej by mohol čeliť členský štát v budúcnosti. Ten je v materiály definovaný ako situácia, \" ktorá aj na dobre pripravený a fungujúci azylový systém vytvára extrémny tlak \". Stav krízy vyhlasuje Európska komisia na základe týchto kritérií: 1. nárast počtu žiadateľov o azyl za posledných 6 mesiacov 2. nárast počtu neoprávnených prechodov hraníc za posledných 6 mesiacov 3. počet žiadostí o azyl na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom Počet ľudí, ktorí by mali na základe návrhu byť relokovaný, by bol stanovený fixne, nemal by však presahovať 40% z počtu žiadostí o azyl za posledných 6 mesiacov v danej krajine. Počet ľudí, ktorých si má potom iný členský štát vziať, by závisel na distribučnom kľúči. Ten berie do úvahy veľkosť populácie, HDP, nezamestnanosť a počet žiadostí o azyl, pričom jednotlivé kategórie majú nastavené limity, aby nedošlo k ich disproporčnému vplyvu (.pdf s.15). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Druhý implementačný balíček o migrácii, ku ktorému Fico referuje, ktorý vznikol na základe návrhu Európskej komisie, obsahuje okrem iného návrh na Reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorý sa týka vytvorenia permanentného mechanizmu na prerozdelenie utečencov v prípade vyhlásenia krízového stavu. Mechanizmus však obsahuje distribučný kľúč, na základe ktorého budú kvóty stanovené. Hlavným faktorom je počet žiadostí o azyl v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Počet pridelených migrantov by nemohol prevyšovať 40 % žiadostí (.pdf s. 9), tých by tak Slovensko muselo evidovať až 125 000. Do úvahy by boli brané aj ďalšie faktory ako nezamestnanosť a výška HDP. Taktiež treba zdôrazniť, že by sa jednalo o registrovaných migratov, ktorí by následne prešli riadnou azylovou procedúrov. Výrok ako celok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko hodnota, ktorú uvádza Fico nie je reálna. Prvý materiál, ktorý je súčasťou implementačného balíčka o ktorom hovorí Fico je návrh na reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ (vypracovaný na základe návrhov Európskej komisie), kde je uvedené, že prerozdeľovanie migrantov podľa daných kvót je zatiaľ dočasné, týka sa migrantov, ktorí majú byť presídlení z Grécka, Talianska a Maďarska do iných členských štátov a to v počte 120 000. Slovenská republika by mala prijať 1 502 osôb. Trvalý mechanizmus , ktorý tiež dohoda obsahuje, hovorí o stave krízy, ktorej by mohol čeliť členský štát v budúcnosti. Ten je v materiály definovaný ako situácia, \" ktorá aj na dobre pripravený a fungujúci azylový systém vytvára extrémny tlak \". Stav krízy vyhlasuje Európska komisia na základe týchto kritérií: 1. nárast počtu žiadateľov o azyl za posledných 6 mesiacov 2. nárast počtu neoprávnených prechodov hraníc za posledných 6 mesiacov 3. počet žiadostí o azyl na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom Počet ľudí, ktorí by mali na základe návrhu byť relokovaný, by bol stanovený fixne, nemal by však presahovať 40% z počtu žiadostí o azyl za posledných 6 mesiacov v danej krajine. Počet ľudí, ktorých si má potom iný členský štát vziať, by závisel na distribučnom kľúči. Ten berie do úvahy veľkosť populácie, HDP, nezamestnanosť a počet žiadostí o azyl, pričom jednotlivé kategórie majú nastavené limity, aby nedošlo k ich disproporčnému vplyvu (.pdf s.15). Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["40 % žiadostí", "návrh", "Trvalý", "mechanizmus", "materiály", "berie"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/2_eu_solidarity_a_refugee_relocation_system_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:27.972070+00:00"}
{"id": "vr26866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26866", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Vyhlásenie pápeža Františka beriem vážne: \"Kto som ja, aby som ich súdil?\" (ich - LGBT ľudí, pozn.)", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pápež František povedal uvedenú otázku v súvislosti s vierou gayov a lesieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pápež sa k téme homosexualite vyjadril pocas spiatocného letu z Rio de Janeiro do Ríma v júli 2013. Práve pocas tohto rozhovoru položil pápež František otázku, ktorú použil Milan Knažko v diskusii: \"Ked je niekto homosexuálny a hladá Boha a má dobrú vôlu, kto som ja, aby som súdil?\". NBC News , 16. február 2014: \"...significant pontificating came July 29 when he gave a press conference on a flight back from Brazil. \"Who am I to judge?\" he asked. Francis was addressing the issue of gays in the church, but it was the tone as much as the topic that caught the public's attention.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pápež František povedal uvedenú otázku v súvislosti s vierou gayov a lesieb. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Pápež sa k téme homosexualite vyjadril pocas spiatocného letu z Rio de Janeiro do Ríma v júli 2013. Práve pocas tohto rozhovoru položil pápež František otázku, ktorú použil Milan Knažko v diskusii: \"Ked je niekto homosexuálny a hladá Boha a má dobrú vôlu, kto som ja, aby som súdil?\". NBC News , 16. február 2014: \"...significant pontificating came July 29 when he gave a press conference on a flight back from Brazil. \"Who am I to judge?\" he asked. Francis was addressing the issue of gays in the church, but it was the tone as much as the topic that caught the public's attention.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-15", "analysis_sources": {"text": ["položil", "NBC News"], "url": ["http://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2013-07/papst-brasilien-homosexuelle", "http://www.nbcnews.com/news/world/who-am-i-judge-popes-most-powerful-phrase-2013-v21984495"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:19.898504+00:00"}
{"id": "46155", "numeric_id": 46155, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46155", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "Ja môžem povedať z vlastného svedectvá v parlamente, že tam, kde nie sú kamery, tam, kde je poslanecký bufet, tam si poslanci chodia veselo bez rúšok.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na parlamentnej schôdzi z 2. septembra si šiesti poslanci odmietli nasadiť rúško. Boli medzi nimi štyria poslanci ĽSNS a dvaja nezaradení poslanci Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Predseda parlamentu Boris Kollár ich najprv upozornil, neskôr vykázal zo sály. Či poslanci chodia v parlamentnom bufete bez rúšok, z verejných zdrojov overiť nemožno. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Na parlamentnej schôdzi z 2. septembra si šiesti poslanci odmietli nasadiť rúško. Boli medzi nimi štyria poslanci ĽSNS a dvaja nezaradení poslanci Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Predseda parlamentu Boris Kollár ich najprv upozornil, neskôr vykázal zo sály. Či poslanci chodia v parlamentnom bufete bez rúšok, z verejných zdrojov overiť nemožno. Tvrdenie Martina Beluského preto hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["odmietli", "Boli"], "url": ["https://www.tvnoviny.sk/domace/2006315_video-kotlebovci-si-odmietli-dat-ruska-mazureka-medveckeho-a-krupu-vykazali-zo-saly", "https://www.tvnoviny.sk/domace/2006315_video-kotlebovci-si-odmietli-dat-ruska-mazureka-medveckeho-a-krupu-vykazali-zo-saly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:52.096021+00:00"}
{"id": "44306", "numeric_id": 44306, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44306", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Tí, ktorí zostali v SMK, tých ľudí tam nenájdete (v spise Gorila, pozn.)... Tí, ktorí majú, sú inde.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. V spojitosti s SMK boli sa v kauze Gorila objavuje Oszkár Világi, Vladimil Podstránsky, László Gyurovszky, Miklós Duray, Daniel Végh, Štefan Czucz, Miroslav Wollner. Ani jeden z týchto ľudí sa dnes na kandidátke Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť nenachádza . Výrok Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK. Ústavný súd v minulosti rozhodol , že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne. Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali , že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.” Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, J irko Malchárek. V spojitosti s SMK boli sa v kauze Gorila objavuje Oszkár Világi, Vladimil Podstránsky, László Gyurovszky, Miklós Duray, Daniel Végh, Štefan Czucz, Miroslav Wollner. Ani jeden z týchto ľudí sa dnes na kandidátke Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť nenachádza . Výrok Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["Spis", "Rozprávajú", "bolo", "rozhodol", "skonštatovali", "patrí", "objavuje", "Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť nenachádza"], "url": ["https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/", "https://dennikn.sk/1315414/kompletny-spis-gorila-o-com-hovorili-hascak-malcharek-fico-a-dalsi/?ref=list", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "https://domov.sme.sk/c/22001130/kocner-skryval-nahravky-ktore-menia-pohlad-na-gorilu.html", "https://dennikn.sk/1451673/ustavny-sud-novinari-mozu-o-spise-gorila-pisat-slobodne/", "https://dennikn.sk/1620256/10-postav-z-gorily-kto-v-nej-hra-klucovu-ulohu-a-co-dnes-robia/", "https://slovensko.hnonline.sk/2024714-gorila-prepis-spis-gorila", "https://dennikn.sk/1681614/kandidatna-listina-volebnej-strany-mks-mko-pre-parlamentne-volby-2020/?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:46.561578+00:00"}
{"id": "vr38459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38459", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Keď my sme prijímali jazykový zákon, resp. zákon o štátnom jazyku, tak (Slovensko pozn.) vyhlásilo, že Maďarsko má právo obrátiť sa na kohokoľvek a spochybňovať a zasahovať do právnej legislatívy SR.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nenašiel som zmienku o tom, že by nejaký predstaviteľ zo Slovenska v čase prijímania zákona o štátnom občianstve vyhlásil, že Maďarsko má právo obrátiť sa na kohokoľvek a spochybňovať a zasahovať do právnej legislatívy SR.", "analysis_paragraphs": ["Nenašiel som zmienku o tom, že by nejaký predstaviteľ zo Slovenska v čase prijímania zákona o štátnom občianstve vyhlásil, že Maďarsko má právo obrátiť sa na kohokoľvek a spochybňovať a zasahovať do právnej legislatívy SR."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:44.489997+00:00"}
{"id": "vr38999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38999", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ekonóm KDH pán Marcinčin, ktorý hovorí, že takáto miera prerozdeľovania je nemožná. Nie je možné mať nízke dane a očakávať, že pri nízkych daniach bude štát plniť funkcie vo vzťahu k ľuďom.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A. Marcinčin v rozhovore pre Pravdu zo 7.septembra povedal: Aj štátny tajomník ministerstva financií Tvaroška priznáva, že Slovensko kleslo príjmami na takú nízku úroveň, že je ohrozené základné fungovanie štátu. To je kardinálna otázka - ako chceme fungovať ako spoločnosť, ako republika. Znamená to, že sa máme nielen vážne zamyslieť, ale aj vypracovať a prijať nejakú daňovú, príjmovú reformu, ktorá zvýši príjmy a postaví ich na nejakú udržateľnú úroveň. Obrovským problémom je napríklad slabý výber DPH. Druhá vec je robiť všetko pre zvyšovanie zamestnanosti a tretia zamyslieť sa nad daňami, napríklad či nezvýšiť dane z nehnuteľností. TvNoviny.sk zo 6.septembra: Poslanec KDH dlhodobo presadzuje riešenia, ktoré sa skôr približujú politickej ľavici než pravici. Tvrdí, že ďalej už nemožno znižovať výdavky štátu, pretože už nedokáže zabezpečovať viaceré z doterajších služieb pre obyvateľov. Keďže však štát už v súčasnosti hospodári s obrovskými dlhmi, musel by zvýšiť dane - zrejme najmä pre majetnejších. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["A. Marcinčin v rozhovore pre Pravdu zo 7.septembra povedal: Aj štátny tajomník ministerstva financií Tvaroška priznáva, že Slovensko kleslo príjmami na takú nízku úroveň, že je ohrozené základné fungovanie štátu. To je kardinálna otázka - ako chceme fungovať ako spoločnosť, ako republika. Znamená to, že sa máme nielen vážne zamyslieť, ale aj vypracovať a prijať nejakú daňovú, príjmovú reformu, ktorá zvýši príjmy a postaví ich na nejakú udržateľnú úroveň. Obrovským problémom je napríklad slabý výber DPH. Druhá vec je robiť všetko pre zvyšovanie zamestnanosti a tretia zamyslieť sa nad daňami, napríklad či nezvýšiť dane z nehnuteľností. TvNoviny.sk zo 6.septembra: Poslanec KDH dlhodobo presadzuje riešenia, ktoré sa skôr približujú politickej ľavici než pravici. Tvrdí, že ďalej už nemožno znižovať výdavky štátu, pretože už nedokáže zabezpečovať viaceré z doterajších služieb pre obyvateľov. Keďže však štát už v súčasnosti hospodári s obrovskými dlhmi, musel by zvýšiť dane - zrejme najmä pre majetnejších. Dátum zverejnenia analýzy: 03.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Pravdu", "TvNoviny.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/marcincin-euroval-je-v-rukach-premierky-f0i-/sk_domace.asp?c=A110907_092851_sk_domace_p09", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/kriza-sa-uz-vali-marcincina-zenie-proti-sas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:47.470140+00:00"}
{"id": "46982", "numeric_id": 46982, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46982", "speaker": "Peter Kmec", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kmec", "statement": "Táto francúzska spoločnosť Sanofi ponúkla svoje výrobné kapacity pre iné vakcíny, nie pre svoje, pretože tú bude mať vyvinúť oveľa neskôr.", "statement_date": "2021-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom januára sa firma Sanofi dohodla s firmou BioNTech, že vo frankfurtskom závode vyrobí pre Európsku úniu viac ako 125 miliónov vakcín. Produkcia by mala začať v lete 2021. Zhruba o mesiac neskôr sa Sanofi dohodlo na výrobe vakcíny aj s firmou Johnson & Johnson. Po schválení vakcíny by závod v Marcy l’Etoile mal vyrábať približne 12 miliónov dávok mesačne. Sanofi samotné vyvíja dve vakcíny. Prvú v spolupráci s firmou GSK, nachádza sa v druhej fáze klinického testovania. Druhou je mRNA vakcína vyvíjaná v spolupráci s firmou Translate Bio, u ktorej sa očakáva začiatok klinickej štúdie. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Koncom januára sa firma Sanofi dohodla s firmou BioNTech, že vo frankfurtskom závode vyrobí pre Európsku úniu viac ako 125 miliónov vakcín. Produkcia by mala začať v lete 2021. Zhruba o mesiac neskôr sa Sanofi dohodlo na výrobe vakcíny aj s firmou Johnson & Johnson. Po schválení vakcíny by závod v Marcy l’Etoile mal vyrábať približne 12 miliónov dávok mesačne. Sanofi samotné vyvíja dve vakcíny. Prvú v spolupráci s firmou GSK, nachádza sa v druhej fáze klinického testovania. Druhou je mRNA vakcína vyvíjaná v spolupráci s firmou Translate Bio, u ktorej sa očakáva začiatok klinickej štúdie. Tvrdenie Petra Kmeca hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-27", "analysis_sources": {"text": ["dohodla", "dohodlo", "Prvú", "Druhou"], "url": ["https://www.sanofi.com/en/media-room/press-releases/2021/2021-01-27-07-30-00", "https://www.sanofi.com/en/media-room/press-releases/2021/2021-02-22-11-40-00-2179318", "https://www.sanofi.com/en/about-us/our-stories/sanofi-s-response-in-the-fight-against-covid-19", "https://www.sanofi.com/en/media-room/press-releases/2021/2021-02-22-11-40-00-2179318"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:24.771804+00:00"}
{"id": "vr33907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33907", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Lebo už dnes podľa súčasného alebo teda už za chvíľku bude iné znenie, ale ešte dnes je stále platné to, to v podstate už minulé znenie trestného zákona. Už bolo možné, aby keď to bol užívateľ drogy, vyslovene užívateľ drogy a teoreticky mal pri sebe viac ako 10 dávok drogy, tak sa mohol dohodnúť s prokurátorom na vine a treste ale za podmienky, že udaj mi dílera. Povedz mi, kto ti tú drogu predal, potom ja ti znížim trest. Už toto bolo dodnes možné. Mohli mať iba podmienku za podmienky, že udaj dílera.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa § 172 trestného zákona je najnižšia trestná sadzba za prechovávanie drog 4-10 rokov (znenie pred poslednou novelizáciou). Dohodu o vine a treste upravuje Trestný poriadok v prvom dieli siedmej hlavy, § 331 - § 335. na základe tohto predpisu môže byť trest znížený o tretinu pod spodnú úroveň trestnej sadzby pre daný trestný čin.", "analysis_paragraphs": ["Podľa § 172 trestného zákona je najnižšia trestná sadzba za prechovávanie drog 4-10 rokov (znenie pred poslednou novelizáciou). Dohodu o vine a treste upravuje Trestný poriadok v prvom dieli siedmej hlavy, § 331 - § 335. na základe tohto predpisu môže byť trest znížený o tretinu pod spodnú úroveň trestnej sadzby pre daný trestný čin."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["trestného zákona", "Trestný poriadok", "E-pravo.sk"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-zakon/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-poriadok/", "http://www.e-pravo.sk/articles/view/50/vykon-trestu-odnatia-slobody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:18.997877+00:00"}
{"id": "vr32479", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32479", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože tam má byť zodpovednosť (správanie podľa pravidiel - prídel dávok, pozn.) aj smerom k deťom, to dnes vôbec neplatí, že nejaká zodpovednosť rodičov za deti.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podmienka starostlivosti o dieťa je podmienkou minimálne niektorých štátnych sociálnych dávok ako je napríklad príspevok na dieťa pre rodičov. Tento príspevok je viazaný na plnenie určitých podmienok starostlivosti o dieťa, predovšetkým školská dochádzka. Na druhej strane je pravdou, že vyplácanie napríklad dávky v hmotnej núdzi nie je podmienené starostlivosťou resp. zodpovednosťou za dieťa.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože podmienka starostlivosti o dieťa je podmienkou minimálne niektorých štátnych sociálnych dávok ako je napríklad príspevok na dieťa pre rodičov. Tento príspevok je viazaný na plnenie určitých podmienok starostlivosti o dieťa, predovšetkým školská dochádzka. Na druhej strane je pravdou, že vyplácanie napríklad dávky v hmotnej núdzi nie je podmienené starostlivosťou resp. zodpovednosťou za dieťa."], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["sociálnych dávok", "Ústredie práce", "zákona o pomoci v hmotnej núdzi"], "url": ["http://www.upsvar.sk/socialne-veci-a-rodina/statne-socialne-davky/prehlad-statnych-socialnych-davok.html?page_id=149429", "http://www.employment.gov.sk/podpora-rodinam-s-detmi.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:34.579827+00:00"}
{"id": "vr17179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17179", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...aj vláda Ivety Radičovej mala obrovské korupčné kauzy a problémy, či to boli sitká, či to boli ďalšie záležitosti a myslím si a takisto aj povedzme ministerstvá, ktoré patrili do vašej gescii, dodnes nie je vyšetrené odpočúvanie podriadených na ministerstve obrany.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oba prípady káuz, sitká a odpočúvanie podriadených na Ministerstve obrany SR, spomenuté Andrejom Dankom sa viažu k vláde Ivety Radičovej. Podľa dostupných informácií v oboch prípadoch k 16. januáru 2018 ešte nebol vyslovený rozsudok voči všetkým obžalovaným a teda tieto prípady ostávajú predmetom vyšetrovania. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Oba prípady káuz, sitká a odpočúvanie podriadených na Ministerstve obrany SR, spomenuté Andrejom Dankom sa viažu k vláde Ivety Radičovej. Podľa dostupných informácií v oboch prípadoch k 16. januáru 2018 ešte nebol vyslovený rozsudok voči všetkým obžalovaným a teda tieto prípady ostávajú predmetom vyšetrovania. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["sitká", "odpočúvanie", "rozsudok", "obžalovaným", "vyšetruje", "upozornila", "aukcie", "Obžalovaní", "odročilo", "odpočúvania", "navrhol", "zastavené", "odročené"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20709459/v-kauze-platinove-sitka-stanovili-dalsie-pojednavanie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/289165-spioni-odpocuvali-priamo-z-ministerstva-obrany/", "https://domov.sme.sk/c/20709459/v-kauze-platinove-sitka-stanovili-dalsie-pojednavanie.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408961-kauzu-odpocuvania-sudkyna-odrocila/", "https://domov.sme.sk/c/7659998/kauza-platinove-sitka-na-sude-stoji-pre-jedneho-z-obzalovanych.html?ref=av-left", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428917-v-kauze-platinove-sitka-vypovedal-posledny-naplanovany-svedok/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/428917-v-kauze-platinove-sitka-vypovedal-posledny-naplanovany-svedok/", "https://domov.sme.sk/c/7659998/kauza-platinove-sitka-na-sude-stoji-pre-jedneho-z-obzalovanych.html?ref=av-left", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/450724-kauza-platinove-sitka-pokracuje-az-v-novom-roku/", "https://aktualne.centrum.sk/udalosti/kauzy/bodka-kauze-odpocuvania-novinarov-takto-dopadol-exsef-vojenskych-tajnych.html", "https://aktualne.centrum.sk/udalosti/kauzy/bodka-kauze-odpocuvania-novinarov-takto-dopadol-exsef-vojenskych-tajnych.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408961-kauzu-odpocuvania-sudkyna-odrocila/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/408961-kauzu-odpocuvania-sudkyna-odrocila/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:52.038132+00:00"}
{"id": "vr32623", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32623", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Predstavenstvo a dozorná rada (Spoločnosti pre unitarizáciu. pozn.), bude mať obmedzenú svoju pôsobnosť len na poli realizácie unitárneho zdravotného systému, predstavenstvo a dozorná rada ako kontrolné orgány budú zložené z predstaviteľov štátu, ktorí tieto funkcie vykonávajú zadarmo.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo finálnom návrhu Projektu na vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia, sa o spoločnosti pre unitarizáciu uvádza nasledovné:\n\n\"Žiadny z variantov nepredpokladá zlúčenie so Spoločnosťou pre unitarizáciu. Je to najmä z dôvodu, že Spoločnosť pre unitarizáciu nebude zdravotnou poisťovňou, ale len právnym nástrojom pre realizáciu primárneho štádia Procesu unitarizácie . Keďže Spoločnosť pre unitarizáciu nebude zdravotnou poisťovňou v zmysle platnej právnej úpravy, zlúčenie preto neprichádza do úvahy (platná právna úprava to neumožňuje). Prípadné zmeny v platnej právnej úprave, ktoré by takéto zlúčenie umožňovali, sa javia byť nielen nadbytočné pre naplnenie zamýšľaného cieľa, ale mohli by byť aj v rozpore s ústavným princípom právnej istoty. Preto sa takéto riešenie nejaví byť kompatibilné ani so samotným konceptom unitárneho neziskového systému.\"\n\nSpoločnosť pre unitarizáciu má byť vytvorená do 30.11.2012. Podrobné oficiálne informácie o konkrétnej podobe Spoločnosti ešte zverejnené neboli.", "analysis_paragraphs": ["Vo finálnom návrhu Projektu na vytvorenie unitárneho systému zdravotného poistenia, sa o spoločnosti pre unitarizáciu uvádza nasledovné:", "\"Žiadny z variantov nepredpokladá zlúčenie so Spoločnosťou pre unitarizáciu. Je to najmä z dôvodu, že Spoločnosť pre unitarizáciu nebude zdravotnou poisťovňou, ale len právnym nástrojom pre realizáciu primárneho štádia Procesu unitarizácie . Keďže Spoločnosť pre unitarizáciu nebude zdravotnou poisťovňou v zmysle platnej právnej úpravy, zlúčenie preto neprichádza do úvahy (platná právna úprava to neumožňuje). Prípadné zmeny v platnej právnej úprave, ktoré by takéto zlúčenie umožňovali, sa javia byť nielen nadbytočné pre naplnenie zamýšľaného cieľa, ale mohli by byť aj v rozpore s ústavným princípom právnej istoty. Preto sa takéto riešenie nejaví byť kompatibilné ani so samotným konceptom unitárneho neziskového systému.\"", "Spoločnosť pre unitarizáciu má byť vytvorená do 30.11.2012. Podrobné oficiálne informácie o konkrétnej podobe Spoločnosti ešte zverejnené neboli."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["Vo finálnom návrhu"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/Projekt_final.rtf?instEID=-1&attEID=48736&docEID=270771&matEID=5517&langEID=1&tStamp=20121009063527907"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:40.364601+00:00"}
{"id": "45206", "numeric_id": 45206, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45206", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Pán redaktor, ona nie je 100- kilometrová (vzdialenosť od hranice s Českou republikou, kam môžu vycestovať slovenskí zdravotnícki pracovníci, pozn.), ona je vyčlenená na 4 susediace moravské kraje, ktoré teda susedia so Slovenskou republikou, čiže ona je v teórii v podstate možno ešte dlhšia, ale je to územné členenie, ktoré zachytáva 4 moravské kraje.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Česku. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Ako hovorí Ivan Korčok, územie, po ktorom sa naši zdravotníci môžu v Česku v rámci tohto opatrenia pohybovať, nie je určené 100 kilometrovou vzdialenosťou od štátnej hranice - ale obvodmi štyroch krajov. Možnosť udeliť výnimku pre slovenských zdravotníkov 100 kilometrov od slovensko-českej hranice spomínal 15. apríla štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Úrad verejného zdravotníctva udelil výnimku z povinnej karantény o.i. pre slovenských zdravotníkov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, no pracujúcich v Česku. Výnimka sa týka pendlerov do resp. z Juhomoravského, Zlínskeho, Olomouckeho a Moravsko-sliezskeho kraja. Podmienkou vyhnutia sa 14-dňovej karanténe je potvrdenie od zamestnávateľa a negatívny výsledok RT-PCR testu, ktorí nie je starší ako 48 hodín. Ako hovorí Ivan Korčok, územie, po ktorom sa naši zdravotníci môžu v Česku v rámci tohto opatrenia pohybovať, nie je určené 100 kilometrovou vzdialenosťou od štátnej hranice - ale obvodmi štyroch krajov. Možnosť udeliť výnimku pre slovenských zdravotníkov 100 kilometrov od slovensko-českej hranice spomínal 15. apríla štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus. Tvrdenie Ivana Korčoka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["udelil", "Podmienkou", "spomínal"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.mzv.sk/documents/10182/4098495/200420_opatrenie_statna_karantena.pdf/6478b820-2d28-4808-be81-c5ef051ef2a6", "https://www.tvnoviny.sk/domace/1994851_nove-pravidla-pre-pendlerov-najhorsie-su-na-tom-ti-ktori-pracuju-v-cesku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:38.918661+00:00"}
{"id": "vr16522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16522", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Najnovšie sa pustili (vedenie kraja, pozn.) dokonca už aj do privatizácie stredného odborného školstva.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Stredné odborné školy v Nitrianskom samosprávnom kraji dlhodobo znižujú svoj počet, nejde o novú záležitosť. Milan Uhrík týmto výrokom pravdepodobne kritizuje fakt, že stredná škola polytechnická na Novozmámockej ulici v Nitre od školského roka 2017/18 má súkromného zriaďovateľa. Žiadnej inej strednej školy sa takáto privatizácia netýka, preto hodnotíme výrok ako zavádzanie. Výrok je súčasťou odpovede Milana Uhríka na otázku, čo by skritizoval na súčasnom županovi. Je pravda, že počet krajom zriaďovaných SOŠ klesá. Dôvodom poklesu je ale čoraz nižší záujem študentov o profesie vyučované na týchto školách ( .pdf , str.18). Zároveň nejde o novinku, už plán pre roky 2011 - 2014 ( .pdf str. 2 - 4) počítal so zlučovaním SOŠ, ktoré nenavštevuje dostatočný počet žiakov. Nedochádza teda k privatizovaní školstva - od roku 2013 ( .pdf str. 3) sa nezmenil počet SOŠ prevádzkovaných NSK (50), naopak, počet súkromných SOŠ klesol z 8 na 6 v súčasnosti ( .pdf str. 20 a 25). V júli 2017 sa dostala na verejnosť informácia , že stredná škola polytechnická na Novohradskej ulici bude mať od školského roka 2017/18 nového zriaďovateľa. Kraj prenechal kompetencie súkromnej spoločnosti Deutsch-Slowakische Akademien (DSA), prenájom je na 15 rokov. DSA je nemecká spoločnosť ktorá na Slovensku spravuje osem škôl. Škola bude naviazať kontakty na spoločnosti vyrábajúce v technickom parku v Nitre a bude pripravovať absolventov pre tieto spoločnosti.", "analysis_paragraphs": ["Stredné odborné školy v Nitrianskom samosprávnom kraji dlhodobo znižujú svoj počet, nejde o novú záležitosť. Milan Uhrík týmto výrokom pravdepodobne kritizuje fakt, že stredná škola polytechnická na Novozmámockej ulici v Nitre od školského roka 2017/18 má súkromného zriaďovateľa. Žiadnej inej strednej školy sa takáto privatizácia netýka, preto hodnotíme výrok ako zavádzanie. Výrok je súčasťou odpovede Milana Uhríka na otázku, čo by skritizoval na súčasnom županovi. Je pravda, že počet krajom zriaďovaných SOŠ klesá. Dôvodom poklesu je ale čoraz nižší záujem študentov o profesie vyučované na týchto školách ( .pdf , str.18). Zároveň nejde o novinku, už plán pre roky 2011 - 2014 ( .pdf str. 2 - 4) počítal so zlučovaním SOŠ, ktoré nenavštevuje dostatočný počet žiakov. Nedochádza teda k privatizovaní školstva - od roku 2013 ( .pdf str. 3) sa nezmenil počet SOŠ prevádzkovaných NSK (50), naopak, počet súkromných SOŠ klesol z 8 na 6 v súčasnosti ( .pdf str. 20 a 25). V júli 2017 sa dostala na verejnosť informácia , že stredná škola polytechnická na Novohradskej ulici bude mať od školského roka 2017/18 nového zriaďovateľa. Kraj prenechal kompetencie súkromnej spoločnosti Deutsch-Slowakische Akademien (DSA), prenájom je na 15 rokov. DSA je nemecká spoločnosť ktorá na Slovensku spravuje osem škôl. Škola bude naviazať kontakty na spoločnosti vyrábajúce v technickom parku v Nitre a bude pripravovať absolventov pre tieto spoločnosti."], "analysis_date": "2017-08-23", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "informácia"], "url": ["https://magazin.panobcan.sk/milan-uhrik-o-svojej-kandidature-na-post-predsedu-nitrianskeho-kraja-nebojim-sa-panov-z-financnych-skupin-vyhodit-z-kancelarie/", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/23532", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/13153", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/23254", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/23532", "https://www.istp.sk/clanok/12832/novym-zriadovatelom-sos-polytechnickej-v-nitre-bude-od-septembra-deutsch-slowakische-akademien"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:12.417416+00:00"}
{"id": "vr14890", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14890", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "(...) ak Európska únia hovorí v podstate už od 80. rokov o subsidiarite, o tom, že všetko, čo sa dá robiť lepšie na úrovni národných štátov, by sa národným štátom brať nemalo(...)", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé oficiálne ukotvenie princípu subsidiarity do fungovania Európskej Únie nastalo v roku 1987 v Jednotnom európskom akte a prehĺbený bol pri podpísaní Maastrichtskej zmluvy v roku 1992, prvú zmienku možno nájsť v čl. 4, ods. 3 Európskej charty miestnej samosprávy . Táto charta bola vypracovaná a otvorená k spracovaniu už v roku 1985 a vstúpila do platnosti v roku 1988. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvé oficiálne ukotvenie princípu subsidiarity do fungovania Európskej Únie nastalo v roku 1987 v Jednotnom európskom akte a prehĺbený bol pri podpísaní Maastrichtskej zmluvy v roku 1992, prvú zmienku možno nájsť v čl. 4, ods. 3 Európskej charty miestnej samosprávy . Táto charta bola vypracovaná a otvorená k spracovaniu už v roku 1985 a vstúpila do platnosti v roku 1988. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Maastrichtskej zmluvy", "Európskej charty miestnej samosprávy", "Zmluve o Európskej únii", "Zásadu subsidiarity", "Jednotný európsky akt"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=URISERV%3Axy0026", "http://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/122", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/maastrichtska-zmluva.pdf", "http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/cs/displayFtu.html?ftuId=FTU_1.2.2.html", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/CS/TXT/?uri=URISERV%3Axy0027"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:05.142829+00:00"}
{"id": "vr31742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31742", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A pamätám sa, že v pôvodnom dokumente a to pán podpredseda určite potvrdí, bolo nastavenie, ak sa nemýlim, 14 : 4 (pomer odvodu do štátu a do DSS pozn.), vo vládnom dokumente, keď sa schvaľovala celková táto nová penzijná reforma a zrazu priamo na rokovaní vlády sa zo 14:4 stalo 9:9.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti je pomer odvodov 9:9. Viktor Kouřil z Asociácie DSS na túto tému vo verejnej debate na stránke Pravda.sk (17. apríla 2012) povedal: Otázka : \"Ked by sa mal menit pomer 9:9 odvodov do druheho piliara, co by bol podla vas este prijatelny pomer? \" Viktor Kouřil: \"Ťažká otázka, prirodzene optimálne je pomer zachovať, ale je pravdou že pri príprave zákona, ešte za ministrov Keltošovej a Magvašiho, sa nikdy nepočítalo s viac ako 6% a aj to postupne.\" Bližšie informácie v akej podobe išiel návrh vo vládnom dokumente a či sa následne zmenil v krátkom čase na takýto pomer nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je pomer odvodov 9:9. Viktor Kouřil z Asociácie DSS na túto tému vo verejnej debate na stránke Pravda.sk (17. apríla 2012) povedal: Otázka : \"Ked by sa mal menit pomer 9:9 odvodov do druheho piliara, co by bol podla vas este prijatelny pomer? \" Viktor Kouřil: \"Ťažká otázka, prirodzene optimálne je pomer zachovať, ale je pravdou že pri príprave zákona, ešte za ministrov Keltošovej a Magvašiho, sa nikdy nepočítalo s viac ako 6% a aj to postupne.\" Bližšie informácie v akej podobe išiel návrh vo vládnom dokumente a či sa následne zmenil v krátkom čase na takýto pomer nevieme overiť."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/odpovede.asp?t=KOURIL2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:05.858897+00:00"}
{"id": "vr31415", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31415", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Obidva úrady (pozn. - Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad) majú približne rovnakú logistiku, personále, mzdy, obstarávania, a tým pádom máte šancu, naozaj máte šancu urobiť krok bez toho, aby ste sa hádali s koaličným partnerom.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť, či majú Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Protimonopolný úrad (PMÚ) \" približne rovnakú logistiku, personále, mzdy, obstarávania\" , tak ako to tvrdí Robert Kaliňák. Predseda ÚVO Roman Šipoš sa však v minulosti vyjadril proti prípadnému spájaniu týchto dvoch úradov . Ako uviedol pre agentúru SITA 16. júla 2010 : \"Zlúčenie ÚVO a PMÚ nemá opodstatnenie. Majú totiž podstatne rozdielne kompetenčné činnosti. PMÚ sa zaoberá ochranou konkurenčného prostredia a hospodárskej súťaže. Verejné obstarávanie je zase špecifická časť.\" Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť, či majú Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) a Protimonopolný úrad (PMÚ) \" približne rovnakú logistiku, personále, mzdy, obstarávania\" , tak ako to tvrdí Robert Kaliňák. Predseda ÚVO Roman Šipoš sa však v minulosti vyjadril proti prípadnému spájaniu týchto dvoch úradov . Ako uviedol pre agentúru SITA 16. júla 2010 : \"Zlúčenie ÚVO a PMÚ nemá opodstatnenie. Majú totiž podstatne rozdielne kompetenčné činnosti. PMÚ sa zaoberá ochranou konkurenčného prostredia a hospodárskej súťaže. Verejné obstarávanie je zase špecifická časť.\" Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5467348/sipos-by-podporil-pripadne-zlucenie-uvo-a-nku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:24.886666+00:00"}
{"id": "vr26358", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26358", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak založil firmu a je v prvom roku, neplatí žiadnu daňovú licenciu. Ak je to chránená dielňa pracujúca, kde sú zdravotne ťažko postihnutí, neplatí žiadnu licenciu. Prvýkrát daňová licencia sa platí za rok 2014, kedy, v marci 2015.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). Je pravdou, že tomu komu prvýkrát vzniká povinnosť podať daňové priznanie daňovú licenciu neplatí. Podobne daňovú licenciu neplatí ani chránená dielňa resp. chránené pracovisko. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Je tiež pravdou, že prvýkrát sa daňová licencia za prvýkrát platí za rok 2014 a to v marci (do 31. marca) 2015 , teda v čase podávania daňových priznaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"§ 46b (7) Daňovú licenciu neplatí daňovník a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie , v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela zákona o dani z príjmov schválená 3. decembra 2013 zavádza okrem iného daňovú licenciu (§ 46b). Je pravdou, že tomu komu prvýkrát vzniká povinnosť podať daňové priznanie daňovú licenciu neplatí. Podobne daňovú licenciu neplatí ani chránená dielňa resp. chránené pracovisko. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím. Je tiež pravdou, že prvýkrát sa daňová licencia za prvýkrát platí za rok 2014 a to v marci (do 31. marca) 2015 , teda v čase podávania daňových priznaní. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"§ 46b (7) Daňovú licenciu neplatí daňovník a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie , v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie, c) ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "Chránená dielňa", "2015"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=613", "http://www.upsvar.sk/sluzby-zamestnanosti/nastroje-aktivnych-opatreni-trhu-prace/podpora-zamestnavania-obcanov-so-zdravotnym-postihnutim/55-chranena-dielna-a-chranene-pracovisko.html?page_id=13312", "http://ekonomika.sme.sk/c/7026635/poslanci-schvalili-danove-licencie-zacnu-v-roku-2015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:16.019762+00:00"}
{"id": "vr14859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14859", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Navyše Slovensko sa stáva od druhého polroka predsedníckou krajinou Európskej únie (...) čo nám zároveň umožňuje (...) nastavovať témy a agendu Európskej únie.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské predsedníctvo potrvá od júla 2016 do decembra 2016.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské predsedníctvo potrvá od júla 2016 do decembra 2016."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Predsedníctvo", "triu"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/", "http://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/presidency-council-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:54.524282+00:00"}
{"id": "vr29514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29514", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Justičná reforma: zásadné zmeny nastali na vedúcich justičných postoch, rozbiehajú sa previerky budúcich sudcov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Justičná reforma počas vlády Roberta Fica skutočne prebehla, jej tretia a posledná časť bola zverejnená 13. augusta 2014, Fico hovorí o tej časti reformy, podľa ktorej nového predsedu Súdnej rady SR vyberie prezident z dvoch kandidátov, ktorých bude predkladať predseda Ústavného súdu SR.Čo sa týka zmien na vedúcich justičných postoch, zvolená bola nová predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková a taktiež i nová predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová. Obe ženy nahradili vo funkcii Štefana Harabina. Reforma sa zaoberá i bezpečnostnými previerkami sudcov. Súhlas na bezpečnostnú previerku, tzv. overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom, budú musieť podľa platnej zmeny ústavy dať všetci noví uchádzači o sudcovskú funkciu. Tí ostatní ju až do rozhodnutia Ústavného súdu mať nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti by mali v justícii vedľa seba pôsobiť záujemcovia o funkciu sudcu, ktorí musia dať súhlas na bezpečnostnú previerku, ako aj kandidáti na sudcu, ktorí prešli konkurzom ešte pred 1. septembrom 2014, ale doteraz ich prezident nevymenoval. Tí previerku absolvovať nemusia. Rovnako ani súčasní sudcovia, ktorí previerku odmietajú ako protiústavnú a považujú ju za retroaktívnu. Ústavný súd SR totiž pozastavil účinnosť ustanovení o previerkach spoľahlivosti pre sudcov, ktorí sú už vo funkcii, po tom čo sa naň obrátila Súdna rada SR.", "analysis_paragraphs": ["Justičná reforma počas vlády Roberta Fica skutočne prebehla, jej tretia a posledná časť bola zverejnená 13. augusta 2014, Fico hovorí o tej časti reformy, podľa ktorej nového predsedu Súdnej rady SR vyberie prezident z dvoch kandidátov, ktorých bude predkladať predseda Ústavného súdu SR.Čo sa týka zmien na vedúcich justičných postoch, zvolená bola nová predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková a taktiež i nová predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová. Obe ženy nahradili vo funkcii Štefana Harabina. Reforma sa zaoberá i bezpečnostnými previerkami sudcov. Súhlas na bezpečnostnú previerku, tzv. overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom, budú musieť podľa platnej zmeny ústavy dať všetci noví uchádzači o sudcovskú funkciu. Tí ostatní ju až do rozhodnutia Ústavného súdu mať nemusia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V súčasnosti by mali v justícii vedľa seba pôsobiť záujemcovia o funkciu sudcu, ktorí musia dať súhlas na bezpečnostnú previerku, ako aj kandidáti na sudcu, ktorí prešli konkurzom ešte pred 1. septembrom 2014, ale doteraz ich prezident nevymenoval. Tí previerku absolvovať nemusia. Rovnako ani súčasní sudcovia, ktorí previerku odmietajú ako protiústavnú a považujú ju za retroaktívnu. Ústavný súd SR totiž pozastavil účinnosť ustanovení o previerkach spoľahlivosti pre sudcov, ktorí sú už vo funkcii, po tom čo sa naň obrátila Súdna rada SR."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["zverejnená", "hovorí", "zmien", "previerkami", "súčasnosti"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/855251-na-webe-je-cela-justicna-reforma-nahradi-zakony-z-roku-1963/", "http://www.teraz.sk/slovensko/predseda-sudna-rada-borec-paska/74350-clanok.html", "http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/nova-sefka-najvyssieho-zaluje-nase-vydavatelstvo-neuverite-preco.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332321-sudy-museli-zastavit-vyberove-konania-na-neurcito/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332321-sudy-museli-zastavit-vyberove-konania-na-neurcito/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:45.745827+00:00"}
{"id": "vr26220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26220", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Nepodarilo sa dokončiť Bratislavskú integrovanú dopravu, funguje len jeden úsek. Bolo to spustené v máji tohto kalendárneho roka.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o spustenej jednej trase. Teraz použila slovo \"úsek\", ktorý považujeme za synonymom slova \"etapa\". Výrok preto tentokrát hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o spustenej jednej trase. Teraz použila slovo \"úsek\", ktorý považujeme za synonymom slova \"etapa\". Výrok preto tentokrát hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Voľby VÚC - Bratislava", "bid.sk", "bid.sk", "Schému zón IDS BK"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://www.bid.sk/integrovany-dopravny-system/zakladne-informacie-o-idsbk/", "http://www.bid.sk/prihovor/vazeni-navstevnici/", "http://www.bid.sk/data/File/dokumenty/SchemaZonIDSBK.2013.03.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:08.898919+00:00"}
{"id": "vr25759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25759", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Napríklad za 2 týždne fungovania (špeciálnej kobry, pozn.) majú za sebou viacej ako 1500 kontrol. 80 nazvem to \"čiernych duší\" zistení načierno nezamestnaných, to za prvé dva týždne fungovania je veľmi dobrý výsledok.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Korba fungujúca za dva týždne odhalila 80 nelegálne zamestnaných osôb. Počet kontrol bol približne 1 300 a nie viac ako 1 500, ako tvrdí Richter. Richter si vyšším číslom kontrol vylepšuje argument, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Portál medan.sk uvádza, že špeciálny tím Kobra zložený z 36 inšpektorov práce za dva týždne svojej existencie naozaj našiel 80 nelegálne zamestnaných, pričom kontrola prebehla v 600 firmách. Denník Hospodárske noviny informoval, že Kobra odhalila 80 nelegálne zamestnaných ľudí. Išlo o kontrolu v 600 firmách, pričom podľa 6% úspešnosti zistení, išlo o približne 1 300 kontrol. Samotný portál HN uvádza, že bolo skontrolovaných 1 300 osôb. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Korba fungujúca za dva týždne odhalila 80 nelegálne zamestnaných osôb. Počet kontrol bol približne 1 300 a nie viac ako 1 500, ako tvrdí Richter. Richter si vyšším číslom kontrol vylepšuje argument, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Portál medan.sk uvádza, že špeciálny tím Kobra zložený z 36 inšpektorov práce za dva týždne svojej existencie naozaj našiel 80 nelegálne zamestnaných, pričom kontrola prebehla v 600 firmách. Denník Hospodárske noviny informoval, že Kobra odhalila 80 nelegálne zamestnaných ľudí. Išlo o kontrolu v 600 firmách, pričom podľa 6% úspešnosti zistení, išlo o približne 1 300 kontrol. Samotný portál HN uvádza, že bolo skontrolovaných 1 300 osôb. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["medan.sk", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.medan.sk/vyber-z-18-10-2013/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/stavby-a-gastro-tam-nasiel-stat-najviac-ciernej-prace-587213"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:44.129415+00:00"}
{"id": "vr35677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35677", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja teraz hovorím o samotnom Slovensku a Európskej únii. To je údaj, ktorý vydal Štatistický úrad a ktorý je platný. Po druhé odovzdali sme krajinu s klesajúcou nezamestnanosťou. Ten údaj je jasne dole. Skoro 1 %.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť podľa Štatistického úradu v druhom štvrťroku klesla o 0,7%, čo sa dá môžeme označiť za „skoro jedno percento“. Mierny medzimesačný pokles potvrdili aj údaje UPSVAR. Nakoľko ide o trend klesania môžete posúdiť samy tu .", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť podľa Štatistického úradu v druhom štvrťroku klesla o 0,7%, čo sa dá môžeme označiť za „skoro jedno percento“. Mierny medzimesačný pokles potvrdili aj údaje UPSVAR. Nakoľko ide o trend klesania môžete posúdiť samy tu ."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["podľa Štatistického úradu", "tu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=26997", "http://demagog.sk/old/2010/09/statistiky-nezamestnanosti/#nezam_porovnanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:23.267944+00:00"}
{"id": "vr30078", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30078", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...Slovensko v júli oznámilo – ešte na dobrovoľnej báze – prijatie 100 ľudí z celkového počtu 40-tisíc", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia v máji 2015 navrhla prerozdelenie 40 000 utečencov z Ázie a Afriky medzi krajiny Európskej únie, ktorí žiadali v Taliansku a v Grécku o azyl. 20. júla sa dohodli členské štáty EÚ na prerozdelení 32.256 utečencov. R. Fico sa k prerozdeleniu na základe kvót postavil odmietavo a na tlačovej besede 21. júla oznámil , že Slovenská republika prijme na svoje územie 100 ľudí v rámci prerozdelenia celkového počtu 40.000. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia v máji 2015 navrhla prerozdelenie 40 000 utečencov z Ázie a Afriky medzi krajiny Európskej únie, ktorí žiadali v Taliansku a v Grécku o azyl. 20. júla sa dohodli členské štáty EÚ na prerozdelení 32.256 utečencov. R. Fico sa k prerozdeleniu na základe kvót postavil odmietavo a na tlačovej besede 21. júla oznámil , že Slovenská republika prijme na svoje územie 100 ľudí v rámci prerozdelenia celkového počtu 40.000. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "dohodli", "oznámil", "uviedol", "ochotné"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/356048-eurokomisia-vraj-chce-navrhnut-prerozdelenie-40-000-utecencov/", "http://www.theguardian.com/news/datablog/2015/jul/21/eu-member-states-miss-target-to-relocate-40000-migrants", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko-prijme-100-utecencov-zo-syrie-tvrdi-fico/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/slovensko-prijme-100-utecencov-zo-syrie-tvrdi-fico/slovensko/politika/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362187-kalinak-podpisal-vo-viedni-dohodu-s-rakuskom-o-prijati-utecencov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:59.654705+00:00"}
{"id": "44194", "numeric_id": 44194, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44194", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My máme dvanásty najnižší dlh v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška dlhu verejných financií Slovenska v 2. kvartáli 2019 bola podľa údajov Eurostatu na úrovni 48,4 percenta HDP. V tomto období bolo tak Slovensko 12. najmenej zadĺženou krajinou v Európskej únii. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Výška dlhu verejných financií Slovenska v 2. kvartáli 2019 bola podľa údajov Eurostatu na úrovni 48,4 percenta HDP. V tomto období bolo tak Slovensko 12. najmenej zadĺženou krajinou v Európskej únii. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "bolo"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10064364/2-22102019-AP-EN/e0daab94-5418-21d7-a621-17730c7772b0", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/10064364/2-22102019-AP-EN/e0daab94-5418-21d7-a621-17730c7772b0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:59.386158+00:00"}
{"id": "vr14783", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14783", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...)  pravidlo, aby nikto nemohol dostávať dávky bezpracne, Peter Pollák to zaviedol, už to dva roky platí a to je to, že sa jednoducho sociálna dávka musí odpracovať a 8 hodín týždenne ten človek, ktorý poberá sociálnu dávku, musí pracovať.", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa novely (.pdf) zákona o hmotnej núdzi z 26. novembra 2013 (pred vyše dvoma rokmi) si človek naozaj sociálnu dávku musí odpracovať a na jej presadení pracoval Peter Pollák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u Matoviča napríklad v relácii televízie Markíza vo februári 2016 či v októbri 2014 , takisto sme ho označili ako pravdivý. Predmetom novely je pomoc v hmotnej núdzi a doplnenie niektorých zákonov, napríklad o zrušenie priestupkovej imunity pre sociálne odkázaných. Sociálna dávka sa skutočne musí odpracovať. V odseku 3 § 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa píše: \" (3) Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každé ho plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávania) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. \" Čo sa týka Petra Polláka a Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), podľa informácií TASR \"sa ÚSVRK v spolupráci s rezortom práce podarilo predložiť do Národnej rady (NR) SR zákon o hmotnej núdzi, ktorý obsahuje prvé tri piliere rómskej reformy z desiatich, ktoré Pollák prezentoval na začiatku svojho funkčného obdobia. To znamená, že forma a výška sociálnej pomoci štátu bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu, štát určí minimálny rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok a zruší sa sociálna priestupková imunita. Zákon v parlamente zatiaľ postúpil do druhého čítania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa novely (.pdf) zákona o hmotnej núdzi z 26. novembra 2013 (pred vyše dvoma rokmi) si človek naozaj sociálnu dávku musí odpracovať a na jej presadení pracoval Peter Pollák. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme overovali u Matoviča napríklad v relácii televízie Markíza vo februári 2016 či v októbri 2014 , takisto sme ho označili ako pravdivý. Predmetom novely je pomoc v hmotnej núdzi a doplnenie niektorých zákonov, napríklad o zrušenie priestupkovej imunity pre sociálne odkázaných. Sociálna dávka sa skutočne musí odpracovať. V odseku 3 § 9 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa píše: \" (3) Ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každé ho plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávania) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,b) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. \" Čo sa týka Petra Polláka a Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), podľa informácií TASR \"sa ÚSVRK v spolupráci s rezortom práce podarilo predložiť do Národnej rady (NR) SR zákon o hmotnej núdzi, ktorý obsahuje prvé tri piliere rómskej reformy z desiatich, ktoré Pollák prezentoval na začiatku svojho funkčného obdobia. To znamená, že forma a výška sociálnej pomoci štátu bude výrazne zohľadňovať prístup občana k rodine, spoločnosti a štátu, štát určí minimálny rozsah verejnoprospešných prác, ktoré musí sociálne odkázaný občan odpracovať, aby mal nárok na motivačnú časť sociálnych dávok a zruší sa sociálna priestupková imunita. Zákon v parlamente zatiaľ postúpil do druhého čítania.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["novely", "februári 2016", "októbri 2014", "TASR"], "url": ["http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/417-2013-z-z.p-35470.pdf", "http://www.demagog.sk/diskusie/574/tv-markiza-olano-matovic-vs-sas-sulik-vs-sme-rodina-kollar-vs-smk-berenyi-vs-sdku-ds-freso", "http://www.demagog.sk/diskusie/496/politiky-stran-siet-sas-smk-a-olano", "http://www.teraz.sk/slovensko/pollak-romovia-problem-riesenie/59881-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:26.326039+00:00"}
{"id": "vr13835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13835", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zo štátneho rozpočtu na rok 2015, že došlo k medziročnému poklesu zamestnanosti o 3 308 osôb. A ako pozerám, tak pozerám, keď sa pozerám na vývoj štátneho rozpočtu tak ako ho predkladá minister financií a pozerám na tie čísla, tak narastá počet ľudí zamestnaných vo verejnej správe.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2016 - 2018 (. pdf , s.43) ukazuje vývoj počtu zamestnancov vo verejnej správe. Reforma ESO mala preriediť ľudí v štátnych úradoch. Ich počet však každý rok stúpa približne o tisícku, pričom sa očakáva ďalší nárast. Denník SME 15.októbra 2015 uviedol, že Žitňanská dostala od ministerstva iné čísla prepustených ľudí ako tie, ktoré rezort uviedol pre denník SME ako výsledok reformy ESO. Minister Kaliňák jej mal napísať, že vďaka reforme ESO došlo v tomto roku po zohľadnení novej metodiky k medziročnému poklesu zamestnanosti o 3308 osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh rozpočtu verejnej správy pre roky 2016 - 2018 (. pdf , s.43) ukazuje vývoj počtu zamestnancov vo verejnej správe. Reforma ESO mala preriediť ľudí v štátnych úradoch. Ich počet však každý rok stúpa približne o tisícku, pričom sa očakáva ďalší nárast. Denník SME 15.októbra 2015 uviedol, že Žitňanská dostala od ministerstva iné čísla prepustených ľudí ako tie, ktoré rezort uviedol pre denník SME ako výsledok reformy ESO. Minister Kaliňák jej mal napísať, že vďaka reforme ESO došlo v tomto roku po zohľadnení novej metodiky k medziročnému poklesu zamestnanosti o 3308 osôb. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "SME", "SME.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=10397&documentId=13615", "http://www.sme.sk/c/8038122/setrenie-na-statnych-uradnikoch-po-takzvanej-reforme-je-ludi-este-viac.html", "http://www.sme.sk/c/8038122/setrenie-na-statnych-uradnikoch-po-takzvanej-reforme-je-ludi-este-viac.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:17.970417+00:00"}
{"id": "vr28996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28996", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "To sa deje, o tom sú bežné médiá, ktoré publikujú takéto nové inovatívne formy privyrábania (študenti cestujúci vlakmi zadarmo prevážajú balíky a špeditéri im za to platia, pozn.)", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V médiách sa skutočne objavili články o ponúkaní brigád pre študentov, ktorých náplňou by bolo využívať bezplatnú vlakovú prepravu na doručovanie balíkov. Z článkov však taktiež jasne vyplýva, že inzerát ponúkajúci takúto brigádu bol myslený ako žart a nejedná sa teda o niečo čo sa bežne deje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Požiadavky na brigádnika v danom inzeráte okrem iného hovorili, že musí ísť o človeka, ktorý spĺňa podmienky bezplatnej prepravy. Ako sa píše v inzeráte, noví ľudí boli potrební na prevoz tovaru bezplatnými vlakmi na trati Bratislava – Košice. Samotný autor pracovnej ponuky pre portál čas.sk potvrdil, že inzerát vytvoril z recesie a chcel ním poukázať na dieru v bezplatnej doprave. Železničná spoločnosť Slovensko ale vraj pokusy o prepravu balíkov študentmi nezaznamenala a ani sa takejto formy zneužívania neobáva. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V médiách sa skutočne objavili články o ponúkaní brigád pre študentov, ktorých náplňou by bolo využívať bezplatnú vlakovú prepravu na doručovanie balíkov. Z článkov však taktiež jasne vyplýva, že inzerát ponúkajúci takúto brigádu bol myslený ako žart a nejedná sa teda o niečo čo sa bežne deje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Požiadavky na brigádnika v danom inzeráte okrem iného hovorili, že musí ísť o človeka, ktorý spĺňa podmienky bezplatnej prepravy. Ako sa píše v inzeráte, noví ľudí boli potrební na prevoz tovaru bezplatnými vlakmi na trati Bratislava – Košice. Samotný autor pracovnej ponuky pre portál čas.sk potvrdil, že inzerát vytvoril z recesie a chcel ním poukázať na dieru v bezplatnej doprave. Železničná spoločnosť Slovensko ale vraj pokusy o prepravu balíkov študentmi nezaznamenala a ani sa takejto formy zneužívania neobáva. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["články", "autor"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/266940/zart-na-ukor-bezplatneho-cestovania-internetom-sa-siri-falosny-pracovny-inzerat/", "http://aktualne.atlas.sk/kseft-s-balikmi-nasli-sposob-ako-zarobit-na-vlakoch-zadarmo/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:48.983058+00:00"}
{"id": "vr25999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25999", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "V súčasnosti ak si škola zarobí sama, tak jednoducho dostane menej v rozpočte.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Problematika vzťahu školy ako príspevkovej organizácie a verejného prevádzkovateľa je veľmi koplexná záležitosť a nedokážeme rozsúdiť, do akej miery je tento výrok pravdivý. Spôsob financovania škôl by mal riešiť zákon Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 Z. z. , a Zákon o rozpočtových pravidlách 523/2004 . Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Problematika vzťahu školy ako príspevkovej organizácie a verejného prevádzkovateľa je veľmi koplexná záležitosť a nedokážeme rozsúdiť, do akej miery je tento výrok pravdivý. Spôsob financovania škôl by mal riešiť zákon Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení 597/2003 Z. z. , a Zákon o rozpočtových pravidlách 523/2004 . Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["597/2003 Z. z.", "523/2004"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-597", "https://www.google.be/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCcQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F523-2004-z-z.p-8129.pdf&ei=b-B6UvvuGsiqhQeR4IDwBg&usg=AFQjCNEmbhHI45M9xbuZRGG6xjWTKiCEOQ&sig2=FxbCLMKiKvNcEoMWJps1kw&bvm=bv.56146854,d.ZG4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:46.928956+00:00"}
{"id": "vr15158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15158", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...my tu máme stáročia rómsku komunitu (...) máme tu 500 tisíc Rómov...", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rómska komunita sa na území Slovenska vyskytuje od 13. storočia (.pdf). Výrok o počte Rómov na Slovensku sme už na Demagog.Sk overovali, pričom sa jedná o približné číslo 400-600 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rómska komunita sa na území Slovenska vyskytuje od 13. storočia (.pdf). Výrok o počte Rómov na Slovensku sme už na Demagog.Sk overovali, pričom sa jedná o približné číslo 400-600 tisíc. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["13. storočia", "Demagog.Sk", "Atlasu rómskych komunít", "Odhady"], "url": ["http://www.unipo.sk/public/media/16282/R%C3%B3movia_na_Slovensku_(2012)_Z%C3%A1kladn%C3%A9_charakteristiky_R%C3%B3mskej_popul%C3%A1cie_na_Slovensku_s_d%C3%B4razom_na%20priestorov%C3%A9_aspekty_ich_diferenci%C3%A1cie.pdf", "http://www.demagog.sk/politici/156/monika-smolkova/?ph=1", "http://www.minv.sk/?atlas_2013", "http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:14.202522+00:00"}
{"id": "48173", "numeric_id": 48173, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48173", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Táto naša zmluva nehovorí o tom, na rozdiel od maďarskej, že okrem našich dohôd sa budú aj akceptovať platné medzinárodné dohody Slovenska. Toto majú Maďari napísané a my nie.", "statement_date": "2022-01-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Raši sa vyjadruje k obrannej dohode medzi USA a Slovenskom, tvrdí pritom, že v zmluve nie je zahrnuté akceptovanie medzinárodných dohôd. V preambule dohody sa však o akceptovaní medzinárodných záväzkov hovorí, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPreambula Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Slovenskom pritom hovorí : „takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní [...] a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd“, čo znamená akceptáciu slovenských medzinárodných zmlúv (.pdf, str.3). Akceptovanie medzinárodných záväzkov sa spomína aj v tzv. interpretačnej doložke.\n\nDohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Maďarskom, podobne ako aj dohoda zo Slovenskom, obsahuje tento záväzok. Rozdielom však je, že v slovenskej zmluve je toto uvedene v preambule, ale v maďarskej zmluve na začiatkoch článkov III a IV, ktoré sa týkajú prístupu k objektom, územiam či prevážaniu materiálu : „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Maďarska, vrátane jeho medzinárodných právnych záväzkov, a s konzultáciou a zvážením názorov oboch Strán“ (. pdf , s. 10-12).", "analysis_paragraphs": ["Raši sa vyjadruje k obrannej dohode medzi USA a Slovenskom, tvrdí pritom, že v zmluve nie je zahrnuté akceptovanie medzinárodných dohôd. V preambule dohody sa však o akceptovaní medzinárodných záväzkov hovorí, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Preambula Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Slovenskom pritom hovorí : „takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní [...] a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd“, čo znamená akceptáciu slovenských medzinárodných zmlúv (.pdf, str.3). Akceptovanie medzinárodných záväzkov sa spomína aj v tzv. interpretačnej doložke.", "Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi USA a Maďarskom, podobne ako aj dohoda zo Slovenskom, obsahuje tento záväzok. Rozdielom však je, že v slovenskej zmluve je toto uvedene v preambule, ale v maďarskej zmluve na začiatkoch článkov III a IV, ktoré sa týkajú prístupu k objektom, územiam či prevážaniu materiálu : „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Maďarska, vrátane jeho medzinárodných právnych záväzkov, a s konzultáciou a zvážením názorov oboch Strán“ (. pdf , s. 10-12)."], "analysis_date": "2022-01-28", "analysis_sources": {"text": ["hovorí", "spomína", "pdf"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/4773714/220120-navrh-dohody-o-obrannej-spolupr%C3%A1ci-s-USA.+.pdf/d2b6b1e6-ec03-4446-8543-30f68a0fcbf0", "https://spravy.rtvs.sk/2022/01/prezidentka-podporuje-prijatie-obrannej-dohody-s-usa/", "https://www.state.gov/wp-content/uploads/2019/10/19-821-Hungary-Defense-TIMS-61984-Frank.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:25.278659+00:00"}
{"id": "vr26997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26997", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V minuloročnom výskume Inštitútu pre výskum práce a rodiny 36% detí vo veku ôsmakov a deviatakov potvrdilo, že sú vystavené nejakej forme násilia. 7% detí hovorilo o sexuálnom zneužívaní a podozrenie za zanedbávania výchovy bolo zaznamenané u viac ako 9%. V inom prieskume 54% dospelej populácie vyhlásilo, že násilie páchané na deťoch je rozšírený fenomén dosť alebo veľmi rozšírený fenomén.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Poliačik presne cituje údaje dvoch výskumov Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Výskum \"Prevalencia násilia páchaného na deťoch vo verejnej mienke na Slovensku\" (.pdf, s. 6) skutočne uvádza, že 54% dospelej populácie považuje násilie na deťoch za veľmi alebo dosť rozšírený fenomén. Vo výskume \"PREVALENCIA NÁSILIA PÁCHANEHO NA DEŤOCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE\", (.pdf, s.2), sa uvádza, že 9 % detí sa zmienilo o zanedbávaní zo strany rodičov, 7% o sexuálnom zneužívaní a až 36% detí vo veku ôsmakov a deviatakov \"má vo svojom živote v rôznom čase, veku, miere a frekvencii skúsenosť s násilím\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Poliačik presne cituje údaje dvoch výskumov Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Výskum \"Prevalencia násilia páchaného na deťoch vo verejnej mienke na Slovensku\" (.pdf, s. 6) skutočne uvádza, že 54% dospelej populácie považuje násilie na deťoch za veľmi alebo dosť rozšírený fenomén. Vo výskume \"PREVALENCIA NÁSILIA PÁCHANEHO NA DEŤOCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE\", (.pdf, s.2), sa uvádza, že 9 % detí sa zmienilo o zanedbávaní zo strany rodičov, 7% o sexuálnom zneužívaní a až 36% detí vo veku ôsmakov a deviatakov \"má vo svojom živote v rôznom čase, veku, miere a frekvencii skúsenosť s násilím\". Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu", "Výskum", "výskume"], "url": ["http://www.sspr.gov.sk/IVPR/", "http://www.sspr.gov.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2013/Repkova/2273_web.pdf", "http://www.employment.gov.sk/files/ministerstvo/konzultacne-organy/rada-vlady-sr-ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost/prevalencia-nasilia-pachaneho-detoch-vyskum.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:06.876597+00:00"}
{"id": "vr15067", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15067", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "V Holandsku (...) mali referendum o prístupovej zmluve s Ukrajinou, ktorého sa zúčastnilo viac ako 30% voličov a väčšina z nich hlasovala proti tejto prístupovej zmluve.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Referendum o asociačnej dohode Európskej únie s Ukrajinou bolo úspešné, nakoľko sa ho zúčastnilo viac ako 30 % všetkých občanov Holandska. Takmer dve tretiny sa vyjadrili proti tejto zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Väčšina, až 61,6% Holanďanov, ktorí sa zúčastnili na stredajšom referende, odmietla asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Po sčítaní všetkých hlasov sa ukázalo, že referendum je platné, nakoľko účasť dosiahla 32,2 percenta ,\" informovala ČTK s odvolaním sa na holandskú štátnu tlačovú agentúru. ČTK po uskutočnení referenda napísalo: \" Asociačnú dohodu Bruselu s Kyjevom ratifikovalo už 27 členských krajín EÚ i Ukrajina. V Holandsku ju podpísala vláda, ktorej postup v prípade negatívneho výsledku plebiscitu nie je zrejmý. Výsledky referenda však pre ňu nie sú právne záväzné .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Referendum o asociačnej dohode Európskej únie s Ukrajinou bolo úspešné, nakoľko sa ho zúčastnilo viac ako 30 % všetkých občanov Holandska. Takmer dve tretiny sa vyjadrili proti tejto zmluve. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \" Väčšina, až 61,6% Holanďanov, ktorí sa zúčastnili na stredajšom referende, odmietla asociačnú dohodu EÚ s Ukrajinou. Po sčítaní všetkých hlasov sa ukázalo, že referendum je platné, nakoľko účasť dosiahla 32,2 percenta ,\" informovala ČTK s odvolaním sa na holandskú štátnu tlačovú agentúru. ČTK po uskutočnení referenda napísalo: \" Asociačnú dohodu Bruselu s Kyjevom ratifikovalo už 27 členských krajín EÚ i Ukrajina. V Holandsku ju podpísala vláda, ktorej postup v prípade negatívneho výsledku plebiscitu nie je zrejmý. Výsledky referenda však pre ňu nie sú právne záväzné .\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Referendum", "ČTK", "ČTK"], "url": ["http://www.theguardian.com/commentisfree/2016/apr/08/dutch-referendum-europe-ukraine-eu", "http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/389071-holandania-hlasuju-o-pridruzeni-ukrajiny-k-eu-ucast-je-nizka/", "http://europa.pravda.sk/aktuality/clanok/389071-holandania-hlasuju-o-pridruzeni-ukrajiny-k-eu-ucast-je-nizka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:28.617899+00:00"}
{"id": "vr39049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39049", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Moderátorka: SaS za euroval nezahlasuje ak nebude vytvorená komisia, v ktorej budú zástupcovia parlamentných strán, ktorí budú mať právo veta. Ide však v podstate o takmer identický návrh, ako bol ten tzv. Matejov alebo Miklošov kompromis, teda kompromis z dielne SDKÚ. Kollár: Ako som už uviedol, na rokovanie koaličnej rady v Častej-Papierničke zaznel tento návrh len ústne zo strany Mikuláša Dzurindu. Tá procedúra domáceho schvaľovania bola z našej strany rozpracovaná a doplnená o mnohé ďalšie body, ktoré dnes majú v rukách naši koaliční partneri.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kompromisom navrhnutým na rokovaniach v Častej - Papierničke (12.septembra) malo byť, že \" po schválení zmien v eurovale by si každá ďalšia pôžička vyžadovala súhlas celej koalície vrátane SaS.\"", "analysis_paragraphs": ["Kompromisom navrhnutým na rokovaniach v Častej - Papierničke (12.septembra) malo byť, že \" po schválení zmien v eurovale by si každá ďalšia pôžička vyžadovala súhlas celej koalície vrátane SaS.\""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["HN, 20.septembra", "23.septembra", "SME, 6.septembra"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-52907580-miklos-premierka-informovala-o-spojeni-eurovalu-s-hlasovanim-o-dovere", "http://www.ondrejmatej.sk/novinka/242", "http://www.sme.sk/c/6085751/kollar-z-sas-povedal-ze-za-euroval-mozu-zahlasovat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:37.694930+00:00"}
{"id": "vr39121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39121", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Takto by sa ďalej vládnuť nedalo. (s rozdielnym názorom na euroval, pozn.) A budem vám to ilustrovať, pani Puškárová. Veď Robert Sulík a jeho kolegovia tvrdia, teraz budem ich vyjadrenia citovať, že schválenie eurovalu bolo ekonomickou vlastizradou, že to je cesta k socializmu, cesta do nevoľníctva, že je to väčšia zlodejina ako vláda Roberta Fica.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdou je, že R. Sulík napísal bružúrku Euroval - cesta k socializmu , v ktorej píše o trvalom eurovale ako o ceste k socializmu . V tom istom dokumente sa píše aj: \" Toto je ekonomická vlastizrada. Sme na ceste do ekonomického nevoľníctva \" (Euroval - cesta k socializmu, strana 15).", "analysis_paragraphs": ["Pravdou je, že R. Sulík napísal bružúrku Euroval - cesta k socializmu , v ktorej píše o trvalom eurovale ako o ceste k socializmu . V tom istom dokumente sa píše aj: \" Toto je ekonomická vlastizrada. Sme na ceste do ekonomického nevoľníctva \" (Euroval - cesta k socializmu, strana 15)."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Euroval - cesta k socializmu"], "url": ["http://strana-sas.sk/file/532/cover_eurovalbrozura.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:18.717935+00:00"}
{"id": "vr29228", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29228", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca môžem povedať a to je veľmi zaujímavé, že najnovší prieskum sociologický, ktorý bol urobený na Ukrajine, ktorý potvrdzuje, že dnes je to už iba menej ako tretina ľudí na Ukrajine, ktorí by privítali vyriešenie tohto konfliktu vojenskou cestou a už viac ako dve tretiny sa hlási k akémusi mierovému kompromisu.", "statement_date": "2015-02-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sociológ Jevgenij Kopaťko, zakladateľ agentúry pre prieskum verejnej mienky Research and Branding Group sa vyjadril (video, od 3:30), že podľa prieskumov 29 % Ukrajincov opýtaných vo februári 2015 podporuje silové riešenie konfliktu, a vyše 60 %, čiže niečo menej ako dve tretiny preferuje dosiahnutie kompromisu prostredníctvom vyjednávania. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o predchádzajúcom prieskume ktorý by kládol podobnú otázku, nemožno preto určiť, či sa jedná o zvýšenie podielu ľudí preferujúcich mierovú cestu. Nakoľko však Fico hovorí o vyše dvoch tretinách ľudí, a prieskum o necelých dvoch tretinách výrok hodnotíme ako nepravdivý. Po slovensky o prieskume informoval denník Pravda: \"Počet Ukrajincov, ktorí sú za silové riešenie konfliktu v Donbase, klesol na 29 percent. Naopak, vzrástol počet tých, ktorí sú za mierový kompromis. Je ich podľa najnovšieho prieskumu až 61 percent. Oznámil to v stredu renomovaný ukrajinský sociológ Jevgenij Kopaťko.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sociológ Jevgenij Kopaťko, zakladateľ agentúry pre prieskum verejnej mienky Research and Branding Group sa vyjadril (video, od 3:30), že podľa prieskumov 29 % Ukrajincov opýtaných vo februári 2015 podporuje silové riešenie konfliktu, a vyše 60 %, čiže niečo menej ako dve tretiny preferuje dosiahnutie kompromisu prostredníctvom vyjednávania. Nepodarilo sa nám nájsť informáciu o predchádzajúcom prieskume ktorý by kládol podobnú otázku, nemožno preto určiť, či sa jedná o zvýšenie podielu ľudí preferujúcich mierovú cestu. Nakoľko však Fico hovorí o vyše dvoch tretinách ľudí, a prieskum o necelých dvoch tretinách výrok hodnotíme ako nepravdivý. Po slovensky o prieskume informoval denník Pravda: \"Počet Ukrajincov, ktorí sú za silové riešenie konfliktu v Donbase, klesol na 29 percent. Naopak, vzrástol počet tých, ktorí sú za mierový kompromis. Je ich podľa najnovšieho prieskumu až 61 percent. Oznámil to v stredu renomovaný ukrajinský sociológ Jevgenij Kopaťko.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Research and Branding Group", "vyjadril", "informoval"], "url": ["http://rb.com.ua/eng/", "http://vestnikkavkaza.net/video/66772.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/346113-debalcevo-padlo-kotol-zatial-zostava/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:09.916838+00:00"}
{"id": "vr32830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32830", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Hovoril (Obama, pozn.) o úľavách pre chudobných, najchudobnejších a rastu zdanenia bohatých", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Paška správne uvádza, že B. Obama v predvolebnej kampani hovoril o zdanení najbohatších Američanov. Počas prvého volebného obdobia znížil daňové zaťaženie pre pracujúcich. Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci politika B. Obamu nebola zameraná striktne len na najchudobnejších, ale skôr na pracujúcich. Americký fackcheck.org informuje o sľube Obamu. Ten znel, že nebude zvyšovať dane dvojiciam, ktoré zarábajú pod 250 000 dolárov ročne, alebo jednotlivcom pod 200 000 dolárov. Factcheck.org uvádza, že v roku 2011 a 2012 vrámci reformy zdravotného systému Obama znížil daňové zaťaženie pre pracujúcich, ktorí zarábajú do sumy 200-250 000 dolárov o dva percentuálne body. \"Only a few of the tax changes in the new health care law will fall on families making under $250,000 a year, or individuals making less than $200,000 for that matter. The truth here is that Obama has lowered taxes for all workers through a 2 percentage point reduction in the Social Security payroll tax that started in 2011 and is scheduled to continue through the end of 2012. The cut is equal to $1,000 this year for a worker making $50,000 a year — or as much as $2,202 to any worker earning at least the maximum taxable level of wages or salary ($110,100 for 2012).\" V rokoch 2009 a 2010 dostali vrámci balíčka Making Work Pay pracujúce rodiny daňovú úľavu. \"In 2009 and 2010, the Making Work Pay provision of the American Recovery and Reinvestment Act of 2009 provided a refundable tax credit of up to $400 for working individuals and up to $800 for married taxpayers filing joint returns. Most wage earners benefited from larger paychecks in 2009 and 2010 as a result of the changes made to the federal income tax withholding tables to implement the Making Work Pay tax credit.\" Financial Times informuje, že sa Obama v októbri 2012 vyjadril o svojom úmysle zrušiť daňové bonusy pre bohatých: “On average, that’s a tax cut of about $100,000 for millionaires. Instead of cutting taxes for the wealthiest few, I’ve called for tax cuts for middle class families who saw their incomes shrink by 5 per cent during the last, lost decade.” Vo volebnej kampani Obama sľuboval, že 98% Američanov ušetrí od platenia daní v ďalšom období a naopak 2% najbohatších zdaní prísnejšie. CNN , 9. októbra 2012 : \"Obama wants to spare 98% of Americans from any tax increases by extending their Bush-era tax cuts. He also wants to make permanent expanded tax breaks for low- and middle-income Americans. To help pay for that, Obama explicitly favors raising taxes on the top 2%. He wants to raise the top two income tax rates, as well as investment tax rates paid by high-income households.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Paška správne uvádza, že B. Obama v predvolebnej kampani hovoril o zdanení najbohatších Američanov. Počas prvého volebného obdobia znížil daňové zaťaženie pre pracujúcich. Výrok hodnotíme ako pravdivý, hoci politika B. Obamu nebola zameraná striktne len na najchudobnejších, ale skôr na pracujúcich. Americký fackcheck.org informuje o sľube Obamu. Ten znel, že nebude zvyšovať dane dvojiciam, ktoré zarábajú pod 250 000 dolárov ročne, alebo jednotlivcom pod 200 000 dolárov. Factcheck.org uvádza, že v roku 2011 a 2012 vrámci reformy zdravotného systému Obama znížil daňové zaťaženie pre pracujúcich, ktorí zarábajú do sumy 200-250 000 dolárov o dva percentuálne body. \"Only a few of the tax changes in the new health care law will fall on families making under $250,000 a year, or individuals making less than $200,000 for that matter. The truth here is that Obama has lowered taxes for all workers through a 2 percentage point reduction in the Social Security payroll tax that started in 2011 and is scheduled to continue through the end of 2012. The cut is equal to $1,000 this year for a worker making $50,000 a year — or as much as $2,202 to any worker earning at least the maximum taxable level of wages or salary ($110,100 for 2012).\" V rokoch 2009 a 2010 dostali vrámci balíčka Making Work Pay pracujúce rodiny daňovú úľavu. \"In 2009 and 2010, the Making Work Pay provision of the American Recovery and Reinvestment Act of 2009 provided a refundable tax credit of up to $400 for working individuals and up to $800 for married taxpayers filing joint returns. Most wage earners benefited from larger paychecks in 2009 and 2010 as a result of the changes made to the federal income tax withholding tables to implement the Making Work Pay tax credit.\" Financial Times informuje, že sa Obama v októbri 2012 vyjadril o svojom úmysle zrušiť daňové bonusy pre bohatých: “On average, that’s a tax cut of about $100,000 for millionaires. Instead of cutting taxes for the wealthiest few, I’ve called for tax cuts for middle class families who saw their incomes shrink by 5 per cent during the last, lost decade.” Vo volebnej kampani Obama sľuboval, že 98% Američanov ušetrí od platenia daní v ďalšom období a naopak 2% najbohatších zdaní prísnejšie. CNN , 9. októbra 2012 : \"Obama wants to spare 98% of Americans from any tax increases by extending their Bush-era tax cuts. He also wants to make permanent expanded tax breaks for low- and middle-income Americans. To help pay for that, Obama explicitly favors raising taxes on the top 2%. He wants to raise the top two income tax rates, as well as investment tax rates paid by high-income households.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["fackcheck.org", "Making Work Pay", "Making Work Pay", "Financial Times", "CNN"], "url": ["http://www.factcheck.org/2012/05/a-bogus-tax-attack-against-obama/", "http://www.irs.gov/uac/The-Making-Work-Pay-Tax-Credit", "http://www.irs.gov/uac/The-Making-Work-Pay-Tax-Credit", "http://www.ft.com/cms/s/0/4931a1f8-cfee-11df-bb9e-00144feab49a.html#axzz2EgfhNOnU", "http://money.cnn.com/2012/10/09/news/economy/obama-romney-middle-class/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:10.211318+00:00"}
{"id": "vr37467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37467", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "A keď sa porovnávame napríklad s Talianskom, tam je mliečnych automatov 900.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa serveru milkmaps.com je v súčasnosti v Taliansku 1483 mliečnych automatov. Taliansko je však v porovnaní so Slovenskom o dosť väčšie a ľudnatejšie.", "analysis_paragraphs": ["Podľa serveru milkmaps.com je v súčasnosti v Taliansku 1483 mliečnych automatov. Taliansko je však v porovnaní so Slovenskom o dosť väčšie a ľudnatejšie."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:37.122146+00:00"}
{"id": "vr17138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17138", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...pán Galko z SaS je šéfom kontrolného výboru Národnej rady, ak preukázateľne a on to nikdy nespochybnil, ako minister obrany zneužil svoju právomoc, dal odpočúvať novinárov, dal odpočúvať sekretárky, chcel dať odpočúvať dokonca hovorcu strany Smer-sociálna demokracia a dal odpočúvať v tej paranoji, ktorú mal, vodiča kamiónu, ktorý išiel za ním.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Celá kauza okolo odpočúvania novinárov vypukla v novembri 2011 za bývalej vlády Ivety Radičovej. Pre škandál prišiel v tom čase o miesto minister obrany Ľubomír Galko z SaS a šéf Vojenského obranného spravodajstva Pavol Brychta. Je pravdou, že ako minister obrany bol Ľubomír Galko podľa zákona za činnosť Vojenského obranného spravodajstva zodpovedný, avšak priama vina sa nikdy nedokázala, preto výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzanie. Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) niekoľko mesiacov odpočúvalo troch redaktorov denníka Pravda a riaditeľa spravodajskej televízie TA3 Michala Gučíka, ktorému dokonca sledovali aj jeho bankové účty. Sledovanie a odpočúvanie boli zastavené až po tom, čo vláde nebola vyslovená dôvera. V prípade redaktorov podľa Galka VOS zisťovalo, kto im vyzrádza utajené skutočnosti. Gučíka mali sledovať pre podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti. Okrem iného VOS odpočúvalo aj sekretárku vtedajšieho ministra Galka, pracovníčku ministerstva hospodárstva, ktorá mala na starosti licencie na vývoz zbraní, ale aj neznámeho vodiča kamióna. Nový čas informoval, že na prokuratúre vo februári 2012 vypovedal aj majiteľ a vodič dopravnej firmy, ktorého tajní odpočúvali.", "analysis_paragraphs": ["Celá kauza okolo odpočúvania novinárov vypukla v novembri 2011 za bývalej vlády Ivety Radičovej. Pre škandál prišiel v tom čase o miesto minister obrany Ľubomír Galko z SaS a šéf Vojenského obranného spravodajstva Pavol Brychta. Je pravdou, že ako minister obrany bol Ľubomír Galko podľa zákona za činnosť Vojenského obranného spravodajstva zodpovedný, avšak priama vina sa nikdy nedokázala, preto výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzanie. Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) niekoľko mesiacov odpočúvalo troch redaktorov denníka Pravda a riaditeľa spravodajskej televízie TA3 Michala Gučíka, ktorému dokonca sledovali aj jeho bankové účty. Sledovanie a odpočúvanie boli zastavené až po tom, čo vláde nebola vyslovená dôvera. V prípade redaktorov podľa Galka VOS zisťovalo, kto im vyzrádza utajené skutočnosti. Gučíka mali sledovať pre podozrenia z ekonomickej trestnej činnosti. Okrem iného VOS odpočúvalo aj sekretárku vtedajšieho ministra Galka, pracovníčku ministerstva hospodárstva, ktorá mala na starosti licencie na vývoz zbraní, ale aj neznámeho vodiča kamióna. Nový čas informoval, že na prokuratúre vo februári 2012 vypovedal aj majiteľ a vodič dopravnej firmy, ktorého tajní odpočúvali."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["kauza", "odpočúvalo", "odpočúvalo", "Nový čas", "vyjadril", "Erika Tomáša", "TASR", "SME", "nebola preukázaná", "prípad zablokoval"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353467-galkovi-tajni-su-tesne-pre-obzalobou/", "https://domov.sme.sk/c/6172926/galkovi-tajni-sa-zaujimali-o-hovorcu-smeru.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/392581-vyzradzal-galko-v-centrale-sas-utajovane-skutocnosti/", "https://www.cas.sk/clanok/217828/vysetrovanie-odpocuvania-agenti-galka-napichli-aj-tohto-kamionistu/", "https://www.cas.sk/clanok/217828/vysetrovanie-odpocuvania-agenti-galka-napichli-aj-tohto-kamionistu/", "https://domov.sme.sk/c/6172926/galkovi-tajni-sa-zaujimali-o-hovorcu-smeru.html", "http://www.teraz.sk/spravy/galko-sa-v-kauze-odpocuvania-brani-o/190-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20654419/sas-galko-kauza-odpocovanie-vojenske-spravodajstvo-sudy-trencin.html", "https://domov.sme.sk/c/20654419/sas-galko-kauza-odpocovanie-vojenske-spravodajstvo-sudy-trencin.html", "http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Kauza-odpocuvania-z-Galkovej-ery-sa-riesi-uz-siesty-rok-Sudy-odmietaju-konat-293231"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:12.876364+00:00"}
{"id": "vr33620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33620", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je 72 prednostov okresného úradu.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona číslo 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a okresných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov stojí na čele obvodného úradu prednosta. V súčasnosti okresné úrady neexistujú, v systéme štátnej správy existuje podľa toho istého zákona 50 obvodných úradov, a teda momentálne máme aj 50 prednostov obvodných úradov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona číslo 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a okresných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov stojí na čele obvodného úradu prednosta. V súčasnosti okresné úrady neexistujú, v systéme štátnej správy existuje podľa toho istého zákona 50 obvodných úradov, a teda momentálne máme aj 50 prednostov obvodných úradov."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "návrhu zákona", "pripomienkovom", "Pravda"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_sala/zakon515.pdf", "http://www.epredpisy.sk/predpisy-vo-vlade/2520891-organizaciea-miestnej-tatnej-spravy", "https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=6020&docEID=297859&docFormEID=1&docTypeEID=1&langEID=1&tStamp=20130322170237330", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/277899-rusenie-obvodnych-uradov-prekaza-ministrom-aj-zmos-u/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:15.168645+00:00"}
{"id": "44062", "numeric_id": 44062, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44062", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Takže znížili sme daň z príjmu na 15 % pre podnikateľov do 100 000, zvýšili sme paušálne výdavky na 60 %, zrušili sme daňové licencie, zaviedli sme 6-ročné odpisy pre kúpeľné mestá, trinásty, štrnásty plat bez odvodov daní.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opatrenia, ktoré spomína Andrej Danko, boli (spolu)iniciované poslancami SNS, alebo prešli s ich podporou. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15%. Pôvodne sa mal týkať všetkých firiem, nakoniec sa koalícia dohodla na kompromise, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. SNS tiež navrhovala zvýšenie paušálnych výdavkov a ich stropu pre živnostníkov. Na vyšších paušálnych výdavkoch sa koalícia dohodla v programovom vyhlásení vlády. Nižšie daňové zaťaženie živnostníci prvýkrát pocítili v roku 2018, keď platili dane za rok 2017. V septembri 2016 navrhli poslanci SNS a Mostu-Híd zrušenie tzv. daňových licencií. Licencie boli akousi minimálnou daňou, ktorú musela právnická osoba zaplatiť a to bez ohľadu na to, či vyvíjala činnosť, či bola v strate alebo, naopak, generovala zisk. Od roku 2018 firmy za tzv. daňovú licenciu platiť’ nemusia . Od 1. januára 2018 platia zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorý slúži na kúpeľné účely. 6-ročná odpisová doba platí za istých podmienok pre „ úhrn technického zhodnotenia” (...) a „ opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby.” Navrhovateľom zmien v odpisoch bolo Ministerstvo financií, pripomienkoval ho Radovan Baláž a ďalší poslanci SNS. V januári 2019 poslanci SNS navrhli , aby boli od daní a odvodov oslobodené 13-te platy už od výšky 500 eur - nie od výšky priemerného mesačného zárobku. V roku 2018 bol trinásty plat do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov, v roku 2019 má byť oslobodený aj od dane z príjmov a od roku 2021 aj od sociálnych odvodov. Od odvodov boli po splnení podmienok v roku 2019 oslobodené aj 14. platy.", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia, ktoré spomína Andrej Danko, boli (spolu)iniciované poslancami SNS, alebo prešli s ich podporou. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako pravdivé. V marci 2019 predložila SNS návrh na zníženie dane z príjmov pre všetky právnické osoby z 21% na 15%. Pôvodne sa mal týkať všetkých firiem, nakoniec sa koalícia dohodla na kompromise, podľa ktorého budú nižšie sadzby dane platiť len pre firmy s obratom do 100 tisíc eur a živnostníkov. SNS tiež navrhovala zvýšenie paušálnych výdavkov a ich stropu pre živnostníkov. Na vyšších paušálnych výdavkoch sa koalícia dohodla v programovom vyhlásení vlády. Nižšie daňové zaťaženie živnostníci prvýkrát pocítili v roku 2018, keď platili dane za rok 2017. V septembri 2016 navrhli poslanci SNS a Mostu-Híd zrušenie tzv. daňových licencií. Licencie boli akousi minimálnou daňou, ktorú musela právnická osoba zaplatiť a to bez ohľadu na to, či vyvíjala činnosť, či bola v strate alebo, naopak, generovala zisk. Od roku 2018 firmy za tzv. daňovú licenciu platiť’ nemusia . Od 1. januára 2018 platia zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorý slúži na kúpeľné účely. 6-ročná odpisová doba platí za istých podmienok pre „ úhrn technického zhodnotenia” (...) a „ opráv vykonaných na budovách, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť a s ňou spojené služby.” Navrhovateľom zmien v odpisoch bolo Ministerstvo financií, pripomienkoval ho Radovan Baláž a ďalší poslanci SNS. V januári 2019 poslanci SNS navrhli , aby boli od daní a odvodov oslobodené 13-te platy už od výšky 500 eur - nie od výšky priemerného mesačného zárobku. V roku 2018 bol trinásty plat do výšky 500 eur oslobodený od zdravotných odvodov, v roku 2019 má byť oslobodený aj od dane z príjmov a od roku 2021 aj od sociálnych odvodov. Od odvodov boli po splnení podmienok v roku 2019 oslobodené aj 14. platy."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["predložila", "dohodla", "budú", "navrhovala", "dohodla", "pocítili", "navrhli", "poslanci", "boli", "2018", "platiť’", "nemusia", "platí", "pre", "zmien", "bolo", "pripomienkoval", "poslanci", "navrhli", "má", "dane", "boli"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/524827-male-firmy-a-zivnostnici-su-blizsie-k-nizsej-15-dani/", "https://ekonomika.sme.sk/c/22108861/znizenie-dane-pre-pravnicke-osoby-nebude-celoplosne-pripusta-danko.html", "https://e.dennikn.sk/1589889/dan-15-budu-platit-nielen-firmy-ale-aj-zivnostnici-a-ine-szco/", "https://www.sns.sk/okrem-zrusenia-danovych-licencii-sa-sns-zasadzuje-upravu-pausalnych-nahrad/", "https://www.vlada.gov.sk/data/files/7179.pdf", "https://ekonomika.sme.sk/c/20721802/zmeny-2018-zivnostnici-prvykrat-pocitia-nizsie-dane.html", "https://www.firmaren.sk/clanky/co-je-danova-licencia-a-kto-ju-plati/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6089", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20170101.html#paragraf-46b", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6079", "https://www.epi.sk/clanok-z-titulky/zrusenie-danovej-licencie-od-1--1--2018-tt.htm", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zrusene-danove-licencie-ukazali-ako-vela-malych-firiem-uctuje-kreativne.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/2003/595/20180101_4769906-2.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180101.html#paragraf-26", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/344/20180101.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6491", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6491", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=448723", "https://www.webnoviny.sk/trinasty-plat-moze-ziskat-viac-zamestnancov-sns-chce-zmiernit-jeho-oslobodenie-od-dani-a-odvodov/", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/13-a-14-plat-od-roku-2019-zmeny", "https://www.epi.sk/zz/2003-595#cast2", "https://www.podnikajte.sk/dan-z-prijmov/13-a-14-plat-od-roku-2019-zmeny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:10.532549+00:00"}
{"id": "vr14104", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14104", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...keď sme predkladali návrhy zákonov (OĽaNO, pozn), tak áno Smer sa k nám správal, ako k niekomu, kto je za plotom, koho úlohou je iba kritizovať. Tie naše návrhy neschvaľoval, kedy tedy si nejaký odkopíroval a schválil ako svoj.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že existuje viacero prípadov toho, kedy Smer-SD nepodporil návrhy poslancov strany OĽaNO, prípadne ich neskôr schválil za svoje. Ako príklad uvádzame napríklad Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb z augusta 2015, ktorý Smer-SD najskôr odmietol a neskôr modifikovaný odsúhlasil v novembri 2015; zákon o autobusoch zadarmo, ktorý bol najskôr odmietnutý, ale v decembri 2015 o ňom Fico začal hovoriť ako o návrhu z dielne Smer-SD. Taktiež poslancom OĽaNO nebolo vyhovené pri návrhu o zníženie DPH na potraviny z 20 na 10 percent, čo neskôr Fico predstavil v rámci svojich sociálnych balíčkov. Podobne sporný pôvod návrhu zákona možno vidieť v novele ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že existuje viacero prípadov toho, kedy Smer-SD nepodporil návrhy poslancov strany OĽaNO, prípadne ich neskôr schválil za svoje. Ako príklad uvádzame napríklad Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb z augusta 2015, ktorý Smer-SD najskôr odmietol a neskôr modifikovaný odsúhlasil v novembri 2015; zákon o autobusoch zadarmo, ktorý bol najskôr odmietnutý, ale v decembri 2015 o ňom Fico začal hovoriť ako o návrhu z dielne Smer-SD. Taktiež poslancom OĽaNO nebolo vyhovené pri návrhu o zníženie DPH na potraviny z 20 na 10 percent, čo neskôr Fico predstavil v rámci svojich sociálnych balíčkov. Podobne sporný pôvod návrhu zákona možno vidieť v novele ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["TREND", "prípade", "navrhovali", "zamietnuté", "navrhli", "predložil"], "url": ["http://www.etrend.sk/podnikanie/podvodne-firmy-ma-zastavit-zakon-o-trestnej-zodpovednosti-pravnickych-osob.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/309716/matovic-navrhoval-autobusy-zadarmo-uz-pred-rokom-smer-ich-stopol/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/olano-chce-znizit-dph-na-potraviny-z-20-na-10-percent", "http://www.financeportal.eu/2015/02/12/slovaci-za-potraviny-nebudu-platit-menej-novela-sa-zamietla/", "http://server.sk/zaujimavosti/spravy-z-domova/olano-opat-presadzuje-jeden-plat-pre-politikov/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/330907-fico-predlozil-navrh-jedneho-platu-pre-vykon-viacerych-funkcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:17.700556+00:00"}
{"id": "vr30922", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30922", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ja som sa stretol (s J. Haščákom zo spoločnosti Penta pozn.) tak ako to on potvrdil niekedy v roku 2004, ja som vtedy pôsobil ako tieňový minister zdravotníctva.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:", "analysis_paragraphs": ["J. Haščák v rozhovore pre SME 14. marca 2008 na otázku či rokoval s P. Paškom odpovedal:"], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3777058/majitel-penty-hascak-mali-sme-byt-tvrdsi.html#paska"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:14.798372+00:00"}
{"id": "vr27706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27706", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Minulý týždeň som vystupoval s prednáškou vo Viedni, kde jeden rakúsky účastník veľmi lapidárne povedal- Slovensko začínalo ako posledné, dnes je prvé.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ako informuje TASR, M. Lajčák vystupoval s prednáškou vo Viedni 27. apríla 2014.", "analysis_paragraphs": ["Ako informuje TASR, M. Lajčák vystupoval s prednáškou vo Viedni 27. apríla 2014."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["informuje"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/lajcak-slovensko-v-eu/82453-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:21.467793+00:00"}
{"id": "vr30597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30597", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Vláda schválila správu o memorande, vláda schválila skrátené legislatívne konanie, vláda schválila predmetné uznesenie vlády. (reakcia na otázku moderátorky: \"Dokonca však minister financií, váš stranícky kolega, v našej relácii poslednej spochybnil to memorandum. Povedal, že vlastne podpísali ho dvaja členovia vlády, ale že neschválila ho vláda, ktorá prijíma rozhodnutia väčšinovým rozhodovaním. Ako vnímate jeho postoj?\", pozn.)", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda schválila skrátené legislatívne konanie ohľadom navrhovaného zákona , ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vláda schválila správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Memoranda, v ktorej konštatuje, že súčasťou návrhu zákona predloženého výborom NR SR nebolo zrušenie transformácie nemocníc. Vláda prijala uznesenie , ktorým ukladá ministrovi zdravotníctva nepokračovať v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Výrok Ivety Radičovej je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda schválila skrátené legislatívne konanie ohľadom navrhovaného zákona , ktorým sa dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vláda schválila správu o plnení záväzkov vyplývajúcich z Memoranda, v ktorej konštatuje, že súčasťou návrhu zákona predloženého výborom NR SR nebolo zrušenie transformácie nemocníc. Vláda prijala uznesenie , ktorým ukladá ministrovi zdravotníctva nepokračovať v transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Výrok Ivety Radičovej je pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "správu", "uznesenie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12269?listName=Uznesenia&prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-140979?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-140978?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:26.293031+00:00"}
{"id": "vr32043", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32043", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My sme v medzinárodnom menovom fonde od vzniku Československa. Aj nástupcovia Československa ako Slovenská republika sme v medzinárodnom menovom fonde.", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "P. Kažimír sa zrejme pomýlil. Československá republika vznikla 28. októbra 1918. Medzinárodný menový fond až v júli 1944. Preto nemohla byť ČSR od svojho vzniku v MMF. Československá republika resp. jej exiloví zástupcovia boli podľa NBS zakladajúcim členom MMF na medzinárodnej konferencii v Bretton-Woods (USA) v júli 1944. V roku 1954 bolo členstvo ČSR v MMF prerušené. Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) obnovila svoje členstvo v MMF dňa 20. septembra 1990 podpísaním Dohody o MMF (Zákon č. 500/1992 Zb.). V súvislosti s rozdelením ČSFR na 2 samostatné republiky získali od 1. januára 1993 nástupníctvo v MMF obidve krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["P. Kažimír sa zrejme pomýlil. Československá republika vznikla 28. októbra 1918. Medzinárodný menový fond až v júli 1944. Preto nemohla byť ČSR od svojho vzniku v MMF. Československá republika resp. jej exiloví zástupcovia boli podľa NBS zakladajúcim členom MMF na medzinárodnej konferencii v Bretton-Woods (USA) v júli 1944. V roku 1954 bolo členstvo ČSR v MMF prerušené. Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) obnovila svoje členstvo v MMF dňa 20. septembra 1990 podpísaním Dohody o MMF (Zákon č. 500/1992 Zb.). V súvislosti s rozdelením ČSFR na 2 samostatné republiky získali od 1. januára 1993 nástupníctvo v MMF obidve krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Československá republika", "NBS"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Prv%C3%A1_%C4%8Desko-slovensk%C3%A1_republika", "http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/medzinarodne-vztahy/mmf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:58.274321+00:00"}
{"id": "vr36980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36980", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A ja si teda pomôžem citáciou klasika a naozaj univerzálnym citátom bývalým jedným koaličným predsedom pánom Mečiarom, ktorý na sklonku volebného obdobia vašej vlády sa vyjadril k poskytovaniu peňazí zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov nasledovne, ako univerzálny princíp. Dáš, dostaneš. Nedáš, nedostaneš.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V. Mečiar tento výrok naozaj povedal a to 26. marca 2010 na tlačovej besede HZDS k aktuálnej situácii. Rozdiel je však v kontexte a akom ho predseda HZDS povedal, nakoľko výrok sa týkal spôsobu fungovania prideľovania dotácií na ministerstvách pod vedením SNS. Naopak, ako V. Mečiar uviedol, netýka sa jeho strany ani strany Smer-SD. Krajcer teda používa Mečiarov výrok v inom kontexte ako bol vyslovený a vyvoláva tak falošný dojem, že člen bývalej vládnej koalície označil celú minulú vládu za korupčnú.", "analysis_paragraphs": ["V. Mečiar tento výrok naozaj povedal a to 26. marca 2010 na tlačovej besede HZDS k aktuálnej situácii. Rozdiel je však v kontexte a akom ho predseda HZDS povedal, nakoľko výrok sa týkal spôsobu fungovania prideľovania dotácií na ministerstvách pod vedením SNS. Naopak, ako V. Mečiar uviedol, netýka sa jeho strany ani strany Smer-SD. Krajcer teda používa Mečiarov výrok v inom kontexte ako bol vyslovený a vyvoláva tak falošný dojem, že člen bývalej vládnej koalície označil celú minulú vládu za korupčnú."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besede"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/148662_tb-hzds-o-aktualnej-politickej-situacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:00.493047+00:00"}
{"id": "43690", "numeric_id": 43690, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43690", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Keď sa toto stalo, ja som mal debaty s našimi členmi... musel som si ich dôveru znova získať a aj som získal a tí ľudia sú za mnou.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Michal Truban odkazuje na prípad jeho videa spred šiestich rokov, v ktorom dával študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Biháriová pre .týždeň uviedla , že „ vo vnútri strany (sme) na to reagovali veľmi citlivo, ale nie až tak na to, čo sa vlastne stalo, teda to meritum veci.” Po kauze sa za Trubana postavila tak jeho strana, ako aj líder koaličného partnera Spolu Miroslav Beblavý. Alojz Hlina, predseda KDH, „dal šancu” znovuzískaniu dôvery. Za Trubana sa na Facebooku postavil aj jeho stranícky kolega Michal Šimečka či podpredseda strany Ivan Štefunko . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Michal Truban odkazuje na prípad jeho videa spred šiestich rokov, v ktorom dával študentom návod na cestu k úspechu vychádzajúc zo svojej skúsenosti s užívaním drog. Po medializácii Truban najskôr tvrdil , že v minulosti fajčil marihuanu. Neskôr priznal , že vyskúšal aj LSD. Po kritike uznal , že „takto sa o drogách pred študentami nemá rozprávať.” Podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Irena Biháriová pre .týždeň uviedla , že „ vo vnútri strany (sme) na to reagovali veľmi citlivo, ale nie až tak na to, čo sa vlastne stalo, teda to meritum veci.” Po kauze sa za Trubana postavila tak jeho strana, ako aj líder koaličného partnera Spolu Miroslav Beblavý. Alojz Hlina, predseda KDH, „dal šancu” znovuzískaniu dôvery. Za Trubana sa na Facebooku postavil aj jeho stranícky kolega Michal Šimečka či podpredseda strany Ivan Štefunko . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["dával", "najskôr", "tvrdil", "priznal", "uznal", "uviedla", "postavila", "Michal Šimečka", "Ivan Štefunko"], "url": ["https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/miso.truban/photos/a.148608605936614/468544630609675/?type=1&theater", "https://dennikn.sk/1545695/co-ma-drogy-naucili-trubanovi-sa-vypomstilo-video-o-bad-tripe/", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.facebook.com/watch/?ref=external&v=2730024990557131", "https://www.tyzden.sk/rozhovory/57718/nahradi-michala-trubana-na-cele-progresivneho-slovenska-irena-bihariova-rozhovor/", "https://domov.sme.sk/c/22186324/michal-truban-ma-doveru-ps-a-spolu.html", "https://www.facebook.com/miso.simecka/posts/368794363814167", "https://www.facebook.com/stefunko.ivan/posts/2137388633055163"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:36.460045+00:00"}
{"id": "vr36033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36033", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...dvakrát nikoho nenavrhla (Žitňanská, pozn.), dvakrát ale zároveň povedala, že nemôže súhlasiť so žiadnym iným návrhom...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál Webnoviny sčasti potvrdil Sulíkovo tvrdenie a doslova napísal: SDKÚ-DS na koaličných rokovaniach o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora zastupuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. “ Tá však na väčšinu otázok novinárov neodpovedala a snažila sa pred nimi ujsť, ako je vidieť na vídeu Hospodárskych novín. „ Dnes do polnoci je termín, keď môžu dať poslanci návrhy,“ povedala počas chôdze po schodoch parlamentu. Avšak ani jeden z týchto dvoch zdrojov nepotvrdzuje, že Žitňanská dvakrát na stretnutí pracovnej skupiny nikoho nenavrhla.", "analysis_paragraphs": ["Portál Webnoviny sčasti potvrdil Sulíkovo tvrdenie a doslova napísal: SDKÚ-DS na koaličných rokovaniach o spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora zastupuje ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. “ Tá však na väčšinu otázok novinárov neodpovedala a snažila sa pred nimi ujsť, ako je vidieť na vídeu Hospodárskych novín. „ Dnes do polnoci je termín, keď môžu dať poslanci návrhy,“ povedala počas chôdze po schodoch parlamentu. Avšak ani jeden z týchto dvoch zdrojov nepotvrdzuje, že Žitňanská dvakrát na stretnutí pracovnej skupiny nikoho nenavrhla."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Webnoviny", "vídeu"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/trnka-nerespektuje-zakony-tvrdi-zaja/238993-clanok.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-47347500-bugar-pohrozil-rozpadom-koalicie-moze-za-to-trnka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:30.857408+00:00"}
{"id": "vr36788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36788", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "No my sme napríklad na koaličnej rade hovorili aj o tom, že treba zmeniť politický systém, alebo systém a volebný systém v tejto krajine.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA uvádza výsledky rokovania koaličnej rady z dňa 11.1.2011: \" Koalícia sa chce na jednotnom volebnom kódexe dohodnúť s opozíciou. \"Chceme sa pokúsiť o dohodu na kódexe aj s opozíciou,\" povedala dnes po rokovaní koaličnej rady premiérka Iveta Radičová. Kódex by mal obsahovať rovnaké lehoty a rovnaké mechanizmy transparentnosti a kontroly pri všetkých druhoch volieb. Koalícia sa dnes dohodla, že by nemali byť v zákone stanovené žiadne finančné stropy pre voľby. Podľa premiérky však budú tvrdé kontroly. Partneri sa dohodli aj na jednotnom moratóriu. Vládne strany tiež mienia zrušiť finančný príspevok pre strany, ktorý je vyplácaný za poslanecké mandáty v parlamente.\"", "analysis_paragraphs": ["SITA uvádza výsledky rokovania koaličnej rady z dňa 11.1.2011: \" Koalícia sa chce na jednotnom volebnom kódexe dohodnúť s opozíciou. \"Chceme sa pokúsiť o dohodu na kódexe aj s opozíciou,\" povedala dnes po rokovaní koaličnej rady premiérka Iveta Radičová. Kódex by mal obsahovať rovnaké lehoty a rovnaké mechanizmy transparentnosti a kontroly pri všetkých druhoch volieb. Koalícia sa dnes dohodla, že by nemali byť v zákone stanovené žiadne finančné stropy pre voľby. Podľa premiérky však budú tvrdé kontroly. Partneri sa dohodli aj na jednotnom moratóriu. Vládne strany tiež mienia zrušiť finančný príspevok pre strany, ktorý je vyplácaný za poslanecké mandáty v parlamente.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/169008_koalicia-generalny-prokurator-by-mal-byt-zvoleny-o-pat-mesiacov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:53.766454+00:00"}
{"id": "vr18073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18073", "speaker": "Andrej  Hrnčiar", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-hrnciar", "statement": "Väčšinou prechádzajú návrhy, aj ústavnou väčšinou, pozrite si hlasovania, ešte sa nestalo, že by vládny návrh zákona nebol schválený…", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zozname neschválených návrhov zákonov sa za súčasné legislatívne obdobie nachádza iba jeden vládny návrh zákona z júla 2017, ten bol však v novembri 2017 listom vzatý späť. Všetky ostatné vládne návrhy boli v tomto legislatívnom období schválené . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo vládnom návrhu z júla 2017 išlo o zákon, \" ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov\". Návrh zákona bol 28. novembra 2017 listom od navrhovateľa vzatý späť. Podľa prehľadu schválených návrhov zákonov dostupného na stránke Národnej rady Slovenskej republiky, boli od začiatku terajšieho funkčného obdobia vlády SR schválené všetky jej návrhy zákonov. Dokopy bolo týchto schválených vládnych návrhov zákonov 180. Za pravdu taktiež môžeme označiť, že vládne návrhy zákonov sú zväčša schválené kvalifikovanou väčšinou, čo v podmienkach slovenského parlamentu predstavuje 90 alebo viac poslancov, čo dosvedčujú výsledky hlasovaní v parlamente zverejnené na webovej stránke NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V zozname neschválených návrhov zákonov sa za súčasné legislatívne obdobie nachádza iba jeden vládny návrh zákona z júla 2017, ten bol však v novembri 2017 listom vzatý späť. Všetky ostatné vládne návrhy boli v tomto legislatívnom období schválené . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo vládnom návrhu z júla 2017 išlo o zákon, \" ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov\". Návrh zákona bol 28. novembra 2017 listom od navrhovateľa vzatý späť. Podľa prehľadu schválených návrhov zákonov dostupného na stránke Národnej rady Slovenskej republiky, boli od začiatku terajšieho funkčného obdobia vlády SR schválené všetky jej návrhy zákonov. Dokopy bolo týchto schválených vládnych návrhov zákonov 180. Za pravdu taktiež môžeme označiť, že vládne návrhy zákonov sú zväčša schválené kvalifikovanou väčšinou, čo v podmienkach slovenského parlamentu predstavuje 90 alebo viac poslancov, čo dosvedčujú výsledky hlasovaní v parlamente zverejnené na webovej stránke NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 17.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-17", "analysis_sources": {"text": ["zozname", "jeden", "schválené", "prehľadu", "stránke"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony/prehlad/neschvalene", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6458", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fposledneSchvalene", "https://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=zakony/prehlad/posledneSchvalene", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=763&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:26.419881+00:00"}
{"id": "vr4", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr4", "speaker": "Peter Fiabáne", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-fiabane", "statement": "Dialnica D1 bude dokončená najskôr za 3 roky, diaľnica D3 za 7-8 rokov", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Použité časové údaje vo výroku sa zhodujú s predpokladanými termínmi ukončenia diaľníc D1 a D3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho, ktorá prevzala programové vyhlásenie bývalej vlády sa uvádza predpokladaný dátum dokončenia D1 v roku 2020. Avšak minister dopravy Arpád Ersek už priznal , že tento termín dokončenia nie je reálny. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) je predpokladaný termín dokončenia D1 reálny v roku 2025. Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 2018 v Bratislave to uviedol investičný riaditeľ NDS Ladislav Dudáš. Najproblematickejším je úsek Turany - Hubová (13,5 kilometra). NDS podľa investičného riaditeľa momentálne pracuje na dokumentácii pre územné rozhodnutie pre tunel Korbeľka, ktorý je súčasťou tohto úseku. NDS tak odhaduje , že v roku 2020 by mohli spustiť súťaž na výstavbu tohto úseku a dokončený by mal byť v roku 2025. Čo sa týka diaľnice D3, Národná diaľničná spoločnosť posunula predpokladaný termín dokončenia z 2023 na 2026. Posledný úsek, ktorý bude dokončený až v roku 2026 je Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Použité časové údaje vo výroku sa zhodujú s predpokladanými termínmi ukončenia diaľníc D1 a D3. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho, ktorá prevzala programové vyhlásenie bývalej vlády sa uvádza predpokladaný dátum dokončenia D1 v roku 2020. Avšak minister dopravy Arpád Ersek už priznal , že tento termín dokončenia nie je reálny. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) je predpokladaný termín dokončenia D1 reálny v roku 2025. Na Stretnutí lídrov slovenského stavebníctva 2018 v Bratislave to uviedol investičný riaditeľ NDS Ladislav Dudáš. Najproblematickejším je úsek Turany - Hubová (13,5 kilometra). NDS podľa investičného riaditeľa momentálne pracuje na dokumentácii pre územné rozhodnutie pre tunel Korbeľka, ktorý je súčasťou tohto úseku. NDS tak odhaduje , že v roku 2020 by mohli spustiť súťaž na výstavbu tohto úseku a dokončený by mal byť v roku 2025. Čo sa týka diaľnice D3, Národná diaľničná spoločnosť posunula predpokladaný termín dokončenia z 2023 na 2026. Posledný úsek, ktorý bude dokončený až v roku 2026 je Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["priznal", "dokončenia", "odhaduje", "posunula"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/20793025/dialnica-d1-medzi-bratislavou-a-kosicami-moze-byt-hotova-najskor-v-roku-2026.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/593791/nds-dokoncenie-dialnice-d1-z-bratislavy-do-kosic-je-realne-v-roku-2025/", "https://www.aktuality.sk/clanok/593791/nds-dokoncenie-dialnice-d1-z-bratislavy-do-kosic-je-realne-v-roku-2025/", "https://myzilina.sme.sk/c/20430365/nds-suvisla-dialnica-na-kysuciach-bude-v-roku-2026.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:41.117296+00:00"}
{"id": "vr17604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17604", "speaker": "Ľubica Laššáková", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubica-lassakova", "statement": "... dokonca v referende, ktoré bolo na tému, či koncesionárske poplatky áno alebo nie, sa obyvatelia jednej vyspelej európskej krajiny vyjadrili, že áno.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka Laššáková vo svojom výroku mieri na referendum , ktoré sa 4. marca 2018 uskutočnilo vo Švajčiarsku. Švajčiari rozhodovali o zrušení resp. zachovaní koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré vysielajú v štyroch jazykoch krajiny. Predmetná otázka znela, či sú občania za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Až 71,6 percenta oprávnených voličov hlasovalo za \"nie\", teda boli za zachovanie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka Laššáková vo svojom výroku mieri na referendum , ktoré sa 4. marca 2018 uskutočnilo vo Švajčiarsku. Švajčiari rozhodovali o zrušení resp. zachovaní koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré vysielajú v štyroch jazykoch krajiny. Predmetná otázka znela, či sú občania za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Až 71,6 percenta oprávnených voličov hlasovalo za \"nie\", teda boli za zachovanie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["referendum", "hlasovalo", "odmietli"], "url": ["https://strategie.hnonline.sk/media/1704797-svajciari-rozhodnu-v-referende-ci-zrusia-koncesionarske-poplatky", "http://www.rts.ch/info/suisse/9382028-no-billag-et-regime-financier-les-resultats-des-votations-par-canton.html", "https://www.rts.ch/info/suisse/9369452-l-initiative-no-billag-est-rejetee-par-71-6-des-votants-et-tous-les-cantons.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:41.408211+00:00"}
{"id": "vr17536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17536", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...kto nás trochu sleduje, našu stranu, tak si všimol, že túto situáciu sme nevyužívali politicky, nerobili sme denne tri tlačovky..", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa MédiaPortálu NR SR od 26. februára 2018, kedy prvé média informovali o vražde Jána Kuciaka, malo hnutie Sme Rodina - Boris Kollár v NR SR jedinú tlačovú konferenciu . Uskutočnila sa dňa 27. februára 2018 pod vedením Milana Krajniaka na tému Ako má štát odpovedať objednávateľom vraždy Jána Kuciaka. Okrem toho sa predseda hnutia Boris Kollár 1. marca 2018 vyjadril k tejto udalosti aj na youtube . Výrok preto možeme označiť za pravdivý. Prehľadný zoznam videí súvisiacich s činnosťou hnutia Sme Rodina - Boris Kollár si je možné pozrieť na oficiálnej stránke hnutia.", "analysis_paragraphs": ["Podľa MédiaPortálu NR SR od 26. februára 2018, kedy prvé média informovali o vražde Jána Kuciaka, malo hnutie Sme Rodina - Boris Kollár v NR SR jedinú tlačovú konferenciu . Uskutočnila sa dňa 27. februára 2018 pod vedením Milana Krajniaka na tému Ako má štát odpovedať objednávateľom vraždy Jána Kuciaka. Okrem toho sa predseda hnutia Boris Kollár 1. marca 2018 vyjadril k tejto udalosti aj na youtube . Výrok preto možeme označiť za pravdivý. Prehľadný zoznam videí súvisiacich s činnosťou hnutia Sme Rodina - Boris Kollár si je možné pozrieť na oficiálnej stránke hnutia."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["tlačovú konferenciu", "youtube", "oficiálnej stránke"], "url": ["http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2947", "https://www.youtube.com/watch?v=wOQTmjtusvQ", "https://hnutie-smerodina.sk/video-zona-hnutia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:38.231852+00:00"}
{"id": "42474", "numeric_id": 42474, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42474", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Netelefonoval som (s Bakim Sadikim, pozn.)...", "statement_date": "2019-03-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Existenciu prepisu údajného telefonátu Harabina so Sadikim potvrdil v roku 2008 Generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Harabin sa odvtedy pokúša od GP SR vysúdiť vyplatenie nemajetkovej ujmy. Prípad však stále pokračuje a proti poslednému neprávoplatnému rozsudku sa GP SR odvolala, avšak pravosť prepisu telefonátu nebola predmetom daného sporu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nRecidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal , ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.\n\nChronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR . Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.\n\nPravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil , že pozná iba „ manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený “. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.\n\nKvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.\n\nKrajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil . Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané , že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala .\n\nČo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne: “ Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou. ”", "analysis_paragraphs": ["Existenciu prepisu údajného telefonátu Harabina so Sadikim potvrdil v roku 2008 Generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Harabin sa odvtedy pokúša od GP SR vysúdiť vyplatenie nemajetkovej ujmy. Prípad však stále pokračuje a proti poslednému neprávoplatnému rozsudku sa GP SR odvolala, avšak pravosť prepisu telefonátu nebola predmetom daného sporu. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Recidivistu a drogového dílera Bakiho Sadikiho začiatkom 90. rokov aktívne odpočúvala polícia. V septembri 1994 údajne zachytila priateľský telefonát so sudcom Harabinom, z ktorého vyplývalo, že sa blízko poznajú. Navzájom si tykali a dohadovali si stretnutie. Harabin sa Sadikiho pýtal , ako došiel domov, ten sa zase zaujímal, ako sa má Harabinov syn. Prepis tohto telefonátu bol zverejnený v roku 2008.", "Chronológiu prípadu do roku 2012 priniesla TASR . Prepojenie Harabina na organizovaný zločin ako prvý naznačil v júni 2008 v pléne NR SR vtedajší opozičný poslanec za KDH Daniel Lipšic. Národnému bezpečnostnému úradu odovzdal prepis spomínaného telefonátu. Harabin následne ustál odvolávanie z funkcie ministra spravodlivosti, kedy za vyslovenie nedôvery jeho osobe hlasovalo len 55 poslancov.", "Pravosť telefonátu neskôr médiám potvrdil Dobroslav Trnka, ktorý v tom čase šéfoval GP SR. Telefonát mal byť súčasťou dohľadového spisu v Sadikiho prípade. Harabin sa voči Trnkovmu vyjadreniu ohradil a existenciu telefonátu odmietol. Poprel, že by sa so Sadikim osobne poznal a vyhlásil , že pozná iba „ manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený “. Sadiki bol však právoplatne odsúdený trikrát v priebehu rokov 1979 až 1987. Žil vtedy v okolí Popradu, kde bol Harabin sudcom, takže sa dá predpokladať, že ho ako odsúdeného zločinca poznal.", "Kvôli Trnkovmu vyhláseniu vtedy už predseda Najvyššieho súdu Harabin zažaloval Generálnu prokuratúru SR a žiadal vyplatiť odškodnenie 300 tisíc eur. Napriek tomu, že GP SR na súde predložila číslo rozhodnutia, ktorým bolo odpočúvanie Sadikiho povolené, Okresný súd Bratislava I v roku 2012 jeho verziu potvrdil a nariadil GP SR vyplatiť Harabinovi nemajetkovú ujmu 150 tisíc EUR. GP SR však odmietla odškodné vyplatiť a odvolala sa. Odvolal sa aj Harabin, ktorý nesúhlasil s priznanou sumou.", "Krajský súd verdikt najskôr zrušil a prípad vrátil na Okresný súd, ktorý mal prerátať primeranosť priznanej sumy. Súd v roku 2016 150 tisícový verdikt opätovne potvrdil . Po zmene zloženia senátu ho potvrdil aj Krajský súd, ktorému bolo vyčítané , že sa nezaujímal, či údajný prepis telefonátu vôbec existuje. Rozsudok iba zhodnotil, že Trnka porušil zásadu mlčanlivosti. GP SR následne podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudok zrušil a prípad vrátil nižším súdom. V ďalšom pojednávaní v apríli 2018 Okresný súd Bratislava I Harabinovi priznal nemajetkovú ujmu vo výške 150 tisíc EUR. Rozsudok nebol právoplatný, preto sa GP SR proti rozsudku opäť odvolala .", "Čo sa týka pravdivosti prepisu rozhovoru Harabina so Sadikim, napríklad Denník N informuje nasledovne: “ Trnka existenciu prepisu potvrdil pre novinárov, ktorí sa opakovane na to pýtali. Prokuratúra v roku 2008 napísala, že prepis je v dohľadovom spise. Je to spis, ktorý vedie prokuratúra a nie je totožný s trestným spisom. Touto verziou sa prokuratúra bránila aj počas súdneho konania, čoho dôkazom sú aj rozsudky. Prokuratúra v obrane napísala aj konkrétne číslo rozhodnutia súdu, ktorým bolo odpočúvanie povolené. Prepis telefonátu medzi podozrivým zločincom a sudcom Najvyššieho súdu Harabinom si na prokuratúre uschovali, pretože chceli proti Harabinovi podať námietku zaujatosti. V roku 1995 mal byť totiž členom senátu, ktorý mal o Sadikim rozhodovať. Harabin sa nakoniec namietol sám, a to práve kvôli tomu, že sa poznal so Sadikiho manželkou. ”"], "analysis_date": "2019-03-11", "analysis_sources": {"text": ["pýtal", "Prepis", "TASR", "vyhlásil", "potvrdil", "potvrdil", "vyčítané", "vrátil", "priznal", "Rozsudok", "odvolala", "Denník N"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1915022_harabin-dostane-od-prokuratury-vysoke-odskodne-v-kauze-baki-sadiki-vysudil-150-tisic-eur?__TUU7NTQxOzAyNDUgcXFzYDhlNTYyXndhZHE=vityuyvhyfm", "https://domov.sme.sk/c/6998069/150-tisic-eur-pre-harabina-najskor-zamietli-potom-zmenili-senat.html?ref=avizocl#a", "https://slovensko.hnonline.sk/417887-precitajte-si-viac-o-pripade-bakiho-sadikiho", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-16/harabinovsky-vysmech.html", "https://domov.sme.sk/c/20231929/harabin-napokon-dostane-odskodne-za-kauzu-sadiki.html", "https://domov.sme.sk/c/6998069/150-tisic-eur-pre-harabina-najskor-zamietli-potom-zmenili-senat.html?ref=avizocl", "https://domov.sme.sk/c/7026222/sadiki-harabinovi-volal-prokuratura-to-opat-potvrdila-pred-sudom.html", "https://domov.sme.sk/c/20803255/harabin-trnka-baki-sadiki-odskodne-generalna-prokuratura.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/465989-harabin-od-prokuratury-opat-vysudil-150-tisic-eur-v-kauze-baki-sadiki/", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=tit1", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471895-generalna-prokuratura-napadla-odskodnenie-150-tisic-eur-pre-harabina/", "https://dennikn.sk/1094606/harabin-opat-vysudil-150-tisic-eur-od-prokuratury/?ref=tit1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:24.042896+00:00"}
{"id": "vr38507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38507", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Prezradila to ministerka Žitňanská v parlamente pri rozprave o zákone o prokuratúre. Budem ju citovať, budem ju citovať, kedy povedala na adresu opozície \"vyhovuje vám, že prokuratúra nie je momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by sa mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich\", to znamená dnes opozičných \"kšeftov za predchádzajúcej vlády\".", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti týmto vyjadrením reagovala na argumenty opozičných poslancov ohľadom predkladaného vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre. 18.schôdza NRSR, 10.deň 09:59-10:19 : \"Keď hovoríte o ovládnutí justícii a prokuratúre tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti zo súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu ako sa z ministra spravodlivosti sa zo dňa na deň stal predseda najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť. Vyhovovalo vám, vyhovovalo vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme akým teraz je nie momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by s mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje ale táto vláda si dala do svojho vienka do programového vyhlásenia vlády ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému a táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly, nech ľudia vidia čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia čo sa deje na prokuratúre.\"", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti týmto vyjadrením reagovala na argumenty opozičných poslancov ohľadom predkladaného vládneho návrhu novely zákona o prokuratúre. 18.schôdza NRSR, 10.deň 09:59-10:19 : \"Keď hovoríte o ovládnutí justícii a prokuratúre tak sa musíme vrátiť k tým predchádzajúcim štyrom rokom, musíme sa vrátiť k tomu, čo za vašej vlády robil minister spravodlivosti zo súdnictvom, ako sa znížila dôveryhodnosť justície aké šikanózne disciplinárne návrhy boli podávané na sudcov, ktorí neboli poslušní a akým negatívnym spôsobom sa vaša vláda podpísala na situácii v justícii. Musím sa vrátiť aj k tomu ako sa z ministra spravodlivosti sa zo dňa na deň stal predseda najvyššieho súdu a musím sa vrátiť k tomu, že to bol váš minister spravodlivosti, ktorý sa stal symbolom pojmu nespravodlivosť. Vyhovovalo vám, vyhovovalo vám takýto spôsob ovládnutia justície a vyhovuje vám rovnako, že prokuratúra v tomto uzatvorenom systéme akým teraz je nie momentálne zjavne spôsobilá uzatvoriť žiadnu kauzu, ktorá by s mohla negatívnym spôsobom dotknúť vašich kšeftov za predchádzajúcej vlády. Rozumiem, že vám tento stav vyhovuje ale táto vláda si dala do svojho vienka do programového vyhlásenia vlády ako jednu z priorít zvýšenie dôveryhodnosti justičného systému a táto vláda urobí všetko preto, aby justičný systém zvýšil svoju dôveryhodnosť, nie ovládnutím justície, nie ovládnutím prokuratúry, ale zavedením predovšetkým verejnej kontroly, nech ľudia vidia čo sa deje na súdoch, nech ľudia vidia čo sa deje na prokuratúre.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["18.schôdza NRSR, 10.deň"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze%2frozprava"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:38.845635+00:00"}
{"id": "vr27342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27342", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "... bruselskí diplomati na čele s Catherine Ashtonovou, ktorá je takpovediac ministerkou zahraničných vecí Európskej únie zlyhali. Na pôde Ukrajiny utrpeli obrovské fiasko. Všetko bolo zle vyjednané a takisto bez potrebnej prípravy – to sú hlavné dôvody neúspechu. Takto sa to jednoducho nerobí aby veci, ktoré nemajú jasne dohodnuté prezentovali na významných podujatiach. Zvolať summit vo Vilniuse kde chcú podpisovať niečo, čo nemajú riadne vyrokované, toto nesvedčí o svedomitej práci.", "statement_date": "2014-04-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V hodnoteniach a analýzach Summitu vo Vilniuse sa neuvádza nakoľko bola EÚ \"pripravená\" a aké rokovania túto prípravu sprevádzali. Summit bol hodnotený ako neúspšný, avšak z iných dôvodov, ako napríklad nesprávne zaujatý postoj k Rusku alebo prílišné orientovanie sa na väznenie Tymošenkovej a nedostatočné riešenie ostatných záležitostí. Vzhľadom na to, že nemôžeme preveriť mieru, či úspešnosť rokovaní predchádzajúcich tomuto summitu, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V hodnoteniach a analýzach Summitu vo Vilniuse sa neuvádza nakoľko bola EÚ \"pripravená\" a aké rokovania túto prípravu sprevádzali. Summit bol hodnotený ako neúspšný, avšak z iných dôvodov, ako napríklad nesprávne zaujatý postoj k Rusku alebo prílišné orientovanie sa na väznenie Tymošenkovej a nedostatočné riešenie ostatných záležitostí. Vzhľadom na to, že nemôžeme preveriť mieru, či úspešnosť rokovaní predchádzajúcich tomuto summitu, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-03-19", "analysis_sources": {"text": ["Summit"], "url": ["http://www.neurope.eu/article/face-saving-end-summit-vilnius"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:00.783613+00:00"}
{"id": "vr13894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13894", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "Nová vláda keď bola ustanovená, hovorila o tom, že áno, pripravíme zákon o spravodajských službách, ktorý bude lepší pre tento bezpečnostný aparát, ale zároveň bude mať aj lepšiu kontrolu nad sebou. Zatiaľ sme ho nevideli.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 obsahuje cieľ pripraviť nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa zatiaľ však ešte stále nepodarilo zaviesť v konečnej podobe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. Programové vyhlásenie vlády SR (máj 2012) obsahovalo aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (. pdf , s.38). V ňom sa píše:\n\n„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie vlády z roku 2012 obsahuje cieľ pripraviť nový zákon o spravodajských službách, ktorý sa zatiaľ však ešte stále nepodarilo zaviesť v konečnej podobe. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012. Programové vyhlásenie vlády SR (máj 2012) obsahovalo aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (. pdf , s.38). V ňom sa píše:", "„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["deklarovala", "pdf", "avizoval", "zákone", "útokoch", "vzbudzoval", "útokoch", "otvoril", "pripúšťa", "SME.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7674364/zakon-o-tajnych-sluzbach-premenuje-sis-na-ucs.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/glvac-zakon-o-tajnych-sluzbach-ne/12187-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.sme.sk/c/7674364/zakon-o-tajnych-sluzbach-premenuje-sis-na-ucs.html", "http://edition.cnn.com/2015/01/21/europe/2015-paris-terror-attacks-fast-facts/", "http://www.zive.sk/clanok/103762/pocitace-slovakov-bezne-spehovat-nebudu-sis-ustupila", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/france/11995246/Paris-shooting-What-we-know-so-far.html", "http://www.zive.sk/clanok/110139/dockame-sa-opat-zberu-metadat-z-internetovania-vlada-hlada-riesenie", "http://www.sme.sk/c/8076548/novy-zakon-tajnym-sluzbam-umozni-robit-obchody-s-teroristami.html", "http://www.sme.sk/c/8076548/novy-zakon-tajnym-sluzbam-umozni-robit-obchody-s-teroristami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:59.764655+00:00"}
{"id": "vr31331", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31331", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Váš poradca, ktorého ste si z radov našich najali a dobre ste spravili, lebo aspoň že to bude mať nejakú hlavu a pätu. Váš budúci poradca vyhlásil, že opatrenia sa ľudí dotknú.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak sa však dostaneme k podstate výroku, v denníku SME sa Ľ. Ódor okrem iného vyjadril aj k opatreniam na konsolidáciu verejných financií: „Keď sa pozrieme na to, koľko štát vyberie celkovo na daniach, je to veľa peňazí. Myslieť si, že takýto balík peňazí sa dá zohnať len jednoduchými opatreniami, ktoré sa dotýkajú malého počtu ľudí na Slovensku, je mýtus. Nedá sa to urobiť bez toho, aby to nebolelo väčšiu skupinu ľudí.“", "analysis_paragraphs": ["Ak sa však dostaneme k podstate výroku, v denníku SME sa Ľ. Ódor okrem iného vyjadril aj k opatreniam na konsolidáciu verejných financií: „Keď sa pozrieme na to, koľko štát vyberie celkovo na daniach, je to veľa peňazí. Myslieť si, že takýto balík peňazí sa dá zohnať len jednoduchými opatreniami, ktoré sa dotýkajú malého počtu ľudí na Slovensku, je mýtus. Nedá sa to urobiť bez toho, aby to nebolelo väčšiu skupinu ľudí.“"], "analysis_date": "2012-03-06", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6283575/ludovit-odor-setrenie-sa-dotkne-vacsiny-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:43.351759+00:00"}
{"id": "49283", "numeric_id": 49283, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49283", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Dnes máme iba 16% eurofondov na regiónoch. Zbytok finančných prostriedkov ide cez ministerstvá. (Toto je zlá cesta.) Poliaci majú 44% eurofondov na regiónoch na vojvodstvách. Francúzi majú na departmentoch až 68 % eurofondov.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku budú regióny rozhodovať o 17% z eurofondov. V Poľsku je v regiónoch 44% eurofondov a vo Francúzsku približne 70%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRegióny budú rozdeľovať fondy v hodnote vyše 2 miliárd, to je asi 17 % z Programu Slovensko, cez ktorý pôjde v ďalších rokoch väčšina eurofondov. O použití eurofondov tak budú rozhodovať samosprávy a regionálni aktéri v rámci ich kompetencií.\n\nZvyšné percentá fondov z Programu sú riadené prostredníctvom 10 sprostredkovateľských orgánov. Barbora Lukáčová štátna tajomníčka MIRRI SR uviedla , že regionálny princíp pri implementácii eurofondov Slovensko plánuje naďalej posilňovať.\n\nPoľsko má počas obdobia 2021- 2027 v svojich 16 vojvodstvách 44% z eurofondov. Francúzsko má 19 regionálnych programov, celkovo má 23 programov. Podľa výpočtov tímu Demagog.SK je na regionálne programy určených zhruba 11 miliárd eur, celkovo má Francúzsko k dispozícií 16,8 miliardy. Do regionálnych programov ide približne 70% eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku budú regióny rozhodovať o 17% z eurofondov. V Poľsku je v regiónoch 44% eurofondov a vo Francúzsku približne 70%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Regióny budú rozdeľovať fondy v hodnote vyše 2 miliárd, to je asi 17 % z Programu Slovensko, cez ktorý pôjde v ďalších rokoch väčšina eurofondov. O použití eurofondov tak budú rozhodovať samosprávy a regionálni aktéri v rámci ich kompetencií.", "Zvyšné percentá fondov z Programu sú riadené prostredníctvom 10 sprostredkovateľských orgánov. Barbora Lukáčová štátna tajomníčka MIRRI SR uviedla , že regionálny princíp pri implementácii eurofondov Slovensko plánuje naďalej posilňovať.", "Poľsko má počas obdobia 2021- 2027 v svojich 16 vojvodstvách 44% z eurofondov. Francúzsko má 19 regionálnych programov, celkovo má 23 programov. Podľa výpočtov tímu Demagog.SK je na regionálne programy určených zhruba 11 miliárd eur, celkovo má Francúzsko k dispozícií 16,8 miliardy. Do regionálnych programov ide približne 70% eurofondov."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Regióny", "pôjde", "budú", "uviedla", "má", "", "má", "má"], "url": ["https://www.partnerskadohoda.gov.sk/slovensko-sa-chce-ucit-od-polska-ako-lepsie-cerpat-eurofondy/", "https://eurofondy.gov.sk/program-slovensko/", "https://mirri.gov.sk/wp-content/uploads/2022/06/MIRRI_Program-Slovensko.pdf", "https://www.partnerskadohoda.gov.sk/slovensko-sa-chce-ucit-od-polska-ako-lepsie-cerpat-eurofondy/", "https://www.gov.pl/web/funds-regional-policy/poland-inaugurates-european-programmes-for-the-years-2021-2027", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/es/IP_22_3368", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/es/IP_22_3368", "https://cohesiondata.ec.europa.eu/countries/FR/21-27"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:47.492530+00:00"}
{"id": "vr36530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36530", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ja som tie protikorupčné opatrenia označil jednoznačne na tlačovej konferencii (odpoveď na otázku moderátora, prečo nie je v programe ĽS-HZDS žiadne protikorupčné opatrenie, pozn.).", "statement_date": "2010-04-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mečiar ich na konferencii vymenoval, ide teda o pravdivé tvrdenie.", "analysis_paragraphs": ["Mečiar ich na konferencii vymenoval, ide teda o pravdivé tvrdenie."], "analysis_date": "2010-12-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:45.953029+00:00"}
{"id": "vr17085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17085", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...no tak samozrejme INEKO ocenilo ich program, ocenilo ich program (volebný program SaS, pozn.), že bol veľmi dobrý, pretože jeho zakladajúci člen sedí vo vlastnom klube...", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Eugen Jurzyca , súčasný tímlíder SaS pre verejné financie je zakladateľom a bol riaditeľom INEKO v období od 1999 do 2009. INEKO ocenila pred voľbami do NRSR v roku 2016 volebný program strany SaS ako najlepší pre zdravotníctvo. Eugen Jurzyca v čase hodnotenia volebných programov už pre INEKO nepracoval, tento fakt potvrdil aj súčasný riaditeľ Peter Golias. Robert Kaliňák vytvára dojem, že strana SaS vyšla ako jedna z najlepšie hodnotených len preto, že Jurzyca v INEKU v minulosti pôsobil. Kaliňákove tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Eugen Jurzyca , súčasný tímlíder SaS pre verejné financie je zakladateľom a bol riaditeľom INEKO v období od 1999 do 2009. INEKO ocenila pred voľbami do NRSR v roku 2016 volebný program strany SaS ako najlepší pre zdravotníctvo. Eugen Jurzyca v čase hodnotenia volebných programov už pre INEKO nepracoval, tento fakt potvrdil aj súčasný riaditeľ Peter Golias. Robert Kaliňák vytvára dojem, že strana SaS vyšla ako jedna z najlepšie hodnotených len preto, že Jurzyca v INEKU v minulosti pôsobil. Kaliňákove tvrdenie tak hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Eugen Jurzyca", "riaditeľom", "ocenila", "HPI", "INESS", "PAS"], "url": ["http://eugenjurzyca.sk/", "http://www.ineko.sk/onas/eugen-jurzyca-zakladatel-ineko", "http://www.ineko.sk/clanky/najlepsi-volebny-program-pre-zdravotnictvo-maju-sas-a-kdh", "http://www.hpi.sk/2016/02/hodnotenie-volebnych-programov/", "http://www.iness.sk/stranka/11384-Velke-hodnotenie-volebnych-programov-politickych-stran-Pozrite-sa-kto-prepadol-na-celej-ciareTopky", "http://alianciapas.sk/podnikatelske-prostredie-v-pripade-ucasti-vo-vlade-najviac-skvalitnia-sas-most-hid-kdh-a-siet/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:25.263043+00:00"}
{"id": "vr33184", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33184", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Kolegyňa Laššáková mu umožnila premietať videá napriek tomu, že iným poslancom pri iných príležitostiach bolo zakázané púšťať video v Národnej rade.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže predsedovi P. Paškovi bolo umožnené bez obmedzení premietnuť video, no na druhej strane, A. Hrnčiarovi nebolo umožnené dokončiť prezentáciu troch krátkych ukážok, ktoré mali dokumentovať stav justície. Oba uvedené prípady sa stali pod vedením podpredsedníčky NR SR Laššákovej. Je pravdou, že predseda NR SR premietal video pri svojom vystúpení, na ktoré má ako predseda NR SR právo. Vystúpenie a premietnuté video si môžete pozrieť tu . Demagog.sk zistil, že minimálne v prípade A. Hrnčiara, ktorý chcel prehrať tri krátke videá, nebolo umožnené prehrať všetky tri krátke videá. Poslanec Andrej Hrničiar mal v rámci 11. schôdze parlamentu 18. decembra 2012 záujem premietnuť tri krátke filmové úseky, k téme o stave justície na Slovensku. Podpredsedníčka parlamentu Laššáková však namietala: \" Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.\" Podpredsedníčka Laššáková umožnila však pustiť dva 20-sekundové úseky, pričom po uplynutí 20 sekúnd musel poslanec Hrničiar premietanie ukončiť, pretože pani Lašáková nesúhlasila s pokračovaním premietania. Tretie video nebolo A. Hrnčiarovi umožnené pustiť. Predsedníčka NR SR argumentovala slovami: \"Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže predsedovi P. Paškovi bolo umožnené bez obmedzení premietnuť video, no na druhej strane, A. Hrnčiarovi nebolo umožnené dokončiť prezentáciu troch krátkych ukážok, ktoré mali dokumentovať stav justície. Oba uvedené prípady sa stali pod vedením podpredsedníčky NR SR Laššákovej. Je pravdou, že predseda NR SR premietal video pri svojom vystúpení, na ktoré má ako predseda NR SR právo. Vystúpenie a premietnuté video si môžete pozrieť tu . Demagog.sk zistil, že minimálne v prípade A. Hrnčiara, ktorý chcel prehrať tri krátke videá, nebolo umožnené prehrať všetky tri krátke videá. Poslanec Andrej Hrničiar mal v rámci 11. schôdze parlamentu 18. decembra 2012 záujem premietnuť tri krátke filmové úseky, k téme o stave justície na Slovensku. Podpredsedníčka parlamentu Laššáková však namietala: \" Ale dohodneme sa akože, pretože poslanci a myslím si, že by nebolo vhodné, aby v rokovacej sále bol premietaný nejaký film alebo niečo podobné.\" Podpredsedníčka Laššáková umožnila však pustiť dva 20-sekundové úseky, pričom po uplynutí 20 sekúnd musel poslanec Hrničiar premietanie ukončiť, pretože pani Lašáková nesúhlasila s pokračovaním premietania. Tretie video nebolo A. Hrnčiarovi umožnené pustiť. Predsedníčka NR SR argumentovala slovami: \"Pán poslanec, naozaj si myslím, že toto vôbec nepodporuje to vaše vystúpenie. Absolútne, naozaj. Nehnevajte sa, ako nesúhlasím s tým, aby ste tu robili takéto premietanie. Vôbec ako brala som, že, ale toto, toto absolútne my neriešime ani. My riešime stav v justícii.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["tu", "schôdze"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/98287/Paska_Pavol.html", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/95556/Hrnciar_Andrej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:04.900205+00:00"}
{"id": "vr35390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35390", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pán Oravec  kandidoval za SaS vy veľmi dobre viete do Európskeho parlamentu.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec sa nachádzal na kandidátej listine strany Sas pre voľby do Európskeho parlamentu.", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec sa nachádzal na kandidátej listine strany Sas pre voľby do Európskeho parlamentu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["kandidátej listine", "Sas"], "url": ["http://app.statistics.sk/volbyep2009/info/regkand.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/volbyep2009/info/koalicie.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:06.803849+00:00"}
{"id": "vr36621", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36621", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Opak tvrdí pán poslanec Kaliňák a mlčia Turci.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslanca Kaliňáka polícia zlyhala pri akcii. \" Ministerstvo vnútra bez akýchkoľvek problémov naložilo nebezpečnú jedovatú látku do obyčajného kamióna. Kamión mal byť na prepravu nebezpečnej látky, ktorú prevážal špeciálne upravený a tiež vodič mal mať osobitné oprávnenie, toto však podľa Kaliňáka nebolo splnené.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslanca Kaliňáka polícia zlyhala pri akcii. \" Ministerstvo vnútra bez akýchkoľvek problémov naložilo nebezpečnú jedovatú látku do obyčajného kamióna. Kamión mal byť na prepravu nebezpečnej látky, ktorú prevážal špeciálne upravený a tiež vodič mal mať osobitné oprávnenie, toto však podľa Kaliňáka nebolo splnené.\""], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["zlyhala", "tvnoviny.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/kalinak-policia-zatlka-okolnosti-pripadu-kamiona-v-turecku.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/kalinak-policia-zatlka-okolnosti-pripadu-kamiona-v-turecku.html", "http://hnonline.sk/svet/c1-49082880-cesky-dopravca-vracia-slovakom-uder"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:38.903445+00:00"}
{"id": "vr28169", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28169", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V našom prípade rozpočet na armádu predstavuje okolo 1%, ako ste správne povedali a v absolútnych číslach je to okolo 750 až 800 miliónov eur ročne. Ak by dnes niekto chcel, aby sme nastúpili na 2%, tak rovno by sme museli pridať ďalších 750 alebo 800 miliónov eur", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet na obranu na rok 2014 predstavuje čiastku 744 miliónov eur, v roku 2013 to bolo približne o 4 milióny eur viac . HDP za rok 2013 je 72 134,1 miliónov eur. Rozpočet na armádu na rok 2014 činí 1% HDP. Je teda pravdou, že v prípade ak by Slovensko chcelo dosiahnuť výdavky na armády na úrovni 2 % HDP, muselo by súčasné výdavky približne zdvojnásobiť, čo by pri súčasnom HDP predstavovalo približne 750 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet na obranu na rok 2014 predstavuje čiastku 744 miliónov eur, v roku 2013 to bolo približne o 4 milióny eur viac . HDP za rok 2013 je 72 134,1 miliónov eur. Rozpočet na armádu na rok 2014 činí 1% HDP. Je teda pravdou, že v prípade ak by Slovensko chcelo dosiahnuť výdavky na armády na úrovni 2 % HDP, muselo by súčasné výdavky približne zdvojnásobiť, čo by pri súčasnom HDP predstavovalo približne 750 miliónov eur."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["obranu", "viac"], "url": ["http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2014/11/#sekcia3", "https://www.mosr.sk/rozpocet-rozpoctovej-kapitoly-ministerstva-obrany-sr-na-rok-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:45.414495+00:00"}
{"id": "vr34715", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34715", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni (opozícia) nakoniec nezahlasovali za tu Lisabonskú zmluvu.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za Lisabonskú zmluvu hlasovalo nakoniec 19 poslancov SMK a i vďaka nim bola prijatá . Zo súčasnej vlády za zmluvu hlasovali viacerý poslanci z Most-Híd , medzi nimi aj Béla Bugár.", "analysis_paragraphs": ["Za Lisabonskú zmluvu hlasovalo nakoniec 19 poslancov SMK a i vďaka nim bola prijatá . Zo súčasnej vlády za zmluvu hlasovali viacerý poslanci z Most-Híd , medzi nimi aj Béla Bugár."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo", "prijatá", "Most-Híd"], "url": ["http://dnes.atlas.sk/slovensko/vlada-a-parlament/187357/slota-sdku-nehlasovanim-o-lisabonskej-zmluve-naplula-na-uniu", "http://www.euroinfo.gov.sk/euroagendy/agenda-eu-sr/lisabonska-reformna-zmluva/slovensko-ratifikovalo-lisabonsku-zmluvu-64c.html", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:14.546385+00:00"}
{"id": "vr28684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28684", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Vo Viedni si postavili krásnu novú stanicu za 8 rokov, v Berlíne tiež, v Prahe majú vynovenú hlavnú stanicu, v Užhorode za 4 roky.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ivo Nesrovnal uvádza viaceré nepresné údaje ohľadom dĺžky času, ktoré spomenuté mestá potrebovali na výstavbu svojich železničných staníc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výstavba novej vlakovej stanice vo Viedni trvala 7 rokov. Výstavba začala v roku 2007 a bola ukončená v októbri tohto roku. Výstavba Hauptbanhoff v Berlíne začala v roku 1995 a skončila v máji 2006, čiže trvala 11 rokov. V Prahe vynovili \"hlavné nádraží\", keď v roku 2009 otvorili vynovené priestory stanice, ktoré poskytuje efektívnejšie služby pre cestujúcich. Výstavba novej stanice v Užhorode začala v roku 2003 a skončila v októbri 2004, čo nie sú 4 roky, ale 1 rok. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivo Nesrovnal uvádza viaceré nepresné údaje ohľadom dĺžky času, ktoré spomenuté mestá potrebovali na výstavbu svojich železničných staníc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Výstavba novej vlakovej stanice vo Viedni trvala 7 rokov. Výstavba začala v roku 2007 a bola ukončená v októbri tohto roku. Výstavba Hauptbanhoff v Berlíne začala v roku 1995 a skončila v máji 2006, čiže trvala 11 rokov. V Prahe vynovili \"hlavné nádraží\", keď v roku 2009 otvorili vynovené priestory stanice, ktoré poskytuje efektívnejšie služby pre cestujúcich. Výstavba novej stanice v Užhorode začala v roku 2003 a skončila v októbri 2004, čo nie sú 4 roky, ale 1 rok. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["vo Viedni", "Hauptbanhoff", "", "vynovené", "Užhorode"], "url": ["https://www.wien.gv.at/english/transportation-urbanplanning/central-station.html", "http://www.aviewoncities.com/berlin/hauptbahnhof.htm", "http://www.aviewoncities.com/berlin/hauptbahnhof.htm", "http://technet.idnes.cz/nove-hlavni-nadrazi-v-praze-se-otevrelo-verejnosti-projdete-si-stavbu-krok-za-krokem-gae-/tec_reportaze.aspx?c=A081201_165526_tec_reportaze_rja", "http://en.wikipedia.org/wiki/Uzhhorod_railway_station"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:08.736048+00:00"}
{"id": "vr31905", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31905", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Oni (dôchodkové správcovské spoločnosti, pozn.) dostanú peniaze, pretože im musia ľudia odvádzať peniaze, musia, áno, to je povinnosť.", "statement_date": "2012-06-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Kaliňák zavádza ak tvrdí, že ľudia musia odvádzať peniaze do II. piliera resp. do dôchodkových správcovských spoločností. Je síce pravda, že noví sporitelia vstupujú do II. piliera od 1. apríla povinne, na druhej strane z II. piliera môžu do dvoch rokov od vstupu vystúpiť a stať tak sa súčasťou len I. piliera, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa. Na Slovensku predstavuje starobné dôchodkové sporenie II. pilier. Jeho účelom je spolu so starobným sporením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým v prípade úmrtia sporiteľa. Sporitelia, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce a stávajú sa poistencami v systéme sociálneho poistenia sa automaticky stávajú aj sporiteľmi v druhom pilieri. Túto zmenu priniesla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení (§14). Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2012. Podľa tojhto zákona však sporitelia môžu počas dvoch rokov (730 dní) od vstupu do II. piliera vystúpiť a stať sa sporiteľom len v I. pilieri, ktorý je spravovaný výlučne Sociálnou poisťovňou (§17a odsek 2). Je preto zavádzajúce tvrdiť, že sporitelia musia odvádzať peniaze do II. piliera. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu sporitelia počas dvoch rokov od vstupu do II. piliera vystúpiť a tak sa stať súčasťou len I. piliera. Po uplynutí tohto dvojročného obdobia už podľa zákona nie je možnosť vystúpiť z II. piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["R. Kaliňák zavádza ak tvrdí, že ľudia musia odvádzať peniaze do II. piliera resp. do dôchodkových správcovských spoločností. Je síce pravda, že noví sporitelia vstupujú do II. piliera od 1. apríla povinne, na druhej strane z II. piliera môžu do dvoch rokov od vstupu vystúpiť a stať tak sa súčasťou len I. piliera, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa. Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa. Na Slovensku predstavuje starobné dôchodkové sporenie II. pilier. Jeho účelom je spolu so starobným sporením (I. pilier) zabezpečiť príjem v starobe a pozostalým v prípade úmrtia sporiteľa. Sporitelia, ktorí prvýkrát vstupujú na trh práce a stávajú sa poistencami v systéme sociálneho poistenia sa automaticky stávajú aj sporiteľmi v druhom pilieri. Túto zmenu priniesla novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení (§14). Táto novela nadobudla účinnosť 1. apríla 2012. Podľa tojhto zákona však sporitelia môžu počas dvoch rokov (730 dní) od vstupu do II. piliera vystúpiť a stať sa sporiteľom len v I. pilieri, ktorý je spravovaný výlučne Sociálnou poisťovňou (§17a odsek 2). Je preto zavádzajúce tvrdiť, že sporitelia musia odvádzať peniaze do II. piliera. Podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení môžu sporitelia počas dvoch rokov od vstupu do II. piliera vystúpiť a tak sa stať súčasťou len I. piliera. Po uplynutí tohto dvojročného obdobia už podľa zákona nie je možnosť vystúpiť z II. piliera. Dátum zverejnenia analýzy: 04.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "novela"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/filemanager/dokumenty/ministerstvo/legislativa/socialna_legislativa/43_2004.pdf", "http://www.employment.gov.sk/zmeny-od-1.-aprila-2012-posledna-novela.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:29.955266+00:00"}
{"id": "43807", "numeric_id": 43807, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43807", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Však zákon to predpokladá, ústava to predpokladá. Európsky dohovor o ľudských právach to predpokladá (možnosť byť sudcom aj na kandidátke politickej strany ako líder, pozn.).", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tak Ústava ako aj Európsky dohovor a zákon predpokladajú u sudcu nezávislosť. Ústava ani Dohovor kandidatúru sudcu do parlamentu explicitne neriešia, zákon v čase „padnutia” výroku zakazoval „politickú činnosť” sudcov. Po novom im za kandidatúru hrozí strata talára. Napriek vážnym pochybnostiam je prípustnosť kandidatúry sudcu z pohľady Ústavy a Európskeho dohovoru vecou ich interpretácie, ktorej jej arbitrom na to určeným je súd. Výrok považujeme za neoveriteľný. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (145a, odstavec 1), „ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.” Kandidatúra sudcu vo voľbách v Ústave upravená nie je. Jej text však hovorí , že „sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí” a že „sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie”. Európsky dohovor o ľudských právach explicitne neupravuje kandidatúru sudcu vo voľbách. Hovorí však (článok 21, ods. 3), že „počas svojho funkčného obdobia sudcovia (ESĽP - pozn.) nemôžu vykonávať činnosť nezlučiteľnú s ich nezávislosťou, nestrannosťou alebo s požiadavkami súvisiacimi so stálym výkonom ich funkcie”. Zákon o sudcoch v čase vyjadrenia Štefana Harabina obsahoval niekoľko paragrafov, ktoré s kandidatúrou sudcu súvisia. Podľa § 30, ods. 1 „v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.” Podľa § 30, ods. 9 „sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.” Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Demagóg.SK požiadal Štefana Harabina o vysvetlenie jeho interpretácie Ústavy aj Dohovoru - nereagoval však.", "analysis_paragraphs": ["Tak Ústava ako aj Európsky dohovor a zákon predpokladajú u sudcu nezávislosť. Ústava ani Dohovor kandidatúru sudcu do parlamentu explicitne neriešia, zákon v čase „padnutia” výroku zakazoval „politickú činnosť” sudcov. Po novom im za kandidatúru hrozí strata talára. Napriek vážnym pochybnostiam je prípustnosť kandidatúry sudcu z pohľady Ústavy a Európskeho dohovoru vecou ich interpretácie, ktorej jej arbitrom na to určeným je súd. Výrok považujeme za neoveriteľný. Podľa Ústavy Slovenskej republiky (145a, odstavec 1), „ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.” Kandidatúra sudcu vo voľbách v Ústave upravená nie je. Jej text však hovorí , že „sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí” a že „sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie”. Európsky dohovor o ľudských právach explicitne neupravuje kandidatúru sudcu vo voľbách. Hovorí však (článok 21, ods. 3), že „počas svojho funkčného obdobia sudcovia (ESĽP - pozn.) nemôžu vykonávať činnosť nezlučiteľnú s ich nezávislosťou, nestrannosťou alebo s požiadavkami súvisiacimi so stálym výkonom ich funkcie”. Zákon o sudcoch v čase vyjadrenia Štefana Harabina obsahoval niekoľko paragrafov, ktoré s kandidatúrou sudcu súvisia. Podľa § 30, ods. 1 „v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.” Podľa § 30, ods. 9 „sudca nesmie byť členom žiadnej politickej strany ani politického hnutia, ani vykonávať aktívnu politickú činnosť v politických stranách alebo v politických hnutiach.” Dva dni po vyjadrení Štefana Harabina začala byť účinná novela Zákona o sudcoch, kde pribudli viaceré ustanovenia. V § 30, ods. 9 pribudla veta, že „za výkon aktívnej politickej činnosti sa považuje aj kandidovanie na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do Európskeho parlamentu.” Podľa § 19 po novom „za vzdanie sa funkcie sudcu sa považuje aj podpísanie vyhlásenia, v ktorom sudca vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia vo voľbách do národnej rady a vo voľbách do európskeho parlamentu…” Demagóg.SK požiadal Štefana Harabina o vysvetlenie jeho interpretácie Ústavy aj Dohovoru - nereagoval však."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy", "hovorí", "Hovorí", "obsahoval", "začala"], "url": ["https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava7", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460#hlava7", "https://www.echr.coe.int/Documents/Convention_SLK.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20190223.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20191015.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:27.660442+00:00"}
{"id": "vr27607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27607", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol som niekoľko rokov, pán redaktor, predsedom väzenskej komisie a poznám všetky väznice na Slovensku. Dobre viete, že sa neeviduje, kto je Róm a kto nie je Róm, toto sa jednoducho nerobí. Ja Vám garantujem, že každý druhý odsúdený alebo vo výkone trestu odňatia slobody, každý druhý vo výkone trestu odňatia slobody je Róm. Ak si zoberieme, že aká je miera populácie ... ak tu máme 10% obyvateľov približne, rómsku populáciu, a týchto 10% nám tvorí polovičku väzenskej populácie, tak to o niečom jako hovorí. Ja takisto uznávam sociálne korene kriminality.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko sa štatistiky o počte odsúdených osôb rómskeho etnika viedli na Slovensku len do roku 2002, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa profilu Roberta Fica na stránke Úradu vlády SR, bol R. Fico skutočne v rokoch 1995 - 2003 predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zverejňuje mesačne štatistiky o počte obvinených a odsúdených osôb na území SR. Vychádzajúc z marcovej štatistiky (.pdf), sa skutočne neeviduje to, k akej národnostnej menšine je väzeň príslušný. Nepodarilo sa nám o tom nájsť informácie ani napr. na webe občianskeho združenia Väzeň, a ani na webe Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp. v príslušných právnych normách zverejnených na webe Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Takáto evidencia sa viedla do roku 2002, konkrétne v štatistickej ročenke Ministerstva spravodlivosti SR. Táto štati stika z roku 2002 hovorí o tom, že pre celú SR bolo zo všetkých odsúdených osôb v roku 2002 23,32% Rómov. Od roku 2003 až po rok 2012 (.pdf, strana 65) sa však už tieto štatistiky nevedú a nevieme overiť, či je každý druhý vo výkone trestu odňatia slobody rómskeho etnika. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre doplnenie uvádzame úryvok zo štúdie A. Michálka z Geografického ústavu SAV, z roku 2010: \"Na začiatku 90. rokov, keď ešte boli údaje o rómskej kriminalite k dispozícii, tvoril podiel Rómov na celkovej trestnej činnosti na Slovensku 28 %. Rómovia mali zvlášť veľký podiel na krádežiach vlámaním (40 %) a tzv. obyčajných krádežiach (36 %). Vysoký podiel mali Rómovia na mravnostnej delikvencii, predovšetkým na trestnom čine pohlavného zneužívania (40 %). Na násilnej kriminalite sa Rómovia podieľali 23 % (Socioklub 1999). Zo starších dostupných štatistík tiež vyplýva vysoká miera recidívy u rómskej populácie a neúčinnosť „nápravnovýchovného“, ale aj sankčného účelu výkonu trestu. Významným prameňom o rasovom pomere páchateľov jednotlivých trestných činov je „Správa o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v roku 1990 a v I. štvrťroku 1991“ (Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej federatívnej republiky 1991). V dokumente je okrem iného uvedených niekoľko alarmujúcich údajov o podiele Rómov na páchaní niektorých závažných trestných činov. Najzávažnejší je tento údaj pokiaľ ide o trestný čin lúpeží, na ktorom sa Rómovia podieľajú 61,3 %. Vysoký je aj ich podiel na trestných činoch znásilnenia (24,7 %), krádeží (19,1 %), vrážd (13,5 %) a ďalších.\" Čo sa týka toho, že 10% obyvateľov SR je Rómov, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity uvádza, že podľa odhadov žije na území SR 380 000 Rómov. Aktuálne štatistiky k 31.12.2013 ( ŠÚ SR ) uvádzajú, že SR mala k 31.12.2013 5 415 949 obyvateľov. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov tvorí teda približne 7%. R. Fico ale používa výraz približne 10%, takže je blízko hodnote 7%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko sa štatistiky o počte odsúdených osôb rómskeho etnika viedli na Slovensku len do roku 2002, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podľa profilu Roberta Fica na stránke Úradu vlády SR, bol R. Fico skutočne v rokoch 1995 - 2003 predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky zverejňuje mesačne štatistiky o počte obvinených a odsúdených osôb na území SR. Vychádzajúc z marcovej štatistiky (.pdf), sa skutočne neeviduje to, k akej národnostnej menšine je väzeň príslušný. Nepodarilo sa nám o tom nájsť informácie ani napr. na webe občianskeho združenia Väzeň, a ani na webe Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp. v príslušných právnych normách zverejnených na webe Zboru väzenskej a justičnej stráže SR. Takáto evidencia sa viedla do roku 2002, konkrétne v štatistickej ročenke Ministerstva spravodlivosti SR. Táto štati stika z roku 2002 hovorí o tom, že pre celú SR bolo zo všetkých odsúdených osôb v roku 2002 23,32% Rómov. Od roku 2003 až po rok 2012 (.pdf, strana 65) sa však už tieto štatistiky nevedú a nevieme overiť, či je každý druhý vo výkone trestu odňatia slobody rómskeho etnika. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Pre doplnenie uvádzame úryvok zo štúdie A. Michálka z Geografického ústavu SAV, z roku 2010: \"Na začiatku 90. rokov, keď ešte boli údaje o rómskej kriminalite k dispozícii, tvoril podiel Rómov na celkovej trestnej činnosti na Slovensku 28 %. Rómovia mali zvlášť veľký podiel na krádežiach vlámaním (40 %) a tzv. obyčajných krádežiach (36 %). Vysoký podiel mali Rómovia na mravnostnej delikvencii, predovšetkým na trestnom čine pohlavného zneužívania (40 %). Na násilnej kriminalite sa Rómovia podieľali 23 % (Socioklub 1999). Zo starších dostupných štatistík tiež vyplýva vysoká miera recidívy u rómskej populácie a neúčinnosť „nápravnovýchovného“, ale aj sankčného účelu výkonu trestu. Významným prameňom o rasovom pomere páchateľov jednotlivých trestných činov je „Správa o stave a vývoji evidovanej kriminality v ČSFR v roku 1990 a v I. štvrťroku 1991“ (Generálna prokuratúra Českej a Slovenskej federatívnej republiky 1991). V dokumente je okrem iného uvedených niekoľko alarmujúcich údajov o podiele Rómov na páchaní niektorých závažných trestných činov. Najzávažnejší je tento údaj pokiaľ ide o trestný čin lúpeží, na ktorom sa Rómovia podieľajú 61,3 %. Vysoký je aj ich podiel na trestných činoch znásilnenia (24,7 %), krádeží (19,1 %), vrážd (13,5 %) a ďalších.\" Čo sa týka toho, že 10% obyvateľov SR je Rómov, Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity uvádza, že podľa odhadov žije na území SR 380 000 Rómov. Aktuálne štatistiky k 31.12.2013 ( ŠÚ SR ) uvádzajú, že SR mala k 31.12.2013 5 415 949 obyvateľov. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľov tvorí teda približne 7%. R. Fico ale používa výraz približne 10%, takže je blízko hodnote 7%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-24", "analysis_sources": {"text": ["profilu", "štatistiky", "webe", "webe", "štati", "stika", "2003", "2012", "štúdie", "Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity", "ŠÚ SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "http://www.zvjs.sk/dokumenty/Dokumenty/Stat-Marec-2014.pdf", "http://www.vazen.sk/", "http://www.zvjs.sk/", "http://www.justice.gov.sk/stat/roc/03/ta_perc.htm", "http://www.justice.gov.sk/stat/roc/03/ta_perc.htm", "http://www.justice.gov.sk/stat/roc/04/ta14.htm", "http://www.justice.gov.sk/stat/roc/13/stat_roc_2012.pdf", "https://www.sav.sk/journals/uploads/12081425GC-10-4-Michalek.pdf", "http://www.romovia.vlada.gov.sk/3548/fakty-o-romoch.php", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=65809"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:56.787754+00:00"}
{"id": "49377", "numeric_id": 49377, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49377", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pokiaľ viem, tak pán minister nenašiel na stole žiadne oznámenie pána prezidenta Hamrana, že odchádza to len na tlačovkách rozprával, ale papier žiadny nikde.", "statement_date": "2023-11-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácií nie je možné posúdiť, či po príchode na ministerstvo našiel písomné oznámenie Štefana Hamrana o jeho odchode, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nHamran, bývalý šéf polície, avizoval už začiatkom októbra svoj odchod z funkcie. Dôvodom odchodu Hamrana z významného postu je Smer-SD , ktorému sa po voľbách podarilo vyskladať koalíciu.\n\nŠutaj Eštok, nový minister vnútra, sa 26.10. 2023 rozhodol Hamrana odvolať . K tomuto odvolávaniu došlo len tri dni pred avizovaným odchodom Hamrana do civilu .\n\nŠtefan Hamran v rozhovore pre Denník N uviedol , že mal k 31. októbru 2023 skončiť vo funkcii policajného prezidenta a od 1. novembra odísť do civilu. Túto informáciu oznámil na ministerstve vnútra, kde mu podľa jeho slov vystavili personálny rozkaz (08:25), ktorý mu premiér a zároveň minister vnútra, Ľudovít Ódor spolu s generálnym tajomníkom podpísali 24. októbra.\n\nŠutaj Eštok všal 5. 11. uviedol , že nedostal dokumentáciu o tom, že by Hamran plánoval odísť do civilu.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácií nie je možné posúdiť, či po príchode na ministerstvo našiel písomné oznámenie Štefana Hamrana o jeho odchode, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Hamran, bývalý šéf polície, avizoval už začiatkom októbra svoj odchod z funkcie. Dôvodom odchodu Hamrana z významného postu je Smer-SD , ktorému sa po voľbách podarilo vyskladať koalíciu.", "Šutaj Eštok, nový minister vnútra, sa 26.10. 2023 rozhodol Hamrana odvolať . K tomuto odvolávaniu došlo len tri dni pred avizovaným odchodom Hamrana do civilu .", "Štefan Hamran v rozhovore pre Denník N uviedol , že mal k 31. októbru 2023 skončiť vo funkcii policajného prezidenta a od 1. novembra odísť do civilu. Túto informáciu oznámil na ministerstve vnútra, kde mu podľa jeho slov vystavili personálny rozkaz (08:25), ktorý mu premiér a zároveň minister vnútra, Ľudovít Ódor spolu s generálnym tajomníkom podpísali 24. októbra.", "Šutaj Eštok všal 5. 11. uviedol , že nedostal dokumentáciu o tom, že by Hamran plánoval odísť do civilu."], "analysis_date": "2023-12-03", "analysis_sources": {"text": ["októbra", "Smer-SD", "odvolať", "civilu", "uviedol", "rozkaz", "uviedol"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/s-hamran-poziada-o-koniec-vo-funkcii/746890-clanok.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/10/sef-policie-hamran-poziada-o-uvolnenie-z-funkcie-v-najblizsich-dnoch-odchod-planuju-aj-dalsi-funkcionari/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686389-hamran-skoncil-minister-vnutra-sutaj-estok-policajneho-prezidenta-odvolal/", "https://domov.sme.sk/c/23236934/sutaj-estok-stefan-hamran-odvolanie.html", "https://dennikn.sk/3660214/byvaly-policajny-prezident-hamran-v-poprade-mi-nalepili-uz-aj-vizitku/", "https://youtu.be/7Sf-sbS1Aas?si=NnI_uliob5yBt4_s", "https://www.trend.sk/spravy/minister-vnutra-neriesil-kam-bude-stefan-hamran-preveleny-ani-je-civile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:23.537397+00:00"}
{"id": "vr17996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17996", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...tie mnohé z opatrení, ktoré sú dokonca v Košickej výzve, čiastočne sú už plnené a čiastočne z nich už pani ministerka aj urobila a o ďalších musíme rokovať (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O čiastočne splnených bodoch Košickej výzvy informovala Facebooková stránka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako aj Andrej Danko ešte 21. júna 2018. Vyhlásil , že je splnených 11 z 18 požiadaviek farmárov a dodal, že: \"Som ochotný počúvať ich pripomienky a pomôcť v tom, v čom môžem. Okamžité kontroly, ak príde duplicitná žiadosť na dotáciu, či samostatná jednotka, ktorá sa bude venovať iba vyšetrovaním jednotlivých prípadov farmárov sú veci, ktoré sú už v procese. Aj témy, ktoré sa týkajú prideľovania eurodotácií ministerka už rieši.\" Ministerstvo sa vo svojej argumentácii opatrení, ktoré sú už podľa rezortu splnené, odvoláva napríklad na nepotrebnosť nového zákona, keďže napríklad nezákonné obhospodarovanie pôdy bez právneho titulu už právne zakotvené je. Rovnako tak argumentuje pri zverejňovaní zmlúv, či súladom európskeho poľnohospodárskeho práva s európskym právom. To, či toto farmárom stačí, alebo svoje požiadavky mierili na nedostatky už platných opatrení, nie je jasné. Čo sa týka požiadavky \"zahájiť koncepčný proces sceľovania pôdy\", ministerstvo reaguje tým, že práve takýto legistlatívny zámer zákona pripravuje, čo by sa za \"zahájanie procesu \" dalo považovať. Ako ďaleko s touto prípravou však pokročilo, nie je verejne dostupné. Ministerka vnútra Denisa Saková taktiež v júni oznámila vytvorenie špeciálneho vyšetrovacieho tímu, ktorý bol tiež jednou z požiadaviek farmárov. Aj po týchto vyjadreniach však poľnohospodári nevyjadrili svoju spokojnosť a ako dôvod uviedli práve nenaplnenie svojich požiadaviek z Košickej výzvy. Žiadali zároveň zasadnutie Koaličnej rady, ktorá by podpísala text memoranda vychádzajúceho z Košickej výzvy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počas protestov v Bratislave sa farmári stretli so zástupcami opozičných strán a podpísali memorandum o reforme poľnohospodárstva, ktoré má byť prerokované na septembrovej schôdzi parlamentu. Tzv. Košická výzva je zoznam požiadaviek malých a stredných farmárov, ktorú vyhlásili v apríli 2018. Výzva obsahuje 18 požiadaviek v oblasti pôdy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), policajného vyšetrovania a účasti na tvorbe legislatívy. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O čiastočne splnených bodoch Košickej výzvy informovala Facebooková stránka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako aj Andrej Danko ešte 21. júna 2018. Vyhlásil , že je splnených 11 z 18 požiadaviek farmárov a dodal, že: \"Som ochotný počúvať ich pripomienky a pomôcť v tom, v čom môžem. Okamžité kontroly, ak príde duplicitná žiadosť na dotáciu, či samostatná jednotka, ktorá sa bude venovať iba vyšetrovaním jednotlivých prípadov farmárov sú veci, ktoré sú už v procese. Aj témy, ktoré sa týkajú prideľovania eurodotácií ministerka už rieši.\" Ministerstvo sa vo svojej argumentácii opatrení, ktoré sú už podľa rezortu splnené, odvoláva napríklad na nepotrebnosť nového zákona, keďže napríklad nezákonné obhospodarovanie pôdy bez právneho titulu už právne zakotvené je. Rovnako tak argumentuje pri zverejňovaní zmlúv, či súladom európskeho poľnohospodárskeho práva s európskym právom. To, či toto farmárom stačí, alebo svoje požiadavky mierili na nedostatky už platných opatrení, nie je jasné. Čo sa týka požiadavky \"zahájiť koncepčný proces sceľovania pôdy\", ministerstvo reaguje tým, že práve takýto legistlatívny zámer zákona pripravuje, čo by sa za \"zahájanie procesu \" dalo považovať. Ako ďaleko s touto prípravou však pokročilo, nie je verejne dostupné. Ministerka vnútra Denisa Saková taktiež v júni oznámila vytvorenie špeciálneho vyšetrovacieho tímu, ktorý bol tiež jednou z požiadaviek farmárov. Aj po týchto vyjadreniach však poľnohospodári nevyjadrili svoju spokojnosť a ako dôvod uviedli práve nenaplnenie svojich požiadaviek z Košickej výzvy. Žiadali zároveň zasadnutie Koaličnej rady, ktorá by podpísala text memoranda vychádzajúceho z Košickej výzvy. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Počas protestov v Bratislave sa farmári stretli so zástupcami opozičných strán a podpísali memorandum o reforme poľnohospodárstva, ktoré má byť prerokované na septembrovej schôdzi parlamentu. Tzv. Košická výzva je zoznam požiadaviek malých a stredných farmárov, ktorú vyhlásili v apríli 2018. Výzva obsahuje 18 požiadaviek v oblasti pôdy, Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), policajného vyšetrovania a účasti na tvorbe legislatívy. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["stránka", "Vyhlásil", "oznámila", "uviedli", "stretli", "výzva", "požiadaviek"], "url": ["https://www.facebook.com/minagri.sr/photos/a.231304260233753.67987.186970738000439/1968252513205577/?type=3&theater", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54690", "https://dennikn.sk/minuta/1157586/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/474189-farmari-pokracuju-v-proteste-vydali-sa-do-ulic-bratislavy/", "https://dennikn.sk/minuta/1159963/?ref=mwat", "https://www.polnoinfo.sk/clanok/5343/kosicka-vyzva", "https://www.aktuality.sk/clanok/584722/farmari-predlozili-matecnej-vyzvu-s-18-poziadavkami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:32.741236+00:00"}
{"id": "48397", "numeric_id": 48397, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48397", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "V samotnom obvinení, keby ste si ho prečítali, pán redaktor sa hovorí, že to, čo ho napr. obviňujú Roberta Fica a Kaliňáka je zneužitie právomoci verejného činiteľa. Ale nehovorí sa o tom, akým spôsobom tie informácie, ktoré sa ukázali pravdivé o daňových prešľapoch pána Matoviča, rovnako Andreja Kisku, boli falšované alebo zneužité. Toto je priamo tam napísané, ale je tam napísané taký nezmysel, že v podstate Robert Fico to nemyslí úprimne s tým, že obhajuje tých, čo sú perzekvovaní politicky, ale že to je len politicky pre jeho, pre jeho politickú stranu.", "statement_date": "2022-05-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa obvinenia Fico a Kaliňák ovládali zločineckú skupinu. Pomocou nej sa mali snažiť o likvidáciu politických oponentov za pomoci polície a finančnej správy. Taktiež sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, a ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, na čo naráža aj Juraj Blanár.\n\nPodľa uznesenia mali Fico s Kaliňákom využívať svoje postavenie na to, aby sa dostali k informáciam, ku ktorým by inak nemali prístup, a to práve pomocou skupiny vysokopostavených ľudí, ktorým zadávali svoje požiadavky. V uznesení ďalej vyšetrovatelia píšu o svedectvách Imreczeho, Čecha a Rajeckého. Práve oni totiž mali pomôcť s odhaľovaním zločineckej skupiny z akcie Očistec. Pokyny skupine mal zadávať práve Fico s Kaliňákom, ich cieľom mala byť diskreditácia Matoviča a Kisku, členmi skupiny mali byť aj Tibor Gašpar či Norbert Bödör. Obvinení však zrejme nie sú z toho, ako tieto informácie napokon používali, ako sa snaží Juraj Blanár naznačiť, ale za akých okolností sa k nim dostali.\n\nJe pravda, že informácie, s ktorými prišla strana Smer sú pravdivé. Bývalý prezident Kiska si podľa obžaloby neoprávnene uplatňoval nárok na vrátanie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, cez ktorú prezident financoval svoju predvolebnú kampaň. Kiska po kontrole daňového úradu v roku 2015 veci napravil a firma dane doplatila. Skutku sa mal dopustiť v rokoch 2013 a 2014, pričom celková výška odpočtu mala byť 155-tisíc eur. V prípade odsúdenia mu hrozí trest odňatia slobody od 7-12 rokov. Exprezident pritom spáchanie trestného činu odmieta a za obvinením vidí pomstu Roberta Fica.\n\nV roku 2017 strana Smer-SD obvinila Igora Matoviča zo spáchania daňových podvodov. Malo sa jednať o neodvedenie dane vo výške minimálne 70-tisíc eur. Keďže konanie sa týkalo rokov 2002 až 2004, v čase zverejnenia informácií boli skutky už premlčané.\n\nPodľa uznesenia o vznesení obvinenia voči Ficovi a Kaliňákovi, sa k informáciam mal obvinený Tomáš Rajecký dostať na žiadosť Norberta Bodora. O tom, že Fico s Kaliňákom sa snažili o obvinenie prezidenta Kisku vypovedal aj František Imrecze, Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Fico však tvrdí, že ich svedectvá sú manipulované.\n\nČi sa v uznesení píše o tom, ako úprimne Robert Fico myslí svoje vyhlásenia, sa nám overiť nepodarilo, nakoľko sa nejedná o verejne dostupný dokument.", "analysis_paragraphs": ["Podľa obvinenia Fico a Kaliňák ovládali zločineckú skupinu. Pomocou nej sa mali snažiť o likvidáciu politických oponentov za pomoci polície a finančnej správy. Taktiež sú obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, a ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, na čo naráža aj Juraj Blanár.", "Podľa uznesenia mali Fico s Kaliňákom využívať svoje postavenie na to, aby sa dostali k informáciam, ku ktorým by inak nemali prístup, a to práve pomocou skupiny vysokopostavených ľudí, ktorým zadávali svoje požiadavky. V uznesení ďalej vyšetrovatelia píšu o svedectvách Imreczeho, Čecha a Rajeckého. Práve oni totiž mali pomôcť s odhaľovaním zločineckej skupiny z akcie Očistec. Pokyny skupine mal zadávať práve Fico s Kaliňákom, ich cieľom mala byť diskreditácia Matoviča a Kisku, členmi skupiny mali byť aj Tibor Gašpar či Norbert Bödör. Obvinení však zrejme nie sú z toho, ako tieto informácie napokon používali, ako sa snaží Juraj Blanár naznačiť, ale za akých okolností sa k nim dostali.", "Je pravda, že informácie, s ktorými prišla strana Smer sú pravdivé. Bývalý prezident Kiska si podľa obžaloby neoprávnene uplatňoval nárok na vrátanie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG, cez ktorú prezident financoval svoju predvolebnú kampaň. Kiska po kontrole daňového úradu v roku 2015 veci napravil a firma dane doplatila. Skutku sa mal dopustiť v rokoch 2013 a 2014, pričom celková výška odpočtu mala byť 155-tisíc eur. V prípade odsúdenia mu hrozí trest odňatia slobody od 7-12 rokov. Exprezident pritom spáchanie trestného činu odmieta a za obvinením vidí pomstu Roberta Fica.", "V roku 2017 strana Smer-SD obvinila Igora Matoviča zo spáchania daňových podvodov. Malo sa jednať o neodvedenie dane vo výške minimálne 70-tisíc eur. Keďže konanie sa týkalo rokov 2002 až 2004, v čase zverejnenia informácií boli skutky už premlčané.", "Podľa uznesenia o vznesení obvinenia voči Ficovi a Kaliňákovi, sa k informáciam mal obvinený Tomáš Rajecký dostať na žiadosť Norberta Bodora. O tom, že Fico s Kaliňákom sa snažili o obvinenie prezidenta Kisku vypovedal aj František Imrecze, Ľudovít Makó a Bernard Slobodník. Fico však tvrdí, že ich svedectvá sú manipulované.", "Či sa v uznesení píše o tom, ako úprimne Robert Fico myslí svoje vyhlásenia, sa nám overiť nepodarilo, nakoľko sa nejedná o verejne dostupný dokument."], "analysis_date": "2022-05-03", "analysis_sources": {"text": ["ovládali", "neoprávnene", "obvinila"], "url": ["https://dennikn.sk/2816871/co-ma-naka-na-fica-s-kalinakom-vinia-ich-z-riadenia-akcii-proti-kiskovi-ci-matovicovi-vypovedali-aj-novi-svedkovia/?ref=inc", "https://e.dennikn.sk/minuta/2808761?ref=inc", "https://slovensko.hnonline.sk/947182-poslanci-smeru-matovic-spachal-danove-podvody"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:47.455530+00:00"}
{"id": "vr36932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36932", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pamätám si presne návrh predsedu parlamentu Pašku, kedy dal návrh na zrušenie kompletnej imunity a jedine samotný Paška hlasoval z opozície, z koalície za. Takže vtedy ste nehlasovali za to zrušenie imunity.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iba P. Paška zahlasoval za svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity, nehlasovala ani A. Belousovová, pretože návrh nebol podľa nej prerokovaný v koalícii.", "analysis_paragraphs": ["Iba P. Paška zahlasoval za svoj návrh na zrušenie poslaneckej imunity, nehlasovala ani A. Belousovová, pretože návrh nebol podľa nej prerokovaný v koalícii."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["zahlasoval"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/clanek.phtml?id=1154046FirefoxHTMLShellOpenCommand"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:15.134622+00:00"}
{"id": "44618", "numeric_id": 44618, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44618", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko je dnes medzi dvadsiatimi piatimi najbezpečnejším krajinami sveta", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Global Peace Index z roku 2019 je Slovensko 23. najbezpečnejšou krajinou na svete z celkového počtu 163 krajín. Spomedzi európskych krajín Slovensko skončilo na 16. priečke. Okolo prvej 25-ky sa Slovensko pohybuje niekoľko rokov. V roku 2018 obsadilo v celosvetovom rebríčku 22. miesto, v roku 2017 to bolo 26. miesto. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Global Peace Index z roku 2019 je Slovensko 23. najbezpečnejšou krajinou na svete z celkového počtu 163 krajín. Spomedzi európskych krajín Slovensko skončilo na 16. priečke. Okolo prvej 25-ky sa Slovensko pohybuje niekoľko rokov. V roku 2018 obsadilo v celosvetovom rebríčku 22. miesto, v roku 2017 to bolo 26. miesto. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-25", "analysis_sources": {"text": ["2019", "2018", "2017"], "url": ["http://visionofhumanity.org/app/uploads/2019/06/GPI-2019-web003.pdf", "http://visionofhumanity.org/app/uploads/2018/06/Global-Peace-Index-2018-2.pdf", "http://visionofhumanity.org/app/uploads/2017/06/GPI17-Report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:22.311114+00:00"}
{"id": "vr38888", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38888", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Klesá napríklad výkonnosť ekonomiky Nemecka.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa súčasných odhadov dostupných v Eurostate má klesať rast výkonnosti (HDP) ekonomiky Nemecka. V roku 2010 dosiahlo Nemecko rast HDP 3,7%, odhad na rok 2011 je 2,6% a odhad na rok 2012 je 1,9%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa súčasných odhadov dostupných v Eurostate má klesať rast výkonnosti (HDP) ekonomiky Nemecka. V roku 2010 dosiahlo Nemecko rast HDP 3,7%, odhad na rok 2011 je 2,6% a odhad na rok 2012 je 1,9%."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Eurostate"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:12.542716+00:00"}
{"id": "vr34069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34069", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Slovensko má čisté eurofondy na roky 2007 až 2013 11,5 miliardy. My sme ale do roku 2013 z tých 11,5 miliardy vyčerpali 5,5 miliardy.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok Ľ. Vážneho hodnotíme ako nepravdivý, pretože do roku 2013 (koniec roka 2012) bolo prečerpaných o vyše miliardu menej ako uvádza. Slovensko k dispozícií na roky 2007-2013 eurofondy na úrovni približne 11,5 mld. eur. Čerpanie eurofondov ku koncu roka 2012 (do roku 2013) bolo na úrovni 37,84%, čo predstavuje úroveň čerpania 4,35 mld. eur. Ku koncu mája 2013 bolo čerpanie eurofondov na úrovni 41,5%, čo predstavuje približne 4,8 mld eur. Ministerstvo financií zverejnilo prognózu čerpania eurofondov do 31. decembra 2013. V prípade ak by sme započítali k sume vyčerpaných eurofondov k máju 2013 aj prognózu čerpania eurofondov, dostali by sme číslo približne 6 mld eur. MF , 10. júna 2013: \"K 31.05.2013 je potrebné na národnej úrovni vyčerpať a voči EK deklarovať do 31.12.2013 finančné prostriedky v minimálnej sume 1 228,27 mil. EUR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ľ. Vážneho hodnotíme ako nepravdivý, pretože do roku 2013 (koniec roka 2012) bolo prečerpaných o vyše miliardu menej ako uvádza. Slovensko k dispozícií na roky 2007-2013 eurofondy na úrovni približne 11,5 mld. eur. Čerpanie eurofondov ku koncu roka 2012 (do roku 2013) bolo na úrovni 37,84%, čo predstavuje úroveň čerpania 4,35 mld. eur. Ku koncu mája 2013 bolo čerpanie eurofondov na úrovni 41,5%, čo predstavuje približne 4,8 mld eur. Ministerstvo financií zverejnilo prognózu čerpania eurofondov do 31. decembra 2013. V prípade ak by sme započítali k sume vyčerpaných eurofondov k máju 2013 aj prognózu čerpania eurofondov, dostali by sme číslo približne 6 mld eur. MF , 10. júna 2013: \"K 31.05.2013 je potrebné na národnej úrovni vyčerpať a voči EK deklarovať do 31.12.2013 finančné prostriedky v minimálnej sume 1 228,27 mil. EUR.\" Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["mája", "MF"], "url": ["http://eurofondy.webnode.sk/news/celkove-cerpanie-eurofondov-na-slovensku-bolo-ku-koncu-maja-2013-na-urovni-41-50-/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8930&documentId=9945"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:18.006770+00:00"}
{"id": "vr34578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34578", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A teraz fakty. Pán Maďarič hovorí, že nemá informácie, chcel som sa stretnúť so všetkými členmi výboru pre kultúru a médiá, požiadal som predsedu pána Jarjabka, nevyužil tento môj návrh", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť, či Daniel Krajcer naozaj požiadal o stretnutie predsedu výboru pre kultúru a média pána Jarjabka.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť, či Daniel Krajcer naozaj požiadal o stretnutie predsedu výboru pre kultúru a média pána Jarjabka."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:32.175125+00:00"}
{"id": "vr15545", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15545", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "USA dlhodobo kritizujú svojich partnerov v NATO, že ich výdavky na obranu nie sú také, ako by očakávali, a hlavnú ťarchu nesú práve USA.", "statement_date": "2016-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spojené štáty americké dlhodobo prispievajú do rozpočtu Severoatlantickej aliancie najväčším podielom financií. Táto suma je trojásobne vyššia, ako tá, ktorou prispievajú krajiny Európy dokopy. Tie málokedy dodržia stanovenú hranicu 2 % HDP, za čo sú v zámorí často kritizované. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako pravdivý.\n\nPríspevky od členských štátov NATO sú určené na zaistenie chodu organizácie. Tieto náklady rozdeľujeme na priame a nepriame. Priame finančné príspevky sú tie, ktoré putujú do spoločného rozpočtu NATO a delia sa na civilné, vojenské a investičné. Väčšiu časť výdavkov tvoria nepriame náklady a patrí sem nákup vojenskej výzbroje a výstroje. Konkrétna výška výdavkov bude odpočítaná od národných obranných rozpočtov jednotlivých členských krajín. Suma, ktorou sú členovia povinní prispieť do rozpočtu NATO, je vypočítaná z hrubého domáceho produktu krajiny. Členské štáty sa dohodli na minimálnom príspevku do národnej obrany, v rámci nepriamych príspevkov do NATO a stanovili túto hranicu na 2 % HDP . Slovensko je členom NATO od roku 2004, záujem o vstup do aliancie deklarovalo ustanovením Slovenskej republiky 1. januára 1993. Od 1993 však Slovensko splnilo cieľ výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP len trikrát: v rokoch 1995, 1996 a 1997 (2,5 % v roku 1995, 2,33 % v roku 1996 a 2,1 % v roku 1997). V roku 2016 Slovensko investovalo na nepriamych výdavkoch 1,16 % HDP čo zodpovedá 936 miliónom eur, teda 1,024 miliardy dolárov (. pdf , s.4). Dlhodobo sú Spojené štáty americké najvyšším prispievateľom do rozpočtu NATO. V roku 2014 prispeli rekordnou čiastkou 582 miliárd dolárov, čo je skoro trikrát viac, ako prispeli všetky štáty EÚ. Odhaduje sa, že príspevok USA za rok 2016 bude 664, 058 miliard dolarov zatiaľ čo predpokladaný výdaj štátov EÚ bude 238,844 miliard. V roku 2016 okrem Ameriky len štyri krajiny prekročia limit 2 %, bude to Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko (kde sa predpokladá príspevok vo výške presne 2 %). ( .pdf, str.4 ) Prikladáme tabuľku, vypracovanú na základe výročnej správy NATO, ktorá dokazuje, že USA nesie hlavnú ťarchu v otázke finančných príspevkov do NATO.\n\nPravidelným kritikom financovania NATO je aj americký prezident Barack Obama , ktorý minulý rok vyzval bývalého premiéra Veľkej Británie Davida Camerona, k udržaniu dvojpercentnej podpory NATO. Podľa denníku the Telegraph sa Obama obáva oslabenia organizácie v dôsledku nedodržania stanoveného príspevku. Na druhej strane Obama pochválil Grécko , ktoré napriek ekonomickej kríze prispieva do rozpočtu NATO 2,4 % HDP. Prezident zároveň vyzval európske krajiny k vyššiemu podielu na obrane NATO. Podľa portálu aktuálne generálny tajomník NATO Jens Stolenberg kontaktoval novozvoleného prezidenta Trumpa a zhodli sa na nutnosti zvyšovania príspevkov členských štátov do rozpočtu organizácie. Aj Wall Street Journal spomína Stoltenbergovu kritiku príliš malých príspevkov členských štátov, ku kritike sa pridáva napríklad aj US Air Force Secretary Deborah Lee James a senior analytik NATO Claire Craanen.", "analysis_paragraphs": ["Spojené štáty americké dlhodobo prispievajú do rozpočtu Severoatlantickej aliancie najväčším podielom financií. Táto suma je trojásobne vyššia, ako tá, ktorou prispievajú krajiny Európy dokopy. Tie málokedy dodržia stanovenú hranicu 2 % HDP, za čo sú v zámorí často kritizované. Výrok Roberta Fica teda hodnotíme ako pravdivý.", "Príspevky od členských štátov NATO sú určené na zaistenie chodu organizácie. Tieto náklady rozdeľujeme na priame a nepriame. Priame finančné príspevky sú tie, ktoré putujú do spoločného rozpočtu NATO a delia sa na civilné, vojenské a investičné. Väčšiu časť výdavkov tvoria nepriame náklady a patrí sem nákup vojenskej výzbroje a výstroje. Konkrétna výška výdavkov bude odpočítaná od národných obranných rozpočtov jednotlivých členských krajín. Suma, ktorou sú členovia povinní prispieť do rozpočtu NATO, je vypočítaná z hrubého domáceho produktu krajiny. Členské štáty sa dohodli na minimálnom príspevku do národnej obrany, v rámci nepriamych príspevkov do NATO a stanovili túto hranicu na 2 % HDP . Slovensko je členom NATO od roku 2004, záujem o vstup do aliancie deklarovalo ustanovením Slovenskej republiky 1. januára 1993. Od 1993 však Slovensko splnilo cieľ výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP len trikrát: v rokoch 1995, 1996 a 1997 (2,5 % v roku 1995, 2,33 % v roku 1996 a 2,1 % v roku 1997). V roku 2016 Slovensko investovalo na nepriamych výdavkoch 1,16 % HDP čo zodpovedá 936 miliónom eur, teda 1,024 miliardy dolárov (. pdf , s.4). Dlhodobo sú Spojené štáty americké najvyšším prispievateľom do rozpočtu NATO. V roku 2014 prispeli rekordnou čiastkou 582 miliárd dolárov, čo je skoro trikrát viac, ako prispeli všetky štáty EÚ. Odhaduje sa, že príspevok USA za rok 2016 bude 664, 058 miliard dolarov zatiaľ čo predpokladaný výdaj štátov EÚ bude 238,844 miliard. V roku 2016 okrem Ameriky len štyri krajiny prekročia limit 2 %, bude to Grécko, Veľká Británia, Estónsko a Poľsko (kde sa predpokladá príspevok vo výške presne 2 %). ( .pdf, str.4 ) Prikladáme tabuľku, vypracovanú na základe výročnej správy NATO, ktorá dokazuje, že USA nesie hlavnú ťarchu v otázke finančných príspevkov do NATO.", "Pravidelným kritikom financovania NATO je aj americký prezident Barack Obama , ktorý minulý rok vyzval bývalého premiéra Veľkej Británie Davida Camerona, k udržaniu dvojpercentnej podpory NATO. Podľa denníku the Telegraph sa Obama obáva oslabenia organizácie v dôsledku nedodržania stanoveného príspevku. Na druhej strane Obama pochválil Grécko , ktoré napriek ekonomickej kríze prispieva do rozpočtu NATO 2,4 % HDP. Prezident zároveň vyzval európske krajiny k vyššiemu podielu na obrane NATO. Podľa portálu aktuálne generálny tajomník NATO Jens Stolenberg kontaktoval novozvoleného prezidenta Trumpa a zhodli sa na nutnosti zvyšovania príspevkov členských štátov do rozpočtu organizácie. Aj Wall Street Journal spomína Stoltenbergovu kritiku príliš malých príspevkov členských štátov, ku kritike sa pridáva napríklad aj US Air Force Secretary Deborah Lee James a senior analytik NATO Claire Craanen."], "analysis_date": "2016-11-20", "analysis_sources": {"text": ["2 % HDP", "2 % HDP", "pdf", ".pdf, str.4", "Roberta Gatesa", "Barack Obama", "Obama pochválil Grécko", "NATO Jens Stolenberg", "Wall Street Journal"], "url": ["http://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_67655.htm?", "http://cenaa.org/analysis/reformy-ozbrojenych-sil-slovenskej-republiky-nielen-ako-podmienka-integracie-do-nato/", "http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_07/20160704_160704-pr2016-116.pdf", "http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_07/20160704_160704-pr2016-116.pdf", "http://www.cbsnews.com/news/gates-criticizes-nato-how-much-does-us-pay/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/barackobama/11403519/Obama-to-Cameron-maintain-UK-defence-spending-or-weaken-Nato.html", "http://www.lidovky.cz/obama-zeme-nato-by-mely-umet-vydavat-za-obranu-to-co-recko-pzg-/zpravy-svet.aspx?c=A161115_163919_ln_zahranici_ELE", "http://aktualne.atlas.sk/zahranicie/amerika/trump-stoltenberg-su-za-jedno-chcu-zvysit-vydavky-nato.html", "http://www.wsj.com/articles/nato-calls-for-rise-in-defence-spending-by-alliance-members-1434978193"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:47.826001+00:00"}
{"id": "vr37817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37817", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dnes napríklad ten podnikateľ vypĺňa 65 rôznych tlačív a prehlásení a priznaní.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Koľko tlačív, prehlásení a priznaní musí podnikateľ vyplniť sa nám spočítať nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Koľko tlačív, prehlásení a priznaní musí podnikateľ vyplniť sa nám spočítať nepodarilo."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:56.884166+00:00"}
{"id": "vr37667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37667", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Spustili sme reformu súdnictva, zároveň už sú v parlamente návrhy na trestnoprávnu zodpovednosť verejných činiteľov, prvý krok, rovnako námety na zastavenie čiernych stavieb, teda k vymáhateľnosti práva.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanecké kluby vládnej koalície dostali na stôl návrh na zrušenie priestupkovej imunity, nie trestnoprávnej . Návrh na zastavenie čiernych stavieb podľa všetkého v parlamente ešte nie je. Avšak vyhlásenie, že vláda chce presadiť ich prísnejšie postihovanie je známe - ohľadom čiernych stavieb je zmienka tu .", "analysis_paragraphs": ["Poslanecké kluby vládnej koalície dostali na stôl návrh na zrušenie priestupkovej imunity, nie trestnoprávnej . Návrh na zastavenie čiernych stavieb podľa všetkého v parlamente ešte nie je. Avšak vyhlásenie, že vláda chce presadiť ich prísnejšie postihovanie je známe - ohľadom čiernych stavieb je zmienka tu ."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["zrušenie priestupkovej imunity, nie trestnoprávnej", "ohľadom čiernych stavieb je zmienka tu"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/imunita-na-vyroky-sa-mozno-rozsiri-duh-/sk_domace.asp?c=A110313_132617_sk_domace_p58", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-postihy-za-cierne-stavby-budu-/315163-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:04.410501+00:00"}
{"id": "vr16296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16296", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "...môžem povedať jeden konkrétny príklad, pán Klus, vyslanie vojakov, slovenských vojakov na ruské hranice. Schválili ste vy, vy ste boli najväčší obhajca, vaša strana vyslania 152 slovenských vojakov, ktorí idú na cvičenie do Lotyšska...", "statement_date": "2017-05-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vojenské cvičenie pod názvom Summer Shield 2017 prebieha od apríla 2017 v Lotyšsku a je zamerané na precvičenie prieskumných, protitankových a delostreleckých jednotiek. Zúčastňujú sa na ňom niektoré krajiny NATO a taktiež Švédske vojská. Miestom cvičenia je pri obci Adaži, neďaleko od Rigy, teda relatívne ďaleko od ruských hraníc (približne sa jedná o vzdialenosť 240 km). Slovensko je zastúpené v počte 149 vojakov a nie 152. Rozhodnutie Slovenska zúčastniť sa akcie vyplýva z povinností a záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a taktiež z hlasovania parlamentu SR, nejde tak o samostatné rozhodnutie Martina Klusa alebo klubu SaS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková 19. apríla 2017 informovala TASR o slovenských vojakoch, ktorí sa v týchto dňoch zúčastňujú taktického cvičenia Summer Shield 2017 v Lotyšsku. Vo výcvikovom centre v Adaži sa nachádza 149 profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v účelovom zoskupení Štefánik. Tým, že Slovenská republika vyslala svojich vojakov, napĺňa tak svoj záväzok voči NATO, ktorý vyplýva z minuloročného summitu vo Varšave. Predbežné správy o tomto vojanskom cvičení ešte z februára uviedli, že sa cvičenia zúčastní 152 vojakov. Komuniké z varšavského summitu okrem iného hovorí aj o tom, že NATO uvítalo iniciatívu štátov vyšehradskej štvorky zorganizovať v roku 2017 vojenské cvičenie na území pobaltských krajín s podporou spojeneckých aktivít. Nakoniec sa tohto cvičenia zúčastnili vojská Lotyšska, Litvy, Estónska, Rumunska, Bulharska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska, Veľkej Británie, USA, Kanady a tiež Švédska, aj napriek tomu, že nie je členom NATO. 2. februára 2017 prebehlo v NR SR hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR na výcvik do Lotyšskej republiky. Zo 141 prítomných poslancov 116 hlasovalo za a 24 hlasovalo proti. Jeden sa zdržal hlasovania, všetci poslanci za ĽSNS (a taktiež SME RODINA) hlasovali proti. Okrem Martina Klusa z klubu SaS súhlas vyjadrilo aj ďalších 19 poslancov za tento klub a taktiež ďalších 96 poslancov z klubov SMER-SD, OĽANO, SNS, MOST-HÍD či niektorí nezávislí. Strana ĽSNS na svojej webovej stránke deň po hlasovaní v parlamente vyjadrila názor k danej situácii nasledovne: \"Hoci sa celá akcia tvári ako nevinné cvičenie armád NATO, v skutočnosti ide o jasnú americkú provokáciu Ruska. Vojenské operácie sa totiž majú odohrávať len pár kilometrov od ruských hraníc! Ako jediní proti tomuto návrhu v parlamentnej diskusii vystúpili len poslanci z ĽS Naše Slovensko!\" Článok 5 Washingtoneskej zmluvy, na ktorej prijatí stoja základy NATO, hovorí: \"Smluvní strany se dohodly, že ozbrojený útok proti jedné nebo více z nich v Evropě nebo Severní Americe bude považován za útok proti všem, a proto odsouhlasily, že dojde-li k takovému ozbrojenému útoku, každá z nich uplatní právo na individuální nebo kolektivní obranu, uznané článkem 51 Charty Spojených národů,...\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vojenské cvičenie pod názvom Summer Shield 2017 prebieha od apríla 2017 v Lotyšsku a je zamerané na precvičenie prieskumných, protitankových a delostreleckých jednotiek. Zúčastňujú sa na ňom niektoré krajiny NATO a taktiež Švédske vojská. Miestom cvičenia je pri obci Adaži, neďaleko od Rigy, teda relatívne ďaleko od ruských hraníc (približne sa jedná o vzdialenosť 240 km). Slovensko je zastúpené v počte 149 vojakov a nie 152. Rozhodnutie Slovenska zúčastniť sa akcie vyplýva z povinností a záväzkov vyplývajúcich z členstva v NATO a taktiež z hlasovania parlamentu SR, nejde tak o samostatné rozhodnutie Martina Klusa alebo klubu SaS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Hovorkyňa ministerstva obrany Danka Capáková 19. apríla 2017 informovala TASR o slovenských vojakoch, ktorí sa v týchto dňoch zúčastňujú taktického cvičenia Summer Shield 2017 v Lotyšsku. Vo výcvikovom centre v Adaži sa nachádza 149 profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v účelovom zoskupení Štefánik. Tým, že Slovenská republika vyslala svojich vojakov, napĺňa tak svoj záväzok voči NATO, ktorý vyplýva z minuloročného summitu vo Varšave. Predbežné správy o tomto vojanskom cvičení ešte z februára uviedli, že sa cvičenia zúčastní 152 vojakov. Komuniké z varšavského summitu okrem iného hovorí aj o tom, že NATO uvítalo iniciatívu štátov vyšehradskej štvorky zorganizovať v roku 2017 vojenské cvičenie na území pobaltských krajín s podporou spojeneckých aktivít. Nakoniec sa tohto cvičenia zúčastnili vojská Lotyšska, Litvy, Estónska, Rumunska, Bulharska, Nemecka, Slovenska, Luxemburska, Veľkej Británie, USA, Kanady a tiež Švédska, aj napriek tomu, že nie je členom NATO. 2. februára 2017 prebehlo v NR SR hlasovanie o návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl SR na výcvik do Lotyšskej republiky. Zo 141 prítomných poslancov 116 hlasovalo za a 24 hlasovalo proti. Jeden sa zdržal hlasovania, všetci poslanci za ĽSNS (a taktiež SME RODINA) hlasovali proti. Okrem Martina Klusa z klubu SaS súhlas vyjadrilo aj ďalších 19 poslancov za tento klub a taktiež ďalších 96 poslancov z klubov SMER-SD, OĽANO, SNS, MOST-HÍD či niektorí nezávislí. Strana ĽSNS na svojej webovej stránke deň po hlasovaní v parlamente vyjadrila názor k danej situácii nasledovne: \"Hoci sa celá akcia tvári ako nevinné cvičenie armád NATO, v skutočnosti ide o jasnú americkú provokáciu Ruska. Vojenské operácie sa totiž majú odohrávať len pár kilometrov od ruských hraníc! Ako jediní proti tomuto návrhu v parlamentnej diskusii vystúpili len poslanci z ĽS Naše Slovensko!\" Článok 5 Washingtoneskej zmluvy, na ktorej prijatí stoja základy NATO, hovorí: \"Smluvní strany se dohodly, že ozbrojený útok proti jedné nebo více z nich v Evropě nebo Severní Americe bude považován za útok proti všem, a proto odsouhlasily, že dojde-li k takovému ozbrojenému útoku, každá z nich uplatní právo na individuální nebo kolektivní obranu, uznané článkem 51 Charty Spojených národů,...\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-05-17", "analysis_sources": {"text": ["cvičenia", "informovala", "z februára", "Komuniké", "hlasovanie", "vyjadrila", "Washingtoneskej zmluvy,"], "url": ["https://spectator.sme.sk/c/20512968/slovak-military-participates-in-2017-summer-shield.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/slovenski-vojaci-sa-v-lotyssku-zapojil/255243-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-odobrili-vyslanie-vojakov/241549-clanok.html", "http://www.nato.int/cps/en/natohq/official_texts_133169.htm?selectedLocale=en", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38246", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/zahranicna-politika/vladna-koalicia-s-podporou-sas-a-olano-schvalila-vyslanie-slovenskeho-vojska-na-ruske-hranice/", "http://www.nato.int/cps/cs/natohq/official_texts_17120.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:02.737597+00:00"}
{"id": "vr30156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30156", "speaker": "Erika Jurinová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erika-jurinova", "statement": "Nezamestnanosť. A zvyšované rozdiely medzi, medzi ľuďmi (sú otázkami, ktoré podľa prieskumov verejnej mienky najviac trápia občanov SR, pozn.).", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je pre Slovákov otázka nezamestnanosti tá, ktorou sa trápia najviac. Ďalej nasledujú zvyšovanie rozdielov medzi obyvateľmi a otázky spojené s migračnou krízou. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. V júli zverejnila agentúra Polis Slovakia pre agentúru SITA taktiež rebríček najväčších problémov Slovákov. Najviac ich trápi nezamestnanosť, ktorú uviedlo 43,1 % respondentov. Na druhom mieste skončila problematika migrantov s 39,7 %. Pre 28,8 % je to napokon na treťom mieste zdravotníctvo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je pre Slovákov otázka nezamestnanosti tá, ktorou sa trápia najviac. Ďalej nasledujú zvyšovanie rozdielov medzi obyvateľmi a otázky spojené s migračnou krízou. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. V júli zverejnila agentúra Polis Slovakia pre agentúru SITA taktiež rebríček najväčších problémov Slovákov. Najviac ich trápi nezamestnanosť, ktorú uviedlo 43,1 % respondentov. Na druhom mieste skončila problematika migrantov s 39,7 %. Pre 28,8 % je to napokon na treťom mieste zdravotníctvo."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["trápi", "pdf", "prieskumu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7936858/prieskum-najvacsim-problemom-slovenska-je-nezamestnanost.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb83/eb83_first_en.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/370944-prieskum-slovakov-najviac-trapi-nezamestnanost/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:43.157280+00:00"}
{"id": "vr34670", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34670", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vždycky bol Ružomberok považovaný za absolútnu baštu KDH.", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V komunálnych voľbách v roku 2006 sa primátorom stal Michal Slašťan (KDH). Čech v tomto roku prehral, podporoval ho Smer, SNS, HZDS. V komunálnych voľbách v roku 2002 sa primátorom stal Juraj Čech (SDKÚ,SMER,KDH,ANO). Primátorom mesta Ružomberok bol v rokoch 1994-2002 Juraj Čech.", "analysis_paragraphs": ["V komunálnych voľbách v roku 2006 sa primátorom stal Michal Slašťan (KDH). Čech v tomto roku prehral, podporoval ho Smer, SNS, HZDS. V komunálnych voľbách v roku 2002 sa primátorom stal Juraj Čech (SDKÚ,SMER,KDH,ANO). Primátorom mesta Ružomberok bol v rokoch 1994-2002 Juraj Čech."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2002", "1994-2002"], "url": ["http://app.statistics.sk/oso_2006/slov/obvod/results/tab10.jsp?sr=3&obvod=506&obec=510998", "http://app.statistics.sk/vs2002/sk/", "http://www.rkhlas.sk/?ro=1998&ci=24-25&cl=06primat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:30.161273+00:00"}
{"id": "vr35117", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35117", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "My sme boli spolu pán Počiatek v inej televízii, kde Vy ste mi povedali, že keby sme náhodou my vládli po voľbách, s čím ste nie veľmi rátali, tak potom určite tú grécku pôžičku schválime.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počiatkove vyhlásenie o tom, že to schvália sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Počiatkove vyhlásenie o tom, že to schvália sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:59.372744+00:00"}
{"id": "49837", "numeric_id": 49837, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49837", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Naozaj tu je základný rozdiel medzi núdzovým stavom, toto je mimoriadna situácia, tá výhoda je, že sa dá urobiť iba na okresy, ktorých sa to týka. Momentálne pán minister hovorí, že táto situácia by mohla byť vyhlásená v 12 zo 79 okresov a netýka sa všetkých obyvateľov, ktorí tam žijú, ale iba skupiny. V tomto prípade lekárov, ktorí podali výpovede, teda na rozdiel od núdzového stavu to nie je plošné opatrenie, nie je to obmedzovanie osobnej slobody, netýka sa to všetkých ľudí, ale je to naozaj iba jednej skupiny.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Oba režimy, núdzový aj mimoriadny stav, je možné vyhlásiť plošne v rámci celej republiky, ale aj len pre určitý okres. Mimoriadna situácia rovnako ako núdzový stav dáva štátnym orgánom právomoc obmedziť osobnú slobodu občanov, keďže počas nej sú fyzické osoby povinné riadiť sa pokynmi na evakuáciu, ukrytie alebo poskytnúť veci na zabezpečenie civilnej ochrany, čo predstavuje určité obmedzenie ich práv. Núdzový stav môže byť tiež vyhlásený selektívne a mimoriadna situácia môže obmedziť práva občanov na vyhlásenom území, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nNúdzový stav môže vláda na Slovensku vyhlásiť celoplošne alebo v určitej oblasti republiky. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť určité základné práva a slobody fyzických osôb.\n\nMimoriadnu situáciu môže vyhlásiť obec, okresný úrad alebo vláda. Mimoriadna situácia značí obdobie ohrozenia kvôli mimoriadnej udalosti, ktorá ohrozuje život, zdravie alebo majetok. V prípade vyhlásenie mimoriadnej situácie sú fyzické osoby povinné dodržiavať pokyny inštitúcii a osôb zodpovedných za civilnú ochranu, riadiť sa pokynmi na ukrytie a evakuáciu, podieľať sa na zabezpečení civilnej ochrany alebo poskytnúť nimi vlastnené veci na zabezpečenie civilnej ochrany.\n\nNávrh novely zákona o doplnenie novej definície mimoriadnej udalosti ako kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotníckej starostlivosti, ktorý v nedeľu 8. decembra schválila vláda, nie je plošné opatrenie. Novela zákona by v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie na základe novej mimoriadnej udalosti udelila zdravotným pracovníkom povinnosť vykonávať zdravotnú starostlivosť. V prípade, že zdravotník odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná svoju povinnosť, hrozí mu trest odňatia slobody na 1 rok. Ak takýmto konaním dôjde k ujme na zdraví alebo smrti, hrozí trest odňatia slobody až na 5 rokov.\n\nPodľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška budú mať lekári naďalej všetky svoje práva vrátane práva na oddych a práva na OČR. Ďalej minister zdravotníctva uviedol, že by malo byť možné dosah mimoriadnej situácie územne obmedziť na konkrétne nemocnice. Podľa dát a informácií ministerstva zdravotníctva by sa situácia mohla týkať 12 zo 79 okresov. Minister ani ministerstvo však neodpovedali na otázku, ktorých nemocníc alebo okresov konkrétne by sa vyhlásenie mimoriadnej situácie mohlo týkať.\n\nV minulosti hromadné výpovede lekárov viedli k vyhláseniu núdzového stavu. Slovensku v roku 2011 prišli na pomoc aj lekári z Českej republiky. Po štyroch dňoch trvania núdzového stavu vláda ustúpila a splnila požiadavky odborárov na zvýšenie platov.", "analysis_paragraphs": ["Oba režimy, núdzový aj mimoriadny stav, je možné vyhlásiť plošne v rámci celej republiky, ale aj len pre určitý okres. Mimoriadna situácia rovnako ako núdzový stav dáva štátnym orgánom právomoc obmedziť osobnú slobodu občanov, keďže počas nej sú fyzické osoby povinné riadiť sa pokynmi na evakuáciu, ukrytie alebo poskytnúť veci na zabezpečenie civilnej ochrany, čo predstavuje určité obmedzenie ich práv. Núdzový stav môže byť tiež vyhlásený selektívne a mimoriadna situácia môže obmedziť práva občanov na vyhlásenom území, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "Núdzový stav môže vláda na Slovensku vyhlásiť celoplošne alebo v určitej oblasti republiky. V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť určité základné práva a slobody fyzických osôb.", "Mimoriadnu situáciu môže vyhlásiť obec, okresný úrad alebo vláda. Mimoriadna situácia značí obdobie ohrozenia kvôli mimoriadnej udalosti, ktorá ohrozuje život, zdravie alebo majetok. V prípade vyhlásenie mimoriadnej situácie sú fyzické osoby povinné dodržiavať pokyny inštitúcii a osôb zodpovedných za civilnú ochranu, riadiť sa pokynmi na ukrytie a evakuáciu, podieľať sa na zabezpečení civilnej ochrany alebo poskytnúť nimi vlastnené veci na zabezpečenie civilnej ochrany.", "Návrh novely zákona o doplnenie novej definície mimoriadnej udalosti ako kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotníckej starostlivosti, ktorý v nedeľu 8. decembra schválila vláda, nie je plošné opatrenie. Novela zákona by v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie na základe novej mimoriadnej udalosti udelila zdravotným pracovníkom povinnosť vykonávať zdravotnú starostlivosť. V prípade, že zdravotník odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná svoju povinnosť, hrozí mu trest odňatia slobody na 1 rok. Ak takýmto konaním dôjde k ujme na zdraví alebo smrti, hrozí trest odňatia slobody až na 5 rokov.", "Podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška budú mať lekári naďalej všetky svoje práva vrátane práva na oddych a práva na OČR. Ďalej minister zdravotníctva uviedol, že by malo byť možné dosah mimoriadnej situácie územne obmedziť na konkrétne nemocnice. Podľa dát a informácií ministerstva zdravotníctva by sa situácia mohla týkať 12 zo 79 okresov. Minister ani ministerstvo však neodpovedali na otázku, ktorých nemocníc alebo okresov konkrétne by sa vyhlásenie mimoriadnej situácie mohlo týkať.", "V minulosti hromadné výpovede lekárov viedli k vyhláseniu núdzového stavu. Slovensku v roku 2011 prišli na pomoc aj lekári z Českej republiky. Po štyroch dňoch trvania núdzového stavu vláda ustúpila a splnila požiadavky odborárov na zvýšenie platov."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["môže", "môže", "Návrh", "Podľa", "mohla", "výpovede"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/227/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/42/?ucinnost=10.12.2024#positionY-23227.333984375", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=vlada-schvalila-opatrenia-v-pripade-kritickej-nedostupnosti-ustavnej-zdravotnej-starostlivosti", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/733473-v-ktorych-okresoch-hrozi-mimoriadna-situacia-kvoli-vypovediam-lekarov-najviac-su-ohrozene-velke-mesta-tvrdi-analytik/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/733473-v-ktorych-okresoch-hrozi-mimoriadna-situacia-kvoli-vypovediam-lekarov-najviac-su-ohrozene-velke-mesta-tvrdi-analytik/", "https://dennikn.sk/4347587/lekari-vypovede-nestahuju-vlada-zvazuje-vyhlasenie-mimoriadnej-situacie/#p_lock"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:17.322196+00:00"}
{"id": "vr16837", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16837", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Kým oni (NRSK pozn.) minú na údržbu informačných systémov 1,7 mil. eur, tak nás (BBSK, pozn.) to stálo 60 tis. eur.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Samosprávne kraje evidujú programy, resp. podprogramy na správu informačných technológií, z ktorých sa financuje aj údržba informačných systémov. Položka údržba informačných systémov nevystupuje samostatne v záverečných správach ani Nitrianskeho, ani Banskobystrického samosprávneho kraja. Milan Uhrík nešpecifikoval, o aké obdobie hovorí, Demagog.SK sa preto rozhodol porovnať vynaložené finančné prostriedky na podprogram Správa informačných technológií (u NSK) a na podporgram Informačné technológie (u BBSK) v období od 2013 do 2016. Nitriansky kraj za tieto účely minul 1,23 miliónov eur, kým Banskobystrický kraj o milión viac, 2,33 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nitriansky samosprávny kraj (NSK) zaplatila za program \"Správa informačných technológí\" v období od 2013 do 2016 1,23 miliónov eur. Do tohto programu sa započítavajú výdavky za licencie k softvérom, za informačné technológie a za údržbu hardvérov. V roku 2013 kraj vyšlenil na tento program 229 627,5 eur, vyčerpal 226 527,79 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2013 , .pdf, s. 58). V roku 2014 činil rozpočet na tento program 244 029,6 eur, z tejto sumy sa vyčerpalo 146 840,65 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2014 , .pdf, s. 58). Na financovaniu programu Správa informačných technológií bolo v roku 2015 vyčlenených 333 133,6 eur, z toho sa využilo len 263 435,26 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2015 , .pdf, s. 56). V roku 2016 bol na program vyčlenený najväčší balík financií, a to 692 906 eur. Čerpanie zostalo na úrovni 594 551,7 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2016 , .pdf, s. 59). Rozpočet NSK (.pdf, s. 3) na rok 2017 počíta so sumou 723 420 eur pre daný program, skutočné čerpanie zatiaľ nie je známe. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) financuje správu, údržbu a prevádzku informačných systémov v rámci podprogramu \"Informačné technológie\". Podprogram má dva body, Prevádzku informačných systémov a Rozvoj informačných systémov. Udržba informačných systémov, ako to spomína Milan Uhrík vo svojom výroku, netvorí samostatnú položku. Podprogram Informačné technológie má zabezpečiť prevádzku informačných a komunikačných technológií v BBSK a pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Z podprogramu sa má taktiež financovať rozvoj a modernizácia, aj zabezpečenie zberu údajov a ich následné spracovanie. Na podprogram bolo za obdobie 2013-2016 vyčerpaných 2,33 miilióna eur. V roku 2013 bolo pre daný program schválených 630 000 eur, z toho sa vyčerpalo 588 183,09 eur. V roku 2014 bolo vyčlelnených 652 750 eur, z toho sa použilo 555 004,65 eur. V roku 2015 sa mohli čerpať financie na program až do výšky 731 650 eur, no využilo sa 572 602,44 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2015 , .pdf, s. 325). V roku bola vyhradená čiastka vo výške 907 200 eur, z toho sa využilo 620 130,58 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2016 , .pdf, s. 356). Rozpočet pre daný podporgram za rok 2017 bol schválený vo výške 870 000 eur (.pdf, s. 97). Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Samosprávne kraje evidujú programy, resp. podprogramy na správu informačných technológií, z ktorých sa financuje aj údržba informačných systémov. Položka údržba informačných systémov nevystupuje samostatne v záverečných správach ani Nitrianskeho, ani Banskobystrického samosprávneho kraja. Milan Uhrík nešpecifikoval, o aké obdobie hovorí, Demagog.SK sa preto rozhodol porovnať vynaložené finančné prostriedky na podprogram Správa informačných technológií (u NSK) a na podporgram Informačné technológie (u BBSK) v období od 2013 do 2016. Nitriansky kraj za tieto účely minul 1,23 miliónov eur, kým Banskobystrický kraj o milión viac, 2,33 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Nitriansky samosprávny kraj (NSK) zaplatila za program \"Správa informačných technológí\" v období od 2013 do 2016 1,23 miliónov eur. Do tohto programu sa započítavajú výdavky za licencie k softvérom, za informačné technológie a za údržbu hardvérov. V roku 2013 kraj vyšlenil na tento program 229 627,5 eur, vyčerpal 226 527,79 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2013 , .pdf, s. 58). V roku 2014 činil rozpočet na tento program 244 029,6 eur, z tejto sumy sa vyčerpalo 146 840,65 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2014 , .pdf, s. 58). Na financovaniu programu Správa informačných technológií bolo v roku 2015 vyčlenených 333 133,6 eur, z toho sa využilo len 263 435,26 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2015 , .pdf, s. 56). V roku 2016 bol na program vyčlenený najväčší balík financií, a to 692 906 eur. Čerpanie zostalo na úrovni 594 551,7 eur (zdroj: Záverečný účet NSK za rok 2016 , .pdf, s. 59). Rozpočet NSK (.pdf, s. 3) na rok 2017 počíta so sumou 723 420 eur pre daný program, skutočné čerpanie zatiaľ nie je známe. Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) financuje správu, údržbu a prevádzku informačných systémov v rámci podprogramu \"Informačné technológie\". Podprogram má dva body, Prevádzku informačných systémov a Rozvoj informačných systémov. Udržba informačných systémov, ako to spomína Milan Uhrík vo svojom výroku, netvorí samostatnú položku. Podprogram Informačné technológie má zabezpečiť prevádzku informačných a komunikačných technológií v BBSK a pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti BBSK. Z podprogramu sa má taktiež financovať rozvoj a modernizácia, aj zabezpečenie zberu údajov a ich následné spracovanie. Na podprogram bolo za obdobie 2013-2016 vyčerpaných 2,33 miilióna eur. V roku 2013 bolo pre daný program schválených 630 000 eur, z toho sa vyčerpalo 588 183,09 eur. V roku 2014 bolo vyčlelnených 652 750 eur, z toho sa použilo 555 004,65 eur. V roku 2015 sa mohli čerpať financie na program až do výšky 731 650 eur, no využilo sa 572 602,44 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2015 , .pdf, s. 325). V roku bola vyhradená čiastka vo výške 907 200 eur, z toho sa využilo 620 130,58 eur (zdroj: Záverečný účet BBSK za rok 2016 , .pdf, s. 356). Rozpočet pre daný podporgram za rok 2017 bol schválený vo výške 870 000 eur (.pdf, s. 97). Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Záverečný účet NSK za rok 2013", "Záverečný účet NSK za rok 2014", "Záverečný účet NSK za rok 2015", "Záverečný účet NSK za rok 2016", "Rozpočet NSK", "Záverečný účet BBSK za rok 2015", "Záverečný účet BBSK za rok 2016", "Rozpočet"], "url": ["https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/21721", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/21720", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/26107", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/29107", "https://www.unsk.sk/Files/ShowFile/27717", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/zaverecny%20ucet%202015/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det%20BBSK%202015.pdf", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%BD%20%C3%BA%C4%8Det/Zaverecny_ucet_BBSK%20za%20rok%202016.pdf", "https://www.vucbb.sk/Portals/0/01%20Urad%20BBSK/Odd_financii/Rozpo%C4%8Det/Schv%C3%A1len%C3%BD%20rozpocet_BBSK_na_roky_2017_2019.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:19.706588+00:00"}
{"id": "vr31146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31146", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Problém je stále v tom, že značná časť (vrátiek DPH, ktoré zabezpečuje Finančná správa SR pozn.) sa musí asi zo 40% sa to musí robiť ručne, zo 60% to už beží v tom novom informačnom systéme.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Finančné riaditeľstvo také konkrétne ako Ivan Mikloš byť nechcelo. Detaily o fungovaní systému malo spresniť až v pondelok 27. februára. „V pondelok dáme oficiálne stanovisko,“ povedala hovorkyňa finančného riaditeľstva Miroslava Slemenská. Žiadne stanovisko však Finančné riaditeľstvo v tento deň neuviedlo. V pondelok bol systém kontrolovaný finančným parlamentným výborom. Dôležitú úlohu na stretnutí výboru zohral Najvyšší kontrolný úrad a to aj napriek tomu, že rovnako zatiaľ nemá vyjadrenie Finančného riaditeľstva (FR) SR ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil . \"Najvyšší kontrolný úrad dnes odovzdal takzvaný čiastkový protokol,\" povedal Ján Jasovský, predseda NKU, ktorý o zisteniach úradu dnes neverejne informoval členov výboru. Oficiálne údaje však momentálne v tomto časovom horizontze pre demagog.sk overiteľné nie sú.", "analysis_paragraphs": ["Finančné riaditeľstvo také konkrétne ako Ivan Mikloš byť nechcelo. Detaily o fungovaní systému malo spresniť až v pondelok 27. februára. „V pondelok dáme oficiálne stanovisko,“ povedala hovorkyňa finančného riaditeľstva Miroslava Slemenská. Žiadne stanovisko však Finančné riaditeľstvo v tento deň neuviedlo. V pondelok bol systém kontrolovaný finančným parlamentným výborom. Dôležitú úlohu na stretnutí výboru zohral Najvyšší kontrolný úrad a to aj napriek tomu, že rovnako zatiaľ nemá vyjadrenie Finančného riaditeľstva (FR) SR ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil . \"Najvyšší kontrolný úrad dnes odovzdal takzvaný čiastkový protokol,\" povedal Ján Jasovský, predseda NKU, ktorý o zisteniach úradu dnes neverejne informoval členov výboru. Oficiálne údaje však momentálne v tomto časovom horizontze pre demagog.sk overiteľné nie sú."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľstvo", "zistil"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6274756/mikulcik-uz-nie-je-sef-kompetencneho-centra.html#ixzz1nd1Cn4uV", "http://www.tasr.sk/25.axd?k=20120227TBA02553"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:20.459168+00:00"}
{"id": "vr33182", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33182", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ústava hovorí, že obžaloba prezidenta sa prerokuje do 30 dní.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Povinnosť prerokovať obžalobu prezidenta do 30 dní, je definovaná v Rokovacom poriadku NR SR a nie je v Ústave SR, ako uvádza Róbert Madej. Keďže Róbert Madej si pomýlil Ústavu s rokovacím poriadkom, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Obžalovanie prezidenta je definované v čl. 107, 129 Ústavy SR , kde však je uvedená žiadna lehota, ktorá zaväzuje poslancov NR SR rokovať v toto bode:", "analysis_paragraphs": ["Povinnosť prerokovať obžalobu prezidenta do 30 dní, je definovaná v Rokovacom poriadku NR SR a nie je v Ústave SR, ako uvádza Róbert Madej. Keďže Róbert Madej si pomýlil Ústavu s rokovacím poriadkom, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Obžalovanie prezidenta je definované v čl. 107, 129 Ústavy SR , kde však je uvedená žiadna lehota, ktorá zaväzuje poslancov NR SR rokovať v toto bode:"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "Rokovacom poriadku NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:04.248887+00:00"}
{"id": "vr26021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26021", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Župa nemá na území Bratislavy ani kilometer ciest...", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa Správy ciest BSK, nemá BSK žiadnu cestu 2. a 3. triedy v okrese Bratislava. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správu a údržbu na cestách II. a III. triedy Bratislavského samosprávneho kraja v celkovej dĺžke viac ako 511 km zabezpečuje spoločnosť Regionálne cesty Bratislava a.s., Čučoriedková 6, Bratislava (www.rcba.sk) v nasledovnom členení: - cesty II. triedy v dĺžke 178,939 km: v okrese Malacky (90,955 km), v okrese Pezinok (59,220 km) a v okrese Senec (28,764 km), - cesty III. triedy v dĺžke 332,738 km: v okrese Malacky (116,485 km), v okrese Pezinok (75,966 km), v okrese Senec (140,287 km). - mosty na cestách II. triedy - 66: z toho v okrese Malacky (36), v okrese Pezinok (26) a v okrese Senec (4), - mosty na cestách III. triedy - 64: z toho v okrese Malacky (25), v okrese Pezinok (23) a v okrese Senec (16). Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa Správy ciest BSK, nemá BSK žiadnu cestu 2. a 3. triedy v okrese Bratislava. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Správu a údržbu na cestách II. a III. triedy Bratislavského samosprávneho kraja v celkovej dĺžke viac ako 511 km zabezpečuje spoločnosť Regionálne cesty Bratislava a.s., Čučoriedková 6, Bratislava (www.rcba.sk) v nasledovnom členení: - cesty II. triedy v dĺžke 178,939 km: v okrese Malacky (90,955 km), v okrese Pezinok (59,220 km) a v okrese Senec (28,764 km), - cesty III. triedy v dĺžke 332,738 km: v okrese Malacky (116,485 km), v okrese Pezinok (75,966 km), v okrese Senec (140,287 km). - mosty na cestách II. triedy - 66: z toho v okrese Malacky (36), v okrese Pezinok (26) a v okrese Senec (4), - mosty na cestách III. triedy - 64: z toho v okrese Malacky (25), v okrese Pezinok (23) a v okrese Senec (16). Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["Regionálne cesty Bratislava"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/regionalna-sprava-ciest.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:41.480812+00:00"}
{"id": "vr15673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15673", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...aby sociálna demokracia na Slovensku bola desaťročia tak, ako je v Nemecku, v Rakúsku a inde, kde je 40-50 rokov a kde sa vystriedalo 25 predsedov a 150 podpredsedov.", "statement_date": "2017-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sociálno-demokratická strana Nemecka (SPD-Sozialdemokratischepartei Deutschlands) mala od roku 1964 13 predsedov a 83 podpredsedov, zatiaľ čo v Sociálno-demokratickej strane Rakúska (SPÖ-Sozialdemokratischepartei Österreichs) sa vystriedalo iba osem predsedov a celkový počet podpredsedov sa nám nepodarilo zistiť. V každom prípade, ani v jednej strane sa nevystriedalo až 25 predsedov a zároveň 150 popredsedov za posledných 40-50 rokov. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sociálno-demokratická strana Nemecka (SPD-Sozialdemokratischepartei Deutschlands) mala od roku 1964 13 predsedov a 83 podpredsedov, zatiaľ čo v Sociálno-demokratickej strane Rakúska (SPÖ-Sozialdemokratischepartei Österreichs) sa vystriedalo iba osem predsedov a celkový počet podpredsedov sa nám nepodarilo zistiť. V každom prípade, ani v jednej strane sa nevystriedalo až 25 predsedov a zároveň 150 popredsedov za posledných 40-50 rokov. Výrok Petra Pellegriniho hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Počiatky SPD", "V iných zdrojoch", "13 predsedov", "post podpredsedu", "vznik rakúskej SPÖ", "osem predsedov"], "url": ["http://www.dw.com/en/germanys-social-democratic-party-turns-150/a-16825489", "https://www.britannica.com/topic/Social-Democratic-Party-of-Germany", "https://www.fes.de/archiv/adsd_neu/inhalt/recherche/r_vorsitz.htm", "https://www.fes.de/archiv/adsd_neu/inhalt/recherche/spd/stellvertreter.htm", "https://www.rotbewegt.at/", "https://www.rotbewegt.at/#/seite/kanzler-regierungen-und-prasidenten"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:31.676265+00:00"}
{"id": "vr28263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28263", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "A do tej práce (zber podpisov za petíciu o referende o ochrane rodiny, pozn.) sa zapojilo vyše 1 000 dobrovoľníkov.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálneho vyjadrenia hovorcu Aliancie za rodinu, Antona Chromíka, sa približne od polovice mája zapojilo do zberu podpisov za uskutočnenie referenda vyše1 000 dobrovoľníkov. Kiska uvádza to isté číslo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Anton Chromík, hovorca Aliancie za rodinu z 15. Mája. 2014: „Len od pondelka sme dostali vyše 20 000 podpisov, a to najmä vďaka vyše tisícke dobrovoľníkov po celom Slovensku. Prihlásili sa nám, intenzívne oslovujú ľudí a zbierajú podpisy vo svojich obciach a mestách. Osobne s nimi komunikujú celkom prirodzenou formou.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálneho vyjadrenia hovorcu Aliancie za rodinu, Antona Chromíka, sa približne od polovice mája zapojilo do zberu podpisov za uskutočnenie referenda vyše1 000 dobrovoľníkov. Kiska uvádza to isté číslo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Anton Chromík, hovorca Aliancie za rodinu z 15. Mája. 2014: „Len od pondelka sme dostali vyše 20 000 podpisov, a to najmä vďaka vyše tisícke dobrovoľníkov po celom Slovensku. Prihlásili sa nám, intenzívne oslovujú ľudí a zbierajú podpisy vo svojich obciach a mestách. Osobne s nimi komunikujú celkom prirodzenou formou.\""], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["Aliancie za rodinu", "video"], "url": ["http://www.alianciazarodinu.sk/aktuality/mame-viac-ako-135-000-podpisov/", "https://www.youtube.com/watch?v=dpPrSrPNso8"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:26.362050+00:00"}
{"id": "vr32560", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32560", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Druhý ukazovateľ minulého roku (2011, pozn.) - Európska únia, mzda 49%, zisk 39%. Slovenská republika minulý rok- mzda 37% a zisk 54%.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter vo svojom tvrdení uvádza približné podiely, ktoré je však možné akceptovať, nakoľko sa od skutočných hodnôt líšia iba minimálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka, spracovaná na základe údajov Eurostatu ( Gross operating surplus and mixed income , Compensation of employees ), zobrazuje podiel miezd a ziskov na HDP v EÚ a SR.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter vo svojom tvrdení uvádza približné podiely, ktoré je však možné akceptovať, nakoľko sa od skutočných hodnôt líšia iba minimálne. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Tabuľka, spracovaná na základe údajov Eurostatu ( Gross operating surplus and mixed income , Compensation of employees ), zobrazuje podiel miezd a ziskov na HDP v EÚ a SR."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Gross operating surplus and mixed income", "Compensation of employees"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00015&language=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:18.649795+00:00"}
{"id": "vr28613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28613", "speaker": "Dominika Tekeliová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dominika-tekeliova", "statement": "My sme v Nitre ako strana SIEŤ predstavili unikátny projekt, a to Poslanec 32. V tomto projekte sa môžu občania priamo podieľať na rozhodovaní v mestskom zastupiteľstve.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sieť v Nitre skutočne predstavila projekt pod názvom Poslanec 32, ktorý dáva priestor i občanom podieľať sa na práci mestského zastupiteľstva. Občan sa bude môcť vyjadrovať k témam a materiálom, o ktorých budú rokovať a hlasovať poslanci mestského zastupiteľstva. Avšak nebude mať hlasovanie právo v mestskom zastupiteľstve. Vo volebnom programe Nitry sa nachádza bod programu pod názvom \"ZAPOJÍME OBYVATEĽOV NITRY DO ROZHODOVANIA\" , v ktorom je uvedené: \"Predstavujeme projekt „Poslanec 32“ - web stránku www.poslanec32.sk, ktorá umožní občanom vyjadrovať sa k aktuálnym témam a materiálom, o ktorých budú poslanci rokovať a hlasovať v mestskom zastupiteľstve. Občan tak nebude len pasívnym pozorovateľom, ktorý sa dozvedá o rozhodnutiach vedenia mesta následne v novinách, ale bude mať možnosť prejaviť svoj názor k témam ešte predtým, ako budú predmetom rozhodovania mestského zastupiteľstva. Každý občan sa tak v prenesenom význame stáva ďalším, 32. poslancom mestského zastupiteľstva (mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov). Hoci na zastupiteľstve hlasovať nemôže, jeho názor je včas a nahlas počuť. Poslanci Siete budú názory obyvateľov mesta prezentovať mestskému zastupiteľstvu. Prostredníctvom projektu „Poslanec 32“ budú môcť obyvatelia Nitry taktiež vyvolať diskusiu k novým témam, ktoré nie sú predmetom rokovania zastupiteľstva, ale existuje po nich verejný dopyt.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana Sieť v Nitre skutočne predstavila projekt pod názvom Poslanec 32, ktorý dáva priestor i občanom podieľať sa na práci mestského zastupiteľstva. Občan sa bude môcť vyjadrovať k témam a materiálom, o ktorých budú rokovať a hlasovať poslanci mestského zastupiteľstva. Avšak nebude mať hlasovanie právo v mestskom zastupiteľstve. Vo volebnom programe Nitry sa nachádza bod programu pod názvom \"ZAPOJÍME OBYVATEĽOV NITRY DO ROZHODOVANIA\" , v ktorom je uvedené: \"Predstavujeme projekt „Poslanec 32“ - web stránku www.poslanec32.sk, ktorá umožní občanom vyjadrovať sa k aktuálnym témam a materiálom, o ktorých budú poslanci rokovať a hlasovať v mestskom zastupiteľstve. Občan tak nebude len pasívnym pozorovateľom, ktorý sa dozvedá o rozhodnutiach vedenia mesta následne v novinách, ale bude mať možnosť prejaviť svoj názor k témam ešte predtým, ako budú predmetom rozhodovania mestského zastupiteľstva. Každý občan sa tak v prenesenom význame stáva ďalším, 32. poslancom mestského zastupiteľstva (mestské zastupiteľstvo má 31 poslancov). Hoci na zastupiteľstve hlasovať nemôže, jeho názor je včas a nahlas počuť. Poslanci Siete budú názory obyvateľov mesta prezentovať mestskému zastupiteľstvu. Prostredníctvom projektu „Poslanec 32“ budú môcť obyvatelia Nitry taktiež vyvolať diskusiu k novým témam, ktoré nie sú predmetom rokovania zastupiteľstva, ale existuje po nich verejný dopyt.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-07", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.poslanec32.sk/volebny-program-pre-nitru"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:09.646743+00:00"}
{"id": "49835", "numeric_id": 49835, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49835", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keby sme neurobili nič, tak musíme vyhlásiť 31. 12. núdzový stav, tak, ako to bolo za vlády premiérky Radičovej s SaS, keď bol minister za KDH Uhliarik, lebo aj KDH to kritizuje a vtedy by to platilo pre celé Slovensko, pre všetkých ľudí, nielen pre lekárov, aj pre ostatných.", "statement_date": "2024-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi prišla s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej situácie. Tá by vybraných lekárov donútila pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou väzenia. Nesúhlas s týmto riešením vyjadrilo hnutie KDH. Podobná situácia pritom nastala aj v roku 2011, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant tohto hnutia. Vláda vtedy na návrh ministra Ivana Uhliarika vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných zdravotníckych zariadení. Právna úprava vtedy, podobne ako v súčasnosti, dovoľovala vyhlásiť núdzový stav len na konkrétnom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Výrok ministra Rašiho preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV októbri 2024, v reakcií na stav slovenského zdravotníctva, ohlásilo podanie výpovedí vyše 2-tisíc lekárov, pričom do konca novembra ich počet vzrástol na vyše 3,3-tisíc .\n\nLekárske odbory zaslali ministerstvu zdravotníctva 19 požiadaviek , ktoré je podľa ich slov možné splniť do konca decembra. Medzi ich hlavné požiadavky patrí , okrem sľúbeného navýšenia platov, aj zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, či odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.\n\nVýpovede lekárov majú nadobudnúť platnosť koncom roka 2024, čím výrazne ovplyvnia poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.\n\nVláda, po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi, naznačila, že v prípade ak nepríde k dohode, chce situáciu riešiť vyhlásením mimoriadneho stavu. Na vládnom rokovaní 8. decembra bol schválený návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý umožňuje zavedenie mimoriadnej situácie aj v prípade narušenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. V stredu 11. decembra schválil návrh parlament a prezident Pellegrini ho následne 13. decembra podpísal .\n\nTáto úprava dáva vláde možnosť donútiť lekárov, napriek ich výpovediam, pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou odňatia slobody. Vláda tak môže urobiť na 4 mesiace, ale iba v regiónoch s akútnym nedostatkom lekárov.\n\nRiešenie ohľadom výpovedí lekárov kritizovala opozícia a ostrý nesúhlas vyjadrilo aj hnutie KDH. Predsa hnutia Milan Majerský kroky vlády označil za zneužitie moci a nekompetentnosť zo strany vlády.\n\nPodobná situácia pritom nastala v roku 2011, počas vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant KDH. Vtedy podalo výpoveď vyše 2-tisíc lekárov, medzi ich požiadavky vtedy patrilo zvyšovanie platov, dofinancovanie systému a zastavenie premeny slovenských nemocníc na akciové spoločnosti.\n\nVláda, na návrh ministra zdravotníctva za KDH Ivana Uhliarika, vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných lekárov zo 16 zdravotných zariadení. Núdzový režim sa netýkal lekárov, ktorí nepodali výpovede, ovplyvniť mal len zdravotníkov, ktorým plynula výpovedná lehota a ich povolania boli nevyhnutné pre riadne fungovanie určených nemocničných oddelení.\n\nAj v súčastnosti dovoľuje právna úprava vyhlásiť núdzový stav len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas ( Zákon 227/2002 Z. z. čl 5 ods. 1-2 ).", "analysis_paragraphs": ["Vláda po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi prišla s možnosťou vyhlásenia mimoriadnej situácie. Tá by vybraných lekárov donútila pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou väzenia. Nesúhlas s týmto riešením vyjadrilo hnutie KDH. Podobná situácia pritom nastala aj v roku 2011, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant tohto hnutia. Vláda vtedy na návrh ministra Ivana Uhliarika vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných zdravotníckych zariadení. Právna úprava vtedy, podobne ako v súčasnosti, dovoľovala vyhlásiť núdzový stav len na konkrétnom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Výrok ministra Rašiho preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V októbri 2024, v reakcií na stav slovenského zdravotníctva, ohlásilo podanie výpovedí vyše 2-tisíc lekárov, pričom do konca novembra ich počet vzrástol na vyše 3,3-tisíc .", "Lekárske odbory zaslali ministerstvu zdravotníctva 19 požiadaviek , ktoré je podľa ich slov možné splniť do konca decembra. Medzi ich hlavné požiadavky patrí , okrem sľúbeného navýšenia platov, aj zmena systému financovania zdravotníckych zariadení, či odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti.", "Výpovede lekárov majú nadobudnúť platnosť koncom roka 2024, čím výrazne ovplyvnia poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku.", "Vláda, po neúspešných rokovaniach s lekárskymi odbormi, naznačila, že v prípade ak nepríde k dohode, chce situáciu riešiť vyhlásením mimoriadneho stavu. Na vládnom rokovaní 8. decembra bol schválený návrh ministerstva zdravotníctva, ktorý umožňuje zavedenie mimoriadnej situácie aj v prípade narušenia poskytovania zdravotnej starostlivosti. V stredu 11. decembra schválil návrh parlament a prezident Pellegrini ho následne 13. decembra podpísal .", "Táto úprava dáva vláde možnosť donútiť lekárov, napriek ich výpovediam, pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pod hrozbou odňatia slobody. Vláda tak môže urobiť na 4 mesiace, ale iba v regiónoch s akútnym nedostatkom lekárov.", "Riešenie ohľadom výpovedí lekárov kritizovala opozícia a ostrý nesúhlas vyjadrilo aj hnutie KDH. Predsa hnutia Milan Majerský kroky vlády označil za zneužitie moci a nekompetentnosť zo strany vlády.", "Podobná situácia pritom nastala v roku 2011, počas vlády Ivety Radičovej, keď bol ministrom zdravotníctva práve nominant KDH. Vtedy podalo výpoveď vyše 2-tisíc lekárov, medzi ich požiadavky vtedy patrilo zvyšovanie platov, dofinancovanie systému a zastavenie premeny slovenských nemocníc na akciové spoločnosti.", "Vláda, na návrh ministra zdravotníctva za KDH Ivana Uhliarika, vyhlásila núdzový stav, ktorý sa však týkal len vybraných lekárov zo 16 zdravotných zariadení. Núdzový režim sa netýkal lekárov, ktorí nepodali výpovede, ovplyvniť mal len zdravotníkov, ktorým plynula výpovedná lehota a ich povolania boli nevyhnutné pre riadne fungovanie určených nemocničných oddelení.", "Aj v súčastnosti dovoľuje právna úprava vyhlásiť núdzový stav len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas ( Zákon 227/2002 Z. z. čl 5 ods. 1-2 )."], "analysis_date": "2024-12-20", "analysis_sources": {"text": ["2-tisíc", "3,3-tisíc", "19 požiadaviek", "patrí", "ovplyvnia", "rokovaniach", "návrh", "schválil", "podpísal", "donútiť", "kritizovala", "vyjadrilo", "podalo", "požiadavky", "vyhlásila", "netýkal", "súčastnosti", "Zákon 227/2002 Z. z. čl 5 ods. 1-2"], "url": ["https://www.loz.sk/tlacova-sprava-ak-vlada-nezacne-konecne-riesit-problemy-zdravotnictva-2462-lekarov-poda-vypoved-z-pracovneho-pomeru-pretoze-politici-riesia-zdravotnictvo-len-pod-tlakom-vypovedi-lekarov/", "https://domov.sme.sk/c/23416826/nemocnice-lekari-vypovede-januar-2025-sasko.html", "https://www.ta3.com/clanok/971095/lekarski-odborari-zaslali-ministrovi-zdravotnictva-19-poziadaviek-a-poslancom-list-precitajte-si-za-cim-si-stoja-zoznam", "https://www.loz.sk/tlacova-sprava-ak-vlada-nezacne-konecne-riesit-problemy-zdravotnictva-2462-lekarov-poda-vypoved-z-pracovneho-pomeru-pretoze-politici-riesia-zdravotnictvo-len-pod-tlakom-vypovedi-lekarov/", "https://domov.sme.sk/c/23407704/vypovede-lekari-podmienky-vlada-fico.html", "https://www.ta3.com/clanok/970645/lekarski-odborari-sa-so-saskom-opat-nedohodli-mam-plan-ako-zabezpecit-zdravotnu-starostlivost-vyhlasil-minister", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/30269/1", "https://dennikn.sk/4356018/parlament-schvalil-hrozbu-vazenia-pre-lekarov-koaliciu-podrzali-dvaja-nespokojni-poslanci-hlasu/?ref=mwat", "https://e.dennikn.sk/minuta/4360421/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/733473-v-ktorych-okresoch-hrozi-mimoriadna-situacia-kvoli-vypovediam-lekarov-najviac-su-ohrozene-velke-mesta-tvrdi-analytik/", "https://domov.sme.sk/c/23422692/koalicne-riesenie-s-vypovedami-lekarov-kritizuje-opozicia-aj-odbory.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/kdh-vyjadrujeme-ostry-nesuhlas-s-tym/841840-clanok.html", "https://sita.sk/vlada-vyhlasila-nudzovy-stav-netyka-sa-celeho-slovenska/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/172873-protest-lekarov-na-par-dni-ochromil-cele-zdravotnictvo/", "https://www.ta3.com/clanok/3956/pre-krizovu-situaciu-v-zdravotnictve-vlada-schvalila-nudzovy-stav", "https://www.health.gov.sk/Clanok?vyhlasenie-nudzoveho-stavu-v-zdravotnickych-zariadeniach", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/227/", "https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/227/20060411.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:16.584888+00:00"}
{"id": "47227", "numeric_id": 47227, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47227", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Neplatili na vás dokonca žiadne pravidlá, čo sa týka Európskej únie, maastrichtské kritériá, však dnes už je dlh nad všetkými hranicami maastrichtských kritérií.", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Maastrichtskej zmluve Európskej únie sú definované štyri konvergenčné kritéria , ktoré majú eurozóne zabezpečiť cenovú stabilitu. Jedným z nich je dlh verejnej správy, podľa ktorého by ročný rozpočtový deficit krajiny nemal prekročiť hranicu 3 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladala v decembri 2020 deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 6,7% HDP. Podľa maastrichtských kritérií by taktiež celkový dlh verejnej správy nemal presiahnuť 60 % HDP. RRZ odhaduje , že Slovensko sa v roku 2020 dostalo za túto hranicu so 60,7 % HDP. Európska komisia kvôli pandémii pozastavila platnosť maastrichtských kritérií pre rok 2021, aby umožnila členským štátom rýchlejšie zotavenie sa z krízy. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V Maastrichtskej zmluve Európskej únie sú definované štyri konvergenčné kritéria , ktoré majú eurozóne zabezpečiť cenovú stabilitu. Jedným z nich je dlh verejnej správy, podľa ktorého by ročný rozpočtový deficit krajiny nemal prekročiť hranicu 3 % HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) predpokladala v decembri 2020 deficit rozpočtu verejnej správy na úrovni 6,7% HDP. Podľa maastrichtských kritérií by taktiež celkový dlh verejnej správy nemal presiahnuť 60 % HDP. RRZ odhaduje , že Slovensko sa v roku 2020 dostalo za túto hranicu so 60,7 % HDP. Európska komisia kvôli pandémii pozastavila platnosť maastrichtských kritérií pre rok 2021, aby umožnila členským štátom rýchlejšie zotavenie sa z krízy. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["kritéria", "predpokladala", "odhaduje", "pozastavila"], "url": ["https://www.ecb.europa.eu/explainers/tell-me-more/html/25_years_maastricht.sk.html", "https://www.facebook.com/rozpoctovarada.rrz/posts/2273407266116179", "https://www.rozpoctovarada.sk/dlhovabrzda/", "https://www.reuters.com/article/us-eurozone-eurogroup-fiscal-rules-idUSKBN26Q2LN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:08.860983+00:00"}
{"id": "vr37001", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37001", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Pán poslanec Ďurkovský, ktorý vlastne šestnásť rokov, osem rokov ako starosta myslím a osem rokov ako primátor spravoval hlavné mesto.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webstránky A. Ďurkovského uvádzajú : \"Ďurkovský bol starostom MČ Staré Mesto v rokoch 1994 až 2002 a primátorom od 2002 do 2010.\"", "analysis_paragraphs": ["Webstránky A. Ďurkovského uvádzajú : \"Ďurkovský bol starostom MČ Staré Mesto v rokoch 1994 až 2002 a primátorom od 2002 do 2010.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["uvádzajú"], "url": ["http://www.andrejdurkovsky.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600648&id=1002&p1=1149"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:54.948475+00:00"}
{"id": "vr27752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27752", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ústredie práce hodnotilo pri výmene vlády nezamestnanosť na úrovni 13,4 %. Teraz za posledný kvartál končilo na úrovni 13,3 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Figeľ uvádza štatistiku evidovanej nezamestnanosti, ktoré robí Ústredie práce. Vláda Ivety Radičovej de facto vládla do apríla 2012, kým sa nesformovala 2. vláda R. Fica. Porovnávame teda nezamestnanosť z apríla 2012 (13,4%) a úroveň nezamestnanosti podľa posledného marcového čísla (13,3%), ktorý má pravdepodobne na mysli aj Figeľ. Upozorňujeme, že stále pretrvávajú podozrenia z manipulovania údajov evidovanej nezamestnanosti. Viac o si môžete prečítať tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Figeľ uvádza štatistiku evidovanej nezamestnanosti, ktoré robí Ústredie práce. Vláda Ivety Radičovej de facto vládla do apríla 2012, kým sa nesformovala 2. vláda R. Fica. Porovnávame teda nezamestnanosť z apríla 2012 (13,4%) a úroveň nezamestnanosti podľa posledného marcového čísla (13,3%), ktorý má pravdepodobne na mysli aj Figeľ. Upozorňujeme, že stále pretrvávajú podozrenia z manipulovania údajov evidovanej nezamestnanosti. Viac o si môžete prečítať tu alebo tu . Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6941423/nezamestnanych-ubuda-mozno-aj-pod-tlakom-uradnikov.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:09.821114+00:00"}
{"id": "48265", "numeric_id": 48265, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48265", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Treba ešte pripomenúť, a to ste tiež ešte nepovedali, pán minister, že ešte aj tých 61 EUR na začiatku relácie, to nie je pre každého občana. Pre každú fyzickú osobu. Ja som počul ešte, že Igor Matovič ide rozlišovať ešte aj domácnosť, lebo tam, kde majú nejaký veľký dom, kde majú bazén, povedal.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini hovorí o zmrazení cien pre domácnosti na silovú elektrinu, ktoré upravuje Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií na jednej strane a so Slovenskými elektrárňami na strane druhej.\n\nPodľa memoranda spoločnosť Slovenské elektrárne musí ponúknuť pre vybrané skupiny konečných odberateľov (štandardné domácnosti) na predaj v priebehu roka 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu (. pdf , s. 2). Zraniteľných odberateľov má určiť Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií. Je teda pravda, že cena 61 eur sa nebude týkať každej domácnosti.\n\nIgor Matovič v relácii Braňo Závodský v rádiu Expres prišiel s nápadom, že lacnejšia elektrina možno nebude pre všetkých. Domácnosti, ktoré si elektrinou vyhrievajú napr. bazéne, ju za špeciálnu cenu nedostanú. Matovič sa pritom vyjadril o každej domácnosti s bazénom, hovoril len o 25-metrovom bazéne: ,,Aby my sme teraz zbohatlíkom, nejakým oligarchom platili vyhrievanie 25-metrového bazéna, tak to určite nie.”\n\nKtorých domácností sa cena bude týkať nie je rozhodnuté, a Matovič upozorňuje na spoločenskú dohodu v tejto otázke. Rovnako Richard Sulík v relácií reagoval na Pellegriniho slová tým, že podmienky pre zníženie sa ešte budú vyjednávať počas roka.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini hovorí o zmrazení cien pre domácnosti na silovú elektrinu, ktoré upravuje Memorandum o porozumení medzi Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom financií na jednej strane a so Slovenskými elektrárňami na strane druhej.", "Podľa memoranda spoločnosť Slovenské elektrárne musí ponúknuť pre vybrané skupiny konečných odberateľov (štandardné domácnosti) na predaj v priebehu roka 2023 a 2024 6,15 TWh elektriny za cenu 61,2077 eur za megawatthodinu (. pdf , s. 2). Zraniteľných odberateľov má určiť Ministerstvo hospodárstva po dohode s Ministerstvom financií. Je teda pravda, že cena 61 eur sa nebude týkať každej domácnosti.", "Igor Matovič v relácii Braňo Závodský v rádiu Expres prišiel s nápadom, že lacnejšia elektrina možno nebude pre všetkých. Domácnosti, ktoré si elektrinou vyhrievajú napr. bazéne, ju za špeciálnu cenu nedostanú. Matovič sa pritom vyjadril o každej domácnosti s bazénom, hovoril len o 25-metrovom bazéne: ,,Aby my sme teraz zbohatlíkom, nejakým oligarchom platili vyhrievanie 25-metrového bazéna, tak to určite nie.”", "Ktorých domácností sa cena bude týkať nie je rozhodnuté, a Matovič upozorňuje na spoločenskú dohodu v tejto otázke. Rovnako Richard Sulík v relácií reagoval na Pellegriniho slová tým, že podmienky pre zníženie sa ešte budú vyjednávať počas roka."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "prišiel"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://ekonomika.pravda.sk/energetika/clanok/617282-domacnosti-vykurujuce-bazeny-by-nemali-mat-narok-na-zastropovanu-cenu-elektriny-podla-matovica-ide-totiz-o-oligarchov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:22.869775+00:00"}
{"id": "vr32149", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32149", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Vy máte plánovaný pri hospodárskom raste výpadok 240 a ďalších tuším 380 miliónov na budúce roky, výpadok na daniach. Veď vy plánujete normálne. Pán premiér, to máte vo vašich dokumentoch. Ja som na to upozornil v parlamente.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výpadok na daniach v roku 2012 je naplánovaný na úrovni 246,3 mil. eur, výpadky na rok 2013 sú naplánované na približne 320 mil. eur a v roku 2014 na 472 mil. eur.\n\nPavol Frešo skutočne v parlamente spomenul tému výpadkov daní, keď vládu obviňoval z neoprávnenosti započítania výpadkov z daní do budúcnosti. Výrok teda považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výpadok na daniach v roku 2012 je naplánovaný na úrovni 246,3 mil. eur, výpadky na rok 2013 sú naplánované na približne 320 mil. eur a v roku 2014 na 472 mil. eur.", "Pavol Frešo skutočne v parlamente spomenul tému výpadkov daní, keď vládu obviňoval z neoprávnenosti započítania výpadkov z daní do budúcnosti. Výrok teda považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Výpadok na daniach v roku 2012", "skutočne"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/statu-po-vypadku-dani-chybaju-peniaze-d8l-/sk_ekonomika.asp?c=A120730_065924_sk_ekonomika_p01", "http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/85511/Freso_Pavol.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:37.686513+00:00"}
{"id": "vr36833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36833", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "To sa všetko pekne počúva, ale v prípade poslednom a to sa týka Írsko, je to absolútny školský príklad toho, ako Írsko sa dostalo na kraj priepasti kvôli hazardovaniu s bankami. To znamená, lebo tam išlo o problém špeciálne nie verejných financií, ale hospodárenia bánk, ako takých. Neboli schopní splácať svoje záväzky, banky. A dokonca banky, ktoré nemali nič spoločné s ekonomikou ako takou.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Írsko bolo nútené požiadať o pomoc z Európskej únie predovšetkým pre problémy bankového sektora, za ktoré sa írsky štát takmer kompletne zaručil. Kríze v Írsku predchádzal nárast bubliny v bankovom sektore. Pred vypuknutím krízy malo Írsko prebytkový štátny rozpočet a znižovalo verejný dlh, za krízu teda priamo nestojí problém verejných financií (\"Oči upřené na Španělsko\", Reflex, 6.1.2011, str. 16). Vývoj írskej finančnej krízy je bližšie popísaný napríklad tu alebo tu .", "analysis_paragraphs": ["Írsko bolo nútené požiadať o pomoc z Európskej únie predovšetkým pre problémy bankového sektora, za ktoré sa írsky štát takmer kompletne zaručil. Kríze v Írsku predchádzal nárast bubliny v bankovom sektore. Pred vypuknutím krízy malo Írsko prebytkový štátny rozpočet a znižovalo verejný dlh, za krízu teda priamo nestojí problém verejných financií (\"Oči upřené na Španělsko\", Reflex, 6.1.2011, str. 16). Vývoj írskej finančnej krízy je bližšie popísaný napríklad tu alebo tu ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5697151/irsko-si-cestu-do-pekla-krizy-vydlazdilo-dobrymi-umyslami.html", "http://www.vlada.cz/cz/ppov/ekonomicka-rada/clanky/pavel-kohout-jak-irum-zhorklo-euro-78053/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:00.925349+00:00"}
{"id": "vr36198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36198", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Nehovoríme o mýte, ktoré je na medzinárodnom súdnom dvore v Haagu, kde hrozí absolútna pokuta Slovenskej republike... Ja hovorím o konkrétnej veci. O konkrétnej veci, kde sa vybrala firma, ktorá bola najdrahšia a technologicky najneschopnejšia. A bola najdrahšia o 7 miliárd, o 7 miliárd eur.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Že by mýto riešil medzinárodný súd v Haagu určite pravda nie je. Slota sa netrafil ani do rozdielu v cene- bolo to 6,5 miliardy korún.", "analysis_paragraphs": ["Že by mýto riešil medzinárodný súd v Haagu určite pravda nie je. Slota sa netrafil ani do rozdielu v cene- bolo to 6,5 miliardy korún."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["6,5 miliardy korún."], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4845193/brusel-myto-bude-predrazene.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:58.242347+00:00"}
{"id": "vr33477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33477", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Tam lietali samozrejme nie len čínski, ale aj sovietski piloti.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas Kórejskej vojny v rokoch 1950-53 sa do bojov na strane komunistického severu krajiny zapojili sovietski aj čínski piloti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas Kórejskej vojny v rokoch 1950-53 sa do bojov na strane komunistického severu krajiny zapojili sovietski aj čínski piloti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Kniha", "zapísali"], "url": ["http://books.google.cz/books?id=omvpIFQcYvwC&pg=PA84&lpg=PA84&dq=64th+Fighter+Aviation+Corps&source=bl&ots=TrkxM7IZWc&sig=D6itMQINbNUpS81SRcP70SA592Q&hl=sk&sa=X&ei=a7leUc6gC8O2hQfvgoCYDg&ved=0CFMQ6AEwBQ#v=onepage&q&f=false", "http://en.wikipedia.org/wiki/MiG_alley"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:55.680614+00:00"}
{"id": "vr17327", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17327", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Reálne mzdy budú rasť tiež cez 3%.", "statement_date": "2018-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pojmom \" reálna mzda \" sa označuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec za svoj plat môže kúpiť. Meria sa ako pomer rastu platov a inflácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) by mal rast reálnej mzdy v roku 2018 predstavovať 3,2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. IFP predpokladá, že v roku 2018 sa zvýši celkový rast ekonomiky. Mierny rast reálnej mzdy očakáva aj v roku 2019. Vývoj reálnej mzdy za posledné roky a prognózy do budúcnosti uvádzame v nasledujúcej tabuľke.", "analysis_paragraphs": ["Pojmom \" reálna mzda \" sa označuje množstvo tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec za svoj plat môže kúpiť. Meria sa ako pomer rastu platov a inflácie. Podľa prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) by mal rast reálnej mzdy v roku 2018 predstavovať 3,2 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. IFP predpokladá, že v roku 2018 sa zvýši celkový rast ekonomiky. Mierny rast reálnej mzdy očakáva aj v roku 2019. Vývoj reálnej mzdy za posledné roky a prognózy do budúcnosti uvádzame v nasledujúcej tabuľke."], "analysis_date": "2018-02-12", "analysis_sources": {"text": ["reálna mzda", "rast"], "url": ["http://www.ekonomicky.sk/co-je-realna-mzda/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11680"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:36.865691+00:00"}
{"id": "vr34700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34700", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vtedy povedala veľmi jasne, nebudeme privatizovať... ale tri dni po voľbách to už samozrejme neplatilo.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opäť, nevieme, čo premiérka uviedla v relácii. Vo volebnom programe SDKÚ-DS sa neuvádza explicitne, že bude privatizovať, ale uvádza že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamena, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. Zároveň vo vládnom programe je uvedené ”Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.“ Ficova generalizácia o tom, že vláda privatizuje je zavádzajúca.", "analysis_paragraphs": ["Opäť, nevieme, čo premiérka uviedla v relácii. Vo volebnom programe SDKÚ-DS sa neuvádza explicitne, že bude privatizovať, ale uvádza že získa strategických partnerov pre letisko a Cargo, čo de facto znamena, že tieto dve spoločnosti chcú privatizovať. Zároveň vo vládnom programe je uvedené ”Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave.“ Ficova generalizácia o tom, že vláda privatizuje je zavádzajúca."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["programe", "programe"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/moderne-slovensko", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:21.913621+00:00"}
{"id": "vr30318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30318", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Toto sú priemerné platy v národnom hospodárstve. Napríklad polícia 1111 eur, obrana 1030 eur, základné, vysoké školstvo iné odbory 968 eur, lekár 1600 eur. Ešte raz opakujem po slovensky. Lekár si zaslúži vyšší plat, ale nie grécku cestu.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Priemerné platy lekárov sa pohybujú, podľa analýzy INEKO od 1050 do 3200 eur. Štatistický úrad uvádza priemerný hrubý príjem 1240 eur, OECD tvrdí, že je to 1564 eur. Podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia je priemerný plat približne 1500 eur. Rozdiel medzi týmito číslami je kvôli spôsobe výpočtu, číslo Lekárskeho odborového združenia by malo zahrňovať aj platy za nadčasy a príplatky.", "analysis_paragraphs": ["Priemerné platy lekárov sa pohybujú, podľa analýzy INEKO od 1050 do 3200 eur. Štatistický úrad uvádza priemerný hrubý príjem 1240 eur, OECD tvrdí, že je to 1564 eur. Podľa prezidenta Lekárskeho odborového združenia je priemerný plat približne 1500 eur. Rozdiel medzi týmito číslami je kvôli spôsobe výpočtu, číslo Lekárskeho odborového združenia by malo zahrňovať aj platy za nadčasy a príplatky."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["Priemerné platy", "podľa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6012964/lekari-zarabaju-viac-nez-sa-hovori.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=35594"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:30.912471+00:00"}
{"id": "vr17151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17151", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...my sme vstúpili do eurozóny a prijali spoločnú menu euro za určitých podmienok. Nikdy nebola vtedy reč o tom, že euro, ak budú mať niektoré krajiny euro, že musí byť spoločný minister eurozóny, že musíme mať spoločný bankový dohľad a spoločné dlhopisy.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko vstúpilo do eurozóny a prijalo euro dňa 1. januára 2009, kedy Sulíkom spomenuté opatrenia (spoločný minister, bankový dohľad, spoločné dlhopisy) ešte neboli ani navrhnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bankový dohľad v eurozóne, ktorý spomína Sulík, zabezpečuje tzv. jednotný mechanizmus dohľadu ( Single Supervisory Mechanism – SSM). Tvorený je Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu jednotlivých krajín. Hlavnými cieľmi sú posilnenie finančnej stability eurozóny a podpora oživenia ekonomiky. Hlavnou úlohou je kontrolovať, či banky dodržiavajú pravidlá bankového podnikania EÚ a či prípadné problémy riešia včas. Jednotný bankový dohľad vznikol 4. novembra 2014, teda až po vstupe Slovenska do eurozóny. Spoločné dlhopisy eurozóny (eurobondy) navrhli ako možné riešenie dlhovej krízy vtedajší predseda skupiny ministrov financií eurozóny Jeane-Claude Juncker a taliansky minister financií Giulio Tremonti v decembri 2010. Proti dlhopisom sa niekoľkokrát vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej dlhopisy nie sú riešením krízy. V máji 2017 požadoval od Nemecka, aby vydávalo dlhopisy, aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, na čo Nemecko odpovedalo, že každá krajina si má svoje dlhy splácať sama. O spoločnom ministrovi financií pre eurozónu sa začalo hovoriť len nedávno. S nápadom prišiel Emmanuel Macron a takúto možnosť si vie predstaviť aj Angela Merkelová, ktorá by k úlohám ministra financií pridala aj oblasť hospodárstva.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko vstúpilo do eurozóny a prijalo euro dňa 1. januára 2009, kedy Sulíkom spomenuté opatrenia (spoločný minister, bankový dohľad, spoločné dlhopisy) ešte neboli ani navrhnuté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Bankový dohľad v eurozóne, ktorý spomína Sulík, zabezpečuje tzv. jednotný mechanizmus dohľadu ( Single Supervisory Mechanism – SSM). Tvorený je Európskou centrálnou bankou a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu jednotlivých krajín. Hlavnými cieľmi sú posilnenie finančnej stability eurozóny a podpora oživenia ekonomiky. Hlavnou úlohou je kontrolovať, či banky dodržiavajú pravidlá bankového podnikania EÚ a či prípadné problémy riešia včas. Jednotný bankový dohľad vznikol 4. novembra 2014, teda až po vstupe Slovenska do eurozóny. Spoločné dlhopisy eurozóny (eurobondy) navrhli ako možné riešenie dlhovej krízy vtedajší predseda skupiny ministrov financií eurozóny Jeane-Claude Juncker a taliansky minister financií Giulio Tremonti v decembri 2010. Proti dlhopisom sa niekoľkokrát vyjadrila nemecká kancelárka Angela Merkelová, podľa ktorej dlhopisy nie sú riešením krízy. V máji 2017 požadoval od Nemecka, aby vydávalo dlhopisy, aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, na čo Nemecko odpovedalo, že každá krajina si má svoje dlhy splácať sama. O spoločnom ministrovi financií pre eurozónu sa začalo hovoriť len nedávno. S nápadom prišiel Emmanuel Macron a takúto možnosť si vie predstaviť aj Angela Merkelová, ktorá by k úlohám ministra financií pridala aj oblasť hospodárstva."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Single Supervisory Mechanism", "vznikol", "dlhopisy", "kancelárka", "Nemecko", "ministrovi"], "url": ["https://www.bankingsupervision.europa.eu/about/thessm/html/index.sk.html", "http://www3.teraz.sk/ekonomika/zacne-fungovat-jednotny-mechanizmus-d/104500-clanok.html", "https://www.webnoviny.sk/juncker-eurozona-raz-vyda-spolocne-dlhopisy/", "https://ekonomika.sme.sk/c/6029706/merkelova-opat-odmietla-spolocne-dlhopisy-v-eurozone.html", "https://finweb.hnonline.sk/financie-a-burzy/446044-spolocne-dlhopisy-by-eurozonu-znicili", "https://finweb.hnonline.sk/zahranicna-ekonomika/1017884-macron-chce-spolocneho-ministra-financii-eurozony-merkelova-to-nevylucuje"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:10.208375+00:00"}
{"id": "vr27928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27928", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Krajiny, ktoré sú viac priemyselne založené, ľahšie prešli touto krízou.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Business Review / EU press release - správa zdôrazňuje dôležitosť oživenia priemyslu a poukazuje na fakt, že priemysel rastie pomalšie než sektor služieb a doteraz nedosiahol predkrízovú úroveň.", "analysis_paragraphs": ["Business Review / EU press release - správa zdôrazňuje dôležitosť oživenia priemyslu a poukazuje na fakt, že priemysel rastie pomalšie než sektor služieb a doteraz nedosiahol predkrízovú úroveň."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["Business Review", "press release", "Eurostat", "tu", "HDP"], "url": ["http://www.businessrevieweurope.eu/money_matters/2013-shows-a-need-for-european-industrial-renaissance", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-150_en.htm", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00004&plugin=1", "http://w3.unece.org/pxweb/quickstatistics/readtable.asp?qs_id=11", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:33.943397+00:00"}
{"id": "vr28002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28002", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Autobusy, ktoré majú pásy, je povinné, aby vodič ich vyzval (aby si ich zapli, pozn.).", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže nariadenie vlády z roku 2006 zaviedlo povinnosť vodiča (alebo sprievodcu) vo vozidlách určených na prepravu osôb informovať o potrebe použiť bezpečnostné pásy. Nariadenie vlády č. 544, zo 6. septembra 2006 priamo uvádza pre kategórie M - vozidlá na prepravu osôb (§5) priamo určuje povinnosť vodiča informovať cestujúcich o ich povinnosti k pripútaniu sa a to doslovne: vodič vozidla alebo sprievodca skupiny je povinný informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných systémov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. O povinnosti informovať o použití pásov v autobuse hovorí aj dopravný inžinier Andrej Sitkey. V zákone, konkrétne v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je stanovená povinnosť k pripútaniu sa každej osoby sediacej na sedadle vybavenom pásom: „osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže nariadenie vlády z roku 2006 zaviedlo povinnosť vodiča (alebo sprievodcu) vo vozidlách určených na prepravu osôb informovať o potrebe použiť bezpečnostné pásy. Nariadenie vlády č. 544, zo 6. septembra 2006 priamo uvádza pre kategórie M - vozidlá na prepravu osôb (§5) priamo určuje povinnosť vodiča informovať cestujúcich o ich povinnosti k pripútaniu sa a to doslovne: vodič vozidla alebo sprievodca skupiny je povinný informovať prepravované osoby o potrebe používania bezpečnostných systémov vozidla počas prepravy v premávke na pozemných komunikáciách. O povinnosti informovať o použití pásov v autobuse hovorí aj dopravný inžinier Andrej Sitkey. V zákone, konkrétne v zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, je stanovená povinnosť k pripútaniu sa každej osoby sediacej na sedadle vybavenom pásom: „osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť“. Dátum zverejnenia analýzy: 16.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["Nariadenie", "kategórie M", "informovať", "zákone"], "url": ["http://www.crohnclub.sk/files/2014-05-15_06-z554-bezp-pasy-2014.pdf", "http://www.sklarcik.sk/index.php/pravidla-cestnej-premavky/86.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320222-priputani-studenti-ci-zvodidla-by-zmiernili-nasledky-nehody/", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-cestnej-premavke/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:14.787218+00:00"}
{"id": "vr33973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33973", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "Lebo treba vedieť, že tam je hrádza, kde z jednej strany je ten červený kal a dokonca tam nakladajú už dva roky nebezpečný odpad. Maďarská vláda dovolila ako skládku nebezpečného odpadu to odkalisko a teraz vozia tam iné nebezpečné odpady.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že do odkaliska Almásfüzitő, nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti Dunaja, sa vyváža aj iný nebezpečný odpad. Maďarské úrady v roku 2010 predĺžili prevádzkovateľovi povolenie na prevádzku.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že do odkaliska Almásfüzitő, nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti Dunaja, sa vyváža aj iný nebezpečný odpad. Maďarské úrady v roku 2010 predĺžili prevádzkovateľovi povolenie na prevádzku."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Greenpeace", "Článok", "Atlatszo.hu", "SITA", "Ajka", "reagoval"], "url": ["http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/press/tlacove-spravy/Jedy-z-madarskeho-odkaliska-unikaju-do-Dunaja/", "http://atlatszo.hu/2011/12/09/hazardous-waste-deposited-in-red-sludge-reservoirs/", "http://atlatszo.hu/2011/12/09/hazardous-waste-deposited-in-red-sludge-reservoirs/", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/jedy-z-madarskeho-odkaliska-unikaju-d/442618-clanok.html", "http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2010/enviro5/05_ekologicka.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/198918/greenpeace-jedy-z-madarskeho-odkaliska-unikaju-do-dunaja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:02.068427+00:00"}
{"id": "vr35546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35546", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď predsa som nič iné nepočúval dva, tri mesiace pred parlamentnými voľbami, že ako treba znižovať dane a zrazu táto vláda hovorí o zvyšovaní DPH, hovorí o zvyšovaní spotrebných daní a keďže nemajú iný argument, tak povedia, že za to môže Fico a že to je Ficova daň a podobné, podobné nezmysly.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opozícia pred voľbami neavizovala znižovanie daní. Znížiť ich chcela ešte pred krízou . Počas volebnej kampane hovorila iba o nezvyšovaní. Vo volebnom programe SDKÚ-DS sa nepíše nič o znížení daní. Piše sa v ňom, že: nebudú zvyšovať dane daňové zaťaženie, zjednotia výber daní, ciel a odvodov a znížia odvody pre ľudí s nízkymi príjmami. Rovnako SaS zmieňovala iba ich nezvyšovanie. KDH hovorila od znížení odvodovo-daňového zaťaženia. Most-Híd o daniach neinformuje. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť v médiách žiadnu zmienku opozície o pláne znižovať dane.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia pred voľbami neavizovala znižovanie daní. Znížiť ich chcela ešte pred krízou . Počas volebnej kampane hovorila iba o nezvyšovaní. Vo volebnom programe SDKÚ-DS sa nepíše nič o znížení daní. Piše sa v ňom, že: nebudú zvyšovať dane daňové zaťaženie, zjednotia výber daní, ciel a odvodov a znížia odvody pre ľudí s nízkymi príjmami. Rovnako SaS zmieňovala iba ich nezvyšovanie. KDH hovorila od znížení odvodovo-daňového zaťaženia. Most-Híd o daniach neinformuje. Taktiež sa nám nepodarilo nájsť v médiách žiadnu zmienku opozície o pláne znižovať dane."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["pred krízou", "programe SDKÚ-DS", "KDH", "Most-Híd"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4131386/sdku-navrhuje-znizit-rovnu-dan-na-16-percent.html", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/626/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://i.sme.sk/cdata/5/53/5326135/KDH.doc", "http://www.most-hid.sk/sk/content/podnet-2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:28.426213+00:00"}
{"id": "vr16921", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16921", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v Žiline bola obrovský problém doprava, tam sme zabudli na to, že paradoxne, práve víťazi týchto volieb zastavili výstavbu D1 v roku 2010, (...).", "statement_date": "2017-11-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva hospodárstva boli prípravy na výstavbu diaľnice D1 v roku 2010 pozastavené z dôvodu neplnenia termínov a podmienok zo strany pôvodne zazmluvneného realizátora. Vtedajšia vláda (poslankyňou za jednu z vládnych strán, vtedy SaS, bola aj Erika Jurinová, ktorá zvíťazila v posledných voľbách predsedu ŽSK) rozhodla o zmene spôsobu financovania dotknutých úsekov diaľnice, čo prirodzene oddialilo pokračovanie ich výstavby. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výstavba úsekov diaľnice D1 bola v predmetnom období rozdelená na niekoľko balíkov PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych vyjadrení ministerstva hospodárstva boli prípravy na výstavbu diaľnice D1 v roku 2010 pozastavené z dôvodu neplnenia termínov a podmienok zo strany pôvodne zazmluvneného realizátora. Vtedajšia vláda (poslankyňou za jednu z vládnych strán, vtedy SaS, bola aj Erika Jurinová, ktorá zvíťazila v posledných voľbách predsedu ŽSK) rozhodla o zmene spôsobu financovania dotknutých úsekov diaľnice, čo prirodzene oddialilo pokračovanie ich výstavby. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Výstavba úsekov diaľnice D1 bola v predmetnom období rozdelená na niekoľko balíkov PPP projektov."], "analysis_date": "2017-11-08", "analysis_sources": {"text": ["auguste 2010", "2010", "zmene", "predkladacia správa", "treťom balíku", "nie je", "vo výstavbe", "október 2017", "otázky", "kritizovali", "SME", "vysvetloval", "pdf"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=80631", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=92617", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-127067?prefixFile=m_", "https://www.etrend.sk/ekonomika/koalicia-treti-balik-ppp-nebude.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/doprava-usek-dialnice-d1-tunel-visnove-m/282386-clanok.html", "https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&AssignerId=795&CisObdobia=7", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2fho_result&AssignerId=795&CisObdobia=6", "https://ekonomika.sme.sk/c/5684845/zrusenie-3-balika-ppp-nema-nahradne-riesenie-tvrdi-vazny.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/5684845/zrusenie-3-balika-ppp-nema-nahradne-riesenie-tvrdi-vazny.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/194015-dialnica-d1-zostava-prioritou-tvrdi-figel/", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/294e9b55-8d14-44f0-aef4-3f5cda1b7edd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:40.434984+00:00"}
{"id": "vr36342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36342", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec projekt, ktorý sa aj dokončí v oblasti Nitra - Banská Bystrica, ktorá definitívne spojí vlastne Bratislavu s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, bola vyhodnotená ako najlepší infraštrukturálny projekt. Čiže jediní, kto kritizujú túto predchádzajúcu vládu, sú naši opozičníci. Majú na to právo. Ale európske inštitúcie hodnotia pozitívne.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Túto investíciu neocenili európske inštitúcie, ale médiá : Časopis Project Finance International túto cenu každoročne udeľuje v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters.", "analysis_paragraphs": ["Túto investíciu neocenili európske inštitúcie, ale médiá : Časopis Project Finance International túto cenu každoročne udeľuje v spolupráci s agentúrou Thomson Reuters."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["médiá"], "url": ["http://www.ppp-r1.sk/sk/projekt-r1-ppp/vseobecne-informacie/ppp-projekt-r1-ziskal-cenu---infrastrukturna-transakcia-roka_36-23/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:47.819181+00:00"}
{"id": "vr35020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35020", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Chcem ísť aj s R1 dva krát som už spomínal vedeniu aj Eurovie aj Granvie, že potrebujeme lepší dozor, nie len pýtať za kompenzačné prípady, že sa vyskytujú nové a nové a nové náklady, ale aj starostlivejšie kontrolovať za čo sa platí alebo sa dopláca.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Stretnutie J. Figeľa so zástupcami firiem Eurovia a Granvia sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Stretnutie J. Figeľa so zástupcami firiem Eurovia a Granvia sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:16.577807+00:00"}
{"id": "vr15995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15995", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..možno 98% plynu a ropy ide z Ruskej federácie?", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spotreba zemného plynu na Slovensku sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 6 mld. metrov kubických. Ministerstvo hospodárstva SR predpokladá, že v roku 2020 sa spotreba dostane na hranicu 6 miliárd metrov kubických. Spotrebu však bude naďalej ovplyvňovať svetový ekonomický vývoj, priemerná ročná teplota a realizácie opatrení súvisiace s energetickou efektívnosťou.\n\nSlovensko patrilo, respektíve ešte stále patrí v oblasti plynárenstva medzi významné tranzitné krajiny . Kapacita našej prepravnej siete je na úrovni 90 miliárd metrov kubických. Spomínanú kapacitu však ani zďaleka nevyužívame naplno. V minulom roku sa slovenskou prepravnou sieťou totiž prepravilo len 58,5 miliardy metrov kubických plynu. V porovnaní s rokom 2010, kedy sa cez Slovensko prepravilo viac ako 71 miliárd metrov kubických ruského plynu, ide o výrazný pokles. Prepravu cez slovenskú prepravnú sieť negatívne ovplyvňuje plynovod Nord Stream .", "analysis_paragraphs": ["Spotreba zemného plynu na Slovensku sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 6 mld. metrov kubických. Ministerstvo hospodárstva SR predpokladá, že v roku 2020 sa spotreba dostane na hranicu 6 miliárd metrov kubických. Spotrebu však bude naďalej ovplyvňovať svetový ekonomický vývoj, priemerná ročná teplota a realizácie opatrení súvisiace s energetickou efektívnosťou.", "Slovensko patrilo, respektíve ešte stále patrí v oblasti plynárenstva medzi významné tranzitné krajiny . Kapacita našej prepravnej siete je na úrovni 90 miliárd metrov kubických. Spomínanú kapacitu však ani zďaleka nevyužívame naplno. V minulom roku sa slovenskou prepravnou sieťou totiž prepravilo len 58,5 miliardy metrov kubických plynu. V porovnaní s rokom 2010, kedy sa cez Slovensko prepravilo viac ako 71 miliárd metrov kubických ruského plynu, ide o výrazný pokles. Prepravu cez slovenskú prepravnú sieť negatívne ovplyvňuje plynovod Nord Stream ."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["energie-portal.sk", "správa", "87 miliónov", "článok", "zmluvy", "zmluvu", "zmluva", "Spotreba", "tranzitné krajiny", "Nord Stream"], "url": ["http://www.energie-portal.sk/Dokument/dodavky-plynu-nemusia-byt-iste-zasobniky-sa-rozsiria-102576.aspx", "http://www.mhsr.sk/spravy-o-vysledkoch-monitorovania-bezpecnosti-dodavok-elektriny-a-plynu-5851/127536s", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/zemny-plyn-v-sr-100399.aspx", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/388137-europa-chce-byt-menej-zavisla-od-ruskeho-plynu/", "https://ekonomika.sme.sk/c/4186731/spp-podpisal-s-gazpromom-novu-20-rocnu-zmluvu.html", "https://www.google.ru/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0ahUKEwjLr7Tdt-bSAhVBpiwKHVmbAAAQFggdMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.spp.sk%2Fsk%2Fvsetky-segmenty%2Fo-spp%2Fmedia%2F81-spp-vstupuje-do-diverzifikacnych-kontraktov-s-e-on-ruhrgas-a-gdf-suez%2F&usg=AFQjCNEwCs39ybRMO7ukIFy_J8PJGC_KhQ&sig2=DQQ8eJRTNog9znYtJkZT7A&bvm=bv.150120842,d.bGg&cad=rjt", "https://www.google.ru/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0ahUKEwiao7j0t-bSAhVCdCwKHaakCOgQFgggMAE&url=http%3A%2F%2Fwww.24hod.sk%2Fspp-pokracuje-v-diverzifikacii-uzavrel-kontrakty-s-gdf-suez-a-e-on-ruhrgas-cl90232.html&usg=AFQjCNFhGpoKVcg-WP5i9U5B3jW7bRCY0Q&sig2=HYBQPZymbph2xRCuqvZy9A&bvm=bv.150120842,d.bGg&cad=rjt", "http://venergetike.sk/spotreba-plynu-na-slovensku-porastie-iba-mierne/", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/zemny-plyn-a-ropa/rusi-pumpuju-plyn-do-nord-streamu-ukrajinci-vyzdvihuju-svoj-tranzit/22310/", "http://www.nord-stream.com/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:49.884656+00:00"}
{"id": "vr34035", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34035", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ ide o Úrad pre verejné obstarávanie, na čele stojí človek, ktorého vybrala pani Radičová.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 23. apríla 2013 ). Zitu Táborskú možno označiť za kandidátku premiérky Radičovej (ako bolo uvedené vo \"Vládnych faktoch\"), avšak tvrdenie, že ju Iveta Radičová vybrala, je zavádzajúce. Podľa webu Úradu pre Verejné obstarávanie je predsedníčkou Zita Táborská. Zita Táborská je od júna 2012 zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyja drila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Na druhej strane Trend na svojom webe napísal: \"Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty, ale záujemcovia neboli vypočutí. „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie. Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Zita Táborská je teda nominantkou na tento post ešte z čias vlády Ivety Radičovej. Zita Táborská však nie je človek, ktorého Iveta Radičová vybrala - výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( 23. apríla 2013 ). Zitu Táborskú možno označiť za kandidátku premiérky Radičovej (ako bolo uvedené vo \"Vládnych faktoch\"), avšak tvrdenie, že ju Iveta Radičová vybrala, je zavádzajúce. Podľa webu Úradu pre Verejné obstarávanie je predsedníčkou Zita Táborská. Zita Táborská je od júna 2012 zvolená za predsedníčku Úradu pre verejné obstarávanie. Za jej zvolenie v tajnej voľbe hlasovalo 87 zo 116 poslancov. Zita Táborská sa uchádzala o post šéfa ÚVO aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, pričom sa dostala do užšieho výberového konania spolu s Michalom Maťašom a Petrom Kubovičom. Výber kandidáta na predsednícke kreslo bol však Ivetou Radičovou pozastavený kvôli strate dôvery jej vlády v parlamente. Iveta Radičová sa vyja drila , že z hľadiska predloženého projektu a hodnotenia nezávislých expertov by Zitu Táborskú považovala zo dobrú voľbu. Na druhej strane Trend na svojom webe napísal: \"Poslanec SDKÚ-DS Miroslav Beblavý tvrdil, že v prvom kole výberového konania šéfa ÚVO za bývalej vlády boli len obodované projekty, ale záujemcovia neboli vypočutí. „Nikto ich nikdy nevidel, reálne nebolo ukončené výberové konanie. Odmietame tvrdenie, že tento kandidát je výsledkom výberového konania za vlády Ivety Radičovej,“ vyhlásil.\" Zita Táborská je teda nominantkou na tento post ešte z čias vlády Ivety Radičovej. Zita Táborská však nie je človek, ktorého Iveta Radičová vybrala - výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["23. apríla 2013", "webu", "hlasovalo", "uchádzala", "konania", "vyja", "drila", "Trend"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/121/smer-vladne-fakty-2013/?page=2", "http://www.uvo.gov.sk/sk/predseda-uradu", "http://aktualne.atlas.sk/novou-sefkou-uradu-pre-verejne-obstaravanie-je-zita-taborska/slovensko/politika/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/sefkou-uradu-pre-obstaravanie-sa-sta/514872-clanok.html", "http://www.uvo.gov.sk/aktuality/-/asset_publisher/A6f1/content/nova-predsednicka-uvo-%E2%80%93-ing-zita-taborska", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://www.sme.sk/c/6387700/fico-chce-na-cele-uvo-zitu-taborsku.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/opozicia-sefa-uvo-nedostane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:49.300375+00:00"}
{"id": "43143", "numeric_id": 43143, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43143", "speaker": "Jana Kiššová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jana-kissova", "statement": "...že sme (SaS, pozn.) získali o 100% mandátov viac.", "statement_date": "2019-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana SaS 37 376 hlasov, čo predstavuje 6,66 % a teda jeden mandát - europoslancom sa stal Richard Sulík. Vo voľbách v roku 2019 získala strana SaS 94 839 hlasov, teda 9,62 %, čo predstavuje 2 mandáty . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 získala strana SaS 37 376 hlasov, čo predstavuje 6,66 % a teda jeden mandát - europoslancom sa stal Richard Sulík. Vo voľbách v roku 2019 získala strana SaS 94 839 hlasov, teda 9,62 %, čo predstavuje 2 mandáty . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-29", "analysis_sources": {"text": ["2014", "2019", "2 mandáty"], "url": ["http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka3_sk.html", "http://volbysr.sk/sk/data02.html", "http://volbysr.sk/sk/data03.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:10.369695+00:00"}
{"id": "48101", "numeric_id": 48101, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48101", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Čaká nás vysoká inflácia, čo priznal po mojom vystúpení aj minister hospodárstva R. Sulík. Čo ma však desí najviac, R. Sulík to chce “nechať najmä na trhové sily”.", "statement_date": "2022-01-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denisa Saková sa odvoláva na tvrdenie Richarda Sulíka, že zníženie spotreby a dopytu po plyne povedie aj k zníženiu cien. [ 26:38 ] Zavádzajúco vyvoláva dojem, že to je jediný spôsob, ktorým chce minister hospodárstva riešiť problém rastúcich cien v energetike.\n\nÚrad pre reguláciu pripravil systémové opatrenie na zníženie poplatkov za elektrinu. V spolupráci s ministerstvom hospodárstva chce úrad znížiť výšku tarify za prevádzkovanie systému, teda zložky ceny energie, na ktorú má štát vplyv .\n\nPo vystúpení poslankyne Sakovej v pléne NR SR Richard Sulík potvrdil, že inflácia bude vysoká: „My sa tu len potom čudujeme, minule mi to pán Kamenický vyčítal, teda v nedeľu, že 6,5-percentná inflácia bude. No jasné, že bude. Áno, lebo sme ( ECB , pozn.) vytlačili takú hromadu peňazí.” [4:26:05]", "analysis_paragraphs": ["Denisa Saková sa odvoláva na tvrdenie Richarda Sulíka, že zníženie spotreby a dopytu po plyne povedie aj k zníženiu cien. [ 26:38 ] Zavádzajúco vyvoláva dojem, že to je jediný spôsob, ktorým chce minister hospodárstva riešiť problém rastúcich cien v energetike.", "Úrad pre reguláciu pripravil systémové opatrenie na zníženie poplatkov za elektrinu. V spolupráci s ministerstvom hospodárstva chce úrad znížiť výšku tarify za prevádzkovanie systému, teda zložky ceny energie, na ktorú má štát vplyv .", "Po vystúpení poslankyne Sakovej v pléne NR SR Richard Sulík potvrdil, že inflácia bude vysoká: „My sa tu len potom čudujeme, minule mi to pán Kamenický vyčítal, teda v nedeľu, že 6,5-percentná inflácia bude. No jasné, že bude. Áno, lebo sme ( ECB , pozn.) vytlačili takú hromadu peňazí.” [4:26:05]"], "analysis_date": "2022-01-26", "analysis_sources": {"text": ["26:38", "pripravil", "vplyv", "bude", "ECB"], "url": ["https://www.teraz.sk/priame-prenosy-a-videa-tasr-tv/nazivo-tk-ministra-hospodarstva-sr-ri/582645-clanok.html?utm_source=teraz&utm_medium=organic&utm_campaign=click&utm_content=.%253Bsearch", "https://energoklub.sk/sk/clanky/systemove-nastavenie-urso-ukazal-navrh-pasmovej-tps-v-hre-su-3-modely/", "https://demagog.sk/vyrok/47445/", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/8/48?page=65", "https://www.ecb.europa.eu/euro/intro/production/html/index.en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:11.392876+00:00"}
{"id": "48704", "numeric_id": 48704, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48704", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Už sme zverejnili tú schému (podpory firiem, pozn.) asi pred dvoma týždňami na rokovaní tripartity.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (tzv. tripartity), ktoré sa uskutočnilo 24. októbra, vláda skutočne predstavila schému kompenzácií pre firmy v boji s vysokými cenami energií. Podľa daného návrhu by mali mať slovenské firmy po dobu prvých troch mesiacov budúceho roka zastropovanú elektrinu na čiastke 199 eur za MWh a 99 eur za MWh v prípade plynu. Nad túto úroveň preplatí štát 80 % výdavkov. Vláda chce rovnakú schému kompenzácie uplatniť už v tomto roku. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady (tzv. tripartity), ktoré sa uskutočnilo 24. októbra, vláda skutočne predstavila schému kompenzácií pre firmy v boji s vysokými cenami energií. Podľa daného návrhu by mali mať slovenské firmy po dobu prvých troch mesiacov budúceho roka zastropovanú elektrinu na čiastke 199 eur za MWh a 99 eur za MWh v prípade plynu. Nad túto úroveň preplatí štát 80 % výdavkov. Vláda chce rovnakú schému kompenzácie uplatniť už v tomto roku. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-18", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "zastropovanú"], "url": ["https://hsr.rokovania.sk/179269/24-/?csrt=1068776752417861949", "https://www.teraz.sk/najnovsie/plan-pomoci-firmam-s-cenami-energii-p/669460-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:57.744645+00:00"}
{"id": "vr14663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14663", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "645 eur v čistom je priemerný plat na Slovensku, to znamená, že väčšina ľudí má menší plat a v Rakúsku 2270-2280 eur.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa poslednej kompletizovanej štatistiky Eurostat bola v roku 2014 priemerná čistá mzda v Slovenskej republike 665 eur (hrubá 862 eur) a v Rakúsku 2 320 eur (hrubá 3 548 eur). Štruktúra miezd taktiež potvrdzuje, že väčšina pracujúcich (59,4 %) dosahovala v roku 2014 menej než priemernú mzdu. Na základe týchto údajov je v rámci tolerancie možné uznať výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa poslednej kompletizovanej štatistiky Eurostat bola v roku 2014 priemerná čistá mzda v Slovenskej republike 665 eur (hrubá 862 eur) a v Rakúsku 2 320 eur (hrubá 3 548 eur). Štruktúra miezd taktiež potvrdzuje, že väčšina pracujúcich (59,4 %) dosahovala v roku 2014 menej než priemernú mzdu. Na základe týchto údajov je v rámci tolerancie možné uznať výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["2014", "ŠÚ SR", "2014"], "url": ["https://www.postovabanka.sk/novinky/analyzy-trhu/zaujalo-nas/priemerna-cista-mzda-na-slovensku-vlani-dosiahla-665-eur-vo-svajciarsku-presiahla-5-tisic-eur/", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=xts.run&m=portal/cc.xts&cpstarget=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1SemnNKczxMLQSAbrqe-K2fYFp7zDLo_|H4sIAAAAAAAAAAMAAAAAAAAAAAA_&cps-portlet=8BF18D3F4BF799274CE22265E78C4028&wsrp-navigationalState=FAAAAGf8GCoWjmpaBveihASXBJPG1SemvKT8t5SQVsPaDzqtzpZAeOjIuNs_%7cH4sIAAAAAAAAAG3MSwrDIBRA0a0UN9D4e%2fFBKmjVbYigBSFpgjrJ7ksLnWV8uWc5Ukvb7Z228iC59mNNZ3ztay6N6FgtN9RLBc4rKoJCY81zDsJzZwDnAMv99%2bvliqk59pFG%2bUIITMrAuAVUgk9gnECmAmeW4eSpu4T63gbR%2f%2fQBzwtnpKsAAAA%3d&wsrp-urlType=render&backURL=&wsrp-windowState=wsrp:normal", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjpo9fS3J_LAhWjYZoKHZVAAV0QFggdMAA&url=https%3A%2F%2Fslovak.statistics.sk%2FPortalTraffic%2FfileServlet%3FDokument%3D1d81f68c-0929-4974-885b-66636761fe9e&usg=AFQjCNF0-dgjJ9xub2UblvvSFVKcTnQOYA&sig2=hModw2dVNXypaGrjKqFg2Q"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:56.263893+00:00"}
{"id": "47531", "numeric_id": 47531, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47531", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...z viacerých prieskumov vyplýva, že to, čo občanov Slovenska najviac uspokojí sú rodinné vzťahy alebo vzťahy s priateľmi, dôstojný život, a spravodlivé alebo férové zaobchádzanie...", "statement_date": "2021-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorca Zuzany Čaputovej Martin Strižiinec pre Demagóg.SK uviedol, že „ tieto dáta prezidentka čerpala zo zatiaľ nezverejneného prieskumu národných hodnôt, ktorý sa na Slovensku realizoval prvýkrát v roku 2016 a druhýkrát v lete 2021. Zadávateľom prieskumu je Slovak Global Network.” Zástupkyňa riaditeľa SGN Ivana Ihnátová po portál Demagóg.SK uvedla, že „ áno, výsledky prieskumu za oba roky sa dajú interpretovať aj takto. Rada by som ale upozornila, že SGN realizovalo len tohtoročný prieskum, nie prieskum z 2016 . Prieskum z roku 2021 ešte nie je verejný, takže dáta nevieme poskytnúť. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Hovorca Zuzany Čaputovej Martin Strižiinec pre Demagóg.SK uviedol, že „ tieto dáta prezidentka čerpala zo zatiaľ nezverejneného prieskumu národných hodnôt, ktorý sa na Slovensku realizoval prvýkrát v roku 2016 a druhýkrát v lete 2021. Zadávateľom prieskumu je Slovak Global Network.” Zástupkyňa riaditeľa SGN Ivana Ihnátová po portál Demagóg.SK uvedla, že „ áno, výsledky prieskumu za oba roky sa dajú interpretovať aj takto. Rada by som ale upozornila, že SGN realizovalo len tohtoročný prieskum, nie prieskum z 2016 . Prieskum z roku 2021 ešte nie je verejný, takže dáta nevieme poskytnúť. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-14", "analysis_sources": {"text": ["prieskum z 2016"], "url": ["http://dialog-sk.org/prieskumnva/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:43.776608+00:00"}
{"id": "42594", "numeric_id": 42594, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42594", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...tých 60 percent ľudí má proste iný hodnotový názor, ako má pani Čaputová...", "statement_date": "2019-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V prvom kole prezidentských volieb 2019 získala Zuzana Čaputová 40,57 % hlasov zúčastnených voličov, druhý skončil Maroš Šefčovič s 18,66 %. Vo voľbách sa zúčastnení voliči vyjadrujú k tomu, koho z navrhnutých kandidátov by najviac preferovali ako prezidenta. Je teda síce pravda, že necelých 60 % zúčastnených voličov nevolilo Zuzanu Čaputovú, no je zavádzajúce tvrdiť, že to bolo kvôli protichodnému hodnotovému názoru, keďže na dôvody voľby sa pri prezidentských voľbách nepýta.", "analysis_paragraphs": ["V prvom kole prezidentských volieb 2019 získala Zuzana Čaputová 40,57 % hlasov zúčastnených voličov, druhý skončil Maroš Šefčovič s 18,66 %. Vo voľbách sa zúčastnení voliči vyjadrujú k tomu, koho z navrhnutých kandidátov by najviac preferovali ako prezidenta. Je teda síce pravda, že necelých 60 % zúčastnených voličov nevolilo Zuzanu Čaputovú, no je zavádzajúce tvrdiť, že to bolo kvôli protichodnému hodnotovému názoru, keďže na dôvody voľby sa pri prezidentských voľbách nepýta."], "analysis_date": "2019-03-20", "analysis_sources": {"text": ["V prvom kole prezidentských volieb 2019"], "url": ["http://www.volbysr.sk/sk/data01.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:48.499813+00:00"}
{"id": "vr27013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27013", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Spoločnosti (triangel, Quatro, pozn.) pred ôsmimi rokmi odkúpila od nás VÚB a riadi sa bankovými pravidlami.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2006, teda pred ôsmimi rokmi odkúpila VÚB od Kisku spoločnosti Triangel a Quatro. VÚB , pod ktorú patria Quatro a Triangel, sa riadi bankovými pravidlami. VÚB Zaplatila dokopy za nich viac ako 1,7 miliardy slovenských korún. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2006, teda pred ôsmimi rokmi odkúpila VÚB od Kisku spoločnosti Triangel a Quatro. VÚB , pod ktorú patria Quatro a Triangel, sa riadi bankovými pravidlami. VÚB Zaplatila dokopy za nich viac ako 1,7 miliardy slovenských korún. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-25", "analysis_sources": {"text": ["odkúpila", "VÚB"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vub-za-triangel-quatro-zaplati-17-miliardy-korun.html", "http://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/dohlad-nad-bankovnictvom/zoznam-uverovych-institucii/banky-so-sidlom-na-uzemi-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:46.921221+00:00"}
{"id": "vr16052", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16052", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...v zákonníku práce zamestnanci, čo je viac ako dva milióny ľudí, nemajú žiaden príplatok, nárok, na základe zákonníka práce, za prácu v sobotu a v nedeľu.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti otázku príplatkov za prácu cez víkend Zákonník práce nerieši a ponecháva ju na zamestnávateľa, kolektívne vyjednávanie, a konkrétne dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ na základe zákonníka práce, tak podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, nemá povinnosť svojím zamestnancom, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke, poskytnúť príplatok za prácu cez víkend, t.j. v sobotu a v nedeľu. V súčasnosti počet zamestnancov na Slovensku podľa Štatistického úradu presahuje 2 milióny ľudí. Výrok Igora Matoviča, tak hodnotíme ako pravdivý. Podľa Igora Matoviča Slováci pracujú z členských krajín Európskej únie najviac v nedeľu. Zákonník práce v SR podľa neho neprikazuje zamestnávateľom platiť príplatky za prácu cez víkend. ,, Predkladáme preto návrh zákona, aby mali ľudia v sobotu zo Zákonníka práce automaticky nárok na 50 % príplatok a v nedeľu automaticky na základe Zákonníka práce 100 % príplatok za svoju prácu z priemernej mzdy zamestnanca,\" priblížil. Štát by podľa Matoviča toto opatrenie nestálo nič, z vyšších príjmov zamestnancov by naopak získal. Hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Michal Stuška, však pre TASR uviedol, že štatistiky ukazujú, že už dnes sa mnohým zamestnancom za prácu počas víkendu vyplácajú aj príplatky. Odmeňovanie za prácu počas víkendu, sa týka len zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní na základe zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ( §17 uvedeného zákona). Čo v praxi znamená, že odmeňovaná je skupina zamestnancov, ktorých výkon práce sa dotýka sféry verejného záujmu, napr. a) orgány štátnej správy, orgány alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom , b) ďalšie rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku , c) príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku3) okrem príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Štátnych lesov Tatranského národného parku d) vyššie územné celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak, e) štátne fondy, f) verejné vysoké školy a štátne vysoké školy g) Rada pre vysielanie a retransmisiu h) Slovenský pozemkový fond i) Slovenská akadémia vied a pod. Títo zamestnanci sú na základe práce počas víkendu odmeňovaní 30 % hodinovej sadzby funkčného platu. Zamestnancovi v nepretržitej prevádzke, však patrí finančné zvýhodnenie v prípadoch, ak: zamestnanec vykonáva prácu nadčas - má nárok na mzdu za prácu nadčas podľa ustanovenia §121 Zákonníka práce; pripadol sviatok - má nárok na mzdu a náhradu mzdy za sviatok podľa ustanovenia §122 Zákonníka práce, vykonával nočnú prácu- má nárok na mzdové zvýhodnenie podľa ustanovenia §123 Zákonníka práce. Hoc Zákonník práce neukladá povinnosť poskytnúť príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, zamestnávateľ môže poskytnutie tohto príplatku upraviť v pracovnej zmluve zamestnanca, prípadne vo internej smernici zamestnávateľa. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti otázku príplatkov za prácu cez víkend Zákonník práce nerieši a ponecháva ju na zamestnávateľa, kolektívne vyjednávanie, a konkrétne dohody so zamestnancami. Zamestnávateľ na základe zákonníka práce, tak podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, nemá povinnosť svojím zamestnancom, ktorí pracujú v nepretržitej prevádzke, poskytnúť príplatok za prácu cez víkend, t.j. v sobotu a v nedeľu. V súčasnosti počet zamestnancov na Slovensku podľa Štatistického úradu presahuje 2 milióny ľudí. Výrok Igora Matoviča, tak hodnotíme ako pravdivý. Podľa Igora Matoviča Slováci pracujú z členských krajín Európskej únie najviac v nedeľu. Zákonník práce v SR podľa neho neprikazuje zamestnávateľom platiť príplatky za prácu cez víkend. ,, Predkladáme preto návrh zákona, aby mali ľudia v sobotu zo Zákonníka práce automaticky nárok na 50 % príplatok a v nedeľu automaticky na základe Zákonníka práce 100 % príplatok za svoju prácu z priemernej mzdy zamestnanca,\" priblížil. Štát by podľa Matoviča toto opatrenie nestálo nič, z vyšších príjmov zamestnancov by naopak získal. Hovorca Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Michal Stuška, však pre TASR uviedol, že štatistiky ukazujú, že už dnes sa mnohým zamestnancom za prácu počas víkendu vyplácajú aj príplatky. Odmeňovanie za prácu počas víkendu, sa týka len zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní na základe zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme ( §17 uvedeného zákona). Čo v praxi znamená, že odmeňovaná je skupina zamestnancov, ktorých výkon práce sa dotýka sféry verejného záujmu, napr. a) orgány štátnej správy, orgány alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo neplnia úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom , b) ďalšie rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku , c) príspevkové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku3) okrem príspevkových organizácií, ktorých objem výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania je vyšší ako príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, Slovenského národného divadla, Slovenskej filharmónie a Štátnych lesov Tatranského národného parku d) vyššie územné celky a obce, ak ďalej nie je ustanovené inak, e) štátne fondy, f) verejné vysoké školy a štátne vysoké školy g) Rada pre vysielanie a retransmisiu h) Slovenský pozemkový fond i) Slovenská akadémia vied a pod. Títo zamestnanci sú na základe práce počas víkendu odmeňovaní 30 % hodinovej sadzby funkčného platu. Zamestnancovi v nepretržitej prevádzke, však patrí finančné zvýhodnenie v prípadoch, ak: zamestnanec vykonáva prácu nadčas - má nárok na mzdu za prácu nadčas podľa ustanovenia §121 Zákonníka práce; pripadol sviatok - má nárok na mzdu a náhradu mzdy za sviatok podľa ustanovenia §122 Zákonníka práce, vykonával nočnú prácu- má nárok na mzdové zvýhodnenie podľa ustanovenia §123 Zákonníka práce. Hoc Zákonník práce neukladá povinnosť poskytnúť príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu, zamestnávateľ môže poskytnutie tohto príplatku upraviť v pracovnej zmluve zamestnanca, prípadne vo internej smernici zamestnávateľa. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["311/2001", "Štatistického", "Slováci", "553/2003", "§17", "§121", "§122", "§123"], "url": ["http://www.epi.sk/zz/2001-311", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-matovic-slovaci-pracuju-z-clensk/238032-clanok.html", "http://www.epi.sk/zz/2003-553", "http://www.epi.sk/zz/2003-553#p17", "http://www.epi.sk/zz/2001-311#p121", "http://www.epi.sk/zz/2001-311#p122", "http://www.epi.sk/zz/2001-311#p123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:05.297067+00:00"}
{"id": "vr31988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31988", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Kto pomohol Slovákom v roku 1999 keď Slovenská republika zachraňovala naše banky. Viete koľko nás to stálo? 106 miliárd korún. To bolo v tej dobe 12% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "J. Kollár správne uvádza koľko stálo ozdravenie slovenského bankového sektora 1999-2000. Podľa dostupných údajov nám vtedy pomohla úverom Svetová banka. Vzhľadom na to, že J. Kollár naráža práve na to, že nám pri ozdravovaní bánk nikto nepomohol, hodnotíme jeho výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["J. Kollár správne uvádza koľko stálo ozdravenie slovenského bankového sektora 1999-2000. Podľa dostupných údajov nám vtedy pomohla úverom Svetová banka. Vzhľadom na to, že J. Kollár naráža práve na to, že nám pri ozdravovaní bánk nikto nepomohol, hodnotíme jeho výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:13.328667+00:00"}
{"id": "vr38114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38114", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "My sme mali vo vládnom programe zrušenie imunity ako takej, či trestnoprávnej aj priestupkovej. Smer to nepodporil, pretože tvrdil, že poslanci potrebujú imunitu.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V dokumente \"Programové tézy koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd\" ( .pdf ) je v časti 11. návrh obmedzenia poslaneckej imunity len na výroky a hlasovanie v NR SR zrušením odsekov 3 (priestupková imunita) a 4 (tretnoprávna imunita) článku 78 Ústavy SR . V programovom vyhlásení vlády ( .pdf ) v sekcii 1 demokratický štát tiež navrhuje, že poslanecká imunita sa bude vzťahovať len na výroky poslancov v NR SR. V auguste na štvrtej schôdzi parlamentu bol predložený návrh na zmenu Ústavy za účelom obmedzenia imunity poslancov s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2010. Návrh nebol v treťom čítaní schválený, desiati poslanci Smeru boli buď neprítomní alebo sa zdržali, ostatní boli proti.", "analysis_paragraphs": ["V dokumente \"Programové tézy koalície SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd\" ( .pdf ) je v časti 11. návrh obmedzenia poslaneckej imunity len na výroky a hlasovanie v NR SR zrušením odsekov 3 (priestupková imunita) a 4 (tretnoprávna imunita) článku 78 Ústavy SR . V programovom vyhlásení vlády ( .pdf ) v sekcii 1 demokratický štát tiež navrhuje, že poslanecká imunita sa bude vzťahovať len na výroky poslancov v NR SR. V auguste na štvrtej schôdzi parlamentu bol predložený návrh na zmenu Ústavy za účelom obmedzenia imunity poslancov s navrhovanou účinnosťou od 1. novembra 2010. Návrh nebol v treťom čítaní schválený, desiati poslanci Smeru boli buď neprítomní alebo sa zdržali, ostatní boli proti."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Ústavy SR", ".pdf", "štvrtej schôdzi", "návrh", "treťom čítaní"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/fileadmin/user_upload/etrend/dokumenty/programove-tezy.pdf", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://www.sme.sk/c/5500068/parlament-minuta-po-minute-vlada-ma-doveru-rokovanie-skoncilo.html", "http://www.nrsr.sk//Dynamic/Download.aspx?DocID=345671", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27442"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:10.842216+00:00"}
{"id": "vr14591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14591", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "(...) na Blízkom východe prebieha genocída kresťanov a iných náboženských menšín (…) dokonca ho (tento jav, pozn.) potvrdili aj mnohé osobnosti a inštitúcie ako Európsky parlament (...)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný Fígeľov výrok sme v minulosti už overovali ( O 5 minút 12, 3. apríla 2011 ). Vyvražďovanie náboženských menšín na území Blízkeho Východu skutočne označili niektoré osobnosti a inštitúcie ako akt genocídy.", "analysis_paragraphs": ["Podobný Fígeľov výrok sme v minulosti už overovali ( O 5 minút 12, 3. apríla 2011 ). Vyvražďovanie náboženských menšín na území Blízkeho Východu skutočne označili niektoré osobnosti a inštitúcie ako akt genocídy."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12, 3. apríla 2011", "uznesenie", "februári 2016", "Hillary Clintonová.", "František"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/135/jan-figel", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P6-TA-2007-0542&language=SK&ring=P6-RC-2007-0449", "http://www.teraz.sk/zahranicie/ep-vyzva-zastavenie-vyvrazdovania-mensin/180136-clanok.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/clintonova-dzihadisticke-nasilie/173777-clanok.html", "http://www.businessinsider.com/afp-pope-francis-genocide-against-christians-in-middle-east-2015-7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:17.275285+00:00"}
{"id": "vr30511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30511", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Došlo k zásadným posunom v otázke prijatia automatických sankcií pri porušení dohodnutého deficitu, došlo k dohode o sprísnenej kontrole rozpočtov. (na poslednom summite EÚ pozn.)", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "M. Maďarič hovorí pravdu, spomínané zmeny boli skutočne prijaté. Oficiálny dokument schválený na samite 9. decembra v Bruseli hovorí o automatických sankciách (bod 5.) v prípade porušenie dohodnutej výšky deficitu (hranicu 3 percent HDP).", "analysis_paragraphs": ["M. Maďarič hovorí pravdu, spomínané zmeny boli skutočne prijaté. Oficiálny dokument schválený na samite 9. decembra v Bruseli hovorí o automatických sankciách (bod 5.) v prípade porušenie dohodnutej výšky deficitu (hranicu 3 percent HDP)."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálny dokument"], "url": ["http://ec.europa.eu/commission_2010-2014/president/news/speeches-statements/pdf/20111209_1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:41.544660+00:00"}
{"id": "vr29312", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29312", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Od včera (10. marca 2015, pozn.) vykupuje Európska centrálna banka (ECB) dlhopisy členských krajín a to v hodnote 60 miliárd eur. Mesačne a minimálne do septembra 2016! To znamená, že najbližších 19 mesiacov „naleje“ ECB na trhy vyše bilióna eur", "statement_date": "2015-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident ECB Mario Draghi na poslednej tlačovej konferencii (5.marca) vyhlásil, že sa budú vykupovať len dlhopisy s výnosom vyšším ako je depozitná sadzba ECB (-0,2 %) .Platí to pre všetky dlhopisy okrem gréckych a cyperských. Taktiež vykupované dlhopisy musia mať splatnosť do dvoch až 30 rokov. Banka plánuje na nákupy vládnych dlhopisov mesačne vynakladať 60 miliárd € a to minimálne do septembra 2016. Tento dátum zároveň nemusí byť konečný, ECB bude nakupovať štátne dlhopisy až kým nedosiahne stabilnú infláciu. Okrem dlhov štátov bude banka skupovať dlhy eurovalu 1, eurovalu 2, Európsku investičnú banku a dlhy Európskej únie. Cieľom ECB je zabrániť deflácii v rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Banka na štvrtkovom zasadnutí ponechala základnú úrokovú sadzbu 0,05 %, ktorú drží na rekordnom minime od septembra 2014, aby podporila rast inflácie. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident ECB Mario Draghi na poslednej tlačovej konferencii (5.marca) vyhlásil, že sa budú vykupovať len dlhopisy s výnosom vyšším ako je depozitná sadzba ECB (-0,2 %) .Platí to pre všetky dlhopisy okrem gréckych a cyperských. Taktiež vykupované dlhopisy musia mať splatnosť do dvoch až 30 rokov. Banka plánuje na nákupy vládnych dlhopisov mesačne vynakladať 60 miliárd € a to minimálne do septembra 2016. Tento dátum zároveň nemusí byť konečný, ECB bude nakupovať štátne dlhopisy až kým nedosiahne stabilnú infláciu. Okrem dlhov štátov bude banka skupovať dlhy eurovalu 1, eurovalu 2, Európsku investičnú banku a dlhy Európskej únie. Cieľom ECB je zabrániť deflácii v rámci takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Banka na štvrtkovom zasadnutí ponechala základnú úrokovú sadzbu 0,05 %, ktorú drží na rekordnom minime od septembra 2014, aby podporila rast inflácie. Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-13", "analysis_sources": {"text": ["60 miliárd €"], "url": ["http://www.etrend.sk/ekonomika/ecb-zacne-skupovat-dlhopisy-za-miliardy-eur-od-pondelka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:48.138869+00:00"}
{"id": "vr35284", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35284", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...stavebné práce na jednom úseku diaľnice napríklad medzi Dubnou skalou a Prešovom, teda o úseku, o ktorom som už hovoril, stoja 2,4 miliardy eur. Ak to rátam, tak je to 72 miliárd korún. Prosím vás skúste mi povedať, ako chcete zabezpečiť financovanie tejto stavby bez toho, aby ste použili súkromné prostriedky z PPP projektov?...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico dostal odpoveď od premiérky. Radičová v relácii Na Telo 5.9.2010 odpovedala, že budú financované z eurofondov a štátneho rozpočtu (v inej časti ako prebiehal hlavný časový tok toho rozhovoru, sám Fico ju parafrázoval).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico dostal odpoveď od premiérky. Radičová v relácii Na Telo 5.9.2010 odpovedala, že budú financované z eurofondov a štátneho rozpočtu (v inej časti ako prebiehal hlavný časový tok toho rozhovoru, sám Fico ju parafrázoval)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["v relácii Na Telo 5.9.2010 odpovedala, že budú financované z eurofondov a štátneho rozpočtu"], "url": ["http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/46322"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:31.280717+00:00"}
{"id": "vr37836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37836", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...nemožno celkom porovnávať Euroval 1, Euroval 2, pretože ten prvý je subjektom súkromného práva, ten druhý je subjektom verejného práva. Niečo podobné ako Medzinárodný menový fond, takže to nemožno porovnávať a teraz.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podrobnejšie informácie k povahe jednotlivých Eurovalov približuje portál financnik.sk : \"Tzv. Euroval 1 alebo Európsky financný stabilizacný nástroj: Euroval je súcastou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dna 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom úcelovej spolocnosti eurovalu a následne clenské štáty eurozóny uzatvárali s eurovalom rámcovú zmluvu, ktorej záväznost pre jednotlivý clenský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok (Národná rada SR vyslovila s rámcovou zmluvou 11. augusta 2010 a rámcová zmluva nadobudla pre SR platnost 30. septembra 2010). Euroval má formu 'societé anonyme' (akciovej spolocnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podla luxemburského práva dna 7. júna 2010 jedným clenským štátom, a to Luxemburským velkovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie Eurovalu sa následne prevádzajú na ostatné clenské štáty eurozóny, ktoré vstupujú do spolocnosti po dokoncení potrebných domácich legislatívnych zmien, pricom sa clenské štáty eurozóny budú na základnom kapitáli spolocnosti podielat rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.\" Podla investujeme.sk má Euroval 1 \"hybridnú povahu\" : \"(...) hybridnej povahe ako pri EFSF, ktorý je vnútroštátna obchodná spolocnost s majetkovou úcastou viacerých štátov.\" Tzv. Euroval 2 alebo Európsky stabilizacný mechanizmus: Euroval 2 bude inkorporovaný do systému EU, preto sa bude menit aj zmluva o fungovaní EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podrobnejšie informácie k povahe jednotlivých Eurovalov približuje portál financnik.sk : \"Tzv. Euroval 1 alebo Európsky financný stabilizacný nástroj: Euroval je súcastou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dna 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom úcelovej spolocnosti eurovalu a následne clenské štáty eurozóny uzatvárali s eurovalom rámcovú zmluvu, ktorej záväznost pre jednotlivý clenský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok (Národná rada SR vyslovila s rámcovou zmluvou 11. augusta 2010 a rámcová zmluva nadobudla pre SR platnost 30. septembra 2010). Euroval má formu 'societé anonyme' (akciovej spolocnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podla luxemburského práva dna 7. júna 2010 jedným clenským štátom, a to Luxemburským velkovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie Eurovalu sa následne prevádzajú na ostatné clenské štáty eurozóny, ktoré vstupujú do spolocnosti po dokoncení potrebných domácich legislatívnych zmien, pricom sa clenské štáty eurozóny budú na základnom kapitáli spolocnosti podielat rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.\" Podla investujeme.sk má Euroval 1 \"hybridnú povahu\" : \"(...) hybridnej povahe ako pri EFSF, ktorý je vnútroštátna obchodná spolocnost s majetkovou úcastou viacerých štátov.\" Tzv. Euroval 2 alebo Európsky stabilizacný mechanizmus: Euroval 2 bude inkorporovaný do systému EU, preto sa bude menit aj zmluva o fungovaní EÚ."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["financnik.sk", "investujeme.sk", "Euroval 2"], "url": ["http://www.financnik.sk/?did=607&id=1739", "http://www.investujeme.sk/clanky/ako-dalej-so-zachrannou-sietou-eurozony/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5820035/radicova-dostala-mandat-hlasovat-za-novy-euroval.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:18.237737+00:00"}
{"id": "vr28033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28033", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Nie je žiadnym prekvapením, že som troch členov Súdnej rady vymenil. Avizoval som to dopredu.", "statement_date": "2014-06-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "A. Kiska už v januári 2014 hovoril o zámere, v prípade jeho zvolenia, vymeniť členov Súdnej rady, ktorých môže zo zákona menovať prezident (troch členov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Aká je to spoločnosť, keď nefunguje spravodlivosť, súdnictvo? Šéf SLSP skonštatoval, že súdne rozhodnutia sa dajú kúpiť. To je strašné. Keby som sa stal prezidentom, v prvom rade vymením členov súdnej rady, ktorých môže menovať prezident , stanovil by som jasný etický kódex a naliehal by som na súdnu radu, že nesmie menovať sudcov, ktorí tento etický kódex nespĺňajú. Tlačil by som na vládu a parlament, aby bojovali za spravodlivú justíciu. Sudcovia sú v podstate neodvolateľní, uzavretá kasta, do ktorej sa nedá vstúpiť.\" 12. júna 2014, tri dni pre inauguráciou A. Kisku, denník Pravda uverejnil informáciu, že Kiska plánuje vymenovať nových členom Súdnej rady. Odvolal sa na informáciu z tímu A. Kisku. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["A. Kiska už v januári 2014 hovoril o zámere, v prípade jeho zvolenia, vymeniť členov Súdnej rady, ktorých môže zo zákona menovať prezident (troch členov). Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Aká je to spoločnosť, keď nefunguje spravodlivosť, súdnictvo? Šéf SLSP skonštatoval, že súdne rozhodnutia sa dajú kúpiť. To je strašné. Keby som sa stal prezidentom, v prvom rade vymením členov súdnej rady, ktorých môže menovať prezident , stanovil by som jasný etický kódex a naliehal by som na súdnu radu, že nesmie menovať sudcov, ktorí tento etický kódex nespĺňajú. Tlačil by som na vládu a parlament, aby bojovali za spravodlivú justíciu. Sudcovia sú v podstate neodvolateľní, uzavretá kasta, do ktorej sa nedá vstúpiť.\" 12. júna 2014, tri dni pre inauguráciou A. Kisku, denník Pravda uverejnil informáciu, že Kiska plánuje vymenovať nových členom Súdnej rady. Odvolal sa na informáciu z tímu A. Kisku. Dátum zverejnenia analýzy: 23.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-23", "analysis_sources": {"text": ["hovoril", "Pravda"], "url": ["http://www.zilinskyvecernik.sk/articles/2014/01/20/andrej-kiska-dnes-niet-autority-ktora-sa-postavila-za-ludi", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/320607-kiska-vymeni-troch-clenov-sudnej-rady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:09.751798+00:00"}
{"id": "vr37446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37446", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "Pán Simon ukázal, aký bol pasívny, aká bola pasívna obchodná bilancia, aký bol deficit (agropotravinárskych komodít pozn.) v roku 2002. Ale nech ukáže, aký bol deficit v roku 98, keď to bolo len okolo okolo 170 miliónov.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 1998 bola zahranično-obchodná bilancia (agropotravinárskych komodít a potravín, pozn.) mínus 5,35 mld. Sk ( - 177,5 mil. eur).", "analysis_paragraphs": ["V roku 1998 bola zahranično-obchodná bilancia (agropotravinárskych komodít a potravín, pozn.) mínus 5,35 mld. Sk ( - 177,5 mil. eur)."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["roku 1998"], "url": ["http://test.uvtip.sk/mpsrarchiv/slovak/dok/zs/ppb26.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:35.891872+00:00"}
{"id": "vr18366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18366", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...namiesto 88 starostov (a primátorov, pozn.) máme (MOST-HÍD, pozn.) 127.", "statement_date": "2018-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V komunálnych voľbách v roku 2014 bolo zvolených 87 starostov a primátorov za stranu MOST-HÍD, čím sa stala štvrtou najsilnejšou stranou na komunálnej úrovni (ak nepočítame nezávislých kandidátov). V roku 2018 bolo za MOST-HÍD (do toho neboli spočítané kandidáti za volebné koalície) zvolených 127 starostov a primátorov, čo znamená nárast o 45,97% (127:87=1,4597701149). Napriek malej odchýlke v počte starostov za voľby v roku 2014, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V komunálnych voľbách v roku 2014 bolo zvolených 87 starostov a primátorov za stranu MOST-HÍD, čím sa stala štvrtou najsilnejšou stranou na komunálnej úrovni (ak nepočítame nezávislých kandidátov). V roku 2018 bolo za MOST-HÍD (do toho neboli spočítané kandidáti za volebné koalície) zvolených 127 starostov a primátorov, čo znamená nárast o 45,97% (127:87=1,4597701149). Napriek malej odchýlke v počte starostov za voľby v roku 2014, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-13", "analysis_sources": {"text": ["87", "127"], "url": ["https://www.vysledkyvolieb.sk/komunalne-volby/strana/86-most-hid/2014#starostovia", "https://www.vysledkyvolieb.sk/komunalne-volby/strana/86-most-hid/2018#starostovia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:03.791163+00:00"}
{"id": "48880", "numeric_id": 48880, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48880", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Bola tu ponuka Ukrajiny pred vojnou, že sa vzdajú práva vstúpiť do NATO a vyhlásia neutralitu, aby zabránili agresii.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Verejne nie je známe, že by pred vojnou Ukrajina ponúkala Rusku vzdanie sa práva vstúpiť do NATO alebo neutralitu. Náznaky takejto ponuky sa objavili zo strany ukrajinského veľvyslanca v Británii, boli však okamžite dementované. Neutralitu ponúkla ukrajinská strana až po začatí vojny, výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nTomáš Valášek pravdepodobne naráža na verejný výrok ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii z rozhovoru zo 14. februára pre BBC. Vadym Prystajko v rozhovore naznačil , že Ukrajina by mohla byť dotlačená vzdať sa snahy o vstup do NATO, ak by tým predišla vojne.\n\nTieto tvrdenia však boli krátko nato dementované ukrajinskými predstaviteľmi, vrátane prezidenta Zelenského. Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo Prystajkove slová za vytrhnuté z kontextu.\n\nVerejné ponuky neutrality sa z ukrajinskej strany objavili až po začatí vojny. Ukrajina vyhlásila ochotu o nej rokovať s Ruskom už deň po začatí invázie. Neskôr mala byť neutralita a zrieknutie sa vstupu do NATO súčasťou spoločného mierového plánu .\n\nV septembri sa objavili informácie o údajnej dohode, ktorú dohodol Putinov hlavný vyslanec na Ukrajine krátko po začatí vojny. Podľa dohody , ak by sa Ukrajina zaviazala, že nevstúpi do NATO, Rusko by upustilo od invázie. Vladimir Putin si však mal túto dohodu na poslednú chvíľu rozmyslieť. Ani jedna strana konfliktu oficiálne nepotvrdila, že by sa takéto vyjednávania naozaj odohrali.", "analysis_paragraphs": ["Verejne nie je známe, že by pred vojnou Ukrajina ponúkala Rusku vzdanie sa práva vstúpiť do NATO alebo neutralitu. Náznaky takejto ponuky sa objavili zo strany ukrajinského veľvyslanca v Británii, boli však okamžite dementované. Neutralitu ponúkla ukrajinská strana až po začatí vojny, výrok Tomáša Valáška preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Tomáš Valášek pravdepodobne naráža na verejný výrok ukrajinského veľvyslanca vo Veľkej Británii z rozhovoru zo 14. februára pre BBC. Vadym Prystajko v rozhovore naznačil , že Ukrajina by mohla byť dotlačená vzdať sa snahy o vstup do NATO, ak by tým predišla vojne.", "Tieto tvrdenia však boli krátko nato dementované ukrajinskými predstaviteľmi, vrátane prezidenta Zelenského. Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve označilo Prystajkove slová za vytrhnuté z kontextu.", "Verejné ponuky neutrality sa z ukrajinskej strany objavili až po začatí vojny. Ukrajina vyhlásila ochotu o nej rokovať s Ruskom už deň po začatí invázie. Neskôr mala byť neutralita a zrieknutie sa vstupu do NATO súčasťou spoločného mierového plánu .", "V septembri sa objavili informácie o údajnej dohode, ktorú dohodol Putinov hlavný vyslanec na Ukrajine krátko po začatí vojny. Podľa dohody , ak by sa Ukrajina zaviazala, že nevstúpi do NATO, Rusko by upustilo od invázie. Vladimir Putin si však mal túto dohodu na poslednú chvíľu rozmyslieť. Ani jedna strana konfliktu oficiálne nepotvrdila, že by sa takéto vyjednávania naozaj odohrali."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["rozhovoru", "naznačil", "dementované", "prezidenta", "vyhlásila", "neutralita", "mierového plánu", "informácie", "dohody"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/227628/ukrajina-by-mohla-upustit-od-clenstva-v-nato-ak-to-zabrani-vojne-pripusta-prystajko", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-could-drop-nato-bid-avoid-war-ambassador-tells-bbc-2022-02-14/", "https://www.nbcnews.com/news/world/world-leaders-scramble-avoid-war-ukraine-confusion-bid-join-nato-rcna16088", "https://www.ta3.com/clanok/227704/ukrajina-sa-svojho-ciela-nevzda-potvrdil-zelenskyj-stale-chce-vstupit-do-nato", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-ready-talks-with-russia-neutral-status-official-2022-02-25/", "https://hnonline.sk/svet/24625402-ukrajinci-navrhuju-neutralitu-a-cudzie-krajiny-ako-garantov-vysledky-mieria-k-putinovi", "https://www.ft.com/content/7b341e46-d375-4817-be67-802b7fa77ef1", "https://www.reuters.com/world/asia-pacific/exclusive-war-began-putin-rejected-ukraine-peace-deal-recommended-by-his-aide-2022-09-14/", "https://www.i24news.tv/en/news/ukraine-conflict/1663166187-russia-s-putin-rejected-aide-s-peace-deal-proposal-before-ukraine-war-report"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:35.589008+00:00"}
{"id": "vr15394", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15394", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Európsky parlament má menej rokovacích dní ako ten slovenský.", "statement_date": "2016-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ani jedna zo spomínaných inštitúcii nemá pevne dané počty rokovacích dní. Za volebné obdobie 2012 - 2016 bol ročný priemer rokovacích dní v NRSR približne 87 dní. Európsky parlament mal v tomto období za rok priemerne 51 rokovacích dní. Za posledných päť rokov výnimku tvorí rok 2010 kedy mala NRSR o jedeň rokovací deň menej ako EP. Inak platí, že Národná rada SR má viac rokovacích dní ako Európsky parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ani jedna zo spomínaných inštitúcii nemá pevne dané počty rokovacích dní. Za volebné obdobie 2012 - 2016 bol ročný priemer rokovacích dní v NRSR približne 87 dní. Európsky parlament mal v tomto období za rok priemerne 51 rokovacích dní. Za posledných päť rokov výnimku tvorí rok 2010 kedy mala NRSR o jedeň rokovací deň menej ako EP. Inak platí, že Národná rada SR má viac rokovacích dní ako Európsky parlament. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-09-25", "analysis_sources": {"text": ["Kalendár činností", "štatistík", "prehľadov"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/kalendar_podujati_ep.html", "http://www.europarl.europa.eu/plenary/en/bilan-statistic.html", "http://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/dokumenty/statistiky_a_prehlady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:23.321873+00:00"}
{"id": "44966", "numeric_id": 44966, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44966", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Sa pripravuje na Európskej komisii… špeciálny balík ešte pre jednotlivé štáty mimo týchto peňazí z eurofondov, z tých tzv. centrálnych bruselských, ktoré by mali byť natlačené späť do ekonomiky, ak by každý kto na koronavírus utrpel, aby sa z toho vedel pozviechať.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia oznámila , že z tzv. rozpočtovej záruky Únie presunie miliardu eur ako záruku pre Európsky investičný fond. Ten má podnietiť banky, aby poskytovali dostatok peňazí malým a stredným podnikom. Komisia čaká , že takto sa k asi 100-tisíc firmám dostane viac ako 8 miliárd eur likvidity. Okrem toho, Európska centrálna banka plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia oznámila , že z tzv. rozpočtovej záruky Únie presunie miliardu eur ako záruku pre Európsky investičný fond. Ten má podnietiť banky, aby poskytovali dostatok peňazí malým a stredným podnikom. Komisia čaká , že takto sa k asi 100-tisíc firmám dostane viac ako 8 miliárd eur likvidity. Okrem toho, Európska centrálna banka plánuje nakúpiť finančné aktíva vo výške 750 miliárd eur, aby podporila ekonomiky štátov eurozóny. Tvrdenie Richarda Rašiho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["oznámila", "čaká", "plánuje"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/qanda_20_458", "https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/europska-centralna-banka-pre-covid-19-nakupi-financne-aktiva-za-750-miliard-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:54.501466+00:00"}
{"id": "vr36781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36781", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Takže, takže my nehovoríme o ničom inom, len o tom, aby si parlament a predseda parlamentu splnil svoju ústavnú úlohu v tom duchu, že sú kandidáti, je volebný poriadok a poďme do tajnej voľby, ak je všetko v poriadku.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V Ústave SR sa neuvádza, že voľba generálneho prokurátora má byť tajná.", "analysis_paragraphs": ["V Ústave SR sa neuvádza, že voľba generálneho prokurátora má byť tajná."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Ústave SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:57.326092+00:00"}
{"id": "vr26742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26742", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Takáto reforma okrem iného bude mať aj finančné dôsledky smerujúce k štátnemu rozpočtu. A myslím si, že premiér jasne povedal, že boli iné priority vo vzťahu k ekonomike napríklad. Bolo potrebné verejné financie dostať do nejakého poriadku a tak ďalej.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa portálu webnoviny.sk Robert Fico skutočne povedal, že s návrhom na reformu prichádzajú až teraz z dôvodu, že doteraz sa vláda viac venovala konsolidácii verejných financií. Doslovne povedal Fico, že „ sa nedá naháňať desať zajacov naraz “.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu webnoviny.sk Robert Fico skutočne povedal, že s návrhom na reformu prichádzajú až teraz z dôvodu, že doteraz sa vláda viac venovala konsolidácii verejných financií. Doslovne povedal Fico, že „ sa nedá naháňať desať zajacov naraz “."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["webnoviny.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/fico-a-borec-chcu-oddelit-harabinove-f/784381-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:34.416903+00:00"}
{"id": "vr15323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15323", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Mali sme 13-percentnú účasť (vo voľbách do Európskeho parlamentu, pozn.).", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2014 bola na Slovensku účasť najnižšia spomedzi všetkých štátov EÚ a to 13,1 %. Výrok Martina Klusa je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2014 bola na Slovensku účasť najnižšia spomedzi všetkých štátov EÚ a to 13,1 %. Výrok Martina Klusa je pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["účasť"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/volby_ep_2014.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:38.540996+00:00"}
{"id": "vr29851", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29851", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "We concentrate of families and we have lot of schemes to convince young people to take the kids. By the surveys in Hungary we can say that the young generation would like to have at least one more kid than finally they have got.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "We could find at least some family oriented policies in Hungary, see here , here or here . We don't verify whether this is motivating enough for young people to have kids. We couldn't fine surveys which would support or discard the statement of Viktor Orban. We cannot however rule out possiblity that such surveys exist. The whole statement is considered unverifiable. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["We could find at least some family oriented policies in Hungary, see here , here or here . We don't verify whether this is motivating enough for young people to have kids. We couldn't fine surveys which would support or discard the statement of Viktor Orban. We cannot however rule out possiblity that such surveys exist. The whole statement is considered unverifiable. Dátum zverejnenia analýzy: 29.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["here", "here", "here"], "url": ["http://europa.eu/epic/countries/hungary/index_en.htm", "http://www.allamkincstar.gov.hu/en/main/family-related_policies_and_regulations", "http://www.perfar.eu/policy/family-children/hungary"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:48.015891+00:00"}
{"id": "49894", "numeric_id": 49894, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49894", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "Sám to ohlásil na sneme a bol prvý, ktorý vyslovil myšlienku predčasných volieb a on s tým prišiel (pozn. Robert Fico).", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico na sneme strany SMER-SD v novembri 2024 ako prvý predstaviteľ vládnej koalície pripustil možnosť konania predčasných volieb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že mimoparlamentná strana Demokrati začala už skôr so zberom podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.\n\nRobert Fico prvýkrát oficiálne pripustil možnosť predčasných volieb na slávnostnom sneme k 25. výročiu vzniku strany SMER-SD, ktorý sa konal 17. novembra 2024. Vo svojom prejave uviedol, že je potrebné sa pripraviť aj na alternatívny politický vývoj, aj keď by si prial udržať koalíciu pokope do konca riadneho volebného obdobia.\n\nPremiér tak reagoval na odchod troch poslancov okolo Rudolfa Huliaka z klubu SNS. „Ako predseda vlády a Smeru principiálne odmietam udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania,“ odkázal premiér trojici poslancov. V reakcii na slová premiéra konanie predčasných volieb vylúčili predstavitelia Hlasu-SD aj SNS.\n\nDva mesiace pred výrokom premiéra o predčasných voľbách začala mimoparlamentná opozičná strana Demokrati zber podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.\n\nPremiér Robert Fico už na sneme strany Smer-SD v roku 2023 hovoril o voľbách. Premiér navrhol prijať uznesenie, aby členovia Smeru dôverovali súčasnému vedeniu až do nasledujúcich volieb, ktoré „môžu byť veľmi rýchlo“. Premiér neskôr na sociálnej sieti reagoval , že mal na mysli vnútrostranícke voľby. Ako náznak predčasných volieb to pochopili aj niektorí koaliční politici.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico na sneme strany SMER-SD v novembri 2024 ako prvý predstaviteľ vládnej koalície pripustil možnosť konania predčasných volieb. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, napriek tomu, že mimoparlamentná strana Demokrati začala už skôr so zberom podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.", "Robert Fico prvýkrát oficiálne pripustil možnosť predčasných volieb na slávnostnom sneme k 25. výročiu vzniku strany SMER-SD, ktorý sa konal 17. novembra 2024. Vo svojom prejave uviedol, že je potrebné sa pripraviť aj na alternatívny politický vývoj, aj keď by si prial udržať koalíciu pokope do konca riadneho volebného obdobia.", "Premiér tak reagoval na odchod troch poslancov okolo Rudolfa Huliaka z klubu SNS. „Ako predseda vlády a Smeru principiálne odmietam udržiavať vládnu väčšinu rešpektovaním politického vydierania,“ odkázal premiér trojici poslancov. V reakcii na slová premiéra konanie predčasných volieb vylúčili predstavitelia Hlasu-SD aj SNS.", "Dva mesiace pred výrokom premiéra o predčasných voľbách začala mimoparlamentná opozičná strana Demokrati zber podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.", "Premiér Robert Fico už na sneme strany Smer-SD v roku 2023 hovoril o voľbách. Premiér navrhol prijať uznesenie, aby členovia Smeru dôverovali súčasnému vedeniu až do nasledujúcich volieb, ktoré „môžu byť veľmi rýchlo“. Premiér neskôr na sociálnej sieti reagoval , že mal na mysli vnútrostranícke voľby. Ako náznak predčasných volieb to pochopili aj niektorí koaliční politici."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["pripustil", "začala", "pripustil", "vylúčili", "začala", "hovoril", "reagoval", "pochopili"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/731088-predcasne-volby-odbornici-kazdy-hlas-ma-cenu-zlata-takato-obava-je-vo-ficovej-vlade-novinkou/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/928216-demokrati-si-trufaju-vyvolat-predcasne-volby-ostra-reakcia-progresivneho-slovenska", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/731088-predcasne-volby-odbornici-kazdy-hlas-ma-cenu-zlata-takato-obava-je-vo-ficovej-vlade-novinkou/", "https://tvnoviny.sk/na-telo/clanok/937540-erik-tomas-v-na-telo-predcasne-volby-nie-su-na-stole-verim-ze-pan-huliak-nechce-aby-sa-ps-dostalo-k-moci", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/928216-demokrati-si-trufaju-vyvolat-predcasne-volby-ostra-reakcia-progresivneho-slovenska", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/731088-predcasne-volby-odbornici-kazdy-hlas-ma-cenu-zlata-takato-obava-je-vo-ficovej-vlade-novinkou/", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/pfbid02hz2trxaCxMHqktaa3NaJpGYPJugqWsZHXKK4RAy6omWKXLaCnXisRRC5rEfY6Phol", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/731088-predcasne-volby-odbornici-kazdy-hlas-ma-cenu-zlata-takato-obava-je-vo-ficovej-vlade-novinkou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:59.698436+00:00"}
{"id": "vr39047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39047", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Takže práve odmietnutie eurovalu 2, ktorý, ak by bol schválený, tak by okamžite zo Slovenska odišla v hotovosti suma 659 mil. ?. Len pre divákov pripomeniem, aby si vedeli túto sumu predstaviť. To je približne vyplácanie vianočných dôchodkov slovenským penzistom na obdobie 10 rokov.", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výška vianočných príspevkov sa tento rok bude už tretí rok meniť, v roku 2009 však dosiahla celkovú výšku 62,6 milióna eur. To približne odpovedá číslam, ktoré uvádza Jozef Kollár.", "analysis_paragraphs": ["Výška vianočných príspevkov sa tento rok bude už tretí rok meniť, v roku 2009 však dosiahla celkovú výšku 62,6 milióna eur. To približne odpovedá číslam, ktoré uvádza Jozef Kollár."], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["výšku"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1192480"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:37.074710+00:00"}
{"id": "vr30584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30584", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My si musíme ísť požičiavať hneď zo začiatku roka.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na posledných dvoch aukciách (14. a 28. novembra) slovenských dlhopisov dopyt po nich ďaleko zaostával za ponukou - v obidvoch aukciách si Slovensko chcelo požičať zhruba 150 miliónov eur, avšak v prvej (zrušenej) aukcii dopyt predstavoval len 13 miliónov eur a v druhej aukcii si Slovensko požičalo 28 miliónov eur (zdroj SME, 28. novembra 2011 ). Ďalšia aukcia, plánovaná na 12. decembra, bola Agentúrou na riadenie dlhu a likvidity zrušená ( zdroj SME, 5. decembra 2011 ). Keďže do apríla 2012 si podľa informácií denníka SME budeme musieť požičať možno až dve miliardy eur, Slovensko si bude musieť požičiavať hneď zo začiatku roka. Presný termín sa nám však zistiť nepodarilo, keďže ARDAL zatiaľ nezverejnila harmonogram emisií a aukcií dlhopisov na rok 2012 (harmonogramy na predchádzajúce roky si môžete pozrieť tu ).", "analysis_paragraphs": ["Na posledných dvoch aukciách (14. a 28. novembra) slovenských dlhopisov dopyt po nich ďaleko zaostával za ponukou - v obidvoch aukciách si Slovensko chcelo požičať zhruba 150 miliónov eur, avšak v prvej (zrušenej) aukcii dopyt predstavoval len 13 miliónov eur a v druhej aukcii si Slovensko požičalo 28 miliónov eur (zdroj SME, 28. novembra 2011 ). Ďalšia aukcia, plánovaná na 12. decembra, bola Agentúrou na riadenie dlhu a likvidity zrušená ( zdroj SME, 5. decembra 2011 ). Keďže do apríla 2012 si podľa informácií denníka SME budeme musieť požičať možno až dve miliardy eur, Slovensko si bude musieť požičiavať hneď zo začiatku roka. Presný termín sa nám však zistiť nepodarilo, keďže ARDAL zatiaľ nezverejnila harmonogram emisií a aukcií dlhopisov na rok 2012 (harmonogramy na predchádzajúce roky si môžete pozrieť tu )."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["SME, 28. novembra 2011", "zdroj SME, 5. decembra 2011", "podľa informácií denníka SME", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6158814/slovensko-si-opat-nedokazalo-pozicat-kolko-chcelo.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6168796/stat-zrusil-aukciu-dlhopisov.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6139365/slovensko-si-na-trhu-nevedelo-pozicat.html", "http://www.ardal.sk/sk/statne-cenne-papiere/harmonogram-emisii-a-aukcii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:29.446697+00:00"}
{"id": "vr32127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32127", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Minulý rok, v roku 2011 v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástol počet uzavretých zmlúv na verejné obstarávanie s 3959 na 4263. Čiže o viac než 300 zmlúv ročne viac.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok poslanca Radoslava Procházku nevieme overiť. Podarilo sa nám získať len informácie o počte ukončených postupov, čo nemusí znamenať automaticky počet uzavretých zmlúv.\n\nÚrad pre verejné obstarávanie ( 30. mája 2012 ):\n\n\"Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) na základe výsledkov verejného obstarávania zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania od 01.01.2011 do 31.12.2011 získal hodnoty o počte ukončených postupov – 5 254, čo je o 86 postupov viac ako v roku 2010.\"\n\nČísla, ktoré uvádza poslanec Radoslav Procházka sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Radoslava Procházku nevieme overiť. Podarilo sa nám získať len informácie o počte ukončených postupov, čo nemusí znamenať automaticky počet uzavretých zmlúv.", "Úrad pre verejné obstarávanie ( 30. mája 2012 ):", "\"Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) na základe výsledkov verejného obstarávania zverejnených vo Vestníku verejného obstarávania od 01.01.2011 do 31.12.2011 získal hodnoty o počte ukončených postupov – 5 254, čo je o 86 postupov viac ako v roku 2010.\"", "Čísla, ktoré uvádza poslanec Radoslav Procházka sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["30. mája 2012"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/aktuality/verejne-obstaravanie-v-roku-2011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:43.801900+00:00"}
{"id": "vr33976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33976", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V ústave je napísané, že funkčné obdobie prezidenta je 5 rokov. Rovnako v ústave platí, že prezident môže odmietnuť kandidáta, ktorého ponúkne Národná rada. Prezident to urobil.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, i keď o práve prezidenta oznámiť NR SR že nevymenuje v nej zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora sa nehovorí v ústave, túto právomoc však prezident nadobudol rozhodnutím Ústavného súdu SR. Podľa Ústavy SR , Článku 101, odsek 2, \"Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.\" Prezident podľa Čl. 102, ods. 1, t) \"vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, a prijíma sľub sudcov.\" Právo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím z októbra 2012, v ktorom píše: \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu , že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok premiéra Fica označujeme za pravdivý, i keď o práve prezidenta oznámiť NR SR že nevymenuje v nej zvoleného kandidáta za generálneho prokurátora sa nehovorí v ústave, túto právomoc však prezident nadobudol rozhodnutím Ústavného súdu SR. Podľa Ústavy SR , Článku 101, odsek 2, \"Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.\" Prezident podľa Čl. 102, ods. 1, t) \"vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, a prijíma sľub sudcov.\" Právo prezidenta nevymenovať Národnou radou zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora, i keď za striktne určených podmienok, prezidentovi prisúdil ÚS SR svojim rozhodnutím z októbra 2012, v ktorom píše: \"Prezident Slovenskej republiky je povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky, a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade Slovenskej republiky, že tohto kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu , že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné .\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR", "rozhodnutím"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=463483"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:03.112473+00:00"}
{"id": "vr29901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29901", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "... tu máme obrovské množstvo ľudí, ktorí nie sú ochotní pri vstupe do schengenského priestoru odovzdať odtlačky prstov a začať svoj azylový proces.", "statement_date": "2015-09-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že mnoho ľudí naruší svoj azylový proces odchodom do ďalších členských štátov. Podľa dostupných údajov väčšina z nich odtlačky prstov odovzdala a bola zaregistrovaná, časť z nich sa však registrácii snaží vyhnúť. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím Martina Poliačika nám poskytol niekoľko zdrojov, z ktorých pri tomto tvrdení vychádzal. Článok Hospodárskych novín referuje ku skupine 250 utečencov, ktorým sa podarilo preraziť policajné zábrany a prejsť bez odovzdania odtlačkov prstov. V tom istom článku sa však ďalej opisuje registračný proces a uvádza sa, že \" od začiatku tohto roka prekročilo ilegálne maďarské hranice 181.014 migrantov, prisťahovalecký úrad eviduje 166.465 žiadostí o štatút utečenca. \" Z toho vyplýva, že tieto osoby neodmietli registračný proces. Poliačikov tím nás ďalej odkázal na vyjadrenie jedného utečenca, ktorý odmietol poskytnúť odtlačky prstov a na vyjadrenie predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, podľa ktorého migranti \" nespolupracujú a odmietajú odovzdať odtlačky prstov .\" Článok ďalej uvádza, že množstvo z vyše 170 tisíc migrantov \" sa snaží vyhnúť registračnej procedúre .\" Aj ďalšie zdroje uvádzajú , že časť migrantov sa snaží vyhnúť registrácii v Maďarsku. Podľa rozhovoru s maďarským veľvyslancom pri EÚ Petrom Gyorkosom na portály euObserver z júna v tej dobe väčšinu utečencov zaregistrovali: \"Do Maďarska prišlo tento rok 61 000 ľudí, oproti 47 000 v roku 2014. Väčšine odoberú otlačky a zaregistrujú ich, povedal Gyorkos. Ale potom odídu ďalej skôr ako je ich azylový proces ukončený. Keď ich chytia, najmä v Rakúsku a Nemecku, tak ich pošlú späť. Zo 60 000 registrovaných utečencov zostane v Maďarsku iba asi 3000.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že mnoho ľudí naruší svoj azylový proces odchodom do ďalších členských štátov. Podľa dostupných údajov väčšina z nich odtlačky prstov odovzdala a bola zaregistrovaná, časť z nich sa však registrácii snaží vyhnúť. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý. Tím Martina Poliačika nám poskytol niekoľko zdrojov, z ktorých pri tomto tvrdení vychádzal. Článok Hospodárskych novín referuje ku skupine 250 utečencov, ktorým sa podarilo preraziť policajné zábrany a prejsť bez odovzdania odtlačkov prstov. V tom istom článku sa však ďalej opisuje registračný proces a uvádza sa, že \" od začiatku tohto roka prekročilo ilegálne maďarské hranice 181.014 migrantov, prisťahovalecký úrad eviduje 166.465 žiadostí o štatút utečenca. \" Z toho vyplýva, že tieto osoby neodmietli registračný proces. Poliačikov tím nás ďalej odkázal na vyjadrenie jedného utečenca, ktorý odmietol poskytnúť odtlačky prstov a na vyjadrenie predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána, podľa ktorého migranti \" nespolupracujú a odmietajú odovzdať odtlačky prstov .\" Článok ďalej uvádza, že množstvo z vyše 170 tisíc migrantov \" sa snaží vyhnúť registračnej procedúre .\" Aj ďalšie zdroje uvádzajú , že časť migrantov sa snaží vyhnúť registrácii v Maďarsku. Podľa rozhovoru s maďarským veľvyslancom pri EÚ Petrom Gyorkosom na portály euObserver z júna v tej dobe väčšinu utečencov zaregistrovali: \"Do Maďarska prišlo tento rok 61 000 ľudí, oproti 47 000 v roku 2014. Väčšine odoberú otlačky a zaregistrujú ich, povedal Gyorkos. Ale potom odídu ďalej skôr ako je ich azylový proces ukončený. Keď ich chytia, najmä v Rakúsku a Nemecku, tak ich pošlú späť. Zo 60 000 registrovaných utečencov zostane v Maďarsku iba asi 3000.\" Dátum zverejnenia analýzy: 14.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-14", "analysis_sources": {"text": ["Článok", "vyjadrenie", "vyjadrenie", "zdroje", "uvádzajú", "euObserver"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/svet-120/na-madarskych-hraniciach-mali-rusnu-noc-budapest-sa-pripravuje-na-tisice-utecencov-907967", "http://www.noviny.sk/c/zahranicie/medvedov-madarsko-utrecenci", "http://www.reuters.com/article/2015/09/12/us-europe-migrants-idUSKCN0RA2HV20150912", "http://nypost.com/2015/09/04/refugees-in-hungary-start-walking-toward-germany/", "http://www.voanews.com/content/spike-in-number-of-refugees-reaching-austria-hungary/2955099.html", "https://euobserver.com/justice/129276"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:36.547318+00:00"}
{"id": "vr16071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16071", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...dnes máme viac Európanov na území Británie, ako Britov na území EÚ.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kancelária národnej štatistiky (En. Office for National Statistics) vyšla začiatkom tohto roku von s číslami, ktoré poukazujú na väčší počet Európanov žijúcich v UK - 3,2 milióna ľudí, než je počet Britov na území Európskej únie - 900 000. Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý. O problematike počtu Britov žijúcich v členských štátoch EÚ nedávno písal aj The Guardian , ktorý pritom odkazoval na štúdiu ONS. Štúdia použila roky 2010 a 2011 a šlo o ludí, ktorí v zahraničí žili aspoň 1 rok. Pre ONS sa vyjadrila Jay Lindop s tvrdením, že prieskum nevidí markantný rozdiel v rokoch 2011 a 2016. \"Our research suggests that there has not been a great deal of change in the numbers between 2011 and 2016.\" Väčšina Britov, až každý tretí, žije v Španielsku. Celkovo ich v Španielsku žije 308 805, pričom až tretina z nich má viac ako 65 rokov. Európanov žijúcich v Spojenom Kráľovstve je niekoľkonásobne viac. Migration Watch podľa ONS odhaduje počet obyvateľov EÚ, žijúcich v UK až na 3,3 milióna.", "analysis_paragraphs": ["Kancelária národnej štatistiky (En. Office for National Statistics) vyšla začiatkom tohto roku von s číslami, ktoré poukazujú na väčší počet Európanov žijúcich v UK - 3,2 milióna ľudí, než je počet Britov na území Európskej únie - 900 000. Výrok Martina Klusa hodnotíme ako pravdivý. O problematike počtu Britov žijúcich v členských štátoch EÚ nedávno písal aj The Guardian , ktorý pritom odkazoval na štúdiu ONS. Štúdia použila roky 2010 a 2011 a šlo o ludí, ktorí v zahraničí žili aspoň 1 rok. Pre ONS sa vyjadrila Jay Lindop s tvrdením, že prieskum nevidí markantný rozdiel v rokoch 2011 a 2016. \"Our research suggests that there has not been a great deal of change in the numbers between 2011 and 2016.\" Väčšina Britov, až každý tretí, žije v Španielsku. Celkovo ich v Španielsku žije 308 805, pričom až tretina z nich má viac ako 65 rokov. Európanov žijúcich v Spojenom Kráľovstve je niekoľkonásobne viac. Migration Watch podľa ONS odhaduje počet obyvateľov EÚ, žijúcich v UK až na 3,3 milióna."], "analysis_date": "2017-04-03", "analysis_sources": {"text": ["Kancelária", "Britov", "The Guardian"], "url": ["https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/bulletins/ukpopulationbycountryofbirthandnationality/august2016", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/articles/whatinformationisthereonbritishmigrantslivingineurope/jan2017", "https://www.theguardian.com/politics/2017/jan/27/fewer-britons-in-rest-of-europe-than-previously-thought-ons-research"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:05.918592+00:00"}
{"id": "vr25446", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25446", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nepredali ste SPP za 130 miliárd, viete, že to bolo menej. Bolo to 123, pretože 7 miliárd korún ste stratili na kurzovej strate.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok posudzujeme ako pravdivý, pretože okrem oficiálnych dokumentov pripravených počas prvej vlády Roberta Fica potvrdzujúcich tento výrok s ním vo faktickej rovine súhlasia aj viaceré vyjadrenia Ivana Mikloša. Právna analýza (pdf) privatizácie SPP uvádza, že pri privatizácii SPP v roku 2002 bola kurzová strata približne 7,3 miliardy korún. Informácie sú dostupné na stránkach ministerstva hospodárstva. Táto suma sa tak isto uvádza aj v správe (doc,str. 17) o procese privatizácie o ktorú požiadala NR SR na svojej 16. schôdzi uznesením č. 696/2007 vládu Slovenskej republiky. Oba tieto dokumenty boli pripravené v réžii SMERu, nedajú sa preto považovať za konečné neutrálne dôkazy. Existenciu kurzovej straty potvrdil aj vtedajší minister financií Ivan MIkloš, ktorý ju však nepovažoval za problematický fakt, keďže táto strata bude kompenzovaná nižšími cenami plynov. Na inom mieste Ivan Mikloš zase argumentuje, že kurzová strata bude kompenzovaná znížením sumy dolárových dlhov SR. Na obvinenia, že SR nebola poistená voči zmene kurzu kontruje, že podobné poistenie by bolo príliš drahé. S cenou 123 miliárd ako cenou SPP pracoval aj článok na tvnoviny.sk. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok posudzujeme ako pravdivý, pretože okrem oficiálnych dokumentov pripravených počas prvej vlády Roberta Fica potvrdzujúcich tento výrok s ním vo faktickej rovine súhlasia aj viaceré vyjadrenia Ivana Mikloša. Právna analýza (pdf) privatizácie SPP uvádza, že pri privatizácii SPP v roku 2002 bola kurzová strata približne 7,3 miliardy korún. Informácie sú dostupné na stránkach ministerstva hospodárstva. Táto suma sa tak isto uvádza aj v správe (doc,str. 17) o procese privatizácie o ktorú požiadala NR SR na svojej 16. schôdzi uznesením č. 696/2007 vládu Slovenskej republiky. Oba tieto dokumenty boli pripravené v réžii SMERu, nedajú sa preto považovať za konečné neutrálne dôkazy. Existenciu kurzovej straty potvrdil aj vtedajší minister financií Ivan MIkloš, ktorý ju však nepovažoval za problematický fakt, keďže táto strata bude kompenzovaná nižšími cenami plynov. Na inom mieste Ivan Mikloš zase argumentuje, že kurzová strata bude kompenzovaná znížením sumy dolárových dlhov SR. Na obvinenia, že SR nebola poistená voči zmene kurzu kontruje, že podobné poistenie by bolo príliš drahé. S cenou 123 miliárd ako cenou SPP pracoval aj článok na tvnoviny.sk. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["analýza", "správe", "potvrdil", "mieste", "článok"], "url": ["https://www.google.be/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCwQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.economy.gov.sk%2Fpravna-analyza-privatizacie-spp--a-s--6519%2F128204s&ei=hL9AUoWlHIKE4gTn3oGoCw&usg=AFQjCNEwQTYBwgrADp8apqrgaKqUgYkSjw&sig2=sfXHzW85hpfjdkO3LCPLjg&bvm=bv.52434380,d.bGE", "https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=oZdAUvr1FvHo4QSp0oGgBw&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&bvm=bv.52434380,d.bGE&cad=rja", "http://ekonomika.sme.sk/c/616303/miklos-kurzova-strata-z-predaja-spp-bude-kompenzovana-nizsimi-cenami-plynu.html", "http://data.pravda.sk/sk/dp/pravdapdf/2008/080131-pa-18-xx-01.pdf", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/akych-130-miliard-pan-premier.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:56.577233+00:00"}
{"id": "49061", "numeric_id": 49061, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49061", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "My sme zároveň dlh stlačili pod 48 % (pozn. za vlády Smeru).", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát Eurostatu sa v poslednom celom roku vlády Smeru-SD v roku 2019 slovenský štátny dlh dostal presne na úroveň 48 % HDP. Podľa dát Statista sa v roku 2019 znížil k 47,98 % HDP, a teda tesne pod 48 %, kým dáta Štatistického úradu uvádzajú 48,23 % ( .pdf , s. 2). Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát Eurostatu sa v poslednom celom roku vlády Smeru-SD v roku 2019 slovenský štátny dlh dostal presne na úroveň 48 % HDP. Podľa dát Statista sa v roku 2019 znížil k 47,98 % HDP, a teda tesne pod 48 %, kým dáta Štatistického úradu uvádzajú 48,23 % ( .pdf , s. 2). Výrok hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-17", "analysis_sources": {"text": ["dostal", "znížil", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/teina225/default/table", "https://www.statista.com/statistics/378375/national-debt-of-slovakia-in-relation-to-gross-domestic-product-gdp/", "https://slovak.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=ba7942f6-38b0-4b37-8e00-5876dffd6d26"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:46.746628+00:00"}
{"id": "vr33677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33677", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vládneme bez škandálov, stabilne, nezaťažujeme verejnosť vnútornými spormi.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico a politici SMERu používajú tento argument od kedy nastúpili do úradu. Napriek tomu, že je ťažké definovať \"škandál\", tento výrok nepovažujeme za pravdivý. So súčasnou vládnou garnitúrou sa totiž už spája niekoľko situácií, ktoré si takéto pomenovanie zasluhujú. Okrem toho platí, že vydávať vlastný názor za \"fakt\" je zavádzajúce samo o sebe. Kauza Horné Plachtince : 18. 4. informovali Hospodárske noviny o tendri, v ktorom figurovala položka \"informácie a publicita\" za 130 miliónov eur . Pri vyhlásení súťaže súkromnou firmou Regionálna obstarávacia agentúra, ktorej čiastočným vlastníkom je obec Horné Plachtince, pritom bola uvedená suma vo výške 0 eur. Sprostredkovateľská agentúra, ktorá vznikla len krátko pred zadaním súťaže a jej majiteľ nie je známy, mala nárok na pol percenta hodnoty objednávaných služieb. O tejto kauze priebežne informovali napríklad aj denník SME , Pravda alebo Plus 1 deň . Ministerstvo vnútra nakoniec od tendra odstúpilo ( Trend , 23. 4. 2013). Kauza Digitalizácia : V tejto kauze ide o 170 miliónov eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu na zákazku digitalizácie národného kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry podpísalo zmluvu ešte počas prvej vlády Roberta Fica, následne bola zmluva vypovedaná bývalým ministrom Danielom Krajcerom, avšak po nástupe do ministerského kresla Marek Maďarič vyhlásil, že vypovedanie nebolo v súlade so zákonom a zmluva je teda naďalej platná. V diskusnej relácii Téma dňa , ktorú sme overovali, súčasný aj bývalý minister povedali, že odídu z politiky, ak sa ukáže, že sú za situáciu zodpovední. Kauzy ministerstva školstva : Koncom januára 2013 prenikli na verejnosť informácie o Audi A6, ku ktorému sa na ministerstve školstva nikto nehlásil, mesačne si ho však prenajímali za 3 000 eur od Jirka Malchárka už od októbra 2012 ( SME , 28. 1. 2013). Ministerstvo zmluvu zrušilo po 3,5 mesiaci, Malchárkovej firme tak zaplatilo spolu 10 017 eur . Učitelia v marci objavili aj zmluvy za servis auta za 11 768 eur a nákup kvetov za 9 900 eur . Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico a politici SMERu používajú tento argument od kedy nastúpili do úradu. Napriek tomu, že je ťažké definovať \"škandál\", tento výrok nepovažujeme za pravdivý. So súčasnou vládnou garnitúrou sa totiž už spája niekoľko situácií, ktoré si takéto pomenovanie zasluhujú. Okrem toho platí, že vydávať vlastný názor za \"fakt\" je zavádzajúce samo o sebe. Kauza Horné Plachtince : 18. 4. informovali Hospodárske noviny o tendri, v ktorom figurovala položka \"informácie a publicita\" za 130 miliónov eur . Pri vyhlásení súťaže súkromnou firmou Regionálna obstarávacia agentúra, ktorej čiastočným vlastníkom je obec Horné Plachtince, pritom bola uvedená suma vo výške 0 eur. Sprostredkovateľská agentúra, ktorá vznikla len krátko pred zadaním súťaže a jej majiteľ nie je známy, mala nárok na pol percenta hodnoty objednávaných služieb. O tejto kauze priebežne informovali napríklad aj denník SME , Pravda alebo Plus 1 deň . Ministerstvo vnútra nakoniec od tendra odstúpilo ( Trend , 23. 4. 2013). Kauza Digitalizácia : V tejto kauze ide o 170 miliónov eur z eurofondov a zo štátneho rozpočtu na zákazku digitalizácie národného kultúrneho dedičstva. Ministerstvo kultúry podpísalo zmluvu ešte počas prvej vlády Roberta Fica, následne bola zmluva vypovedaná bývalým ministrom Danielom Krajcerom, avšak po nástupe do ministerského kresla Marek Maďarič vyhlásil, že vypovedanie nebolo v súlade so zákonom a zmluva je teda naďalej platná. V diskusnej relácii Téma dňa , ktorú sme overovali, súčasný aj bývalý minister povedali, že odídu z politiky, ak sa ukáže, že sú za situáciu zodpovední. Kauzy ministerstva školstva : Koncom januára 2013 prenikli na verejnosť informácie o Audi A6, ku ktorému sa na ministerstve školstva nikto nehlásil, mesačne si ho však prenajímali za 3 000 eur od Jirka Malchárka už od októbra 2012 ( SME , 28. 1. 2013). Ministerstvo zmluvu zrušilo po 3,5 mesiaci, Malchárkovej firme tak zaplatilo spolu 10 017 eur . Učitelia v marci objavili aj zmluvy za servis auta za 11 768 eur a nákup kvetov za 9 900 eur . Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny", "denník SME", "Pravda", "Plus 1 deň", "Trend", "Téma dňa", "SME", "servis auta", "kvetov"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-59712890-kalinakove-megatendre-vybavuju-horne-plachtince", "http://ekonomika.sme.sk/c/6772725/v-cudnom-tendri-na-reklamu-bola-obec-ako-biely-kon.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/278333-kauzu-horne-plachtince-ma-podla-lipsica-riesit-vybor/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/v-kauze-hornych-plachtiniec-ide-podla-zitnanskej-slovensky-podfuk.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/majitelia-firmy-z-kauzy-plachtince-su-znami.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/367/hadky-o-digitalizacii", "http://www.sme.sk/c/6683198/chudoba-sa-v-audi-nevozi-k-luxusnemu-autu-sa-nikto-nehlasi.html", "http://www.sme.sk/c/6723695/u-caplovica-maju-dalsie-drahe-audi-nezrovnalosti-odhalili-ucitelia.html", "http://www.sme.sk/c/6742587/kym-ucitelia-protestovali-caplovic-nakupil-kvety-za-9900-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:58.223465+00:00"}
{"id": "vr25691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25691", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Robert Fico povedal, že na Slovensku sa už (po zvýšení dane z príjmov PO, pozn.) nebudú zvyšovať dane a opäť prichádzate s nejakou daňou, ktorú ste nazvali, že daňová licencia.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico ešte koncom júna 2013 skutočne prehlásil , že dane na Slovensku sa už zvyšovať, resp. znižovať nebudú. V októbri 2013 však minister Kažimír prišiel s vyhlásením o zavedení minimálnej dane pre obchodné spoločnosti, v podobe daňových licencií, ktoré si budú musieť zakúpiť aj stratové firmy. Ak bude návrh schválený, táto povinnosť bude pre spoločnosti platiť od jari 2015.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico ešte koncom júna 2013 skutočne prehlásil , že dane na Slovensku sa už zvyšovať, resp. znižovať nebudú. V októbri 2013 však minister Kažimír prišiel s vyhlásením o zavedení minimálnej dane pre obchodné spoločnosti, v podobe daňových licencií, ktoré si budú musieť zakúpiť aj stratové firmy. Ak bude návrh schválený, táto povinnosť bude pre spoločnosti platiť od jari 2015."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["prehlásil", "vyhlásením"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6849655/fico-dane-uz-nebudeme-zvysovat-ani-znizovat.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6965910/dane-pre-firmy-zasa-dvihli-smer-ich-chce-aj-od-stratovych.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:40.546511+00:00"}
{"id": "vr34728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34728", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som to počul aj v iných súvislostiach, napríklad keď sa hovorilo o generálnom prokurátorovi, tak sa nechali počuť predstavitelia vládnej koalície, že ak by došlo k tomu, že by bol generálny prokurátor zvolený aj hlasmi opozície, tak treba vraj vtedy okamžite zúžiť právomoci generálneho prokurátora.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Oficiálne žiadny vládny politik takýto názor nevyslovil. Ak to odoznelo v kuloároch, Robert Fico by mal toho politika pomenovať a konfrontovať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne žiadny vládny politik takýto názor nevyslovil. Ak to odoznelo v kuloároch, Robert Fico by mal toho politika pomenovať a konfrontovať. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:12.604973+00:00"}
{"id": "vr27467", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27467", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "My máme európsky unikát, keď premiér kandiduje za prezidenta krajiny.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Taký prípad sa odohral v roku 1988 vo Francúzsku , keď vtedajší premiér Jacques Chirac kandidoval na funkciu prezidenta ale prehral v druhom kole s Françoisom Mitterrandom. Podobná situácia nastala v roku 2012 v Rusku , keď bol prezidentom zvolený vtedajší úradujúci premiér Vladimír Putin. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Taký prípad sa odohral v roku 1988 vo Francúzsku , keď vtedajší premiér Jacques Chirac kandidoval na funkciu prezidenta ale prehral v druhom kole s Françoisom Mitterrandom. Podobná situácia nastala v roku 2012 v Rusku , keď bol prezidentom zvolený vtedajší úradujúci premiér Vladimír Putin. Dátum zverejnenia analýzy: 26.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Francúzsku", "Rusku"], "url": ["http://news.google.com/newspapers?nid=1980&dat=19880117&id=ImYxAAAAIBAJ&sjid=SaoFAAAAIBAJ&pg=1175,2908435", "http://www.sme.sk/c/6284764/putin-sa-vracia-do-kremla-prezidentom-sa-stal-v-prvom-kole.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:13.365436+00:00"}
{"id": "vr28363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28363", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...istou finančnou skupinou, ktorá vlastní zdravotnú poisťovňu, ktorá si minulý rok napríklad, výsledky hospodárenia umožnili vybrať z tejto zdravotnej poisťovne vyše 100 miliónov eur formou zisku a nejakých iných finančných nástrojov.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta, vykázala podľa výročnej správy za rok 2013 účtovný zisk za bežné účtovné obdobie dohromady niečo vyše 46,5 milióna eur. Kažimír hovorí o zisku a iných finančných nástrojoch. Z dostupných údajov vieme zistiť len zisk a nie koľko \"vybrali\" pomocou iných finančných nástrojov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Tlačová agentúra SITA uvádza, že všetky tri zdravotné poisťovne pôsobiace na Slovensku zisk 68,7 milióna eur. To predstavuje podľa s právy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013, vypracovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, medziročný pokles oproti roku 2012 o 21,5 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina Penta, vykázala podľa výročnej správy za rok 2013 účtovný zisk za bežné účtovné obdobie dohromady niečo vyše 46,5 milióna eur. Kažimír hovorí o zisku a iných finančných nástrojoch. Z dostupných údajov vieme zistiť len zisk a nie koľko \"vybrali\" pomocou iných finančných nástrojov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Tlačová agentúra SITA uvádza, že všetky tri zdravotné poisťovne pôsobiace na Slovensku zisk 68,7 milióna eur. To predstavuje podľa s právy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2013, vypracovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, medziročný pokles oproti roku 2012 o 21,5 milióna eur. Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "SITA", "s", "právy"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:cBt0s7MDNGoJ:www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/3597398+&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/322729-vlani-mali-zdravotne-poistovne-zisk-68-milionov-eur/", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf", "http://www.udzs-sk.sk/buxus/docs//spravy/Sprava_o_stave_vykonavania_VZP_za_r._2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:52.338030+00:00"}
{"id": "vr33708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33708", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vždy niekto sa postaví so smeráckeho klubu a povie, že navrhujem tajnú voľbu a samozrejme potom to prejde, však majú 83 poslancov.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté.", "analysis_paragraphs": ["17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z . schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, keď vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. V každej voľbe šéfa NKÚ poslanci SMER-SD navrhli uznesením tajnú voľbu. Uznesenie bolo vždy prijaté."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["153/2011 Z.z", "navrhli", "poslanecký klub"], "url": ["http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html", "http://www.sme.sk/c/6475578/smer-testuje-opoziciu-tajnu-volbu-sefa-nku-nezmeni.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=41"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:02.316692+00:00"}
{"id": "vr17099", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17099", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...ísť do tejto koalície, kedy sme historicky prvýkrát s národnostnou stranou maďarskou a so sociálne orientovaným Smerom-SD.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenská národná strana (SNS) po voľbách do NR SR 17. júna 2006 vytvorila vládnu koalíciu spolu so stranami SMER-SD a ĽS-HZDS. Neskôr, po voľbách do NR SR v marci roku 2016 vstúpila do koalície SNS so SMER-SD (už druhýkrát) a stranou MOST-HÍD. Andrej Danko sa na tlačovej konferencii 8. marca 2016 ešte vyjadril , že nevidí \" dôvod na hľadanie prienikov so stranou Most-híd\". Okrem iného, strana MOST-HÍD sa nikde neprofiluje ako maďarská etnická, ale ako občianska strana. V prípade, že predseda NR SR myslel na koalíciu ako celok, výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská národná strana (SNS) po voľbách do NR SR 17. júna 2006 vytvorila vládnu koalíciu spolu so stranami SMER-SD a ĽS-HZDS. Neskôr, po voľbách do NR SR v marci roku 2016 vstúpila do koalície SNS so SMER-SD (už druhýkrát) a stranou MOST-HÍD. Andrej Danko sa na tlačovej konferencii 8. marca 2016 ešte vyjadril , že nevidí \" dôvod na hľadanie prienikov so stranou Most-híd\". Okrem iného, strana MOST-HÍD sa nikde neprofiluje ako maďarská etnická, ale ako občianska strana. V prípade, že predseda NR SR myslel na koalíciu ako celok, výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["koalíciu", "koalície", "vyjadril", "občianska"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/2790116/koalicnu-radu-bude-tvorit-fico-slota-a-meciar.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/rokovania-lidri-vlada-pokracovanie/187163-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/319977/vysledky-volby-2016-online-sns-andrej-danko-8-marec-2016/", "http://www.most-hid.sk/sk/o-strane"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:21.954666+00:00"}
{"id": "vr38224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38224", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Vyšetrovateľ úradu proti korupcii, to je názor dozorujúcej prokurátorky a to je názor špeciálneho prokurátora (názor, že Igor Štefanov ukradol 300 miliónov eur, pozn.).", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza denník Pravda: \" Poslanec Národnej rady SR bude celit návrhu na zbavenie imunity za kauzu nástenkový tender. Na tlacovej konferencii to oznámil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Potvrdil, že ide o exministra výstavby za SNS Igora Štefanova. 'V utorok bolo vyšetrovatelom vznesené obvinenie voci štyrom osobám. Zároven bol daný podnet dozorujúcej prokurátorke na zbavenie imunity piateho podozrivého, ktorý je poslancom NR SR,' uviedol Lipšic. \" Dozorujúca prokurátorka spadá pod úrad špeciálneho prokurátora.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza denník Pravda: \" Poslanec Národnej rady SR bude celit návrhu na zbavenie imunity za kauzu nástenkový tender. Na tlacovej konferencii to oznámil minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). Potvrdil, že ide o exministra výstavby za SNS Igora Štefanova. 'V utorok bolo vyšetrovatelom vznesené obvinenie voci štyrom osobám. Zároven bol daný podnet dozorujúcej prokurátorke na zbavenie imunity piateho podozrivého, ktorý je poslancom NR SR,' uviedol Lipšic. \" Dozorujúca prokurátorka spadá pod úrad špeciálneho prokurátora."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["spadá"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/186658/lipsic-o-zbavenie-imunity-stefanova-moze-ziadat-specialna-prokuratura/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:43.045827+00:00"}
{"id": "vr33585", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33585", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Vo vyspelom štáte ako je Švédske kráľovstvo nakoniec pravicovo-liberálna vláda prijala návrh, že na výberové školy bude brať vyberať žiakov podľa priemeru na takzvané tie naše gymnázia, že musí sa, berie sa priemer z anglického, švédskeho jazyka, z matematiky a z deviatich predmetov na základnej škole. Na odborné školy znovu priemer jazyk švédsky, jazyk anglický, matematika a päť predmetov zo základnej školy.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná reforma (.pdf, strana 20) vzdelávacieho systému vo Švédsku sa ohľadne stredného školstva uskutočnila v roku 2011. Rozdeľuje ich do dvoch skupín: odborné školy a výberové školy. Odborné školy vyberajú študentov na základe priemeru zo švédskeho jazyka, anglického jazyka, matematiky a päť povinných predmetov zo základnej školy . Výberové školy majú stanovené nasledovné podmienky: priemer zo švédskeho jazyka, anglického jazyka, matematiky a deviatich povinných premetov zo základnej školy.", "analysis_paragraphs": ["Posledná reforma (.pdf, strana 20) vzdelávacieho systému vo Švédsku sa ohľadne stredného školstva uskutočnila v roku 2011. Rozdeľuje ich do dvoch skupín: odborné školy a výberové školy. Odborné školy vyberajú študentov na základe priemeru zo švédskeho jazyka, anglického jazyka, matematiky a päť povinných predmetov zo základnej školy . Výberové školy majú stanovené nasledovné podmienky: priemer zo švédskeho jazyka, anglického jazyka, matematiky a deviatich povinných premetov zo základnej školy."], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["reforma", "vládla"], "url": ["http://www.skelleftea.se/Kommunledningskontoret/Innehallssidor/Bifogat/Upper%20secondary%20school%20in%20Sweden.pdf", "http://ispo.fss.muni.cz/uploads/EVS/011/EVS_2011_05.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:53.283190+00:00"}
{"id": "vr39090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39090", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pani Iveta Radičová je pre nás úplne nedôveryhodná premiérka, pretože boli dva prípady, kedy verejne oklamala celé Slovensko... Druhýkrát verejne klamala, keď hovorila, že pri rozhovoroch s Merkelovou a s ďalšími ponúkla vejár možností a že jej vejár možností sa stretol s pochopením. Klamstvo. Bola odmietnutá od samého začiatku.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Iveta Radičová sa stretla s nemeckou kancelárkou aj s ďalšími európskymi politikmi v Poľsku na summite Východného partnerstva 28. a 29. septembra 2011. Pani premiérka diskutovala s nemeckou kancelárkou o tom, akým spôsobom zabezpečiť prijatie navýšeného eurovalu na Slovensku. SME z dňa 30. septembra 2011 : \"Ústupky, ktorými chce premiérka Iveta Radičová zabezpečiť podporu SaS pre euroval, riešila včera a predvčerom v Poľsku dvakrát s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. „Potreba akceptovania istých podmienok nikoho neprekvapila. Skôr sme diskutovali o tom, akým spôsobom to zabezpečiť,“ hovorila po návrate Radičová. „Nezaskočilo ju to, ani nepovedala odmietavé nie.“ Premiérka rokovala na summite Východného partnerstva aj s ďalšími politikmi. Premiérka Iveta Radičová z SDKÚ neponúkla SaS jednu, ale viacero možností, ako by mohli podporiť euroval a hovorila o nich už s viacerými európskymi politikmi. „Dovolila som si ponúknuť nie jednu, ale vejár možností. V politike to tak musí byť.“ \" Bohužiaľ, ani zo zahraničných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, nakoľko bol výrok pani premiérky o reakcii Angely Merkelovej na jej návrhy pravdivý, a preto daný výrok Roberta Fica zostáva neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová sa stretla s nemeckou kancelárkou aj s ďalšími európskymi politikmi v Poľsku na summite Východného partnerstva 28. a 29. septembra 2011. Pani premiérka diskutovala s nemeckou kancelárkou o tom, akým spôsobom zabezpečiť prijatie navýšeného eurovalu na Slovensku. SME z dňa 30. septembra 2011 : \"Ústupky, ktorými chce premiérka Iveta Radičová zabezpečiť podporu SaS pre euroval, riešila včera a predvčerom v Poľsku dvakrát s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. „Potreba akceptovania istých podmienok nikoho neprekvapila. Skôr sme diskutovali o tom, akým spôsobom to zabezpečiť,“ hovorila po návrate Radičová. „Nezaskočilo ju to, ani nepovedala odmietavé nie.“ Premiérka rokovala na summite Východného partnerstva aj s ďalšími politikmi. Premiérka Iveta Radičová z SDKÚ neponúkla SaS jednu, ale viacero možností, ako by mohli podporiť euroval a hovorila o nich už s viacerými európskymi politikmi. „Dovolila som si ponúknuť nie jednu, ale vejár možností. V politike to tak musí byť.“ \" Bohužiaľ, ani zo zahraničných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, nakoľko bol výrok pani premiérky o reakcii Angely Merkelovej na jej návrhy pravdivý, a preto daný výrok Roberta Fica zostáva neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "SME z dňa 30. septembra 2011"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6078303/merkelova-s-radicovou-riesili-sulika.html", "http://www.sme.sk/c/6078303/merkelova-s-radicovou-riesili-sulika.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:26.488572+00:00"}
{"id": "vr17476", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17476", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...výber daní, máme obrovskú medzeru vo výbere daní.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hovorí o daňovej medzere Slovenska. Pojem daňová medzera označuje rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou. Daňová medzera nemusí automaticky znamenať daňové úniky, zahrnuté sú aj neúmyselne nepriznané daňové povinnosti. Nakoľko štúdia Európskej komisie preukázala, že daňová medzera na Slovensku je jednou z najväčších v rámci EÚ, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hovorí o daňovej medzere Slovenska. Pojem daňová medzera označuje rozdiel medzi skutočne zaplatenou daňou a daňou, ktorá mala byť zaplatená, ak by všetci jednotlivci a podniky priznali svoje aktivity a transakcie správne, v súlade s platnou legislatívou. Daňová medzera nemusí automaticky znamenať daňové úniky, zahrnuté sú aj neúmyselne nepriznané daňové povinnosti. Nakoľko štúdia Európskej komisie preukázala, že daňová medzera na Slovensku je jednou z najväčších v rámci EÚ, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["označuje", "Study and Reports on the VAT-Gap", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.iness.sk/sk/stranka/11925-Co-je-to-danova-medzera-Hospodarske-noviny", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/2017-european-semester-stability-programme-slovakia-sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:07.262176+00:00"}
{"id": "vr27563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27563", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "povedal som to aj verejne a povedal som to včera na rokovaniach, že viaceré veci nepovažujeme za korektné, aj nejaké obviňovanie, že sme nepustili techniku do našej stanice vo Veľkých Kapušanoch, čo tiež nie je pravda, a hovoril som o tom, že keď máme problém, tak rokujeme, a nevydávame tlačové vyhlásenia.", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ukrajinský minister Prodan verejne vyslovil kritiku voči Slovenskému blokovaniu projektu na spustenie reverzného toku plynu. Je tiež pravda, že slovenský minister Lajčák sa voči tomu verejne ohradil a vyjadril nádej, že rokovania túto situáciu vyjasnia. Podľa agentúry SITA ukrajinskému ministrovi prekážalo, že slovenská strana stranu ukrajinskú nechce informovať o technických parametroch kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch a nechce ich pustiť prezrieť si tamojšie plynovody. \" Momentálne máme vážne otázky so Slovenskom. Žiaľbohu, oni prakticky nie sú riešené zo slovenskej strany. Oni nás nechcú pustiť spolu so slovenskými expertmi na územie slovenskej kompresorovej stanice Kapušany, aby sme si mohli pozrieť technickú dokumentáciu a fyzicky prezrieť plynovody, \" povedal podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Ukrinform minister Prodan, zatiaľ čo \"Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream, však podľa hovorcu Vahrama Chuguryana nezaznamenal žiadny záujem zo strany Ukrajiny navštíviť slovenské plynárenské objekty, ani kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. \"Akékoľvek tvrdenia opačného charakteru sú jasným výmyslom,\" uviedol.\" Minister Miroslav Lajčák naopak v súvislosti s danou témou počas pracovnej návštevy v Odese 7.4.2014 upozornil na nekorektné obvinenie: \" Hovorí sa o nej v Bruseli, v Bielom dome a hovorí sa o tom spôsobom, o ktorom som presvedčený, že nie je vo vzťahu ku Slovensku korektný a že ukrajinskí partneri veľmi často nehovoria pravdu.\" Správa TASR z 9. apríla 2014 uvádza, že \"Minister zahraničných vecí zopakoval, že Slovensko má viacero výhrad na adresu vyjadrení Prodana, ktorý obvinil SR, že blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu.\" Lajčák tiež zdôraznil dôležitosť rokovaní: \"Sme pripravení rokovať a poskytnúť naše kapacity, len to musí mať nejaké pravidlá. Nemôže to ísť na úkor našich medzinárodných záväzkov, ale som presvedčený, že sa dohodneme,\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ukrajinský minister Prodan verejne vyslovil kritiku voči Slovenskému blokovaniu projektu na spustenie reverzného toku plynu. Je tiež pravda, že slovenský minister Lajčák sa voči tomu verejne ohradil a vyjadril nádej, že rokovania túto situáciu vyjasnia. Podľa agentúry SITA ukrajinskému ministrovi prekážalo, že slovenská strana stranu ukrajinskú nechce informovať o technických parametroch kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch a nechce ich pustiť prezrieť si tamojšie plynovody. \" Momentálne máme vážne otázky so Slovenskom. Žiaľbohu, oni prakticky nie sú riešené zo slovenskej strany. Oni nás nechcú pustiť spolu so slovenskými expertmi na územie slovenskej kompresorovej stanice Kapušany, aby sme si mohli pozrieť technickú dokumentáciu a fyzicky prezrieť plynovody, \" povedal podľa ukrajinskej tlačovej agentúry Ukrinform minister Prodan, zatiaľ čo \"Slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream, však podľa hovorcu Vahrama Chuguryana nezaznamenal žiadny záujem zo strany Ukrajiny navštíviť slovenské plynárenské objekty, ani kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch. \"Akékoľvek tvrdenia opačného charakteru sú jasným výmyslom,\" uviedol.\" Minister Miroslav Lajčák naopak v súvislosti s danou témou počas pracovnej návštevy v Odese 7.4.2014 upozornil na nekorektné obvinenie: \" Hovorí sa o nej v Bruseli, v Bielom dome a hovorí sa o tom spôsobom, o ktorom som presvedčený, že nie je vo vzťahu ku Slovensku korektný a že ukrajinskí partneri veľmi často nehovoria pravdu.\" Správa TASR z 9. apríla 2014 uvádza, že \"Minister zahraničných vecí zopakoval, že Slovensko má viacero výhrad na adresu vyjadrení Prodana, ktorý obvinil SR, že blokuje začatie reverzných dodávok plynu cez svoje územie na Ukrajinu.\" Lajčák tiež zdôraznil dôležitosť rokovaní: \"Sme pripravení rokovať a poskytnúť naše kapacity, len to musí mať nejaké pravidlá. Nemôže to ísť na úkor našich medzinárodných záväzkov, ale som presvedčený, že sa dohodneme,\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 14.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Ukrinform", "upozornil", "Správa"], "url": ["http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1114-ukrajinci-nas-obvinili-ze-nechceme-reverz-o-co-im-ide/", "http://www.ukrinform.ua/eng/news/slovakia_blocking_issue_of_reverse_gas_supplies___prodan_319674", "http://www.energia.sk/spravodajstvo/zemny-plyn-a-teplo/m-lajcak-ukrajina-casto-nehovori-o-reverznom-toku-plynu-zo-sr-pravdu/12896/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/m-lajcak-ukrajina-plyn-reverz-mandat/80605-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:52.019742+00:00"}
{"id": "vr36584", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36584", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "...ten pôvodný už schválený zákon (zákon na podporu vlastenectva, pozn.), ktorý pán prezident republiky vrátil pán predseda národnej rady dal ako posledný bod rokovania, na čo nebol dôvod.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zo schváleného programu schôdze, za ktorý mimo iných hlasovali po úvodných obštrukciách v podobe návrhu zmeny programu a odídení z jednacej miestnosti pri prvotnom hlasovaní aj poslanci SNS vyplýva, že prezidentom vrátený zákon nebol posledný na programe. Avšak nie je možné dohľadať program schôdze pred obštrukciami a implementáciou zmien do programu schôdze.", "analysis_paragraphs": ["Zo schváleného programu schôdze, za ktorý mimo iných hlasovali po úvodných obštrukciách v podobe návrhu zmeny programu a odídení z jednacej miestnosti pri prvotnom hlasovaní aj poslanci SNS vyplýva, že prezidentom vrátený zákon nebol posledný na programe. Avšak nie je možné dohľadať program schôdze pred obštrukciami a implementáciou zmien do programu schôdze."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["schváleného programu", "v podobe návrhu zmeny", "prvotnom hlasovaní"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=228#current", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26818", "http://www.nrsr.sk/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26822"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:09.052980+00:00"}
{"id": "vr14711", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14711", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "V piatok vyšla správa komisie, hovorí: \"...necenovú konkurencieschopnosť Slovenska nepriaznivo ovplyvnili dlhodobé obavy týkajúce sa kvality podnikateľského prostredia verejnej správy a súdnictva. Toto zhoršenie sa prejavuje najmä nízkou účasťou domácich spoločnosti na globálnom dodávateľskom reťazci\".", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa Európskej komisie, ktorú má Radoslav Procházka na mysli pochádza zo dňa 26. februára 2016, a týka sa odporúčaní pre Slovenskú republiku. V nej sa uvádza (s. 4): \"Although Slovakia has succeeded in attracting new investment from foreign companies, long-standing concerns about the quality of the business environment, public administration and judicial system have dented its non-price competitiveness. This deterioration is reflected especially in a low participation of the domestically-owned companies in the global supply chain.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý", "analysis_paragraphs": ["Správa Európskej komisie, ktorú má Radoslav Procházka na mysli pochádza zo dňa 26. februára 2016, a týka sa odporúčaní pre Slovenskú republiku. V nej sa uvádza (s. 4): \"Although Slovakia has succeeded in attracting new investment from foreign companies, long-standing concerns about the quality of the business environment, public administration and judicial system have dented its non-price competitiveness. This deterioration is reflected especially in a low participation of the domestically-owned companies in the global supply chain.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý"], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:46.580137+00:00"}
{"id": "vr28163", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28163", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak mám presné informácie alebo aktuálne informácie, pretože medzitým mohla Ukrajina splatiť ďalšiu časť dlhu, tak ide o miliardové sumy dlhu vo vzťahu k Gazpromu...", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:", "analysis_paragraphs": ["Dlh Ukrajiny voci ruskej firme Gazprom je skutocne podla dostupných informácii rádovo v miliardách USD. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál TASR uviedol 26. marca 2014:"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "BBC", "RT", "Bloomberg"], "url": ["http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/kriza-na-ukrajine-dodavky-plynu-do-europy-ani-financne-plany-gazpromu-nezasiahla", "http://www.bbc.com/news/world-europe-27862849", "http://rt.com/business/171204-ukraine-gas-debt-gazprom/", "http://www.bloomberg.com/news/2014-08-13/gazprom-may-cut-dividends-up-to-44-on-ukrainian-debt-vtb-says.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:43.191049+00:00"}
{"id": "vr38619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38619", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Vaše prvé vyhlásenie, ak keď kríza začínala bolo, že ekonomická kríza sa Slovenska nedotkne. To bolo prvé a keď ste skončili, tak ste tvrdili, že všetky tie negatívne dopady, ktoré sú na Slovensku, spôsobila len ekonomická kríza.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V správe Sita z novembra 2008, Fico uvádza, že dopady hospodárskej krízy na SR budú minimálne . Fico v relácii o 5M12 okrem iného povedal: \"My sme dali (Cargu, pozn.) pôžičku preto, lebo sme povedali, že ľudia v Cargu nemôžu za to, že poklesli výkony. Za to môže svetová kríza\" Nič relevantnejšie som k tomu nenašiel. Abrhanov výrok, že Fico tvrdil že sa nás kríza nedotkne (to sa dá hneď spochybniť, tým že Fico hovoril o minimálnych dopadoch), alebo že krízou teraz Fico všetko odôvodňuje sa dá ľahšie spochybniť, keď to postavil do takejto interpretačnej roviny. Aj keď je pravdou, že sa často odvolával na krízu. A inak nemá tam byť náhodu obrázok Abrhana?", "analysis_paragraphs": ["V správe Sita z novembra 2008, Fico uvádza, že dopady hospodárskej krízy na SR budú minimálne . Fico v relácii o 5M12 okrem iného povedal: \"My sme dali (Cargu, pozn.) pôžičku preto, lebo sme povedali, že ľudia v Cargu nemôžu za to, že poklesli výkony. Za to môže svetová kríza\" Nič relevantnejšie som k tomu nenašiel. Abrhanov výrok, že Fico tvrdil že sa nás kríza nedotkne (to sa dá hneď spochybniť, tým že Fico hovoril o minimálnych dopadoch), alebo že krízou teraz Fico všetko odôvodňuje sa dá ľahšie spochybniť, keď to postavil do takejto interpretačnej roviny. Aj keď je pravdou, že sa často odvolával na krízu. A inak nemá tam byť náhodu obrázok Abrhana?"], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["minimálne", "o 5M12"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4186428/podla-fica-budu-dopady-krizy-na-slovensko-minimalne.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/122/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:45.208932+00:00"}
{"id": "vr29204", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29204", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Môže sa stať samozrejme, niekedy, napríklad u špecialistu, že má určitý limit výkonov a tie výkony sú nejakým spôsobom urobené vo vyššej miere, môže sa to samozrejme stať. Ale v drvivej väčšine a poisťovne potom s tými lekármi vždy rokujú. V prípade, že lekár má jeden rok viac pacientov a dokázateľne dokladuje tej zdravotnej poisťovni, že naozaj odliečil viac pacientov a tak ďalej, tak samozrejme je tu vždy šanca a reálne sa deje, že sa týmto lekárom zvýši tento limit.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zdravotné poisťovne skutočne určujú pre špecialistov limity na počet preplatených vyšetrení, a tento počet je flexibilný. Po prečerpaní limitu môže lekár písomne žiadať poisťovňu o uhradenie ošetrení nad limit, alebo jeho navýšenie. Viaceré zdroje však upozorňujú na komplikácie, ktoré tento systém lekárom spôsobuje a na problémy so zvyšovaním limitov. Nakoľko toto Uhliarik opomína hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Zdravotné poisťovne skutočne určujú pre špecialistov limity na počet preplatených vyšetrení, a tento počet je flexibilný. Po prečerpaní limitu môže lekár písomne žiadať poisťovňu o uhradenie ošetrení nad limit, alebo jeho navýšenie. Viaceré zdroje však upozorňujú na komplikácie, ktoré tento systém lekárom spôsobuje a na problémy so zvyšovaním limitov. Nakoľko toto Uhliarik opomína hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske", "článku", "tu", "tu"], "url": ["http://hnporadna.hnonline.sk/moje-zdravie-647/ondrej-kusy-pre-hn-limit-lekar-vycerpa-do-troch-tyzdnov-511026", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/332630-zdravotne-poistovne-vladnu-lekarom/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/298027-preco-staci-lekarom-pracovat-sest-hodin-denne/", "http://hnporadna.hnonline.sk/osobne-financie-645/poistovne-setria-aj-cez-nizke-limity-lekarom-462102"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:30.155481+00:00"}
{"id": "48423", "numeric_id": 48423, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48423", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Ja ministra odvolať nemôžem, odvoláva ho buď teda parlament, alebo môže podať demisiu sám, alebo pán premiér môže byť v tomto aktívny.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Ústavy SR prezident odvoláva jednotlivého člena vlády ak podal demisiu sám, ak návrh na jeho odvolanie podal predseda vlády, alebo ak mu Národná rada vyslovila nedôveru. Prezident teda ministra odvolať môže, nie však z vlastnej iniciatívy, ale len za určitých podmienok. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Ústavy SR prezident odvoláva jednotlivého člena vlády ak podal demisiu sám, ak návrh na jeho odvolanie podal predseda vlády, alebo ak mu Národná rada vyslovila nedôveru. Prezident teda ministra odvolať môže, nie však z vlastnej iniciatívy, ale len za určitých podmienok. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["odvoláva"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:40.632951+00:00"}
{"id": "vr39009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39009", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vystúpil z Asociácie nemocníc(J.Blanár, predseda žilinského VÚC pozn.), pretože ste odštátnili iba štátne nemocnice a vôbec ste nepristúpili k pomoci nemocniciam vo VÚC. Odmieta transformáciu.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa TASR predseda žilinského VÚC Juraj Blanár chce vyzvať riaditeľov štyroch nemocníc pôsobiacich na území žilinského samosprávneho kraja, aby z Aliancie nemocníc Slovenska (ANS) vystúpili. Dôvodom jeho konania je skutočnosť, že ANS navrhla vláde a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky zavedenie poplatkov v zdravotníctve, ktoré Blanár zásadne odmieta.Doteraz však nemocnice patriace pod Žilinský samosprávny kraj z ANS nevystúpili.\n\nJe však pravda, že J. Blanár transformáciu odmieta. Agentúra TASR uvádza nasledovné:„Bolo to tak aj v máji, kedy naši zástupcovia razantne odmietli spoplatnenie zdravotníctva. Namiesto toho, aby sa ANS starala o zmenu financovania, aby boli odstránené diskriminácie vo financovaní medzi súkromnými nemocnicami, štátnymi a krajskými nemocnicami, neustále presadzuje jedinú tézu, a to je spoplatnenie zdravotníctva,“ argumentuje Blanár.\n\nĎalej konštatuje: „Z neustálych tlakov na MZ je zrejmé, že vedenie ANS nereprezentuje verejné nemocnice, ale predovšetkým reprezentuje majiteľov súkromných nemocníc.“", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR predseda žilinského VÚC Juraj Blanár chce vyzvať riaditeľov štyroch nemocníc pôsobiacich na území žilinského samosprávneho kraja, aby z Aliancie nemocníc Slovenska (ANS) vystúpili. Dôvodom jeho konania je skutočnosť, že ANS navrhla vláde a Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky zavedenie poplatkov v zdravotníctve, ktoré Blanár zásadne odmieta.Doteraz však nemocnice patriace pod Žilinský samosprávny kraj z ANS nevystúpili.", "Je však pravda, že J. Blanár transformáciu odmieta. Agentúra TASR uvádza nasledovné:„Bolo to tak aj v máji, kedy naši zástupcovia razantne odmietli spoplatnenie zdravotníctva. Namiesto toho, aby sa ANS starala o zmenu financovania, aby boli odstránené diskriminácie vo financovaní medzi súkromnými nemocnicami, štátnymi a krajskými nemocnicami, neustále presadzuje jedinú tézu, a to je spoplatnenie zdravotníctva,“ argumentuje Blanár.", "Ďalej konštatuje: „Z neustálych tlakov na MZ je zrejmé, že vedenie ANS nereprezentuje verejné nemocnice, ale predovšetkým reprezentuje majiteľov súkromných nemocníc.“"], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "nevystúpili."], "url": ["http://www.zzz.sk/?clanok=11068", "http://www.asociacianemocnic.sk/index.php/organyans/zhromazdenieclenov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:43.985500+00:00"}
{"id": "vr31951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31951", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Vo vládnom materiály, ktorý hovorí o tom, ako bojovať proti únikom, je citát, ktorý spomína, že na Slovensku boli daňové úniky v roku 2006 na úrovni 1,3 miliardy eur, a v roku 2010 na úrovni 2,3.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súvislosti s \"vládny materiálom\" sa nám podarilo vyhľadať štúdiu IFP MF SR. J. Figeľ na základe tejto štúdie hovorí pravdu, i keď by bolo presnejšie hovoriť o tzv. daňovej medzere, ktorá nezahŕňa len daňové úniky, ale aj neúmyselné nepriznanie daňovej povinnosti. Zjednodušenia sa dopustili aj médiá. Slovenský rozhlas vo svojom príspevku cituje analýzu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR: \"Pokiaľ by sa úniky DPH dostali na úroveň priemeru Európskej únie, vyzbieralo by sa viac ako miliarda eur navyše, čo je 1,6 % HDP. Výber DPH sa podľa zistení inštitútu prudko zhoršuje od roku 2006 . Ján Tóth: „Zatiaľ čo celková strata pri výbere DPH bola za roky 2000-2005 stabilne okolo 18 %, táto daňová strata začala relatívne prudko rásť - až na úroveň 36 % v roku 2010 ( čo predstavuje 2,3 mld. Eur , pozn. demagog.sk) .“ Ak by sa suma 1 mld. eur použila na zníženie DPH, DPH by sa mohla znížiť zo súčasných 20 % na 14,3 %. Riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš: „Existujú presne popísané štruktúry alebo metódy, akým spôsobom súkromníci podvádzajú štát. Treba sa zamerať na ich odhaľovanie.“ Inštitút finančnej politiky skúmal aj vzťah únikov DPH u ostatných krajín Európskej únie. Tu sa potvrdilo, čím je vyššia DPH, tým je viac únikov.\" Spomínanú analýzu (.pdf) o daňovej medzere je možné nájsť aj na webovej stránke Inštitútu. V roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Sumu 1,3 mld. z roku 2006 ako stratu z neodvedenej DPH potvrdzuje aj štúdia vypracovaná spoločnosťou Reckon (s.9) , ktorá sa k nej dopracovala rozličnou metodikou. Novšie údaje nie sú k dispozícii, keďže analyzovala údaje len do roku 2006.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s \"vládny materiálom\" sa nám podarilo vyhľadať štúdiu IFP MF SR. J. Figeľ na základe tejto štúdie hovorí pravdu, i keď by bolo presnejšie hovoriť o tzv. daňovej medzere, ktorá nezahŕňa len daňové úniky, ale aj neúmyselné nepriznanie daňovej povinnosti. Zjednodušenia sa dopustili aj médiá. Slovenský rozhlas vo svojom príspevku cituje analýzu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR: \"Pokiaľ by sa úniky DPH dostali na úroveň priemeru Európskej únie, vyzbieralo by sa viac ako miliarda eur navyše, čo je 1,6 % HDP. Výber DPH sa podľa zistení inštitútu prudko zhoršuje od roku 2006 . Ján Tóth: „Zatiaľ čo celková strata pri výbere DPH bola za roky 2000-2005 stabilne okolo 18 %, táto daňová strata začala relatívne prudko rásť - až na úroveň 36 % v roku 2010 ( čo predstavuje 2,3 mld. Eur , pozn. demagog.sk) .“ Ak by sa suma 1 mld. eur použila na zníženie DPH, DPH by sa mohla znížiť zo súčasných 20 % na 14,3 %. Riaditeľ inštitútu Ineko Peter Goliaš: „Existujú presne popísané štruktúry alebo metódy, akým spôsobom súkromníci podvádzajú štát. Treba sa zamerať na ich odhaľovanie.“ Inštitút finančnej politiky skúmal aj vzťah únikov DPH u ostatných krajín Európskej únie. Tu sa potvrdilo, čím je vyššia DPH, tým je viac únikov.\" Spomínanú analýzu (.pdf) o daňovej medzere je možné nájsť aj na webovej stránke Inštitútu. V roku 2006 (s.19) sa celková strata príjmov rovnala hodnote 1,381 mld. eur. Daňová medzera (celková strata príjmov očistená o nevymoženú DPH) v tomto roku sa rovnala 993 mil. eur. V roku 2010 bola už celková strata príjmov 2,338 mld. eur. Daňová medzera bola na úrovni 2,226 mld. eur. Sumu 1,3 mld. z roku 2006 ako stratu z neodvedenej DPH potvrdzuje aj štúdia vypracovaná spoločnosťou Reckon (s.9) , ktorá sa k nej dopracovala rozličnou metodikou. Novšie údaje nie sú k dispozícii, keďže analyzovala údaje len do roku 2006."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["príspevku", "analýzu", "stránke", "Reckon (s.9)"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Danove-uniky?l=1&c=0&i=32648&p=1", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/tax_cooperation/combating_tax_fraud/reckon_report_sep2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:22.781140+00:00"}
{"id": "vr15879", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15879", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "Už teraz sú v platnosti rôzne nástroje, ktoré sú podobné tej e-pay karte, síce sú menšie. Ako napríklad inštitút osobitného príjemcu...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nástrojom resp. inštitútom podobným e-pay kariet je inštitút osobitného príjemcu, účelom ktorého je zabezpečiť, aby poskytovaná štátna sociálna dávka plnila svoj účel. Za ďalší podobný nástroj možno považovať automat na vodu, ktorý funguje v Plaveckom Štvrtku na princípe čipových kariet. Výrok Ábel Ravasza hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nástrojom resp. inštitútom podobným e-pay kariet je inštitút osobitného príjemcu, účelom ktorého je zabezpečiť, aby poskytovaná štátna sociálna dávka plnila svoj účel. Za ďalší podobný nástroj možno považovať automat na vodu, ktorý funguje v Plaveckom Štvrtku na princípe čipových kariet. Výrok Ábel Ravasza hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Inštitút osobitného príjemcu", "pdf", "názoru", "Plaveckom Štvrtku"], "url": ["http://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/dokumenty/StrategiaSR_integraciaRomov.pdf", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/informacia-k-zabezpeceniu-vykonu-osobitneho-prijemcu.htm", "http://www.strana-sas.sk/program/file/4330/SaS_volebny_program.pdf", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/366202-e-pay-karta-nie-je-novym-napadom-nazory-na-jej-zavedenie-sa-lisia", "https://www.aktuality.sk/clanok/272703/automat-na-vodu-alebo-prirodny-pramen-je-stale-realitou-mnohych-slovenskych-romov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:57.331836+00:00"}
{"id": "47710", "numeric_id": 47710, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47710", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Reforma zdravotníctva pred nami je, či sa nám to páči, či sa nám to nepáči a ja ako predseda vlády som sa za ňu postavil aj za pani ministerku Kalavskú, ... len na rozdiel od pána Lengvarského, my sme nemali žiadne dopredu zoznam, ktorých nemocníc by sa to mohlo dotknúť. Naopak, my sme povedali, 2 roky ideme veľmi detailne skúmať, čo sa v ktorej nemocnici robí", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini podporoval stratifikácu nemocníc, jeho spolustraníci a viacerí koaliční partneri však nie. Ministerstvu zdravotníctva unikol pracovný zoznam rozdelenia nemocníc. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. Stratifikácia nemocníc za Petra Pellegriniho Plán reformy nemocníc sa zostavoval 3 roky do roku 2019. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predstavila tzv. stratifikáciu nemocníc s tým, že pokiaľ by bola schválená parlamentom, malo sa s jej implementáciou začať od roku 2020. „ Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality,” povedala Prvé dva roky by mali mať nemocnice priestor na stanovenie a dosiahnutie limitov, ktoré si mali samé určiť podľa množstva výkonov. Až podľa ich (ne)splnenia sa malo rozhodnúť o tom, či im zdravotné poisťovne zazmluvnia dané výkony. Peter Pellegrini predstavoval ako premiér reformu zdravotníctva spoločne s vtedajšou ministerkou Andreou Kaľavskou. Po nepredložení reformy na rokovanie vlády 3. júla 2019 sa Pellegrini nechcel k reforme vyjadrovať, v auguste vyzdvihol stratifikáciu ako „ veľmi potrebnú”. Po stiahnutí reformy z rokovania parlamentu Kaľavská podala demisiu, od ktorej sa ju snažil Pellegrini neúspešne odhovoriť . Stratifikácia nemocníc za Vladimíra Lengvarského Podľa neoficiálneho zoznamu, ktorým koloval medzi novinármi a má ním disponovať minister zdravotníctva, sa majú nemocnice rozdeliť do piatich úrovní „od najvyššej národnej úrovne, cez koncovú, komplexnú a regionálnu až po najnižšiu, komunitnú úroveň”, na základe ktorých by mali niektoré nemocnice zmeniť zameranie svojho výkonu. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva nepotvrdila ani nevyvrátila pravosť zoznamu. Ministerstvo existenciu interného zoznamu pripúšťa, no jeho zverejnenie plánuje až po diskusii s povolanými subjektmi. O existencii zoznamu hovoria aj riaditelia nemocníc. O tajnom zozname, podľa ktorého by sa mali niektoré nemocnice rušiť , verejne hovoril Pellegriniho spolustranník Richard Raši. Spoluautor reformy nemocníc, Oskar Dvořák, v rozhovore pre Denník N oznámil, že žiaden konečný zoznam nemocníc zatiaľ neexistuje a oficiálne rozdelenie stratifikácie nemocníc bude zverejnené až po komunálnych voľbách budúci rok, najpravdepodobnejšie v decembri 2022.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini podporoval stratifikácu nemocníc, jeho spolustraníci a viacerí koaliční partneri však nie. Ministerstvu zdravotníctva unikol pracovný zoznam rozdelenia nemocníc. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. Stratifikácia nemocníc za Petra Pellegriniho Plán reformy nemocníc sa zostavoval 3 roky do roku 2019. Vtedajšia ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská predstavila tzv. stratifikáciu nemocníc s tým, že pokiaľ by bola schválená parlamentom, malo sa s jej implementáciou začať od roku 2020. „ Začiatkom by bol zber údajov či sledovanie indikátorov kvality,” povedala Prvé dva roky by mali mať nemocnice priestor na stanovenie a dosiahnutie limitov, ktoré si mali samé určiť podľa množstva výkonov. Až podľa ich (ne)splnenia sa malo rozhodnúť o tom, či im zdravotné poisťovne zazmluvnia dané výkony. Peter Pellegrini predstavoval ako premiér reformu zdravotníctva spoločne s vtedajšou ministerkou Andreou Kaľavskou. Po nepredložení reformy na rokovanie vlády 3. júla 2019 sa Pellegrini nechcel k reforme vyjadrovať, v auguste vyzdvihol stratifikáciu ako „ veľmi potrebnú”. Po stiahnutí reformy z rokovania parlamentu Kaľavská podala demisiu, od ktorej sa ju snažil Pellegrini neúspešne odhovoriť . Stratifikácia nemocníc za Vladimíra Lengvarského Podľa neoficiálneho zoznamu, ktorým koloval medzi novinármi a má ním disponovať minister zdravotníctva, sa majú nemocnice rozdeliť do piatich úrovní „od najvyššej národnej úrovne, cez koncovú, komplexnú a regionálnu až po najnižšiu, komunitnú úroveň”, na základe ktorých by mali niektoré nemocnice zmeniť zameranie svojho výkonu. Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva nepotvrdila ani nevyvrátila pravosť zoznamu. Ministerstvo existenciu interného zoznamu pripúšťa, no jeho zverejnenie plánuje až po diskusii s povolanými subjektmi. O existencii zoznamu hovoria aj riaditelia nemocníc. O tajnom zozname, podľa ktorého by sa mali niektoré nemocnice rušiť , verejne hovoril Pellegriniho spolustranník Richard Raši. Spoluautor reformy nemocníc, Oskar Dvořák, v rozhovore pre Denník N oznámil, že žiaden konečný zoznam nemocníc zatiaľ neexistuje a oficiálne rozdelenie stratifikácie nemocníc bude zverejnené až po komunálnych voľbách budúci rok, najpravdepodobnejšie v decembri 2022."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "schválená", "priestor", "predstavoval", "nechcel", "vyzdvihol", "odhovoriť", "neoficiálneho", "rušiť", "rozhovore"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/kalavska-reforma-nemocnic-by-paciento/421000-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/746270/fico-vyhral-pellegrini-stiahol-reformu-nemocnic/", "https://www.health.gov.sk/Clanok?premier-ministerka-stratifikacia", "https://www.health.gov.sk/Clanok?premier-ministerka-stratifikacia", "https://e.dennikn.sk/1516413/ako-sa-nerobi-reforma-prikladom-je-kalavska-a-jej-zmeny-v-nemocniciach/?ref=inc", "https://www.aktuality.sk/clanok/717398/kalavskej-reformu-nemocnic-vlada-odsunula/", "https://www.aktuality.sk/clanok/746270/fico-vyhral-pellegrini-stiahol-reformu-nemocnic/", "https://mediweb.hnonline.sk/spravy/2966365-utajeny-zoznam-nemocnic-kolko-ich-ostane-po-reforme-aka-je-pravda-o-ich-ruseni", "https://www1.pluska.sk/rady-a-tipy/unikol-prisne-strazeny-zoznam-ministerstva-tieto-nemocnice-maju-zrusit", "https://dennikn.sk/2578707/reformu-nemocnic-pripravuje-oskar-dvorak-rozdelenie-nemocnic-zverejnime-az-po-komunalnych-volbach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:30.992388+00:00"}
{"id": "vr35111", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35111", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Pán Počiatek:, vy keď ste nastúpili do vlády ste povedali, že znížite verejné výdavky...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uznesenie vlády SR z októbra 2006 stanovuje cieľ Č.15. zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol", "analysis_paragraphs": ["Uznesenie vlády SR z októbra 2006 stanovuje cieľ Č.15. zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu a súčasne zabezpečiť zefektívnenie vynakladania verejných prostriedkov s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Uznesenie vlády"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-5471?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:04.447290+00:00"}
{"id": "vr38908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38908", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "A jedna poznámka k tým pôžičkám. Nuž ta grécka cesta viedla za vašej vlády, keď sme mali 8% deficit. Ak by sme takýmto spôsobom ďalej pokračovali, tak sa dostaneme presne na cestu Grécka alebo na cestu Maďarska a dneska Maďarsko zvyšuje dane tak, že bude mať najvyššie daňové zaťaženie v Európskej únii.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Daňové systémy jednotlivých krajín EÚ sú rozdielne. Napriek tomu má EÚ snahu na základe jednotnej metodiky porovnávať výšku daní členských štátov. Tomuto bol venovaný aj publikácia Vývoj daňových systémov v EU (.pdf). (Taxation trends in the European Union - Data for the EU Member States, Iceland and Norway)\n\nNapr. výška celkového daňového zaťaženia ako percento z HDP bola v Maďarsku za rok 2009 na úrovni 39,5% HDP, čo predstavuje vrámci porovnávaných krajín deviate miesto. Publikácia zatiaľ neuvádza celkové daňové zaťaženie za rok 2010, avšak pri určitých druhoch daní sú už spracované aj tieto údaje.\n\nJe pravda, že pri niektorých druhoch daní patrí Maďarsko k špičke v EÚ (napr. v celkovej výške nepriamych daní patrí Maďarsku tretia priečka), ale celkovo sa nedá vyvodiť záver, že Maďarsko zvyšuje dane tak, že bude mať najvyššie daňové zaťaženie, resp. spôsob porovnávania rôznych daňových systémov a jeho metodika sú natoľko komplikované, že aktuálne údaje nie sú momentálne k dispozícií.\n\nPavol Abrhan by mal pravdu, ak by uviedol, že Maďarsko bude mať najvyššiu sadzbu DPH v rámci EÚ. Minulý týžden maďarská vláda predložila návrh o zvýšení sadzby DPH na 27% a stane sa tak krajinou s najvyššou sadzbou tejto dane. (nasleduje Švédsko a Dánsko so základnou sadzbou 25%)", "analysis_paragraphs": ["Daňové systémy jednotlivých krajín EÚ sú rozdielne. Napriek tomu má EÚ snahu na základe jednotnej metodiky porovnávať výšku daní členských štátov. Tomuto bol venovaný aj publikácia Vývoj daňových systémov v EU (.pdf). (Taxation trends in the European Union - Data for the EU Member States, Iceland and Norway)", "Napr. výška celkového daňového zaťaženia ako percento z HDP bola v Maďarsku za rok 2009 na úrovni 39,5% HDP, čo predstavuje vrámci porovnávaných krajín deviate miesto. Publikácia zatiaľ neuvádza celkové daňové zaťaženie za rok 2010, avšak pri určitých druhoch daní sú už spracované aj tieto údaje.", "Je pravda, že pri niektorých druhoch daní patrí Maďarsko k špičke v EÚ (napr. v celkovej výške nepriamych daní patrí Maďarsku tretia priečka), ale celkovo sa nedá vyvodiť záver, že Maďarsko zvyšuje dane tak, že bude mať najvyššie daňové zaťaženie, resp. spôsob porovnávania rôznych daňových systémov a jeho metodika sú natoľko komplikované, že aktuálne údaje nie sú momentálne k dispozícií.", "Pavol Abrhan by mal pravdu, ak by uviedol, že Maďarsko bude mať najvyššiu sadzbu DPH v rámci EÚ. Minulý týžden maďarská vláda predložila návrh o zvýšení sadzby DPH na 27% a stane sa tak krajinou s najvyššou sadzbou tejto dane. (nasleduje Švédsko a Dánsko so základnou sadzbou 25%)"], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["Vývoj daňových systémov v EU", "Minulý týžden", "najvyššou"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-DU-11-001/EN/KS-DU-11-001-EN.PDF", "http://byznys.ihned.cz/zpravodajstvi/c1-52873660-madarsko-bude-mit-smutne-prvenstvi-nejvyssi-dph-v-evropske-unii", "http://www.firemnifinance.cz/zpravy/finance/298099-zvysovani-sazeb-dph-v-eu-pokracuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:06.167380+00:00"}
{"id": "vr36045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36045", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jasne, existuje stránka statistics.sk. Je to oficiálna stránka Štatistického úradu. Tam je presne vidieť ktorý obvod, ktorá dedina kde koľko sme získali presne hlasov. Nepozeral som si konkrétne Luník 9, ale predpokladám, že sme tam nemali žiaden hlas.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa údajov ŠÚSR strana SAS získala na Luníku IX štyri hlasy a v Letanovciach 65 hlasov Počet hlasov pre občianske hnutie Obyčajných ľudí na Luníku IX a Letanovciah nie je možné zistiť, keďže občianske hnutie obyčajní ľudia sa uchádzali o post poslanca na kandidátskej listine strany SAS. S istotou môžeme povedať, že občianske hnutie Obyčajní ľudia dosiahli celkovo v parlamentných voľbách v roku 2010 počet 118 177 platných prednostných hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov ŠÚSR strana SAS získala na Luníku IX štyri hlasy a v Letanovciach 65 hlasov Počet hlasov pre občianske hnutie Obyčajných ľudí na Luníku IX a Letanovciah nie je možné zistiť, keďže občianske hnutie obyčajní ľudia sa uchádzali o post poslanca na kandidátskej listine strany SAS. S istotou môžeme povedať, že občianske hnutie Obyčajní ľudia dosiahli celkovo v parlamentných voľbách v roku 2010 počet 118 177 platných prednostných hlasov."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["Luníku IX", "Letanovciach"], "url": ["http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk", "http://app.statistics.sk/nrsr_2010/sr/tab10obv.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:50.874442+00:00"}
{"id": "vr16716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16716", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "... my máme napríklad tzv. kontrolný výkaz sme zaviedli (...) Keď to zaviedli v Dánsku, tak sa im podarilo vybrať na DPH o 80% viac ako rok predtým než ho mali. Keď sme to zaviedli my, tak sa to podarilo o nejakých 20-30% a toto sú práve tie peniaze do rozpočtu, naposledy 2,3 miliardy eur...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podávanie kontrolných výkazov sa na Slovensku zaviedlo od roku 2014. Výber daní z DPH sa pritom nezvýšil v takej miere, ako to uvádza Eduard Heger. Medzi rokmi 2013 a 2014 došlo k približne 6 % nárastu. Údaje o tom, kedy a ako boli zavedené kontrolné výkazy v Dánsku, nemáme k dispozícii. Podľa údajov poskytnutých Európskou komiciou, od roku 2007 nedošlo k tak extrémneho medziročnému nárastu vo výbere daní z DPH. Kvôli týmto nezisteným informáciam hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podávanie kontrolného výkazu pre platiteľov DPH bolo na Slovensku zavedené od 1.1.2014. Kontrolné výkazy predstavujú podrobný súhrn informácií o všetkých transakciách platiteľov DPH. Na základe toho môže Finančná správa odhaliť podozrivé transakcie.", "analysis_paragraphs": ["Podávanie kontrolných výkazov sa na Slovensku zaviedlo od roku 2014. Výber daní z DPH sa pritom nezvýšil v takej miere, ako to uvádza Eduard Heger. Medzi rokmi 2013 a 2014 došlo k približne 6 % nárastu. Údaje o tom, kedy a ako boli zavedené kontrolné výkazy v Dánsku, nemáme k dispozícii. Podľa údajov poskytnutých Európskou komiciou, od roku 2007 nedošlo k tak extrémneho medziročnému nárastu vo výbere daní z DPH. Kvôli týmto nezisteným informáciam hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Podávanie kontrolného výkazu pre platiteľov DPH bolo na Slovensku zavedené od 1.1.2014. Kontrolné výkazy predstavujú podrobný súhrn informácií o všetkých transakciách platiteľov DPH. Na základe toho môže Finančná správa odhaliť podozrivé transakcie."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["zavedené", "Európskej komisie", ".pdf", "Európska komisia", "Podľa"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/dan-z-pridanej-hodnoty/kontrolny-vykaz-dph#KedyPodatKV", "http://ec.europa.eu/eurostat/web/government-finance-statistics/data/database", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/study_and_reports_on_the_vat_gap_2017.pdf", "https://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_papers/taxation_paper_48.pdf", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/932130-slovensko-uz-nepatri-medzi-najhorsich-v-eu-aspon-vo-vybere-dph"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:44.604210+00:00"}
{"id": "vr31086", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31086", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Ja som tiež všeličo počul,ale pokiaľ vychádzate zo zákona, tak presné znenie zákona je také, že povinnosť oznámiť spáchanie trestného činu máte viete kedy? Keď sa to dozviete hodnoverným spôsobom.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V § 340 Neoznámenie trestného činu Trestného zákona sa píše: \" Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru , alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. \" Tvrdenia D. Krajcera potvrdzuje aj vyjadrenie právničky Transparency International Slovensko Zuzany Bukvišovej v denníku SME 6. apríla 2010: „ Treba vždy zvážiť, či sme sa o korupcii dozvedeli hodnoverne . Ak len niečo tušíme a nemáme to overené, nemáme povinnosť oznámiť to,\" vysvetľuje právnička Zuzana Bukvišová z právnej protikorupčnej poradne Transparency International Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V § 340 Neoznámenie trestného činu Trestného zákona sa píše: \" Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal zločin, na ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov, alebo niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti, a taký zločin alebo trestný čin neoznámi bez odkladu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru , alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu, a ak ide o osobu vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. \" Tvrdenia D. Krajcera potvrdzuje aj vyjadrenie právničky Transparency International Slovensko Zuzany Bukvišovej v denníku SME 6. apríla 2010: „ Treba vždy zvážiť, či sme sa o korupcii dozvedeli hodnoverne . Ak len niečo tušíme a nemáme to overené, nemáme povinnosť oznámiť to,\" vysvetľuje právnička Zuzana Bukvišová z právnej protikorupčnej poradne Transparency International Slovensko. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Trestného zákona", "SME"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=18750&FileName=05-z300&Rocnik=2005", "http://www.sme.sk/c/5315107/ak-mate-dokaz-korupciu-v-praci-nahlaste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:37.266504+00:00"}
{"id": "vr25830", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25830", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik", "statement": "Strana Hudackého vládla od roku 1998 desať rokov.", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana KDH, ktorej členom je aj Hudacký, bola vo vláde od roku 1998 až do roku 2006. KDH bola aj vládnou stranou počas vlády I. Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Ide teda približne o 10 rokov pôsobenia KDH ako vládnej strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame zloženie vlád od roku 1998: 1998-2002: vláda Mikuláša Dzurindu - strany: HZDS, SDK , SDĽ, SMK, SNS, SOP* 2002-2006: vláda Mikuláša Dzurindu - strany: HZDS, SDKÚ, SMK, KDH , ANO** 2006-2010: vláda Róberta Fica - strany: SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS 2010-2012: vláda Ivety Radičovej - strany: SDKÚ-DS, SaS, KDH , Most-Híd 2012- : vláda Róberta Fica - SMER-DS * Slovenskú demokratickú koalíciu vytvorilo 3. júla 1997 päť opozičných politických strán, vtedy ešte ako volebnú koalíciu. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie ( KDH ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). ** vo februári 2006 KDH vystúpilo z vládnej koalície a do konca volebného obdobia (do júna 2006) ostalo v opozícii. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana KDH, ktorej členom je aj Hudacký, bola vo vláde od roku 1998 až do roku 2006. KDH bola aj vládnou stranou počas vlády I. Radičovej v rokoch 2010 až 2012. Ide teda približne o 10 rokov pôsobenia KDH ako vládnej strany. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame zloženie vlád od roku 1998: 1998-2002: vláda Mikuláša Dzurindu - strany: HZDS, SDK , SDĽ, SMK, SNS, SOP* 2002-2006: vláda Mikuláša Dzurindu - strany: HZDS, SDKÚ, SMK, KDH , ANO** 2006-2010: vláda Róberta Fica - strany: SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS 2010-2012: vláda Ivety Radičovej - strany: SDKÚ-DS, SaS, KDH , Most-Híd 2012- : vláda Róberta Fica - SMER-DS * Slovenskú demokratickú koalíciu vytvorilo 3. júla 1997 päť opozičných politických strán, vtedy ešte ako volebnú koalíciu. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie ( KDH ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). ** vo februári 2006 KDH vystúpilo z vládnej koalície a do konca volebného obdobia (do júna 2006) ostalo v opozícii. Dátum zverejnenia analýzy: 28.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-28", "analysis_sources": {"text": ["členom", "vlád", "SDK", "Slovenskú demokratickú koalíciu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=788", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/tieto-vlady-panovali-na-slovensku-od-ro/475936-clanok.html?from=suggested_articles", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_koal%C3%ADcia", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_demokratick%C3%A1_koal%C3%ADcia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:47.885634+00:00"}
{"id": "vr25818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25818", "speaker": "Ľubomír  Vasilišin", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vasilisin", "statement": "Poviem príklad. Objednávať si v Prešove strážnu službu za 800 tisíc eur...", "statement_date": "2013-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Fakultná nemocnica v Prešove si objednávala strážnu službu na dva roky za sumu takmer 800 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Fakultná nemocnica v Prešove si objednávala strážnu službu na dva roky za sumu takmer 800 tisíc eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Trend"], "url": ["http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/udalosti-a-novinky/presov-hlada-drahsie-strazenie-nez-v-bratislave.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:46.982374+00:00"}
{"id": "46329", "numeric_id": 46329, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46329", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "táto vláda jednoducho si vybrala spôsob, že nejde plošne podporiť ekonomiku, hoci tvrdila, že 1,5 miliardy pôjde každý mesiac do našej ekonomiky. Zhruba dnes je vyplatených 588 000 000 a už sme 6 mesiacov pomaly od prvej vlny, takže to je veľmi malé číslo", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča je ďaleko od pôvodne deklarovaného cieľa, podľa ktorého mal štát poslať do ekonomiky postihnutej koronakrízou mesačnú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur. Doteraz vyplatená suma 588 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Ďalšie stovky miliónov eur dostali zamestnanci cez tzv. pandemické OČR-ky a PN-ky, a tiež firmy cez štátne bankové záruky. Keďže Peter Pellegrini povedal pravdu, no nie celú pravdu a chýbajúce informácie skresľujú celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako už zavádzajúce. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chcela ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov malo do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. K 23. septembru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poslalo zamestnávateľom a živnostníkom takmer 558 miliónov eur. To sú však iba peniaze v rámci tzv. nástroja kurzarbeit, ktorý štát vypláca cez dohody o poskytovaní pomoci. Ďalšie stovky miliónov eur úrady vyplatili na tzv. pandemickom ošetrovnom či pandemických PN-kách. 15 októbra minister práce Milan Krajniak hovoril o 220 miliónoch vyplatených na týchto opatreniach (12:40). Milióny eur do ekonomiky pritiekli aj cez tzv. bankové antikorona záruky Slovak Investment Holdingu.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča je ďaleko od pôvodne deklarovaného cieľa, podľa ktorého mal štát poslať do ekonomiky postihnutej koronakrízou mesačnú pomoc vo výške 1,5 miliardy eur. Doteraz vyplatená suma 588 miliónov eur je však len časť z vládnej pomoci, ktorú dostali firmy a živnostníci na udržanie pracovných miest. Ďalšie stovky miliónov eur dostali zamestnanci cez tzv. pandemické OČR-ky a PN-ky, a tiež firmy cez štátne bankové záruky. Keďže Peter Pellegrini povedal pravdu, no nie celú pravdu a chýbajúce informácie skresľujú celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako už zavádzajúce. 29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chcela ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počítal s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov malo do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. K 23. septembru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poslalo zamestnávateľom a živnostníkom takmer 558 miliónov eur. To sú však iba peniaze v rámci tzv. nástroja kurzarbeit, ktorý štát vypláca cez dohody o poskytovaní pomoci. Ďalšie stovky miliónov eur úrady vyplatili na tzv. pandemickom ošetrovnom či pandemických PN-kách. 15 októbra minister práce Milan Krajniak hovoril o 220 miliónoch vyplatených na týchto opatreniach (12:40). Milióny eur do ekonomiky pritiekli aj cez tzv. bankové antikorona záruky Slovak Investment Holdingu."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "malo", "poslalo", "vypláca", "stovky", "vyplatili", "hovoril", "pritiekli"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/prva-pomoc-zamestnancov-zamestnavatelov-szco-predlzena.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/prva-pomoc-zamestnancov-zamestnavatelov-szco-predlzena.html", "https://demagog.sk/vyrok/45477/", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/socialna-poistovna-dostala-doteraz-zo-statneho-rozpoctu-pomoc-vo-vyske-370-milionov-eur/", "https://www.ta3.com/clanok/1194727/peniaze-pre-fabriky-a-zamestnancov-konflikt-vo-vlade.html", "https://www.sih.sk/aktuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:06.356520+00:00"}
{"id": "vr33605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33605", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ročne prídeme na peniazoch, ktoré od ľudí vyberieme o pol miliardy v dôsledku korupcie.", "statement_date": "2013-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka právne interpretuje zistenie projektu Protikorupčnej iniciatívy. Jedným z hlavných zistením Publikácie (pdf., s.6) uverejnenej v marci 2013 s názvom Opatrenia na obmedzenie korupcie v podnikateľskom prostredí a vypracovanej v rámci projektu Protikorupčnej iniciatívy Podnikateľskou alianciou Slovenska, Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO je, že len na verejných zákazkách cez korupciu stratí až pol miliardy euro:", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka právne interpretuje zistenie projektu Protikorupčnej iniciatívy. Jedným z hlavných zistením Publikácie (pdf., s.6) uverejnenej v marci 2013 s názvom Opatrenia na obmedzenie korupcie v podnikateľskom prostredí a vypracovanej v rámci projektu Protikorupčnej iniciatívy Podnikateľskou alianciou Slovenska, Transparency International Slovensko a Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO je, že len na verejných zákazkách cez korupciu stratí až pol miliardy euro:"], "analysis_date": "2013-04-15", "analysis_sources": {"text": ["Publikácie"], "url": ["http://alianciapas.sk/wp-content/uploads/2013/04/01-Opatrenia-na-obmedzenie-korupcie-v-podnikate%C4%BEskom-prostred%C3%AD_FINAL-WEB.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:54.462498+00:00"}
{"id": "vr16227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16227", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...on (Emmanuel Macron, pozn.) má aj veľký náskok v tých ďalších preferenciách. Tam mal v niektorých dokonca vyše 60%, Marine Le Pen ani len 40.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb sa konalo 23. apríla 2017. Do druhého kola postúpili nacionalistka Marine Le Pen a centralista Emmanuel Macron. Podľa konečných výsledkov mal Macron 23,75 %, Le Penová 21,5%. Rozhodujúce 2. kolo volieb sa uskutoční 7. mája. Prieskum spoločnosti Elabe (dňa 5.5.2017) predpovedá v druhom kole pre Le Pen 38% a pre Macrona 62%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prvé kolo francúzskych prezidentských volieb sa konalo 23. apríla 2017. Do druhého kola postúpili nacionalistka Marine Le Pen a centralista Emmanuel Macron. Podľa konečných výsledkov mal Macron 23,75 %, Le Penová 21,5%. Rozhodujúce 2. kolo volieb sa uskutoční 7. mája. Prieskum spoločnosti Elabe (dňa 5.5.2017) predpovedá v druhom kole pre Le Pen 38% a pre Macrona 62%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Prvé", "predpovedá"], "url": ["https://dennikn.sk/tema/francuzske-volby/", "http://www.ta3.com/kategoria/287/francuzske-volby-2017.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:12.776564+00:00"}
{"id": "vr38011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38011", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Ja chcem pripomenúť, že posledné štyri, posledné dve volebné obdobia generálnych prokurátorov, boli generálni prokurátori zvolení širokým spektrom politickým, na základe veľkého konsenzu aj opozíciou aj koalíciou bol zvolený pán nebohý pán Hanzel a bol zvolený pán Trnka.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov. Bernáta navrhol poslanec ĽS-HZDS T. Cabaj. ČTK k voľbe Hanzela za GP 19.januára.1999 napísala (nie je dostupné online pozn.): \"V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.\" Koalícia v prípade voľby Hanzela za GP vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže len D. Trnka bol zvolený naprieč politickým spektrom.", "analysis_paragraphs": ["Za D. Trnku hlasovalo v tajnej voľbe 84 poslancov. Podľa kuloárnych informácií hlasovali za D. Trnku všetky poslanecké kluby okrem ĽS-HZDS a SDKÚ. Poslanci týchto dvoch strán zrejme hlasovali za J. Bernáta (šéfa Úradu špeciálneho prokurátora), ktorý získal 58 hlasov. Bernáta navrhol poslanec ĽS-HZDS T. Cabaj. ČTK k voľbe Hanzela za GP 19.januára.1999 napísala (nie je dostupné online pozn.): \"V čele Generální prokuratury Slovenské republiky stane od 1. února Milan Hanzel, někdejší ministr spravedlnosti ve vládě Jozefa Moravčíka z roku 1994. Návrh vládních stran na Hanzelovo jmenování včera v tajném hlasování podpořilo 78 poslanců 150členné slovenské sněmovny. Hanzel nahradí Michala Vaľa, který se po dohodě s vládou sám vzdal funkce k 31. lednu. Vláda premiéra Dzurindy se od nástupu netajila snahou o výměnu v čele prokuratury s odůvodněním, že Vaľo bránil šetření politicky citlivých případů.\" Koalícia v prípade voľby Hanzela za GP vtedy disponovala 93 hlasmi, takže o širokej podpore sa nedá hovoriť. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže len D. Trnka bol zvolený naprieč politickým spektrom."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.obroda.sk/clanok/1705/Poslanci-zvolili-za-generalneho-prokuratora-Dobroslava-Trnku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:39.216729+00:00"}
{"id": "vr18127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18127", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak si pamätám ten graf, ktorý som videl, tak to bolo možno 68% študentov, ktorí reálne obsadili tie vlaky a chodia do škôl.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tlačová správa ZSSK z roku 2016 uvádza, že za desať mesiacov roku 2016 bezplatnú prepravu využilo vyše 22 miliónov osôb. Z toho 69,4 % (15,4 mil.) tvorili žiaci, študenti a deti do 15 rokov. V štatistike ZSSK sú však zarátané aj jednorázové cesty žiakov a študentov, nie len dochádzanie do škôl. ZSSK doteraz nevydali novšiu správu o počte žiakov a študentov cestujúcich zadarmo pre roky 2017 a 2018. Zverejnený bol iba fakt, že v systéme na bezplatnú prepravu tvorili k 31. augustu 2018 z celkovo 1 160 443 zaregistrovaných osôb 45,4 % žiaci a študenti a 54,6 % dôchodcovia. Koľko percent cestujúcich zadarmo predstavujú žiaci a študenti nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa ZSSK z roku 2016 uvádza, že za desať mesiacov roku 2016 bezplatnú prepravu využilo vyše 22 miliónov osôb. Z toho 69,4 % (15,4 mil.) tvorili žiaci, študenti a deti do 15 rokov. V štatistike ZSSK sú však zarátané aj jednorázové cesty žiakov a študentov, nie len dochádzanie do škôl. ZSSK doteraz nevydali novšiu správu o počte žiakov a študentov cestujúcich zadarmo pre roky 2017 a 2018. Zverejnený bol iba fakt, že v systéme na bezplatnú prepravu tvorili k 31. augustu 2018 z celkovo 1 160 443 zaregistrovaných osôb 45,4 % žiaci a študenti a 54,6 % dôchodcovia. Koľko percent cestujúcich zadarmo predstavujú žiaci a študenti nie je známe. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["2016", "2018"], "url": ["http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/v-tomto-roku-bezplatnu-prepravu-vyuzilo-vyse-22-milionov-cestujucich.html", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/statne-zeleznice-bezplatne-prepravili-miliony-slovakov-najvacsou-skupinou-vsak-neboli-studenti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:57.831224+00:00"}
{"id": "vr34617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34617", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Anton Marcinčin napríklad formuloval prvú časť, takú nosnú ekonomickú časť programu KDH do volieb...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ekonomickú časť volebného programu KDH formuloval Anton Marcinčin.", "analysis_paragraphs": ["Ekonomickú časť volebného programu KDH formuloval Anton Marcinčin."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Ekonomickú časť", ""], "url": ["http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf", "http://www.kdh.sk/data/upload/documents/KDH_volebny-program_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:43.548593+00:00"}
{"id": "vr16820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16820", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "...máme tam politické nominácie a straníkov, ktorí vedú nemocnice (v TSK, pozn.)...", "statement_date": "2017-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členstvo v politických stranách nie je verejne dostupná informácia, preto okrem príslušníkov strán už s nejakou funkciou (napr. krajský poslanec) nie je možné túto informáciu zistiť. Demagog.SK nevie a nebude hodnotiť, či pri obsadení postov riaditeľov daných nemocníc došlo k politickým nomináciam. Keďže aspoň jeden z troch riaditeľov nemocníc je zároveň miestnym poslancom za politickú stranu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Do zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja radíme tri všeobecné nemocnice - NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Považská Bystrica a NsP Myjava. Riaditelia nemocníc patriacich pod spomínanú pôsobnosť menuje predseda TSK , ktorým je momentálne Jaroslav Baška, poslanec v politickej strane Smer-SD. Riaditeľom nemocnice v Považskej Bystrici je MuDr. Igor Steiner, kto je zároveň poslancom v Považskej Bystrici za stranu Smer-SD. Menovaný za riaditeľa bol 2. septembra 2016 Jaroslavom Baškom. V NsP Myjava je štatutárny zástupca poverený riadením nemocnice MuDr. Henrich Gašparík , avšak štatutárnym zástupcom je Jaroslav Baška. Terajší riaditeľ bol taktiež menovaný predsedom TSK. Nie je známe, čie je Gašparík členom nejakej politickej strany. V NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach je riaditeľom Mgr. Ivan Gašparovič . Menovaný bol Jaroslavom Baškom v auguste 2014. O politickej príslušnosti Gašparoviča tiež nie sú dostupné žiadne informácie. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Členstvo v politických stranách nie je verejne dostupná informácia, preto okrem príslušníkov strán už s nejakou funkciou (napr. krajský poslanec) nie je možné túto informáciu zistiť. Demagog.SK nevie a nebude hodnotiť, či pri obsadení postov riaditeľov daných nemocníc došlo k politickým nomináciam. Keďže aspoň jeden z troch riaditeľov nemocníc je zároveň miestnym poslancom za politickú stranu, hodnotíme výrok ako pravdivý. Do zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja radíme tri všeobecné nemocnice - NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach, NsP Považská Bystrica a NsP Myjava. Riaditelia nemocníc patriacich pod spomínanú pôsobnosť menuje predseda TSK , ktorým je momentálne Jaroslav Baška, poslanec v politickej strane Smer-SD. Riaditeľom nemocnice v Považskej Bystrici je MuDr. Igor Steiner, kto je zároveň poslancom v Považskej Bystrici za stranu Smer-SD. Menovaný za riaditeľa bol 2. septembra 2016 Jaroslavom Baškom. V NsP Myjava je štatutárny zástupca poverený riadením nemocnice MuDr. Henrich Gašparík , avšak štatutárnym zástupcom je Jaroslav Baška. Terajší riaditeľ bol taktiež menovaný predsedom TSK. Nie je známe, čie je Gašparík členom nejakej politickej strany. V NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach je riaditeľom Mgr. Ivan Gašparovič . Menovaný bol Jaroslavom Baškom v auguste 2014. O politickej príslušnosti Gašparoviča tiež nie sú dostupné žiadne informácie. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-19", "analysis_sources": {"text": ["menuje predseda TSK", "poslanec", "poslancom", "Menovaný", "MuDr. Henrich Gašparík", "menovaný", "Mgr. Ivan Gašparovič", "Menovaný"], "url": ["http://povazska.dnes24.sk/zmeny-v-povazskobystrickej-nemocnici-riaditel-skoncil-vo-funkcii-249559", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=233", "https://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj/poslanci.html?page_id=173", "http://povazska.dnes24.sk/zmeny-v-povazskobystrickej-nemocnici-riaditel-skoncil-vo-funkcii-249559", "http://www.nspmyjava.sk/kontakt.html?page_id=1286", "http://www.tvsen.sk/prispevok/default/id/3768/", "http://www.hospital-bojnice.sk/index.php?str=nsp_bojnice&obsah=2", "http://www.hospital-bojnice.sk/index.php?str=spravodajstvo&typ=sprava&detail=94"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:35.184182+00:00"}
{"id": "42561", "numeric_id": 42561, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42561", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...za posledné 4 roky som prakticky každé tri mesiace sedel s ukrajinským a ruským ministrom energetiky, so šefom Gazpromu, so šéfom Naftogasu...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok už Maroš Šefčovič vyslovil 6. marca 2019 v Rádiu Expres. Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie, no počas predvolebnej kampane čerpá neplatené voľno a zastupuje ho komisár EÚ Miguel Arias Cañete. V rámci EK zodpovedá za agendu budovania energetickej únie a vedie trojstranné rokovania medzi EK, Ruskom a Ukrajinou ohľadne kontraktu na dodávky ruského plynu s tranzitom cez Ukrajinu. Podľa verejne dostupných oznamov Európskej komisie Šefčovič v mene EÚ vedie dané stretnutia od marca 2015. Rokovania doteraz prebiehali nepravidelne, približne raz za štyri mesiace. Stretnutia na pracovnej úrovni prebiehajú aj pomimo týchto rokovaní. Presné záznamy sú dostupné len o rokovaniach, o stretnutiach na pracovnej úrovni už nie. Takisto sa nedá overiť, či sa všetkých schôdzí zúčastnili aj predstavitelia ruských nadnárodných firiem, ako sú Gazprom alebo Naftogaz. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. EÚ je mediátorom rozhovorov Ruska a Ukrajiny o dodávkach plynu od roku 2013, pričom Šefčovič ich má na starosti od roku 2015. Stretnutia prebiehali v marci , júni (aj za účasti CEO ukrajinského Naftogazu) a septembri 2015, ako aj v auguste 2016 či v decembri 2016. V júli 2018 boli rozhovory obnovené a prebiehalo prvé kolo rokovaní o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vyprší k 31. decembru 2019. Zúčastnené strany sa dohodli na trilaterálnom postupe a rozhovoroch vo frekvencii raz za šesť až osem týždňov. Neskôr prebiehali stretnutia na pracovnej úrovni. Dohodnutú frekvenciu najvyšších rokovaní sa dodržať nepodarilo, najmä kvôli zvýšeným tenziám medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku aféry v Kerčskom prielive. Druhé a zatiaľ posledné trojstranné rokovania sa konali v januári 2019. Ďalšie kolo je naplánované na máj 2019.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Maroš Šefčovič vyslovil 6. marca 2019 v Rádiu Expres. Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie, no počas predvolebnej kampane čerpá neplatené voľno a zastupuje ho komisár EÚ Miguel Arias Cañete. V rámci EK zodpovedá za agendu budovania energetickej únie a vedie trojstranné rokovania medzi EK, Ruskom a Ukrajinou ohľadne kontraktu na dodávky ruského plynu s tranzitom cez Ukrajinu. Podľa verejne dostupných oznamov Európskej komisie Šefčovič v mene EÚ vedie dané stretnutia od marca 2015. Rokovania doteraz prebiehali nepravidelne, približne raz za štyri mesiace. Stretnutia na pracovnej úrovni prebiehajú aj pomimo týchto rokovaní. Presné záznamy sú dostupné len o rokovaniach, o stretnutiach na pracovnej úrovni už nie. Takisto sa nedá overiť, či sa všetkých schôdzí zúčastnili aj predstavitelia ruských nadnárodných firiem, ako sú Gazprom alebo Naftogaz. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. EÚ je mediátorom rozhovorov Ruska a Ukrajiny o dodávkach plynu od roku 2013, pričom Šefčovič ich má na starosti od roku 2015. Stretnutia prebiehali v marci , júni (aj za účasti CEO ukrajinského Naftogazu) a septembri 2015, ako aj v auguste 2016 či v decembri 2016. V júli 2018 boli rozhovory obnovené a prebiehalo prvé kolo rokovaní o predĺžení zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu, ktorá vyprší k 31. decembru 2019. Zúčastnené strany sa dohodli na trilaterálnom postupe a rozhovoroch vo frekvencii raz za šesť až osem týždňov. Neskôr prebiehali stretnutia na pracovnej úrovni. Dohodnutú frekvenciu najvyšších rokovaní sa dodržať nepodarilo, najmä kvôli zvýšeným tenziám medzi Ruskom a Ukrajinou v dôsledku aféry v Kerčskom prielive. Druhé a zatiaľ posledné trojstranné rokovania sa konali v januári 2019. Ďalšie kolo je naplánované na máj 2019."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "voľno", "marca", "marci", "júni", "septembri", "auguste", "decembri", "júli", "dohodli", "Druhé", "januári", "máj"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/42500/", "https://www.aktuality.sk/clanok/664201/sefcovicovu-agendu-v-eurokomisii-docasne-prebral-miguel-arias-canete/", "http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-15-4533_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-15-4533_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5292_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-15-5724_en.htm", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/sefcovic-embarks-on-third-trilateral-gas-talks-on-ukraine/", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/ukraine-ready-to-join-trilateral-gas-talks-in-brussels/", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019/sefcovic/announcements/statement-1st-round-trilateral-talks-russia-and-ukraine_en", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/477246-o-plyne-budu-opat-rokovat-v-trojici-eu-rusko-ukrajina/", "https://www.europeansources.info/record/trilateral-talks-with-russia-and-ukraine-over-a-long-term-gas-transit-agreement/", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/pokracovanie-prepravy-ruskeho-plynu-cez-ukrajinu-a-slovensko-je-stale-neiste/", "https://www.euractiv.com/section/energy/news/russia-plays-for-time-in-eu-mediated-ukraine-gas-transit-talks/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:53.059509+00:00"}
{"id": "vr17135", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17135", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som tiež zakladal Smer a mal som 35 (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov sa Robert Fico narodil 15. septembra 1964, stranu SMER- SD podľa webu tejto strany založil v roku 1999, teda ako uvádza, vo veku 35 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov sa Robert Fico narodil 15. septembra 1964, stranu SMER- SD podľa webu tejto strany založil v roku 1999, teda ako uvádza, vo veku 35 rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["narodil", "webu"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/robert-fico/", "http://strana-smer.sk/profil"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:50.125636+00:00"}
{"id": "45382", "numeric_id": 45382, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45382", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Po prvé to nielen tak, že tu tak nejakých 400 000 000. Je to záväzok, ktorý bol rok, čo rok natrvalo, že nie je to jednorazový výdavok, ale natrvalo… veď to ste lámali cez koleno pár dní pred voľbami, na poslednú chvíľu v skrátenom konaní, čo neexistuje žiadne odôvodnenie pre skrátené konanie pre tých dôchodkov a my hovoríme, že áno, dajme dôchodcom, ale dajme im, dajme im, takým inteligentnejším spôsobom.", "statement_date": "2020-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výdavky na tzv. 13. dôchodky sú resp. by boli každoročné - kým by ich poslanci nezrušili. O zákonnosti ich prijatia cez skrátené legislatívne konanie existujú dôvodné pochybnosti. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s nákladmi na 13. dôchodky vo výške 432 miliónov eur ročne. Tieto výdavky nie sú jednorázové, zákonodarca ich plánoval ako každoročné. Pochybnosti o procese O spôsobe schvaľovania tohto opatrenia sú vážné pochybnosti. Vláda Petra Pellegriniho a jej poslanci ich totiž pred voľbami schválili narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa pravidiel môže ísť zákon v skrátenom konaní za „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody“. Ministerstvo práce v predkladacej správe argumentovalo , že neprijatím 13. dôchodkov a dvojnásobných prídavkov vraj „môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd“. Nevysvetlilo už, ako na to prišlo. Tento spôsob prijímania zákona kritizovala vtedajšia parlamentná aj mimoparlamentná opozícia. Prezidentka Zuzana Čaputová sa po voľbách obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky procesne prijaté v súlade so zákonom.", "analysis_paragraphs": ["Výdavky na tzv. 13. dôchodky sú resp. by boli každoročné - kým by ich poslanci nezrušili. O zákonnosti ich prijatia cez skrátené legislatívne konanie existujú dôvodné pochybnosti. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s nákladmi na 13. dôchodky vo výške 432 miliónov eur ročne. Tieto výdavky nie sú jednorázové, zákonodarca ich plánoval ako každoročné. Pochybnosti o procese O spôsobe schvaľovania tohto opatrenia sú vážné pochybnosti. Vláda Petra Pellegriniho a jej poslanci ich totiž pred voľbami schválili narýchlo v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa pravidiel môže ísť zákon v skrátenom konaní za „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody“. Ministerstvo práce v predkladacej správe argumentovalo , že neprijatím 13. dôchodkov a dvojnásobných prídavkov vraj „môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd“. Nevysvetlilo už, ako na to prišlo. Tento spôsob prijímania zákona kritizovala vtedajšia parlamentná aj mimoparlamentná opozícia. Prezidentka Zuzana Čaputová sa po voľbách obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či boli tzv. 13. dôchodky procesne prijaté v súlade so zákonom."], "analysis_date": "2020-05-22", "analysis_sources": {"text": ["počíta", "zákonodarca", "schválili", "pravidiel", "správe", "argumentovalo", "kritizovala", "vtedajšia", "po voľbách obrátila"], "url": ["https://www.rozpoctovarada.sk/download2/semafor_2020_04.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1837", "http://bit.ly/38sGhB6", "http://bit.ly/31QpGEN", "http://bit.ly/37jGQvP", "http://bit.ly/2SnpolJ,", "http://bit.ly/2vu3XXj", "http://bit.ly/2UITT7k", "https://ekonomika.sme.sk/c/22376050/caputova-napadla-zakon-pre-trinaste-dochodky-na-ustavnom-sude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:26.095754+00:00"}
{"id": "vr31300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31300", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dôležité je či korupcia rastie alebo klesá. Neexistuje jeden človek na Slovensku, ktorý bude tvrdiť, že teraz rástla a za minulej vlády klesala. Bolo to práve naopak.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Index vnímania korupcie (CPI) , ktorý každoročne pripravuje Transparency International, odzrkadľuje postoj občanov k tomu, do akej miery v ich krajine pociťujú vplyv korupcie. Z grafu vyplýva, že v čase nástupu novej vlády I.Radičovej, malo Slovensko v rebríčku CPI hodnotenie 4,3. Za minulý rok sa CPI Slovenska prepadlo na úroveň 4,0 a v celosvetovom rebríčku až na 66.miesto (z pôvodného 59.na 61. miesto v roku 2010). Zdroj: TI Slovensko sa podľa týchto zdrojov priblížilo k \"červeným číslam\" a pozícia sa zhoršila. Je to ale tak iba na prvý pohľad. Pri hodnotení sa musíme bližšie venovať metodológii hodnotenia krajín v rebríčku CPI. V blogu Mediawatch sa píše.: TIS vydala 1. decembra správu o rebríčku vnímania korupcie na Slovensku (a vo svete). Správa obsahuje niekoľko dôležitých upozornení a informácií (okrem samotného umiestnenia): Kvôli zmenám v konštrukcii indexu oproti minulému roku (40% slovenského skóre tvoria nové indikátory) nie sú výsledky Slovenska porovnateľné s rebríčkom z predošlého roka. … Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z 10 prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu rokov 2010-11. Najviac Index zodpovedá stavu krajiny z jesene roku 2010. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore. V najnovšom rebríčku bolo hodnotených o päť krajín viac ako v minulom roku. Hodnotenie miery korupcie je z vyššie uvedených dôvodov lepšie porovnávať inou metodológiou. Môžeme napríklad použiť údaje eurobarometra ., ktorý obsahuje hodnotenie korupcie z pohľadu občanov štátu. Od vstupu Slovenska do EÚ sa uskutočnili 4 barometre venujúce sa korupcii 2005, 2007, 2009 a 2012. V tomto rebríčku sa Slovensko zlepšilo. Na otázku Je korupcia veľkým problémom na Slovensku? pozitívne odpovedalo 78% opýtaných, oproti 83% v roku 2009. Vzhľadom na uvedení fakty hodnotíme výrok R.Sulíka ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Index vnímania korupcie (CPI) , ktorý každoročne pripravuje Transparency International, odzrkadľuje postoj občanov k tomu, do akej miery v ich krajine pociťujú vplyv korupcie. Z grafu vyplýva, že v čase nástupu novej vlády I.Radičovej, malo Slovensko v rebríčku CPI hodnotenie 4,3. Za minulý rok sa CPI Slovenska prepadlo na úroveň 4,0 a v celosvetovom rebríčku až na 66.miesto (z pôvodného 59.na 61. miesto v roku 2010). Zdroj: TI Slovensko sa podľa týchto zdrojov priblížilo k \"červeným číslam\" a pozícia sa zhoršila. Je to ale tak iba na prvý pohľad. Pri hodnotení sa musíme bližšie venovať metodológii hodnotenia krajín v rebríčku CPI. V blogu Mediawatch sa píše.: TIS vydala 1. decembra správu o rebríčku vnímania korupcie na Slovensku (a vo svete). Správa obsahuje niekoľko dôležitých upozornení a informácií (okrem samotného umiestnenia): Kvôli zmenám v konštrukcii indexu oproti minulému roku (40% slovenského skóre tvoria nové indikátory) nie sú výsledky Slovenska porovnateľné s rebríčkom z predošlého roka. … Index vnímania korupcie (Corruption Perceptions Index, CPI) je počítaný centrálou Transparency International v Berlíne. V prípade Slovenska index zahŕňa údaje z 10 prieskumov od siedmich inštitúcií (Svetové ekonomické fórum WEF, Freedom House, The Economist Intelligence Unit, Inštitút pre rozvoj manažmentu IMD, Bertelsmannova nadácia a analytické agentúry IHS Global Insight a Political Risk Services) uskutočnených v priebehu rokov 2010-11. Najviac Index zodpovedá stavu krajiny z jesene roku 2010. Prieskumy boli robené medzi domácimi i zahraničnými podnikateľmi a analytikmi. Týkali sa len korupcie vo verejnom sektore. V najnovšom rebríčku bolo hodnotených o päť krajín viac ako v minulom roku. Hodnotenie miery korupcie je z vyššie uvedených dôvodov lepšie porovnávať inou metodológiou. Môžeme napríklad použiť údaje eurobarometra ., ktorý obsahuje hodnotenie korupcie z pohľadu občanov štátu. Od vstupu Slovenska do EÚ sa uskutočnili 4 barometre venujúce sa korupcii 2005, 2007, 2009 a 2012. V tomto rebríčku sa Slovensko zlepšilo. Na otázku Je korupcia veľkým problémom na Slovensku? pozitívne odpovedalo 78% opýtaných, oproti 83% v roku 2009. Vzhľadom na uvedení fakty hodnotíme výrok R.Sulíka ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 05.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["66.miesto", "TI", "Mediawatch", "eurobarometra"], "url": ["http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/#CPI", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/#CPI", "http://medialne.blog.etrend.sk/mediawatch/2011/12/02/novy-rebricek-transparency-stare-problemy-s-jeho-interpretaciou/", "http://www.transparency.sk/analyza-hodnotenie/#barometer korupcie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:39.326274+00:00"}
{"id": "vr14802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14802", "speaker": "Milan Laurinc", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-laurinc", "statement": "(...)  aby koncepčné riadenie zdravotníctva, to znamená aj ošetrovateľské starostlivosti, boli riadené na ministerstve odborom ošetrovateľskej starostlivosti, čo vychádza ešte z roku 2011 z petície, ktorú podpisovalo štvrť milióna občanov Slovenskej republiky.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Petícia, ktorú podpísalo v roku 2011 takmer 250-tisíc ľudí, mala za úlohu okrem iného vytvoriť samostatného odboru ošetrovateľstva na ministerstve. Okrem toho riešila petícia aj nastavenie hodinovej minimálnej mzdy a skoršieho odchodu do dôchodku. Taktiež chce podporu vzdelávania pôrodných asistentiek a sestier, podporu mimonemocničnej starostlivosti, finančná úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj spomínané vytvorenie samostatného odboru ošetrovateľstva na ministerstve zdravotníctva. Petíciu podpísalo viac ako 243-tisíc občanov Slovenskej republiky. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. Petícia, ktorú podpísalo v roku 2011 takmer 250-tisíc ľudí, mala za úlohu okrem iného vytvoriť samostatného odboru ošetrovateľstva na ministerstve. Okrem toho riešila petícia aj nastavenie hodinovej minimálnej mzdy a skoršieho odchodu do dôchodku. Taktiež chce podporu vzdelávania pôrodných asistentiek a sestier, podporu mimonemocničnej starostlivosti, finančná úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, ale aj spomínané vytvorenie samostatného odboru ošetrovateľstva na ministerstve zdravotníctva. Petíciu podpísalo viac ako 243-tisíc občanov Slovenskej republiky. Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["petícia", "podpísalo"], "url": ["http://m.wbn.sk/zdravie/clanok/373726-opozicni-poslanci-nie-su-spokojni-s-riesenim-peticie-sestier/", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/sme-sestram-chyba-doraz.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:23.602807+00:00"}
{"id": "vr37927", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37927", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dobre, ale musím, ale musím povedať, že tak isto, ak sa jedná o odvodovú reformu, kto je tá politická strana, ktorá chráni živnostníkov, ktorá napríklad už, už dá sa povedať, presvedčila koaličných partnerov, že v prípade dohodárov akým spôsobom by sme mohli riešiť, ak toto nie je agenda potrebné pre občanov Slovenskej republiky, no prepáčte, ale potom ste absolútne vedľa.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zo správy SITA vyplýva, že strana Most-Híd sa usiluje hájiť záujmy živnostníkov a dohodárov. Ivan Švejna sa vyjadril, že urobí všetko preto, aby výsledná dohoda v koalícii o odvodovom zaťažení živnostníkov a dohodárov nebola taká, ako sa v súčasnosti javí, že by mohla byť. Vyjadrenie Bugára : \" My presadzujeme dve veci. Prvou je, aby dohodári neboli potrestaní, keďže viac ako 60 percent z nich má ročný príjem nižší než je 50 eur. Keby sme ich nútili platiť minimálne odvody, bolo by to 160 eur. To je nemiestne.\" Podľa predsedu Mostu-Híd e xistujú dve alternatívy pre výšku odvodov živnostníkov: \" Vieme si predstaviť napríklad násobok životného minima. Návrh však zatiaľ nerieši živnostníkov, ktorí zarábajú najmenej. Vieme si predstaviť kompromisné riešenie, ale nie také, na ktoré by doplatili dohodári a živnostníci.\" O výhradách Mostu-Híd voči zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 30% informuje denník Hospodárske noviny .", "analysis_paragraphs": ["Zo správy SITA vyplýva, že strana Most-Híd sa usiluje hájiť záujmy živnostníkov a dohodárov. Ivan Švejna sa vyjadril, že urobí všetko preto, aby výsledná dohoda v koalícii o odvodovom zaťažení živnostníkov a dohodárov nebola taká, ako sa v súčasnosti javí, že by mohla byť. Vyjadrenie Bugára : \" My presadzujeme dve veci. Prvou je, aby dohodári neboli potrestaní, keďže viac ako 60 percent z nich má ročný príjem nižší než je 50 eur. Keby sme ich nútili platiť minimálne odvody, bolo by to 160 eur. To je nemiestne.\" Podľa predsedu Mostu-Híd e xistujú dve alternatívy pre výšku odvodov živnostníkov: \" Vieme si predstaviť napríklad násobok životného minima. Návrh však zatiaľ nerieši živnostníkov, ktorí zarábajú najmenej. Vieme si predstaviť kompromisné riešenie, ale nie také, na ktoré by doplatili dohodári a živnostníci.\" O výhradách Mostu-Híd voči zjednoteniu paušálnych výdavkov pre živnostníkov vo výške 30% informuje denník Hospodárske noviny ."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Zo správy SITA", "Vyjadrenie Bugára", "predsedu Mostu-Híd e", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/172579_most-hid-chce-zmenu-v-navrhu-odvodov-pre-zivnostnikov", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1229184&tro6429_0_1", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1229184&tro6429_0_1", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-45752970-zivnostnikov-brani-most-a-kdh"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:57.695077+00:00"}
{"id": "vr26039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26039", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Dnes integrovaná doprava normálne existuje. Za vašej éry pani Flašíková... Neurobilo sa nič.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od júna 2013 funguje prvá etapa Bratislavskej i ntegrovanej dopravy (Integrovaný dopravný systém - IDS). Je však potrebné dodať, že ide len o prvú z niekoľkých etáp. Avšak nemožno tvrdiť, že sa počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 neurobilo vôbec nič. Napríklad už v roku 2008 začala jazdiť autobusová linka nadväzujúca na električku. Nedá sa preto hovoriť, že v rokoch 2005-2009 sa neurobilo nič. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od júna 2013 funguje prvá etapa Bratislavskej i ntegrovanej dopravy (Integrovaný dopravný systém - IDS). Je však potrebné dodať, že ide len o prvú z niekoľkých etáp. Avšak nemožno tvrdiť, že sa počas pôsobenia Flašíkovej-Beňovej ako podpredsedníčky BSK v rokoch 2005 - 2009 neurobilo vôbec nič. Napríklad už v roku 2008 začala jazdiť autobusová linka nadväzujúca na električku. Nedá sa preto hovoriť, že v rokoch 2005-2009 sa neurobilo nič. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-11-08", "analysis_sources": {"text": ["ntegrovanej", "prvú", "2008"], "url": ["http://www.bid.sk/prihovor/vazeni-navstevnici/", "http://www.bid.sk/integrovany-dopravny-system/", "http://www.bid.sk/integrovany-dopravny-system/historia-projektu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:34.742557+00:00"}
{"id": "vr31929", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31929", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Krajina (Slovensko, pozn.), ktorá mala druhý najhorší výber DPH, nehovoriac o tom, že pri DPH je ten výpadok iba 800 alebo 900 miliónov.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravdou, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie, na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. R. Fico pri argumentácií pri J. Figeľovi kladie dôraz na na veľkosť straty na DPH. Vzhľadom na to, že R. Fico neuvádza správne číslo výpadku na DPH hodnotíme výrok ako nepravdivý. Analýza Ministerstva financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur. V Analýze sa píše, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP). Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009. Z uvedeného je zrejmé, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie. Na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. Inými slovami R. Fico uvádza správne, že sme druhý najhorší v EÚ, no neuvádza správny výpadok. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie, na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. R. Fico pri argumentácií pri J. Figeľovi kladie dôraz na na veľkosť straty na DPH. Vzhľadom na to, že R. Fico neuvádza správne číslo výpadku na DPH hodnotíme výrok ako nepravdivý. Analýza Ministerstva financií SR odhaduje, že Slovensko príde ročne na daňových únikoch o 2,3 mld. eur. V Analýze sa píše, že v absolútnom vyjadrení dosiahla celková strata DPH v roku 2010 úroveň 2,3 mld eur (čo predstavuje 3,5 % HDP). Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009. Z uvedeného je zrejmé, že Slovensko má druhý najhorší výber DPH v rámci Európskej únie. Na druhej strane daňový únik na DPH nie je 800-900 miliónov ako tvrdí R. Fico, ale až 2,3 mld. eur podľa MF SR. V štúdii EÚ sa uvádza že rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur. Inými slovami R. Fico uvádza správne, že sme druhý najhorší v EÚ, no neuvádza správny výpadok. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["Analýza", "Štúdia Európskej únie"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:23.654213+00:00"}
{"id": "vr34874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34874", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Čo sa týka preferencií, viete, ja som to už povedal v jednej relácii, dokonca s vašim kolegom pánom Maďaričom, že môžu, ak teda porovnávajú, tak nemôžu jablká s hruškami...", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slová o miešaní hrušiek s jablkami sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Slová o miešaní hrušiek s jablkami sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:46.828748+00:00"}
{"id": "vr31931", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31931", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "SDKÚ-DS má 5 návrhov zákonov, ku ktorým by som bol rád, to je naša agenda, aby sa Smer a vôbec táto socialistická väčšina vyjadril. Konkrétne k 5 návrhom zákonov, ktoré sú už dnes v parlamente. Nejdeme o tom filozofovať, nejdeme tu robiť nejaké predstavenie, kresliť nejaké grafy, je tam 5 návrhov zákonov, ktoré uľahčia širokým skupinám obyvateľstva a ja chcem iba počuť áno alebo nie.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke NRSR , sme našli 5 návrhov zákonov, pod ktorými je podpísaný aj poslanec P. Frešo a teda asi ide o tie, o ktorých tvrdí, že by chcel počuť vyjadrenie Smeru. Týkajú sa: Živnostenského zákona Zákona o dani z príjmov Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zákona o rodičovskom príspevku Zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na stránke NRSR , sme našli 5 návrhov zákonov, pod ktorými je podpísaný aj poslanec P. Frešo a teda asi ide o tie, o ktorých tvrdí, že by chcel počuť vyjadrenie Smeru. Týkajú sa: Živnostenského zákona Zákona o dani z príjmov Zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) Zákona o rodičovskom príspevku Zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=zakony/prehlad/predlozene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:23.914317+00:00"}
{"id": "vr18195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18195", "speaker": "Pavel Hagyari", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavel-hagyari", "statement": "Keď som odchádzal ja, mesto Prešov bolo druhé najmenej zadĺžené mesto. Teraz sme najviac zadĺženým krajským mestom.", "statement_date": "2018-10-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pavel Hagyari o post primátora prišiel po komunálnych voľbách v novembri 2014. Podľa analýzy finančnej stability 50 najväčších miest Slovenska, ktorú vydal inštitút INEKO, bol v roku 2014 celkový dlh Prešova 29,80 % ( .pdf , s. 13). V roku 2017 celkový dlh mesta dosiahol 38,79 % ( .pdf , s. 15), čo z Prešova spravilo najzadĺženejšie krajské mesto. Avšak v roku 2014 Prešov nebol druhým ale až štvrtým krajským mestom s najmenším dlhom (po Košiciach, Banskej Bystrici a Trnave). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavel Hagyari o post primátora prišiel po komunálnych voľbách v novembri 2014. Podľa analýzy finančnej stability 50 najväčších miest Slovenska, ktorú vydal inštitút INEKO, bol v roku 2014 celkový dlh Prešova 29,80 % ( .pdf , s. 13). V roku 2017 celkový dlh mesta dosiahol 38,79 % ( .pdf , s. 15), čo z Prešova spravilo najzadĺženejšie krajské mesto. Avšak v roku 2014 Prešov nebol druhým ale až štvrtým krajským mestom s najmenším dlhom (po Košiciach, Banskej Bystrici a Trnave). Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.ineko.sk/file_download/897/Anal%C3%BDza+finan%C4%8Dnej+stability+50+najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%ADch+miest+v+SR+-+2014.pdf", "http://www.ineko.sk/file_download/1284/Anal%C3%BDza+finan%C4%8Dnej+stability+50+najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%ADch+miest+v+SR+za+rok+2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:40.864433+00:00"}
{"id": "vr35462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35462", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "No a čo sa teraz deje? Keď sa pozriete na to, z čoho sa skladá to šetrenie v rozpočte, tak sú to vlastne dva druhy šetrenia. Poprvé, sú to vlastne zvýšené príjmy tým, že sa zvyšujú rôzne daňové a odvodové zaťaženie, z toho teda vláda získava peniaze, to je ten spôsob ako šetrenia z tých asi 1 a 3/4 miliardy je to 770 miliónov eur, ktoré má pritiecť takýmto spôsobom a z toho zvyšku, čo je asi 950 miliónov eur, je tam obrovské množstvo škrtov, ktoré opäť dopadajú na konkrétnych ľudí.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "B. Ondruš vychádza z údajov, ktoré prezentovala koalícia. Praktické zhrnutie návrhu, ktoré B. Ondruš uvádza presne, nájdete na Etrend .sk", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš vychádza z údajov, ktoré prezentovala koalícia. Praktické zhrnutie návrhu, ktoré B. Ondruš uvádza presne, nájdete na Etrend .sk"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Etrend"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/co-sa-zmeni-v-daniach-a-odvodoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:48.300409+00:00"}
{"id": "vr36859", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36859", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Po ovocí treba rozhodovať, po skutkoch a to, že v rezorte zdravotníctva dnes už napríklad poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá stratové mesiace prechádza do pozitívnej bilancie", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Webová stránka Všeobecnej zdravotnej poisťovne do dnešného dňa (18. január 2011, pozn.) neobsahuje výročnú správu za rok 2010. V roku 2009 vyprodukovala stratu vyše 17 miliónov eur. Koncom minulého roku však VZP vydala tlačovú správu v ktorej informuje o pozitívnom výsledku hospodárenia za október.", "analysis_paragraphs": ["Webová stránka Všeobecnej zdravotnej poisťovne do dnešného dňa (18. január 2011, pozn.) neobsahuje výročnú správu za rok 2010. V roku 2009 vyprodukovala stratu vyše 17 miliónov eur. Koncom minulého roku však VZP vydala tlačovú správu v ktorej informuje o pozitívnom výsledku hospodárenia za október."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["neobsahuje", "vyprodukovala stratu", "vydala"], "url": ["http://www.vszp.sk/showdoc.do?docid=394", "http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1216196", "http://www.zzz.sk/?clanok=9509"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:34.059355+00:00"}
{"id": "vr29271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29271", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "A druhá vec je, školy jednoducho, tie kvalitné školy naozaj o peniaze neprichádzajú, veď my predsa máme už dnes rozbehnutý veľký program zo štrukturálnych fondov, kde kvalitné školy, naopak, sú dovybavovávané, takže to materiálne zabezpečenie je tam pomerne výrazné.", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnej dobe existuje systém oceňovania škôl na základe kvality, ktorý je financovaný aj zo štrukturálnych fondov. Jedným z cieľov projektov MŠVVŠ využívajúcich štrukturálne fondy pre obdobie 2014 až 2020 je aj zlepšenie kvality škôl, a to ako zlepšením kvality vyučujúcich tak aj lepším prepojením školstva s pracovným trhom. Taktiež existujú dotácie zo štrukturálnych fondov určené na vybavenie škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nJe pravdou, že bývalý minister školstva D. Čaplovič vydal nariadenie, podľa ktorého sa pri financovaní škôl bude prizerať na celkovú kvalitu konkrétnej školy a na uplatnenie jej absolventov na trhu práce. Podľa TASR v roku 2012 uviedol :\n\n\"Budeme meniť normatív, nie na žiaka, ale na kvalitu triedy, kvalitu školy a úspešnosť školy na trhu práce, a samozrejme, podľa toho, či na gymnáziách zriadia aspoň jednu triedu prírodovedného charakteru.Tí, ktorí to zriadia, dostanú bonifikáciu, tí, ktorí nie, budú sa musieť rozlúčiť s bonifikáciou.\"", "analysis_paragraphs": ["V súčasnej dobe existuje systém oceňovania škôl na základe kvality, ktorý je financovaný aj zo štrukturálnych fondov. Jedným z cieľov projektov MŠVVŠ využívajúcich štrukturálne fondy pre obdobie 2014 až 2020 je aj zlepšenie kvality škôl, a to ako zlepšením kvality vyučujúcich tak aj lepším prepojením školstva s pracovným trhom. Taktiež existujú dotácie zo štrukturálnych fondov určené na vybavenie škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Je pravdou, že bývalý minister školstva D. Čaplovič vydal nariadenie, podľa ktorého sa pri financovaní škôl bude prizerať na celkovú kvalitu konkrétnej školy a na uplatnenie jej absolventov na trhu práce. Podľa TASR v roku 2012 uviedol :", "\"Budeme meniť normatív, nie na žiaka, ale na kvalitu triedy, kvalitu školy a úspešnosť školy na trhu práce, a samozrejme, podľa toho, či na gymnáziách zriadia aspoň jednu triedu prírodovedného charakteru.Tí, ktorí to zriadia, dostanú bonifikáciu, tí, ktorí nie, budú sa musieť rozlúčiť s bonifikáciou.\""], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["projektov", "dotácie", "uviedol", "správe", "súhlasili", "uvádza", "Výdavky", "financuje", "Prvým", "Druhým", "ponúka", "Podľa"], "url": ["https://www.minedu.sk/programove-obdobie-2014-%E2%80%93-2020/", "http://www.asfeu.sk/operacny-program-vzdelavanie/dokumenty-pre-prijimatelov/", "http://aktualne.atlas.sk/caplovic-meni-pravidla-hry-skoly-dostanu-peniaze-podla-kvality-a-uspechu-na-trhu-prace/slovensko/skolstvo/", "https://www.minedu.sk/data/att/5250.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/5256.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-122131", "https://www.minedu.sk/data/att/7233.pdf", "https://www.minedu.sk/programove-obdobie-2014-%E2%80%93-2020/", "https://www.minedu.sk/operacny-program-vyskum-a-inovacie/", "https://www.minedu.sk/operacny-program-ludske-zdroje/", "https://www.minedu.sk/data/att/7342.pdf", "http://www.noveskolstvo.sk/print.php?1235"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:46.584156+00:00"}
{"id": "vr30616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30616", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ukázali sme vzťah k tomuto štátu, keď sme zahlasovali za ústavný zákon o dlhovej brzde.", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová. Z uvedeného vyplýva, že všetci prítomní poslanci strany Smer hlasovali za.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová. Z uvedeného vyplýva, že všetci prítomní poslanci strany Smer hlasovali za."], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovalo"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti resp. dlhovej brzde bol schválený v NR SR 8. decembra 2011. Hlasovalo zaňho 146 poslancov zo 147 prítomných. Zdržala sa hlasovania len Anna Belousovová (už nie členka SNS). Z uvedeného vyplýva, že R. Rafaj hovorí pravdu ak tvrdí, že ústavný zákon o dlhovej brzde prijali a zhodli sa na ňom všetci."]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:20.009518+00:00"}
{"id": "vr35552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35552", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V podstate je to unikátny výsledok (počet percent strany SMER-SD v posledných parlamentných voľbách, pozn.) v Európe...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Či sa jedna o unikátny výsledok sa nám neodarilo overiť napríklad aj vzhľadom na to, že Fico nešpecifikoval obdobie v ktorom sa to nemalo žiadnej vládnej strane podariť.", "analysis_paragraphs": ["Či sa jedna o unikátny výsledok sa nám neodarilo overiť napríklad aj vzhľadom na to, že Fico nešpecifikoval obdobie v ktorom sa to nemalo žiadnej vládnej strane podariť."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:24.520534+00:00"}
{"id": "vr27355", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27355", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Zamestnanosť, sme jedna z mála krajín, kde tento počet klesá. Česko, Poľsko, tieto krajiny v zamestnanosti rastú.", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je síce pravdou, že zamestnanosť v Česku a Poľsku rastie, kým na Slovensku klesá, nie je však úplne pravdou, že by sme boli jedna z mála krajín, ktorá medziročne zaznamenala pokles v zamestnanosti. Okrem Slovenska to bolo až sedem krajín. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Eurostat ešte nemá k dispozícii údaje ročné údaje za rok 2013, ale len za rok 2012. V tomto prípade oproti roku 2011 na Slovensku o 0,1 p.b. narástla zamestnanosti v roku 2012. Počet zamestnaných narástol o takmer približne tisíc oproti roku 2012. Podla štvrťročných údajov Eurostat, medziročne poklesla zamestnanosť Slovensku a ďalším siedmim krajinám. Ide o Belgicko, Dánsko, Grécko, Cyprus, Holandsko a Rakúsko (údaj za 3. štvrťrok 2013), Slovinsko a Slovensko (údaj za 3. štvrťrok 2013). V ostatných krajinách teda aj v Poľsku aj Česku zamestnanosti medziročne rástli. Uvádzame ešte údaje o vývoji počtu zamestnaných za jednotlivé krajiny. Je pravdou, že kým medziročne v Česku a Poľsku je zaznamenaný medziročný nárast v počte zamestnaných, na Slovensku je pokles. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že zamestnanosť v Česku a Poľsku rastie, kým na Slovensku klesá, nie je však úplne pravdou, že by sme boli jedna z mála krajín, ktorá medziročne zaznamenala pokles v zamestnanosti. Okrem Slovenska to bolo až sedem krajín. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Eurostat ešte nemá k dispozícii údaje ročné údaje za rok 2013, ale len za rok 2012. V tomto prípade oproti roku 2011 na Slovensku o 0,1 p.b. narástla zamestnanosti v roku 2012. Počet zamestnaných narástol o takmer približne tisíc oproti roku 2012. Podla štvrťročných údajov Eurostat, medziročne poklesla zamestnanosť Slovensku a ďalším siedmim krajinám. Ide o Belgicko, Dánsko, Grécko, Cyprus, Holandsko a Rakúsko (údaj za 3. štvrťrok 2013), Slovinsko a Slovensko (údaj za 3. štvrťrok 2013). V ostatných krajinách teda aj v Poľsku aj Česku zamestnanosti medziročne rástli. Uvádzame ešte údaje o vývoji počtu zamestnaných za jednotlivé krajiny. Je pravdou, že kým medziročne v Česku a Poľsku je zaznamenaný medziročný nárast v počte zamestnaných, na Slovensku je pokles. Dátum zverejnenia analýzy: 22.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Počet"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tsdec420", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsi_emp_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:39.635438+00:00"}
{"id": "vr30023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30023", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Azylantom prispievame niekoľkými tisícami eur, kým naši dôchodci žijú z pár sto eur mesačne.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ak dôchodcami chápeme poberateľov starobného dôchodku, tak priemerná výška dôchodku dosahuje 409, 27 €. Oproti tomu, nositelia štatútu azylanta môžu, tak ako ostatní občania Slovenskej republiky, žiadať o dávky v hmotnej núdzi zabezpečujúce základné životné minimum. Dávka v hmotnej núdzi na mesiac činí pre jednu osobu 61,60 € , pričom existuje možnosť získať ďalšie dávky zo systému sociálnej pomoci (napr. príspevok na bývanie) na zabezpečenie základných životných potrieb. Oproti poistnej dávky starobného dôchodku, na ktorý má jedinec nárok v prípade, že prispieval do systému sociálneho poistenia, je nárok na dávku v hmotnej núdzi testovaný nedostatočnou schopnosťou zabezpečiť si príjem. Vychádzame z predpokladu, že azylanti nemajú dostatok financií a bude pre nich obtiažnejšie sa zaradiť na pracovnom trhu, takže sa stávajú častejšie poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Na uľahčenie procesu začlenenia nielen na trhu práce, ale taktiež do spoločnosti sú azylanti zaradený do integračného procesu trvajúceho približne pol roka. Azylantom je poskytnutý jednorázový finančný príspevok 1, 5 násobku životného minima , tj. 297, 14 €. Podľa portálu projustice.sk s modelovými údajmi o nákladoch na jedného azylanta poskytnuté Migračným úradom sa základné úhrady na integračný proces pohybujú až na 2 150 €.Výrok je hodnotený ako zavádzajúci, je síce pravda, že suma vyčlenená na jednorázovo vyplatený integračný proces je rádovo vyššia ako priemerná suma starobného dôchodku na Slovensku, avšak cieľom jednotlivých nákladov pre azylantov je zabezpečenie začlenenia na pracovnom trhu, tj. finančnej samostatnosti azylantov.Taktiež objem nákladov spojených s utečencami je neporovnatelne nížší s objemom financií vyplácaných v rámci starobného dôchodkového poistenia, ktoré poberá 1, 3 milióna obyvateľov. Naviac, suma vzťahujúca sa k výške starobného dôchodku ilustruje iba finančnú časť poistnej dávky a neodzrkadľuje komplexnú starostlivosť sociálneho štátu o dôchodcu ak by sa dostal do krízovej situácie podobne ako to je u utečencov. To znamená, že nie je relevantné porovnávať celkové náklady na riešenie komplexnej krízovej situácie utečenca ( finančné dávky, financovanie služieb na integráciu apod.) a poistnú dávku poberateľa starobného dôchodku bez ďalších nákladov podporných mechanizmov sociálneho štátu, ktoré by dôchodcovia využívajú v krízových situáciach (opatrovateľská služba apod.). V nasledujúcich častiach bude detailnejšie predstavená argumentácia týkajúca sa výšky príspevkov na strane zmienených dôchodcov, a potom na strane žiadateľov o azyl a azylantov.\n\nNa Slovensku existuje niekoľko druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský/vdovecký, sirotský), pričom najčastejšie vyplácaný je práve starobný dôchodok. Počet poberateľov starobného dôchodku dosiahol k 31. augustu 1, 35 milióna. Dôchodky sú poistné dávky , to znamená, že nárok na vyplácanie vzniká po istej dobe prispievania do sociálneho systému štátu (i keď existujú isté výnimky, napr. nárok na sirotský dôchodok môže byť uplatnený aj v prípade ak rodič, či osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa zomrel pri výkone povolania bez ohľadu na to koľko rokov prispieval do poistného systému). Výška dôchodku zohľadňuje počet rokov prispievania do systému sociálneho zabezpečenia, tak ako mzdový základ poberateľa dávky. Ako už bolo zmienené, priemerná výška starobného dôchodku činila k 31. 8. 409, 27 €. Za posledný rok predstavoval pomer priemernej výšky vyplácaného starobného dôchodku na jednu osobu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR brutto 47 % . Treba však mať na pamäti, že pomer je definovaný ako vzťah medzi hrubou mzdou, ktorá činila v roku 2014 858,00 €, pričom priemerná čistá mzda činila za to isté obdobie 665 € . To znamená, že pomer je počítaný z peňazí, ktoré poberatelia dôchodkov dostávajú, zatiaľ čo pomerná strana priemerných príjmov počíta s príjmami ešte pred zdanením a odvodmi.\n\nAzylanti, teda utečenci, do slovenského systému sociálneho poistenia neprispievali a v prípade, že im je priznaný štatút azylanta a nemajú dostatok svojich finančných prostriedkov sa stávajú súčasťou systému sociálnej pomoci určenej pre ľudí pod hranicou životného minima. V minulom roku bolo na Slovensku 130 žiadateľov o azyl , pričom ani jednému nebol priznaný štatút azylanta. Žiadateľ o azyl je povinný podliehať úkonom na zistenie majetkových a finančných pomerov. V prípade, že azylant má dostatočné finančné krytie podiela sa, alebo spolupodiela sa na pobyte v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo na výdavkoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (podľa § 23 Z.z. 408/2002 Zákon o azyle ). V integračnom, alebo azylovom zariadení sa žiadateľom poskytuje vreckové vo výške 43 centov za deň, ubytovanie a strava. Podľa vyššie zmienených nákladov s údajmi z Migračného údaju sa základné náklady pohybujú na 2 000 €. Podľa expertov denníka SME dosahujú celkové náklady v rámci integračného procesu 1 500 € na utečenca. V prípade pridelenia statusu azylanta na Slovensku sa azylant zaraďuje do systému sociálnej starostlivosti na Slovensku. To znamená, že existuje nárok na dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky v hmotnej núdzi je u jednotlivca 61,60 € na osobu za mesiac. Systém dávok v hmotnej núdzi vytvára ochrannú sieť pre zabezpečenie základných životných podmienok, takže azylantovi môže byť poskytnutý príspevok na bývanie ( 55,80 € pre jednočlennú domácnosť) , či príspevok na nezaopatrené dieťa (činí 17,50 € mesačne ).\n\nZatiaľ čo utečenci sa po udelení azylu stávajú súčasťou medzinárodnej ochrany, štát zabezpečuje vytvorenie základných životných podmienok a nástroje začlenenia do spoločnosti, tak poberatelia starobného dôchodku dostávajú výšku dôchodkov odzrkadľujúcich ich prispievanie do sociálneho systému. Čo sa týka jednorázovej podpory pre azylantov tá je rádovo vyššia ako priemerný starobný dôchodok. Pripomeňme, že azylant uteká pred prenasledovaním a stáva sa objektom medzinárodnej ochrany, ktorú mi v danom prípade poskytuje Slovenská republika, aj keď sa nejedná o občana Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky (alebo obecne Európskej únie) majú nárok na podporu zo strany štátu v prípade životnej situácie, ktorá to vyžaduje. Ide napr. o poskytovanie dávok v rámci systému štátnej podpory (prídavok na dieťa, príspevok na pohreb…) , či poskytovanie sociálnych služieb (útulok, domov na polceste, domáca opatrovateľská služba…). Ako vyplýva z vyššie uvedených argumentov, porovnávajú sa dva rozličné mechanizmy. Jeden mechanizmus rieši krízovú situáciu človeka, kedy bez ohľadu na občianstvo v rámci medzinárodnej solidarity vytvára sociálny štát priestor na ľudskú dôstojnosť v inom socio-kultúrnom prostredí a ďalší mechanizmus sociálneho štátu, ktorý je vytvorený pre občanov domovského štátu (príp. EÚ) na čelenie rizík spojených so životným cyklom.", "analysis_paragraphs": ["Ak dôchodcami chápeme poberateľov starobného dôchodku, tak priemerná výška dôchodku dosahuje 409, 27 €. Oproti tomu, nositelia štatútu azylanta môžu, tak ako ostatní občania Slovenskej republiky, žiadať o dávky v hmotnej núdzi zabezpečujúce základné životné minimum. Dávka v hmotnej núdzi na mesiac činí pre jednu osobu 61,60 € , pričom existuje možnosť získať ďalšie dávky zo systému sociálnej pomoci (napr. príspevok na bývanie) na zabezpečenie základných životných potrieb. Oproti poistnej dávky starobného dôchodku, na ktorý má jedinec nárok v prípade, že prispieval do systému sociálneho poistenia, je nárok na dávku v hmotnej núdzi testovaný nedostatočnou schopnosťou zabezpečiť si príjem. Vychádzame z predpokladu, že azylanti nemajú dostatok financií a bude pre nich obtiažnejšie sa zaradiť na pracovnom trhu, takže sa stávajú častejšie poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Na uľahčenie procesu začlenenia nielen na trhu práce, ale taktiež do spoločnosti sú azylanti zaradený do integračného procesu trvajúceho približne pol roka. Azylantom je poskytnutý jednorázový finančný príspevok 1, 5 násobku životného minima , tj. 297, 14 €. Podľa portálu projustice.sk s modelovými údajmi o nákladoch na jedného azylanta poskytnuté Migračným úradom sa základné úhrady na integračný proces pohybujú až na 2 150 €.Výrok je hodnotený ako zavádzajúci, je síce pravda, že suma vyčlenená na jednorázovo vyplatený integračný proces je rádovo vyššia ako priemerná suma starobného dôchodku na Slovensku, avšak cieľom jednotlivých nákladov pre azylantov je zabezpečenie začlenenia na pracovnom trhu, tj. finančnej samostatnosti azylantov.Taktiež objem nákladov spojených s utečencami je neporovnatelne nížší s objemom financií vyplácaných v rámci starobného dôchodkového poistenia, ktoré poberá 1, 3 milióna obyvateľov. Naviac, suma vzťahujúca sa k výške starobného dôchodku ilustruje iba finančnú časť poistnej dávky a neodzrkadľuje komplexnú starostlivosť sociálneho štátu o dôchodcu ak by sa dostal do krízovej situácie podobne ako to je u utečencov. To znamená, že nie je relevantné porovnávať celkové náklady na riešenie komplexnej krízovej situácie utečenca ( finančné dávky, financovanie služieb na integráciu apod.) a poistnú dávku poberateľa starobného dôchodku bez ďalších nákladov podporných mechanizmov sociálneho štátu, ktoré by dôchodcovia využívajú v krízových situáciach (opatrovateľská služba apod.). V nasledujúcich častiach bude detailnejšie predstavená argumentácia týkajúca sa výšky príspevkov na strane zmienených dôchodcov, a potom na strane žiadateľov o azyl a azylantov.", "Na Slovensku existuje niekoľko druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský/vdovecký, sirotský), pričom najčastejšie vyplácaný je práve starobný dôchodok. Počet poberateľov starobného dôchodku dosiahol k 31. augustu 1, 35 milióna. Dôchodky sú poistné dávky , to znamená, že nárok na vyplácanie vzniká po istej dobe prispievania do sociálneho systému štátu (i keď existujú isté výnimky, napr. nárok na sirotský dôchodok môže byť uplatnený aj v prípade ak rodič, či osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa zomrel pri výkone povolania bez ohľadu na to koľko rokov prispieval do poistného systému). Výška dôchodku zohľadňuje počet rokov prispievania do systému sociálneho zabezpečenia, tak ako mzdový základ poberateľa dávky. Ako už bolo zmienené, priemerná výška starobného dôchodku činila k 31. 8. 409, 27 €. Za posledný rok predstavoval pomer priemernej výšky vyplácaného starobného dôchodku na jednu osobu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR brutto 47 % . Treba však mať na pamäti, že pomer je definovaný ako vzťah medzi hrubou mzdou, ktorá činila v roku 2014 858,00 €, pričom priemerná čistá mzda činila za to isté obdobie 665 € . To znamená, že pomer je počítaný z peňazí, ktoré poberatelia dôchodkov dostávajú, zatiaľ čo pomerná strana priemerných príjmov počíta s príjmami ešte pred zdanením a odvodmi.", "Azylanti, teda utečenci, do slovenského systému sociálneho poistenia neprispievali a v prípade, že im je priznaný štatút azylanta a nemajú dostatok svojich finančných prostriedkov sa stávajú súčasťou systému sociálnej pomoci určenej pre ľudí pod hranicou životného minima. V minulom roku bolo na Slovensku 130 žiadateľov o azyl , pričom ani jednému nebol priznaný štatút azylanta. Žiadateľ o azyl je povinný podliehať úkonom na zistenie majetkových a finančných pomerov. V prípade, že azylant má dostatočné finančné krytie podiela sa, alebo spolupodiela sa na pobyte v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo na výdavkoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (podľa § 23 Z.z. 408/2002 Zákon o azyle ). V integračnom, alebo azylovom zariadení sa žiadateľom poskytuje vreckové vo výške 43 centov za deň, ubytovanie a strava. Podľa vyššie zmienených nákladov s údajmi z Migračného údaju sa základné náklady pohybujú na 2 000 €. Podľa expertov denníka SME dosahujú celkové náklady v rámci integračného procesu 1 500 € na utečenca. V prípade pridelenia statusu azylanta na Slovensku sa azylant zaraďuje do systému sociálnej starostlivosti na Slovensku. To znamená, že existuje nárok na dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky v hmotnej núdzi je u jednotlivca 61,60 € na osobu za mesiac. Systém dávok v hmotnej núdzi vytvára ochrannú sieť pre zabezpečenie základných životných podmienok, takže azylantovi môže byť poskytnutý príspevok na bývanie ( 55,80 € pre jednočlennú domácnosť) , či príspevok na nezaopatrené dieťa (činí 17,50 € mesačne ).", "Zatiaľ čo utečenci sa po udelení azylu stávajú súčasťou medzinárodnej ochrany, štát zabezpečuje vytvorenie základných životných podmienok a nástroje začlenenia do spoločnosti, tak poberatelia starobného dôchodku dostávajú výšku dôchodkov odzrkadľujúcich ich prispievanie do sociálneho systému. Čo sa týka jednorázovej podpory pre azylantov tá je rádovo vyššia ako priemerný starobný dôchodok. Pripomeňme, že azylant uteká pred prenasledovaním a stáva sa objektom medzinárodnej ochrany, ktorú mi v danom prípade poskytuje Slovenská republika, aj keď sa nejedná o občana Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky (alebo obecne Európskej únie) majú nárok na podporu zo strany štátu v prípade životnej situácie, ktorá to vyžaduje. Ide napr. o poskytovanie dávok v rámci systému štátnej podpory (prídavok na dieťa, príspevok na pohreb…) , či poskytovanie sociálnych služieb (útulok, domov na polceste, domáca opatrovateľská služba…). Ako vyplýva z vyššie uvedených argumentov, porovnávajú sa dva rozličné mechanizmy. Jeden mechanizmus rieši krízovú situáciu človeka, kedy bez ohľadu na občianstvo v rámci medzinárodnej solidarity vytvára sociálny štát priestor na ľudskú dôstojnosť v inom socio-kultúrnom prostredí a ďalší mechanizmus sociálneho štátu, ktorý je vytvorený pre občanov domovského štátu (príp. EÚ) na čelenie rizík spojených so životným cyklom."], "analysis_date": "2015-09-29", "analysis_sources": {"text": ["priemerná výška", "61,60 €", "1, 5 násobku životného minima", "modelovými údajmi o nákladoch na jedného azylanta", "najčastejšie vyplácaný", "poistné dávky", "47 %", "665 €", "130 žiadateľov o azyl", "Zákon o azyle", "1 500 €", "61,60 €", "55,80 €", "17,50 € mesačne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/priemerna-vyska-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/1600s", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/vyska-pomoci-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi.html", "http://www.socpoist.sk/aktuality-vyska-zivotneho-minima-sa-od-1-jula-2015-nemeni/48411s60152c", "http://http//www.projustice.sk/spravne-pravo/Integracia-azylantov-a-uhrada-nakladov-azylovych-procedur", "http://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s", "http://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/", "http://www.socpoist.sk/vztah-priemernej-vysky-vyplacaneho-starobneho-solo-dochodku--k-3112--a-priemernej-mesacnej-mzdy-v-hospodarstve-sr/3166s", "https://www.istp.sk/clanok/8338/Priemerna-cista-mzda-Slovaka-vlani-predstavovala-665-eur", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480", "http://www.sme.sk/c/7997215/38-otazok-a-odpovedi-vsetko-co-potrebujete-vediet-o-utecencoch.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/vyska-pomoci-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/davky-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi/osobitny-prijemca.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/davky-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi/preddavkove-priznanie-davky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:24.033724+00:00"}
{"id": "vr34687", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34687", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože SDKÚ má eminentný záujem privatizovať teplárne, Cargo, letisko, to nie je výmysel, to je napísané v programovom vyhlásení vlády, dúfam, že s tým súhlasíte, čiže privatizácia alebo doprivatizácia je jedným z kľúčových momentov terajšej vládnej koalície.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Či je privatizácia kľúčový moment alebo nie, je ťažké posúdiť. V programovom vyhlásení vlády (str.11) stojí: ” Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave .“ Pokiaľ ide o spomínané podniky (Cargo, Letisko), vláda počíta s ich čiastočným odštátnením. Uvažuje sa o vstupe strategických investorov, čo je uvedené v programových tézach vlády (kapitola 10). Čo sa týka teplární, vláda uvažuje o ich odpredaji mestám , ktoré môžu časť z nich neskôr odpredať súkromným investorom. Napriek explicitnému vyhláseniu, že vláda nebude privatizovať, jej ďalšie slová hovoria aspoň o čiastočnej privatizácií. Preto prisudzujeme tomuto výroku pravdivosť", "analysis_paragraphs": ["Či je privatizácia kľúčový moment alebo nie, je ťažké posúdiť. V programovom vyhlásení vlády (str.11) stojí: ” Vláda SR nebude privatizovať strategické podniky. Podporí však kroky k zefektívneniu fungovania vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární či zostávajúcich zvyšných podielov v podnikoch s vplyvom vlády, napríklad v autobusovej doprave .“ Pokiaľ ide o spomínané podniky (Cargo, Letisko), vláda počíta s ich čiastočným odštátnením. Uvažuje sa o vstupe strategických investorov, čo je uvedené v programových tézach vlády (kapitola 10). Čo sa týka teplární, vláda uvažuje o ich odpredaji mestám , ktoré môžu časť z nich neskôr odpredať súkromným investorom. Napriek explicitnému vyhláseniu, že vláda nebude privatizovať, jej ďalšie slová hovoria aspoň o čiastočnej privatizácií. Preto prisudzujeme tomuto výroku pravdivosť"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["programovom vyhlásení", "programových tézach", "mestám"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6257.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/programove-tezy-koalicie-sdku-ds-sas-kdh-a-most-hid", "http://spravy.pravda.sk/zeleznice-letisko-a-teplarne-caka-skryta-privatizacia-ppx-/sk_ekonomika.asp?c=A100625_063529_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:23.585293+00:00"}
{"id": "vr28051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28051", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Poznáme výrok známeho politika, že túto stranu som si založil a s touto stranou aj odídem.", "statement_date": "2014-06-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil, ktorého známeho politika Fico parafrázuje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil, ktorého známeho politika Fico parafrázuje. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-06-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:08.156127+00:00"}
{"id": "vr32589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32589", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sa pozrieme do sveta ako zvyčajne krajiny zavádzali v podstate ako sa dostali k adopciám detí homosexuálmi alebo bisexuálmi či transvestitami, tak práve zavedenie registrovaných partnerstiev bol prvý krok na tejto podľa mňa skazenej ceste.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pokiaľ ide o krajiny, v ktorých sú povolené adopcie detí homosexuálom, bisexuálom a transvestitom (alebo tiež LGBT adopcie), tak v súčasnosti sú tieto adopcie povolené v 14 krajinách sveta a v niektorých ďalších oblastiach. Ide o tieto krajiny: Kanada (1999), Holandsko (2001), Juhoafrická republika (2002), Švédsko (2002), Španielsko (2005), Veľká Británia (2005), Island (2006), Belgicko (2006), Nórsko (2009), Uruguay (2009), Argentína (2010), Brazília (2010), Dánsko (2010) a niektoré štáty USA.", "analysis_paragraphs": ["Pokiaľ ide o krajiny, v ktorých sú povolené adopcie detí homosexuálom, bisexuálom a transvestitom (alebo tiež LGBT adopcie), tak v súčasnosti sú tieto adopcie povolené v 14 krajinách sveta a v niektorých ďalších oblastiach. Ide o tieto krajiny: Kanada (1999), Holandsko (2001), Juhoafrická republika (2002), Švédsko (2002), Španielsko (2005), Veľká Británia (2005), Island (2006), Belgicko (2006), Nórsko (2009), Uruguay (2009), Argentína (2010), Brazília (2010), Dánsko (2010) a niektoré štáty USA."], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["adopcie", "registrovaných"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_adoption", "http://en.wikipedia.org/wiki/Civil_union"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:03.472976+00:00"}
{"id": "vr17133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...My sme nikoho nevyhodili za názory. V SDKÚ keď niečo povedali, Mikuláš Dzurinda ich vyhodil len tak, pamätáte si, vyhodil viacerých členov strany za názory, ktoré tam boli.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Začiatkom marca 2008 Ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla, že vnútrostranícke záležitosti sa nebudú medializovať. Dňa 5. marca 2008 vyzvala Bratislavská krajská organizácia SDKÚ-DS na vážnu diskusiu vo vnútri strany, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení, ako aj na úpravu stanov. Nespokojní straníci podpísali dokument \" Nastal čas na zmenu \". Neskôr označila Ústredná rada SDKÚ-DS tento akt za porušenie stanov strany a stranícky súd potvrdil vylúčenie 14 signatárov výzvy. Na základe týchto informácií môžeme argumentovať, že 14 členov bolo vylúčených pre porušenie stanov a na základe určitej procedúry (aj keď vylúčení videli dôvod vylúčenia v politických dôvodoch) a nie \"len tak za svoje názory\" ako tvrdí Fico. Za porušovanie stanov pritom vyhodil aj samotný Smer v roku 2009 kandidáta za župana VÚC Milana Murgaša , ktorý podobne argumentoval, že skutočné dôvody sú politické. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom marca 2008 Ústredná rada SDKÚ-DS rozhodla, že vnútrostranícke záležitosti sa nebudú medializovať. Dňa 5. marca 2008 vyzvala Bratislavská krajská organizácia SDKÚ-DS na vážnu diskusiu vo vnútri strany, ktorá sa mala zamerať na generačnú výmenu vo vedení, ako aj na úpravu stanov. Nespokojní straníci podpísali dokument \" Nastal čas na zmenu \". Neskôr označila Ústredná rada SDKÚ-DS tento akt za porušenie stanov strany a stranícky súd potvrdil vylúčenie 14 signatárov výzvy. Na základe týchto informácií môžeme argumentovať, že 14 členov bolo vylúčených pre porušenie stanov a na základe určitej procedúry (aj keď vylúčení videli dôvod vylúčenia v politických dôvodoch) a nie \"len tak za svoje názory\" ako tvrdí Fico. Za porušovanie stanov pritom vyhodil aj samotný Smer v roku 2009 kandidáta za župana VÚC Milana Murgaša , ktorý podobne argumentoval, že skutočné dôvody sú politické. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["5. marca 2008", "Nastal čas na zmenu", "Milana Murgaša"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/profil-historia-sdku-ds-udalosti/86779-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/264693-osud-signatarov-vyzvy-na-zmenu-je-stale-nejasny", "https://domov.sme.sk/c/5095617/smer-nevedie-fico-tvrdi-vyhodeny-murgas.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:16.858373+00:00"}
{"id": "vr17954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17954", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...dodnes tam máme len prímerie, začiatok diplomatických vzťahov medzi USA a napríklad aj EÚ v Severnej Kórei (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa vzťahuje na skutočnosť, že na Kórejskom polostrove v súčasnosti vládne prímerie, nie je tam však podpísaná mierová dohoda, čo nie je to isté. Je pravdou, že historicky prvýkrát prebehlo diplomatické stretnutie medzi americkým prezidentom a vodcom Severnej Kórey. Diplomatické jednania so Severnou Kóreou vedie i Európska únia, ktorá sa zasadzuje za trvalý mier a denuklearizáciu Kórejského polostrova. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mierová dohoda je definovaná ako dohoda medzi jednou či viacerými znepriatelenými stranami, zvyčajne krajinami, ktoré touto dohodou oficiálne ukončujú vojnu medzi sebou. Mierová dohoda nie je to isté ako prímerie. Prímerie je definované ako formálna dohoda o zastavení bojov medzi znepriatelenými stranami. Prímerie však neznamená vždy koniec vojny, ale môže to znamenať len zastavenia útočných akcií, zatiaľ čo sa dohaduje mier medzi krajinami. Severná a Južná Kórea začali proti sebe bojovať 25. júna 1950. Severná Kórea bola podporovaná Sovietskym zväzom a Čínou, na strane Južnej Kórei boli USA a západné krajiny. Ukončenie bojov ukončilo 27. júla 1953 prímerie , nie však podpis mierovej dohody. Severná Kórea sa odvtedy často vyhráža západnom krajinám jadrovým útokom. Toto prímerie bolo viackrát porušené . Zástupca severokórejského veľvyslanca pri OSN Kim In-rjong v máji 2017 vyhlásil, že Spojené štáty by mali nahradiť aktuálnu dohodu o prímerí medzi oboma krajinami úplnou mierovou zmluvou. Po eskalácii medzi USA a Severnou Kóreou v auguste 2017, kedy Severná Kórea oznámila, že zvažuje plány preventívneho útoku na ostrov Guam, ktorý je americkým teritóriom, sa do diplomatického riešenia konfliktu zapojila aj Európska Únia. Šéfka európskej diplomacie Frederika Mogherini zvolala 14. augusta 2017 v súvislosti s kórejským jadrovým programom mimoriadne zasadnutie. V záverečnom vyhlásení uviedla, že EÚ podporuje \" diplomatickú spoluprácu s našimi partnermi, ktorej cieľom je de-eskalácia situácie a dosiahnutie úplného, overiteľného a nezvratného jadrového odzbrojenia Kórejského polostrova pokojnými, nie vojenskými, prostriedkami \". V prvej polovici roka 2018 prišlo k umierneniu situácie na Kórejskom poloostrove. 27. apríla 2018 sa prezidenti oboch krajín stretli na území Južnej Kórey. Vodca Severnej Kórei Kim Čong-Un sa 12. júna 2018 dokonca stretol aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom na historickom prvom summite . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa vzťahuje na skutočnosť, že na Kórejskom polostrove v súčasnosti vládne prímerie, nie je tam však podpísaná mierová dohoda, čo nie je to isté. Je pravdou, že historicky prvýkrát prebehlo diplomatické stretnutie medzi americkým prezidentom a vodcom Severnej Kórey. Diplomatické jednania so Severnou Kóreou vedie i Európska únia, ktorá sa zasadzuje za trvalý mier a denuklearizáciu Kórejského polostrova. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Mierová dohoda je definovaná ako dohoda medzi jednou či viacerými znepriatelenými stranami, zvyčajne krajinami, ktoré touto dohodou oficiálne ukončujú vojnu medzi sebou. Mierová dohoda nie je to isté ako prímerie. Prímerie je definované ako formálna dohoda o zastavení bojov medzi znepriatelenými stranami. Prímerie však neznamená vždy koniec vojny, ale môže to znamenať len zastavenia útočných akcií, zatiaľ čo sa dohaduje mier medzi krajinami. Severná a Južná Kórea začali proti sebe bojovať 25. júna 1950. Severná Kórea bola podporovaná Sovietskym zväzom a Čínou, na strane Južnej Kórei boli USA a západné krajiny. Ukončenie bojov ukončilo 27. júla 1953 prímerie , nie však podpis mierovej dohody. Severná Kórea sa odvtedy často vyhráža západnom krajinám jadrovým útokom. Toto prímerie bolo viackrát porušené . Zástupca severokórejského veľvyslanca pri OSN Kim In-rjong v máji 2017 vyhlásil, že Spojené štáty by mali nahradiť aktuálnu dohodu o prímerí medzi oboma krajinami úplnou mierovou zmluvou. Po eskalácii medzi USA a Severnou Kóreou v auguste 2017, kedy Severná Kórea oznámila, že zvažuje plány preventívneho útoku na ostrov Guam, ktorý je americkým teritóriom, sa do diplomatického riešenia konfliktu zapojila aj Európska Únia. Šéfka európskej diplomacie Frederika Mogherini zvolala 14. augusta 2017 v súvislosti s kórejským jadrovým programom mimoriadne zasadnutie. V záverečnom vyhlásení uviedla, že EÚ podporuje \" diplomatickú spoluprácu s našimi partnermi, ktorej cieľom je de-eskalácia situácie a dosiahnutie úplného, overiteľného a nezvratného jadrového odzbrojenia Kórejského polostrova pokojnými, nie vojenskými, prostriedkami \". V prvej polovici roka 2018 prišlo k umierneniu situácie na Kórejskom poloostrove. 27. apríla 2018 sa prezidenti oboch krajín stretli na území Južnej Kórey. Vodca Severnej Kórei Kim Čong-Un sa 12. júna 2018 dokonca stretol aj s prezidentom USA Donaldom Trumpom na historickom prvom summite . Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["americkým", "mier", "dohoda", "prímerie", "porušené", "mierovou", "eskalácii", "mimoriadne", "stretli", "summite"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/597726/kim-cong-un-a-donald-trump-sa-stretli-na-historicky-prvom-summite/", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/severna-korea-eu-podporuje-diplomaticke-riesenie/", "https://www.inclusivesecurity.org/wp-content/uploads/2012/04/37_peace_negotiations.pdf", "https://www.webnoviny.sk/korejsky-polostrov-si-pripomina-zaciatok-vojny/", "https://svet.sme.sk/c/769687/severna-korea-porusila-mierove-primerie.html", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/430090-usa-by-mali-nahradit-dohodu-o-primeri-mierovou-zmluvou-tvrdi-kldr/", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/eskalacia-napatia-v-severnom-pacifiku-znepokojuje-aj-europu/", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/severna-korea-eu-podporuje-diplomaticke-riesenie/", "https://dennikn.sk/1108149/kim-cong-un-sa-usmieval-a-sluboval-mier-na-korejskom-polostrove-sa-uskutocnilo-historicke-stretnutie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/597726/kim-cong-un-a-donald-trump-sa-stretli-na-historicky-prvom-summite/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:26.848992+00:00"}
{"id": "vr34691", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34691", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tie siete, ktoré rozhodili boli veľmi široké. Od povedzme sobášov homosexuálov", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Vo volebnom programe strany SaS (96. bod) sa nehovorí o „sobáši“ v pravom slova zmysle, ale o zavedení nového právneho inštitútu životného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Tento právny inštitút mal byť založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine.", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe strany SaS (96. bod) sa nehovorí o „sobáši“ v pravom slova zmysle, ale o zavedení nového právneho inštitútu životného partnerstva pre páry rovnakého pohlavia. Tento právny inštitút mal byť založený na princípe vzájomnej vyživovacej povinnosti partnerov zakladajúci medzi partnermi príbuzenský vzťah so všetkými právnymi následkami vrátane dedenia zo zákona v I. dedičskej skupine."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe"], "url": ["http://120napadov.sk/osobne-slobody/18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:24.883175+00:00"}
{"id": "vr36323", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36323", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Pozrite si takúto krivku, ktorá hovorí o poistení rizika. Zlyhania dlhu vlády. Kde dosahujem najlepšie parametre z krajín okolitých a veľmi dobré parametre aj v rámci eurozóny.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď nemáme k dispozícií štatistiku, ktorú používa J. Počiatek, české Hospodárske noviny nedávno uviedli, že Slovensko je 6. najbezpečnejšou krajinou pre investovanie do vládnych dlhopisov, merané cez poistenie rizika tzv. CDS spread. Z Eurozóny je pred Slovenskom len Švédsko. Z okolitých štátov je najbližšie k Slovensku Česká republika na 8. mieste.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď nemáme k dispozícií štatistiku, ktorú používa J. Počiatek, české Hospodárske noviny nedávno uviedli, že Slovensko je 6. najbezpečnejšou krajinou pre investovanie do vládnych dlhopisov, merané cez poistenie rizika tzv. CDS spread. Z Eurozóny je pred Slovenskom len Švédsko. Z okolitých štátov je najbližšie k Slovensku Česká republika na 8. mieste."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny"], "url": ["http://hn.ihned.cz/c1-41664290-cesko-si-muze-pujcovat-levne-investori-mu-ted-veri"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:26.234636+00:00"}
{"id": "49459", "numeric_id": 49459, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49459", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Keď sa budeme baviť o tých čurillovcoch, že súd potvrdil váš zákonný postup. Súd nepotvrdil vôbec, pretože o tom vôbec nerozhodoval. To, o čom bol tento súd, to je súd o tom, že či sa môžu alebo nemôžu vrátiť títo ľudia do práce, či im bude dorovnaný alebo nebude dorovnaný plat.", "statement_date": "2024-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajský súd v Bratislave rovnako ako Mestský súd Bratislava IV skonštatovali, že nie je v ich právomoci rozhodovať o zákonnosti postupu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, lebo to môže iba správny súd. Súd sa vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom, keď postavilo policajtov mimo službu. Výrok poslanca Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu viacerých obvinených vyšetrovateľov spojených s Jánom Čurillom. Opozícia aj samotní vyšetrovatelia postup ministra namietali ako nezákonný a obrátili sa preto na súd.\n\nV prípade dvoch z vyšetrovateľov rozhodol Krajský súd v Bratislave 25. januára. Súd potvrdil predošlé uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, ktorý zamietol návrh na neodkladné opatrenie v prípade policajtov Róberta Magulu a Jána Čurillu. Policajti žiadali súd o vydanie opatrenia, ktoré by im umožnilo vrátiť sa do práce, keďže v čase postavenie mimo služby mali status chránených oznamovateľov.\n\nV konaní však súd nerozhodoval o tom, či bol postup ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v prípade postavenia policajtov mimo služby zákonný. Krajský súd sa uzniesol, že o neodkladnom opatrení nemôže rozhodovať civilný súd, ale musí tak urobiť správny súd. Vyplýva to z rozhodnutí , ktoré advokát poškodených Peter Kubina zverejnil na sociálnej sieti Facebook.\n\nV uznesení sa krajský súd stotožnil s uznesením mestského súdu, ktorý nevyhovel policajtom vo vydaní neodkladného opatrenia. „Mal za to, že v danom prípade vzhľadom na osobitnú povahu sporu, kedy predmetom je de facto posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemá súd právomoc hodnotiť jeho zákonnosť ako ani rozhodnúť o opravnom prostriedku voči tomuto personálnemu rozkazu, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené má takúto právomoc výlučne správny súd,“ sumarizuje krajský súd predchádzajúce rozhodnutie nižšieho súdu v uznesení pre vyšetrovateľa Magulu (s. 2).\n\nTo, že súd nerozhodoval o zákonnosti postupu ministerstva potvrdil aj Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten informoval, že o tom, či bol postup ministerstva vnútra zákonný, môže rozhodovať jedine správny súd. „Hoci to mnohé médiá interpretovali opačne, súd sa vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom, keď bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov dočasne postavilo policajtov mimo službu,“ píše sa vo vyjadrení úradu.", "analysis_paragraphs": ["Krajský súd v Bratislave rovnako ako Mestský súd Bratislava IV skonštatovali, že nie je v ich právomoci rozhodovať o zákonnosti postupu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, lebo to môže iba správny súd. Súd sa vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom, keď postavilo policajtov mimo službu. Výrok poslanca Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.", "Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po nástupe do funkcie postavil mimo službu viacerých obvinených vyšetrovateľov spojených s Jánom Čurillom. Opozícia aj samotní vyšetrovatelia postup ministra namietali ako nezákonný a obrátili sa preto na súd.", "V prípade dvoch z vyšetrovateľov rozhodol Krajský súd v Bratislave 25. januára. Súd potvrdil predošlé uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, ktorý zamietol návrh na neodkladné opatrenie v prípade policajtov Róberta Magulu a Jána Čurillu. Policajti žiadali súd o vydanie opatrenia, ktoré by im umožnilo vrátiť sa do práce, keďže v čase postavenie mimo služby mali status chránených oznamovateľov.", "V konaní však súd nerozhodoval o tom, či bol postup ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka v prípade postavenia policajtov mimo služby zákonný. Krajský súd sa uzniesol, že o neodkladnom opatrení nemôže rozhodovať civilný súd, ale musí tak urobiť správny súd. Vyplýva to z rozhodnutí , ktoré advokát poškodených Peter Kubina zverejnil na sociálnej sieti Facebook.", "V uznesení sa krajský súd stotožnil s uznesením mestského súdu, ktorý nevyhovel policajtom vo vydaní neodkladného opatrenia. „Mal za to, že v danom prípade vzhľadom na osobitnú povahu sporu, kedy predmetom je de facto posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, nemá súd právomoc hodnotiť jeho zákonnosť ako ani rozhodnúť o opravnom prostriedku voči tomuto personálnemu rozkazu, nakoľko s poukazom na vyššie uvedené má takúto právomoc výlučne správny súd,“ sumarizuje krajský súd predchádzajúce rozhodnutie nižšieho súdu v uznesení pre vyšetrovateľa Magulu (s. 2).", "To, že súd nerozhodoval o zákonnosti postupu ministerstva potvrdil aj Úrad na ochranu oznamovateľov. Ten informoval, že o tom, či bol postup ministerstva vnútra zákonný, môže rozhodovať jedine správny súd. „Hoci to mnohé médiá interpretovali opačne, súd sa vôbec nevyjadroval k tomu, či ministerstvo vnútra postupovalo v súlade so zákonom, keď bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov dočasne postavilo policajtov mimo službu,“ píše sa vo vyjadrení úradu."], "analysis_date": "2024-03-04", "analysis_sources": {"text": ["postavil", "namietali", "obrátili", "Bratislave", "potvrdil", "žiadali", "rozhodnutí", "uznesení", "potvrdil"], "url": ["https://dennikn.sk/3668900/minister-vnutra-narazil-na-sud-pri-cistkach-v-policii-hamranov-viceprezident-sa-ma-vratit-do-funkcie/?ref=list", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687203-curillovci-sa-brania-tvrdia-ze-sutaj-estok-konal-protizakonne-rezortu-hrozi-pokuta-do-700-tisic-eur/", "https://dennikn.sk/3668900/minister-vnutra-narazil-na-sud-pri-cistkach-v-policii-hamranov-viceprezident-sa-ma-vratit-do-funkcie/?ref=list", "https://www.ta3.com/clanok/923493/krajsky-sud-dal-za-pravdu-sutajovi-estokovi-dvaja-curillovci-sa-nemozu-vratit-do-prace-kubina-poda-odvolanie", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/879310-krajsky-sud-dal-za-pravdu-sutajovi-estokovi-curilla-a-magula-sa-nemozu-vratit-do-prace?campaignsrc=tn_clipboard", "https://dennikn.sk/3813121/krajsky-sud-potvrdil-rozhodnutie-sutaja-estoka-dvaja-policajti-zo-siedmich-sa-nemozu-vratit-do-prace/?ref=mwat#p_lock", "https://www.facebook.com/peter.kubina/posts/pfbid09eoS73fwp3pcnnh4PHfZXaT8LzzYLnZqbCSpCy84jwhh59oArm8i1AAY3eaSReuZl", "https://www.facebook.com/photo/?fbid=10231339855909458&set=pcb.10231339667304743", "https://www.facebook.com/oznamovatelia.sk/posts/pfbid0gWRNbdvFQmySvoMcXzkCKNgCJPbAFAzCLxMX2ikmwzKb3WHrykoTagFcj9f2FZJNl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:42.016333+00:00"}
{"id": "vr32887", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32887", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bol som začínajúci politik na slovenskej politickej scéne, ktorí aktívne hlasovali či už za slovenskú ústavu alebo Deklaráciu zvrchovanosti slovenského národa.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. SDĽ hlasovala za obidva dokumenty, Robert Fico bol prítomný na rokovaniach. Demagog.sk nemá prístup k oficiálny výstupom hlasovaní, či k nahrávke z hlasovania. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi (. pdf ) SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi (. pdf ). Podľa prezenčných listín bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Portál Aktuality.sk uvádza, že R. Fico ako poslanec, prvýkrát zvolený do SNR za SDĽ hlasoval za deklaráciu. P. Paška daroval R. Ficovi pri príležitosti 20. výročia samostatnosti videonahrávku z hlasovania, na ktorej hlasoval za deklaráciu. Demagog.sk nemá prístup k tejto nahrávke. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádza, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Podľa denníka Pravda sa \" ústava 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci. \" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico bol v roku 1992, kedy sa schvaľovala Deklarácia zvrchovanosti slovenského národa a Ústava SR, poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za stranu SDĽ. SDĽ hlasovala za obidva dokumenty, Robert Fico bol prítomný na rokovaniach. Demagog.sk nemá prístup k oficiálny výstupom hlasovaní, či k nahrávke z hlasovania. Na základe dostupných informácií však R. Fico hlasoval za oba dokumenty. Deklarácia zvrchovanosti sa schvaľovala na 3. schôdzi (. pdf ) SNR 17. júla 1992 a o Ústave sa hlasovalo 1. septembra 1992 na 5. schôdzi (. pdf ). Podľa prezenčných listín bol Robert Fico na oboch schôdzach prítomný. Portál Aktuality.sk uvádza, že R. Fico ako poslanec, prvýkrát zvolený do SNR za SDĽ hlasoval za deklaráciu. P. Paška daroval R. Ficovi pri príležitosti 20. výročia samostatnosti videonahrávku z hlasovania, na ktorej hlasoval za deklaráciu. Demagog.sk nemá prístup k tejto nahrávke. Denník SME k pripravovaným oslavám 20. výročia samostatnosti uvádza, že R. Fico a I. Gašparavič sú v súčasnosti jediní politici aktívny vo vysokej politike, ktorí hlasovali za zvrchovanosť SR a ústavu SR. Túto informáciu potvrdzujú aj rozhovore s premiérom R. Ficom v Hospodárske noviny . Podľa denníka Pravda sa \" ústava 1. septembra 1992 neprijímala pomocou hlasovacieho zariadenia, ale slovne: Hlasujem za Ústavu SR. Takto sa vyjadrilo zo 134 poslancov 114, proti bolo 16 a zdržali sa 4 poslanci. \" Poslanci strán KDH hlasovali proti, a poslanci za MKDH a Spolužitie (predchodca SMK) pred hlasovaním opustili rokovaciu sálu. Za ústavu hlasovali poslanci strán HZDS, SNS a SDĽ. Deklarácia zvrchovanosti sa tiež podľa zápisnice príslušnej schôdze prijímala slovným hlasovaním. Podľa denníka SME hlasovalo za 25 z 29 poslancov za SDĽ. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:05.564916+00:00"}
{"id": "vr37458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37458", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "A ja vám poviem úplne konkrétne číslo. Štatistika Ústredia práce , ktorá je aj na internete, posledné číslo, keďže to sa vždy ku koncu mesiaca zverejňuje, som si pozeral za december, 28 ľudí na Slovensku bolo cez úrady práce zaradených do rekvalifikačných kurzov. Jednoducho vláda, resp. Ministerstvo práce robí také kroky a také opatrenia, že vyháňa ľudí od možnosti rekvalifikácie, a to dokonca v prípade takého projektu, že to nie je efektívne.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce je účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce (rekvalifikácia), ktorú špecifikuje paragraf 46 zákona o službách zamestnanosti. Podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri 2010 (.xlsx) do rekvalifikačných kurzov zaradených 49 uchádzačov o zamestnanie, 0 záujemcov o zamestnanie.", "analysis_paragraphs": ["Jedným z nástrojov aktívnej politiky trhu práce je účasť na vzdelávaní a príprave pre trh práce (rekvalifikácia), ktorú špecifikuje paragraf 46 zákona o službách zamestnanosti. Podľa štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v decembri 2010 (.xlsx) do rekvalifikačných kurzov zaradených 49 uchádzačov o zamestnanie, 0 záujemcov o zamestnanie."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["v decembri 2010", "v novembri 2010", "v decembri 2009", "v decembri 2008", "v decembri 2007"], "url": ["http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/aotp2010/aotp1210.xlsx", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/aotp2010/aotp1110.xlsx", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/aotp2009/aotp1209.xls", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/aotp2008/aotp1208.xls", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/aotp2007/aotp1207.xls"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:36.752677+00:00"}
{"id": "vr37632", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37632", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Keď sme my chceli spustiť B1 jadrovú elektráreň v čase plynovej krízy, najprv som ja ako minister išiel rokovať za úradníkmi do Bruselu, keď som mal odrokovaných úradníkov, išiel som za eurokomisárom, stále neoficiálne a až keď som mal postoje týchto dvoch subjektov, potom vláda povedala nahlas výrok, že uvažujeme o spustení B1.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Článok na sme.sk potvrdzuje Jahnátkove slová. Skutočne bol rokovať v Bruseli a rozprával sa o spustení jadrovej elektrárne aj s eurokomisárom. Vyhlásenia členov vlády o priamom zámere spustiť bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach pred týmto dátumom nie sú.", "analysis_paragraphs": ["Článok na sme.sk potvrdzuje Jahnátkove slová. Skutočne bol rokovať v Bruseli a rozprával sa o spustení jadrovej elektrárne aj s eurokomisárom. Vyhlásenia členov vlády o priamom zámere spustiť bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach pred týmto dátumom nie sú."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4259718/jahnatek-unia-nas-nezastavi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:12.596405+00:00"}
{"id": "vr31289", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31289", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Cestovný ruch minulého roku išiel o 12% hore. Vzniklo tam asi 1 000 pracovných miest, pretože 144 tisíc turistov pribudlo na Slovensku.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K tvorbe pracovných miest v oblasti cestovného ruchu sa nám podarilo nájsť iba správu Štatistického úradu SR z 24. februára 2012, ktorá mapuje vývoj v tomto odvetví za roky 2005-2009. Teda nie za súčasnej vlády. Dokument \"Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013\", vytvorený v roku 2006, analyzuje základné tendencie vývoja odvetvia cestovného ruchu do roku 2006 a predkladá ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["K tvorbe pracovných miest v oblasti cestovného ruchu sa nám podarilo nájsť iba správu Štatistického úradu SR z 24. februára 2012, ktorá mapuje vývoj v tomto odvetví za roky 2005-2009. Teda nie za súčasnej vlády. Dokument \"Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013\", vytvorený v roku 2006, analyzuje základné tendencie vývoja odvetvia cestovného ruchu do roku 2006 a predkladá ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["správu", "Dokument"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43876", "http://www.culture.gov.sk/uploads/b7/e8/b7e8e86669416943d386b37619e2c594/03_01_nova-stratacgia-rozvoja-cestovnacho-ruchu-sr-do-roku-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:47.994325+00:00"}
{"id": "vr31923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31923", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Banky mali 670 miliónov eur zisk len v roku 2011. 670 miliónov eur zisk.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z dostupných údajov vyplýva, že slovenské banky dosiahli v roku 2011 najvyšší zisk za uplynulých 6 rokov, co pravdepodobne znamená, že sa jedná o historicky najvyšší nominálny zisk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cistý zisk slovenského bankového sektora dosiahol v minulom roku 674 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2010 ide o nárast o viac ako 34 %. Zisk bánk bol však vo velkej miere tvorený jednorazovými príjmami. Informuje SITA 2. februára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných údajov vyplýva, že slovenské banky dosiahli v roku 2011 najvyšší zisk za uplynulých 6 rokov, co pravdepodobne znamená, že sa jedná o historicky najvyšší nominálny zisk. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cistý zisk slovenského bankového sektora dosiahol v minulom roku 674 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2010 ide o nárast o viac ako 34 %. Zisk bánk bol však vo velkej miere tvorený jednorazovými príjmami. Informuje SITA 2. februára. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005-2010. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "sme.sk"], "url": ["http://www.finance.sk/limerik/5322-zisk-slovenskych-bank-vzrastol-v-roku-2011-o-viac-ako-tretinu-/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:33.117913+00:00"}
{"id": "vr14256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14256", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Treba si povedať, 2012 rok rozpočet schvaľovala vláda Ivety Radičovej. Hej, to znamená, že 6,2% navýšenie (platov učiteľov, pozn.), ktoré tam bolo, bolo schválené vládou Ivety Radičovej.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poliačik správne tvrdí, že rozpočet pre rok 2012 schvaľovala ešte Radičovej vláda. Jeho tvrdenie o 6,2% zvýšení platov pedagogických zamestnancov (v regionálnom školstve) podporujú údaje Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet pre rok 2012 sa skutočne vypracovával a schvaľoval v roku 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej. V danom rozpočte sa píše nasledovné: \" Po zapracovaní predmetného zvýšenia osobných výdavkov a úprave počtu pedagogických zamestnancov sa oproti roku 2011 zvýši v roku 2012 ich priemerný mzdový výdavok o 13,6 %...\" a \"rozpočet osobných výdavkov verejných vysokých škôl v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 predpokladá rast osobných výdavkov o 5 % .\" ( pdf , str. 37). Jedná sa však o celkový nárast výdavkov určených pre mzdy týchto zamestnancov, nie o percentuálne navýšenie priemernej mzdy. Poliačikovo tvrdenie o navýšení platov učiteľov o 6,2% v roku 2012 potvrdzujú údaje Inštitútu vzdelávacej politiky (. pdf ,s.6) uvedené v nasledujúcej tabuľke (nominálny nárast platov pedagogických a odborných zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu): Pri porovnaní priemernej mesačnej mzdy pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve, ktorá je uvádzaná v rozpočte verejnej správy, bolo za vlády Ivety Radičovej zvýšenie o 3,4 %, z 793 €(. pdf ,s.31)v roku 2011 na 820 € ( pdf , str. 37) v roku 2012. Rozpočet však vychádza z plánovaného objemu financií určených na platy týchto zamestnancov a z plánovaného počtu zamestnancov. Rozdielne číslo uvádza aj ÚIPŠ . V roku 2011 bola podľa nich priemerná mzda pedagogického zamestnanca regionálneho školstva 758,63 eur a v roku 2012 to bolo 797,82 eur, čo predstavuje rozdiel 5,17%. Rôzne zdroje teda pracujú z rôznymi údajmi priemerného platu. IVP poskytuje údaj o pedagogických aj odborných zamestnancoch regionálneho školstva financovaných zo štátneho rozpočtu, UIPS obmedzuje údaj iba na pedagogických zamestnancov. Keďže sa však Poliačikovo tvrdenie zhoduje aspoň s jedným dôveryhodným zdrojom (IVP), vyhodnotili sme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poliačik správne tvrdí, že rozpočet pre rok 2012 schvaľovala ešte Radičovej vláda. Jeho tvrdenie o 6,2% zvýšení platov pedagogických zamestnancov (v regionálnom školstve) podporujú údaje Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet pre rok 2012 sa skutočne vypracovával a schvaľoval v roku 2011, teda ešte počas vlády I. Radičovej. V danom rozpočte sa píše nasledovné: \" Po zapracovaní predmetného zvýšenia osobných výdavkov a úprave počtu pedagogických zamestnancov sa oproti roku 2011 zvýši v roku 2012 ich priemerný mzdový výdavok o 13,6 %...\" a \"rozpočet osobných výdavkov verejných vysokých škôl v roku 2012 oproti schválenému rozpočtu na rok 2011 predpokladá rast osobných výdavkov o 5 % .\" ( pdf , str. 37). Jedná sa však o celkový nárast výdavkov určených pre mzdy týchto zamestnancov, nie o percentuálne navýšenie priemernej mzdy. Poliačikovo tvrdenie o navýšení platov učiteľov o 6,2% v roku 2012 potvrdzujú údaje Inštitútu vzdelávacej politiky (. pdf ,s.6) uvedené v nasledujúcej tabuľke (nominálny nárast platov pedagogických a odborných zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu): Pri porovnaní priemernej mesačnej mzdy pedagogického zamestnanca v regionálnom školstve, ktorá je uvádzaná v rozpočte verejnej správy, bolo za vlády Ivety Radičovej zvýšenie o 3,4 %, z 793 €(. pdf ,s.31)v roku 2011 na 820 € ( pdf , str. 37) v roku 2012. Rozpočet však vychádza z plánovaného objemu financií určených na platy týchto zamestnancov a z plánovaného počtu zamestnancov. Rozdielne číslo uvádza aj ÚIPŠ . V roku 2011 bola podľa nich priemerná mzda pedagogického zamestnanca regionálneho školstva 758,63 eur a v roku 2012 to bolo 797,82 eur, čo predstavuje rozdiel 5,17%. Rôzne zdroje teda pracujú z rôznymi údajmi priemerného platu. IVP poskytuje údaj o pedagogických aj odborných zamestnancoch regionálneho školstva financovaných zo štátneho rozpočtu, UIPS obmedzuje údaj iba na pedagogických zamestnancov. Keďže sa však Poliačikovo tvrdenie zhoduje aspoň s jedným dôveryhodným zdrojom (IVP), vyhodnotili sme výrok ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["rozpočte", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "ÚIPŠ"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7973", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7973", "https://www.minedu.sk/data/att/9207.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7830", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7973", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:44.297513+00:00"}
{"id": "vr33900", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33900", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Martin Poliačik: \"A v prípade, že bude jasne dokázané, že ten človek predával, tak preňho 3-ročný trest nie je možnosťou.\" Igor Matovič: \"A kde to máš napísané v zákone mi povedz? To si ty tak vysvetľuješ, ale, ale nikde v zákone to takto nie je napísané...\"", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok poslanca Matoviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko naozaj nikde v trestnom zákone ani po jeho poslednej novelizácii nešpecifikuje, za akých okolností má sudca udeliť najnižšiu a za akých naopak vyššiu trestnú sadzbu. Zákon hovorí iba: \"(1) Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok poslanca Matoviča hodnotíme ako pravdivý, nakoľko naozaj nikde v trestnom zákone ani po jeho poslednej novelizácii nešpecifikuje, za akých okolností má sudca udeliť najnižšiu a za akých naopak vyššiu trestnú sadzbu. Zákon hovorí iba: \"(1) Kto neoprávnene a) vyrobí, b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["novelizácii"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=383899"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:22.366331+00:00"}
{"id": "vr16448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16448", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "...krajských nemocníc, ktoré majú najväčšie dlhy po lehote splatnosti.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rebríčku nemocníc s najvyšším dlhom po lehote splatnosti sa v roku 2015 umiestnili nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK na prvých troch priečkach. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dlhy nemocníc sú dlhodobom problémom Slovenskej republiky – či už ide o nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva SR, VÚC či súkromné nemocnice. V roku 2016 dosiahli záväzky po lehote splatnosti sumu 647,24 mil. eur. \" Najviac v súčasnosti nemocnice dlžia dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu, Sociálnej poisťovni, dodávateľom liekov a Národnej transfúznej službe. Dokopy ide o 87 percent z celkového dlhu. Podľa T. Druckera je ale najhoršia platobná disciplína voči Sociálnej poisťovni. Kým tá totiž vlastní prevažne pohľadávky staršie ako dva roky, v prípade ostatných veriteľov ide o pohľadávky so splatnosťou do dvoch rokov, \" píše Trend. Z tohto dôvodu minister zdravotníctva SR, Drucker, pripravuje ďalšie oddlženie nemocníc (v poradí už piate za 17 rokov), ktoré bude viazané na splnenie podmienok s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nemocníc. INEKO vytvoril rebríček nemocníc, v ktorom hodnotil za obdobie 2012 – 2015 spokojnosť pacientov, kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenie a transparentnosť. Najviac bodov získala Fakultná nemocnica v Nitre (kategória \"Štátne univerzitné a fakultné nemocnice\") a Ľubovnianska nemocnica n. o. (Kategória \"Všeobecné nemocnice\"). TSK je zriaďovateľom troch nemocníc – Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici, Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach a Nemocnica s poliklinikou Myjava. Jedným z hodnotiacich činiteľov bol pod hospodárením nemocníc – dlh po lehote splatnosti (0 – 100 b.). Najmenej bodov získala Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica ( 0 b.), Nemocnica s poliklinikou n.o. Revúca (1 b.), Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach (2 b), Univerzitná nemocnica Bratislava (2 b.). Nemocnica s poliklinikou Myjava nebola uvedená v celkovom hodnotení. INEKO však prezentuje aj samostatný rebríček nemocníc s najväčším dlhom po lehote splatnosti, v ktorom sú v roku 2015 prvé tri miesta obsadené práve nemocnicami v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK: Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V rebríčku nemocníc s najvyšším dlhom po lehote splatnosti sa v roku 2015 umiestnili nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK na prvých troch priečkach. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dlhy nemocníc sú dlhodobom problémom Slovenskej republiky – či už ide o nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva SR, VÚC či súkromné nemocnice. V roku 2016 dosiahli záväzky po lehote splatnosti sumu 647,24 mil. eur. \" Najviac v súčasnosti nemocnice dlžia dodávateľom špeciálneho zdravotníckeho materiálu, Sociálnej poisťovni, dodávateľom liekov a Národnej transfúznej službe. Dokopy ide o 87 percent z celkového dlhu. Podľa T. Druckera je ale najhoršia platobná disciplína voči Sociálnej poisťovni. Kým tá totiž vlastní prevažne pohľadávky staršie ako dva roky, v prípade ostatných veriteľov ide o pohľadávky so splatnosťou do dvoch rokov, \" píše Trend. Z tohto dôvodu minister zdravotníctva SR, Drucker, pripravuje ďalšie oddlženie nemocníc (v poradí už piate za 17 rokov), ktoré bude viazané na splnenie podmienok s cieľom postupne dosiahnuť vyrovnané hospodárenie nemocníc. INEKO vytvoril rebríček nemocníc, v ktorom hodnotil za obdobie 2012 – 2015 spokojnosť pacientov, kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, hospodárenie a transparentnosť. Najviac bodov získala Fakultná nemocnica v Nitre (kategória \"Štátne univerzitné a fakultné nemocnice\") a Ľubovnianska nemocnica n. o. (Kategória \"Všeobecné nemocnice\"). TSK je zriaďovateľom troch nemocníc – Nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici, Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach a Nemocnica s poliklinikou Myjava. Jedným z hodnotiacich činiteľov bol pod hospodárením nemocníc – dlh po lehote splatnosti (0 – 100 b.). Najmenej bodov získala Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica ( 0 b.), Nemocnica s poliklinikou n.o. Revúca (1 b.), Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach (2 b), Univerzitná nemocnica Bratislava (2 b.). Nemocnica s poliklinikou Myjava nebola uvedená v celkovom hodnotení. INEKO však prezentuje aj samostatný rebríček nemocníc s najväčším dlhom po lehote splatnosti, v ktorom sú v roku 2015 prvé tri miesta obsadené práve nemocnicami v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK: Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "Dlhy", "píše", "pripravuje", "vytvoril", "troch", "prezentuje"], "url": ["https://mytrencin.sme.sk/c/20571018/o-kreslo-predsedu-kraja-zabojuje-stefan-skultety.html#axzz4mklnUHXw", "http://hnonline.sk/slovensko/954375-dlh-v-zdravotnictve-sa-nafukol-o-takmer-100-milionov-stratova-nebola-jedina-nemocnica", "https://www.etrend.sk/ekonomika/na-oddlzenie-nemocnic-da-stat-585-milionov-eur.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/499907/nemocniciam-sa-poskladame-na-dlhy-stovkami-milionov-eur/", "http://nemocnice.ineko.sk/nemocnica_roka/2016/", "http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/trencianske-nemocnice-topia-dlhoch-mozu-za-rastuce-mzdy.html", "http://nemocnice.ineko.sk/rebricky/2015/5.8%7C3%7CNONE%7C5.8,d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:29.027649+00:00"}
{"id": "45471", "numeric_id": 45471, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45471", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Keď hovoríte príklad v Českej republike, kde sa to takto používa, opäť nie ste úplne korektní, lebo v Českej republike sa to používa na základe dobrovoľného súhlasu toho človeka, kdežto tu ste to chceli a chcete týmto ľuďom prikázať.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Používanie aplikácie, ktorá v Česku pomáha zisťovať kontakty pacientov nakazených koronavírusom s okolím, je dobrovoľné. Rovnako je to však aj na Slovensku. Aplikácia ( dnes eKaranténa ) je podľa zákona povinná len pre ľudí, ktorí nechcú ísť do štátnej karantény - aby štát cez ňu mohol kontrolovať jej dodržiavanie. Občania ju však používať nemusia - v takom prípade strávia karanténu v štátnych zariadeniach. Rovnako je aplikácia (dnes Zostaň zdravý ) dobrovoľná pre bežných užívateľov, ktorí by ju chceli využiť na monitorovanie kontaktov s okolím. Hoci finálne znenie podmienok používania išlo na vládu štyri dni po vysielaní relácie, Demagóg.SK nedohľadal žiadne verejné vyjadrenie či dôkaz o zámere, aby bolo používanie tejto aplikácie resp. aplikácií z definície povinné pre každého (kto potrebuje stráviť čas v karanténe). Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivé. Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý hovoril o českej aplikácii eRouška . eRouška Ak si ju človek stiahne do mobilu a zapne bluetooth, aplikácia vie zistiť, či sa nedostal do kontaktu s pacientom nakazeným koronavírusom (ktorý má aplikáciu so zapnutým bluetoothom tiež). Dotknutého používateľa, ktorý bol vystavený riziku nákazy, potom kontaktuje hygienická stanica, aby ho na to upozornila. Používanie aplikácie ako aj odosielanie dát tretej strane je dobrovoľné. „ K seznamu setkání máte přístup pouze vy. Až když se dobrovolně na vyzvání rozhodnete odeslat tato data hygienické stanici, přístup získají na omezenou dobu (maximálně na 12 h.) také její pověření pracovníci,” uvádza web erouska.cz Slovenská aplikácia O tom, ako by mala fungovať slovenská verzia aplikácie pre domácu karanténu a sledovanie kontaktov, prebiehala diskusia od začiatku mája. Vedelo sa, že apka by mala nahradiť pobyt v štátnych zariadeniach - no nevedelo sa, či dobrovoľne alebo povinne. Demagóg.SK nedohľadal vyjadrenie, podľa ktorých mala vláda zámer urobiť z používania aplikácie povinnosť. „ V ostrej fáze je ambícia suplovať štátnu karanténu s cieľom odbremenenia karanténnych centier,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva pre DenníkN. „Aplikácia eKaranténa nikdy nemala ambíciu byť plošne povinná, no v prípade, že sa občan Slovenska pre túto alternatívu, ktorá je dobrovoľnou digitálnou alternatívou voči povinnej štátnej karanténe, rozhodne, musí postupovať v zmysle novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o elektronických komunikáciách,\" uviedol Úrad podpredsedníčky vlády pre investívicie a informatizáciu pre portál Demagóg.SK. Štyri dni po relácii - t.j. 14. mája 2020 - vláda schválila materiál, ktorý konkretizoval podmienky používania aplikácie. Ak chce človek absolvovať karanténu doma a nie v štátnom zariadení, aplikácia je pre neho povinná. Funkcionalita monitorovania kontaktov v okolí používateľa, aby zistil, či niektorý z nich nebol nakazený koronavírusom, je dobrovoľná. Takéto znenie o deň na to schválil parlament.", "analysis_paragraphs": ["Používanie aplikácie, ktorá v Česku pomáha zisťovať kontakty pacientov nakazených koronavírusom s okolím, je dobrovoľné. Rovnako je to však aj na Slovensku. Aplikácia ( dnes eKaranténa ) je podľa zákona povinná len pre ľudí, ktorí nechcú ísť do štátnej karantény - aby štát cez ňu mohol kontrolovať jej dodržiavanie. Občania ju však používať nemusia - v takom prípade strávia karanténu v štátnych zariadeniach. Rovnako je aplikácia (dnes Zostaň zdravý ) dobrovoľná pre bežných užívateľov, ktorí by ju chceli využiť na monitorovanie kontaktov s okolím. Hoci finálne znenie podmienok používania išlo na vládu štyri dni po vysielaní relácie, Demagóg.SK nedohľadal žiadne verejné vyjadrenie či dôkaz o zámere, aby bolo používanie tejto aplikácie resp. aplikácií z definície povinné pre každého (kto potrebuje stráviť čas v karanténe). Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako nepravdivé. Erik Tomáš reagoval na Juraja Šeligu, ktorý hovoril o českej aplikácii eRouška . eRouška Ak si ju človek stiahne do mobilu a zapne bluetooth, aplikácia vie zistiť, či sa nedostal do kontaktu s pacientom nakazeným koronavírusom (ktorý má aplikáciu so zapnutým bluetoothom tiež). Dotknutého používateľa, ktorý bol vystavený riziku nákazy, potom kontaktuje hygienická stanica, aby ho na to upozornila. Používanie aplikácie ako aj odosielanie dát tretej strane je dobrovoľné. „ K seznamu setkání máte přístup pouze vy. Až když se dobrovolně na vyzvání rozhodnete odeslat tato data hygienické stanici, přístup získají na omezenou dobu (maximálně na 12 h.) také její pověření pracovníci,” uvádza web erouska.cz Slovenská aplikácia O tom, ako by mala fungovať slovenská verzia aplikácie pre domácu karanténu a sledovanie kontaktov, prebiehala diskusia od začiatku mája. Vedelo sa, že apka by mala nahradiť pobyt v štátnych zariadeniach - no nevedelo sa, či dobrovoľne alebo povinne. Demagóg.SK nedohľadal vyjadrenie, podľa ktorých mala vláda zámer urobiť z používania aplikácie povinnosť. „ V ostrej fáze je ambícia suplovať štátnu karanténu s cieľom odbremenenia karanténnych centier,“ uviedol Úrad verejného zdravotníctva pre DenníkN. „Aplikácia eKaranténa nikdy nemala ambíciu byť plošne povinná, no v prípade, že sa občan Slovenska pre túto alternatívu, ktorá je dobrovoľnou digitálnou alternatívou voči povinnej štátnej karanténe, rozhodne, musí postupovať v zmysle novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o elektronických komunikáciách,\" uviedol Úrad podpredsedníčky vlády pre investívicie a informatizáciu pre portál Demagóg.SK. Štyri dni po relácii - t.j. 14. mája 2020 - vláda schválila materiál, ktorý konkretizoval podmienky používania aplikácie. Ak chce človek absolvovať karanténu doma a nie v štátnom zariadení, aplikácia je pre neho povinná. Funkcionalita monitorovania kontaktov v okolí používateľa, aby zistil, či niektorý z nich nebol nakazený koronavírusom, je dobrovoľná. Takéto znenie o deň na to schválil parlament."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["dnes eKaranténa", "Zostaň zdravý", "eRouška", "kontaktuje", "prebiehala", "schválila", "je", "schválil"], "url": ["https://korona.gov.sk/ekarantena/?fbclid=IwAR2o5fNb5752m2BtN6z817Bi0bxKbv_2V29Wr5mx2zY_AahaxXoRVFSNC5I", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=e-karantena-pre-smartfony-s-androidom-funguje-na-vsetkych-hraniciach", "https://erouska.cz/", "https://erouska.cz/", "https://dennikn.sk/1882438/statnu-karantenu-ma-nahradit-mobilna-aplikacia-este-sa-vsak-nevie-kedy-a-ako/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24842/1", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24842/1", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7796"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:09.738467+00:00"}
{"id": "vr15051", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15051", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "[Na Slovensku je] nízka dôvera v slovenské súdnictvo...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý. Súdnictvo je po politických stranách druhou najnedôveryhodnejšou inštitúciou spomedzi verejných inštitúcií Slovenskej republiky. \" Vlády krajín OECD majú rastúce obavy o zabezpečovanie poskytovania kvalitných verejných služieb všetkým vrstvám spoločnosti (najmä v zdravotníctve, vzdelávaní, súdnictve a spravovaní daňových záležitostí),\" hovorí správa OECD citovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Na dôveru občanov vo verejné inštitúcie negatívne vplýva korupcia a neschopnosť aktérov verejnej správy niesť zodpovednosť za svoje správanie (Oblasť verejnej správy z pohľadu vedeckých výskumov s akcentom na dôveru v spoločenské inštitúcie, pdf , str. 7). Súdna rada preto iniciovala prieskum dôveryhodnosti súdnictva, podľa ktorého súdom nedôveruje až 74 % respondentov. Kým na Slovensku dôveruje súdom iba každý štvrtý Slovák (25 %), podobné hodnoty môžeme nájsť aj v iných postkomunistických štátoch, no v európskom porovnaní sú menej dôverčiví iba Slovinci (dôveruje 24 %). Najvyššia dôvera je v severských štátoch (vo Švédsku dôveruje 82 %). Ministerstvo spravodlivosti pripravuje na zlepšenie reformy zamerané najmä na vymožiteľnosti práva. Výsledkom prieskumu dôveryhodnosti súdnictva bolo rokovanie Súdnej rady vo februári 2016, na ktorom sa zhodli na ešte detailnejšom prieskume o príčinách nedôveryhodnosti. Nízka dôvera v súdnictvo je na Slovensku aj v porovnaní s inými európskymi krajinami. Najnovší prehľad vnímania nezávislosti súdov verejnosťou priniesla Európska komisia(. pdf ,s.35): Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok Lucie Žitňanskej ako pravdivý. Súdnictvo je po politických stranách druhou najnedôveryhodnejšou inštitúciou spomedzi verejných inštitúcií Slovenskej republiky. \" Vlády krajín OECD majú rastúce obavy o zabezpečovanie poskytovania kvalitných verejných služieb všetkým vrstvám spoločnosti (najmä v zdravotníctve, vzdelávaní, súdnictve a spravovaní daňových záležitostí),\" hovorí správa OECD citovaná Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Na dôveru občanov vo verejné inštitúcie negatívne vplýva korupcia a neschopnosť aktérov verejnej správy niesť zodpovednosť za svoje správanie (Oblasť verejnej správy z pohľadu vedeckých výskumov s akcentom na dôveru v spoločenské inštitúcie, pdf , str. 7). Súdna rada preto iniciovala prieskum dôveryhodnosti súdnictva, podľa ktorého súdom nedôveruje až 74 % respondentov. Kým na Slovensku dôveruje súdom iba každý štvrtý Slovák (25 %), podobné hodnoty môžeme nájsť aj v iných postkomunistických štátoch, no v európskom porovnaní sú menej dôverčiví iba Slovinci (dôveruje 24 %). Najvyššia dôvera je v severských štátoch (vo Švédsku dôveruje 82 %). Ministerstvo spravodlivosti pripravuje na zlepšenie reformy zamerané najmä na vymožiteľnosti práva. Výsledkom prieskumu dôveryhodnosti súdnictva bolo rokovanie Súdnej rady vo februári 2016, na ktorom sa zhodli na ešte detailnejšom prieskume o príčinách nedôveryhodnosti. Nízka dôvera v súdnictvo je na Slovensku aj v porovnaní s inými európskymi krajinami. Najnovší prehľad vnímania nezávislosti súdov verejnosťou priniesla Európska komisia(. pdf ,s.35): Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["správa", "pdf", "iniciovala", "porovnaní", "rokovanie", "pdf"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy-8&sprava=podla-oecd-fiskalna-konsolidacia-a-reformna-agenda-potrebuju-doveru-obcanov-a-strategicke-riadenie-statu", "http://www.academia.edu/21858301/OBLAS%C5%A4_VEREJNEJ_SPR%C3%81VY_Z_POH%C4%BDADU_VEDECK%C3%9DCH_V%C3%9DSKUMOV_S_AKCENTOM_NA_D%C3%94VERU_V_SPOLO%C4%8CENSK%C3%89_IN%C5%A0TIT%C3%9ACIE", "http://domov.sme.sk/c/20067501/sudna-rada-iniciuje-prieskum-doveryhodnosti-sudnictva.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/241153/sudom-na-slovensku-veri-len-kazdy-stvrty-slovak-v-eu-su-na-tom-horsie-uz-len-slovinci/", "http://www.sudnarada.gov.sk/predstavitelia-sudnej-rady-slovenskej-republiky-rokovali-s-via-iuris-o-doveryhodnosti-justicie/", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/justice_scoreboard_2016_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:35.671822+00:00"}
{"id": "vr31462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31462", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "My sme začali zmrazovaním miezd, pardon, znížením miezd, neskôr zmrazovaním miezd.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústredný portál verejnej správy SR 21. októbra 2010 informoval , že minister financií má v pláne skresať výdavky na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore o 120 miliónov eur. V praxi to tak nemuselo znamenať znižovanie platov ale prepustenie zamestnancov, pričom platy sa tak nemuseli znižovať.", "analysis_paragraphs": ["Ústredný portál verejnej správy SR 21. októbra 2010 informoval , že minister financií má v pláne skresať výdavky na mzdy zamestnancov vo verejnom sektore o 120 miliónov eur. V praxi to tak nemuselo znamenať znižovanie platov ale prepustenie zamestnancov, pričom platy sa tak nemuseli znižovať."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["informoval", "pdf", "júni", "schválila"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=1901", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nrp/sp_slovakia_sk.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7930", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=605"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:12.768646+00:00"}
{"id": "43236", "numeric_id": 43236, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43236", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...je to kompetencia vlády nominovať eurokomisára (...).", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda na žiadosť predsedu Európskej komisie nominuje kandidáta na post eurokomisára, následne musia zoznam kandidátov schváliť lídri členských štátov v Európskej rade . \"Každý kandidát sa prezentuje pred Európskym parlamentom, aby vysvetlil svoje vízie a odpovedal na otázky. Parlament potom hlasuje o prijatí kandidátov ako tímu. Nakoniec sú vymenovaní Európskou radou, a to kvalifikovanou väčšinou.\"( europa.eu ) Výrok Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivý, nakoľko eurokomisára skutočne nominuje vláda. O post eurokomisára za SR sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou uchádzať podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič . Pre aktuality.sk sa vyjadril: \"Celý ten harmonogram bude závisieť od toho, ako dopadnú voľby do Európskeho parlamentu, v akom zložení bude fungovať, ako rýchlo sa vyskladá proeurópska väčšina. Takisto, kto bude novým predsedom EK a ten ako designovaný predseda bude žiadať jednotlivé vlády o nominačné listy a tam bude musieť rozhodnúť vláda SR, koho nominujú. Ja túto ambíciu mám. Budem zvedavý, či ma vláda SR opäť bude navrhovať na post eurokomisára. Ak by to tak bolo, budem sa o tento post uchádzať,\".", "analysis_paragraphs": ["Vláda na žiadosť predsedu Európskej komisie nominuje kandidáta na post eurokomisára, následne musia zoznam kandidátov schváliť lídri členských štátov v Európskej rade . \"Každý kandidát sa prezentuje pred Európskym parlamentom, aby vysvetlil svoje vízie a odpovedal na otázky. Parlament potom hlasuje o prijatí kandidátov ako tímu. Nakoniec sú vymenovaní Európskou radou, a to kvalifikovanou väčšinou.\"( europa.eu ) Výrok Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivý, nakoľko eurokomisára skutočne nominuje vláda. O post eurokomisára za SR sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou uchádzať podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič . Pre aktuality.sk sa vyjadril: \"Celý ten harmonogram bude závisieť od toho, ako dopadnú voľby do Európskeho parlamentu, v akom zložení bude fungovať, ako rýchlo sa vyskladá proeurópska väčšina. Takisto, kto bude novým predsedom EK a ten ako designovaný predseda bude žiadať jednotlivé vlády o nominačné listy a tam bude musieť rozhodnúť vláda SR, koho nominujú. Ja túto ambíciu mám. Budem zvedavý, či ma vláda SR opäť bude navrhovať na post eurokomisára. Ak by to tak bolo, budem sa o tento post uchádzať,\"."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Európskej rade", "europa.eu", "Maroš Šefčovič", "aktuality.sk"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/sk/european-council/", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-commission_sk", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019/sefcovic_sk", "https://www.aktuality.sk/clanok/681964/maros-sefcovic-chce-byt-opaet-eurokomisarom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:01.052487+00:00"}
{"id": "44426", "numeric_id": 44426, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44426", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Viac ako 1000 Rómov je tam zamestnaných (v Miestnych občianskych poriadkových službách, pozn.). Centrá povedzme, kde ich vzdelávame atď., zapájame ich do riešenia vlastných problémov.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podĺa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre portál Demagóg.SK vzniklo vďaka tzv. miestnym občianskym poriadkovým službám „ 1406 pracovných miest, z čoho evidujeme 85% príslušníkov priamo z marginalizovaných rómskych komunít.” Hliadky majú v náplni práce „ ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi, sprevádzanie detí do školy, dohľad pri vyplácaní sociálnych dávok, ochranu verejného poriadku a majetku, ochranu životného prostredia či prevenciu možných konfliktov medzi majoritou a minoritou.” Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podĺa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre portál Demagóg.SK vzniklo vďaka tzv. miestnym občianskym poriadkovým službám „ 1406 pracovných miest, z čoho evidujeme 85% príslušníkov priamo z marginalizovaných rómskych komunít.” Hliadky majú v náplni práce „ ochranu detí a mládeže pred negatívnymi javmi, sprevádzanie detí do školy, dohľad pri vyplácaní sociálnych dávok, ochranu verejného poriadku a majetku, ochranu životného prostredia či prevenciu možných konfliktov medzi majoritou a minoritou.” Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["majú"], "url": ["https://www.partnerskadohoda.gov.sk/7-prikladov-dobrej-praxe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:39.052082+00:00"}
{"id": "vr15869", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15869", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Klesol aj počet dlhodobo nezamestnaných - o 38 tisíc za minulý rok.", "statement_date": "2017-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu SR sa počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medziročne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6 %) na 145,5 tis. osôb. Výrok môžeme, aj keď s odchýlkou, hodnotiť ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu SR sa počet osôb nezamestnaných dlhšie ako 1 rok sa medziročne znížil o 52,6 tis. osôb (o 26,6 %) na 145,5 tis. osôb. Výrok môžeme, aj keď s odchýlkou, hodnotiť ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8887273f-defc-4255-98ad-5c1e3fa1c7ab/!ut/p/b1/hZLddqIwFIWfpQ9ACQQCXIZ_FKICAcyNC1FQEKGtivj0tV2di5lZ1XOXlW9nn5OzecZnPDvml32Vn_bdMT98nRlaLRRP1XUBA6D7EHiTaURcwxYdKt-B5R0AvxQGf-tVElrAi_HcCSeSAKQ_-gfAl96O5iLWJMcww5l9vzZENfKRCIDwozcc7EqKD4DqOzLwsEtDbQEhwPBR_xKAP_oHBo_8HfREfwee-Kd8Vi-vutkFlYX1coCWmVfH9VLmdqcrTcMoiA6yCbRbolV5OXGdNeiNbZmj9t3tqcyQlTC7aOVst9W1jAbdjO61PmsjVmjy2UNuB0NcFfP1FeWcQ-zARHW38Y5ZARA8FfnMxU2_VonMGe6OE3QRlS66NBu2ePl3N_83_yQbKc--kUfb-QYexedZANjjHxaevHDfEHG7dssv75jy6zSCwsd8BqRVVI-9d2tuYa1Ew4eJYVBvZvc-JjG9pCS2RrJJhZO1C0CcENIMQtx8gNhk85j4800SUh0bN2gtEn7Cs_26fR2K9hW8KqoCoKKokihpSIaQT-pCkq0uGCwrDgEYOuLh_sOcH-cVbp3hENKpcehN11eWgobf_DKNV2y8lJ6rI1yRs8jYbGzLZVr4Wz-S8I7boWEyLrmqcil8t6--f1mJditWtnRwmjTHUQE5Zz_pNcoaOm20hV40nCuvSQA2iZNVXE26ID29Gf11jarsUMhklhjnXPDHti1u0y4Lr3pASyfMb0eFBucDbtIxyiK8vVK1FsEZjqselZVNp91sw_ct_aqLj0IrVEkZ4JeXT_27CNY!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:54.876111+00:00"}
{"id": "vr35889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35889", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Minister Vážny pri mýtnom tendri ide do extrému, že len jedna firma, najdrahší tender.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V mýtnom tendri boli okrem víťaza ešte traja uchádzači.", "analysis_paragraphs": ["V mýtnom tendri boli okrem víťaza ešte traja uchádzači."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["traja"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1165404"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:39.688545+00:00"}
{"id": "vr17485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17485", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...na školstve budú už čoskoro odblokované (...)  minulý týždeň bol monitorovací výbor, na ktorom sú zástupcovia z Bruselu, presne pre operačný program Výskum a inovácie, kde bol schválený dokument, ktorý hovorí o nových kritériách, o novom spôsobe hodnotenia (...) ktorý bol jednomyseľne, na tomto riadiacom výbore schválený, komisia mu dala zelenú, a tým povedala áno, došlo k opatreniam, ktoré potvrdzujú, že môžme to ďalej spustiť a v krátkej dobe dôjde k uvoľneniu tohoto operačného programu.", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dňa 25. januára 2018 sa uskutočnilo 9. zasadnutie Monitorovacieho výboru pre operačný program Výskum a inovácie, ktoré bolo zorganizované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom hospodárstva SR. Tento monitorovací výbor je orgánom zriadeným na základe čl. 49 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a jeho úlohou je preskúmať vykonávanie a plnenie cieľov v operačných programoch výskumu a inovácií. Podľa dostupnej zápisnice ( .pdf , s. 7) sa na tomto zasadnutí sa v 3. bode programu diskutovalo o verzii 4.0 hodnotiacich a výberových kritériách pre projekty výskumu a vývoja, avšak ku schvaľovaniu na tejto schôdzi nedošlo, keďže boli ešte naplánované ďalšie pripomienkovanie aj zo strany Európskej Komisie. Schvaľovanie dokumentu zahŕňajúceho hodnotiace a výberové kritériá pre projekty výskumu a vývoja mal byť predložený Monitorovaciemu výboru vo februári 2018. Keďže zápisnica z tohto zasadnutia k dnešnému dňu, 13. marca 2018, nie je dostupná, nedá sa overiť uskutočnenie tohto stretnutia a schválenie daného dokumentu. Preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 25. januára 2018 sa uskutočnilo 9. zasadnutie Monitorovacieho výboru pre operačný program Výskum a inovácie, ktoré bolo zorganizované Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom hospodárstva SR. Tento monitorovací výbor je orgánom zriadeným na základe čl. 49 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a jeho úlohou je preskúmať vykonávanie a plnenie cieľov v operačných programoch výskumu a inovácií. Podľa dostupnej zápisnice ( .pdf , s. 7) sa na tomto zasadnutí sa v 3. bode programu diskutovalo o verzii 4.0 hodnotiacich a výberových kritériách pre projekty výskumu a vývoja, avšak ku schvaľovaniu na tejto schôdzi nedošlo, keďže boli ešte naplánované ďalšie pripomienkovanie aj zo strany Európskej Komisie. Schvaľovanie dokumentu zahŕňajúceho hodnotiace a výberové kritériá pre projekty výskumu a vývoja mal byť predložený Monitorovaciemu výboru vo februári 2018. Keďže zápisnica z tohto zasadnutia k dnešnému dňu, 13. marca 2018, nie je dostupná, nedá sa overiť uskutočnenie tohto stretnutia a schválenie daného dokumentu. Preto tento výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 12.03.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutie", "úlohou", ".pdf"], "url": ["https://www.opvai.sk/monitorovaci-vybor/zasadnutia-mv-op-vai/9_zasadnutie/", "https://www.opvai.sk/monitorovaci-vybor/", "https://www.opvai.sk/media/99227/zapisnica_9_mv_opvai_final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:04.371215+00:00"}
{"id": "vr34894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34894", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ešte raz. Vysvetlil som kontext. Keď som ho chcel, s výnimkou a dobre teda, už si naozaj nepamätám kto, ale myslím, že vtedy naozaj niektorí poslanci z SMK hlasovali, alebo sa dokonca prezentovali. Ale to je problém, ktorý sa vlečie a to ideálne riešenie bolo nájsť a my sme to navrhovali ústami predsedu.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ako uvádzame vyššie, Paška si pôvodne dobre pamätal, že z SMK nikto jeho návrh nepodporil.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádzame vyššie, Paška si pôvodne dobre pamätal, že z SMK nikto jeho návrh nepodporil."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:41.320577+00:00"}
{"id": "vr36731", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36731", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Kým z evidovaných nezamestnaných to bolo pred rokom 67 na uchádzačov na volné pracovné miesto, dnes je to 47.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo štvrtom štvrťroku 2010 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 13 854 voľných pracovných miest. Nezamestnanosť sa pohybovala okolo 12,3%, čo je zhruba 330 000 ľudí. To je teoreticky 27 uchádzačov o jedno pracovné miesto. Nevieme, z akých čísel I. Fakt je, že nie každý nezamestnaný musí byť zároveň uchádzač o pracovnú pozíciu. Oficiálne číslu štatistikuÚradu práce sa nám nepodarilo vyhľadať (existuje?), preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vo štvrtom štvrťroku 2010 bolo v hospodárstve SR k dispozícii v priemere 13 854 voľných pracovných miest. Nezamestnanosť sa pohybovala okolo 12,3%, čo je zhruba 330 000 ľudí. To je teoreticky 27 uchádzačov o jedno pracovné miesto. Nevieme, z akých čísel I. Fakt je, že nie každý nezamestnaný musí byť zároveň uchádzač o pracovnú pozíciu. Oficiálne číslu štatistikuÚradu práce sa nám nepodarilo vyhľadať (existuje?), preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["k dispozícii", "Nezamestnanosť"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29443", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:07.108621+00:00"}
{"id": "vr38413", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38413", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja som bol aj na miestnej časti a bavil som sa organizačným výborom a tam vznikajú vážne problémy len vďaka tomu, že sa pustila teraz agenda spochybňovania sčítania ľudu.", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 29.05.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:32.190351+00:00"}
{"id": "46179", "numeric_id": 46179, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46179", "speaker": "Martin Beluský", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-belusky", "statement": "ideme pomáhať napríklad bankám, ideme im odpúšťať 350.000.000 EUR, a na druhú stranu povieme, že dôchodcom 300 000 000 proste nedáme... ideme dať bieloruskej opozícii 750 miliónov EUR, ale tým najchudobnejším ľuďom, ktorí zárábajú minimálne mzdy, tak tým povieme, že na nich zvýšenie platu proste nemá.", "statement_date": "2020-09-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nesedí ani jedno z čísel, ktoré Martin Beluský uviedol. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda sa chystá zrušiť bankam tzv. bankový odvod. Doteraz kvôli nemu ročne platili 150 miliónov eur, po zvýšení predošlou vládou koncom roka 2019 to mal byť asi dvojnásobok. Vláda Roberta Fica schválila pár dní pred voľbami v pochybnom skrátenom konaní 13. dôchodky. Tento rok na nich plánovala dať 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počítala so 432 miliónmi eur ročne. Vláda Igora Matoviča tento spôsob a výšku vyplácania 13. dôchodkom mení. Dôchodcovia majú po novom tento rok dostať spolu 307,5 milióna eur. Rozdiel je teda cca 125 miliónov eur. 2. septembra vláda schválila vytvorenie fondu na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. Vloží doň 250 tisíc eur pôvodne vyčlenených na boj s koronavírusom v Taliansku.", "analysis_paragraphs": ["Nesedí ani jedno z čísel, ktoré Martin Beluský uviedol. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Vláda sa chystá zrušiť bankam tzv. bankový odvod. Doteraz kvôli nemu ročne platili 150 miliónov eur, po zvýšení predošlou vládou koncom roka 2019 to mal byť asi dvojnásobok. Vláda Roberta Fica schválila pár dní pred voľbami v pochybnom skrátenom konaní 13. dôchodky. Tento rok na nich plánovala dať 442 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počítala so 432 miliónmi eur ročne. Vláda Igora Matoviča tento spôsob a výšku vyplácania 13. dôchodkom mení. Dôchodcovia majú po novom tento rok dostať spolu 307,5 milióna eur. Rozdiel je teda cca 125 miliónov eur. 2. septembra vláda schválila vytvorenie fondu na podporu bieloruskej občianskej spoločnosti. Vloží doň 250 tisíc eur pôvodne vyčlenených na boj s koronavírusom v Taliansku."], "analysis_date": "2020-09-18", "analysis_sources": {"text": ["chystá", "platili", "mal", "plánovala", "počítala", "majú", "schválila"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/22485756/bankovy-odvod-by-mal-byt-uplne-zruseny-od-1-januara.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/22485756/bankovy-odvod-by-mal-byt-uplne-zruseny-od-1-januara.html", "https://e.dennikn.sk/1920672/preco-je-bankovy-odvod-v-rozpore-s-europskym-pravom/?ref=e", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=476013", "https://www.rozpoctovarada.sk/download2/semafor_2020_04.pdf", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/dochodcovia-dostanu-13-dochodok-tento-rok.html", "https://www.teraz.sk/najnovsie/slovensko-vytvori-fond-na-podporu-bielo/490549-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:15.861180+00:00"}
{"id": "48860", "numeric_id": 48860, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48860", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Za nás začali vyšetrovať, za môjho premiérovania aj veľké kauzy, ktoré sa dokončujú až teraz.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po nástupe Petra Pellegriniho sa začalo alebo pokračovalo vyšetrovanie viacerých významných káuz. Obvinení, obžalovaní či dokonca odsúdení boli mnohí vysokopostavení ľudia z podnikateľského či politického prostredia a neexistujú dôkazy, že by premiér nejakým spôsobom zasahoval do vyšetrovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nJe však otázne, koľko zásluh si môže Peter Pellegrini pripísať na vyšetrovaní týchto trestných činov. Na Slovensku sa totiž vo februári 2018 stala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá spustila otrasy v celej spoločnosti a veľký tlak na zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve a je otázne koľko káuz by bolo naozaj vyšetrených nebyť tejto tragickej vraždy.\n\nPeter Pellegrini sa od svojho nástupu v marci 2018 verejne prezentoval, ako premiér, ktorý „rozviaže ruky polícii”. Známe sa stalo najmä jeho heslo „padni komu padni.\"\n\n„Ak sa raz do trestnej činnosti zapletie niekto zo štruktúr Smeru, tak musí byť potrestaný ako niekto, kto nepatrí do žiadnej politickej strany,\" vyhlásil Pellegrini na tlačovej konferencii krátko po tom, čo jeho vláda získala dôveru.\n\nPrvým výraznejším krokom v tejto oblasti bol odchod vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Obaja tento odchod prezentovali ako vzájomnú dohodu za účelom upokojenia situácie. Pellegrini pri tejto príležitosti na margo odchodu policajného prezidenta povedal: „Ja nemením svoje názory a ak som povedal na adresu policajného prezidenta, že ho považujem za profesionála na správnom mieste, tak za tými vyjadreniami si stojím. Chcem povedať, že osoba pána generála, ktorý stál šesť rokov na čele PZ, je osoba kompetentná, ktorá má všetky schopnosti riadiť PZ.\"\n\nV čase premiérovania Pellegriniho začalo alebo prebiehalo vyšetrovanie v mnohých významných kauzách. Po prvý raz boli odsúdení bývalí vysokopostavení politici. Najvyšší súd totiž odsúdil exministrov SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova za takzvaný nástenkový tender na 11, respektíve 9 rokov väzenia.\n\nNajväčšie znepokojenie spoločnosti však vyvolala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tá sa odohrala 21.februára 2018 vo Veľkej Mači. Vražda vyvolala otrasy na politickej scéne, do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí, ktorí žiadali vyšetrenie vraždy aj politickú zmenu. Z pozícií musel odísť Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico. Začalo sa rozsiahle vyšetrovanie, ktoré po siedmich mesiacoch prinieslo zadržanie podozrivých vykonávateľov a objednávateľov. V roku 2019 sa následne podarilo ukončiť vyšetrovanie a kauza sa tak konečne mohla dostať pred súd. Po piatich rokoch od vraždy Kuciaka však ešte stále nie sú právoplatne odsúdení objednávatelia tejto ohavnej vraždy.\n\nV roku 2018 sa ukončilo vyšetrovanie daňovej kauzy Ladislava Bašternáka. Ten sa napokon priznal , že si na úkor daňových poplatníkov prilepšil o 2 milióny eur.\n\nV roku 2019 bol zase rokom, kedy sa intenzívnejšie začala riešiť kauza Gorila. Obvinený bol bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý niekoľko rokov skrýval nahrávku Gorily u seba v trezore. Vyšetrovatelia ho obvinili zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.\n\nV januári NAKA začala trestné stíhanie pre prípravu vraždy Daniela Lipšica, a Maroša Žilinku. Dôvodom bolo angažovanie dvojice v kauze Technopol, v ktorej bol obvinený Marián Kočner.\n\nVyšetrovanie prebiehalo aj v kauze sledovania novinárov. Na túto úlohu malo byť najaté špeciálne komando, ktoré malo novinárov pre Mariána Kočnera sledovať a lustrovať.\n\nUkončené bolo vyšetrovanie v kauze údajného falšovania zmeniek. Vyšetrovatelia navrhli obžalovať Mariana Kočnera a Pavla Ruska za trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestný čin marenia spravodlivosti, spáchaných formou spolupáchateľstva so škodou 69 miliónov eur.\n\nObvinenia sa nevyhli ani predstaviteľov vtedajšej vládnucej strany. Piateho decembra 2019 vyšetrovateľ NAKA obvinil Roberta Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Toho sa mal dopustiť vo videu, v ktorom podporil Milana Mazureka potom, čo ho odsúdil Najvyšší súd. Obvinenie neskôr zrušil špeciálny prokurátor.\n\nNárodná kriminálna agentúra obvinila aj bývalého prezidenta Andreja Kisku. Stalo sa tak v súvislosti s kauzou okolo jeho firmy KTAG za pokračujúci zločin daňového podvodu.\n\nVyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry taktiež obnovil vyšetrovanie údajného kupovania hlasov poslancov pri voľbe generálneho prokurátora. Údajné kupovanie hlasov poslancov sa malo diať za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012.", "analysis_paragraphs": ["Po nástupe Petra Pellegriniho sa začalo alebo pokračovalo vyšetrovanie viacerých významných káuz. Obvinení, obžalovaní či dokonca odsúdení boli mnohí vysokopostavení ľudia z podnikateľského či politického prostredia a neexistujú dôkazy, že by premiér nejakým spôsobom zasahoval do vyšetrovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Je však otázne, koľko zásluh si môže Peter Pellegrini pripísať na vyšetrovaní týchto trestných činov. Na Slovensku sa totiž vo februári 2018 stala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá spustila otrasy v celej spoločnosti a veľký tlak na zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve a je otázne koľko káuz by bolo naozaj vyšetrených nebyť tejto tragickej vraždy.", "Peter Pellegrini sa od svojho nástupu v marci 2018 verejne prezentoval, ako premiér, ktorý „rozviaže ruky polícii”. Známe sa stalo najmä jeho heslo „padni komu padni.\"", "„Ak sa raz do trestnej činnosti zapletie niekto zo štruktúr Smeru, tak musí byť potrestaný ako niekto, kto nepatrí do žiadnej politickej strany,\" vyhlásil Pellegrini na tlačovej konferencii krátko po tom, čo jeho vláda získala dôveru.", "Prvým výraznejším krokom v tejto oblasti bol odchod vtedajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara. Obaja tento odchod prezentovali ako vzájomnú dohodu za účelom upokojenia situácie. Pellegrini pri tejto príležitosti na margo odchodu policajného prezidenta povedal: „Ja nemením svoje názory a ak som povedal na adresu policajného prezidenta, že ho považujem za profesionála na správnom mieste, tak za tými vyjadreniami si stojím. Chcem povedať, že osoba pána generála, ktorý stál šesť rokov na čele PZ, je osoba kompetentná, ktorá má všetky schopnosti riadiť PZ.\"", "V čase premiérovania Pellegriniho začalo alebo prebiehalo vyšetrovanie v mnohých významných kauzách. Po prvý raz boli odsúdení bývalí vysokopostavení politici. Najvyšší súd totiž odsúdil exministrov SNS Mariana Janušeka a Igora Štefanova za takzvaný nástenkový tender na 11, respektíve 9 rokov väzenia.", "Najväčšie znepokojenie spoločnosti však vyvolala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tá sa odohrala 21.februára 2018 vo Veľkej Mači. Vražda vyvolala otrasy na politickej scéne, do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí, ktorí žiadali vyšetrenie vraždy aj politickú zmenu. Z pozícií musel odísť Robert Kaliňák aj premiér Robert Fico. Začalo sa rozsiahle vyšetrovanie, ktoré po siedmich mesiacoch prinieslo zadržanie podozrivých vykonávateľov a objednávateľov. V roku 2019 sa následne podarilo ukončiť vyšetrovanie a kauza sa tak konečne mohla dostať pred súd. Po piatich rokoch od vraždy Kuciaka však ešte stále nie sú právoplatne odsúdení objednávatelia tejto ohavnej vraždy.", "V roku 2018 sa ukončilo vyšetrovanie daňovej kauzy Ladislava Bašternáka. Ten sa napokon priznal , že si na úkor daňových poplatníkov prilepšil o 2 milióny eur.", "V roku 2019 bol zase rokom, kedy sa intenzívnejšie začala riešiť kauza Gorila. Obvinený bol bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ktorý niekoľko rokov skrýval nahrávku Gorily u seba v trezore. Vyšetrovatelia ho obvinili zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa.", "V januári NAKA začala trestné stíhanie pre prípravu vraždy Daniela Lipšica, a Maroša Žilinku. Dôvodom bolo angažovanie dvojice v kauze Technopol, v ktorej bol obvinený Marián Kočner.", "Vyšetrovanie prebiehalo aj v kauze sledovania novinárov. Na túto úlohu malo byť najaté špeciálne komando, ktoré malo novinárov pre Mariána Kočnera sledovať a lustrovať.", "Ukončené bolo vyšetrovanie v kauze údajného falšovania zmeniek. Vyšetrovatelia navrhli obžalovať Mariana Kočnera a Pavla Ruska za trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí, cenných papierov a trestný čin marenia spravodlivosti, spáchaných formou spolupáchateľstva so škodou 69 miliónov eur.", "Obvinenia sa nevyhli ani predstaviteľov vtedajšej vládnucej strany. Piateho decembra 2019 vyšetrovateľ NAKA obvinil Roberta Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Toho sa mal dopustiť vo videu, v ktorom podporil Milana Mazureka potom, čo ho odsúdil Najvyšší súd. Obvinenie neskôr zrušil špeciálny prokurátor.", "Národná kriminálna agentúra obvinila aj bývalého prezidenta Andreja Kisku. Stalo sa tak v súvislosti s kauzou okolo jeho firmy KTAG za pokračujúci zločin daňového podvodu.", "Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry taktiež obnovil vyšetrovanie údajného kupovania hlasov poslancov pri voľbe generálneho prokurátora. Údajné kupovanie hlasov poslancov sa malo diať za vlády Ivety Radičovej v rokoch 2010 až 2012."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["nástupu", "vyhlásil", "odchod", "odsúdení", "vražda", "ukončiť", "odsúdení", "vyšetrovanie", "priznal", "Obvinený", "začala", "prebiehalo", "Ukončené", "obvinil", "zrušil", "obvinila", "obnovil"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/prezident-kiska-vymenoval-za-premiera-p/315226-clanok.html", "https://hnonline.sk/slovensko/1718076-padni-komu-padni-pellegrini-tvrdi-ze-takto-sa-bude-pristupovat-aj-k-ludom-zo-smeru", "https://www.teraz.sk/slovensko/pellegrini-gaspar-pzsr-ministerstvo-vnut/319999-clanok.html", "https://www.noviny.sk/krimi/388046-kauza-nastenkovy-tender-pokracuje-na-najvyssom-sude-obzalovani-exministri-neprisli", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/648964-pat-rokov-vysetrovania-vrazdy-jana-a-martiny-zhrnuli-sme-co-sa-v-pripade-stihlo?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.noviny.sk/slovensko/472156-ukoncili-vysetrovanie-vrazdy-jana-kuciaka-a-martiny-kusnirovej", "https://sita.sk/po-piatich-rokoch-od-vrazdy-kuciaka-su-zatial-pravoplatne-odsudeni-vykonavatelia-a-sprostredkovatel/", "https://sita.sk/vysetrovanie-danovej-kauzy-basternaka-je-ukoncene-vyjadril-ucinnu-lutost-vratil-statu-miliony-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/18z5tm5/ladislav-basternak-sa-priznal-k-danovemu-podvodu/", "https://domov.sme.sk/c/22273398/byvaleho-generalneho-prokuratora-trnku-obvinila-policia.html", "https://sita.sk/naka-zacala-trestne-stihanie-pre-pripravu-vrazdy-lipsica-a-zilinku-vo-vysetrovani-figuruje-zname-meno/", "https://domov.sme.sk/c/22134424/sledovanie-novinarov-pre-kocnera-pracoval-vysetrovatel.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/505525-v-kauze-zmeniek-by-mala-byt-coskoro-podana-obzaloba/", "https://www.trend.sk/spravy/naka-obvinila-fica-schvalovania-trestneho-cinu-hrozi-mu-pat-rokov-vazenia", "https://dennikn.sk/2345375/roberta-fica-znovu-obvinili-kvoli-mazurekovi-lipsic-obvinenie-zrusil/", "https://dennikn.sk/1677345/kisku-obvinili-v-kauze-ktag-exprezident-vidi-ficovu-pomstu/", "https://domov.sme.sk/c/22175524/naka-obnovila-vysetrovanie-kupovania-poslancov-pri-volbe-generalneho-prokuratora.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:41.233351+00:00"}
{"id": "vr28138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28138", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme síce alternatívu brať ropu z juhu, ale bude nás to stáť o 100 miliónov eur viac.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Slovenský ropovodný systém pozostáva z dvoch ropovodov. Jedným z nich je ropovod Družba, ktorého trasa sa začína v Ruskej federácii a pokračuje cez Bielorusko, Ukrajinu a Slovensko do Českej republiky.", "analysis_paragraphs": ["Slovenský ropovodný systém pozostáva z dvoch ropovodov. Jedným z nich je ropovod Družba, ktorého trasa sa začína v Ruskej federácii a pokračuje cez Bielorusko, Ukrajinu a Slovensko do Českej republiky."], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["systém", "portálu"], "url": ["http://www.transpetrol.sk/ropovodna-siet-v-sr/", "http://www.energia.sk/tema/ropa-a-ropne-paliva/ropnu-alternativu-slovensko-nema-zatial/13157/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:37.749789+00:00"}
{"id": "vr32548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32548", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pravica zabudla, že presne pred rokom tu bol veľký plán takzvanej superhrubej mzdy, kde sa menilo sto zákonov. A kde boli zakomponované prvky, ktoré sa týkali druhého piliera, prvého piliera, dohodárov, živnostníkov. Veď ako nemôžete si vymazať pamäť z toho, že pak živnostníci protestovali, že OKS, váš satelit v koalícii protestoval proti tomu, aby ste živnostníkom brali niektoré výhody.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že počas letných mesiacov minulého roka sa prejednávalo zavedenie takzvanej superhrubej mzd y, ktorá mala meniť presun financií medzi občanom a štátom. Mala zrušiť nemocenské a úrazové poistenie, poistenia v nezamestnanosti, rodinných príspevkov a ďalších príspevkov a dávok určených občanom a namiesto toho mala zaviesť tzv. odvodový bonus . Ten by bol vo výške životného minima a podliehal by tak ako iné príjmy dani a odvodom. Táto iniciatíva bola definitívne zmätená zo stola 13. októbra 2011, v súvislosti s pádom Radičovej vlády.\n\nJe tiež pravda, že OKS protestovala proti tomuto návrhu, ktorí podmieňovali svoj súhlas šiestimi podmienkami (parametrami), po splnení ktorých by sa odvody pre živnostníkov nezvyšovali a pre dohodárov nezavádzali.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že počas letných mesiacov minulého roka sa prejednávalo zavedenie takzvanej superhrubej mzd y, ktorá mala meniť presun financií medzi občanom a štátom. Mala zrušiť nemocenské a úrazové poistenie, poistenia v nezamestnanosti, rodinných príspevkov a ďalších príspevkov a dávok určených občanom a namiesto toho mala zaviesť tzv. odvodový bonus . Ten by bol vo výške životného minima a podliehal by tak ako iné príjmy dani a odvodom. Táto iniciatíva bola definitívne zmätená zo stola 13. októbra 2011, v súvislosti s pádom Radičovej vlády.", "Je tiež pravda, že OKS protestovala proti tomuto návrhu, ktorí podmieňovali svoj súhlas šiestimi podmienkami (parametrami), po splnení ktorých by sa odvody pre živnostníkov nezvyšovali a pre dohodárov nezavádzali."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["superhrubej mzd", "odvodový bonus", "definitívne", "OKS protestovala"], "url": ["http://www.echoz.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=114:preo-nie-superhrubej-mzde&catid=48:preo-nie-odvodovemu-bonusu&Itemid=20", "http://financie.etrend.sk/dane-a-odvody/superhruba-mzda-presla-vladou.html", "http://debata.pravda.sk/debata/cz-A111013_121806_sk_ekonomika_p61/prispevok/729753/", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/18649-reforma-odvodov-stale-naraza-na-oks-strana-predstavila-6-podmienok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:21.206208+00:00"}
{"id": "vr35205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35205", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...A ja si veľmi dobre pamätám, keď vy ste tu glorifikovali hospodársku politiku Írska a pobaltských krajín. To boli vaše také nosné piliere, ako sa to po správnosti má robiť...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Mikloš rád využíval príklad ekonomického rastu Írska a Pobaltských krajín vo svojich prejavoch. Napríklad v jednom z 19.3.2007 povedal : Nie je náhoda, že Slovensko sa pričlenilo k najrýchlejšie rastúcim európskym ekonomikám a že týmito ekonomikami sú práve Írsko, pobaltské krajiny a dnes už aj Slovensko. Sú to totiž krajiny, ktoré uskutočňujú podobný model ekonomického rozvoja. Model založený na tých princípoch, ktoré sme presadzovali v reformnom procese najmä v rokoch 2002 – 2006. ... Spomenuli ste, vážený pán prezident, príklad Írska a dokonca ste povedali, že v porovnaní s nimi sme v predstihu, lebo oni začali s reformami až 10 rokov po vstupe do EÚ a my už pred vstupom. Áno, Írsko je vskutku inšpirujúci príklad. Keď v roku 1973 Írsko vstupovalo do EÚ, ekonomicky bolo na 50% úrovni vtedajšej únie, podobne ako Slovensko pri vstupe v roku 2004. Dnes je Írsko so 140% HDP oproti európskemu priemeru druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou EÚ po Luxemburgu.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš rád využíval príklad ekonomického rastu Írska a Pobaltských krajín vo svojich prejavoch. Napríklad v jednom z 19.3.2007 povedal : Nie je náhoda, že Slovensko sa pričlenilo k najrýchlejšie rastúcim európskym ekonomikám a že týmito ekonomikami sú práve Írsko, pobaltské krajiny a dnes už aj Slovensko. Sú to totiž krajiny, ktoré uskutočňujú podobný model ekonomického rozvoja. Model založený na tých princípoch, ktoré sme presadzovali v reformnom procese najmä v rokoch 2002 – 2006. ... Spomenuli ste, vážený pán prezident, príklad Írska a dokonca ste povedali, že v porovnaní s nimi sme v predstihu, lebo oni začali s reformami až 10 rokov po vstupe do EÚ a my už pred vstupom. Áno, Írsko je vskutku inšpirujúci príklad. Keď v roku 1973 Írsko vstupovalo do EÚ, ekonomicky bolo na 50% úrovni vtedajšej únie, podobne ako Slovensko pri vstupe v roku 2004. Dnes je Írsko so 140% HDP oproti európskemu priemeru druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou EÚ po Luxemburgu."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["19.3.2007 povedal"], "url": ["http://www.mesa10.sk/index.php?action=module&id=mod_content&content_id=83&category_id=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:04.920853+00:00"}
{"id": "48359", "numeric_id": 48359, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48359", "speaker": "Marián Kéry", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kery", "statement": "Odbor krízového riadenia alebo sekcia krízového riadenia je tu vtedy, keď sú tu nejaké prírodné katastrofy, keď sú tu povodne a on má pomáhať občanom Slovenskej republiky, ale na zvládnutie krízy s utečencami, tu máme Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo Cudzineckú políciu Slovenskej republiky.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z kontextu výroku predpokladáme, že Kéry hovorí o sekcií krízového riadenia na Ministerstve vnútra. Tá sa má podieľať na niektorých aspektoch riadenia krízy, podľa slov odchádzajúceho riaditeľa môže na jej manažovanie vyčleniť 30 ľudí. Úlohou sekcie nie je pomáhať len pri prírodných katastrofach, ale aj pri iných krízových situáciách. Je pravdou, že aj spomínaný migračný úrad a cudzinecká polícia sa podieľajú na zvládaní krízy s utečencami, to však neznamená, že sa na jej riadení nepodieľa aj sekcia krízového riadenia na MV.\n\nSekcia zastrešuje : „integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu, krízové riadenie, civilné núdzové plánovanie, ochranu kritickej infraštruktúry, hospodársku mobilizáciu, správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnu pomoc.” Pomáha teda pri prírodných kalamitách, ktoré patria medzi mimoriadne udalosti. Rovnako k nim však patrí aj hromadný príliv utečencov na územie Slovenska. V súvislosti s mimoriadnou udalosťou sa vyhlasuje stav mimoriadnej situácie, ten na Slovensku kvôli vojne na Ukrajine platí od 26. februára 2022.\n\nPočas stavu mimoriadnej udalosti sa napríklad vykonávajú opatrenia, medzi ktoré patrí aj použitie základných a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému, čo spadá do kompetencií sekcie krízového riadenia. Štát na pomoc Ukrajincom povolal Hasičský a záchranný zbor, za ktorý zodpovedá na ministerstve sekcia krízového manažmentu.\n\nV súčasnej situácií sa sekcia krízového riadenia podieľala napríklad na založení linky pomoci pre Ukrajincov, nepomáha teda len občanom Slovenskej republiky, ako tvrdí Kéry.\n\nSúčasťou sekcie ja aj riadenie humanitárnej pomoci a medzinárodná spolupráca. Na základe práce v tomto smere, viď. tlačové správy , spolupráce pri zvládaní krízy a humanitárny rozsah sekcie hodnotíme tvrdenie o pôsobnosti sekcie za nepravdivé.\n\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície má množstvo úloh , ako napríklad kontrola hraníc, analýza dokladov, kontrola pobytového režimu cudzincov, v obmedzenom rozsahu sa podieľa aj na úseku azylového konania či na realizácie d ublinských nariadení , ktorých predmetom je aj azylová politika. Pre samotný azyl však existuje Oddelenie azylu PZ SR .\n\nMigračný úrad SR rozhoduje o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom a teda z povahy svojich úloh sa na manažovaní krízy podieľa.", "analysis_paragraphs": ["Z kontextu výroku predpokladáme, že Kéry hovorí o sekcií krízového riadenia na Ministerstve vnútra. Tá sa má podieľať na niektorých aspektoch riadenia krízy, podľa slov odchádzajúceho riaditeľa môže na jej manažovanie vyčleniť 30 ľudí. Úlohou sekcie nie je pomáhať len pri prírodných katastrofach, ale aj pri iných krízových situáciách. Je pravdou, že aj spomínaný migračný úrad a cudzinecká polícia sa podieľajú na zvládaní krízy s utečencami, to však neznamená, že sa na jej riadení nepodieľa aj sekcia krízového riadenia na MV.", "Sekcia zastrešuje : „integrovaný záchranný systém, civilnú ochranu, krízové riadenie, civilné núdzové plánovanie, ochranu kritickej infraštruktúry, hospodársku mobilizáciu, správu materiálu civilnej ochrany a humanitárnu pomoc.” Pomáha teda pri prírodných kalamitách, ktoré patria medzi mimoriadne udalosti. Rovnako k nim však patrí aj hromadný príliv utečencov na územie Slovenska. V súvislosti s mimoriadnou udalosťou sa vyhlasuje stav mimoriadnej situácie, ten na Slovensku kvôli vojne na Ukrajine platí od 26. februára 2022.", "Počas stavu mimoriadnej udalosti sa napríklad vykonávajú opatrenia, medzi ktoré patrí aj použitie základných a ostatných zložiek integrovaného záchranného systému, čo spadá do kompetencií sekcie krízového riadenia. Štát na pomoc Ukrajincom povolal Hasičský a záchranný zbor, za ktorý zodpovedá na ministerstve sekcia krízového manažmentu.", "V súčasnej situácií sa sekcia krízového riadenia podieľala napríklad na založení linky pomoci pre Ukrajincov, nepomáha teda len občanom Slovenskej republiky, ako tvrdí Kéry.", "Súčasťou sekcie ja aj riadenie humanitárnej pomoci a medzinárodná spolupráca. Na základe práce v tomto smere, viď. tlačové správy , spolupráce pri zvládaní krízy a humanitárny rozsah sekcie hodnotíme tvrdenie o pôsobnosti sekcie za nepravdivé.", "Úrad hraničnej a cudzineckej polície má množstvo úloh , ako napríklad kontrola hraníc, analýza dokladov, kontrola pobytového režimu cudzincov, v obmedzenom rozsahu sa podieľa aj na úseku azylového konania či na realizácie d ublinských nariadení , ktorých predmetom je aj azylová politika. Pre samotný azyl však existuje Oddelenie azylu PZ SR .", "Migračný úrad SR rozhoduje o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom a teda z povahy svojich úloh sa na manažovaní krízy podieľa."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "zastrešuje", "patria", "platí", "vykonávajú", "spadá", "povolal", "podieľala", "Súčasťou", "tlačové správy", "zvládaní krízy", "sekcie", "množstvo úloh", "ublinských nariadení", "Oddelenie azylu PZ SR", "rozhoduje"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/232345/riaditel-sekcie-krizoveho-riadenia-ministerstva-vnutra-avizuje-odchod-z-funkcie", "https://www.minv.sk/?okr", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-42", "https://www.webnoviny.sk/hegerova-vlada-vyhlasila-na-slovensku-mimoriadnu-situaciu/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-42", "https://www.minv.sk/?okr", "https://dennikn.sk/2788976/mikulcov-statny-tajomnik-zodpovedny-za-krizovy-manazment-utecencov-dovolenkoval-na-mauriciu/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=ministerstvo-vnutra-zriadilo-infolinky-pre-ukrajinsky-hovoriace-osoby", "https://www.minv.sk/?MSAHP", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=situaciu-na-hraniciach-koordinuje-nadrezortna-pracovna-skupina-ustredneho-krizoveho-stabu", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-4&sprava=slovensku-pomohlo-v-suvislosti-s-uteceneckou-krizou-osem-krajin-transport-humanitarnej-pomoci-zefektivni-logisticky-hub", "https://www.minv.sk/?okr", "https://www.minv.sk/?uhcp", "https://www.hrl.sk/assets/files/obsah/93-Dublinsk%C3%A9%20konanie%20.pdf", "https://www.minv.sk/?azyl", "https://www.minv.sk/?migracny-urad-mv-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:59.652782+00:00"}
{"id": "vr27705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27705", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Fakty. Náš HDP na hlavu obyvateľa bol 57% v roku 2004 európskeho priemeru, dnes je 75%.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lajčák uvádza štatistiku Eurostat HDP na hlavu (per capita). Je pravdou, že v roku 2004 bolo HDP na hlavu na úrovni 57% priemeru EÚ. Dnes je podľa posledných údajov na úrovni 76% priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Lajčák uvádza štatistiku Eurostat HDP na hlavu (per capita). Je pravdou, že v roku 2004 bolo HDP na hlavu na úrovni 57% priemeru EÚ. Dnes je podľa posledných údajov na úrovni 76% priemeru EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:21.282214+00:00"}
{"id": "vr35758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35758", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Výdavky neboli prispôsobené zníženým príjmom daňovým, vždy sa dáva daňová prognóza apríl - máj, teraz s objavila až po voľbách, takže neboli splnené pravidlá hry a čo sa týka takej spokojnosti, viete, mne to pripomína situáciu v škole, keď sa všetci tešíme, že dieťa nedostalo päťku a neprepadá a donieslo štvorky.", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vždy (teda v rokoch 2005 , 2006 , 2007 , 2008 aj 2009 ) sa daňová prognóza robila okrem iného aj vo februári. Radičová má ale pravdu v tom, že tento rok sa tak stalo až po voľbách.", "analysis_paragraphs": ["Vždy (teda v rokoch 2005 , 2006 , 2007 , 2008 aj 2009 ) sa daňová prognóza robila okrem iného aj vo februári. Radičová má ale pravdu v tom, že tento rok sa tak stalo až po voľbách."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["2005", "2006", "2007", "2008", "2009"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6071", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6070", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6629", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6629", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:08.898470+00:00"}
{"id": "vr29844", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29844", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "If you look back at 2010, the perspective of Hungarian economy was very much similar to the Greek one.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "By the European Commission data 2010 spring ( Hungary , Greece ) and autumn ( Hungary , Greece ), we could say that the economic situation of Greece and Hungary was not similar at all. The data’s from autumn are a little bit more similar (the inflation was really similar, but not the others), than from spring. but we would said that there are still way more bigger differences than we could say it was “very much similar”.", "analysis_paragraphs": ["By the European Commission data 2010 spring ( Hungary , Greece ) and autumn ( Hungary , Greece ), we could say that the economic situation of Greece and Hungary was not similar at all. The data’s from autumn are a little bit more similar (the inflation was really similar, but not the others), than from spring. but we would said that there are still way more bigger differences than we could say it was “very much similar”."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["Hungary", "Greece", "Hungary", "Greece"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/hu.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/el.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_autumn/hu.html", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_autumn/el.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:29.218103+00:00"}
{"id": "vr17440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17440", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Polícia začala od 2012 intenzívne s týmto klanom bojovať (talianske podnikateľské rodiny Vadalovcov a Rodovcov, pozn.).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Jediné vyjadrenie spojené s týmto výrokom, je video v ktorom Tibor Gašpar jasne odmieta informáciu, že talianska polícia upozornila na prítomnosť skupiny Kalábrijčanov. Podľa informácií z talianskej strany sa tak malo stať v roku 2013 a slovenská polícia na to údajne nereagovala. To sa ale malo udiať až v roku 2014. Neexistujú žiadne tlačové správy alebo iné relevantné informácie ktoré by potvrdzovali tento výrok, preto ho hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Jediné vyjadrenie spojené s týmto výrokom, je video v ktorom Tibor Gašpar jasne odmieta informáciu, že talianska polícia upozornila na prítomnosť skupiny Kalábrijčanov. Podľa informácií z talianskej strany sa tak malo stať v roku 2013 a slovenská polícia na to údajne nereagovala. To sa ale malo udiať až v roku 2014. Neexistujú žiadne tlačové správy alebo iné relevantné informácie ktoré by potvrdzovali tento výrok, preto ho hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["video", "informácií"], "url": ["https://www.facebook.com/policiaslovakia/videos/1894362953927251/?t=0", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kalinak-odmieta-uviest-odkial-vie-o-vratkach-dph-pre-talianov-a-ci-boli-ok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:16.182392+00:00"}
{"id": "vr28854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28854", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ale ja čítam o A a B, lebo ten je o kvalifikovanej účasti fyzickej osoby. Ak má právnická osoba účasť v inej, tak to neplatí.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládny návrh zákona číslo 1317, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v bode (1), § 26a o preukazovaní majetkovej účasti neumožňuje účasť na verejnom obstarávaní: spoločnosti so sídlom v krajine, kde sa nedá preukázať účasť vlastníkov, alebo ktorej fyzické osoby s vlastníckou účasťou majú bydlisko v takejto krajine.", "analysis_paragraphs": ["Vládny návrh zákona číslo 1317, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v bode (1), § 26a o preukazovaní majetkovej účasti neumožňuje účasť na verejnom obstarávaní: spoločnosti so sídlom v krajine, kde sa nedá preukázať účasť vlastníkov, alebo ktorej fyzické osoby s vlastníckou účasťou majú bydlisko v takejto krajine."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1317"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:43.176183+00:00"}
{"id": "vr38513", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38513", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Poviem konkrétne, poviem, lebo práve ten návrh alebo už schválený zákon zväzuje ruky prokuratúre a teraz poviem v čom. Druhá vec, je to otázka menovania nových prokurátorov, kedy samozrejme ten pôvodný návrh bol veľmi brutálny, tam to úplne natvrdo mohla ministerka a vláda nových prokurátorov menovať svojich. Teraz sa vymyslel taký systém, že sa každého polroka žrebovaním mení výberová komisia na nových prokurátorov.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "sme.sk Nových prokurátorov bude vyberať komisia, troch jej členov vymenujú prokurátori a troch poslanci. (...) Parlament najskôr zvolí ôsmich kandidátov podľa sily politických strán. Z nich ústavnoprávny výbor vyžrebuje troch. V inej správe sme.sk píše: Členovia komisie sa majú meniť každý polrok. Databáza kandidátov, z ktorých by sa žrebovali, sa má tvoriť každé tri roky. V pôvodnom návrhu (.doc) novely zákona o prokuratúre bol výber nových prokurátorov rovnako v rukách Výberovej komisie. Tá by mala päť členov, ktorých by vymenúval generálny prokurátor, a to dvoch na návrh ministerstva spravodlivosti a po jednom na návrh NR SR, generálneho prokurátora a \"miestnej\" prokurátorskej rady. Prijatím pôvodného znenia novely by koalícia (prostredníctvom ministerstva a NR SR) navrhovala troch členov Výberovej komisie z piatich. K schválenému zákonu, kde by tento mechanizmus mal byť ďalej upravený sme sa zatiaľ nedostali.", "analysis_paragraphs": ["sme.sk Nových prokurátorov bude vyberať komisia, troch jej členov vymenujú prokurátori a troch poslanci. (...) Parlament najskôr zvolí ôsmich kandidátov podľa sily politických strán. Z nich ústavnoprávny výbor vyžrebuje troch. V inej správe sme.sk píše: Členovia komisie sa majú meniť každý polrok. Databáza kandidátov, z ktorých by sa žrebovali, sa má tvoriť každé tri roky. V pôvodnom návrhu (.doc) novely zákona o prokuratúre bol výber nových prokurátorov rovnako v rukách Výberovej komisie. Tá by mala päť členov, ktorých by vymenúval generálny prokurátor, a to dvoch na návrh ministerstva spravodlivosti a po jednom na návrh NR SR, generálneho prokurátora a \"miestnej\" prokurátorskej rady. Prijatím pôvodného znenia novely by koalícia (prostredníctvom ministerstva a NR SR) navrhovala troch členov Výberovej komisie z piatich. K schválenému zákonu, kde by tento mechanizmus mal byť ďalej upravený sme sa zatiaľ nedostali."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "sme.sk", "pôvodnom návrhu"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5920075/zitnanska-pri-zmenach-na-prokurature-ustupila-a-uspela.html#ixzz1OWbXxOgC", "http://iphone.sme.sk/?sek=&rub=&cl=5914771", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:40.803190+00:00"}
{"id": "vr15188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15188", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja som veľmi rád, že sa opakuje tradícia, že víťaz volieb zostavuje vládu a nie tak, ako to bolo niekedy v minulosti, že niekto vyhral voľby, ale vždycky zostavil vládu niekto iný.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zatiaľ sa trikrát stalo, že víťaz parlamentných volieb vládu nezostavil: v roku 1998 voľby vyhralo Mečiarovo HZDS, ale vládu zostavil Mikuláš Dzurinda, podobný scenár sa zopakoval aj vo voľbách 2002. Voľby v roku 2010 vyhrala strana SMER-SD, napriek tomu vládu zostavovala Iveta Radičová. Po voľbách v roku 2016 bolo na krátku dobu nejasné, komu sa podarí zostaviť vládu- nakoniec vznikla tretia vláda Roberta Fica. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlamentné voľby 5. a 6. júna 1992 sa ešte odohrávali v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Voľby vyhrala strana HZDS Vladimíra Mečiara s volebným ziskom 37,26 %. Strana tým získala 74 mandátov v parlamente a Mečiar zostavoval vládu so Slovenskou národnou stranou (volebný zisk 7,93 %, 15 mandátov) s tichou podporou SDĽ (volebný zisk 14,7 %, 29 mandátov). V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 vyhrala opäť Mečiarova HZDS (v koalícií s Roľníckou stranou Slovenska), ktorá získala podporu 34,96 % voličov. HZDS vládla so Združením robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré vo voľbách získalo 7, 34 % a s SNS, ktorá získala 5,4 % hlasov voličov. Parlamentné voľby v roku 1998 síce strana HZDS vyhrala a to s volebným ziskom 27 %, ale partnerov na zostavenie vlády nenašla. Vládu, ktorá je tradične označovaná ako prvá Dzurindova vláda , zostalili strany SDK (26,33 %), SDĽ (14,66 %), SMK (9,12 %) a SOP ( 8,01 %), ktoré mali spolu 93 poslancov v parlamente. Strana HZDS vyhrala aj parlamentné voľby v roku 2002 s volebným ziskom 19,5 % hlasov, ale vládu opäť nevedela zostaviť. Šancu na zostavenie vlády dostal Mikuláš Dzurinda ako predseda SDKÚ (15,1 %), kto koaličnú zmluvu podpísal s Bélom Bugárom za SMK-MKP (11,16 %), Pavlom Hrušovským za KDH (8,3 %) a s Pavlom Ruskom za ANO (8,01 %). Strana Smer-SD vyhrala parlamentné voľby v roku 2006 so ziskom 29,14 % a vytvorila vládu s ĽS-HZDS (8,79 %) a s SNS (11,73 %), ktorá tak disponovala s 85 poslancami. Voľby v roku 2010 opäť vyhrala strana SMER-SD (34,79 %), ale ani spolu s SNS nemali dosť poslancov na vytvorenie väčšinovej vlády (spolu mali 71) a takto dostala šancu na vznik Radičovej vláda . Vláda SDKÚ-DS (15,42 %), SaS (12,14 %), KDH (8,52 %) a Most-Híd (8,12 %) vydržala ani nie dva roky a nasledovali predčasné voľby v roku 2012. Predčasné voľby v 2012 priniesli opäť víťazstvo strane SMER-SD (získala 44,41 %) a s 83 mandátmi v parlamente strana ani nepotrebovala koaličných partnerov. Víťazom volieb v 2016 bola znovu strana SMER-SD, ale jej volebný zisk už nebol taký vysoký, aby sama mohla zostaviť vládu (28,28 % a 49 mandátov). Na krátku dobu situácia po voľbách vyzerala tak, že šancu na zostavenie vlády môže získať pravica - SaS (12,1 %) so stranami OĽaNO-Nova (11,02 %), Most-Híd (6,50 %), SNS (8,64 %) a Sieť (5,60 %) s prípadnou podporou strany Sme rodina (6,62 %). Nakoniec ale strany Most-Híd, SNS a Sieť sa dohodli s Robertom Ficom na vytvorení koaličnej vlády a prezident Andrej Kiska členov vlády do funkcie vymenoval 22. marca.", "analysis_paragraphs": ["Zatiaľ sa trikrát stalo, že víťaz parlamentných volieb vládu nezostavil: v roku 1998 voľby vyhralo Mečiarovo HZDS, ale vládu zostavil Mikuláš Dzurinda, podobný scenár sa zopakoval aj vo voľbách 2002. Voľby v roku 2010 vyhrala strana SMER-SD, napriek tomu vládu zostavovala Iveta Radičová. Po voľbách v roku 2016 bolo na krátku dobu nejasné, komu sa podarí zostaviť vládu- nakoniec vznikla tretia vláda Roberta Fica. Jeho výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlamentné voľby 5. a 6. júna 1992 sa ešte odohrávali v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Voľby vyhrala strana HZDS Vladimíra Mečiara s volebným ziskom 37,26 %. Strana tým získala 74 mandátov v parlamente a Mečiar zostavoval vládu so Slovenskou národnou stranou (volebný zisk 7,93 %, 15 mandátov) s tichou podporou SDĽ (volebný zisk 14,7 %, 29 mandátov). V predčasných voľbách 30. septembra a 1. októbra 1994 vyhrala opäť Mečiarova HZDS (v koalícií s Roľníckou stranou Slovenska), ktorá získala podporu 34,96 % voličov. HZDS vládla so Združením robotníkov Slovenska (ZRS), ktoré vo voľbách získalo 7, 34 % a s SNS, ktorá získala 5,4 % hlasov voličov. Parlamentné voľby v roku 1998 síce strana HZDS vyhrala a to s volebným ziskom 27 %, ale partnerov na zostavenie vlády nenašla. Vládu, ktorá je tradične označovaná ako prvá Dzurindova vláda , zostalili strany SDK (26,33 %), SDĽ (14,66 %), SMK (9,12 %) a SOP ( 8,01 %), ktoré mali spolu 93 poslancov v parlamente. Strana HZDS vyhrala aj parlamentné voľby v roku 2002 s volebným ziskom 19,5 % hlasov, ale vládu opäť nevedela zostaviť. Šancu na zostavenie vlády dostal Mikuláš Dzurinda ako predseda SDKÚ (15,1 %), kto koaličnú zmluvu podpísal s Bélom Bugárom za SMK-MKP (11,16 %), Pavlom Hrušovským za KDH (8,3 %) a s Pavlom Ruskom za ANO (8,01 %). Strana Smer-SD vyhrala parlamentné voľby v roku 2006 so ziskom 29,14 % a vytvorila vládu s ĽS-HZDS (8,79 %) a s SNS (11,73 %), ktorá tak disponovala s 85 poslancami. Voľby v roku 2010 opäť vyhrala strana SMER-SD (34,79 %), ale ani spolu s SNS nemali dosť poslancov na vytvorenie väčšinovej vlády (spolu mali 71) a takto dostala šancu na vznik Radičovej vláda . Vláda SDKÚ-DS (15,42 %), SaS (12,14 %), KDH (8,52 %) a Most-Híd (8,12 %) vydržala ani nie dva roky a nasledovali predčasné voľby v roku 2012. Predčasné voľby v 2012 priniesli opäť víťazstvo strane SMER-SD (získala 44,41 %) a s 83 mandátmi v parlamente strana ani nepotrebovala koaličných partnerov. Víťazom volieb v 2016 bola znovu strana SMER-SD, ale jej volebný zisk už nebol taký vysoký, aby sama mohla zostaviť vládu (28,28 % a 49 mandátov). Na krátku dobu situácia po voľbách vyzerala tak, že šancu na zostavenie vlády môže získať pravica - SaS (12,1 %) so stranami OĽaNO-Nova (11,02 %), Most-Híd (6,50 %), SNS (8,64 %) a Sieť (5,60 %) s prípadnou podporou strany Sme rodina (6,62 %). Nakoniec ale strany Most-Híd, SNS a Sieť sa dohodli s Robertom Ficom na vytvorení koaličnej vlády a prezident Andrej Kiska členov vlády do funkcie vymenoval 22. marca."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Parlamentné voľby", "Parlamentné voľby", "Dzurindova vláda", "parlamentné voľby", "Dzurinda", "parlamentné voľby", "vládu", "Voľby", "Radičovej vláda", "Predčasné voľby", "SMER-SD", "volieb", "pravica", "koaličnej vlády", "vymenoval"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/2767502/prehlad-vysledkov-parlamentnych-volieb-na-slovensku-od-roku-1990.html", "http://domov.sme.sk/c/660379/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-1998.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-slovenskej-republiky-od-30-10-1998-do-15-10-2002/", "http://domov.sme.sk/c/671737/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-2002.html", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-16-10-2002-do-04-07-2006/", "http://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2006/vysledky", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2010/vysledky", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/", "http://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2012/vysledky", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-04-2012-do-23-03-2016/", "http://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/priebezne-vysledky", "http://www.aktuality.sk/clanok/319866/vysledky-volieb-2016-vznik-pravicovej-vlady-je-realnejsi-ukazali-prve-rokovania/", "http://www.vlada.gov.sk/clenovia-vlady/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/fico-oslovi-sns-most-hid-a-siet.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:47.720533+00:00"}
{"id": "vr30740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30740", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tu je predstaviteľ politickej strany, ktorá má plnú mieru zodpovednosti za to, že máme za posledných 8 rokov najvyššiu nezamestnanosť.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,33%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v j anuári 2005 a potom až v mesiaci júl 2004 a skoršie, čo je 6 rokov a 11 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,33 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,33%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v j anuári 2005 a potom až v mesiaci júl 2004 a skoršie, čo je 6 rokov a 11 mesiacov. Nezamestnanosť ÚPSVaR, mesačná, v %: 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 13,07 11.36 9.4 7.99 8.39 12.66 12,46 13,33 November 12,58 10.86 9.12 7.76 7.8 12.4 12,22 13,33 Október 12,72 10.93 9.27 7.92 7.51 12.4 12,29 13,29 September 13,14 11.2 9.75 8.3 7.54 12.45 12,42 13,37 August 13,24 10.88 9.85 8.19 7.36 12.05 12,19 13,12 Júl 13,65 11.03 10.2 8.3 7.47 12.07 12.33 13,15 Jún 13,91 11.09 10.36 8.33 7.42 11.81 12.34 12,98 Máj 14,47 11.33 10.56 8.33 7.44 11.39 12.24 12,84 Apríl 15,26 11.87 11.04 8.5 7.38 10.92 12.52 12,94 Marec 16,01 12.71 11.42 8.89 7,59 10.33 12.88 13,13 Február 16,51 13.08 11.66 9.2 7,84 9.72 12.97 13,16 Január 1 6,60 13.39 11.82 9.45 8.06 9.03 12.89 12,98 Nezamestnanosť OECD/Eurostat, mesačná, v %: podľa najnovších údajov eurostatu bola vyššia nezamestnanosť naposledy pred piatimi rokmi šesť mesiacmi. 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 December 15.3 12 10.5 9.1 14.3 13.8 - November 15.6 12.6 10.6 8.9 14.2 14 13,5 Október 15.9 12.6 10.9 8.8 13.8 14.2 13,5 September 16.1 12.8 11.2 8.8 13.3 14.3 13.4 August 15.8 12.9 11.4 9 12.6 14.3 13.4 Júl 16 13.1 11.4 9.3 12.2 15 13.3 Jún 16.4 13.3 11.3 9.7 11.6 14.9 13.3 Máj 16.4 13.6 11.2 10 11.2 14.8 13.2 Apríl 16.6 13.9 11.2 10.1 10.9 14.7 13.2 Marec 16.8 14.2 11.1 10.26 10.5 14.7 13.3 Február 17 14.5 11.3 10.28 10.1 14.7 13.4 Január 17.2 14.9 11.6 10.3 9.6 14.5 13.6 Nezamestnanosť ŠÚ, štvrťročná, v %: 3.kvartál 2011: 13,1% 2.kvartál 2011: 13,1% 1.kvartál 2011: 13,9% 4.kvartál 2010: 13,9% 3.kvartál 2010: 14,1% 2.kvartál 2010: 14,4% 1.kvartál 2010: 15,1% Podľa Štatistického úradu bola vyššia nezamestnanosť v prvej štvrtine roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 24.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-24", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:01.566288+00:00"}
{"id": "45818", "numeric_id": 45818, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45818", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "My sme jediná krajina, jediná krajina, kde keď sa tá žena rozhodne pre ukončenie tehotenstva, nemusí povedať kvôli čomu sa sa takto rozhodla. Hej. Vo všetkých iných liberálnejších krajinách majú štatistiky.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Globálnej databázy interrupčných politík pri Svetovej zdravotníckej organizácii môžu ženy požiadať o umelé prerušenie tehotenstva bez udania dôvodu (tzv. abortion on request) v 52 krajinách sveta. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako nepravdivé. Okrem 29 krajín Európy to dovoľuje aj Kambodža, Nepál, Mongolsko či Čína. Ak majú iné krajiny štatistiky, ktoré dokumentujú dôvody rozhodnutia sa pre potrat, neznamená to nutne, že ich majú vďaka povinnosti žien uvádzať dôvody pred zákrokom. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Globálnej databázy interrupčných politík pri Svetovej zdravotníckej organizácii môžu ženy požiadať o umelé prerušenie tehotenstva bez udania dôvodu (tzv. abortion on request) v 52 krajinách sveta. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako nepravdivé. Okrem 29 krajín Európy to dovoľuje aj Kambodža, Nepál, Mongolsko či Čína. Ak majú iné krajiny štatistiky, ktoré dokumentujú dôvody rozhodnutia sa pre potrat, neznamená to nutne, že ich majú vďaka povinnosti žien uvádzať dôvody pred zákrokom. Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["môžu"], "url": ["https://abortion-policies.srhr.org/?mapq=q1j"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:45.370006+00:00"}
{"id": "vr17172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17172", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sa nám podarilo prijať nedávno zákon o štátnej cene Alexandra Dubčeka, ktorú budeme v mene vlády SR udeľovať ľudom.", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico odkazuje na Zákon 261/2017 Z.z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Návrh tohto zákona bol podaný poslancami strany SMER-SD v máji 2017. Po tom, čo zákon bol schválený v parlamente, čakalo sa len na podpis prezidenta. V októbri 2017 prezident Andrej Kiska vrátil návrh zákona na prerokovanie, nakoľko podľa jeho názoru sa obsah a forma týchto štátnych cien až príliš podobali štátnym vyznameniam, ktoré môže udeľovať iba prezident. V októbri 2017 parlament prelomil prezidentovo veto a spomínaný zákon vstúpil do platnosti od 1. januára 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V máji 2017 predložili poslanci Dušan Jarjabek (SMER-SD), Dušan Čaplovič (SMER-SD), Ľubomír Petrák (SMER-SD) a Miroslav Číž (SMER-SD) návrh zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Podľa návrhu zákona by štátnu cenu udeľovala vláda Slovenskej republiky za \"činy mimoriadne významné pre rozvoj sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike.\" (Návrh zákona, doc. ) Návrh zákona bol parlamentom schválený a v septembri 2017 postúpil do redakci. V októbri 2017 vrátil prezident Andrej Kiska tento návrh na opätovné prerokovanie. Podľa Kancelárie prezidenta SR, argumentoval Andrej Kiska tým, že forma a obsahové zameranie štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka sú totožné ako pri štátnych vyznamenaniach, ktoré podľa Ústavy SR môže udeľovať iba prezident SR, prípadne na to môže splnomocniť iný orgán. Avšak bez takéhoto splnomocnenia nemôže žiadny iný orgán udeľovať vyznamenania. S výhradami prezidenta sa stotožnili aj niektorí opoziční poslanci. Jozef Viskupič (OĽaNO) tvrdí , že: \"Keďže sa na tieto ceny dívame ako na štátne, bol by som za to, aby sa zaviedli až na základe dohody troch najvyšších ústavných činiteľov. Bolo by spoločensky veľmi významné, keby medzi nimi prišlo k zhode. Nemal by to byť politický spor.\" Poslanec SaS Ondrej Dostál označil zákon za účelové rozhodnutie parlamentu, \"doteraz nikomu nenapadlo, že by vyznamenania udeľoval aj niekto iný ako prezident. Je to jedno z účelových rozhodnutí parlamentu a účelové zákony nebývajú dobré. Koalícii sa nepáčilo, koho Kiska vyznamenal, tak prišli s týmto návrhom.\" Aj napriek výhradám parlament nakoniec schválil Zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka 11. októbra 2017. Za schválenie hlasovalo 79 poslancov, proti hlasovalo 39 poslancov a 20 sa zdržalo hlasovania. Štátnu cenu Alexandra Dubčeka bude udeľovať premiér za mimoriadne prínosné činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, v spoločenskej, kultúrnej a ekonomickej sfére. Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana bude udeľovať predseda parlamentu na základe návrhu ústavnoprávneho výboru. Ocenení laureáti získajú finančnú odmenu vo výške 25-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve . Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico odkazuje na Zákon 261/2017 Z.z. o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka. Návrh tohto zákona bol podaný poslancami strany SMER-SD v máji 2017. Po tom, čo zákon bol schválený v parlamente, čakalo sa len na podpis prezidenta. V októbri 2017 prezident Andrej Kiska vrátil návrh zákona na prerokovanie, nakoľko podľa jeho názoru sa obsah a forma týchto štátnych cien až príliš podobali štátnym vyznameniam, ktoré môže udeľovať iba prezident. V októbri 2017 parlament prelomil prezidentovo veto a spomínaný zákon vstúpil do platnosti od 1. januára 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V máji 2017 predložili poslanci Dušan Jarjabek (SMER-SD), Dušan Čaplovič (SMER-SD), Ľubomír Petrák (SMER-SD) a Miroslav Číž (SMER-SD) návrh zákona o Štátnej cene Alexandra Dubčeka. Podľa návrhu zákona by štátnu cenu udeľovala vláda Slovenskej republiky za \"činy mimoriadne významné pre rozvoj sfér spoločenského, kultúrneho a ekonomického života v Slovenskej republike.\" (Návrh zákona, doc. ) Návrh zákona bol parlamentom schválený a v septembri 2017 postúpil do redakci. V októbri 2017 vrátil prezident Andrej Kiska tento návrh na opätovné prerokovanie. Podľa Kancelárie prezidenta SR, argumentoval Andrej Kiska tým, že forma a obsahové zameranie štátnej ceny Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej ceny Alexandra Dubčeka sú totožné ako pri štátnych vyznamenaniach, ktoré podľa Ústavy SR môže udeľovať iba prezident SR, prípadne na to môže splnomocniť iný orgán. Avšak bez takéhoto splnomocnenia nemôže žiadny iný orgán udeľovať vyznamenania. S výhradami prezidenta sa stotožnili aj niektorí opoziční poslanci. Jozef Viskupič (OĽaNO) tvrdí , že: \"Keďže sa na tieto ceny dívame ako na štátne, bol by som za to, aby sa zaviedli až na základe dohody troch najvyšších ústavných činiteľov. Bolo by spoločensky veľmi významné, keby medzi nimi prišlo k zhode. Nemal by to byť politický spor.\" Poslanec SaS Ondrej Dostál označil zákon za účelové rozhodnutie parlamentu, \"doteraz nikomu nenapadlo, že by vyznamenania udeľoval aj niekto iný ako prezident. Je to jedno z účelových rozhodnutí parlamentu a účelové zákony nebývajú dobré. Koalícii sa nepáčilo, koho Kiska vyznamenal, tak prišli s týmto návrhom.\" Aj napriek výhradám parlament nakoniec schválil Zákon o štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a štátnej cene Alexandra Dubčeka 11. októbra 2017. Za schválenie hlasovalo 79 poslancov, proti hlasovalo 39 poslancov a 20 sa zdržalo hlasovania. Štátnu cenu Alexandra Dubčeka bude udeľovať premiér za mimoriadne prínosné činy a aktivity jednotlivcov alebo kolektívov, v spoločenskej, kultúrnej a ekonomickej sfére. Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana bude udeľovať predseda parlamentu na základe návrhu ústavnoprávneho výboru. Ocenení laureáti získajú finančnú odmenu vo výške 25-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve . Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": ["doc.", "schválený", "Kancelárie", "tvrdí", "označil", "schválil", "hospodárstve"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=597", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=597", "https://www.prezident.sk/article/prezident-vetoval-novelu-o-upn-a-zakon-o-statnych-cenach/", "https://slovensko.hnonline.sk/1042201-kiska-s-vetom-neuspel-fico-a-danko-budu-udelovat-statne-ceny", "https://slovensko.hnonline.sk/1042201-kiska-s-vetom-neuspel-fico-a-danko-budu-udelovat-statne-ceny", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39238", "https://slovensko.hnonline.sk/1042201-kiska-s-vetom-neuspel-fico-a-danko-budu-udelovat-statne-ceny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:08.347810+00:00"}
{"id": "vr36684", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36684", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ja viem, ako ste hlasovali v parlamente napríklad aj o tom, keď som navrhol, aby zákon preukazovaní pôvodu majetku mal zuby. Aby nebol obíditeľný. Hlasovali ste všetci do jedného proti.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Za Lipšicov návrh zákona hlasovalo 54 zo 132 prítomných poslancov, 43 bolo proti, 32 sa zdržalo a traja nehlasovali. Návrh podporili opoziční poslanci z KDH, SDKÚ-DS a SMK. Poslanci koalície, vrátane Smeru-SD, boli proti alebo sa zdržali.\n\nHlasovanie poslancov strany Smer-SD:\n\nProti hlasovali:\n\nDušan Galis, Juraj Horváth, Viliam Jasaň, Mikuláš Krajčovič, Tibor Lebocký, Ľuboš Martinák, Oľga Nachtmannová, Peter Pelegrini, Jana Vaľová, Branislav Bačík, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Anton Bobrík, Pavol Goga, Darina Gabániová, Maroš Kondrót, Magda Košútová, Marián Kovačócy, Stanislav Kubánek, Ján Kvorka, Jana Laššáková, Michal Lukša, Vladimír Matejička, Emília Müllerová, Peter Obrimčák, Pavol Pavlis, Ján Richter, Monika Smolková, Ján Senko, Jozef Valocký, Marian Záhumenský, Boris Zala, Ján Zvonár,\n\nZdržali sa:\n\nJán Babič, Ján Čech, Jozef Burian, Vladimír Faič, Lea Grečková, Boris Hradecký, Vladimír Jánoš, Dušan Jarjabek, Viera Mazúrová, Ján Podmanický, Ľubica Rošková\n\nNehlasovali:\n\nRóbert Madej, Renáta Zmajkovičová\n\nNeprítomní:\n\nMojmír Mamojka, Pavol Paška, Ľubomír Petrák, Ivan Varga,", "analysis_paragraphs": ["Za Lipšicov návrh zákona hlasovalo 54 zo 132 prítomných poslancov, 43 bolo proti, 32 sa zdržalo a traja nehlasovali. Návrh podporili opoziční poslanci z KDH, SDKÚ-DS a SMK. Poslanci koalície, vrátane Smeru-SD, boli proti alebo sa zdržali.", "Hlasovanie poslancov strany Smer-SD:", "Proti hlasovali:", "Dušan Galis, Juraj Horváth, Viliam Jasaň, Mikuláš Krajčovič, Tibor Lebocký, Ľuboš Martinák, Oľga Nachtmannová, Peter Pelegrini, Jana Vaľová, Branislav Bačík, Miroslav Číž, Tibor Glenda, Anton Bobrík, Pavol Goga, Darina Gabániová, Maroš Kondrót, Magda Košútová, Marián Kovačócy, Stanislav Kubánek, Ján Kvorka, Jana Laššáková, Michal Lukša, Vladimír Matejička, Emília Müllerová, Peter Obrimčák, Pavol Pavlis, Ján Richter, Monika Smolková, Ján Senko, Jozef Valocký, Marian Záhumenský, Boris Zala, Ján Zvonár,", "Zdržali sa:", "Ján Babič, Ján Čech, Jozef Burian, Vladimír Faič, Lea Grečková, Boris Hradecký, Vladimír Jánoš, Dušan Jarjabek, Viera Mazúrová, Ján Podmanický, Ľubica Rošková", "Nehlasovali:", "Róbert Madej, Renáta Zmajkovičová", "Neprítomní:", "Mojmír Mamojka, Pavol Paška, Ľubomír Petrák, Ivan Varga,"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["hlasovalo"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/155981/zamietli-lipsicov-navrh-zakona-o-preukazovani-povodu-majetku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:52.421498+00:00"}
{"id": "vr35231", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35231", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Áno. Áno takáto dohoda existuje, nie existuje dohoda, že táto priestupková imunita bude zrušená, je tam jeden taký legislatívno-technický alebo bol tam legislatívno-technický zádrheľ a to tak, že na to zrušenie trestno-právne, o ktorom bolo teraz hlasované bol len aj nejaký druh tej priestupkovej naviazaný, no a keďže to neprešlo, treba nanovo pripraviť návrh, preto to pôjde na decembrovú schôdzu. To je jediný dôvod.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V programových tézach koalície (.pdf, str. 13) sa uvádza len všeobecné vyhlásenie o imunite: „Obmedzíme poslaneckú imunitu len na výroky a hlasovanie v NR SR....“ V októbri sa však koaličná rada dohodla na zúžení konkrétne priestupkovej imunity.", "analysis_paragraphs": ["V programových tézach koalície (.pdf, str. 13) sa uvádza len všeobecné vyhlásenie o imunite: „Obmedzíme poslaneckú imunitu len na výroky a hlasovanie v NR SR....“ V októbri sa však koaličná rada dohodla na zúžení konkrétne priestupkovej imunity."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["programových tézach koalície"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/793/programove-tezy.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:43.138540+00:00"}
{"id": "vr16419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16419", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Prišli sme o 20 miliónov eur, ktoré sme dnes mohli využiť na rekonštrukciu ciest.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "BBSK bolo zastavené čerpanie eurofondov z toho dôvodu, že porušil podmienku zákazu nelegálneho zamestnávania. BBSK tak prišlo o možnosť využiť vyše 20 mil. na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy. Tento výrok, ktorý zaznel 16. júna 2017 v relácii Na Slovíčko (TV Hronka), hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 528/2008 Z. z., o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ, pri jednotlivých výzvach musí žiadateľ preukázať okrem finančnej a právnej spôsobilosti aj neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania – § 12 ods. 5: \" Pomoc a podpora sa v období piatich rokov neposkytne žiadateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania cudzinca podľa osobitného predpisu. \". 21. februára 2017sa k predmetnej problematike vyjadril aj podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, Peter Pellegrini, s tým, že práve BBSK má jednu z najdlhších sietí týchto ciest (2.556 km ciest II. a III. triedy a 1.107 mostných objektov). \" Bola vypísaná výzva na 144 miliónov eur pre sedem samosprávnych krajov, aby mohli opraviť cesty II. a III. triedy. BBSK mohol čerpať 20, možno 25 alebo 30 miliónov eur na opravy svojich ciest. Vzhľadom na identifikovanie čierneho zamestnávania a takého správania sa pána župana, EÚ rozhodla, že BBSK nemôže čerpať tieto prostriedky, \" objasnil Pellegrini. Nebola to však prvá výstraha, keďže BBSK už po inšpekcii, 11. mája 2015, dostal od inšpektorátu pokutu 2000 eur. Napriek tomu, že sa Kotleba odvolal, inšpektorát znova potvrdil svoje zistenia a BBSK sa tak objavila v národnom registri ilegálnych pracovníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["BBSK bolo zastavené čerpanie eurofondov z toho dôvodu, že porušil podmienku zákazu nelegálneho zamestnávania. BBSK tak prišlo o možnosť využiť vyše 20 mil. na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy. Tento výrok, ktorý zaznel 16. júna 2017 v relácii Na Slovíčko (TV Hronka), hodnotíme ako pravdivý. Podľa zákona č. 528/2008 Z. z., o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ, pri jednotlivých výzvach musí žiadateľ preukázať okrem finančnej a právnej spôsobilosti aj neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania – § 12 ods. 5: \" Pomoc a podpora sa v období piatich rokov neposkytne žiadateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania cudzinca podľa osobitného predpisu. \". 21. februára 2017sa k predmetnej problematike vyjadril aj podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu, Peter Pellegrini, s tým, že práve BBSK má jednu z najdlhších sietí týchto ciest (2.556 km ciest II. a III. triedy a 1.107 mostných objektov). \" Bola vypísaná výzva na 144 miliónov eur pre sedem samosprávnych krajov, aby mohli opraviť cesty II. a III. triedy. BBSK mohol čerpať 20, možno 25 alebo 30 miliónov eur na opravy svojich ciest. Vzhľadom na identifikovanie čierneho zamestnávania a takého správania sa pána župana, EÚ rozhodla, že BBSK nemôže čerpať tieto prostriedky, \" objasnil Pellegrini. Nebola to však prvá výstraha, keďže BBSK už po inšpekcii, 11. mája 2015, dostal od inšpektorátu pokutu 2000 eur. Napriek tomu, že sa Kotleba odvolal, inšpektorát znova potvrdil svoje zistenia a BBSK sa tak objavila v národnom registri ilegálnych pracovníkov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Na Slovíčko", "zákona", "vyjadril", "", "objasnil", "dostal"], "url": ["https://www.facebook.com/martin.klus/videos/1951499561735975/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-528", "https://www.bystricoviny.sk/titulka/bbsk-kvoli-praci-nacierno-prisiel-vyse-20-milionov-eur-eu-obnovu-ciest/", "http://https://ekonomika.sme.sk/c/20465265/banskobystricky-kraj-prisiel-o-vyse-20-milionov-eur-z-eurofondov-na-opravy-ciest.html", "https://www.bystricoviny.sk/titulka/bbsk-kvoli-praci-nacierno-prisiel-vyse-20-milionov-eur-eu-obnovu-ciest/", "https://spectator.sme.sk/c/20065430/kotleba-employed-illegally-region-loses-eu-funds.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:35.354577+00:00"}
{"id": "47579", "numeric_id": 47579, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47579", "speaker": "Vladimír Lengvarský", "speaker_party": "nominant OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-lengvarsky", "statement": "Nikto nikdy netvrdil, že vakcína má účinnosť 100 percent, ale keď si zoberieme, že viac ako 80 %, 84 k dnešnému dňu plus mínus pacientov v nemocniciach je nezaočkovaných a tí, ktorí sú zaočkovaní, tak majú väčšinou ľahšie priebehy a sú to poväčšine starší ľudia aj s ďalšími ochoreniami. Tzn. tá imunita u nich je oslabená, a preto je možnosť opätovnej nákazy, ale obeťami a tými hlavnými, ktorí nám plnia nemocnice, sú nezaočkovaní ľudia.", "statement_date": "2021-10-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denného reportu dát Ministerstva zdravotníctva bolo k 26. septembru 2021 hospitalizovaných 501 pacientov, z nich 398 ľudí malo potvrdené ochorenie Covid-19. Nezaočkovaní pacienti tvorili 83,22 % hospitalizácií. Dáta rezortu zdravotníctva a Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú aj to, že zaočkovaní ľudia nakazení Covidom majú ľahší priebeh ochorenia. „Očkovanie, žiaľbohu, neochráni absolútne, ale 30-krát znižuje riziko hospitalizácie. Pri alfa variante musel zaočkovaný dostať hrozne vysokú vírusovú nálož, aby sa nakazil. Efektivita očkovania bola veľmi vysoká. Delta variant je agresívnejší a nákazlivejší a účinnejší proti očkovaniu,“ uviedol pre portál tvnoviny.sk infektológ Peter Sabaka. Výklad dát potvrdzuje aj výrok primára Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny UNB Jakuba Hložníka o tom, že „ na umelej pľúcnej ventilácií ešte nezažil očkovaného pacienta.” Na to, že zaočkovaní pacienti s ťažším priebehom ochorenia sú prevažne starší ľudia, poukazuje aj primárka infekčného oddelenia na Kramároch. Z jej skúseností 16 % hospitalizovaných pacientov tvoria zaočkovaní a „ ide najmä o starších pacientov s pridruženými ochoreniami alebo o pacientov s výrazne oslabenou imunitou, u ktorých je očakávaná nižšia účinnosť vakcín.” Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denného reportu dát Ministerstva zdravotníctva bolo k 26. septembru 2021 hospitalizovaných 501 pacientov, z nich 398 ľudí malo potvrdené ochorenie Covid-19. Nezaočkovaní pacienti tvorili 83,22 % hospitalizácií. Dáta rezortu zdravotníctva a Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú aj to, že zaočkovaní ľudia nakazení Covidom majú ľahší priebeh ochorenia. „Očkovanie, žiaľbohu, neochráni absolútne, ale 30-krát znižuje riziko hospitalizácie. Pri alfa variante musel zaočkovaný dostať hrozne vysokú vírusovú nálož, aby sa nakazil. Efektivita očkovania bola veľmi vysoká. Delta variant je agresívnejší a nákazlivejší a účinnejší proti očkovaniu,“ uviedol pre portál tvnoviny.sk infektológ Peter Sabaka. Výklad dát potvrdzuje aj výrok primára Oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny UNB Jakuba Hložníka o tom, že „ na umelej pľúcnej ventilácií ešte nezažil očkovaného pacienta.” Na to, že zaočkovaní pacienti s ťažším priebehom ochorenia sú prevažne starší ľudia, poukazuje aj primárka infekčného oddelenia na Kramároch. Z jej skúseností 16 % hospitalizovaných pacientov tvoria zaočkovaní a „ ide najmä o starších pacientov s pridruženými ochoreniami alebo o pacientov s výrazne oslabenou imunitou, u ktorých je očakávaná nižšia účinnosť vakcín.” Tvrdenie Vladimíra Lengvarského preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva zdravotníctva", "ukazujú", "uviedol", "potvrdzuje", "poukazuje"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-26-9-2021-vysledky", "https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2039254_ministerstvo-ukazalo-statistiky-na-ventilacii-skoncili-aj-mladi-nezaockovani-ludia", "https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/2039254_ministerstvo-ukazalo-statistiky-na-ventilacii-skoncili-aj-mladi-nezaockovani-ludia", "https://www.ta3.com/clanok/212452/ockovani-nekoncia-na-umelej-plucnej-ventilacii-takych-ludi-v-nemocniciach-nemame-tvrdi-rezort", "https://dennikn.sk/minuta/2548199/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:41.604236+00:00"}
{"id": "vr25540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25540", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kaník hovorí, že súčasný župan sľuboval vo svojej kampani boj s nezamestnanosťou, znížiť nezamestnanosť sa mu však nepodarilo.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maňka správne cituje vyjadrenie Kaníka vo volebnom programe na župana BBSK. Ľ. Kaník vo volebnom programe Môj program pre náš kraj uvádza: \"Súčasný župan Vladimír Maňka sľuboval vo svojej kampani ako prioritu boj s nezamestnanosťou. Znížiť nezamestnanosť sa mu však nepodarilo .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maňka správne cituje vyjadrenie Kaníka vo volebnom programe na župana BBSK. Ľ. Kaník vo volebnom programe Môj program pre náš kraj uvádza: \"Súčasný župan Vladimír Maňka sľuboval vo svojej kampani ako prioritu boj s nezamestnanosťou. Znížiť nezamestnanosť sa mu však nepodarilo .\" Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Môj program pre náš kraj"], "url": ["http://www.kanik.sk/moj-program-pre-nas-kraj/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:33.367587+00:00"}
{"id": "vr13787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13787", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "... vždy sme zdôrazňovali(súčasná vláda SMER-u, pozn.), že tých 10 a potom postupne 5 miliónov eur, ktoré idú na materské školy, že to je na to, aby sme ošetrili niektoré extrémne oblasti.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Financie na rozšírenie kapacít materských škôl boli vyčlenené postupne z prvého (10 miliónov eur) a potom z druhého sociálneho balíka (5 miliónov eur) a boli primárne určené na zvyšovanie kapacít škôlok, ich rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu modelových materských škôl. Za kľučový problém vláda považuje nevybavené žiadosti o prijatie do materských škôl, počet ktorých sa kontinuálne zvyšoval od roku 2003. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad vlády SR v máji 2015 uviedol,že vďaka sociálnemu balíčku mohli materské školy prijať o 3 600 detí viac. O 10 miliónov EUR určených na rozšírenie kapacít predškolských zariadení malo podľa portálu Úradu vlády záujem 400 žiadateľov, z ktorých ministerstvo školstva vybralo 113. Podľa rezortu školstva počet nevybavených žiadostí o prijatie do materských škôl sa zvýšil z 1679 v roku 2004 na 9682 v roku 2013 . Od tohto opatrenia si sľubuje , že do roku 2020 by sa do nich malo dostať až 95 percent detí vo veku 4 až 6 rokov. Na tlačovej konferencii 22. októbra premiér Fico povedal, že vďaka obrovskému záujmu, musela vláda pristúpiť k podobnému zámeru aj v druhom sociálnom balíku. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt a vyhovieme 78 žiadateľom (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Financie na rozšírenie kapacít materských škôl boli vyčlenené postupne z prvého (10 miliónov eur) a potom z druhého sociálneho balíka (5 miliónov eur) a boli primárne určené na zvyšovanie kapacít škôlok, ich rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu modelových materských škôl. Za kľučový problém vláda považuje nevybavené žiadosti o prijatie do materských škôl, počet ktorých sa kontinuálne zvyšoval od roku 2003. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Úrad vlády SR v máji 2015 uviedol,že vďaka sociálnemu balíčku mohli materské školy prijať o 3 600 detí viac. O 10 miliónov EUR určených na rozšírenie kapacít predškolských zariadení malo podľa portálu Úradu vlády záujem 400 žiadateľov, z ktorých ministerstvo školstva vybralo 113. Podľa rezortu školstva počet nevybavených žiadostí o prijatie do materských škôl sa zvýšil z 1679 v roku 2004 na 9682 v roku 2013 . Od tohto opatrenia si sľubuje , že do roku 2020 by sa do nich malo dostať až 95 percent detí vo veku 4 až 6 rokov. Na tlačovej konferencii 22. októbra premiér Fico povedal, že vďaka obrovskému záujmu, musela vláda pristúpiť k podobnému zámeru aj v druhom sociálnom balíku. Fico uviedol (3:57/15:01), že: \" V rámci druhého balíka sme vyčlenili päť miliónov EUR na tento projekt a vyhovieme 78 žiadateľom (rozšírenie kapacít materských škôl, pozn.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Úrad vlády SR", "sľubuje", "tlačovej konferencii", "uviedol"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vdaka-vladnemu-socialnemu-balicku-budu-moct-skolky-prijat-o-3600-deti-viac/", "http://www.sme.sk/c/7526930/na-rozsirenie-kapacit-materskych-skol-da-ministerstvo-10-milionov-eur.html", "http://www.ta3.com/clanok/1071397/tb-r-fica-a-j-draxlera-o-rozsireni-kapacit-v-skolkach.html", "http://www.vlada.gov.sk/v-materskych-skolach-vzniknu-dalsie-nove-miesta-pre-deti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:26.294282+00:00"}
{"id": "49498", "numeric_id": 49498, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49498", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "A k tým komerčným dodávkam. Samozrejme, my sme od začiatku hovorili, že naše výrobné kapacity budú dodávať ďalej v rámci kontraktov a predávame aj Zuzany, ktoré vyrábame. Predávame aj muníciu, ktorá sa vyrába na Slovensku v štátno súkromných spoločnostiach.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Už pred parlamentnými voľbami sa Pellegrini vyjadroval za zachovanie komerčných dodávok zbraní, ktoré podľa neho predstavujú príležitosť na rozvoj slovenského priemyslu. Podľa Pellegriniho by malo Slovensko využiť vojnu na väčšiu angažovanosť v zbrojárskom priemysle a predaj slovenských húfnic Zuzana. Zachovanie komerčných dodávok zbraní a munície Pellegrini obhajoval aj po slovách premiéra Fica o ukončení vojenskej pomoci Ukrajine či stretnutí s ukrajinských predsedom parlamentu po zložení vládnej koalície. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPredseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini už pred voľbami vyjadril názor, že by komerčné dodávky zbraní na Ukrajinu by mali pokračovať. V diskusii v lete 2023 povedal , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože „už toho veľa nemá“. Ruskú agresiu na Ukrajine však označil za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporil komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu.“\n\nPellegrini taktiež povedal , že Slovensko by malo využiť vojnu na Ukrajine na väčšiu angažovanosť v zbrojárskom priemysle. „Ak sa slovenské húfnice Zuzana na Ukrajine osvedčia, budem len rád, keď príde na Slovensko zákazka na 800 húfnic z celého sveta,“ povedal Pellegrini v diskusii s vtedajším predsedom parlamentu Borisom Kollárom.\n\nPred voľbami Pellegrini nevylučoval ani vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov Slovenskej republiky. „Je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť, aj humanitárne aj technicky, pokiaľ máme k tomu ešte nejaké zdroje a vieme posilniť obranyschopnosť tejto krajiny,“ povedal Pellegrini na tlačovej konferencii vo februári 2023. Pellegrini taktiež vyzval na väčšiu empatiu pri debatách o vojenskej pomoci nášmu susedovi. „Tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti výzbroje našej armády alebo dodania zbraní.“ (v čase od 4:28 ).\n\nPellegrini sa za komerčné dodávky zbraní postavil aj po tom, čo Robert Fico oznámil , že že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu. Predseda parlamentu sa vtedy vyjadril , že zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany vlády sa nedotkne komerčných objednávok, ktoré podľa neho podporujú slovenský priemysel. „Ja osobne sa budem zasadzovať o to, aby slovenské fabriky, ktoré vyrábajú aj vojenský materiál, vo výrobe pokračovali a produkty predávali za komerčné ceny,“ uviedol Pellegrini.\n\nNa rokovaní na parlamentnom summite Vyšehradskej štvorky a Ukrajiny koncom februára 2024 Pellegrini informoval predsedu parlamentu Ukrajiny o tom, že pokračovať budú všetky komerčné dodávky a zvýšená produkcia munície na Slovensku pre Ukrajinu.\n\nPellegriniho koaliční partneri boli vo vyjadreniach pred voľbami k vojenským dodávkam na Ukrajinu podstatne kritickejší. Robert Fico prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak podporí len humanitárnu pomoc a nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .\n\nPredseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. Tesne pred voľbami povedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, ktoré však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj .\n\nPo voľbách sa postoj koalície priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu-SD. Róbert Fico svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.\n\nTieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.\n\nFico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.\n\n„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.\n\nZa toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu.", "analysis_paragraphs": ["Už pred parlamentnými voľbami sa Pellegrini vyjadroval za zachovanie komerčných dodávok zbraní, ktoré podľa neho predstavujú príležitosť na rozvoj slovenského priemyslu. Podľa Pellegriniho by malo Slovensko využiť vojnu na väčšiu angažovanosť v zbrojárskom priemysle a predaj slovenských húfnic Zuzana. Zachovanie komerčných dodávok zbraní a munície Pellegrini obhajoval aj po slovách premiéra Fica o ukončení vojenskej pomoci Ukrajine či stretnutí s ukrajinských predsedom parlamentu po zložení vládnej koalície. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini už pred voľbami vyjadril názor, že by komerčné dodávky zbraní na Ukrajinu by mali pokračovať. V diskusii v lete 2023 povedal , že Slovensko do budúcna nemôže výraznejšie pomôcť Ukrajine, pretože „už toho veľa nemá“. Ruskú agresiu na Ukrajine však označil za príležitosť pre Slovensko v oblasti zbrojného priemyslu a podporil komerčné dodávky zbraní. „Nikdy nepoviem vetu, že zo Slovenska neodíde ani náboj, pretože Slovensko má fabriky, ktoré vyrábajú muníciu.“", "Pellegrini taktiež povedal , že Slovensko by malo využiť vojnu na Ukrajine na väčšiu angažovanosť v zbrojárskom priemysle. „Ak sa slovenské húfnice Zuzana na Ukrajine osvedčia, budem len rád, keď príde na Slovensko zákazka na 800 húfnic z celého sveta,“ povedal Pellegrini v diskusii s vtedajším predsedom parlamentu Borisom Kollárom.", "Pred voľbami Pellegrini nevylučoval ani vojenskú pomoc Ukrajine zo skladov Slovenskej republiky. „Je našou povinnosťou svojmu susedovi pomôcť, aj humanitárne aj technicky, pokiaľ máme k tomu ešte nejaké zdroje a vieme posilniť obranyschopnosť tejto krajiny,“ povedal Pellegrini na tlačovej konferencii vo februári 2023. Pellegrini taktiež vyzval na väčšiu empatiu pri debatách o vojenskej pomoci nášmu susedovi. „Tiež by sme sa obracali na svojich susedov a priateľov, aby nám pomohli aj v oblasti výzbroje našej armády alebo dodania zbraní.“ (v čase od 4:28 ).", "Pellegrini sa za komerčné dodávky zbraní postavil aj po tom, čo Robert Fico oznámil , že že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu. Predseda parlamentu sa vtedy vyjadril , že zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany vlády sa nedotkne komerčných objednávok, ktoré podľa neho podporujú slovenský priemysel. „Ja osobne sa budem zasadzovať o to, aby slovenské fabriky, ktoré vyrábajú aj vojenský materiál, vo výrobe pokračovali a produkty predávali za komerčné ceny,“ uviedol Pellegrini.", "Na rokovaní na parlamentnom summite Vyšehradskej štvorky a Ukrajiny koncom februára 2024 Pellegrini informoval predsedu parlamentu Ukrajiny o tom, že pokračovať budú všetky komerčné dodávky a zvýšená produkcia munície na Slovensku pre Ukrajinu.", "Pellegriniho koaliční partneri boli vo vyjadreniach pred voľbami k vojenským dodávkam na Ukrajinu podstatne kritickejší. Robert Fico prisľúbil, že ak bude Smer-SD vo vláde, tak podporí len humanitárnu pomoc a nepošlú na Ukrajinu ani jeden náboj. Tento prísľub Fico odvtedy viackrát zopakoval .", "Predseda SNS Andrej Danko sa otvorene a dlhodobo vyjadroval proti akýmkoľvek dodávkam zbraní na Ukrajinu. Tesne pred voľbami povedal , že vo vojenskej pomoci Ukrajine nechce pokračovať. Danko sa dokonca vyjadril proti „darovaniu“ húfnic Zuzana, ktoré však neboli súčasťou vojenskej pomoci, ale boli dodané na základe kontraktu na komerčný predaj .", "Po voľbách sa postoj koalície priblížil k vyjadreniam predsedu Hlasu-SD. Róbert Fico svoje dovtedajšie tvrdenia korigoval, keď v novembri 2023 upresnil , že jeho odmietavý postoj sa týka len prípadných dodávok zbraní a munície zo zásob slovenskej armády a povedal, že nová vláda nebude brániť podnikom pri výrobe a dodávkach zbraní odberateľom.", "Tieto tvrdenia potvrdil aj minister zahraničných vecí za Smer-SD Juraj Blanár, keď oznámil , že vojenská pomoc Ukrajine, ktorá funguje na komerčnom základe, bude pokračovať.", "Fico ešte pred týmito vyhláseniami podporil vojenskú pomoc Ukrajine na summite EÚ v Bruseli. V záveroch rokovania, ktoré Fico schválil, sa okrem iného spomína aj urýchlenie poskytovania vojenskej podpory.", "„Európska únia bude Ukrajine a jej obyvateľom naďalej poskytovať významnú finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu, a to tak dlho, ako to bude potrebné,“ píše sa v záverečnom dokumente , ktorý bol schválený všetkými hlavami štátov EU.", "Za toto hlasovanie ho kritizoval aj Andrej Danko, ktorý je dlhodobo proti dodávkam zbraní na Ukrajinu."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "povedal", "4:28", "oznámil", "vyjadril", "informoval", "viackrát", "zopakoval", "povedal", "komerčný predaj", "upresnil", "oznámil", "záveroch", "dokumente", "schválený", "kritizoval"], "url": ["https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-je-prilezitostou-pre-slovensky-zbrojarsky-priemysel-tvrdi-pellegrini-a-suhlasi-s-nim-aj-kollar/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/06/diskusna-relacia-pellegrini-kollar-volby/", "https://youtu.be/s4pVX6JiFow?si=s9aMrJJB0tie7ZI1&t=268", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/907509167400051?ref=embed_post", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686544-pellegrini-o-stopnuti-vojenskej-pomoci-kyjevu-komercny-predaj-zbrani-nezastavime/", "https://hnonline.sk/slovensko/96133753-pellegrini-ukrajinci-nie-su-malicherni-ficove-slova-k-vojne-v-kyjeve-neriesili", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/robert-fico-smer-rozhovor-ukrajina-slovensko-volby_2308211607_epo", "https://www.postoj.sk/127634/ani-naboj-ukrajine-vyhlasuje-fico-no-vojna-je-sanca-pre-nase-zbrojarstvo", "https://spravy.rtvs.sk/2023/09/a-danko-ak-mi-narod-da-doveru-budem-zanho-bojovat-ako-orban-za-madarov-rozhovor/", "https://www.mosr.sk/51566-sk/kontrakt-na-hufnice-zuzana-2-pre-ukrajinu-je-podpisany/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/687452-fico-vlada-nebude-branit-podnikom-vo-vyrobe-a-dodavkach-zbrani/", "https://www.teraz.sk/slovensko/blanar-vojenska-pomoc-ukrajine-od-fir/752496-clanok.html", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://www.consilium.europa.eu/media/67651/20231027-european-council-conclusions-sk.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/3653549/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/865095-andrej-danko-sa-pustil-do-fica-za-jeho-hlasovanie-na-summite-eu-skritizoval-aj-ministrov-hlasu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:49.844463+00:00"}
{"id": "vr31373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31373", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Začínali ste funkciu ministra s tým, že nebudete robiť tlačovky k prípadom. A 2 týždne pred voľbami sa začali.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagog.sk nenašiel žiadne vyjadrenie Daniela Lipšica po nástupe do funkcie, v ktorom by vyhlásil, že nebude robiť tlačové konferencie k prípadom. Kaliňák bol Lipšicom (a všeobecne vtedajšou opozíciou) kritizovaný za nezvládnutie situácie vo vnútorných záležitostiach štátu v mnohých prípadoch: za obmedzovnie združovacieho práva pre slovenských občanov políciou, za prípad Hedvigy Malinovej, útok na františkánov, či za kauzu s výbušninou na letisku. Kvôli poslednej spomínanej kauze chcela opozícia 31. januára 2010 bývalého ministra vnútra dokonca odvolať . Po sedemhodinovom rokovaní sa jej to však nakoniec nepodarilo. Pri tejto príležitosti Daniel Lipšic podotkol: \"Ak by minister na druhý deň ráno informoval, ako sa bude postupovať, ako sa situácia vyrieši, a aké budu kroky, tak by sme nemali koho odvolávať. Ale minister sa najskôr skrýval, a keď mal tlačovú konfrenciu po troch dňoch, čo urobil? Hádzal vinu na všetkých ostatných - psovoda, letisko, írsku políciu, opozíciu, samolepiaci ruksak. Nevedel chlapsky priznať zodpovednosť,\" Aj týmto spôsobom sa snažil kritizovať praktiky Kaliňáka čo sa týka nekorektného zvolávania tlačoviek. Lipšic sa skutočne k rôznym prípadom vyjadroval v tlačovkách. Napríklad jedna z jeho prvých tlačových konferencií ako ministra vnútra (zo dňa 31. augusta 2010) sa uskutočnila v Bratislave v súvislosti s tragédiou v Devínskej Novej Vsi. Nie je teda pravdou ani fakt, že sa k prípadom začal vyjadrovať len 2 týždne pred voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nenašiel žiadne vyjadrenie Daniela Lipšica po nástupe do funkcie, v ktorom by vyhlásil, že nebude robiť tlačové konferencie k prípadom. Kaliňák bol Lipšicom (a všeobecne vtedajšou opozíciou) kritizovaný za nezvládnutie situácie vo vnútorných záležitostiach štátu v mnohých prípadoch: za obmedzovnie združovacieho práva pre slovenských občanov políciou, za prípad Hedvigy Malinovej, útok na františkánov, či za kauzu s výbušninou na letisku. Kvôli poslednej spomínanej kauze chcela opozícia 31. januára 2010 bývalého ministra vnútra dokonca odvolať . Po sedemhodinovom rokovaní sa jej to však nakoniec nepodarilo. Pri tejto príležitosti Daniel Lipšic podotkol: \"Ak by minister na druhý deň ráno informoval, ako sa bude postupovať, ako sa situácia vyrieši, a aké budu kroky, tak by sme nemali koho odvolávať. Ale minister sa najskôr skrýval, a keď mal tlačovú konfrenciu po troch dňoch, čo urobil? Hádzal vinu na všetkých ostatných - psovoda, letisko, írsku políciu, opozíciu, samolepiaci ruksak. Nevedel chlapsky priznať zodpovednosť,\" Aj týmto spôsobom sa snažil kritizovať praktiky Kaliňáka čo sa týka nekorektného zvolávania tlačoviek. Lipšic sa skutočne k rôznym prípadom vyjadroval v tlačovkách. Napríklad jedna z jeho prvých tlačových konferencií ako ministra vnútra (zo dňa 31. augusta 2010) sa uskutočnila v Bratislave v súvislosti s tragédiou v Devínskej Novej Vsi. Nie je teda pravdou ani fakt, že sa k prípadom začal vyjadrovať len 2 týždne pred voľbami."], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["kritizovaný", "odvolať", "tlačových konferencií"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5181713/kalinak-ja-som-nezlyhal.html", "http://aktualne.atlas.sk/online-opozicia-ministra-kalinaka-nezosadila/slovensko/politika/", "http://www.cas.sk/clanok/178593/tlacovka-k-masakre-lipsic-sa-blysol-plynulou-anglictinou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:31.725988+00:00"}
{"id": "vr26904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26904", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pretože kto prvý vyšiel s tým, že treba sa vrátiť k emisnej kauze? No, iný kandidát na prezidenta, ktorý sa volá pán Kiska a to platenou inzerciou.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácii Demagog.SK je skutočne pravdou, že kandidát na prezidenta A Kiska prišiel s oživením témy emisií ako prvý už 21. januára 2014. Taktiež je pravdou, že tak robil aj platenou inzerciou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister Kažimír poukazuje na aktivitu A. Kisku, ktorý opätovne otvoril kauzu Emisie. A. Kiska sa 21. januára 2014 na svojej tlačovej konferencii obrátil na poslancov NR SR so žiadosťou aby vyvinuli tlak na zverejnenie zoznamu osôb zapletených do kauzy Emisie. „Vyzývam Fica, aby sa k existencii zoznamu vyjadril, aby jednoznačne potvrdil, resp. vyvrátil, že na tomto zozname nie je nikto z vládnej strany Smer, z rodinných príslušníkov alebo podnikateľských subjektov, spojených so stranou alebo iné politicky či inak angažované osoby.“ Až potom sa konalo rokovanie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť diskutovali jej členovia s ministrom Kaliňákom aj o kauze Emisie a o údajnom zozname. Po ňom k diskusii o kauze vyzval Pavol Frešo ,tesne po ňom Daniel Lipšic so schémou prevodu. Je pravdou, že A. Kiska vyšiel s kauzou emisie platenou inzerciou ( o otvorenom liste poslancom, o osobách z kauzy Emisie a výzva Ficovi ) Vyjadrenie volebného štábu Andreja Kisku: ...áno, kandidát na prezidenta otvoril diskusiu o kauze emisií aj prostredníctvom platenej inzercie v médiách , v ktorej vyzval predsedu vlády, aby sa vyjadril k zoznamu osôb, ktoré si rozdelili provízie z emisného obchodu. Okrem toho sa k tejto téme viackrát vyjadril na tlačových besedách a prostredníctvom vyhlásení v médiách.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácii Demagog.SK je skutočne pravdou, že kandidát na prezidenta A Kiska prišiel s oživením témy emisií ako prvý už 21. januára 2014. Taktiež je pravdou, že tak robil aj platenou inzerciou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Minister Kažimír poukazuje na aktivitu A. Kisku, ktorý opätovne otvoril kauzu Emisie. A. Kiska sa 21. januára 2014 na svojej tlačovej konferencii obrátil na poslancov NR SR so žiadosťou aby vyvinuli tlak na zverejnenie zoznamu osôb zapletených do kauzy Emisie. „Vyzývam Fica, aby sa k existencii zoznamu vyjadril, aby jednoznačne potvrdil, resp. vyvrátil, že na tomto zozname nie je nikto z vládnej strany Smer, z rodinných príslušníkov alebo podnikateľských subjektov, spojených so stranou alebo iné politicky či inak angažované osoby.“ Až potom sa konalo rokovanie Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť diskutovali jej členovia s ministrom Kaliňákom aj o kauze Emisie a o údajnom zozname. Po ňom k diskusii o kauze vyzval Pavol Frešo ,tesne po ňom Daniel Lipšic so schémou prevodu. Je pravdou, že A. Kiska vyšiel s kauzou emisie platenou inzerciou ( o otvorenom liste poslancom, o osobách z kauzy Emisie a výzva Ficovi ) Vyjadrenie volebného štábu Andreja Kisku: ...áno, kandidát na prezidenta otvoril diskusiu o kauze emisií aj prostredníctvom platenej inzercie v médiách , v ktorej vyzval predsedu vlády, aby sa vyjadril k zoznamu osôb, ktoré si rozdelili provízie z emisného obchodu. Okrem toho sa k tejto téme viackrát vyjadril na tlačových besedách a prostredníctvom vyhlásení v médiách.\" Dátum zverejnenia analýzy: 17.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["obrátil", "Pavol Frešo", "Daniel Lipšic", "o otvorenom liste", "o osobách z kauzy Emisie", "výzva Ficovi"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7074579/kiska-vyzval-poslancov-aby-vytvarali-tlak-pre-emisnu-kauzu.html", "http://aktualne.atlas.sk/freso-obcania-slovenska-maju-pravo-vediet-kto-sa-nabalil-na-emisnej-kauze/dnes/kauzy/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/lipsic-ukazal-schemu-ako-mali-tiect-peniaze-z-emisnej-kauzy-603861", "http://andrejkiska.sk/blog/udia-si-zasluzia-pozna-osoby-z-emisneho-zoznamu", "http://andrejkiska.sk/blog/udia-si-zasluzia-pozna-osoby-z-emisneho-zoznamu", "http://andrejkiska.sk/blog/vyzva-kandidatovi-robertovi-ficovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:25.698621+00:00"}
{"id": "vr38688", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38688", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Problém návrhu, ktorý predkladal Smer je ten, že ten návrh je absolútne likvidačný, je mnohonásobne vyšší ako v krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, kde museli vynaložiť obrovské prostriedky na banky a posledná vec.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvý návrh strany Smer ( 1,35 %) z novembra 2010 by priniesol cca 186 miliónov eur za 1 rok. Druhý návrh strany Smer bol 0,73 %. Banky.sk : Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti.\" Podľa Smerom navrhovanej úpravy: \" (2) Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platiteľa tvoriace zdroje majetku a financovania platiteľa, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platiteľa tvorené splateným základným imaním platiteľa, o dodatkové vlastné zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku voči platiteľovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platiteľ uhrádza príspevky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“). Predmet odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sa znižuje aj o tie pasíva platiteľa zistené podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území iného členského štátu vrátane cezhraničného vykonávania činností na území iného členského štátu. Predmetom odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sú len tie pasíva platiteľa z jeho pasív zistených podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území Slovenskej republiky vrátane cezhraničného vykonávania činností na území Slovenskej republiky.\" Čo sa týka vynaloženia prostriedkov na banky vo Veľkej Británii, hnonline.sk z novembra 2008: \"Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyds TSB, tri najväčšie britské banky, získajú vládnu pomoc vo výške 37 mld. britských libier (GBP), ktorá má poslúžiť na zvýšenie ich likvidity a odvrátiť možný finančný kolaps.\"", "analysis_paragraphs": ["Prvý návrh strany Smer ( 1,35 %) z novembra 2010 by priniesol cca 186 miliónov eur za 1 rok. Druhý návrh strany Smer bol 0,73 %. Banky.sk : Legislatíva Veľkej Británie kladie povinnosť platiť daň bankám, stavebným spoločnostiam a niektorým brokerom. Nebankové inštitúcie daň neplatia. Daň sa týka iba spoločností, ktorých daňový základ dosahuje viac ako 20 miliárd libier, a to vo výške 0,07 percent a 0,0375 percent pre pasíva s dlhšou lehotou splatnosti.\" Podľa Smerom navrhovanej úpravy: \" (2) Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platiteľa tvoriace zdroje majetku a financovania platiteľa, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platiteľa tvorené splateným základným imaním platiteľa, o dodatkové vlastné zdroje financovania platiteľa predstavujúce pohľadávku voči platiteľovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platiteľ uhrádza príspevky podľa osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platiteľom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom členskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „členský štát“). Predmet odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sa znižuje aj o tie pasíva platiteľa zistené podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území iného členského štátu vrátane cezhraničného vykonávania činností na území iného členského štátu. Predmetom odvodov platiteľa, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa osobitného zákona,2) sú len tie pasíva platiteľa z jeho pasív zistených podľa prvej vety, ktoré platiteľ nadobudol v súvislosti s vykonávaním činností na území Slovenskej republiky vrátane cezhraničného vykonávania činností na území Slovenskej republiky.\" Čo sa týka vynaloženia prostriedkov na banky vo Veľkej Británii, hnonline.sk z novembra 2008: \"Royal Bank of Scotland, HBOS a Lloyds TSB, tri najväčšie britské banky, získajú vládnu pomoc vo výške 37 mld. britských libier (GBP), ktorá má poslúžiť na zvýšenie ich likvidity a odvrátiť možný finančný kolaps.\""], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Prvý návrh strany Smer", "Druhý návrh strany Smer", "Banky.sk", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=148", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=272", "http://banky.sk/27916-sk/europske-banky-pridu-o-cast-zisku.php?pg=2", "http://hnonline.sk/c1-28998920-britania-poskytne-svojim-bankam-37-miliard-libier"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:58.159620+00:00"}
{"id": "49539", "numeric_id": 49539, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49539", "speaker": "Martin Dubéci", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-dubeci", "statement": "Pán Danko tu v tomto štúdiu pred voľbami takými nevyberanými slovami hovoril o Petrovi Pellegrinimu. Naozaj akože myslím, že to bol váš kolega, ktorý tu viedol ten rozhovor s nami, že ja som nerozumel. Peter Pellegrini nie je pripravený riadiť štát. Peter Pellegrini je liberál. Peter Pellegrini neviem aký.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko v štúdiu televízie Ta3 opakovane kritizoval Petra Pellegriniho. Spochybnil zotrvanie koalície v prípade zvolenia Pellegriniho, označil ho za liberálneho politika a vyjadril obavy, že sa bude správať k Ficovi ako Michal Kováč k Vladimírovi Mečiarovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV relácii Téma na Ta3, ktorú moderuje Braňo Král, diskutovali 30. januára Andrej Danko a Martin Dubéci.\n\nDanko v tejto diskusii niekoľkokrát kritizoval kandidatúru Petra Pellegriniho na post prezidenta. „Ak Pellegrini získa moc ako prezident, tak sa bude správať k Ficovi ako Michal Kováč k Vladimírovi Mečiarovi, čo tomu nerozumiete? Ja hovorím, že Peter má rád moc, že nám uletí do prezidentského paláca, čo on aj chce, lebo keby chcel, tak tie zákony sa v parlamente prijímajú oveľa rýchlejšie. (...) Ja sa jasne vyjadrujem, že ak Peter Pellegrini bude prezident, do roka do dňa Robert Fico nebude premiér a ja si myslím, že Robert Fico to číta tak isto.“ ( 4:10 ).\n\n„Ja som išiel bojovať s liberálnymi hodnotami a to, že je medzi mnou rozdiel a Petrom Pellegrinim je pravda, ale je veľa vecí, na ktorých sa my vieme dohodnúť. A to, že Pellegrini vysedáva s Čaputovou a aj s Vami koordinuje veci, lebo ho lákate opäť aby išiel s Vami vládnuť. To je pravda,“ vyjadril sa v relácii a dodal, že „Pellegrini je liberálny politik“ ( 12:10 ).\n\n„Ja som nešiel do vlády preto, aby Pellegrini tri mesiace bol alibista a stal sa prezidentom. Mne niečo iné pri koaličnej zmluve bolo deklarované, ja keď sa pýtam, či Pellegrini kto bude šéf Hlasu, kto bude šéf parlamentu,“ ( 19:17 ), komentoval ďalej Danko Pellegriniho kandidatúru.\n\n„A toho naivného Pellegriniho lákate do osídiel, lebo on si myslí, že keď bude prezident tak proste už hádam sa stane poloboh,“ pokračoval v kritike Danko ( 20:58 ).\n\nDanko tiež vyjadril obavy o fungovanie koalície v prípade zvolenia Pellegriniho za prezidenta. „Pre mňa je dôležité, aby koalícia vydržala a ja sa reálne bojím, že Peter Pellegrini, keď zachutí mu opäť moc v prezidentskom paláci, tak tá koalícia sa rozpadne, preto som do prezidentského boja išiel, lebo opätovne aj v tejto relácii to zopakujem“ dodal ( 1:56 ).", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko v štúdiu televízie Ta3 opakovane kritizoval Petra Pellegriniho. Spochybnil zotrvanie koalície v prípade zvolenia Pellegriniho, označil ho za liberálneho politika a vyjadril obavy, že sa bude správať k Ficovi ako Michal Kováč k Vladimírovi Mečiarovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V relácii Téma na Ta3, ktorú moderuje Braňo Král, diskutovali 30. januára Andrej Danko a Martin Dubéci.", "Danko v tejto diskusii niekoľkokrát kritizoval kandidatúru Petra Pellegriniho na post prezidenta. „Ak Pellegrini získa moc ako prezident, tak sa bude správať k Ficovi ako Michal Kováč k Vladimírovi Mečiarovi, čo tomu nerozumiete? Ja hovorím, že Peter má rád moc, že nám uletí do prezidentského paláca, čo on aj chce, lebo keby chcel, tak tie zákony sa v parlamente prijímajú oveľa rýchlejšie. (...) Ja sa jasne vyjadrujem, že ak Peter Pellegrini bude prezident, do roka do dňa Robert Fico nebude premiér a ja si myslím, že Robert Fico to číta tak isto.“ ( 4:10 ).", "„Ja som išiel bojovať s liberálnymi hodnotami a to, že je medzi mnou rozdiel a Petrom Pellegrinim je pravda, ale je veľa vecí, na ktorých sa my vieme dohodnúť. A to, že Pellegrini vysedáva s Čaputovou a aj s Vami koordinuje veci, lebo ho lákate opäť aby išiel s Vami vládnuť. To je pravda,“ vyjadril sa v relácii a dodal, že „Pellegrini je liberálny politik“ ( 12:10 ).", "„Ja som nešiel do vlády preto, aby Pellegrini tri mesiace bol alibista a stal sa prezidentom. Mne niečo iné pri koaličnej zmluve bolo deklarované, ja keď sa pýtam, či Pellegrini kto bude šéf Hlasu, kto bude šéf parlamentu,“ ( 19:17 ), komentoval ďalej Danko Pellegriniho kandidatúru.", "„A toho naivného Pellegriniho lákate do osídiel, lebo on si myslí, že keď bude prezident tak proste už hádam sa stane poloboh,“ pokračoval v kritike Danko ( 20:58 ).", "Danko tiež vyjadril obavy o fungovanie koalície v prípade zvolenia Pellegriniho za prezidenta. „Pre mňa je dôležité, aby koalícia vydržala a ja sa reálne bojím, že Peter Pellegrini, keď zachutí mu opäť moc v prezidentskom paláci, tak tá koalícia sa rozpadne, preto som do prezidentského boja išiel, lebo opätovne aj v tejto relácii to zopakujem“ dodal ( 1:56 )."], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": ["Téma", "4:10", "12:10", "19:17", "20:58", "1:56"], "url": ["https://www.ta3.com/relacia/922375/krati-sa-cas-kandidatok-aj-usp", "https://www.ta3.com/relacia/922375/krati-sa-cas-kandidatok-aj-usp", "https://www.youtube.com/watch?v=NH0GPiKbgnk&t=307s", "https://www.ta3.com/relacia/922375/krati-sa-cas-kandidatok-aj-usp", "https://www.ta3.com/relacia/922375/krati-sa-cas-kandidatok-aj-usp", "https://www.ta3.com/relacia/922375/krati-sa-cas-kandidatok-aj-usp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:38.707584+00:00"}
{"id": "vr16138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16138", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...my sme ho (zákon o extrémizme, pozn.) samozrejme s ostatnými opozičnými kolegami napadli na Ústavnom súde(...).", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podnet proti tzv. extrémistickej novele zákona podalo 30 opozičných poslancov z klubov OĽaNO-Nova, Sme rodina a SaS ešte v decembri 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok Richarda Sulíka už demagog.SK nedávno overoval . Začiatkom decembra, v mene 30 podpísaných poslancov návrh na preskúmanie \"protiteroristického\" zákona Lucie Žitňanskej, na Ústavný súd odoslali bývalý poslanec Daniel Lipšic a právnik Jaroslav Kubina. Poslanci za rozporuplné s ústavou považujú nasledujúce ustanovenia zákona: § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ a § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“. Novelu zákona v parlamente ostro kritizovala aj Ľudová strana Naše Slovensko. O tom, že podnet chceli podať aj oni, ale nepodarilo sa im to, píšu na vlastnej stránke : “keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa nám podnet na Ústavný súd nepodarilo podať.” Napriek tomu, že za podnetom poslanci ĽSNS nestáli, v médiách sa ich názor v súvislosti s touto témou prezentoval bok po boku s Lipšicovým, k čomu sa pre Denník N exposlanec vyjadril: „to spojenie s Kotlebom, ktorého poslanci návrh ani nepodpísali, je veľmi lacná skratka. Ak dnes útočí časť liberálnej elity na katolícku cirkev, prekáža jej, že to isté robil Adolf Hitler? Je to veľmi demagogický argument.“ Vďaka novele zákona sa podľa ministerstva spravodlivosti budú účinnejšie trestať extrémistické trestné činy, čím sa sprísni boj proti extrémizmu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podnet proti tzv. extrémistickej novele zákona podalo 30 opozičných poslancov z klubov OĽaNO-Nova, Sme rodina a SaS ešte v decembri 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok Richarda Sulíka už demagog.SK nedávno overoval . Začiatkom decembra, v mene 30 podpísaných poslancov návrh na preskúmanie \"protiteroristického\" zákona Lucie Žitňanskej, na Ústavný súd odoslali bývalý poslanec Daniel Lipšic a právnik Jaroslav Kubina. Poslanci za rozporuplné s ústavou považujú nasledujúce ustanovenia zákona: § 421 ods. 1 Trestného zákona (Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd) v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona (Hanobenie národa, rasy a presvedčenia) v časti „politické presvedčenie“ a § 424 ods. 1 Trestného zákona (Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) v časti „politické presvedčenie“. Novelu zákona v parlamente ostro kritizovala aj Ľudová strana Naše Slovensko. O tom, že podnet chceli podať aj oni, ale nepodarilo sa im to, píšu na vlastnej stránke : “keďže ĽS Naše Slovensko má len 14 poslancov a proti prijatiu tohto zákona hlasovalo dokopy len 21 poslancov, tak sa nám podnet na Ústavný súd nepodarilo podať.” Napriek tomu, že za podnetom poslanci ĽSNS nestáli, v médiách sa ich názor v súvislosti s touto témou prezentoval bok po boku s Lipšicovým, k čomu sa pre Denník N exposlanec vyjadril: „to spojenie s Kotlebom, ktorého poslanci návrh ani nepodpísali, je veľmi lacná skratka. Ak dnes útočí časť liberálnej elity na katolícku cirkev, prekáža jej, že to isté robil Adolf Hitler? Je to veľmi demagogický argument.“ Vďaka novele zákona sa podľa ministerstva spravodlivosti budú účinnejšie trestať extrémistické trestné činy, čím sa sprísni boj proti extrémizmu. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": ["podalo", "klubov", "overoval", "zákona", "stránke", "Denník", "účinnejšie"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/24453182/41e2b0a1-0064-4bde-a7a2-21f59aba443f", "http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia", "http://www.demagog.sk/diskusie/639/rok-po-volbach-opozicia", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "http://www.naseslovensko.net/nase-nazory/pozor-podla-noveho-protiextremistickeho-zakona-spachate-pri-zvolani-slovensko-slovakom-trestny-cin-apartheidu/", "https://dennikn.sk/642404/zitnanskej-novela-proti-extremistom-konci-na-ustavnom-sude-je-za-tym-aj-lipsic/", "https://www.webnoviny.sk/extremisticke-trestne-ciny-sa-budu-postihovat-ucinnejsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:32.552128+00:00"}
{"id": "49081", "numeric_id": 49081, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49081", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Tie všetky automobily v Európe produkujú jedno percento svetových emisií.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celkové množstvo emisií CO2 na svete dosahuje úroveň okolo 37 gigaton. Európa z toho tvorí približne 3-5 gigaton podľa spôsobu výpočtu, z toho 708-870 megaton spôsobuje práve individuálna doprava, čo zodpovedá 1,9 - 2,3 percentám svetových emisií. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa Our World in Data (OWD) dosiahli celkové emisie vyprodukované v roku 2021 37,12 gigaton CO2, IEA uvádza celkovú výšku 36,8 gigaton v roku 2022 ako rekordnú. Najväčšiu zložku zabrala výroba elektriny a tepla.\n\nEurópa sa svojou produkciou emisií podľa Statista.com podieľala na približne 18 percentách globálnych emisií. Podľa OWD Európa vyprodukovala v roku 2021 celkovo 5,3 gigaton CO2, Európska únia z toho 2,79 gigaton CO2. IEA pripisuje Európe zodpovednosť za 3,5 gigatony CO2.\n\nDoprava v Európe tvorí podľa OWD 1,2 gigatony CO2. Celosvetovo je doprava zodpovedná za 16,2 % emisií, z toho individuálna 11,9 %, teda individuálna doprava tvorí (pre zjednodušenie a potreby tohto výpočtu) cca 73 % celkovej dopravy. Pri tomto pomere by individuálna doprava produkovala cca 876 megatony CO2, čo je 2,3 % svetových emisií.\n\nPodľa analýzy IEA tvorila doprava v Európe v roku 2020 970 megaton CO2, čo by zodpovedalo 2,6 % svetových emisií. Ak by individuála doprava tvorila približne tri štvrtiny týchto emisií, dosiahla by úroveň 708 megaton CO2, t.j. 1,9 % svetových emisií.", "analysis_paragraphs": ["Celkové množstvo emisií CO2 na svete dosahuje úroveň okolo 37 gigaton. Európa z toho tvorí približne 3-5 gigaton podľa spôsobu výpočtu, z toho 708-870 megaton spôsobuje práve individuálna doprava, čo zodpovedá 1,9 - 2,3 percentám svetových emisií. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa Our World in Data (OWD) dosiahli celkové emisie vyprodukované v roku 2021 37,12 gigaton CO2, IEA uvádza celkovú výšku 36,8 gigaton v roku 2022 ako rekordnú. Najväčšiu zložku zabrala výroba elektriny a tepla.", "Európa sa svojou produkciou emisií podľa Statista.com podieľala na približne 18 percentách globálnych emisií. Podľa OWD Európa vyprodukovala v roku 2021 celkovo 5,3 gigaton CO2, Európska únia z toho 2,79 gigaton CO2. IEA pripisuje Európe zodpovednosť za 3,5 gigatony CO2.", "Doprava v Európe tvorí podľa OWD 1,2 gigatony CO2. Celosvetovo je doprava zodpovedná za 16,2 % emisií, z toho individuálna 11,9 %, teda individuálna doprava tvorí (pre zjednodušenie a potreby tohto výpočtu) cca 73 % celkovej dopravy. Pri tomto pomere by individuálna doprava produkovala cca 876 megatony CO2, čo je 2,3 % svetových emisií.", "Podľa analýzy IEA tvorila doprava v Európe v roku 2020 970 megaton CO2, čo by zodpovedalo 2,6 % svetových emisií. Ak by individuála doprava tvorila približne tri štvrtiny týchto emisií, dosiahla by úroveň 708 megaton CO2, t.j. 1,9 % svetových emisií."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Our World in Data", "IEA", "zabrala", "podieľala", "vyprodukovala", "zodpovednosť", "zodpovedná", "doprava"], "url": ["https://ourworldindata.org/grapher/annual-co-emissions-by-region?facet=none", "https://www.iea.org/reports/transport", "https://www.epa.gov/ghgemissions/global-greenhouse-gas-emissions-data", "https://www.statista.com/topics/4958/emissions-in-the-european-union/", "https://ourworldindata.org/grapher/annual-co-emissions-by-region?facet=none", "https://www.iea.org/regions/europe", "https://ourworldindata.org/emissions-by-sector", "https://www.iea.org/regions/europe"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:41.317282+00:00"}
{"id": "vr17379", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17379", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "V Nemecku sa desaťročia hovorilo, že nedá sa poskytnúť napríklad predškolská starostlivosť všetkým rodičom, tak ako u nás je to dneska. Potom sa stala kancelárkou žena a ministerkou práce žena a do dvoch rokov bol právny nárok na škôlku.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý vo svojom výroku naráža na zákon , ktorý v Nemecku nadobudol účinnosť 1. augusta 2013. Prioritou legislatívy je, aby nárok na miesto v materskej škole malo každé dieťa od jedného roku. Vláda Angely Merkelovel tak chcela dať matkám možnosť, aby sa po narodení dieťaťa mohli čo najrýchlejšie vrátiť do práce. Táto legislatívna zmena však prišla až počas druhej Merkelovej vlády, pričom už počas prvej Merkelovej vlády bola ministerkou pre rodinu žena, Ursula von der Leyenová. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý vo svojom výroku naráža na zákon , ktorý v Nemecku nadobudol účinnosť 1. augusta 2013. Prioritou legislatívy je, aby nárok na miesto v materskej škole malo každé dieťa od jedného roku. Vláda Angely Merkelovel tak chcela dať matkám možnosť, aby sa po narodení dieťaťa mohli čo najrýchlejšie vrátiť do práce. Táto legislatívna zmena však prišla až počas druhej Merkelovej vlády, pričom už počas prvej Merkelovej vlády bola ministerkou pre rodinu žena, Ursula von der Leyenová. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "druhej", "Ursula", "Kristiny Schröderovej", "Spiegel"], "url": ["https://www.welt.de/finanzen/verbraucher/article118540588/Was-sich-fuer-die-Deutschen-am-1-August-alles-aendert.html", "http://www.rp-online.de/politik/deutschland/bundestagswahl/bundeskabinett-2009-die-15-minister-der-schwarz-gelben-koalition-bid-1.2236497", "https://www.bundesregierung.de/Webs/Breg/DE/Bundesregierung/Bundeskabinett/UrsulavonderLeyen/_node.html", "http://www.spiegel.de/politik/deutschland/rechtsanspruch-fuer-kleinkinder-kristina-schroeder-lobt-kita-ausbau-a-910584.html", "http://www.spiegel.de/politik/deutschland/rechtsanspruch-fuer-kleinkinder-kristina-schroeder-lobt-kita-ausbau-a-910584.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:26.137687+00:00"}
{"id": "vr13776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13776", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...a prijali sme inovované štátne vzdelávacie programy... Navyše sme naozaj vychádzali v ústrety aj tým, že sme dali na výber školám, ktoré chcú napríklad ísť podľa osnov rozpísaných po ročníkoch, majú tu možnosť.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Inovované štátne vzdelávacie programy boli schválené 20. marca 2015 a vošli do platnosti v školskom roku 2015/2016 pre prvý a druhý stupeň základných škôl a rovnako pre štvorročné, päťročné a osemročné gymnázia. Pri základných školách, má vedenie na výber či bude v osnovách postupovať po ročníkoch alebo nie. Gymnázia možnosť prevzatia osnov rozpísaných po ročníkoch síce nemajú, môžu si však nastaviť rozdelenie učiva samostatne a vytvoriť vlastné ročníkové osnovy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Inovované štátne vzdelávacie programy boli schválené 20. marca 2015 a vošli do platnosti v školskom roku 2015/2016 pre prvý a druhý stupeň základných škôl a rovnako pre štvorročné, päťročné a osemročné gymnázia. Pri základných školách, má vedenie na výber či bude v osnovách postupovať po ročníkoch alebo nie. Gymnázia možnosť prevzatia osnov rozpísaných po ročníkoch síce nemajú, môžu si však nastaviť rozdelenie učiva samostatne a vytvoriť vlastné ročníkové osnovy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Inovované štátne vzdelávacie programy", "Základné školy", ".pdf", "Gymnázia", ".", "pdf", ".", "pdf", ".", "pdf", "obsahových zmien"], "url": ["https://www.minedu.sk/ucitelia-to-budu-mat-jednoduchsie-pri-tvorbe-skolskych-vzdelavacich-programov/", "https://www.minedu.sk/inovovany-svp-pre-zakladne-skoly/", "http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_zs_pre%20z__%20s%20vyu__ovac__m%20jazykom%20slovensk__m.pdf", "https://www.minedu.sk/inovovany-svp-pre-gymnazia/", "http://http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_4_r_s_vyuc_jaz_slov.pdf", "http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_4_r_s_vyuc_jaz_slov.pdf", "http://http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_5_r_bilingvalne.pdf", "http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_5_r_bilingvalne.pdf", "http://http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_8_r_s_vyuc_jaz_slov.pdf", "http://www.statpedu.sk/sites/default/files/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/rup_g_8_r_s_vyuc_jaz_slov.pdf", "https://www.minedu.sk/ucitelia-to-budu-mat-jednoduchsie-pri-tvorbe-skolskych-vzdelavacich-programov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:29.112960+00:00"}
{"id": "vr26250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26250", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Hneď v nedeľu po voľbách aj Ľudovít Kaník, aj ja sme povedali, že podporujeme pána Maňku v zápase s extrémizmom. Povedali sme to jasne, ja som to zopakoval v priebehu týždňa ako predseda SDKÚ-DS.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Pavol Frešo odsúdenie extrémizmu a svoju podporu Vladimírovi Maňkovi vyjadril skutočne pomerne jasne. Tvrdí však aj to, že aj Ľudovít Kaník jasne povedal, že podporuje pána Maňku. Toto považujeme za zavádzajúce, pretože Ľ. Kaník nevyjadril jasnú podporu V. Maňkovi. Ani v nedeľu po voľbách ani v neskorších dňoch. Ľ. Kaník navyše pred voľbami spolu s krajským zväzom SDKÚ-DS odmietol podporiť V. Maňku. Domnievame sa, že P. Frešo zámerne nespomína túto skutočnosť, čo pavažujeme za ďalší dôvod na označenie výroku ako zavádzajúcho. Správa, že P. Frešo podporuje V. Maňku sa v médiách objavila večer 10. novembra na portáli sme.sk : \"Frešo odsúdil aj úspech Mariána Kotlebu. „Som za podporu kandidáta štandardnej demokratickej strany Vladimíra Maňku. Extrémizmus treba jednoznačne odmietnuť,“ povedal.\" Svoj postoj Frešo zopakoval aj na tlačovej konferencii 20. novembra. Informoval o tom portál pravda.sk : \"Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku, lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,“ vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Nie je však pravda, že Ľ. Kaník mal hneď po prvom kole podporiť V. Maňku. Na svojom facebookovom profile nevyjadril podporu ani jednému z kandidátov. Neskôr sa vyjadril, že nebude voliť extrémizmus. Nakoniec v druhom kole volil preškrtnutím oboch kandidátov, čím vhodil do urny neplatný hlasovací lístok. Sám P. Frešo sa vyjadril v zmysle, že Ľ. Kaník spravil chybu keď nepodporil V. Maňku. \"Frešo označil rozhodnutie krajského predsedníctva SDKÚ za hrubú politickú chybu. „Po voľbách pôjdem osobne urobiť poriadok na krajskej úrovni. Každému musí byť jasné, kde sú hranice extrémizmu.“ Frešo pripustil, že nie je ľahké odovzdať hlas županovi, ktorý toho pre Banskobystrický kraj veľa neurobil, ale zdôraznil, že SDKÚ má napriek tomu v tejto otázke jasno.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pavol Frešo odsúdenie extrémizmu a svoju podporu Vladimírovi Maňkovi vyjadril skutočne pomerne jasne. Tvrdí však aj to, že aj Ľudovít Kaník jasne povedal, že podporuje pána Maňku. Toto považujeme za zavádzajúce, pretože Ľ. Kaník nevyjadril jasnú podporu V. Maňkovi. Ani v nedeľu po voľbách ani v neskorších dňoch. Ľ. Kaník navyše pred voľbami spolu s krajským zväzom SDKÚ-DS odmietol podporiť V. Maňku. Domnievame sa, že P. Frešo zámerne nespomína túto skutočnosť, čo pavažujeme za ďalší dôvod na označenie výroku ako zavádzajúcho. Správa, že P. Frešo podporuje V. Maňku sa v médiách objavila večer 10. novembra na portáli sme.sk : \"Frešo odsúdil aj úspech Mariána Kotlebu. „Som za podporu kandidáta štandardnej demokratickej strany Vladimíra Maňku. Extrémizmus treba jednoznačne odmietnuť,“ povedal.\" Svoj postoj Frešo zopakoval aj na tlačovej konferencii 20. novembra. Informoval o tom portál pravda.sk : \"Ešte v tú nedeľu som povedal, že podporujem pána Maňku, lebo som si istý, že extrémizmu sa treba postaviť, keď tam chceme mať demokraciu. Toto je aj môj postoj teraz,“ vyhlásil na stredajšej tlačovej konferencii v Národnej rade SR.\" Nie je však pravda, že Ľ. Kaník mal hneď po prvom kole podporiť V. Maňku. Na svojom facebookovom profile nevyjadril podporu ani jednému z kandidátov. Neskôr sa vyjadril, že nebude voliť extrémizmus. Nakoniec v druhom kole volil preškrtnutím oboch kandidátov, čím vhodil do urny neplatný hlasovací lístok. Sám P. Frešo sa vyjadril v zmysle, že Ľ. Kaník spravil chybu keď nepodporil V. Maňku. \"Frešo označil rozhodnutie krajského predsedníctva SDKÚ za hrubú politickú chybu. „Po voľbách pôjdem osobne urobiť poriadok na krajskej úrovni. Každému musí byť jasné, kde sú hranice extrémizmu.“ Frešo pripustil, že nie je ľahké odovzdať hlas županovi, ktorý toho pre Banskobystrický kraj veľa neurobil, ale zdôraznil, že SDKÚ má napriek tomu v tejto otázke jasno.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "pravda.sk", "profile", "vyjadril"], "url": ["http://bratislava.sme.sk/c/7001475/freso-uz-brzdi-zhodu-v-temach-s-dobrovodskym.html", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/299987-freso-keby-som-bol-v-banskej-bystrici-volil-by-som-manku/", "https://www.facebook.com/ludo.kanik.9?fref=ts", "http://www.sme.sk/c/7012987/freso-chce-ist-robit-poriadky-kanik-spravil-chybu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:46.617779+00:00"}
{"id": "vr15032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15032", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...každoročne klesáme v hodnoteniach PISA...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vo výsledkoch medzinárodnej štúdie PISA je badať pokles vzdelanostnej úrovne medzi rokmi 2012 -2003 žiakov vo veku 15 rokov na základných školách, 4 a 8 ročných gymnázií i stredných odborných škôl na Slovensku. Nie je ale pravdou, že v každom meraní, ktoré sa uskutočnili, dosiahli žiaci horšie a horšie výsledky. V roku 2009 dosiahli žiaci v každej oblasti lepšie výsledky, ako pri testovaná v roku 2006. Pellegriniho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodná štúdia OECD PISA je medzinárodné testovanie úrovne vzdelávania na školách a prebieha od roku 2000 ( Slovensko od r. 2003) v cykle každých troch rokov na vzorke 15 ročných študentov. Hlavnou testovanou oblasťou štúdie PISA je matematická gramotnosť ale zároveň sú sledované i čitateľské a prírodovedecké vedomosti a zručnosti. Naposledy sa táto štúdia uskutočnila v roku 2012 a výsledky z nej boli zverejnené v decembri roku 2013. Demagog.SK už overoval výroky k najnovším výsledkom testovania PISA, v decembri 2013 na túto tému a na tému slovenské školstvo diskutovali štyria ministri školstva. Testovania sa zúčastnilo 65 krajín a 510 000 študentov. \"Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti výkon na úrovni 482 bodov a umiestnila sa na 23. - 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD a v medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín na 31. - 39. mieste. Oproti roku 2009 sa vo výsledkoch našich žiakov v PISA 2012 prejavilo zníženie v priemere o 15 bodov, čo znamená pre SR pokles z priemeru do úrovne pod priemerom krajín OECD. Kým v roku 2003, kedy bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 sa v tejto skupine nachádza už viac ako štvrtina žiakov (27,5 %). Zvýšenie počtu žiakov v rizikovej skupine v roku 2012 v porovnaní s predchádzajúcimi cyklami je signifikantné. V čitateľskej gramotnosti dosiahla SR výkon na úrovni 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli signifikantne nižšie výsledky v porovnaní so SR iba Čile a Mexiko. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie rizikovej skupiny sa zvýšilo o 6 %.\" ( Rizikovú skupinu predstavujú nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie, pozn.). ( zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ) Je pravdou, že celkovo, pri porovnaní výsledkov z roku 2003 (resp. 2006) a z roku 2012 žiaci dosiahli horšie výsledky. Nedá sa ale povedať, že je to klesajúci trend, ktorý sa prejavuje pri každom testovaní. Výsledky z roku 2009 to vyvrátia. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo výsledkoch medzinárodnej štúdie PISA je badať pokles vzdelanostnej úrovne medzi rokmi 2012 -2003 žiakov vo veku 15 rokov na základných školách, 4 a 8 ročných gymnázií i stredných odborných škôl na Slovensku. Nie je ale pravdou, že v každom meraní, ktoré sa uskutočnili, dosiahli žiaci horšie a horšie výsledky. V roku 2009 dosiahli žiaci v každej oblasti lepšie výsledky, ako pri testovaná v roku 2006. Pellegriniho výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Medzinárodná štúdia OECD PISA je medzinárodné testovanie úrovne vzdelávania na školách a prebieha od roku 2000 ( Slovensko od r. 2003) v cykle každých troch rokov na vzorke 15 ročných študentov. Hlavnou testovanou oblasťou štúdie PISA je matematická gramotnosť ale zároveň sú sledované i čitateľské a prírodovedecké vedomosti a zručnosti. Naposledy sa táto štúdia uskutočnila v roku 2012 a výsledky z nej boli zverejnené v decembri roku 2013. Demagog.SK už overoval výroky k najnovším výsledkom testovania PISA, v decembri 2013 na túto tému a na tému slovenské školstvo diskutovali štyria ministri školstva. Testovania sa zúčastnilo 65 krajín a 510 000 študentov. \"Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti výkon na úrovni 482 bodov a umiestnila sa na 23. - 29. mieste spomedzi 34 krajín OECD a v medzinárodnom porovnaní všetkých 65 zúčastnených krajín na 31. - 39. mieste. Oproti roku 2009 sa vo výsledkoch našich žiakov v PISA 2012 prejavilo zníženie v priemere o 15 bodov, čo znamená pre SR pokles z priemeru do úrovne pod priemerom krajín OECD. Kým v roku 2003, kedy bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2012 sa v tejto skupine nachádza už viac ako štvrtina žiakov (27,5 %). Zvýšenie počtu žiakov v rizikovej skupine v roku 2012 v porovnaní s predchádzajúcimi cyklami je signifikantné. V čitateľskej gramotnosti dosiahla SR výkon na úrovni 463 bodov a nachádza sa na 32. mieste v rámci 34 krajín OECD a na 43. mieste zo všetkých 65 zúčastnených krajín. Z krajín OECD dosiahli signifikantne nižšie výsledky v porovnaní so SR iba Čile a Mexiko. Oproti roku 2009 sa priemerný výkon našich žiakov ešte znížil o 14 bodov a zastúpenie rizikovej skupiny sa zvýšilo o 6 %.\" ( Rizikovú skupinu predstavujú nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie, pozn.). ( zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ) Je pravdou, že celkovo, pri porovnaní výsledkov z roku 2003 (resp. 2006) a z roku 2012 žiaci dosiahli horšie výsledky. Nedá sa ale povedať, že je to klesajúci trend, ktorý sa prejavuje pri každom testovaní. Výsledky z roku 2009 to vyvrátia. Dátum zverejnenia analýzy: 25.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["OECD PISA", "2012", "Demagog.SK", "Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/", "http://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results.htm", "http://www.demagog.sk/diskusie/429/slovenske-skolstvo", "https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-sa-podla-medzinarodnej-studie-oecd-pisa-2012-zhorsili/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:24.324667+00:00"}
{"id": "vr16253", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16253", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Automobilky dávajú aj tie 13.platy, ich sa netýkajú ani tie minimálne mzdy, (...).", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Švejna vo svojom výroku rozpráva o dobrej ekonomickej situácií automobiliek na Slovensku. Tých sa podľa neho netýkajú minimálne mzdy, dokonca sami dobrovoľne dávajú svojím zamestnancom rôzne benefity vo forme finančnej odmeny. 13. plat dostali zamestnanci trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Minimálna mzda, ktorá momentálne predstavuje 435 eur sa automobiliek netýka, nakoľko priemerný plat ich zamestnancov sa pohybuje výrazne nad touto sumou. Zamestnanci Kia Motors Slovakia na administratívnych a robotnických pozíciach dostávajú priemerný plat 1300 € a Volkswagen Slovakia svojich zamestnancov odmenila jednorázovou prémiou 1560€. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Švejna vo svojom výroku rozpráva o dobrej ekonomickej situácií automobiliek na Slovensku. Tých sa podľa neho netýkajú minimálne mzdy, dokonca sami dobrovoľne dávajú svojím zamestnancom rôzne benefity vo forme finančnej odmeny. 13. plat dostali zamestnanci trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Minimálna mzda, ktorá momentálne predstavuje 435 eur sa automobiliek netýka, nakoľko priemerný plat ich zamestnancov sa pohybuje výrazne nad touto sumou. Zamestnanci Kia Motors Slovakia na administratívnych a robotnických pozíciach dostávajú priemerný plat 1300 € a Volkswagen Slovakia svojich zamestnancov odmenila jednorázovou prémiou 1560€. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Teraz", "Aktualne", "uviedol", "Facebookovej stránke"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385612-automobilkam-sa-dari-vyplacaju-odmeny/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/automobilka-peugeot-platy-citroen/178486-clanok.html", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/firmy/stedra-trnavska-automobilka-zamestnanci-si-polepsia-stovky-eur.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/385612-automobilkam-sa-dari-vyplacaju-odmeny/", "https://www.facebook.com/odboryvolkswagen/posts/1867074066908514"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:11.323273+00:00"}
{"id": "vr15252", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15252", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Hitler usporiadal 4 konzekutívne nasledujúce po sebe referendá (...)  tak ich ústavný zákon nepozná referendum na celoštátnej úrovni, presne z tohto dôvodu.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas obdobia nacistického Nemecka (1933-1945) boli skutočne usporiadané štyri referendá. Taktiež je pravda, že nemecká ústava nepozná možnosť referenda (výnimkou je v tomto prípade zmena územného členenia niektorých spolkových republík). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas obdobia nacistického Nemecka (1933-1945) boli skutočne usporiadané štyri referendá. Taktiež je pravda, že nemecká ústava nepozná možnosť referenda (výnimkou je v tomto prípade zmena územného členenia niektorých spolkových republík). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["referendum", "referendum", "19. augusta 1934", "Tretie", "Štvrté", "článok 29", ".pdf", "zabrániť"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/1933/nov/13/secondworldwar.germany2", "http://learning.blogs.nytimes.com/2011/08/19/aug-19-1934-german-voters-approve-hitler-as-fuhrer/", "http://learning.blogs.nytimes.com/on-this-day/August-19/", "http://www.historyplace.com/worldwar2/triumph/tr-rhine.htm", "https://www.wien.gv.at/kultur/chronik/volksabstimmung-1938.html", "https://www.bundestag.de/bundestag/aufgaben/rechtsgrundlagen/grundgesetz/gg_02/245124", "https://is.muni.cz/do/1499/el/estud/praf/js09/dejiny/web/prameny/09/Zakladni_zakon_SRN_-_Grundgesetz_-_1949.pdf", "https://books.google.sk/books?id=r6EGbJ5Z4jsC&pg=PA113&lpg=PA113&dq=germany+referendum+hitler+constitution&source=bl&ots=K0soVxrL6O&sig=L4nryg4Em5vMIJTua-Zi-PwWbP8&hl=sk&sa=X&ved=0ahUKEwjQzqPbuqfNAhVLDZoKHTaDCfsQ6AEISjAG#v=onepage&q=germany%20referendum%20hitler%20constitution&f=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:54.771253+00:00"}
{"id": "vr33790", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33790", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Vo Fínsku je plat učiteľa je 1,2 priemeru platu.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa najaktuálnejšej štúdie Európskej komisie, je len plat učiteľa strednej školy na úrovni 1,2 násobku platu v národnom hospodárstve. Priemerné platy učiteľov základých škôl sú približne o 200 euro nižšie ako je 1,2 násobok mzdy v národnom hospodárstve Fínska. Podľa údajom OECD, len učitelia zarábajúci sumu blízku maximálnej mzdy (podľa typu školy) učiteľa dosahujú 1,2 a viac násoboch priemernej mzdy vo fínskom hospodárstve. D. Čaplovič sa zovšeobecňovaním platov učiteľov vo Fínsku dopúšťa zavádzania. Podľa štúdie Európskej komisie Eurydice Report (s. 40), pre rok 2011-2012 má fínsky pedagogický pracovník nasledovný plat v euro: V prípade minimálneho a maximálneho platu ide o základné platy. Typ školy Minimálny plat Priemerná mzda Maximálny plat Základná škola 2 598 3 504 3 379 Nižšia stredná škola 2 806 3 887 3 649 Vyššia stredná škola 2 975 4 312 3 939 Priemerná mzda v národnom hospodárstve vo Fínsku v roku 2011 bola na úrovni 3 111 euro. Do úvahy berieme mzdu v roku 2011, keďže údaje Eurydice Report analyzujú školský rok 2011/2012. 1,2 násobok priemernej mzdy v hospodárstve predstavuje sumu 3 733 euro. Ako je možné z tabuľky vidieť, priemerné platy na stredných školách sa pochybujú v tejto úrovni a vyššie. Priemerné platy na základných školách sú o približne 200 euro nižšie. Podľa štatistiky OECD (údaje za rok 2010) má grécky učiteľ nasledovný plat (údaje prepočítané z USD na euro): Typ školy Minimálny plat Mzda po 15 rokoch Maximálny plat Základná škola 1 977 2 619 3 912 Nižšia stredná škola 2 068 2 835 4 065 Vyššia stredná škola 2 180 2 915 4 266 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa najaktuálnejšej štúdie Európskej komisie, je len plat učiteľa strednej školy na úrovni 1,2 násobku platu v národnom hospodárstve. Priemerné platy učiteľov základých škôl sú približne o 200 euro nižšie ako je 1,2 násobok mzdy v národnom hospodárstve Fínska. Podľa údajom OECD, len učitelia zarábajúci sumu blízku maximálnej mzdy (podľa typu školy) učiteľa dosahujú 1,2 a viac násoboch priemernej mzdy vo fínskom hospodárstve. D. Čaplovič sa zovšeobecňovaním platov učiteľov vo Fínsku dopúšťa zavádzania. Podľa štúdie Európskej komisie Eurydice Report (s. 40), pre rok 2011-2012 má fínsky pedagogický pracovník nasledovný plat v euro: V prípade minimálneho a maximálneho platu ide o základné platy. Typ školy Minimálny plat Priemerná mzda Maximálny plat Základná škola 2 598 3 504 3 379 Nižšia stredná škola 2 806 3 887 3 649 Vyššia stredná škola 2 975 4 312 3 939 Priemerná mzda v národnom hospodárstve vo Fínsku v roku 2011 bola na úrovni 3 111 euro. Do úvahy berieme mzdu v roku 2011, keďže údaje Eurydice Report analyzujú školský rok 2011/2012. 1,2 násobok priemernej mzdy v hospodárstve predstavuje sumu 3 733 euro. Ako je možné z tabuľky vidieť, priemerné platy na stredných školách sa pochybujú v tejto úrovni a vyššie. Priemerné platy na základných školách sú o približne 200 euro nižšie. Podľa štatistiky OECD (údaje za rok 2010) má grécky učiteľ nasledovný plat (údaje prepočítané z USD na euro): Typ školy Minimálny plat Mzda po 15 rokoch Maximálny plat Základná škola 1 977 2 619 3 912 Nižšia stredná škola 2 068 2 835 4 065 Vyššia stredná škola 2 180 2 915 4 266 Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Eurydice Report", "mzda", "OECD"], "url": ["http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/facts_and_figures/salaries.pdf", "http://www.stat.fi/til/pra/2011/pra_2011_2012-10-19_tie_001_en.html", "http://www.oecd-ilibrary.org/education/teachers-salaries_teachsal-table-en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:47.050144+00:00"}
{"id": "50042", "numeric_id": 50042, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50042", "speaker": "Zuzana Mesterová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-mesterova", "statement": "Pán minister mal v programe jeho strany vystúpenie z Európskej únie a NATO, Andrej Danko hovorí o vystúpení z Európskej únie a NATO, pán Gašpar z času na čas hovorí o vystúpení z Európskej únie a NATO. Napriek tomu, že to potom popiera. Pán premiér chodí na návštevy k vojnovému zločincovi.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Národná koalícia Rudolfa Huliaka mala v predvolebnom programe požiadavku na vystúpenie Slovenska zo štruktúr EÚ a NATO. Andrej Danko hovoril o blížiacej sa možnosti vystúpenia z Európskej únie. Tibor Gašpar túto možnosť pripustil ako krajné riešenie, ktoré by prebehlo na základe referenda, hoci neskôr tvrdil, že vystúpenie z EÚ a NATO nie je aktuálna téma. Premiér Robert Fico v decembri 2024 a v máji 2025 navštívil Moskvu, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nRudolf Huliak\n\nStrana Národná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, súčasný minister cestovného ruchu a športu, mala v programe pre parlamentné voľby 2023 s názvom Reálny plán obnovy Slovenska uvedené aj „Nepodpísanie zotrvania v pakte NATO 2024“ a „Vystúpenie zo štruktúr EÚ, SLOVEXIT“. V súčasnosti je webová stránka programu Národnej koalície nedostupná .\n\nAndrej Danko\n\nAndrej Danko pri stretnutí s ľudmi zbierajúcimi podpisy pod referendum o vystúpenie z EÚ a NATO uviedol , že vystúpenie je „ťažká téma“. Napriek tomu dodal , že „prichádza čas, keď budeme musieť z Európskej únie odísť“.\n\nV reakcii na toto tvrdenie Danko na tlačovej besede 28. mája opäť pripustil možnosť vystúpenia z EÚ, ktorú nazval „žalárom národov“ (od 11:25 ).\n\nTibor Gašpar\n\nTibor Gašpar v januári tohto roku pripustil ako krajnú možnosť vystúpenie z EÚ. „Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali, aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,\" uviedol . Reagoval tým na návrh strany SaS zakotviť členstvo v EÚ a NATO do ústavy.\n\nS jeho vyjadrením nesúhlasila strana Hlas-SD ani prezident Pellegrini. Gašpar upresnil, že potenciálne vystúpenie zo štruktúr by sa konalo na základe referenda. „Občania Slovenska musia rozhodnúť, kde chcú žiť a ako chcú žiť, a nie politici,“ uviedol Gašpar.\n\nV relácii Na telo 9. februára Gašpar uviedol: „Chcem to povedať verejne všetkým, ktorí to pozeráte. Nie je na programe dňa vystúpenia vôbec v Európskej únie, ani z NATO. Budeme ale aktívni členovia, budeme kritizovať všetky zlé kroky, budeme sa k nim vyjadrovať, aké to spôsobuje škody Slovensku a nebudeme tam len sedieť a dvíhať ruku, ako by sa to dialo za vlády, keby vládlo Progresívne Slovensko.“\n\nGašpar súhlasil s kritikou EÚ, ktorú vyjadril Andrej Danko na tlačovej besede 28. mája. „V tejto chvíli sme členmi Únie, sme členmi NATO. Plňme si záväzky, ale tiež odmietam, aby sa nám napríklad vyhrážal kancelár nemecký pán Merz, že pokiaľ nebudeme plniť ich predstavu o vojne na Ukrajine, že nám budú blokovať eurofondy. Toto zásadne odmietam. My sme vstupovali do Európskej únie ako svojprávny suverénny štát. Únia je na takom princípe postavená. Niesme žiadna federácia ani nič iné,“ reagoval Tibor Gašpar.\n\nRobert Fico\n\nV decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico uskutočnil neohlásenú návštevu Moskvy, kde mal rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o plyne a mierových rokovaniach.\n\nFico vyjadril obavy z plánovaného ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025, čo by podľa Fica mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska.\n\nPo návrate z Moskvy čelil kritike opozície, ktorá ho obvinila zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Fico však na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti obhajoval svoju cestu a ubezpečil, že Slovensko zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO.\n\nV máji 2025 Fico opäť vycestoval do Moskvy pri príležitosti osláv víťazstva nad fašizmom. V rámci tejto cesty absolvoval bilaterálne rokovanie s Vladimírom Putinom. Stretol sa tiež s generálnym tajomníkom Komunistickej strany a rokoval aj s prezidentmi Brazílie a Číny.", "analysis_paragraphs": ["Strana Národná koalícia Rudolfa Huliaka mala v predvolebnom programe požiadavku na vystúpenie Slovenska zo štruktúr EÚ a NATO. Andrej Danko hovoril o blížiacej sa možnosti vystúpenia z Európskej únie. Tibor Gašpar túto možnosť pripustil ako krajné riešenie, ktoré by prebehlo na základe referenda, hoci neskôr tvrdil, že vystúpenie z EÚ a NATO nie je aktuálna téma. Premiér Robert Fico v decembri 2024 a v máji 2025 navštívil Moskvu, kde rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Rudolf Huliak", "Strana Národná koalícia, ktorej predsedom je Rudolf Huliak, súčasný minister cestovného ruchu a športu, mala v programe pre parlamentné voľby 2023 s názvom Reálny plán obnovy Slovenska uvedené aj „Nepodpísanie zotrvania v pakte NATO 2024“ a „Vystúpenie zo štruktúr EÚ, SLOVEXIT“. V súčasnosti je webová stránka programu Národnej koalície nedostupná .", "Andrej Danko", "Andrej Danko pri stretnutí s ľudmi zbierajúcimi podpisy pod referendum o vystúpenie z EÚ a NATO uviedol , že vystúpenie je „ťažká téma“. Napriek tomu dodal , že „prichádza čas, keď budeme musieť z Európskej únie odísť“.", "V reakcii na toto tvrdenie Danko na tlačovej besede 28. mája opäť pripustil možnosť vystúpenia z EÚ, ktorú nazval „žalárom národov“ (od 11:25 ).", "Tibor Gašpar", "Tibor Gašpar v januári tohto roku pripustil ako krajnú možnosť vystúpenie z EÚ. „Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ alebo NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase, menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali, a preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali, aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ,\" uviedol . Reagoval tým na návrh strany SaS zakotviť členstvo v EÚ a NATO do ústavy.", "S jeho vyjadrením nesúhlasila strana Hlas-SD ani prezident Pellegrini. Gašpar upresnil, že potenciálne vystúpenie zo štruktúr by sa konalo na základe referenda. „Občania Slovenska musia rozhodnúť, kde chcú žiť a ako chcú žiť, a nie politici,“ uviedol Gašpar.", "V relácii Na telo 9. februára Gašpar uviedol: „Chcem to povedať verejne všetkým, ktorí to pozeráte. Nie je na programe dňa vystúpenia vôbec v Európskej únie, ani z NATO. Budeme ale aktívni členovia, budeme kritizovať všetky zlé kroky, budeme sa k nim vyjadrovať, aké to spôsobuje škody Slovensku a nebudeme tam len sedieť a dvíhať ruku, ako by sa to dialo za vlády, keby vládlo Progresívne Slovensko.“", "Gašpar súhlasil s kritikou EÚ, ktorú vyjadril Andrej Danko na tlačovej besede 28. mája. „V tejto chvíli sme členmi Únie, sme členmi NATO. Plňme si záväzky, ale tiež odmietam, aby sa nám napríklad vyhrážal kancelár nemecký pán Merz, že pokiaľ nebudeme plniť ich predstavu o vojne na Ukrajine, že nám budú blokovať eurofondy. Toto zásadne odmietam. My sme vstupovali do Európskej únie ako svojprávny suverénny štát. Únia je na takom princípe postavená. Niesme žiadna federácia ani nič iné,“ reagoval Tibor Gašpar.", "Robert Fico", "V decembri 2024 slovenský premiér Robert Fico uskutočnil neohlásenú návštevu Moskvy, kde mal rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o plyne a mierových rokovaniach.", "Fico vyjadril obavy z plánovaného ukončenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od 1. januára 2025, čo by podľa Fica mohlo ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska.", "Po návrate z Moskvy čelil kritike opozície, ktorá ho obvinila zo zmeny zahraničnopolitickej orientácie krajiny. Fico však na zasadnutí Výboru Národnej rady pre európske záležitosti obhajoval svoju cestu a ubezpečil, že Slovensko zostáva pevnou súčasťou EÚ a NATO.", "V máji 2025 Fico opäť vycestoval do Moskvy pri príležitosti osláv víťazstva nad fašizmom. V rámci tejto cesty absolvoval bilaterálne rokovanie s Vladimírom Putinom. Stretol sa tiež s generálnym tajomníkom Komunistickej strany a rokoval aj s prezidentmi Brazílie a Číny."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["mala", "nedostupná", "uviedol", "dodal", "pripustil", "11:25", "pripustil", "uviedol", "Reagoval", "nesúhlasila", "Na telo", "súhlasil", "vyjadril", "reagoval", "uskutočnil", "vyjadril", "čelil", "vycestoval"], "url": ["https://web.archive.org/web/20240916232623/https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://narodnakoalicia.sk/program/", "https://www.aktuality.sk/clanok/rJZSP2u/andrej-danko-potvrdil-slova-o-tom-ze-by-sme-mali-vystupit-z-europskej-unie-nech-si-ziju-bez-nas-robia-z-nas-otrokov/", "https://www.youtube.com/shorts/xPiKgTKp1Gc", "https://youtu.be/DDdZqf_9dZQ?t=685", "https://youtu.be/DDdZqf_9dZQ?t=685", "https://www.ta3.com/clanok/976265/gaspar-pripustil-moznost-vystupenia-slovenska-z-eu-a-nato-strana-hlas-to-odmieta-reagoval-aj-prezident", "https://e.dennikn.sk/minuta/4414180", "https://hnonline.sk/slovensko/96189903-gaspar-pripustil-vystupenie-slovenska-z-eu-a-nato-jeho-slova-kritizuje-opozicia-aj-hlas", "https://hnonline.sk/slovensko/96189903-gaspar-pripustil-vystupenie-slovenska-z-eu-a-nato-jeho-slova-kritizuje-opozicia-aj-hlas", "https://voyo.markiza.sk/relacie/119-na-telo/epizoda/238349-9-2-2025", "https://www.aktuality.sk/clanok/e5D5Yw3/poslancom-sme-ukazali-dankovo-video-o-vystupeni-z-eu-gaspar-s-jeho-kritikou-suhlasi-ferencak-mu-chce-dohovorit/", "https://youtu.be/DDdZqf_9dZQ?t=685", "https://www.aktuality.sk/clanok/e5D5Yw3/poslancom-sme-ukazali-dankovo-video-o-vystupeni-z-eu-gaspar-s-jeho-kritikou-suhlasi-ferencak-mu-chce-dohovorit/", "https://www.aktuality.sk/clanok/E7qSanY/robert-fico-prisiel-do-parlamentu-vysvetlovat-svoju-cestu-do-moskvy-pytal-sa-simecku-ci-by-ziadal-zatknut-putina/", "https://hnonline.sk/slovensko/96188515-fico-v-moskve-poslanci-grilovali-premiera-gazprom-svoje-zavaezky-dodrzi-rusi-nas-nikdy-neoklamali-tvrdi?utm_source=chatgpt.com", "https://hnonline.sk/slovensko/96188515-fico-v-moskve-poslanci-grilovali-premiera-gazprom-svoje-zavaezky-dodrzi-rusi-nas-nikdy-neoklamali-tvrdi?utm_source=chatgpt.com", "https://www.ta3.com/clanok/993575/fico-sa-stretol-s-putinom-v-moskve-slovaci-maju-vlastny-rozum-a-propaganda-na-nich-nefunguje-tvrdi-premier"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:22.335723+00:00"}
{"id": "45891", "numeric_id": 45891, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45891", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Je to na základe žiadosti (príspevok na letnú školu, pozn.). Tieto žiadosti už boli zverejnené. Školy môžu o ne žiadať. Je to veľmi jednoduchá žiadosť na to, aby sme mohli dať príspevok 500 až 800 EUR na týždeň na jednu skupinu žiakov. Je to na ostatné 3 týždne v auguste, aby sme sa pripravili vlastne na ten september. Naozaj tam neurčujeme nejakým zásadným spôsobom pravidlá. Malo by to byť otvorené. A nekladú sa tam nejaké medze kreativity učiteľov. Chceme, aby tí žiaci prišli naspäť do škôl v jednotlivých skupinách od 10 do 20 detí, aby tam prežívali nejaké obdobie a čas, aby sa mohli vzdelávať, aby mohli začať opakovať vedomosti, ale iným spôsobom ako je to zvykom už od septembra, keď už sedia v laviciach.", "statement_date": "2020-07-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo školstva zverejnilo žiadosti o príspevky na letné školy, ktoré sú určené pre základné a špeciálne školy. Výška príspevku závisí od počtu hodín strávených v škole počas jedného dňa. V prípade 4- až 6-hodinového dňa dostane škola príspevok 500 eur na týždeň. 800 eur dostane, ak sa rozhodne otvoriť letnú školu na 7 až 10 hodín denne. Maximálny príspevok na jednu školu je 2 600 eur. Letné školy sa môžu konať v troch posledných augustových týždňoch. Jedného cyklu sa môže zúčastniť 10 až 20 žiakov. Ministerstva chce žiakom poskytnúť zmysluplné využitie času počas prázdnin a vyrovnať nerovnosti vo vedomostiach, ktoré vznikli počas online výučby cez koronakrízu. Zverejnilo tiež príklady výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré majú inšpirovať pedagógov. Tvrdenie Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo školstva zverejnilo žiadosti o príspevky na letné školy, ktoré sú určené pre základné a špeciálne školy. Výška príspevku závisí od počtu hodín strávených v škole počas jedného dňa. V prípade 4- až 6-hodinového dňa dostane škola príspevok 500 eur na týždeň. 800 eur dostane, ak sa rozhodne otvoriť letnú školu na 7 až 10 hodín denne. Maximálny príspevok na jednu školu je 2 600 eur. Letné školy sa môžu konať v troch posledných augustových týždňoch. Jedného cyklu sa môže zúčastniť 10 až 20 žiakov. Ministerstva chce žiakom poskytnúť zmysluplné využitie času počas prázdnin a vyrovnať nerovnosti vo vedomostiach, ktoré vznikli počas online výučby cez koronakrízu. Zverejnilo tiež príklady výchovno-vzdelávacích aktivít, ktoré majú inšpirovať pedagógov. Tvrdenie Branislava Gröhlinga hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-30", "analysis_sources": {"text": ["žiadosti", "závisí", "chce", "Zverejnilo"], "url": ["https://www.minedu.sk/data/att/16599.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/16601.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/16598.pdf", "https://www.minedu.sk/data/att/16597.docx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:46.970828+00:00"}
{"id": "vr16259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16259", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Zdedili sme po Vás (1. vláda Smeru pozn.) 8 % deficit.", "statement_date": "2017-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koncom vládnutia tzv. prvej Ficovej vlády v roku 2010 predstavoval deficit až -7,5 % podielu HDP(. pdf , s.124). Keďže deficit bol naozaj na úrovni okolo 8%, výrok Sulíka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Koncom vládnutia tzv. prvej Ficovej vlády v roku 2010 predstavoval deficit až -7,5 % podielu HDP(. pdf , s.124). Keďže deficit bol naozaj na úrovni okolo 8%, výrok Sulíka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "období", "Počiatek", "Radičovej"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/3217494/8003048/KS-EK-17-001-EN-N.pdf/e212c6de-bfa6-4560-98e1-740853909995", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:11.476998+00:00"}
{"id": "vr27144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27144", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prezident zastupuje krajinu dovnútra aj navonok a dojednáva a ratifikuje medzinárodne zmluvy.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky uvádza o právomociach prezidenta nasledovné: Čl. 101 (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Čl. 102 Prezident: a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy . Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Čl. 102 Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky uvádza o právomociach prezidenta nasledovné: Čl. 101 (1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Čl. 102 Prezident: a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy . Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. Čl. 102 Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:29.782651+00:00"}
{"id": "vr27995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27995", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ale túto vetu ja som povedal otvorene, verejne a som od nej nikdy neodskočil. Len nikto nepovie prvú vetu, až tú druhú. Tú prvú vetu som povedal- ja nie som člen Smeru, ale som akoby som člen Smeru bol, pretože moja sociálna politika, moja národná politika je veľmi blízka Smeru a nevidím, prečo by som ju menil.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V marci 2009, počas kampane pred prezidentskými voľbami, priniesli médiá informácie o vyhlásení Ivana Gašparoviča, ktoré povedal na stretnutí s členmi a priaznivcami Smeru v Košickom kraji. Nie je pravda, že by médiá neuvádzali prvú časť kontroverzného vyhlásenia (\"Ja nie som člen Smeru\"), naopak uvádzané boli citácie celých viet a v prípade online článkov bol k dispozícií aj videozáznam, na ktorom si mohli čitatelia pozrieť dané vyhlásenie. Tvrdenie I. Gašparoviča \"nikto nepovie prvú vetu, až tú druhú\", preto hodnotíme ako nepravdivé. Navyše I. Gašparovič tvrdí, že od tejto vety \"nikdy neodskočil\" , avšak spočiatku toto vyhlásenie poprel. Napokon, tvrdenie Gašparoviča \"moja sociálna politika, moja národná politika je veľmi blízka Smeru\" vôbec nezaznela v súvislosti so spomínaným vyhlásením. Portál sme.sk uverejnil videozáznam, na ktorom I. Gašparovič vyhlásil: \"Takže z tohto pohľadu je to už ozaj boj o budúcnosť politickej strany Smer. Sme tu sami, tak to môžem povedať, aj keď nie som členom Smeru, ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, celej koalície\" V takomto znení citoval slová I. Gašparoviča napr. aj portál hnonline.sk , keď uviedol: \"Aj keď nie som členom (Smeru), ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície.\" I. Gašparovič sa pokúsil o objasnenie a doplnenie svojho vyhlásenia, že je \"akoby členom Smeru\", až neskôr. Napr. v rozhovore v decembri 2013 povedal: \"O mne je známe, že ja som v oblasti sociálnych otázok veľmi blízky strane Smer a aj pokiaľ ide o otázku národnú, štátnu.\" Napokon pripomíname aj skutočnosť, že I. Gašparovič najskôr poprel toto vyhlásenie (videozáznam je tiež na stránke sme.sk ). Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V marci 2009, počas kampane pred prezidentskými voľbami, priniesli médiá informácie o vyhlásení Ivana Gašparoviča, ktoré povedal na stretnutí s členmi a priaznivcami Smeru v Košickom kraji. Nie je pravda, že by médiá neuvádzali prvú časť kontroverzného vyhlásenia (\"Ja nie som člen Smeru\"), naopak uvádzané boli citácie celých viet a v prípade online článkov bol k dispozícií aj videozáznam, na ktorom si mohli čitatelia pozrieť dané vyhlásenie. Tvrdenie I. Gašparoviča \"nikto nepovie prvú vetu, až tú druhú\", preto hodnotíme ako nepravdivé. Navyše I. Gašparovič tvrdí, že od tejto vety \"nikdy neodskočil\" , avšak spočiatku toto vyhlásenie poprel. Napokon, tvrdenie Gašparoviča \"moja sociálna politika, moja národná politika je veľmi blízka Smeru\" vôbec nezaznela v súvislosti so spomínaným vyhlásením. Portál sme.sk uverejnil videozáznam, na ktorom I. Gašparovič vyhlásil: \"Takže z tohto pohľadu je to už ozaj boj o budúcnosť politickej strany Smer. Sme tu sami, tak to môžem povedať, aj keď nie som členom Smeru, ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, celej koalície\" V takomto znení citoval slová I. Gašparoviča napr. aj portál hnonline.sk , keď uviedol: \"Aj keď nie som členom (Smeru), ale v tejto pozícii a v tomto čase som prakticky akoby členom, lebo môj neúspech bude neúspech Smeru a môj úspech bude úspech Smeru a, samozrejme, koalície.\" I. Gašparovič sa pokúsil o objasnenie a doplnenie svojho vyhlásenia, že je \"akoby členom Smeru\", až neskôr. Napr. v rozhovore v decembri 2013 povedal: \"O mne je známe, že ja som v oblasti sociálnych otázok veľmi blízky strane Smer a aj pokiaľ ide o otázku národnú, štátnu.\" Napokon pripomíname aj skutočnosť, že I. Gašparovič najskôr poprel toto vyhlásenie (videozáznam je tiež na stránke sme.sk ). Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "hnonline.sk", "rozhovore", "sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4373334/gasparovic-som-clen-smeru.html", "http://hn.hnonline.sk/gasparovic-som-akoby-clenom-smeru-324757", "http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/303773-gasparovic-nova-hlava-statu-musi-mat-politicke-skusenosti/", "http://www.sme.sk/c/4373334/gasparovic-som-clen-smeru.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:19.313104+00:00"}
{"id": "vr14443", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14443", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "(...) dnes zoberiete svoju výplatnú pásku, tak zo 700 eur ešte 500 ide štátu, 500 vám ide z čistého (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko uviedol nepresné údaje zisku štátu pri modelovej hrubej mzde 700 eur, nakoľko štát získa pri takejto výške hrubej mzdy 395,1 eur, a čistá mzda zamestnanca predstavuje 551,25 eur. Pri hrubej mzde 700 eur tvorí čistá mzda zamestnanca 551,25 eura ( cistamzda.sk ). Modelovú situáciu počítame so žiadnymi vyživovanými deťmi a uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnanec na odvodoch (zdravotné a sociálne poistenie) zaplatí 93,80 eur a zamestnávateľ odvádza čiastku 246,4 eur. Daň z príjmu pri hrubej mzde 700 eur tvorí čiastka 54,59 eur. To znamená, že po spočítaní odvodov zamestnanca, odvodov zamestnávateľa a daní získa štát výsledne 395,1 eur. Rovnaké údaje nájdeme aj na ekonomika.sme.sk a platy.sk.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko uviedol nepresné údaje zisku štátu pri modelovej hrubej mzde 700 eur, nakoľko štát získa pri takejto výške hrubej mzdy 395,1 eur, a čistá mzda zamestnanca predstavuje 551,25 eur. Pri hrubej mzde 700 eur tvorí čistá mzda zamestnanca 551,25 eura ( cistamzda.sk ). Modelovú situáciu počítame so žiadnymi vyživovanými deťmi a uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnanec na odvodoch (zdravotné a sociálne poistenie) zaplatí 93,80 eur a zamestnávateľ odvádza čiastku 246,4 eur. Daň z príjmu pri hrubej mzde 700 eur tvorí čiastka 54,59 eur. To znamená, že po spočítaní odvodov zamestnanca, odvodov zamestnávateľa a daní získa štát výsledne 395,1 eur. Rovnaké údaje nájdeme aj na ekonomika.sme.sk a platy.sk."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["cistamzda.sk", "ekonomika.sme.sk", "platy.sk."], "url": ["http://cistamzda.sk/#/700/a/n/0/0/0/0/0", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2015.php?mzda=700&deti=0&nczd=1&polrok=2015-06", "http://www.platy.sk/vypocet-mzdy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:54.031236+00:00"}
{"id": "vr28493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28493", "speaker": "Danica Bírošová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/danica-birosova", "statement": "Právne služby vzrástli oproti minulosti, teda za celé volebné obdobie, nie ročne, určite za celý komplex organizácií, ktoré sú v pôsobnosti mesta, zhruba tak na 170 tisíc eur.", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že celkové právne výdavky vo volebnom období 2011-2014 boli vyššie ako v období 2007-2010, v tejto sume sú však zarátané napríklad aj súdne poplatky, a preto takéto porovnanie nemožno vzťahovať na výrok ohľadom výdavkov na právne služby. Informácie o sume za samostatné právne služby v rokoch 2007-2010 sa nám nepodarilo získať. Pre hodnotenie výroku je kľúčový fakt, že suma 170 tisíc eur, ktorú uvádza Danica Bírošová sa nezhoduje s výškou právnych služieb mesta Trenčín za posledné 4 roky a ani s výškou právnych výdavkov celkovo. Na základe tohto hodnotíme výrok ako nepravdivý. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené sumy za právne služby a za právne výdavky celkovo v rokoch 2011-2014 (údaje za rok 2014 sú prevzaté zo schváleného rozpočtu, pozn.). Súčet za tieto štyri roky nepredstavuje sumu 170 tisíc ani v jednej z uvedených položiek. Právne služby Právne výdavky celkovo 2011 32 604 57 971 2012 14 002 22 928 2013 11 828 65 213 2014 16 000 44 000 Spolu (2011-2014) 58 434 190 112 POZN.: všetky sumy sú uvedené v eur Zdroje: 2011 , 2012 , 2013 , 2014 V ďalšej tabuľke sú uvedené sumy za právne výdavky celkovo v rokoch 2007-2010, pričom ich celkový súčet je nižší v porovnaní s obdobím 2011-2014. Právne výdavky celkovo 2007 14 141 2008 46 637 2009 59 987 2010 36 475 spolu 157 240 POZN.: všetky sumy sú uvedené v eur, údaje za roky 2007 a 2008 boli prepočítané platným konverzným kurzom Zdroje: 2007 , 2008 , 2009 , 2010 Portál trencin21.sk dokonca uvádza, že mesto Trenčín má za volebné obdobie, kedy je primátorom Rybníček (2011-2014) zaplatiť za právne služby vyše štvrť milióna eur. Táto sume je teda výrazne vyššia ako uviedla Bírošová vo svojom výroku. POZN.: Odôvodnenie bolo doplnené 13.11.2014, celkové hodnotenie výroku zostalo nezmenené. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že celkové právne výdavky vo volebnom období 2011-2014 boli vyššie ako v období 2007-2010, v tejto sume sú však zarátané napríklad aj súdne poplatky, a preto takéto porovnanie nemožno vzťahovať na výrok ohľadom výdavkov na právne služby. Informácie o sume za samostatné právne služby v rokoch 2007-2010 sa nám nepodarilo získať. Pre hodnotenie výroku je kľúčový fakt, že suma 170 tisíc eur, ktorú uvádza Danica Bírošová sa nezhoduje s výškou právnych služieb mesta Trenčín za posledné 4 roky a ani s výškou právnych výdavkov celkovo. Na základe tohto hodnotíme výrok ako nepravdivý. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené sumy za právne služby a za právne výdavky celkovo v rokoch 2011-2014 (údaje za rok 2014 sú prevzaté zo schváleného rozpočtu, pozn.). Súčet za tieto štyri roky nepredstavuje sumu 170 tisíc ani v jednej z uvedených položiek. Právne služby Právne výdavky celkovo 2011 32 604 57 971 2012 14 002 22 928 2013 11 828 65 213 2014 16 000 44 000 Spolu (2011-2014) 58 434 190 112 POZN.: všetky sumy sú uvedené v eur Zdroje: 2011 , 2012 , 2013 , 2014 V ďalšej tabuľke sú uvedené sumy za právne výdavky celkovo v rokoch 2007-2010, pričom ich celkový súčet je nižší v porovnaní s obdobím 2011-2014. Právne výdavky celkovo 2007 14 141 2008 46 637 2009 59 987 2010 36 475 spolu 157 240 POZN.: všetky sumy sú uvedené v eur, údaje za roky 2007 a 2008 boli prepočítané platným konverzným kurzom Zdroje: 2007 , 2008 , 2009 , 2010 Portál trencin21.sk dokonca uvádza, že mesto Trenčín má za volebné obdobie, kedy je primátorom Rybníček (2011-2014) zaplatiť za právne služby vyše štvrť milióna eur. Táto sume je teda výrazne vyššia ako uviedla Bírošová vo svojom výroku. POZN.: Odôvodnenie bolo doplnené 13.11.2014, celkové hodnotenie výroku zostalo nezmenené. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["2011", "2012", "2013", "2007", "2008", "2009", "2010", "trencin21.sk"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000215368/Hodnotiacia%20spr%E1va%202011.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000234442/Hodnotiaca%20spr%E1va%20za%20rok%202012.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000257544/Hodnotiaca%20spr%E1va%2031122013.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000145646/Hodnotiaca%20spr%E1va%20k%2031.12.2007.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000144998/Hodnotiaca%20sprava_2008.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000143690/Hodnotiaca%20spr%E1va%20za%20rok%202009.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000177818/Z%E1vere%E8n%FD%20%FA%E8et%20Mesta%20Tren%E8%EDn%20za%20rok%202010_text.pdf", "http://www.trencin21.sk/zlate-pausaly-pre-znamych-679.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:40.704756+00:00"}
{"id": "vr33185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33185", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Kolegovia hlavne zo SaS fotili svoje lístky a kontrolovali sa jeden poslanec druhého, či volia toho správneho kandidáta.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanci SaS si fotili hlasovacie lístky počas tajnej voľby GP. Takto zdokumentované hlasovanie, malo byť dôkazom o hlasovaní za dohodnutého kandidáta. Kontrolný mechanizmus mali aj ostatné v tom čase koaličné strany. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. SaS Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" Pravda (3. novembra 2010): \"Poslanci SaS si zachytili výsledok svojho tajného hlasovania na mobil. Fotografovali si upravený hlasovací lístok s priloženým poslaneckým preukazom. Chceli tak predložiť dôkaz, že dodržia dohodu troch koaličných klubov SaS, Most-Híd a KDH o podpore spoločnej kandidátky Evy Mišíkovej.\" KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre SITA vyjadril, že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Rovnako sa vyjadril Bugár, ktorý ubezpečil , že poslanci Most-Híd podporili Čentéša. „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos tvrdil , že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. Poslanci SDKÚ si vzájomne kontrolovali hlasy, keď chodili hlasovať po dvoch. Poslanci vládnej koalície, ako sami potvrdili, mali vo svojich kluboch vytvorené kontrolné mechanizmy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanci SaS si fotili hlasovacie lístky počas tajnej voľby GP. Takto zdokumentované hlasovanie, malo byť dôkazom o hlasovaní za dohodnutého kandidáta. Kontrolný mechanizmus mali aj ostatné v tom čase koaličné strany. Poslanci za SaS pripustili , že si fotili hlasovacie lístky, ale nevyjadrili sa tak, že ich museli ukázať. SaS Sulík sa vyjadril : \"Ja som nikoho nenútil, aby si fotil svoj lístok. Skrátka, poslanci sa tak rozhodli. Ja som sa tiež tak rozhodol a spravím to opäť.\" Pravda (3. novembra 2010): \"Poslanci SaS si zachytili výsledok svojho tajného hlasovania na mobil. Fotografovali si upravený hlasovací lístok s priloženým poslaneckým preukazom. Chceli tak predložiť dôkaz, že dodržia dohodu troch koaličných klubov SaS, Most-Híd a KDH o podpore spoločnej kandidátky Evy Mišíkovej.\" KDH pripustilo existenciu istých kontrolných mechanizmov. Hrušovský sa pre SITA vyjadril, že v klube mali vytvorený vnútorný kontrolný mechanizmus, aby jeden druhého presvedčili, že platí dohoda. Rovnako sa vyjadril Bugár, ktorý ubezpečil , že poslanci Most-Híd podporili Čentéša. „My máme istotu, v klube máme dvojitú kontrolu a keby to potrebovala premiérka, môžem ju uistiť.“ Predseda poslaneckého klubu Most-Híd, Lázsló Solymos tvrdil , že takisto majú potvrdené fotografiami, ako hlasovali ich poslanci. Poslanci SDKÚ si vzájomne kontrolovali hlasy, keď chodili hlasovať po dvoch. Poslanci vládnej koalície, ako sami potvrdili, mali vo svojich kluboch vytvorené kontrolné mechanizmy. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["pripustili", "vyjadril", "Pravda", "SITA", "ubezpečil", "tvrdil", "hlasovať"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5664147/fotenie-hlasovacich-listkov-skonci-na-ustavnom-sude.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168611-sulik-si-listok-v-tajnej-volbe-odfoti-znovu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/168333-sulikovi-poslanci-si-fotili-svoju-tajnu-volbu/", "http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://www.topky.sk/cl/10/846027/Hrusovsky-chce-odtajnenie-volby-generalneho-prokuratora", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html", "http://www.sme.sk/c/5666017/opakovanu-volbu-prokuratora-koalicia-odlozila-na-utorok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:32.361918+00:00"}
{"id": "43805", "numeric_id": 43805, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43805", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Si zoberte, ja som sudca. Ja by som mohol ostať vo svojom povolaní. Rutinne vykonávam už 40 rokov, zatváram vrahov.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin je trestným sudcom, súdi teda aj vrahov. Sudcom sa stal v roku 1983, mal však viackrát prerušený výkon funkcie. Súdi maximálne 36 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Harabin sa stal sudcom v roku 1983, začínal na Okresnom súde Poprad. Predtým bol tri roky súdnym čakateľom. V rokoch 1991 - 1992 viedol trestné oddelenie na Ministerstve spravodlivosti - výkon funkciu sudcu mal teda prerušený. Rovnako nemohol súdiť v období 07/2006 až 06/2009, keď bol ministrom spravodlivosti. Talár si neobliekal ani od konca januára do začiatku júla 2019 - kvôli prezidentskej kandidatúre. Prerušenia kvôli iným funkciám či kandidovaniu teda ukrojili z Harabinovho sudcovania najmenej štyri roky. Reálnemu súdeniu sa teda mohol venovať nanajvyš 33 rokov. Ak by sme aj do výkonu „povolania” zarátali čas, kedy bol Harabin súdnym čakateľom, dostaneme sa na maximálne 36 rokov. Štefan Harabin je trestným sudcom, čo znamená, že sa zaoberá aj súdením (a „zatváraním”) vrahov.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin je trestným sudcom, súdi teda aj vrahov. Sudcom sa stal v roku 1983, mal však viackrát prerušený výkon funkcie. Súdi maximálne 36 rokov. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Harabin sa stal sudcom v roku 1983, začínal na Okresnom súde Poprad. Predtým bol tri roky súdnym čakateľom. V rokoch 1991 - 1992 viedol trestné oddelenie na Ministerstve spravodlivosti - výkon funkciu sudcu mal teda prerušený. Rovnako nemohol súdiť v období 07/2006 až 06/2009, keď bol ministrom spravodlivosti. Talár si neobliekal ani od konca januára do začiatku júla 2019 - kvôli prezidentskej kandidatúre. Prerušenia kvôli iným funkciám či kandidovaniu teda ukrojili z Harabinovho sudcovania najmenej štyri roky. Reálnemu súdeniu sa teda mohol venovať nanajvyš 33 rokov. Ak by sme aj do výkonu „povolania” zarátali čas, kedy bol Harabin súdnym čakateľom, dostaneme sa na maximálne 36 rokov. Štefan Harabin je trestným sudcom, čo znamená, že sa zaoberá aj súdením (a „zatváraním”) vrahov."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["stal", "konca", "júla"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//stefan-harabin/", "https://www.tvnoviny.sk/prezidentske-volby-2019/1959075_harabin-si-talar-tak-skoro-neoblecie", "https://domov.sme.sk/c/22159441/stefan-harabin-sa-vracia-na-najvyssi-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:11.987163+00:00"}
{"id": "vr28581", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28581", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "Stala sa aj taká vec, že okná menili v decembri, keď mrzlo (okná na škôlkach, pozn.)", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počas obdobia 2010 - 2014 bola uskutočnená výmena okien na viacerých materských školách. Výmena okien na MŠ Spartakovská 6 prebehla do začiatku školského roka 2013/2014. Na MŠ Botanická 12 bola zmluva na výmenu okien s odovzdaním prác do konca augusta 2013. Výmena okien MŠ Jiráskova 25 mala viazanosť ponúk do konca júna 2013 s lehotou dodanie jeden mesiac od podpísania zmluvy. Všetky tieto výmeny okien mali mať termín dodania koniec augusta. Kedy sa skutočne výmena okien uskutočnila sme nezistili. Iná výmena okien bola na MŠ Čajkovského 28, tam sme nezistili ani kedy mal byť termín dodania. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Počas obdobia 2010 - 2014 bola uskutočnená výmena okien na viacerých materských školách. Výmena okien na MŠ Spartakovská 6 prebehla do začiatku školského roka 2013/2014. Na MŠ Botanická 12 bola zmluva na výmenu okien s odovzdaním prác do konca augusta 2013. Výmena okien MŠ Jiráskova 25 mala viazanosť ponúk do konca júna 2013 s lehotou dodanie jeden mesiac od podpísania zmluvy. Všetky tieto výmeny okien mali mať termín dodania koniec augusta. Kedy sa skutočne výmena okien uskutočnila sme nezistili. Iná výmena okien bola na MŠ Čajkovského 28, tam sme nezistili ani kedy mal byť termín dodania. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": ["prebehla", "zmluva", "dodanie", "okien"], "url": ["http://www.trnava.sk/sk/aktualita/v-skolach-na-spartakovskej-a-namesti-slovenskeho-uceneho-tovarisstva-budu-nove-okna", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/Zmluva%20%20o%20dielo%20n%C3%A1vrh.pdf", "http://www.trnava.sk/userfiles/download/attachment/V%C3%BDzva%20na%20predlo%C5%BEenie%20ponuky(3).pdf", "http://www.edata.sk/obstaravanie/194740"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:18.320214+00:00"}
{"id": "vr26380", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26380", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "To je zadanie PISY. Čiže nie naozaj úroveň vedomostí, ale ako sa ten žiak dokáže uplatniť v praxi a tá metóda na uplatnenie toho, ako je schopný reagovať na to, čo sa naučil.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Jána Mikolaja hodnotíme ako pravdivý, pretože zjednodušene sa dá povedať, že PISA sa snaží merať \"ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi\". Medzinárodné meranie PISA sa naozaj zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na \"plné zapojenie sa do spoločnosti.\" Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Takto opisuje projekt PISA oficiálna stránka OECD .", "analysis_paragraphs": ["Výrok Jána Mikolaja hodnotíme ako pravdivý, pretože zjednodušene sa dá povedať, že PISA sa snaží merať \"ako sa žiak dokáže uplatniť v praxi\". Medzinárodné meranie PISA sa naozaj zameriava na meranie aplikovateľnosti vedomostí študentov v reálnom živote a ich pripravenosť na \"plné zapojenie sa do spoločnosti.\" Testy na zisťovanie týchto predpokladov nie sú zamerané priamo na školské osnovy. Takto opisuje projekt PISA oficiálna stránka OECD ."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:16.896067+00:00"}
{"id": "vr16492", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16492", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Košice a Košický kraj sa letecky spojili už aj s dlhoočakávaným Nemeckom a Izraelom. Z letiska Košice sa dostaneme už aj do izraelského Tel Avivu a nemeckého Kolína.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Letisko Košice je civilné medzinárodné letisko. Využitie letiska sa v súčasnosti orientuje na civilnú vnútroštátnu aj medzinárodnú osobnú aj nákladnú dopravu. Koncom júna boli do ponuky spoločnosti Wizz Air zaradené nové letecké linky s ktorými sa Košice letecky spojili s Tel Aviv a nemeckým Kolínom. Výrok, ktorý Raši zverejnil na svojom FB-profile, hodnotíme ako pravdivý. Letisko Košice je jedným zo základní maďarskej \"nízkonakladovky\" Wizz Air. a druhým najväčším letiskom na Slovensku, Pravidelne narastá počet cestujúcich na všetkých linkách: „V prvej polovici roka 2017 letisko Košice privítalo 187 126 cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 11 %. V absolútnom vyjadrení ide o nárast o 18 384 cestujúcich v porovnaní s prvou polovicou roka 2016. Spolu 171 722 cestujúcich využilo pravidelné linky z Košíc do Bratislavy, Prahy, Kyjeva, Londýna, Sheffieldu, Kolína, Tel Avivu, Viedne, Varšavy a Istanbulu, čo predstavuje zvýšenie o 8 % v segmente pravidelnej prepravy. Počet vybavených charterových cestujúcich stúpol o 65 % na 14 503 cestujúcich “ informoval šéf marketingu košického letiska Juraj Toth. Je nutné dodať , že \" po ukončení privatizačného procesu v roku 2006 prevzalo 66% akcií spoločnosti medzinárodné letisko Viedeň. Zvyšných 34% akcií naďalej vlastní Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. \" Teda Košický samosprávny kraj nemá žiadnu účasť v prípade košického letiska ( partnerom letiska je len východná metropola, čiže mesto Košice) a ani sa nebude nijakým spôsobom finančne podieľať na prevádzkovaní spomínanej linky (takisto ani mesto Košice). Spustenie linky do Nemecka sľúbil primátor Košíc už na rok 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Letisko Košice je civilné medzinárodné letisko. Využitie letiska sa v súčasnosti orientuje na civilnú vnútroštátnu aj medzinárodnú osobnú aj nákladnú dopravu. Koncom júna boli do ponuky spoločnosti Wizz Air zaradené nové letecké linky s ktorými sa Košice letecky spojili s Tel Aviv a nemeckým Kolínom. Výrok, ktorý Raši zverejnil na svojom FB-profile, hodnotíme ako pravdivý. Letisko Košice je jedným zo základní maďarskej \"nízkonakladovky\" Wizz Air. a druhým najväčším letiskom na Slovensku, Pravidelne narastá počet cestujúcich na všetkých linkách: „V prvej polovici roka 2017 letisko Košice privítalo 187 126 cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast o 11 %. V absolútnom vyjadrení ide o nárast o 18 384 cestujúcich v porovnaní s prvou polovicou roka 2016. Spolu 171 722 cestujúcich využilo pravidelné linky z Košíc do Bratislavy, Prahy, Kyjeva, Londýna, Sheffieldu, Kolína, Tel Avivu, Viedne, Varšavy a Istanbulu, čo predstavuje zvýšenie o 8 % v segmente pravidelnej prepravy. Počet vybavených charterových cestujúcich stúpol o 65 % na 14 503 cestujúcich “ informoval šéf marketingu košického letiska Juraj Toth. Je nutné dodať , že \" po ukončení privatizačného procesu v roku 2006 prevzalo 66% akcií spoločnosti medzinárodné letisko Viedeň. Zvyšných 34% akcií naďalej vlastní Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. \" Teda Košický samosprávny kraj nemá žiadnu účasť v prípade košického letiska ( partnerom letiska je len východná metropola, čiže mesto Košice) a ani sa nebude nijakým spôsobom finančne podieľať na prevádzkovaní spomínanej linky (takisto ani mesto Košice). Spustenie linky do Nemecka sľúbil primátor Košíc už na rok 2016. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Koncom", "zaradené", "informoval", "dodať", "partnerom", "nebude", "sľúbil"], "url": ["https://www.facebook.com/riso.rasi/photos/a.749914265033788.1073741827.151962591495628/1719241434767728/?type=3&theater", "https://wizzair.com/sk-sk/informacie-a-sluzby/o-nas/spravy/2017/06/26/two-long-awaited-wizz-routes-commence-from-kosice#/", "http://www.kosickespravy.sk/lety-z-kosic-su-coraz-oblubenejsie", "http://www.airportkosice.sk/prevadzkovatel/vlastnicka-struktura/", "http://airservice.sk/letiska/letisko-kosice-a-wizz-air-oslavuju-prve-vyrocie-linky-kosice-londyn.html", "http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/wizz-air-ohlasil-linku-do-kolina-kosicky-primator.html", "http://www.topky.sk/cl/10/1507951/V-buducom-roku-pribudne-v-Kosiciach-letecka-linka-do-Nemecka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:25.542490+00:00"}
{"id": "vr26616", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26616", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Navyše tie zákony (zákony prijaté v Ukrajine napr. zákon o trestnej zodpovednosti za ohováranie vládnych predstaviteľov, pozn.) neboli zaradené do programu, neboli prerokované vo výboroch. Hlasovalo sa o nich bez hlasovacích kartičiek, len dvíhaním rúk. Veľmi pochybným sčítavaním.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že hlasovanie aj za zákon o trestnej zodpovednosti za ohováranie vládnych predstavitelov, bolo sprevádzané neobvyklým spôsobom hlasovania a problematickým scítavaním hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákony , ktoré boli 16. januára 2014 prijaté v ukrajinskom parlamente vyvolali znepokojenie predstavitelov Európskej únie . Jedným z prijatých zákonov bol aj zákon o trestaní ohovárania a propagácie extrémizmu alebo napríklad zákon o zákaze používania masiek na demonštráciách. Viaceré zahranicné zdroje priniesli informácie o spornom hlasovaní o týchto kontroverzných zákonoch. Reuters uvádza, že hlasovanie nebolo zaužívanou formou cez elektronické hlasovanie, ale netradicne zdvíhaním rúk. Pri tom spôsobe hlasovanie mohol vzniknút problém scítavania. \" The decision in parliament, taken suddenly by a show of hands which caught the opposition off-guard, followed a court ban on protests in Kiev...The EU's ambassador to Ukraine, Jan Tombinsky, joined opposition leaders in condemning the way the law was rushed through parliament by a show of hands rather than by the customary electronic system of voting - a mechanism which opposition deputies can physically block. \"I am concerned about the way some laws were voted in parliament today. Norms should be adopted through proper procedures, otherwise the credibility of democratic institutions and of the legal system is at stake,\" he said in a statement.\" Financial Times uvádza, že hlasovanie zdvíhaním rúk bolo problematické, pretože samotné hlasovanie prebehlo príliš rýchlo, aby sa zabezpecilo presné scítanie hlasov (zdvihnutých rúk). \"The rules were adopted in an unconventional manner in parliament. While opposition lawmakers were occupying the dais of the chamber, pro-Yanukovich MPs huddled on the other side of the hall and adopted 11 new laws, by shows of hands that were too rapid to be counted. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že hlasovanie aj za zákon o trestnej zodpovednosti za ohováranie vládnych predstavitelov, bolo sprevádzané neobvyklým spôsobom hlasovania a problematickým scítavaním hlasov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákony , ktoré boli 16. januára 2014 prijaté v ukrajinskom parlamente vyvolali znepokojenie predstavitelov Európskej únie . Jedným z prijatých zákonov bol aj zákon o trestaní ohovárania a propagácie extrémizmu alebo napríklad zákon o zákaze používania masiek na demonštráciách. Viaceré zahranicné zdroje priniesli informácie o spornom hlasovaní o týchto kontroverzných zákonoch. Reuters uvádza, že hlasovanie nebolo zaužívanou formou cez elektronické hlasovanie, ale netradicne zdvíhaním rúk. Pri tom spôsobe hlasovanie mohol vzniknút problém scítavania. \" The decision in parliament, taken suddenly by a show of hands which caught the opposition off-guard, followed a court ban on protests in Kiev...The EU's ambassador to Ukraine, Jan Tombinsky, joined opposition leaders in condemning the way the law was rushed through parliament by a show of hands rather than by the customary electronic system of voting - a mechanism which opposition deputies can physically block. \"I am concerned about the way some laws were voted in parliament today. Norms should be adopted through proper procedures, otherwise the credibility of democratic institutions and of the legal system is at stake,\" he said in a statement.\" Financial Times uvádza, že hlasovanie zdvíhaním rúk bolo problematické, pretože samotné hlasovanie prebehlo príliš rýchlo, aby sa zabezpecilo presné scítanie hlasov (zdvihnutých rúk). \"The rules were adopted in an unconventional manner in parliament. While opposition lawmakers were occupying the dais of the chamber, pro-Yanukovich MPs huddled on the other side of the hall and adopted 11 new laws, by shows of hands that were too rapid to be counted. \" Dátum zverejnenia analýzy: 21.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákony", "Európskej únie", "zdroje", "Reuters", "Financial Times"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7069711/janukovyc-vladne-ukrajine-bez-pravidiel-opozicia-hovori-o-prevrate.html", "http://www.sme.sk/c/7070761/janukovyc-utoci-na-slobody-ukrajina-sa-blizi-k-diktature.html", "http://www.bbc.co.uk/news/world-europe-25771595", "http://www.reuters.com/article/2014/01/16/us-ukraine-law-idUSBREA0F12M20140116", "http://www.ft.com/cms/s/0/e9367e64-7ebc-11e3-a2a7-00144feabdc0.html#axzz2qwo9iKqv"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:28.464466+00:00"}
{"id": "vr30897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30897", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ale povedzte mi, pália Slováci vlajky? Blokujú hranice ako Jobbik?", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obe udalosti týkajúce sa maďarskej krajnej pravice Jobbiku sú pravdivé, avšak nemajú na seba náväznosť či súvis.", "analysis_paragraphs": ["Obe udalosti týkajúce sa maďarskej krajnej pravice Jobbiku sú pravdivé, avšak nemajú na seba náväznosť či súvis."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["pálenia", "slovenské", "hraníc"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6216839/jobbik-spalil-zastavu-unie.html", "http://tvnoviny.sk/spravy/svet/slovenske-velvyslanectvo-v-budapesti-obliehali-fanusikovia.html", "http://aktualne.atlas.sk/jobbik-blokoval-hranice-demonstrovalo-sa-v-budapesti/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:20.259278+00:00"}
{"id": "48894", "numeric_id": 48894, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48894", "speaker": "Tomáš Valášek", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-valasek", "statement": "Máme predošlé rozhodnutia Ústavného súdu v tom, čo predstavuje a čo nepredstavuje zásadné rozhodnutie v otázke zahraničnej politiky. Bolo to možno len jedno rozhodnutie, ale tento precedens tu už je.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd Slovenskej republiky sa doposiaľ v jednom uznesení dotkol otázky zásadných rozhodnutí zahraničnej politiky. Definoval, že nominácia sudcov na Európsky súd pre ľudské práva takéto zásadné rozhodnutie predstavuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v roku 2015 vydal uznesenie (. pdf , s.31), ktorým sa dotkol otázky zásadných rozhodnutí v zahraničnej politike. Jednalo o nomináciu sudcov na Európsky súd pre ľudské práva. V tomto individuálnom prípade Ústavný súd rozhodol, že takáto nominácia je zásadnou otázkou zahraničnej politiky. Ústavný súd ďalej nešpecifikoval, ktoré ďalšie oblasti rozhodovania v zahraničnej politike sú zásadné a ktoré nie.\n\nVo výroku poslanec Valášek hovorí o možnostiach dočasne poverenej vlády rozhodnúť o dodaní vyradených stíhačiek typu MiG-29 Ukrajine. Dočasne poverená vláda vie podľa Ústavy vykonávať len jasne zadefinované právomoci vymenované v treťom odstavci článku 115. Podľa tohto článku nemá poverená vláda právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.\n\nDočasne poverený premiér Heger oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo.\n\nBývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, na ktorého úvahu o ústavnosti darovania stíhačiek poslanec Valášek reaguje, vo svojom článku pre Denník N napísal , že medzi ústavnými právnikmi sú veľmi odlišné názory. Pripomína pri tom aj nedostatok ústavnej praxe ohľadom otázky obmedzení právomocí Vlády SR v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kvôli tomuto nedostatku je podľa Mazáka potrebné každý prípad posudzovať individuálne. Valášek reagoval na tento nedostatok ústavnej praxe spomenutím precedensu o nominácii sudcu.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd Slovenskej republiky sa doposiaľ v jednom uznesení dotkol otázky zásadných rozhodnutí zahraničnej politiky. Definoval, že nominácia sudcov na Európsky súd pre ľudské práva takéto zásadné rozhodnutie predstavuje. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Ústavný súd Slovenskej republiky v roku 2015 vydal uznesenie (. pdf , s.31), ktorým sa dotkol otázky zásadných rozhodnutí v zahraničnej politike. Jednalo o nomináciu sudcov na Európsky súd pre ľudské práva. V tomto individuálnom prípade Ústavný súd rozhodol, že takáto nominácia je zásadnou otázkou zahraničnej politiky. Ústavný súd ďalej nešpecifikoval, ktoré ďalšie oblasti rozhodovania v zahraničnej politike sú zásadné a ktoré nie.", "Vo výroku poslanec Valášek hovorí o možnostiach dočasne poverenej vlády rozhodnúť o dodaní vyradených stíhačiek typu MiG-29 Ukrajine. Dočasne poverená vláda vie podľa Ústavy vykonávať len jasne zadefinované právomoci vymenované v treťom odstavci článku 115. Podľa tohto článku nemá poverená vláda právomoc rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.", "Dočasne poverený premiér Heger oznámil , že sa jeho vláda nehodlá v tejto veci obrátiť na Ústavný súd SR, vyžiadala si však oficiálne stanoviská expertov na ústavné právo.", "Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák, na ktorého úvahu o ústavnosti darovania stíhačiek poslanec Valášek reaguje, vo svojom článku pre Denník N napísal , že medzi ústavnými právnikmi sú veľmi odlišné názory. Pripomína pri tom aj nedostatok ústavnej praxe ohľadom otázky obmedzení právomocí Vlády SR v zásadných otázkach zahraničnej politiky. Kvôli tomuto nedostatku je podľa Mazáka potrebné každý prípad posudzovať individuálne. Valášek reagoval na tento nedostatok ústavnej praxe spomenutím precedensu o nominácii sudcu."], "analysis_date": "2023-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "vie", "Ústavy", "nemá", "oznámil", "vyžiadala", "napísal"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/ussr-intranet-portlet/docDownload/a322ab19-05df-4c03-8dc3-c780a8153ceb/Rozhodnutie%20-%20Uznesenie%20z%20predbe%C5%BEn%C3%A9ho%20prerokovania%20I.%20%C3%9AS%20298_2015.pdf", "https://www.sme.sk/minuta/23096343/docasne-poverena-vlada-moze-rozhodovat-o-navrhoch-zakonov-i-nariadeniach-uviedol-urad-vlady", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601", "http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1177-ukazka-praktickeho-negativneho-dopadu-obmedzenych-pravomoci-poverenej-vlady", "https://hnonline.sk/slovensko/96066559-heger-na-ustavny-sud-sa-v-pripade-darovania-stihaciek-ukrajine-zatial-neobratime-oslovime-pravnikov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/656702-vlada-v-pripade-darovania-migov-ukrajine-oslovi-ustavnych-pravnikov-informoval-heger/", "https://dennikn.sk/3238278/vlada-moze-nemoze-smie-mala-by-poslat-ustajnene-migy-ukrajine/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:09.031776+00:00"}
{"id": "49263", "numeric_id": 49263, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49263", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Zároveň stihli minúť takmer miliardu eur na testovanie, čo povedala ich vlastná koaličná partnerka pani Cigániková, ktorá mala na starosti v parlamente ako predsedníčka zdravotného výboru slovenské zdravotníctvo.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celoplošné testovanie obyvateľov antigénovými testami na koronavírus v rokoch 2020 a 2021 Slovensko stálo približne 586 miliónov eur. Jana Bittó Cigániková síce 7. marca 2021 povedala, že testovanie stálo miliardu, avšak hneď 8. marca toto číslo upresnila na 705 miliónov. Uhríkov výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV marci 2021 zverejnilo Ministerstvo financií sumu 119,89 milióna eur, ktorú štát v roku 2020 vynaložil na celoplošné testovanie obyvateľstva AG testami.\n\nProgresívne Slovensko informovalo 30. apríla 2021, že si vyžiadalo informácie z Ministerstva zdravotníctva, podľa ktorých v roku 2020 vyšlo celoplošné testovanie na Slovensku na viac ako 72 miliónov eur a od začiatku roka 2021 viac ako 406 milióna eur.\n\nDenník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.\n\nŠtát však nakúpil viac AG testov, ako sa minulo na celoplošnom testovaní. Časť použilo Ministerstvo vnútra, časť zase Ministerstvo školstva pri testovaní žiakov, časť mohla ostať nevyužitá. Výsledná cena za nakúpené AG testy, ktorá vyplynula z prílohy k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 v októbri 2021, je teda približne 232,55 miliónov eur. Ministerstvá na testovanie minuli v roku 2021 ešte 102 miliónov eur.\n\nSpolu teda náklady na plošné testovanie dosahujú približne 586 miliónov eur. Toto číslo nemusí byť presné, ale nešlo o takmer miliardu, ako hovorí Milan Uhrík\n\nJana Bittó Cigániková 7. marca 2021 na svojom facebooku povedala, že testovanie nás vyšlo miliardu eur. Hneď na druhý deň upresnila toto číslo na 705 miliónov.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Celoplošné testovanie obyvateľov antigénovými testami na koronavírus v rokoch 2020 a 2021 Slovensko stálo približne 586 miliónov eur. Jana Bittó Cigániková síce 7. marca 2021 povedala, že testovanie stálo miliardu, avšak hneď 8. marca toto číslo upresnila na 705 miliónov. Uhríkov výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V marci 2021 zverejnilo Ministerstvo financií sumu 119,89 milióna eur, ktorú štát v roku 2020 vynaložil na celoplošné testovanie obyvateľstva AG testami.", "Progresívne Slovensko informovalo 30. apríla 2021, že si vyžiadalo informácie z Ministerstva zdravotníctva, podľa ktorých v roku 2020 vyšlo celoplošné testovanie na Slovensku na viac ako 72 miliónov eur a od začiatku roka 2021 viac ako 406 milióna eur.", "Denník SME v spolupráci so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom vyčíslil , že antigénové testovanie od októbra 2020 do apríla 2021 stálo približne 405 miliónov eur. 119 miliónov stálo celoplošné testovanie v novembri 2020, nákup antigénových testov vyšiel na 153 miliónov, prevádzka MOM-iek na 71 miliónov a distribúcia, skladovanie testov a ostatné náklady štát stáli 62 miliónov.", "Štát však nakúpil viac AG testov, ako sa minulo na celoplošnom testovaní. Časť použilo Ministerstvo vnútra, časť zase Ministerstvo školstva pri testovaní žiakov, časť mohla ostať nevyužitá. Výsledná cena za nakúpené AG testy, ktorá vyplynula z prílohy k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 v októbri 2021, je teda približne 232,55 miliónov eur. Ministerstvá na testovanie minuli v roku 2021 ešte 102 miliónov eur.", "Spolu teda náklady na plošné testovanie dosahujú približne 586 miliónov eur. Toto číslo nemusí byť presné, ale nešlo o takmer miliardu, ako hovorí Milan Uhrík", "Jana Bittó Cigániková 7. marca 2021 na svojom facebooku povedala, že testovanie nás vyšlo miliardu eur. Hneď na druhý deň upresnila toto číslo na 705 miliónov.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Milana Uhríka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["zverejnilo", "informovalo", "vyčíslil", "cena", "upresnila"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/869870/koronavirus-rezort-financii-zverejnil-kolko-stalo-minulorocne-celoplosne-testovanie/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/04/cena-za-celoplosne-testovanie-je-znama-slovensko-minulo-takmer-pol-miliardy-eur/", "https://domov.sme.sk/c/22647917/kolko-slovensko-stalo-antigenove-testovanie-analyza.html?ref=sme", "https://index.sme.sk/c/22772513/koronatesty-stali-statnu-rozpoctovu-rezervu-viac-ako-335-milionov-eur.html", "https://www.facebook.com/fungujucezdravotnictvo/photos/a.713549935396768/3766385723446492/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:52.703218+00:00"}
{"id": "49954", "numeric_id": 49954, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49954", "speaker": "Samuel Migaľ", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/samuel-migal", "statement": "Mňa veľmi mrzí, pani kolegyňa, že vy takto tu spomínate pána Šalitroša, konfrontujte sa s ním, keď s ním budete osobne, obzvlášť preto, že viem o tom, že ste boli veľmi blízki spolupracovníci, istý čas.", "statement_date": "2025-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimíra Marcinková spolupracovala s Radomírom Šalitrošom na projekte Náš Názor, ktorý bol zameraný na meranie verejnej mienky a vyjadrovanie názorov občanov na rôzne témy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nVladimíra Marcinková, za slobodna Ledecká, spoločne s Radomírom Šalitrošom a Michalom Smetankom v roku 2017 založili projekt Náš Názor. Cieľom tejto platformy bolo meranie verejnej mienky a poskytovanie priestoru na vyjadrenie názorov v rámci rôznych spoločenských tém. Používatelia sa mohli zapojiť do diskusie prostredníctvom mobilnej aplikácie, kde sa každý týždeň zverejňovala nová otázka.\n\nV archíve webovej stránky projektu Náš Názor sú zverejnené fotografie, na ktorých sú Vladimíra Ledecká, Radomír Šalitroš a Michal Smetanka prezentovaní ako zakladatelia projektu. Okrem toho, v tlačovej správe z obdobia založenia platformy sa uvádza: „Za týmto projektom sú traja kamoši (Vladimíra Ledecká, Rado Šalitroš a Michal Smetanka), ktorí tiež hundrali pri pive a pred telkou, až kým si nepovedali, že to skúsia inak.“\n\nZdroj: www.nasnazor.sk, archivovaný tu", "analysis_paragraphs": ["Vladimíra Marcinková spolupracovala s Radomírom Šalitrošom na projekte Náš Názor, ktorý bol zameraný na meranie verejnej mienky a vyjadrovanie názorov občanov na rôzne témy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Vladimíra Marcinková, za slobodna Ledecká, spoločne s Radomírom Šalitrošom a Michalom Smetankom v roku 2017 založili projekt Náš Názor. Cieľom tejto platformy bolo meranie verejnej mienky a poskytovanie priestoru na vyjadrenie názorov v rámci rôznych spoločenských tém. Používatelia sa mohli zapojiť do diskusie prostredníctvom mobilnej aplikácie, kde sa každý týždeň zverejňovala nová otázka.", "V archíve webovej stránky projektu Náš Názor sú zverejnené fotografie, na ktorých sú Vladimíra Ledecká, Radomír Šalitroš a Michal Smetanka prezentovaní ako zakladatelia projektu. Okrem toho, v tlačovej správe z obdobia založenia platformy sa uvádza: „Za týmto projektom sú traja kamoši (Vladimíra Ledecká, Rado Šalitroš a Michal Smetanka), ktorí tiež hundrali pri pive a pred telkou, až kým si nepovedali, že to skúsia inak.“", "Zdroj: www.nasnazor.sk, archivovaný tu"], "analysis_date": "2025-03-22", "analysis_sources": {"text": ["založili", "archíve", "správe", "tu"], "url": ["https://touchit.sk/uz-viac-ako-50-tisic-slovakov-pravidelne-hlasuje-v-aplikacii-nas-nazor/131523", "https://web.archive.org/web/20170903150236/https://www.nasnazor.sk/", "https://touchit.sk/uz-viac-ako-50-tisic-slovakov-pravidelne-hlasuje-v-aplikacii-nas-nazor/131523", "https://web.archive.org/web/20170903150236/https://www.nasnazor.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:10.860420+00:00"}
{"id": "vr18363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18363", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "...po 40 rokoch sme vrátili električku do Petržalky, (...).", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projektová príprava petržalskej električky prebiehala v nadväznosti na rozhodnutie o električkového znovuprepojení najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka s centrom hlavného mesta už od roku 2006. Samostatná výstavba začala až v roku 2013 spolu s rekonštrukciou Starého mosta, kedy hlavné mesto so zástupcami konzorcia MHD – Starý most podpísalo zmluvu o dielo na rekonštrukciou Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky. Symbolicky prvá električka prešla Petržalkou 16. februára 2016. Predtým električka prešla naposledy do Petržalky v roku 1961 na vtedajšiu konečnú Sad Janka Kráľa, teda električka sa vrátila do Petržalky po 55 rokoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Projektová príprava petržalskej električky prebiehala v nadväznosti na rozhodnutie o električkového znovuprepojení najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka s centrom hlavného mesta už od roku 2006. Samostatná výstavba začala až v roku 2013 spolu s rekonštrukciou Starého mosta, kedy hlavné mesto so zástupcami konzorcia MHD – Starý most podpísalo zmluvu o dielo na rekonštrukciou Starého mosta a vybudovanie električkovej trate do Petržalky. Symbolicky prvá električka prešla Petržalkou 16. februára 2016. Predtým električka prešla naposledy do Petržalky v roku 1961 na vtedajšiu konečnú Sad Janka Kráľa, teda električka sa vrátila do Petržalky po 55 rokoch. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-07", "analysis_sources": {"text": ["príprava", "podpísalo", "Symbolicky"], "url": ["https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/doprava/elektricka-v-petrzalke-kde-sa-nachadzame", "https://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/35932-mesto-podpisalo-zmluvu-na-rekonstrukciu-stareho-mosta", "https://imhd.sk/ba/doc/sk/15233/Po-55-rokoch-presla-Petrzalkou-prva-elektricka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:02.921779+00:00"}
{"id": "vr28999", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28999", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vy ste boli vo vláde v rokoch 2010-2012 a takto išiel plyn hore, ako raketa, ako raketa, lebo ste nevyužívali v žiadnom prípade regulačné rámce.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky R. Fica týkajúce sa cien plynu sme už v minulosti overovali niekoľkokrát, pričom sme zistili, že išlo o zavádzanie, resp. nepravdu. V tomto prípade však R. Fico uvádza správne, ak tvrdí, že za vlády I. Radičovej v rokoch 2010-2012 ceny plynu rástli. Eurostat dokumentuje ceny energií vo všetkých krajinách EU každý pol rok. Tento graf vychádzajúci z údajov Eurostatu uvádza ročnú štatistiku cien plynu pre domácnosti . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že cena plynu skutočne rástla za vlády Ivety Radičovej, teda v rokoch 2010- 2012. Ako je z grafu vidieť, ceny plynu pre domácnosti medzi rokmi 2006 a 2010 teda počas prvej Ficovej vlády taktiež vzrástli. Demagog.SK má k dispozícií taktiež polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Tie sú však po zmenenej metodike dostupné od roku 2007. Graf zobrazuje vývoj cien plynu pre domácnosti od roku 2007 pre každý polrok. Na základe tohto grafu môžeme takisto potvrdiť zvýšenie cien plynu za vlády I. Radičovej od druhého polroka 2010 až do druhého polroka 2011. Ceny plynu rástli opäť aj počas prvej vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky R. Fica týkajúce sa cien plynu sme už v minulosti overovali niekoľkokrát, pričom sme zistili, že išlo o zavádzanie, resp. nepravdu. V tomto prípade však R. Fico uvádza správne, ak tvrdí, že za vlády I. Radičovej v rokoch 2010-2012 ceny plynu rástli. Eurostat dokumentuje ceny energií vo všetkých krajinách EU každý pol rok. Tento graf vychádzajúci z údajov Eurostatu uvádza ročnú štatistiku cien plynu pre domácnosti . Z uvedeného vývoja cien je zrejmé, že cena plynu skutočne rástla za vlády Ivety Radičovej, teda v rokoch 2010- 2012. Ako je z grafu vidieť, ceny plynu pre domácnosti medzi rokmi 2006 a 2010 teda počas prvej Ficovej vlády taktiež vzrástli. Demagog.SK má k dispozícií taktiež polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Tie sú však po zmenenej metodike dostupné od roku 2007. Graf zobrazuje vývoj cien plynu pre domácnosti od roku 2007 pre každý polrok. Na základe tohto grafu môžeme takisto potvrdiť zvýšenie cien plynu za vlády I. Radičovej od druhého polroka 2010 až do druhého polroka 2011. Ceny plynu rástli opäť aj počas prvej vlády R. Fica. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["výroky", "cien plynu", "domácnosti", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/463/prezidentsky-duel-rtvs-kiska-vs-fico/?ph=3&politik=21", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach/?ph=2", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:00.555764+00:00"}
{"id": "vr16713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16713", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "...jednotlivec, mal na svojom krku dlh v roku 2007 - 3 tisíc eur, tak už dnes má 8 tisíc eur.", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný dlh Slovenska predstavoval na konci roku 2007 3 169 eur na jedného obyvateľa. V prvom kvartáli 2017 sa dlh na obyvateľa vyšplhal na vyše 8 036 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh Slovenska predstavoval na konci roku 2007 3 169 eur na jedného obyvateľa. V prvom kvartáli 2017 sa dlh na obyvateľa vyšplhal na vyše 8 036 eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": ["verejný dlh", "počtom obyvateľov Slovenska"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00001&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:43.685844+00:00"}
{"id": "vr29448", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29448", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Spustili sme virtuálnu registračnú pokladnicu ako bezplatnú internetovú aplikáciu pre podnikateľov.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Virtuálna registračná pokladnica je bezplatná aplikácia, ktorú od 1. apríla 2015 Finančné riaditeľstvo SR bezplatne poskytuje podnikateľom. Išlo o súčasť novely zákona a dani z príjmov, ktorá bola schválená (§ 30c) 30. októbra 2014.", "analysis_paragraphs": ["Virtuálna registračná pokladnica je bezplatná aplikácia, ktorú od 1. apríla 2015 Finančné riaditeľstvo SR bezplatne poskytuje podnikateľom. Išlo o súčasť novely zákona a dani z príjmov, ktorá bola schválená (§ 30c) 30. októbra 2014."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["pokladnica", "schválená", "služieb"], "url": ["https://www.financnasprava.sk/sk/podnikatelia/dane/virtualna-registracna-pokladni", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1123", "http://www.uspesne-podnikanie.sk/kto-musi-pouzivat-registracnu-pokladnu-od-januara-2015"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:23.233941+00:00"}
{"id": "vr33852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33852", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Otvárania zahraničných zastúpení SARIO. Pán minister si iste spomenie, že prvé z nich už otvoril minulý rok v Jakarte indonézskej, ktoré som rok predtým dohodol ja, keď som bol v Indonézii.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že Tomáš Malatinský počas svojej návštevy Indonézie 9.-11. decembra 2012 slávnostne otvoril zahraničné zastúpenie agentúry SARIO v Indonézii. Je však pravdou, že Miškov navštívil Indonéziu 9.-11. októbra 2011. Na tento návšteve došlo k podpísaniu viacerých memoránd spolupráce medzi slovenskými a indonézskymi podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na to, že to bol práve J. Miškov, ktorý vyvinul aktivitu pri podpise memoránd s Indonézskou stranou, výrok o dohode otvorenia zastúpenia SARIO v Indonézií na základe dohody Miškova, hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že Tomáš Malatinský počas svojej návštevy Indonézie 9.-11. decembra 2012 slávnostne otvoril zahraničné zastúpenie agentúry SARIO v Indonézii. Je však pravdou, že Miškov navštívil Indonéziu 9.-11. októbra 2011. Na tento návšteve došlo k podpísaniu viacerých memoránd spolupráce medzi slovenskými a indonézskymi podnikateľskými subjektmi. Vzhľadom na to, že to bol práve J. Miškov, ktorý vyvinul aktivitu pri podpise memoránd s Indonézskou stranou, výrok o dohode otvorenia zastúpenia SARIO v Indonézií na základe dohody Miškova, hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["slávnostne otvoril", "navštívil", "TASR"], "url": ["http://www.sario.sk/?novinky-sario&novinka=525", "http://www.rozhlas.sk/Juraj-Miskov-to-Boost-Slovakia-Brand-in-Indonesia-?l=1&c=0&i=21267&p=1", "http://www.aktuality.sk/clanok/195094/miskov-pre-indonezskych-podnikatelov-nie-je-slovensko-neznamou-krajinou/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:32.092639+00:00"}
{"id": "vr36876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36876", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "My sme to jasne povedali v súvislosti s kauzou okolo voľby generálneho prokurátora, veď tomu sa netreba vyhýbať. Sme povedali, že podporujeme, povedali sme to úplne ako prvá politická strana, že podporujeme túto vládu...", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "OKS na svojom republikovom sneme , ktorý sa konal 4. decembra 2010 vyjadrilo podporu vláde premiérky I. Radičovej a zaviazalo sa podporovať vládu v jej súčasnom zložení a nijako sa nepodieľať na jej páde. Pri tejto podpore bude OKS vychádzať z programového vyhlásenia vlády a svojich programových a politických priorít. Avšak rovnakú podporu vyjadrilo v ten istý deň (4. decembra 2010, pozn.) na svojom sneme aj KDH.", "analysis_paragraphs": ["OKS na svojom republikovom sneme , ktorý sa konal 4. decembra 2010 vyjadrilo podporu vláde premiérky I. Radičovej a zaviazalo sa podporovať vládu v jej súčasnom zložení a nijako sa nepodieľať na jej páde. Pri tejto podpore bude OKS vychádzať z programového vyhlásenia vlády a svojich programových a politických priorít. Avšak rovnakú podporu vyjadrilo v ten istý deň (4. decembra 2010, pozn.) na svojom sneme aj KDH."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["republikovom sneme", "podporu"], "url": ["http://www.oks.sk/article.php?1289", "http://www.kdh.sk/spravy/aktuality/?pg=20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:27.726531+00:00"}
{"id": "46252", "numeric_id": 46252, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46252", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "v rámci novely ústavy, ktorá je teraz v legislatívnom procese, ja akceptujem to, že imunita ostane v ústave ako som povedala, bude tam definícia, ktorá podľa mňa korešponduje aj v súlade s ústavami iných štátov Európskej únie a bude z nej zrejmé, že trestný postih tu bude možný, ak sa jedná o spáchanie trestného činu alebo disciplinárne previnenie tiež prichádza do úvahy, čo vlastne máme tu aj teraz, ten právny stav", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Navrhnutá zmena Ústavy predpokladá, že sudca naďalej nebude môcť byť stíhaný za právny názor, ak ním nespáchal trestný čin. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé. Podľa návrhu novely Ústavy, ktorý predkladá rezort spravodlivosti, „za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, že by tým bol spáchaný trestný čin.” Dnes platí , že „ za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.” Kolíkova však hovorí , že „objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom.\" Podľa správy slovenského Ústavného súdu z roku 2013 poznajú 4 z 27 štátov Európskej únie trestnoprávnu imunit", "analysis_paragraphs": ["Navrhnutá zmena Ústavy predpokladá, že sudca naďalej nebude môcť byť stíhaný za právny názor, ak ním nespáchal trestný čin. Tvrdenie Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivé. Podľa návrhu novely Ústavy, ktorý predkladá rezort spravodlivosti, „za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať, a to ani po zániku ich funkcie, okrem prípadov, že by tým bol spáchaný trestný čin.” Dnes platí , že „ za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.” Kolíkova však hovorí , že „objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom.\" Podľa správy slovenského Ústavného súdu z roku 2013 poznajú 4 z 27 štátov Európskej únie trestnoprávnu imunit"], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu", "platí", "hovorí", "poznajú"], "url": ["https://lrv.rokovania.sk/195072020-/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1992-460", "https://domov.sme.sk/c/22475001/koncept-imunity-sudcov-nema-v-ustave-co-robit-hovori-kolikova.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992148/bk7.pdf/70a5ef25-7c12-473c-979e-73c65f907dc6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:12.867631+00:00"}
{"id": "vr38664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38664", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Áno májová (inflácia pozn.) je 4,1.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Eurostat uvádza 4,2% mieru inflácie za máj 2011 (HICP medziročné porovnanie mesiacov).", "analysis_paragraphs": ["Eurostat uvádza 4,2% mieru inflácie za máj 2011 (HICP medziročné porovnanie mesiacov)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=teicp000&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:03.556294+00:00"}
{"id": "vr31145", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31145", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti sú kapitoly pre financovanie vedy a výskumu v rôznych formách rozdelené pod šiestimi ministerstvami.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veda a výskum spadá do rozpočtových kapitol viacerých ministerstiev. Môžeme si to overiť na základe prílohy ( .pdf) schváleného štátneho rozpočtu na rok 2012, kde sú detailne vymenované ciele, programy , ktoré tvoria výdavky za každú jednu rozpočtovú kapitolu.", "analysis_paragraphs": ["Veda a výskum spadá do rozpočtových kapitol viacerých ministerstiev. Môžeme si to overiť na základe prílohy ( .pdf) schváleného štátneho rozpočtu na rok 2012, kde sú detailne vymenované ciele, programy , ktoré tvoria výdavky za každú jednu rozpočtovú kapitolu."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": [".pdf)"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6981"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:54.637789+00:00"}
{"id": "vr38234", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38234", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "My sme chceli, a vo štvrtok sme sa tak rozhodli, pozvať pána Čentéša na poslanecký klub strany Smer, aby prezentoval nám svoje názory na prokuratúru.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Toto tvrdenie sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:39.939299+00:00"}
{"id": "vr17940", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17940", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...aj v rámci nášho druhého sociálneho balíčka bola priorita v regionálnych nerovnostiach, aby sme sa snažili tie najchudobnejšie regióny a boli vytipované a pracujeme s nimi naďalej....", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V auguste 2015 predstavil vtedajší premiér Robert Fico 15 konkrétnych opatrení druhého sociálneho balíčka. Jedným z týchto opatrení bola aj pomoc pre slabé regióny, ktorej súčasťou mal byť špeciálny program pomoci pre okresy s nezamestnanosťou vyššiou ako 20 percent. Premiér v tejto súvislosti oznámil : „Bude zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory týchto regiónov formou zvýhodnenia verejných a súkromných investícií, budovania cestnej infraštruktúry a podpory zamestnávania a budovania verejných inštitúcií,“.", "analysis_paragraphs": ["V auguste 2015 predstavil vtedajší premiér Robert Fico 15 konkrétnych opatrení druhého sociálneho balíčka. Jedným z týchto opatrení bola aj pomoc pre slabé regióny, ktorej súčasťou mal byť špeciálny program pomoci pre okresy s nezamestnanosťou vyššiou ako 20 percent. Premiér v tejto súvislosti oznámil : „Bude zákonom vytvorený automatický mechanizmus nárokovateľnej podpory týchto regiónov formou zvýhodnenia verejných a súkromných investícií, budovania cestnej infraštruktúry a podpory zamestnávania a budovania verejných inštitúcií,“."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "program", "oznámil", "schválila"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/7947078/fico-predstavil-druhy-socialny-balicek-je-v-nom-tychto-15-opatreni.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/druhy-vladny-socialny-balicek-polovicna-dph-aj-podpora-lyziarskych.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/druhy-vladny-socialny-balicek-polovicna-dph-aj-podpora-lyziarskych.html", "https://sluby.sme.sk/promise/101/pokracovanie-v-cielenej-podpore-najmenej-rozvinutych-regionov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:29.202942+00:00"}
{"id": "vr38477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38477", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pokiaľ viem, generálna prokuratúra sa týmto zaoberala, ďalšia kauza, ktorá bola len tak zastavená. (voľbou GP, kto z koalície hlasoval za Trnku, pozn.)", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas decembrovej voľby generálneho prokurátora sa koalícii nepodarilo zvoliť spoločného kandidáta Jozefa Čentéša napriek tomu, že disponovali väčšinou hlasov. Niektorí z koalície podporili opozičného Dobroslava Trnku . Vynorilo sa podozrenie o kupovaní hlasov poslancov . Polícia vtedy začala trestné stíhanie. SITA dňa 16. mája 2011 informovala, že \" v kauze podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri minuloročnej decembrovej voľbe generálneho prokurátora sa už trestné stíhanie nevedie.\" \"Úrad špeciálnej prokuratúry potvrdil, že 9. mája polícia uznesením zastavila trestné stíhanie , týkajúce sa podozrenia z kupovania poslaneckých hlasov pri voľbe generálneho prokurátora v minulom roku z dôvodu, že skutok sa nestal ,\" uviedla Jana Tökölyová z tlačového a informačného oddelenia Generálnej prokuratúry SR.\" Generálna prokurátora sa prípadom zaoberala a vyšetrovanie bolo zastavené. Interpretáciu toho, či to bolo \"len tak\" nechávame na čitateľoch.", "analysis_paragraphs": ["Počas decembrovej voľby generálneho prokurátora sa koalícii nepodarilo zvoliť spoločného kandidáta Jozefa Čentéša napriek tomu, že disponovali väčšinou hlasov. Niektorí z koalície podporili opozičného Dobroslava Trnku . Vynorilo sa podozrenie o kupovaní hlasov poslancov . Polícia vtedy začala trestné stíhanie. SITA dňa 16. mája 2011 informovala, že \" v kauze podozrenia z kupovania hlasov poslancov pri minuloročnej decembrovej voľbe generálneho prokurátora sa už trestné stíhanie nevedie.\" \"Úrad špeciálnej prokuratúry potvrdil, že 9. mája polícia uznesením zastavila trestné stíhanie , týkajúce sa podozrenia z kupovania poslaneckých hlasov pri voľbe generálneho prokurátora v minulom roku z dôvodu, že skutok sa nestal ,\" uviedla Jana Tökölyová z tlačového a informačného oddelenia Generálnej prokuratúry SR.\" Generálna prokurátora sa prípadom zaoberala a vyšetrovanie bolo zastavené. Interpretáciu toho, či to bolo \"len tak\" nechávame na čitateľoch."], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["kupovaní", "SITA"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/krimi/udajne-kupovanie-hlasov-zmietli-zo-stola.html", "http://www.cas.sk/clanok/198179/kauza-kupovania-hlasov-pri-volbe-prokuratora-trestne-stihanie-zastavili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:48.448020+00:00"}
{"id": "vr26991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26991", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Je štatisticky preukázané, že v rodinách, ktoré nie sú zosobášené, sa rodí menej detí. Sa rodí menej detí ako v rodinách, ktoré sú zosobášené.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v sledovaných európskych krajinách je v priemere pôrodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v európskych krajinách sú zosobášené páry plodnejšie (majú viac detí) než nezosobášené. Tento trend má síce výrazné odlišnosti medzi jednotlivými krajinami, napr. v krajinách (Francúzsko, Švédsko), kde je počet spolu žijúcich nezosobášených párov najvyšší, je ich plodnosť veľmi podobná plodnosti zosobášených. Naopak, v krajinách, kde je tento spôsob spolunažívania skôr raritou, ako Taliansko a flámska časť Belgicka majú nezosobášené páry veľmi nízku plodnosť. V ostatných krajinách ostáva plodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Táto štúdia nesleduje Slovensko, sleduje však 14 európskych štátov. Podľa štatistík Eurostatu v Európskej únii za posledné desaťročia dramaticky vzrástol podiel detí narodených mimo manželstva, a vo viacerých krajinách dosiahol nadpolovičnú hodnotu. V roku 2010 sa celkovo v 27 krajinách EU narodilo mimo manželstva 38,3% detí, čo je stále menej než polovica. Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v sledovaných európskych krajinách je v priemere pôrodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Štúdia Ekonomickej komisie Spojených národov potvrdzuje, že v európskych krajinách sú zosobášené páry plodnejšie (majú viac detí) než nezosobášené. Tento trend má síce výrazné odlišnosti medzi jednotlivými krajinami, napr. v krajinách (Francúzsko, Švédsko), kde je počet spolu žijúcich nezosobášených párov najvyšší, je ich plodnosť veľmi podobná plodnosti zosobášených. Naopak, v krajinách, kde je tento spôsob spolunažívania skôr raritou, ako Taliansko a flámska časť Belgicka majú nezosobášené páry veľmi nízku plodnosť. V ostatných krajinách ostáva plodnosť v manželstvách na mierne vyššej úrovni než mimo nich. Táto štúdia nesleduje Slovensko, sleduje však 14 európskych štátov. Podľa štatistík Eurostatu v Európskej únii za posledné desaťročia dramaticky vzrástol podiel detí narodených mimo manželstva, a vo viacerých krajinách dosiahol nadpolovičnú hodnotu. V roku 2010 sa celkovo v 27 krajinách EU narodilo mimo manželstva 38,3% detí, čo je stále menej než polovica. Výrok Júliusa Brocku hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["Štúdia", "Eurostatu"], "url": ["http://www.unece.org/fileadmin/DAM/pau/_docs/ffs/FFS_2000_FFConf_ContriBrown-Dittgen.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Marriage_and_divorce_statistics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:04.928920+00:00"}
{"id": "vr15758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15758", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda bude naďalej prijímať opatrenia na efektívnejšiu podporu nájomného bývania, a to aj cestou zapojenia súkromných zdrojov. Výstavba nájomných bytov bude jedným z prostriedkov podpory menej rozvinutých regiónov.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štátny fond rozvoja bývania má tento rok vyčlenených 103 miliónov eur na podporu nájomného bývania. Fond už spustil zber žiadostí (.pdf) o úvery, o ktoré záujemcovia žiadajú cez mestské alebo okresné úrady. Programové vyhlásenie hovorí, že vláda bude pokračovať v prijímaní opatrení. Štátny fond má na tento rok k dispozícií viac financií ako to bolo v roku 2016, avšak zatiaľ nevieme, či bude prerozdelenie efektívnejšie. Konkrétne opatrenia sme ešte nevideli, preto hodnotíme sľub ako nesplnený.\n\nDenník SME v decembri 2016 informoval, že premiér Fico sa chystá zamerať na podporu nájomného bývania. Ministerstvo výstavby odhaduje, že na celom Slovensku je okolo stotisíc nájomných bytov, približne polovicu z nich ponúkajú súkromníci a polovicu verejný sektor.\n\n\"Nájomné byty predstavujú odrazový mostík pre mladých ľudí, ktorí dosiaľ nemajú prostriedky na vlastné bývanie. \" Aj keď ide o užitočný nástroj, podmienky na získanie takejto formy podpory sú pomerne striktne nastavené. Ide o sociálne bývanie, preto môžu sa uchádzať len osoby, ktorých mesačný príjem nepresiahne trojnásobok životného minima.\n\nŠtátny fond rozvoja bývania spustil v januári zber žiadostí o úvery. Úvery sú využiteľné na obnovu bytových budov alebo kúpu a výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. Celkovo je na tento rok vyčlenených 225 miliónov eur, čo je o 28 miliónov viac ako bol rozdelený v roku 2016, informoval o tom týždeník TREND . Z celkových 225 miliónov je najväčšia časť určená na obnovu bytoviek a zateplovanie, na nájomné byty vyčlenil fond 103 miliónov eur. Zvyšné prostriedky majú pokryť žiadostí o podporu obstarania bytu do vlastníctva fyzických osôb a o výstavbu a obnovu zariadení sociálnych služieb.\n\n„ Našou snahou je naďalej poskytovať klientom komplexné služby v oblasti financovania výstavby a obnovy bytového fondu s dôrazom na zvyšovanie štandardu bývania a úspory energií pri prevádzke bytových budov, “ hovorí Juraj Kurňavka, ktorý je od minulého roku generálnym riaditeľom fondu.\n\nTASR uviedla v januári 2017 , že viaceré samosprávy v Košickom kraji požiadali v uplynulom roku Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR o dotáciu na výstavbu nových nájomných bytov. Podľa hovorcu ŠFRB Rastislava Lackoviča fond poskytuje úvery na kúpu alebo výstavbu nájomných bytov. \" V roku 2016 bolo schválených v Prešovskom kraji 14 úverov v sume 5.112.200 eur, čo je 238 bytových jednotiek a v Košickom kraji sedem úverov v sume 2.506.730 eur, čo je 175 bytových jednotiek, \" uviedol Lackovič.\n\nNajväčší záujem o takú formu podporu evidoval fond v Nitrianskom kraji, odkiaľ obdržal 50 žiadostí o úver. V Košickom kraji pribudnú nájomné byty vďaka týmto dotáciam v meste Dobšiná a v obciach Margecany, Jasov, Gemerská Poloma a Malý Horeš.", "analysis_paragraphs": ["Štátny fond rozvoja bývania má tento rok vyčlenených 103 miliónov eur na podporu nájomného bývania. Fond už spustil zber žiadostí (.pdf) o úvery, o ktoré záujemcovia žiadajú cez mestské alebo okresné úrady. Programové vyhlásenie hovorí, že vláda bude pokračovať v prijímaní opatrení. Štátny fond má na tento rok k dispozícií viac financií ako to bolo v roku 2016, avšak zatiaľ nevieme, či bude prerozdelenie efektívnejšie. Konkrétne opatrenia sme ešte nevideli, preto hodnotíme sľub ako nesplnený.", "Denník SME v decembri 2016 informoval, že premiér Fico sa chystá zamerať na podporu nájomného bývania. Ministerstvo výstavby odhaduje, že na celom Slovensku je okolo stotisíc nájomných bytov, približne polovicu z nich ponúkajú súkromníci a polovicu verejný sektor.", "\"Nájomné byty predstavujú odrazový mostík pre mladých ľudí, ktorí dosiaľ nemajú prostriedky na vlastné bývanie. \" Aj keď ide o užitočný nástroj, podmienky na získanie takejto formy podpory sú pomerne striktne nastavené. Ide o sociálne bývanie, preto môžu sa uchádzať len osoby, ktorých mesačný príjem nepresiahne trojnásobok životného minima.", "Štátny fond rozvoja bývania spustil v januári zber žiadostí o úvery. Úvery sú využiteľné na obnovu bytových budov alebo kúpu a výstavbu nájomných bytov a zariadení sociálnych služieb. Celkovo je na tento rok vyčlenených 225 miliónov eur, čo je o 28 miliónov viac ako bol rozdelený v roku 2016, informoval o tom týždeník TREND . Z celkových 225 miliónov je najväčšia časť určená na obnovu bytoviek a zateplovanie, na nájomné byty vyčlenil fond 103 miliónov eur. Zvyšné prostriedky majú pokryť žiadostí o podporu obstarania bytu do vlastníctva fyzických osôb a o výstavbu a obnovu zariadení sociálnych služieb.", "„ Našou snahou je naďalej poskytovať klientom komplexné služby v oblasti financovania výstavby a obnovy bytového fondu s dôrazom na zvyšovanie štandardu bývania a úspory energií pri prevádzke bytových budov, “ hovorí Juraj Kurňavka, ktorý je od minulého roku generálnym riaditeľom fondu.", "TASR uviedla v januári 2017 , že viaceré samosprávy v Košickom kraji požiadali v uplynulom roku Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) a Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR o dotáciu na výstavbu nových nájomných bytov. Podľa hovorcu ŠFRB Rastislava Lackoviča fond poskytuje úvery na kúpu alebo výstavbu nájomných bytov. \" V roku 2016 bolo schválených v Prešovskom kraji 14 úverov v sume 5.112.200 eur, čo je 238 bytových jednotiek a v Košickom kraji sedem úverov v sume 2.506.730 eur, čo je 175 bytových jednotiek, \" uviedol Lackovič.", "Najväčší záujem o takú formu podporu evidoval fond v Nitrianskom kraji, odkiaľ obdržal 50 žiadostí o úver. V Košickom kraji pribudnú nájomné byty vďaka týmto dotáciam v meste Dobšiná a v obciach Margecany, Jasov, Gemerská Poloma a Malý Horeš."], "analysis_date": "2017-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Štátny fond rozvoja bývania", "zber žiadostí", "Denník SME", "\"Nájomné byty", "týždeník TREND", "hovorí", "TASR uviedla v januári 2017"], "url": ["https://www.sfrb.sk/", "https://www.sfrb.sk/sites/default/files/TS_2017_01_20%20%C5%A0FRB%20pr%C3%ADjem%20ziadost%C3%AD%20o%20%C3%BAver%20pre%20rok%202017.pdf", "https://magazin-reality.sme.sk/c/20408303/neplatte-hypoteku-ale-najom-fico-avizuje-zmeny.html", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/402480-najomne-byty-stale-chybaju/", "http://reality.etrend.sk/byvanie/statny-fond-rozdeli-na-zateplovanie-ci-najomne-byty-225-milionov.html", "https://www.sfrb.sk/sites/default/files/TS_2017_01_20%20%C5%A0FRB%20pr%C3%ADjem%20ziadost%C3%AD%20o%20%C3%BAver%20pre%20rok%202017.pdf", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kosice-rezort-dopravy-a-sfrb-podporil/236452-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:07.339645+00:00"}
{"id": "vr15974", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15974", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Jednou z priorít predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie bude podporovanie urýchleného vybudovania personálnych a technických kapacít novej Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vznikla počas slovenského predsedníctva, 16. októbra 2016. Na nasledujúcich zasadnutiach Rady sa intenzívne rokovalo aj o tvorbe najmä technických kapacít tejto agentúry. Do konca roka 2016 sa podarilo zostaviť tím pohraničnej stráže a došlo k dohode ohľadom zvýšenej kontroly osôb pri prechode cez vonkajšie hranice EÚ. Sľub vlády teda hodnotíme ako splnený. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vznikla rozšírením Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (naďalej s označením Frontex). Má za úlohu, spolu so zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi, zabezpečiť integrované riadenie hraníc, k čomu prispeje spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov. Posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov by mala podporovať implementáciu opatrení EÚ týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc. Agentúra má na starosti tieto konkrétne záležitosti: - vypracovanie technickej a operačnej stratégie vykonávania integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, - dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc, - poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, - zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, - poskytnutie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, - organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií. Návrh na zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž predložila Európska komisia 15. októbra 2015. Komisia pri tom zdôrazňovala potrebu ochrany vonkajších hraníc, efektívnejšie riadenie migrácie a ochranu voľného pohybu osôb. Podľa oznámenia Komisie Späť k Schengenu (.pdf) má v dôsledku novej agentúry dôjsť k zrušeniu dočasných kontrol na vnútroštátnych hraniciach a k znovuoživeniu Schengenu. Uvedenie do činnosti agentúry sa následne nachádzalo aj na zozname priorít predsedníctva SR. (.pdf, str.9) Prvé rokovanie slovenského predsedníctva o ochrane hraníc sa uskutočnilo 7. júla 2016. Okrem ministrov vnútra členských krajín EÚ sa rokovania zúčastnili aj kandidátske krajiny, krajiny EFTA a Európsky komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos. Ministri v tlačovej správe zdôraznili dôležitosť vytvárania Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj „inteligentných hraníc“. 14. septembra 2016, teda rok po predložení návrhu Európskej komisie, bolo v Radou EÚ schválené nariadenie , ktorého predmetom bolo zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a bezpečnostnú stráž. „Vítam rýchlosť a efektívnosť, s akými Rada a Európsky parlament konali v tejto dôležitej otázke. Manažovanie vonkajších hraníc má priamy vplyv na celý schengenský priestor vrátane jeho vnútorných hraníc a Európska pohraničná a pobrežná stráž nám pomôže lepšie spoločne čeliť možným výzvam. Návrat do normálneho stavu v rámci Schengenu je možný iba prostredníctvom účinného riadenia našich vonkajších hraníc. Iná cesta neexistuje,“ uviedol minister vnútra SR Robert Kaliňák . Fakticky agentúra začala fungovať dňom nadobudnutí platnosti tohto nariadenia, 6. októbra 2016. Robert Fico sa pri uvedení agentúry do činnosti vyjadril nasledovne: „Vďaka vytvoreniu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vzniká na našich vonkajších hraniciach nová realita. Ide o hmatateľný výsledok spoločného záväzku odsúhlaseného v bratislavskej cestovnej mape, ale aj o praktickú ukážku jednoty medzi členskými štátmi. Pomôže nám to vrátiť sa naspäť k Schengenu. Predsedníctvo je odhodlané pomôcť pri ďalšom posilňovaní Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj pri napĺňaní ostatných záväzkov uvedených v bratislavskej cestovnej mape.“ Ďalší krok Rada uskutočnila na zasadnutí 13. a 14. októbra 2016, kedy prejednávala tvorbu technických kapacít v rámci agentúry. Komisia vyhlásila, že vydá návrh na zriadenie Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia ( návrh ETIAS bol predložený 16. novembra 2016). Ministri navyše odsúhlasili, že príjmu potrebné opatrenia, aby boli všetky osoby prekračujúce vonkajšie hranice EÚ kontrolovaní a evidovaní v medzinárodne prepojenej databáze. Tím JHA vnútro pri hodnotení výsledkov modernizácie hraníc slovenského predsedníctva uviedol aj konkrétne pokroky, ktoré boli uskutočnené v rámci implementácie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Od 7.decembra 2016 je plne operatívna rezerva 1500 hraničiarov. Dohodli sa aj na rozširovaní technických kapacít: \" V rámci technickej modernizácie vonkajších hraníc sme sa intenzívne venovali tzv. Entry/Exit Systému. Podarilo sa dosiahnuť dohodu na viacerých dôležitých oblastiach, ako je technická architektúra systému, biometria, interoperabilita s Vízovým informačným systémom, zachovanie pečiatkovania pasov v prípade výpadku systému. \" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vznikla počas slovenského predsedníctva, 16. októbra 2016. Na nasledujúcich zasadnutiach Rady sa intenzívne rokovalo aj o tvorbe najmä technických kapacít tejto agentúry. Do konca roka 2016 sa podarilo zostaviť tím pohraničnej stráže a došlo k dohode ohľadom zvýšenej kontroly osôb pri prechode cez vonkajšie hranice EÚ. Sľub vlády teda hodnotíme ako splnený. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž vznikla rozšírením Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (naďalej s označením Frontex). Má za úlohu, spolu so zodpovednými vnútroštátnymi orgánmi, zabezpečiť integrované riadenie hraníc, k čomu prispeje spoločné využívanie informácií, kapacít a systémov. Posilnením, posudzovaním a koordinovaním krokov členských štátov by mala podporovať implementáciu opatrení EÚ týkajúcich sa riadenia vonkajších hraníc. Agentúra má na starosti tieto konkrétne záležitosti: - vypracovanie technickej a operačnej stratégie vykonávania integrovaného riadenia hraníc na úrovni Únie, - dohliadanie na účinné fungovanie kontrol vonkajších hraníc, - poskytovanie zvýšenej technickej a operačnej pomoci členským štátom prostredníctvom spoločných operácií a rýchlych pohraničných zásahov, - zabezpečenie praktického vykonávania opatrení v prípade situácie, ktorá si vyžaduje naliehavú akciu na vonkajších hraniciach, - poskytnutie technickej a operačnej pomoci pri podpore pátracích a záchranných operácií týkajúcich sa osôb v núdzi na mori, - organizovanie, koordinovanie a vykonávanie návratových operácií a intervencií. Návrh na zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž predložila Európska komisia 15. októbra 2015. Komisia pri tom zdôrazňovala potrebu ochrany vonkajších hraníc, efektívnejšie riadenie migrácie a ochranu voľného pohybu osôb. Podľa oznámenia Komisie Späť k Schengenu (.pdf) má v dôsledku novej agentúry dôjsť k zrušeniu dočasných kontrol na vnútroštátnych hraniciach a k znovuoživeniu Schengenu. Uvedenie do činnosti agentúry sa následne nachádzalo aj na zozname priorít predsedníctva SR. (.pdf, str.9) Prvé rokovanie slovenského predsedníctva o ochrane hraníc sa uskutočnilo 7. júla 2016. Okrem ministrov vnútra členských krajín EÚ sa rokovania zúčastnili aj kandidátske krajiny, krajiny EFTA a Európsky komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos. Ministri v tlačovej správe zdôraznili dôležitosť vytvárania Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ako aj „inteligentných hraníc“. 14. septembra 2016, teda rok po predložení návrhu Európskej komisie, bolo v Radou EÚ schválené nariadenie , ktorého predmetom bolo zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a bezpečnostnú stráž. „Vítam rýchlosť a efektívnosť, s akými Rada a Európsky parlament konali v tejto dôležitej otázke. Manažovanie vonkajších hraníc má priamy vplyv na celý schengenský priestor vrátane jeho vnútorných hraníc a Európska pohraničná a pobrežná stráž nám pomôže lepšie spoločne čeliť možným výzvam. Návrat do normálneho stavu v rámci Schengenu je možný iba prostredníctvom účinného riadenia našich vonkajších hraníc. Iná cesta neexistuje,“ uviedol minister vnútra SR Robert Kaliňák . Fakticky agentúra začala fungovať dňom nadobudnutí platnosti tohto nariadenia, 6. októbra 2016. Robert Fico sa pri uvedení agentúry do činnosti vyjadril nasledovne: „Vďaka vytvoreniu Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž vzniká na našich vonkajších hraniciach nová realita. Ide o hmatateľný výsledok spoločného záväzku odsúhlaseného v bratislavskej cestovnej mape, ale aj o praktickú ukážku jednoty medzi členskými štátmi. Pomôže nám to vrátiť sa naspäť k Schengenu. Predsedníctvo je odhodlané pomôcť pri ďalšom posilňovaní Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ako aj pri napĺňaní ostatných záväzkov uvedených v bratislavskej cestovnej mape.“ Ďalší krok Rada uskutočnila na zasadnutí 13. a 14. októbra 2016, kedy prejednávala tvorbu technických kapacít v rámci agentúry. Komisia vyhlásila, že vydá návrh na zriadenie Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia ( návrh ETIAS bol predložený 16. novembra 2016). Ministri navyše odsúhlasili, že príjmu potrebné opatrenia, aby boli všetky osoby prekračujúce vonkajšie hranice EÚ kontrolovaní a evidovaní v medzinárodne prepojenej databáze. Tím JHA vnútro pri hodnotení výsledkov modernizácie hraníc slovenského predsedníctva uviedol aj konkrétne pokroky, ktoré boli uskutočnené v rámci implementácie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Od 7.decembra 2016 je plne operatívna rezerva 1500 hraničiarov. Dohodli sa aj na rozširovaní technických kapacít: \" V rámci technickej modernizácie vonkajších hraníc sme sa intenzívne venovali tzv. Entry/Exit Systému. Podarilo sa dosiahnuť dohodu na viacerých dôležitých oblastiach, ako je technická architektúra systému, biometria, interoperabilita s Vízovým informačným systémom, zachovanie pečiatkovania pasov v prípade výpadku systému. \" Dátum zverejnenia analýzy: 19.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-19", "analysis_sources": {"text": ["agentúra", "Návrh", "(.pdf)", "(.pdf, str.9)", "tlačovej správe", "nariadenie", "Robert Kaliňák", "Robert Fico", "zasadnutí", "návrh", "hodnotení"], "url": ["http://frontex.europa.eu/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6327_en.htm", "https://ec.europa.eu/home-affairs/sites/homeaffairs/files/what-we-do/policies/borders-and-visas/schengen/docs/communication-back-to-schengen-roadmap_en.pdf", "http://www.eu2016.sk/data/documents/presidency-programme-sk-final2.pdf", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/ministri-vnutra-o-udrzatelnej-migracii-a-ochrane-hranic", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32016R1624&qid=1490543277815&from=SK", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/europska-pohranicna-a-pobrezna-straz-definitivne-schvalenie", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/zabezpecenie-vonkajsich-hranic-europy-europska-agentura-pre-pohranicnu-a-pobreznu-straz-zacina-fungovat", "http://www.eu2016.sk/data/documents/outcome.pdf", "http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14082-2016-INIT/sk/pdf", "http://www.eu2016.sk/sk/tlacove-spravy/top-vysledky-timu-vnutro"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:53.018217+00:00"}
{"id": "vr27909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27909", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Voda, plyn, elektrina na Slovensku stoja tak ako v západnej Európe.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa informácií z Eurostatu o cenách energií v EÚ za rok 2013, sa ceny medzi krajinami výrazne líšia v závislosti od toho, či ide o elektrinu (eur/kWh) alebo o plyn (eur/Gigajoule), od regiónu Európy, ale aj v rámci regiónu západnej Európy. Nie je preto možné vyvodiť jednoznačné závery o porovnateľnosti slovenských cien so západnou Európou ako celkom.\n\nV prípade elektriny sú ceny pre domácnosti približne rovnaké ako európsky priemer. Vyššie sú od Francúzska, ale na druhej sú nižšie ako v Nemecku a vo Veľkej Británii. Ceny plynu pre domácnosti sú na Slovensku o dosť nižšie ako európsky priemer a zároveň o dosť nižšie ako v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii.\n\nNavyše sú ceny plynu porovnateľné s ostatnými krajinami V4 (Poľsko, Maďarsko) a v prípade ceny plynu pre domácnosti je v susednom Česku tiež o dosť drahší plyn. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií z Eurostatu o cenách energií v EÚ za rok 2013, sa ceny medzi krajinami výrazne líšia v závislosti od toho, či ide o elektrinu (eur/kWh) alebo o plyn (eur/Gigajoule), od regiónu Európy, ale aj v rámci regiónu západnej Európy. Nie je preto možné vyvodiť jednoznačné závery o porovnateľnosti slovenských cien so západnou Európou ako celkom.", "V prípade elektriny sú ceny pre domácnosti približne rovnaké ako európsky priemer. Vyššie sú od Francúzska, ale na druhej sú nižšie ako v Nemecku a vo Veľkej Británii. Ceny plynu pre domácnosti sú na Slovensku o dosť nižšie ako európsky priemer a zároveň o dosť nižšie ako v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii.", "Navyše sú ceny plynu porovnateľné s ostatnými krajinami V4 (Poľsko, Maďarsko) a v prípade ceny plynu pre domácnosti je v susednom Česku tiež o dosť drahší plyn. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "domácnosti", "podniky", "domácnosti", "podniky", "Podniky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/energy/data/main_tables", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00115&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00114&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00113&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00112&plugin=1", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00114&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:34.110174+00:00"}
{"id": "vr38091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38091", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Mimochodom ústava bola prijatá, ale účinnosť bude mať od prvého januára budúceho roka, takže preto nám plynie teraz rýchlo čas na to.", "statement_date": "2011-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza TASR, Pall Schmitt, maďarský prezident, podpísal 25. apríla 2010 zákon o novej ústave, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2012.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza TASR, Pall Schmitt, maďarský prezident, podpísal 25. apríla 2010 zákon o novej ústave, ktorá vstúpi do platnosti 1. januára 2012."], "analysis_date": "2011-05-01", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2012."], "url": ["http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110425TBB00185"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:15.988515+00:00"}
{"id": "48785", "numeric_id": 48785, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48785", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Veľa ľudí sa pýta, prečo neodvolám vládu, prečo neodvolám niektorého ministra a podobne, pretože takú právomoc nemám. Mám ju iba v prípade, ak nastanú isté okolnosti. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Právomoci prezidenta Slovenskej republiky upravuje Ústava Slovenskej republiky a sú uvedené v prvom oddiele šiestej hlavy ústavy.\n\nNa základe článku 102 ods. 1 písm g) Ústavy Slovenskej republiky môže prezident odvolať vládu, jej predsedu alebo niektorého z jej členov iba za určitých podmienok. Tieto podmienky, ako aj presné okolnosti a náležitosti odvolania členov vlády, sú určené v článkoch 115 a 116 ústavy. Vládu ako celok, jej predsedu, alebo niektorého z členov odvoláva prezident v prípade vyslovenia nedôvery zo strany Národnej rady Slovenskej republiky. Výnimkou je prípad uvedený v článku 116 ods. 4 ústavy , kedy návrh na odvolanie člena vlády prezidentovi predkladá predseda vlády.\n\nPrezidentka teda nemá právomoc svojpomocne odvolať žiadneho člena vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Právomoci prezidenta Slovenskej republiky upravuje Ústava Slovenskej republiky a sú uvedené v prvom oddiele šiestej hlavy ústavy.", "Na základe článku 102 ods. 1 písm g) Ústavy Slovenskej republiky môže prezident odvolať vládu, jej predsedu alebo niektorého z jej členov iba za určitých podmienok. Tieto podmienky, ako aj presné okolnosti a náležitosti odvolania členov vlády, sú určené v článkoch 115 a 116 ústavy. Vládu ako celok, jej predsedu, alebo niektorého z členov odvoláva prezident v prípade vyslovenia nedôvery zo strany Národnej rady Slovenskej republiky. Výnimkou je prípad uvedený v článku 116 ods. 4 ústavy , kedy návrh na odvolanie člena vlády prezidentovi predkladá predseda vlády.", "Prezidentka teda nemá právomoc svojpomocne odvolať žiadneho člena vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-12-21", "analysis_sources": {"text": ["102 ods. 1 písm g)", "115", "116", "116 ods. 4 ústavy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-102.odsek-1.pismeno-g", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-115", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-116.odsek-4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:59.435486+00:00"}
{"id": "vr33665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33665", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Nezdražujeme zvýšením DPH, verejné financie ozdravujeme zaťažením bánk, monopolov, ľudí s príjmom nad 3300 eur a firiem, taktiež šetrením na vládnej spotrebe. Medzinárodný menový fond predpovedá Slovensku v roku 2013 aj 2014 2. najvyšší rast HDP v eurozóne (1,4% a 2,7%). EÚ predpovedá Slovensku pre rok 2014 2. najvyšší rast HDP v eurozóne, 3. najnižší dlh v eurozóne.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento \"vládny fakt\" obsahuje väčšie množstvo jednotlivých tvrdení, ktoré sú pravdivé. DPH bolo naposledy zvýšené počas vlády Ivety Radičovej - novelizácia zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nadobudla účinnosť 1. januára 2011. Čo sa zaťaženia bánk týka, ešte bývalá vláda schválila v roku 2011 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, podľa ktorého od 1. januára 2012 banky na Slovensku musia platiť osobitný odvod vo výške 0,4% zo základu na výpočet odvodu, ktorým sa rozumela \"s uma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu, hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky.\" Súčasná vláda tento zákon v júli 2012 novelizovala , pričom \"Zmena oproti doterajšiemu zneniu nastala v podmienkach pre výpočet odvodu, a to v neznižovaní základu pre výpočet odvodu o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky.\" Tento odvod by sa mal postupne znižovať a klesnúť až na nulu, keď bude v takzvanom rezolučnom fonde vyzbieraná suma 1 miliardy €. Slovenský bankový sektor táto povinnosť podľa medializovaných správ zaťažila natoľko, že jeho zisky v minulom roku medziročne klesli o 27%. Vláda taktiež zaťažila novým odvodom monopolné podniky, Zákon č. 235/2012 Z.z. (.pdf) o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach uložil firmám, ktorým aspoň polovica výnosov vzniká z pôsobenia v oblasti energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy na dráhe, leteckej dopravy, verejných kanalizácií a vodovodov, povinnosť platiť špeciálny odvod vo výške 0,363% zo zisku presahujúceho hranicu 3 milióny €. 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 34 401,7 € (mesačne 2866,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je viac než približne 3300 €. Novelou (.pdf) zákona o dani z príjmov (plné znenie) sa nastavilo nové, progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. §15 hovorí: \"Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,\" Podľa zákona o životnom minime z 1.7.2012 je toto 194,58 € mesačne . Jednoduchým prepočtom sa teda dostávame k záveru, že vyššia daň z príjmu sa týka zamestnancov, ktorých základ dane ročne tvorí viac než 34401.744 €. Vyššia sadzba dane sa teda vzťahuje na zamestnancov, ktorí zarábajú viac než 2866,8 € mesačne v čistom. Po pripočítaní zdravotných (4%) a sociálnych odvodov (9,4%), o ktoré sa hrubá mzda znižuje pri výpočte základu dane, sa dostávame k hranici 3308,114 € mesačne v hrubom . Časť výroku o šetrení na vládnej spotrebe považujeme za pravdivú, v októbri 2012 Ministerstvo financií informovalo: \"MF SR splnilo uznesenie vlády č. 387/2012 z 30. júla 2012 o viazaní rozpočtových výdavkov v objeme 120 mil. eur. Ministerstvo financií SR oslovilo rozpočtové kapitoly s požiadavkou na predloženie návrhov, kde je možné ušetriť. Výsledkom bolo zabezpečenie viazania výdavkov, ktoré dokonca prevyšuje stanovenú sumu.\" O tomto šetrení informovali i TV Markíza a viaceré tlačové agentúry . Čo sa týka predpovede MMF , je pravdou že Slovensku v najbližších dvoch rokoch predpokladá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Pri zaokrúhlení na jedno desatinné miesto súhlasia i konkrétne čísla poskytnuté úradom vlády: Taktiež je pravdou, že EÚ ( Eurostat ) Slovensku v roku 2014 predpovedá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Je pravdou, že podľa eurostatu je v súčasnosti Slovenský verejný dlh tretí najnižší v Eurozóne: Podľa publikácie European Economic Forecast Winter 2013 je Slovensko pre rok 2014 stále na 3. mieste, pred Slovinskom a Fínskom, v pomere dlhu voči HDP. (výrok bol upravený 2.5.2013 a bola zmenená jeho pravdivostná hodnota zo \"zavádzajúci\" na \"pravdivý\"). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento \"vládny fakt\" obsahuje väčšie množstvo jednotlivých tvrdení, ktoré sú pravdivé. DPH bolo naposledy zvýšené počas vlády Ivety Radičovej - novelizácia zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nadobudla účinnosť 1. januára 2011. Čo sa zaťaženia bánk týka, ešte bývalá vláda schválila v roku 2011 Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, podľa ktorého od 1. januára 2012 banky na Slovensku musia platiť osobitný odvod vo výške 0,4% zo základu na výpočet odvodu, ktorým sa rozumela \"s uma pasív banky vykazovaných v súvahe znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky, o hodnotu podriadeného dlhu podľa osobitného predpisu, hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky.\" Súčasná vláda tento zákon v júli 2012 novelizovala , pričom \"Zmena oproti doterajšiemu zneniu nastala v podmienkach pre výpočet odvodu, a to v neznižovaní základu pre výpočet odvodu o hodnotu vkladov prijatých bankou na území Slovenskej republiky.\" Tento odvod by sa mal postupne znižovať a klesnúť až na nulu, keď bude v takzvanom rezolučnom fonde vyzbieraná suma 1 miliardy €. Slovenský bankový sektor táto povinnosť podľa medializovaných správ zaťažila natoľko, že jeho zisky v minulom roku medziročne klesli o 27%. Vláda taktiež zaťažila novým odvodom monopolné podniky, Zákon č. 235/2012 Z.z. (.pdf) o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach uložil firmám, ktorým aspoň polovica výnosov vzniká z pôsobenia v oblasti energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, poskytovania zdravotnej starostlivosti, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy na dráhe, leteckej dopravy, verejných kanalizácií a vodovodov, povinnosť platiť špeciálny odvod vo výške 0,363% zo zisku presahujúceho hranicu 3 milióny €. 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 34 401,7 € (mesačne 2866,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je viac než približne 3300 €. Novelou (.pdf) zákona o dani z príjmov (plné znenie) sa nastavilo nové, progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb. §15 hovorí: \"Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je 1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane, 2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok platného životného minima,\" Podľa zákona o životnom minime z 1.7.2012 je toto 194,58 € mesačne . Jednoduchým prepočtom sa teda dostávame k záveru, že vyššia daň z príjmu sa týka zamestnancov, ktorých základ dane ročne tvorí viac než 34401.744 €. Vyššia sadzba dane sa teda vzťahuje na zamestnancov, ktorí zarábajú viac než 2866,8 € mesačne v čistom. Po pripočítaní zdravotných (4%) a sociálnych odvodov (9,4%), o ktoré sa hrubá mzda znižuje pri výpočte základu dane, sa dostávame k hranici 3308,114 € mesačne v hrubom . Časť výroku o šetrení na vládnej spotrebe považujeme za pravdivú, v októbri 2012 Ministerstvo financií informovalo: \"MF SR splnilo uznesenie vlády č. 387/2012 z 30. júla 2012 o viazaní rozpočtových výdavkov v objeme 120 mil. eur. Ministerstvo financií SR oslovilo rozpočtové kapitoly s požiadavkou na predloženie návrhov, kde je možné ušetriť. Výsledkom bolo zabezpečenie viazania výdavkov, ktoré dokonca prevyšuje stanovenú sumu.\" O tomto šetrení informovali i TV Markíza a viaceré tlačové agentúry . Čo sa týka predpovede MMF , je pravdou že Slovensku v najbližších dvoch rokoch predpokladá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Pri zaokrúhlení na jedno desatinné miesto súhlasia i konkrétne čísla poskytnuté úradom vlády: Taktiež je pravdou, že EÚ ( Eurostat ) Slovensku v roku 2014 predpovedá druhý (po Estónsku) najvyšší rast HDP v eurozóne. Je pravdou, že podľa eurostatu je v súčasnosti Slovenský verejný dlh tretí najnižší v Eurozóne: Podľa publikácie European Economic Forecast Winter 2013 je Slovensko pre rok 2014 stále na 3. mieste, pred Slovinskom a Fínskom, v pomere dlhu voči HDP. (výrok bol upravený 2.5.2013 a bola zmenená jeho pravdivostná hodnota zo \"zavádzajúci\" na \"pravdivý\"). Dátum zverejnenia analýzy: 24.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["novelizácia", "č. 384/2011 Z. z.", "zákon", "novelizovala", "znižovať", "správ", "č.", "235/2012 Z.z.", "uložil", "Novelou", "(plné znenie)", "194,58 € mesačne", "zdravotných", "sociálnych", "Ministerstvo financií", "TV Markíza", "tlačové agentúry", "MMF", "Eurostat", "eurostatu", "publikácie"], "url": ["http://www.zervan.sk/doc/zz2010-00490-0209992.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=535", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=80", "http://www.krivak.sk/sk/legal-news.php?article=77", "http://ekonomika.sme.sk/c/6463004/bankovy-odvod-sa-bude-znizovat.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/bankovy-odvod-uradoval-bankam-klesol/620813-clanok.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F235-2012-z-z.p-34789.pdf&ei=w_t4UZP6OoOFtAb4lYHoBg&usg=AFQjCNEDxBPHWGshe0yRa7JcTHSmYJCnnA&sig2=s_siC5VEWMxzm4VMgb_hjQ&bvm=bv.45645796,d.Yms", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F235-2012-z-z.p-34789.pdf&ei=w_t4UZP6OoOFtAb4lYHoBg&usg=AFQjCNEDxBPHWGshe0yRa7JcTHSmYJCnnA&sig2=s_siC5VEWMxzm4VMgb_hjQ&bvm=bv.45645796,d.Yms", "http://ekonomika.sme.sk/c/6516528/od-septembra-zacinaju-regulovane-firmy-platit-specialny-odvod.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F395-2012-z-z.p-34954.pdf&ei=twN5UaypHOWN7Ab0noHQCw&usg=AFQjCNHvTeBP5UFRNxvLqQTswXNAPOmDug&sig2=Yp-w2AKmfTWnBVbCFhlO7Q&bvm=bv.45645796,d.ZGU", "http://www.porada.sk/t6023-zakon-o-dani-z-prijmov-od-01-01-2013-a.html#15", "http://www.employment.gov.sk/zivotne-minimum-od-172012.html", "http://www.porada.sk/t16146-zakon-o-zdravotnom-poisteni-od-01-01-2013-a.html#3", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-461#f6109719", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=532", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/ficovci-idu-setrit-na-sebe-tu-je-prehlad-podla-kapitol.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/domace/konecne-idu-setrit-aj-ministri-pozrite-sa-ako.html", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2013/01/weodata/index.aspx", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tsdde410", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:15.295440+00:00"}
{"id": "vr36173", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36173", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "On mi to sľúbil na tom predsnemovom predsedníctve a potom som sa v šoku dozvedela, že v utorok zasadá predsedníctvo, ktoré rozhodlo o Čadci, o sťažnosti kandidáta pána Holeštiaka, ktorý nepovažoval za potrebné proste akceptovať názor svojich kolegov, členov strany, ale preňho bolo dôležitejšie si získavať podporu najprv Slotu, potom Smeru, potom nejakej organizácie, ktorý si založil, až potom sa išiel naposledy opýtať svojich členov.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Juraj Holeštiak je kandidátom na primátora Čadce , je podporovaný občianskou iniciatívou Čadčania. Na začiatku jeho kandidatúry ho nepodporila okresná organizácia SNS, ale podporila nominanta HZDS. To kritizoval Ján Slota „Dotkli sme sa aj problematiky konkrétne kandidáta na primátora Čadce, kde predsedníctvo muselo zmeniť rozhodnutie okresnej konferencie v Čadci,\" povedal Slota. „ Vedenie strany akceptovalo sťažnosť, podľa ktorej okresná konferencia podporila nominanta HZDS a nie člena a podpredsedu okresnej rady Pavla Holeštiaka.“", "analysis_paragraphs": ["Juraj Holeštiak je kandidátom na primátora Čadce , je podporovaný občianskou iniciatívou Čadčania. Na začiatku jeho kandidatúry ho nepodporila okresná organizácia SNS, ale podporila nominanta HZDS. To kritizoval Ján Slota „Dotkli sme sa aj problematiky konkrétne kandidáta na primátora Čadce, kde predsedníctvo muselo zmeniť rozhodnutie okresnej konferencie v Čadci,\" povedal Slota. „ Vedenie strany akceptovalo sťažnosť, podľa ktorej okresná konferencia podporila nominanta HZDS a nie člena a podpredsedu okresnej rady Pavla Holeštiaka.“"], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Juraj Holeštiak je kandidátom na primátora Čadce", "kritizoval", "Vedenie"], "url": ["http://kysuce.sme.sk/c/5428183/prvym-kandidatom-na-primatora-cadce-je-pavol-holestiak.html", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/702345/pre-smer-sd-dohody-neplatia-tvrdi-slota", "http://tvnoviny.sk/spravy/regiony/pre-smer-sd-dohody-neplatia-tvrdi-slota.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:19.906258+00:00"}
{"id": "vr35930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35930", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ale oni nie sú schopní sa ani stretnúť v parlamente a zorganizovať si vlastnú schôdzu. Ešte raz toho hovorím. Mali k dispozícii 84 poslancov vrátanie Slovenskej národnej strany.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opozícia sa nedokázala počas dvoch dní skoordinovať s SNS a teda schôdza ani nezačala.", "analysis_paragraphs": ["Opozícia sa nedokázala počas dvoch dní skoordinovať s SNS a teda schôdza ani nezačala."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["nedokázala"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5373273/euro-sa-potapa-parlament-u-nas-grecku-krizu-ignoruje.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:28.592189+00:00"}
{"id": "vr17971", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17971", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "...existuje viacero anexií, ako Izrael anektoval Golanské výšiny, máte pocit, že by niekto voči Izraelu dával kvóty?", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že za zmocnením sa častí Golanských výšin Izraelom nenasledovali sankcie, no táto téma bola kontroverzne rozoberaná na viacerých medzinárodných fórach, pričom k ich uvaleniu vyzývalo niekoľko medzinárodných inštitúcií. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Izrael sa zmocnil častí Golanských výšin, ktoré pôvodne patrili Sýrii, už v roku 1967 počas Šesťdňovej vojny. Bývalý americký diplomat Richard Haass popisuje konflikt nasledovne: \"Samotnú vojnu rozpútal preventívny izraelský útok na egyptské letectvo v reakcii na rozhodnutie Egypta vyhostiť z Gazy a Sinajského polostrova mierový zbor OSN a uzavrieť Tiranskú úžinu medzi Sinajským a Arabským polostrovom pre všetky izraelské lode. Izrael zaútočil ako prvý, avšak väčšina pozorovateľov považovala jeho krok za legitímny akt sebaobrany voči bezprostrednej hrozbe. Izrael nemal podľa neho v úmysle bojovať na viacerých frontoch, ale vojna rýchlo eskalovala, keď vstúpili do konfliktu Jordánsko aj Sýria a pripojili sa na stranu Egypta. \"Arabské krajiny prišlo toto rozhodnutie draho. Po iba šiestich dňoch bojov ovládol Izrael Sinajský polostrov a pásmo Gazy, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem. Nový Izrael bol viac ako trikrát rozľahlejší ako starý,\" opisuje Haass. Následne v roku 1981, Izrael Golanské výšiny anektoval. Vo svojom rozhodnutí č. 497 z roku 1981 označila Bezpečnostná Rada OSN anexiu Golanských výšin za nelegálnu a neplatnú. V marci 2018 Rada OSN pre ľudké práva prijala päť uznesení týkajúcich sa Izraela a jeho nelegálnej okupácie Západneho brehu, Golanských výšin a východneho Jeruzalema. Tieto uznesenia vyzývajú Izrael, aby ustúpil z okupovaných Golanských výšin a vyzývajú medzinárodné spoločenstvo aby voči Izraelu zaviedlo zbrojné embargo a pozastavilo predaj zbraní Izraelu. Od roku 1981 sa objavilo viacero návrhov na zavedenie obdchodných sankcií voči Izraelu, avšak tieto návrhy neboli úspešné. Jedným z nich bol aj návrh Európskeho parlamentu v roku 2002 na pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorá Izraelu zabezpečuje preferenčný obchodný vzťah s EÚ. Tento návrh nebol ministrami zahraničných vecí EÚ schválený. Takisto, neboli žiadne sankcie voči Izraelu prijaté Bezpečnostnou Radou OSN. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že za zmocnením sa častí Golanských výšin Izraelom nenasledovali sankcie, no táto téma bola kontroverzne rozoberaná na viacerých medzinárodných fórach, pričom k ich uvaleniu vyzývalo niekoľko medzinárodných inštitúcií. Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Izrael sa zmocnil častí Golanských výšin, ktoré pôvodne patrili Sýrii, už v roku 1967 počas Šesťdňovej vojny. Bývalý americký diplomat Richard Haass popisuje konflikt nasledovne: \"Samotnú vojnu rozpútal preventívny izraelský útok na egyptské letectvo v reakcii na rozhodnutie Egypta vyhostiť z Gazy a Sinajského polostrova mierový zbor OSN a uzavrieť Tiranskú úžinu medzi Sinajským a Arabským polostrovom pre všetky izraelské lode. Izrael zaútočil ako prvý, avšak väčšina pozorovateľov považovala jeho krok za legitímny akt sebaobrany voči bezprostrednej hrozbe. Izrael nemal podľa neho v úmysle bojovať na viacerých frontoch, ale vojna rýchlo eskalovala, keď vstúpili do konfliktu Jordánsko aj Sýria a pripojili sa na stranu Egypta. \"Arabské krajiny prišlo toto rozhodnutie draho. Po iba šiestich dňoch bojov ovládol Izrael Sinajský polostrov a pásmo Gazy, Golanské výšiny, Západný breh Jordánu a celý Jeruzalem. Nový Izrael bol viac ako trikrát rozľahlejší ako starý,\" opisuje Haass. Následne v roku 1981, Izrael Golanské výšiny anektoval. Vo svojom rozhodnutí č. 497 z roku 1981 označila Bezpečnostná Rada OSN anexiu Golanských výšin za nelegálnu a neplatnú. V marci 2018 Rada OSN pre ľudké práva prijala päť uznesení týkajúcich sa Izraela a jeho nelegálnej okupácie Západneho brehu, Golanských výšin a východneho Jeruzalema. Tieto uznesenia vyzývajú Izrael, aby ustúpil z okupovaných Golanských výšin a vyzývajú medzinárodné spoločenstvo aby voči Izraelu zaviedlo zbrojné embargo a pozastavilo predaj zbraní Izraelu. Od roku 1981 sa objavilo viacero návrhov na zavedenie obdchodných sankcií voči Izraelu, avšak tieto návrhy neboli úspešné. Jedným z nich bol aj návrh Európskeho parlamentu v roku 2002 na pozastavenie dohody medzi EÚ a Izraelom, ktorá Izraelu zabezpečuje preferenčný obchodný vzťah s EÚ. Tento návrh nebol ministrami zahraničných vecí EÚ schválený. Takisto, neboli žiadne sankcie voči Izraelu prijaté Bezpečnostnou Radou OSN. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["zmocnil", "popisuje", "č. 497", "označila", "prijala", "návrh", "nebol", "prijaté"], "url": ["https://focus.hnonline.sk/zahranicie/clanok/1743353-ake-nepokoje-zaziva-izrael", "https://dennikn.sk/775618/patdesiatrocna-sestdnova-vojna/", "http://unscr.com/en/resolutions/497", "https://www.nytimes.com/2016/04/27/world/middleeast/golan-israel-un-security-council.html", "https://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session37/Documents/A_HRC_37_38.docx", "https://www.euractiv.com/section/development-policy/news/no-eu-sanctions-against-israel/", "https://www.euractiv.com/section/development-policy/news/no-eu-sanctions-against-israel/", "https://scsanctions.un.org/fop/fop?xml=htdocs/resources/xml/en/consolidated.xml&xslt=htdocs/resources/xsl/en/consolidated.xsl"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:25.066819+00:00"}
{"id": "45047", "numeric_id": 45047, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45047", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Jedna vec je tá povinnosť nosiť rúška. Dnes už je zakázané vyjsť na ulicu bez rúška a pod hrozbou pokuty.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Úrad verejného zdravotníctva vydal 24. marca nariadenie, podľa ktorého je zakázané vychádzať na ulicu bez „prekrytia horných dýchacích ciest (napr. respirátor, rúško, šál, šatka).” Pokutu nariadenie nespomína, pri niektorých iných opatreniach sú pritom možné postihy uvedené. Hlavný hygienik Ján Mikas 26. marca uviedol , že o udeľovaní pokuty za nenosenie rúška budú uvažovať, ak by sa takéto prípady množili. Hoci štát nenosenie rúšok najprv nepokutoval, túto možnosť mal. Podľa advokáta Olivera Majdúcha môžu byť občania sankcionovaní za nespolupracovanie pri plnení opatrení Úradu verejného zdravotníctva na predchádzanie ochorenia. „... prebieha komunikácia s Policajným zborom o tom, akým spôsobom pristúpime v nasledujúcich dňoch k sankčným opatreniam. Pravdepodobne bude polícia v uliciach zisťovať priestupky a na základe ich zápisníc bude tunajší RÚVZ ukladať pokuty,” uviedol košický Úrad verejného zdravotníctva 27. marca. Polícia neskôr hovorila o pokute až vo výške 1000 eur. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Úrad verejného zdravotníctva vydal 24. marca nariadenie, podľa ktorého je zakázané vychádzať na ulicu bez „prekrytia horných dýchacích ciest (napr. respirátor, rúško, šál, šatka).” Pokutu nariadenie nespomína, pri niektorých iných opatreniach sú pritom možné postihy uvedené. Hlavný hygienik Ján Mikas 26. marca uviedol , že o udeľovaní pokuty za nenosenie rúška budú uvažovať, ak by sa takéto prípady množili. Hoci štát nenosenie rúšok najprv nepokutoval, túto možnosť mal. Podľa advokáta Olivera Majdúcha môžu byť občania sankcionovaní za nespolupracovanie pri plnení opatrení Úradu verejného zdravotníctva na predchádzanie ochorenia. „... prebieha komunikácia s Policajným zborom o tom, akým spôsobom pristúpime v nasledujúcich dňoch k sankčným opatreniam. Pravdepodobne bude polícia v uliciach zisťovať priestupky a na základe ich zápisníc bude tunajší RÚVZ ukladať pokuty,” uviedol košický Úrad verejného zdravotníctva 27. marca. Polícia neskôr hovorila o pokute až vo výške 1000 eur. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["vydal", "iných", "uviedol", "advokáta", "uviedol", "hovorila"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_povinnost_nosit_ruska_24032020.pdf", "http://www.uvzsr.sk/docs/info/covid19/Opatrenie_UVZSR_zakaz_hromadnych_podujati_od_24032020.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1179497/za-nenosenie-ruska-mozete-dostat-pokutu-tvrdi-advokat.html", "https://www.ta3.com/clanok/1179497/za-nenosenie-ruska-mozete-dostat-pokutu-tvrdi-advokat.html", "https://kosicednes.sk/udalosti/ruska-su-uz-povinne-kto-kontroluje-ake-su-sankcie/", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/a.1522428691120681/3241933792503487/?type=3&theater"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:31.889072+00:00"}
{"id": "vr14702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14702", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Gabčíkovo elektráreň je naspäť v rukách štátu, dostali sme matku SPP naspäť do rúk štátu, zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska, Transpetrol je komplet celý v rukách štátu. Zabezpečili sme opčné právo v prípade Slovenských elektrární.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí správne o vypovedaní zmluvy o prenájme Gabčíkova, opätovnom nadobudnutí 100 % vlastníctva v SPP a Transpetrole, zastavení plánovanej privatizácie bratislavského letiska i predkupnom práve štátu v Slovenských elektrárňach. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý. V roku 2006 došlo k odpredaju 66 percentného podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne talianskej spoločnosti Enel . S podielom v Slovenských elektrárňach Enel získal do dlhodobého prenájmu aj elektráreň Gabčíkovo. Na konci roku 2014 vláda rozhodla o zrušení prenájmu Gabčíkova. Vodné dielo Gabčíkovo však bolo vždy v štátnom vlastníctve. V júni 2014 sa po dvanástich rokoch od privatizácie dostala spoločnosť SPP opäť do štátneho vlastníctva. Zvyšný 49 % podiel spoločnosti dostal štát za prebratie asi 60 miliónového dlhu. Vláda Mikuláša Dzurindu plánovala privatizáciu bratislavského letiska, ktoré však vláda Roberta Fica zastavila a letisko sa rozhodla rozvíjať vo vlastnej réžii. Slovenská republika 26. marca 2009 odkúpila 49% balík akcií Transpetrolu od ruského koncernu Jukos a tak sa spoločnosť dostala späť do úplného vlastníctva štátu. Jukos získal akcie za vlády M. Dzurindu v roku 2002. Vláda v decembri 2015 získala opciu na 17 % akcií v elektrárňach a zároveň aj predkupné právo na všetky akcie podniku.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí správne o vypovedaní zmluvy o prenájme Gabčíkova, opätovnom nadobudnutí 100 % vlastníctva v SPP a Transpetrole, zastavení plánovanej privatizácie bratislavského letiska i predkupnom práve štátu v Slovenských elektrárňach. Tento výrok tak hodnotíme ako pravdivý. V roku 2006 došlo k odpredaju 66 percentného podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne talianskej spoločnosti Enel . S podielom v Slovenských elektrárňach Enel získal do dlhodobého prenájmu aj elektráreň Gabčíkovo. Na konci roku 2014 vláda rozhodla o zrušení prenájmu Gabčíkova. Vodné dielo Gabčíkovo však bolo vždy v štátnom vlastníctve. V júni 2014 sa po dvanástich rokoch od privatizácie dostala spoločnosť SPP opäť do štátneho vlastníctva. Zvyšný 49 % podiel spoločnosti dostal štát za prebratie asi 60 miliónového dlhu. Vláda Mikuláša Dzurindu plánovala privatizáciu bratislavského letiska, ktoré však vláda Roberta Fica zastavila a letisko sa rozhodla rozvíjať vo vlastnej réžii. Slovenská republika 26. marca 2009 odkúpila 49% balík akcií Transpetrolu od ruského koncernu Jukos a tak sa spoločnosť dostala späť do úplného vlastníctva štátu. Jukos získal akcie za vlády M. Dzurindu v roku 2002. Vláda v decembri 2015 získala opciu na 17 % akcií v elektrárňach a zároveň aj predkupné právo na všetky akcie podniku."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["Enel", "zrušení", "dostala", "plánovala", "odkúpila", "získal", "opciu"], "url": ["https://www.enel.com/en-gb/investors/press_releases/enel-acquisition-of-66-of-slovenske-elektrarne-completed/r/1595092", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/338532-zvrat-v-privatizacii-stat-si-vzal-spat-gabcikovo/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/319814-stat-ovladol-matersky-podnik-spp/", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/privatizacia-bratislavskeho-letiska-ma-strategicky-vyznam-pre-jeho-dalsi-rozvoj.html?page_id=3052", "http://ekonomika.sme.sk/c/4370032/jahnatek-kupa-transpetrolu-nebude-mat-vplyv-na-rozpocet.html", "http://hn.hnonline.sk/transpetrol-je-zase-nas-jukos-to-vzdal-324152", "http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/enel-a-ministerstvo-uzavreli-memorandum/18715/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:44.451570+00:00"}
{"id": "vr14604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14604", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "S nami (KDH, pozn.) ide šéf a celá skupina malých živnostníkov a podnikateľov Vlado Sirotka.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že niekoľko živnostníkov kandiduje na kandidátke KDH. Ide napríklad o Ďurkovský, Hovanec, Hatala, Herman a iní. Vladimír Sirotka je prezidentom Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že niekoľko živnostníkov kandiduje na kandidátke KDH. Ide napríklad o Ďurkovský, Hovanec, Hatala, Herman a iní. Vladimír Sirotka je prezidentom Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["napríklad", "prezidentom"], "url": ["https://dennikn.sk/313848/kandidatna-listina-kdh-parlamentne-volby-2016/", "http://www.teraz.sk/slovensko/kdh-a-asociacia-malych-podnikov-podpis-m/162420-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:03.392272+00:00"}
{"id": "vr35314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35314", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Samotná vláda pripúšťa, že budúci rok vďaka úspornému balíčku klesne hospodársky rast.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Makroekonomických prognóz MFSR na roky 2010 – 2013 (aktualiy8cia September 2010, pdf) počíta ministerstvo s rastom reálneho HDP o 3,3% v stálych cenách oproti 4% z roku 2010, avšak s rastom nominálneho HDP o 6,5% v bežných cenách oproti 4,1% v roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Makroekonomických prognóz MFSR na roky 2010 – 2013 (aktualiy8cia September 2010, pdf) počíta ministerstvo s rastom reálneho HDP o 3,3% v stálych cenách oproti 4% z roku 2010, avšak s rastom nominálneho HDP o 6,5% v bežných cenách oproti 4,1% v roku 2010."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognóz"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Ekonomicke_prognozy/Progn_sep2010/final_prognozy_web_SEP2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:23.122433+00:00"}
{"id": "vr30291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30291", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "V 2006 sme boli v 2. alebo v 3. roku po zavedení rovnej dane. Ako dúfam, že nám uznáte, že sme sa stavali k daňovému systému nie ako ku kalendáru trhaciemu a tu sme proste, tie príjmy v rokoch 6, 7 a o dostačovali. (reakcia na poznámku moderátorky Puškárovej, že pred voľbami 2006 strana Smer sľubovala zrušenie rovnej dane, ktoré sa neuskutočnilo, pozn.)", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovná daň bola na Slovensku zavedená počas druhej vlády Mikuláša Dzurinu ako súčasť daňovej reformy , s účinnosťou od 1. januára 2004.", "analysis_paragraphs": ["Rovná daň bola na Slovensku zavedená počas druhej vlády Mikuláša Dzurinu ako súčasť daňovej reformy , s účinnosťou od 1. januára 2004."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["daňovej reformy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:12.101272+00:00"}
{"id": "vr38071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38071", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Vyhrala v súťaži, ktorú ste vy zriadili. (firma na nájom budovy pre daňovákov v Košiciach) Vy ste zriadili pravidlá tejto súťaže, pán Maďarič.", "statement_date": "2011-04-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Denník SME : \"Pokiaľ viem, boli tam štyria uchádzači a toto boli relevantné dve ponuky,\" poznamenal v pondelok Mikulčík o firmách Nitra Invest a VSH. Avšak z dokumentov, ktoré riaditeľstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podľa týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej súťaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou a je zavádzajúce tvrdiť, že firma vyhrala v súťaži organizovanej minulým vedením. Je pravda, že súčasné vedenie vybralo víťaza na základe typovo podobnej verejnej súťaže, ale rozhodne neboli takýmto typom súťaže viazaný. Podľa zákona č.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní existuj[ následovné: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná súťaž, b) užšia súťaž, c) rokovacie konania, d) súťažný dialóg.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME : \"Pokiaľ viem, boli tam štyria uchádzači a toto boli relevantné dve ponuky,\" poznamenal v pondelok Mikulčík o firmách Nitra Invest a VSH. Avšak z dokumentov, ktoré riaditeľstvo zverejnilo, vyplýva, že vlani vyhodnocovali ponuky na prenájom od štyroch firiem – VSH development, Immo V., Cassovar Bussiness Center a Columba. Ako vidíme Nitra Invest v zozname nefiguruje. Podľa týchto informácií nebola Nitra Invest vybratá na základe minulej súťaže, organizovanej vedením dosadeným minulou vládou a je zavádzajúce tvrdiť, že firma vyhrala v súťaži organizovanej minulým vedením. Je pravda, že súčasné vedenie vybralo víťaza na základe typovo podobnej verejnej súťaže, ale rozhodne neboli takýmto typom súťaže viazaný. Podľa zákona č.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf) § 24 Postupy vo verejnom obstarávaní existuj[ následovné: \"(1) Postupy vo verejnom obstarávaní sú a) verejná súťaž, b) užšia súťaž, c) rokovacie konania, d) súťažný dialóg.\""], "analysis_date": "2011-04-18", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME", "zákona č.25/2006 o verejnom obstarávaní (.pdf)"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5848851/radicova-je-o-kauze-prenajmu-ticho.html", "http://www.uvo.gov.sk/download/legislativa/z25_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:21.354951+00:00"}
{"id": "vr29288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29288", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Treba povedať, že Slovensko je jednou z posledných krajín v Európskej únii, kde zotrvávame na takom modeli financovania, ktorý teda nám upravuje komunistický zákon z roku 1949. Dokonca aj v susednom Poľsku, ktoré je vnímané ako katolícka krajina, zaviedli odluku cirkvi od štátu s platnosťou od 1. januára 2014.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Financovanie cirkví upravuje zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z roku 1949. Tento zákon bol schválený konkrétne 14.10.1949. Od 1. januára 2014 si veriaci v Poľsku financujú cirkev samostatne, čo potvrdzuje pravdivosť aj druhej časti výroku D. Krajcera.", "analysis_paragraphs": ["Financovanie cirkví upravuje zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z roku 1949. Tento zákon bol schválený konkrétne 14.10.1949. Od 1. januára 2014 si veriaci v Poľsku financujú cirkev samostatne, čo potvrdzuje pravdivosť aj druhej časti výroku D. Krajcera."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["1. januára 2014", "Zákon"], "url": ["http://www.jetotak.sk/editorial/cas-na-odluku-cirkvi-od-statu", "http://old.culture.gov.sk/cirkev-nabozenske-spolocnosti/legislatva/zkony/218/1949"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:47.921033+00:00"}
{"id": "vr37294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37294", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Sľub od Richarda Sulíka, že zabezpečia, aby naše riešenia, ktoré sme navrhovali a naše sľuby, ktoré sme, na základe ktorých sme získali hlasy vo voľbách, aby boli pri najbližšej aktualizácii vládneho programu dostané vlastne do vládneho programu. Aby o naše riešenia bol rozšírený vládny program. Toto neexistuje. V podstate na druhý deň to Richard Sulík poprel, pani premiérka, že žiadna ďalšia aktualizácia vládneho programu už nebude.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "TASR a SITA uviedli k dohode Sulíka a Matovica 2. augusta 2010:", "analysis_paragraphs": ["TASR a SITA uviedli k dohode Sulíka a Matovica 2. augusta 2010:"], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR a SITA", "HN"], "url": ["http://www.pluska.sk/slovensko/politika/sulik-restartoval-vztahy-matovicom.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-45401890-sulik-ma-obycajnych-ludi-vlada-vacsinu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:40.039619+00:00"}
{"id": "vr15876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15876", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "...SaS má už od roku 2010 riešenie a to je prijať zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách.", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že strana SaS v roku 2010 navrhovala prijať legislatívnu normu o sociálne odkázaných spoločenstvách. Demagog.SK nehodnotí, či je to skutočne \"riešenie\". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SAS vypracovala v roku 2010 program (. pdf ,s.26) 120 nápadov, ktorý zahŕňa aj riešenie problému sociálne odkázaných spoločenstiev. SaS v 25.bode programu navrhuje nasledovné: \" Uzákoniť samostatnú legislatívnu normu o SOS komunitách, ktorá by definovala SOS komunity a stanovila priority v riešení ich problémov. Zadefinovaním kategórie SOS umožníme lepšie a ucelené riešenie problémov SOS, tvorbu štatistiky kriminality, počtu detí vo vzdelávacom procese a pod. Tak bude možné sledovať vplyvy a dôsledky navrhovaných riešení v praxi na komunitu SOS a ich následné vyhodnocovanie. \" Podľa SaS na Slovensku neexistuje rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS). SOS je komunita spĺňajúca minimálne tri z nasledujúcich podmienok: \"z viac ako 75% obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu. z minimálne 50% obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie. z bývanie viac ako 50% obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané. z vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými.\" (s. 25) Návrh zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách bol predložený na rok 2011. V septembri 2011 sa malo uskutočniť rokovanie na pôde Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa však na protest jedného z partnerov vlády neuskutočnilo. Proti návrhu sa postavilo KDH a časť poslancov SDKÚ-DS, obhajovala ho Lucia Nicholsonová (SaS). Návrh totižto zabrúsil aj do oblasti zdravia, kde navrhuje bezplatný dobrovoľný prístup k antikoncepcii a sterilizačným úkonom. Zahŕňal aj zabezpečenie finančnej dostupnosti antikoncepčných prostriedkov: hormonálne preplácať plnou sumou, vnútromaternicové telieska preplatiť vrátane ich “zdravotného” výkonu. Na sterilizáciu bol navrhovaný príspevok pre sociálne vylúčené osoby z úradu práce a zo zdravotnej poisťovne. Ďalšie naplánované rokovanie nebolo uskutočnené v plnom rozsahu, nakoľko bola vyjadrená nedôvera parlamentu vláde Slovenskej republiky v októbri 2011. Podľa európskej komisie (. pdf . s. 8) patrí na Slovensku oblasť začleňovania vylúčených občanov k trvale slabým miestam slovenskej politiky. Nepriaznivo hodnotí aj zrušenie legislatívneho zámeru zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že strana SaS v roku 2010 navrhovala prijať legislatívnu normu o sociálne odkázaných spoločenstvách. Demagog.SK nehodnotí, či je to skutočne \"riešenie\". Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Strana SAS vypracovala v roku 2010 program (. pdf ,s.26) 120 nápadov, ktorý zahŕňa aj riešenie problému sociálne odkázaných spoločenstiev. SaS v 25.bode programu navrhuje nasledovné: \" Uzákoniť samostatnú legislatívnu normu o SOS komunitách, ktorá by definovala SOS komunity a stanovila priority v riešení ich problémov. Zadefinovaním kategórie SOS umožníme lepšie a ucelené riešenie problémov SOS, tvorbu štatistiky kriminality, počtu detí vo vzdelávacom procese a pod. Tak bude možné sledovať vplyvy a dôsledky navrhovaných riešení v praxi na komunitu SOS a ich následné vyhodnocovanie. \" Podľa SaS na Slovensku neexistuje rómsky problém, ale problém sociálne odkázaných spoločenstiev (SOS). SOS je komunita spĺňajúca minimálne tri z nasledujúcich podmienok: \"z viac ako 75% obyvateľov žije v sociálnom pásme chudoby až biedy, dlhodobo žijú v stave hmotnej núdze a sú odkázaní na pomoc štátu. z minimálne 50% obyvateľov nemá ukončené základné vzdelanie. z bývanie viac ako 50% obyvateľov nedosahuje ani základný štandard (plocha prislúchajúca počtu obyvateľov jedného príbytku, elektrina, kúrenie, voda) a v ktorých obyvatelia domov nemajú vlastnícky vzťah k pozemkom, alebo ich príbytky nie sú majetkovo vysporiadané. z vysoký výskyt kriminality vrátane priestupkov a deliktov a kriminality medzi deťmi a mladistvými.\" (s. 25) Návrh zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách bol predložený na rok 2011. V septembri 2011 sa malo uskutočniť rokovanie na pôde Hospodárskej a sociálnej rady, ktoré sa však na protest jedného z partnerov vlády neuskutočnilo. Proti návrhu sa postavilo KDH a časť poslancov SDKÚ-DS, obhajovala ho Lucia Nicholsonová (SaS). Návrh totižto zabrúsil aj do oblasti zdravia, kde navrhuje bezplatný dobrovoľný prístup k antikoncepcii a sterilizačným úkonom. Zahŕňal aj zabezpečenie finančnej dostupnosti antikoncepčných prostriedkov: hormonálne preplácať plnou sumou, vnútromaternicové telieska preplatiť vrátane ich “zdravotného” výkonu. Na sterilizáciu bol navrhovaný príspevok pre sociálne vylúčené osoby z úradu práce a zo zdravotnej poisťovne. Ďalšie naplánované rokovanie nebolo uskutočnené v plnom rozsahu, nakoľko bola vyjadrená nedôvera parlamentu vláde Slovenskej republiky v októbri 2011. Podľa európskej komisie (. pdf . s. 8) patrí na Slovensku oblasť začleňovania vylúčených občanov k trvale slabým miestam slovenskej politiky. Nepriaznivo hodnotí aj zrušenie legislatívneho zámeru zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zákona", "Proti", "rokovanie", "pdf"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj2z__F-6_SAhWDXiwKHVaQD30QFggeMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.strana-sas.sk%2Ffile%2F3610%2FProgram-SaS-120-napadov.pdf&usg=AFQjCNEtdJYtZPb2Kda4Rc5JIm-eQUe7bA&sig2=WjbOCie57a3pwkxew3N5dg&bvm=bv.148073327,d.bGg", "http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-137940?prefixFile=m_", "https://www.postoj.sk/2217/tema-sterilizacia-a-antikoncepcia-za-statne", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-145726?prefixFile=m_", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwjLw5SlhbDSAhXBXSwKHWc7CcMQFggiMAI&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Fsocial%2FBlobServlet%3FdocId%3D9958%26langId%3Dsk&usg=AFQjCNEXyr3wV3SHOKcOxiiXam52xovflw&sig2=qMMjwAe_rqnJ6RbWXLaxwg&bvm=bv.148073327,d.bGg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:14.439036+00:00"}
{"id": "vr38786", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38786", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Fico odsúhlasil pôžičku Grékom, my sme ju zamietli.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalá vláda na rokovaní 8. mája 2010 schválila Návrh postupu členských štátov eurozóny k poskytnutiu pomoci Helénskej republiky , ktorý vychádzal zo záverov dohodnutých na Rade. V predkladacej správe k materiálu sa píše: V zmysle záverov Rozhodnutia Rady Európskej únie z 5. mája 2010 sa členské štáty eurozóny zaviazali poskytnúť Grécku finančnú stabilizačnú pomoc prostredníctvo bilaterálnych pôžičiek. Pomoc Grécku bude súčasne financovaná Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou. Bilaterálna pôžička Slovenskej republiky Grécku bude súčasťou bilaterálnych pôžičiek poskytnutých členmi eurozóny, ktoré budú centrálne riadené Európskou komisiou. Zmluvný mechanizmus pomoci Grécku sa bude uskutočňovať na základe dvoch zmlúv, a to prostredníctvom Úverovej zmluvy a Veriteľskej zmluvy. Veriteľská zmluva predpokladá, že zmluvnými stranami budú len (suverénne) veriteľské členské štáty eurozóny. Naproti tomu samotná Úverová zmluva sa bude podpisovať len medzi Európskou komisiou poverenou členskými štátmi eurozóny a Gréckom ako dlžníkom. Povinnosť Slovenskej republiky byť viazaná obidvoma zmluvami (t.j. poskytnúť úver) je však podmienená splnením vnútroštátnych postupov potrebných na nadobudnutie účinnosti obidvoch zmlúv pre Slovenskú republiku ako aj vykonaním viacerých legislatívnych zmien. SME k tomu napríklad napísalo : Počiatkov podpis však neznamená zelenú pre našu pôžičku. Veriteľskú aj úverovú zmluvu a celú pôžičku musí u nás schváliť parlament. To je podmienka, bez ktorej peniaze Grékom nepožičiame. O pôžičke sa podľa Fica bude u nás rozhodovať až po voľbách. „O tomto som informoval všetkých členov eurozóny,“ povedal Fico. Za plnenie tejto pôžičky Grécku hlasoval po voľbách iba jeden poslanec.", "analysis_paragraphs": ["Bývalá vláda na rokovaní 8. mája 2010 schválila Návrh postupu členských štátov eurozóny k poskytnutiu pomoci Helénskej republiky , ktorý vychádzal zo záverov dohodnutých na Rade. V predkladacej správe k materiálu sa píše: V zmysle záverov Rozhodnutia Rady Európskej únie z 5. mája 2010 sa členské štáty eurozóny zaviazali poskytnúť Grécku finančnú stabilizačnú pomoc prostredníctvo bilaterálnych pôžičiek. Pomoc Grécku bude súčasne financovaná Medzinárodným menovým fondom a Európskou úniou. Bilaterálna pôžička Slovenskej republiky Grécku bude súčasťou bilaterálnych pôžičiek poskytnutých členmi eurozóny, ktoré budú centrálne riadené Európskou komisiou. Zmluvný mechanizmus pomoci Grécku sa bude uskutočňovať na základe dvoch zmlúv, a to prostredníctvom Úverovej zmluvy a Veriteľskej zmluvy. Veriteľská zmluva predpokladá, že zmluvnými stranami budú len (suverénne) veriteľské členské štáty eurozóny. Naproti tomu samotná Úverová zmluva sa bude podpisovať len medzi Európskou komisiou poverenou členskými štátmi eurozóny a Gréckom ako dlžníkom. Povinnosť Slovenskej republiky byť viazaná obidvoma zmluvami (t.j. poskytnúť úver) je však podmienená splnením vnútroštátnych postupov potrebných na nadobudnutie účinnosti obidvoch zmlúv pre Slovenskú republiku ako aj vykonaním viacerých legislatívnych zmien. SME k tomu napríklad napísalo : Počiatkov podpis však neznamená zelenú pre našu pôžičku. Veriteľskú aj úverovú zmluvu a celú pôžičku musí u nás schváliť parlament. To je podmienka, bez ktorej peniaze Grékom nepožičiame. O pôžičke sa podľa Fica bude u nás rozhodovať až po voľbách. „O tomto som informoval všetkých členov eurozóny,“ povedal Fico. Za plnenie tejto pôžičky Grécku hlasoval po voľbách iba jeden poslanec."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Návrh postupu členských štátov eurozóny k poskytnutiu pomoci Helénskej republiky", "predkladacej správe", "napríklad napísalo", "hlasoval po voľbách"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=17993", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-119068?prefixFile=m_", "http://ekonomika.sme.sk/c/5367226/vlada-prezila-grecky-vikend.html", "http://spravy.pravda.sk/za-pozicku-grecku-hlasoval-jediny-poslanec-fk2-/sk_domace.asp?c=A100811_165539_sk_ekonomika_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:46.262166+00:00"}
{"id": "vr27072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27072", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď sme boli spolu s pánom Kňažkom v UPeCe v pondelok, tak dostal otázku, že bol v šiestich politických stranách a veľmi hrdo, a mne sa to páčilo, tá reakcia, že “Ja som nebol v šiestich politických stranách, ja som ich šesť zakladal.”", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Milan Kňažko povedal, že do žiadnej strany nevstúpil, ale vždy ju založil. Avšak na spomínanej diskusii sa nehovorilo o šiestich stranách, ale o “niekoľkých stranách”. Výrok Radoslava Procházka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nR. Procházka cituje slová M. Kňažka, ktoré povedal na diskusii 24. februára 2014 na diskusii v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline v Bratislave. M. Kňažko dotal otázku: “vy ste boli v niekoľkých stranách, niektoré ste aj sám zakladali”, na ktorú M. Kňažko odpovedal, že “Otázka nebola presná, pretože nie je pravdou, že som v niekoľkých stranách bol a niekoľko som založil. Všetky som založil, nikdy som do žiadnej strany nevstúpil. Nikdy, vždy som ju založil”. Záznam celej diskusie nájdete TU (otázka a odpoveď od času 1:22, pozn.)", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Milan Kňažko povedal, že do žiadnej strany nevstúpil, ale vždy ju založil. Avšak na spomínanej diskusii sa nehovorilo o šiestich stranách, ale o “niekoľkých stranách”. Výrok Radoslava Procházka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "R. Procházka cituje slová M. Kňažka, ktoré povedal na diskusii 24. februára 2014 na diskusii v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline v Bratislave. M. Kňažko dotal otázku: “vy ste boli v niekoľkých stranách, niektoré ste aj sám zakladali”, na ktorú M. Kňažko odpovedal, že “Otázka nebola presná, pretože nie je pravdou, že som v niekoľkých stranách bol a niekoľko som založil. Všetky som založil, nikdy som do žiadnej strany nevstúpil. Nikdy, vždy som ju založil”. Záznam celej diskusie nájdete TU (otázka a odpoveď od času 1:22, pozn.)"], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["TU"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=sU6GoCPdAtY&list=UU8sllpcaYq8QPcall8ny4Hg&feature=c4-overview"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:50.225041+00:00"}
{"id": "vr18082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18082", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "...koľko má tabuľkový počet našich ozbrojených síl? 16 tisíc. Koľko máme obsadených? 12 tisíc. My máme na 75% naplnený početný stav slovenskej armády.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Krajniak svojim výrokom chcel poukázať na nízky počet profesionálnych vojakov v ozbrojených silách. Zatiaľ, čo v roku 2006 bol plánovaný počet vojakov 19 500, z čoho reálne bolo obsadených 15 300, v roku 2017 tieto čísla klesli na 16 077 plánovaných a 12 180 reálne obsadených miest (údaje k 6. júlu 2017), z čoho vyplýva, že obsadených je reálne 75 % ( .doc , s. 5). Na základe získaných údajov Ministerstva obrany Slovenskej republiky hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Milan Krajniak svojim výrokom chcel poukázať na nízky počet profesionálnych vojakov v ozbrojených silách. Zatiaľ, čo v roku 2006 bol plánovaný počet vojakov 19 500, z čoho reálne bolo obsadených 15 300, v roku 2017 tieto čísla klesli na 16 077 plánovaných a 12 180 reálne obsadených miest (údaje k 6. júlu 2017), z čoho vyplýva, že obsadených je reálne 75 % ( .doc , s. 5). Na základe získaných údajov Ministerstva obrany Slovenskej republiky hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-09-18", "analysis_sources": {"text": ["nízky", ".doc", "SITA"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/443028-rezort-obrany-bije-na-poplach-vojakov-je-malo-a-klesa-ich-kvalita/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212275", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/443028-rezort-obrany-bije-na-poplach-vojakov-je-malo-a-klesa-ich-kvalita/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:04.660070+00:00"}
{"id": "vr17028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17028", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...každý 1. september bude nový minister ako to posledných päť rokov bolo (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas piatich rokov (2013-2017) sa vo funkcii ministra školstva vystriedalo šesť ministrov. Každý školský rok (začiatok 1. septembra) otváral nový minister alebo ministerka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte v roku 2012 počas druhej vlády Roberta Fica zasadol do ministerského kresla Dušan Čaplovič. Jeho pôsobenie poznačili viaceré kauzy, napríklad prenájom predraženej limuzíny , alebo objednávka nového loga pre Ústav informácií a prognóz za 8650 eur. Úrad pre verejné obstarávanie preveroval u Čaploviča 11 tendrov vo výške viac ako 70 miliónov eur pre podozrenie z netransparentnosti. Čaplovičovo funkčné obdobie je spájané aj s celoslovenským štrajkom učiteľov, ktorý sa konal 7. mája 2013. Dušan Čaplovič podal 2. júla 2014 demisiu a na jeho miesto nastúpil Peter Pellegrini. Ten po piatich mesiacoch rezort školstva opustil, aby vo funkcii predsedu parlamentu mohol nahradiť Pavla Pašku, ktorý odstúpil po odhalení kauzy predraženej kúpy CT prístroja. Na post ministra nastúpil 25. novembra 2014 Juraj Draxler, ktorý počas Pellegriniho funkčného obdobia pôsobil ako jeho poradca a neskôr bol vymenovaný za štátneho tajomníka rezortu školstva. Draxler ako minister školstva presadil viacero reforiem, napríklad zavedenie duálneho vzdelávania , nové vzdelávacie plány pre základné školy či vymenovanie riaditeľa odboru ochrany práv v regionálnom školstve (tzv. školského ombudsmana ). Opozičné strany sa snažili o jeho odvolanie kvôli kauze v Metodicko-pedagogickom centre, situácii okolo budovy Ekoiuventy a podozrivej dotácii pre Vysokú školu Danubius v Sládkovičove, avšak Draxler ostal vo funkcii do riadneho konca volebného obdobia. Dňa 23. marca 2016 bol za nového ministra školstva vymenovaný Peter Plavčan. Po tom, ako sa prevalila kauza okolo prerozdeľovania eurofondov na výskum a inovácie, keď dotácie mali dostať prevažne súkromné firmy, sa Plavčan rozhodol podať demisiu ku dňu 31. augusta 2017. Dočasným vedením rezortu školstva bola následne 1. septembra 2017 poverená ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná . Tá vo funkcii pôsobila, pokým prezident Kiska 13. septembra 2017 nevymenoval za ministerku školstva Martinu Lubyovú .", "analysis_paragraphs": ["Počas piatich rokov (2013-2017) sa vo funkcii ministra školstva vystriedalo šesť ministrov. Každý školský rok (začiatok 1. septembra) otváral nový minister alebo ministerka. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Ešte v roku 2012 počas druhej vlády Roberta Fica zasadol do ministerského kresla Dušan Čaplovič. Jeho pôsobenie poznačili viaceré kauzy, napríklad prenájom predraženej limuzíny , alebo objednávka nového loga pre Ústav informácií a prognóz za 8650 eur. Úrad pre verejné obstarávanie preveroval u Čaploviča 11 tendrov vo výške viac ako 70 miliónov eur pre podozrenie z netransparentnosti. Čaplovičovo funkčné obdobie je spájané aj s celoslovenským štrajkom učiteľov, ktorý sa konal 7. mája 2013. Dušan Čaplovič podal 2. júla 2014 demisiu a na jeho miesto nastúpil Peter Pellegrini. Ten po piatich mesiacoch rezort školstva opustil, aby vo funkcii predsedu parlamentu mohol nahradiť Pavla Pašku, ktorý odstúpil po odhalení kauzy predraženej kúpy CT prístroja. Na post ministra nastúpil 25. novembra 2014 Juraj Draxler, ktorý počas Pellegriniho funkčného obdobia pôsobil ako jeho poradca a neskôr bol vymenovaný za štátneho tajomníka rezortu školstva. Draxler ako minister školstva presadil viacero reforiem, napríklad zavedenie duálneho vzdelávania , nové vzdelávacie plány pre základné školy či vymenovanie riaditeľa odboru ochrany práv v regionálnom školstve (tzv. školského ombudsmana ). Opozičné strany sa snažili o jeho odvolanie kvôli kauze v Metodicko-pedagogickom centre, situácii okolo budovy Ekoiuventy a podozrivej dotácii pre Vysokú školu Danubius v Sládkovičove, avšak Draxler ostal vo funkcii do riadneho konca volebného obdobia. Dňa 23. marca 2016 bol za nového ministra školstva vymenovaný Peter Plavčan. Po tom, ako sa prevalila kauza okolo prerozdeľovania eurofondov na výskum a inovácie, keď dotácie mali dostať prevažne súkromné firmy, sa Plavčan rozhodol podať demisiu ku dňu 31. augusta 2017. Dočasným vedením rezortu školstva bola následne 1. septembra 2017 poverená ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná . Tá vo funkcii pôsobila, pokým prezident Kiska 13. septembra 2017 nevymenoval za ministerku školstva Martinu Lubyovú ."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["limuzíny", "loga", "tendrov", "štrajkom", "duálneho vzdelávania", "vzdelávacie plány", "školského ombudsmana", "Metodicko-pedagogickom", "Ekoiuventy", "Danubius", "eurofondov", "demisiu", "Gabriela Matečná", "Martinu Lubyovú"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/6680402/caplovicov-tajomnik-sa-vozil-v-predrazenej-limuzine-od-malcharka.html", "https://domov.sme.sk/c/6726371/za-logo-pre-ustav-informacii-a-prognoz-dali-8-650-eur.html", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/503549-sporne-tendre-u-caplovica-preveri-kontrola", "https://domov.sme.sk/c/6780188/velky-protest-sme-tu-mali-a-nic-sa-nezmenilo-tvrdia-nove-skolske-odbory.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/348875-minister-draxler-zakon-o-dualnom-vzdelavani-je-len-prvym-krokom/", "https://www.minedu.sk/minister-juraj-draxler-predstavil-nove-svp-pre-zakladne-skoly/", "https://www.ozpsav.sk/sk/Aktuality/udalosti-oznamy/Skolsky-ombudsman.alej", "https://domov.sme.sk/c/7972969/metodicke-centrum-poslalo-podvodnikovi-na-ucet-takmer-pol-miliona-eur.html?ref=av-center", "https://dennikn.sk/144067/draxler-slubuje-ze-developer-z-penty-budovu-iuventy-nedostane/", "https://domov.sme.sk/c/20081246/draxlera-by-mal-fico-odvolat-ziadaju-liberali.html", "https://domov.sme.sk/c/20620811/europska-komisia-zastavila-styri-vyzvy-z-eurofondov.html", "https://domov.sme.sk/c/20631913/plavcan-zostane-ministrom-do-konca-augusta.html", "https://dennikn.sk/866579/kiska-predbehol-fica-ministerstvo-skolstva-povedie-docasne-ministerka-matecna/", "https://www.minedu.sk/novou-ministerkou-skolstva-sa-stala-martina-lubyova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:36.355792+00:00"}
{"id": "vr35771", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35771", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pýtam sa vás, prečo ste nepodporili zmluvy, ktoré vláda podpísala so všetkými inštitúciami na svete a na Slovensku okrem slovenskej opozície, pokiaľ ide o zavádzaní eura?", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Opozícia neodmietla podpísať zmluvy o eure, keďže nič také neexistuje, ale odmietla podpísať tzv. „ Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro “, pod ktorú sa podpísala vláda Slovenskej republiky, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov, Konfederácia odborových zväzov a Združenie miest a obcí Slovenska. Dôvodom malo byť to, že vláda podľa SDKÚ „zhoršuje podnikateľské prostredie, ohrozuje udržateľnosť verejných financií, neposkytuje verejnosti dostatok informácií ani neplní Národný plán zavedenia eura“. (Ide o druhé použitie tohto argumentu zo strany Fica, prvýkrát sa objavil počas jeho predvolebného samovystúpenia v STV).", "analysis_paragraphs": ["Opozícia neodmietla podpísať zmluvy o eure, keďže nič také neexistuje, ale odmietla podpísať tzv. „ Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro “, pod ktorú sa podpísala vláda Slovenskej republiky, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov, Konfederácia odborových zväzov a Združenie miest a obcí Slovenska. Dôvodom malo byť to, že vláda podľa SDKÚ „zhoršuje podnikateľské prostredie, ohrozuje udržateľnosť verejných financií, neposkytuje verejnosti dostatok informácií ani neplní Národný plán zavedenia eura“. (Ide o druhé použitie tohto argumentu zo strany Fica, prvýkrát sa objavil počas jeho predvolebného samovystúpenia v STV)."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro", "Dôvodom", "samovystúpenia"], "url": ["http://www.euro.gov.sk/8110/tlacove-spravy-a-oznamy.php?ID=8331&day=1989-12-01&art_datum_od=&art_datum_do=", "http://dnes.atlas.sk/ekonomika/nasa-mena-euro/164677/sdku-ds-podpisanu-deklaraciu-o-eure-odmieta", "http://demagog.sk/2010/05/robert-fico-o5m12-16-5-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:05.751473+00:00"}
{"id": "vr32407", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32407", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete veľmi dobre o tom ako v Tipose si zobrali vaši nominanti 510 tisíc eur tantiém len preto, že rozpustili rezervu a hospodársky výsledok.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 26. júna 2012). Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Protokol NKÚ o o výsledku kontroly v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom TIPOS, je zrejmé, že zníženie rezervy súvisiacej so sporom s Lemikonom, zásadne ovplyvnilo zisk v roku 2011. Je tiež pravdou, že rozdelenie zisku smerovalo aj na spomínané odmeny. P. Kažimír správne uvádza, že exminister financií Ivan Mikloš schválil vyplatenie 510 tisíc eur zo zisku predstavenstvu a dozornej rade Tiposu. Piati členovia predstavenstva a piati členovia dozornej rady dostali spolu 510­-tisíc eur. Spoločnosť Tipos obhajuje výšku odmien tým, že v roku 2011 dosiahli rekordný zisk 32,3 mil. eur. podľa denníka SME (15. apríla 2012): \"Šéfovi Tiposu, svojmu nominantovi Milošovi Roncovi dal 80-tisíc, podpredsedovi predstavenstva, svojmu exporadcovi Güntherovi Furinovi 70-tisíc, traja členovia predstavenstva a šéf dozornej rady získali po 60-tisíc a štyria členovia rady po 30-tisíc.\" Hospodárskemu výsledku pomohla aj rezerva určená na spor so spoločnosťou Lemikon. Podľa informácií denníka SME (12. apríla 2012) bola táto rezerva prehodnotená a znížená, pretože Tipos očakáva, že spore s Lemikonom uspeje. Protokol NKÚ o o výsledku kontroly v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom TIPOS (s.5-6) uvázda: \"V zmysle auditovaných výsledkov hospodárenia dosiahla spoločnosť TIPOS, a. s. výsledok hospodárenia za rok 2011 zisk pred zdanením vo výške 40 498 281 eur, čo bolo o 28 888 602 eur viac ako plánovala. Zisk po zdanení predstavoval 32 332 816 eur, odložená daň z príjmu bola vo výške 8 142 620 eur a daň z úrokov 22 845 eur. Celkový výsledok hospodárenia výrazne ovplyvnili mimoriadne nákladové položky, najmä zníženie rezervy na súdny spor so spoločnosťou Lemikon Limited o 34 724 155 eur , náklady súvisiace s podaním na Ústavný súd SR 4 446 582 eur a opravná položka k finančnému majetku CASINOS SLOVAKIA a. s. vo výške 1 963 689 eur. Po zohľadnení uvedených mimoriadnych nákladových položiek by výsledok hospodárenia pred zdanením dosiahol výšku 12 184 397 eur, t. j. nárast o 574 718 eur oproti plánu. MF SR svojimi rozhodnutiami zo dňa 06.03.2012 vykonanými v pôsobnosti valného zhromaždenia schválilo účtovnú závierku spoločnosti k 31.12.2011 a rozdelenie zisku dosiahnutého za rok 2011 na vykrytie straty z minulých období vo výške 31 605 816 eur, na vyplatenie tantiém členom predstavenstva a dozornej rady v celkovej výške 510 000 eur a na vyplatenie podielov na zisku pre zamestnancov spoločnosti vo výške 217 000 eur.\" *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 9. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na telo , 26. júna 2012). Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Protokol NKÚ o o výsledku kontroly v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom TIPOS, je zrejmé, že zníženie rezervy súvisiacej so sporom s Lemikonom, zásadne ovplyvnilo zisk v roku 2011. Je tiež pravdou, že rozdelenie zisku smerovalo aj na spomínané odmeny. P. Kažimír správne uvádza, že exminister financií Ivan Mikloš schválil vyplatenie 510 tisíc eur zo zisku predstavenstvu a dozornej rade Tiposu. Piati členovia predstavenstva a piati členovia dozornej rady dostali spolu 510­-tisíc eur. Spoločnosť Tipos obhajuje výšku odmien tým, že v roku 2011 dosiahli rekordný zisk 32,3 mil. eur. podľa denníka SME (15. apríla 2012): \"Šéfovi Tiposu, svojmu nominantovi Milošovi Roncovi dal 80-tisíc, podpredsedovi predstavenstva, svojmu exporadcovi Güntherovi Furinovi 70-tisíc, traja členovia predstavenstva a šéf dozornej rady získali po 60-tisíc a štyria členovia rady po 30-tisíc.\" Hospodárskemu výsledku pomohla aj rezerva určená na spor so spoločnosťou Lemikon. Podľa informácií denníka SME (12. apríla 2012) bola táto rezerva prehodnotená a znížená, pretože Tipos očakáva, že spore s Lemikonom uspeje. Protokol NKÚ o o výsledku kontroly v oblasti nakladania s finančnými prostriedkami a majetkom TIPOS (s.5-6) uvázda: \"V zmysle auditovaných výsledkov hospodárenia dosiahla spoločnosť TIPOS, a. s. výsledok hospodárenia za rok 2011 zisk pred zdanením vo výške 40 498 281 eur, čo bolo o 28 888 602 eur viac ako plánovala. Zisk po zdanení predstavoval 32 332 816 eur, odložená daň z príjmu bola vo výške 8 142 620 eur a daň z úrokov 22 845 eur. Celkový výsledok hospodárenia výrazne ovplyvnili mimoriadne nákladové položky, najmä zníženie rezervy na súdny spor so spoločnosťou Lemikon Limited o 34 724 155 eur , náklady súvisiace s podaním na Ústavný súd SR 4 446 582 eur a opravná položka k finančnému majetku CASINOS SLOVAKIA a. s. vo výške 1 963 689 eur. Po zohľadnení uvedených mimoriadnych nákladových položiek by výsledok hospodárenia pred zdanením dosiahol výšku 12 184 397 eur, t. j. nárast o 574 718 eur oproti plánu. MF SR svojimi rozhodnutiami zo dňa 06.03.2012 vykonanými v pôsobnosti valného zhromaždenia schválilo účtovnú závierku spoločnosti k 31.12.2011 a rozdelenie zisku dosiahnutého za rok 2011 na vykrytie straty z minulých období vo výške 31 605 816 eur, na vyplatenie tantiém členom predstavenstva a dozornej rady v celkovej výške 510 000 eur a na vyplatenie podielov na zisku pre zamestnancov spoločnosti vo výške 217 000 eur.\" *doplnené a zmenená hodnota z neoveriteľné na pravda 9. januára 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 08.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "510 tisíc", "dostali", "SME", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/303/euroval-a-konsolidacia/?ph=2&politik=48", "http://www.sme.sk/c/6339298/tipos-taji-ako-delil-peniaze-zo-zisku.html", "http://www.sme.sk/c/6336002/tiposu-sa-darilo-jeho-sef-za-to-dostal-80-tisic.html", "http://www.sme.sk/c/6339298/tipos-taji-ako-delil-peniaze-zo-zisku.html", "http://www.sme.sk/c/6336002/tiposu-sa-darilo-jeho-sef-za-to-dostal-80-tisic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:51.453896+00:00"}
{"id": "48608", "numeric_id": 48608, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48608", "speaker": "Karel Hirman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/karel-hirman", "statement": "V každom prípade je tu jeden rozdiel, máme hlavným alebo dominantným dodávateľom plynu na slovenskom trhu je Slovenský plynárenský priemysel, ktorý bol za predchádzajúcich vlád, takpovediac sa vrátil stopercentne do rúk štátu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SPP je skutočne dominantným dodávateľom plynu na Slovensku a Slovenská republika sa v roku 2014 stala jediným akcionárom podniku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenský plynárensky priemysel (SPP) pokrýva väčšinu dodávok plynu na Slovensku. Vyplýva to z webovej stránky podniku a z výročných správ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V roku 2021 SPP dodával plyn pre viac než 62 % domácností (. pdf , s. 43), viac než 71% malých podnikov a 58 % priemyselných odberateľov (. pdf , s. 44). Za rok 2020 uvádza ÚRSO podobné čísla (. pdf , s. 33-35). V roku 2019 bol podiel SPP na dodávaní plynu na Slovenskom trhu o niečo menší, stále však majoritný (. pdf , s. 21-22).\n\nPodľa denníka Sme sa Slovensko stalo jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu v júni roku 2014 , keď odkúpilo podiel od spoločnosti EPH. V súčasnosti je v obchodnom registri SR uvedený vo výpise akciovej spoločnosti SPP stále len jeden akcionár, ktorým je Slovenská republika.", "analysis_paragraphs": ["SPP je skutočne dominantným dodávateľom plynu na Slovensku a Slovenská republika sa v roku 2014 stala jediným akcionárom podniku. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenský plynárensky priemysel (SPP) pokrýva väčšinu dodávok plynu na Slovensku. Vyplýva to z webovej stránky podniku a z výročných správ Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V roku 2021 SPP dodával plyn pre viac než 62 % domácností (. pdf , s. 43), viac než 71% malých podnikov a 58 % priemyselných odberateľov (. pdf , s. 44). Za rok 2020 uvádza ÚRSO podobné čísla (. pdf , s. 33-35). V roku 2019 bol podiel SPP na dodávaní plynu na Slovenskom trhu o niečo menší, stále však majoritný (. pdf , s. 21-22).", "Podľa denníka Sme sa Slovensko stalo jediným akcionárom Slovenského plynárenského priemyslu v júni roku 2014 , keď odkúpilo podiel od spoločnosti EPH. V súčasnosti je v obchodnom registri SR uvedený vo výpise akciovej spoločnosti SPP stále len jeden akcionár, ktorým je Slovenská republika."], "analysis_date": "2022-10-04", "analysis_sources": {"text": ["Vyplýva", "výročných správ", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf", "stalo", "2014", "výpise"], "url": ["https://www.sppi.sk/akcionari/", "https://www.urso.gov.sk/vyrocne-spravy-uradu/", "https://www.urso.gov.sk/data/att/dad/2030.b1313b.pdf", "https://www.urso.gov.sk/data/att/dad/2030.b1313b.pdf", "https://www.urso.gov.sk/data/att/c7a/1684.d10e0c.pdf", "https://www.urso.gov.sk/data/att/c63/342.6c2274.pdf", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/10144/1", "https://index.sme.sk/c/7225878/stat-definitivne-kupil-spat-podiely-spp-je-jedinym-akcionarom.html", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=32382&SID=2&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:49.623721+00:00"}
{"id": "48280", "numeric_id": 48280, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48280", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Lepšie to vyzerá pri rope, tam máme potvrdené zásoby na 90 dní. Sú to naše vlastné zásoby v našich vlastných zásobníkoch na území Slovenska, čiže ropu na najbližšie 3 mesiace nevidím žiaden problém.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Núdzové zásoby ropy na Slovensku upravuje od roku 2013 zákon č. 218/2013 Z. z. Zodpovedá za nich Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov , tá v závere svojej kontroly za rok 2021 potvrdila, že skladovatelia ropy majú zásoby v predpísanom množstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa § 7 o minimálnom limite núdzových zásob, predpísané množstvo podľa prvého odseku zodpovedá zásobám na 90 dní: „Minimálny limit núdzových zásob na príslušný rok začína platiť 1. júla na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov a predstavuje množstvo núdzových zásob, ktoré zodpovedá 90 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov za kalendárny rok predchádzajúci začiatku platnosti minimálneho limitu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.”\n\nPodľa § 9, odseku 9 sa ropné zásoby musia skladovať na území Slovenska: „Agentúra môže zabezpečiť skladovanie núdzových zásob alebo ich časti mimo územia Slovenskej republiky na území členského štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzivládnu dohodu o skladovaní núdzových zásob; to neplatí pre skladovanie ropy a osobitných zásob.”", "analysis_paragraphs": ["Núdzové zásoby ropy na Slovensku upravuje od roku 2013 zákon č. 218/2013 Z. z. Zodpovedá za nich Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov , tá v závere svojej kontroly za rok 2021 potvrdila, že skladovatelia ropy majú zásoby v predpísanom množstve. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa § 7 o minimálnom limite núdzových zásob, predpísané množstvo podľa prvého odseku zodpovedá zásobám na 90 dní: „Minimálny limit núdzových zásob na príslušný rok začína platiť 1. júla na obdobie nasledujúcich 12 kalendárnych mesiacov a predstavuje množstvo núdzových zásob, ktoré zodpovedá 90 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov za kalendárny rok predchádzajúci začiatku platnosti minimálneho limitu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby, podľa toho, ktorá z hodnôt je vyššia.”", "Podľa § 9, odseku 9 sa ropné zásoby musia skladovať na území Slovenska: „Agentúra môže zabezpečiť skladovanie núdzových zásob alebo ich časti mimo územia Slovenskej republiky na území členského štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú medzivládnu dohodu o skladovaní núdzových zásob; to neplatí pre skladovanie ropy a osobitných zásob.”"], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov", "majú", "zodpovedá"], "url": ["https://www.eosa.sk/", "https://www.eosa.sk/zavery-z-kontrolnej-cinnosti-agentury-v-roku-2021", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:21.797737+00:00"}
{"id": "vr15530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15530", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Erdogana..", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Danko týmto výrokom reagoval na otázku moderátora, ktorá sa týkala nedávnej pracovnej cesty Danka do Arménskej republiky. Danko predtým spomínal genocídu Arménov a vzťahy Turecka s EÚ. V diskusii sa vyjadril, že táto cesta do Arménska bola pre neho dôležitá, a že chcel \" nadviazať tento vzťah aj z hľadiska toho vývoja v Európskej únii k Turecku. Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Erdogana. Ja sa priznám tým, že tiež rád chodím do Turecka na dovolenku, ale myslím si, že mentálne a ľudsky sme veľmi rozdielni . \" Pri príležitosti návštevy Erdogana prezident Kiska skutočne povedal, že Slovensko a Turecko sú priatelia, avšak to vôbec neznamená nutne existenciu osobného priateľského vzťahu medzi Kiskom a Erdoganom. A už vôbec to prezident Kiska nepovedal v kontexte výberu medzi Arménskom a Tureckom v prípade genocídy Arménov, ako to ďalej Danko naznačoval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko týmto výrokom reagoval na otázku moderátora, ktorá sa týkala nedávnej pracovnej cesty Danka do Arménskej republiky. Danko predtým spomínal genocídu Arménov a vzťahy Turecka s EÚ. V diskusii sa vyjadril, že táto cesta do Arménska bola pre neho dôležitá, a že chcel \" nadviazať tento vzťah aj z hľadiska toho vývoja v Európskej únii k Turecku. Náš pán prezident sa netají tým, že on má radšej osobného priateľa Erdogana. Ja sa priznám tým, že tiež rád chodím do Turecka na dovolenku, ale myslím si, že mentálne a ľudsky sme veľmi rozdielni . \" Pri príležitosti návštevy Erdogana prezident Kiska skutočne povedal, že Slovensko a Turecko sú priatelia, avšak to vôbec neznamená nutne existenciu osobného priateľského vzťahu medzi Kiskom a Erdoganom. A už vôbec to prezident Kiska nepovedal v kontexte výberu medzi Arménskom a Tureckom v prípade genocídy Arménov, ako to ďalej Danko naznačoval. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["návštevy", "marci 2015", "Povedal", "kritiky", "facebookovej", "vstupu do EÚ", "oficiálnej návštevy", "štátne ocenenie"], "url": ["http://svet.sme.sk/c/7727825/turecko-by-sa-malo-stat-clenom-europskej-unie-tvrdi-kiska.html", "http://svet.sme.sk/c/7727825/turecko-by-sa-malo-stat-clenom-europskej-unie-tvrdi-kiska.html", "http://svet.sme.sk/c/7727825/turecko-by-sa-malo-stat-clenom-europskej-unie-tvrdi-kiska.html", "https://dennikn.sk/88829/erdogana-by-kiska-chvalit-nemal/", "https://www.facebook.com/AndrejKiska/?ref=page_internal", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/938201-turecko-je-ostrovom-stability-povedal-kiska-erdoganovi/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zpc&PoslanecID=861&CisObdobia=7", "http://www.aktuality.sk/clanok/387263/danko-dostal-v-armensku-vysoke-statne-vyznamenanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:00.230625+00:00"}
{"id": "vr16984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16984", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Evidovaní nezamestnaní mohli predtým pracovať na dohody bez nejakých väčších obmedzení. Jediným obmedzením bola výška zárobku 148 eur mesačne. Tá hranica príjmu sa síce zvýšila na 199 eur mesačne, ale vážnym zásahom bolo to, že evidovaný nezamestnaný môže na dohodu robiť iba 40 kalendárnych dní v roku.", "statement_date": "2017-11-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmena zákona o službách zamestnanosti, platná od 1. mája 2017 výrazne sprísnila podmienky výkonu zárobkovej činnosti uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce. Pred zavedením novely zákona museli uchádzači splniť len jednu podmienku - ich mesačný príjem nemohol presiahnuť 75% sumy životného minima, čo pred májom 2017 predstavovalo sumu 148,57 eur. Od 1. mája 2017 táto hranica príjmu sa zvýšila na životné minimum, teda na sumu 198,09 eura. Najväčšou zmenou je, že uchádzač už nebude môcť pracovať na pracovnú zmluvu na skrátený úväzok ale len na dohody a to maximálne 40 dní v roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od mája 2017 je platná novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá zmenila mimo iné aj podmienky zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie evidovaného na úrade práce. Takýto uchádzač mal predtým možnosť pracovať aj na pracovnú zmluvu na skrátený úväzok. Podľa nových pravidiel evidovaný uchádzač môže podpísať už len dohodu resp. dohodu o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti. Trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu už nesmie presiahnuť súhrne 40 dní v kalendárnom roku. Je nutné pridať, že nakoľko sa jedná o prácu na dohodu, uchádzač môže odpracovať najviac desať hodín týždenne. Zmenila sa aj maximálna výška odmeny za tento typ zárobkovej činnosti. Do 30. apríla 2017 mesačný príjem občana evidovaného na úrade práce nesmel presiahnuť 75% sumy životného minima - presne 148,57 eur. Tento limit sa zvýšil na životné minimum, teda na sumu 198,09 eura. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zmena zákona o službách zamestnanosti, platná od 1. mája 2017 výrazne sprísnila podmienky výkonu zárobkovej činnosti uchádzačmi o zamestnanie evidovanými na úrade práce. Pred zavedením novely zákona museli uchádzači splniť len jednu podmienku - ich mesačný príjem nemohol presiahnuť 75% sumy životného minima, čo pred májom 2017 predstavovalo sumu 148,57 eur. Od 1. mája 2017 táto hranica príjmu sa zvýšila na životné minimum, teda na sumu 198,09 eura. Najväčšou zmenou je, že uchádzač už nebude môcť pracovať na pracovnú zmluvu na skrátený úväzok ale len na dohody a to maximálne 40 dní v roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Od mája 2017 je platná novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá zmenila mimo iné aj podmienky zárobkovej činnosti uchádzača o zamestnanie evidovaného na úrade práce. Takýto uchádzač mal predtým možnosť pracovať aj na pracovnú zmluvu na skrátený úväzok. Podľa nových pravidiel evidovaný uchádzač môže podpísať už len dohodu resp. dohodu o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti. Trvanie tohto pracovnoprávneho vzťahu už nesmie presiahnuť súhrne 40 dní v kalendárnom roku. Je nutné pridať, že nakoľko sa jedná o prácu na dohodu, uchádzač môže odpracovať najviac desať hodín týždenne. Zmenila sa aj maximálna výška odmeny za tento typ zárobkovej činnosti. Do 30. apríla 2017 mesačný príjem občana evidovaného na úrade práce nesmel presiahnuť 75% sumy životného minima - presne 148,57 eur. Tento limit sa zvýšil na životné minimum, teda na sumu 198,09 eura. Dátum zverejnenia analýzy: 27.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-27", "analysis_sources": {"text": ["sprísnila", "Najväčšou", "možnosť", "Trvanie", "Zmenila"], "url": ["https://www.etrend.sk/financie/nezamestnani-pozor-od-maja-sa-sprisnuje-praca-na-dohodu-3.html", "https://www.etrend.sk/financie/nezamestnani-budu-moct-pracovat-len-na-dohodu-a-iba-40-dni.html", "https://www.etrend.sk/financie/nezamestnani-budu-moct-pracovat-len-na-dohodu-a-iba-40-dni.html", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/3297/category/zakonne-povinnosti-podnikatela/article/zamestnavanie-na-dohodu-1-5-2017.xhtml", "https://www.etrend.sk/financie/nezamestnani-pozor-od-maja-sa-sprisnuje-praca-na-dohodu-3.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:43.135329+00:00"}
{"id": "vr36205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36205", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Oni sa v utorok rozišli na koaličnej rade a povedali, že obnova, došlo k obnove dôvery, máme 79 hlasov a máme aj spoločného kandidáta na generálneho prokurátora, tak sa pýtam teda, že prečo nevolia, keď majú dôveru, majú 79 hlasov a majú aj generálneho prokurátora.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "14. decembra 2010 bola koaličná rada, na ktorej boli pod ľa slov I. Radičovej potvrdené predchádzajúce stanoviská o spoločnom kandidátovi Čentéšovi a jeho spoločnej podpore. I. Radičová zdôraznila, že pokračuje \"dôvera v základnom smerovaní koalície, v záväzku napĺňať programové vyhlásenie vlády\".", "analysis_paragraphs": ["14. decembra 2010 bola koaličná rada, na ktorej boli pod ľa slov I. Radičovej potvrdené predchádzajúce stanoviská o spoločnom kandidátovi Čentéšovi a jeho spoločnej podpore. I. Radičová zdôraznila, že pokračuje \"dôvera v základnom smerovaní koalície, v záväzku napĺňať programové vyhlásenie vlády\"."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["pod", "ľa slov I. Radičovej"], "url": ["http://http://www.aktuality.sk/forum/prispevky/178290/koalicia-volba-generalneho-prokuratora-pred-vianocami-nebude/", "http://http//www.aktuality.sk/forum/prispevky/178290/koalicia-volba-generalneho-prokuratora-pred-vianocami-nebude/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:21.848168+00:00"}
{"id": "vr32524", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32524", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "V Rakúsku obmedzili počet veľkých predajných plôch.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nemá dostupné informácie o zmenšovaní počtu predajných plôch v Rakúsku.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nemá dostupné informácie o zmenšovaní počtu predajných plôch v Rakúsku."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecbocp128.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:27.643539+00:00"}
{"id": "vr25544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25544", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Rozpočet cyklotrasy Zvolen – Sliač bol na viac ako 1,2 milióna naprojektovaný. Urobili sme súťaž, kde súťažné podmienky odovzdalo 20 firiem a do elektronickej aukcie sa prihlásilo 8 firiem. V tejto aukcii sa podarilo znížiť túto cenu na polovicu. Táto cyklotrasa je zároveň určená aj pre kolieskové korčule, teda s hladkým asfaltovým povrchom. Váš kolega z SDKÚ p. Mikuš hlasoval za tento projekt.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vladimír Maňka neuvádza správne sumu projektu, jeho 1,2 milióna nadsadzujú oficiálnu obstarávaciu cenu o vyše 200 tisíc EUR a medializovanú sumu, ktorú banskobystrický kraj projektu schválil, dokonca zdvojnásobuje. Výrok je teda nepravdivý. Podľa Registra investícií, ktorý je prílohou k rozpočtu BBSK na rok 2013 bola obstarávacia cena projektu naplánovaná na sumu 998 tisíc eur. Zastupiteľstvo BBSK schválilo uznesením 519/2013 poskytnutie dotácie na daný projekt vo výške 633 tisíc eur. Jozef Mikuš hlasoval skutočne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliač, ktoré je formálne stavebníkom projektu. Medializovné informácie hovoria o sume 635 tisíc EUR, ako napríklad portál sliacdnes.sk , alebo správa TASR. Maňka správne hovorí, že cyklotrasa je určená aj pre kolieskové korčule. Konkrétne informácie o súťaži a o elektronickej aukcii sa nám nepodarilo získať, nevieme preto potvrdiť počet prihlásených firiem. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Maňka neuvádza správne sumu projektu, jeho 1,2 milióna nadsadzujú oficiálnu obstarávaciu cenu o vyše 200 tisíc EUR a medializovanú sumu, ktorú banskobystrický kraj projektu schválil, dokonca zdvojnásobuje. Výrok je teda nepravdivý. Podľa Registra investícií, ktorý je prílohou k rozpočtu BBSK na rok 2013 bola obstarávacia cena projektu naplánovaná na sumu 998 tisíc eur. Zastupiteľstvo BBSK schválilo uznesením 519/2013 poskytnutie dotácie na daný projekt vo výške 633 tisíc eur. Jozef Mikuš hlasoval skutočne za návrh na poskytnutie dotácie pre mesto Sliač, ktoré je formálne stavebníkom projektu. Medializovné informácie hovoria o sume 635 tisíc EUR, ako napríklad portál sliacdnes.sk , alebo správa TASR. Maňka správne hovorí, že cyklotrasa je určená aj pre kolieskové korčule. Konkrétne informácie o súťaži a o elektronickej aukcii sa nám nepodarilo získať, nevieme preto potvrdiť počet prihlásených firiem. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Registra", "rozpočtu", "519/2013", "hlasoval", "sliacdnes.sk", "správa", "kolieskové"], "url": ["http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/register-investicii/06-navrh-rozpoctu-2013-2015.pdf", "http://www.vucbb.sk/portal/samosprava/rozpocet-bbsk/rozpocet-bbsk", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/search/open_ressug.php?app=zm&resolution_id=728&suggestion_id=608&n_resolution=519&n_sitting=23&year=2013&rt_php_sid_of_bbsk=782k89s579ltj7no04hdmvsc62", "http://195.146.147.9:81/rt_ext/part_ressug/search/list_votings_topic_right.php?n_topic=12&topic_id=613&app=zm&topic_sub_topic=12&rt_php_sid_of_bbsk=782k89s579ltj7no04hdmvsc62", "http://www.sliacdnes.sk/?p=5343", "http://www.teraz.sk/regiony/cyklocesta-zvolen-sliac-hron-cykloturist/54941-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/208864-bansku-bystricu-a-zvolen-ma-prepojit-nova-cyklotrasa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:48.049424+00:00"}
{"id": "45930", "numeric_id": 45930, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45930", "speaker": "Gábor Grendel", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-grendel", "statement": "Dnes podľa zákona môže generálneho prokurátora, teda kandidáta navrhnúť iba poslanec Národnej rady. V tej novele zákona, ktorá je aktuálne v parlamente, toto rozširujeme na radu prokurátorov, ombudsmanku, ministerka spravodlivosti môže navrhovať, profesijné organizácie atď. a všetky tieto inštitúcie budú môcť navrhnúť svojho kandidáta.", "statement_date": "2020-07-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dnešného znenia zákona „generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.” Koaličný návrh na zmenu tohto zákona má rozšíriť tak okruh ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ako aj okruh ľudí, ktorí by mohli nominovať kandidátov. Po novom by kandidátov mohol navrhnúť urobiť poslanec parlamentu, minister spravodlivosti, ombudsman, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov či vedecká inštitúcia pôsobiaca v oblasti práva. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dnešného znenia zákona „generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.” Koaličný návrh na zmenu tohto zákona má rozšíriť tak okruh ľudí, ktorí by mohli kandidovať, ako aj okruh ľudí, ktorí by mohli nominovať kandidátov. Po novom by kandidátov mohol navrhnúť urobiť poslanec parlamentu, minister spravodlivosti, ombudsman, rada prokurátorov, profesijná organizácia právnikov či vedecká inštitúcia pôsobiaca v oblasti práva. Tvrdenie Gábora Grendela preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-07-31", "analysis_sources": {"text": ["znenia", "návrh"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/153/20090717.html#paragraf-7", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7804"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:41.362314+00:00"}
{"id": "vr27719", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27719", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "...keď išlo o prostriedky na vyradenie atómovej elektrárne napríklad, tak sme boli v aliancii s Bulharskom a s Litvou.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Slovensko, Litva a Bulharsko tvorili čo sa týka oblasti vyraďovania atómových elektrárni v aliancii, keďže sa ich problém bezprostredne týkal. Poslanci EP v roku 2013 schválili finančnú pomoc pre tieto krajiny, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti. Podrobná správa vlády mapuje proces získavania dodatočných prostriedkov na odstávku elektrárni. O spolupráci pri získavaní dodatočných prostriedkom na odstávku zastaraných atómových elektrárni medzi krajinami hovorila aj Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite na návšteve SR v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Slovensko, Litva a Bulharsko tvorili čo sa týka oblasti vyraďovania atómových elektrárni v aliancii, keďže sa ich problém bezprostredne týkal. Poslanci EP v roku 2013 schválili finančnú pomoc pre tieto krajiny, ktoré mali pomôcť pri odstavovaní atómových elektrárni z dôvodu ich zastaranosti. Podrobná správa vlády mapuje proces získavania dodatočných prostriedkov na odstávku elektrárni. O spolupráci pri získavaní dodatočných prostriedkom na odstávku zastaraných atómových elektrárni medzi krajinami hovorila aj Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite na návšteve SR v roku 2013. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "odstavovaní", "správa", "návšteve"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/spravodajstvo_a_aktivity/spravy/news-2013-november/news-2013-november-1.html;jsessionid=1A5AB87FFD8013347D4C72C2779734A3", "http://www.javys.sk/sk/informacny-servis/aktuality-tlacove-spravy-napisali-o-nas/aktuality/1773-eu-predlzi-a-zvysi-podporu-vyradovania", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-160936?prefixFile=m_", "http://www.teraz.sk/ekonomika/litva-sr-elektricka-energia-vzor/49137-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:19.099817+00:00"}
{"id": "vr31162", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31162", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Vy sa nepamätáte, ako sa o Slovensku vo svete písalo ešte v 98.roku? Boli sme proste čierna diera Európy. Mali sme 20% nezamestnanosť.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006). Čo sa týka výroku ohľadne Slovenska ako \"čiernej diery \" v strede Európy, ten skutočne odznel. V 90. rokoch ho počas vlády Vladimíra Mečiara vyslovila Madeleine Albrightová, vtedajšia Ministerka zahraničných vecí USA. Reagovala tak na Mečiarove nedemokratické praktiky a jeho odvrátenie sa od snahy vstupiť do EÚ a NATO. Výrok Mikuláša Dzurindu nie je pravdivý. Dzurinda v tomto prípade opakovane uvádza nesprávne údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. V roku 2006 vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006). Čo sa týka výroku ohľadne Slovenska ako \"čiernej diery \" v strede Európy, ten skutočne odznel. V 90. rokoch ho počas vlády Vladimíra Mečiara vyslovila Madeleine Albrightová, vtedajšia Ministerka zahraničných vecí USA. Reagovala tak na Mečiarove nedemokratické praktiky a jeho odvrátenie sa od snahy vstupiť do EÚ a NATO. Výrok Mikuláša Dzurindu nie je pravdivý. Dzurinda v tomto prípade opakovane uvádza nesprávne údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["žiadnej zo štatistík", "Podľa údajov ŠÚ SR", "diery"], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/08/statistiky-nezamestnanost/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://topics.nytimes.com/top/news/international/countriesandterritories/slovakia/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:19.213535+00:00"}
{"id": "vr25784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25784", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "My máme v programoch vyhlásenie vlády, prehodnotiť rozsah chránených území.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehodnotiť rozsah chránených území skutočne je v programovom vyhlásení vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prehodnotiť rozsah chránených území skutočne je v programovom vyhlásení vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie vlády"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:45.110366+00:00"}
{"id": "49114", "numeric_id": 49114, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49114", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "To, čo platí, že my musíme viazať 3 percentá výdavkov podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti a budeme sa to snažiť takým spôsobom urobiť, aby neboli ohrozené opäť najslabšie skupiny na Slovensku.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nariaďuje ministerstvu financií viazať 3 % výdavkov, ak výška dlhu dosiahne 45 %, ale nie 47 % podielu na hrubom domácom produkte (HDP). Dané opatrenie platí aj v prípade ak výška dlhu dosiahne 50 % a viac podielu na HDP.\n\nPodľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky predstavoval celkový dlh verejnej správy v roku 2022 63,38 miliárd eur, čiže 57,8 % HDP.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti nariaďuje ministerstvu financií viazať 3 % výdavkov, ak výška dlhu dosiahne 45 %, ale nie 47 % podielu na hrubom domácom produkte (HDP). Dané opatrenie platí aj v prípade ak výška dlhu dosiahne 50 % a viac podielu na HDP.", "Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky predstavoval celkový dlh verejnej správy v roku 2022 63,38 miliárd eur, čiže 57,8 % HDP.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["nariaďuje", "údajov"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/493/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVFNc4IwFPwtPXjMvAeBgsfoWD6qTtVSJZdOEFCKBpQM1n_f0OmlBz96aC4vmdnd7L4FDivgUrTFRqiikmKn3zF_fJ85gTsYGAxxMKYYhM-LqT98Mr3IhuVvgDudjzB4ZS_ePLQMtGzg1_lvwIGvparVFuIqacSWNCUpZE5EqXqoL9Vxr920MiNNfRTtuYdtk6lSz8R2jDXNDGKjLYglkJLEwZSYuWG6_TQxkxQ7-XpdpBDfhV7eytvFwQuHdXz-DRl6zLecMaI79mwMmB_N-zNKkdEfwBWNWHtwLnowHFi2RXaCSHab2cHijxF9hPBWK7r24uNw4Ex3U0mVfSpY_Uc5-h_zOBlONjqBUNtOuoLVXdR6H-1deiZlPhlRiyfnE3v4AtS-nJc!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:33.474303+00:00"}
{"id": "vr32118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32118", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pretože ak niekto hovorí veľmi nezodpovedne napríklad o tom, že by si mali ľudia zameniť eurá za iné peniaze, tak si musíme uvedomiť, že odchod od eura by znamenal totálnu devalváciu národnej meny. Obrovské znehodnotenie úspor ľudí v bankách. Obrovskú infláciu, obrovský problém s cenami.", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico sa snaží vytvoriť ilúziu, že v prípade, ak by si ľudia začali meniť eurá za inú menu, malo by to rovnaké následky ako prípadný odchod krajiny z eurozóny. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj keď je pravdou, že v prípade odchodu krajiny z eurozóny by nástupnícka mena voči euru výrazne oslabila s čim by súvisela aj vysoká inflácia. Na druhej strane by oslabením nástupníckej meny sa krajina stala konkurencie schopnejšou. Podľa manažéra Infinity Capital Petra Bálinta by odchod z eurozóny predstavoval náklady pre odchádzajúcu krajinu a to: - veľmi vysokú infláciu až hyperinfláciu spôsobenú prudkou devalváciou nástupníckej meny , - prudké zvýšenie kreditnej prirážky na štátnych dlhopisoch, ktorá by odrážala očakávanú infláciu a devalváciu, - neschopnosť štátu a podnikového sektoru obsluhovať dlhy denominované v eurách a z toho plynúce defaulty, - exodus depozít z bánk a útek z dlhopisového a akciového trhu kapitálu a ich následný kolaps, - kolaps platobného systému z dôvodu neistoty súvisiacej s vysporiadaním záväzkov, - najmenej na 10 rokov strata prístupu k financovaniu cez kapitálový trh, - strata privilégií plynúcich z členstva v EÚ Nástupnícke meny v slabých krajinách, ktoré by opustili EMÚ by pravdepodobne stratili 50% hodnoty voči euru. Tento krok by prinavrátil konkurencieschopnosť, ktorú od roku 1999 postupne strácali, kvôli nadmernému rastu ceny práce v porovnaní s Nemeckom. Slová o oslabení nástupníckej meny voči euru v prípade odchodu z eurozóny potvrdzujú aj analýzy prípadného gréckeho odchodu z EMÚ. Na druhej strane však dodávajú, že ekonomika by sa oslabením meny stala konkurencie schopnejšou. Euractiv (21.mája 2012): \"Ak Grécko opustí eurozónu, zvyšok sa už nebude musieť starať o jeho budúcnosť. Hneď po zavedení nová mena síce prudko oslabí, no grécka ekonomika bude oveľa konkurencieschopnejšia.\" Jan Bureš, hlavný ekonóm Era Poštovej sporiteľne pre Aktuálně.cz (17.mája 2012): \"... Grécke banky môžu teoreticky prežiť pád vlastného štátu a prudkú devalváciu v prípade euro-exitu. Ľudia v takom prípade síce výrazne reálne schudobnejú, ale pravdepodobne \"iba\" kvôli vysokej inflácii...\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa snaží vytvoriť ilúziu, že v prípade, ak by si ľudia začali meniť eurá za inú menu, malo by to rovnaké následky ako prípadný odchod krajiny z eurozóny. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj keď je pravdou, že v prípade odchodu krajiny z eurozóny by nástupnícka mena voči euru výrazne oslabila s čim by súvisela aj vysoká inflácia. Na druhej strane by oslabením nástupníckej meny sa krajina stala konkurencie schopnejšou. Podľa manažéra Infinity Capital Petra Bálinta by odchod z eurozóny predstavoval náklady pre odchádzajúcu krajinu a to: - veľmi vysokú infláciu až hyperinfláciu spôsobenú prudkou devalváciou nástupníckej meny , - prudké zvýšenie kreditnej prirážky na štátnych dlhopisoch, ktorá by odrážala očakávanú infláciu a devalváciu, - neschopnosť štátu a podnikového sektoru obsluhovať dlhy denominované v eurách a z toho plynúce defaulty, - exodus depozít z bánk a útek z dlhopisového a akciového trhu kapitálu a ich následný kolaps, - kolaps platobného systému z dôvodu neistoty súvisiacej s vysporiadaním záväzkov, - najmenej na 10 rokov strata prístupu k financovaniu cez kapitálový trh, - strata privilégií plynúcich z členstva v EÚ Nástupnícke meny v slabých krajinách, ktoré by opustili EMÚ by pravdepodobne stratili 50% hodnoty voči euru. Tento krok by prinavrátil konkurencieschopnosť, ktorú od roku 1999 postupne strácali, kvôli nadmernému rastu ceny práce v porovnaní s Nemeckom. Slová o oslabení nástupníckej meny voči euru v prípade odchodu z eurozóny potvrdzujú aj analýzy prípadného gréckeho odchodu z EMÚ. Na druhej strane však dodávajú, že ekonomika by sa oslabením meny stala konkurencie schopnejšou. Euractiv (21.mája 2012): \"Ak Grécko opustí eurozónu, zvyšok sa už nebude musieť starať o jeho budúcnosť. Hneď po zavedení nová mena síce prudko oslabí, no grécka ekonomika bude oveľa konkurencieschopnejšia.\" Jan Bureš, hlavný ekonóm Era Poštovej sporiteľne pre Aktuálně.cz (17.mája 2012): \"... Grécke banky môžu teoreticky prežiť pád vlastného štátu a prudkú devalváciu v prípade euro-exitu. Ľudia v takom prípade síce výrazne reálne schudobnejú, ale pravdepodobne \"iba\" kvôli vysokej inflácii...\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Petra Bálinta", "Euractiv", "Aktuálně.cz"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-57362830-odchod-z-eurozony-by-bol-enormne-drahy", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/grecku-ekonomiku-by-po-odchode-z-eurozony-cakal-chaos-019298", "http://aktualne.atlas.sk/grecke-banky-bez-penazi-aj-nadeje-boji-sa-aj-kanada/ekonomika/ekonomika-v-eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:08.031485+00:00"}
{"id": "vr27116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27116", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My dnes využívame ten plynovod možno na úrovni okolo 60 – 70 %.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Presné údaje o využití prepravného plynovodu nie sú k dispozícii, no podľa článku denníka Pravda z novembra 2013 bol v roku 2012 transportný plynovod využitý \" zhruba na polovicu \". Oficiálna stránka spoločnosti eustream, ktorá tento plynovod spravuje, poskytuje informácie o využití kapacity prepravnej siete s maximálnymi a minimálnymi percentami využitia jednotlivých vstupných a výstupných bodov na hraniciach so susednými krajinami za jednotlivé roky, pričom rozptyly sa významne divergujú.", "analysis_paragraphs": ["Presné údaje o využití prepravného plynovodu nie sú k dispozícii, no podľa článku denníka Pravda z novembra 2013 bol v roku 2012 transportný plynovod využitý \" zhruba na polovicu \". Oficiálna stránka spoločnosti eustream, ktorá tento plynovod spravuje, poskytuje informácie o využití kapacity prepravnej siete s maximálnymi a minimálnymi percentami využitia jednotlivých vstupných a výstupných bodov na hraniciach so susednými krajinami za jednotlivé roky, pričom rozptyly sa významne divergujú."], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["článku", "informácie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/301005-slovensko-sa-coskoro-dohodne-s-ukrajinou-o-plyne/", "http://www.eustream.sk/en_transmission-system/en_network-utilization-and-flows"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:39.260950+00:00"}
{"id": "vr17480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17480", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Je (aktuálna efektívna daňová sadzba pri výbere DPH, pozn.) momentálne myslím 15,8% a za posledné roky, od roku 2012, kedy bola úplne na dne, sa každým rokom efektívne zvyšuje a za posledný štvrťrok sa zvýšila o 0,6%, to znamená, je každým rokom efektívnejší a lepší výber DPH", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Finančná správa Slovenskej republiky potvrdila, že efektívna daňová sadzba vo štvrtom štvrťroku 2017 dosiahla 15,82 %. V treťom kvartáli roku 2017 bola sadzba na úrovni 15,16 %. Rozdiel predstavuje nárast okolo 4 %, respektíve o približne 0,6 percentuálnych bodov. Historicky najnižšia efektívna daňová sadzba bola zaznamená v roku 2012 a bola na úrovni 11,8 %. Napriek malej nepresnosti v terminológii hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa Slovenskej republiky potvrdila, že efektívna daňová sadzba vo štvrtom štvrťroku 2017 dosiahla 15,82 %. V treťom kvartáli roku 2017 bola sadzba na úrovni 15,16 %. Rozdiel predstavuje nárast okolo 4 %, respektíve o približne 0,6 percentuálnych bodov. Historicky najnižšia efektívna daňová sadzba bola zaznamená v roku 2012 a bola na úrovni 11,8 %. Napriek malej nepresnosti v terminológii hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["INESS", "správy", "dosiahla", ".pdf"], "url": ["http://iness.sk/ediness/efektivna-sadzba-dane/", "https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_nova-financna-sprava-ts", "https://focus.hnonline.sk/ekonomika/clanok/1059091-co-je-to-efektivna-danova-sadzba-a-aka-je-na-slovensku", "https://www.financnasprava.sk/_img/pfsedit/Dokumenty_PFS/Pre_media/Tlacove_spravy/Rok_2017/2017.03.23_TS_EDS.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:08.342712+00:00"}
{"id": "vr38048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38048", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Padlo celé vedenie Slovenského pozemkového fondu (v kauze Slavkov, pozn.).", "statement_date": "2011-04-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, ak za celé vedenie vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF), považujeme generálneho riaditeľa a námestníka fondu. Odvolaní boli aj všetci členovia dozornej rady. Server aktuálne.sk z 3. decembra 2009: \"Slovenský pozemkový fond (SPF) je bez vedenia aj bez dozornej rady. Po tom ako, vláda stredu na výzvu premiéra Roberta Fica a následný návrh ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana odvolala z funkcie generálneho riaditeľa fondu Miroslava Mihalíka (nominant Smeru-SD) i jeho námestníka Adriana Šándorčina (nominant ĽS-HZDS), odvolalo plénum parlamentu aj členov dozornej rady fondu vrátane tých, ktorých nominujú poslanecké strany. Návrh po búrlivej diskusii spojenej s obštrukciami na strane opozície aj koalície podporili poslanci naprieč politickým spektrom. O svoju funkciu tak prišli nominanti vlády Jozef Kolesár, Miloslav Šebek, Marián Čakajda, Slavomír Eliaš, Ľubomír Řehák a Mária Gajdošová, ako aj Ján Bodnár, Štefan Herman a Peter Marčulinec nominovaní do rady fondu parlamentom.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, ak za celé vedenie vedenie Slovenského pozemkového fondu (SPF), považujeme generálneho riaditeľa a námestníka fondu. Odvolaní boli aj všetci členovia dozornej rady. Server aktuálne.sk z 3. decembra 2009: \"Slovenský pozemkový fond (SPF) je bez vedenia aj bez dozornej rady. Po tom ako, vláda stredu na výzvu premiéra Roberta Fica a následný návrh ministra pôdohospodárstva Vladimíra Chovana odvolala z funkcie generálneho riaditeľa fondu Miroslava Mihalíka (nominant Smeru-SD) i jeho námestníka Adriana Šándorčina (nominant ĽS-HZDS), odvolalo plénum parlamentu aj členov dozornej rady fondu vrátane tých, ktorých nominujú poslanecké strany. Návrh po búrlivej diskusii spojenej s obštrukciami na strane opozície aj koalície podporili poslanci naprieč politickým spektrom. O svoju funkciu tak prišli nominanti vlády Jozef Kolesár, Miloslav Šebek, Marián Čakajda, Slavomír Eliaš, Ľubomír Řehák a Mária Gajdošová, ako aj Ján Bodnár, Štefan Herman a Peter Marčulinec nominovaní do rady fondu parlamentom.\""], "analysis_date": "2011-04-17", "analysis_sources": {"text": ["aktuálne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1196749"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:26.325240+00:00"}
{"id": "vr37617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37617", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tak, ako vy ste poškodili, ako ústavný činiteľ meno a obraz Slovenskej republiky či už so svojim vzťahom a vyhláseniami o eure.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza pravda.sk : \"Slovensko by podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) malo prestať slepo veriť rečiam lídrov eurozóny a pripraviť si plán B na opätovné zavedenie slovenskej koruny.\" Aj Hospodárske noviny uvádzajú, že znechutenie zo zadlženej eurozóny, z reakcií akými politici riešia problémy Grécka, Írska, Portugalska a ďalších krajín topiacich sa v bahne dlhov - aj to viedlo predsedu slovenského parlamentu a lídra liberálnej SaS Richarda Sulíka, aby vyzval na prípravu plánu B. \" Tým je opätovné zavedenie slovenskej koruny,\" napísal Sulík v komentári zo dňa 13.decembra 2010 pre HN . Označenie výroku za poškodzujúci ponechávame na čitateľoch.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza pravda.sk : \"Slovensko by podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS) malo prestať slepo veriť rečiam lídrov eurozóny a pripraviť si plán B na opätovné zavedenie slovenskej koruny.\" Aj Hospodárske noviny uvádzajú, že znechutenie zo zadlženej eurozóny, z reakcií akými politici riešia problémy Grécka, Írska, Portugalska a ďalších krajín topiacich sa v bahne dlhov - aj to viedlo predsedu slovenského parlamentu a lídra liberálnej SaS Richarda Sulíka, aby vyzval na prípravu plánu B. \" Tým je opätovné zavedenie slovenskej koruny,\" napísal Sulík v komentári zo dňa 13.decembra 2010 pre HN . Označenie výroku za poškodzujúci ponechávame na čitateľoch."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pravda.sk", "Hospodárske noviny", "HN"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sulik-pripravme-sa-na-navrat-koruny-miklos-musime-euro-udrzat-pb9-/sk_ekonomika.asp?c=A101213_103141_sk_ekonomika_p01", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48590650-sulik-pripravme-sa-na-korunu", "http://hnonline.sk/nazory/c1-48574220-plan-b"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:13.957924+00:00"}
{"id": "vr14106", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14106", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pred rokom aj niečo sme organizovali veľké protesty proti korupcii pri kauze CT a vtedy na tie námestia nám chodilo od 3 do 5 tisíc ľudí nám chodilo na námestia naozaj v mraze, v chlade.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanci OĽaNO sa podielali na organizácii protestov proti korupcii v rámci kauzy CT v novembri 2014, ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kauza CT spočívala v predraženom nákupe CT prístroja do Piešťanskej nemocnice(za 1,6 milióna eur). Situácia sa vyostrila na jeseň roku 2014 kedy proti predraženému nákupu verejne vystúpili členovia správnej rady nemocnice - Magdaléna Kovačičová a Alan Suchánek.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanci OĽaNO sa podielali na organizácii protestov proti korupcii v rámci kauzy CT v novembri 2014, ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kauza CT spočívala v predraženom nákupe CT prístroja do Piešťanskej nemocnice(za 1,6 milióna eur). Situácia sa vyostrila na jeseň roku 2014 kedy proti predraženému nákupu verejne vystúpili členovia správnej rady nemocnice - Magdaléna Kovačičová a Alan Suchánek."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["kauzy", "protestov", "protestná skupina", "organizované", "protestujúcich", "prišlo", "Plus jeden deň", "zdrojov", "zúčastniť"], "url": ["http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/7484858/pred-paskovou-rezidenciou-v-kosickom-parku-bude-ct-protest.html", "http://domov.sme.sk/c/7483632/pocas-ficovho-odvolavania-sa-pred-parlamentom-zisli-desiatky-ludi.html", "http://domov.sme.sk/c/7513694/proti-korupcii-protestovalo-niekolko-tisic-ludi-prisli-aj-srholec-a-handzus.html", "https://dennikn.sk/2878/v-bratislave-krical-dav-paskovi-aby-odstupil/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/336630-v-bratislave-protestuju-ludia-proti-korupcii/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/parlament-tras-dalsi-protest-bratislave-ma-jasny-ciel.html", "http://www.topky.sk/cl/100535/1440327/Protest-proti-korupcii-vo-vlade--Pattisic-ludi-tiahlo-na-parlament--prisli-herci-aj-sportovci-", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/337866-v-kosiciach-pokracoval-protest-proti-korupcii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:35.990774+00:00"}
{"id": "vr25713", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25713", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "... uvažujeme aj nad tým, že prípadne by sme postavili samostatného kandidáta (na prezidenta, pozn.), zatiaľ toto nebolo, že občan maďarskej národnosti kandidoval na tento post.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že doposiaľ žiaden príslušník maďarskej národnosti nekandidoval na post prezidenta SR. Nestalo sa tak ani v jednom z volebných rokov 1999 , 2004 ani 2009 .", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že doposiaľ žiaden príslušník maďarskej národnosti nekandidoval na post prezidenta SR. Nestalo sa tak ani v jednom z volebných rokov 1999 , 2004 ani 2009 ."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["1999", "2004", "2009"], "url": ["http://app.statistics.sk/prezid99/info/kand99.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/graf1p.jsp?id=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:57.380232+00:00"}
{"id": "vr38180", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38180", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...čiže tá agenda je naozaj rozsiahla a už je skoro rok vlády preč a v skutočnosti sa ešte nič fyzicky nevykonalo, čiže ten systém alebo aj ten, ten nový informačný systém, ktorý bol pre daňové úrady vyobstaraný, ešte za nás sa vôbec neimplementuje.", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informácie o stave implementácie nového daňového informačného systému sme nenašli. O tom, že sa však téma rieši svedčí nedávna správa sme.sk z 5. mája o tom, že projekt nebude v aktuálnej fáze financovaný z eurofondov.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o stave implementácie nového daňového informačného systému sme nenašli. O tom, že sa však téma rieši svedčí nedávna správa sme.sk z 5. mája o tom, že projekt nebude v aktuálnej fáze financovaný z eurofondov."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5879393/pociatkovu-zmluvu-na-informacny-system-unia-nepreveri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:54.005241+00:00"}
{"id": "vr29002", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29002", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My si myslíme, že rozhodnutie, ktoré smerovalo k zamestnávateľom, kedy sme podporili zamestnávateľa pri zamestnávaní mladých ľudí preplatením minimálnej mzdy, vrátane odvodov, je efektívne a o tom svedčí jeden údaj. Až 80 % mladých ľudí, ktorí takto nastúpili do práce, si udržalo svoje pozície pracovné.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Takmer rovnaký výrok Robert Fico vyslovil už v relácii O 5 minút 12 19. októbra 2014. Tak ako vtedy, i teraz sme nedokázali nájsť nijakú analýzu, či inú informáciu, ktorá hovorí o tom, koľko percent mladých ľudí zamestnaných takýmto spôsobom si udržalo svoju prácu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Takmer rovnaký výrok Robert Fico vyslovil už v relácii O 5 minút 12 19. októbra 2014. Tak ako vtedy, i teraz sme nedokázali nájsť nijakú analýzu, či inú informáciu, ktorá hovorí o tom, koľko percent mladých ľudí zamestnaných takýmto spôsobom si udržalo svoju prácu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/497/predseda-vlady-o-ekonomike-plyne-a-vode/?ph=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:01.201862+00:00"}
{"id": "vr16633", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16633", "speaker": "Ján Podmanický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-podmanicky", "statement": "...schválili sme prednedávnom, vládna koalícia, potom aj parlament, register koncových užívateľov výhod.", "statement_date": "2017-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Register konečných užívateľov výhod (KÚV) bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády v roku 2015, ten bol ale neskôr nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS). Ani register KÚV, ani RPVS nebol schválený vládou a parlamentom len \"prednedávnom\", ako uvádza Ján Podmanický. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O registri konečných užívateľov výhod (KÚV) sa píše v § 134a až 134e zákona č. 252/2015 Z. z. zo 17. septembra 2015. Tento register bol nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS) 1. februára 2017, teda dňom účinnosti zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. protischránkový zákon). S právcom registra už momentálne nie je Úrad pre verejné obstarávanie ako tomu bolo pri registri KÚV, ale ministerstvo spravodlivosti.Registrujúcim orgánom je Okresný súd v Žiline. Hlavným rozdielom medzi registrom KÚV a RPVS je podľa webovej stránky ministerstva spravodlivosti to, že \" RPVS sa vzťahuje nielen na vzťahy vznikajúce v režime verejného obstarávania, ale jeho pôsobnosť sa týka širokého okruhu transakcií medzi štátom, resp. verejným sektorom a fyzickými a právnickými osobami, ktoré neprebiehajú len prostredníctvom verejných obstarávaní, ale ide aj napr. o poskytovanie prostriedkov z európskych fondov, poskytovanie dotácií či inej štátnej pomoci, uzatváranie kúpnych, nájomných alebo iných zmlúv, rovnako ako aj na postúpené pohľadávky štátu a pod.\" Agentúra TASR dodáva, že súčasný \"r ežim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre.\" Akékoľvek nesprávne či nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané až \"odobratím hospodárskeho prospechu či vylúčením štatutára.\" Protischránkový zákon, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) si týmito opatreniami dalo za úlohu najmä zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. Vláda schválila zákon č. 315/2016 Z. z. 17. augusta 2016, parlament potom 25. októbra 2016, spolu s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi. Za návrh hlasovalo 121 poslancov NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Register konečných užívateľov výhod (KÚV) bol prijatý ešte za druhej Ficovej vlády v roku 2015, ten bol ale neskôr nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS). Ani register KÚV, ani RPVS nebol schválený vládou a parlamentom len \"prednedávnom\", ako uvádza Ján Podmanický. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. O registri konečných užívateľov výhod (KÚV) sa píše v § 134a až 134e zákona č. 252/2015 Z. z. zo 17. septembra 2015. Tento register bol nahradený registrom partnerov verejného sektora (RPVS) 1. februára 2017, teda dňom účinnosti zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tzv. protischránkový zákon). S právcom registra už momentálne nie je Úrad pre verejné obstarávanie ako tomu bolo pri registri KÚV, ale ministerstvo spravodlivosti.Registrujúcim orgánom je Okresný súd v Žiline. Hlavným rozdielom medzi registrom KÚV a RPVS je podľa webovej stránky ministerstva spravodlivosti to, že \" RPVS sa vzťahuje nielen na vzťahy vznikajúce v režime verejného obstarávania, ale jeho pôsobnosť sa týka širokého okruhu transakcií medzi štátom, resp. verejným sektorom a fyzickými a právnickými osobami, ktoré neprebiehajú len prostredníctvom verejných obstarávaní, ale ide aj napr. o poskytovanie prostriedkov z európskych fondov, poskytovanie dotácií či inej štátnej pomoci, uzatváranie kúpnych, nájomných alebo iných zmlúv, rovnako ako aj na postúpené pohľadávky štátu a pod.\" Agentúra TASR dodáva, že súčasný \"r ežim sa sprísni aj vo vzťahu k verejným funkcionárom. V registri budú uvedení nielen ako koneční užívatelia výhod, ale tiež ak figurujú kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre.\" Akékoľvek nesprávne či nepravdivé údaje o nich môžu byť potrestané až \"odobratím hospodárskeho prospechu či vylúčením štatutára.\" Protischránkový zákon, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej (Most-Híd) si týmito opatreniami dalo za úlohu najmä zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. Vláda schválila zákon č. 315/2016 Z. z. 17. augusta 2016, parlament potom 25. októbra 2016, spolu s niekoľkými pozmeňujúcimi návrhmi. Za návrh hlasovalo 121 poslancov NR SR. Dátum zverejnenia analýzy: 25.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-25", "analysis_sources": {"text": ["zákona č.", "252/2015 Z. z.", "č.", "315/2016 Z. z.", "S", "právcom registra", "webovej stránky", "TASR", "dalo za úlohu", "schválila", "č.", "315/2016 Z. z.", "hlasovalo"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/252/20151101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/252/20151101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170201", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170201", "http://www.teraz.sk/slovensko/register-uzivatelov-konecnych-vyhod-msmr/239685-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/register-uzivatelov-konecnych-vyhod-msmr/239685-clanok.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Registre/Dalsie-uzitocne-zoznamy-a-registre/RPVS/FAQ.aspx", "http://www.teraz.sk/ekonomika/plenum-schvalilo-protischrankovy-za/224616-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/plenum-schvalilo-protischrankovy-za/224616-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/812483-vlada-odklepla-protischrankovy-zakon", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170201", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/315/20170201", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37825"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:59.413145+00:00"}
{"id": "vr38588", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38588", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Päťdesiat percent sporiteľov v 2. pilieri nemá základné vedomosti o investovaní a 80, opakujem 80% týchto ľudí nemá pozitívny vzťah k riziku.", "statement_date": "2011-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný Kažimírov výrok demagog.sk už overoval v minulosti. Nemáme síce k dispozícii samotný prieskum, ale o jeho výsledkoch informovala SITA : \"Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Bez ohľadu na typ dôchodkového fondu je prevažná väčšina sporiteľov ochotná akceptovať aj nižšie zhodnotenie svojich úspor, ak bude ich vývoj stabilný. V prieskume sa za takúto možnosť vyslovilo 80,4 % sporiteľov.\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný Kažimírov výrok demagog.sk už overoval v minulosti. Nemáme síce k dispozícii samotný prieskum, ale o jeho výsledkoch informovala SITA : \"Vyše polovica sporiteľov v rastových dôchodkových fondoch v druhom pilieri má minimálne vedomosti a skúsenosti s investovaním. Prevažná väčšina z nich nikdy neinvestovala v podielových fondoch a ani prostredníctvom iných finančných nástrojov. Bez ohľadu na typ dôchodkového fondu je prevažná väčšina sporiteľov ochotná akceptovať aj nižšie zhodnotenie svojich úspor, ak bude ich vývoj stabilný. V prieskume sa za takúto možnosť vyslovilo 80,4 % sporiteľov.\""], "analysis_date": "2011-06-13", "analysis_sources": {"text": ["demagog.sk", "SITA"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/48/peter-kazimir/?oblast=6&ph=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/5720661/vacsina-sporitelov-v-rastovych-fondoch-nechce-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:36.030893+00:00"}
{"id": "vr25593", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25593", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Porušenosť zákona 60% hypermarketoch. V stredných predajniach čo sú satelity hypermarketov menších mestách, cez 56%. V malých predajniach cez 40% po pracovnej dobe.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy (1. októbra 2013) tlačovej konferencie Ministerstva pôdohospodárstva SR z kontroly Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR (SVSSR):", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy (1. októbra 2013) tlačovej konferencie Ministerstva pôdohospodárstva SR z kontroly Štátnej veterinárnej a potravinárskej správy SR (SVSSR):"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["správy", "Úradu verejného zdravotníctva", "správa"], "url": ["http://www.mpsr.sk/?navID=1&id=7974", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=133:spravy-z-uradnych-kontrol-za-rok-2013&layout=blog&Itemid=114", "http://www.svssr.sk/potraviny/spravy.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:22.866586+00:00"}
{"id": "49564", "numeric_id": 49564, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49564", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Tu máme stovky rodičovských združení, čo sú mimovládky, máme tu ústav, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, ktorý je mimovládkou. (...)  riešia (mimovládky v školstve, pozn.) mnoho užitočných vecí, olympiády, matematika, fyzika.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ako mimovládne organizácie označujeme občianske združenia, alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo nadácie. Zatiaľčo rodičovské združenia môžu mať právnu formu občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie, pokiaľ sa rodičia zhodnú na takejto formálnej úprave, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra je súčasťou Slovenskej akadémie vied, ktorá je podľa zákona právnickou osobou štátu. Predmetové olympiády riadia a organizujú zariadenia spadajúce pod ministerstvo školstva. Keďže ani Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ani zariadenia organizujúce predmetové olympiády nie sú mimovládne organizácie, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.\n\nRodičovské združenia môžu, ale nemusia mať právnu subjektivitu vo forme občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie. Právna úprava sa však rodičom na Slovensku odporúča primárne kvôli ľahšiemu získavaniu finančných prostriedkov. Občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie totižto môžu byť príjemcom 2% z dane.\n\nJazykovedný ústav Ľudovíta Štúra je súčasťou Slovenskej akadémie vied, ktorej právnu formu upravuje zákon z roku 2002 o Slovenskej akadémii vied (SAV). Podľa tohto zákona je SAV „právnická osoba štátu so sídlom v Bratislave” a preto nie je mimovládnou organizáciou.\n\nPredmetové olympiády, ako napríklad matematická či fyzikálna olympiáda, sú každoročne vyhlasované Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, no na ich samotnú organizáciu ministerstvo každoročne uzatvára kontrakt s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM). Národný inštitút vzdelávania a mládeže vznikol zlúčením Metodicko-pedagogického centra, Štátneho pedagogického ústavu, IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže, Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania a Slovenskej pedagogickej knižnice. V aktuálnom štatúte organizácie z roku 2022 sa priamo uvádza, že „zriaďovateľom NIVAM je ministerstvo” a „NIVAM je príspevkovou organizáciou ministerstva” (. pdf , s. 1). Štatút organizácie vypovedá o tom, že sa nejedná o mimovládnu organizáciu.\n\nNIVAM koordinuje olympiády na celoštátnej úrovni, avšak na regionálnej úrovni je táto činnosť delegovaná na regionálne úrady školskej správy, ktoré podľa pravidiel NIVAM „môžu realizáciou nižších kôl olympiád poveriť školy alebo školské zariadenia vo svojej pôsobnosti, prípadne školy a školské zariadenia patriace do pôsobnosti miest a obcí.” Za celú organizáciu predmetových olympiád tak zodpovedajú vzdelávacie zariadenia, ktoré spadajú pod ministerstvo školstva.\n\nVyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:\n\n„V prípade Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra ide jednoznačne o nepresnosť z mojej strany, jedná sa o Slovenskú jazykovednú spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV.”", "analysis_paragraphs": ["Ako mimovládne organizácie označujeme občianske združenia, alebo neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo nadácie. Zatiaľčo rodičovské združenia môžu mať právnu formu občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie, pokiaľ sa rodičia zhodnú na takejto formálnej úprave, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra je súčasťou Slovenskej akadémie vied, ktorá je podľa zákona právnickou osobou štátu. Predmetové olympiády riadia a organizujú zariadenia spadajúce pod ministerstvo školstva. Keďže ani Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra ani zariadenia organizujúce predmetové olympiády nie sú mimovládne organizácie, hodnotíme tento výrok ako zavádzajúci.", "Rodičovské združenia môžu, ale nemusia mať právnu subjektivitu vo forme občianskeho združenia alebo neziskovej organizácie. Právna úprava sa však rodičom na Slovensku odporúča primárne kvôli ľahšiemu získavaniu finančných prostriedkov. Občianske združenia, neziskové organizácie a nadácie totižto môžu byť príjemcom 2% z dane.", "Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra je súčasťou Slovenskej akadémie vied, ktorej právnu formu upravuje zákon z roku 2002 o Slovenskej akadémii vied (SAV). Podľa tohto zákona je SAV „právnická osoba štátu so sídlom v Bratislave” a preto nie je mimovládnou organizáciou.", "Predmetové olympiády, ako napríklad matematická či fyzikálna olympiáda, sú každoročne vyhlasované Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, no na ich samotnú organizáciu ministerstvo každoročne uzatvára kontrakt s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže (NIVAM). Národný inštitút vzdelávania a mládeže vznikol zlúčením Metodicko-pedagogického centra, Štátneho pedagogického ústavu, IUVENTY – Slovenského inštitútu mládeže, Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania a Slovenskej pedagogickej knižnice. V aktuálnom štatúte organizácie z roku 2022 sa priamo uvádza, že „zriaďovateľom NIVAM je ministerstvo” a „NIVAM je príspevkovou organizáciou ministerstva” (. pdf , s. 1). Štatút organizácie vypovedá o tom, že sa nejedná o mimovládnu organizáciu.", "NIVAM koordinuje olympiády na celoštátnej úrovni, avšak na regionálnej úrovni je táto činnosť delegovaná na regionálne úrady školskej správy, ktoré podľa pravidiel NIVAM „môžu realizáciou nižších kôl olympiád poveriť školy alebo školské zariadenia vo svojej pôsobnosti, prípadne školy a školské zariadenia patriace do pôsobnosti miest a obcí.” Za celú organizáciu predmetových olympiád tak zodpovedajú vzdelávacie zariadenia, ktoré spadajú pod ministerstvo školstva.", "Vyjadrenie Tomáša Druckera pre Demagog.sk z 6. 5. 2024:", "„V prípade Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra ide jednoznačne o nepresnosť z mojej strany, jedná sa o Slovenskú jazykovednú spoločnosť pri Jazykovednom ústave Ľ. Štúra SAV.”"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["označujeme", "odporúča", "príjemcom", "súčasťou", "upravuje", "zákona", "uzatvára", "vznikol", "pdf", "delegovaná"], "url": ["https://www.anosk.sk/news_ake-su-rozdiely-medzi-obcianskym-zdruzenim-a-neziskovou-organizaciou/", "https://www.direktor.sk/sk/riadenie-skoly/rodicovske-zdruzenie-ako-obcianske-zdruzenie.zs-2377.html", "https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_darovanie-2-perc-ts", "https://www.juls.savba.sk/zameranie.html", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=sas-history", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/133/", "https://nivam.sk/mladez/olympiady/", "https://nivam.sk/dokumenty-institucie/", "https://nivam.sk/wp-content/uploads/2022/07/statut-NIVAM.pdf", "https://nivam.sk/mladez/olympiady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:27.979989+00:00"}
{"id": "vr37033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37033", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A jedna vec z tých sľubov, ktoré sme ľuďom dali, tak bolo to, že nepodporíme zrušenie vlastne toho protizákona a budeme hľadať možno cestou vylepšenia, lepšie riešenie, ale určite sa nebudeme poklonkovať Viktorovi Orbánovi.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SME 20.augusta 2010 ku plánovanému zákonu uviedlo: \"Nová koalícia má zmenu zákona v programovom vyhlásení, stále však nevie, ako na to. Kým SDKÚ ešte pred voľbami predložilo vlastný návrh o nerešpektovaní maďarského zákona u nás, KDH vtedy hlasovalo s predchádzajúcou koalíciou. Zmenu teraz nechce ani štvorica Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča (SaS). Koalícia tak nemá dosť hlasov.\" Problém s Matovičovým výrokom je, že v programe Obyčajných ľudí podobná zmienka o nepodpore zrušenia protizákona, resp. o snahe zlepšiť tento zákon. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť ani mediálnu zmienku, v ktorej by sa Matovič pred voľbami k tomuto zákonu vyjadroval. Matovičov mediálny názor je však datovaný až po voľbách a teda nebol byť predvolebným sľubom občanom.", "analysis_paragraphs": ["SME 20.augusta 2010 ku plánovanému zákonu uviedlo: \"Nová koalícia má zmenu zákona v programovom vyhlásení, stále však nevie, ako na to. Kým SDKÚ ešte pred voľbami predložilo vlastný návrh o nerešpektovaní maďarského zákona u nás, KDH vtedy hlasovalo s predchádzajúcou koalíciou. Zmenu teraz nechce ani štvorica Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča (SaS). Koalícia tak nemá dosť hlasov.\" Problém s Matovičovým výrokom je, že v programe Obyčajných ľudí podobná zmienka o nepodpore zrušenia protizákona, resp. o snahe zlepšiť tento zákon. Rovnako sa nám nepodarilo nájsť ani mediálnu zmienku, v ktorej by sa Matovič pred voľbami k tomuto zákonu vyjadroval. Matovičov mediálny názor je však datovaný až po voľbách a teda nebol byť predvolebným sľubom občanom."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["SME 20.augusta 2010"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5513441/dvojake-obcianstvo-nuti-krajanov-klamat.html#ixzz1CWDMEd1e"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:47.637141+00:00"}
{"id": "vr29", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...máme veľmi podobnú produktivitu, asi okolo 80% produktivitu práce s Českou republikou a so Slovinskom. Okolo 80% Európskej únie, a teraz si zoberte, koľko sa rozdáva na, ako sa prerozdeľuje toto to HDP, napríklad v Slovinsku, 50% sa dáva na zamestnancov, na kapitál sa dáva 36% a vláda zoberie 14%. Napríklad v Chorvátsku je to 47%.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných informácií Štatistického úradu Európskej únie z roku 2017 je produktivita práce zamestnanca na hodinu na Slovensku 80,8%, v Česku je to 80,4% a v Slovinsku 80,9%. S dostupnými zdrojmi korešpondujú aj čísla, ktoré Boris Kollár uviedol pri prerozdelení HDP v spomínaných štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Produktivitou práce sa označuje podiel množstva tovaru vyrobeného v určitom časovom úseku a množstva práce požadovanej na výrobu tohto tovaru. Produktivita práce slúži na vyjadrenie konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajín. Téme prerozdeľovania HDP zamestnancom sa Demagog.SK venoval už viackrát aj v minulosti, práve v súvislosti s výrokom Borisa Kollára. Ten čerpal informácie z Programovej konferencie STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov (údaje sú zhodné s údajmi z Eurostatu za rok 2016) prezentovala stav Slovenskej republiky. V časti Príklady spravodlivého prerozdelenie HDP dokument ( .pdf , s. 16) prezentuje prerozdelenie HDP v Nemecku, Dánsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Uvedené grafy jednotlivých krajín potom zobrazujú, že napríklad v Slovinsku je zamestnancom prerozdelených 50% HDP, na kapitál ide 36% a vláde pripadne zvyšných 14% HDP. V ďalšom grafe je zobrazené prerozdelenie HDP v Chorvátsku, kde 47% ide pre zamestnancov, 36% na kapitál a 17% zoberie vláda. Čo sa týka prerozdelenia HDP na Slovensku, tak 39 % HDP dostávajú zamestnanci, 10 % ide na vládu a ostatných 51 % na kapitál ( .pdf , s. 14). Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných informácií Štatistického úradu Európskej únie z roku 2017 je produktivita práce zamestnanca na hodinu na Slovensku 80,8%, v Česku je to 80,4% a v Slovinsku 80,9%. S dostupnými zdrojmi korešpondujú aj čísla, ktoré Boris Kollár uviedol pri prerozdelení HDP v spomínaných štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Produktivitou práce sa označuje podiel množstva tovaru vyrobeného v určitom časovom úseku a množstva práce požadovanej na výrobu tohto tovaru. Produktivita práce slúži na vyjadrenie konkurencieschopnosti a ekonomickej výkonnosti krajín. Téme prerozdeľovania HDP zamestnancom sa Demagog.SK venoval už viackrát aj v minulosti, práve v súvislosti s výrokom Borisa Kollára. Ten čerpal informácie z Programovej konferencie STAROSTLIVÝ ŠTÁT, ktorá sa konala 20. mája 2017 a na základe vybraných ekonomických ukazovateľov (údaje sú zhodné s údajmi z Eurostatu za rok 2016) prezentovala stav Slovenskej republiky. V časti Príklady spravodlivého prerozdelenie HDP dokument ( .pdf , s. 16) prezentuje prerozdelenie HDP v Nemecku, Dánsku, Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku. Uvedené grafy jednotlivých krajín potom zobrazujú, že napríklad v Slovinsku je zamestnancom prerozdelených 50% HDP, na kapitál ide 36% a vláde pripadne zvyšných 14% HDP. V ďalšom grafe je zobrazené prerozdelenie HDP v Chorvátsku, kde 47% ide pre zamestnancov, 36% na kapitál a 17% zoberie vláda. Čo sa týka prerozdelenia HDP na Slovensku, tak 39 % HDP dostávajú zamestnanci, 10 % ide na vládu a ostatných 51 % na kapitál ( .pdf , s. 14). Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "Produktivitou práce", "Demagog.SK", ".pdf", ".pdf"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tesem160&language=en", "http://www.ekonomicky.sk/produktivita-prace/", "http://www.demagog.sk/politici/230/boris-kollar", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Starostlivy-stat-final.pdf", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Starostlivy-stat-final.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:48.639825+00:00"}
{"id": "vr38329", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38329", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Lídri politických strán vyjadrili ďalej dôveru pánovi Čentéšovi ...", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA : \"Jozef Čentéš prijme kandidatúru na post generálneho prokurátora v prípade, keď bude vyhlásená verejná voľba a bude oslovený. Čentéš v stredu večer telefonoval s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom, ktorý mu oznámil výsledok Koaličnej rady. Podľa nich má naďalej dôveru koaličných strán, počkajú si, či sa rozhodne kandidovať na post generálneho prokurátora aj vo verejnej voľbe, ktorú sa chystá vypísať predseda NR SR Richard Sulík. Ako uviedol šéf parlamentu v stredu po rokovaní Koaličnej rady, ak Čentéš bude kandidovať, prerokujú jeho kandidatúru koaličné poslanecké kluby\" Vzhľadom na to, že sa jeho kandidatúra musí ešte prerokovať na koaličných poslaneckých kluboch, o 100 percentnej podpore nie je možné (oficiálne) hovoriť, no na základe vyhlásenia Sulíka o výsledkoch koaličnej rady, výrok označujeme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SITA : \"Jozef Čentéš prijme kandidatúru na post generálneho prokurátora v prípade, keď bude vyhlásená verejná voľba a bude oslovený. Čentéš v stredu večer telefonoval s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom, ktorý mu oznámil výsledok Koaličnej rady. Podľa nich má naďalej dôveru koaličných strán, počkajú si, či sa rozhodne kandidovať na post generálneho prokurátora aj vo verejnej voľbe, ktorú sa chystá vypísať predseda NR SR Richard Sulík. Ako uviedol šéf parlamentu v stredu po rokovaní Koaličnej rady, ak Čentéš bude kandidovať, prerokujú jeho kandidatúru koaličné poslanecké kluby\" Vzhľadom na to, že sa jeho kandidatúra musí ešte prerokovať na koaličných poslaneckých kluboch, o 100 percentnej podpore nie je možné (oficiálne) hovoriť, no na základe vyhlásenia Sulíka o výsledkoch koaličnej rady, výrok označujeme ako pravdivý."], "analysis_date": "2011-05-22", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5899881/centes-chce-opat-kandidovat-v-pripade-verejnej-volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:22.597921+00:00"}
{"id": "vr33804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33804", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "v Maďarsku môj kolega ten veľký minister pre ľudské zdroje 160 000 učiteľov stiahol do rezortu školstva. Z tých 160 000 okolo 1/3 alebo štvrtiny prepustiť.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť bližšie informácie o údajnom úmysle maďarského ministra ľudských zdrojov prepustiť až 1/3 alebo 1/4 zo celkového počtu 160 000 učiteľov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Od roku 2010 je v Maďarsku ministerstvo školstva zlúčené spolu s ministerstvami kultúry, športu, zdravotníctva, náboženstva, menšín a mimovládnych vzťahov, sociálnej inklúzie, sociálnych vecí a vecí rodiny a mládeže pod tzv. Ministerstvo pre národné zdroje, v roku 2012 premenované na Ministerstvo pre ľudské zdroje . Ministrom pre ľudské zdroje je od roku 2012 Zoltán Balog. Podľa štúdie (.pdf, 179) týkajúcej sa maďarského školského systému je v systéme celkovo 160 000 učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.sk sa nepodarilo nájsť bližšie informácie o údajnom úmysle maďarského ministra ľudských zdrojov prepustiť až 1/3 alebo 1/4 zo celkového počtu 160 000 učiteľov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Od roku 2010 je v Maďarsku ministerstvo školstva zlúčené spolu s ministerstvami kultúry, športu, zdravotníctva, náboženstva, menšín a mimovládnych vzťahov, sociálnej inklúzie, sociálnych vecí a vecí rodiny a mládeže pod tzv. Ministerstvo pre národné zdroje, v roku 2012 premenované na Ministerstvo pre ľudské zdroje . Ministrom pre ľudské zdroje je od roku 2012 Zoltán Balog. Podľa štúdie (.pdf, 179) týkajúcej sa maďarského školského systému je v systéme celkovo 160 000 učiteľov. Dátum zverejnenia analýzy: 09.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo pre ľudské zdroje", "štúdie"], "url": ["http://www.kormany.hu/en/ministry-of-human-resources/organisation", "http://econ.core.hu/file/download/greenbook/chapter7.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:04.157321+00:00"}
{"id": "vr36907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36907", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pri tom, ako ma Richard Sulík nahováral, aby som išiel na kandidátku SAS, tak som mal niekoľko podmienok. A jedna z nich, alebo boli to také, že naďalej zostanem nezávislý, nemusím vstúpiť do strany SAS a po 1. januári 2011, ak uznám za vhodné, tak môžem ísť svojou vlastnou cestou a môžem si založiť svoju vlastnú stranu. Čiže dopredu som to Richardovi Sulíkovi povedal, za týchto podmienok ma na kandidátku zobral.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Matovič v rozhovore pre TA3 30. júla 2010 uviedol, že sa jedná o \"džentlmenskú\" dohodu. Žiadna zmluva podpísaná nebola a R. Sulík túto dohodu potvrdil.", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič v rozhovore pre TA3 30. júla 2010 uviedol, že sa jedná o \"džentlmenskú\" dohodu. Žiadna zmluva podpísaná nebola a R. Sulík túto dohodu potvrdil."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TA3"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/158578_obycajni-ludia-maju-neobycajnu-dohodu-so-sulikom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:19.365456+00:00"}
{"id": "vr27485", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27485", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Keď sa rozprávalo o problémoch justície aj s odborníkmi, aj medzi sudcami, nikdy neležal na stole problém, aby prezident nemenoval troch členov Súdnej rady.(...) Nikdy nebola téma, že by bolo dobré, aby minister spravodlivosti bol v Súdnej rade.", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií sa pred vládou navrhnutými zmenami v súdnictve z roku 2014, v rámci diskusie o súdnictve skutočne nepreberal problém menovania členov Súdnej rady prezidentom. V januári 2011 predseda Súdnej rady Štefan Harabin kritizoval zásahy vlády do zloženia Súdnej rady, no o otázke členov menovaných prezidentom sa nezmieňoval. Bývalá členka Súdnej rady SR, Ľudmila Babjaková v novembri 2011 tiež kritizovala zloženie Rady a menovanie jej členov vládou SR, no priznala, že parlament a prezident by mohli mať iné postavenie vďaka tomu, že sú priamo volení občanmi. O možnej prítomnosti ministra spravodlivosti v Súdnej rade sa podľa verejne dostupných informácií nediskutovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií sa pred vládou navrhnutými zmenami v súdnictve z roku 2014, v rámci diskusie o súdnictve skutočne nepreberal problém menovania členov Súdnej rady prezidentom. V januári 2011 predseda Súdnej rady Štefan Harabin kritizoval zásahy vlády do zloženia Súdnej rady, no o otázke členov menovaných prezidentom sa nezmieňoval. Bývalá členka Súdnej rady SR, Ľudmila Babjaková v novembri 2011 tiež kritizovala zloženie Rady a menovanie jej členov vládou SR, no priznala, že parlament a prezident by mohli mať iné postavenie vďaka tomu, že sú priamo volení občanmi. O možnej prítomnosti ministra spravodlivosti v Súdnej rade sa podľa verejne dostupných informácií nediskutovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 07.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["kritizoval", "kritizovala"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/183/sudcovia-v-sudnej-rade-ako-politicki-nominanti"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:07.058462+00:00"}
{"id": "vr15486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15486", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Sme (EÚ, pozn.) oveľa väčší ako Amerika (Spojené štáty americké, pozn.) ale naša vojenská sila je neporovnateľne úbohá voči nim.", "statement_date": "2016-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Krajiny Európskej únie majú spoločne 508 450 856 obyvateľov, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických (USA) je počet obyvateľov na úrovni 324 829 583. USA majú väčšiu rozlohu (9,8 mil. km^2 oproti 4,4 mil. km^2 ) USA sú teda väčšie rozlohou, zatiaľ čo EÚ počtom obyvateľov. Armáda USA je hodnotená ako najlepšia a najsilnejšia spomedzi armád 126 krajín. USA dlhodobo investujú do ozbrojených síl väčší podiel HDP ako krajiny Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Krajiny Európskej únie majú spoločne 508 450 856 obyvateľov, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických (USA) je počet obyvateľov na úrovni 324 829 583. USA majú väčšiu rozlohu (9,8 mil. km^2 oproti 4,4 mil. km^2 ) USA sú teda väčšie rozlohou, zatiaľ čo EÚ počtom obyvateľov. Armáda USA je hodnotená ako najlepšia a najsilnejšia spomedzi armád 126 krajín. USA dlhodobo investujú do ozbrojených síl väčší podiel HDP ako krajiny Európskej únie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-16", "analysis_sources": {"text": ["Spojených štátoch amerických", "rozlohu", "4,4", "Vojsko USA", "disponuje", "Európskej únie", "European Defence Agency", "trend výdajov na obranu", "spoločnej armády EÚ", "nepodporuje", "Juncker", "spoločnej európskej armády"], "url": ["http://www.worldometers.info/world-population/us-population/", "http://www.nationmaster.com/country-info/stats/Geography/Surface-area/Sq.-km", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Glossary:European_Union_(EU)", "http://www.globalfirepower.com/countries-listing.asp", "http://www.globalfirepower.com/country-military-strength-detail.asp?country_id=united-states-of-america", "http://www.globalfirepower.com/countries-listing-european-union.asp", "https://www.eda.europa.eu/Aboutus", "http://www.natoaktual.cz/obranne-vydaje-v-evropskych-zemich-nato-stoupnou-poprve-po-dekade-104-/na_media.aspx?c=A160531_164349_na_media_m02", "http://euractiv.cz/clanky/budoucnost-eu/spolecna-evropska-armada-mnoho-povyku-pro-nic-rikaji-analytici/", "http://www.politico.eu/article/britain-digs-in-against-eu-army-u-k-defense-minister-michael-fallon/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-37359196", "http://www.politico.eu/article/italy-proposes-joint-european-military-force-schengen-of-defense/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:10.578134+00:00"}
{"id": "44190", "numeric_id": 44190, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44190", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vyrovnaný rozpočet bol cieľ, ktorý som ja ohlasoval za podmienok, ktoré platili vtedy. Vtedy platilo, že Slovensko malo predpokladaný hospodársky rast ďaleko cez 4 %.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase, keď Peter Pellegrini ohlasoval vyrovnaný rozpočet, predpovedala Národná banka hospodársky rast na úrovni 4 percent. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. Plán dosiahnuť tzv. vyrovnaný rozpočet oznámil Peter Pellegrini v novembri 2018. O mesiac neskôr poslanci takýto rozpočet schválili - prvýkrát v histórii krajiny. Prognóza hospodárskeho rastu Národnej banky Slovenska za 3. kvartál 2018 v tom čase hovorila o zrýchľovaní ekonomiky o 4 percentá v roku 2018. Podobný rast predpovedala aj na rok neskôr. Prognóza za 4. kvartál 2018 hovorila o raste vo výške 4,2 percenta v roku 2018 a udržanie rastu vo výške 4 percent v roku 2019. Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy nebude mať Slovensko vyrovnaný rozpočet ani v roku 2019 ani v roku 2020. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 0,49 percenta resp. 0,68 percenta HDP.", "analysis_paragraphs": ["V čase, keď Peter Pellegrini ohlasoval vyrovnaný rozpočet, predpovedala Národná banka hospodársky rast na úrovni 4 percent. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé. Plán dosiahnuť tzv. vyrovnaný rozpočet oznámil Peter Pellegrini v novembri 2018. O mesiac neskôr poslanci takýto rozpočet schválili - prvýkrát v histórii krajiny. Prognóza hospodárskeho rastu Národnej banky Slovenska za 3. kvartál 2018 v tom čase hovorila o zrýchľovaní ekonomiky o 4 percentá v roku 2018. Podobný rast predpovedala aj na rok neskôr. Prognóza za 4. kvartál 2018 hovorila o raste vo výške 4,2 percenta v roku 2018 a udržanie rastu vo výške 4 percent v roku 2019. Podľa schváleného rozpočtu verejnej správy nebude mať Slovensko vyrovnaný rozpočet ani v roku 2019 ani v roku 2020. Deficit verejných financií by mal dosiahnuť 0,49 percenta resp. 0,68 percenta HDP."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "schválili", "hovorila", "hovorila"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1141667/pellegrini-meni-plany-rozpocet-bude-po-prvy-raz-vyrovnany.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/poslanci-prvykrat-v-historii-slovenska-schvalili-vyrovnany-rozpocet.html", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2018/protected/P3Q-2018.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2018/protected/P4Q-2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:58.807764+00:00"}
{"id": "vr32882", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32882", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Naozaj na budúci rok na základe opatrení, ktoré kritizuje opozícia, zvyšujeme výdavky alebo príjmy zdravotného sektoru sa zvyšujú o 130 miliónov eur.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SME . hovori o 137 sa zvysia Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako nepravdivý, pretože príjmy ani výdavky rezortu zdravotníctva sa v štátnom rozpočte na rok 2013 oproti rozpočtu na rok 2012 nezvýšili o 130 miliónov €. V prílohe č. 3 Zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa uvádzajú plánované výdavky na rezort zdravotníctva v celkovej výške 1 393 141 147 € . Zákon o štátnom rozpočte na rok 2013 rovnakú položku plánuje vo výške 1 399 024 257 € . V prílohe rozpočtu \"Príjmy kapitol\" boli na rok 2012 v zdravotníctve plánované príjmy 14 918 475 € (+ 89 558 502 € z rozpočtu EÚ), na rok 2013 sú plánované vo výške 15 548 305 € (+ 57 137 000 € z rozpočtu EÚ). Dokonca, keď sa pozrieme na výdavky na zdravotníctvo podľa funkčnej medzinárodnej štatistickej klasifikácie COFOG, v roku 2012 boli vyššie než sú plánované na rok 2013 (a to bez ohľadu na úpravy štátneho rozpočtu počas roka 2012) Z porovnania zákonov o štátnom rozpočte na roky 2012 a 2013 sa výdavky ani príjmy zdravotného sektoru nezvyšujú až o 130 miliónov €. Preto výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["SME . hovori o 137 sa zvysia Výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako nepravdivý, pretože príjmy ani výdavky rezortu zdravotníctva sa v štátnom rozpočte na rok 2013 oproti rozpočtu na rok 2012 nezvýšili o 130 miliónov €. V prílohe č. 3 Zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa uvádzajú plánované výdavky na rezort zdravotníctva v celkovej výške 1 393 141 147 € . Zákon o štátnom rozpočte na rok 2013 rovnakú položku plánuje vo výške 1 399 024 257 € . V prílohe rozpočtu \"Príjmy kapitol\" boli na rok 2012 v zdravotníctve plánované príjmy 14 918 475 € (+ 89 558 502 € z rozpočtu EÚ), na rok 2013 sú plánované vo výške 15 548 305 € (+ 57 137 000 € z rozpočtu EÚ). Dokonca, keď sa pozrieme na výdavky na zdravotníctvo podľa funkčnej medzinárodnej štatistickej klasifikácie COFOG, v roku 2012 boli vyššie než sú plánované na rok 2013 (a to bez ohľadu na úpravy štátneho rozpočtu počas roka 2012) Z porovnania zákonov o štátnom rozpočte na roky 2012 a 2013 sa výdavky ani príjmy zdravotného sektoru nezvyšujú až o 130 miliónov €. Preto výrok ministra Kažimíra hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "prílohe", "Zákona", "Zákon", "položku", "2012", "2013", "2012", "2013"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6638374/rozpocet-2013.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6980", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7972", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8256", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7686", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7972&documentId=6979", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8256&documentId=7684", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/21/#sekcia0", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2013/21/#sekcia0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:33.649330+00:00"}
{"id": "vr17083", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17083", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "V Nemecku odišiel minister, pretože dal tip svojim kolegom, že jeden z ich kolegov poslancov je vyšetrovaný. V Holandsku odstúpil minister spravodlivosti za to, že klamal o kauze pašeráka drog. Za to odstúpil nie len minister, ale ešte aj ďalší ľudia", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rajtár hovoril pravdu keď poukázal na dva prípady, v ktorých odstúpili zahraniční ministri. Podľa agentúry Reuters odstúpil v roku 2014 nemecký minister poľnohospodárstva Hans-Peter Friedrich po tom, čo počas jeho pôsobenia ako minister vnútra upozornil predsedu sociálno-demokratickej strany (SPD) Sigmara Gabriela, že jeden z ich členov Sebastian Edathy, može byť vyšetrovaný kvôli držbe detskej pornografie. Po následnej domovej prehliadke polícia vyhlásila, že Edathyho niekto varoval a umožnil mu tak zničit dôkazy. Friedrich preto odstúpil, na koľko sa potvrdilo, že došlo k úniku tajných informácií. Podobný prípad sa odohral aj v Holandsku, kde podľa denníka The Guardian odstúpil minister spravodlivosti Ivo Opstalten spolu so štátnym tajomníkom Fredom Teevenom v marci 2015 po tom, čo sa na verejnosť dostali informácie o miliónových platbách pašerákovi drog známemu ako Cees H. Opstalten priznal, že zavádzali parlament, keď dôkazy o dohode s Cees H neexistujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rajtár hovoril pravdu keď poukázal na dva prípady, v ktorých odstúpili zahraniční ministri. Podľa agentúry Reuters odstúpil v roku 2014 nemecký minister poľnohospodárstva Hans-Peter Friedrich po tom, čo počas jeho pôsobenia ako minister vnútra upozornil predsedu sociálno-demokratickej strany (SPD) Sigmara Gabriela, že jeden z ich členov Sebastian Edathy, može byť vyšetrovaný kvôli držbe detskej pornografie. Po následnej domovej prehliadke polícia vyhlásila, že Edathyho niekto varoval a umožnil mu tak zničit dôkazy. Friedrich preto odstúpil, na koľko sa potvrdilo, že došlo k úniku tajných informácií. Podobný prípad sa odohral aj v Holandsku, kde podľa denníka The Guardian odstúpil minister spravodlivosti Ivo Opstalten spolu so štátnym tajomníkom Fredom Teevenom v marci 2015 po tom, čo sa na verejnosť dostali informácie o miliónových platbách pašerákovi drog známemu ako Cees H. Opstalten priznal, že zavádzali parlament, keď dôkazy o dohode s Cees H neexistujú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 11.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "Guardian"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-germany-minister/german-minister-resigns-in-blow-to-new-merkel-government-idUSBREA1D19020140214", "https://www.theguardian.com/world/2015/mar/10/netherlands-justice-minister-resigns-in-drug-money-scandal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:25.120945+00:00"}
{"id": "vr30628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30628", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "To rozhodnutie, ktoré možno u nás má prívlastok slabosti, už u susedov v Českej republike ústami napríklad Petra Pitharta bolo označené ako najsilnejšie rozhodnutie politika, aké kedy videl. Že obetoval vlastnú politickú pozíciu, pre záujem Slovenskej republiky.", "statement_date": "2011-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podpredseda senátu PČR Petr Pithart v rozhovore pre Český rozhlas 27. októbra 2011 na adresu I. Radičovej povedal: \"...A když se ptáte, kdo nebo co by to mohl zkultivovat, já tady se vyznám ze svého obdivu k tomu, co udělala paní Iveta Radičová. To bylo úžasné. Ona jasně předvedla srozumitelně, já se tady obětuju, mně ta myšlenka je tak drahá, že já se za to obětuju. Ano, teď vláda ztratí důvěru, já, kdoví, jestli ještě se do politiky vrátím. A já si myslím, že se ještě vrátí, to bylo srozumitelné gesto prostě. Některé základní věci musíte umět vyjádřit činem a ne slovy. Ona to prostě dokázala. A já myslím, že i Slovensku to pomohlo...\" Podpredseda senátu PČR Petr Pithart vyjadril obdiv, k postoju I. Radičovej, ktorá obetovala svoju pozíciu aj za cenu vyslovenia nedôvery a pádu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda senátu PČR Petr Pithart v rozhovore pre Český rozhlas 27. októbra 2011 na adresu I. Radičovej povedal: \"...A když se ptáte, kdo nebo co by to mohl zkultivovat, já tady se vyznám ze svého obdivu k tomu, co udělala paní Iveta Radičová. To bylo úžasné. Ona jasně předvedla srozumitelně, já se tady obětuju, mně ta myšlenka je tak drahá, že já se za to obětuju. Ano, teď vláda ztratí důvěru, já, kdoví, jestli ještě se do politiky vrátím. A já si myslím, že se ještě vrátí, to bylo srozumitelné gesto prostě. Některé základní věci musíte umět vyjádřit činem a ne slovy. Ona to prostě dokázala. A já myslím, že i Slovensku to pomohlo...\" Podpredseda senátu PČR Petr Pithart vyjadril obdiv, k postoju I. Radičovej, ktorá obetovala svoju pozíciu aj za cenu vyslovenia nedôvery a pádu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:17.467924+00:00"}
{"id": "vr32874", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32874", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Klesá počet detí (školákov, pozn.). Medzi 2012 a 2013- 10 000 detí.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 2. decembra 2012: Podľa prognózy Ústavu pre informácie a prognózy školstva (pdf., s, 5-8) má v roku 2013 klesnúť počet žiakov na základných a stredných školách o približne 19 tisíc žiakov čiže takmer dvojnásobne viac ako tvrdí minister. Napriek tomu, že to v celkovom kontexte nahráva jeho argumentácii. P. Kažimír neuvádza presné číslo, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý ÚIPŠ vo svojej prognóze uvádza odhadovaný vývoj počtu žiakov až do roku 2025. Za žiakov považujeme študentov základných a stredných škôl od 6 rokov do 19 rokov. Kategóriu šesť ročných žiakov základných škôl, sme do analýzy nezapočítali, lebo títo žiaci sa nachádzajú v kategórií žiakov vo veku 6 až 9 rokov. Vývoj žiakov na základných a stredných školách:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii V politike z 2. decembra 2012: Podľa prognózy Ústavu pre informácie a prognózy školstva (pdf., s, 5-8) má v roku 2013 klesnúť počet žiakov na základných a stredných školách o približne 19 tisíc žiakov čiže takmer dvojnásobne viac ako tvrdí minister. Napriek tomu, že to v celkovom kontexte nahráva jeho argumentácii. P. Kažimír neuvádza presné číslo, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý ÚIPŠ vo svojej prognóze uvádza odhadovaný vývoj počtu žiakov až do roku 2025. Za žiakov považujeme študentov základných a stredných škôl od 6 rokov do 19 rokov. Kategóriu šesť ročných žiakov základných škôl, sme do analýzy nezapočítali, lebo títo žiaci sa nachádzajú v kategórií žiakov vo veku 6 až 9 rokov. Vývoj žiakov na základných a stredných školách:"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Ústavu pre informácie a prognózy školstva"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/340/platovy-kompromis-a-chybajuce-miliony", "http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_12v2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:08.081325+00:00"}
{"id": "vr36591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36591", "speaker": "Ján Mikolaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-mikolaj", "statement": "...ale samozrejme, že volebný program sa týka všetkých oblastí. Je to od hospodárstva, pôdohospodárstva, životné prostredie, regionálny rozvoj, školstvo, kultúra, zahraničná politika, obrana, bezpečnosť, verná správa, rozvoj demokratického, právneho štátu a tak ďalej, čiže program (predvolebný program SNS, pozn.) je komplexný, je odborný, je fundovaný, takže netreba, netreba sa báť.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Volebný program SNS je naozaj štandardne komplexný.", "analysis_paragraphs": ["Volebný program SNS je naozaj štandardne komplexný."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["Volebný program"], "url": ["http://www.sns.sk/wp-content/uploads/2010/03/Volebny_program_20101.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:05.196768+00:00"}
{"id": "vr25953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25953", "speaker": "Igor Ryban", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-ryban", "statement": "ŽSK zaplatil za nákup CT prístrojov len prvú splátku, ďalšie sú rozložená na niekoľko rokov.", "statement_date": "2013-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ŽSK zaplatil len prvú splátku, pričom ostatné zaplatí nemocnica v Čadci v nasledujúcom období. Zastupiteľstvo ŽSK schválilo v roku 2011 pomoc vo forme prvej splátky pre Kysuckú nemocnicu s poliklinikou v Čadci na kúpu CT prístroja vo výške 122 500 eur. Iné zdroje informovali o pomoc resp. prvej splátke vo výške 112 500 tisíc eur. Išlo o prvú splátku, ďalšie splátky sú nasledujúce roky. Celková cena prístroja sa mala podľa hovorkyne ŽSK Zuzana Muchová dostať na úroveň 935 000 eur. Podľa informácii Transparency International Slovensko, cena za pristroj bola približne 900 tisíc eur. Kúpu CT prístroja potvrdila aj Kysucká nemocnica na svojej stránke, kde žiada verejnosť o pomoc s financovaním ďalších splátok za prístroj do doby, pokiaľ si prístroj nezačne sám zarábať na ďalšie splátky svojou činnosťou. Uvádza, že projekt CT prístroja bude hradený zo zdrojov nemocnice, pričom len prvú splátku uhradí ŽSK. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ŽSK zaplatil len prvú splátku, pričom ostatné zaplatí nemocnica v Čadci v nasledujúcom období. Zastupiteľstvo ŽSK schválilo v roku 2011 pomoc vo forme prvej splátky pre Kysuckú nemocnicu s poliklinikou v Čadci na kúpu CT prístroja vo výške 122 500 eur. Iné zdroje informovali o pomoc resp. prvej splátke vo výške 112 500 tisíc eur. Išlo o prvú splátku, ďalšie splátky sú nasledujúce roky. Celková cena prístroja sa mala podľa hovorkyne ŽSK Zuzana Muchová dostať na úroveň 935 000 eur. Podľa informácii Transparency International Slovensko, cena za pristroj bola približne 900 tisíc eur. Kúpu CT prístroja potvrdila aj Kysucká nemocnica na svojej stránke, kde žiada verejnosť o pomoc s financovaním ďalších splátok za prístroj do doby, pokiaľ si prístroj nezačne sám zarábať na ďalšie splátky svojou činnosťou. Uvádza, že projekt CT prístroja bude hradený zo zdrojov nemocnice, pričom len prvú splátku uhradí ŽSK. Dátum zverejnenia analýzy: 31.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-31", "analysis_sources": {"text": ["schválilo", "zdroje", "informácii", "Kúpu"], "url": ["http://kysuce.sme.sk/c/5724204/ct-pristroj-pre-kysucku-nemocnicu-bude-na-splatky.html", "http://udalosti.noviny.sk/z-domova/01-05-2011/cadca-kysucka-nemocnica-sa-tesi-na-novy-ct-pristroj-za-milion-eur.html", "http://blog.etrend.sk/transparencyblog/2012/11/02/dakujeme-konkurenciu-neberieme-2/", "http://www.nemocnicacadcaoz.sk/projekty13.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:58.319892+00:00"}
{"id": "vr14257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14257", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "..v roku 2011 je pravda, že tam bola 0 (nulové navýšenie platov učiteľov podľa rozpočtu, pozn.), ale zároveň všetci ostatní zamestnanci verejnej správy vtedy išli s platmi dole a bolo pre učiteľov zabezpečené, že ich platy dole nepôjdu.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 počas vlády koalície SDKÚ, SaS, KDH a MOST-HÍD platy učiteľov sa skutočne platy nezvyšovali a zároveň platy ostatných pracovníkov verejnej správy klesali. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 počas vlády koalície SDKÚ, SaS, KDH a MOST-HÍD platy učiteľov sa skutočne platy nezvyšovali a zároveň platy ostatných pracovníkov verejnej správy klesali. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu verejnej správy na roky 2011 - 2013", "aktuality.sk"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7832", "http://www.aktuality.sk/clanok/188485/platy-ucitelov-podla-jurzycu-neklesnu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:36.946234+00:00"}
{"id": "vr34011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34011", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Odpočúvanie novinárov, kolegov na ministerstve obrany pánom Galkom bolo úplne evidentné.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok označujeme za neoveriteľný, keďže nie je možné jednoznačne určiť, kto bol za odpočúvanie novinárov denníka Pravda, ako aj šéfa TA3, priamo zodpovedný. Odpočúvanie vykonávalo Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré podľa zákona 198/1994 spadá pod Ministerstvo obrany. V čase odpočúvania o ktorom Robert Fico hovorí bol Ľubomír Galko ministrom, je teda nepriamo za odpočúvanie zodpovedný. Podľa informácií denníka SME z 29. apríla 2012 bývalý minister obrany Ľubomír Galko odmietal, že by sám nariadil odpočúvanie novinárov. Následkom tejto kauzy bol exminister Galko ešte v roku 2011 odvolaný Ivetou Radičovou, nie je však možné jednoznačne určiť, kto odpočúvanie nariadil. Okrem tohto vyvodenia politickej zodpovednosti voči vtedajšiemu ministrovi boli viacerí funkcionári VOS obvinení zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a z porušovania cudzích práv, do dnešného dňa však príslušné orgány nevyniesli platný rozsudok. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok označujeme za neoveriteľný, keďže nie je možné jednoznačne určiť, kto bol za odpočúvanie novinárov denníka Pravda, ako aj šéfa TA3, priamo zodpovedný. Odpočúvanie vykonávalo Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré podľa zákona 198/1994 spadá pod Ministerstvo obrany. V čase odpočúvania o ktorom Robert Fico hovorí bol Ľubomír Galko ministrom, je teda nepriamo za odpočúvanie zodpovedný. Podľa informácií denníka SME z 29. apríla 2012 bývalý minister obrany Ľubomír Galko odmietal, že by sám nariadil odpočúvanie novinárov. Následkom tejto kauzy bol exminister Galko ešte v roku 2011 odvolaný Ivetou Radičovou, nie je však možné jednoznačne určiť, kto odpočúvanie nariadil. Okrem tohto vyvodenia politickej zodpovednosti voči vtedajšiemu ministrovi boli viacerí funkcionári VOS obvinení zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a z porušovania cudzích práv, do dnešného dňa však príslušné orgány nevyniesli platný rozsudok. Dátum zverejnenia analýzy: 17.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["198/1994", "SME"], "url": ["http://www.mosr.sk/data/files/627.pdf", "http://www.sme.sk/c/6279948/galko-popiera-ze-nariadil-odpocuvanie-novinarov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:54.422423+00:00"}
{"id": "vr34473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34473", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...predstavili sme a rokuje sa o zákonoch na reformu súdnictva...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V NR SR sa nachádza napríklad návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade.", "analysis_paragraphs": ["V NR SR sa nachádza napríklad návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Súdnej rade."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3386"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:49.337087+00:00"}
{"id": "vr37508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37508", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Môžme sa pozrieť na prepad zahraničnej obchodnej bilancie, kde ako ste nás dostali do stavu, že sme závislí na dovoze zo zahraničia.f", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravda, že pri porovnaní rokov 2006 a 2010 sledujeme prehĺbenie salda obchodnej bilancie. Avšak pri pohľade na dlhšie trendy je zrejmé, že Ficova vláda nás nedostala do závislosti na dovoze zo zahraničia, pretože sme už boli závislí ešte pred Ficovou vládou. Prepad medzi rokmi 2009 a 2010 (ktorý Simonovi umožnuje argumentovať uvedeným spôsobom) súvisí s prepadom HDP v súvislosti s krízou, keď ako ekonomika orientovaná na export sme prišli o významnú časť exportu a zvýšilo sa tak saldo obchodnej bilancie. Je zavádzajúce ho pripisovať vláde Roberta Fica.\n\nMakroekonomický ukazovateľ (zdroj)\n\nJednotky\n\n2004\n\n2005\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\nSaldo obchodnej bilancie (ŠÚSR)\n\nmld. EUR\n\n-1,645\n\n-2,456\n\n-0,71\n\n-0,71\n\n-0,657\n\n-0,139\n\n-1,775", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že pri porovnaní rokov 2006 a 2010 sledujeme prehĺbenie salda obchodnej bilancie. Avšak pri pohľade na dlhšie trendy je zrejmé, že Ficova vláda nás nedostala do závislosti na dovoze zo zahraničia, pretože sme už boli závislí ešte pred Ficovou vládou. Prepad medzi rokmi 2009 a 2010 (ktorý Simonovi umožnuje argumentovať uvedeným spôsobom) súvisí s prepadom HDP v súvislosti s krízou, keď ako ekonomika orientovaná na export sme prišli o významnú časť exportu a zvýšilo sa tak saldo obchodnej bilancie. Je zavádzajúce ho pripisovať vláde Roberta Fica.", "Makroekonomický ukazovateľ (zdroj)", "Jednotky", "2004", "2005", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "Saldo obchodnej bilancie (ŠÚSR)", "mld. EUR", "-1,645", "-2,456", "-0,71", "-0,71", "-0,657", "-0,139", "-1,775"], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["2004", "2005", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010"], "url": ["http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2004/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2005/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2006/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2007/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2008/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2009/", "http://www.euroekonom.sk/ekonomika/ekonomika-sr/ekonomika-slovenska-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:39.530056+00:00"}
{"id": "vr38313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38313", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Pán Blanárik, ktorý svojho času získal najvyššiu bezpečnostnú previerku NATO, uviedol ho, v podstate, do týchto štruktúr ešte bývalý minister za SDKÚ obrany.", "statement_date": "2011-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR prišla s informáciou, že F. Blanárik získal v roku 2006 certifikát NATO na prácu s utajovanými skutočnosťami Aliancie. Na základe tejto spôsobilosti bol v roku 2006 vtedajším ministrom obrany Martinom Fedorom (SDKÚ) vymenovaný za vojenského pridelenca na Ukrajine. Blanárika po parlamentných voľbách v roku 2006 zvolili ako nominanta HZDS za riaditeľa NBÚ. V kontexte relácie sa dá výraz \"do týchto štruktúr\" chápať buď ako NBÚ, alebo vôbec uvedenie do inštitúcií, kde sa pracuje s utajenými materiálmi. Ak R. Rafaj myslel tento výrok ako druhú uvedenú možnosť, je pravdivý. Ak tým myslel NBÚ, je takýto výrok nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["TASR prišla s informáciou, že F. Blanárik získal v roku 2006 certifikát NATO na prácu s utajovanými skutočnosťami Aliancie. Na základe tejto spôsobilosti bol v roku 2006 vtedajším ministrom obrany Martinom Fedorom (SDKÚ) vymenovaný za vojenského pridelenca na Ukrajine. Blanárika po parlamentných voľbách v roku 2006 zvolili ako nominanta HZDS za riaditeľa NBÚ. V kontexte relácie sa dá výraz \"do týchto štruktúr\" chápať buď ako NBÚ, alebo vôbec uvedenie do inštitúcií, kde sa pracuje s utajenými materiálmi. Ak R. Rafaj myslel tento výrok ako druhú uvedenú možnosť, je pravdivý. Ak tým myslel NBÚ, je takýto výrok nepravdivý."], "analysis_date": "2011-05-16", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/blanarik-odstupil-z-funkcie-sefa-nbu-d7s-/sk_domace.asp?c=A110307_114506_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:23.939356+00:00"}
{"id": "43843", "numeric_id": 43843, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43843", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Áno, sú to (big data, pozn.) obrovské fenomény a je vlastne voľby sú už aj o tom, že o analýze metadát, big dát, veľkých dát a vyhľadávacie algoritmy, smerovače obsahu. Sú aj o tom voľby. Áno, silne sa ovplyvňujú. Všetci vieme Cambridge Analytica.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Big data je spôsob narábania s enormne veľkými dátovymi objemami z viacerých dátových zdrojov, ktoré nie sú spracovateľné bežnými výpočtovými technológiami. Vďaka spájaniu veľkého množstva dát je možné v biznise riešiť komplexné problémy, ktoré predtým možné riešiť nebolo. Tento prístup využívajú aj volebné tímy kandidátov, aby zistili čo najviac o svojich (potenciálnych) voličoch a voličských skupinách. Zbieraním , spájaním a vyhodnocovaním veľkého množstva informácií a osobných postojov, ktoré užívatelia internetu a služieb po sebe nechávajú vo verejnom či súkromnom priestore, sa dajú vytvárať tzv. behaviorálne profily a na základe nich predpokladať (a ovplyvňovať) politické nastavenie potenciálneho voliča. Tieto analytické postupy vedia byť natoľko presné, že v niektorých prípadoch dokážu určiť niečí profil s presnosťou, s akou by to urobil blízky profilovanej osoby. Pri amerických prezidentských voľbách v roku 2012 ich využívali tímy demokratov aj republikánov. Pomocou tzv. micro-targetingu identifikovali potenciálnych podporovateľov, pre ktorých vedeli vytvárať pre nich relevantný obsah. V roku 2018 vyšlo najavo, že britská poradenská spoločnosť Cambridge Analytica zhromažďovala dáta o desiatkach miliónov užívateľov Facebooku, a to bez ich vedomia. Pomáhala s kampaňami v štátoch po celom svete, okrem iného aj Donaldovi Trumpovi .", "analysis_paragraphs": ["Big data je spôsob narábania s enormne veľkými dátovymi objemami z viacerých dátových zdrojov, ktoré nie sú spracovateľné bežnými výpočtovými technológiami. Vďaka spájaniu veľkého množstva dát je možné v biznise riešiť komplexné problémy, ktoré predtým možné riešiť nebolo. Tento prístup využívajú aj volebné tímy kandidátov, aby zistili čo najviac o svojich (potenciálnych) voličoch a voličských skupinách. Zbieraním , spájaním a vyhodnocovaním veľkého množstva informácií a osobných postojov, ktoré užívatelia internetu a služieb po sebe nechávajú vo verejnom či súkromnom priestore, sa dajú vytvárať tzv. behaviorálne profily a na základe nich predpokladať (a ovplyvňovať) politické nastavenie potenciálneho voliča. Tieto analytické postupy vedia byť natoľko presné, že v niektorých prípadoch dokážu určiť niečí profil s presnosťou, s akou by to urobil blízky profilovanej osoby. Pri amerických prezidentských voľbách v roku 2012 ich využívali tímy demokratov aj republikánov. Pomocou tzv. micro-targetingu identifikovali potenciálnych podporovateľov, pre ktorých vedeli vytvárať pre nich relevantný obsah. V roku 2018 vyšlo najavo, že britská poradenská spoločnosť Cambridge Analytica zhromažďovala dáta o desiatkach miliónov užívateľov Facebooku, a to bez ich vedomia. Pomáhala s kampaňami v štátoch po celom svete, okrem iného aj Donaldovi Trumpovi ."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["Big data", "je", "využívajú", "zistili", "Zbieraním", "behaviorálne profily", "dokážu", "micro-targetingu", "Cambridge Analytica", "zhromažďovala", "Pomáhala", "Trumpovi"], "url": ["https://www.oracle.com/big-data/guide/what-is-big-data.html", "https://www.oracle.com/big-data/guide/what-is-big-data.html", "https://www.socialbenchers.com/big-data-driven-political-campaign-strategies-with-real-case-studies", "https://www.youtube.com/watch?v=Do5famLCHWI", "https://www.socialbenchers.com/big-data-driven-political-campaign-strategies-with-real-case-studies", "https://www.postoj.sk/31920/psychografia-analyza-ktora-pomohla-cambridge-analytica-spoznat-mysle-volicov", "https://www.theguardian.com/technology/2015/jan/13/your-computer-knows-you-researchers-cambridge-stanford-university", "https://www.cbsnews.com/news/election-campaigns-big-data-analytics/", "https://www.nytimes.com/2018/03/19/technology/facebook-cambridge-analytica-explained.html", "https://dennikn.sk/1073710/problemom-je-samotny-facebook-nie-cambridge-analytica/", "https://dennikn.sk/minuta/1069390/", "https://www.forbes.com/sites/kathleenchaykowski/2018/03/21/mark-zuckerberg-addresses-breach-of-trust-in-facebook-user-data-crisis/#1d8379ae3e36"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:13.194293+00:00"}
{"id": "vr16057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16057", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...môžeme sa pozrieť, aká časť HDP ide zamestnancom a firmám v EÚ. V Nemecku 51%, v Slovinsku 49 a v Slovenskej republike 38.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistická veličina, o ktorej hovorí Boris Kollár, je podiel mzdy na HDP. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2016 na Slovensku podiel mzdy zamestnanca na úrovni 39,1 % hrubého domáceho produktu. V Slovinsku to bolo 49,6 % a v Nemecku až 50,8 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podiel miezd popisuje podiel, akým sa práca podieľa na vytvorenej produkcii. Ak zamestnanec dostane zo zisku firmy ako mzdu za svoju prácu napríklad 50 %, zvyšných 50 % - ako podiel prevádzkových ziskov - si ponechá zamestnávateľ. Lídrom tejto štatistiky je v Európe Švajčiarsko. V roku 2015 dosiahol podiel mzdy zamestnanca na HDP až 59,7 %. Naopak najhoršie spomedzi skúmaných krajín dopadlo Turecko, kde sa v totožnom roku tento údaj dostal iba na úroveň 29,3 percenta HDP. V rámci skúmaných krajín je pomyselným kráľom štatistiky Island s 53,6 % HDP za rok 2016. Kontrastná situácia bola v Rumunsku, kde bol podiel mzdy na HDP podľa štatistík Eurostatu za rok 2015 iba na úrovni 32,2 %. Nižší podiel miezd na HDP však nemusí byť zákonite negatívny. Dnes je zaň na Slovensku zodpovedný predovšetkým \"prílev zahraničných investorov s ich technológiami a kapitálom. Oni, ich technológie, nimi nakúpené výrobné linky nafukujú naše HDP, čím sa zároveň znižuje podiel miezd na tomto ukazovateli. V alternatívnom vesmíre, kde by tieto spoločnosti na Slovensko neprišli, by sme pravdepodobne mali vyšší podiel miezd na HDP, ale zároveň nižšie mzdy v absolútnom vyjadrení.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistická veličina, o ktorej hovorí Boris Kollár, je podiel mzdy na HDP. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2016 na Slovensku podiel mzdy zamestnanca na úrovni 39,1 % hrubého domáceho produktu. V Slovinsku to bolo 49,6 % a v Nemecku až 50,8 % HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podiel miezd popisuje podiel, akým sa práca podieľa na vytvorenej produkcii. Ak zamestnanec dostane zo zisku firmy ako mzdu za svoju prácu napríklad 50 %, zvyšných 50 % - ako podiel prevádzkových ziskov - si ponechá zamestnávateľ. Lídrom tejto štatistiky je v Európe Švajčiarsko. V roku 2015 dosiahol podiel mzdy zamestnanca na HDP až 59,7 %. Naopak najhoršie spomedzi skúmaných krajín dopadlo Turecko, kde sa v totožnom roku tento údaj dostal iba na úroveň 29,3 percenta HDP. V rámci skúmaných krajín je pomyselným kráľom štatistiky Island s 53,6 % HDP za rok 2016. Kontrastná situácia bola v Rumunsku, kde bol podiel mzdy na HDP podľa štatistík Eurostatu za rok 2015 iba na úrovni 32,2 %. Nižší podiel miezd na HDP však nemusí byť zákonite negatívny. Dnes je zaň na Slovensku zodpovedný predovšetkým \"prílev zahraničných investorov s ich technológiami a kapitálom. Oni, ich technológie, nimi nakúpené výrobné linky nafukujú naše HDP, čím sa zároveň znižuje podiel miezd na tomto ukazovateli. V alternatívnom vesmíre, kde by tieto spoločnosti na Slovensko neprišli, by sme pravdepodobne mali vyšší podiel miezd na HDP, ale zároveň nižšie mzdy v absolútnom vyjadrení.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "nemusí"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en", "http://iness.sk/stranka/12105-Budme-vdacni-za-nizky-podiel-miezd-na-HDP.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:36.636968+00:00"}
{"id": "vr28795", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28795", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď my si dnes najlacnejšie v histórii požičiavame na medzinárodných finančných trhoch.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok overoval Demagog.SK už viackrát. Naposledy napríklad 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekordv rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. V mesiaci september sa uskutočnili dve aukcie - deväťročný dlhopis za úrok 1,2 % a štvorročný dlhopis za úrok 0,22 %. V mesiaci október sa uskutočnili dve aukcie - desaťročný s úrokom 1,33 % a 15-ročný s úrokom 1,91 %. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: \"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a.\" \"V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok overoval Demagog.SK už viackrát. Naposledy napríklad 14. septembra 2014 v relácii O5M12 . Je pravdou, že Slovensko predáva svoje dlhopisy za historicky najnižšie úroky na finančných trhoch. Potvrdzujú to údaje z Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Výrok hodnotíme ako pravdivý. MF SR , 16. júna 2014: \"Slovenská republika opätovne dosiahla historický rekordv rámci predaja štátnych dlhopisov. V dvoch aukciách dlhopisov so splatnosťou desať a 4,5 roka získal štát 191 mil. eur, pričom úroky dosiahli historicky najnižšiu úroveň 2,05 % pri 10-ročnej splatnosti a 0,69 % pri splatnosti 4,5 roka . Celkový záujem investorov dosiahol 556 mil. eur.\" Podľa mesačných reportov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Kým vo februári (.pdf) 2014 pri desaťročných dlhopisoch išlo o priemerný úrok na úrovni 2,418 %, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,191 %. V júni 2014 išlo o úrok približne 2,05 % pri desaťročnej splatnosti, pri 4,5 ročnej o úrok vo výške 0,69 %. V mesiaci júl a august sa neuskutočnila žiadna aukcia štátnych dlhopisov. V mesiaci september sa uskutočnili dve aukcie - deväťročný dlhopis za úrok 1,2 % a štvorročný dlhopis za úrok 0,22 %. V mesiaci október sa uskutočnili dve aukcie - desaťročný s úrokom 1,33 % a 15-ročný s úrokom 1,91 %. Podobne aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity ( ARDAL ) a apríli 2013 uviedla , že dlhodobo predávame dlhopisy najlacnejšie. Pri 10-ročných dlhopisoch išlo v tom čase o úrok na úrovni 2,8078%, pri trojročných dlhopisoch išlo o úrok 1,2543%. Vo februári 2014 sme predávali dlhopisy ešte výhodnejšie. SITA , 16. júna 2014: \"Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) dnes v dvoch aukciách štátnych dlhopisov (ŠD) požičala pre štát 191 miliónov eur. Ide o cenné papiere splatné v novembri 2024 a bondy so splatnosťou v novembri 2018. V prvom prípade dlhopisov s dlhšou splatnosťou štát predal cenné papiere za 154 mil. eur, z čoho bondy za 64 mil. eur smerujú do portfólií zahraničných investorov. Celkový dopyt bol však vyše dvojnásobný, keď dosiahol 365 mil. eur. Priemerný úrok akceptovaný v tejto aukcii dosiahol 2,0447 % p.a., kým investori požadovali v priemere 2,0906 % p.a.\" \"V druhej aukcii dlhopisov splatných koncom roka 2018 ARDAL akceptoval dopyt na úrovni 37 mil. eur, z čoho cenné papiere za 17 mil. eur nakúpili investori zo zahraničia. Rovnako v tejto aukcii celkový dopyt výrazne prevyšoval akceptovanú úroveň, keď dosiahol takmer 191 mil. eur. Štát napokon akceptoval predaj dlhopisov pri priemernej úrokovej sadzbe na úrovni 0,6910 % p.a., kým investormi požadovaná priemerná sadzba predstavovala 0,7618 % p.a.\" Podľa TASR sa tento rok (2014) Slovenskej republike darí lacno si požičiavať na finančných trhoch. V januári 2014, v prvom predaji dlhopisov si štát požičal 1,5 miliardy eur na 15 rokov za úrok vo výške 3,625%. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "MF SR", "februári", "júni", "júl", "august", "september", "október", "ARDAL", "uviedla", "SITA", "TASR"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/377/fico-vs-figel", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=719", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_02_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_06_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_07_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_08_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_09_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/_img/Documents/Ekonomick%C3%A9%20inform%C3%A1cie/Monthly%20reports/MR_10_2014_sk.pdf", "https://www.ardal.sk/sk/titulna-stranka", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/320999-slovensko-predalo-dlhopisy-za-190-milionov-eur/", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/141597/Viac-ako-polovicu-slovenskych-dlhopisov-vlastnia-zahranicni-investori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:28.287402+00:00"}
{"id": "vr30154", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30154", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Nie som si istý, pani podpredsedníčka, kde ste prišli k tomu čísla, 10 000 že sa ich vstrebalo. No 10 000 ich tu mohlo prísť, ale podľa mňa 90 % bolo vrátených naspäť...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pellegrini vo výroku reaguje na predchádzajúci výrok Eriky Jurinovej. Ako sme už uviedli, údaj o počte žiadateľov o azyl sa približuje skutočnému počtu v roku 2004, avšak drvivej väčšine žiadostí nebolo vyhovených. Nejedná sa však o 90 %, ale vyše 98 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Okolo roku 2004 kulminoval počet podaných žiadostí o azyl a dosahoval až 11 tisíc žiadateľov o azyl. Avšak počet ľudí, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana takéto cifry nedosahuje a jedná sa o zlomok žiadateľov. Počet udelených azylov nedosahoval ani 2% zo žiadateľov. Príčina k tak malému pomeru je jednak nesplnenie podmienok na priznanie štatútu medzinárodnej ochrany, ale taktiež aj reálny nezáujem o získanie azylu na Slovensku. Podmienky získania azylu podľa zákonu o azyle č. 480/2002 \" Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd .\" Slovenská republika bola opakovane kritizovaná Úradom pre utečencov Organizácie spojených národov za nízky počet uznaných azylov. V rokoch kulminácie počtu žiadateľov však bolo upozorňované na to, že žiadatelia o azyl však častokrát odchádzajú z pobytových zariadení, kde by mali čakať na výsledky žiadosti z vlastného rozhodnutia . Takto sa tiež umelo navyšujú čísla žiadateľov o azyl, ktorý žiadajú o azyl formálne, ale nie fakticky a snažia sa utiecť do ďalších krajín EÚ. Najviac žiadateľov pochádzalo z Indie a z Ruska. Na počte utečencov z Ruska sa podpísal vojenský konflikt v Čečensku. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pellegrini vo výroku reaguje na predchádzajúci výrok Eriky Jurinovej. Ako sme už uviedli, údaj o počte žiadateľov o azyl sa približuje skutočnému počtu v roku 2004, avšak drvivej väčšine žiadostí nebolo vyhovených. Nejedná sa však o 90 %, ale vyše 98 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Okolo roku 2004 kulminoval počet podaných žiadostí o azyl a dosahoval až 11 tisíc žiadateľov o azyl. Avšak počet ľudí, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana takéto cifry nedosahuje a jedná sa o zlomok žiadateľov. Počet udelených azylov nedosahoval ani 2% zo žiadateľov. Príčina k tak malému pomeru je jednak nesplnenie podmienok na priznanie štatútu medzinárodnej ochrany, ale taktiež aj reálny nezáujem o získanie azylu na Slovensku. Podmienky získania azylu podľa zákonu o azyle č. 480/2002 \" Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd .\" Slovenská republika bola opakovane kritizovaná Úradom pre utečencov Organizácie spojených národov za nízky počet uznaných azylov. V rokoch kulminácie počtu žiadateľov však bolo upozorňované na to, že žiadatelia o azyl však častokrát odchádzajú z pobytových zariadení, kde by mali čakať na výsledky žiadosti z vlastného rozhodnutia . Takto sa tiež umelo navyšujú čísla žiadateľov o azyl, ktorý žiadajú o azyl formálne, ale nie fakticky a snažia sa utiecť do ďalších krajín EÚ. Najviac žiadateľov pochádzalo z Indie a z Ruska. Na počte utečencov z Ruska sa podpísal vojenský konflikt v Čečensku. Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["podaných", "Počet udelených azylov", "zákonu o azyle", "opakovane kritizovaná", "z vlastného rozhodnutia"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistiky-20", "http://aa.ecn.cz/img_upload/79a33131c9c4293e0fcefb50bfa263ef/BDivinsky_Zahranicna_migracia_rozsirena_verzia_1.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2002-480", "http://aa.ecn.cz/img_upload/79a33131c9c4293e0fcefb50bfa263ef/BDivinsky_Zahranicna_migracia_rozsirena_verzia_1.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/144344-zo-slovenska-miznu-utecenci-v-papieroch-zostavaju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:42.501420+00:00"}
{"id": "vr35482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35482", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Počkajte, o 3 %. Lebo doteraz sme zvyšovali dôchodky percentuálne, o percentá. To  znamená ten, kto má dôchodok tisíc eur, o 3 % tomu mesačne pridáme 30 eur. Ten kto má dôchodok 200 eur, a zvýšime o 3 %, tomu pridáme 6 eur. Čiže tomuto s 200-eurovým pridáme 6 a tomu, ktorý má tisíc, pridáme 30.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál hnonline .sk uvádza vzorec, akým prebieha valorizácia dôchodkov. Z neho vyplýva, že dôchodky sa valorizujú percentuálne každému. V roku 2010 bol dôchodok valorizovaní o 3,05 %.", "analysis_paragraphs": ["Portál hnonline .sk uvádza vzorec, akým prebieha valorizácia dôchodkov. Z neho vyplýva, že dôchodky sa valorizujú percentuálne každému. V roku 2010 bol dôchodok valorizovaní o 3,05 %."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["hnonline"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-39649550-dochodky-v-roku-2010-budu-naozaj-nizsie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:42.793741+00:00"}
{"id": "vr31216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31216", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "(Firma Novitech počas problémov s IS na Finančnom riaditeľstve pozn.)odmietla poskytnúť súčinnosť, ku ktorej sa zaviazala na to, aby mohlo dôjsť k plynulému prechodu od starého k novému systému, ktorý zabezpečovala do konca minulého roka táto firma, k novému systému, ktorý zabezpečuje iná firma, vybratá počas vlády Roberta Fica a ministrovania pána Počiatka.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ivan Mikloš sa vo viacerých vyjadreniach povedal, že súčasný stav spôsobila svojou nespoluprácou a nesúčinnosťou práve firma Novitech. Tá tvrdí, že ministra financií upozorňovala na možný kolaps finančnej správy ešte v prvej polovici novembra minulého roka. SME.sk : V liste s dátumom 18. februára, ktorý zverejnila rovnako firma Novitech, Miklošovi napísala, že kým nebude plne fungovať nový systém, daňové úrady by mali uprednostniť riešenie od košického Novitechu Tax. O dva dni na to minister Igora Krnáča, bývalého šéfa daniarov, odvolal s tým, že vedenie vzniknutú situáciu nezvládlo. Komplexnú dodávku nového systému KONS má zabezpečiť IBM (ktorý počas problémov s portálom eTax v roku 2010 zabezpečoval hardvér a bol skutočne vybratý ešte počas vlády Róberta Fica a ministrovania Počiatka, ako to tvrdil Mikloš, pozn.) . Bývalý šéf kompetenčného centra Miroslav Mikulčík, ktorý bol zodpovedný za zavedenie tohto systému, pre SME 21. februára potvrdil, že na systéme spolupracuje niekoľko IT firiem. Na strane druhej SITA vo svojej správe uvádza: P redstavitelia Novitechu na tlačovej besede predložili viaceré dokumenty, ktoré podľa nich svedčia o nezvládnutí celého prechodu na nový informačný systém zo strany Finančnej správy SR a aj samotného Ministerstva financií SR. Spoločnosť predložila napríklad aj list, ktorým ju prvýkrát 26. januára 2012 požiadal Miroslav Mikulčík, bývalý riaditeľ Kompetenčného centra finančných operácií, o súčinnosť a migráciu systémov. Spôsob, akým má však Novitech spolupracovať s finančnou správou, je podľa Jozefa Baluna presne stanovený v podpísaných zmluvách a dodatkoch a vedenie finančnej správy ju podľa jeho slov \"nemôže jedným papierom vyzvať na migráciu\". \"Nebol splnený základný predpoklad – vyzmluvnenie,\" zhrnul Balun dôvody, prečo nemohla spoločnosť poskytnúť súčinnosť.Novitech tvrdí, že na jeseň minulého roka bol pripravený dodatok k zmluve, ktorý obsahoval vyzmluvnenie aplikácií nového centralizovaného informačného systému (IS RDS), ako aj migráciu a bližšie nešpecifikovanú integráciu tohto systému na nový KONS IS. Miroslav Mikulčík, v tom čase poradca ministra financií Ivana Mikloša, však neskôr podľa spoločnosti z \"nepochopiteľných príčin všetko stopol\" s tým, že žiadny dodatok sa podpisovať nebude. Celú kauzu nie je možné overiť z primárnych zdrojov, preto nie je v našich možnostiach posúdiť kto hovorí v celom prípade pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ivan Mikloš sa vo viacerých vyjadreniach povedal, že súčasný stav spôsobila svojou nespoluprácou a nesúčinnosťou práve firma Novitech. Tá tvrdí, že ministra financií upozorňovala na možný kolaps finančnej správy ešte v prvej polovici novembra minulého roka. SME.sk : V liste s dátumom 18. februára, ktorý zverejnila rovnako firma Novitech, Miklošovi napísala, že kým nebude plne fungovať nový systém, daňové úrady by mali uprednostniť riešenie od košického Novitechu Tax. O dva dni na to minister Igora Krnáča, bývalého šéfa daniarov, odvolal s tým, že vedenie vzniknutú situáciu nezvládlo. Komplexnú dodávku nového systému KONS má zabezpečiť IBM (ktorý počas problémov s portálom eTax v roku 2010 zabezpečoval hardvér a bol skutočne vybratý ešte počas vlády Róberta Fica a ministrovania Počiatka, ako to tvrdil Mikloš, pozn.) . Bývalý šéf kompetenčného centra Miroslav Mikulčík, ktorý bol zodpovedný za zavedenie tohto systému, pre SME 21. februára potvrdil, že na systéme spolupracuje niekoľko IT firiem. Na strane druhej SITA vo svojej správe uvádza: P redstavitelia Novitechu na tlačovej besede predložili viaceré dokumenty, ktoré podľa nich svedčia o nezvládnutí celého prechodu na nový informačný systém zo strany Finančnej správy SR a aj samotného Ministerstva financií SR. Spoločnosť predložila napríklad aj list, ktorým ju prvýkrát 26. januára 2012 požiadal Miroslav Mikulčík, bývalý riaditeľ Kompetenčného centra finančných operácií, o súčinnosť a migráciu systémov. Spôsob, akým má však Novitech spolupracovať s finančnou správou, je podľa Jozefa Baluna presne stanovený v podpísaných zmluvách a dodatkoch a vedenie finančnej správy ju podľa jeho slov \"nemôže jedným papierom vyzvať na migráciu\". \"Nebol splnený základný predpoklad – vyzmluvnenie,\" zhrnul Balun dôvody, prečo nemohla spoločnosť poskytnúť súčinnosť.Novitech tvrdí, že na jeseň minulého roka bol pripravený dodatok k zmluve, ktorý obsahoval vyzmluvnenie aplikácií nového centralizovaného informačného systému (IS RDS), ako aj migráciu a bližšie nešpecifikovanú integráciu tohto systému na nový KONS IS. Miroslav Mikulčík, v tom čase poradca ministra financií Ivana Mikloša, však neskôr podľa spoločnosti z \"nepochopiteľných príčin všetko stopol\" s tým, že žiadny dodatok sa podpisovať nebude. Celú kauzu nie je možné overiť z primárnych zdrojov, preto nie je v našich možnostiach posúdiť kto hovorí v celom prípade pravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 29.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-29", "analysis_sources": {"text": ["upozorňovala", "SME.sk", "SITA"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy-igora-krnaca.html", "http://www.sme.sk/c/6279139/richard-sulik-znepokojil-klub-sas-kadroval-cez-kocnera.html", "http://www.financeportal.eu/2012/02/21/sef-daniarov-odporucil-miklosovi-novitech-ten-ho-odvolal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:04.457344+00:00"}
{"id": "vr32897", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32897", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pokiaľ si vezmeme výkon Európskej únie, eurozóny ako celku za rok 2012, tak môžeme hovoriť o recesii a nie je konjunktúre.", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Porovnaním štvrťrokov za sebou alebo medziročného vývoja, je zrejmé, že sa jedná sa o postupný pokles HDP v celej EÚ ako aj v eurozóne. Je preto pravdou, že EÚ ako aj eurozóna je v recesii. Hoci neexistuje jednotný ukazovateľ toho kedy nastáva recesia a kedy konjunktúra, ekonómovia väčšinou vyhlasujú recesiu ak za sebou v dvoch nasledujúcich kvartáloch nastáva pokles rastu HDP prípadne negatívny rast. Ďalším ukazovateľom je aj vzrastajúca nezamestnanosť, prípadne kombinácia ďalších ukazovateľov (viac viď tu ). Odhad výkonu ekonomík ( Eurostat ) EU 27 a eurozóny hovorí poklese HDP za rok 2012. V prípade EU 27 sa jedná o pokles z ekonomického rastu v roku 2011 vo výške 1,5% HDP na - 0,3% HDP v roku 2012. V prípade eurozóny je to pokles z ekonomického rastu v roku 2011 vo výške 1,4% HDP na -0,4% HDP v roku 2012. Ak sa pozrieme bližšie na štvrťroky, vývoj HDP ( Eurostat ) potvrdzuje z tohto hľadiska, že sa jedná o recesiu. Eurostat vychádzajúc zo štvrťročných údajoch vývoja HDP v novembri 2012 vyhlásil , že eurozóna je späť v recesii, pretože dosiahla negatívny ekonomický rast v druhom štvrťroku po sebe. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Porovnaním štvrťrokov za sebou alebo medziročného vývoja, je zrejmé, že sa jedná sa o postupný pokles HDP v celej EÚ ako aj v eurozóne. Je preto pravdou, že EÚ ako aj eurozóna je v recesii. Hoci neexistuje jednotný ukazovateľ toho kedy nastáva recesia a kedy konjunktúra, ekonómovia väčšinou vyhlasujú recesiu ak za sebou v dvoch nasledujúcich kvartáloch nastáva pokles rastu HDP prípadne negatívny rast. Ďalším ukazovateľom je aj vzrastajúca nezamestnanosť, prípadne kombinácia ďalších ukazovateľov (viac viď tu ). Odhad výkonu ekonomík ( Eurostat ) EU 27 a eurozóny hovorí poklese HDP za rok 2012. V prípade EU 27 sa jedná o pokles z ekonomického rastu v roku 2011 vo výške 1,5% HDP na - 0,3% HDP v roku 2012. V prípade eurozóny je to pokles z ekonomického rastu v roku 2011 vo výške 1,4% HDP na -0,4% HDP v roku 2012. Ak sa pozrieme bližšie na štvrťroky, vývoj HDP ( Eurostat ) potvrdzuje z tohto hľadiska, že sa jedná o recesiu. Eurostat vychádzajúc zo štvrťročných údajoch vývoja HDP v novembri 2012 vyhlásil , že eurozóna je späť v recesii, pretože dosiahla negatívny ekonomický rast v druhom štvrťroku po sebe. Dátum zverejnenia analýzy: 02.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-02", "analysis_sources": {"text": ["tu", "Eurostat", "Eurostat", "vyhlásil"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/Recession", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-15112012-AP/EN/2-15112012-AP-EN.PDF", "http://ansamed.ansa.it/ansamed/en/news/sections/economics/2012/11/15/Eurozone-back-recession-says-Eurostat_7799446.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:07.642386+00:00"}
{"id": "vr18452", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18452", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Žiadna talianska stopa (v prípade vraždy novinára, pozn.) nebola nikdy potvrdená.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovorí pravdu, ak tvrdí, že žiadna z verzií vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spájaná s talianskou stopou nebola nikdy oficiálne potvrdená, avšak vyšetrovanie tejto vraždy stále prebieha a polícia skúma viaceré verzie motívu tejto vraždy, medzi ktoré patrí aj talianska stopa. Výrok hodnotíme ako pravdivý, ale je nutné dodať, že talianska stopa nebola ani vyvrátená.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovorí pravdu, ak tvrdí, že žiadna z verzií vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spájaná s talianskou stopou nebola nikdy oficiálne potvrdená, avšak vyšetrovanie tejto vraždy stále prebieha a polícia skúma viaceré verzie motívu tejto vraždy, medzi ktoré patrí aj talianska stopa. Výrok hodnotíme ako pravdivý, ale je nutné dodať, že talianska stopa nebola ani vyvrátená."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "objavili", "článku"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/628783/fico-vysetrovanie-kuciakovej-vrazdy-vylucilo-taliansku-mafiu-napojenu-na-urad-vlady/", "https://www.aktuality.sk/clanok/641321/albanska-a-talianska-stopa-v-kuciakovej-vrazde-uryvok-z-knihy-umlcani/", "https://www.aktuality.sk/clanok/568007/talianska-mafia-na-slovensku-jej-chapadla-siahaju-aj-do-politiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:46.518310+00:00"}
{"id": "vr16144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16144", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Drtivá väčšina, drtivá väčšina infraštruktúrnych investícií, ktoré sa na Slovensku urobili za posledných desať rokov, sú len vďaka investíciám z Európskej únie.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejné investície na Slovensku v posledných rokoch už tradične čerpajú značné množstvo prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ, pričom podieľ financií z EÚ za obdobie 2007 – 2015 tvorí 80 – 85 % a národné spolufinancovanie tak tvorí len 15 – 20 %. Vyplýva to z viacerých zdrojov domácich ( .pdf , s 163) i zahraničných ( .pdf , s. 9) finančných správ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pracovnom dokumente Európskej komisie Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko ( .pdf , s. 9) sa konštatuje, že štrukturálne a kohézne fondy EÚ (vrátane vnútroštátneho spolufinancovania) v rokoch 2011 až 2013 predstavovali 86 % verejných investícií Slovenska. Využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ sa dá merať tzv. mierou absorpcie, teda schopnosťou čerpať vyhradené prostriedky v určitom objeme za dané obdobie. Programové obdobie, o ktorom zrejme hovorí aj Boris Kollár, sa vzťahuje na roky 2007 až 2013. V jeho úvode sa čerpanie zo strany Slovenska pohybovalo približne na úrovni priemeru EÚ a to až do roku 2009 kedy sa naplno začala prejavovať finančná kríza a miera absorpcie začala klesať. Oživiť sa ju podarilo v roku 2015, ktorý bol posledným rokom, kedy bolo možné čerpať z programového obdobia 2007 – 2013. Miera absorpcie vtedy dosiahla 25 %. V rokoch 2007 až 2015 sa tak celková absorpcia finančných prostriedkov z EÚ dostala na úroveň približne 85 %. Zdroj: Európska komisia Ucelený náhľad na investície z európskych fondov za obdobie 2007 – 2013 poskytuje i nasledujúca tabuľka z publikácie OECD Making the Most of Public Investments in the Eastern Slovak Republic (s. 55). Za dané programové obdobie bolo na Slovensku preinvestovaných necelých 14 mld. eur z toho vyše 11,5 mld. zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ (ESI Funds). Na ďalšie obdobie (2014 – 2020) sa predpokladá, že Slovensko obdrží takmer 14 mld. eur. Zdroj: OECD Značný objem infraštruktúrnych investícií na Slovensku tvoria investície v doprave a ako naznačuje Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 ( .pdf , s. 163), s prostriedkami z EÚ sa tu masívne ráta i do budúcnosti. V programovom období 2014 – 2020 budú pre Slovenskú republiku dostupné finančné prostriedky na dopravu z nasledujúcich európskych finančných nástrojov: Kohézneho fondu (KF); Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); Nástroja na prepájanie Európy (CEF - Connecting Europe Facility). Na prostriedky poskytnuté Európskou úniou z uvedených fondov je viazané národné spolufinancovanie. Podiel financovania opäť odpovedá 85 % prostriedkov z európskych fondov a 15 % národného spolufinancovania. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Verejné investície na Slovensku v posledných rokoch už tradične čerpajú značné množstvo prostriedkov zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ, pričom podieľ financií z EÚ za obdobie 2007 – 2015 tvorí 80 – 85 % a národné spolufinancovanie tak tvorí len 15 – 20 %. Vyplýva to z viacerých zdrojov domácich ( .pdf , s 163) i zahraničných ( .pdf , s. 9) finančných správ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V pracovnom dokumente Európskej komisie Správa o krajine za rok 2016 – Slovensko ( .pdf , s. 9) sa konštatuje, že štrukturálne a kohézne fondy EÚ (vrátane vnútroštátneho spolufinancovania) v rokoch 2011 až 2013 predstavovali 86 % verejných investícií Slovenska. Využívanie dostupných finančných prostriedkov EÚ sa dá merať tzv. mierou absorpcie, teda schopnosťou čerpať vyhradené prostriedky v určitom objeme za dané obdobie. Programové obdobie, o ktorom zrejme hovorí aj Boris Kollár, sa vzťahuje na roky 2007 až 2013. V jeho úvode sa čerpanie zo strany Slovenska pohybovalo približne na úrovni priemeru EÚ a to až do roku 2009 kedy sa naplno začala prejavovať finančná kríza a miera absorpcie začala klesať. Oživiť sa ju podarilo v roku 2015, ktorý bol posledným rokom, kedy bolo možné čerpať z programového obdobia 2007 – 2013. Miera absorpcie vtedy dosiahla 25 %. V rokoch 2007 až 2015 sa tak celková absorpcia finančných prostriedkov z EÚ dostala na úroveň približne 85 %. Zdroj: Európska komisia Ucelený náhľad na investície z európskych fondov za obdobie 2007 – 2013 poskytuje i nasledujúca tabuľka z publikácie OECD Making the Most of Public Investments in the Eastern Slovak Republic (s. 55). Za dané programové obdobie bolo na Slovensku preinvestovaných necelých 14 mld. eur z toho vyše 11,5 mld. zo štrukturálnych a kohéznych fondov EÚ (ESI Funds). Na ďalšie obdobie (2014 – 2020) sa predpokladá, že Slovensko obdrží takmer 14 mld. eur. Zdroj: OECD Značný objem infraštruktúrnych investícií na Slovensku tvoria investície v doprave a ako naznačuje Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 ( .pdf , s. 163), s prostriedkami z EÚ sa tu masívne ráta i do budúcnosti. V programovom období 2014 – 2020 budú pre Slovenskú republiku dostupné finančné prostriedky na dopravu z nasledujúcich európskych finančných nástrojov: Kohézneho fondu (KF); Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR); Nástroja na prepájanie Európy (CEF - Connecting Europe Facility). Na prostriedky poskytnuté Európskou úniou z uvedených fondov je viazané národné spolufinancovanie. Podiel financovania opäť odpovedá 85 % prostriedkov z európskych fondov a 15 % národného spolufinancovania. Dátum zverejnenia analýzy: 10.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-10", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "Európska komisia", "OECD", ".pdf"], "url": ["https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0ahUKEwiu6ZbupZ3TAhUBKSwKHaDGB90QFggzMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dstrategia%2Fstrategickyplan2020%2Fstrategicky_plan.pdf&usg=AFQjCNEW5S6m6118qHiGUSXoChJE32_hQw", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2016/cr2016_slovakia_sk.pdf", "http://www.oecd-ilibrary.org/urban-rural-and-regional-development/making-the-most-of-public-investment-in-the-eastern-slovak-republic_9789264253261-en", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0ahUKEwiu6ZbupZ3TAhUBKSwKHaDGB90QFggzMAI&url=http%3A%2F%2Fwww.telecom.gov.sk%2Findex%2Fopen_file.php%3Ffile%3Dstrategia%2Fstrategickyplan2020%2Fstrategicky_plan.pdf&usg=AFQjCNEW5S6m6118qHiGUSXoChJE32_hQw"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:28.515262+00:00"}
{"id": "vr38354", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38354", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tak hlavne predpokladám, že Ústavný súd tak ako tentokrát rozhodol v rekordne krátkej dobe za neviem asi tri mesiace, že tak spraví opäť a nebude blokovať parlament a prokuratúru.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tri mesiace, v ktorých Ústavný súd SR rozhodol sa dajú považovať za rýchle rozhodnutie. Ako príklad približnej rýchlosti rozhodovania Ústavného súdu SR uvádzame náhodne vybrané prípady, ktoré boli publikované buď v Zbierke zákonov alebo v Zbierke Ústavného súdu SR. V procese so spisovou značkou senátu a pléna I. ÚS 30/99 , v ktorom navrhovateľom bola skupina poslancov NR SR, dĺžka rozhodovania presiahla 4 mesiace (podanie 17.2.1999 - rozhodnutie 28.6.1999) V procese so spisovou značkou senátu a pléna III. ÚS 83/01 , v ktorom navrhovateľom bola fyzická osoba, dĺžka rozhodovania presiahla 8 mesiacov (podanie 25.5.2001 - rozhodnutie 24.1.2002) V procese so spisovou značkou senátu a pléna I. ÚS 95/03 , v ktorom navrhovateľom bola právnická osoba, dĺžka rozhodovania presiahla 3 roky a 5 mesiacov (podanie 30.1.2003 - rozhodnutie 7.7.2006) V procese so spisovou značkou senátu a pléna PL. ÚS 38/99 , v ktorom navrhovateľom bol generálny prokurátor, dĺžka rozhodovania presiahla 7 mesiacov (podanie 17.11.1998 - rozhodnutie 26.6.1999) V procese so spisovou značkou senátu a pléna PL. ÚS 15/06 , v ktorom navrhovateľom bol generálny prokurátor, dĺžka rozhodovania presiahla 3 roky a 3 mesiace (podanie 31.1.2006 - rozhodnutie 20.5.2009)", "analysis_paragraphs": ["Tri mesiace, v ktorých Ústavný súd SR rozhodol sa dajú považovať za rýchle rozhodnutie. Ako príklad približnej rýchlosti rozhodovania Ústavného súdu SR uvádzame náhodne vybrané prípady, ktoré boli publikované buď v Zbierke zákonov alebo v Zbierke Ústavného súdu SR. V procese so spisovou značkou senátu a pléna I. ÚS 30/99 , v ktorom navrhovateľom bola skupina poslancov NR SR, dĺžka rozhodovania presiahla 4 mesiace (podanie 17.2.1999 - rozhodnutie 28.6.1999) V procese so spisovou značkou senátu a pléna III. ÚS 83/01 , v ktorom navrhovateľom bola fyzická osoba, dĺžka rozhodovania presiahla 8 mesiacov (podanie 25.5.2001 - rozhodnutie 24.1.2002) V procese so spisovou značkou senátu a pléna I. ÚS 95/03 , v ktorom navrhovateľom bola právnická osoba, dĺžka rozhodovania presiahla 3 roky a 5 mesiacov (podanie 30.1.2003 - rozhodnutie 7.7.2006) V procese so spisovou značkou senátu a pléna PL. ÚS 38/99 , v ktorom navrhovateľom bol generálny prokurátor, dĺžka rozhodovania presiahla 7 mesiacov (podanie 17.11.1998 - rozhodnutie 26.6.1999) V procese so spisovou značkou senátu a pléna PL. ÚS 15/06 , v ktorom navrhovateľom bol generálny prokurátor, dĺžka rozhodovania presiahla 3 roky a 3 mesiace (podanie 31.1.2006 - rozhodnutie 20.5.2009)"], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["I. ÚS 30/99", "III. ÚS 83/01", "I. ÚS 95/03", "PL. ÚS 38/99", "PL. ÚS 15/06"], "url": ["http://www.concourt.sk/detail.do?ID_RVP=4573", "http://www.concourt.sk/detail.do?ID_RVP=6727", "http://www.concourt.sk/detail.do?ID_RVP=8302", "http://www.concourt.sk/detail.do?ID_RVP=4348", "http://www.concourt.sk/detail.do?ID_RVP=18364"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:12.531930+00:00"}
{"id": "vr29525", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29525", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Prijatý bol zákon o odpadoch, ktorý posunie Slovensko k separovaniu a recyklovaniu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatkom roku 2015 Národná rada naozaj schválila zákon o odpadoch, ktorý bol predložený vládou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kam tento zákon Slovensko posunie neoverujeme.", "analysis_paragraphs": ["Začiatkom roku 2015 Národná rada naozaj schválila zákon o odpadoch, ktorý bol predložený vládou. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Kam tento zákon Slovensko posunie neoverujeme."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "predložený"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/933476-hlina-krical-v-parlamente-na-pellegriniho-nepomohlo-mu-to/", "http://www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/clanok/vlada-schvalila-novy-zakon-o-odpadoch-023227"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:46.669955+00:00"}
{"id": "48770", "numeric_id": 48770, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48770", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "Ak si pozriete to memorandum s lekármi, na ktorom sa vláda včera dohodla, tak týka sa jednak tých stabilizačných príspevkov. Týka sa to aj vzdelávania, tzn. našim cieľom je jednak udržať študentov medicíny na Slovensku a zároveň dotiahnuť lekárov.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Memorandum, ktoré vláda podpísala 26. novembra 2022 s lekármi, obsahuje stabilizačné príspevky aj bod o zlepšení podmienok pre študentov medicíny.\n\nNa začiatku rokovaní predložili lekárski odborári na čele s predsedom Petrom Visolajským vláde osem požiadaviek, pričom na siedmich z nich sa všetky zúčastnené strany boli schopné dohodnúť a na stole ostala otázka zvyšovania platov. V rámci siedmich splnených požiadaviek sa vláda zaviazala aj na zlepšení podmienok pre slovenských študentov medicíny, či už ide o reformu atestačného štúdia alebo aj navýšenie kapacity lekárskych fakúlt.\n\nŠesťhodinové rokovanie z nakoniec vyústilo do dohody, ktorá zahŕňa už aj poslednú platovú požiadavku. Konkrétne by sa mal zvýšiť koeficient, ktorým sa navyšujú základné čiastky platu lekárov s pribúdajúcimi rokmi praxe. Okrem toho ostali súčasťou dohody aj intenzívne diskutované stabilizačné príspevky pre ostatných zdravotníckych pracovníkov.", "analysis_paragraphs": ["Memorandum, ktoré vláda podpísala 26. novembra 2022 s lekármi, obsahuje stabilizačné príspevky aj bod o zlepšení podmienok pre študentov medicíny.", "Na začiatku rokovaní predložili lekárski odborári na čele s predsedom Petrom Visolajským vláde osem požiadaviek, pričom na siedmich z nich sa všetky zúčastnené strany boli schopné dohodnúť a na stole ostala otázka zvyšovania platov. V rámci siedmich splnených požiadaviek sa vláda zaviazala aj na zlepšení podmienok pre slovenských študentov medicíny, či už ide o reformu atestačného štúdia alebo aj navýšenie kapacity lekárskych fakúlt.", "Šesťhodinové rokovanie z nakoniec vyústilo do dohody, ktorá zahŕňa už aj poslednú platovú požiadavku. Konkrétne by sa mal zvýšiť koeficient, ktorým sa navyšujú základné čiastky platu lekárov s pribúdajúcimi rokmi praxe. Okrem toho ostali súčasťou dohody aj intenzívne diskutované stabilizačné príspevky pre ostatných zdravotníckych pracovníkov."], "analysis_date": "2022-12-13", "analysis_sources": {"text": ["zaviazala", "ostali", ""], "url": ["https://dennikn.sk/3125376/vlada-sa-dohodla-s-lekarmi-hromadne-odchody-z-nemocnic-uz-nehrozia/?ref=list", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-a-lekarski-odborari-sa-dohodli/677098-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-a-lekarski-odborari-sa-dohodli/677098-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:06.847407+00:00"}
{"id": "vr16333", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16333", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...predstavte si 15. decembra alebo 15. júna, tak, ako to je, niekedy sa to volá Urlaubsgeld a niekedy Weihnachtsgeld v Rakúsku, dostane človek systémovo odmenu ako 13. plat v decembri, oslobodenú od dane z príjmov odvodov, čo poteší aj podnikateľa a bude to systémová dávka, ale na západe 13., 14. plat poznajú, len je to systémové zhrnutie odmien, ale je to ako pojem, ktorý poznajú...", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov sa v Rakúsku a iných západoeurópskych krajinách bežne využíva benefit 13. a 14. platu. Dôležité však je, že ani v jednej z týchto krajín nie sú takéto platy určené zákonnou (povinnou) formou a teda nie je to systémová dávka. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov sa v Rakúsku a iných západoeurópskych krajinách bežne využíva benefit 13. a 14. platu. Dôležité však je, že ani v jednej z týchto krajín nie sú takéto platy určené zákonnou (povinnou) formou a teda nie je to systémová dávka. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["niesomdoma.eu", "podnikam.webnoviny.sk", "pracarakusko.sk", "zuwinbat.at", "Weinachtsgeld", "Urlaubsgeld", "pracavonku.sk", "pracavoku.sk", "erikras.com", "profesia.pravda.sk", "nápad", "sľub"], "url": ["http://niesomdoma.eu/2015/09/priemerne-plat-v-rakusku-podla-profesii-2015/", "https://podnikam.webnoviny.sk/minimalna-mzda-rakusku/", "http://www.pracarakusko.sk/mzda-plat-v-rakusku/", "http://www.zuwinbat.at/fileadmin/Dateiupload/ZUWINBAT_Broschuere_12seitig_print.pdf", "https://de.wikipedia.org/wiki/Weihnachtsgeld", "https://de.wikipedia.org/wiki/Urlaubsgeld", "http://www.pracavonku.sk/nemecko-praca-v-nemecku/platy-v-nemecku.html", "http://www.pracavonku.sk/taliansko-praca-v-taliansku/pracovne-podmienky-v-taliansku.html", "https://erikras.com/2012/12/28/the-spanish-christmas-bonus-and-the-14-month-payroll-in-spain/", "https://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/18392-podmienky-na-pracu-v-statoch-kam-chodia-slovaci-zarabat/", "https://ekonomika.sme.sk/c/20479992/danko-navrhuje-trinasty-plat-pre-ludi-ktori-pracuju-vo-firme-aspon-rok.html#axzz4jEL9MXjO", "https://sluby.sme.sk/slub/237/trinasty-plat-pre-kazdeho"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:23.854194+00:00"}
{"id": "vr32126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32126", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pretože na rozdiel od ostatných, nie všade je to povinnosť, musia zverejniť všetky svojich subdodávateľov, všetkých svojich akcionárov a vlastníkov, musí byť každý krok zverejnený podrobne akým spôsobom prebieha (pri navrhovanom inštitúte strategickej zákazky pozn.)", "statement_date": "2012-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kaliňák má pravdu, že na rozdiel od iných zákaziek je v pripravovanej novele navrhnuté, aby pri strategických zákazkách existovala povinnosť zverejniť spomenuté náležitosti ako dodávateľov, akcionárov atď. Minister Kaliňák pravdivo tvrdí, že \"nie všade je to povinnosť\" ,v ním navrhovanej novele (.rtf) zákona č. 25/2006 Z. z. § 33 ods. 5 sa píše: \"Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže ... záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, požiadať, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov, nie starší, ako 60 dní.\" V prípade strategickej zákazky je však obstarávateľ podľa toho istého paragrafu \"... povinný pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní požiadať uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a všetkých akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto spoločnosti, pričom ak spoločníkom alebo akcionárom je právnická osoba, aj všetkých spoločníkov a všetkých akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto právnickej osoby.\"", "analysis_paragraphs": ["Minister Kaliňák má pravdu, že na rozdiel od iných zákaziek je v pripravovanej novele navrhnuté, aby pri strategických zákazkách existovala povinnosť zverejniť spomenuté náležitosti ako dodávateľov, akcionárov atď. Minister Kaliňák pravdivo tvrdí, že \"nie všade je to povinnosť\" ,v ním navrhovanej novele (.rtf) zákona č. 25/2006 Z. z. § 33 ods. 5 sa píše: \"Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže ... záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, požiadať, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a známych akcionárov, nie starší, ako 60 dní.\" V prípade strategickej zákazky je však obstarávateľ podľa toho istého paragrafu \"... povinný pri vyhodnocovaní splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní požiadať uchádzačov, záujemcov a členov skupiny dodávateľov, ktorí sú obchodnou spoločnosťou, aby predložili zoznam všetkých svojich spoločníkov a všetkých akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto spoločnosti, pričom ak spoločníkom alebo akcionárom je právnická osoba, aj všetkých spoločníkov a všetkých akcionárov, ktorí vlastnia najmenej 30 % akcií tejto právnickej osoby.\""], "analysis_date": "2012-09-10", "analysis_sources": {"text": ["novele"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Attachment/zakon.rtf?instEID=-1&attEID=47964&docEID=264200&matEID=5453&langEID=1&tStamp=20120903195251507"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:43.496498+00:00"}
{"id": "48518", "numeric_id": 48518, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48518", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Naprogramovali sme to (virtuálna registračná pokladnica, pozn.) vlastnými silami a stálo nás to 28 255 EUR. Päťstoštyridsaťpäť krát Pellegrini zaplatil za 1 software viac ako bolo treba.", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Finančná správa Slovenskej republiky predstavila novú virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP2) na evidovanie tržieb v mobilných telefónoch, ktorá bude dostupná od 1. júla. Má nahradiť jej starú verziu, za ktorú štát zaplatil spoločnosti Allexis 15,4 milióna eur. Na vývoji aplikácie VRP2 sa podieľali zamestnanci Finančnej správy s podporou externých programátorov. Jej vývoj stál približne 28 tisíc eur, čo je v porovnaní s prvou verziou zhruba 545-krát menej.\n\nFinančná správa začala systém vyvíjať sama po tom, čo sa nedohodla s firmou Allexis figurujúcou v kauze Mýtnik na poskytnutí majetkových práv. Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka uviedol , že nová virtuálna registračná pokladnica vznikla so zámerom, aby jej prevádzkovanie a prípadný rozvoj boli nezávislé od externých subjektov.\n\nPellegrini bol v čase zavedenia prvej VRP štátnym tajomníkom. Zmluvu s firmou Allexis podpísal vtedajší šéf finančnej správy Imrecze .\n\nDetaily o nedávnych jednaniach štátnej správy s firmou Allexis o výške poplatkov za údržbu nie sú verejne dohľadateľné.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý, nová verzia virtuálnej registračnej pokladnice skutočne až 545-krát lacnejšia.", "analysis_paragraphs": ["Finančná správa Slovenskej republiky predstavila novú virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP2) na evidovanie tržieb v mobilných telefónoch, ktorá bude dostupná od 1. júla. Má nahradiť jej starú verziu, za ktorú štát zaplatil spoločnosti Allexis 15,4 milióna eur. Na vývoji aplikácie VRP2 sa podieľali zamestnanci Finančnej správy s podporou externých programátorov. Jej vývoj stál približne 28 tisíc eur, čo je v porovnaní s prvou verziou zhruba 545-krát menej.", "Finančná správa začala systém vyvíjať sama po tom, čo sa nedohodla s firmou Allexis figurujúcou v kauze Mýtnik na poskytnutí majetkových práv. Prezident Finančnej správy Jiří Žežulka uviedol , že nová virtuálna registračná pokladnica vznikla so zámerom, aby jej prevádzkovanie a prípadný rozvoj boli nezávislé od externých subjektov.", "Pellegrini bol v čase zavedenia prvej VRP štátnym tajomníkom. Zmluvu s firmou Allexis podpísal vtedajší šéf finančnej správy Imrecze .", "Detaily o nedávnych jednaniach štátnej správy s firmou Allexis o výške poplatkov za údržbu nie sú verejne dohľadateľné.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý, nová verzia virtuálnej registračnej pokladnice skutočne až 545-krát lacnejšia."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "nahradiť", "podieľali", "začala", "Allexis", "Mýtnik", "uviedol", "prvej", "Imrecze", "jednaniach"], "url": ["https://zive.aktuality.sk/clanok/yj0zKeV/stat-predstavil-novu-virtualnu-pokladnu-pre-podnikatelov-vyvija-ju-sam-odstrihol-sa-od-dodavatela/", "https://www.finreport.sk/financie/financna-sprava-sr-prinasa-novu-aplikaciu-na-evidenciu-trzieb-pre-podnikatelov/", "https://e.dennikn.sk/2891290/daniari-spustaju-od-jula-vlastnu-virtualnu-pokladnicu-namiesto-15-milionov-stala-28-tisic-eur/", "https://e.dennikn.sk/2891290/daniari-spustaju-od-jula-vlastnu-virtualnu-pokladnicu-namiesto-15-milionov-stala-28-tisic-eur/", "https://www.icjk.sk/98/Co-spaja-Brhelovcov-a-firmu-Allexis-z-kauzy-Mytnik-a-co-sme-zistili-o-pravdivosti-jej-zapisu-v-registri-partnerov-verejneho-sektora", "https://www.aktuality.sk/clanok/2gclvey/kauza-mytnik-vysetrovanie-sa-skoncilo-brhel-a-spol-su-o-krok-blizsie-k-sudu/", "https://e.dennikn.sk/2891290/daniari-spustaju-od-jula-vlastnu-virtualnu-pokladnicu-namiesto-15-milionov-stala-28-tisic-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905740/imrecze-a-suchoba-ukazali-na-petra-pellegriniho-hovoria-o-uplatku-vo-vyske-150-tisic-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/742617/imrecze-zvyhodnil-kamarata-z-kocnerovej-nahravky-milionove-zmluvy-uzavrel-nezakonne/", "https://www.aktuality.sk/clanok/892686/daniari-odtajnili-zmluvy-so-suchobom-za-miliony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:14.851817+00:00"}
{"id": "vr18081", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18081", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Keď bol problém na Balkáne, bolo tam milión utečencov, tak Maďari vedeli postaviť 5 tisíc vojakov zo dňa na deň a začali tam stavať ten plot.", "statement_date": "2018-09-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v roku 2015 prišlo do Európskej únii viac ako milión utečencov a migrantov. Podľa údajov Frontexu, len počas roku 2015 prišlo do EÚ cez tzv. balkánska migračnú trasu 764 038 migrantov. Ako reakcia na utečeneckú vlnu, maďarská vláda 17. júna 2015 vydala uznesenie o vybudovaní \"dočasného plotu\" na maďarsko-srbskej hranici v dĺžke 175 kilometrov. Výstavba plotu sa reálne začala 13. júla 2015. Počas jesene toho istého roku bol vybudovaný ďalší plot na časti maďarsko-chorvátskej hranice. Podľa vyjadrenia vtedajšieho maďarského ministra obrany, Istvána Simicskóa zo septembra 2015 na výstavbe plotu sa zúčastnilo 3 800 vojakov maďarskej armády tempom 10 kilometrov denne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe odhadov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) v roku 2015 prišlo do Európskej únii viac ako milión utečencov a migrantov. Podľa údajov Frontexu, len počas roku 2015 prišlo do EÚ cez tzv. balkánska migračnú trasu 764 038 migrantov. Ako reakcia na utečeneckú vlnu, maďarská vláda 17. júna 2015 vydala uznesenie o vybudovaní \"dočasného plotu\" na maďarsko-srbskej hranici v dĺžke 175 kilometrov. Výstavba plotu sa reálne začala 13. júla 2015. Počas jesene toho istého roku bol vybudovaný ďalší plot na časti maďarsko-chorvátskej hranice. Podľa vyjadrenia vtedajšieho maďarského ministra obrany, Istvána Simicskóa zo septembra 2015 na výstavbe plotu sa zúčastnilo 3 800 vojakov maďarskej armády tempom 10 kilometrov denne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-18", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "údajov", "vydala", "vybudovaní", "časti", "vyjadrenia"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-idUSKBN0U50WI20151222", "https://frontex.europa.eu/along-eu-borders/migratory-routes/western-balkan-route/", "https://mno.hu/belfold/dontott-a-kormany-jon-a-hatarzar-1291194", "https://www.washingtonpost.com/world/border-controls-tighten-across-europe-in-bid-to-stem-refugee-flow/2015/09/14/ac05d804-5a62-11e5-8475-781cc9851652_story.html?noredirect=on&utm_term=.3f72f9aaaac0", "https://mno.hu/belfold/orban-epul-a-kerites-a-horvat-hataron-1304874", "https://index.hu/belfold/2015/09/11/simicsko_nem_tetlenkedett_mar_ott_vannak_a_katonak_a_hataron/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:04.388659+00:00"}
{"id": "vr15729", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15729", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale vo VUC-ke sú silnejší (SMK, pozn.)", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Most-Híd je strana založená v roku 2009, kedy sa aj prvýkrát účastnila aj volieb do orgánov samosprávnych krajov. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2009 získala strana Most-Híd 0,49 percentný podiel poslancov zvolených do zastupiteľstiev v krajoch SR. Volieb sa zúčastnila aj koalícia Most-Híd a Strana zelených táto formácia dosiahla podiel poslancov na úrovni 0,24 %. Vo voľbách do VÚC v roku 2013 bol percentuálny podiel zastúpenia samotnej strany Most-Híd 0,98 , koalície s touto stranou tiež získali istú podporu. Strana SMK získala vo voľbách do VÚC v roku 2009 percentuálny podiel zastúpenia 8,57 , strana bola v koalícii so stranami KDH, OKS a SDKÚ-DS. Táto formácia získala zastúpenie 6,37 %. V roku 2013 mala SMK zastúpenie na úrovni 8,33 %. Na základe týchto informácií je jasný vyšší podiel zastúpenia v orgánoch samosprávnych krajov Stranou maďarskej koalície (SMK) ako stranou Most-Híd. Porovnávame pritom podiel zastúpenia samostatných strán, lebo aj podľa Štatistického úradu je problém správne vyhodnotiť úspešnosť strán v koalíciach. \" Pri koalíciách politických strán nie je možné podľa kandidátnej listiny určiť príslušnosť kandidátov k jednotlivým politickým stranám. Koalície sa uvádzajú ako samostatné subjekty \". Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 bola strana Most-Híd súčasťou šiestich koalícií (1, KDH, MOST - HÍD,SDKÚ - DS: 4,65 % 2, KDH,OKS,SaS,NOVA,MOST - HÍD,SDKÚ - DS: 1,96 % 3, KDH,SDKÚ - DS,MOST - HÍD: 3,67 %, 4, KDH,SDKÚ - DS,SaS,MOST - HÍD: 3,92 % 5, MOST - HÍD,SDKÚ - DS,SaS,OKS,NOVA: 0,73 % 6, SDKÚ - DS,SZ,OKS,SMK-MKP,SaS,MOST - HÍD,KDH: 8,33 %). SMK okrem samostatnej kandidatúry bola súčasťou aj jednej koalície, okrem iných strán tam bola aj strana Most-Híd.", "analysis_paragraphs": ["Most-Híd je strana založená v roku 2009, kedy sa aj prvýkrát účastnila aj volieb do orgánov samosprávnych krajov. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2009 získala strana Most-Híd 0,49 percentný podiel poslancov zvolených do zastupiteľstiev v krajoch SR. Volieb sa zúčastnila aj koalícia Most-Híd a Strana zelených táto formácia dosiahla podiel poslancov na úrovni 0,24 %. Vo voľbách do VÚC v roku 2013 bol percentuálny podiel zastúpenia samotnej strany Most-Híd 0,98 , koalície s touto stranou tiež získali istú podporu. Strana SMK získala vo voľbách do VÚC v roku 2009 percentuálny podiel zastúpenia 8,57 , strana bola v koalícii so stranami KDH, OKS a SDKÚ-DS. Táto formácia získala zastúpenie 6,37 %. V roku 2013 mala SMK zastúpenie na úrovni 8,33 %. Na základe týchto informácií je jasný vyšší podiel zastúpenia v orgánoch samosprávnych krajov Stranou maďarskej koalície (SMK) ako stranou Most-Híd. Porovnávame pritom podiel zastúpenia samostatných strán, lebo aj podľa Štatistického úradu je problém správne vyhodnotiť úspešnosť strán v koalíciach. \" Pri koalíciách politických strán nie je možné podľa kandidátnej listiny určiť príslušnosť kandidátov k jednotlivým politickým stranám. Koalície sa uvádzajú ako samostatné subjekty \". Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2013 bola strana Most-Híd súčasťou šiestich koalícií (1, KDH, MOST - HÍD,SDKÚ - DS: 4,65 % 2, KDH,OKS,SaS,NOVA,MOST - HÍD,SDKÚ - DS: 1,96 % 3, KDH,SDKÚ - DS,MOST - HÍD: 3,67 %, 4, KDH,SDKÚ - DS,SaS,MOST - HÍD: 3,92 % 5, MOST - HÍD,SDKÚ - DS,SaS,OKS,NOVA: 0,73 % 6, SDKÚ - DS,SZ,OKS,SMK-MKP,SaS,MOST - HÍD,KDH: 8,33 %). SMK okrem samostatnej kandidatúry bola súčasťou aj jednej koalície, okrem iných strán tam bola aj strana Most-Híd."], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["Most-Híd", "0,49", "0,98", "8,57", "8,33", "Bratislavskom samosprávnom kraji", "Košickom samosprávnom kraji", "Trnavskom samosprávnom kraji", "Bratislavskom samosprávnom kraji", "Zdenko Trebuľa"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/o-strane", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2009/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://www.region-bsk.sk/clanok/podpredsedovia-178294.aspx", "https://web.vucke.sk/sk/samosprava/podpredsedovia/istvan-zacharias.html", "https://www.trnava-vuc.sk/podpredseda-ttsk-mgr.-berenyi-jozsef", "http://www.region-bsk.sk/clanok/podpredsedovia-178294.aspx", "http://www.teraz.sk/regiony/volby-vuc-vysledky/65569-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:26.746845+00:00"}
{"id": "vr26249", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26249", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "... aj preto hladko prechádzajú rozpočty. (NSK, pozn.)", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Milana Belicu hodnotíme ako pravdivý, pretože ak sa pozrieme na hlasovania o návrhoch rozpočtu NSK, možno konštatovať, že boli schválené jasnou väčšinou poslancov NSK. Hlasovania Zastupiteľstva NSK sledujeme v rokoch posledného volebného obdobia , tzn. hlasovanie o návrhu rozpočtu na ďalšie tri roky z decembra 2010, 2011, 2012. V roku 2013 ešte nebol schválený rozpočet NSK. Hlasovanie (bod 26.) z 6. decembra 2010 o návrhu rozpočtu na roky 2011-2013 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 48 47 0 0 1 Hlasovanie (bod 32.) z 12. decembra 2011 o návrhu rozpočtu na roky 2012-2014 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 48 44 0 0 4 Hlasovanie (bod 15.) z 3. decembra 2012 o návrhu rozpočtu na roky 2013-2015 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 52 40 8 2 2 Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Milana Belicu hodnotíme ako pravdivý, pretože ak sa pozrieme na hlasovania o návrhoch rozpočtu NSK, možno konštatovať, že boli schválené jasnou väčšinou poslancov NSK. Hlasovania Zastupiteľstva NSK sledujeme v rokoch posledného volebného obdobia , tzn. hlasovanie o návrhu rozpočtu na ďalšie tri roky z decembra 2010, 2011, 2012. V roku 2013 ešte nebol schválený rozpočet NSK. Hlasovanie (bod 26.) z 6. decembra 2010 o návrhu rozpočtu na roky 2011-2013 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 48 47 0 0 1 Hlasovanie (bod 32.) z 12. decembra 2011 o návrhu rozpočtu na roky 2012-2014 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 48 44 0 0 4 Hlasovanie (bod 15.) z 3. decembra 2012 o návrhu rozpočtu na roky 2013-2015 Počet vydaných kariet Počet prezentovaných ZA ZDRŽALI SA PROTI NEHLASOVALI 54 52 40 8 2 2 Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Hlasovanie", "Hlasovanie", "Hlasovanie"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2010/hlasovania_12.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2011/hlasovania_20.pdf", "http://www.unsk.sk/files/rokovania/archiv2009-2013/hlasovania/2012/hlasovania_29.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:46.280752+00:00"}
{"id": "vr29441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29441", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Deficit verejných financií pre rok 2015 je na úrovni 2,49 %, úroveň verejného dlhu  – 54,9 % HDP za rok 2014 – je jedna z najnižších z krajín eurozóny.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Deficit pre rok 2015 je plánovaný na úrovni 2,49 % HDD. Konečná, skutočná hodnota nie je známa a toto číslo sa môže zmeniť. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, keďže verejný dlh v roku 2014 bol na úrovni 53,9 % HDP, čo bol celkovo piaty najnižší verejný dlh v rámci 18 krajín eurozóny. Dlh Slovenska, ktorý je uvedený vo vládnom fakte bol na úrovni 54,9 % HDP v roku 2013, čo bol celkovo tretí najnižší verejný dlh v rámci 17 krajín eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Deficit pre rok 2015 je plánovaný na úrovni 2,49 % HDD. Konečná, skutočná hodnota nie je známa a toto číslo sa môže zmeniť. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý, keďže verejný dlh v roku 2014 bol na úrovni 53,9 % HDP, čo bol celkovo piaty najnižší verejný dlh v rámci 18 krajín eurozóny. Dlh Slovenska, ktorý je uvedený vo vládnom fakte bol na úrovni 54,9 % HDP v roku 2013, čo bol celkovo tretí najnižší verejný dlh v rámci 17 krajín eurozóny."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["rozpočtu", "Eurostat", "členom"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdde410&plugin=1", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Eurozóna"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:27.203051+00:00"}
{"id": "vr27822", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27822", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Požičiam si termín, ktorý používa, alebo má vo svojom programe SDKÚ - socialistickú centralizáciu.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument s názvom Viac demokracie, menej byrokracie slúži ako program strany SDKÚ vo voľbách do EP 2014. V programe (str. 1) nachádzame termín, ktorý spomína Ján Oravec: \"Odmietame socialistickú centralizáciu a presadzujeme demokratickú spoluprácu.\" Výrok J. Oravca teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dokument s názvom Viac demokracie, menej byrokracie slúži ako program strany SDKÚ vo voľbách do EP 2014. V programe (str. 1) nachádzame termín, ktorý spomína Ján Oravec: \"Odmietame socialistickú centralizáciu a presadzujeme demokratickú spoluprácu.\" Výrok J. Oravca teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/rozne/Program-do-EP.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:53.115799+00:00"}
{"id": "vr38992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38992", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Koľko bolo hlasov treba na ratifikáciu Lisabonskej zmluvy? Bolo 90, čiže ústavná väčšina, 90. Vládna koalícia, ktorou som bol predsedou, nemala ústavnú väčšinu, ale všetci poslanci vládnej koalície hlasovali za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z článku 84 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky (ÚSR) vyplýva, že na prijatie medzinárodnej zmluvy v ktorej sa zbavuje časti svojej suverenity podľa čl.7 odsek 2 ÚSR (popri iných dokumentoch) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, čo je aspoň 90-tich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.\n\nZa Lisabonskú zmluvu hlasovalo 103 zo 109 prítomných poslancov, z toho z vládnej koalície hlasovali všetci poslanci Smeru za, poslanec Jozef Ďuračka z SNS nebol prítomný a poslankyňa Ľudmila Mušková za HZDS nehlasovala.\n\nJe pravda, že podpora Lisabonskej zmluvy vo vtedajšej vládnej koalícii bola jednoznačná. K tomu, aby bolo možné povedať, že hlasovali všetci by bol potrebný aj hlas Muškovéj.\n\nFormálne hodnotíme výrok ako nepravdivý, nejedná sa však o zásadný prešľap.", "analysis_paragraphs": ["Z článku 84 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky (ÚSR) vyplýva, že na prijatie medzinárodnej zmluvy v ktorej sa zbavuje časti svojej suverenity podľa čl.7 odsek 2 ÚSR (popri iných dokumentoch) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov, čo je aspoň 90-tich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.", "Za Lisabonskú zmluvu hlasovalo 103 zo 109 prítomných poslancov, z toho z vládnej koalície hlasovali všetci poslanci Smeru za, poslanec Jozef Ďuračka z SNS nebol prítomný a poslankyňa Ľudmila Mušková za HZDS nehlasovala.", "Je pravda, že podpora Lisabonskej zmluvy vo vtedajšej vládnej koalícii bola jednoznačná. K tomu, aby bolo možné povedať, že hlasovali všetci by bol potrebný aj hlas Muškovéj.", "Formálne hodnotíme výrok ako nepravdivý, nejedná sa však o zásadný prešľap."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy Slovenskej republiky", "hlasovalo"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=124", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=22734"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:51.553645+00:00"}
{"id": "49159", "numeric_id": 49159, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49159", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Tu si myslíme, že sú najlepšie z toho plánu obnovy, lebo je to pôžička, to treba povedať všetkým občanom, aby si nemysleli, že tie peniaze dostaneme, my ich budeme musieť splácať.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Plán obnovy je jednorazový finančný impulz Európskej únie, Slovensko by z neho malo dostať zhruba 6 miliard eur. Štáty si môžu požiadať o financie v podobe grantov a v podobe úverov. Slovensko si zažiadalo len o peniaze z grantov. Prostriedky vyplatené Slovensku z Plánu obnovy sú nenávratné, Slovensko si ich nepožičiava . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurópska únia si prostriedky na financovanie Plánu obnovy požičiava ako celok 27 krajín, získava tak výhodnejšie úrokové sadzby. Na to, aby Európska Únia dokázala splatiť prostriedky, ktoré si požičala , bude musieť zvýšiť príjmy do rozpočtu. V tejto súvislosti sa hovorí o zavedení nových daní, tie však budú na národnej úrovni a nemali by sa dotknúť priamo občanov EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Plán obnovy je jednorazový finančný impulz Európskej únie, Slovensko by z neho malo dostať zhruba 6 miliard eur. Štáty si môžu požiadať o financie v podobe grantov a v podobe úverov. Slovensko si zažiadalo len o peniaze z grantov. Prostriedky vyplatené Slovensku z Plánu obnovy sú nenávratné, Slovensko si ich nepožičiava . Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Európska únia si prostriedky na financovanie Plánu obnovy požičiava ako celok 27 krajín, získava tak výhodnejšie úrokové sadzby. Na to, aby Európska Únia dokázala splatiť prostriedky, ktoré si požičala , bude musieť zvýšiť príjmy do rozpočtu. V tejto súvislosti sa hovorí o zavedení nových daní, tie však budú na národnej úrovni a nemali by sa dotknúť priamo občanov EÚ."], "analysis_date": "2023-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Plán obnovy", "zhruba", "požiadať", "zažiadalo", "nepožičiava", "požičiava", "požičala", "musieť", "zavedení", "nemali"], "url": ["https://index.sme.sk/c/22849384/eurofondy-plan-obnovy-rozdiely-projekty-financovanie.html", "https://www.planobnovy.sk/otazky-a-odpovede/", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/eu-borrower-investor-relations/nextgenerationeu_en#repayment-of-the-borrowing", "https://www.trend.sk/spravy/vasakova-slovensko-moze-cerpat-miliardove-uvery-planu-obnovy-zatial-tom-neuvazuje", "https://www.planobnovy.sk/aktuality/marcove-novinky-planu-obnovy-1/", "https://eufundingoverview.be/funding/recovery-plan-for-europe-nextgenerationeu", "https://index.sme.sk/c/22849384/eurofondy-plan-obnovy-rozdiely-projekty-financovanie.html#3", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/long-term-eu-budget/2021-2027/revenue/next-generation-eu-own-resources_en", "https://index.sme.sk/c/22849384/eurofondy-plan-obnovy-rozdiely-projekty-financovanie.html#3", "https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/eu-budget/long-term-eu-budget/2021-2027/revenue/next-generation-eu-own-resources_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:24.361969+00:00"}
{"id": "vr33339", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33339", "speaker": "Lukáš Krivošík", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lukas-krivosik", "statement": "Podľa Indexu vnímania korupcie sa nachádza celosvetovo na 165. mieste, o ktoré sa delí s Haiti, Čadom a Burundi (Slovensko je v tomto rebríčku na 62. mieste).", "statement_date": "2013-03-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Indexu vnímania korupcie ( Corruption Perception Index 2012 ), ktorý vedie Transparency International, sa celosvetovo nachádza Venezuela na 165. mieste, pričom toto umiestnenie zdieľa s Haiti, Čadom a Burundi. Slovensko na nachádza na 62. mieste, pričom túto pozíciu zdieľa z Chorvátskom.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Indexu vnímania korupcie ( Corruption Perception Index 2012 ), ktorý vedie Transparency International, sa celosvetovo nachádza Venezuela na 165. mieste, pričom toto umiestnenie zdieľa s Haiti, Čadom a Burundi. Slovensko na nachádza na 62. mieste, pričom túto pozíciu zdieľa z Chorvátskom."], "analysis_date": "2013-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Corruption Perception Index 2012", "World Governance Indicator", "mape"], "url": ["http://cpi.transparency.org/cpi2012/results/", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/mc_countries.asp", "http://info.worldbank.org/governance/wgi/worldmap.asp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:28.801676+00:00"}
{"id": "vr35164", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35164", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No ale viete, skutočne nástenkový tender bol za 2 miliardy korún, za 70 miliónov, za desať referend.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdu má R. Sulík v tom, že pôvodný „nástenkový tender“ bol oveľa vyšší ako zákazka pre Hayek Consulting. Jeho suma sa odhaduje na 3,6 mld. SKK čo je 119 mil. EUR teda viac ako uvádza R. Sulík.", "analysis_paragraphs": ["Pravdu má R. Sulík v tom, že pôvodný „nástenkový tender“ bol oveľa vyšší ako zákazka pre Hayek Consulting. Jeho suma sa odhaduje na 3,6 mld. SKK čo je 119 mil. EUR teda viac ako uvádza R. Sulík."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["3,6"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/brusel-zacal-riesit-nastenkovy-tender.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:52.039012+00:00"}
{"id": "48132", "numeric_id": 48132, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48132", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Okresný súd v Trnave odsúdil pána Šípoša na 20 rokov väzenia a prepadnutie majetku – rodinného domu […] Jediné, čoho sa pán Šípoš dopustil, je výroba a predaj liečivých mastí z marihuany.", "statement_date": "2022-01-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok Martina Hojsíka sa týka súdneho konania s Jozefom Šípošom z Dolných Zeleníc, ktorý mal podľa TV Markíza pestovať dva roky marihuanu a nelegálne z nej vyrábať konopné masti. Hojsík píše o predaji, Šípoš a jeho rodina hovoria o rozdávaní známym. Keďže však nie sú verejne dostupné ani rozhodnutie súdu, ani detaily vyšetrovania, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný z verejne dostupných nezávislých zdrojov.\n\nPodľa informácií TV Markíza pestoval 44-ročný Jozef Šípoš dva roky marihuanu a vyrábal z nej na čierno konopné masti. Začiatkom roka 2021 vyšli najavo Šípošove aktivity, keď policajti zhabali v jeho dome 18 kíl sušenej marihuany, ktorú ohodnotili na 182-tisíc eur.\n\nPodľa samotného Šípoša a jeho rodiny trávu nepredával, ale používal ju na výrobu mastí pre známych a onkologických pacientov. Chcel ich zbaviť bolesti, ktorými trpeli.\n\nPrávnik Marek Benedik v rozhovore pre denník Novy čas uviedol, že „ právny systém a zákony takéto konanie prosto nepovoľujú. Nelegálne pestovanie konope sa považuje za spáchanie trestného činu, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Je irelevantné, že rastliny neboli vyrábané na drogy.“\n\n3. decembra 2021 v Okresnom súde Trnava sa uskutočnilo druhé pojednávanie výsledkom ktorého sa podľa denníka Nový čas stal verdikt – 20 rokov uväznenia a prepadnutie majetku. Trest nenadobudol platnosť, konanie bude pokračovať v krajskom súde. Rozhodnutie zverejnení po svojom rozhodnutí krajského súdu, ak sa už nikto z účastníkov konania neodvolá.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Martina Hojsíka sa týka súdneho konania s Jozefom Šípošom z Dolných Zeleníc, ktorý mal podľa TV Markíza pestovať dva roky marihuanu a nelegálne z nej vyrábať konopné masti. Hojsík píše o predaji, Šípoš a jeho rodina hovoria o rozdávaní známym. Keďže však nie sú verejne dostupné ani rozhodnutie súdu, ani detaily vyšetrovania, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný z verejne dostupných nezávislých zdrojov.", "Podľa informácií TV Markíza pestoval 44-ročný Jozef Šípoš dva roky marihuanu a vyrábal z nej na čierno konopné masti. Začiatkom roka 2021 vyšli najavo Šípošove aktivity, keď policajti zhabali v jeho dome 18 kíl sušenej marihuany, ktorú ohodnotili na 182-tisíc eur.", "Podľa samotného Šípoša a jeho rodiny trávu nepredával, ale používal ju na výrobu mastí pre známych a onkologických pacientov. Chcel ich zbaviť bolesti, ktorými trpeli.", "Právnik Marek Benedik v rozhovore pre denník Novy čas uviedol, že „ právny systém a zákony takéto konanie prosto nepovoľujú. Nelegálne pestovanie konope sa považuje za spáchanie trestného činu, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Je irelevantné, že rastliny neboli vyrábané na drogy.“", "3. decembra 2021 v Okresnom súde Trnava sa uskutočnilo druhé pojednávanie výsledkom ktorého sa podľa denníka Nový čas stal verdikt – 20 rokov uväznenia a prepadnutie majetku. Trest nenadobudol platnosť, konanie bude pokračovať v krajskom súde. Rozhodnutie zverejnení po svojom rozhodnutí krajského súdu, ak sa už nikto z účastníkov konania neodvolá."], "analysis_date": "2022-01-27", "analysis_sources": {"text": ["TV Markíza", "TV Markíza", "Novy čas", "druhé pojednávanie", "Nový čas"], "url": ["https://www.markiza.sk/spravy/domace/2035648_byvalemu-majstrovi-europy-hrozi-za-pestovanie-marihuany-25-rokov-vo-vazeni", "https://www.markiza.sk/spravy/domace/2035648_byvalemu-majstrovi-europy-hrozi-za-pestovanie-marihuany-25-rokov-vo-vazeni", "https://www.cas.sk/clanok/2572803/patrik-sa-musi-postarat-o-dedka-s-babkou-jeho-otcovi-majstrovi-europy-hrozi-za-konopne-maste-25-rokov/2/", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Pojednavania/PojednavanieTrestDetail.aspx?IdTp=AA5F6F47-EAEA-4A84-82C1-590BD8796596_892910", "https://www.cas.sk/clanok/2616967/josef-chcel-pomoct-chorym-rodicom-dostal-tvrdy-trest-za-konopne-masti-20-rokov-a-prepadnutie-majetku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:03.313024+00:00"}
{"id": "vr15989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15989", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ústavný súd nemá čo posudzovať ústavu, on má posudzovať jednoduché zákony.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom k tomu, že medzi právomoci ústavného súdu skutočne nepatrí posudzovanie ústavy samotnej, ale posudzovanie zákonov či iných nariadení a ich súlad s Ústavou SR.\n\nOrganizáciu a právomoci Ústavného súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky v článkoch 124 až 140. Podľa čl.124 siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky je Ústavný súd SR nezávislým súdnym orgánom slúžiacim k ochrane ústavnosti.\n\nČinnosť Ústavného súdu je definovaná čl.125 v Ústave Slovenskej republiky nasledovne:\n\n„Ústavný súd rozhoduje o súlade :\n\na) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,\n\nb) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,\n\nc) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,\n\nd) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.“\n\nPrijatie ústavy, ústavného zákona alebo ich zmeny prebiehajú na pôde Národnej Rady SR. Ústava Slovenskej republiky to definuje v čl.84 nasledovne:\n\n„Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“\n\nĎalej o organizáciu a právomoci upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý vzhľadom k tomu, že medzi právomoci ústavného súdu skutočne nepatrí posudzovanie ústavy samotnej, ale posudzovanie zákonov či iných nariadení a ich súlad s Ústavou SR.", "Organizáciu a právomoci Ústavného súdu upravuje Ústava Slovenskej republiky v článkoch 124 až 140. Podľa čl.124 siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky je Ústavný súd SR nezávislým súdnym orgánom slúžiacim k ochrane ústavnosti.", "Činnosť Ústavného súdu je definovaná čl.125 v Ústave Slovenskej republiky nasledovne:", "„Ústavný súd rozhoduje o súlade :", "a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,", "b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,", "c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,", "d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.“", "Prijatie ústavy, ústavného zákona alebo ich zmeny prebiehajú na pôde Národnej Rady SR. Ústava Slovenskej republiky to definuje v čl.84 nasledovne:", "„Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“", "Ďalej o organizáciu a právomoci upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov."], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Ústava", "čl.125", "čl.84", "Zákon"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky#časť A", "https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky", "https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky", "https://www.ustavnysud.sk/organizacia-a-pravomoci-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky#časť B"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:02.393101+00:00"}
{"id": "49812", "numeric_id": 49812, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49812", "speaker": "Michal Šípoš", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-sipos", "statement": "Zažili sme vládnych politikov, ktorí boli v opozícii a burcovali, Fico, Danko, Pellegrini, v tom čase hovorili, že áno, musí byť, musí byť v ústave zadefinované aj referendum, skrátené volebné obdobie.", "statement_date": "2024-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer-SD prišla v minulom volebnom období s dvoma referendovými iniciatívami za predčasné voľby. Pri druhom takomto pokuse bolo ich cieľom, okrem vyvolania predčasných volieb, aj zmena ústavy, ktorá by skrátenie volebného obdobia umožnila. Podporu tomuto referendu vyhlásili aj strany Hlas-SD a SNS, ktoré sa podieľali aj na formulácii otázok. Výrok Michala Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nS témou vyhlásenia referenda prišiel Robert Fico už v decembri 2020, teda 9. mesiacov od riadnych parlamentných volieb.\n\nSmer sa referendum o predčasných voľbách snažil presadiť najprv v parlamente. Jeho poslanci navrhovali zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej mal parlament schváliť uznesenie o vyhlásení referenda, ktoré by navrhovalo zorganizovať parlamentné voľby do konca júna 2021.\n\nPoslanci vtedajšej vládnej koalície však neschválili program tejto schôdze a šéf Smeru vyhlásil, že jeho strana začína so zberom podpisov.\n\nNa petícii sa okrem Smeru podieľali aj mimoparlamentné strany Hlas-SD a SNS.\n\nUž v máji 2021 odovzdali zástupcovia petičného výboru viac ako 585-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.\n\nPrezidentka následne oznámila , že Ústavný súd požiada, aby posúdil, či je predmet navrhovaného referenda v súlade s ústavou, keďže ohľadom jeho ústavnosti sa objavili viaceré otázniky.\n\nÚstavný súd dal nakoniec prezidentke za pravdu, keď vyhlásil, že referendová otázka, tak ako ju naformuloval jej autori, nie je v súlade s Ústavou SR. Referendum sa tak nemohlo konať.\n\nV júni 2022 spustila strana Smer-SD ďalšiu petíciu za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene ústavy.\n\nPolitickú podporu referendu avizovali strany Hlas-SD, SNS a Republika. Smer s nimi rokoval aj o samotnom znení referendovej otázky.\n\nPodľa petície malo potencionálne referendum rozhodnúť o dvoch otázkach. Prvá otázka hovorila o okamžitom podaní demisie vtedajšou vládou. Druhá sa týkala zmeny celkovo siedmich článkov ústavy, tak, aby mohlo byť volebné obdobie Národnej Rady predčasne ukončené buď uznesením samotného parlamentu, alebo prostredníctvom referenda.\n\nKoncom augusta 2022 odovzdala strana Smer-SD petičné hárky s vyše 380-tisíc platnými podpismi prezidentke Čaputovej. Tá sa, v snahe preveriť ústavnosť referenda, opätovne obrátila na Ústavný súd. Ten v októbri 2022 rozhodol , že prvá otázka o okamžitom podaní demisie vládou SR nie je v súlade s ústavou.\n\nZuzana Čaputová vyhlásila dátum konania referenda na 21. januára 2023. Referendum bolo nakoniec neplatné, nakoľko sa ho zúčastnilo len 27,25% voličov.\n\nNa vyzbieravaní podpisov potrebných na iniciovanie referenda sa aktívne podieľali aj Andrej Danko a strana SNS. V decembri 2022 Danko osobne vyzval všetkých občanov Slovenska na účasť v referende.\n\nStrana Hlas-SD, ktorej bol v tej dobe Peter Pellegrini predsedom, vydala viacero vyhlásení, v ktorých referendum o predčasných voľbách podporila .", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer-SD prišla v minulom volebnom období s dvoma referendovými iniciatívami za predčasné voľby. Pri druhom takomto pokuse bolo ich cieľom, okrem vyvolania predčasných volieb, aj zmena ústavy, ktorá by skrátenie volebného obdobia umožnila. Podporu tomuto referendu vyhlásili aj strany Hlas-SD a SNS, ktoré sa podieľali aj na formulácii otázok. Výrok Michala Šipoša preto hodnotíme ako pravdivý.", "S témou vyhlásenia referenda prišiel Robert Fico už v decembri 2020, teda 9. mesiacov od riadnych parlamentných volieb.", "Smer sa referendum o predčasných voľbách snažil presadiť najprv v parlamente. Jeho poslanci navrhovali zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej mal parlament schváliť uznesenie o vyhlásení referenda, ktoré by navrhovalo zorganizovať parlamentné voľby do konca júna 2021.", "Poslanci vtedajšej vládnej koalície však neschválili program tejto schôdze a šéf Smeru vyhlásil, že jeho strana začína so zberom podpisov.", "Na petícii sa okrem Smeru podieľali aj mimoparlamentné strany Hlas-SD a SNS.", "Už v máji 2021 odovzdali zástupcovia petičného výboru viac ako 585-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.", "Prezidentka následne oznámila , že Ústavný súd požiada, aby posúdil, či je predmet navrhovaného referenda v súlade s ústavou, keďže ohľadom jeho ústavnosti sa objavili viaceré otázniky.", "Ústavný súd dal nakoniec prezidentke za pravdu, keď vyhlásil, že referendová otázka, tak ako ju naformuloval jej autori, nie je v súlade s Ústavou SR. Referendum sa tak nemohlo konať.", "V júni 2022 spustila strana Smer-SD ďalšiu petíciu za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene ústavy.", "Politickú podporu referendu avizovali strany Hlas-SD, SNS a Republika. Smer s nimi rokoval aj o samotnom znení referendovej otázky.", "Podľa petície malo potencionálne referendum rozhodnúť o dvoch otázkach. Prvá otázka hovorila o okamžitom podaní demisie vtedajšou vládou. Druhá sa týkala zmeny celkovo siedmich článkov ústavy, tak, aby mohlo byť volebné obdobie Národnej Rady predčasne ukončené buď uznesením samotného parlamentu, alebo prostredníctvom referenda.", "Koncom augusta 2022 odovzdala strana Smer-SD petičné hárky s vyše 380-tisíc platnými podpismi prezidentke Čaputovej. Tá sa, v snahe preveriť ústavnosť referenda, opätovne obrátila na Ústavný súd. Ten v októbri 2022 rozhodol , že prvá otázka o okamžitom podaní demisie vládou SR nie je v súlade s ústavou.", "Zuzana Čaputová vyhlásila dátum konania referenda na 21. januára 2023. Referendum bolo nakoniec neplatné, nakoľko sa ho zúčastnilo len 27,25% voličov.", "Na vyzbieravaní podpisov potrebných na iniciovanie referenda sa aktívne podieľali aj Andrej Danko a strana SNS. V decembri 2022 Danko osobne vyzval všetkých občanov Slovenska na účasť v referende.", "Strana Hlas-SD, ktorej bol v tej dobe Peter Pellegrini predsedom, vydala viacero vyhlásení, v ktorých referendum o predčasných voľbách podporila ."], "analysis_date": "2024-12-06", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia referenda", "presadiť", "neschválili", "podieľali", "odovzdali", "oznámila", "nie je", "spustila", "avizovali", "petície", "odovzdala", "platnými", "rozhodol", "vyhlásila", "bolo", "podieľali", "vyzval", "podporila"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22549222/referendum-prieskum-predcasne-volby.html", "https://domov.sme.sk/c/22549222/referendum-prieskum-predcasne-volby.html", "https://domov.sme.sk/c/22549222/referendum-prieskum-predcasne-volby.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/v-prezidentskom-palaci-odovzdali-60000/546150-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/22651285/strana-hlas-odovzdala-viac-ako-302-tisic-podpisov-za-referendum.html", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-sa-v-suvilosti-s-referendom-obrati-na-ustavny-sud-sr/", "https://www.aktuality.sk/clanok/905908/referendum-ustavny-sud-predcasne-volby/", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/clanky/post/referendum-2022-peticny-harok", "https://www.teraz.sk/slovensko/smer-rokoval-s-hlasom-sns-a-republikou/639304-clanok.html", "https://www.strana-smer.sk/aktuality/clanky/post/referendum-2022-peticny-harok", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/638126-opozicia-odovzdala-prezidentke-406-tisic-podpisov-za-vyhlasenie-referenda/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/644912-ustavny-sud-rozhoduje-o-podobe-referenda/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/328338-ustavny-sud-rozhodol-ze-referendum-o-pade-vlady-je-protiustavne", "https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyhlasi-referendum-na-21-januara-2023/", "https://www.ta3.com/clanok/256945/statna-volebna-komisia-potvrdila-neplatnost-referenda-zucastnilo-sa-ho-vyse-27-percent-volicov", "https://dennikn.sk/3075444/ficovo-referendum-bude-ale-bez-otazky-o-konci-vlady-ustavny-sud-ju-stopol/", "https://www.tiktok.com/@andrejdanko128/video/7178049256803028230", "https://strana-hlas.sk/tema/referendum/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:21.330870+00:00"}
{"id": "vr33920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33920", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My sme dávali aj pozmeňovák napríklad taký, že keď už teda niekto tu chce vymenovávať, že nejaké priťažujúce kvázi okolnosti, alebo osobitný motív pri nenávisti, tak zrušme, že nenávisť z toho dôvodu. Jednoducho keď niekto z nenávisti niekoho ublíži mu na zdraví, zabije ho, tak tých berme všetkých narovno...", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ku vládnemu návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, bol o.i. podaný i pozmeňovací a doplňujúci návrh Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku z poslaneckého klubu OĽaNO:", "analysis_paragraphs": ["Ku vládnemu návrhu zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, bol o.i. podaný i pozmeňovací a doplňujúci návrh Petra Polláka, Miroslava Kadúca, Eriky Jurinovej a Richarda Vašečku z poslaneckého klubu OĽaNO:"], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["návrhu zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=401"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:16.967148+00:00"}
{"id": "48573", "numeric_id": 48573, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48573", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "My to nevyrábame za 1.000 EUR ani za 500. Vyrábame to za nejakých 40 EUR, keď spriemerujeme vodnú, solárnu, jadrovú a ja neviem ešte akú elektráreň.", "statement_date": "2022-09-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Denníka E dosahujú prevádzkové náklady na megawatthodinu pri jadrovej energii 30 eur. Údaje ohľadom výrobných nákladov pri ostatných zdrojoch elektrickej energie nedokážeme stanoviť, preto výrok považujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Denníka E dosahujú prevádzkové náklady na megawatthodinu pri jadrovej energii 30 eur. Údaje ohľadom výrobných nákladov pri ostatných zdrojoch elektrickej energie nedokážeme stanoviť, preto výrok považujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Denníka E"], "url": ["https://e.dennikn.sk/2994153/preco-sa-cena-elektriny-pocita-inak-ako-pri-rozkoch-a-na-burze-stoji-1-000-eur-ked-mochovce-ju-vyrabaju-za-30/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:49.602269+00:00"}
{"id": "49246", "numeric_id": 49246, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49246", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Lebo to je ich povinnosť zo zákona aj dnes a nerobia ju, porušujú zákony, musíte okamžite cudzinca, ktorý nie je identifikovaný, obmedziť na slobode.", "statement_date": "2023-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V rámci slovenskej legislatívy podmienky pohybu cudzincov upravuje Zákon o pobyte cudzincov . Policajt je oprávnený zaistiť príslušníka tretej krajiny, ktorý neoprávnene prekročil hranicu. MInisterstvo vnútra však upozorňuje , že polícia je v prípade zvýšenej nelegálnej migrácie vystavená nadmernému zaťaženiu, na ktoré nemá dostatok kapacít. Podľa ministerstva však polícia vykonáva všetky povinnosti uložené zákonom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nPo zadržaní je nelegálny migrant predvedený na oddelenie Hraničnej a cudzineckej polície. Sú mu odobraté daktyloskopické vzorky, je odfotografovaný do informačného systému. Dochádza aj k prevereniu, či osoba nepredstavuje hrozbu pre Slovensko a Európsku úniu.\n\nPodľa zákona má policajt povinnosť nelegálneho migranta po zadržaní vyhostiť , pokiaľ neexistujú prekážky vyhostenia. Nevyhostiteľným sú utečenci zo Sýrie a Afganistanu, kvôli situácií v jednotlivých krajinách.\n\nPostup polície počas zvýšeného pohybu migrantov nie je neštandardný. Policajné hliadky presúvali migrantov na cudzineckú políciu. Od 8. septembra 2023 pomáhajú Policajnému zboru aj vojaci. Ministerstvo informuje, že vďaka ich prítomnosti bude odľahčený tlak na políciu, tá sa tak môže venovať zadržiavaniu. Polícia tiež obmedzuje fungovanie pracovísk cudzineckej polície, aby sa mohla venovať úlohám spojených s výšenou migráciou.\n\nPolicajný prezident Štefan Hamran vysvetlil , že na stráženie hranice s Maďarskom by bolo potrebných viac ako 100-tisíc policajtov. Uviedol tiež, že ku 13. septembru 2023 prišlo na Slovensko približne 30-tisíc migrantov a približne 29-tisíc ich Slovensko už aj opustilo.", "analysis_paragraphs": ["V rámci slovenskej legislatívy podmienky pohybu cudzincov upravuje Zákon o pobyte cudzincov . Policajt je oprávnený zaistiť príslušníka tretej krajiny, ktorý neoprávnene prekročil hranicu. MInisterstvo vnútra však upozorňuje , že polícia je v prípade zvýšenej nelegálnej migrácie vystavená nadmernému zaťaženiu, na ktoré nemá dostatok kapacít. Podľa ministerstva však polícia vykonáva všetky povinnosti uložené zákonom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Po zadržaní je nelegálny migrant predvedený na oddelenie Hraničnej a cudzineckej polície. Sú mu odobraté daktyloskopické vzorky, je odfotografovaný do informačného systému. Dochádza aj k prevereniu, či osoba nepredstavuje hrozbu pre Slovensko a Európsku úniu.", "Podľa zákona má policajt povinnosť nelegálneho migranta po zadržaní vyhostiť , pokiaľ neexistujú prekážky vyhostenia. Nevyhostiteľným sú utečenci zo Sýrie a Afganistanu, kvôli situácií v jednotlivých krajinách.", "Postup polície počas zvýšeného pohybu migrantov nie je neštandardný. Policajné hliadky presúvali migrantov na cudzineckú políciu. Od 8. septembra 2023 pomáhajú Policajnému zboru aj vojaci. Ministerstvo informuje, že vďaka ich prítomnosti bude odľahčený tlak na políciu, tá sa tak môže venovať zadržiavaniu. Polícia tiež obmedzuje fungovanie pracovísk cudzineckej polície, aby sa mohla venovať úlohám spojených s výšenou migráciou.", "Policajný prezident Štefan Hamran vysvetlil , že na stráženie hranice s Maďarskom by bolo potrebných viac ako 100-tisíc policajtov. Uviedol tiež, že ku 13. septembru 2023 prišlo na Slovensko približne 30-tisíc migrantov a približne 29-tisíc ich Slovensko už aj opustilo."], "analysis_date": "2023-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Zákon o pobyte cudzincov", "upozorňuje", "vykonáva", "predvedený", "Dochádza", "vyhostiť", "sú", "presúvali", "pomáhajú", "obmedzuje", "vysvetlil"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/20230101.html", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=zastupcovia-ministerstva-vnutra-hovorili-so-starostami-z-okolia-velkeho-krtisa-o-rieseni-situacie-s-migrantmi", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=zastupcovia-ministerstva-vnutra-hovorili-so-starostami-z-okolia-velkeho-krtisa-o-rieseni-situacie-s-migrantmi", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid0vQdtsYftXcL12WPAfEuF4PnLt2GCpbK3DqoLGW5Tcf63VCJHRcz7tUH1ArEWW1Prl?locale=sk_SK", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kontroly-na-slovensko-ceskej-hranici-cesku-republiku-sme-upozornili-na-dodrziavanie-podmienok-readmisnych-dohod", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=kontroly-na-slovensko-ceskej-hranici-cesku-republiku-sme-upozornili-na-dodrziavanie-podmienok-readmisnych-dohod", "https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pfbid0vQdtsYftXcL12WPAfEuF4PnLt2GCpbK3DqoLGW5Tcf63VCJHRcz7tUH1ArEWW1Prl?locale=sk_SK", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=opatrenia-prijate-na-zmiernenie-nelegalnej-migracie-prinasaju-ziadany-efekt", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=opatrenia-prijate-na-zmiernenie-nelegalnej-migracie-prinasaju-ziadany-efekt", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=strankove-pracoviska-cudzineckej-policie-od-11-do-30-septembra-budu-poskytovat-sluzby-v-obmedzenom-rezime", "https://sita.sk/hranicu-s-madarskom-by-museli-strazit-tisice-policajtov-podla-hamrana-migranti-aj-tak-nezostavaju-na-slovensku-video/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:58.819602+00:00"}
{"id": "vr32878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32878", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Po oddĺžení, po veriteľovi 3 asi za 300 miliónov eur v roku 2011 to zadĺženie ďalej raketovo stúpalo.", "statement_date": "2012-12-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oddlžovanie nemocníc v roku 2011 skutočne prebehlo, denník SME 8.9. 2011 uvádza, že návrh na oddĺženie nemocníc vo výške príspevku 350 milónov eur bol schválený Národnou radou v pomere 77:49 hlasov. Následne však v novembri podľa portálu Hospodárskych novín bolo toto oddĺženie pozastavené v stave keď nemocnice dostali 310 milónov eur, čo môžeme považovať za ekvivalentné \"asi 300 miliónom\" , uvedeným vo výroku.\n\nV súčasnosti rovnako pozorujeme trend opätovného zvyšovania zadĺženia nemocníc.\n\nPravda.sk 11.12.2012: Dlh nemocníc tento rok rástol na sociálnych odvodoch. „Oproti stavu k 31. decembru 2011 dlhy nemocníc na poistnom vzrástli o 33 miliónov eur,“\n\nDvadsiatim dvom dodávateľom zdravotníckych pomôcok, združeným v asociácii SK-MED, nemocnice dlhujú zase 67 miliónov eur. Asociácia upozorňuje, že pohľadávky narástli za rekordne krátky čas. „Väčšinou je cyklus po oddlžení trojročný, čiže po oddlžení trvá približne tri roky, kým sa pohľadávky opäť dostanú na úroveň pred oddlžením,“\n\nSME.sk 5.12.2012 : „Úroveň dlhu sa opäť blíži k hladine pred oddlžením,“ povedal Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky. Nemocnice jej dlhujú asi štyri milióny eur. Priemerné lehoty, za ktoré platia faktúry, sú štyri roky.\"\n\nInformácie rovnako potvrdzuje portál Zdravé zdravotníctvo týždenníka Trend či spravodajská televízia TA3,", "analysis_paragraphs": ["Oddlžovanie nemocníc v roku 2011 skutočne prebehlo, denník SME 8.9. 2011 uvádza, že návrh na oddĺženie nemocníc vo výške príspevku 350 milónov eur bol schválený Národnou radou v pomere 77:49 hlasov. Následne však v novembri podľa portálu Hospodárskych novín bolo toto oddĺženie pozastavené v stave keď nemocnice dostali 310 milónov eur, čo môžeme považovať za ekvivalentné \"asi 300 miliónom\" , uvedeným vo výroku.", "V súčasnosti rovnako pozorujeme trend opätovného zvyšovania zadĺženia nemocníc.", "Pravda.sk 11.12.2012: Dlh nemocníc tento rok rástol na sociálnych odvodoch. „Oproti stavu k 31. decembru 2011 dlhy nemocníc na poistnom vzrástli o 33 miliónov eur,“", "Dvadsiatim dvom dodávateľom zdravotníckych pomôcok, združeným v asociácii SK-MED, nemocnice dlhujú zase 67 miliónov eur. Asociácia upozorňuje, že pohľadávky narástli za rekordne krátky čas. „Väčšinou je cyklus po oddlžení trojročný, čiže po oddlžení trvá približne tri roky, kým sa pohľadávky opäť dostanú na úroveň pred oddlžením,“", "SME.sk 5.12.2012 : „Úroveň dlhu sa opäť blíži k hladine pred oddlžením,“ povedal Ján Orlovský zo Západoslovenskej energetiky. Nemocnice jej dlhujú asi štyri milióny eur. Priemerné lehoty, za ktoré platia faktúry, sú štyri roky.\"", "Informácie rovnako potvrdzuje portál Zdravé zdravotníctvo týždenníka Trend či spravodajská televízia TA3,"], "analysis_date": "2012-12-17", "analysis_sources": {"text": ["SME 8.9. 2011", "Hospodárskych novín", "Pravda.sk 11.12.2012:", "SME.sk 5.12.2012", "Zdravé zdravotníctvo", "TA3,"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6046531/poslanci-odsuhlasili-350-milionov-eur-na-oddlzenie-nemocnic.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-53593520-miklos-zastavil-oddlzovanie-nemocnic", "http://spravy.pravda.sk/dlhy-nemocnic-rekordne-rastu-dovodom-su-aj-platy-f6n-/sk_domace.asp?c=A121211_172247_sk_domace_p60", "http://ekonomika.sme.sk/c/6627581/dlhy-nemocnic-sa-vracaju-na-uroven-pred-oddlzenim.html", "http://zdravezdravotnictvo.etrend.sk/podnikanie-v-zdravotnictve/dlhy-nemocnic-zavratne-rastu.html", "http://www.ta3.com/clanok/1000697/dlhy-nemocnic-stale-rastu-tym-mensim-hrozi-zanik.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:09.061513+00:00"}
{"id": "vr32835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32835", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Európska komisia a Európska únia veľmi jasne hovorí, že v spôsobe prerozdeľovania verejných prostriedkov nemožno uplatňovať bezo zbytku obchodné právo a náležitosti a že spôsob a narábanie s verejným zdrojom nie je podnikanie, na ktoré sa vzťahujú všetky ostatné náležitosti.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok je v tejto podobe neoveriteľný. Nepodarilo sa nám objaviť žiadne platné nariadenie Európskej komisie či iného orgánu Únie, ktoré by potvrdzovalo slová predsedu parlamentu. Je pravdou, že reguláciou obchodnej súťaže v prospech verejnej služby sa zaoberajú niektoré nariadenia Európskej komisie o štátnej podpore, netrúfame si však tvrdiť, že pasujú do kontextu tejto diskusie. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok je v tejto podobe neoveriteľný. Nepodarilo sa nám objaviť žiadne platné nariadenie Európskej komisie či iného orgánu Únie, ktoré by potvrdzovalo slová predsedu parlamentu. Je pravdou, že reguláciou obchodnej súťaže v prospech verejnej služby sa zaoberajú niektoré nariadenia Európskej komisie o štátnej podpore, netrúfame si však tvrdiť, že pasujú do kontextu tejto diskusie. Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["nariadenia"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-402_en.htm?locale=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:16.951936+00:00"}
{"id": "vr28497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28497", "speaker": "Tomáš Vaňo", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-vano", "statement": "Ja som bol jeden z tých, ktorý nehlasoval za to navýšenie, čiže som súhlasil s tým pôvodným návrhom. (hovorí o navýšení ceny pozemkov, ktoré predávalo mesto Trenčín investorovi v súvislosti s rekonštrukciou futbalového štadióna, pozn.)", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tomáš Vaňo skutočne nehlasoval za navýšenie ceny predaja pozemkov pod futbalovým štadiónom.", "analysis_paragraphs": ["Tomáš Vaňo skutočne nehlasoval za navýšenie ceny predaja pozemkov pod futbalovým štadiónom."], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["nehlasoval", "tu", "tu", "tu"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000266226/Hlasovanie%20MsZ_03102014.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000266914/zapisnica_MsZ_03102014.pdf", "http://hn.hnonline.sk/sport-121/v-trencine-hrozi-odchod-investora-fanusikovia-nadavali-poslancom-631855", "http://trencin.sme.sk/c/7421366/patova-situacia-s-futbalovym-stadionom-stale-pretrvava.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:59.401343+00:00"}
{"id": "vr38648", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38648", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Keď sa pozrieme do dokumentov ako napríklad program stability, tak tam sa skloňuje už aj v ich výhlasných dokumentoch najmä slovo kríza.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovo \"kríza\" sa v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf ) spomína viac ako 40 krát, a to najmä v zmysle hospodárskej krízy a prebieha porovnávanie ukazovateľov z predkrízového stavu (rok 2008 a skôr).", "analysis_paragraphs": ["Slovo \"kríza\" sa v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2011 až 2014 ( .pdf ) spomína viac ako 40 krát, a to najmä v zmysle hospodárskej krízy a prebieha porovnávanie ukazovateľov z predkrízového stavu (rok 2008 a skôr)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/sp_apr2011_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:06.715848+00:00"}
{"id": "vr27856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27856", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Preto sa vlastne pristúpilo aj k tej stratégie do roku 2020, kde už tých cieľov je len 5. Týkajú sa zamestnanosti, týkajú sa konkurencieschopnosti, týkajú sa energetickej politiky a týkajú sa toho, aby sme čím viac ľudí dostali spopod tej hranice biedy.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégia Európa 2020 skutočne zahŕňa ciele v počte a typoch, ktoré spomína M. Šefčovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza webstránka stratégie Európa 2020, päť cieľov pre EÚ do roku 2020 je nasledovných:", "analysis_paragraphs": ["Stratégia Európa 2020 skutočne zahŕňa ciele v počte a typoch, ktoré spomína M. Šefčovič. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ako uvádza webstránka stratégie Európa 2020, päť cieľov pre EÚ do roku 2020 je nasledovných:"], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["webstránka"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/targets/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:29.788814+00:00"}
{"id": "vr37610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37610", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pán predseda, viete, ak človek, ktorý sám sebe predá pozemok, keď ste boli v bratislavskej spoločnosti, ak si vyplatíte vy sám sebe, ako štatutár odmenu a vy idete rozprávať o ľuďoch a dokonca ešte klamstvá, ja sa rád pozriem na tie veci, pretože to, čo hovoríte, vôbec nie je pravda.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S týmto obvinením prišiel ako prvý predseda Smeru R. Fico, keď 7. februára 2011 na tlačovej besede obvinil R. Sulíka z toho, že terajší predseda parlamentu počas svojho pôsobenia v spoločnosti OLO – Odvoz a likvidácia odpadu prikázal vedúcej personálneho a mzdového oddelenia spoločnosti, aby mu vyplatili odmenu vo výške 5-násobku jeho platu.\n\n\"Mám od primátora mesta Bratislavy Ing. Andreja Ďurkovského, v súvislosti s mojím odchodom z funkcie riaditeľa spoločnosti, prisľúbenú odmenu vo výške päťnásobku môjho zmluvného platu, \" píše sa v liste . R. Fico upozornil nato, že sa nejedná o odstupné, keďže R. Sulík z funkcie odišiel sám, navyše popritom ostal členom predstavenstva. Podľa predsedu Smeru tak mohol Sulík ako člen predstavenstva ovplyvniť rokovanie tohto orgánu aj o jeho odmene. Fico rovnako tiež pripomenul, že firma, ktorej bol R. Sulík vlastníkom, kúpila v čase riadenia OLO, od tohto podniku pozemok, ktorý neskôr výhodne predala.\n\nPritom kauzu s predajom pozemkov vo Vajnoroch nevytiaho l predseda Smeru prvýkrát. Už v máji 2010 R. Fico informoval, že firma OLO v roku 2005 predala 1,7 hektára pozemkov Sulíkovej firme FaxCopy za 44,5 milióna korún. V predstavenstve OLO sedel v čase predaja aj R. Sulík. Podľa Fica tak mal Sulík spolu s vtedajším primátorom Bratislavy pripraviť mesto o 42 miliónov korún, keďže neskôr firma FaxCopy predala pozemky za 86,6 milióna korún.\n\nMestská firma OLO vypísala na predaj pozemkov verejnú súťaž, do ktorej sa prihlásilo 18 záujemcov, navyše Sulíkova firma FaxCopy ponúkla o dva milióny korún viac ako konkurencia.\n\nZostáva však faktom, že Sulíkovi bolo vyplatené odstupné a predaný pozemok v čase, keď sedel v predstavenstve spoločnosti.", "analysis_paragraphs": ["S týmto obvinením prišiel ako prvý predseda Smeru R. Fico, keď 7. februára 2011 na tlačovej besede obvinil R. Sulíka z toho, že terajší predseda parlamentu počas svojho pôsobenia v spoločnosti OLO – Odvoz a likvidácia odpadu prikázal vedúcej personálneho a mzdového oddelenia spoločnosti, aby mu vyplatili odmenu vo výške 5-násobku jeho platu.", "\"Mám od primátora mesta Bratislavy Ing. Andreja Ďurkovského, v súvislosti s mojím odchodom z funkcie riaditeľa spoločnosti, prisľúbenú odmenu vo výške päťnásobku môjho zmluvného platu, \" píše sa v liste . R. Fico upozornil nato, že sa nejedná o odstupné, keďže R. Sulík z funkcie odišiel sám, navyše popritom ostal členom predstavenstva. Podľa predsedu Smeru tak mohol Sulík ako člen predstavenstva ovplyvniť rokovanie tohto orgánu aj o jeho odmene. Fico rovnako tiež pripomenul, že firma, ktorej bol R. Sulík vlastníkom, kúpila v čase riadenia OLO, od tohto podniku pozemok, ktorý neskôr výhodne predala.", "Pritom kauzu s predajom pozemkov vo Vajnoroch nevytiaho l predseda Smeru prvýkrát. Už v máji 2010 R. Fico informoval, že firma OLO v roku 2005 predala 1,7 hektára pozemkov Sulíkovej firme FaxCopy za 44,5 milióna korún. V predstavenstve OLO sedel v čase predaja aj R. Sulík. Podľa Fica tak mal Sulík spolu s vtedajším primátorom Bratislavy pripraviť mesto o 42 miliónov korún, keďže neskôr firma FaxCopy predala pozemky za 86,6 milióna korún.", "Mestská firma OLO vypísala na predaj pozemkov verejnú súťaž, do ktorej sa prihlásilo 18 záujemcov, navyše Sulíkova firma FaxCopy ponúkla o dva milióny korún viac ako konkurencia.", "Zostáva však faktom, že Sulíkovi bolo vyplatené odstupné a predaný pozemok v čase, keď sedel v predstavenstve spoločnosti."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "liste", "nevytiaho"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/181805/robert-fico-sulik-zobral-pol-miliona-korun-danovym-poplatnikom/", "http://www.aktuality.sk/clanok/181869/richard-sulik-tvrdi-ze-fico-nikdy-nic-nerobil/", "http://www.sme.sk/c/5395406/fico-vracia-uder-slepymi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:17.847840+00:00"}
{"id": "vr26953", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26953", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Pre jej odstránenie (korupcie, pozn.) som spolu s Transparency International inicioval projekt Stopuplatkom.sk, kde sme pripravili celý systém ako v prípade, ak k takémuto javu dôjde takéhoto lekára - gaunera chytiť a dostať do väzenia.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Andrej Kiska spoločne s organizáciu Transparency International Slovensko spustili 29. októbra 2013 projekt proti korupcii v zdravotníctve pod názvom \" Stop úplatkom v zdravotníctve \". Jeho cieľom je \"v priebehu troch rokov znížiť vyžiadané úplatky od lekárov – úplatkárov až o 30%.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Andrej Kiska spoločne s organizáciu Transparency International Slovensko spustili 29. októbra 2013 projekt proti korupcii v zdravotníctve pod názvom \" Stop úplatkom v zdravotníctve \". Jeho cieľom je \"v priebehu troch rokov znížiť vyžiadané úplatky od lekárov – úplatkárov až o 30%.\""], "analysis_date": "2014-02-19", "analysis_sources": {"text": ["Stop úplatkom v zdravotníctve", "stopuplatkom.sk", "nahlásiť"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/transparency-a-kiska-spustaju-projekt-proti-korupcii-v-zdravotnictve/", "https://www.stopuplatkom.sk/", "https://www.stopuplatkom.sk/som-pacient"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:17.540008+00:00"}
{"id": "vr17575", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17575", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...už som dva roky pôsobila ako štátna tajomníčka (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nová ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská pôsobila od 14. apríla 2016 ako štátna tajomníčka na Ministerstve zdravotníctva SR. Po dvoch rokoch vo funkcii štátnej tajomníčky ju po vládnej kríze prezident Andrej Kiska vymenoval za novú ministerku zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nová ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská pôsobila od 14. apríla 2016 ako štátna tajomníčka na Ministerstve zdravotníctva SR. Po dvoch rokoch vo funkcii štátnej tajomníčky ju po vládnej kríze prezident Andrej Kiska vymenoval za novú ministerku zdravotníctva. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["ministerka"], "url": ["http://www.health.gov.sk/?vedenie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:50.210137+00:00"}
{"id": "vr36500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36500", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Štátny smútok vyhlasuje vláda Slovenskej republiky pri dôležitých udalostiach, ktoré majú tragický charakter...", "statement_date": "2010-04-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda vyhlasuje štátny smútok za účelom \" vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky a ich smrť otriasla celou spoločnosťou \".", "analysis_paragraphs": ["Vláda vyhlasuje štátny smútok za účelom \" vykonanie pietnej spomienky na osoby, ktoré tragicky zahynuli na území Slovenskej republiky, alebo mimo územia Slovenskej republiky a ich smrť otriasla celou spoločnosťou \"."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["vyhlasuje"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2788810/zacali-platit-pravidla-pre-vyhlasovanie-statneho-smutku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:20.452326+00:00"}
{"id": "vr37459", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37459", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Ja sa obrátim do obdobia druhej Dzurindovej vlády. V pôdohospodárstve boli ľudia, ktorí dostávali podporu. Bolo ich 4 tisíc. To boli subjekty. Keď som odchádzal bolo ich viac ako 15 tisíc.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadny relevantný zdroj sme k vysloveným číslam nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Žiadny relevantný zdroj sme k vysloveným číslam nenašli."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:54.671028+00:00"}
{"id": "vr28864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28864", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Dostávali sme demarše aj od medzinárodných organizácií, z Európskej komisie v podstate každý rok nám kládli na srdce to isté, urobte s tým (vysoko daňovo a odvodovo zaťaženú prácu nízkopríjmových ľudí, pozn.) niečo.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V odporúčaniach Európskej únie Slovensku z 30. mája 2012 ( .pdf , s. 26) a ž 29. mája. 2013 ( .pdf , s. 6) bola skutočne spomenutá aj potreba znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s nízkymi príjmami. V odporúčaniach z 2. júna 2014 ( .pdf , s. 4) sa už toto odporúčanie nevyskytuje a teda tento problém (.pdf) už nie je považovaný za výzvu. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Odporúčanie EÚ Slovensku z roku 2012 ( .pdf , s. 26): \"Prijať opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podporu dopytu na trhu práce po nízko kvalifikovaných nezamestnaných pracovníkoch znížením daňovo-odvodového zaťaženia pracovníkov s nízkymi mzdami .\" Odporúčanie EÚ Slovensku z roku 2013 ( .pdf , s. 6): \" Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s nízkymi príjmami a upraviť systém dávok.\"", "analysis_paragraphs": ["V odporúčaniach Európskej únie Slovensku z 30. mája 2012 ( .pdf , s. 26) a ž 29. mája. 2013 ( .pdf , s. 6) bola skutočne spomenutá aj potreba znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s nízkymi príjmami. V odporúčaniach z 2. júna 2014 ( .pdf , s. 4) sa už toto odporúčanie nevyskytuje a teda tento problém (.pdf) už nie je považovaný za výzvu. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Odporúčanie EÚ Slovensku z roku 2012 ( .pdf , s. 26): \"Prijať opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podporu dopytu na trhu práce po nízko kvalifikovaných nezamestnaných pracovníkoch znížením daňovo-odvodového zaťaženia pracovníkov s nízkymi mzdami .\" Odporúčanie EÚ Slovensku z roku 2013 ( .pdf , s. 6): \" Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre pracovníkov s nízkymi príjmami a upraviť systém dávok.\""], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "problém", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/swd2012_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/csr2013_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/csr2014_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/csr2014/challenges2014_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/swd2012_slovakia_sk.pdf", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/csr2013_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:10.484529+00:00"}
{"id": "vr32519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32519", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Proces dodávky od prvovýrobcu až po toho zákazníka je tak nekvalitný, že doteraz zaznamenávame až 66% nedostatkov celom tomto procese.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister Jahnátek nešpecifikoval, ktorá analýza uvádza, že v procese dodávky potravín od prvovýrobcu po zákazníka existuje 66% nedostatkov v procese. Taktiež neuviedol, o aké nedostatky by sa malo jednať. Demagog.sk nezistil analýzu resp. správu, ktorá by hovorila o nedostatkoch procesu dodávky potravín od prvovýrobcov až po zákazníkov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Minister Jahnátek nešpecifikoval, ktorá analýza uvádza, že v procese dodávky potravín od prvovýrobcu po zákazníka existuje 66% nedostatkov v procese. Taktiež neuviedol, o aké nedostatky by sa malo jednať. Demagog.sk nezistil analýzu resp. správu, ktorá by hovorila o nedostatkoch procesu dodávky potravín od prvovýrobcov až po zákazníkov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:26.777175+00:00"}
{"id": "vr28296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28296", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "V júni 2014 opätovný pokus o legalizáciu 400 bilbordov. Materiál predložený poslancom bez akejkoľvek zmeny a vysvetlenia.  Po tlaku verejnosti a poslancov primátor priamo na zastupiteľstve na poslednú chvíľu materiál z rokovania sťahuje.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa blogu Iva Nesrovnala Bratislavský bilboardový Absurdistan zo 17. júla 2014 sa primátor Ftáčnik viackrát pokúšal presadiť legalizáciu 400 bilboardov, ktoré podľa Nesrovnala v Bratislave stoja načierno. 6. marca primátor Ftáčnik naozaj predložil mestskému zastupiteľstvu Návrh (.pdf) na schválenie prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu častí pozemkov v Brastilave, v k. ú. Staré Mesto, k. ú. Nivy, k. ú. Ružinov, k. ú. Podunajské Biskupice, k. ú. Trnávka, k. ú. Nové Mesto, k. ú. Rača, k.ú. Vajnory, k. ú. Vrakuňa, k. ú. Vinohrady, k.ú. Devínska Nová Ves, k. ú. Dúbravka, k. ú. Karlova Ves, k. ú. Rusovice a k. ú. Petržalka, spoločnostiam Akzent Bigboard, a.s., ISPA, spol. s. r. o., euroAWK, spol. s. r. o., GRYF MEDIA, s. r. o., Ing. Ladislav Strašil – NUBIUM, REBLOK a. s. a Outdoor Media, s. r. o. ako bod č. 11. Mestské zastupiteľstvo počas zasadnutia bod 11 ani uznesenie k tomuto bodu neschválilo (.pdf, s. 315 – 340). Primátor Ftáčnik sa opäť snažil presadiť navrhovaný materiál (.pdf) 12. júna mestskej rade, ktorá uznesenie neprijala (.pdf, s. 20-22). Či sa materiál prerokovával 25. a 26. júna na zasadnutí mestského zastupiteľstva nie je známe, keďže k dispozícii ešte nie je zápisnica zo zasadnutia. Návrh neobsahoval žiadne zmeny v zmluvnom vzťahu, cenníku ani nájomných podmienkach oproti predchádzajúcemu návrhu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa blogu Iva Nesrovnala Bratislavský bilboardový Absurdistan zo 17. júla 2014 sa primátor Ftáčnik viackrát pokúšal presadiť legalizáciu 400 bilboardov, ktoré podľa Nesrovnala v Bratislave stoja načierno. 6. marca primátor Ftáčnik naozaj predložil mestskému zastupiteľstvu Návrh (.pdf) na schválenie prípadu hodného osobitného zreteľa týkajúceho sa nájmu častí pozemkov v Brastilave, v k. ú. Staré Mesto, k. ú. Nivy, k. ú. Ružinov, k. ú. Podunajské Biskupice, k. ú. Trnávka, k. ú. Nové Mesto, k. ú. Rača, k.ú. Vajnory, k. ú. Vrakuňa, k. ú. Vinohrady, k.ú. Devínska Nová Ves, k. ú. Dúbravka, k. ú. Karlova Ves, k. ú. Rusovice a k. ú. Petržalka, spoločnostiam Akzent Bigboard, a.s., ISPA, spol. s. r. o., euroAWK, spol. s. r. o., GRYF MEDIA, s. r. o., Ing. Ladislav Strašil – NUBIUM, REBLOK a. s. a Outdoor Media, s. r. o. ako bod č. 11. Mestské zastupiteľstvo počas zasadnutia bod 11 ani uznesenie k tomuto bodu neschválilo (.pdf, s. 315 – 340). Primátor Ftáčnik sa opäť snažil presadiť navrhovaný materiál (.pdf) 12. júna mestskej rade, ktorá uznesenie neprijala (.pdf, s. 20-22). Či sa materiál prerokovával 25. a 26. júna na zasadnutí mestského zastupiteľstva nie je známe, keďže k dispozícii ešte nie je zápisnica zo zasadnutia. Návrh neobsahoval žiadne zmeny v zmluvnom vzťahu, cenníku ani nájomných podmienkach oproti predchádzajúcemu návrhu."], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Bratislavský bilboardový Absurdistan", "Návrh", "neschválilo", "materiál", "neprijala", "zápisnica"], "url": ["http://nesrovnal.blog.sme.sk/c/361162/bratislavsky-bilboardovy-absurdistan.html", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_03_06/11_Bilboardy_najom.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11042704", "http://www.bratislava.sk/MsZ/Archiv/MsZ_14_06_2526/048_Bilboardy_najom_jun.pdf", "http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11044091", "http://www.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=700000&id_ktg=11006970&archiv=0&p1=11050950"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:24.122241+00:00"}
{"id": "vr26273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26273", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Treťou veľmi podstatnou časťou tohto zákona je a to je práve smerom k tomu správaniu, je vlastne zrušenie priestupkovej imunity. Dodnes vlastne pre nich priestupkový zákon nebol žiadny problém, pretože nemuseli platiť žiadne pokuty, neboli nijakým spôsobom postihnutí, pretože sa to na sociálne dávky nikdy nevzťahovalo.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že novela ruší tzv. priestupkovú imunitu a to prostredníctvom pridaného paragrafu do zákona o priestupkoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNovela zákona o hmotnej núdzi bola schválená 29. októbra 2013. Schválená novela bola vrátená prezidentom. Následne 25. novembra bolo prelomené prezidentské veto.\n\nDôvodová správa k novela zákona o hmotnej núdzi:\n\n\" V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov . Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok .\"\n\nV novele ide o článok 2, ktorý ruší priestupkovú imunitu:\n\n\"2. Za § 88a sa vkladá (zákon o priestupkoch, pozn.) § 88aa, ktorý znie: „§ 88aa (1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49, 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nie je možné vykonať zrážkami zo mzdy. (2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu. (3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. (4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.14d)“.\"\n\nO zrušení priestupkov imunity pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi.\n\n\"Odteraz budú zákony platiť pre všetkých rovnako. Končí sa priestupková imunita pre sociálne odkázaných ľudí. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi mohli beztrestne páchať drobné krádeže, rušiť susedov a zanedbávať výchovu detí a za tieto priestupky boli nepostihnuteľní. Od 1. januára 2014 tento stav končí. \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že novela ruší tzv. priestupkovú imunitu a to prostredníctvom pridaného paragrafu do zákona o priestupkoch. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Novela zákona o hmotnej núdzi bola schválená 29. októbra 2013. Schválená novela bola vrátená prezidentom. Následne 25. novembra bolo prelomené prezidentské veto.", "Dôvodová správa k novela zákona o hmotnej núdzi:", "\" V článku II sa navrhuje meniť a doplniť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov . Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov, je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok .\"", "V novele ide o článok 2, ktorý ruší priestupkovú imunitu:", "\"2. Za § 88a sa vkladá (zákon o priestupkoch, pozn.) § 88aa, ktorý znie: „§ 88aa (1) Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49, 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nie je možné vykonať zrážkami zo mzdy. (2) Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu. (3) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. (4) Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.14d)“.\"", "O zrušení priestupkov imunity pre poberateľov dávky v hmotnej núdzi.", "\"Odteraz budú zákony platiť pre všetkých rovnako. Končí sa priestupková imunita pre sociálne odkázaných ľudí. Poberatelia dávok v hmotnej núdzi mohli beztrestne páchať drobné krádeže, rušiť susedov a zanedbávať výchovu detí a za tieto priestupky boli nepostihnuteľní. Od 1. januára 2014 tento stav končí. \""], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "vrátená", "prelomené", "novela", "priestupkov"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=648", "http://www.prezident.sk/?zakony-vratene-prezidentom-sr", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33180", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=648", "http://www.minv.sk/?spravy_rk&sprava=urad-splnomocnenca-spusta-informacnu-kampan-o-zakone-o-pomoci-v-hmotnej-nudzi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:40.732294+00:00"}
{"id": "vr34988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34988", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tým, že vláda zastavila výstavbu diaľnic a o tom niet žiadnych pochýb., vláda rozhodla o zastavení výstavby diaľnic. Môžme konštatovať po prvé, že došlo k vážnym škodám...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "R. Fico opäť zveličuje, keď generalizuje zastavanie dvoch projektov (cca 100km) na všetky projekty. Na stránke ndsas .sk sú dostupné ďalšie rozostavané úseky (cca ďalších 95 km), ktoré súčasná vláda nezastavila.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico opäť zveličuje, keď generalizuje zastavanie dvoch projektov (cca 100km) na všetky projekty. Na stránke ndsas .sk sú dostupné ďalšie rozostavané úseky (cca ďalších 95 km), ktoré súčasná vláda nezastavila."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["ndsas"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-2010-zrs/30493s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:19.816502+00:00"}
{"id": "vr32680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32680", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "A bolo to za vlády Smeru 2006 až 2010, kedy radikálne klesol výber DPH.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strata z výberu DPH prudko vzrástla počas vlády Roberta Fica. Pre preto pravdou, že to bolo za vlády R. Fica (2006-2010), keď klesol výber DPH. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky. Celková strata príjmov, % z teoretickej DPH (s.20):", "analysis_paragraphs": ["Strata z výberu DPH prudko vzrástla počas vlády Roberta Fica. Pre preto pravdou, že to bolo za vlády R. Fica (2006-2010), keď klesol výber DPH. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky. Celková strata príjmov, % z teoretickej DPH (s.20):"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "príspevku"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171", "http://www.rozhlas.sk/Danove-uniky?l=1&c=0&i=32648&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:54.039826+00:00"}
{"id": "vr14649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14649", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Však to nie je prvý krát čo z malej Ázie idú do Európy ľudia.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý. Ako jeden z príkladov na príchod ludí z Malej Ázie, resp. Turecka do Európy je aj príchod pracovnej sily do Nemecka z Turecka, po vzájomnej dohode vedenia krajín. Malá Ázia, alebo inak Anatólia je poloostrov na západnej casti Ázijského kontinentu. Merriamov-Websterov geografický slovník definuje Anatóliu takto: \" The part of Turkey in Asia equivalent to the peninsula of Asia Minor up to indefinite line on E from Gulf of Iskenderun to Black See, comprising ab. three fifths of Turkeys provinces .\" (s. 46) Dalšiu, obsiahlejšiu definíciu ponúka napr. Encyclopedia.com : \" Anatolia, also known as Asia Minor, is a large, mountainous peninsula of approximately 755,000 square kilometers (291,500 square miles) that extends from the Caucasus and Zagros mountains in the east and is bordered by the Black Sea on the north, the Aegean Sea on the west, and the Mediterranean Sea on the south. It comprises more than 95 percent of Turkey's total land area . (...) Eastern Anatolia is not properly a peninsula because to its south is the landmass that forms part of Syria and Iraq .\" Príliv ludí do Európy z oblastí Malej Ázie, blízkeho východu a Turecka bol prítomný a spozorovatelný v niekolkých etapách. Príklad na migráciu z nedávnej minulosti je migrácia za prácou do Západného Nemecka. Podpísaním dohody o pracovnej sile otvorili sa cesty mladým (medzi 18 až 45 rocným) pracovníkom z Turecka aj z južnej Európy, aby svojou prácou prodporili vývoj nemeckej ekonomiky. Pôvodný plán pocítal s pomocnými pracovnými silami len na dobu urcitú, avšak mnoho z tých, ktorí sa takto dostali do Nemecka, zostali tam. (Tému spracoval napr. Spiegel ) Podobné dohody o pomocnej pracovnej sile potom neskoršie vznikli aj s inými európskymi štátmi ako Rakúsko, Belgicko, Švédsko atd. (zdroj: Turkey as a Migration Hub (.pdf), s: 108). Samotné turecké vojny v 16.-18- storocí, ktoré silne zasihali aj územie dnešného Slovenska a pospísali sa na vývoji tejto oblasti, boli v istom zmysle migracné vlny ludí z Turecka a z Malej Ázie. Pocas stahovania sa národov ( v duhej, tretej vlne ) v období 7.-10. storocia vznikali rôzne územia v Európe, ktoré boli obsadené tureckými kmenmi, táto skutocnost môže byt daším príkladom na príchod ludí do Európy z Malej Ázie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Freša hodnotíme ako pravdivý. Ako jeden z príkladov na príchod ludí z Malej Ázie, resp. Turecka do Európy je aj príchod pracovnej sily do Nemecka z Turecka, po vzájomnej dohode vedenia krajín. Malá Ázia, alebo inak Anatólia je poloostrov na západnej casti Ázijského kontinentu. Merriamov-Websterov geografický slovník definuje Anatóliu takto: \" The part of Turkey in Asia equivalent to the peninsula of Asia Minor up to indefinite line on E from Gulf of Iskenderun to Black See, comprising ab. three fifths of Turkeys provinces .\" (s. 46) Dalšiu, obsiahlejšiu definíciu ponúka napr. Encyclopedia.com : \" Anatolia, also known as Asia Minor, is a large, mountainous peninsula of approximately 755,000 square kilometers (291,500 square miles) that extends from the Caucasus and Zagros mountains in the east and is bordered by the Black Sea on the north, the Aegean Sea on the west, and the Mediterranean Sea on the south. It comprises more than 95 percent of Turkey's total land area . (...) Eastern Anatolia is not properly a peninsula because to its south is the landmass that forms part of Syria and Iraq .\" Príliv ludí do Európy z oblastí Malej Ázie, blízkeho východu a Turecka bol prítomný a spozorovatelný v niekolkých etapách. Príklad na migráciu z nedávnej minulosti je migrácia za prácou do Západného Nemecka. Podpísaním dohody o pracovnej sile otvorili sa cesty mladým (medzi 18 až 45 rocným) pracovníkom z Turecka aj z južnej Európy, aby svojou prácou prodporili vývoj nemeckej ekonomiky. Pôvodný plán pocítal s pomocnými pracovnými silami len na dobu urcitú, avšak mnoho z tých, ktorí sa takto dostali do Nemecka, zostali tam. (Tému spracoval napr. Spiegel ) Podobné dohody o pomocnej pracovnej sile potom neskoršie vznikli aj s inými európskymi štátmi ako Rakúsko, Belgicko, Švédsko atd. (zdroj: Turkey as a Migration Hub (.pdf), s: 108). Samotné turecké vojny v 16.-18- storocí, ktoré silne zasihali aj územie dnešného Slovenska a pospísali sa na vývoji tejto oblasti, boli v istom zmysle migracné vlny ludí z Turecka a z Malej Ázie. Pocas stahovania sa národov ( v duhej, tretej vlne ) v období 7.-10. storocia vznikali rôzne územia v Európe, ktoré boli obsadené tureckými kmenmi, táto skutocnost môže byt daším príkladom na príchod ludí do Európy z Malej Ázie."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Merriamov-Websterov geografický slovník", "Encyclopedia.com", "Spiegel", "Turkey as a Migration Hub", "turecké vojny", "v duhej, tretej vlne"], "url": ["https://books.google.cz/books?id=Co_VIPIJerIC&pg=PA883&dq=anatolia+geographical+dictionary&hl=cs#v=onepage&q&f=true", "http://www.encyclopedia.com/topic/Anatolia.aspx", "http://www.spiegel.de/international/germany/turkish-immigration-to-germany-a-sorry-history-of-self-deception-and-wasted-opportunities-a-716067.html", "http://www.hwwi.org/fileadmin/hwwi/Publikationen/Externe_PDFs/Elitok_Straubhaar_Insight_Turkey_2011_2.pdf", "http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/turecka-hrozba-a-rysava-liska-zigmund#.VtRI4vnhDs0", "http://www.let.leidenuniv.nl/history/migration/chapter131.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:05.915420+00:00"}
{"id": "vr30294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30294", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak tie isté úseky na tých istých 4 úsekoch sme dosiahli o 700 miliónov eur nižšiu cenu, ako dosiahla vláda Roberta Fica za porovnateľné stavebné náklady, o 700 miliónov eur, tak podľa mňa? To podľa reality, podľa čísel.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I.MIkloš hovorí o úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov.", "analysis_paragraphs": ["I.MIkloš hovorí o úsekoch budovanej diaľnice D1, ktoré boli počas minulej vlády súčasťou 1.balíka PPP projektov."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Svinia-Fričovce"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=113846"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:35.646166+00:00"}
{"id": "vr16131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16131", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Jeho (Marian Jánoš, bloger ktorý upozornil na chybu vo výpočtoch týkajúcich sa odvodového bonusu, pozn.) výhrady sú oprávnené. Je mojou povinnosťou odpovedať a aj to spravím, len nie hneď, ale až keď budem mať čísla za rok 2016.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odvodový bonus je koncepciou daňovej reformy ešte z roku 2003. Vtedy ju pre ministra financií Ivana Mikloša napísal Richard Sulík. Tá bola v roku 2004 uvedená do praxe a pre slovenskú ekonomiku znamenala výrazný a pozitívny stimul. Počas trinástich rokov, strana SaS postupne prišla z aktualizovanou koncepciou tejto reformy pod názvami: Odvodový bonus II. (2006) a Odvodový bonus III. (2016).", "analysis_paragraphs": ["Odvodový bonus je koncepciou daňovej reformy ešte z roku 2003. Vtedy ju pre ministra financií Ivana Mikloša napísal Richard Sulík. Tá bola v roku 2004 uvedená do praxe a pre slovenskú ekonomiku znamenala výrazný a pozitívny stimul. Počas trinástich rokov, strana SaS postupne prišla z aktualizovanou koncepciou tejto reformy pod názvami: Odvodový bonus II. (2006) a Odvodový bonus III. (2016)."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "Jánoš", "publikácia"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/po-desiatich-rokoch-prichadza-odvodovy-bonus-iii/5284", "https://dennikn.sk/blog/odvodovy-bonus-ma-miliardovu-chybu/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/cf5b8daf-ba32-46dc-87f7-44994cd123fa/!ut/p/b1/hZPLcqMwEEW_JR9AkDAPsxRgY_OQLEAY2LgAOwYMxgkOr68fkpltMlq1qm5X3Xu6m0_4iE_uaV9e02fZ3tP665_IJ6rs15oGEQCKZIC9xQxq-ioEIuCPfATEk1-BD2JPt3Y664fQiIZgepAZI6zWMdT1Ak_d3Q1uMwm2DNr6kzh58-lpiRVUGHe3wgowxn5FBVCx0Qf34zPQDq6aQzczAd7UxA3oFNx6pkmP_GaVl-ZhpXeruWhcXCdy1nqjXWM1L6dxg5ynzeTry8tiPl7Mgx8eAv_L9rdfN9FOVBwA1o4pgT3aMU-lqxVAq-9-RCn1nTAEZihswX4FF8OMAeApvMUn17rNFoyhFbej0aKrgYw3sUNtEmXzlrua5c3yU0Ri7j5ad12WiKIP41mSGIuTzXlnJStIw88MH612isgtt94q0z3TQcPRZ34wxgZJArwwkyjdRYL0E5V9PhzESHQg2c3yJduKL8uMkm-rvyX5FvyG6n9hfxcEMh8vAuVH3LbAB_9WaXrs59vsVWAkLhAmf1O7AEAbG5mPg63jn1PobtYznNnYZRT4TByxYRFfDQ7n0GMa0lNvCrkv_GXWvA558wpeobBWZFGA4loVVkvNh1UsK0a3H7YbcrIakgKUpV1lGppmOfIyHvbecZvyGB16-TJ0QTwlSc0lRahgduWqQ1G4p_nueJNv0UzfcuZbO204DgHRa2l-OJo5CU2sk4lr8mOiRcV5bIo2X3-IMbdScEdCp4MPoRyOp3WQxNwETP1R6FMtvtPQieyMTTublYXqG66TYa4Q8qo1RyKEl7VOP06PWqYLyWv5PsMrVXuP1Nlz6LNAedtr2wZ2BC0ngHdtc-EfTW87Uu_vK-lD6tHLHwYsGFw!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:34.471482+00:00"}
{"id": "44414", "numeric_id": 44414, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44414", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Verejné vypočutie v prípade ústavných sudcov, kandidátov na ústavných sudcov, sme zaviedli my, to je jedna vec. Druhá vec hovoríme to isté, máme to aj v programe, čo je v prípade generálneho prokurátora, treba to isté zaviesť.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Most-Híd síce navrhol - a teda v tomto zmysle zaviedol - verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov. Strana však podobný návrh týkajúci sa voľby generálneho prokurátora v programe napísaný nemá. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov priniesol do parlamentu ako pozmeňovací návrh ešte v roku 2016 Peter Kresák (vtedy Most-Híd). Zákon ako taký vrátil späť prezident, poslanci však jeho veto prelomili . Most-Híd vo svojom programe „reVíZIA 2020” uvádza , že „ účinný postih korupcie si vyžaduje efektívne a odpolitizované fungovanie inštitúcií polície, prokuratúry a súdov.” Iné návrhy týkajúce sa prokuratúry strana v programe nemá. Verejné vypočutie generálneho prokurátora resp. obsahovo podobný návrh strana nemá ani v programe z roku 2016.", "analysis_paragraphs": ["Most-Híd síce navrhol - a teda v tomto zmysle zaviedol - verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov. Strana však podobný návrh týkajúci sa voľby generálneho prokurátora v programe napísaný nemá. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako nepravdivé. Verejné vypočutie kandidátov na ústavných sudcov priniesol do parlamentu ako pozmeňovací návrh ešte v roku 2016 Peter Kresák (vtedy Most-Híd). Zákon ako taký vrátil späť prezident, poslanci však jeho veto prelomili . Most-Híd vo svojom programe „reVíZIA 2020” uvádza , že „ účinný postih korupcie si vyžaduje efektívne a odpolitizované fungovanie inštitúcií polície, prokuratúry a súdov.” Iné návrhy týkajúce sa prokuratúry strana v programe nemá. Verejné vypočutie generálneho prokurátora resp. obsahovo podobný návrh strana nemá ani v programe z roku 2016."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["priniesol", "ako", "prelomili", "uvádza", "nemá"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=431661", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=7&CPT=200", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6152", "https://most-hid.sk/sites/most-hid.sk/files/downloadable-files/reviziask.pdf", "https://www.most-hid.sk/sites/most-hid.sk/files/downloadable-files/obcianskavizia_2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:42.860268+00:00"}
{"id": "vr14556", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14556", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Náš program (strany SaS, pozn.) bol vyhodnotený ako najlepší, nielen jednou inštitúciou, ale hneď štyrmi, v podstate všetkými, ktoré hodnotili...", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V jednotlivých konkrétnych oblastiach sa program strany SaS na prvom mieste umiestnil v porovnaniach INESS (zdravotníctvo), INEKO (spolu s KDH- ekonomická časť), PAS (podnikateľské prostredie) a HPI (spolu so stranou Most-Híd). Skutočne bol teda najlepším v príslušných oblastiach v hodnoteniach štyroch organizácií, no nie je pravda, že by to boli všetky organizácie, ktoré hodnotili. Čo sa týka hodnotenia SGI ohľadom zvyšovania zamestnanosti rómskych dlhodobo nezamestnaných a začleňovania rómskych detí vo vzdelávaní, nebol program SaS hodnotený ako najlepší ani v jednej kategórii. Program strany SaS nebol najlepší ani v oblasti súdnictva, čo hodnotilo združenie ZOJ, ani v oblasti školstva, čo hodnotila iniciatíva A DOSŤ!.. Keďže program bol v niektorých oblastiach hodnotený ako najlepší štyrmi organizáciami, no nie všetkými organizáciami, ktoré hodnotili, výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["V jednotlivých konkrétnych oblastiach sa program strany SaS na prvom mieste umiestnil v porovnaniach INESS (zdravotníctvo), INEKO (spolu s KDH- ekonomická časť), PAS (podnikateľské prostredie) a HPI (spolu so stranou Most-Híd). Skutočne bol teda najlepším v príslušných oblastiach v hodnoteniach štyroch organizácií, no nie je pravda, že by to boli všetky organizácie, ktoré hodnotili. Čo sa týka hodnotenia SGI ohľadom zvyšovania zamestnanosti rómskych dlhodobo nezamestnaných a začleňovania rómskych detí vo vzdelávaní, nebol program SaS hodnotený ako najlepší ani v jednej kategórii. Program strany SaS nebol najlepší ani v oblasti súdnictva, čo hodnotilo združenie ZOJ, ani v oblasti školstva, čo hodnotila iniciatíva A DOSŤ!.. Keďže program bol v niektorých oblastiach hodnotený ako najlepší štyrmi organizáciami, no nie všetkými organizáciami, ktoré hodnotili, výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "hodnotil", "dve", "Health Policy Institute", "INESS", "INEKO", "Podnikateľská aliancia Slovenska", "Za otvorenú justíciu", "Najlepšie", "Vidiecka platforma", "A DOSŤ!"], "url": ["http://slovenskapolitika.sulik.sk/sas-najlepsi-volebny-program-parlamentne-volby-2016/", "http://www.aktuality.sk/fotogaleria/313500/maju-politicke-strany-zaujem-zaclenovat-romov-v-skolach/4/", "http://komentare.sme.sk/c/20102177/nad-tazsie-zamestnatelnymi-by-sme-nemali-lamat-palicu.html", "http://www.hpi.sk/2016/02/hodnotenie-volebnych-programov/", "http://www.aktuality.sk/clanok/313381/analyza-volebnych-programov-najlepse-dopadli-sas-skok-a-kdh/", "http://ineko.blog.sme.sk/c/403908/ineko-najlepsi-volebny-program-pre-zdravotnictvo-maju-sas-a-kdh.html", "http://alianciapas.sk/tag/volby/", "http://zoj.sk/sk/dokumenty/zoj/2084-analyza-volebnych-programov-politickych-stran-pre-justiciu-v-parlamentnych-volbach-2016", "http://www.teraz.sk/slovensko/najlepsi-program-pre-sudnictvo-zoj/182940-clanok.html", "http://www.vidieckaplatforma.org/aktivity/clanky/14-porovnanie-volebnych-programov-politickych-stran", "http://kampanadost.sk/analyza-volebnych-programov-v-oblasti-skolstva-a-vzdelavania-z-mensich-stran-zaujal-skok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:24.254056+00:00"}
{"id": "vr31580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31580", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "To zlé zhodnotenie spôsobila vláda pána Roberta Fica. Vtedy keď bola ministerka pani Tomanová, keď sa zaviedli tzv. garancie, ja ich nazývam Ficove garancie straty, pretože oni spôsobili to, že tento systém nezarába. A aby sme nezostali len pri tvrdeniach, ja by som si dovolil ukázať takýto graf. Na tomto grafe vidíme, že v tomto bode došlo k zavedeniu garancií. Tá červená čiarka ukazuje, ako sa správal systém, ako sa správa dodnes, pretože tie garancie až do 1. apríla tohto roku fungovali.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je zrejmé, že nastavenie garancií 1. vládou R. Fica viedlo k veľmi konzervatívnemu investovaniu a zbaveniu sa rizikových - no výnosných cenných papierov a akcií, čo minimalizovalo šancu na lepšie výnosy. Vláda R. Fica zaviedla systém garancií s účinnosťou od 1. júla 2009. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza , že legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spoločnosti začali investovať veľmi konzervatívne a výnosnosť dôchodkov nekopírovala výnosnosť na finančnom trhu. Výsledkom zavedenia systému garancií bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií z portfólií dôchodkových fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti tak znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súčasne však minimalizovali možnosť dosiahnutia vyšších výnosov Vláda Ivety Radičovej zrušila garancie v rastových (akciových) a vyvážených (zmiešaných) fondoch s účinnosťou od 1. apríla 2012. Jediným garantovaným fondom tak zostal konzervatívny (dlhopisový) fond. V dlhopisovom dôchodkovom fonde sa predlžuje sledované obdobie na účely garancií z pol roka na 60 mesiacov. Peter Socha z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností pre Hospodárske noviny potvrdil , že Ficove zásahy výnosy s najväčšou pravdepodobnosťou skresali: „Asi áno, ale možný bol len jeden scenár, takže sa nad tým nikto nezamýšľal. “ Ľ. Kaník na ilustrovanie zlého zhodnotenia, ktoré mala spôsobiť vláda R. Fica zavedením garancií poukazuje na graf zobrazujúci výnosnosť druhého piliera na časovej osi, ktorý zohľadňuje aj zavedenie garancií 1. júla 2009 do zrušenia garancií v apríli 2012. Tento graf ukazuje, že okamžite po zrušení garancií sa zvýšili výnosy. Pravdivosť tohoto grafu nedokážeme overiť, kedže nie je dostupný. Pravdepodobne ide o aktualizáciu grafu Simulácia vývoja dôchodkovej jednotky rastových dôchodkových fondov , ktoré zverejnilo v decembri 2010 občianske združenie Sporiteľ. Týždenník Trend 23. januára 2012: \" Zmeny v druhom pilieri spustené vládou Roberta Fica v roku 2009 zabezpečili presne to, sľubovali: bezpečné uloženie dlhodobých úspor. Nulové riziko so sebou ale nesie aj nulovú šancu na lepší výnos, čo sa vlani potvrdilo už druhý rok po sebe, priemerný výnos fondov bol len o desatinu lepší ako v roku 2010. Vplyvom vyššej inflácie ale už ide o reálny pokles. Nezáleží pritom na type fondov – rastové, vyvážené i konzervatívne zhodne narástli v priemere o 1,4 percenta. Výnimkou bola opäť VÚB Generali so zhodnoteniami nad dve percentá vplyvom mierneho podielu akcií v portfóliu, a aj to nie počas celého roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je zrejmé, že nastavenie garancií 1. vládou R. Fica viedlo k veľmi konzervatívnemu investovaniu a zbaveniu sa rizikových - no výnosných cenných papierov a akcií, čo minimalizovalo šancu na lepšie výnosy. Vláda R. Fica zaviedla systém garancií s účinnosťou od 1. júla 2009. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza , že legislatívne zásahy do nastavenia a hodnotenia výnosnosti fondov v druhom pilieri však spôsobili, že správcovské spoločnosti začali investovať veľmi konzervatívne a výnosnosť dôchodkov nekopírovala výnosnosť na finančnom trhu. Výsledkom zavedenia systému garancií bol predaj všetkých rizikových, ale aj výnosnejších cenných papierov, najmä akcií z portfólií dôchodkových fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti tak znížili riziko dorovnania majetku v prípade straty z vlastných prostriedkov, súčasne však minimalizovali možnosť dosiahnutia vyšších výnosov Vláda Ivety Radičovej zrušila garancie v rastových (akciových) a vyvážených (zmiešaných) fondoch s účinnosťou od 1. apríla 2012. Jediným garantovaným fondom tak zostal konzervatívny (dlhopisový) fond. V dlhopisovom dôchodkovom fonde sa predlžuje sledované obdobie na účely garancií z pol roka na 60 mesiacov. Peter Socha z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností pre Hospodárske noviny potvrdil , že Ficove zásahy výnosy s najväčšou pravdepodobnosťou skresali: „Asi áno, ale možný bol len jeden scenár, takže sa nad tým nikto nezamýšľal. “ Ľ. Kaník na ilustrovanie zlého zhodnotenia, ktoré mala spôsobiť vláda R. Fica zavedením garancií poukazuje na graf zobrazujúci výnosnosť druhého piliera na časovej osi, ktorý zohľadňuje aj zavedenie garancií 1. júla 2009 do zrušenia garancií v apríli 2012. Tento graf ukazuje, že okamžite po zrušení garancií sa zvýšili výnosy. Pravdivosť tohoto grafu nedokážeme overiť, kedže nie je dostupný. Pravdepodobne ide o aktualizáciu grafu Simulácia vývoja dôchodkovej jednotky rastových dôchodkových fondov , ktoré zverejnilo v decembri 2010 občianske združenie Sporiteľ. Týždenník Trend 23. januára 2012: \" Zmeny v druhom pilieri spustené vládou Roberta Fica v roku 2009 zabezpečili presne to, sľubovali: bezpečné uloženie dlhodobých úspor. Nulové riziko so sebou ale nesie aj nulovú šancu na lepší výnos, čo sa vlani potvrdilo už druhý rok po sebe, priemerný výnos fondov bol len o desatinu lepší ako v roku 2010. Vplyvom vyššej inflácie ale už ide o reálny pokles. Nezáleží pritom na type fondov – rastové, vyvážené i konzervatívne zhodne narástli v priemere o 1,4 percenta. Výnimkou bola opäť VÚB Generali so zhodnoteniami nad dve percentá vplyvom mierneho podielu akcií v portfóliu, a aj to nie počas celého roka.\" Dátum zverejnenia analýzy: 23.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "zrušila", "potvrdil", "zverejnilo", "Trend"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5741405/vynosy-fondov-2-piliera-sa-vlani-takmer-nelisili.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/kabinet-odsuhlasil-zrusenie-garancii/363256-clanok.html", "http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=110&NewsPressID=413", "http://www.sporitel.sk/", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/druhy-pilier-vynosmi-neprekvapil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:15.767811+00:00"}
{"id": "vr33267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33267", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "To je tak trošku dedičstvo, ktoré bolo aj po minulej vláde. Prekvapuje ma to trochu, že vôbec ste a v konečnej miere vy ste tiež hlasovali za ten rozpočet, podporili ten rozpočet bez toho, že v takejto vážnej kolónke (aktívna politika trhu práce - pozn. demagog.sk) bola nula.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister Richter ako ďalší predstaviteľ vlády opakuje tento nepravdivý výrok, ktorý sme už overovali niekoľko krát (prvý krát V politike , 03. február 2013). V Zákone č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 je vo výdavkovej časti v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedená položka Národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu prácu a zvýšenie zamestnanosti. Na čerpanie finnačných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2012 bola k tejto položke vyčlenená sume 2 282 335 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Richter ako ďalší predstaviteľ vlády opakuje tento nepravdivý výrok, ktorý sme už overovali niekoľko krát (prvý krát V politike , 03. február 2013). V Zákone č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 je vo výdavkovej časti v rezorte Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR uvedená položka Národné programy na rozvoj aktívnej politiky trhu prácu a zvýšenie zamestnanosti. Na čerpanie finnačných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na rok 2012 bola k tejto položke vyčlenená sume 2 282 335 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Zákone č. 511/2011 Z.z."], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://ekonomika.erko.sk/files/2012/03/zakon-o-stat_rozpocte-SR-2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:44.677630+00:00"}
{"id": "vr33850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33850", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Keď sa pozrieme na návrh rozpočtu na tento rok, tak návrh rozpočtu, 930 miliónov eur na príjmovej strane pochádza zo zvýšenia daní a odvodov. Ďalej, 737 miliónov, čiže 30%, opäť príjmová strana, to sú peniaze, ktoré pochádzajú z II. piliera. Čiže dostávame sa možno na celkovo 70%. Potom 13%, 328 miliónov získa vláda cez jednorazové príjmy ako je napríklad privatizácia núdzových ropných zásob štátu. No a ostáva 475 miliónov, ktoré tvoria dokopy 19%, ktoré sú uvádzané ako úspory vo verejných výdavkoch. Z tých 475 miliónov je 427 miliónov výdavky alebo úspory uvádzané ako úspory územnej samosprávy, čiže šetriť budú mestá a obce. To znamená, že vláda šetrí na sebe iba 48 miliónov, to znamená 2% z celého konsolidačného balíka bude vláda šetriť na sebe.", "statement_date": "2013-05-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že údaje, ktoré uvádza poslanec Miškov sú z väčšej časti pravdivé, jeho výrok označujeme za zavádzajúci, keďže nie je pravdou že vláda \"na sebe\" šetrí iba 48 miliónov. Taktiež, tieto údaje sa nenachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013, ale v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016, ktorý každoročne vypracúva Vláda SR a po schválení v NR SR ho predkladá Európskej komisii.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že údaje, ktoré uvádza poslanec Miškov sú z väčšej časti pravdivé, jeho výrok označujeme za zavádzajúci, keďže nie je pravdou že vláda \"na sebe\" šetrí iba 48 miliónov. Taktiež, tieto údaje sa nenachádzajú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013, ale v Programe stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016, ktorý každoročne vypracúva Vláda SR a po schválení v NR SR ho predkladá Európskej komisii."], "analysis_date": "2013-05-20", "analysis_sources": {"text": ["Programe stability", "HN", "Programu stability"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2013_slovakia_sk.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59904420-zufala-nemohucnost", "http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/sp2013_slovakia_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:59.220833+00:00"}
{"id": "49763", "numeric_id": 49763, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49763", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veď dnes je úplne zrejmé, že v apríli v roku 2022. Boli na stole reálne dohody. Ktoré mohli ten konflikt okamžite ukončiť. Ale niekto prišiel a povedal, že nie, nie, nie, to nesmiete popísať, pretože my dnes musíme tú vojnu na Ukrajine využiť proti Ruskej federácii", "statement_date": "2024-10-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa začali krátko po invázii v roku 2022, priniesli niekoľko nádejných momentov, no napokon stroskotali na vzájomnej nedôvere a teritoriálnych požiadavkách. Najbližšie k dohode sa strany priblížili v Istanbule v marci 2022, no objav ruských vojnových zločinov tieto rokovania značne skomplikoval. Rokovania boli definitívne ukončené po anexii ukrajinských území Ruskom v septembri 2022. V apríli 2022 navštívil Kyjev britský premiér Boris Johnson a vyjadril podporu Ukrajine v jej úsilí brániť sa. Priami účastníci však odmietajú, že jeho návšteva bola dôvodom zlyhania rokovaní. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPrvé rokovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnilo už 27. februára 2022, tri dni po vypuknutí ruskej invázie. Rokovania následne pokračovali vo viacerých kolách. Rusko požadovalo od Ukrajiny najmä prijatie anexie Krymu, uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej Republiky a Ukrajinský záväzok k neutralite. Ukrajina sa zas snažila vyrokovať stiahnutie ruských vojsk a návrat k medzinárodne uznaným hraniciam z roku 1991.\n\nNajbližšie k dohode boli obe strany počas rokovaní v Istanbule 29. marca. Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Stále však ostávali otvorené otázky, ktoré boli pre Ukrajinu a Rusko kľúčové.\n\nV tzv. Istanbulskom komuniké sa uvádzalo, že ak sa Ukrajina stane terčom útoku a požiada o pomoc, všetky garantujúce štáty budú povinné poskytnúť Ukrajine pomoc na obnovenie jej bezpečnosti. Ako možní garanti boli uvedení stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (vrátane Ruska) spolu s Kanadou, Nemeckom, Izraelom, Talianskom, Poľskom a Tureckom.\n\nUkrajincom chýbali bezpečnostné záruky\n\nPodľa vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju bolo dôvodom nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.\n\nArachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi, poprel však tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.\n\nTvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.\n\nJohnson tvrdil , že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“.\n\nNeexistovala dohoda pripravená na podpis\n\nMagazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu , v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov.\n\nAnalýza takisto dospela k záveru, že Johnson priamo nesabotoval dohodu o prímerí na jar 2022. Podľa zistení autorov v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou ani neexistovala dohoda, ktorá bola pripravená na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť.\n\nTo, že Johnsom nebol dôvodom zlyhania mierových rokovaní naznačuje aj fakt, že k výmene návrhov možnej mierovej dohody dochádzalo aj niekoľko dní po návšteve britského premiéra .\n\nTo, aké značné časti dohody bolo ešte potrebné dorokovať, ilustruje porovnanie medzi dvoma takýmito návrhmi. Zatiaľ čo návrh, s ktorým prišli Ukrajinci, hovoril o tom, že garantujúce štáty sa nezávisle rozhodnú, či v prípade útoku na Ukrajinu prídu Kyjevu na pomoc, v neskoršom návrhu sa Rusi pokúsili zmeniť tento zásadný článok tým, že k takémuto konaniu by došlo len „na základe rozhodnutia odsúhlaseného všetkými garantujúcimi štátmi“ To by v praxi znamenalo, že Rusko by v prípade ďalšej agresie na Ukrajinu malo právo veta v uplatnení takýchto bezpečnostných záruk.\n\nNavyše zmluva, ktorá by vznikla na základe Istambulského komuniké, by pre Spojené štáty vytvorila nové právne záväzky – vrátane povinnosti ísť do vojny s Ruskom, ak by znovu napadlo Ukrajinu. Už len toto ustanovenie by podľa analýzy znamenalo, že zmluva by bola pre Washington ako potenciálneho garantora neprípustná.\n\nPočas rokovaní boli odhalené ruské vojnové zločiny\n\nAnalýza Foreign Affairs zdôrazňuje , že tvrdenia, že Západ torpédoval konkrétnu mierovú dohodu na jar 2022, sú chybné. Priznáva však, že skepsa západných lídrov o ruských zámeroch a ich záväzok pomôcť Ukrajine prispeli k rozhodnutiu vlády pokračovať v boji.\n\nPodľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.\n\nAutori analýzy tiež uvádzajú, že úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie zverstiev, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov. Tieto vojnové zločiny ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Konštatujú však, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.\n\nAnalýza pripúšťa, že ponuky Západu na podporu pravdepodobne posilnili Zelenského odhodlanie a zdá sa, že nedostatok nadšenia pre vyjednávanie s Ruskom zo strany západných štátom utlmil jeho záujem o diplomaciu. Tvrdenie, že Západ prinútil Ukrajinu vycúvať z rozhovorov s Ruskom, je však podľa autorov nepodložené.\n\nDefinitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom.\n\nArgument pre protizápadné naratívy\n\nNapriek všetkým doterajším zisteniam politici naratív o Johnsonovi stále používajú, ako dôkaz toho, že si Západ želá vojnu na Ukrajine. Podobný výrok už Fico v minulosti vyslovil pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, tvrdenia takisto opakoval aj súčastný europoslanec Ľuboš Blaha . Portál Demagog.sk aj vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.\n\nV článku z marca 2024 sme overili viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko, podobne ako Fico, tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní je intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území. Palko na videu selektívne cituje viaceré vyjadrenia, pričom opomína kontext alebo dokonca celé ich časti.\n\nÚprava zo dňa 18.11.2024: Do odôvodnenia sme doplnili viaceré zistenia z analýzy magazínu Foreign affairs.", "analysis_paragraphs": ["Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa začali krátko po invázii v roku 2022, priniesli niekoľko nádejných momentov, no napokon stroskotali na vzájomnej nedôvere a teritoriálnych požiadavkách. Najbližšie k dohode sa strany priblížili v Istanbule v marci 2022, no objav ruských vojnových zločinov tieto rokovania značne skomplikoval. Rokovania boli definitívne ukončené po anexii ukrajinských území Ruskom v septembri 2022. V apríli 2022 navštívil Kyjev britský premiér Boris Johnson a vyjadril podporu Ukrajine v jej úsilí brániť sa. Priami účastníci však odmietajú, že jeho návšteva bola dôvodom zlyhania rokovaní. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Prvé rokovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnilo už 27. februára 2022, tri dni po vypuknutí ruskej invázie. Rokovania následne pokračovali vo viacerých kolách. Rusko požadovalo od Ukrajiny najmä prijatie anexie Krymu, uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej Republiky a Ukrajinský záväzok k neutralite. Ukrajina sa zas snažila vyrokovať stiahnutie ruských vojsk a návrat k medzinárodne uznaným hraniciam z roku 1991.", "Najbližšie k dohode boli obe strany počas rokovaní v Istanbule 29. marca. Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Stále však ostávali otvorené otázky, ktoré boli pre Ukrajinu a Rusko kľúčové.", "V tzv. Istanbulskom komuniké sa uvádzalo, že ak sa Ukrajina stane terčom útoku a požiada o pomoc, všetky garantujúce štáty budú povinné poskytnúť Ukrajine pomoc na obnovenie jej bezpečnosti. Ako možní garanti boli uvedení stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (vrátane Ruska) spolu s Kanadou, Nemeckom, Izraelom, Talianskom, Poľskom a Tureckom.", "Ukrajincom chýbali bezpečnostné záruky", "Podľa vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju bolo dôvodom nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.", "Arachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi, poprel však tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.", "Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.", "Johnson tvrdil , že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“.", "Neexistovala dohoda pripravená na podpis", "Magazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu , v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov.", "Analýza takisto dospela k záveru, že Johnson priamo nesabotoval dohodu o prímerí na jar 2022. Podľa zistení autorov v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou ani neexistovala dohoda, ktorá bola pripravená na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť.", "To, že Johnsom nebol dôvodom zlyhania mierových rokovaní naznačuje aj fakt, že k výmene návrhov možnej mierovej dohody dochádzalo aj niekoľko dní po návšteve britského premiéra .", "To, aké značné časti dohody bolo ešte potrebné dorokovať, ilustruje porovnanie medzi dvoma takýmito návrhmi. Zatiaľ čo návrh, s ktorým prišli Ukrajinci, hovoril o tom, že garantujúce štáty sa nezávisle rozhodnú, či v prípade útoku na Ukrajinu prídu Kyjevu na pomoc, v neskoršom návrhu sa Rusi pokúsili zmeniť tento zásadný článok tým, že k takémuto konaniu by došlo len „na základe rozhodnutia odsúhlaseného všetkými garantujúcimi štátmi“ To by v praxi znamenalo, že Rusko by v prípade ďalšej agresie na Ukrajinu malo právo veta v uplatnení takýchto bezpečnostných záruk.", "Navyše zmluva, ktorá by vznikla na základe Istambulského komuniké, by pre Spojené štáty vytvorila nové právne záväzky – vrátane povinnosti ísť do vojny s Ruskom, ak by znovu napadlo Ukrajinu. Už len toto ustanovenie by podľa analýzy znamenalo, že zmluva by bola pre Washington ako potenciálneho garantora neprípustná.", "Počas rokovaní boli odhalené ruské vojnové zločiny", "Analýza Foreign Affairs zdôrazňuje , že tvrdenia, že Západ torpédoval konkrétnu mierovú dohodu na jar 2022, sú chybné. Priznáva však, že skepsa západných lídrov o ruských zámeroch a ich záväzok pomôcť Ukrajine prispeli k rozhodnutiu vlády pokračovať v boji.", "Podľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči , Irpini , Boroďanke či Vorzeli . Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť . Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.", "Autori analýzy tiež uvádzajú, že úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie zverstiev, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov. Tieto vojnové zločiny ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Konštatujú však, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.", "Analýza pripúšťa, že ponuky Západu na podporu pravdepodobne posilnili Zelenského odhodlanie a zdá sa, že nedostatok nadšenia pre vyjednávanie s Ruskom zo strany západných štátom utlmil jeho záujem o diplomaciu. Tvrdenie, že Západ prinútil Ukrajinu vycúvať z rozhovorov s Ruskom, je však podľa autorov nepodložené.", "Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení , že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil , že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom.", "Argument pre protizápadné naratívy", "Napriek všetkým doterajším zisteniam politici naratív o Johnsonovi stále používajú, ako dôkaz toho, že si Západ želá vojnu na Ukrajine. Podobný výrok už Fico v minulosti vyslovil pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, tvrdenia takisto opakoval aj súčastný europoslanec Ľuboš Blaha . Portál Demagog.sk aj vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.", "V článku z marca 2024 sme overili viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko, podobne ako Fico, tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní je intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území. Palko na videu selektívne cituje viaceré vyjadrenia, pričom opomína kontext alebo dokonca celé ich časti.", "Úprava zo dňa 18.11.2024: Do odôvodnenia sme doplnili viaceré zistenia z analýzy magazínu Foreign affairs."], "analysis_date": "2024-11-08", "analysis_sources": {"text": ["uskutočnilo", "požadovalo", "prijať", "dôvodom", "spomenul", "odmietol", "tvrdil", "analýzu", "Analýza", "neexistovala", "výmene", "návšteve britského premiéra", "prišli", "právne záväzky", "zdôrazňuje", "zlom", "masakrov", "Buči", "Irpini", "Boroďanke", "Vorzeli", "stiahnuť", "nachádzali", "masové", "stovkami", "Mariupol", "analýzy", "Analýza", "vyhlásení", "oznámil", "Fico", "Ľuboš Blaha", "článku"], "url": ["https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-russia-agree-talks-without-preconditions-zelenskiy-says-2022-02-27/", "https://www.abc.net.au/news/2022-03-04/ukraine-and-russia-meet-for-second-round-of-peace-talks/100880588", "https://www.reuters.com/world/europe/ukraine-offers-neutrality-exchange-nato-style-security-guarantees-russia-talks-2022-03-29/", "https://www.pravda.com.ua/eng/news/2023/11/24/7430282/", "http://v/", "https://www.kyivpost.com/post/26582", "https://www.kyivpost.com/post/26582", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2024/apr/22/boris-johnson-ukraine-2022-peace-talks-russia", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2024/apr/22/boris-johnson-ukraine-2022-peace-talks-russia", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/04/v-oslobodenej-obci-pri-kyjeve-objavili-dalsi-masovy-hrob-s-desiatkami-obeti/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/624323-konecna-bilancia-ruskeho-besnenia-v-buci-412-mrtvych-civilistov/", "https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/157488-buca-cernihiv-ci-irpin-experti-sa-obavaju-ze-ruski-vojaci-spachali-este-horsie-masakre-ako-doteraz", "https://www.ta3.com/clanok/234359/na-ukrajine-nasli-dalsie-masove-hroby-s-civilistami-tentoraz-v-borodanke-medzi-obetami-je-aj-tinedzer", "https://www.ta3.com/clanok/232984/ruski-vojaci-spachali-masaker-hovori-ukrajina-eviduje-tisice-hlaseni-o-vojnovych-zlocinoch", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/masaker-v-buci-kremel-ho-uz-rok-popiera-2023-03-31_sk", "https://www.teraz.sk/import/v-buci-nasli-dalsi-masovy-hrob-ze/624103-clanok.html", "https://sita.sk/vojna-na-ukrajine-rusi-po-obsadeni-mesta-kreminna-ohrozuju-aj-dalsie-a-podolak-je-pripraveny-rokovat-online/", "https://www.sme.sk/minuta/22897945/zelenskyj-oznamil-objavenie-dalsieho-masoveho-hrobu?ref=sharebox", "https://www.aktuality.sk/clanok/CKXSdez/vojna-na-ukrajine-v-okoli-mariupolu-su-zrejme-masove-hroby-azovstal-je-stale-pod-palbou/", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.foreignaffairs.com/ukraine/talks-could-have-ended-war-ukraine", "https://www.theglobeandmail.com/world/article-putin-signs-documents-to-unlawfully-claim-4-ukrainian-regions-in/", "https://www.theguardian.com/world/2022/sep/30/ukraine-applies-for-nato-membership-after-russia-annexes-territory", "https://demagog.sk/vyrok/49465", "https://demagog.sk/vyrok/49530", "https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:35.577747+00:00"}
{"id": "vr26033", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26033", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Takýto projekt nebol nikdy reálny (Filliálky, pozn.). Európska komisia s ním nikdy nesúhlasila.", "statement_date": "2013-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia podmienila schválenie, teda súhlas s projektom Filiálka, pozitívnou štúdiou o realizovateľnosti projektu s hľadiska ekonomických a technických parametrov. Táto štúdia identifikovala riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu Európskou komisiou. Európska komisia teda nikdy neodmietla tento projekt, no taktiež mu nikdy neudelila súhlas. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 6 .augusta 2013: \"Minister dopravy Ján Počiatek stopol prípravu projektu Filiálka vlani v októbri (záznam tlačovej konferencie tu , pozn) na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti Integrovaného dopravného systému Bratislava. Štúdia bola podmienkou Európskej komisie a jej technického poradného orgánu Jaspers. Štúdia neodporučila projekt v podobe, v akej bol pôvodne navrhnutý, z ekonomických a technických dôvodov.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia. - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby .\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" V apríli 2013 EK schválila presun peňazí z projektu Filiálka na región Bratislavy a Košíc. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia podmienila schválenie, teda súhlas s projektom Filiálka, pozitívnou štúdiou o realizovateľnosti projektu s hľadiska ekonomických a technických parametrov. Táto štúdia identifikovala riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu Európskou komisiou. Európska komisia teda nikdy neodmietla tento projekt, no taktiež mu nikdy neudelila súhlas. Výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 6 .augusta 2013: \"Minister dopravy Ján Počiatek stopol prípravu projektu Filiálka vlani v októbri (záznam tlačovej konferencie tu , pozn) na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti Integrovaného dopravného systému Bratislava. Štúdia bola podmienkou Európskej komisie a jej technického poradného orgánu Jaspers. Štúdia neodporučila projekt v podobe, v akej bol pôvodne navrhnutý, z ekonomických a technických dôvodov.\" Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013: \"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil. Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia. - Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu... - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov... - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby .\" Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje. SITA , 20. novembra 2012: \"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý.\" V apríli 2013 EK schválila presun peňazí z projektu Filiálka na región Bratislavy a Košíc. Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-07", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tu", "Návrh", "informovalo", "SITA", "presun"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/289170-projekt-filialka-v-bratislave-este-nie-je-pochovany/", "http://www.dailymotion.com/video/xu6mmi_filialka-pociatek_lifestyle", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastnymat_doc.pdf?instEID=-1&attEID=50824&docEID=283859&matEID=5766&langEID=1&tStamp=20121205163206220", "http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/11225/11225.html?dfpi=22", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/zeleznice-stopli-prace-na-projekte-fil/580313-clanok.html", "http://bratislava.sme.sk/c/6764517/europska-komisia-odobrila-presun-penazi-z-filialky-na-region-bratislavy-a-kosic.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:39.615227+00:00"}
{"id": "vr27597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27597", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "O tejto problematike (migrácia v EÚ, pozn.) sa okrem toho hovorí v čase, keď EÚ nemá obsadené dva milióny voľných pracovných miest.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky monitor voľných pracovných miest - štvrťročný bulletin (pre Tibora: dá sa to stiahnut na tom zdroji pod názvom Vacancy Monitor - February 2014, ale automaticky to stiahne do pdf, tak neviem ako tu pridat link) Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie - uvádza, že v druhom kvartáli roka 2013 bol zaznamenaný nárast 2,1 milióna voľných pracovných miest vrámci 19 štátov EÚ. Ostatná štáty neboli zahrnuté do štatistiky Eurostatu , na ktorý sa publikácia odvoláva, z dôvodu chýbajúcich hodnôd. Tento údaj je takiež uvedený v tlačovej správe Európskej komisie, ktorá sa týka spustenia nového programu EÚ s názvom Erasmus+. V správe sa píše: \"Erasmus+ sa spúšťa v čase, keď je v EÚ takmer šesť miliónov mladých ľudí bez práce – pričom v Španielsku a Grécku je to vyše 50 %. Zároveň existujú viac než 2 milióny voľných pracovných miest a tretina zamestnávateľov hlási ťažkosti pri hľadaní zamestnancov s potrebnými zručnosťami. Ide o dôkaz výraznej nerovnováhy dopytu a zručností v Európe. Erasmus+ bude túto nerovnováhu riešiť tým, že ľuďom vytvorí možnosti študovať, odborne sa vzdelávať alebo získavať skúsenosti v zahraničí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európsky monitor voľných pracovných miest - štvrťročný bulletin (pre Tibora: dá sa to stiahnut na tom zdroji pod názvom Vacancy Monitor - February 2014, ale automaticky to stiahne do pdf, tak neviem ako tu pridat link) Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie - uvádza, že v druhom kvartáli roka 2013 bol zaznamenaný nárast 2,1 milióna voľných pracovných miest vrámci 19 štátov EÚ. Ostatná štáty neboli zahrnuté do štatistiky Eurostatu , na ktorý sa publikácia odvoláva, z dôvodu chýbajúcich hodnôd. Tento údaj je takiež uvedený v tlačovej správe Európskej komisie, ktorá sa týka spustenia nového programu EÚ s názvom Erasmus+. V správe sa píše: \"Erasmus+ sa spúšťa v čase, keď je v EÚ takmer šesť miliónov mladých ľudí bez práce – pričom v Španielsku a Grécku je to vyše 50 %. Zároveň existujú viac než 2 milióny voľných pracovných miest a tretina zamestnávateľov hlási ťažkosti pri hľadaní zamestnancov s potrebnými zručnosťami. Ide o dôkaz výraznej nerovnováhy dopytu a zručností v Európe. Erasmus+ bude túto nerovnováhu riešiť tým, že ľuďom vytvorí možnosti študovať, odborne sa vzdelávať alebo získavať skúsenosti v zahraničí.\" Dátum zverejnenia analýzy: 22.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["bulletin", "Eurostatu", "správe"], "url": ["http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=955&langId=en", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00172&plugin=1", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1110_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:54.833258+00:00"}
{"id": "vr26091", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26091", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Pred 4 rokmi sme získali dvoch poslancov. Teraz máme 17 poslancov.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo voľbách v novembri 2009 získal Most-Híd dva mandáty poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja. Posledné voľby získal až 17 mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nJe pravdou, že Most-Híd získal vo voľbách do VÚC v roku 2009 dva poslanecké mandáty a to jeden v Bratislavskom a jeden v Trnavskom samosprávnom kraji.\n\nPodľa definitívnych výsledkoch župných volieb 2013, bol počet zvolených poslancov samostatne kandidujúcich za Most-Hid na úrovni štyri. Všetci boli zvolení v Trnavskom samosprávnom kraji. Mnohí kandidáti na poslancov za stranu Most-Híd kandidovali v koalíciách. Zo všetkých poslancov zvolených v predvolebných koalíciách, kde bol aj Most Híd, získalo mandát spolu 13 kandidátov - členov strany Most-Híd. Spolu je teda počet poslancov vo VÚC za stranu Most-Híd celkovo na úrovni 17.", "analysis_paragraphs": ["Vo voľbách v novembri 2009 získal Most-Híd dva mandáty poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja. Posledné voľby získal až 17 mandátov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Je pravdou, že Most-Híd získal vo voľbách do VÚC v roku 2009 dva poslanecké mandáty a to jeden v Bratislavskom a jeden v Trnavskom samosprávnom kraji.", "Podľa definitívnych výsledkoch župných volieb 2013, bol počet zvolených poslancov samostatne kandidujúcich za Most-Hid na úrovni štyri. Všetci boli zvolení v Trnavskom samosprávnom kraji. Mnohí kandidáti na poslancov za stranu Most-Híd kandidovali v koalíciách. Zo všetkých poslancov zvolených v predvolebných koalíciách, kde bol aj Most Híd, získalo mandát spolu 13 kandidátov - členov strany Most-Híd. Spolu je teda počet poslancov vo VÚC za stranu Most-Híd celkovo na úrovni 17."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "definitívnych výsledkoch", "kandidáti", "Spolu"], "url": ["http://app.statistics.sk/vuc2009/sr/tab3.jsp?lang=sk", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka3_sk.html", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html", "http://www.sme.sk/c/7000752/smer-pri-volbe-poslancov-porazil-pravicovy-blok-len-tesne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:24.155375+00:00"}
{"id": "vr26918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26918", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Podľa informácií z internetovej stránky spoločnosti Consumer Finance Holding ovláda holding 60 percent trhu mimobankových finančných produktov.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Consumer Finance Holding je uvedené, že spoločnosť je lídrom na trhu mimobankových finančných produktov s viac ako 60 % trhovým podielom. Na základe uverejnených údajov tím demagog.sk hodnotí tento výrok, ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Consumer Finance Holding je uvedené, že spoločnosť je lídrom na trhu mimobankových finančných produktov s viac ako 60 % trhovým podielom. Na základe uverejnených údajov tím demagog.sk hodnotí tento výrok, ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["https://www.cfh.sk/uvod"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:12.779324+00:00"}
{"id": "vr27172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27172", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "EU prijala isté formy sankcií - prerušili sa rozhovory na bezvízový režim s Ruskom a prerušili sa rozhovory o tzv. veľkej zmluve.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnych stránok Európskej rady Európska únia vo štvrtok 6.3.2014 na mimoriadnom summite rozhodla o zastavení rokovania o zjednodušení vízovej povinnosti pre Rusko a pozastavila rokovania o novej zmluve s Moskvou: \" The leaders confirmed the actions agreed by the EU foreign ministers on 3 March, to suspend bilateral talks with the Russian Federation on visa matters and on the New Agreement. \" Podľa oficiálneho stanoviska (bod 4,5 .pdf) Európska rada taktiež podporila možnú neúčasť európskych členov skupiny G8 na summite G8 v ruskom letovisku Soči a v prípade absencií výsledkov budúcich vyjednávaní medzi Ruskom a Ukrajinou rozhodne Európska rada o ďalších opatreniach, ako je napríklad zákaz cestovania, zmrazenie aktív či zrušenie summitu EÚ- Rusko.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnych stránok Európskej rady Európska únia vo štvrtok 6.3.2014 na mimoriadnom summite rozhodla o zastavení rokovania o zjednodušení vízovej povinnosti pre Rusko a pozastavila rokovania o novej zmluve s Moskvou: \" The leaders confirmed the actions agreed by the EU foreign ministers on 3 March, to suspend bilateral talks with the Russian Federation on visa matters and on the New Agreement. \" Podľa oficiálneho stanoviska (bod 4,5 .pdf) Európska rada taktiež podporila možnú neúčasť európskych členov skupiny G8 na summite G8 v ruskom letovisku Soči a v prípade absencií výsledkov budúcich vyjednávaní medzi Ruskom a Ukrajinou rozhodne Európska rada o ďalších opatreniach, ako je napríklad zákaz cestovania, zmrazenie aktív či zrušenie summitu EÚ- Rusko."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["rozhodla", "stanoviska", "New Agreement", "summite"], "url": ["http://www.european-council.europa.eu/home-page/highlights/extraordinary-meeting-of-eu-heads-of-state-or-government-on-ukraine?lang=en", "http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/141372.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-104_en.htm?locale=en", "http://www.mzv.cz/representation_brussels/cz/udalosti_a_media/summit_eu_rusko_viza_i_ruske_volby.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:20.957933+00:00"}
{"id": "vr15318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15318", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "...Nóri sú presne v tej situácii, že musia implementovať do svojho právneho poriadku kompletné /nezrozumiteľné/, teda s nejakými výnimkami, rybolov a tak, a nemajú žiadny vplyv na to, aká legislatíva sa v Európskej únii prijíma. Len to musia pasívne prijímať a ešte aj platia do Európskej únie.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok ohľadom Nórska sme už overovali v minulosti. Nórsko prijíma legislatíva pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore . František Šebej hovorí pravdu, že Nórsko nemôže spolurozhodovať o právnych úpravách, ale majú právo upravovať a usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP v oblastiach, ktoré z dohody nie sú vylúčené a prijatie jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Funguje to však len formou lobingu a v konečnom dôsledku sa rozhoduje bez neho. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok ohľadom Nórska sme už overovali v minulosti. Nórsko prijíma legislatíva pre oblasti, ktorých sa týka Dohoda o Európskom hospodárskom priestore . František Šebej hovorí pravdu, že Nórsko nemôže spolurozhodovať o právnych úpravách, ale majú právo upravovať a usmerňovať politiku Európskej komisie v EHP v oblastiach, ktoré z dohody nie sú vylúčené a prijatie jednotlivých úprav musia odsúhlasiť v národných parlamentoch. Funguje to však len formou lobingu a v konečnom dôsledku sa rozhoduje bez neho. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Nórska", "Dohoda o Európskom hospodárskom priestore", "vyradené", "Rímska zmluva", "prílohy", "Spoločná komisia EHP", "zoznam", "usmerňovať", "europskaunia.sk", "EEA Grant", "BBC", "Gilotínovú klauzulu", "kritériá", "Espen Barth Eide", "hovorí"], "url": ["http://www.demagog.sk/hladat?q=norsko", "http://www.unms.sk/swift_data/source/dokumenty/europske_zalezitosti/2010/EEA-Agreement-SK.pdf", "http://www.efta.int/eea/eea-agreement/eea-basic-features", "http://europa.eu/eu-law/decision-making/treaties/index_sk.htm", "http://www.efta.int/legal-texts/eea/annexes-to-the-agreement", "http://www.efta.int/eea/eea-institutions/eea-joint-committee", "http://www.efta.int/media/documents/legal-texts/eea/other-legal-documents/list-of-awaited-notifications/list-awaited-notifications.pdf", "http://www.efta.int/media/publications/fact-sheets/EEA-factsheets/EFTAFactsheetEuropeanEconomicAreaEEA.pdf", "http://www.europskaunia.sk/europsky_hospodarsky_priestor", "http://eeagrants.org/Who-we-are/EEA-Grants", "http://www.bbc.com/news/business-35354288", "https://en.wikipedia.org/wiki/Guillotine_clause", "https://www.theguardian.com/commentisfree/2015/oct/27/norway-eu-reality-uk-voters-seduced-by-norwegian-model", "https://en.wikipedia.org/wiki/Espen_Barth_Eide", "http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/brexit-eu-referendum-leave-european-union-norway-prime-minister-erna-solberg-warning-a7084926.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:36.934415+00:00"}
{"id": "vr13818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13818", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ale keď si už vypočujete stanovisko bezpečnostných expertov, či už je to šéf MI5 alebo nemeckej spravodajskej služby, že niekedy Európa nečelila takému bezpečnostnému riziku ako dnes, vtedy hovoril to v súvislosti s Veľkou Britániou, že posledný rok bolo viac ako 440 ľudí, ktorí pôvodne pochádzali z migračných tokov, zadržaní ešte predtým, než vôbec nejaký útok urobili, to sa bavíme o terorizme.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Počet viac ako 440 źadržaných ľudí v období 2014-2015, ktorý Kaliňák uvádza v súvislosti s vyhlásením šéfa MI-5, nie je pravdivý. V skutočnosti sa jednalo o 299 ľudí. Nedávny, tématicky aj kontextuálne ten istý výrok Roberta Fica o hrozbe teroristického útoku od vysokého predstaviteľa MI-5, sme hodnotili ako pravdivý. R. Kaliňák bol však nepresný v počtoch zatknutých v spojitosti s teroristickou činnosťou. Za posledný rok bolo vo Veľkej Británií zatknutých 299 ľudí podozrivých z terorizmu, z toho 75 % v podozrení z teroristických útokov. Druhý najväčší počet zažila Veľká Británia v roku 2005, kedy bolo za podozrenie z terorizmu zatknutých 284 ľudí.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Počet viac ako 440 źadržaných ľudí v období 2014-2015, ktorý Kaliňák uvádza v súvislosti s vyhlásením šéfa MI-5, nie je pravdivý. V skutočnosti sa jednalo o 299 ľudí. Nedávny, tématicky aj kontextuálne ten istý výrok Roberta Fica o hrozbe teroristického útoku od vysokého predstaviteľa MI-5, sme hodnotili ako pravdivý. R. Kaliňák bol však nepresný v počtoch zatknutých v spojitosti s teroristickou činnosťou. Za posledný rok bolo vo Veľkej Británií zatknutých 299 ľudí podozrivých z terorizmu, z toho 75 % v podozrení z teroristických útokov. Druhý najväčší počet zažila Veľká Británia v roku 2005, kedy bolo za podozrenie z terorizmu zatknutých 284 ľudí."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["Roberta Fica", "hrozbe", "299"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/545/fico-vs-bugar-o-utecencoch-a-migrantoch", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-3120751/MI5-warns-record-number-jihadis-plotting-terror-attacks-Britain.html", "http://www.bbc.com/news/uk-34206326"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:21.957052+00:00"}
{"id": "vr35107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35107", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Takže aj to si myslím, že je vyjadrenie alibizmu a zbabelosti Smeru, keď na jednej strane nás kritizuje za neschválenie. Na druhej strane z parlamentu ušli, keď sa o gréckej pôžičke hlasovalo.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "poslanecký klub SMERu bol neprítomný.", "analysis_paragraphs": ["poslanecký klub SMERu bol neprítomný."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:02.435421+00:00"}
{"id": "vr26747", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26747", "speaker": "Miroslav Kadúc", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-kaduc", "statement": "Faktami je, že minulý rok Európska komisia vydala správu, kde povedala, že my sme jedna zo 6 krajín, ktorá má veľké problémy s justíciou.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia označila Slovensko ako jednu zo šiestich krajín, ktoré majú problémy s dĺžkou súdnych konaní a organizáciou súdnictva v roku 2012 a nie v roku 2013. V roku však 2013 vydala Európska komisia správu The EU justice scoreboar (.pdf.) V tejto správe Európska komisia hodnotí jednotlive aspekty súdnictva, ako nezávislosť, alebo dĺžka konania a Slovensko sa v nej umiestnilo spomedzi 27 krajín EÚ na poslednom mieste. Konkrétne závery a odporúčania Komisia ponúka pre Slovensko v inom dokumente. Jednotlivé správy sú spoluprepojené, a napriek tomu, že umiestnenie Slovenska medzi 6 krajinami bolo výsledkom správy z roku 2012 hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko je pravdou, že aj v minuloročnom prieskume Komisie sa Slovensko umiestňuje na poslednom mieste.", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia označila Slovensko ako jednu zo šiestich krajín, ktoré majú problémy s dĺžkou súdnych konaní a organizáciou súdnictva v roku 2012 a nie v roku 2013. V roku však 2013 vydala Európska komisia správu The EU justice scoreboar (.pdf.) V tejto správe Európska komisia hodnotí jednotlive aspekty súdnictva, ako nezávislosť, alebo dĺžka konania a Slovensko sa v nej umiestnilo spomedzi 27 krajín EÚ na poslednom mieste. Konkrétne závery a odporúčania Komisia ponúka pre Slovensko v inom dokumente. Jednotlivé správy sú spoluprepojené, a napriek tomu, že umiestnenie Slovenska medzi 6 krajinami bolo výsledkom správy z roku 2012 hodnotíme výrok ako pravdivý, nakoľko je pravdou, že aj v minuloročnom prieskume Komisie sa Slovensko umiestňuje na poslednom mieste."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Európska komisia", "The EU justice scoreboar", "Konkrétne závery", "odporúčania"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-285_en.htm", "http://ec.europa.eu/justice/effective-justice/files/justice_scoreboard_communication_en.pdf", "http://www.aktuality.sk/clanok/229723/nase-sudy-nie-su-nezavisle-tvrdi-europska-komisia/", "http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/country-specific-recommendations/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:57.729612+00:00"}
{"id": "48048", "numeric_id": 48048, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48048", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zuzana Baťová, ako ako šéfka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv ohovorila vakcínu Sputnik doslova alebo výrobcu vakcíny Sputnik pred celým svetom. Odstrašila státisíce ľudí na Slovensku od toho, aby sa touto vakcínou očkovali a výsledok sa počíta. 860 000 ľudí zaočkovaných Sputnikom v Maďarsku a na Slovensku možno 20 000 kvôli jej hlúpym vyjadreniam.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nie je možné určiť, aký vplyv na vakcináciu Sputnikom na Slovensku malo konanie Zuzany Baťovej, výrok preto označujeme za zavádzajúci. O stanovisku ŠÚKL ku používaniu vakcíny Sputnik na Slovensku písali viaceré zahraničné médiá vrátane New York Times a ďalších európskych , politických a ekonomických portálov. Igor Matovič v apríli 2021 obvinil predsedníčku ŠÚKL, Zuzanu Baťovú, že ruskej vakcíne „poškodila meno v celom svete“. Ako reakciu na toto tvrdenie vydal ŠÚKL vysvetlenie na sociálnej sieti, kde písal, že „nikdy nebolo jeho cieľom Sputnik zdiskreditovať“, ani o ňom netvrdil, že je „nebezpečný“. Na jar, tesne po tom, čo bol Sputnik na Slovensko dovezený, sa ním bolo podľa prieskumu Focusu ochotných zaočkovať 53 % občanov. V popularite ho prekonal len Pfizer, ktorým bolo ochotných sa zaočkovať 55 % ľudí. Vláda tvrdila , že podľa ich prieskumu má o Sputnik záujem 300 000 Slovákov. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí podpísal výnimku na očkovanie Sputnikom 2. marca 2021, očkovať sa však začalo až v júni. Záujem bol menší, než sa očakávalo. Za prvý deň sa na Sputnik zaregistrovali len tri tisícky ľudí. Podľa Matoviča za to mohla „obrovská trojmesačná antikampaň“, ktorú mal odštartovať práve ŠÚKL. Faktom však je, že aj vlastný nominant Igora Matoviča, Vladimír Lengvarský, nebol zástancom tejto vakcíny. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý vystriedal 1. apríla Krajčího, vyhlásil , že by sa ňou „nedal zaočkovať on, ani by ju neodporúčal blízkym“. Sputnik sa prestal používať 31. augusta a za tri mesiace očkovania sa oboma dávkami nechalo zaočkovať viac než 18 500 Slovákov. V Maďarsku médiá ešte na jeseň 2021 informovali o viac než 900 000 zaočkovaných ruskou vakcínou. Tvrdenie označujeme ako zavádzanie, pretože ŠÚKL na čele so Zuzanou Baťovou nehodnotili vakcínu Sputnik s cieľom „ohovoriť“ jej výrobcu a zároveň nebol jediným orgánom, či verejným činiteľom ktorý voči nej mal výhrady. Európska agentúra pre lieky ju doteraz oficiálne nepovolila a neodporúčal ju ani samotný minister zdravotníctva z klubu Igora Matoviča.", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné určiť, aký vplyv na vakcináciu Sputnikom na Slovensku malo konanie Zuzany Baťovej, výrok preto označujeme za zavádzajúci. O stanovisku ŠÚKL ku používaniu vakcíny Sputnik na Slovensku písali viaceré zahraničné médiá vrátane New York Times a ďalších európskych , politických a ekonomických portálov. Igor Matovič v apríli 2021 obvinil predsedníčku ŠÚKL, Zuzanu Baťovú, že ruskej vakcíne „poškodila meno v celom svete“. Ako reakciu na toto tvrdenie vydal ŠÚKL vysvetlenie na sociálnej sieti, kde písal, že „nikdy nebolo jeho cieľom Sputnik zdiskreditovať“, ani o ňom netvrdil, že je „nebezpečný“. Na jar, tesne po tom, čo bol Sputnik na Slovensko dovezený, sa ním bolo podľa prieskumu Focusu ochotných zaočkovať 53 % občanov. V popularite ho prekonal len Pfizer, ktorým bolo ochotných sa zaočkovať 55 % ľudí. Vláda tvrdila , že podľa ich prieskumu má o Sputnik záujem 300 000 Slovákov. Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí podpísal výnimku na očkovanie Sputnikom 2. marca 2021, očkovať sa však začalo až v júni. Záujem bol menší, než sa očakávalo. Za prvý deň sa na Sputnik zaregistrovali len tri tisícky ľudí. Podľa Matoviča za to mohla „obrovská trojmesačná antikampaň“, ktorú mal odštartovať práve ŠÚKL. Faktom však je, že aj vlastný nominant Igora Matoviča, Vladimír Lengvarský, nebol zástancom tejto vakcíny. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ktorý vystriedal 1. apríla Krajčího, vyhlásil , že by sa ňou „nedal zaočkovať on, ani by ju neodporúčal blízkym“. Sputnik sa prestal používať 31. augusta a za tri mesiace očkovania sa oboma dávkami nechalo zaočkovať viac než 18 500 Slovákov. V Maďarsku médiá ešte na jeseň 2021 informovali o viac než 900 000 zaočkovaných ruskou vakcínou. Tvrdenie označujeme ako zavádzanie, pretože ŠÚKL na čele so Zuzanou Baťovou nehodnotili vakcínu Sputnik s cieľom „ohovoriť“ jej výrobcu a zároveň nebol jediným orgánom, či verejným činiteľom ktorý voči nej mal výhrady. Európska agentúra pre lieky ju doteraz oficiálne nepovolila a neodporúčal ju ani samotný minister zdravotníctva z klubu Igora Matoviča."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["New York Times", "európskych", "politických", "ekonomických", "obvinil", "vysvetlenie", "prieskumu", "tvrdila", "podpísal", "zaregistrovali", "vystriedal", "vyhlásil", "zaočkovať", "informovali", "nepovolila"], "url": ["https://www.nytimes.com/2021/04/08/world/europe/slovakia-coronavirus-russia-vaccine-sputnik.html", "https://www.euronews.com/2021/04/08/slovakia-told-to-return-sputnik-v-vaccines-amid-row-over-their-quality", "https://www.politico.eu/article/hungary-slovakia-sputnik-coronavirus-vaccine/", "https://www.businessinsider.com/russia-sputnik-v-vaccine-quality-slovakia-demands-200000-back-2021-4", "https://domov.sme.sk/c/22640116/reakcia-sukl-na-matovica-preco-batova-hovori-ze-sputnik-v-40-krajinach-spaja-len-nazov.html", "https://www.facebook.com/2160439577299417/photos/a.2160530957290279/5671706846172655/?type=3", "https://dennikn.sk/2297803/focus-vakcina-sputnik-je-prijatelna-pre-rovnaky-pocet-ludi-ako-pfizer/", "https://domov.sme.sk/c/22608608/ako-a-kde-sa-bude-ockovat-vakcinou-sputnik-v-otazky-odpovede.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/m-krajci-povolil-pouzivanie-vakcin/531800-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/590486-zacina-sa-ockovat-sputnikom-chce-ho-niekolko-tisic-ludi/", "https://domov.sme.sk/c/22629899/vlada-heger-caputova-vymenovanie.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2349854-lengvarsky-povoli-nasadenie-sputnika-sam-by-sa-nim-ockovat-nedal", "https://www.ta3.com/clanok/210561/na-druhu-davku-vakciny-sputnik-caka-sest-slovakov-zaockovat-by-ich-mali-najneskor-v-utorok", "https://www.portfolio.hu/gazdasag/20211016/biztato-hir-900-ezer-szputnyikos-magyarnak-az-utolso-vizsgalatra-keszul-az-europai-gyogyszerhatosag-505672", "https://www.aktuality.sk/clanok/br62eez/koronavirus-o-sputniku-ema-rozhodne-naskor-zaciatkom-buduceho-roka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:20.479336+00:00"}
{"id": "43671", "numeric_id": 43671, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43671", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja som u generála Gajdoša slúžil jeden rok.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko absolvoval vojenskú službu v rokoch 1997 a 1998. Slúžil na Sliači, v Novom Meste a následne 10 mesiacov v Bratislave. Podľa životopisu dostupnom na webe Ministerstva obrany bol Peter Gajdoš v tom čase osobným tajomníkom ministra. Podľa informácií DenníkaN strávil Danko svoju „bratislavskú” vojenčinu v kancelárii ministra obrany Jána Siteka. Gajdoš bol vtedy Dankovým nadriadeným, čo potvrdil v rozhovore pre denník SME. Tvrdenie Andreja Danka preto považujeme za pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko absolvoval vojenskú službu v rokoch 1997 a 1998. Slúžil na Sliači, v Novom Meste a následne 10 mesiacov v Bratislave. Podľa životopisu dostupnom na webe Ministerstva obrany bol Peter Gajdoš v tom čase osobným tajomníkom ministra. Podľa informácií DenníkaN strávil Danko svoju „bratislavskú” vojenčinu v kancelárii ministra obrany Jána Siteka. Gajdoš bol vtedy Dankovým nadriadeným, čo potvrdil v rozhovore pre denník SME. Tvrdenie Andreja Danka preto považujeme za pravdivé."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["službu", "životopisu", "informácií", "rozhovore"], "url": ["https://web.archive.org/web/20170123090833/http:/aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/zasluzil-si-danko-povysenie-za-svoje-vedomosti-armade-ho-nedostal.html", "https://www.mod.gov.sk/peter-gajdos/?zivotopis", "https://dennikn.sk/659903/andrej-danko-je-aj-dostojnik-minister-obrany-za-sns-ho-povysil-na-kapitana/", "https://domov.sme.sk/c/20171946/gajdos-s-dankom-sme-blizky-vztah-nemali.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:39.815208+00:00"}
{"id": "vr30174", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30174", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som niekde počul, že len honorár tých speakerov sa hýbe v státisícoch euro. Bez ohľadu na to, či idú oni prednášať v New Yorku alebo v Silicon Valley alebo v Berlíne alebo prídu do Bratislavy, pýtajú si väčšinou to isté.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že honorár speakerov, ktorí vystupovali na evente Techmatch Slovakia, sa štandardne vyčísluje na \"státisíce\", ako hovorí Pellegrini. Podľa dostupných informácii je bežný honorár na podobné podujatia, v prípade ak ide o úspešného podnikateľa alebo dobre predávaného autora, približne 35 000 euro a viac, čo však predstavuje sumu v desiatkach tisícov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 8. októbra 2015 bol zverejnený prehľad rozpočtu eventu Techmatch Slovakia, koľko zaplatili organizátori hlavnému prednášateľovi, ďalším prednášateľom, mentorom, a podobne. Hlavnému prednášateľovi, G. Kawasakimu, zaplatili podľa týchto údajov 60 000 eur aj s DPH. Podľa verejne dostupných údajov Kawasaki pýta sumy 41 000 dolárov (približne 36 000 euro) a viac. Dvom ďalším prednášateľom zaplatili organizátori po 30 000 eur s DPH. Boli to L. Kowalski a J. Christensen . Nepodarilo sa dohľadať, za aký honorár chodia títo prednášatelia na podobné podujatia. Podľa informácií z forbes je suma okolo 40 tisíc dolárov (približne 35 000 euro) celkom štandardná pre honorár prednášateľa, ak je to úspešný podnikateľ, alebo bestseller spisovateľ.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že honorár speakerov, ktorí vystupovali na evente Techmatch Slovakia, sa štandardne vyčísluje na \"státisíce\", ako hovorí Pellegrini. Podľa dostupných informácii je bežný honorár na podobné podujatia, v prípade ak ide o úspešného podnikateľa alebo dobre predávaného autora, približne 35 000 euro a viac, čo však predstavuje sumu v desiatkach tisícov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. 8. októbra 2015 bol zverejnený prehľad rozpočtu eventu Techmatch Slovakia, koľko zaplatili organizátori hlavnému prednášateľovi, ďalším prednášateľom, mentorom, a podobne. Hlavnému prednášateľovi, G. Kawasakimu, zaplatili podľa týchto údajov 60 000 eur aj s DPH. Podľa verejne dostupných údajov Kawasaki pýta sumy 41 000 dolárov (približne 36 000 euro) a viac. Dvom ďalším prednášateľom zaplatili organizátori po 30 000 eur s DPH. Boli to L. Kowalski a J. Christensen . Nepodarilo sa dohľadať, za aký honorár chodia títo prednášatelia na podobné podujatia. Podľa informácií z forbes je suma okolo 40 tisíc dolárov (približne 35 000 euro) celkom štandardná pre honorár prednášateľa, ak je to úspešný podnikateľ, alebo bestseller spisovateľ."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["prehľad", "G. Kawasakimu,", "verejne dostupných údajov", "L. Kowalski", "J. Christensen", "forbes"], "url": ["http://www.startitup.sk/article/detail/ar3072-techmatch-slovakia-startupova-komunita-ziada-odpovede", "http://guykawasaki.com/", "http://www.keynotespeakers.com/speaker_detail.php?speakerid=3792", "http://www.techmatchslovakia.com/speakers/luke-kowalski/", "http://www.techmatchslovakia.com/speakers/juha-christensen/", "http://www.forbes.com/sites/nickmorgan/2013/11/14/how-much-can-you-charge-for-speaking/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:35.785228+00:00"}
{"id": "vr14005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14005", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": ".. ale potom hovorme o tom, že 5 alebo 6 (z útočníkov v Paríži, pozn.) už sa dávno narodili povedzme v Belgicku.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných informácií sa minimálne štyria občania Belgicka priamo alebo nepriamo sa podieľali na útokoch v Paríži, kde na mieste alebo na následky zranení zomrelo 132 ľudí a ďalší štyria útočníci mali francúzske občianstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z kontextu relácie vyplýva, že Bugár chcel kontrovať tvrdeniu Roberta Fica, ktorý zdôrazňoval iba tých páchateľov útokov v Paríži, ktorí pravdepodobne prišli do Európy balkánskou cestou spolu s utečencami. Skutočnosťou je, v súlade s Bugárovým tvrdením, že niektorí z páchateľov pochádzali priamo zo západnej Európy, napríklad z Belgicka alebo z Francúzska.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných informácií sa minimálne štyria občania Belgicka priamo alebo nepriamo sa podieľali na útokoch v Paríži, kde na mieste alebo na následky zranení zomrelo 132 ľudí a ďalší štyria útočníci mali francúzske občianstvo. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Z kontextu relácie vyplýva, že Bugár chcel kontrovať tvrdeniu Roberta Fica, ktorý zdôrazňoval iba tých páchateľov útokov v Paríži, ktorí pravdepodobne prišli do Európy balkánskou cestou spolu s utečencami. Skutočnosťou je, v súlade s Bugárovým tvrdením, že niektorí z páchateľov pochádzali priamo zo západnej Európy, napríklad z Belgicka alebo z Francúzska."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["štyria", "132 ľudí", "9 páchateľov", "francúzske", "v Bruseli", "sedem podozrivých", "traja", "Salah Abdeslam", "pátranie", "9 ľudí"], "url": ["http://www.sme.sk/c/8072650/utoky-v-parizi-francuzi-identifikovali-teroristu-a-nasli-zbrane.html", "http://www.sme.sk/c/8072650/utoky-v-parizi-francuzi-identifikovali-teroristu-a-nasli-zbrane.html", "http://www.sme.sk/c/8072650/utoky-v-parizi-francuzi-identifikovali-teroristu-a-nasli-zbrane.html", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/374167-pocas-protiteroristickej-operacie-v-parizi-sa-zranili-policajti-na-uteku-su-zrejme-dva-utocnici/", "http://www.sme.sk/c/8072650/utoky-v-parizi-francuzi-identifikovali-teroristu-a-nasli-zbrane.html", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/16/paris-attack-suspects-what-do-we-know-about-them", "http://www.bbc.com/news/world-europe-34832512", "http://www.theguardian.com/world/2015/nov/16/paris-attack-suspects-what-do-we-know-about-them", "http://edition.cnn.com/2015/12/04/europe/belgium-paris-attacks/", "http://www.sme.sk/c/8072650/utoky-v-parizi-francuzi-identifikovali-teroristu-a-nasli-zbrane.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:38.787144+00:00"}
{"id": "vr29939", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29939", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Utečenci majú ekonomický potenciál pre hosťujúce krajiny a môžu byť súčasťou riešenia európskeho a slovenského problému so starnúcou populáciou.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ohľadom otázky dopadov imigrantov na ekonomiku v prijímacej krajine sa vedú odborné debaty. Časť odborníkov tvrdí, že migranti nemusia byť ekonomickým benefitom a nemusia ani riešiť starnutie populácie. Množstvo príkladov v Európe a vo svete však ukazuje, že migranti (v závislosti od ich štruktúry) môžu byť potenciálom na riešenie starnutia populácie a taktiež aj ekonomickým prínosom. Napriek tomu, že sa nedá jednoznačne potvrdiť, že imigrácia automaticky povedie k ekonomickým benefitom pre hosťujúcu krajinu, nižšie uvádzané zdroje dokumentujú, že v drvivej väčšine prípadov (v súčinnosti s ďalšími politikami a opatreniami) vo vyspelých krajinách tomu tak je. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Washington Post publikoval text v ktorom analyzuje to, ako emigranti a utečenci prospievajú hosťujúcim krajinám tak rozdielnym ako Dánsko, Uganda, či USA. Podobný názor uvádza pri debate o Európe aj New York Times , ktorý zároveň uvádza, že až v 19 zo sledovaných 20 prípadov viedla imigrácia k zlepšovaniu hosťujúcej ekonomiky. Profesor Krčméry z Lekárov bez hraníc sa vyjadril v pozitívnom slova zmysle o ekonomickom potenciály utečencov pre Európu vrátane Slovenska. Podľa neho ak na nich budeme hľadieť z iného uhlu pohľadu zistíme, že nepredstavujú pre štáty príťaž pretože môžu mať z nich úžitok a to v podobe platenia daní a pod. Rodiny s deťmi môžu pomôcť k zastaveniu starnutiu obyvateľstva. Taktiež európske štáty rátajú s tým že migranti predstavujú novú pracovnú silu a následne budú platiť aj dane. No ak sa pozrieme spätne dozadu, opäť sú to obavy z toho že by sa mohli stať novými poberateľmi dávok. V táboroch možno nájsť rodiny v ktorých skoro všetci členovia hovoria anglicky a niektorí hovoria aj nemecky. Podľa Krčmériho práve títo ľudia predstavujú dobrý ekonomický základ. Problém so starnúcou populáciou spočíva v tom, že ľudia vedú zdravý životný štýl čo ich udržiava aj pri vysokom veku. Na druhej strane klesá pôrodnosť. Ďalší problém predstavuje odchod mladých ľudí do zahraničia týkajúc sa pobaltských krajín a Poľska. Čo sa ukázalo pozitívne je nárast populácie od roku 1990 do 2010 na Slovensku a v Poľsku. Toto starnutie populácie môže spôsobiť nerovnováhy vo verejných financiách, na pracovnom trhu, ale aj v zdravotníctve. Podľa demografov sa ľudia v roku 2100 dožijú až 85 rokov.Slovensko do konca storočia čaká starnutie a pokles populácie. So starnúcou populáciou sa zvyšuje aj dopyt po zdravotnej starostlivosti. Je možné, že toto odvetvie sa skôr či neskôr stane rozhodujúcim v rámci tvorby pracovných miest. Vyriešiť tento problém môže produktivita starších ľudí a nájdenie vhodnej pracovnej pozície. Napokon budeme nútení prijať imigrantov na to, aby sme mali dostatočné množstvo pracujúcej populácie. Na druhe strane stále existujú názory, ktoré zastávajú opačný názor a vidia v imigrácii ekonomickú hrozbu. Niektoré takéto názory uvádza text Hospodárskych novín , ktorý však zároveň cituje aj názory opačného tábora. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že väčšina odbornách štúdií, ktoré sa nám podarilo nájsť dokazuje vo všeobecnosti pozitívny potenciál imigrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ohľadom otázky dopadov imigrantov na ekonomiku v prijímacej krajine sa vedú odborné debaty. Časť odborníkov tvrdí, že migranti nemusia byť ekonomickým benefitom a nemusia ani riešiť starnutie populácie. Množstvo príkladov v Európe a vo svete však ukazuje, že migranti (v závislosti od ich štruktúry) môžu byť potenciálom na riešenie starnutia populácie a taktiež aj ekonomickým prínosom. Napriek tomu, že sa nedá jednoznačne potvrdiť, že imigrácia automaticky povedie k ekonomickým benefitom pre hosťujúcu krajinu, nižšie uvádzané zdroje dokumentujú, že v drvivej väčšine prípadov (v súčinnosti s ďalšími politikami a opatreniami) vo vyspelých krajinách tomu tak je. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Washington Post publikoval text v ktorom analyzuje to, ako emigranti a utečenci prospievajú hosťujúcim krajinám tak rozdielnym ako Dánsko, Uganda, či USA. Podobný názor uvádza pri debate o Európe aj New York Times , ktorý zároveň uvádza, že až v 19 zo sledovaných 20 prípadov viedla imigrácia k zlepšovaniu hosťujúcej ekonomiky. Profesor Krčméry z Lekárov bez hraníc sa vyjadril v pozitívnom slova zmysle o ekonomickom potenciály utečencov pre Európu vrátane Slovenska. Podľa neho ak na nich budeme hľadieť z iného uhlu pohľadu zistíme, že nepredstavujú pre štáty príťaž pretože môžu mať z nich úžitok a to v podobe platenia daní a pod. Rodiny s deťmi môžu pomôcť k zastaveniu starnutiu obyvateľstva. Taktiež európske štáty rátajú s tým že migranti predstavujú novú pracovnú silu a následne budú platiť aj dane. No ak sa pozrieme spätne dozadu, opäť sú to obavy z toho že by sa mohli stať novými poberateľmi dávok. V táboroch možno nájsť rodiny v ktorých skoro všetci členovia hovoria anglicky a niektorí hovoria aj nemecky. Podľa Krčmériho práve títo ľudia predstavujú dobrý ekonomický základ. Problém so starnúcou populáciou spočíva v tom, že ľudia vedú zdravý životný štýl čo ich udržiava aj pri vysokom veku. Na druhej strane klesá pôrodnosť. Ďalší problém predstavuje odchod mladých ľudí do zahraničia týkajúc sa pobaltských krajín a Poľska. Čo sa ukázalo pozitívne je nárast populácie od roku 1990 do 2010 na Slovensku a v Poľsku. Toto starnutie populácie môže spôsobiť nerovnováhy vo verejných financiách, na pracovnom trhu, ale aj v zdravotníctve. Podľa demografov sa ľudia v roku 2100 dožijú až 85 rokov.Slovensko do konca storočia čaká starnutie a pokles populácie. So starnúcou populáciou sa zvyšuje aj dopyt po zdravotnej starostlivosti. Je možné, že toto odvetvie sa skôr či neskôr stane rozhodujúcim v rámci tvorby pracovných miest. Vyriešiť tento problém môže produktivita starších ľudí a nájdenie vhodnej pracovnej pozície. Napokon budeme nútení prijať imigrantov na to, aby sme mali dostatočné množstvo pracujúcej populácie. Na druhe strane stále existujú názory, ktoré zastávajú opačný názor a vidia v imigrácii ekonomickú hrozbu. Niektoré takéto názory uvádza text Hospodárskych novín , ktorý však zároveň cituje aj názory opačného tábora. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že väčšina odbornách štúdií, ktoré sa nám podarilo nájsť dokazuje vo všeobecnosti pozitívny potenciál imigrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Washington Post", "New York Times", "Krčméry", "Krčmériho", "Problém so starnúcou populáciou", "2100", "starnúcou populáciou", "prijať imigrantov", "Hospodárskych novín"], "url": ["http://www.washingtonpost.com/news/wonkblog/wp/2015/09/10/the-big-myth-about-refugees/", "http://www.nytimes.com/2015/09/19/opinion/europe-should-see-refugees-as-a-boon-not-a-burden.html", "http://www.cas.sk/clanok/330641/najlepsi-rozhovor-o-utecencoch-aky-ste-citali-profesor-krcmery-koho-prijat-a-koho-nie.html", "http://www.cas.sk/clanok/330641/najlepsi-rozhovor-o-utecencoch-aky-ste-citali-profesor-krcmery-koho-prijat-a-koho-nie.html", "https://dennikn.sk/70166/po-patdesiatke-nas-cakaju-choroby-najhorsie-roky-v-europskej-unii/", "https://dennikn.sk/216354/vymierame-a-starneme-v-roku-2100-bude-na-slovensku-podla-osn-37-miliona-ludi/", "http://ec.europa.eu/health/workforce/policy/index_sk.htm", "https://dennikn.sk/70166/po-patdesiatke-nas-cakaju-choroby-najhorsie-roky-v-europskej-unii/", "http://hn.hnonline.sk/pristahovalci-starnutie-nevyriesia-106061"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:32.655234+00:00"}
{"id": "42988", "numeric_id": 42988, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42988", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Sme v Schengene, v ktorom nie sú všetky štáty, v Európskej menovej únii, kde tiež nie sú všetci.", "statement_date": "2019-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nie všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členmi Schengenského priestoru a Európskej menovej únie. V Schengenskom priestore spomedzi členských štátov EÚ momentálne nie sú Bulharsko a Rumunsko (pristupujúce), ďalej Írsko, Veľká Británia a Cyprus. Do eurozóny nepatrí Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia. Slovensko je členom EÚ od roku 2004, v Schengene je od roku 2007 a v eurozóne od roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie všetky členské štáty Európskej únie sú zároveň členmi Schengenského priestoru a Európskej menovej únie. V Schengenskom priestore spomedzi členských štátov EÚ momentálne nie sú Bulharsko a Rumunsko (pristupujúce), ďalej Írsko, Veľká Británia a Cyprus. Do eurozóny nepatrí Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Švédsko, Dánsko a Veľká Británia. Slovensko je členom EÚ od roku 2004, v Schengene je od roku 2007 a v eurozóne od roku 2009. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Schengenskom priestore", "eurozóny", "Slovensko"], "url": ["https://www.minv.sk/?clenske_staty", "https://europa.eu/european-union/about-eu/euro/which-countries-use-euro_sk", "https://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries/slovakia_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:01.170388+00:00"}
{"id": "vr35813", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35813", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...pôžičky, ktoré išli Grécku, išli z veľkých štátov ako Nemecko, tam bolo vtedy aj akútne, aby zasadol parlament a schválil. To Slovensko ešte nebolo oslovené s tým, aby požičalo konkrétne peniaze, keď na to príde a budete mať vy v moci aktuálny parlament, tak jednoducho to buď schválite alebo neschválite.", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pôžičky majú ísť od všetkých štátov Eurozóny, v celkovej sume 80 milárd eur, ďalších 30 miliárd má pochádzať z rozpočtu Európskej únie. Podľa informácií SME .sk, Nemecko poskytuje 22,4 milárd eur, Francúzsko 16,8, Taliansko 14,7, Španielsko 9,8, Slovensko spomínaných 800 miliónov. Avšak nepodarilo sa nám zistiť z koho peňazí boli poskytnuté doterajšie pôžičky Grécku a či Slovensko už bolo oslovené, aby poskytlo pôžičku.", "analysis_paragraphs": ["Pôžičky majú ísť od všetkých štátov Eurozóny, v celkovej sume 80 milárd eur, ďalších 30 miliárd má pochádzať z rozpočtu Európskej únie. Podľa informácií SME .sk, Nemecko poskytuje 22,4 milárd eur, Francúzsko 16,8, Taliansko 14,7, Španielsko 9,8, Slovensko spomínaných 800 miliónov. Avšak nepodarilo sa nám zistiť z koho peňazí boli poskytnuté doterajšie pôžičky Grécku a či Slovensko už bolo oslovené, aby poskytlo pôžičku."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5364210/fico-podpise-pomoc-pre-grecko-o-ktorej-rozhodne-az-buduci-parlament.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:04.311789+00:00"}
{"id": "vr37574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37574", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Vláda Ivety Radičovej prišla s návrhom, aby sme jednak znížili hygienické podmienky alebo tie kritériá, za ktorých je možné pristúpiť na trh pre tých samotných farmárov a zavedieme systém predaja konečnému spotrebiteľovi.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z. Simon 23. februára 2011 avizoval: ”Pripravujeme aj zmenu legislatívy, kde chceme odstrániť administratívne bariéry na spracovateľov. Teda kódexy, ktoré idú nad rámec EÚ.” Nevieme vyhľadať kedy tento návrh bol prezentovaný a ani čo presne obsahoval. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z. Simon 23. februára 2011 avizoval: ”Pripravujeme aj zmenu legislatívy, kde chceme odstrániť administratívne bariéry na spracovateľov. Teda kódexy, ktoré idú nad rámec EÚ.” Nevieme vyhľadať kedy tento návrh bol prezentovaný a ani čo presne obsahoval. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Z. Simon 23. februára 2011"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/tema-dna/Vlada-reaguje-na-zdrazovanie-potravin-?l=2&i=3751&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:42.845857+00:00"}
{"id": "vr26577", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26577", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Je to strana (SaS, pozn.) bez káuz...", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že strana SaS by sa dala označiť za stranu bez žiadnych káuz. Demagog.SK nehodnotí čo sú kauzy (ich veľkosť či oprávnenosť), ale uvádzame to čo sa riešilo v médiách ako kauzy SaS. Jej čelní predstavitelia (Sulík, Chren) mali kauzy a kauzu \"Liberálny dom\" možno označiť za kauzu celej strany SaS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvou dôležitou kauzou strany SaS bola kauza Hayekovci. Spor spočíval v tom, že firma Hayek Consulting získala štátnu zákazku v čase, kedy vo vláde už pôsobili Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most-Híd) na pozíciách štátnych tajomníkov. Problém spočíval v tom, že v čase získania zákazky boli menovaní stále spoluvlastníkmi firmy, čo predstavovalo konflikt záujmov. Bližšie o kauze informovala napr. Pravda či SME . Kauza Liberálny dom spočívala v tom, že si strana chcela za peniaze získané na základe volebného výsledku (okrem poslaneckých kancelárií v parlamente) prenajať ešte kancelárske priestory v dome, kde malo vlastnícky podiel 16 členov strany. O kauze bližšie informovala SITA . Ďalšou kauzou bola Sasanka, v rámci ktorej unikli na verejnosť záznamy rozhovorov Richarda Sulíka z domu Mariána Kočnera (ktorý sa okrem iného objavil tiež na tzv. Mafiánskych zoznamoch) a taktiež ich SMS-ková komunikácia (videá i prepisy okrem iného dostupné tu ). Okrem iného viedli rozhovory o voľbe generálneho prokurátora, v ktorej niekoľko koaličných poslancov podporilo Dobroslava Trnku. O kauze Sasanka informuje aj napr. Česká televízia . Ďalšou spornou situáciou spájanou s touto stranou je kauza odpočúvania viacerých ľudí (okrem iného tiež novinárov) Vojenským obranným spravodajstvom pod vedením Ľubomíra Galka. V tomto prípade však boli odpočúvania boli podriadené zákonným povoleniam o odposluch, ktoré schválil súd (podrobne o tejto kauze informujú viaceré články denníka SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že strana SaS by sa dala označiť za stranu bez žiadnych káuz. Demagog.SK nehodnotí čo sú kauzy (ich veľkosť či oprávnenosť), ale uvádzame to čo sa riešilo v médiách ako kauzy SaS. Jej čelní predstavitelia (Sulík, Chren) mali kauzy a kauzu \"Liberálny dom\" možno označiť za kauzu celej strany SaS. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Prvou dôležitou kauzou strany SaS bola kauza Hayekovci. Spor spočíval v tom, že firma Hayek Consulting získala štátnu zákazku v čase, kedy vo vláde už pôsobili Martin Chren (SaS) a Ivan Švejna (Most-Híd) na pozíciách štátnych tajomníkov. Problém spočíval v tom, že v čase získania zákazky boli menovaní stále spoluvlastníkmi firmy, čo predstavovalo konflikt záujmov. Bližšie o kauze informovala napr. Pravda či SME . Kauza Liberálny dom spočívala v tom, že si strana chcela za peniaze získané na základe volebného výsledku (okrem poslaneckých kancelárií v parlamente) prenajať ešte kancelárske priestory v dome, kde malo vlastnícky podiel 16 členov strany. O kauze bližšie informovala SITA . Ďalšou kauzou bola Sasanka, v rámci ktorej unikli na verejnosť záznamy rozhovorov Richarda Sulíka z domu Mariána Kočnera (ktorý sa okrem iného objavil tiež na tzv. Mafiánskych zoznamoch) a taktiež ich SMS-ková komunikácia (videá i prepisy okrem iného dostupné tu ). Okrem iného viedli rozhovory o voľbe generálneho prokurátora, v ktorej niekoľko koaličných poslancov podporilo Dobroslava Trnku. O kauze Sasanka informuje aj napr. Česká televízia . Ďalšou spornou situáciou spájanou s touto stranou je kauza odpočúvania viacerých ľudí (okrem iného tiež novinárov) Vojenským obranným spravodajstvom pod vedením Ľubomíra Galka. V tomto prípade však boli odpočúvania boli podriadené zákonným povoleniam o odposluch, ktoré schválil súd (podrobne o tejto kauze informujú viaceré články denníka SME ). Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "SME", "SITA", "Mariána Kočnera", "tu", "Česká televízia", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167810-hayekovci-sa-brania-radicova-trva-na-rieseni/", "http://www.sme.sk/c/5552061/hayekovci-dostali-zakazku-aj-po-volbach.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/167206-radicova-liberalny-dom-lidrov-sas-je-uplny-nonsens-a-absurdita/", "http://www.sme.sk/c/6279067/marian-kocner-mafian-ktory-neexistuje.html", "http://sksasanka.tumblr.com/page/2", "http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/162235-po-kauze-gorila-vyplavala-sasanka-slovaci-vysli-do-ulic/", "http://www.sme.sk/tema/odpocuvanie-u-galka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:35.474148+00:00"}
{"id": "vr15195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15195", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Máme tu ďalšie investície a je tu aj dobrý rast ekonomiky, čo samotné vytvára nové pracovné miesta.", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "HDP slovenskej ekonomiky sa zvýšilo v roku 2015 o 3,7 percent. Mzdy rastú, zamestnanosť tiež. Inflácia je od roku 2012 záporná, prípadne mierne nad nulou. Na Slovensko prišlo niekoľko investícií, najvýznamnejšou z nich bola automobilka Jaguar Land Rover. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská ekonomika rastie najrýchlejšie za posledných päť rokov. Posledný štvrťrok 2015 vzrástla až o 4,2 percenta, čo bolo najviac z krajín EÚ. Za celý rok 2015 vzrástla slovenská ekonomika o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Zamestnanosť na konci vlaňajška medziročne vzrástla o 2,2 percenta a priemerná mzda o 3,7 percenta. Na pracovnom trhu aj ľudia bez vzdelania môžu v Bratislave reagovať na ponuky dokladačov tovarov v obchodných domoch s ponúkaným hrubým mesačným platom od 600 do 700 eur za mesiac. Pravda ďalej píše: \"Od rastu hospodárstva sa odvíjajú aj platy, ktoré sú najvyššie vo sfére informačných technológií. Od januára do decembra 2015 v tomto odvetví slovenskej ekonomiky mesačné hrubé mzdy stúpli z 1¤691 eur na 2¤066 eur. \"Ako programátor zamestnaný v bratislavskej firme mám dosť často možnosť ísť pracovať na projekty do Viedne. Samozrejme, dajú mi o niečo nižší plat ako Rakúšanom, ale na slovenské pomery je to veľmi pekná suma a firma mi zabezpečí aj dopravu,“ povedal Peter Mihálik z Bratislavy. Na opačnom konci rebríčka stoja ľudia z pracujúci v oblasti stravovacích služieb a reštaurácií. Tam od januára do decembra 2015 stúpli hrubé mesačné mzdy z 375 na 384 eur.\" „Predpokladáme, že rast bol podporený podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch domácimi faktormi na čele s investíciami a so spotrebou domácností. Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov EÚ z programového obdobia 2007 – 2013 pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. „ Darilo sa najmä slovenskému automobilovému priemyslu, ktorý sa stal opäť motorom rastu slovenského priemyslu a vývozov. Aj napriek kauze Volkswagenu slovenský automobilový sektor posúval svoju produkciu na nové historické maximá ,“ uviedol Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Tri automobilové závody v roku 2015 vyrobili na Slovensku po prvý raz v histórii viac ako milión osobných automobilov . Po zarátaní peňazí minutých firmami a zamestnancami pôsobiacimi v automobilovom priemysle výroba automobilov dáva prácu až 200-tisíc ľuďom. Sila domáceho automobilového priemyslu výrazne narastie po vybudovaní štvrtého automobilového závodu značky Jaguar Land Rover, čo krajine pod Tatrami umožní už v roku 2020 vyrobiť okolo 1,4 milióna osobných motorových vozidiel. Rast o 3,2 percenta HDP v roku 2016 Slovensku predpovedá Európska komisia .", "analysis_paragraphs": ["HDP slovenskej ekonomiky sa zvýšilo v roku 2015 o 3,7 percent. Mzdy rastú, zamestnanosť tiež. Inflácia je od roku 2012 záporná, prípadne mierne nad nulou. Na Slovensko prišlo niekoľko investícií, najvýznamnejšou z nich bola automobilka Jaguar Land Rover. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská ekonomika rastie najrýchlejšie za posledných päť rokov. Posledný štvrťrok 2015 vzrástla až o 4,2 percenta, čo bolo najviac z krajín EÚ. Za celý rok 2015 vzrástla slovenská ekonomika o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Zamestnanosť na konci vlaňajška medziročne vzrástla o 2,2 percenta a priemerná mzda o 3,7 percenta. Na pracovnom trhu aj ľudia bez vzdelania môžu v Bratislave reagovať na ponuky dokladačov tovarov v obchodných domoch s ponúkaným hrubým mesačným platom od 600 do 700 eur za mesiac. Pravda ďalej píše: \"Od rastu hospodárstva sa odvíjajú aj platy, ktoré sú najvyššie vo sfére informačných technológií. Od januára do decembra 2015 v tomto odvetví slovenskej ekonomiky mesačné hrubé mzdy stúpli z 1¤691 eur na 2¤066 eur. \"Ako programátor zamestnaný v bratislavskej firme mám dosť často možnosť ísť pracovať na projekty do Viedne. Samozrejme, dajú mi o niečo nižší plat ako Rakúšanom, ale na slovenské pomery je to veľmi pekná suma a firma mi zabezpečí aj dopravu,“ povedal Peter Mihálik z Bratislavy. Na opačnom konci rebríčka stoja ľudia z pracujúci v oblasti stravovacích služieb a reštaurácií. Tam od januára do decembra 2015 stúpli hrubé mesačné mzdy z 375 na 384 eur.\" „Predpokladáme, že rast bol podporený podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch domácimi faktormi na čele s investíciami a so spotrebou domácností. Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov EÚ z programového obdobia 2007 – 2013 pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry,“ povedal Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. „ Darilo sa najmä slovenskému automobilovému priemyslu, ktorý sa stal opäť motorom rastu slovenského priemyslu a vývozov. Aj napriek kauze Volkswagenu slovenský automobilový sektor posúval svoju produkciu na nové historické maximá ,“ uviedol Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Tri automobilové závody v roku 2015 vyrobili na Slovensku po prvý raz v histórii viac ako milión osobných automobilov . Po zarátaní peňazí minutých firmami a zamestnancami pôsobiacimi v automobilovom priemysle výroba automobilov dáva prácu až 200-tisíc ľuďom. Sila domáceho automobilového priemyslu výrazne narastie po vybudovaní štvrtého automobilového závodu značky Jaguar Land Rover, čo krajine pod Tatrami umožní už v roku 2020 vyrobiť okolo 1,4 milióna osobných motorových vozidiel. Rast o 3,2 percenta HDP v roku 2016 Slovensku predpovedá Európska komisia ."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["vzrástla", "vzrástla", "uviedol", "milión osobných automobilov", "Európska komisia"], "url": ["https://dennikn.sk/459813/slovenska-ekonomika-rastie-pomalsie-dobehli-eurofondy/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/383463-slovenska-ekonomika-rastie-najrychlejsie-v-eu/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/383463-slovenska-ekonomika-rastie-najrychlejsie-v-eu/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/na-slovensku-sa-vlani-vyrobilo-viac-ako/175550-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/eu-hospodarsky-rast-2016/194891-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:04.744712+00:00"}
{"id": "vr34671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34671", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "ale ten potenciál Smeru je niekde medzi možno až 40, 42 %", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súdiac podľa predvolebných výskumov agentúry Median, SMER má potenciál v rozmedzí 44% - 36%. ( február 43,9%, marec - 44%, apríl 38,4%, september 40%, október 36,2%). Toto potvrdzuje aj analytik agentúry Polis Baránek , ktorý odhaduje potenciál SMER-SD na 35-40%.", "analysis_paragraphs": ["Súdiac podľa predvolebných výskumov agentúry Median, SMER má potenciál v rozmedzí 44% - 36%. ( február 43,9%, marec - 44%, apríl 38,4%, september 40%, október 36,2%). Toto potvrdzuje aj analytik agentúry Polis Baránek , ktorý odhaduje potenciál SMER-SD na 35-40%."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["február", "september", "Baránek"], "url": ["http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/pvm/median/1005140180.msg", "http://www.sme.sk/c/5630210/prieskum-medianu-smer-klesol-koalicia-by-mala-vacsinu.html", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/165447_komentar-analytika-k-vysledkom-snemu-strany-smer-sd"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:30.454321+00:00"}
{"id": "vr37906", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37906", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec premiérka Radičová v podstate zbierala podpisy proti vzniku Slovenskej republiky v roku 92.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Radičová nezbierala podpisy proti vzniku samostatnej republiky, zbierala podpisy, aby sa k rozdeleniu vyjadrili občania ČSFR v referende. Úryvok z petície : \"Občania v slobodných voľbách nikomu nedali hlas na rozbitie spoločného štátu. Preto poslanci Slovenskej národnej rady nemajú mandát rozhodnúť o jeho zániku. Ak sa má rozhodovať o našom osude, rozhodnime v referende. Naše úsilie o spoločný štát je bojom o demokraciu. Poslanci Slovenskej národnej rady, nepodľahnite politickým manipuláciám, nepodľahnite nátlaku. Nedovoľte, aby sa zopakoval Február 1948!\"", "analysis_paragraphs": ["Radičová nezbierala podpisy proti vzniku samostatnej republiky, zbierala podpisy, aby sa k rozdeleniu vyjadrili občania ČSFR v referende. Úryvok z petície : \"Občania v slobodných voľbách nikomu nedali hlas na rozbitie spoločného štátu. Preto poslanci Slovenskej národnej rady nemajú mandát rozhodnúť o jeho zániku. Ak sa má rozhodovať o našom osude, rozhodnime v referende. Naše úsilie o spoločný štát je bojom o demokraciu. Poslanci Slovenskej národnej rady, nepodľahnite politickým manipuláciám, nepodľahnite nátlaku. Nedovoľte, aby sa zopakoval Február 1948!\""], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Úryvok z petície"], "url": ["http://www.just.wz.cz/view.php?cisloclanku=2005010153"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:03.340195+00:00"}
{"id": "vr38675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38675", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "... museli to robiť v Litve, museli to robiť v ďalších krajinách, kde museli znižovať dôchodky o 10 až 15 %. Kde museli znižovať mzdy, znižovať vo verejnom sektore o 20 %. V Rumunsku.", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko , kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia . Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko). V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov ( SITA ) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície ( SITA ). Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% ( Deutsche Welle ). Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zmrazenie platov vo verejnom sektore oznámilo napríklad Slovinsko , kde majú platy zamestnancov zostať zmrazené, kým nedosiahne 3 % ekonomický rast. Podobne platy zmrazila napríklad aj Veľká Británia . Vo viacerých štátoch EÚ došlo dokonca k znižovaniu platov verejných zamestnancov (Grécko, Írsko, Portugalsko, Litva, Maďarsko). V Rumunsku prebehlo v roku 2010 znižovanie platov štátnych zamestnancov vo výške až 25%, plánované znižovanie dôchodkov o 15% bolo zastavené najvyšším súdom ako nezákonné. Takisto prepustilo cca 50 tisíc úradníkov ( SITA ) a znížilo dôchodky bývalým členom armády a polície ( SITA ). Lotyšsko v roku 2009 prijalo opatrenia, ktoré viedli k zníženiu dôchodkov o cca 10% a o 70% pre tých, ktorí odišli do predčasného dôchodku. Príjmy štátnych zamestnancov boli znížené o 25% ( Deutsche Welle ). Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Slovinsko", "Veľká Británia", "2010", "SITA", "SITA", "Deutsche Welle"], "url": ["http://www.balkans.com/open-news.php?uniquenumber=69975", "http://www.bbc.co.uk/news/10624566", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/rumunsky-najvyssi-sud-proti-znizov/170017-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/pracu-strati-vyse-50-tisic-rumunsky/175227-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/rumunsko-proti-znizovaniu-dochodkov-p/286181-clanok.html", "http://www.dw-world.de/dw/article/0,,4320882,00.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:00.902096+00:00"}
{"id": "vr32984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32984", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Tých 720 000, ktorí majú zárobok do priemernej mzdy, pre nich to výhodné jednoducho nie je.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nie je možné overiť údaj ministra, ktorý hovorí o sporiteľoch so zárobkom do výšky priemernej mzdy. Oficiálne štatistiky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny úvádzaju len súhrnný údaj 1 462 516 sporiteľov.\n\nRovnako je nemožné overiť tvrdenie, že toto sporenie je nevýhodné pre všetkých sporiteľov so zárobkom nižším, než je priemerná mzda v slovenskom hospodárstve. V tomto prípade nie je úplne jasné, kde toto objasnenie toho, pre koho sporenie v tzv. II. pilieri je a pre koho nie je výhodné, malo byť prístupné. V ďalšom výroku totiž minister tvrdí, že sa na tom zhodla vláda s Dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Medzi tlačovými správami Ministerstva práce a sociálnych vecí alebo Sociálnej poisťovne podobné \"odporúčanie\" či analýzu výhodnosti a nevýhodnosti sporenia pre určité skupiny sporiteľov nenachádzame. ADSS však po tento relácii vydala stanovisko , v ktorom podobné odporúčania na základe veku či mzdy, zásadne odmieta:\n\n\"Akúkoľvek paušalizáciu pri porovnávaní výhodnosti dvoch pilierov podľa veku alebo výšky príjmu preto považujeme za nenáležitú a nesprávnu.\"", "analysis_paragraphs": ["Nie je možné overiť údaj ministra, ktorý hovorí o sporiteľoch so zárobkom do výšky priemernej mzdy. Oficiálne štatistiky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny úvádzaju len súhrnný údaj 1 462 516 sporiteľov.", "Rovnako je nemožné overiť tvrdenie, že toto sporenie je nevýhodné pre všetkých sporiteľov so zárobkom nižším, než je priemerná mzda v slovenskom hospodárstve. V tomto prípade nie je úplne jasné, kde toto objasnenie toho, pre koho sporenie v tzv. II. pilieri je a pre koho nie je výhodné, malo byť prístupné. V ďalšom výroku totiž minister tvrdí, že sa na tom zhodla vláda s Dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami. Medzi tlačovými správami Ministerstva práce a sociálnych vecí alebo Sociálnej poisťovne podobné \"odporúčanie\" či analýzu výhodnosti a nevýhodnosti sporenia pre určité skupiny sporiteľov nenachádzame. ADSS však po tento relácii vydala stanovisko , v ktorom podobné odporúčania na základe veku či mzdy, zásadne odmieta:", "\"Akúkoľvek paušalizáciu pri porovnávaní výhodnosti dvoch pilierov podľa veku alebo výšky príjmu preto považujeme za nenáležitú a nesprávnu.\""], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["Oficiálne štatistiky", "stanovisko"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/statistiky.html", "http://www.adss.sk/Default.aspx?CatID=43&NewsID=46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:47.914534+00:00"}
{"id": "47040", "numeric_id": 47040, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47040", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Viete, ja musím povedať to, čo som si opäť naštudoval v The Economiste a opakujem, nie je to časopis, ktorý by bol ľavicový. Tam Slovenská republika figuruje v rámci štátnej pomoci v covide, oni vyčlenili takých 5 kategórií. Prvá kategória, kde sú krajiny ako je Nemecko, to majú na 10 % HDP, druhá kategória je nad 7,5 %, tam figuruje napr. Poľsko, náš sused. Tretia kategória, to sú na 5 %, tam figuruje povedzme Česká republika, náš sused a my sme v predposlednej štvrtej kategórii 2,6 %, kde sme s takými klenotmi ľudstva ako je Zimbabwe a Mauritánia. A potom pod nami sú už iba krajiny typu Sudán a Mozambik, čiže pán kolega, my sme jedny z najhorších v štátnej pomoci.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ľuboš Blaha si pre porovnanie výšky štátom vyčlenenej ekonomickej pomoci Slovenska počas koronakrízy vybral zo štúdie krajiny ako Zimbabwe či Mauretánia, ktoré pre svoje ekonomiky ohlásili podobný balík peňazí. Poslanec hovorí, že sme v tejto kategórii s takýmito „klenotmi ľudstva”. Nespomína však, že v rovnakej kategórii sú s nami aj štáty ako Španielsko, Estónsko, Holandsko, Island, Nórsko a Luxembursko. Navyše, porovnanie zahŕňa deklarované - nie nutne do ekonomiky skutočne investované peniaze. Keďže Ľuboš Blaha ponúka iba časť celkového obrazu, čím budí skreslený dojem, akoby Slovensko na krízu reagovalo spôsobom ako (len) rozvojové krajiny, a nespomína, že podobne ako my reagovali aj viaceré rozvinuté resp. vyspelé krajiny, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Článok z Economistu, o ktorom Ľuboš Blaha hovorí, Demagóg.SK nedohľadal. Údaje však pôvodne pochádzajú z monitorovacej správy Medzinárodného menového fondu z januára 2021. Fond zisťoval, akú veľkú pomoc - koľko peňazí - ohlásili jednotlivé štáty „ naliať” do svojich ekonomík v súvislosti s dopadmi koronakrízy. Čísla zo správy sú teda údajmi o plánovanej pomoci - nie reálne vyplatenej. Blaha hovorí o jednej z dvoch zložiek štátnej pomoci, ktoré analytici MMF spomínajú - o dodatočných výdavkoch a ušlých príjmoch štátu (druhú zložku tvoria štátne pôžičky alebo záruky na úvery). Podľa tohto kritéria Nemecko vyčlenilo na pomoc svojej ekonomike 11 percent HPD a je v kategórii krajín, ktoré išli nad 10-percentnú pomoc. Druhá kategória krajín vyčlenila na pomoc ekonomike sumu vo výške od 7,5 do 10 percent HDP - tam patrí napríklad Poľsko. Tretia kategória sú štáty, ktoré sa rozhodli ekonomike pomôcť vo výške 5 až 7,5 percent HDP - tu patrí napríklad Česko. Štvrtú kategóriu tvoria štáty, ktoré ohlásili pomoc ekonomike vo výške 2,5 percent HDP - tu patrí Slovensko, Zimbabwe, Mauritánia, ale aj Španielsko, Estónsko, Holandsko, Island, Nórsko a Luxembursko. Piatu kategóriu tvoria krajiny, ktoré na pomoc ekonomikám vyčlenili menej ako 2,5 percenta HDP, kde patrí Zambia, Yemen, Vietnam, Sudán, ale aj Dánsko - a teda nielen krajiny „typu” Sudánu. Mimochodom, Mozambik je v kategórii 2,5 až 5 percent. Ľuboš Blaha pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ keď už chcete hodnotiť, ako vidím, štatistiku Economistu, tak prosím skúste aspoň rozdeliť ten posledný výrok na dva - to, že SR je v štvrtej kategórii je číra pravda a to, že v tej kategórii je aj Zimbabwe, a že som mal spomenúť iné krajiny, môžete hodnotiť, ako chcete, ale ak dáte na celý výrok označenie, že je zavádzajúci, zavadzate tým vy, lebo to vyznieva, akoby SR nevyhnutne nebolo v štvrtej kategórii. A ono je.” Poslanec Smeru tiež doposlal kópiu článku z Economistu, z ktorého vyplývajú údaje, o ktorých v relácii hovoril.", "analysis_paragraphs": ["Ľuboš Blaha si pre porovnanie výšky štátom vyčlenenej ekonomickej pomoci Slovenska počas koronakrízy vybral zo štúdie krajiny ako Zimbabwe či Mauretánia, ktoré pre svoje ekonomiky ohlásili podobný balík peňazí. Poslanec hovorí, že sme v tejto kategórii s takýmito „klenotmi ľudstva”. Nespomína však, že v rovnakej kategórii sú s nami aj štáty ako Španielsko, Estónsko, Holandsko, Island, Nórsko a Luxembursko. Navyše, porovnanie zahŕňa deklarované - nie nutne do ekonomiky skutočne investované peniaze. Keďže Ľuboš Blaha ponúka iba časť celkového obrazu, čím budí skreslený dojem, akoby Slovensko na krízu reagovalo spôsobom ako (len) rozvojové krajiny, a nespomína, že podobne ako my reagovali aj viaceré rozvinuté resp. vyspelé krajiny, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie. Článok z Economistu, o ktorom Ľuboš Blaha hovorí, Demagóg.SK nedohľadal. Údaje však pôvodne pochádzajú z monitorovacej správy Medzinárodného menového fondu z januára 2021. Fond zisťoval, akú veľkú pomoc - koľko peňazí - ohlásili jednotlivé štáty „ naliať” do svojich ekonomík v súvislosti s dopadmi koronakrízy. Čísla zo správy sú teda údajmi o plánovanej pomoci - nie reálne vyplatenej. Blaha hovorí o jednej z dvoch zložiek štátnej pomoci, ktoré analytici MMF spomínajú - o dodatočných výdavkoch a ušlých príjmoch štátu (druhú zložku tvoria štátne pôžičky alebo záruky na úvery). Podľa tohto kritéria Nemecko vyčlenilo na pomoc svojej ekonomike 11 percent HPD a je v kategórii krajín, ktoré išli nad 10-percentnú pomoc. Druhá kategória krajín vyčlenila na pomoc ekonomike sumu vo výške od 7,5 do 10 percent HDP - tam patrí napríklad Poľsko. Tretia kategória sú štáty, ktoré sa rozhodli ekonomike pomôcť vo výške 5 až 7,5 percent HDP - tu patrí napríklad Česko. Štvrtú kategóriu tvoria štáty, ktoré ohlásili pomoc ekonomike vo výške 2,5 percent HDP - tu patrí Slovensko, Zimbabwe, Mauritánia, ale aj Španielsko, Estónsko, Holandsko, Island, Nórsko a Luxembursko. Piatu kategóriu tvoria krajiny, ktoré na pomoc ekonomikám vyčlenili menej ako 2,5 percenta HDP, kde patrí Zambia, Yemen, Vietnam, Sudán, ale aj Dánsko - a teda nielen krajiny „typu” Sudánu. Mimochodom, Mozambik je v kategórii 2,5 až 5 percent. Ľuboš Blaha pre portál Demagóg.SK uviedol, že „ keď už chcete hodnotiť, ako vidím, štatistiku Economistu, tak prosím skúste aspoň rozdeliť ten posledný výrok na dva - to, že SR je v štvrtej kategórii je číra pravda a to, že v tej kategórii je aj Zimbabwe, a že som mal spomenúť iné krajiny, môžete hodnotiť, ako chcete, ale ak dáte na celý výrok označenie, že je zavádzajúci, zavadzate tým vy, lebo to vyznieva, akoby SR nevyhnutne nebolo v štvrtej kategórii. A ono je.” Poslanec Smeru tiež doposlal kópiu článku z Economistu, z ktorého vyplývajú údaje, o ktorých v relácii hovoril."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["pochádzajú", "plánovanej", "vyčlenilo", "patrí", "článku"], "url": ["https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/Fiscal-Policies-Database-in-Response-to-COVID-19", "https://e.dennikn.sk/2109176/slovensko-vyclenilo-na-pomoc-ekonomike-najmenej-spomedzi-rozvinutych-krajin-je-to-problem-alebo-za-to-treba-vladu-chvalit/", "https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/~/media/Files/Topics/COVID/FM-Database/FiscalMeasures-DatabaseJanUpdate-For-Publication-030221.ashx", "https://www.imf.org/en/Topics/imf-and-covid19/Fiscal-Policies-Database-in-Response-to-COVID-19", "https://www.economist.com/briefing/2021/03/06/covid-19-has-transformed-the-welfare-state-which-changes-will-endure"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:23.739967+00:00"}
{"id": "vr31357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31357", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Lebo aj to sme zažili, že niekto prišiel a povedal, zvyknite si, vyhrali sme voľby a na, to si môžte rozdeliť.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok \"Je po voľbách, zvyknite si\" vyslovil predseda HZDS Vladimír Mečiar smerom k opozícii v roku 1994, po tom, čo po ustanovujúcej schôdze v parlamente v 11 parlamentných výboroch malo HZDS ôsmich predsedov, ZRS dvoch a SNS jedného. Tento výrok sa následne zažil pre celý opis štvorročnej vlády Vladimíra Mečiara.", "analysis_paragraphs": ["Výrok \"Je po voľbách, zvyknite si\" vyslovil predseda HZDS Vladimír Mečiar smerom k opozícii v roku 1994, po tom, čo po ustanovujúcej schôdze v parlamente v 11 parlamentných výboroch malo HZDS ôsmich predsedov, ZRS dvoch a SNS jedného. Tento výrok sa následne zažil pre celý opis štvorročnej vlády Vladimíra Mečiara."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "zažil"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/zvolte-prezidenta-predstavujeme-vladimira-meciara/slovensko/politika/", "http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=3169&Itemid=89"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:38.651034+00:00"}
{"id": "48248", "numeric_id": 48248, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48248", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Faktom je, že v roku 2014 to bola Ruská federácia, ktorá poslala najprv neoznačených mužíkov a potom už regulérne vojsko na Krym, anektovali túto časť Ukrajiny a potom sa vyvolal veľmi nebezpečný a veľmi nepríjemný konflikt (...), tam zomrelo 10 000 ľudí na ukrajinskom území.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo februári 2014 Ruská federácia (ďalej aj „Rusko“) anektovala Krymský polostrov, ktorý ukrajinská ústava označuje ako autonómnu republiku pod správou a zvrchovanosťou Ukrajiny. Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou vyústilo do ozbrojeného konfliktu s účasťou neštátnych aktérov, počas ktorého na Donbase zomrelo vyše 13-tisíc ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPo proruských demonštráciách prišli na územie Krymu 27. februára 2014 ozbrojení muži v maskovacích uniformách bez označenia; hovorovo nazývaní aj „zelení mužíkovia“. Následne začali obsadzovať administratívne budovy ako sídlo miestneho parlamentu, na ktorý vztýčili ruskú vlajku. Ich prítomnosť na Kryme sa rozšírila na vojenské základne, medzinárodné letisko či iné body strategického významu. Spočiatku ruské ozbrojené sily popierali svoju účasť, no v roku 2015 potvrdili , že išlo o príslušníkov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU–Specnaz.\n\nReferendum vyhlásené novovziknutou pro-ruskou vládou bolo pokusom o legitimizáciu pripojenia Krymu k Rusku. Uskutočnilo sa však za fyzickej prítomnosti vyššie uvedených ozbrojených jednotiek. Právne stanovisko Ústavného súdu SR pred Benátskou komisiou z roku 2014 konštatuje, že referendum na Kryme nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny, ani s „európskymi demokratickými štandardmi.“ ( .pdf , s. 6)\n\nNa základe výsledkov referenda vyhlásil krymský zákonodarný zbor nezávislosť Krymu a zaslal ruskej vláde žiadosť o začlenenie k Ruskej federácii ako nový federálny subjekt. Po uznaní za federálny subjekt Rusko na polostrov vyslalo regulárne ozbrojené sily, ktoré prevzali kontrolu nad vojenskými objektmi a dopravnou infraštruktúrou. Tento krok znamenal narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, ktorá z územia stiahla svoje ozbrojené sily.\n\nPrávne názory akademikov označujú akt pripojenia Krymu k Rusku za anexiu. 100 štátov sa prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia (VZ) OSN uznieslo na podpore územnej celistvosti Ukrajiny, resp. odmietlo platnosť referenda na Kryme. Rezolúcie VZ OSN však nemajú všeobecnú právnu záväznosť pre jednotlivé štáty. Na Ukrajine sa na jar 2014 rozpútal na Donbase ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a proruskými separatistami. Podľa informácii Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavoval celkový počet obetí konfliktu na Ukrajine začiatkom roka 2020 približne 13-tisíc. Ukrajinská vláda v máji 2021 uviedla údaj o 14-tisíc mŕtvych.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2014 Ruská federácia (ďalej aj „Rusko“) anektovala Krymský polostrov, ktorý ukrajinská ústava označuje ako autonómnu republiku pod správou a zvrchovanosťou Ukrajiny. Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou vyústilo do ozbrojeného konfliktu s účasťou neštátnych aktérov, počas ktorého na Donbase zomrelo vyše 13-tisíc ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Po proruských demonštráciách prišli na územie Krymu 27. februára 2014 ozbrojení muži v maskovacích uniformách bez označenia; hovorovo nazývaní aj „zelení mužíkovia“. Následne začali obsadzovať administratívne budovy ako sídlo miestneho parlamentu, na ktorý vztýčili ruskú vlajku. Ich prítomnosť na Kryme sa rozšírila na vojenské základne, medzinárodné letisko či iné body strategického významu. Spočiatku ruské ozbrojené sily popierali svoju účasť, no v roku 2015 potvrdili , že išlo o príslušníkov ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU–Specnaz.", "Referendum vyhlásené novovziknutou pro-ruskou vládou bolo pokusom o legitimizáciu pripojenia Krymu k Rusku. Uskutočnilo sa však za fyzickej prítomnosti vyššie uvedených ozbrojených jednotiek. Právne stanovisko Ústavného súdu SR pred Benátskou komisiou z roku 2014 konštatuje, že referendum na Kryme nebolo v súlade s ústavou Ukrajiny, ani s „európskymi demokratickými štandardmi.“ ( .pdf , s. 6)", "Na základe výsledkov referenda vyhlásil krymský zákonodarný zbor nezávislosť Krymu a zaslal ruskej vláde žiadosť o začlenenie k Ruskej federácii ako nový federálny subjekt. Po uznaní za federálny subjekt Rusko na polostrov vyslalo regulárne ozbrojené sily, ktoré prevzali kontrolu nad vojenskými objektmi a dopravnou infraštruktúrou. Tento krok znamenal narušenie územnej celistvosti Ukrajiny, ktorá z územia stiahla svoje ozbrojené sily.", "Právne názory akademikov označujú akt pripojenia Krymu k Rusku za anexiu. 100 štátov sa prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia (VZ) OSN uznieslo na podpore územnej celistvosti Ukrajiny, resp. odmietlo platnosť referenda na Kryme. Rezolúcie VZ OSN však nemajú všeobecnú právnu záväznosť pre jednotlivé štáty. Na Ukrajine sa na jar 2014 rozpútal na Donbase ozbrojený konflikt medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a proruskými separatistami. Podľa informácii Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva predstavoval celkový počet obetí konfliktu na Ukrajine začiatkom roka 2020 približne 13-tisíc. Ukrajinská vláda v máji 2021 uviedla údaj o 14-tisíc mŕtvych."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["ústava", "nazývaní", "obsadzovať", "vztýčili", "potvrdili", ".pdf", "vyhlásil", "vyslalo", "názory", "OSN", "nemajú", "informácii", "údaj"], "url": ["https://www.refworld.org/pdfid/44a280124.pdf", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/347167-rok-po-zabrati-krymu-rusi-oslavuju-zelenych-muzikov/", "https://time.com/19097/putin-crimea-russia-ukraine-aksyonov/", "https://www.reuters.com/article/ukraine-crisis-russia-aksyonov-idINL6N0M93AH20140313", "https://web.archive.org/web/20161025202645/https://ria.ru/interview/20150313/1052368767.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992184/bk1.pdf/7a6e56c4-1cf7-466a-8ba6-7c5a6245a77a", "https://web.archive.org/web/20140312060543/http://www.rada.crimea.ua/app/2988", "https://www.mpil.de/files/pdf4/Marxsen_2014_-_The_crimea_crisis_-_an_international_law_perspective.pdf", "https://www.cambridge.org/core/journals/american-journal-of-international-law/article/abs/annexation-of-crimea/8274D39359F36C550FB0C8ED2B35635F", "https://undocs.org/en/A/RES/68/262", "https://www.un.org/en/model-united-nations/how-decisions-are-made-un", "https://www.ohchr.org/Documents/Countries/UA/29thReportUkraine_EN.pdf", "https://tass.com/world/1289095"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:29.670904+00:00"}
{"id": "48950", "numeric_id": 48950, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48950", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ďalej si môžeme povedať, že tých 500 EUR (príspevok za účasť vo voľbách navrhnutý Igorom Matovičom). To je 1 až 2 miliardy sekera v štátnom rozpočte.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igor Matovič predložil návrh, ktorý by každému voličovi garantoval finančnú odmenu 500 eur. Dopad takéhoto návrhu by závisel od volebnej účasti. V dôvodovej správe Matovič uvádza, že pri volebne účasti z roku 2020 by náklady štátu dosiahli približne 1,5 miliardy eur. Ministerstvo financií upozorňuje, že ak by sa volieb zúčastnili všetci voliči, dopad na štátny rozpočet by mohol predstavovať aj viac ako 2,2 miliardy. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nIgor Matovič vo februári predložil do parlamentu návrh zmeny zákona o podmienkach výkonu volebného práva. V tejto novele sa píše, že za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách by volič mohol dostať odmenu 500 eur, ktoré nebudú podliehať zdaneniu.\n\nDopad na štátny rozpočet by závisel od volebnej účasti. V dôvodovej správe Igor Matovič píše, že v prípade predpokladanej účasti 3 milióny ľudí, by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli približne 1,5 miliardy eur.\n\nMinisterstvo financií vo svojom stanovisku kritizuje Matovičov návrh s hodnotením, že schválený rozpočet s takýmto výdavkom nepočíta a jeho návrh krytia nepovažuje za relevantný.\n\nMinisterstvo financií taktiež upozorňuje, že zavedenie takéhoto príspevku by pravdepodobne zvýšilo účasť vo voľbách, s čím súvisí aj vyšší dopad na štátny rozpočet. V stanovisku sa píše, že v roku 2020 bol počet oprávnených voličov približne 4,4 milióna. V takomto prípade by sa čiastka vyplatená zo štátneho rozpočtu pohybovala približne vo výške 2,2 miliardy.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič predložil návrh, ktorý by každému voličovi garantoval finančnú odmenu 500 eur. Dopad takéhoto návrhu by závisel od volebnej účasti. V dôvodovej správe Matovič uvádza, že pri volebne účasti z roku 2020 by náklady štátu dosiahli približne 1,5 miliardy eur. Ministerstvo financií upozorňuje, že ak by sa volieb zúčastnili všetci voliči, dopad na štátny rozpočet by mohol predstavovať aj viac ako 2,2 miliardy. Výrok Borisa Kollára preto hodnotíme ako pravdivý.", "Igor Matovič vo februári predložil do parlamentu návrh zmeny zákona o podmienkach výkonu volebného práva. V tejto novele sa píše, že za účasť v tohtoročných parlamentných voľbách by volič mohol dostať odmenu 500 eur, ktoré nebudú podliehať zdaneniu.", "Dopad na štátny rozpočet by závisel od volebnej účasti. V dôvodovej správe Igor Matovič píše, že v prípade predpokladanej účasti 3 milióny ľudí, by náklady štátu na vyplatenú odmenu dosiahli približne 1,5 miliardy eur.", "Ministerstvo financií vo svojom stanovisku kritizuje Matovičov návrh s hodnotením, že schválený rozpočet s takýmto výdavkom nepočíta a jeho návrh krytia nepovažuje za relevantný.", "Ministerstvo financií taktiež upozorňuje, že zavedenie takéhoto príspevku by pravdepodobne zvýšilo účasť vo voľbách, s čím súvisí aj vyšší dopad na štátny rozpočet. V stanovisku sa píše, že v roku 2020 bol počet oprávnených voličov približne 4,4 milióna. V takomto prípade by sa čiastka vyplatená zo štátneho rozpočtu pohybovala približne vo výške 2,2 miliardy."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "novele", "dôvodovej správe", "stanovisku"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/nrsr-matovic-navrhuje-ucast-tohtorocnych-volbach-odmenu-500-eur", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=524494", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=524495", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=525422"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:16.163360+00:00"}
{"id": "vr32671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32671", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Z roku 2009, ten materiál (o únikoch pri výbere DPH, pozn.) ste mali na stole a neurobili ste nič.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré zdroje uvádzajú, že v roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky, kde strata ako podiel na teoretickej daňovej povinnosti predstavuje až 28% ( Zánický , 2012: str. 4/5).", "analysis_paragraphs": ["Viaceré zdroje uvádzajú, že v roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky, kde strata ako podiel na teoretickej daňovej povinnosti predstavuje až 28% ( Zánický , 2012: str. 4/5)."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["Zánický", "Akčný plán boja proti daňovým podvodom", "správu"], "url": ["http://www.vsemvs.sk/Portals/0/files/MedzinarodneVztahy/IConference_2012_Zanicky.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-144566?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8181&documentId=7171"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:57.488155+00:00"}
{"id": "vr14185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14185", "speaker": "Viliam Čislák", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-cislak", "statement": "Ste poslankyňa VÚC-ky, ste starostka a netajili ste sa tým, že máte politické ambície, že máte tie najvyššie a prišiel čas, aby ste boli v parlamente ako sestra, aby sestra bola v parlamente. Takže to ste povedali.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Čislák poukazuje na niektoré údaje ohľadne Moniky Kaveckéj, predsedníčky Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, ktorá skutočne zvažovala aj vstup do vrcholovej politiky, no vo voľbách 2016 nakoniec nekndiduje.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister Čislák poukazuje na niektoré údaje ohľadne Moniky Kaveckéj, predsedníčky Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, ktorá skutočne zvažovala aj vstup do vrcholovej politiky, no vo voľbách 2016 nakoniec nekndiduje.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["Vyššieho územného celku", "starostkou", "novembra", "nekandiduje", "tvrdila", "tu"], "url": ["http://vuc2013.volimludi.sk/monika-kavecka-mgr/", "http://www.obeckunerad.sk/article/default/1771", "http://www.teraz.sk/slovensko/zdravie-odbory-kavecka-vstup-nrsr/167942-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375830-sefka-odborov-kavecka-nebude-kandidovat-vo-volbach/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1812211_bojuje-za-zdravotne-sestry-teraz-chce-byt-poslankyna", "http://kandidatnaposlanca.sk/abecedne/?abc=18"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:56.746444+00:00"}
{"id": "vr15817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15817", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda sa bude usilovať o dosiahnutie dohody na úrovni EÚ v priebehu nasledujúceho roka (prvého roka vlády, pozn.) a o schválenie návrhu vo forme nariadenia o vytvorení Európskej schémy poistenia vkladov, ako aj o tvorbu opatrení na znižovanie rizík v európskom finančnom sektore.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zmienka o schéme európskej ochrany vkladov sa objavila v programe SK PRES, čo dokazuje snahu vlády o posun v tejto téme. Počas SK PRES sa však nepodarilo vytvoriť túto schému, najmä kvôli protestom europoslancov a niektorých členských krajín. Vládny sľub tak ostal len čiastočne naplnený.", "analysis_paragraphs": ["Zmienka o schéme európskej ochrany vkladov sa objavila v programe SK PRES, čo dokazuje snahu vlády o posun v tejto téme. Počas SK PRES sa však nepodarilo vytvoriť túto schému, najmä kvôli protestom europoslancov a niektorých členských krajín. Vládny sľub tak ostal len čiastočne naplnený."], "analysis_date": "2017-02-19", "analysis_sources": {"text": ["programe", "EDIS", "Účelom", "východiskách", "Nemecko", "Juncker", "Euractiv"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/en/council-eu/pdf/presidency-programme-eng-3-korektura_pdf/", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/europoslanci-by-radi-oslabili-treti-piler-bankovej-unie/", "http://www.europskaunia.sk/schema-garancii-vkladov", "http://www.eu2016.sk/data/documents/57274546421a4.vchodisk-sk-pres-svk.pdf", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/europoslanci-by-radi-oslabili-treti-piler-bankovej-unie/", "http://www.eubusiness.com/news-eu/slovakia-presidency.37uw", "https://euractiv.sk/fokus/slovenske-predsednictvo/slovenske-predsednictvo-sa-konci-v-migracii-nepresvedcilo-vysledky-ma-inde/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:56.465715+00:00"}
{"id": "vr17893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17893", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "My sme nikdy nehodnotili ľudí podľa nejakej kolektívnej viny alebo podľa nejakého princípu kolektívnej zodpovednosti. Každého jedného človeka, či v dobrom, či v zlom, hodnotíme podľa jeho správania, podľa toho, ako sa prejavuje svojimi činmi navonok a je nám to úplne jedno, či je to Slovák, Žid, Maďar, cigán.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že poslanci Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko nikdy nehodnotili ľudí podľa \"kolektívnej viny\", respektíve, že nezdôrazňovali národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú rozličnosť pri ich prejavoch. Členovia a sympatizanti strany sa pravidelne vyjadrujú neznášanlivo voči rôznym skupinám obyvateľstva či už na sociálnych sieťach, v oficiálnych materiáloch strany, alebo v televíznych alebo rozhlasových diskusiách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Napríklad ešte v roku 2010 predseda strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba na jednom z mítingov počas predvolebnej kampane vyhlásil : \" Biely človek musí iba robiť, robiť a robiť. Ak má robotu, musí makať, aby uživil svoju rodinu. Keď nerobí, štát mu pomocnú ruku nepodá. Keď nerobíš, tvoja smola - zdochni. Naproti tomu sa štát veľkoryso, s doslova mamičkovskou starostlivosťou, stará o cigánskych asociálnych parazitov. \" Ešte skôr v jeseni 2009 v jednom z letákov počas kampane na predsedu samosprávneho kraja sľuboval, že s dôverou voličov dokáže„ odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov. “ V tomto prípade vec prejednával a rozhodoval súd. Najvyšší súd dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu v roku 2013 zamietol. Súhlasil s krajskými sudcami, že Kotlebovi „ nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen “. Úmysel v jeho konaní nenašiel. V súčasnosti je vedené trestné konanie proti poslancom Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Stanislavovi Mizíkovi a Milanovi Mazurekovi. Úrad špeciálnej prokuratúry poslanca Mizíka obžaloval pre zločin výroby extrémistických materiálov, zločin rozširovania extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia za zverejnený status na Facebooku. Poslanec 10. januára 2017 na sociálnej sieti napadol zoznam osobností ocenených prezidentom Andrejom Kiskom, prekážal mu okrem iného ich židovský pôvod. Mazureka odsúdil 16. apríla 2018 Špecializovaný trestný súd na peňažný trest 5000 eur. Ak ho nezaplatí, hrozí mu polročné väzenie. Verdikt nie je právoplatný, poslanec sa voči nemu odvolal. „ Čelil obžalobe z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky na adresu rómskeho etnika, ktoré majú rasistický charakter, odvysielané v októbri 2016 v Rádiu Frontinus. \" Známe sú aj ďalšie excesy poslanca Milana Mazureka s náboženským podtónom. Prvým keď v centre Bratislavy pokrikoval na moslimskú rodinu a hanobil Islam. Druhým je jeho prejav o moslimoch a Islame v NR SR. Podľa článku Denníka N z 29. júla 2015 vydavatelia občasníka župana Mariana Kotlebu Bystrický kraj zverejnili mierne zmenenú antisemitskú karikatúru. \" V článku s nadpisom Oslobodzujeme kraj z dlhového otroctva! odstránili pôvodný nápis z originálu „… With Jews… you lose!“ a kresbu preškrtli. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zverejnenú karikatúru aj text posúdila a „nezistila žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu“. Stanislav Dermek, vtedajší šéf oddelenia styku s verejnosťou Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sa vyjadril, že vôbec nevedel, že ide o Žida, pretože nevie, podľa akých znakov sa dá Žid rozoznať. “ Niekoľko desiatok článkov o tom, ako nenávistne na sociálnych sieťach vystupujú členovia, prípadne prívrženci Kotlebovej strany, vo svojich článkoch popísal aj oceňovaný bloger Ján Benčík. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že poslanci Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko nikdy nehodnotili ľudí podľa \"kolektívnej viny\", respektíve, že nezdôrazňovali národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú rozličnosť pri ich prejavoch. Členovia a sympatizanti strany sa pravidelne vyjadrujú neznášanlivo voči rôznym skupinám obyvateľstva či už na sociálnych sieťach, v oficiálnych materiáloch strany, alebo v televíznych alebo rozhlasových diskusiách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Napríklad ešte v roku 2010 predseda strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba na jednom z mítingov počas predvolebnej kampane vyhlásil : \" Biely človek musí iba robiť, robiť a robiť. Ak má robotu, musí makať, aby uživil svoju rodinu. Keď nerobí, štát mu pomocnú ruku nepodá. Keď nerobíš, tvoja smola - zdochni. Naproti tomu sa štát veľkoryso, s doslova mamičkovskou starostlivosťou, stará o cigánskych asociálnych parazitov. \" Ešte skôr v jeseni 2009 v jednom z letákov počas kampane na predsedu samosprávneho kraja sľuboval, že s dôverou voličov dokáže„ odstrániť nespravodlivé zvýhodňovanie nielen cigánskych parazitov. “ V tomto prípade vec prejednával a rozhodoval súd. Najvyšší súd dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu v roku 2013 zamietol. Súhlasil s krajskými sudcami, že Kotlebovi „ nešlo o Rómov ako etnikum v celku, ale len o tých, ktorí sa priživujú na výhodách, ktoré im poskytuje spoločnosť, a napokon nejde len o parazitujúcich z tohto etnika, ale aj o parazitujúcich z väčšinového obyvateľstva, čo je zdôraznené spojkou nielen “. Úmysel v jeho konaní nenašiel. V súčasnosti je vedené trestné konanie proti poslancom Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Stanislavovi Mizíkovi a Milanovi Mazurekovi. Úrad špeciálnej prokuratúry poslanca Mizíka obžaloval pre zločin výroby extrémistických materiálov, zločin rozširovania extrémistických materiálov a prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia za zverejnený status na Facebooku. Poslanec 10. januára 2017 na sociálnej sieti napadol zoznam osobností ocenených prezidentom Andrejom Kiskom, prekážal mu okrem iného ich židovský pôvod. Mazureka odsúdil 16. apríla 2018 Špecializovaný trestný súd na peňažný trest 5000 eur. Ak ho nezaplatí, hrozí mu polročné väzenie. Verdikt nie je právoplatný, poslanec sa voči nemu odvolal. „ Čelil obžalobe z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Dôvodom sú jeho hanlivé výroky na adresu rómskeho etnika, ktoré majú rasistický charakter, odvysielané v októbri 2016 v Rádiu Frontinus. \" Známe sú aj ďalšie excesy poslanca Milana Mazureka s náboženským podtónom. Prvým keď v centre Bratislavy pokrikoval na moslimskú rodinu a hanobil Islam. Druhým je jeho prejav o moslimoch a Islame v NR SR. Podľa článku Denníka N z 29. júla 2015 vydavatelia občasníka župana Mariana Kotlebu Bystrický kraj zverejnili mierne zmenenú antisemitskú karikatúru. \" V článku s nadpisom Oslobodzujeme kraj z dlhového otroctva! odstránili pôvodný nápis z originálu „… With Jews… you lose!“ a kresbu preškrtli. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zverejnenú karikatúru aj text posúdila a „nezistila žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu“. Stanislav Dermek, vtedajší šéf oddelenia styku s verejnosťou Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja sa vyjadril, že vôbec nevedel, že ide o Žida, pretože nevie, podľa akých znakov sa dá Žid rozoznať. “ Niekoľko desiatok článkov o tom, ako nenávistne na sociálnych sieťach vystupujú členovia, prípadne prívrženci Kotlebovej strany, vo svojich článkoch popísal aj oceňovaný bloger Ján Benčík. Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásil", "letákov", "Mizíka", "status", "odsúdil", "pokrikoval", "prejav", "Denníka N", "článkoch"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/164704/marian-kotleba-stat-chrani-ciganskych-parazitov/", "https://domov.sme.sk/c/6799608/ciganski-paraziti-z-kotlebovho-letaku-sudu-neprekazaju.html", "https://domov.sme.sk/c/20830031/stanislav-mizik-vo-stvrtok-sa-zacina-pojednavanie.html", "https://img.joj.sk/rxn/8a0f5c53d8c3f793a330c87c441eecd5.jpg", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1915412_mazurek-si-na-sude-vypocul-trest-za-vyroky-v-radiu-na-adresu-romov", "https://www.youtube.com/watch?v=kR914TgpswE", "https://dennikn.sk/673968/styri-nepravdive-vyroky-z-mazurekovho-prejavu-o-islame-ktory-sa-siri-facebookom/", "https://dennikn.sk/200722/kotlebovci-predstavuju-zida-ukazali-zupnych-novinach/", "https://dennikn.sk/autor/jan-bencik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:41.306504+00:00"}
{"id": "vr17992", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17992", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...následne po stretnutí Gabriely Matečnej s farmármi v Košiciach, pozn.) sme my, na Úrade vlády, za mojej účasti stretli sa s oficiálnymi samosprávnymi organizáciami pôdohospodárov (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa 26. apríla 2018 stretla s farmármi v Košiciach. Na tomto stretnutí sa stretli nielen s ňou, ale aj s riaditeľom PPA Jurajom Kožuchom a šéfom krajskej polície Jurajom Leškom.", "analysis_paragraphs": ["Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa 26. apríla 2018 stretla s farmármi v Košiciach. Na tomto stretnutí sa stretli nielen s ňou, ale aj s riaditeľom PPA Jurajom Kožuchom a šéfom krajskej polície Jurajom Leškom."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["farmármi", "stretol", "Stretnutie", "Náhradné"], "url": ["https://kosice.korzar.sme.sk/c/20813563/farmari-si-to-vyjasnili-s-matecnou.html", "http://www.vlada.gov.sk/premier-peter-pellegrini-sa-stretol-s-predstavitelmi-rady-polnohospodarskych-a-potravinarskych-samosprav/?day=2018-06-01&art_datum_od=2018-05-20&art_datum_do=2018-05-20", "https://dennikn.sk/1107143/stretnutie-matecnej-s-poskodenymi-farmarmi-sa-opat-neuskutocnilo-tu-su-priciny/", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20813563/farmari-si-to-vyjasnili-s-matecnou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:18.771663+00:00"}
{"id": "vr34274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34274", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...maďarská politika treba veľmi vážne pozerať ako tá politika veľkého populizmu, ktorá často sa prejavuje aj tým, že máme dvoch kandidátov za Most-Híd, na kandidátke v Komárne, ktorí sú príslušníkmi extrémistických nacionalistických organizácií...  to sú známe mená, ktorí, o ktorých ospravedlňuje, tým, že sú mladí.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tieto informácie sa nám overiť nepodarilo.", "analysis_paragraphs": ["Tieto informácie sa nám overiť nepodarilo."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:07.315140+00:00"}
{"id": "vr31", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Pred 18 rokmi sme mali 778 tisíc seniorov, teraz už máme 1 065 tisíc sa vypláca, to znamená za ostatných osemnásť rokov, aj keď sme nerobili nejaké veľké parametrické úpravy, tak máme o tretinu viacej seniorov.", "statement_date": "2018-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Švejnu sa týka počtu starobných dôchodcov, ktorých vypláca Sociálna poisťovňa. Ročenka a údaje z webu Sociálnej poisťovne potvrdzujú, že výrok Ivana Švejnu je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Švejnu sa týka počtu starobných dôchodcov, ktorých vypláca Sociálna poisťovňa. Ročenka a údaje z webu Sociálnej poisťovne potvrdzujú, že výrok Ivana Švejnu je pravdivý."], "analysis_date": "2018-12-03", "analysis_sources": {"text": ["", "Údaje"], "url": ["https://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s", "https://www.socpoist.sk/pocet-vyplacanych-dochodkov--v-mesiacoch-/3150s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:49.108608+00:00"}
{"id": "vr17989", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17989", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...po dohode so mnou (ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pozn.) zrušila svoj zahraničný program, pretože mala vážne rokovania v Českej republike, otočila celú kolónu a vrátila sa naspäť na Slovensko, aby mohla dnes, v poobedňajších hodinách, rokovať s predstaviteľmi týchto malých farmárov (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Peter Pellegrini odkazuje na stretnutie ministerky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej so zástupcami farmárov z dňa 20. júna 2018. Podľa slov Petra Pellegriniho, sa ministerka na jeho želanie vrátila zo zahraničnej pracovnej cesty v Českej republike a stretla sa so zástupcami farmárov: \"vnímam situáciu veľmi pozorne, ktorá sa dnes deje. Na základe toho som požiadal podpredsedníčku vlády, aby zmenila svoj dnešný program, pretože mala dohodnutú medzinárodnú návštevu a stretnutie s (rezortným) kolegom z Českej republiky, dokonca aj s prijatím u pána (českého) premiéra.\" Zároveň však spomínaná zahraničná pracovná cesta nefiguruje v uznesení vlády SR, ktorým sa schvaľujú zahraničné pracovné cesty členov vlády a ostatných štátnych funkcionárov. V spomínanom dokumente sa nachádza len schválená zahraničná pracovná cesta ministerky Matečnej do Luxemburska dňa 18. júna 2018. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Peter Pellegrini odkazuje na stretnutie ministerky poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriely Matečnej so zástupcami farmárov z dňa 20. júna 2018. Podľa slov Petra Pellegriniho, sa ministerka na jeho želanie vrátila zo zahraničnej pracovnej cesty v Českej republike a stretla sa so zástupcami farmárov: \"vnímam situáciu veľmi pozorne, ktorá sa dnes deje. Na základe toho som požiadal podpredsedníčku vlády, aby zmenila svoj dnešný program, pretože mala dohodnutú medzinárodnú návštevu a stretnutie s (rezortným) kolegom z Českej republiky, dokonca aj s prijatím u pána (českého) premiéra.\" Zároveň však spomínaná zahraničná pracovná cesta nefiguruje v uznesení vlády SR, ktorým sa schvaľujú zahraničné pracovné cesty členov vlády a ostatných štátnych funkcionárov. V spomínanom dokumente sa nachádza len schválená zahraničná pracovná cesta ministerky Matečnej do Luxemburska dňa 18. júna 2018. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["stretnutie", "slov", "vrátila", "nefiguruje"], "url": ["http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerPure.jsp?Document=..%2F..%2FInput_text%2Fonline%2F18%2F06%2Ftbtbdsjk07f.dat_123700.1%40Fondy&QueryText=", "https://dennikn.sk/minuta/1157219/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/matecna-sa-predcasne-vratila-domov-stretol-sa-s-nou-napokon-len-jeden-farmar.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-16861?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:30.632538+00:00"}
{"id": "vr33282", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33282", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Na Štatistickom úrade Slovenskej republiky, čo dúfam nikto nebude spochybňovať z hľadiska objektivity a našiel som tam, že za obdobie vlády Ivety Radičovej našej vlády bol počet nezamestnaných na začiatku 388 tisíc a na konci marca, kedy sme vládu odovzdávali na konci marca 2012 bol 380 tisíc. To znamená, že počet nezamestnaných podľa štatistík na Štatistickom úrade klesol.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál sa pri údajoch o počte nezamestnaných odvoláva na Štatistický úrad SR. Číslam, ktoré v relácii opakovane cituje, zodpovedajú údaje za kvartály. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál sa pri údajoch o počte nezamestnaných odvoláva na Štatistický úrad SR. Číslam, ktoré v relácii opakovane cituje, zodpovedajú údaje za kvartály. Jeho výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["zverejňuje", "2010", "2012", "2010"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24138", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=20900"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:41.803771+00:00"}
{"id": "vr27071", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27071", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Quatro a Trianagel sú spoločnosti vlastnené bankou a majú 1,3 milióna ľudí (zákazníkov, pozn.).", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014). Je pravdou, že Quatro a Triangel patria pod VÚB banku od roku 2006 . Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel v roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel )neuvádzajú počet zákazníkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nA. Kiska na svojej stránke uvádza:\n\n\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"\n\nPodľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu.\n\nConsumer Finance Holding jediný akcionár spoločností Quatro, a.s. (v ktorej sa nachádza aj Triangel), TatraCredit, a.s., Q-car, a.s., Slovenská požičovňa, a.s. a Slovenské kreditné karty, a.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok o počte 1,3 milióna zákazníkov, ktorí využívajú služby Quatro a Triangel, sme overovali už v Online rozhovore SME (27. februára 2014). Je pravdou, že Quatro a Triangel patria pod VÚB banku od roku 2006 . Kiska má pravdepodobne na mysli súčet zákazníkov od založenia Quatro a Triangel v roku 1996. V tomto prípade však výrok nevieme overiť, keďže nemáme k dispozícii všetky výročné správy od založenia firiem, ale len výročné správy od roku 2007, keď už Quatro a Triangel boli pod VÚB. Výročné správy však neuvádzajú presný počet zákazníkov divízií Quatro a Triangel. Ani stránky týchto produktov ( Quatro a Triangel )neuvádzajú počet zákazníkov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "A. Kiska na svojej stránke uvádza:", "\"Najúspešnejšie zo spoločností, Triangel a Quatro, som založil v roku 1996. Svoje finančné služby poskytli počas svojej histórie viac ako 1 miliónu ľudí a na slovenskom trhu sa stali najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami.\"", "Podľa Výročnej správy divízie Quatro 2012 (v ktorej sa nachádza aj Triangel), nie je zrejmé koľko zákazníkov do dnešného dňa opätovne využíva služby Quatra a Triangelu.", "Consumer Finance Holding jediný akcionár spoločností Quatro, a.s. (v ktorej sa nachádza aj Triangel), TatraCredit, a.s., Q-car, a.s., Slovenská požičovňa, a.s. a Slovenské kreditné karty, a."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Online rozhovore SME", "2006", "výročné správy", "Quatro", "Triangel", "správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/452/online-rozhovory-s-prezidentskymi-kandidatmi", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vub-za-triangel-quatro-zaplati-17-miliardy-korun.html", "https://www.cfh.sk/spolocnost/vyrocnespravy", "http://www.quatro.sk/o-nas/1820", "http://www.triangel.sk/", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&ved=0CDcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.quatro.sk%2Ffile_download%3Ffile%3D2109&ei=DGUMU6CzCqKK4ASNv4GgDQ&usg=AFQjCNHmOAKH0QvcPbvpcie9rIzkABBPbw&sig2=mVGJx1JKykQqxPTDei_fkA"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:49.873442+00:00"}
{"id": "45148", "numeric_id": 45148, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45148", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ľudia, ktorí išli zo zahraničia na Slovensko, čo išli v autobusoch, museli ísť povinne do karantény alebo v lietadle. Museli ísť povinne do karantény, štátnej karantény na 2 týždne, kým sa zistilo, že teda naozaj sú negatívni, až potom mohli sa slobodne pohybovať po Slovensku. Bohužiaľ Pellegrini rozhodol, že ľudia, ktorí idú individuálne autami na Slovensko prichádzajú, tak tým, že sme povedali ibaže choďte teraz do domácej karantény.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho nariadila 12. marca povinnú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili na Slovensko. Tí z nich, ktorí sa vrátili do krajiny po vlastnej osi, mohli karanténu absolvovať doma. Tí, ktorých domov dopravilo Ministerstvo zahraničných vecí - lietadlom či autobusmi - museli zostať 14 dní v štátnych zariadeniach. Igor Matovič prebral vládu 21. marca 2020. O dva týždne jeho vláda sprísnila opatrenie a nariadila štátnu karanténu (s výnimkami) všetkým, ktorí sa vrátia na Slovensko - teda aj tým, ktorí prídu späť bez pomoci štátu. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho nariadila 12. marca povinnú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili na Slovensko. Tí z nich, ktorí sa vrátili do krajiny po vlastnej osi, mohli karanténu absolvovať doma. Tí, ktorých domov dopravilo Ministerstvo zahraničných vecí - lietadlom či autobusmi - museli zostať 14 dní v štátnych zariadeniach. Igor Matovič prebral vládu 21. marca 2020. O dva týždne jeho vláda sprísnila opatrenie a nariadila štátnu karanténu (s výnimkami) všetkým, ktorí sa vrátia na Slovensko - teda aj tým, ktorí prídu späť bez pomoci štátu. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["nariadila", "museli", "prebral", "nariadila"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/premier-letiska-budu-zatvorene-zavadzaju-sa-docasne-hranicne-kontroly/", "https://svet.sme.sk/c/22362160/koronavirus-zavrete-hranice-uvaznili-slovakov-vo-svete.html?ref=av-left", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-24-03-2016-do-20-03-2020/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=karantena-je-od-6-aprila-povinna-aj-pre-osoby-prichadzajuce-zo-zahranicia-individualne-ktore-hranicne-priechody-su-urcene-pre-individualnu-osobnu-dopravu-a-pesich"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:40.673322+00:00"}
{"id": "48655", "numeric_id": 48655, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48655", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Dokonca sa uvažuje o tom, že toto bude trestný čin, že toto bude hodnotené ako teroristický čin.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Národná kriminálna agentúra (NAKA) po konzultácii s Úradom špeciálnej prokuratúry zmenila v pondelok 17. októbra právnu kvalifikáciu útoku pred LGBTI+ podnikom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Dovtedy tento trestný čin, pri ktorom boli 12. októbra zavraždení Matúš Horváth a Juraj Vankulič, vyšetrovali ako úkladnú vraždu z osobného motívu. Riaditeľ NAKA 14. októbra na tlačovej besede avizoval právne prekvalifikovanie vyšetrovaného skutku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPáchateľ po čine spáchal samovraždu a teda nie je možné ho stíhať. Pokiaľ by však niekoho usvedčili zo spolupáchateľstva, v prípade terorizmu danej osobe hrozí zreteľne vyšší trest. Rovnako vyšší trest hrozí aj pri schvaľovaní činu.", "analysis_paragraphs": ["Národná kriminálna agentúra (NAKA) po konzultácii s Úradom špeciálnej prokuratúry zmenila v pondelok 17. októbra právnu kvalifikáciu útoku pred LGBTI+ podnikom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Dovtedy tento trestný čin, pri ktorom boli 12. októbra zavraždení Matúš Horváth a Juraj Vankulič, vyšetrovali ako úkladnú vraždu z osobného motívu. Riaditeľ NAKA 14. októbra na tlačovej besede avizoval právne prekvalifikovanie vyšetrovaného skutku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Páchateľ po čine spáchal samovraždu a teda nie je možné ho stíhať. Pokiaľ by však niekoho usvedčili zo spolupáchateľstva, v prípade terorizmu danej osobe hrozí zreteľne vyšší trest. Rovnako vyšší trest hrozí aj pri schvaľovaní činu."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["zmenila", "vyšetrovali", "avizoval", "usvedčili"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/vrazdu-na-zamockej-ulici-preklasifikovali-na-teroristicky-utok-za-jeho-schvalovanie-hrozi-10-rokov-za-mrezami/", "https://www.webnoviny.sk/strelbu-na-zamockej-ulici-mozno-prekvalifikuju-na-terorizmus-vrah-zanechal-aj-list-na-rozlucku/", "https://domov.sme.sk/c/23033845/vrazda-na-zamockej-ma-prvky-terorizmu-pripadom-sa-zaobera-fbi-aj-europol.html", "https://dennikn.sk/3056372/vrazdu-na-zamockej-mozu-uznat-ako-terorizmus-za-schvalovanie-by-hrozilo-dlhe-vazenie/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:34.932686+00:00"}
{"id": "vr30450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30450", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prišli na stôl poslanca ako sa hovorí, resp. na mail a chcem povedať, že podľa článku 79. Ústavy je v poslednej správe, že preto je chránený, aby jeho zdroje všetky boli chránené a preto sa mohli všetci ľudia, ktorí majú pocit, že je porušovaná demokracia alebo ústavné zriadenie, sa na poslancov mohli obracať. Toto je naša základná úloha z Ústavy.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Čl. 79 Ústavy SR ( .pdf ) hovorí: Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.", "analysis_paragraphs": ["Čl. 79 Ústavy SR ( .pdf ) hovorí: Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": [".pdf"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=12045&FileName=92-z460&Rocnik=1992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:20.478093+00:00"}
{"id": "vr35980", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35980", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "Ďalej je tu nezamestnanosť ako dôsledok trvalej, to je tých zhruba 10, 11 , ktorí tu boli stále, niečo bolo dovezené zo zahraničia, niečo padlo teraz.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Dlhodobá nezamestnanosť nie je v súčasnosti 10 alebo 11 percent, ale 7,52 .", "analysis_paragraphs": ["Dlhodobá nezamestnanosť nie je v súčasnosti 10 alebo 11 percent, ale 7,52 ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["7,52"], "url": ["http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:13.618651+00:00"}
{"id": "vr31720", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31720", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Cargo, keď takmer skrachovalo. Jeho šéf dostal 154 000 odstupné.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník Pravda 24. septembra 2010 informoval, že bývalý šéf stratového Carga Matej Augustín (nominant Smeru) získal odstupné 154 tisíc eur.", "analysis_paragraphs": ["Denník Pravda 24. septembra 2010 informoval, že bývalý šéf stratového Carga Matej Augustín (nominant Smeru) získal odstupné 154 tisíc eur."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "Aktualne.sk", "Zelpage.cz", "Vlaky.net"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/manazeri-zeleznic-dostali-opat-zlate-padaky-fmf-/sk_domace.asp?c=A100924_144548_sk_domace_p58", "http://aktualne.atlas.sk/vlada-podrzi-cargo-nad-vodou-vyse-stomilionmi-eur/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.zelpage.cz/zpravy/7954", "http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3833-Rok-zmien-2011-ZSSK-Cargo-prepusta-nezamestnanych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:11.416727+00:00"}
{"id": "vr37661", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37661", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Živnostníci majú špecifické postavenie oproti štandardnému zamestnancovi. Nemajú ani zďaleka také výhody ako zamestnanci napríklad zo Zákonníka práce, či už ide o odstupné alebo čerpanie práceneschopnosti, živnostník si to častokrát vôbec nemôže dovoliť, navyše nesie všetky riziká zákazok sám, sám si vedie účtovníctvo, no a množstvo povinností.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fungovanie živnostníkov upravuje Živnostenský zákon , ktorý o veciach ako odstupné alebo práceneschopnosť pochopiteľne nehovorí - tie vyplývajú zo zamestnaneckého pomeru. Kým živnostníci nemajú zamestnanecké výhody a musia počítať s rizikom nedostatku zákazok, podľa prepočtu PAS (.pdf) z roku 2008 majú o viac ako tretinu vyšší disponzibilný príjem ako zamestnanec.", "analysis_paragraphs": ["Fungovanie živnostníkov upravuje Živnostenský zákon , ktorý o veciach ako odstupné alebo práceneschopnosť pochopiteľne nehovorí - tie vyplývajú zo zamestnaneckého pomeru. Kým živnostníci nemajú zamestnanecké výhody a musia počítať s rizikom nedostatku zákazok, podľa prepočtu PAS (.pdf) z roku 2008 majú o viac ako tretinu vyšší disponzibilný príjem ako zamestnanec."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["Živnostenský zákon", "prepočtu PAS"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zivnostensky-zakon/", "http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_nazory_29072008_analyza.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:02.446101+00:00"}
{"id": "vr38013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38013", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Verejná voľba je bežná v iných parlamentoch na svete. Je bežná v Dánsku, je bežná v Írsku.", "statement_date": "2011-04-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovací poriadok dánskeho parlamentu (.pdf) hovorí o spôsobe volenia v parlamente: \"§ 35 (1) In all cases in which the President has reason toconsider the outcome of a vote taken for granted inadvance, he is authorized to declare a question putto the vote – however excepting the final passing ofa Bill or another independent proposal – decidedwithout a vote, unless seventeen Members requestthat such a vote be taken. Incidentally, votes aretaken either by means of a voting machine, bycounting the Members who have risen from theirseats, or by roll-call. (2) Usually, votes are taken by means of a votingmachine which indicates who vote for the Bill, whovote against it and who abstain from voting as wellas who are absent. The result of the voting is keptin the Archives of the Folketing. If the Presidentso decides, it will be recorded in the minutes of thedebates in the Chamber how each Member hasvoted. This also applies if seventeen Members haverequested it in writing before the vote is taken, un-less the Folketing by an ordinary vote taken at thesuggestion of the President decides otherwise. (3) If the voting machine cannot be used, a vote istaken by the President’s calling upon the Membersto rise from their seats in order to indicate that theyvote for or against the Bill or to indicate that theyvote neither for nor against.\" V skratke to hovorí, že \"zvyčajne\" sa volí prostredníctvom hlasovacieho zariadenia, ktoré ukáže kto a ako hlasoval. V rokovacom poriadku Írskeho parlamentu sme detaily o spôsobe hlasovania nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok dánskeho parlamentu (.pdf) hovorí o spôsobe volenia v parlamente: \"§ 35 (1) In all cases in which the President has reason toconsider the outcome of a vote taken for granted inadvance, he is authorized to declare a question putto the vote – however excepting the final passing ofa Bill or another independent proposal – decidedwithout a vote, unless seventeen Members requestthat such a vote be taken. Incidentally, votes aretaken either by means of a voting machine, bycounting the Members who have risen from theirseats, or by roll-call. (2) Usually, votes are taken by means of a votingmachine which indicates who vote for the Bill, whovote against it and who abstain from voting as wellas who are absent. The result of the voting is keptin the Archives of the Folketing. If the Presidentso decides, it will be recorded in the minutes of thedebates in the Chamber how each Member hasvoted. This also applies if seventeen Members haverequested it in writing before the vote is taken, un-less the Folketing by an ordinary vote taken at thesuggestion of the President decides otherwise. (3) If the voting machine cannot be used, a vote istaken by the President’s calling upon the Membersto rise from their seats in order to indicate that theyvote for or against the Bill or to indicate that theyvote neither for nor against.\" V skratke to hovorí, že \"zvyčajne\" sa volí prostredníctvom hlasovacieho zariadenia, ktoré ukáže kto a ako hlasoval. V rokovacom poriadku Írskeho parlamentu sme detaily o spôsobe hlasovania nenašli."], "analysis_date": "2011-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok dánskeho parlamentu", "rokovacom poriadku Írskeho parlamentu"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:12lQbqxnZiYJ:www.ft.dk/%7E/media/Pdf_materiale/Pdf_publikationer/English/Standing_Orders_of_the_Folketing%2520pdf.ashx+folketing+standing+order&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk", "http://www.oireachtas.ie/documents/proceduraldocuments/StandingOrders2007_English_and_Irish.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:06.856778+00:00"}
{"id": "vr31143", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31143", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Spoločnosť, ktorá tam bola zaháčkovaná (v daňovej správe- Novitech pozn.), ktorá sa tam dostala nevýhodnou zmluvou pre štát, ešte za vlády Vladimíra Mečiara...", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky Novitech Tax, s.r.o. firma od roku 1994 kontinuálne vyvíjala informačný systém APV DIS (od roku 2012 IS RDS – Informačný Systém po Reforme Daňovej Správy) pre Daňové riaditeľstvo SR, ktorý je jedným z najvýznamnejších informačných systémov vyvíjaných pre štátnu správu a zároveň najrozsiahlejšou softvérovou aplikáciou v Slovenskej republike. Je teda pravda, že na informačný systém Daňového riaditeľstva vlastní autorské práva a že tieto vznikli ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Či sa Novitech k zákazke dostal nevýhodnou zmluvou pre štát nehodnotíme, keďže je to názor I. Mikloša.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky Novitech Tax, s.r.o. firma od roku 1994 kontinuálne vyvíjala informačný systém APV DIS (od roku 2012 IS RDS – Informačný Systém po Reforme Daňovej Správy) pre Daňové riaditeľstvo SR, ktorý je jedným z najvýznamnejších informačných systémov vyvíjaných pre štátnu správu a zároveň najrozsiahlejšou softvérovou aplikáciou v Slovenskej republike. Je teda pravda, že na informačný systém Daňového riaditeľstva vlastní autorské práva a že tieto vznikli ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Či sa Novitech k zákazke dostal nevýhodnou zmluvou pre štát nehodnotíme, keďže je to názor I. Mikloša."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Novitech"], "url": ["http://www.tax.novitech.sk/novitechtax/onas.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:25.152604+00:00"}
{"id": "43304", "numeric_id": 43304, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43304", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...výhody, ktorú Bielorusko má a to je to, že naozaj tam neplatia žiadne clá na dovoz tovaru z Ázie", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že Bielorusko podpísalo bilaterálne dohody o voľnom obchode s niekoľkými ázijskými krajinami, avšak nie so všetkými. Režim slobodného obchodu Bielorusko v súčasnosti uplatňuje s Azerbajdžanom, Arménskom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Kazachstanom, Moldavskom, Ruskom, Gruzínskom, Uzbekistanom a Turkmenistanom. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Režim voľného obchodu je jednou z najúčinnejších foriem medzinárodnej hospodárskej integrácie, pričom umožňuje zrušenie colných sadzieb a množstvových obmedzení v dvojstrannom obchode, okrem špecifických výrobkov. Bielorusko je súčasťou dvoch ázijských integračných celkov, vďaka ktorým uplatňuje režim slobodného obchodu. Jedným z nich je Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), v rámci ktorého bola 18. októbra 2011 podpísaná dohoda SNŠ, ktorú prijali Arménsko, Bielorusko, Kirgizsko, Kazachstan, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan a Ukrajina. V súlade s dohodou sa režim voľného obchodu vzťahuje aj na obchod s Gruzínskom. Druhým integračným celkom, ktorého súčasťou je Bielorusko, je Eurázijská hospodárska únia (EAEU), ktorá funguje od roku 2015 a bola podpísaná prezidentmi Ruskej federácie, Kazachstanu a Bieloruska. Neskôr do EAEU pristúpili aj Arménsko a Kirgizsko. V rámci EAEU sa poskytuje okrem slobody pohybu tovaru aj slobodný pohyb služieb, kapitálu a práce, ako aj koordinovaná, koherentná a spoločná politika v kľúčových odvetviach hospodárstva. Keďže EAEU je zároveň aj colnou úniou , Bielorusko v rámci obchodu s nečlenskými krajinami uplatňuje colné sadzby stanovené spoločným colným sadzobníkom. EAEU taktiež podpísala s viacerými krajinami samostatné dohody o voľnom obchode. Medzi takéto krajiny patrí Vietnam či Čína. Podľa Ministerstva zahraničných vecí Bieloruska v súčasnosti štáty EAEU rokujú o uzavretí dohody o voľnom obchode s Izraelom, Vietnamom, Singapurom, Iránom, Egyptom a Novým Zélandom.\n\nZdroj: Silk Road Briefing", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Bielorusko podpísalo bilaterálne dohody o voľnom obchode s niekoľkými ázijskými krajinami, avšak nie so všetkými. Režim slobodného obchodu Bielorusko v súčasnosti uplatňuje s Azerbajdžanom, Arménskom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Kazachstanom, Moldavskom, Ruskom, Gruzínskom, Uzbekistanom a Turkmenistanom. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Režim voľného obchodu je jednou z najúčinnejších foriem medzinárodnej hospodárskej integrácie, pričom umožňuje zrušenie colných sadzieb a množstvových obmedzení v dvojstrannom obchode, okrem špecifických výrobkov. Bielorusko je súčasťou dvoch ázijských integračných celkov, vďaka ktorým uplatňuje režim slobodného obchodu. Jedným z nich je Spoločenstvo nezávislých štátov (SNŠ), v rámci ktorého bola 18. októbra 2011 podpísaná dohoda SNŠ, ktorú prijali Arménsko, Bielorusko, Kirgizsko, Kazachstan, Moldavsko, Rusko, Tadžikistan a Ukrajina. V súlade s dohodou sa režim voľného obchodu vzťahuje aj na obchod s Gruzínskom. Druhým integračným celkom, ktorého súčasťou je Bielorusko, je Eurázijská hospodárska únia (EAEU), ktorá funguje od roku 2015 a bola podpísaná prezidentmi Ruskej federácie, Kazachstanu a Bieloruska. Neskôr do EAEU pristúpili aj Arménsko a Kirgizsko. V rámci EAEU sa poskytuje okrem slobody pohybu tovaru aj slobodný pohyb služieb, kapitálu a práce, ako aj koordinovaná, koherentná a spoločná politika v kľúčových odvetviach hospodárstva. Keďže EAEU je zároveň aj colnou úniou , Bielorusko v rámci obchodu s nečlenskými krajinami uplatňuje colné sadzby stanovené spoločným colným sadzobníkom. EAEU taktiež podpísala s viacerými krajinami samostatné dohody o voľnom obchode. Medzi takéto krajiny patrí Vietnam či Čína. Podľa Ministerstva zahraničných vecí Bieloruska v súčasnosti štáty EAEU rokujú o uzavretí dohody o voľnom obchode s Izraelom, Vietnamom, Singapurom, Iránom, Egyptom a Novým Zélandom.", "Zdroj: Silk Road Briefing"], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["režim", "slobody pohybu", "colnou úniou", "Podľa", "Silk Road Briefing"], "url": ["http://mfa.gov.by/en/foreign_trade/trade_regime/", "http://mfa.gov.by/en/organizations/membership/list/aa16658947a49c28.html", "http://mfa.gov.by/en/foreign_trade/trade_regime/", "http://mfa.gov.by/en/foreign_trade/trade_regime/", "https://www.silkroadbriefing.com/news/2019/02/12/china-russia-great-eurasian-partnership-development-track-eaeu-agree-regional-free-trade/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:55.586565+00:00"}
{"id": "vr36909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36909", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Nie sme šťastní z toho, že sa zvýšila daň o 1%, lebo aj to vedie k zdražovaniu, to treba povedať.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strednodobá predikcia (.pdf), ktorú zverejnila NBS, uvádza nasledovné: \"Vysoká inflácia v roku 2011 sa predpokladá v dôsledku rastu cien potravín, energií a zvyšovania spotrebných daní, DPH a zavedenia nových poplatkov.\" DPH nie je jediným faktorom zvyšovania cien, ale je pravda, že má na tom určitý podiel.", "analysis_paragraphs": ["Strednodobá predikcia (.pdf), ktorú zverejnila NBS, uvádza nasledovné: \"Vysoká inflácia v roku 2011 sa predpokladá v dôsledku rastu cien potravín, energií a zvyšovania spotrebných daní, DPH a zavedenia nových poplatkov.\" DPH nie je jediným faktorom zvyšovania cien, ale je pravda, že má na tom určitý podiel."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Strednodobá predikcia"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie/PREDIK/2010/P4Q-2010p.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:19.993441+00:00"}
{"id": "vr30641", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30641", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V rokoch 2006 až 2010 boli vždy príjmy ľudí a rast príjmov vyšší ako rast cien.", "statement_date": "2012-01-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve (\"príjmy ľudí\") a inflácie podľa metodiky HICP:", "analysis_paragraphs": ["Pri hodnotení výroku sme vychádzali z indexu reálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve (\"príjmy ľudí\") a inflácie podľa metodiky HICP:"], "analysis_date": "2012-01-09", "analysis_sources": {"text": ["eurostat", "ŠÚ SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tsieb060&tableSelection=1&footnotes=yes&labeling=labels&plugin=1", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5472&page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:15.173862+00:00"}
{"id": "vr25573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25573", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Interné výberové konania sú nie tajné výberové konania. Interné výberové konanie znamená, že sa vyberá zo zamestnancov ministerstva. 570 ľudí dostáva informáciu, že je voľné miesto na danú pozíciu a majú možnosť sa prihlásiť.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister správne tvrdí, že interné výberové konanie nie je tajné. Podľa služobného predpisu je vyhlasované. Na ministerstve pôdohospodárstva je zamestnaných 570 zamestnancov. Išlo teda v prípade interného výberového konania na Ministerstve pôdohospodárstva o 570 zamestnancov, ktorí podľa služobného predpisu dostávajú informáciu o vnútornom výberovom procese. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister správne tvrdí, že interné výberové konanie nie je tajné. Podľa služobného predpisu je vyhlasované. Na ministerstve pôdohospodárstva je zamestnaných 570 zamestnancov. Išlo teda v prípade interného výberového konania na Ministerstve pôdohospodárstva o 570 zamestnancov, ktorí podľa služobného predpisu dostávajú informáciu o vnútornom výberovom procese. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Služobný predpis", ".pdf", "výročnej správy"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=19&navID2=19&sID=23&id=1955", "http://old.minedu.sk/data/USERDATA/ATEMY/2009/400_st_sl_09_11_01.pdf", "http://www.mpsr.sk/index.php?navID=34&year=2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:29.102082+00:00"}
{"id": "vr32546", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32546", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Veď ja som predkladal ten istý pozmeňovací návrh (aby boli v nedeľu a sviatok zatvorené obchody, pozn.), pred rokom s pani poslankyňou Tomanovou. Vtedy za ten návrh hlasovali takmer všetci poslanci Smeru", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Július Brocka a Viera Tomanová predložili pozmeňovací návrh k novele zákonníka práce každý zvlášť. Ani v jednom tomto pozmeňovacom návrhu nie je spomenuté zatvorenie obchodov v nedeľu alebo počas sviatkov.\n\nPozmeňovací návrh Júliusa Brocku nájdete tu . (návrh prešiel jednohlasne)\n\nPozmeňovací návrh Viery Tomanovej nájdete tu . (návrh neprešiel)\n\nPreto hodnotíme výrok Júliusa Brocku ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Július Brocka a Viera Tomanová predložili pozmeňovací návrh k novele zákonníka práce každý zvlášť. Ani v jednom tomto pozmeňovacom návrhu nie je spomenuté zatvorenie obchodov v nedeľu alebo počas sviatkov.", "Pozmeňovací návrh Júliusa Brocku nájdete tu . (návrh prešiel jednohlasne)", "Pozmeňovací návrh Viery Tomanovej nájdete tu . (návrh neprešiel)", "Preto hodnotíme výrok Júliusa Brocku ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["novele zákonníka práce", "tu", "tu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=340", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358135", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:46.536213+00:00"}
{"id": "44274", "numeric_id": 44274, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44274", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Keby to myslel vážne, tak sme sa mohli dohodnúť, ale kvôli tomu sme sa nedohodli s Mostom lebo on nepustil ruku Smeru, to znamená že on (Béla Bugár, pozn.) nepovedal, že nepôjde so Smerom.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. Keďže tie interné a z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdennie Gyulu Bárdosa ako neoveriteľné. Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS. Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo , podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali . Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť. Most, naopak, hovorí , že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana. V septembri 2019 sa Béla Bugár nechcel vyjadrovať k povolebnej spolupráci, vylúčil z nej iba strany ĽSNS a Vlasť. Spoluprácu so Smerom nevylúčil ani v rozhovore pre DenníkN 31. októbra. Urobil tak až 12. januára 2020 v relácii Na telo. Tlačový tajomník MKS Róbert Králik pre Demagóg.SK uviedol, že z ich strany je tvrdenie pravdivé, no pripúšťa, že zo strany verejnosti je neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. Keďže tie interné a z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdennie Gyulu Bárdosa ako neoveriteľné. Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS. Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo , podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali . Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť. Most, naopak, hovorí , že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana. V septembri 2019 sa Béla Bugár nechcel vyjadrovať k povolebnej spolupráci, vylúčil z nej iba strany ĽSNS a Vlasť. Spoluprácu so Smerom nevylúčil ani v rozhovore pre DenníkN 31. októbra. Urobil tak až 12. januára 2020 v relácii Na telo. Tlačový tajomník MKS Róbert Králik pre Demagóg.SK uviedol, že z ich strany je tvrdenie pravdivé, no pripúšťa, že zo strany verejnosti je neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["rokovali", "dohodli", "odmietlo", "odmietala", "pokračovali", "podmienili", "opísala", "hovorí", "vylúčil", "relácii"], "url": ["https://dennikn.sk/1558864/most-hid-a-smk-sa-nedohodli-na-kandidatke-ani-na-lidrovi-davaju-si-posledny-pokus/?ref=in", "https://domov.sme.sk/c/22239418/koalicni-most-pojde-do-volieb-na-spolocnej-kandidatke-aj-s-smk.html", "https://dennikn.sk/1627860/smk-potopilo-spolocnu-madarsku-kandidatku-na-dalsie-dohody-uz-zrejme-nebude-cas-ani-vola/", "https://domov.sme.sk/c/22239418/koalicni-most-pojde-do-volieb-na-spolocnej-kandidatke-aj-s-smk.html", "https://domov.sme.sk/c/22245612/pat-stran-madarskej-mensiny-rokovalo-o-postupe-vo-volbach-pokracuju-v-pondelok.html", "https://dennikn.sk/minuta/1637326/?ref=in", "https://www.aktuality.sk/clanok/737404/pat-v-dohode-madarskych-stran-most-odmietol-vylucit-dalsiu-koaliciu-so-smerom-sd/", "https://www.aktuality.sk/clanok/737404/pat-v-dohode-madarskych-stran-most-odmietol-vylucit-dalsiu-koaliciu-so-smerom-sd/", "https://domov.sme.sk/c/22224099/most-hid-ma-podla-bugara-na-to-aby-sa-dostal-do-parlamentu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/755101/bela-bugar-o-ficovi-bolo-by-dobre-ak-by-po-volbach-v-politike-skoncil/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:53.353190+00:00"}
{"id": "vr14718", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14718", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes tam bol aj Tusk (na Macedónskej hranici, pozn.) a je neviem o tom ,že by boli nejaké voľby v Poľsku.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes naozaj Macedósko navštívil s agendou Európskej imigračnej politiky.Podľa dostupných informácií však počas návštevy krajiny nebol priamo na hranici, tak ako Fico . V najbližšom čase sa žiadne voľby v Poľsku nekonajú, Donald Tusk však v súčastnosti v Poľsku nezastáva žiadnu štátnickú pozíciu a návštevu Macedónska mal ako predseda Európskej rady už dlhšie na programe . Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes naozaj Macedósko navštívil s agendou Európskej imigračnej politiky.Podľa dostupných informácií však počas návštevy krajiny nebol priamo na hranici, tak ako Fico . V najbližšom čase sa žiadne voľby v Poľsku nekonajú, Donald Tusk však v súčastnosti v Poľsku nezastáva žiadnu štátnickú pozíciu a návštevu Macedónska mal ako predseda Európskej rady už dlhšie na programe . Výrok Roberta Fica hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["navštívil", "Fico", "programe"], "url": ["http://www.mia.mk/en/Inside/RenderSingleNewsNewsCategory/61/133057284", "https://dennikn.sk/387571/fico-zaletel-do-macedonska-tlacovku-utecencami-pozadi/", "http://www.independent.mk/articles/28282/EC+President+Donald+Tusk+Visiting+Macedonia+Next+Week"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:42.662318+00:00"}
{"id": "vr36090", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36090", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Boli ďalšie významné sviatky, bolo Slovenské národné povstanie. Na Slovenskom národnom povstaní v Banskej Bystrici boli vystúpenia a pani Radičová dala prednosť kremnickým gagom...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Iveta Radičová sa v deň osláv 66. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici zúčastnila na pietnom akte pred slávnostným zhromaždením. Položila veniec k pamätníku SNP a následne sa presunula do Kremnice , kde si položením kytice kvetov uctila pamiatku SNP. V Kremnici sa zúčastnila festivalu Kremnické gagy . Uviedla, že na slávnostnom zhromaždení sa nezúčastní, keďže si pamiatku SNP uctila a s prejavom vystúpila v piatok, keď na Úrade vlády SR prijala veteránov SNP a odovzdala im medaily Milana Rastislava Štefánika.", "analysis_paragraphs": ["Iveta Radičová sa v deň osláv 66. výročia vypuknutia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici zúčastnila na pietnom akte pred slávnostným zhromaždením. Položila veniec k pamätníku SNP a následne sa presunula do Kremnice , kde si položením kytice kvetov uctila pamiatku SNP. V Kremnici sa zúčastnila festivalu Kremnické gagy . Uviedla, že na slávnostnom zhromaždení sa nezúčastní, keďže si pamiatku SNP uctila a s prejavom vystúpila v piatok, keď na Úrade vlády SR prijala veteránov SNP a odovzdala im medaily Milana Rastislava Štefánika."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["Radičová", "následne sa presunula do Kremnice", "Kremnické gagy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/22325/predsednicka-vlady-sr-iveta-radicova-si-uctila-pamiatku-snp-v-banskej-bystrici-a-v-kremnici.php", "http://www.pluska.sk/slovensko/spolocnost/na-oslavu-66-vyrocia-snp-prislo-az-2500-lud.html", "http://www.google.com/url?sa=t&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CBIQFjAA&url=http://aktualne.centrum.sk/kultura/festivaly/clanek.phtml?id=1215004&rct=j&q=iveta%20radicova%20kremnicke%20gagy&ei=YinHTPf4KY-VswbZ5KTfDQ&usg=AFQjCNE2MD7AM1nAP-D-bxoF7"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:41.269178+00:00"}
{"id": "vr15274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15274", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "On (Bašternák, pozn.)  ho prenajíma (byt premiérovi Ficovi v Bonaparte, pozn.) ako fyzická osoba.", "statement_date": "2016-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Komplex Bonaparte, kde má prenajatý byt aj premiér Robert Fico, je podľa Transparency International na základe údajov z katastra majetkom cyperskej firmy Enidez Holdings, pričom byty majú rôznych vlastníkov. Podľa informácií Transparecny International , ako aj na základe informácií SME je pravdou, že premiér prenajíma byt od Ladislava Bašternáka ako od fyzickej osoby, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Komplex Bonaparte, kde má prenajatý byt aj premiér Robert Fico, je podľa Transparency International na základe údajov z katastra majetkom cyperskej firmy Enidez Holdings, pričom byty majú rôznych vlastníkov. Podľa informácií Transparecny International , ako aj na základe informácií SME je pravdou, že premiér prenajíma byt od Ladislava Bašternáka ako od fyzickej osoby, preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Transparecny International", "SME", "stránok", "N-BONAPARTE", "TV Markíza", "denník N"], "url": ["http://www.transparency.sk/sk/ktore-nehnutelnosti-vlastnia-firmy-z-danovych-rajov-na-slovensku-pozrite-si-zoznam/", "http://domov.sme.sk/c/6565501/fico-pre-luxusny-byt-ukazal-prijmy-svojej-rodiny.html", "http://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Ba%9Atern%E1k&MENO=Ladislav&SID=0&T=f0&R=1", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=202040&SID=2&P=1", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1831156_kalinak-s-ficom-zobrali-od-basternaka-uplatok-tvrdi-opozicia", "https://dennikn.sk/479441/rajtar-sas-kauze-basternak-nemoze-byt-nahoda-ze-zlyhali-uplne-vsetci/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:48.498629+00:00"}
{"id": "49519", "numeric_id": 49519, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49519", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Rokovania o mieri sa môžu začať zajtra. Základný predpoklad je, aby mier chcel agresor, to znamená Ruská federácia. Ja len citujem vyjadrenia samotného prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina spred dvoch troch týždňov, ktorý v tom, ako veľmi známom interview pre amerického amerického redaktora povedal, citujem Nenastala tá chvíľa, aby sme začali rokovať o mieri, hovorí Vladimír Putin, pretože ciele ruskej vojny na Ukrajine nie sú dosiahnuteľné.", "statement_date": "2024-03-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ivan Korčok hovorí o rozhovore amerického reportéra Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom zo 6. februára 2024, v ktorom Putin opakoval nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine. Počas rozhovoru Putin hovoril, že Rusko je pripravené na mierové rokovania, avšak spochybňoval, či je s kým vyjednávať a či dokáže získať garancie. Povedal zároveň, že na Ukrajine nesplnili svoje ciele, medzi nimi denaficikáciu. USA odkázal, že môžu rokovať, ak prestanú posielať zbrane na Ukrajinu. V decembri 2023 Putin povedal, že mier na Ukrajine bude, keď dosiahnu svoje ciele - denaficikáciu, demilitarizáciu a neutrálny status Ukrajiny.\n\nVladimir Putin v rozhovore s Carlsonom Tuckerom povie, že Rusko je pripravené o mieri rokovať (0:41:05 ), ale zároveň sa pýta, s kým a aké by boli garancie, pričom si sám odpovedá, že žiadne.\n\nHovorí, že na Ukrajine zatiaľ neboli dosiahnuté ruské ciele ( 0:53:52 ): „Nedosiahli sme zatiaľ svoje ciele, pretože jedným z nich je denacifikácia. To znamená zákaz všetkých neonacistických hnutí.”\n\nCarlson sa spýta ( 1:02:38 ), či bude mier a či budú mierové rozhovory. Putin najprv v odpovedi vysvetľuje, prečo a ako mierové rokovania zlyhali. Šíri pritom nepravdivé informácie, ktoré vyvrátili medzi inými aj agentúra AP , Politico , BBC a Euronews .\n\nPutin hovorí, že na Ukrajine nie je s kým vyjednávať, keďže Zelenskyj zakázal vyjednávanie s Ruskom. Nie je to pravda, Zelenskyj vydal prezidentský dekrét , ktorý zakazuje vyjednávanie s Putinom, nie s Ruskom. Carlson odpovie, že má jednať s americkým prezidentom. Na to Putin neskôr ( 1:06:36 ) reaguje:\n\nPoviem vám, čo hovoríme na túto otázku a čo sprostredkovávame vedeniu USA: “Ak naozaj chcete, aby boje prestali, musíte prestať dodávať zbrane. Do niekoľkých týždňov bude koniec. Potom sa môžeme dohodnúť na podmienkach.”\n\nKu koncu rozhovoru odpovedá na otázku, či nechce kooperovať so Spojenými štátmi americkými a dohodnúť sa na podmienkach. Putin zopakuje ( 1:58:40 ), že neodmietajú sa rozprávať a neodmietajú vyjednávania, Ukrajinu označí za satelitný štát USA.\n\nVladimir Putin vyjadril počas výročnej tlačovej konferencie 14. decembra 2023: „Mier bude, keď dosiahneme svoje ciele.“ Ako ciele uviedol denacifikáciu, demilitarizáciu a neutrálny status Ukrajiny.", "analysis_paragraphs": ["Ivan Korčok hovorí o rozhovore amerického reportéra Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom zo 6. februára 2024, v ktorom Putin opakoval nepravdivé informácie o vojne na Ukrajine. Počas rozhovoru Putin hovoril, že Rusko je pripravené na mierové rokovania, avšak spochybňoval, či je s kým vyjednávať a či dokáže získať garancie. Povedal zároveň, že na Ukrajine nesplnili svoje ciele, medzi nimi denaficikáciu. USA odkázal, že môžu rokovať, ak prestanú posielať zbrane na Ukrajinu. V decembri 2023 Putin povedal, že mier na Ukrajine bude, keď dosiahnu svoje ciele - denaficikáciu, demilitarizáciu a neutrálny status Ukrajiny.", "Vladimir Putin v rozhovore s Carlsonom Tuckerom povie, že Rusko je pripravené o mieri rokovať (0:41:05 ), ale zároveň sa pýta, s kým a aké by boli garancie, pričom si sám odpovedá, že žiadne.", "Hovorí, že na Ukrajine zatiaľ neboli dosiahnuté ruské ciele ( 0:53:52 ): „Nedosiahli sme zatiaľ svoje ciele, pretože jedným z nich je denacifikácia. To znamená zákaz všetkých neonacistických hnutí.”", "Carlson sa spýta ( 1:02:38 ), či bude mier a či budú mierové rozhovory. Putin najprv v odpovedi vysvetľuje, prečo a ako mierové rokovania zlyhali. Šíri pritom nepravdivé informácie, ktoré vyvrátili medzi inými aj agentúra AP , Politico , BBC a Euronews .", "Putin hovorí, že na Ukrajine nie je s kým vyjednávať, keďže Zelenskyj zakázal vyjednávanie s Ruskom. Nie je to pravda, Zelenskyj vydal prezidentský dekrét , ktorý zakazuje vyjednávanie s Putinom, nie s Ruskom. Carlson odpovie, že má jednať s americkým prezidentom. Na to Putin neskôr ( 1:06:36 ) reaguje:", "Poviem vám, čo hovoríme na túto otázku a čo sprostredkovávame vedeniu USA: “Ak naozaj chcete, aby boje prestali, musíte prestať dodávať zbrane. Do niekoľkých týždňov bude koniec. Potom sa môžeme dohodnúť na podmienkach.”", "Ku koncu rozhovoru odpovedá na otázku, či nechce kooperovať so Spojenými štátmi americkými a dohodnúť sa na podmienkach. Putin zopakuje ( 1:58:40 ), že neodmietajú sa rozprávať a neodmietajú vyjednávania, Ukrajinu označí za satelitný štát USA.", "Vladimir Putin vyjadril počas výročnej tlačovej konferencie 14. decembra 2023: „Mier bude, keď dosiahneme svoje ciele.“ Ako ciele uviedol denacifikáciu, demilitarizáciu a neutrálny status Ukrajiny."], "analysis_date": "2024-04-03", "analysis_sources": {"text": ["rozhovore", "(0:41:05", "0:53:52", "1:02:38", "agentúra AP", "Politico", "BBC", "Euronews", "prezidentský dekrét", "1:06:36", "1:58:40", "výročnej tlačovej konferencie", "ciele"], "url": ["https://tuckercarlson.com/the-vladimir-putin-interview/", "https://youtu.be/fOCWBhuDdDo?si=lUq4J2y8W9uAWDsS&t=2465", "https://youtu.be/fOCWBhuDdDo?si=SNgJNl9c5O9YFhcl&t=3232", "https://youtu.be/fOCWBhuDdDo?si=Fu9klXSYdGGlibEi&t=3758", "https://apnews.com/article/russia-putin-carlson-interview-ukraine-war-5dbcda4543ca82261d34f4372bc36949", "https://www.politico.eu/article/lies-truth-vladimir-putin-interview-tucker-carlson/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-68255302", "https://www.euronews.com/my-europe/2024/02/09/vladimir-putins-controversial-tucker-carlson-interview-fact-checked", "https://www.politico.eu/article/lies-truth-vladimir-putin-interview-tucker-carlson/", "https://youtu.be/fOCWBhuDdDo?si=C4jNsDChSWAQY4rm&t=3996", "https://youtu.be/fOCWBhuDdDo?si=Ne6KjIns_zBjjk1C&t=7120", "http://www.en.kremlin.ru/events/president/transcripts/72994#:~:text=There%20will%20be%20peace%20when%20we%20achieve%20our%20goals", "http://www.en.kremlin.ru/events/president/transcripts/72994#:~:text=I%C2%A0would%20like%20to%C2%A0remind%20you%20how%20we%20formulated%20them%3A%20denazification%2C%20demilitarisation%2C%20and%C2%A0a%C2%A0neutral%20status%20for%C2%A0Ukraine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:44.500573+00:00"}
{"id": "vr28254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28254", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Zrejme každý Bratislavčan zachytil správu, a možno sa aj potešil, že žije v piatom najbohatšom regióne.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európsky štatistický úrad Eurostat vydal dňa 27. februára 2014 porovnanie prosperity regiónov EÚ za rok 2011 (. pdf ). Prosperitu 272 porovnávaných regiónov stanovil na základe úrovne hrubého domáceho produktu (HDP) v parite s kúpnou silou obyvateľov. Bratislavský kraj sa spomedzi všetkých európskych regiónov umiestnil na piatom mieste za regiónmi Vnútorný Londýn, Luxembursko, Brusel a Hamburg. Výrok tak považujeme za pravdivý. V rovnakom porovnaní za rok 2009 vydanom 13. marca 2012 sa Bratislavský kraj umiestnil takisto na piatom mieste so 178 % európskeho priemeru. Správu zachytil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo . Tá ho však zjavne nepotešila. Bratislava podľa jeho názoru rozhodne nepatrí medzi tie najbohatšie regióny Európskej únie. Mechanizmus výpočtu nie je dobre nastavený a tak práve vďaka podobným štatistikám prichádza kraj o možnosti čerpania veľkej časti európskych zdrojov.", "analysis_paragraphs": ["Európsky štatistický úrad Eurostat vydal dňa 27. februára 2014 porovnanie prosperity regiónov EÚ za rok 2011 (. pdf ). Prosperitu 272 porovnávaných regiónov stanovil na základe úrovne hrubého domáceho produktu (HDP) v parite s kúpnou silou obyvateľov. Bratislavský kraj sa spomedzi všetkých európskych regiónov umiestnil na piatom mieste za regiónmi Vnútorný Londýn, Luxembursko, Brusel a Hamburg. Výrok tak považujeme za pravdivý. V rovnakom porovnaní za rok 2009 vydanom 13. marca 2012 sa Bratislavský kraj umiestnil takisto na piatom mieste so 178 % európskeho priemeru. Správu zachytil aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo . Tá ho však zjavne nepotešila. Bratislava podľa jeho názoru rozhodne nepatrí medzi tie najbohatšie regióny Európskej únie. Mechanizmus výpočtu nie je dobre nastavený a tak práve vďaka podobným štatistikám prichádza kraj o možnosti čerpania veľkej časti európskych zdrojov."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "pdf", "porovnaní", "Frešo"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/248164/bratislava-je-piatym-najbohatsim-regionom-v-eu-informuje-eurostat/", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/1-27022014-AP/EN/1-27022014-AP-EN.PDF", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/bratislavsky-region-je-piaty-najbohatsi-v-eu-018830", "http://bratislava.sme.sk/c/6323575/bratislavsky-kraj-je-piatym-najbohatsim-regionom-v-eu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:25.457422+00:00"}
{"id": "vr36663", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36663", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dokonca ešte aj takú vážnu vec, ako bola vražda Ernesta Valka, stále ešte nie je vyšetrená.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Správa TASR uvádza: \" Vyšetrovacia skupina a dozorujúci prokurátor pri vyšetrovaní vraždy prominentného advokáta Ernesta Valka zatiaľ pracujú s viacerými motívmi, ktoré sú všetky rovnako vznamné. \" K dnešnému dňu nie je možné jednoznačne povedať, že by sme vygenerovali jeden konkrétny motív, ktorý by viedol páchateľa k vykonaniu tohto skutku,\" uviedol na tlačovej konferencii riaditeľ Odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Šufliarsky. Rovnako sa momentálne vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie polícia a prokuratúra nevyjadrujú k osobám podozrivým z tohto skutku.\" Správa je z dňa 10. decembra 2010. Podľa portálu pravda.sk : \" Od vraždy prominentného advokáta Ernesta Valka uplynuli už dva mesiace, ale polícia doteraz nepozná ani motív, ani páchateľov.\" Správa je z dňa 9. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Správa TASR uvádza: \" Vyšetrovacia skupina a dozorujúci prokurátor pri vyšetrovaní vraždy prominentného advokáta Ernesta Valka zatiaľ pracujú s viacerými motívmi, ktoré sú všetky rovnako vznamné. \" K dnešnému dňu nie je možné jednoznačne povedať, že by sme vygenerovali jeden konkrétny motív, ktorý by viedol páchateľa k vykonaniu tohto skutku,\" uviedol na tlačovej konferencii riaditeľ Odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry (GP) SR Peter Šufliarsky. Rovnako sa momentálne vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie polícia a prokuratúra nevyjadrujú k osobám podozrivým z tohto skutku.\" Správa je z dňa 10. decembra 2010. Podľa portálu pravda.sk : \" Od vraždy prominentného advokáta Ernesta Valka uplynuli už dva mesiace, ale polícia doteraz nepozná ani motív, ani páchateľov.\" Správa je z dňa 9. januára 2011. Dátum zverejnenia analýzy: 10.01.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "pravda.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-48543330-vysetrovatel-zatial-nema-motiv-vrazdy-valka", "http://spravy.pravda.sk/policia-stale-nevie-kto-zavrazdil-ernesta-valka-ftg-/sk_domace.asp?c=A110109_162722_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:51.371831+00:00"}
{"id": "vr17928", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17928", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...nemala táto vláda (Petra Pellegriniho, pozn.) ani len toľko úcty, aby predložila nové programové vyhlásenie vlády. (...) tam boli ešte stále odvolávky napríklad na slovenské predsedníctvo a že tam boli absolútne neaktualizované state.", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 22. marca 2018 schválila nová vláda Petra Pellegriniho programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo totožné s programovým vyhlásením predchádzajúcej vlády Roberta Fica. V programovom vyhlásení sa okrem predsedníctva vyskytuje aj zavedenie systému eHealth (lekári sa mali pripojiť do januára 2018), prehodnotenie zrušenia vlakov Intercity ( jazdia od decembra 2016), či zvýšenie platov pedagogickým a odborným zamestnancom v školstve ( odhlasované v septembri 2016). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 22. marca 2018 schválila nová vláda Petra Pellegriniho programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo totožné s programovým vyhlásením predchádzajúcej vlády Roberta Fica. V programovom vyhlásení sa okrem predsedníctva vyskytuje aj zavedenie systému eHealth (lekári sa mali pripojiť do januára 2018), prehodnotenie zrušenia vlakov Intercity ( jazdia od decembra 2016), či zvýšenie platov pedagogickým a odborným zamestnancom v školstve ( odhlasované v septembri 2016). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "zavedenie", "jazdia", "odhlasované"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-okopirovala-programove-vyhlasenie-spred-dvoch-rokov-zmenila-dva-odstavce.html", "https://sluby.sme.sk/slub/132/aplikacia-systemu-e-health", "http://www.teraz.sk/ekonomika/danko-znovuzavedenie-ic-vlakov-dava-ce/221374-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20396023/platy-ucitelov-maju-od-septembra-2017-narast-o-sest-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:32.513620+00:00"}
{"id": "vr16442", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16442", "speaker": "Renáta Kaščáková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/renata-kascakova", "statement": "Od roku 2006 sa podpora ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre vyšplhala na závratných vyše trištvrte miliardy Eur. Platíme ich všetci – teda aj samotní baníci a ich rodiny - v cene energií... .", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok pochádza z blogu Renáty Kaščákovej z júna 2017. V roku 2005 bola zavedená podpora ťažby hnedého uhlia, ktorá sa dokonca prejavuje v dvoch formách – ako tzv. TPS teda tarifa za prevádzkovanie systému a tiež aj ako dotácia výrobcom KVET-u. Podľa dostupných zdrojov sa suma za roky 2008 – 2016 za doplatky na elektrinu z domáceho uhlia vyšplhala na 648,7 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpora ťažby hnedého uhlia bola zavedená za vlády Dzurindu – v roku 2005 a opätovne potvrdená za Ficovej vlády, pričom bola predĺžená až do roku 2035. Dôvodom má byť verejný záujem, teda zachovanie pracovných pozícii baníkov v bani Prievidza, ktorej jediným odberateľom je elektráreň v Novákoch. Podpora sa prejavuje v cene za elektrickú energiu. Tá má dve zložky – silová elektrina a sieťové poplatky. V rámci sieťových poplatkov je tzv. TPS, teda tarifa za prevádzkovanie systému, ktorá sa skladá z dotácii na obnoviteľné zdroje, ťažbu hnedého uhlia a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny. O výške tejto tarify rozhoduje ÚRSO pre každý rok osobitne. V roku 2016 bola výška tarify DOP2016 určená vo výške 70,71113 €/MWh ( .pdf , s. 1) \" Výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia dotujú vo svojich účtoch za elektrinu všetci odberatelia. Tak domácnosti, ako aj firmy. Prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vstupuje do koncovej ceny elektriny a tvorí až pätinu z celkovej sumy. Odberatelia sa cez túto tarifu podieľajú aj na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, či na iné spôsoby kombinovanej výroby elektriny, \" píšu Hospodárske noviny. Podľa Martina Vlachynského z INESS doplácame na hnedé uhlie aj vo forme dotácii výrobcom KVET-u v rámci kombinovanej výroby elektriny. \" Keďže všetky zdroje OZE a KVET sú podporované hlavne tzv. doplatkom, čo je vlastne rozdiel medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny stanovenou pre konkrétnu technológiu, tak zákonite poklesom ceny na svetových trhoch stúpa doplatok a tým aj tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom, ktorej sú tvorené zdroje na platbu doplatkov. Tento faktor vplýva nielen na podporu výroby elektriny z OZE a KVET, ale aj na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, \" píše sa aj v Národnej správe ÚRSO za rok 2015 ( .pdf , s. 9). \" Celková výška nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia predstavuje za obdobie rokov 2008 - 2016 sumu vo výške takmer 648,7 miliónov eur. Ak by sa táto pomoc poskytovala až do roku 2035, predstavovalo by to sumu až 1,5 miliardy eur, \" píše sa na portáli energia.sk. Taktiež je tam vedená aj tabuľka s prehľadom doplatku za elektrinu z domáceho uhlia od roku 2008: Dotovanie hnedého uhlia bolo aj predmetom žaloby na Okresnom súde Bratislava I., predmetom podania na ústavný súd a tiež aj sťažnosti smerovanej Európskej komisii. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok pochádza z blogu Renáty Kaščákovej z júna 2017. V roku 2005 bola zavedená podpora ťažby hnedého uhlia, ktorá sa dokonca prejavuje v dvoch formách – ako tzv. TPS teda tarifa za prevádzkovanie systému a tiež aj ako dotácia výrobcom KVET-u. Podľa dostupných zdrojov sa suma za roky 2008 – 2016 za doplatky na elektrinu z domáceho uhlia vyšplhala na 648,7 mil. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podpora ťažby hnedého uhlia bola zavedená za vlády Dzurindu – v roku 2005 a opätovne potvrdená za Ficovej vlády, pričom bola predĺžená až do roku 2035. Dôvodom má byť verejný záujem, teda zachovanie pracovných pozícii baníkov v bani Prievidza, ktorej jediným odberateľom je elektráreň v Novákoch. Podpora sa prejavuje v cene za elektrickú energiu. Tá má dve zložky – silová elektrina a sieťové poplatky. V rámci sieťových poplatkov je tzv. TPS, teda tarifa za prevádzkovanie systému, ktorá sa skladá z dotácii na obnoviteľné zdroje, ťažbu hnedého uhlia a vysokoúčinnej kombinovanej výrobe elektriny. O výške tejto tarify rozhoduje ÚRSO pre každý rok osobitne. V roku 2016 bola výška tarify DOP2016 určená vo výške 70,71113 €/MWh ( .pdf , s. 1) \" Výrobu elektriny z domáceho hnedého uhlia dotujú vo svojich účtoch za elektrinu všetci odberatelia. Tak domácnosti, ako aj firmy. Prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vstupuje do koncovej ceny elektriny a tvorí až pätinu z celkovej sumy. Odberatelia sa cez túto tarifu podieľajú aj na výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, či na iné spôsoby kombinovanej výroby elektriny, \" píšu Hospodárske noviny. Podľa Martina Vlachynského z INESS doplácame na hnedé uhlie aj vo forme dotácii výrobcom KVET-u v rámci kombinovanej výroby elektriny. \" Keďže všetky zdroje OZE a KVET sú podporované hlavne tzv. doplatkom, čo je vlastne rozdiel medzi trhovou cenou elektriny a cenou elektriny stanovenou pre konkrétnu technológiu, tak zákonite poklesom ceny na svetových trhoch stúpa doplatok a tým aj tarifa za prevádzkovanie systému, prostredníctvom, ktorej sú tvorené zdroje na platbu doplatkov. Tento faktor vplýva nielen na podporu výroby elektriny z OZE a KVET, ale aj na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, \" píše sa aj v Národnej správe ÚRSO za rok 2015 ( .pdf , s. 9). \" Celková výška nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia predstavuje za obdobie rokov 2008 - 2016 sumu vo výške takmer 648,7 miliónov eur. Ak by sa táto pomoc poskytovala až do roku 2035, predstavovalo by to sumu až 1,5 miliardy eur, \" píše sa na portáli energia.sk. Taktiež je tam vedená aj tabuľka s prehľadom doplatku za elektrinu z domáceho uhlia od roku 2008: Dotovanie hnedého uhlia bolo aj predmetom žaloby na Okresnom súde Bratislava I., predmetom podania na ústavný súd a tiež aj sťažnosti smerovanej Európskej komisii. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Podpora", "dve zložky", "výške", ".pdf", "píšu", "INESS", ".pdf", "píše", "predmetom", "sťažnosti"], "url": ["https://kascakova.blog.sme.sk/c/458007/nebezpecny-kliest-na-hornej-nitre.html", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/greenpeace-protestoval-proti-statnej-podpore-uhlia/16564/", "http://www.energie-portal.sk/Dokument/sietove-poplatky-a-tarifa-za-prevadzkovanie-systemu-102177.aspx", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/greenpeace-protestoval-proti-statnej-podpore-uhlia/16564/", "http://www.urso.gov.sk:8088/CISRES/Agenda.nsf/0/C8BBDE57BF13FC48C1257E2F00217FAF/$FILE/0304_2015_E.pdf", "http://www.iness.sk/sk/stranka/11939-Novaky-su-na-hrane-hrozi-im-koniec-Hospodarske-noviny", "http://www.iness.sk/sk/stranka/11771-Kolkymi-eurami-naozaj-dotujeme-uhlie", "http://www.urso.gov.sk/sites/default/files/NarodnaSprava2016_SK.pdf", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/do-bruselu-smeruje-staznost-na-domace-uhlie/21278/", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/tps-ka-bude-v-tomto-roku-drahsia/22280/", "http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/do-bruselu-smeruje-staznost-na-domace-uhlie/21278/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:18.384501+00:00"}
{"id": "vr17866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17866", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...my (Hnutie SME RODINA, pozn.) (...) máme 60 okresných organizácií (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na oficiálna webovej stránke Hnutia SME RODINA je uvedená mapa regionálnych štruktúr hnutia, taktiež zoznam a kontakt na predsedov okresných organizácií. Podľa stránky je na Slovensku 52 okresných predsedov. Žiadali sme aj tlačové oddelenie hnutia o vyjadrenie, ktoré odpovedalo, že \"túto informáciu považuje vedenie hnutia za internú\" . Nakoľko počet okresných predsedov Hnutia pravdepodobne zodpovedá aj počtu okresných organizácií, výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálna webovej stránke Hnutia SME RODINA je uvedená mapa regionálnych štruktúr hnutia, taktiež zoznam a kontakt na predsedov okresných organizácií. Podľa stránky je na Slovensku 52 okresných predsedov. Žiadali sme aj tlačové oddelenie hnutia o vyjadrenie, ktoré odpovedalo, že \"túto informáciu považuje vedenie hnutia za internú\" . Nakoľko počet okresných predsedov Hnutia pravdepodobne zodpovedá aj počtu okresných organizácií, výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-06-05", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "okresných"], "url": ["https://hnutie-smerodina.sk/", "https://hnutie-smerodina.sk/regiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:39.690631+00:00"}
{"id": "vr30983", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30983", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zrušíme Recyklačný fond, ktorý zo zákona vyberá poplatky, ale nemá zodpovednosť za plnenie cieľov odpadového hospodárstva.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Recyklačný fond (RF), ako neštátny účelový fond, bol zriadený zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom. Recyklačný fond sústreďuje tieto prostriedky a tie v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR a s komoditnými programami sektorov fondu poskytuje na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadových materiálov uvedených v zákone.", "analysis_paragraphs": ["Recyklačný fond (RF), ako neštátny účelový fond, bol zriadený zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od 1. januára 2002 je povinnosťou dovozcov a výrobcov odvádzať na jeho účet finančné prostriedky za komodity stanovené zákonom. Recyklačný fond sústreďuje tieto prostriedky a tie v súlade s Programom odpadového hospodárstva SR a s komoditnými programami sektorov fondu poskytuje na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania odpadových materiálov uvedených v zákone."], "analysis_date": "2012-02-15", "analysis_sources": {"text": ["223/2001", "povinnosťou", "Štatútu RF", "NKÚ", "Slovenskej inšpekcie životného prostredia."], "url": ["http://www.zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=15802&FileName=01-z223&Rocnik=2001&AspxAutoDetectCookieSupport=1", "http://www.recfond.sk/index.php?www=sp_detail&id=2&navigation_main_id=3&navigation_id=-1", "http://www.recfond.sk/index.php?www=catalog_list&id_catalog=15&navigation_main_id=3&navigation_id=3", "http://www.nku.gov.sk/sk/web/nku/pravne-postavenie-pravomoci-a-posobnost-nku-sr", "http://www.sizp.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:02.665106+00:00"}
{"id": "vr15203", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15203", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...počas mojej druhej vlády, kedy bol prijatý zákon, že človek, ktorý poberá sociálne dávky, musí odpracovať 8 hodín verejných prác v prospech mesta alebo obce. Mestá a obce si to veľmi pochvaľujú...", "statement_date": "2016-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 417 /2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, schváleného v roku 2013, teda počas druhej Ficovej vlády, platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne a to však za podmienky, že mu táto práca bola obcou alebo jej príspevkovou organizáciou ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, peniaze mu musia byť vyplatené. Rôzne zdroje skutočne prinášajú pozitívne ohlasy starostov na zavedenie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 417 /2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, schváleného v roku 2013, teda počas druhej Ficovej vlády, platí, že pokiaľ chce jednotlivec poberať dávku v hmotnej núdzi, musí si splniť povinnosť odpracovať 8 týždenne, teda 32 hodín mesačne a to však za podmienky, že mu táto práca bola obcou alebo jej príspevkovou organizáciou ponúknutá. Pokiaľ mu práca od príslušného úradu nebola ponúknutá, peniaze mu musia byť vyplatené. Rôzne zdroje skutočne prinášajú pozitívne ohlasy starostov na zavedenie tohto zákona. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-30", "analysis_sources": {"text": ["417", "SME", "Petržalky", "rozhovore", "Pravda"], "url": ["http://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/81050/1/2", "http://domov.sme.sk/c/7262063/nezamestnani-uz-musia-davky-odrobit-novinka-priniesla-chaos.html", "http://nasenovinky.sk/article/24267/odpracovanie-davky-mnohym-nevonia", "http://novinytempo.sk/modules/noviny/open.php?prints_id=135", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/308736-davky-len-za-pracu-niekde-to-uz-plati/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:31.987824+00:00"}
{"id": "vr34800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34800", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...a to, že Slovenská republika bude prispievať k tomu toku, k tomu sme sa zaviazali v zmluve o prijatí eura, čo nás niečo zaväzuje a my si stabilizujeme dneska vlastnú menu.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:53.911731+00:00"}
{"id": "43655", "numeric_id": 43655, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43655", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Už trikrát je drahšia diaľnica, ako bola pred 15 rokmi kilometer výstavby.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení použil Andrej Danko. Demagóg.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania Andrej Danko vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nPodľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur.\n\nAnalýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur.\n\nPrehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno).\n\nPrezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete.", "analysis_paragraphs": ["Verejne dostupné údaje neumožňujú zovšeobecnenie, aké v tvrdení použil Andrej Danko. Demagóg.SK ho oslovil so žiadosťou, aby poskytol zdroje pre svoje tvrdenia - nereagoval však. Keďže nie je zrejmé, z akých analýz či porovnania Andrej Danko vychádza, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Podľa odhadov Európskej komisie z roku 2004 malo Slovensko v tom čase jedny z najdrahších diaľnic v Európskej únii. Kilometer diaľnic u nás stál 12,5 milióna eur - kilometer talianskych diaľnic stál 2,7 milióna eur.", "Analýza INEKO z roku 2016 ukázala, že zmluvná cena za kilometer diaľnic sa pri rozostavaných úsekoch diaľnice D1 pohybovala od 8 do 38 miliónov eur. Skutočná cena sa pri úsekoch, pri ktorých ju už bolo možné vyčísliť, pohybovala od 8 po 13 miliónov eur.", "Prehľad DenníkaN, ktorý čerpá dáta zo zmlúv, ukazuje ceny slovenských diaľnic od roku 2011 v rozpätí od 4,5 milióna eur (obchvat Žiaru nad Hronom v polovičnom profile) do takmer 60 miliónov eur (obchvat Žilina Strážov - Brodno).", "Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik v roku 2016 denníku Pravda uviedol , že nie je možné porovnávať cenu kilometra diaľnic na rôznych projektoch. Jednotlivé úseky majú totiž rôzne veľa mostov, tunelov, protipovodňových opatrení, protihlukových stien či rôzne inžinierske siete."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["odhadov", "INEKO", "Prehľad", "uviedol"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/1830156/na-slovensku-su-najdrahsie-dialnice-v-eu.html#ixzz5zjjAvuyX", "http://www.ineko.sk/clanky/jan-kovalcik-pozrite-si-unikatne-porovnanie-cien-za-ktore-sa-stavia-dialnica-d1", "https://e.dennikn.sk/1339246/dialniciari-prekonali-svoj-vlastny-rekord-kilometer-obchvatu-ziliny-zdrazel-na-viac-nez-61-milionov/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/415238-porovnavat-ceny-za-kilometer-novych-dialnic-je-nezmysel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:09.460438+00:00"}
{"id": "48620", "numeric_id": 48620, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48620", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "My sme ponúkali referendum ako riešenie tejto krízy, ale pani Čaputová, pani prezidentka Slovenskej republiky, ho zarezala a zmarila.", "statement_date": "2022-10-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Opozičné strany v auguste tohto roku priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov ľudí za vyhlásenie referenda , ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Referendum vyhlási s druhou otázkou a prípadne aj s prvou, ak ju Ústavný súd schváli, tvrdenie, že zmarila referendum, je preto nepravdivé.\n\nPredmetné navrhované referendum pozostáva z týchto otázok:\n\n1. Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?\n\n2. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky?\n\nPodľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať.\n\nPodľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.\n\nMarenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností. Z trestného činu marenia referenda bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.\n\nPrezidentka sa navyše vyjadrila , že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Prvú otázku dá posúdiť na Ústavnom súde. Ak potvrdí, že je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami.\n\nV neposlednom rade nie úplne jasné ani to, že by toto referendum prinieslo riešenie vládnej krízy. Podľa Bujňáka po schválení referenda ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Opozičné strany v auguste tohto roku priniesli prezidentke 406-tisíc podpisov ľudí za vyhlásenie referenda , ktorého cieľom by boli predčasné voľby. Experti na ústavné právo pritom vopred upozorňovali, že prinajmenšom jedna z dvoch otázok je v rozpore s minuloročným výrokom Ústavného súdu. Prezidentka sa preto obrátila na Ústavný súd, no iba s jednou otázkou, o ktorej ústavnosti má pochybnosti. Referendum vyhlási s druhou otázkou a prípadne aj s prvou, ak ju Ústavný súd schváli, tvrdenie, že zmarila referendum, je preto nepravdivé.", "Predmetné navrhované referendum pozostáva z týchto otázok:", "1. Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?", "2. Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky?", "Podľa Ústavy SR prezident SR nemá právomoc odmietnuť vyhlásenie referenda, ak žiadosť o vypísanie spĺňa všetky ústavné náležitosti. Ústava dáva prezidentovi možnosť pred vyhlásením referenda podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ústavný súd následne rozhodne, či je dané referendum možné vypísať.", "Podľa Vincenta Bujňáka z katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave mala prezidentka v tomto prípade dokonca právnu povinnosť obrátiť sa na Ústavný súd, v súvislosti s minulým nálezom Ústavného súdu o skrátení volebného obdobia z roku 2021, podľa ktorého referendová otázka o skrátení volebného obdobia musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla, nie jednorazového použitia, ako to je v spornej, prvej otázke.", "Marenie referenda je trestný čin, ktorý má v Trestnom zákone jasnú definíciu a skutkové náležitosti. Prezidenta by bolo z marenia referenda možné obviniť v prípade, porušenia ústavných povinností. Z trestného činu marenia referenda bol v minulosti obvinený napríklad bývalý minister vnútra Gustáv Krajči.", "Prezidentka sa navyše vyjadrila , že referendum vypíše a počet otázok bude závisieť od rozhodnutia Ústavného súdu. Prvú otázku dá posúdiť na Ústavnom súde. Ak potvrdí, že je ústavná, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami.", "V neposlednom rade nie úplne jasné ani to, že by toto referendum prinieslo riešenie vládnej krízy. Podľa Bujňáka po schválení referenda ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej NR SR."], "analysis_date": "2022-10-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie referenda", "navrhované referendum", "Ústavy SR", "Vincenta Bujňáka", "minulým nálezom", "Marenie referenda", "obvinený", "vyjadrila", "Bujňáka"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23007168/ficove-referendum-prezidentka-vypise-aj-tak-ju-obvinuju-zo-zmarenia-otazky-a-odpovede.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/184771-smer-predstavil-otazky-referenda-o-predcasnych-volbach?campaignsrc=tn_clipboard", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/133899656/TS_28_2021/c42e387c-95ab-49a2-bd7b-611fcc88ce7e", "https://www.lewik.org/term/1342/marenie-pripravy-a-priebehu-volieb-a-referenda-trestny-zakon/", "https://domov.sme.sk/c/20974248/krajciho-zmarene-referendum-posudi-sudny-dvor.html", "https://dennikn.sk/minuta/3007746/", "https://www.teraz.sk/slovensko/pravnik-referendova-otazka-o-demisii/656741-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:47.406733+00:00"}
{"id": "vr35626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35626", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ale z hľadiska poklesu konkurencieschopnosti, z hľadiska zlej ekonomickej politiky aj svetové ekonomické fórum upozorňovalo už skôr, ako ratingové agentúry, aj v prípade Grécka, aj v prípade Maďarska…", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, kde malo Svetové ekonomické fórum poukazovať na zlú ekonomickú politiku.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, kde malo Svetové ekonomické fórum poukazovať na zlú ekonomickú politiku."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:36.619898+00:00"}
{"id": "vr14827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14827", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Na Slovensku boli trikrát predčasné voľby v 1994 po Moravčíkovej vláde, potom boli predčasné voľby v 2006, síce veľmi krátko pred riadnym termínom, ale tiež tam bol už polrok, v ktorom sa nevládlo kvôli KDH a potom boli predčasné voľby v roku 2012 vďaka vám, pán poslanec aj vášmu poslaneckému klubu.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predčasné voľby postihli Slovensko od jeho vzniku už trikrát a to v rokoch 1994, 2006 a 2012. V roku 2006 sa jednalo o obdobie približne štyri a pol mesiaca medzi pádom vlády a predčasnými voľbami, ktoré sa uskutočnili tri mesiace pred riadnym termínom. V roku 2012 bolo dôvodom blokovanie navyšovania finančnej pomoci Grécku zo strany SaS. Výrok Gábora Gála preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predčasné voľby postihli Slovensko od jeho vzniku už trikrát a to v rokoch 1994, 2006 a 2012. V roku 2006 sa jednalo o obdobie približne štyri a pol mesiaca medzi pádom vlády a predčasnými voľbami, ktoré sa uskutočnili tri mesiace pred riadnym termínom. V roku 2012 bolo dôvodom blokovanie navyšovania finančnej pomoci Grécku zo strany SaS. Výrok Gábora Gála preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["1994", "Správy", "2006", "rozpadla", "2012"], "url": ["http://http://dennik.hnonline.sk/slovensko/486768-na-slovensku-boli-predcasne-volby-dvakrat", "http://http://domov.sme.sk/c/6096603/poslanci-schvalili-predcasne-volby-k-urnam-sa-pojde-10-marca-2012.html", "http://http://dennik.hnonline.sk/slovensko/486768-na-slovensku-boli-predcasne-volby-dvakrat", "http://http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/", "http://http://domov.sme.sk/c/6096603/poslanci-schvalili-predcasne-volby-k-urnam-sa-pojde-10-marca-2012.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:18.052688+00:00"}
{"id": "vr37411", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37411", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Štát mal dividendy zo všetkých šiestich teplární a prosím vás pekne, je to priemer za roky 2002 až 2010 na tomto horizonte osem ročnom, mal štát v priemere dividendy vo výške 4,2 milióna eur.", "statement_date": "2011-02-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný príjem z teplárni do štátnej kasy na úrovni posledných 10 rokov je 4,2 milióna eur ročne.", "analysis_paragraphs": ["Priemerný príjem z teplárni do štátnej kasy na úrovni posledných 10 rokov je 4,2 milióna eur ročne."], "analysis_date": "2011-02-21", "analysis_sources": {"text": ["4,2 milióna eur"], "url": ["http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/fnm-privatizacia-teplarni-je-pre-stat-vyhodnejsia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:11.104115+00:00"}
{"id": "vr37606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37606", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Veď aj my sme uvažovali s tým, že časť akcií by mohla byť prevedená alebo odovzdaná príslušným mestám alebo obciam.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský hovoril o nie úplnom súhlase s privatizáciou teplární pred koaličnou radou začiatkom februára , na konci mesiaca podpredseda KDH Brocka uviedol : \"Presadili sme prevod 49 percent akcií na samosprávu a 51 percent predať strategickému investorovi, ako bolo plánované už za druhej Dzurindovej vlády v roku 2006. Aj viacerí predstavitelia Smeru v samospráve s tým súhlasia.\"", "analysis_paragraphs": ["Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský hovoril o nie úplnom súhlase s privatizáciou teplární pred koaličnou radou začiatkom februára , na konci mesiaca podpredseda KDH Brocka uviedol : \"Presadili sme prevod 49 percent akcií na samosprávu a 51 percent predať strategickému investorovi, ako bolo plánované už za druhej Dzurindovej vlády v roku 2006. Aj viacerí predstavitelia Smeru v samospráve s tým súhlasia.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["pred koaličnou radou začiatkom februára", "Brocka uviedol"], "url": ["http://www.24hod.sk/sulik-priznal-zodpovednost-sas-za-odstupne-v-teplarni-kosice-cl149887.html", "http://spravy.pravda.sk/marec-hrozi-koalicnymi-krizami-dm7-/sk_domace.asp?c=A110227_151343_sk_domace_p23"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:16.678099+00:00"}
{"id": "49046", "numeric_id": 49046, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49046", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "500 miliónov tento rok (pozn. získa štát ak zdaní Slovnaft). A zároveň sme povedali, oni budú kupovať tú lacnú ropu aj ďalšie roky. Spravme to na 3 roky.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci parlament rozhodol o mimoriadnom zdanení rafinérie Slovnaft z 55% na 70% takzvanej “windfall dane”, teda dane z mimoriadnych ziskov spoločnosti. V apríli tento zákon podpísala aj prezidentka.\n\nVýpočty koľko na tejto dani získa štát sa líšia, avšak všeobecne sa ráta so sumami okolo alebo nad 500 miliónov eur. Za rok 2022 by podľa vlády mal štát získať 400 miliónov eur. So zvýšením na 70% táto suma vzrastie, podľa dôvodovej správy k zákonu, na 524 miliónov. Rozpočtová rada na konci marca odhadla , že by to malo vzrásť na 488 miliónov eur. Vo všetkých prípadoch sa tieto sumy pohybujú okolo 500 miliónov a vyššie. Igor Matovič uvádza, že by toto zdanenie chcel udržať na 3 roky, aby zisky cez 1,5 miliardy pokryli jeho plán rozdávať 500 eur za účasť na voľbách.\n\n“Kupovaním lacnej ropy” myslí Igor Matovič zastropovanie cien ruskej ropy, na ktorom sa v decembri dohodli krajiny G7 ako aj veľvyslanci krajín EÚ. Od februára platí však okrem toho aj embargo na Ruskú ropu pre EÚ krajiny, rafinéria Slovnaft má ale do konca tohto roka výnimku na spracovanie už dovezenej ruskej ropy.", "analysis_paragraphs": ["V marci parlament rozhodol o mimoriadnom zdanení rafinérie Slovnaft z 55% na 70% takzvanej “windfall dane”, teda dane z mimoriadnych ziskov spoločnosti. V apríli tento zákon podpísala aj prezidentka.", "Výpočty koľko na tejto dani získa štát sa líšia, avšak všeobecne sa ráta so sumami okolo alebo nad 500 miliónov eur. Za rok 2022 by podľa vlády mal štát získať 400 miliónov eur. So zvýšením na 70% táto suma vzrastie, podľa dôvodovej správy k zákonu, na 524 miliónov. Rozpočtová rada na konci marca odhadla , že by to malo vzrásť na 488 miliónov eur. Vo všetkých prípadoch sa tieto sumy pohybujú okolo 500 miliónov a vyššie. Igor Matovič uvádza, že by toto zdanenie chcel udržať na 3 roky, aby zisky cez 1,5 miliardy pokryli jeho plán rozdávať 500 eur za účasť na voľbách.", "“Kupovaním lacnej ropy” myslí Igor Matovič zastropovanie cien ruskej ropy, na ktorom sa v decembri dohodli krajiny G7 ako aj veľvyslanci krajín EÚ. Od februára platí však okrem toho aj embargo na Ruskú ropu pre EÚ krajiny, rafinéria Slovnaft má ale do konca tohto roka výnimku na spracovanie už dovezenej ruskej ropy."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["parlament", "rozhodol", "rafinérie", "podpísala", "získať", "správy", "odhadla", "dohodli", "veľvyslanci", "embargo"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1378", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=49816", "https://www.aktuality.sk/clanok/LkGPw0M/poslanci-schvalili-novelu-o-zvyseni-mimoriadnej-dane-pre-rafinerie-na-70-percent/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/663537-prezidentka-podpisala-mimoriadne-70-percentne-zdanenie-slovnaftu/", "https://e.dennikn.sk/3295724/slovnaftu-stat-zoberie-ovela-viac-poslanci-schvalili-predlzenie-dane-pre-rafineriu-a-zvysenie-jej-sadzby/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=521938", "https://dennikn.sk/minuta/3323401", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/g7-sa-dohodla-na-cenovom-strope-60-dolarov-za-barel-ruskej-ropy/", "https://index.sme.sk/c/23085523/krajiny-unie-sa-dohodli-na-zastropovani-cien-ruskej-ropy.html", "https://www.teraz.sk/zahranicie/v-eu-zacalo-platit-embargo-na-dovoz-r/692261-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:17.805830+00:00"}
{"id": "vr31655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31655", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Na papieri oficiálne som predseda politického hnutia Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Igor Matovič bol na ustanovujúcom sneme hnutia 23.novembra 2011 zvolený za predsedu politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Potvrdzuje to aj agentúra SITA , podľa ktorej bol Igor Matovič zvolený za predsedu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na ustanovujúcom snemu hnutia, ktorý sa konal 23. novembra 2011. Podľa Matoviča si zvoleným predsedu splnili iba byrokratickú povinnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože Igor Matovič bol na ustanovujúcom sneme hnutia 23.novembra 2011 zvolený za predsedu politického hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Potvrdzuje to aj agentúra SITA , podľa ktorej bol Igor Matovič zvolený za predsedu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na ustanovujúcom snemu hnutia, ktorý sa konal 23. novembra 2011. Podľa Matoviča si zvoleným predsedu splnili iba byrokratickú povinnosť. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/matovic-je-predsedom-obycajnych-ludi-na-kandidatke-aj-novinar-korda-1f7-/sk_domace.asp?c=A111125_134800_sk_domace_p05"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:28.480187+00:00"}
{"id": "48351", "numeric_id": 48351, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48351", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "…skutočne sa ukázalo, že v krízovej situácii, ktorú sa dalo predvídať, ten štát je slabý a nevie, čo má robiť napriek tomu, že je tam takmer 200 ľudí na ministerstve vnútra, ktorí majú na starosti. Štátny tajomník odišiel na dovolenku a museli to zachraňovať jednak mimovládne organizácie a nakoniec súkromná firma, ešte navyše s prepojením teda na premiéra.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Šimečka sa vyjadruje k sekcií krízového riadenia na ministerstve vnútra. Tá má na starosti napríklad civilnú ochranu, núdzové plánovanie či humanitárnu pomoc. V súčasnosti na nej tabuľkovo pracuje 197 ľudí, no podľa slov odchádzajúceho riaditeľa, sa môže na jej manažovanie vyčleniť 30 ľudí. Zvyšok totižto pôsobí na celom území Slovenska. Ide o požiarnych technikov či o inšpektorov bezpečnosti práce. Nie je teda pravda, že by všetci zamestnanci sekcie krízového riadenia mali mať na starosti riešenie krízy spojenej s prílivom utečencov z Ukrajiny.\n\nVyjadrenie Michala Šimečku z 12. 4. 2022:\n\n„ Sekcia krízového riadenia na MV má na starosti aj zvládanie krízových situácií, a zároveň má takmer 200 pracovníkov a pracovníčok. Osobne za podstatu výroku nepovažujem to, koľko z nich môže štát vyčleniť na manažovanie krízy (hoci tu nejde o overený fakt, ale len o odhad odchádzajúceho riaditeľa sekcie) – ale to, že sa štát ukázal ako slabý a v neprimeranej miere sa spoliehal na mimovládne organizácie a neskôr na súkromnú firmu.\"", "analysis_paragraphs": ["Šimečka sa vyjadruje k sekcií krízového riadenia na ministerstve vnútra. Tá má na starosti napríklad civilnú ochranu, núdzové plánovanie či humanitárnu pomoc. V súčasnosti na nej tabuľkovo pracuje 197 ľudí, no podľa slov odchádzajúceho riaditeľa, sa môže na jej manažovanie vyčleniť 30 ľudí. Zvyšok totižto pôsobí na celom území Slovenska. Ide o požiarnych technikov či o inšpektorov bezpečnosti práce. Nie je teda pravda, že by všetci zamestnanci sekcie krízového riadenia mali mať na starosti riešenie krízy spojenej s prílivom utečencov z Ukrajiny.", "Vyjadrenie Michala Šimečku z 12. 4. 2022:", "„ Sekcia krízového riadenia na MV má na starosti aj zvládanie krízových situácií, a zároveň má takmer 200 pracovníkov a pracovníčok. Osobne za podstatu výroku nepovažujem to, koľko z nich môže štát vyčleniť na manažovanie krízy (hoci tu nejde o overený fakt, ale len o odhad odchádzajúceho riaditeľa sekcie) – ale to, že sa štát ukázal ako slabý a v neprimeranej miere sa spoliehal na mimovládne organizácie a neskôr na súkromnú firmu.\""], "analysis_date": "2022-04-12", "analysis_sources": {"text": ["má", "podľa"], "url": ["https://www.minv.sk/?okr", "https://www.ta3.com/clanok/232345/riaditel-sekcie-krizoveho-riadenia-ministerstva-vnutra-avizuje-odchod-z-funkcie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:02.864770+00:00"}
{"id": "vr36062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36062", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A že výdavky neznižujeme. Zároveň všetci jeho kolegovia, ktorí k rozpočtu vystupovali v parlamente, všetci do jedného hovorili, že dávame málo na zdravotníctvo, dávame málo na školstvo, dávame málo na sociálne veci, dávame málo na diaľnice, na kultúru, na šport, na školstvo. Na všetko dávame málo, pán Počiatek tvrdí, že nešetríme. Tak ako nešetríme, keď zníženie platov o 10% vo verejnej správe je evidentne šetrením. Ale aj tam sa to dotýka ľudí. Aj tam pracujú ľudia. Zníženie bežných výdavkov o 10%. Samozrejme, že je šetrením. Stalo sa žiaľbohu pravidlom, že názory pána Počiatka a predstaviteľov Smeru sa výrazne rozchádzajú s názormi expertov a medzinárodných inštitúcií.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O návrhoch opozičného Smeru píše napríklad SITA : \"V rámci opozičných pozmeňujúcich návrhov, o ktoré sa postarali výlučne poslanci za Smer-SD a z ktorých žiaden neprešiel, napríklad Marian Záhumenský navrhol presunúť 50 mil. eur z rezortu obrany na rezort pôdohospodárstva, jeho stranícky kolega Ľubomír Vážny zase navrhol presunúť prostriedky na cesty prvej triedy. Branislav Ondruš zase navrhol navýšiť zdroje na detské domovy a na dofinancovanie niektorých sociálnych dávok, Ľubomír Petrák navrhol presunúť zdroje v sume vyše 500 tis. eur z Všeobecnej pokladničnej správy na Najvyšší súd SR. Dušan Galis navrhol zase navýšiť zdroje na podporu športu na miestnej a regionálnej úrovni. Dušan Čaplovič zase navrhol presunúť zdroje z rezortu obrany v prospech ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied.\"", "analysis_paragraphs": ["O návrhoch opozičného Smeru píše napríklad SITA : \"V rámci opozičných pozmeňujúcich návrhov, o ktoré sa postarali výlučne poslanci za Smer-SD a z ktorých žiaden neprešiel, napríklad Marian Záhumenský navrhol presunúť 50 mil. eur z rezortu obrany na rezort pôdohospodárstva, jeho stranícky kolega Ľubomír Vážny zase navrhol presunúť prostriedky na cesty prvej triedy. Branislav Ondruš zase navrhol navýšiť zdroje na detské domovy a na dofinancovanie niektorých sociálnych dávok, Ľubomír Petrák navrhol presunúť zdroje v sume vyše 500 tis. eur z Všeobecnej pokladničnej správy na Najvyšší súd SR. Dušan Galis navrhol zase navýšiť zdroje na podporu športu na miestnej a regionálnej úrovni. Dušan Čaplovič zase navrhol presunúť zdroje z rezortu obrany v prospech ministerstva školstva a Slovenskej akadémie vied.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["píše napríklad SITA"], "url": ["http://www.podnikam.webnoviny.sk/spravodajstvo.php?id=18904&kid=3&k=Aktuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:50.151016+00:00"}
{"id": "vr27126", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27126", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Opakovane som vyhlásil, že došlo (na Ukrajine, pozn.)k porušeniu medzinárodného práva a takto isto som postupoval aj v iných konfliktoch ako Irak, kde nebol mandát medzinárodnej organizácie.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže sme zistili minimálne dva prípady, kedy Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril o porušení medzinárodného práva aj v diskusii v HN clube 4. marca 2014, kedy sme jeho výrok hodnotili ako pravdivý. Rovnako ho hodnotíme aj tento krát, keďže sme zistili minimálne dva prípady, kedy Fico v súvislosti so situáciou na Kryme hovoril o porušení medzinárodného práva."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "Agentúra TASR", "vyhlásil", "porušení", "roku", "vyjadrenie", "NATO"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://www.teraz.sk/slovensko/na-ukrajine-doslo-k-poruseniu-medzina/75900-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/150731-ak-bude-smer-vladnut-vojaci-z-iraku-sa-vratia-tvrdi-fico/", "http://www.strana-smer.sk/380/smer-socialna-demokracia-po-vstupe-do-novej-vlady-okamzite-rozhodne-o-stiahnuti-slovenskej", "http://www.sme.sk/c/3165043/slovenski-vojaci-su-z-iraku-doma.html", "http://www.theguardian.com/world/2004/sep/16/iraq.iraq", "http://www.nato.int/cps/en/natolive/topics_51978.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:36.416957+00:00"}
{"id": "vr37536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37536", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Napríklad pani premiérka povedala, že všetko mala odrokované napríklad v prípade presunu peňazí z operačného programu veda a výskum zo SAV. S predsedom SAV nikto nikdy nehovoril, ani s nimi nikto nikdy nehovoril.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V aktualitách na stránke samotnej SAV zo 4. marca 2011 je uvedené, že \"v piatok 4. marca predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a predseda SAV prof. Jaromír Pastorek rokovali na tému čerpania eurofondov a ich presunu na výstavbu diaľnic.\" Spoločné vyhlásenie Radičovej a Pastoreka: \"Vyhlásenie predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej a predsedu SAV Jaromíra Pastoreka: Predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová a predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek v dňoch 23. septembra 2010 a 21. októbra 2010 spolu rokovali na tému čerpania eurofondov v rámci operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj. Predsedníčka vlády vyjadrila presvedčenie, že pri nízkej miere čerpania eurofondov za predchádzajúce roky je v druhej polovici programovacieho obdobia zrejmé, že v rámci týchto dvoch operačných programov sa zdroje reálne nestihnú vyčerpať a Slovenská republika tak príde o významnú časť európskych peňazí. Návrh na presun finančných zdrojov reflektuje reálnu schopnosť čerpania eurofondov na uvedené operačné programy do konca programovacieho obdobia. Predsedu SAV preto ubezpečila, že v prípade ohrozenia vyčerpania všetkých zdrojov sa presunie len taká časť, ktorú nebudú schopní v rámci predkladaných projektov reálne vyčerpať. Predsedníčka vlády Iveta Radičová a predseda SAV Jaromír Pastorek súhlasili, že sa budú vzájomne informovať , aby sa do budúcnosti vyhli nedorozumeniam, a tým prispeli k zlepšeniu v tejto oblasti. \"", "analysis_paragraphs": ["V aktualitách na stránke samotnej SAV zo 4. marca 2011 je uvedené, že \"v piatok 4. marca predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a predseda SAV prof. Jaromír Pastorek rokovali na tému čerpania eurofondov a ich presunu na výstavbu diaľnic.\" Spoločné vyhlásenie Radičovej a Pastoreka: \"Vyhlásenie predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej a predsedu SAV Jaromíra Pastoreka: Predsedníčka vlády Slovenskej republiky Iveta Radičová a predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek v dňoch 23. septembra 2010 a 21. októbra 2010 spolu rokovali na tému čerpania eurofondov v rámci operačných programov Vzdelávanie a Výskum a vývoj. Predsedníčka vlády vyjadrila presvedčenie, že pri nízkej miere čerpania eurofondov za predchádzajúce roky je v druhej polovici programovacieho obdobia zrejmé, že v rámci týchto dvoch operačných programov sa zdroje reálne nestihnú vyčerpať a Slovenská republika tak príde o významnú časť európskych peňazí. Návrh na presun finančných zdrojov reflektuje reálnu schopnosť čerpania eurofondov na uvedené operačné programy do konca programovacieho obdobia. Predsedu SAV preto ubezpečila, že v prípade ohrozenia vyčerpania všetkých zdrojov sa presunie len taká časť, ktorú nebudú schopní v rámci predkladaných projektov reálne vyčerpať. Predsedníčka vlády Iveta Radičová a predseda SAV Jaromír Pastorek súhlasili, že sa budú vzájomne informovať , aby sa do budúcnosti vyhli nedorozumeniam, a tým prispeli k zlepšeniu v tejto oblasti. \""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["aktualitách"], "url": ["http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=3776"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:35.611033+00:00"}
{"id": "vr27831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27831", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "To sú tisícky tlmočníkov (pracujúci v rámci celého systému EÚ vrátane ESD, pozn.)", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť presné číslo počtu zamestnaných tlmočníkov v rámci všetkých inštitúcií EÚ, avšak informácie o počtoch zamestnancoch z jednotlivých orgánov sa pohybujú vyšie ako 2000 ľudí, preto výrok považujeme za pravdivý. Podľa informácii brožúry Interpreting and Translating for Europe v roku 2012 DGT zamestnával 1700 tlmočníkov a 750 ďalšieho personálu, ďalších 1800 zamestnancov zamestnáva EIB v Luxembursku. Preklad rozhodnutí ESD zabezpečuje Generálne riaditeľstvo prekladu , ktoré v roku 2012 zamestnávalo 924 osôb, čo predstavuje väčšinu zamestnancov ESD. Podľa informácii Generálneho riaditeľstva tlmočníctva EK pracuje v tomto úrade 793 prekladateľov, ktorí tlmočia pre Komisiu, Radu, ECOSOC a Radu regiónov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť presné číslo počtu zamestnaných tlmočníkov v rámci všetkých inštitúcií EÚ, avšak informácie o počtoch zamestnancoch z jednotlivých orgánov sa pohybujú vyšie ako 2000 ľudí, preto výrok považujeme za pravdivý. Podľa informácii brožúry Interpreting and Translating for Europe v roku 2012 DGT zamestnával 1700 tlmočníkov a 750 ďalšieho personálu, ďalších 1800 zamestnancov zamestnáva EIB v Luxembursku. Preklad rozhodnutí ESD zabezpečuje Generálne riaditeľstvo prekladu , ktoré v roku 2012 zamestnávalo 924 osôb, čo predstavuje väčšinu zamestnancov ESD. Podľa informácii Generálneho riaditeľstva tlmočníctva EK pracuje v tomto úrade 793 prekladateľov, ktorí tlmočia pre Komisiu, Radu, ECOSOC a Radu regiónov. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Interpreting and Translating for Europe", "Generálne riaditeľstvo prekladu", "informácii"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/translation/publications/brochures/interpreting_translating_europe_en.pdf", "http://curia.europa.eu/jcms/jcms/Jo2_10742/direction-generale-de-la-traduction", "http://ec.europa.eu/dgs/scic/docs/about_dg_int/statistics-brochure.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:28.552619+00:00"}
{"id": "vr26838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26838", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Vlastne počas tohto obdobia (prvej vlády Roberta Fica, pozn.) sa nám podarilo napríklad zrušiť Slovenskú pospolitosť, čo bol naozaj veľký úspech.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovenská pospolitosť- národná strana bola rozpustená Najvyšším súdom SR 1. marca. 2006. Nebola a ani nemohla byť zrušená vďaka vláde R. Fica ako to navodzuje J. Baška. Prvá Ficova vláda vstúpila do úradu až v júli 2006 . Slovenská pospolitosť bola navyše rozpustená na návrh Generálneho prokurátora Dobroslava Trnku na podnet občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu. Dôvodom na podanie podnetu bolo, že strana svojou činnosťou, programom a stanovami by mohla porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony ako aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila Slovenska republika.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská pospolitosť- národná strana bola rozpustená Najvyšším súdom SR 1. marca. 2006. Nebola a ani nemohla byť zrušená vďaka vláde R. Fica ako to navodzuje J. Baška. Prvá Ficova vláda vstúpila do úradu až v júli 2006 . Slovenská pospolitosť bola navyše rozpustená na návrh Generálneho prokurátora Dobroslava Trnku na podnet občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu. Dôvodom na podanie podnetu bolo, že strana svojou činnosťou, programom a stanovami by mohla porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony ako aj medzinárodné zmluvy a dohovory, ku ktorým pristúpila Slovenska republika."], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["bola", "júli 2006", "bola"], "url": ["http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_pospolitos%C5%A5_%E2%80%93_n%C3%A1rodn%C3%A1_strana", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_4._j%C3%BAla_2006_do_8._j%C3%BAla_2010", "http://www.sme.sk/c/2448139/trnka-podal-navrh-na-zrusenie-pospolitosti.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:35.737074+00:00"}
{"id": "vr29501", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29501", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Z fondov EÚ bolo zrekonštruovaných 26 nemocníc.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok, ktorý hodnotí 100 najdôležitejších opatrení a výsledkov súčasnej vlády apríl 2012 – apríl 2015, naznačuje, že bolo počas tohto obdobia z eurofondov zrekonštruovaných 26 nemocníc. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože rekonštrukcie nemocníc financované z Operačného programu Zdravotníctvo na roky 2007 – 2013 spadajú len z menšej časti do vládneho obdobia súčasnej vlády Slovenskej Republiky (apríl 2012 - súčasnosť).\n\nOperačný program Zdravotníctvo predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor zdravotníctva na roky 2007 - 2013. Schválený bol Európskou komisiou 8. novembra 2007. Podľa analýzy Operačného programu zdravotníctvo 2007-2013 (. pdf , s. 6) zverejnenej 14. marca 2014 neziskovou mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, bolo na tento program z európskych fondov vyčlenených vyše 294 miliónov EUR. V analýze sú zahrnuté všetky nemocnice, ktorým bolo schválené čerpanie eurofondov do konca roku 2013 pre ich projekty.\n\n„Na Operačný program zdravotníctvo bolo z európskych fondov vyčlenených vyše 294 miliónov EUR. Schválené boli projekty za viac ako 289 miliónov EUR, vyše 97 % z celkových prostriedkov. Viac ako 227 miliónov EUR (79 % celkových prostriedkov) bolo vyčlenených na stavbu a modernizáciu nemocníc... Dvadsaťšesť nemocníc získalo viac ako 227 miliónov EUR.“\n\nNapríklad, prístavba, rekonštrukcia a technologická modernizácia oddelení Nemocnice Poprad, a.s. trvali od augusta 2010 do mája 2012, kedy fungovala súčasná vláda jeden mesiac. Obdobie realizácie projektu novostavby liečebného pavilónu Fakultnej Nemocnice Nitra zase spadá pod obdobie 1. mája 2009 – 2. mája 2012 (. pdf , s. 2). Modernizácia ORL Humenné, s.r.o. bola realizovaná v období 1. decembra 2009 až 31. októbra 2010 ( .pdf , s.2)\n\nDňa 20. 6. 2014 uzavrela Slovenská republika s Európskou komisiou Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020, kde už Operačný program zdravotníctvo nie je zahrnutý. Čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre zdravotníctvo v rámci programu skončilo rokom 2013.\n\nSúčasná vláda SR nastúpila do úradu 4. apríla 2012, pričom Operačný program Zdravotníctvo 2007 - 2013 napĺňal svoj finančný plán (. pdf , s. 126), zahŕňajúci taktiež alokáciu zdrojov do modernizácie a rekonštrukcie zdravotníckej infraštruktúry, už od roku 2007. Tým pádom nemožno konštatovať, že 26 nemocníc bolo zrekonštruovaných z eurofondov počas obdobia apríl 2012 – apríl 2015.", "analysis_paragraphs": ["Výrok, ktorý hodnotí 100 najdôležitejších opatrení a výsledkov súčasnej vlády apríl 2012 – apríl 2015, naznačuje, že bolo počas tohto obdobia z eurofondov zrekonštruovaných 26 nemocníc. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože rekonštrukcie nemocníc financované z Operačného programu Zdravotníctvo na roky 2007 – 2013 spadajú len z menšej časti do vládneho obdobia súčasnej vlády Slovenskej Republiky (apríl 2012 - súčasnosť).", "Operačný program Zdravotníctvo predstavuje programový dokument Slovenskej republiky na čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre sektor zdravotníctva na roky 2007 - 2013. Schválený bol Európskou komisiou 8. novembra 2007. Podľa analýzy Operačného programu zdravotníctvo 2007-2013 (. pdf , s. 6) zverejnenej 14. marca 2014 neziskovou mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko v rámci projektu Monitoring transparentnosti v sektore zdravotníctva, bolo na tento program z európskych fondov vyčlenených vyše 294 miliónov EUR. V analýze sú zahrnuté všetky nemocnice, ktorým bolo schválené čerpanie eurofondov do konca roku 2013 pre ich projekty.", "„Na Operačný program zdravotníctvo bolo z európskych fondov vyčlenených vyše 294 miliónov EUR. Schválené boli projekty za viac ako 289 miliónov EUR, vyše 97 % z celkových prostriedkov. Viac ako 227 miliónov EUR (79 % celkových prostriedkov) bolo vyčlenených na stavbu a modernizáciu nemocníc... Dvadsaťšesť nemocníc získalo viac ako 227 miliónov EUR.“", "Napríklad, prístavba, rekonštrukcia a technologická modernizácia oddelení Nemocnice Poprad, a.s. trvali od augusta 2010 do mája 2012, kedy fungovala súčasná vláda jeden mesiac. Obdobie realizácie projektu novostavby liečebného pavilónu Fakultnej Nemocnice Nitra zase spadá pod obdobie 1. mája 2009 – 2. mája 2012 (. pdf , s. 2). Modernizácia ORL Humenné, s.r.o. bola realizovaná v období 1. decembra 2009 až 31. októbra 2010 ( .pdf , s.2)", "Dňa 20. 6. 2014 uzavrela Slovenská republika s Európskou komisiou Partnerskú dohodu o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014-2020, kde už Operačný program zdravotníctvo nie je zahrnutý. Čerpanie pomoci z fondov Európskej únie pre zdravotníctvo v rámci programu skončilo rokom 2013.", "Súčasná vláda SR nastúpila do úradu 4. apríla 2012, pričom Operačný program Zdravotníctvo 2007 - 2013 napĺňal svoj finančný plán (. pdf , s. 126), zahŕňajúci taktiež alokáciu zdrojov do modernizácie a rekonštrukcie zdravotníckej infraštruktúry, už od roku 2007. Tým pádom nemožno konštatovať, že 26 nemocníc bolo zrekonštruovaných z eurofondov počas obdobia apríl 2012 – apríl 2015."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["100", "Zdravotníctvo", "pdf", "Nemocnice", "pdf", ".pdf", "Partnerskú dohodu", "pdf"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/odpocet-100-najdolezitejsich-opatreni-a-vysledkov-vlady-slovenskej-republiky-april-2012-%E2%80%93-april-2015/", "http://opz.health-sf.sk/?file=338cc9c8f1b7694427411d14be79a313", "http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2014/03/TIS_Analyza-Operacneho-programu-zdravotnictvo.pdf", "http://www.chemkostav.eu/referencie/obcianske-stavby/pristavba,-komplexna-rekonstrukcia-a-technologicka.html", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fopz.health-sf.sk%2F%3Ffile%3Df8a6bba76a9888853ee84e3058c7a45f&ei=J4M-VfC-J8PvUMjvg7gE&usg=AFQjCNFXf_8Mzf9sVzhJxGwtXd_5JYFGag&sig2=gJyPuUSez7Zt8Lwvo9IROg&bvm=bv.91665533,d.bGg", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCYQFjAB&url=http%3A%2F%2Fopz.health-sf.sk%2F%3Ffile%3Daa83fe5108ab4af7e9af84405349c3b2&ei=BNlAVb-cBMj-Ur-JgNgN&usg=AFQjCNGKWqJ18gA2e397jk94F1v3X5a3lw&sig2=9ncMn4m5CwxU9dpJaB3sSw&bvm=bv.91665533,d.bGg&cad=rja", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/", "http://opz.health-sf.sk/?file=338cc9c8f1b7694427411d14be79a313"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:09.206754+00:00"}
{"id": "vr31470", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31470", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvyšovali sme príspevok o starostlivosť o dieťa,... úľavy pri hypotékach pre mladých, ale tiež limity na lieky pre dôchodcov, zdravotne postihnutých, zmenili sme vianočné dôchodky tak, že majú vyššie nízkopríjmoví dôchodcovia a rovnako sme podporovali alebo zaviedli ten limit na lieky pre zdravotne postihnutých a dôchodcov,", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivety Radičovej hodnotíme ako pravdivý, keďže jej vláda urobila menované zmeny: 1. Príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok: Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený v r. 2009 počas vládnutia Róberta Fica. Jeho výška bola vtedy, podľa Ústredného portálu verejnej správy , 164,22 eur . Vláda Ivety Radičovej ho podľa Zákona č. 513/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákon a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z. zvýšila na 230 eur . Uvedená novela zákona o rodičovskom príspevku menila aj výšku rodičovského príspevku . Zvýšila sa zo 164,22 eur na 190,10 eur. 2. Úľavy pri hypotékach pre mladých: Novela Zákona o bankách priniesla tieto zmeny týkajúce sa hypotéky pre mladých ( Etrend.sk 17.02.2011):\n\n3. Limity na lieky:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivety Radičovej hodnotíme ako pravdivý, keďže jej vláda urobila menované zmeny: 1. Príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok: Príspevok na starostlivosť o dieťa bol zavedený v r. 2009 počas vládnutia Róberta Fica. Jeho výška bola vtedy, podľa Ústredného portálu verejnej správy , 164,22 eur . Vláda Ivety Radičovej ho podľa Zákona č. 513/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákon a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z. zvýšila na 230 eur . Uvedená novela zákona o rodičovskom príspevku menila aj výšku rodičovského príspevku . Zvýšila sa zo 164,22 eur na 190,10 eur. 2. Úľavy pri hypotékach pre mladých: Novela Zákona o bankách priniesla tieto zmeny týkajúce sa hypotéky pre mladých ( Etrend.sk 17.02.2011):", "3. Limity na lieky:"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Ústredného portálu verejnej správy", "Zákona č. 513/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákon a o zmene a doplnení zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 571/2009 Z. z.", "Novela Zákona o bankách", "Etrend.sk", "O päť minút dvanásť", "Pravda", "O päť minút dvanásť", "Dokument"], "url": ["http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=17&eventid=1824", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-513", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-46", "http://totalmoney.etrend.sk/spravy/zakon-o-bankach-novela-2011-98/", "https://demagog.sk/vyrok/diskusie/207/viliam-novotny-richard-rasi-a-marian-kollar", "http://peniaze.pravda.sk/ake-zmeny-cakaju-pacientov-pri-predpisovani-liekov-fxa-/sk-pstat.asp?c=A111028_124806_sk-pstat_p59", "https://demagog.sk/vyrok/diskusie/262/?politik=6", "https://demagog.sk/vyrok/www.socpoist.sk/ext_dok-vianocny-prispevok-2011/48902c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:09.408305+00:00"}
{"id": "vr28850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28850", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Čiže na to, čo hovorí pán poslanec, platí, že Medical Group by sa nemohol zúčastniť súťaže.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravodu, že firma Medical Group SK by sa nemohla zúčastniť verejného obstarávania podľa znenia novely z 30. novembra 2014, pretože podľa obchodného registra by sme vedeli identifikovať fyzickú osobu, ktorá má podiel na imaní firmy. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má zabrániť účasti schránkových firiem hovorí, že sa musia odhaliť všetky fyzické osoby, ktoré právnickej osobe (firme) vlastnia aspoň 10 percentný (kvalifikovaná účasť) podiel (priamo alebo nepriamo) na imaní firmy. Podľa obchodného registra ma Medical Group SK imanie 1 659 700 eur a jediný akcionár je MEDICAL GROUP EUROPE a.s.. Táto firma má podľa českého obchodného registra imanie 150 miliónov českých korún a jediný akcionár je RK 2, a.s. RK 2, a.s. má podľa slovenského obchodného registra imanie 9 030 000 eur a žiadna iná firma nie je uvedená ako akcionár. Štatutárny orgán má jediného člena JUDr. Kovala (predseda), ktorý je de facto konateľom, keďže „V prípade, že predstavenstvo má jedného člena, koná tento za spoločnosť samostatne “. Je teda identifikovaná fyzická osoba a Medical Group SK by sa teda mohla zúčastniť verejného obstarávania. Len dodávame, že Medical Group mala akcionárov z Belizé a Cypru len do roku 2011 resp. 2012 ( Úplný register ). Návrh zákona dopĺňa tento paragraf o ďalšiu časť 26a, ktorá sa venuje preukazovaniu majetkovej účasti: \"§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1) Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť , b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravodu, že firma Medical Group SK by sa nemohla zúčastniť verejného obstarávania podľa znenia novely z 30. novembra 2014, pretože podľa obchodného registra by sme vedeli identifikovať fyzickú osobu, ktorá má podiel na imaní firmy. Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý má zabrániť účasti schránkových firiem hovorí, že sa musia odhaliť všetky fyzické osoby, ktoré právnickej osobe (firme) vlastnia aspoň 10 percentný (kvalifikovaná účasť) podiel (priamo alebo nepriamo) na imaní firmy. Podľa obchodného registra ma Medical Group SK imanie 1 659 700 eur a jediný akcionár je MEDICAL GROUP EUROPE a.s.. Táto firma má podľa českého obchodného registra imanie 150 miliónov českých korún a jediný akcionár je RK 2, a.s. RK 2, a.s. má podľa slovenského obchodného registra imanie 9 030 000 eur a žiadna iná firma nie je uvedená ako akcionár. Štatutárny orgán má jediného člena JUDr. Kovala (predseda), ktorý je de facto konateľom, keďže „V prípade, že predstavenstvo má jedného člena, koná tento za spoločnosť samostatne “. Je teda identifikovaná fyzická osoba a Medical Group SK by sa teda mohla zúčastniť verejného obstarávania. Len dodávame, že Medical Group mala akcionárov z Belizé a Cypru len do roku 2011 resp. 2012 ( Úplný register ). Návrh zákona dopĺňa tento paragraf o ďalšiu časť 26a, ktorá sa venuje preukazovaniu majetkovej účasti: \"§ 26a Preukazovanie majetkovej účasti (1) Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť a)právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby v nej majú kvalifikovanú účasť , b) právnická osoba, v ktorej fyzické osoby majú kvalifikovanú účasť a majú bydlisko v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje takúto kvalifikovanú účasť preukázať alebo c)v ktorej majú kvalifikovanú účasť verejní funkcionári. (2) Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 10% na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť. (3)Majetková účasť sa preukazuje výpisom z obchodného registra alebo výpisom z inej zákonom ustanovenej evidencie, zoznamom akcionárov vedených akciovou spoločnosťou, dokladom vydaným centrálnym depozitárom cenných papierov alebo obdobnými dokladmi, vydané inými orgánmi alebo orgánmi iných štátov, nie staršími ako 3 mesiace\" Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["registra", "registra", "registra", "Úplný register", "Návrh"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=311762&SID=2&P=0", "https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=157825&typ=PLATNY", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=211484&SID=3&P=0", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=211484&SID=3&P=1", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1317"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:07.540860+00:00"}
{"id": "vr37793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37793", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Viete, napríklad mi bolo dosť sympatické to, že niektorí českí politici hovorili, že prečo aj stále aj kritizujeme SNS a Slotu? Keď my sme sa zbavili tej traumy niekoľko stáročí dlhej so sudetskými Nemcami.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nenašli sme žiadne verejné vyjadrenia od ceských politikov v kontexte ako uvádza Slota. Našli sme napr. vyhlásenie J. Paroubka : \"Ja by som SNS zaradil skôr niekam medzi nacionalisticko - populistické strany a to je už trochu iný rozmer, ako ked je Slota nálepkovaný za nacionalistického 'pravicáka' typu Le Pena alebo Sládka. To nie je objektívne hodnotenie jeho strany alebo osoby.\" Ak niekto na uvedené tvrdenia narazí, radi ich doplníme a hodnotenie zmeníme.", "analysis_paragraphs": ["Nenašli sme žiadne verejné vyjadrenia od ceských politikov v kontexte ako uvádza Slota. Našli sme napr. vyhlásenie J. Paroubka : \"Ja by som SNS zaradil skôr niekam medzi nacionalisticko - populistické strany a to je už trochu iný rozmer, ako ked je Slota nálepkovaný za nacionalistického 'pravicáka' typu Le Pena alebo Sládka. To nie je objektívne hodnotenie jeho strany alebo osoby.\" Ak niekto na uvedené tvrdenia narazí, radi ich doplníme a hodnotenie zmeníme."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenie J. Paroubka"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3255513/jiri-paroubek-slota-nie-je-extremista-ale-nacionalisticky-populista.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:30.116333+00:00"}
{"id": "vr30952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30952", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Mám aj iný graf, ktorý hovorí o podiele deficitu k príjmom za vašich posledných dvoch rokov to vystúpalo na štvrtinu príjmov.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel deficitu k príjmom štátneho rozpočtu na konci roku 2008 bol 21 mld SKK k 342 mld SKK, čo predstavuje približne 6%.", "analysis_paragraphs": ["Podiel deficitu k príjmom štátneho rozpočtu na konci roku 2008 bol 21 mld SKK k 342 mld SKK, čo predstavuje približne 6%."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["bol", "dosahoval", "bol"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=11312", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16249", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=16249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:44.058653+00:00"}
{"id": "vr32710", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32710", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Pretože objektívne každých 8 sekund zomiera človek na následky fajčenia. My máme 4 milióny úmrtí, ktoré sú skutočne spojené na svete s fajčením.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z mája tohto roka hovoria o ešte vyšších číslach. Tabak zabíja každý rok skoro 6 miliónov ľudí, z ktorých viac ako 5 miliónov sú fajčiari alebo bývalí fajčiari a viac ako 600 000 pasívni fajčiari. Podľa uvedenej štatistiky, človek zomiera dokonca každých 6 sekúnd na následky fajčenia. Napriek tomu, že uvedené čísla argument Zuzany Zvolenskej dokonca zvýrazňujú, rozdiel od údaju, ktorý sama uvádza je značný, preto výrok označujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z mája tohto roka hovoria o ešte vyšších číslach. Tabak zabíja každý rok skoro 6 miliónov ľudí, z ktorých viac ako 5 miliónov sú fajčiari alebo bývalí fajčiari a viac ako 600 000 pasívni fajčiari. Podľa uvedenej štatistiky, človek zomiera dokonca každých 6 sekúnd na následky fajčenia. Napriek tomu, že uvedené čísla argument Zuzany Zvolenskej dokonca zvýrazňujú, rozdiel od údaju, ktorý sama uvádza je značný, preto výrok označujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["WHO"], "url": ["http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs339/en/index.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:09.220585+00:00"}
{"id": "vr30959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30959", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Úplne bežný dôchodok na Slovensku je 280 eur.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa webovej stránky Sociálnej poisťovne bol k 31. 12. 2011 priemerný starobný dôchodok vo výške 362,08 eur. Robert Fico tak znížil príjem slovenských dôchodcov o 80 Eur. Otázka však je, čo má Robert Fico na mysli pod výrazom \"bežný dôchodok.\" Je možné domnievať sa, že rada dôchodcov poberá dôchodok vo výške len 280 Eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa webovej stránky Sociálnej poisťovne bol k 31. 12. 2011 priemerný starobný dôchodok vo výške 362,08 eur. Robert Fico tak znížil príjem slovenských dôchodcov o 80 Eur. Otázka však je, čo má Robert Fico na mysli pod výrazom \"bežný dôchodok.\" Je možné domnievať sa, že rada dôchodcov poberá dôchodok vo výške len 280 Eur."], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Sociálnej poisťovne"], "url": ["http://www.socpoist.sk/646/1614s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:07.913486+00:00"}
{"id": "vr30317", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30317", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Je to skutočne tak. Dlhodobo demokratický vývoj ukazuje a teda aj tieto štatistické štúdie, že vždy, keď rastie nezamestnanosť a zhoršuje sa sociálna situácia, ľudia chodia viacej k lekárovi. Či už je to niekedy špekulatívne a zobrali si práce neschopenku, či je to naozaj s tým, že sa snažia dostať do invalidity.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:30.584900+00:00"}
{"id": "vr36439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36439", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Ja som sa na to nepripravoval teraz, ale pozrite sa, odišlo od nás zhruba 350 členov, to znamená z 12 tisíc, tak je to malé percento.", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V médiách dostupné čísla iba útržkovito zachycujú odchody členov z SMK, a to tiež len v období tesne po odchode Bélu Bugára. Ich súčet nepresahuje 350 členov. Na druhú stranu nie sú dostupné údaje o tom, koľko poslancov odišlo z SMK po vzniku strany Most-Híd v lete 2009. Vzhľadom na to nechávame Csákyho výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["V médiách dostupné čísla iba útržkovito zachycujú odchody členov z SMK, a to tiež len v období tesne po odchode Bélu Bugára. Ich súčet nepresahuje 350 členov. Na druhú stranu nie sú dostupné údaje o tom, koľko poslancov odišlo z SMK po vzniku strany Most-Híd v lete 2009. Vzhľadom na to nechávame Csákyho výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["odchody"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1180718"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:33.481414+00:00"}
{"id": "vr38993", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38993", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Moderátor: \"Ale vyvinuli ste naozaj úsilie, keď napr. OKS aj Obyčajní ľudia hovoria, že s nimi nerokujete?\" P. Hrušovský: Vyvinuli. Ja osobne viem, že sa s nimi rokuje minimálne na úrovni straníckych štruktúr v stranách, v ktorých sú členmi poslaneckých klubov. 4 poslanci u pána predsedu Bugára, 4 poslanci u pána predsedu Sulíka.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "29.septembra pripustil predseda SaS J.Kollár určité pozitívne výsledky z rokovania s premiérkou Radičovou. Napriek tomu, vyjadrenia nehovorili nič konkrétne a o výsledkoch resp. \"návrhu\", ktorý mal z rokovania vzísť nevedeli ani poslanci OKS, ktorý pôsobia v klube Most-Híd, ani 4 poslanci Obyčajní ľudia (SaS), čo naznačuje, že sa ich informovanie o aktuálnom postupe nebolo ideálne.", "analysis_paragraphs": ["29.septembra pripustil predseda SaS J.Kollár určité pozitívne výsledky z rokovania s premiérkou Radičovou. Napriek tomu, vyjadrenia nehovorili nič konkrétne a o výsledkoch resp. \"návrhu\", ktorý mal z rokovania vzísť nevedeli ani poslanci OKS, ktorý pôsobia v klube Most-Híd, ani 4 poslanci Obyčajní ľudia (SaS), čo naznačuje, že sa ich informovanie o aktuálnom postupe nebolo ideálne."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1243329&tro6481_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:56.042299+00:00"}
{"id": "vr15572", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15572", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci ste jačali (médiá, pozn.), že Trump nebude zvolený, že všetky prieskumy hovoria o tom, že bude zvolená Clintonová.", "statement_date": "2016-11-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Médiá prezentovali predvolebné prieskumy verejnej mienky v USA. Väčšina prieskum ov naznačovala, že Trump zvolený nebude, hoci opak sa stal pravdou. Médiá však už pred voľbami pripúšťali , že Trump môže zvíťaziť, no naďalej favorizovali Clintonovú. Ficov výrok môžeme označiť za zavádzanie, pretože médiá si uvedomovali nepredvídateľnosť výsledku.", "analysis_paragraphs": ["Médiá prezentovali predvolebné prieskumy verejnej mienky v USA. Väčšina prieskum ov naznačovala, že Trump zvolený nebude, hoci opak sa stal pravdou. Médiá však už pred voľbami pripúšťali , že Trump môže zvíťaziť, no naďalej favorizovali Clintonovú. Ficov výrok môžeme označiť za zavádzanie, pretože médiá si uvedomovali nepredvídateľnosť výsledku."], "analysis_date": "2016-11-27", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "Médiá", "pripúšťali", "môže", "nepredvídateľnosť", "2009", "2012", "percentuálne", "tu", "začiatku", "neisté", "hrozbu", "prirovnávať", "špecifikám", "netuší"], "url": ["http://www.nytimes.com/interactive/2016/us/elections/polls.html?_r=0", "https://dennikn.sk/600526/ako-sa-trump-moze-stat-prezidentom-potrebuje-clintonovej-ukradnut-jeden-stat/", "http://www.cnbc.com/2016/10/25/stop-it-with-the-clinton-coronation-trump-can-still-win-commentary.html", "https://www.theguardian.com/us-news/2016/oct/22/trump-clinton-polls-brexit", "http://fortune.com/2016/10/17/donald-trump-polls-win-lose/", "http://svet.sme.sk/c/4254542/kongres-symbolicky-potvrdil-volebne-vitazstvo-obamu.html", "http://www.ta3.com/clanok/1008966/volby-v-usa-online-obama-v-emotivnom-prejave-ocenil-svojho-supera.html", "http://www.nytimes.com/elections/results/president", "http://hnonline.sk/svet/857511-paradox-na-americky-sposob-preco-vyhral-trump-ked-ho-volilo-menej-americanov", "http://www.tvnoviny.sk/zahranicne/1842327_kto-vyhra-volby-v-usa-prvy-prieskum", "http://hnonline.sk/svet/855530-boj-o-prezidenta-usa-bude-tesny-takto-dopadli-posledne-predvolebne-prieskumy", "https://dennikn.sk/601181/trump-je-hrozba-pre-zapad-ako-ho-pozname-aj-ked-prehra/", "http://svet.sme.sk/c/20382800/spaja-ich-populizmus-urazky-a-demagogia-trump-ma-dvojnikov-aj-v-europe.html", "http://hnonline.sk/svet/857511-paradox-na-americky-sposob-preco-vyhral-trump-ked-ho-volilo-menej-americanov", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/411815-ako-bude-vladnut-trump-asi-naozaj-nikto-nevie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:28.290236+00:00"}
{"id": "vr15039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15039", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "S touto iniciatívou (povinné výlety do koncentračných táborov, pozn.) pokiaľ viem prišiel už pán poslanec Hlina v predchádzajúcom volebnom období", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Medzi všetkými legislatívnymi návrhmi bývalého poslanca Alojza Hlinu (OĽaNO) zo 6. volebného obdobia sa nenachádza taký, ktorý by navrhoval povinné exkurzie do koncentračných táborov. Jediný jeho návrh týkajúci sa školstva sa zaoberá povinnosťou informovať rodičov o rozširovaní sexuálnej výchovy. Takýto návrh nebol predložený Alojzom Hlinom v predchádzajúcom období. Takúto výzvu prezentoval len v arpíli 2016, ako predseda mimoparlamentnej strany Občania Slovenska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Medzi všetkými legislatívnymi návrhmi bývalého poslanca Alojza Hlinu (OĽaNO) zo 6. volebného obdobia sa nenachádza taký, ktorý by navrhoval povinné exkurzie do koncentračných táborov. Jediný jeho návrh týkajúci sa školstva sa zaoberá povinnosťou informovať rodičov o rozširovaní sexuálnej výchovy. Takýto návrh nebol predložený Alojzom Hlinom v predchádzajúcom období. Takúto výzvu prezentoval len v arpíli 2016, ako predseda mimoparlamentnej strany Občania Slovenska. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["legislatívnymi návrhmi", "návrh", "prezentoval", "článku", "návrhmi", "otázkach", "interpeláciách"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&PredkladatelID=0&PredkladatelPoslanecId=859&CisObdobia=6", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=5408", "http://domov.sme.sk/c/20130995/prispevok-na-lyziarske-by-mal-pokryt-aj-navstevy-v-osviencime-navrhuje-hlina.html", "http://domov.sme.sk/c/20130995/prispevok-na-lyziarske-by-mal-pokryt-aj-navstevy-v-osviencime-navrhuje-hlina.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn&CisObdobia=6&PoslanecMasterID=859", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/ho_result&AssignerId=859&CisObdobia=6", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze%2finterpelacie_result&ZadavatelId=859&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:38.656452+00:00"}
{"id": "vr35904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35904", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán (Hanzel, pozn.), o ktorom hovoríte, patrí k zakladajúcim členom aj na základe vášho titulu Smeru.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, aký preukaz má Robert Kaliňák, ani aké preukazy zakladajúci členovia majú mať. Hanzel ale zakladajúcim členom Smeru je (bol) aj podľa Mareka Maďariča, apoň podľa jeho vyjadrenia z roku 2002: Na otázku, či miesta na kandidátke nie sú odmenou za výhodný prenájom reklamných plôch, hovorca Smeru Marek Maďarič povedal: „Pán Hanzel je zakladajúci člen Smeru, je podstatným členom predsedníctva. To je motív, prečo je na kandidátke. V žiadnom prípade to nemožno takto vnímať. To, že ako funkcionár a člen strany aj prispieva, v rámci svojich možností pomáha strane, je úplne logické.“", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, aký preukaz má Robert Kaliňák, ani aké preukazy zakladajúci členovia majú mať. Hanzel ale zakladajúcim členom Smeru je (bol) aj podľa Mareka Maďariča, apoň podľa jeho vyjadrenia z roku 2002: Na otázku, či miesta na kandidátke nie sú odmenou za výhodný prenájom reklamných plôch, hovorca Smeru Marek Maďarič povedal: „Pán Hanzel je zakladajúci člen Smeru, je podstatným členom predsedníctva. To je motív, prečo je na kandidátke. V žiadnom prípade to nemožno takto vnímať. To, že ako funkcionár a člen strany aj prispieva, v rámci svojich možností pomáha strane, je úplne logické.“"], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrenia"], "url": ["http://www.sme.sk/c/616105/za-smer-kandiduju-reklamni-manazeri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:32.261163+00:00"}
{"id": "vr29589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29589", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Čo je podstatné je, že tento kandidát, ako prijateľný, ako vhodný bol avizovaný práve Robertom Ficom už v roku 2012-2013. Ja som si tu siahol 2013 apríl. Na čele NKÚ by mohol byť Angyal, Mach alebo Mitrík. Robert Fico.", "statement_date": "2015-05-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Traja spomínaní kandidáti sú osoby o ktorých sa Fico vyjadril, že by si ich vedel predstaviť v pozícii šéfa NKÚ.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Traja spomínaní kandidáti sú osoby o ktorých sa Fico vyjadril, že by si ich vedel predstaviť v pozícii šéfa NKÚ."], "analysis_date": "2015-05-11", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/276360-fico-mame-za-sebou-rok-stability-a-bez-skandalov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:49.796841+00:00"}
{"id": "vr14543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14543", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...sme dosiahli najväčšieho investora, aký v Európe bol za posledné roky a to je JLR.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "Batterhouse Power Station", "1.4 miliárd eur", "tomto", "jadrovej elektrárne", "tu", "ChemChina"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2816102/A-sneak-peek-inside-Battersea-Power-Station-Pictured-luxurious-new-flats-built-iconic-modernist-building.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20066370/stat-podpisal-investicnu-zmluvu-s-jaguarom-dostane-130-milionov-eur.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/globalbusiness/10198144/UK-is-Europes-top-destination-for-inward-investment.html", "http://www.bbc.com/news/business-34587650", "http://www.heritage.org/research/projects/china-global-investment-tracker-interactive-map/china-global-investment-tracker-interactive-map", "http://www.reuters.com/article/us-syngenta-ag-m-a-chemchina-idUSKCN0VB1D9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:59.661416+00:00"}
{"id": "vr32699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32699", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Veď tie veci (tzv. justičné balíčky, pozn.) na Ústavný súd sa nedostali samé od seba. Dostal ich tam Smer a pozrime si, čo napadá. Pozrime si,čo Smeru nevyhovuje. Viac verejnej kontroly v obsadzovaní komisií, viac verejnej kontroly čo sa týka zverejňovania rozhodnutí.", "statement_date": "2012-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Opatrenia bývalej vlády Ivety Radičovej v oblasti justície v roku 2011 nazývané médiami aj \"justičné balíčky\", mali priniesť niekoľko pozitívnych zmien v tejto oblasti. Ako uvádza SITA (21.6.2011) podľa slov bývalej vlády: \" sa vo vzťahu k súdom a prokuratúre udiali zmeny, ktoré prispejú k posilneniu dôveryhodnosti justície a rozšíreniu priestoru na verejnú kontrolu a k posilneniu nezávislého rozhodovania súdov a prokuratúry .\"", "analysis_paragraphs": ["Opatrenia bývalej vlády Ivety Radičovej v oblasti justície v roku 2011 nazývané médiami aj \"justičné balíčky\", mali priniesť niekoľko pozitívnych zmien v tejto oblasti. Ako uvádza SITA (21.6.2011) podľa slov bývalej vlády: \" sa vo vzťahu k súdom a prokuratúre udiali zmeny, ktoré prispejú k posilneniu dôveryhodnosti justície a rozšíreniu priestoru na verejnú kontrolu a k posilneniu nezávislého rozhodovania súdov a prokuratúry .\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "zmien", "vyčítala", "protiústavné"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5946587/radicova-musime-obnovit-doveru-v-sudnictvo.html", "http://www.sme.sk/c/5946587/radicova-musime-obnovit-doveru-v-sudnictvo.html", "http://www.strana-smer.sk/2519/vladna-koalicia-bezprecedentne-normalizuje-sudnictvo", "http://spravy.pravda.sk/vlada-je-znepokojena-pokusmi-zneuzit-stav-justicie-v-politike-p7b-/sk_domace.asp?c=A121114_121816_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:47.510659+00:00"}
{"id": "vr33507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33507", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sme dokázali umiestniť za 1,75 miliardy eur desaťročné dlhopisy za historicky najvýhodnejšie úroky pre Slovensko.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Demagog.sk už tento výrok raz kontroloval. V diskusii (O 5 minút 12,10.február 2013) o výrocí vlády Roberta Fica tvrdil Peter Kažimír, že si požiciavame najlacnejšie v histórií.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk už tento výrok raz kontroloval. V diskusii (O 5 minút 12,10.február 2013) o výrocí vlády Roberta Fica tvrdil Peter Kažimír, že si požiciavame najlacnejšie v histórií."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["diskusii", "TASR", "cbonds.com", "Lampa"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/21/robert-fico", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/130565/Slovensko-ziskalo-novou-emisiou-benchmarkovych-dlhopisov-mld-eur", "http://em.cbonds.com/countries/Slovakia-bond", "http://www.tyzden.sk/lampa/lampa-4-roky-eurokrizy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:51.054860+00:00"}
{"id": "50052", "numeric_id": 50052, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50052", "speaker": "Kamil Šaško", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/kamil-sasko", "statement": "Ten proces pokračuje ďalej, Slovensko je za stolom, diskusia k tým kľúčovým ešte prílohám bude prebiehať a až následne sa, ak ho ratifikuje vláda, parlament a prezident, tak sa stane právnym záväzným, dovtedy diskusia prebieha.", "statement_date": "2025-05-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo po troch rokoch vyjednávania pandemickú dohodu. Prijatie dohody však neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu. Ďalším krokom pre vstup zmluvy do platnosti je príprava rezolúciou určenej prílohy a mechanizmov. O prijatí prílohy rozhodne Zhromaždenie pravdepodobne na budúci rok. V prípade schválenia prílohy bude možné dohodu podpísať a ratifikovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDňa 19. mája 2025 bola v rámci výboru Svetového zdravotníckeho zhromaždenia schválená Pandemická zmluva WHO ( .pdf ). Dokument bol prijatý hlasovaním , ktoré si vyžiadalo Slovensko napriek naliehaniu niektorých štátov a tajomníka WHO.\n\nZa prijatie nakoniec hlasovalo 124 štátov, Slovensko sa spolu s desiatimi ďalšími štátmi zdržalo. Dokumenty boli následne konsenzuálne prijaté v plenárnom zhromaždení, čím sa ukončil trojročný proces ich vyjednávania.\n\nCieľom Pandemickej dohody WHO je zlepšiť globálnu pripravenosť a reakciu krajín na budúce pandémie, zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi štátmi, rýchlejšie včasné varovanie a efektívnejšie opatrenia na zastavenie šírenia infekčných chorôb s cieľom minimalizovať ich dosah na zdravie ľudí a spoločnosť.\n\nPrijatie dohody Svetovou zdravotníckou organizáciou však ešte neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu. Dohoda bude predložená na podpis po vytvorení prílohy Systému prístupu k patogénom a zdieľania prínosov (PABS), čo bude pravdepodobne o jeden až dva roky. Schválenie tejto prílohy by malo byť predmetom budúceho Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Ak bude príloha prijatá, Pandemická dohoda prejde do fázy podpisu a ratifikácie. Na základe ratifikácie bude môcť vstúpiť v platnosť, čím sa stane právne záväznou.", "analysis_paragraphs": ["Svetové zdravotnícke zhromaždenie schválilo po troch rokoch vyjednávania pandemickú dohodu. Prijatie dohody však neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu. Ďalším krokom pre vstup zmluvy do platnosti je príprava rezolúciou určenej prílohy a mechanizmov. O prijatí prílohy rozhodne Zhromaždenie pravdepodobne na budúci rok. V prípade schválenia prílohy bude možné dohodu podpísať a ratifikovať. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Dňa 19. mája 2025 bola v rámci výboru Svetového zdravotníckeho zhromaždenia schválená Pandemická zmluva WHO ( .pdf ). Dokument bol prijatý hlasovaním , ktoré si vyžiadalo Slovensko napriek naliehaniu niektorých štátov a tajomníka WHO.", "Za prijatie nakoniec hlasovalo 124 štátov, Slovensko sa spolu s desiatimi ďalšími štátmi zdržalo. Dokumenty boli následne konsenzuálne prijaté v plenárnom zhromaždení, čím sa ukončil trojročný proces ich vyjednávania.", "Cieľom Pandemickej dohody WHO je zlepšiť globálnu pripravenosť a reakciu krajín na budúce pandémie, zabezpečiť lepšiu koordináciu medzi štátmi, rýchlejšie včasné varovanie a efektívnejšie opatrenia na zastavenie šírenia infekčných chorôb s cieľom minimalizovať ich dosah na zdravie ľudí a spoločnosť.", "Prijatie dohody Svetovou zdravotníckou organizáciou však ešte neznamená právne záväzné dôsledky pre jednotlivé členské štáty ani automatickú povinnosť podpísať alebo vykonávať dohodu. Dohoda bude predložená na podpis po vytvorení prílohy Systému prístupu k patogénom a zdieľania prínosov (PABS), čo bude pravdepodobne o jeden až dva roky. Schválenie tejto prílohy by malo byť predmetom budúceho Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Ak bude príloha prijatá, Pandemická dohoda prejde do fázy podpisu a ratifikácie. Na základe ratifikácie bude môcť vstúpiť v platnosť, čím sa stane právne záväznou."], "analysis_date": "2025-06-04", "analysis_sources": {"text": ["bola", ".pdf", "hlasovaním", "boli", "je", "neznamená", "vytvorení"], "url": ["https://www.who.int/news/item/20-05-2025-world-health-assembly-adopts-historic-pandemic-agreement-to-make-the-world-more-equitable-and-safer-from-future-pandemics", "https://apps.who.int/gb/ebwha/pdf_files/WHA78/A78_R1-en.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/4647486/#:~:text=Na%20stanovisku%20Slovenska,prija%C5%A5%20glob%C3%A1lnym%20konsenzom.", "https://www.who.int/news/item/20-05-2025-world-health-assembly-adopts-historic-pandemic-agreement-to-make-the-world-more-equitable-and-safer-from-future-pandemics#:~:text=Agreement%E2%80%99s%20adoption%20follows,Pandemic%20Agreement.", "https://www.aktuality.sk/clanok/qU8UtAq/premier-fico-na-poslednu-chvilu-otocil-slovensko-pandemicku-dohodu-neodmietlo-co-to-znamena-a-co-bude-nasledovat/", "https://www.bag.admin.ch/bag/en/home/strategie-und-politik/internationale-beziehungen/multilaterale-zusammenarbeit/organisation-mondiale-sante/inb.html", "https://www.who.int/news/item/20-05-2025-world-health-assembly-adopts-historic-pandemic-agreement-to-make-the-world-more-equitable-and-safer-from-future-pandemics#:~:text=The%20resolution%20on,enter%20into%20force."]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:19.459897+00:00"}
{"id": "vr25456", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25456", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Slovensko má tretí najnižší verejný dlh v eurozóne.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Ani vtedy nehovoril pravdu ( V politike , 30. júna 2013; V politike , 15. septembra 2013) Predseda vlády používa staré údaje za rok 2012, ktoré hovoria o tom, že Slovensko má tretí najnižší dlh v eurozóne. Podľa novších údajov je verejný dlh Slovenska až 5. najnižší v eurozóne. Predseda účelovo využíva starý údaj o pozícii verejného dlhu v eurozóne z roku 2012. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Verejný dlh v 1. štvrťroku 2013 ( Eurostat ). Slovensko má verejný dlh na úrovni 54,9% HDP, čo bol 1. štvrťroku 2013 až piaty najnižší verejný dlh v eurozóne : Verejný dlh v roku 2012 ( Eurostat ). Slovensko malo v roku 2012 verejný dlh na úrovni 52,1 % HDP, čo bol tretí najnižší verejný dlh v eurozóne: Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti. Ani vtedy nehovoril pravdu ( V politike , 30. júna 2013; V politike , 15. septembra 2013) Predseda vlády používa staré údaje za rok 2012, ktoré hovoria o tom, že Slovensko má tretí najnižší dlh v eurozóne. Podľa novších údajov je verejný dlh Slovenska až 5. najnižší v eurozóne. Predseda účelovo využíva starý údaj o pozícii verejného dlhu v eurozóne z roku 2012. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Verejný dlh v 1. štvrťroku 2013 ( Eurostat ). Slovensko má verejný dlh na úrovni 54,9% HDP, čo bol 1. štvrťroku 2013 až piaty najnižší verejný dlh v eurozóne : Verejný dlh v roku 2012 ( Eurostat ). Slovensko malo v roku 2012 verejný dlh na úrovni 52,1 % HDP, čo bol tretí najnižší verejný dlh v eurozóne: Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "V politike", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/396/bolestive-temy-slovenska/?ph=2", "http://www.demagog.sk/diskusie/398/predseda-vlady-o-aktualnych-temach", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina230&language=en&toolbox=sort", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&pcode=teina225&language=en&toolbox=sort"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:53.592597+00:00"}
{"id": "vr30375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30375", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď si pozriem zmluvu, článok 37, ten má nadpis Dočasná korekcia kľúča na určenie príspevkov...Dočasná korekcia zahrnutá v tom počiatočnom, v tomto počiatočnom kľúči, to je teda to, čo ste vyrokovali, platí po dobu 12 rokov od dňa prijatia eura. Čiže už euro 3 roky máme, takže bude to ešte 9 rokov platiť a potom, potom všetko pekne budeme musieť doplatiť. Ivan, vy ste vyrokovali len to, že nám odložili splátky.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá cast výroku R. Sulíka je pravdivá, tzn., že cl. 37 skutocne hovorí o docasnej korekcií klúca, ktorý môže byt upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura.", "analysis_paragraphs": ["Prvá cast výroku R. Sulíka je pravdivá, tzn., že cl. 37 skutocne hovorí o docasnej korekcií klúca, ktorý môže byt upravený po dobu 12 rokov od prijatia eura."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["clánok 37", "HNonline.sk", "Aktuálne.sk"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/media/1216793/esm%20treaty%20en.pdf", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-53734980-pravica-sa-hada-pre-euroval", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1229010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:48.182567+00:00"}
{"id": "vr30564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30564", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "A začnem tým, čím začal pán poslanec Rafaj, keď povedal, že zdravotníctvo je problémový rezort. S tým plne súhlasím. Ale nieprimárne kvôli nedostatku peňazí. A viem to zdôvodniť na číslach, na množstve čísel, ale len na ilustráciu len jedno, analýzy OECD ukázala, že ak by sa peniaze, ktoré v zdravotníctve sú, používali efektívne, tak stredná dĺžka života na Slovensku by sa mohla na Slovensku zvýšiť o štyri roky.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Publikácia OECD Ekonomický prehľad Slovenska 2010 hovorí o tom, že zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve by mala byť priorita. V tejto analýze sa ďalej píše (strana 14 a 59.), že efektívnosť vyžívania zdrojov je nižší ako v mnohých krajinách OECD. Podľa tejto analýzy by dĺžka života narástla o niekoľko rokov keby sa systém poskytovanie zdravotnej starostlivosti stal viac efektívny. Inými slovami dosiahol by sa rovnaký výsledok pri menších nákladoch.", "analysis_paragraphs": ["Publikácia OECD Ekonomický prehľad Slovenska 2010 hovorí o tom, že zvyšovanie efektívnosti v zdravotníctve by mala byť priorita. V tejto analýze sa ďalej píše (strana 14 a 59.), že efektívnosť vyžívania zdrojov je nižší ako v mnohých krajinách OECD. Podľa tejto analýzy by dĺžka života narástla o niekoľko rokov keby sa systém poskytovanie zdravotnej starostlivosti stal viac efektívny. Inými slovami dosiahol by sa rovnaký výsledok pri menších nákladoch."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["OECD Ekonomický prehľad Slovenska 2010", "OECD Health DATA 2011"], "url": ["http://www.docstoc.com/docs/70160630/OECD-Economic-Surveys-Slovak-Republic-2010", "http://www.oecd.org/dataoecd/43/3/40905158.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:30.402749+00:00"}
{"id": "vr35517", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35517", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Referendum nemôže byť o daniach, o poplatkoch, nemôže byť o ľudských právach napríklad...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril pravdu, nakoľko predmetom referenda explicitne nemôžu byť: základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril pravdu, nakoľko predmetom referenda explicitne nemôžu byť: základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["predmetom"], "url": ["http://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:36.748048+00:00"}
{"id": "vr18347", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18347", "speaker": "Václav Mika", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vaclav-mika", "statement": "Filiálka je projekt, ktorý na Ministerstve dopravy má svoj tím, ktorý sa s tým zaoberá.", "statement_date": "2018-11-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V prípade Filiálky sa jedná o dlhodobo nevyužívanú železničnú stanicu, ktorá by sa mala zmeniť na podzemný železničný uzol. V októbri roku 2012 oznámil vtedajší minister dopravy Ján Počiatek, že k projektu bola vypracovaná expertná štúdia realizovateľnosti. Ako uviedol Počiatek, štúdia \" neodporúča výstavbu novej podzemnej železničnej trate Predmestie - Filiálka z technických aj ekonomických príčin \". Z tohto dôvodu bol projekt vyradený z operačného programu doprava na roky 2007-2013. Pre nové programové obdobie eurofondov sa chystá druhá štúdia o dopravnom uzle mesta. Jej ukončenie sa predpokladá v decembri 2018. Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa poslednýkrát cez svoj tlačový odbor k projektu Filiálky vyjadrilo 2. februára 2016, kedy uviedli , že obidve strany, teda mesto Bratislava a ministerstvo, \" budú zároveň spolupracovať aj pri realizácii štúdie realizovateľnosti pre dopravný uzol v Bratislave, ktorého súčasťou má byť aj stanica Filiálka. \" Keďže nie je jasné, v akom rozsahu sa v súčasnosti ministerstvo projektom Filiálka zaoberá a či je v prípade vytvorený tím, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prípade Filiálky sa jedná o dlhodobo nevyužívanú železničnú stanicu, ktorá by sa mala zmeniť na podzemný železničný uzol. V októbri roku 2012 oznámil vtedajší minister dopravy Ján Počiatek, že k projektu bola vypracovaná expertná štúdia realizovateľnosti. Ako uviedol Počiatek, štúdia \" neodporúča výstavbu novej podzemnej železničnej trate Predmestie - Filiálka z technických aj ekonomických príčin \". Z tohto dôvodu bol projekt vyradený z operačného programu doprava na roky 2007-2013. Pre nové programové obdobie eurofondov sa chystá druhá štúdia o dopravnom uzle mesta. Jej ukončenie sa predpokladá v decembri 2018. Ministerstvo dopravy a výstavby SR sa poslednýkrát cez svoj tlačový odbor k projektu Filiálky vyjadrilo 2. februára 2016, kedy uviedli , že obidve strany, teda mesto Bratislava a ministerstvo, \" budú zároveň spolupracovať aj pri realizácii štúdie realizovateľnosti pre dopravný uzol v Bratislave, ktorého súčasťou má byť aj stanica Filiálka. \" Keďže nie je jasné, v akom rozsahu sa v súčasnosti ministerstvo projektom Filiálka zaoberá a či je v prípade vytvorený tím, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-05", "analysis_sources": {"text": ["štúdia", "vyradený", "štúdia", "predpokladá", "uviedli"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1007333/tb-jana-pociatka-o-dopravnom-uzle-bratislava-filialka.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/pociatek-potvrdil-ze-projekt-filialka-ma-cervenu.html", "https://www.zsr.sk/5483/", "https://www.zsr.sk/pre-media/vyjadrenie-media/2018/jul/projekt-terminalov-integrovanej-osobnej-dopravy-bratislave.html", "https://www.mindop.sk/media-5144/tlacove-spravy-2726/nove-programove-obdobie-eu-prinesie-bratislave-nove-projekty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:46.879972+00:00"}
{"id": "45025", "numeric_id": 45025, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45025", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Máme firmy a SZČO, ktoré neboli priamo zavreté nariadením vlády, ale keďže pôsobia ako subdodávatelia týchto firiem, tak im klesol obrat. Ak im klesol o 20 %, dostanú na každého zamestnanca a SZČO aj na seba samého príspevok 180 EUR mesačne. Ak im klesol viac ako 40 % do 60 % dostanú 300 EUR mesačne na zamestnanca. Medzi 60 % a 80 % dostanú 420 EUR na zamestnanca príspevok a ak to poklesne o 80 a viac percent 540 EUR na zamestnanca.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. marca 2020 vláda predstavila plán ekonomických opatrení s názvom „ Prvá pomoc ”. Chce ním zmierniť sociálne a ekonomické dôsledky pandémie koronavírusu. Plán počíta s miliardou eur ako s mesačnými výdavkami na udržanie pracovných miest. Ďalších 500 miliónov má do ekonomiky ísť cez záruky bankám na poskytovanie úverov. Štát okrem iného poskytne príspevky zamestnancom a živnostníkom podľa výšky prepadu ich tržieb resp. tržieb firmy. Pri poklese tržieb o 20 percent bude príspevok vo výške 180 eur, pri poklese o 40 percent to bude 300 eur, pri poklese 60 percent 420 eur, pri poklese o 80 percent 540 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "plán", "Prvá pomoc", "má", "poskytne"], "url": ["https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://www.neprepustaj.sk/docs/Oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti.pdf", "https://www.korona.gov.sk/covid-19-prijate-opatrenia.php", "https://e.dennikn.sk/1828123/prva-pomoc-nemusi-byt-rychla-a-neuspokoji-vsetkych/?ref=list", "https://e.dennikn.sk/1827521/koalicia-predstavila-ekonomicky-balicek-proti-koronakrize-cieli-na-postihnute-firmy/?ref=tit1&_ga=2.49733294.909819017.1587376725-1950087991.1587376725"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:56.672251+00:00"}
{"id": "vr15741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15741", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...nás (stranu Sme rodina, pozn.) kvôli imigrantom a kvôli moslimom a kvôli tejto imigračnej kríze volilo len 3,6% zo všetkých hlasov, ktoré nám dali. Čiže bavíme sa o nejakých pár tisíc ľuďoch. (...) Skutočne, pán kolega, nás kvôli imigrantom a moslimom volilo nejakých 16 tisíc ľudí.", "statement_date": "2017-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť relevantnú analýzu, ktorá by hodnotila, aká časť voličov odovzdala svoj hlas v prospech strany Sme rodina vo voľbách v marci 2016 kvôli témam ako imigrácia a boj proti islamu. Jediný prieskum, ktorý zisťoval dôležitosť tém v rozhodovaní voličov, vznikol síce počas volieb, ale išlo o prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 230 voličov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Strana Sme rodina získala v parlamentných voľbách 172 860 hlasov, čo predstavuje 6,62 % zo všetkých platných hlasov. Agentúra MEDIAN SK realizovala prieskum počas volieb pre RTVS. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 230 respondentov, tí boli vybraní tak, aby tvorili reprezentatívnu vzorku obyvateľstva nad 18 rokov. Respondenti medzi inými mali v prieskume označovať zásadné témy, ktoré ovplyvnili ich rozhodnutie vo voľbách, pričom mohli označiť aj viac možností. Zo všeobecných zistení ( .pdf , s. 9) vyplýva, že: \" Dôležité témy MEDIAN SK skúmal v predvolebnom prieskume v januári 2016 aj v deň volieb. Ich vnímanie medzi voličmi sa príliš nezmenilo. Na prvých troch miestach zostalo zdravotníctvo a jeho problémy, boj proti korupcii a prepojenie biznisu s politikou a riešenie nezamestnanosti. Tieto témy označovalo za zásadné 75-80 % účastníkov volieb.(...) Až v spodnej tretine dôležitých tém je imigrácia a otázka prijímania utečencov, na ktorú sa v predvolebnom roku silne zameriavala strana SMER a premiér Robert Fico. Za zásadnú túto tému označilo 53 % voličov. Väčšina z nich (78 %) potom špecifikovala, že im ide o ochranu Slovenska pred imigráciou a prijímaním utečencov. Celkom medzi účastníkmi volieb bolo ale len 42 %, ktorí imigráciu považujú za zásadnú tému a stavajú sa proti nej negatívne. Mobilizujúci potenciál tejto témy tak platil len pre obmedzenú skupinu voličov. \" V prieskume obstála strana Sme rodina nasledovne: Čísla znamenajú percento voličov-respodentov danej strany, ktorí danú tému označili za závažnú. Podľa prieskumu 91 % voličov strany Sme rodina z danej vzorky považuje za najzásadnejšie témy riešenie nezamestnanosti a zdravotníctva. 86 % voličov oslovil boj proti korupcii a 79 % štátny rozpočet. 74 % voličov označilo postoj strany v otázka riešenia problémov imigrácie a prijímania utečencov za zásadný pri ich rozhodovaní. Keby sme predpokladali, že celá voličská základňa strany Sme rodina má takéto preferencie, tak 127 916 ľudí (74 % z celkového volebného zisku) ich malo voliť (aj) z dôvodu postoja predstaviteľov strany k otázkam imigrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tímu Demagog.SK sa nepodarilo nájsť relevantnú analýzu, ktorá by hodnotila, aká časť voličov odovzdala svoj hlas v prospech strany Sme rodina vo voľbách v marci 2016 kvôli témam ako imigrácia a boj proti islamu. Jediný prieskum, ktorý zisťoval dôležitosť tém v rozhodovaní voličov, vznikol síce počas volieb, ale išlo o prieskum na reprezentatívnej vzorke 1 230 voličov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Strana Sme rodina získala v parlamentných voľbách 172 860 hlasov, čo predstavuje 6,62 % zo všetkých platných hlasov. Agentúra MEDIAN SK realizovala prieskum počas volieb pre RTVS. Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1 230 respondentov, tí boli vybraní tak, aby tvorili reprezentatívnu vzorku obyvateľstva nad 18 rokov. Respondenti medzi inými mali v prieskume označovať zásadné témy, ktoré ovplyvnili ich rozhodnutie vo voľbách, pričom mohli označiť aj viac možností. Zo všeobecných zistení ( .pdf , s. 9) vyplýva, že: \" Dôležité témy MEDIAN SK skúmal v predvolebnom prieskume v januári 2016 aj v deň volieb. Ich vnímanie medzi voličmi sa príliš nezmenilo. Na prvých troch miestach zostalo zdravotníctvo a jeho problémy, boj proti korupcii a prepojenie biznisu s politikou a riešenie nezamestnanosti. Tieto témy označovalo za zásadné 75-80 % účastníkov volieb.(...) Až v spodnej tretine dôležitých tém je imigrácia a otázka prijímania utečencov, na ktorú sa v predvolebnom roku silne zameriavala strana SMER a premiér Robert Fico. Za zásadnú túto tému označilo 53 % voličov. Väčšina z nich (78 %) potom špecifikovala, že im ide o ochranu Slovenska pred imigráciou a prijímaním utečencov. Celkom medzi účastníkmi volieb bolo ale len 42 %, ktorí imigráciu považujú za zásadnú tému a stavajú sa proti nej negatívne. Mobilizujúci potenciál tejto témy tak platil len pre obmedzenú skupinu voličov. \" V prieskume obstála strana Sme rodina nasledovne: Čísla znamenajú percento voličov-respodentov danej strany, ktorí danú tému označili za závažnú. Podľa prieskumu 91 % voličov strany Sme rodina z danej vzorky považuje za najzásadnejšie témy riešenie nezamestnanosti a zdravotníctva. 86 % voličov oslovil boj proti korupcii a 79 % štátny rozpočet. 74 % voličov označilo postoj strany v otázka riešenia problémov imigrácie a prijímania utečencov za zásadný pri ich rozhodovaní. Keby sme predpokladali, že celá voličská základňa strany Sme rodina má takéto preferencie, tak 127 916 ľudí (74 % z celkového volebného zisku) ich malo voliť (aj) z dôvodu postoja predstaviteľov strany k otázkam imigrácie. Dátum zverejnenia analýzy: 06.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-06", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných voľbách", "MEDIAN SK", ".pdf"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://www.median.eu/cs/wp-content/uploads/docs/mediansk_rtvs_motivace_volicu.pdf", "http://www.median.eu/cs/wp-content/uploads/docs/mediansk_rtvs_motivace_volicu.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:23.910238+00:00"}
{"id": "vr30925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30925", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Premiérka chcela odstúpiť kvôli tomu, že koalícia mala vo vnútri zradcov (počas voľby GP pozn.).", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vtedajšia premiérka I. Radičová sa v relácii Na telo (5. decembra 2011) vyjadrila, že v prípade ak bude v 6. decembra 2010 zvolený za generálneho prokurátora D. Trnka, podá demisiu. Nepodarilo sa nám nájsť zdroj, ktorý by uvádzal ako dôvod podania demisie existenciu zradcov vo vnútri koalície ako uvádza R. Sulík. Skutočnosť, že niektorí koaliční poslanci zahlasovali za D. Trnku okomentovala nasledovne: “V rámci tejto patovej situácie šesť koaličných poslancov zmenilo svoje svedomie.” Premiérka sa domnieva, že títo koaliční poslanci, ktorí podporili v hlasovaní Trnku, zmenili postoj a názor voči programovému vyhláseniu vlády. “Ja pevne verím, že koaliční poslanci vedia, za aké programové vyhlásenie vlády hlasovali,” povedala premiérka a dodala, že má “neistý pocit”.", "analysis_paragraphs": ["Vtedajšia premiérka I. Radičová sa v relácii Na telo (5. decembra 2011) vyjadrila, že v prípade ak bude v 6. decembra 2010 zvolený za generálneho prokurátora D. Trnka, podá demisiu. Nepodarilo sa nám nájsť zdroj, ktorý by uvádzal ako dôvod podania demisie existenciu zradcov vo vnútri koalície ako uvádza R. Sulík. Skutočnosť, že niektorí koaliční poslanci zahlasovali za D. Trnku okomentovala nasledovne: “V rámci tejto patovej situácie šesť koaličných poslancov zmenilo svoje svedomie.” Premiérka sa domnieva, že títo koaliční poslanci, ktorí podporili v hlasovaní Trnku, zmenili postoj a názor voči programovému vyhláseniu vlády. “Ja pevne verím, že koaliční poslanci vedia, za aké programové vyhlásenie vlády hlasovali,” povedala premiérka a dodala, že má “neistý pocit”."], "analysis_date": "2012-02-12", "analysis_sources": {"text": ["demisiu.", "nasledovne:"], "url": ["http://www.fuu.sk/2010/12/41990-radicova-opat-potvrdila-ze-odstupi-ak-bude-zvoleny-trnka/", "http://www.fuu.sk/2010/12/41990-radicova-opat-potvrdila-ze-odstupi-ak-bude-zvoleny-trnka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:53.458473+00:00"}
{"id": "vr29417", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29417", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Veľmi dobre sme zabojovali pokiaľ ide o fondy na roky 2014 až 2020, kde sme dostali takmer o 3 miliardy eur viac.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak by sme berieme do úvahy kohézny fond, kde sa Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak by sme berieme do úvahy kohézny fond, kde sa Slovensku podarilo vyrokovať nárast finančných prostriedkov v programovacom období 2014-2020 o približne 1,2 mld. euro. resp. v cenách z roku 2011 a po inflácii ide o navýšenie 2,8 mld. euro. Pri schválenom rozpočte na roky 2014 - 2020 má Slovensko možnosť čerpať z rozpočtu Európskej únie prostriedky vo výške približne 20 miliárd eur. Pre Slovensko bolo najväčšou prioritou pri vyjednávaní nového finančného rámca EÚ udržanie financií pre politiku súdržnosti (kohéznu politiku), čo predstavuje najobjemnejší zdroj príjmov Slovenska z EÚ. Zo zdrojov na politiku súdržnosti pre zotieranie rozdielov medzi európskymi regiónmi, ktorá tvorí najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ, dostaneme približne 13,1 miliardy eur v cenách z roku 2011 (14,7 miliardy po inflácii). V súčasnom období 2007 – 2013 je alokácia na úrovni 11 miliárd 896 miliónov eur. Dátum zverejnenia analýzy: 13.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["2014 - 2020", "politiku súdržnosti", "dostaneme"], "url": ["http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59276790-komisia-ustupuje-tlaku-britanie", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/clanok/lidri-dohodli-novy-viacrocny-rozpocet-eu-020689"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:32.402968+00:00"}
{"id": "vr37514", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37514", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Znížila sa produkcia mlieka o 30% (za minulej vlády, pozn.).", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vývoj produkcie mlieka na Slovensku podľa Eurostatu (.pdf): 2008: 945, 620 ton 2009: 852, 360 ton 2010: 736, 370 ton (údaj neobsahuje produkciu mlieka za mesiac december) Produkcia mlieka sa na Slovensku v rozpätí rokov 2004 - 2009 znížila z 1 079 000 ton na 957 000 ton, a to znamená pokles o 11,31%. To znamená, že medzi rokmi 2006-9 nemohol nastať 30% pokles ako hovorí Simon.", "analysis_paragraphs": ["Vývoj produkcie mlieka na Slovensku podľa Eurostatu (.pdf): 2008: 945, 620 ton 2009: 852, 360 ton 2010: 736, 370 ton (údaj neobsahuje produkciu mlieka za mesiac december) Produkcia mlieka sa na Slovensku v rozpätí rokov 2004 - 2009 znížila z 1 079 000 ton na 957 000 ton, a to znamená pokles o 11,31%. To znamená, že medzi rokmi 2006-9 nemohol nastať 30% pokles ako hovorí Simon."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Produkcia mlieka"], "url": ["http://www.cechbryndziarov.eu/files/eurostat_listopad_2010.pdf", "https://lt.justice.gov.sk/(S(wakc0yuvw4zbljfuxpked455))/Attachment/vlastny%20material_doc.pdf?instEID=52&attEID=24694&docEID=121828&matEID=2890&langEID=1&tStamp=20100614081400293"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:42.358787+00:00"}
{"id": "vr15248", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15248", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Alternative fur Deutschland (...) brandenburgský šéf tejto strany presadil na ich kongrese, na ich zjazde vyhlásenie, ktoré volalo po zrušení sankcií voči Rusku.", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že šéf strany za AfD za Bádensko-Württembersko inicioval vyhlásenie, ktoré volá po zrušení sankcií voči Rusku. Napriek malému pochybeniu F. Šebeja ohľadom názvu spolkovej krajiny hodnotíme výrok ako pravdivý. Alteratíva pre Nemecko (AfD) je nemecká euroskeptická strana založená v roku 2013. Na národnej úrovni má podporu menej ako piatich percent voličov, pričom obsadzuje miesta v niekoľkých regionálnych parlamentoch. Zjazd strany, o ktorom hovorí F. Šebej, sa uskutočnil v máji 2016 v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko , nie Brandenbursko. Na toto zjazde inicioval volanie po zrušení sankcií proti Rusku miestny poslanec Udo Stein (tlačová konferencia v Štuttgarte), pričom ho podporil hovorca mládežníckej organizácie AfD Markus Frohnmaier. Podľa Steina treba sankcie zrušiť, pretože poškodzujú nemeckej ekonomike, pričom zdôraznil údajné škody pre podniky v Bádensku-Württembersku: “ The sanctions have to be lifted. They turned out as useless and harmful for our German economy.” Around 800 to 900 Baden-Württemberg companies are active in Russia, approximately 42.000 jobs in Baden-Württemberg depend on the business with Russia \" ( German Center for Eurasian Studies ) Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že šéf strany za AfD za Bádensko-Württembersko inicioval vyhlásenie, ktoré volá po zrušení sankcií voči Rusku. Napriek malému pochybeniu F. Šebeja ohľadom názvu spolkovej krajiny hodnotíme výrok ako pravdivý. Alteratíva pre Nemecko (AfD) je nemecká euroskeptická strana založená v roku 2013. Na národnej úrovni má podporu menej ako piatich percent voličov, pričom obsadzuje miesta v niekoľkých regionálnych parlamentoch. Zjazd strany, o ktorom hovorí F. Šebej, sa uskutočnil v máji 2016 v spolkovej krajine Bádensko-Württembersko , nie Brandenbursko. Na toto zjazde inicioval volanie po zrušení sankcií proti Rusku miestny poslanec Udo Stein (tlačová konferencia v Štuttgarte), pričom ho podporil hovorca mládežníckej organizácie AfD Markus Frohnmaier. Podľa Steina treba sankcie zrušiť, pretože poškodzujú nemeckej ekonomike, pričom zdôraznil údajné škody pre podniky v Bádensku-Württembersku: “ The sanctions have to be lifted. They turned out as useless and harmful for our German economy.” Around 800 to 900 Baden-Württemberg companies are active in Russia, approximately 42.000 jobs in Baden-Württemberg depend on the business with Russia \" ( German Center for Eurasian Studies ) Dátum zverejnenia analýzy: 13.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["euroskeptická", "Bádensko-Württembersko", "Brandenbursko.", "inicioval", "German Center for Eurasian Studies"], "url": ["http://www.dw.com/en/alternative-f%C3%BCr-deutschland-afd/t-17455253", "https://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%A1densko-W%C3%BCrttembersko", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Brandenbursko", "http://germancenter.net/2016/05/12/baden-wurttemberg-mp-udo-stein-announced-take-political-action-anti-russian-sanctions/#more-207", "http://germancenter.net/2016/05/12/baden-wurttemberg-mp-udo-stein-announced-take-political-action-anti-russian-sanctions/#more-207"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:54.126181+00:00"}
{"id": "vr32565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32565", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Veď tam (v Zákonníku práce, pozn.) je napríklad aj taká anomália, že príplatok za nočnú prácu sa platí len do piatej hodiny ráno.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa paragrafu 16 zákona č. 555/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí zamestnancovi za hodinu práce v noci príplatok vo výške 30% hodinovej sadzby normálneho platu, pričom tento príplatok patrí zamestnancovi za prácu vykonávanú medzi 22.00 a 5.00 , teda výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa paragrafu 16 zákona č. 555/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí zamestnancovi za hodinu práce v noci príplatok vo výške 30% hodinovej sadzby normálneho platu, pričom tento príplatok patrí zamestnancovi za prácu vykonávanú medzi 22.00 a 5.00 , teda výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["22.00 a 5.00"], "url": ["http://www.pp.sk/1574/Priplatok-za-sobotu-a-nedelu-ktora-je-zaroven-sviatkom_PAM41466.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:02.477440+00:00"}
{"id": "vr28294", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28294", "speaker": "Ivo Nesrovnal", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivo-nesrovnal", "statement": "Megakasíno (v Jarovciach, pozn.) sme na môj návrh zatiaľ zastavili.", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na návrh Nesrovnala Zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy 30. januára 2014 uznesením č. 1419/2014 žiada primátora hlavného mesta SR aby: \" 1. všetkými prostriedkami hlavného mesta SR Bratislavy zabránil výstavbe Megakasína v Bratislave, mestskej časti Bratislava-Jarovce , 2. pozval investora projektu Metropolis v Bratislave, v mestskej časti Bratislava-Jarovce na najbližšie zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, 3. podpísal za hlavné mesto SR Bratislavu s týmto investorom memorandum, v ktorom sa investor zaviaže, že v mestskej časti Bratislava-Jarovce nikdy nepostaví Megakasíno a tento svoj záväzok investor prevedie aj na právnych nástupcov, či projektu v mestskej časti Bratislava-Jarovce .\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože na návrh Nesrovnala Zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy 30. januára 2014 uznesením č. 1419/2014 žiada primátora hlavného mesta SR aby: \" 1. všetkými prostriedkami hlavného mesta SR Bratislavy zabránil výstavbe Megakasína v Bratislave, mestskej časti Bratislava-Jarovce , 2. pozval investora projektu Metropolis v Bratislave, v mestskej časti Bratislava-Jarovce na najbližšie zasadnutie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy, 3. podpísal za hlavné mesto SR Bratislavu s týmto investorom memorandum, v ktorom sa investor zaviaže, že v mestskej časti Bratislava-Jarovce nikdy nepostaví Megakasíno a tento svoj záväzok investor prevedie aj na právnych nástupcov, či projektu v mestskej časti Bratislava-Jarovce .\""], "analysis_date": "2014-09-26", "analysis_sources": {"text": ["uznesením č. 1419/2014"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11040628&p1=11050087"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:23.534240+00:00"}
{"id": "vr26602", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26602", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Keď dovolíte, ešte by som ukázal takýto graf, toto je rok 1993, 14,4 % nezamestnanosť. Rok 2013 - 14,4 % nezamestnanosť.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre účely overenia výroku postačuje overiť nezamestnanosť v roku 1993, 2012 a 2013. J. Behýlovi sedí len údaj o nezamestnanosti za rok 1993. Za rok 2013 nie sú známe čísla výberovej nezamestnanosti, len za 3. štvrťrok 2013, resp. priemer za tri prvé štvrťroky 2013 (14,1%). Priemerná evidovaná nezamestnanosť za dvanásť mesiacov rok 2013 ja na úrovni 14,2%. Behýl nepozná inakšie čísla o nezamestnanosti za rok 2013 ako nami uvedené. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Rok 1993 2012 2013 Nezamestnanosť 14,4 (NBS); 12,2 (Svetová Banka) 14,0% (ŠÚ SR); 13,6% (Ústredie práce) 14,1% (prvé tri štvrťroky ŠÚ SR); 14,2% (Ústredie práce) Svetová banka uvádza na svojej stránke hodnotu nezamestnanosti v roku 1993 na úrovni 12,2%. Avšak podľa Výročnej správ y Národnej Banky Slovenska za rok 1993, bola nezamestnanosť v roku 1993 na úrovni 14,4% (str. 26). NBS pracuje s mesačnými číslami preto pravdepodobne pracuje s dátami evidovanej nezamestnanosti. Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny eviduje na svojich stránkach štatistiky nezamestnanosti od roku 1997. Štatistický úrad SR eviduje na svojich stránkach štatistiky nezamestnanosti až od roku 2001. Na stránke OECD sú dostupné štatistiky o nezamestnanosti na Slovensku až od roku 1998, podobne ako aj na stránkach EUROSTAT . Pre rok 2013 nie sú známe konečné čísla. Posledné čísla výberovej miery nezamestnanosti sú za 3. štvrťrok 2013 (zverejnené ŠÚ SR v decembri 2013), keď bola nezamestnanosť na úrovni 14,1% . Priemerná nezamestnanosť za prvé tri štvrťroky je na úrovni 14,2% . ÚPSVaR poskytuje aj mesačné štatistiky miery nezamestnanosti, pričom priemerná mesačná miera nezamestnanosti za rok 2013 (priemer hodnôt 12. mesiacov) vychádza na úrovni 14,1% . K dispozícií zatiaľ nie sú kompletné údaje ŠÚ SR ani ÚPSVaR o nezamestnanosti za rok 2013. Výsledky za rok 2013 taktiež nezverejnila ani OECD , EUROSTAT či Svetová banka . V štúdiu J. Behýl ukazoval tento graf: Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pre účely overenia výroku postačuje overiť nezamestnanosť v roku 1993, 2012 a 2013. J. Behýlovi sedí len údaj o nezamestnanosti za rok 1993. Za rok 2013 nie sú známe čísla výberovej nezamestnanosti, len za 3. štvrťrok 2013, resp. priemer za tri prvé štvrťroky 2013 (14,1%). Priemerná evidovaná nezamestnanosť za dvanásť mesiacov rok 2013 ja na úrovni 14,2%. Behýl nepozná inakšie čísla o nezamestnanosti za rok 2013 ako nami uvedené. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Rok 1993 2012 2013 Nezamestnanosť 14,4 (NBS); 12,2 (Svetová Banka) 14,0% (ŠÚ SR); 13,6% (Ústredie práce) 14,1% (prvé tri štvrťroky ŠÚ SR); 14,2% (Ústredie práce) Svetová banka uvádza na svojej stránke hodnotu nezamestnanosti v roku 1993 na úrovni 12,2%. Avšak podľa Výročnej správ y Národnej Banky Slovenska za rok 1993, bola nezamestnanosť v roku 1993 na úrovni 14,4% (str. 26). NBS pracuje s mesačnými číslami preto pravdepodobne pracuje s dátami evidovanej nezamestnanosti. Úrad práce , sociálnych vecí a rodiny eviduje na svojich stránkach štatistiky nezamestnanosti od roku 1997. Štatistický úrad SR eviduje na svojich stránkach štatistiky nezamestnanosti až od roku 2001. Na stránke OECD sú dostupné štatistiky o nezamestnanosti na Slovensku až od roku 1998, podobne ako aj na stránkach EUROSTAT . Pre rok 2013 nie sú známe konečné čísla. Posledné čísla výberovej miery nezamestnanosti sú za 3. štvrťrok 2013 (zverejnené ŠÚ SR v decembri 2013), keď bola nezamestnanosť na úrovni 14,1% . Priemerná nezamestnanosť za prvé tri štvrťroky je na úrovni 14,2% . ÚPSVaR poskytuje aj mesačné štatistiky miery nezamestnanosti, pričom priemerná mesačná miera nezamestnanosti za rok 2013 (priemer hodnôt 12. mesiacov) vychádza na úrovni 14,1% . K dispozícií zatiaľ nie sú kompletné údaje ŠÚ SR ani ÚPSVaR o nezamestnanosti za rok 2013. Výsledky za rok 2013 taktiež nezverejnila ani OECD , EUROSTAT či Svetová banka . V štúdiu J. Behýl ukazoval tento graf: Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Svetová banka", "Výročnej správ", "Úrad práce", "Štatistický úrad SR", "OECD", "EUROSTAT", "ŠÚ SR", "mesačné štatistiky", "ŠÚ SR", "ÚPSVaR", "OECD", "EUROSTAT", "Svetová banka"], "url": ["http://data.worldbank.org/indicator/SL.UEM.TOTL.ZS?page=4", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Publikacie%5CVyrocnaSprava%5CSVK1993%5CVS1993_kap05.pdf", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=5512", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec450&plugin=1", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://www.upsvar.sk/statistiky.html?page_id=1247", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsdec450&plugin=1", "http://data.worldbank.org/indicator/SL.UEM.TOTL.ZS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:30.145111+00:00"}
{"id": "vr31930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31930", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "... od roku 2010 Slovensko patrilo do tej partie alebo kategórie, ktorú spomínate (pozn. druhý najhorší výber DPH), pri výbere daní napríklad iba Grécko je horšie. Deficit, ktorý sme mali, 8 %, je deficit gréckeho typu.", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výroku J. Figeľa overujeme, či SR mala od roku 2010 druhý najhorší výber daní a deficit vo výške 8 %. To, či ide o deficit gréckeho typu, považujeme za prirovnanie, ktoré nie je relevatne overiteľné, a preto sa ním v odôvodnení nezaoberáme. Pri výbere daní sa vyjadruje pravdivo, naopak v otázke deficitu použil odchýlku, keď skutočnú výšku deficitu nadsadil o 0,3 %.\n\nDruhé miesto v rebríčku najhoršieho výberu daní spomedzi členských štátov EÚ, patrilo Slovensku už v roku 2006. Podľa analýzy EK, horšie v tejto oblasti na tom bolo už iba Grécko. V roku 2010 boli úniky na DPH v roku 2010 vo výške 2,3 mld. Eur. Tento údaj zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR.\n\nDruhá časť výroku týkajúca sa deficitu verejných financií SR nie je presná. SR dosahovala podľa Eurostatu 7,7 %-tný deficit a nie 8 % ako hovorí Figeľ. Odhady MF SR v tom roku predpokladali 8 %-tný deficit. Predseda KDH zrejme teda vychádzal z tohto \"starého\" odhadu. Používa teda nekorektný údaj, na čo chceme upozorniť.\n\nCelkovo výrok napriek upozornenej odchýlke hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo výroku J. Figeľa overujeme, či SR mala od roku 2010 druhý najhorší výber daní a deficit vo výške 8 %. To, či ide o deficit gréckeho typu, považujeme za prirovnanie, ktoré nie je relevatne overiteľné, a preto sa ním v odôvodnení nezaoberáme. Pri výbere daní sa vyjadruje pravdivo, naopak v otázke deficitu použil odchýlku, keď skutočnú výšku deficitu nadsadil o 0,3 %.", "Druhé miesto v rebríčku najhoršieho výberu daní spomedzi členských štátov EÚ, patrilo Slovensku už v roku 2006. Podľa analýzy EK, horšie v tejto oblasti na tom bolo už iba Grécko. V roku 2010 boli úniky na DPH v roku 2010 vo výške 2,3 mld. Eur. Tento údaj zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR.", "Druhá časť výroku týkajúca sa deficitu verejných financií SR nie je presná. SR dosahovala podľa Eurostatu 7,7 %-tný deficit a nie 8 % ako hovorí Figeľ. Odhady MF SR v tom roku predpokladali 8 %-tný deficit. Predseda KDH zrejme teda vychádzal z tohto \"starého\" odhadu. Používa teda nekorektný údaj, na čo chceme upozorniť.", "Celkovo výrok napriek upozornenej odchýlke hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["analýzy", "zverejnil", "Eurostatu", "8 %"], "url": ["http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8181", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_dd_edpt1&lang=en", "http://ekonomika.sme.sk/c/5466276/deficit-nasho-rozpoctu-sa-blizi-ku-grecku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:16.115057+00:00"}
{"id": "vr36564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36564", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...za dva roky sme išli z rekordne najnižšieho na rekordne najvyšší, na vyššiu mieru zadlženia... V histórii Slovenska...", "statement_date": "2010-03-28", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2007 bol dlh verejných financií (.pdf) na úrovni 29,4% HDP, v roku 2008 27,6%. Historicky najnižšie zadĺženie bolo v roku 1995, vo výške 22,1%. V roku 2009 mal byť dlh vo výške 37,1% HDP, odhad na roky 2010 až 2012 hovorí o dlhu vo výške 40,8 - 42,5% HDP. Európsky priemer na rok 2010 sa odhaduje na úroveň 80 percent, v roku 2007 to bolo 60 percent. Viac ako 40-percentné zadĺženie malo Slovensko aj v rokoch 1999 (47,9), 2000 (50,4), 2001 (49,0), 2002 (43,4), 2003 (42,4), 2004 (41,4). Mikloš sa teda s číslami vôbec netrafil, jedine ak by pre rok 2010 rátal aj s PPP projektami. V tom prípade by podľa INEKO mohol štátny dlh vystúpiť nad 50 percent HDP.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2007 bol dlh verejných financií (.pdf) na úrovni 29,4% HDP, v roku 2008 27,6%. Historicky najnižšie zadĺženie bolo v roku 1995, vo výške 22,1%. V roku 2009 mal byť dlh vo výške 37,1% HDP, odhad na roky 2010 až 2012 hovorí o dlhu vo výške 40,8 - 42,5% HDP. Európsky priemer na rok 2010 sa odhaduje na úroveň 80 percent, v roku 2007 to bolo 60 percent. Viac ako 40-percentné zadĺženie malo Slovensko aj v rokoch 1999 (47,9), 2000 (50,4), 2001 (49,0), 2002 (43,4), 2003 (42,4), 2004 (41,4). Mikloš sa teda s číslami vôbec netrafil, jedine ak by pre rok 2010 rátal aj s PPP projektami. V tom prípade by podľa INEKO mohol štátny dlh vystúpiť nad 50 percent HDP."], "analysis_date": "2010-12-29", "analysis_sources": {"text": ["dlh verejných financií", "hovorí", "sa odhaduje", "podľa INEKO"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=5234&documentId=3914", "http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=84863", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/982", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2010/01/27/ppp-zvysuju-verejny-dlh-nad-50-hdp/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:12.401310+00:00"}
{"id": "vr35499", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35499", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pozrite sa. Znovu opakujem. Je tu ten návrh, ktorý dal aj predseda našej strany, aby sme predložili spoločný návrh, aby sme sa k tomu vrátili, aby to bol spoločne koalično-opozičný návrh. Ak tam sú, pracuje jedna pracovná skupina pri parlamente, ktorá o tom diskutuje.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členmi expertnej skupiny sú za Smer napríklad poslanci Madej a Číž.", "analysis_paragraphs": ["Členmi expertnej skupiny sú za Smer napríklad poslanci Madej a Číž."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["sú za Smer"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1215733&tro6481_1_0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:42.127327+00:00"}
{"id": "vr33961", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33961", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Komárno, tam je tá hrádza už 50 rokov stará. Mali sme v Komárne problém trochu inakší ako v Bratislave, ten starý múr, ktorý už má 50 rokov, na mnohých miestach začal prepúšťať.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dokument Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja uvádzajú, že hrádza tak ako aj hradenie bolo vybudované po povodni v roku 1965. Ide teda o približne 50 rokov. \"V úseku Čičov – Komárno – Štúrovo bola ľavostranná ochranná hrádza Dunaj zrekonštruované a zvýšená na bezpečnosť stanovenú Spoločnou technickou komisiou (STK) po povodni v roku 1965 (1,2 m nad povodňovou hladinou Q100 vzdutou vodným dielom). ... Koryto Dunaja je v celej trase prevažne ohrádzované, výnimkou sú len úseky v Komárne, kde sú vybudované iné protipovodňové prvky a úseky Marcelová – Radvaň nad Dunajom a Kamenica nad Hronom – Chľaba.\" SME , 7. júna 2013: \"Hrádza v Komárne je podľa bývalého primátora mesta Tibora Bastrnáka z Mosta­Híd schopná ochrániť mesto pred hladinou Dunaja do výšky 945 centimetrov. Hovoril, že ju postavili po povodni v roku 1965.\" TASR/SITA, 8. júna 2013: \"Na viacerých miestach utesňujeme priesaky a vývery, naplnili sme pieskom zhruba 40 000 vriec. Tlak vody na hrádzu je stále veľmi silný, voda neklesá, máme obavy, aby hrádza ten tlak zvládla,\" konštatoval večer o situácii v Komárne Krno. Na Alžbetinom ostrove v Komárne utesňujú priesaky vrecami s pieskom. Spôsobili ich menšie trhliny v betónovom múre .\" Kaliňák už 8. júna hovoril o tom, že protipovodňový betónový múr má už 50 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dokument Zmeny a doplnky ÚPN VÚC Nitrianskeho kraja uvádzajú, že hrádza tak ako aj hradenie bolo vybudované po povodni v roku 1965. Ide teda o približne 50 rokov. \"V úseku Čičov – Komárno – Štúrovo bola ľavostranná ochranná hrádza Dunaj zrekonštruované a zvýšená na bezpečnosť stanovenú Spoločnou technickou komisiou (STK) po povodni v roku 1965 (1,2 m nad povodňovou hladinou Q100 vzdutou vodným dielom). ... Koryto Dunaja je v celej trase prevažne ohrádzované, výnimkou sú len úseky v Komárne, kde sú vybudované iné protipovodňové prvky a úseky Marcelová – Radvaň nad Dunajom a Kamenica nad Hronom – Chľaba.\" SME , 7. júna 2013: \"Hrádza v Komárne je podľa bývalého primátora mesta Tibora Bastrnáka z Mosta­Híd schopná ochrániť mesto pred hladinou Dunaja do výšky 945 centimetrov. Hovoril, že ju postavili po povodni v roku 1965.\" TASR/SITA, 8. júna 2013: \"Na viacerých miestach utesňujeme priesaky a vývery, naplnili sme pieskom zhruba 40 000 vriec. Tlak vody na hrádzu je stále veľmi silný, voda neklesá, máme obavy, aby hrádza ten tlak zvládla,\" konštatoval večer o situácii v Komárne Krno. Na Alžbetinom ostrove v Komárne utesňujú priesaky vrecami s pieskom. Spôsobili ich menšie trhliny v betónovom múre .\" Kaliňák už 8. júna hovoril o tom, že protipovodňový betónový múr má už 50 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Dokument", "SME", "TASR/SITA,", "hovoril"], "url": ["http://www.unsk.sk/files/regionalny/UP/ZAD2_T3.pdf", "http://www.sme.sk/c/6829316/komarno-sa-vody-z-dunaja-neboji-s-vodou-bojuju-dobrovolnici.html", "http://www.sme.sk/c/6829325/povodnova-vlna-na-dunaji-pomaly-opusta-slovensko.html", "http://aktualne.atlas.sk/online-dunaj-v-komarne-a-sturove-v-noci-problemy-nesposobil-stale-vsak-stupa/dnes/regiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:04.964323+00:00"}
{"id": "vr31805", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31805", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Napríklad to, čo sa nám podarilo vyrokovať za tri týždne, keď sme identifikovali 272 miliónov eur z programu, ktoré sú už pridelené pre Slovensko. Ale v tejto chvíli sme dohodli s európskou komisiou, že budú nasmerované do oblastí, ktoré nám môžu vytvoriť 12, 13, možno až 15 tisíc nových pracovných miest pre mladých ľudí.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláda R.Fica má v pláne presunúť 270 mil. EUR na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest a už o tom informovala aj predsedu Európskej komisie Barrosa. Nepodarilo sa nám však overiť, či Európska komisia už schválila presun finančných prostriedkov z eurofondov na programy podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí a koľko pracovných miest sa prostredníctvom týchto peňazí dá vytvoriť, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 zo 6.mája 2012: Hospodárske noviny informovali o zámere vlády presunúť finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí. R. Fico o tom už informoval predsedu Európskej komisie Barrosa. Takýmto spôsobom by malo byť podľa TA3 realokovaných 270 mil. EUR. Tento presun však musí byť schválený Európskou Komisiou a podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta ( video 1:20). Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda R.Fica má v pláne presunúť 270 mil. EUR na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest a už o tom informovala aj predsedu Európskej komisie Barrosa. Nepodarilo sa nám však overiť, či Európska komisia už schválila presun finančných prostriedkov z eurofondov na programy podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí a koľko pracovných miest sa prostredníctvom týchto peňazí dá vytvoriť, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Podobný výrok sme už overovali v relácii O 5 minút 12 zo 6.mája 2012: Hospodárske noviny informovali o zámere vlády presunúť finančné prostriedky, ktoré neboli vyčerpané z eurofondov na projekty podporujúce tvorbu pracovných miest pre mladých ľudí. R. Fico o tom už informoval predsedu Európskej komisie Barrosa. Takýmto spôsobom by malo byť podľa TA3 realokovaných 270 mil. EUR. Tento presun však musí byť schválený Európskou Komisiou a podľa komisára pre regionálnu politiku J. Hahna, by Komisia mohla dať súhlas ešte pred začiatkom leta ( video 1:20). Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "informovali", "TA3", "video"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/284/programove-vyhlasenie-robert-fico-vs-jan-figel", "http://m.hnonline.sk/c3-55588180-kw0000_d-fico-v-bruseli-slubil-disciplinu", "http://www.ta3.com/clanok/14226/vlada-chce-presmerovat-eurofondy-do-tvorby-pracovnych-miest-prinasa-to-vsak-riziko.html", "http://www.ta3.com/clanok/14226/vlada-chce-presmerovat-eurofondy-do-tvorby-pracovnych-miest-prinasa-to-vsak-riziko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:59.536301+00:00"}
{"id": "vr33056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33056", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Minister práce Richter z peňazí, určených na podporu zamestnanosti, použije takmer 100 000 eur na nákup propagačných predmetov typu perá, igelitky a podobne.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Igelitky, perá, pršiplášte. Na nákup týchto a iných propagačných predmetov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenilo podľa vestníka Úradu pre verejné obstarávanie 98 500 €. Podľa súťažných podkladov je: \"Predmetom zákazky publicita a propagácia národných projektov formou dodania propagačných a reklamných nižšie uvedených predmetov ...\" R. Prochádzka správne uvádza, že časť európskych peňazí na podporu zamestnanosti ide na nákup reklamných predmetov v spomínanej sume. Je však potrebné dodať, že časť z európskych peňazí určených na podporu zamestnanosti, musí isť na publicistu projektu. Denník Hospodárske noviny cituje odborníka na eurofondy: \"Na to, aby firma či štát získali eurofondy, musia zabezpečiť publicitu projektu. To, ako bude reklama vyzerať, však Brusel striktne nenariaďuje. Odborníkom sa však zviditeľnenie reklamnými predmetmi zdá minimálne neobvyklé. „Sú to neefektívne vynaložené peniaze. V technickom zmysle však oprávnené,“ hovorí šéf firmy Premier Consulting zameranej na poradenstvo pri čerpaní eurofondov Miroslav Lopata. Dodáva, že v prípade sociálnych projektov, kde je skutočne propagácia potrebná, sa skôr využívajú inzeráty či spoty v televízii.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Igelitky, perá, pršiplášte. Na nákup týchto a iných propagačných predmetov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenilo podľa vestníka Úradu pre verejné obstarávanie 98 500 €. Podľa súťažných podkladov je: \"Predmetom zákazky publicita a propagácia národných projektov formou dodania propagačných a reklamných nižšie uvedených predmetov ...\" R. Prochádzka správne uvádza, že časť európskych peňazí na podporu zamestnanosti ide na nákup reklamných predmetov v spomínanej sume. Je však potrebné dodať, že časť z európskych peňazí určených na podporu zamestnanosti, musí isť na publicistu projektu. Denník Hospodárske noviny cituje odborníka na eurofondy: \"Na to, aby firma či štát získali eurofondy, musia zabezpečiť publicitu projektu. To, ako bude reklama vyzerať, však Brusel striktne nenariaďuje. Odborníkom sa však zviditeľnenie reklamnými predmetmi zdá minimálne neobvyklé. „Sú to neefektívne vynaložené peniaze. V technickom zmysle však oprávnené,“ hovorí šéf firmy Premier Consulting zameranej na poradenstvo pri čerpaní eurofondov Miroslav Lopata. Dodáva, že v prípade sociálnych projektov, kde je skutočne propagácia potrebná, sa skôr využívajú inzeráty či spoty v televízii.\" Dátum zverejnenia analýzy: 04.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["vestníka", "Hospodárske noviny"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/sk/evestnik;jsessionid=09D89DB2AD0BF155A4884ECBFFA785D5?p_p_id=evestnik_WAR_eVestnikPortlets&p_p_lifecycle=0&p_p_state=pop_up&p_p_mode=view&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_view=detail&_evestnik_WAR_eVestnikPortlets_oznId=191600", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59231210-richter-zaplati-za-propagacne-predmety-privela"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:31.176222+00:00"}
{"id": "vr35057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35057", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Pán Mikloš využíva tých analytikov a odborníkov, tak ako sa mu zíde. Lebo spomeňme si sa euro, keď presne všetci títo vrátane Vás pán Mikloš tvrdili, aké nehorázne zdražovanie tu bude kvôli zavedeniu eura a čo sa stalo. Nebolo, čiže vždy treba všetky názory podľa mňa spochybňovať a ja mám právo na svoj názor.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "podobné tvrdenie SDKÚ sme nenašli.", "analysis_paragraphs": ["podobné tvrdenie SDKÚ sme nenašli."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:10.582292+00:00"}
{"id": "vr14742", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14742", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Tuto je zvýšenie dlhu za 6 rokov vlády Roberta Fica, lebo zrátavam obe vlády, O 127 % zvýšil dlh SR. Maďarsko za posledných 6 rokov len o 2,6 %.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údaje Eurostatu potvrdzujú, že slovenský dlh počas šiestich rokoch vlády Roberta Fica, ku ktorým má Eurostat údaje (2006-2010 a 2012-2014), narástol podstatne viac ako maďarský dlh. Nevieme však presne vypočítať zmenu dlhu, ktorá by prislúchala Ficovi, na to by sme potrebovali presné číslo v čase zmeny vlády. Podobne tak nie je úplne jasné za aké obdobie šiestich rokoch v Maďarsku mal dlh poklesnúť o údaj, ktorý hovorí Matovič. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nEurostat ponúka údaje len do roku 2014. Preto aj Matovič referuje z šiestim rokom vlád Roberta Fica, kedy myslí celú prvu vládu a následne dva roky 2. vlády Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Údaje Eurostatu potvrdzujú, že slovenský dlh počas šiestich rokoch vlády Roberta Fica, ku ktorým má Eurostat údaje (2006-2010 a 2012-2014), narástol podstatne viac ako maďarský dlh. Nevieme však presne vypočítať zmenu dlhu, ktorá by prislúchala Ficovi, na to by sme potrebovali presné číslo v čase zmeny vlády. Podobne tak nie je úplne jasné za aké obdobie šiestich rokoch v Maďarsku mal dlh poklesnúť o údaj, ktorý hovorí Matovič. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Eurostat ponúka údaje len do roku 2014. Preto aj Matovič referuje z šiestim rokom vlád Roberta Fica, kedy myslí celú prvu vládu a následne dva roky 2. vlády Roberta Fica."], "analysis_date": "2016-03-03", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tipsgo10&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:38.512347+00:00"}
{"id": "vr16946", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16946", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...vláda jednoznačne dosahuje (...) zvyšuje sa minimálna mzda dramaticky, (...)", "statement_date": "2017-11-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnotu minimálnej mzdu stanovuje nariadením vláda. Po pomalšom raste minimálnej mzdy po roku 2009 (3-4 %) je rast minimálnej mzdy opäť dinamickejší, v roku 2017 došlo k 7,4 % nárastu. Výrok Kaliňáka tak hodnotíme ako pravdivý. Minimálna mzda sa od roku 2009 zvyšuje každoročne od 1. januára, pritom výšku mzdy stanovuje nariadenie vlády. V období prvej a druhej Dzurindovej vlády rástla stanovená minimálna mesačná mzda najrýchlejším tempom, Ekonomická kríza mala vplyv aj na rýchlosť rastu minimálnej mzdy. Po nástupe druhej vlády Roberta Fica je minimálna mzda zvyšovaná opäť rýchlejším tempom. Keďže výšku minimálnej mzdy stanovuje vláda, tento ukazovateľ nemusí nutne korešpondovať so stavom ekonomiky v krajine. Robert Fico je zástancom zvyšovania minimálnej mzdy, niektoré politické strany a ich predstavitelia (napr. Richard Sulík) s takou stratégiou nesúhlasia. Prehľad zmien minimálnej mzdy a legislatívnych aktov zavádzajúcich tieto zmeny: -na rok 2017: nariadenie č. 280/2016 Z.z. 435 eur -na rok 2016: nariadenie č. 279/2015 Z. z. 405 eur -na rok 2015: nariadenie č. 297/2014 Z.z. 380 eur -na rok 2014: nariadenie č. 321/2013 Z.z. 352 eur -na rok 2013: nariadenie č. 326/2012 Z.z. 337,7 eur -na rok 2012: nariadenie č. 343/2011 Z.z. 327,2 eur -na rok 2011: nariadenie č. 408/2010 Z.z. 317 eur -na rok 2010: nariadenie č. 441/2009 Z.z. 307,7 eur -na rok 2009: nariadenie č. 422/2008 Z.z. 295,5 eur -na feb. 2008 - dec. 2008: § 9 zákona č. 663/2007 Z.z.(prechodné ustanovenie) 8 100 SK (268,8 eur) -na okt. 2007 -jan. 2008: nariadenie č. 450/2007 Z.z. 8 100 SK (268,8 eur) -na okt. 2006 - sept. 2007: nariadenie č. 540/2006 Z.z. 7 600 SK (252,3 eur) -na okt. 2005 - sept. 2006: nariadenie č. 428/2005 Z.z. 6 900 SK (229,04 eur) -na okt. 2004 - sept. 2005: nariadenie č. 525/2004 Z.z. 6 500 SK (215,7 eur) -na okt. 2003 - sept. 2004: nariadenie č. 400/2003 Z.z. 6 080 Sk (201,8 eur) -na okt. 2002 - sept. 2003: nariadenie č. 514/2002 Z.z. 5 570 Sk (184,9 eur) -na 19. okt 2001/apr. 2002 - sept. 2002: nariadenie č. 411/2001 Z.z. 4 920 Sk (163,3) -na okt. 2000 - 19. okt. 2001/apr 2002: nariadenie č. 298/2000 Z.z. 4 400 Sk (146 eur) -jan. 2000 - sept. 2000: zákon č. 346/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z.) (zákon č. 346/1999 stanovil, že výšku bude odteraz určovať nariadenie vlády) 4 000 Sk (132.8 eur) -na apr. 1999 - jan. 2000: zákon č. 56/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z,) 3 600 Sk (119,5 eur) -na jan. 1998 -mar. 1999: zákon č. 366/1997 Z.z. (a 90/1996 Z.z.) 3 000 Sk (99,6 eur) -na apr. 1996 - dec. 1997: zákon č. 90/1996 Z.z. 2 700 SKK (89,6 eur) -na 30.10. 1993 - marec 1996: nariadenie č. 248/1993 Z.z. (a 53/1992 Zb.) 2 450 SKK (81,3 eur) -na 11.2. 1992 - 29.10. 1993 :nariadenie č. 53/1992 Zb. (a od 1.1. 1993 aj nariadenie 645/1992 Zb .) 2 200 Kčs Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hodnotu minimálnej mzdu stanovuje nariadením vláda. Po pomalšom raste minimálnej mzdy po roku 2009 (3-4 %) je rast minimálnej mzdy opäť dinamickejší, v roku 2017 došlo k 7,4 % nárastu. Výrok Kaliňáka tak hodnotíme ako pravdivý. Minimálna mzda sa od roku 2009 zvyšuje každoročne od 1. januára, pritom výšku mzdy stanovuje nariadenie vlády. V období prvej a druhej Dzurindovej vlády rástla stanovená minimálna mesačná mzda najrýchlejším tempom, Ekonomická kríza mala vplyv aj na rýchlosť rastu minimálnej mzdy. Po nástupe druhej vlády Roberta Fica je minimálna mzda zvyšovaná opäť rýchlejším tempom. Keďže výšku minimálnej mzdy stanovuje vláda, tento ukazovateľ nemusí nutne korešpondovať so stavom ekonomiky v krajine. Robert Fico je zástancom zvyšovania minimálnej mzdy, niektoré politické strany a ich predstavitelia (napr. Richard Sulík) s takou stratégiou nesúhlasia. Prehľad zmien minimálnej mzdy a legislatívnych aktov zavádzajúcich tieto zmeny: -na rok 2017: nariadenie č. 280/2016 Z.z. 435 eur -na rok 2016: nariadenie č. 279/2015 Z. z. 405 eur -na rok 2015: nariadenie č. 297/2014 Z.z. 380 eur -na rok 2014: nariadenie č. 321/2013 Z.z. 352 eur -na rok 2013: nariadenie č. 326/2012 Z.z. 337,7 eur -na rok 2012: nariadenie č. 343/2011 Z.z. 327,2 eur -na rok 2011: nariadenie č. 408/2010 Z.z. 317 eur -na rok 2010: nariadenie č. 441/2009 Z.z. 307,7 eur -na rok 2009: nariadenie č. 422/2008 Z.z. 295,5 eur -na feb. 2008 - dec. 2008: § 9 zákona č. 663/2007 Z.z.(prechodné ustanovenie) 8 100 SK (268,8 eur) -na okt. 2007 -jan. 2008: nariadenie č. 450/2007 Z.z. 8 100 SK (268,8 eur) -na okt. 2006 - sept. 2007: nariadenie č. 540/2006 Z.z. 7 600 SK (252,3 eur) -na okt. 2005 - sept. 2006: nariadenie č. 428/2005 Z.z. 6 900 SK (229,04 eur) -na okt. 2004 - sept. 2005: nariadenie č. 525/2004 Z.z. 6 500 SK (215,7 eur) -na okt. 2003 - sept. 2004: nariadenie č. 400/2003 Z.z. 6 080 Sk (201,8 eur) -na okt. 2002 - sept. 2003: nariadenie č. 514/2002 Z.z. 5 570 Sk (184,9 eur) -na 19. okt 2001/apr. 2002 - sept. 2002: nariadenie č. 411/2001 Z.z. 4 920 Sk (163,3) -na okt. 2000 - 19. okt. 2001/apr 2002: nariadenie č. 298/2000 Z.z. 4 400 Sk (146 eur) -jan. 2000 - sept. 2000: zákon č. 346/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z.) (zákon č. 346/1999 stanovil, že výšku bude odteraz určovať nariadenie vlády) 4 000 Sk (132.8 eur) -na apr. 1999 - jan. 2000: zákon č. 56/1999 Z.z. (a 90/1996 Z.z,) 3 600 Sk (119,5 eur) -na jan. 1998 -mar. 1999: zákon č. 366/1997 Z.z. (a 90/1996 Z.z.) 3 000 Sk (99,6 eur) -na apr. 1996 - dec. 1997: zákon č. 90/1996 Z.z. 2 700 SKK (89,6 eur) -na 30.10. 1993 - marec 1996: nariadenie č. 248/1993 Z.z. (a 53/1992 Zb.) 2 450 SKK (81,3 eur) -na 11.2. 1992 - 29.10. 1993 :nariadenie č. 53/1992 Zb. (a od 1.1. 1993 aj nariadenie 645/1992 Zb .) 2 200 Kčs Dátum zverejnenia analýzy: 13.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-13", "analysis_sources": {"text": ["280/2016", "279/2015", "297/2014", "321/2013", "326/2012", "343/2011", "408/2010", "441/2009", "422/2008", "663/2007", "450/2007", "540/2006", "428/2005", "525/2004", "400/2003", "514/2002", "411/2001", "298/2000", "346/1999", "56/1999", "90/1996", "90/1996", "248/1993", "645/1992 Zb"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/280/20170101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/279/20160101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/297/20150101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/321/20140101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/326/20130101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/343/20120101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/408/20110101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/441/20100101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/422/20090101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/663/20130101?ucinnost=01.03.2008", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/450/20071001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/540/20061001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/428/20051001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/525/20041001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/400/20031001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/514/20021001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/411/20020430", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/298/20001001", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/346/20000101?ucinnost=01.02.2000", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/56/20050101?ucinnost=01.05.1999", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/90/20071001?ucinnost=01.03.1997", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/90/20071001?ucinnost=01.03.1997", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/248/19931030?ucinnost=01.12.1993", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/645/19960401?ucinnost=02.03.1993"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:52.136438+00:00"}
{"id": "vr26909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26909", "speaker": "Pravda Denník", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pravda-dennik", "statement": "Na prevádzku projektu (Dobrý anjel, pozn.) dal asi milión eur, pričom na predaji finančných spoločnosti Kiska a jeho partneri mali získať cez 50 miliónov eur. Kiska tvrdí, že jeho podiel z predaja po zaplatení záväzkov a daní bol vo výške cez 10 miliónov eur.", "statement_date": "2014-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe výročnej správy (str. 3, .pdf) z roku 2006 oficiálne zverejnenej na stránkach Dobrého anjela prispel A. Kiska na rozbeh projektu v prvých rokoch fungovania sumou vo výške 30 miliónov korún, t.j. približne milión eur. Podľa týždenníka TREND , ktorý čerpá z konsolidovanej účtovnej závierky VÚB z roku 2005, za skupinu finančných spoločností Triangel – Quatro, ktoré boli odpredávané práve Andrejom Kiskom a jeho partnermi, zaplatila VÚB banka dohromady viac ako 1,7 miliardy korún, t.j. približne 50 miliónov eur. Na základe slov Andreja Kisku však jeho podiel z predaja skupiny finančných spoločností bol niekoľko sto miliónov korún na každého partnera, podľa vyjadrenia volebného štábu Andreja Kisku z \"predaja firiem VÚB získal Andrej Kiska podiel - po zaplatení záväzkov a daní - vo výške v prepočte cez 10 mil. EUR\".", "analysis_paragraphs": ["Na základe výročnej správy (str. 3, .pdf) z roku 2006 oficiálne zverejnenej na stránkach Dobrého anjela prispel A. Kiska na rozbeh projektu v prvých rokoch fungovania sumou vo výške 30 miliónov korún, t.j. približne milión eur. Podľa týždenníka TREND , ktorý čerpá z konsolidovanej účtovnej závierky VÚB z roku 2005, za skupinu finančných spoločností Triangel – Quatro, ktoré boli odpredávané práve Andrejom Kiskom a jeho partnermi, zaplatila VÚB banka dohromady viac ako 1,7 miliardy korún, t.j. približne 50 miliónov eur. Na základe slov Andreja Kisku však jeho podiel z predaja skupiny finančných spoločností bol niekoľko sto miliónov korún na každého partnera, podľa vyjadrenia volebného štábu Andreja Kisku z \"predaja firiem VÚB získal Andrej Kiska podiel - po zaplatení záväzkov a daní - vo výške v prepočte cez 10 mil. EUR\"."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["výročnej správy", "TREND", "sto miliónov korún", "vyjadrenia"], "url": ["http://www.dobryanjel.sk/files/vyrocna-sprava/DOBRYANJEL-vyrocna-sprava-2006.pdf", "http://firmy.etrend.sk/firmy-a-trhy-financny-sektor/vub-za-triangel-quatro-zaplati-17-miliardy-korun.html", "http://www.cas.sk/clanok/235317/cesta-kandidata-kisku-chystam-sa-do-suboja-s-ficom.html", "http://www.webnoviny.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/791106-reakcia-andreja-kisku-na-dnesne-otazky-z-dennika-pravda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:16.458886+00:00"}
{"id": "vr17190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17190", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...OĽaNO nemá ani svoju budovu (...)?", "statement_date": "2018-01-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana OĽANO má ako svoje sídlo uvedenú adresu v Trnave, pričom ide o rovnakú adresu, akú uvádza aj firma Region Press za svoju kontaktnú adresu. Region Press bola rodinnou firmou Matovičovcov, v novembri 2017 ju kúpila česká firma Z+M . Poslanci za hnutie OĽANO využívajú poslanecké kancelárie. V júli 2017 prirovnal politický komentátor Aktualít Dag Daniš hnutie Matoviča k schránke, k svojmu názoru dospel na základe výročnej správy hnutia za rok 2016, z ktorého vyplýva, že hnutie nevlastní žiadny dlhodobý hmotný majetok okrem dopravného prostriedku, teda žiadne stavby, budovu. Hnutie taktiež nemalo zamestnancov, do konca roka 2015 ani dohodárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana OĽANO má ako svoje sídlo uvedenú adresu v Trnave, pričom ide o rovnakú adresu, akú uvádza aj firma Region Press za svoju kontaktnú adresu. Region Press bola rodinnou firmou Matovičovcov, v novembri 2017 ju kúpila česká firma Z+M . Poslanci za hnutie OĽANO využívajú poslanecké kancelárie. V júli 2017 prirovnal politický komentátor Aktualít Dag Daniš hnutie Matoviča k schránke, k svojmu názoru dospel na základe výročnej správy hnutia za rok 2016, z ktorého vyplýva, že hnutie nevlastní žiadny dlhodobý hmotný majetok okrem dopravného prostriedku, teda žiadne stavby, budovu. Hnutie taktiež nemalo zamestnancov, do konca roka 2015 ani dohodárov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-15", "analysis_sources": {"text": ["uvedenú adresu", "Region Press", "Z+M", "Aktualít", "výročnej správy"], "url": ["http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=nazov&id=201471", "http://regionpress.sk/kontakt", "https://www.aktuality.sk/clanok/537553/matovic-definitivne-predal-svoju-firmu-regionpress/", "https://www.aktuality.sk/clanok/504259/komentar-daga-danisa-matovicova-strana-je-ako-schranka-s-milionmi-eur/", "https://finstat.sk/42287511/zavierka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:05.930634+00:00"}
{"id": "49189", "numeric_id": 49189, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49189", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "To, že NATO robí informačnú kampaň, volá sa to verejná diplomacia. Severoatlantická aliancia to robí bežne vo všetkých členských štátoch, je to čosi úplne prirodzené, normálne. Je pravda, že je predvolebná kampaň, zároveň ale prebieha ruská agresia na Ukrajine, zároveň klesá dôvera Slovákov v NATO.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejná diplomacia sa na rozdiel od tradičnej diplomacie medzi štátmi orientuje na širšiu verejnosť v iných štátoch. Rôzne informačné kampane a propagáciu svojich aktivít a politík vykonávajú aj medzinárodné organizácie. Dôvera v NATO pritom práve na Slovensku klesá, a predmetná kampaň „Why Ukraine Matters“ mala aj v tomto kontexte prispieť k lepšej informovanosti slovenskej verejnosti o dôležitosti pomoci Ukrajine. Podobné kampane NATO robí aj v iných členských štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPod verejnou diplomaciou sa rozumejú snahy o presvedčenie cieľových skupín zahraničnej verejnosti, aby podporovali strategické ciele vlády či medzinárodnej organizácie. Jedná sa buď o dlhodobejšiu kultúrnu komunikáciu alebo krátkodobejšiu politickú propagáciu, ktorá generuje rýchlejšie výsledky v podpore konkrétnej politiky.\n\nSeveroatlantická aliancia uskutočňuje verejnú diplomaciu už od svojich začiatkov v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1953 bol založený Výbor informácií a kultúrnych vzťahov. V správe „Troch múdrych mužov“ z roku 1956 sa písalo, že „obyvatelia členských krajín musia o NATO vedieť, ak ho majú podporovať“ a odporučili aby bola „podpora informovanosti o NATO (...) spoločným úsilím organizácie a jej členov.“ Aj preto sa neskôr prešlo aj k informačným programom na úrovni a pod záštitou Aliancie, aby zvyšovali povedomie a porozumenie politík a cieľov NATO v jednotlivých členských štátoch. Príkladom mnohojazyčnej kampane Aliancie bola v roku 2017 # WEARENATO , spustená s cieľom vysvetliť občanom členských štátov NATO, ktorí vyrástli v dobe mieru, akú rolu Aliancia takmer 70 rokov po jej založení hrá v zaistení bezpečnosti a prosperity pre jej členov. Kampaň sa prebiehala v mnohých členských štátoch.\n\nPodľa Ministerstva zahraničných vecí SR kampaň „Why Ukraine Matters,“ je bežnou súčasťou širšej stratégie NATO na propagáciu významu organizácie medzi širšou verejnosťou. Jej cieľom je priblížiť dôležitosť Aliancie pre bezpečnosť Slovenska a súvislosti s vojnou na Ukrajine. Je to pritom práve táto kampaň, na ktorú Fico upozornil na nedávnej tlačovej konferencii, a kritizoval ju ako priame zasahovanie do predvolebnej kampane. Voči tomu sa však ohradilo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré zdôraznilo , že za vyše 70 rokov existencie Aliancie, nikdy nezasahovala a nevstupovala do nijakých volieb. To potvrdil aj generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg, ktorý zasahovanie do volieb vylúčil . Kampaň nakoniec odložili a uskutoční sa až po predčasných parlamentných voľbých. Administratívne by sa do septembra nestihla, tender na kampaň ešte ani nebol vypísaný. Rozsah kampane navyše nie je dostatočný na zásadné ovplyvnenie volebného boja, keďže politické strany míňajú milióny eur a kampaň má rozpočet iba 80-tisíc eur.\n\nJe pravdou, že NATO na Slovensku výrazne podpriemernú úroveň dôvery. Zatiaľ čo v EÚ v priemere dôveruje Aliancii 50 % opýtaných, podľa najnovšieho Eurobarometra je to na Slovensku len 30 %. Prieskum think-tanku GLOBSEC ukázal podporu členstva na Slovensku na úrovni 58 %, hoci v EÚ je priemer 75 %, zatiaľ čo v Česku je to 85 % a v Poľsku až 94 % ( pdf. , s.28). Podpora pritom klesá , len od minulého roku klesla v SR o 14 percentuálnych bodov z podpory 72 % opýtaných.", "analysis_paragraphs": ["Verejná diplomacia sa na rozdiel od tradičnej diplomacie medzi štátmi orientuje na širšiu verejnosť v iných štátoch. Rôzne informačné kampane a propagáciu svojich aktivít a politík vykonávajú aj medzinárodné organizácie. Dôvera v NATO pritom práve na Slovensku klesá, a predmetná kampaň „Why Ukraine Matters“ mala aj v tomto kontexte prispieť k lepšej informovanosti slovenskej verejnosti o dôležitosti pomoci Ukrajine. Podobné kampane NATO robí aj v iných členských štátoch. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pod verejnou diplomaciou sa rozumejú snahy o presvedčenie cieľových skupín zahraničnej verejnosti, aby podporovali strategické ciele vlády či medzinárodnej organizácie. Jedná sa buď o dlhodobejšiu kultúrnu komunikáciu alebo krátkodobejšiu politickú propagáciu, ktorá generuje rýchlejšie výsledky v podpore konkrétnej politiky.", "Severoatlantická aliancia uskutočňuje verejnú diplomaciu už od svojich začiatkov v 50. rokoch minulého storočia. V roku 1953 bol založený Výbor informácií a kultúrnych vzťahov. V správe „Troch múdrych mužov“ z roku 1956 sa písalo, že „obyvatelia členských krajín musia o NATO vedieť, ak ho majú podporovať“ a odporučili aby bola „podpora informovanosti o NATO (...) spoločným úsilím organizácie a jej členov.“ Aj preto sa neskôr prešlo aj k informačným programom na úrovni a pod záštitou Aliancie, aby zvyšovali povedomie a porozumenie politík a cieľov NATO v jednotlivých členských štátoch. Príkladom mnohojazyčnej kampane Aliancie bola v roku 2017 # WEARENATO , spustená s cieľom vysvetliť občanom členských štátov NATO, ktorí vyrástli v dobe mieru, akú rolu Aliancia takmer 70 rokov po jej založení hrá v zaistení bezpečnosti a prosperity pre jej členov. Kampaň sa prebiehala v mnohých členských štátoch.", "Podľa Ministerstva zahraničných vecí SR kampaň „Why Ukraine Matters,“ je bežnou súčasťou širšej stratégie NATO na propagáciu významu organizácie medzi širšou verejnosťou. Jej cieľom je priblížiť dôležitosť Aliancie pre bezpečnosť Slovenska a súvislosti s vojnou na Ukrajine. Je to pritom práve táto kampaň, na ktorú Fico upozornil na nedávnej tlačovej konferencii, a kritizoval ju ako priame zasahovanie do predvolebnej kampane. Voči tomu sa však ohradilo aj Ministerstvo obrany SR, ktoré zdôraznilo , že za vyše 70 rokov existencie Aliancie, nikdy nezasahovala a nevstupovala do nijakých volieb. To potvrdil aj generálny sekretár NATO Jens Stoltenberg, ktorý zasahovanie do volieb vylúčil . Kampaň nakoniec odložili a uskutoční sa až po predčasných parlamentných voľbých. Administratívne by sa do septembra nestihla, tender na kampaň ešte ani nebol vypísaný. Rozsah kampane navyše nie je dostatočný na zásadné ovplyvnenie volebného boja, keďže politické strany míňajú milióny eur a kampaň má rozpočet iba 80-tisíc eur.", "Je pravdou, že NATO na Slovensku výrazne podpriemernú úroveň dôvery. Zatiaľ čo v EÚ v priemere dôveruje Aliancii 50 % opýtaných, podľa najnovšieho Eurobarometra je to na Slovensku len 30 %. Prieskum think-tanku GLOBSEC ukázal podporu členstva na Slovensku na úrovni 58 %, hoci v EÚ je priemer 75 %, zatiaľ čo v Česku je to 85 % a v Poľsku až 94 % ( pdf. , s.28). Podpora pritom klesá , len od minulého roku klesla v SR o 14 percentuálnych bodov z podpory 72 % opýtaných."], "analysis_date": "2023-07-17", "analysis_sources": {"text": ["rozumejú", "uskutočňuje", "prešlo", "WEARENATO", "vysvetliť", "súčasťou", "priblížiť", "kritizoval", "zdôraznilo", "vylúčil", "odložili", "dôveruje", "pdf.", "klesá"], "url": ["https://www.britannica.com/topic/public-diplomacy", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_69275.htm", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_69272.htm", "https://www.nato.int/wearenato/", "https://www.nato.int/cps/en/natohq/news_144018.htm", "https://sita.sk/ministerstvo-zahranicnych-veci-odmieta-ficove-spekulacie-o-zasahu-nato-do-predvolebnej-kampane/", "https://sita.sk/ministerstvo-zahranicnych-veci-odmieta-ficove-spekulacie-o-zasahu-nato-do-predvolebnej-kampane/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/669993-smer-kritizuje-medialnu-kampan-ktoru-ma-na-slovensku-organizovat-nato/", "https://www.teraz.sk/slovensko/mzvez-aj-mo-odmietaju-ze-by-nato-chce/719394-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/267808/stoltenberg-reagoval-na-ficove-slova-nato-do-volieb-nezasahuje-informacne-kampane-su-bezne", "https://dennikn.sk/3417415/informacna-kampan-nato-prebehne-az-po-volbach-fico-ktory-nou-strasil-bol-na-americkej-party/", "https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/narodny-prieskum-eurobarometra-vacsina-slovakov-nechce-buducnost-krajiny-mimo-eu-2023-03-27_sk", "https://www.globsec.org/sites/default/files/2023-05/GLOBSEC%20TRENDS%202023.pdf", "https://svet.sme.sk/c/23173983/slovensko-sa-odvracia-od-zapadu-hrozbu-vidime-v-usa-ukazuje-prieskum.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:26.052086+00:00"}
{"id": "vr18302", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18302", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Štát akonáhle rozhodol, že v zemi sa našla národná pamiatka, ktorú teda za národnú pamiatku vyhlásil, tak investor odmietol ďalej stavať.", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2008 sa začala výstavba podzemných garáží pri Dome armád, ktoré sa mali stať súčasťou obchodnej galérie. Stavebné povolenie vydalo mesto ešte za predchádzajúceho primátora Branislava Cellera v roku 2007. Investor mal dané pozemky počas stavby v prenájme. V marci 2009 sa na stavbe našli zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia zo 17. storočia. Ministerstvo kultúry vyhlásilo nález za Národnú kultúrnu pamiatku, pričom Krajský pamiatkový úrad žiadal zachovanie nálezu. Investor a mesto nedokázali s úradom dosiahnuť kompromis čo vyústilo do stiahnutia sa investora. Ten svoje rozhodnutie obhajoval ešte aj v októbri 2016 nerentabilitou projektu v prípade zachovania kultúrnej pamiatky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2008 sa začala výstavba podzemných garáží pri Dome armád, ktoré sa mali stať súčasťou obchodnej galérie. Stavebné povolenie vydalo mesto ešte za predchádzajúceho primátora Branislava Cellera v roku 2007. Investor mal dané pozemky počas stavby v prenájme. V marci 2009 sa na stavbe našli zvyšky vonkajšieho mestského opevnenia zo 17. storočia. Ministerstvo kultúry vyhlásilo nález za Národnú kultúrnu pamiatku, pričom Krajský pamiatkový úrad žiadal zachovanie nálezu. Investor a mesto nedokázali s úradom dosiahnuť kompromis čo vyústilo do stiahnutia sa investora. Ten svoje rozhodnutie obhajoval ešte aj v októbri 2016 nerentabilitou projektu v prípade zachovania kultúrnej pamiatky. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["septembri 2008", "vyhlásilo", "obhajoval"], "url": ["https://trencin.sk/aktuality/pribeh-neslavnej-jamy-este-nekonci/", "https://mytrencin.sme.sk/c/4385896/mesto-nechce-opevnenie-za-kulturnu-pamiatku.html", "https://mytrencin.sme.sk/c/20187126/kauza-cellerovej-jamy-sa-vratila-do-trencina.html?ref=av-left"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:20.192220+00:00"}
{"id": "vr36213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36213", "speaker": "Viera Tomanová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viera-tomanova", "statement": "Ja som bežne ako ministerka práce chodievala s poslancami (do diskusných relácií, pozn.) , chodila som s vami, s pánom Miklošom, ale aj s ďalšími, takže prosím neznehodnocujte akýmsi spôsobom reláciu, ktorá by mala slúžiť pre informovanosť občanov.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viera Tomanová si ako ministerka s Ivanom Miklošom zadiskutovala v Na telo 8. februára 2009 , s J. Brockom to bolo napríklad 1. júla 2008 v O 5 minút 12 .", "analysis_paragraphs": ["Viera Tomanová si ako ministerka s Ivanom Miklošom zadiskutovala v Na telo 8. februára 2009 , s J. Brockom to bolo napríklad 1. júla 2008 v O 5 minút 12 ."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zadiskutovala v Na telo 8. februára 2009", "1. júla 2008 v O 5 minút 12"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/402273/Miklos-navrhol-Tomanovej-riesenia-pre-zivnostnikov", "http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/v-nedelnych-diskusiach-tomanova-meciar-ci-miklos.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:18.320882+00:00"}
{"id": "vr32781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32781", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Medzi rokom 12 a 13 sa zníži počet žiakov o 10 tisíc, medzi rokmi 11 a 12 to bolo 20 tisíc žiakov.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa prognózy Ústavu pre informácie a prognózy školstva (pdf., s, 5-8) klesol počet žiakov na základných a stredných školách v roku 2012 oproti predchádzajúcemu roku o približne viac ako 24 tisíc žiakov. Podľa prognózy, má v roku 2013 klesnúť počet žiakov na základných a stredných školách o približne 19 tisíc žiakov. P. Kažimír neuvádza presné čísla, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. ÚIPŠ vo svojej prognóze uvádza odhadovaný vývoj počtu žiakov až do roku 2025. Za žiakov považujeme študentov základných a stredných škôl od 6 rokov do 19 rokov. Kategóriu šesť ročných žiakov základných škôl, sme do analýzy nezapočítali lebo títo žiaci sa nachádzajú v kategórií žiakov vo veku 6 až 9 rokov. Vývoj žiakov na základných a stredných školách: rok 6-9 roční ZŠ 10-14 roční ZŠ 15 ročný ZŠ 15-18 roční SŠ 19 roční SŠ Spolu Medziročný rozdiel 2011 211156 277860 59618 258484 73411 880529 x 2012 212654 267685 57991 245120 72309 855759 24 770 2013 215570 262734 56530 235801 65932 836567 19 192 Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa prognózy Ústavu pre informácie a prognózy školstva (pdf., s, 5-8) klesol počet žiakov na základných a stredných školách v roku 2012 oproti predchádzajúcemu roku o približne viac ako 24 tisíc žiakov. Podľa prognózy, má v roku 2013 klesnúť počet žiakov na základných a stredných školách o približne 19 tisíc žiakov. P. Kažimír neuvádza presné čísla, preto výrok hodnotíme ako nepravdivý. ÚIPŠ vo svojej prognóze uvádza odhadovaný vývoj počtu žiakov až do roku 2025. Za žiakov považujeme študentov základných a stredných škôl od 6 rokov do 19 rokov. Kategóriu šesť ročných žiakov základných škôl, sme do analýzy nezapočítali lebo títo žiaci sa nachádzajú v kategórií žiakov vo veku 6 až 9 rokov. Vývoj žiakov na základných a stredných školách: rok 6-9 roční ZŠ 10-14 roční ZŠ 15 ročný ZŠ 15-18 roční SŠ 19 roční SŠ Spolu Medziročný rozdiel 2011 211156 277860 59618 258484 73411 880529 x 2012 212654 267685 57991 245120 72309 855759 24 770 2013 215570 262734 56530 235801 65932 836567 19 192 Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústavu pre informácie a prognózy školstva"], "url": ["http://www.uips.sk/sub/uips.sk/images/JH/vyvoj_ukazovatelov_m___z__a_s_12v2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:12.691616+00:00"}
{"id": "49574", "numeric_id": 49574, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49574", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Táto vláda znížila príspevky ľudí do druhého piliera. V súčasnosti mali byť skoro 7-percentné, momentálne sú na úrovni štyroch percent.", "statement_date": "2024-05-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nová vládna koalícia naozaj znížila výšku odvodov do druhého piliera na 4 % hrubej mzdy. Tie však mali v roku 2024 dosahovať úroveň 5,5 %. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nDôchodkový systém na Slovensku je postavený na troch pilieroch, z čoho prvé dva predstavujú základný systém dôchodkového poistenia.\n\nProstriedky odvedené do prvého dôchodkového piliera idú do sociálnej poisťovne, ktorá ich používa na vyplácanie penzií pre súčasných starobných dôchodcov.\n\nV prípade, že sporiteľ vstúpil aj do druhého piliera , časť odvodo sa odvádza do vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), ktorá ich investuje. Tretí dôchodkový pilier je dobrovoľný.\n\nPríspevky z druhého piliera teda Sociálna poisťovňa odvádza na na súkromný dôchodkový účet sporiteľa v DSS, zatiaľčo príspevky do prvého piliera používa na vyplácanie dôchodkov súčasným penzistom.\n\nDruhý pilier je súčasťou dôchodkového systému od roku 2004 a od svojho vzniku často podliehal legislatívnym zmenám. Aktuálne si v ňom šetrí približne 1,8 milióna sporiteľov, pričom sa tam nachádza zhruba 15 miliárd eur.\n\nPri jeho vzniku sa každému sporiteľovi, ktorý sa doň rozhodol vstúpiť, rozdelila časť odvodov na polovicu, pričom 9 % hrubej mzdy sa presunulo do Sociálnej poisťovne a ďalších 9 % do DSS ( § 22 ).\n\nNeskôr sa však kvôli legislatívnym zásahom percento odvodov do druhého pilier znižovalo. S účinnosťou od 1. januára 2012 sa výška odvodov do druhého piliera znížila z 9 % na 4 %. Na tejto úrovni mali podľa novely odvody ostať do roku 2016, pričom od roku 2017 sa mali každý rok zvyšovať o 0,25 % tak, aby v roku 2024 dosiahli hodnotu 6,00 %.\n\nTento cieľ však oddialila nová dôchodková reforma bývalého ministra práce Milana Krajniaka, ktorá odsunula ďalšie zvyšovanie odvodu o dva roky. Na úroveň šiestich percent sa odvody do druhého piliera mali dostať v roku 2027.\n\nMedzi rokmi 2017-2021 sa tak výška príspevku zvyšovala, pričom na roky 2022, 2023 a 2024 bola stanovená na 5,50 % z vymeriavacieho základu. Počas obdobia 2025-2026 mali príspevky dosahovať 5,75 % tak, aby boli v roku 2027 na úrovni 6,00 %.\n\nTo však opäť zmenila nová Ficová vláda. V roku 2023 došlo v rámci konsolidačného balíčka k zmene, čím sa hodnota príspevkov znížila v roku 2024 a na nasledujúce roky na 4,00 % vymeriavacieho základu ( čl. IX ).", "analysis_paragraphs": ["Nová vládna koalícia naozaj znížila výšku odvodov do druhého piliera na 4 % hrubej mzdy. Tie však mali v roku 2024 dosahovať úroveň 5,5 %. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Dôchodkový systém na Slovensku je postavený na troch pilieroch, z čoho prvé dva predstavujú základný systém dôchodkového poistenia.", "Prostriedky odvedené do prvého dôchodkového piliera idú do sociálnej poisťovne, ktorá ich používa na vyplácanie penzií pre súčasných starobných dôchodcov.", "V prípade, že sporiteľ vstúpil aj do druhého piliera , časť odvodo sa odvádza do vybranej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), ktorá ich investuje. Tretí dôchodkový pilier je dobrovoľný.", "Príspevky z druhého piliera teda Sociálna poisťovňa odvádza na na súkromný dôchodkový účet sporiteľa v DSS, zatiaľčo príspevky do prvého piliera používa na vyplácanie dôchodkov súčasným penzistom.", "Druhý pilier je súčasťou dôchodkového systému od roku 2004 a od svojho vzniku často podliehal legislatívnym zmenám. Aktuálne si v ňom šetrí približne 1,8 milióna sporiteľov, pričom sa tam nachádza zhruba 15 miliárd eur.", "Pri jeho vzniku sa každému sporiteľovi, ktorý sa doň rozhodol vstúpiť, rozdelila časť odvodov na polovicu, pričom 9 % hrubej mzdy sa presunulo do Sociálnej poisťovne a ďalších 9 % do DSS ( § 22 ).", "Neskôr sa však kvôli legislatívnym zásahom percento odvodov do druhého pilier znižovalo. S účinnosťou od 1. januára 2012 sa výška odvodov do druhého piliera znížila z 9 % na 4 %. Na tejto úrovni mali podľa novely odvody ostať do roku 2016, pričom od roku 2017 sa mali každý rok zvyšovať o 0,25 % tak, aby v roku 2024 dosiahli hodnotu 6,00 %.", "Tento cieľ však oddialila nová dôchodková reforma bývalého ministra práce Milana Krajniaka, ktorá odsunula ďalšie zvyšovanie odvodu o dva roky. Na úroveň šiestich percent sa odvody do druhého piliera mali dostať v roku 2027.", "Medzi rokmi 2017-2021 sa tak výška príspevku zvyšovala, pričom na roky 2022, 2023 a 2024 bola stanovená na 5,50 % z vymeriavacieho základu. Počas obdobia 2025-2026 mali príspevky dosahovať 5,75 % tak, aby boli v roku 2027 na úrovni 6,00 %.", "To však opäť zmenila nová Ficová vláda. V roku 2023 došlo v rámci konsolidačného balíčka k zmene, čím sa hodnota príspevkov znížila v roku 2024 a na nasledujúce roky na 4,00 % vymeriavacieho základu ( čl. IX )."], "analysis_date": "2024-06-04", "analysis_sources": {"text": ["Dôchodkový systém", "prvého dôchodkového piliera", "druhého piliera", "Tretí dôchodkový pilier", "odvádza", "súčasťou", "§ 22", "znížila", "oddialila", "stanovená", "dosahovať", "znížila", "čl. IX"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/", "https://www.mpsvr.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/i-pilier-dochodkove-poistenie/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/iii-pilier-doplnkove-dochodkove-sporenie/", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/582867-tri-penzijne-piliere/", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96113624-druhy-pilier-ma-za-sebou-takmer-uz-20-rokov-menil-ho-aj-krajniak-a-jeho-dalsi-osud-ma-v-rukach-erik-tomas", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/43/vyhlasene_znenie.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/na-stiahnutie/zmeny-od-1-septembra-2012.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96113624-druhy-pilier-ma-za-sebou-takmer-uz-20-rokov-menil-ho-aj-krajniak-a-jeho-dalsi-osud-ma-v-rukach-erik-tomas", "https://www.socpoist.sk/news/sadzba-prispevkov-na-starobne-dochodkove-sporenie-ii-pilier-bude-v-roku-2024-vo-vyske-4", "https://www.employment.gov.sk/sk/socialne-poistenie-dochodkovy-system/dochodkovy-system/ii-pilier-starobne-dochodkove-sporenie/na-stiahnutie/legislativne-zmeny/.html", "https://hnonline.sk/focus/ekonomika/96132738-z-druheho-piliera-pojde-pre-dochodcov-menej-eur-ktorych-sporitelov-sa-zmeny-dotknu-najviac", "https://www.epi.sk/zz/2023-530#cl-IX"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:25.321535+00:00"}
{"id": "vr32475", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32475", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "Dnes nemáme vymožiteľnosť priestupkov, žiadnu ak nie sú dnes vymožiteľné priestupky pre ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní, tak toto reforma (pripravovaná reforma, pozn.) zabezpečí.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Polláka hodnotíme ako pravdivý, keďže dávka v hmotnej núdzi nepodlieha exekúcii. Tento problém chce vyriešiť Peter Pollák s Robertom Kaliňákom prostredníctvom navrhovaných 10 opatrení. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v časti Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii § 111 čl. 2 uvádza nasledovné: \"Exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, 11a) dávky sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu 11aa) a štátne sociálne dávky , ak osobitný predpis 11aa) neustanovuje inak.\"\n\nZa priestupok je možné podľa Zákona 372/1990 Zb. z o priestupkoch uložiť aj ďalšie sankcie okrem pokuty, a to:\n\n- pokarhanie,\n\n- zákaz činnosti\n\n- prepadnutie veci.\n\nUstanovenie Exekučného zákona o pohľadávkach nepodliehajúcich exekúcii má napraviť pripravovaná reforma (10 pilierov) Kaliňáka a Polláka.\n\nSME (18. septembra):\n\n\"Peter Pollák a Robert Kaliňák pripravili 10 pilierov, na základe ktorých chcú riešiť aj \" priestupkovú imunitu \" osôb poberajúcich sociálne dávky . Jednotlivé opatrenia sa majú postupne dostať do legislatívnych návrhov.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Polláka hodnotíme ako pravdivý, keďže dávka v hmotnej núdzi nepodlieha exekúcii. Tento problém chce vyriešiť Peter Pollák s Robertom Kaliňákom prostredníctvom navrhovaných 10 opatrení. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v časti Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii § 111 čl. 2 uvádza nasledovné: \"Exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, 11a) dávky sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa osobitného predpisu 11aa) a štátne sociálne dávky , ak osobitný predpis 11aa) neustanovuje inak.\"", "Za priestupok je možné podľa Zákona 372/1990 Zb. z o priestupkoch uložiť aj ďalšie sankcie okrem pokuty, a to:", "- pokarhanie,", "- zákaz činnosti", "- prepadnutie veci.", "Ustanovenie Exekučného zákona o pohľadávkach nepodliehajúcich exekúcii má napraviť pripravovaná reforma (10 pilierov) Kaliňáka a Polláka.", "SME (18. septembra):", "\"Peter Pollák a Robert Kaliňák pripravili 10 pilierov, na základe ktorých chcú riešiť aj \" priestupkovú imunitu \" osôb poberajúcich sociálne dávky . Jednotlivé opatrenia sa majú postupne dostať do legislatívnych návrhov.\""], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov", "11a)", "11aa)", "11aa)", "Zákona 372/1990 Zb. z o priestupkoch", "SME"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233#f5435181", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233#f5435182", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-233#f5435182", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-372", "http://www.sme.sk/c/6536917/matovic-si-tapol-s-kalinakom-idu-na-romov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:57.879363+00:00"}
{"id": "vr32039", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32039", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Viete čo je nebezpečné na celej schéme, na celej Ponziho schéme eurovalu? Že je tam ten mechanizmus odstupujúceho ručiteľa, to znamená, že tá krajina, ktorá už poskytla pomoc nejakej krajine, sa už nepodieľa potom alebo keď sa stane, pardon, príjemcom pomoci, už sa nepodieľa na pomoci ostatným členom.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý na základe Zmluvy o EFSF, ktorá popisuje za akých okolností sa krajina môže stať Odstupujúcim ručiteľom. Mechanizmus \"Odstupujúceho ručiteľa\" je zadefinovaný v Zmluve o EFSF . V článku 8 Výpočty a úprava záruk sa v 2. bode uvádza, že: \" V prípade, že Ručiteľ prekonáva vážne finančné problémy a požiada podporný stabilizačný úver alebo profituje z finančnej podpory v rámci podobného programu, môže tento - \"Odstupujúci ručiteľ\" požiadať druhých Ručiteľov o pozastavenie svojho záväzku poskytnúť ďalšie Záruky podľa tejto Zmluvy. Zostávajúci Ručitelia, ktorí sa stretnú prostredníctvom Pracovnej skupiny Eurogroup a konajú jednomyseľne, môže rozhodnúť o prijatí tejto žiadosti a v tomto prípade, sa nemôže od Odstupujúceho ručiteľa požadovať, aby poskytoval svoju Záruku, ani prijímať akékoľvek nové záväzky ako Ručiteľ.. .\" Ako zmluva ďalej uvádza, Helénska repuplika sa považuje za Odstupujúceho ručiteľa s účinnosťou od vstupu tejto Zmluvy do platnosti, Írsko od 3. decembra 2010 a Portugalsko od 16. mája 2011.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý na základe Zmluvy o EFSF, ktorá popisuje za akých okolností sa krajina môže stať Odstupujúcim ručiteľom. Mechanizmus \"Odstupujúceho ručiteľa\" je zadefinovaný v Zmluve o EFSF . V článku 8 Výpočty a úprava záruk sa v 2. bode uvádza, že: \" V prípade, že Ručiteľ prekonáva vážne finančné problémy a požiada podporný stabilizačný úver alebo profituje z finančnej podpory v rámci podobného programu, môže tento - \"Odstupujúci ručiteľ\" požiadať druhých Ručiteľov o pozastavenie svojho záväzku poskytnúť ďalšie Záruky podľa tejto Zmluvy. Zostávajúci Ručitelia, ktorí sa stretnú prostredníctvom Pracovnej skupiny Eurogroup a konajú jednomyseľne, môže rozhodnúť o prijatí tejto žiadosti a v tomto prípade, sa nemôže od Odstupujúceho ručiteľa požadovať, aby poskytoval svoju Záruku, ani prijímať akékoľvek nové záväzky ako Ručiteľ.. .\" Ako zmluva ďalej uvádza, Helénska repuplika sa považuje za Odstupujúceho ručiteľa s účinnosťou od vstupu tejto Zmluvy do platnosti, Írsko od 3. decembra 2010 a Portugalsko od 16. mája 2011."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Zmluve o EFSF"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-134196?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:03.675386+00:00"}
{"id": "vr14551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14551", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "O 191 eur v priemere išli hore platy zdravotníckym pracovníkom, hovorím teraz o zdravotných sestrách (...) Za Radičovej to bolo iba 5 eur.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Údaje o priemernej výške platov zdravotných sestier sú dostupné v Správe o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva, no len pre roky 2010-2014. V roku 2011 sa tak platy zvýšili priemerné platy sestier na Slovensko oproti roku 2010 o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili medziročne o 108 eur . Po započítaní zvýšenia platov v roku 2012 sa platy sestier počas Radičovej vlády zvýšili o 116 eur. Výrok by však nebol pravdivý ani v prípade započítania len zvýšenia v roku 2011.\n\nPriemerné platy zdravotných sestier sú uvedené v Správe o stave zdravotníctva nasledovne:\n\nRadičovej vláda pripravovala rozpočty pre roky 2011 a 2012 a sestrám odsúhlasila zvyšovanie platov na rok 2012, teda jej možno pripočítať navýšenie priemerného platu o 8 eur prvý rok a navýšenie o ďalších 108 eur druhý rok. Dokopy sa jedná o zvýšenie hodnoty priemerného platu zdravotných sestier o 116 eur. Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica však zatiaľ nie je možné zistiť keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Do roku 2014 však došlo k navýšeniu priemernej výšky platu o 50 eur.\n\nZo zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prijatého 23.02.2012 za vlády Ivety Radičovej vyplýva:\n\n\"§ 2 - Minimálne mzdové nároky sestier", "analysis_paragraphs": ["Údaje o priemernej výške platov zdravotných sestier sú dostupné v Správe o stave zdravotníctva z dielne Ministerstva zdravotníctva, no len pre roky 2010-2014. V roku 2011 sa tak platy zvýšili priemerné platy sestier na Slovensko oproti roku 2010 o 8 eur a následne v roku 2012 sa zvýšili medziročne o 108 eur . Po započítaní zvýšenia platov v roku 2012 sa platy sestier počas Radičovej vlády zvýšili o 116 eur. Výrok by však nebol pravdivý ani v prípade započítania len zvýšenia v roku 2011.", "Priemerné platy zdravotných sestier sú uvedené v Správe o stave zdravotníctva nasledovne:", "Radičovej vláda pripravovala rozpočty pre roky 2011 a 2012 a sestrám odsúhlasila zvyšovanie platov na rok 2012, teda jej možno pripočítať navýšenie priemerného platu o 8 eur prvý rok a navýšenie o ďalších 108 eur druhý rok. Dokopy sa jedná o zvýšenie hodnoty priemerného platu zdravotných sestier o 116 eur. Celkové navýšenie počas druhej vlády Roberta Fica však zatiaľ nie je možné zistiť keďže neexistujú relevantné údaje pre rok 2015 a 2016. Do roku 2014 však došlo k navýšeniu priemernej výšky platu o 50 eur.", "Zo zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prijatého 23.02.2012 za vlády Ivety Radičovej vyplýva:", "\"§ 2 - Minimálne mzdové nároky sestier"], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Správe o stave zdravotníctva", "odsúhlasila", "zákona", "Denník N"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwil6Kmy3J3LAhVKwHIKHS7DAdAQFggbMAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F851&usg=AFQjCNHIV_MI73A6ctyvg6CSJO4F2Q9-ow&sig2=1PvVmzeIMkEMFFeq4Nn-8g", "http://aktualne.atlas.sk/platy-sestier-idu-nahor-aj-napriek-nevoli-ich-kolegov/slovensko/zdravotnictvo/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-62", "https://dennikn.sk/321235/prezident-nemal-zakon-vrateni-platov-zdravotnikov-padne-argumenty-tvrdi-ministerstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:28.543406+00:00"}
{"id": "vr26812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26812", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Keby ste si pozreli úvod (správy EK o korupcii, pozn.), úvodná správa jasne hovorí- gratulujeme Slovensku za významný pokrok v boji proti korupcii v oblasti jednak zmeny trestných zákonov, jednak verejného obstarávania a na rozdiel od vás ja budem politicky korektný, vyzdvihli tam aj zverejňovanie zmlúv, ktoré prijala vláda Ivety Radičovej.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V správe je uvedený výpočet nástrojov, ktoré boli prijaté zo Strategického plánu boja proti korupcii z roku 2011. Medzi nimi sú aj uverejňovanie štátnych zmlúv, jasné ustanovenia verejného obstarávania a reforma súdnictva. Správa uvádza, že všetky jej odporúčania týkajúce sa kriminalizácie korupcie sa vykonali v uspokojivom rozsahu. Tiež kladne hodnotí nárast osôb obvinených z uplácania, no dodáva, že stále ide o malé čísla. Počty stíhaní považuje EK za stále nízke a pripisuje to ešte stále nedostatočnej legislatíve. Tieto slová však nemožno brať ako slová gratulácie za \"výraznému pokroku v boji proti korupcii\", tak ako ich parafrázuje minister vnútra. V úvode správy EK o korupcii na Slovensku sa v časti Strategický prístup píše: \" V roku 2011 schválila vláda Strategický plán boja proti korupcii, v ktorom sú uvedené tieto opatrenia: uverejňovanie štátnych zmlúv, reforma súdnictva, ktorou sa zvýši transparentnosť vydávania súdnych rozhodnutí, výberové konania na výber sudcov a predsedov súdov, ako aj prísnejšie pravidlá správy v oblasti súdnictva a jasné ustanovenia verejného obstarávania. Zdá sa však, že vykonávanie určitých aspektov strategického plánu sa za posledný rok spomalilo. Rad zmien, ktoré sa prijali v rámci vyvíjania protikorupčného úsilia, v súčasnosti preskúmava Ústavný súd. Plnenie úloh vyplývajúcich zo stratégie vyhodnocuje medzirezortná pracovná skupina expertov zastupujúcich ministerstvá, generálnu prokuratúru a samosprávy; na tomto procese sa ako pozorovatelia zúčastňujú mimovládne organizácie. Táto pracovná skupina sa však od konca roku 2011 nezišla \" Ďalej sa v časti Legislatívny rámec píše: \" Slovensko vyvinulo značné úsilie na zlepšenie právneho rámca trestného práva a verejného obstarávania, avšak nezohľadnilo medzinárodné odporúčania týkajúce sa financovania politických strán . V roku 2010 bola zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb a v roku 2011 bol zmenený a doplnený Trestný zákon v súlade s odporúčaniami zoskupenia GRECO. V roku 2012 skupina štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy dospela k záveru, že všetky jej odporúčania týkajúce sa kriminalizácie sa vykonali v uspokojivom rozsahu. Pokiaľ však ide o právne predpisy upravujúce financovanie politických strán, ani jedno z desiatich odporúčaní nebolo vykonané v uspokojivom rozsahu . \" Ďalej o korupcii sa v správe píše: \"Podľa štatistických údajov o prokuratúre v roku 2010 bolo 18 osôb obvinených z prijatia úplatku, 74 z aktívneho podplácania, štyria z obchodovania s vplyvom a piati zo zvýhodňovania. Tieto údaje predstavujú výrazný nárast od roku 2009, ešte stále však ide o nízke čísla vzhľadom na veľkosť krajiny a rozsah problému , ktorý možno vydedukovať na základe prieskumov o skúsenostiach s podplácaním v súčasnosti. .. .Nízke počty prípadov trestného stíhania v súvislosti s korupciou však možno iba čiastočne pripísať na konto nepostačujúcej legislatívy \" Zverejňovanie zmlúv bolo schválené za vlády Ivety Radičovej koncom roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V správe je uvedený výpočet nástrojov, ktoré boli prijaté zo Strategického plánu boja proti korupcii z roku 2011. Medzi nimi sú aj uverejňovanie štátnych zmlúv, jasné ustanovenia verejného obstarávania a reforma súdnictva. Správa uvádza, že všetky jej odporúčania týkajúce sa kriminalizácie korupcie sa vykonali v uspokojivom rozsahu. Tiež kladne hodnotí nárast osôb obvinených z uplácania, no dodáva, že stále ide o malé čísla. Počty stíhaní považuje EK za stále nízke a pripisuje to ešte stále nedostatočnej legislatíve. Tieto slová však nemožno brať ako slová gratulácie za \"výraznému pokroku v boji proti korupcii\", tak ako ich parafrázuje minister vnútra. V úvode správy EK o korupcii na Slovensku sa v časti Strategický prístup píše: \" V roku 2011 schválila vláda Strategický plán boja proti korupcii, v ktorom sú uvedené tieto opatrenia: uverejňovanie štátnych zmlúv, reforma súdnictva, ktorou sa zvýši transparentnosť vydávania súdnych rozhodnutí, výberové konania na výber sudcov a predsedov súdov, ako aj prísnejšie pravidlá správy v oblasti súdnictva a jasné ustanovenia verejného obstarávania. Zdá sa však, že vykonávanie určitých aspektov strategického plánu sa za posledný rok spomalilo. Rad zmien, ktoré sa prijali v rámci vyvíjania protikorupčného úsilia, v súčasnosti preskúmava Ústavný súd. Plnenie úloh vyplývajúcich zo stratégie vyhodnocuje medzirezortná pracovná skupina expertov zastupujúcich ministerstvá, generálnu prokuratúru a samosprávy; na tomto procese sa ako pozorovatelia zúčastňujú mimovládne organizácie. Táto pracovná skupina sa však od konca roku 2011 nezišla \" Ďalej sa v časti Legislatívny rámec píše: \" Slovensko vyvinulo značné úsilie na zlepšenie právneho rámca trestného práva a verejného obstarávania, avšak nezohľadnilo medzinárodné odporúčania týkajúce sa financovania politických strán . V roku 2010 bola zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb a v roku 2011 bol zmenený a doplnený Trestný zákon v súlade s odporúčaniami zoskupenia GRECO. V roku 2012 skupina štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy dospela k záveru, že všetky jej odporúčania týkajúce sa kriminalizácie sa vykonali v uspokojivom rozsahu. Pokiaľ však ide o právne predpisy upravujúce financovanie politických strán, ani jedno z desiatich odporúčaní nebolo vykonané v uspokojivom rozsahu . \" Ďalej o korupcii sa v správe píše: \"Podľa štatistických údajov o prokuratúre v roku 2010 bolo 18 osôb obvinených z prijatia úplatku, 74 z aktívneho podplácania, štyria z obchodovania s vplyvom a piati zo zvýhodňovania. Tieto údaje predstavujú výrazný nárast od roku 2009, ešte stále však ide o nízke čísla vzhľadom na veľkosť krajiny a rozsah problému , ktorý možno vydedukovať na základe prieskumov o skúsenostiach s podplácaním v súčasnosti. .. .Nízke počty prípadov trestného stíhania v súvislosti s korupciou však možno iba čiastočne pripísať na konto nepostačujúcej legislatívy \" Zverejňovanie zmlúv bolo schválené za vlády Ivety Radičovej koncom roka 2010. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["správy", "schválené"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/organized-crime-and-human-trafficking/corruption/anti-corruption-report/docs/2014_acr_slovakia_chapter_sk.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3420"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:40.997381+00:00"}
{"id": "48947", "numeric_id": 48947, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48947", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja by som chcel len povedať ľuďom a to im treba povedať, čo sme schválili od roku 2022. Zavedenie náhradného výživného. Historické zvýšenie prídavku na dieťa na sumu 60 EUR. Dvojnásobné zvýšenie daňového bonusu. Jednorazový príspevok 100 EUR na dieťa. Rodičovský bonus na prilepšenie k dôchodku. 14 dňovú otcovskú dovolenku. Nový stavebný zákon. Odštartovanie výstavby nájomných bytov. Zvýšenie minimálnej mzdy. Zastropovanie cien energií. Vyplatenie dôchodcom trinásteho a štrnásteho dôchodku. Zníženie DPH na gastro. Koniec držania psov na reťazi. Nové diaľničné úseky. Podporu rodinných podnikov a fariem. Zavedenie sezónnych prác. Zvýšenie príplatkov za nočné sviatky a nedele. Zvýšenie dôchodkov o 11,8 %. Obedy zadarmo a exekučnú amnestiu v Sociálnej poisťovni.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže všetky vymenované body vláda od roku 2020 zaviedla.\n\nV marci 2022 vláda schválila vládny návrh novely zákona o náhradnom výživnom .\n\nNávrh novely zákona týkajúci sa zvýšenia prídavku na dieťa na 60 eur mesačne predstavili Petra Krištúfková a Jozef Hlinka, obaja zo strany Sme Rodina. Ten bol vládou schválený v novembri 2022.\n\nDvojnásobné zvýšenie daňového bonusu na deti platí od januára 2023 a znamená , že rodičia by mali mať na dieťa do 18 rokov nárok na 140 namiesto pôvodných 70 eur mesačne. V praxi bolo opatrenie kritizované napríklad bývalým ministrom práce Jozefom Mihálom, ktorý vypočítal, že najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami.\n\nV rámci 2. inflačného balíka bol prostredníctvom nariadenia vlády v októbri 2022 zavedený jednorazový prídavok na dieťa vo výške 100€.\n\nRodičovským bonusom myslel Kollár rodičovský dôchodok schválený v októbri 2022. Jednalo sa o vládny návrh , ktorý zaviedol možnosť pre deti odvádzať 1,5 % svojej hrubej mzdy každému zo svojich rodičov.\n\n14-dňovú otcovskú dovolenku síce vláda schválila v novembri 2022, avšak jednalo sa o povinnú implementáciu smernice EÚ do nášho právneho poriadku.\n\nVláda navrhla v apríli 2022 už dnes platný nový zákon o výstavbe, ktorý by mal zrýchliť „povoľovanie výstavby a elektronizáciu\" a tiež priniesť „zjednodušenie postupov a prísnejšie postihy voči čiernym stavbám”. Na jeho základe sa napríklad mesto Bratislava , ale aj Bratislavský samosprávny kraj rozhodli spustiť výstavbu nájomných bytov.\n\nV auguste 2022 tiež ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy zo 646€ v roku 2022 na 700€ od roku 2023.\n\nFinálne zastropovanie cien elektriny pre domácnosti na úroveň 67,3 eura za megawatthodinu prebehlo v novembri 2022. Stalo sa tak v nadväznosti na memorandum , ktoré podpísalo ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a Slovenské elektrárne vo februári 2022, týkajúce sa stabilných cien elektriny pre domácnosti do roku 2024.\n\nZákon o trinástom dôchodku z roku 2020 bol na návrh poslancov Sme Rodina Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka v máji 2022 rozšírený a doplnený o novelu, v ktorej vláda aj parlament schválili jednorázovo vyplatenie 13. dôchodku v roku 2022 skôr, a to konkrétne v júli. Jednalo sa o „kompenzáciu výrazného rastu spotrebiteľských cien” v dôsledku inflácie. Štrnásty dôchodok je jednorazová dávka vypočítaná z trinásteho dôchodku, ktorá bola schválená po navrhnutí vládou v októbri 2022.\n\nDaň z pridanej hodnoty pre gastro podniky bola znížená na úroveň 10 % vládnym návrhom zákona v decembri 2022. Zmena mala najprv platiť len do konca marca 2023, ale potom došlo k predĺženiu na dobu neurčitú.\n\nZákaz držania psov na reťazi do časového rámca vymedzeného B. Kollárom úplne nezapadá. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý neumožňuje uväzovanie psov na reťazi bol schválený v júni 2021, no od januára 2022 nadobudol účinnosť. Schválila ho však vláda zvolená v roku 2020, o ktorej Kollár tvrdí, že tak spravila.\n\nV roku 2022 pribudol jeden úsek diaľnice pri Lučenci, Mýtna - Lovinobaňa - Tomášovce, dlhý 13 km. Na rok 2023 je plánované odovzdanie približne 9 km diaľnice.\n\nVláda prijala v decembri 2022 novelu zákona, ktorá definuje „rodinné podniky” a „rodinné farmy.” Ich definovaním by sa malo umožniť vytvorenie lepších podmienok pre fungovanie vidieckych rodinných podnikov a legislatíva by tiež mala krajinu „nasmerovať z globálne orientovanej produkcie na lokálnu\" (Asociace soukromého zemědělství ČR, 2022 ).\n\nV snahe vyriešiť nedostatok sezónnych pracovníkov vláda schválila v júni 2022 nový typ dohody o pracovnej činnosti - dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Sezónni zamestnávatelia si môžu zároveň uplatniť odvodovú výnimku z platenia poistného.\n\nSchválené bolo aj zvýšenie mzdových zvýhodnení, respektíve príplatkov. Zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2023. Príplatok za prácu v nedeľu bude do 31. mája 2023 vo výške 3,58 eura na hodinu a od 1. júna už vo výške 4,023 eura na hodinu. Zmena sa dotkla aj výšky príplatku vo sviatok u dohodárov. Príplatky budú taktiež od júna 2023 opätovne naviazané na minimálnu mzdu.\n\nSociálna poisťovňa tiež od januára 2023 zvýšila penzie o 11,8 %.\n\nObedy „zadarmo”, teda štátna dotácia na obedy v určitej sume, od svojho zavedenia v roku 2019 prešli rôznymi legislatívnymi zmenami. Plošná dotácia bola v roku 2021 zrušená a nahradená dvojnásobným daňovým bonusom. Od mája 2023 by sa však mali štátne dotácie na obedy vzťahovať na všetky deti, rozdiel bude len v dotovanej sume.\n\nGenerálny pardon je podľa slov Sociálnej poisťovne „určitou formou exekučnej amnestie”. Ak poistenci zaplatia poistné, ktoré sú dlžní u Sociálnej poisťovne, do 31. augusta 2023, tá im odpustí penále za nezaplatenie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže všetky vymenované body vláda od roku 2020 zaviedla.", "V marci 2022 vláda schválila vládny návrh novely zákona o náhradnom výživnom .", "Návrh novely zákona týkajúci sa zvýšenia prídavku na dieťa na 60 eur mesačne predstavili Petra Krištúfková a Jozef Hlinka, obaja zo strany Sme Rodina. Ten bol vládou schválený v novembri 2022.", "Dvojnásobné zvýšenie daňového bonusu na deti platí od januára 2023 a znamená , že rodičia by mali mať na dieťa do 18 rokov nárok na 140 namiesto pôvodných 70 eur mesačne. V praxi bolo opatrenie kritizované napríklad bývalým ministrom práce Jozefom Mihálom, ktorý vypočítal, že najviac dostanú ľudia s najvyššími mzdami.", "V rámci 2. inflačného balíka bol prostredníctvom nariadenia vlády v októbri 2022 zavedený jednorazový prídavok na dieťa vo výške 100€.", "Rodičovským bonusom myslel Kollár rodičovský dôchodok schválený v októbri 2022. Jednalo sa o vládny návrh , ktorý zaviedol možnosť pre deti odvádzať 1,5 % svojej hrubej mzdy každému zo svojich rodičov.", "14-dňovú otcovskú dovolenku síce vláda schválila v novembri 2022, avšak jednalo sa o povinnú implementáciu smernice EÚ do nášho právneho poriadku.", "Vláda navrhla v apríli 2022 už dnes platný nový zákon o výstavbe, ktorý by mal zrýchliť „povoľovanie výstavby a elektronizáciu\" a tiež priniesť „zjednodušenie postupov a prísnejšie postihy voči čiernym stavbám”. Na jeho základe sa napríklad mesto Bratislava , ale aj Bratislavský samosprávny kraj rozhodli spustiť výstavbu nájomných bytov.", "V auguste 2022 tiež ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny oznámilo zvýšenie minimálnej mesačnej mzdy zo 646€ v roku 2022 na 700€ od roku 2023.", "Finálne zastropovanie cien elektriny pre domácnosti na úroveň 67,3 eura za megawatthodinu prebehlo v novembri 2022. Stalo sa tak v nadväznosti na memorandum , ktoré podpísalo ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií a Slovenské elektrárne vo februári 2022, týkajúce sa stabilných cien elektriny pre domácnosti do roku 2024.", "Zákon o trinástom dôchodku z roku 2020 bol na návrh poslancov Sme Rodina Jozefa Lukáča a Miloša Svrčeka v máji 2022 rozšírený a doplnený o novelu, v ktorej vláda aj parlament schválili jednorázovo vyplatenie 13. dôchodku v roku 2022 skôr, a to konkrétne v júli. Jednalo sa o „kompenzáciu výrazného rastu spotrebiteľských cien” v dôsledku inflácie. Štrnásty dôchodok je jednorazová dávka vypočítaná z trinásteho dôchodku, ktorá bola schválená po navrhnutí vládou v októbri 2022.", "Daň z pridanej hodnoty pre gastro podniky bola znížená na úroveň 10 % vládnym návrhom zákona v decembri 2022. Zmena mala najprv platiť len do konca marca 2023, ale potom došlo k predĺženiu na dobu neurčitú.", "Zákaz držania psov na reťazi do časového rámca vymedzeného B. Kollárom úplne nezapadá. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý neumožňuje uväzovanie psov na reťazi bol schválený v júni 2021, no od januára 2022 nadobudol účinnosť. Schválila ho však vláda zvolená v roku 2020, o ktorej Kollár tvrdí, že tak spravila.", "V roku 2022 pribudol jeden úsek diaľnice pri Lučenci, Mýtna - Lovinobaňa - Tomášovce, dlhý 13 km. Na rok 2023 je plánované odovzdanie približne 9 km diaľnice.", "Vláda prijala v decembri 2022 novelu zákona, ktorá definuje „rodinné podniky” a „rodinné farmy.” Ich definovaním by sa malo umožniť vytvorenie lepších podmienok pre fungovanie vidieckych rodinných podnikov a legislatíva by tiež mala krajinu „nasmerovať z globálne orientovanej produkcie na lokálnu\" (Asociace soukromého zemědělství ČR, 2022 ).", "V snahe vyriešiť nedostatok sezónnych pracovníkov vláda schválila v júni 2022 nový typ dohody o pracovnej činnosti - dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Sezónni zamestnávatelia si môžu zároveň uplatniť odvodovú výnimku z platenia poistného.", "Schválené bolo aj zvýšenie mzdových zvýhodnení, respektíve príplatkov. Zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2023. Príplatok za prácu v nedeľu bude do 31. mája 2023 vo výške 3,58 eura na hodinu a od 1. júna už vo výške 4,023 eura na hodinu. Zmena sa dotkla aj výšky príplatku vo sviatok u dohodárov. Príplatky budú taktiež od júna 2023 opätovne naviazané na minimálnu mzdu.", "Sociálna poisťovňa tiež od januára 2023 zvýšila penzie o 11,8 %.", "Obedy „zadarmo”, teda štátna dotácia na obedy v určitej sume, od svojho zavedenia v roku 2019 prešli rôznymi legislatívnymi zmenami. Plošná dotácia bola v roku 2021 zrušená a nahradená dvojnásobným daňovým bonusom. Od mája 2023 by sa však mali štátne dotácie na obedy vzťahovať na všetky deti, rozdiel bude len v dotovanej sume.", "Generálny pardon je podľa slov Sociálnej poisťovne „určitou formou exekučnej amnestie”. Ak poistenci zaplatia poistné, ktoré sú dlžní u Sociálnej poisťovne, do 31. augusta 2023, tá im odpustí penále za nezaplatenie."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "návrh", "náhradnom výživnom", "zvýšenia", "novembri", "znamená", "kritizované", "nariadenia vlády", "zavedený", "schválený", "vládny návrh", "odvádzať", "schválila", "jednalo", "navrhla", "nový", "priniesť", "Bratislava", "kraj", "oznámilo", "2022", "zastropovanie", "memorandum", "týkajúce", "Zákon", "návrh", "doplnený", "vyplatenie", "vypočítaná", "schválená", "znížená", "platiť", "schválený", "nadobudol", "zvolená", "pribudol", "definuje", "2022", "schválila", "nadobúda", "bude", "zvýšila", "zavedenia", "zrušená", "vzťahovať", "podľa"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=508641", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8529", "https://www.upsvr.gov.sk/socialne-veci-a-rodina/socialne-veci/pomoc-v-hmotnej-nudzi-a-statne-socialne-davky/nahradne-vyzivne/zmeny-v-poskytovani-nahradneho-vyzivneho-od-01.07.2022.html?page_id=1196807", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=56218", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=520076", "https://e.dennikn.sk/3139543/rodiny-sa-potesia-danovy-bonus-sa-im-vyrazne-zvysi-zaplatia-to-aj-obce-a-mesta/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/654973-prichadza-vyssi-danovy-bonus-140-eur-nie-vsetci-ho-dostanu-da-sa-to-vsak-vybavit-prehlad-sum/", "https://www.upsvr.gov.sk/media/medialne-spravy/urady-prace-zacnu-vyplacat-2.-balik-inflacnej-pomoci.html?page_id=1223661", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/349/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/352/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8671", "https://sita.sk/vofinanciach/poslanci-schvalili-vyplacanie-rodicovskeho-dochodku-a-generalny-pardon-pre-dlznikov-socialnej-poistovne-video/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/350/", "https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32019L1158", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8533", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=510780", "https://www.yimba.sk/clanky/novy-stavebny-zakon-je-definitivne-schvaleny", "https://www.yimba.sk/polyfunkcny-subor-muchovo-namestie/prve-najomne-bytove-domy-sa-blizia-k-realizacii", "https://www.yimba.sk/clanky/bratislavsky-samospravny-kraj-sa-pusta-do-vystavby-najomnych-bytov", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/300/20220827", "https://accace.sk/zvysenie-minimalnej-mzdy/", "https://domov.sme.sk/c/23071512/vlada-schvalila-zastropovanie-cien-silovej-elektriny-pre-domacnosti-chce-ich-tak-uchranit-pred-dramatickym-zdrazovanim.html", "https://www.mfsr.sk/files/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur/memorandum-porozumeni.pdf", "https://www.mfsr.sk/sk/media/tlacove-spravy/domacnosti-usetria-elektrine-1-miliardu-eur.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/296/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8606", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=510950", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://sita.sk/vofinanciach/strnasty-dochodok-vo-vyske-35-eur-az-210-eur-penzisti-dostanu-az-v-decembri/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=519456", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8882", "https://e.dennikn.sk/3177127/rok-2023-nizsia-dph-na-sport-a-gastro-a-dalsie-zmeny-v-zakone/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=497133", "https://sita.sk/uz-nie-je-mozni-drzat-psa-na-retazi-napriek-kompromisom-ide-o-obrovske-vitazstvo-pre-psy/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C4%BEby_do_N%C3%A1rodnej_rady_Slovenskej_republiky_v_roku_2020", "https://e.dennikn.sk/3162360/v-roku-2023-moze-pribudnut-takmer-10-kilometrov-autostrad-zacnu-sa-hlavne-prace-na-krizovatke-d1-d4/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518336", "https://www.asz.cz/clanek/10192/slovensko-legislativne-ukotvilo-rodinne-farmy/", "https://jaspis.sk/aktuality/sezonna-praca-2023", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/1/20230601", "https://www.podnikajte.sk/pracovne-pravo-bozp/priplatky-za-pracu-cez-vikend-v-noci-vo-sviatok-od-1-6-2023", "https://www.socpoist.sk/news/socialna-poistovna-od-1-januara-2023-zvysi-dochodky-o-118-dochodcovia-nemusia-o-nic-ziadat", "https://www.peniaze.sk/ekonomika/7002-obedy-zadarmo-v-skolach-skoncili-odkedy-treba-opat-platit-plnu-sumu", "https://www.noviny.sk/slovensko/547721-obedy-zadarmo-v-skolach-koncia-doplatia-na-to-vraj-ti-ktori-pomoc-statu-potrebuju-najviac", "https://www.podnikajte.sk/osobne-financie/obedy-zadarmo-tykat-vsetkych-deti", "https://www.socpoist.sk/socialne-poistenie/platenie-poistneho/generalny-pardon-2023"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:15.187275+00:00"}
{"id": "vr16760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16760", "speaker": "Rudolf Kusý", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-kusy", "statement": "Prešiel som si od miestneho poslanca cez krajského až po v súčastnosti starostu, pričom vždy som kandidoval ako nezávislý kandidát.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 Rudolfa Kusého ako nezávislého kandidáta zvolili za novomestského poslanca. V krajských voľbách v roku 2009 uspel ako jediný nezávislý kandidát na poslanca, pričom je poslancom zastupiteľstva BSK dodnes. V komunálnych voľbách v roku 2010 bol ako nezávislý kandidát zvolený za starostu mestskej časti Nové Mesto. Vo funkcii starostu pokračoval aj po komunálnych voľbách v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 Rudolfa Kusého ako nezávislého kandidáta zvolili za novomestského poslanca. V krajských voľbách v roku 2009 uspel ako jediný nezávislý kandidát na poslanca, pričom je poslancom zastupiteľstva BSK dodnes. V komunálnych voľbách v roku 2010 bol ako nezávislý kandidát zvolený za starostu mestskej časti Nové Mesto. Vo funkcii starostu pokračoval aj po komunálnych voľbách v roku 2014. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": ["zvolili", "pokračoval"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/527112/volby-do-vuc-2017-sancu-viest-bratislavsku-zupu-maju-len-styria-z-18-tich/", "https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/38303-v-novom-meste-suverenne-zvitazil-starosta-rudolf-kusy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:35.545488+00:00"}
{"id": "vr36366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36366", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Vy, ktorí ste sa vyjadrili úplne jednoznačne, váš predseda, vtedajší premiér, 18.december 2007, aby sme naozaj povedali fakty, vo vzťahu k nominantom do rád STV a Slovenského rozhlasu. Citujem: máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory. Keď sa ho pýtali na základe akých podmienok, premiér novinárom odpovedal: sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás, pokiaľ viem, my o veci diskutujem.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako napísala vtedy napríklad Pravda: Premiér Róbert Fico po rokovaní koaličnej rady netajil, že cez členov rád chcú mať v STV a SRo vplyv. \"Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory,\" povedal premiér v spoločnosti predsedov HZDS a SNS Vladimíra Mečiara a Jána Slotu. Na otázku, aké sú to podmienky, premiér novinárom povedal: \"Sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás.\" Tieto vyjadrenia môžeme nájsť aj na webovej stránke www.infonet.tv , kde sú spomenuté približne od 9 min .", "analysis_paragraphs": ["Ako napísala vtedy napríklad Pravda: Premiér Róbert Fico po rokovaní koaličnej rady netajil, že cez členov rád chcú mať v STV a SRo vplyv. \"Máme samozrejme záujem, aby tam boli zvolení ľudia, ktorí budú reprezentovať naše názory,\" povedal premiér v spoločnosti predsedov HZDS a SNS Vladimíra Mečiara a Jána Slotu. Na otázku, aké sú to podmienky, premiér novinárom povedal: \"Sú veci, o ktorých podľa môjho názoru nie je potrebné informovať ani verejnosť, ani vás.\" Tieto vyjadrenia môžeme nájsť aj na webovej stránke www.infonet.tv , kde sú spomenuté približne od 9 min ."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["v STV a SRo", "www.infonet.tv", "od 9 min"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/fico-sa-netaji-chce-mat-vplyv-v-stv-d52-/sk_domace.asp?c=A071218_114816_sk_domace_p23", "http://www.infonet.tv/", "http://www.infonet.tv/Brifing-po-zasadnuti-Koalicnej-rady-R-Fico-V-Meciar-J-Slota.html?aid=2262&page=category&lv=3&id=49"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:38.035170+00:00"}
{"id": "vr17019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17019", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "50% ceny práce v priemere odchádza do štátneho rozpočtu rôznymi kanálmi.", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Beblavý má pod cenou práce na mysli celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca. Pojem cena práce sa označuje aj ako superhrubá mzda, ktorú tvorí súčet čistej mzdy zamestnanca a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Podľa výšky aktuálnych sadzieb zaplatí zamestnávateľ na odvodoch do Sociálnej poisťovne 35,2 % z vymeriavacieho základu. Na preddavky na zdravotné poistenie ide ďalších 10 %. Celkovo teda 45,2 % ceny práce tvoria odvody na sociálne a preddavky na zdravotné poistenie. Keďže táto hodnota sa približuje 50-tim %, ktoré uvádza Beblavý, výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálne poistenie je zadefinované v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 2 tohto zákona sociálne poistenie tvorí „ nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; dôchodkové poistenie (tvorené starobným a invalidným poistením, pozn.) ; úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (...) a choroby z povolania ; garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (...) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (...) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ; a poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\" Výška sadzieb odvodov pre zamestnávateľov do Sociálnej poisťovne je uvedená v nasledujúcej tabuľke. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xx1pw\"]={},window.datawrapper[\"xx1pw\"].embedDeltas={\"100\":568,\"200\":490,\"300\":438,\"400\":412,\"500\":412,\"600\":412,\"700\":386,\"800\":386,\"900\":386,\"1000\":386},window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xx1pw\"),window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xx1pw\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xx1pw\"==b)window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px Výška sadzby sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorým je vymeriavací základ zamestnanca. Minimálnou výškou vymeriavacieho základu je minimálna mzda, maximálna výška je stanovená na 6 181 eur. Sadzba preddavkov zdravotného poistenia je pre zamestnávateľov 10 % z vymeriavacieho základu, v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva zdravotne postihnutú osobu, sa táto sadzba zníži na 5 %. Aj pri zdravotnom poistení sa vymeriavací základ zamestnávateľa počíta z vymeriavacieho základu zamestnanca. Pre rok 2017 minimálny ani maximálny preddavok nie je určený. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je výška sadzieb odlišná. SZČO zaplatí na sociálnom poistení a preddavkoch na zdravotné poistenie až 47,15 % svojho príjmu, 33,15 % príjmu SZČO tvorí sociálne poistenie, zvyšných 14 % odchádza na preddavky na zdravotné poistenie.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Beblavý má pod cenou práce na mysli celkové náklady zamestnávateľa na zamestnanca. Pojem cena práce sa označuje aj ako superhrubá mzda, ktorú tvorí súčet čistej mzdy zamestnanca a odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Podľa výšky aktuálnych sadzieb zaplatí zamestnávateľ na odvodoch do Sociálnej poisťovne 35,2 % z vymeriavacieho základu. Na preddavky na zdravotné poistenie ide ďalších 10 %. Celkovo teda 45,2 % ceny práce tvoria odvody na sociálne a preddavky na zdravotné poistenie. Keďže táto hodnota sa približuje 50-tim %, ktoré uvádza Beblavý, výrok hodnotíme ako pravdivý. Sociálne poistenie je zadefinované v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 2 tohto zákona sociálne poistenie tvorí „ nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; dôchodkové poistenie (tvorené starobným a invalidným poistením, pozn.) ; úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (...) a choroby z povolania ; garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca, na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (...) a na úhradu povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (...) nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ; a poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.\" Výška sadzieb odvodov pre zamestnávateľov do Sociálnej poisťovne je uvedená v nasledujúcej tabuľke. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"xx1pw\"]={},window.datawrapper[\"xx1pw\"].embedDeltas={\"100\":568,\"200\":490,\"300\":438,\"400\":412,\"500\":412,\"600\":412,\"700\":386,\"800\":386,\"900\":386,\"1000\":386},window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-xx1pw\"),window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"xx1pw\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"xx1pw\"==b)window.datawrapper[\"xx1pw\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px Výška sadzby sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorým je vymeriavací základ zamestnanca. Minimálnou výškou vymeriavacieho základu je minimálna mzda, maximálna výška je stanovená na 6 181 eur. Sadzba preddavkov zdravotného poistenia je pre zamestnávateľov 10 % z vymeriavacieho základu, v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva zdravotne postihnutú osobu, sa táto sadzba zníži na 5 %. Aj pri zdravotnom poistení sa vymeriavací základ zamestnávateľa počíta z vymeriavacieho základu zamestnanca. Pre rok 2017 minimálny ani maximálny preddavok nie je určený. Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) je výška sadzieb odlišná. SZČO zaplatí na sociálnom poistení a preddavkoch na zdravotné poistenie až 47,15 % svojho príjmu, 33,15 % príjmu SZČO tvorí sociálne poistenie, zvyšných 14 % odchádza na preddavky na zdravotné poistenie."], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["sadzieb", "preddavky", "461/2003", "vymeriavacieho základu", "preddavok"], "url": ["https://www.netfinancie.sk/socialne-poistenie/sadzby-poistneho/", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/preddavky-poistne.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20171030", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/3027/category/socialne-a-zdravotne-odvody/article/odvody-zamestnanec-zamestnavatel-2017.xhtml", "https://www.vszp.sk/platitelia/platenie-poistneho/zamestnavatel/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:54.523523+00:00"}
{"id": "vr33261", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33261", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pri úseku, ktorý napríklad bol teraz rozhodnutý Ružomberok, pol roka vyhodnocovala Národná diaľničná spoločnosť od februára minulého roka, pol roka do leta tie ponuky, ktoré tam boli.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Figeľ nesprávne uvádza mesiac aj čas, v ktorom sa mali otvárať a vyhodnocovať obálky ponukami. Kvôli námietkam účastníkov sa obálky otvárali až v marci 2012. Vyhodnocovanie ponúk trvalo od 5. marca 2012 do 13. júna 2012. To znamená, že medzi otváraním obálok a vyhodnotením ubehlo niečo viac ako tri mesiace a nie pol roka ako tvrdí J. Figeľ. V decembri sa nakoniec vyhodnocovali všetky ponuky ešte raz, a konečné rozhodnutie v tomto tendri bolo vo februári 2013. Ján Figeľ hovorí o výstavbu úseku D1 Hubová-Ivachnová nazývaného aj ružomberský úsek. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž už v októbri 2011 s tým, že obálky sa mali otvárať 16. januára 2012. Po dvoch námietkach, ktorými sa zaoberal Úrad pre verejné obstarávanie sa nakoniec obálky otvárali až 5. marca 2012. SME , 13. júna 2012: \" NDS otvárala ponuky v spomínanom tendri až v treťom termíne. Pôvodne ich plánovala otvoriť 16. januára a následne 16. februára, ale pre námietky záujemcov proti súťažným podmienkam sa tak nestalo. Až keď Úrad pre verejné obstarávanie zastavil konanie o námietkach a v ďalšom prípade Doprastav stiahol svoje výhrady, mohli byť ponuky otvorené v ďalšej náhradnej lehote 5. marca. \" Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. vyradila z tendra na výstavbu vyše 15-kilometrovej diaľnice D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku najlacnejšiu ponuku slovensko-talianskeho združenia HANT BA DS, a.s. a INC S.p.A v polovici júna 2012. Združenie HANT však podalo námietku a ÚVO ju v novembri 2012 zaradil späť do súťaže. Konečné vyhodnocovanie a rozhodnutie o víťazovi tendra prebehlo vo februári 2013. Tender na D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku Váhostav . V decembri 2012 sa dostala súťaž späť na začiatok, a opäť sa vyhodnocovali všetky ponuky. Trend , 28. decembra 2012: \"Súťaž na postavenie ružomberského úseku diaľnice D1 sa vracia o deväť mesiacov späť. Po sérii námietok a veľkej kontrole nariadil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) znova vyhodnotiť ponuky všetkých 7 konzorcií, ktoré má už trištvrte roka na stole. Úrad dohliadajúci na verejné tendre tak rozhodol po skončení polročnej kontroly výberu zhotoviteľa štátnej zákazky. Rozhodnutie UVO je už právoplatné.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ nesprávne uvádza mesiac aj čas, v ktorom sa mali otvárať a vyhodnocovať obálky ponukami. Kvôli námietkam účastníkov sa obálky otvárali až v marci 2012. Vyhodnocovanie ponúk trvalo od 5. marca 2012 do 13. júna 2012. To znamená, že medzi otváraním obálok a vyhodnotením ubehlo niečo viac ako tri mesiace a nie pol roka ako tvrdí J. Figeľ. V decembri sa nakoniec vyhodnocovali všetky ponuky ešte raz, a konečné rozhodnutie v tomto tendri bolo vo februári 2013. Ján Figeľ hovorí o výstavbu úseku D1 Hubová-Ivachnová nazývaného aj ružomberský úsek. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž už v októbri 2011 s tým, že obálky sa mali otvárať 16. januára 2012. Po dvoch námietkach, ktorými sa zaoberal Úrad pre verejné obstarávanie sa nakoniec obálky otvárali až 5. marca 2012. SME , 13. júna 2012: \" NDS otvárala ponuky v spomínanom tendri až v treťom termíne. Pôvodne ich plánovala otvoriť 16. januára a následne 16. februára, ale pre námietky záujemcov proti súťažným podmienkam sa tak nestalo. Až keď Úrad pre verejné obstarávanie zastavil konanie o námietkach a v ďalšom prípade Doprastav stiahol svoje výhrady, mohli byť ponuky otvorené v ďalšej náhradnej lehote 5. marca. \" Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. vyradila z tendra na výstavbu vyše 15-kilometrovej diaľnice D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku najlacnejšiu ponuku slovensko-talianskeho združenia HANT BA DS, a.s. a INC S.p.A v polovici júna 2012. Združenie HANT však podalo námietku a ÚVO ju v novembri 2012 zaradil späť do súťaže. Konečné vyhodnocovanie a rozhodnutie o víťazovi tendra prebehlo vo februári 2013. Tender na D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku Váhostav . V decembri 2012 sa dostala súťaž späť na začiatok, a opäť sa vyhodnocovali všetky ponuky. Trend , 28. decembra 2012: \"Súťaž na postavenie ružomberského úseku diaľnice D1 sa vracia o deväť mesiacov späť. Po sérii námietok a veľkej kontrole nariadil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) znova vyhodnotiť ponuky všetkých 7 konzorcií, ktoré má už trištvrte roka na stole. Úrad dohliadajúci na verejné tendre tak rozhodol po skončení polročnej kontroly výberu zhotoviteľa štátnej zákazky. Rozhodnutie UVO je už právoplatné.\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásila", "SME", "vyradila", "námietku", "Váhostav", "Trend"], "url": ["http://www.ndsas.sk/odbor-riadenia-projektov-zo-zahranicnych-zdrojov--eu-fondov-/12330s?ids=12330&prm3=387&prm2=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/najlacnejsiu-ponuku-na-ruzombersku-dialnicu-vyradili.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/najlacnejsiu-ponuku-na-ruzombersku-dialnicu-vyradili.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/hospodarske-noviny-vahostav-siroky-tlac/37026-clanok.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/styria-vyhodeni-opat-bojuju-o-dialnicu-pri-ruzomberku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:48.843373+00:00"}
{"id": "vr16190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16190", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "4 roky tu bola pani Tomanová, vy ste piaty, budete šiesty, budete 8 rokov vo funkcii a žiadna ambícia zaviesť ročné zúčtovanie  (V Sociálnej poisťovni pozn.) nie je.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ročné zúčtovanie odvodov v Sociálnej poisťovni by sa podľa Národného programu reforiem ( .pdf ,s.21) z roku 2016 vydávaný Ministerstvom financiíí SR malo prvýkrát uskutočniť v roku 2019 za rok 2018. Najneskôr do konca roka 2017 má byť prijatá legislatíva pre ročné zúčtovanie sociálneho poistenia a v priebehu nasledujúceho roka by mal začať mesačný výber preddavkov na sociálne odvody. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNárodný program reforiem Slovenskej republiky 2016 popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizovať najmä v najbližších dvoch rokoch od jeho schválenia. Ročné zúčtovanie v SP bolo navrhnuté v Národnom programe reforiem už z roku 2015 .\n\nPrvá časť výroku Jozefa Mihála je pravdivá. Viera Tomanová bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2006-2010, teda štyri roky. Keď sa v roku 2012 vrátil k moci Smer, do funkcie nastúpil Ján Richter , ktorý je v nej dodnes.", "analysis_paragraphs": ["Ročné zúčtovanie odvodov v Sociálnej poisťovni by sa podľa Národného programu reforiem ( .pdf ,s.21) z roku 2016 vydávaný Ministerstvom financiíí SR malo prvýkrát uskutočniť v roku 2019 za rok 2018. Najneskôr do konca roka 2017 má byť prijatá legislatíva pre ročné zúčtovanie sociálneho poistenia a v priebehu nasledujúceho roka by mal začať mesačný výber preddavkov na sociálne odvody. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Národný program reforiem Slovenskej republiky 2016 popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda SR plánuje realizovať najmä v najbližších dvoch rokoch od jeho schválenia. Ročné zúčtovanie v SP bolo navrhnuté v Národnom programe reforiem už z roku 2015 .", "Prvá časť výroku Jozefa Mihála je pravdivá. Viera Tomanová bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2006-2010, teda štyri roky. Keď sa v roku 2012 vrátil k moci Smer, do funkcie nastúpil Ján Richter , ktorý je v nej dodnes."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "2015", "Tomanová", "Richter"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8046&documentId=14472", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8046&documentId=13145", "http://www.vlada.gov.sk/viera-tomanova/", "http://www.vlada.gov.sk/jan-richter/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:24.193634+00:00"}
{"id": "vr32103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32103", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Ústava nerieši čo sa stane, keď by si ty, ako bývalý predseda alebo ako ja, súčasný predseda, nepodpísal niektorý z prijatých zákonov.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky definuje kompetencie a povinnosti predsedu Národnej rady SR, neuvádza však postup v prípade neplnenia týchto povinností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prvý oddiel, piatej hlavy Ústavy SR sa zaoberá Národnou radou SR. V čl. 87 (2) sa uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky definuje kompetencie a povinnosti predsedu Národnej rady SR, neuvádza však postup v prípade neplnenia týchto povinností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Prvý oddiel, piatej hlavy Ústavy SR sa zaoberá Národnou radou SR. V čl. 87 (2) sa uvádza:"], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["Ústava"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/ustava-slovenskej-republiky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:41.669395+00:00"}
{"id": "vr25472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25472", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Na tých úsekoch (diaľničné úseky, pozn.), ktoré už bežia, je rozdiel oproti vami podpísaným cenám 700 miliónov eur.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic medzi súčasnou koalíciou a opozíciou sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011, V politike 19. február 2012, V politike 26. február 2012, Na telo 6. marec 2012). Objektívne nie je možné porovnať v tomto prípade rovnaké kategórie, z dôvodu odlišných spôsobov financovania. Na druhej strane je názor na celú problematiku značne politický, výrok preto aj tento krát označujeme za neoveriteľný. Dňa 12. januára 2012 HNonline avizovali, že rezort dopravy na čele s Jánom Figeľom ušetril 700 miliónov oproti PPP projektom, ktoré plánovala Ficova vláda. Jedná sa o tieto štyri úseky: Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) Momentálne je podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnost i vo výstavbe vyše 83 kilometrov diaľnic, z čoho takmer 47 kilometrov tvorí výstavba diaľnice D1, na ktoré sa ušetrená suma 700 miliónov vzťahuje. Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu. Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne: konkrétna verejná služba nie je poskytovaná priamo verejnou inštitúciou, ale súkromným subjektom (protihodnota vo forme koncesie alebo inej platby od verejného partnera) súkromná inštitúcia je účastníkom projektu PPP od svojho počiatku, spolupracuje na jeho príprave, zaisťuje finančné zdroje na výstavbu, realizuje investície, poskytuje služby vzťahy medzi partnermi pri realizácii projektu verejných služieb sú dlhodobé (v prípade projektov, ktoré vyjednávala minulá vláda to bolo obdobie 30 rokov) zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby riziká sú medzi partnermi rozdelené subjekty verejného sektora vystupujú v úlohe klienta, definujú štandardy požadovaných služieb, sú oslobodené od riešenia technických a organizačných otázok, ktoré sa prenášajú na privátneho partnera Z uvedeného je teda jasne viditeľný rozdiel medzi PPP a klasickou formou verejného obstarávania (VO), ktoré je založené na súťaži a jednorazovej realizácii stavby. Po ukončení stavby prechádza na verejný sektor prakticky celá zodpovednosť za riziká stavby (údržba, prevádzka.. ), a to počas celej doby, na ktorú bolo partnerstvo uzavreté. Tu však opäť treba upozorniť na dôležitú vec, ktorá patrí aj k hlavným argumentom zástancov PPP projektov. PPP projekty je potrebné chápať v dlhodobom horizonte, a to najmä v súvislosti s hodnotou diela a peňazí po celú dobu partnerstva. Ako uvádza Asociácia PPP : súkromný partner, ktorý zabezpečuje financovanie, musí započítať cenu peňazí na celú dobu prevádzkovania projektu (100 EUR dnes má vyššiu hodnotu ako 100 EUR o 10 rokov). Celkové náklady na realizáciu stavieb v rámci PPP sú preto aj vyššie, no o to diskutabilnejšie, do akej miery súkromní partneri vedia reálne odhadnúť ich výšku na takú dlhú dobu vopred. V prípade plánovaných troch balíkov to bolo 30 rokov, počas ktorých by Slovensko každoročne od roku 2014 splácalo 700 mil. eur , čo bolo v tom čase zhruba päť percent plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu. PPP projekty a verejné zákazky sú aj z uvedených informácií veľmi odlišné systémy financovania, a preto sa domnievame, že ich v tejto rovine nemožno objektívne porovnávať. Verejné obstarávanie je jednorazovou investíciou v aktuálnej finančnej hodnote, zatiaľ čo PPP projekt ráta s akousi dhodobou prognózou, ktorá je ťažko overiteľná v tom, do akej miery sa bude zhodovať s realitou o niekoľko rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné tvrdenia ohľadom rozdielu v cenách stavieb diaľnic medzi súčasnou koalíciou a opozíciou sme v minulosti overovali už viackrát ( V politike , 23. októbra 2011, V politike 19. február 2012, V politike 26. február 2012, Na telo 6. marec 2012). Objektívne nie je možné porovnať v tomto prípade rovnaké kategórie, z dôvodu odlišných spôsobov financovania. Na druhej strane je názor na celú problematiku značne politický, výrok preto aj tento krát označujeme za neoveriteľný. Dňa 12. januára 2012 HNonline avizovali, že rezort dopravy na čele s Jánom Figeľom ušetril 700 miliónov oproti PPP projektom, ktoré plánovala Ficova vláda. Jedná sa o tieto štyri úseky: Náklady PPP v mil. eur Predpoklad pred tendrom sumy víťazov tendra úsek Dubná Skala - Turany 343 mil. eur 334 mil. eur 137,7 mil. eur úsek Fričovce - Svinia 268 mil. eur 213,2 mil. eur 114,6 mil. eur 1. úsek Jánovce - Jablonov 136 mil. eur 94,6 mil. eur 59,9 mil eur 2. úsek Jánovce - Jablonov 282,2 mil. eur 270 mil. eur 120 mil. eur Spolu 1129,2 mil. eur 911,8 mil. eur 432,2 mil. eur Zdroj: SME (27. septembra 2011) Momentálne je podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnost i vo výstavbe vyše 83 kilometrov diaľnic, z čoho takmer 47 kilometrov tvorí výstavba diaľnice D1, na ktoré sa ušetrená suma 700 miliónov vzťahuje. Systém financovania stavby diaľníc na Slovensku je dlhodobým konfliktom medzi bývalými a súčasnými vládami. Minulá vláda R.Fica zaviedla mechanizmus stavby resp. dostavby diaľnic cez tzv. PPP projekty alebo verejno-súkromné partnerstvá. Vtedajšia opozícia upozorňovala na predraženie diaľnic, ak budú realizované týmto spôsobom. Dnes už môžeme konštatovať, že z troch plánovaných balíkov PPP projektov na diaľnice sa realizoval iba druhý (výstavba R1). Zvyšné dva boli za súčasnej vlády zrušené. Zaviedol sa systém výstavby cez verejné obstarávanie a spolufinancovanie projektov z eurofondov a štátneho rozpočtu. Pri hodnotení tohto výroku však musíme objektívne upozorniť na rozdiely financovania výstavby cez PPP a cez klasické verejné obstarávanie. Na čo pravdepodobne poukazuje vo výroku aj P.Paška. PPP projekty ako partnerstvo verejného a súkromného sektora môžeme charakterizovať nasledovne: konkrétna verejná služba nie je poskytovaná priamo verejnou inštitúciou, ale súkromným subjektom (protihodnota vo forme koncesie alebo inej platby od verejného partnera) súkromná inštitúcia je účastníkom projektu PPP od svojho počiatku, spolupracuje na jeho príprave, zaisťuje finančné zdroje na výstavbu, realizuje investície, poskytuje služby vzťahy medzi partnermi pri realizácii projektu verejných služieb sú dlhodobé (v prípade projektov, ktoré vyjednávala minulá vláda to bolo obdobie 30 rokov) zodpovednosť za poskytovanie služby sa presúva na súkromný subjekt, ktorý ručí za kvalitu, množstvo, dostupnosť a ďalšie dohodnuté parametre verejnej služby riziká sú medzi partnermi rozdelené subjekty verejného sektora vystupujú v úlohe klienta, definujú štandardy požadovaných služieb, sú oslobodené od riešenia technických a organizačných otázok, ktoré sa prenášajú na privátneho partnera Z uvedeného je teda jasne viditeľný rozdiel medzi PPP a klasickou formou verejného obstarávania (VO), ktoré je založené na súťaži a jednorazovej realizácii stavby. Po ukončení stavby prechádza na verejný sektor prakticky celá zodpovednosť za riziká stavby (údržba, prevádzka.. ), a to počas celej doby, na ktorú bolo partnerstvo uzavreté. Tu však opäť treba upozorniť na dôležitú vec, ktorá patrí aj k hlavným argumentom zástancov PPP projektov. PPP projekty je potrebné chápať v dlhodobom horizonte, a to najmä v súvislosti s hodnotou diela a peňazí po celú dobu partnerstva. Ako uvádza Asociácia PPP : súkromný partner, ktorý zabezpečuje financovanie, musí započítať cenu peňazí na celú dobu prevádzkovania projektu (100 EUR dnes má vyššiu hodnotu ako 100 EUR o 10 rokov). Celkové náklady na realizáciu stavieb v rámci PPP sú preto aj vyššie, no o to diskutabilnejšie, do akej miery súkromní partneri vedia reálne odhadnúť ich výšku na takú dlhú dobu vopred. V prípade plánovaných troch balíkov to bolo 30 rokov, počas ktorých by Slovensko každoročne od roku 2014 splácalo 700 mil. eur , čo bolo v tom čase zhruba päť percent plánovaných výdavkov štátneho rozpočtu. PPP projekty a verejné zákazky sú aj z uvedených informácií veľmi odlišné systémy financovania, a preto sa domnievame, že ich v tejto rovine nemožno objektívne porovnávať. Verejné obstarávanie je jednorazovou investíciou v aktuálnej finančnej hodnote, zatiaľ čo PPP projekt ráta s akousi dhodobou prognózou, ktorá je ťažko overiteľná v tom, do akej miery sa bude zhodovať s realitou o niekoľko rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 23.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "V politike", "V politike", "Na telo", "HNonline", "SME", "Národnej diaľničnej spoločnost", "charakterizovať", "Asociácia PPP", "700 mil. eur"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/197/pavol-hrusovsky-vs-pavol-paska", "http://www.demagog.sk/diskusie/205/peter-kazimir-vs-ivan-miklos", "http://www.demagog.sk/diskusie/205/peter-kazimir-vs-ivan-miklos", "http://www.demagog.sk/politici/17/jan-figel/?oblast=11&ph=4", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/figel-oproti-ficovym-planom-sme-usetrili-700-milionov-482236", "http://ekonomika.sme.sk/c/6073992/statu-ponukaju-viac-nez-polovicnu-zlavu-uz-na-stvrty-usek-dialnice.html", "http://www.ndsas.sk/vo-vystavbe-gps/44223s", "http://www.poradca.sk/SubPages/OtvorDokument/Clanok.aspx?idclanok=82541", "http://www.asociaciappp.sk/?a=pppmyty", "http://spravy.pravda.sk/za-sukromne-dialnice-bude-stat-platit-700-milionov-eur-rocne-pa7-/sk_ekonomika.asp?c=A091013_173154_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:52.018882+00:00"}
{"id": "vr28669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28669", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "Sami konatelia (DPMK, pozn.) hovoria vo výročnej správe o hrozbe úpadku spoločnosti.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výročná správa Dopravného podniku mesta Košice naozaj spomína hrozbu úpadku spoločnosti z dôvodu nedostatku kapitálu a vysokého zadĺženia. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výročná správa Dopravného podniku mesta Košice naozaj spomína hrozbu úpadku spoločnosti z dôvodu nedostatku kapitálu a vysokého zadĺženia. Preto tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["http://www.dpmk.sk/sites/default/files/images/stories/vyrocne-spravy/vyrocna_sprava_2013_2-3_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:59.762896+00:00"}
{"id": "47686", "numeric_id": 47686, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47686", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Veď na Slovensku kajúcnici, ktorí pravdepodobne napáchali veľkú trestnú činnosť, sa vyslobodzujú s tým, že narozprávajú na kadekoho hocičo, ešte nikto z nich nebol poriadne odsúdený, ale majú svoje majetky, jeden si chodí Ferrari do Prahy vyberať, druhy si chodí po dovolenkách.", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viacerí spolupracujúci obvinení už majú s porkurátorom uzavreté právoplatné dohody o vine a treste. Nie je teda pravda, že „neboli poriadne odsúdení”. Rovnako nie je pravda, že sa spolupracujúci obvinení vedia vyslobodiť tým, že „narozprávajú na kadekoho hocičo” - ich výpovede orgány činné v trestnom konaní riadne overujú. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa prehľadu Denníka N sa k polovici septembra 2021 - nielen korupčným - trestným činom priznalo 25 ľudí, ktorí nejakým spôsobom spojení s bývalými vládami Smeru. Viacerí z nich spolupracujú s políciou a viacerí tiež uzavreli s prokuratúrou súdom schválené dohody o vine a treste. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Dohodu o vine a treste uzavrel s prokuratúrou aj Daniel Čech, bývalá dvojka na Finančnej správe. Bol obvinený z korupcie, spolupracoval však s políciou a pomáhal rozkrývať ďalšiu trestnú činnosť. Od súdu dostal tri roky s podmienkou a pokutu 30-tisíc eur. Právoplatne odsúdený je aj bývalý prvý námestník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa . Za prijímanie úplatku dostal trojročnú podmienku a pokutu 14-tisíc eur. Vypovedal aj v prípade Vladimíra Pčolinského, ktorý stopla Generálna prokuratúra. Kajúcnici a majetky Niektorí odsúdení kajúcnici prídu aj o časť majetku. Štátu takto prepadol napríklad majetok Norberta Paksiho. Obvineného Michala Suchobu, ktorý začal vypovedať o údajnej korupcii na Ministerstve financií, v prípade ktorého ale ešte žiadnen rozsudok nepadol, médiá odfotili v Prahe na automobilovej akcii, kde si obzeral luxusné autá. Informácie o zdržiavaní sa v zahraničí sa objavili v prípade Ľudovíta Makóa. Ten sa mal z Dubaja na Slovensko dopravovať iba kvôli výpovediam na polícii. Makó na súde ale uviedol , že odkedy ho prepustili z väzby, bol v zahraničí iba v Maďarsku a Česku.", "analysis_paragraphs": ["Viacerí spolupracujúci obvinení už majú s porkurátorom uzavreté právoplatné dohody o vine a treste. Nie je teda pravda, že „neboli poriadne odsúdení”. Rovnako nie je pravda, že sa spolupracujúci obvinení vedia vyslobodiť tým, že „narozprávajú na kadekoho hocičo” - ich výpovede orgány činné v trestnom konaní riadne overujú. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé. Podľa prehľadu Denníka N sa k polovici septembra 2021 - nielen korupčným - trestným činom priznalo 25 ľudí, ktorí nejakým spôsobom spojení s bývalými vládami Smeru. Viacerí z nich spolupracujú s políciou a viacerí tiež uzavreli s prokuratúrou súdom schválené dohody o vine a treste. Norbert Paksi, bývalý zástupca šéfa policajných odposluchov, bol obvinený zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, zneužitia právomoci verejného činiteľa aj z brania úplatkov. Paksi podľa Denníka N vynášal informácie o tom, kto bol políciou odpočúvaný, o.i. mafiánskej skupine takáčovcov. K činom sa priznal , začal spolupracovať s políciou a usvedčovať ostatných. Špecializovaný súd potvrdil jeho dohodu o vine a treste a poslal ho na päť rokov do väzenia. Tiež mu prepadla časť majetku. Dohodu o vine a treste uzavrel s prokuratúrou aj Daniel Čech, bývalá dvojka na Finančnej správe. Bol obvinený z korupcie, spolupracoval však s políciou a pomáhal rozkrývať ďalšiu trestnú činnosť. Od súdu dostal tri roky s podmienkou a pokutu 30-tisíc eur. Právoplatne odsúdený je aj bývalý prvý námestník Slovenskej informačnej služby Boris Beňa . Za prijímanie úplatku dostal trojročnú podmienku a pokutu 14-tisíc eur. Vypovedal aj v prípade Vladimíra Pčolinského, ktorý stopla Generálna prokuratúra. Kajúcnici a majetky Niektorí odsúdení kajúcnici prídu aj o časť majetku. Štátu takto prepadol napríklad majetok Norberta Paksiho. Obvineného Michala Suchobu, ktorý začal vypovedať o údajnej korupcii na Ministerstve financií, v prípade ktorého ale ešte žiadnen rozsudok nepadol, médiá odfotili v Prahe na automobilovej akcii, kde si obzeral luxusné autá. Informácie o zdržiavaní sa v zahraničí sa objavili v prípade Ľudovíta Makóa. Ten sa mal z Dubaja na Slovensko dopravovať iba kvôli výpovediam na polícii. Makó na súde ale uviedol , že odkedy ho prepustili z väzby, bol v zahraničí iba v Maďarsku a Česku."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["priznalo", "bol", "vynášal", "priznal", "poslal", "uzavrel", "Bol", "spolupracoval", "dostal", "prepadol", "odfotili", "objavili", "uviedol"], "url": ["https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://dennikn.sk/2377652/expolicajt-vynasal-za-uplatky-mafii-usvedcoval-aj-milana-lucanskeho-norberta-paksiho-odsudili-na-pat-rokov/", "https://www.google.com/search?q=daniel+%C4%8Dech+dohoda+vine+treste&oq=daniel+%C4%8Dech+dohoda+vine+treste&aqs=chrome..69i57j33i10i160l4j33i21l2.3433j0j7&sourceid=chrome&ie=UTF-8", "https://www.aktuality.sk/clanok/898375/kauzy-korupcia-klientelizmus-po-uplatkoch-na-slobode-kto-z-kajucnikov-uz-pozna-svoj-trest/", "https://dennikn.sk/2368678/byvaly-viceprezident-daniarov-cech-sa-spolupracou-s-vysetrovatelmi-vykupil-z-vazenia-dostal-podmienku/", "https://dennikn.sk/2516034/nie-je-to-len-mako-k-trestnym-cinom-sa-priznalo-uz-25-vplyvnych-ludi/", "https://slovensko.hnonline.sk/5636575-expolicajt-a-kajucnik-pride-o-lukrativne-nehnutelnosti-ci-hotovost-majetok-prepadne-statu", "https://www.topky.sk/cl/10/2163023/EXKLUZIVNE-FOTO-kajucnika-Suchobu--V-Prahe-si-bol-obzerat-luxusne-tatose", "https://www.noviny.sk/slovensko/588703-naka-zacala-s-vysluchom-makoa-po-smrti-bohma-je-najklucovejsim-svedkom-v-pripade-judas", "https://dennikn.sk/2458684/minuta-po-minute-dusan-kovacik-sudny-proces/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:32.994952+00:00"}
{"id": "vr16123", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16123", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Urobím všetko preto politicky, aby sa na Slovensku práva LGBTI ani iných hodnôt nepresadzovali.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda SNS sa už pred parlamentnými voľbami postavil na stranu odporcov LGBTI. Podporoval minuloročné referendum o ochrane rodiny a kritizoval prijatie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. „SNS je rozhorčená a dôrazne protestuje proti prijatiu dokumentu o komunite gejov a lesieb,“ povedal krátko po referende. Svojmu comebacku vďačí SNS zrejme práve konzervatívnemu voličovi, až 70 percent voličov SNS je proti tomu, aby mohli homosexuáli uzatvárať registrované partnerstvá. Ešte o niečo viac voličov národniarov sa vyjadrilo proti manželstvám homosexuálov. Proti adopciám je skoro 90 % voličov, čo radí SNS pri tejto otázke na úroveň KDH.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SNS sa už pred parlamentnými voľbami postavil na stranu odporcov LGBTI. Podporoval minuloročné referendum o ochrane rodiny a kritizoval prijatie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv. „SNS je rozhorčená a dôrazne protestuje proti prijatiu dokumentu o komunite gejov a lesieb,“ povedal krátko po referende. Svojmu comebacku vďačí SNS zrejme práve konzervatívnemu voličovi, až 70 percent voličov SNS je proti tomu, aby mohli homosexuáli uzatvárať registrované partnerstvá. Ešte o niečo viac voličov národniarov sa vyjadrilo proti manželstvám homosexuálov. Proti adopciám je skoro 90 % voličov, čo radí SNS pri tejto otázke na úroveň KDH."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vyslovil", "LGBTI", "ostro vystúpil", "Dúhovým Pridom", "vyjadrila", "postavil", "Podporoval", "kritizoval", "stratégie", "protestuje", "voličov"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20267389/danko-urobi-vsetko-preto-aby-sa-prava-homosexualov-nepresadzovali.html", "https://genderideologia.wordpress.com/2013/11/18/co-znamena-skratka-lgbti/", "http://hnonline.sk/slovensko/802215-sns-protestuje-kvoli-duhovemu-pochodu-danko-ziada-vysvetlenie-od-lajcaka", "https://duhovypride.sk/", "https://domov.sme.sk/c/20268546/zitnanska-narazila-na-dankov-odpor-vlada-gejom-nepomoze.html", "https://domov.sme.sk/c/20268546/zitnanska-narazila-na-dankov-odpor-vlada-gejom-nepomoze.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/sns-podporuje-referendum-danko-homosexua/112822-clanok.html", "http://www.sns.sk/aktuality/jaroslav-paska-protestujeme-voci-obsahu-akcneho-planu-vlady-sr-pre-lgbti-ludi/", "http://www.radavladylp.gov.sk/celostatna-strategia-ochrany-a-podpory-ludskych-prav-v-sr/", "http://www.teraz.sk/slovensko/sns-rozhorcena-vlada-registrovane-partne/121128-clanok.html", "https://www.postoj.sk/14150/volici-sns-a-olano-su-liberalnejsi-nez-smeru-a-mostu-hid"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:37.941678+00:00"}
{"id": "vr35000", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35000", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "K tomu by som chcel povedať, že nie táto vláda, pretože bola na Slovensku misia medzinárodného menového fondu, ktorá bola ešte v čase, keď odovzdávala bývalá vládu nám a táto misia medzinárodného menového fondu odhadla, že deficit v tomto roku bude nie 5,5% ako predpokladala vláda, ale nič preto neurobila predchádzajúca, ale že to bude 7,8% a to tvrdíme aj my. Prečo sa s tým v tomto roku už veľa robiť nedá. Je najmä fakt, že na to, aby sme vedeli znížiť tieto výdavky v štátnom rozpočte a riešiť tento nadmerný schodok, by sme museli schváliť nové zákony. My preto to vieme robiť najmä v budúcom roku, že ten legislatívny proces predsa má svoje trvanie.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "misia MMF , ktorá sa uskutočňuje pravidelne ako súčasť konzultácii MMF pre členské krajiny, 19. júla 2010 konštatovala, že schodok štátneho rozpočtu môže skončiť až na úrovni dosahujúcej 8%", "analysis_paragraphs": ["misia MMF , ktorá sa uskutočňuje pravidelne ako súčasť konzultácii MMF pre členské krajiny, 19. júla 2010 konštatovala, že schodok štátneho rozpočtu môže skončiť až na úrovni dosahujúcej 8%"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["misia MMF"], "url": ["http://www.imf.org/external/np/ms/2010/071910.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:12.348113+00:00"}
{"id": "vr38523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38523", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Jedna stíhačka stojí 50 miliónov eur.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister Galko neuvádza, ktorý model stíhačky má na mysli. Tento výrok je preto ťažko overiteľný, keďže ceny rôznych typov stíhačiek dosahujú aj vyššie aj nižšie sumy ako 50 mil. eur. Pre ilustráciu, suma za jeden kus JAS-39 Gripen , ktoré pred nedávnom zakúpila česká a aj maďarská armáda, sa pohybuje od 40-61 mil. dolárov (27,4- 41,8 mil. eur pri dnešnom kurze).", "analysis_paragraphs": ["Minister Galko neuvádza, ktorý model stíhačky má na mysli. Tento výrok je preto ťažko overiteľný, keďže ceny rôznych typov stíhačiek dosahujú aj vyššie aj nižšie sumy ako 50 mil. eur. Pre ilustráciu, suma za jeden kus JAS-39 Gripen , ktoré pred nedávnom zakúpila česká a aj maďarská armáda, sa pohybuje od 40-61 mil. dolárov (27,4- 41,8 mil. eur pri dnešnom kurze)."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["JAS-39 Gripen"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/JAS_39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:37.562658+00:00"}
{"id": "vr34271", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34271", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...a dokonca teraz už uvažujú v samotnom parlamente Ústavno-právnom výbore alebo Ústavnom výbore Maďarsku o tom, že bude aktívne alebo pasívne právoplatný, čiže volebné právo...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarský parlament pripravuje novelu ústavy, ktorá bude zahŕňať aj volebné právo pre zahraničných Maďarov.", "analysis_paragraphs": ["Maďarský parlament pripravuje novelu ústavy, ktorá bude zahŕňať aj volebné právo pre zahraničných Maďarov."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["volebné právo"], "url": ["http://hnonline.sk/svet/c1-47559320-gulyas-pre-hn-my-urcime-ci-budu-vasi-madari-volit"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:34.972692+00:00"}
{"id": "vr29539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29539", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vytvorenie Podnikateľského centra pre priamu komunikáciu s podnikateľskou verejnosťou a našimi zastupiteľskými úradmi, ktoré riešilo tisícky podnetov podnikateľov vo veci vývozu a dovozu tovarov a služieb.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Prvá zmienka o Podnikateľskom centre Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je vo výročnej správe 2012. Podľa výročnej správy Ministerstva zahraničných vecí z roku 2014 bolo od vytvorenia centra zodpovedaných 645 dopytov. Aj keď je množstvo niekoľko tisíc pri trojročnom počte 645 veľmi nepravdepodobné, aktuálne množstvo podnetov nedokážeme overiť a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Prvá zmienka o Podnikateľskom centre Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je vo výročnej správe 2012. Podľa výročnej správy Ministerstva zahraničných vecí z roku 2014 bolo od vytvorenia centra zodpovedaných 645 dopytov. Aj keď je množstvo niekoľko tisíc pri trojročnom počte 645 veľmi nepravdepodobné, aktuálne množstvo podnetov nedokážeme overiť a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["správe", "správy", "Organizačného poriadku"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_E6C961A3A16BE31DC1257B58002C3ED2_SK/$File/SLOVENSKY_sk_VS2012_webNEW_final.pdf", "http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_F60788B257887DD9C1257E290030299A_SK/$File/150416_vyrocna_sprava_MZVaEZ_SR_2014_SK.pdf", "http://www.unnewyork.mfa.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_2325CCB2BF428389C1257B880041EC71_SK/$File/Dodatok_c_4_k_Organizacnemu_poriadku_MZVaEZ%20SR_zo_6_6_2013_c_reg_I_445.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:57.634306+00:00"}
{"id": "47282", "numeric_id": 47282, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47282", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "...bola som v Rimavskej Sobote, v tomto okrese je jedna z najvyšších nezamestnaností na Slovensku...", "statement_date": "2021-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla v apríli 2021 miera nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota 21,05%. Ide o najvyšší údaj zo všetkých okresov na Slovensku. Celková miera evidovanej nezamestnanosti v krajine bola v apríli 8 percent. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny dosiahla v apríli 2021 miera nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota 21,05%. Ide o najvyšší údaj zo všetkých okresov na Slovensku. Celková miera evidovanej nezamestnanosti v krajine bola v apríli 8 percent. Tvrdenie Zuzany Čaputovej hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-06-25", "analysis_sources": {"text": ["štatistík"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/kopia-2020.html?page_id=1060197"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:02.324742+00:00"}
{"id": "vr35609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35609", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prišli sme o päťtisíc pracovných miest...", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "ako je uvedené vyššie, počet ľudí, ktorí prídu v súvislosti so zastavením 1. PPP o prácu nie je overiteľný.", "analysis_paragraphs": ["ako je uvedené vyššie, počet ľudí, ktorí prídu v súvislosti so zastavením 1. PPP o prácu nie je overiteľný."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:17.943526+00:00"}
{"id": "vr26769", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26769", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "KDH nepodporilo ani Deklaráciu zvrchovanosti Slovenska, a nepodporilo ani ústavu.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za Deklaráciu zvrchovanosti za postavili podľa údajov v denníku SME \" Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ) .\" A proti sa postavili \"Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. \". KDH taktiež podľa denníka Pravda hlasovalo proti prijatiu ústavy v roku 1992. Robert Fico uvádza správne, že KDH nepodporila Deklaráciu zvrchovanosti Slovenska a ani prijatie ústavy SR a preto tím demagog.sk hodnotí tento výrok, ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Za Deklaráciu zvrchovanosti za postavili podľa údajov v denníku SME \" Na menovitom hlasovaní sa zo 150 poslancov SNR zúčastnilo 147. Z nich 113 hlasovalo za: 73 z Hnutia za demokratické Slovensko, 15 zo Slovenskej národnej strany a 25 zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ) .\" A proti sa postavili \"Proti bolo 24 poslancov: 17 z Kresťanskodemokratického hnutia a sedem z vtedajšieho Spolužitia. \". KDH taktiež podľa denníka Pravda hlasovalo proti prijatiu ústavy v roku 1992. Robert Fico uvádza správne, že KDH nepodporila Deklaráciu zvrchovanosti Slovenska a ani prijatie ústavy SR a preto tím demagog.sk hodnotí tento výrok, ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247808-kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu/#ixzz2GuLi1FyF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:22.504453+00:00"}
{"id": "vr30787", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30787", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Boli politické tlaky, pretože veľmi chceli sprivatizovať. Ale my sme trvali na tom, že nedovolíme taký strategický majetok ako je bratislavské letisko predať. Bohužiaľ, Košice sa nám nepodarilo už zachytiť, lebo tie išli prvé. To ešte stihla vláda Mikuláša Dzurindu sprivatizovať. Ale pokiaľ išlo o Bratislavu, ja som rád, že bratislavské letisko zostalo v štátnych rukách. Viete, že sme tam postavili nový terminál.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa BTS (9. júna 2011): \" Letisko M. R. Štefánika presne pred rokom 9. júna 2010 slávnostne otvorilo brány nového odletového terminálu, v ktorom do dnešného dňa vybavilo celkovo 8 245 letov a 749 524 cestujúcich 56 leteckých spoločností. Prvý let z novej vybavovacej budovy bol symbolicky do metropoly slovenského východu do Košíc.\"", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa BTS (9. júna 2011): \" Letisko M. R. Štefánika presne pred rokom 9. júna 2010 slávnostne otvorilo brány nového odletového terminálu, v ktorom do dnešného dňa vybavilo celkovo 8 245 letov a 749 524 cestujúcich 56 leteckých spoločností. Prvý let z novej vybavovacej budovy bol symbolicky do metropoly slovenského východu do Košíc.\""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa BTS", "sme.sk"], "url": ["http://www.letectvo.sk/civilne-letectvo/letisko-bratislava-oslavuje-rok-v-novom-odletovom-terminali", "http://ekonomika.sme.sk/c/5378166/za-zrusenie-privatizacie-letiska-zaplatime.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:35.631642+00:00"}
{"id": "50114", "numeric_id": 50114, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50114", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Takže zavádzame takýto spôsob, že tí, ktorí viac zarábajú, budú aj viac, viac platiť daní. Je to normálna vec. Nie je to žiadna rarita. V iných krajinách, keď si zoberiete, v Rakúsku je to, je to ešte vyššie percento, tam je jedno z najvyšších zdanení v rámci Európskej únie.", "statement_date": "2025-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kamenický hovoril o úmysle znížiť zdaniteľný základ 25 percentnej dane z príjmov z pôvodných 50-tisíc eur ( §15a ods. 3, písm. b ) na 44-tisíc eur ročne. V praxi to znamená, že na jednotlivca, ktorého ročné príjmy nepresiahli hranicu 44-tisíc eur, by sa vzťahovala 19 % daň z príjmu. Na osoby zarábajúce nad 44-tisíc eur sa má vzťahovať vyššia 25 % sadzba dane.\n\nVýška dane v Rakúsku závisí od výšky hrubej mzdy a najvyššia, teda 55 % sadzba sa uplatňuje až od príjmov vyššých ako milión eur (. pdf , s. 51). Na rozdiel od Slovenska majú sadzby rozdelené do siedmych úrovní. Nulová daň z príjmu sa na daňovníka vzťahuje v prípade, že jeho príjmy za rok neprekročili sumu 13 308 eur. Osoby zarábajúce menej než 21 617 eur platia 20 % daň z príjmu, ďalej je to 30 % do sumy 35 836 eur, 40 % do 69 166 eur, 48 % do 103 072 eur a druhé najvyššie zdanenie, teda 55 % od sumy jeden milión eur a vyššie. Najväčší počet ľudí spadá do prvej kategórie, teda tí, ktorých sa daň z príjmov netýka, a naopak najmenej do 55 % a to iba 440 ľudí .\n\nZdroj: Business Service Portal - Government of Austria\n\nReport OECD každoročne porovnáva priemerné daňové zaťaženie fyzickej osoby vyjadrené v pomere k priemernej hrubej mzde. V rebríčku krajín je zahrnuté porovnanie pre rôzne typy domácností. Rakúsko sa v rebríčku nachádza pod priemerom OECD aj pod priemerom EÚ-22, čo sú krajiny Európskej únie zahrnuté v zoskupení OECD. Hoci Rakúsko má jednu z troch najvyšších horných sadzieb dane z príjmu v Európskej únii, tak pri priemernej mzde je pri rôznych typoch domácností Rakúsko pod priemerom OECD v priemernom daňovom zaťažení vyjadrenom v pomere k priemernej hrubej mzde.\n\nZdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report\n\nZdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report\n\nZdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report\n\nAk do porovnania zarátame celkové daňovo-odvodové zaťaženie, tak Rakúsko sa v kategórii domácností s jednou pracujúcou osobou zaradilo do piatich krajín s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v rámci OECD spolu s Belgickom, Nemeckom, Francúzskom a Talianskom (. pdf , s. 15).", "analysis_paragraphs": ["Minister Kamenický hovoril o úmysle znížiť zdaniteľný základ 25 percentnej dane z príjmov z pôvodných 50-tisíc eur ( §15a ods. 3, písm. b ) na 44-tisíc eur ročne. V praxi to znamená, že na jednotlivca, ktorého ročné príjmy nepresiahli hranicu 44-tisíc eur, by sa vzťahovala 19 % daň z príjmu. Na osoby zarábajúce nad 44-tisíc eur sa má vzťahovať vyššia 25 % sadzba dane.", "Výška dane v Rakúsku závisí od výšky hrubej mzdy a najvyššia, teda 55 % sadzba sa uplatňuje až od príjmov vyššých ako milión eur (. pdf , s. 51). Na rozdiel od Slovenska majú sadzby rozdelené do siedmych úrovní. Nulová daň z príjmu sa na daňovníka vzťahuje v prípade, že jeho príjmy za rok neprekročili sumu 13 308 eur. Osoby zarábajúce menej než 21 617 eur platia 20 % daň z príjmu, ďalej je to 30 % do sumy 35 836 eur, 40 % do 69 166 eur, 48 % do 103 072 eur a druhé najvyššie zdanenie, teda 55 % od sumy jeden milión eur a vyššie. Najväčší počet ľudí spadá do prvej kategórie, teda tí, ktorých sa daň z príjmov netýka, a naopak najmenej do 55 % a to iba 440 ľudí .", "Zdroj: Business Service Portal - Government of Austria", "Report OECD každoročne porovnáva priemerné daňové zaťaženie fyzickej osoby vyjadrené v pomere k priemernej hrubej mzde. V rebríčku krajín je zahrnuté porovnanie pre rôzne typy domácností. Rakúsko sa v rebríčku nachádza pod priemerom OECD aj pod priemerom EÚ-22, čo sú krajiny Európskej únie zahrnuté v zoskupení OECD. Hoci Rakúsko má jednu z troch najvyšších horných sadzieb dane z príjmu v Európskej únii, tak pri priemernej mzde je pri rôznych typoch domácností Rakúsko pod priemerom OECD v priemernom daňovom zaťažení vyjadrenom v pomere k priemernej hrubej mzde.", "Zdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "Zdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "Zdroj: Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "Ak do porovnania zarátame celkové daňovo-odvodové zaťaženie, tak Rakúsko sa v kategórii domácností s jednou pracujúcou osobou zaradilo do piatich krajín s najvyšším daňovo-odvodovým zaťažením v rámci OECD spolu s Belgickom, Nemeckom, Francúzskom a Talianskom (. pdf , s. 15)."], "analysis_date": "2025-09-30", "analysis_sources": {"text": ["§15a ods. 3, písm. b", "nepresiahli", "zarábajúce", "Rakúsku", "pdf", "rozdelené", "vzťahuje", "platia", "440 ľudí", "Business Service Portal - Government of Austria", "porovnáva", "nachádza", "má", "Rakúsko", "Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "Euronews adaptované z OECD Taxing Wages 2025 report", "pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/767580-miliardu-eur-vytiahnu-z-vreciek-pracujucich-konsolidacia-najviac-zasiahne-zamestnancov-rocne-si-priplatia-o-stovky-eur-tvrdia-od/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/767580-miliardu-eur-vytiahnu-z-vreciek-pracujucich-konsolidacia-najviac-zasiahne-zamestnancov-rocne-si-priplatia-o-stovky-eur-tvrdia-od/", "https://taxsummaries.pwc.com/austria/individual/taxes-on-personal-income", "https://www.europarl.europa.eu/RegData/docs_autres_institutions/commission_europeenne/swd/2024/0172/COM_SWD(2024)0172_EN.pdf", "https://www.usp.gv.at/en/themen/steuern-finanzen/einkommensteuer-ueberblick/weitere-informationen-est/tarifstufen.html", "https://taxsummaries.pwc.com/austria/individual/taxes-on-personal-income", "https://www.usp.gv.at/en/themen/steuern-finanzen/einkommensteuer-ueberblick/weitere-informationen-est/tarifstufen.html", "https://taxfoundation.org/research/all/eu/austria-tax-reform-plan/", "https://www.usp.gv.at/en/themen/steuern-finanzen/einkommensteuer-ueberblick/weitere-informationen-est/tarifstufen.html", "https://www.oecd.org/en/publications/taxing-wages-2025_b3a95829-en.html", "https://www.euronews.com/business/2025/05/01/personal-income-tax-rates-in-europe-where-do-workers-pay-the-highest-and-lowest-taxes", "https://taxfoundation.org/data/all/eu/top-personal-income-tax-rates-europe/#:~:text=Among%20European%20OECD,lowest%20top%20rates.", "https://www.euronews.com/business/2025/05/01/personal-income-tax-rates-in-europe-where-do-workers-pay-the-highest-and-lowest-taxes", "https://www.euronews.com/business/2025/05/01/personal-income-tax-rates-in-europe-where-do-workers-pay-the-highest-and-lowest-taxes", "https://www.euronews.com/business/2025/05/01/personal-income-tax-rates-in-europe-where-do-workers-pay-the-highest-and-lowest-taxes", "https://www.euronews.com/business/2025/05/01/personal-income-tax-rates-in-europe-where-do-workers-pay-the-highest-and-lowest-taxes", "https://www.oecd.org/en/publications/taxing-wages-2025_b3a95829-en.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:03.310109+00:00"}
{"id": "vr14487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14487", "speaker": "Eva Babitzová", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eva-babitzova", "statement": "Treba povedať, že z krajín, ktoré sú na hranici NATO, sme jediná krajina, ktorá nemá základňu NATO na svojom území.", "statement_date": "2016-02-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre zachovanie kontextu, v akom bol výrok vyslovený, sme sa rozhodli zúžiť vonkajšiu hranicu NATO na členské krajiny Európskej Únie s vonkajšou východnou hranicou NATO (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko) a Turecko.", "analysis_paragraphs": ["Pre zachovanie kontextu, v akom bol výrok vyslovený, sme sa rozhodli zúžiť vonkajšiu hranicu NATO na členské krajiny Európskej Únie s vonkajšou východnou hranicou NATO (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko) a Turecko."], "analysis_date": "2016-02-23", "analysis_sources": {"text": ["BBC", "NATO", "Denníka N"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-31142276", "http://http://www.nato.int/cps/en/natohq/structure.htm", "http://https://a-static.projektn.sk/2015/04/zakladne_vac.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:56.923122+00:00"}
{"id": "vr36631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36631", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Zvyšovanie DPH, dvadsať krajín z dvadsiatich siedmich má DPH 20% a vyššiu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov platných od 1. januára 2011 má presne 20 štátov EÚ sadzbu DPH na úrovni 20 a viac percent.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov platných od 1. januára 2011 má presne 20 štátov EÚ sadzbu DPH na úrovni 20 a viac percent."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["presne 20 štátov"], "url": ["http://www.tmf-vat.com/vat/eu-vat-rates.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:36.008313+00:00"}
{"id": "vr17040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17040", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v roku 2010 po voľbách, kedy sme nezostavili vládu, kedy som kandidoval do mestského zastupiteľstva, takisto vlastne s druhým najväčším počtom hlasov a teraz keď vo voľbách v roku 2016 som získal viac ako 357 tisíc hlasov, v podstate druhé najväčšie číslo z celého parlamentu,", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Kaliňák kandidoval v roku 2010 do mestského zastupiteľstva v Petržalke, za volebný obvod č. 16. Bol zvolený s počtom 7 096 hlasov. Najvyšší počet hlasov vtedy dostali Ján Budaj (8915) a Viera Kimerlingová (7999) (. pdf , s.6), Kaliňák tak získal tretí a nie druhý najvyšší počet hlasov. Vo voľbách do NRSR v roku 2016 získal najviac hlasov Robert Fico (SMER-SD) - 502 345. Druhý najvyšší počet preferenčných hlasov dostal Robert Kaliňák (SMER-SD) - 357 018 hlasov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Kaliňák kandidoval v roku 2010 do mestského zastupiteľstva v Petržalke, za volebný obvod č. 16. Bol zvolený s počtom 7 096 hlasov. Najvyšší počet hlasov vtedy dostali Ján Budaj (8915) a Viera Kimerlingová (7999) (. pdf , s.6), Kaliňák tak získal tretí a nie druhý najvyšší počet hlasov. Vo voľbách do NRSR v roku 2016 získal najviac hlasov Robert Fico (SMER-SD) - 502 345. Druhý najvyšší počet preferenčných hlasov dostal Robert Kaliňák (SMER-SD) - 357 018 hlasov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "voľbách"], "url": ["http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/files/ba.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:33.927199+00:00"}
{"id": "vr31398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31398", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Preto sa k tomu vyjadrím, lebo chcem ešte k tomu potom povedať jednu vec. Že v roku 2006 tradícia vznikla, že ÚVO má opozícia, lebo v tom čase vlastne bol kandidát opozície už vo funkcii.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase, keď sa Robert Fico dostal k moci (2006), bol na poste šéfa ÚVO Béla Angyal, nominant SMK (v súčasnosti členom strany Most-Híd). Do funkcie bol menovaný ešte v čase bývalej vlády Mikuláša Dzurindu a to znamená, že v roku 2006 po nástupe Fica bol skutočne vo funkcii opozičný kandidát. Angyalovi skončilo funčné obdobie 10. marca 2010. Keďže bol Robert Fico presvedčený, že post má automaticky obsadzovať opozícia, a keďže v tom čase nebolo známe, kto bude najbližšie štyri roky v opozícii, Fico chcel s vymenovaním Angyalovho nástupcu počkať. Ako píše SME : \"Navrhol teda zmeniť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby Béla Angyal zo strany Most­Híd mohol zostať predsedom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) až do júnových volieb. Rovnako navrhol, aby sa riaditeľ ÚVO menil vždy s parlamentnými voľbami.\" Keďže Ficovi návrh zákona o nových podmienkach vo verejnom obstarávaní v parlamente prešiel, Angyal zotrval na pozícii predsedu úradu až do vymenovania svojho nástupcu . Stal sa ním Roman Šipoš, ktorého do funkcie vymenovala dosluhujúca vláda premiéra Roberta Fica na svojej poslednej schôdzi. Šipoš bol nominantom strany Smer-SD. Je nutné však spomenúť aj to, že sa dňa 11. apríla 2011 vzdal funkcie. Ako sa uvádza v stanovisku vlády I. Radičovej : \"Vláda SR na čele s ivetou Radičovou naďalej rešpektovala deľbu rolí a právo opozície navrhnúť kandidáta na tento post. Avšak rovnako tvrdila, že vláda má povinnosť a zodpovednosť akceptovať iba taký návrh, ktorý bude zodpovedať predpokladom a kvalitám na takúto významnú funkciu. Keďže podľa Radičovej Róbert Fico nevyužil čas predložiť takého kandidáta, zodpovednosť za predkladanie návrhov prevzala ona. „Návrh kandidáta na predsedu ÚVO nebudú predkladať politické strany koalície a nebude to ani politický nominant. V zodpovednosti za plnohodnotné fungovanie ÚVO návrh predložím ako predsedníčka vlády SR,“ dodala po rokovaní vlády.\"", "analysis_paragraphs": ["V čase, keď sa Robert Fico dostal k moci (2006), bol na poste šéfa ÚVO Béla Angyal, nominant SMK (v súčasnosti členom strany Most-Híd). Do funkcie bol menovaný ešte v čase bývalej vlády Mikuláša Dzurindu a to znamená, že v roku 2006 po nástupe Fica bol skutočne vo funkcii opozičný kandidát. Angyalovi skončilo funčné obdobie 10. marca 2010. Keďže bol Robert Fico presvedčený, že post má automaticky obsadzovať opozícia, a keďže v tom čase nebolo známe, kto bude najbližšie štyri roky v opozícii, Fico chcel s vymenovaním Angyalovho nástupcu počkať. Ako píše SME : \"Navrhol teda zmeniť zákon o verejnom obstarávaní tak, aby Béla Angyal zo strany Most­Híd mohol zostať predsedom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) až do júnových volieb. Rovnako navrhol, aby sa riaditeľ ÚVO menil vždy s parlamentnými voľbami.\" Keďže Ficovi návrh zákona o nových podmienkach vo verejnom obstarávaní v parlamente prešiel, Angyal zotrval na pozícii predsedu úradu až do vymenovania svojho nástupcu . Stal sa ním Roman Šipoš, ktorého do funkcie vymenovala dosluhujúca vláda premiéra Roberta Fica na svojej poslednej schôdzi. Šipoš bol nominantom strany Smer-SD. Je nutné však spomenúť aj to, že sa dňa 11. apríla 2011 vzdal funkcie. Ako sa uvádza v stanovisku vlády I. Radičovej : \"Vláda SR na čele s ivetou Radičovou naďalej rešpektovala deľbu rolí a právo opozície navrhnúť kandidáta na tento post. Avšak rovnako tvrdila, že vláda má povinnosť a zodpovednosť akceptovať iba taký návrh, ktorý bude zodpovedať predpokladom a kvalitám na takúto významnú funkciu. Keďže podľa Radičovej Róbert Fico nevyužil čas predložiť takého kandidáta, zodpovednosť za predkladanie návrhov prevzala ona. „Návrh kandidáta na predsedu ÚVO nebudú predkladať politické strany koalície a nebude to ani politický nominant. V zodpovednosti za plnohodnotné fungovanie ÚVO návrh predložím ako predsedníčka vlády SR,“ dodala po rokovaní vlády.\""], "analysis_date": "2012-03-19", "analysis_sources": {"text": ["ÚVO", "Ako píše SME", "nástupcu", "Ako sa uvádza v stanovisku vlády I. Radičovej"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5254388/fico-meni-zakon-angyal-ostane-v-urade-do-volieb.html", "http://www.sme.sk/c/5254388/fico-meni-zakon-angyal-ostane-v-urade-do-volieb.html", "http://spravy.pravda.sk/novym-sefom-uvo-bude-roman-sipos-doy-/sk_ekonomika.asp?c=A100707_124839_sk_ekonomika_p01", "http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/st/1106160211.msg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:26.153592+00:00"}
{"id": "vr26172", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26172", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "To je otázka na pána predsedu, prečo stále máme spoločnosť, ktorá vyciciava peniaze daňových poplatníkov z rozpočtu a neustále rok čo rok ju dotujeme.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR , 8. júla 2013 : \"Regionálni poslanci na svojom dnešnom rokovaní rozhodli, že základné imanie tejto akciovej spoločnosti zvýšia o 729.000 eur. Peniaze Energo-SK využije okrem iného aj na splatenie svojich záväzkov. Dnešná finančná \"injekcia\" nie je prvá, ktorú krajská energetická firma z rozpočtu NSK získala. Napríklad v októbri 2009 dostala pôžičku 760.000 eur a o pár mesiacov na to, vo februári 2010 , jej kraj požičal ďalších 639.000 eur .\" V roku 2012 podľa záverečnej správy Nitriansky kraj zvýšil imanie spoločnosti Energo o 1,25 mil eur. \"2.1. Faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012: 5. Poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov zo strany NSK v objeme 1 600 000,-- € 6. Navýšenie základného imania o 1 250 000,-- €\" V roku 2011 poskytol podľa Záverečného účtu kraj spoločnosti Energo dotáciu v zmysle Zmluvy č.58/2011 o poskytnutí dotácie. NSK poskytol Energu dotáciu ja v roku 2008 a 2007 . Nepodarilo sa nám nájsť informácie o dotáciách z roku 2006 , avšak v záverečnom účte na tento rok sa spomína, že NSK ručila za úvery spoločnosti, ktorá už v tomto roku evidovala pohľadávky po splatnosti. Výrok považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["TASR , 8. júla 2013 : \"Regionálni poslanci na svojom dnešnom rokovaní rozhodli, že základné imanie tejto akciovej spoločnosti zvýšia o 729.000 eur. Peniaze Energo-SK využije okrem iného aj na splatenie svojich záväzkov. Dnešná finančná \"injekcia\" nie je prvá, ktorú krajská energetická firma z rozpočtu NSK získala. Napríklad v októbri 2009 dostala pôžičku 760.000 eur a o pár mesiacov na to, vo februári 2010 , jej kraj požičal ďalších 639.000 eur .\" V roku 2012 podľa záverečnej správy Nitriansky kraj zvýšil imanie spoločnosti Energo o 1,25 mil eur. \"2.1. Faktory ovplyvňujúce činnosť v roku 2012: 5. Poskytnutie dotácie na úhradu záväzkov zo strany NSK v objeme 1 600 000,-- € 6. Navýšenie základného imania o 1 250 000,-- €\" V roku 2011 poskytol podľa Záverečného účtu kraj spoločnosti Energo dotáciu v zmysle Zmluvy č.58/2011 o poskytnutí dotácie. NSK poskytol Energu dotáciu ja v roku 2008 a 2007 . Nepodarilo sa nám nájsť informácie o dotáciách z roku 2006 , avšak v záverečnom účte na tento rok sa spomína, že NSK ručila za úvery spoločnosti, ktorá už v tomto roku evidovala pohľadávky po splatnosti. Výrok považujeme za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-18", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "záverečnej", "Záverečného účtu", "2008", "2007", "2006"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/nitra-krajski-poslanci-navysili-zakladne-imanie-spolocnosti-energo-sk/117056/", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/eo_konsolidovana-vyrocna-sprava_2012.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/zu2011/zu_nsk_2011.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/ZU_08_texttabulky.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/ZU_NSK_2007.pdf", "http://www.unsk.sk/files/oblasti/financie/ZU_NSK_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:06.090901+00:00"}
{"id": "vr31823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31823", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Civilní vodiči boli fakticky vyhodení z Národnej rady, potom ich dali na súd, či nekradli pohonné látky a stojí nás to oveľa viac ako kedysi. Takže viete, dá sa vyhlasovať, že áno, šetríme, šetríme, šetríme a skutočnosť je taká v tomto prípade, že o vyše 10 tisíc eur Národná rada platí viac napríklad na vodičov.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál aktualne.sk uvádza správy o kradnutí benzínu vodičmi NRSR, ktorí boli neskôr pre túto kauzu vyhodení. Topky. sk uvádzajú aj, že po prepustení boli civilní vodiči nahradení ochrankármi z Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Podľa tejto informácie teda vodiči budú spadať pod Ministerstvo vnútra. Nepodarilo sa nám však zistiť, aký je rozdiel medzi platovým ohodnotením bývalých civilných vodičov a vodičov, ktorí spadajú pod Ministerstvo vnútra, a teda či v súčasnosti Kancelária NR SR platí za vodičov viac.", "analysis_paragraphs": ["Portál aktualne.sk uvádza správy o kradnutí benzínu vodičmi NRSR, ktorí boli neskôr pre túto kauzu vyhodení. Topky. sk uvádzajú aj, že po prepustení boli civilní vodiči nahradení ochrankármi z Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií. Podľa tejto informácie teda vodiči budú spadať pod Ministerstvo vnútra. Nepodarilo sa nám však zistiť, aký je rozdiel medzi platovým ohodnotením bývalých civilných vodičov a vodičov, ktorí spadajú pod Ministerstvo vnútra, a teda či v súčasnosti Kancelária NR SR platí za vodičov viac."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["aktualne.sk", "Topky. sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/sulik-za-byvaleho-vedenia-nr-sr-sa-kradol-benzin/dnes/kauzy/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1283186/Vyhadzov-pre-vodicov-z-parlamentu--Osudnymi-sa-im-stali-skandaly"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:46.950301+00:00"}
{"id": "42422", "numeric_id": 42422, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42422", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...prezident a jeho firma urobili 17 opravných priznaní za rok 2013.", "statement_date": "2019-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Firma KTAG patriaca Andrejovi Kiskovi a jeho bratovi Jaroslavovi skutočne opravila spolu 17 daňových priznaní, ale nespravila tak iba v roku 2013, ale spolu za rok 2013 a 2014. Nakoľko sa Fico vyjadril len k roku 2013, hodnotíme výrok ako nepravdivý.\n\nDenník Pravda uvádza: “Aby sa firma KTAG vyhla trestnoprávnej zodpovednosti, koncom roka 2017 na daniach z príjmu a DPH dobrovoľne doplatila spolu takmer 145-tisíc eur. Kiskova firma tiež opravila spolu až 17 daňových priznaní. Dve v prípade daní z príjmu za roky 2013 a 2014 a pätnásť opravných daňových priznaní podala za rovnaké roky v prípade DPH.” Andrej Kiska pritom pôsobil ako spolumajiteľ a konateľ firmy KTAG.", "analysis_paragraphs": ["Firma KTAG patriaca Andrejovi Kiskovi a jeho bratovi Jaroslavovi skutočne opravila spolu 17 daňových priznaní, ale nespravila tak iba v roku 2013, ale spolu za rok 2013 a 2014. Nakoľko sa Fico vyjadril len k roku 2013, hodnotíme výrok ako nepravdivý.", "Denník Pravda uvádza: “Aby sa firma KTAG vyhla trestnoprávnej zodpovednosti, koncom roka 2017 na daniach z príjmu a DPH dobrovoľne doplatila spolu takmer 145-tisíc eur. Kiskova firma tiež opravila spolu až 17 daňových priznaní. Dve v prípade daní z príjmu za roky 2013 a 2014 a pätnásť opravných daňových priznaní podala za rovnaké roky v prípade DPH.” Andrej Kiska pritom pôsobil ako spolumajiteľ a konateľ firmy KTAG."], "analysis_date": "2019-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/471436-kisku-dobehli-statisicove-spekulacie-s-danami/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:23.052075+00:00"}
{"id": "vr29006", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29006", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...nezamestnanosť klesla o viac ako 2 % v poslednom období.", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fico hovorí \"v poslednom období\", beriem tak začiatok roka 2013 a neporovnávame rovnaké mesiace v roku. Je pravdou, že podľa údajov Ústredia práce klesla v porovnaní s januárom 2013 nezamestnanosť o viac ako 2 percentuálne body. Tento údaj potvrdzuje aj podobne výrazný pokles nezamestnanosti od januára 2013 do novembra 2014 (1,7 percentuálneho bodu). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico je vo vláde od 4. apríla 2012 až po súčasnosť. Na základe toho sme zostavili vývoj ukazovateľa miery evidovanej nezamestnanosti na základe štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (graf č. 1), na ktorom vidíme, že v januári 2013 bola evidovaná nezamestnanosť na úrovni 14,8 %, pričom posledné meranie v novembri 2014 zaznamenalo túto mieru na úrovni 12,25 %. Nezamestnanosť teda klesla o viac ako 2 percentuálne body. Ak sa pozrieme na čísla Eurostat (graf č. 2) tak v januári 2013 bola nezamestnanosť na úrovni 14,3 % novembri 2014 už na úrovni 12,6 %. Rozdiel je v tomto prípade 1,7 percentuálnych bodov. V prípade ak by sme sa pozerali na štvrťročné dáta ( Eurostat ) mohli by sme hovoriť o poklese od 3. štvrťroka 2013 do 3. štvrťroka 2014 o 1,2 percentuálneho bodu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Fico hovorí \"v poslednom období\", beriem tak začiatok roka 2013 a neporovnávame rovnaké mesiace v roku. Je pravdou, že podľa údajov Ústredia práce klesla v porovnaní s januárom 2013 nezamestnanosť o viac ako 2 percentuálne body. Tento údaj potvrdzuje aj podobne výrazný pokles nezamestnanosti od januára 2013 do novembra 2014 (1,7 percentuálneho bodu). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Robert Fico je vo vláde od 4. apríla 2012 až po súčasnosť. Na základe toho sme zostavili vývoj ukazovateľa miery evidovanej nezamestnanosti na základe štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (graf č. 1), na ktorom vidíme, že v januári 2013 bola evidovaná nezamestnanosť na úrovni 14,8 %, pričom posledné meranie v novembri 2014 zaznamenalo túto mieru na úrovni 12,25 %. Nezamestnanosť teda klesla o viac ako 2 percentuálne body. Ak sa pozrieme na čísla Eurostat (graf č. 2) tak v januári 2013 bola nezamestnanosť na úrovni 14,3 % novembri 2014 už na úrovni 12,6 %. Rozdiel je v tomto prípade 1,7 percentuálnych bodov. V prípade ak by sme sa pozerali na štvrťročné dáta ( Eurostat ) mohli by sme hovoriť o poklese od 3. štvrťroka 2013 do 3. štvrťroka 2014 o 1,2 percentuálneho bodu. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:01.476592+00:00"}
{"id": "48627", "numeric_id": 48627, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48627", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pritom sám pán Heger povedal a potvrdil, že Slováci v pomere k tomu, aké majú príjmy, platia veľmi vysoké, najvyššie percento v Európskej únii, na energie a na elektrinu.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Domácnosti na Slovensku majú podľa posledných dostupných dát (2020) skutočne najvyšší podiel energií na celkových výdavkoch domácností. V takejto situácií je Slovensko dlhodobo.\n\nPosledné dostupné porovnanie dát zo všetkých členských krajín Európskej únie vydal Eurostat v roku 2020. V tom čase slovenské domácnosti mali najvyšší podiel energií na svojich celkových výdavkoch, a to vo výške 9,1%. Európsky priemer bol pritom 4%. Okolo 10% sa však tieto výdavky slovenských domácností držia dlhodobo, prvenstvo medzi krajinami EÚ si Slovensko držalo aj počas celej vlády Smeru.\n\nBlaha síce hovorí o príjmoch, nie výdavkoch, voči ktorým sa táto štatistika systematicky zbiera, pomery by sa však nemali výraznejšie líšiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Domácnosti na Slovensku majú podľa posledných dostupných dát (2020) skutočne najvyšší podiel energií na celkových výdavkoch domácností. V takejto situácií je Slovensko dlhodobo.", "Posledné dostupné porovnanie dát zo všetkých členských krajín Európskej únie vydal Eurostat v roku 2020. V tom čase slovenské domácnosti mali najvyšší podiel energií na svojich celkových výdavkoch, a to vo výške 9,1%. Európsky priemer bol pritom 4%. Okolo 10% sa však tieto výdavky slovenských domácností držia dlhodobo, prvenstvo medzi krajinami EÚ si Slovensko držalo aj počas celej vlády Smeru.", "Blaha síce hovorí o príjmoch, nie výdavkoch, voči ktorým sa táto štatistika systematicky zbiera, pomery by sa však nemali výraznejšie líšiť. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-10-11", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:43.673131+00:00"}
{"id": "vr32314", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32314", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na Slovensku, pani redaktorka, máme takmer 800 tisíc dohodárov.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 13. marca 2011). Na Slovensku v roku 2010 pracovalo 800 tisíc dohodárov R. Fico hovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( V politike , 13. marca 2011). Na Slovensku v roku 2010 pracovalo 800 tisíc dohodárov R. Fico hovorí pravdu."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR", "uvádza"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/128/peter-kazimir-vs-ivan-svejna/?politik=48&ph=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/5766486/na-dohody-pracovalo-vlani-800-tisic-ludi.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dan-a-odvod-spravy/iness-kritizuje-zvysenie-odvodov-pre-zivnostnikov-/20863"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:50.391795+00:00"}
{"id": "vr36789", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36789", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "No a čo sa týka celého tohto komplexu môžeme hovoriť o to, že tiež sa presadila myšlienka, že budú voľby aj prostredníctvom internetu, to znamená, že tí, ktorí momentálne nebudú v mieste trvalého bydliska z nejakého dôvodu, budú môcť hlasovať aj prostredníctvom internetu.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME uvádza: \" Vládna koalícia vo svojom programe sľúbila, že \"umožní voľby cez internet vrátane jediného elektronického identifikátora občana\". \" Uskutočníme to, ale dohodli sme sa, že to bude riešené samostatným zákonom z dôvodov technického zabezpečenia a nemožnosti zneužívania internetovej voľby,\" povedala o hlasovaní na diaľku premiérka Iveta Radičová. \" Projekt volieb cez internet ešte chvíľu potrvá. Bezpečnosť sa vyriešiť dá, sú krajiny, kde to funguje . Vychádza z toho, že v roku 2014 sa bude dať voliť cez internet,\" hovorí predseda parlamentu a SaS Richard Sulík.\"", "analysis_paragraphs": ["SME uvádza: \" Vládna koalícia vo svojom programe sľúbila, že \"umožní voľby cez internet vrátane jediného elektronického identifikátora občana\". \" Uskutočníme to, ale dohodli sme sa, že to bude riešené samostatným zákonom z dôvodov technického zabezpečenia a nemožnosti zneužívania internetovej voľby,\" povedala o hlasovaní na diaľku premiérka Iveta Radičová. \" Projekt volieb cez internet ešte chvíľu potrvá. Bezpečnosť sa vyriešiť dá, sú krajiny, kde to funguje . Vychádza z toho, že v roku 2014 sa bude dať voliť cez internet,\" hovorí predseda parlamentu a SaS Richard Sulík.\""], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5721918/volby-cez-internet-stihneme-slubuju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:54.108265+00:00"}
{"id": "vr33246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33246", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Som veľmi rád, že tých 56 km beží, lebo to je reálna ľudská robota, vyše 4 tisíc pracovných miest.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "O práci pre viac ako 4000 ľudí informovalo Ministerstvo dopravy začiatkom roka 2012. Ide však len o plány, resp. odhady Ministerstva dopravy a skutočný stav vytvorených pracovných miest, v súvislosti s výstavbou 56 kilometrov diaľnic, nevieme overiť relevantným zdrojom. Prezentácia dostupná na portály Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá hodnotí rok 2011 a výzvy na rok 2012 uvádza: \" Rozbehnutá výstavby diaľníc dá postupne prácu viac ako 4000 ľuďom .\" Údaje z tento tlačovej konferencie citoval aj Slovenský rozhlas . TASR a SITA (7. februára 2012): \" Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4000 ľudí .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["O práci pre viac ako 4000 ľudí informovalo Ministerstvo dopravy začiatkom roka 2012. Ide však len o plány, resp. odhady Ministerstva dopravy a skutočný stav vytvorených pracovných miest, v súvislosti s výstavbou 56 kilometrov diaľnic, nevieme overiť relevantným zdrojom. Prezentácia dostupná na portály Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá hodnotí rok 2011 a výzvy na rok 2012 uvádza: \" Rozbehnutá výstavby diaľníc dá postupne prácu viac ako 4000 ľuďom .\" Údaje z tento tlačovej konferencie citoval aj Slovenský rozhlas . TASR a SITA (7. februára 2012): \" Podľa odhadov víťazného konzorcia by prácu priamo na stavbe prešovskej diaľnice malo nájsť približne 800 ľudí. Spolu s diaľnicou pri Martine a Levoči je v súčasnosti rozostavaných už 37 km diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom. Dokopy by prácu na týchto úsekoch malo nájsť vyše 4000 ľudí .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Prezentácia", "Slovenský rozhlas", "TASR", "SITA"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=118070&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=26&date[dm]=02&date[dr]=2013", "http://www.rozhlas.sk/Cena-dialnic?l=1&c=0&i=28069&p=1", "http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/mdvarr-uvolnilo-cerpanie-eurofondov-na-dialnicu-pri-presove/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199128-figel-uvolnil-eurofondy-na-dialnicu-pri-presove/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:50.784072+00:00"}
{"id": "vr35631", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35631", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "…všetky medzinárodné prehľady, všetky aké existujú… index slobody tlače, vo všetkých týchto rebríčkoch za posledné štyri roky počas vlády Roberta Fica sa Slovensko prepadávalo a najväčší prepad, čo sa týka ekonomickej konkurencieschopnosti, tu bol za posledné dva roky.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc sa od roku 2007 postavenie Slovenska kontinuálne zhoršuje (po miernom náraste medzi rokmi 2006/2007): 2009 - 44. miesto, 2008 - 7. miesto, 2007 - 3. miesto, 2006 - 8. miesto. Podobný trend potvrdzuje aj Index slobody tlače Freedom House: 2009 43.-48. miesto , 2008 40.-46. miesto, 2007 33.-38. miesto, 2006 35.-40. miesto, 2005 44.-47. miesto", "analysis_paragraphs": ["V rebríčku slobody tlače Reportérov bez hraníc sa od roku 2007 postavenie Slovenska kontinuálne zhoršuje (po miernom náraste medzi rokmi 2006/2007): 2009 - 44. miesto, 2008 - 7. miesto, 2007 - 3. miesto, 2006 - 8. miesto. Podobný trend potvrdzuje aj Index slobody tlače Freedom House: 2009 43.-48. miesto , 2008 40.-46. miesto, 2007 33.-38. miesto, 2006 35.-40. miesto, 2005 44.-47. miesto"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["2009", "2008", "2007", "2006", "43.-48. miesto", "2008", "2007", "2006", "2005"], "url": ["http://en.rsf.org/press-freedom-index-2009,1001.html", "http://en.rsf.org/spip.php?page=classement&id_rubrique=33", "http://en.rsf.org/spip.php?page=classement&id_rubrique=34", "http://en.rsf.org/spip.php?page=classement&id_rubrique=35", "http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=495&year=2009", "http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=442&year=2008", "http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=389&year=2007", "http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=271&year=2006", "http://www.freedomhouse.org/template.cfm?page=204&year=2005"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:38.087257+00:00"}
{"id": "vr35818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35818", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No, áno, dobre hovoril pán Hrušovský. Naozaj žiadna z tých opozičných strán ešte súčasných nemala v programe privatizáciu, takže sme veľmi zvedaví či tento sľub dodržia", "statement_date": "2010-06-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pre Maďariča. SaS chce privatizovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky a \"štátne podniky, napr. Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.\" (body 90 a 60 ich programu). Kým Hrušovský tvrdil, že privatizácia prioritou nijakej strany, Maďarič si jeho tvrdenie prispôsobil vlastným potrebám.", "analysis_paragraphs": ["Pre Maďariča. SaS chce privatizovať Tlačovú agentúru Slovenskej republiky a \"štátne podniky, napr. Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.\" (body 90 a 60 ich programu). Kým Hrušovský tvrdil, že privatizácia prioritou nijakej strany, Maďarič si jeho tvrdenie prispôsobil vlastným potrebám."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:00.208590+00:00"}
{"id": "vr31074", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31074", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Európska regionálna politika podporuje vyrovnávanie regionálnych rozdielov, upevňovanie vnútornej kohézie EÚ a trvalo udržateľný ekonomický rast. Tieto ciele sa realizujú aj prostredníctvom kohézneho a štrukturálnych fondov, ktorých rozpočet na programovacie obdobie 2007 — 2013 je 347 miliárd Eur. Prostriedky určené pre Slovensko na roky 2007 — 2013 sú v objeme 11,6 miliardy Eur, čo je približne výška ročného štátneho rozpočtu SR.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Europa.eu : \" V rámci politiky súdržnosti na obdobie rokov 2007 – 2013 toto nariadenie vymedzuje pravidlá, normy a spoločné zásady uplatniteľné Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF) a Kohéznym fondom. Ustanovuje sa ním celková výška finančných prostriedkov 347 miliárd EUR , čo je približne jedna tretina európskeho rozpočtu. \"", "analysis_paragraphs": ["Europa.eu : \" V rámci politiky súdržnosti na obdobie rokov 2007 – 2013 toto nariadenie vymedzuje pravidlá, normy a spoločné zásady uplatniteľné Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF) a Kohéznym fondom. Ustanovuje sa ním celková výška finančných prostriedkov 347 miliárd EUR , čo je približne jedna tretina európskeho rozpočtu. \""], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Europa.eu", "Euractiv.sk", "Štátny rozpočet SR na rok 2012"], "url": ["http://europa.eu/legislation_summaries/agriculture/general_framework/g24231_sk.htm", "http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/programove-obdobie-2007---2013", "http://ekonomika.sme.sk/c/6184112/prezident-podpisal-rozpocet-na-buduci-rok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:39.534411+00:00"}
{"id": "vr14441", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14441", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "(...) to znamená, že tí, ktorí boli aj v prvej Ficovej vláde za SNS, sú tam stále v Slovenskej národnej strane.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V nadchádzajúcich parlamentných voľbách nekandiduje žiadny z členov SNS, ktorý bol súčasťou prvej Ficovej vlády. Spomedzi členov SNS zastávajúcich funkciu poslanca Národnej rady v rokoch 2006-2010 dnes kandidujú iba dvaja - Jaroslav Paška a Štefan Zelník. Nie je však známe, či sú niekdajší členovia druhej Ficovej vlády ešte stále členmi strany SNS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nV prvej vláde Roberta Fica v rokoch 2006-2010 sa na postoch ministrov vystriedalo niekoľko členov Slovenskej národnej strany. Konkrétne sa jednalo o post ministra školstva - ten počas celého volebného obdobia zastával Ján Mikolaj. Ďalej to bola funkcia ministra výstavby a regionálneho rozvoja, v ktorej sa spomedzi členov SNS vo funkcii vystriedali Marian Janušek, Igor Štefanov a napokon bol poverený vedením rezortu Ján Mikolaj. Za kauzu emisných kvót boli postupne odvolaní ministri životného prostredia za SNS - Jaroslav Izák, Ján Chrbet a Viliam Turský. Žiadny z ministrov prvej Ficovej vlády za SNS nie je na kandidátnej listine strany pre nadchádzajúce parlamentné voľby, nie je však známe, či sú stále aspoň členmi strany.", "analysis_paragraphs": ["V nadchádzajúcich parlamentných voľbách nekandiduje žiadny z členov SNS, ktorý bol súčasťou prvej Ficovej vlády. Spomedzi členov SNS zastávajúcich funkciu poslanca Národnej rady v rokoch 2006-2010 dnes kandidujú iba dvaja - Jaroslav Paška a Štefan Zelník. Nie je však známe, či sú niekdajší členovia druhej Ficovej vlády ešte stále členmi strany SNS. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "V prvej vláde Roberta Fica v rokoch 2006-2010 sa na postoch ministrov vystriedalo niekoľko členov Slovenskej národnej strany. Konkrétne sa jednalo o post ministra školstva - ten počas celého volebného obdobia zastával Ján Mikolaj. Ďalej to bola funkcia ministra výstavby a regionálneho rozvoja, v ktorej sa spomedzi členov SNS vo funkcii vystriedali Marian Janušek, Igor Štefanov a napokon bol poverený vedením rezortu Ján Mikolaj. Za kauzu emisných kvót boli postupne odvolaní ministri životného prostredia za SNS - Jaroslav Izák, Ján Chrbet a Viliam Turský. Žiadny z ministrov prvej Ficovej vlády za SNS nie je na kandidátnej listine strany pre nadchádzajúce parlamentné voľby, nie je však známe, či sú stále aspoň členmi strany."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["kandidujú", "vláde", "odvolaní", "kandidátnej", "2006-2010"], "url": ["http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2015/12/SNS_kandidatna_listina_volby_20161.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://dennikn.sk/141003/od-fica-fica/", "http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2015/12/SNS_kandidatna_listina_volby_20161.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:55.567034+00:00"}
{"id": "vr17658", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17658", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...podozrení pri čerpaní eurofondov, ktoré sa mimochodom ako trestný čin vyšetrujú práve len na protikorupčnej jednotke.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Gašpar v tomto výroku tvrdí, že podozrenie pri čerpaní eurofondov je vyšetrované protikorupčnou jednotkou. Podľa informácií na webovej stránke Ministerstva vnútra SR je protikorupčná jednotka zodpovedná za vyšetrovanie trestných činov, akými sú aj podozrenia pri čerpaní eurofondov. Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie je bližšie špecifikované v Trestnom zákone v § 261 až § 263. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Gašpar v tomto výroku tvrdí, že podozrenie pri čerpaní eurofondov je vyšetrované protikorupčnou jednotkou. Podľa informácií na webovej stránke Ministerstva vnútra SR je protikorupčná jednotka zodpovedná za vyšetrovanie trestných činov, akými sú aj podozrenia pri čerpaní eurofondov. Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie je bližšie špecifikované v Trestnom zákone v § 261 až § 263. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": ["Trestnom zákone", "Trestného zákona", "§ 266", "školstva", "agrodotácií", "začal"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180101#predpis.cast-druha.hlava-piata.diel-druhy.skupinaParagrafov-poskodzovanie_financnych_zaujmov_europskej_unie", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20180101#paragraf-266", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/446265-policia-riesi-podozrenia-z-korupcie-pri-rozdelovani-eurofondov-v-skostve/", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1721581-naka-bude-vysetrovat-agrodotacie-pre-firmu-exposlankyne-smeru-lubice-roskovej", "https://www.aktuality.sk/clanok/576698/olaf-sa-zacal-zaujimat-o-cerpanie-polnohospodarskych-dotacii-na-slovensku/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:27.635839+00:00"}
{"id": "vr31505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31505", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Slovenská republika vlastne od svojho počiatku má buď najrýchlejší ekonomický vzostup v rámci EÚ, alebo na druhom treťom štvrtom mieste, jednoducho stále sme vo špičke.", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Čarnogurský nehovorí pravdu. Podľa Eurostatu existuje celá rada príkladov, kedy neplatí to, že Slovensko sa nachádza v prvej štvorici krajín súčasnej EU podľa dosiahnutého ekonomického rastu. Jedná sa o roky 1997 (8. miesto), 1998 (11. miesto), 1999 (23. miesto), 2000 (posledné 27. miesto), 2001 (11. miesto), 2002 (6. miesto), 2003 (7. miesto), 2004 (7. miesto) a 2009 (13. miesto) . Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský nehovorí pravdu. Podľa Eurostatu existuje celá rada príkladov, kedy neplatí to, že Slovensko sa nachádza v prvej štvorici krajín súčasnej EU podľa dosiahnutého ekonomického rastu. Jedná sa o roky 1997 (8. miesto), 1998 (11. miesto), 1999 (23. miesto), 2000 (posledné 27. miesto), 2001 (11. miesto), 2002 (6. miesto), 2003 (7. miesto), 2004 (7. miesto) a 2009 (13. miesto) . Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:01.186531+00:00"}
{"id": "vr30909", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30909", "speaker": "Pavol  Pavlík", "speaker_party": "99%", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik", "statement": "Podľa mojich informácií krátko potom, ako to SAS vlastne dostalo, pán Sulík sa stal predsedom parlamentu, tak ho vyhľadal vtedajší stále ešte šéf Slovenskej informačnej služby Magala, a začal sa mu vyhrážať, že nech sa s tým neopováži niečo urobiť, lebo ide o štátne tajomstvo.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa vyjadrení Richarda Sulíka ho tesne po voľbách v roku 2010 navštívil vtedy ešte stále šéf SIS Magal a potom, čo ho zaviezol na čiernom Mercedese do utajeného bytu, kde mu vysvetľoval, že spis by sa nemal dostať na verejnosť, pretože nevie, do akej miery sa zakladá na pravde.", "analysis_paragraphs": ["Podľa vyjadrení Richarda Sulíka ho tesne po voľbách v roku 2010 navštívil vtedy ešte stále šéf SIS Magal a potom, čo ho zaviezol na čiernom Mercedese do utajeného bytu, kde mu vysvetľoval, že spis by sa nemal dostať na verejnosť, pretože nevie, do akej miery sa zakladá na pravde."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrení"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-54619230-magala-varoval-sulika-pred-gorilou"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:17.708896+00:00"}
{"id": "vr36206", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36206", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Áno. Problém predčasných dôchodkov tu existuje už niekoľko rokov. Pôvodný zámer, keďže v roku 2004 tento inštitút vznikol bol určený najmä pre tých občanov, ktorí prídu o prácu a sú už v staršom veku, pred dôchodkom a majú problém nájsť si prácu a preto, aby nemuseli chodiť po úradoch práce, by odkázaní na dávny v nezamestnanosti, na sociálne dávky a práve na to mal slúžiť predčasný dôchodok,", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predčasný starobný dôchodok je ustanovený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (.pdf). Denník Pravda prišiel s informáciou, že: „ predčasný dôchodok mal slúžiť tým, ktorí krátko pred odchodom do riadneho starobného dôchodku prídu o prácu a nemôžu si nájsť novú .“", "analysis_paragraphs": ["Predčasný starobný dôchodok je ustanovený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (.pdf). Denník Pravda prišiel s informáciou, že: „ predčasný dôchodok mal slúžiť tým, ktorí krátko pred odchodom do riadneho starobného dôchodku prídu o prácu a nemôžu si nájsť novú .“"], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "Pravda"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=17466&FileName=03-z461&Rocnik=2003", "http://peniaze.pravda.sk/predcasni-penzisti-sa-musia-rozhodnut-praca-ci-dochodok-p2o-/sk_dochodky.asp?c=A100930_131938_sk_dochodky_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:22.167892+00:00"}
{"id": "vr39166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39166", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Jedinú diaľnicu, ktorú otvoríte, je diaľnica medzi Nitrou a Zvolenom, ktorú sme my celú pripravili, zafinancovali a takmer celú postavili.", "statement_date": "2011-10-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa NDS boli v roku 2011 odovzdané viaceré úseky rýchlostných ciest a to : R3 - Trstená obchvat. (Zmluvný začiatok výstavby: 04/2008) Podľa webovej zavolantom.sk bol otvorený tiež diaľničný privádzač D4 pri Stupave. (začiatok pred rokom 2010) Obidve stavby boli pripravené. Ak Robert Fico dokáže porovnávať neporovnateľné, výstavbu diaľnic za jeho štvorročnej vlády a počas jedného roka a troch mesiacov vlády Ivety Radičovej, mal by byť vo svojom výpočte postavených úsekov aspoň presný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa NDS boli v roku 2011 odovzdané viaceré úseky rýchlostných ciest a to : R3 - Trstená obchvat. (Zmluvný začiatok výstavby: 04/2008) Podľa webovej zavolantom.sk bol otvorený tiež diaľničný privádzač D4 pri Stupave. (začiatok pred rokom 2010) Obidve stavby boli pripravené. Ak Robert Fico dokáže porovnávať neporovnateľné, výstavbu diaľnic za jeho štvorročnej vlády a počas jedného roka a troch mesiacov vlády Ivety Radičovej, mal by byť vo svojom výpočte postavených úsekov aspoň presný."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "zavolantom.sk"], "url": ["http://www.ndsas.sk/rychlostne-cesty/12329s", "http://zavolantom.autozor.sk/2011/08/02/dialnicny-privadzac-d4-pri-stupave-je-otvoreny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:02.479199+00:00"}
{"id": "vr32454", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32454", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Požiadavka 10% pre všetkých pedagogických zamestnancov, všetkých nepedagogických zamestnancov od škôlok až po vysoké školy predstavuje pri 10%-tnom zvýšení nárok zhruba niekde už na úrovní 200 miliónov eur.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O päť minút dvanásť z 16. septembra 2012). Peter Kažimír v tom čase tvrdil, že 10% zvýšenie platov zamestnancov v školstve by si vyžiadalo dodatočné výdavky pre rozpočet 180 mil. eur a z toho 140 mil. eur na strane štátneho rozpočtu.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O päť minút dvanásť z 16. septembra 2012). Peter Kažimír v tom čase tvrdil, že 10% zvýšenie platov zamestnancov v školstve by si vyžiadalo dodatočné výdavky pre rozpočet 180 mil. eur a z toho 140 mil. eur na strane štátneho rozpočtu."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/312/?politik=48&ph=1", "http://www.sme.sk/c/6534717/kazimir-netusi-ci-ucitelom-prilepsia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:52.376861+00:00"}
{"id": "vr18392", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18392", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Globálny rámec opätovne potvrdzuje zvrchované právo štátov určiť si svoju národnú migračnú politiku a ich výsadné právo riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie a v súlade s medzinárodným právom.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Globálnom rámci o migrácii je zdôraznené, že štát má právo určiť si svoju migračnú politiku, riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie, rozoznávať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie. Výrok výrok Miroslava Lajčáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V Globálnom rámci o migrácii je zdôraznené, že štát má právo určiť si svoju migračnú politiku, riadiť migráciu v rámci svojej jurisdikcie, rozoznávať medzi legálnym a nelegálnym štatútom migrácie. Výrok výrok Miroslava Lajčáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": [".pdf,"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:58.150100+00:00"}
{"id": "vr35827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35827", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...Slovensko bude mať v roku 2010 najvyšší hospodársky rast v rámci celej Európskej únie...", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Veľmi frekventovaná Ficova štatistika. Ako sme už raz na základe ostatných čísel Eurostatu uviedli, považujeme to za zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Veľmi frekventovaná Ficova štatistika. Ako sme už raz na základe ostatných čísel Eurostatu uviedli, považujeme to za zavádzajúce."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["raz", "Eurostatu"], "url": ["http://demagog.sk/2010/05/robert-fico-o5m12-16-5-2010/", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/statistical_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:55.851692+00:00"}
{"id": "vr18028", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18028", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": ".. DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď výrok Roberta Fica navodzuje dojem, že pravicová vláda sadzbu DPH iba zvyšovala, a nikdy nie naopak, výrok hodnotíme ako pravdivý. Taktiež okruh potravín so zníženou sadzbou bol z dielne Ficovej vlády. Je pravdou, že ani za jednej Ficovej vlády sa DPH nezvyšovala, či už išlo o DPH na potraviny alebo všeobecne pre DPH na všetky tovary a služby. Podobný výrok už Demagog.SK overoval, aj keď pôvodné znenie tohto výroku bolo vyhodnotené ako zavádzajúce. Robert Fico tvrdil, že pravicové vlády (Dzurindove a Radičovej vlády) sadzbu DPH nikdy neznížili, čo je v analýze výroku vyvrátené. Robert Fico celkovo týmto výrokom budí dojem, že pravicové vlády sadzbu DPH iba zvyšovali, čo pôsobí zavádzajúco. Napríklad, počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k zníženiu sadzby DPH na tovary a služby z 23% na 20% a následne na 19%. Vláda Roberta Fica v roku 2015 naozaj schválila zníženie sadzby DPH na základné potraviny z 20% na spomínaných 10%, ktorá prišla k platnosti od 1. januára 2016. Spomínané opatrenia boli súčasťou druhého sociálneho balíčka, a zahrňovali nižšiu DPH na potraviny, ako napríklad na mäso, ryby, mlieko, maslo a chlieb. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Aj keď výrok Roberta Fica navodzuje dojem, že pravicová vláda sadzbu DPH iba zvyšovala, a nikdy nie naopak, výrok hodnotíme ako pravdivý. Taktiež okruh potravín so zníženou sadzbou bol z dielne Ficovej vlády. Je pravdou, že ani za jednej Ficovej vlády sa DPH nezvyšovala, či už išlo o DPH na potraviny alebo všeobecne pre DPH na všetky tovary a služby. Podobný výrok už Demagog.SK overoval, aj keď pôvodné znenie tohto výroku bolo vyhodnotené ako zavádzajúce. Robert Fico tvrdil, že pravicové vlády (Dzurindove a Radičovej vlády) sadzbu DPH nikdy neznížili, čo je v analýze výroku vyvrátené. Robert Fico celkovo týmto výrokom budí dojem, že pravicové vlády sadzbu DPH iba zvyšovali, čo pôsobí zavádzajúco. Napríklad, počas pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu došlo k zníženiu sadzby DPH na tovary a služby z 23% na 20% a následne na 19%. Vláda Roberta Fica v roku 2015 naozaj schválila zníženie sadzby DPH na základné potraviny z 20% na spomínaných 10%, ktorá prišla k platnosti od 1. januára 2016. Spomínané opatrenia boli súčasťou druhého sociálneho balíčka, a zahrňovali nižšiu DPH na potraviny, ako napríklad na mäso, ryby, mlieko, maslo a chlieb. Dátum zverejnenia analýzy: 03.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-03", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "schválila"], "url": ["http://http//www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti)/?ph=3", "http://https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/378182-dan-na-zakladne-potraviny-sa-od-1-januara-znizuje-na-10/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:28.807089+00:00"}
{"id": "vr14255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14255", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "25 rokov chýbalo, chýbal moment, keď sa zišla celá školská verejnosť a povedala, toto sú naše požiadavky a chceme, aby presne takto boli zakomponované aj do programového vyhlásenia vlády.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Protesty učiteľov súvisiace s finančným ohodnotením a súčasnou situáciou v školstve sa konajú pravidelne už od roku 2011. Vždy sa jednalo o celoplošné štrajky s konkrétnymi požiadavkami, ktoré sú zakaždým takmer identické. Výrok ministra Draxlera hodnotíme ako nepravdivý. Pred rokom 2011 \" sa vo veľkom školy naposledy zatvárali v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. \" V roku 2011 učitelia požadovali zvýšenie platu na 1,2-násobku priemerného platu vo národnom hospodárstve. V roku 2012 už štrajkovali , znova s tými istými požiadavkami: \" Viac peňazí pre školstvo a zvýšenie platov na 1,2- až 2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, (hoci s nimi, pozn. ) nepochodili ešte u bývalej vlády Ivety Radičovej. Pri príprave rozpočtu však ich požiadavku nezohľadnila ani vláda Smeru. \" V roku 2013 školské odbory predložili konkrétne návrhy zmien vo financovaní školstva ešte predtým, než bola vypracovaná správa o stave školstva: \" Vedenie školských odborov zvolalo na utorok 7. mája do Bratislavy zhromaždenie, aby sa do správy ministra Čaploviča o stave školstva dostala ich požiadavka na každoročné zvyšovanie finančných prostriedkov do školstva o 0,3 percenta HDP. Znamenalo by to každoročné zvýšenie prostriedkov do školstva o 200 miliónov eur, čo bolo v pracovnej verzii správy, ale napokon z nej vypadlo. Správa ministra Čaploviča obsahuje len návrh, aby Slovensko do roku 2020 dávalo na školstvo šesť percent HDP. \" Tvrdenie, že by sa tzv. školská verejnosť za celú dobu 25 rokov od zmeny režimu nespojila a nesnažila sa presadiť konkrétne požiadavky zlepšenia podmienok v školstve, je preto nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Protesty učiteľov súvisiace s finančným ohodnotením a súčasnou situáciou v školstve sa konajú pravidelne už od roku 2011. Vždy sa jednalo o celoplošné štrajky s konkrétnymi požiadavkami, ktoré sú zakaždým takmer identické. Výrok ministra Draxlera hodnotíme ako nepravdivý. Pred rokom 2011 \" sa vo veľkom školy naposledy zatvárali v roku 2003 za druhej vlády Mikuláša Dzurindu. \" V roku 2011 učitelia požadovali zvýšenie platu na 1,2-násobku priemerného platu vo národnom hospodárstve. V roku 2012 už štrajkovali , znova s tými istými požiadavkami: \" Viac peňazí pre školstvo a zvýšenie platov na 1,2- až 2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve, (hoci s nimi, pozn. ) nepochodili ešte u bývalej vlády Ivety Radičovej. Pri príprave rozpočtu však ich požiadavku nezohľadnila ani vláda Smeru. \" V roku 2013 školské odbory predložili konkrétne návrhy zmien vo financovaní školstva ešte predtým, než bola vypracovaná správa o stave školstva: \" Vedenie školských odborov zvolalo na utorok 7. mája do Bratislavy zhromaždenie, aby sa do správy ministra Čaploviča o stave školstva dostala ich požiadavka na každoročné zvyšovanie finančných prostriedkov do školstva o 0,3 percenta HDP. Znamenalo by to každoročné zvýšenie prostriedkov do školstva o 200 miliónov eur, čo bolo v pracovnej verzii správy, ale napokon z nej vypadlo. Správa ministra Čaploviča obsahuje len návrh, aby Slovensko do roku 2020 dávalo na školstvo šesť percent HDP. \" Tvrdenie, že by sa tzv. školská verejnosť za celú dobu 25 rokov od zmeny režimu nespojila a nesnažila sa presadiť konkrétne požiadavky zlepšenia podmienok v školstve, je preto nepravdivé. Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["zatvárali", "zvýšenie", "štrajkovali", "návrhy"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6528367/ucitelia-potvrdili-strajk-vo-stvrtok-zavru-stovky-skol.html#ixzz3yLlg9t00", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/171745-ucitelia-zdvihli-varovny-prst-ak-sa-nic-nezmeni-vyprazdnia-kabinety/", "http://domov.sme.sk/c/6528367/ucitelia-potvrdili-strajk-vo-stvrtok-zavru-stovky-skol.html#ixzz3yLludbgX", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/279846-nespokojni-ucitelia-protestuju-a-ziadaju-viac-penazi-pre-skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:43.940348+00:00"}
{"id": "vr29855", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29855", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby.", "statement_date": "2016-02-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od 1. januára 2013 sa do praxe uviedla novela slovenského zákona o dani z príjmov. Zrušila sa rovná daň a nahradila ju progresívna daň . Novelizovaný zákon zvyšuje daň z príjmu právnických osôb na 23 % pre všetky právnické osoby bez akejkoľvek výnimky. 2. vláda Roberta Fica taktiež zaviedla takzvanú milionársku daň v roku 2012. Sľub hodnotíme ako splnený.", "analysis_paragraphs": ["Od 1. januára 2013 sa do praxe uviedla novela slovenského zákona o dani z príjmov. Zrušila sa rovná daň a nahradila ju progresívna daň . Novelizovaný zákon zvyšuje daň z príjmu právnických osôb na 23 % pre všetky právnické osoby bez akejkoľvek výnimky. 2. vláda Roberta Fica taktiež zaviedla takzvanú milionársku daň v roku 2012. Sľub hodnotíme ako splnený."], "analysis_date": "2015-08-31", "analysis_sources": {"text": ["novela slovenského zákona", "progresívna daň", "milionársku daň", "aplikovaná", "zníženie"], "url": ["http://www.konecna-zacha.com/articles/view/77", "http://ekonomika.sulik.sk/ekonomicky-slovnik/progresivna-dan-progressive-tax/", "http://banky.sk/milionarsku-dan-budu-platit-aj-nemilionari/", "http://podnikam.webnoviny.sk/milionarska-dan-v-danovom-priznani-za-rok-2014/", "http://asocfin.sk/wp-content/uploads/2013/11/KPMG_Zmeny-DZ-od-r-2014-JUM.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:49.055130+00:00"}
{"id": "vr33740", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33740", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete veľmi dobre, že navrhujeme deficit na budúci rok 2,6%. Potom 2%, potom 1,3.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír sa odvoláva na nedávno zverejnené východiská verejnej správy na roky 2014 až 2016. Podľa nich má deficit verejných financií v budúcom roku klesnúť z tohtoročných 2,94% na 2,6% HDP. Ako Peter Kažimír správne uvádza, na rok 2015 sa podľa zverejnených východísk počíta s ďalším znižovaním na 2% a v roku 2016 na 1,3% HDP. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír sa odvoláva na nedávno zverejnené východiská verejnej správy na roky 2014 až 2016. Podľa nich má deficit verejných financií v budúcom roku klesnúť z tohtoročných 2,94% na 2,6% HDP. Ako Peter Kažimír správne uvádza, na rok 2015 sa podľa zverejnených východísk počíta s ďalším znižovaním na 2% a v roku 2016 na 1,3% HDP. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Kažimír"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/deficit-pokles-hdp-vychodisko-vlada/43412-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:57.413269+00:00"}
{"id": "vr16107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16107", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "...Európska únia nedodržiava pravidlá, ktoré si sama určila dlhodobo a nikto za to nie je potrestaný.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kritériá zavedené Európskou úniou pre vstup do Eurozóny boli porušované viacerými štátmi, najmä mierou verejného dlhu k HDP a prekračovaním deficitu verejných financií (alebo jeho zavádzaním). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pred vstupom do Eurozóny by kandidáti mali splniť päť konvergenčných kritérií stanovených v Zmluve o Európskej únii (.pdf) v roku 1991: 1) deficit verejných financií Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Ak sa tak stane, malo by to byť len výnimočne a dočasne. Španielsko toto kritérium tesne minulo, približujúc sa k požadovanej hranici a teoreticky preto spadajúc do podmienky dočasného povoleného presiahnutia deficitu, čo sa ale nedá povedať o Grécku, ktoré rok pred vstupom do Eurozóny svoj vyše šesť percentný deficit stiahlo, no dnes už vieme, že vďaka podvodu so štatistickými údajmi o deficite verejných financií. Ostatné krajiny na tom neboli oveľa lepšie, napríklad Nemecko a Taliansko sa tiež uchýlili k manipulácii s verejnými financiami, aby naoko znížili svoj deficit. 2) verejný dlh Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať uspokojujúcim tempom. Toto kritérium porušilo hneď niekoľko zakladajúcich štátov Eurozóny. Nemecký aj Rakúsky verejný dlh bol nad požadovanou hranicou a stúpal. Španielsko a Holandsko rovnako presiahli hranicu, no ich dlh naopak klesal a blížil sa požadovaným 60%. Najviac sa požiadavke kritéria vzdialili Belgicko, Taliansko a Grécko, ktorých verejný dlh presiahol 110% ich HDP a v prípade Grécka dokonca stúpal. 3) inflácia Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu. (Inflácia je meraná podľa HICP - harmonizovaný index spotrebiteľských cien.) 4) stabilita dlhodobých úrokových sadzieb Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body. 5) stabilita výmenného kurzu Pôvodná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ( ERM II ). Počas tohto obdobia nesmie krajina svoju menu jednostranne devalvovať, hodnota meny nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. Túto podmienku nesplnilo len Taliansko, ktoré nebolo členom ERM po dobu dvoch rokov pred zavedením eura. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kritériá zavedené Európskou úniou pre vstup do Eurozóny boli porušované viacerými štátmi, najmä mierou verejného dlhu k HDP a prekračovaním deficitu verejných financií (alebo jeho zavádzaním). Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pred vstupom do Eurozóny by kandidáti mali splniť päť konvergenčných kritérií stanovených v Zmluve o Európskej únii (.pdf) v roku 1991: 1) deficit verejných financií Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením, nesmie presiahnuť 3% HDP. Ak sa tak stane, malo by to byť len výnimočne a dočasne. Španielsko toto kritérium tesne minulo, približujúc sa k požadovanej hranici a teoreticky preto spadajúc do podmienky dočasného povoleného presiahnutia deficitu, čo sa ale nedá povedať o Grécku, ktoré rok pred vstupom do Eurozóny svoj vyše šesť percentný deficit stiahlo, no dnes už vieme, že vďaka podvodu so štatistickými údajmi o deficite verejných financií. Ostatné krajiny na tom neboli oveľa lepšie, napríklad Nemecko a Taliansko sa tiež uchýlili k manipulácii s verejnými financiami, aby naoko znížili svoj deficit. 2) verejný dlh Okrem toho celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60% HDP, alebo musí klesať uspokojujúcim tempom. Toto kritérium porušilo hneď niekoľko zakladajúcich štátov Eurozóny. Nemecký aj Rakúsky verejný dlh bol nad požadovanou hranicou a stúpal. Španielsko a Holandsko rovnako presiahli hranicu, no ich dlh naopak klesal a blížil sa požadovaným 60%. Najviac sa požiadavke kritéria vzdialili Belgicko, Taliansko a Grécko, ktorých verejný dlh presiahol 110% ich HDP a v prípade Grécka dokonca stúpal. 3) inflácia Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 % bodu. (Inflácia je meraná podľa HICP - harmonizovaný index spotrebiteľských cien.) 4) stabilita dlhodobých úrokových sadzieb Priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2% body. 5) stabilita výmenného kurzu Pôvodná mena musí byť dva roky pred hodnotením zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ( ERM II ). Počas tohto obdobia nesmie krajina svoju menu jednostranne devalvovať, hodnota meny nesmie vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma, musí sa pohybovať blízko centrálnej parity a pri vývoji kurzu sa nesmú vyskytnúť vážne napätia. Túto podmienku nesplnilo len Taliansko, ktoré nebolo členom ERM po dobu dvoch rokov pred zavedením eura. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["porušované", "konvergenčných", "kritérií", "Zmluve o Európskej únii", "podvodu", "Nemecko", "Taliansko", "HICP", "ERM II", "nesplnilo"], "url": ["http://voxeu.org/article/politics-maastricht-convergence-criteria", "http://archiv.vlada.gov.sk/euro/index1e6f.html?ID=4263", "http://www.europskaunia.sk/konvergencne_kriteria", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/EU/Doc/maastrichtska-zmluva.pdf", "https://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/grecko-celi-vysetrovaniu-za-podvod-s-udajmi-o-deficite-014302/", "http://archive.intereconomics.eu/year/2011/6/italys-fiscal-crisis/", "http://archive.intereconomics.eu/year/2011/6/italys-fiscal-crisis/", "https://www.ecb.europa.eu/stats/macroeconomic_and_sectoral/hicp/html/index.en.html", "http://archiv.vlada.gov.sk/euro/indexd43b.html?ID=1044", "http://voxeu.org/article/politics-maastricht-convergence-criteria"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:40.093213+00:00"}
{"id": "vr34610", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34610", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...alebo to druhé, čo som spomínal použitie článku ústavy číslo 114, podľa ktorého vláda môže aj iné veci než len legislatívu alebo základné programové vyhlásenie spojiť s hlasovaním o dôvere", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“", "analysis_paragraphs": ["V článku 114 Ústavy sa explicitne neurčuje, ktoré otázky môžu byť spojené s hlasovaním o vyslovení dôvery vláde: „Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.“"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/8576/ustava-slovenskej-republiky.php?menu=1280"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:40.397609+00:00"}
{"id": "vr32356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32356", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Od prvého marca nadobudol účinnosť zákon o sociálnych službách, opätovne v rozpočte neriešený problém vo výške 40 miliónov eur.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nový zákon o sociálnych službách nadobudol účinnosť 1. marca 2012 ako správne deklaruje Ján Richter. Prostredníctvom tohto zákona sa zvýšili dotácie obciam na zariadenia sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu o takmer 42 mil. eur, ktoré neboli zahrnuté v štátnom rozpočte na r. 2012. Hoci Ján Richter neuvádza presnú sumu dotácií obciam, nevyužíva ju vo svoj prospech, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Od 1. marca 2012 nadobudla účinnosť novela zákon o sociálnych službách č. 50/2012 Z. z. . Pre Slovenský rozhlas sa vyjadrila šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková, ktorá povedala, že novela je veľmi dôležitá, pretože prinesie do systému asi 40 mil. eur , ktoré v ňom doteraz neboli, a dodala, že v novele zostáva zachovaná ochrana príjmu: „Vytvára mechanizmus financovania služieb v pôsobnosti obecnej samosprávy, čo doteraz nebolo, lebo obecné samosprávy na to nemali peniaze. Prinesie úžitok v prvom rade klientom.“ Doložka vplyvov uvedeného návrhu zákona taktiež uvádza pre r. 2012 podobnú sumu, t. j. 41 859 120 mil. eur, ktorá by mala byť presunutá zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí. Nachádza sa v nej aj návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Výdavky štátneho rozpočtu na sociálne služby, v súlade s predkladaným návrhom, budú v roku 2012 finančne kryté z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy Ministerstva financií SR, a to z dotácie pre zariadenia sociálnych služieb vo výške 27 509 tis. eur a rezervy štátneho rozpočtu na rok 2012 vo výške 20 mil. eur určenej na sociálne služby, spolu v objeme 47 509 tis. eur. Tieto finančné prostriedky budú presunuté do rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a obciam budú poskytované formou účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s príslušnými ustanoveniami návrhu novely zákona o sociálnych službách. Štátny rozpočet na r. 2012 v tabuľke s názvom ZÁVÄZNÉ LIMITY DOTÁCIÍ OBCIAM A VYŠŠÍM ÚZEMNÝM CELKOM NA ROK 2012 (.pdf) priznáva obciam dotáciu pre zariadenia sociálnych služieb iba vo výške približne 25,86 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Nový zákon o sociálnych službách nadobudol účinnosť 1. marca 2012 ako správne deklaruje Ján Richter. Prostredníctvom tohto zákona sa zvýšili dotácie obciam na zariadenia sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu o takmer 42 mil. eur, ktoré neboli zahrnuté v štátnom rozpočte na r. 2012. Hoci Ján Richter neuvádza presnú sumu dotácií obciam, nevyužíva ju vo svoj prospech, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Od 1. marca 2012 nadobudla účinnosť novela zákon o sociálnych službách č. 50/2012 Z. z. . Pre Slovenský rozhlas sa vyjadrila šéfka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková, ktorá povedala, že novela je veľmi dôležitá, pretože prinesie do systému asi 40 mil. eur , ktoré v ňom doteraz neboli, a dodala, že v novele zostáva zachovaná ochrana príjmu: „Vytvára mechanizmus financovania služieb v pôsobnosti obecnej samosprávy, čo doteraz nebolo, lebo obecné samosprávy na to nemali peniaze. Prinesie úžitok v prvom rade klientom.“ Doložka vplyvov uvedeného návrhu zákona taktiež uvádza pre r. 2012 podobnú sumu, t. j. 41 859 120 mil. eur, ktorá by mala byť presunutá zo štátneho rozpočtu do rozpočtov obcí. Nachádza sa v nej aj návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: Výdavky štátneho rozpočtu na sociálne služby, v súlade s predkladaným návrhom, budú v roku 2012 finančne kryté z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy Ministerstva financií SR, a to z dotácie pre zariadenia sociálnych služieb vo výške 27 509 tis. eur a rezervy štátneho rozpočtu na rok 2012 vo výške 20 mil. eur určenej na sociálne služby, spolu v objeme 47 509 tis. eur. Tieto finančné prostriedky budú presunuté do rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a obciam budú poskytované formou účelovej dotácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v súlade s príslušnými ustanoveniami návrhu novely zákona o sociálnych službách. Štátny rozpočet na r. 2012 v tabuľke s názvom ZÁVÄZNÉ LIMITY DOTÁCIÍ OBCIAM A VYŠŠÍM ÚZEMNÝM CELKOM NA ROK 2012 (.pdf) priznáva obciam dotáciu pre zariadenia sociálnych služieb iba vo výške približne 25,86 mil. eur."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["50/2012 Z. z.", "Slovenský rozhlas", "Doložka vplyvov", "Štátny rozpočet na r. 2012", "ZÁVÄZNÉ LIMITY DOTÁCIÍ OBCIAM A VYŠŠÍM ÚZEMNÝM CELKOM NA ROK 2012"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-50", "http://www.slovakradio.sk/radio-slovensko/spravy/Parlament-schvalil-zmeny-v-zakone-o-socialnych-sluzbach-?l=2&i=29432&p=5", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=587", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-511", "http://www.zakonypreludi.sk/file/data/2011c148z511p05.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:57.776215+00:00"}
{"id": "vr30178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30178", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...bola to naša vláda, ktorá zaviedla takzvanú milionársku daň, ktorá tých lepšie príjmových zdaňuje vyšším percentom, ktorá výrazným spôsobom za posledných niekoľko rokov zvýšila minimálnu mzdu...", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že prvá vláda Smer-SD zaviedla v roku 2007 milionársku daň a počas druhej vlády nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Minimálna mzda sa taktiež po zavedení dane zvyšovala, pričom v rokoch 2007 a 2009 zaznamenávame jej najvýraznejší rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlament Slovenskej republiky v roku 2007 prijal novelu Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá zaviedla tzv. „milionársku daň\". Podľa § 11 tohto zákona sa zvýšené daňové zaťaženie dotklo ľudí, ktorí mesačne zarábali viac ako 47 600 Sk v hrubom. Od tejto úrovne zárobkov sa zamestnancom znižovala nezdaniteľná časť základu dane, čím sa ich daňové zaťaženie reálne zvyšovalo. Zamestnancom, ktorí zarábali približne nad 85 000 Sk mesačne v hrubom, mali odpočítateľnú položku rovnajúcu sa nule, takže ich daňové zaťaženie bolo najvyššie\n\nZákon o dani z príjmov stanovuje hranicu 100-násobku sumy platného životného minima, čo v súčasnosti (2015) predstavuje sumu 19 809 EUR.\n\nDaň z príjmu fyzických a právnických osôb bola do roku 2013 na úrovni 19 %. Od 1. januára 2013 začalo platiť nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Bol zavedený systém s dvoma sadzbami dane fyzických osôb , z čoho vyššia sadzba dane na úrovni 25 % sa začala uplatňovať od hranice, od ktorej bola nezdaniteľná časť základu dane nulová, približne od hrubého príjmu 3 311 eur. Pre právnické osoby sa zvýšila sadzba dane z príjmu na 23 % zo základu dane. Na grafoch vidíme, že minimálna mzda sa najvýraznejšie zvýšila v rokoch 2007 a 2009.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že prvá vláda Smer-SD zaviedla v roku 2007 milionársku daň a počas druhej vlády nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Minimálna mzda sa taktiež po zavedení dane zvyšovala, pričom v rokoch 2007 a 2009 zaznamenávame jej najvýraznejší rast. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Parlament Slovenskej republiky v roku 2007 prijal novelu Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá zaviedla tzv. „milionársku daň\". Podľa § 11 tohto zákona sa zvýšené daňové zaťaženie dotklo ľudí, ktorí mesačne zarábali viac ako 47 600 Sk v hrubom. Od tejto úrovne zárobkov sa zamestnancom znižovala nezdaniteľná časť základu dane, čím sa ich daňové zaťaženie reálne zvyšovalo. Zamestnancom, ktorí zarábali približne nad 85 000 Sk mesačne v hrubom, mali odpočítateľnú položku rovnajúcu sa nule, takže ich daňové zaťaženie bolo najvyššie", "Zákon o dani z príjmov stanovuje hranicu 100-násobku sumy platného životného minima, čo v súčasnosti (2015) predstavuje sumu 19 809 EUR.", "Daň z príjmu fyzických a právnických osôb bola do roku 2013 na úrovni 19 %. Od 1. januára 2013 začalo platiť nové progresívne zdanenie príjmov fyzických a právnických osôb. Bol zavedený systém s dvoma sadzbami dane fyzických osôb , z čoho vyššia sadzba dane na úrovni 25 % sa začala uplatňovať od hranice, od ktorej bola nezdaniteľná časť základu dane nulová, približne od hrubého príjmu 3 311 eur. Pre právnické osoby sa zvýšila sadzba dane z príjmu na 23 % zo základu dane. Na grafoch vidíme, že minimálna mzda sa najvýraznejšie zvýšila v rokoch 2007 a 2009."], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["prijal", "stanovuje", "progresívne", "dvoma sadzbami dane fyzických osôb", "sadzba dane"], "url": ["http://www.platy.sk/analyzy/milionarska-dan-sa-tyka-15-zamestnancov-s-vysokoskolskym-vzdelanim/40898", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/1928/category/dan-z-prijmov/article/nezdanitelne-casti-2015.xhtml", "http://www.cas.sk/clanok/237881/odklepli-zmeny-v-daniach-a-odvodoch-poslanci-pochovali-rovnu-dan.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/ministerstvo-financii-urcilo-kto-zapl/557682-clanok.html", "http://www.investujeme.sk/prehlad-danovych-zmien-od-roku-1993-progresivna-dan-sa-nevracia-stale-tu-bola/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:37.118170+00:00"}
{"id": "48491", "numeric_id": 48491, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48491", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "Moment, poslanci SaS 5× už predložili zákon napriek vetu alebo napriek nesúhlasu koaličnej rady a koaličná zmluva nehovorí nič o tom, že samotný jediný poslanec nemôže s opozičným poslancom predkladať návrh zákona, môže to len strana.", "statement_date": "2022-06-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Poslanci Gyimesi a Taraba podali zákon o zákaze dúhových vlajok. O podaní návrhu zákona však zvyšní členovia OĽaNO neboli vopred informovaní. Gyimesi neskôr sám priznal , že tento návrh bol porušením koaličnej zmluvy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV bode č. 7 koaličnej zmluvy sa uvádza, že „Členovia Koaličnej rady sa dohodli, že návrhy/materiály legislatívnej/nelegislatívnej povahy, ktoré nespadajú do Programového vyhlásenia vlády nebude ďalej predložený NR SR bez toho, aby bol vopred prerokovaný a schválený Koaličnou radou.” ( pdf. )\n\nKoaliční poslanci NR SR môžu podľa dohody podporiť aj návrhy opozície. Musia však byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ako aj hodnotami koalície. Postup musí odobriť koaličná rada. Na základe koaličnej zmluvy na predkladanie zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života koaličnými poslancami nie je potrebné schválenie koaličnou radou. Zákony majú byť ale vopred prerokované. Koaličné návrhy mimo programového vyhlásenia vlády majú byť predložené do parlamentu a vláde až po tom, ako ich prerokuje a odsúhlasí koaličná rada.\n\nPodľa bodu č. 9 môže koaličný poslanec podať návrh s opozičným poslancom len v prípade, že takýto návrh nie je na úkor inej koaličnej strany.\n\nNie je jasné, o akých zákonoch SaS v rozpore s koaličnou zmluvou poslanec Gyimesi hovorí.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci Gyimesi a Taraba podali zákon o zákaze dúhových vlajok. O podaní návrhu zákona však zvyšní členovia OĽaNO neboli vopred informovaní. Gyimesi neskôr sám priznal , že tento návrh bol porušením koaličnej zmluvy, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V bode č. 7 koaličnej zmluvy sa uvádza, že „Členovia Koaličnej rady sa dohodli, že návrhy/materiály legislatívnej/nelegislatívnej povahy, ktoré nespadajú do Programového vyhlásenia vlády nebude ďalej predložený NR SR bez toho, aby bol vopred prerokovaný a schválený Koaličnou radou.” ( pdf. )", "Koaliční poslanci NR SR môžu podľa dohody podporiť aj návrhy opozície. Musia však byť v súlade s programovým vyhlásením vlády, ako aj hodnotami koalície. Postup musí odobriť koaličná rada. Na základe koaličnej zmluvy na predkladanie zákonov týkajúcich sa zvýšenia ochrany života koaličnými poslancami nie je potrebné schválenie koaličnou radou. Zákony majú byť ale vopred prerokované. Koaličné návrhy mimo programového vyhlásenia vlády majú byť predložené do parlamentu a vláde až po tom, ako ich prerokuje a odsúhlasí koaličná rada.", "Podľa bodu č. 9 môže koaličný poslanec podať návrh s opozičným poslancom len v prípade, že takýto návrh nie je na úkor inej koaličnej strany.", "Nie je jasné, o akých zákonoch SaS v rozpore s koaličnou zmluvou poslanec Gyimesi hovorí."], "analysis_date": "2022-06-15", "analysis_sources": {"text": ["podali zákon", "priznal", "pdf.", "koaličnej zmluvy", "bodu č. 9"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/05/zakaz-duhovych-vlajok-na-statnych-budovach-poslanec-gyimesi-predlozil-taky-navrh/", "https://refresher.sk/115926-Gyimesi-z-OLaNO-Matovic-bol-lepsi-premier-ako-je-Heger-Rozhovor", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf", "https://www.teraz.sk/download/134/koalicna-zmluva.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:24.455372+00:00"}
{"id": "vr28775", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28775", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Mali ste v programovom vyhlásení vlády zastaviť napríklad zadlženie nemocníc. Za jeden rok, teraz nechcem klamať, ale mne sa zdá, že okolo 20-25 % sa zvýšilo zadlženie nemocníc.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je skutočne pravdou, že vláda R. Fica v Programovom vyhlásení na rok 2012-2016 uvádza ako jednu z priorít finančne stabilizovať zdravotníctvo. Údaje Ministerstva zdravotníctva hovoria o náraste dlhu nemocníc v správe štátu a to medziročne o 26 %. Bugár sa mýli o 1 percentuálny bod, keď uvádza nižší nárast, čím zároveň nezlepšuje svoju argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda Roberta Fica si skutočne dala za cieľ znížiť mieru zadlženia zdravotníctva. Bod 6 Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016 uvádza, že jednou z kľúčových úloh vlády je \" konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu \". Bugár pravdepodobne vychádza z informácii Ministerstva zdravotníctva za rok 2013. Podľa dokumentu Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2013, výška záväzkov (v dobe aj po splatnosti) narástla v roku 2013 oproti predchádzajúcemu roku o 26,2 %. Výška záväzkov organizácií (v rátane univerzitných a fakultných nemocníc) v správe MZ SR bola v roku 2012 na úrovni 319,79 miliónov EUR a v roku 2013 dosahovala výšku 403,54 miliónov EUR. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) hodnotí , že \" záväzky po lehote splatnosti rástli v minulom roku (2013) rýchlejšie .\" Vo svojeje správe uvádza, že zadlžuje sa pomalšie, no nedošlo k zastaveniu zadlžovania. V nasledujúcej tabuľke môžme vidieť vývoj záväzkov po lehote splatnosti (dlhu) v rokoch 2011 až 2013 (v mil. EUR). Podľa najnovších informácií dostupných na stránke rokovaní vlády SR, boli záväzky po lehote splatnosti ku koncu roka 2013 na úrovni 246,81 milióna eur. V poslednom riadku môžme vidieť, že oproti roku 2012 sa zvýšil dlh o 105,06 miliónov EUR, čo je nárast o približne 70 %. INEKO však poukazuje na zmenu legislatívy ku ktorej v roku 2013 došlo. Podľa nej došlo k zavedeniu maximálnej lehoty splatnosti pre zdravotnícke zariadenia, ktorá predtým neexistovala, čo malo za následok prudký nárast záväzkov po dobe splatnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je skutočne pravdou, že vláda R. Fica v Programovom vyhlásení na rok 2012-2016 uvádza ako jednu z priorít finančne stabilizovať zdravotníctvo. Údaje Ministerstva zdravotníctva hovoria o náraste dlhu nemocníc v správe štátu a to medziročne o 26 %. Bugár sa mýli o 1 percentuálny bod, keď uvádza nižší nárast, čím zároveň nezlepšuje svoju argumentačnú pozíciu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Vláda Roberta Fica si skutočne dala za cieľ znížiť mieru zadlženia zdravotníctva. Bod 6 Programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016 uvádza, že jednou z kľúčových úloh vlády je \" konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu \". Bugár pravdepodobne vychádza z informácii Ministerstva zdravotníctva za rok 2013. Podľa dokumentu Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2013, výška záväzkov (v dobe aj po splatnosti) narástla v roku 2013 oproti predchádzajúcemu roku o 26,2 %. Výška záväzkov organizácií (v rátane univerzitných a fakultných nemocníc) v správe MZ SR bola v roku 2012 na úrovni 319,79 miliónov EUR a v roku 2013 dosahovala výšku 403,54 miliónov EUR. Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) hodnotí , že \" záväzky po lehote splatnosti rástli v minulom roku (2013) rýchlejšie .\" Vo svojeje správe uvádza, že zadlžuje sa pomalšie, no nedošlo k zastaveniu zadlžovania. V nasledujúcej tabuľke môžme vidieť vývoj záväzkov po lehote splatnosti (dlhu) v rokoch 2011 až 2013 (v mil. EUR). Podľa najnovších informácií dostupných na stránke rokovaní vlády SR, boli záväzky po lehote splatnosti ku koncu roka 2013 na úrovni 246,81 milióna eur. V poslednom riadku môžme vidieť, že oproti roku 2012 sa zvýšil dlh o 105,06 miliónov EUR, čo je nárast o približne 70 %. INEKO však poukazuje na zmenu legislatívy ku ktorej v roku 2013 došlo. Podľa nej došlo k zavedeniu maximálnej lehoty splatnosti pre zdravotnícke zariadenia, ktorá predtým neexistovala, čo malo za následok prudký nárast záväzkov po dobe splatnosti. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Programového vyhlásenia", "Informácie", "hodnotí", "informácií"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-roky-2012-2016/?pg=2", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164403?prefixFile=m_", "http://www.ineko.sk/clanky/naozaj-sa-statne-nemocnice-zadlzuju-pomalsie", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164403?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:13.380871+00:00"}
{"id": "vr34138", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34138", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vláda pána Roberta Fica to zrušila (program revitalizácie krajiny, pozn.), potom znovu to spustila, ale problém bol v tom, že spustila v pozmenenej forme a tak, že namiesto 5 %, čo obce do toho museli dať, zdvihla to na 20 %...", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 9. júna 2013). B. Bugár hovorí o zmene a parametroch financovania \"protipovodňového príspevku\" (Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie alebo Projekt 50j ), ktorý bol zavedený v roku 2010 a v roku 2013 zmenený v Zákone o službách zamestnanosti , prekladateľom bolo Ministerstvo práce. Projekt 50j (.pdf, s. 2) bol pôvodne financovaný na úrovni až 95%: \"Príspevok sa poskytuje najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov. Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške 95 % z celkovej ceny práce zamestnanca , najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej zo sumy dvojnásobku životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. ... Obci a samosprávnemu kraju sa jednorazovo poskytuje príspevok aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie potrebné na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami alebo na riešenie následkov mimoriadnej situácie vo výške 95 % preukázaných nákladov na pracovné náradie, najviac vo výške 40 eur na jedno vytvorené pracovné miesto .\" Zvyšných 5 % hradil zamestnávateľ sám. V prípade, že sa spojil s projektom Úradu vlády SR, mu bol i tento náklad preplatený. Od 1. mája 2013 sa zmenil názov tohto príspevku, časové obmedzenie, systém jeho financovania, poberatelia príspevku a rovnako sa stal iba fakultatívne poskytovaným príspevkom. Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 20. marca 2013 a jej prekladateľom bolo Ministerstvo práce. Názov príspevku je v platnom znení zákona ukotvený ako Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti . \"Mesačná výška príspevku je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca (tzn. 20 % prispieva samospráva) , najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.\" Šesťmesačný limit pre poskytovanie príspevku je v súčasnosti predlžený: \" Príspevok sa poskytuje najviac počas deviatich kalendárnych mesiacov bez možnosti jeho opakovaného poskytovania na zamestnávanie toho istého zamestnanca počas obdobia dvoch rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení pracovného pomeru podľa odseku 1. Poberateľmi príspevku môžu byť po novom iba obce, samosprávne kraje či právnické osoby, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj a poskytuje sa iba pre vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Zmenené parametre príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami je účinný od 1. mája 2013, čiže do vysielania relácie (30. júna 2013) je účinný dva mesiace. Demagog.sk nezistil žiadne vyjadrenia obcí, že by vzhľadom na zmenu parametrov príspevku prestali mať o tento príspevok záujem. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 9. júna 2013). B. Bugár hovorí o zmene a parametroch financovania \"protipovodňového príspevku\" (Príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie alebo Projekt 50j ), ktorý bol zavedený v roku 2010 a v roku 2013 zmenený v Zákone o službách zamestnanosti , prekladateľom bolo Ministerstvo práce. Projekt 50j (.pdf, s. 2) bol pôvodne financovaný na úrovni až 95%: \"Príspevok sa poskytuje najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov. Príspevok sa poskytuje mesačne vo výške 95 % z celkovej ceny práce zamestnanca , najviac vo výške celkovej ceny práce vypočítanej zo sumy dvojnásobku životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe platnej k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. ... Obci a samosprávnemu kraju sa jednorazovo poskytuje príspevok aj na úhradu časti nákladov na pracovné náradie potrebné na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami alebo na riešenie následkov mimoriadnej situácie vo výške 95 % preukázaných nákladov na pracovné náradie, najviac vo výške 40 eur na jedno vytvorené pracovné miesto .\" Zvyšných 5 % hradil zamestnávateľ sám. V prípade, že sa spojil s projektom Úradu vlády SR, mu bol i tento náklad preplatený. Od 1. mája 2013 sa zmenil názov tohto príspevku, časové obmedzenie, systém jeho financovania, poberatelia príspevku a rovnako sa stal iba fakultatívne poskytovaným príspevkom. Novela zákona o službách zamestnanosti bola schválená 20. marca 2013 a jej prekladateľom bolo Ministerstvo práce. Názov príspevku je v platnom znení zákona ukotvený ako Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti . \"Mesačná výška príspevku je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca (tzn. 20 % prispieva samospráva) , najviac 60 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.\" Šesťmesačný limit pre poskytovanie príspevku je v súčasnosti predlžený: \" Príspevok sa poskytuje najviac počas deviatich kalendárnych mesiacov bez možnosti jeho opakovaného poskytovania na zamestnávanie toho istého zamestnanca počas obdobia dvoch rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení pracovného pomeru podľa odseku 1. Poberateľmi príspevku môžu byť po novom iba obce, samosprávne kraje či právnické osoby, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj a poskytuje sa iba pre vybrané skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Zmenené parametre príspevku na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami je účinný od 1. mája 2013, čiže do vysielania relácie (30. júna 2013) je účinný dva mesiace. Demagog.sk nezistil žiadne vyjadrenia obcí, že by vzhľadom na zmenu parametrov príspevku prestali mať o tento príspevok záujem. Dátum zverejnenia analýzy: 01.07.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Projekt 50j", "Zákone o službách zamestnanosti", "Projekt 50j", "hradil", "Príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti", "§ 49 ods. 4", "Príspevok"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/390/povodne-a-aktualne-politicke-temy", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2010-373", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5/znenie-20130101", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/SESF/Opis_projektu_NP%C2%A750j_SR_bez_BSK.pdf", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151498", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5#f6151159", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:20.214412+00:00"}
{"id": "49297", "numeric_id": 49297, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49297", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dokonca Ódor hovorí o veľmi razantnom osekávaní, dokonca naznačil, že by to malo byť až 5 miliárd v nasledujúcom roku a v roku 2025.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "20. septembra 2023 na tlačovej konferencii o konsolidácii verejných financií povedal premiér Ľudovít Ódor:\n\n„Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur.”\n\nKeďže spolu sa jedná o približne 5 miliárd v rokoch 2024 a 2025, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["20. septembra 2023 na tlačovej konferencii o konsolidácii verejných financií povedal premiér Ľudovít Ódor:", "„Toto si vyžaduje vzhľadom na zhoršenú východiskovú situáciu razantné úsilie v oblasti konsolidácie. V prvom roku 2024 by vláda podľa tohto scenára musela nájsť konsolidačné opatrenia v objeme 2,1 percenta HDP, čo sú skoro 3 miliardy eur. V ďalšom roku 2025 ešte ďalšie takmer 3 miliardy eur.”", "Keďže spolu sa jedná o približne 5 miliárd v rokoch 2024 a 2025, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96105433-odor-hovori-o-ozdraveni-verejnych-financii-predstavi-konsolidacne-ciele"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:46.010326+00:00"}
{"id": "vr14573", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14573", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Lucia Žitňanská, keď mala post štátnej tajomníčky mala postoj radikálne za KDH, v zápätí dostala post ministerky bola SDKÚ. Neuspela na kongrese SDKÚ, okamžite išla do Most-Híd.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Lucia Žitňanská vstúpila do politiky v roku 2002 a to na poste štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za KDH ako nestraníčka. Jej postoj k politikám KDH ani dôvody zmien strán nehodnotíme. Po odchode z KDH z vlády v roku 2006 sa stala ministerskou spravodlivosti. V období prvej Ficovej vlády od roku 2006 do 2010 bola opozičnou poslankyňou za SDKÚ. Členkou strany od 2007 . V Radičovej vláde zastávala post ministerky spravodlivosti tiež za SDKÚ. Po neúspešnom pokuse stať sa predsedkyňou SDKÚ stranu opustila v decembri 2013 ( SITA )a stala sa nezaradenou poslankyňu. Do Most-Híd vstúpila v apríli 2014 ( SITA ), čiže nemožno povedať, že vstúpila okamžite po odchode z SDKÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Pavol Frešo vymenoval všetky politické strany, ktorých Lucia Žitňanská bola členkou alebo bola nimi nominovaná na vládne funkcie (KDH).", "analysis_paragraphs": ["Lucia Žitňanská vstúpila do politiky v roku 2002 a to na poste štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti za KDH ako nestraníčka. Jej postoj k politikám KDH ani dôvody zmien strán nehodnotíme. Po odchode z KDH z vlády v roku 2006 sa stala ministerskou spravodlivosti. V období prvej Ficovej vlády od roku 2006 do 2010 bola opozičnou poslankyňou za SDKÚ. Členkou strany od 2007 . V Radičovej vláde zastávala post ministerky spravodlivosti tiež za SDKÚ. Po neúspešnom pokuse stať sa predsedkyňou SDKÚ stranu opustila v decembri 2013 ( SITA )a stala sa nezaradenou poslankyňu. Do Most-Híd vstúpila v apríli 2014 ( SITA ), čiže nemožno povedať, že vstúpila okamžite po odchode z SDKÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže Pavol Frešo vymenoval všetky politické strany, ktorých Lucia Žitňanská bola členkou alebo bola nimi nominovaná na vládne funkcie (KDH)."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Lucia Žitňanská", "politiky", "2007", "SITA", "SITA"], "url": ["https://dennikn.sk/317805/lucia-zitnanska-verim-ze-dilemu-ci-most-riesit-nebudem/", "http://www.nasipolitici.cz/cs/politik/2524-lucia-zitnanska-roz-kozmova", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314058-zitnanska-by-mala-v-utorok-vstupit-do-mostu-hid/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/zitnanska-bude-podpredsednickou-most-hid-chmel-konci", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/314058-zitnanska-by-mala-v-utorok-vstupit-do-mostu-hid/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:01.442008+00:00"}
{"id": "vr28574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28574", "speaker": "Bystrík Stanko", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bystrik-stanko", "statement": "Aj Domino Hrbatý sa vyjadril, že máme najkrajší tenisový areál (tenisový areál, pozn.) asi na Slovensku.", "statement_date": "2014-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dominik Hrbatý sa v roku 2012 pre športky.sk vyjadril k tenisovému areálu v Trnave, že patri medzi najkrajšie najkomlexnejšie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dominik Hrbatý sa v roku 2012 pre športky.sk vyjadril k tenisovému areálu v Trnave, že patri medzi najkrajšie najkomlexnejšie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:03.427125+00:00"}
{"id": "49129", "numeric_id": 49129, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49129", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "(Čurillovci, pozn.) hovorili o tom, že chcú podpáliť auto pani Santusovej. ", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V septembri 2021 boli zadržaní elitní vyšetrovatelia NAKA, ktorí v minulosti vyšetrovali kauzy ako Očistec, Judáš či Božie mlyny. Ako dôkaz v ich prípade poslúžili odposluchy interných debát. Strana Smer opakovane na svojich tlačových konferenciách prezentovala útržky týchto nahrávok ako údajný dôkaz manipulácie vyšetrovaní. Na jednej z týchto nahrávok, pri neformálnej debate o vyšetrovateľke Diane Santusovej, zaznie veta: “Zapálime jej auto, kanistrom.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, aj keď je dôležité povedať, že verejnosť nemá k dispozícii celú nahrávku. Bolo pritom opakovane dokázané, že strana Smer tieto nahrávky vytrháva z kontextu, ktorý je často opačný, ako to prezentuje na svojich tlačových konferenciách.\n\nVyšetrovatelia Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin a Milan Sabota boli obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, konkrétne zo zločinu marenia spravodlivosti, pre podozrenia, že dochádzalo k manipulácii výpovedí svedkov. Štvorica eltiných policajtov bola istý čas aj vo vyšetrovacej väzbe. O ich prepustení rozhodol bratislavský krajský súd, ktorý označil ich stíhanie za nedôvodné. Podľa Generálnej prokuratúry je však stíhanie na mieste. Generálna prokuratúra tvrdí, že policajti z NAKA chceli ľudí z inšpekcie účelovo stíhať a predísť tak vlastnému zadržaniu. V prípade, ktorý je známy ako vojna v polícii, sa čaká na právoplatný súdny rozsudok, ktorý by dal za celým prípadom bodku.\n\nAko dôkaz proti obvineným vyšetrovateľom slúžia aj odposluchy ich pracovných rozhovorov. Práve tieto nahrávky s obľubou prehráva strana Smer na svojich tlačových konferenciách. Na jednej z nahrávok odznie aj časť údajného výroku jedného z vyšetrovateľov Pavla Ďurku v znení: \"Zapálime jej auto, kanistrom,\" ktorý kritizovala v uznesení aj Generálna prokuratúra.\n\nVýrok mal smerovať k vyšetrvateľke policajnej inšpekcie Diane Santusovej. Santusová stála na čele inšpekčného tímu Oblúk, ktorý vyšetroval podozrenia, že elitní policajti z NAKA školia svedkov veľkých káuz. Tento tím bol neskôr zrušený pre nemožnosť kontroly vedúceho tímu a jeho zástupcu zo strany nadriadených.\n\nPolicajný viceprezident Branko Kišš odpočuté rozhovory vyšetrovateľov obhajoval slovami, že sa jedná o debatu medzi policajtmi, ktorí sa bavia v kancelárii, a nič z toho, čo je tam uvedené, sa nestalo. Podľa Kišša sa malo jednať o neformálne rozhovory.\n\nProblematicky pôsobí fakt, že verejnosť nemá k dispozícii ucelené nahrávky. Niektoré politické strany tak na svojich tlačových konferenciách prehrávajú len útržky, z ktorých nie je jasný kontext.\n\nVo viacerých prípadoch bolo dokázané, že práve Smer s nahrávkami narába tendenčne. Príkladom je nahrávka, na ktorej sa podľa Smeru mali vyšetrovatelia dohadovať, ako urobiť zo strany Smer “zločineckú skupinu.” Pri vypočutí ucelenej nahrávky v relácii Na telo je z kontextu jasné, že vyšetrovatelia nehovorili, že dostali za úlohu kriminalizovať Smer, ale že im túto úlohu pripisovali Peter Pellegrini a „majster marketingu“ Robert Fico\n\nZnámy je aj prípad, kedy bola veta vyšetrovateľa v spise zaznamenaná ako: „(…) uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme,“ kdežto z nahrávky je jasne počuť, že vyšetrovateľ Pavel Ďurka v skutočnosti povedal: „Povedal mi riaditeľ, že uznesenie o začatí, to neni list Ježiškovi, že tam píšeme to, čo chceme.“. Fico opakovane tvrdil , že nahrávka preukazuje vyrábanie dôkazov vyšetrovateľmi NAKA a ich svojvoľný postup.\n\nÚplne opačný kontext mal aj ďalší prepis, ktorý vyznieva, že vyšetrovatelia si dohadujú so svedkami výpovede. Pri vypočutí nahrávky sa však ukázalo, že výrok znel úplne opačne: Tak nemôžem povedať, že ja som im dohodol Zemáka, aby vypovedal proti Makovi.“ V prepise policajnej inšpekcie sa však objavil v opačnom význame, ako bol vyslovený: „Som im dohodol Zemáka, aby vypovedal proti Makovi.“", "analysis_paragraphs": ["V septembri 2021 boli zadržaní elitní vyšetrovatelia NAKA, ktorí v minulosti vyšetrovali kauzy ako Očistec, Judáš či Božie mlyny. Ako dôkaz v ich prípade poslúžili odposluchy interných debát. Strana Smer opakovane na svojich tlačových konferenciách prezentovala útržky týchto nahrávok ako údajný dôkaz manipulácie vyšetrovaní. Na jednej z týchto nahrávok, pri neformálnej debate o vyšetrovateľke Diane Santusovej, zaznie veta: “Zapálime jej auto, kanistrom.” Výrok preto hodnotíme ako pravdivý, aj keď je dôležité povedať, že verejnosť nemá k dispozícii celú nahrávku. Bolo pritom opakovane dokázané, že strana Smer tieto nahrávky vytrháva z kontextu, ktorý je často opačný, ako to prezentuje na svojich tlačových konferenciách.", "Vyšetrovatelia Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin a Milan Sabota boli obvinení zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, konkrétne zo zločinu marenia spravodlivosti, pre podozrenia, že dochádzalo k manipulácii výpovedí svedkov. Štvorica eltiných policajtov bola istý čas aj vo vyšetrovacej väzbe. O ich prepustení rozhodol bratislavský krajský súd, ktorý označil ich stíhanie za nedôvodné. Podľa Generálnej prokuratúry je však stíhanie na mieste. Generálna prokuratúra tvrdí, že policajti z NAKA chceli ľudí z inšpekcie účelovo stíhať a predísť tak vlastnému zadržaniu. V prípade, ktorý je známy ako vojna v polícii, sa čaká na právoplatný súdny rozsudok, ktorý by dal za celým prípadom bodku.", "Ako dôkaz proti obvineným vyšetrovateľom slúžia aj odposluchy ich pracovných rozhovorov. Práve tieto nahrávky s obľubou prehráva strana Smer na svojich tlačových konferenciách. Na jednej z nahrávok odznie aj časť údajného výroku jedného z vyšetrovateľov Pavla Ďurku v znení: \"Zapálime jej auto, kanistrom,\" ktorý kritizovala v uznesení aj Generálna prokuratúra.", "Výrok mal smerovať k vyšetrvateľke policajnej inšpekcie Diane Santusovej. Santusová stála na čele inšpekčného tímu Oblúk, ktorý vyšetroval podozrenia, že elitní policajti z NAKA školia svedkov veľkých káuz. Tento tím bol neskôr zrušený pre nemožnosť kontroly vedúceho tímu a jeho zástupcu zo strany nadriadených.", "Policajný viceprezident Branko Kišš odpočuté rozhovory vyšetrovateľov obhajoval slovami, že sa jedná o debatu medzi policajtmi, ktorí sa bavia v kancelárii, a nič z toho, čo je tam uvedené, sa nestalo. Podľa Kišša sa malo jednať o neformálne rozhovory.", "Problematicky pôsobí fakt, že verejnosť nemá k dispozícii ucelené nahrávky. Niektoré politické strany tak na svojich tlačových konferenciách prehrávajú len útržky, z ktorých nie je jasný kontext.", "Vo viacerých prípadoch bolo dokázané, že práve Smer s nahrávkami narába tendenčne. Príkladom je nahrávka, na ktorej sa podľa Smeru mali vyšetrovatelia dohadovať, ako urobiť zo strany Smer “zločineckú skupinu.” Pri vypočutí ucelenej nahrávky v relácii Na telo je z kontextu jasné, že vyšetrovatelia nehovorili, že dostali za úlohu kriminalizovať Smer, ale že im túto úlohu pripisovali Peter Pellegrini a „majster marketingu“ Robert Fico", "Známy je aj prípad, kedy bola veta vyšetrovateľa v spise zaznamenaná ako: „(…) uznesenie o začatí neni (nezrozumiteľné slová), tam píšeme, čo chceme,“ kdežto z nahrávky je jasne počuť, že vyšetrovateľ Pavel Ďurka v skutočnosti povedal: „Povedal mi riaditeľ, že uznesenie o začatí, to neni list Ježiškovi, že tam píšeme to, čo chceme.“. Fico opakovane tvrdil , že nahrávka preukazuje vyrábanie dôkazov vyšetrovateľmi NAKA a ich svojvoľný postup.", "Úplne opačný kontext mal aj ďalší prepis, ktorý vyznieva, že vyšetrovatelia si dohadujú so svedkami výpovede. Pri vypočutí nahrávky sa však ukázalo, že výrok znel úplne opačne: Tak nemôžem povedať, že ja som im dohodol Zemáka, aby vypovedal proti Makovi.“ V prepise policajnej inšpekcie sa však objavil v opačnom význame, ako bol vyslovený: „Som im dohodol Zemáka, aby vypovedal proti Makovi.“"], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["obvinení", "označil", "odposluchy", "kritizovala", "zrušený", "obhajoval", "kontextu", "tvrdil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23154310/curila-policia-kalavsky-naka.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/cphrng5/inspekcny-tim-obluk-ktory-obvinil-curillu-a-spol-uz-neexistuje/", "https://dennikn.sk/2535984/na-vysetrovatelov-naka-nasadili-agenta-aj-odposluchy-noc-stravili-v-policajnej-cele/", "https://dennikn.sk/minuta/2717067/", "https://www.aktuality.sk/clanok/cphrng5/inspekcny-tim-obluk-ktory-obvinil-curillu-a-spol-uz-neexistuje/", "https://dennikn.sk/2714023/policajny-viceprezident-kiss-za-gaspara-chceli-aby-som-znicil-dokazy/?ref=inm", "https://dennikn.sk/3301476/fica-prichytili-pri-zmanipulovani-tretej-nahravky-curillovcov-vrazili-ste-si-noz-do-brucha-nerozumiem-reagoval/", "https://dennikn.sk/3301476/fica-prichytili-pri-zmanipulovani-tretej-nahravky-curillovcov-vrazili-ste-si-noz-do-brucha-nerozumiem-reagoval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:22.791660+00:00"}
{"id": "vr18371", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18371", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...tento barometer (Eurobarometer, na základe ktorého na Slovensku nedôveruje polícii najviac ľudí v rámci EÚ - 53%, pozn.) bol urobený potom ako bola spáchaná vražda novinára Kuciaka a jeho priateľky (...).", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Policajný prezident mal na mysli posledný Eurobarometer, ktorý bol publikovaný v júni 2018, avšak dáta k jeho vytvoreniu boli zhromaždené počas obdobia od 13. marca do 28. marca 2018 teda pár týždňov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa tejto štatistiky na Slovensku polícii nedôverovalo v tom období až 55,1% obyvateľov a iba 38% opýtaných dôverovalo tejto inštitúcii. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ bola dôvera v políciu na Slovensku najnižšia a nedôvera najvyššia ( .pdf , s. 47). Výrok, napriek menšej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. zdroj: EUROSTAT Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Policajný prezident mal na mysli posledný Eurobarometer, ktorý bol publikovaný v júni 2018, avšak dáta k jeho vytvoreniu boli zhromaždené počas obdobia od 13. marca do 28. marca 2018 teda pár týždňov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa tejto štatistiky na Slovensku polícii nedôverovalo v tom období až 55,1% obyvateľov a iba 38% opýtaných dôverovalo tejto inštitúcii. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ bola dôvera v políciu na Slovensku najnižšia a nedôvera najvyššia ( .pdf , s. 47). Výrok, napriek menšej odchýlke hodnotíme ako pravdivý. zdroj: EUROSTAT Dátum zverejnenia analýzy: 18.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["posledný", "vražde", "štatistiky", ".pdf"], "url": ["http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/STANDARD/surveyKy/2180", "https://dennikn.sk/1040750/investigativneho-reportera-aktualit-jana-kuciaka-a-jeho-partnerku-zavrazdili/", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/Chart/getChart/chartType/barChart//themeKy/18/groupKy/88/countries/SK/periodStart/032018/periodEnd/032018", "http://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/83546"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:59.416561+00:00"}
{"id": "49084", "numeric_id": 49084, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49084", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ale veď dokonca prišla automobilka Volvo, ktorá povedala, že bude robiť len elektroautomobily ešte pred rozhodnutím europarlamentu, čiže to svedčí o tom, že ten trend je nevyhnutný.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švédska automobilka Volvo v utorok 2. marca 2021 v oficiálnom vyjadrení uviedla , že počnúc rokom 2030 bude vyrábať už iba plne elektrické automobily. Koncom dekády sa tak bude snažiť vyradiť zo svojej globálnej ponuky autá so spaľovacími motormi vrátane hybridov.\n\nHenrik Green, výkonný technologický riaditeľ Volvo cars, sa vyjadril , že firma je plne odhodlaná stať sa automobilkou s výrobou výlučne elektrických áut.\n\nV utorok 14. februára 2023, teda necelé dva roky po vyjadrení automobilky Volvo, Európsky parlament oficiálne schválil ukončenie predaja áut s benzínovým alebo naftovým pohonom v jednotlivých členských krajinách. Výrok Ivana Štefanca preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPre zaujímavosť tiež uvádzame, že uvedenú legislatívu však následne v Europarlamente zablokovalo Nemecko. 25. marca 2023 došlo nakoniec medzi Európskou komisiou a Nemeckom k dohode , na základe ktorej bude umožnené pokračovať v predaju automobilov so spaľovacími motormi, avšak ich pohon musí byť výlučne na syntetické “e-palivá”, ktoré sú uhlíkovo neutrálne.", "analysis_paragraphs": ["Švédska automobilka Volvo v utorok 2. marca 2021 v oficiálnom vyjadrení uviedla , že počnúc rokom 2030 bude vyrábať už iba plne elektrické automobily. Koncom dekády sa tak bude snažiť vyradiť zo svojej globálnej ponuky autá so spaľovacími motormi vrátane hybridov.", "Henrik Green, výkonný technologický riaditeľ Volvo cars, sa vyjadril , že firma je plne odhodlaná stať sa automobilkou s výrobou výlučne elektrických áut.", "V utorok 14. februára 2023, teda necelé dva roky po vyjadrení automobilky Volvo, Európsky parlament oficiálne schválil ukončenie predaja áut s benzínovým alebo naftovým pohonom v jednotlivých členských krajinách. Výrok Ivana Štefanca preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pre zaujímavosť tiež uvádzame, že uvedenú legislatívu však následne v Europarlamente zablokovalo Nemecko. 25. marca 2023 došlo nakoniec medzi Európskou komisiou a Nemeckom k dohode , na základe ktorej bude umožnené pokračovať v predaju automobilov so spaľovacími motormi, avšak ich pohon musí byť výlučne na syntetické “e-palivá”, ktoré sú uhlíkovo neutrálne."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Volvo", "uviedla", "vyjadril", "schválil", "dohode"], "url": ["https://www.media.volvocars.com/global/en-gb/media/pressreleases/277409/volvo-cars-to-be-fully-electric-by-2030", "https://www.bbc.com/news/business-56245618", "https://www.cnbc.com/2021/03/02/volvo-says-it-will-be-fully-electric-by-2030-move-car-sales-online.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/02/europsky-parlament-definitivne-schvalil-nulove-emisie-pre-nove-auta-od-roku-2035/", "https://www.politico.eu/article/brussels-and-berlin-strike-car-engine-combustion-zero-emissions-ban-deal/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:42.220552+00:00"}
{"id": "vr26259", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26259", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Moderátor: \"Tak povedzte, že kedy reálne by sme už mohli začať čerpať tie peniaze z toho nového balíka?\" (partnerská dohoda medzi SR a EK, pozn.) Ľubomír Vážny: \"Zákonne môžme od 1.1.2014 ...\"", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že teoreticky môže Slovensko čerpať financie 1. januára 2014, prakticky to bude až v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Pod ,,novým balíkom\" sa v podstate hovorí o nadchádzajúcom rozpočtovom období pre roky 2014 až 2020. Podľa tlačového vyjadrenia Európskej komisie budú prvé prostriedky z rozpočtu dostupné na prerozdeľovanie od začiatku roka 2014. Nedokážeme však potvrdiť, že by už v prvých dňoch nového obdobia boli reálne prevedené peniaze na prvé projekty, nakoľko to závisí od schopnosti čerpať tieto prostriedky a koordinovať jednotlivé projekty. Konkrétne aktivity, ktoré sme k prvému mesiacu roka 2014 z pohľadu SR našli, sú prípravy na zefektívnenie procesu čerpania - viď Návrh partnerskej dohody SR na roky 2014-2020 (.pdf, str. 178). Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že teoreticky môže Slovensko čerpať financie 1. januára 2014, prakticky to bude až v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Pod ,,novým balíkom\" sa v podstate hovorí o nadchádzajúcom rozpočtovom období pre roky 2014 až 2020. Podľa tlačového vyjadrenia Európskej komisie budú prvé prostriedky z rozpočtu dostupné na prerozdeľovanie od začiatku roka 2014. Nedokážeme však potvrdiť, že by už v prvých dňoch nového obdobia boli reálne prevedené peniaze na prvé projekty, nakoľko to závisí od schopnosti čerpať tieto prostriedky a koordinovať jednotlivé projekty. Konkrétne aktivity, ktoré sme k prvému mesiacu roka 2014 z pohľadu SR našli, sú prípravy na zefektívnenie procesu čerpania - viď Návrh partnerskej dohody SR na roky 2014-2020 (.pdf, str. 178). Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["tlačového vyjadrenia", "Návrh partnerskej dohody SR na roky 2014-2020"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-13-1096_en.htm", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nsrr.sk%2Fdownload.php%3FFNAME%3D1382447674.upl%26ANAME%3D1._navrh_PD_SR_2014-2020_FINAL_10.7.2013.pdf&ei=OwiUUouiO4athQfz0YCQCw&usg=AFQjCNGzpJ-pwcH_BRrby0-AhA-B84n50A&sig2=dMK20jowV4X1OyjIr0SSUg&bvm=bv.57155469,d.ZG4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:43.725339+00:00"}
{"id": "vr9847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr9847", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "... ja som sa pri výročí prijatia tej deklarácie troch najvyšší ústavných činiteľov, ako nový predseda vlády prihlásil tiež k tejto deklarácií ...", "statement_date": "2018-12-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na výročie deklarácie ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii zverejnil predseda vlády SR na svojom facebookovom profile status , v ktorom uviedol, že „ako nový predseda vlády SR by som sa rád jednoznačne prihlásil k tomuto dokumentu a pripomenul jeho aktuálnosť a platnosť.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ide o Vyhlásenie ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, ktoré bolo prijaté ešte v októbri 2017. Podpísali ho prezident Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a vtedajší predseda vlády Robert Fico. Celé znenie vyhlásenia je tu . Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na výročie deklarácie ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii zverejnil predseda vlády SR na svojom facebookovom profile status , v ktorom uviedol, že „ako nový predseda vlády SR by som sa rád jednoznačne prihlásil k tomuto dokumentu a pripomenul jeho aktuálnosť a platnosť.\" Výrok hodnotíme ako pravdivý. Ide o Vyhlásenie ústavných činiteľov k prioritám členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, ktoré bolo prijaté ešte v októbri 2017. Podpísali ho prezident Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a vtedajší predseda vlády Robert Fico. Celé znenie vyhlásenia je tu . Dátum zverejnenia analýzy: 17.12.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-12-17", "analysis_sources": {"text": ["status", "tu"], "url": ["https://www.facebook.com/pellegrini.peter/posts/1133095656857837?__xts__[0]=68.ARCEYmM8vJgn9XygC0HzBPVubwbOxC5e_oB_BKagVa3G84hsnv0GjuoLahpTRI85NDGQq17cg0oeudFaGejpd7tSocO6ft0WBfvlVImOF9qbOuKpOZg-jdShydnXJcMzTIZPh4eQyCCHYJf_T1-uRU3FRZUFeOhzmutji-5U3NkcEyqQl-lEoUd1zkKHwOCKrheDHVsul6v86RIvN2pvDw18wIt0X2IBSB5bSfL8wHeyM_jRs-SbfEZ-EGhi4anfpGfOsEVJ-EXh6EAS56QdipXjzJXq3KRdRXVZp3nmclnZhw3oXiqhDKMEx0Abtc7nkiH97qHuRa5h2rZVWSeJ2Qf05A&__tn__=-R", "https://www.vlada.gov.sk//vyhlasenie-ustavnych-cinitelov-k-prioritam-clenstva-slovenskej-republiky-v-europskej-unii-a-v-severoatlantickej-aliancii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:53.089463+00:00"}
{"id": "vr34604", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34604", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Anton Marcinčin hovoril o niektorých výhradách. Ja som ako jediný, bral som to ako vecné a ekonomicky vyargumentované ...", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Marcinčin mal naozaj výhrady, ako uvádza napríklad hnonline.sk . O tom, že poslanci nebudú hlasovať sa nám nepodarilo nájsť zmienku, naopak viaceré správy potvrdzujú, že poslanci o tom verejne neinformovali.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Marcinčin mal naozaj výhrady, ako uvádza napríklad hnonline.sk . O tom, že poslanci nebudú hlasovať sa nám nepodarilo nájsť zmienku, naopak viaceré správy potvrdzujú, že poslanci o tom verejne neinformovali."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-48406190-kdh-vylialo-drahsie-pivo-z-radicovej-balicka"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:45.246576+00:00"}
{"id": "48497", "numeric_id": 48497, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48497", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Máme tu jasne nadužívanú 363. Takto využívaná 363 v minulosti ešte nikdy nebola.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zo štatistiky poskytnutej od generálnej prokuratúry ohľadom rozhodovania podľa paragrafu 363 vyplýva, že súčasný prokurátor Maroš Žilinka, ktorý je vo funkcii od decembra roku 2020, vyhovel v roku 2020 zhruba 16 % obvineným, pričom v roku 2021 to bolo približne 14 %. V roku 2019 to bolo viac ako 19 % a v roku predtým zhruba 18 % Paragraf 363 sa využíva v nižšej miere, ako tomu bolo v predošlých rokoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV roku 2021 prišlo 638 žiadostí podľa paragrafu 363, čo je približne o stovku viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom.\n\nPodľa prvého bodu sporného Paragrafu 363 Trestného poriadku „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.”\n\nNajvyšší súd kritizoval postupy prokurátora Žilinku. Podľa neho na základe paragrafu 363 zastavuje stíhania vplyvných ľudí. Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Obdobný postup nasledovala v prípade exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, finančníka Jaroslava Haščáka či podnikateľa Zoroslava Kollára.\n\nPremiér Eduard Heger a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková podporujú zmenu paragrafu 363, ktorá by viedla k zúženiu právomocí generálneho prokurátora. Návrh na zmenu opakovane vetovalo hnutie Sme rodina, ktoré Žilinku do tejto funkcie nominovalo.\n\nVyjadrenie Juraja Krúpu z 23. 6. 2022 pre Demagog.SK:\n\n„Čo sa týka samotného nadužívania tohto ustanovenia, mal som na mysli predovšetkým množstvo prípadov pri spoločensky známych osobách.”", "analysis_paragraphs": ["Zo štatistiky poskytnutej od generálnej prokuratúry ohľadom rozhodovania podľa paragrafu 363 vyplýva, že súčasný prokurátor Maroš Žilinka, ktorý je vo funkcii od decembra roku 2020, vyhovel v roku 2020 zhruba 16 % obvineným, pričom v roku 2021 to bolo približne 14 %. V roku 2019 to bolo viac ako 19 % a v roku predtým zhruba 18 % Paragraf 363 sa využíva v nižšej miere, ako tomu bolo v predošlých rokoch. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "V roku 2021 prišlo 638 žiadostí podľa paragrafu 363, čo je približne o stovku viac v porovnaní s predchádzajúcim rokom.", "Podľa prvého bodu sporného Paragrafu 363 Trestného poriadku „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.”", "Najvyšší súd kritizoval postupy prokurátora Žilinku. Podľa neho na základe paragrafu 363 zastavuje stíhania vplyvných ľudí. Generálna prokuratúra zrušila obvinenie z podplácania guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi. Obdobný postup nasledovala v prípade exriaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, finančníka Jaroslava Haščáka či podnikateľa Zoroslava Kollára.", "Premiér Eduard Heger a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková podporujú zmenu paragrafu 363, ktorá by viedla k zúženiu právomocí generálneho prokurátora. Návrh na zmenu opakovane vetovalo hnutie Sme rodina, ktoré Žilinku do tejto funkcie nominovalo.", "Vyjadrenie Juraja Krúpu z 23. 6. 2022 pre Demagog.SK:", "„Čo sa týka samotného nadužívania tohto ustanovenia, mal som na mysli predovšetkým množstvo prípadov pri spoločensky známych osobách.”"], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "funkcii", "Paragrafu 363 Trestného poriadku", "kritizoval", "nasledovala", "podporujú", "vetovalo"], "url": ["https://dennikn.sk/2702261/rokovaniu-vyboru-sa-napokon-maros-zilinka-nevyhol-a-cast-koalicie-len-presvedcil-ze-jeho-volba-bola-chybou/", "https://dennikn.sk/2171287/za-generalneho-prokuratora-zvolili-marosa-zilinku-ktoreho-chcel-dat-kocner-zavrazdit/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/", "https://dennikn.sk/2630770/najvyssi-sud-zilinkovi-nechajte-hodnotenie-dokazov-na-sud-takto-sa-paragraf-363-nesmie-pouzivat/?ref=inc", "https://spravy.rtvs.sk/2022/06/paragraf-363-sa-zrejme-menit-nebude-v-koalicii-nie-je-temou/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/185410-zilinka-kritizuje-politikov-za-traumatizovanie-spolocnosti-paragrafom-363", "https://dennikn.sk/2671675/zilinka-je-pre-sas-sklamanim-sme-rodina-zablokovalo-zmenu-postavenia-prokuratury/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:20.146902+00:00"}
{"id": "vr17147", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17147", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...práve za Petra Kažimíra bolo zavedených niekoľko nových daní. Daň z dividend, poistný odvod, niekoľko daní bolo zvýšený.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír na post ministra financií nastúpil po voľbách v roku 2012, vo funkcii ostal aj po voľbách v roku 2016. V tomto období bolo skutočne zavedených niekoľko nových daní, iné dane sa zvýšili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jednou z prvých najväčších zmien bolo zrušenie rovnej dane z príjmu fyzických osôb platnosťou od 1. januára 2013. Podľa týchto zmien v prípade ak zamestnanec zarobí viac ako 3 311 eur mesačne, jeho príjem sa má zdaniť sadzbou 25 %. Sadzba dane pre nižšie príjmy zostala vo výške 19 %. O 4 percentuálne body sa zvýšila aj sadzba dane z príjmov právnických osôb, z 19 % na 23 % (v roku 2014 sa táto sadzba znížila na 22 %, od 1. januára 2017 klesla o ďalší percentuálny bod na 21 %).", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír na post ministra financií nastúpil po voľbách v roku 2012, vo funkcii ostal aj po voľbách v roku 2016. V tomto období bolo skutočne zavedených niekoľko nových daní, iné dane sa zvýšili. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jednou z prvých najväčších zmien bolo zrušenie rovnej dane z príjmu fyzických osôb platnosťou od 1. januára 2013. Podľa týchto zmien v prípade ak zamestnanec zarobí viac ako 3 311 eur mesačne, jeho príjem sa má zdaniť sadzbou 25 %. Sadzba dane pre nižšie príjmy zostala vo výške 19 %. O 4 percentuálne body sa zvýšila aj sadzba dane z príjmov právnických osôb, z 19 % na 23 % (v roku 2014 sa táto sadzba znížila na 22 %, od 1. januára 2017 klesla o ďalší percentuálny bod na 21 %)."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["zrušenie", "22", "21", "regulovaných", "predĺžená", "tabak", "dividend", "odvod", "nahradiť", "rozvoj"], "url": ["https://ekonomika.sme.sk/c/6626668/poslanci-smeru-schvalili-koniec-rovnej-dane-pozrite-si-hlavne-zmeny.html", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/1064/category/pripravovane-zmeny-v-legislative/article/danove-licencie.xhtml", "http://www.teraz.sk/ekonomika/dan-z-prijmov-pravnickych-osob-kles/229802-clanok.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-vyberie-viac-od-bank-i-regulovanych-firiem.html", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/398923-osobitny-odvod-pre-regulovane-firmy-sa-ma-zdvojnasobit/", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/436886-cigarety-drazeli-fajciarov-to-neodradza/", "https://www.etrend.sk/podnikanie/dan-z-dividend-bude-polovicna-ako-chcel-kazimir.html", "https://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/nezivotne-poistenie-zdrazenie-odvod.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1039669-dan-z-poistenia-nahradi-doterajsi-poistny-odvod", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/420531-novu-dan-za-rozvoj-vyrubila-cast-obci-naplno/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:50.663493+00:00"}
{"id": "43461", "numeric_id": 43461, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43461", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som povedal, akonáhle dostanem čo i len o trochu viac informácií z oficiálnych zdrojov, ktoré mi potvrdia, že je závažné podozrenie, že pani štátna (tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská, pozn.) mala sa správať nejakým spôsobom podozrivo, okamžite som bol pripravený vyvodiť personálnu zodpovednosť.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér Peter Pellegrini vo svojom vyhlásení z 27. augusta 2019 skutočne povedal , že ak dostane „relevantný náznak” o pochybení štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, bude konať. Deň predtým tiež povedal , že je potrebné preveriť, či Jankovská mala „toxickú alebo nezákonnú komunikáciu” Mariánom Kočnerom a dodal, že ak sa previnila, zaujme rázny postoj. Monika Jankovská z funkcie nakoniec odstúpila sama.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý. Premiér Peter Pellegrini vo svojom vyhlásení z 27. augusta 2019 skutočne povedal , že ak dostane „relevantný náznak” o pochybení štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, bude konať. Deň predtým tiež povedal , že je potrebné preveriť, či Jankovská mala „toxickú alebo nezákonnú komunikáciu” Mariánom Kočnerom a dodal, že ak sa previnila, zaujme rázny postoj. Monika Jankovská z funkcie nakoniec odstúpila sama."], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "povedal", "odstúpila"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/premier-v-pripade-m-jankovskej-musi/415128-clanok.html", "https://dennikn.sk/1565031/jankovska-ma-podla-pellegriniho-zvazit-odchod-do-boja-s-ficom-premier-nejde/", "https://www.ta3.com/clanok/1163524/tb-statnej-tajomnicky-m-jankovskej-o-jej-kauze-a-rozhodnuti-odstupit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:56.906847+00:00"}
{"id": "vr17213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17213", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...v Trebišove napríklad, kde je pomerne veľká rómska osada, sa nám podarilo z 827 trestných činov, ktoré boli v roku 2006, znížiť tu kriminalitu na 451. (...) ale keď si zoberieme Moldavu nad Bodvou, tak tu išlo iba z 321 trestných činov na 273 a to je pokles (...).", "statement_date": "2018-01-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Informatívnej správy o stave kriminality a páchania trestnej innosti na území mesta Trebišov za rok 2016 bolo za 12 mesiacov roku 2016 zaevidovaných 452 trestných čino, čo je o 48 menej ako v roku 2015.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Informatívnej správy o stave kriminality a páchania trestnej innosti na území mesta Trebišov za rok 2016 bolo za 12 mesiacov roku 2016 zaevidovaných 452 trestných čino, čo je o 48 menej ako v roku 2015."], "analysis_date": "2018-01-22", "analysis_sources": {"text": ["správy", ".pdf, s. 11"], "url": ["http://www.trebisov.sk/userimages/files/msz_materialy/2017/05/msz_2017_05_12.pdf", "http://suvada.sk/files/romske-zoskupenie-v-meste.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:49.967578+00:00"}
{"id": "vr35702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35702", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak dovolíte. 35 miliónov eur z týchto peňazí už bolo vyčerpaných. Urobili sa zemné práce a výrub stromov. Výrub stromov sa musí robiť v nejakom období, ktoré je na to dovolené.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Neoveriteľné", "analysis_paragraphs": ["Neoveriteľné"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:19.321479+00:00"}
{"id": "vr30257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30257", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Rast bol vyšší, ale za akú cenu? Za takú cenu, že bol absolútne neudržateľný, že v roku 2010, keď sme preberali vládu, sme mali najvyšší štrukturálny deficit po Írsku, z celej európskej 27-čky.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa správy Európskej Komisie z dňa 12.1.2011 malo Slovensko v roku 2010 4. najvyšší štrukturálny deficit (t. j. deficit očistený od vplyvu jednorazových opatrení a hospodárskeho cyklu), keď vyšší malo Írsko, Veľká Británia a Portugalsko. Ak by sme za rok odchodu vlády považovali rok 2009 (posledný celý rok hospodárenie vlády R.Fica) tak väčší štrukturálny deficit podľa MMF mali vo Veľkej Británii, Španielsku, Portugalsku, Írsku a Grécku. O definícii štrukturálneho deficitu si môžete prečítať tu , o zmysluplnosti tejto kategórie tu . Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy Európskej Komisie z dňa 12.1.2011 malo Slovensko v roku 2010 4. najvyšší štrukturálny deficit (t. j. deficit očistený od vplyvu jednorazových opatrení a hospodárskeho cyklu), keď vyšší malo Írsko, Veľká Británia a Portugalsko. Ak by sme za rok odchodu vlády považovali rok 2009 (posledný celý rok hospodárenie vlády R.Fica) tak väčší štrukturálny deficit podľa MMF mali vo Veľkej Británii, Španielsku, Portugalsku, Írsku a Grécku. O definícii štrukturálneho deficitu si môžete prečítať tu , o zmysluplnosti tejto kategórie tu . Dátum zverejnenia analýzy: 07.11.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["správy", "MMF", "tu", "tu"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/2_sk_annexe_part1.pdf", "http://www.econstats.com/weo/V031.htm", "http://lexicon.ft.com/Term?term=structural-deficit", "http://stumblingandmumbling.typepad.com/stumbling_and_mumbling/2010/06/what-structural-deficit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:10.164131+00:00"}
{"id": "vr34551", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34551", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...toto nie je návrh pána ministra kultúry, to je rozhodnutie, pretože pán minister ho oznámil s tým, že má absolútnu podporu koaličnej rady", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predseda SaS Richard Sulík na druhý deň vyjadril podporu Krajcerovej snahe zlúčiť verejnoprávne médiá.\n\n„Túto radikálnu zmenu je nutné urobiť okamžite, aby sa prestala prehlbovať strata STV a aj preto, aby rôzni ľudia, ktorí sú nasatí ako pijavice na rozpočet STV už nemohli ďalej cicať z tohto rozpočtu,“ povedal Sulík. Predseda SaS ďalej uviedol, že Koaličná rada koncepciu odsúhlasila s tým, že by sa zlúčenie malo uskutočniť čo najskôr.", "analysis_paragraphs": ["Predseda SaS Richard Sulík na druhý deň vyjadril podporu Krajcerovej snahe zlúčiť verejnoprávne médiá.", "„Túto radikálnu zmenu je nutné urobiť okamžite, aby sa prestala prehlbovať strata STV a aj preto, aby rôzni ľudia, ktorí sú nasatí ako pijavice na rozpočet STV už nemohli ďalej cicať z tohto rozpočtu,“ povedal Sulík. Predseda SaS ďalej uviedol, že Koaličná rada koncepciu odsúhlasila s tým, že by sa zlúčenie malo uskutočniť čo najskôr."], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5591558/sulik-podporuje-krajcerovu-snahu-zlucit-verejnopravne-media.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:34.697427+00:00"}
{"id": "vr34021", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34021", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Máme vyše 700 prokurátorov v SR.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V trestnej oblasti pôsobilo v roku 2012 presne 772 prokurátorov. Ak by sme započítali prokurátorov aj z ostatných oblastí, celkový počet prokurátorov v SR bez ohľadu na ich zameranie bol v roku 2012 na úrovni minimálne 913 prokurátorov . V oboch prípadoch ide o vyše 700 prokurátorov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V tabuľke uvádzame presné rozloženie prokurátorov podľa jednotlivých oblastí za rok 2012, nakoľko nám nie sú k dispozícii aktuálnejšie údaje:", "analysis_paragraphs": ["V trestnej oblasti pôsobilo v roku 2012 presne 772 prokurátorov. Ak by sme započítali prokurátorov aj z ostatných oblastí, celkový počet prokurátorov v SR bez ohľadu na ich zameranie bol v roku 2012 na úrovni minimálne 913 prokurátorov . V oboch prípadoch ide o vyše 700 prokurátorov, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V tabuľke uvádzame presné rozloženie prokurátorov podľa jednotlivých oblastí za rok 2012, nakoľko nám nie sú k dispozícii aktuálnejšie údaje:"], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["tabuľke"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/prvy-namestnik-generalneho-prokuratora-ladislav-tichy-k-dvom-rokom-od-nevymenovania-general-33af.html?gotext=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:50.710583+00:00"}
{"id": "vr36686", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36686", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To už v zákone dnes je, lebo ten rozdiel medzi majetkom a príjmami musí byť viac ako 14 miliónov korún. Čiže to už v zákone je", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku (.pdf) zo 4. marca 2010 sa okrem iného píše:\n\n§ 6\n\n(1) Finančná polícia podá prokurátorovi príslušnému podľa odseku 3 podnet na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy .\n\nV zákone č. 408/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy (.pdf) z 13. októbra 2010 sa okrem iného píše:\n\nSuma minimálnej mzdy na rok 2011 sa ustanovuje na\n\na) 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,\n\nb) 1,822 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.\n\nPri prepočte na koruny to vychádza na 14 321 913 korún.", "analysis_paragraphs": ["V zákone č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku (.pdf) zo 4. marca 2010 sa okrem iného píše:", "§ 6", "(1) Finančná polícia podá prokurátorovi príslušnému podľa odseku 3 podnet na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy .", "V zákone č. 408/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy (.pdf) z 13. októbra 2010 sa okrem iného píše:", "Suma minimálnej mzdy na rok 2011 sa ustanovuje na", "a) 317,00 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,", "b) 1,822 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.", "Pri prepočte na koruny to vychádza na 14 321 913 korún."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku", "č. 408/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209563&FileName=zz2010-00101-0209563&Rocnik=2010", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=209909&FileName=zz2010-00408-0209909&Rocnik=2010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:17.243738+00:00"}
{"id": "vr32420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32420", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "A vynecháva dva roky, ktoré tu bol niekto iný a ktorý nesie ako konkrétnu zodpovednosť (Radičovej vláda, pozn.).", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Výrok označujeme za nepravdivý, nakoľko Ján Richter sa snaží vyšším časovým údajom vylepšiť svoju argumentáciu.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Ivety Radičovej trvala od 9.7.2010 do 4.4. 2012. Jedná sa o jeden rok, osem mesiacov a 27 dní. Výrok označujeme za nepravdivý, nakoľko Ján Richter sa snaží vyšším časovým údajom vylepšiť svoju argumentáciu."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["trvala"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-09-07-2010-do-04042012/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:48.493567+00:00"}
{"id": "vr32698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32698", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Bol to Smer, ktorý do výberovej komisie (Súdnej rady, ktorá zvolila Š. Harabina za predsedu Najvyššieho súdu 22.júna 2009 pozn) ako jediná politická strana nominoval straníka, človeka, ktorý dnes za Smer sedí v parlamente.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zo zápisnice Súdnej rady z 22. júna 2009 vyplýva, že členmi Súdnej rady, ktorí sa zúčastnili predmetnej voľby boli nasledujúci sudcovia. Žiadny z nich nie je poslancom NR SR za Smer v tomto volebnom období.\n\nPrítomní:", "analysis_paragraphs": ["Zo zápisnice Súdnej rady z 22. júna 2009 vyplýva, že členmi Súdnej rady, ktorí sa zúčastnili predmetnej voľby boli nasledujúci sudcovia. Žiadny z nich nie je poslancom NR SR za Smer v tomto volebnom období.", "Prítomní:"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["zápisnice Súdnej rady", "poslancom NR SR"], "url": ["http://www.sudnarada.gov.sk/zapisnice-z-rokovani-za-rok-2009/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc&ListType=1&CisObdobia=6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:37.779745+00:00"}
{"id": "vr16595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16595", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "...my v tomto roku, aj budúci rok dávame zhruba 70 miliónov eur na investície (...)", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Drucker mal pravdepodobne na mysli investície v podobe kapitálových výdavkov ministerstva ako celok. Podľa posledného zverejneného rozpočtu na roky 2017 – 2019 sa uvedené výdavky MZ SR naozaj pohybujú okolo čiastky 70 mil. eur. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Minister Drucker mal pravdepodobne na mysli investície v podobe kapitálových výdavkov ministerstva ako celok. Podľa posledného zverejneného rozpočtu na roky 2017 – 2019 sa uvedené výdavky MZ SR naozaj pohybujú okolo čiastky 70 mil. eur. Výrok Tomáša Druckera preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", "slovníka pojmov", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3922", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11224&documentId=14959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:07.851684+00:00"}
{"id": "vr16657", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16657", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Vláda vytvorí podmienky na skvalitnenie prípravy obyvateľstva na obranu štátu vo výchovno-vzdelávacom procese a podporí zvyšovanie vlastenectva a branného povedomia občanov SR v duchu národných a vojenských tradícií.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Znovuzavedenie brannej výchovy do škôl ako nástroj výchovy k vlastenectvu videlo niekoľko ministrov nominovaných SNS. V máji 2017 sa v tomto duchu vyjadril minister obrany Peter Gajdoš . Myšlienku podporil aj vtedajší minister školstva (nominant SNS) Peter Plavčan : \" Hľadáme možnosti, ako znovu zaviesť samostatný vyučovací predmet branná výchova. Považujeme to za veľmi dôležité najmä v oblasti prevencie extrémizmu. V tomto smere spolupracujeme aj s ministerstvom obrany tak, aby sme našli najlepší model riešenia \". V súčasnosti sú brannej výchove venované cvičenia, prípadne kurzy.", "analysis_paragraphs": ["Znovuzavedenie brannej výchovy do škôl ako nástroj výchovy k vlastenectvu videlo niekoľko ministrov nominovaných SNS. V máji 2017 sa v tomto duchu vyjadril minister obrany Peter Gajdoš . Myšlienku podporil aj vtedajší minister školstva (nominant SNS) Peter Plavčan : \" Hľadáme možnosti, ako znovu zaviesť samostatný vyučovací predmet branná výchova. Považujeme to za veľmi dôležité najmä v oblasti prevencie extrémizmu. V tomto smere spolupracujeme aj s ministerstvom obrany tak, aby sme našli najlepší model riešenia \". V súčasnosti sú brannej výchove venované cvičenia, prípadne kurzy."], "analysis_date": "2017-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Peter Gajdoš", "Peter Plavčan", "brannej výchovy", "Aktuality.sk", "Štátneho pedagogického ústavu", "Pravda"], "url": ["https://aktualne.centrum.sk/slovensko/skolstvo/gajdos-chce-navrat-brannej-vychovy-deti-mali-ucit-ochranovat-vlast.html", "https://dennikn.sk/minuta/764826/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/429523-ministerstvo-skolstva-hlada-moznosti-ako-opat-zaviest-do-skol-brannu-vychovu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/521347/sns-chce-zaviest-brannu-vychovu-vlastenectvo-sa-naucit-neda-hovori-ucitel/", "https://www.ucn.sk/z-domova/v-spu-rokovali-zastupcovia-viacerych-rezortov-o-priprave-predmetu-branna-vychova", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/443373-branna-vychova-sa-mozno-vrati-do-skolskeho-rozvrhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:05.974335+00:00"}
{"id": "vr33214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33214", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "U nás 18 mesiacov nie je vymenovaný generálny prokurátor.", "statement_date": "2013-02-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Čentéš bol zvolený NR SR za generálneho prokurátora 17. 6. 2011. 17. februára 2012 teda ubehlo presne 20 mesiacov od jeho zvolenia. Keďže sa jedná o malý časový rozdiel a tento nijako nevylepšuje argumentačnú pozíciu Pavla Abrhana, považujeme jeho výrok za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jozef Čentéš bol zvolený NR SR za generálneho prokurátora 17. 6. 2011. 17. februára 2012 teda ubehlo presne 20 mesiacov od jeho zvolenia. Keďže sa jedná o malý časový rozdiel a tento nijako nevylepšuje argumentačnú pozíciu Pavla Abrhana, považujeme jeho výrok za pravdivý."], "analysis_date": "2013-02-19", "analysis_sources": {"text": ["zvolený"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170777-centesa-zvolili-za-prokuratora-prezident-avizuje-ze-ho-nevymenuje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:55.236592+00:00"}
{"id": "vr27307", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27307", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...no váš predseda vlády keď nastúpil na funkciu predsedu vlády, tak prvýkrát začal vôbec nejakých ľudí riadiť. Je to jednoducho tak. Nemal tiež žiadnu exekutívnu skúsenosť, ale vôbec žiadnu.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Oxfordského slovníka , je exekutíva v kontexte Frešovho výroku definovaná nasledovne: Denoting or relating to the part of a political administration with responsibility for putting into effect laws drawn up by the legislature. Exekutívna funkcie v tomto kontexte výkonná funkcia - napr. člen vlády, prezident, predseda vlády. Podľa Ficovho životopisu bol súčasný predseda vlády v minulosti: - predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice v rokoch 1994-1996, - predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky od roku 1995-2003, - predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálnu demokraciu v rokoch 2002-2006. Naďalej zastáva funkciu predsedu politickej strany SMER - sociálna demokracia od roku 1999. Tieto funkcie však neboli exekutívnymi funkciami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa Oxfordského slovníka , je exekutíva v kontexte Frešovho výroku definovaná nasledovne: Denoting or relating to the part of a political administration with responsibility for putting into effect laws drawn up by the legislature. Exekutívna funkcie v tomto kontexte výkonná funkcia - napr. člen vlády, prezident, predseda vlády. Podľa Ficovho životopisu bol súčasný predseda vlády v minulosti: - predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice v rokoch 1994-1996, - predseda Väzenskej komisie pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky od roku 1995-2003, - predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za SMER - sociálnu demokraciu v rokoch 2002-2006. Naďalej zastáva funkciu predsedu politickej strany SMER - sociálna demokracia od roku 1999. Tieto funkcie však neboli exekutívnymi funkciami. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 17.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["slovníka", "životopisu"], "url": ["http://www.oxforddictionaries.com/definition/english/executive?q=executive", "http://www.vlada.gov.sk/predseda-vlady-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:02.570867+00:00"}
{"id": "48674", "numeric_id": 48674, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48674", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "No v prvom rade sme premiantmi Európy aj vo výške deficitu pre budúci rok, to treba mať na pamäti.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "S deficitom 6,44% na rok 2023 patríme v Európe zatiaľ medzi krajiny s najvyšším plánovaným deficitom na HDP. Rozpočet s ešte vyšším deficitom má Bulharsko , ktoré je rovnako členom Európskej únie a jeho očakávaný rozpočet bude dosahovať deficit 6,6% . Mnoho krajín takisto ešte nemá sfinalizovaný a schválený rozpočet a teda je náročné povedať s určitosťou, či budeme mať po Bulharsku druhý najvyšší deficit, alebo sa poradie ešte zmení.\n\nAk myslel poslanec Viskupič geografickú Európu a nie len členské krajiny Európskej únie, tak fakticky má vyšší deficit aj Ukrajina (20%), ktorá sa nachádza vo vojne.\n\nVýrok hodnotíme vzhľadom na predbežne dostupné informácie ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["S deficitom 6,44% na rok 2023 patríme v Európe zatiaľ medzi krajiny s najvyšším plánovaným deficitom na HDP. Rozpočet s ešte vyšším deficitom má Bulharsko , ktoré je rovnako členom Európskej únie a jeho očakávaný rozpočet bude dosahovať deficit 6,6% . Mnoho krajín takisto ešte nemá sfinalizovaný a schválený rozpočet a teda je náročné povedať s určitosťou, či budeme mať po Bulharsku druhý najvyšší deficit, alebo sa poradie ešte zmení.", "Ak myslel poslanec Viskupič geografickú Európu a nie len členské krajiny Európskej únie, tak fakticky má vyšší deficit aj Ukrajina (20%), ktorá sa nachádza vo vojne.", "Výrok hodnotíme vzhľadom na predbežne dostupné informácie ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-11-03", "analysis_sources": {"text": ["deficitom 6,44%", "Bulharsko", "6,6%", "Ukrajina"], "url": ["https://index.sme.sk/c/23029613/deficit-rozpoctu-ma-buduci-rok-vzrast-na-takmer-sedem-percent-hdp.html", "https://www.reuters.com/article/bulgaria-economy-budget-idUSL1N31L1CM", "https://seenews.com/news/bulgarias-minfin-to-propose-budget-gap-of-66-in-2023-801956", "https://www.kmu.gov.ua/en/news/uriad-skhvalyv-proekt-derzhavnoho-biudzhetu-ukrainy-na-2023-rik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:55.888861+00:00"}
{"id": "vr32197", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32197", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Keď 100 tisíc ľudí podpíše petíciu o čomkoľvek aj o strieľaní drozdov, tak sa musí zísť Národná rada a prerokovať ju. Keď 100 tisíc učiteľov štrajkuje tak sa s nimi nestretol ani predseda vlády, ani minister školstva, dal im odkaz vo štvrtok cez tlačovku.", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v prípade ak petíciu podpíše aspoň 100 tisíc ľudí, NR SR musí takúto petíciu prerokovať. M. Beblavý taktiež správne uvádza, že minister D. Čaplovič sa so štrajkujúcimi učiteľmi nestretol a reagoval prostredníctvom tlačovej konferencie.\n\nPodľa zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je skutočne pravdou, že v prípade ak petíciu podpíše aspoň 100 tisíc ľudí, rokuje o nej plénum NR SR.\n\nZákona č. 350/1996 Z.z. , Devätnásta časť, §133, odsek 3:\n\n\" Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. \"\n\nPresný počet štrajkujúcich učiteľov zatiaľ nepoznáme. No odhady odborárov hovoria o 100 tisíc učiteľoch.\n\nSITA (14. septembra 2012):\n\n\"... My (školské odbory, pozn.) sme na základe tých percent odhadom urobili určitú prognózu a vyzerá to tak, že sa na štrajku zúčastnilo 96 až 100-tisíc ľudí. To je náš odhad,\" povedal v piatok agentúre SITA predseda školských odborárov Pavel Ondek... \"\n\nMinister školstva sa so školskými odbormi počas štrajku nestretol. Tak ako tvrdí poslanec NR SR, Miroslav Beblavý, usporiadal tlačovú konferenciu .\n\nPodľa TASR by sa mal Minister Čaplovič stretnúť so školskými odborármi v utorok 18. septembra 2012, po návrate so zahraničnej cesty.\n\nDemagog.sk nenašiel informáciu, že by sa predseda vlády SR, Róbert Fico, so štrajkujúcimi učiteľmi stretol.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v prípade ak petíciu podpíše aspoň 100 tisíc ľudí, NR SR musí takúto petíciu prerokovať. M. Beblavý taktiež správne uvádza, že minister D. Čaplovič sa so štrajkujúcimi učiteľmi nestretol a reagoval prostredníctvom tlačovej konferencie.", "Podľa zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je skutočne pravdou, že v prípade ak petíciu podpíše aspoň 100 tisíc ľudí, rokuje o nej plénum NR SR.", "Zákona č. 350/1996 Z.z. , Devätnásta časť, §133, odsek 3:", "\" Petíciu, ktorú podpísalo aspoň 100 000 občanov, prerokuje národná rada. \"", "Presný počet štrajkujúcich učiteľov zatiaľ nepoznáme. No odhady odborárov hovoria o 100 tisíc učiteľoch.", "SITA (14. septembra 2012):", "\"... My (školské odbory, pozn.) sme na základe tých percent odhadom urobili určitú prognózu a vyzerá to tak, že sa na štrajku zúčastnilo 96 až 100-tisíc ľudí. To je náš odhad,\" povedal v piatok agentúre SITA predseda školských odborárov Pavel Ondek... \"", "Minister školstva sa so školskými odbormi počas štrajku nestretol. Tak ako tvrdí poslanec NR SR, Miroslav Beblavý, usporiadal tlačovú konferenciu .", "Podľa TASR by sa mal Minister Čaplovič stretnúť so školskými odborármi v utorok 18. septembra 2012, po návrate so zahraničnej cesty.", "Demagog.sk nenašiel informáciu, že by sa predseda vlády SR, Róbert Fico, so štrajkujúcimi učiteľmi stretol."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["350/1996 Z.z.", "SITA", "tlačovú konferenciu", "TASR"], "url": ["http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~%2fMain%2fTArticles.ascx&LngID=0&zzsrlnkid=4694799&phContent=~%2fZzSR%2fShowRule.ascx&RuleId=13435&pa=13710#f_672418", "http://m.webnoviny.sk/slovensko/do-strajku-sa-zapojilo-100-tisic-ucit/542106-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1005834/tb-ministra-skolstva-na-temu-reakcia-na-vystrazny-strajk-ucitelov.html", "http://www.tasr.sk/199.axd?k=20120914TBB00117"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:28.006017+00:00"}
{"id": "vr14211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14211", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "Od roku 2006, to znamená od začiatku prvej vlády Smeru, sa zvýšili platy učiteľov v sumáre o takmer 60 alebo viac ako 60%.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerné platy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve sa od začiatku prvej vlády Roberta Fica zvýšili z pôvodných 601,35 eur v roku 2006 na súčasných približne 990 eur v roku 2016, kedy došlo k 4 % celoplošnému tarifnému zvýšeniu platov (.pdf) zamestnancov školstva na Slovensku. Po prepočítaní vykazuje rozdiel v priemernom plate medzi rokmi 2006 a 2016 približné navýšenie o 64,64 %. Po rok 2015 sa jedná o 58,31 %, dá sa tak hovoriť o približnom celkovom zvýšení o 60 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Priemerné platy pedagogických zamestnancov v regionálnom školstve sa od začiatku prvej vlády Roberta Fica zvýšili z pôvodných 601,35 eur v roku 2006 na súčasných približne 990 eur v roku 2016, kedy došlo k 4 % celoplošnému tarifnému zvýšeniu platov (.pdf) zamestnancov školstva na Slovensku. Po prepočítaní vykazuje rozdiel v priemernom plate medzi rokmi 2006 a 2016 približné navýšenie o 64,64 %. Po rok 2015 sa jedná o 58,31 %, dá sa tak hovoriť o približnom celkovom zvýšení o 60 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["zvýšeniu platov", "oficiálne údaje", "posledný"], "url": ["http://www.ozpsav.sk/files/prehlad%20zvysovania%20platov.pdf", "http://www.uips.sk/statistiky/casove-rady", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-zase-rast-odborari-za-to-bojuju-u-ministra-aj-u-vlady/slovensko/skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:52.003707+00:00"}
{"id": "46397", "numeric_id": 46397, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46397", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "zároveň tá istá firma (Eurolab Lambda. - pozn.) 1. 10. dodávala tieto antigénové testy za 5, 80, teraz ich ide dodávať za 3 90.", "statement_date": "2020-11-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Žiga porovnáva cenu s DPH s cenou bez DPH. Keďže takéto nekorektné porovnanie vytvára skresľujúci obraz a rozdieli medzi cenami, hodnotíme tvrdenie Petra Žigu ako zavádzajúce. Firma Eurolab Lambda už raz Správe štátnych hmotných rezerv antigénové testy dodávala. Podľa zmluvy z 1. októbra bola vtedy cena za kus 5,83 eura s DPH pri počte 500-tisíc kusov. 10 miliónov (ďalších) testov na celoplošné testovanie má štát stáť 3,95 eura za kus - no to je cena bez DPH. DPH tvorí 10 percent, konečná cena pri tomto počte tak bude 4,345 eur / kus.", "analysis_paragraphs": ["Peter Žiga porovnáva cenu s DPH s cenou bez DPH. Keďže takéto nekorektné porovnanie vytvára skresľujúci obraz a rozdieli medzi cenami, hodnotíme tvrdenie Petra Žigu ako zavádzajúce. Firma Eurolab Lambda už raz Správe štátnych hmotných rezerv antigénové testy dodávala. Podľa zmluvy z 1. októbra bola vtedy cena za kus 5,83 eura s DPH pri počte 500-tisíc kusov. 10 miliónov (ďalších) testov na celoplošné testovanie má štát stáť 3,95 eura za kus - no to je cena bez DPH. DPH tvorí 10 percent, konečná cena pri tomto počte tak bude 4,345 eur / kus."], "analysis_date": "2020-11-06", "analysis_sources": {"text": ["bola", "stáť"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/4998106/", "https://www.crz.gov.sk/zmluva/5021873/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:02.636028+00:00"}
{"id": "49799", "numeric_id": 49799, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49799", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Ten jeden toho bezdomovca dobil na smrť, ten druhý nezasiahol, obidvaja mali taktické rukavice. Takže ak sa tu bavíme o individuálnom zlyhaní, tak už sme tu pri minimálne dvaja, ktorí zlyhali, ten druhý kryl toho policajta dovtedy, dokedy to nezačala vyšetrovať inšpekcia ministerstva vnútra. (...) A ešte jednu vec, akonáhle vidíte, že došlo k zlyhaniu napr. aj v prípade toho druhého policajta, ktorý ešte stále pôsobí v policajnom zbore.", "statement_date": "2024-11-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvej polovici novembra bol medializovaný prípad policajta, ktorý na smrť dobil muža prichyteného pri kradnutí v obchode. Na celý incident sa mal prizerať druhý policajt, ktorý nezasiahol, konanie kolegu kryl a podľa neskorších informácii mal muža taktiež udrieť. Obaja príslušníci policajného zboru mali pri zákroku rukavice s výstužou. Ešte 18. novembra nebol policajt, ktorý sa celému incidentu prizeral, postavený mimo službu ani prepustený z policajného zboru, aj keď sa na tom podľa policajného prezidenta už pracuje. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa informácií vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby mal policajt počas služby 5. novembra 2024 spôsobiť osobe zaistenej pri trestnom čine viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa. Tlačový odbor ministerstva vnútra informoval, že muž deň po incidente po prevoze do nemocnice v Košiciach na následky zranení zomrel.\n\nPodľa informácií , ktoré poskytol minister vnútra a policajný prezident po zasadnutí brannobezpečnostného výboru sa prípad stal tak, že sa po privolaní polície k zlodejovi mal jeden z policajtov udierať muža päsťami, na ktorých mal navyše tzv. taktické rukavice.\n\nTie zabezpečujú ochranu kĺbov a prstov na dlani, pomáhajú absorbovať údery a otrasy. Keďže sú ale vystužené, predstavujú pre toho, kto dostane úder, väčšie nebezpečenstvo. V dôsledku úderov utrpel muž opuch mozgu ťažkého stupňa.\n\nZatiaľčo jeden z policajtov udieral muža, jeho mladší kolega sa podľa medializovaných informácii celej situácii prizeral, následne svojho kolegu až do prevalenia incidentu kryl, keď túto brutalitu nenahlásil.\n\nNeskôr (25. novembra 2024) bola medializovaná informácia, že aj mladší z dvojice policajtov udrel 48-ročného Ľubomíra, pričom aj on mal na rukách mal vystužené rukavice. Mladší policajt tvrdí, že dal mužovi facku za to, že muž bez domova ho predtým opľul.\n\nObaja policajti navyše v záznamoch klamali , keď uviedli, že neboli použité donucovacie prostriedky.\n\nMladšieho policajta, ktorý nezasiahol proti kolegovi, ktorý na smrť dobil 48-ročného Ľubomíra, však podľa informácii z 15. novembra stále nepostavili mimo služby, no podľa policajného prezidenta Soláka sa na tom pracuje. Na tlačovej konferencii po výbore Solák n oznámil , že bude prepustený.\n\nDeň po odvysielaní relácie vyhlásil policajný prezident, že v prípade policajta, ktorý bol v pozícii svedka, beží proces postavenia mimo výkonu služby a zároveň proces prepustenia zo služobného pomeru. Zároveň dodal, že policajt už neslúži.\n\nObaja policajti boli po šiestich dňoch zadržaní Úradom inšpekčnej služby, po tom čo z výsledkov pitvy vyplynulo, že o úmrtí muža klamali.\n\nMedzičasom sa podľa opozičného poslanca Františka Majerského teraz už obvinený policajt. snažil počas pracovného voľna získať zábery z bezpečnostných kamier zo sanitárnej miestnosti SBS v supermarkete, kde sa celý prípad odohral, ako aj ovplyvňovať svedkov.\n\nPolicajt Marek A. bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu zabitia, za čo mu po preukázaní viny hrozí 12 až 15 rokov väzenia. Druhý policajt je stíhaný na slobode a s vyšetrovateľom spolupracuje .\n\nNeskôr po relácii a odznení výroku 21. novembra boli medializované nové informácie. V prípade obvinili aj druhého policajta, ktorý nenahlásil, že jeho starší kolega dobil zadržaného muža na smrť. Policajta obvinili zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.", "analysis_paragraphs": ["V prvej polovici novembra bol medializovaný prípad policajta, ktorý na smrť dobil muža prichyteného pri kradnutí v obchode. Na celý incident sa mal prizerať druhý policajt, ktorý nezasiahol, konanie kolegu kryl a podľa neskorších informácii mal muža taktiež udrieť. Obaja príslušníci policajného zboru mali pri zákroku rukavice s výstužou. Ešte 18. novembra nebol policajt, ktorý sa celému incidentu prizeral, postavený mimo službu ani prepustený z policajného zboru, aj keď sa na tom podľa policajného prezidenta už pracuje. Výrok Juraja Krúpu preto hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa informácií vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby mal policajt počas služby 5. novembra 2024 spôsobiť osobe zaistenej pri trestnom čine viacpočetné zranenia hlavy, tváre a ďalších častí tela s následným opuchom mozgu ťažkého stupňa. Tlačový odbor ministerstva vnútra informoval, že muž deň po incidente po prevoze do nemocnice v Košiciach na následky zranení zomrel.", "Podľa informácií , ktoré poskytol minister vnútra a policajný prezident po zasadnutí brannobezpečnostného výboru sa prípad stal tak, že sa po privolaní polície k zlodejovi mal jeden z policajtov udierať muža päsťami, na ktorých mal navyše tzv. taktické rukavice.", "Tie zabezpečujú ochranu kĺbov a prstov na dlani, pomáhajú absorbovať údery a otrasy. Keďže sú ale vystužené, predstavujú pre toho, kto dostane úder, väčšie nebezpečenstvo. V dôsledku úderov utrpel muž opuch mozgu ťažkého stupňa.", "Zatiaľčo jeden z policajtov udieral muža, jeho mladší kolega sa podľa medializovaných informácii celej situácii prizeral, následne svojho kolegu až do prevalenia incidentu kryl, keď túto brutalitu nenahlásil.", "Neskôr (25. novembra 2024) bola medializovaná informácia, že aj mladší z dvojice policajtov udrel 48-ročného Ľubomíra, pričom aj on mal na rukách mal vystužené rukavice. Mladší policajt tvrdí, že dal mužovi facku za to, že muž bez domova ho predtým opľul.", "Obaja policajti navyše v záznamoch klamali , keď uviedli, že neboli použité donucovacie prostriedky.", "Mladšieho policajta, ktorý nezasiahol proti kolegovi, ktorý na smrť dobil 48-ročného Ľubomíra, však podľa informácii z 15. novembra stále nepostavili mimo služby, no podľa policajného prezidenta Soláka sa na tom pracuje. Na tlačovej konferencii po výbore Solák n oznámil , že bude prepustený.", "Deň po odvysielaní relácie vyhlásil policajný prezident, že v prípade policajta, ktorý bol v pozícii svedka, beží proces postavenia mimo výkonu služby a zároveň proces prepustenia zo služobného pomeru. Zároveň dodal, že policajt už neslúži.", "Obaja policajti boli po šiestich dňoch zadržaní Úradom inšpekčnej služby, po tom čo z výsledkov pitvy vyplynulo, že o úmrtí muža klamali.", "Medzičasom sa podľa opozičného poslanca Františka Majerského teraz už obvinený policajt. snažil počas pracovného voľna získať zábery z bezpečnostných kamier zo sanitárnej miestnosti SBS v supermarkete, kde sa celý prípad odohral, ako aj ovplyvňovať svedkov.", "Policajt Marek A. bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu zabitia, za čo mu po preukázaní viny hrozí 12 až 15 rokov väzenia. Druhý policajt je stíhaný na slobode a s vyšetrovateľom spolupracuje .", "Neskôr po relácii a odznení výroku 21. novembra boli medializované nové informácie. V prípade obvinili aj druhého policajta, ktorý nenahlásil, že jeho starší kolega dobil zadržaného muža na smrť. Policajta obvinili zo zneužívania právomoci verejného činiteľa."], "analysis_date": "2024-12-02", "analysis_sources": {"text": ["spôsobiť", "informácií", "stal", "zabezpečujú", "medializovaná", "klamali", "oznámil", "vyhlásil", "zadržaní", "podľa", "spolupracuje", "obvinili"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/EGTVbZz/policajt-dobil-muza-ktory-kradol-v-obchode-ten-na-nasledky-zraneni-zomrel/", "https://www.ta3.com/clanok/967087/zaver-vyboru-policajt-dobil-muza-vystuzenymi-rukavicami-jeho-kolegu-prepustia-ich-klamstva-vyvratila-kamera", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/23410592/policajta-obvineneho-zo-zabitia-bezdomovca-vzal-sud-do-koluznej-vazby.html", "https://dennikn.sk/4305833/policajti-si-nasadili-takticke-rukavice-potom-zomrel-clovek-klamali-aby-pripad-utajili-uz-teraz-vidno-viacere-zlyhania/", "https://dennikn.sk/minuta/tema/21062/policajne-nasilie-v-kosiciach", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/730642-k-policajnej-brutalite-v-kosiciach-zasada-parlamentny-vybor-je-neverejny/", "https://www.ta3.com/clanok/967087/zaver-vyboru-policajt-dobil-muza-vystuzenymi-rukavicami-jeho-kolegu-prepustia-ich-klamstva-vyvratila-kamera", "https://www.aktuality.sk/clanok/vhFCKLK/policajny-prezident-solak-u-oboch-policajtov-z-incidentu-v-kosiciach-bezi-proces-prepustenia-zo-sluzobneho-pomeru/", "https://hnonline.sk/slovensko/96178977-kosicki-kuklaci-zadrzali-dvoch-policajtov-urad-inspekcnej-sluzby-ich-obvinil-zo-zabitia-zaistenej-osoby", "https://www.ta3.com/clanok/967087/zaver-vyboru-policajt-dobil-muza-vystuzenymi-rukavicami-jeho-kolegu-prepustia-ich-klamstva-vyvratila-kamera", "https://www.noviny.sk/slovensko/990489-policajt-obvineny-z-brutalneho-utoku-na-muza-sudca-rozhoduje-o-jeho-vazbe", "https://dennikn.sk/minuta/4319363/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:01.378900+00:00"}
{"id": "vr15384", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15384", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezamestnanosť je na úrovni okolo 9,4 %...", "statement_date": "2016-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa mesačných štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júli 2016 úroveň 9,44 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky eviduje štvrťročné štatistiky nezamestnanosti, v druhom polroku dosiahla nezamestnanosť 9,6 %. Výrok považujeme za pravdivý.\n\nMinisterstvo uvádza mieru evidovanej nezamestnanosti , ktorá je získaná metodikou zavedenou v roku 2013. Najvyššia miera nezamestnanosti, vo výške 25,36 %, je v okrese Rimavskej Soboty. Z krajov má najvyššiu nezamestnanosť Prešovský kraj s hodnotou 14,46 %. Pre porovnanie, v Bratislavskom kraji je nezamestnanosť na úrovni 5,04 %, v Trnavskom kraji na úrovni 5,40 %.", "analysis_paragraphs": ["Podľa mesačných štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na Slovensku dosiahla v júli 2016 úroveň 9,44 %. Štatistický úrad Slovenskej republiky eviduje štvrťročné štatistiky nezamestnanosti, v druhom polroku dosiahla nezamestnanosť 9,6 %. Výrok považujeme za pravdivý.", "Ministerstvo uvádza mieru evidovanej nezamestnanosti , ktorá je získaná metodikou zavedenou v roku 2013. Najvyššia miera nezamestnanosti, vo výške 25,36 %, je v okrese Rimavskej Soboty. Z krajov má najvyššiu nezamestnanosť Prešovský kraj s hodnotou 14,46 %. Pre porovnanie, v Bratislavskom kraji je nezamestnanosť na úrovni 5,04 %, v Trnavskom kraji na úrovni 5,40 %."], "analysis_date": "2016-09-18", "analysis_sources": {"text": ["štatistík", "Štatistický úrad Slovenskej republiky", "evidovanej nezamestnanosti"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i1B9591A65AE64F7F874CD613E9F31C42%22)&ui.name=Nezamestnanos%c5%a5%20pod%c4%bea%20V%c3%bdberov%c3%a9ho%20zis%c5%a5ovania%20pracovn%c3%bdch%20s%c3%adl%20%5bpr0101qs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/402633-nezamestnanost-klesla-na-9-44-percenta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:27.419601+00:00"}
{"id": "vr25527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25527", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kaník viackrát povedal, že očakáva férovú kampaň. Povedal to aj na rokovaní miestneho zastupiteľstva, a povedal, že preto urobí naozaj všetko.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie Ľudovíta Kaníka, ani zápisy z rokovania miestneho zastupiteľstva, kde by hovoril o tom, že očakáva férovú kampaň. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko nevieme potvrdiť, či skutočne Kaník niečo takéto nepovedal. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť žiadne vyjadrenie Ľudovíta Kaníka, ani zápisy z rokovania miestneho zastupiteľstva, kde by hovoril o tom, že očakáva férovú kampaň. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko nevieme potvrdiť, či skutočne Kaník niečo takéto nepovedal. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:36.256823+00:00"}
{"id": "vr15009", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15009", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Ale veľmi dobre vieme, že zmluva s Tureckom by znamenala, že v podstate z nelegálnych imigrantov sa stanú legálni...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "20. marca 2016 vstúpila do platnosti zmluva medzi EU a Tureckom, ako uviedlo napríklad BBC. Kotleba odkazuje na časť dohody, ktorá tvrdí, že za každého vráteného nelegálneho sýrskeho utečenca z gréckych ostrovov do Turecka EU prijme jedného sýrskeho utečenca späť na základe tejto zmluvy.Takisto sa bude postupovať aj v prípade žiadateľov o azyl, ktorých prípady sa budú v Turecku prejednávať osobitne, uvádza vo svojom súhrne Európska komisia. Nejedná sa tak o zmenu statusu \"nelegálnych imigrantov\", ale o bezpečnejší a kontrolovateľný systém posudzovania žiadateľov o azyl, kedy osoby vstupujúce do EÚ bez povolenia budú nahradené inými žiadateľmi o azyl, ktorí vstúpia do EÚ na základe výberu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["20. marca 2016 vstúpila do platnosti zmluva medzi EU a Tureckom, ako uviedlo napríklad BBC. Kotleba odkazuje na časť dohody, ktorá tvrdí, že za každého vráteného nelegálneho sýrskeho utečenca z gréckych ostrovov do Turecka EU prijme jedného sýrskeho utečenca späť na základe tejto zmluvy.Takisto sa bude postupovať aj v prípade žiadateľov o azyl, ktorých prípady sa budú v Turecku prejednávať osobitne, uvádza vo svojom súhrne Európska komisia. Nejedná sa tak o zmenu statusu \"nelegálnych imigrantov\", ale o bezpečnejší a kontrolovateľný systém posudzovania žiadateľov o azyl, kedy osoby vstupujúce do EÚ bez povolenia budú nahradené inými žiadateľmi o azyl, ktorí vstúpia do EÚ na základe výberu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["BBC.", "uvádza", "uvádza", "dohodli"], "url": ["http://www.bbc.com/news/world-europe-35854413", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-963_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-963_en.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-963_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:43.314578+00:00"}
{"id": "vr27544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27544", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "A preto sa väčšina parlamentu dohodla, že podporí alternatívnu rezolúciu, ktorú pripravila Európska ľudová strana a podporila ju politická skupina EFD. Kde cituje konferenciu z Pekingu, čiže priznáva sa k záverom Pekinskej konferencie, hovorí o rešpektovaní sexuálneho a reprodukčného zdravia žien alebo ochrany, ale hovorí, že táto politika je politikou, ktorú majú robiť členské štáty. A to bola veľmi krátka päť bodová alternatívna rezolúcia, kde zahlasovala väčšina. (hovorí, že to bola alternatíva k neprijatiu Správy Estrela, pozn.)", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Záborská správne uvádza všetky údaje, istý nesúlad sme zistili len v súvislosti s tvrdením, že to bola \"pať bodová alternatívna rezolúcia\". Z pohľadu celkového kontextu výroku, je však táto otázka najmenej podstatná, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe hlasovania v EP z 10. decembra 2013 o Správe o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a súvisiacich právach došlo k prijatiu alternatívneho návrhu uznesenia. Tento alternatívny návrh bol predložený dvoma parlamentnými skupinami , a to Európskymi ľudovcami (EPP) a Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR). Hlasovania sa zúčastnila väčšina poslancov (celkový počet je 765 ) pričom 334 z nich hlasovalo za prijatie návrhu a 327 z nich proti prijatiu návrhu. Podľa tlačovej správy EP z plenárneho zasadnutia sa 35 poslancov zdržalo hlasovania. Politická skupina Európskej slobody a demokracie (EDF) podala iný rozsiahlejší alternatívny návrh, ktorý však nebol schválený. Možno tiež potvrdiť, že prijatý návrh berie do úvahy výsledky prijaté na konferencii v Pekingu v roku 1995. V návrhu sa píše: \"Európsky parlament so zreteľom a na akčný program prijatý na svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala v roku 1995 v Pekingu\" Pôvodné znenie alternatívneho návrhu malo päť bodov, avšak v konečnej prijatej podobe, pribudli ešte ďalšie dva body. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Anna Záborská správne uvádza všetky údaje, istý nesúlad sme zistili len v súvislosti s tvrdením, že to bola \"pať bodová alternatívna rezolúcia\". Z pohľadu celkového kontextu výroku, je však táto otázka najmenej podstatná, a preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Na základe hlasovania v EP z 10. decembra 2013 o Správe o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a súvisiacich právach došlo k prijatiu alternatívneho návrhu uznesenia. Tento alternatívny návrh bol predložený dvoma parlamentnými skupinami , a to Európskymi ľudovcami (EPP) a Európskymi konzervatívcami a reformistami (ECR). Hlasovania sa zúčastnila väčšina poslancov (celkový počet je 765 ) pričom 334 z nich hlasovalo za prijatie návrhu a 327 z nich proti prijatiu návrhu. Podľa tlačovej správy EP z plenárneho zasadnutia sa 35 poslancov zdržalo hlasovania. Politická skupina Európskej slobody a demokracie (EDF) podala iný rozsiahlejší alternatívny návrh, ktorý však nebol schválený. Možno tiež potvrdiť, že prijatý návrh berie do úvahy výsledky prijaté na konferencii v Pekingu v roku 1995. V návrhu sa píše: \"Európsky parlament so zreteľom a na akčný program prijatý na svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala v roku 1995 v Pekingu\" Pôvodné znenie alternatívneho návrhu malo päť bodov, avšak v konečnej prijatej podobe, pribudli ešte ďalšie dva body. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["10. decembra 2013", "alternatívny návrh", "parlamentnými skupinami", "765", "Európskej slobody a demokracie", "konferencii v Pekingu", "návrhu", "Pôvodné znenie", "konečnej"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=PV&reference=20131210&secondRef=ITEM-009-04&language=SK&ring=A7-2013-0426", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=PV&reference=20131210&secondRef=ITEM-009-04&language=SK", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131206IPR30024/html/Sexu%C3%A1lne-a-reproduk%C4%8Dn%C3%A9-zdravie-a-pr%C3%A1va-patria-do-kompetencie-%C4%8Dlensk%C3%BDch-%C5%A1t%C3%A1tov", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/full-list.html?filter=all&leg=", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+AMD+A7-2013-0426+001-001+DOC+PDF+V0//SK", "http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2013-0548&language=SK&ring=A7-2013-0426", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+AMD+A7-2013-0426+002-002+DOC+PDF+V0//SK", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2013-0548&language=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:57.927376+00:00"}
{"id": "vr31165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31165", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Som poveril vedením finančnej správy pani Machovú. Nie preto, že je to nominantka SDKÚ-DS, ale preto, že to je človek, ktorý 4 roky šéfoval Daňovej správe v rokoch 2002-2006, teraz bola takmer 2 roky šéfkou Colnej správy. My sme do Finančnej správy dnes zlúčili vedenie Daňovej a Colnej správy.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mária Machová sa dostala do povedomia verejnosti v roku 1998 ako ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V tejto funkcii pôsobila do roku 2002. V rokoch 2002 až 2006 bola generálnou riaditeľkou Daňového riaditeľstva SR. \"Podieľala sa na príprave a realizácii daňovej reformy , príprave projektu reformy daňovej správy. Pod jej vedením sa v daňovej správe začal uplatňovať model riadenia na základe výkonov,\" píše sa v jej životopise, ktorý ČTK poskytlo Colné riaditeľstvo. V r. 2010 sa stala generálnou riaditeľkou Colného riaditeľstva až do februára 2012, kedy ju Ivan Mikloš určil za poverenú prezidentku finančnej správy , po odvolaní Igora Krnáča za nezvládnutie náročných úloh spojených s vedením Finančnej správy SR.", "analysis_paragraphs": ["Mária Machová sa dostala do povedomia verejnosti v roku 1998 ako ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V tejto funkcii pôsobila do roku 2002. V rokoch 2002 až 2006 bola generálnou riaditeľkou Daňového riaditeľstva SR. \"Podieľala sa na príprave a realizácii daňovej reformy , príprave projektu reformy daňovej správy. Pod jej vedením sa v daňovej správe začal uplatňovať model riadenia na základe výkonov,\" píše sa v jej životopise, ktorý ČTK poskytlo Colné riaditeľstvo. V r. 2010 sa stala generálnou riaditeľkou Colného riaditeľstva až do februára 2012, kedy ju Ivan Mikloš určil za poverenú prezidentku finančnej správy , po odvolaní Igora Krnáča za nezvládnutie náročných úloh spojených s vedením Finančnej správy SR."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Mária Machová", "daňovej reformy", "Colného riaditeľstva", "poverenú prezidentku finančnej správy"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/novou-sefkou-colneho-riaditelstva-je-maria-machova/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://www.sme.sk/c/5508748/byvala-ministerka-privatizacie-machova-sefuje-colnikom.html", "http://www.sme.sk/c/5508748/byvala-ministerka-privatizacie-machova-sefuje-colnikom.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy-igora-krnaca.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:55.485596+00:00"}
{"id": "vr17092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17092", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď SaS-ka sa dostala prvýkrát do vlády, tak po 1,5 roku jej vystavili voliči taký účet, že takmer vypadla z parlamentu, pamätáte si, z 12% išli na 5%.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu strana SaS dosiahla vo voľbách v roku 2010 12,14%, no v predčasných voľbách v roku 2012 už len 5,88%. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu strana SaS dosiahla vo voľbách v roku 2010 12,14%, no v predčasných voľbách v roku 2012 už len 5,88%. Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2012"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:20.540357+00:00"}
{"id": "vr34951", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34951", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Tak sme napríklad do okrskových volebných komisií postavili šesťtisíc ľudí, ktorí budú dohliadať na správny priebeh referenda.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Počet nominantov SaS do okrskových volebných komisií nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Počet nominantov SaS do okrskových volebných komisií nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:28.992794+00:00"}
{"id": "vr28973", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28973", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...minulom roku došlo k zásadným ústavným zmenám v oblasti rodinného práva alebo ochrany manželstva a čo s tým súvisí a takisto justície", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ hovorí o zmenách, ku ktorým došlo v minulom roku v Ústave Slovenskej republiky. NR SR sa dňa 4. júna 2014 uzniesla na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Zmeny ovplyvňujú najmä oblasť rodinného práva a justície. Novela Ústavy nadobudla účinnosť dňa 1. septembra 2014. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon v oblasti rodinného práva v piatom oddiele II. hlavy upravuje základné ľudské práva vyplývajúce z ochrany rodiny manželstva a tehotenstva. Novela je doplnená o novú definíciu manželského zväzku „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“ , čím sa vyjadruje možnosť uzatvorenia manželstva len medzi opačným pohlavím. Je taktiež doplnená o povinnosť Slovenskej republiky všestranne chrániť manželstvo a napomáhať jeho dobru. Novela ústavného zákona vo veľkej miere zasahuje do otázok týkajúcich sa výkonu súdnictva na Slovensku. Sudcovia všeobecných súdov a sudcovia Ústavného súdu SR budú po novom pozbavení sudcovskej imunity vzhľadom na to, že na ich trestné stíhanie už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu SR. Sudca bude oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania, o ktorej bude rozhodovať generálny prokurátor. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ hovorí o zmenách, ku ktorým došlo v minulom roku v Ústave Slovenskej republiky. NR SR sa dňa 4. júna 2014 uzniesla na ústavnom zákone, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Zmeny ovplyvňujú najmä oblasť rodinného práva a justície. Novela Ústavy nadobudla účinnosť dňa 1. septembra 2014. Výrok na základe týchto skutočností hodnotíme ako pravdivý. Ústavný zákon v oblasti rodinného práva v piatom oddiele II. hlavy upravuje základné ľudské práva vyplývajúce z ochrany rodiny manželstva a tehotenstva. Novela je doplnená o novú definíciu manželského zväzku „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“ , čím sa vyjadruje možnosť uzatvorenia manželstva len medzi opačným pohlavím. Je taktiež doplnená o povinnosť Slovenskej republiky všestranne chrániť manželstvo a napomáhať jeho dobru. Novela ústavného zákona vo veľkej miere zasahuje do otázok týkajúcich sa výkonu súdnictva na Slovensku. Sudcovia všeobecných súdov a sudcovia Ústavného súdu SR budú po novom pozbavení sudcovskej imunity vzhľadom na to, že na ich trestné stíhanie už nebude potrebný súhlas Ústavného súdu SR. Sudca bude oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania, o ktorej bude rozhodovať generálny prokurátor. Dátum zverejnenia analýzy: 12.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný zákon"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D400966&ei=ewm0VO2dFI7iO9fXgKAL&usg=AFQjCNEQzZzws57v14UlfvtaXcu98QeQaw&sig2=BVzVaCZCD1umZh16fj3Scw&bvm=bv.83339334,d.ZWU&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:55.180631+00:00"}
{"id": "vr15118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15118", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "To sme navrhovali už v roku 2003 na Ministerstve spravodlivosti. Áno, neprešlo to (novela o prekonaní monokratického modelu prokuratúry, pozn.)", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME v roku 2003 Daniel Lipšic pripravoval novelu zákona o prokurátoroch. Znenie novely, ktorá nebola nikdy predložená vláde, a tým pádom ani prerokovaná v NRSR, obsahuje aj prvky obmedzenia monokracie alebo kontroly činnosti prokuratúry len zo strany prokuratúry, a možno ju dohľadať na portáli justice.sk . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy (.rtf) k novele bolo jej cieľom \" prehodnotenie pozície a miery štandardnosti postavenia prokuratúry (...) dôvodom pre úvahy o stupni naliehavosti zmien v činnosti prokuratúry je nadmerná miera uplatňovania princípu monokracie \" systém kontroly spočíval v troch oblastiach: \" Presadzovanie trestnej politiky štátu sa navrhuje realizovať najmä týmito opatreniami: a)všeobecné pokyny (stanoviská), ktoré by vydávalo Ministerstvo spravodlivosti SR po vyjadrení generálneho prokurátora v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov; b)žiadosťou vlády a v naliehavom prípade ministra spravodlivosti (ktorého žiadosť musí byť vládou dodatočne potvrdená) o uskutočnenie konania vo verejnom záujme, ak sa domnievajú, že vo verejnom záujme je potrebné vykonať určité opatrenie; táto žiadosť adresovaná generálnemu prokurátorovi bude mať pritom fakultatívny charakter (t.j. generálny prokurátor jej nebude musieť vyhovieť), bude musieť byť v písomnej forme s uvedením dôvodov, v čom vidí vláda nevyhnutnosť konania vo verejnom záujme; c)možnosť iniciovať disciplinárne konanie rozšíriť i na autority mimo prostredia prokuratúry a upraviť aj ďalšie otázky ohľadom disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov – rovnako ako v októbri 2003 schválenom návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to ako výraz vôle po eliminácii tzv. falošnej profesnej solidarity a po zvýšení stupňa dôvery verejnosti v prokurátorský stav prostredníctvom jeho stransparentnenia .\" Táto novela sa však nedostala na prerokovanie vládou. Na portály Rokovania , sú z obdobia roka 2003 iba dva návrhy a to: Návrh počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a ich funkčné zaradenie a Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z.z. , oba predložené generálnym prokurátorom. Ministerstvo spravodlivosti pod Lipšicom taktiež predkladalo vláde návrhy na zmeny v zákone o prokuratúre v roku 2005, jednalo sa však len o upravenie platových pomerov. Podľa článku Hospodárskych novín v tomto roku Lipšic presadzoval aj zvýšenie kontroly zo strany výkonnej moci prostredníctvom možnosti odvolania prokurátorov, ani tento návrh však nebol predložený na rokovanie vláde. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME v roku 2003 Daniel Lipšic pripravoval novelu zákona o prokurátoroch. Znenie novely, ktorá nebola nikdy predložená vláde, a tým pádom ani prerokovaná v NRSR, obsahuje aj prvky obmedzenia monokracie alebo kontroly činnosti prokuratúry len zo strany prokuratúry, a možno ju dohľadať na portáli justice.sk . Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy (.rtf) k novele bolo jej cieľom \" prehodnotenie pozície a miery štandardnosti postavenia prokuratúry (...) dôvodom pre úvahy o stupni naliehavosti zmien v činnosti prokuratúry je nadmerná miera uplatňovania princípu monokracie \" systém kontroly spočíval v troch oblastiach: \" Presadzovanie trestnej politiky štátu sa navrhuje realizovať najmä týmito opatreniami: a)všeobecné pokyny (stanoviská), ktoré by vydávalo Ministerstvo spravodlivosti SR po vyjadrení generálneho prokurátora v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov; b)žiadosťou vlády a v naliehavom prípade ministra spravodlivosti (ktorého žiadosť musí byť vládou dodatočne potvrdená) o uskutočnenie konania vo verejnom záujme, ak sa domnievajú, že vo verejnom záujme je potrebné vykonať určité opatrenie; táto žiadosť adresovaná generálnemu prokurátorovi bude mať pritom fakultatívny charakter (t.j. generálny prokurátor jej nebude musieť vyhovieť), bude musieť byť v písomnej forme s uvedením dôvodov, v čom vidí vláda nevyhnutnosť konania vo verejnom záujme; c)možnosť iniciovať disciplinárne konanie rozšíriť i na autority mimo prostredia prokuratúry a upraviť aj ďalšie otázky ohľadom disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov – rovnako ako v októbri 2003 schválenom návrhu novely zákona o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to ako výraz vôle po eliminácii tzv. falošnej profesnej solidarity a po zvýšení stupňa dôvery verejnosti v prokurátorský stav prostredníctvom jeho stransparentnenia .\" Táto novela sa však nedostala na prerokovanie vládou. Na portály Rokovania , sú z obdobia roka 2003 iba dva návrhy a to: Návrh počtu osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry a ich funkčné zaradenie a Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 669/2002 Z.z. , oba predložené generálnym prokurátorom. Ministerstvo spravodlivosti pod Lipšicom taktiež predkladalo vláde návrhy na zmeny v zákone o prokuratúre v roku 2005, jednalo sa však len o upravenie platových pomerov. Podľa článku Hospodárskych novín v tomto roku Lipšic presadzoval aj zvýšenie kontroly zo strany výkonnej moci prostredníctvom možnosti odvolania prokurátorov, ani tento návrh však nebol predložený na rokovanie vláde. Dátum zverejnenia analýzy: 17.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["SME", "justice.sk", "dôvodovej správy", "Rokovania", "predložené", "upravenie", "článku"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1180910/prokuratura-tvrdi-ze-lipsic-ju-chce-ovladnut.html", "http://wwwold.justice.sk/kop/pk/2003/pk124-.htm", "http://wwwold.justice.sk/kop/pk/2003/pk124-04.rtf", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=5772", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=1547", "http://dennik.hnonline.sk/slovensko/106077-lipsic-chce-trestat-prokuratorov-narazil-na-odpor"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:27.936226+00:00"}
{"id": "vr25596", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25596", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Počet tých kontrol (v obchodných reťazcoch, pozn.) sa postupne od roku 2004, kde pôvodne bolo niekde na úrovni okolo 5 000 kontrol sme išli cez 30, lebo keď pán minister nastúpil, tak sme boli niekde medzi 30-40.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na základe správy Národného programu kvality SR na rok 2004-2008 sme zistili, že orgány štátnej veterinárnej a potravinárskej správy vykonali v roku 2004 celkovo 34 863 kontrol. Ide o kontroly celkom, bez špecifikácie na obchodné reťazce. V čase odchodu Zsolta Simona z pozície ministra pôdoshospodárstva v roku 2006 bolo vykonaných 43 106 kontrol. V roku 2012, teda v roku nástupu Jahnátka bolo celkovo vykonaných 42 440 kontrol v 20 156 kontrolovaných potravinárskych prevádzkach. Opäť ide o kontroly celkom, bez špecifikácie na obchodné reťazce. Vo výročných spravách ÚVZ nie je počet kontrol uvedený. Z uvedených správ nevieme zistiť koľko kontrol bolo len voči obchodným reťazcom. Vzhľadom na to, že nemáme informáciu o počte kontrol výhradne v obchodných reťazcoch, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe správy Národného programu kvality SR na rok 2004-2008 sme zistili, že orgány štátnej veterinárnej a potravinárskej správy vykonali v roku 2004 celkovo 34 863 kontrol. Ide o kontroly celkom, bez špecifikácie na obchodné reťazce. V čase odchodu Zsolta Simona z pozície ministra pôdoshospodárstva v roku 2006 bolo vykonaných 43 106 kontrol. V roku 2012, teda v roku nástupu Jahnátka bolo celkovo vykonaných 42 440 kontrol v 20 156 kontrolovaných potravinárskych prevádzkach. Opäť ide o kontroly celkom, bez špecifikácie na obchodné reťazce. Vo výročných spravách ÚVZ nie je počet kontrol uvedený. Z uvedených správ nevieme zistiť koľko kontrol bolo len voči obchodným reťazcom. Vzhľadom na to, že nemáme informáciu o počte kontrol výhradne v obchodných reťazcoch, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["správy", "spravách"], "url": ["http://www.google.co.uk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCsQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.unms.sk%2Fswift_data%2Fsource%2Fdokumenty%2Fkvalita%2Fnpk%2FVyhodnotenie%2520NPK.doc&ei=U75TUrySGsa60QXM84DIDQ&usg=AFQjCNETYcOCnIDCaDmEMALMmHkCgwFjxw&bvm=bv.53537100,d.d2k", "http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=25:vyrona-sprava&layout=blog&Itemid=34&layout=default"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:23.857306+00:00"}
{"id": "vr27121", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27121", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Krymský autonómny parlament dal vyhlásenie o zvrchovanosti Krymu, mimochodom podobné ako slovenský parlament dal v roku 92. (...) Krym zatiaľ robí len to čo sme my Slováci robili v 92. roku.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Čarnogurský vyslovil podobný výrok aj v diskusii 4.3. v HN Clube . Jeho výrok sme vtedy hodnotili ako nepravdivý a rovnako ho hodnotíme aj tento krát. Krymský parlament nevyhlásil, tak ako slovenský parlament v roku 1992, zvrchovanosť , ale referendum o zvrchovanosti . Pre overovanie tohto výroku berieme do úvahy len udalosti, ktoré sa stalo do jeho vyslovenia, teda 6.3. Navyše slovenský parlament vyhlásil zvrchovanosť v situácii, kedy existovala minimálne ústna dohoda medzi najvyššími predstaviteľmi oboch častí federácii na rozdelení, čo je významným rozdielom od situácii v Ukrajine. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Krym má v rámci Urajiny postavenie autonómnej republiky , ktorá má vlastný parlament. Je to jediná časť Ukrajiny, kde sú väčšinovou národnosťou etnickí Rusi, ruština je najčastejšie používaný jazyk. Po vyhnaní Viktora Janukoviča z krajiny a vymenovaní dočasnej vlády došlo na Kryme ku protestom voči tomuto vývoju situácie. Ako zhodne informujú Russia Today , ale aj západné médiá, ako napríklad Guardian , krymský parlament vyhlásil na 25. mája (spolu s prezidentskými voľbami) referendum s otázkou, resp. s vyjadrením súhlasu s vetou: „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov.“ V čase, keď o tom krymský parlament rozhodoval, bola jeho budova obsadená neznámimi ozbrojencami. Denník SME 1. marca 2014 napísal: \" Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov v sobotu oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme.\" \"Premiér Krymu Aksenov oznámil, že sa referendum o budúcnosti autonómnej republiky Krym presúva z 25. mája , keď sa majú konať i ukrajinské prezidentské voľby, na 30. marca . Zdôvodnil to naliehavosťou. Šéfa hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove Aksenova vymenoval krymský parlament za premiéra vo štvrtok 27. februára.\" Vo štvrtok 6.3. bolo referendum ďalej posunuté na 16. marca. V rovnaký deň Krym požiadal Ruskú federáciu o pripojenie. Ján Čarnogurský v tomto výroku opakuje informáciu zo svojho blogu , ale aj mediálnom vyhlásení pre TASR . V týchto správach hovorí, že krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti, následne potom tvrdí, že toto vyhlásenie je v princípe už vyhlásením zvrchovanosti. O referende o \"štátnej zvrchovanosti\" Krymu hovorí aj agentúra SITA , nie však o akte vyhlásenia zvrchovanosti. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola prijatá 17. júla 1992. V tom čase už prebiehali jednania o rozdelení federácie. Vtedajší predsedovia víťazných politických strán v oboch častiach federácie - Vladimír Mečiar na Slovensku a Václav Klaus v Česku sa už 8. júla stretli v brnenskej Vile Tugendat a dohodli sa na rozpade. Následne bola táto ústna dohoda písomne potvrdená na rovnakom mieste 26. augusta 1992. Federácia sa následne rozpadla na konci roku 1992. Dá sa teda povedať, že už vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky prišlo v čase, kedy existovala dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi oboch častí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Čarnogurský vyslovil podobný výrok aj v diskusii 4.3. v HN Clube . Jeho výrok sme vtedy hodnotili ako nepravdivý a rovnako ho hodnotíme aj tento krát. Krymský parlament nevyhlásil, tak ako slovenský parlament v roku 1992, zvrchovanosť , ale referendum o zvrchovanosti . Pre overovanie tohto výroku berieme do úvahy len udalosti, ktoré sa stalo do jeho vyslovenia, teda 6.3. Navyše slovenský parlament vyhlásil zvrchovanosť v situácii, kedy existovala minimálne ústna dohoda medzi najvyššími predstaviteľmi oboch častí federácii na rozdelení, čo je významným rozdielom od situácii v Ukrajine. Výrok na základe toho hodnotíme ako nepravdivý. Krym má v rámci Urajiny postavenie autonómnej republiky , ktorá má vlastný parlament. Je to jediná časť Ukrajiny, kde sú väčšinovou národnosťou etnickí Rusi, ruština je najčastejšie používaný jazyk. Po vyhnaní Viktora Janukoviča z krajiny a vymenovaní dočasnej vlády došlo na Kryme ku protestom voči tomuto vývoju situácie. Ako zhodne informujú Russia Today , ale aj západné médiá, ako napríklad Guardian , krymský parlament vyhlásil na 25. mája (spolu s prezidentskými voľbami) referendum s otázkou, resp. s vyjadrením súhlasu s vetou: „Autonómna republika Krym je nositeľom štátnej samostatnosti a je súčasťou Ukrajiny na základe dohôd a dohovorov.“ V čase, keď o tom krymský parlament rozhodoval, bola jeho budova obsadená neznámimi ozbrojencami. Denník SME 1. marca 2014 napísal: \" Nový proruský premiér autonómnej republiky na ukrajinskom polostrove Krym Sergej Aksenov v sobotu oznámil, že má pod kontrolou všetky vojenské sily, políciu a ďalšie bezpečnostné služby v regióne. Velitelia, ktorí s tým nesúhlasia, by mali zo svojich postov odísť. Zároveň požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o pomoc pri udržiavaní mieru na Kryme.\" \"Premiér Krymu Aksenov oznámil, že sa referendum o budúcnosti autonómnej republiky Krym presúva z 25. mája , keď sa majú konať i ukrajinské prezidentské voľby, na 30. marca . Zdôvodnil to naliehavosťou. Šéfa hlavnej proruskej strany na Krymskom polostrove Aksenova vymenoval krymský parlament za premiéra vo štvrtok 27. februára.\" Vo štvrtok 6.3. bolo referendum ďalej posunuté na 16. marca. V rovnaký deň Krym požiadal Ruskú federáciu o pripojenie. Ján Čarnogurský v tomto výroku opakuje informáciu zo svojho blogu , ale aj mediálnom vyhlásení pre TASR . V týchto správach hovorí, že krymský parlament vyhlásil referendum o zvrchovanosti, následne potom tvrdí, že toto vyhlásenie je v princípe už vyhlásením zvrchovanosti. O referende o \"štátnej zvrchovanosti\" Krymu hovorí aj agentúra SITA , nie však o akte vyhlásenia zvrchovanosti. Deklarácia o zvrchovanosti Slovenskej republiky bola prijatá 17. júla 1992. V tom čase už prebiehali jednania o rozdelení federácie. Vtedajší predsedovia víťazných politických strán v oboch častiach federácie - Vladimír Mečiar na Slovensku a Václav Klaus v Česku sa už 8. júla stretli v brnenskej Vile Tugendat a dohodli sa na rozpade. Následne bola táto ústna dohoda písomne potvrdená na rovnakom mieste 26. augusta 1992. Federácia sa následne rozpadla na konci roku 1992. Dá sa teda povedať, že už vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky prišlo v čase, kedy existovala dohoda medzi vrcholnými predstaviteľmi oboch častí. Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-07", "analysis_sources": {"text": ["HN Clube", "autonómnej republiky", "protestom", "Russia Today", "Guardian", "Denník SME", "referendum", "blogu", "TASR", "SITA", "Deklarácia", "stretli"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov", "http://zakon1.rada.gov.ua/laws/show/90/98-%D0%B2%D1%80", "http://rt.com/news/crimea-facts-protests-politics-945/", "http://rt.com/news/ukraine-crimea-parliament-government-056/", "http://www.theguardian.com/world/2014/feb/27/crimean-parliament-seized-by-unknown-pro-russian-gunmen", "http://www.sme.sk/c/7119948/rusko-schvalilo-vojensky-zasah-ukrajina-ziada-svet-o-ochranu-sobotne-udalosti.html#ixzz2v7hJQbHR", "http://www.sme.sk/c/7125629/krym-sa-vyhlasil-za-rusko-unia-prijala-prve-sankcie-voci-moskve-stvrtok.html", "http://carnogursky.blog.sme.sk/c/350415/Dohovorim-sa-v-Bruseli-ale-aj-v-Moskve.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ukrajina-reakcie/75752-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/795986-video-krymsky-parlament-podporil-referendum-o-zvrchovanosti/", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/v_deklaracia-o-zvrchovanosti.htm", "http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/historie/15-let-od-rozpadu-csfr/csfr-pred-patnacti-lety-od-pomlcky-k-rozpadu_20302.html#.UxcN3Pl5M1Y"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:34.814659+00:00"}
{"id": "44779", "numeric_id": 44779, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44779", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "… sme členmi EÚ, sme členmi NATO, sme členmi eurozóny a potom ešte OECD a WTO, Svetová obchodná organizácia a nikto nespochybnil tu zo strany predsedovia alebo aj Veronika, ktorí tu sedíme...", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tak OĽaNO, SaS, Sme rodina ako aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ a Nato ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, hoci sa v konkrétnostiach - v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác - líšia. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. OĽaNO „Prozápadná orientácia: chceme užitočnú EÚ a funkčné NATO,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Tvrdí, že podporuje proeurópske smerovanie krajiny, no aj eurorealizmus. Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Za ľudí „ ...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách. Predseda strany Andrej Kiska ešte ako prezident povedal , že „ projekt Európskej únie je úžasný projekt. Je to nielen projekt hospodárskeho rozvoja a solidarity, ale aj projekt slobody, voľnosti, a nezabúdajme, že aj mieru.” SaS „Strana Sloboda a Solidarita nikdy nebola a nie je za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a predseda Richard Sulík sa osobne niekoľkokrát vyjadril proti takémuto kroku,” uviedla strana v roku 2017. Ruské noviny ju vtedy označili za politickú silu, ktorá podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Analýza zahraničnej politiky Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Pri stranách Sme rodina a SaS zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom. Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu. OĽaNO politológovia presne zaradiť nevedeli . Mediálne výstupy im naznačovali mierny sklon k mäkkému EÚ-skepticizmu, volebný program však vyznieva skôr v duchu podporu EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Tak OĽaNO, SaS, Sme rodina ako aj strana Za ľudí deklarujú členstvo Slovenska v EÚ a Nato ako pilier zahraničnopolitickej orientácie, hoci sa v konkrétnostiach - v miere náklonnosti a hĺbke týchto spoluprác - líšia. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako ešte pravdivé. OĽaNO „Prozápadná orientácia: chceme užitočnú EÚ a funkčné NATO,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Tvrdí, že podporuje proeurópske smerovanie krajiny, no aj eurorealizmus. Sme rodina Sme rodina vo svojom predvolebnom programe uvádza , že chcú urobit' audit členstva Slovenska v Európskej únii. „Audit (...) potrebujeme nielen kvôli tomu, aby sme vedeli jasne a na základe overených údajov povedať, čo nám členstvo v EÚ dalo a čo nám vzalo. Potrebujeme ho predovšetkým kvôli tomu, aby sme vedeli pomenovať záujmy Slovenskej republiky v EÚ….” Boris Kollár v roku 2019 uviedol , že európsky dom chcú „opraviť - nie zbúrať.” Podpredseda hnutia Milan Krajniak v roku 2016 povedal, že ak príde snaha o centralizáciu EÚ a Slovensko už nebude môcť ovplyvniť takmer nič, malo by spolok opustiť. Podobne sa vyjadril aj Kollár. Za ľudí „ ...dnes, už z pozície členského štátu, musíme zabojovať o zdravie a o prežitie EÚ a Aliancie,” píše strana vo svojom predvolebnom programe 2020. Za najväčšie problémy Únie považuje slabú dôveru v inštitúcie. Podľa strany k tomu prispieva klesajúca solidarita medzi krajinami a byrokracia v európskych inštitúciách. Predseda strany Andrej Kiska ešte ako prezident povedal , že „ projekt Európskej únie je úžasný projekt. Je to nielen projekt hospodárskeho rozvoja a solidarity, ale aj projekt slobody, voľnosti, a nezabúdajme, že aj mieru.” SaS „Strana Sloboda a Solidarita nikdy nebola a nie je za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a predseda Richard Sulík sa osobne niekoľkokrát vyjadril proti takémuto kroku,” uviedla strana v roku 2017. Ruské noviny ju vtedy označili za politickú silu, ktorá podporuje vystúpenie Slovenska z Európskej únie. Analýza zahraničnej politiky Zahraničnopolitickú orientáciu strán Za ľudí a Sme rodina - ich postoj k EÚ - skúmali aj politológovia z Univerzity Komenského Marta Králiková, Aneta Világi a Pavol Baboš. Pri stranách Sme rodina a SaS zistili sklon k mäkkému euroskepticizmu - a teda k spochybňovaniu dnešného stavu integrácie, rušeniu niektorých inštitúcií a snahe o návrat niektorých kompetencií národným štátom. Stranu Za ľudí, naopak, výskumníci označili za stranu, ktorá má tendenciu podporovať postupnú európsku integráciu. OĽaNO politológovia presne zaradiť nevedeli . Mediálne výstupy im naznačovali mierny sklon k mäkkému EÚ-skepticizmu, volebný program však vyznieva skôr v duchu podporu EÚ."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["rodina", "píše", "podporuje", "uvádza", "uviedol", "Podpredseda", "vyjadril", "píše", "prispieva", "povedal", "uviedla", "podporuje", "skúmali", "zistili", "označili", "nevedeli"], "url": ["https://www.noviny.sk/436194-opozicia-eu-nam-priniesla-mnozstvo-vyhod-ale-aj-drahotu-korupciu-a-rozvrat-polnohospodarstva", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://hnutie-smerodina.sk/dokumenty/Final-Program-SME-RODINA-volebny-program.pdf", "https://www.teraz.sk/najnovsie/b-kollar-europsky-dom-chceme-opravi/395036-clanok.html", "https://hnutie-smerodina.sk/predsednictvo/", "https://www.facebook.com/BorisKollarOfficial/posts/1660262547628147?__tn__=-R", "https://za-ludi.sk/program/respektovane-a-vplyvne-slovensko-v-europe-a-vo-svete/", "https://za-ludi.sk/program/respektovane-a-vplyvne-slovensko-v-europe-a-vo-svete/", "https://dennikn.sk/1476752/kiska-ak-nepojdeme-volit-prevazi-hlas-tych-ktorym-spolocna-europa-prekaza/", "https://domov.sme.sk/c/20463194/ruske-noviny-pisu-ze-sas-je-za-odchod-z-unie-strana-sa-ohradila.html", "https://domov.sme.sk/c/20463194/ruske-noviny-pisu-ze-sas-je-za-odchod-z-unie-strana-sa-ohradila.html", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/slovensko-ma-v-politike-tvrdych-euroskeptikov-no-ziadnych-eurofederalistov/?fbclid=IwAR07MbGFU8gDDgMws_jequWN_IL_xlcoy1UIyERbE7B5f_rLVp5rIQPU8MM"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:11.933948+00:00"}
{"id": "vr29178", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29178", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Dokonca v našich podpisových hárkoch bol aj dátum narodenia.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Petičný hárok (.pdf) Aliancie za rodinu obsahoval okrem položiek meno a priezvisko, trvalé bydlisko, podpis aj kolonku pre vyplnenie dátumu narodenia. Výrok je pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Petičný hárok (.pdf) Aliancie za rodinu obsahoval okrem položiek meno a priezvisko, trvalé bydlisko, podpis aj kolonku pre vyplnenie dátumu narodenia. Výrok je pravdivý."], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["hárok"], "url": ["http://www.alianciazarodinu.sk/user-files/peticia.pdf?stamp=5347dbee53952&download="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:52.631576+00:00"}
{"id": "vr33500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33500", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Preto sme kritizovali konsolidačné opatrenia, ktoré bohužiaľ nám znížili samozrejme živnostníkov, počet živnostníkov klesol len 8800 v januári pokiaľ mám dobré údaje, vyše 7 tisíc.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Denník SME priniesol 7.4.2013 správu o poklese počtu živnostníkov na Slovensku. Článok uvádza, že: \"Podľa údajov ministerstva vnútra vlani v januári a februári pribudlo asi 5000 živnostníkov a z evidencie ubudlo asi 9300 ľudí.\" To teda znamená, že v týchto dvoch mesiacoch poklesol počet živnostníkov o 4300, a nie o vyše 7 tisíc, ako uvádza Béla Bugár. Jeho výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Denník SME priniesol 7.4.2013 správu o poklese počtu živnostníkov na Slovensku. Článok uvádza, že: \"Podľa údajov ministerstva vnútra vlani v januári a februári pribudlo asi 5000 živnostníkov a z evidencie ubudlo asi 9300 ľudí.\" To teda znamená, že v týchto dvoch mesiacoch poklesol počet živnostníkov o 4300, a nie o vyše 7 tisíc, ako uvádza Béla Bugár. Jeho výrok je teda nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["Článok"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6759897/zivnostnikov-zacalo-ubudat-richter-to-vita.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:49.743340+00:00"}
{"id": "vr33242", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33242", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Keď sme nastupovali, tak čerpanie v rámci operačného programu, ktorý je najväčší, má vyše 3 miliardy eur, bolo na úrovni 11 %. My sme to potiahli za rok a pol, mám aj presnejšie číslá, sme to potiahli na úroveň 29 %.  A čo sa týka kontrahovania, pretože zazmluvnenie je to, čo znamená financovanie, zdedili sme 23% úroveň, teda štvrtinovú v polčase celého obdobia a odovzdávali sme 55%. Viete, aká je teraz? 60%.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ján Figeľ neuvádza presné čísla v úrovni kontrahovania, ktoré po vláde R. Fica zdedila vláda I. Radičovej, hoci na druhej strane, uvádza správne správne čísla kontrahovania na konci vlády I. Radičovej a v súčasnosti. V prípade čerpania OPD uvádza správne číslo, ktoré zdedila vláda I. Radičovej, no na druhej strane, si J. Figeľ prilepšuje čísla čerpania ODP po roku a pol o takmer 6%. Vzhľadom na uvedené nepresnosti s cieľom vylepšiť si pozíciu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ neuvádza presné čísla v úrovni kontrahovania, ktoré po vláde R. Fica zdedila vláda I. Radičovej, hoci na druhej strane, uvádza správne správne čísla kontrahovania na konci vlády I. Radičovej a v súčasnosti. V prípade čerpania OPD uvádza správne číslo, ktoré zdedila vláda I. Radičovej, no na druhej strane, si J. Figeľ prilepšuje čísla čerpania ODP po roku a pol o takmer 6%. Vzhľadom na uvedené nepresnosti s cieľom vylepšiť si pozíciu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Operačnom programe doprava", "objem financií", "10,28%", "31%", "23,19%", "59,20%", "27,58%", "54,68%", "31,29%", "60%", "Tlačová správa", "správy", "Tlačová správa", "SITA"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=17111", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://eurofondy.webnode.sk/news/mvrr-cerpanie-v-operacnych-programoch-sr-k-4-junu-2010/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=101951", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-roku-2011-na-urovni-25-02-najlepsie-je-zdravotnictvo/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=130753", "http://eurofondy.webnode.sk/news/cerpanie-eurofondov-bolo-ku-koncu-marca-2012-na-urovni-29-56/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=124758&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=26&date[dm]=02&date[dr]=2013", "http://eurofondy.webnode.sk/clanky-a-komentare/cerpanie-eurofondov/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253434-pociatek-chce-vyuzit-na-dopravu-vsetky-peniaze/", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=124758&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=26&date[dm]=02&date[dr]=2013", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=130753", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=101951", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/253434-pociatek-chce-vyuzit-na-dopravu-vsetky-peniaze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:49.615289+00:00"}
{"id": "vr27207", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27207", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Vy ste dostali tú najvyššiu dôveru akú tu kto kedy dostal v parlamentných voľbách (politická strana, pozn.).", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Politická strana SMER-SD na čele s Robertom Ficom skutočne získala v posledných parlamentných voľbách z roku 2012 doteraz najvyšší počet hlasov od občanov v modernej histórii Slovenska. Získala 44,41 percenta všetkých hlasov, čo znamená, že celkove jej vyjadrilo podporu vyše 1,1 milióna obyvateľov. To jej zabezpečilo 83 poslaneckých mandátov v NR SR.", "analysis_paragraphs": ["Politická strana SMER-SD na čele s Robertom Ficom skutočne získala v posledných parlamentných voľbách z roku 2012 doteraz najvyšší počet hlasov od občanov v modernej histórii Slovenska. Získala 44,41 percenta všetkých hlasov, čo znamená, že celkove jej vyjadrilo podporu vyše 1,1 milióna obyvateľov. To jej zabezpečilo 83 poslaneckých mandátov v NR SR."], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["2012", "83", "1992", "73"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/graf/graf2.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/php92.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/snr1992/volby92s/pmp92.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:13.241666+00:00"}
{"id": "48800", "numeric_id": 48800, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48800", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Keď sme prijímali rozhodnutia, sme ich prijímali na základe toho, že som zvolal konzílium odborníkov, kde boli špičkoví slovenskí vedci. Spoločne sme prijímali rozhodnutia a cez covid sme sa snažili spoločne takto zápasiť.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že vláde pri boji s pandémiou radili odborníci, výsledné opatrenia, ktoré vláda na čele s Matovičom prijala, boli vo viacerých prípadoch miernejšie, než odporúčania Konzília odborníkov či Pandemickej komisie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPočas trvania pandémie koronavírusu na Slovensku radili vláde s prijímaním opatrení prevažne dve telesá - Pandemická komisia a Konzílium odborníkov.\n\nPandemická komisia je dlhodobo pôsobiaci poradný orgán vlády, ktorej štatút upravuje Zákon o činnosti vlády z roku 2001. Komisia plní odbornú a poradnú činnosť s cieľom chrániť životy počas akejkoľvek epidemickej či pandemickej situácie. Štatút upravuje tiež zloženie členov komisie, medzi ktorých patria ministri, predsedovia VÚC či hlavní hygienik SR.\n\nOficiálne konzílium odborníkov zriadila vláda SR počas pandémie koronavírusu v januári 2022. Členmi sa stali rôzni lekárski aj nelekárski pracovníci. Neoficiálne sa však zišlo už v apríli 2020, kedy vtedajší premiér Matovič poveril exministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zriadením tímu odborníkov, ktorí budú vláde navrhovať opatrenia proti šíreniu koronavírusu.\n\nVláde s prijímaním opatrení radil aj Ústredný krízový štáb a pri prvej vlne pandémie na jar 2020 tiež Permanentný krízový štáb .\n\nPrijímanie opatrení vládou sa zvyčajne odvíjalo od rokovania jedného z telies, najčastejšie konzília odborníkov. Matovič korektne uvádza, že kroky v boji s koronavírusom sa prijímali spoločne s lekármi a ostatnými členmi konzília.\n\nExistuje však niekoľko prípadov, kedy vláda prijala iné opatrenia než aké navrhovalo teleso zložené z odborníkov.\n\nJedným z najznámejších je prípad, kedy Matovič v statuse na Facebooku oznámil , že má plán ako zvýšiť povolený počet hostí na svadbách, ktorý Pandemická komisia pôvodne navrhla na čísle 30. Po zasadnutí Ústredného krízového štábu, na ktorom sa zúčastnil aj vtedajší premiér Matovič, sa obmedzený počet hostí stanovil na 100 ľudí.\n\nĎalším príkladom je situácia z konca roka 2021, kedy sa rapídne zhoršovala epidemiologická situácia a konzílium navrhovalo napríklad prísne obmedzenia pohybu pre neočkovaných v čiernych okresoch. Vládou prijaté opatrenia boli miernejše a výrazne sa líšili od návrhov konzília. Jeho členovia preto vládu kritizovali.\n\nO tom, že spolupráca odborníkov a politikov prijímajúcich opatrenia či iné rozhodnutia nebola vždy ideálna, svedčí aj ich vzájomná verejná kritika. Pri dovoze ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensko Matovič kritizoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied. Za obe inštitúcie sa neskôr postavilo konzílium odborníkov, ktoré označilo Matovičove výroky za neadekvátne a poškodzujúce dobré meno slovenských inštitúcií v zahraničí.\n\nŠtúdia z dielne Pažitný & Kandilaki Healthcare Consulting o o priebehu pandémmie na Slovensku (. pdf ) hodnotí tento aspekt nasledovne ( s. 21 ):\n\n„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR). (...) Namiesto tvorby politiky založenej na dôkazoch sa uprednostňovali rozhodnutia, ktoré boli emocionálne a politicky riadené (už spomínané plošné testovanie, povolené svadby).“ Matovičov výrok hodnotíme ako zavádzanie. Vládou prijaté opatrenia v boji proti koronavírusu sa častokrát líšili od tých, ktoré navrhovalo konzíilum odborníkov, a boli miernejšie, čo vyústilo aj do vzájomnej kritiky medzi vedcami a Matovičom.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že vláde pri boji s pandémiou radili odborníci, výsledné opatrenia, ktoré vláda na čele s Matovičom prijala, boli vo viacerých prípadoch miernejšie, než odporúčania Konzília odborníkov či Pandemickej komisie. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Počas trvania pandémie koronavírusu na Slovensku radili vláde s prijímaním opatrení prevažne dve telesá - Pandemická komisia a Konzílium odborníkov.", "Pandemická komisia je dlhodobo pôsobiaci poradný orgán vlády, ktorej štatút upravuje Zákon o činnosti vlády z roku 2001. Komisia plní odbornú a poradnú činnosť s cieľom chrániť životy počas akejkoľvek epidemickej či pandemickej situácie. Štatút upravuje tiež zloženie členov komisie, medzi ktorých patria ministri, predsedovia VÚC či hlavní hygienik SR.", "Oficiálne konzílium odborníkov zriadila vláda SR počas pandémie koronavírusu v januári 2022. Členmi sa stali rôzni lekárski aj nelekárski pracovníci. Neoficiálne sa však zišlo už v apríli 2020, kedy vtedajší premiér Matovič poveril exministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú zriadením tímu odborníkov, ktorí budú vláde navrhovať opatrenia proti šíreniu koronavírusu.", "Vláde s prijímaním opatrení radil aj Ústredný krízový štáb a pri prvej vlne pandémie na jar 2020 tiež Permanentný krízový štáb .", "Prijímanie opatrení vládou sa zvyčajne odvíjalo od rokovania jedného z telies, najčastejšie konzília odborníkov. Matovič korektne uvádza, že kroky v boji s koronavírusom sa prijímali spoločne s lekármi a ostatnými členmi konzília.", "Existuje však niekoľko prípadov, kedy vláda prijala iné opatrenia než aké navrhovalo teleso zložené z odborníkov.", "Jedným z najznámejších je prípad, kedy Matovič v statuse na Facebooku oznámil , že má plán ako zvýšiť povolený počet hostí na svadbách, ktorý Pandemická komisia pôvodne navrhla na čísle 30. Po zasadnutí Ústredného krízového štábu, na ktorom sa zúčastnil aj vtedajší premiér Matovič, sa obmedzený počet hostí stanovil na 100 ľudí.", "Ďalším príkladom je situácia z konca roka 2021, kedy sa rapídne zhoršovala epidemiologická situácia a konzílium navrhovalo napríklad prísne obmedzenia pohybu pre neočkovaných v čiernych okresoch. Vládou prijaté opatrenia boli miernejše a výrazne sa líšili od návrhov konzília. Jeho členovia preto vládu kritizovali.", "O tom, že spolupráca odborníkov a politikov prijímajúcich opatrenia či iné rozhodnutia nebola vždy ideálna, svedčí aj ich vzájomná verejná kritika. Pri dovoze ruskej vakcíny Sputnik V na Slovensko Matovič kritizoval Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied. Za obe inštitúcie sa neskôr postavilo konzílium odborníkov, ktoré označilo Matovičove výroky za neadekvátne a poškodzujúce dobré meno slovenských inštitúcií v zahraničí.", "Štúdia z dielne Pažitný & Kandilaki Healthcare Consulting o o priebehu pandémmie na Slovensku (. pdf ) hodnotí tento aspekt nasledovne ( s. 21 ):", "„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR). (...) Namiesto tvorby politiky založenej na dôkazoch sa uprednostňovali rozhodnutia, ktoré boli emocionálne a politicky riadené (už spomínané plošné testovanie, povolené svadby).“ Matovičov výrok hodnotíme ako zavádzanie. Vládou prijaté opatrenia v boji proti koronavírusu sa častokrát líšili od tých, ktoré navrhovalo konzíilum odborníkov, a boli miernejšie, čo vyústilo aj do vzájomnej kritiky medzi vedcami a Matovičom."], "analysis_date": "2023-01-24", "analysis_sources": {"text": ["štatút", "Zákon", "zriadila", "poveril", "štáb", "oznámil", "navrhla", "stanovil", "navrhovalo", "líšili", "postavilo", "pdf", "s. 21"], "url": ["https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/okm/legislativa/Statut-pandemickej-komisie-vlady-sr.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/575/vyhlasene_znenie.html", "https://domov.sme.sk/c/22825377/konzilium-odbornikov-bude-mat-24-clenov.html", "https://www.postoj.sk/97682/lengvarsky-ho-meni-no-clenovia-o-tom-nevedia-kym-heger-opatrne-tvori-novy-tim", "https://dennikn.sk/2187246/lekari-vyzyvaju-premiera-nech-pandemiu-riadi-premanentny-krizovy-stab/", "https://www.topky.sk/cl/10/1970463/Najprv-ospravedlnenie-a-teraz----Zahadny-status-premiera-Matovica--Nevesty--dobre-bude-", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-11-09-2020-pandemicka-komisia-opatrenia", "https://domov.sme.sk/c/22489586/korona-pribrzdila-sobase-matovic-podlahol-tlaku-neviest-a-zvysil-pocet-svadobcanov.html", "https://tvnoviny.sk/koronavirus/clanok/140593-odporucania-verzus-realita-vlada-sa-chysta-totalne-odignorovat-navrhy-odbornikov-z-konzilia", "https://domov.sme.sk/c/22801108/konzilium-odbornikov-kritizuje-vladou-schvalene-opatrenia.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/881144/konzilium-odbornikov-matovicove-vyroky-znevazuju-pracu-vedcov/", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:58.114778+00:00"}
{"id": "vr33073", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33073", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "My sme navrhli sériu opatrení, napríklad prehodnotenie neadresného sociálneho systému, napríklad zrušenie nepotrebných príspevkových alebo rozpočtových organizácií. Nič z toho ste neprijali.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pár dní potom, ako premiér Robert Fico vyzval listom opozíciu na konštruktívne návrhy zákonov, prichádza KDH so súborom opatrení, ktoré majú dopomôcť k zlepšeniu schodku štátneho rozpočtu. V septembri 2012 zas poslanecká iniciatíva KDH prináša návrh zákona o úprave príspevkov pre nezamestnaných. Ján Figeľ teda na slová premiéra reagoval pravdou.", "analysis_paragraphs": ["Pár dní potom, ako premiér Robert Fico vyzval listom opozíciu na konštruktívne návrhy zákonov, prichádza KDH so súborom opatrení, ktoré majú dopomôcť k zlepšeniu schodku štátneho rozpočtu. V septembri 2012 zas poslanecká iniciatíva KDH prináša návrh zákona o úprave príspevkov pre nezamestnaných. Ján Figeľ teda na slová premiéra reagoval pravdou."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["listom", "správu", "TASR"], "url": ["http://www.slovakradio.sk/spravy/Premier-Fico-vyzyva-opoziciu-aby-predlozila-navrhy-konsolidacnych-opatreni?l=1&i=38263&p=1", "http://www.teraz.sk/ekonomika/j-figel-opatreniami-ktore-navrhujem/11023-clanok.html?stock=GOOG", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kdh-chce-podporit-zamestnavanie-dlhodo/23465-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:24.712105+00:00"}
{"id": "vr32432", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32432", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Keď si teraz odmyslíme euroval, tak vo všetkých ekonomických otázkach sa práve my 4 opozičné strany zhodujeme, nakoniec či už zákonník práce, odvodová reforma, veď to sme robili spoločne ako koalícia.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme s výhradou ako pravdivé. Je síce mierne prehnané tvrdiť, že 4 opozičné strany SaS, Most-Híd, SDKÚ-DS a KDH sa zhodujú vo všetkých ekonomických otázkach, je však pravdou že sú schopné napriek istým rozdielom vyrokovať kompromisné riešenia. Príkladom môže byť spomínaná reforma zákonníka práce či pripravená odvodová reforma - napriek tomu, že bola nakoniec pre pád vlády zrušená , alebo i schopnosť vypracovať a schváliť štátny rozpočet (i keď s obštrukciou skupiny \"Obyčajných ľudí\" o ktorých však Sulík vo svojom výroku nehovorí) v provizórnom zriadení po páde vlády.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme s výhradou ako pravdivé. Je síce mierne prehnané tvrdiť, že 4 opozičné strany SaS, Most-Híd, SDKÚ-DS a KDH sa zhodujú vo všetkých ekonomických otázkach, je však pravdou že sú schopné napriek istým rozdielom vyrokovať kompromisné riešenia. Príkladom môže byť spomínaná reforma zákonníka práce či pripravená odvodová reforma - napriek tomu, že bola nakoniec pre pád vlády zrušená , alebo i schopnosť vypracovať a schváliť štátny rozpočet (i keď s obštrukciou skupiny \"Obyčajných ľudí\" o ktorých však Sulík vo svojom výroku nehovorí) v provizórnom zriadení po páde vlády."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["zákonníka práce", "odvodová reforma", "zrušená", "schváliť", "SaS", "SDKÚ-DS", "Most-Híd", "KDH"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5993266/od-septembra-bude-platit-novy-zakonnik-prace-prezident-ho-podpisal.html", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/aktuality-dane-odvody/reforma-dani-odvodov-schvalena/23730", "http://spravy.pravda.sk/odvodova-reforma-nebude-0wc-/sk_ekonomika.asp?c=A111015_065054_sk_ekonomika_p01", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-statny-rozpocet-pre-rok-2012/437863-clanok.html", "http://www.strana-sas.sk/file/1376/Program%20SAS%2025.02.2012.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf", "http://www.most-hid.sk/sk/tema/program-strany", "http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/volebny_program.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:51.482107+00:00"}
{"id": "vr16193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16193", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Chcem ale oceniť to, že ste (Ján Richter pozn.) dodržali ten sľub, ktorý ste mi dali v tej predchádzajúcej januárovej relácii, narážam teraz na tie neprimerané dvojtisícové pokuty za oneskorené prihlásenie zamestnanca.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prísľub zrušenia dvojtisícovej pokuty pre zamestnávateľov za neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne dal minister práce Ján Richter v diskusnej relácii televízie TA3 V politike dňa 15. januára. Pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá tresty za omeškanie zmierni by malo odštartovať v máji tohto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Prísľub zrušenia dvojtisícovej pokuty pre zamestnávateľov za neskoré prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne dal minister práce Ján Richter v diskusnej relácii televízie TA3 V politike dňa 15. januára. Pripomienkové konanie k návrhu novely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorá tresty za omeškanie zmierni by malo odštartovať v máji tohto roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["TA3", "zákona", "návrh"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1098007/30-minut-s-andrejom-dankom-ne-poctivi-nezamestnani-parlamentne-temy-2017.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/20160618.html", "https://www.etrend.sk/firmy/richter-chce-menit-nezmyselne-tresty-za-nelegalne-zamestnavanie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:08.613569+00:00"}
{"id": "vr17685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17685", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tieto strany (SDKÚ a HZDS, pozn.) už vôbec neexistujú.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok Roberta Fica hovorí o politických stranách SDKÚ-DS a HZDS, ktoré podľa Fica už vôbec neexistujú. Strana HZDS skutočne bola oficiálne zrušená. SDKÚ-DS stále existuje, avšak na základe veľkého prepadu strany vo voľbách 2016 a personálnych problémov, ktoré strana zažíva, môžme Ficov výrok označiť ako pravdivý.\n\nStranu SDKÚ založil Mikuláš Dzurinda v roku 2000. V roku 2006 sa k nej pričlenila Demokratická strana, čím vznikol politický subjekt SDKÚ-DS. V koalícii pôsobila SDKÚ-DS vo volebných obdobiach 2002-2006 a 2010-2012. V rokoch 2006-2010 a 2012- 2016 bola SDKÚ-DS parlamentnou opozičnou stranou. V roku 2013 stranu opustili poslanci Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová. V roku 2014 sa k ním pridali najprv zakladatelia strany Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda a neskôr aj ďalší poslanci. V parlamentných voľbách v roku 2016 získala SDKÚ-DS len 0,25 % , čo znamenalo, že sa nedostala do parlamentu. Oficiálna stránka SDKÚ-DS je nefunkčná, respektíve doména je na predaj. Strana o činnosti informuje prostredníctvom svojej facebookovej stránky.\n\nSDKÚ-DS sa už dlhšie potýka s personálnymi problémami. V roku 2012 sa novým lídrom strany stal Pavol Frešo, ktorý vo funkcii vystriedal Mikuláša Dzurindu. S jeho vedením nesúhlasilo viacero straníkov, na mimoriadnom kongrese v roku 2014 sa hlasovalo aj o jeho odstúpení , avšak neúspešne. Po neúspechu vo voľbách v roku 2016 sa Frešo neuchádzal o funkciu predsedu na ďalšie volebné obdobie. Vedenie strany prisľúbilo predstaviť kandidáta na nového predsedu SDKÚ-DS ešte v tom istom roku. Avšak nový predseda nebol predstavený doteraz.\n\nSDKÚ-DS sa pripomenula v apríli 2018, kedy sa objavila správa, že stranu vylúčili z Európskej ľudovej strany (EPP) z dôvodu neplatenia členských príspevkov.\n\nHZDS sa začalo formovať v roku 1991. Vo vládnej koalícii pôsobilo HZDS trikrát, vo volebnom období 1992-1994, 1994-1998 a 2006-2010. Štyrikrát po sebe HZDS vo voľbách skončila ako najsilnejšia strana. Vo voľbách v roku 2010 strana nezískala dostatočný počet hlasov a nepôsobila v parlamente. To sa opakovalo aj vo voľbách v roku 2012, kedy HZDS získalo len 0,93%. V nasledujúcich voľbách táto politická strana už ani nekandidovala. V roku 2014 na sneme HZDS delegáti rozhodli o dobrovoľnom zrušení strany.", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok Roberta Fica hovorí o politických stranách SDKÚ-DS a HZDS, ktoré podľa Fica už vôbec neexistujú. Strana HZDS skutočne bola oficiálne zrušená. SDKÚ-DS stále existuje, avšak na základe veľkého prepadu strany vo voľbách 2016 a personálnych problémov, ktoré strana zažíva, môžme Ficov výrok označiť ako pravdivý.", "Stranu SDKÚ založil Mikuláš Dzurinda v roku 2000. V roku 2006 sa k nej pričlenila Demokratická strana, čím vznikol politický subjekt SDKÚ-DS. V koalícii pôsobila SDKÚ-DS vo volebných obdobiach 2002-2006 a 2010-2012. V rokoch 2006-2010 a 2012- 2016 bola SDKÚ-DS parlamentnou opozičnou stranou. V roku 2013 stranu opustili poslanci Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magda Vášáryová. V roku 2014 sa k ním pridali najprv zakladatelia strany Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda a neskôr aj ďalší poslanci. V parlamentných voľbách v roku 2016 získala SDKÚ-DS len 0,25 % , čo znamenalo, že sa nedostala do parlamentu. Oficiálna stránka SDKÚ-DS je nefunkčná, respektíve doména je na predaj. Strana o činnosti informuje prostredníctvom svojej facebookovej stránky.", "SDKÚ-DS sa už dlhšie potýka s personálnymi problémami. V roku 2012 sa novým lídrom strany stal Pavol Frešo, ktorý vo funkcii vystriedal Mikuláša Dzurindu. S jeho vedením nesúhlasilo viacero straníkov, na mimoriadnom kongrese v roku 2014 sa hlasovalo aj o jeho odstúpení , avšak neúspešne. Po neúspechu vo voľbách v roku 2016 sa Frešo neuchádzal o funkciu predsedu na ďalšie volebné obdobie. Vedenie strany prisľúbilo predstaviť kandidáta na nového predsedu SDKÚ-DS ešte v tom istom roku. Avšak nový predseda nebol predstavený doteraz.", "SDKÚ-DS sa pripomenula v apríli 2018, kedy sa objavila správa, že stranu vylúčili z Európskej ľudovej strany (EPP) z dôvodu neplatenia členských príspevkov.", "HZDS sa začalo formovať v roku 1991. Vo vládnej koalícii pôsobilo HZDS trikrát, vo volebnom období 1992-1994, 1994-1998 a 2006-2010. Štyrikrát po sebe HZDS vo voľbách skončila ako najsilnejšia strana. Vo voľbách v roku 2010 strana nezískala dostatočný počet hlasov a nepôsobila v parlamente. To sa opakovalo aj vo voľbách v roku 2012, kedy HZDS získalo len 0,93%. V nasledujúcich voľbách táto politická strana už ani nekandidovala. V roku 2014 na sneme HZDS delegáti rozhodli o dobrovoľnom zrušení strany."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["opustili", "zakladatelia", "ďalší", "0,25 %", "facebookovej", "lídrom", "odstúpení", "neuchádzal", "vylúčili", "najsilnejšia", "zrušení"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/527526-rozkol-v-sdku-stranu-opustili-traja-poslanci", "https://domov.sme.sk/c/7225653/dzurinda-a-miklos-s-usmevom-opustili-sdku-o-klube-sa-este-rozhodne.html", "https://www.noviny.sk/slovensko/139815-sdku-hufne-opustaju-poslanci", "https://www.aktuality.sk/clanok/319692/r-i-p-sdku-ds/", "https://www.facebook.com/sdku.ds/", "https://aktualne.centrum.sk/sdku-rozhoduje-o-svojom-osude-vybera-dzurindovho-nastupcu/slovensko/politika/", "https://www.webnoviny.sk/freso-ostava-sefom-sdku-podpredsedovia-sa-vzdali-funkcii-2/", "https://slovensko.hnonline.sk/787482-sdku-ds-strana-si-zvolila-nove-vedenie-p-freso-sa-neuchadzal-o-ziadnu-funkciu", "https://www.webnoviny.sk/europski-ludovci-zo-svojich-radov-vylucili-sdku-ds-neplatila-clenske-prispevky-prakticky-neexistuje/", "https://www.sme.sk/c/5893430/dve-desatrocia-s-hzds.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/243529/mimoriadny-snem-ls-hzds-rozhodol-dnes-o-zruseni-strany-co-ju-nahradi/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:16.395059+00:00"}
{"id": "vr36165", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36165", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...takže ja som presvedčený o tom, že tento zákon je protiústavný, dokonca legislatívny odbor parlamentu uviedol hneď vo svojom prvom bode, že tento zákon vypúšťa v takmer všetkých oblastiach používanie štátneho jazyka v úradnom styku. Z toho dôvodu, že štátny jazyk je uvedený v Ústave Slovenskej republiky a že výkon práv menšín podľa článku 34 odsek 3 nemôže viesť k diskriminácii ostatných, o ktorých píšu tu a tu sú dôkazy, obrátime sa na ústavný súd, aby vydal rozklad. Čo je v rozpore s ich ľudskými právami.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Čo presne hovorí Legislatívny výbor NRSR sa nám nepodarilo vyhľadať.", "analysis_paragraphs": ["Čo presne hovorí Legislatívny výbor NRSR sa nám nepodarilo vyhľadať."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:24.326609+00:00"}
{"id": "50055", "numeric_id": 50055, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50055", "speaker": "Zuzana Mesterová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-mesterova", "statement": "Veď predsa jeho prvotnou úlohou bolo skúmať a posudzovať to, ako bola manažovaná pandémia covid-19. Nie skúmať zloženie vakcín, nie skúmať to, ktoré vakcíny majú byť používané, ktoré nemajú byť používané. Na toto máme predsa množstvo odborných prípadových štúdií, množstvo. Množstvo odborníkov v tejto, v tejto problematike vyvracia to, čo Peter Kotlár ako jediný tvrdí.", "statement_date": "2025-06-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19 Peter Kotlár mal na začiatku svojej pôsobnosti v kompetenciách iba preverenie hospodárenia a uplatnených opatrení počas pandémie koronavírusu na Slovensku. Úpravou štatútu v marci 2025 získal povolenie vykonať analýzu šarží vakcín, ktorú v apríli uskutočnil a publikoval. Od jeho štúdie sa odborná obec na Slovensku dištancovala a poukázala na chýbajúce dáta, nedostatočnú dokumentáciu pracovných postupov či pochybný odoborný časopis, v ktorom bola analýza publikovaná. Kotlárove tvrdenia vyvrátili aj viaceré zahraničné štúdie.\n\nMandát splnomocnenca vlády\n\nPôvodná úloha splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19, Petra Kotlára, ktorý bol do funkcie vymenovaný v januári 2024, spočívala v preverení opatrení zavedených počas pandémie koronavírusu v období rokov 2020 - 2022. Podľa štatútu ustanovujúceho túto funkciu do jeho pôsobnosti patria koordinačné úlohy zamerané na posúdenie a analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a efektivity opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou covidu-19 v rokoch 2020 – 2022 (. pdf , s. 1-2).\n\nŠtatút jeho pôsobnosti, upravený v marci 2025, mu právomoci rozširuje, a v bode g) v 4. článku mu udeľuje povolenie vykonať analýzu šarží vakcín proti ochoreniu Covid-19 v prípade preukázania ich nežiadúcich účinkov ( .pdf , s. 3). Kotlár napokon analýzu v máji 2025 publikoval v Herald Scholarly Open Access. V štúdii tvrdí, že vo vakcínach proti koronavírusu od spoločností Pfizer a Moderna sa okrem deklarovanej mRNA nachádza aj iný genetický materiál, ktorý výrobca v ich zložení neuvádza.\n\nStanovisko slovenskej odbornej verejnosti ku Kotlárovej analýze\n\nKotlárova analýza priniesla mnoho pochybností a kriticky na ňu reagovala aj Slovenská akadémia vied (SAV). V zverejnenej publikácií sú podľa SAV nedostatočne opísané metódy, chýbajú kontroly a nie sú jasne definované vstupné množstvá materiálu. Poukazujú aj na výsledky publikácie, ktoré neboli podložené dostatočne silnými dátami.\n\nZa problém označila SAV aj publikujúci časopis, ktorý „nespĺňa základné kritériá kvality, nie je evidovaný v uznávaných databázach, má veľmi krátke recenzné konanie a nejasný recenzný postup, nemá definované základné pravidlá prezentovania výsledkov a metodík.”\n\nProti Kotlárovym tvrdeniam sa ohradila aj komunita vyše 350 lekárov a farmaceutov z troch banskobystrických nemocníc.Odvolávajú sa na chýbajúcu Kotlárovu kvalifikáciu v odbore a jeho tvrdenia označili za nevedecké a urážajúce.\n\nZahraničné štúdie vyvracajú závery Kotlárovej štúdie\n\nVyvráteniu nepravdivých informácií o obsahu vakcín sa v minulosti venovali aj zahraničné štúdie. Napríkladaustrálska regulačná agentúra pre lieky Therapeutic Goods Administration (TGA) v októbri 2024 vydala stanovisko, v ktorom upozornila na závažné nedostatky viacerých analýz. V novembri 2024 zverejnila oficiálnu správu o reziduálnej DNA a endotoxínoch v mRNA vakcínach. Testovanie sa týkalo 28 šarží vakcín Comirnaty (Pfizer) a Spikevax (Moderna), ktoré boli nezávisle analyzované v laboratóriách TGA. Výsledky ukázali , že všetky testované šarže spĺňali medzinárodne uznávaný limit reziduálnej DNA do 10 ng na dávku, odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podľa TGA „výrobný proces účinne odstraňuje takmer všetku východiskovú DNA a zaisťuje bezpečnú úroveň zvyškových nečistôt.“\n\nAktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.\n\nMinister zdravotníctva Kamil Šaško v reakcií na zverejnenie publikácie vytvorí pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Úradu verejného zdravotníctva SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného centra zdravotníckych informácií, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a SAV, ktorej úlohou bude vypracovať stanovisko ku Kotlárovej zverejnenej analýze.", "analysis_paragraphs": ["Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19 Peter Kotlár mal na začiatku svojej pôsobnosti v kompetenciách iba preverenie hospodárenia a uplatnených opatrení počas pandémie koronavírusu na Slovensku. Úpravou štatútu v marci 2025 získal povolenie vykonať analýzu šarží vakcín, ktorú v apríli uskutočnil a publikoval. Od jeho štúdie sa odborná obec na Slovensku dištancovala a poukázala na chýbajúce dáta, nedostatočnú dokumentáciu pracovných postupov či pochybný odoborný časopis, v ktorom bola analýza publikovaná. Kotlárove tvrdenia vyvrátili aj viaceré zahraničné štúdie.", "Mandát splnomocnenca vlády", "Pôvodná úloha splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covidu-19, Petra Kotlára, ktorý bol do funkcie vymenovaný v januári 2024, spočívala v preverení opatrení zavedených počas pandémie koronavírusu v období rokov 2020 - 2022. Podľa štatútu ustanovujúceho túto funkciu do jeho pôsobnosti patria koordinačné úlohy zamerané na posúdenie a analyzovanie zákonnosti, hospodárnosti, účelnosti a efektivity opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou covidu-19 v rokoch 2020 – 2022 (. pdf , s. 1-2).", "Štatút jeho pôsobnosti, upravený v marci 2025, mu právomoci rozširuje, a v bode g) v 4. článku mu udeľuje povolenie vykonať analýzu šarží vakcín proti ochoreniu Covid-19 v prípade preukázania ich nežiadúcich účinkov ( .pdf , s. 3). Kotlár napokon analýzu v máji 2025 publikoval v Herald Scholarly Open Access. V štúdii tvrdí, že vo vakcínach proti koronavírusu od spoločností Pfizer a Moderna sa okrem deklarovanej mRNA nachádza aj iný genetický materiál, ktorý výrobca v ich zložení neuvádza.", "Stanovisko slovenskej odbornej verejnosti ku Kotlárovej analýze", "Kotlárova analýza priniesla mnoho pochybností a kriticky na ňu reagovala aj Slovenská akadémia vied (SAV). V zverejnenej publikácií sú podľa SAV nedostatočne opísané metódy, chýbajú kontroly a nie sú jasne definované vstupné množstvá materiálu. Poukazujú aj na výsledky publikácie, ktoré neboli podložené dostatočne silnými dátami.", "Za problém označila SAV aj publikujúci časopis, ktorý „nespĺňa základné kritériá kvality, nie je evidovaný v uznávaných databázach, má veľmi krátke recenzné konanie a nejasný recenzný postup, nemá definované základné pravidlá prezentovania výsledkov a metodík.”", "Proti Kotlárovym tvrdeniam sa ohradila aj komunita vyše 350 lekárov a farmaceutov z troch banskobystrických nemocníc.Odvolávajú sa na chýbajúcu Kotlárovu kvalifikáciu v odbore a jeho tvrdenia označili za nevedecké a urážajúce.", "Zahraničné štúdie vyvracajú závery Kotlárovej štúdie", "Vyvráteniu nepravdivých informácií o obsahu vakcín sa v minulosti venovali aj zahraničné štúdie. Napríkladaustrálska regulačná agentúra pre lieky Therapeutic Goods Administration (TGA) v októbri 2024 vydala stanovisko, v ktorom upozornila na závažné nedostatky viacerých analýz. V novembri 2024 zverejnila oficiálnu správu o reziduálnej DNA a endotoxínoch v mRNA vakcínach. Testovanie sa týkalo 28 šarží vakcín Comirnaty (Pfizer) a Spikevax (Moderna), ktoré boli nezávisle analyzované v laboratóriách TGA. Výsledky ukázali , že všetky testované šarže spĺňali medzinárodne uznávaný limit reziduálnej DNA do 10 ng na dávku, odporúčaný Svetovou zdravotníckou organizáciou. Podľa TGA „výrobný proces účinne odstraňuje takmer všetku východiskovú DNA a zaisťuje bezpečnú úroveň zvyškových nečistôt.“", "Aktuálny článok z časopisu Japonskej vakcinologickej spoločnosti Vaccine zopakoval experimenty na zisťovanie prítomnosti DNA vo vzorkách vakcín, množstvá vyššie než povolené regulátormi však nedokázal.", "Minister zdravotníctva Kamil Šaško v reakcií na zverejnenie publikácie vytvorí pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov Úradu verejného zdravotníctva SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného centra zdravotníckych informácií, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a SAV, ktorej úlohou bude vypracovať stanovisko ku Kotlárovej zverejnenej analýze."], "analysis_date": "2025-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Pôvodná úloha", "pdf", ".pdf", "analýzu", "publikoval", "nachádza", "Slovenská akadémia vied", "označila", "ohradila", "Therapeutic Goods Administration", "vydala", "upozornila", "ukázali", "článok", "Japonskej vakcinologickej spoločnosti", "Vaccine", "vytvorí"], "url": ["https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-menovala-kotlara-za-splnomocnenc/768244-clanok.html", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=4FF24349738246FEBF3AB2F448A82B24-E78C2692D55D0C05A1A94ADEAC8BACE4", "https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr/splnomocnenci-vlady/#:~:text=Splnomocnenec%20vl%C3%A1dy%20SR%20pre%20preverenie%20procesu%20riadenia%20a%20mana%C5%BEovania%20zdrojov%20po%C4%8Das%20pand%C3%A9mie%20COVID%2D19", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots?PtitSM_IS", "https://www.noviny.sk/slovensko/1060836-kotlar-zverejnil-studiu-o-vakcinach-podla-odbornikov-je-plna-chyb-a-vysla-v-pofidernom-casopise", "https://www.heraldopenaccess.us/openaccess/quantitative-analysis-of-nucleic-acid-content-in-spikevax-moderna-and-bnt162b2-pfizer-covid-19-vaccine-lots?PtitSM_IS#:~:text=Conclusions%3A%20The,safety%20and%20efficacy.", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12787", "https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=services-news&source_no=20&news_no=12787", "https://www.ta3.com/clanok/989305/minister-sasko-sa-postavil-na-stranu-vedy-odbornici-na-jeho-pokyn-preveria-kotlarovu-analyzu", "https://www.tga.gov.au/resources/publication/tga-laboratory-testing-reports/summary-report-residual-dna-and-endotoxin-covid-19-mrna-vaccines-conducted-tga-laboratories?utm_source=chatgpt.com", "https://www.tga.gov.au/news/media-releases/addressing-misinformation-about-excessive-dna-mrna-vaccines", "https://www.tga.gov.au/news/media-releases/addressing-misinformation-about-excessive-dna-mrna-vaccines", "https://www.tga.gov.au/resources/publication/tga-laboratory-testing-reports/summary-report-residual-dna-and-endotoxin-covid-19-mrna-vaccines-conducted-tga-laboratories?utm_source=chatgpt.com#:~:text=Residual%20DNA%20Testing,accuracy%20and%20reliability.", "https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0264410X25003196", "https://www.jsvac.jp/", "https://www.sciencedirect.com/journal/vaccine", "https://www.ta3.com/clanok/989305/minister-sasko-sa-postavil-na-stranu-vedy-odbornici-na-jeho-pokyn-preveria-kotlarovu-analyzu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:20.492059+00:00"}
{"id": "vr14619", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14619", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...ak príde nejaký zahraničný investor, si založí firmu aj s pár zamestnanancami, tak za vytvorené pracovné miesto dostane niekedy 35 inokedy 40-tisic eur. Prečo by aj náš domáci nemohol? Dvakrát sme to navrhovali v parlamente (aby aj slovenské firmy mohli mať investičnú pomoc, pozn.)", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O konkrétnych výškach dotácií na vytvorenie jedného pracovného miesta sa nám nepodarili nájsť informácie, čo naznačuje, že nie sú viazané konkrétnou sumou na vytvorené pracovné miesto. je teda možné, že sumy uvádzané Bugárom mali byť len príkladmi prepočtov výšky niektorého stimulu na jedno pracovné miesto. Ďalej, zo zákona o investičnej pomoci vyplýva, že sa o pomoc môže uchádzať domáca firma, ak spĺňa predpísané podmienky. Je možné, že domáce firmy ťažko splnia všetky podmienky, ale v žiadnom prípade nie sú vylúčené z procesu. Strana MOST-HÍD predkladala novelu zákona o investičnej pomoci dvakrát, raz ju predkladalo Ministerstvo vnútra obsadený nominantom MOSTU-HÍD, druhý krát predkladali novelu poslanci za MOST-HÍD z opozície v roku 2014. Keďže aj domáce firmy sa môžu uchádzať o investičné stimuly, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počas vlády Ivety Radičovej bol predkladaný návrh na zmenu zákona o investičnej pomoci z roku 2007 . Novelu predkladalo Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému v tej dobe šéfoval Zsolt Simon, podpredseda MOST-HÍD. V predkladacej správe sa píše: \" Predložený návrh zákona upravuje podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, všeobecné kritériá, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie investičnej pomoci splniť, upravuje spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci. \" Druhýkrát predkladali (.pdf) poslanci za stranu MOST-HID novelu zákona o investičnej pomoci v auguste 2014. V p arlamentnej tlači (.rtf) v predkladacej správe predkladatelia píšu:\" Považujeme pridelenie daňových úľav, ako aj ostatné formy pomoci za nesprávne, keď sa nimi nevytvárajú aj nové pracovné príležitosti. Preto je potrebné zadefinovať aj to, že v prípade mimoriadnych investícií je potrebná tvorba nových pracovných príležitostí. Z hľadiska odstránenia regionálnych rozdielov je taktiež potrebné investičnú podporu smerovať výlučne do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi . Za takto nastavených podmienok aj domáci podnikatelia sa budú môcť vo väčšej miere zapojiť do rozvoja a vo väčšej miere budú tvoriť pracovné miesta. \" Návrh zákona nakoniec bol stiahnutý, o novele sa nakoniec nerokovalo. Podľa aktuálneho nastavenia kritérií pre získanie investičných stimulov (ako ich uvádza na webe Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu SARIO v sekcii Často kladené otázky ) \" poskytovanie regionálnej investičnej pomoci má motivovať domácich i zahraničných investorov k realizácii významných počiatočných investícií, expanzií existujúcich podnikov a k tvorbe dlhodobo udržateľných pracovných miest. \" Takže investičnú pomoc môže získať aj domáci investor, ak splní podmienky a ak mu to vláda schváli. Bugárovi a MOSTU-HID preto viac ide asi o to, aby zjednodušil získanie investičnej pomoci aj pre domáce firmy. Zároveň, o investičnú pomoc nemôžu uchádzať firmy (v súlade s európskou legislatívou), ktoré sa zaoberajú s poľnohospodárstvom, rybným hospodárstvom, uhoľným priemyslom, lodiarstvom, dopravou, výrobou, distribúciou a infraštruktúrou energie. Nenašli sme informáciu o tom, v akej výške sa poskytuje investičná pomoc pre zahraničné firmy, nemohli sme dohľadať, na aké prípady odkazuje Béla Bugár, keď hovorí o dotáciach na vytvorenie pracovného miesta. Ministerstvo hospodárstva poskytuje údaje o výške poskytnutých stimulov. Za prvej Ficovej vlády bolo dokopy poskytnutých 84 investičných stimulov v hodnote 640 493 308 eur. Radičovej vláda poskytla 12 investičných stimulov v hodnote 74 867 695 eur.Priemerná výška jedného stimulu počas Ficovej prvej vlády bola 7 624 920 eur. Priemerná výška udeleného stimulu počas vlády Radičovej bola 6 238 974 eur. Na stránkach Ministerstva hospodárstva sú podrobné zoznamy uvádzajúce výšku poskytnutej pomoci pre jednotlivé firmy a tiež predpokladaný počet vytvorených pracovných miest. Zo zoznamov sa dozvedáme, že príspevok na vytvorené pracovné mista môže ale aj nemusí byť súčasťou investičného stimulu.", "analysis_paragraphs": ["O konkrétnych výškach dotácií na vytvorenie jedného pracovného miesta sa nám nepodarili nájsť informácie, čo naznačuje, že nie sú viazané konkrétnou sumou na vytvorené pracovné miesto. je teda možné, že sumy uvádzané Bugárom mali byť len príkladmi prepočtov výšky niektorého stimulu na jedno pracovné miesto. Ďalej, zo zákona o investičnej pomoci vyplýva, že sa o pomoc môže uchádzať domáca firma, ak spĺňa predpísané podmienky. Je možné, že domáce firmy ťažko splnia všetky podmienky, ale v žiadnom prípade nie sú vylúčené z procesu. Strana MOST-HÍD predkladala novelu zákona o investičnej pomoci dvakrát, raz ju predkladalo Ministerstvo vnútra obsadený nominantom MOSTU-HÍD, druhý krát predkladali novelu poslanci za MOST-HÍD z opozície v roku 2014. Keďže aj domáce firmy sa môžu uchádzať o investičné stimuly, hodnotíme výrok ako zavádzajúci. Počas vlády Ivety Radičovej bol predkladaný návrh na zmenu zákona o investičnej pomoci z roku 2007 . Novelu predkladalo Ministerstvo hospodárstva SR, ktorému v tej dobe šéfoval Zsolt Simon, podpredseda MOST-HÍD. V predkladacej správe sa píše: \" Predložený návrh zákona upravuje podmienky na poskytovanie investičnej pomoci, všeobecné kritériá, ktoré musí žiadateľ o poskytnutie investičnej pomoci splniť, upravuje spôsob a postup pri schvaľovaní zmien pri poskytovaní investičnej pomoci, ako aj práva a povinnosti príjemcov pomoci a príslušných orgánov verejnej správy pri poskytovaní investičnej pomoci. \" Druhýkrát predkladali (.pdf) poslanci za stranu MOST-HID novelu zákona o investičnej pomoci v auguste 2014. V p arlamentnej tlači (.rtf) v predkladacej správe predkladatelia píšu:\" Považujeme pridelenie daňových úľav, ako aj ostatné formy pomoci za nesprávne, keď sa nimi nevytvárajú aj nové pracovné príležitosti. Preto je potrebné zadefinovať aj to, že v prípade mimoriadnych investícií je potrebná tvorba nových pracovných príležitostí. Z hľadiska odstránenia regionálnych rozdielov je taktiež potrebné investičnú podporu smerovať výlučne do okresov s vysokou mierou nezamestnanosti a ich pridelenie podmieniť nižšími investičnými nákladmi . Za takto nastavených podmienok aj domáci podnikatelia sa budú môcť vo väčšej miere zapojiť do rozvoja a vo väčšej miere budú tvoriť pracovné miesta. \" Návrh zákona nakoniec bol stiahnutý, o novele sa nakoniec nerokovalo. Podľa aktuálneho nastavenia kritérií pre získanie investičných stimulov (ako ich uvádza na webe Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu SARIO v sekcii Často kladené otázky ) \" poskytovanie regionálnej investičnej pomoci má motivovať domácich i zahraničných investorov k realizácii významných počiatočných investícií, expanzií existujúcich podnikov a k tvorbe dlhodobo udržateľných pracovných miest. \" Takže investičnú pomoc môže získať aj domáci investor, ak splní podmienky a ak mu to vláda schváli. Bugárovi a MOSTU-HID preto viac ide asi o to, aby zjednodušil získanie investičnej pomoci aj pre domáce firmy. Zároveň, o investičnú pomoc nemôžu uchádzať firmy (v súlade s európskou legislatívou), ktoré sa zaoberajú s poľnohospodárstvom, rybným hospodárstvom, uhoľným priemyslom, lodiarstvom, dopravou, výrobou, distribúciou a infraštruktúrou energie. Nenašli sme informáciu o tom, v akej výške sa poskytuje investičná pomoc pre zahraničné firmy, nemohli sme dohľadať, na aké prípady odkazuje Béla Bugár, keď hovorí o dotáciach na vytvorenie pracovného miesta. Ministerstvo hospodárstva poskytuje údaje o výške poskytnutých stimulov. Za prvej Ficovej vlády bolo dokopy poskytnutých 84 investičných stimulov v hodnote 640 493 308 eur. Radičovej vláda poskytla 12 investičných stimulov v hodnote 74 867 695 eur.Priemerná výška jedného stimulu počas Ficovej prvej vlády bola 7 624 920 eur. Priemerná výška udeleného stimulu počas vlády Radičovej bola 6 238 974 eur. Na stránkach Ministerstva hospodárstva sú podrobné zoznamy uvádzajúce výšku poskytnutej pomoci pre jednotlivé firmy a tiež predpokladaný počet vytvorených pracovných miest. Zo zoznamov sa dozvedáme, že príspevok na vytvorené pracovné mista môže ale aj nemusí byť súčasťou investičného stimulu."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["investičnej pomoci", "2007", "predkladalo", "predkladali", "arlamentnej tlači", "Často kladené otázky", "Ministerstvo hospodárstva", "Ministerstva hospodárstva"], "url": ["http://alianciapas.sk/vlada-sr-novela-zakona-o-investicnej-pomoci/", "http://www.sario.sk/sites/default/files/content/files/zakon-investicna-pomoc.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-132388?prefixFile=m_", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=403235", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=403236", "http://www.sario.sk/sk/investujte-na-slovensku/statna-pomoc/casto-kladene-otazky", "http://www.economy.gov.sk/investicna-pomoc-6556/128241s", "http://www.economy.gov.sk/zoznam-podnikatelskych-subjektov--ktorym-bolo-schvalene-poskytnutie-regionalnej-pomoci-1/146712s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:07.485518+00:00"}
{"id": "44180", "numeric_id": 44180, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44180", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Vedecké štúdie ukazujú, že tá situácia (klimatická kríza - pozn.) je ešte horšia, ako sme si mysleli. A to zhoršovanie klimatické je dynamickejšia a rýchlejšie, ako sme očakávali.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mnoho vedeckých štúdii prichádza so zisteniami, ktoré naznačujú, že ľudia podcenili dopady a vážnosť klimatickej krízy. V 90-tych rokoch vedci napríklad predpokladali , že arktický permafrost sa neroztopí a antarktické ľadovce označili za stabilné. Hoci priemerná teplota rástla o niečo pomalšie ako odhadovali niektoré predpovede z 90-tych rokov, vedci v tom čase nedokázali predpovedať extrémne výkyvy počasia ako mohutné dažde či suchá, ktoré sú spojené s klimatickou krízou. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie ukončil rok 2019 najteplejšie desaťročie. Vody v oceánoch sú o 26 percent kyslejšie ako v dobe pred industrializáciou, ľady sú z roka na rok teplejšie a tohtoročné leto lámalo rekordy v Európe aj v Austrálii. Navyše, predpovede predpokladajú ďalšie zhoršenie situácie. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Mnoho vedeckých štúdii prichádza so zisteniami, ktoré naznačujú, že ľudia podcenili dopady a vážnosť klimatickej krízy. V 90-tych rokoch vedci napríklad predpokladali , že arktický permafrost sa neroztopí a antarktické ľadovce označili za stabilné. Hoci priemerná teplota rástla o niečo pomalšie ako odhadovali niektoré predpovede z 90-tych rokov, vedci v tom čase nedokázali predpovedať extrémne výkyvy počasia ako mohutné dažde či suchá, ktoré sú spojené s klimatickou krízou. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie ukončil rok 2019 najteplejšie desaťročie. Vody v oceánoch sú o 26 percent kyslejšie ako v dobe pred industrializáciou, ľady sú z roka na rok teplejšie a tohtoročné leto lámalo rekordy v Európe aj v Austrálii. Navyše, predpovede predpokladajú ďalšie zhoršenie situácie. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["podcenili", "predpokladali", "pomalšie", "sú", "Podľa", "predpovede"], "url": ["https://science.hnonline.sk/klima-a-fyzika/1973741-klimaticka-kriza-uz-nastala-varuju-vedci-tohtorocny-jun-bol-najteplejsi-v-historii", "https://www.nytimes.com/2019/11/08/opinion/sunday/science-climate-change.html", "https://apnews.com/13fd9ac84b56471db165f04779aa9989", "https://ec.europa.eu/clima/change/consequences_sk", "https://public.wmo.int/en/media/press-release/2019-concludes-decade-of-exceptional-global-heat-and-high-impact-weather", "https://climate.nasa.gov/effects/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:56.135447+00:00"}
{"id": "vr32721", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32721", "speaker": "Peter Pollák", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pollak", "statement": "No za seba ja chcem povedať to a vyzdvihujem práve tých 30 opatrení, ktorá SaS má, lebo aj tam sa nachádza povinná predškolská výchova od 3 rokov.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože strana Sloboda a Solidarita predstavila 30 opatrení na riešenie rómskej problematiky pod názvom Práca dospelým, vzdelanie deťom, pričom jedno z opatrení (siedme v poradí) sa týka zavedenia povinnej predškolskej výchovy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vo veku 3 až 6 rokov. Táto výchova sa má uskutočňovať prednostne v komunitných centrách.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože strana Sloboda a Solidarita predstavila 30 opatrení na riešenie rómskej problematiky pod názvom Práca dospelým, vzdelanie deťom, pričom jedno z opatrení (siedme v poradí) sa týka zavedenia povinnej predškolskej výchovy pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia vo veku 3 až 6 rokov. Táto výchova sa má uskutočňovať prednostne v komunitných centrách."], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["30 opatrení"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/praca-dospelym,-vzdelanie-detom/1875"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:09.942947+00:00"}
{"id": "vr13794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13794", "speaker": "Juraj Draxler", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-draxler", "statement": "...sme zarazili zákonom letné prepúšťanie učiteľov, podobne ako sme vychádzali v ústrety iným požiadavkám, bolo tam navyšovanie dovoleniek pre rôzne kategórie zamestnancov v školstve, veľmi nedávne cez dve novelizácie zákonov.", "statement_date": "2015-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela Zákonníka práce a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, o ktorej hovoril Juraj Draxler, nadobudla účinnosť 1. marca 2015, a mala za úlohu riešiť prepúšťanie pedagogických zamestnancov na letné prázdniny. Novela tiež riešila výmeru dovolenky pre niektorých pedagogických pracovníkov. V novele Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2015 je v § 103 ods. 3 uvedené, že základná výmera dovolenky je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona z marca 2015 má za úlohu odstrániť situácie , v ktorých boli pedagógovia na konci školského roka prepustení, a následne na začiatku školského roka znovu zamestnaní, často v práci, kde predtým skončili . Upravuje trvanie pracovného pomeru na určitú dobu pri pedagogických zamestnancoch tak, aby sa končil vždy až 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roku, teda na celých 12 mesiacov školského roku. Za každého pedagóga posiela Ministerstvo školstva mzdový normatív ( vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka, . doc , s.5). \"Mnohí to potom delia ako odmeny pre tých učiteľov, ktorí na škole zostávajú,“ vyhlásil Pellegrini. Zákonom č. 14/2015 Z. z. , ktorým sa s účinnosťou od 1. marca 2015 menil a dopĺňal Zákonník práce a menili sa a dopĺňali sa ostatné zákony, menilo sa a dopĺňalo aj ustanovenie § 103 ods. 3 Zákonníka práce , ktorým je ustanovený rozsah dovolenky niektorých kategórií pedagogických zamestnancov. Uvedenou novelou Zákonníka práce sa do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce doplnili do zamestnancov, ktorých výmera dovolenky na kalendárny rok je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku aj odborní zamestnanci Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novela Zákonníka práce a zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, o ktorej hovoril Juraj Draxler, nadobudla účinnosť 1. marca 2015, a mala za úlohu riešiť prepúšťanie pedagogických zamestnancov na letné prázdniny. Novela tiež riešila výmeru dovolenky pre niektorých pedagogických pracovníkov. V novele Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2015 je v § 103 ods. 3 uvedené, že základná výmera dovolenky je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Novela zákona z marca 2015 má za úlohu odstrániť situácie , v ktorých boli pedagógovia na konci školského roka prepustení, a následne na začiatku školského roka znovu zamestnaní, často v práci, kde predtým skončili . Upravuje trvanie pracovného pomeru na určitú dobu pri pedagogických zamestnancoch tak, aby sa končil vždy až 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roku, teda na celých 12 mesiacov školského roku. Za každého pedagóga posiela Ministerstvo školstva mzdový normatív ( vyjadruje normované ročné náklady na mzdy a platy vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní zamestnancov, ktorí zabezpečujú výchovno-vzdelávací proces, a zamestnancov, ktorí zabezpečujú prevádzku školy, pripadajúce na jedného žiaka, . doc , s.5). \"Mnohí to potom delia ako odmeny pre tých učiteľov, ktorí na škole zostávajú,“ vyhlásil Pellegrini. Zákonom č. 14/2015 Z. z. , ktorým sa s účinnosťou od 1. marca 2015 menil a dopĺňal Zákonník práce a menili sa a dopĺňali sa ostatné zákony, menilo sa a dopĺňalo aj ustanovenie § 103 ods. 3 Zákonníka práce , ktorým je ustanovený rozsah dovolenky niektorých kategórií pedagogických zamestnancov. Uvedenou novelou Zákonníka práce sa do ustanovenia § 103 ods. 3 Zákonníka práce doplnili do zamestnancov, ktorých výmera dovolenky na kalendárny rok je najmenej osem týždňov v kalendárnom roku aj odborní zamestnanci Dátum zverejnenia analýzy: 26.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-26", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "situácie", "skončili", "doc", "vyhlásil", "Zákonom č.", "14/2015 Z. z.", "Zákonník práce", "§ 103 ods. 3 Zákonníka práce", "novelou Zákonníka práce", "§ 103 ods. 3 Zákonníka práce"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1341", "http://aktualne.atlas.sk/letne-prepustanie-aj-tento-rok-hrozi-ze-niektori-ucitelia-skoncia-na-uradoch-prace/slovensko/skolstvo/", "http://ekonomika.sme.sk/c/7453137/ucitelov-nemaju-na-prazdniny-prepustat.html", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCcQFjABahUKEwj0rqiQoOPIAhUSDRoKHQj7Dcg&url=http%3A%2F%2Fitretisektor.sk%2Fsubory%2F1SNSC_Aktuality%2Fprilohy_k_strategii_regionalneho_skolstva.doc&usg=AFQjCNGd4JN0QQXq--A-X1Yv3_AqyBBmwQ&sig2=kvU0VxRTpzQHiGO35TH_Jg&cad=rja", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/343814-ucitelov-uz-cez-prazdniny-nebudu-prepustat/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1341", "http://www.vssr.sk/main/goto.ashx?t=26&p=3420952", "http://www.vssr.sk/main/goto.ashx?t=26&p=14663", "http://www.vssr.sk/main/goto.ashx?t=27&p=121275", "http://www.vssr.sk/main/goto.ashx?t=26&p=3420952", "http://www.vssr.sk/main/goto.ashx?t=27&p=121275"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:21.486996+00:00"}
{"id": "vr26792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26792", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...sme zvolili formu požiadania o mimoriadnu schôdzu podpisom 30 poslancov. Tá bola znemožnená, respektíve neumožnená neschválením programu.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predsedovia strán Ľudovej platformy chceli počas 29. januárovej schôdzi prijať uznesenie o informatívnej správe o vyšetrovaní emisnej kauzy. Tento návrh bol 4. februára neschválený. Podľa oficiálnych stránok NR SR, sa predsedovia troch opozičných strán KDH, Most-Híd a SDKÚ snažili o zaradenie bodu informatívnej správy: na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spornému predaju emisií počas vlády Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010 a výsledkom jej vyšetrovania dňa 31. januára 2014 . Pod tento návrh sa podpísalo 34 opozičných poslancov. Schôdza k tomuto návrhu sa uskutočnila 4. februára 2014. Januárová 29. schôdza stále prebieha. Poslanci za SMER-SD zablokovali program hneď v úvode, keď nezahlasovali za jej program. O niekoľko dní neskôr, 7. februára 2014 predložili opoziční poslanci návrh na zvolanie schôdze o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Pod tento návrh sa podpísalo 37 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predsedovia strán Ľudovej platformy chceli počas 29. januárovej schôdzi prijať uznesenie o informatívnej správe o vyšetrovaní emisnej kauzy. Tento návrh bol 4. februára neschválený. Podľa oficiálnych stránok NR SR, sa predsedovia troch opozičných strán KDH, Most-Híd a SDKÚ snažili o zaradenie bodu informatívnej správy: na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k spornému predaju emisií počas vlády Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010 a výsledkom jej vyšetrovania dňa 31. januára 2014 . Pod tento návrh sa podpísalo 34 opozičných poslancov. Schôdza k tomuto návrhu sa uskutočnila 4. februára 2014. Januárová 29. schôdza stále prebieha. Poslanci za SMER-SD zablokovali program hneď v úvode, keď nezahlasovali za jej program. O niekoľko dní neskôr, 7. februára 2014 predložili opoziční poslanci návrh na zvolanie schôdze o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Pod tento návrh sa podpísalo 37 poslancov. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["snažili", "31. januára 2014", "návrh", "Schôdza", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=868", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=868", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=396083", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=300#current", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=396385"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:46.837797+00:00"}
{"id": "vr14598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14598", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Keď dostane človek v Rakúsku v azylovom systéme 36-tisíc eur a ešte zadarmo príplatky na lieky...", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Samostatne bývajúci žiadatelia o azyl v Rakúsku dostávajú príspevky na stravu, ubytovanie, oblecenie a školu. Všetci majú zdravotné poistenie, teda aj nárok na príplatky na lieky, ak takéto príplatky z poistenia plynú. Clovek v rakúskom azylovom systéme môže teoreticky v priebehu rokov dostat až 36 tisíc eur, jedná sa však o velmi nepravdepodobnú situáciu, kedy je dlžka azylového konania neprimerane vysoká. Dankov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Samostatne bývajúci žiadatelia o azyl v Rakúsku dostávajú príspevky na stravu, ubytovanie, oblecenie a školu. Všetci majú zdravotné poistenie, teda aj nárok na príplatky na lieky, ak takéto príplatky z poistenia plynú. Clovek v rakúskom azylovom systéme môže teoreticky v priebehu rokov dostat až 36 tisíc eur, jedná sa však o velmi nepravdepodobnú situáciu, kedy je dlžka azylového konania neprimerane vysoká. Dankov výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["žiadatelia", "Reports", "príspevky"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/302778/kolko-dostavaju-azylanti-v-europe-mesacne-aj-1450-eur-prichadzaju-radikalne-skrty/", "http://www.refworld.org/docid/50b867052.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/302778/kolko-dostavaju-azylanti-v-europe-mesacne-aj-1450-eur-prichadzaju-radikalne-skrty/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:13.335006+00:00"}
{"id": "43224", "numeric_id": 43224, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43224", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...sme výrazne zvýšili našu účasť vo voľbách aj keď opäť sme boli na poslednom mieste ale minimálne sme skoro zdvojnásobili tú účasť (...).", "statement_date": "2019-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Účasť vo voľbách do EP na Slovensku sa oproti posledným eurovoľbám zvýšila takmer dvojnásobne, no Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ ostáva v účasti na poslednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Účasť slovenských voličov v tohtoročných voľbách do EP bola podľa údajov Štatistického úradu 22,74 % , čo je najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V prvých eurovoľbách, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko, v roku 2004 prišlo voliť 16,96 % voličov, vo voľbách v roku 2009 to bolo 19,64 % a v roku 2014 sa na eurovoľbách zúčastnilo 13,05 % oprávnených voličov. Účasť občanov tak oproti minulému roku vzrástla, avšak Slovensko sa opäť medzi krajinami EÚ v účasti vo voľbách umiestnilo na poslednom mieste, pričom na prvom mieste bolo Belgicko s priemernou účasťou 88,47 %. Priemerná účasť v krajinách EÚ bola 50,97 %. V porovnaní s voľbami z roku 2014 sa účasť slovenských voličov takmer zdvojnásobila, pričom do zdvojnásobenia účasti chýbalo 3,36 % zo všetkých oprávnených voličov na Slovensku.", "analysis_paragraphs": ["Účasť vo voľbách do EP na Slovensku sa oproti posledným eurovoľbám zvýšila takmer dvojnásobne, no Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ ostáva v účasti na poslednom mieste. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Účasť slovenských voličov v tohtoročných voľbách do EP bola podľa údajov Štatistického úradu 22,74 % , čo je najviac v histórii eurovolieb na Slovensku. V prvých eurovoľbách, ktorých súčasťou bolo aj Slovensko, v roku 2004 prišlo voliť 16,96 % voličov, vo voľbách v roku 2009 to bolo 19,64 % a v roku 2014 sa na eurovoľbách zúčastnilo 13,05 % oprávnených voličov. Účasť občanov tak oproti minulému roku vzrástla, avšak Slovensko sa opäť medzi krajinami EÚ v účasti vo voľbách umiestnilo na poslednom mieste, pričom na prvom mieste bolo Belgicko s priemernou účasťou 88,47 %. Priemerná účasť v krajinách EÚ bola 50,97 %. V porovnaní s voľbami z roku 2014 sa účasť slovenských voličov takmer zdvojnásobila, pričom do zdvojnásobenia účasti chýbalo 3,36 % zo všetkých oprávnených voličov na Slovensku."], "analysis_date": "2019-06-10", "analysis_sources": {"text": ["22,74 %", "16,96 %", "19,64 %", "13,05 %", "umiestnilo"], "url": ["http://www.volbysr.sk/sk/data01.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2004/ep2004s/obvod/results/tab1.html", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab108c7.html?lang=sk", "http://volby.statistics.sk/ep/ep2014/EP-dv/Tabulka1_sk.html", "https://vysledky-volby.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:05.510142+00:00"}
{"id": "vr25578", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25578", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Keď som 4. apríla pánovi ministrovi odovzdával úrad títo ľudia (obvinení z rodinkárstva, pozn.) neboli v zamestnaneckom pomere s ministerstvom ani s podriadenými organizáciami.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vychádzajúc z článkov denníka SME a zároveň aj faktu, že sám Jahnátek nikdy nenaznačil, že by niektoré zo spomínaných osôb pracovali na MPRV SR už pred jeho nástupom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článkov denníka SME ( tu , tu alebo tu ), ktorý na kauze pracoval a informoval o nej, osoby z Komjatíc resp. blízki ministra Jahnátka prišli na ministerstvo v čase keď bol ministrom pôdohospodárstva Jahnátek. V rozhovore pre denník SME skutočnosť, že tieto osoby prišli až po nástupe Jahnátka sám minister pôdohospodárstva nevylúčil. Fakt, že osoby z Komjatíc resp. blízki ministra Jahnátka prišli na ministerstvo v čase keď bol ministrom pôdohospodárstva Jahnátek, minister nevylúčil ani v samotnej relácii (prepis newton media): \"Sú to ľudia, ktorých poznám. Som predsa 35 rokov v praxi, tak poznám množstvo schopných ľudí a jednoducho aj keď som bol v privátnej sfére hľadal som si vždy schopných ľudí okolo seba. ...Ale o tom, že to boli ľudia, ktorý pochádzajú z Komjatíc, to nebolo to prioritné. Tých ľudí som si predsa, tých ľudí som pozval, lebo tí ľudia robili so mnou na ministerstve hospodárstva a bol som o nich presvedčení, že sú to kvalitný ľudia, schopný ľudia a oni aj potvrdzujú, že sú odborníci na svojom mieste.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vychádzajúc z článkov denníka SME a zároveň aj faktu, že sám Jahnátek nikdy nenaznačil, že by niektoré zo spomínaných osôb pracovali na MPRV SR už pred jeho nástupom, výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa článkov denníka SME ( tu , tu alebo tu ), ktorý na kauze pracoval a informoval o nej, osoby z Komjatíc resp. blízki ministra Jahnátka prišli na ministerstvo v čase keď bol ministrom pôdohospodárstva Jahnátek. V rozhovore pre denník SME skutočnosť, že tieto osoby prišli až po nástupe Jahnátka sám minister pôdohospodárstva nevylúčil. Fakt, že osoby z Komjatíc resp. blízki ministra Jahnátka prišli na ministerstvo v čase keď bol ministrom pôdohospodárstva Jahnátek, minister nevylúčil ani v samotnej relácii (prepis newton media): \"Sú to ľudia, ktorých poznám. Som predsa 35 rokov v praxi, tak poznám množstvo schopných ľudí a jednoducho aj keď som bol v privátnej sfére hľadal som si vždy schopných ľudí okolo seba. ...Ale o tom, že to boli ľudia, ktorý pochádzajú z Komjatíc, to nebolo to prioritné. Tých ľudí som si predsa, tých ľudí som pozval, lebo tí ľudia robili so mnou na ministerstve hospodárstva a bol som o nich presvedčení, že sú to kvalitný ľudia, schopný ľudia a oni aj potvrdzujú, že sú odborníci na svojom mieste.\" Dátum zverejnenia analýzy: 07.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "rozhovore"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6955117/jahnatkovi-ludia-nesutazili-na-konkurzoch-bol-vzdy-jediny-uchadzac.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6938647/u-jahnatka-ziskali-veduce-funkcie-deti-jeho-sestry.html", "http://www.sme.sk/c/6947138/jahnatek-dava-funkcie-svojim-zoznam-rodakov-a-pribuznych.html", "http://www.sme.sk/c/6956421/jahnatek-sme-vyuzilo-ponuku-retazcov-skompromitovat-ma.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:25.027429+00:00"}
{"id": "vr28275", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28275", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Jeden deň parlament odvolal doktora Čima z funkcie. My poslanci sme dostali 24 hodín na to, aby sme navrhli kandidátov. A na tretí deň sa volil nový kandidát.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V utorok 9. septembra 2014 bol schválený dodatočný bod programu 37. schôdze o odvolaní D. Čima. Tento bod navrhla podpredsedníčka parlamentu Laššáková a bol odsúhlasený Ústavnoprávnym výborom. Ten bol odvolaný , tajným hlasovaním , nasledujúci deň 10. septembra o 11:49. Poslanci dostali list od predsedu parlamentu P. Pašku v poludňajších hodinách, že do 11. septembra do 12.00 hodiny môžu navrhnúť nového kandidáta na člena súdnej rady. To znamená, že poslanci NR SR mali okolo 24 hodín na návrh nového člena Súdnej rady. Poslanci odsúhlasili návrh č. 68 zo dňa 11. septembra aby bolo hlasovanie o návrhu nového člena Súdnej rady tajné. Smer-SD zvolil nástupcu Čima, ktorým sa stal Slovinský, v poludňajších hodinách dňa 11. septembra. Je pravdou, že celý proces trval tri dni, výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V utorok 9. septembra 2014 bol schválený dodatočný bod programu 37. schôdze o odvolaní D. Čima. Tento bod navrhla podpredsedníčka parlamentu Laššáková a bol odsúhlasený Ústavnoprávnym výborom. Ten bol odvolaný , tajným hlasovaním , nasledujúci deň 10. septembra o 11:49. Poslanci dostali list od predsedu parlamentu P. Pašku v poludňajších hodinách, že do 11. septembra do 12.00 hodiny môžu navrhnúť nového kandidáta na člena súdnej rady. To znamená, že poslanci NR SR mali okolo 24 hodín na návrh nového člena Súdnej rady. Poslanci odsúhlasili návrh č. 68 zo dňa 11. septembra aby bolo hlasovanie o návrhu nového člena Súdnej rady tajné. Smer-SD zvolil nástupcu Čima, ktorým sa stal Slovinský, v poludňajších hodinách dňa 11. septembra. Je pravdou, že celý proces trval tri dni, výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["navrhla", "odvolaný", "hlasovaním", "list", "návrh č. 68", "zvolil"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/865011-smer-sachuje-s-volbou-nastupcu-harabina-jeho-kritik-skonci/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1172", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=34396", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1173", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=34442", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/329605-vybor-odobril-kandidaturu-slovinskeho-na-clena-sudnej-rady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:23.635611+00:00"}
{"id": "vr28451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28451", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Maďarsko z technických dôvodov zastavilo reverzný tok. Poľsko posiela, ale podstatne menej, lebo nemá také kapacity technické, ako je plynovod Vojany - Užhorod.", "statement_date": "2014-10-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Maďarsko zastavilo reverzný tok plynu na Ukrajinu. Poľsko, posiela menej plynu na Ukrajinu ako Slovensko. Dôvodom je fakt, že poľská kapacita je menej ako jedna pätina kapacity slovenského reverzu, ktorá by mala byť podľa verejných informácii vyťažená naplno.\n\nPoľsko v septembri zastavilo na pár dní dodávky plynu na Ukrajinu pre zníženie dodávok plynu z Ruska skoro o 45%. Následne však reverz opätovne spustilo . Kapacita reverzu Poľska je 2,3 mld. m3\n\nMaďarský prevádzkovateľ plynovodov FGSZ informoval, že 25. septembra o 18:00 Maďarsko zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu, kvôli zabezpečeniu technickej rovnováhy dodávok plynu. Podľa najnovších informácii , reverzný tok Maďarsko obnoví až v januári 2015. Spoločnosť Eustream spustila 2. septembra do prevádzky plynovod Vojany - Užhorod, ktorého kapacita je 10 mld. m3, 27 mil. m3 denne. V tomto objeme má dopravovať plyn na Ukrajinu. Demagog.SK nezistil žiadne informácie o tom, že by Eustream prepravoval nižšiu ako 2. septembra stanovenú dennú normu.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Maďarsko zastavilo reverzný tok plynu na Ukrajinu. Poľsko, posiela menej plynu na Ukrajinu ako Slovensko. Dôvodom je fakt, že poľská kapacita je menej ako jedna pätina kapacity slovenského reverzu, ktorá by mala byť podľa verejných informácii vyťažená naplno.", "Poľsko v septembri zastavilo na pár dní dodávky plynu na Ukrajinu pre zníženie dodávok plynu z Ruska skoro o 45%. Následne však reverz opätovne spustilo . Kapacita reverzu Poľska je 2,3 mld. m3", "Maďarský prevádzkovateľ plynovodov FGSZ informoval, že 25. septembra o 18:00 Maďarsko zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu, kvôli zabezpečeniu technickej rovnováhy dodávok plynu. Podľa najnovších informácii , reverzný tok Maďarsko obnoví až v januári 2015. Spoločnosť Eustream spustila 2. septembra do prevádzky plynovod Vojany - Užhorod, ktorého kapacita je 10 mld. m3, 27 mil. m3 denne. V tomto objeme má dopravovať plyn na Ukrajinu. Demagog.SK nezistil žiadne informácie o tom, že by Eustream prepravoval nižšiu ako 2. septembra stanovenú dennú normu."], "analysis_date": "2014-10-20", "analysis_sources": {"text": ["zastavilo", "spustilo", "2,3 mld. m3", "FGSZ", "informácii", "Eustream"], "url": ["http://rt.com/business/186792-ukraine-poland-gas-reverse/", "http://rt.com/business/187260-poland-ukraine-gas-reverse/", "http://en.gaz-system.pl/centrum-prasowe/aktualnosci/informacja/artykul/201826/", "https://fgsz.hu/en/content/fgsz-ltd-temporarily-suspends-gas-transmission-ukraine", "http://www.politics.hu/20141017/ukraines-naftogaz-expects-reverse-gas-flows-from-hungary-to-re-start-in-january/", "http://www.eustream.sk/sk_media/sk_aktuality/plynovod-vojany-uzhorod-je-spusteny-do-komercnej-prevadzky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:47.938473+00:00"}
{"id": "vr17957", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17957", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Veľmi dobre sa darí aj iným populistickým hnutiam naprieč Európou. Bohužiaľ, aj v Rakúsku máme populistickú stranu ako súčasť vládnej koalície. Veľmi výrazne rastie AFD v Nemecku (...).", "statement_date": "2018-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Preferencie strán využívajúcich populistické témy a slovník majú v dlhodobom horizonte skutočne rastúcu tendenciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slobodná strana Rakúska, teda FPÖ, je pravicové hnutie, ktoré spoločne s Rakúskou ľudovou stranou ÖVP tvorí v Rakúsku od decembra 2017 koalíciu . Medzi jej hlavnú agendu patrí protiimigračná politika, hovorí sa taktiež o jej prepojení na rakúsku extrémnu pravicu, proti čomu sa v Rakúsku uskutočnilo už niekoľko protestov . Podpora FPÖ sa momentálne pohybuje okolo 25%. Rovnakú podporu mali aj na jeseň 2017, no napríklad v septembri 2016 bola ich podpora až o 10pb vyššia, celkovo 35%. Odvtedy popularita strany až do augusta 2017 výrazne klesala. Od jesene 2017 až do júna 2018 má strana opäť rastúcu podporu. Alternatíva pre Nemecko, teda AfD, je v súčasnosti v Nemecku najsilnejšia opozičná strana Táto strana od októbra 2017 sedí v nemeckom parlamente po prvýkrát, je jej teda venovaná väčšia pozornosť a je ju aj viac počuť. Podľa najnovšieho prieskumu sa jej preferencie pohybujú okolo 15%. V parlamentných voľbách v roku 2017 dosiahla 12,6%-nú podporu , no v porovnaní s celým rokom 2017 a rokom 2016 , kedy sa pohybovala okolo 13%, sa toto číslo zmenilo len mierne. O rastúcich preferenciach vypovedá aj to, že kým v júni 2015 mala strana podporu približne 4-5% respondentov , za tri roky sa táto podpora ztrojnásobila. Vzostup populizmu vidno aj v iných európskych štátoch, napríklad na výsledkoch parlamentných volieb v Taliansku, kde malo pravicové Hnutie piatich hviezd podporu takmer až 33%. V Českej republike sa do Poslaneckej snemovne dostala aj populistická a protiimigračná strana SPD, teda Slobodná a priama demokracia, ktorú založil Tomio Okamura. Vo voľbách získala podporu až 10,64%, čo je vzhľadom na to, že bola založená len v roku 2015 výrazný nárast . Naopak, prehru vo voľbách utrpeli v roku 2017 populisti v Holandsku a vo Francúzsku. Napriek tomu, že holandský populista Geert Wilders nie je súčasťou vlády, jeho strana vo voľbách skončila ako druhá najsilnejšia a namiesto pôvodných 15 kresiel má dnes až 20 kresiel v parlamente. Marine Le Penová z Národného frontu v máji 2017 prehrala v prezidentských voľbách s Emmanuelom Macronom s rozdielom viac než 30% v druhom kole, no len s tesným 2-percentným rozdielom v prvom kole. Podľa posledných štatistík jej podpora v poslednom čase mierne stúpla. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Preferencie strán využívajúcich populistické témy a slovník majú v dlhodobom horizonte skutočne rastúcu tendenciu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slobodná strana Rakúska, teda FPÖ, je pravicové hnutie, ktoré spoločne s Rakúskou ľudovou stranou ÖVP tvorí v Rakúsku od decembra 2017 koalíciu . Medzi jej hlavnú agendu patrí protiimigračná politika, hovorí sa taktiež o jej prepojení na rakúsku extrémnu pravicu, proti čomu sa v Rakúsku uskutočnilo už niekoľko protestov . Podpora FPÖ sa momentálne pohybuje okolo 25%. Rovnakú podporu mali aj na jeseň 2017, no napríklad v septembri 2016 bola ich podpora až o 10pb vyššia, celkovo 35%. Odvtedy popularita strany až do augusta 2017 výrazne klesala. Od jesene 2017 až do júna 2018 má strana opäť rastúcu podporu. Alternatíva pre Nemecko, teda AfD, je v súčasnosti v Nemecku najsilnejšia opozičná strana Táto strana od októbra 2017 sedí v nemeckom parlamente po prvýkrát, je jej teda venovaná väčšia pozornosť a je ju aj viac počuť. Podľa najnovšieho prieskumu sa jej preferencie pohybujú okolo 15%. V parlamentných voľbách v roku 2017 dosiahla 12,6%-nú podporu , no v porovnaní s celým rokom 2017 a rokom 2016 , kedy sa pohybovala okolo 13%, sa toto číslo zmenilo len mierne. O rastúcich preferenciach vypovedá aj to, že kým v júni 2015 mala strana podporu približne 4-5% respondentov , za tri roky sa táto podpora ztrojnásobila. Vzostup populizmu vidno aj v iných európskych štátoch, napríklad na výsledkoch parlamentných volieb v Taliansku, kde malo pravicové Hnutie piatich hviezd podporu takmer až 33%. V Českej republike sa do Poslaneckej snemovne dostala aj populistická a protiimigračná strana SPD, teda Slobodná a priama demokracia, ktorú založil Tomio Okamura. Vo voľbách získala podporu až 10,64%, čo je vzhľadom na to, že bola založená len v roku 2015 výrazný nárast . Naopak, prehru vo voľbách utrpeli v roku 2017 populisti v Holandsku a vo Francúzsku. Napriek tomu, že holandský populista Geert Wilders nie je súčasťou vlády, jeho strana vo voľbách skončila ako druhá najsilnejšia a namiesto pôvodných 15 kresiel má dnes až 20 kresiel v parlamente. Marine Le Penová z Národného frontu v máji 2017 prehrala v prezidentských voľbách s Emmanuelom Macronom s rozdielom viac než 30% v druhom kole, no len s tesným 2-percentným rozdielom v prvom kole. Podľa posledných štatistík jej podpora v poslednom čase mierne stúpla. Dátum zverejnenia analýzy: 18.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-18", "analysis_sources": {"text": ["koalíciu", "protestov", "", "FPÖ", "2016", "súčasnosti", "prieskumu", "podporu", "2017", "2016", "respondentov", "podporu", "voľbách", "nárast", "voľbách", "štatistík"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/20721515/rakusko-ma-novu-vladu-premier-kurz-vladne-s-extremistami.html", "https://svet.sme.sk/c/20737080/rakusko-tisice-protestovali-proti-novej-vlade-s-fpo.html", "https://www.profil.at/oesterreich/umfrage-fpoe-spoe-kanzlerfrage-10095567", "https://www.profil.at/oesterreich/umfrage-fpoe-spoe-kanzlerfrage-10095567", "http://www.heute.at/politik/news/story/Nationalratswahl--sterreich--Die-letzte-Umfrage--So-wuerden-die--sterreicher-waehlen-46947283#showid=4014145&index=5", "http://www.bundestag.de/parlament/fraktionen#url=L3BhcmxhbWVudC9wbGVudW0vc2l0enZlcnRlaWx1bmdfMTl3cC9zaXR6dmVydGVpbHVuZzE5LzUyOTUyNA==&mod=mod485836", "https://www.n-tv.de/politik/Union-bricht-ein-AfD-knapp-hinter-SPD-article20483601.html", "https://www.welt.de/politik/article170805421/Wo-die-AfD-besonders-erfolgreich-war.html", "https://www.welt.de/politik/deutschland/article176987834/Insa-Umfrage-16-Prozent-AfD-erreicht-Drei-Monats-Hoch.html", "https://www.zeit.de/politik/deutschland/2016-10/alternative-fuer-deutschland-afd-gruene-umfrage", "https://www.wahlrecht.de/umfragen/insa.htm", "https://svet.sme.sk/c/20773635/volby-v-taliansku-populisti-vyhrali-renzi-prepadol.html", "https://volby.idnes.cz/poslanecka-snemovna-2017.aspx", "https://www.ceske-volby.cz/2017/08/30/preference-rijen-2017/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/423108-v-holandsku-zacali-volby-budu-testom-europskej-krajnej-pravice/", "https://pollofpolls.eu/FR/49/presidential-election-2022"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:27.498606+00:00"}
{"id": "46331", "numeric_id": 46331, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46331", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "už sme 6 mesiacov pomaly od prvej vlny, takže to (588 000 000 eur vyplatených na korona-pomoci firmám a živnostníkom - pozn.)  je veľmi malé číslo a je to asi 0,5 % nášho HDP oproti iným krajinám, kde dávalo Nemecko 8 % a niektoré krajiny ešte viac.", "statement_date": "2020-10-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výška reálne vyplatenej štátnej pomoci firmám a živnostníkom postihnutých koronakrízou je asi 0,5 percenta slovenského HDP. Koľko peňazí skutočne naliala vo forme porovnateľnej pomoci do ekonomiky nemecká vláda, nie je z verejne dostupných zdrojov známe. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné. K 23. septembru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poslalo zamestnávateľom a živnostníkom takmer 558 miliónov eur. To sú však iba peniaze v rámci tzv. nástroja kurzarbeit, ktorý štát vypláca cez dohody o poskytovaní pomoci. Ďalšie stovky miliónov eur úrady vyplatili na tzv. pandemickom ošetrovnom či pandemických PN-kách. 15 októbra minister práce Milan Krajniak hovoril o 220 miliónoch vyplatených na týchto opatreniach (12:40). Milióny eur do ekonomiky pritiekli aj cez tzv. bankové antikorona záruky Slovak Investment Holdingu. Slovenské HDP je cca 100 miliárd eur ročne. 588 miliónov je teda asi 0,5 percenta HDP. Nemecko na jar ohlásilo záchranný balík vo výške viac ako 10 percent HDP. Koľko peňazí však do ekonomiky reálne pritieklo, nie je z verejne dostupných informácií známe. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho, email zostal bez odpovede.", "analysis_paragraphs": ["Výška reálne vyplatenej štátnej pomoci firmám a živnostníkom postihnutých koronakrízou je asi 0,5 percenta slovenského HDP. Koľko peňazí skutočne naliala vo forme porovnateľnej pomoci do ekonomiky nemecká vláda, nie je z verejne dostupných zdrojov známe. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné. K 23. septembru Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny poslalo zamestnávateľom a živnostníkom takmer 558 miliónov eur. To sú však iba peniaze v rámci tzv. nástroja kurzarbeit, ktorý štát vypláca cez dohody o poskytovaní pomoci. Ďalšie stovky miliónov eur úrady vyplatili na tzv. pandemickom ošetrovnom či pandemických PN-kách. 15 októbra minister práce Milan Krajniak hovoril o 220 miliónoch vyplatených na týchto opatreniach (12:40). Milióny eur do ekonomiky pritiekli aj cez tzv. bankové antikorona záruky Slovak Investment Holdingu. Slovenské HDP je cca 100 miliárd eur ročne. 588 miliónov je teda asi 0,5 percenta HDP. Nemecko na jar ohlásilo záchranný balík vo výške viac ako 10 percent HDP. Koľko peňazí však do ekonomiky reálne pritieklo, nie je z verejne dostupných informácií známe. Demagóg.SK oslovil so žiadosťou o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho, email zostal bez odpovede."], "analysis_date": "2020-10-27", "analysis_sources": {"text": ["poslalo", "vypláca", "stovky", "vyplatili", "hovoril", "pritiekli", "je", "ohlásilo"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/prva-pomoc-zamestnancov-zamestnavatelov-szco-predlzena.html", "https://www.employment.gov.sk/sk/informacie-media/aktuality/prva-pomoc-zamestnancov-zamestnavatelov-szco-predlzena.html", "https://demagog.sk/vyrok/45477/", "https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/socialna-poistovna-dostala-doteraz-zo-statneho-rozpoctu-pomoc-vo-vyske-370-milionov-eur/", "https://www.ta3.com/clanok/1194727/peniaze-pre-fabriky-a-zamestnancov-konflikt-vo-vlade.html", "https://www.sih.sk/aktuality", "https://www.google.com/search?newwindow=1&rlz=1C1AVFC_enSK887SK891&ei=ZcuQX4WkIMG-afrZgIgH&q=slovensko+HDP&oq=slovensko+HDP&gs_lcp=CgZwc3ktYWIQAzICCAAyBAgAEEMyAggAMgIIADIGCAAQFhAeMgYIABAWEB4yBggAEBYQHjIGCAAQFhAeMgYIABAWEB4yBggAEBYQHjoECAAQRzoCCC5QoJkCWJybAmDKnAJoAHACeACAAZgBiAGEA5IBAzEuMpgBAKABAaoBB2d3cy13aXrIAQjAAQE&sclient=psy-ab&ved=0ahUKEwjF6tec8sbsAhVBXxoKHfosAHEQ4dUDCA0&uact=5", "https://www.bbc.com/news/business-52450958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:08.988039+00:00"}
{"id": "vr27202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27202", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je prijatý alebo predložený návrh zmeny Ústavy, ktorý zavádza významné zmeny do justície.", "statement_date": "2014-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa registra zákonov NR SR je spomínaný návrh ústavného zákona v súčasnosti schválený poslancami NR SR a predsedom NR SR navrhnuty Ústavnoprávnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 9. 5. 2014,s určením gestorského výboru,ktorým je Ústavnoprávny výbor NR SR s lehotou na prerokovanie 12. 5. 2014. Dátum doručenia návrhu ústavného zákona je 28.2.2014.", "analysis_paragraphs": ["Podľa registra zákonov NR SR je spomínaný návrh ústavného zákona v súčasnosti schválený poslancami NR SR a predsedom NR SR navrhnuty Ústavnoprávnoprávnemu výboru NR SR a Výboru NR SR pre sociálne veci s lehotou na prerokovanie 9. 5. 2014,s určením gestorského výboru,ktorým je Ústavnoprávny výbor NR SR s lehotou na prerokovanie 12. 5. 2014. Dátum doručenia návrhu ústavného zákona je 28.2.2014."], "analysis_date": "2014-03-11", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "riešiť"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=921", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310134-ciastkove-zmeny-justicii-podla-mostu-hid-nepomozu-navrh-smeru-nepodporia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:56.825699+00:00"}
{"id": "vr32359", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32359", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "v tom zákone, ktorý je platný od 1. marca ohľadom sociálnych služieb, bol prijatý jeden, prepáčte mi použijem výraz nezmysel. A to je 50% podielu platieb klientov na ekonomicky oprávnených nárokoch.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V novele zákona o sociálnych službách sa ustanovenie, ktoré spomína Ján Richter nachádza v § 72 ods. 2 a znie nasledovne: Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete neustanovuje inak. Sumu úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 poskytovanú plnoletej fyzickej osobe obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení tak, aby suma úhrady za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodím alebo úkonov opatrovateľskej služby. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 73.“.", "analysis_paragraphs": ["V novele zákona o sociálnych službách sa ustanovenie, ktoré spomína Ján Richter nachádza v § 72 ods. 2 a znie nasledovne: Verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia úhrady zmluvou podľa § 74 v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku, najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov, ak sa v druhej vete neustanovuje inak. Sumu úhrady za sociálnu službu uvedenú v § 34 až 41 poskytovanú plnoletej fyzickej osobe obec alebo vyšší územný celok určí vo všeobecne záväznom nariadení tak, aby suma úhrady za túto sociálnu službu poskytovanú v rozsahu podľa § 15 ods. 1 bola najmenej vo výške 50 % priemerných ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby u verejných poskytovateľov sociálnej služby porovnateľného druhu a formy sociálnej služby v územnom obvode príslušnej obce alebo vyššieho územného celku za predchádzajúci rozpočtový rok, v prepočte na mesiac a na prijímateľa sociálnej služby, na počet hodím alebo úkonov opatrovateľskej služby. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 73.“."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["novele zákona o sociálnych službách"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-50"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:02.851650+00:00"}
{"id": "vr34736", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34736", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "...však predseda našej strany aj na sneme povedal, my si uvedomujeme svoje chyby, bolo ich, boli tie chyby, za ktoré chyby sme samozrejme niesli zodpovednosť, máme istým spôsobom zodpovednosť, niektoré neboli priamo naše, ale boli sme v koalícii...", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Róbert Fico v príhovore k predvolebnému programu 2010 – 2014 na Predvolebnej konferenci 6. apríla 2010 hovoril : „Vážené dámy a páni, milí priatelia, štyri roky je doba, ktorá prináša aj ťažké chvíle, aj chyby. A urobili sme aj chyby, ale nikdy sme netvrdili, že chyby sme neurobili. Za chyby sme aj pykali a za chyby sme vyvodzovali aj prísnu zodpovednosť. Napriek tomu po štyroch rokoch vládnutia považujem SMER – sociálnu demokraciu za záruku istoty a stability v ťažkých časoch. Bezpochyby je SMER – sociálna demokracia garanciou kontinuity sociálneho vývoja a silného štátu. SMER je tu pre ľudí a je tu za Slovensko.“ Priznal to i na sneme v Ružomberku : „Smer sa musí zbaviť nálepiek, ktorému dala pravica Smer-SD sa podľa predsedu strany Roberta Fica musí zbaviť rôznych nálepiek, ktoré sa podarilo pravici na Smer nalepiť. Fico v prejave na sneme v Ružomberku priznal , že aj jeho strana spravila vo vláde niektoré chyby a musela niesť aj zodpovednosť za chyby koaličných partnerov, nikdy však neprala špinavé peniaze. “", "analysis_paragraphs": ["Róbert Fico v príhovore k predvolebnému programu 2010 – 2014 na Predvolebnej konferenci 6. apríla 2010 hovoril : „Vážené dámy a páni, milí priatelia, štyri roky je doba, ktorá prináša aj ťažké chvíle, aj chyby. A urobili sme aj chyby, ale nikdy sme netvrdili, že chyby sme neurobili. Za chyby sme aj pykali a za chyby sme vyvodzovali aj prísnu zodpovednosť. Napriek tomu po štyroch rokoch vládnutia považujem SMER – sociálnu demokraciu za záruku istoty a stability v ťažkých časoch. Bezpochyby je SMER – sociálna demokracia garanciou kontinuity sociálneho vývoja a silného štátu. SMER je tu pre ľudí a je tu za Slovensko.“ Priznal to i na sneme v Ružomberku : „Smer sa musí zbaviť nálepiek, ktorému dala pravica Smer-SD sa podľa predsedu strany Roberta Fica musí zbaviť rôznych nálepiek, ktoré sa podarilo pravici na Smer nalepiť. Fico v prejave na sneme v Ružomberku priznal , že aj jeho strana spravila vo vláde niektoré chyby a musela niesť aj zodpovednosť za chyby koaličných partnerov, nikdy však neprala špinavé peniaze. “"], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["v príhovore", "priznal"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/4/1622/smer-socialna-demokracia-predstavil-svoj-program-pre-volebne-obdobie-2010-2014.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/fico-smer-suhlasi-velkymi-investiciami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:09.598407+00:00"}
{"id": "vr14836", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14836", "speaker": "Vladimír Crmoman", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-crmoman", "statement": "V skutočnosti štrajkovalo 15 tisíc učiteľov, čo je okolo 17% učiteľov, sa celkovo zapojilo a v rámci štrajku vzniklo aj množstvo iniciatív. Napríklad iniciatíva študentov. Pridali sa vysoké školy, kde štrajkovali učitelia vysokých škôl solidárnym štrajkom. Pridali sa rodičia rôznymi aktivitami (...)", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobné výroky sme overovali aj v minulosti. Do štrajku sa zapojili učitelia stredných, základných aj vysokých škôl. Okrem pedagógov sa zúčastnili aj rôzne iniciatívy študentov a rodičov. Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov sa do štrajku zapojilo vyše 14 500 alebo 16,3 % pedagógov, čo je blízke uvedenému údaju, nie je však jasné, či sa jedná o skutočne štrajkujúcich učiteľov, alebo len tých, ktorí prejavili o štrajk záujem. Vládne údaje hovoria o nižších číslach, hoci neuvádzajú presný počet zapojených učiteľov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Do protestu učiteľov sa podľa UIS zapojilo 14 500 pedagógov z celkového počtu 89 000 pedagógov, čiže 16,3 %. Podľa MŠ bolo k prvému dňu štrajku (25. január 2016) \" zo zdravotnej poisťovne odhlásených 6 969 učiteľov a „čísla na ďalšie dni sú menšie“ .\" To by zodpovedalo 7.83 %. Tento údaj však nevyhnutne neodráža počet individuálnych osôb zapojených do štrajku. MŠ ďalej zverejnilo len podiel zatvorených škôl, ktorý sa pohyboval medzi 2,03 a 2,66 % , neuviedlo však, koľko bolo zapojených učiteľov. Do protestov sa zapojili aj Iniciatívy rodičov, učiteľov aj študentov. Pridali sa taktiež pedagógovia z 15 vysokých škôl , na znak solidarity s kolegami z stredných, základných a materských škôl. Podľa vyhlásenia: \" Zámerom učiteľov nie je školy zatvoriť, ale schádzať sa s kolegami a študentami a o školstve diskutovať .\" Štrajk podporilo aj viacero študentských iniciatív a združení rodičov , vrátane zahraničných študentov . Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky sme overovali aj v minulosti. Do štrajku sa zapojili učitelia stredných, základných aj vysokých škôl. Okrem pedagógov sa zúčastnili aj rôzne iniciatívy študentov a rodičov. Podľa Iniciatívy slovenských učiteľov sa do štrajku zapojilo vyše 14 500 alebo 16,3 % pedagógov, čo je blízke uvedenému údaju, nie je však jasné, či sa jedná o skutočne štrajkujúcich učiteľov, alebo len tých, ktorí prejavili o štrajk záujem. Vládne údaje hovoria o nižších číslach, hoci neuvádzajú presný počet zapojených učiteľov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Do protestu učiteľov sa podľa UIS zapojilo 14 500 pedagógov z celkového počtu 89 000 pedagógov, čiže 16,3 %. Podľa MŠ bolo k prvému dňu štrajku (25. január 2016) \" zo zdravotnej poisťovne odhlásených 6 969 učiteľov a „čísla na ďalšie dni sú menšie“ .\" To by zodpovedalo 7.83 %. Tento údaj však nevyhnutne neodráža počet individuálnych osôb zapojených do štrajku. MŠ ďalej zverejnilo len podiel zatvorených škôl, ktorý sa pohyboval medzi 2,03 a 2,66 % , neuviedlo však, koľko bolo zapojených učiteľov. Do protestov sa zapojili aj Iniciatívy rodičov, učiteľov aj študentov. Pridali sa taktiež pedagógovia z 15 vysokých škôl , na znak solidarity s kolegami z stredných, základných a materských škôl. Podľa vyhlásenia: \" Zámerom učiteľov nie je školy zatvoriť, ale schádzať sa s kolegami a študentami a o školstve diskutovať .\" Štrajk podporilo aj viacero študentských iniciatív a združení rodičov , vrátane zahraničných študentov . Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "14 500", "89 000", "bolo", "2,03", "2,66 %", "vysokých škôl", "podporilo", "rodičov", "zahraničných študentov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/564/strajk-ucitelov-draxler-poliacik-kocan-a-ondek/?ph=3", "http://isu.sk/skoly-s-pedagogmi-zapojenymi-do-strajku/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/380422-do-strajku-sa-zatial-hlasi-zlomok-ucitelov/", "http://domov.sme.sk/c/20078944/minuta-po-minute-ucitelia-vstupili-do-ostreho-strajku.html", "https://www.minedu.sk/do-strajku-je-zapojenych-204-slovenskych-skol/", "http://domov.sme.sk/c/20078944/minuta-po-minute-ucitelia-vstupili-do-ostreho-strajku.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/383528-zamestnanci-vysokych-skol-vstupili-do-strajku/", "http://isu.sk/podporuju-nas", "http://www.aktuality.sk/clanok/312680/do-strajku-ucitelov-sa-zapajaju-aj-rodicia-niektori-z-nich-nechavaju-deti-doma/", "https://dennikn.sk/autor/isz/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:15.477028+00:00"}
{"id": "vr32759", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32759", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ste dali (vláda, pozn.) teraz desiatim tým podnikom 120 miliónov eur.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda SR (bod 18 - 27) 10. októbra 2012 schválila celkovo 10 návrhov z dielne Ministerstva hospodárstva SR na poskytnutie daňovej pomoci desiatim podnikom. Výška daňovej úľavy pre jeden podnik siaha od 2,6 po 27,5 mil . € (.pdf), celkovo vláda schválila daňové úľavy vo výške 121,19 mil. €. Cieľom investičnej pomoci je rozšírenie existujúceho závodu, nákup a inštalácia nových zariadení, podmienkou pre získanie investičnej pomoci bolo udržanie pracovných miest.", "analysis_paragraphs": ["Vláda SR (bod 18 - 27) 10. októbra 2012 schválila celkovo 10 návrhov z dielne Ministerstva hospodárstva SR na poskytnutie daňovej pomoci desiatim podnikom. Výška daňovej úľavy pre jeden podnik siaha od 2,6 po 27,5 mil . € (.pdf), celkovo vláda schválila daňové úľavy vo výške 121,19 mil. €. Cieľom investičnej pomoci je rozšírenie existujúceho závodu, nákup a inštalácia nových zariadení, podmienkou pre získanie investičnej pomoci bolo udržanie pracovných miest."], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Vláda SR", "schválila", "poskytnutie", "2,6", "27,5 mil"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/660", "http://www.teraz.sk/ekonomika/desat-firiem-dostane-danove-ulavy-v/24983-clanok.html", "http://www.poistenie.sk/investori-sa-mozu-tesit-dostanu-od-statu-danove-ulavy", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-148190?prefixFile=m_", "https://lt.justice.gov.sk/Attachment/vlastny%20material%20Magneti_doc.pdf?instEID=-1&attEID=47938&docEID=263685&matEID=5450&langEID=1&tStamp=20120830155243500"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:33.724708+00:00"}
{"id": "vr16059", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16059", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V lehote určenej zákonom, vláda v roku 2016 schváli akčné plány pre všetky najmenej rozvinuté okresy.", "statement_date": "2017-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V priebehu roka 2016 sa konalo viacero výjazdových rokovaní vlády, kde sa schvaľovali akčné plány pre tie slovenské okresy, v ktorých je evidovaný nízky hospodársky rozvoj a vysoká miera nezamestnanosti. V Zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov je stanovená lehota pre prijatie akčných plánov, rovnako ako podmienky, ktoré stanovujú kedy je okres nerozvinutý. Sľub vládnej koalície z tohto dôvodu posudzujeme ako pravdivý. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov č. 336/2015 Z.z. často nazývaný aj \"špeciálny zákon\" vstúpil do platnosti 11. novembra 2015 a účinnosť nadobudol 15. decembra 2015. Podľa tohto zákona vedie Ústredie práce zoznam najmenej rozvinutých okresov, pričom základným kritériom podľa ktorého okres spadá do kategórie najmenej rozvinutých je miera evidovanej nezamestnanosti a to ak deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich bola nezamestnanosť o 1,6-násobok vyššia ako miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. V decembri 2016 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 8,76%. NRO dosahujú nezamestnanosť takmer 20%, štyri okresy dosiahli na konci uplynulého roka dokonca nezamestnanosť nad 20% - Rimavská Sobota (24,58%), Revúca (22,6%), Rožňava (20,93%) a Kežmarok (20,53%). V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji ide o okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, v Prešovskom kraji sú to okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najviac najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa posledných informácií z marca 2017 vláda rokovala o tom, žeby sa mohol zoznam NRO rozšíriť rozšíriť o ďalších päť okresov - Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Do tohto zoznamu by sa mohli okresy dostať po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018. V spomínanom zákone sa tiež nachádza termín akčný plán , ktorý predstavuje záväzný dokument, ktorý schvaľuje vláda SR a jeho cieľom je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese, vytvoriť priestor pre udržateľné pracovné miesta a podporiť hospodársky rast a rozvoj daného okresu. Podľa tohto zákona vypracovanie a plnenie akčného plánu zabezpečuje Úrad vlády SR, vypracováva sa spravidla na obdobie na piatich rokov a Úrad vlády je povinný predložiť návrh akčného plánu na schválenie vláde do deviatich mesiacov od zapísania okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Finančná podpora smerujúca do týchto okresov je podľa Usmernenia k príprave akčného plánu ( .pdf , str. 3) pochádza z regionálnych príspevkov zo štátneho rozpočtu, no primárne je to najmä z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Každý akčný plán pre daný okres je špecifický , keďže jednotlivé okresy majú síce problémy podobnej povahy no príčiny hospodárskeho zaostávania sú rozdielne. Ako prvým bol 10. februára 2016 vládou SR schválený akčný plán rozvoja okresu Kežmarok ( .pdf ). So schvaľovaním akčných plánov súviseli výjazdové rokovania vlády, ktoré sa uskutočnili vždy v okresnom meste, ktorého akčný plán sa schvaľoval. 23. júna 2016 sa uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády v Lučenci, kde bol schválený akčný plán rozvoja okresu Lučenec ( .pdf ). Na druhý deň sa akčný plán ( .pdf ) schválil na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. V auguste 2016 došlo k výjazdovým rokovaniam a ku schváleniu akčných plánov okresov Sabinov ( .pdf ), Sobrance ( .pdf ), Trebišov ( .pdf ), Vranov n. Topľou ( .pdf) a Svidník ( .pdf ). V mesiaci september sa konali rokovania, kde na výjazdoch boli prijaté akčné plány rozvoja okresov Poltár ( .pdf ), Veľký Krtíš ( .pdf ), Revúca ( .pdf ) a Rožňava ( .pdf ). Predtým sa podporou regiónov primárne zaoberal len Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Tento zákon prijala ešte I. Ficova vláda v roku 2008, účinnosť nadobudol v januári 2009 a stanovuje podmienky a ciele regionálneho rozvoja a upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, VÚC a obcí. Návrh na podporu a pomoc okresom s vysokou nezamestnanosťou predstavila Ficova vláda v máji 2015 ako súčasť opatrení sociálneho balíčka . Druhý sociálny balíček bol spustený v auguste 2015, návrh Zákona o podpore NRO bol do parlamentu doručený v septembri a schválený v novembri 2015. Zákon bol teda prijatý ešte pred marcovými voľbami v roku 2016 a po voľbách sa nová vláda zaviazala pokračovať vo vytváraní akčných plánov. <script type=\"text/javascript\">if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"U1hpa\"]={},window.datawrapper[\"U1hpa\"].embedDeltas={\"100\":523,\"200\":471,\"300\":419,\"400\":393,\"500\":393,\"600\":393,\"700\":367,\"800\":367,\"900\":367,\"1000\":367},window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-U1hpa\"),window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"U1hpa\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"U1hpa\"==b)window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});</script> Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V priebehu roka 2016 sa konalo viacero výjazdových rokovaní vlády, kde sa schvaľovali akčné plány pre tie slovenské okresy, v ktorých je evidovaný nízky hospodársky rozvoj a vysoká miera nezamestnanosti. V Zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov je stanovená lehota pre prijatie akčných plánov, rovnako ako podmienky, ktoré stanovujú kedy je okres nerozvinutý. Sľub vládnej koalície z tohto dôvodu posudzujeme ako pravdivý. Zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov č. 336/2015 Z.z. často nazývaný aj \"špeciálny zákon\" vstúpil do platnosti 11. novembra 2015 a účinnosť nadobudol 15. decembra 2015. Podľa tohto zákona vedie Ústredie práce zoznam najmenej rozvinutých okresov, pričom základným kritériom podľa ktorého okres spadá do kategórie najmenej rozvinutých je miera evidovanej nezamestnanosti a to ak deväť kalendárnych štvrťrokov počas predchádzajúcich dvanástich bola nezamestnanosť o 1,6-násobok vyššia ako miera priemernej evidovanej nezamestnanosti na Slovensku. V decembri 2016 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku 8,76%. NRO dosahujú nezamestnanosť takmer 20%, štyri okresy dosiahli na konci uplynulého roka dokonca nezamestnanosť nad 20% - Rimavská Sobota (24,58%), Revúca (22,6%), Rožňava (20,93%) a Kežmarok (20,53%). V súčasnosti spadá do tejto kategórie 12 okresov z troch krajov. V Košickom kraji ide o okresy Rožňava, Sobrance a Trebišov, v Prešovskom kraji sú to okresy Kežmarok, Sabinov, Svidník a Vranov n. Topľou. Najviac najmenej rozvinutých okresov je evidovaných v Banskobystrickom kraji - Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš. Podľa posledných informácií z marca 2017 vláda rokovala o tom, žeby sa mohol zoznam NRO rozšíriť rozšíriť o ďalších päť okresov - Košice-okolie, Gelnica, Medzilaborce, Bardejov a Snina. Do tohto zoznamu by sa mohli okresy dostať po úprave (znížení) koeficientu vykazovanej nezamestnanosti. Záväzkom je vypracovať do 20. septembra 2017 návrh na novelu zákona, ktorá by mala byť účinná od roku 2018. V spomínanom zákone sa tiež nachádza termín akčný plán , ktorý predstavuje záväzný dokument, ktorý schvaľuje vláda SR a jeho cieľom je znížiť mieru nezamestnanosti v okrese, vytvoriť priestor pre udržateľné pracovné miesta a podporiť hospodársky rast a rozvoj daného okresu. Podľa tohto zákona vypracovanie a plnenie akčného plánu zabezpečuje Úrad vlády SR, vypracováva sa spravidla na obdobie na piatich rokov a Úrad vlády je povinný predložiť návrh akčného plánu na schválenie vláde do deviatich mesiacov od zapísania okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Finančná podpora smerujúca do týchto okresov je podľa Usmernenia k príprave akčného plánu ( .pdf , str. 3) pochádza z regionálnych príspevkov zo štátneho rozpočtu, no primárne je to najmä z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Každý akčný plán pre daný okres je špecifický , keďže jednotlivé okresy majú síce problémy podobnej povahy no príčiny hospodárskeho zaostávania sú rozdielne. Ako prvým bol 10. februára 2016 vládou SR schválený akčný plán rozvoja okresu Kežmarok ( .pdf ). So schvaľovaním akčných plánov súviseli výjazdové rokovania vlády, ktoré sa uskutočnili vždy v okresnom meste, ktorého akčný plán sa schvaľoval. 23. júna 2016 sa uskutočnilo výjazdové rokovanie vlády v Lučenci, kde bol schválený akčný plán rozvoja okresu Lučenec ( .pdf ). Na druhý deň sa akčný plán ( .pdf ) schválil na výjazdovom rokovaní v Rimavskej Sobote. V auguste 2016 došlo k výjazdovým rokovaniam a ku schváleniu akčných plánov okresov Sabinov ( .pdf ), Sobrance ( .pdf ), Trebišov ( .pdf ), Vranov n. Topľou ( .pdf) a Svidník ( .pdf ). V mesiaci september sa konali rokovania, kde na výjazdoch boli prijaté akčné plány rozvoja okresov Poltár ( .pdf ), Veľký Krtíš ( .pdf ), Revúca ( .pdf ) a Rožňava ( .pdf ). Predtým sa podporou regiónov primárne zaoberal len Zákon č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja. Tento zákon prijala ešte I. Ficova vláda v roku 2008, účinnosť nadobudol v januári 2009 a stanovuje podmienky a ciele regionálneho rozvoja a upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, VÚC a obcí. Návrh na podporu a pomoc okresom s vysokou nezamestnanosťou predstavila Ficova vláda v máji 2015 ako súčasť opatrení sociálneho balíčka . Druhý sociálny balíček bol spustený v auguste 2015, návrh Zákona o podpore NRO bol do parlamentu doručený v septembri a schválený v novembri 2015. Zákon bol teda prijatý ešte pred marcovými voľbami v roku 2016 a po voľbách sa nová vláda zaviazala pokračovať vo vytváraní akčných plánov. <script type=\"text/javascript\">if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"U1hpa\"]={},window.datawrapper[\"U1hpa\"].embedDeltas={\"100\":523,\"200\":471,\"300\":419,\"400\":393,\"500\":393,\"600\":393,\"700\":367,\"800\":367,\"900\":367,\"1000\":367},window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-U1hpa\"),window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"U1hpa\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"U1hpa\"==b)window.datawrapper[\"U1hpa\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});</script> Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-02", "analysis_sources": {"text": ["Zákone", "Zákon", "dosiahla", "rokovala", "Záväzkom", "akčný plán", ".pdf", "špecifický", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf)", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "Zákon", "sociálneho balíčka", "spustený"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/336/20170101.html", "https://ekonomika.sme.sk/c/20440088/pozrite-si-v-ktorych-okresoch-bola-najnizsia-nezamestnanost.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/sr-okresy-zaostale-rozsirenie/248533-clanok.html", "http://www.info.sk/sprava/127866/marcincin-novela-zakona-o-podpore-nro-by-mala-byt-ucinna-asi-od-roku-2018/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/18329-sk/akcny-plan/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6186_manual-ap.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/pomoc-najmenej-rozvinutym-okresom/", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6089_akcny_plan_rozvoja_okresu_kezmarok.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6178_ap-lucenec.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6181_ap-rimavska-sobota.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6221_ap-sabinov.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6223_ap-sobrance.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6226_ap-trebisov.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6233_ap-vranov-nad-toplou.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6231_vlastny-material_svidnik.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6242_vlastny-material_ap-poltar.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6249_ap_velky_krtis_vlastny_material.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6247_ap_revuca_vlastny_materialdocx.pdf", "http://www.nro.vlada.gov.sk/data/files/6255_ap-roznava.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-539", "https://dennikn.sk/140950/ako-vyzera-ficov-socialny-balicek-zoznam-15-opatreni/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/363547-premier-robert-fico-spustil-druhy-balicek-socialnych-opatreni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:45.817442+00:00"}
{"id": "vr13834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13834", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Môžeme presídliť ľudí, ktorí sú priamo ohrození, zo Sýrie do jednotlivých krajín. Británia to robí. A Británia je takisto krajina, ktorá je proti relokačným, trvalému mechanizmu.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od začiatku vojny v Sýrii požiadalo o azyl vo Veľkej Británii viac ako 25000 Sýrčanov. 5000 z nich bol azyl udelený, pričom od marca 2014 uskutočnila relokáciu 216 Sýrčanov v rámci programu Vulnerable Persons Relocation . Ide o poskytnutie 5-ročnej humanitárnej ochrany , ktorá im zabezpečí rovnaké kľúčové práva a benefity ako utečencom (právo na prácu, oprávnenie poberať sociálne dávky, prístup k vzdelaniu a zdravotníctvu,...). Po vypršaní ochrany môžu požiadať o trvalý pobyt . V septembri 2015 sa Veľká Británia rozhodla participovať na prerozdelení migrantov, keď sa rozhodla prijať 20,000 ľudí priamo zo Sýrie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od začiatku vojny v Sýrii požiadalo o azyl vo Veľkej Británii viac ako 25000 Sýrčanov. 5000 z nich bol azyl udelený, pričom od marca 2014 uskutočnila relokáciu 216 Sýrčanov v rámci programu Vulnerable Persons Relocation . Ide o poskytnutie 5-ročnej humanitárnej ochrany , ktorá im zabezpečí rovnaké kľúčové práva a benefity ako utečencom (právo na prácu, oprávnenie poberať sociálne dávky, prístup k vzdelaniu a zdravotníctvu,...). Po vypršaní ochrany môžu požiadať o trvalý pobyt . V septembri 2015 sa Veľká Británia rozhodla participovať na prerozdelení migrantov, keď sa rozhodla prijať 20,000 ľudí priamo zo Sýrie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["požiadalo", "Vulnerable Persons Relocation", "ochrany", "trvalý pobyt", "participovať"], "url": ["http://www.bbc.com/news/uk-34139960", "https://www.gov.uk/government/speeches/vulnerable-persons-relocation-scheme-for-syrian-nationals", "http://www.resettlement.eu/news/first-syrians-arrive-uk-under-vulnerable-persons-relocation-scheme-vprs", "https://www.gov.uk/settlement-refugee-or-humanitarian-protection", "http://www.express.co.uk/news/politics/605616/Syria-refugee-crisis-20-000-Britain-asylum-in-days-Theresa-May"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:12.538971+00:00"}
{"id": "44790", "numeric_id": 44790, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44790", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Druhá vec je odpolitizovanie napr. okresných úradov alebo ja by som chcela, aby toto bola posledná vláda, kde v štátnych podnikoch dostávame politických nominantov.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj počas vlády 2016 - 2020, teda koalície Smeru, Mosta-Híd a SNS, boli obsadzované štátne podniky straníckymi nominantmi - a to napriek tomu, podľa uznesenia vlády z roku 2011 by to tak byť nemalo. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Nominantov priznala SNS počas krízy cien energií v roku 2017. „ Naši nominanti sa dostali do niektorých pozícií až po nešťastných regulačných konaniach,“ povedal vtedy Andrej Danko. „Nejaký matematický (kľúč) tam nebude. Skôr tam išlo o to, že ak sa tie nominácie robili, skôr sa mohli prihlásiť do nejakých výberových konaní. Vedeli, že výberové konanie bude, tak sa prihlásili a tam si potom už urobili výber,“ vysvetľoval rozdelenie postov medzi strany Jaroslav Paška (SNS). Na spolitizovanie vedenia štátnych firiem v období 2002 - 2012 upozorňovala analýza Transparency International Slovensko. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Aj počas vlády 2016 - 2020, teda koalície Smeru, Mosta-Híd a SNS, boli obsadzované štátne podniky straníckymi nominantmi - a to napriek tomu, podľa uznesenia vlády z roku 2011 by to tak byť nemalo. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé. Nominantov priznala SNS počas krízy cien energií v roku 2017. „ Naši nominanti sa dostali do niektorých pozícií až po nešťastných regulačných konaniach,“ povedal vtedy Andrej Danko. „Nejaký matematický (kľúč) tam nebude. Skôr tam išlo o to, že ak sa tie nominácie robili, skôr sa mohli prihlásiť do nejakých výberových konaní. Vedeli, že výberové konanie bude, tak sa prihlásili a tam si potom už urobili výber,“ vysvetľoval rozdelenie postov medzi strany Jaroslav Paška (SNS). Na spolitizovanie vedenia štátnych firiem v období 2002 - 2012 upozorňovala analýza Transparency International Slovensko. Tvrdenie Veroniky Remišovej preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["podľa", "priznala", "vysvetľoval", "analýza"], "url": ["https://e.dennikn.sk/680402/sns-priznala-stranickych-nominantov-aj-ked-by-ich-mat-nemala/", "https://e.dennikn.sk/680402/sns-priznala-stranickych-nominantov-aj-ked-by-ich-mat-nemala/", "https://e.dennikn.sk/680402/sns-priznala-stranickych-nominantov-aj-ked-by-ich-mat-nemala/", "https://transparency.sk/sk/ake-spolitizovane-su-nase-statne-firmy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:27.881422+00:00"}
{"id": "vr35410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35410", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "No, ja som napísal jasné stanovisko a dokázal som to aj na základe historických faktov, keďže som historik, archeológ, medievalista,...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Životopis Doc. PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc. hovorí, že jeho vzdelávanie pribiehalo v archeologickom ústave AV, pričom podľa výberu z jeho diel je možné usudzovať, že sa venoval najmä stredoveku.", "analysis_paragraphs": ["Životopis Doc. PhDr. Dušana Čaploviča, DrSc. hovorí, že jeho vzdelávanie pribiehalo v archeologickom ústave AV, pričom podľa výberu z jeho diel je možné usudzovať, že sa venoval najmä stredoveku."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Životopis", "diel"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/274/1153/doc-phdr-dusan-caplovic-drsc.html", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Du%C5%A1an_%C4%8Caplovi%C4%8D"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:16.269907+00:00"}
{"id": "vr27488", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27488", "speaker": "Ivan Šimko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-simko", "statement": "Ale pani poslankyňa, nie je to tam teraz v Ústave, tom návrhu. (návrh, že previerky sudcov má robiť Súdna rada)", "statement_date": "2014-04-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že návrh ústavných zmien, ktorý prešiel do druhého čítania v parlamente, oproti pôvodnému návrhu už neobsahuje článok o povinnosti Súdnej rady rozhodnúť o sudcovskej spôsobilosti (článok 154d v pôvodnom návrhu predloženom vládou SR).", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že návrh ústavných zmien, ktorý prešiel do druhého čítania v parlamente, oproti pôvodnému návrhu už neobsahuje článok o povinnosti Súdnej rady rozhodnúť o sudcovskej spôsobilosti (článok 154d v pôvodnom návrhu predloženom vládou SR)."], "analysis_date": "2014-04-07", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=921", "https://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Lists/Aktuality/NewForm/n%C3%A1vrh%20%C3%BAstavn%C3%A9ho%20z%C3%A1kona20022014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:08.019031+00:00"}
{"id": "vr16734", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16734", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...na budúci rok rátame s navýšením mzdového odmeňovania o 212 miliónov eur, 131 miliónov eur znamená záväzok, krytie záväzku z memoranda, to je navýšenie platov všetkých zamestnancov verejnej správy o 4% do taríf a 2% posledné 4 mesiace v roku 2018, je to vlastne kópia toho, čo sa udialo v tomto roku a 80 miliónov eur znamená dofinancovanie zvýšenia tarifných miezd našich pedagogických pracovníkov...", "statement_date": "2017-10-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predkladacia správa návrhu rozpočtu verejnej správy pre roky 2018 - 2020 ( .pdf s. 3) opisuje vyčlenenie prostriedkov na zvýšenie platov zamestnancov a pedagogických zamestnancov tak, ako spomína minister Kažimír. Memorandum sa netýka pedagogických a odborných zamestnancov, a tak sa netýka všetkých zamestnancov verejnej správy. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Predkladacia správa návrhu rozpočtu verejnej správy pre roky 2018 - 2020 ( .pdf s. 3) opisuje vyčlenenie prostriedkov na zvýšenie platov zamestnancov a pedagogických zamestnancov tak, ako spomína minister Kažimír. Memorandum sa netýka pedagogických a odborných zamestnancov, a tak sa netýka všetkých zamestnancov verejnej správy. Výrok aj napriek tomu hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-09", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", "podpísali", "navýšeniu", "doložke vplyvov"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11521&documentId=15833", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwj7wNLrj-fWAhXDbBoKHet-Ae4QFggrMAA&url=http%3A%2F%2Fioz.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2012%2F02%2Fmemorandum-ss-a-vs.pdf&usg=AOvVaw0GVQaIQiJ1xFf0Lz0LEyK6", "http://www.teraz.sk/ekonomika/podpisali-kolektivne-zmluvy-pre-verejn/231281-clanok.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/202/20170901.html", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-210307?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:31.744664+00:00"}
{"id": "vr35468", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35468", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "...Naopak. Je ich ešte viac (počet zamestnancov v ústredných orgánoch štátnej správy, pozn.)...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Štatistického úradu v roku 2010 bola zamestnanosť vo verejnej správe 188,2 tisíc zamestnancov a v prvom kvartáli roku 2007 bola 159,3 tisíc z čoho vyplýva, že zamestnanosť o 20% neznížili, naopak, ako správne hovorí J. Brocka zamestnanosť sa zvýšila.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Štatistického úradu v roku 2010 bola zamestnanosť vo verejnej správe 188,2 tisíc zamestnancov a v prvom kvartáli roku 2007 bola 159,3 tisíc z čoho vyplýva, že zamestnanosť o 20% neznížili, naopak, ako správne hovorí J. Brocka zamestnanosť sa zvýšila."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2007"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=24137", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=8125"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:50.107881+00:00"}
{"id": "vr33945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33945", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V prvom rade sa vlastne stratil rok času. Zastavili ste program revitalizácie krajiny, ktorý bol za našej vlády Ivety Radičovej veľmi úspešný. Tam našlo prácu 7 alebo 8 tisíc ľudí.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že približne pred rokom minister životného prostredia zrušil projekt revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. V roku 2011 si prostredníctvom tohoto projektu našlo sezónnu prácu takmer 8 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa sumárnej správy hodnotiacej program revitalizácie krajiny za rok 2011, sa v roku 2011 zapojilo prostredníctvom dvoch realizačných projektov do programu 480 obcí pričom bolo počas ich realizácie vytvorených 7700 sezónnych pracovných miest. Ministerstvo životného prostredia pod vedení Petra Žiga zrušilo program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 29. júna 2012. Ide teda približne rok od zrušenia. TASR , 29. júna 2012: \" Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý mal predstavovať nový prístup k protipovodňovým opatreniam zavedeným za bývalého kabinetu, zrušia. Program bude zrušený na úrovni Úradu vlády SR a celý manažment protipovodňových opatrení a opatrenia týkajúce sa povodní bude v budúcnosti zastrešovať už len Ministerstvo životného prostredia SR,\" povedal v rozhovore pre TASR jeho šéf Peter Žiga (Smer-SD). Myslí si, že keby sa 40-miliónov eur preinvestovaných v programe využilo inak, priniesli by väčší úžitok.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že približne pred rokom minister životného prostredia zrušil projekt revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR. V roku 2011 si prostredníctvom tohoto projektu našlo sezónnu prácu takmer 8 tisíc ľudí. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa sumárnej správy hodnotiacej program revitalizácie krajiny za rok 2011, sa v roku 2011 zapojilo prostredníctvom dvoch realizačných projektov do programu 480 obcí pričom bolo počas ich realizácie vytvorených 7700 sezónnych pracovných miest. Ministerstvo životného prostredia pod vedení Petra Žiga zrušilo program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 29. júna 2012. Ide teda približne rok od zrušenia. TASR , 29. júna 2012: \" Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý mal predstavovať nový prístup k protipovodňovým opatreniam zavedeným za bývalého kabinetu, zrušia. Program bude zrušený na úrovni Úradu vlády SR a celý manažment protipovodňových opatrení a opatrenia týkajúce sa povodní bude v budúcnosti zastrešovať už len Ministerstvo životného prostredia SR,\" povedal v rozhovore pre TASR jeho šéf Peter Žiga (Smer-SD). Myslí si, že keby sa 40-miliónov eur preinvestovaných v programe využilo inak, priniesli by väčší úžitok.\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["správy", "TASR"], "url": ["http://www.vuvh.sk/download/ManazmentPovodi_rizik/zbornikPrispevkov/Konferencia/Prispevky/SekciaA/Kovac.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/p-ziga-program-revitalizacie-krajiny/14010-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:11.287390+00:00"}
{"id": "vr16904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16904", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "Úrad pre verejné obstarávanie vám môže dať pokutu až do výšky 200 tis. eur. (za podporu regionálnych výrobcov, pozn.)", "statement_date": "2017-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Marian Kotleba tu hovorí o sankciách, ktoré hrozia verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v prípade porušenia predpisov Zákona o verejnom obstarávaní. Znenie zákona hovorí v prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania o pokute vo výške od 500 do 30 000 eur. Výrok je preto nepravdivý. Súčasné znenie Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné: (2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. (3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. (4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná. O sankciách plynúcich z porušenia ZVO hovoril poslanec NR SR za ĽSNS a riaditeľ úradu BBSK Milan Uhrík práve 19. septembra 2017. \"Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku\" ( 1:50 ). V náväznosti na to, podľa slov Uhríka, dostal Banskobystrický kraj od ÚVO upozornenie, že v prípade neodstránenia danej klauzuly hrozí kraju pokuta až vo výške 200 tisíc eur. Podľa §182 ZVO Správne delikty ukladá pokuty za porušenie zákona ÚVO. Výška pokút je určená v závislosti na tom, ktorý bod zákona bol porušený. Pokuty sa môžu viazať na zmluvnú cenu (5 %), v iných prípadoch môže ÚVO uložit pokutu vo výške od 500 do 30 000 eur. O tom, ako sa postupuje v prípade uloženia pokút za viaceré porušenia sa píše v bode 4: \" Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). \" Demagog.SK požiadal o vyjadrenie o výške sankcií Úrad pre verejné obstarávanie. Obrdžali sme nasledujúcu odpoveď: \"V prípade priamej podpory regionálnych výrobcov (teda priamym zadaním zákazky konkrétnemu dodávateľovi) by išlo o porušenie základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, uvedených § 10 ods. 2, resp. 3 zákona o verejnom obstarávaní (princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov či princíp transparentnosti) a o správny delikt podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní, za čo hrozí verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi uloženie pokuty vo výške od 500 do 30 000 eur. \" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Marian Kotleba tu hovorí o sankciách, ktoré hrozia verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v prípade porušenia predpisov Zákona o verejnom obstarávaní. Znenie zákona hovorí v prípade porušenia princípu rovnakého zaobchádzania o pokute vo výške od 500 do 30 000 eur. Výrok je preto nepravdivý. Súčasné znenie Zákona o verejnom obstarávaní (ZVO) je postavené na piatich hlavných princípoch: rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie hospodárskych subjektov, transparentnosti, proporcionality, a hospodárnosti a efektívnosti. Podľa §10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí nasledovné: (2) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. (3) Príprava a zadávanie zákaziek, koncesií a súťaže návrhov sa nesmú realizovať so zámerom nedovoleného uplatnenia výnimky z tohto zákona alebo narušenia hospodárskej súťaže bezdôvodným zvýhodnením alebo znevýhodnením určitých hospodárskych subjektov. (4) Voči hospodárskym subjektom z členských štátov sa uplatnia rovnako výhodné podmienky pri zadávaní zákaziek a zadávaní koncesií ako tie, ktoré sa uplatnia voči hospodárskym subjektom z tretích štátov pri vykonávaní Dohody o vládnom obstarávaní alebo inej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Európska únia viazaná. O sankciách plynúcich z porušenia ZVO hovoril poslanec NR SR za ĽSNS a riaditeľ úradu BBSK Milan Uhrík práve 19. septembra 2017. \"Do podmienok na vykonanie verejného obstarávania sme si dali takú klauzulku, že žiadame, aby tie mliečne produkty boli vyrobené na Slovensku\" ( 1:50 ). V náväznosti na to, podľa slov Uhríka, dostal Banskobystrický kraj od ÚVO upozornenie, že v prípade neodstránenia danej klauzuly hrozí kraju pokuta až vo výške 200 tisíc eur. Podľa §182 ZVO Správne delikty ukladá pokuty za porušenie zákona ÚVO. Výška pokút je určená v závislosti na tom, ktorý bod zákona bol porušený. Pokuty sa môžu viazať na zmluvnú cenu (5 %), v iných prípadoch môže ÚVO uložit pokutu vo výške od 500 do 30 000 eur. O tom, ako sa postupuje v prípade uloženia pokút za viaceré porušenia sa píše v bode 4: \" Pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b). \" Demagog.SK požiadal o vyjadrenie o výške sankcií Úrad pre verejné obstarávanie. Obrdžali sme nasledujúcu odpoveď: \"V prípade priamej podpory regionálnych výrobcov (teda priamym zadaním zákazky konkrétnemu dodávateľovi) by išlo o porušenie základných princípov zákona o verejnom obstarávaní, uvedených § 10 ods. 2, resp. 3 zákona o verejnom obstarávaní (princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov či princíp transparentnosti) a o správny delikt podľa § 182 ods. 2 písm. aa) zákona o verejnom obstarávaní, za čo hrozí verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi uloženie pokuty vo výške od 500 do 30 000 eur. \" Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-11-01", "analysis_sources": {"text": ["343/2015 Z. z.", "1:50", "§182 ZVO Správne delikty"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418.html", "https://www.youtube.com/watch?time_continue=116&v=IsrwwLMSwLA", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418.html?ucinnost=01.11.2017"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:03.034527+00:00"}
{"id": "vr26364", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26364", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a ta jasne teda aj kritizovala túto oblasť tiež, to znamená, týchto jednorázových príjmov a tiež povedala, že to konsolidačné úsilie, respektíve aby to bolo jasnejšie, to znižovanie deficitu už nie je také ambiciózne ako pôvodne mala naplánované vláda.", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotila návrh rozpočtu na rok 2014-2016. I. Švejna správne uvádza, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala jednorázové opatrenia a menšiu ambicióznosť konsolidačného úsilia v návrhu rozpočtu na roky 2014-2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hodnotenie uvádza (.pdf, s. 6 a 15): \" Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami. V porovnaní so schváleným Rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 sú stanovené ciele menej ambiciózne . V roku 2014 sa predpokladá deficit vyšší o 0,4 % HDP a v roku 2015 až o 0,6 % HDP. Ciele sú horšie aj v porovnaní s návrhom východísk rozpočtu na roky 2014-2016 a vládou schváleným Programom stability SR na roky 2013-2016 , ktorý bol tiež predložený Európskej komisii. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hodnotila návrh rozpočtu na rok 2014-2016. I. Švejna správne uvádza, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala jednorázové opatrenia a menšiu ambicióznosť konsolidačného úsilia v návrhu rozpočtu na roky 2014-2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hodnotenie uvádza (.pdf, s. 6 a 15): \" Návrh rozpočtu na rok 2014 zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Je postavený najmä na jednorazových a dočasných opatreniach, ktorých vplyv v strednodobom horizonte pominie a bude potrebné ich nahradiť štrukturálnymi opatreniami. V porovnaní so schváleným Rozpočtom verejnej správy na roky 2013 až 2015 sú stanovené ciele menej ambiciózne . V roku 2014 sa predpokladá deficit vyšší o 0,4 % HDP a v roku 2015 až o 0,6 % HDP. Ciele sú horšie aj v porovnaní s návrhom východísk rozpočtu na roky 2014-2016 a vládou schváleným Programom stability SR na roky 2013-2016 , ktorý bol tiež predložený Európskej komisii. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Hodnotenie"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/download2/HodnotenieRVS_2014_2016_FINAL_01.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:20.052318+00:00"}
{"id": "42548", "numeric_id": 42548, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42548", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "s pánom Sulíkom, vzhľadom na to, aké raňajky absolvoval s pánom Kočnerom...", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maroš Šefčovič sa v tomto výroku odvoláva na video , ktoré zaznamenáva rozhovor predsedu SaS Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Video bolo zverejnené v súvislosti s kauzou Sasanka a Richard Sulík sa priznal k tomu, že k tomuto rozhovoru v Kočnerovom dome skutočne došlo a rozhovor bol zaznamenaný bez jeho vedomia. Zo zverejného prepisu SMS správ vyplýva, že Kočner pozýval Sulíka k sebe na raňajky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sulík sa k videu vyjadril nasledovne: „ Išlo o súkromný rozhovor v dome pána Kočnera a toto video bolo nakrútené ilegálne a bez môjho vedomia. Nekonal som so zlým úmyslom, ale uvedomujem si, že stretávať sa s sním bola veľká chyba. Jediné, o čo mi išlo, bolo zistiť, kto sú zradcovia v koalícii. Pokúšal som sa získať tieto informácie, ale ukázalo sa, že ako tajný agent by som kariéru nespravil. Namiesto toho som sa stal súčasťou vykonštruovaného príbehu. “ Prvá časť dokumentu Sasanka obsahujúca prepis SMS komunikácie medzi Sulíkom a Kočnerom sa dostala na verejnosť v noci zo štvrtka 26. januára na piatok 27.januára. 27. januára 2012 Sulík na tlačovej besede uviedol, že sa s Kočnerom spoznal v roku 2006 a bol preňho zdrojom informácií z politického prostredia. O jeho stretnutiach informoval aj vtedajšiu premiérku Ivetu Radičovú, ktorá podľa vyjadrenia svojej hovorkyne Sulíka upozornila, „ že ako predseda NR by nemal mať kontakty tohto typu.\" Časť prepisu SMS správ : 24.10.2010 09:10:19 Sulík : Ranajky zajtra? 09:15:43 Kočner : Ok. Len sa neda u mna ranajkovat lebo prerabam dom. T.j., kedze nemame kuchynu, tak mozem poskytnut len napoje. Daj cas 09:16:45 Sulík : To je ok. Pridem o 8.00", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič sa v tomto výroku odvoláva na video , ktoré zaznamenáva rozhovor predsedu SaS Richarda Sulíka s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Video bolo zverejnené v súvislosti s kauzou Sasanka a Richard Sulík sa priznal k tomu, že k tomuto rozhovoru v Kočnerovom dome skutočne došlo a rozhovor bol zaznamenaný bez jeho vedomia. Zo zverejného prepisu SMS správ vyplýva, že Kočner pozýval Sulíka k sebe na raňajky. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Sulík sa k videu vyjadril nasledovne: „ Išlo o súkromný rozhovor v dome pána Kočnera a toto video bolo nakrútené ilegálne a bez môjho vedomia. Nekonal som so zlým úmyslom, ale uvedomujem si, že stretávať sa s sním bola veľká chyba. Jediné, o čo mi išlo, bolo zistiť, kto sú zradcovia v koalícii. Pokúšal som sa získať tieto informácie, ale ukázalo sa, že ako tajný agent by som kariéru nespravil. Namiesto toho som sa stal súčasťou vykonštruovaného príbehu. “ Prvá časť dokumentu Sasanka obsahujúca prepis SMS komunikácie medzi Sulíkom a Kočnerom sa dostala na verejnosť v noci zo štvrtka 26. januára na piatok 27.januára. 27. januára 2012 Sulík na tlačovej besede uviedol, že sa s Kočnerom spoznal v roku 2006 a bol preňho zdrojom informácií z politického prostredia. O jeho stretnutiach informoval aj vtedajšiu premiérku Ivetu Radičovú, ktorá podľa vyjadrenia svojej hovorkyne Sulíka upozornila, „ že ako predseda NR by nemal mať kontakty tohto typu.\" Časť prepisu SMS správ : 24.10.2010 09:10:19 Sulík : Ranajky zajtra? 09:15:43 Kočner : Ok. Len sa neda u mna ranajkovat lebo prerabam dom. T.j., kedze nemame kuchynu, tak mozem poskytnut len napoje. Daj cas 09:16:45 Sulík : To je ok. Pridem o 8.00"], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["video", "Sasanka", "prepisu", "vyjadril", "tlačovej besede", "vyjadrenia", "prepisu SMS správ"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=91Q7xffyASU", "https://www.aktuality.sk/clanok/201975/video-sasanky-zaplavilo-internet/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173211-nova-sasanka-sulik-hned-hlasil-kocnerovi-ako-sa-volil-prokurator/", "https://www.aktuality.sk/clanok/201975/video-sasanky-zaplavilo-internet/", "https://www.youtube.com/watch?v=BLbsHwRdVps", "https://demagog.sk/vyrok/vr30877/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173211-nova-sasanka-sulik-hned-hlasil-kocnerovi-ako-sa-volil-prokurator/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:51.443012+00:00"}
{"id": "vr32433", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32433", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Ja som a naša strana je proti zvyšovaniu DPH. Ja som nikdy, z mojich úst to nebolo nikdy počuť a ja som proti zvyšovaniu akýchkoľvek daní.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože vo svojich vyhláseniach je konzistentný a hovorí, že je proti zvyšovaniu akýchkoľvek daní, pokým nebude ušetrených viac peňazí na výdavkovej strane. Strana Most-Híd vyjadrila nesúhlas so zvyšovaním daní na tlačovej besede. Predseda strany Béla Bugár sa pred predčasnými voľbami vyjadril, že dane by sa mohli zvyšovať až keď to nepovedie k vyšším daňovým únikom. 17. januára 2012 mal Ivan Švejna tlačovú besedu o hospodárskej politike strany Most-Híd, kde deklaroval: „Sme za zachovanie rovnej dane a sme proti zvyšovaniu priamych a nepriamych daní. “ Vo svojom blogu Ivan Švejna píše: \"Mojou najväčšou výhradou voči akýkoľvek návrhom na zvyšovanie daní je fakt, že sa ešte nevyčerpali všetky možnosti na strane výdavkov štátu. Prečo najprv nediskutujeme o tom, kde všade sa dá ušetriť?\" Takisto na stránke MOST-HÍD sa objavujú informácie, že strana nesúhlasí so zvyšovaním dane. Na tlačovej besede z 1. júna 2012, čerpá Ivan Švejna a László Solymos z materiálu \" Balíček neistoty \"(.pdf, s.1) kde vraví: \"Strana Most-Híd nemôže súhlasiť: - S princípom, že väčšina konsolidácie prebehne na strane príjmov (t.j. zavedením nových daní a zvýšením existujúcich daní), a nie na strane výdavkov (obmedzenie verejných výdavkov). - So zrušením rovnej dane z príjmu a so zvyšovaním daní z príjmu (v prípade právnických i fyzických osôb). - So zvýšením daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov (SZČO) a dohodárov bez komplexnej odvodovej reformy (napr. akú plánovala bývalá vláda). - S opätovným zavedením už raz zrušeného dvojitého zdanenia (napr. zavedenie daní z dedičstva, darovania, dividend a pod.). - S rôznymi špeciálnymi daňami a odvodmi na vybrané odvetvia\" Most-Híd vo svojom programe (.pdf, s.6) hovorí: \"podpora prehľadného daňového systému a rovnej dane z príjmu s cieľom jej zníženia na 17 percent v prípade priaznivých makroekonomických podmienok\" Na druhej strane predseda Most-Híd pár dní pred predčasnými voľbami 4. marca 2012 povedal : \" Ak sa dá zabezpečiť, že zvyšovanie daní nepovedie k vyšším daňovým únikom, Most-Híd s takýmto krokom nemá problém.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Švejnu hodnotíme ako pravdivý, pretože vo svojich vyhláseniach je konzistentný a hovorí, že je proti zvyšovaniu akýchkoľvek daní, pokým nebude ušetrených viac peňazí na výdavkovej strane. Strana Most-Híd vyjadrila nesúhlas so zvyšovaním daní na tlačovej besede. Predseda strany Béla Bugár sa pred predčasnými voľbami vyjadril, že dane by sa mohli zvyšovať až keď to nepovedie k vyšším daňovým únikom. 17. januára 2012 mal Ivan Švejna tlačovú besedu o hospodárskej politike strany Most-Híd, kde deklaroval: „Sme za zachovanie rovnej dane a sme proti zvyšovaniu priamych a nepriamych daní. “ Vo svojom blogu Ivan Švejna píše: \"Mojou najväčšou výhradou voči akýkoľvek návrhom na zvyšovanie daní je fakt, že sa ešte nevyčerpali všetky možnosti na strane výdavkov štátu. Prečo najprv nediskutujeme o tom, kde všade sa dá ušetriť?\" Takisto na stránke MOST-HÍD sa objavujú informácie, že strana nesúhlasí so zvyšovaním dane. Na tlačovej besede z 1. júna 2012, čerpá Ivan Švejna a László Solymos z materiálu \" Balíček neistoty \"(.pdf, s.1) kde vraví: \"Strana Most-Híd nemôže súhlasiť: - S princípom, že väčšina konsolidácie prebehne na strane príjmov (t.j. zavedením nových daní a zvýšením existujúcich daní), a nie na strane výdavkov (obmedzenie verejných výdavkov). - So zrušením rovnej dane z príjmu a so zvyšovaním daní z príjmu (v prípade právnických i fyzických osôb). - So zvýšením daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov (SZČO) a dohodárov bez komplexnej odvodovej reformy (napr. akú plánovala bývalá vláda). - S opätovným zavedením už raz zrušeného dvojitého zdanenia (napr. zavedenie daní z dedičstva, darovania, dividend a pod.). - S rôznymi špeciálnymi daňami a odvodmi na vybrané odvetvia\" Most-Híd vo svojom programe (.pdf, s.6) hovorí: \"podpora prehľadného daňového systému a rovnej dane z príjmu s cieľom jej zníženia na 17 percent v prípade priaznivých makroekonomických podmienok\" Na druhej strane predseda Most-Híd pár dní pred predčasnými voľbami 4. marca 2012 povedal : \" Ak sa dá zabezpečiť, že zvyšovanie daní nepovedie k vyšším daňovým únikom, Most-Híd s takýmto krokom nemá problém.\" Dátum zverejnenia analýzy: 15.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["tlačovú besedu", "blogu", "Balíček neistoty", "programe", "povedal"], "url": ["http://www.most-hid.sk/sk/content/hospodarska-politika", "http://moje.hnonline.sk/node/9738", "http://hid.tucniak.com/sk/webfm_send/293", "http://www.most-hid.sk/webfm_send/37", "http://www.teraz.sk/slovensko/dane-mozu-ist-po-volbach-hore-zho/333-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:45.891934+00:00"}
{"id": "vr26047", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26047", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "No a v tejto zostave (Nitriansky samosprávny kraj, pozn.) KDH nominovalo 15 kandidátov na poslancov a získalo 13 mandátov včera v sobotu, z 15 navrhovaných 13 z tej 32 je KDH.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa oficiálnej stránky KDH, strana naozaj nominovala v Nitrianskom samosprávnom kraji 15 kandidátov na poslancov. KDH vytvorila koalíciu spolu so stranou SMER-SD. Figeľ správne uvádza aj počet kandidátov na poslanca v NSK, ktorí mandát získali ( 13 ) a taktiež údaj o celkovom počte získaných mandátov pre koalíciu SMER-SD a KDH (SMER-SD 19 poslancov, KDH 13 poslancov, spolu 32). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa oficiálnej stránky KDH, strana naozaj nominovala v Nitrianskom samosprávnom kraji 15 kandidátov na poslancov. KDH vytvorila koalíciu spolu so stranou SMER-SD. Figeľ správne uvádza aj počet kandidátov na poslanca v NSK, ktorí mandát získali ( 13 ) a taktiež údaj o celkovom počte získaných mandátov pre koalíciu SMER-SD a KDH (SMER-SD 19 poslancov, KDH 13 poslancov, spolu 32). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["kandidátov", "počet", "13"], "url": ["http://www.kdh.sk/volby2013/kandidati-na-poslancov-do-vuc/nitriansky-kraj", "http://osk2013.statistics.sk/VUC/Tabulka4_sk.html", "http://www.sme.sk/c/7000752/smer-pri-volbe-poslancov-porazil-pravicovy-blok-len-tesne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:59.760990+00:00"}
{"id": "vr14995", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14995", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Pretože vy tam máte napísané (v programe strany ĽSNS, pozn.), že zavedieme jasné pravidlá na kontrolu obsahu vysielania súkromných médií", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V predvolebnom programe (.pdf) strany Ľudová strana Naše Slovensko sa skutočne nachádza pod siedmym bodom zmienka i o kontrole obsahu vysielania súkromných médií. (str. 3): \" Finančne aj legislatívne podporíme pôvodnú slovenskú filmovú aj umeleckú tvorbu. Zavedieme jasné pravidlá na kontrolu obsahu vysielania súkromných médií. Národno štátne záujmy Slovenskej republiky povýšime nad záujmy lobis ckých a finančných skupín. \"", "analysis_paragraphs": ["V predvolebnom programe (.pdf) strany Ľudová strana Naše Slovensko sa skutočne nachádza pod siedmym bodom zmienka i o kontrole obsahu vysielania súkromných médií. (str. 3): \" Finančne aj legislatívne podporíme pôvodnú slovenskú filmovú aj umeleckú tvorbu. Zavedieme jasné pravidlá na kontrolu obsahu vysielania súkromných médií. Národno štátne záujmy Slovenskej republiky povýšime nad záujmy lobis ckých a finančných skupín. \""], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.naseslovensko.net/wp-content/uploads/2015/01/Volebn%C3%BD-program-2016.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:45.265904+00:00"}
{"id": "vr14853", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14853", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "(...)  my máme za predsedu komisie, Európskej komisie človeka, ktorý takmer dva roky je vyšetrovaný kvôli tomu, že on vybudoval v Luxembursku daňový raj. (...) 1,5 roka ho vyšetrujú,symbolicky vyšetrujú poslanci európskeho parlamentu.", "statement_date": "2016-04-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 sa na základe uniknutých dokumentov objavili obvinenia, že súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas svojej vlády v Luxembursku dopomohol v tejto krajine k vytvoreniu daňového raja. Prešetrovanie tejto kauzy nie je dodnes ukončené a podieľa sa na ňom aj samotný Európsky parlament. Samotná osoba Junckera bola pravdepodobne prešetrovaná hlavne v súvislosti s dokumentami, s ktorými prišiel do styku a týkali sa daňových úľav. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 sa na základe uniknutých dokumentov objavili obvinenia, že súčasný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker počas svojej vlády v Luxembursku dopomohol v tejto krajine k vytvoreniu daňového raja. Prešetrovanie tejto kauzy nie je dodnes ukončené a podieľa sa na ňom aj samotný Európsky parlament. Samotná osoba Junckera bola pravdepodobne prešetrovaná hlavne v súvislosti s dokumentami, s ktorými prišiel do styku a týkali sa daňových úľav. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-11", "analysis_sources": {"text": ["Juncker", "miliardy", "odmietol", "hlasovanie", "roku 2015", "prešetroval", "vyjadroval", "Telegraph"], "url": ["http://juncker.epp.eu/who-jean-claude-juncker", "http://euractiv.sk/danova-politika/juncker-danove-uniky-pred-parlamentom-vysvetlovat-nebude-023099/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11872853/Jean-Claude-Juncker-denies-all-involvement-in-LuxLeaks-tax-system.html", "http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii/506886-juncker-prezil-hlasovanie-stale-ma-doveru-europskeho-parlamentu", "https://www.euractiv.com/section/eu-priorities-2020/opinion/luxleaks-and-tax-avoidance-at-eu-level-talk-less-act-more/", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5880_en.htm", "https://www.euractiv.com/section/euro-finance/news/grumpy-juncker-call-it-euleaks-not-luxleaks/", "http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/eu/11902939/EUs-Juncker-releases-secret-Luxleaks-tax-advice.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:13.697430+00:00"}
{"id": "47382", "numeric_id": 47382, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47382", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Nám rastie veľmi silne zadlženosť a to je potrebné riešiť, treba konsolidovať verejné financie od roku 2022 ako odporúča Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zadlženosť od roku 2019 narástla,no nielen na Slovensku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča od budúceho roka konsolidáciu verejných financií. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) začiatkom septembra informovala o stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska odvolávajúc sa aj na údaje Eurostatu z konca roka 2020. Hrubý dlh vtedy tvoril 60,6% HDP, čo je o 12,4 percentuálneho bodu viac, než v roku 2019. RRZ predpokladá stabilizovanie tohto dlhu na 60,5 % HDP v roku 2024, čo je však stále nad horným limitom dlhovej brzdy (s. 7). Vo svojich odporúčaniach z júna 2021 RRZ odhaduje , že od roku 2022 do roku 2024 čaká slovenskú ekonomiku oživenie hraničiace s prehriatím, a preto odporúča zaviesť konsolidačné opatrenia práve od roku 2022. Ministerstvo v reakcii na toto odporúčanie uvádza , že tento postup by v roku 2022 nemal procesno-právnu oporu, a tak konsolidáciu verejných financií plánuje až na rok 2023. Odvoláva sa na odporúčania medzinárodných inštitúcií a Program stability s plánom realizovať neutrálnu fiškálnu politiku (s. 2-3).", "analysis_paragraphs": ["Zadlženosť od roku 2019 narástla,no nielen na Slovensku. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúča od budúceho roka konsolidáciu verejných financií. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) začiatkom septembra informovala o stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska odvolávajúc sa aj na údaje Eurostatu z konca roka 2020. Hrubý dlh vtedy tvoril 60,6% HDP, čo je o 12,4 percentuálneho bodu viac, než v roku 2019. RRZ predpokladá stabilizovanie tohto dlhu na 60,5 % HDP v roku 2024, čo je však stále nad horným limitom dlhovej brzdy (s. 7). Vo svojich odporúčaniach z júna 2021 RRZ odhaduje , že od roku 2022 do roku 2024 čaká slovenskú ekonomiku oživenie hraničiace s prehriatím, a preto odporúča zaviesť konsolidačné opatrenia práve od roku 2022. Ministerstvo v reakcii na toto odporúčanie uvádza , že tento postup by v roku 2022 nemal procesno-právnu oporu, a tak konsolidáciu verejných financií plánuje až na rok 2023. Odvoláva sa na odporúčania medzinárodných inštitúcií a Program stability s plánom realizovať neutrálnu fiškálnu politiku (s. 2-3)."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["informovala", "predpokladá", "odhaduje", "uvádza"], "url": ["https://www.rrz.sk/slovensko-ma-najhorsiu-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii-spomedzi-vsetkych-krajin-v-eu/", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2021/09/Hodnotenie_pravidiel_2021.pdf", "https://www.rrz.sk/hodnotenie_ps_2021_2024/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/73/FK_StanoviskokhodnoteniuRRZ_FINAL.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:55.250453+00:00"}
{"id": "vr28954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28954", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My vieme garantovať len minimálnu mzdu a tá ide stále hore.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat je pravda, že minimálna mzda každý rok v priemere rastie. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) minimálna mzda nominálne rastie každý rok. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. V tomto prípade minimálna mzda klesla len v dvoch štvrťrokoch za 2. vlády Mikuláša Dzurindu a raz ja 1. vlády R. Fica. Platí však, že v priemere za rok minimálna mzda rastie každý rok. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat je pravda, že minimálna mzda každý rok v priemere rastie. Od 1. januára 2015 stúpne minimálne mzda na Slovensku o 28 eur (8 %). Podľa Eurostat (údaje k 1. januáru daného roka) minimálna mzda nominálne rastie každý rok. Keďže minimálna mzda sa môže meniť aj v inom čase ako od januára daného roka, uvádzame aj vývoj minimálnej mzdy polročne. V tomto prípade minimálna mzda klesla len v dvoch štvrťrokoch za 2. vlády Mikuláša Dzurindu a raz ja 1. vlády R. Fica. Platí však, že v priemere za rok minimálna mzda rastie každý rok. Dáta sú z Eurostat . Dátum zverejnenia analýzy: 15.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stúpne", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-167954?prefixFile=m_", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=earn_mw_cur&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:20.922174+00:00"}
{"id": "44334", "numeric_id": 44334, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44334", "speaker": "Tomáš Drucker", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-drucker", "statement": "Máme tu nové inovatívne, moderné lieky, tu sa 10 rokov naši pacienti  neboli schopní dostať k novým, moderným liekom a dožadovali sa zdravotných poisťovní na výnimky.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Keď rezortu zdravotníctva šéfoval Tomáš Drucker, zvýšil sa počet moderných onkologických liekov, ktoré sú pre pacientov dostupné zo zdravotného poistenia. Slovenský pacient má však prístup k väčšine takýchto liekov stále obmedzený - stále sa k nim nevie dostať. Tvrdenie Tomáša Druckera je pravdou - no nie celou pravdou, preto ho hodnotíme ako zavádzajúce. Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Novela zákona zaviedla od januára 2018 zmenu v prístupe pacientov k moderným liekom. Dovtedy museli žiadať poisťovne o výnimky, ktoré neboli vždy schválené. Po novom mala byť väčšina moderných liekov dostupná pre pacientov z verejného zdravotného poistenia. Materiál Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu z roku 2019 však upozorňuje na to, že zo 75 moderných onkologických liekov registrovaných na Európskej medicínskej agentúre je na Slovensku z poistenia štandardne hradených iba 25. 65 percent inovatívnych liekov podľa AIFP pre pacientov bežne dostupná nie je. Slovensko je v porovnaní s krajinami regiónu na chvoste rebríčka.", "analysis_paragraphs": ["Keď rezortu zdravotníctva šéfoval Tomáš Drucker, zvýšil sa počet moderných onkologických liekov, ktoré sú pre pacientov dostupné zo zdravotného poistenia. Slovenský pacient má však prístup k väčšine takýchto liekov stále obmedzený - stále sa k nim nevie dostať. Tvrdenie Tomáša Druckera je pravdou - no nie celou pravdou, preto ho hodnotíme ako zavádzajúce. Tomáš Drucker bol ministrom zdravotníctva od marca 2016 do marca 2018. Novela zákona zaviedla od januára 2018 zmenu v prístupe pacientov k moderným liekom. Dovtedy museli žiadať poisťovne o výnimky, ktoré neboli vždy schválené. Po novom mala byť väčšina moderných liekov dostupná pre pacientov z verejného zdravotného poistenia. Materiál Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu z roku 2019 však upozorňuje na to, že zo 75 moderných onkologických liekov registrovaných na Európskej medicínskej agentúre je na Slovensku z poistenia štandardne hradených iba 25. 65 percent inovatívnych liekov podľa AIFP pre pacientov bežne dostupná nie je. Slovensko je v porovnaní s krajinami regiónu na chvoste rebríčka."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["bol", "zaviedla", "upozorňuje"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//tomas-drucker/?day=2020-05-01&art_datum_od=2020-01-01&art_datum_do=2020-01-01", "https://www.health.gov.sk/Clanok?pacienti-budu-mat-k-dispozicii-viac-modernych-liekov", "https://aifp.sk/upload/news/ONKO%20infografika_AIFP.pdf?fbclid=IwAR3ZD56Gh35fztap4Tp6Bgja5XsJGUVLZy0XtJRhK3bLPkHC4Nh1ur4Oc4o"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:45.215711+00:00"}
{"id": "vr35828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35828", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...teda, ak malo Slovensko za prvé 3 mesiace tohto roku hospodársky rast 4,6 %, a to nie je prognóza, to už hovorím o reálnom hospodárskom raste za prvé tri mesiace, ak je perspektíva, ktorú hovorí OECD aj Európska komisia, že budeme mať najvyšší hospodársky rast, absolútne, suverénne najvyšší hospodársky rast v rámci celej Európskej únie, tak je to len a len vďaka obrovským investíciam takéhoto typu.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Síce je pravda, že rast HDP Slovenska za prvý kvartál (nie 3 mesiace!) v medziročnom porovnaní je 4,6%, avšak jedná sa o „prvý odhad“ Eurostatu ako aj Štatistického úradu SR a nie o oficiálne a definitívne čísla.", "analysis_paragraphs": ["Síce je pravda, že rast HDP Slovenska za prvý kvartál (nie 3 mesiace!) v medziročnom porovnaní je 4,6%, avšak jedná sa o „prvý odhad“ Eurostatu ako aj Štatistického úradu SR a nie o oficiálne a definitívne čísla."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Štatistického úradu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-12052010-BP/EN/2-12052010-BP-EN.PDF", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7556"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:56.138159+00:00"}
{"id": "vr36779", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36779", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "...a z tohto dôvodu na tejto koaličnej rade, na ktorej som bol, tak sme sa dohodli na tom, že čo sa týka zdravotných odvodov, vytvoríme pracovnú odbornú skupinu, na ktorej najskôr si to preberieme a až potom, keď budú nejaké závery z tejto odbornej skupiny, tak to pôjde na koaličnú radu. Takže my sme neprijali nič odborného čo sa týka napríklad zdravotných odvodov.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po rokovaní koaličnej rady 31. augusta 2010 bola skutočne ustanovená odborná komisia, ktorá mala posúdiť úpravu daní a odvodov, v rámci ktorej dôjde aj ku zmene zdravotných odvodov. Na tlačovej konferencii po rokovaní koaličnej rady 11. januára 2011 premiérka Radičová existenciu odbornej skupiny nespomínala. Zmienila sa však o tom, že odborníci budú ešte na návrhu ministerstva financií o zmene v daniach a odvodoch pracovať a koaličná rada sa opäť stretne, keď budú známe ich závery. Z jej vyjadrenia vyplýva, že zmeny v zdravotných odvodoch úzko súvisia so zmenami v iných odvodoch.", "analysis_paragraphs": ["Po rokovaní koaličnej rady 31. augusta 2010 bola skutočne ustanovená odborná komisia, ktorá mala posúdiť úpravu daní a odvodov, v rámci ktorej dôjde aj ku zmene zdravotných odvodov. Na tlačovej konferencii po rokovaní koaličnej rady 11. januára 2011 premiérka Radičová existenciu odbornej skupiny nespomínala. Zmienila sa však o tom, že odborníci budú ešte na návrhu ministerstva financií o zmene v daniach a odvodoch pracovať a koaličná rada sa opäť stretne, keď budú známe ich závery. Z jej vyjadrenia vyplýva, že zmeny v zdravotných odvodoch úzko súvisia so zmenami v iných odvodoch."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["koaličnej rady", "Na tlačovej konferencii"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/160937_tb-koalicna-rada-o-setreni", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:56.730203+00:00"}
{"id": "45604", "numeric_id": 45604, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45604", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "My sa tu nebavíme o tom, že úplne všetko by bolo v nedeľu zavreté. Tam ide vlastne o ten princíp, ktorý je blízky a bežný v Rakúsku, v Nemecku, že vlastne tie obchody, ktoré predávajú tovary, by boli zavreté, ale služby ako ja neviem kaviarne, kiná, čokoľvek ďalšie by bolo otvorené. Rovnako by mohli mať otvorené aj naďalej tie malé obchodíky, ktoré sú vlastne rodinné podniky, mohli by si tak isto v nedeľu otvoriť, čiže to nie je niečo, čo v okolitých krajinách, v strednej Európe je úplne výnimočné.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci SMER-u predložili do parlamentu návrh, ktorý by rozšíril zákaz maloobchodného predaja okrem sviatkov aj na nedele. Medzi výnimky z predaja počas sviatkov, ktoré platia dnes, patria o.i. čerpacie stanice, lekárne, maloobchod na autobusových a vlakových staniciach či predaj cestovných lístkov. Otvorené môžu byť aj služby (kiná, divadlá) a prevádzky, v ktorých pracuje ich majiteľ - a nie jeho zamestnanci. Nemecko a Rakúsko patria medzi krajiny s čiastočným zákazom predaja v nedeľu. Platia tam podobné obmedzenia ako u nás pri predaji počas sviatkov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci SMER-u predložili do parlamentu návrh, ktorý by rozšíril zákaz maloobchodného predaja okrem sviatkov aj na nedele. Medzi výnimky z predaja počas sviatkov, ktoré platia dnes, patria o.i. čerpacie stanice, lekárne, maloobchod na autobusových a vlakových staniciach či predaj cestovných lístkov. Otvorené môžu byť aj služby (kiná, divadlá) a prevádzky, v ktorých pracuje ich majiteľ - a nie jeho zamestnanci. Nemecko a Rakúsko patria medzi krajiny s čiastočným zákazom predaja v nedeľu. Platia tam podobné obmedzenia ako u nás pri predaji počas sviatkov. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "môžu", "patria"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=105", "https://www.finance.sk/180060-zatvorene-obchody-v-sr-a-eu/", "https://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1997203_zavriet-obchody-v-nedelu-natrvalo-pozrite-sa-ako-to-maju-v-ostatnych-europskych-statoch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:05.662575+00:00"}
{"id": "vr17141", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17141", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme sa prihlásili do iniciatívy Pesco, to je iniciatíva, spoločná obrana, bezpečnostná politika, pokiaľ ide o európskeho prokurátora, teraz ukazujeme schopnosť v rámci V4 byť mimoriadne aktívny v krajinách, odkadiaľ tí migranti pochádzajú (...).", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rada EÚ 11. decembra 2017 prijala rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), teda necelý mesiac po tom, čo prijala spoločné oznámenie členských štátov o ich zámere zúčastniť sa na nej. Jej súčasťou bude okrem 24 štátov aj Slovensko. Krajiny V4 sa dohodli, že poskytnú finančnú pomoc projektu v Líbyi. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Za touto dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry. Výhodou PESCO bude podľa slov predstaviteľov EÚ spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Vznik PESCO bude znamenať najväčší skok a prelom v obrannej politike EÚ v posledných desaťročiach. Súvisiace návrhy zahŕňajú napríklad aj spoločné európske zdravotné veliteľstvo, vybudovanie logistickej siete naprieč Európou, vytvorenie európskeho centra rýchlej reakcie na krízy ako aj spoločnú prípravu vojenských dôstojníkov. V druhej časti výroku Fico hovorí o aktivite V4, tá sa totiž v novembri 2017 dohodla na tom, že poskytne 35 mil. eur ako finančnú pomoc Líbyi. Cieľom je riešiť problém migrácie ešte v krajinách pôvodu resp. tranzitu a tak chrániť vonkajšiu hranicu EÚ. Pomoc má smerovať na výcvik a technické zabezpečenie potrebné na ochranu hraníc.", "analysis_paragraphs": ["Rada EÚ 11. decembra 2017 prijala rozhodnutie o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), teda necelý mesiac po tom, čo prijala spoločné oznámenie členských štátov o ich zámere zúčastniť sa na nej. Jej súčasťou bude okrem 24 štátov aj Slovensko. Krajiny V4 sa dohodli, že poskytnú finančnú pomoc projektu v Líbyi. Preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Za touto dohodou o spoločnej obrane je iniciatíva Francúzska a Nemecka zameraná na spoločné financovanie a rozvoj vojenskej infraštruktúry. Výhodou PESCO bude podľa slov predstaviteľov EÚ spoločné zdieľanie nákladov na vojenské operácie EÚ, spoločné investície na nákup vojenských kapacít a modernizáciu vojenskej infraštruktúry. Vznik PESCO bude znamenať najväčší skok a prelom v obrannej politike EÚ v posledných desaťročiach. Súvisiace návrhy zahŕňajú napríklad aj spoločné európske zdravotné veliteľstvo, vybudovanie logistickej siete naprieč Európou, vytvorenie európskeho centra rýchlej reakcie na krízy ako aj spoločnú prípravu vojenských dôstojníkov. V druhej časti výroku Fico hovorí o aktivite V4, tá sa totiž v novembri 2017 dohodla na tom, že poskytne 35 mil. eur ako finančnú pomoc Líbyi. Cieľom je riešiť problém migrácie ešte v krajinách pôvodu resp. tranzitu a tak chrániť vonkajšiu hranicu EÚ. Pomoc má smerovať na výcvik a technické zabezpečenie potrebné na ochranu hraníc."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["nadviazaní", "dohodou", "prelom", "dohodla"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/12/11/defence-cooperation-pesco-25-member-states-participating/", "https://euractiv.sk/clanky/obrana-a-zahranicie/dvadsat-clensky-krajin-chce-obranneho-jadra-unie/", "https://euractiv.sk/clanky/obrana-a-zahranicie/dvadsat-clensky-krajin-chce-obranneho-jadra-unie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/547964/krajiny-v4-prispeju-libyi-sumou-35-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:13.461281+00:00"}
{"id": "vr38975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38975", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "Ja som presvedčený, že je to určitý posun, veď nebolo tak dávno na tlačovej konferencií 18 poslancov SaS stálo a tvrdili, že za euroval nezahlasujú jednotne (s ostatnou časťou koalície pozn.). Je tam určitý posun v tom, že už to bolo len 18 poslancov, pričom v poslaneckom klube je 21 poslancov,", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "P. Abrhan mal zrejme na mysli troch Obyčajných ľudí, ktorí sú stále členmi poslaneckého klubu SaS (I. Matovič bol vylúčený). Ako vyplýva z výroku, je pravda, že všetkých 18 poslancov za SaS sa zúčastnilo tlačovej besedy (utorok, 20. septembra 2011), kde deklarovali postoj nehlasovať za navýšenie eurovalu a rozšírenie jeho kompetencií. Ako píšu HN , proti eurovalu nie je len SaS, ale aj štvorica poslancov Obyčajní ľudia a OKS v klube Mostu-Híd. Dnes už I. Matovič, hovoriac za všetkých Obyčajných ľudí, pripustil, že za určitých podmienok by euroval schválil. P. Abrhan sa snaží naznačiť, že traja poslanci sa nezúčastnili tohto vystúpenia, pretože môžu s eurovalom súhlasiť, nedokážeme však overiť či sa tam nezúčastnili z tohto dôvodu, alebo z princípu, že predstavujú inú frakciu.", "analysis_paragraphs": ["P. Abrhan mal zrejme na mysli troch Obyčajných ľudí, ktorí sú stále členmi poslaneckého klubu SaS (I. Matovič bol vylúčený). Ako vyplýva z výroku, je pravda, že všetkých 18 poslancov za SaS sa zúčastnilo tlačovej besedy (utorok, 20. septembra 2011), kde deklarovali postoj nehlasovať za navýšenie eurovalu a rozšírenie jeho kompetencií. Ako píšu HN , proti eurovalu nie je len SaS, ale aj štvorica poslancov Obyčajní ľudia a OKS v klube Mostu-Híd. Dnes už I. Matovič, hovoriac za všetkých Obyčajných ľudí, pripustil, že za určitých podmienok by euroval schválil. P. Abrhan sa snaží naznačiť, že traja poslanci sa nezúčastnili tohto vystúpenia, pretože môžu s eurovalom súhlasiť, nedokážeme však overiť či sa tam nezúčastnili z tohto dôvodu, alebo z princípu, že predstavujú inú frakciu."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej besedy", "HN", "euroval schválil."], "url": ["http://www.strana-sas.sk/sas-je-jednotna,-euroval-nadalej-odmieta/397", "http://www.aktuality.sk/clanok/193576/hlasovanie-o-eurovale-a-zaroven-o-vlade-presadzuje-najma-m-dzurinda/", "http://www.sme.sk/c/6072837/obycajni-ludia-zvazuju-podporu-eurovalu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:18.258053+00:00"}
{"id": "vr26157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26157", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Táto spoločnosť (Energo, pozn.) je akciová spoločnosť VÚC-ky a teplo zabezpečuje ešte prostredníctvom ďalších súkromných spoločností...", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že NSK je akciová spoločnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja a teplo zabezpečuje aj prostredníctvom súkromných spoločností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spoločnosť Energo a.s. je 100% akciová spoločnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja. Spoločnosť vznikla za účelom nakupovania energie vo veľkom, vďaka čomu môže vysúťažiť nižšiu cenu, ako keby si energie nakupovali jednotlivé inštitúcie NSK samostatne. Výročná správa 2012: \"Spoločnosť ENERGO–Sk, a.s. bola založená jediným zakladateľom Nitrianskym samosprávnym krajom za účelom prevádzkovania energetického hospodárstva zariadení Nitrianskeho samosprávneho kraja a jeho racionalizácie, na základe Uznesenia č. 203/2004 - 4 -z 32.\" Predmetom činnosti Energo je výroba a rozvod, kúpa za účelom ďalšieho predaja (s. 6). Spoločnosť nakupuje energie od iných firiem a dodávateľov a tie potom distribuuje do zazmluvnených inštitúcii (s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že NSK je akciová spoločnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja a teplo zabezpečuje aj prostredníctvom súkromných spoločností. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spoločnosť Energo a.s. je 100% akciová spoločnosť Nitrianskeho samosprávneho kraja. Spoločnosť vznikla za účelom nakupovania energie vo veľkom, vďaka čomu môže vysúťažiť nižšiu cenu, ako keby si energie nakupovali jednotlivé inštitúcie NSK samostatne. Výročná správa 2012: \"Spoločnosť ENERGO–Sk, a.s. bola založená jediným zakladateľom Nitrianskym samosprávnym krajom za účelom prevádzkovania energetického hospodárstva zariadení Nitrianskeho samosprávneho kraja a jeho racionalizácie, na základe Uznesenia č. 203/2004 - 4 -z 32.\" Predmetom činnosti Energo je výroba a rozvod, kúpa za účelom ďalšieho predaja (s. 6). Spoločnosť nakupuje energie od iných firiem a dodávateľov a tie potom distribuuje do zazmluvnených inštitúcii (s. 10). Dátum zverejnenia analýzy: 15.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-15", "analysis_sources": {"text": ["Energo a.s.", "vysúťažiť", "správa"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/3712656/nitrania-zatial-energo-sk-nezrusili-hrozi-ze-zaplati-miliony.html", "http://www.hlavnespravy.sk/nitra-krajski-poslanci-navysili-zakladne-imanie-spolocnosti-energo-sk/117056/", "http://www.energo-sk.sk/index.php?option=com_remository&Itemid=5&func=startdown&id=431"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:07.471523+00:00"}
{"id": "47706", "numeric_id": 47706, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47706", "speaker": "Mária Kolíková", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maria-kolikova", "statement": "ľudia chcú zmenu v justícii, takže vnímajú jednoznačne, že chcú mať kvalitnejší prístup k spravodlivosti a je pre nich dôležitejšia prístup k spravodlivosti ako prístup k súdu. To vyplýva z prieskumu, ktorý bol robený v poslednom období. 12 % ľudí sa vyjadrilo, že je pre nich dôležitejší súd, či je blízko, ostatní sa vyjadrili, že je pre nich dôležitejšia spravodlivosť,", "statement_date": "2021-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre Sekciu Plánu obnovy v auguste 20201 realizovali agentúry MNForce, Seesame a 2MUSE prieskum verejnej mienky. V prieskume mali respondenti vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami: A: Je lepšie mať na Slovensku viac súdov, ktoré majú ľudia blízko, aj za cenu ich pomalšieho a menej kvalitného rozhodovania. B: Je lepšie mať na Slovensku menej súdov, ktoré síce majú ľudia ďalej, ale rozhodujú rýchlejšie a kvalitnejšie. Z tisíc respondentov sa len 13,1% prikláňalo skôr k výroku A, no až 59,4% prevažne súhlasilo s výrokom B. 27,5% respondentov súhlasilo rovnako s oboma tvrdeniami. Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina ľudí uprednostňuje kvalitu súdov a to aj na úkor ich kvantity či blízkosti k občanom. Výrok Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pre Sekciu Plánu obnovy v auguste 20201 realizovali agentúry MNForce, Seesame a 2MUSE prieskum verejnej mienky. V prieskume mali respondenti vyjadriť súhlas alebo nesúhlas s nasledovnými tvrdeniami: A: Je lepšie mať na Slovensku viac súdov, ktoré majú ľudia blízko, aj za cenu ich pomalšieho a menej kvalitného rozhodovania. B: Je lepšie mať na Slovensku menej súdov, ktoré síce majú ľudia ďalej, ale rozhodujú rýchlejšie a kvalitnejšie. Z tisíc respondentov sa len 13,1% prikláňalo skôr k výroku A, no až 59,4% prevažne súhlasilo s výrokom B. 27,5% respondentov súhlasilo rovnako s oboma tvrdeniami. Z prieskumu teda vyplýva, že väčšina ľudí uprednostňuje kvalitu súdov a to aj na úkor ich kvantity či blízkosti k občanom. Výrok Márie Kolíkovej hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2021-11-11", "analysis_sources": {"text": ["realizovali", "prieskum", "uprednostňuje"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22762070/reforma-sudov-je-potrebna-ukazal-to-prieskum-ministerstva.html", "https://www.justice.gov.sk/SiteAssets/Lists/Aktuality/NewForm/Prieskum_justicia.pdf", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3504"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:30.277698+00:00"}
{"id": "vr29679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29679", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Zmluvy Všeobecnej zdravotnej poisťovne s lekármi, súkromnými laboratóriami a diagnostickými centrami [sú] zverejňované v takej forme, že to spĺňa kritéria transparentnosti iba formálne.", "statement_date": "2015-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. je povinnou osobou podľa § 2 ods.3 zákona č. 211/2000Z.z. o informáciách, v dôsledku čoho má od 1.1.2011 povinnosť zverejňovať objednávky tovarov a služieb, faktúry za tovary a služby a zmluvy (s výnimkou zmlúv za poskytnutú zdravotnú starostlivosť), ktoré obsahujú informácie získané za verejné zdroje alebo informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi.\n\nLekárski odborári v roku 2014 vyjadrili svoj nesúhlas so zverejňovaním zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Od ministerstva zdravotníctva žiadali zmenu legislatívy, ktorá by zjednodušila spôsob ich verejnej kontroly. Odborári žiadali zmenu po tom, čo sa na zmluvy pýtali jednotlivých nemocníc. Následne boli odkázaní na zverejňovanie na webe, ktoré však považujú za nefunkčné. Ministerstvo v súčasnom systéme zverejňovania problém nevidí a zmeny neplánuje.\n\nV roku 2014 šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský kritizoval mieru prehľadu na Slovensku vo vzťahu k tomu, čo a za koľko má daná nemocnica zazmluvnené od danej poisťovne. Hlavným nedostatkom zákona je podľa neho absencia podrobnej úpravy spôsobu sprístupnenia zmluvy medzi poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na veľmi náročné a problematické vyhľadávanie zmlúv:\n\n\" Všeobecná zdravotná poisťovňa, umožňuje vyhľadávanie len na základe čísla zmluvy, ku ktorým však majú prístup iba zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ,\" ( TASR )\n\nProblematickému vyhľadávaniu zmlúv sa venuje aj článok týždenníka Trend:\n\n\"K zmluvám štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa dostaneme, keď na jej webovej stránke klikneme na sekciu, ktorá sa nachádza v ľavom dolnom rohu stránky – O nás – Charakteristika. Následne si môžeme zvoliť možnosť Zverejňovanie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak nie sme tí, s kým bola zmluva uzavretá, len ťažko budeme potrebné číslo zmluvy poznať. Ak číslo zmluvy nezadáme, systém po kliknutí na Nastaviť zobrazí tisícky pdf súborov. Hľadať tú správnu zmluvu môžeme donekonečna. Po prečítaní postupu vyhľadávania zmlúv sa dozvieme, že výber si môžeme zúžiť uvedením kódu pobočky. Môžeme teda zvoliť napríklad Košice a dátumom ohraničiť obdobie, kedy mala byť zmluva uzavretá. Stále ostávajú stovky zmlúv. Filtrovať zmluvy môžeme tiež zadaním druhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. No použiť kritérium výberu pobočky, kde bola zmluva uzatvorená, a druhu zdravotnej starostlivosti súčasne nemožno. Stále nás teda vo väčšine prípadov čakajú hodiny otvárania všetkých zobrazených zmlúv. Výnimkou je, ak hľadáme taký druh zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje na Slovensku iba niekoľko poskytovateľov ( Rifaiová , 2013)", "analysis_paragraphs": ["Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. je povinnou osobou podľa § 2 ods.3 zákona č. 211/2000Z.z. o informáciách, v dôsledku čoho má od 1.1.2011 povinnosť zverejňovať objednávky tovarov a služieb, faktúry za tovary a služby a zmluvy (s výnimkou zmlúv za poskytnutú zdravotnú starostlivosť), ktoré obsahujú informácie získané za verejné zdroje alebo informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi.", "Lekárski odborári v roku 2014 vyjadrili svoj nesúhlas so zverejňovaním zmlúv medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Od ministerstva zdravotníctva žiadali zmenu legislatívy, ktorá by zjednodušila spôsob ich verejnej kontroly. Odborári žiadali zmenu po tom, čo sa na zmluvy pýtali jednotlivých nemocníc. Následne boli odkázaní na zverejňovanie na webe, ktoré však považujú za nefunkčné. Ministerstvo v súčasnom systéme zverejňovania problém nevidí a zmeny neplánuje.", "V roku 2014 šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský kritizoval mieru prehľadu na Slovensku vo vzťahu k tomu, čo a za koľko má daná nemocnica zazmluvnené od danej poisťovne. Hlavným nedostatkom zákona je podľa neho absencia podrobnej úpravy spôsobu sprístupnenia zmluvy medzi poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poukazuje na veľmi náročné a problematické vyhľadávanie zmlúv:", "\" Všeobecná zdravotná poisťovňa, umožňuje vyhľadávanie len na základe čísla zmluvy, ku ktorým však majú prístup iba zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ,\" ( TASR )", "Problematickému vyhľadávaniu zmlúv sa venuje aj článok týždenníka Trend:", "\"K zmluvám štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) sa dostaneme, keď na jej webovej stránke klikneme na sekciu, ktorá sa nachádza v ľavom dolnom rohu stránky – O nás – Charakteristika. Následne si môžeme zvoliť možnosť Zverejňovanie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ak nie sme tí, s kým bola zmluva uzavretá, len ťažko budeme potrebné číslo zmluvy poznať. Ak číslo zmluvy nezadáme, systém po kliknutí na Nastaviť zobrazí tisícky pdf súborov. Hľadať tú správnu zmluvu môžeme donekonečna. Po prečítaní postupu vyhľadávania zmlúv sa dozvieme, že výber si môžeme zúžiť uvedením kódu pobočky. Môžeme teda zvoliť napríklad Košice a dátumom ohraničiť obdobie, kedy mala byť zmluva uzavretá. Stále ostávajú stovky zmlúv. Filtrovať zmluvy môžeme tiež zadaním druhu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. No použiť kritérium výberu pobočky, kde bola zmluva uzatvorená, a druhu zdravotnej starostlivosti súčasne nemožno. Stále nás teda vo väčšine prípadov čakajú hodiny otvárania všetkých zobrazených zmlúv. Výnimkou je, ak hľadáme taký druh zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje na Slovensku iba niekoľko poskytovateľov ( Rifaiová , 2013)"], "analysis_date": "2015-06-18", "analysis_sources": {"text": ["Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.", "zverejňovať", "nesúhlas", "TASR", "článok", "Rifaiová"], "url": ["http://www.vszp.sk/novinky/zverejnovanie-dokumentov.html", "https://www.vszp.sk/o-nas/zverejnovanie-zmluv-pzs/", "http://www.loz.sk/node/483", "http://www.teraz.sk/zdravie/loz-kritizuje-sposob-zverejnovania-zmluv/94381-clanok.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/najdite-si-ju.html", "http://www.etrend.sk/ekonomika/najdite-si-ju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:21.402749+00:00"}
{"id": "vr30523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30523", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Toto považujem skutočne za problém a nie náhodou v záverečnom vyhlásení, čo je oficiálny výstup z tohto summitu sa uvádza, že malo by sa to v budúcnosti predsa len dopracovať do Lisabonskej zmluvy a nemalo by to ostať niekde zavesené vo vákuu, v nejakej medzivládnej dohode, ktorá by mala byť hotová do marca budúceho roka.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V záverečnom dokumente Európskej Rady z 9.12.2011 sme našli článok, ktorý vyjadruje nutnosť vytvoriť nový právny rámec, ktorý by zodpovedal dosiahnutej politickej dohode:", "analysis_paragraphs": ["V záverečnom dokumente Európskej Rady z 9.12.2011 sme našli článok, ktorý vyjadruje nutnosť vytvoriť nový právny rámec, ktorý by zodpovedal dosiahnutej politickej dohode:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["dokumente"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/126658.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:39.520305+00:00"}
{"id": "vr16462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16462", "speaker": "Miroslav Mikolášik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-mikolasik", "statement": "...EÚ uvoľnila 1,5 miliardy eur na to, aby deti v Európskej únii v prvej až štvrtej triede základnej školy dostávali dvakrát do týždňa zdravú desiatu.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mikolášik sa pre Európske noviny vyjadril (13. 3. 2016) k podporovaniu zdravých stravovacích návykov detí v školských zariadeniach. EÚ prijala nariadenie, ktorým sa podporuje konzumovanie zdravej desiatej, avšak, uvádza sa, že EÚ na školský rok vyčlení najviac 250 mil. eur. Číselný údaj 1,5 miliardy eur nebol v dostupných zdrojoch nikde uvedený. Taktiež bude zdravá strava podporovaná nielen na prvom stupni základných škôl, ale aj v materských či stredných školách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Mikolášik sa pre Európske noviny vyjadril (13. 3. 2016) k podporovaniu zdravých stravovacích návykov detí v školských zariadeniach. EÚ prijala nariadenie, ktorým sa podporuje konzumovanie zdravej desiatej, avšak, uvádza sa, že EÚ na školský rok vyčlení najviac 250 mil. eur. Číselný údaj 1,5 miliardy eur nebol v dostupných zdrojoch nikde uvedený. Taktiež bude zdravá strava podporovaná nielen na prvom stupni základných škôl, ale aj v materských či stredných školách. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "pripravila", "podporu", "vyčlenených", ".pdf"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=S_dHk2hWKsU", "http://www.mpsr.sk/download.php?fID=12348", "https://www.webnoviny.sk/europska-unia-chce-podporovat-zdrave-stravovacie-navyky-u-deti/", "http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/04/11-school-scheme-for-milk-fruits-and-vegetables/", "http://www.mpsr.sk/download.php?fID=12348"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:20.185664+00:00"}
{"id": "vr38486", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38486", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Teraz máme vládou schválenú koncepciu odvodovej reformy, ktorá je výborná, ktorá 1,5 miliónu zamestnancov prinesie 10 až 30 eur mesačne, ďalším približne 180 tisíc živnostníkom, ktorí dnes platia minimálne odvody, inými slovami platia odvody z príjmov, ktoré nemajú, čo je hrubo nespravodlivé, tým tieto minimálne odvody klesnú, to sú obrovské počty ľudí, ale je pravda, nejaký drobný počet ďalších živnostníkov, možno že 30 tisíc príde o výhody, ktoré im dnes jednoducho nepatria.", "statement_date": "2011-06-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Portál tvnoviny.sk uvádza na základe zdrojov z Úradu vlády a Sociálnej poistovne dopad reformy daní a odvodov na zamestnancov a živnostníkov:", "analysis_paragraphs": ["Portál tvnoviny.sk uvádza na základe zdrojov z Úradu vlády a Sociálnej poistovne dopad reformy daní a odvodov na zamestnancov a živnostníkov:"], "analysis_date": "2011-06-05", "analysis_sources": {"text": ["tvnoviny.sk"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/slovakov-caka-megazmena-pozrite-sa-co-to-spravi-s-vyplatami_comment_p7_a70.html?&page=7&p_all_items=70"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:29.336359+00:00"}
{"id": "vr32532", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32532", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Vo februári (2012, pozn.) sme vypísali. Sme im dali výzvu, na ktorú sa prihlásili a mohli dostať 50% podporu na vybudovanie takýchto podnikov. Rozrábkární na predaj konečnému spotrebiteľovi.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z. Simon správne uvádza dátum vypísania výzvy, na druhej strane, nie je presný vo výške podpory, ktorú mohli poľnohospodári získať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 1. februára 2012 ministerstvo pôdohospodárstva vypísalo výzvu v rámci Programu rozvoja vidieka 2007-2013 pričom na 1.1 Opatrenie Modernizácie fariem vyčlenilo sumu 20 mil. eur , ktorá slúži na podporu prvovýrobcov pri budovaní bitúnkov, rozrábkární, baliarní alebo predajní. Poľnohospodári však mohli získať podporu vo výške 40%, 50% a 60%. Výška podpory závisí od jednotlivých oblastí, pričom vyššiu podporu mohli získať poľnohospodári zo znevýhodnených oblastí. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Z. Simon správne uvádza dátum vypísania výzvy, na druhej strane, nie je presný vo výške podpory, ktorú mohli poľnohospodári získať. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. 1. februára 2012 ministerstvo pôdohospodárstva vypísalo výzvu v rámci Programu rozvoja vidieka 2007-2013 pričom na 1.1 Opatrenie Modernizácie fariem vyčlenilo sumu 20 mil. eur , ktorá slúži na podporu prvovýrobcov pri budovaní bitúnkov, rozrábkární, baliarní alebo predajní. Poľnohospodári však mohli získať podporu vo výške 40%, 50% a 60%. Výška podpory závisí od jednotlivých oblastí, pričom vyššiu podporu mohli získať poľnohospodári zo znevýhodnených oblastí. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["výzvu", "20 mil. eur", "podporu"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=2&navID2=2&sID=43&id=5424", "http://www.rno.sk/archiv-aktualit/Sanca-pre-malych-prvovyrobcov__s1309x58790.html", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=299&navID2=299&sID=43&id=4413"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:45.793799+00:00"}
{"id": "vr33437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33437", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Oni podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa na neho obrátili a viete, čo odpovedalo tomuto konzorciu Ministerstvo kultúry, vedené pánom Krajcerom? Že dané informácie neposkytnú, lebo nimi nedisponujú.", "statement_date": "2013-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Zmluva so spoločnosťou Tender Media Group (TMG) bola Danielom Krajcerom vypovedaná ako ministrom kultúry 18.10.2010. Ministerstvo sa v odôvodnení pre média odvoláva na právnu analýzu, podľa ktorej je zmluva s TMG v rozpore so základným cieľom OP informatizácia spoločnosti prioritná os 2. Komunikáciu medzi spoločnosťou TMG a ministerstvom kultúry, resp. ministrom samotným, ktoré by obsahovali túto žiadosť o informácie, sa nám nepodarilo z verejne dostupných zdrojov dohľadať. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Zmluva so spoločnosťou Tender Media Group (TMG) bola Danielom Krajcerom vypovedaná ako ministrom kultúry 18.10.2010. Ministerstvo sa v odôvodnení pre média odvoláva na právnu analýzu, podľa ktorej je zmluva s TMG v rozpore so základným cieľom OP informatizácia spoločnosti prioritná os 2. Komunikáciu medzi spoločnosťou TMG a ministerstvom kultúry, resp. ministrom samotným, ktoré by obsahovali túto žiadosť o informácie, sa nám nepodarilo z verejne dostupných zdrojov dohľadať. Výrok ministra Maďariča preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-03-21", "analysis_sources": {"text": ["vypovedaná"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/medialny-servis/aktuality/archiv-aktualit-1d9.html?id=91"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:07.818415+00:00"}
{"id": "vr28352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28352", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ja som bol v piatok minulý týždeň v Prahe na stretnutí so svojimi šiestimi kolegami z regiónu Nemecko, Rakúsko. Ukážem vám jeden graf, ktorý hovorí o tom, aký je podiel všetkých príjmov štátu na hrubom domácom produkte tzn. celkovej ekonomiky ako takej. Tento graf hovorí o tom, Slovensko je tá najspodnejšia čiara, proste hlboko, hlboko pod všetkými ostatnými. Tá červená na vrchu je Rakúsko, pod ňou je Nemecko.", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister hovorí o tom, koľko % HDP sa vyberie na daniach a odvodoch. Z krajín, ktoré Kažimír ukazuje na svojom grafe (Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika), má skutočne Slovenská republika najnižší podiel všetkých príjmov štátu na HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Graf, ktorý minister ukázal v štúdiu TA3: Na základe údajov z Eurostatu sme vytvorili repliku jeho grafu.Údaje na Eurostate sú dostupné len za rok 2012 (najaktuálnejšie údaje). Náš graf vyzerá odlišne od Kažimírovho lebo začiatok osi je 0: Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister hovorí o tom, koľko % HDP sa vyberie na daniach a odvodoch. Z krajín, ktoré Kažimír ukazuje na svojom grafe (Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika), má skutočne Slovenská republika najnižší podiel všetkých príjmov štátu na HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Graf, ktorý minister ukázal v štúdiu TA3: Na základe údajov z Eurostatu sme vytvorili repliku jeho grafu.Údaje na Eurostate sú dostupné len za rok 2012 (najaktuálnejšie údaje). Náš graf vyzerá odlišne od Kažimírovho lebo začiatok osi je 0: Dátum zverejnenia analýzy: 06.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=gov_a_tax_ag&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:51.784445+00:00"}
{"id": "49636", "numeric_id": 49636, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49636", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Prišlo teraz rozhodnutie o tom, ktorej povedalo, že sudca Kliment je aktivista, ktorý porušil všetky možnosti, ktoré sudca môže urobiť a takéto rozhodnutie európskeho súdu, súdneho dvora, teda Európskeho súdu pre ľudské práva a 20-tisícovú pokutu pre Slovensko.", "statement_date": "2024-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V žiadnej časti rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva nie je spomenuté meno sudcu Juraja Klimenta a ani aktivistická činnosť spomenutá ministrom. Súd síce rozhodol, že senát Najvyššieho súdu v prípade Cvikovej pochybil, no hovorí o senáte ako o celku a nie o jeho jednotlivých členoch, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.\n\nV rámci svojho výroku spomína minister Kaliňák rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Cviková vs. Slovensko . Ide o prípad sudkyne Denisy Cvikovej, ktorá bola zatknutá v nadväznosti na kauzu „Búrka“. V marci 2020 Špecializovaný trestný súd pre sudkyňu Cvikovú a niektorých ďalších sudcov z Bratislavy nariadil väzbu kvôli obvineniam z korupcie, ovplyvňovania nezávislosti súdov a marenia spravodlivosti. V auguste toho istého roku Špecializovaný trestný súd rozhodol o jej prepustení, avšak Najvyšší súd toto rozhodnutie v októbri zrušil. Cviková podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorý ju zamietol a preto sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva. Základom jej sťažnosti bol názor, že spôsob jej zatknutia a väzby bol v rozpore s jej právom na osobnú slobodu v spojitosti s väzobným stíhaním. Súd tejto žiadosti po preštudovaní spisu vyhovel a priznal odškodnenie vo výške 19 500 eur.\n\nKonkrétne podľa súdu došlo k porušeniu Článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý spomína, že nikto by nemal byť vystavený mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu, alebo ponižujúcemu správaniu v rámci výkonu trestu. Zároveň bol podľa súdu v Štrasburgu porušený taktiež Článok 5, konkrétne bod 1c, ktorý spomína , že každý má právo na svoju slobodu a nesmie jej byť pozbavený s výnimkou ak je zákonné zatknutie alebo zadržanie osoby vykonané na účely jej predvedenia pred príslušný orgán na základe dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu alebo ak sa to odôvodnene považuje za nevyhnutné na zabránenie spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní, pričom musí byť táto výnimka samozrejme v súlade s postupom stanoveným zákonom, čo podľa súdu nebola.\n\nA následne bol podľa súdu porušený aj bod 4 Článku 5, ktorý hovorí , že každý, kto bol zbavený slobody zatknutím alebo zadržaním, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti jeho zadržania a nariadi jeho prepustenie, ak zadržanie nie je zákonné.", "analysis_paragraphs": ["V žiadnej časti rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva nie je spomenuté meno sudcu Juraja Klimenta a ani aktivistická činnosť spomenutá ministrom. Súd síce rozhodol, že senát Najvyššieho súdu v prípade Cvikovej pochybil, no hovorí o senáte ako o celku a nie o jeho jednotlivých členoch, preto výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "V rámci svojho výroku spomína minister Kaliňák rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Cviková vs. Slovensko . Ide o prípad sudkyne Denisy Cvikovej, ktorá bola zatknutá v nadväznosti na kauzu „Búrka“. V marci 2020 Špecializovaný trestný súd pre sudkyňu Cvikovú a niektorých ďalších sudcov z Bratislavy nariadil väzbu kvôli obvineniam z korupcie, ovplyvňovania nezávislosti súdov a marenia spravodlivosti. V auguste toho istého roku Špecializovaný trestný súd rozhodol o jej prepustení, avšak Najvyšší súd toto rozhodnutie v októbri zrušil. Cviková podala sťažnosť na Ústavný súd, ktorý ju zamietol a preto sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva. Základom jej sťažnosti bol názor, že spôsob jej zatknutia a väzby bol v rozpore s jej právom na osobnú slobodu v spojitosti s väzobným stíhaním. Súd tejto žiadosti po preštudovaní spisu vyhovel a priznal odškodnenie vo výške 19 500 eur.", "Konkrétne podľa súdu došlo k porušeniu Článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý spomína, že nikto by nemal byť vystavený mučeniu, neľudskému zaobchádzaniu, alebo ponižujúcemu správaniu v rámci výkonu trestu. Zároveň bol podľa súdu v Štrasburgu porušený taktiež Článok 5, konkrétne bod 1c, ktorý spomína , že každý má právo na svoju slobodu a nesmie jej byť pozbavený s výnimkou ak je zákonné zatknutie alebo zadržanie osoby vykonané na účely jej predvedenia pred príslušný orgán na základe dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu alebo ak sa to odôvodnene považuje za nevyhnutné na zabránenie spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní, pričom musí byť táto výnimka samozrejme v súlade s postupom stanoveným zákonom, čo podľa súdu nebola.", "A následne bol podľa súdu porušený aj bod 4 Článku 5, ktorý hovorí , že každý, kto bol zbavený slobody zatknutím alebo zadržaním, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti jeho zadržania a nariadi jeho prepustenie, ak zadržanie nie je zákonné."], "analysis_date": "2024-06-30", "analysis_sources": {"text": ["spomenuté", "Cviková vs. Slovensko", "sudkyne", "nariadil", "vyhovel", "výške", "došlo", "spomína", "hovorí"], "url": ["https://hudoc.echr.coe.int/#%7B%22documentcollectionid2%22:[%22GRANDCHAMBER%22,%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-234143%22]%7D", "https://hudoc.echr.coe.int/#%7B%22documentcollectionid2%22:[%22GRANDCHAMBER%22,%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-234143%22]%7D", "https://domov.sme.sk/c/23344143/sudkyna-cvikova-uspela-so-staznostou-na-europskom-sude-pre-ludske-prava-priznal-jej-odskodne.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/zZdGABL/europsky-sud-pre-ludske-prava-vyhovel-staznosti-sudkyne-cvikovej-priznal-jej-odskodne/", "https://hudoc.echr.coe.int/#%7B%22documentcollectionid2%22:[%22GRANDCHAMBER%22,%22CHAMBER%22],%22itemid%22:[%22001-234143%22]%7D", "https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/eslp-rozhodol-v-pripade-cvikova-vs-sr/", "https://fra.europa.eu/en/law-reference/european-convention-human-rights-article-3-0", "https://fra.europa.eu/en/law-reference/european-convention-human-rights-article-5", "https://fra.europa.eu/en/law-reference/european-convention-human-rights-article-5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:08.876816+00:00"}
{"id": "vr17766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17766", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...v zákonoch, ak sa jedná o obete závažných trestných činov, tak oni môžu dostať odškodné v maximálnej výške 24 tisíc eur, (...).", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Veronika Remišová v tomto výroku hovorí, že ak je niekto obeťou trestného činu, môže sa dožadovať odškodného až do výšky 24-tisíc eur. Výrok sa týka farmárov z východného Slovenska, ktorí sa mali stať obeťami talianskej mafie a ľudí blízkych strane SMER-SD. Remišová vychádza zo zákona 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, ktorý sa venuje ochrane a podpore obetí trestných činov, vzťahov medzi štátom a subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a finančnému odškodeniu obetí násilných trestných činov. Podľa § 13 \" celková suma odškodnenia (...) nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy \". Minimálna mzda na Slovensku v roku 2018 dosahuje podľa nariadenia vlády SR 480 eur. Ak túto sumu aplikujeme na zákon o obetiach trestných činov (50 x 480), dostaneme sa k sume 24-tisíc eur. Toto číslo sa zhoduje s tvrdením poslankyne Veroniky Remišovej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Veronika Remišová v tomto výroku hovorí, že ak je niekto obeťou trestného činu, môže sa dožadovať odškodného až do výšky 24-tisíc eur. Výrok sa týka farmárov z východného Slovenska, ktorí sa mali stať obeťami talianskej mafie a ľudí blízkych strane SMER-SD. Remišová vychádza zo zákona 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, ktorý sa venuje ochrane a podpore obetí trestných činov, vzťahov medzi štátom a subjektami poskytujúcimi pomoc obetiam a finančnému odškodeniu obetí násilných trestných činov. Podľa § 13 \" celková suma odškodnenia (...) nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy \". Minimálna mzda na Slovensku v roku 2018 dosahuje podľa nariadenia vlády SR 480 eur. Ak túto sumu aplikujeme na zákon o obetiach trestných činov (50 x 480), dostaneme sa k sume 24-tisíc eur. Toto číslo sa zhoduje s tvrdením poslankyne Veroniky Remišovej. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["274/2017", "§ 13", "nariadenia"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/274/20180101#paragraf-13", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/278/20180101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:04.741039+00:00"}
{"id": "vr35854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35854", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...prečo, keď ste zprivatizovali majetok za 330 miliard korún, mali ste naozaj veľa peňazí, bol hospodársky rast, prečo ste tým rodinám nedali pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa?", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Za predošlých vlád štát síce neprideľoval za každé ďalšie dieťa príspevok 20 440 Sk, ale prideľoval 4 560 Sk. Je zavádzajúce hovoriť, že rodinám nič nedávali.", "analysis_paragraphs": ["Za predošlých vlád štát síce neprideľoval za každé ďalšie dieťa príspevok 20 440 Sk, ale prideľoval 4 560 Sk. Je zavádzajúce hovoriť, že rodinám nič nedávali."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:46.452107+00:00"}
{"id": "vr16450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16450", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "Po desiatich rokoch vo funkcii primátora mesta si myslím, že som nadobudol dostatok skúseností a zručností na to, aby som bol pripravený zastávať aj pozíciu župana Trenčianskeho kraja.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Škultéty sa stal primátorom v roku 2006, teda skúsenosti naberá už jedenásť rokov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, kedže naozaj dlhé obdobie zastáva túto funkciu. To, či nadobudol dostatok skúseností a zručnosti, neoverujeme. Štefan Škultéty je rodák z Trenčianskych Teplíc, ktorý svoje študentské roky prežil na City University Bellevue a na Univerzite Komenského, fakulte manažmentu. Bol členom SDKÚ-DS, z ktorej vystúpil v roku 2014. Vo \"veľkej\" politike sa angažoval ako radca ministra obrany či asistent poslanca NR SR. V životopise, na webovom sídle mesta Trenčianske Teplice, sa uvádza, že absolvoval rôzne stáže dotýkajúce sa problematiky samosprávy (na úrovni komunálnej aj regionálnej) a tiež EÚ (najmä čerpania eurofondov). Po prvý krát sa stal primátorom v roku 2006. Potom bol opätovne zvolený v rokoch 2010 a 2014. Od roku 2013 je aj poslancom zastupiteľstva TSK, pričom pôsobí v Komisii legislatívno-právnej a Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Taktiež je predsedom Sekcie kúpeľníctva a cestovného ruchu pri Rade ZMOS. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Škultéty sa stal primátorom v roku 2006, teda skúsenosti naberá už jedenásť rokov. Výrok však hodnotíme ako pravdivý, kedže naozaj dlhé obdobie zastáva túto funkciu. To, či nadobudol dostatok skúseností a zručnosti, neoverujeme. Štefan Škultéty je rodák z Trenčianskych Teplíc, ktorý svoje študentské roky prežil na City University Bellevue a na Univerzite Komenského, fakulte manažmentu. Bol členom SDKÚ-DS, z ktorej vystúpil v roku 2014. Vo \"veľkej\" politike sa angažoval ako radca ministra obrany či asistent poslanca NR SR. V životopise, na webovom sídle mesta Trenčianske Teplice, sa uvádza, že absolvoval rôzne stáže dotýkajúce sa problematiky samosprávy (na úrovni komunálnej aj regionálnej) a tiež EÚ (najmä čerpania eurofondov). Po prvý krát sa stal primátorom v roku 2006. Potom bol opätovne zvolený v rokoch 2010 a 2014. Od roku 2013 je aj poslancom zastupiteľstva TSK, pričom pôsobí v Komisii legislatívno-právnej a Komisie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Taktiež je predsedom Sekcie kúpeľníctva a cestovného ruchu pri Rade ZMOS. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "vystúpil", "stal", "pôsobí"], "url": ["https://mytrencin.sme.sk/c/20571018/o-kreslo-predsedu-kraja-zabojuje-stefan-skultety.html#axzz4mklnUHXw", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0ahUKEwiXhsrq-ZjVAhUQkRQKHZPwCC8QFgglMAA&url=https%3A%2F%2Fwww.etrend.sk%2Fekonomika%2Fsdku-hufne-opustaju-dalsi-v-krajoch-sa-rozpada.html&usg=AFQjCNFKhqoLatqNp0qRP4hr4iTgXCzAUA", "https://dennikn.sk/blog/preco-do-toho-idem/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0tefan_%C5%A0kult%C3%A9ty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:29.593941+00:00"}
{"id": "vr33045", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33045", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes už euro posilňuje voči doláru a dostalo sa na úroveň 1,3 dolára voči jednému euru.", "statement_date": "2013-02-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa stránky Národnej banky Slovenska a oficiálneho kurzového lístka Európskej centrálnej banky ku dňu 3. 2. 2013 bol kurz eura voči doláru 1,00 EUR = 1,3644 USD , čiže približne 1,3. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Za posledných šesť mesiacov euro voči doláru posilňovalo.", "analysis_paragraphs": ["Podľa stránky Národnej banky Slovenska a oficiálneho kurzového lístka Európskej centrálnej banky ku dňu 3. 2. 2013 bol kurz eura voči doláru 1,00 EUR = 1,3644 USD , čiže približne 1,3. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý. Za posledných šesť mesiacov euro voči doláru posilňovalo."], "analysis_date": "2013-02-04", "analysis_sources": {"text": ["Národnej banky Slovenska"], "url": ["http://www.nbs.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:33.936736+00:00"}
{"id": "vr33010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33010", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Sú krajiny, kde nezamestnanosť klesá, napríklad v Nemecku, čo je náš najväčší obchodný partner, v Maďarsku, Rumunsku, v pobaltských krajinách.", "statement_date": "2013-01-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa tabuľky (.xls) Zahraničný obchod 2012 Ministerstva hospodárstva SR je Nemecko najväčším obchodným partnerom Slovenska. Od druhého kvartálu 2010 v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku a pobaltských krajinách nezamestnanosť klesá. Mierne zastavenie poklesu nezamestnanosti oproti predchádzajúcemu štvrťroku nastalo v prvom kvartáli 2012. V nasledujúcich dvoch kvartáloch nezamestnanosť ďalej klesala.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa tabuľky (.xls) Zahraničný obchod 2012 Ministerstva hospodárstva SR je Nemecko najväčším obchodným partnerom Slovenska. Od druhého kvartálu 2010 v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku a pobaltských krajinách nezamestnanosť klesá. Mierne zastavenie poklesu nezamestnanosti oproti predchádzajúcemu štvrťroku nastalo v prvom kvartáli 2012. V nasledujúcich dvoch kvartáloch nezamestnanosť ďalej klesala."], "analysis_date": "2013-01-28", "analysis_sources": {"text": ["tabuľky", "Eurostat"], "url": ["http://www.economy.gov.sk/19758-ext_dok/139859c?ext=orig", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_urgan&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:23.987171+00:00"}
{"id": "47245", "numeric_id": 47245, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47245", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "...pani prezidentke, ktorá mohla, mala precedens pána Kisku, keď on nevymenoval jedného ministra, mohla to urobiť, lenže ešte sa musím zastať pána Hlinku", "statement_date": "2021-04-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ladislav Kamenický zrejme hovorí o situácii z marca 2018. Vtedajší prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať vládu Petra Pellegriniho. Ako sám naznačil , dôvodom bol nominant Smeru na ministra vnútra Jozef Ráž ml., ktorý sa poznal s odchádzajúcim ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ak by Pellegrini Kiskovi nevyhovel, prezident by mu mohol odňať poverenie na zostavenie vlády. Zuzana Čaputová vychádzala z tohoto precedensu, keď nechcela vymenovať nominanta Sme rodina Jozefa Hlinku za ministra práce. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ladislav Kamenický zrejme hovorí o situácii z marca 2018. Vtedajší prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať vládu Petra Pellegriniho. Ako sám naznačil , dôvodom bol nominant Smeru na ministra vnútra Jozef Ráž ml., ktorý sa poznal s odchádzajúcim ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Ak by Pellegrini Kiskovi nevyhovel, prezident by mu mohol odňať poverenie na zostavenie vlády. Zuzana Čaputová vychádzala z tohoto precedensu, keď nechcela vymenovať nominanta Sme rodina Jozefa Hlinku za ministra práce. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-04-26", "analysis_sources": {"text": ["odmietol", "naznačil", "nechcela"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20785152/online-kiska-odmietol-vymenovat-pellegriniho-vladu.html", "https://dennikn.sk/1069934/kiska-odmietol-vladu-ktoru-navrhol-pellegrini-ziada-od-neho-inu/", "https://domov.sme.sk/c/22629181/prezidentka-zatial-nevymenuje-hlinku-zo-sme-rodina-za-ministra-prace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:05.922975+00:00"}
{"id": "48268", "numeric_id": 48268, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48268", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "My sme vám odovzdali krajinu 48,5 % dlh, teraz idete k 63 percentám za 2 roky.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Petra Pellegriniho skončila v úrade v marci 2020, keď nastúpila vláda Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Dlh verejnej správy na konci roka 2019 predstavoval 48,14% HDP. V prvom kvartáli roku 2020 vzrástol na 49,5% HDP.\n\nVýšku verejného dlhu ku koncu roka 2021 zatiaľ nepoznáme. Odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 61% HDP. Ministerstvo financií odhaduje 62,7% HDP.\n\nZa nárast verejného dlhu nielen na Slovensku, ale v celej EÚ môže vypuknutie pandémie Covid-19, ktoré spôsobilo spomalenie ekonomiky.\n\nNapriek miernej nepresnosti hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Petra Pellegriniho skončila v úrade v marci 2020, keď nastúpila vláda Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Dlh verejnej správy na konci roka 2019 predstavoval 48,14% HDP. V prvom kvartáli roku 2020 vzrástol na 49,5% HDP.", "Výšku verejného dlhu ku koncu roka 2021 zatiaľ nepoznáme. Odhad Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 61% HDP. Ministerstvo financií odhaduje 62,7% HDP.", "Za nárast verejného dlhu nielen na Slovensku, ale v celej EÚ môže vypuknutie pandémie Covid-19, ktoré spôsobilo spomalenie ekonomiky.", "Napriek miernej nepresnosti hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["nastúpila", "predstavoval", "vzrástol", "hovorí", "odhaduje", "spôsobilo"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-vladu-igora-matovica/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/79d0ed8c-8b50-48b5-a44a-9eec8679118d/!ut/p/z1/tVJLc9owGPwtOfgo6zOSkZybYFIegUwCpYAuHdkI7IAtx1bs8O8jd3LJTELpoTroMbO72tUKS7zBslBNdlA2M4U6ufNW9n8_sQkfDAIBMJgRmEzvlw_j4Y_eaBXi9WcAf1jcweSneBwtpjQAGmJ5mf8LSyyTwpY2xVsT1ypF9RFlxR6po_XAbUyVOzdNoVFdVqo5e9DU2h7dyqId6B1PEI9DQNTNSFGqUKR1wvssCgK-6-TLJNvh7VXo9d_ydnHgmyHA8eUfyHAkxpTNAPhsFMJEjFeL6IkQEOQDcEFj6zywbz0EDK-bTLd4VXQvc8LLf4w4BjzFMotzv01yH3zGGRDGOO3RqB8S0nWePb-8SOGKMYXVbxZv_kcz7p5eNR_OD86-smknbfDmWqooYsIdtdJ7XenKf63cb02tLetbDzxo29Y_GHM4aT8xuQdfUVJTu2ifkbjMVzknZ3Tcz-8IlfGZnJqZuLl5B1n_zys!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.webnoviny.sk/vofinanciach/financie-eurozony-vykazali-deficit-74-percenta-hdp-verejny-dlh-presiahol-100-percent/", "https://www.rrz.sk/dlhovabrzda/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/79d0ed8c-8b50-48b5-a44a-9eec8679118d/!ut/p/z1/tVJLc9owGPwtOfgo6zOSkZybYFIegUwCpYAuHdkI7IAtx1bs8O8jd3LJTELpoTroMbO72tUKS7zBslBNdlA2M4U6ufNW9n8_sQkfDAIBMJgRmEzvlw_j4Y_eaBXi9WcAf1jcweSneBwtpjQAGmJ5mf8LSyyTwpY2xVsT1ypF9RFlxR6po_XAbUyVOzdNoVFdVqo5e9DU2h7dyqId6B1PEI9DQNTNSFGqUKR1wvssCgK-6-TLJNvh7VXo9d_ydnHgmyHA8eUfyHAkxpTNAPhsFMJEjFeL6IkQEOQDcEFj6zywbz0EDK-bTLd4VXQvc8LLf4w4BjzFMotzv01yH3zGGRDGOO3RqB8S0nWePb-8SOGKMYXVbxZv_kcz7p5eNR_OD86-smknbfDmWqooYsIdtdJ7XenKf63cb02tLetbDzxo29Y_GHM4aT8xuQdfUVJTu2ifkbjMVzknZ3Tcz-8IlfGZnJqZuLl5B1n_zys!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.nbs.sk/_img/Documents/_komentare/2021/1232_RK_vef_20210422.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:23.792534+00:00"}
{"id": "vr33932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33932", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Lebo keď sa pozriete, koľko európska únia zaplatí na dlhovej službe. Tak len za minulý rok to bolo vyše 300 miliárd eur.", "statement_date": "2013-06-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "31. mája 2013 Maroš Šefčovič hovoril o sume 331 miliárd euro, ktoré vynakladá Európska únia na obsluhu dlhu.", "analysis_paragraphs": ["31. mája 2013 Maroš Šefčovič hovoril o sume 331 miliárd euro, ktoré vynakladá Európska únia na obsluhu dlhu."], "analysis_date": "2013-06-03", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/eurokriza-skoncila-vyhlasil-podpreds/680747-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:14.776883+00:00"}
{"id": "vr16436", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16436", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Aktuálne boli sme úspešní (TSK, pozn.) v štyroch projektoch na rekonštrukciu ciest druhej triedy v celkovom objeme viac ako 17 miliónov eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v máji 2017 schválilo TSK štyri projekty týkajúce sa rekonštrukcie ciest II. triedy. Celková výška nenávratných finančných príspevkov skutočne prevyšuje sumu 17 miliónov eur (17 560 743, 20 EUR), ako uvádza Baška. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po schválení sa uskutoční v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu rekonštrukcia štyroch úsekov ciest v Trenčianskom samosprávnom kraji. Konkrétne sa bude jednať o nasledovné projekty:", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v máji 2017 schválilo TSK štyri projekty týkajúce sa rekonštrukcie ciest II. triedy. Celková výška nenávratných finančných príspevkov skutočne prevyšuje sumu 17 miliónov eur (17 560 743, 20 EUR), ako uvádza Baška. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Po schválení sa uskutoční v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu rekonštrukcia štyroch úsekov ciest v Trenčianskom samosprávnom kraji. Konkrétne sa bude jednať o nasledovné projekty:"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo", "projekty", "Výrok", "Rekonštrukcia", "Rekonštrukcia", "Rekonštrukcia", "Rekonštrukcia"], "url": ["http://www.mpsr.sk/index.php?navID=1194&navID2=1194&sID=67&id=11970,", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju.html?page_id=388888", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju.html?page_id=388888", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju/rekonstrukcia-cesty-c.-ii-516-trencianska-tepla-dezerice-1.-a-2.-etapa.html?page_id=412462", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju/rekonstrukcia-cesty-c.-ii-517-povazska-bystrica-most-orlove-domaniza-etapa-c.-1.html?page_id=412461", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju/rekonstrukcia-cesty-c.-ii-579-hradiste-partizanske.html?page_id=412460", "https://www.tsk.sk/regionalny-rozvoj/strukturalne-fondy-2014-2020/projekty-schvalene-trencianskemu-samospravnemu-kraju/rekonstrukcia-cesty-c.-ii-581-nove-mesto-nad-vahom-myjava-i.-etapa.html?page_id=412459"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:33.053493+00:00"}
{"id": "44322", "numeric_id": 44322, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44322", "speaker": "Štefan Harabin", "speaker_party": "Vlasť", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-harabin", "statement": "Tri roky som bol ministrom spravodlivosti, som mal celý rad projektov a ja jediný z ministrov som sám odišiel, pretože moje projekty boli prerušené vo vláde, kde som chcel odpolitizovať inštitút generálneho prokurátora, zaviesť súkromnú obžalobu.", "statement_date": "2020-02-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štefan Harabin nebol jediným ministrom prvej vlády Roberta Fica, ktorý z funkcie odišiel dobrovoľne. Navyše, odišiel z nej, pretože sa Súdnou radou nechal zvoliť za predsedu Navyššieho súdu. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. „AKO JEDINÝ SOM SÁM ODIŠIEL” Štefan Harabin nastúpil na post ministra spravodlivosti v júli 2006, z postu odišiel v roku 2019. Nebol jediný , kto z funkcie odišiel „sám” - teda bez toho, aby ho tomu vyzval premiér. V máji 2008 sa funkcie ministra zdravotníctva vzdal Ivan Valentovič. Urobil tak „z osobných dôvodov.” „ODIŠIEL SOM, PRETOŽE MOJE PROJEKTY BOLI PRERUŠENÉ” Štefan Harabin z funkcie ministra odišiel po tom, čo sa Súdnou radou nechal zvoliť za predsedu Najvyššieho súdu.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin nebol jediným ministrom prvej vlády Roberta Fica, ktorý z funkcie odišiel dobrovoľne. Navyše, odišiel z nej, pretože sa Súdnou radou nechal zvoliť za predsedu Navyššieho súdu. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. „AKO JEDINÝ SOM SÁM ODIŠIEL” Štefan Harabin nastúpil na post ministra spravodlivosti v júli 2006, z postu odišiel v roku 2019. Nebol jediný , kto z funkcie odišiel „sám” - teda bez toho, aby ho tomu vyzval premiér. V máji 2008 sa funkcie ministra zdravotníctva vzdal Ivan Valentovič. Urobil tak „z osobných dôvodov.” „ODIŠIEL SOM, PRETOŽE MOJE PROJEKTY BOLI PRERUŠENÉ” Štefan Harabin z funkcie ministra odišiel po tom, čo sa Súdnou radou nechal zvoliť za predsedu Najvyššieho súdu."], "analysis_date": "2020-02-15", "analysis_sources": {"text": ["jediný", "vzdal", "nechal"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://domov.sme.sk/c/3896321/minister-zdravotnictva-valentovic-konci.html", "https://hnonline.sk/galeria/7885-vsetci-ministri-ktori-skoncili-pocas-ficovych-vlad/764ef340e13ff16def6b220302789958"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:20.917900+00:00"}
{"id": "49571", "numeric_id": 49571, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49571", "speaker": "Zuzana Števulová", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-stevulova", "statement": "Už dnes tie organizácie zverejňujú, je tam podmienka zverejniť a označovať projekty, ktoré sú z týchto grantových schém transparentne, čo sa nedá povedať práve napr. o Rusku a iných nedemokratických krajinách. Vieme, že sme tu teraz mali škandál z Voice of Europe, ktoré presadzovalo ruské záujmy a podobne.", "statement_date": "2024-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské organizácie podporené z grantových schém Spojených štátov amerických sú transparentne uvedené v zozname podporených organizácií na internetovej stránke usaspending.gov , ktorú spravuje priamo americká vláda v snahe spriehľadniť využívanie peňazí daňových poplatníkov v USA. Rusko transparentný zoznam podporených zahraničných organizácií neuvádza. Organizácia Voice of Europe síce bola financovaná z Ruska a podporovala ruské záujmy, no túto skutočnosť nikde nedeklarovala, pričom verejnosť sa o nej dozvedela vďaka vyšetrovaniu Českej bezpečnostnej informačnej služby, zahraničných informačných služieb a českého Deníka N.\n\nV kontexte tejto diskusnej relácie poslanec za SNS Roman Michelko a poslankyňa za PS Zuzana Števulová spomínali primárne grantové schémy ponúkané na Slovensku ambasádou Spojených štátov amerických ( 08:54 ). Ambasáda USA ponúka možnosť získať grant v programe malých grantov, o ktoré sa môžu uchádzať registrované neziskové organizácie vrátane think-tankov a občianskej spoločnosti či mimovládnych organizácií, jednotlivcov, rôznych neziskových alebo aj vládnych vzdelávacích alebo kultúrnych inštitúcií ( .pdf , s. 3-4). Na internetovej stránke usaspending.gov sa dá spätne vyhladať, ktoré organizácie a v akej výške na Slovensku získali grant. Ruská ambasáda v súčasnosti neponúka grantové schémy.\n\nPoslankyňa Števulová ďalej spomína internetový portál Voice of Europe. Česká bezpečnostná informačná služby (BIS) vďaka spolupráci s viacerými západnými tajnými službami aj s českým Deníkom N zistila , že tento portál bol riadený z Ruska. Jedným z hlavných cieľov Voice of Europe bolo ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2024 vo všetkých členských štátoch EÚ. BIS fungovanie celej organizácie podrobne popísala v dokumente obsahujúcom 300 strán. Obsah bol riadený a financovaný priamo Ruskou federáciou. Peniaze z Moskvy boli používané aj na platenie konkrétnych politikov.\n\nMedzi najčastejšími naratívmi, ktoré portál Voice of Europe propagoval , boli napríklad tvrdenia o tom, že podpora Ukrajiny predlžuje vojnu a bráni uzatvoreniu mierovej dohody. Takisto sa objavovali tvrdenia o tom, že ruská vojenská agresia na Ukrajine sa nemôže skončiť pokiaľ sa Ukrajina nevzdá svojho územia.\n\nPre Voice of Europe poskytli v minulosti rozhovor aj slovenskí politici, konkrétne poslanec za stranu Smer Erik Kaliňák, europoslanec za stranu Republika Milan Uhrík aj expremiér Ján Čarnogurský.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské organizácie podporené z grantových schém Spojených štátov amerických sú transparentne uvedené v zozname podporených organizácií na internetovej stránke usaspending.gov , ktorú spravuje priamo americká vláda v snahe spriehľadniť využívanie peňazí daňových poplatníkov v USA. Rusko transparentný zoznam podporených zahraničných organizácií neuvádza. Organizácia Voice of Europe síce bola financovaná z Ruska a podporovala ruské záujmy, no túto skutočnosť nikde nedeklarovala, pričom verejnosť sa o nej dozvedela vďaka vyšetrovaniu Českej bezpečnostnej informačnej služby, zahraničných informačných služieb a českého Deníka N.", "V kontexte tejto diskusnej relácie poslanec za SNS Roman Michelko a poslankyňa za PS Zuzana Števulová spomínali primárne grantové schémy ponúkané na Slovensku ambasádou Spojených štátov amerických ( 08:54 ). Ambasáda USA ponúka možnosť získať grant v programe malých grantov, o ktoré sa môžu uchádzať registrované neziskové organizácie vrátane think-tankov a občianskej spoločnosti či mimovládnych organizácií, jednotlivcov, rôznych neziskových alebo aj vládnych vzdelávacích alebo kultúrnych inštitúcií ( .pdf , s. 3-4). Na internetovej stránke usaspending.gov sa dá spätne vyhladať, ktoré organizácie a v akej výške na Slovensku získali grant. Ruská ambasáda v súčasnosti neponúka grantové schémy.", "Poslankyňa Števulová ďalej spomína internetový portál Voice of Europe. Česká bezpečnostná informačná služby (BIS) vďaka spolupráci s viacerými západnými tajnými službami aj s českým Deníkom N zistila , že tento portál bol riadený z Ruska. Jedným z hlavných cieľov Voice of Europe bolo ovplyvniť voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia v júni 2024 vo všetkých členských štátoch EÚ. BIS fungovanie celej organizácie podrobne popísala v dokumente obsahujúcom 300 strán. Obsah bol riadený a financovaný priamo Ruskou federáciou. Peniaze z Moskvy boli používané aj na platenie konkrétnych politikov.", "Medzi najčastejšími naratívmi, ktoré portál Voice of Europe propagoval , boli napríklad tvrdenia o tom, že podpora Ukrajiny predlžuje vojnu a bráni uzatvoreniu mierovej dohody. Takisto sa objavovali tvrdenia o tom, že ruská vojenská agresia na Ukrajine sa nemôže skončiť pokiaľ sa Ukrajina nevzdá svojho územia.", "Pre Voice of Europe poskytli v minulosti rozhovor aj slovenskí politici, konkrétne poslanec za stranu Smer Erik Kaliňák, europoslanec za stranu Republika Milan Uhrík aj expremiér Ján Čarnogurský."], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["usaspending.gov", "08:54", "ponúka", ".pdf", "usaspending.gov", "neponúka", "zistila", "riadený", "ovplyvniť", "popísala", "bol", "používané", "propagoval", "poskytli"], "url": ["http://usaspending.gov", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134", "https://sk.usembassy.gov/education-culture/public-affairs-section-grant-opportunities-2/notice-of-funding-opportunity/", "https://sk.usembassy.gov/wp-content/uploads/sites/193/NOFO-Annual-Program-Statement-FY2024.pdf", "http://usaspending.gov", "https://slovakia.mid.ru/sk/", "https://dennikn.sk/3916745/prorusky-portal-v-prahe-riadili-z-ruska-vystupoval-tam-aj-erik-kalinak-a-simkovicova/", "https://www.politico.eu/article/european-commission-suggests-making-sanctions-against-voice-of-europe-russia-propaganda-network-eu-wide/", "https://denikn.cz/1388809/european-politicians-on-putins-payroll-russians-attempted-to-influence-european-elections-from-prague/", "https://www.bis.cz/aktuality/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-sit-akteri-skoncili-na-sankcnim-seznamu-ff8aacba.html", "https://www.bis.cz/aktuality/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-sit-akteri-skoncili-na-sankcnim-seznamu-ff8aacba.html", "https://www.bis.cz/aktuality/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-sit-akteri-skoncili-na-sankcnim-seznamu-ff8aacba.html", "https://www.bis.cz/aktuality/bis-odhalila-ruskou-vlivovou-sit-akteri-skoncili-na-sankcnim-seznamu-ff8aacba.html", "https://dennikn.sk/3916745/prorusky-portal-v-prahe-riadili-z-ruska-vystupoval-tam-aj-erik-kalinak-a-simkovicova/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:30.200733+00:00"}
{"id": "vr32503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32503", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Štefanec, podpredseda SDKÚ to povedal veľmi jasne, keby pravica vládla, išla by cestou zdražovania, teda zvyšovania DPH.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podpredseda SDKÚ I. Štefanec uviedol (TASR) : \" Určite chceme zachovať rovnú daň, pretože to sú pracovné miesta.\" Strana podľa neho zároveň nechce zvyšovať DPH, ale pripúšťa to. \" Pokiaľ by to bolo nevyhnutné. \"", "analysis_paragraphs": ["Podpredseda SDKÚ I. Štefanec uviedol (TASR) : \" Určite chceme zachovať rovnú daň, pretože to sú pracovné miesta.\" Strana podľa neho zároveň nechce zvyšovať DPH, ale pripúšťa to. \" Pokiaľ by to bolo nevyhnutné. \""], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["uviedol"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6274704/sdku-pripusta-vyssiu-dph-navrat-k-19-dani-podla-smeru-nebude.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:28.566656+00:00"}
{"id": "vr29958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29958", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemôže byť ani sankcionované. Veľmi rýchlo sa ukázalo, aký nezmysel bolo to strašenie s fondami. Samotná Európska komisia povedala, že nie je možné siahnuť na fondy.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "So \"strašením\", ktoré premiér spomína prišiel podľa nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziére predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.", "analysis_paragraphs": ["So \"strašením\", ktoré premiér spomína prišiel podľa nemeckého ministra vnútra Thomasa de Maiziére predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Thomasa de Maiziére", "predsedu EK", "Angely Merkelovej", "TA3"], "url": ["http://www.europskenoviny.sk/2015/09/19/merkelova-nechce-obmedzovat-eurofondy-krajinam-odmietajuce-kvoty/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/nemecko-krajiny-kvoty-eurofondy/155653-clanok.html", "http://www.europskenoviny.sk/2015/09/19/merkelova-nechce-obmedzovat-eurofondy-krajinam-odmietajuce-kvoty/", "http://www.ta3.com/clanok/1069226/ek-nenavrhla-redukovat-eurofondy-statom-ktore-nesuhlasia-s-kvotami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:25.582190+00:00"}
{"id": "vr38548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38548", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To chce ako okamžité riešenie a toto mi práve pri tejto vláde chýba, lebo nakoniec rezerva premiérky je presne na to, rezerva vlády je presne na to, aby vlastne bola poskytovaná, v prípade urýchlenia sa čudujem, že na tejto vláde proste už nebolo rozhodnuté o tom, že akým spôsobom sa tým občanom ide robiť nedala sa úloha starostom, aby už vlastne spisovali presne ten zoznam, ktorý by vlastne vyčíslil komu čo treba pomôcť...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa programu zasadnutia vlády sa v stredu 8. júna 2011 nehovorilo o odškodnení, resp. finančnej pomoci občanom postihnutým povodňami z predchádzajúceho dňa.", "analysis_paragraphs": ["Podľa programu zasadnutia vlády sa v stredu 8. júna 2011 nehovorilo o odškodnení, resp. finančnej pomoci občanom postihnutým povodňami z predchádzajúceho dňa."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["stredu 8. júna 2011"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/RokovanieDetail/584"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:28.036276+00:00"}
{"id": "vr27416", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27416", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Áno, v prípade osôb, ktoré zarábajú viac ako 3000 eur sme zaviedli 25% daň. Ale len menej ako jedno percento ľudí na Slovensku zarába viac ako 3000 eur. “", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Daň z príjmu na úrovni 25% platia fyzické osoby, ktoré zarábajú nad 3 300 eur v hrubom. Fico však nesprávne uvádza, koľko percent zamestnancov zarába nad 3000 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré sme si získali na infožiadosť (viď nižšie), malo mzdu nad 3 300 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV súčasne platnom znení Zákona o dani z príjmov , konkrétne v § 15 písm. a) sú stanovené podmienky, za ktorých sa uplatňuje 25% daň. “Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane\n\na) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je\n\n1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,\n\n2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane.\n\nPodľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v súčasnosti (od 1. júla 2013) za životné minimum považuje suma 198,09€. Výška základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok v súčasnosti platného životného minima, je teda v súčasnosti 35022,312 eur. Inými slovami, 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 35022 eur (mesačne 2918,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je o niečo viac ako 3350 €. Podľa platného Zákona o dani z príjmov sa táto hodnota každoročne mení, v závislosti od výšky životného minima.\n\nČo sa týka druhej časti výroku, podobný výrok sme v minulosti už overovali ( Prezidentský duel RTVS , 22. marca 2014). Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013) neuvádza platové pásmo nad 3000 eur. Tento výrok vieme overiť len na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme si získali na základe infožiadosti. Tabuľka uvádza vymeriavacie základy zamestnancov. Pre zamestnancov je vymeriavací základ ich hrubá mzda. Podľa týchto údajov zarábalo na Slovensku mzdu nad 2 985 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Daň z príjmu na úrovni 25% platia fyzické osoby, ktoré zarábajú nad 3 300 eur v hrubom. Fico však nesprávne uvádza, koľko percent zamestnancov zarába nad 3000 eur. Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré sme si získali na infožiadosť (viď nižšie), malo mzdu nad 3 300 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V súčasne platnom znení Zákona o dani z príjmov , konkrétne v § 15 písm. a) sú stanovené podmienky, za ktorých sa uplatňuje 25% daň. “Ak tento zákon neustanovuje inak, sadzba dane zo základu dane", "a) fyzickej osoby zisteného podľa § 4 je", "1. 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane,", "2. 25 % z tej časti základu dane, ktorá presiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane.", "Podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny sa v súčasnosti (od 1. júla 2013) za životné minimum považuje suma 198,09€. Výška základu dane, ktorý presiahne 176,8-násobok v súčasnosti platného životného minima, je teda v súčasnosti 35022,312 eur. Inými slovami, 25 percentná sadzba platí pre ľudí ktorých základ dane prekročí 35022 eur (mesačne 2918,8 €), čiže ich hrubá mesačná mzda je o niečo viac ako 3350 €. Podľa platného Zákona o dani z príjmov sa táto hodnota každoročne mení, v závislosti od výšky životného minima.", "Čo sa týka druhej časti výroku, podobný výrok sme v minulosti už overovali ( Prezidentský duel RTVS , 22. marca 2014). Najaktuálnejšia štatistika Štatistického úradu SR za rok 2012 (jún 2013) neuvádza platové pásmo nad 3000 eur. Tento výrok vieme overiť len na základe údajov zo Sociálnej poisťovne za rok 2013, ktoré sme si získali na základe infožiadosti. Tabuľka uvádza vymeriavacie základy zamestnancov. Pre zamestnancov je vymeriavací základ ich hrubá mzda. Podľa týchto údajov zarábalo na Slovensku mzdu nad 2 985 eur 1,9% zamestnancov evidovaných v Sociálnej poisťovni v roku 2013. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["Zákona o dani z príjmov", "§ 15 písm. a)", "§ 4", "Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny", "Prezidentský duel RTVS", "štatistika", "údajov", "zamestnancov", "základ"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6136261", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595#f6135787", "http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/zivotne-minimum/zivotne-minimum-od-1-7-2013.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/463/#10943", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/Struktura_miezd_v_SR_2012.pdf", "https://docs.google.com/spreadsheet/ccc?key=0AoYMkseJim8hdFV3MmJ0RGtzNlIwWXhHaWFlVWdrVkE&usp=drive_web#gid=0", "http://www.sme.sk/c/3416194/co-je-vymeriavaci-zaklad.html", "http://www.finance.sk/dane/informacie/mzda-zdravotne-poistenie/vymeriavaci-zaklad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:28.040933+00:00"}
{"id": "vr32828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32828", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dohoda bola taká, článok 125, že každá krajiny ručí za svoje záväzky sama.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (21. mája 2012).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií Na telo (21. mája 2012)."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/politici/26/richard-sulik/?oblast=1&page=1", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0047:0200:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:21.156819+00:00"}
{"id": "vr29216", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29216", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Sú tu, ak hovorím o tlaku v hrnci, tak hovorím aj o mediálnej prestrelke, nie veľmi úctivé vyjadrenia o talianskej ekonomike, požiadavky o vojenské reparácie, pripomínanie Hitlerovskej minulosti a podobné veci.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od zvolenia sa predseda strany Syriza a nový grécky premiér Alexis Tsiparis ako aj iný predstavitelia vládnych strán skutočne negatívne vyjadrili o talianskej ekonomike aj nemeckej nacistickej minulosti a požadovali vyplatenie reparácií od Nemecka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jedným z prvých aktov Tsiparisa ako nového premiéra bola návšteva pamätníku obetí druhej svetovej vojny. Následne sa premiér vyjadril k nemeckej minulosti a prehlásil , že \" budeme požadovať redukciu dlhu a peniaze, ktoré nám Nemecko dlží z obdobia druhej svetovej vojny, vrátane reparácií .\" Podľa správy TASR sa Tsipras vyjadril, že Grécko má \" morálnu povinnosť \" žiadať vojnové reparácie. Vyplatenie reparácií požadoval aj poslanec Európskeho parlamentu za Grécko Manolis Glezos, ktorý je taktiež členom Syrizy. Nacistickú minulosť Nemecka kontroverzne spomenul aj nový grécky minister financií Varoufakis, ktorý počas oficiálnej návštevy v Berlíne prirovnával situáciu v Grécku k obdobiu nástupu nacizmu v Nemecku, a varoval pred podobným vývojom aj vo svojej krajine. Grécky minister financií Varoufakis sa vyjadril aj k ekonomickej situácii Talianska, o ktorom povedal, že je na pokraji bankrotu. To vyvolalo negatívnu reakciu talianskeho ministra financií, ktorý taliansky dlh označil za stabilný a udržateľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Od zvolenia sa predseda strany Syriza a nový grécky premiér Alexis Tsiparis ako aj iný predstavitelia vládnych strán skutočne negatívne vyjadrili o talianskej ekonomike aj nemeckej nacistickej minulosti a požadovali vyplatenie reparácií od Nemecka. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Jedným z prvých aktov Tsiparisa ako nového premiéra bola návšteva pamätníku obetí druhej svetovej vojny. Následne sa premiér vyjadril k nemeckej minulosti a prehlásil , že \" budeme požadovať redukciu dlhu a peniaze, ktoré nám Nemecko dlží z obdobia druhej svetovej vojny, vrátane reparácií .\" Podľa správy TASR sa Tsipras vyjadril, že Grécko má \" morálnu povinnosť \" žiadať vojnové reparácie. Vyplatenie reparácií požadoval aj poslanec Európskeho parlamentu za Grécko Manolis Glezos, ktorý je taktiež členom Syrizy. Nacistickú minulosť Nemecka kontroverzne spomenul aj nový grécky minister financií Varoufakis, ktorý počas oficiálnej návštevy v Berlíne prirovnával situáciu v Grécku k obdobiu nástupu nacizmu v Nemecku, a varoval pred podobným vývojom aj vo svojej krajine. Grécky minister financií Varoufakis sa vyjadril aj k ekonomickej situácii Talianska, o ktorom povedal, že je na pokraji bankrotu. To vyvolalo negatívnu reakciu talianskeho ministra financií, ktorý taliansky dlh označil za stabilný a udržateľný. Dátum zverejnenia analýzy: 16.02.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["prehlásil", "správy TASR", "požadoval", "prirovnával", "vyjadril"], "url": ["http://www.washingtonpost.com/blogs/worldviews/wp/2015/01/26/greeces-new-prime-minister-wants-germany-to-pay-for-nazi-war-crimes/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/grecko-bude-od-nemecka-ziadat-repara/119486-clanok.html", "http://greece.greekreporter.com/2014/03/08/manolis-glezos-germany-owes-greece-162-billion-euros/", "http://www.bbc.com/news/world-europe-31170591", "http://www.telegraph.co.uk/finance/economics/11400778/Greeces-leaders-stun-Europe-with-escalating-defiance.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:12.393911+00:00"}
{"id": "vr17894", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17894", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...momentálne zbierame podpisy (na podporu kandidatúry Mariana Kotlebu na post prezidenta SR, pozn.), čiže to nie je ešte kandidatúra, to je ohlásenie zbierania podpisov.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Svoj zámer kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ohlásil Marian Kotleba 31. mája 2018 na svojej tlačovej besede. Od tohto dňa začal so zbieraním podpisov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústavy SR na tento post môže kandidovať občan, ktorý vyzbieral 15 podpisov poslancov NRSR alebo odovzdal petíciu s minimálne 15 000 podpismi občanov. Strana Mariana Kotlebu má v súčasnosti v NRSR 14 poslancov. To znamená, že by mu tento počet nestačil na kandidatúru. Kotleba sa na tlačovej besede vyjadril, že \"prezidenta nevolia poslanci NR SR, ale občania. Od dnešného dňa začíname so zberom podpisov od občanov priamo v teréne.\" V roku 2019 vyprší 5-ročné funkčne obdobie prezidenta Andreja Kisku . Ten už svoju ďalšiu kandiatúru v budúcich prezidentských voľbách definitívne vylúčil . V súčasnosti svoju kandidatúru ohlásili Robert Mistrík , Milan Krajniak , Marian Kotleba , František Mikloško , Zuzana Čaputová , Béla Bugár , Oscar Fegyveres. Taktiež svoj zámer vyzbierať 15 tisíc podpisov a následne kandidovať za prezidenta potvrdil Štefan Harabin , Eduard Chmelár, Robert Švec , Bohumila Tauchmanová, Juraj Zabojnik a Radovan Znášik . Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Svoj zámer kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ohlásil Marian Kotleba 31. mája 2018 na svojej tlačovej besede. Od tohto dňa začal so zbieraním podpisov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Ústavy SR na tento post môže kandidovať občan, ktorý vyzbieral 15 podpisov poslancov NRSR alebo odovzdal petíciu s minimálne 15 000 podpismi občanov. Strana Mariana Kotlebu má v súčasnosti v NRSR 14 poslancov. To znamená, že by mu tento počet nestačil na kandidatúru. Kotleba sa na tlačovej besede vyjadril, že \"prezidenta nevolia poslanci NR SR, ale občania. Od dnešného dňa začíname so zberom podpisov od občanov priamo v teréne.\" V roku 2019 vyprší 5-ročné funkčne obdobie prezidenta Andreja Kisku . Ten už svoju ďalšiu kandiatúru v budúcich prezidentských voľbách definitívne vylúčil . V súčasnosti svoju kandidatúru ohlásili Robert Mistrík , Milan Krajniak , Marian Kotleba , František Mikloško , Zuzana Čaputová , Béla Bugár , Oscar Fegyveres. Taktiež svoj zámer vyzbierať 15 tisíc podpisov a následne kandidovať za prezidenta potvrdil Štefan Harabin , Eduard Chmelár, Robert Švec , Bohumila Tauchmanová, Juraj Zabojnik a Radovan Znášik . Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["tlačovej", "Ústavy", "14", "Andreja Kisku", "vylúčil", "Mistrík", "Krajniak", "Kotleba", "Mikloško", "Čaputová", "Bugár", "Fegyveres.", "Harabin", "Chmelár,", "Švec", "", "Tauchmanová,", "Zabojnik", "Znášik"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/594445/marian-kotleba-ohlasil-kandidaturu-na-prezidenta/", "https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1992/460/ZZ_1992_460_20170601.pdf", "http://www.naseslovensko.net/poslanci-ls-nase-slovensko-v-nr-sr/", "https://osobnost.aktuality.sk/andrej-kiska/", "https://domov.sme.sk/c/20826159/andrej-kiska-prezidentske-volby-2019-oznamenie.html?ref=tab", "https://dennikn.sk/minuta/1123978/?ref=list", "https://dennikn.sk/minuta/1138188/", "https://www.aktuality.sk/clanok/594445/marian-kotleba-ohlasil-kandidaturu-na-prezidenta/", "https://dennikn.sk/1143819/do-prezidentskych-volieb-ide-frantisek-miklosko-kandidovat-bude-tretikrat/", "https://dennikn.sk/1136021/caputova-ohlasila-prezidentsku-kandidaturu-nechcem-byt-len-bilbordom-progresivneho-slovenska/?ref=list", "https://dennikn.sk/1146579/bugar-je-28-rokov-poslancom-teraz-chce-byt-prezidentom-ktory-spoji-polarizovanu-spolocnost/?ref=list", "https://dennikn.sk/minuta/1138504/?ref=list", "https://dennikn.sk/1099181/harabin-potvrdil-ze-bude-kandidovat-na-prezidenta/", "https://domov.sme.sk/c/20809910/chmelar-zbiera-podpisy-na-podporu-svojej-prezidentskej-kandidatury.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/na-post-prezidenta-chce-kandidovat-aj-robert-svec.html", "https://domov.sme.sk/c/20809910/chmelar-zbiera-podpisy-na-podporu-svojej-prezidentskej-kandidatury.html", "https://hnonline.sk/galeria/9381-prezidentski-kandidati/45bb33807ab8503b61d01e507b9755a5", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/459165-na-prezidenta-chce-kandidovat-aj-bezpecnostny-analytik-juraj-zabojnik/", "https://www.aktuality.sk/clanok/518150/prvym-kandidatom-na-post-prezidenta-v-roku-2019-je-radovan-znasik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:41.595546+00:00"}
{"id": "vr33487", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33487", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Fareed Zakaria, komentátor americký si napríklad nemyslí, že v tejto chvíli mladý Kim Čong -un rozhoduje sám. Že to nie u jeho suverénne rozhodnutia všemocného diktátora, ale že on je v podstate tá obézna figúrka, ktorá je vystrčená dopredu.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "František Šebej pravdivo cituje spomínaného autora. Fareed Zakaria vo svojom článku pre The Washington Post píše: \" No one knows for sure what is going on. It is highly unlikely that these moves are being conceived and directed by Kim Jong Un , the young leader who succeeded his father, Kim Jong Il. North Korea’s military dictatorship has wedded itself to the third generation of the Kim dynasty, which now seems to serve mostly as a unifying symbol for its people. But it is unlikely that a 28-year-old with almost no background in politics or experience in government is conceiving and directing these policies. (He does appear to have free rein on basketball policy in the hermit kingdom.)\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["František Šebej pravdivo cituje spomínaného autora. Fareed Zakaria vo svojom článku pre The Washington Post píše: \" No one knows for sure what is going on. It is highly unlikely that these moves are being conceived and directed by Kim Jong Un , the young leader who succeeded his father, Kim Jong Il. North Korea’s military dictatorship has wedded itself to the third generation of the Kim dynasty, which now seems to serve mostly as a unifying symbol for its people. But it is unlikely that a 28-year-old with almost no background in politics or experience in government is conceiving and directing these policies. (He does appear to have free rein on basketball policy in the hermit kingdom.)\" Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["svojom článku"], "url": ["http://articles.washingtonpost.com/2013-03-13/opinions/37681191_1_preemptive-nuclear-attack-pyongyang-north-korea"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:53.075708+00:00"}
{"id": "vr16878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16878", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "K 30. septembru 2015 bolo v PSK nezamestnaných  16, 3 %, teraz, o dva roky neskôr, 10, 3 %, 6 % dole...", "statement_date": "2017-10-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Chudíka považujeme za pravdivý, pretože údaje súhlasia s tými, ktoré zverejnilo na svojej stránke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny zverejňuje na svojej stránke každý mesiac údaje o nezamestnanosti podľa územného členenia. Na štatistikách zverejnených v septembri 2015 (. zip ) a septembri 2017 ( .zip ) vidíme, že miera nezamestnanosti v PSK klesla o takmer 6 percentuálnych bodov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Chudíka považujeme za pravdivý, pretože údaje súhlasia s tými, ktoré zverejnilo na svojej stránke Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny zverejňuje na svojej stránke každý mesiac údaje o nezamestnanosti podľa územného členenia. Na štatistikách zverejnených v septembri 2015 (. zip ) a septembri 2017 ( .zip ) vidíme, že miera nezamestnanosti v PSK klesla o takmer 6 percentuálnych bodov."], "analysis_date": "2017-10-26", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "zip", ".zip"], "url": ["http://www.upsvar.sk/", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/dec_2015.ZIP", "http://www.upsvar.sk/buxus/docs/statistic/mesacne/2015/sep_2015.ZIP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:38.355904+00:00"}
{"id": "vr36158", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36158", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...dokonca odtiaľ (z jazykového zákona) vypadol odsek 1 z paragrafu 2, ktorý hovorí o povinnosti ochraňovať štátny jazyk štátnymi a inými organizáciami štátu.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Rafaj zavádza ak tvrdí, že novelou z 9. decembra 2010 jazykového zákona vypadávajú všetky povinnosti. Prinajmenšom § 4, ktorý hovorí o používaní štátneho jazyka v školstve zostal nezmenený, § 4 ods.1 a ods.2 znie: (1) Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.5a) (2) Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Zákon stanovuje povinnosti aj na ďalších miestach. Rovnako stanovuje sankcie za porušenie povinností.", "analysis_paragraphs": ["R. Rafaj zavádza ak tvrdí, že novelou z 9. decembra 2010 jazykového zákona vypadávajú všetky povinnosti. Prinajmenšom § 4, ktorý hovorí o používaní štátneho jazyka v školstve zostal nezmenený, § 4 ods.1 a ods.2 znie: (1) Výučba štátneho jazyka je povinná na všetkých základných školách a stredných školách. Iný ako štátny jazyk je vyučovacím jazykom a skúšobným jazykom v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.5a) (2) Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Zákon stanovuje povinnosti aj na ďalších miestach. Rovnako stanovuje sankcie za porušenie povinností."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["9. decembra 2010"], "url": ["http://nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3452"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:37.850872+00:00"}
{"id": "vr15066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15066", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "... zaviedli sme pravidelné hodnotenie sudcov v roku 2012.", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. V pôvodnej reforme zákona z roku 2000 toto opatrenie bolo, ale pri novelizácií príslušného zákona v roku 2008 sa pravidelné hodnotenie sudcov zrušilo. Lucia Žitňanská, ako ministerka spravodlivosti vo vláde Ivety Radičovej toto opatrenie znovu presadila, spolu s povinnosťou každoročného vyhotovenia štatistických výkazov o práci sudcov. Pravidelné hodnotenie sudcov sa dostalo do zákona v roku 2000, ale v roku 2008 bolo toto opatrenie z príslušného zákona odstránené. Novelou zákona o sudcoch a prísediacich v roku 2011 bolo pravidelné hodnotenie vrátené Luciou Žitňanskou. Odvtedy platí povinnosť pravidelného hodnotenia sudcov: \" § 27a (1) Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje a) po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu; hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu (...) § 27b (1) Hodnotenie sudcu vykonáva a) predseda grémia alebo spoločného grémia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu okresného súdu; ak grémium ani spoločné grémium nie je zriadené, hodnotenie sudcu okresného súdu vykonáva sudca zvolený plénom okresného súdu, b) predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu krajského súdu a najvyššieho súdu, c) sudca Špecializovaného trestného súdu zvolený plénom tohto súdu. (...) Výsledkom hodnotenia sudcu je výrok a) „výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 86 až 100, b) „dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 60 až 85, c) „nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 59 a menej. \" Spomínaným zákonom sa zaviedla aj povinnosť vyhotovenia štatistických výkazov sudcov každý rok. Výkaz vyhotovuje predseda súdu k 31. marcu daného roka. Výkazy sú potom zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti najneskôr do 30. apríla daného roka. Ako sa tu uvádza, \" v prípade výkazu nejde o hodnotenie práce sudcu, ale o špecifickú formu štatistického zisťovania stupňa výkonnosti sudcu; výkaz je však jedným z podkladov pre pravidelné hodnotenie sudcu. (...) Prvýkrát sa výkazy vyhotovujú za rok 2011 a zverejňujú sa najneskôr do 30. apríla 2012 .\" Štatistikcé výkazy majú sledovať \" počet a zloženie nevybavených vecí pridelených sudcovi k prvému a poslednému dňu kalendárneho roka, počet vecí pridelených sudcovi v priebehu kalendárneho roka, počet a zloženie rozhodnutých vecí v priebehu kalendárneho roka, počet vybavených vecí v priebehu kalendárneho roka, počet verejne prejednaných vecí v priebehu kalendárneho roka, počet odpracovaných dní, (...) údaj o účasti sudcu na vzdelávacích aktivitách .\" Žitňanská vyjadrila svoju nespokojnosť so súčasným fungovaním pravidelného hodnotenia a chce ďalej pokračovať v reformách na zlepšenie kvality súdnictva. Ilustráciou toho, že pravidelné hodnotenie sudcov nie je efektívne a funkčné sú aj zverejnené výsledky hodnotenia sudcov za rok 2015. \" Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo výsledky pravidelného hodnotenia práce sudcov za rok 2015. Prešlo ním 454 slovenských sudcov vykonávajúcich sudcovskú funkciu od 15 do 25 rokov. Z nich až 433 (95,4 percenta) získalo najlepšie hodnotenie \"výborný\" (...) Prostredný výrok \"dobrý\" vlani získalo 16 sudcov (3,5 percenta). Hodnotením neprešli celkom štyria sudcovia, ktorí skončili ako \"nevyhovujúci\". Je to menej ako jedno percento (0,9 percenta) hodnotených sudcov. U jedného sudcu hodnotenie nebolo ukončené. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných informácií hodnotíme výrok ako pravdivý. V pôvodnej reforme zákona z roku 2000 toto opatrenie bolo, ale pri novelizácií príslušného zákona v roku 2008 sa pravidelné hodnotenie sudcov zrušilo. Lucia Žitňanská, ako ministerka spravodlivosti vo vláde Ivety Radičovej toto opatrenie znovu presadila, spolu s povinnosťou každoročného vyhotovenia štatistických výkazov o práci sudcov. Pravidelné hodnotenie sudcov sa dostalo do zákona v roku 2000, ale v roku 2008 bolo toto opatrenie z príslušného zákona odstránené. Novelou zákona o sudcoch a prísediacich v roku 2011 bolo pravidelné hodnotenie vrátené Luciou Žitňanskou. Odvtedy platí povinnosť pravidelného hodnotenia sudcov: \" § 27a (1) Hodnotenie sudcu sa uskutočňuje a) po piatich rokoch výkonu funkcie sudcu; hodnoteným obdobím je v tomto prípade obdobie piatich rokov, ktoré predchádza hodnoteniu (...) § 27b (1) Hodnotenie sudcu vykonáva a) predseda grémia alebo spoločného grémia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu okresného súdu; ak grémium ani spoločné grémium nie je zriadené, hodnotenie sudcu okresného súdu vykonáva sudca zvolený plénom okresného súdu, b) predseda kolégia, ktorého je hodnotený sudca členom, ak ide o sudcu krajského súdu a najvyššieho súdu, c) sudca Špecializovaného trestného súdu zvolený plénom tohto súdu. (...) Výsledkom hodnotenia sudcu je výrok a) „výborný“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 86 až 100, b) „dobrý“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 60 až 85, c) „nevyhovujúci“, ak súčet bodov pridelených podľa § 27d ods. 4 až 6 je 59 a menej. \" Spomínaným zákonom sa zaviedla aj povinnosť vyhotovenia štatistických výkazov sudcov každý rok. Výkaz vyhotovuje predseda súdu k 31. marcu daného roka. Výkazy sú potom zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti najneskôr do 30. apríla daného roka. Ako sa tu uvádza, \" v prípade výkazu nejde o hodnotenie práce sudcu, ale o špecifickú formu štatistického zisťovania stupňa výkonnosti sudcu; výkaz je však jedným z podkladov pre pravidelné hodnotenie sudcu. (...) Prvýkrát sa výkazy vyhotovujú za rok 2011 a zverejňujú sa najneskôr do 30. apríla 2012 .\" Štatistikcé výkazy majú sledovať \" počet a zloženie nevybavených vecí pridelených sudcovi k prvému a poslednému dňu kalendárneho roka, počet vecí pridelených sudcovi v priebehu kalendárneho roka, počet a zloženie rozhodnutých vecí v priebehu kalendárneho roka, počet vybavených vecí v priebehu kalendárneho roka, počet verejne prejednaných vecí v priebehu kalendárneho roka, počet odpracovaných dní, (...) údaj o účasti sudcu na vzdelávacích aktivitách .\" Žitňanská vyjadrila svoju nespokojnosť so súčasným fungovaním pravidelného hodnotenia a chce ďalej pokračovať v reformách na zlepšenie kvality súdnictva. Ilustráciou toho, že pravidelné hodnotenie sudcov nie je efektívne a funkčné sú aj zverejnené výsledky hodnotenia sudcov za rok 2015. \" Ministerstvo spravodlivosti zverejnilo výsledky pravidelného hodnotenia práce sudcov za rok 2015. Prešlo ním 454 slovenských sudcov vykonávajúcich sudcovskú funkciu od 15 do 25 rokov. Z nich až 433 (95,4 percenta) získalo najlepšie hodnotenie \"výborný\" (...) Prostredný výrok \"dobrý\" vlani získalo 16 sudcov (3,5 percenta). Hodnotením neprešli celkom štyria sudcovia, ktorí skončili ako \"nevyhovujúci\". Je to menej ako jedno percento (0,9 percenta) hodnotených sudcov. U jedného sudcu hodnotenie nebolo ukončené. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.05.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Novelou", "Spomínaným", "zaviedla", "Ministerstva spravodlivosti", "sledovať", "nespokojnosť", "zverejnené"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/467/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/467/", "http://domov.sme.sk/c/6326307/udaje-o-praci-jednotlivych-sudcov-su-uz-na-webe.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudy/Statistika-sudcovia.aspx", "http://domov.sme.sk/c/6326307/udaje-o-praci-jednotlivych-sudcov-su-uz-na-webe.html", "http://domov.sme.sk/c/20148712/zitnanska-nie-je-spokojna-s-hodnotenim-prace-sudcov-chysta-zmeny.html", "http://domov.sme.sk/c/20148712/zitnanska-nie-je-spokojna-s-hodnotenim-prace-sudcov-chysta-zmeny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:25.907757+00:00"}
{"id": "vr33833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33833", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tak ako je to v okolitých štátoch, dal som urobiť analýzu, v takomto prípade v zákone je jednoznačne napísané, že takýto klub končí.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súvislosti s možným rozpustením poslaneckého klubu SaS sa hovorilo kvôli zníženiu počtu poslancov z 11 na súčasných 6. Rokovací poriadok NR SR (§ 64, s.33) upravuje len podmienku vzniku poslaneckého klubu, na ktorý je nevyhnutný osem poslancov. Vzťahuje sa však na vznik, nie na samotnú existenciu klubu. V Rokovacom poriadku nie je uvedené, či má byť poslanecký klub rozpustený v prípade, že počet jeho poslancov klesne na menej ako osem členov. Prax taktiež ukázala, že nezáväzné stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR považujúce podmienku osem členov za existenčnú je skutočne nezáväzné. Nepodarilo sa nám však získať údaje z okolitých štátoch, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili tvrdenie P. Pašku, že poslanecký klub v takomto prípade zaniká.", "analysis_paragraphs": ["V súvislosti s možným rozpustením poslaneckého klubu SaS sa hovorilo kvôli zníženiu počtu poslancov z 11 na súčasných 6. Rokovací poriadok NR SR (§ 64, s.33) upravuje len podmienku vzniku poslaneckého klubu, na ktorý je nevyhnutný osem poslancov. Vzťahuje sa však na vznik, nie na samotnú existenciu klubu. V Rokovacom poriadku nie je uvedené, či má byť poslanecký klub rozpustený v prípade, že počet jeho poslancov klesne na menej ako osem členov. Prax taktiež ukázala, že nezáväzné stanovisko Ústavnoprávneho výboru NR SR považujúce podmienku osem členov za existenčnú je skutočne nezáväzné. Nepodarilo sa nám však získať údaje z okolitých štátoch, ktoré by potvrdzovali alebo vyvrátili tvrdenie P. Pašku, že poslanecký klub v takomto prípade zaniká."], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["poslancov", "poriadok"], "url": ["http://www.demagog.sk/kalinakovo-citanie-paragrafov", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&sqi=2&ved=0CC0QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FStatic%2Fsk-SK%2FNRSR%2FDoc%2Fzd_rokovaci-poriadok.rtf&ei=pOKQUaTIHYnGtAaSvICoDA&usg=AFQjCNGl1bTIOGHcV64TX1vKM_JXdhOGXQ&sig2=sKA6wjrS03j_YmV-YePM3w"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:38.704457+00:00"}
{"id": "vr36458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36458", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "KDH chcelo spoplatniť denné vysokoškolské štúdium. To je fakt. Čiže ja...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa slov Daniela Lipšica to bol Martin Fronc z KDH, ktorý do programového vyhlásenia vlády z roku 2002 (rtf) dostal zmienku o spoplatnení vysokoškolského štúdia: Zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva, vrátane zavedenia príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme.", "analysis_paragraphs": ["Podľa slov Daniela Lipšica to bol Martin Fronc z KDH, ktorý do programového vyhlásenia vlády z roku 2002 (rtf) dostal zmienku o spoplatnení vysokoškolského štúdia: Zlepšenie v oblasti financovania vláda zabezpečí aktívnym vytváraním podmienok pre rozvoj viaczdrojového financovania vysokého školstva, vrátane zavedenia príspevkov študentov na náklady spojené so štúdiom v jeho dennej aj externej forme."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["Podľa slov Daniela", "programového vyhlásenia vlády z roku 2002"], "url": ["http://sudor.blog.sme.sk/c/56722/Daniel-Lipsic-Harabin-nedodrziaval-zakon.html", "http://www-8.vlada.gov.sk/data/files/1022.rtf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:31.916420+00:00"}
{"id": "vr27963", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27963", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Viem, že z niektorých obcí Združenie obcí a miest vyslalo tam svojich ľudí, aby ukázali, ako funguje u nás samospráva.", "statement_date": "2014-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vysielalo ľudí na Ukrajinu s cieľom pomáhať budovať samosprávu či ukázať, ako u nás funguje. Demagog.SK sa obrátil aj na ZMOS, ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil, že pri reformovaní samosprávy pomáhajú v Moldavsku, nie na Ukrajine. Spolupráca prebieha na základe bilaterálnej dohody uzavretej medzi ZMOS a CALM (Kongresu miestnych samospráv Moldavska - Congress of Local Authorities from Moldova) z 27. februára 2014. Viac informácii o projekte sa nechádza priamo na stránke ZMOS . Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť informácie o tom, že by Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) vysielalo ľudí na Ukrajinu s cieľom pomáhať budovať samosprávu či ukázať, ako u nás funguje. Demagog.SK sa obrátil aj na ZMOS, ktorý vo svojom vyjadrení potvrdil, že pri reformovaní samosprávy pomáhajú v Moldavsku, nie na Ukrajine. Spolupráca prebieha na základe bilaterálnej dohody uzavretej medzi ZMOS a CALM (Kongresu miestnych samospráv Moldavska - Congress of Local Authorities from Moldova) z 27. februára 2014. Viac informácii o projekte sa nechádza priamo na stránke ZMOS . Dátum zverejnenia analýzy: 09.06.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-06-09", "analysis_sources": {"text": ["Združenie miest a obcí Slovenska", "ZMOS"], "url": ["http://www.zmos.sk/", "http://www.zmos.sk/slovenske-a-moldavske-samospravy-zacinaju-spolupracovat.phtml?id3=0&module_action__58615__id_art=21348"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:24.513698+00:00"}
{"id": "vr29368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29368", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "Je dôležité naozaj povedať, že ľudia na Slovensku robia za nízke mzdy. Pomer miezd na HDP je jeden z najnižších v Európe, je to presne 37,3 percenta, v Nemecku je to napríklad 51 percent a vo Švajčiarsku 58 percent.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Juraja Miškova je pravdivý. V porovnaní s väčšinou krajín EÚ majú Slováci naozaj nízke mzdy v pomere k HDP. Podľa štatistiky eurostatu za rok 2013 bol pomer slovenských miezd k HDP na úrovni 37.3 %, kým v Nemecku to bolo 50.8 %, a vo Švajčiarsku 59.1 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Juraja Miškova je pravdivý. V porovnaní s väčšinou krajín EÚ majú Slováci naozaj nízke mzdy v pomere k HDP. Podľa štatistiky eurostatu za rok 2013 bol pomer slovenských miezd k HDP na úrovni 37.3 %, kým v Nemecku to bolo 50.8 %, a vo Švajčiarsku 59.1 %."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tec00013&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:42.785905+00:00"}
{"id": "vr29649", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29649", "speaker": "Ján Hudacký", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-hudacky", "statement": "Takisto je treba a ja som tiež navrhoval, aby sa znížila doba splatnosti faktúry zo 60 dní na 30 dní v obchodnom vzťahu. Takisto nebolo to rešpektované.", "statement_date": "2015-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh (.rtf) novely zákona o dani z pridanej lehoty poslancov KDH Jána Hudackého, Jána Fígeľa, Pavla Zajaca a Ivana Uhliarika spomínaný vo výroku vyššie taktiež upravoval Obchodný zákonník a adresoval dobu splatnosti faktúr. Tá mala byť zjednotená na dĺžku 30 dní. Prvý návrh zákona podaný v septembri 2014 bol stiahnutý navrhovateľmi, druhý návrh podaný v januári tohto roku bol 11. februára zamietnutý. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh (.rtf) novely zákona o dani z pridanej lehoty poslancov KDH Jána Hudackého, Jána Fígeľa, Pavla Zajaca a Ivana Uhliarika spomínaný vo výroku vyššie taktiež upravoval Obchodný zákonník a adresoval dobu splatnosti faktúr. Tá mala byť zjednotená na dĺžku 30 dní. Prvý návrh zákona podaný v septembri 2014 bol stiahnutý navrhovateľmi, druhý návrh podaný v januári tohto roku bol 11. februára zamietnutý. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-06-15", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "Prvý", "druhý", "dôvodovej správy"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&cad=rja&uact=8&ved=0CCcQFjACahUKEwi7_aTB7pHGAhXrv3IKHU7MB1g&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D409779&ei=7tp-VbvOPOv_ygPOmJ_ABQ&usg=AFQjCNF9TtD8BfAJ5Uw2o04DMPOrro_WZw&sig2=u_ONQx6G5aIPUXCMSOd07g&bvm=bv.95515949,d.bGQ", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1225", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1368", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1368"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:30.289292+00:00"}
{"id": "vr38453", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38453", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Občania majú aj dnes v ústave právo osvojiť si štátny jazyk.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa článku 34 odseku 2 Ústavy SR :", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku 34 odseku 2 Ústavy SR :"], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.government.gov.sk/8576/ustava-slovenskej-republiky.php?menu=1280"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:28.736611+00:00"}
{"id": "vr16863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16863", "speaker": "Peter Sagan", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-sagan", "statement": "...ŽSK si udržal nemocnice.", "statement_date": "2017-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sagan v tomto výroku oceňuje, že nemocnice v Žilinskom kraji neboli v poslednom volebnom období sprivatizované. V súčasnosti je v Žilinskom kraji 7 nemocníc v správe žúp alebo ministerstva. Tri sú v správe Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva obrany SR, štyri v správe župy . Tento stav sa nemenil od roku 2013, teda od nástupu súčasného vedenia. Počet nemocníc v správe župy neubudol. V rámci rozpočtových kapitol župy bolo nemocníc stále štyri (Dolný Kubín, Čadca, Trstená, Litpovský Mikuláš), teda vlastníctvo sa za posledné štyri roky nezmenilo ( .pdf , s 104-112). Tieto údaje potvrdzujú Saganove slová, a teda výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sagan v tomto výroku oceňuje, že nemocnice v Žilinskom kraji neboli v poslednom volebnom období sprivatizované. V súčasnosti je v Žilinskom kraji 7 nemocníc v správe žúp alebo ministerstva. Tri sú v správe Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva obrany SR, štyri v správe župy . Tento stav sa nemenil od roku 2013, teda od nástupu súčasného vedenia. Počet nemocníc v správe župy neubudol. V rámci rozpočtových kapitol župy bolo nemocníc stále štyri (Dolný Kubín, Čadca, Trstená, Litpovský Mikuláš), teda vlastníctvo sa za posledné štyri roky nezmenilo ( .pdf , s 104-112). Tieto údaje potvrdzujú Saganove slová, a teda výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-24", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva", "správe župy", ".pdf"], "url": ["http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-zdravotnictva/odbor-zdravotnictva/zdravotnictvo/nemocnice-posobnosti-mz-sr-mo-sr/", "http://www.zask.sk/sk/samosprava/urad-zsk/odbor-zdravotnictva/zdravotnicke-zariadenia-posobnosti-zsk/", "http://www.zask.sk/files/odbory/financie/2013/uprava-rozpoctu/navrh-2013/navrh-rozpoctu-2013-zast.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:15.006871+00:00"}
{"id": "vr31780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31780", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ja by som len jednu vec. Van der Linden nebol európsky komisár, ale zástupca EK na Slovensku. On to povedal a vyslúžil si kritiku aj svojich kolegov (v prípade rómskych internátnych škôl, pozn.). Ale to bolo v rokoch 2002-2006.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eric van der Linden na Slovensku pôsobil ako veľvyslanec EÚ a počas tohto pôsobenia navrhol umiestniť rómske deti do internátnych škôl, začo zožal kritiku a následne mu Európske Komisia zakázala vyjadrovať k rómskej problematike. Je však potrebné poznamenať, že Linden na Slovensku pôsobil v rokoch 2002 - 2005 a nie 2002 - 2006, ako uvádza D.Čaplovič. Výrok aj napriek malej chybe hodnotíme ako pravdivý. Diplomat Eric van der Linden sa podľa portálu euroinfo.gov.sk stal 28. februára 2002 novým veľvyslancom EÚ na Slovensku a nahradil tak Waltera Rochela. Na Slovensku pôsobil ako veľvyslanec EÚ do roku 2005. Oficiálna rozlúčková audiencia s Ericom van der Lindenom sa podľa tlačového oddelenia prezidenta SR konala 11.júla 2005. Podľa TASR počas svojho pôsobenia na Slovensku Eric van der Linden v holandskej televízii navrhol odobrať rómske deti rodičom a umiestniť ich do internátnych škôl, čo by malo pomôcť zlepšiť vzdelanie rómskej populácie. Taktiež navrhol, že rómskym rodičom by sa mohli ponúknuť finančné stimuly, ak by boli proti takémuto riešeniu. TASR ďalej uvádza, že \" r ómska organizácia ERIO návrhy holandského diplomata okamžite odmietla a v otvorenom liste vyzvala Európsku komisiu, aby ho stiahla z postu v Bratislave.\" Eric van der Linden následne podľa denníka SME dostal od Európskej Komisie zákaz vyjadrovať sa k rómskej problematike. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eric van der Linden na Slovensku pôsobil ako veľvyslanec EÚ a počas tohto pôsobenia navrhol umiestniť rómske deti do internátnych škôl, začo zožal kritiku a následne mu Európske Komisia zakázala vyjadrovať k rómskej problematike. Je však potrebné poznamenať, že Linden na Slovensku pôsobil v rokoch 2002 - 2005 a nie 2002 - 2006, ako uvádza D.Čaplovič. Výrok aj napriek malej chybe hodnotíme ako pravdivý. Diplomat Eric van der Linden sa podľa portálu euroinfo.gov.sk stal 28. februára 2002 novým veľvyslancom EÚ na Slovensku a nahradil tak Waltera Rochela. Na Slovensku pôsobil ako veľvyslanec EÚ do roku 2005. Oficiálna rozlúčková audiencia s Ericom van der Lindenom sa podľa tlačového oddelenia prezidenta SR konala 11.júla 2005. Podľa TASR počas svojho pôsobenia na Slovensku Eric van der Linden v holandskej televízii navrhol odobrať rómske deti rodičom a umiestniť ich do internátnych škôl, čo by malo pomôcť zlepšiť vzdelanie rómskej populácie. Taktiež navrhol, že rómskym rodičom by sa mohli ponúknuť finančné stimuly, ak by boli proti takémuto riešeniu. TASR ďalej uvádza, že \" r ómska organizácia ERIO návrhy holandského diplomata okamžite odmietla a v otvorenom liste vyzvala Európsku komisiu, aby ho stiahla z postu v Bratislave.\" Eric van der Linden následne podľa denníka SME dostal od Európskej Komisie zákaz vyjadrovať sa k rómskej problematike. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["euroinfo.gov.sk", "tlačového oddelenia prezidenta", "TASR", "TASR", "SME"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/chronologia-vstupu-sr-do-eu/", "http://www.prezident.sk/?spravy-tlacoveho-oddelenia&news_id=1105", "http://www.sme.sk/c/1494579/van-der-linden-chce-odobrat-romske-deti-rodicom.html", "http://www.sme.sk/c/1494579/van-der-linden-chce-odobrat-romske-deti-rodicom.html", "http://www.sme.sk/c/1498822/romske-deti-uz-na-slovensku-v-internatnej-skole-byvaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:58.797191+00:00"}
{"id": "vr29308", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29308", "speaker": "Dušan Jarjabek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-jarjabek", "statement": "...existuje vytvorená skupina pri ministrovi kultúry, expertná skupina, ktorá skúma okrem iného aj náležitosti majetkové. Boli požiadavky na všetky cirkvi, aby tieto majetkové záležitosti predložili ministerstvu kultúry do istého termínu.", "statement_date": "2015-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Minister kultúry M. Maďarič požadoval pred dvoma rokmi súpis majetku od všetkých 18 registrovaných cirkví na Slovensku. Hlavným dôvodom bolo, že expertná skupina, ktorá bola vytvorená na ministerstve kultúry, mala za úlohu zistiť hodnotu majetku cirkví a od toho odvodiť, či sú schopné prežiť bez finančnej podpory štátu. V polovici minulého roku dokončilo ministerstvo kultúry len zoznam všetkých cirkevných nehnuteľností na území SR. Výrok považujeme za neoveriteľný, pretože sa nepodarilo nájsť žiadne informácie potvrdzujúce existenciu určeného termínu, kedy majú cirkvi predložiť správu o svojich majetkových pomeroch.", "analysis_paragraphs": ["Minister kultúry M. Maďarič požadoval pred dvoma rokmi súpis majetku od všetkých 18 registrovaných cirkví na Slovensku. Hlavným dôvodom bolo, že expertná skupina, ktorá bola vytvorená na ministerstve kultúry, mala za úlohu zistiť hodnotu majetku cirkví a od toho odvodiť, či sú schopné prežiť bez finančnej podpory štátu. V polovici minulého roku dokončilo ministerstvo kultúry len zoznam všetkých cirkevných nehnuteľností na území SR. Výrok považujeme za neoveriteľný, pretože sa nepodarilo nájsť žiadne informácie potvrdzujúce existenciu určeného termínu, kedy majú cirkvi predložiť správu o svojich majetkových pomeroch."], "analysis_date": "2015-03-09", "analysis_sources": {"text": ["cirkví"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/346524-supis-majetku-zatial-je-to-cirkevne-tajomstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:54.749316+00:00"}
{"id": "vr16800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16800", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "Sme veľmi úspešní v čerpaní európskych fondov.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tibor Mikuš hovoril pravdepodobne o čerpaní európskych fondov v programovacom období 2007-2013. Priebežné informácie o stave čerpania eurofodov pre obdobie 2014 - 2020 sú dostupné, avšak pre jednotlivé operačné programy bez rozdelenia na kraje. V januári 2017 bolo čerpanie eurofondov za programovacie obdobie na úrovni 97,53 % celkovej alokovanej sumy 11,618 mld eur. Obdobie pre realizáciu výdavkov programového obdobia 2007 - 2013 sa skončilo k 31. decembru 2015 a v roku 2016 pokračoval proces spracovávania výdavkov na národnej úrovni, ako aj voči Európskej komisii. K 31. decembru 2016 najmenej schválených projektov bolo v rámci Trnavského samosprávneho kraja (770). Najnižší objem kontrahovania finančných prostriedkov bol vykázaný tiež v rámci Trnavského samosprávneho kraja, a to 755 729 129,3 eur. Trnavský kraj mal aj najnižší objem čerpaných finančných prostriedkov (646 842 172,35 eur). Stav plnenia regionálnych projektov k 31. decembru 2016 je zacyhtený v tabuľke nižšíe. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"whCNf\"]={},window.datawrapper[\"whCNf\"].embedDeltas={\"100\":672,\"200\":544,\"300\":501,\"400\":484,\"500\":458,\"600\":458,\"700\":441,\"800\":441,\"900\":441,\"1000\":441},window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-whCNf\"),window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"whCNf\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"whCNf\"==b)window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Podľa štátneho portálu ITMS 2014+ TTSK má v zozname realizovaných projektov za aktuálne obdobie zatiaľ 2 projekty, avšak ešte neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky prijímateľovi. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tibor Mikuš hovoril pravdepodobne o čerpaní európskych fondov v programovacom období 2007-2013. Priebežné informácie o stave čerpania eurofodov pre obdobie 2014 - 2020 sú dostupné, avšak pre jednotlivé operačné programy bez rozdelenia na kraje. V januári 2017 bolo čerpanie eurofondov za programovacie obdobie na úrovni 97,53 % celkovej alokovanej sumy 11,618 mld eur. Obdobie pre realizáciu výdavkov programového obdobia 2007 - 2013 sa skončilo k 31. decembru 2015 a v roku 2016 pokračoval proces spracovávania výdavkov na národnej úrovni, ako aj voči Európskej komisii. K 31. decembru 2016 najmenej schválených projektov bolo v rámci Trnavského samosprávneho kraja (770). Najnižší objem kontrahovania finančných prostriedkov bol vykázaný tiež v rámci Trnavského samosprávneho kraja, a to 755 729 129,3 eur. Trnavský kraj mal aj najnižší objem čerpaných finančných prostriedkov (646 842 172,35 eur). Stav plnenia regionálnych projektov k 31. decembru 2016 je zacyhtený v tabuľke nižšíe. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"whCNf\"]={},window.datawrapper[\"whCNf\"].embedDeltas={\"100\":672,\"200\":544,\"300\":501,\"400\":484,\"500\":458,\"600\":458,\"700\":441,\"800\":441,\"900\":441,\"1000\":441},window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-whCNf\"),window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"whCNf\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"whCNf\"==b)window.datawrapper[\"whCNf\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"}); Podľa štátneho portálu ITMS 2014+ TTSK má v zozname realizovaných projektov za aktuálne obdobie zatiaľ 2 projekty, avšak ešte neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky prijímateľovi. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["stave", "čerpanie", "31. decembru 2016", "má"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/437479-cerpanie-novych-eurofondov-dosiahlo-5-59/", "http://www.partnerskadohoda.gov.sk/eurofondy-cerpanie-penazi-eu-v-obdobi-2007-2013-dosiahlo-9753-/", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/", "https://www.itms2014.sk/projekty-v-realizacii#_i=2:10-10::4:1-37836901+-+Trnavsk%C3%BD+samospr%C3%A1vny+kraj&_s=1&_o=true"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:27.285252+00:00"}
{"id": "vr27258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27258", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Už 40 poslancov NR SR návrh ústavného zákona už podpísalo…", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spomínaný (opozičný) zákon o ústavnej ochrane manželstva bol predložený do NR SR 24. februára 2014. Predkladateľmi sú B. Bugár, J. Figeľ, P. Hrušovský, J. Mikuš, R. Vašečka. Túto tému otvorilo KDH. Televízia TA3 a agentúra SITA informovali o predložení návrhu zákona na ochranu manželstva v ústave SR s informáciou, že pod zákon sa podpísalo 40 poslancov : \" všetci poslanci za KDH, väčšina poslancov za Most-Híd, OĽaNO, SDKÚ-DS a dvaja nezaradení poslanci.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný (opozičný) zákon o ústavnej ochrane manželstva bol predložený do NR SR 24. februára 2014. Predkladateľmi sú B. Bugár, J. Figeľ, P. Hrušovský, J. Mikuš, R. Vašečka. Túto tému otvorilo KDH. Televízia TA3 a agentúra SITA informovali o predložení návrhu zákona na ochranu manželstva v ústave SR s informáciou, že pod zákon sa podpísalo 40 poslancov : \" všetci poslanci za KDH, väčšina poslancov za Most-Híd, OĽaNO, SDKÚ-DS a dvaja nezaradení poslanci.\" Dátum zverejnenia analýzy: 13.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["predložený", "otvorilo", "Televízia TA3", "SITA"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4831", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/305209-kdh-chce-v-ustave-definovat-manzelstvo-ako-zvaezok-muza-a-zeny/", "http://www.ta3.com/clanok/1035637/styri-strany-predlozili-navrh-na-ochranu-manzelstva-v-ustave.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/794061-ustavna-ochrana-manzelstva-nie-je-podla-smeru-priorita/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:02.012020+00:00"}
{"id": "vr26218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26218", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "15. februára pán Frešo povedal, že budú okamžite peniaze na výtlky.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o , že Frešo 15. februára hovoril, že peniaze na výtlky do troch dní. Frešo vo februári 2013 vyjadril ochotu pomôcť, no poukázal na legislatívne prekážky s tým, že vytvoril komisiu, ktorá sa mala situáciu zaoberať. Podľa dostupných informácií, Frešo 15. februára, skôr, ani neskôr vo februári nehovoril o tom, že \"do troch dní uvoľní peniaze\". Agentúra SITA 27. februára 2013 informovala, že P. Frešo je ochotný dať na opravu ciest zdroje ŽSK vo výške jeden milión eur. 19. februára 2013 sa Frešo k dotácií jedného milióna eur vyjadril zdržanlivo, s tým, že existujú právne prekážky. „Legislatíva neumožňuje investovať samosprávam do cudzieho majetku, teda ani BSK nemôže investovať do opráv mestských ciest. Jedným z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK,“ reagoval predseda BSK Pavol Frešo. 13. februára sa Frešo stále vyjadroval zdržanlivo, a nedošlo k vyhláseniu, že “peniaze do troch dní uvoľní”: “Župan a predseda SDKÚ Pavol Frešo hovorí, že zákony nedovoľujú župe investovať do cudzieho majetku. Navrhuje preto, aby bratislavské cesty prešli pod správu kraja, ktorý by ich tak mohol opravovať. O nápade začali rokovať len včera. \"Od magistrátu sme si vyžiadali všetky informácie o mestských cestách, o systéme údržby, ako aj o financovaní komunikácií. Keď ich dostaneme, budeme vedieť posúdiť možnosti spravovania týchto ciest,\" povedala Frešova hovorkyňa Iveta Tyšlerová.” 11. februára 2013 Frešo vyjadril vôľu pomôcť Bratislave s výtlkmi, no hovoril o legislatívnych prekážkach s tým, že zostavil komisiu na aby našla riešenia na pomoc Bratislave s cestami. „Dnes nám legislatíva neumožňuje investovať do cudzieho majetku, nielen nám, ale všetkým samosprávnym krajom. Jedno z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK. Máme s tým lepšie finančné a manažérske skúsenosti ako magistrát,\" uviedol dnes Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o , že Frešo 15. februára hovoril, že peniaze na výtlky do troch dní. Frešo vo februári 2013 vyjadril ochotu pomôcť, no poukázal na legislatívne prekážky s tým, že vytvoril komisiu, ktorá sa mala situáciu zaoberať. Podľa dostupných informácií, Frešo 15. februára, skôr, ani neskôr vo februári nehovoril o tom, že \"do troch dní uvoľní peniaze\". Agentúra SITA 27. februára 2013 informovala, že P. Frešo je ochotný dať na opravu ciest zdroje ŽSK vo výške jeden milión eur. 19. februára 2013 sa Frešo k dotácií jedného milióna eur vyjadril zdržanlivo, s tým, že existujú právne prekážky. „Legislatíva neumožňuje investovať samosprávam do cudzieho majetku, teda ani BSK nemôže investovať do opráv mestských ciest. Jedným z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK,“ reagoval predseda BSK Pavol Frešo. 13. februára sa Frešo stále vyjadroval zdržanlivo, a nedošlo k vyhláseniu, že “peniaze do troch dní uvoľní”: “Župan a predseda SDKÚ Pavol Frešo hovorí, že zákony nedovoľujú župe investovať do cudzieho majetku. Navrhuje preto, aby bratislavské cesty prešli pod správu kraja, ktorý by ich tak mohol opravovať. O nápade začali rokovať len včera. \"Od magistrátu sme si vyžiadali všetky informácie o mestských cestách, o systéme údržby, ako aj o financovaní komunikácií. Keď ich dostaneme, budeme vedieť posúdiť možnosti spravovania týchto ciest,\" povedala Frešova hovorkyňa Iveta Tyšlerová.” 11. februára 2013 Frešo vyjadril vôľu pomôcť Bratislave s výtlkmi, no hovoril o legislatívnych prekážkach s tým, že zostavil komisiu na aby našla riešenia na pomoc Bratislave s cestami. „Dnes nám legislatíva neumožňuje investovať do cudzieho majetku, nielen nám, ale všetkým samosprávnym krajom. Jedno z riešení by bolo, keby cesty na území Bratislavy prešli pod správu BSK. Máme s tým lepšie finančné a manažérske skúsenosti ako magistrát,\" uviedol dnes Frešo. Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Voľby VÚC - Bratislava", "SITA", "vyjadril", "vyjadroval", "vyjadril"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://www.cas.sk/clanok/244458/o-vytlky-sa-s-mestom-podeli-kraj-zupa-ma-prispiet-bratislave-milionom-eur.html", "http://www.cas.sk/clanok/243757/test-kvality-bratislavskych-vozoviek-na-22-kilometroch-ciest-az-236-vytlkov.html", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11035835#mesg2", "http://bratislava.sme.sk/c/6699205/freso-by-zobral-cesty-pod-seba.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:54.984442+00:00"}
{"id": "vr32258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32258", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...keď si spomeniem, tak predchádzajúci predstavitelia vlády hovorili, že tento problém pána Dobrovodského vyriešia za 2 mesiace.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic prisľúbil, že sa situáciu v Malackách pokúsi do dvoch mesiacov zlepšiť. Na strane druhej neprisľúbil, že tento problém aj za daný čas úplne vyrieši, a preto výrok hodnotíme ako zavádzanie. Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic 17.februára 2011 navštívil mesto Malacky a snažil sa riešiť problém bezpečnosti občanov na Družstevnej ulici, kde vznikol dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rómskou rodinou a rodinou Dobrovodských. SITA 18. februára 2011: \"Minister vnútra Daniel Lipšic bude od policajných funkcionárov vyžadovať, aby do 60 dní výrazne zlepšili situáciu s problémovou rodinou v Malackách , inak za to budú niesť zodpovednosť.že po verejnej diskusii D.Lipšic prisľúbil.\" Ako prebiehala táto návšteva, ale aj verejná diskusia si môžete prečítať aj na portáli ludiapremalacky.sk , ktorý takisto potvrdil Lipšicov prísľub do 60 dní výrazne zlepšiť situáciu na Družstevnej ulici v Malackách. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic prisľúbil, že sa situáciu v Malackách pokúsi do dvoch mesiacov zlepšiť. Na strane druhej neprisľúbil, že tento problém aj za daný čas úplne vyrieši, a preto výrok hodnotíme ako zavádzanie. Bývalý minister vnútra Daniel Lipšic 17.februára 2011 navštívil mesto Malacky a snažil sa riešiť problém bezpečnosti občanov na Družstevnej ulici, kde vznikol dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rómskou rodinou a rodinou Dobrovodských. SITA 18. februára 2011: \"Minister vnútra Daniel Lipšic bude od policajných funkcionárov vyžadovať, aby do 60 dní výrazne zlepšili situáciu s problémovou rodinou v Malackách , inak za to budú niesť zodpovednosť.že po verejnej diskusii D.Lipšic prisľúbil.\" Ako prebiehala táto návšteva, ale aj verejná diskusia si môžete prečítať aj na portáli ludiapremalacky.sk , ktorý takisto potvrdil Lipšicov prísľub do 60 dní výrazne zlepšiť situáciu na Družstevnej ulici v Malackách. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ludiapremalacky.sk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/lipsic-riesi-problem-neprisposobivy/304857-clanok.html", "http://www.ludiapremalacky.sk/clanok/lipsic-dal-obyvatelom-prislub-60-dni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:16.871033+00:00"}
{"id": "vr34089", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34089", "speaker": "Ľubomír Vážny", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-vazny", "statement": "Eurofondy (...) v podstate je tu uchopiteľných 14 miliard eur na roky 2014 až 2020.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ľubomír Vážny mierne upravuje výšku finančných prostriedkov, ktoré by Slovensko mohlo v rokoch 2014 až 2020 čerpat z eurofondov. Podľa nedávneho vyhlásenia Premiera Roberta Fica by Slovenská Republika mala mať k dispozícií \"takmer 13,5 miliardy eur\", čo je o cca 0.5 miliardy menej ako uvádza Vážny. Jeho výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, nakoľko rozdiel nie je príliš významný.", "analysis_paragraphs": ["Ľubomír Vážny mierne upravuje výšku finančných prostriedkov, ktoré by Slovensko mohlo v rokoch 2014 až 2020 čerpat z eurofondov. Podľa nedávneho vyhlásenia Premiera Roberta Fica by Slovenská Republika mala mať k dispozícií \"takmer 13,5 miliardy eur\", čo je o cca 0.5 miliardy menej ako uvádza Vážny. Jeho výrok napriek tomu považujeme za pravdivý, nakoľko rozdiel nie je príliš významný."], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásenia"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/slovensko-bude-v-rokoch-2014-%E2%80%93-2020-cerpat-eurofondy-cez-7-operacnych-programov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:36.070618+00:00"}
{"id": "vr29194", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29194", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "Fakt je ten, že tu je Ústavný súd, to sú tak isto garancie pri referende, ktoré hovoria o tom, ako tento proces má prebiehať. Tieto garancie v ústave máme a tých garancií je niekoľko. Tie garancie spočívajú v tom, že musíte najskôr získať a ísť o dôležitú otázku verejného záujmu, získať potrebný počet množstva podpisov, ktorý sa nie tak ľahko získa, prvýkrát sa to občianskej iniciatíve podarilo teraz po 25. rokoch. Následne pán prezident môže zvážiť, či referendum vypíše, nevypíše, môže sa obrátiť na Ústavný súd, Ústavný súd skonštatuje, či sú otázky položené v súlade s ústavou, až následne sa vypíše referendum a následne sa ľudia majú právo v ňom rozhodnúť.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože postup pri vyhlasovaní referenda, aký opísal Anton Chromík, je opísaný aj v Ústave SR (. pdf , s 28- 29).", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože postup pri vyhlasovaní referenda, aký opísal Anton Chromík, je opísaný aj v Ústave SR (. pdf , s 28- 29)."], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_20150115.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:49.283176+00:00"}
{"id": "vr39016", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39016", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Riešením je povedať, že áno, všetci hľadáme také možnosti, aj my sme navrhli, aby sme nedotovali také štáty, ktoré si to nezaslúžia, ale aj pán Sulík povedal, veľmi dobre, že sme dali alebo že dostalo Írsko pôžičku. Lebo cez tu pôžičku sa dostalo z tých ťažkostí a je, dá sa povedať, stabilným členským štátom.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali minulý týždeň, keď Béla Bugár diskutoval s Richardom Sulíkom v relácii Na Telo, 25. septembra 2011. Richard Sulík vtedy vyhlásil , že je dobré že dostalo Írsko peniaze.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali minulý týždeň, keď Béla Bugár diskutoval s Richardom Sulíkom v relácii Na Telo, 25. septembra 2011. Richard Sulík vtedy vyhlásil , že je dobré že dostalo Írsko peniaze."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "vyhlásil", "povedal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/186/richard-sulik-vs-bela-bugar", "http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/na-telo/68531", "http://www.aktuality.sk/clanok/193547/sulik-grecko-by-malo-vyhlasit-krach-a-opustit-eurozonu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:45.809419+00:00"}
{"id": "vr31048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31048", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Tu je pozvánka podpísaná Vami, pán Kollár. A tu sa tvrdí, že na žiadosť spoločnosti Novitech. (zvolaný poslanecký výbor, pozn.)", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SDKÚ tvrdila už pred niekoľkými dňami, že predseda výboru Jozef Kollár zvolal špeciálne zasadnutie na žiadosť spoločnosti Novitech. Podľa reportáže TA3 však vyplýva , že SaS s týmto nesúhlasí. Pravdou je, že spoločnosť Novitech tvrdí , že už od novembra minulého roka upozorňovala Mikloša o možnom krachu systému.", "analysis_paragraphs": ["SDKÚ tvrdila už pred niekoľkými dňami, že predseda výboru Jozef Kollár zvolal špeciálne zasadnutie na žiadosť spoločnosti Novitech. Podľa reportáže TA3 však vyplýva , že SaS s týmto nesúhlasí. Pravdou je, že spoločnosť Novitech tvrdí , že už od novembra minulého roka upozorňovala Mikloša o možnom krachu systému."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vyplýva", "tvrdí"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/9717/rokovanie-financneho-vyboru-nr-sr-aj-o-informacnom-systeme-financnej-spravy.html", "http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/miklos-odvolal-sefa-financnej-spravy-igora-krnaca_comment_p2_a39.html?&page=2&p_all_items=39"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:49.582144+00:00"}
{"id": "vr32387", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32387", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Budeme mať vyššie priame (DPPO, pozn.) dane ako Češi, Maďari, Poliaci.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I. Štefanec tvrdí pravdu daň z príjmov právnických osôb je najvyššia z uvedených krajín.", "analysis_paragraphs": ["I. Štefanec tvrdí pravdu daň z príjmov právnických osôb je najvyššia z uvedených krajín."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "SITA", "štúdie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/317/?ph=1", "http://www.epi.sk/2/Dane-sa-zvysia-rozhodla-Ficova-vlada_44506.aspx", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2012/3-2012/04_biatec12-3_durinova.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:53.659939+00:00"}
{"id": "vr34945", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34945", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Tak bol tam určitý tlak alebo požiadavky zo stranu predsedu pána Rafaja, poslaneckého klubu, aby som zmenila svoje hlasovanie, (hlasovanie o imunite) ale ja si zoberiem program Slovenskej národnej strany. To je pre mňa určujúce. Svoj svedomie, logiku a argumenty zásadné nepadli.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadne zmienky v médiách o tlaku Rafaja na Belousovovú sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Žiadne zmienky v médiách o tlaku Rafaja na Belousovovú sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:32.809292+00:00"}
{"id": "vr30390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30390", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pretože napr. vaša vláda spolu s HZDS a SNS zdedila na úvod v roku 2006 8% nezamestnanosť, nechávala ju na úrovni 14,4%.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Miera nezamestnanosti v roku 2006 a júni 2010 podľa: Štatistického úradu SR, štvrťročná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 3.2006 - 14,9% 30. 6.2006 - 13,5% 30. 9.2006 - 12,8% 31.12.2006 - 12,0% 30.6.2010 - 14,4% Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 31.12.2008, kedy miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšiu úroveň, a to 8,7%. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 1.2006 - 11,82% 28. 2.2006 - 11,66% 31. 3.2006 - 11,42% 30. 4.2006 - 11,04% 31. 5.2006 - 10,56% 30. 6.2006 - 10,36% 31. 7.2006 - 10,2% 31. 8.2006 - 9.85% 30. 9.2006 - 9,75% 31.10.2006 - 9,27% 30.11.2006 - 9,12% 31.12.2006 - 9,4% 30.6.2010 - 12,34% Miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 8,19 % k 31.8.2007 a klesla pod 8% k 31.10. 2007, kedy mira nezamestnanosti dosiahla úroveň 7,92%. Historicky najnižšia miera nezamestnanosti bola k 31.8.2008, a to 7,36%. Nezamestnanosť OECD/Eurostat mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 1.2006 - 14,9% 28. 2.2006 - 14,5% 31. 3.2006 - 14,2% 30. 4.2006 - 13,9% 31. 5.2006 - 13,6% 30. 6.2006 - 13,3% 31. 7.2006 - 13,1% 31. 8.2006 - 12,9% 30. 9.2006 - 12,8% 31.10.2006 - 12,6% 30.11.2006 - 12,4% 31.12.2006 - 12,0% 30.6.2010 - 14,9% Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 30.9.2008, kedy dosiahla historicky najnižšiu úroveň a to 8.8%. Ján Figeľ sa vo svojom výroku o výške nezamestnanosti odvoláva na presný údaj štvrťročných meraní miery nezamestnanosti Štatistického úradu SR k 30.6.2010, kedy miera nezamestnanosti dosahovala presne 14.4%. Ak túto mieru nezamestnanosti porovnáme s mierou nezamestnanosti Štatistického úradu SR z prvého štvrťroku, k 31.3.2006 zistíme, že vtedajšia miera nezamestnanosti dosahovala výšku 14,9%, nie 8% ako uvádza Jan Figeľ. Rovnako, žiadny z ďaľších zdrojov ukazovateľa miery nezamestnanosti nedáva Jánovi Figeľovi za pravdu. Historicky najnižšie miery nezamestnanosti sme dosahovali práve v období vlády R. Fica na základe klesajúceho trendu z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. Výrok preto považujeme za nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Miera nezamestnanosti v roku 2006 a júni 2010 podľa: Štatistického úradu SR, štvrťročná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 3.2006 - 14,9% 30. 6.2006 - 13,5% 30. 9.2006 - 12,8% 31.12.2006 - 12,0% 30.6.2010 - 14,4% Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 31.12.2008, kedy miera nezamestnanosti dosiahla historicky najnižšiu úroveň, a to 8,7%. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 1.2006 - 11,82% 28. 2.2006 - 11,66% 31. 3.2006 - 11,42% 30. 4.2006 - 11,04% 31. 5.2006 - 10,56% 30. 6.2006 - 10,36% 31. 7.2006 - 10,2% 31. 8.2006 - 9.85% 30. 9.2006 - 9,75% 31.10.2006 - 9,27% 30.11.2006 - 9,12% 31.12.2006 - 9,4% 30.6.2010 - 12,34% Miera nezamestnanosti dosiahla úroveň 8,19 % k 31.8.2007 a klesla pod 8% k 31.10. 2007, kedy mira nezamestnanosti dosiahla úroveň 7,92%. Historicky najnižšia miera nezamestnanosti bola k 31.8.2008, a to 7,36%. Nezamestnanosť OECD/Eurostat mesačná miera nezamestnanosti k dátumu v %; 31. 1.2006 - 14,9% 28. 2.2006 - 14,5% 31. 3.2006 - 14,2% 30. 4.2006 - 13,9% 31. 5.2006 - 13,6% 30. 6.2006 - 13,3% 31. 7.2006 - 13,1% 31. 8.2006 - 12,9% 30. 9.2006 - 12,8% 31.10.2006 - 12,6% 30.11.2006 - 12,4% 31.12.2006 - 12,0% 30.6.2010 - 14,9% Miera nezamestnanosti sa najviac priblížila k 8.% k 30.9.2008, kedy dosiahla historicky najnižšiu úroveň a to 8.8%. Ján Figeľ sa vo svojom výroku o výške nezamestnanosti odvoláva na presný údaj štvrťročných meraní miery nezamestnanosti Štatistického úradu SR k 30.6.2010, kedy miera nezamestnanosti dosahovala presne 14.4%. Ak túto mieru nezamestnanosti porovnáme s mierou nezamestnanosti Štatistického úradu SR z prvého štvrťroku, k 31.3.2006 zistíme, že vtedajšia miera nezamestnanosti dosahovala výšku 14,9%, nie 8% ako uvádza Jan Figeľ. Rovnako, žiadny z ďaľších zdrojov ukazovateľa miery nezamestnanosti nedáva Jánovi Figeľovi za pravdu. Historicky najnižšie miery nezamestnanosti sme dosahovali práve v období vlády R. Fica na základe klesajúceho trendu z obdobia vlády Mikuláša Dzurindu. Výrok preto považujeme za nepravdivý."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:14.208864+00:00"}
{"id": "vr37523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37523", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme mali veľké výhrady dobre viete k rozdeleniu slovenských železníc na tieto tri spoločnosti.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Železničná spoločnosť bola ku dňu 1. január 2005 rozdelená na tri spoločnosti: Železničná spoločnosť Cargo (ZSSK Cargo), Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Je pravda, že Smer-SD tento krok kritizoval. Ľubomír Vážny v článku hnonline.sk z mája 2005 kritizoval transformáciu železníc ako \" nesystémovo rozdelenú, nehospodárne spravovanú\", s tým, že ekonomicky životaschopná časť má byť \"pripravená na rozštiepenie a sprivatizovanie.\"", "analysis_paragraphs": ["Železničná spoločnosť bola ku dňu 1. január 2005 rozdelená na tri spoločnosti: Železničná spoločnosť Cargo (ZSSK Cargo), Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) a Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Je pravda, že Smer-SD tento krok kritizoval. Ľubomír Vážny v článku hnonline.sk z mája 2005 kritizoval transformáciu železníc ako \" nesystémovo rozdelenú, nehospodárne spravovanú\", s tým, že ekonomicky životaschopná časť má byť \"pripravená na rozštiepenie a sprivatizovanie.\""], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/nazory/c1-22523605-nevyhodna-transformacia-zeleznicnej-dopravy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:40.547717+00:00"}
{"id": "vr33037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33037", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Človek, ktorý o tom (plese, pozn.) písal, bol šéf komunikačného oddelenia na Magistráte za bývalého primátora a potrebuje ešte dozrieť, aby sa dokázalo od niektorých vecí odosobniť.", "statement_date": "2013-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je ťažké zistiť, ktorého redaktora mal primátor Košíc Richard Raši na mysli. Pod jedným z článkov, ktoré sa zaoberajú plesom je s veľkou pravdepodonosťou podpísaný redaktor denníka Korzár Jaroslav Vrábeľ pod iniciálmi (jav), z čoho je zrejmé, že na článku spolupracoval. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. To, že je to bývalý šéf komunikačného oddelenia Magistrátu mesta Košice z čias primátorovania Františka Knapíka (KDH, predchodca Richarda Rašiho) je fakt, ktorý je zrejmý napríklad z jeho citovania v médiách . \"Ako pre agentúru SITA uviedol vedúci komunikačného referátu košického magistrátu Jaroslav Vrábeľ ...\" Samotný článok denníka Korzár zo dňa 28.1.2013 hovorí o pozadí financovania plesu \"Ďakujeme 2013\", ktorý bol výhradne pre pozvaných hostí. Na jeho organizáciu prispeli firmy, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii parkov, dodávali audio-vizuálnu techniku či marketingové služby. Ten istý deň o plese písal ale aj denník Nový Čas, ktorý sa ale vyhol akémukoľvek kritickému zhodnoteniu jeho financovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je ťažké zistiť, ktorého redaktora mal primátor Košíc Richard Raši na mysli. Pod jedným z článkov, ktoré sa zaoberajú plesom je s veľkou pravdepodonosťou podpísaný redaktor denníka Korzár Jaroslav Vrábeľ pod iniciálmi (jav), z čoho je zrejmé, že na článku spolupracoval. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. To, že je to bývalý šéf komunikačného oddelenia Magistrátu mesta Košice z čias primátorovania Františka Knapíka (KDH, predchodca Richarda Rašiho) je fakt, ktorý je zrejmý napríklad z jeho citovania v médiách . \"Ako pre agentúru SITA uviedol vedúci komunikačného referátu košického magistrátu Jaroslav Vrábeľ ...\" Samotný článok denníka Korzár zo dňa 28.1.2013 hovorí o pozadí financovania plesu \"Ďakujeme 2013\", ktorý bol výhradne pre pozvaných hostí. Na jeho organizáciu prispeli firmy, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii parkov, dodávali audio-vizuálnu techniku či marketingové služby. Ten istý deň o plese písal ale aj denník Nový Čas, ktorý sa ale vyhol akémukoľvek kritickému zhodnoteniu jeho financovania. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Jaroslav Vrábeľ", "médiách", "článok", "plese"], "url": ["http://www.sme.sk/redakcia/jaroslav-vrabel/", "http://byvanie.pravda.sk/realitny-trh/clanok/20433-v-kosiciach-pripravuju-polyfunkcny-megakomplex-za-330-milionov-eur/", "http://kosice.korzar.sme.sk/c/6681461/rasiho-ples-platili-firmy-s-mestskymi-zakazkami.html", "http://www.cas.sk/clanok/241932/nahrada-za-zruseny-ples-rezesovcov-nevysla-smotanka-sa-bavila-na-tajnom-zure.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:25.175316+00:00"}
{"id": "vr31563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31563", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Bankový sektor aj napriek tomu, že sme v takom zložitom hospodárskom období, v akom sa nachádzame, vykazuje naďalej enormné zisky.", "statement_date": "2012-04-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na Slovensku sa celková priemerná primeranosť základného kapitálu bankového sektora ( t.j. vklady akcionárov a nerozdelené zisky) pohybuje na úrovni 12%, čím výrazne prevyšuje hodnoty navrhované EÚ (9%), tvrdí sa v štúdii Slovenskej bankovej asociácie. Ak by banky nedosahovali zisky, bankový sektor by na dosiahnutie navrhovanej hranice potreboval cca 1,2 mld. eur, čo je približne dve percentá HDP. Slovensku by potom hrozilo obmedzenie poskytovania úverov, tak ako sa to deje v krajinách západnej Európy, kde banky neboli schopné dosiahnuť dostatočné zisky. V porovnaní s niektorými krajinami západnej Európy majú teda slovenské banky vyššie zisky.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa celková priemerná primeranosť základného kapitálu bankového sektora ( t.j. vklady akcionárov a nerozdelené zisky) pohybuje na úrovni 12%, čím výrazne prevyšuje hodnoty navrhované EÚ (9%), tvrdí sa v štúdii Slovenskej bankovej asociácie. Ak by banky nedosahovali zisky, bankový sektor by na dosiahnutie navrhovanej hranice potreboval cca 1,2 mld. eur, čo je približne dve percentá HDP. Slovensku by potom hrozilo obmedzenie poskytovania úverov, tak ako sa to deje v krajinách západnej Európy, kde banky neboli schopné dosiahnuť dostatočné zisky. V porovnaní s niektorými krajinami západnej Európy majú teda slovenské banky vyššie zisky."], "analysis_date": "2012-04-16", "analysis_sources": {"text": ["štúdii"], "url": ["http://http://http://www.sbaonline.sk/files/subory/analyzy/verejne/Tema-preco-je-dobre-mat-ziskove-banky.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:28.229578+00:00"}
{"id": "vr38157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38157", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...pravdou je, že napríklad nie eurovalu, povedala SaS dávno pred zverejnením posledných prieskumov verejnej mienky agentúrou Polis,...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Republiková rada a poslanecký klub SaS 20. Apríla 2011 rozhodol, že nepodporí trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus. Ešte v ten deň o tom informoval predseda stany Richard Sulík . Posledný prieskum verejnej mienky agentúry Polis vyšiel 6. Mája 2011.", "analysis_paragraphs": ["Republiková rada a poslanecký klub SaS 20. Apríla 2011 rozhodol, že nepodporí trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus. Ešte v ten deň o tom informoval predseda stany Richard Sulík . Posledný prieskum verejnej mienky agentúry Polis vyšiel 6. Mája 2011."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SaS", "Richard Sulík", "prieskum verejnej mienky"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/sas-nepodpori-ucast-v-eurovale-2/261", "http://hnonline.sk/ekonomika/c1-51628280-slovaci-sa-vzopru-eurozone-sulikovci-odmietli-euroval", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/smer-by-mal-viac-poslancov-ako-sucasn/344451-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:59.450581+00:00"}
{"id": "vr29944", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29944", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Existuje konsenzus, že utečeneckú krízu vyriešime len tak, že stabilizujeme situáciu na Blízkom východe - to je koreň problému.", "statement_date": "2015-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico v poslednom období hovorí dokonca o vojenskom riešení situácii na Blízkom východe a spomína aj účasť slovenských vojakov, techniky a ďalšej pomoc. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je opatrnejší a hovorí o politickom riešení s vojenským potenciálom. Pozícia premiéra Fica je pritom kritizovaná, v samotnom článku ju kritizuje napríklad bývalý český minister zahraničia Schwarzenberg, rovnako ju za len málo realistickú považuje bezpečnostný analytik a riaditeľ CENAA Róbert Ondrejcsák.\n\nTo, že stabilizovanie Blízkeho východu predstavuje riešenie krízy prezentuje napríklad Wall Street Journal , zároveň však hovorí, že by si to vyžadovalo vojenskú intervenciu. Stabilizáciu Blízkeho východu vníma ako jediný možný spôsob efektívneho riešenia utečeneckého problému britský premiér David Cameron. Riešenie situácie v Sýrii a tým aj utečeneckej krízy bolo jednou z hlavných tém v uplynulých dňoch v OSN , kde o rozličných spôsoboch riešení situácie hovorili napr. Barack Obama a Vladimír Putin.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico v poslednom období hovorí dokonca o vojenskom riešení situácii na Blízkom východe a spomína aj účasť slovenských vojakov, techniky a ďalšej pomoc. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák je opatrnejší a hovorí o politickom riešení s vojenským potenciálom. Pozícia premiéra Fica je pritom kritizovaná, v samotnom článku ju kritizuje napríklad bývalý český minister zahraničia Schwarzenberg, rovnako ju za len málo realistickú považuje bezpečnostný analytik a riaditeľ CENAA Róbert Ondrejcsák.", "To, že stabilizovanie Blízkeho východu predstavuje riešenie krízy prezentuje napríklad Wall Street Journal , zároveň však hovorí, že by si to vyžadovalo vojenskú intervenciu. Stabilizáciu Blízkeho východu vníma ako jediný možný spôsob efektívneho riešenia utečeneckého problému britský premiér David Cameron. Riešenie situácie v Sýrii a tým aj utečeneckej krízy bolo jednou z hlavných tém v uplynulých dňoch v OSN , kde o rozličných spôsoboch riešení situácie hovorili napr. Barack Obama a Vladimír Putin."], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["Sýria", "misie", "hovorí", "považuje", "Wall Street Journal", "vníma", "OSN"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=RvOnXh3NN9w&feature=share", "http://www.un.org/en/peacekeeping/missions/past/unsmis/", "https://dennikn.sk/246926/fico-veri-ze-nasi-vojaci-mozu-vyrazit-do-syrie/", "https://www.facebook.com/robert.ondrejcsak?fref=ts", "http://www.wsj.com/articles/a-frontline-solution-to-europes-refugee-crisis-1442780217", "http://www.independent.co.uk/voices/cameron-can-solve-the-refugee-problem-easily-heres-how-10485166.html", "http://www.aljazeera.com/news/2015/09/obama-putin-syria-united-nations-general-assembly-150928202710535.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:05.980854+00:00"}
{"id": "vr32288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32288", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Pluralitné systémy (zdravotných poistení, pozn.) skutočne sú v najvyspelejších krajinách v Európe.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Systém poisťovní v Európe je komplikovaný, neexistujú čisté modely, v mnohých krajinách prebehli reformy. Zdravotné systémy v Európe by sme mohli rozdeliť na: - s možnosťou kompletného poistenia v súkromnej poisťovni ako alternatíve k štátnemu poisteniu existuje v Nemecku, Belgicku a Holandsku. - bez možnosti vybrať si kompletné poistenie v súkromnej poisťovni, ale s možnosťou vybrať si dodatočné nepovinné poistenie v súkromnej poisťovni, existuje vo Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku,Portugalsku, Veľkej Británii. - zdravotné poistenie sa financuje cez dane, teda priame odvody (VB, Írsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko) - poistenie financované z verejného fondu funguje v Portugalsku, Španielsku a Grécku - poistenie z väčšiny financované zo sociálneho verejného fondu (Holandsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Nemecko) Zdroj: http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm O systémoch zdravotného poistenia v Európe vypracoval podrobný dokument aj Inštitút francúzskej dokumentácie DILA. Pluralitný model viacerých poisťovní je napr. v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku a Rakúsku. Systém zdravotných poisťovní je však aj v týchto krajinách zmiešaný, napr. vo Francúzsku si môžeme vybrať poisťovňu len pre komplementárne poistenie, nie pre základné povinné poistenie. Keďže Veľká Británia, Švédsko, Dánsko a Fínsko sa tiež pokladajú za najvyspelejšie krajiny EÚ a majú systém jednej zdravotnej poisťovne, výrok I.Uhliarika, že pluralitné systémy sú v najvyspelejších krajinách v Európe , hodnotíme ako zavádzanie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Systém poisťovní v Európe je komplikovaný, neexistujú čisté modely, v mnohých krajinách prebehli reformy. Zdravotné systémy v Európe by sme mohli rozdeliť na: - s možnosťou kompletného poistenia v súkromnej poisťovni ako alternatíve k štátnemu poisteniu existuje v Nemecku, Belgicku a Holandsku. - bez možnosti vybrať si kompletné poistenie v súkromnej poisťovni, ale s možnosťou vybrať si dodatočné nepovinné poistenie v súkromnej poisťovni, existuje vo Francúzsku, Belgicku, Luxembursku, Rakúsku,Portugalsku, Veľkej Británii. - zdravotné poistenie sa financuje cez dane, teda priame odvody (VB, Írsko, Portugalsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko) - poistenie financované z verejného fondu funguje v Portugalsku, Španielsku a Grécku - poistenie z väčšiny financované zo sociálneho verejného fondu (Holandsko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko, Nemecko) Zdroj: http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm O systémoch zdravotného poistenia v Európe vypracoval podrobný dokument aj Inštitút francúzskej dokumentácie DILA. Pluralitný model viacerých poisťovní je napr. v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku a Rakúsku. Systém zdravotných poisťovní je však aj v týchto krajinách zmiešaný, napr. vo Francúzsku si môžeme vybrať poisťovňu len pre komplementárne poistenie, nie pre základné povinné poistenie. Keďže Veľká Británia, Švédsko, Dánsko a Fínsko sa tiež pokladajú za najvyspelejšie krajiny EÚ a majú systém jednej zdravotnej poisťovne, výrok I.Uhliarika, že pluralitné systémy sú v najvyspelejších krajinách v Európe , hodnotíme ako zavádzanie. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm", "Inštitút francúzskej dokumentácie"], "url": ["http://www.ess-europe.de/en/health_systems.htm", "http://www.ladocumentationfrancaise.fr/dossiers/assurance-maladie-europe/systemes-assurance.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:12.261250+00:00"}
{"id": "vr26625", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26625", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "..politické strany, ktoré boli súčasťou predchádzajúcej vlády, hlasovali za to, aby takáto stratégia (stratégiu o ľudských právach, pozn.) bola vypracovaná.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stratégia ochrany a podpory ľudských práv sa počas vlády Ivety Radičovej prerokovávala Radou vlády SR pre ľudské práva a neskôr bola schválená na rokovaní vlády SR. Schôdze vlády ani Rady pre ľudské práva nie sú verejné. Demagog.SK nevie presne kto z členov ako hlasoval. Nezaznamenali sme však žiadne náznaky predstaviteľov vládnych strán s nesúhlasom vypracovania stratégie. Ako uvádza vlastný materiál návrhu na spracovanie stratégie, samotná stratégia vychádza z programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Stratégia ochrany a podpory ľudských práv sa počas vlády Ivety Radičovej prerokovávala Radou vlády SR pre ľudské práva a neskôr bola schválená na rokovaní vlády SR. Schôdze vlády ani Rady pre ľudské práva nie sú verejné. Demagog.SK nevie presne kto z členov ako hlasoval. Nezaznamenali sme však žiadne náznaky predstaviteľov vládnych strán s nesúhlasom vypracovania stratégie. Ako uvádza vlastný materiál návrhu na spracovanie stratégie, samotná stratégia vychádza z programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-21", "analysis_sources": {"text": ["materiál", "uvádza", "Nicolson", "Kolíková", "Pollák", "uznesenie č. 17", "uznesenie č. 717"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-139547?prefixFile=m_", "http://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/informacia-o-doterajsej-cinnosti-rvlp-marec-2012.pdf", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Ministerstvo_pr%C3%A1ce,_soci%C3%A1lnych_vec%C3%AD_a_rodiny_Slovenskej_republiky", "http://datanest.fair-play.sk/datasets/24?dir=asc&page=14&sort=ministerstvo", "http://www.sme.sk/c/5486560/splnomocnenec-pollak-nemam-rad-spojenie-romsky-problem.html", "http://www.vlada.gov.sk/uznesenie-rvlpnmrr-c-17-k-bodu-c-8-rokovania/", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-12184?prefixFile=u_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:25.460602+00:00"}
{"id": "vr36620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36620", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Túto verziu udalostí, tieto fakty potvrdili všetky krajiny, ktoré kde cesta išla, pre vašu televíziu to potvrdili. Potvrdila to generálna prokuratúra, špeciálna prokuratúra, zástupca Eurojustu.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V televíznych novinách TV Markíza 30. decembra 3010 odznelo:", "analysis_paragraphs": ["V televíznych novinách TV Markíza 30. decembra 3010 odznelo:"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:38.538965+00:00"}
{"id": "vr27707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27707", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Mimochodom, chcem dať do pozornosti jednu obrovskú prácu, ktorú sme vykonali s mojimi kolegami na ministerstve. Šesť mesiacov sme pracovali na hodnotiacej správe, ktorá je najväčšou takou komplexnou inventúrou toho, čo nám členstvo v Európskej únii dalo. Oslovili sme 60 partnerov, 43 ministerstvá, ale aj cirkvi, akademická oblasť, mimovládne organizácie sa zapojili do tejto práce, ktorú sme začali už v septembri a vlastne ten výsledný produkt, tú správu som predložil na rokovaní vlády v stredu a vláda ju schválila.", "statement_date": "2014-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miroslav Lajčák pravdivo informuje o procese prípravy a schválení Hodnotiacej správy (.pdf) o 10 rokoch členstva SR v EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Miroslav Lajčák pravdivo informuje o procese prípravy a schválení Hodnotiacej správy (.pdf) o 10 rokoch členstva SR v EÚ."], "analysis_date": "2014-05-05", "analysis_sources": {"text": ["správy", "uvádza", "schválený", "zasadala", "rokovala", "prevláda", "vedy", "zahŕňať", "patrí"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_153F72600A665405C1257CCA003E994D_SK/$File/10_rokov_EU_pre_WEB.pdf", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-164131?prefixFile=m_", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=23466", "http://www.europeanaffairs.sk/sites/europeanaffairs.sk/files/attachments/zavery_1._stretnutia_pracovnej_skupiny_ii.pdf", "http://www.uniba.sk/index.php?id=186&no_cache=1&tx_ttnews[tt_news]=2930&tx_ttnews[backPid]=7&cHash=6da99a26f4", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/10-rokov-za-nami-co-dalej-022369", "http://www.webnoviny.sk/veda-a-technika/clanok/808896-slovensko-vo-vede-naplno-nevyuziva-co-ponuka-europska-unia/", "http://www.parameter.sk/sk/sekcia/spravy/2014/04/30/vlada-zhodnoti-10-rokov-clenstva-slovenska-v-europskej-unii", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/clanok/10-rokov-za-nami-co-dalej-022369"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:21.816561+00:00"}
{"id": "vr32923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32923", "speaker": "Petr Nečas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/petr-necas", "statement": "Zvyšujeme o téměř 4 % výdaje na školství (v letošním roce oproti loňskému, pozn.).", "statement_date": "2013-01-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o stáním rozpočtu na rok 2012 uvádí výdaje na kapitolu Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy (.pdf) ve výši 137 851 240 000 Kč, schválený rozpočet na rok letošní (.pdf) pak na stejnou kapitolu vyčleňuje 140 411 693 000 Kč. Meziročně tak jde o nárůst o necelá 2% (1,85%), výrok Petra Nečase je tak nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o stáním rozpočtu na rok 2012 uvádí výdaje na kapitolu Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy (.pdf) ve výši 137 851 240 000 Kč, schválený rozpočet na rok letošní (.pdf) pak na stejnou kapitolu vyčleňuje 140 411 693 000 Kč. Meziročně tak jde o nárůst o necelá 2% (1,85%), výrok Petra Nečase je tak nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 03.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-03", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy", "rok letošní"], "url": ["http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zak_455-2011_priloha-3.pdf", "http://www.mfcr.cz/cps/rde/xbcr/mfcr/Zakon_504-2012_SR-2013_priloha-3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:57.984486+00:00"}
{"id": "vr18296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18296", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Investori ohlasujú 1 800 nových bytov.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe \" Správy o vybraných investičných zámeroch v lokalite centrálnej mestskej zóny a evidovaných zámeroch bytovej výstavby na území mesta Nitra \" zverejnenej v októbri 2017 by v Nitre malo pribudnúť 1 825 bytových jednotiek, pričom 1 757 by mali postaviť súkromní investori a 68 nájomných bytov by malo vybudovať mesto ( .pdf , s. 7). Celkovo eviduje radnica 20 zámerov bytovej výstavby. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe \" Správy o vybraných investičných zámeroch v lokalite centrálnej mestskej zóny a evidovaných zámeroch bytovej výstavby na území mesta Nitra \" zverejnenej v októbri 2017 by v Nitre malo pribudnúť 1 825 bytových jednotiek, pričom 1 757 by mali postaviť súkromní investori a 68 nájomných bytov by malo vybudovať mesto ( .pdf , s. 7). Celkovo eviduje radnica 20 zámerov bytovej výstavby. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["pribudnúť", ".pdf"], "url": ["https://nitra.dnes24.sk/nove-polyfunkcne-domy-a-vyse-1800-bytov-v-tychto-lokalitach-v-nitre-chcu-stavat-281691", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=2ahUKEwjwl6mn96zeAhVFhywKHfiABI0QFjAAegQICRAC&url=https%3A%2F%2Fwww.nitra.sk%2FFiles%2FShowFile%2F55957&usg=AOvVaw2aWqbL5NkgV8-Lzm1COoko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:18.793014+00:00"}
{"id": "49436", "numeric_id": 49436, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49436", "speaker": "Vladimíra Marcinková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimira-marcinkova", "statement": "Keď tieto výroky pán predseda vlády povedal (pozn. o tom, že v Kyjeve nie je vojna), tak bolo napadnuté gymnázium v Kyjeve, dopadla do obytnej zóny raketa, ktorá našťastie nevybuchla a dokázali ju eliminovať… vy ste tu spomenuli nejaký koncert alebo niečo podobné, viete, koncerty sa diali ešte aj keď bombardovali Sarajevo.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Premiér Robert Fico deň pred svojou návštevou Ukrajiny vyhlásil, že v Kyjeve neprebieha vojna. V ten istý deň ruská armáda na Kyjev spustila letecký nálet, ktorý poškodil infraštruktúru a zranil minimálne 22 ľudí, vrátane štyroch detí. Jedna žena zomrela. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV utorok, 23. januára 2024, Robert Fico na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v Kamenici nad Cirochou spochybnil , že v Kyjeve prebieha vojna. Uviedol tak v odpovedi na otázku, prečo sa stredajšie stretnutie s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom uskutoční v Užhorode namiesto Kyjeva.\n\nV deň, keď slovenský premiér tvrdil, že sa v Kyjeve žije „normálny život “, Rusko podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl, Valerija Zalužného, vypálilo na územie Ukrajiny vrátane Kyjeva 41 rakiet. Ruské útoky v Kyjeve zranili najmenej 22 ľudí a jedna žena zahynula . V jednom z kyjevských bytov bola objavená nevybuchnutá hlavica, čo si vyžiadalo evakuáciu obyvateľov z budovy. V časti mesta Darnytskyj trosky rakety dopadli na strechu obytného domu v blízkosti materskej školy. V Ševčenkovskej oblasti bola vykonaná evakuácia obyvateľov z dvoch obytných budov. Ako miesta dočasného pobytu boli zvolené stredná škola a predškolské zariadenie.\n\nV sobotu 27. januára sa v Kyjeve konal jednodňový festival Pohoda Loves Ukraine, ktorý premiér Fico na Facebooku označil za najväčšie „popretie vojny na Ukrajine“. Podujatie však bolo neskôr pre letecký poplach prerušené a návštevníci boli evakuovaní. Ako uvádza poslankyňa Marcinková, podobné koncerty sa v minulosti počas prebiehajúcich raketových útokov konali napríklad aj v obliehanom Sarajeve, kde počas vojny v roku 1994 vystúpil napríklad spevák skupiny Iron Maiden.", "analysis_paragraphs": ["Premiér Robert Fico deň pred svojou návštevou Ukrajiny vyhlásil, že v Kyjeve neprebieha vojna. V ten istý deň ruská armáda na Kyjev spustila letecký nálet, ktorý poškodil infraštruktúru a zranil minimálne 22 ľudí, vrátane štyroch detí. Jedna žena zomrela. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "V utorok, 23. januára 2024, Robert Fico na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v Kamenici nad Cirochou spochybnil , že v Kyjeve prebieha vojna. Uviedol tak v odpovedi na otázku, prečo sa stredajšie stretnutie s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhalom uskutoční v Užhorode namiesto Kyjeva.", "V deň, keď slovenský premiér tvrdil, že sa v Kyjeve žije „normálny život “, Rusko podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl, Valerija Zalužného, vypálilo na územie Ukrajiny vrátane Kyjeva 41 rakiet. Ruské útoky v Kyjeve zranili najmenej 22 ľudí a jedna žena zahynula . V jednom z kyjevských bytov bola objavená nevybuchnutá hlavica, čo si vyžiadalo evakuáciu obyvateľov z budovy. V časti mesta Darnytskyj trosky rakety dopadli na strechu obytného domu v blízkosti materskej školy. V Ševčenkovskej oblasti bola vykonaná evakuácia obyvateľov z dvoch obytných budov. Ako miesta dočasného pobytu boli zvolené stredná škola a predškolské zariadenie.", "V sobotu 27. januára sa v Kyjeve konal jednodňový festival Pohoda Loves Ukraine, ktorý premiér Fico na Facebooku označil za najväčšie „popretie vojny na Ukrajine“. Podujatie však bolo neskôr pre letecký poplach prerušené a návštevníci boli evakuovaní. Ako uvádza poslankyňa Marcinková, podobné koncerty sa v minulosti počas prebiehajúcich raketových útokov konali napríklad aj v obliehanom Sarajeve, kde počas vojny v roku 1994 vystúpil napríklad spevák skupiny Iron Maiden."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["spochybnil", "vypálilo", "zranili", "zahynula", "bola", "dopadli", "vykonaná", "označil", "bolo", "vystúpil"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=Xyu3dAtrnPo&ab_channel=SMER-Soci%C3%A1lnaDemokracia", "https://t.me/CinCAFU/655", "https://english.nv.ua/nation/in-kyiv-the-number-of-casualties-from-the-morning-missile-attack-by-russia-has-increased-to-22-50386492.html", "https://english.nv.ua/nation/russian-strike-on-kyiv-casualties-and-fatalities-destruction-in-multiple-districts-50386395.html", "https://english.nv.ua/nation/an-unexploded-warhead-was-discovered-in-a-kyiv-apartment-following-russian-missile-attack-50386527.html", "https://english.nv.ua/nation/rocket-debris-caused-no-damage-or-fire-in-kyiv-s-darnytskyi-district-50386392.html", "https://t.me/s/VA_Kyiv/4282", "https://www.facebook.com/robertficosk/posts/pfbid0fdXJ7uFs35y5UQo39vKbJeEQXuNv33qtSxG9Kr6aGZ4DS7GDRg3ZqPkjJJjrm8Nwl?locale=sk_SK", "https://dennikn.sk/minuta/3798147/", "https://www.rferl.org/a/iron-maiden-dickinson-sarajevo-honored-25-years-concert-siege/29865261.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:06.450135+00:00"}
{"id": "vr15166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15166", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pred rozdelením Československa viacerí hovorili o tom, ako najmä naše konzervatívne strany o tom, že vlastne skrachujeme, do pol roka nebude na dôchodky, všetky ostatné veci..", "statement_date": "2016-05-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Pred rozdelením Československa sa reálne objavovali kritické hlasy, ktoré spochybňovali ďalšiu budúcnosť Slovenska ako samostatného štátu. Blog v Hospodárskych novinách uvádza, že \" Miloslav Ransdorf (LB) označil výsledok vzájomných rokovaní ODS a HZDS za absurdný a konštatoval, že rozpad štátu sa uskutočňuje v čase, keď sa blíži rýchla smrť kupónovej privatizácie a hrozí masový bankrot československých podnikov. Pravým vinníkom zániku Československa bola podľa Ransdorfa súčasná politická elita .\" Bývalý premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar hovoril o predpovediach krachu zo strany Jána Čarnogurského : Rozhovory, ktoré boli medzi Jánom Čarnogurským a Václavom Havlom, sa podľa Mečiara skončili krachom. \"Tým, že zástancovia federácie boli tvrdo presvedčení, že Slovensko žiť samostatne nemôže, a tým, že strácali pôdu pod nohami, politicky i ekonomicky, vyhrocovali vnútorný konflikt,\" povedal. \"Čas ale tento náš spor vyriešil, a dnes sú všetci, ktorí boli spočiatku proti za, dokonca niektorí chcú byť prezidenti toho nechceného štátu\". O vtedajších obavách z krachu Slovenska zo strany viacerých ľudí sa vyjadril aj bývalý minister poľnohospodárstva v období osamostatnenia sa. O obavách aj naprieč vtedajšou spoločnosťou píše Pravda : \" Slovenskej mene sa predpovedala devalvácia, transformačnému procesu slovenskej ekonomiky oddialenie alebo až zastavenie. Menový kurz krátko po rozdelení mal dosiahnuť podľa jedných prognostikov 1 : 5, podľa druhých až 1 : 10 v neprospech slovenskej koruny. Podľa ekonóma Pavla Kárásza z Prognostického ústavu SAV v tom nemusel byť ani zlý úmysel. Mnohých zvádzal k takýmto pesimistickým úvahám vtedajší stav slovenskej ekonomiky i sociálnej sféry. „Nezabúdajme, že pred dvadsiatimi rokmi mali Slováci o štvrtinu nižšiu životnú úroveň ako Česi a naša ekonomika dosahovala len 70 percent výkonnosti českej ekonomiky,“ pripomína Kárász. A dodajme: miera nezamestnanosti tu bola vtedy trikrát vyššia ako v Českej republike. \"", "analysis_paragraphs": ["Pred rozdelením Československa sa reálne objavovali kritické hlasy, ktoré spochybňovali ďalšiu budúcnosť Slovenska ako samostatného štátu. Blog v Hospodárskych novinách uvádza, že \" Miloslav Ransdorf (LB) označil výsledok vzájomných rokovaní ODS a HZDS za absurdný a konštatoval, že rozpad štátu sa uskutočňuje v čase, keď sa blíži rýchla smrť kupónovej privatizácie a hrozí masový bankrot československých podnikov. Pravým vinníkom zániku Československa bola podľa Ransdorfa súčasná politická elita .\" Bývalý premiér a predseda HZDS Vladimír Mečiar hovoril o predpovediach krachu zo strany Jána Čarnogurského : Rozhovory, ktoré boli medzi Jánom Čarnogurským a Václavom Havlom, sa podľa Mečiara skončili krachom. \"Tým, že zástancovia federácie boli tvrdo presvedčení, že Slovensko žiť samostatne nemôže, a tým, že strácali pôdu pod nohami, politicky i ekonomicky, vyhrocovali vnútorný konflikt,\" povedal. \"Čas ale tento náš spor vyriešil, a dnes sú všetci, ktorí boli spočiatku proti za, dokonca niektorí chcú byť prezidenti toho nechceného štátu\". O vtedajších obavách z krachu Slovenska zo strany viacerých ľudí sa vyjadril aj bývalý minister poľnohospodárstva v období osamostatnenia sa. O obavách aj naprieč vtedajšou spoločnosťou píše Pravda : \" Slovenskej mene sa predpovedala devalvácia, transformačnému procesu slovenskej ekonomiky oddialenie alebo až zastavenie. Menový kurz krátko po rozdelení mal dosiahnuť podľa jedných prognostikov 1 : 5, podľa druhých až 1 : 10 v neprospech slovenskej koruny. Podľa ekonóma Pavla Kárásza z Prognostického ústavu SAV v tom nemusel byť ani zlý úmysel. Mnohých zvádzal k takýmto pesimistickým úvahám vtedajší stav slovenskej ekonomiky i sociálnej sféry. „Nezabúdajme, že pred dvadsiatimi rokmi mali Slováci o štvrtinu nižšiu životnú úroveň ako Česi a naša ekonomika dosahovala len 70 percent výkonnosti českej ekonomiky,“ pripomína Kárász. A dodajme: miera nezamestnanosti tu bola vtedy trikrát vyššia ako v Českej republike. \""], "analysis_date": "2016-05-23", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novinách", "Mečiar", "bývalý minister", "Pravda"], "url": ["http://blogy.hnonline.sk/robert-kotian/meciar-neskoro-zistil-ze-sa-preratal-a-ze-klausovi-v-skutocnosti-ide-o-cesku", "http://www.teraz.sk/slovensko/v-meciar-vyhlasenie-zvrchovanosti-sl/16411-clanok.html", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/448297-samostatnost-sprevadzali-radost-aj-obavy", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252571-predpovede-zlych-prorokov-napokon-nevysli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:46.496943+00:00"}
{"id": "vr35870", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35870", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "...teraz opäť to (vláda 98 – 2002, pozn.) bol hybrid pravicovo-ľavicový, ktorý aj prijímal hybridné rozhodnutia.", "statement_date": "2010-05-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vzhľadom na stredo-pravicový deklarovaný charakter HZDS, je možné označiť súčastnú vládnu koalíciu za „pravicovo-ľavicový“ hybrid.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na stredo-pravicový deklarovaný charakter HZDS, je možné označiť súčastnú vládnu koalíciu za „pravicovo-ľavicový“ hybrid."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:45.459137+00:00"}
{"id": "vr30760", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30760", "speaker": "Jiří Pospíšil", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jiri-pospisil", "statement": "Já považuji za nejvíce absurdní za prvé to, že občan neví o dluhu a následně tedy k tomu přijde exekutor a za druhé osoba, která není dlužníkem, takzvaná třetí osoba podle zákona, jejíž majetek je zabaven a ona ho pak složitě musí získat zpátky, ale avizuji, toto už je upraveno od roku 1999 v zákoně, kdy zkrátka osoba, jejíž majetek je neoprávněně zabaven, může žádat exekutora a on do 14 dnů má rozhodnout a majetek vydat. Pokud tedy tak neučiní je to opět chyba exekutora.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Klíčovým problémem tvrzení ministra spravedlnosti je údajný rok vzniku zákona či jeho úprava na podobu dávající za pravdu jeho tezi .S jistotou lze totiž konstatovat, že v roce 1999 se neuskutečnila žádná legislativní změna týkající se exekucí, čímž lze dementovat jeho výrok. Nicméně V zákoně o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) a o změně dalších zákonů z 28. února 2001 ( http://www.exekuce.org/zakony/sb01120.html ) je tato problematika řešena v Hlavě VI § 88, která říká, že: \" (3) Účastník řízení může podat u exekutora proti příkazu námitky do 3 dnů od doručení. Pokud exekutor v plném rozsahu námitkám nevyhoví, postoupí je bez zbytečného odkladu soudu (§ 45), který o námitkách rozhodne do 15 dnů. (4) Rozhodnutí soudu o námitkách se doručí oprávněnému, povinnému a exekutorovi. Proti rozhodnutí soudu o námitkách není přípustný opravný prostředek.\" Tudíž nelze výrok Jiřího Pospíšila považovat za přímo nepravdivý, rovněž je ale neslučitelné zařadit jej do kategorie pravdivých. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Klíčovým problémem tvrzení ministra spravedlnosti je údajný rok vzniku zákona či jeho úprava na podobu dávající za pravdu jeho tezi .S jistotou lze totiž konstatovat, že v roce 1999 se neuskutečnila žádná legislativní změna týkající se exekucí, čímž lze dementovat jeho výrok. Nicméně V zákoně o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční řád) a o změně dalších zákonů z 28. února 2001 ( http://www.exekuce.org/zakony/sb01120.html ) je tato problematika řešena v Hlavě VI § 88, která říká, že: \" (3) Účastník řízení může podat u exekutora proti příkazu námitky do 3 dnů od doručení. Pokud exekutor v plném rozsahu námitkám nevyhoví, postoupí je bez zbytečného odkladu soudu (§ 45), který o námitkách rozhodne do 15 dnů. (4) Rozhodnutí soudu o námitkách se doručí oprávněnému, povinnému a exekutorovi. Proti rozhodnutí soudu o námitkách není přípustný opravný prostředek.\" Tudíž nelze výrok Jiřího Pospíšila považovat za přímo nepravdivý, rovněž je ale neslučitelné zařadit jej do kategorie pravdivých. Dátum zverejnenia analýzy: 30.01.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["http://www.exekuce.org/zakony/sb01120.html"], "url": ["http://http://www.exekuce.org/zakony/sb01120.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:59.739661+00:00"}
{"id": "vr26770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26770", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ústava SR, za ktorú som ja na rozdiel od pána Hrušovského hlasoval, v roku 1992... KDH nepodporilo ani Deklaráciu zvrchovanosti Slovenska, a nepodporilo ani ústavu.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico rád opakuje, že ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013). Je pravdou, že R. Fico hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a naopak Hrušovský za túto nehlasoval. Taktiež je pravdou, že kým Fico hlasoval za Deklaráciu zvrchovanosti, KDH za ňu ani za Ústavu SR v roku 1992 nehlasovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico rád opakuje, že ako hlasoval za Ústavu Slovenskej republiky v roku 1992. Hovoril to napríklad vo svojom prejave , v ktorom ohlásil kandidatúru na prezidenta (18. decembra 2013) a v novoročnej diskusii s vtedajším premiérom ČR Nečasom (1. januára 2013). Je pravdou, že R. Fico hlasoval za Ústavu SR v roku 1992 a naopak Hrušovský za túto nehlasoval. Taktiež je pravdou, že kým Fico hlasoval za Deklaráciu zvrchovanosti, KDH za ňu ani za Ústavu SR v roku 1992 nehlasovalo. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["prejave", "diskusii", "pdf", "pdf", "Aktuality.sk", "SME", "Hospodárske noviny", "Pravda", "zápisnice", "SME"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/432/ohlasenie-kandidatury-roberta-fica", "http://www.demagog.sk/diskusie/345/novorocny-special-z-villy-tugendhat", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75382", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75413", "http://www.aktuality.sk/clanok/210489/vyrocie-deklaracia-zvrchovanosti-slovenska-1992-pavol-paska-robert-fico/", "http://www.sme.sk/c/6459672/fico-nebude-20-vyrocie-zvrchovanosti-oslavovat-vatrou.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59038110-slovensko-je-daleko-od-pravneho-statu", "http://spravy.pravda.sk/kdh-obhajuje-nehlasovanie-za-ustavu-dbu-/sk_domace.asp?c=A120827_095625_sk_domace_p70#ixzz2GuLi1FyF", "http://www.nrsr.sk/dk/Download.aspx?MasterID=75378", "http://www.sme.sk/c/4938157/pred-sedemnastimi-rokmi-bola-prijata-deklaracia-o-zvrchovanosti-sr.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:52.079837+00:00"}
{"id": "vr33382", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33382", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Trestné oznámenia podané na mňa, od Penty, od pána Štefanova, od pána Janušeka...", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že finančná skupina Penta a bývalí ministri Štefanov a Janušek podali na Lipšica trestné oznámenia.\n\nFinančná skupina Penta podala v roku 2013 na Daniela Lipšica trestné oznámenie za zverejnenie informácií týkajúcich sa Privatbanky.\n\nSME , 5. marca 2013:\n\n\"Bývalý minister vnútra a poslanec Daniel Lipšic v utorok informoval, že v parlamente prebral ďalšiu časť žaloby od Penty. Firma chce podľa neho ospravedlnenie a 33­tisíc eur za to, že zverejnil informácie, ako finančná polícia udelila pokutu Privatbanke za porušenie zákona proti praniu špinavých peňazí.\"\n\nIgor Štefanov podal trestné oznámenie a Daniela Lipšica za údajné odpočúvanie poslancov. Prokuratóra v tejto veci zastavila vyšetrovanie v roku 2012. Údajné podozrenie odpočúvania poslancov sa nepotvrdilo.\n\n„Bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí veci, pretože z trestného oznámenia a získaných listinných dôkazov nevyplývalo podozrenie zo žiadneho trestného činu, teda nebol dôvod na začatie trestného stíhania vo veci,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Vladimíra Gedrová. \"\n\nTaktiež Štefanov predchodca Janušek podal trestné oznámenie na Lipšica.\n\n\"Trestné oznámenie i civilnú žalobu na ochranu osobnosti rovnako tak v týchto dňoch podáva na ministra D. Lipšica aj Marián Janušek, bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Minister Lipšic aj jeho nepresne a účelovo na tlačovej konferencii 9. marca 2011 spájal s pochybnosťami o nástenkovom tendri a pomenoval ho verejne v tejto kauze ako obvineného.\"\n\nObaja bývalí ministri výstavby podali okrem trestných oznámení na Lipšica aj žaloby kvôli výrokom k \"nástenkovému\" Marian Janušek a Igor Štefanov. V oboch prípadoch išlo o žaloby na D. Lipšica vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy.\n\n\"Lipšic na svojej vlaňajšej tlačovej konferencii uviedol, že páni Igor Štefanov a Marian Janušek spoločne s inými osobami mali svojím konaním spôsobiť štátu škodu 3.601 miliónov Sk. Vzhľadom na to, že nikomu žiadna škoda nevznikla a ani nikto žiadnu náhradu škody nepožaduje, ide o nepravdivé konštatovanie Daniela Lipšica, a preto ho páni Janušek a Štefanov žiadajú o písomné ospravedlnenie za zverejnenie tohto nepravdivého údaja,\" uviedla Benková.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že finančná skupina Penta a bývalí ministri Štefanov a Janušek podali na Lipšica trestné oznámenia.", "Finančná skupina Penta podala v roku 2013 na Daniela Lipšica trestné oznámenie za zverejnenie informácií týkajúcich sa Privatbanky.", "SME , 5. marca 2013:", "\"Bývalý minister vnútra a poslanec Daniel Lipšic v utorok informoval, že v parlamente prebral ďalšiu časť žaloby od Penty. Firma chce podľa neho ospravedlnenie a 33­tisíc eur za to, že zverejnil informácie, ako finančná polícia udelila pokutu Privatbanke za porušenie zákona proti praniu špinavých peňazí.\"", "Igor Štefanov podal trestné oznámenie a Daniela Lipšica za údajné odpočúvanie poslancov. Prokuratóra v tejto veci zastavila vyšetrovanie v roku 2012. Údajné podozrenie odpočúvania poslancov sa nepotvrdilo.", "„Bolo vydané rozhodnutie o odmietnutí veci, pretože z trestného oznámenia a získaných listinných dôkazov nevyplývalo podozrenie zo žiadneho trestného činu, teda nebol dôvod na začatie trestného stíhania vo veci,“ povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry Vladimíra Gedrová. \"", "Taktiež Štefanov predchodca Janušek podal trestné oznámenie na Lipšica.", "\"Trestné oznámenie i civilnú žalobu na ochranu osobnosti rovnako tak v týchto dňoch podáva na ministra D. Lipšica aj Marián Janušek, bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja SR. Minister Lipšic aj jeho nepresne a účelovo na tlačovej konferencii 9. marca 2011 spájal s pochybnosťami o nástenkovom tendri a pomenoval ho verejne v tejto kauze ako obvineného.\"", "Obaja bývalí ministri výstavby podali okrem trestných oznámení na Lipšica aj žaloby kvôli výrokom k \"nástenkovému\" Marian Janušek a Igor Štefanov. V oboch prípadoch išlo o žaloby na D. Lipšica vo veci ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy.", "\"Lipšic na svojej vlaňajšej tlačovej konferencii uviedol, že páni Igor Štefanov a Marian Janušek spoločne s inými osobami mali svojím konaním spôsobiť štátu škodu 3.601 miliónov Sk. Vzhľadom na to, že nikomu žiadna škoda nevznikla a ani nikto žiadnu náhradu škody nepožaduje, ide o nepravdivé konštatovanie Daniela Lipšica, a preto ho páni Janušek a Štefanov žiadajú o písomné ospravedlnenie za zverejnenie tohto nepravdivého údaja,\" uviedla Benková.\""], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["trestné oznámenie", "SME", "podal", "podal", "žaloby"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/256886-policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-gorila-podozrivym-je-lipsic/", "http://www.sme.sk/c/6723239/v-kauze-gorila-pribudlo-dalsie-trestne-stihanie.html", "http://www.sme.sk/c/6674105/prokuratura-lipsic-poslancov-neodpocuval.html", "http://www.sns.sk/aktuality/igor-stefanov-a-marian-janusek-podavaju-trestne-oznamenie-i-zalobu-na-ministra-vnutra-d-lipsica/", "http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/lipsic-vyhyba-konaniu-pripade-zaloby-januseka-tvrdi-sns.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:42.475418+00:00"}
{"id": "vr35959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35959", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nie je celkom samozrejme stotožniť s názormi našich koaličných partnerov, pretože já som predsa požiadal o odstúpenie ministra obrany Kašického.  ...Požiadal som o odstúpenie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstava, Zahumenského na začiatku volebného obdobia.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme, aké požiadanie má v prípade Kašického Fico na mysli, Kašický podal demisiu sám (nebol teda odvolaný), svoju úlohu v tom mal zohrať aj Mečiar . Podobne nejasné to je aj so Zahumenským.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme, aké požiadanie má v prípade Kašického Fico na mysli, Kašický podal demisiu sám (nebol teda odvolaný), svoju úlohu v tom mal zohrať aj Mečiar . Podobne nejasné to je aj so Zahumenským."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Kašický", "Mečiar", "nejasné"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/143/769/minister-obrany-f-kasicky-podal-demisiu.html", "http://www.sme.sk/c/3696531/hzds-o-odstupenie-kasickeho-mal-poziadat-meciar.html", "http://www.sme.sk/c/2979671/zahumenskeho-skolil-jelen-a-nie-agrodotacie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:20.027448+00:00"}
{"id": "48864", "numeric_id": 48864, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48864", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Keď máme na tanky za 1,7 miliardy EUR, ktoré podpísal s firmou, ktorá ho inak aj živila dovtedy, kým nebol minister ako sponzor...", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská republika koncom minulého roka podpísala kontrakt na 152 obrnených vozidiel za sumu približne 1,7 miliardy eur. Víťazom tendra na dodávku týchto vozidiel sa stala švédska firma BAE Systems. Pellegrini v júni 2022 upozorňoval na údajné sponzorstvo tejto firmy voči Jaroslavovi Naďovi. Jediné prepojenie, ktoré verejnosti poskytol, bolo, že táto firma bola jedným z partnerov konferencie, ktorú organizovala Naďova mimovládka. Na výbere víťaza tendra sa však podľa ministerstva podieľalo niekoľko desiatok ľudí z rôznych rezortov. Tender posúdil aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý nespochybnil, že víťazná ponuka bola najvýhodnejšia. Keďže nebolo preukázané žiadne prepojenie medzi Jaroslavom Naďom a víťaznou firmou, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.\n\nMinisterstvo obrany 12. decembra 2022 uzavrelo zmluvu so švédskou spoločnosťou BAE Systems AB na nákup 152 pásových transportérov za 1,68 miliardy eur.\n\nJediný, kto uvádza informáciu, že firma BAE Systems AB mala Jaroslava Naďa v minulosti sponzorovať, sú predstavitelia strany Hlas. Pellegrini v krátkom videu poukazuje na údajné prepojenie Jaroslava Naďa na víťaznú firmu: „Pán minister Naď bude musieť velmi podrobne vysvetľovať, prečo vyhrala práve firma, ktorá ho v minulosti veľmi štedro sponzorovala v jeho lobistických aktivitách, či je mimovládnych organizáciách.“\n\nKeď sa Denník N strany Hlas pýtal , čím môže podložiť tvrdenie, odkázala hovorkyňa strany na status poslanca za Hlas Petra Kmeca.\n\nKmec v statuse odkazuje na Naďovú minulosť v mimovládnych organizáciách, najmä na jeho pôsobenie v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku, ktorý Naď zakladal. Naď v tomto inštitúte pôsobil do roku 2018 na pozíciách riaditeľa a experta na obranu. K statusu pridáva Kmec fotografiu sponzorov z minuloročnej konferencie (teda z doby, kedy Naď dlhšiu dobu v organizácii nepôsobil), ktorú tento inštitút organizuje pravidelne. Na fotke je vidieť, že jedným z hlavných partnerov tejto konferencie v roku 2021 bola aj firma BAE Systems, ktorá vyhrala tender na obrnené vozidlá. Medzi partnermi sú aj ďalšie zbrojárske firmy, ale napríklad aj Ministerstvo obrany či Ministerstvo zahraničných vecí. Kmec v statuse hovorí, že väčšina partnerov figurovala na podujatí aj po minulé roky, dôkaz tohto tvrdenia však nepridal.\n\nNa tejto konferencii sa v apríli 2018 ako hlavný hosť zúčastnil aj vtedajší premiér Peter Pellegrini. Ďalšieho z ročníkov sa zúčastnil aj Peter Kmec.\n\nMinisterstvo obrany potvrdilo , že konferencie organizované Naďovou mimovládkou mali partnerstvo so zbrojárskou firmou BAE Systems. Podpora podujatia jednotlivými partnermi sa mala pohybovať v závislosti od úrovne partnerstva v rozmedzí 3 až 20-tisíc eur. Jaroslav Naď odmieta , že by pracoval pre zbrojovky, ako je BAE Systems, alebo od nich prijímal akékoľvek dary. Naďová hovorkyňa taktiež vylúčila, že by minister obrany mal obchodný vzťah s firmou BAE System – ani ako súkromná osoba a ani ako konateľ jeho bývalej spoločnosti.\n\nMinisterstvo obrany pre Denník N uviedlo , že ponuky uchádzačov hodnotilo viac ako 60 ľudí z ministerstva obrany, ozbrojených síl aj ministerstva hospodárstva. Tender hodnotil aj Útvar hodnoty a celkový výber víťaza nespochybnil.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika koncom minulého roka podpísala kontrakt na 152 obrnených vozidiel za sumu približne 1,7 miliardy eur. Víťazom tendra na dodávku týchto vozidiel sa stala švédska firma BAE Systems. Pellegrini v júni 2022 upozorňoval na údajné sponzorstvo tejto firmy voči Jaroslavovi Naďovi. Jediné prepojenie, ktoré verejnosti poskytol, bolo, že táto firma bola jedným z partnerov konferencie, ktorú organizovala Naďova mimovládka. Na výbere víťaza tendra sa však podľa ministerstva podieľalo niekoľko desiatok ľudí z rôznych rezortov. Tender posúdil aj Útvar hodnoty za peniaze, ktorý nespochybnil, že víťazná ponuka bola najvýhodnejšia. Keďže nebolo preukázané žiadne prepojenie medzi Jaroslavom Naďom a víťaznou firmou, hodnotíme tento výrok ako neoveriteľný.", "Ministerstvo obrany 12. decembra 2022 uzavrelo zmluvu so švédskou spoločnosťou BAE Systems AB na nákup 152 pásových transportérov za 1,68 miliardy eur.", "Jediný, kto uvádza informáciu, že firma BAE Systems AB mala Jaroslava Naďa v minulosti sponzorovať, sú predstavitelia strany Hlas. Pellegrini v krátkom videu poukazuje na údajné prepojenie Jaroslava Naďa na víťaznú firmu: „Pán minister Naď bude musieť velmi podrobne vysvetľovať, prečo vyhrala práve firma, ktorá ho v minulosti veľmi štedro sponzorovala v jeho lobistických aktivitách, či je mimovládnych organizáciách.“", "Keď sa Denník N strany Hlas pýtal , čím môže podložiť tvrdenie, odkázala hovorkyňa strany na status poslanca za Hlas Petra Kmeca.", "Kmec v statuse odkazuje na Naďovú minulosť v mimovládnych organizáciách, najmä na jeho pôsobenie v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku, ktorý Naď zakladal. Naď v tomto inštitúte pôsobil do roku 2018 na pozíciách riaditeľa a experta na obranu. K statusu pridáva Kmec fotografiu sponzorov z minuloročnej konferencie (teda z doby, kedy Naď dlhšiu dobu v organizácii nepôsobil), ktorú tento inštitút organizuje pravidelne. Na fotke je vidieť, že jedným z hlavných partnerov tejto konferencie v roku 2021 bola aj firma BAE Systems, ktorá vyhrala tender na obrnené vozidlá. Medzi partnermi sú aj ďalšie zbrojárske firmy, ale napríklad aj Ministerstvo obrany či Ministerstvo zahraničných vecí. Kmec v statuse hovorí, že väčšina partnerov figurovala na podujatí aj po minulé roky, dôkaz tohto tvrdenia však nepridal.", "Na tejto konferencii sa v apríli 2018 ako hlavný hosť zúčastnil aj vtedajší premiér Peter Pellegrini. Ďalšieho z ročníkov sa zúčastnil aj Peter Kmec.", "Ministerstvo obrany potvrdilo , že konferencie organizované Naďovou mimovládkou mali partnerstvo so zbrojárskou firmou BAE Systems. Podpora podujatia jednotlivými partnermi sa mala pohybovať v závislosti od úrovne partnerstva v rozmedzí 3 až 20-tisíc eur. Jaroslav Naď odmieta , že by pracoval pre zbrojovky, ako je BAE Systems, alebo od nich prijímal akékoľvek dary. Naďová hovorkyňa taktiež vylúčila, že by minister obrany mal obchodný vzťah s firmou BAE System – ani ako súkromná osoba a ani ako konateľ jeho bývalej spoločnosti.", "Ministerstvo obrany pre Denník N uviedlo , že ponuky uchádzačov hodnotilo viac ako 60 ľudí z ministerstva obrany, ozbrojených síl aj ministerstva hospodárstva. Tender hodnotil aj Útvar hodnoty a celkový výber víťaza nespochybnil."], "analysis_date": "2023-03-03", "analysis_sources": {"text": ["uzavrelo", "videu", "pýtal", "statuse", "pôsobil", "zúčastnil", "potvrdilo", "odmieta", "uviedlo", "hodnotil"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/650241-v-hodine-dvanastej-nad-sfinalizoval-nakup-vojenskej-techniky-za-1-7-miliardy-eur/", "https://www.facebook.com/watch/?v=5345622292139640&ref=sharing", "https://dennikn.sk/2924300/pellegrini-vycita-nadovi-vazby-na-zbrojarov-pred-ktorymi-recnil-aj-on-sam/", "https://www.facebook.com/PeterKmecPolitician/posts/pfbid0Kik2iuzP7ydTDmvaquHXEVUPv83fmgEg6WXTDHhZVNuQZPEthQ2zFHM4pTzAbBoMl", "https://www.mosr.sk/jaroslav-nad/", "https://dennikn.sk/2924300/pellegrini-vycita-nadovi-vazby-na-zbrojarov-pred-ktorymi-recnil-aj-on-sam/", "https://dennikn.sk/2924300/pellegrini-vycita-nadovi-vazby-na-zbrojarov-pred-ktorymi-recnil-aj-on-sam/", "https://dennikn.sk/2924300/pellegrini-vycita-nadovi-vazby-na-zbrojarov-pred-ktorymi-recnil-aj-on-sam/", "https://dennikn.sk/2924300/pellegrini-vycita-nadovi-vazby-na-zbrojarov-pred-ktorymi-recnil-aj-on-sam/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/56/Hodnotenie_PBOV_a_POV_20220628.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:07.128925+00:00"}
{"id": "vr26728", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26728", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, kto nastavil podmienky voľby predsedu najvyššieho súdu? Kto vytvoril inštitút súdnej rady? Veď ste to urobili vy počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. My sme na systéme voľby predsedu najvyššieho súdu a na systéme fungovania súdnej rady v rokoch 2006 - 2010 nezmenili absolútne nič. ...Štefan Harabin je predseda Najvyššieho súdu SR. A vďaka systému, ktorý nastavila opozícia v roku 2002.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal aj minister spravodlivosti Borec v relácii O5M12 (2. februára 2014).", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal aj minister spravodlivosti Borec v relácii O5M12 (2. februára 2014)."], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["1. vlády M. Dzurindu", "novelou", "zákon č.185/2002 Z.z.", "novelou", "bol zvolený"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/1902/mikulas-dzurinda/", "http://www.klasici.sk/old/publikovanie/zakony/ustava_sr.pdf", "http://ja-sr.sk/node/660", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F267-2003-z-z.p-7214.pdf&ei=tcTvUoaxEMmK7Ab3soAw&usg=AFQjCNHc0UZhARCI7dT2_RxnMinn0hwN9g&sig2=nwUQE2XuqVgbUWp3D8Vr1g", "http://tv.hnonline.sk/harabin-vyhral-bude-sefom-najvyssieho-sudu-video-333898"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:03.421275+00:00"}
{"id": "42540", "numeric_id": 42540, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42540", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "...žiadnu formu diskriminácie, to je v našej ústave (...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasťou slovenskej ústavy je v druhej hlave základné zásady týkajúce sa základných práv a slobôd, tie vylučujú akúkoľvek diskrimináciu. Slobody zdôrazňuje Ústava SR napríklad v hlave II oddiel dva ( čl. 24 ), ktorý zdôrazňuje „slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery.“ Ústava pojednáva o diskriminácii napríklad pri otázke menšín v hlave I oddiel štyri: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.” Okrem Ústavy SR, diskrimináciou sa zaoberá aj tzv. Antidiskriminačný zákon. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Súčasťou slovenskej ústavy je v druhej hlave základné zásady týkajúce sa základných práv a slobôd, tie vylučujú akúkoľvek diskrimináciu. Slobody zdôrazňuje Ústava SR napríklad v hlave II oddiel dva ( čl. 24 ), ktorý zdôrazňuje „slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery.“ Ústava pojednáva o diskriminácii napríklad pri otázke menšín v hlave I oddiel štyri: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.” Okrem Ústavy SR, diskrimináciou sa zaoberá aj tzv. Antidiskriminačný zákon. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["čl. 24", "hlave"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-24", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#predpis.hlava-druha.oddiel-stvrty"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:55.560627+00:00"}
{"id": "vr29393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29393", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Preto Európska komisia prezentovala dokument, návrh Európskej energetickej únie a debata na summite bola prvou debatou európskych lídrov o tomto, venovali sa práve vnútornému trhu, energetickému prepojeniu. Tá energetika má aj ďalšie aspekty, napríklad znižovanie energetickej náročnosti, prechod na alternatívne zdroje energie, znižovanie emisií plynov a podobne...", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Lajčák referuje k summitu z marca tohto roku, na ktorom sa zišli európski lídri a diskutovali o prvých krokoch energetickej únie. Na summite sa stretli prezidenti a premiéri všetkých členských štátov EÚ a diskutovali sa témy ako energetická únia, sankcie voči Ruskej federácii a ekonomická situácia v Grécku. Medzi body energetickej únie patrí prepojenie energetických sietí a zjednotenie vnútorného trhu. Energetická politika EÚ pokrýva aj zníženie energetickej závislosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov a ďalšie body ktoré Lajčák spomína. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný summit sa uskutočnil 19. marca 2015 v Bruseli pod vedením predsedu Európskej rady, Donalda Tuska. Návrh energetickej únie, predstavený Marošom Šefčovičom, dával za ciele najmä energetickú bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, ale aj znižovanie emisií a výskum.", "analysis_paragraphs": ["Minister Lajčák referuje k summitu z marca tohto roku, na ktorom sa zišli európski lídri a diskutovali o prvých krokoch energetickej únie. Na summite sa stretli prezidenti a premiéri všetkých členských štátov EÚ a diskutovali sa témy ako energetická únia, sankcie voči Ruskej federácii a ekonomická situácia v Grécku. Medzi body energetickej únie patrí prepojenie energetických sietí a zjednotenie vnútorného trhu. Energetická politika EÚ pokrýva aj zníženie energetickej závislosti, rozvíjanie alternatívnych zdrojov a ďalšie body ktoré Lajčák spomína. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Spomínaný summit sa uskutočnil 19. marca 2015 v Bruseli pod vedením predsedu Európskej rady, Donalda Tuska. Návrh energetickej únie, predstavený Marošom Šefčovičom, dával za ciele najmä energetickú bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, ale aj znižovanie emisií a výskum."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["pokrýva", "summit", "Návrh", "zhrnutia", "prvý"], "url": ["http://ec.europa.eu/energy/en/topics/energy-strategy", "http://www.euractiv.com/sections/energy/member-states-reassert-sovereignty-over-energy-mix-ahead-eu-summit-312966", "http://www.euractiv.cz/energetika/link-dossier/special-report-evropska-energetika-unie-000127", "http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/03/conclusions-energy-european-council-march-2015/", "http://ec.europa.eu/energy/en/news/eu-leaders-confirm-commitment-energy-union"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:37.270541+00:00"}
{"id": "vr16205", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16205", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "SaS euroval 2 nepodporí. Definitívne,", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hoci SaS prispeli svojimi hlasmi k schváleniu dočasného eurovalu, trvalý euroval (euroval 2) odmietali podporiť. V prvom aj v druhom hlasovaní NR SR o schválení eurovalu, poslanci SaS hlasovali proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj europskaunia.sk uvádza, že Euroval 1 je pojem zaužívaný pre Európsky finančný stabilizačný nástroj (European Financial Stability facility – EFSF). Vznikol v roku 2010 ako dočasný medzivládny nástroj založený na úverových garanciách od Medzinárodného menového fondu (MMF). Bol založený ako zdroj pomoci pre zadlžené krajiny eurozóny, ktoré svojou ekonomickou situáciou ohrozujú stabilitu jednotnej európskej meny euro. Vznik dočasného eurovalu je úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku, z dôvodu ktorej dočasný euroval vznikol. Euroval 2 (Európsky stabilizačný mechanizmus - European stability mechanism ESM), je trvalým mechanizmom, ktorý mal postupne nahradiť dočasný fond EFSF. Zmluva o jeho vytvorení bola podpísaná 2. februára 2012. Maximálna úverová hranica predstavuje 500 miliárd eur, pričom slovenský podiel dosahuje 0,824% čiže 5,768 miliardy eur. Trvalý euroval mal pritom prejsť plne do platnosti v polovici roku 2013. Strana SaS na svojej webstránke uvádza, že na augustovom hlasovaní dočasný euroval podporili a taktiež oboznamuje s dôvodmi, prečo tak urobili. \"V auguste minulého roku schválila Národná rada dočasný euroval. Stalo sa tak aj s hlasmi strany SaS. Súhlasili sme najmä z troch dôvodov - malo ísť len o dočasné opatrenie, na tri roky, mali byť zachraňované len krajiny, nie banky a napokon požičku by dostali len také krajiny, u ktorých je predpoklad, že ju budú vedieť splatiť.\" 11. augusta 2010 poslanci NR SR hlasovali o vyslovení súhlasu s Európskym finančným stabilizačným mechanizmom nasledovne: zo 142 hlasujúcich 140 hlasovalo za, jeden proti a jeden sa zdržal hlasovania. 20. apríla 2011 koaličná strana SaS vyhlásila , že pri hlasovaní euroval 2 nepodporí. Príspevok, ktorý malo Slovensko investovať do eurovalu sa im zdal príliš vysoký. „Keď toto číslo porovnáme s celkovým verejným dlhom Slovenska, ktorý je tesne nad 30 miliardami eur, hovoríme o sume takmer 20 percent.“ 11. októbra 2011 slovenská vláda, ako posledná krajina EÚ, hlasovala o schválení eurovalu 2. Vzhľadom na negatívny postoj SaS, sa premiérka Iveta Radičová rozhodla spojiť hlasovanie s vyslovením dôvery vláde. Za euroval a dôveru vláde nakoniec hlasovalo 55 poslancov zo 124 prítomných, pričom potrebných bolo 74 hlasov. Výsledkom tohto hlasovania tak bol pád vlády a neschválenie eurovalu 2. 22. júna 2012 poslanci v parlamente opať hlasovali o prijatí trvalého eurovalu. Tentokrát bol schválený 118 hlasmi zo 144 prítomných. \"Za ratifikáciu medzinárodnej zmluvy hlasovali všetci poslanci Smeru, Mostu-Híd a SDKÚ, ako aj väčšina poslancov KDH. Proti bol celý klub SaS, väčšina OĽaNO, poslankyňa KDH Monika Gibalová a nezaradení poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.\" (zdroj: pravda.sk ) Pre zaujímavosť dopĺňame zmienku, že Robert Fico 5. októbra 2011 oficiálne na tlačovej konferencii vyhlásil , že strana SMER za euroval nezahlasuje. Bolo to počas Radičovej vlády, kedy SMER vládol v opozícii. Na druhom hlasovaní 22. júna 2012 už ale euroval 2 podporili. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci SaS prispeli svojimi hlasmi k schváleniu dočasného eurovalu, trvalý euroval (euroval 2) odmietali podporiť. V prvom aj v druhom hlasovaní NR SR o schválení eurovalu, poslanci SaS hlasovali proti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zdroj europskaunia.sk uvádza, že Euroval 1 je pojem zaužívaný pre Európsky finančný stabilizačný nástroj (European Financial Stability facility – EFSF). Vznikol v roku 2010 ako dočasný medzivládny nástroj založený na úverových garanciách od Medzinárodného menového fondu (MMF). Bol založený ako zdroj pomoci pre zadlžené krajiny eurozóny, ktoré svojou ekonomickou situáciou ohrozujú stabilitu jednotnej európskej meny euro. Vznik dočasného eurovalu je úzko spätý s ekonomickou krízou v Grécku, z dôvodu ktorej dočasný euroval vznikol. Euroval 2 (Európsky stabilizačný mechanizmus - European stability mechanism ESM), je trvalým mechanizmom, ktorý mal postupne nahradiť dočasný fond EFSF. Zmluva o jeho vytvorení bola podpísaná 2. februára 2012. Maximálna úverová hranica predstavuje 500 miliárd eur, pričom slovenský podiel dosahuje 0,824% čiže 5,768 miliardy eur. Trvalý euroval mal pritom prejsť plne do platnosti v polovici roku 2013. Strana SaS na svojej webstránke uvádza, že na augustovom hlasovaní dočasný euroval podporili a taktiež oboznamuje s dôvodmi, prečo tak urobili. \"V auguste minulého roku schválila Národná rada dočasný euroval. Stalo sa tak aj s hlasmi strany SaS. Súhlasili sme najmä z troch dôvodov - malo ísť len o dočasné opatrenie, na tri roky, mali byť zachraňované len krajiny, nie banky a napokon požičku by dostali len také krajiny, u ktorých je predpoklad, že ju budú vedieť splatiť.\" 11. augusta 2010 poslanci NR SR hlasovali o vyslovení súhlasu s Európskym finančným stabilizačným mechanizmom nasledovne: zo 142 hlasujúcich 140 hlasovalo za, jeden proti a jeden sa zdržal hlasovania. 20. apríla 2011 koaličná strana SaS vyhlásila , že pri hlasovaní euroval 2 nepodporí. Príspevok, ktorý malo Slovensko investovať do eurovalu sa im zdal príliš vysoký. „Keď toto číslo porovnáme s celkovým verejným dlhom Slovenska, ktorý je tesne nad 30 miliardami eur, hovoríme o sume takmer 20 percent.“ 11. októbra 2011 slovenská vláda, ako posledná krajina EÚ, hlasovala o schválení eurovalu 2. Vzhľadom na negatívny postoj SaS, sa premiérka Iveta Radičová rozhodla spojiť hlasovanie s vyslovením dôvery vláde. Za euroval a dôveru vláde nakoniec hlasovalo 55 poslancov zo 124 prítomných, pričom potrebných bolo 74 hlasov. Výsledkom tohto hlasovania tak bol pád vlády a neschválenie eurovalu 2. 22. júna 2012 poslanci v parlamente opať hlasovali o prijatí trvalého eurovalu. Tentokrát bol schválený 118 hlasmi zo 144 prítomných. \"Za ratifikáciu medzinárodnej zmluvy hlasovali všetci poslanci Smeru, Mostu-Híd a SDKÚ, ako aj väčšina poslancov KDH. Proti bol celý klub SaS, väčšina OĽaNO, poslankyňa KDH Monika Gibalová a nezaradení poslanci Daniel Lipšic a Jana Žitňanská.\" (zdroj: pravda.sk ) Pre zaujímavosť dopĺňame zmienku, že Robert Fico 5. októbra 2011 oficiálne na tlačovej konferencii vyhlásil , že strana SMER za euroval nezahlasuje. Bolo to počas Radičovej vlády, kedy SMER vládol v opozícii. Na druhom hlasovaní 22. júna 2012 už ale euroval 2 podporili. Dátum zverejnenia analýzy: 30.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-30", "analysis_sources": {"text": ["europskaunia.sk", "Euroval 2", "webstránke", "hlasovali", "vyhlásila", "hlasovala", "pravda.sk", "vyhlásil"], "url": ["http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/euroval/co-je-to-docasny-euroval-1/", "http://europskaunia.oldweb-sulik.sk/euroval/co-je-to-trvaly-euroval-2/", "http://www.strana-sas.sk/rec-richarda-sulika-na-temu-euroval-v-nr-sr/430", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=27083", "https://ekonomika.sme.sk/c/5859978/sas-za-trvaly-euroval-nezahlasuje.html", "https://domov.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/247088-parlament-prijal-trvaly-euroval/", "https://domov.sme.sk/c/6084436/fico-smer-za-euroval-nezahlasuje-sas-ho-podpori.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:16.791896+00:00"}
{"id": "49732", "numeric_id": 49732, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49732", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Pamätáte si, aký bol volebný sľub Hlasu, že koľko dáte samosprávam peňazí? Viete, to číslo? Miliardu.", "statement_date": "2024-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Hlas-SD sľubovala pred voľbami v septembri 2023 vo svojom programe aj vyhláseniach vyrovnanie regionálnych rozdielov cez vyčlenenie minimálne miliardy eur na investície a riešenie problémov v regiónoch. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nStrana Hlas-SD si ako jednu zo svojich predvolebných priorít stanovila vyrovnanie rozdielov v regiónoch. V časti ich programu (.pdf, s. 9) s názvom regionálny rozvoj sa zaviazali k vyčleneniu miliardy eur na investície.\n\n„Aby sa vyrovnali regionálne rozdiely, pripravíme Národný plán zásadného odstránenia regionálnych rozdielov a vyčleníme každoročne minimálne jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu na riešenie problémov a investície v regiónoch,“ píše sa rezortnom programe strany ( .pdf, s. 9 ).\n\nVysoký objem financií smerujúcich do regiónov sľubovala strana aj v tlačovej správe z augusta 2023. V nej dala strana Hlas-SD verejný záväzok, že ak dostane dôveru občanov vo voľbách, príde vláda do každého okresu aspoň dvakrát za štyri roky a každý rok vyčlení jedno percento HDP na investície. „To je viac ako miliarda eur z rozpočtu investovaná priamo v regiónoch na vyriešenie problémov, ktoré ľudí a samosprávy trápia,” cituje správa súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho.", "analysis_paragraphs": ["Strana Hlas-SD sľubovala pred voľbami v septembri 2023 vo svojom programe aj vyhláseniach vyrovnanie regionálnych rozdielov cez vyčlenenie minimálne miliardy eur na investície a riešenie problémov v regiónoch. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.", "Strana Hlas-SD si ako jednu zo svojich predvolebných priorít stanovila vyrovnanie rozdielov v regiónoch. V časti ich programu (.pdf, s. 9) s názvom regionálny rozvoj sa zaviazali k vyčleneniu miliardy eur na investície.", "„Aby sa vyrovnali regionálne rozdiely, pripravíme Národný plán zásadného odstránenia regionálnych rozdielov a vyčleníme každoročne minimálne jednu miliardu eur zo štátneho rozpočtu na riešenie problémov a investície v regiónoch,“ píše sa rezortnom programe strany ( .pdf, s. 9 ).", "Vysoký objem financií smerujúcich do regiónov sľubovala strana aj v tlačovej správe z augusta 2023. V nej dala strana Hlas-SD verejný záväzok, že ak dostane dôveru občanov vo voľbách, príde vláda do každého okresu aspoň dvakrát za štyri roky a každý rok vyčlení jedno percento HDP na investície. „To je viac ako miliarda eur z rozpočtu investovaná priamo v regiónoch na vyriešenie problémov, ktoré ľudí a samosprávy trápia,” cituje správa súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho."], "analysis_date": "2024-10-29", "analysis_sources": {"text": ["programu", ".pdf, s. 9", "tlačovej správe"], "url": ["https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/09/Rezortny-program-HLAS.pdf", "https://strana-hlas.sk/wp-content/uploads/2023/09/Rezortny-program-HLAS.pdf", "https://strana-hlas.sk/aktuality/patricia-medved-macikova/tlacova-sprava-silny-stat-vybudujeme-vtedy-ak-budu-silne-aj-regiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:44.259015+00:00"}
{"id": "vr33497", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33497", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Vo februári prvýkrát došlo k miernemu poklesu nezamestnanosti a očakávame. Ale krok za krokom. A tento trend by mal pokračovať aj v marci.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Miera evidovanej nezamestnanost dosiahla podľa ÚPSVaR (dokumenty v ZIP) v januári 14,80% a vo februári 14,71%, čo znamená pokles o 0,09%.", "analysis_paragraphs": ["Miera evidovanej nezamestnanost dosiahla podľa ÚPSVaR (dokumenty v ZIP) v januári 14,80% a vo februári 14,71%, čo znamená pokles o 0,09%."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["podľa ÚPSVaR", "tu", "tu"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nezamestnanost-vo-februari-klesla-aj-stupla.html", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/274820-ludi-bez-prace-je-viac-su-aj-na-praxi-a-na-peenkach/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:49.046910+00:00"}
{"id": "vr33843", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33843", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Možno, ale na druhej strane poviem systém voľby prezidenta je čisto väčšinový.", "statement_date": "2013-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože systém voľby prezidenta SR je naozaj väčšinový (.pdf, s.3). Čl.101 Ústavy SR ustanovuje, že prezident SR je volený priamo občanmi v tajnej voľbe na päť rokov. Zvolený je kandidát, ktorý získal v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V prípade, že v prvom kole taký kandidát nie je, postupuje do druhého kola prvý a druhý kandidát s najväčším počtom hlasov. V prípade, že sa o prezidentský post uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba v podobe jednej otázky ako v referende a kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu kladných hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože systém voľby prezidenta SR je naozaj väčšinový (.pdf, s.3). Čl.101 Ústavy SR ustanovuje, že prezident SR je volený priamo občanmi v tajnej voľbe na päť rokov. Zvolený je kandidát, ktorý získal v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov. V prípade, že v prvom kole taký kandidát nie je, postupuje do druhého kola prvý a druhý kandidát s najväčším počtom hlasov. V prípade, že sa o prezidentský post uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba v podobe jednej otázky ako v referende a kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu kladných hlasov."], "analysis_date": "2013-05-15", "analysis_sources": {"text": ["väčšinový", "Ústavy"], "url": ["http://www2.statpedu.sk/buxus/spu/17_VO_BY_V_SR_PDF/01.U_ebn_texty.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_ustava_2012.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:36.049410+00:00"}
{"id": "vr16744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16744", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Prihlásilo sa tam (v Tallinne, pozn.) k trvalému pobytu vďaka tomu (verejnej doprave zadarmo, pozn.) 9 z 10 neprihlásených ľudí.", "statement_date": "2017-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Tallin v roku 2013 zaviedol bezplatnú mestskú dopravu, pričom spočiatku skutočne zaznamenali výrazný nárast počtu prihlásených trvalých pobytov. Z dostupných zdrojov však nemožno zistiť, či ide o 9 z 10 pôvodne neprihlásených ľudí a tiež ani aké dôvody ľudí viedli k prihláseniu trvalého pobytu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby. Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. V Tallinne spojili verejnú dopravu zadarmo aj s modernizáciou autobusov a električiek, čo tiež mohlo prispieť k využívaniu hromadnej dopravy. ( .pdf , s. 2). Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. Na stránke citiscope.org nájdeme údaje, že v roku 2013 sa prihlásilo k trvalému pobytu v Tallinne viac než desať tisíc ľudí, čo je skoro tri krát viac ako za rok 2012. Pred zavedením bezplatnej MHD bol počet nezaregistrovaných obyvateľov okolo 40 tisíc, to znamená, že v Tallinne žili, ale odvádzali dane v inom meste, ktoré mali uvedené ako trvalé bydlisko. Portál ec.europa.eu zasa uvádza, že v júni 2013 žilo v Tallinne približne 30 tisíc obyvateľov, ktorí neboli zaregistrovaní. Z toho vyplýva, že 75%, teda traja zo štyroch nezaregistrovaných obyvateľov sa po zavedení bezplatnej MHD zaregistrovali s trvalým pobytom v meste Tallinn. Pavol Frešo tvrdí, že 90% – deväť z desiatich nezaregistrovaných sa vďaka bezplatnej MHD prihlásilo k trvalému pobytu. Tieto čísla nie sú presné a zároveň je ťažko odhadnúť, či motiváciou všetkých týchto novoprihlásených bola bezplatná doprava. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tallin v roku 2013 zaviedol bezplatnú mestskú dopravu, pričom spočiatku skutočne zaznamenali výrazný nárast počtu prihlásených trvalých pobytov. Z dostupných zdrojov však nemožno zistiť, či ide o 9 z 10 pôvodne neprihlásených ľudí a tiež ani aké dôvody ľudí viedli k prihláseniu trvalého pobytu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby. Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. V Tallinne spojili verejnú dopravu zadarmo aj s modernizáciou autobusov a električiek, čo tiež mohlo prispieť k využívaniu hromadnej dopravy. ( .pdf , s. 2). Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu. Na stránke citiscope.org nájdeme údaje, že v roku 2013 sa prihlásilo k trvalému pobytu v Tallinne viac než desať tisíc ľudí, čo je skoro tri krát viac ako za rok 2012. Pred zavedením bezplatnej MHD bol počet nezaregistrovaných obyvateľov okolo 40 tisíc, to znamená, že v Tallinne žili, ale odvádzali dane v inom meste, ktoré mali uvedené ako trvalé bydlisko. Portál ec.europa.eu zasa uvádza, že v júni 2013 žilo v Tallinne približne 30 tisíc obyvateľov, ktorí neboli zaregistrovaní. Z toho vyplýva, že 75%, teda traja zo štyroch nezaregistrovaných obyvateľov sa po zavedení bezplatnej MHD zaregistrovali s trvalým pobytom v meste Tallinn. Pavol Frešo tvrdí, že 90% – deväť z desiatich nezaregistrovaných sa vďaka bezplatnej MHD prihlásilo k trvalému pobytu. Tieto čísla nie sú presné a zároveň je ťažko odhadnúť, či motiváciou všetkých týchto novoprihlásených bola bezplatná doprava. Dátum zverejnenia analýzy: 10.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-10", "analysis_sources": {"text": ["marci 2012", ".pdf", "The Guardian", "citiscope.org", "ec.europa.eu"], "url": ["https://svet.sme.sk/c/6313463/tallinn-si-zvolil-bezplatnu-mhd.html", "http://urmi.fi/wp-content/uploads/2017/05/URMI-2017-FARE-FREE-PUBLIC-TRANSPORT-IN-TALLINN.pdf", "https://www.theguardian.com/cities/2016/oct/11/tallinn-experiment-estonia-public-transport-free-cities?CMP=twt_gu", "http://citiscope.org/story/2014/free-public-transit-tallinn-hit-riders-yields-unexpected-results", "https://ec.europa.eu/environment/ecoap/about-eco-innovation/good-practices/estonia/20130617-capital-of-free-public-transport_en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:32.122919+00:00"}
{"id": "vr33662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33662", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "6000 mladých nezamestnaných je späť v pracovnom pomere, rovnaký projekt štartuje pre 4-5 tisíc dlhodobo nezamestnaných.", "statement_date": "2013-04-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013.", "analysis_paragraphs": ["Vláda pripravila projekty na podporu zamestnanosti mladých ľudí do 29 rokov, pričom očakáva vytvorenie 15 tisíc nových pracovných miest do konca roku 2013."], "analysis_date": "2013-04-24", "analysis_sources": {"text": ["podporu", "Ministerstvo práce", "TASR"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6464620/richter-podporenych-bude-15-tisic-pracovnych-miest.html", "http://www.employment.gov.sk/rezort-prace-podpori-zamestnavanie-5000-dlhodobo-nezamestnanych.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:14.243360+00:00"}
{"id": "vr30561", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30561", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...po Írsku, ale Írsko malo špecifický problém s bankami, sme mali najväčšie zníženie verejného deficitu po Írsku, tak vlastne ten krok sme urobili tak veľký, že v budúcom roku aj menší krok, ktorý je zníženie, zo 4,9 na 4,6 je zníženie.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "I. Mikloš hovorí o znížení deficitu medzi rokmi 2010, kedy bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 7,7% HDP a rokom 2011, kedy sa odhaduje deficit na úrovni 4,9% HDP.", "analysis_paragraphs": ["I. Mikloš hovorí o znížení deficitu medzi rokmi 2010, kedy bol deficit štátneho rozpočtu SR na úrovni 7,7% HDP a rokom 2011, kedy sa odhaduje deficit na úrovni 4,9% HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["7,7% HDP", "8,8% HDP"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.reuters.com/article/2011/09/09/ireland-deficit-troika-idUSL5E7K91PS20110909"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:35.283312+00:00"}
{"id": "vr25880", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25880", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Sme jediný kraj, ktorý za 3 a pol roka znížil evidovanú mieru nezamestnanosti o 1,2% pričom všetky ostatné kraje túto nezamestnanosť zhoršili.", "statement_date": "2013-10-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý pretože pri porovnaní dostupných údajov za posledných 14 štvrťrokov (tri a pol roka) možno konštatovať, že miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji klesla o 0,76 p.b. a nie o 1,2 p.b. (percentuálneho bodu, pozn.). Navyše vo všetkých ostatných krajoch za toto obdobie tiež klesla nezamestnanosť. Podľa údajov ŠÚ SR bola v prvom štvrťroku 2010 v BBSK miera nezamestnanosti podľa VZPS 21,02% a v druhom štvrťroku 2013 (posledný dostupný, pozn.) to bolo 20,26%. Teda pokles o 0,76 p.b.. Ako sme už uviedli, aj v ostatných krajoch počet nezamestnaných klesol. Najvýraznejší pokles, zo 16,38% na 12,95%, bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji. Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky ŠÚ SR Pozn.: Miera nezamestnanosti v % podľa VZPS Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý pretože pri porovnaní dostupných údajov za posledných 14 štvrťrokov (tri a pol roka) možno konštatovať, že miera nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji klesla o 0,76 p.b. a nie o 1,2 p.b. (percentuálneho bodu, pozn.). Navyše vo všetkých ostatných krajoch za toto obdobie tiež klesla nezamestnanosť. Podľa údajov ŠÚ SR bola v prvom štvrťroku 2010 v BBSK miera nezamestnanosti podľa VZPS 21,02% a v druhom štvrťroku 2013 (posledný dostupný, pozn.) to bolo 20,26%. Teda pokles o 0,76 p.b.. Ako sme už uviedli, aj v ostatných krajoch počet nezamestnaných klesol. Najvýraznejší pokles, zo 16,38% na 12,95%, bol zaznamenaný v Nitrianskom kraji. Zdroj: Databáza regionálnej štatistiky ŠÚ SR Pozn.: Miera nezamestnanosti v % podľa VZPS Dátum zverejnenia analýzy: 30.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-30", "analysis_sources": {"text": ["Databáza regionálnej štatistiky"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:13.836337+00:00"}
{"id": "vr38852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38852", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Po druhé, hovoríte, že vy ste dali len predbežný súhlas, aby to mohol prerokovať parlament. Odmietli ste pustiť to do parlamentu. Veď sme žiadali ešte v máji 2010 po tom ako ste ten predbežný súhlas dali sme žiadali, aby sme o tejto téme mohli diskutovať v parlamente. Báli ste sa tej diskusie, odmietli ste ju, hlasovaním ste ju odmietli, takže nehovorte teraz, že ste chceli, aby sa potom, pardon, potom diskutovalo v parlamente.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vtedajšie vládne strany Smer a HZDS zablokovali rokovanie o postoji Slovenska ku Grécku , ich poslanci neprišli do sály. Robert Fico označil možnú diskusiu na pôde parlamentu za šaškáreň a dodal, že ju považuje za zbytočnú. Rokovanie iniciovali tri bývalé opozičné strany (SDKÚ, KDH a SMK,pozn.) .", "analysis_paragraphs": ["Vtedajšie vládne strany Smer a HZDS zablokovali rokovanie o postoji Slovenska ku Grécku , ich poslanci neprišli do sály. Robert Fico označil možnú diskusiu na pôde parlamentu za šaškáreň a dodal, že ju považuje za zbytočnú. Rokovanie iniciovali tri bývalé opozičné strany (SDKÚ, KDH a SMK,pozn.) ."], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["postoji Slovenska ku Grécku"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/poslanci-o-grecku-hovorit-nebudu-podla-miklosa-je-to-arogancia-smeru-1gh-/sk_domace.asp?c=A100513_093505_sk_domace_p29"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:19.899210+00:00"}
{"id": "vr28218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28218", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Veď rokovací poriadok pozná vypustenie bodu z rokovania programu a má k tomu presné znenie v tom, že konkrétne tri poslanecké kluby to musia navrhnúť a ide o vlastne presunutie na nejakú konkrétnu ďalšiu schôdzu. Vy ste v rozpore s rokovacím poriadkom toto urobili.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Figeľ naráža na situáciu, ktorá sa odohrala 8. septembra 2014 pri schvaľovaní 37. programu schôdze NR SR. Išlo o situáciu, keď sa len schvaľoval program. A teda podľa rokovacieho poriadku návrh na vyradenie bodu z navrhovaného programu schôdze môže aj poslanec, teda aj Laššáková. NR SR následne o takomto návrhu hlasuje. Figeľ hovorí o situácii, keď už počas schôdze sa môže bod programu vyradiť na návrh aspoň troch poslaneckých klubov. K modifikovaniu plánu programu 37. schôdze (ešte pred jeho schválením), teda nedošlo v rozpore s rokovacím poriadkom. Figeľ mieša dve veci, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Rokovací poriadok NR SR skutočne hovorí o možnosti vypustiť bod alebo doby z rokovacieho programu na návrh troch poslaneckých klubov. Rokovací poriadok však nehovorí o tom, že vypustený bod alebo body programu schôdze sú presunuté na ďalšiu konkrétnu schôdzu. Rokovací poriadok NR SR v § 24 Program schôdzí národnej rady uvádza: \"(1) Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť . V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho konania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.\" \"(5) Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu ; nový bod programu môže národná rada hlasovaním bez rozpravy zaradiť aj na návrh predsedu národnej rady\" Rokovací poriadok však nehovorí o tom, že vypustený bod alebo body programu schôdze sú presunuté na ďalšiu konkrétnu schôdzu. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Figeľ naráža na situáciu, ktorá sa odohrala 8. septembra 2014 pri schvaľovaní 37. programu schôdze NR SR. Išlo o situáciu, keď sa len schvaľoval program. A teda podľa rokovacieho poriadku návrh na vyradenie bodu z navrhovaného programu schôdze môže aj poslanec, teda aj Laššáková. NR SR následne o takomto návrhu hlasuje. Figeľ hovorí o situácii, keď už počas schôdze sa môže bod programu vyradiť na návrh aspoň troch poslaneckých klubov. K modifikovaniu plánu programu 37. schôdze (ešte pred jeho schválením), teda nedošlo v rozpore s rokovacím poriadkom. Figeľ mieša dve veci, výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Rokovací poriadok NR SR skutočne hovorí o možnosti vypustiť bod alebo doby z rokovacieho programu na návrh troch poslaneckých klubov. Rokovací poriadok však nehovorí o tom, že vypustený bod alebo body programu schôdze sú presunuté na ďalšiu konkrétnu schôdzu. Rokovací poriadok NR SR v § 24 Program schôdzí národnej rady uvádza: \"(1) Národná rada na začiatku každej schôdze prerokuje návrh programu schôdze navrhnutý predsedom národnej rady a o jeho schválení rozhoduje hlasovaním. Národná rada môže pri prerokúvaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť . V bode programu schôdze národnej rady, ktorý sa týka disciplinárneho konania a vzatia do väzby, sa mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, neuvádzajú.\" \"(5) Národná rada môže na návrh aspoň troch poslaneckých klubov aj počas schôdze národnej rady hlasovaním bez rozpravy zaradiť nový bod programu schôdze alebo vypustiť schválený bod jej programu ; nový bod programu môže národná rada hlasovaním bez rozpravy zaradiť aj na návrh predsedu národnej rady\" Rokovací poriadok však nehovorí o tom, že vypustený bod alebo body programu schôdze sú presunuté na ďalšiu konkrétnu schôdzu. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["odohrala", "37. schôdze", "Rokovací poriadok"], "url": ["http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/126403/Lassakova_Jana.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=307#current", "https://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:36.059425+00:00"}
{"id": "vr36019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36019", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Tak sa pýtam nielen s bilaterálnou pôžičkou. Obidve podpísané zmluvy podľa ministerstva zahraničných vecí musia byť odsúhlasené Národnou radou Slovenskej republiky.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zmluvy podpísané ministrom financií Jánom Počiatkom podliehajú schváleniu Národnej Rady. Či sa jedná o stanovisko ministersta zahraničných vecí sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Zmluvy podpísané ministrom financií Jánom Počiatkom podliehajú schváleniu Národnej Rady. Či sa jedná o stanovisko ministersta zahraničných vecí sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["podliehajú"], "url": ["http://www.tasr.sk/25.axd?k=20100507TBB00259"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:09.010280+00:00"}
{"id": "vr29847", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29847", "speaker": "Viktor Orbán", "speaker_party": "FIDESZ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viktor-orban", "statement": "We have a flat tax.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hungary have a flat tax since 2011, and its rate is 16%.", "analysis_paragraphs": ["Hungary have a flat tax since 2011, and its rate is 16%."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["", "rate"], "url": ["http://en.nav.gov.hu/taxation/taxinfo/summary_individuals.html", "http://en.nav.gov.hu/taxation/taxinfo/summary_individuals.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:52.731130+00:00"}
{"id": "vr31315", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31315", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Podľa toho, čo je mne známe, tak polícia po nástupe ministra Lipšica sa začala zaoberať týmto prípadom (pozn. - Gorilou), ale naozaj vecne hodnotiť situáciu a zaujímať postoj mi neprináleží.", "statement_date": "2012-03-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po voľbách v roku 2010 sa spis Gorila opäť začal vyšetrovať. Polícia sa napríklad ozvala Tomovi Nicholsonovi, ktorý im spis už v minulosti odovzdal a požiadala ho o ďalšiu kópiu spisu.", "analysis_paragraphs": ["Po voľbách v roku 2010 sa spis Gorila opäť začal vyšetrovať. Polícia sa napríklad ozvala Tomovi Nicholsonovi, ktorý im spis už v minulosti odovzdal a požiadala ho o ďalšiu kópiu spisu."], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["začal", "medializovaných"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/novinar-nicholson-o-spise-gorila-nikto-sa-k-tomu-nechcel-vyjadrit-p9g-/sk_domace.asp?c=A120118_133521_sk_domace_p60", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-54753640-trnka-aj-lipsic-obhajuju-svoj-postup-v-gorile"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:46.106625+00:00"}
{"id": "vr35665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35665", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Urobili sme audit trinástich projektov operačného programu Informatizácia spoločnosti. Ktorý je na ministerstve financií. Pri týchto trinástich projektoch boli schválené žiadosti v sume 181,5 milióna eur, keď sa urobil audit toho, aká bola opodstatnená cena toho, čo vlastne dostávame, tak opodstatnená cena bola 43 miliónov 695 tisíc. To znamená, 400% predraženie. To je, pani redaktorka, ako keby ste to, ak dovolíte, to je ako keby ste si išli kúpiť televízor, ktorý stojí 500 eur a predavač by vám povedal, že platíte 2000 eur. Čo by ste urobili? Asi by ste nezaplatili.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Miklošom opakovane spomínaný audit nie je zatiaľ verejne dostupný.", "analysis_paragraphs": ["Miklošom opakovane spomínaný audit nie je zatiaľ verejne dostupný."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:25.405668+00:00"}
{"id": "48960", "numeric_id": 48960, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48960", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Smutné je ešte aj to, a treba to pripomenúť, že celá sociálna politika tejto vlády sa zvrhla na to, že najskôr zrušili naše opatrenia a teraz ich znovu prijímajú.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera presadili viacero sociálnych opatrení z dielne predošlých vlád, ktoré predtým sami zrušili. Príkladmi sú systém obedov zadarmo či príspevok pre žiakov prvého ročníka, diskutuje sa aj o znovuzavedení obdoby bankového odvodu. Neboli to však jediné sociálne opatrenia, ktoré tieto vlády prijali, ďalšími príkladmi sociálnych opatrení sú prorodinný balíček, dôchodková reforma alebo inflačná pomoc. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nTakzvané obedy zadarmo zaviedla ešte v roku 2018 strana Smer. V roku 2020 nová vláda tento systém zmenila a zaviedla možnosť pre rodičov uplatniť si na deti vyšší daňový bonus ako náhradu.\n\nHnutie Sme rodina prišlo začiatkom tohto roku s návrhom obnovenia obedov zadarmo. Poslanci návrh nakoniec na februárovej schôdzi schválili . V platnosti však ostal aj daňový bonus, ktorý obedy zadarmo v roku 2021 nahradil.\n\nPríspevok pre žiakov prvého ročníka základných škôl na nákup školských potrieb poskytoval štát od roku 2019. Jeho vyplácanie zrušil parlament pri zavedený takzvaného prorodinného balíčka. Posledný krát sa tak mal vyplácať v októbri minulého roka, avšak ešte v auguste prišli poslanci Sme rodina s návrhom na jeho opätovné zavedenie. V novembri ho parlament odhlasoval veľkou väčšinou poslancov.\n\nBankový odvod zaviedla v roku 2012 vláda Roberta Fica. Súčasná vláda odvod zrušila , výmenou za čo sa banky zaviazali, že stiahnu žaloby podané na štát, poskytnú dodatočné úverovanie ekonomiky či k investíciám do štátnych projektov a dlhopisov.\n\nV poslednom období oživili poslanci diskusie o znovuzavedení tohto odvodu. Na momentálnej schôdzi rokuje parlament o prijatí osobitého odvodu, ktorý by mal podobnú funkciu ako predtým zrušený bankový odvod. To či medzi subjekty, ktorých sa tento odvod dotkne budú patriť aj banky nie je momentálne jasné.\n\nSúčasná vláda však prišla aj s novými sociálnimi opatreniami, ako sú napríklad prorodinný balíček , dôchodková reforma , ktorá priniesla viacero vylepšení do dôchodkového systému, či inflačná pomoc .", "analysis_paragraphs": ["Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera presadili viacero sociálnych opatrení z dielne predošlých vlád, ktoré predtým sami zrušili. Príkladmi sú systém obedov zadarmo či príspevok pre žiakov prvého ročníka, diskutuje sa aj o znovuzavedení obdoby bankového odvodu. Neboli to však jediné sociálne opatrenia, ktoré tieto vlády prijali, ďalšími príkladmi sociálnych opatrení sú prorodinný balíček, dôchodková reforma alebo inflačná pomoc. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Takzvané obedy zadarmo zaviedla ešte v roku 2018 strana Smer. V roku 2020 nová vláda tento systém zmenila a zaviedla možnosť pre rodičov uplatniť si na deti vyšší daňový bonus ako náhradu.", "Hnutie Sme rodina prišlo začiatkom tohto roku s návrhom obnovenia obedov zadarmo. Poslanci návrh nakoniec na februárovej schôdzi schválili . V platnosti však ostal aj daňový bonus, ktorý obedy zadarmo v roku 2021 nahradil.", "Príspevok pre žiakov prvého ročníka základných škôl na nákup školských potrieb poskytoval štát od roku 2019. Jeho vyplácanie zrušil parlament pri zavedený takzvaného prorodinného balíčka. Posledný krát sa tak mal vyplácať v októbri minulého roka, avšak ešte v auguste prišli poslanci Sme rodina s návrhom na jeho opätovné zavedenie. V novembri ho parlament odhlasoval veľkou väčšinou poslancov.", "Bankový odvod zaviedla v roku 2012 vláda Roberta Fica. Súčasná vláda odvod zrušila , výmenou za čo sa banky zaviazali, že stiahnu žaloby podané na štát, poskytnú dodatočné úverovanie ekonomiky či k investíciám do štátnych projektov a dlhopisov.", "V poslednom období oživili poslanci diskusie o znovuzavedení tohto odvodu. Na momentálnej schôdzi rokuje parlament o prijatí osobitého odvodu, ktorý by mal podobnú funkciu ako predtým zrušený bankový odvod. To či medzi subjekty, ktorých sa tento odvod dotkne budú patriť aj banky nie je momentálne jasné.", "Súčasná vláda však prišla aj s novými sociálnimi opatreniami, ako sú napríklad prorodinný balíček , dôchodková reforma , ktorá priniesla viacero vylepšení do dôchodkového systému, či inflačná pomoc ."], "analysis_date": "2023-03-29", "analysis_sources": {"text": ["zaviedla", "zmenila", "prišlo", "schválili", "zrušil", "prišli", "návrhom", "odhlasoval", "zaviedla", "zrušila", "rokuje", "patriť", "prorodinný balíček", "dôchodková reforma", "inflačná pomoc"], "url": ["https://index.sme.sk/c/20906169/staticice-deti-maju-mat-obedy-bezplatne.html", "https://domov.sme.sk/c/22452014/kedy-sa-zrusia-obedy-zadarmo-otazky-a-odpovede.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/Gt9gKw7/sme-rodina-chce-vratit-obedy-zadarmo-pre-deti-v-zakladnych-a-materskych-skolach/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/656414-obedy-zadarmo-su-spat-prinos-je-velky-ukazuju-studie-schvalili-ich-vsak-na-hulvata/", "https://www.noviny.sk/704314-socialne-rodicia-prvakov-na-zs-dostanu-v-oktobri-prispevok-na-nakup-skolskych-potrieb", "https://spravy.rtvs.sk/2022/08/poslanci-za-hnutie-sme-rodina-navrhuju-zvysit-pridavok-na-dieta/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=520076", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=48951", "https://spravy.rtvs.sk/2022/12/bankovy-odvod-moze-poskodit-ekonomiku-upozornuju-banky/", "https://e.dennikn.sk/1940726/matovicova-vlada-zrusi-bankovy-odvod-banky-podporia-ekonomiku-pri-jej-restarte/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=485#current", "https://www.aktuality.sk/clanok/xjQP34K/osobitny-odvod-mozno-budu-platit-aj-banky-avizovali-viaceri-poslanci/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/627957-ekonomovia-prepocitali-matovicov-miliardovy-balicek-pozrite-si-kto-dostane-najviac-a-najmenej-prepocty/", "https://www.trend.sk/spravy/dochodkova-reforma-sebou-tento-rok-prinasa-viacero-zmien", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/644978-schvalili-novu-inflacnu-pomoc-vlada-rozda-100-eurovky-pozrite-si-kto-ich-dostane/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:13.447849+00:00"}
{"id": "vr30767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30767", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Pani redaktorka, otvorte si náš volebný program, je to tam (poslanecká imunita pozn.)", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V 35 stranovom volebnom programe strany KDH sa inštitút poslaneckej imunity spomína iba v jednej vete (str.24). \" Budeme presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie. \"", "analysis_paragraphs": ["V 35 stranovom volebnom programe strany KDH sa inštitút poslaneckej imunity spomína iba v jednej vete (str.24). \" Budeme presadzovať sprísnenie ústavného zákona o konflikte záujmov a zúženie imunity ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie. \""], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe strany KDH"], "url": ["http://www.kdh.sk/sites/default/files/upload/dokumenty/kdh_volebny-program_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:51.556720+00:00"}
{"id": "48824", "numeric_id": 48824, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48824", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Je to malý krôčik, ale však samotná komunita vraví, že v podstate nič to (návrh zákona o dôverníctve, pozn.)  dokopy nerieši a že to rieši príliš málo.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aktivisti v oblasti práv LGBTI+ ľudí sa vyjadrujú, že aktuálny návrh o dôverníctve nie je dostatočným riešením ich práv.\n\nPo teroristickom útoku na Zámockej ulici vznikol tlak občianskej spoločnosti na vládu, aby upravila spolunažívanie párov rovnakého pohlavia, ku ktorým sa podľa aktivistov Slovenská republika správa ako k druhoradým občanom. Po útoku sa v parlamente hlasovalo o dvoch návrhoch, prvý zákon o registrovaných partnerstvách predložil poslanec Valášek za stranu PS, druhý o tzv. partnerskom spolužití predstavila strana SaS. Ani jeden z týchto návrhov nenašiel dostatočnú podporu, vláda preto poverila ministra spravodlivosti, aby vypracoval návrh, ktorý by upravoval spolunažívanie nezosobášených párov.\n\nZákon o dôverníctve je návrhom z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorý by mal uľahčiť život a zabezpečiť právnu ochranu komunite nielen LGBTI+, ale všetkým párom, ktoré žijú v inom ako manželskom zväzku. Pre mnohých politikov je zákon nedostačujúci, pretože zakladá nový tzv. inštitút dôverníctva, ktorý nepriznáva takýmto párom ani zďaleka také práva a povinnosti ako manželstvo či registrované partnerstvá. Výrok Richarda Sulíka tak môžeme označiť za pravdivý.\n\nInštitút dôverníctva sa vzťahuje na všetky nezosobášené páry, nie je určený len pre páry rovnakého pohlavia. Podľa ministra Karasa, „ktorákoľvek osoba bude môcť vyhlásiť o inej osobe, že je jej dôverníkom.“ Zákon o dôverníctve rieši okrem iného tzv. fiduciárne vyhlásenia, ako je napríklad poverenie blízkej osoby právomocou oboznamovať sa zdravotnými informáciami poverujúcej osoby .\n\nPolitici aj aktivisti tento návrh kritizujú z viacerých dôvodov. Podľa podpredsedníčky Progresívneho Slovenska Lucie Plavákovej je návrh hanebný a ponižujúci, pretože síce vytvára nový pojem „dôverník“, avšak v skutočnosti neuznáva existenciu párov rovnakého pohlavia. Plaváková dodáva, že návrh stavia partnerské vzťahy rovnakého pohlavia na tú istú pozíciu, ako akýchkoľvek dvoch ľudí, ktorí spolu zdieľajú bývanie. Ex-ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa taktiež nezdržala kritiky a návrh označila za čiastkové riešenie situácie párov rovnakého pohlavia na Slovensku. K návrhu sa vyjadrila aj Iniciatíva Inakosť, ktorej hlavným cieľom je hľadať riešenia na zlepšenie života LGBTI+ komunity. Iniciatíva Inakosť vníma návrh ako nedostatočný, keďže sa nevzťahuje na základnú požiadavku, ktorou je právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín.", "analysis_paragraphs": ["Aktivisti v oblasti práv LGBTI+ ľudí sa vyjadrujú, že aktuálny návrh o dôverníctve nie je dostatočným riešením ich práv.", "Po teroristickom útoku na Zámockej ulici vznikol tlak občianskej spoločnosti na vládu, aby upravila spolunažívanie párov rovnakého pohlavia, ku ktorým sa podľa aktivistov Slovenská republika správa ako k druhoradým občanom. Po útoku sa v parlamente hlasovalo o dvoch návrhoch, prvý zákon o registrovaných partnerstvách predložil poslanec Valášek za stranu PS, druhý o tzv. partnerskom spolužití predstavila strana SaS. Ani jeden z týchto návrhov nenašiel dostatočnú podporu, vláda preto poverila ministra spravodlivosti, aby vypracoval návrh, ktorý by upravoval spolunažívanie nezosobášených párov.", "Zákon o dôverníctve je návrhom z dielne ministra spravodlivosti Viliama Karasa, ktorý by mal uľahčiť život a zabezpečiť právnu ochranu komunite nielen LGBTI+, ale všetkým párom, ktoré žijú v inom ako manželskom zväzku. Pre mnohých politikov je zákon nedostačujúci, pretože zakladá nový tzv. inštitút dôverníctva, ktorý nepriznáva takýmto párom ani zďaleka také práva a povinnosti ako manželstvo či registrované partnerstvá. Výrok Richarda Sulíka tak môžeme označiť za pravdivý.", "Inštitút dôverníctva sa vzťahuje na všetky nezosobášené páry, nie je určený len pre páry rovnakého pohlavia. Podľa ministra Karasa, „ktorákoľvek osoba bude môcť vyhlásiť o inej osobe, že je jej dôverníkom.“ Zákon o dôverníctve rieši okrem iného tzv. fiduciárne vyhlásenia, ako je napríklad poverenie blízkej osoby právomocou oboznamovať sa zdravotnými informáciami poverujúcej osoby .", "Politici aj aktivisti tento návrh kritizujú z viacerých dôvodov. Podľa podpredsedníčky Progresívneho Slovenska Lucie Plavákovej je návrh hanebný a ponižujúci, pretože síce vytvára nový pojem „dôverník“, avšak v skutočnosti neuznáva existenciu párov rovnakého pohlavia. Plaváková dodáva, že návrh stavia partnerské vzťahy rovnakého pohlavia na tú istú pozíciu, ako akýchkoľvek dvoch ľudí, ktorí spolu zdieľajú bývanie. Ex-ministerka spravodlivosti Mária Kolíková sa taktiež nezdržala kritiky a návrh označila za čiastkové riešenie situácie párov rovnakého pohlavia na Slovensku. K návrhu sa vyjadrila aj Iniciatíva Inakosť, ktorej hlavným cieľom je hľadať riešenia na zlepšenie života LGBTI+ komunity. Iniciatíva Inakosť vníma návrh ako nedostatočný, keďže sa nevzťahuje na základnú požiadavku, ktorou je právne uznanie párov rovnakého pohlavia a ich rodín."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["poverujúcej osoby", "zdieľajú", "čiastkové riešenie", "ich rodín."], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654183-karas-pripravil-navrh-pomoci-pre-pary-rovnakeho-pohlavia/", "https://dennikn.sk/minuta/3199486/", "https://www.ta3.com/clanok/256753/plavkova-povazuje-karasov-navrh-zakona-za-ponizujuci-poda-kolikovej-je-iba-ciastkovym-riesenim", "https://www.facebook.com/inakost/posts/540761304753043"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:05.106948+00:00"}
{"id": "vr27439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27439", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Ja som vyzbieral podpisy ľudí (potrebne na kandidatúru, pozn.), dva roky chodím medzi ľudí.", "statement_date": "2014-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy TASR začal Andrej Kiska so zberom podpisov 4. júna 2013 a predsedom jeho petičného výboru sa stal Ján Filc.", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy TASR začal Andrej Kiska so zberom podpisov 4. júna 2013 a predsedom jeho petičného výboru sa stal Ján Filc."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "podpory", "navštívil", "miest", "tisíckou ľudí"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-podpisy-volby-prezident/48141-clanok.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/andrej-kiska-podpisy-volby-prezident/48141-clanok.html", "http://andrejkiska.sk/blog/kiska-filc", "http://novezamky.dnes24.sk/stretnutie-s-prezidentskym-kandidatom-takyto-program-ma-pre-novozamcanov-andrej-kiska-170353", "http://www.tatranskaakademia.sk/ta/content/videoreport%C3%A1%C5%BE-z-n%C3%A1v%C5%A1tevy-andreja-kisku-na-tatranskej-akad%C3%A9mii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:08.945343+00:00"}
{"id": "vr34144", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34144", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán predseda, je tu veľmi dobrý program, o ktorom treba poľnohospodárov informovať, je možnosť pre poľnohospodárov si postupne odkupovať za veľmi výhodných podmienok vrátanie pôžičiek pôdu.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na stránkach Slovenského pozemkového fondu v sekcii Predaj pozemkov nájdeme v podstate len objemný výčet predpisov a zákonov, ktorými sa táto činnosť riadi. Je však relatívne hodnotiť informovanosť poúnohospodárov o podrobnom priebehu reálneho nákupu, keďže je možné informácie získavať osobne alebo i na písomnú žiadosť. Na internetových stránkach však žiadne podrobné informácie o možnosti pôžičiek v rámci pozemkového fondu pri odkupe nehnuteľností nie sú.", "analysis_paragraphs": ["Na stránkach Slovenského pozemkového fondu v sekcii Predaj pozemkov nájdeme v podstate len objemný výčet predpisov a zákonov, ktorými sa táto činnosť riadi. Je však relatívne hodnotiť informovanosť poúnohospodárov o podrobnom priebehu reálneho nákupu, keďže je možné informácie získavať osobne alebo i na písomnú žiadosť. Na internetových stránkach však žiadne podrobné informácie o možnosti pôžičiek v rámci pozemkového fondu pri odkupe nehnuteľností nie sú."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["Predaj pozemkov"], "url": ["http://www.pozfond.sk/web_predaj_nehnutelnosti/predaj_nehnutelnosti.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:53.085743+00:00"}
{"id": "vr26606", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26606", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "V roku 1993 sme mali 153 priam strategických podnikov. 153, v každom kraji pomerne rovnomerne rozložené. Dnes ich je 5. Všetko viacmenej sústredené do automobilového priemyslu.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok J. Behýla hodnotíme ako nepravdivý, keďže ak by sme vychádzali z jeho grafiky, našli by sme minimálne tri významnejšie podniky (podľa výšky tržieb). Taktiež uvádza číslo 153 významných/strategických podnikov v roku 1993, no na jeho grafike je len 135. Len Klub 500 , ktorý združuje podniky zamestnávajúce nad 500 zamestnancov, má 16 členov. Aj podľa zákona o strategických podnikoch, ktorý prijala vláda R. Fica v roku 2009, sa hovorí, že za strategický podnik môže byť vyhlásený ten podnik, ktorý zamestnáva nad 500 zamestnancov. Jozef Behýl v štúdiu ukazoval túto mapu významných podnikov: Názvy nie sú čitateľné no je zrejmé, že v Košickom regióne to je U.S. Steel Košice a v Žilinskom kraji KIA motors. Ak by sme sa pozreli len na tržby firiem v roku 2012, U.S Steel Košice mala 6. najvyššie tržby v nefinančnom sektore, KIA Motors 3. najvyššie. V Trnavskom kraji je to PCA Slovakia, ktorá mala 8. najvyššie tržby v nefinančnom sektore. Demagog.SK nevie akú definíciu pri určení významnej firmy J. Behýl používa, no ak by sme hodnotili významnosť firmy podľa tržieb, tak na Slovensku je viac významných firiem ako uvádza Behýl, keďže pred ním uvádzanými firmami PCA Slovakia a U.S. Steel Košice sú tri ďalšie firmy (Samsung, Slovenské elektrárne, a.s., SPP). Zároveň J. Behýl hovorí o 153 podnikoch, no na grafike má len 135 podnikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok J. Behýla hodnotíme ako nepravdivý, keďže ak by sme vychádzali z jeho grafiky, našli by sme minimálne tri významnejšie podniky (podľa výšky tržieb). Taktiež uvádza číslo 153 významných/strategických podnikov v roku 1993, no na jeho grafike je len 135. Len Klub 500 , ktorý združuje podniky zamestnávajúce nad 500 zamestnancov, má 16 členov. Aj podľa zákona o strategických podnikoch, ktorý prijala vláda R. Fica v roku 2009, sa hovorí, že za strategický podnik môže byť vyhlásený ten podnik, ktorý zamestnáva nad 500 zamestnancov. Jozef Behýl v štúdiu ukazoval túto mapu významných podnikov: Názvy nie sú čitateľné no je zrejmé, že v Košickom regióne to je U.S. Steel Košice a v Žilinskom kraji KIA motors. Ak by sme sa pozreli len na tržby firiem v roku 2012, U.S Steel Košice mala 6. najvyššie tržby v nefinančnom sektore, KIA Motors 3. najvyššie. V Trnavskom kraji je to PCA Slovakia, ktorá mala 8. najvyššie tržby v nefinančnom sektore. Demagog.SK nevie akú definíciu pri určení významnej firmy J. Behýl používa, no ak by sme hodnotili významnosť firmy podľa tržieb, tak na Slovensku je viac významných firiem ako uvádza Behýl, keďže pred ním uvádzanými firmami PCA Slovakia a U.S. Steel Košice sú tri ďalšie firmy (Samsung, Slovenské elektrárne, a.s., SPP). Zároveň J. Behýl hovorí o 153 podnikoch, no na grafike má len 135 podnikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Klub 500", "zákona"], "url": ["http://www.klub500.sk/klub500/home.nsf/page/O_KLUBE_500", "http://ekonomika.sme.sk/c/5098542/zakon-o-strategickych-podnikoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:31.413347+00:00"}
{"id": "vr13802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13802", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme povedali slovenské kapacity v rámci relokácie. To je 100 ľudí, ktorých sme schopní integrovať.", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko potom, ako odmietlo kvótny mechanizmus navrhovaný Európskou komisiou, ponúklo prijatie 100 sýrskych krestanov v rámci ich relokácie. Na tvrdení, že sme schopní integrovat 100 ludí sa jednomyselne nezhodujú všetci politickí predstavitelia. V roku 2014 Kalinák povedal , že z Ukrajiny môžeme prijat tisíce migrantov. Kvôli subjektivite týkajúcej sa schopnosti integrovat výrok hodnotíme ako neoveritelný. V rámci odmietnutia kvótneho systému slúžiaceho na prerozdelenie 160.000 migrantov medzi clenské krajiny EÚ Slovensko navrhlo prijatie maximálne 100 sýrskych krestanov, ktoré si SR sama vyberie priamo v Grécku a Taliansku. R. Kalinák sa v júli 2015 vyjadril: „Som zásadne proti tomu, aby sa robili velkoúste vyhlásenia, akým spôsobom dokážeme prijat a integrovat mnohých zahranicných utecencov a potom sme svedkami, že v mnohých západných štátoch Európy títo ludia žijú na okraji velkých miest, v segregovaných castiach, bez šance na dalšie uplatnenie. A nielen oni, ale aj ich deti...“ Podla Denníka N Kalinák ešte pred rokom pre krízu na Ukrajine hovoril, že v zariadeniach ministerstva vnútra vie Slovensko prijat tisíc Ukrajincov a okrem toho dohromady desattisíc. B. Bugár sa vyjadril, že v rokoch 2003 a 2004 Slovensko posudzovalo 10 358, respektíve 11 395 žiadostí o udelenie azylu...Hlas rozumu hovorí, že ked sme dokázali zvládnut takéto pocty žiadatelov o azyl v minulosti, nemal by pre nás tento ovela nižší pocet robit problém ani dnes.“", "analysis_paragraphs": ["Slovensko potom, ako odmietlo kvótny mechanizmus navrhovaný Európskou komisiou, ponúklo prijatie 100 sýrskych krestanov v rámci ich relokácie. Na tvrdení, že sme schopní integrovat 100 ludí sa jednomyselne nezhodujú všetci politickí predstavitelia. V roku 2014 Kalinák povedal , že z Ukrajiny môžeme prijat tisíce migrantov. Kvôli subjektivite týkajúcej sa schopnosti integrovat výrok hodnotíme ako neoveritelný. V rámci odmietnutia kvótneho systému slúžiaceho na prerozdelenie 160.000 migrantov medzi clenské krajiny EÚ Slovensko navrhlo prijatie maximálne 100 sýrskych krestanov, ktoré si SR sama vyberie priamo v Grécku a Taliansku. R. Kalinák sa v júli 2015 vyjadril: „Som zásadne proti tomu, aby sa robili velkoúste vyhlásenia, akým spôsobom dokážeme prijat a integrovat mnohých zahranicných utecencov a potom sme svedkami, že v mnohých západných štátoch Európy títo ludia žijú na okraji velkých miest, v segregovaných castiach, bez šance na dalšie uplatnenie. A nielen oni, ale aj ich deti...“ Podla Denníka N Kalinák ešte pred rokom pre krízu na Ukrajine hovoril, že v zariadeniach ministerstva vnútra vie Slovensko prijat tisíc Ukrajincov a okrem toho dohromady desattisíc. B. Bugár sa vyjadril, že v rokoch 2003 a 2004 Slovensko posudzovalo 10 358, respektíve 11 395 žiadostí o udelenie azylu...Hlas rozumu hovorí, že ked sme dokázali zvládnut takéto pocty žiadatelov o azyl v minulosti, nemal by pre nás tento ovela nižší pocet robit problém ani dnes.“"], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "navrhlo", "Denníka N"], "url": ["http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/slovensko-podalo-pomocnu-ruku-mozeme-prijat-tisice-migrantov-z-ukrajiny.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/362360-fico-reaguje-na-kritizu-zo-zahranicia-prijat-len-sto-utecencov-nie-je-trapne/", "https://dennikn.sk/232010/tri-tisic-utecencov-vieme-prijat-bez-problemov-stale-mame-spiace-tabory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:15.513651+00:00"}
{"id": "vr33698", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33698", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o tom, že živnostníci vracali a vracajú svoje poverenia, no v roku 2011 ich bolo 5 000.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Inštitútu zamestnanosti (.pdf) bol pokles v roku 2011 mierne výraznejší: \"Následne sa ich množstvo začalo redukovať o 9 tis. v nasledujúcom roku a v roku 2011 ich počet klesol o ďalších 5,5 tis . na hodnotu 277 tis. živnostníkov.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Inštitútu zamestnanosti (.pdf) bol pokles v roku 2011 mierne výraznejší: \"Následne sa ich množstvo začalo redukovať o 9 tis. v nasledujúcom roku a v roku 2011 ich počet klesol o ďalších 5,5 tis . na hodnotu 277 tis. živnostníkov.\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Inštitútu zamestnanosti", ".pdf"], "url": ["http://www.iz.sk/download-files/sk/ksp/zivnosti-statistiky.pdf", "http://www.nadsme.sk/files/Stav_MSP_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:06.257858+00:00"}
{"id": "42282", "numeric_id": 42282, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42282", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "... keď pán Harabin bol ministrom spravodlivosti, vtedy sa zmenili práve tie vnútorné predpisy na základe, ktorých potom bolo možné takýmto spôsobom si prideľovať odmeny. Preto to nie je trestné.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár výrokom naráža na Harabinovu kauzu odmien, ktoré si ako predseda Najvyššieho súdu pridelil vo výške 113-tisíc eur za dva roky. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas vlády Roberta Fica v období od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Počas tohto obdobia predložil niekoľko zmien zákonov, ktoré upravovali okrem kompetencií ministra spravodlivosti napríklad aj výšku odmien sudcov a spôsob ich udeľovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Harabin bol na čele Najvyššieho súdu prvýkrát od 11. februára 1998 do 11. februára 2003. Jeho druhé funkčné obdobie bolo od 23. júna 2009 do 23. júna 2014. V roku 2009 si vyplatil odmenu vo výške 40-tisíc eur a v roku 2010 vo výške 73-tisíc eur. Tvrdil, že tak spraviť mohol, nakoľko výška týchto odmien sa v rokoch 2009 a 2010 pohybovala vo výške šesťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Tá sa však zmenila na dvojnásobok už 20. mája 2009 nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že tieto príplatky boli protiústavné: ‚‚ Harabin teda takéto príplatky mohol dostávať len do polovice roka 2009. (...) Z výsledkov prešetrovania podľa Urbančíka vyplýva, že Harabin sám sebe vyplatil v roku 2009 sumu 40-tisíc eur a v roku 2010 odmenu v celkovej výške 73-tisíc eur. Najvyšší súd sa vo veci obrátil aj na Najvyšší kontrolný úrad. (...) O jeho potrestanie požiadala na konci roka 2010 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za to, že na Najvyšší súd nepustil kontrolu z ministerstva financií. Sudcovská rada Najvyššieho súdu aj napriek tomu odmeny Harabinovi priznala.” Ako sumarizuje denník Postoj : “... novela, ktorú pripravil minister Harabin a schválili ju vládni poslanci. Týkala sa právnej úpravy odmien pre sudcov, ktoré mohli byť dovtedy vyplácané len do výšky funkčného platu. Uvedené obmedzenie novela zrušila a okrem toho rozšírila dôvody, za ktoré bolo možné udeliť odmenu. Čo bolo špeciálne dôležité pre Štefana Harabina, novela svojou vágnosťou pripúšťala aj výklad, že odmenu predsedovi Najvyššieho súdu môže udeliť minister spravodlivosti. Dovtedy to nebolo možné, keďže Najvyšší súd bol od roku 2001 samostatnou rozpočtovou kapitolou a ako taký sa nezodpovedal ministerstvu, ale Súdnej rade. Ministri preto udeľovali odmeny predsedom krajských súdov, ale až Harabinovi úradníci vložili do zákona paragraf, podľa ktorého minister priznáva odmenu za „mimoriadne výsledky (…) pri plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov“. Tej vete v čase schvaľovania zákona nikto celkom neporozumel, jej využitie v praxi v hojnosti otestoval až Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu.” Na nesprávne nakladanie s peniazmi pri odmeňovaní poukázal aj NKÚ: ‚‚Bývalé vedenie Najvyššieho súdu SR hospodárilo rozšafne a diskriminačne.” Táto kontrola bola zameraná hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami počas predsedníctva Štefana Harabina na Najvyššom súde SR. Kontrolóri upozornili aj na uznesenia Súdnej rady NS SR, že ‚‚odmeny budú vyplatené až do výšky, ktorú umožňuje nevyčerpaný mzdový fond sudcov.\" To, považujú za \"neobvyklú\" formuláciu, ktorá \"ponechávala určenie výšky odmien výlučne na subjektívnom rozhodnutí predsedu najvyššieho súdu\" , v tom čase, Štefana Harabina. V tomto období Harabin vyplatil aj odmeny niektorým sudcom vo veľmi širokom rozpätí od 50 až do 30-tisíc eur. ‚‚Nerešpektoval tak podľa NKÚ zásadu rovnakého zaobchádzania aj právo sudcu nebyť diskriminovaný.” Dvom bola vyplatená odmena 30-tisíc eur, iným 50 eur, prípadne žiadna(za rok 2010). ‚‚Tí (odmena 50 eur alebo žiadna- pre upresnenie) sa obrátili na Sudcovskú radu kvôli poskytnutiu ochrany práv a oprávnených záujmov sudcov NS. Zaoberal sa tým aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý konštatoval porušenie práv sudcu.”", "analysis_paragraphs": ["Bugár výrokom naráža na Harabinovu kauzu odmien, ktoré si ako predseda Najvyššieho súdu pridelil vo výške 113-tisíc eur za dva roky. Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti počas vlády Roberta Fica v období od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Počas tohto obdobia predložil niekoľko zmien zákonov, ktoré upravovali okrem kompetencií ministra spravodlivosti napríklad aj výšku odmien sudcov a spôsob ich udeľovania. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Harabin bol na čele Najvyššieho súdu prvýkrát od 11. februára 1998 do 11. februára 2003. Jeho druhé funkčné obdobie bolo od 23. júna 2009 do 23. júna 2014. V roku 2009 si vyplatil odmenu vo výške 40-tisíc eur a v roku 2010 vo výške 73-tisíc eur. Tvrdil, že tak spraviť mohol, nakoľko výška týchto odmien sa v rokoch 2009 a 2010 pohybovala vo výške šesťnásobku priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Tá sa však zmenila na dvojnásobok už 20. mája 2009 nálezom Ústavného súdu SR, ktorý rozhodol, že tieto príplatky boli protiústavné: ‚‚ Harabin teda takéto príplatky mohol dostávať len do polovice roka 2009. (...) Z výsledkov prešetrovania podľa Urbančíka vyplýva, že Harabin sám sebe vyplatil v roku 2009 sumu 40-tisíc eur a v roku 2010 odmenu v celkovej výške 73-tisíc eur. Najvyšší súd sa vo veci obrátil aj na Najvyšší kontrolný úrad. (...) O jeho potrestanie požiadala na konci roka 2010 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská za to, že na Najvyšší súd nepustil kontrolu z ministerstva financií. Sudcovská rada Najvyššieho súdu aj napriek tomu odmeny Harabinovi priznala.” Ako sumarizuje denník Postoj : “... novela, ktorú pripravil minister Harabin a schválili ju vládni poslanci. Týkala sa právnej úpravy odmien pre sudcov, ktoré mohli byť dovtedy vyplácané len do výšky funkčného platu. Uvedené obmedzenie novela zrušila a okrem toho rozšírila dôvody, za ktoré bolo možné udeliť odmenu. Čo bolo špeciálne dôležité pre Štefana Harabina, novela svojou vágnosťou pripúšťala aj výklad, že odmenu predsedovi Najvyššieho súdu môže udeliť minister spravodlivosti. Dovtedy to nebolo možné, keďže Najvyšší súd bol od roku 2001 samostatnou rozpočtovou kapitolou a ako taký sa nezodpovedal ministerstvu, ale Súdnej rade. Ministri preto udeľovali odmeny predsedom krajských súdov, ale až Harabinovi úradníci vložili do zákona paragraf, podľa ktorého minister priznáva odmenu za „mimoriadne výsledky (…) pri plnení povinností orgánu riadenia a správy súdov“. Tej vete v čase schvaľovania zákona nikto celkom neporozumel, jej využitie v praxi v hojnosti otestoval až Štefan Harabin ako predseda Najvyššieho súdu.” Na nesprávne nakladanie s peniazmi pri odmeňovaní poukázal aj NKÚ: ‚‚Bývalé vedenie Najvyššieho súdu SR hospodárilo rozšafne a diskriminačne.” Táto kontrola bola zameraná hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami počas predsedníctva Štefana Harabina na Najvyššom súde SR. Kontrolóri upozornili aj na uznesenia Súdnej rady NS SR, že ‚‚odmeny budú vyplatené až do výšky, ktorú umožňuje nevyčerpaný mzdový fond sudcov.\" To, považujú za \"neobvyklú\" formuláciu, ktorá \"ponechávala určenie výšky odmien výlučne na subjektívnom rozhodnutí predsedu najvyššieho súdu\" , v tom čase, Štefana Harabina. V tomto období Harabin vyplatil aj odmeny niektorým sudcom vo veľmi širokom rozpätí od 50 až do 30-tisíc eur. ‚‚Nerešpektoval tak podľa NKÚ zásadu rovnakého zaobchádzania aj právo sudcu nebyť diskriminovaný.” Dvom bola vyplatená odmena 30-tisíc eur, iným 50 eur, prípadne žiadna(za rok 2010). ‚‚Tí (odmena 50 eur alebo žiadna- pre upresnenie) sa obrátili na Sudcovskú radu kvôli poskytnutiu ochrany práv a oprávnených záujmov sudcov NS. Zaoberal sa tým aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý konštatoval porušenie práv sudcu.”"], "analysis_date": "2019-02-19", "analysis_sources": {"text": ["vlády", "odmien", "zmenila", "nálezom", "príplatky", "Postoj", "vyplatil"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/20170701.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/291/20091101.html#predpis.clanok-7.bod", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/290/20090717.html", "https://domov.sme.sk/c/20219421/harabin-si-vyplatil-odmeny-113-tisic-eur.html", "https://www.postoj.sk/40353/papalas", "https://slovensko.hnonline.sk/1015602-harabin-si-pochybne-vyplatil-113-tisic-na-najvyssom-sude-safaril-zistili-kontrolori"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:07.048501+00:00"}
{"id": "vr26508", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26508", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "Tu na Slovensku je 14 tisíc ľudí, ktorý čaká na nejaké takéto lôžko.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viliam Fisher môže myslieť čakateľmi na lôžko počet čakateľov na operáciu. V skutočnosti podľa údajov z apríla 2013 (informácia publikovaná koncom septembra 2013) bol počet čakateľov na operáciu takmer 11 tisíc. Fischer uvádza nepresné číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Špecializovaný portál Hospodárskych novín , venujúci sa zdravotníctvu uvádza: \"V apríli 2013, keď analytici svoju prácu dokončili, čakalo na zákrok 10 611 poistencov všetkých poisťovní, z toho vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 7 778 (73,3 percenta) v Dôvere 2 709 (25,5 percenta), a v Union zp 124 (1,2 percenta). \"", "analysis_paragraphs": ["Viliam Fisher môže myslieť čakateľmi na lôžko počet čakateľov na operáciu. V skutočnosti podľa údajov z apríla 2013 (informácia publikovaná koncom septembra 2013) bol počet čakateľov na operáciu takmer 11 tisíc. Fischer uvádza nepresné číslo, výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Špecializovaný portál Hospodárskych novín , venujúci sa zdravotníctvu uvádza: \"V apríli 2013, keď analytici svoju prácu dokončili, čakalo na zákrok 10 611 poistencov všetkých poisťovní, z toho vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni 7 778 (73,3 percenta) v Dôvere 2 709 (25,5 percenta), a v Union zp 124 (1,2 percenta). \""], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Špecializovaný portál Hospodárskych novín", "analýzy", "TASR"], "url": ["http://mediweb.hnonline.sk/literatura-pre-lekarov/analyzy/slovenski-pacienti-cakaju-kratsie", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/10299/analyza-cakacich-dob-2013.html", "http://www.teraz.sk/zdravie/dobrovolni-cakatelia-operacie/58469-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:50.044966+00:00"}
{"id": "vr31450", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31450", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Patríme ku krajinám, ktoré mali medziročný rast HDP 3,4%, kým priemer európskych krajín je 0,9%.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rast HDP na Slovensku v roku 2011 dosiahol podľa Eurostatu hodnotu 3,3%. V priemere bol rast v EÚ 27 1,5%. Výrok je nepresný, a teda nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rast HDP na Slovensku v roku 2011 dosiahol podľa Eurostatu hodnotu 3,3%. V priemere bol rast v EÚ 27 1,5%. Výrok je nepresný, a teda nepravdivý."], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb020"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:15.130743+00:00"}
{"id": "vr34202", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34202", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako stúpala cena plynu (pre domácnosti, pozn.). Cena plynu stúpala vždy len za pravicovej vlády. Za druhej vlády Mikuláša Dzurindu a okamžite ako nastúpila vláda Ivety Radičovej, znovu cena plynu stúpala. V roky 2006 - 2010 moja prvá vláda a teraz roky 2012 a 2013 je úplná stabilita.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravdou, že ceny plynu pre domácnosti stúpali počas pravicových vlád. Faktom však je, že ceny plynu stúpali aj počas prvej vlády R. Fica (2006 - 2010). O cenovej stabilite počas prvej vlády R. Fica teda nemožno hovoriť. Len obdobie druhej vlády R. Fica možno označiť ako cenovo stabilné, aj keď podľa jednej štatistiky v 1. polroku 2013 ceny mierne narástli. Výrok ako celok vzhľadom na nepresnosti v argumentácii R. Fica hodnotíme ako nepravdivý.\n\nEurostat ponúka ročnú štatistiku o cenách plynu pre domácnosti:\n\nAko je z grafu vidieť, ceny plynu pre domácnosti medzi rokmi 2006 (9,12 eur/GIgajoul) a 2010 (10,177 eur/Gigajoul), teda počas prvej Ficovej vlády, vzrástli o približne 1 euro za Gigajoul. Ide o nárast za 4 roky o približne 11,5 % . Ako vidíme od roku 2012 (druhá Ficová vláda) cena za plyn klesá.\n\nDemagog.SK má k dispozícií polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Tie sú však po zmenenej metodiky dostupné od roku 2007. Graf zobrazuje vývoj cien plynu pre domácnosti (varenie a teplá voda, menej ako 20 Gigajoule) od roku 2007. Údaje sú za polroky.\n\nAko možno vidieť z grafu počas prvej vlády R. Fica ceny plynu pre domácnosti rástli. Len medzi druhým polrokom 2007 (0,0812 eur/kilowatt hodinu) a prvým polrokom 2010 (0,0971 eur/kilowatt hodinu) o takmer 20 %. Nemožno teda hovoriť o cenovej stabilite. Od druhého polroka 2012 ceny plynu pre domácnosti klesajú.\n\nUvádzame aj ceny plynu pre domácnosti vyjadrené v jednotke eur/Gigajoul :\n\nPočas druhej Ficovej vlády možno hovoriť v priemere o stabilite resp. len mierny nárast ceny.\n\nUvádzame ešte prehľad cien za plyn, ktorý zahŕňa domácnosti, ktoré plynom aj kúria (viac ako 20 Gigajoule, menej ako 200 Gigajoule):\n\nAni v tomto prípade nemožno hovoriť o úplnej cenovej stabilite počas prvej vlády R. Fica, ceny poklesli len v roku prvom polroku 2010. Od druhého polroka 2007 do prvého polroka 2010 narástli ceny o 5,3 %.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravdou, že ceny plynu pre domácnosti stúpali počas pravicových vlád. Faktom však je, že ceny plynu stúpali aj počas prvej vlády R. Fica (2006 - 2010). O cenovej stabilite počas prvej vlády R. Fica teda nemožno hovoriť. Len obdobie druhej vlády R. Fica možno označiť ako cenovo stabilné, aj keď podľa jednej štatistiky v 1. polroku 2013 ceny mierne narástli. Výrok ako celok vzhľadom na nepresnosti v argumentácii R. Fica hodnotíme ako nepravdivý.", "Eurostat ponúka ročnú štatistiku o cenách plynu pre domácnosti:", "Ako je z grafu vidieť, ceny plynu pre domácnosti medzi rokmi 2006 (9,12 eur/GIgajoul) a 2010 (10,177 eur/Gigajoul), teda počas prvej Ficovej vlády, vzrástli o približne 1 euro za Gigajoul. Ide o nárast za 4 roky o približne 11,5 % . Ako vidíme od roku 2012 (druhá Ficová vláda) cena za plyn klesá.", "Demagog.SK má k dispozícií polročné údaje Eurostatu o cenách plynu. Tie sú však po zmenenej metodiky dostupné od roku 2007. Graf zobrazuje vývoj cien plynu pre domácnosti (varenie a teplá voda, menej ako 20 Gigajoule) od roku 2007. Údaje sú za polroky.", "Ako možno vidieť z grafu počas prvej vlády R. Fica ceny plynu pre domácnosti rástli. Len medzi druhým polrokom 2007 (0,0812 eur/kilowatt hodinu) a prvým polrokom 2010 (0,0971 eur/kilowatt hodinu) o takmer 20 %. Nemožno teda hovoriť o cenovej stabilite. Od druhého polroka 2012 ceny plynu pre domácnosti klesajú.", "Uvádzame aj ceny plynu pre domácnosti vyjadrené v jednotke eur/Gigajoul :", "Počas druhej Ficovej vlády možno hovoriť v priemere o stabilite resp. len mierny nárast ceny.", "Uvádzame ešte prehľad cien za plyn, ktorý zahŕňa domácnosti, ktoré plynom aj kúria (viac ako 20 Gigajoule, menej ako 200 Gigajoule):", "Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o úplnej cenovej stabilite počas prvej vlády R. Fica, ceny poklesli len v roku prvom polroku 2010. Od druhého polroka 2007 do prvého polroka 2010 narástli ceny o 5,3 %."], "analysis_date": "2013-09-16", "analysis_sources": {"text": ["ročnú štatistiku", "Eurostatu", "eur/Gigajoul"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=ten00113&plugin=1", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nrg_pc_202&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:07.023857+00:00"}
{"id": "vr15788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15788", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Európska únia vám dala pokyn 2020, aby sme do roku 2020 spravili 20% zelenej energie.", "statement_date": "2017-02-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Európska rada schválila v roku 2010 Stratégiu Európa 2020. Jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov, avšak SR má za úlohu zvýšiť podiel tzv. zelenej energie o 14 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Boris Kollár hovorí o Stratégii Európa 2020 , ktorá bola vytvorená v roku 2010 a dotýka sa oblasti zamestnanosti a rastu. Má ísť pritom o rast inteligentný, udržateľný a inkluzívny. Bolo stanovených 5 cieľov, ktoré sa majú do roku 2020 naplniť. Spomínaná oblasť obnoviteľných zdrojov je obsiahnutá v cieli \"Zmena klímy a energetika.\" Členské štáty majú : \" znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok) / zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % / zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % (cieľ SR: znížiť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS tak, aby nepresiahli úroveň z r. 2005 o viac ako 13 % / zvýšiť podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie na 14 % / zvýšiť energetickú efektívnosť prostredníctvom úspory 11 % konečnej spotreby energie v porovnaní s priemernou spotrebou v r. 2001 – 2005) \". 20 % sa nám síce pri obnoviteľnom zdroje energie objavuje tiež, ale javí sa, že SR má špecifické podmienky. Podčiarkujeme cieľ stanovený pre SR pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie, a to o 14 %. Vlády jednotlivých štátov pritom musia vypracovať každý rok dve správy o pokroku v stanovených oblastiach - správa o programe stability a o vnútroštátnych reformných programoch. Národný program reforiem pre Slovenskú republiku na rok 2015 bol schválený 29. apríla 2015 spolu s Programom stability SR na roky 2015 - 2018. V súvislosti s touto stratégiou vznikol Európsky semester - šesťmesačný cyklus koordinácie hospodárskej politiky. Plány členských štátov sú analyzované Komisiou, ktorá vydáva následne odporúčania či napomenutia pre dané krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska rada schválila v roku 2010 Stratégiu Európa 2020. Jedným z jej cieľov je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov, avšak SR má za úlohu zvýšiť podiel tzv. zelenej energie o 14 %. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Boris Kollár hovorí o Stratégii Európa 2020 , ktorá bola vytvorená v roku 2010 a dotýka sa oblasti zamestnanosti a rastu. Má ísť pritom o rast inteligentný, udržateľný a inkluzívny. Bolo stanovených 5 cieľov, ktoré sa majú do roku 2020 naplniť. Spomínaná oblasť obnoviteľných zdrojov je obsiahnutá v cieli \"Zmena klímy a energetika.\" Členské štáty majú : \" znížiť emisie skleníkových plynov najmenej o 20 % v porovnaní s úrovňami z r. 1990 (alebo o 30 % za priaznivých podmienok) / zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie o 20 % / zvýšiť energetickú účinnosť minimálne o 20 % (cieľ SR: znížiť nárast emisií skleníkových plynov mimo sektora ETS tak, aby nepresiahli úroveň z r. 2005 o viac ako 13 % / zvýšiť podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie na 14 % / zvýšiť energetickú efektívnosť prostredníctvom úspory 11 % konečnej spotreby energie v porovnaní s priemernou spotrebou v r. 2001 – 2005) \". 20 % sa nám síce pri obnoviteľnom zdroje energie objavuje tiež, ale javí sa, že SR má špecifické podmienky. Podčiarkujeme cieľ stanovený pre SR pri zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov energie, a to o 14 %. Vlády jednotlivých štátov pritom musia vypracovať každý rok dve správy o pokroku v stanovených oblastiach - správa o programe stability a o vnútroštátnych reformných programoch. Národný program reforiem pre Slovenskú republiku na rok 2015 bol schválený 29. apríla 2015 spolu s Programom stability SR na roky 2015 - 2018. V súvislosti s touto stratégiou vznikol Európsky semester - šesťmesačný cyklus koordinácie hospodárskej politiky. Plány členských štátov sú analyzované Komisiou, ktorá vydáva následne odporúčania či napomenutia pre dané krajiny. Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-13", "analysis_sources": {"text": ["Európa 2020", "majú", "dve správy", "Národný program reforiem", "Programom stability", "Európsky semester"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/europe-2020-in-a-nutshell/index_sk.htm", "http://www.eu2020.gov.sk/europa-2020/", "http://ec.europa.eu/europe2020/who-does-what/member-states/index_sk.htm", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24536", "http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=24549", "http://ec.europa.eu/europe2020/making-it-happen/index_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:55.344398+00:00"}
{"id": "43362", "numeric_id": 43362, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43362", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "...už prvé prieskumy ukázali, že jej meno rozdelilo spoločnosť ako keby na dve polovice presne. Na jej podporovateľov aj kritikov.", "statement_date": "2019-07-05", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spomínaný prieskum verejnej mienky po druhom kole prezidentských volieb realizovala agentúra FOCUS pre televíziu Markíza. Otázka na respondentov znela: „Prezidentské voľby vyhrala Zuzana Čaputová. Do akej miery ste spokojná/ý s týmto výsledkom volieb?” S výsledkom prezidentských volieb bolo veľmi/skôr spokojných 47,9 % respondentov, naopak veľmi/skôr nespokojných bolo 45,8 %. Možnosť neviem si vybralo 6,3 % respondentov. Veľmi podobné čísla na strane spokojnej časti spoločnosti, ale aj na strane tej nespokojnej zodpovedajú vyjadreniu Erika Tomáša, avšak je nutné zdôrazniť, že prieskum nezisťoval veľkosť skupín kritikov a podporovateľov Čaputovej, ale mieru spokojnosti s výsledkom volieb. Položená otázka pripúšťa rôzne dôvody respondentov pri výbere odpovede. Pre možnosti veľmi/skôr nespokojná/ý sa tak napríklad mohli rozhodnúť voliči, ktorých kandidát nezvíťazil alebo nepostúpil do druhého kola. Pre nesprávne interpretovanie prieskumu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Spomínaný prieskum verejnej mienky po druhom kole prezidentských volieb realizovala agentúra FOCUS pre televíziu Markíza. Otázka na respondentov znela: „Prezidentské voľby vyhrala Zuzana Čaputová. Do akej miery ste spokojná/ý s týmto výsledkom volieb?” S výsledkom prezidentských volieb bolo veľmi/skôr spokojných 47,9 % respondentov, naopak veľmi/skôr nespokojných bolo 45,8 %. Možnosť neviem si vybralo 6,3 % respondentov. Veľmi podobné čísla na strane spokojnej časti spoločnosti, ale aj na strane tej nespokojnej zodpovedajú vyjadreniu Erika Tomáša, avšak je nutné zdôrazniť, že prieskum nezisťoval veľkosť skupín kritikov a podporovateľov Čaputovej, ale mieru spokojnosti s výsledkom volieb. Položená otázka pripúšťa rôzne dôvody respondentov pri výbere odpovede. Pre možnosti veľmi/skôr nespokojná/ý sa tak napríklad mohli rozhodnúť voliči, ktorých kandidát nezvíťazil alebo nepostúpil do druhého kola. Pre nesprávne interpretovanie prieskumu, hodnotíme výrok ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2019-07-05", "analysis_sources": {"text": ["prieskum"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22113653/s-vitazstvom-caputovej-je-spokojna-polovica-volicov-nespokojna-je-rovnaka-cast.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:24.881054+00:00"}
{"id": "vr34195", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34195", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Interpelácie sa nedejú v zákulisí ale v pléne, takže tam jednoducho máte sedieť.", "statement_date": "2013-09-08", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Rokovací poriadok nehovorí kde presne sa odohráva interpelácia, rokovací poriadok hovorí, že sa prerokuje v NR SR (§ 2). O tom či má interpelovaný minister/ministerka sedieť počas interpelácie priamo v rokovacej sále alebo len povinnosť nachádzať sa v NR SR, rokovací poriadok taktiež nehovorí. Nejednoznačnosť rokovacieho poriadku umožňuje dvojaký výklad toho kde sa interpelácia odohráva a toho kde či sa minister musí nachádzať v rokovacej sále alebo len v budove NR SR. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nRokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:\n\n(1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne\n\n(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .\n\n(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.\n\nV § 32 hovorí o \"poriadku v rokovacej sále\" alebo o činoch v \"rokovacej miestnosti\", čo je možné vykladať ako miestnosť kde fakticky rokovanie prebieha. Z toho možno vyvodiť, že vzhľadom na to, že interpelácie prebiehajú na rozprave a rozprava prebieha v rokovacej sále, je zrejmé, že interpelácie sa odohráva v rokovacej sále.\n\nPodľa serveru Hlavné správy , pán Kaliňák niekoľko krát odišiel a znovu sa vrátil na zasadanie. Podľa slov R. Kaliňáka sa nachádzala počas celej interpelácie v budove NR SR.\n\nAktuality.sk , 5. septembra 2013:\n\n\"Hlina sa dožadoval prítomnosti člena vlády na základe rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorého musia byť členovia kabinetu počas interpelácií prítomní. Viacerí predstavitelia Smeru-SD argumentovali tým, že sa doslovne nepíše o prítomnosti v sále, ale stačí, ak je minister v parlamente . ... Na Hlinovu stranu sa postavili viacerí opoziční poslanci, ktorí sa snažili predstaviteľov Smeru-SD presvedčiť, že Hlina má pravdu a členovia vlády musia byť zo zákona prítomní v sále \"", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na rozprave prítomní. V prípade odôvodneného ospravedlnenia je interpelovaní minister/ministerka zastupovaná iným členom vlády. Rokovací poriadok nehovorí kde presne sa odohráva interpelácia, rokovací poriadok hovorí, že sa prerokuje v NR SR (§ 2). O tom či má interpelovaný minister/ministerka sedieť počas interpelácie priamo v rokovacej sále alebo len povinnosť nachádzať sa v NR SR, rokovací poriadok taktiež nehovorí. Nejednoznačnosť rokovacieho poriadku umožňuje dvojaký výklad toho kde sa interpelácia odohráva a toho kde či sa minister musí nachádzať v rokovacej sále alebo len v budove NR SR. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:", "(1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .", "(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.", "V § 32 hovorí o \"poriadku v rokovacej sále\" alebo o činoch v \"rokovacej miestnosti\", čo je možné vykladať ako miestnosť kde fakticky rokovanie prebieha. Z toho možno vyvodiť, že vzhľadom na to, že interpelácie prebiehajú na rozprave a rozprava prebieha v rokovacej sále, je zrejmé, že interpelácie sa odohráva v rokovacej sále.", "Podľa serveru Hlavné správy , pán Kaliňák niekoľko krát odišiel a znovu sa vrátil na zasadanie. Podľa slov R. Kaliňáka sa nachádzala počas celej interpelácie v budove NR SR.", "Aktuality.sk , 5. septembra 2013:", "\"Hlina sa dožadoval prítomnosti člena vlády na základe rokovacieho poriadku NR SR, podľa ktorého musia byť členovia kabinetu počas interpelácií prítomní. Viacerí predstavitelia Smeru-SD argumentovali tým, že sa doslovne nepíše o prítomnosti v sále, ale stačí, ak je minister v parlamente . ... Na Hlinovu stranu sa postavili viacerí opoziční poslanci, ktorí sa snažili predstaviteľov Smeru-SD presvedčiť, že Hlina má pravdu a členovia vlády musia byť zo zákona prítomní v sále \""], "analysis_date": "2013-09-10", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok NRSR", "Hlavné správy", "Aktuality.sk"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.hlavnespravy.sk/nrsr-a-hlina-zablokoval-snemovnu-r-kalinak-si-ho-nechcel-osobne-vypocut/139068/", "http://www.aktuality.sk/clanok/235804/poslanec-alojz-hlina-dnes-zablokoval-parlament/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:54.687895+00:00"}
{"id": "vr36472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36472", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...oni zastavili rast rodičovských príspevkov...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rodičovský príspevok: nepravda- v roku 2002 bol rodičovský príspevok ( zákona 280/2002 o rodičovskom príspevku (pdf)) vo výške 3790 SKK, v roku 2006 4320 SKK.", "analysis_paragraphs": ["Rodičovský príspevok: nepravda- v roku 2002 bol rodičovský príspevok ( zákona 280/2002 o rodičovskom príspevku (pdf)) vo výške 3790 SKK, v roku 2006 4320 SKK."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["zákona 280/2002 o rodičovskom príspevku", "v roku 2006"], "url": ["http://www.upsvar-ke.sk/zakon280.pdf", "http://www.sme.sk/c/2723744/rodicovsky-prispevok-sa-od-1-septembra-zvysi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:24.149686+00:00"}
{"id": "vr38904", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38904", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nejde len o prípad Grécka, pretože vôči Grécku je opozícia napríklad nuž aj vo Fínsku, pričom chcem zdôrazniť, že Fínsko je jednou zo 6 krajín, ktoré majú najvyšší rating troch AAA, to znamená, ak by Fínsko podľa vyjadrení ministerky financií Fínska žiadalo to, čo euroval nemôže garantovať, teda ďalšie záruky hmotného charakteru z Grécka, tak potom to požičiavanie peňazí, o ktorých sme hovorili, tie záruky 7,7 miliardy alebo tých 660 miliónov eur slovenského vkladu priameho bude drahšie úročené, čiže vidíme, že ta snehová guľa by sa ďalej nabalovala a je treba už jednoducho toto nezodpovedné správanie sa politikov zastaviť.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pozíciou Fínska je požiadavka kolaterálu (záruk) za ďalšiu finančnú pomoc Grécku, pričom táto požiadavka je výsledkom vytvorenia koaličnej vlády po aprílových voľbách vo Fínsku. (Rating AAA má v EÚ okrem Fínska Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Veľká Británia. V eurozóne nie sú VB, Dánsko, Švédsko, takže nám ostane šesť krajín s AAA ratingom.) O drahšom úročení slovenského vkladu v súvislosti s Fínskou žiadosťou o kolaterál nerozumieme o čom Rafael Rafaj rozprával.", "analysis_paragraphs": ["Pozíciou Fínska je požiadavka kolaterálu (záruk) za ďalšiu finančnú pomoc Grécku, pričom táto požiadavka je výsledkom vytvorenia koaličnej vlády po aprílových voľbách vo Fínsku. (Rating AAA má v EÚ okrem Fínska Rakúsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Švédsko, Veľká Británia. V eurozóne nie sú VB, Dánsko, Švédsko, takže nám ostane šesť krajín s AAA ratingom.) O drahšom úročení slovenského vkladu v súvislosti s Fínskou žiadosťou o kolaterál nerozumieme o čom Rafael Rafaj rozprával."], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["požiadavka kolaterálu", "táto požiadavka je výsledkom", "(Rating AAA má"], "url": ["http://www.ft.com/cms/s/0/345dead6-e03f-11e0-ba12-00144feabdc0.html#axzz1YQlkq7Y2", "http://blogs.ft.com/brusselsblog/2011/09/not-yet-finished-with-the-finnish/#axzz1Y5qaPM6A", "http://www.guardian.co.uk/news/datablog/2010/apr/30/credit-ratings-country-fitch-moodys-standard"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:52.204442+00:00"}
{"id": "vr34118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34118", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Minister Počiatek zrušil niektoré dobre pripravené súťaže. Zrušil nielen súťaž ale už pripravené dohody na obnovu, na modernizáciu, na elimináciu bezpečnostných rizík na cestách prvej triedy v Žilinskom a Banskobystrickom kraji.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Slovenská správa ciest zrušila opravu ciest v Žilinskom kraji, no rekonštrukcia ciest pokračuje v Banskobystrickom kraji zo štátnych peňazí. V roku 2012 začal projekt obnovy ciest 1. triedy Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Trnavskom. Ide konkrétne o projekty Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Košickom a Prešovskom regióne . Tieto projekty sa začali v roku 2012, no plán dokončenia je až rok 2013. V stavbách ukončených v roku 2012 sa spomínané projekty nenachádzajú ako ukončené. V júli 2012 Slovenská správa ciest (SSC) ako zadávateľ rekonštrukcie zrušil prebiehajúcu súťaž na modernizáciu ciest I. triedy v regiónoch Žilinskom a Trenčianskom. Dôvodom zrušenia bola hrozba, že EK nepreplatí 200 miliónov euro, ktoré smerovali na Elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. tried. SITA , 10. augusta 2012: \"Európska komisia (EK) nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité namiesto opráv na výstavbu ciest prvej triedy. Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu. ... Slovenská správa ciest v júli zrušila verejnú súťaž na elimináciu bezpečnostných rizík na 22 úsekoch ciest prvej triedy v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji v dĺžke 138 kilometrov. Tender pritom vyhlásila začiatkom júna.\" Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy (8. marca 2013) sa kritické úseky opravujú aj v Banskej Bystrici. Oprava je však za štátne peniaze, bez využitia eurofondov. \"Projekt Eliminácie bezpečnostných rizík na cestách 1. triedy v Prešovskom a Košickom kraji je financovaný prostredníctvom Operačného programu Doprava (prioritná os 5, podopatrenie 5.2). Prijímateľom pomoci z eurofondov je Slovenská správa ciest, ktorá zabezpečí modernizáciu 44 úsekov v celkovej dĺžke 189 km. Podobný projekt, Eliminácie bezpečnostných rizík na cestách 1. triedy v Trnavskom a Nitrianskom kraji, zmodernizuje 30 nehodových úsekov. Obnova najkritickejších častí hlavných ciest na západnom Slovensku v celkovej dĺžke 143 bude ukončená na jar tohto roku.V novembri 2012 EK potvrdila financovanie projektov v Prešovskom, Košickom, Nitrianskom a Trnavskom kraji a preplatenie podobných projektov v ostatných slovenských krajoch podmienila ich prepracovaním. Jedenásť kritických úsekov v celkovej dĺžke 43 km na cestách 1. triedy v Banskobystrickom kraji v súčasnosti rekonštruuje Slovenská správa ciest zo štátneho rozpočtu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, keďže Slovenská správa ciest zrušila opravu ciest v Žilinskom kraji, no rekonštrukcia ciest pokračuje v Banskobystrickom kraji zo štátnych peňazí. V roku 2012 začal projekt obnovy ciest 1. triedy Košickom, Prešovskom, Nitrianskom a Trnavskom. Ide konkrétne o projekty Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Trnavskom a Nitrianskom regióne a Eliminácia bezpečnostných rizík na cestách I. tried v Košickom a Prešovskom regióne . Tieto projekty sa začali v roku 2012, no plán dokončenia je až rok 2013. V stavbách ukončených v roku 2012 sa spomínané projekty nenachádzajú ako ukončené. V júli 2012 Slovenská správa ciest (SSC) ako zadávateľ rekonštrukcie zrušil prebiehajúcu súťaž na modernizáciu ciest I. triedy v regiónoch Žilinskom a Trenčianskom. Dôvodom zrušenia bola hrozba, že EK nepreplatí 200 miliónov euro, ktoré smerovali na Elimináciu bezpečnostných rizík na cestách I. tried. SITA , 10. augusta 2012: \"Európska komisia (EK) nemusí Slovensku preplatiť peniaze použité namiesto opráv na výstavbu ciest prvej triedy. Ak komisia rozhodne o neoprávnenom použití peňazí, hrozí, že 200 mil. eur bude musieť Slovensko zaplatiť zo štátneho rozpočtu. ... Slovenská správa ciest v júli zrušila verejnú súťaž na elimináciu bezpečnostných rizík na 22 úsekoch ciest prvej triedy v Trenčianskom a Žilinskom samosprávnom kraji v dĺžke 138 kilometrov. Tender pritom vyhlásila začiatkom júna.\" Podľa tlačovej správy Ministerstva dopravy (8. marca 2013) sa kritické úseky opravujú aj v Banskej Bystrici. Oprava je však za štátne peniaze, bez využitia eurofondov. \"Projekt Eliminácie bezpečnostných rizík na cestách 1. triedy v Prešovskom a Košickom kraji je financovaný prostredníctvom Operačného programu Doprava (prioritná os 5, podopatrenie 5.2). Prijímateľom pomoci z eurofondov je Slovenská správa ciest, ktorá zabezpečí modernizáciu 44 úsekov v celkovej dĺžke 189 km. Podobný projekt, Eliminácie bezpečnostných rizík na cestách 1. triedy v Trnavskom a Nitrianskom kraji, zmodernizuje 30 nehodových úsekov. Obnova najkritickejších častí hlavných ciest na západnom Slovensku v celkovej dĺžke 143 bude ukončená na jar tohto roku.V novembri 2012 EK potvrdila financovanie projektov v Prešovskom, Košickom, Nitrianskom a Trnavskom kraji a preplatenie podobných projektov v ostatných slovenských krajoch podmienila ich prepracovaním. Jedenásť kritických úsekov v celkovej dĺžke 43 km na cestách 1. triedy v Banskobystrickom kraji v súčasnosti rekonštruuje Slovenská správa ciest zo štátneho rozpočtu. \" Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Trnavskom a Nitrianskom regióne", "Košickom a Prešovskom regióne", "ukončených", "SITA", "správy"], "url": ["http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/Elimin%C3%A1cia%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BDch%20riz%C3%ADk%20na%20cest%C3%A1ch%20I.%20tried%20v%20Trnavskom%20a%20Nitrianskom%20regi%C3%B3ne", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ERDF/Eliminacia-bezpecnostnych-rizik-na-cestach-I-tried-v-Kosickom-a-Presovskom-regione.ssc", "http://www.ssc.sk/sk/Vystavba-a-rekonstrukcia/Stavby-ukoncene-v-2012.ssc", "http://ekonomika.sme.sk/c/6492461/brusel-nemusi-preplatit-200-milionov-eur-na-cesty-prvej-triedy.html", "http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=36301&prm2=137738&sword=&date[od]=1&date[om]=1&date[or]=2005&date[dd]=10&date[dm]=05&date[dr]=2013"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:26.677013+00:00"}
{"id": "vr35256", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35256", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Dôležité pre  nás bolo aj zachovanie istého sankčného mechanizmu, ktorý zostal v zákone a preto je to ťažký kompromis, ktorý sme dokázali prijať a ja ho považujem za dobrý.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sankčný mechanizmus bol v zákone zachovaný. Upravuje ho § 9a .", "analysis_paragraphs": ["Sankčný mechanizmus bol v zákone zachovaný. Upravuje ho § 9a ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["§ 9a"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/legislatva/zkony/270/1995"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:08.089024+00:00"}
{"id": "vr30131", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30131", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "..keď som na Európskej rade povedal, že čo to tu rozprávame o ukončení vojny občianskej v Sýrii, keď niektorí z vás dodávate zbrane povstalcom, dávate technickú výbavu Sýrii, tak ako chceme riešiť problém v Sýrii?", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali v debate medzi Ficom a Figeľom v septembri 2015. Hoci tentoraz sa Fico odvoláva na členské štáty EÚ (zmienka o Európskej rade, pozn.) a nie na západné krajiny všeobecne, platí, že niektoré členské štáty EÚ (Francúzsko, VB) preukázateľne poskytujú pomoc sýrskym povstalcom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Spojené kráľovstvo poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc v hodnote 5 miliónov libier a trénuje jednotky povstalcov. Francúzsko poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc, finančnú pomoc a zásobuje rebelov zbraňami.\" V skutočnosti sa však v Sýrii bojuje aj zbraňami získanými na Slovensku, takže premiérov výrok je pravdivý aj pre krajinu, v mene ktorej na Európskej rade vystupuje (hoci tieto zbrane vlastní sýrska armáda B. Asada). Ako sme to overili v diskusii medzi ministrom vnútra R. Kaliňákom a M. Poliačikom, \"Česko-Slovensko a neskôr aj samostatná Slovenská republika vyrábali a dodávali ( .pdf , s.80) zbrane do Sýrie . (...) Medzi tieto zbrane patria aj tanky T-72 vyrobené v Martine . (...) Sýrska armáda má vo výzbroji aj obrnené vozidlá vyrobené v Detve .\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali v debate medzi Ficom a Figeľom v septembri 2015. Hoci tentoraz sa Fico odvoláva na členské štáty EÚ (zmienka o Európskej rade, pozn.) a nie na západné krajiny všeobecne, platí, že niektoré členské štáty EÚ (Francúzsko, VB) preukázateľne poskytujú pomoc sýrskym povstalcom. Výrok hodnotíme ako pravdivý. \"Spojené kráľovstvo poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc v hodnote 5 miliónov libier a trénuje jednotky povstalcov. Francúzsko poskytlo nesmrtiacu vojenskú pomoc, finančnú pomoc a zásobuje rebelov zbraňami.\" V skutočnosti sa však v Sýrii bojuje aj zbraňami získanými na Slovensku, takže premiérov výrok je pravdivý aj pre krajinu, v mene ktorej na Európskej rade vystupuje (hoci tieto zbrane vlastní sýrska armáda B. Asada). Ako sme to overili v diskusii medzi ministrom vnútra R. Kaliňákom a M. Poliačikom, \"Česko-Slovensko a neskôr aj samostatná Slovenská republika vyrábali a dodávali ( .pdf , s.80) zbrane do Sýrie . (...) Medzi tieto zbrane patria aj tanky T-72 vyrobené v Martine . (...) Sýrska armáda má vo výzbroji aj obrnené vozidlá vyrobené v Detve .\""], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["v debate", "poskytlo", "trénuje", "poskytlo", "finančnú", "zásobuje", ".pdf", "Sýrie", "Martine", "Detve"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/542/fico-vs-figel-o-uteceneckej-krize", "http://www.bbc.com/news/uk-19205204", "http://www.theguardian.com/uk-news/2015/mar/26/uk-military-trainers-help-syrian-rebels", "http://english.alarabiya.net/articles/2012/08/22/233570.html", "http://www.theguardian.com/world/2012/dec/07/france-funding-syrian-rebels", "http://www.france24.com/en/20140821-france-arms-syria-rebels-hollande", "http://www.hrw.org/reports/2004/slovakia0204/slovakia0204sl.pdf", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/", "https://dennikn.sk/238554/zabija-islamsky-stat-aj-zbranami-zo-slovenska-je-to-mozne/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:48.305413+00:00"}
{"id": "vr18440", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18440", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tento dokument (Globálny pakt OSN o migrácii, pozn.) vychádza z filozofie, že migrácia je dobrá, že pomáha.", "statement_date": "2018-12-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobné výroky o Migračnom pakte OSN overoval Demagog.SK v nedávnej minulosti viackrát ( 24. novembra a 2. decembra 2018). Spomínaný dokument hovorí najmä o tom, ako dosiahnuť, aby migrácia bola prospešná pre všetkých. Výrok poslanca Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky o Migračnom pakte OSN overoval Demagog.SK v nedávnej minulosti viackrát ( 24. novembra a 2. decembra 2018). Spomínaný dokument hovorí najmä o tom, ako dosiahnuť, aby migrácia bola prospešná pre všetkých. Výrok poslanca Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2018-12-10", "analysis_sources": {"text": ["24.", "2.", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "uviedol"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/739", "http://www.demagog.sk/diskusie/740", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/v-maroku-schvalili-globalny-pakt-osn-o-migracii.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:24.168751+00:00"}
{"id": "vr14792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14792", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Richard Sulík jednoznačne povedal, že neschvaľuje odmietanie, teda zľahčovanie holokaustu, ani popieranie holokaustu.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sulíkova explicitná formulácia pre Denník N znela: \"Slovenský holocaust, ktorý sa udial počas obdobia Slovenského štátu, je mimoriadne temnou stránkou našej minulosti, keď židovské i rómske obyvateľstvo bolo zbavené najprv občianskych práv, potom majetku a nakoniec aj života v nacistických koncentračných táboroch. Na tieto tragédie nesmieme nikdy zabudnúť.\" Nakoľko v tomto vyjadrení Sulík dôrazne holokaust odsúdil, výrok hodnotíme ako pravdivý V roku 2010 sa mal Sulík stretnúť s Kotlebom za účelom zistiť, koľko hlasov môže ĽSNS odčerpať Slovenskej národnej strane. Pred parlamentnými voľbami 2016 zobral na kandidátku SaS Kotlebovho človeka, po otázkach portálu Aktuality.sk ho z kandidátky vyhodili. Richard Sulík sa od posledných parlamentných volieb voči Kotlebovi vyjadruje odmietavo (odmietol s ním vstup do vlády), neodmieta s ním rokovať . Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sulíkova explicitná formulácia pre Denník N znela: \"Slovenský holocaust, ktorý sa udial počas obdobia Slovenského štátu, je mimoriadne temnou stránkou našej minulosti, keď židovské i rómske obyvateľstvo bolo zbavené najprv občianskych práv, potom majetku a nakoniec aj života v nacistických koncentračných táboroch. Na tieto tragédie nesmieme nikdy zabudnúť.\" Nakoľko v tomto vyjadrení Sulík dôrazne holokaust odsúdil, výrok hodnotíme ako pravdivý V roku 2010 sa mal Sulík stretnúť s Kotlebom za účelom zistiť, koľko hlasov môže ĽSNS odčerpať Slovenskej národnej strane. Pred parlamentnými voľbami 2016 zobral na kandidátku SaS Kotlebovho človeka, po otázkach portálu Aktuality.sk ho z kandidátky vyhodili. Richard Sulík sa od posledných parlamentných volieb voči Kotlebovi vyjadruje odmietavo (odmietol s ním vstup do vlády), neodmieta s ním rokovať . Dátum zverejnenia analýzy: 04.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["formulácia", "odčerpať", "Aktuality.sk", "odmietavo", "rokovať"], "url": ["https://dennikn.sk/403005/co-hovoria-fasisticky-slovensky-stat-parlamentne-strany/", "https://hnonline.sk/slovensko/594615-Sulik-priznal-jedno-stretnutie-s-kotlebom-miskov-nie-je-dolezite-kolko-ich-bolo", "http://www.aktuality.sk/clanok/309770/sulik-zobral-na-kandidatku-aj-sefredaktora-kotlebovho-propagandistickeho-platku/", "http://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2016/clanok/385800-po-volbach-nastala-patova-situacia/", "http://hnonline.sk/slovensko/594220-strany-si-rozdelili-parlament-kotleba-mal-jedinu-podmienku"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:27.442868+00:00"}
{"id": "vr27605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27605", "speaker": "Boris Zala", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-zala", "statement": "(otázka) Čo by skutočne v rámci celospoločenskej diskusie na Slovensku pomohlo Rómom, ale naozaj, reálne, v krátkom časovom horizonte? (odpoveď) Za škandalóznu pokladám neúčasť cirkví v tejto terénnej práci. Výchovné, evanjelizačné a charitatívne pôsobenie cirkví v cigánskych komunitách by malo byť hlavnou výzvou pre slovenské kresťanské spoločenstvá. Obce a mestá by mali nastúpiť s premysleným a dlhodobým programom pracovných príležitostí.", "statement_date": "2014-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Odkaz pre senior analytika - nechápem, odkiaľ ako vzal túto blbosť . To už len na počutie bolo jasné, že je na hlavu postavená nepravda... neviem, či toto stačí alebo sa chceme venovať aj úplne konkrétne jednotlivým projektom podľa cirkví (katolícke, evanjelické misie, činnosť Maroša Kuffu atď....). Dávam ako ,,spracovaný\", keď tak vráť... Takmer všetky cirkevné denominácie sa v súčastnosti venujú terénnym prácam, výchove a evanjelizácii rómskych komunít, v niektorých prípadoch ide o individuálne charitatívne projekty, často krát však o dlhodobý program. Zalov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 pripravil Ústav etnológie slovenskej Akadémie vied rozsiahlu štúdiu (.pdf) s názvom ,,Boh medzi bariérami (Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou)\" o ktorej vyšiel aj veľký rozhovor na portály Postoy.sk, kde o.i. píše: Dá sa povedať, ktorá cirkev je v práci s Rómami najúspešnejšia? T.P: V počte obrátených Rómov nehrá prím Katolícka cirkev, hoci ak by sme si zobrali štatistické údaje, tak 76 % Rómov je formálne zamatrikovaných do Rímskokatolíckej cirkvi. Keď sa na to pozrieme zdola, Rímskokatolícka cirkev sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. T.H.: Z prvých piatich je to: Rímskokatolícka cirkev, Svedkovia Jehovovi, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská a Letničná cirkev - charizmatické hnutia na Spiši. Ktorým neregistrovaným cirkvám sa darí v práci s Rómami? T. H.: Charizmaticko-letničné hnutie Maranatha, ktoré vedie misionár rómskeho pôvodu z Čiech, Devleske roker v okolí Košíc, letnično-charizmatické hnutie v okolí Popradu s názvom Romani Archa, Slovo života v Plaveckom Štvrtku či Radostné srdce v okolí Prievidze. Na portály CirkevOnline.sk sa píše: V súčasnosti sa cirkev (takmer každá denominácia) cieľavedome zameriava na evanjelizáciu medzi touto menšinou. Keďže sa mnohí Rómovia stali „uvedomelými kresťanmi“, prebrali na pleciach aj zodpovednosť za misiu a duchovné vedenie iných Rómov. Vznikajú rómske zbory s rómskymi vedúcimi. Bohoslužby v týchto zboroch sú prispôsobené rómskej kultúre. Úlohou cirkvi vo všeobecnosti je akceptovať rómskych veriacich ako plnohodnotných súrodencov v Kristu Rómske dokumentačné a informačné centrum eviduje na svojej stránke v podsekcii CIRKVI stručnú históriu: V dôsledku politických zmien po roku 1989 sa oživil aj záujem jednotlivých cirkví o Rómov. V roku 1990 vznikla pri Slovenskej biskupskej konferencii v rámci pastoračnej komisie špeciálna sekcia, „Rada pre pastoráciu Rómov“, v súčasnosti „Rada pre Rómov a menšiny“, ktorej úlohou je venovať sa Rómom po stránke duchovnej i hmotnej. Komisia plní úlohu koordinátora pri celoslovenských projektoch i pri podpore čiastkových lokálnych programov, hlavná práca pri pastorácii sa vykonáva na miestnej úrovni v jednotlivých lokalitách a je závislá na konkrétnom prístupe jednotlivých duchovných Pozitívnym príkladom úspešnej pastoračnej činnosti medzi Rómami sa stalo pôsobenie bratov saleziánov don Bosca v Bardejove, na sídlisku Poštárka. Z iniciatívy saleziánov sa od roku 1993 uskutočňuje každú prvú augustovú nedeľu v šarišskej obci Gaboltov špeciálna rómska púť. V poslednom desaťročí sa o Rómov začala zaujímať aj evanjelická cirkev a.v. Mimoriadne aktívna smerom k Rómom je náboženská spoločnosť Svedkov Jehovových, ktorá je úspešná všade tam, kde je katolícky kňaz v tomto smere pasívny, popularitu si získavajú kresťanské letničné hnutia, ktoré vytvárajú vlastné rómske spoločenstvá. V súčasnosti akoby prebiehal medzi jednotlivými cirkevnými subjektmi „boj o rómske duše“: v rómskom prostredí sa snažia presadiť viaceré cirkvi a náboženské spoločenstvá, čo medzi Rómov vnáša často dezorientáciu a chaos, v takýchto prípadoch možno hovoriť o zneužívaní, až manipulácii náboženského cítenia Rómov. V rámci Katolíckej cirkvi existujú aj smernice o pastorácii Rómov. Misie evanjelickej cirkvi ausburskeho vyznania sme našli na tejto stránke , konkrétne napr. TU a TU a TU alebo TU", "analysis_paragraphs": ["Odkaz pre senior analytika - nechápem, odkiaľ ako vzal túto blbosť . To už len na počutie bolo jasné, že je na hlavu postavená nepravda... neviem, či toto stačí alebo sa chceme venovať aj úplne konkrétne jednotlivým projektom podľa cirkví (katolícke, evanjelické misie, činnosť Maroša Kuffu atď....). Dávam ako ,,spracovaný\", keď tak vráť... Takmer všetky cirkevné denominácie sa v súčastnosti venujú terénnym prácam, výchove a evanjelizácii rómskych komunít, v niektorých prípadoch ide o individuálne charitatívne projekty, často krát však o dlhodobý program. Zalov výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. V roku 2010 pripravil Ústav etnológie slovenskej Akadémie vied rozsiahlu štúdiu (.pdf) s názvom ,,Boh medzi bariérami (Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou)\" o ktorej vyšiel aj veľký rozhovor na portály Postoy.sk, kde o.i. píše: Dá sa povedať, ktorá cirkev je v práci s Rómami najúspešnejšia? T.P: V počte obrátených Rómov nehrá prím Katolícka cirkev, hoci ak by sme si zobrali štatistické údaje, tak 76 % Rómov je formálne zamatrikovaných do Rímskokatolíckej cirkvi. Keď sa na to pozrieme zdola, Rímskokatolícka cirkev sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. T.H.: Z prvých piatich je to: Rímskokatolícka cirkev, Svedkovia Jehovovi, Gréckokatolícka cirkev, Apoštolská a Letničná cirkev - charizmatické hnutia na Spiši. Ktorým neregistrovaným cirkvám sa darí v práci s Rómami? T. H.: Charizmaticko-letničné hnutie Maranatha, ktoré vedie misionár rómskeho pôvodu z Čiech, Devleske roker v okolí Košíc, letnično-charizmatické hnutie v okolí Popradu s názvom Romani Archa, Slovo života v Plaveckom Štvrtku či Radostné srdce v okolí Prievidze. Na portály CirkevOnline.sk sa píše: V súčasnosti sa cirkev (takmer každá denominácia) cieľavedome zameriava na evanjelizáciu medzi touto menšinou. Keďže sa mnohí Rómovia stali „uvedomelými kresťanmi“, prebrali na pleciach aj zodpovednosť za misiu a duchovné vedenie iných Rómov. Vznikajú rómske zbory s rómskymi vedúcimi. Bohoslužby v týchto zboroch sú prispôsobené rómskej kultúre. Úlohou cirkvi vo všeobecnosti je akceptovať rómskych veriacich ako plnohodnotných súrodencov v Kristu Rómske dokumentačné a informačné centrum eviduje na svojej stránke v podsekcii CIRKVI stručnú históriu: V dôsledku politických zmien po roku 1989 sa oživil aj záujem jednotlivých cirkví o Rómov. V roku 1990 vznikla pri Slovenskej biskupskej konferencii v rámci pastoračnej komisie špeciálna sekcia, „Rada pre pastoráciu Rómov“, v súčasnosti „Rada pre Rómov a menšiny“, ktorej úlohou je venovať sa Rómom po stránke duchovnej i hmotnej. Komisia plní úlohu koordinátora pri celoslovenských projektoch i pri podpore čiastkových lokálnych programov, hlavná práca pri pastorácii sa vykonáva na miestnej úrovni v jednotlivých lokalitách a je závislá na konkrétnom prístupe jednotlivých duchovných Pozitívnym príkladom úspešnej pastoračnej činnosti medzi Rómami sa stalo pôsobenie bratov saleziánov don Bosca v Bardejove, na sídlisku Poštárka. Z iniciatívy saleziánov sa od roku 1993 uskutočňuje každú prvú augustovú nedeľu v šarišskej obci Gaboltov špeciálna rómska púť. V poslednom desaťročí sa o Rómov začala zaujímať aj evanjelická cirkev a.v. Mimoriadne aktívna smerom k Rómom je náboženská spoločnosť Svedkov Jehovových, ktorá je úspešná všade tam, kde je katolícky kňaz v tomto smere pasívny, popularitu si získavajú kresťanské letničné hnutia, ktoré vytvárajú vlastné rómske spoločenstvá. V súčasnosti akoby prebiehal medzi jednotlivými cirkevnými subjektmi „boj o rómske duše“: v rómskom prostredí sa snažia presadiť viaceré cirkvi a náboženské spoločenstvá, čo medzi Rómov vnáša často dezorientáciu a chaos, v takýchto prípadoch možno hovoriť o zneužívaní, až manipulácii náboženského cítenia Rómov. V rámci Katolíckej cirkvi existujú aj smernice o pastorácii Rómov. Misie evanjelickej cirkvi ausburskeho vyznania sme našli na tejto stránke , konkrétne napr. TU a TU a TU alebo TU"], "analysis_date": "2014-04-22", "analysis_sources": {"text": ["pripravil", "rozsiahlu štúdiu", "veľký rozhovor", "CirkevOnline.sk", "Rómske dokumentačné a informačné centrum", "smernice", "tejto stránke", "TU", "TU", "TU", "TU"], "url": ["http://www.uet.sav.sk/?q=sk/socialna-inkluzia-romov-nabozenskou-cestou-0", "http://www.uet.sav.sk/files/socialna_inkluzia_romov_nabozenskou_cestou.pdf", "http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo", "http://www.cirkevonline.sk/index.php?option=com_k2&view=item&id=91:nedostatok-r%C3%B3mskych-vodcov", "http://www.romadocument.sk/index.php/sk/oblasti/cirkvi.html", "http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/smernice-pastoracia-romov", "http://www.ecav.sk/?p=RM", "http://www.ecav.sk/?p=RM/denne_tabory_v_romskej_misii_v_rankovciach", "http://www.ecav.sk/?p=RM/evanjelium_do_romskych_domacnosti", "http://www.ecav.sk/?p=RM/posudzovali_projekty_%E2%80%9Eevanjelium_do_romskych_domacnosti%E2%80%9C", "http://www.ecav.sk/?p=RM/rokovanie_so_splnomocnencom_vlady_sr_pre_romske_komunity"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:56.516091+00:00"}
{"id": "vr38500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38500", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Po tých neúspešných voľbách generálneho prokurátora v tajnej voľbe koalícia pristúpila k zmene voľby na voľbu verejnú. Ten zákon bol prelomený, teda prelomené veto pána prezidenta na ostatnej schôdzi.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prezident vrátil zákon z 5. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. 17. mája NR SR opätovne schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.", "analysis_paragraphs": ["Prezident vrátil zákon z 5. apríla 2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. 17. mája NR SR opätovne schválila zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["vrátil", "opätovne schválila"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3649", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28420"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:42.797947+00:00"}
{"id": "vr34295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34295", "speaker": "Edita Pfundtner", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edita-pfundtner", "statement": "Musím poukázať na to, že ešte predchádzajúca vláda, vláda pána Fica v súvislosti s novelizáciou zákona o štátnom jazyku požiadala práve Benátsku komisiu poradný orgán Rady Európy v ústavnoprávnych otázkach o vyjadrenie k novelizácii zákona o štátnom jazyku a práve v tomto stanovisku máme dnes na stole vyjadrenie, kde sa hovorí, že Benátska komisia takéto zníženie z 20% na nižšie percento víta. Dokonca nie je tam uvedené ani to, aby v zákone o používaní jazykov národnostných menšín akákoľvek hranica bola.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Nedá sa povedať, že by to Komisia vítala, to E. Pfundtner interpretuje po svojom. Komisia konštatuje, že to nie je kompatibilné s prijatými záväzkami SR. V odstavci 136 hovorí: \"Niektoré ustanovenie Zákona sú nekompatibilné so záväzkami, ktoré SR prijala a ako také by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšina nedosahuje 20%…\" Explicitne v správe tiež nie je uvedené, že by Komisia podporovala, aby žiadna hranica nebola.", "analysis_paragraphs": ["Nedá sa povedať, že by to Komisia vítala, to E. Pfundtner interpretuje po svojom. Komisia konštatuje, že to nie je kompatibilné s prijatými záväzkami SR. V odstavci 136 hovorí: \"Niektoré ustanovenie Zákona sú nekompatibilné so záväzkami, ktoré SR prijala a ako také by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde menšina nedosahuje 20%…\" Explicitne v správe tiež nie je uvedené, že by Komisia podporovala, aby žiadna hranica nebola."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:02.150604+00:00"}
{"id": "vr17613", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17613", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Máme tu Organizáciu pre zákaz chemických zbraní, kde sme samozrejme členmi (...).", "statement_date": "2018-04-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská republika sa stala členom Organizácie pre zákaz chemických zbraní v roku 1997. Jej členstvu predchádzalo podpísanie Dohovoru o chemických zbraniach ku ktorému sa Slovensko zaviazalo 14. januára 1993 a následná ratifikácia Dohovoru, dňa 27. októbra 1995. Súčasným reprezentantom Slovenska v tejto organizácií je Roman Bužek. K dnešnému dňu má Organizácia pre zákaz chemických zbraní 192 členov a spolu reprezentujú približne 98 % svetovej populácie . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská republika sa stala členom Organizácie pre zákaz chemických zbraní v roku 1997. Jej členstvu predchádzalo podpísanie Dohovoru o chemických zbraniach ku ktorému sa Slovensko zaviazalo 14. januára 1993 a následná ratifikácia Dohovoru, dňa 27. októbra 1995. Súčasným reprezentantom Slovenska v tejto organizácií je Roman Bužek. K dnešnému dňu má Organizácia pre zákaz chemických zbraní 192 členov a spolu reprezentujú približne 98 % svetovej populácie . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-16", "analysis_sources": {"text": ["členom", "členov", "populácie"], "url": ["https://www.opcw.org/about-opcw/member-states/member-states-by-region/eastern-europe/member-state-slovakia/", "https://www.opcw.org/about-opcw/", "https://www.opcw.org/about-opcw/member-states/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:38.376494+00:00"}
{"id": "vr35886", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35886", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Sú to veľmi vážne indície (o tom, že by sa mohli predávať poslanci na kandidátke Smeru, pozn.), alebo východiskové materiály, ktoré treba preveriť, zdokladovať, respektíve vyšetriť tak, ako sa to má a práve preto trestné oznámenie. My sme vyzvali Róberta Fica ako predsedu strany a predsedu vlády, aby vysvetlil a prijal zodpovednosť.", "statement_date": "2010-05-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výzva k Robertovi Ficovi zo strany KDH odznela na tlačovej konferencii .", "analysis_paragraphs": ["Výzva k Robertovi Ficovi zo strany KDH odznela na tlačovej konferencii ."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["konferencii"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/153204_tb-kdh-o-financovani-smeru"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:38.870711+00:00"}
{"id": "vr35273", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35273", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Jasné. Len ja som to v 2006 roku, čiže štyri roky pred vstupom do politiky vlastne prepísal na manželku, ale ako chcel som byť vnútorne slobodný v tom, že aby som vedel, že dokedy budem dobrým manželom a dokedy budem dobrým otcom svojich detí, tak dovtedy budem mať možno aj ten materiálny komfort.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov v obchodnom registri Igor Matovič prepísal svoj podiel vo firme regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku Pavlínu Matovičovú dňa 26. apríla v roku 2007, čiže tri roky pred voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov v obchodnom registri Igor Matovič prepísal svoj podiel vo firme regionPRESS, s.r.o. na svoju manželku Pavlínu Matovičovú dňa 26. apríla v roku 2007, čiže tri roky pred voľbami."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["obchodnom registri"], "url": ["http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=9711&SID=7&P=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:33.708758+00:00"}
{"id": "49631", "numeric_id": 49631, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49631", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Zatiaľ bolo len Rakúsko v minulosti postihnuté, že stratilo právo hlasovania.", "statement_date": "2024-06-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na Rakúsko sa síce v roku 2000 vzťahovali diplomatické sankcie v podobe čiastočnej izolácie zo strany ostatných členských štátov EÚ, hlasovacie právo v Rade EÚ však doposiaľ nikdy nestratilo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nV roku 2000 vyvolala znepokojenie formujúca vládna koalícia s krajne-pravicovou stranou Stranou slobody Rakúska (FPÖ). Strana bola vedená Jörgom Haiderom a bola známa svojimi krajne pravicovými názormi a kontroverznými výrokmi.\n\nAntonio Guterres, vtedajší premiér Portugalska predsedajúceho EÚ, vyhlásil v januári 2000 rozhodnutie EÚ prijať represívne opatrenia, ak sa Haiderova strana pripojí k rakúskej vláde. Represie mali zahŕňať zmrazenie bilaterálnych vzťahov s Viedňou, zrušenie podpory ktoréhokoľvek z jej kandidátov na medzinárodné posty a obmedzenie úlohy rakúskych veľvyslancov v hlavných mestách EÚ.\n\nEurópsky parlament toho času dokonca naliehal na inštitúcie EÚ, aby boli pripravené pozastaviť členstvo rakúskej vláde v prípade „vážneho a trvalého“ porušovania základných princípov EÚ definovaných v Amsterdamskej zmluve.\n\nRakúsko sa napokon ocitlo v čiastočnej izolácii .\n\nFrancúzsko odložilo návštevu vysokých predstaviteľov obrany vo Viedni, dánski diplomati sa stiahli z večere, ktorú naplánovalo rakúske veľvyslanectvo v Kodani. Najväčšia banka v Holandsku, ABN Amro NV, zmrazila ponuku pomôcť s financovaním kontroverzného programu podpory detí v Haiderovej domovskej provincii Korutánsko.\n\nBritánia obhajovala vyčkávací prístup pri rozhodovaní o tom, ako dlho má byť rakúska vláda izolovaná. Britský europoslanec Glyn Ford povedal: „Niektorí hovoria, že nie je správne, aby sme zasahovali do rakúskej politiky. Mýlia sa. Niektorí tvrdia, že musíme akceptovať výsledok demokratických volieb - ale voľby nerobia vždy demokratov.\"\n\nPredsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontaine odmietla Schüssel-Haiderovu deklaráciu , ktorá mala zdôrazniť „zodpovednosť Rakúska v Európe“. „Skutočnosť, že prezident Klestil dostáva od tejto vlády vyhlásenie o základných hodnotách Európskej únie, nás jednoznačne nemôže prinútiť zabudnúť na urážlivé, xenofóbne a rasistické vyhlásenie Jörga Haidera,“ povedala a zdôraznila, že „parlament bude neústupný, pokiaľ ide o rešpektovanie princípov slobody, demokracie, ľudských práv a právneho štátu.\" Uznesenie bolo prijaté 406 hlasmi za a 53 proti, 60 sa zdržalo. Nehlasovala Írska europoslankyňa za Zelených Patricia McKenna, ktorá tieto kroky považovala ako boj proti netolerancii netoleranciou. Bulharská ministerka zahraničných vecí Mihailová povedala , že vláda „nepodporí rakúsku vládu, ktorá by zatvorila dvere Európe a postavila sa proti rozširovaniu EÚ na východ.“\n\nHaider však v Európe našiel aj podporu . Francúzski pravičiari sa zhromaždili pred rakúskym konzulátom v Lyone a zaútočili na kritické komentáre prezidenta Jacquesa Chiraca a premiéra Lionela Jospina. Švajčiarski nacionalisti boli kvôli tejto situácii proti plánom vlády na užšie vzťahy s EÚ. Vyhlásili, že kampaň proti Haiderovi dokázala, že Únia bola nedemokratická. Na krátkom ceremoniáli pred parlamentom v Berne odovzdali dve malé pravicové strany a ďalšie protieurópske skupiny petíciu s približne 70 000 podpismi proti balíku bilaterálnych dohôd medzi Švajčiarsko a EÚ.\n\nPozíciu EÚ k Rakúsku odsúdilo aj Srbsko. „Všetko, čo sa deje okolo Rakúska, je len ďalším príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín, pretože je zrejmé, že v Európe, ktorá slúži Amerike, a nie sebe samej, je dnes možné všetko,“ povedal Ivica Dačič, hovorca strany Slobodana Miloševiča.\n\nEÚ následne poverila spísaním správy o stave ľudských práv v Rakúsku tzv. „troch múdrych” - bývalého fínskeho prezidenta Martti Ahtisaarithe, bývalého španielskeho ministra zahraničných vecí, Marcelino Orejathe, bývalého podpredsedu Európskej komisie pre ľudské práva, Jochen Froweina.\n\nTí síce kritizovali Stranu slobody, no odporučili zrušiť existujúce sankcie, keďže nebolo potvrdené porušovanie ľudských práv (špeciálne zahraničných osôb) v nadmernej miere. K oficiálnej strate hlasovacích práv v žiadnom momente nedošlo.\n\nČlánok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členského štátu v prípade závažného a pretrvávajúceho porušenia hodnôt EÚ, t.j. v prípade porušenia úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu alebo rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.\n\nTento článok bol v praxi použitý len na začatie konania proti niektorým krajinám, avšak k úplnému pozastaveniu hlasovacích práv v EÚ ešte nikdy nedošlo. V minulosti boli iniciované procesy podľa článku 7 proti Poľsku a Maďarsku . V oboch prípadoch sa EÚ obávala o stav právneho štátu v týchto krajinách.", "analysis_paragraphs": ["Na Rakúsko sa síce v roku 2000 vzťahovali diplomatické sankcie v podobe čiastočnej izolácie zo strany ostatných členských štátov EÚ, hlasovacie právo v Rade EÚ však doposiaľ nikdy nestratilo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "V roku 2000 vyvolala znepokojenie formujúca vládna koalícia s krajne-pravicovou stranou Stranou slobody Rakúska (FPÖ). Strana bola vedená Jörgom Haiderom a bola známa svojimi krajne pravicovými názormi a kontroverznými výrokmi.", "Antonio Guterres, vtedajší premiér Portugalska predsedajúceho EÚ, vyhlásil v januári 2000 rozhodnutie EÚ prijať represívne opatrenia, ak sa Haiderova strana pripojí k rakúskej vláde. Represie mali zahŕňať zmrazenie bilaterálnych vzťahov s Viedňou, zrušenie podpory ktoréhokoľvek z jej kandidátov na medzinárodné posty a obmedzenie úlohy rakúskych veľvyslancov v hlavných mestách EÚ.", "Európsky parlament toho času dokonca naliehal na inštitúcie EÚ, aby boli pripravené pozastaviť členstvo rakúskej vláde v prípade „vážneho a trvalého“ porušovania základných princípov EÚ definovaných v Amsterdamskej zmluve.", "Rakúsko sa napokon ocitlo v čiastočnej izolácii .", "Francúzsko odložilo návštevu vysokých predstaviteľov obrany vo Viedni, dánski diplomati sa stiahli z večere, ktorú naplánovalo rakúske veľvyslanectvo v Kodani. Najväčšia banka v Holandsku, ABN Amro NV, zmrazila ponuku pomôcť s financovaním kontroverzného programu podpory detí v Haiderovej domovskej provincii Korutánsko.", "Británia obhajovala vyčkávací prístup pri rozhodovaní o tom, ako dlho má byť rakúska vláda izolovaná. Britský europoslanec Glyn Ford povedal: „Niektorí hovoria, že nie je správne, aby sme zasahovali do rakúskej politiky. Mýlia sa. Niektorí tvrdia, že musíme akceptovať výsledok demokratických volieb - ale voľby nerobia vždy demokratov.\"", "Predsedníčka Európskeho parlamentu Nicole Fontaine odmietla Schüssel-Haiderovu deklaráciu , ktorá mala zdôrazniť „zodpovednosť Rakúska v Európe“. „Skutočnosť, že prezident Klestil dostáva od tejto vlády vyhlásenie o základných hodnotách Európskej únie, nás jednoznačne nemôže prinútiť zabudnúť na urážlivé, xenofóbne a rasistické vyhlásenie Jörga Haidera,“ povedala a zdôraznila, že „parlament bude neústupný, pokiaľ ide o rešpektovanie princípov slobody, demokracie, ľudských práv a právneho štátu.\" Uznesenie bolo prijaté 406 hlasmi za a 53 proti, 60 sa zdržalo. Nehlasovala Írska europoslankyňa za Zelených Patricia McKenna, ktorá tieto kroky považovala ako boj proti netolerancii netoleranciou. Bulharská ministerka zahraničných vecí Mihailová povedala , že vláda „nepodporí rakúsku vládu, ktorá by zatvorila dvere Európe a postavila sa proti rozširovaniu EÚ na východ.“", "Haider však v Európe našiel aj podporu . Francúzski pravičiari sa zhromaždili pred rakúskym konzulátom v Lyone a zaútočili na kritické komentáre prezidenta Jacquesa Chiraca a premiéra Lionela Jospina. Švajčiarski nacionalisti boli kvôli tejto situácii proti plánom vlády na užšie vzťahy s EÚ. Vyhlásili, že kampaň proti Haiderovi dokázala, že Únia bola nedemokratická. Na krátkom ceremoniáli pred parlamentom v Berne odovzdali dve malé pravicové strany a ďalšie protieurópske skupiny petíciu s približne 70 000 podpismi proti balíku bilaterálnych dohôd medzi Švajčiarsko a EÚ.", "Pozíciu EÚ k Rakúsku odsúdilo aj Srbsko. „Všetko, čo sa deje okolo Rakúska, je len ďalším príkladom zasahovania do vnútorných záležitostí iných krajín, pretože je zrejmé, že v Európe, ktorá slúži Amerike, a nie sebe samej, je dnes možné všetko,“ povedal Ivica Dačič, hovorca strany Slobodana Miloševiča.", "EÚ následne poverila spísaním správy o stave ľudských práv v Rakúsku tzv. „troch múdrych” - bývalého fínskeho prezidenta Martti Ahtisaarithe, bývalého španielskeho ministra zahraničných vecí, Marcelino Orejathe, bývalého podpredsedu Európskej komisie pre ľudské práva, Jochen Froweina.", "Tí síce kritizovali Stranu slobody, no odporučili zrušiť existujúce sankcie, keďže nebolo potvrdené porušovanie ľudských práv (špeciálne zahraničných osôb) v nadmernej miere. K oficiálnej strate hlasovacích práv v žiadnom momente nedošlo.", "Článok 7 Zmluvy o Európskej únii umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členského štátu v prípade závažného a pretrvávajúceho porušenia hodnôt EÚ, t.j. v prípade porušenia úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu alebo rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.", "Tento článok bol v praxi použitý len na začatie konania proti niektorým krajinám, avšak k úplnému pozastaveniu hlasovacích práv v EÚ ešte nikdy nedošlo. V minulosti boli iniciované procesy podľa článku 7 proti Poľsku a Maďarsku . V oboch prípadoch sa EÚ obávala o stav právneho štátu v týchto krajinách."], "analysis_date": "2024-06-22", "analysis_sources": {"text": ["znepokojenie", "vyhlásil", "naliehal", "izolácii", "odložilo", "obhajovala", "odmietla", "deklaráciu", "povedala", "podporu", "odsúdilo", "poverila", "kritizovali", "Zmluvy o Európskej únii", "Poľsku", "Maďarsku"], "url": ["https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.washingtonpost.com/wp-srv/WPcap/2000-02/01/010r-020100-idx.html", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.cvce.eu/en/obj/the_declaration_signed_by_the_ovp_and_the_fpo_emphasises_austria_s_responsibility_in_europe_from_europe_5_february_2000-en-f9111a25-a231-42f3-aada-6344902d1f6d.html", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "https://www.theguardian.com/world/2000/feb/04/austria.ianblack", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/829740.stm#:~:text=The%20three%20men,Rights%2C%20Jochen%20Frowein.", "https://www.theguardian.com/world/2000/sep/09/austria.ianblack#:~:text=The%20%22wise%20men%22%20strongly,EU%20countries%2C%20they%20add.", "https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:2bf140bf-a3f8-4ab2-b506-fd71826e6da6.0011.02/DOC_1&format=PDF", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_24_2461", "https://eucrim.eu/news/rule-law-developments-hungary/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:12.891882+00:00"}
{"id": "vr30502", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30502", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "A myslím si, že toto bol práve dôkaz, že situácia sa po 48 hodinách ostrého štrajku vyriešila. Veď keď sa pozrieme na podobnú situáciu, ktorá bola tento rok vo Francúzsku, kedy ostrý štrajk fungoval 2 týždne.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Francúzsko je krajina štrajkov a aj tých lekárskych tam bolo viacero. Ako uvádza sme.sk (30. november 2011) vo Francúzsku, kde sú štrajky populárne, lekári v roku 2002 protestovali za vyššie platy Dňom bez doktorov, do ktorého sa zapojilo asi 75 percent praktických lekárov a mnohí špecialisti.", "analysis_paragraphs": ["Francúzsko je krajina štrajkov a aj tých lekárskych tam bolo viacero. Ako uvádza sme.sk (30. november 2011) vo Francúzsku, kde sú štrajky populárne, lekári v roku 2002 protestovali za vyššie platy Dňom bez doktorov, do ktorého sa zapojilo asi 75 percent praktických lekárov a mnohí špecialisti."], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "bbc.co.uk", "connexionfrance.com"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6162805/v-zahranici-strajkovali-lekari-aj-niekolko-mesiacov.html", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/1776719.stm", "http://www.connexionfrance.com/doctors-srike-gps-surgeries-closed-april-8-view-article.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:44.930775+00:00"}
{"id": "vr36444", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36444", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...zareagovali sme na veľmi zaujímavé vyhlásenie aj pána Csákyho, ktoré povedal na platforme rokovania bývalých vládnych strán SDKÚ, KDH, SMK pri príležitosti rokovania Európskych ľudovcov v Košiciach, kde povedal, že tieto strany musia opäť zasiahnuť, ako zasiahli v roku 98. ...keď hovorí, že sa musí k tomu vrátiť, že je tu potrebný obdobný zásah, teda tak to nazval pán Csáky ako hovorca tejto, tejto trojkoalície,", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 25.12.2010 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:30.439710+00:00"}
{"id": "45110", "numeric_id": 45110, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45110", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Sme ich (firmu Chirana Medical, pozn.) v podstate tak uhovorili na to, aby dramaticky zvýšili výrobu voči svojmu štandardu týchto pľúcnych ventilácii. Predtým vyrábali približne 1 denne alebo jednu denne.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií do júna 2020 s firmou Chirana. Vedenie firmy uviedlo , že pozastaví dodávky do zahraničia, kam vyváža 95 percent svojej produkcie, aby vedeli naplniť potreby vlády. Aby termín dodania stihli, museli štvornásobne zvýšiť výrobu. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo zdravotníctva podpísalo 4. apríla zmluvu na dodávku 300 pľúcných ventilácií do júna 2020 s firmou Chirana. Vedenie firmy uviedlo , že pozastaví dodávky do zahraničia, kam vyváža 95 percent svojej produkcie, aby vedeli naplniť potreby vlády. Aby termín dodania stihli, museli štvornásobne zvýšiť výrobu. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["podpísalo", "uviedlo"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4524208&l=sk", "https://ekonomika.sme.sk/c/22376320/chirana-medical-vyrobi-300-plucnych-ventilatorov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:46.813801+00:00"}
{"id": "vr38092", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38092", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Budú musieť o tom (o ponuke Mostu pre OKS, aby sa strana za určitých podmienok zúčastňovala koaličnej rady, pozn.) rokovať naše stranícke orgány, čo je aj teda súčasťou tej, toho návrhu, dohody.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Znenie dohody medzi Mostom a poslancami OKS nemáme k dispozícii, nevieme teda posúdiť, či o tom majú rokovať stranícke orgány.", "analysis_paragraphs": ["Znenie dohody medzi Mostom a poslancami OKS nemáme k dispozícii, nevieme teda posúdiť, či o tom majú rokovať stranícke orgány."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:16.174191+00:00"}
{"id": "vr34811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34811", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Koniec koncov ja som svoje svedectvo vykonal, skupinu pána Romana Vávrika som po rokoch z našej politickej strany vytlačil.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Explicitna zmienka o tom, že by Vávrika vytlačil konkrétne Dzurinda neexistuje. Podľa informácií zverejnených v denníku SME : „Roman Vavrík odstúpil z miesta predsedu Regionálneho zväzu SDKÚ v Bratislave“ tesne pred tým ako ho mala odvolávať mimoriadna krajská konferencia 19. októbra 2006. Podľa SME Vavríkovi známi tvrdia, že s predsedom strany Mikulášom Dzurindom dobré vzťahy nemal.", "analysis_paragraphs": ["Explicitna zmienka o tom, že by Vávrika vytlačil konkrétne Dzurinda neexistuje. Podľa informácií zverejnených v denníku SME : „Roman Vavrík odstúpil z miesta predsedu Regionálneho zväzu SDKÚ v Bratislave“ tesne pred tým ako ho mala odvolávať mimoriadna krajská konferencia 19. októbra 2006. Podľa SME Vavríkovi známi tvrdia, že s predsedom strany Mikulášom Dzurindom dobré vzťahy nemal."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["SME", "SME"], "url": ["http://dennik.sme.sk/c/2937975/vavrik-sa-funkcie-v-sdku-vzdal-sam.html#ixzz14avMgk8B", "http://www.sme.sk/c/2931610/vavrik-ma-v-sdku-problemy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:04.671963+00:00"}
{"id": "vr37842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37842", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Tlačovú konferenciu o odpočúvaní politikov urobil poslanec Národnej rady za SNS pán Štefanov a povedal, že sa politici odpočúvajú.", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME : \"S informáciou o odpocúvaní najmenej 40 politikov vyšiel Igor Štefanov zo SNS, ktorého polícia žiada zbavit imunity v kauze nástenkového tendra. Dôkazy nepredložil. 'Lipšic sa snaží sústredit moc do svojich rúk,' vyhlásil. Pridal sa aj Smer, ktorý tvrdí, že tieto informácie sú známe od decembra a súhlas dal polícii Krajský súd v Nitre.\"", "analysis_paragraphs": ["Denník SME : \"S informáciou o odpocúvaní najmenej 40 politikov vyšiel Igor Štefanov zo SNS, ktorého polícia žiada zbavit imunity v kauze nástenkového tendra. Dôkazy nepredložil. 'Lipšic sa snaží sústredit moc do svojich rúk,' vyhlásil. Pridal sa aj Smer, ktorý tvrdí, že tieto informácie sú známe od decembra a súhlas dal polícii Krajský súd v Nitre.\""], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["Denník SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5810991/poslancov-vraj-odpocuvaju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:58.439400+00:00"}
{"id": "vr30215", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30215", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je tu opäť číslo, ktoré pochádza z dielne ministerstva financií, ktoré hovorí, že v rokoch 2006 až v 2010, vrátane dvoch rokov hlbokej krízy, Slovensko zvýšilo svoj dlh o 10,2 miliardy eur.", "statement_date": "2011-10-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico spomína rovnaké císla, aké ukazuje táto tabulka:\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico spomína rovnaké císla, aké ukazuje táto tabulka:", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%"], "analysis_date": "2011-10-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:54.303225+00:00"}
{"id": "48446", "numeric_id": 48446, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48446", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Nezvýšili sa dane, niekoľkokrát my sme zavetovali zvýšenie daní, ľuďom sa nezvýšili za nás dane. Dvestosto eur rodinám sa dalo, skoršie dôchodky sa dali. Prepáčte, mamičkám sa dalo teda dvesto euro, skoršie dôchodky sa dali, zastropovali sa energie…", "statement_date": "2022-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SaS vetovala zvýšenie daní už pri prvom predstavení Matovičovho nápadu na zvýšenie dávok rodinám. Do ústavy sa dlhodobo snaží presadiť tzv. daňovú brzdu , ktorou by sa zastropovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Daňovo-odvodové zaťaženie sa ešte od nástupu vlády v marci 2020 nemenilo.\n\nOd 1. apríla 2021 dostávajú tehotné ženy, ktoré majú nárok na vyplácanie materského príspevku alebo študujú, štipendium vo výške 200 eur. Národná rada v máji v rámci pomoci dôchodcom rozhodla o vyplatení 13. dôchodku už v júli 2022. Na zastropovaní cien energií sa dohodla vláda so Slovenskými elektrárňami ešte vo februári 2022. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["SaS vetovala zvýšenie daní už pri prvom predstavení Matovičovho nápadu na zvýšenie dávok rodinám. Do ústavy sa dlhodobo snaží presadiť tzv. daňovú brzdu , ktorou by sa zastropovalo celkové daňovo-odvodové zaťaženie. Daňovo-odvodové zaťaženie sa ešte od nástupu vlády v marci 2020 nemenilo.", "Od 1. apríla 2021 dostávajú tehotné ženy, ktoré majú nárok na vyplácanie materského príspevku alebo študujú, štipendium vo výške 200 eur. Národná rada v máji v rámci pomoci dôchodcom rozhodla o vyplatení 13. dôchodku už v júli 2022. Na zastropovaní cien energií sa dohodla vláda so Slovenskými elektrárňami ešte vo februári 2022. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-06-09", "analysis_sources": {"text": ["vetovala", "daňovú brzdu", "dostávajú", "rozhodla", "dohodla"], "url": ["https://www.trend.sk/spravy/sas-bude-vetovat-akekolvek-snahy-zvysenie-dani-oznacuju-to-populizmus", "https://e.dennikn.sk/2183545/sulik-chce-do-ustavneho-zakona-aj-danovu-brzdu-podla-odbornej-verejnosti-by-to-bola-chyba/", "https://podnikam.sk/vznikne-tehotnym-zamestnankyniam-a-szco-od-buduceho-roka-narok-na-novu-tehotensku-davku/", "https://www.employment.gov.sk/sk/uvodna-stranka/informacie-media/aktuality/vlada-aj-parlament-schvalili-vyplatenie-13-dochodku-juli.html", "https://ekonomika.pravda.sk/krajina/clanok/617919-domacnosti-este-nevyhrali-zastropovanie-ceny-elektriny-prinesie-aj-negativa/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:33.788038+00:00"}
{"id": "vr26666", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26666", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "No tak stále mi nejde z hlavy ten komentár, ktorý napísal Edward Lucas, to je editor britského časopisu Economist. On poznamenal, že ak sa Ukrajina rozhodne pre vojenskú spoluprácu s Ruskom tak ako to urobilo Bielorusko, tak v podstate máme iného suseda ako sme mali doposiaľ. Máme Rusko aj s jeho ambíciami, s jeho vnímaním zahraničia a máme ho rovno na hranici. A nielen my, ale aj Európska únia ako taká.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že editor the Economist Edward Lucas vo svojom článku uvádza, že kým spolupráca Ukrajiny s NATO by Putinov režim zničila, naopak spolupráca s Kremľom ohrozuje Európu a de facto posúva hranice Ruska až k Slovensku, Maďarsku a Rumunsku - teda k hraniciam EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Edward Lucas je žurnalista, pracujúci pre The Economist ako editor sekcie energetiky a prírodných zdrojov. Šebej pravdepodobne vychádza z článku Edwarda Lucasa s názvom Ukraine’s Pain is Europe’s Shame: What Can America Do?, v ktorom uvádza, že pokiaľ sa Ukrajina dostane do područia Ruska, bezpečnosť Európy je ohrozená a Rusko rozšíri svoje hranice až k Slovensku, Maďarsku a Rumunsku. Naopak, vojenská spolupráca s NATO by podľa Lucasa Putinov režim zničilo. \"Ukraine is the swing vote in the former Soviet Union. If Ukraine adopts a Euro-Atlantic orientation, then the Putin regime is finished. Seeing the success of a large, Orthodox, industrialized ex-Soviet country would be the clearest signal possible to Russians that they deserve better. But if Ukraine is in Russia’s grip, Europe’s security is endangered. The Kremlin’s military reach would stretch to the borders of Slovakia, Hungary and Romania. America and its NATO allies already have a nasty military headache in North-Eastern Europe, trying to protect the Baltic States from the integrated and increasingly impressive military forces of Russia and Belarus. Managing European security would be even trickier if Russia stationed its advanced area-denial missiles in Odessa, say. Ukraine is economically important too, not least because of its formidable defense industry.\" V Lucasovom článku How the West Lost Ukraine to Putin sa vyjadril k otázke Východného partnerstva, ktoré označil ako rozširovanie vplyvu Ruska. Tvrdí, že Moskva potrebuje geopolitické zázemie krajín, ktoré sú ekonomicky slabé a politicky poddajné. Preto sa Rusko snaží zničiť partnerstvo nielen EÚ s Ukrajinou, ale aj s Moldavskom, Bieloruskom, Azerbajdžanom, Arménskom a Gruzínskom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že editor the Economist Edward Lucas vo svojom článku uvádza, že kým spolupráca Ukrajiny s NATO by Putinov režim zničila, naopak spolupráca s Kremľom ohrozuje Európu a de facto posúva hranice Ruska až k Slovensku, Maďarsku a Rumunsku - teda k hraniciam EÚ. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Edward Lucas je žurnalista, pracujúci pre The Economist ako editor sekcie energetiky a prírodných zdrojov. Šebej pravdepodobne vychádza z článku Edwarda Lucasa s názvom Ukraine’s Pain is Europe’s Shame: What Can America Do?, v ktorom uvádza, že pokiaľ sa Ukrajina dostane do područia Ruska, bezpečnosť Európy je ohrozená a Rusko rozšíri svoje hranice až k Slovensku, Maďarsku a Rumunsku. Naopak, vojenská spolupráca s NATO by podľa Lucasa Putinov režim zničilo. \"Ukraine is the swing vote in the former Soviet Union. If Ukraine adopts a Euro-Atlantic orientation, then the Putin regime is finished. Seeing the success of a large, Orthodox, industrialized ex-Soviet country would be the clearest signal possible to Russians that they deserve better. But if Ukraine is in Russia’s grip, Europe’s security is endangered. The Kremlin’s military reach would stretch to the borders of Slovakia, Hungary and Romania. America and its NATO allies already have a nasty military headache in North-Eastern Europe, trying to protect the Baltic States from the integrated and increasingly impressive military forces of Russia and Belarus. Managing European security would be even trickier if Russia stationed its advanced area-denial missiles in Odessa, say. Ukraine is economically important too, not least because of its formidable defense industry.\" V Lucasovom článku How the West Lost Ukraine to Putin sa vyjadril k otázke Východného partnerstva, ktoré označil ako rozširovanie vplyvu Ruska. Tvrdí, že Moskva potrebuje geopolitické zázemie krajín, ktoré sú ekonomicky slabé a politicky poddajné. Preto sa Rusko snaží zničiť partnerstvo nielen EÚ s Ukrajinou, ale aj s Moldavskom, Bieloruskom, Azerbajdžanom, Arménskom a Gruzínskom. Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Edward Lucas", "článku", "článku"], "url": ["http://www.economist.com/mediadirectory/edward-lucas", "http://cepa.org/content/ukraine%E2%80%99s-pain-europe%E2%80%99s-shame-what-can-america-do", "http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702304744304579250241092282888"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:30.475923+00:00"}
{"id": "vr16794", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16794", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "...s KSK sa delíme o druhé miesto s najhorším, až havarijným a nevyhovujúcim stavom ciest druhej triedy.", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najmenej ciest v nevyhovujúcom až havarijnom stave má Žilinský kraj - 9%, po ňom nasleduje Nitriansky kraj. Košický a Trnavský sa delia o tretie miesto s niečo cez 21 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spoločnosť Slovenská správa ciest každoročne uverejňuje na svojom webe prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy. Najnovší dokument ( s.20, .pdf ) z júna 2017 ukazuje stav ciest II. triedy na základe hlavných prehliadok vykonaných v roku 2017. Podľa neho dokážeme spočítať a porovnať nevyhovujúci až havarijný stav ciest II. triedy v percentách v jednotlivých krajoch. Najmenší počet havarijných až nevyhovujúcich ciest má Žilinský kraj so súčtom 9 %. Druhý najlepší je Nitriansky kraj so 17 % a na treťom mieste je Trnavský a Košický kraj s 21 %. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Najmenej ciest v nevyhovujúcom až havarijnom stave má Žilinský kraj - 9%, po ňom nasleduje Nitriansky kraj. Košický a Trnavský sa delia o tretie miesto s niečo cez 21 %. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Spoločnosť Slovenská správa ciest každoročne uverejňuje na svojom webe prehľad stavu ciest I., II. a III. triedy. Najnovší dokument ( s.20, .pdf ) z júna 2017 ukazuje stav ciest II. triedy na základe hlavných prehliadok vykonaných v roku 2017. Podľa neho dokážeme spočítať a porovnať nevyhovujúci až havarijný stav ciest II. triedy v percentách v jednotlivých krajoch. Najmenší počet havarijných až nevyhovujúcich ciest má Žilinský kraj so súčtom 9 %. Druhý najlepší je Nitriansky kraj so 17 % a na treťom mieste je Trnavský a Košický kraj s 21 %. Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["webe", "s.20, .pdf"], "url": ["http://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/hospodarenie-s-vozovkami/dokumenty.ssc", "http://www.ssc.sk/files/documents/shv/hl_prehl_ciest_2017.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:31.679791+00:00"}
{"id": "vr17662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17662", "speaker": "Tibor Gašpar", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-gaspar", "statement": "...všetkých policajtov na Slovensku. Tých 23-tisíc, ktorých ja riadim alebo spolu s ďalšími funkcionármi.", "statement_date": "2018-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo svojom výroku Tibor Gašpar tvrdí, že na Slovensku je celkovo 23-tisíc policajtov. Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) a Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) je zrejmé, že počet policajtov sa pohybuje okolo hodnoty, ktorú uvádza Gašpar. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vo svojom výroku Tibor Gašpar tvrdí, že na Slovensku je celkovo 23-tisíc policajtov. Na základe štatistiky z Eurostatu ( .xlsx , Tab 11) a Uznesenia vlády SR k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2018 až 2020 ( .doc , s. 6) je zrejmé, že počet policajtov sa pohybuje okolo hodnoty, ktorú uvádza Gašpar. Tento výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-23", "analysis_sources": {"text": [".xlsx", ".doc", ".rtx", "č.544", "článku", "Eurostatu", "navýšil"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/4/4e/Crime_and_criminal_justice_tables_2017_v2.xlsx", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-212964", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Uznesenie-15145?prefixFile=u_", "https://dennikn.sk/minuta/647722/", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://dennikn.sk/minuta/647722/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:15.516804+00:00"}
{"id": "vr32547", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32547", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak hovoríte o druhom pilieri, nekonečná story, a no musíte si uvedomiť, že tí ľudia neprichádzajú o tie peniaze, oni ich dostanú samozrejme zvýšené nároky z prvého piliera.", "statement_date": "2012-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír tvrdí, že v dôsledku zníženiu odvodu do DSS z 9 % na 4 % sa poistencom zvýši nárok na tej časti ich budúceho dôchodku, ktorú im má vyplácať Sociálna poisťovňa v rámci prvého pilieru. Na základe informácii zo Sociálnej Poisťovne, ktoré potvrdzujú zvýšenie pomeru prvého pilieru na budúcich dôchodkov tento výrok považujeme za pravdivý. Ako informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny , dôchodok človeka sporiaceho v tzv. II. pilieri sa skladá z dvoch častí - okrem dôchodku z II. piliera ho tvorí i základ dôchodku z I. piliera, ktorý je oproti plnému dôchodku na ktorý by mal nárok v prípade sporenia iba v I. pilieri úmerne znížený vzhľadom na nižší odvod, ktorý do Sociálnej poisťovne platil: \"Sporiteľom bude dôchodok vyplácaný z dvoch zdrojov - okrem dôchodku z prvého piliera budú súčasne poberať aj dôchodok z II. piliera, a to spôsobom uvedeným nasledovne: dôchodok z I. piliera (vyplácaný Sociálnou poisťovňou) bude sporiteľovi primeraným spôsobom znížený (zníženie dôchodku bude primerane odzrkadľovať nižšie poistné počas obdobia sporenia do druhého piliera d - napr. za obdobie, keď sa jeho odvody rozdeľovali medzi I. a II. pilier v pomere 9 % : 9 %, sa mu bude dôchodok z I. piliera znižovať o polovicu a za obdobie, keď sa jeho odvody rozdeľovali v pomere 14 % : 4 %, sa mu bude dôchodok z II. piliera znižovať o dve devätiny), dôchodok z II. piliera bude sporiteľovi vyplácaný súkromnou poisťovňou z prostriedkov, ktoré si nasporil na svojom osobnom dôchodkovom účte a ktoré DSS prevedie na účet poisťovne, ktorú si sporiteľ zvolil podľa vlastného výberu.\" To znamená, že po znížení odvodu do DSS na 4% a zvýšení odvodu do Sociálnej poisťovne na 14%, má sporiteľ právo na väčšiu časť dôchodku z I. piliera, než v situácii kedy bol odvod do Sociálnej poisťovne i DSS rovnaký - 9%. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír tvrdí, že v dôsledku zníženiu odvodu do DSS z 9 % na 4 % sa poistencom zvýši nárok na tej časti ich budúceho dôchodku, ktorú im má vyplácať Sociálna poisťovňa v rámci prvého pilieru. Na základe informácii zo Sociálnej Poisťovne, ktoré potvrdzujú zvýšenie pomeru prvého pilieru na budúcich dôchodkov tento výrok považujeme za pravdivý. Ako informuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny , dôchodok človeka sporiaceho v tzv. II. pilieri sa skladá z dvoch častí - okrem dôchodku z II. piliera ho tvorí i základ dôchodku z I. piliera, ktorý je oproti plnému dôchodku na ktorý by mal nárok v prípade sporenia iba v I. pilieri úmerne znížený vzhľadom na nižší odvod, ktorý do Sociálnej poisťovne platil: \"Sporiteľom bude dôchodok vyplácaný z dvoch zdrojov - okrem dôchodku z prvého piliera budú súčasne poberať aj dôchodok z II. piliera, a to spôsobom uvedeným nasledovne: dôchodok z I. piliera (vyplácaný Sociálnou poisťovňou) bude sporiteľovi primeraným spôsobom znížený (zníženie dôchodku bude primerane odzrkadľovať nižšie poistné počas obdobia sporenia do druhého piliera d - napr. za obdobie, keď sa jeho odvody rozdeľovali medzi I. a II. pilier v pomere 9 % : 9 %, sa mu bude dôchodok z I. piliera znižovať o polovicu a za obdobie, keď sa jeho odvody rozdeľovali v pomere 14 % : 4 %, sa mu bude dôchodok z II. piliera znižovať o dve devätiny), dôchodok z II. piliera bude sporiteľovi vyplácaný súkromnou poisťovňou z prostriedkov, ktoré si nasporil na svojom osobnom dôchodkovom účte a ktoré DSS prevedie na účet poisťovne, ktorú si sporiteľ zvolil podľa vlastného výberu.\" To znamená, že po znížení odvodu do DSS na 4% a zvýšení odvodu do Sociálnej poisťovne na 14%, má sporiteľ právo na väčšiu časť dôchodku z I. piliera, než v situácii kedy bol odvod do Sociálnej poisťovne i DSS rovnaký - 9%. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-10-29", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/iipilier-starobne-dochodkove-sporenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:20.940225+00:00"}
{"id": "vr17800", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17800", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico keď v roku 2006 preberal vládu, tak matky s viacerými deťmi odchádzali v 54-ke v tom čase, v 54 rokoch do dôchodku. Dnes už je to viac ako 60 rokov..", "statement_date": "2018-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 bol dôchodkový vek pre matky, ktoré vychovali dve deti, 55 rokov. Pre matky s troma alebo štyrmi deťmi 54 rokov a pre matky, ktoré vychovali aspoň päť detí, to bolo 53 rokov. Podľa Sociálnej poisťovne je dôchodkový vek matiek s päť a viac deťmi na tento rok 59 rokov a 9 mesiacov. Pre ostatné matky s menším počtom detí presahuje dôchodkový vek 60 rokov. Pre ženy narodené v roku 1956, ktoré vychovali iba jedno dieťa, je v roku 2018 dôchodkový vek 62 rokov a 129 dní. Pre ženy narodené v roku 1957, ktoré vychovali dve deti, predstavuje v tomto roku dôchodkový vek 61 rokov a 9 mesiacov. A pre ženy narodené v roku 1958, ktoré vychovali 3 alebo 4 deti, to je 60 rokov a 9 mesiacov. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Pokiaľ ide o znížený dôchodkový vek žien v závislosti od vychovaných detí, ten sa zachováva aj po 31. decembri 2016. Na stránke Sociálnej poisťovne je dostupná tabuľka, určujúca zníženie dôchodkového veku pre matky podľa ich roku narodenia a počtu vychovaných detí. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 bol dôchodkový vek pre matky, ktoré vychovali dve deti, 55 rokov. Pre matky s troma alebo štyrmi deťmi 54 rokov a pre matky, ktoré vychovali aspoň päť detí, to bolo 53 rokov. Podľa Sociálnej poisťovne je dôchodkový vek matiek s päť a viac deťmi na tento rok 59 rokov a 9 mesiacov. Pre ostatné matky s menším počtom detí presahuje dôchodkový vek 60 rokov. Pre ženy narodené v roku 1956, ktoré vychovali iba jedno dieťa, je v roku 2018 dôchodkový vek 62 rokov a 129 dní. Pre ženy narodené v roku 1957, ktoré vychovali dve deti, predstavuje v tomto roku dôchodkový vek 61 rokov a 9 mesiacov. A pre ženy narodené v roku 1958, ktoré vychovali 3 alebo 4 deti, to je 60 rokov a 9 mesiacov. Tento výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Pokiaľ ide o znížený dôchodkový vek žien v závislosti od vychovaných detí, ten sa zachováva aj po 31. decembri 2016. Na stránke Sociálnej poisťovne je dostupná tabuľka, určujúca zníženie dôchodkového veku pre matky podľa ich roku narodenia a počtu vychovaných detí. Dátum zverejnenia analýzy: 28.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-28", "analysis_sources": {"text": ["dôchodkový vek", "Sociálnej poisťovne", "dôchodkový vek", "tabuľka,"], "url": ["https://www.socpoist.sk/aktuality-v-akom-veku-sa-odchadza-do-dochodku/", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-od-roku-2017/62961s", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-v-roku-2017/62961s", "https://www.socpoist.sk/dochodkovy-vek-v-roku-2017/62961s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:57.185368+00:00"}
{"id": "vr26653", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26653", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Tvrdil do poslednej chvíle, že chce podpísať túto dohodu, aby zrazu úplne ako blesk z jasného neba povedal, že to prehodnotil a používal argumenty, ktoré sú nereálne, napríklad že podpis týchto dohôd by znamenal, že Ukrajina by prišla o 160 miliárd eur...", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ukrajina skutočne dlhú dobu inklinovala k podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou. Hoci nejaké negatívne náznaky, že Ukrajina dohodu nepodpíše boli niekoľko týždňov pred stretnutím vo Vilniuse, kde mala byť Asociačná dohoda podpísaná. Ukrajina podpísala návrh Asociačnej dohody v septembri. Ešte deň pred schválením kľúčových zákonov v ukrajinskom parlamente, eurokomisár Füle učakával prijatie týchto zákonov nevyhnutných na podpis dohody. Svoje kroky ukrajinský prezident zdôvodnil aj spomínanými 160 mld. eur, ktoré by údajne musela Ukrajina vynaložiť na zmeny spojené s asociačnou dohodou. Demagog.SK nehodnotí reálnosť argumentu o 160 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V septembri 2013 ukrajinská vláda schválila návrh Asociačnej dohody s EÚ SME (18. september 2013): \"Tamojšia vláda Viktora Janukovyča dala napriek ruskej obchodnej blokáde a vyhrážkam Moskvy prednosť Európskej únii a schválila návrh Asociačnej dohody, ktorú by mohla podpísať v novembri na summite vo Vilniuse.\" Rovnako informuje aj AFP . Ešte 20. novembra 2013 komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Füle očakával, že v najbližšej dobe ukrajinský parlament prijme návrhy zákonov, nevyhnutné pre podpísanie asociačnej dohody 29. novembra 2013, počas summitu vo Vilniuse. 21. novembra 2013 však k prijatiu zákonov nedošlo, a tak nemohla byť asociačné dohoda podpísaná. Ukrajina tak nepodpísala Asociačnú dohodu s EÚ. \" Diplomats and officials in Brussels, while dismayed by the serial negative signals from Yanukovich in recent weeks, nonetheless remained hopeful that the president was bluffing, seeking to extract better terms from the EU, and would yet yield at the last minute in Vilnius and issue a presidential pardon for Tymoshenko.\" Prezident Janukovyč taktiež uviedol, že prijatie asociačnej dohody a zmeny, ktoré by so sebou priniesla, by Ukrajinu stáli približne 160 mld. eur. Rovnako informuje aj Reuters . ČTK (28. novembra 2013): \"Janukovyč už predtým uviedol, že prechod na štandardy a normy únie bude Kyjev stáť 20 miliárd eur ročne a do roku 2017 si to vyžiada okolo 160 miliárd eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina skutočne dlhú dobu inklinovala k podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou. Hoci nejaké negatívne náznaky, že Ukrajina dohodu nepodpíše boli niekoľko týždňov pred stretnutím vo Vilniuse, kde mala byť Asociačná dohoda podpísaná. Ukrajina podpísala návrh Asociačnej dohody v septembri. Ešte deň pred schválením kľúčových zákonov v ukrajinskom parlamente, eurokomisár Füle učakával prijatie týchto zákonov nevyhnutných na podpis dohody. Svoje kroky ukrajinský prezident zdôvodnil aj spomínanými 160 mld. eur, ktoré by údajne musela Ukrajina vynaložiť na zmeny spojené s asociačnou dohodou. Demagog.SK nehodnotí reálnosť argumentu o 160 mld. eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V septembri 2013 ukrajinská vláda schválila návrh Asociačnej dohody s EÚ SME (18. september 2013): \"Tamojšia vláda Viktora Janukovyča dala napriek ruskej obchodnej blokáde a vyhrážkam Moskvy prednosť Európskej únii a schválila návrh Asociačnej dohody, ktorú by mohla podpísať v novembri na summite vo Vilniuse.\" Rovnako informuje aj AFP . Ešte 20. novembra 2013 komisár pre rozšírenie a európsku susedskú politiku Füle očakával, že v najbližšej dobe ukrajinský parlament prijme návrhy zákonov, nevyhnutné pre podpísanie asociačnej dohody 29. novembra 2013, počas summitu vo Vilniuse. 21. novembra 2013 však k prijatiu zákonov nedošlo, a tak nemohla byť asociačné dohoda podpísaná. Ukrajina tak nepodpísala Asociačnú dohodu s EÚ. \" Diplomats and officials in Brussels, while dismayed by the serial negative signals from Yanukovich in recent weeks, nonetheless remained hopeful that the president was bluffing, seeking to extract better terms from the EU, and would yet yield at the last minute in Vilnius and issue a presidential pardon for Tymoshenko.\" Prezident Janukovyč taktiež uviedol, že prijatie asociačnej dohody a zmeny, ktoré by so sebou priniesla, by Ukrajinu stáli približne 160 mld. eur. Rovnako informuje aj Reuters . ČTK (28. novembra 2013): \"Janukovyč už predtým uviedol, že prechod na štandardy a normy únie bude Kyjev stáť 20 miliárd eur ročne a do roku 2017 si to vyžiada okolo 160 miliárd eur.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["SME", "AFP", "Füle", "nepodpísala", "Reuters", "ČTK"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6939319/ukrajina-uprednostnila-europu-pred-ruskom.html", "http://www.rferl.org/content/ukraine-eu-membership-association-agreement-government-approve/25109791.html", "http://en.interfax.com.ua/news/general/175853.html", "http://www.theguardian.com/world/2013/nov/21/yulia-tymoshenko-ukraine-fails-pass-bills", "http://uk.reuters.com/article/2013/12/11/uk-ukraine-eu-azarov-idUKBRE9BA08O20131211", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300921-janukovyc-ukrajina-se-chce-k-eu-pripojit-v-buducnosti-caka-pomoc/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:20.366740+00:00"}
{"id": "vr15644", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15644", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... ubudlo 32-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných (v roku 2016, pozn.).", "statement_date": "2017-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od roku 2015 do roku 2016 naozaj výrazne klesla dlhodobá nezamestnanosť ( dlhodobá nezamestnanosť trvá viac ako 12 mesiacov) . Štatistiky zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že koncom decembra v roku 2015 bolo 172 908 osôb nezamestnaných viac ako rok. Najnovšie údaje za december 2016, ktoré boli zverejnené až po televíznej debate, ukazujú, že počet dlhodobo nezamestnaných klesol na 137 322. V roku 2016 tak došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Koncom mesiaca november sa evidovalo 138 591 osôb, teda o 34 317 menej ako koncom roka 2015. RIchterom uvedený údaj je nepresný, keďže počet dlhodobo nezamestnaných klesol ešte vo väčšej miere, avšak odchýlka nie je až taká veľká, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2015 bol počet dlhodobo nezamestnaných (čiže viac ako rok) podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky 177,6 tisíc osôb. Z toho 129,6-tisíc ľudí bolo nezamestnaných viac ako dva roky. V treťom kvartáli roku 2016 bola dlhodobá nezamestnanosť naozaj o 32-tisíc ľudí menej, a teda 145,5 tisíc. Nezamestnanosť nad dva roky klesla o 17,6-tisíc ľudí. Údaje Štatistického úradu a Ústredia sa líšia z dôvodu, že Štatistický úrad pracuje so štvrťročnými informáciami (a teda najnovšia informácia o roku 2016 je z tretieho kvartálu), kým Ústredie zverejňuje aj mesačné údaje. V grafe je zachytený dlhodobý vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných ľudí v každom štvrťroku.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2015 do roku 2016 naozaj výrazne klesla dlhodobá nezamestnanosť ( dlhodobá nezamestnanosť trvá viac ako 12 mesiacov) . Štatistiky zverejnené na stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ukazujú, že koncom decembra v roku 2015 bolo 172 908 osôb nezamestnaných viac ako rok. Najnovšie údaje za december 2016, ktoré boli zverejnené až po televíznej debate, ukazujú, že počet dlhodobo nezamestnaných klesol na 137 322. V roku 2016 tak došlo k poklesu dlhodobo nezamestnaných o 35 586. Koncom mesiaca november sa evidovalo 138 591 osôb, teda o 34 317 menej ako koncom roka 2015. RIchterom uvedený údaj je nepresný, keďže počet dlhodobo nezamestnaných klesol ešte vo väčšej miere, avšak odchýlka nie je až taká veľká, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Koncom roka 2015 bol počet dlhodobo nezamestnaných (čiže viac ako rok) podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky 177,6 tisíc osôb. Z toho 129,6-tisíc ľudí bolo nezamestnaných viac ako dva roky. V treťom kvartáli roku 2016 bola dlhodobá nezamestnanosť naozaj o 32-tisíc ľudí menej, a teda 145,5 tisíc. Nezamestnanosť nad dva roky klesla o 17,6-tisíc ľudí. Údaje Štatistického úradu a Ústredia sa líšia z dôvodu, že Štatistický úrad pracuje so štvrťročnými informáciami (a teda najnovšia informácia o roku 2016 je z tretieho kvartálu), kým Ústredie zverejňuje aj mesačné údaje. V grafe je zachytený dlhodobý vývoj počtu dlhodobo nezamestnaných ľudí v každom štvrťroku."], "analysis_date": "2017-01-16", "analysis_sources": {"text": ["dlhodobá nezamestnanosť", "Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny"], "url": ["http://www.iz.sk/sk/projekty/ukazovatele-za-EU/dlhodoba-nezamestnanost-vyvoj", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=582328"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:51.663083+00:00"}
{"id": "44074", "numeric_id": 44074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44074", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Čo sa týka boja s čiernym ubytovaním, o 8 % obce majú väčší príjem, lebo sa prihlásili hotelieri, ktorí načierno ubytovávali.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejných zdrojov nie je možné dohľadať spoľahlivý údaj o náraste príjmov obcí z dane za ubytovanie a dať ho do príčinnej súvislosti s nižším ubytovaním „ na čierno” a teda s riadnym priznaním dane. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Nie je zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na údaj o 8-percentnom zvýšenom príjme obcí, ktorý má byť dôsledkom nižšieho ubytovania „ na čierno.” Ku koncu októbra 2019 vzrástol medziročne počet lôžok o 8,2 %. Dáta však Štatistický úrad publikoval až 19. decembra - a teda po zverejnení relácie. Augustové a septembrové údaje dostupné v čase relácie hovorili o medziročnom náraste lôžok o 5,6 % resp. 6,5 %. Ak v krajine nevznikli významne nové ubytovacie kapacity, nárast (obsadených) lôžok môže znamenať, že niektorí podnikatelia, ktorí ubytovávali návštevníkov „ na čierno”, ich začali „prihlasovať” - t.j. platiť za nich daň za ubytovanie. O takejto situácii hovoria hoteliéri na Liptove, kde pri takmer rovnakých kapacitách narástol počet lôžok o 8,4 %. Ku koncu augusta , septembra aj októbra však podľa údajov Štatistického úradu medziročne na Slovensku rástol aj počet ubytovacích zariadení (o 8,6 % / 9,4 % / 11,2 %). Vyšší počet - obsadených - lôžok znamená vyšší príjem pre obce, ktoré sú prijímateľmi dane za ubytovanie z miestnych zariadení. Sadzbu dane si určujú sami podľa osôb a počtu prenocovaní. Ich príjem teda závisí od počtu obsadených lôžok. Medziročne stúpol aj počet návštevníkov a prenocovaní v ubytovacích zariadeniach. Podľa augustových údajov o 17,7 resp. 15,9 %. Nie je však zrejmé, ako sa tieto nárasty premietli do vyššieho príjmu obcí. Rovnako nie je zrejmé, ako sa na týchto nárastoch podpísalo priznávanie hostí (neubytovanie na čierno) a riadne odvádzanie daní za ubytovanie a ako iné faktory. Demagóg.SK sa pýtal Združenie miest a obcí Slovenska, či môžu potvrdiť nárast príjmu obcí z dane za ubytovanie, ktorý má pôvod v menšom ubytovaní „ na čierno” a či si tento nárast dávajú do súvislosti so zavedením rekreačných poukazov - email však ostal bez odpovede. Rovnako žiaden dôkaz pre toto tvrdenie neposlal ani Andrej Danko. Keďže z verejných zdrojov nie je možné dohľadať spoľahlivý údaj o náraste príjmov obcí z dane za ubytovanie a dať ho do príčinnej súvislosti s nižším ubytovaním „ na čierno” a teda s riadnym priznaním dane, tvrdenie Andreja Danka hodnotíme ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Z verejných zdrojov nie je možné dohľadať spoľahlivý údaj o náraste príjmov obcí z dane za ubytovanie a dať ho do príčinnej súvislosti s nižším ubytovaním „ na čierno” a teda s riadnym priznaním dane. Tvrdenie Andreja Danka preto hodnotíme ako neoveriteľné. Nie je zrejmé, ako prišiel Andrej Danko na údaj o 8-percentnom zvýšenom príjme obcí, ktorý má byť dôsledkom nižšieho ubytovania „ na čierno.” Ku koncu októbra 2019 vzrástol medziročne počet lôžok o 8,2 %. Dáta však Štatistický úrad publikoval až 19. decembra - a teda po zverejnení relácie. Augustové a septembrové údaje dostupné v čase relácie hovorili o medziročnom náraste lôžok o 5,6 % resp. 6,5 %. Ak v krajine nevznikli významne nové ubytovacie kapacity, nárast (obsadených) lôžok môže znamenať, že niektorí podnikatelia, ktorí ubytovávali návštevníkov „ na čierno”, ich začali „prihlasovať” - t.j. platiť za nich daň za ubytovanie. O takejto situácii hovoria hoteliéri na Liptove, kde pri takmer rovnakých kapacitách narástol počet lôžok o 8,4 %. Ku koncu augusta , septembra aj októbra však podľa údajov Štatistického úradu medziročne na Slovensku rástol aj počet ubytovacích zariadení (o 8,6 % / 9,4 % / 11,2 %). Vyšší počet - obsadených - lôžok znamená vyšší príjem pre obce, ktoré sú prijímateľmi dane za ubytovanie z miestnych zariadení. Sadzbu dane si určujú sami podľa osôb a počtu prenocovaní. Ich príjem teda závisí od počtu obsadených lôžok. Medziročne stúpol aj počet návštevníkov a prenocovaní v ubytovacích zariadeniach. Podľa augustových údajov o 17,7 resp. 15,9 %. Nie je však zrejmé, ako sa tieto nárasty premietli do vyššieho príjmu obcí. Rovnako nie je zrejmé, ako sa na týchto nárastoch podpísalo priznávanie hostí (neubytovanie na čierno) a riadne odvádzanie daní za ubytovanie a ako iné faktory. Demagóg.SK sa pýtal Združenie miest a obcí Slovenska, či môžu potvrdiť nárast príjmu obcí z dane za ubytovanie, ktorý má pôvod v menšom ubytovaní „ na čierno” a či si tento nárast dávajú do súvislosti so zavedením rekreačných poukazov - email však ostal bez odpovede. Rovnako žiaden dôkaz pre toto tvrdenie neposlal ani Andrej Danko. Keďže z verejných zdrojov nie je možné dohľadať spoľahlivý údaj o náraste príjmov obcí z dane za ubytovanie a dať ho do príčinnej súvislosti s nižším ubytovaním „ na čierno” a teda s riadnym priznaním dane, tvrdenie Andreja Danka hodnotíme ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["publikoval", "septembrové", "hovorili", "hovoria", "augusta", "septembra", "sú", "augustových"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/39bc7462-0dd4-47af-8906-c20e7566b7c2/!ut/p/z1/tVJNc4IwEP0tPXiMuxIgeAxOBaw6RUUllw4iaqqACoO1v77B8dKDHz00l2Rn3tu3L_tAwBxEFlVyHZUyz6KdqkNhfvjMs2y7xRHtPkWv9zYeup2u5gQGzH4DrOHoFb0Jf3dGPb2FugHiPn8KAkSclftyA2G-KKINKbZEZisSbcsGqkd-TNU0VZaQYn-MqnMDqyIpt-qm7UXMdFMjuFzqRGfRilhtNEmsYcIM01ywWKvb72O5hPAp9OyR39oO3jgcr_yOw12d9RGtvmOgx91g1PYpRU4vfO77_rg_naIz1bro0ZaDwyBQYuaVf0fgIV9cIPcmeORBPBK5D5iYECoX7OYvthjMKpmcIMjq3e5g_McluQg9EHKRNk9x2sQmsxhSxixd09umQWmdWu046AzWqm1Ubuo45TB_qreiys_DQXCVyjwrk68S5v8Ry30apBY9S0m2I_fbHhJnZhX85eUHyd9cXA!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/44e6823d-f5ba-44ef-bfde-daae22323a76/!ut/p/z1/rVNNb-IwFPwtPeTo-MXOF3sLVE1oKVLKhoAvlRMc4kI-mrhk2V-_ZrUrbaUtUKk-WLI189688RgzvMKs5ge55Uo2Nd_r85q5z7E39cdjKwDwnFuY3ie3cbgYWWADTn8DJmEQ2d4MwJ-FDkyDKHkaxZRCQDF7xx_PqOY_LObR5I6EifOHDx-sAK7jnwGw8_qXmGGW16pVJV43Wc9L1O9Q-5YZoLe93PFcCgMOvVC74783ti1cn9ANKpyMI30qUFZsBNpwLgihhHLPPdVuc7nB66vQ6SWz2Xmr0lM_DQniOF7MlksIl-QOptQKYZ4k2hv3AuD7X8C597ykYq2n8D6c4oHg9CDFgJO66SqdsMUnTYoA32Mms8oc8soE0yK-59rEsv2RhvjeKbKke5w8bnVZrkok66LBq6tqa6p8eX1lgY5EUyvxQ-HVl2dCNwnqjPpaXycK0YnOfOv0TyuVavtvBhgwDIO5bZrtXph5UxnwP0rZ9FrceyRuqyRJKp8e0e4p-jmeozD1lZMdh-Dm5heDb0eE/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/06403e47-22fd-4786-9633-64893dc01ff8/Vyvoj_cestovneho_ruchu_v_ubytovacich_zariadeniach_SR_08_2019.pdf?MOD=AJPERES&CACHEID=ROOTWORKSPACE-06403e47-22fd-4786-9633-64893dc01ff8-mTO5ovY", "https://www.visitliptov.sk/2019/09/05/polrok-na-liptove-v-cislach/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/0036845c-014e-47a1-82b7-2009d2903632/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAcm-yJwEcx1Ps4A8uGSCKITYfARXi_vqKJpfMJCY9VBdJo933dqUVjvAOR2Xc5YdY5lUZn9R-HzkPAfXZdGpwgOmCgD-_XS-92Y3phjbefgSw5eoa_Hv-013NLQMsG0eX-Rsc4SgtZS0zvK-SNs5Qe0R5-YTio9RALaqmUGq6UqC2buLurEHXCnlUMwBxmGWnCAxLIIvGBmJmQpEJMHk0J-qUmEP5Os0f8f5b6O2Y38EOfDE4vPNnLvcsugBgC9cGn3vhahIQApyMXccb_0KDUX70F3JJwZiHNwAPgmC92GzA3Zg34BPDhWUYqpbOCODewXvlgn4p06B42-Wix2E5vO0Jr__xkTzAcxzlSaH3aaGDThkFQimzTGvi2IQMqTWbu9ndQZWNZTbEqcK7b9VW1Pz55SXiKpVVKcWrxLv_EUvVh5cJYUpiI55EIxr9V6P-WyZl3f7QQIO-7_VDVR1OQk-rQoPPKFnVKn0fkbguwoKRc56j48r7PV0id8uknZx7fnX1B-vXfrw!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/44e6823d-f5ba-44ef-bfde-daae22323a76/!ut/p/z1/rVNNb-IwFPwtPeTo-MXOF3sLVE1oKVLKhoAvlRMc4kI-mrhk2V-_ZrUrbaUtUKk-WLI189688RgzvMKs5ge55Uo2Nd_r85q5z7E39cdjKwDwnFuY3ie3cbgYWWADTn8DJmEQ2d4MwJ-FDkyDKHkaxZRCQDF7xx_PqOY_LObR5I6EifOHDx-sAK7jnwGw8_qXmGGW16pVJV43Wc9L1O9Q-5YZoLe93PFcCgMOvVC74783ti1cn9ANKpyMI30qUFZsBNpwLgihhHLPPdVuc7nB66vQ6SWz2Xmr0lM_DQniOF7MlksIl-QOptQKYZ4k2hv3AuD7X8C597ykYq2n8D6c4oHg9CDFgJO66SqdsMUnTYoA32Mms8oc8soE0yK-59rEsv2RhvjeKbKke5w8bnVZrkok66LBq6tqa6p8eX1lgY5EUyvxQ-HVl2dCNwnqjPpaXycK0YnOfOv0TyuVavtvBhgwDIO5bZrtXph5UxnwP0rZ9FrceyRuqyRJKp8e0e4p-jmeozD1lZMdh-Dm5heDb0eE/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://www.slovensko.sk/sk/zivotne-situacie/zivotna-situacia/_dan-za-ubytovanie", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/0036845c-014e-47a1-82b7-2009d2903632/!ut/p/z1/tVNNc5swFPwtOXAUeiBAcm-yJwEcx1Ps4A8uGSCKITYfARXi_vqKJpfMJCY9VBdJo933dqUVjvAOR2Xc5YdY5lUZn9R-HzkPAfXZdGpwgOmCgD-_XS-92Y3phjbefgSw5eoa_Hv-013NLQMsG0eX-Rsc4SgtZS0zvK-SNs5Qe0R5-YTio9RALaqmUGq6UqC2buLurEHXCnlUMwBxmGWnCAxLIIvGBmJmQpEJMHk0J-qUmEP5Os0f8f5b6O2Y38EOfDE4vPNnLvcsugBgC9cGn3vhahIQApyMXccb_0KDUX70F3JJwZiHNwAPgmC92GzA3Zg34BPDhWUYqpbOCODewXvlgn4p06B42-Wix2E5vO0Jr__xkTzAcxzlSaH3aaGDThkFQimzTGvi2IQMqTWbu9ndQZWNZTbEqcK7b9VW1Pz55SXiKpVVKcWrxLv_EUvVh5cJYUpiI55EIxr9V6P-WyZl3f7QQIO-7_VDVR1OQk-rQoPPKFnVKn0fkbguwoKRc56j48r7PV0id8uknZx7fnX1B-vXfrw!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:06.246631+00:00"}
{"id": "vr28947", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28947", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme veľmi radi, že sa nám podarilo posilniť naše pozície v komunálnych voľbách.", "statement_date": "2014-12-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných štatistických údajov z rokov 2010 a 2014. Smer skutočne v posledných voľbách do orgánov samosprávy obcí zvýšil počet aj podiel svojich poslancov. Rovnako sa zvýšil aj počet a podiel starostov a primátorov ktorí boli podporovaní Smerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných štatistických údajov z rokov 2010 a 2014. Smer skutočne v posledných voľbách do orgánov samosprávy obcí zvýšil počet aj podiel svojich poslancov. Rovnako sa zvýšil aj počet a podiel starostov a primátorov ktorí boli podporovaní Smerom. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-15", "analysis_sources": {"text": ["2006", "2010", "2014"], "url": ["http://volby.statistics.sk/oso/oso2006/slov/index.jsp@subp=v.htm", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/menu/indexv.jsp@lang=sk.htm", "http://www.volbysr.sk/oso2014/sk/data.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:00.450218+00:00"}
{"id": "vr36936", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36936", "speaker": "Anna Belousovová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-belousovova", "statement": "Viete čo je v súčasnosti najväčší problém Slovenska? Napríklad to, že sa zdražuje, že v priemere viac, ako 20 euro na mesiac budú platiť ľudia viac za elektrinu.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví stúpne cena elektriny priemerne o 4,82% mesačne. Ak by táto čiastka bola A. Belousovovou spomínaných 20 eur, platili by sme v priemere za elektrinu vyše 400 eur mesačne.\n\nPodľa správy ministerstva financií predpokladaný rast cien pre zvýši výdaje domácnosti o 25,6%. Teoreticky tak Belousovovou spomínaných 20 eur za elektrinu môže zodpovedať realite. Avšak podiel elektriky na výdajoch domácnosti sa nám nepodarilo zistiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteĺný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví stúpne cena elektriny priemerne o 4,82% mesačne. Ak by táto čiastka bola A. Belousovovou spomínaných 20 eur, platili by sme v priemere za elektrinu vyše 400 eur mesačne.", "Podľa správy ministerstva financií predpokladaný rast cien pre zvýši výdaje domácnosti o 25,6%. Teoreticky tak Belousovovou spomínaných 20 eur za elektrinu môže zodpovedať realite. Avšak podiel elektriky na výdajoch domácnosti sa nám nepodarilo zistiť, preto výrok hodnotíme ako neoveriteĺný."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["Úradu pre reguláciu sieťových odvetví", "rast"], "url": ["http://www.energoforum.sk/sk/r/720/cena-elektriny-pre-domacnosti-v-roku-2011-stupne-priemerne-o-4-82", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/21-12-2010/financie-mf-vidi-buduci-rok-pomalsi-rast-ciendomacnosti-by-mali-usetrit-30-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:10.706133+00:00"}
{"id": "vr37885", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37885", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Obyčajné klamstvo, že Slováci na povedzme zmiešanom území a to je jedno, či tam žijú Maďari alebo Rusíni alebo Nemci, že by sa mali učiť po maďarsky, po rusínsky a tak ďalej. To je obyčajné klamstvo. Prečítam vám paragraf 7: Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za určitých podmienok samozrejme môžu aj jazyk menšiny, ale orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládať jazyk menšiny.", "statement_date": "2011-04-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny . Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" V návrhu zákona , ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'.\" Novela nehovorí o tom, že úradníci \"môžu použit\" , ale že \"používajú\" jazyk menšiny. Stále ale platí aj to, že nie sú povinný jazyk menšiny ovládat.", "analysis_paragraphs": ["V zákone c. 184/1999 o používaní jazykov národnostných menšín (.pdf) sa okrem iného píše: \"§ 7 (1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk1) a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny . Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.\" V návrhu zákona , ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona c. 318/2009 Z. z. (.pdf) sa okrem iného píše: \"V § 7 ods. 1 sa odkaz na poznámku pod ciarou 1) vypúšta. V § 7 ods. 1 sa slová 'môžu použit' nahrádzajú slovom 'používajú'.\" Novela nehovorí o tom, že úradníci \"môžu použit\" , ale že \"používajú\" jazyk menšiny. Stále ale platí aj to, že nie sú povinný jazyk menšiny ovládat."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": ["zákone c. 184/1999", "návrhu zákona"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999", "http://www.vicepremier.sk/data/files/6726.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:08.369359+00:00"}
{"id": "vr28685", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28685", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "V jednom autobuse odvezieme 150 - 190 cestujúcich. V tej novej električke ich bude 250.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Celková kapacita autobusov závisí od konkrétneho typu autobusu. Najmenšie autobusy v bratislavskej doprave odvezú okolo 75 ľudí, najväčšie 150 až 166 , respektíve 177 . Kapacita novej električky je až 356 ľudí . Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Celková kapacita autobusov závisí od konkrétneho typu autobusu. Najmenšie autobusy v bratislavskej doprave odvezú okolo 75 ľudí, najväčšie 150 až 166 , respektíve 177 . Kapacita novej električky je až 356 ľudí . Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["konkrétneho", "75", "150", "166", "177", "356 ľudí"], "url": ["http://imhd.zoznam.sk/ba/vozidla/3/autobusy.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/789/Solaris-Urbino-10.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/570/SOR-NB-18-City.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/510/Mercedes-Benz-O-405-GN.html", "http://imhd.zoznam.sk/ba/popis-typu-vozidla/428/Mercedes-Benz-CapaCity.html", "http://www.teraz.sk/regiony/bratislava-elektricka/104951-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:08.914902+00:00"}
{"id": "vr31977", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31977", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ja som žiadnu sumu nepodpisoval, iba základné princípy na ktorých spočíva budúca odmena. Lebo odstupné bolo iba 7 tisíc to základné a tá odmena zostávajúca tá veľká šokujúca je na základe hospodárskeho výsledku a konkurenčnej doložky (o odmene pre Marcelu Hrdú exriaditeľku Slovenskej pošty, pozn.).", "statement_date": "2012-06-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "J. Figeľ hovorí o výške odstupného pre Marcelu Hrdú, ktorá pôsobila ako generálna riaditeľka Slovenskej pošty, a.s. od marca 2011 do mája 2012. Ako uviedla SITA , Hrdá by mala dostať odstupné vo výške 178 tisíc eur. V marci 2011 prijala vláda I. Radičovej nové pravidlá pre odmeňovanie štátnych manažérov v dozorných radách a v predstavenstvách spoločností s účasťou štátu. Podľa nových pravidiel (.pdf) je tak odmeňovanie závislé najmä od výšky obratu danej spoločnosti, rentability tržieb (predstavuje podiel čistého zisku ku konsolidovaným tržbám) a od počtu zamestnancov. V vrámci týchto pravidiel sa v článku IV. Poskytovanie mesačných odmien , bode 5. uvádza, že \" Výška mesačnej odmeny predsedu, podpredsedu a členov predstavenstva spoločnosti s výškou mesačnej mzdy generálneho riaditeľa, ktorá bude určená manažérskou zmluvou, nesmie presiahnuť desaťnásobok priemernej mzdy v SR za predchádzajúci rok. \" Tá bola v roku 2011 podľa údajov Štatistického úradu 786 eur. Zároveň sa však v pravidlách uvádza, že \" Obmedzenie sa nevzťahuje na výplatu podielu na zisku (tantiémy), ktorý určí valné zhromaždenie na rozdelenie. \" V pravidlách sa taktiež v bode 3 uvádza, že \" Predseda, podpredseda, člen predstavenstva nemá nárok na odstupné pri skončení výkonu funkcie .\" Ako však 10. júna 2012 uviedlo SME \" Aj keď vláda Ivety Radičovej nastavila pravidlá, ktoré mali zamedziť vyplácaniu podobných odmien v podnikoch s účasťou štátu, zmeny zaviedli len v predstavenstvách a u členov dozorných rád. Manažmenty ich však neprijali.\" Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný aj preto, že podľa SITA , súčasné minister dopravy dopravy J. Počiatek tvrdí, že J. Figeľ je na zmluve o odmenách pre Hrdú podpísaný, čo Figeľ popiera. Vzhľadom na to, že kvôli zákonu o ochrane osobných informácii nie je táto zmluva zverejnená, nevieme určiť kým a na akú sumu bola podpísaná.", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ hovorí o výške odstupného pre Marcelu Hrdú, ktorá pôsobila ako generálna riaditeľka Slovenskej pošty, a.s. od marca 2011 do mája 2012. Ako uviedla SITA , Hrdá by mala dostať odstupné vo výške 178 tisíc eur. V marci 2011 prijala vláda I. Radičovej nové pravidlá pre odmeňovanie štátnych manažérov v dozorných radách a v predstavenstvách spoločností s účasťou štátu. Podľa nových pravidiel (.pdf) je tak odmeňovanie závislé najmä od výšky obratu danej spoločnosti, rentability tržieb (predstavuje podiel čistého zisku ku konsolidovaným tržbám) a od počtu zamestnancov. V vrámci týchto pravidiel sa v článku IV. Poskytovanie mesačných odmien , bode 5. uvádza, že \" Výška mesačnej odmeny predsedu, podpredsedu a členov predstavenstva spoločnosti s výškou mesačnej mzdy generálneho riaditeľa, ktorá bude určená manažérskou zmluvou, nesmie presiahnuť desaťnásobok priemernej mzdy v SR za predchádzajúci rok. \" Tá bola v roku 2011 podľa údajov Štatistického úradu 786 eur. Zároveň sa však v pravidlách uvádza, že \" Obmedzenie sa nevzťahuje na výplatu podielu na zisku (tantiémy), ktorý určí valné zhromaždenie na rozdelenie. \" V pravidlách sa taktiež v bode 3 uvádza, že \" Predseda, podpredseda, člen predstavenstva nemá nárok na odstupné pri skončení výkonu funkcie .\" Ako však 10. júna 2012 uviedlo SME \" Aj keď vláda Ivety Radičovej nastavila pravidlá, ktoré mali zamedziť vyplácaniu podobných odmien v podnikoch s účasťou štátu, zmeny zaviedli len v predstavenstvách a u členov dozorných rád. Manažmenty ich však neprijali.\" Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný aj preto, že podľa SITA , súčasné minister dopravy dopravy J. Počiatek tvrdí, že J. Figeľ je na zmluve o odmenách pre Hrdú podpísaný, čo Figeľ popiera. Vzhľadom na to, že kvôli zákonu o ochrane osobných informácii nie je táto zmluva zverejnená, nevieme určiť kým a na akú sumu bola podpísaná."], "analysis_date": "2012-06-11", "analysis_sources": {"text": ["pôsobila", "SITA", "pravidiel", "Štatistického úradu", "SME", "SITA"], "url": ["http://cz.linkedin.com/pub/marcela-hrda/5/366/280", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/posta-je-v-strate-sefke-vyplatili-od/505947-clanok.html", "http://www.google.sk/#hl=sk&output=search&sclient=psy-ab&q=vzor_pravidiel_odmenovania_akciovych_spolocnosti&oq=vzor_pravidiel_odmenovania_akciovych_spolocnosti&aq=f&aqi=&aql=&gs_l=hp.3...10153.23996.0.24416.50.48.1.1.1.0.212.6202.14j33j1.48.0...0.0.jGWVCktZ_68&pbx=1&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.r_qf.,cf.osb&fp=e53878ce145abb0c&biw=1239&bih=670", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48053", "http://www.sme.sk/c/6412295/zlaty-padak-dostal-aj-byvaly-sef-zeleznic-kravec.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/posta-je-v-strate-sefke-vyplatili-od/505947-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:16.980692+00:00"}
{"id": "49078", "numeric_id": 49078, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49078", "speaker": "Martin Hojsík", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-hojsik", "statement": "Emisie z dopravy aj na Slovensku rastú. Je to závažný problém, ktorý máme ako Európska únia, že nám emisie z dopravy rastú.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2019 bola doprava v Európskej únii zodpovedná až za štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého. Až za 72% celkových emisií z dopravy môže cestná doprava. Doprava je v Európskej únii jedinou oblasťou, v ktorej prišlo k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a to až o skoro 34% od roku 1990 po 2019.\n\nPriemerné emisie z nových osobných automobilov v EÚ v roku 2021 boli na hodnote 116,3 gramu CO2/km, čo predstavuje nárast voči roku 2020 o 7,5%. Slovensko je na tom horšie ako priemer EÚ a to s priemernou hodnotou emisií 139,2 gramu CO2/km s medziročným zvýšením o 14,3%. Celkové emisie v sektore dopravy na Slovensku síce v 2020 cez pandémiu mierne poklesli, v roku 2021 sa opäť začali zvyšovať.\n\nKeďže Slovensko ako aj Európska Únia v sektore dopravy zaznamenávajú nárast emisii, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2019 bola doprava v Európskej únii zodpovedná až za štvrtinu všetkých emisií oxidu uhličitého. Až za 72% celkových emisií z dopravy môže cestná doprava. Doprava je v Európskej únii jedinou oblasťou, v ktorej prišlo k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a to až o skoro 34% od roku 1990 po 2019.", "Priemerné emisie z nových osobných automobilov v EÚ v roku 2021 boli na hodnote 116,3 gramu CO2/km, čo predstavuje nárast voči roku 2020 o 7,5%. Slovensko je na tom horšie ako priemer EÚ a to s priemernou hodnotou emisií 139,2 gramu CO2/km s medziročným zvýšením o 14,3%. Celkové emisie v sektore dopravy na Slovensku síce v 2020 cez pandémiu mierne poklesli, v roku 2021 sa opäť začali zvyšovať.", "Keďže Slovensko ako aj Európska Únia v sektore dopravy zaznamenávajú nárast emisii, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-24", "analysis_sources": {"text": ["2019", "Doprava", "116,3", "Slovensko", "Celkové"], "url": ["https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190313STO31218/emisie-co2-z-automobilov-fakty-a-cisla-infografika", "https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20190313STO31218/emisie-co2-z-automobilov-fakty-a-cisla-infografika", "https://www.acea.auto/figure/interactive-map-co2-emissions-from-new-passenger-cars-in-the-eu-by-country/", "https://sita.sk/vpriemysle/slovensko-ma-stvrte-najvyssie-emisie-co2-z-novych-aut-v-europskej-unii-priemer-sa-z-roka-na-rok-zvysuje/", "https://oeab.shmu.sk/emisie/doprava/trendy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:40.329806+00:00"}
{"id": "vr29373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29373", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Dnes už je jasné, že aj to som povedal, jednotný postoj nebude, pretože sú krajiny (EÚ, pozn), ktoré už deklarovali, že do Moskvy pôjdu a sú krajiny, ktoré naopak deklarovali, že nepôjdu.", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa slovenského portálu Pravda sa spomedzi krajín EÚ osláv víťazstva v druhej svetovej vojne v Moskve z krajín EÚ zúčastní napríklad Grécko a Česko. Účasť na oficiálnych oslavách naopak odmietlo napríklad Francúzsko, Veľká Británia, či Poľsko. Nemecká kancelárka Angela Merkel uviedla , že deň po oficiálnych oslavách vyjadrí úctu padlým vojakom položením venca v Kremli, odmieta sa však zúčastniť oficiálnej vojenskej prehliadky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa slovenského portálu Pravda sa spomedzi krajín EÚ osláv víťazstva v druhej svetovej vojne v Moskve z krajín EÚ zúčastní napríklad Grécko a Česko. Účasť na oficiálnych oslavách naopak odmietlo napríklad Francúzsko, Veľká Británia, či Poľsko. Nemecká kancelárka Angela Merkel uviedla , že deň po oficiálnych oslavách vyjadrí úctu padlým vojakom položením venca v Kremli, odmieta sa však zúčastniť oficiálnej vojenskej prehliadky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "uviedla", "Izvestia"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/349512-sebej-na-vojensku-prehliadku-do-moskvy-by-sme-nemali-ist/", "http://www.dw.de/merkel-wont-attend-moscow-wwii-victory-day-parade/a-18307917", "http://izvestia.ru/news/584123#ixzz3UbG6veAP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:37.902227+00:00"}
{"id": "48074", "numeric_id": 48074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48074", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Lebo to, čo sa stalo na začiatku októbra, kedy Ministerstvo školstva sa dohodlo so zdravotníctvom, že zrušia rúška, zrušia rúška v triedach deťom, státisícom detí, to spôsobilo tú obrovskú tretiu vlnu, ktorú sme na Slovensku mali. Okamžite sa to do dvoch týždňov rozhorelo. ", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V danom čase stúpali prípady pozitívnych vo všetkých okolitých krajinách podobne ako u nás. Tento nárast bol pripisovaný najmä novému, infekčnejšiemu variantu koronavírusu. Aj keď nosenie rúšok preukázateľne spomaľuje šírenie pandémie, je od ministra financií prílišným zjednodušením pripisovať nárast v počte prípadov len zmene v tomto opatrení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. O zrušení povinnosti nosenia rúšok v triedach rozhodol Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo Vyhláške 250/2021 , ktorá vstúpila do platnosti 1. októbra. Vyhláška ruší povinnosť nosiť rúško pre žiakov základných škôl pokiaľ sú v uzavretom kolektíve (triede). Nariadenie sa tiež netýkalo všetkých žiakov; pre stredoškolákov a vysokoškolákov povinnosť nosiť rúška naďalej ostala v platnosti. 1. októbra (deň kedy vyhláška vstúpila do platnosti) bol 7 - dňový kĺzavý medián na úrovni 1216, o dva týždne bol už na úrovni 1871 a 22. októbra to už bolo 3091. Čísla pozitívnych teda naozaj začali v tomto období stúpať. Podobné nárasty počtu prípadov sme však mohli v tomto období sledovať aj vo všetkých okolitých krajinách ( Česko , Poľsko , Maďarsko , Rakúsko ). Nárast prípadov je vo všeobecnosti spájaný s presadzovaním sa nových variantov vírusu v populácii. V danom období boli v čoraz zastúpenejšími varianty delta a delta plus , ktoré sú oproti predchádzajúcim variantom infekčnejšie . Odborníci sa síce zhodujú , že nosenie rúšok vo šírenie spomaľuje; povedať ale že iba zrušenie povinnosti nosiť rúška pre školy spôsobilo obrovskú tretiu vlnu je tvrdením, ktoré nie je ničím podložené.", "analysis_paragraphs": ["V danom čase stúpali prípady pozitívnych vo všetkých okolitých krajinách podobne ako u nás. Tento nárast bol pripisovaný najmä novému, infekčnejšiemu variantu koronavírusu. Aj keď nosenie rúšok preukázateľne spomaľuje šírenie pandémie, je od ministra financií prílišným zjednodušením pripisovať nárast v počte prípadov len zmene v tomto opatrení. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie. O zrušení povinnosti nosenia rúšok v triedach rozhodol Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vo Vyhláške 250/2021 , ktorá vstúpila do platnosti 1. októbra. Vyhláška ruší povinnosť nosiť rúško pre žiakov základných škôl pokiaľ sú v uzavretom kolektíve (triede). Nariadenie sa tiež netýkalo všetkých žiakov; pre stredoškolákov a vysokoškolákov povinnosť nosiť rúška naďalej ostala v platnosti. 1. októbra (deň kedy vyhláška vstúpila do platnosti) bol 7 - dňový kĺzavý medián na úrovni 1216, o dva týždne bol už na úrovni 1871 a 22. októbra to už bolo 3091. Čísla pozitívnych teda naozaj začali v tomto období stúpať. Podobné nárasty počtu prípadov sme však mohli v tomto období sledovať aj vo všetkých okolitých krajinách ( Česko , Poľsko , Maďarsko , Rakúsko ). Nárast prípadov je vo všeobecnosti spájaný s presadzovaním sa nových variantov vírusu v populácii. V danom období boli v čoraz zastúpenejšími varianty delta a delta plus , ktoré sú oproti predchádzajúcim variantom infekčnejšie . Odborníci sa síce zhodujú , že nosenie rúšok vo šírenie spomaľuje; povedať ale že iba zrušenie povinnosti nosiť rúška pre školy spôsobilo obrovskú tretiu vlnu je tvrdením, ktoré nie je ničím podložené."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Vyhláške 250/2021", "7 - dňový kĺzavý medián", "Česko", "Poľsko", "Maďarsko", "Rakúsko", "delta", "delta plus", "infekčnejšie", "zhodujú"], "url": ["https://www.ruvzca.sk/sites/default/files/dodatocne-subory/koronavirus/nariadenia-opatreni/vyhlaska_250.pdf", "https://covid-19.nczisk.sk/sk", "https://news.google.com/covid19/map?hl=sk&gl=SK&ceid=SK%3Ask&mid=%2Fm%2F01mjq", "https://news.google.com/covid19/map?hl=sk&gl=SK&ceid=SK%3Ask&mid=%2Fm%2F05qhw", "https://news.google.com/covid19/map?hl=sk&gl=SK&ceid=SK%3Ask&mid=%2Fm%2F03gj2", "https://news.google.com/covid19/map?hl=sk&gl=SK&ceid=SK%3Ask&mid=%2Fm%2F0h7x", "https://www.teraz.sk/slovensko/delta-variant-noveho-koronavirusu-domi/584267-clanok.html", "https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-18-09-2021-vysledky", "https://www.ta3.com/clanok/217283/este-infekcnejsia-delta-novy-variant-koronavirusu-bol-potvrdeny-aj-na-slovensku", "https://svet.sme.sk/c/22421489/vedci-preukazali-ucinnost-rusok-pri-zastaveni-koronavirusu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:20.760165+00:00"}
{"id": "vr32007", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32007", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "2,4 miliardy eur, pán minister, konsolidácia, ktorá bola naša, ktorá je omnoho väčšia ako ste postavení pred ňu vy.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok o konsolidácii verejného rozpočtu minulej vlády sme už overovali v relácii V politike zo 6.mája 2012. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stačiť na úroveň 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6%. Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 %.Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. V súčasnosti sa hovorí o konsolidácii vo výške 1,7 mld. eur ( Sme.sk , 19. júna 2012). Časť by sa mala podľa plánu MF SR ušetriť tento rok a zvyšok, v roku 2013. Konsolidácia by teda bola vyššia a nie nižšia ako konsolidácia minulej vlády. Ani v tomto nemá I. Štefanec pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok o konsolidácii verejného rozpočtu minulej vlády sme už overovali v relácii V politike zo 6.mája 2012. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže bývalá vláda Ivety Radičovej podľa údajov Ministerstva financií znížila deficit približne o 1,5 miliardy eur a podarilo sa jej ho stačiť na úroveň 4,6%. TASR uvádza, že deficit verejných financií počas vlády Ivety Radičovej klesol na 4,6%. Eurostat v štatistike uvádza mieru deficitu na úrovni - 4,8 %.Podľa údajov Ministerstva financií v dobe nástupu Ivety Radičovej na post premiérky 8. júla 2010 bola výška deficitu štátneho rozpočtu 2,913 mld. eur. V čase odovzdávania vlády 4. apríla 2012 bola výška deficitu 1,404 mld. eur. Celkovo bol teda za dobu vlády Ivety Radičovej znížený deficit štátneho rozpočtu o 1,509 mld. eur. V súčasnosti sa hovorí o konsolidácii vo výške 1,7 mld. eur ( Sme.sk , 19. júna 2012). Časť by sa mala podľa plánu MF SR ušetriť tento rok a zvyšok, v roku 2013. Konsolidácia by teda bola vyššia a nie nižšia ako konsolidácia minulej vlády. Ani v tomto nemá I. Štefanec pravdu."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "TASR", "Eurostat", "bola", "bola", "Sme.sk"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/285/?ph=2", "http://ekonomika.sme.sk/c/6233047/deficit-klesol-viac-ako-sa-planovalo-na-46-percenta-hdp.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7628", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8195", "http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:07.175051+00:00"}
{"id": "vr14309", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14309", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Štatisticky 3 tisíc politológov, 3 tisíc právnikov končí každý rok bez možnosti zamestnania.", "statement_date": "2016-01-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov UIPŠ bolo na Slovensku v období 2014/2015 334 absolventov bakalárskeho stupňa politológie, 191 absolventov magisterského stupňa politológie a celkový počet absolventov štúdia politických vied bol 1339. Počet absolventov právnych vied bol 1441. Dankov údaj o počte 3 tisíc teda nie je správny ani v jednom prípade. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ÚPSVaR bolo na Slovensku 326 nezamestnaných absolventov politológie a 428 nezamestnaných absolventov práva (v septembri 2015).", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov UIPŠ bolo na Slovensku v období 2014/2015 334 absolventov bakalárskeho stupňa politológie, 191 absolventov magisterského stupňa politológie a celkový počet absolventov štúdia politických vied bol 1339. Počet absolventov právnych vied bol 1441. Dankov údaj o počte 3 tisíc teda nie je správny ani v jednom prípade. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Podľa ÚPSVaR bolo na Slovensku 326 nezamestnaných absolventov politológie a 428 nezamestnaných absolventov práva (v septembri 2015)."], "analysis_date": "2016-02-01", "analysis_sources": {"text": ["UIPŠ", "ÚPSVaR", "Štúdia", "TASR"], "url": ["http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---vysoke-skoly", "https://dennikn.sk/230031/stvrtina-absolventov-vysokych-skol-sla-na-urad-prace-najma-z-manazmentu-ci-ucitelstva/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10041", "http://www.teraz.sk/ekonomika/richter-slovensko-nezamestnanost/161559-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:28.876614+00:00"}
{"id": "49501", "numeric_id": 49501, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49501", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "Lebo ste to ukázali ako predseda Národnej rady, ktorý zdržiaval jednoducho celý proces tak, aby sa oddialilo zverejnenie Trestného zákona alebo teda novely v Zbierke zákonov.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini po tom, ako parlament schválil novelu Trestného zákona a prezidentka sa obrátila na Ústavný súd, doručil zákon na uverejnenie ministerstvu spravodlivosti v posledný možný deň zákonnej lehoty. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nŠtvrtá vláda Roberta Fica predstavila na jeseň 2023 novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou bolo zrušenie Špeciálnej prokuratúry, zníženie sadzieb a skrátenie premlčacích lehôt. Po celom Slovensku proti nej protestovali desaťtisíce ľudí. Parlament novelu schválil 8. februára 2024.\n\nNásledne však trvalo takmer týždeň, kým premiér novelu 15. februára podpísal. Prezidentka Čaputová sa rozhodla neuplatniť svoje právo veta a zákon podpísala hneď 16. februára. Vyjadrila sa však, že s novelou nesúhlasí, a 9. februára sa obrátilaa Ústavný súd, aby o novele rozhodol skôr, než nadobudne 15. marca 2024 účinnosť. Ústavný súd sa štandardne zaoberá len normami, ktoré vyjdú v Zbierke zákonov.\n\nNásledne však Peter Pellegrini ako predseda parlamentu novelu neposlal obratom ministerstvu spravodlivosti, ktoré ju malo v Zbierke zákonov vydať. Hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková sa 26. februára opakovane vyjadrila, že novela „bude doručená v zákonom stanovených lehotách“, t.j. do 21 dní od schválenia zákona. Štandardne pritom celý proces zverejnenia zákona v zbierke trvá len niekoľko dní. Pellegrini nakoniec poslal zákon ministerstvu spravodlivosti na zverejnenie v posledný možný deň zákonnej lehoty. Ministerstvo spravodlivosti malo ďalších 15 dní na vydanie zákona.\n\nPodpredseda poslaneckého klubu Hlas-SD Samuel Migaľ sa pre Denník N vyjadril: „Je vyslovene v rukách predsedu parlamentu, kedy pošle zákon do zbierky na zverejnenie. Pani prezidentka povedala, že bude taktizovať a taktizuje a ja nevidím, prečo by tu nemohla byť nejaká taktická hra aj zo strany koalície.“.\n\nÚstavný súd napokon 28. februára pozastavil časti novely, ktoré upravujú trestné sadzby a premlčacie lehoty. Urobil tak napriek tomu, že novela ešte publikovaná nebola. Niekoľko dní nebolo zrejmé, či ministerstvo spravodlivosti nález publikuje pred dňom, kedy novela nadobudne účinnosť.\n\n11. marca 2023 vyšla v Zbierke zákonov samotná novela aj nález Ústavného súdu.", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini po tom, ako parlament schválil novelu Trestného zákona a prezidentka sa obrátila na Ústavný súd, doručil zákon na uverejnenie ministerstvu spravodlivosti v posledný možný deň zákonnej lehoty. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Štvrtá vláda Roberta Fica predstavila na jeseň 2023 novelu Trestného zákona, ktorej súčasťou bolo zrušenie Špeciálnej prokuratúry, zníženie sadzieb a skrátenie premlčacích lehôt. Po celom Slovensku proti nej protestovali desaťtisíce ľudí. Parlament novelu schválil 8. februára 2024.", "Následne však trvalo takmer týždeň, kým premiér novelu 15. februára podpísal. Prezidentka Čaputová sa rozhodla neuplatniť svoje právo veta a zákon podpísala hneď 16. februára. Vyjadrila sa však, že s novelou nesúhlasí, a 9. februára sa obrátilaa Ústavný súd, aby o novele rozhodol skôr, než nadobudne 15. marca 2024 účinnosť. Ústavný súd sa štandardne zaoberá len normami, ktoré vyjdú v Zbierke zákonov.", "Následne však Peter Pellegrini ako predseda parlamentu novelu neposlal obratom ministerstvu spravodlivosti, ktoré ju malo v Zbierke zákonov vydať. Hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková sa 26. februára opakovane vyjadrila, že novela „bude doručená v zákonom stanovených lehotách“, t.j. do 21 dní od schválenia zákona. Štandardne pritom celý proces zverejnenia zákona v zbierke trvá len niekoľko dní. Pellegrini nakoniec poslal zákon ministerstvu spravodlivosti na zverejnenie v posledný možný deň zákonnej lehoty. Ministerstvo spravodlivosti malo ďalších 15 dní na vydanie zákona.", "Podpredseda poslaneckého klubu Hlas-SD Samuel Migaľ sa pre Denník N vyjadril: „Je vyslovene v rukách predsedu parlamentu, kedy pošle zákon do zbierky na zverejnenie. Pani prezidentka povedala, že bude taktizovať a taktizuje a ja nevidím, prečo by tu nemohla byť nejaká taktická hra aj zo strany koalície.“.", "Ústavný súd napokon 28. februára pozastavil časti novely, ktoré upravujú trestné sadzby a premlčacie lehoty. Urobil tak napriek tomu, že novela ešte publikovaná nebola. Niekoľko dní nebolo zrejmé, či ministerstvo spravodlivosti nález publikuje pred dňom, kedy novela nadobudne účinnosť.", "11. marca 2023 vyšla v Zbierke zákonov samotná novela aj nález Ústavného súdu."], "analysis_date": "2024-03-27", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "schválil", "15. februára", "podpísala", "neposlal", "trvá", "poslal", "15 dní", "Denník N", "pozastavil", "vyšla"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/7EGE0tV/pozrite-si-co-vsetko-sposobi-vladna-novela-trestneho-zakona-analyza-via-iuris-a-tabulky/", "https://www.aktuality.sk/clanok/MS14oV1/novela-trestneho-zakona-je-schvalena-peter-pellegrini-opat-zrusil-debatu-v-parlamente/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/699599-vysoke-politicke-hry-prezidentky-a-taktika-vlady-kde-skoncila-novela-trestneho-zakona-kedy-zacne-platit-a-co-zmoze-caputova/", "https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-poda-novelu-trestneho-zak/775097-clanok.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/0VbmruK/peter-pellegrini-ide-takmer-nadoraz-trestny-zakon-ma-uz-10-dni-a-cas-natahuje-dlhsie-ako-premier-fico/", "https://www.postoj.sk/147573/pellegrini-moze-zdrziavat-svoj-podpis-este-viac-ako-tyzden?page=7", "https://dennikn.sk/minuta/3858028/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/699599-vysoke-politicke-hry-prezidentky-a-taktika-vlady-kde-skoncila-novela-trestneho-zakona-kedy-zacne-platit-a-co-zmoze-caputova/", "https://dennikn.sk/3839196/novelu-trestneho-zakona-po-ficovi-brzdi-pellegrini-poslanec-hlasu-naznacuje-ze-umyselne/", "https://domov.sme.sk/c/23288893/trestny-zakon-novela-ustavny-sud-podanie.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/QzxJtMO/novela-trestneho-zakona-je-uz-v-zbierke-zakonov-pribudol-aj-nalez-ustavneho-sudu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:44.405195+00:00"}
{"id": "vr14114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14114", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "To žiadna iná politická strana v histórii nedokázala na Slovensku (že by všetci aktuálni poslanci NR SR boli v kandidátke umiestnení na jej konci, pozn.) (...).", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že všetci aktuálni poslanci NR SR za OĽaNO kandidujú zdola (posledná desiatka). Neexistujú žiadne mediálne informácie alebo analýzy o tom, že by sa niečo podobné už stalo v histórii volieb Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hnutie Obyčajní ľudia a NO už v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 vynikli tým, že štyria zakladatelia hnutia, Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič kandidovali z posledných štyroch miest (od 150.) a do parlamentu sa dostali vďaka preferenčným hlasom . Kandidátku hnutia do súčasných volieb vedie Veronika Remišová , po nej v prvej desiatke nasledujú ďalší nepolitici. Zakladatelia hnutia a jeho paralmentní poslanci kandidujú opäť z konca kandidátky, oproti tomu Daniel Lipšic, predseda hnutia NOVA, ktoré dostalo 35 miest na kandidátke, kandiduje z miesta 14. Súčasní parlamentní poslanci hnutia OĽaNO obsadili poslednú desiatku, čiže od 140 (Igor Hraško) do 150 (Igor Matovič). K takému riešeniu sa Matovič zaviazal hneď po voľbách v roku 2012, keď sa vyjadril pre sme.sk : \" Postaviť sa dopredu nie je umenie, to dokáže každý zbabelec v politike. Ale postaviť sa dozadu a počkať si na ortieľ vo voľbách, ako boli ľudia s tým-ktorým človekom spokojní a či ho prekrúžkujú, to považujem za správne a ja chcem robiť správne veci v politike a nie veci jednoduché a k ľahkému prospechu.\"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že všetci aktuálni poslanci NR SR za OĽaNO kandidujú zdola (posledná desiatka). Neexistujú žiadne mediálne informácie alebo analýzy o tom, že by sa niečo podobné už stalo v histórii volieb Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Hnutie Obyčajní ľudia a NO už v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 vynikli tým, že štyria zakladatelia hnutia, Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič kandidovali z posledných štyroch miest (od 150.) a do parlamentu sa dostali vďaka preferenčným hlasom . Kandidátku hnutia do súčasných volieb vedie Veronika Remišová , po nej v prvej desiatke nasledujú ďalší nepolitici. Zakladatelia hnutia a jeho paralmentní poslanci kandidujú opäť z konca kandidátky, oproti tomu Daniel Lipšic, predseda hnutia NOVA, ktoré dostalo 35 miest na kandidátke, kandiduje z miesta 14. Súčasní parlamentní poslanci hnutia OĽaNO obsadili poslednú desiatku, čiže od 140 (Igor Hraško) do 150 (Igor Matovič). K takému riešeniu sa Matovič zaviazal hneď po voľbách v roku 2012, keď sa vyjadril pre sme.sk : \" Postaviť sa dopredu nie je umenie, to dokáže každý zbabelec v politike. Ale postaviť sa dozadu a počkať si na ortieľ vo voľbách, ako boli ľudia s tým-ktorým človekom spokojní a či ho prekrúžkujú, to považujem za správne a ja chcem robiť správne veci v politike a nie veci jednoduché a k ľahkému prospechu.\""], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["preferenčným hlasom", "Veronika Remišová", "hnutia OĽaNO", "sme.sk"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/6295109/vysledky-volieb-zoznam-poslancov-a-poradie-v-kruzkovani.html", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/liderkou-kandidatky-olano-nova-je-blogerka-dvojkou-lekar-ktory-odhalil-kauzu-ct-997928", "https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://domov.sme.sk/c/6508465/matovic-bude-na-kandidatke-posledny-aj-v-dalsich-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:13.735397+00:00"}
{"id": "vr38170", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38170", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "...pretože dnes má Grécko napožičiavaných približne 56-60 miliárd eur z Európy, z eurozóny...", "statement_date": "2011-05-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na záchrannom balíku vo výške 110 miliárd eur pre Grécko schválený v roku 2010 sa podieľa EÚ spoločne s Medzinárodným menovým fondom ( SITA ). Od krajín eurozóny má ísť celkovo 80 miliárd eur. Celú sumu by malo dostávať postupne v priebehu troch rokov ( ČTK ). Podľa dostupných informácii prijalo Grécko do februára 2011 už 53 miliárd eur ( TASR , Reuters ). Pritom nie je možné presne určiť, koľko z toho šlo z podielu krajín eurozóny. Aj keď by to bolo všetko je to menej ako uvádza Kollár, ak by to boli približne dve tretiny (podľa kľúča ako sa prispelo), je to ešte menej.", "analysis_paragraphs": ["Na záchrannom balíku vo výške 110 miliárd eur pre Grécko schválený v roku 2010 sa podieľa EÚ spoločne s Medzinárodným menovým fondom ( SITA ). Od krajín eurozóny má ísť celkovo 80 miliárd eur. Celú sumu by malo dostávať postupne v priebehu troch rokov ( ČTK ). Podľa dostupných informácii prijalo Grécko do februára 2011 už 53 miliárd eur ( TASR , Reuters ). Pritom nie je možné presne určiť, koľko z toho šlo z podielu krajín eurozóny. Aj keď by to bolo všetko je to menej ako uvádza Kollár, ak by to boli približne dve tretiny (podľa kľúča ako sa prispelo), je to ešte menej."], "analysis_date": "2011-05-09", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "má ísť celkovo", "ČTK", "TASR", "Reuters"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/grecku-z-eu-prichadza-145-mld-eur/139041-clanok.html", "http://www.imf.org/external/pubs/ft/survey/so/2010/car050210a.htm", "http://finweb.hnonline.sk/c1-51590110-nemci-udajne-chystaju-tajny-plan-pre-grecko", "http://ekonomika.etrend.sk/svet/grecko-ziska-dalsiu-cast-uveru-ale-dostalo-varovanie.html", "http://www.reuters.com/article/2011/04/05/greece-imf-eu-idUSLDE7340PL20110405?pageNumber=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:57.399360+00:00"}
{"id": "vr25988", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25988", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Pán Oremus veď viete, že nehovoríte pravdu – z európskych fondov ani kilometer cesty nebol urobený? My zodpovedáme za cesty v rámci programu ROP, za veľký program Doprava zodpovedá niekto úplne iný.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "NSK opravuje veľkú časť svojich ciest práve z európskych fondov(SITA).", "analysis_paragraphs": ["NSK opravuje veľkú časť svojich ciest práve z európskych fondov(SITA)."], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": ["NSK", "Doprava", "2012", "2013", "ROP"], "url": ["http://novezamky.sme.sk/c/6527395/opravuju-cesty-na-vsetky-by-kraj-potreboval-145-rokov.html", "http://www.nsrr.sk/operacne-programy/doprava/", "http://m.tvnoviny.sk/bin/mobile/index.php?article_id=619304", "http://nitra.sme.sk/c/6992413/kraj-ziskal-115-miliona-z-eurofondov-na-opravu-ciest.html", "http://www.ropka.sk/implementacia-rop/zapojenie-regionov--do-implementacie-rop/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:49.930609+00:00"}
{"id": "vr34005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34005", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak ako povedal pán doktor Berény, že dnes neexistuje ústavná prekážka, pretože parlament zvolil kandidáta, prezident ho odmietol.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil vyjadrenie Berényho, ktoré by sa týkalo novej voľby generálneho prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil vyjadrenie Berényho, ktoré by sa týkalo novej voľby generálneho prokurátora. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/283049-ustava-nebrani-volbe-noveho-sefa-prokuratorov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:56.732817+00:00"}
{"id": "vr27889", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27889", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Z 10 najkonkurencieschopnejších ekonomik na svete, 5 z nich sú v EÚ.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok povedal Šefčovič v Téme dňa (17. mája 2014), keď nesprávne hovoril, že v top 5 najkonkurencieschopnejších krajín sa nachádza až päť krajín EÚ. Teraz už Šefčovič správne uvádza, že v top 10 je päť krajín je z EÚ (Fínsko, Nemecko, Švédsko, Holandsko a VB). Do úvahy berieme Doing Business zostavovaný Svetovou bankou a The Global Competitivness zostavovaný Svetového podnikateľského fóra. Podľa zostaveného poradia rebríčku Doing Business je v prvej päťke len Dánsko na 5. pozícii. V top 10 je ešte Nórsko (9. pozícia) a Veľká Británia (10. pozícia). Prvou krajinou Singapur, následuje Hong Kong a na treťom mieste je Nový Zéland. V rebríček The Global Competitivness je na prvom mieste Švajčiarsko, nasledované Singapurom. Tretie miesto patrí Fínsku, štvrté Nemecku a piate USA. V top 5 sa teda nachádzajú dva štáty EÚ. V top 10 sa nachádza päť štátov EÚ - okrem Fínska a Nemecka je to aj Švédsko 6. pozícia, Holandsko 8. pozícia a Veľká Británia 10. pozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok povedal Šefčovič v Téme dňa (17. mája 2014), keď nesprávne hovoril, že v top 5 najkonkurencieschopnejších krajín sa nachádza až päť krajín EÚ. Teraz už Šefčovič správne uvádza, že v top 10 je päť krajín je z EÚ (Fínsko, Nemecko, Švédsko, Holandsko a VB). Do úvahy berieme Doing Business zostavovaný Svetovou bankou a The Global Competitivness zostavovaný Svetového podnikateľského fóra. Podľa zostaveného poradia rebríčku Doing Business je v prvej päťke len Dánsko na 5. pozícii. V top 10 je ešte Nórsko (9. pozícia) a Veľká Británia (10. pozícia). Prvou krajinou Singapur, následuje Hong Kong a na treťom mieste je Nový Zéland. V rebríček The Global Competitivness je na prvom mieste Švajčiarsko, nasledované Singapurom. Tretie miesto patrí Fínsku, štvrté Nemecku a piate USA. V top 5 sa teda nachádzajú dva štáty EÚ. V top 10 sa nachádza päť štátov EÚ - okrem Fínska a Nemecka je to aj Švédsko 6. pozícia, Holandsko 8. pozícia a Veľká Británia 10. pozícia. Dátum zverejnenia analýzy: 18.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-18", "analysis_sources": {"text": ["Téme dňa", "Doing Business", "The Global Competitivness"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/478/sefcovic-smer-sd-vs-hudacky-kdh", "http://www.doingbusiness.org/rankings", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:41.645525+00:00"}
{"id": "vr26263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26263", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "A ešte toto keď ste začali, no prvú pôžičku Grécku sme spoločne odmietli.", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. prvú pôžičku Grécku skutočne NR SR v auguste 2010 odmietla (bolo to v čase vlády I. Radičovej a strana SAS bola súčasťou vládnej koalície, pozn.). Grécky premiér J. Papandreou 23. apríla 2010 požiadal krajiny EÚ o pomoc pri splácaní dlhov. V noci zo 7. na 8. mája 2010, schválili ministri financií členských krajín eurozóny pomoc Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. Zároveň sa dohodli na vytvorení intervenčného mechanizmu EFSF (tzv. dočasný euroval, pozn.), ktorý mal chrániť euro. Grécka pôžička sa postupne stávala kľúčovou témou politickej diskusie na Slovensku vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby v júni 2010. Vtedajší premiér SR Robert Fico upozornil, že úver Grécku musí najskôr schváliť parlament, ktorý bude o tomto bode rokovať až po voľbách v júli alebo auguste. Po parlamentných voľbách na Slovensku zostavili vládu strany SDKÚ-DS, SAS, KDH a MOST-HÍD, ktoré počas predvolebnej kampane kritizovali pôžičku Grécku. Spočiatku nebola istá ani podpora vlády pre EFSF, avšak po tlaku partnerov EÚ vláda rozhodla, že Slovensko sa bude podieľať len na EFSF a bilaterálny úver Grécku odmietne. Následne 12. augusta 2010 NR SR neschválila pôžičku Grécku , ale schválila EFSF. (ZDROJ: EurActiv.sk ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tzv. prvú pôžičku Grécku skutočne NR SR v auguste 2010 odmietla (bolo to v čase vlády I. Radičovej a strana SAS bola súčasťou vládnej koalície, pozn.). Grécky premiér J. Papandreou 23. apríla 2010 požiadal krajiny EÚ o pomoc pri splácaní dlhov. V noci zo 7. na 8. mája 2010, schválili ministri financií členských krajín eurozóny pomoc Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. Zároveň sa dohodli na vytvorení intervenčného mechanizmu EFSF (tzv. dočasný euroval, pozn.), ktorý mal chrániť euro. Grécka pôžička sa postupne stávala kľúčovou témou politickej diskusie na Slovensku vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby v júni 2010. Vtedajší premiér SR Robert Fico upozornil, že úver Grécku musí najskôr schváliť parlament, ktorý bude o tomto bode rokovať až po voľbách v júli alebo auguste. Po parlamentných voľbách na Slovensku zostavili vládu strany SDKÚ-DS, SAS, KDH a MOST-HÍD, ktoré počas predvolebnej kampane kritizovali pôžičku Grécku. Spočiatku nebola istá ani podpora vlády pre EFSF, avšak po tlaku partnerov EÚ vláda rozhodla, že Slovensko sa bude podieľať len na EFSF a bilaterálny úver Grécku odmietne. Následne 12. augusta 2010 NR SR neschválila pôžičku Grécku , ale schválila EFSF. (ZDROJ: EurActiv.sk ) Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["EurActiv.sk"], "url": ["http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/dlhova-kriza-v-eurozone-000288"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:11.175315+00:00"}
{"id": "vr17132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17132", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme strana (strana SMER-SD, pozn.), ktorá má najväčší počet členov, má štruktúry po celom Slovensku.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počet členov politických strán je pomerne náročné overiť, tento údaj je evidovaný vo výročných správach jednotlivých strán. Najnovšia výročná správa strany Smer-SD je za rok 2014 a uvádza, že strana mala 16 167 členov ( .pdf , s. 41). S týmto údajom pracoval aj portál Aktuality . Smer-SD je strana s najväčším počtom členov, s odstupom ju nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie s 11 700 členmi a Strana maďarskej komunity s 10 000 členmi. Smer-SD je zastúpená vo všetkých krajoch SR. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počet členov politických strán je pomerne náročné overiť, tento údaj je evidovaný vo výročných správach jednotlivých strán. Najnovšia výročná správa strany Smer-SD je za rok 2014 a uvádza, že strana mala 16 167 členov ( .pdf , s. 41). S týmto údajom pracoval aj portál Aktuality . Smer-SD je strana s najväčším počtom členov, s odstupom ju nasleduje Kresťanskodemokratické hnutie s 11 700 členmi a Strana maďarskej komunity s 10 000 členmi. Smer-SD je zastúpená vo všetkých krajoch SR. Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "Aktuality", "zastúpená"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Finance/2014/SMER.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/302504/ako-vyzeraju-clenske-zakladne-politickych-stran-v-sr/", "http://strana-smer.sk/predsedovia-krajskych-organizacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:16.652353+00:00"}
{"id": "vr31507", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31507", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Ja si myslím, že doteraz rovná daň bola užitočná pre Slovensko. Pritiahla investorov, urobila Slovensko zaujímavým v zahraničí a podobne", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vďaka rovnej dani sa Slovensko stalo atraktívnejšie pre investície zahraničných firiem. Je však potrebné poznamenať, že rovná daň nebola jediný faktor, ktorí zabezpečil Slovensku zahraničné investície a hospodársky rast. S pozitívnymi ohlasmi sa rovná daň na Slovensku stretla už pred jej zavedením. Vtedajší šéf OECD Donald Johnston sa na margo rovnej dani pre ČTK vyjadril takto: „Medzinárodné spoločenstvo akoby uzavrelo stávku na úspech Slovenska, a preto sa rozhodli tu investovať,“ Pochválil aj začaté reformy, z ktorých najviac vyzdvihol plán zaviesť rovnú daň a jednotnú daň z pridanej hodnoty. K zavedeniu rovnej dane na Slovensku sa pre TASR vyjadril aj český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš: \" V čase zavedenia rovnej dane sa na Slovensku začalo obdobie rýchleho hospodárskeho rastu. K jeho akcelerácii až na úroveň 10 percent HDP prispela aj rovná daň. Napokon, aj v súčasnosti platí, že Slovensko v porovnaní s Európou prežíva lepšie časy.\" Slovenský ekonóm Eugen Jurzyca pre INEKO zhodnotil zavedenie rovnej dane ako úspešnú reformu: \" Rovná daň je úspešná reforma. Pomohla zrýchliť hospodársky rast, nezasiahla politicky neúnosne do sociálneho rozloženia spoločnosti, pozitívne zviditeľnila Slovensko v zahraničí.\" Rovná daň však bola len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k rýchlemu hospodárskemu rastu a zahraničným investíciám. Potvrdzuje to aj portál euractiv.sk \"Slovensko po roku 2004 skutočne zažilo historický ekonomicko-investičný boom. Ekonómovia však upozorňujú, že rovná daň bola len jedným z faktorov, ktoré rozprúdili slovenský hospodársky rast. Nemenej významnými bola aj lacná a kvalifikovaná pracovná sila, členstvo v EÚ, investičné stimuly a dobrá poloha krajiny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože vďaka rovnej dani sa Slovensko stalo atraktívnejšie pre investície zahraničných firiem. Je však potrebné poznamenať, že rovná daň nebola jediný faktor, ktorí zabezpečil Slovensku zahraničné investície a hospodársky rast. S pozitívnymi ohlasmi sa rovná daň na Slovensku stretla už pred jej zavedením. Vtedajší šéf OECD Donald Johnston sa na margo rovnej dani pre ČTK vyjadril takto: „Medzinárodné spoločenstvo akoby uzavrelo stávku na úspech Slovenska, a preto sa rozhodli tu investovať,“ Pochválil aj začaté reformy, z ktorých najviac vyzdvihol plán zaviesť rovnú daň a jednotnú daň z pridanej hodnoty. K zavedeniu rovnej dane na Slovensku sa pre TASR vyjadril aj český ekonóm a spolupracovník Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie Zdeněk Lukáš: \" V čase zavedenia rovnej dane sa na Slovensku začalo obdobie rýchleho hospodárskeho rastu. K jeho akcelerácii až na úroveň 10 percent HDP prispela aj rovná daň. Napokon, aj v súčasnosti platí, že Slovensko v porovnaní s Európou prežíva lepšie časy.\" Slovenský ekonóm Eugen Jurzyca pre INEKO zhodnotil zavedenie rovnej dane ako úspešnú reformu: \" Rovná daň je úspešná reforma. Pomohla zrýchliť hospodársky rast, nezasiahla politicky neúnosne do sociálneho rozloženia spoločnosti, pozitívne zviditeľnila Slovensko v zahraničí.\" Rovná daň však bola len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k rýchlemu hospodárskemu rastu a zahraničným investíciám. Potvrdzuje to aj portál euractiv.sk \"Slovensko po roku 2004 skutočne zažilo historický ekonomicko-investičný boom. Ekonómovia však upozorňujú, že rovná daň bola len jedným z faktorov, ktoré rozprúdili slovenský hospodársky rast. Nemenej významnými bola aj lacná a kvalifikovaná pracovná sila, členstvo v EÚ, investičné stimuly a dobrá poloha krajiny.\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.04.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["vyjadril", "vyjadril", "zhodnotil", "euractiv.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/1102205/oecd-nas-pochvalila-z-tatier.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6322586/lukas-na-slovensku-sa-da-cakat-zasah-do-rovnej-dane.html#ixzz1qxsHzYHX", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=31", "http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/zoznam_liniek/rovna-dan"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:31.321356+00:00"}
{"id": "vr16449", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16449", "speaker": "Štefan Škultéty", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stefan-skultety", "statement": "A napokon, potrebujeme aj reštart školstva, v TOP 10 hodnotení Ineko nemáme ani jedno gymnázium.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledného rebríčku základných a stredných škôl od INEKO sa v TOP 10 nenachádza ani jedno gymnázium z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledného rebríčku základných a stredných škôl od INEKO sa v TOP 10 nenachádza ani jedno gymnázium z Trenčianskeho samosprávneho kraja. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["Výrok", "rebríček", "kompetencie", "obci"], "url": ["https://mytrencin.sme.sk/c/20571018/o-kreslo-predsedu-kraja-zabojuje-stefan-skultety.html#axzz4mklnUHXw", "http://www.ineko.sk/clanky/pozrite-si-aktualizovane-rebricky-zakladnych-a-strednych-skol-zima-2016", "https://spravy.pravda.sk/volby/clanok/297813-co-je-samospravny-kraj-a-ake-ma-kompetencie/", "https://www.slovensko.sk/sk/agendy/agenda/_statna-sprava-a-samosprava-na"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:29.242826+00:00"}
{"id": "vr26849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26849", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Kšeftu, ktorý má hodnotu skoro 50 miliónov. ...je to na zdvojnásobenie vianočných dôchodkov.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 50 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Skutočná výška škody resp. aká škoda vznikla nie je známe. Demagog.SK nehodnotí či škoda na emisiách vo výške 50 miliónov eur je reálna. Hodnotíme porovnanie tejto sumy so zdvojnásobením vianočných dôchodkov.", "analysis_paragraphs": ["Odhad škody nevýhodného predaja emisií vo výške 50 miliónov eur sa používa predovšetkým v opozičných radoch. Skutočná výška škody resp. aká škoda vznikla nie je známe. Demagog.SK nehodnotí či škoda na emisiách vo výške 50 miliónov eur je reálna. Hodnotíme porovnanie tejto sumy so zdvojnásobením vianočných dôchodkov."], "analysis_date": "2014-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Odhad", "50 miliónov", ".pdf", "rozpočtu", "sumou", "návrh", "správy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/7089052/freso-policia-emisny-zoznam-potvrdila-fico-blufuje.html", "http://aktualne.atlas.sk/sns-nemala-z-emisnej-kauzy-ani-cent-tvrdi-danko/slovensko/politika/", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s", "https://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/archiv-rozpoctov/rozpocet-rok-2013.html", "http://www.employment.gov.sk/sk/ministerstvo/rozpocet-ministerstva/rozpocet-ministerstva-rok-2014.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=651", "http://www.socpoist.sk/vyrocne-spravy/1629s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:32.797424+00:00"}
{"id": "vr14815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14815", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Toto bolo (zmena zákona o občianstve, pozn.) v programovom vyhlásení Radičovej vlády, ale práve váš poslanecký klub (SaS, pozn.) za to nehlasoval (...) Vašou vinou ten zákon v 2010, v 2011 neprešiel. (...) Boli to poslanci za OĽaNO, Obyčajní ľudia.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Programové vyhlásenie Radičovej vlády sa zaoberalo aj zmenou legislatívnej úpravy Zákona o štátnom občianstve. Vo februári 2011 došlo na návrh koaličných poslancov k prerokovávaniu zmeny tohto zákona pričom pri samotnom hlasovaní sa zdržali 4 koaliční poslanci dnes z OĽaNO, ktorý boli v tom čase v poslaneckom klube SaS. Vďaka tomuto zákon tesne neprešiel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali 3.apríla 2011 z relácie O 5 minút 12.", "analysis_paragraphs": ["Programové vyhlásenie Radičovej vlády sa zaoberalo aj zmenou legislatívnej úpravy Zákona o štátnom občianstve. Vo februári 2011 došlo na návrh koaličných poslancov k prerokovávaniu zmeny tohto zákona pričom pri samotnom hlasovaní sa zdržali 4 koaliční poslanci dnes z OĽaNO, ktorý boli v tom čase v poslaneckom klube SaS. Vďaka tomuto zákon tesne neprešiel. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podobný výrok sme už overovali 3.apríla 2011 z relácie O 5 minút 12."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["Programové vyhlásenie", "februári 2011", "3.apríla 2011", ".pdf", "12. schôdze NR SR", "74 poslancov", "zaregistrované", "založené"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-obdobie-rokov-2010-2014/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091", "http://www.demagog.sk/diskusie/137/gabor-gal-vs-marek-madaric", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28091", "http://www.ives.sk/registre/detailuplnyps.do?action=uplny&formular=&id=201471", "http://aktualne2015.atlas.sk/matovic-uz-na-kandidatke-sas-nebude-zaklada-stranu/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:20.901634+00:00"}
{"id": "49303", "numeric_id": 49303, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49303", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Veď to všade teraz vychádzajú články alebo reportáže, BBC, Guardian, nemecká verejnoprávna televízia o tom, že ak to tak dopadne a ak vy (Robert Fico, pozn.) budete zostavovať vládu, tak to bude ďalší problematický článok Európskej únie, ďalšiu krajinu, ktorá bude v izolácii podobne ako je v nej dnes Viktor Orbán.", "statement_date": "2023-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mnohé zahraničné média píšu o nadchádzajúcich voľbách na Slovensku ako o kľúčových z hľadiska zahranično-politickej orientácie krajiny. Potencionálnu vládu Roberta Fica považujú za riziko pre prozápadné smerovanie Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV britskom denníku the Guardian vyšiel komentár , v ktorom autor píše, že Slovensko by sa mohlo po voľbách a pod vládou Fica stať ruským spojencom. Taktiež vyšiel podcast BBC , kde rovnaký komentátor rozoberá vzostup Smeru-SD.\n\nReportáž novinára z New York Times opisuje scenár, v ktorom by Slovensko mohlo po voľbách stratiť pozíciu jedného z najbližších spojencov Ukrajiny a pridať sa k postoju Orbána, ktorý ako jediný z EÚ pomoc Ukrajine kritizuje.\n\nMedzinárodná tlačová agentúra Associated Press (ktorá robila reportáž z predvolebných mítingoch Smeru-SD) píše, že návrat Fica k moci by mohlo znamenať, že Slovensko opustí demokratický smer a vydá sa cestou Orbánovho Maďarska.\n\nZDF (nemecká verejnoprávna televízia) v reportáži citovala Jakuba Gulíka, podľa ktorého po voľbách by Slovensko mohlo zísť z európskej cesty a nasledovať cestu Viktora Orbána.", "analysis_paragraphs": ["Mnohé zahraničné média píšu o nadchádzajúcich voľbách na Slovensku ako o kľúčových z hľadiska zahranično-politickej orientácie krajiny. Potencionálnu vládu Roberta Fica považujú za riziko pre prozápadné smerovanie Slovenska. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V britskom denníku the Guardian vyšiel komentár , v ktorom autor píše, že Slovensko by sa mohlo po voľbách a pod vládou Fica stať ruským spojencom. Taktiež vyšiel podcast BBC , kde rovnaký komentátor rozoberá vzostup Smeru-SD.", "Reportáž novinára z New York Times opisuje scenár, v ktorom by Slovensko mohlo po voľbách stratiť pozíciu jedného z najbližších spojencov Ukrajiny a pridať sa k postoju Orbána, ktorý ako jediný z EÚ pomoc Ukrajine kritizuje.", "Medzinárodná tlačová agentúra Associated Press (ktorá robila reportáž z predvolebných mítingoch Smeru-SD) píše, že návrat Fica k moci by mohlo znamenať, že Slovensko opustí demokratický smer a vydá sa cestou Orbánovho Maďarska.", "ZDF (nemecká verejnoprávna televízia) v reportáži citovala Jakuba Gulíka, podľa ktorého po voľbách by Slovensko mohlo zísť z európskej cesty a nasledovať cestu Viktora Orbána."], "analysis_date": "2023-09-27", "analysis_sources": {"text": ["komentár", "podcast BBC", "Reportáž", "Associated Press", "robila reportáž", "ZDF"], "url": ["https://www.theguardian.com/commentisfree/2023/sep/05/slovakia-elections-robert-fico-ukraine-russia?CMP=Share_AndroidApp_Other", "https://www.bbc.co.uk/sounds/play/w3ct5z0y", "https://www.nytimes.com/2023/09/06/world/europe/slovakia-election-russia-ukraine.html?partner=slack&smid=sl-share", "https://apnews.com/article/slovakia-election-fico-ukraine-russia-democracy-smer-e9e04e59361d927918ff9e8e6e830694", "https://svet.sme.sk/c/23217290/na-mitingu-smeru-bola-svetova-agentura-reportaz-zaujala-aj-americkeho-senatora.html", "https://www.zdf.de/nachrichten/politik/slowakei-wahl-parlament-fico-smer-100.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:42.079244+00:00"}
{"id": "vr28877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28877", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Proste malé percento našej populácie v porovnaní s inými krajinami, Rakúskom, Českom, pracuje.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2014 bola miera zamestnanosti obyvateľstva na Slovensku 59,9, resp. 65 %, pričom v Rakúsku to bolo 70,4 resp. 75,5 % a Českej republike 67,7, resp. 72,5 %. Na základe údajov z posledného dostupného štvrťroku (Q2 2014) Slovensko dosiahlo v tomto ukazovateli hodnotu 60,7 %, Rakúsko 73,6 % a Česká republika 68,7 %. Keďže vo všetkých prípadoch sú hodnoty Rakúska a Českej republiky výrazne vyššie ako hodnoty Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera zamestnanosti na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ patrí medzi najnižšie. V roku 2013 dosahovala podľa Eurostatu miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 15-64 rokov na SR 59,9 %. Priemer EÚ (28) pre rok 2013 je 64 %. Pre objektívne porovnanie uvedieme aj mieru zamestnanosti vo veku 20-64 rokov, kde bola úroveň miery zamestnanosti obyvateľstva v tejto vekovej skupine 65 %, európsky priemer bol 68,3 %. Čo sa týka údajov posledného dostupného štvrťroku (Q2 2014), tak dosahovalo úroveň 60,7 %, priemer EÚ (28) bol 64,9. V tabuľkách pre porovnanie uvádzame okrem Slovenska, Rakúska a Českej republiky i priemer EÚ a zvyšné krajiny V4.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2014 bola miera zamestnanosti obyvateľstva na Slovensku 59,9, resp. 65 %, pričom v Rakúsku to bolo 70,4 resp. 75,5 % a Českej republike 67,7, resp. 72,5 %. Na základe údajov z posledného dostupného štvrťroku (Q2 2014) Slovensko dosiahlo v tomto ukazovateli hodnotu 60,7 %, Rakúsko 73,6 % a Česká republika 68,7 %. Keďže vo všetkých prípadoch sú hodnoty Rakúska a Českej republiky výrazne vyššie ako hodnoty Slovenska, výrok hodnotíme ako pravdivý. Miera zamestnanosti na Slovensku v porovnaní s krajinami EÚ patrí medzi najnižšie. V roku 2013 dosahovala podľa Eurostatu miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 15-64 rokov na SR 59,9 %. Priemer EÚ (28) pre rok 2013 je 64 %. Pre objektívne porovnanie uvedieme aj mieru zamestnanosti vo veku 20-64 rokov, kde bola úroveň miery zamestnanosti obyvateľstva v tejto vekovej skupine 65 %, európsky priemer bol 68,3 %. Čo sa týka údajov posledného dostupného štvrťroku (Q2 2014), tak dosahovalo úroveň 60,7 %, priemer EÚ (28) bol 64,9. V tabuľkách pre porovnanie uvádzame okrem Slovenska, Rakúska a Českej republiky i priemer EÚ a zvyšné krajiny V4."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "Eurostatu", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/statistics/search_database", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=lfsq_ergan&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:12.058451+00:00"}
{"id": "vr26421", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26421", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Nie je normálne, ak každý štvrtý sudca je v nejakom príbuzenskom pomere s iným sudcom.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov , ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\"", "analysis_paragraphs": ["To či je alebo nie je sudca v príbuzenskom vzťahu s iným sudcom sa dá zistiť len na základe majetkových priznaní sudcov, ktorí sú v nich povinní zaznačiť mená blízkych osôb v justícii. Tieto údaje z majetkových priznaní sudcov spracoval portál otvorenesudy.sk . Citujeme zistenia, ktoré publikovali prostredníctvom blogu : \"Zo sudcovských priznaní za minulý rok vyplýva, že z 1383 aktívnych sudcov , ktorí minulý rok podali majetkové priznanie, má blízky rodinný vzťah k inému sudcovi či zamestnancovi na súdoch 277 z nich, čiže každý piaty .\""], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["otvorenesudy.sk", "blogu"], "url": ["http://otvorenesudy.sk/", "http://transparency.blog.sme.sk/c/342665/Kto-je-s-kym-rodina-na-nasich-sudoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:09.493909+00:00"}
{"id": "48856", "numeric_id": 48856, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48856", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "My sme navrhli pozmeňujúcim návrhom termín 27. mája. Je tam ešte jeden opozičný návrh na, na jún a samozrejme toto uznesenie, ktoré predkladali pozostatky tejto vládnej koalície, je na 30. septembra.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase konania relácie boli v parlamentne predložené tri návrhy na skrátenie volebného obdobia úradujúcej vlády v demisii.\n\nPozmeňovací návrh poslanca Roberta Fica žiadal pre konanie predčasných volieb dátum 27. mája 2023.\n\nPeter Pellegrini predložil návrh na konanie volieb 24. júna 2023.\n\nOba návrhy boli pozmeňujúcimi dokumentami k pôvodnému návrhu skupiny poslancov OĽaNO, ktorí žiadali konanie predčasných volieb 30. septembra 2023.\n\nTento výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanci vládnej koalície po odvysielaní relácie schválili dátum predčasných volieb 30. septembra 2023.", "analysis_paragraphs": ["V čase konania relácie boli v parlamentne predložené tri návrhy na skrátenie volebného obdobia úradujúcej vlády v demisii.", "Pozmeňovací návrh poslanca Roberta Fica žiadal pre konanie predčasných volieb dátum 27. mája 2023.", "Peter Pellegrini predložil návrh na konanie volieb 24. júna 2023.", "Oba návrhy boli pozmeňujúcimi dokumentami k pôvodnému návrhu skupiny poslancov OĽaNO, ktorí žiadali konanie predčasných volieb 30. septembra 2023.", "Tento výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanci vládnej koalície po odvysielaní relácie schválili dátum predčasných volieb 30. septembra 2023."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["žiadal", "predložil", "žiadali", "schválili"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523837", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523836", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=523832", "https://www.aktuality.sk/clanok/1SViTl2/je-rozhodnute-predcasne-volby-sa-uskutocnia-v-septembri/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:39.911306+00:00"}
{"id": "48492", "numeric_id": 48492, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48492", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "5,5 % či koľko malo OĽaNO, keď išlo do volebnej kampane a vyhralo voľby.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku oficiálnej volebnej kampane, teda v novembri 2019, mala strana OĽaNO podľa preferencií 5,7%. Najnižší zisk preferencií voličov získala strana ešte v júni 2019, kedy hodnota dosiahla 5,1% hlasov. OĽaNO nakoniec parlamentné voľby v roku 2020 vyhralo zo ziskom 25,02% hlasov voličov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nZdroj: Denník SME", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku oficiálnej volebnej kampane, teda v novembri 2019, mala strana OĽaNO podľa preferencií 5,7%. Najnižší zisk preferencií voličov získala strana ešte v júni 2019, kedy hodnota dosiahla 5,1% hlasov. OĽaNO nakoniec parlamentné voľby v roku 2020 vyhralo zo ziskom 25,02% hlasov voličov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Zdroj: Denník SME"], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": ["preferencií", "2020 vyhralo", "Zdroj: Denník SME"], "url": ["https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/s/55/olano", "https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2020/vysledky", "https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/s/55/olano"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:24.850916+00:00"}
{"id": "45124", "numeric_id": 45124, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45124", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Prísnymi opatreniami sme dosiahli stav, že dnes (t.j. k 4. aprílu 2020 - pozn.) sme hodnotení ako tretí najlepší na svete z pohľadu bezpečnosti pri koronavíruse.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa rebríčka, na ktorý sa Igor Matovič odvolával, nebolo Slovensko v čase relácie hodnotené ako tretie najlepšie v boji s koronavírusom. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Premiér odkazuje na rebríček združenia Deep Knowledge Group , ktoré tvoria komerčné aj neziskové organizácie z oblasti digitálnych technológií. Údaje zbierajú z verejne dostupných zdrojov ako Svetová zdravotnícka organizácia, John Hopkins University, CDC či Worldometer. Potom ich ďalej analyzujú a vyhodnocujú. V prvej verzii - a ešte 29. marca - bolo Slovensko podľa združenia treťou najbezpečnejšou krajinou sveta z pohľadu hrozby koronavírusu. Neskôr sme však v rebríčku klesli. Už 1. apríla 2020 - a teda aj v deň relácie 4. apríla - bolo Slovensko na 11. mieste. Igor Matovič tento rebríček spomínal aj na svojom facebooku. Naopak, niekdajší predseda SPOLU Miroslav Beblavý spochybnil hodnovernosť a výpovednosť tohto porovnania.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rebríčka, na ktorý sa Igor Matovič odvolával, nebolo Slovensko v čase relácie hodnotené ako tretie najlepšie v boji s koronavírusom. Jeho tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Premiér odkazuje na rebríček združenia Deep Knowledge Group , ktoré tvoria komerčné aj neziskové organizácie z oblasti digitálnych technológií. Údaje zbierajú z verejne dostupných zdrojov ako Svetová zdravotnícka organizácia, John Hopkins University, CDC či Worldometer. Potom ich ďalej analyzujú a vyhodnocujú. V prvej verzii - a ešte 29. marca - bolo Slovensko podľa združenia treťou najbezpečnejšou krajinou sveta z pohľadu hrozby koronavírusu. Neskôr sme však v rebríčku klesli. Už 1. apríla 2020 - a teda aj v deň relácie 4. apríla - bolo Slovensko na 11. mieste. Igor Matovič tento rebríček spomínal aj na svojom facebooku. Naopak, niekdajší predseda SPOLU Miroslav Beblavý spochybnil hodnovernosť a výpovednosť tohto porovnania."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Deep Knowledge Group", "analyzujú", "bolo", "bolo", "spomínal", "spochybnil"], "url": ["https://www.dkv.global/overview", "http://analytics.dkv.global/data/ranking-framework-and-methodology.pdf", "https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/547361-slovensko-momentalne-patri-podla-analytikov-k-top-11-najbezpecnejsim-krajinam-sveta/", "https://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/547361-slovensko-momentalne-patri-podla-analytikov-k-top-11-najbezpecnejsim-krajinam-sveta/", "https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10218934846254619&set=a.10216351837281009&type=3&theater", "https://www.facebook.com/miroslav.beblavy/posts/10158127926919806"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:43.211816+00:00"}
{"id": "vr27562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27562", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "z tých rokovaní, ktoré som v Kyjeve mal jasne vyplynulo, že ukrajinskí partneri sa nechystajú platiť tu súčasnú cenu, to je 485 dolárov za tisíc metrov kubických", "statement_date": "2014-04-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Miroslava Lajčáka označujeme za pravdivý. Jeho slová potvrdzuje SME vo svojom článku o Ukrajine a plnení zásobníkov plynu z 9. apríla 2014 :", "analysis_paragraphs": ["Výrok Miroslava Lajčáka označujeme za pravdivý. Jeho slová potvrdzuje SME vo svojom článku o Ukrajine a plnení zásobníkov plynu z 9. apríla 2014 :"], "analysis_date": "2014-04-14", "analysis_sources": {"text": ["článku"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/7164960/ukrajina-prestala-plnit-zasobniky-plynu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:51.641616+00:00"}
{"id": "vr39085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39085", "speaker": "Vladimír Tvaroška", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-tvaroska", "statement": "Stavebné sporenie nemá nič spoločné s rozpočtom na rok 2012, to je rok 2013.", "statement_date": "2011-10-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "SITA, 11. októbra 2011 10:13\n\nPodľa webovej stránky peniaze.pravda.sk", "analysis_paragraphs": ["SITA, 11. októbra 2011 10:13", "Podľa webovej stránky peniaze.pravda.sk"], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["peniaze.pravda.sk"], "url": ["http://peniaze.pravda.sk/statna-premia-by-mala-klesnut-na-15-eur-dw5-/sk_phypo.asp?c=A111011_101334_sk_phypo_p59"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:24.919104+00:00"}
{"id": "47617", "numeric_id": 47617, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47617", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Ešte v tej skupine 50+ máme niečo pod 800 000 ľudí, ktorí sú nezaočkovaní.", "statement_date": "2021-11-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na Slovensku sa vo vekovej kategórii 50+ nachádza 1 987 463 obyvateľov (podľa počtu obyvateľov SR k 31. 12. 2020) . Zaočkovaných je 1 227 448 obyvateľov . Rozdiel medzi oboma číslami tvorí skupinu nezaočkovaných - 760 015 obyvateľov. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na priznanú nepresnosť ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Na Slovensku sa vo vekovej kategórii 50+ nachádza 1 987 463 obyvateľov (podľa počtu obyvateľov SR k 31. 12. 2020) . Zaočkovaných je 1 227 448 obyvateľov . Rozdiel medzi oboma číslami tvorí skupinu nezaočkovaných - 760 015 obyvateľov. Tvrdenie Eduarda Hegera hodnotíme s ohľadom na priznanú nepresnosť ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-11-01", "analysis_sources": {"text": ["2020)", "obyvateľov"], "url": ["http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i40A03AF2150C41DE8BE98D0C0C41A764%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9%20zlo%C5%BEenie%20-%20SR%2C%20oblasti%2C%20kraje%2C%20okresy%2C%20mesto%2C%20vidiek%20%5Bom7009rr%5D&run.outputFormat&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2Fcognosext%2Fcps4%2Fportlets%2Fcommon%2Fclose.html&run.outputLocale=sk", "https://vedapomaha.sk/vizualizacie/vakciny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:38.275582+00:00"}
{"id": "vr39133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39133", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Som aj ako predseda NR SR volal dlhodobo po tom, že poďme si sadnúť aspoň k takýmto technickým veciam, ktoré pravdepodobne nie sú celkom v ústave jasné, takže som mal pravdu.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "P. Paška skutočne po nástupe na post predsedu NR SR predstavil návrh na vytvorenie Stálej komisie NR SR pre ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Paška predstavil svoj návrh na zriadenie stálej komisie 9. februára 2007 a uchádzal sa o podporu naprieč politickým spektrom. Poslanci schválili vytvorenie stálej komisie 29. marca 2007.", "analysis_paragraphs": ["P. Paška skutočne po nástupe na post predsedu NR SR predstavil návrh na vytvorenie Stálej komisie NR SR pre ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Paška predstavil svoj návrh na zriadenie stálej komisie 9. februára 2007 a uchádzal sa o podporu naprieč politickým spektrom. Poslanci schválili vytvorenie stálej komisie 29. marca 2007."], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "schválili", "TASR", "SITA"], "url": ["http://hnonline.sk/c3-20630460-k00000_d", "http://www.sme.sk/c/3221500/nrsr-parlament-bude-mat-stalu-komisiu-pre-ustavu-a-rokovaci-poriadok.html", "http://hnonline.sk/c3-20630460-k00000_d", "http://www.24hod.sk/opozicia-nenavrhne-zastupcov-do-komisie-pre-ustavu-sr-cl25204.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:04.194228+00:00"}
{"id": "49343", "numeric_id": 49343, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49343", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "My potrebujeme jadrové palivo (pozn. z Ruska).", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenské elektrárne podpísali v auguste tohto roka zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse na dodávky jadrového paliva do všetkých slovenských atómových elektrární. Slovenské atómové elektrárne by sa tak mali zbaviť závislosti od Ruska. Celý proces však môže trvať ešte niekoľko rokov a podľa dostupných informácií má Slovenská republika zásoby paliva do roku 2024. Je preto možné, že kým palivo od americkej spoločnosti prejde schválením, budeme musieť doviezť ďalšie palivo z Ruskej Federácie. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý\n\nPo ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa množstvo prevádzkovateľov jadrových elektrární začalo usilovať o diverzifikáciu dodávateľa nukleárneho paliva. Slovenské elektrárne v auguste tohto roka oznámili , že podpísali zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse, ktorá má v budúcnosti dodávať jadrové palivo do všetkých slovenských atómových elektrární.\n\nKazety, ktoré bude vyrábať fabrika americkej spoločnosti vo Švédsku, však musia najskôr dostať licenciu a nie pritom jasné, kedy proces schvaľovania začne. Úrad jadrového dozoru musí schváliť, že používanie paliva od spoločnosti Westinghouse bude v slovenských reaktoroch bezpečné. Tento proces však môže v našich podmienkach trvať ešte roky. Slovenské elektrárne predpokladajú, že prvé dodávky paliva od Westinghouse začnú používať v horizonte približne jedného roka od schválenia.\n\nZásoby ruského paliva by mala Slovenská republika mať približne do konca roka 2024, aj keď presný stav podlieha utajeniu z bezpečnostných dôvodov.\n\nZmluva s americkou spoločnosťou tak môže znamenať odstránenie závislosti od ruského jadrového paliva. V minulosti náš portál vyvracal tvrdenia Andreja Danka, že palivo od americkej spoločnosti Westinghouse bude tiež pochádzať z Ruska. Slovenské elektrárne pre portál Demagog.sk potvrdili, že jadrové palivo ani žiadna jeho zložka nebude mať pôvod v Rusku: „Zmluva s americkou spoločnosťou Westinghouse je výsledkom medzinárodného tendra na dodávky jadrového paliva a súvisiace služby v rámci celého dodávateľského reťazca pre výrobu jadrového paliva, ani jedna zo zložiek vstupujúcej do výroby jadrového paliva nie je ruského pôvodu.“\n\nV Európe už existuje prípad, kedy bolo ruské palivo nahradené práve palivom od americkej firmy. V septembri tohto roka bolo jadrové palivo od firmy Westinghouse navezené do reaktorov typu VVER-440/213 ukrajinskej atómovej elektrárne , rovnaký typ reaktorov pritom používajú aj slovenské atómové elektrárne. Zmluvu na dodávku palivových kaziet podpísal ukrajinský Energoatom s americkou firmou Westinghouse ešte v septembri 2020. Celý proces výmeny dodávateľa pre tento typ reaktorov pritom trval tri roky, ruská invázia tento proces pravdepodobne ešte urýchlila.\n\nOprava z 13. 12. 2024: Tento výrok sme pôvodne hodnotili ako nepravdivý, avšak na základe informácii, že dodanie paliva od spoločnosti Westinghouse sa nemusí uskutočniť skôr, než minieme jadrové palivo, ktoré máme aktuálne k dispozícii, sme zmenili hodnotenie výroku na pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovenské elektrárne podpísali v auguste tohto roka zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse na dodávky jadrového paliva do všetkých slovenských atómových elektrární. Slovenské atómové elektrárne by sa tak mali zbaviť závislosti od Ruska. Celý proces však môže trvať ešte niekoľko rokov a podľa dostupných informácií má Slovenská republika zásoby paliva do roku 2024. Je preto možné, že kým palivo od americkej spoločnosti prejde schválením, budeme musieť doviezť ďalšie palivo z Ruskej Federácie. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako pravdivý", "Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa množstvo prevádzkovateľov jadrových elektrární začalo usilovať o diverzifikáciu dodávateľa nukleárneho paliva. Slovenské elektrárne v auguste tohto roka oznámili , že podpísali zmluvu s americkou spoločnosťou Westinghouse, ktorá má v budúcnosti dodávať jadrové palivo do všetkých slovenských atómových elektrární.", "Kazety, ktoré bude vyrábať fabrika americkej spoločnosti vo Švédsku, však musia najskôr dostať licenciu a nie pritom jasné, kedy proces schvaľovania začne. Úrad jadrového dozoru musí schváliť, že používanie paliva od spoločnosti Westinghouse bude v slovenských reaktoroch bezpečné. Tento proces však môže v našich podmienkach trvať ešte roky. Slovenské elektrárne predpokladajú, že prvé dodávky paliva od Westinghouse začnú používať v horizonte približne jedného roka od schválenia.", "Zásoby ruského paliva by mala Slovenská republika mať približne do konca roka 2024, aj keď presný stav podlieha utajeniu z bezpečnostných dôvodov.", "Zmluva s americkou spoločnosťou tak môže znamenať odstránenie závislosti od ruského jadrového paliva. V minulosti náš portál vyvracal tvrdenia Andreja Danka, že palivo od americkej spoločnosti Westinghouse bude tiež pochádzať z Ruska. Slovenské elektrárne pre portál Demagog.sk potvrdili, že jadrové palivo ani žiadna jeho zložka nebude mať pôvod v Rusku: „Zmluva s americkou spoločnosťou Westinghouse je výsledkom medzinárodného tendra na dodávky jadrového paliva a súvisiace služby v rámci celého dodávateľského reťazca pre výrobu jadrového paliva, ani jedna zo zložiek vstupujúcej do výroby jadrového paliva nie je ruského pôvodu.“", "V Európe už existuje prípad, kedy bolo ruské palivo nahradené práve palivom od americkej firmy. V septembri tohto roka bolo jadrové palivo od firmy Westinghouse navezené do reaktorov typu VVER-440/213 ukrajinskej atómovej elektrárne , rovnaký typ reaktorov pritom používajú aj slovenské atómové elektrárne. Zmluvu na dodávku palivových kaziet podpísal ukrajinský Energoatom s americkou firmou Westinghouse ešte v septembri 2020. Celý proces výmeny dodávateľa pre tento typ reaktorov pritom trval tri roky, ruská invázia tento proces pravdepodobne ešte urýchlila.", "Oprava z 13. 12. 2024: Tento výrok sme pôvodne hodnotili ako nepravdivý, avšak na základe informácii, že dodanie paliva od spoločnosti Westinghouse sa nemusí uskutočniť skôr, než minieme jadrové palivo, ktoré máme aktuálne k dispozícii, sme zmenili hodnotenie výroku na pravdivý."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["oznámili", "dostať", "Zásoby", "utajeniu", "vyvracal", "navezené", "elektrárne", "používajú", "podpísal"], "url": ["https://www.seas.sk/tlacove-spravy/dohoda-slovenske-elektrarne-westinghouse-jadrove-palivo/", "https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/?ref=list", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96102629-rusi-maju-na-slovensko-stale-paky-kym-pride-klucove-palivo-od-americanov-musime-trpnut", "https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/?ref=list", "https://demagog.sk/jadrove-palivo-od-westinghousu-nebude-mat-povod-v-rusku", "https://dennikn.sk/minuta/3562047/", "https://www.epravda.com.ua/news/2023/09/10/704140/", "https://e.dennikn.sk/3538741/slovenske-atomovky-sa-konecne-zbavia-zavislosti-od-rusov-palivo-dodaju-americania/?ref=list", "https://www.nucnet.org/news/westinghouse-and-energoatom-sign-contract-for-fuel-assembly-documentation-6-1-2021"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:30.848276+00:00"}
{"id": "vr32345", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32345", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Všetci naši traja koaliční partneri hlasovali v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády a jedine SAS neotočilo. (v otázke pôžičky Grécku pozn.(", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok je nepravdivý. Koaliční partneri svojim hlasovaním programové vyhlásenie vlády neporušili. V programovom vyhlásení vlády na roky 2010-2014 sa v žiadnej kapitole sa de facto neuvádza žiadny postoj vlády SR v otázke pôžičky Grécku alebo inej forme finačnej pomoci tretiemu štátu. V ohľade na vzťah k EU je v programovom vyhlásení upresnený len vzťah k politikám a nástrojom vyplývajúcich z Paktu stabilita a rastu tj. udržateľnosť verejných financií a zodpovedná hospodárska politika a k iniciatívam vyplývajúcich zo Stratégie Európa 2020.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je nepravdivý. Koaliční partneri svojim hlasovaním programové vyhlásenie vlády neporušili. V programovom vyhlásení vlády na roky 2010-2014 sa v žiadnej kapitole sa de facto neuvádza žiadny postoj vlády SR v otázke pôžičky Grécku alebo inej forme finačnej pomoci tretiemu štátu. V ohľade na vzťah k EU je v programovom vyhlásení upresnený len vzťah k politikám a nástrojom vyplývajúcich z Paktu stabilita a rastu tj. udržateľnosť verejných financií a zodpovedná hospodárska politika a k iniciatívam vyplývajúcich zo Stratégie Európa 2020."], "analysis_date": "2012-10-02", "analysis_sources": {"text": ["V ohľade na vzťah k EU je v programovom vyhlásení upresnený len vzťah k politikám a nástrojom vyplývajúcich z Paktu stabilita a rastu tj. udržateľnosť verejných financií a zodpovedná hospodárska politika a k iniciatívam vyplývajúcich zo Stratégie Európa 2020."], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/programove-vyhlasenie-vlady-sr-na-obdobie-rokov-2010-2014/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:56.161612+00:00"}
{"id": "43100", "numeric_id": 43100, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43100", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "50 percent legislatívy ide z EÚ.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovensko dlhodobo prijíma legislatívu z EÚ, diskusia ohľadom podielu národnej legislatívy ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhody medzi jednotlivými odhadmi a naznačuje skôr to, že presný výpočet je veľmi obtiažny, možno až nemožný. Posledné údaje o podiele právne záväzných aktov prebratých z EÚ v slovenskej legislatíve pochádzajú z roku 2013, ktoré však zahŕňali iba legislatívne procesy z jedného roka a v súčasnosti ich nie je možné považovať za aktuálne. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Polemika ohľadom vplyvu európskych regulácií a celkovom podiele legislatívy EÚ na domácej legislatíve je známa pod názvom Delorosov mýtus. Tento názov dostala podľa bývalého predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa, ktorý v roku 1988 pri prejave v EP povedal „O desať rokov bude 80 percent zákonov v oblasti ekonomiky, možno aj daní a sociálnej politiky, pochádzať z Európskej únie.” Odvtedy vzniklo veľa štúdií, ktoré sa zaujímali o túto tému a ponúkli aj rôzne výsledky. V ostatných štátoch sa pohyboval podiel európskej legislatívy na tej štátnej v rozmedzí od 1 % až do 39,1 %. V prípade Slovenska sa touto témou zaoberal portál euractiv.sk. V roku 2014 poskytol agentúre SITA údaje za rok 2013, kedy bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ a zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohľadňovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, čo predstavuje 44,5 %. V tomto čísle však nie sú zahrnuté vyhlášky transponujúce európsku legislatívu, ani nariadenia, ktoré národné parlamenty neschvaľujú. Pri tejto problematike je tiež potrebné pozrieť sa na oblasť, ktorej sa európska legislatíva týka. Väčšina legislatívy sa týka práve týchto oblastí : vytváranie vnútorného trhu, ochrana spotrebiteľov a sociálne a environmentálne štandardy. Pre upresnenie terminológie pridávame aj prehľad právnych aktov v kompetencii EÚ, ktoré sú zverejnené na stránke EÚ v slovenčine.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko dlhodobo prijíma legislatívu z EÚ, diskusia ohľadom podielu národnej legislatívy ovplyvnenej legislatívou EÚ poukazuje na nezhody medzi jednotlivými odhadmi a naznačuje skôr to, že presný výpočet je veľmi obtiažny, možno až nemožný. Posledné údaje o podiele právne záväzných aktov prebratých z EÚ v slovenskej legislatíve pochádzajú z roku 2013, ktoré však zahŕňali iba legislatívne procesy z jedného roka a v súčasnosti ich nie je možné považovať za aktuálne. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Polemika ohľadom vplyvu európskych regulácií a celkovom podiele legislatívy EÚ na domácej legislatíve je známa pod názvom Delorosov mýtus. Tento názov dostala podľa bývalého predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa, ktorý v roku 1988 pri prejave v EP povedal „O desať rokov bude 80 percent zákonov v oblasti ekonomiky, možno aj daní a sociálnej politiky, pochádzať z Európskej únie.” Odvtedy vzniklo veľa štúdií, ktoré sa zaujímali o túto tému a ponúkli aj rôzne výsledky. V ostatných štátoch sa pohyboval podiel európskej legislatívy na tej štátnej v rozmedzí od 1 % až do 39,1 %. V prípade Slovenska sa touto témou zaoberal portál euractiv.sk. V roku 2014 poskytol agentúre SITA údaje za rok 2013, kedy bolo zo 137 schválených zákonov 35 výslovným prebratím právne záväzného aktu EÚ a zo zákonov súvisiacich s právom EÚ, teda v ktorých sa priamo zohľadňovalo a odkazovalo na právo EÚ, bolo 61, čo predstavuje 44,5 %. V tomto čísle však nie sú zahrnuté vyhlášky transponujúce európsku legislatívu, ani nariadenia, ktoré národné parlamenty neschvaľujú. Pri tejto problematike je tiež potrebné pozrieť sa na oblasť, ktorej sa európska legislatíva týka. Väčšina legislatívy sa týka práve týchto oblastí : vytváranie vnútorného trhu, ochrana spotrebiteľov a sociálne a environmentálne štandardy. Pre upresnenie terminológie pridávame aj prehľad právnych aktov v kompetencii EÚ, ktoré sú zverejnené na stránke EÚ v slovenčine."], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["známa", "oblastí", "prehľad"], "url": ["http://visegradrevue.eu/naozaj-nam-brusel-diktuje-zakony-teoria-a-prax-delorsovho-mytu/", "https://ec.europa.eu/slovakia/Why_does_EU_regulate_so_much_sk", "https://europa.eu/european-union/eu-law/legal-acts_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:13.586416+00:00"}
{"id": "vr26168", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26168", "speaker": "Tomáš Galbavý", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-galbavy", "statement": "Musíme si uvedomiť, že rozdiel medzi severom a zaostávajúcim juhom je veľmi veľký (v nezamestnanosti, pozn.), tie nožnice sa veľmi výrazne otvárajú.", "statement_date": "2013-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov evidovanej nezamestnanosti (mesačných a ročných) je zrejmé, že rozdiely v nezamestnanosti medzi juhom a severom NSK narastajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti v okresoch NSK. Za južný okres Komárno od roku 2009 do 2012 zaznamenal nárast nezamestnanosti z 11,72% na 19,15%, teda nárast o 7,43 p.b.. V severnom okrese Topoľčanoch od roku 2009 do 2012 narástla nezamestnanosť z 11,32% na 12,8%, teda o 1,48 p.b. V ďalšom severnom okrese Zlaté Moravce od roku 2009 do 2012 narástla nezamestnanosť z 11,52% na 13,26%, teda o 1,74% p.b. Je zrejmé, že rozdiel v nezamestnanosti medzi juhom a severom NSK narastá. Zdroj: Regstat - ŠÚ SR Podľa posledných údajov ÚPSVaR, ktorý ako jediný vedie štatistiku nezamestnanosti jednotlivých okresov na Slovensku, sa miera evidovanej nezamestnanosti v nitrianskych okresov pohybuje nasledovne (pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s porovnaním nezamestnanosti v septembri 2013 a septembri 2009, teda na začiatku uplynulého volebného obdobia (v porovnateľnom mesiaci). 0,0 september 2013 september 2009 Komárno 18,02 14,54 Levice 14,23 14,43 Nitra 10,11 7,46 Nové Zámky 13,11 11,79 Šaľa 11,12 9,59 Topoľčany 12,45 11,01 Zlaté Moravce 12,48 12,20 Aj z údajom ÚPSVaR je evidentné, že práve Komárno, ktoré je najjužnejší kraj v tomto období výrazne poskočilo oproti severnejším okresom ako napr. Topoľčany, Zlaté Moravce. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov evidovanej nezamestnanosti (mesačných a ročných) je zrejmé, že rozdiely v nezamestnanosti medzi juhom a severom NSK narastajú. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uvádzame ročnú mieru evidovanej nezamestnanosti v okresoch NSK. Za južný okres Komárno od roku 2009 do 2012 zaznamenal nárast nezamestnanosti z 11,72% na 19,15%, teda nárast o 7,43 p.b.. V severnom okrese Topoľčanoch od roku 2009 do 2012 narástla nezamestnanosť z 11,32% na 12,8%, teda o 1,48 p.b. V ďalšom severnom okrese Zlaté Moravce od roku 2009 do 2012 narástla nezamestnanosť z 11,52% na 13,26%, teda o 1,74% p.b. Je zrejmé, že rozdiel v nezamestnanosti medzi juhom a severom NSK narastá. Zdroj: Regstat - ŠÚ SR Podľa posledných údajov ÚPSVaR, ktorý ako jediný vedie štatistiku nezamestnanosti jednotlivých okresov na Slovensku, sa miera evidovanej nezamestnanosti v nitrianskych okresov pohybuje nasledovne (pre lepšiu predstavu uvádzame tabuľku s porovnaním nezamestnanosti v septembri 2013 a septembri 2009, teda na začiatku uplynulého volebného obdobia (v porovnateľnom mesiaci). 0,0 september 2013 september 2009 Komárno 18,02 14,54 Levice 14,23 14,43 Nitra 10,11 7,46 Nové Zámky 13,11 11,79 Šaľa 11,12 9,59 Topoľčany 12,45 11,01 Zlaté Moravce 12,48 12,20 Aj z údajom ÚPSVaR je evidentné, že práve Komárno, ktoré je najjužnejší kraj v tomto období výrazne poskočilo oproti severnejším okresom ako napr. Topoľčany, Zlaté Moravce. Dátum zverejnenia analýzy: 16.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-16", "analysis_sources": {"text": ["Regstat", "údajov"], "url": ["http://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:04.862665+00:00"}
{"id": "vr35213", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35213", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Mňa osobne teda veľmi zaskočilo to, že pán poslanec Janiš dal návrh na pána Trnku, bolo to, je to jednoznačne v rozpore s tým, čo sme dohodli na koaličnej rade.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Rokovania koaličnej rady nie sú verejné a o dohode sa SDKÚ nevyjadruje.", "analysis_paragraphs": ["Rokovania koaličnej rady nie sú verejné a o dohode sa SDKÚ nevyjadruje."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:49.105741+00:00"}
{"id": "vr33744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33744", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď reálna mzda klesá o 0,3%, keď len základné potraviny o 5,9% rastú.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože B.Bugár správne uvádza pokles reálnej mzdy i rast cien základných potravín. Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom internetovom portáli uvádza :", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože B.Bugár správne uvádza pokles reálnej mzdy i rast cien základných potravín. Štatistický úrad Slovenskej republiky na svojom internetovom portáli uvádza :"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "Správa", "správa"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62898", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=60868", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=62742"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:58.445820+00:00"}
{"id": "46780", "numeric_id": 46780, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46780", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Slovensko je v očkovaní jedna z najlepších krajín v celej Európskej únii.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 9. februáru očkovalo Slovensko druhým najrýchlejším tempom v Európskej únii (sedemdňový priemer). Pri pohľade na množstvo dávok podaných na 100 obyvateľov sme boli v osmičke najlepších krajín. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme s ohľadom na úspech v (aspoň) jednom kritériu ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["K 9. februáru očkovalo Slovensko druhým najrýchlejším tempom v Európskej únii (sedemdňový priemer). Pri pohľade na množstvo dávok podaných na 100 obyvateľov sme boli v osmičke najlepších krajín. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme s ohľadom na úspech v (aspoň) jednom kritériu ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["očkovalo", "boli"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2263910/?ref=mwat", "https://ourworldindata.org/coronavirus-data-explorer?zoomToSelection=true&time=2021-02-14&country=AUT~BEL~BGR~CYP~CZE~DEU~DNK~ESP~EST~FIN~FRA~GRC~HRV~HUN~IRL~ITA~LTU~LUX~LVA~MLT~NLD~POL~PRT~ROU~SVK~SVN~SWE~EuropeanUnion&region=World&vaccinationsMetric=true&interval=smoothed&perCapita=true&smoothing=7&pickerMetric=total_vaccinations_per_hundred&pickerSort=desc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:00.430716+00:00"}
{"id": "vr30680", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30680", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, odcitujem z tohto dokumentu, kde sa polícia dotazovala SIS na vierohodnosť Gorily. Citujem. Z odpovedí SIS vyplýva, že je možné verifikovať len niektoré registratúrne označenia uvedené v anonymnom materiály, ako označenia, ktoré boli vytvorené SIS. V ostatnej časti materiálu verifikácia nie je možná. Z ich obsahu nevyplýva, že by ich pôvodcom mala byť SIS, ako jeden zo štátnych orgánov, ktoré sú oprávnené používať informačno-technické prostriedky.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mikloš hovorí o tomto dokumente aj vo svojom blogu , kde ho aj konkretizuje. Údajne ide o dokument Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ zo dňa 21. Januára 2010, č.p. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009, ktorý sa zaoberá vyhodnotením vyšetrovania všetkých podozrení voči Anne Bubeníkovej vyplývajúcich z „gorily“.", "analysis_paragraphs": ["Mikloš hovorí o tomto dokumente aj vo svojom blogu , kde ho aj konkretizuje. Údajne ide o dokument Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ zo dňa 21. Januára 2010, č.p. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009, ktorý sa zaoberá vyhodnotením vyšetrovania všetkých podozrení voči Anne Bubeníkovej vyplývajúcich z „gorily“."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["blogu"], "url": ["http://blog.aktualne.centrum.sk/blogy/ivan-miklos.php?itemid=1111"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:04.115577+00:00"}
{"id": "vr31223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31223", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Za správne považujeme, aby v Slovenskej republike, kde je najvyššia produktivita práce spomedzi našich susedov,  bola určená aj primeraná – minimálna priemerná európska cena práce, čo povedie k zvýšeniu platov na Slovensku.", "statement_date": "2012-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa štatistiky Eurostatu Labour productivity dosahovalo Slovensko v roku 2010 81,6 % priemeru EU27 v produktivite práce, Poľsko 66,8%, ČR 73,4%, Maďarsko 71,2%. Rakúsko dosiahlo 115,3%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky Eurostatu Labour productivity dosahovalo Slovensko v roku 2010 81,6 % priemeru EU27 v produktivite práce, Poľsko 66,8%, ČR 73,4%, Maďarsko 71,2%. Rakúsko dosiahlo 115,3%."], "analysis_date": "2012-03-03", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky Eurostatu Labour productivity"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=NAMA_AUX_LP"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:05.954785+00:00"}
{"id": "vr28997", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28997", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...ste boli vo vláde, od roku 1998 ste boli vo vláde do roku 2006, potom ste boli v roku 2010-2012, ešte predtým ste boli vo všelijakých koalíciách pred pánom Mečiarom (KDH, pozn.)", "statement_date": "2015-01-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa informácií Úradu vlády Slovenskej republiky v sekcii História vlád a podľa správy SITA , ktorá zostavila rebríček vládnych koalícii a vlád na Slovensku boli od roku 1990 tieto vlády:", "analysis_paragraphs": ["Podľa informácií Úradu vlády Slovenskej republiky v sekcii História vlád a podľa správy SITA , ktorá zostavila rebríček vládnych koalícii a vlád na Slovensku boli od roku 1990 tieto vlády:"], "analysis_date": "2015-01-12", "analysis_sources": {"text": ["História vlád", "SITA"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vladne-koalicie-a-vlady-na-slovensku/416581-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:00.237207+00:00"}
{"id": "vr28221", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28221", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A zároveň tam sú aj návrhy, ktoré vôbec nesúvisia s komunálnou sférou, napríklad aby advokát nemohol byť poslancom parlamentu, lebo je to konflikt záujmov jak vyšitý.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzi vyradenými zákonmi, na základe procedurálneho návrhu podpredsedníčky parlamentu Laššákovej, bola aj novela zákona o advokácii, ktorý chcel zaviesť nezlučiteľnosť funkcií advokáta a verejného funkcionára a teda aj poslanca NR SR. Zároveň zavádzal výnimku, že advokát naďalej mohol byť poslancom mestského alebo krajského zastupiteľstva. Platilo by však, že advokát by nemohol byť starostom alebo primátorom. Nie je tak úplne pravda, že tento zákon by sa vôbec nedotýkal \"komunálu\" resp. lokálnou úrovňou miest a obcí. Podpredsedníčka parlamentu Laššáková 9. septembra 2014 navrhla vyradenie desiatich bodov programu (.doc), medzi nimi aj bod 58 - novela zákona o advokácii, ktorého prekladateľmi boli poslanci KDH Brocka a Přidal. Návrh v zákone o advokácii pridáva nezlučiteľnosť funkcie advokáta a verejného funkcionára okrem poslanca mestského a krajského zastupiteľstva. \"V § 8 ods. 1 písm. d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a vkladá sa nové písmeno e), ktoré znie: „e) kto vykonáva funkciu verejného funkcionára podľa osobitného predpisu9c) s výnimkou výkonu funkcie poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku .“ Verejným funkcionárom je podľa Článku II. Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov aj starosta obce, či primátor mesta. Novela zákona o advokácii mala zaviesť nezlučiteľnosť funkcií advokáta a verejného funkcionára s výnimkou poslanca mestského zastupiteľstva a zastupiteľstva VÚC. Podľa zákona o obecnom zriadení nezlučiteľné funkcie s funkciou starostu sú: \"(3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca, b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, d) predsedu samosprávneho kraja, e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy, f) podľa osobitného zákona. \" Podľa osobitého zákona ide napríklad o povolanie prokurátora (§ 11), Zákon o advokácii nehovorí o takomto obmedzení. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Medzi vyradenými zákonmi, na základe procedurálneho návrhu podpredsedníčky parlamentu Laššákovej, bola aj novela zákona o advokácii, ktorý chcel zaviesť nezlučiteľnosť funkcií advokáta a verejného funkcionára a teda aj poslanca NR SR. Zároveň zavádzal výnimku, že advokát naďalej mohol byť poslancom mestského alebo krajského zastupiteľstva. Platilo by však, že advokát by nemohol byť starostom alebo primátorom. Nie je tak úplne pravda, že tento zákon by sa vôbec nedotýkal \"komunálu\" resp. lokálnou úrovňou miest a obcí. Podpredsedníčka parlamentu Laššáková 9. septembra 2014 navrhla vyradenie desiatich bodov programu (.doc), medzi nimi aj bod 58 - novela zákona o advokácii, ktorého prekladateľmi boli poslanci KDH Brocka a Přidal. Návrh v zákone o advokácii pridáva nezlučiteľnosť funkcie advokáta a verejného funkcionára okrem poslanca mestského a krajského zastupiteľstva. \"V § 8 ods. 1 písm. d) sa bodka na konci nahrádza čiarkou a vkladá sa nové písmeno e), ktoré znie: „e) kto vykonáva funkciu verejného funkcionára podľa osobitného predpisu9c) s výnimkou výkonu funkcie poslanca mestského zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a v Košiciach a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku .“ Verejným funkcionárom je podľa Článku II. Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov aj starosta obce, či primátor mesta. Novela zákona o advokácii mala zaviesť nezlučiteľnosť funkcií advokáta a verejného funkcionára s výnimkou poslanca mestského zastupiteľstva a zastupiteľstva VÚC. Podľa zákona o obecnom zriadení nezlučiteľné funkcie s funkciou starostu sú: \"(3) Funkcia starostu je nezlučiteľná s funkciou a) poslanca, b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený, c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený, d) predsedu samosprávneho kraja, e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy, f) podľa osobitného zákona. \" Podľa osobitého zákona ide napríklad o povolanie prokurátora (§ 11), Zákon o advokácii nehovorí o takomto obmedzení. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["programu", "novela", "Ústavného zákona", "zákona", "prokurátora", "Zákon"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=403499", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=1095", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2004-357#f6235850", "http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/zakon-o-obecnom-zriadeni/", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-154", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-586"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:31.060253+00:00"}
{"id": "vr31198", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31198", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V roku 2006 sa začalo vyšetrovanie (Gorily pozn.). Na koniec aj dnešný minister vnútra Daniel Lipšic potvrdil, že mnohé z tých platieb, o ktorých on hovorí dnes sa realizovali o dva, tri roky neskôr. Takže ani nebolo možné, niečo konkrétne zistiť.", "statement_date": "2012-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu uvádza: \"Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.\" Ďalej uvádza, že tento pokus podľa neho stroskotal na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek na svojom blogu uvádza: \"Prvým pokusom Slovenskej informačnej služby informovať o zistených poznatkoch z ITP Gorila bolo spracovanie spravodajskej informácie riaditeľa SIS z 24.1.2006, ktorá však z taktických dôvodov nebola odstúpená.\" Ďalej uvádza, že tento pokus podľa neho stroskotal na neochote Ministerstva vnútra SR a Policajného zboru SR (v roku 2006 pred voľbami), respektíve povolebnej snahe SIS, Ministerstva vnútra SR a nového riaditeľa Úradu boja proti korupcii Gašpara o dokončenie tejto kauzy."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "Pravda", "O Gorile a Kačke I.", "II."], "url": ["http://satek.blog.sme.sk/c/285970/Gorila-ako-King-Kong-II.html", "http://spravy.pravda.sk/lipsic-v-gorile-je-z-politikov-jedinym-priamym-akterom-pan-fico-psf-/sk_domace.asp?c=A120205_131114_sk_domace_p29#ixzz1laInq1WG", "http://lipsic.blog.sme.sk/c/290348/O-Gorile-a-Kacke-I-Vyplatil-Hascak-Malcharkovi-provizie.html", "http://lipsic.blog.sme.sk/c/291219/O-Gorile-a-Kacke-II-Kto-najlepsie-vyperie-spinave-peniaze.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:11.530209+00:00"}
{"id": "vr37707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37707", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Keď sme hľadali vôbec riešenie, akým spôsobom vykryť to obrovské mínusové dedičstvo, ktoré nám tu zanechala bývalá vláda, tak napríklad my sme tiež navrhli ako jednu časť zaviesť bankovú daň.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Návrh bankovej dane z dielne strany Most-Híd, ktorý by bol navrhnutý ešte počas roka 2010 sa nám nepodarilo dohľadať.", "analysis_paragraphs": ["Návrh bankovej dane z dielne strany Most-Híd, ktorý by bol navrhnutý ešte počas roka 2010 sa nám nepodarilo dohľadať."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:52.175982+00:00"}
{"id": "vr25804", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25804", "speaker": "Peter Žiga", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-ziga", "statement": "Zákon 543 z roku 2001 (zákon o ochrane prírody, pozn.) funguje 12 rokov.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister životného prostredia však uvádza nesprávny počet rokov odkedy funguje resp. účinný, zákon č. 543/2002. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Minister životného prostredia však uvádza nesprávny počet rokov odkedy funguje resp. účinný, zákon č. 543/2002. Výrok vzhľadom na nepresnosť hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-10-22", "analysis_sources": {"text": ["zákone"], "url": ["http://www.google.co.uk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCoQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F543-2002-z-z.p-6708.pdf&ei=dddlUqfSOae30QXTrIHADA&usg=AFQjCNHYJKGoPIBY8sSa8EdHKM2aaexkvw&bvm=bv.55123115,d.d2k"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:34.590835+00:00"}
{"id": "48052", "numeric_id": 48052, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48052", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ona miesto toho sa stretáva s americkou veľvyslankyňou. Stretáva sa s Máriou Kolíkovou, s Richardom Sulíkom a spoločne kuli pikle o tom, ako povaliť vlastnú vládu.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka SR Zuzana Čaputová opakovane poprela , že sa v čase vládnej krízy stretla s americkou veľvyslankyňou. Jej kancelária sa vyjadrila v nedeľu 9. januára 2021: „Prezidentka žiadne také stretnutie nemala a prezidentská kancelária sa voči takýmto výrokom Roberta Fica a Igora Matoviča ohradzuje.“ 3. marca 2021 sa v záhrade prezidentského paláca uskutočnilo stretnutie medzi americkou veľvyslankyňou Bridget Brink a zamestnankyňou prezidentskej kancelárie Janou Kobzovou. Stretnutie zachytil fotograf Plus 7 dní . Prezidentská kancelária informovala, že sa jedná o dlho naplánované stretnutie, ktorého predmetom bol blížiaci sa telefonát Zuzany Čaputovej s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Do kompetencií prezidenta SR patrí spravovanie zahraničnej politiky. Zuzana Čaputová sa pravidelne oficiálne stretáva s veľvyslancami svetových krajín. Návštevy sú evidované v oficiálnom programe prezidentky SR . Stretnutie s americkou veľvyslankyňou tam však nie je.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka SR Zuzana Čaputová opakovane poprela , že sa v čase vládnej krízy stretla s americkou veľvyslankyňou. Jej kancelária sa vyjadrila v nedeľu 9. januára 2021: „Prezidentka žiadne také stretnutie nemala a prezidentská kancelária sa voči takýmto výrokom Roberta Fica a Igora Matoviča ohradzuje.“ 3. marca 2021 sa v záhrade prezidentského paláca uskutočnilo stretnutie medzi americkou veľvyslankyňou Bridget Brink a zamestnankyňou prezidentskej kancelárie Janou Kobzovou. Stretnutie zachytil fotograf Plus 7 dní . Prezidentská kancelária informovala, že sa jedná o dlho naplánované stretnutie, ktorého predmetom bol blížiaci sa telefonát Zuzany Čaputovej s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Do kompetencií prezidenta SR patrí spravovanie zahraničnej politiky. Zuzana Čaputová sa pravidelne oficiálne stretáva s veľvyslancami svetových krajín. Návštevy sú evidované v oficiálnom programe prezidentky SR . Stretnutie s americkou veľvyslankyňou tam však nie je."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["poprela", "vyjadrila", "Plus 7 dní", "oficiálnom programe prezidentky SR"], "url": ["https://dennikn.sk/minuta/2673201", "https://dennikn.sk/minuta/2673201", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/rusno-u-prezidentky-co-dohodla-jej-sefka-zahranicia-kym-predsedovia-riesili-krizu", "https://www.prezident.sk/oficialny-program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:17.322417+00:00"}
{"id": "vr29842", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29842", "speaker": "Bohuslav Sobotka", "speaker_party": "ČSSD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bohuslav-sobotka", "statement": "Česká republika teď bude od července předsednickou zemí Visegradské skupiny.", "statement_date": "2015-07-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Česká republika skutečně převezme v červenci (ang.) předsednictví po Slovensku (ang.).", "analysis_paragraphs": ["Česká republika skutečně převezme v červenci (ang.) předsednictví po Slovensku (ang.)."], "analysis_date": "2015-06-29", "analysis_sources": {"text": ["červenci", "Slovensku"], "url": ["http://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs/20152016-czech", "http://www.visegradgroup.eu/documents/presidency-programs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:51.485377+00:00"}
{"id": "vr26864", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26864", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "Jedno je však isté, že som bol prvý, ktorý z jeho blízkosti avizoval (v blízkosti Mečiara, pozn.), v čom je riziko jeho pôsobenia a opustil som HZDS ako prvý. Nie medzi prvými...", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že dostupných informácii bol prvý v HZDS, ktorý otvorene ostro kritizoval vtedajšieho predsedu HZDS Mečiara. Taktiež je pravdou, že Milan Kňažko ako prvý vystúpil v roku 1993 z hnutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dva roky po existencii HZDS ako politického subjektu došlo ku kritike Vladimíra Mečiara zo strany Milana Kňažka a Rudolfa Filkusa. V januári 1993 vznikol v HZDS opozičný prúd na čele s Milanok Kňažkom. Po odvolaní z funkcie ministra kultúry SR odišiel z hnutia a pôsobil ako nezávislý poslanec. TASR , 13. júna 2003: \"V januári 1993 vznikol vo vnútri HZDS opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom. Na mimoriadnom zasadnutí Republikového predstavenstva HZDS kritizovali jeho delegáti vo februári 1993 ich aktivity. Po treťom republikovom sneme HZDS v marci 1993 ( 27. - 28. marca 1993 pozn.) Milan Kňažko z hnutia vystúpil a v parlamente odvtedy pôsobil ako nezávislý kandidát. V apríli 1993 nasledovalo Kňažka ďalších osem poslancov NR SR za HZDS. Opustili poslanecký klub HZDS a vytvorili aj s Milanom Kňažkom klub nezávislých poslancov. Táto skupina sa stala základom pre vznik Aliancie demokratov SR pod Kňažkovým vedením.\" Aj článok Hospodárskych novín hovorí , že k prvému rozkolu v HZDS došlo koncom marca 1993, keď po ostrej kritike populizmu a nedemokratických praktík V. Mečiara oznámil odchod exminister zahraničných vecí SR M. Kňažko. Spomínaný denník charakterizoval aktivity Milana Kňažka, ministra zahraničných vecí v rokoch 1992 - 1993, a Rudolfa Filkusa ako Kritika zo strany Milana Kňažka sa vzťahovala k populizmu a nedemokratickým praktikám Vladimíra Mečiara ( HN , 24. február 2003). To, či však Milan Kňažko bol prvým, kto Vladimíra Mečiara kritizoval, nie je možné na základe získaných informácií potvrdiť. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že dostupných informácii bol prvý v HZDS, ktorý otvorene ostro kritizoval vtedajšieho predsedu HZDS Mečiara. Taktiež je pravdou, že Milan Kňažko ako prvý vystúpil v roku 1993 z hnutia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dva roky po existencii HZDS ako politického subjektu došlo ku kritike Vladimíra Mečiara zo strany Milana Kňažka a Rudolfa Filkusa. V januári 1993 vznikol v HZDS opozičný prúd na čele s Milanok Kňažkom. Po odvolaní z funkcie ministra kultúry SR odišiel z hnutia a pôsobil ako nezávislý poslanec. TASR , 13. júna 2003: \"V januári 1993 vznikol vo vnútri HZDS opozičný prúd reprezentovaný Milanom Kňažkom a Rudolfom Filkusom. Na mimoriadnom zasadnutí Republikového predstavenstva HZDS kritizovali jeho delegáti vo februári 1993 ich aktivity. Po treťom republikovom sneme HZDS v marci 1993 ( 27. - 28. marca 1993 pozn.) Milan Kňažko z hnutia vystúpil a v parlamente odvtedy pôsobil ako nezávislý kandidát. V apríli 1993 nasledovalo Kňažka ďalších osem poslancov NR SR za HZDS. Opustili poslanecký klub HZDS a vytvorili aj s Milanom Kňažkom klub nezávislých poslancov. Táto skupina sa stala základom pre vznik Aliancie demokratov SR pod Kňažkovým vedením.\" Aj článok Hospodárskych novín hovorí , že k prvému rozkolu v HZDS došlo koncom marca 1993, keď po ostrej kritike populizmu a nedemokratických praktík V. Mečiara oznámil odchod exminister zahraničných vecí SR M. Kňažko. Spomínaný denník charakterizoval aktivity Milana Kňažka, ministra zahraničných vecí v rokoch 1992 - 1993, a Rudolfa Filkusa ako Kritika zo strany Milana Kňažka sa vzťahovala k populizmu a nedemokratickým praktikám Vladimíra Mečiara ( HN , 24. február 2003). To, či však Milan Kňažko bol prvým, kto Vladimíra Mečiara kritizoval, nie je možné na základe získaných informácií potvrdiť. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-15", "analysis_sources": {"text": ["došlo", "TASR", "27. - 28. marca", "hovorí", "HN"], "url": ["http://www.sme.sk/c/802670/chronologia-rozkolov-v-hzds.html", "http://www.sme.sk/c/1004950/profil-hzds-ktoreho-republikovy-snem-bude-v-sobotu-volit-vedenie-strany.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/stranka/6799-profil-hzds/", "http://hn.hnonline.sk/publicistika-697/hzds-cyklus-vitazstiev-kritiky-a-rozpadov-81720", "http://hn.hnonline.sk/publicistika-697/hzds-cyklus-vitazstiev-kritiky-a-rozpadov-81720"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:19.318315+00:00"}
{"id": "vr15878", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15878", "speaker": "Ábel Ravasz", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/abel-ravasz", "statement": "V Česku napríklad, isté sociálne služby pomocné - napríklad, terénna sociálna práca, je už zväčšia platená zo štátneho rozpočtu...", "statement_date": "2017-02-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Sociálne služby v Českej republike sú financované z viacerých zdrojov. Systém financovania je založený na participácii subjektov ako štát, územné samosprávy, domáce a zahraničné nadácie, európske fondy, alebo dary. K aktuálnym pomerom alebo percentám sme sa nedostali, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Od roku 2000 vláda Českej republiky začala vyčleňovať finančné prostriedky na program \" Podpora terénní sociální práce v sociálně vyloučených lokalitách v ČR \". Vznikol komplexný vládny koncept na zlepšenie postavenia rómskej menšiny a jej integrácie. V roku 2001 bola zriadená pri Úrade vlády ČR Rada vlády pre záležitosti rómskej komunity, ktoré okrem MPSV ČR poskytuje špeciálne vyčlenené finančné prostriedky na terénne sociálne služby vo forme dotácii ( .pdf , s. 24) Pre porovnanie, terénna sociálna práca na Slovensku bola prvýkrát ( .pdf , s. 1) realizovaná formou pilotných projektov v 90. rokov. V súčasnosti je realizovaná vrámci slovenského národného projektu Terénna sociálna práca v obciach, ktorý je súčasťou Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia od roku 2012. Podľa odhadov bol v rámci programu do konca roka 2015 zabezpečený výkon práce 860 terénnych sociálnych pracovníkov (TSP) a ich asistentov (ATSP) najmenej v 250 obciach. Na Slovensku čerpáme nielen eurofondy na podporu terénnej práce, ale určitá čiastka ide aj zo štátneho rozpočtu. Konkrétne – pre menej rozvinuté regióny je to 15 % z nenávratného štátneho príspevku a pre ostatné regióny je to dokonca 50 %. V Českej republike sme sa k takémuto percentuálnemu vyjadreniu nedostali. Na stránke ministerstva sme našli len údaje za rok 2008, ktoré uvádzajú, že na terénne programy bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených 8 279 tis. Kč. Ešte vieme poukázať na jeden prípad v meste Orlová : \"Projekt je na období tří let od 1.1.2010 do 31.12.2012. Celkové výdaje projektu jsou ve výši 8 808 483,60 Kč, z toho 7 487 211,06 Kč jsou prostředky evropského sociálního fondu a 1 321 272,54 Kč prostředky ze státního rozpočtu.\" Treba však zdôrazniť, že ide tiež o pomerne staré údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Sociálne služby v Českej republike sú financované z viacerých zdrojov. Systém financovania je založený na participácii subjektov ako štát, územné samosprávy, domáce a zahraničné nadácie, európske fondy, alebo dary. K aktuálnym pomerom alebo percentám sme sa nedostali, preto hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Od roku 2000 vláda Českej republiky začala vyčleňovať finančné prostriedky na program \" Podpora terénní sociální práce v sociálně vyloučených lokalitách v ČR \". Vznikol komplexný vládny koncept na zlepšenie postavenia rómskej menšiny a jej integrácie. V roku 2001 bola zriadená pri Úrade vlády ČR Rada vlády pre záležitosti rómskej komunity, ktoré okrem MPSV ČR poskytuje špeciálne vyčlenené finančné prostriedky na terénne sociálne služby vo forme dotácii ( .pdf , s. 24) Pre porovnanie, terénna sociálna práca na Slovensku bola prvýkrát ( .pdf , s. 1) realizovaná formou pilotných projektov v 90. rokov. V súčasnosti je realizovaná vrámci slovenského národného projektu Terénna sociálna práca v obciach, ktorý je súčasťou Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia od roku 2012. Podľa odhadov bol v rámci programu do konca roka 2015 zabezpečený výkon práce 860 terénnych sociálnych pracovníkov (TSP) a ich asistentov (ATSP) najmenej v 250 obciach. Na Slovensku čerpáme nielen eurofondy na podporu terénnej práce, ale určitá čiastka ide aj zo štátneho rozpočtu. Konkrétne – pre menej rozvinuté regióny je to 15 % z nenávratného štátneho príspevku a pre ostatné regióny je to dokonca 50 %. V Českej republike sme sa k takémuto percentuálnemu vyjadreniu nedostali. Na stránke ministerstva sme našli len údaje za rok 2008, ktoré uvádzajú, že na terénne programy bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených 8 279 tis. Kč. Ešte vieme poukázať na jeden prípad v meste Orlová : \"Projekt je na období tří let od 1.1.2010 do 31.12.2012. Celkové výdaje projektu jsou ve výši 8 808 483,60 Kč, z toho 7 487 211,06 Kč jsou prostředky evropského sociálního fondu a 1 321 272,54 Kč prostředky ze státního rozpočtu.\" Treba však zdôrazniť, že ide tiež o pomerne staré údaje. Dátum zverejnenia analýzy: 27.02.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-02-27", "analysis_sources": {"text": ["financované", ".pdf", ".pdf", "slovenského národného projektu", "eurofondy", "ministerstva", "Orlová"], "url": ["http://tspweb.cz/viceotsp-fulltext.shtml?x=118096", "https://is.muni.cz/th/52966/esf_m/Diplomova_prace.pdf", "https://www.ia.gov.sk/data/files/np_tsp/web_fakty_o_tsp.pdf", "https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/programove-obdobie-2007-2013/narodny-projekt-tsp-v-obciach/zakladne-informacie/fakty-o-np-tsp", "https://www.ia.gov.sk/sk/narodne-projekty/narodny-projekt-terenna-socialna-praca-v-obciach-i/oznamenie-o-moznosti-predkladania-ziadosti-na-zapojenie-sa-do-narodneho-projektu-terenna-socialna-praca-v-obciach-i", "http://www.mpsv.cz/cs/7376", "http://www.mesto-orlova.cz/cz/radnice/projekty-mesta/23539-terenni-socialni-prace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:14.718354+00:00"}
{"id": "vr34748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34748", "speaker": "Pavol Abrhan", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-abrhan", "statement": "No tých 20% je v tom, že v obci alebo v meste, ktoré má viac ako 20% občanov inej národnosti, tak môžu používať dvojjazyčné názvy ulíc, označenia obcí plus môžu využívať tento jazyk v úradnom styku.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín sú menšiny s viac ako dvadsať percentnou prítomnosťou v obci oprávnené: § 2 1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. § 4 (1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny. (2) V obci podľa § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. (3) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny.", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona o používaní jazykov národnostných menšín sú menšiny s viac ako dvadsať percentnou prítomnosťou v obci oprávnené: § 2 1) Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 20 % obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. § 3 (1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podľa § 2 ods. 1 sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. (2) Poslanec obecného zastupiteľstva v obci podľa § 2 ods. 1 má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec. (3) Kronika obce podľa § 2 ods. 1 sa môže viesť aj v jazyku menšiny. § 4 (1) Obec podľa § 2 ods. 1 môže na svojom území označovať ulice a iné miestne geografické značenia aj v jazyku menšiny. (2) V obci podľa § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny. (3) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podľa § 2 ods. 1 zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["zákona o používaní jazykov národnostných menšín"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=14861&FileName=99-z184&Rocnik=1999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:07.093037+00:00"}
{"id": "42806", "numeric_id": 42806, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42806", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Ministerstvo obrany prišlo s tým, že Slovenská republika kupuje 14 F-16.", "statement_date": "2019-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 12. decembra 2018 zverejnila oficiálna stránka Ministerstva obrany Slovenskej republiky oznam o podpísaní zmluvy k obstaraniu 14 lietadiel F-16 a dohody o priemyselnej spolupráci medzi ministerstvom obrany a výrobcom lietadiel, Lockheed Martin. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. “ Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu a taktiež dvojročná logistická podpora, a to od zahájenia letovej prevádzky v Slovenskej republike, ” píše sa na stránke ministerstva “ Tri samostatné dohody o ponuke a prijatí tzv. Letter of Offer and Acceptance, ktoré sú potrebné pre pristúpenie k plneniu cez americký program FMS boli podpísané na základe príslušného súhlasu Ministerstva financií SR. Zahŕňajú obstaranie 14 kusov lietadiel F-16, leteckú muníciu, logistickú podporu a výcvik leteckého aj pozemného personálu. Vzdušné sily si prvé lietadlá prevezmú v poslednom štvrťroku 2022 a všetky kompletne budú dodané do konca roka 2023. Celkovo pôjde o 12 jednomiestnych lietadiel a 2 dvojmiestne lietadlá. Stroje sú plne kompatibilné so systémami v NATO a budú mať tú najmodernejšiu výbavu, aká je pri tomto type lietadiel v ponuk, ” uvádza ďalej ministerstvo.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 12. decembra 2018 zverejnila oficiálna stránka Ministerstva obrany Slovenskej republiky oznam o podpísaní zmluvy k obstaraniu 14 lietadiel F-16 a dohody o priemyselnej spolupráci medzi ministerstvom obrany a výrobcom lietadiel, Lockheed Martin. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. “ Súčasťou podpísaného kontraktu je aj komplexný výcvik 22 pilotov a 160 technikov pozemného personálu a taktiež dvojročná logistická podpora, a to od zahájenia letovej prevádzky v Slovenskej republike, ” píše sa na stránke ministerstva “ Tri samostatné dohody o ponuke a prijatí tzv. Letter of Offer and Acceptance, ktoré sú potrebné pre pristúpenie k plneniu cez americký program FMS boli podpísané na základe príslušného súhlasu Ministerstva financií SR. Zahŕňajú obstaranie 14 kusov lietadiel F-16, leteckú muníciu, logistickú podporu a výcvik leteckého aj pozemného personálu. Vzdušné sily si prvé lietadlá prevezmú v poslednom štvrťroku 2022 a všetky kompletne budú dodané do konca roka 2023. Celkovo pôjde o 12 jednomiestnych lietadiel a 2 dvojmiestne lietadlá. Stroje sú plne kompatibilné so systémami v NATO a budú mať tú najmodernejšiu výbavu, aká je pri tomto type lietadiel v ponuk, ” uvádza ďalej ministerstvo."], "analysis_date": "2019-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstva obrany"], "url": ["https://www.mosr.sk/43306-sk/najvacsi-modernizacny-projekt-ozbrojenych-sil-v-historii-sa-stava-realitou-minister-obrany-podpisal-zmluvy-k-obstaraniu-lietadiel-f-16/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:36.978958+00:00"}
{"id": "49017", "numeric_id": 49017, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49017", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ja som ako premiér ochranku prestal mať 3 mesiace po skončení môjho funkčného obdobia, dokonca som ani nepožiadal pána ministra Mikulca o predĺžení o 3 mesiace, pretože po prvé asi by mi to aj teatrálne nedal a po ďalšie, nepotreboval som sa.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „pánovi Petrovi Pellegrinimu bola, po skončení jeho funkčného obdobia predsedu vlády, poskytovaná osobná ochrana Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR po dobu 90 dní, ktorá mu prináležala v zmysle Zákona č. 171 /93 Z.z. o PZ a Uznesenia vlády č. 1104 z roku 2000. O jej ďalšie predĺženie nepožiadal.”\n\nTvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „pánovi Petrovi Pellegrinimu bola, po skončení jeho funkčného obdobia predsedu vlády, poskytovaná osobná ochrana Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR po dobu 90 dní, ktorá mu prináležala v zmysle Zákona č. 171 /93 Z.z. o PZ a Uznesenia vlády č. 1104 z roku 2000. O jej ďalšie predĺženie nepožiadal.”", "Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:56.233577+00:00"}
{"id": "vr26336", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26336", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Myslím, že je dobře, že cenu za lidská práva (Sacharovovu cenu, pozn.) získala právě Malala (Malala Yousafzai, čtrnáctiletá dívka z Pákistánu, pozn.). Ostatně byla to i naše frakce EKR, která ji na tuto cenu navrhla.", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR) skutočne nominovala Malalu Yousafzai na Sacharovovu cenu 2013, výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Portál Európskeho parlamentu,16. september 2013: \"Malala Yousafzai - nominated jointly by 3 political groups: • for the EPP group, by José Ignacio Salafranca (ES), Elmar Brok (AT), Michael Gahler (DE), Arnaud Danjean (FR), Joseph Daul (FR), Gay Mitchell (IE) and Mairead Mc Guinness (IE), • for the S&D group, by Hannes Swoboda (DE) and Véronique de Keyser (BE), • for the ALDE Group, by Guy Verhofstadt (BE), Sir Graham Watson (UK), and Annemie Neyts-Uyttebroeck (BE), and also by Jean Lambert (Greens, UK) and the ECR group . \"", "analysis_paragraphs": ["Skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR) skutočne nominovala Malalu Yousafzai na Sacharovovu cenu 2013, výrok teda hodnotíme ako pravdivý. Portál Európskeho parlamentu,16. september 2013: \"Malala Yousafzai - nominated jointly by 3 political groups: • for the EPP group, by José Ignacio Salafranca (ES), Elmar Brok (AT), Michael Gahler (DE), Arnaud Danjean (FR), Joseph Daul (FR), Gay Mitchell (IE) and Mairead Mc Guinness (IE), • for the S&D group, by Hannes Swoboda (DE) and Véronique de Keyser (BE), • for the ALDE Group, by Guy Verhofstadt (BE), Sir Graham Watson (UK), and Annemie Neyts-Uyttebroeck (BE), and also by Jean Lambert (Greens, UK) and the ECR group . \""], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Portál"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/news/en/news-room/content/20130916IPR20013/html/2013-Sakharov-Prize-for-Freedom-of-Thought-seven-nominations"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:14.939868+00:00"}
{"id": "vr15597", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15597", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Elekronický systém, čiže plne elektronizované obstarávanie ušetrilo za rok svojho fungovania 176 miliónov eur.", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne dokumenty tento systém vysvetľujú následovne: \"Elektronický kontraktačný systém je nástroj pre plne automatizované zadávanie zákaziek, ktorý bez ľudského zásahu automaticky generuje zmluvy na základe výsledkov súťaže, ktorá sa odohráva anonymne, aukčným spôsobom, s neobmedzenou verejnou kontrolou, vrátane automatickej notifikácie relevantných hospodárskych subjektov. Je tiež centrálnym obchodným miestom povinným pre kontraktačné autority a dobrovoľným pre kohokoľvek, kto sa bezplatne zaregistruje.\" (. pdf , s. 8)", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne dokumenty tento systém vysvetľujú následovne: \"Elektronický kontraktačný systém je nástroj pre plne automatizované zadávanie zákaziek, ktorý bez ľudského zásahu automaticky generuje zmluvy na základe výsledkov súťaže, ktorá sa odohráva anonymne, aukčným spôsobom, s neobmedzenou verejnou kontrolou, vrátane automatickej notifikácie relevantných hospodárskych subjektov. Je tiež centrálnym obchodným miestom povinným pre kontraktačné autority a dobrovoľným pre kohokoľvek, kto sa bezplatne zaregistruje.\" (. pdf , s. 8)"], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["dát", "pdf", "zákon", "Nakupovanie", "celkového prehľadu", "Transparency International", "Beblavý", "overený"], "url": ["https://portal.eks.sk/Reporty/Uspory", "https://www.eks.sk/Content/files/nastiahnutie/EKS_BROCHURE.pdf", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20160418", "http://www.teraz.sk/ekonomika/verejne-obstaravanie-tasr/90060-clanok.html", "https://portal.eks.sk/Reporty/Uspory", "http://transparency.blog.sme.sk/c/385965/pol-roka-elektronickeho-trhoviska-chyba-viac-konkurencie.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/809576-elektronicke-trhovisko-bude-pod-kontrolou-statu/", "http://www.demagog.sk/diskusie/606/o-protischrankovom-zakone-a-o-zakone-proti-extremizmu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:49.808004+00:00"}
{"id": "vr37053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37053", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ústavný súd odmietol pozastaviť účinnosť toho napadnutého (vyvlastňovacieho pozn.) zákona.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry SITA : \"Podľa ústavného súdu nemožno pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení iba na báze predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov pri aplikácii práva.\" A podľa agentúry ČTK \"Ústavní sudcovia tiež odmietli pozastaviť účinnosť zákona. Odôvodnili to tým, že stavba sa nemôže rozbehnúť bez spustenia riadneho vyvlastňovacieho konania. Tento verdikt však nepodporili všetci členovia Ústavného sudcu.\"", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry SITA : \"Podľa ústavného súdu nemožno pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení iba na báze predpokladu potenciálneho neústavného a nezákonného postupu orgánov pri aplikácii práva.\" A podľa agentúry ČTK \"Ústavní sudcovia tiež odmietli pozastaviť účinnosť zákona. Odôvodnili to tým, že stavba sa nemôže rozbehnúť bez spustenia riadneho vyvlastňovacieho konania. Tento verdikt však nepodporili všetci členovia Ústavného sudcu.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "ČTK"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/679805/Zitnanska-Vyvlastnovaci-zakon-je-politicky-kalkul", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/rozhodnutie-o-stavani-na-cudzom-padne-zrejme-az-po-volbach.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:41.443231+00:00"}
{"id": "49030", "numeric_id": 49030, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49030", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Vďaka aj tej diskusii s ministrom sa podarilo strane Hlas presadiť rozmrazenie minimálnych dôchodkov, to už je schválené. Minimálne dôchodky budú od 1. júla rozmrazené, pretože táto vláda ich v roku 2020 zmrazila.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda Igora Matoviča sa v novembri 2020 rozhodla „ zmraziť “ sumy minimálnych dôchodkov. Urobila tak novelou zákona o sociálnom poistení, ktorú schválilo 86 poslancov.\n\nVo februári 2023 poslanci Národnej rady schválili ďalšiu novelu zákona, ktorá zaručuje, že štátom garantované najnižšie dôchodky sa znova naviažu na rast životného minima, teda dôjde k ich „rozmrazeniu.“ Poslanecký návrh predložili nezaradení poslanci a členovia strany Hlas-SD okolo Petra Pellegriniho. Rozmrazenie minimálnych dôchodkov prešlo v dôsledku pozmeňovacieho návrhu poslancov Erika Tomáša a Jána Richtera.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vláda Igora Matoviča sa v novembri 2020 rozhodla „ zmraziť “ sumy minimálnych dôchodkov. Urobila tak novelou zákona o sociálnom poistení, ktorú schválilo 86 poslancov.", "Vo februári 2023 poslanci Národnej rady schválili ďalšiu novelu zákona, ktorá zaručuje, že štátom garantované najnižšie dôchodky sa znova naviažu na rast životného minima, teda dôjde k ich „rozmrazeniu.“ Poslanecký návrh predložili nezaradení poslanci a členovia strany Hlas-SD okolo Petra Pellegriniho. Rozmrazenie minimálnych dôchodkov prešlo v dôsledku pozmeňovacieho návrhu poslancov Erika Tomáša a Jána Richtera.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-05-04", "analysis_sources": {"text": ["zmraziť", "zákona", "schválilo", "schválili", "dôchodky", "predložili", "návrhu"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/188990/minimalne-dochodky-zmrazia-rozhodli-aj-o-13-a-14-platoch", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/372/vyhlasene_znenie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=44950", "https://uzitocna.pravda.sk/dochodky/clanok/658640-minimalne-dochodky-caka-rozmrazenie-uz-od-jula-penzisti-s-nizkym-prijmom-si-prilepsia/", "https://www.finsider.sk/dochodok/rozmrazenie-minimalneho-dochodku/", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=8&CPT=1315", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=524094"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:54.296987+00:00"}
{"id": "49779", "numeric_id": 49779, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49779", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "My sme riešili také veci, že sme sa postarali o občanov napríklad, na ktorých sa Ódorova vláda, šéf kandidátky Progresívneho Slovenska, úplne vykašlali. Čiže vlastne 5 mesiacov boli bez pomoci. Išli sme tam, našli sme im náhradné ubytovanie, investovali sme do toho zdroje. (pozn. po zemetrasení)", "statement_date": "2024-10-27", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora už 10. októbra začala dokumentovať škody a poskytla obciam pokyny na získanie refundácie výdavkov cez Ministerstvo vnútra SR. Ódor však nemohol poskytnúť rozsiahlejšiu finančnú pomoc z vládnej rezervy, pretože tieto prostriedky boli zmrazené v dôsledku pravidiel sankcií za vysoký verejný dlh. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVýchodné Slovensko zasiahlo 9. októbra 2023 zemetrasenie, ktoré malo podľa európskeho seizmologického centra ( CSEM ) silu 5 magnitúdy. Podľa ministerstva vnútra SR sa epicetrum nachádzalo zhruba 10 km juhovýchodne od mesta Stropkov. Škody boli evidované v obciach Nižná Sitnica, Ďapalovce, Holčíkovce, Kolbovce a Girovce. Pre celé územie prešovského samosprávneho kraja bola vyhlásená mimoriadna situácia.\n\nVtedajší predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor 10. októbra 2023 uviedol , že všetky škody budú zdokumentované a následne navrhnuté riešenia. Ódor následne upozornil na to, že nemohol vyčleniť z rezervy vlády či premiéra peniaze na dôsledky zemetrasenia, keďže tieto financie boli zmrazené pre pravidlá sankcií za vysoký dlh. Tieto limity sa už nastupujúcej vlády týkať nemali.\n\nV rovnaký deň ministerstvo vnútra uviedlo , že „Obce si požiadavky na úhradu výdavkov uplatňujú na príslušnom okresnom úrade, ktorý ich zverifikuje a overí ich oprávnenosť, správnosť a primeranosť. Výdavky sú refundované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR.“ Ministerstvo na stránke tiež uviedlo, že „Ďalším zo spôsobov výpomoci obyvateľstvu je poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické a právnické osoby podľa zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.\n\nPo mimoriadnej udalosti je možné postihnutému obyvateľstvu zabezpečiť núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie.“\n\nŠtvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná 25. októbra 2023.\n\nRobert Fico spolu s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a ministrom práce Erikom Tomášom vycestovali 3. novembra 2023 do oblasti zasiahnutej zemetrasením. Počas návštevy Fico oznámil, že štát pokryje celú škodu, ktorá vznikla po zemetrasení. Uviedol tiež, že inidividuálne žiadosti majú byť preplácané z ministerstva práce. „Vláda schválila zoznam 28 obcí. Na každú z nich išla konkrétna suma peňazí,“ dodal predseda vlády.\n\nArmáda SR taktiež vybudovala pre občanov postihnutých prírodnou katastrofou dočasné ubytovanie.\n\nV decembri 2023 štát spustil mimoriadnu výzvu z programu Obnov dom určenú pre oblasti východného Slovenska zasiahnuté zemetrasením. Rozpočet výzvy bol zvýšený z pôvodných 15 miliónov na 27 miliónov.", "analysis_paragraphs": ["Úradnícka vláda pod vedením Ľudovíta Ódora už 10. októbra začala dokumentovať škody a poskytla obciam pokyny na získanie refundácie výdavkov cez Ministerstvo vnútra SR. Ódor však nemohol poskytnúť rozsiahlejšiu finančnú pomoc z vládnej rezervy, pretože tieto prostriedky boli zmrazené v dôsledku pravidiel sankcií za vysoký verejný dlh. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Východné Slovensko zasiahlo 9. októbra 2023 zemetrasenie, ktoré malo podľa európskeho seizmologického centra ( CSEM ) silu 5 magnitúdy. Podľa ministerstva vnútra SR sa epicetrum nachádzalo zhruba 10 km juhovýchodne od mesta Stropkov. Škody boli evidované v obciach Nižná Sitnica, Ďapalovce, Holčíkovce, Kolbovce a Girovce. Pre celé územie prešovského samosprávneho kraja bola vyhlásená mimoriadna situácia.", "Vtedajší predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor 10. októbra 2023 uviedol , že všetky škody budú zdokumentované a následne navrhnuté riešenia. Ódor následne upozornil na to, že nemohol vyčleniť z rezervy vlády či premiéra peniaze na dôsledky zemetrasenia, keďže tieto financie boli zmrazené pre pravidlá sankcií za vysoký dlh. Tieto limity sa už nastupujúcej vlády týkať nemali.", "V rovnaký deň ministerstvo vnútra uviedlo , že „Obce si požiadavky na úhradu výdavkov uplatňujú na príslušnom okresnom úrade, ktorý ich zverifikuje a overí ich oprávnenosť, správnosť a primeranosť. Výdavky sú refundované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra SR.“ Ministerstvo na stránke tiež uviedlo, že „Ďalším zo spôsobov výpomoci obyvateľstvu je poskytnutie dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre fyzické a právnické osoby podľa zákona o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.", "Po mimoriadnej udalosti je možné postihnutému obyvateľstvu zabezpečiť núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie.“", "Štvrtá vláda Roberta Fica bola vymenovaná 25. októbra 2023.", "Robert Fico spolu s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom a ministrom práce Erikom Tomášom vycestovali 3. novembra 2023 do oblasti zasiahnutej zemetrasením. Počas návštevy Fico oznámil, že štát pokryje celú škodu, ktorá vznikla po zemetrasení. Uviedol tiež, že inidividuálne žiadosti majú byť preplácané z ministerstva práce. „Vláda schválila zoznam 28 obcí. Na každú z nich išla konkrétna suma peňazí,“ dodal predseda vlády.", "Armáda SR taktiež vybudovala pre občanov postihnutých prírodnou katastrofou dočasné ubytovanie.", "V decembri 2023 štát spustil mimoriadnu výzvu z programu Obnov dom určenú pre oblasti východného Slovenska zasiahnuté zemetrasením. Rozpočet výzvy bol zvýšený z pôvodných 15 miliónov na 27 miliónov."], "analysis_date": "2024-11-11", "analysis_sources": {"text": ["zasiahlo", "CSEM", "nachádzalo", "evidované", "uviedol", "upozornil", "uviedlo", "vymenovaná", "vycestovali", "dodal", "vybudovala", "Obnov dom"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2023/10/vychodnym-slovenskom-zemetrasenie/", "https://www.emsc-csem.org/Earthquake_information/earthquake.php?id=1563968", "https://www.facebook.com/ministerstvovnutraSR/posts/pfbid02LCrCz6Q9eYp5FbYBSEPGiQqAaPmZR7hWJPigsVtogdQyCub5BmzGBsJoHTrkjnPGl", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=mimoriadna-situacia-z-dovodu-zemetrasenia-plati-v-celom-presovskom-kraji-dokumentuju-sa-skody-prioritou-je-bezpecnost-obyvatelstva", "https://www.sme.sk/minuta/23229908/premier-robime-vsetko-pre-co-najskorsie-zdokumentovanie-skod-po-zemetraseni", "https://e.dennikn.sk/minuta/3619668", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=mimoriadna-situacia-z-dovodu-zemetrasenia-plati-v-celom-presovskom-kraji-dokumentuju-sa-skody-prioritou-je-bezpecnost-obyvatelstva", "https://domov.sme.sk/c/23232737/zoznam-ministrov-ficovej-vlady-2023.html", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/stat-pokryje-celu-skodu-ktora-vznikla-po-oktobrovom-zemetraseni-uviedol-premier-pocas-navstevy-dapaloviec/", "https://spravy.rtvs.sk/2023/11/stat-pokryje-celu-skodu-ktora-vznikla-po-oktobrovom-zemetraseni-uviedol-premier-pocas-navstevy-dapaloviec/", "https://dennikn.sk/minuta/3676070/", "https://obnovdom.sk/dokumenty/vyzva-5"]}, "scraped_at": "2025-10-16T21:00:00.257134+00:00"}
{"id": "vr16388", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16388", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "...tento rok uzatvorili (KIA a odborári, pozn.), nazvem to historickú kolektívnu zmluvu a zvýšili platy skoro o 10%.", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "27. marca 2017 sa ukončilo niekoľkomesačné kolektívne vyjednávanie medzi KIA MOTORS SLOVAKIA a Odborovým zväzom KOVO, ktorého cieľom bolo zvýšenie miezd výrobných pracovníkov v spoločnosti KIA o 10 %. Definitívna dohoda predstavuje nárast miezd zamestnancov v najnižšej tarifnej triede o 11,05 % a pracovníkov v takzvanej triede 1D o 8,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kolektívne vyjednávanie v KIA MOTORS SLOVAKIA, ktoré viedol odborový zväz KOVO, sa odohrávalo od januára 2017. Ukončené bolo po piatom kole rokovaní. Cieľom bolo najmä zvýšenie miezd výrobných zamestnancov o 10%. Posledné kolo prebiehalo za účasti sprostredkovateľky nominovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tá predložila kompromisný návrh -– zvýšenie tarifných miezd pre výrobných zamestnancov o 5,5 % a 3,5 % pre administratívnych pracovníkov. Odborári návrh neprijali. 20. marca 2017 informovali o vyhlásení štrajkovej pohotovosti a spustili hlasovanie zamestnancov o vstupe do ostrého štrajku. KIA reagovala predložením novej ponuky - navýšením miezd v platových triedach 1A, 1B a 1C o 50 eur a v platových triedach 1D, 1E a 1F o 60 eur. Zároveň malo dôjsť k navýšeniu príplatku za prácu v noci na 1,48 eur. Hoci to odborári považovali za čiastočný úspech, ponuka bola o tretinu nižšiu ako požadovali. Preto ostávali naďalej v štrajkovej pohotovosti. Štrajk sa napokon nekonal. Ku konečnej dohode medzi KIA MOTORS a OZ KOVO došlo 27. marca 2017, keď strany podpísali Dodatok č. 3 podnikovej Kolektívnej zmluvy, platnej na roky 2015 až 2019. \"Dohodnuté navýšenie o 75 eur predstavuje u zamestnancov v najnižšej tarifnej triede 1A navýšenie o 11,05 %, a pre približne 1300 zamestnancov v triede 1D čiastka 75 eur predstavuje navýšenie o 8,8 %\" K zvýšeniu platov dôjde aj pre pracujúcich v noci, a to v dôsledku navýšenia príplatku za prácu v noci o 0,36 eur/hodina. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["27. marca 2017 sa ukončilo niekoľkomesačné kolektívne vyjednávanie medzi KIA MOTORS SLOVAKIA a Odborovým zväzom KOVO, ktorého cieľom bolo zvýšenie miezd výrobných pracovníkov v spoločnosti KIA o 10 %. Definitívna dohoda predstavuje nárast miezd zamestnancov v najnižšej tarifnej triede o 11,05 % a pracovníkov v takzvanej triede 1D o 8,8 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Kolektívne vyjednávanie v KIA MOTORS SLOVAKIA, ktoré viedol odborový zväz KOVO, sa odohrávalo od januára 2017. Ukončené bolo po piatom kole rokovaní. Cieľom bolo najmä zvýšenie miezd výrobných zamestnancov o 10%. Posledné kolo prebiehalo za účasti sprostredkovateľky nominovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Tá predložila kompromisný návrh -– zvýšenie tarifných miezd pre výrobných zamestnancov o 5,5 % a 3,5 % pre administratívnych pracovníkov. Odborári návrh neprijali. 20. marca 2017 informovali o vyhlásení štrajkovej pohotovosti a spustili hlasovanie zamestnancov o vstupe do ostrého štrajku. KIA reagovala predložením novej ponuky - navýšením miezd v platových triedach 1A, 1B a 1C o 50 eur a v platových triedach 1D, 1E a 1F o 60 eur. Zároveň malo dôjsť k navýšeniu príplatku za prácu v noci na 1,48 eur. Hoci to odborári považovali za čiastočný úspech, ponuka bola o tretinu nižšiu ako požadovali. Preto ostávali naďalej v štrajkovej pohotovosti. Štrajk sa napokon nekonal. Ku konečnej dohode medzi KIA MOTORS a OZ KOVO došlo 27. marca 2017, keď strany podpísali Dodatok č. 3 podnikovej Kolektívnej zmluvy, platnej na roky 2015 až 2019. \"Dohodnuté navýšenie o 75 eur predstavuje u zamestnancov v najnižšej tarifnej triede 1A navýšenie o 11,05 %, a pre približne 1300 zamestnancov v triede 1D čiastka 75 eur predstavuje navýšenie o 8,8 %\" K zvýšeniu platov dôjde aj pre pracujúcich v noci, a to v dôsledku navýšenia príplatku za prácu v noci o 0,36 eur/hodina. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["vyjednávanie", "kolo", "ponuky", "podpísali"], "url": ["http://www.zoozkia.estranky.sk/clanky/kolektivne-vyjednavanie.html", "http://www.ozkovo.sk/v-zilinskej-kii-podpisali-kolektivnu-zmluvu-strajk-nebude", "https://dennikn.sk/minuta/712018/", "http://www.ozkovo.sk/v-zilinskej-kii-podpisali-kolektivnu-zmluvu-strajk-nebude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:44.200831+00:00"}
{"id": "vr33114", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33114", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hovoríme o číslach a o vývoji (nezamestnanosti, pozn.) v závere minulého roku. To znamená, v situácii, keď tieto opatrenia ešte neplatili.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Moderátorka v diskusii s Petrom Kažimírom uvádza, že miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 14,7 %, čo predstavuje 400 000 ľudí a kladie otázku, či na posledný negatívny vývoj môže mať vplyv aj novoschválený Zákonník práce. Nový Zákonník práce (pdf.) vstúpil do platnosti 1.1. 2013. Určitý negatívny vývoj nezamestnanosti (pozri tabuľku nižšie podľa údajov ÚPSVR ) je však evidentný už pred zavedením nových opatrení, takže sa dá jednoznačne potvrdiť, že na rastúcu nezamestnanosť v tomto období mali vplyv iné opatrenia, ako zákonník práce.", "analysis_paragraphs": ["Moderátorka v diskusii s Petrom Kažimírom uvádza, že miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla 14,7 %, čo predstavuje 400 000 ľudí a kladie otázku, či na posledný negatívny vývoj môže mať vplyv aj novoschválený Zákonník práce. Nový Zákonník práce (pdf.) vstúpil do platnosti 1.1. 2013. Určitý negatívny vývoj nezamestnanosti (pozri tabuľku nižšie podľa údajov ÚPSVR ) je však evidentný už pred zavedením nových opatrení, takže sa dá jednoznačne potvrdiť, že na rastúcu nezamestnanosť v tomto období mali vplyv iné opatrenia, ako zákonník práce."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník práce", "ÚPSVR"], "url": ["http://www.szk.sk/files/legislativa/2001-311_znenie_20130101.pdf", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:23.362689+00:00"}
{"id": "vr14238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14238", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "..napríklad eurofondy za posledných z 10 rokov 8, čo bola pri moci vláda Smeru. Môžeme sa baviť o tom, koľko z tých tuším 580 miliónov eur, ktoré tam boli preinvestované (v školstve, pozn.)...", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Číslo 580 miliónov eur, ktoré Poliačik uvádza, sa konkrétne týka Regionálneho operačného programu ( ROP ), osi Infraštruktúra vzdelávania. K tomuto číslu sme sa už prepočitali v našom overovaní relácie V politike zo 17.1.2016, kde sumu 580 miliónov uviedol aj minister školstva Draxler. Národné zdroje tvorili približne 90 miliónov eur, z čoho nevyužité boli 4 milióny a príspevok EU bol 510 miliónov eur, z čoho nevyužitých bolo 17 miliónov eur. Išlo o prostriedky priamo určené na rekonštrukcie . Poliačik tiež hovorí, že z posledných 10 rokov vládol Smer-SD 8 rokov, čo je pravda , keďže vládol v období júl 2006 - júl 2010 a teraz apríl 2012- apríl 2016. Od júla 2010 do apríla 2012 tu bola vláda Ivety Radičovej, teda necelé dva roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Číslo 580 miliónov eur, ktoré Poliačik uvádza, sa konkrétne týka Regionálneho operačného programu ( ROP ), osi Infraštruktúra vzdelávania. K tomuto číslu sme sa už prepočitali v našom overovaní relácie V politike zo 17.1.2016, kde sumu 580 miliónov uviedol aj minister školstva Draxler. Národné zdroje tvorili približne 90 miliónov eur, z čoho nevyužité boli 4 milióny a príspevok EU bol 510 miliónov eur, z čoho nevyužitých bolo 17 miliónov eur. Išlo o prostriedky priamo určené na rekonštrukcie . Poliačik tiež hovorí, že z posledných 10 rokov vládol Smer-SD 8 rokov, čo je pravda , keďže vládol v období júl 2006 - júl 2010 a teraz apríl 2012- apríl 2016. Od júla 2010 do apríla 2012 tu bola vláda Ivety Radičovej, teda necelé dva roky. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["ROP", "overovaní", "rekonštrukcie", "pravda"], "url": ["http://www.ropka.sk/download.php?FNAME=1426173445.upl&ANAME=vyhodnotenie+ROP+1.1+2014.doc", "http://www.demagog.sk/diskusie/565/draxler-vs-fronc-o-skolstve-a-strajkoch-ucitelov", "http://www.ropka.sk/aktualne-vyzvy/&id=13&page=2", "http://www.vlada.gov.sk/historia-vlad/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:42.767076+00:00"}
{"id": "vr36617", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36617", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Keďže išlo o medzinárodnú akciu, medzinárodný drogový gang, tak sme sa rozhodli iniciovať stretnutie v Haagu za účasti sedem ďalších zástupcov prokuratúr, policajných zborov, kde bolo dohodnuté.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné vyjadrenie nachádzame aj u Jaroslava Spišiaka: \"Zvolali sme kvôli tomu osobitné stretnutie policajných zložiek siedmich štátov v Haagu.\" Ak by mohli existovať námietky voči nestrannosti Spišiaka, SME ďalej uvádza: \"Zorganizovali sme koordinačné stretnutie v Haagu, kde som zabezpečil tureckého delegáta, všetko sa mu preplatilo vrátane tlmočenia. Prijali sa dohody, ktoré porušili,\" tvrdí Hamran.\" - teda zástupca Slovenska pri Eurojuste, vybraný bývalou vládou.", "analysis_paragraphs": ["Podobné vyjadrenie nachádzame aj u Jaroslava Spišiaka: \"Zvolali sme kvôli tomu osobitné stretnutie policajných zložiek siedmich štátov v Haagu.\" Ak by mohli existovať námietky voči nestrannosti Spišiaka, SME ďalej uvádza: \"Zorganizovali sme koordinačné stretnutie v Haagu, kde som zabezpečil tureckého delegáta, všetko sa mu preplatilo vrátane tlmočenia. Prijali sa dohody, ktoré porušili,\" tvrdí Hamran.\" - teda zástupca Slovenska pri Eurojuste, vybraný bývalou vládou."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["stretnutie", "stretnutie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/policia-zlyhala-spisiak-a-lipsic-sa-vsak-dozaduju-pochvaly-pa6-/sk_domace.asp?c=A101230_072734_sk_domace_p12", "http://www.sme.sk/c/5702640/proti-turkom-chceme-protestovat-zrejme-marne.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:37.615892+00:00"}
{"id": "vr30784", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30784", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Myslím že niektorá z Transparency International, myslím, že to zverejnila, naši poslanci hlasovali v najväčšom počte za prijímanie všetkých protikorupčných opatrení.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavila za minulé volebné obdobie v apríli 2010 rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti.", "analysis_paragraphs": ["Na základe porovnania hodnotenia predkladaných a schválených zákonov s hlasovaním v parlamente Transparency International Slovensko zostavila za minulé volebné obdobie v apríli 2010 rebríček poslancov a politických strán, ktorý odráža snahu cez legislatívne hlasovanie zvýšiť transparentnosť, resp. posilniť boj proti korupcii v politike a spoločnosti."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["Transparency International Slovensko"], "url": ["http://www.transparency.sk/vystupy/rebricky/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:48.581372+00:00"}
{"id": "vr37281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37281", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale zase to, čo sme sľúbili ľuďom, aj na stránke to máme, je postoj k tomu dvojakému občianstvu.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na stránke Obyčajných ľudí sú prezentované tri roviny, cez ktoré hnutie nazerá na \"maďarský problém\" . Prvá vyjadruje postoj k dvojitému občianstvu, avšak o žiadnom konkrétnom sľube sa nedá hovoriť. Druhý sa vyjadruje k autonomistickým snahám Duraya a jeho súkmeňovcoch, nie však k prijímaniu štátneho občianstva. Autonómia južných území (kultúrna? politická?) je niečo iné, ako prijatie Maďarského občianstva. \"Prvá je prob­lém s ma­ďar­skými ex­tré­mis­tami žijú­cimi v Maďarsku. (...) Taktiež za ne­bez­pečné po­va­žu­jeme aj ak­ti­vity naj­sil­nej­šej strany Fidesz, ktoré sme­rujú k po­sil­ňo­va­niu ma­ďar­skej spo­lu­pat­rič­nosti aj for­mou za­vá­dza­nia dvo­j­itého štát­neho občianstva. Druhá je prob­lém s ma­ďar­skými ex­tré­mis­tami žijú­cimi na Slovensku. S po­hor­še­ním sle­du­jeme vý­roky pána Duraya a jeho súk­me­ňov­cov, ktorý ot­vo­rene spo­mí­najú ako formu rie­še­nia ma­ďar­skej otázky, vy­tvo­re­nie au­to­nó­nie na­šich juž­ných území. Sme toho ná­zoru, že kaž­dému ob­ča­novi Slovenskej re­pub­liky, ktorý koná proti za­cho­va­niu ce­lis­tvosti úze­mia Slovenskej Republiky, by malo byť zo zá­kona au­to­ma­ticky od­ňaté štátne ob­čian­stvo SR.\"", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Obyčajných ľudí sú prezentované tri roviny, cez ktoré hnutie nazerá na \"maďarský problém\" . Prvá vyjadruje postoj k dvojitému občianstvu, avšak o žiadnom konkrétnom sľube sa nedá hovoriť. Druhý sa vyjadruje k autonomistickým snahám Duraya a jeho súkmeňovcoch, nie však k prijímaniu štátneho občianstva. Autonómia južných území (kultúrna? politická?) je niečo iné, ako prijatie Maďarského občianstva. \"Prvá je prob­lém s ma­ďar­skými ex­tré­mis­tami žijú­cimi v Maďarsku. (...) Taktiež za ne­bez­pečné po­va­žu­jeme aj ak­ti­vity naj­sil­nej­šej strany Fidesz, ktoré sme­rujú k po­sil­ňo­va­niu ma­ďar­skej spo­lu­pat­rič­nosti aj for­mou za­vá­dza­nia dvo­j­itého štát­neho občianstva. Druhá je prob­lém s ma­ďar­skými ex­tré­mis­tami žijú­cimi na Slovensku. S po­hor­še­ním sle­du­jeme vý­roky pána Duraya a jeho súk­me­ňov­cov, ktorý ot­vo­rene spo­mí­najú ako formu rie­še­nia ma­ďar­skej otázky, vy­tvo­re­nie au­to­nó­nie na­šich juž­ných území. Sme toho ná­zoru, že kaž­dému ob­ča­novi Slovenskej re­pub­liky, ktorý koná proti za­cho­va­niu ce­lis­tvosti úze­mia Slovenskej Republiky, by malo byť zo zá­kona au­to­ma­ticky od­ňaté štátne ob­čian­stvo SR.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["stránke"], "url": ["http://obycajniludia.sk/nase-postoje/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:42.666388+00:00"}
{"id": "48953", "numeric_id": 48953, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48953", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Ja zarábam, 30 rokov mám firmy a keď si zoberiete Finstat, za minulý rok som zarobil takmer 2 milióny eur čistého zdaneného.", "statement_date": null, "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Najnovšie majetkové priznanie Borisa Kollára na stránke NRSR z apríla 2022 ukazuje len príjmy za rok 2021, ktoré má z verejných funkcií. Firmy, ktoré momentálne Boris Kollár vlastní, na Finstate uvádzajú údaje o ziskoch za rok 2021 - jedná sa o viac ako 1,6 milióna eur. Nie je však jasné, aké sú jeho osobné príjmy za uplynulý rok. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nAktuálne Boris Kollár spoluvlastní 10 firiem. Zisková je firma GOIMPEX BRATISLAVA, ktorá v roku 2021 dosiahla zisk 713 829 €, ICE BERG PROJECT, ktorý v roku 2021 priniesol zisk 109 282 €, ako aj RADIO GROUP , a.s. s celkovým ziskom 844 811 €. Nevieme však z verejných dát povedať, akú časť zisku firmy vyplatili a koľkým príjemcom.\n\nV majetkovom priznaní za rok 2021 priznal Boris Kollár príjem 42 900 eur z verejnej funkcie a podiely v niekoľkých firmách, ktorých hodnotu však nevyčíslil.\n\nNadácia Zastavme korupciu upozornila , že Boris Kollár požičiava strane Sme rodina vysoké sumy, ktorých pôvod nevie zdôvodniť. Jeho majetok odhadla na viac ako 20 milónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšie majetkové priznanie Borisa Kollára na stránke NRSR z apríla 2022 ukazuje len príjmy za rok 2021, ktoré má z verejných funkcií. Firmy, ktoré momentálne Boris Kollár vlastní, na Finstate uvádzajú údaje o ziskoch za rok 2021 - jedná sa o viac ako 1,6 milióna eur. Nie je však jasné, aké sú jeho osobné príjmy za uplynulý rok. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Aktuálne Boris Kollár spoluvlastní 10 firiem. Zisková je firma GOIMPEX BRATISLAVA, ktorá v roku 2021 dosiahla zisk 713 829 €, ICE BERG PROJECT, ktorý v roku 2021 priniesol zisk 109 282 €, ako aj RADIO GROUP , a.s. s celkovým ziskom 844 811 €. Nevieme však z verejných dát povedať, akú časť zisku firmy vyplatili a koľkým príjemcom.", "V majetkovom priznaní za rok 2021 priznal Boris Kollár príjem 42 900 eur z verejnej funkcie a podiely v niekoľkých firmách, ktorých hodnotu však nevyčíslil.", "Nadácia Zastavme korupciu upozornila , že Boris Kollár požičiava strane Sme rodina vysoké sumy, ktorých pôvod nevie zdôvodniť. Jeho majetok odhadla na viac ako 20 milónov eur."], "analysis_date": "2023-03-20", "analysis_sources": {"text": ["zisk", "zisk", "RADIO GROUP", "majetkovom priznaní", "upozornila"], "url": ["https://finstat.sk/35758015", "https://finstat.sk/44873417", "https://finstat.sk/44845995", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=Boris.Koll%C3%A1r", "https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/boris-kollar-poziciava-statisice-eur-svojim-firmam-a-strane-odkial-ich-ma-sa-zistit-neda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:17.200124+00:00"}
{"id": "48855", "numeric_id": 48855, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48855", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Nikto z nich (vládna koalícia, pozn.) nehovorí o tom, že treba pomôcť občanom, treba riešiť elektrickú energiu, treba riešiť potraviny.", "statement_date": null, "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prezidentka SR 16.12. odvolala vládu SR, keďže jej pred tým v parlamente bola vyslovená nedôvera. Túto vládu prezidentka dočasne poverila vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu.\n\nPodľa 3. odseku článku 115 Ústavy SR má vláda v demisii obmedzené kompetencie. Nemôže napríklad rozhodnúť o závažných opatreniach v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.\n\nNie je však pravdou, že \"nikto\" z vládnej koalície nehovorí o pomoci občanom či o cenách energií alebo potravín. V súvislosti energetickou napríklad vláda schválila nové výkupné ceny pre zdroje, ktoré vyrábajú elektrinu z biomasy a bioplynu a s ambulantným sektorom sa dohodla na dofinancovaní, vďaka čomu sa nezavedú poplatky za ambulantnú starostlivosť pre občanov.ä\n\nPoslanci vládnej koalície avízovali riešenie vysoký zálohových faktúr za energie, minister práce si cez slogan \"Pomoc ľuďom\" robí politickú reklamu na Facebooku a robí tlačovky o tom, ako pomohol zvládať účty zariadeniam sociálnych služieb.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka SR 16.12. odvolala vládu SR, keďže jej pred tým v parlamente bola vyslovená nedôvera. Túto vládu prezidentka dočasne poverila vykonávaním pôsobnosti v obmedzenom rozsahu.", "Podľa 3. odseku článku 115 Ústavy SR má vláda v demisii obmedzené kompetencie. Nemôže napríklad rozhodnúť o závažných opatreniach v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky ani o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.", "Nie je však pravdou, že \"nikto\" z vládnej koalície nehovorí o pomoci občanom či o cenách energií alebo potravín. V súvislosti energetickou napríklad vláda schválila nové výkupné ceny pre zdroje, ktoré vyrábajú elektrinu z biomasy a bioplynu a s ambulantným sektorom sa dohodla na dofinancovaní, vďaka čomu sa nezavedú poplatky za ambulantnú starostlivosť pre občanov.ä", "Poslanci vládnej koalície avízovali riešenie vysoký zálohových faktúr za energie, minister práce si cez slogan \"Pomoc ľuďom\" robí politickú reklamu na Facebooku a robí tlačovky o tom, ako pomohol zvládať účty zariadeniam sociálnych služieb."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["odvolala", "Ústavy SR", "schválila", "dohodla", "avízovali", "robí"], "url": ["https://www.prezident.sk/article/prezidentka-odvolala-vladu-eduarda-hegera/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/", "https://dennikn.sk/minuta/3217791", "https://spravy.rtvs.sk/2023/01/vlada-a-ambulantny-sektor-sa-dohodli-dojde-k-jeho-dofinancovaniu/", "https://www.facebook.com/peterkremskyolano/posts/pfbid02QGcCuf8uNtrmGMseokJEawj2oUWUeSNzkktEGq6sANnrjHLeBhUTzvCU46ocria9l", "https://www.facebook.com/photo?fbid=716880973138509&set=a.259984872161457"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:06.898167+00:00"}
{"id": "vr18118", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18118", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "2 miliardy. 2,5? (odpoveď na Ficovu otázku, koľko má štát z dane z príjmu fyzickej osoby)", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2017 celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) činil 2,52 mld. eur. Avšak táto hodnota pripadla v plnej výške samosprávam. Keďže podľa kontextu bola otázka myslená ako príjmy štátu z DPFO a nie ako príjmy samospráv hodnotíme tento výrok ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2017 celkový výnos dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) činil 2,52 mld. eur. Avšak táto hodnota pripadla v plnej výške samosprávam. Keďže podľa kontextu bola otázka myslená ako príjmy štátu z DPFO a nie ako príjmy samospráv hodnotíme tento výrok ako nepravdivý."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["zákon", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/564/20160101.html", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11272&documentId=15188", "http://www.mfsr.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=11272&documentId=15187"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:27.877742+00:00"}
{"id": "vr33984", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33984", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Pán predseda, protiústavnosť vašich krokov, opatrení, návrhov z prvého obdobia je už veľmi dobre známa. Celá séria protiústavných rozhodnutí z vlády vyšla a cez parlament prešla a ústavný súd to konštatoval.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2008 presadila vláda R. Fica vyvlastňovanie pozemkov na výstavbu diaľnic, pričom Ústavný súd vyhlásil túto zmenu za protiústavnú v januári 2011. Takisto zákon o zákaze zisku zdravotných poisťovní ustanovený Ficovou vládou v roku 2007 bol vyhlásený za protiústavný . V roku 2011 Ústavný súd SR rozhodol, že Slovensko v tomto prípade porušilo ústavu a SR následne stiahla legislatívne opatrenia, ktorých cieľom bolo to, aby si zdravotné poisťovne nesmeli rozdeliť zisku ani s ním nakladať, a museli vrátiť peniaze do verejného zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2008 presadila vláda R. Fica vyvlastňovanie pozemkov na výstavbu diaľnic, pričom Ústavný súd vyhlásil túto zmenu za protiústavnú v januári 2011. Takisto zákon o zákaze zisku zdravotných poisťovní ustanovený Ficovou vládou v roku 2007 bol vyhlásený za protiústavný . V roku 2011 Ústavný súd SR rozhodol, že Slovensko v tomto prípade porušilo ústavu a SR následne stiahla legislatívne opatrenia, ktorých cieľom bolo to, aby si zdravotné poisťovne nesmeli rozdeliť zisku ani s ním nakladať, a museli vrátiť peniaze do verejného zdravotníctva. Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["protiústavnú", "protiústavný"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/rychle-vyvlastnovanie-pod-dialnicami-je-protiustavne/dnes/doprava/", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:59.336693+00:00"}
{"id": "vr27816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27816", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Keď som nastúpil na pozíciu primátora, tak som mal 47 % dlhovú službu, to znamená každý rok som platil z rozpočtu 47 % (...) ja som musel investovať do vecí, ktoré boli rýchlo návratné (...) mal som najväčšie investície zo všetkých miest na Slovensku na obyvateľa. A za 6 rokov som mal zo 47 % dlhovej služby 1 % a vytvoril som najviac pracovných miest.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme overiť, aká bola výška dlhovej služby v percentách v čase keď Vladimír Maňka nastúpil na post primátora Zvolena, rovnako ako nevieme overiť či vytvoril \"najviac\" pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. \"Dlhová služba obce (VÚC) je počítaná ako (výdavky na splácanie istiny + úrokové splátky) bežné príjmy za predchádzajúci rok). Ukazovateľ informuje o tom, aké vysoké výdavky má samospráva v súvislosti s obsluhou dlhu. Zákonný limit je 25 %; ak obec prekročí túto hranicu, nemôže podľa zákona prijať ďalšie návratné zdroje financovania.\" Vladimír Maňka nastúpil do pozície primátora mesta Zvolen v roku 1999. Dlhová služba mesta Zvolen bola v tomto roku približne 40 tisíc SK a každým rokom sa znižovala. Koľko percent z celkového rozpočtu táto suma v roku 1999 predstavovala sa nám nepodarilo zistiť. Mesto Zvolen na svojej stránke zverejňuje len rozpočet na roky 2014-2016. V roku 2006 predstavovala dlhová služba mesta 2,7%. Výrokom Maňku ohľadne nezamestnanosti a tvorbe pracovných miest sme sa už venovali pri jeho kandidatúre na predsedu VÚC. Nevieme, čo presne myslel Vladimír Maňka tým, že vytvoril \"najviac\" pracovných miest - či to malo byť spomedzi všetkých miest na Slovensku, alebo časové porovnanie v rámci mesta Zvolen. Túto časť výroku nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nevieme overiť, aká bola výška dlhovej služby v percentách v čase keď Vladimír Maňka nastúpil na post primátora Zvolena, rovnako ako nevieme overiť či vytvoril \"najviac\" pracovných miest. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. \"Dlhová služba obce (VÚC) je počítaná ako (výdavky na splácanie istiny + úrokové splátky) bežné príjmy za predchádzajúci rok). Ukazovateľ informuje o tom, aké vysoké výdavky má samospráva v súvislosti s obsluhou dlhu. Zákonný limit je 25 %; ak obec prekročí túto hranicu, nemôže podľa zákona prijať ďalšie návratné zdroje financovania.\" Vladimír Maňka nastúpil do pozície primátora mesta Zvolen v roku 1999. Dlhová služba mesta Zvolen bola v tomto roku približne 40 tisíc SK a každým rokom sa znižovala. Koľko percent z celkového rozpočtu táto suma v roku 1999 predstavovala sa nám nepodarilo zistiť. Mesto Zvolen na svojej stránke zverejňuje len rozpočet na roky 2014-2016. V roku 2006 predstavovala dlhová služba mesta 2,7%. Výrokom Maňku ohľadne nezamestnanosti a tvorbe pracovných miest sme sa už venovali pri jeho kandidatúre na predsedu VÚC. Nevieme, čo presne myslel Vladimír Maňka tým, že vytvoril \"najviac\" pracovných miest - či to malo byť spomedzi všetkých miest na Slovensku, alebo časové porovnanie v rámci mesta Zvolen. Túto časť výroku nevieme overiť. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["roku", "stránke", "služba", "venovali"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CDEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fstrategia.zvolen.sk%2Fdownload_file_f.php%3Fid%3D17305&ei=pK51U8SJINDn7AaL2IC4BQ&usg=AFQjCNGZGVXY29yhHE6-MsqjA8fkB8l3BA&sig2=BmJw2arpdh4xvK6Qg5A11Q", "http://mesto.zvolen.sk/rozpocet-mesta.phtml?id3=63345", "http://www.obce.ineko.sk/profily/?ID=2892&y=2006", "http://www.demagog.sk/politici/124/vladimir-manka/?page=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:57.560681+00:00"}
{"id": "vr35966", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35966", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Po ďalšie, musíme veľmi razantne postupovať vôči školám, ktoré nemajú kvalitatívne kritéria, pretože hocikde nám vznikli všelijaké vysoké školy a nemajú ani pedagógov a majú aj zlé učebné osnovy. A samozrejme chcem pripomenúť, že sme zaviedli pomerne úspešne inštitút vysokoškolskej praxe pre absolventov, ktorí si nevedia nájsť prácu, štát za nich platí určitú sumu peňazí, môžu nastúpiť na 6 mesiacov k zamestnávateľovi, získať nejakú prax a potom sa zamestnávateľ môže rozhodnúť, či si ich nechá, alebo nenechá.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vysokoškolská prax bola zavedená od minuloročnej jesene.", "analysis_paragraphs": ["Vysokoškolská prax bola zavedená od minuloročnej jesene."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["prax"], "url": ["http://www.podnikam.sk/spravodajstvo.php?id=10995&kid=59&k=Prev%E1dzka%20firmy"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:16.454591+00:00"}
{"id": "vr27753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27753", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...tých 8 % za rok 2009 deficitu a 2010 takmer...", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit SR bol za rok 2009 na úrovni presne 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,5% HDP, čo možno brať ako takmer 8% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Deficit SR bol za rok 2009 na úrovni presne 8% HDP. V roku 2010 bol tento deficit na úrovni 7,5% HDP, čo možno brať ako takmer 8% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Deficit SR"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=0&language=en&pcode=teina200&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:10.071251+00:00"}
{"id": "vr18293", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18293", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "My sme predložili materiál o riešení spoločenských problémov (v mestskej časti Dražovce) ...", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Dvonč predložil dňa 4. septembra 2018 materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Nitre, ktorým je petícia za riešenie spoločenských problémov obyvateľov mestskej časti Nitra - Dražovce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Petíciu podpísalo 1000 občanov a prerokovaná bola 13. septembra 2018. Petícia obsahuje osem požiadaviek: \" Žiadame revitalizovať mestskú časť Nitra – Dražovce ako „tradičnú dedinu“ s využitím jej prírodných, historických, kultúrnych hodnôt, so zameraním na rozvoj turizmu a agroturizmu. Žiadame dodržať verejný prísľub primátora, ktorý bol daný na verejnom zhromaždení dňa 16.12.2015, preinvestovať 4 mil. € do mestskej časti Dražovce, ako najviac zasiahnutej strategickou investíciou JLR. Žiadame, aby mestská polícia prijaté oznámenia nebagatelizovala, aby ich prešetrila, vyhodnotila a nezverejňovala oznamovateľa. Zároveň oznamovateľa odborne poučila a v prípade potreby vec postúpila kompetentným orgánom. Žiadame kompetentné mestské orgány o zvýšenie preventívnych aktivít v oblasti drogovej závislosti a kriminality. Žiadame zvýšenie počtu kamier v mestskom kamerovom systéme min. o 10 kusov. Žiadame, aby sa dodatočne neschvaľovali čierne stavby na bývanie a nezákonné užívanie stavieb na cudzích pozemkoch. Žiadame preskúmať a prehodnotiť efektivitu vzdelávacieho procesu v ZŠ Ščasného. Žiadame vytvoriť samostatný volebný obvod Dražovce. \" Petícia reaguje na sťažnosti obyvateľov mestskej časti Dražovce týkajúce sa bezpečnosti. Podľa mestského poslanca za Dražovce Pavla Vargu majú problémy spôsobovať pracovníci blízkeho priemyselného parku pochádzajúci z cudziny ako aj miestni neprispôsobiví občania. Varga pre denník SME povedal, že na stráženie dražovských viníc, kde má často dochádzať ku krádežiam a poškodzovaniu úrody, oslovili neregistrovanú polovojenskú organizáciu Slovenských brancov. Náčelník mestskej polície Erik Duchoň sa vyjadril, že od marca 2018 je v mestskej časti posilnená hliadková činnosť. O pôsobení brancov Duchoň nevedel. V správe o činnosti Mestskej polície za rok 2017 sa uvádza, že v Dražovciach na ulici J. Zelenáka bola vykonaná preventívno-bezpečnostná akcia, keďže v tejto lokalite boli hlásené sťažnosti na správanie neprispôsobivých osôb ( .pdf , s. 8). V Dražovciach je nainštalovaná jedna kamera mestského kamerového systému, ďalšie kamery by mali pribudnúť v budúcnosti. Ďalšie preventívno-bezpečnostné akcie mestská polícia vykonala v mestských častiach Dolné Krškany, Orechov dvor, Mlynárce a Staré mesto, kde takisto bolo hlásených väčšie množstvo sťažností na nevhodné správanie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Dvonč predložil dňa 4. septembra 2018 materiál na rokovanie Mestského zastupiteľstva v Nitre, ktorým je petícia za riešenie spoločenských problémov obyvateľov mestskej časti Nitra - Dražovce. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Petíciu podpísalo 1000 občanov a prerokovaná bola 13. septembra 2018. Petícia obsahuje osem požiadaviek: \" Žiadame revitalizovať mestskú časť Nitra – Dražovce ako „tradičnú dedinu“ s využitím jej prírodných, historických, kultúrnych hodnôt, so zameraním na rozvoj turizmu a agroturizmu. Žiadame dodržať verejný prísľub primátora, ktorý bol daný na verejnom zhromaždení dňa 16.12.2015, preinvestovať 4 mil. € do mestskej časti Dražovce, ako najviac zasiahnutej strategickou investíciou JLR. Žiadame, aby mestská polícia prijaté oznámenia nebagatelizovala, aby ich prešetrila, vyhodnotila a nezverejňovala oznamovateľa. Zároveň oznamovateľa odborne poučila a v prípade potreby vec postúpila kompetentným orgánom. Žiadame kompetentné mestské orgány o zvýšenie preventívnych aktivít v oblasti drogovej závislosti a kriminality. Žiadame zvýšenie počtu kamier v mestskom kamerovom systéme min. o 10 kusov. Žiadame, aby sa dodatočne neschvaľovali čierne stavby na bývanie a nezákonné užívanie stavieb na cudzích pozemkoch. Žiadame preskúmať a prehodnotiť efektivitu vzdelávacieho procesu v ZŠ Ščasného. Žiadame vytvoriť samostatný volebný obvod Dražovce. \" Petícia reaguje na sťažnosti obyvateľov mestskej časti Dražovce týkajúce sa bezpečnosti. Podľa mestského poslanca za Dražovce Pavla Vargu majú problémy spôsobovať pracovníci blízkeho priemyselného parku pochádzajúci z cudziny ako aj miestni neprispôsobiví občania. Varga pre denník SME povedal, že na stráženie dražovských viníc, kde má často dochádzať ku krádežiam a poškodzovaniu úrody, oslovili neregistrovanú polovojenskú organizáciu Slovenských brancov. Náčelník mestskej polície Erik Duchoň sa vyjadril, že od marca 2018 je v mestskej časti posilnená hliadková činnosť. O pôsobení brancov Duchoň nevedel. V správe o činnosti Mestskej polície za rok 2017 sa uvádza, že v Dražovciach na ulici J. Zelenáka bola vykonaná preventívno-bezpečnostná akcia, keďže v tejto lokalite boli hlásené sťažnosti na správanie neprispôsobivých osôb ( .pdf , s. 8). V Dražovciach je nainštalovaná jedna kamera mestského kamerového systému, ďalšie kamery by mali pribudnúť v budúcnosti. Ďalšie preventívno-bezpečnostné akcie mestská polícia vykonala v mestských častiach Dolné Krškany, Orechov dvor, Mlynárce a Staré mesto, kde takisto bolo hlásených väčšie množstvo sťažností na nevhodné správanie. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["materiál", "sťažnosti", ".pdf"], "url": ["https://www.nitra.sk/Files/ShowFile/69153", "https://mynitra.sme.sk/c/20914030/ludia-hovoria-ze-sa-boja-vyjst-z-domu-dievcata-vozia-vecer-autami.html", "http://www.mspnitra.sk/media/Spr%C3%A1va%20o%20%C4%8Dinnosti%20Mestskej%20pol%C3%ADcie%20v%20Nitre%20za%20rok%202017(1).pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:44.091459+00:00"}
{"id": "vr31480", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31480", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Napríklad keď išiel dať...Igor Matovič, keď sa pohádal s Róbertom Kaliňákom, čo sa až pobiť išli, to sa stalo práve keď to viedol Pavol Hrušovský, čiže...", "statement_date": "2012-04-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík má na mysli incident z 10. septembra 2010, kedy sa rokovalo o zrušení trestnoprávnej imunity. Ako uvádza portál sme.sk (SITA), I.Matovič povedal o R.Ficovi, že patrí do basy , načo reagoval R. Kaliňák a označil I. Matoviča za zlodeja a pašeráka. Obaja poslanci potom vyšli z rokovacej miestnosti, ale k fyzickému kontaktu neprišlo. Portál spravy.pravda.sk informuje, že toto zasadnutie NR SR viedol P. Hrušovský. Preto hodnotíme výrok R. Sulíka ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík má na mysli incident z 10. septembra 2010, kedy sa rokovalo o zrušení trestnoprávnej imunity. Ako uvádza portál sme.sk (SITA), I.Matovič povedal o R.Ficovi, že patrí do basy , načo reagoval R. Kaliňák a označil I. Matoviča za zlodeja a pašeráka. Obaja poslanci potom vyšli z rokovacej miestnosti, ale k fyzickému kontaktu neprišlo. Portál spravy.pravda.sk informuje, že toto zasadnutie NR SR viedol P. Hrušovský. Preto hodnotíme výrok R. Sulíka ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-04-02", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "spravy.pravda.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5542168/kalinak-a-matovic-sa-urazali-a-skoro-sa-pobili.html", "http://spravy.pravda.sk/vybor-nebude-riesit-matovicov-a-kalinakov-konflikt-fx7-/sk_domace.asp?c=A100915_110719_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:11.165981+00:00"}
{"id": "vr38916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38916", "speaker": "Ondrej Dostál", "speaker_party": "OKS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ondrej-dostal", "statement": "Postoj OKS je dlhodobo jasný v tejto veci. Keďže OKS je kritická vôči centralizačným tendenciám v Európskej únii a dlhou dobou upozorňuje na negatívne javy, ktoré by sa dali nazvať rozpočtovou nezodpovednosťou alebo zvyšovaním miery prerozdeľovania, zvyšovaním miery regulácií v Európskej únii, a čiže my sme kriticky vnímali ak pôžičku Gréckou, tak už aj ten prvý euroval.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "OKS hlasovala proti prvej prvej pôžičke Grécku. V prípade prvého eurovalu hlasoval proti len Ondrej Dostál. Ostatní poslanci OKS hlasovali za návrh.\n\n\"Sme si istí, že takáto politika ako dnes robí Európska únia je v podstate cestou k sebadeštrukcii eurózony a v konečnom dôsledku aj EÚ,\" uviedol líder strany Peter Zajac.\" Predseda OKS Peter Zajac a podpredseda OKS Ondrej Dostál, tvrdia vo vyhlásení z dňa 26. júla 2011: \"Pokiaľ možno brať vážne tvrdenie lídrov Európskej únie, že nejde o smerovanie k Európskej únii transférov, spoločných európskych daní, fiškálnej politiky a európskeho superštátu, musí ostať „grécke“ riešenie výnimočným a ojedinelým aktom a nesmie prerásť do vytvorenia druhého, trvalého eurovalu.\" \"Cestou k ozdraveniu ekonomík európskych krajín nie sú pôžičky, ktoré jedny zadlžené krajiny poskytujú druhým zadlženým krajinám, ani vytváranie európskeho superštátu, ani zvyšovanie prerozdeľovania, nové regulácie a posilňovanie moci eurobyrokracie. Skutočným riešením súčasných problémov sú reformy, zodpovedná rozpočtová politika a obmedzovanie zásahov verejného sektora do ekonomiky na úrovni EÚ aj jednotlivých krajín.\"", "analysis_paragraphs": ["OKS hlasovala proti prvej prvej pôžičke Grécku. V prípade prvého eurovalu hlasoval proti len Ondrej Dostál. Ostatní poslanci OKS hlasovali za návrh.", "\"Sme si istí, že takáto politika ako dnes robí Európska únia je v podstate cestou k sebadeštrukcii eurózony a v konečnom dôsledku aj EÚ,\" uviedol líder strany Peter Zajac.\" Predseda OKS Peter Zajac a podpredseda OKS Ondrej Dostál, tvrdia vo vyhlásení z dňa 26. júla 2011: \"Pokiaľ možno brať vážne tvrdenie lídrov Európskej únie, že nejde o smerovanie k Európskej únii transférov, spoločných európskych daní, fiškálnej politiky a európskeho superštátu, musí ostať „grécke“ riešenie výnimočným a ojedinelým aktom a nesmie prerásť do vytvorenia druhého, trvalého eurovalu.\" \"Cestou k ozdraveniu ekonomík európskych krajín nie sú pôžičky, ktoré jedny zadlžené krajiny poskytujú druhým zadlženým krajinám, ani vytváranie európskeho superštátu, ani zvyšovanie prerozdeľovania, nové regulácie a posilňovanie moci eurobyrokracie. Skutočným riešením súčasných problémov sú reformy, zodpovedná rozpočtová politika a obmedzovanie zásahov verejného sektora do ekonomiky na úrovni EÚ aj jednotlivých krajín.\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": ["OKS hlasovala", "hlasoval", "TASR z dňa 25. júna 2011", "vyhlásení"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27084", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083", "http://hnonline.sk/c1-52172450-oks-nepodpori-navysenie-eurovalu-1-a-vznik-eurovalu-2", "http://www.oks.sk/article.php?1566"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:52.843736+00:00"}
{"id": "vr35311", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35311", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "...hovorili sme o generálnom prokurátorovi, ktorý mal právo sedieť na rokovaniach vlády... ste zrušili túto účasť aj generálnemu prokurátorovi, ale aj guvernérovi Národnej banky Slovenska...", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácií zverejnených agentúrou SITA sa rokovaní vlády sa nebudú zúčastňovať guvernér Národnej banky Slovenska, generálny prokurátor SR a riaditeľ Sociálnej poisťovne. Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, ktorú 13. augusta 2010 schválila vláda.\n\nNajskôr bola prezidentom vetovaná, no nakoniec ju parlament opätovne schválil 13. októbra 2010 .", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácií zverejnených agentúrou SITA sa rokovaní vlády sa nebudú zúčastňovať guvernér Národnej banky Slovenska, generálny prokurátor SR a riaditeľ Sociálnej poisťovne. Vyplýva to z novely kompetenčného zákona, ktorú 13. augusta 2010 schválila vláda.", "Najskôr bola prezidentom vetovaná, no nakoniec ju parlament opätovne schválil 13. októbra 2010 ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zverejnených agentúrou SITA", "schválil 13. októbra 2010"], "url": ["http://www.zbierka.sk/news/default.aspx?itemid=1009010172", "http://www.aktuality.sk/clanok/174255/parlament-definitivne-schvalil-novelu-kompetencneho-zakona/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:22.142250+00:00"}
{"id": "vr37243", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37243", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Igora Matovič tvrdí, že bolo dohodnuté, že on môže hlasovať na návrh Smeru, ktorý teda išiel ako ďalší v poradí a ja tvrdím, že toto dohodnuté nebolo a moje tvrdenie viem doložiť aj citátom práve Igora Matoviča, ktorý je nasledovný: \"Dali sme návrh, ktorý bol prijatý, koalícia bude rešpektovať slobodnú vôľu každého poslanca a nechá na jeho svedomí ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom občianstve, my budeme hlasovať tak, že podporíme náš pozmeňujúci návrh.\" To bola dohoda, to sa stalo, uviedol Matovič na dnešnom brífingu.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Sulík správne odcitoval vyjadrenie I. Matovica, s ktorým prišla tlacová agentúra TASR :\n\n\"'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Sulík správne odcitoval vyjadrenie I. Matovica, s ktorým prišla tlacová agentúra TASR :", "\"'Dali sme návrh, ktorý bol prijatý. Koalícia bude rešpektovat slobodnú vôlu každého poslanca a nechá na jeho svedomí, ako zahlasuje pri novele zákona o štátnom obcianstve. My budeme hlasovat tak, že podporíme náš pozmenovací návrh,' uviedol Matovic na dnešnom brífingu.\""], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://www.tasr.sk/23.axd?k=20110210TBB00174"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:55.062461+00:00"}
{"id": "vr32701", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32701", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Keď bol ministrom Daniel Lipšic, tak asi tým naviditeľnejším a najzrejmejším výsledkom jeho pôsobenia bolo to, že sa po 40 rokoch rekodifikovalo trestné právo, aj Trestný zákon, aj trestný poriadok.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako pravdivý, pretože keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic (2002-2006) bol úplne rekodifikovaný Trestný zákon aj Trestný poriadok. Túto skutočnosť zhrnul zborník (.pdf, s.2) Katedry trestného práva pôsobiaci na Právnickej fakulte v Košiciach. \"Dňa 1.1.2006 nadobudli účinnosť zákon č. 300/2005 (.pdf) Z.z. – Trestný zákon a zákon č. 301/2005 (.pdf) Z.z. – Trestný poriadok, ktoré predstavujú komplexnú rekodifikáciu (a nahradenie) doteraz platných a mnohokrát novelizovaných trestnoprávnych predpisov, a síce Trestného zákona, ktorý bol uverejnený pod č. 140/1961 Zb. a Trestného poriadku – zákona č. 141/1961 Zb.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Radoslava Procházku hodnotíme ako pravdivý, pretože keď bol ministrom spravodlivosti Daniel Lipšic (2002-2006) bol úplne rekodifikovaný Trestný zákon aj Trestný poriadok. Túto skutočnosť zhrnul zborník (.pdf, s.2) Katedry trestného práva pôsobiaci na Právnickej fakulte v Košiciach. \"Dňa 1.1.2006 nadobudli účinnosť zákon č. 300/2005 (.pdf) Z.z. – Trestný zákon a zákon č. 301/2005 (.pdf) Z.z. – Trestný poriadok, ktoré predstavujú komplexnú rekodifikáciu (a nahradenie) doteraz platných a mnohokrát novelizovaných trestnoprávnych predpisov, a síce Trestného zákona, ktorý bol uverejnený pod č. 140/1961 Zb. a Trestného poriadku – zákona č. 141/1961 Zb.\""], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["zborník", "300/2005", "301/2005"], "url": ["http://www.law.muni.cz/sborniky/Days-of-public-law/files/pdf/trest/Madliak_Porada.pdf", "http://www.minv.sk/swift_data/source/policia/finpol/300_2005.pdf", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&ved=0CCgQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F301-2005-z-z.p-8709.pdf&ei=6EWqUJGQOc_CtAbzlYGgDw&usg=AFQjCNFCJvUJVXijzMnyRzoIoevmEzhZQQ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:47.840714+00:00"}
{"id": "vr39014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39014", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Lebo ešte raz tvrdím, v Papierničke sme sa dohodli, že ešte budeme rokovať. A čo sa stalo? Ani jedno rokovanie nebolo, ale SaS nechalo nastúpiť celý svoj poslanecký klub, síce oni tvrdili, že len kvôli tomu, že boli informácie, že nie sú jednotní, ale celý klub cez médiá bez rokovania, bez čolen jedného rokovania nám oznámil, že fakticky oni sú proti eurovalu.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako informovala TASR , vládna koalícia sa ani po celodennom rokovaní v Častej – Papierničke (12. september 2011) nezhodla na ďalšom postupe vlády v otázke podpory eurovalu. Premiérka Iveta Radičová však vyhlásila, že vláda bude na danú tému ďalej rokovať. \"Máme však zhodu, že pri každom rozhodovaní budeme postupovať tak, aby občania SR neprišli ani o cent. Tento záväzok je spoločný a platí. Platí aj dohoda postupu o ďalších rokovaniach, aj keď sa obávam, že naša situácia asi nebude ľahko zmeniteľná, ak vôbec,\" uviedla Radičová. Následne 20. septembra 2011 Róbert Sulík na tlačovej besede vyhlásil, že žiadny z poslancov strany SaS nepodporí v parlamente navýšenie eurovalu. Medzi týmto obdobím nie je v médiách ani na stránke úradu vlády žiadna informácia o ďaľších rokovaniach.", "analysis_paragraphs": ["Ako informovala TASR , vládna koalícia sa ani po celodennom rokovaní v Častej – Papierničke (12. september 2011) nezhodla na ďalšom postupe vlády v otázke podpory eurovalu. Premiérka Iveta Radičová však vyhlásila, že vláda bude na danú tému ďalej rokovať. \"Máme však zhodu, že pri každom rozhodovaní budeme postupovať tak, aby občania SR neprišli ani o cent. Tento záväzok je spoločný a platí. Platí aj dohoda postupu o ďalších rokovaniach, aj keď sa obávam, že naša situácia asi nebude ľahko zmeniteľná, ak vôbec,\" uviedla Radičová. Následne 20. septembra 2011 Róbert Sulík na tlačovej besede vyhlásil, že žiadny z poslancov strany SaS nepodporí v parlamente navýšenie eurovalu. Medzi týmto obdobím nie je v médiách ani na stránke úradu vlády žiadna informácia o ďaľších rokovaniach."], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "tlačovej besede"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/v-papiernicke-rokuje-koalicna-rada-d5l-/sk_domace.asp?c=A110912_172751_sk_domace_p29", "http://m.webnoviny.sk/ekonomika/poslanci-sas-nepodporia-navysenie-euro/405256-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:45.245917+00:00"}
{"id": "49905", "numeric_id": 49905, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49905", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Sme aj prišli s tým, s tou definíciou muža a ženy a očakávam od KDH, že teda sa k tomu jasne postaví, že kde má problém v tom, že 80 % Slovákov chce, aby toto bolo ukotvené v ústave.", "statement_date": "2025-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Agentúra NMS vykonala prieskum o tom, či Slováci súhlasia, aby bolo v Ústave Slovenskej republiky ukotvená existencia iba dvoch pohlaví. Tento návrh podľa prieskumu podporuje 69 % opýtaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nAgentúra NMS pre Markízu vykonala prieskum , v ktorom sa pýtala, či ľudia súhlasia, aby malo Slovensko v Ústave zakotvenú existenciu iba dvoch pohlaví - muž a žena. Kladnú odpoveď volilo 69 % opýtaných.\n\nPočas odvolávania sa Robert Fico v pléne Národnej rady vyjadril , že považuje za povinnosť, aby v ústave boli zakotvené dve pohlavia - muž a žena. Okrem toho plánuje zadefinovať aj podobu štátneho vzdelávacieho programu a úpravu adopcie detí.\n\nO pár dní v STVR spomínal rovnaký zámer o definícii pohlaví v ústave. Dodal, že v otázke adopcií detí chcú podať návrh, kde si ich môžu osvojiť len manželia, vdovec, vdova alebo vo výnimočných prípadoch aj osamelá osoba. K problematike štátneho vzdelávacieho programu povedal, že je potrebné učiť to, čo hovorí Ústava SR: „Ak raz ústava hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, tak nemôžu na školách učiť nič iné,“ dodal v spomínanej relácii.", "analysis_paragraphs": ["Agentúra NMS vykonala prieskum o tom, či Slováci súhlasia, aby bolo v Ústave Slovenskej republiky ukotvená existencia iba dvoch pohlaví. Tento návrh podľa prieskumu podporuje 69 % opýtaných. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Agentúra NMS pre Markízu vykonala prieskum , v ktorom sa pýtala, či ľudia súhlasia, aby malo Slovensko v Ústave zakotvenú existenciu iba dvoch pohlaví - muž a žena. Kladnú odpoveď volilo 69 % opýtaných.", "Počas odvolávania sa Robert Fico v pléne Národnej rady vyjadril , že považuje za povinnosť, aby v ústave boli zakotvené dve pohlavia - muž a žena. Okrem toho plánuje zadefinovať aj podobu štátneho vzdelávacieho programu a úpravu adopcie detí.", "O pár dní v STVR spomínal rovnaký zámer o definícii pohlaví v ústave. Dodal, že v otázke adopcií detí chcú podať návrh, kde si ich môžu osvojiť len manželia, vdovec, vdova alebo vo výnimočných prípadoch aj osamelá osoba. K problematike štátneho vzdelávacieho programu povedal, že je potrebné učiť to, čo hovorí Ústava SR: „Ak raz ústava hovorí, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy, tak nemôžu na školách učiť nič iné,“ dodal v spomínanej relácii."], "analysis_date": "2025-02-25", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "vyjadril", "spomínal", "dodal"], "url": ["https://tvnoviny.sk/domace/clanok/951946-malo-by-mat-slovensko-v-ustave-ukotvene-ze-existuju-len-dve-pohlavia-prieskum-dopadol-jednoznacne", "https://domov.sme.sk/c/23438848/do-ustavy-chceme-zakotvit-podobu-vzdelavacieho-systemu-aj-dve-pohlavia-vyhlasil-fico.html", "https://dennikn.sk/minuta/4429143/", "https://dennikn.sk/minuta/4429143/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:57.548781+00:00"}
{"id": "vr30398", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30398", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čiže nesedia tie čísla, ktoré hovoríte.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": ":((((((((((((((((((((((((((((((((", "analysis_paragraphs": [":(((((((((((((((((((((((((((((((("], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:09.447634+00:00"}
{"id": "vr37655", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37655", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Slovenská republika je jediná krajina, ktorá má takýto operačný program na vedu a výskum, žiadna iná ho nemá a to vďaka ešte vláde pána Dzurindu, kedy sme dohodli takýto operačný program.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám zistiť, či Slovenská republika je jediná, ktorá má operačný program na vedu a výskum.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám zistiť, či Slovenská republika je jediná, ktorá má operačný program na vedu a výskum."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:06.518102+00:00"}
{"id": "vr28671", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28671", "speaker": "Rudolf Bauer", "speaker_party": "KDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-bauer", "statement": "U.S. Steel zamestnáva takmer 100 rómov z Veľkej Idy, aj z Luníka IX.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa článku SME pracovalo v roku 2012 vo firme U.S. Steel 109 rómov. Ako ďalej informoval tento článok, U.S. Steel odštartoval tento program zamestnanosti Rómov v roku 2002. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva Rómov z Veľkej Idy, Šace a Luníka IX, ako o tom informuje Správa o spoločenskej zodpovednosti (.pdf). Nevieme však overiť reálny počet zamestnaných rómov v U.S. Steel, nakoľko je táto informácia internou záležitosťou danej spoločnosti. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podľa článku SME pracovalo v roku 2012 vo firme U.S. Steel 109 rómov. Ako ďalej informoval tento článok, U.S. Steel odštartoval tento program zamestnanosti Rómov v roku 2002. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva Rómov z Veľkej Idy, Šace a Luníka IX, ako o tom informuje Správa o spoločenskej zodpovednosti (.pdf). Nevieme však overiť reálny počet zamestnaných rómov v U.S. Steel, nakoľko je táto informácia internou záležitosťou danej spoločnosti. Výrok teda hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["článku", "Správa o spoločenskej zodpovednosti"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/6557306/u-s-steel-zamestnava-aj-romov-z-lunika.html", "http://www.usske.sk/citizenship/sprava_o_spolzodpovednosti.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:08.263229+00:00"}
{"id": "49330", "numeric_id": 49330, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49330", "speaker": "Martina Šimkovičová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-simkovicova", "statement": "Úloha pre žiakov štvrtej triedy na hodine etiky. To myslíte vážne? Rodičia dávajte pozor na úlohy vašich detí.", "statement_date": "2023-10-11", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Martina Šimkovičová zverejnila na sociálnej sieti Facebook fotografiu domácej úlohy s varovaním, aby rodičia dávali pozor na úlohy, ktoré dostávajú ich deti. Zadanie hovorí o tom, že deti si majú predstaviť, že sa im sníva sen, v ktorom sa premenili na dieťa opačného pohlavia a majú tento sen opísať. V skutočnosti sa jedná o úlohu z učebnice z roku 2014, ktorá v danej podobe nikdy nebola publikovaná. Vtedajší minister školstva Peter Pellegrini dal učebnicu upraviť tak, aby sa v nej táto úloha nenachádzala.\n\nMartina Šimkovičová zverejnila 11. októbra 2023 na svojom facebookovom profile status s fotkou zadania z učebnice, v ktorom varuje rodičov aby dávali pozor na úlohy svojich detí. Zadanie hovorí o tom, že deti si majú predstaviť, že sa im sníva sen, v ktorom sa premenili na dieťa opačného pohlavia. Kladie im otázky ako napríklad: akými by chceli byť, ako by to prežívali, čo by im daná zmena priniesla, aké výhody by táto zmena mala, alebo to, či by chceli aby sa tento sen stal skutočnosťou?\n\nSpomínanú úlohu využil aj Robert Fico na svojom prvom vystúpení po podpise memoranda s Hlasom SD a SNS: „Naše deti prichádzajú domov s úlohami, ako nám oznámila mama jednej deväťročnej malej žiačky, že do rána sa jej sníval sen, a že v tomto sne sa z dievčaťa stane chlapec a z chlapca sa stane dievča a majú napísať slohovú prácu na tento sen, že ako si predstavujú Slovensko, keď nebudú to, čo naozaj sú.“ (v čase od 19:55 )\n\nTáto úloha však pochádza z učebnice etickej výchovy z roku 2014 a medzi žiakov sa nikdy nedostala . Stopol ju totiž ešte Peter Pellegrini ako minister školstva. Učebnicu dal upraviť tak, aby sa v nej daná úloha nenachádzala. Do škôl bola teda distribuovaná verzia učebnice bez spomínanej úlohy.\n\nAko reakciu na výroky politikov o zadaní z učebnice učitelia spísali otvorený list , v ktorej vyzývajú politikov, aby sa nenavážali do škôl a neširili nepravdivé informácie, ktoré iba stupňujú agresivitu medzi rodičmi. Autor otvoreného listu sa ohradzuje aj voči tomu, že by v školách šírili rodovú ideológiu. „Na to v školách ani nie je priestor. Učitelia nemajú čas na sexuálnu výchovu. Okrem toho, učiteľ nie je schopný manipuláciou presvedčiť dieťa, aby si chcelo zmeniť pohlavie,“ konštatuje Mráz . Autor otvoreného listu hovorí aj o tom, že ak by aj išlo o skutočnú úlohu, tak mala za cieľ rozvíjať kritické myslenia, empatiu a toleranciu medzi deťmi - teda podľa neho nejde o šírenie ideológie, ale o pedagogickú metódu.", "analysis_paragraphs": ["Martina Šimkovičová zverejnila na sociálnej sieti Facebook fotografiu domácej úlohy s varovaním, aby rodičia dávali pozor na úlohy, ktoré dostávajú ich deti. Zadanie hovorí o tom, že deti si majú predstaviť, že sa im sníva sen, v ktorom sa premenili na dieťa opačného pohlavia a majú tento sen opísať. V skutočnosti sa jedná o úlohu z učebnice z roku 2014, ktorá v danej podobe nikdy nebola publikovaná. Vtedajší minister školstva Peter Pellegrini dal učebnicu upraviť tak, aby sa v nej táto úloha nenachádzala.", "Martina Šimkovičová zverejnila 11. októbra 2023 na svojom facebookovom profile status s fotkou zadania z učebnice, v ktorom varuje rodičov aby dávali pozor na úlohy svojich detí. Zadanie hovorí o tom, že deti si majú predstaviť, že sa im sníva sen, v ktorom sa premenili na dieťa opačného pohlavia. Kladie im otázky ako napríklad: akými by chceli byť, ako by to prežívali, čo by im daná zmena priniesla, aké výhody by táto zmena mala, alebo to, či by chceli aby sa tento sen stal skutočnosťou?", "Spomínanú úlohu využil aj Robert Fico na svojom prvom vystúpení po podpise memoranda s Hlasom SD a SNS: „Naše deti prichádzajú domov s úlohami, ako nám oznámila mama jednej deväťročnej malej žiačky, že do rána sa jej sníval sen, a že v tomto sne sa z dievčaťa stane chlapec a z chlapca sa stane dievča a majú napísať slohovú prácu na tento sen, že ako si predstavujú Slovensko, keď nebudú to, čo naozaj sú.“ (v čase od 19:55 )", "Táto úloha však pochádza z učebnice etickej výchovy z roku 2014 a medzi žiakov sa nikdy nedostala . Stopol ju totiž ešte Peter Pellegrini ako minister školstva. Učebnicu dal upraviť tak, aby sa v nej daná úloha nenachádzala. Do škôl bola teda distribuovaná verzia učebnice bez spomínanej úlohy.", "Ako reakciu na výroky politikov o zadaní z učebnice učitelia spísali otvorený list , v ktorej vyzývajú politikov, aby sa nenavážali do škôl a neširili nepravdivé informácie, ktoré iba stupňujú agresivitu medzi rodičmi. Autor otvoreného listu sa ohradzuje aj voči tomu, že by v školách šírili rodovú ideológiu. „Na to v školách ani nie je priestor. Učitelia nemajú čas na sexuálnu výchovu. Okrem toho, učiteľ nie je schopný manipuláciou presvedčiť dieťa, aby si chcelo zmeniť pohlavie,“ konštatuje Mráz . Autor otvoreného listu hovorí aj o tom, že ak by aj išlo o skutočnú úlohu, tak mala za cieľ rozvíjať kritické myslenia, empatiu a toleranciu medzi deťmi - teda podľa neho nejde o šírenie ideológie, ale o pedagogickú metódu."], "analysis_date": "2023-11-06", "analysis_sources": {"text": ["status", "19:55", "nedostala", "otvorený list", "konštatuje Mráz", "otvoreného listu"], "url": ["https://ghostarchive.org/archive/QWAEF", "https://www.youtube.com/watch?v=nc9F21WsO20", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/862101-fico-strasil-domacou-ulohou-ktoru-pred-rokmi-stopol-pellegrini-ucitelia-uz-napisali-otvoreny-list", "https://www.peticie.com/otvoreny_list_na_obranu_uiteov_a_za_zodpovedne_media", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/862101-fico-strasil-domacou-ulohou-ktoru-pred-rokmi-stopol-pellegrini-ucitelia-uz-napisali-otvoreny-list", "https://www.peticie.com/otvoreny_list_na_obranu_uiteov_a_za_zodpovedne_media"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:32.709401+00:00"}
{"id": "vr14013", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14013", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...len málo krajín, a je to najmä Nemecko a Slovensko dnes a možno európska banka, si požičiavame peniaze za úrokovú sadzbu zápornú, my jednoducho si dnes požičiame peniaze a na konci vrátime menej, ako sme si požičali.", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko si požičiavalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko si požičiavalo peniaze so zápornou úrokovou sadzbou a predalo dlhopisy, ktoré odkúpili prevažne zahraniční investori. Ponúkaný dlhopis v aukcii so záporným výnosom predstavuje, že štát vráti menej peňazí, ako si požičal. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["požičal", "dlhopisy", "vysvetlil"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352544-stat-si-opat-poziciaval-peniaze-za-zaporny-urok/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/21117/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/21117/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:31.434323+00:00"}
{"id": "vr37265", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37265", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Igor Matovič predložil pozmeňovací návrh. Na to potrebujete 15 podpisov. 4 boli od nich, 11 bolo od poslancov Smeru. Nepovedali sme pol slova.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME 8. februára 2011 uviedol: \"Poslanec NR SR Igor Matovič (SaS) predloží svoj pozmeňovací návrh ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve. Umožnia mu to poslanci Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.\" Aj hnonline.sk uviedlo, že poslanec NR SR Igor Matovič predloží svoj pozmeňovací návrh ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve: \"Potvrdil to dnes v parlamente Matovič s tým, že už má dostatok podpisov na predloženie návrhu. Koaličný však ani jeden pokiaľ neráta svoj a tri podpisy od jeho kolegov z hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidačnej listine strany SaS.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME 8. februára 2011 uviedol: \"Poslanec NR SR Igor Matovič (SaS) predloží svoj pozmeňovací návrh ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve. Umožnia mu to poslanci Smeru, ktorí sa mu pod iniciatívu podpísali.\" Aj hnonline.sk uviedlo, že poslanec NR SR Igor Matovič predloží svoj pozmeňovací návrh ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve: \"Potvrdil to dnes v parlamente Matovič s tým, že už má dostatok podpisov na predloženie návrhu. Koaličný však ani jeden pokiaľ neráta svoj a tri podpisy od jeho kolegov z hnutia Obyčajní ľudia, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidačnej listine strany SaS."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["SME", "hnonline.sk"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5758300/matovic-vdaka-smeru-predlozi-navrh-o-statnom-obcianstve.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-49936330-matovic-nasiel-pre-svoj-navrh-podporu-u-fica"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:49.115143+00:00"}
{"id": "vr35258", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35258", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ten zákon, ktorý pripravila ešte vláda Róberta Fica, bol schválený kresťanskými demokratmi, vtedy, priznám sa, hlasovali zaň, ale časom sa ukázali aj vážne nedostatky, nedostatky charakteru takého, že niektoré ustanovenia sú v rozpore s medzinárodným právom, ale v tomto prípade sú tu dva návrhy koaličné.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci klubu KDH podporili novelu zákona o štátnom občianstve SR. Rozpory s medzinárodným právom konštatuje aj správa Benátskej komisie (odstavec 136).", "analysis_paragraphs": ["Poslanci klubu KDH podporili novelu zákona o štátnom občianstve SR. Rozpory s medzinárodným právom konštatuje aj správa Benátskej komisie (odstavec 136)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["podporili"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=26893"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:34.747272+00:00"}
{"id": "vr28500", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28500", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Poslanci dva projekty neschválili. (hovorí o projektoch na výstavbu nájomných bytov, pozn.)", "statement_date": "2014-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Richard Rybníček predkladal Mestskému zastupiteľstvu (ďalej len MZ, pozn.) dva návrhy týkajúce sa výstavby nájomných bytov a ani jeden nebol schválený. Prvý návrh týkajúci sa výstavby nájomných bytov odmietli poslanci Mestského zastupiteľstva ešte v roku 2011. Na zasadnutí MZ 26. mája 2011 neschválili (str. 6) PPP projekt IDEA GRANDE . Vo februári 2013 sa Rybníček opäť pokúšal o predloženie návrhu, ktorý by smeroval k výstavbe nájomných bytov. Tento \" Návrh na schválenie zámeru vyhlásiť verejné obstarávanie - podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb „Projektová dokumentácia na nájomné byty – Soblahovská ulica, areál za MHSL“ bol však napokon stiahnutý ešte predtým, ako sa malo o ňom hlasovať. Ako vyplýva zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia MZ z dňa 8. februára 2013, sa členovia Mestskej rady dohodli, že uvedený návrh sa stiahne z rokovania MZ. Rybníček vyhovel tomuto odporúčaniu a navrhol, aby bol daný návrh stiahnutý, čo následne drvivá poslancov schválila (str. 3). Druhý návrh týkajúci sa výstavby nájomných bytov nebol teda priamo odmietnutý poslancami v hlasovaní. Ak však vezmeme do úvahy skutočnosť, že Mestská rada je zložená z poslancov MZ, pričom jej zloženie odzrkadľuje zastúpenie politických strán v MZ, je pochopiteľné, že Rybníček po odporúčaní Mestskej rady navrhol stiahnutie návrhu z rokovania, pretože mohol očakávať, že tento nebude tak či tak schválený. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Richard Rybníček predkladal Mestskému zastupiteľstvu (ďalej len MZ, pozn.) dva návrhy týkajúce sa výstavby nájomných bytov a ani jeden nebol schválený. Prvý návrh týkajúci sa výstavby nájomných bytov odmietli poslanci Mestského zastupiteľstva ešte v roku 2011. Na zasadnutí MZ 26. mája 2011 neschválili (str. 6) PPP projekt IDEA GRANDE . Vo februári 2013 sa Rybníček opäť pokúšal o predloženie návrhu, ktorý by smeroval k výstavbe nájomných bytov. Tento \" Návrh na schválenie zámeru vyhlásiť verejné obstarávanie - podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb „Projektová dokumentácia na nájomné byty – Soblahovská ulica, areál za MHSL“ bol však napokon stiahnutý ešte predtým, ako sa malo o ňom hlasovať. Ako vyplýva zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia MZ z dňa 8. februára 2013, sa členovia Mestskej rady dohodli, že uvedený návrh sa stiahne z rokovania MZ. Rybníček vyhovel tomuto odporúčaniu a navrhol, aby bol daný návrh stiahnutý, čo následne drvivá poslancov schválila (str. 3). Druhý návrh týkajúci sa výstavby nájomných bytov nebol teda priamo odmietnutý poslancami v hlasovaní. Ak však vezmeme do úvahy skutočnosť, že Mestská rada je zložená z poslancov MZ, pričom jej zloženie odzrkadľuje zastúpenie politických strán v MZ, je pochopiteľné, že Rybníček po odporúčaní Mestskej rady navrhol stiahnutie návrhu z rokovania, pretože mohol očakávať, že tento nebude tak či tak schválený. Dátum zverejnenia analýzy: 01.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-01", "analysis_sources": {"text": ["neschválili", "IDEA GRANDE", "zápisnice", "schválila", "Mestská rada"], "url": ["http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000178630/Hlasovanie%20MsZ_26%2005%202011.pdf", "http://www.trencin.sk/67019", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000229606/zapisnica_MsZ_08022013.pdf", "http://www.trencin.sk/tmp/asset_cache/link/0000228740/Hlasovanie%20MsZ_08022013.pdf", "http://www.trencin.sk/mestska_rada"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:36.685656+00:00"}
{"id": "46003", "numeric_id": 46003, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46003", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Ja som sa s odbormi aj zamestnávateľmi spolu, na spoločných rokovaniach stretol od volieb minimálne desaťkrát. Niekoľkokrát z toho sme sa bavili o zvyšovaní minimálnej mzdy.", "statement_date": "2020-09-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zamestnávatelia pre Demagóg.SK potvrdili vyše desať spoločných rokovaní, počítali do nich aj neoficiálne stretnutia. Odborári potvrdili šesť oficiálnych stretnutí. Obe strany uviedli, že na stretnutiach rokovali aj o minimálnej mzde. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé. Asociácia priemyselných zväzov pre Demagóg.SK uviedla, že „môžeme potvrdiť, že to bolo (stretnutia s ministrom a odbormi) minimálne desaťkrát. Na väčšine stretnutí sa rokovalo aj o výške minimálnej mzdy.” Asociácia zamestnávateľských zväzov potvrdila, že je „pravdou, že s pánom ministrom sa predstavitelia AZZZ SR stretli viackrát. Stretnutia však boli na rôznych úrovniach a rôznych platformách, kde predmetom rokovania boli aj iné témy, nie vždy len minimálna mzda. Presný počet kvantifikovať nevieme, ale odhadom to môže byť plus mínus spomínané číslo.” Republiková únia zamestnávateľov odhadla počet debát s ministrom - vrátane telefonických - na „viac než desaťkrát”. „Minimalna mzda mohla byť témou viac než desaťkrát – verifikovat to na sto percent však nevieme.” Konfederácia odborových zväzov potvrdila pre Demagóg.SK šesť „oficiálnych” rokovaní na „pôde Predsedníctva a plenárnej schôdze HSR (tripartity).” Odborári uviedli, že „ tripartita rokovala o minimálnej mzde trikrát, a to dvakrát v „zúženom“ formáte, kedy bola minimálna mzda predmetom rokovania predsedníctva HSR a raz na ostatnom rokovaní tripartity, ktoré bolo predčasne ukončené.”", "analysis_paragraphs": ["Zamestnávatelia pre Demagóg.SK potvrdili vyše desať spoločných rokovaní, počítali do nich aj neoficiálne stretnutia. Odborári potvrdili šesť oficiálnych stretnutí. Obe strany uviedli, že na stretnutiach rokovali aj o minimálnej mzde. Tvrdenie Milana Krajniaka preto hodnotíme ako pravdivé. Asociácia priemyselných zväzov pre Demagóg.SK uviedla, že „môžeme potvrdiť, že to bolo (stretnutia s ministrom a odbormi) minimálne desaťkrát. Na väčšine stretnutí sa rokovalo aj o výške minimálnej mzdy.” Asociácia zamestnávateľských zväzov potvrdila, že je „pravdou, že s pánom ministrom sa predstavitelia AZZZ SR stretli viackrát. Stretnutia však boli na rôznych úrovniach a rôznych platformách, kde predmetom rokovania boli aj iné témy, nie vždy len minimálna mzda. Presný počet kvantifikovať nevieme, ale odhadom to môže byť plus mínus spomínané číslo.” Republiková únia zamestnávateľov odhadla počet debát s ministrom - vrátane telefonických - na „viac než desaťkrát”. „Minimalna mzda mohla byť témou viac než desaťkrát – verifikovat to na sto percent však nevieme.” Konfederácia odborových zväzov potvrdila pre Demagóg.SK šesť „oficiálnych” rokovaní na „pôde Predsedníctva a plenárnej schôdze HSR (tripartity).” Odborári uviedli, že „ tripartita rokovala o minimálnej mzde trikrát, a to dvakrát v „zúženom“ formáte, kedy bola minimálna mzda predmetom rokovania predsedníctva HSR a raz na ostatnom rokovaní tripartity, ktoré bolo predčasne ukončené.”"], "analysis_date": "2020-09-09", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:31.169336+00:00"}
{"id": "vr35473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35473", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Pani redaktorka, ak oni chceli stavať v čase hospodárskej krízy v stavebníctve, kde ceny prác, kde ceny materiálov išli o 30, 20 % dolu, a oni chceli stavať o 30 % drahšie, prosím vás, no aká to bola podpora ekonomického rastu? Veď to bolo čisté plytvanie. Ja viem ...", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "výrok sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["výrok sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:45.761947+00:00"}
{"id": "vr33629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33629", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Predstavte si, že vlastne na školenia štát vydáva ročne 20 miliónov eur.", "statement_date": "2013-04-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.sk nezistil analýzu, ktorá by hovorila o tom, že štát dáva na školenia 20 miliónov ročne. Uvedená položka na nenachádza ani v schválenom štátnom rozpočte na roky 2013-2015. Jednotlivé ministerstvá financujú školenia zo svojej kapitoly, pričom na to majú vytvorené príspevkové organizácie. Na základe rozpočtu však nie je možné jasne určiť, cez ktorú príspevková organizáciu sa tieto školenia financujú a teda ani to, koľko vynakladá ročne štát na školenia.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.sk nezistil analýzu, ktorá by hovorila o tom, že štát dáva na školenia 20 miliónov ročne. Uvedená položka na nenachádza ani v schválenom štátnom rozpočte na roky 2013-2015. Jednotlivé ministerstvá financujú školenia zo svojej kapitoly, pričom na to majú vytvorené príspevkové organizácie. Na základe rozpočtu však nie je možné jasne určiť, cez ktorú príspevková organizáciu sa tieto školenia financujú a teda ani to, koľko vynakladá ročne štát na školenia."], "analysis_date": "2013-04-22", "analysis_sources": {"text": ["Ministerstvo vnútra SR", "rozpočtovaná", "Ministerstvo práce", "rozpisu"], "url": ["http://hnonline.sk/2-22421245-k00000_detail-d7", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=8842", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173248-na-skolenie-tridsiatich-uradnikov-ma-ist-800-tisic/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:06.472436+00:00"}
{"id": "vr30788", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30788", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Na rozdiel od súčasnej premiérky, už odvolanej, podporujem a budem podporovať celou svojou politickou váhou napr. projekt Širokorozchodnej železnice, ktorá má ísť z východu, tzn. cez Rusko, Ukrajinu, Slovensko až do Rakúska. A na rokovaniach s ruským premiérom Putinom som povedal, že budeme súhlasiť a súhlasíme s týmto projektom, ale chceme mať logistické centrá.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "R. Fico viackrát rokoval priamo s V. Putinom o projekte Širokorozchodnej železnice. Naposledy rokoval v novembri 2011, kedy sa zúčastnil zjazdu strany ruského premiéra a pri tejto príležitosti s predstaviteľmi ruských železníc prebral tento projekt.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico viackrát rokoval priamo s V. Putinom o projekte Širokorozchodnej železnice. Naposledy rokoval v novembri 2011, kedy sa zúčastnil zjazdu strany ruského premiéra a pri tejto príležitosti s predstaviteľmi ruských železníc prebral tento projekt."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": ["rokoval", "rokovaní", "vyhlásil"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6068988/ficovi-vycitaju-putina.html", "http://dal.hnonline.sk/c1-44254620-predlzenie-sirokorozchodnej-trate-realitou", "http://ekonomika.sme.sk/c/4342802/premier-vysvetluje-ze-prekladiska-pre-sirokorozchodnu-budu-aj-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:35.883246+00:00"}
{"id": "vr31023", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31023", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "A pozrite sa napríklad aj ako sa skrátila dĺžka súdnych konaní na Najvyššom súde. Povedzte k tomu niečo.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie. Denník SME 6. mája 2010 naopak informuje o súdnych prieťahoch na Najvyššom súde pod vedením Š. Harabína. Vedenie NS obišlo elektronickú podateľňu voči čomu sa ohradila Elena Berthotyova, ktorá tieto spisy odmietla. \"Hlavným kritikom prieťahov v konaní bol aj Štefan Harabin, ktorý ešte ako minister spravodlivosti za HZDS vyhlásil vojnu lenivcom v talári. Ako predseda Najvyššieho súdu však nezabránil tomu, aby tridsiatka spisov vyše pol roka nehľadala sudcu, ktorý by o nich rozhodol. Ide o spisy, ktoré ešte vlani koncom novembra pridelilo vedenie súdu sudkyni Elene Berthotyovej s účinnosťou od začiatku mesiaca. Oficiálne išlo o rozhodnutie Harabina, ktorého však zastúpila a podpísala podpredsedníčka súdu Daniela Švecová. Berthotyová sa k prideleniu ohradila. Namietala retroaktivitu aj nezákonnosti, keďže vedenie obišlo elektronickú podateľňu. Ide však o špecifický prípad, ktorý nepotvrdzuje ani nevyvracia tvrdenia M. Maďariča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Žiadnu dostupnú štatistiku o dĺžke súdnych konaní sa nám nepodarilo získať. Ministerstvo spravodlivosti vedie štatistiku o vybavovaní agiend na súdoch (okrasných a krajských). Štatistiku o dĺžke konaní na Najvyššom súde ministerstvo spravodlivosti nevedie. Denník SME 6. mája 2010 naopak informuje o súdnych prieťahoch na Najvyššom súde pod vedením Š. Harabína. Vedenie NS obišlo elektronickú podateľňu voči čomu sa ohradila Elena Berthotyova, ktorá tieto spisy odmietla. \"Hlavným kritikom prieťahov v konaní bol aj Štefan Harabin, ktorý ešte ako minister spravodlivosti za HZDS vyhlásil vojnu lenivcom v talári. Ako predseda Najvyššieho súdu však nezabránil tomu, aby tridsiatka spisov vyše pol roka nehľadala sudcu, ktorý by o nich rozhodol. Ide o spisy, ktoré ešte vlani koncom novembra pridelilo vedenie súdu sudkyni Elene Berthotyovej s účinnosťou od začiatku mesiaca. Oficiálne išlo o rozhodnutie Harabina, ktorého však zastúpila a podpísala podpredsedníčka súdu Daniela Švecová. Berthotyová sa k prideleniu ohradila. Namietala retroaktivitu aj nezákonnosti, keďže vedenie obišlo elektronickú podateľňu. Ide však o špecifický prípad, ktorý nepotvrdzuje ani nevyvracia tvrdenia M. Maďariča. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5361734/k-prietahom-prispel-aj-harabin.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:50.855909+00:00"}
{"id": "vr36236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36236", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kauzu (s nahrávkou R. Fica, pozn.) otvoril denník Sme dva dni pred parlamentnými voľbami.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nahrávka, na ktorej má byť R. Fico bola zverejnená v SME 10. júna 2010, teda dva dni pred parlamentnými voľbami.", "analysis_paragraphs": ["Nahrávka, na ktorej má byť R. Fico bola zverejnená v SME 10. júna 2010, teda dva dni pred parlamentnými voľbami."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://http://www.sme.sk/c/5416129/fica-ma-usvedcovat-tajna-nahravka-odmieta-ju.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:13.949644+00:00"}
{"id": "vr35515", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35515", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak mám dobré údaje, ja sa ospravedlňujem, ak tie údaje nie sú dobré, ale pamätám si veľmi dobre, že účasť v tomto referende, ktoré organizovalo Združenie robotníkov Slovenska bola nad 40%, opakujem nad 40%. Ak si teraz zoberieme, že 23% alebo 22,8% reprezentuje nejakých 900 tisíc voličov, tak nad 40 % môžme hovoriť o 1,8 až 2 miliónov voličov a títo ľudia prišli do referenda a v absolútnej väčšine povedali, že nesúhlasia s privatizáciou strategických podnikov.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico hovoril pravdu a tohto referenda sa naozaj zúčastnilo vyše 40% oprávnených voličov, presný počet bol 44,06%. A pri vtedajšom počte všetkých (4 023 191) oprávnených voličov, môžeme hovoriť o takmer 1,8 voličoch. Referendum malo takú vysokú účasť nepochybne aj z toho dôvodu, že sa konalo zároneň s parlamentnými voľbami 25. - 26. septembra 1998. Presné znenie otázky, o ktorej mohli voliči hlasovať, bolo: \"Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov: 1. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava, 2. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina, 3. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice, 4. Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava, 5. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava, 6. Transpetrol, a.s., Bratislava?\" Iniciátorom referenda bolo HZDS, ktoré vyzbieralo podpisy pod petíciu na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických podnikov, kedže v parlamente návrh na vypísanie referenda neprešiel. Referendom chceli dosiahnuť prijatie ústavného zákona o neprivatizovaní týchto podnikov a to tri roky potom, čo na Slovensku prebiehala privatizácia ľuďmi blízkymi vládnym stranám a po privatizovaní niektorých strategických podnikoch (Nafta Gbely atď.).", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico hovoril pravdu a tohto referenda sa naozaj zúčastnilo vyše 40% oprávnených voličov, presný počet bol 44,06%. A pri vtedajšom počte všetkých (4 023 191) oprávnených voličov, môžeme hovoriť o takmer 1,8 voličoch. Referendum malo takú vysokú účasť nepochybne aj z toho dôvodu, že sa konalo zároneň s parlamentnými voľbami 25. - 26. septembra 1998. Presné znenie otázky, o ktorej mohli voliči hlasovať, bolo: \"Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov: 1. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava, 2. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina, 3. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice, 4. Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava, 5. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava, 6. Transpetrol, a.s., Bratislava?\" Iniciátorom referenda bolo HZDS, ktoré vyzbieralo podpisy pod petíciu na vypísanie referenda o neprivatizácii strategických podnikov, kedže v parlamente návrh na vypísanie referenda neprešiel. Referendom chceli dosiahnuť prijatie ústavného zákona o neprivatizovaní týchto podnikov a to tri roky potom, čo na Slovensku prebiehala privatizácia ľuďmi blízkymi vládnym stranám a po privatizovaní niektorých strategických podnikoch (Nafta Gbely atď.)."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zúčastnilo", "počte", "konalo", "bolo"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/politika/referendum-sa-zaradi-medzi-tie-s-najni/221456-clanok.html", "http://app.statistics.sk/volby98/results/tab1.jsp", "http://www.minv.sk/?volby-history", "http://www.sme.sk/c/2196652/referenda-na-slovensku.html#ixzz104hDqxzm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:36.223719+00:00"}
{"id": "45714", "numeric_id": 45714, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45714", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Dokonca si pamätám bilbordy z roku 2010 tuším, že vtedy, zavedieme trinásty dôchodok. Nezaviedli ho.", "statement_date": "2020-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Smer sľubovala pred voľbami 2010 zavedenie trinástych dôchodkov - v programe aj na bilbordoch . Chcela nimi nahradiť vianočné príspevky. Keď sa Smer v roku 2012 dostal k moci a vládol sám, 13. dôchodky nezaviedol. Urobil tak až niekoľko dní pred voľbami 2020 v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana Smer sľubovala pred voľbami 2010 zavedenie trinástych dôchodkov - v programe aj na bilbordoch . Chcela nimi nahradiť vianočné príspevky. Keď sa Smer v roku 2012 dostal k moci a vládol sám, 13. dôchodky nezaviedol. Urobil tak až niekoľko dní pred voľbami 2020 v pochybnom skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdenie Borisa Kollára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-06-05", "analysis_sources": {"text": ["programe", "bilbordoch", "pochybnom"], "url": ["http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/analyzy/1273537807.txt", "http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2010/kandidati/kampan/1269893009.txt", "https://slovensko.hnonline.sk/2125364-caputova-dala-podnet-na-ustavny-sud-kvoli-trinastym-dochodkom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:52.887263+00:00"}
{"id": "vr28094", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28094", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Uvediem vám jeden príklad, to boli tie klimatické ciele. Ja si myslím, že schváliť klimatické ciele je proti národným záujmom Slovenska a preto ja by som napríklad nikdy za ne nehlasoval. Koniec koncov aj Robert Fico sa tak vyjadril, že to je proti záujmom Slovenska. A napriek tomu poslanci Smeru všetci hlasovali za.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico skutočne vyjadril odmietavý postoj ku klimatickému rámcu navrhovanému Európskou komisiou. Stalo sa tak začiatkom marca 2014. Ešte začiatkom februára 2014 (5. februára 2014) však všetci europoslanci SMERu návrh ( klimatický balíček ) pri hlasovaní podporili.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico skutočne vyjadril odmietavý postoj ku klimatickému rámcu navrhovanému Európskou komisiou. Stalo sa tak začiatkom marca 2014. Ešte začiatkom februára 2014 (5. februára 2014) však všetci europoslanci SMERu návrh ( klimatický balíček ) pri hlasovaní podporili."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["klimatický balíček", "TASR", "hlasovania", "pdf"], "url": ["http://www.theguardian.com/environment/2014/feb/05/european-parliament-votes-renewables-targets", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-navrhy-ek-emisie/75689-clanok.html?currency=CHF", "http://term7.votewatch.eu/en/a-2030-framework-for-climate-and-energy-policies-motion-for-resolution-vote-envi-and-iter-committee-.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML+PV+20140205+RES-RCV+DOC+PDF+V0//SK&language=SK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:56.949149+00:00"}
{"id": "vr14781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14781", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(... Smer (...) 400 000 voličov odišlo (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SMER-SD získala 737 481 platných hlasov v parlamentných voľbách 5. marca 2016 (zdroj: Štatistický úrad SR ). Oproti predčasným voľbám do parlamentu v roku 2012 došlo k výraznému poklesu počtu voličov, pred štyrmi rokmi SMER-SD volilo 1 134 280 ľudí (zdroj: Štatistický úrad SR ). Rozdiel v odovzdaných hlasoch je 396 799, čiže dá sa zjednodušene povedať, že SMER-SD stratila skoro 400 000 voličov. Zisk strany je dokonca menší, ako bol vo voľbách v roku 2010, vtedy SMER-SD dostala 880 111 hlasov (zdroj: Štatisický úrad SR ), čo jej nestačilo na vytvorenie vlády.", "analysis_paragraphs": ["Strana SMER-SD získala 737 481 platných hlasov v parlamentných voľbách 5. marca 2016 (zdroj: Štatistický úrad SR ). Oproti predčasným voľbám do parlamentu v roku 2012 došlo k výraznému poklesu počtu voličov, pred štyrmi rokmi SMER-SD volilo 1 134 280 ľudí (zdroj: Štatistický úrad SR ). Rozdiel v odovzdaných hlasoch je 396 799, čiže dá sa zjednodušene povedať, že SMER-SD stratila skoro 400 000 voličov. Zisk strany je dokonca menší, ako bol vo voľbách v roku 2010, vtedy SMER-SD dostala 880 111 hlasov (zdroj: Štatisický úrad SR ), čo jej nestačilo na vytvorenie vlády."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "Štatistický úrad SR", "Štatisický úrad SR"], "url": ["https://volbysr.sk/sk/data02.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:25.565303+00:00"}
{"id": "vr37538", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37538", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Eurostat EÚ potvrdil, že SR malo v januári najvyššie zdražovanie v celej EÚ. Ja tu vetu zopakujem. Najvyššie zdražovanie v celej EÚ v porovnaní s decembrom.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurostatu malo Slovensko v januári 2011 v porovnaní s decembrom 2010 nárast cien o 2,1% , čo bolo najviac v EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurostatu malo Slovensko v januári 2011 v porovnaní s decembrom 2010 nárast cien o 2,1% , čo bolo najviac v EÚ."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=teicp000&tableSelection=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:36.268678+00:00"}
{"id": "vr27218", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27218", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Už boli všelijakí favoriti, pán Fischer v Českej republike, bol pán Kukan.", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa prieskumu agentúry PPM Factum viedol Jan Fischer v preferenciách od januárového prieskumu v roku 2012 až po novembrový prieskum v roku 2012. V prieskume v decembri 2012 a januári 2013 už ale v preferenciách podľa tejto agentúry viedol Miloš Zeman. Je však faktom, že Jan Fischer bol podľa prieskumov dlho jedným z hlavných favoritov na post prezidenta ČR - alebo minimálne na postup do druhého kola volieb. Napriek tomu sa nedostal ani do druhého kola.\n\nEduard Kukan bol podľa Národní tískové agentury ČR jednoznačným favoritom prezidentských volieb v roku 2004. Tento názor rovnako spomínajú aj HN . Podľa oboch týchto zdrojov skončil koaličný favorit Eduard Kukan v prvom kole volieb na treťom mieste a nedostal sa do druhého kola a nestal sa ani prezidentom SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa prieskumu agentúry PPM Factum viedol Jan Fischer v preferenciách od januárového prieskumu v roku 2012 až po novembrový prieskum v roku 2012. V prieskume v decembri 2012 a januári 2013 už ale v preferenciách podľa tejto agentúry viedol Miloš Zeman. Je však faktom, že Jan Fischer bol podľa prieskumov dlho jedným z hlavných favoritov na post prezidenta ČR - alebo minimálne na postup do druhého kola volieb. Napriek tomu sa nedostal ani do druhého kola.", "Eduard Kukan bol podľa Národní tískové agentury ČR jednoznačným favoritom prezidentských volieb v roku 2004. Tento názor rovnako spomínajú aj HN . Podľa oboch týchto zdrojov skončil koaličný favorit Eduard Kukan v prvom kole volieb na treťom mieste a nedostal sa do druhého kola a nestal sa ani prezidentom SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["januárového prieskumu", "novembrový prieskum", "decembri", "januári", "Národní tískové agentury ČR", "HN"], "url": ["http://www.factum.cz/479_druhe-kolo-fischer-versus-svejnar", "http://www.factum.cz/509_fischer-a-zeman-drzi-prezidentsky-duel", "http://www.factum.cz/517_zeman-vede", "http://www.factum.cz/520_druhe-kolo-zeman-fischer", "http://archiv.natia.cz/archiv1/088.htm", "http://hn.hnonline.sk/kukana-porazili-meciar-aj-gasparovic-117488"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:10.439704+00:00"}
{"id": "vr14920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14920", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...čo sme vytvárali napríklad za vlády Ivety Radičovej, 15 000 pracovných miest...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme Bugárovi overovali už v januári tohto roku. Tento výrok spochybňujú štatistiky Štatistického úradu SR, ako aj vyjadrenia bývalého ministra práce za Radičovej vlády Jozefa Mihála. Hodnotíme ho ako nepravdivý. Ku koncu Radičovej vlády sa objavili mediálne vyhlásenia Radičovej a vtedajšieho ministra práce Mihála , podľa ktorých mala počas ich vlády byť vytvorených 50 000 nových pracovných miest, je tak možné, že Bugár referoval k tomuto údaju. Podľa Štatistického úradu SR bola zamestnanosť v prvom štvrťroku 2010, na konci vlády Roberta Fica na úrovni približne 2 283 tisíc. Zamestnanosť v druhom štvrťroku 2010, keď nastúpila vláda Ivety Radičovej 2 312,5 tisíc a na konci vlády v prvom štvrťroku 2012 bola zamestnanosť na úrovni 2 325 tisíc. Nárast zamestnanosti je teda približne o 12 500 zamestnaných, keď porovnávame prvý a posledný štvrťrok Radičovej vlády, a 42 000 keď porovnávame posledný štvrťrok Ficovej a posledný štvrťrok Radičovej vlády. Ak berieme ako posledný údaj štvrtý kvartál roku 2011 ( pád Radičovej vlády v októbri), číslo je ešte menšie. Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 4. kvartál 2011 (pád vlády I. Radičovej). Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme Bugárovi overovali už v januári tohto roku. Tento výrok spochybňujú štatistiky Štatistického úradu SR, ako aj vyjadrenia bývalého ministra práce za Radičovej vlády Jozefa Mihála. Hodnotíme ho ako nepravdivý. Ku koncu Radičovej vlády sa objavili mediálne vyhlásenia Radičovej a vtedajšieho ministra práce Mihála , podľa ktorých mala počas ich vlády byť vytvorených 50 000 nových pracovných miest, je tak možné, že Bugár referoval k tomuto údaju. Podľa Štatistického úradu SR bola zamestnanosť v prvom štvrťroku 2010, na konci vlády Roberta Fica na úrovni približne 2 283 tisíc. Zamestnanosť v druhom štvrťroku 2010, keď nastúpila vláda Ivety Radičovej 2 312,5 tisíc a na konci vlády v prvom štvrťroku 2012 bola zamestnanosť na úrovni 2 325 tisíc. Nárast zamestnanosti je teda približne o 12 500 zamestnaných, keď porovnávame prvý a posledný štvrťrok Radičovej vlády, a 42 000 keď porovnávame posledný štvrťrok Ficovej a posledný štvrťrok Radičovej vlády. Ak berieme ako posledný údaj štvrtý kvartál roku 2011 ( pád Radičovej vlády v októbri), číslo je ešte menšie. Štatistický úrad uvádza štvrťročné údaje o stave zamestnanosti, preto pri overovaní tohto výroku vychádzame zo stavu zamestnanosti v 2. kvartáli 2010 (čas tesne pred nástupom vlády I. Radičovej) a 4. kvartál 2011 (pád vlády I. Radičovej). Dátum zverejnenia analýzy: 18.04.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["overovali", "Radičovej", "Mihála", "zamestnanosť", "pád"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/562/predsedovia-stran-o-volbach-politike-v-roku-2016-a-bezpecnosti", "http://www.aktuality.sk/clanok/202711/vlada-vytvorila-pracovne-miesta-znizila-nezamestnanost-a-odklonila-nas-z-greckej-cesty-tvrdia-radicova-s-miklosom/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/za-vlady-radicovej-pribudlo-50-tisic/698-clanok.html", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=959&m_sso=2&m_so=15&ic=39", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243573-vlada-ivety-radicovej-stratila-doveru-poslanci-neschvalili-euroval/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:03.787009+00:00"}
{"id": "vr15630", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15630", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Gréci majú viac diaľnic na obyvateľa ako napríklad Nemecko...", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V apríli , kedy tento výrok odznel, sme mali k dispozícii oficiálne údaje o cestách rôznych kategórii v štátoch EÚ len z roku 2010. Na základe vtedy dostupných údajov bolo toto Sulíkove tvrdenie nepravdivé.\n\nKoncom roka 2016 bola publikovaná nová štúdia European Union Road Federation Road Statistics 2016 (.pdf), ktorá pracuje s údajmi z roka 2012. Podľa týchto údajov je v Grécku 1 659 km diaľníc, v Nemecku 12 879 km. V prípade Nemecka nedošlo k rapídnej výstavbe diaľníc, v roku 2010 sa evidovalo 12 819 km diaľníc, čiže o 60 km viac. Naopak je to v Grécku, kde novšia analýza eviduje už o skoro 500 km viac diaľníc, než ako to bolo v roku 2010. Sulíkov výrok síce ani tak nie je pravdivý, ale rozdiel medzi Nemeckom a Gréckom v pomere diaľníc na milión obyvateľov je teraz veľmi malý, dalo by sa povedať, že zanedbateľný. Grécko má približne 10 793 tisíc obyvateľov , Nemecko skoro osemkrát viac, 82 162 tisíc obyvateľov. Grécko má na milión obyvateľov 153,7 km diaľníc, v Nemecku to číslo vychádza na 156,7 km.", "analysis_paragraphs": ["V apríli , kedy tento výrok odznel, sme mali k dispozícii oficiálne údaje o cestách rôznych kategórii v štátoch EÚ len z roku 2010. Na základe vtedy dostupných údajov bolo toto Sulíkove tvrdenie nepravdivé.", "Koncom roka 2016 bola publikovaná nová štúdia European Union Road Federation Road Statistics 2016 (.pdf), ktorá pracuje s údajmi z roka 2012. Podľa týchto údajov je v Grécku 1 659 km diaľníc, v Nemecku 12 879 km. V prípade Nemecka nedošlo k rapídnej výstavbe diaľníc, v roku 2010 sa evidovalo 12 819 km diaľníc, čiže o 60 km viac. Naopak je to v Grécku, kde novšia analýza eviduje už o skoro 500 km viac diaľníc, než ako to bolo v roku 2010. Sulíkov výrok síce ani tak nie je pravdivý, ale rozdiel medzi Nemeckom a Gréckom v pomere diaľníc na milión obyvateľov je teraz veľmi malý, dalo by sa povedať, že zanedbateľný. Grécko má približne 10 793 tisíc obyvateľov , Nemecko skoro osemkrát viac, 82 162 tisíc obyvateľov. Grécko má na milión obyvateľov 153,7 km diaľníc, v Nemecku to číslo vychádza na 156,7 km."], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["apríli", "European Union Road Federation Road Statistics 2016", "obyvateľov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/583", "http://www.erf.be/images/Statistics/ADprint-ERFSTATS2016.pdf", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Demographic_balance,_2015_(thousands)_YB16.png"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:44.846651+00:00"}
{"id": "43286", "numeric_id": 43286, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43286", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Takže sú podané (na parlamentnú schôdzu, pozn.) zníženie dane z príjmov na 15% podnikateľom do 100 tisíc obrat. To sa týka živnostníkov, eseročiek. Po druhé, dôchodcovia nebudú platiť koncesie.", "statement_date": "2019-06-14", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V programe schôdze NR SR, ktorá začne 18. júna 2019, figuruje návrh novely zákona o znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb z 21 % na 15 % ako aj návrh na vydanie zákona , ktorý by oslobodil od povinnosti platiť koncesionárske poplatky vybrané skupiny obyvateľstva, vrátane poberateľov dôchodku. Obidva návrhy predložili skupiny poslancov z SNS. Prvý spomenutý návrh má však mierne odlišné znenie než uviedol Danko. Spomína sa v ňom totiž zníženie dane z príjmu pre právnické osoby bez rozdielu výšky obratu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Danko o nižšej sadzbe dane z príjmu pre právnické osoby hovoril už dlhšie. V apríli 2019 pripustil, že si vie predstaviť dve sadzby dane z príjmu 15 % a 20 %, ktoré by sa určovali podľa obratu firiem, pričom nižšia sadzba by platila práve pre firmy s nižšími obratmi. V návrhu zákona, ktorý na júnovú schôdzu parlamentu predložila skupina poslancov zo SNS, sa takéto odstupňovanie sadzby dane z príjmu nenachádza - sadzba sa navrhuje plošne znížiť z úrovne 21 % na 15 %. V dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý upravuje platenie a vyberanie koncesionárskych poplatkov, sa uvádza: “C ieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o: -poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, -poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi. ” Účinnosť zákona bola navrhnutá na 1. január 2020.", "analysis_paragraphs": ["V programe schôdze NR SR, ktorá začne 18. júna 2019, figuruje návrh novely zákona o znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb z 21 % na 15 % ako aj návrh na vydanie zákona , ktorý by oslobodil od povinnosti platiť koncesionárske poplatky vybrané skupiny obyvateľstva, vrátane poberateľov dôchodku. Obidva návrhy predložili skupiny poslancov z SNS. Prvý spomenutý návrh má však mierne odlišné znenie než uviedol Danko. Spomína sa v ňom totiž zníženie dane z príjmu pre právnické osoby bez rozdielu výšky obratu. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Andrej Danko o nižšej sadzbe dane z príjmu pre právnické osoby hovoril už dlhšie. V apríli 2019 pripustil, že si vie predstaviť dve sadzby dane z príjmu 15 % a 20 %, ktoré by sa určovali podľa obratu firiem, pričom nižšia sadzba by platila práve pre firmy s nižšími obratmi. V návrhu zákona, ktorý na júnovú schôdzu parlamentu predložila skupina poslancov zo SNS, sa takéto odstupňovanie sadzby dane z príjmu nenachádza - sadzba sa navrhuje plošne znížiť z úrovne 21 % na 15 %. V dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý upravuje platenie a vyberanie koncesionárskych poplatkov, sa uvádza: “C ieľom predkladateľov tejto novely zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je oslobodiť od povinnosti platiť koncesionárske poplatky všetky fyzické osoby, ktoré podľa tohto zákona v súčasnosti platia koncesionárske poplatky v polovičnej sadzbe, t.j. 2,32 eura mesačne. Jedná sa o: -poberateľov dôchodkových dávok (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, vdovského a vdoveckého dôchodku, a sirotského dôchodku), ktorí nemajú pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežijú v domácnosti s inou osobou s pravidelným príjmom zo zárobkovej činnosti, -poberateľov dávky v hmotnej núdzi a osoby spoločne posudzované s poberateľom dávky v hmotnej núdzi. ” Účinnosť zákona bola navrhnutá na 1. január 2020."], "analysis_date": "2019-06-14", "analysis_sources": {"text": ["schôdze", "návrh novely zákona", "návrh na vydanie zákona", "dve sadzby", "dôvodovej správe"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=380#current", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1346", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=1342", "https://dennikn.sk/1433926/co-by-mal-danko-vediet-o-dvoch-sadzbach-dane-pre-firmy-v-madarsku-ich-mali-ale-zrusili-ich/", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=463879"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:58.525484+00:00"}
{"id": "vr30280", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30280", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A celkový dlh stúpol v rokoch 2007 až 10 v časoch fungovania našej vlády o 10,2 miliardy eur. Vrátane dvoch najťažších rokov, ktoré vôbec ekonomika Slovenska pamätá. V čase 11 a 12 a budúcoročný rozpočet, ak si narátame, stúpne zadĺženie o 7,5 miliardy eur. Čiže u nás za 4 roky za 10. Oni za 2 roky 7,5 miliardy.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Témou nárastu štátneho dlhu sme sa už niekoľko krát zaoberali. Úroveň štátneho dlhu SR skutočne stúpol v rokoch Ficovej vlády o 10,2 miliardy eur, podobne ako plán Radičovej vlády na roky 2011 a 2012 počítal s nárastom dlhu o 7,5 miliardy eur.\n\n2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%\n\nZdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014", "analysis_paragraphs": ["Témou nárastu štátneho dlhu sme sa už niekoľko krát zaoberali. Úroveň štátneho dlhu SR skutočne stúpol v rokoch Ficovej vlády o 10,2 miliardy eur, podobne ako plán Radičovej vlády na roky 2011 a 2012 počítal s nárastom dlhu o 7,5 miliardy eur.", "2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%", "Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014"], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["skutočne"], "url": ["http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:11.574172+00:00"}
{"id": "vr31589", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31589", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Uskutočnili sa aj nejaké pracovné cesty pracovníkov ministerstva do Poľska. Do Poľska, ktoré isté opatrenia prijalo a v konečnej miere v Poľsku bol uplatnený II. pilier 4-5 rokov pred nami.", "statement_date": "2012-04-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe zákona č.43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom poistení sa zavádza II. pilier na Slovensku od 1. januára 2005.\n\nPoľsko uplatnilo existenciu II. piliera dôchodkového systému 1. januára 1999 , teda šesť rokov pred Slovenskom, čo sa výrazne nelíši od časového údaju, ktorý uvádza Ján Richter.", "analysis_paragraphs": ["Na základe zákona č.43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom poistení sa zavádza II. pilier na Slovensku od 1. januára 2005.", "Poľsko uplatnilo existenciu II. piliera dôchodkového systému 1. januára 1999 , teda šesť rokov pred Slovenskom, čo sa výrazne nelíši od časového údaju, ktorý uvádza Ján Richter."], "analysis_date": "2012-04-23", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "1. januára 1999"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/iipilier-starobne-dochodkove-sporenie.html", "http://www.socpoist.sk/dochodkove-systemy-v-niektorych-statoch-europy/16895s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:46.140504+00:00"}
{"id": "vr30796", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30796", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zopakujem ešte raz. Ak má Slovensko najvyššiu nezamestnanosť za posledných 8 rokov.", "statement_date": "2012-01-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad, Eurostat aj ÚPSVaR má odlišné štatistiky. Pre porovnanie a relevantnosť uvádzame údaje všetkých troch zdrojov. Ficov výrok nie pravdivý vo vzťahu ku žiadnemu zdroju. Najviac sa blíži pravdivosti vzhľadom na mesačnú štatistiku ÚPSVaR. Miera nezamestnanosti podľa nej bola v decembri 2011 na úrovni 13,59%. Horšia miera nezamestnanosti bola naposledy v mesiaci júl 2004 čo je 7 rokov a 5 mesiacov."], "analysis_date": "2012-01-30", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:45.552839+00:00"}
{"id": "vr34040", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34040", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Ja som predložil do Národnej rady návrh zákona o zmene zákona o konaní pred Ústavným súdom, aby v prípade takýchto sťažností, kde navrhovateľ žiada vydať predbežné opatrenie, Ústavný súd mal a musel rozhodnúť do 90 dní.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 28. septembra 2012 podal Hrušovský spolu s Monikou Gibalovou a Pavlom Abrhanom návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Tento navrh novely zakona zakotvuje povinnost, aby v pripade, ak ustavny sud prijme navrh na zacatie konania o sulade pravnych predpisov podla cl. 125 ods. 1 Ustavy Slovenskej republiky a ucastnik konania navrhne pozastavenie ucinnosti napadnutych pravnych predpisov, ich casti, pripadne niektorych ich ustanoveni, o tomto navrhu rozhodne ustavny sud najneskor do 90 dni odo dna zacatia konania. Momentálne je tento legislatívny návrh v legislatívnom procese.", "analysis_paragraphs": ["Dňa 28. septembra 2012 podal Hrušovský spolu s Monikou Gibalovou a Pavlom Abrhanom návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Tento navrh novely zakona zakotvuje povinnost, aby v pripade, ak ustavny sud prijme navrh na zacatie konania o sulade pravnych predpisov podla cl. 125 ods. 1 Ustavy Slovenskej republiky a ucastnik konania navrhne pozastavenie ucinnosti napadnutych pravnych predpisov, ich casti, pripadne niektorych ich ustanoveni, o tomto navrhu rozhodne ustavny sud najneskor do 90 dni odo dna zacatia konania. Momentálne je tento legislatívny návrh v legislatívnom procese."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["návrh"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=56&matEID=5665&langEID=1&tStamp=20121123122305467"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:45.236367+00:00"}
{"id": "vr27080", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27080", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Momentálne máme k dispozícii v zásobníku 1,77 miliardy metrov kubických plynu. Samotné SPP má k dispozícii okolo 800 miliónov. Sme schopní držať krajinu v prevádzke bez dodávok plynu zo zahraničia 4 – 5 mesiacov.", "statement_date": "2014-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o \"dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch\". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že \"je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci\". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že \"v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity.\" Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že \"ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna,\" čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na absenciu presných údajov o zásobách plynu zo zdrojov iných než Úrad vlády SR hodnotíme výrok Roberta Fica ako neoveriteľný. Informáciu o zásobách plynu premiér predstavil na tlačovej konferencii na Úrade vlády SR a následne ju zverejnili tlačové agentúry a následne médiá . Neexistuje však verejná databáza, ktorá by tieto informácie poskytovala, informačné systémy SPP sú k dispozícii iba pre užívateľov distribučnej siete. Zdroj z prostredia SPP ešte pred spomínanou tlačovou konferenciu predsedu vlády, ktorá sa konala 3. marca, informovalo o \"dostatku plynu natlačeného v zásobníkoch\". Hovorca SPP Peter Bednár však 27. februára zároveň uviedol , že sa nedá presne určiť, o aké množstvo plynu ide, a známe je len, že \"je ho tam viacej ako býva v minulých rokoch v tomto istom mesiaci\". Správa Ministerstva hospodárstva SR o zabezpečení dodávok energií a riešení prípadných núdzových stavov z polovica augusta 2013 mala obsahovať informáciu, že \"v zásobníkoch prevádzkovateľov Nafta, a. s., Pozagas, a. s., SPP Storage, a. s., bolo k 14. augustu 2013 uskladnených 1,78 miliardy m3 zemného plynu, teda približne 50 % z celkovej kapacity.\" Ohľadom sebestačnosti SR v prípade absencie zahraničných dodávok sa zdroj z prostredia SPP vyjadril , že \"ak by sa tok z Ruska hneď zastavil, zásoby by im vydržali aspoň do júna,\" čo je približne totožné s dolnou hranicou lehoty do vyčerpania zásob spomínanou predsedom vlády."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["predstavil", "tlačové agentúry", "médiá", "sú k dispozícii", "uviedol", "obsahovať", "vyjadril"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/situacia-na-ukrajine-musi-byt-riesena-s-chladnou-hlavou-a-v-sulade-s-medzinarodnym-pravom/", "http://www.teraz.sk/slovensko/fico-ukrajina-vyhlasenie-ropa-dodavky/75749-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/310260-premier-ubezpecil-ze-situacia-na-slovensku-je-v-suvislosti-s-ukrajinou-pokojna/", "http://www.spp-distribucia.sk/sk_distribucna-siet/sk_informacne-systemy-distribucie", "http://udalosti.noviny.sk/ekonomika/27-02-2014/ukrajina-znizila-nakupy-plynu-takto-sa-to-dotkne-nas.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zasobniky-plyn-zasoby-slovensko/56867-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7124204/co-ak-gazprom-zastavi-plyn-zasoby-mame-na-niekolko-mesiacov.html#ixzz2v58DWovs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:46.674342+00:00"}
{"id": "vr33362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33362", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Každý mesiac na Slovensku príde o prácu 10 tisíc ľudí.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Len v januári 2013 narástol počet nových uchádzačov o zamestnanie o približne desať tisíc oproti predchádzajúcim mesiacom. V mesiacoch roka 2012 bol medzimesačný stav počtu nových uchádzačov o zamestnanie výrazne nižší ako 10 tisíc. Ani v prípade celkového počtu evidovaných nezamestnaných, nemožno hovoriť o náraste 10 tisíc každý mesiac. Lipšicove číslo by približne sedelo ak by sme spriemerovali mesiace november, december 2012 a január 2013. V tom prípade by sme mohli hovoriť o priemernom náraste 10 tisíc evidovaných nezamestnaných len za tri mesiace (november 2012 - január 2013). Ako však upozorňuje IFP, tento nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí, nielen stratou zamestnania. Decembrové údaje boli ovplyvnené skončením PN-niek. Skutočný stav v decembri podľa IFP nebol vyšší ako v predchádzajúcom mesiaci. Skutočný úbytok pracovných miest, resp počet ľudí ktorí prišli každý mesiac o prácu bude výrazne nižší. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nUvádzame tabuľku od apríla 2012 do januára 2013 (údaje ÚPSVR ), kde medzimesačný rozdiel počtu nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí si oproti predchádzajúcemu mesiacu hľadajú prácu. Medzimesačný rozdiel celkového počtu evidovaných nezamestnaných predstavuje zmenu počtu evidovaných nezamestnaných oproti predchádzajúcemu mesiacu.\n\nAko však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.\n\n\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\" Štatistika ŠÚ, ktorá spracováva štvrťročné výberové zisťovanie nezamestnanosti.", "analysis_paragraphs": ["Len v januári 2013 narástol počet nových uchádzačov o zamestnanie o približne desať tisíc oproti predchádzajúcim mesiacom. V mesiacoch roka 2012 bol medzimesačný stav počtu nových uchádzačov o zamestnanie výrazne nižší ako 10 tisíc. Ani v prípade celkového počtu evidovaných nezamestnaných, nemožno hovoriť o náraste 10 tisíc každý mesiac. Lipšicove číslo by približne sedelo ak by sme spriemerovali mesiace november, december 2012 a január 2013. V tom prípade by sme mohli hovoriť o priemernom náraste 10 tisíc evidovaných nezamestnaných len za tri mesiace (november 2012 - január 2013). Ako však upozorňuje IFP, tento nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí, nielen stratou zamestnania. Decembrové údaje boli ovplyvnené skončením PN-niek. Skutočný stav v decembri podľa IFP nebol vyšší ako v predchádzajúcom mesiaci. Skutočný úbytok pracovných miest, resp počet ľudí ktorí prišli každý mesiac o prácu bude výrazne nižší. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Uvádzame tabuľku od apríla 2012 do januára 2013 (údaje ÚPSVR ), kde medzimesačný rozdiel počtu nových uchádzačov o zamestnanie, ktorí si oproti predchádzajúcemu mesiacu hľadajú prácu. Medzimesačný rozdiel celkového počtu evidovaných nezamestnaných predstavuje zmenu počtu evidovaných nezamestnaných oproti predchádzajúcemu mesiacu.", "Ako však upozorňuje IFP , nárast uchádzačov o zamestnanie je spôsobený aj poklesom dočasne práce neschopných ľudí. V skutočnosti tak v decembri 2012 nedošlo k odchodu 13 500 pracovných miest, ale skutočný úbytok pracovných miest bol výrazne nižší. Inými slovami, v decembri nárast nezamestnaných nebol taký výrazný, len im skončili PN-ky.", "\" Štatistický ukazovateľ disponibilná nezamestnanosť stúpol, ale reálne sa počet ľudí bez práce z novembra na december nezmenil. Reálny rast nezamestnanosti bol tak v polovici roka oveľa výraznejší ako naznačovali štatistiky a naopak v decembri sa nezamestnanosť už stabilizovala.\" Štatistika ŠÚ, ktorá spracováva štvrťročné výberové zisťovanie nezamestnanosti."], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["ÚPSVR", "IFP", "Štatistika"], "url": ["http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://ekonomika.sme.sk/c/6694773/graf-dna-v-decembri-nezamestnanych-nepribudlo-len-im-skoncili-pn-ky.html", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:23.846327+00:00"}
{"id": "43853", "numeric_id": 43853, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43853", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "KDH je Notre-Dame, KDH je veľká stavba, na slovenské pomery stavba, ktorá má 30 rokov.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vzniklo 17. novembra 1990 na ustanovujúcom sneme v Nitre. Nadväzovalo na rodiace sa kresťanskodemokratické kluby, ktorých zárodky siahajú do novembra 1989. K októbru 2019 bolo na Slovensku registrovaných 64 politických strán a hnutí. Starším politickým subjektom než KDH je SNS - Slovenská národná strana (marec 1990); SMK-MPK - Strana maďarskej komunity (marec 1990); SĽS - Slovenská ľudová strana (apríl 1990;, SNJ - Slovenská národná jednota (január 1991); KSS - Komunistická strana Slovenska (marec 1991) a SZ - Strana zelených (október 1991). Výrok Alojza Hlinu hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vzniklo 17. novembra 1990 na ustanovujúcom sneme v Nitre. Nadväzovalo na rodiace sa kresťanskodemokratické kluby, ktorých zárodky siahajú do novembra 1989. K októbru 2019 bolo na Slovensku registrovaných 64 politických strán a hnutí. Starším politickým subjektom než KDH je SNS - Slovenská národná strana (marec 1990); SMK-MPK - Strana maďarskej komunity (marec 1990); SĽS - Slovenská ľudová strana (apríl 1990;, SNJ - Slovenská národná jednota (január 1991); KSS - Komunistická strana Slovenska (marec 1991) a SZ - Strana zelených (október 1991). Výrok Alojza Hlinu hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["vzniklo", "Nadväzovalo", "registrovaných"], "url": ["http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/historiaKDH.pdf", "http://www.kdh.sk/wp-content/uploads/2013/06/historiaKDH.pdf", "http://ives.minv.sk/rez/registre/pages/list.aspx?type=ps"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:23.110037+00:00"}
{"id": "vr16528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16528", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Keď sme v roku 2009 preberali úrad, dosahoval dlh Bratislavského samosprávneho kraja až 46,09%....na konci apríla tohto roka (2017) dostali dlh župy na úroveň 28,25%", "statement_date": "2017-08-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K 31. decembru 2009 boli záväzky Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 44,56 mil. euro. Tak to uviedol Pavol Frešo na tlačovej konferencii v roku 2013 . Podľa informácií uvedených na tejto tlačovej konferencii bol oficiálny dlh kraja 19,82 milióna eur a skryté záväzky z finančne nekrytých zmlúv, súdnych sporov a neuhradených faktúr boli vo výške 24,74 milióna eur. Avšak Pavol Frešo na danej tlačovej konferencii nezverejnil analýzu, z ktorej vychádzal a ktorá by tieto čísla potvrdzovala. Oficiálny dlh vo výške 19,82 mil. eur je potvrdený aj v analýze INEKO. Iné nevysporiadané záväzky za rok 2009 sa nedajú úplne presne vyhľadať. Túto časť výroku preto hodnotím ako neoveriteľnú.\n\nPodľa analýzy INEKO z roku 2016 je Bratislavský samosprávny kraj druhým finančne najzdravším krajom. V roku 2015 bol dlh kraja vo výške 33,24% verejných financií, za rok 2017 Frešo udáva 28,25%. Túto časť preto hodnotím ako pravdivú.\n\nCelkovo hodnotím výrok ako (skôr) pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["K 31. decembru 2009 boli záväzky Bratislavského samosprávneho kraja vo výške 44,56 mil. euro. Tak to uviedol Pavol Frešo na tlačovej konferencii v roku 2013 . Podľa informácií uvedených na tejto tlačovej konferencii bol oficiálny dlh kraja 19,82 milióna eur a skryté záväzky z finančne nekrytých zmlúv, súdnych sporov a neuhradených faktúr boli vo výške 24,74 milióna eur. Avšak Pavol Frešo na danej tlačovej konferencii nezverejnil analýzu, z ktorej vychádzal a ktorá by tieto čísla potvrdzovala. Oficiálny dlh vo výške 19,82 mil. eur je potvrdený aj v analýze INEKO. Iné nevysporiadané záväzky za rok 2009 sa nedajú úplne presne vyhľadať. Túto časť výroku preto hodnotím ako neoveriteľnú.", "Podľa analýzy INEKO z roku 2016 je Bratislavský samosprávny kraj druhým finančne najzdravším krajom. V roku 2015 bol dlh kraja vo výške 33,24% verejných financií, za rok 2017 Frešo udáva 28,25%. Túto časť preto hodnotím ako pravdivú.", "Celkovo hodnotím výrok ako (skôr) pravdivý."], "analysis_date": "2017-08-26", "analysis_sources": {"text": ["na tlačovej konferencii v roku 2013"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/docDetail.aspx?docid=10048721&docType=ART&nid=1035"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:13.306147+00:00"}
{"id": "vr33924", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33924", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Prvá vec, ja nechodím, ja nechodím s ministrom Ficovej vlády na spoločné tlačovky tak, ako pán Matovič chodí s pánom Kaliňákom. Kde oznámia veľkú rómsku reformu a doteraz pán poslanec Pollák jediný návrh v parlamente nedal.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Spoločnú tlačovku s Robertom Kaliňákom na tému rómskej problematiky spomína samotný Igor Matovič vo svojom blogu z 19.9.2012. O žiadnej podobnej spoločnej tlačovke Martina Poliačika s predstaviteľom SMERu sme nenašli správy.", "analysis_paragraphs": ["Spoločnú tlačovku s Robertom Kaliňákom na tému rómskej problematiky spomína samotný Igor Matovič vo svojom blogu z 19.9.2012. O žiadnej podobnej spoločnej tlačovke Martina Poliačika s predstaviteľom SMERu sme nenašli správy."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": ["blogu", "spolupredkladateľom", "pozmeňovacích"], "url": ["http://matovic.blog.sme.sk/c/308282/Milujem-Fica.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/sslp&CisObdobia=6&PredkladatelID=0&Predkladatel=Poll%C3%A1k%20Peter", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn&CisObdobia=6&PoslanecMasterID=866"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:18.131336+00:00"}
{"id": "vr26810", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26810", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A vy si spomeňte, že vy ako koalícia svojim predstaviteľom vtedajším v opozícii ste urobili tlačovú konferenciu (ohľadom útoku na H. Malinovú, pozn.), kde ste vyzvali mňa a predsedu vlády, aby sme urobili tlačovku a reagovali. Dokonca dvakrát to bolo...", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Celá chronológia prípadu je na stránke Aliancie Fair Play. Tlačová konferencia ministra vnútra Kaliňáka sa uskutočnila 12. septembra 2006. Prípad napadnutia študentky H. Malinovej sa stal 25. augusta 2006. Aliancia Fair Play uvádza výroky ohľadom tohto prípadu. Dňa 6. septembra 2006 Parlament prijal vyhlásenie proti prejavom extrémizmu. Podporili ho poslanci všetkých politických strán okrem opozičnej strany SDKÚ-DS. 12. septembra 2006 Gábor Gál (vtedy SMK) vyhlásil , že bude ako právnik zastupovať Hedvigu Malinovú. Práve na vyhlásenia G. Gála mal v ten istý deň o 17tej hodine mať tlačovku minister vnútra. Demagog.SK nezistil čo Gál povedal na tlačovke a či boli Kaliňák a Fico až dvakrát vyzvaní reagovať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Celá chronológia prípadu je na stránke Aliancie Fair Play. Tlačová konferencia ministra vnútra Kaliňáka sa uskutočnila 12. septembra 2006. Prípad napadnutia študentky H. Malinovej sa stal 25. augusta 2006. Aliancia Fair Play uvádza výroky ohľadom tohto prípadu. Dňa 6. septembra 2006 Parlament prijal vyhlásenie proti prejavom extrémizmu. Podporili ho poslanci všetkých politických strán okrem opozičnej strany SDKÚ-DS. 12. septembra 2006 Gábor Gál (vtedy SMK) vyhlásil , že bude ako právnik zastupovať Hedvigu Malinovú. Práve na vyhlásenia G. Gála mal v ten istý deň o 17tej hodine mať tlačovku minister vnútra. Demagog.SK nezistil čo Gál povedal na tlačovke a či boli Kaliňák a Fico až dvakrát vyzvaní reagovať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "uskutočnila", "stal", "výroky", "prijal", "vyhlásil"], "url": ["http://hedviga.fair-play.sk/chronologia/", "http://tv.sme.sk/v/24960/tlacova-beseda-12-9-2006-minister-vnutra-robert-kalinak-k-pripadu-malinova.html", "http://www.sme.sk/cdata/3066595/004.pdf", "http://hedviga.fair-play.sk/vyroky/", "file:///C:/Users/Matus/Downloads/monitoring%2027-08-07.htm", "http://feminity.zoznam.sk/profil/1517/gabor-gal"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:40.330639+00:00"}
{"id": "vr36430", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36430", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "To (potreba zrevidovania základnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom, pozn.) je otázka na asi hlbšiu diskusiu a otázka pre budúce vlády. My to vnímame tak, že tá zmluva má pätnásť rokov a nie všetky časti zmluvy sú už aktuálne...", "statement_date": "2010-04-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O vyhlásení Józsefa Berényiho píše napríklad server hnonline.sk . Csáky správne uvádza, že základná zmluva medzi SR a MR je 15 rokov stará .", "analysis_paragraphs": ["O vyhlásení Józsefa Berényiho píše napríklad server hnonline.sk . Csáky správne uvádza, že základná zmluva medzi SR a MR je 15 rokov stará ."], "analysis_date": "2010-12-25", "analysis_sources": {"text": ["hnonline.sk", "stará"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-42864440-smk-chce-zmenit-zakladnu-zmluvu-s-madarskom", "http://dennik.sme.sk/c/2124000/medzistatna-zmluva-medzi-sr-a-mr-anketa-sme.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:36.494028+00:00"}
{"id": "vr35176", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35176", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Po tretie pripomínam, že dnes, keď je premiérkou pani Radičová a ja som predsedom strany sa naše preferencie blížia k 20 hraniciam, takže zhrniem to a poviem, som si absolútne istý, že máme potenciál, aby sme urobili výrazne vyšší výsledok a my ho aj urobíme.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry Focus sú preferencie SDKÚ-DS 18 % v októbri, pričom v septembri boli 16 %, môžeme povedať, že preferencie sa blížia k dvadsiatim percentám.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry Focus sú preferencie SDKÚ-DS 18 % v októbri, pričom v septembri boli 16 %, môžeme povedať, že preferencie sa blížia k dvadsiatim percentám."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Focus"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/126_Preferencie%20politickych%20stran_oktober2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:03.289162+00:00"}
{"id": "vr33791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33791", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Časť tých platov (navýšených platov učiteľov, pozn.) zobrala vláda Ivety Radičovej na úkor rekondičných pobytov.", "statement_date": "2013-05-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že vláda I. Radičovej zmenila zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, pričom došlo k realokovaniu finančných zdrojov z rekondičných pobytov do platov.\n\nPodobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 25. novembra 2012; O5M12 , 29. apríla 2012).\n\nPôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (. pdf ) zaručoval (§ 53) pedagógom úhradu preukázaných nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom, alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti. Tieto rekondičné či liečebné pobyty pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov boli zrušené resp. vypustené z príslušného § 53 počas vlády Ivety Radičovej Zákonom č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.\n\nPôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (.pdf) zaručoval:\n\n\"Odborári zdôrazňujú, že ide skôr o kozmetickú úpravu ako o skutočné navýšenie miezd. \"Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie,\" zhodnotil pre Aktuálne.sk Jozef Lužák, podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Peniaze na platy totiž vezmú z rekondičných pobytov, na ktoré by mali učitelia právo podľa zákona, ktorý prijala ešte bývala garnitúra, od nového roka. Takisto sa zoseká aj v preplácaní očkovania.\"\n\nRovnako televízia TA3 uvádza, že zvýšenie platov učiteľov pôjde na úkor rekondičných pobytov pre učiteľov. Porovnaním rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR za roky 2011 a 2012 je medzi mzdami zamestnancov rozdiel vo výške cca. 3,8 mil.\n\nJednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva za roky 2011 a 2012 nám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať relokáciu zdrojov zo zrušených rekondičných a liečebných pobytov.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že vláda I. Radičovej zmenila zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch, pričom došlo k realokovaniu finančných zdrojov z rekondičných pobytov do platov.", "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 25. novembra 2012; O5M12 , 29. apríla 2012).", "Pôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (. pdf ) zaručoval (§ 53) pedagógom úhradu preukázaných nákladov súvisiacich s rekondičným pobytom, alebo liečebným pobytom v rámci kúpeľnej starostlivosti. Tieto rekondičné či liečebné pobyty pre pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov boli zrušené resp. vypustené z príslušného § 53 počas vlády Ivety Radičovej Zákonom č. 390/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.", "Pôvodný Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (.pdf) zaručoval:", "\"Odborári zdôrazňujú, že ide skôr o kozmetickú úpravu ako o skutočné navýšenie miezd. \"Nie je to zvýšenie taríf, ide len o preklasifikovanie,\" zhodnotil pre Aktuálne.sk Jozef Lužák, podpredseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy. Peniaze na platy totiž vezmú z rekondičných pobytov, na ktoré by mali učitelia právo podľa zákona, ktorý prijala ešte bývala garnitúra, od nového roka. Takisto sa zoseká aj v preplácaní očkovania.\"", "Rovnako televízia TA3 uvádza, že zvýšenie platov učiteľov pôjde na úkor rekondičných pobytov pre učiteľov. Porovnaním rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR za roky 2011 a 2012 je medzi mzdami zamestnancov rozdiel vo výške cca. 3,8 mil.", "Jednotlivé ukazovatele kapitoly Ministerstva školstva za roky 2011 a 2012 nám kvôli nedostatočnej detailnosti neumožňujú analyzovať relokáciu zdrojov zo zrušených rekondičných a liečebných pobytov."], "analysis_date": "2013-05-09", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "O5M12", "pdf", "Zákonom", "Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch", "Akluálne.sk", "TA3", "rozpočtov kapitoly Ministerstva školstva SR", "2011", "2012"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/338/situacia-v-skolstve-a-kriza-v-eu", "http://www.demagog.sk/diskusie/282/?ph=4", "http://www.gmkbb.sk/zakony/317_2009.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-390", "http://www.gmkbb.sk/zakony/317_2009.pdf", "http://aktualne.atlas.sk/platy-ucitelov-by-mali-porast-pridu-ale-o-vyhody/slovensko/spolocnost/", "http://www.ta3.com/clanok/2473/ucitelov-zvysenie-platov-prilis-nenadchlo.html", "http://www.minedu.sk/rozpocet-ministerstva-skolstva-vedy-vyskumu-a-sportu-sr/", "http://www.minedu.sk/rozpocet-kapitoly-msvvas-sr-na-rok-2011/", "http://www.minedu.sk/data/att/35.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:47.377042+00:00"}
{"id": "vr26420", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26420", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Nie, určite by som tlačil na parlament a na vládu, aby konkurencieschopnosť Slovenska, my sme sa prepadli z 37.miesta na 71. Z pohľadu EÚ je za nami už len Grécko a Rumunsko.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Andrej Kiska hovorí, že \"sme sa prepadli na 71. miesto\", to sú však údaje za roky 2012 - 2013, pričom už sú dostupné aktuálnejšie údaje za roky 2013 - 2014. Podľa týchto sa Slovensko umiestnilo v rebríčku ešte nižšie a nie je tak už pravda, že Rumunsko je ešte za nami. Keďže A. Kiska cituje staré údaje, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum, sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Na 71. mieste (str. 13) bolo Slovensko v rebríčku za roky 2012 - 2013, pričom v tom čase bolo nižšie umiestnené aj Rumunsko a Grécko. V najaktuálnejšom hodnotení je už Rumunsko na vyššej priečke ako Slovensko, Grécko stále zaostáva. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Andrej Kiska hovorí, že \"sme sa prepadli na 71. miesto\", to sú však údaje za roky 2012 - 2013, pričom už sú dostupné aktuálnejšie údaje za roky 2013 - 2014. Podľa týchto sa Slovensko umiestnilo v rebríčku ešte nižšie a nie je tak už pravda, že Rumunsko je ešte za nami. Keďže A. Kiska cituje staré údaje, výrok hodnotíme ako nepravdivý. Podľa rebríčka konkurencieschopnosti, ktorý každoročne vypracúva Svetové ekonomické fórum, sa Slovensko prepadlo z 37. miesta v roku 2006 na 78. miesto v roku 2013. Na 71. mieste (str. 13) bolo Slovensko v rebríčku za roky 2012 - 2013, pričom v tom čase bolo nižšie umiestnené aj Rumunsko a Grécko. V najaktuálnejšom hodnotení je už Rumunsko na vyššej priečke ako Slovensko, Grécko stále zaostáva. Dátum zverejnenia analýzy: 16.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-16", "analysis_sources": {"text": ["37. miesta", "78. miesto", "71. mieste"], "url": ["http://www.weforum.org/pdf/Global_Competitiveness_Reports/Reports/gcr_2006/gcr2006_rankings.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2013-14/GCR_Rankings_2013-14.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:09.176977+00:00"}
{"id": "vr25850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25850", "speaker": "Vladimír Gürtler", "speaker_party": "7 statočných", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-gurtler", "statement": "Aj dnes v správach vyšlo, že boli zastavené, program na ničenie hrádzok, ktorý fungoval, prinášal prácu pre tisíce ľudí.", "statement_date": "2013-10-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 28. októbra 2013 bol naozaj zastavený program hrádzok a nahradený bude iným programom z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je pripravený na obdobie 2014 - 2020. Informoval o tom denník SME . O novom projekte informovalo aj ministerstvo životného prostredia . Podľa správy SME v priebehu projektu budovania hrádzok prácu dočasne našlo až 7 700 nezamestnaných. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 28. októbra 2013 bol naozaj zastavený program hrádzok a nahradený bude iným programom z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je pripravený na obdobie 2014 - 2020. Informoval o tom denník SME . O novom projekte informovalo aj ministerstvo životného prostredia . Podľa správy SME v priebehu projektu budovania hrádzok prácu dočasne našlo až 7 700 nezamestnaných. Dátum zverejnenia analýzy: 29.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-29", "analysis_sources": {"text": ["SME", "ministerstvo životného prostredia", "správy"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6986044/hradzky-koncia-smer-bude-bojovat-proti-vode-po-svojom.html", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2013/tlacove-spravy-oktober-2013/envirorezort-predstavil-program-protipovodnovej-ochrany-do-roku-2020.html", "http://www.sme.sk/c/6741363/starostovia-smeru-chcu-hradzky-vlada-im-vsak-neveri.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:23.467401+00:00"}
{"id": "vr14031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14031", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Ja chcem v tejto chvíli možno úplne netradične oceniť postoj policajného prezidenta pána Gašpara, ktorý veľmi, veľmi slušne, kompetentne sa vyjadril na adresu naliehavosti hrozby, ktorú dnes na Slovensku predstavujú, poviem to v skratke, sýrski lekári, ktorí tu 20 rokov žijú a liečia ľudí.", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe vyjadrení policajného prezidenta pána Gašpara hodnotíme výrok ako pravdivý. Ten v relácii TabletTV upozornil, že slová ako terorizmus a hrozba treba používať opatrne, a netreba šíriť demagógiu. „Oficiálne je na Slovensku vyhlásený stupeň bezpečnostnej hrozby číslo jeden, čo je nízky,\" povedal Gašpar.", "analysis_paragraphs": ["Na základe vyjadrení policajného prezidenta pána Gašpara hodnotíme výrok ako pravdivý. Ten v relácii TabletTV upozornil, že slová ako terorizmus a hrozba treba používať opatrne, a netreba šíriť demagógiu. „Oficiálne je na Slovensku vyhlásený stupeň bezpečnostnej hrozby číslo jeden, čo je nízky,\" povedal Gašpar."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["povedal"], "url": ["http://www.tvnoviny.sk/domace/1813682_gaspar-moslimovia-na-slovensku-nie-su-ti-ktorych-sa-treba-obavat"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:07.657575+00:00"}
{"id": "vr31255", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31255", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Fakt je ten, že došlo k miernemu poklesu reálnych miezd, ale len preto, že sme zmrazili platy vo verejnej správe. Platy v produktívnych odvetviach, priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstve reálne rástli.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najskôr overíme prvú časť výroku: \"Fakt je ten, že došlo k miernemu poklesu reálnych miezd ale len preto, že sme zmrazili platy vo verejnej správe.\"", "analysis_paragraphs": ["Najskôr overíme prvú časť výroku: \"Fakt je ten, že došlo k miernemu poklesu reálnych miezd ale len preto, že sme zmrazili platy vo verejnej správe.\""], "analysis_date": "2012-03-05", "analysis_sources": {"text": ["O 5 minút 12", "pdf", "reálnych miezd"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/200/mikulas-dzurinda-vs-robert-fico/?ph=3", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7935&documentId=6282", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=187"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:43.989000+00:00"}
{"id": "vr14505", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14505", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "To sú doporučenia aj Rady Európy (rodičovský príspevok vo výške minimálnej mzdy, materský príspevok navýšiť na 80% predošlého zárobku matky, pozn.)", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť takéto odporúčanie Rady Európy , výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť takéto odporúčanie Rady Európy , výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Rady Európy", "prehľad", "štúdiu", "odporúčaniach"], "url": ["http://www.radaeuropy.sk/", "http://www.coe.int/t/dg3/familypolicy/", "https://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/equality/03themes/women-decisionmaking/CDEG(2004)14final_en.pdf", "https://wcd.coe.int/com.instranet.InstraServlet?command=com.instranet.CmdBlobGet&InstranetImage=539185&SecMode=1&DocId=542764&Usage=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:37.200763+00:00"}
{"id": "vr15614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15614", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Dnes je to 10 rokov, čo sa táto kauza vyšetruje (Gorila, pozn.)…nepoznáme žiadne výsledky, nevieme kto je vinný (…)", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Oficiálne vyšetrovanie kauzy Gorila začalo 9. januára 2012. Za takmer päť rokov sa však nepodarilo vyšetrovanie tejto kauzy dotiahnuť do úplneho konca. Podľa portálu kauzagorila.sk prebehlo 17 trestných stíhaní, no doposiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia. Čo priniesol rok 2016 v tejto otázke? Už je to viac ako jedenásť rokov, odkedy SIS požiadala Krajský súd v Bratislave o použitie informačno-technických zariadení na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Krajský súd zaevidoval túto žiadosť 21. decembra 2005. V tomto byte mali prebiehať údajné stretnutia medzi šéfom Penty Jaroslavom Haščákom s Robertom Ficom, Annou Bubeníkovou či Jirkom Malchárkom. Dokument obsahujúci prepis konverzácií z týchto stretnutí sa na verejnosť dostal 21. decembra 2011 pod krycím menom Gorila. (Zdroj: Demagog.SK ) Najväčšou zmenou v celom prípade bol odchod vyšetrovateľa Mareka Gajdoša, ktorý stál na čele špecializovaného tímu. Ten bol vytvorený ešte v roku 2012 Danielom Lipšicom, vtedajším ministrom vnútra, a určený k vyšetrovaniu kauzy Gorila. Médiá o Gajdošovom odchode informovali 18. októbra 2016. \"Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné,“ vyjadril sa k svojmu odchodu do civilu. Krátko po informovaní o odchode Gajdoša, opoziční poslanci zvolali mimoriadny výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, na ktorý mal byť pôvodne prizvaný šéf polície Gašpar spolu s Gajdošom a ministrom vnútra Kaliňákom. Gajdoš sa nakoniec výboru nezúčastnil. Údajne mu v tom zabránil minister vnútra, ktorý podotkol, že na výbory nechodia policajti ani vyšetrovatelia. Ešte v januári 2015 Gajdoš avizoval , že pomerne veľké množstvo faktov sa z kauzy Gorila potvrdilo, za čo bol kritizovaný policajným prezidentom Tiborom Gašparom a špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Podľa viacerých zdrojov (napr. SME , Denník N a Aktuality.sk ) Gajdoš mal od už začiatku problémy s Kováčikom. Ten vo vyšetrovaní robil obštrukcie napríklad v prípade firmy HM-Invest, cez ktorú mal byť vyplácaný exminister Malchárek. Rovnako mu bolo zabránené vypočuť kľúčového svedka Petra Holúbeka a vypočúvanie predsedu vlády Roberta Fica sa v tejto kauze odkladá už päť rokov. \"Z dôvodu, že prokurátor vykonával previerku spisu, sa v tom nejaký čas nedalo pokračovať,\" poznamenal Gajdoš ohľadom vypočúvania Fica pri príležitosti stretnutia s prezidentom Kiskom. Naopak, Kováčik na vypočutie premiéra nevidí dôvod. Gajdoša od 1. decembra nahradil Lukáš Kyselica. Fico na odchod šéfa vyšetrovacieho tímu reagoval negatívne. „ Nikto ho nevyháňal... Ak sa niekto zbavuje zodpovednosti, uteká, tak nech je potom radšej ticho,“ odkázal premiér Gajdošovi. Zároveň povedal, že je pripravený kedykoľvek vypovedať a zdôraznil, ako veľmi mu záleží na vyšetrení kauzy Gorila, ktorá podľa jeho slov je \"kupovanie poslancov\" za druhej Dzurindovej vlády. „Ak môžem akýmkoľvek spôsobom prispieť k objasneniu tejto kauzy, som kedykoľvek pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ dodal Fico. Gajdoš, podobne ako ďalší členovia vyšetrovacieho tímu, je viazaný mlčanlivosťou a informácie o výsledkoch vyšetrovania kauzy Gorila si vyhradil právo poskytovať len dozorujúci prokurátor Kováčik . Prečo Fica doteraz nevypočuli, polícia nevysvetlila. V inkriminovanom dokumente vedie premiér rozhovor s Jaroslavom Haščákom, riaditeľom finančnej skupiny Penta, o financovaní strany Smer. Fico návštevu bytu na Vazovovej nikdy nepotvrdil, ani nevyvrátil. \"Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte,\" povedal krátko po spustení vyšetrovania v roku 2012. Fico od začiatku tejto kauzy zdôrazňuje , že škandál sa týka druhej Dzurindovej vlády, nie strany Smer, ktorá v tom čase bola v opozícii. Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 navyše Fico sľúbil, že vyšetrovací tím určený na kauzu Gorila v prípade výhry ponechá. „Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme,“ vyjadril sa pre denník SME . Podobne reagoval aj Robert Kaliňák, minister vnútra druhej Ficovej vlády, ktorý vyšetrovaciemu tímu chcel zaručiť dostatočnú voľnosť. \" Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad, \" povedal Kaliňák v apríli 2012. Tesne pred voľbami v januári 2016 Kaliňák popieral informácie o nových dôkazoch v kauze Gorila a zdôraznil, že do volieb tento prípad určite nebude vyriešený. 23. októbra 2016 sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril: „Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.“ Síce vláda sa zaviazala ponechať pôvodný tím, Gajdoš nie je prvým, ktorý tím opustil. V marci 2013 opustilo 20-členný tím osem ľudí. „Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie,“ vyjadril sa k zmenám vtedajší šéf tímu Gajdoš. Podľa dostupných informácií zmeny pôvodného obsadenia si nevyžiadala vláda. Odchod garanta vyšetrovacieho tímu Rudolfa Cádru nebol však dostatočne objasnený. Jeho odchod kritizoval Lipšic, potom ako ho nový policajný prezident Gašpar odvolal z funkcie zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Ten sa však vyjadril, že Cádra sám odmietol funkciu vedúceho tímu. Cádra tvrdí, že garantom bol iba štyri mesiace a neskôr jeho funkcia vo vyšetrovaní bola skôr symbolická, \"na papieri\", uviedol v rozhovore pre Týždeň . Gašpar konštatuje , že od roku 2012 sa počet policajtov v tíme menil. Najprv mal k dipozícii 12 policajtov a neskôr až 20. Ďalších 10 odišlo po nezhodách s jeho šéfom. „Členovia tímu boli niekoľkokrát odmenení finančne, 23 odmien členom tímu udelil minister, 285 odmien udelili členom tímu nadriadení, ale napríklad aj mimoriadnymi povýšeniami,“ píše Gašpar. Na druhej strane, Gašpara kritizoval opozičný poslanec Ľubomír Galko (SaS). Podľa jeho slov sa Gajdošovi nedostalo uznania a poďakovania za jeho prácu. \" Ak teda mali slabé výsledky, za čo dostali odmeny?\" pýtal sa Galko. Koniec koncov to či sú informácie z dokumentu Gorila pravdivé nedokáže potvrdiť ani prezident Kiska . „Nie preto, aby si priznali chybu, ale aby priznali, kde v tom systéme, kde v procese celej kauzy zlyhávame. Máme zlé zákony? Máme zlú prokuratúru?“ vyjadril sa k tejto kauze prezident. Napriek tomu, že je navyšší ústavný činiteľ SR, SIS ho o výsledkoch vyšetrovania odmieta informovať. V januári 2017 ubehne presne päť rokov od otvorenia prípadu Gorila, ktoré nestačili na jeho objasnenie. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Oficiálne vyšetrovanie kauzy Gorila začalo 9. januára 2012. Za takmer päť rokov sa však nepodarilo vyšetrovanie tejto kauzy dotiahnuť do úplneho konca. Podľa portálu kauzagorila.sk prebehlo 17 trestných stíhaní, no doposiaľ neboli vznesené žiadne obvinenia. Čo priniesol rok 2016 v tejto otázke? Už je to viac ako jedenásť rokov, odkedy SIS požiadala Krajský súd v Bratislave o použitie informačno-technických zariadení na odpočúvanie bytu na Vazovovej ulici v Bratislave. Krajský súd zaevidoval túto žiadosť 21. decembra 2005. V tomto byte mali prebiehať údajné stretnutia medzi šéfom Penty Jaroslavom Haščákom s Robertom Ficom, Annou Bubeníkovou či Jirkom Malchárkom. Dokument obsahujúci prepis konverzácií z týchto stretnutí sa na verejnosť dostal 21. decembra 2011 pod krycím menom Gorila. (Zdroj: Demagog.SK ) Najväčšou zmenou v celom prípade bol odchod vyšetrovateľa Mareka Gajdoša, ktorý stál na čele špecializovaného tímu. Ten bol vytvorený ešte v roku 2012 Danielom Lipšicom, vtedajším ministrom vnútra, a určený k vyšetrovaniu kauzy Gorila. Médiá o Gajdošovom odchode informovali 18. októbra 2016. \"Prácu vyšetrovateľa som vždy mal a stále mám rád, avšak podmienky, v ktorých som sa vzhľadom na prístup viacerých osôb majúcich vplyv na moju prácu a nepriamo aj na jej výsledky ocitol, sú z dlhodobého hľadiska mnou subjektívne netolerovateľné,“ vyjadril sa k svojmu odchodu do civilu. Krátko po informovaní o odchode Gajdoša, opoziční poslanci zvolali mimoriadny výbor NR SR pre obranu a bezpečnosť, na ktorý mal byť pôvodne prizvaný šéf polície Gašpar spolu s Gajdošom a ministrom vnútra Kaliňákom. Gajdoš sa nakoniec výboru nezúčastnil. Údajne mu v tom zabránil minister vnútra, ktorý podotkol, že na výbory nechodia policajti ani vyšetrovatelia. Ešte v januári 2015 Gajdoš avizoval , že pomerne veľké množstvo faktov sa z kauzy Gorila potvrdilo, za čo bol kritizovaný policajným prezidentom Tiborom Gašparom a špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Podľa viacerých zdrojov (napr. SME , Denník N a Aktuality.sk ) Gajdoš mal od už začiatku problémy s Kováčikom. Ten vo vyšetrovaní robil obštrukcie napríklad v prípade firmy HM-Invest, cez ktorú mal byť vyplácaný exminister Malchárek. Rovnako mu bolo zabránené vypočuť kľúčového svedka Petra Holúbeka a vypočúvanie predsedu vlády Roberta Fica sa v tejto kauze odkladá už päť rokov. \"Z dôvodu, že prokurátor vykonával previerku spisu, sa v tom nejaký čas nedalo pokračovať,\" poznamenal Gajdoš ohľadom vypočúvania Fica pri príležitosti stretnutia s prezidentom Kiskom. Naopak, Kováčik na vypočutie premiéra nevidí dôvod. Gajdoša od 1. decembra nahradil Lukáš Kyselica. Fico na odchod šéfa vyšetrovacieho tímu reagoval negatívne. „ Nikto ho nevyháňal... Ak sa niekto zbavuje zodpovednosti, uteká, tak nech je potom radšej ticho,“ odkázal premiér Gajdošovi. Zároveň povedal, že je pripravený kedykoľvek vypovedať a zdôraznil, ako veľmi mu záleží na vyšetrení kauzy Gorila, ktorá podľa jeho slov je \"kupovanie poslancov\" za druhej Dzurindovej vlády. „Ak môžem akýmkoľvek spôsobom prispieť k objasneniu tejto kauzy, som kedykoľvek pripravený spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ dodal Fico. Gajdoš, podobne ako ďalší členovia vyšetrovacieho tímu, je viazaný mlčanlivosťou a informácie o výsledkoch vyšetrovania kauzy Gorila si vyhradil právo poskytovať len dozorujúci prokurátor Kováčik . Prečo Fica doteraz nevypočuli, polícia nevysvetlila. V inkriminovanom dokumente vedie premiér rozhovor s Jaroslavom Haščákom, riaditeľom finančnej skupiny Penta, o financovaní strany Smer. Fico návštevu bytu na Vazovovej nikdy nepotvrdil, ani nevyvrátil. \"Ja sa tejto téme nevyhýbam. Ak by sa potvrdilo, že niečo na tomto spise je pravdivé, tak si prečítajte, čo sú tam popísané za hrôzostrašné veci, ale čo to má spoločné so Smerom? Do tohto nás nezaťahujte,\" povedal krátko po spustení vyšetrovania v roku 2012. Fico od začiatku tejto kauzy zdôrazňuje , že škandál sa týka druhej Dzurindovej vlády, nie strany Smer, ktorá v tom čase bola v opozícii. Tesne pred predčasnými voľbami v roku 2012 navyše Fico sľúbil, že vyšetrovací tím určený na kauzu Gorila v prípade výhry ponechá. „Lipšic – Cattani, postavil tím, ktorý vraj Gorilu vyšetrí. Tak ako som tu, vám hovorím, že ak pôjdeme do vlády, my sa tohto tímu nedotkneme,“ vyjadril sa pre denník SME . Podobne reagoval aj Robert Kaliňák, minister vnútra druhej Ficovej vlády, ktorý vyšetrovaciemu tímu chcel zaručiť dostatočnú voľnosť. \" Chcem nechať vyšetrovateľom čo najširší priestor. Ministerstvo vnútra je hlavne logistické zabezpečenie vyšetrovateľov. Právne velenie je na Špeciálnej prokuratúre, ktorá dozoruje tento prípad, \" povedal Kaliňák v apríli 2012. Tesne pred voľbami v januári 2016 Kaliňák popieral informácie o nových dôkazoch v kauze Gorila a zdôraznil, že do volieb tento prípad určite nebude vyriešený. 23. októbra 2016 sa v relácii o 5 minút 12 vyjadril: „Pred voľbami 2012 sme dali jasný sľub, že vyšetrovací tím Gorily, ktorý bol vytvorený na poslednú chvíľu Danielom Lipšicom po vyslovení nedôvery vlády Ivety Radičovej, že nebudeme ju meniť.“ Síce vláda sa zaviazala ponechať pôvodný tím, Gajdoš nie je prvým, ktorý tím opustil. V marci 2013 opustilo 20-členný tím osem ľudí. „Zmeny sú motivované zdravotnými dôvodmi, zmenou miesta bydliska niektorých policajtov alebo ich ustanovením do riadiacej funkcie,“ vyjadril sa k zmenám vtedajší šéf tímu Gajdoš. Podľa dostupných informácií zmeny pôvodného obsadenia si nevyžiadala vláda. Odchod garanta vyšetrovacieho tímu Rudolfa Cádru nebol však dostatočne objasnený. Jeho odchod kritizoval Lipšic, potom ako ho nový policajný prezident Gašpar odvolal z funkcie zástupcu riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Ten sa však vyjadril, že Cádra sám odmietol funkciu vedúceho tímu. Cádra tvrdí, že garantom bol iba štyri mesiace a neskôr jeho funkcia vo vyšetrovaní bola skôr symbolická, \"na papieri\", uviedol v rozhovore pre Týždeň . Gašpar konštatuje , že od roku 2012 sa počet policajtov v tíme menil. Najprv mal k dipozícii 12 policajtov a neskôr až 20. Ďalších 10 odišlo po nezhodách s jeho šéfom. „Členovia tímu boli niekoľkokrát odmenení finančne, 23 odmien členom tímu udelil minister, 285 odmien udelili členom tímu nadriadení, ale napríklad aj mimoriadnymi povýšeniami,“ píše Gašpar. Na druhej strane, Gašpara kritizoval opozičný poslanec Ľubomír Galko (SaS). Podľa jeho slov sa Gajdošovi nedostalo uznania a poďakovania za jeho prácu. \" Ak teda mali slabé výsledky, za čo dostali odmeny?\" pýtal sa Galko. Koniec koncov to či sú informácie z dokumentu Gorila pravdivé nedokáže potvrdiť ani prezident Kiska . „Nie preto, aby si priznali chybu, ale aby priznali, kde v tom systéme, kde v procese celej kauzy zlyhávame. Máme zlé zákony? Máme zlú prokuratúru?“ vyjadril sa k tejto kauze prezident. Napriek tomu, že je navyšší ústavný činiteľ SR, SIS ho o výsledkoch vyšetrovania odmieta informovať. V januári 2017 ubehne presne päť rokov od otvorenia prípadu Gorila, ktoré nestačili na jeho objasnenie. Dátum zverejnenia analýzy: 12.12.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-12-12", "analysis_sources": {"text": ["kauzagorila.sk", "stretnutia", "Demagog.SK", "odchod", "vyjadril", "zabránil", "avizoval", "SME", "Denník N", "Aktuality.sk", "zabránené", "vypočúvanie", "nahradil", "odkázal", "dodal", "Kováčik", "Fico", "povedal", "zdôrazňuje", "denník SME", "popieral", "vyjadril", "Odchod", "Týždeň", "konštatuje", "kritizoval", "prezident Kiska"], "url": ["http://www.kauzagorila.sk/domov", "http://skgorila.tumblr.com/#", "http://www.demagog.sk/diskusie/572/?politik=57", "https://www.aktuality.sk/clanok/382474/konci-sef-vysetrovatelov-kauzy-gorila/", "http://hnonline.sk/slovensko/853628-gajdos-u-kisku-vacsina-informacii-z-gorily-sa-potvrdzuje-fica-som-chcel-vypocut-nedalo-sa", "http://tv.hnonline.sk/politika/850351-kalinak-v-parlamente-vysvetlil-preco-nedovolil-vypovedat-byvalemu-vysetrovatelovi-gorily", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/341455-velke-mnozstvo-faktov-z-kauzy-gorila-sa-potvrdilo/", "http://domov.sme.sk/c/20359531/sef-vysetrovacieho-timu-gorila-konci-v-policii.html", "https://dennikn.sk/586577/kovacik-vystval-sefa-timu-gorila-z-policie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/382474/konci-sef-vysetrovatelov-kauzy-gorila/", "http://tv.hnonline.sk/politika/846630-opozicia-zvolava-mimoriadny-vybor-ku-kauze-gorila-zavola-kalinaka-a-sefa-policie", "http://domov.sme.sk/c/20375425/kovacik-vysluch-fica-opat-odklada.html?piano_t=1", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413687-tim-gorila-vedie-od-decembra-vysetrovatel-kyselica/", "https://dennikn.sk/minuta/590747/", "http://www.teraz.sk/slovensko/premier-som-pripraveny-vypovedat-pre/226216-clanok.html", "https://dennikn.sk/363116/fica-kauze-gorila-za-styri-roky-nestihli-vypocut/", "http://domov.sme.sk/c/6198332/fico-nepoprel-zaznam-z-gorily.html", "http://domov.sme.sk/c/6230329/fico-pripustil-ze-gorila-moze-byt-pravdiva.html", "http://domov.sme.sk/c/6230329/fico-pripustil-ze-gorila-moze-byt-pravdiva.html", "http://domov.sme.sk/c/6290213/robert-fico-cattaniho-timu-sa-nedotknem.html#ixzz4ONKJQTEh", "http://domov.sme.sk/c/20083583/bude-gorila-vysetrena-do-volieb-nie-tvrdi-kalinak.html", "http://domov.sme.sk/c/6744019/z-vysetrovacieho-timu-gorily-odide-osem-ludi.html", "http://domov.sme.sk/c/6659745/garant-vysetrovacieho-timu-gorila-odchadza-do-civilu.html", "http://www.tyzden.sk/nazory/23678/vysetrovatel-gorily-preco-ma-odstavili/", "https://dennikn.sk/588903/gaspar-utoci-na-gajdosa-z-timu-gorila-nema-vysledky-a-unika-pred-zodpovednostou/", "http://tv.hnonline.sk/politika/846630-opozicia-zvolava-mimoriadny-vybor-ku-kauze-gorila-zavola-kalinaka-a-sefa-policie", "https://dennikn.sk/347114/kalinak-tim-gorila-zostane-zachovany-kiskovi-nepovedia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:21.161669+00:00"}
{"id": "vr31818", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31818", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Zriadil som dozornú radu, ktorá ešte na záver kontrolovala všetky zmluvy, či sú v súlade s tým ako ich vyhodnotila projektová komisia. V projektovej komisii sú všetci relevantní riaditelia odborov z 92% ľudia, ktorí tam boli za pána Lajčáka.", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť personálne obsadenie projektovej komisie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, keďže sa nám nepodarilo nájsť personálne obsadenie projektovej komisie."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["MZV SR", "MVRO"], "url": ["http://www.foreign.gov.sk/sk/ministerstvo/komisie_ministerstva", "http://mvro.sk/sk/rozvojova-pomoc/rozvojova-pomoc-sr?start=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:28.681428+00:00"}
{"id": "vr34891", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34891", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nemyslím si, že Smer bude korigovať svoju politiku. Je to veľmi taký ťažký populizmus, ktorému je úplne jedno, či budeme stavať diaľnice za dvojnásobné ceny. Ktorému je úplne jedno, že získame, povedzme, za predaj národného bohatstva ako sú tie emisie, polovičnú sumu, a to sú sumy v miliardách, oproti Čechom, alebo Maďarom. To sú skrátka dva rozdielne svety.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa viacerých medalizovaných informácií bola cena predaja emisií na Slovensku polovičná oproti Česku, alebo Maďarku. Slovensko predávalo za 6,05 eura (182 Sk) za tonu, kým v Maďarsku to bolo za 13,5 až 14,5 eura za tonu, v Česku približne za 10 euro .", "analysis_paragraphs": ["Podľa viacerých medalizovaných informácií bola cena predaja emisií na Slovensku polovičná oproti Česku, alebo Maďarku. Slovensko predávalo za 6,05 eura (182 Sk) za tonu, kým v Maďarsku to bolo za 13,5 až 14,5 eura za tonu, v Česku približne za 10 euro ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["6,05 eura", "13,5 až 14,5 eura", "10 euro"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-41121960-predaj-emisii-firme-interblue-group", "http://ekonomika.sme.sk/c/4859385/madarsky-zisk-z-emisii-je-oproti-nasmu-trojnasobny.html", "http://dnes.atlas.sk/slovensko/politika/547665/miklos-kritizuje-vladu-za-predaj-emisnych-kvot-pod-cenu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:46.247212+00:00"}
{"id": "vr35932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35932", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Totiž, boli naakumulované miliardy dolárov, ktorých úlohou  bolo zaútočiť na euro cez rôzne slabé miesta v Portugalsku, Španielsku, v Taliansku a v Grécku. A my sme stáli pred veľmi jednoduchou otázkou, v nedeľu a pred tým ešte v piatok.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nevieme (či a) kde mali byť tie miliardy na položenie eura naakumulované.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme (či a) kde mali byť tie miliardy na položenie eura naakumulované."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:18.474245+00:00"}
{"id": "vr16101", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16101", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Európska komisia má 33 tisíc zamestnancov na 28 komisariátov.", "statement_date": "2017-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska komisia po mnohých transformáciách, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídlí v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Európska komisia po mnohých transformáciách, čo sa týka počtu členov komisie, sa ich počet ustálil po vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2013 na čísle 28. Podľa dokumentu Európskej komisie HR Key Figures (staff members) 2017, ku dňu 01. 01. 2017 v komisii pracovalo 32 546 ľudí. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Počet komisárov sa menil v závislosti od počtu členov Európskej únie. Pred vstupom desať nových členov v roku 2004 mala Európska komisia 20 komisárov: 5 najväčších štátov - Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Španielsko a Veľká Británia - malo v EK dvoch komisárov, ostatné členské krajiny EÚ po jednom. Po vstupe nových členov 1. mája 2004 se zvýšil počet komisárov na 30 (plus jeden komisár z každej novej členskej krajiny). 18. septembra 2004, kedy se ujala vlády nová Európska komisia, sa počet komisárov znížil na 25 (každá členská krajina má už len po jednom komisárovi). Od 1. januára 2007 do 30. júna 2013 mala Komisia celkom 27 členov (po vstupe Bulharska a Rumunska do EÚ). Od 1. júla 2013 má Komisia 28 komisárov (po vstupe Chorvátska do EÚ). Európska komisia sídlí v Bruseli, ústrednou budovou je palác Berlaymont , niektoré časti sú dislokované v Luxemburgu. Člení sa na množstvo generálnych riaditeľstiev a služieb. Úlohou Európskej komisie je dbať na dodržovanie zakladajúcich zmlúv EÚ a z úradnej povinnosti podávať žaloby v prípade zisteného porušenia. Dôležitou právomocou je účasť na tvorbe legislativy, právo predkladať návrhy legislatívnych predpisov má výhradne Komisia. Ďalšími právomocami sú vydávanie doporučení a stanovísk. Komisári pochádzajú z členských štátov EÚ a sú týmito štátmi do svojej funkcie navrhovaní. V čele stojí predseda navrhnutý Európskou radou, následne schválený voľbou v Európskou parlamente, kde musí získať väčšinu hlasov poslancov. Ostatní komisári sú spoločne menovaní Radou Európskej únie a predsedom Európskej komisie, ktorý sám prideľuje komisárom rezorty. Dátum zverejnenia analýzy: 05.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-05", "analysis_sources": {"text": ["HR", "Európska", "Berlaymont", "Komisári"], "url": ["http://ec.europa.eu/civil_service/docs/hr_key_figures_en.pdf", "https://europa.eu/european-union/about-eu/institutions-bodies/european-parliament_en", "http://www.brussels.info/european-commission/", "https://ec.europa.eu/commission/commissioners/2014-2019_sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:43.800655+00:00"}
{"id": "vr31702", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31702", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "A preto mi v programe, napríklad chýba podpora živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb, mikropodnikov, malých podnikov preto, lebo oni reprezentujú väčšinu zamestnanosti. 53 percent (zamestnanosti) je v malých firmách.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že živnostníci, zamestnanci v mikropodnikoch a malých podnikoch netvoria väčšinu ale len 49,2 % zo všetkých zamestnaných. J. Figeľ tak neuvádza presné číslo, hoci nie je od pravdy úplne vzdialený.", "analysis_paragraphs": ["Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že živnostníci, zamestnanci v mikropodnikoch a malých podnikoch netvoria väčšinu ale len 49,2 % zo všetkých zamestnaných. J. Figeľ tak neuvádza presné číslo, hoci nie je od pravdy úplne vzdialený."], "analysis_date": "2012-05-06", "analysis_sources": {"text": ["zamestnaných", "Slovstat"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=44048", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=39&cmd=go&s=1002&sso=2&so=15"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:18.548123+00:00"}
{"id": "vr16590", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16590", "speaker": "Marek  Krajčí", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-krajci", "statement": "...do tých nemocníc ide častokrát aj menej financií ako by malo ísť, to dokázal aj teraz Najvyšší kontrolný úrad, (...).", "statement_date": "2017-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Univerzitné a fakultné nemocnice dávajú na zdravotnú starostlivosť viac peňazí, ako im prichádza od zdravotných poisťovní. Vyplýva to z Čiastkovej správy o výsledku kontroly \"Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení\" za rok 2016 ( .pdf ) a 2017 ( .pdf ), ktorú vyhotovil Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Nemocnice tak vo všeobecnosti získavajú menej financií ako by mali, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Univerzitné a fakultné nemocnice dávajú na zdravotnú starostlivosť viac peňazí, ako im prichádza od zdravotných poisťovní. Vyplýva to z Čiastkovej správy o výsledku kontroly \"Verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení\" za rok 2016 ( .pdf ) a 2017 ( .pdf ), ktorú vyhotovil Národný kontrolný úrad (NKÚ) SR. Nemocnice tak vo všeobecnosti získavajú menej financií ako by mali, a preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "tretiu etapu"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení/e2ef479b-6cd3-4985-9a23-d9f67f91abb5", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Nemocnice+krívajú+v+hospodárení+aj+pri+transparentnosti+nákupu+techniky/86bb29fd-5221-452a-b385-9b041c8c0db7", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/749295/Čiastková+správa+2+-+Verejné+financie+a+majetok+zdravotníckych+zariadení%2C+2.+etapa/c0b74d75-8663-43a2-bcbb-21027e41a606", "https://domov.sme.sk/c/20571895/nemocnice-casto-hospodaria-zle-problem-maju-aj-s-transparentnostou-pri-nakupoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:25.157940+00:00"}
{"id": "vr34102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34102", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Prvá vláda Roberta Fica mala celú sériu, celú sériu protiústavných zákonov. V oblasti zdravotníctva boli 4, v prvom období.", "statement_date": "2013-06-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V oblasti zdravotníctva sa nám z prvého obdobia vlády Roberta Fica podarilo nájsť iba jeden zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Predseda KDH počíta do \"série protiústavných zákonov\" aj neuznané napadnutia Zajacovej reformy zdravotníctva na Ústavnou súde. Všetky návrhy boli uznané Ústavným súdom ako neopodstatnené. Rozhodnutie ÚS o poplatkoch bolo vydané ešte za 2. vlády M. Dzurindu. Označovanie podnetov na Ústavný súd za \"sériu protiústavných zákonov\" je fakticky nesprávne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Protiústavný zákon: Tzv. zákon o zisku zdravotných poisťovní. V priebehu roka 2007 prešiel zákon vládou, parlamentom a podpísal ho prezident. V októbri 2008 bol podaný návrh na ÚS, ktorý o zákone rozhodol na začiatku roka 2011. V zákone išlo o to, že okrem presne určenej sumy na prevádzku poisťovne musia všetky vybrané peniaze poistencov smerovať naspäť do zdravotného systému. Teda zdravotné poisťovne si časť peňazí nemôžu ponechať ako zisk. Zákon napadla vtedajšia opozícia s argumentom, že obmedzuje majetkové práva poisťovní a podala podnet na ÚS. Po niekoľkoročnom čakaní na rozhodnutie bol zákon označený za protiústavný. Neuznané návrhy na ÚS SR: Ústavný súd rozhodoval aj o časťou Zajacovej reformy o poplatkoch (20 a 50 korunáčky). Tieto poplatky napadol Smer-SD spolu s poslancami Slobodného fóra v roku 2003. V máji 2004 Ústavný súd konštatoval , že 20 a 50 korunáčky nie sú v rozpore z Ústavou SR. Prvá vlády R. Fica znížila tieto poplatky na 0, samotný zákon resp. spornú časť nezrušila . Poslanci SMER-SD napadli v roku 2005 vydávanie kategorizačných zoznamov podzákonnou formou. Namietali, že takéto záznamy musia mať zákonnú formu. Počas ministrovania R. Zajaca sa liečebný poriadok, resp. kategorizačné záznamy vydávali podzákonnou formou teda nariadenia a opatreniami vlády. Ústavný súd v roku 2008 rozhodol, že kategorizačné záznamy vydávané podzákonnou formou nie sú protiústavné. TASR , 2. Júla 2008: „Základné ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť môžu naďalej upravovať nariadenia vlády SR i opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd (ÚS) SR na verejnom pojednávaní.“ ČTK , 2. Júla 2008: „Vláda i ministerstvo zdravotníctva môžu aj naďalej obmedzovať rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti svojimi nariadeniami a vyhláškami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, ktorý zamietol podanie skupiny poslancov. Tí tvrdili, že určenie rozsahu zdravotnej starostlivosti či zoznamy preplácaných liekov môže stanoviť len zákon. Vyhlášky ministerstva a nariadenia vlády určujú zoznamy lekárskych zákrokov a liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne preplácané z povinného zdravotného poistenia.“ V roku 2005 napadli poslanci SMER-SD časť Zajacovej reformy, ktorá umožnila poisťovniam byť akciovými spoločnosťami. Aj tu poslanci SMER-SD neuspeli a Ústavný súd konštatoval, že poisťovne môžu byť naďalej akciové spoločnosti. ČTK , 2. júla 2008: „Zdravotné poisťovne môžu byť naďalej súkromnými akciovými spoločnosťami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, keď zamietol podanie skupiny poslancov z roku 2005. Poslanci tvrdili, že súkromná právna povaha poisťovní je v rozpore s ústavou, keďže spravujú verejné zdravotné poistenie. Podľa Ústavného súdu však právne postavenie zdravotných poisťovní neovplyvňuje záväzok štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.“ Poslanci SMER-SD napadli na Ústavnom súde až štyri časti Zajacovej reformy (20 a 50 korunáčky, akciové spoločnosti, vydávanie kategorizačných záznamov a zisk zdravotných poisťovní). Všetky podania na Ústavnom súde neboli uznané ako opodstatnené. Ústavný súd vyhlásil za neústavnú aj novelu zákona počas pôsobenia prvej Ficovej vlády, ktorá zakázala zisk poisťovniam. Celkovo sa dá preto povedať, že SMER-SD vs Zajacová reforma skončila stavom 0:4. HPI vydal sumár prehier podaní na Ústavný súd v súvislosti so Zajacovou reformou. *výrok doplnený o podanie poslancov SMER-SD na Ústavný súd SR Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V oblasti zdravotníctva sa nám z prvého obdobia vlády Roberta Fica podarilo nájsť iba jeden zákon, ktorý Ústavný súd vyhlásil za protiústavný. Predseda KDH počíta do \"série protiústavných zákonov\" aj neuznané napadnutia Zajacovej reformy zdravotníctva na Ústavnou súde. Všetky návrhy boli uznané Ústavným súdom ako neopodstatnené. Rozhodnutie ÚS o poplatkoch bolo vydané ešte za 2. vlády M. Dzurindu. Označovanie podnetov na Ústavný súd za \"sériu protiústavných zákonov\" je fakticky nesprávne. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Protiústavný zákon: Tzv. zákon o zisku zdravotných poisťovní. V priebehu roka 2007 prešiel zákon vládou, parlamentom a podpísal ho prezident. V októbri 2008 bol podaný návrh na ÚS, ktorý o zákone rozhodol na začiatku roka 2011. V zákone išlo o to, že okrem presne určenej sumy na prevádzku poisťovne musia všetky vybrané peniaze poistencov smerovať naspäť do zdravotného systému. Teda zdravotné poisťovne si časť peňazí nemôžu ponechať ako zisk. Zákon napadla vtedajšia opozícia s argumentom, že obmedzuje majetkové práva poisťovní a podala podnet na ÚS. Po niekoľkoročnom čakaní na rozhodnutie bol zákon označený za protiústavný. Neuznané návrhy na ÚS SR: Ústavný súd rozhodoval aj o časťou Zajacovej reformy o poplatkoch (20 a 50 korunáčky). Tieto poplatky napadol Smer-SD spolu s poslancami Slobodného fóra v roku 2003. V máji 2004 Ústavný súd konštatoval , že 20 a 50 korunáčky nie sú v rozpore z Ústavou SR. Prvá vlády R. Fica znížila tieto poplatky na 0, samotný zákon resp. spornú časť nezrušila . Poslanci SMER-SD napadli v roku 2005 vydávanie kategorizačných zoznamov podzákonnou formou. Namietali, že takéto záznamy musia mať zákonnú formu. Počas ministrovania R. Zajaca sa liečebný poriadok, resp. kategorizačné záznamy vydávali podzákonnou formou teda nariadenia a opatreniami vlády. Ústavný súd v roku 2008 rozhodol, že kategorizačné záznamy vydávané podzákonnou formou nie sú protiústavné. TASR , 2. Júla 2008: „Základné ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť môžu naďalej upravovať nariadenia vlády SR i opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd (ÚS) SR na verejnom pojednávaní.“ ČTK , 2. Júla 2008: „Vláda i ministerstvo zdravotníctva môžu aj naďalej obmedzovať rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti svojimi nariadeniami a vyhláškami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, ktorý zamietol podanie skupiny poslancov. Tí tvrdili, že určenie rozsahu zdravotnej starostlivosti či zoznamy preplácaných liekov môže stanoviť len zákon. Vyhlášky ministerstva a nariadenia vlády určujú zoznamy lekárskych zákrokov a liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne preplácané z povinného zdravotného poistenia.“ V roku 2005 napadli poslanci SMER-SD časť Zajacovej reformy, ktorá umožnila poisťovniam byť akciovými spoločnosťami. Aj tu poslanci SMER-SD neuspeli a Ústavný súd konštatoval, že poisťovne môžu byť naďalej akciové spoločnosti. ČTK , 2. júla 2008: „Zdravotné poisťovne môžu byť naďalej súkromnými akciovými spoločnosťami. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd, keď zamietol podanie skupiny poslancov z roku 2005. Poslanci tvrdili, že súkromná právna povaha poisťovní je v rozpore s ústavou, keďže spravujú verejné zdravotné poistenie. Podľa Ústavného súdu však právne postavenie zdravotných poisťovní neovplyvňuje záväzok štátu zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.“ Poslanci SMER-SD napadli na Ústavnom súde až štyri časti Zajacovej reformy (20 a 50 korunáčky, akciové spoločnosti, vydávanie kategorizačných záznamov a zisk zdravotných poisťovní). Všetky podania na Ústavnom súde neboli uznané ako opodstatnené. Ústavný súd vyhlásil za neústavnú aj novelu zákona počas pôsobenia prvej Ficovej vlády, ktorá zakázala zisk poisťovniam. Celkovo sa dá preto povedať, že SMER-SD vs Zajacová reforma skončila stavom 0:4. HPI vydal sumár prehier podaní na Ústavný súd v súvislosti so Zajacovou reformou. *výrok doplnený o podanie poslancov SMER-SD na Ústavný súd SR Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-24", "analysis_sources": {"text": ["zisku", "zákon", "konštatoval", "nezrušila", "napadli", "TASR", "ČTK", "ČTK", "sumár"], "url": ["http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/fico-presadil-zakaz-zisku-poistovni-v-rozpore-s-ustavou.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/poplatky-v-zdravotnictve-nie-su-protiustavne.html", "http://hnonline.sk/slovensko/c1-59981200-vratme-spat-zajacove-20-korunacky-vyzyvaju-analytici", "http://www.cassovia.sk/newsread.php?newsid=14320", "http://www.cassovia.sk/newsread.php?newsid=14320", "http://ekonomika.sme.sk/c/3957134/bezplatnu-zdravotnu-starostlivost-moze-obmedzit-i-vlada.html", "http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/zdravotne-poistovne-mozu-byt-akciove-spolocnosti.html", "http://www.hpi.sk/hpi/sk/view/2271/zajac-fico-3-0.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:19.888132+00:00"}
{"id": "vr37565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37565", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V roku 2009, začiatkom toho roku udrela na nás tvrdou rukou hospodárska kríza. Štát mal čo robiť, vypadlo 40% daní, 40% daní vypadlo, jednoducho tá kasa sa vyprázdnila a teraz sa hľadali riešenia...", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa štatistickej správy (.pdf) o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2009 (strana 14, pozn.) celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2009 oproti roku 2008 klesli o 811,6 mil. Eur (o 7,1%) na 10 540,8 mil. Eur. V štruktúre dosiahnutých príjmov tvorili daňové príjmy 76,1%, granty a transfery 16% a nedaňové príjmy 7,9%. Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2009 - 10 540,8 mil. eur. daňové príjmy tvorili 76,1%, čo je 8021 mil. eur. 2008 - 11 352,4 mil. eur. daňové príjmy tvorili 79,4%, čo je 9019 mil. eur Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur., čo je pokles cca o 11% oproti roku 2008.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistickej správy (.pdf) o základných vývojových tendenciách v hospodárstve SR v roku 2009 (strana 14, pozn.) celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2009 oproti roku 2008 klesli o 811,6 mil. Eur (o 7,1%) na 10 540,8 mil. Eur. V štruktúre dosiahnutých príjmov tvorili daňové príjmy 76,1%, granty a transfery 16% a nedaňové príjmy 7,9%. Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu za rok 2009 - 10 540,8 mil. eur. daňové príjmy tvorili 76,1%, čo je 8021 mil. eur. 2008 - 11 352,4 mil. eur. daňové príjmy tvorili 79,4%, čo je 9019 mil. eur Medziročne bol nižší výber daňových príjmov o 998 mil. eur., čo je pokles cca o 11% oproti roku 2008."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["štatistickej správy (.pdf)"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Odbory/odb_410/el_publikacie/Vladna-sprava/statisticka-sprava_2009.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:42.566901+00:00"}
{"id": "vr25481", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25481", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Čiže, nad 90 dní pobytu v EU, podľa schengenského práva, Každý deň navyše sa hlási a musí sa vybaviť špeciálny pobyt. Hlavne u našich susedov sú za to brutálne pokuty.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa Schengenského dohovoru (.pdf) sú pevne ukotvené dĺžky pobytov na spomínaných 90dní len pre cudzincov z tretích krajín, konkrétne:", "analysis_paragraphs": ["Podľa Schengenského dohovoru (.pdf) sú pevne ukotvené dĺžky pobytov na spomínaných 90dní len pre cudzincov z tretích krajín, konkrétne:"], "analysis_date": "2013-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Schengenského dohovoru", "návrh", "Zákon o pobyte cudzincov (404/2011 Z.z)"], "url": ["http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=DD:19:02:42000A0922%2802%29:SK:PDF", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/povinnost-hlasenia-pobytu-v-zahranic/724981-clanok.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-404"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:52.029781+00:00"}
{"id": "vr15994", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15994", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...projekt Nord Stream 2, kde veľmi jasne komunikujeme, že ak tento projekt bude postavený, tak ohrozujeme nielen tranzit plynu cez Ukrajinu, ale ohrozujeme aj tranzit plynu cez Slovensko, čo sú stámilióny eur, ktoré prichádzajú do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico poukázal presne, že tranzit plynu cez Slovensko predstavuje niekoľko sto miliónovú príjmovú položku v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Avšak SR by nemala prísť o značnú sumu peňazí z tranzitu, ak bude postavený Nord Stream 2, pretože slovenský prepravca plynu Eustream má s Rusmi dohodu o preprave plynu až do roku 2028. Keď ju Rusi nebudú plniť, musia tranzitné poplatky tak či tak zaplatiť. Tiež medializované vyjadrenia premiéra (napríklad po stretnutí s V. Putinom) na túto tému, sú často v rozpore s tým, čo zaznelo v jeho výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako sa uvádza na stránke Nord-Stream 2.com plynovod Nord Stream 2 bude postavený, aby prepravoval zemný plyn do Európskej únie kvôli posilneniu bezpečnosti dodávok, podpore cieľov v oblasti klímy a posilneniu vnútorného trhu s energiou. Základnou premisou projektu je, že EÚ musí dovážať viac plynu, kvôli tomu, že ťažba plynu v EÚ, by sa mala znížiť o 50 percent v nasledujúcich 20 rokoch. Ruský plyn je podľa spoločnosti najlepšou možnosťou, ako toto kompenzovať. Nord Stream 2 by mal prechádzať teritoriálnymi vodami a výlučnou ekonomickou zónou Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka, pričom jeho trasa by mala ísť po dne Baltického mora . Prostredníctvom medzinárodneho povoľovacieho procesu, bude Nord Stream 2 usilovať o povolenia na výstavbu a prevádzkovanie plynovodu z každej z týchto krajín. Takisto bude tieto veci konzultovať s ostatnými susednými pobaltskými štátmi - Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom. Treba pripomenúť, že ide o politicky veľmi citlivý a diskutovaný problém. Svoje výhrady voči tomuto pripravovanému \" komerčnému \" projektu vyslovili politické špičky viacerých krajín. Medzi inými ide o predstaviteľov USA (viceprezident Biden), Česka, Chorvátska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Talianska. Čo sa týka nemeckého pohľadu na vec „ nemecké a iné západné firmy vidia v projekte Nord Stream 2 ekonomický zmysel. Obchodníci nemusia platiť poplatky za \"tradičný“ tranzit cez Poľsko či Slovensko a Česko, ale dostanú plyn priamo z Ruska a môžu ho ďalej dodávať či reexportovať ,\" vyjadrila sa Lenka Ferenčáková, šéfredaktorka portálu energia.sk. Suma, ktorá prichádza do štátneho rozpočtu z tranzitu plynu je v stámiliónoch eur, ako uvádza premiér Fico. Pri overení sme si pomohli vyhlásením bývalého ministra hospodárstva Hudáka uvedeným na stránke ministerstva hospodárstva, ako aj ekonomickými ukazovateľm i akciovej spoločnosti Eustream , ktorá zabezpečuje transport plynu cez územie SR. Tiež treba podotknúť, že podľa toho, čo uvádza Pravda , SR by nemala prísť o značnú sumu peňazí z transportu zemného plynu, pretože slovenský prepravca plynu Eustream má s Rusmi dohodu o preprave plynu až do roku 2028 a keď ju Rusi nebudú plniť, musia tranzitné poplatky tak či tak zaplatiť. Nord Stream 2 chcú totiž postaviť najneskôr do konca roka 2019, keď Ukrajine vyprší tranzitná zmluva na prepravu plynu. Rusko sa netají tým, že po tomto dátume už nechce prepravovať plyn cez krajinu, ktorá sa zmieta vo vojne. Čo sa týka Fica a jeho aktivity v medzinárodno-politickom ohľade v súvislosti s Nord Streamom 2, za zmienku určite stojí jeho výrok z augusta 2016, kedy po stretnutím s prezidentom Ruskej federácie povedal: „ Obhájili sme naše národné záujmy a pre všetky prípady, či už Nord Stream bude, alebo nebude, prepravná kapacita cez Slovensko zostane zachovaná. “ Vo vzťahu komunikácie Fica k Bruselu sme zachytili tlačovú konferenciu po summite EÚ v decembri 2015, kedy pripomenul, že nová vetva plynovodu má obísť Ukrajinu a dodávať ruský plyn severom do Nemecka. „ Významne by sa tým posilnilo postavenie Ruska a Nemecka. Je to čisto politický projekt, odmietame jeho charakteristiku ako komerčného ,\" povedal. Inokedy zase spomína , že Slovensko je príliš malá krajina, aby dokázala takéto projekty ovplyvniť. Určitá zmienka o tom, že Fico otvoril tému Nord Stream 2 na Summite v Bruseli sa objavila aj v októbri 2016 opäť v Pravde , s tým že ho odmietla nemecká kancelárka. Oveľa skôr, v septembri 2015 zase povedal, že „ nie je možné politicky hovoriť o potrebe stabilizovať situáciu, a potom prijať rozhodnutie, ktoré stavia nielen Ukrajinu, ale predovšetkým Slovensko do nezávideniahodnej situácie, pretože ide o tranzit v obrovských objemoch cez územie Ukrajiny a Slovenska ,\" kritizoval slovenský premiér. V prípade prerušenia tohto toku podľa neho Ukrajina príde o miliardy a Slovensko stovky miliónov eur. Samozrejme, dopátrať sa vieme iba k tej komunikácii predsedu vlády smerom k Bruselu (ohľadom Nord Streamu), ktorá je medializovaná. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico poukázal presne, že tranzit plynu cez Slovensko predstavuje niekoľko sto miliónovú príjmovú položku v štátnom rozpočte Slovenskej republiky. Avšak SR by nemala prísť o značnú sumu peňazí z tranzitu, ak bude postavený Nord Stream 2, pretože slovenský prepravca plynu Eustream má s Rusmi dohodu o preprave plynu až do roku 2028. Keď ju Rusi nebudú plniť, musia tranzitné poplatky tak či tak zaplatiť. Tiež medializované vyjadrenia premiéra (napríklad po stretnutí s V. Putinom) na túto tému, sú často v rozpore s tým, čo zaznelo v jeho výroku. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ako sa uvádza na stránke Nord-Stream 2.com plynovod Nord Stream 2 bude postavený, aby prepravoval zemný plyn do Európskej únie kvôli posilneniu bezpečnosti dodávok, podpore cieľov v oblasti klímy a posilneniu vnútorného trhu s energiou. Základnou premisou projektu je, že EÚ musí dovážať viac plynu, kvôli tomu, že ťažba plynu v EÚ, by sa mala znížiť o 50 percent v nasledujúcich 20 rokoch. Ruský plyn je podľa spoločnosti najlepšou možnosťou, ako toto kompenzovať. Nord Stream 2 by mal prechádzať teritoriálnymi vodami a výlučnou ekonomickou zónou Ruska, Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka, pričom jeho trasa by mala ísť po dne Baltického mora . Prostredníctvom medzinárodneho povoľovacieho procesu, bude Nord Stream 2 usilovať o povolenia na výstavbu a prevádzkovanie plynovodu z každej z týchto krajín. Takisto bude tieto veci konzultovať s ostatnými susednými pobaltskými štátmi - Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom. Treba pripomenúť, že ide o politicky veľmi citlivý a diskutovaný problém. Svoje výhrady voči tomuto pripravovanému \" komerčnému \" projektu vyslovili politické špičky viacerých krajín. Medzi inými ide o predstaviteľov USA (viceprezident Biden), Česka, Chorvátska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Talianska. Čo sa týka nemeckého pohľadu na vec „ nemecké a iné západné firmy vidia v projekte Nord Stream 2 ekonomický zmysel. Obchodníci nemusia platiť poplatky za \"tradičný“ tranzit cez Poľsko či Slovensko a Česko, ale dostanú plyn priamo z Ruska a môžu ho ďalej dodávať či reexportovať ,\" vyjadrila sa Lenka Ferenčáková, šéfredaktorka portálu energia.sk. Suma, ktorá prichádza do štátneho rozpočtu z tranzitu plynu je v stámiliónoch eur, ako uvádza premiér Fico. Pri overení sme si pomohli vyhlásením bývalého ministra hospodárstva Hudáka uvedeným na stránke ministerstva hospodárstva, ako aj ekonomickými ukazovateľm i akciovej spoločnosti Eustream , ktorá zabezpečuje transport plynu cez územie SR. Tiež treba podotknúť, že podľa toho, čo uvádza Pravda , SR by nemala prísť o značnú sumu peňazí z transportu zemného plynu, pretože slovenský prepravca plynu Eustream má s Rusmi dohodu o preprave plynu až do roku 2028 a keď ju Rusi nebudú plniť, musia tranzitné poplatky tak či tak zaplatiť. Nord Stream 2 chcú totiž postaviť najneskôr do konca roka 2019, keď Ukrajine vyprší tranzitná zmluva na prepravu plynu. Rusko sa netají tým, že po tomto dátume už nechce prepravovať plyn cez krajinu, ktorá sa zmieta vo vojne. Čo sa týka Fica a jeho aktivity v medzinárodno-politickom ohľade v súvislosti s Nord Streamom 2, za zmienku určite stojí jeho výrok z augusta 2016, kedy po stretnutím s prezidentom Ruskej federácie povedal: „ Obhájili sme naše národné záujmy a pre všetky prípady, či už Nord Stream bude, alebo nebude, prepravná kapacita cez Slovensko zostane zachovaná. “ Vo vzťahu komunikácie Fica k Bruselu sme zachytili tlačovú konferenciu po summite EÚ v decembri 2015, kedy pripomenul, že nová vetva plynovodu má obísť Ukrajinu a dodávať ruský plyn severom do Nemecka. „ Významne by sa tým posilnilo postavenie Ruska a Nemecka. Je to čisto politický projekt, odmietame jeho charakteristiku ako komerčného ,\" povedal. Inokedy zase spomína , že Slovensko je príliš malá krajina, aby dokázala takéto projekty ovplyvniť. Určitá zmienka o tom, že Fico otvoril tému Nord Stream 2 na Summite v Bruseli sa objavila aj v októbri 2016 opäť v Pravde , s tým že ho odmietla nemecká kancelárka. Oveľa skôr, v septembri 2015 zase povedal, že „ nie je možné politicky hovoriť o potrebe stabilizovať situáciu, a potom prijať rozhodnutie, ktoré stavia nielen Ukrajinu, ale predovšetkým Slovensko do nezávideniahodnej situácie, pretože ide o tranzit v obrovských objemoch cez územie Ukrajiny a Slovenska ,\" kritizoval slovenský premiér. V prípade prerušenia tohto toku podľa neho Ukrajina príde o miliardy a Slovensko stovky miliónov eur. Samozrejme, dopátrať sa vieme iba k tej komunikácii predsedu vlády smerom k Bruselu (ohľadom Nord Streamu), ktorá je medializovaná. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["Nord-Stream 2.com", "Baltického mora", "výhrady", "pohľadu", "vyhlásením", "ekonomickými ukazovateľm", "Eustream", "Pravda", "postaviť", "aktivity", "zachytili", "spomína", "Pravde"], "url": ["https://www.nord-stream2.com/project/rationale/", "https://www.nord-stream2.com/project/facts/", "https://dennikn.sk/tema/plynovod-nord-stream/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/389272-za-nemeckymi-planmi-s-plynom-je-moskva/", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-minister-hudak-prezentoval-v-bruseli-postoj-k-planovanemu-projektu-nord-stream-2/10s146440c", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/389272-za-nemeckymi-planmi-s-plynom-je-moskva/", "http://www.eustream.sk/sk_investori/sk_akcionari", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/357143-dohoda-v-moskve-miliardy-za-plyn-slovensko-nestrati/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/389272-za-nemeckymi-planmi-s-plynom-je-moskva/", "https://dennikn.sk/minuta/545649/", "https://dennikn.sk/minuta/324826/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/403256-fico-v-moskve-chce-vediet-ci-plynovod-cez-slovensko-vyschne-alebo-nie/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/409263-rusi-zvazuju-ze-nord-stream-ii-nepostavia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:49.660246+00:00"}
{"id": "vr28335", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28335", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Zle máte nastavený systém, keď hovoríte, že to tí regionálni. To som vám vyčítal, keď ste to priniesli do Národnej rady niekedy pred dvoma rokmi, že dávate regionálnym bossom moc, ako budú rozhodovať o vysokých peniazoch a budú ich dávať tým, ktorí im pôjdu po ruke v tých regiónoch.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podla zdroja Pravda :\n\nV aktuálnej novele mu napríklad chýba úprava platenia odvodov z dohôd. Súcasná vláda podla Mihála zaviedla odvody z dohôd s úlavami len pre študentov ci dôchodcov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd už od príjmu jedného eura.\n\nToto podla Mihála spôsobuje problémy neziskovým organizáciám, napríklad športovým klubom, ci rôznym centrám volného casu, alebo záujmovým združeniam.\n\nNapríklad, ak športový klub zamestná na dohodu rozhodcu, za zápas mu zaplatí desat eur. Z toho však musí odviest odvody 3,50 eura.\n\n\"To možno nie je vela, ale nakopí sa to. A pre neziskovú organizáciu sú to v konecnom dôsledku tisíce eur rocne,\" argumentoval Mihál. Pýtal sa preto, kde na to má takýto klub vziat peniaze.", "analysis_paragraphs": ["Podla zdroja Pravda :", "V aktuálnej novele mu napríklad chýba úprava platenia odvodov z dohôd. Súcasná vláda podla Mihála zaviedla odvody z dohôd s úlavami len pre študentov ci dôchodcov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd už od príjmu jedného eura.", "Toto podla Mihála spôsobuje problémy neziskovým organizáciám, napríklad športovým klubom, ci rôznym centrám volného casu, alebo záujmovým združeniam.", "Napríklad, ak športový klub zamestná na dohodu rozhodcu, za zápas mu zaplatí desat eur. Z toho však musí odviest odvody 3,50 eura.", "\"To možno nie je vela, ale nakopí sa to. A pre neziskovú organizáciu sú to v konecnom dôsledku tisíce eur rocne,\" argumentoval Mihál. Pýtal sa preto, kde na to má takýto klub vziat peniaze."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["Pravda"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6924977/mihal-richter-v-novele-nevyuzil-prilezitost.html#ixzz3FNwrbz32"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:20.419665+00:00"}
{"id": "vr16758", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16758", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Máme (BSK, pozn.) nedostatok miest v sociálnych zariadeniach.", "statement_date": "2017-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bratislavský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti celkovo 14 zariadení sociálnych služieb. Ide o domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, rehabilitačné strediská, zariadanie podporovaného bývania, špecializované zariadenia a sociálne rehabilitácie ( .pdf , s. 1). Na základe najnovších údajov bol počet evidovaných žiadostí v týchto zariadeniach značne vyšší ako počet voľných miest, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský samosprávny kraj má v zriaďovateľskej pôsobnosti celkovo 14 zariadení sociálnych služieb. Ide o domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, rehabilitačné strediská, zariadanie podporovaného bývania, špecializované zariadenia a sociálne rehabilitácie ( .pdf , s. 1). Na základe najnovších údajov bol počet evidovaných žiadostí v týchto zariadeniach značne vyšší ako počet voľných miest, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-17", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "čakacia doba"], "url": ["http://www.region-bsk.sk/SCRIPT/ViewFile.aspx?docid=10069857", "https://www.bratislavskenoviny.sk/zivot-v-meste/46603-zariadenia-pre-seniorov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:34.827032+00:00"}
{"id": "vr26322", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26322", "speaker": "Oldřich Vlasák", "speaker_party": "ODS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/oldrich-vlasak", "statement": "Naše politická skupina, která patří mezi pět hlavních hráčů v Evropském parlamentu, ..", "statement_date": "2013-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Skupina Evropských konzervativců a reformistů je dnes s 56 poslanci skutečně pátou největší skupinou v Evropské, parlamentu. Jinak v parlamentu působí 7 skupin(včetne EKR ) a 31 nezařazených poslanců.", "analysis_paragraphs": ["Skupina Evropských konzervativců a reformistů je dnes s 56 poslanci skutečně pátou největší skupinou v Evropské, parlamentu. Jinak v parlamentu působí 7 skupin(včetne EKR ) a 31 nezařazených poslanců."], "analysis_date": "2013-12-05", "analysis_sources": {"text": ["Skupina", "EKR"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/meps/cs/hemicycle.html", "http://ecrgroup.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:30.997573+00:00"}
{"id": "vr33819", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33819", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "V piatok poobede pred dvoma rokmi alebo koľko to bolo (zvolal R. Sulík voľbu GP 17. júna, pozn.), keďže vedel, že na druhý deň ale vyjde predbežné opatrenie ústavného súdu.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 17. marca 2013)\n\nPavol Paška sa odvoláva na predbežné opatrenie k pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR. Na jednej strane, je pravdou že voľba GP, ktorú zvolal R. Sulík sa uskutočnila v piatok 17. júna 2011, čo je približne pred dvoma rokmi. Nie je však pravdou, že voľba sa uskutočnila skôr ako vyšlo predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR vyšlo už 15. júna 2011, čiže dva dni pred voľbou. Toto predbežne opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe. Výrok predsedu NR SR hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nZastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely Rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý : \"Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou.\" Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou.\" Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku: \"V § 39 odsek 8 znie: „(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“ 6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“. 7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.\" Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.\n\nVtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME : \"napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania.\" Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora.\n\nÚstavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení . .. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 . Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\"", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( O5M12 , 17. marca 2013)", "Pavol Paška sa odvoláva na predbežné opatrenie k pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR. Na jednej strane, je pravdou že voľba GP, ktorú zvolal R. Sulík sa uskutočnila v piatok 17. júna 2011, čo je približne pred dvoma rokmi. Nie je však pravdou, že voľba sa uskutočnila skôr ako vyšlo predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR vyšlo už 15. júna 2011, čiže dva dni pred voľbou. Toto predbežne opatrenie nadobudlo účinnosť publikovaním v zbierke zákonov až v 29. júna 2011, čiže takmer dva týždne po voľbe. Výrok predsedu NR SR hodnotíme ako zavádzajúci.", "Zastupujúci generálny prokurátor Tichý a 35 opozičných poslancov 30. mája. 2011 podali návrh na ÚS, aby rozhodol o neústavnosti koaličnej novely Rokovacieho poriadku, ktorá mala priniesť zmenu voľby nového generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. ÚS SR prijal tento návrh na prejednanie a 15. júna 2011 vydal oznámenie o pozastavení účinnosti novely zákona o rokovacom poriadku NR SR, ktorý zavádzal verejnú voľbu. Bod 6, v ktorom navrhovateľ namieta voči novele zákona o rokovacom poriadku, ktorý : \"Je dôvodný predpoklad, že Národná rada Slovenskej republiky pristúpi v najbližšom čase k verejnej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora, postupujúc v súlade s protiústavnou zákonnou právnou úpravou. Generálny prokurátor by tak bol zvolený postupom podľa zákona, ktorý by na základe tohto návrhu mohol byť nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky deklarovaný za rozporný s ústavou.\" Navrhovateľovi treba dať preto za pravdu (bod 6), že nový kandidát na generálneho prokurátora by tak mohol byť zvolený postupom podľa napadnutých ustanovení zákona, ktorých ústavný prieskum ústavný súd pripustil (ako je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia), pričom nemožno vylúčiť ani vyslovenie nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou.\" Predbežné oparenie Ústavného súdu pozastavilo účinnosť nasledovných častí novely zákona o rokovacom poriadku: \"V § 39 odsek 8 znie: „(8) Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania o tomto bode programu schôdze národnej rady.“ 6. V § 123 ods. 3 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“. 7. V § 124 ods. 2 sa vypúšťajú slová „v tajnom hlasovaní“.\" Išlo teda o pozastavenie možnosti voliť generálneho prokurátora alebo iného predstavitelia, na návrh 15 poslancov v tajnej voľbe.", "Vtedajšia vládna koalícia sa rozhodla voľbu uskutočniť skôr, než bude predbežné opatrenie Ústavného súdu publikované v Zbierke zákonov a tým nadobudne účinnosť. Predseda parlamentu R. Sulík zvolal na 17. júna 2011 novú voľbu do ktorej sa zapojil Jozef Čentéš, SME : \"napriek tomu, že z májovej tajnej voľby odstúpil pre údajné podozrenia z korupcie, je teraz pripravený ísť aj do tajného hlasovania.\" Národná rada hlasovala na základe schváleného procedurálneho návrhu tajným hlasovaním a Jozef Čentéš bol zvolený za generálneho prokurátora.", "Ústavný súd vydal konečné rozhodnutie 5. októbra 2011 a ponechal možnosť tajnej i verejnej voľby na rozhodnutí parlamentu. V tomto rozhodnutí vyjadril i svoje stanovisko ku konaniu NR SR, ktorá uskutočnila voľbu skôr než bolo jeho rozhodnutie o preventívnom pozastavení účinnosti publikované v zbierke zákonov: \"Nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu o prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie a o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 bolo prevažne odôvodňované tým, že v čase konania ostatných tajných volieb, t. j. 17. júna 2011, nebolo ešte rozhodnutie ústavného súdu všeobecne záväzné, keďže nebolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a preto sa voľba mohla uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení . .. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011 . Uznesenie o pozastavení účinnosti bolo vydané v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (v jej čiastke č. 61) 29. júna 2011 pod č. 199/2011, kedy sa stalo všeobecne záväzným (§ 38 ods. 4 zákona o ústavnom súde).\""], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "podali", "návrh", "prejednanie", "vydal", "novely", "SME", "rozhodnutie", "ponechal"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/366/politicke-dianie-v-uplynulom-tyzdni", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170753-verejnu-volbu-prokuratora-zastavili-cast-koalicie-si-trufa-hlasovat-tajne/", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/podanie.do?id_spisu=387984", "http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=1277961", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=228", "http://www.sme.sk/c/5938656/sud-zastavil-volbu-prokuratora-odbornici-radia-cakat.html", "http://www.concourt.sk/SearchRozhodnutiav01/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=415792", "http://www.sme.sk/c/6083948/volba-prokuratora-moze-byt-verejna-rozhodol-sud.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:05.147177+00:00"}
{"id": "48045", "numeric_id": 48045, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48045", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Napríklad USA už v tieto dni dosahujú alebo najbližšie dni dosiahnu taký počet pacientov, aké mali maximálne stropy (počas predchádzajúch vĺn covidu-19, pozn.), kvôli omikronu.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V USA v januári 2022 naozaj stúpa počet nakazených v nemocniciach k rekordným číslam. Môže za to rozšírenie variantu omikron. Počet hospitalizovaných sa približuje k maximám z predošlých vĺn (viď. graf ). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V USA v januári 2022 naozaj stúpa počet nakazených v nemocniciach k rekordným číslam. Môže za to rozšírenie variantu omikron. Počet hospitalizovaných sa približuje k maximám z predošlých vĺn (viď. graf ). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["rekordným", "predošlých", "graf"], "url": ["https://www.reuters.com/world/us/omicron-pushes-us-covid-hospitalizations-toward-record-high-2022-01-07/", "https://ourworldindata.org/grapher/current-covid-patients-hospital?country=USA", "https://ourworldindata.org/grapher/current-covid-patients-hospital"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:16.651141+00:00"}
{"id": "vr25473", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25473", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Zrazu došlo k výraznému oživeniu ekonomiky v druhom pol roku, Slovensko má druhý alebo tretí najvyšší hospodársky rast.", "statement_date": "2013-09-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Vzhľadom na nedostatok dostupných štatistických údajov som sa obrátila na stránku Eurostat-u. Žiaľ nedostala som sa k iným zdrojom, ktoré by mi overili či doplnili moje zistenia. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type Podľa grafu (link vyššie) je Slovensko až na štvrtom mieste v porovnaní s ostatnými štátmi EU, teda tvrdenie Roberta Fica je nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na nedostatok dostupných štatistických údajov som sa obrátila na stránku Eurostat-u. Žiaľ nedostala som sa k iným zdrojom, ktoré by mi overili či doplnili moje zistenia. http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=1&language=en&pcode=tec00115&toolbox=type Podľa grafu (link vyššie) je Slovensko až na štvrtom mieste v porovnaní s ostatnými štátmi EU, teda tvrdenie Roberta Fica je nepravdivé."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:51.029653+00:00"}
{"id": "vr18025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18025", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2018-08-31", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že pozmeňujúci návrh Smeru-SD k novele zákona o dani z pridanej hodnoty z roku 2015 skutočne znížil dan z pridanej hodnoty na viaceré druhy potravín (v podobe zniženej sadzby), výška základnej sadzby dane z pridanej hodnoty sa počas existencie Slovenskej republiky menila niekoľkokrát a zo strany pravicových vlád nešlo vždy len o jej zvyšovanie.", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že pozmeňujúci návrh Smeru-SD k novele zákona o dani z pridanej hodnoty z roku 2015 skutočne znížil dan z pridanej hodnoty na viaceré druhy potravín (v podobe zniženej sadzby), výška základnej sadzby dane z pridanej hodnoty sa počas existencie Slovenskej republiky menila niekoľkokrát a zo strany pravicových vlád nešlo vždy len o jej zvyšovanie."], "analysis_date": "2018-09-01", "analysis_sources": {"text": ["niekoľkokrát", "znížila", "zníženiu", "zníženiu", "dočasné navýšenie", "kritiku"], "url": ["https://www.dph.sk/33/vyvoj-sadzieb-dph-v-clenskych-statoch-eu-uniqueiduchxzASYZNakR305SNRs3Ea5jN6WHYuPsPTwVrguwZk/", "https://www.uad.sk/33/vyvoj-sadzieb-dph-uplatnovanych-v-clenskych-statoch-eu-uniqueiduchxzASYZNbaPiNpHHX2-zW7ust0xd9layX0xicUK50/", "https://www.uad.sk/33/vyvoj-sadzieb-dph-uplatnovanych-v-clenskych-statoch-eu-uniqueiduchxzASYZNbaPiNpHHX2-zW7ust0xd9layX0xicUK50/", "https://www.ekonoom.sk/dph/porovnanie-dph-na-slovensku-s-inymi-krajinami/", "https://ekonomika.sme.sk/c/5560034/vlada-schvalila-zvysenie-dph-na-20-percent.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/256536/opozicia-kritizuje-smer-za-20-sadzbu-dph/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:30.124824+00:00"}
{"id": "vr30142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30142", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Ale určite nemôžem potvrdiť a musím odmietnuť to, že by sa Slovensko podvolilo povinným kvótam a že sme ochotní prijať povinne podľa nejakého kľúča, ktorý doteraz nepoznáme, prijať na Slovensko 1 500 migrantov, ktorých neviem kto vyberie.", "statement_date": "2015-10-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe systému kvót by malo Slovensko pripadnúť presne 1 502 utečencov. Premiér Fico hlasoval proti povinným kvótam a i po ich odsúhlasení väčšinou zvyšných štátov EÚ sa zásadne vyjadril proti. Kľúč, podľa ktorého nám toto číslo bolo priradené, je však známy. Slovensko má taktiež posledné slovo v tom, ktoré osoby prijme na svoje územie, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Na základe súčasných kvót by malo Slovensko prijať 1502 utečencov. Toto číslo vyplýva zo aktuálneho odhadu 120 000 ľudí, ktorí by mali byť prerozdelení medzi všetkými krajinami Európskej únie: Zdroj: npr.org Tento návrh bol schválený koncom septembra 2015, napriek tomu, že Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko hlasovali proti (pričom Fínsko sa hlasovania zdržalo). Toto nariadenie sa stretlo s veľkým odporom zo strany Slovenska, keď sa premiér Robert Fico vyjadril, že \" povinné kvóty nebudú na Slovensku implementované pokiaľ je on pri moci: \"Radšej by som sa dostal do infrigementu ( pojem označujúci to, keď člen EÚ zlyhá v naplnení nariadenia schváleného Európskou komisiou, pozn. ), než aby som prijal kvóty.\" \" Následne vyhlásil, že chce toto nariadenie povinných kvót predviesť pred Európsky súd : \" Pôjdeme dvomi smermi: za prvé, zažalujeme kvóty na súde v Luxemburgu... a za druhé, rozhodnutie o kvótach na Slovensku neimplementujeme. \" Čísla a kľúč, na ktorom bolo prerozdelenie celkového počtu 120 000 utečencov založené, boli známe už začiatkom Septembra, čiže ešte predtým, než sa uskutočnilo celoeurópske hlasovanie o povinných kvótach: \" Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) .\" ( .pdf , p. 1) V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že \"ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. \" Podľa tejto rovnice by malo Slovensko \" na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca \", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Dané kvóty sa vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Taktiež nie je pravda, že by sme museli prijať ľudí, ktorých nepoznáme. Relokácia by mala podľa vedúceho tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku vyzerať nasledovne: \" Členské štáty najskôr určia národné kontaktné body pre výmenu informácií a nominujú styčných splnomocnencov, ktorí budú vyslaní do Talianska a Grécka. Tí dozrú na to, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jeho jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami, čím sa zabezpečí jeho čo najlepšia integrácia. Členské krajiny zároveň pripravia plány na praktické uskutočnenie relokácie. V identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú pohovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane dôsledkov nedovoleného pohybu do iných krajín .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe systému kvót by malo Slovensko pripadnúť presne 1 502 utečencov. Premiér Fico hlasoval proti povinným kvótam a i po ich odsúhlasení väčšinou zvyšných štátov EÚ sa zásadne vyjadril proti. Kľúč, podľa ktorého nám toto číslo bolo priradené, je však známy. Slovensko má taktiež posledné slovo v tom, ktoré osoby prijme na svoje územie, preto hodnotíme výrok ako nepravdivý. Na základe súčasných kvót by malo Slovensko prijať 1502 utečencov. Toto číslo vyplýva zo aktuálneho odhadu 120 000 ľudí, ktorí by mali byť prerozdelení medzi všetkými krajinami Európskej únie: Zdroj: npr.org Tento návrh bol schválený koncom septembra 2015, napriek tomu, že Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko hlasovali proti (pričom Fínsko sa hlasovania zdržalo). Toto nariadenie sa stretlo s veľkým odporom zo strany Slovenska, keď sa premiér Robert Fico vyjadril, že \" povinné kvóty nebudú na Slovensku implementované pokiaľ je on pri moci: \"Radšej by som sa dostal do infrigementu ( pojem označujúci to, keď člen EÚ zlyhá v naplnení nariadenia schváleného Európskou komisiou, pozn. ), než aby som prijal kvóty.\" \" Následne vyhlásil, že chce toto nariadenie povinných kvót predviesť pred Európsky súd : \" Pôjdeme dvomi smermi: za prvé, zažalujeme kvóty na súde v Luxemburgu... a za druhé, rozhodnutie o kvótach na Slovensku neimplementujeme. \" Čísla a kľúč, na ktorom bolo prerozdelenie celkového počtu 120 000 utečencov založené, boli známe už začiatkom Septembra, čiže ešte predtým, než sa uskutočnilo celoeurópske hlasovanie o povinných kvótach: \" Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti) .\" ( .pdf , p. 1) V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že \"ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. \" Podľa tejto rovnice by malo Slovensko \" na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca \", informoval Denník N . Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou. Dané kvóty sa vzťahujú iba na utečencov zo Sýrie, Iraku a Eritrey. Taktiež nie je pravda, že by sme museli prijať ľudí, ktorých nepoznáme. Relokácia by mala podľa vedúceho tlačového oddelenia Zastúpenia EK na Slovensku vyzerať nasledovne: \" Členské štáty najskôr určia národné kontaktné body pre výmenu informácií a nominujú styčných splnomocnencov, ktorí budú vyslaní do Talianska a Grécka. Tí dozrú na to, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jeho jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami, čím sa zabezpečí jeho čo najlepšia integrácia. Členské krajiny zároveň pripravia plány na praktické uskutočnenie relokácie. V identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú pohovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane dôsledkov nedovoleného pohybu do iných krajín .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.10.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-10-19", "analysis_sources": {"text": ["npr.org", "schválený", "odporom", "súd", ".pdf", "dokumente", "Denník N", "podľa"], "url": ["http://www.npr.org/sections/thetwo-way/2015/09/22/442556078/european-union-approves-quota-system-to-relocate-120-000-refugees", "https://www.rt.com/news/316215-refugee-quotas-plan-approved/", "http://www.nytimes.com/2015/09/24/world/europe/opposition-to-refugee-quotas-softens-in-europes-old-communist-bloc.html", "http://www.reuters.com/article/2015/09/23/us-europe-migrants-slovakia-idUSKCN0RN13Q20150923", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_annex_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm", "https://dennikn.sk/minuta/252168/", "http://www.konzervativnyvyber.sk/kvoty-v-praxi/18040/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:45.513660+00:00"}
{"id": "vr27838", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27838", "speaker": "Eduard Kukan", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-kukan", "statement": "...celý život som pracoval v diplomacii alebo v zahraničnej politike.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa životopisu Eduarda Kukana ( osobnosti.sk , vlada.gov.sk ) vieme potvrdiť dlhoročné skúsenosti s diplomaciou: \" Pôsobil na československých veľvyslanectvách v Lusake 1968-1973 (atašé, neskôr 2. tajomník - chargé d´affair, a. i.), Washingtone 1977-1981 (radca-vyslanec, zástupca veľvyslanca), Addis Abebe 1985-1988 (veľvyslanec). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca - stáleho predstaviteľa ČSFR pri Organizácii spojených národov v New York .\" Venoval sa Balkánu v rokoch 1999 - 2001, keď bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Balkán a v súčasnosti je ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente. Kukan pracuje už takmer 50 rokov v diplomacii, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa životopisu Eduarda Kukana ( osobnosti.sk , vlada.gov.sk ) vieme potvrdiť dlhoročné skúsenosti s diplomaciou: \" Pôsobil na československých veľvyslanectvách v Lusake 1968-1973 (atašé, neskôr 2. tajomník - chargé d´affair, a. i.), Washingtone 1977-1981 (radca-vyslanec, zástupca veľvyslanca), Addis Abebe 1985-1988 (veľvyslanec). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca - stáleho predstaviteľa ČSFR pri Organizácii spojených národov v New York .\" Venoval sa Balkánu v rokoch 1999 - 2001, keď bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Balkán a v súčasnosti je ako poslanec Európskeho parlamentu predsedom Delegácie pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom v Európskom parlamente. Kukan pracuje už takmer 50 rokov v diplomacii, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-05-16", "analysis_sources": {"text": ["osobnosti.sk", "vlada.gov.sk", "predsedom"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=31", "http://www.vlada.gov.sk/eduard-kukan/", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/96651/EDUARD_KUKAN_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:51.054656+00:00"}
{"id": "vr34952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34952", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Každopádne paradox je to, že sme napríklad nenominovali do tej ústrednej volebnej komisie, to bol predsa jeden z troch dôvodov na moje odvolávanie.", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu na odvolanie sa uvádzajú aj dôvody na odvolanie. V texte je skutočne spomenuté aj nenominovanie do ÚVK a dokopy v ňom vieme nájsť 3 hlavné argumenty, kvôli ktorým chcela opozícia Richarda Sulíka odvolať z postu predsedu NR SR. Medzi tieto argumenty patrilo okrem nevymenovania do ÚVK ešte vyhlásenie, že členovia okrskových komisií môžu ovplyvniť výsledok referenda a vymenovanie zástupcov svojej strany len do 5 z 50 obvodných komisií. Hodnotenie výroku bolo upravené 29.5.2013 a jeho pravdivostná hodnota bola zmenená zo \"zavádzanie\" na \"pravda\".", "analysis_paragraphs": ["V návrhu na odvolanie sa uvádzajú aj dôvody na odvolanie. V texte je skutočne spomenuté aj nenominovanie do ÚVK a dokopy v ňom vieme nájsť 3 hlavné argumenty, kvôli ktorým chcela opozícia Richarda Sulíka odvolať z postu predsedu NR SR. Medzi tieto argumenty patrilo okrem nevymenovania do ÚVK ešte vyhlásenie, že členovia okrskových komisií môžu ovplyvniť výsledok referenda a vymenovanie zástupcov svojej strany len do 5 z 50 obvodných komisií. Hodnotenie výroku bolo upravené 29.5.2013 a jeho pravdivostná hodnota bola zmenená zo \"zavádzanie\" na \"pravda\"."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu na odvolanie"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=74"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:29.284677+00:00"}
{"id": "vr17571", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17571", "speaker": "Gabriela  Matečná", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabriela-matecna", "statement": "Stransparentnili sme procesy. Nad rámec zákona zverejňujeme všetky dotácie, ktoré sú pridelené.", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácie o pridelených dotáciách pre poľnohospodárov sa zverejňujú na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Vyhľadať sa dajú informácie o prijatých žiadostiach o podporu a o pridelených dotáciách. Podľa legislatívy Európskej únie sa prijímatelia dotácií musia zverejňovať povinne ( .pdf , s. 1), výnimkami sú prijímatelia malých dotácií. V prípade Slovenska hranicou pre malé dotácie je 1 250 eur ( .pdf ), napriek tomu PPA zverejňuje dotácie aj pod touto hranicou. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informácie o pridelených dotáciách pre poľnohospodárov sa zverejňujú na stránke Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Vyhľadať sa dajú informácie o prijatých žiadostiach o podporu a o pridelených dotáciách. Podľa legislatívy Európskej únie sa prijímatelia dotácií musia zverejňovať povinne ( .pdf , s. 1), výnimkami sú prijímatelia malých dotácií. V prípade Slovenska hranicou pre malé dotácie je 1 250 eur ( .pdf ), napriek tomu PPA zverejňuje dotácie aj pod touto hranicou. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["stránke", ".pdf", "výnimkami", ".pdf", "pod", "Denník N", "do štyroch kategórií", "eurofondoch"], "url": ["http://www.apa.sk/ziadosti-a-podpory", "https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/cap-funding/beneficiaries/shared/faq_en.pdf", "http://", "https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/cap-funding/beneficiaries/shared/threshold_en.pdf", "http://www.apa.sk/prijimatelia-z-epzf-a-epfrv?navID=511&euod=&eudo=1250&kod_opatrenia=&obec=&rok=&meno=&submit=H%C4%BEadaj#", "https://dennikn.sk/689901/podohospodarska-agentura-s-korupcnym-skandalom-nie-je-taka-otvorena-ako-sa-tvari/", "http://www.apa.sk/ziadosti-a-podpory", "https://www.itms2014.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:49.492887+00:00"}
{"id": "49931", "numeric_id": 49931, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49931", "speaker": "Rudolf Huliak", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rudolf-huliak", "statement": "Na jednej strane sme absolútne, ale absolútne priemyslom a všetkým ostatným viazaní na energonosiče z Ruska a na druhej strane sme zase vazalmi automobilového priemyslu a všetkého, čo s tým súvisí, čo sa týka na vyspelé krajiny Európskej únie.", "statement_date": "2025-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď sa po začiatku plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu začali znižovať podiely ruských energetických surovín, Slovensko stále dováža plyn, ropu aj jadrové palivo z Ruska. Využívanie iných ako ruských surovín by bolo drahšie a vyžadovalo by si dodatočné investície. Slovenská ekonomika je od automobilového priemyslu závislá, tvorí 12 % HDP, pričom aj s dodávateľskými spoločnosťami zamestnáva viac ako 150 000 ľudí. Najväčšiu časť produkcie automobilky vyvážajú do krajín EÚ. Prílišná orientácia na výrobu v automobilovom odvetví môže byť riziková aj podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy pri Úrade vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nKým v roku 2021 tvoril ruský plyn 70 % všetkého plynu dovezeného na Slovensko, v roku 2022 to bolo 60% a v roku 2023 50%. Na konci roka 2024 prestal na Slovensko prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu, po tom, čo vypršala zmluva na prepravu medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz. Od 1. februára sa ruský plyn začal dovážať na Slovensko cez južný plynovod TurkStream. Ak by malo SPP zabezpečiť všetky dodávky bez ruského plynu, zaplatilo by o 140 miliónov eur viac, najmä na vyšších tranzitných poplatkoch. SPP má kontrakty aj s inými spoločnosťami, podľa vyjadrenia pre Demagog.sk však využíva ruský plyn, kým je k dispozícii.\n\nSlovenské elektrárne využívajú výhradne ruské jadrové palivo v atómových elektrárňach. Na konci roka 2024 mali Slovenské elektrárne na Slovensku ruské jadrové palivo na 2 a pol roka a využili opciu na jeho dovoz do roku 2030. Od roku 2027 však bude jadrové palivo na Slovensko dodávať aj francúzska spoločnosť Framatome, zmluvu so SE podpísali v lete 2024.\n\nNa spracovanie neruskej ropy sa intenzívne začala pripravovať aj rafinéria Slovnaft. V roku 2023 pochádzala z neruských zdrojov štvrtina spracovanej ropy. Tento podiel bude rafinéria postupne zvyšovať. V roku 2025 plánuje Slovnaft spracovať 60 % ruskej ropy. Do roku 2027 investuje do rozsiahlych technologických úprav 200 miliónov eur.\n\nNa Slovensku pôsobia štyri automobilky: Volkswagen, Jaguar Land Rover, Stellantis a Kia. Spolu zamestnávajú asi 27 000 ľudí. Ešte dôležitejšie pre slovenskú ekonomiku sú však dodávateľské spoločnosti, ktorých je asi 350 a zamestnávajú 130 000 ľudí. Automobilový priemysel tvorí 12 % HDP a je dôležitým pilierom slovenskej ekonomiky.\n\nBratislavský Volkswagen vyváža do Európy 40 % hodnoty svojej produkcie, nasledujú Severná Amerika (25 %) a Čína (20 %). Najväčšiu časť svojej produkcie vyváža na Európske trhy aj Kia, aj keď časť produkcie smeruje do Veľkej Británie, mimo EÚ.\n\nAutomobilový priemysel, vrátane dodávateľských firiem, tvorí približne polovicu slovenskej priemyselnej produkcie. V roku 2024 sa na Slovensku vyrobilo 993 tisíc áut, čo predstavuje až 182 áut na 1000 obyvateľov, čo robí zo Slovenska najväčšieho výrobcu áut na počet obyvateľov na svete. Prílišná orientácia na jedno odvetvie a osobitne na výrobu v automobilovom odvetví môže byť riziková aj podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď sa po začiatku plnohodnotnej invázie Ruska na Ukrajinu začali znižovať podiely ruských energetických surovín, Slovensko stále dováža plyn, ropu aj jadrové palivo z Ruska. Využívanie iných ako ruských surovín by bolo drahšie a vyžadovalo by si dodatočné investície. Slovenská ekonomika je od automobilového priemyslu závislá, tvorí 12 % HDP, pričom aj s dodávateľskými spoločnosťami zamestnáva viac ako 150 000 ľudí. Najväčšiu časť produkcie automobilky vyvážajú do krajín EÚ. Prílišná orientácia na výrobu v automobilovom odvetví môže byť riziková aj podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy pri Úrade vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Kým v roku 2021 tvoril ruský plyn 70 % všetkého plynu dovezeného na Slovensko, v roku 2022 to bolo 60% a v roku 2023 50%. Na konci roka 2024 prestal na Slovensko prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu, po tom, čo vypršala zmluva na prepravu medzi ruským Gazpromom a Ukrajinskou spoločnosťou Naftogaz. Od 1. februára sa ruský plyn začal dovážať na Slovensko cez južný plynovod TurkStream. Ak by malo SPP zabezpečiť všetky dodávky bez ruského plynu, zaplatilo by o 140 miliónov eur viac, najmä na vyšších tranzitných poplatkoch. SPP má kontrakty aj s inými spoločnosťami, podľa vyjadrenia pre Demagog.sk však využíva ruský plyn, kým je k dispozícii.", "Slovenské elektrárne využívajú výhradne ruské jadrové palivo v atómových elektrárňach. Na konci roka 2024 mali Slovenské elektrárne na Slovensku ruské jadrové palivo na 2 a pol roka a využili opciu na jeho dovoz do roku 2030. Od roku 2027 však bude jadrové palivo na Slovensko dodávať aj francúzska spoločnosť Framatome, zmluvu so SE podpísali v lete 2024.", "Na spracovanie neruskej ropy sa intenzívne začala pripravovať aj rafinéria Slovnaft. V roku 2023 pochádzala z neruských zdrojov štvrtina spracovanej ropy. Tento podiel bude rafinéria postupne zvyšovať. V roku 2025 plánuje Slovnaft spracovať 60 % ruskej ropy. Do roku 2027 investuje do rozsiahlych technologických úprav 200 miliónov eur.", "Na Slovensku pôsobia štyri automobilky: Volkswagen, Jaguar Land Rover, Stellantis a Kia. Spolu zamestnávajú asi 27 000 ľudí. Ešte dôležitejšie pre slovenskú ekonomiku sú však dodávateľské spoločnosti, ktorých je asi 350 a zamestnávajú 130 000 ľudí. Automobilový priemysel tvorí 12 % HDP a je dôležitým pilierom slovenskej ekonomiky.", "Bratislavský Volkswagen vyváža do Európy 40 % hodnoty svojej produkcie, nasledujú Severná Amerika (25 %) a Čína (20 %). Najväčšiu časť svojej produkcie vyváža na Európske trhy aj Kia, aj keď časť produkcie smeruje do Veľkej Británie, mimo EÚ.", "Automobilový priemysel, vrátane dodávateľských firiem, tvorí približne polovicu slovenskej priemyselnej produkcie. V roku 2024 sa na Slovensku vyrobilo 993 tisíc áut, čo predstavuje až 182 áut na 1000 obyvateľov, čo robí zo Slovenska najväčšieho výrobcu áut na počet obyvateľov na svete. Prílišná orientácia na jedno odvetvie a osobitne na výrobu v automobilovom odvetví môže byť riziková aj podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy."], "analysis_date": "2025-03-15", "analysis_sources": {"text": ["riziková", "tvoril", "prestal", "dovážať", "zaplatilo", "využívajú", "mali", "dodávať", "pochádzala", "spracovať", "investuje", "zamestnávajú", "tvorí", "vyváža", "vyváža", "tvorí", "riziková"], "url": ["https://isa.gov.sk/2024/10/18/privelke-zameranie-na-automobilovy-priemysel-robi-slovensko-zranitelnym-ukazat-to-mozu-pripadne-cla-ciny-na-europske-auta/", "https://index.sme.sk/c/23368573/plyn-rusko-ukrajina-dodavky-cena.html", "https://www.ta3.com/clanok/974015/kyjev-uzavrel-kohutik-preprava-ruskeho-plynu-na-slovensko-sa-zastavila-potvrdil-eustream", "https://tvnoviny.sk/ekonomika/clanok/950557-rusky-plyn-zacal-prudit-na-slovensko-hlasi-spp", "https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovensko-bude-mat-dost-plynu-aj-po-vypadku-ruskych-dodavok-bude-vsak-drahsi/", "https://dennikn.sk/blog/3929254/slovensko-dokaze-za-niekolko-rokov-zmenit-dodavatela-jadroveho-paliva/", "https://e.dennikn.sk/4306174/slovensko-vyuzilo-moznost-odobrat-ruske-jadrove-palivo-ktore-vystaci-az-do-roku-2030-cesi-ho-zacnu-brat-uz-tento-rok-radsej-od-americanov/", "https://spravy.stvr.sk/2024/07/jadrove-palivo-bude-pre-slovenske-elektrarne-dodavat-francuzska-spolocnost/", "https://index.sme.sk/c/23426390/vynimka-z-embarga-na-rusku-ropu-pomoze-slovnaftu.html", "https://index.sme.sk/c/23426390/vynimka-z-embarga-na-rusku-ropu-pomoze-slovnaftu.html", "https://www.energie-portal.sk/Dokument/slovnaft-ropa-rafineria-spracovanie-technologie-investice-110944.aspx", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96181054-nielen-automobilky-su-v-krize-ta-postihla-aj-segment-ktory-na-slovensku-zamestnava-stvornasobok-ludi", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96181054-nielen-automobilky-su-v-krize-ta-postihla-aj-segment-ktory-na-slovensku-zamestnava-stvornasobok-ludi", "https://www.teraz.sk/ekonomika/vw-slovakia-zaznamenal-vlani-historicky/787741-clanok.html", "https://fontech.startitup.sk/kia-slovakia-rekord/", "https://www.ta3.com/clanok/976401/slovenske-automobilky-neprekrocili-milionovu-hranicu-co-brzdi-vyrobu", "https://isa.gov.sk/2024/10/18/privelke-zameranie-na-automobilovy-priemysel-robi-slovensko-zranitelnym-ukazat-to-mozu-pripadne-cla-ciny-na-europske-auta/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:53.567809+00:00"}
{"id": "vr15087", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15087", "speaker": "Miroslav Číž", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-ciz", "statement": "... myslím teraz (stranu, pozn.) pána Matoviča, kde sú členmi strany štyria ľudia...", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informáciu o štyroch členoch strany OĽaNO potvrdzujú viaceré mediálne zdroje, napríklad Teraz.sk či Aktualne.sk . \" Strana má len štyroch členov, všetci ostatní sú viac-menej nezávislí. Kongresy, krajské a republikové rady teda môžu vynechávať, na čom aj významne šetria. K ich štvorke - Matovič, Jurinová, Viskupič, Fecko - od roku 2012 nepribudol nik .\" Stanovy strany OĽaNO nie sú zverejnené. Počet členov strany však potvrdil predseda Igor Matovič napríklad v rozhovore pre Trend : \" Áno, po formálnej stránke máme štyroch členov .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o štyroch členoch strany OĽaNO potvrdzujú viaceré mediálne zdroje, napríklad Teraz.sk či Aktualne.sk . \" Strana má len štyroch členov, všetci ostatní sú viac-menej nezávislí. Kongresy, krajské a republikové rady teda môžu vynechávať, na čom aj významne šetria. K ich štvorke - Matovič, Jurinová, Viskupič, Fecko - od roku 2012 nepribudol nik .\" Stanovy strany OĽaNO nie sú zverejnené. Počet členov strany však potvrdil predseda Igor Matovič napríklad v rozhovore pre Trend : \" Áno, po formálnej stránke máme štyroch členov .\" Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Teraz.sk", "Aktualne.sk", "Trend"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/matovic-olano-stanovy-clenovia-zmena/151105-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/zisky-stran-od-statu-su-rovnake-clenska-zakladna-klesa-komu-odislo-najviac-privrzencov/slovensko/politika/", "http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-50/igor-matovic-ten-kto-ziska-najvacsiu-doveru-bude-statutarom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:27.032433+00:00"}
{"id": "vr26591", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26591", "speaker": "Jozef Behýl", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-behyl", "statement": "Máme 150 tisíc mladých ľudí do 29 rokov nezamestnaných.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Štatistického úradu SR (3. štvrťrok 2013) a Eurostat (rok 2012), je číslo nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni takmer 150 tisíc (presne približne 140 tisíc). Podľa Eurostat , bol v roku 2012 počet nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni 140 tisíc. Podľa Štatistického úradu SR, bol v 3. štvrťroku 2013 počet nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni 137,8 tisíc . Zdroj: databáza Slovstat Podľa údajov Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny (xls., Tabuľka č. 15), išlo presne o 123 638 evidovaných nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Štatistického úradu SR (3. štvrťrok 2013) a Eurostat (rok 2012), je číslo nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni takmer 150 tisíc (presne približne 140 tisíc). Podľa Eurostat , bol v roku 2012 počet nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni 140 tisíc. Podľa Štatistického úradu SR, bol v 3. štvrťroku 2013 počet nezamestnaných mladých do 29 rokov na úrovni 137,8 tisíc . Zdroj: databáza Slovstat Podľa údajov Ústredia práce , sociálnych vecí a rodiny (xls., Tabuľka č. 15), išlo presne o 123 638 evidovaných nezamestnaných mladých ľudí do 29 rokov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "Slovstat", "Ústredia práce"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=yth_empl_090&lang=en", "http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:32.994813+00:00"}
{"id": "vr36816", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36816", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Treba povedať jednu zásadnú vec. Že sme sa dohodli, že minister práce predloží nejaký návrh (ohľadom zmien v druhom pilieri, pozn.) a pustí ho do pripomienkového konania.  To znamená, že nie je čo sa týka tých konkrétnych parametrov, výšky poplatkov a nejakého ad hoc zlučovania, ešte nie je nič uzavreté...", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na tlačovej besede po ostatnej koaličnej rade premiérka uviedla, že sa na nej dohodli na: povinnom vstupe pre absolventov (s možnosťou výstupu do troch rokov), zachovaní garantovaných fondov a vytvorení možnosti na prestup do rizikovejšieho fondu. O konkrétnych parametroch premiérka nehovorila, kým nie je zákon schválený, tak sa pochopiteľne môže výška poplatkov v procese jeho prijímania meniť.", "analysis_paragraphs": ["Na tlačovej besede po ostatnej koaličnej rade premiérka uviedla, že sa na nej dohodli na: povinnom vstupe pre absolventov (s možnosťou výstupu do troch rokov), zachovaní garantovaných fondov a vytvorení možnosti na prestup do rizikovejšieho fondu. O konkrétnych parametroch premiérka nehovorila, kým nie je zákon schválený, tak sa pochopiteľne môže výška poplatkov v procese jeho prijímania meniť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Na tlačovej besede"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:44.586698+00:00"}
{"id": "vr35667", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35667", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ak dovolíte, samozrejme, že to bude zverejnené, budú zverejnené aj výsledky tohto auditu a oháňať sa verejným obstarávaním, vo verejnom obstarávaní, verejným obstarávaním prešiel aj tender na diaľničné mýto. Kde najdrahšia ponuka o 6,5 miliardy korún drahšia ako iné ponuky...", "statement_date": "2010-09-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Mýtny tender prebehol verejným obstarávaním. Ako zhŕňa napríklad SME : Tender vyhralo konzorcium SkyToll (vtedy ešte pod názvom SanToll), ktoré prišlo s ponukou 852 miliónov eur. Tendra sa zúčastnilo aj konzorcium Slovakpass s ponukou 630 miliónov eur. Spoločnosť Slovakpass, ako aj všetky ostatné spoločnosti s lacnejšími ponukami, boli vylúčené Národnou diaľničnou spoločnosťou pre „podozrivo nízku cenu“. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou presahuje 6,5 miliardy korún.\n\nEurópska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Podľa komisára pre vnútorný trh Charlie McCreevy nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky.", "analysis_paragraphs": ["Mýtny tender prebehol verejným obstarávaním. Ako zhŕňa napríklad SME : Tender vyhralo konzorcium SkyToll (vtedy ešte pod názvom SanToll), ktoré prišlo s ponukou 852 miliónov eur. Tendra sa zúčastnilo aj konzorcium Slovakpass s ponukou 630 miliónov eur. Spoločnosť Slovakpass, ako aj všetky ostatné spoločnosti s lacnejšími ponukami, boli vylúčené Národnou diaľničnou spoločnosťou pre „podozrivo nízku cenu“. Rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou presahuje 6,5 miliardy korún.", "Európska komisia neuznala ani jeden z dôvodov, pre ktorý bola spoločnosť Slovakpass vylúčená z mýtneho tendra. Podľa komisára pre vnútorný trh Charlie McCreevy nie je možné, aby Národná diaľničná spoločnosť vylúčila Slovakpass z dôvodu neobvykle nízkej ponuky."], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["SME", "neuznala"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5336878/v-elektronickom-myte-moze-byt-trestny-", "http://ekonomika.sme.sk/c/4845193/brusel-myto-bude-predrazene.html#ixzz0zQDDhnUx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:26.066856+00:00"}
{"id": "vr37491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37491", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ďalšia informácia, ktorá tu je decembrová medziročná inflácia potravín a nealkoholických nápojov nás dostala na druhé miesto v eurozóne. Nárast cien o 6%. Pred nami je iba Estónsko.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Peter Kažimír má dobrý zdroj (Eurostat pdf.) údajov, ale nepozorne ich číta (prípadne jeho asistent odflákol prácu). Je pravda, že Estónsko má najvyšší nárast cien nealkoholických nápojov a potravín, 11,6%. Slovensko, ako uvádza Kažimír, má 6%. Pred Slovenskom sa však nachádza okrem Maďarska aj Rumunsko, Lotyšsko a Litva. Slovensko má šieste miesto v náraste cien potravín a nealko, nie druhé.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír má dobrý zdroj (Eurostat pdf.) údajov, ale nepozorne ich číta (prípadne jeho asistent odflákol prácu). Je pravda, že Estónsko má najvyšší nárast cien nealkoholických nápojov a potravín, 11,6%. Slovensko, ako uvádza Kažimír, má 6%. Pred Slovenskom sa však nachádza okrem Maďarska aj Rumunsko, Lotyšsko a Litva. Slovensko má šieste miesto v náraste cien potravín a nealko, nie druhé."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["zdroj"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_OFFPUB/KS-QA-11-002/EN/KS-QA-11-002-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:46.731408+00:00"}
{"id": "vr29209", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29209", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Poviem prečo strach zo smrti. 90% pacientov po infarkte, ktorí prežijú, prestanú na druhý deň fajčiť, nepotrebujú žiadne odvykacie kúry a peniaze.", "statement_date": "2015-02-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Viacero zdrojov odkazuje na to, že až polovica fajčiarov pokračuje s fajčením aj po tom, čo prekonali nejaký srdcový problém. Staršia štúdia z roku 2004 preukázala, že viac ako polovica európskych fajčiarov, ktorí utrpia infarkt, operáciu bypassu alebo iný vážny srdcový problém, fajčia aj rok po udalosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Viacero zdrojov odkazuje na to, že až polovica fajčiarov pokračuje s fajčením aj po tom, čo prekonali nejaký srdcový problém. Staršia štúdia z roku 2004 preukázala, že viac ako polovica európskych fajčiarov, ktorí utrpia infarkt, operáciu bypassu alebo iný vážny srdcový problém, fajčia aj rok po udalosti. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2015-02-16", "analysis_sources": {"text": ["zdrojov", "odkazuje", "štúdia"], "url": ["http://www.kardioklub.biznisweb.sk/o-zivotosprave/o-fajceni/fajcenie-po-infarkte/", "http://www.reuters.com/article/2011/07/22/us-smoking-idUSTRE76L2ZP20110722", "http://www.chron.com/news/health/article/Study-finds-Europeans-still-smoke-after-heart-1956702.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:16.195347+00:00"}
{"id": "vr28660", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28660", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "Keď ju pán Bauer podpísal (pozn. zmluvu s Strelingstavom), podpísal aj klauzulu, že je nevypovedateľná, počas doby piatich rokov.", "statement_date": "2014-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V archíve článkov o kauze Strelingstav košického Korzára, alebo napr. v článku denníka SME sa viacero krát uvádza, že zmluva podpísaná s firmou Strelingstav bola na dobu neurčitú, a bola nevypovedateľná do doby piatich rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V archíve článkov o kauze Strelingstav košického Korzára, alebo napr. v článku denníka SME sa viacero krát uvádza, že zmluva podpísaná s firmou Strelingstav bola na dobu neurčitú, a bola nevypovedateľná do doby piatich rokov. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": ["archíve", "článku"], "url": ["http://korzar.sme.sk/tema/kosicka_kauza_strelingstav/", "http://www.sme.sk/c/3923665/kosice-mozu-prist-o-pol-miliardy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:07.944751+00:00"}
{"id": "vr35537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35537", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...máme jednu z najnižších zadlžeností...", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko patrí k podpriemerne zadĺženým štátom v rámci Únie. Presne má 7. najnižší verejný dlh z EU27.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko patrí k podpriemerne zadĺženým štátom v rámci Únie. Presne má 7. najnižší verejný dlh z EU27."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["zadĺženým"], "url": ["http://www.google.com/publicdata/explore?ds=ds22a34krhq5p_&ctype=c&strail=false&nselm=s&met_y=gd_pc_gdp&scale_y=lin&ind_y=false&met_c=gd_pc_gdp&idim=country:sk&ifdim=country:country_group:eu&hl=en&dl=en&iconSize=0.5&uniSize=0.03499999999999999"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:31.292704+00:00"}
{"id": "vr28636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28636", "speaker": "Ján Kovarčík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-kovarcik", "statement": "V Nitre sa organizovalo 12-13 turnajov s európskou pôsobnosťou v tenise a teraz v Nitre tenis zomrel. V Nitre hrával Nadal na majstrovstvách Európy juniorov.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravda, že tenis v Nitre \"zomrel\", v posledných rokoch sa v Nitre začal rozvíjať plážový tenis, v ktorom sa Nitra začala angažovať aj na medzinárodnej úrovni. V Nitre sa tiež naďalej organizuje hneď niekoľko rôznych tenisových turnajov, výrok preto celkovo hodnotíme ako nepravdivý", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravda, že tenis v Nitre \"zomrel\", v posledných rokoch sa v Nitre začal rozvíjať plážový tenis, v ktorom sa Nitra začala angažovať aj na medzinárodnej úrovni. V Nitre sa tiež naďalej organizuje hneď niekoľko rôznych tenisových turnajov, výrok preto celkovo hodnotíme ako nepravdivý"], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Família", "turnajov", "Slovak Beachtennis Open", "reprezentovali", "turnaj", "ženskej extralige", "prvenstvo", "bulletinu"], "url": ["http://www.familiasport.sk/o-nas/", "http://www.familiasport.sk/vitazi-tenisovych-turnajov/", "http://www.plazovytenis.sk/aktualita/slovak_beachtennis_open_2012/", "http://www.stz.sk/aktuality/z-nitry-na-ms-v-plazovom-tenise", "http://www.stz.sk/aktuality/podte-do-nitry-na-plazovy-tenis", "http://www.stz.sk/aktuality/slovan-o-jubilejny-titul", "http://sport.sme.sk/c/2408004/pravnik-vyhral-detsky-davis-cup-nitra-fed-cup.html", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=6&ved=0CDsQFjAF&url=http%3A%2F%2Fwww.nisys.sk%2Fwww%2Ffiles%2Fdocuments%2F80%2F%25C5%25A0port%2520v%2520Nitre_SJ.pdf&ei=Q8FeVPXfM43mavupgqAH&usg=AFQjCNEtzC0Tv4L1k1BnDNmXjtNOlwnO7A&bvm=bv.79189006,d.d2s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:08.868883+00:00"}
{"id": "44530", "numeric_id": 44530, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44530", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pred minulými voľbami sme predstavili program 3 týždne ako poslední (...) My sme aj pri kandidátke sme ju predstavovali úplne úplne poslední.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana OĽaNO predstavila svoj volebný program 16. februára 2016. Voľby sa konali 5. marca, hnutie teda program predstavilo 18 dní pred dňom konania volieb. Okrem OĽaNO bola medzi poslednými stranami vo zverejňovaní volebného programu aj strana Sieť. Tá volebný program predstavila 28. januára. Strana SMER nepredstavila žiaden detailný volebný program, namiesto toho uviedla priority, ktorými sa chcela zaoberať. Kandidačnú listinu OĽaNO predstavilo 7. decembra 2015, a odovzdali ju len niekoľko minút pred ukončením termínu. Deň pred nimi tak urobila aj strana Sieť. Pri tohtoročných voľbách OĽaNO taktiež podávalo svoju kandidačnú listinu ako posledné. Keďže ostatné relevantné strany a hnutia predstavili svoj program a kandidačnú listinu skôr, tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Strana OĽaNO predstavila svoj volebný program 16. februára 2016. Voľby sa konali 5. marca, hnutie teda program predstavilo 18 dní pred dňom konania volieb. Okrem OĽaNO bola medzi poslednými stranami vo zverejňovaní volebného programu aj strana Sieť. Tá volebný program predstavila 28. januára. Strana SMER nepredstavila žiaden detailný volebný program, namiesto toho uviedla priority, ktorými sa chcela zaoberať. Kandidačnú listinu OĽaNO predstavilo 7. decembra 2015, a odovzdali ju len niekoľko minút pred ukončením termínu. Deň pred nimi tak urobila aj strana Sieť. Pri tohtoročných voľbách OĽaNO taktiež podávalo svoju kandidačnú listinu ako posledné. Keďže ostatné relevantné strany a hnutia predstavili svoj program a kandidačnú listinu skôr, tvrdenie Igora Matoviča hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["volebný program", "konali", "poslednými", "volebný program", "", "Kandidačnú listinu", "niekoľko minút", "urobila", "tohtoročných"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/560976-matovic-ukazal-volebny-program-a-prezradil-s-kym-do-vlady-nechce-ist", "https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/volby_do_narodnej_rady_sr_v_roku_2016", "https://domov.sme.sk/c/20076322/volebny-program-chyba-sieti-aj-olano.html#ixzz3xqyd7YTA", "https://dennikn.sk/minuta/355313/", "https://domov.sme.sk/c/22270037/pellegrini-jednotka-fico-dvojka-viacero-poslancov-v-popredi-aka-je-kandidatka-smeru.html", "https://domov.sme.sk/c/8097197/volby-2016-kandidatka-olano-nova.html", "https://dennikn.sk/314160/olano-zverejnilo-kandidatku-dvojkou-lekar-alan-suchanek-kauzy-ct/", "https://dennikn.sk/313723/kandidatna-listina-strany-siet-parlamentne-volby-2016/", "https://www.noviny.sk/politika/493161-komik-byvaly-tenista-ci-matka-zavrazdeneho-takto-vyzera-kandidatka-olano"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:31.050933+00:00"}
{"id": "vr31027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31027", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "No, tam je zamestnanosť rádovo trikrát, štyrikrát ako vyššia (v okolí Kežmarku ako v okolí Skalice pozn.)", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dátum zverejnenia analýzy: 20.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:49.232138+00:00"}
{"id": "vr26529", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26529", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Aj keď článok 15 odsek 1 Zmluvy o Európskej únii definuje Európsku radu len ako inštitúciu, ktorá dáva Únii potrebné podnety na rozvoj a určuje všeobecné smerovanie a priority, jej skutočná angažovanosť pri určovaní zásadných politických aj hospodárskych opatrení sa stala ďaleko výraznejšou.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Paška aj v tomto prípade len cituje slová zo samotného návrhu uznesenia k prerokovávanému bodu. V konsolidovanom znení (s. 11) Zmluvy o Európskej únii, sa v článku 15 ods. 1 píše: 1. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu. Demagog.SK hodnotí len samotné citovanie spomínanej Zmluvy. Nehodnotí však či sa Európska rada angažuje nad rámec formálnych pravidiel. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Paška aj v tomto prípade len cituje slová zo samotného návrhu uznesenia k prerokovávanému bodu. V konsolidovanom znení (s. 11) Zmluvy o Európskej únii, sa v článku 15 ods. 1 píše: 1. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu. Demagog.SK hodnotí len samotné citovanie spomínanej Zmluvy. Nehodnotí však či sa Európska rada angažuje nad rámec formálnych pravidiel. Dátum zverejnenia analýzy: 15.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["návrhu uznesenia", "znení"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A7-2013-0336&language=SK", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0013:0046:sk:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:42.849682+00:00"}
{"id": "48237", "numeric_id": 48237, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48237", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "My sme dali riadny priestor na medzirezortné pripomienkové konanie, tá zmluva bola vyrokovávaná 4 roky a bola vyrokovávaná ešte za vlád Fica, tam sa začalo, veď pán Kmec si dobre pamätá. Ešte ako veľvyslanec začal o tom viesť diskusie za americkú stranu.", "statement_date": "2022-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V začiatočnej fáze rokovaní o obrannej dohode bol premiérom ešte Robert Fico a ako veľvyslanec vo Washingtone pôsobil Peter Kmec (vtedy Smer, dnes Hlas). Ten tvrdí, že rokovaní sa osobne nikdy nezúčastnil a že konečnú verziu zmluvy predstavitelia strany Hlas už vtedy považovali za nevýhodnú pre Slovensko. Keďže z verejne dostupných zdrojov nedokážeme potvrdiť, či sa Kmec príprav obrannej dohody zúčastnil alebo nie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.\n\nMedzirezortné pripomienkové konanie k návrhu obrannej dohody sa začalo 14. decembra 2021 a skončilo 4. januára 2022. Za túto dobu prišlo až 70 pripomienok. Opozícia však predkladateľom vyčítala, že pripomienkové konanie prebiehalo v období sviatkov a dovoleniek.\n\nO obrannej dohode Slovensko s Američanmi začalo prvýkrát diskutovať v priebehu roku 2017. Prvý návrh dohody pravdepodobne z roku 2017 prenikol na verejnosť v roku 2019, kedy ho šírili najmä konšpiračné médiá. Informácie o rokovaní od roku 2017 potvrdili médiám viaceré zdroje z prostredia ministerstva zahraničia aj obrany .\n\nJuraj Krúpa sa pre Demagog.SK vyjadril:\n\n„Čo sa týka vyjadrenia pána Kmeca, že sa ako veľvyslanec v USA nepodieľal na príprave zmluvy, je potrebné pokladať za klamstvo. Štandardný postup v takýchto prípadoch vždy začína cez Veľvyslanectvo a samotný velvyslanec je súčasťou tohto procesu.", "analysis_paragraphs": ["V začiatočnej fáze rokovaní o obrannej dohode bol premiérom ešte Robert Fico a ako veľvyslanec vo Washingtone pôsobil Peter Kmec (vtedy Smer, dnes Hlas). Ten tvrdí, že rokovaní sa osobne nikdy nezúčastnil a že konečnú verziu zmluvy predstavitelia strany Hlas už vtedy považovali za nevýhodnú pre Slovensko. Keďže z verejne dostupných zdrojov nedokážeme potvrdiť, či sa Kmec príprav obrannej dohody zúčastnil alebo nie, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu obrannej dohody sa začalo 14. decembra 2021 a skončilo 4. januára 2022. Za túto dobu prišlo až 70 pripomienok. Opozícia však predkladateľom vyčítala, že pripomienkové konanie prebiehalo v období sviatkov a dovoleniek.", "O obrannej dohode Slovensko s Američanmi začalo prvýkrát diskutovať v priebehu roku 2017. Prvý návrh dohody pravdepodobne z roku 2017 prenikol na verejnosť v roku 2019, kedy ho šírili najmä konšpiračné médiá. Informácie o rokovaní od roku 2017 potvrdili médiám viaceré zdroje z prostredia ministerstva zahraničia aj obrany .", "Juraj Krúpa sa pre Demagog.SK vyjadril:", "„Čo sa týka vyjadrenia pána Kmeca, že sa ako veľvyslanec v USA nepodieľal na príprave zmluvy, je potrebné pokladať za klamstvo. Štandardný postup v takýchto prípadoch vždy začína cez Veľvyslanectvo a samotný velvyslanec je súčasťou tohto procesu."], "analysis_date": "2022-02-25", "analysis_sources": {"text": ["nezúčastnil", "verziu", "Medzirezortné pripomienkové konanie", "prišlo", "diskutovať", "prenikol", "potvrdili", "zdroje", "obrany"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22837363/kmec-z-hlasu-nie-vsetky-americke-zaujmy-su-aj-proslovenske.html", "https://www.facebook.com/PeterKmecPolitician/posts/pfbid02yY3AaLD6ub48gNTfGJNkhkFnXG5PoFHfGw5gdJok59bs7kxsQZsqpLMPzAJwU8Kal", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2021/786", "https://www.teraz.sk/slovensko/k-navrhu-dohody-o-obrannej-spolupraci/602310-clanok.html", "https://dennikn.sk/2684753/politici-smeru-rokovali-s-usa-az-do-volieb-hoci-fico-dnes-tvrdi-nieco-ine-povodny-navrh-bol-este-viac-proamericky/", "https://demagog.sk/vyrok/48162", "https://dennikn.sk/1436172/dezinformacne-weby-siria-stary-navrh-dohody-s-usa-mohol-uniknut-z-sns/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/613218-zmluva-s-usa-je-o-krok-blizsie-k-schvaleniu-cesi-ju-nemaju-ani-o-nej-nerokuju/", "https://www.aktuality.sk/clanok/w25lz9h/pellegrini-sa-zamotava-zmluva-s-usa-z-cias-jeho-vlady-je-takmer-rovnaka-bugar-ani-danko-si-nespominaju-ze-by-bol-proti/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:32.005762+00:00"}
{"id": "49130", "numeric_id": 49130, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49130", "speaker": "Jaroslav Naď", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-nad", "statement": "Vy ste odborník na DPH, veď Kali a Strapatý, to znamená vy a Počiatek, ste, tam je svedecká výpoveď o tom, že čo ste všetko robili s DPH. To sa vyšetruje.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Jaroslav Naď hovorí o kauze s vratkami DPH a výpovedi a prepise odpočutého hovoru Milana Chovanca, v ktorom ten spomína vtedajších ministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Tí mali podľa podozrenia podvody s DPH kryť. Prípad je síce na súde, no len čiastkový skutok – nie zodpovednosť Kaliňáka či Počiatka. Tí obvinení neboli. Podľa vyjadrenia ministerstva vnutra z minulosti polícia tvrdenia smerujúce k nim preverila a nepotvrdili sa. Keďže prípad sa síce \"vyšetruje\", ale zjavne nie časť, ktorá sa týka Roberta Kaliňáka, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako už zavádzajúce.\n\nNaď hovorí o kauze s vratkami DPH, ktorá je spojená s Robertom Kaliňákom. Spoločnosť Tatra Trade Companion, ktorá patrila Milanovi Chovancovi, údajne okradla štát o 75 miliónov eur. Chovanec vypovedal, že podvody boli možné vďaka Smeru, vo svojich výpovediach spomínal Roberta Kaliňáka a bývalého ministra financií Jána Počiatka. Tí však po vypočutí políciou obvinení neboli .\n\nS informáciami o Chovancovej výpovedi prišiel Trend v roku 2016, samotný prípad s podvodmi na DPH polícia rieši od roku 2007, podľa Denníka N od roku 2009. Vo výpovedí tvrdí, že Kaliňák a Počiatek mali podvody kryť a taktiež mali vybavovať veci s daňovými úradmi či s políciou. Chovanec hovoril aj o províziach pre stranu Smer.\n\nInformácie o Kaliňákovej a Počiatkovej účasti na podvodoch pochádzali z telefonických odposluchov , ktorých obsah Chovanec pri vypočúvaní vysvetľoval. Aj keď v nich bývalí ministri nevystupovali, rozprávali sa o nich iní ľudia. Okrem Kaliňáka a Počiatka mal byť do podvodov zapletený aj regionálny šéf smeru Kubánek.\n\nKaliňák a Počiatek po vypočutí políciou obvinení neboli . Vtedajšie vedenie ministerstva vnútral, ktoré ale viedol Robert Kaliňák, uviedlo , že polícia tvrdenia smerujúce ku Kaliňákovi preverila a nepotvrdili sa. Investigatívny novinár Tom Nicholson mal vtedy pochybnosť, že polícia prípad riadne vyšetrila.\n\nPojednávania ku kauze stále trvajú , týkajú sa však čiastkového skutku, nie zodpovednosti Kaliňáka či Počiatka.", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Naď hovorí o kauze s vratkami DPH a výpovedi a prepise odpočutého hovoru Milana Chovanca, v ktorom ten spomína vtedajších ministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Tí mali podľa podozrenia podvody s DPH kryť. Prípad je síce na súde, no len čiastkový skutok – nie zodpovednosť Kaliňáka či Počiatka. Tí obvinení neboli. Podľa vyjadrenia ministerstva vnutra z minulosti polícia tvrdenia smerujúce k nim preverila a nepotvrdili sa. Keďže prípad sa síce \"vyšetruje\", ale zjavne nie časť, ktorá sa týka Roberta Kaliňáka, hodnotíme tvrdenie Jaroslava Naďa ako už zavádzajúce.", "Naď hovorí o kauze s vratkami DPH, ktorá je spojená s Robertom Kaliňákom. Spoločnosť Tatra Trade Companion, ktorá patrila Milanovi Chovancovi, údajne okradla štát o 75 miliónov eur. Chovanec vypovedal, že podvody boli možné vďaka Smeru, vo svojich výpovediach spomínal Roberta Kaliňáka a bývalého ministra financií Jána Počiatka. Tí však po vypočutí políciou obvinení neboli .", "S informáciami o Chovancovej výpovedi prišiel Trend v roku 2016, samotný prípad s podvodmi na DPH polícia rieši od roku 2007, podľa Denníka N od roku 2009. Vo výpovedí tvrdí, že Kaliňák a Počiatek mali podvody kryť a taktiež mali vybavovať veci s daňovými úradmi či s políciou. Chovanec hovoril aj o províziach pre stranu Smer.", "Informácie o Kaliňákovej a Počiatkovej účasti na podvodoch pochádzali z telefonických odposluchov , ktorých obsah Chovanec pri vypočúvaní vysvetľoval. Aj keď v nich bývalí ministri nevystupovali, rozprávali sa o nich iní ľudia. Okrem Kaliňáka a Počiatka mal byť do podvodov zapletený aj regionálny šéf smeru Kubánek.", "Kaliňák a Počiatek po vypočutí políciou obvinení neboli . Vtedajšie vedenie ministerstva vnútral, ktoré ale viedol Robert Kaliňák, uviedlo , že polícia tvrdenia smerujúce ku Kaliňákovi preverila a nepotvrdili sa. Investigatívny novinár Tom Nicholson mal vtedy pochybnosť, že polícia prípad riadne vyšetrila.", "Pojednávania ku kauze stále trvajú , týkajú sa však čiastkového skutku, nie zodpovednosti Kaliňáka či Počiatka."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["okradla", "spomínal", "neboli", "prišiel", "rieši", "podľa", "odposluchov", "neboli", "uviedlo", "trvajú"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/322173/kauza-dph-policia-nechce-povedat-ci-vypocula-kalinaka-s-pociatkom/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3182123", "https://www.trend.sk/spravy/firma-kauzy-robo-strapaty-skoncila-nulou-pre-stat", "https://medialne.trend.sk/tlac/policia-vypocuvala-novinarky-trendu-pre-clanok-kalinakovi-pociatkovi", "https://www.aktuality.sk/clanok/322173/kauza-dph-policia-nechce-povedat-ci-vypocula-kalinaka-s-pociatkom/", "https://dennikn.sk/355621/kalinak-ma-co-vysvetlovat-aj-vratkami-dph-nekseftoval/", "https://dennikn.sk/355621/kalinak-ma-co-vysvetlovat-aj-vratkami-dph-nekseftoval/", "https://www.trend.sk/spravy/firma-kauzy-robo-strapaty-skoncila-nulou-pre-stat", "https://dennikn.sk/355621/kalinak-ma-co-vysvetlovat-aj-vratkami-dph-nekseftoval/", "https://e.dennikn.sk/minuta/3182123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:26.370816+00:00"}
{"id": "vr15103", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15103", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Dve tretiny ľudí vo voľbách povedalo, že nechceme, aby tu vládol Robert Fico.", "statement_date": "2016-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobné výroky už viackrát odzneli v povolebných politických diskusiach, Demagog.Sk overoval podobný výrok od Daniela Lipšica, ktorý odznel v debate 17. apríla 2016. Na základe výsledkov parlamentných volieb z 5. marca 2016 získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, z čoho vyplýva, že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Keďže strana SMER-SD mala v osobe Roberta Fica jasného kandidáta na post premiéra, voličské hlasy odovzdané pre stranu hodnotíme ako vyjadrenie podpory vláde Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Samotný Fico získal vo voľbách 502 345 prednostných hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Podobné výroky už viackrát odzneli v povolebných politických diskusiach, Demagog.Sk overoval podobný výrok od Daniela Lipšica, ktorý odznel v debate 17. apríla 2016. Na základe výsledkov parlamentných volieb z 5. marca 2016 získali 2 264 473 hlasov politické subjekty, ktoré prekročili 5 % klauzulu a prepočítal sa im ich volebný zisk na mandáty. SMER-SD z toho získal 737 481 hlasov, z čoho vyplýva, že približne dve tretiny hlasov získali iné politické subjekty. Keďže strana SMER-SD mala v osobe Roberta Fica jasného kandidáta na post premiéra, voličské hlasy odovzdané pre stranu hodnotíme ako vyjadrenie podpory vláde Roberta Fica. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Samotný Fico získal vo voľbách 502 345 prednostných hlasov."], "analysis_date": "2016-05-17", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.Sk", "výsledkov", "prednostných"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/582/bugar-danko-kollar-a-lipsic-o-programovom-vyhlaseni-vlady", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data02.html", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data04.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:24.836244+00:00"}
{"id": "vr28901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28901", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "pri ročnom zúčtovaní príjmov môžete mať príjmy aj z činnosti, ktorú robíte na dohodu alebo na živnosť a ak tie kompletné, tie spoločné príjmy nepresiahnu istú hranicu, tak si môžete uplatniť odpočitateľnú položku zo zdravotných odvodov, ale musíte mať, a to je podmienka, musíte mať aj klasickú pracovnoprávnu zmluvu.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kažimír referuje k novele zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola schválená 28. novembra a do platnosti vstúpi od 1. januára 2015. Podľa nej sa zavádza odpočítateľná položka pre tých zamestnancov, ktorých mesačný príjem neprevyšuje 570 EUR. Podmienkou pre uplatnenie odpočítateľnej položky je zamestnanecký vzťah, pričom osoby, ktoré majú viacerých zamestnávateľov, alebo boli súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, si odpočítateľnú položku uplatnia v ročnom zúčtovaní poistného. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kažimír referuje k novele zákona o zdravotnom poistení, ktorá bola schválená 28. novembra a do platnosti vstúpi od 1. januára 2015. Podľa nej sa zavádza odpočítateľná položka pre tých zamestnancov, ktorých mesačný príjem neprevyšuje 570 EUR. Podmienkou pre uplatnenie odpočítateľnej položky je zamestnanecký vzťah, pričom osoby, ktoré majú viacerých zamestnávateľov, alebo boli súčasne samostatne zárobkovo činnou osobou, si odpočítateľnú položku uplatnia v ročnom zúčtovaní poistného. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["schváleného znenia"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1319"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:09.756198+00:00"}
{"id": "vr27539", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27539", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "... poslednú správu o rovnosti mužov a žien, ja celkom dodnes nechápem, prečo veľká časť politického spektra v Európskom parlamente nepodporila správu o rovnosti mužov a žien ... (správa Zuber, pozn.)", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je síce otázne, čo presne znamená \"veľká časť politického spektra\", avšak faktom je, že proti danému návrhu hlasovala aspoň časť poslancov zo šiestich rôznych skupín a zároveň sa v každej skupine našla časť poslancov, ktorí sa zdržali (teda prakticky návrh nepodporili, pozn.). Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý. Katarína Neveďalová hovorí o Správe o rovnosti mužov a žien v Európskej únii za rok 2012, ktorej hlavnou spravodajkyňou bola Ines Cristina Zuber. V tabuľke uvádzame počty poslancov, podľa spôsobu hlasovania a podľa príslušnosti k skupine (nezaradených poslancov chápeme v tomto kontexte tiež ako skupinu, pozn.). Možno povedať, že za schválenie návrhu boli celkovo tri skupiny (ALDE/ADLE, GUE-NGL a S&D), proti boli štyri skupiny (EPP, ECR, nezaradení a EFD), pričom približne polovica poslancov zo skupiny Greens/EFA hlasovala za návrh a polovica sa zdržala. Počet hlasov: SKUPINA ZA PROTI ZDRŽALI SA EPP 11 209 16 ECR 1 47 3 NI 3 22 5 EFD 0 14 10 Greens/EFA 25 2 26 ALDE/ADLE 55 0 19 GUE-NGL 28 0 4 S&D 166 4 4 Zdroj votewatch.eu Vysvetlivky skratiek: EPP Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) ECR Európski konzervatívci a reformisti NI Nezaradení EFD Skupina Európa slobody a demokracie Greens/EFA Skupina zelených/Európska slobodná aliancia ALDE/ADLE Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu GUE-NGL Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica S&D Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je síce otázne, čo presne znamená \"veľká časť politického spektra\", avšak faktom je, že proti danému návrhu hlasovala aspoň časť poslancov zo šiestich rôznych skupín a zároveň sa v každej skupine našla časť poslancov, ktorí sa zdržali (teda prakticky návrh nepodporili, pozn.). Z tohto dôvodu hodnotíme výrok ako pravdivý. Katarína Neveďalová hovorí o Správe o rovnosti mužov a žien v Európskej únii za rok 2012, ktorej hlavnou spravodajkyňou bola Ines Cristina Zuber. V tabuľke uvádzame počty poslancov, podľa spôsobu hlasovania a podľa príslušnosti k skupine (nezaradených poslancov chápeme v tomto kontexte tiež ako skupinu, pozn.). Možno povedať, že za schválenie návrhu boli celkovo tri skupiny (ALDE/ADLE, GUE-NGL a S&D), proti boli štyri skupiny (EPP, ECR, nezaradení a EFD), pričom približne polovica poslancov zo skupiny Greens/EFA hlasovala za návrh a polovica sa zdržala. Počet hlasov: SKUPINA ZA PROTI ZDRŽALI SA EPP 11 209 16 ECR 1 47 3 NI 3 22 5 EFD 0 14 10 Greens/EFA 25 2 26 ALDE/ADLE 55 0 19 GUE-NGL 28 0 4 S&D 166 4 4 Zdroj votewatch.eu Vysvetlivky skratiek: EPP Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) ECR Európski konzervatívci a reformisti NI Nezaradení EFD Skupina Európa slobody a demokracie Greens/EFA Skupina zelených/Európska slobodná aliancia ALDE/ADLE Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu GUE-NGL Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica S&D Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Správe", "votewatch.eu", "Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov)", "Európski konzervatívci a reformisti", "Skupina Európa slobody a demokracie", "Skupina zelených/Európska slobodná aliancia", "Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu", "Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Nordická zelená ľavica", "Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/oeil/popups/ficheprocedure.do?lang=en&reference=2013/2156(INI)", "http://www.votewatch.eu/en/equality-between-women-and-men-in-2012-motion-for-resolution-vote-femm-committee-resolution-as-a-who.html#/##vote-tabs-list-2", "http://www.eppgroup.eu/home/en/default.asp?lg1=sk", "http://www.ecrgroup.eu/", "http://www.efdgroup.eu/", "http://www.greens-efa.eu/", "http://www.alde.eu/", "http://www.guengl.eu/", "http://www.socialistsanddemocrats.eu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:56.283213+00:00"}
{"id": "vr32048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32048", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "60% ľudí nezarába ani 700 eur (na Slovensku, pozn.).", "statement_date": "2012-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje publikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), publikovanej Štatistickým úradom SR. Podľa nej hovorí P. Kažimír pravdu. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Predpokladáme, že sa Peter Kažimír odvoláva na údaje publikované v júni 2011 v poslednej analýze štruktúry miezd za rok 2010 (.pdf), publikovanej Štatistickým úradom SR. Podľa nej hovorí P. Kažimír pravdu. Treba však upozorniť, že sa nejedná o celkovú populáciu ale len o zamestnancov."], "analysis_date": "2012-06-25", "analysis_sources": {"text": ["analýze štruktúry miezd"], "url": ["http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Socialne_statistiky/Trh_prace/struktura_%20miezd_v_sr_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:59.630809+00:00"}
{"id": "vr27056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27056", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Narastá nedôvera v politikov a politiku.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Eurobarometra 80 z novembra 2013, mala nedôvera v politikov a vládne inštitúcie za posledné obdobie rastúci trend v celej Európskej únii (.pdf, s.5). Nejde teda len o prípad Slovenska. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus z novembra 2012 potvrdil, že nedôvera voči politikom z roka na rok vzrastá. Ako januári 2013 uvádza agentúra TASR, “kým v januári 2012 neoznačila meno žiadneho konkrétneho politika v rebríčku dôveryhodnosti tretina opýtaných, v novembrovom prieskume to bolo už 47 percent.” V tom istom článku sa cituje komentár, ktorý vyjadrila analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyarfášová na tlačovej konferencii: “Táto miera nedôvery k politikom, odráža istú skepsu, sklamanie, frustráciu z politiky a politikov ako takých.\" Aj správa z januára 2014, s odvolaním na IVO barometer kvality demokracie na Slovensku z novembra 2013 uvádza, že “väčšina Slovákov neverí vláde, politickým stranám ani súdom”. Trend rastúcej nedôveryhodnosti v politikov na Slovensku (ktorý médiá zaznamenávajú už vyše desiatich rokov) potvrdila aj správa Edelman Trust Barometer: jeho analýza konštatuje: “Percentá v prospech politikov z roka na rok klesajú.”\n\n5. apríla 2013 denník SME publikoval výsledky celosvetového prieskumu Globálnej konkurencieschopnosti ( Global competitiveness report ), v ktorom pri otázke \"Ako by ste ohodnotili úroveň dôvery verejnosti v etické správanie sa politikov vo vašej krajine?\" Slovensko skončilo na 136. mieste zo 144 krajín so známkou 1.7 na stupnici od 1(veľmi slabá dôvera) do 7 (veľmi vysoká dôvera). Celková dôvera v politikov je teda na Slovensku skutočne veľmi nízka aj v porovnaní s inými štátmi.", "analysis_paragraphs": ["Podľa Eurobarometra 80 z novembra 2013, mala nedôvera v politikov a vládne inštitúcie za posledné obdobie rastúci trend v celej Európskej únii (.pdf, s.5). Nejde teda len o prípad Slovenska. Prieskum Inštitútu pre verejné otázky a agentúry Focus z novembra 2012 potvrdil, že nedôvera voči politikom z roka na rok vzrastá. Ako januári 2013 uvádza agentúra TASR, “kým v januári 2012 neoznačila meno žiadneho konkrétneho politika v rebríčku dôveryhodnosti tretina opýtaných, v novembrovom prieskume to bolo už 47 percent.” V tom istom článku sa cituje komentár, ktorý vyjadrila analytička Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Oľga Gyarfášová na tlačovej konferencii: “Táto miera nedôvery k politikom, odráža istú skepsu, sklamanie, frustráciu z politiky a politikov ako takých.\" Aj správa z januára 2014, s odvolaním na IVO barometer kvality demokracie na Slovensku z novembra 2013 uvádza, že “väčšina Slovákov neverí vláde, politickým stranám ani súdom”. Trend rastúcej nedôveryhodnosti v politikov na Slovensku (ktorý médiá zaznamenávajú už vyše desiatich rokov) potvrdila aj správa Edelman Trust Barometer: jeho analýza konštatuje: “Percentá v prospech politikov z roka na rok klesajú.”", "5. apríla 2013 denník SME publikoval výsledky celosvetového prieskumu Globálnej konkurencieschopnosti ( Global competitiveness report ), v ktorom pri otázke \"Ako by ste ohodnotili úroveň dôvery verejnosti v etické správanie sa politikov vo vašej krajine?\" Slovensko skončilo na 136. mieste zo 144 krajín so známkou 1.7 na stupnici od 1(veľmi slabá dôvera) do 7 (veľmi vysoká dôvera). Celková dôvera v politikov je teda na Slovensku skutočne veľmi nízka aj v porovnaní s inými štátmi."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["Eurobarometra 80", "uvádza", "správa", "médiá zaznamenávajú", "jeho analýza", "publikoval", "Global competitiveness report"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb80/eb80_first_en.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/politici-politika-dovera/35299-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vacsina-slovakov-neveri-vlade-pol/777966-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/787791/nedovera-obcanov-voci-politikom-vzrasta-najdoveryhodnejsi-je-stale-fico.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/218043/slovaci-nie-su-dovercivi-v-europe-sme-v-tomto-nadpriemer/", "http://www.sme.sk/c/6757671/dovera-v-politikov-je-na-slovensku-takmer-najnizsia-na-svete-mapa.html", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2012-13.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:51.153600+00:00"}
{"id": "vr18286", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18286", "speaker": "Marek Hattas", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-hattas", "statement": "Kedysi sa stavali sídliská s koeficientom 1 bytová jednotka cca. 0,7 miest na parkovanie. Momentálne je ten koeficient 1,2.", "statement_date": "2018-10-26", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Koľko parkovacích miest, respektíve stojísk pripadá na bytovú jednotku sa určuje výpočtom podľa normy STN 73 6110 \" Projektovanie miestnych komunikácií \". V rovnici je zohľadnený počet odstavných a parkovacích stojísk a 4 premenné hodnoty (súčinitele). Hodnoty 0,7 a 1,2 sú zohľadnené v súčiniteli k(a) , ktorý vo vzorci udáva stupeň automatizácie. Čím vyšší je stupeň automatizácie, tým vyšší je aj súčiniteľ k(a). Podľa údajov, ktoré pre Demagog.SK dodal Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN), je pri stupni automatizácie 1 : 5 súčiniteľ k(a) 0,7 a pri 1 : 2 k(a) 1,2. Dá sa teda predpokladať, že so zvyšujúcou sa automatizáciou, sa zvýši aj celkový počet parkovacích miest pripadajúcich na bytovú jednotku. Avšak spomínané hodnoty predstavujú len časť vzorca, podľa ktorého sa počet parkovacích miest určuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Celkový počet parkovacích miest zohľadňuje viaceré kritériá podľa nasledovného vzorca. N = celkový počet stojísk v riešenom regióne/území/objekte, O = základný počet odstavných stojísk, P = základný počet parkovacích stojísk, k(a) = súčiniteľ vplyvu stupňa automatizácie, k(v) = súčiniteľ vplyvu veľkosti obce, k(p) = súčiniteľ vplyvu polohy riešeného regiónu/územia/objektu, k(d) = súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce. Výpočet počtu parkovacích miest a jeho prvky sa viackrát upravovali - najprv v roku 2011 a neskôr v roku 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Koľko parkovacích miest, respektíve stojísk pripadá na bytovú jednotku sa určuje výpočtom podľa normy STN 73 6110 \" Projektovanie miestnych komunikácií \". V rovnici je zohľadnený počet odstavných a parkovacích stojísk a 4 premenné hodnoty (súčinitele). Hodnoty 0,7 a 1,2 sú zohľadnené v súčiniteli k(a) , ktorý vo vzorci udáva stupeň automatizácie. Čím vyšší je stupeň automatizácie, tým vyšší je aj súčiniteľ k(a). Podľa údajov, ktoré pre Demagog.SK dodal Slovenský ústav technickej normalizácie (SÚTN), je pri stupni automatizácie 1 : 5 súčiniteľ k(a) 0,7 a pri 1 : 2 k(a) 1,2. Dá sa teda predpokladať, že so zvyšujúcou sa automatizáciou, sa zvýši aj celkový počet parkovacích miest pripadajúcich na bytovú jednotku. Avšak spomínané hodnoty predstavujú len časť vzorca, podľa ktorého sa počet parkovacích miest určuje. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Celkový počet parkovacích miest zohľadňuje viaceré kritériá podľa nasledovného vzorca. N = celkový počet stojísk v riešenom regióne/území/objekte, O = základný počet odstavných stojísk, P = základný počet parkovacích stojísk, k(a) = súčiniteľ vplyvu stupňa automatizácie, k(v) = súčiniteľ vplyvu veľkosti obce, k(p) = súčiniteľ vplyvu polohy riešeného regiónu/územia/objektu, k(d) = súčiniteľ vplyvu deľby prepravnej práce. Výpočet počtu parkovacích miest a jeho prvky sa viackrát upravovali - najprv v roku 2011 a neskôr v roku 2015. Dátum zverejnenia analýzy: 27.10.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-10-27", "analysis_sources": {"text": ["upravovali"], "url": ["https://www.kancelarie.sk/novinky/iur-nova-parkovacia-norma"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:22.221157+00:00"}
{"id": "vr30841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30841", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "SMER po vstupe do vlády: zrušil zisk poisťovní z povinného poistenia", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SITA , dňa 24. júla 2011: \"Obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní presadila bývalá vláda na čele s Robertom Ficom koncom februára 2008 . V januári tohto roka však Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou SR a ďalšími medzinárodnými predpismi a dohovormi. \"", "analysis_paragraphs": ["SITA , dňa 24. júla 2011: \"Obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní presadila bývalá vláda na čele s Robertom Ficom koncom februára 2008 . V januári tohto roka však Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou SR a ďalšími medzinárodnými predpismi a dohovormi. \""], "analysis_date": "2012-02-05", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.poistovne.sk/26524-sk/prezident-odobril-pouzitie-zisku-zdravotnych-poistovni.php?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:38.119194+00:00"}
{"id": "vr15598", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15598", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V roku 2012 sa pomýlili (prieskumy pred voľbami na Slovensku, pozn.) o 7 až 11 %-", "statement_date": "2016-12-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Prieskumy vykonané rôznymi agentúrami sa od seba občas mierne odlišujú. Niekedy to závisí od vzorky či počtu respondentov alebo od spôsobu, akým informácie získavajú. Pred voľbami v roku 2012 sa tiež objavovali isté odchýlky, ktoré však neboli také dramatické, ako to tvrdí Kaliňák, čo môžeme pozorovať v tabuľke. Výrok hodnotíme ako nepravdu.", "analysis_paragraphs": ["Prieskumy vykonané rôznymi agentúrami sa od seba občas mierne odlišujú. Niekedy to závisí od vzorky či počtu respondentov alebo od spôsobu, akým informácie získavajú. Pred voľbami v roku 2012 sa tiež objavovali isté odchýlky, ktoré však neboli také dramatické, ako to tvrdí Kaliňák, čo môžeme pozorovať v tabuľke. Výrok hodnotíme ako nepravdu."], "analysis_date": "2016-12-04", "analysis_sources": {"text": ["FOCUS", "prieskumoch", "prieskume", "dochádzalo"], "url": ["http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://volby-nrsr.szm.com/volby-do-nrsr-parlament-prieskum-verejnej-mienky-preferencie-politickych-stran/", "https://dennikn.sk/blog/ako-doveryhodne-su-predvolebne-prieskumy/", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243971-kto-moze-za-chybne-prieskumy/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:05.226258+00:00"}
{"id": "vr33458", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33458", "speaker": "Vazil Hudák", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vazil-hudak", "statement": "Ako už bolo povedané, zdôrazňované aj ministrami, aj nemeckým a všetkými ostatnými, Európska únia si stojí za tým, že ochrana vkladov do 100 000 euro platí. Tá je v proste nemenná.", "statement_date": "2013-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dňa 12. 7. 2010 Európska komisia prijala balík opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov a zvýšiť dôveru, pokiaľ ide o finančné služby. V tomto balíku zvýšila úroveň krytia bankových vkladov na 100 000 eur v prípade krachu banky. V tlačovej správe sa tiež uvádza, že \" väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do roku 2012 a 2013 a uplatňovala by sa vo všetkých členskýc h štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore. \" Smernica 2009/14/EC (s.3) stanovuje navýšenie krytia bankových vkladov do 100 000 eur. Smernica je súčasťou právneho systému EÚ a je preto právne záväzná pre všetky štáty EÚ. V rámci napĺňania tejto smernice v máji 2011 Výbor pre ekonomické a monetárne otázky Európskeho parlamentu odsúhlasil ochranu individuálnych vkladov do 100 000 eur. Čo sa týka situácie na Cypre, 25.3.2013 bola uzavretá dohoda medzi ministrami financií v rámci eurozóny, ktorá potvrdila, že vklady do 100 000 eur (na rozdiel od vkladov, ktoré prevyšujú túto sumu) ostanú nedotknuté a pod ochranou. Toto rozhodnutie následne potvrdil a prizvukoval aj šéf Euroskupiny, Jeroen Dijsselbloem , ktorý je zároveň ministrom financií v Holandsku. Výrok Vazila Hudáka teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dňa 12. 7. 2010 Európska komisia prijala balík opatrení s cieľom posilniť ochranu spotrebiteľov a zvýšiť dôveru, pokiaľ ide o finančné služby. V tomto balíku zvýšila úroveň krytia bankových vkladov na 100 000 eur v prípade krachu banky. V tlačovej správe sa tiež uvádza, že \" väčšina zlepšovacích opatrení by mohla nadobudnúť účinnosť už do roku 2012 a 2013 a uplatňovala by sa vo všetkých členskýc h štátoch EÚ, ako aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku potom, ako by sa začlenila do Dohody o Európskom hospodárskom priestore. \" Smernica 2009/14/EC (s.3) stanovuje navýšenie krytia bankových vkladov do 100 000 eur. Smernica je súčasťou právneho systému EÚ a je preto právne záväzná pre všetky štáty EÚ. V rámci napĺňania tejto smernice v máji 2011 Výbor pre ekonomické a monetárne otázky Európskeho parlamentu odsúhlasil ochranu individuálnych vkladov do 100 000 eur. Čo sa týka situácie na Cypre, 25.3.2013 bola uzavretá dohoda medzi ministrami financií v rámci eurozóny, ktorá potvrdila, že vklady do 100 000 eur (na rozdiel od vkladov, ktoré prevyšujú túto sumu) ostanú nedotknuté a pod ochranou. Toto rozhodnutie následne potvrdil a prizvukoval aj šéf Euroskupiny, Jeroen Dijsselbloem , ktorý je zároveň ministrom financií v Holandsku. Výrok Vazila Hudáka teda hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-25", "analysis_sources": {"text": ["balík", "tlačovej správe", "2009/14/EC", "máji 2011", "ministrami financií", "Jeroen Dijsselbloem"], "url": ["http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-918_sk.htm", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-10-918_sk.htm", "http://ec.europa.eu/internal_market/bank/docs/guarantee/jrc-rep_en.pdf", "http://www.akeuropa.eu/en/deposit-guarantee-schemes-eu-wide-guarantee-of-deposits-of-up-to-euro-100-000.html?cmp_id=7&news_id=974", "http://www.guardian.co.uk/world/2013/mar/25/cyprus-eu-draft-agreement-bailout", "http://www.dw.de/milliardenhilfe-rettet-zypern/a-16696753"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:01.899788+00:00"}
{"id": "42646", "numeric_id": 42646, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42646", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Koncipientská aj advokátska prax je zlučiteľná so živnosťou. Nie je zlučiteľná s činnosťami, pokiaľ by bola ohrozená nezávislosť advokáta alebo jeho etika.", "statement_date": "2019-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa príslušných časových verzií zákona č. 586/2003 Z. z . o advokácii § 62 ods. 1 nebolo v čase trvania koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej zakázané, aby mal koncipient počas koncipientskej praxi aj živnosť, v súčasnosti to takisto priamo z príslušného zákona nevyplýva, zákon priamo vylučuje len pracovný pomer a obdobný pracovnoprávny vzťah. Na posúdenie zlučiteľnosti má od roku 2013 Slovenská advokátska komora špeciálnu komisiu, ktorá udeľuje finálne stanovisko, SAK sa vyjadrila, že by dnes s najväčšou pravdepodobnosťou posúdila živnosť ako nezlučiteľnú, avšak nie je to uvedené priamo v príslušnom zákone, tak ako tvrdí aj Čaputová. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora vo svojom vyhlásení uviedla: \" Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť .\" Opäť teda ide o zamestnanie u zamestnávateľa. Avšak SAK na inom mieste vyhlásenia uvádza: \" Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola. Je však pravdou, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. \" Živnosť sa však neuvádza ako kolidujúca podmienka priamo v zákone a stanovisko SAK hovorí o \"veľkej pravdepodobnosti\". „ Mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová, “ uviedol pre Denník N právnik a advokát, Peter Kubina. Zákon č. 586/2003 Z. z taktiež uvádza podmienky zapísania osoby do zoznamu koncipientov: §62 Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto (...)", "analysis_paragraphs": ["Podľa príslušných časových verzií zákona č. 586/2003 Z. z . o advokácii § 62 ods. 1 nebolo v čase trvania koncipientskej praxe Zuzany Čaputovej zakázané, aby mal koncipient počas koncipientskej praxi aj živnosť, v súčasnosti to takisto priamo z príslušného zákona nevyplýva, zákon priamo vylučuje len pracovný pomer a obdobný pracovnoprávny vzťah. Na posúdenie zlučiteľnosti má od roku 2013 Slovenská advokátska komora špeciálnu komisiu, ktorá udeľuje finálne stanovisko, SAK sa vyjadrila, že by dnes s najväčšou pravdepodobnosťou posúdila živnosť ako nezlučiteľnú, avšak nie je to uvedené priamo v príslušnom zákone, tak ako tvrdí aj Čaputová. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenská advokátska komora vo svojom vyhlásení uviedla: \" Z dôvodu lepších možností kontroly riadneho výkonu koncipientskej praxe iniciovala Slovenská advokátska komora zmenu Zákona o advokácii s účinnosťou od 1.1. 2013, ktorou sa sprísnili podmienky výkonu koncipientúry s povinnosťou viesť denný výkaz praxe, taktiež na základe spolupráce so sociálnou poisťovňou máme možnosť kontrolovať, či koncipienti nie sú zároveň zamestnaní u iného zamestnávateľa a vytvorili sme aj už spomínanú komisiu pre zlučiteľnosť .\" Opäť teda ide o zamestnanie u zamestnávateľa. Avšak SAK na inom mieste vyhlásenia uvádza: \" Od Mgr. Čaputovej takouto žiadosťou nedisponujeme, v dobe jej koncipientúry však ešte komisia zriadená nebola. Je však pravdou, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. \" Živnosť sa však neuvádza ako kolidujúca podmienka priamo v zákone a stanovisko SAK hovorí o \"veľkej pravdepodobnosti\". „ Mať živnosť popri koncipientskej alebo advokátskej praxi nie je porušením zákona a nebolo to porušením zákona ani v čase, keď podľa zverejnených informácií vykonávala koncipientskú prax Zuzana Čaputová, “ uviedol pre Denník N právnik a advokát, Peter Kubina. Zákon č. 586/2003 Z. z taktiež uvádza podmienky zapísania osoby do zoznamu koncipientov: §62 Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto (...)"], "analysis_date": "2019-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "vyhlásení", "uviedol", "Zákon", "ustanovenia", "uviedla", "Komisia pre zlučiteľnosť výkonu advokácie"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20050701.html", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/spravy/proxy/select/642/display", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/20190101.html", "https://dennikn.sk/1419899/ako-to-je-s-koncipientskou-praxou-zuzany-caputovej-otazky-a-odpovede/?ref=tema", "https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/sak/organy/zlucitelnost"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:46.614249+00:00"}
{"id": "vr14015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14015", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dnes je napríklad inflácia na úrovni nuly...", "statement_date": "2015-12-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už 11. októbra 2015 . Odvtedy pribudli novšie informácie. Podľa portálu inflation.eu bola inflácia na Slovensku v mesiacoch september október na úrovni 0,06%, teda skutočne blízko nule. Rozpočet verejnej správy zas uvádza infláciu na Slovensku pre rok 2015 v hodnote -0,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už 11. októbra 2015 . Odvtedy pribudli novšie informácie. Podľa portálu inflation.eu bola inflácia na Slovensku v mesiacoch september október na úrovni 0,06%, teda skutočne blízko nule. Rozpočet verejnej správy zas uvádza infláciu na Slovensku pre rok 2015 v hodnote -0,2%. Dátum zverejnenia analýzy: 07.12.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-12-07", "analysis_sources": {"text": ["11. októbra 2015", "inflation.eu", "Rozpočet"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/550/dph-na-potraviny-a-migranti", "http://www.inflation.eu/inflation-rates/slovakia/current-cpi-inflation-slovakia.aspx", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:35.330445+00:00"}
{"id": "vr31668", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31668", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Ak si pamätáte, v tom prvom roku vládnutia, keď sa škrtali o 10% stavy a platy v iných rezortoch, učiteľom na neškrtlo nič. V druhom roku, keď ostatní mali nulový nárast, učitelia dostali priemer 5,7%.", "statement_date": "2012-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál sme.sk na túto tému 23. septembra 2010 napísal: \"Škrty v mzdových výdavkoch predstavujú 154 miliónov eur. V priemere je to 10 percent. Menej klesnú hasičom a policajtom....Na platy si siahnu aj politici. Podľa zámerov koalície by si mali z výplatných pások odpísať v priemere viac ako desať percent\"", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk na túto tému 23. septembra 2010 napísal: \"Škrty v mzdových výdavkoch predstavujú 154 miliónov eur. V priemere je to 10 percent. Menej klesnú hasičom a policajtom....Na platy si siahnu aj politici. Podľa zámerov koalície by si mali z výplatných pások odpísať v priemere viac ako desať percent\""], "analysis_date": "2012-04-30", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "tabuľku", "tabuľke", "pravda.sk", "Aktuálne.sk", "tarify"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5561262/vlada-prezradila-kde-bude-setrit.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5561262/vlada-prezradila-kde-bude-setrit.html", "http://spravy.pravda.sk/setrenie-sa-vo-vlade-dotkne-najviac-uradnikov-fa9-/sk_ekonomika.asp?c=A100923_080155_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/setrenie-sa-vo-vlade-dotkne-najviac-uradnikov-fa9-/sk_ekonomika.asp?c=A100923_080155_sk_ekonomika_p01", "http://aktualne.atlas.sk/skutocneho-rastu-platov-sa-dockame-asi-az-buduci-rok/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/", "http://aktualne.atlas.sk/tarify-miezd-ucitelov-idu-nahor-pridu-o-vyhody/slovensko/skolstvo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:27.374700+00:00"}
{"id": "vr25976", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25976", "speaker": "Milan Belica", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-belica", "statement": "Na čom zlyhali Grécko, Španielsko a tieto krajiny? Prejedali viac ako bolo treba.", "statement_date": "2013-11-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "S overovaním tohto výroku si neviem dať rady. Predpokldám, že sa jedná osobný názor pána Belicu, preto som to označil ako neoveriteľné", "analysis_paragraphs": ["S overovaním tohto výroku si neviem dať rady. Predpokldám, že sa jedná osobný názor pána Belicu, preto som to označil ako neoveriteľné"], "analysis_date": "2013-11-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:22.238157+00:00"}
{"id": "vr28107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28107", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Štrižinec: \"Dodám, že vy ste (Škripek, pozn.), vy budete teraz kolegovia (s Flašíkovou-Beňovou, pozn.) ako na to tak pozerám, v tom výbore pre občianske slobody, vy dvaja, nie?\" Flašíková-Beňová: \"Ešte aj pán poslanec Nagy tam s nami bude a pán poslanec Csáky, ktorý sa ale chce venovať skôr téme autonómie.\"", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vo výbore pre občianske slobody a spravodlivosť je zo slovenskej delegácie Flašíková- Beňová SMER-SD, Jószef Nagy (Most-Híd), Branislav Škripek (OĽaNO), Pál Csáky (SMK). To či sa Csáky bude zaoberať predovšetkým otázkou autonómie, Demagog.SK neoveruje. Spolu ide o štyroch slovenských poslancov, ktorí sú vo Výbore pre občianske slobody a spravodlivosť. Výrok Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vo výbore pre občianske slobody a spravodlivosť je zo slovenskej delegácie Flašíková- Beňová SMER-SD, Jószef Nagy (Most-Híd), Branislav Škripek (OĽaNO), Pál Csáky (SMK). To či sa Csáky bude zaoberať predovšetkým otázkou autonómie, Demagog.SK neoveruje. Spolu ide o štyroch slovenských poslancov, ktorí sú vo Výbore pre občianske slobody a spravodlivosť. Výrok Dátum zverejnenia analýzy: 07.07.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["výbore", "Beňová", "Nagy", "Škripek", "Csáky"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/committees/en/libe/home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/23868/MONIKA_FLASIKOVA+BENOVA_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/124926/JOZSEF_NAGY_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/124927/BRANISLAV_SKRIPEK_home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/en/124930/PAL_CSAKY_home.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:54.057189+00:00"}
{"id": "vr16127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16127", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Štát postaví približne 2000 nových nájomných bytov začínajúcich učiteľov, ktorí budú platiť iba režijný nájom...", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Postavenie 2000 bytov pre začínajúcich učiteľov bolo navrhovaným opatrením, ktoré predstavil SMER-SD ako súčasť tretieho sociálneho balíčka. Po voľbách však vláda od tohto sľubu podstatne upustila. Do dnešného dňa odovzdali Kraje len niekoľko bytov, no o tom či sú v pláne i ďalšie byty nemajú odborári žiadne vedomosti. Vládny sľub teda splnený nebol a výrok z tohto dôvodu posudzujeme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Postavenie 2000 bytov pre začínajúcich učiteľov bolo navrhovaným opatrením, ktoré predstavil SMER-SD ako súčasť tretieho sociálneho balíčka. Po voľbách však vláda od tohto sľubu podstatne upustila. Do dnešného dňa odovzdali Kraje len niekoľko bytov, no o tom či sú v pláne i ďalšie byty nemajú odborári žiadne vedomosti. Vládny sľub teda splnený nebol a výrok z tohto dôvodu posudzujeme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["predstavila", "avizoval", "vysvetlil", "Televízia Markíza", "účel", "vybraní", "Pokračovať"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/376047-fico-pred-volbami-oznamil-treti-socialny-balicek-za-miliardu-eur/", "http://dennik.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy/512686-autobusy-zadarmo-ci-byty-pre-ucitelov-co-chysta-smer-a-kolko-to-bude-stat", "https://www.noviny.sk/ekonomika/156859-fico-prisluubil-ucitelom-dvetisic-bytov-v-tych-co-su-ale-nikto-byvat-nechce", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1846054_o-ucitelskych-bytoch-je-uz-rok-ticho-slubil-ich-premier-fico", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-kraj-dostal-prvych-desat-ziadosti-o-ucitelske-byty-dokoncene-budu-o-par-dni.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/kraj-odovzdal-kluce-od-10-ucitelskych-bytov-856846.aspx", "http://www.region-bsk.sk/clanok/aktualne-spravy-volne-stredoskolske-internaty-pre-ucitelky-petrzalskych-sk%C3%B4lok.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:39.139884+00:00"}
{"id": "vr16134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16134", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Zamestnanci justície budú mať zvýšený plat (v roku 2017, pozn.) (...) plus pracujeme so sumou 30 eur na mesiac ako s niečím, čo bude stabilnou súčasťou ich príjmu.", "statement_date": "2017-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zamestnanci justície si v roku 2017 prídu na vyššie platové ohodnotenie, a to vďaka valorizácii miezd zamestnancov štátnej a verejnej správy. 30-eurový príplatok bol realitou už v roku 2016 . Ministerka Žitňanská prisľúbila ponechať tento príplatok aj v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet slovenskej justície dostal od Ministerstva financií pre rok 2017 finančnú injekciu vo výške 40 miliónov . Ministerka spravodlivosti Žitňanská avizovala, že jedna z troch hlavných oblastí, kam chce tieto zdroje smerovať je úprava platov. Ministerstvo spravodlivosti v rozpočte pre rok 2017 ( .pdf , s.3) vyhradilo celkovo na \"mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania\" 189 411 266 eur. V rozpočte na rok 2016 ( .pdf , s.3) bolo na túto kategóriu vyhradených 174 517 052 eur. Úprava platov zohľadňuje predpokladané úpravy platov sudcov podľa vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a tiež úpravy platov štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a služobných príjmov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) na základe valorizácie miezd v štátnej správe. Mzdy zamestnancov justície sa totiž pre rok 2017 nezvyšovali vďaka osobitnému zákonu o odmeňovaní zamestnancov justície. Nový zákon o justičnej službe bude podľa ministerky Žitňanskej prijatý až po analýze situácie v slovenskom súdnictve. Platy v justícii narástli vďaka valorizácii platov v celej štátnej správe. Mzdy štátnych a verejných pracovníkov sa pre rok 2017 zvýšili o 4 % . 30-eurový mesačný príplatok je v súčasnosti určený na preklenutie obdobia, kým nebude prijatý zákon o justičnej službe. Podľa tlačovej správy Odborového zväzu justície z minulého roka bol priemerný plat v justícii približne 700 eur v hrubom. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve bola v roku 2016 na úrovni 912 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zamestnanci justície si v roku 2017 prídu na vyššie platové ohodnotenie, a to vďaka valorizácii miezd zamestnancov štátnej a verejnej správy. 30-eurový príplatok bol realitou už v roku 2016 . Ministerka Žitňanská prisľúbila ponechať tento príplatok aj v roku 2017. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozpočet slovenskej justície dostal od Ministerstva financií pre rok 2017 finančnú injekciu vo výške 40 miliónov . Ministerka spravodlivosti Žitňanská avizovala, že jedna z troch hlavných oblastí, kam chce tieto zdroje smerovať je úprava platov. Ministerstvo spravodlivosti v rozpočte pre rok 2017 ( .pdf , s.3) vyhradilo celkovo na \"mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania\" 189 411 266 eur. V rozpočte na rok 2016 ( .pdf , s.3) bolo na túto kategóriu vyhradených 174 517 052 eur. Úprava platov zohľadňuje predpokladané úpravy platov sudcov podľa vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a tiež úpravy platov štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a služobných príjmov príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) na základe valorizácie miezd v štátnej správe. Mzdy zamestnancov justície sa totiž pre rok 2017 nezvyšovali vďaka osobitnému zákonu o odmeňovaní zamestnancov justície. Nový zákon o justičnej službe bude podľa ministerky Žitňanskej prijatý až po analýze situácie v slovenskom súdnictve. Platy v justícii narástli vďaka valorizácii platov v celej štátnej správe. Mzdy štátnych a verejných pracovníkov sa pre rok 2017 zvýšili o 4 % . 30-eurový mesačný príplatok je v súčasnosti určený na preklenutie obdobia, kým nebude prijatý zákon o justičnej službe. Podľa tlačovej správy Odborového zväzu justície z minulého roka bol priemerný plat v justícii približne 700 eur v hrubom. Priemerná nominálna mzda v slovenskom hospodárstve bola v roku 2016 na úrovni 912 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-04-09", "analysis_sources": {"text": ["vyššie", "2016", "ponechať", "40 miliónov", ".pdf", ".pdf", "Úprava platov", "zákon", "štátnej", "4 %", "príplatok", "700 eur", "912"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/odborari-nie-su-spokojni-s-rozpoctom/221375-clanok.html", "https://www.istp.sk/clanok/9140/Zamestnancom-sudov-narastu-v-roku-2016-platy-asi-o-30-eur", "http://www.teraz.sk/ekonomika/zoj-v-rozpocte-sudnictva-su-najdole/222048-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20355153/miliony-pre-justiciu-navyse-pojdu-na-reformu-platy-a-investicie-do-vazenstva.html", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Ekonomika-a-sprava-majetku/Rozpo%C4%8Det-na-rok-2017.aspx", "https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Ekonomika-a-sprava-majetku/Rozpocet-ministerstva-na-rok-2016.aspx", "https://domov.sme.sk/c/20355153/miliony-pre-justiciu-navyse-pojdu-na-reformu-platy-a-investicie-do-vazenstva.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/l-zitnanska-rok-2017-bude-pre-slove/236730-clanok.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/odborari-nie-su-spokojni-s-rozpoctom/221375-clanok.html", "http://finweb.hnonline.sk/ekonomika/864704-zamestnanci-statnej-spravy-dostanu-pridane-na-ich-platy-pojde-rocne-o-170-milionov-viac", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1849068_peniaze-na-odmeny-sudcov-prerozdeli-zitnanska-sudnym-uradnikom", "https://domov.sme.sk/c/20184491/justicni-odborari-pripravia-zitnanskej-navrh-na-zvysovanie-platov.html#ixzz4dmlUJGzA", "http://www.finance.sk/mzda/priemerna-mzda/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:35.131781+00:00"}
{"id": "vr33970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33970", "speaker": "József Nagy", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-nagy", "statement": "V roku 2011, keď bola katastrofa v Ajke s takým istým červeným kalom, sme dokonca spoločne s organizáciou Greenpeace sme vtedy vyzvali aj maďarskú vládu, aby začala riešiť.", "statement_date": "2013-06-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bývalý minister životného prostredia J. Nagy si pomýlil názov obce, v ktorej bol v roku 2011 problém z odkaliskom červeného kalu. Táto obec sa volala Almásfüzitő. Minister ako aj Greenpeace na problematický stav tohto odkaliska reagovali. V Ajke sa udiala ekologická katastrofa súvisiaca s červeným kalom v roku 2010. Výrok vzhľadom na zámenu obcí hodnotíme ako zavádzajúci. Ekologická katastrofa v maďarskej Ajke sa udiala v októbri 2010 , keď sa po prudkých dažďoch pretrhla hrádza na odkalisku, pričom sa približne 1 milión metrov kubických červeného kalu dostalo do životného prostredia. Greenpeace kritizoval maďarskú vládu za katastrofu v Ajke a považoval reakciu vlády za nepostačujúcu. V roku 2011 pripravilo Ministerstvo životného prostredia zákon o envirozáťažiach, ktorý bol reakciou na katastrofu v Ajke. V roku 2011 boli podobné problémy s odkaliskom s červeným kalom pri obci Almásfüzitő, keď odbery Greenpeace z koryta Dunaja potvrdili únik nebezpečných látok. Greenpeace žiadal zodpovedné maďarské úrady, aby zabezpečili ukončenie prevádzky nebezpečného odkaliska. V decembri 2011 minister životného prostredia József Nagy reagoval na situáciu odkaliska Almásfüzitő zaujímal sa o situáciu a žiadal maďarského ministra o vysvetlenie. \"Ministerstvo životného prostredia SR problematiku odkaliska Almásfüzitő eviduje a zaoberá sa ňou. \"Od jesene, keď Greenpeace informovala verejnosť o probléme, minister József Nagy obratom oslovil maďarského ministra rozvoja vidieka, Sándora Fazekasa so žiadosťou o vysvetlenie ,\" uviedla hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková. Z pohľadu oficiálnych informácií, ktoré má MŽP SR k dispozícii, podľa Hudákovej nie je dôvod na paniku, ale určite na ostražitosť. \"Ministerstvu nie je ľahostajné, čo sa deje s týmto odkaliskom. Aj keď je na území Maďarskej republiky, treba povedať, že environmentálne záťaže nepoznajú hranice. Môže tu byť hrozba nielen znečistenia Dunaja, ale aj podzemnej vody a teda aj zdravia občanov, predovšetkým z južného Slovenska,\" dodala hovorkyňa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister životného prostredia J. Nagy si pomýlil názov obce, v ktorej bol v roku 2011 problém z odkaliskom červeného kalu. Táto obec sa volala Almásfüzitő. Minister ako aj Greenpeace na problematický stav tohto odkaliska reagovali. V Ajke sa udiala ekologická katastrofa súvisiaca s červeným kalom v roku 2010. Výrok vzhľadom na zámenu obcí hodnotíme ako zavádzajúci. Ekologická katastrofa v maďarskej Ajke sa udiala v októbri 2010 , keď sa po prudkých dažďoch pretrhla hrádza na odkalisku, pričom sa približne 1 milión metrov kubických červeného kalu dostalo do životného prostredia. Greenpeace kritizoval maďarskú vládu za katastrofu v Ajke a považoval reakciu vlády za nepostačujúcu. V roku 2011 pripravilo Ministerstvo životného prostredia zákon o envirozáťažiach, ktorý bol reakciou na katastrofu v Ajke. V roku 2011 boli podobné problémy s odkaliskom s červeným kalom pri obci Almásfüzitő, keď odbery Greenpeace z koryta Dunaja potvrdili únik nebezpečných látok. Greenpeace žiadal zodpovedné maďarské úrady, aby zabezpečili ukončenie prevádzky nebezpečného odkaliska. V decembri 2011 minister životného prostredia József Nagy reagoval na situáciu odkaliska Almásfüzitő zaujímal sa o situáciu a žiadal maďarského ministra o vysvetlenie. \"Ministerstvo životného prostredia SR problematiku odkaliska Almásfüzitő eviduje a zaoberá sa ňou. \"Od jesene, keď Greenpeace informovala verejnosť o probléme, minister József Nagy obratom oslovil maďarského ministra rozvoja vidieka, Sándora Fazekasa so žiadosťou o vysvetlenie ,\" uviedla hovorkyňa ministerstva životného prostredia Beatrice Hudáková. Z pohľadu oficiálnych informácií, ktoré má MŽP SR k dispozícii, podľa Hudákovej nie je dôvod na paniku, ale určite na ostražitosť. \"Ministerstvu nie je ľahostajné, čo sa deje s týmto odkaliskom. Aj keď je na území Maďarskej republiky, treba povedať, že environmentálne záťaže nepoznajú hranice. Môže tu byť hrozba nielen znečistenia Dunaja, ale aj podzemnej vody a teda aj zdravia občanov, predovšetkým z južného Slovenska,\" dodala hovorkyňa.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.06.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-06-10", "analysis_sources": {"text": ["Ekologická katastrofa", "2010", "Greenpeace", "pripravilo", "2011", "reagoval"], "url": ["http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/press/tlacove-spravy/toxicka-havaria-v-ma-arsku/", "http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/multimedia/fotografie/copy-of-oblasti-postihnute-po/", "http://hnonline.sk/c1-47135930-greenpeace-kritizuje-madarsko-za-ekologicku-katastrofu-v-ajke", "http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-maj-2011/j-nagy-je-sanca-nechceme-ajku-slovensku-ka.html", "http://www.greenpeace.org/slovakia/sk/press/tlacove-spravy/Jedy-z-madarskeho-odkaliska-unikaju-do-Dunaja/", "http://www.aktuality.sk/clanok/198918/greenpeace-jedy-z-madarskeho-odkaliska-unikaju-do-dunaja/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:56.117698+00:00"}
{"id": "vr31447", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31447", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "Nezabúdali sme na dôchodcov, zvýšili sme vianočný dôchodok pre tie nižšie príjmové kategórie, ale aj limit na lieky pre zdravotne postihnutých, dôchodcov atď.", "statement_date": "2012-03-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O zvyšovaní vianočného príspevku pre dôchodcov s nižšími dôchodkami sme informovali v relácii O päť minút dvanásť zo 4. marca 2012: Dokument (RTF) Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že suma a teda aj výpočet vianočného príspevku sa oproti minulým rokom mení a stáva sa tak adresnejším. Nárok na výplatu príspevku má ten dôchodca, ktorý má nárok na výplatu svojho dôchodku za mesiac december, má bydlisko na území SR a suma jeho dôchodku v decembri nepresahuje 60% priemernej mesačnej mzdy SR, tj. 461,40 eur . Rovnaké pravidlá platili aj pred zmenou. Novinkou je výpočet výšky príspevku. Oproti roku 2010, kedy sa k dôchodkom zaradeným do ôsmich pásiem poskytoval vianočný príspevok v ôsmich sumách, sa vianočný príspevok v roku 2011 poskytne v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku. Zákonom č. 242/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon o vianočnom príspevku, sa odstránili „pásmové rozpätia“ v snahe predísť situáciám, v ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia pásmového rozpätia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume. To, aké sumy vianočného príspevku sa k dôchodkom vyplácali v roku 2010, uvádza nasledujúca tabuľka:\n\nSuma dôchodku\n\nSuma vianočného príspevku v roku 2010\n\ndo 186,20 EUR\n\n66,39 EUR\n\n186,30 EUR – 223,40 EUR\n\n62,69 EUR\n\n223,50 EUR – 260,60 EUR\n\n58,95 EUR\n\n260,70 EUR – 297,80 EUR\n\n55,23 EUR\n\n297,90 EUR – 335,10 EUR\n\n51,50 EUR\n\n335,20 EUR – 372,30 EUR\n\n47,78 EUR\n\n372,40 EUR – 409,50 EUR\n\n44,06 EUR\n\n409,60 EUR – 446,70 EUR\n\n40,34 EUR", "analysis_paragraphs": ["O zvyšovaní vianočného príspevku pre dôchodcov s nižšími dôchodkami sme informovali v relácii O päť minút dvanásť zo 4. marca 2012: Dokument (RTF) Sociálnej poisťovne vysvetľuje, že suma a teda aj výpočet vianočného príspevku sa oproti minulým rokom mení a stáva sa tak adresnejším. Nárok na výplatu príspevku má ten dôchodca, ktorý má nárok na výplatu svojho dôchodku za mesiac december, má bydlisko na území SR a suma jeho dôchodku v decembri nepresahuje 60% priemernej mesačnej mzdy SR, tj. 461,40 eur . Rovnaké pravidlá platili aj pred zmenou. Novinkou je výpočet výšky príspevku. Oproti roku 2010, kedy sa k dôchodkom zaradeným do ôsmich pásiem poskytoval vianočný príspevok v ôsmich sumách, sa vianočný príspevok v roku 2011 poskytne v závislosti od konkrétnej sumy dôchodku. Zákonom č. 242/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon o vianočnom príspevku, sa odstránili „pásmové rozpätia“ v snahe predísť situáciám, v ktorých dôchodok z dôvodu malého prekročenia pásmového rozpätia prechádzal do iného pásma, v ktorom sa vianočný príspevok poskytol v nižšej sume. To, aké sumy vianočného príspevku sa k dôchodkom vyplácali v roku 2010, uvádza nasledujúca tabuľka:", "Suma dôchodku", "Suma vianočného príspevku v roku 2010", "do 186,20 EUR", "66,39 EUR", "186,30 EUR – 223,40 EUR", "62,69 EUR", "223,50 EUR – 260,60 EUR", "58,95 EUR", "260,70 EUR – 297,80 EUR", "55,23 EUR", "297,90 EUR – 335,10 EUR", "51,50 EUR", "335,20 EUR – 372,30 EUR", "47,78 EUR", "372,40 EUR – 409,50 EUR", "44,06 EUR", "409,60 EUR – 446,70 EUR", "40,34 EUR"], "analysis_date": "2012-03-26", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút dvanásť", "Dokument", "O päť minút dvanásť", "Pravda", "spoluúčasti"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/262/?politik=6", "https://demagog.sk/vyrok/www.socpoist.sk/ext_dok-vianocny-prispevok-2011/48902c", "http://www.demagog.sk/diskusie/207/viliam-novotny-richard-rasi-a-marian-kollar", "http://peniaze.pravda.sk/ake-zmeny-cakaju-pacientov-pri-predpisovani-liekov-fxa-/sk-pstat.asp?c=A111028_124806_sk-pstat_p59", "http://www.partner.sk/index.php?page=aktuality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:14.623595+00:00"}
{"id": "44106", "numeric_id": 44106, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44106", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ale ja som ich navrhoval, ja som Roberta Fica presviedčal, aj po prvom období, aby sme išli do predčasných volieb, prosil som ho...", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z vyjadrení Andreja Danka vyplýva, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej diskutovali v koalícii aj o možnosti predčasných volieb. Z verejných zdrojov však nie je možné potvrdiť, že Andrej Danko „prosil” a „presviedčal” Roberta Fica, aby strany predčasné voľby podporili. Demagóg.SK sa na to pýtal aj predsedu Smeru - na email však neodpovedal. Žiaden dôkaz pre svoje tvrdenie nedodal ani Andrej Danko. Hodnotíme ho preto ako neoveriteľné.", "analysis_paragraphs": ["Z vyjadrení Andreja Danka vyplýva, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej diskutovali v koalícii aj o možnosti predčasných volieb. Z verejných zdrojov však nie je možné potvrdiť, že Andrej Danko „prosil” a „presviedčal” Roberta Fica, aby strany predčasné voľby podporili. Demagóg.SK sa na to pýtal aj predsedu Smeru - na email však neodpovedal. Žiaden dôkaz pre svoje tvrdenie nedodal ani Andrej Danko. Hodnotíme ho preto ako neoveriteľné."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["diskutovali"], "url": ["https://www.facebook.com/projektn.sk/videos/1832531223503095/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:17.836532+00:00"}
{"id": "vr29600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29600", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Preto napríklad prvých 24 hodín, migranti, ktorí prídu do Maďarska, 40 % odchádza v prvých 24 hodinách a do týždňa odíde 80 % žiadateľov o azyl z Maďarska.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Kaliňák vo výroku uvádza, že Maďarsko nie je žiadanou konečnou krajinou pre migrantov, a tí preto odchádzajú ďalej na západ. Dostupné údaje potvrdzujú, že Maďarsko je vzhľadom na svoju geografickú polohu tranzitnou krajinou pre migrantov, nie sú však dostupné odhady venujúce sa dĺžke pobytu migrantov na území tohto štátu. Čo sa týka druhej časti výroku, podielu žiadateľov o azyl, ktorý do týždňa opustia Maďarsko, taktiež nie sú dostupné údaje, ktoré by toto číslo potvrdzovali alebo vyvracali. Treba však poznamenať, že podľa platných zásad EÚ môžu cudzinci žiadať o azyl len v tej krajine, cez hranice ktorej vstúpili do Únie. V prípade že osoba podá žiadosť o azyl v jednej z členských krajín, nemôže následne žiadať o azyl v ďalších, ako nepriamo naznačuje Kaliňák. Opustiť Maďarsko tak azylanti môžu len smerom von z Únie. Vzhľadom na nedostupnosť potrebných údajov výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Maďarsko je svojou polohou (pdf s.3) na hraničným štátom EÚ. Je blízke aj krajinám bývalej Juhoslávie, odkiaľ sú časté prísuny migrantov, čím sa stáva prestupným miestom. Maďarsko má na svojom území záchytné zariadenia pre dlhodobých migrantov s kapacitou 770 miest. V Maďarsku bolo v roku 2012 zadržaných v imigračnej väzbe 1424 utečencov, pričom 1266 požiadalo o azyl. V tom istom roku požiadalo o medzinárodnú ochranu 2155 utečencov, prevažne z Afganistanu. Nie sú však dostupné údaje o tom, ako dlho zotrvali na území Maďarska. Hodnota 80 % bola nedávno spomenutá vo vyjadrení maďarského ministra Jánosa Lazára ohľadom súčasnej situácie v Stredomorí. Ten uviedol, že v prípade, že by Maďarsko mohlo o týchto migrantoch rozhodovať samostatne, 80 % z nich by vrátilo do domovských krajín, nakoľko nepochádzajú z oblastí s vojenským konfliktom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kaliňák vo výroku uvádza, že Maďarsko nie je žiadanou konečnou krajinou pre migrantov, a tí preto odchádzajú ďalej na západ. Dostupné údaje potvrdzujú, že Maďarsko je vzhľadom na svoju geografickú polohu tranzitnou krajinou pre migrantov, nie sú však dostupné odhady venujúce sa dĺžke pobytu migrantov na území tohto štátu. Čo sa týka druhej časti výroku, podielu žiadateľov o azyl, ktorý do týždňa opustia Maďarsko, taktiež nie sú dostupné údaje, ktoré by toto číslo potvrdzovali alebo vyvracali. Treba však poznamenať, že podľa platných zásad EÚ môžu cudzinci žiadať o azyl len v tej krajine, cez hranice ktorej vstúpili do Únie. V prípade že osoba podá žiadosť o azyl v jednej z členských krajín, nemôže následne žiadať o azyl v ďalších, ako nepriamo naznačuje Kaliňák. Opustiť Maďarsko tak azylanti môžu len smerom von z Únie. Vzhľadom na nedostupnosť potrebných údajov výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Maďarsko je svojou polohou (pdf s.3) na hraničným štátom EÚ. Je blízke aj krajinám bývalej Juhoslávie, odkiaľ sú časté prísuny migrantov, čím sa stáva prestupným miestom. Maďarsko má na svojom území záchytné zariadenia pre dlhodobých migrantov s kapacitou 770 miest. V Maďarsku bolo v roku 2012 zadržaných v imigračnej väzbe 1424 utečencov, pričom 1266 požiadalo o azyl. V tom istom roku požiadalo o medzinárodnú ochranu 2155 utečencov, prevažne z Afganistanu. Nie sú však dostupné údaje o tom, ako dlho zotrvali na území Maďarska. Hodnota 80 % bola nedávno spomenutá vo vyjadrení maďarského ministra Jánosa Lazára ohľadom súčasnej situácie v Stredomorí. Ten uviedol, že v prípade, že by Maďarsko mohlo o týchto migrantoch rozhodovať samostatne, 80 % z nich by vrátilo do domovských krajín, nakoľko nepochádzajú z oblastí s vojenským konfliktom. Dátum zverejnenia analýzy: 01.06.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["platných", "polohou", "má", "spomenutá"], "url": ["http://www.schengen.euroiuris.sk/index.php?link=kontrola_vonkajsich_hranic", "http://www.refworld.org/pdfid/4f9167db2.pdf", "http://www.globaldetentionproject.org/countries/europe/hungary/introduction.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/madarsko-by-80-percent-narusitelov-hr/136266-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:50.276530+00:00"}
{"id": "vr34699", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34699", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A vtedy povedala (pozn. Iveta Radičová) veľmi jasne... a nebudeme zvyšovať dane, ale tri dni po voľbách to už samozrejme neplatilo.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť konkrétny záznam z relácie, ale o tom, že SDKÚ nebude zvyšovať dane, hovorí napríklad aj vo svojom volebnom programe. Vláda dočasne zvýšila sadzbu DPH na 20%.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť konkrétny záznam z relácie, ale o tom, že SDKÚ nebude zvyšovať dane, hovorí napríklad aj vo svojom volebnom programe. Vláda dočasne zvýšila sadzbu DPH na 20%."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["volebnom"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/content/dostojny-zivot"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:21.531901+00:00"}
{"id": "vr28318", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28318", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Si zoberte, že pán minister Kažimír navrhol, aby sa odpisy na nevýrobné, na administratívne budovy zdvojnásobili z 20 na 40 rokov.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po ukončení pripomienkového konania bola novela zákona o daní z príjmov schválená na rokovaní vlády 20. augusta 2014 v upravenom znení. Návrh z dielne Ministerstva financií SR zavádza viacero zmien daňovom systéme, medzi ktorými sa odpisy na nevýrobné a administratívne budovy zdvojnásobila z 20 na 40 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V novele zákona sa zaviedlo šesť odpisových skupín (.pdf, s. 3), kde sa do šiestej odpisovej skupiny zaraďujú bytové budovy, budovy pre administratívu, vzdelávanie, zdravotníctvo a ostatné nebytové budovy. Odpisy sa na tieto objekty zdvojnásobili z pôvodných 20 na 40 rokov.", "analysis_paragraphs": ["Po ukončení pripomienkového konania bola novela zákona o daní z príjmov schválená na rokovaní vlády 20. augusta 2014 v upravenom znení. Návrh z dielne Ministerstva financií SR zavádza viacero zmien daňovom systéme, medzi ktorými sa odpisy na nevýrobné a administratívne budovy zdvojnásobila z 20 na 40 rokov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V novele zákona sa zaviedlo šesť odpisových skupín (.pdf, s. 3), kde sa do šiestej odpisovej skupiny zaraďujú bytové budovy, budovy pre administratívu, vzdelávanie, zdravotníctvo a ostatné nebytové budovy. Odpisy sa na tieto objekty zdvojnásobili z pôvodných 20 na 40 rokov."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["šesť odpisových skupín", "Odpisy"], "url": ["https://www.kpmg.com/SK/sk/IssuesAndInsights/Tax-Legal-News/Documents/tax-legal-news-summer-2014-SK.pdf", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/zakon-o-dani-z-prijmov-cakaju-zmeny-2014-2015.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:14.065196+00:00"}
{"id": "vr33306", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33306", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Tieto normy (vyhláška o pečive - dopekance, vyhláška o mäsových výrobkoch, pozn.) ministerstvo dalo normálne na medzirezortné pripomienkové konanie.", "statement_date": "2013-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Obe normy, vyhláška o pečive a vyhláška o mäsových výrobkoch, boli Ministerstvom pôdohospodárstva za pôsobenia Z. Simona dodané na štandardné medzirezortné pripomienkové konanie. Vyhláška o pečive, ktorú spomína exminister Simon, je Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o jedlom obilí a výrobkoch z obilia. Materiál bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní prerokovaný od 16. februára 2012 do 7.marca 2012. Táto norma zadefinovala čo je pekáreň (§2, e.) a tiež definovala čo je dopečený výrobok (§ 4, (8)) tzv. dopekanec. Vyhláška o mäsových výrobkoch sa do medzirezortného pripomienkového konania dostala 28. februára 2012, ktoré bolo ukončené 19. marca 2012. Táto norma definovala presnejšie mäsové výrobky a ich zloženie či dokonca tvar.", "analysis_paragraphs": ["Obe normy, vyhláška o pečive a vyhláška o mäsových výrobkoch, boli Ministerstvom pôdohospodárstva za pôsobenia Z. Simona dodané na štandardné medzirezortné pripomienkové konanie. Vyhláška o pečive, ktorú spomína exminister Simon, je Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o jedlom obilí a výrobkoch z obilia. Materiál bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní prerokovaný od 16. februára 2012 do 7.marca 2012. Táto norma zadefinovala čo je pekáreň (§2, e.) a tiež definovala čo je dopečený výrobok (§ 4, (8)) tzv. dopekanec. Vyhláška o mäsových výrobkoch sa do medzirezortného pripomienkového konania dostala 28. februára 2012, ktoré bolo ukončené 19. marca 2012. Táto norma definovala presnejšie mäsové výrobky a ich zloženie či dokonca tvar."], "analysis_date": "2013-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Vyhláška o pečive,", "Vyhláška o mäsových výrobkoch"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=4926&langEID=1", "https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialWorkflow.aspx?instEID=-1&matEID=4909&langEID=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:36.840765+00:00"}
{"id": "vr32434", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32434", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Na základe aktuálnych skutočností ani 19%-tná daň nezaručovala štátu príjem, s ktorým počítal a museli sme prehodnotiť výnos dane z právnických osôb za rok 2011 o skoro 100 miliónov eur.", "statement_date": "2012-10-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Petra Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, pretože výber dane z príjmov právnických osôb minulý rok o skoro 100 miliónov nižší, ako bol predpokladaný výnos.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Petra Pelegriniho hodnotíme ako pravdivý, pretože výber dane z príjmov právnických osôb minulý rok o skoro 100 miliónov nižší, ako bol predpokladaný výnos."], "analysis_date": "2012-10-15", "analysis_sources": {"text": ["Na telo", "daňovej prognózy"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/318/navrh-rozpoctu-a-platy-statnych-zamestnancov", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8311&documentId=8426"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:46.130799+00:00"}
{"id": "50145", "numeric_id": 50145, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50145", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "A pýtam sa aj k tej vile, áno, pýtam sa, keď som ja, predseda parlamentu riešil vilu pre predsedu Národnej rady, tak som kúpil od štátu. Aj to vaša televízia klame, pretože vila predsedu Národnej rady sa za 2,5 milióna kúpila od štátu a ja sa pýtam, prečo pán Eštok nezobral z Ministerstva zahraničných vecí, kde je 10 takých víl a prečo kupovali novú vilu. A ja viem, ja viem zodpovedne, že tá vila smeruje k prezidentovi, ale jemu sa to nepáči, keď to poviem.", "statement_date": "2025-09-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kancelária Národnej rady SR v roku 2019, teda v čase, keď bol Andrej Danko predsedom parlamentu, kúpila od štátnej akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru vilu na Gorazdovej ulici za 2,6 milióna eur. V júni 2025 kúpilo ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka vilu na Mudroňovej ulici neďaleko Bratislavského hradu od súkromníka. Suma, za ktorú ju ministerstvo kúpilo, nie je známa, avšak analytici cenu nehnuteľnosti odhadujú okolo 2,5 milióna eur. Akciová spoločnosť Správa služieb diplomatickému zboru, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo zahraničných vecí, síce vlastní 17 nehnuteľností, medzi nimi však iba šesť víl, a nie desať, ako tvrdí podpredseda parlamentu. Ministerstvo vnútra zároveň zrejme nemalo možnosť odkúpiť všetky z nich, pretože tri z nich v súčasnosti využívajú zahraničné ambasády. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nVila pre predsedu Národnej rady SR\n\nV roku 2019 Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky odkúpila od štátnej akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru vilu na Gorazdovej ulici v Bratislave za 2,6 milióna eur. Nákup vily vyplynul z uznesenia vlády z júla 2019, ktoré dávalo ministrovi zahraničných vecí za úlohu zabezpečiť bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Na základe uznesenia tak prebehol nielen nákup vily na Gorazdovej ulici, ale aj vily na Mudroňovej ulici (. pdf , s. 1-2) Tá mala slúžiť na bývanie predsedu vlády a Úrad vlády SR ju takisto odkúpil od štátnej akciovky Správa služieb diplomatického zboru.\n\nVila na Gorazdovej ulici, ktorú odkúpila Kancelária národnej rady, predtým slúžila ako rezidencia japonského veľvyslanca. Ide o trojposchodovú budovu s rozlohou 418 štvorcových metrov, ku ktorej patrí pozemok s rozlohou 1418 štvorcových metrov. Vtedajší predseda Národnej rady SR Andrej Danko vopred avizoval , že vo vile bývať nebude. Nebývali v nej ani jeho nástupcovia vo funkcii Boris Kollár a Peter Pellegrini.\n\nPo atentáte na premiéra Fica sa ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka rozhodlo riešiť otázku bezpečného bývania troch najvyšších ústavných činiteľov. V súčasnosti tak vila prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá má podľa zverejnených zmlúv celkovo stáť takmer 1,8 milióna eur, v rámci ktorej v nehnuteľnosti pribudli bezpečnostné prvky. Menilo sa však aj vybavenie interiéru či vzduchotechnika, vila bola zateplená a má novú omietku. Súčasťou rekonštrukcie bol aj nákup luxusného nábytku, napríklad knižnice za 10 800 eur, dvoch krbov dokopy za takmer 15 000 eur či wellness zóny so saunou. Nie je pritom jasné, komu vila bude slúžiť. Súčasný predseda národnej rady Richard Raši totiž pre denník SME povedal , že vilu využívať neplánuje.\n\nVila kúpená ministerstvom vnútra\n\nKoncom septembra priniesla STVR informáciu, že ministerstvo vnútra v júni kúpilo zrekonštruovanú vilu na Mudroňovej ulici. Ide o rodinný dom v lukratívnej lokalite neďaleko Bratislavského hradu, ktorého hodnota je podľa odhadu hlavného analytika Realitnej únie SR Vladimíra Kubrického okolo 2,5 milióna eur. Vilu ministerstvo kúpilo od súkromného vlastníka, kúpna cena nebola zverejnená, nakoľko ministerstvo sa odvolalo na výnimku v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.\n\nPodľa STVR je vila pravdepodobne určená pre prezidenta Slovenskej republiky. Minister vnútra Šutaj Eštok potvrdil , že rezidencia má byť určená pre jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov, nekonkretizoval však, pre ktorého. Prezident Pellegrini avizoval , že sa do vily presťahovať nechystá.\n\nVily ministerstva zahraničných vecí\n\nNehnuteľnosti, ktoré spadajú pod ministerstvo zahraničných vecí, vlastní a spravuje akciová spoločnosť Správa služieb diplomatickému zboru, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Vo svojom portfóliu má táto spoločnosť v súčasnosti 17 nehnuteľností primárne v centre Bratislavy. Sú medzi nimi bytové domy, administratívne budovy aj vily - tých však nie je desať, ako hovorí Andrej Danko, ale len šesť. Tri z nich navyše v súčasnosti využívajú zahraničné ambasády - vilu na Mudroňovej 47 využíva veľvyslanectvo Južnej Kórey, vilu na Holubyho 11 veľvyslanectvo Turecka a vilu na Somolického 1 kubánska ambasáda. V máji 2025 od tejto spoločnosti ministerstvo vnútra odkúpilo inú vilu v blízkosti Bratislavského hradu.", "analysis_paragraphs": ["Kancelária Národnej rady SR v roku 2019, teda v čase, keď bol Andrej Danko predsedom parlamentu, kúpila od štátnej akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru vilu na Gorazdovej ulici za 2,6 milióna eur. V júni 2025 kúpilo ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka vilu na Mudroňovej ulici neďaleko Bratislavského hradu od súkromníka. Suma, za ktorú ju ministerstvo kúpilo, nie je známa, avšak analytici cenu nehnuteľnosti odhadujú okolo 2,5 milióna eur. Akciová spoločnosť Správa služieb diplomatickému zboru, ktorej jediným akcionárom je ministerstvo zahraničných vecí, síce vlastní 17 nehnuteľností, medzi nimi však iba šesť víl, a nie desať, ako tvrdí podpredseda parlamentu. Ministerstvo vnútra zároveň zrejme nemalo možnosť odkúpiť všetky z nich, pretože tri z nich v súčasnosti využívajú zahraničné ambasády. Výrok Andreja Danka preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Vila pre predsedu Národnej rady SR", "V roku 2019 Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky odkúpila od štátnej akciovej spoločnosti Správa služieb diplomatickému zboru vilu na Gorazdovej ulici v Bratislave za 2,6 milióna eur. Nákup vily vyplynul z uznesenia vlády z júla 2019, ktoré dávalo ministrovi zahraničných vecí za úlohu zabezpečiť bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Na základe uznesenia tak prebehol nielen nákup vily na Gorazdovej ulici, ale aj vily na Mudroňovej ulici (. pdf , s. 1-2) Tá mala slúžiť na bývanie predsedu vlády a Úrad vlády SR ju takisto odkúpil od štátnej akciovky Správa služieb diplomatického zboru.", "Vila na Gorazdovej ulici, ktorú odkúpila Kancelária národnej rady, predtým slúžila ako rezidencia japonského veľvyslanca. Ide o trojposchodovú budovu s rozlohou 418 štvorcových metrov, ku ktorej patrí pozemok s rozlohou 1418 štvorcových metrov. Vtedajší predseda Národnej rady SR Andrej Danko vopred avizoval , že vo vile bývať nebude. Nebývali v nej ani jeho nástupcovia vo funkcii Boris Kollár a Peter Pellegrini.", "Po atentáte na premiéra Fica sa ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka rozhodlo riešiť otázku bezpečného bývania troch najvyšších ústavných činiteľov. V súčasnosti tak vila prechádza rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá má podľa zverejnených zmlúv celkovo stáť takmer 1,8 milióna eur, v rámci ktorej v nehnuteľnosti pribudli bezpečnostné prvky. Menilo sa však aj vybavenie interiéru či vzduchotechnika, vila bola zateplená a má novú omietku. Súčasťou rekonštrukcie bol aj nákup luxusného nábytku, napríklad knižnice za 10 800 eur, dvoch krbov dokopy za takmer 15 000 eur či wellness zóny so saunou. Nie je pritom jasné, komu vila bude slúžiť. Súčasný predseda národnej rady Richard Raši totiž pre denník SME povedal , že vilu využívať neplánuje.", "Vila kúpená ministerstvom vnútra", "Koncom septembra priniesla STVR informáciu, že ministerstvo vnútra v júni kúpilo zrekonštruovanú vilu na Mudroňovej ulici. Ide o rodinný dom v lukratívnej lokalite neďaleko Bratislavského hradu, ktorého hodnota je podľa odhadu hlavného analytika Realitnej únie SR Vladimíra Kubrického okolo 2,5 milióna eur. Vilu ministerstvo kúpilo od súkromného vlastníka, kúpna cena nebola zverejnená, nakoľko ministerstvo sa odvolalo na výnimku v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.", "Podľa STVR je vila pravdepodobne určená pre prezidenta Slovenskej republiky. Minister vnútra Šutaj Eštok potvrdil , že rezidencia má byť určená pre jedného z troch najvyšších ústavných činiteľov, nekonkretizoval však, pre ktorého. Prezident Pellegrini avizoval , že sa do vily presťahovať nechystá.", "Vily ministerstva zahraničných vecí", "Nehnuteľnosti, ktoré spadajú pod ministerstvo zahraničných vecí, vlastní a spravuje akciová spoločnosť Správa služieb diplomatickému zboru, ktorej jediným akcionárom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Vo svojom portfóliu má táto spoločnosť v súčasnosti 17 nehnuteľností primárne v centre Bratislavy. Sú medzi nimi bytové domy, administratívne budovy aj vily - tých však nie je desať, ako hovorí Andrej Danko, ale len šesť. Tri z nich navyše v súčasnosti využívajú zahraničné ambasády - vilu na Mudroňovej 47 využíva veľvyslanectvo Južnej Kórey, vilu na Holubyho 11 veľvyslanectvo Turecka a vilu na Somolického 1 kubánska ambasáda. V máji 2025 od tejto spoločnosti ministerstvo vnútra odkúpilo inú vilu v blízkosti Bratislavského hradu."], "analysis_date": "2025-10-07", "analysis_sources": {"text": ["odkúpila", "dávalo", "pdf", "slúžila", "patrí", "avizoval", "Nebývali", "rozhodlo", "stáť", "pribudli", "Menilo", "bol", "povedal", "priniesla", "kúpilo", "odvolalo", "určená", "potvrdil", "avizoval", "je", "má", "vily", "využíva", "Holubyho 11", "Somolického 1", "odkúpilo"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22249789/kancelaria-parlamentu-kupila-od-statnej-akciovky-vilu-danko-ju-vsak-nechce.html", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24018/1", "https://rokovania.gov.sk/download.dat?id=38BA55354BF54CD9A45C8893C44F5504-4013E502F96919B819F50DAC16B971CE", "https://regiony.zoznam.sk/narodna-rada-odkupila-vilu-za-25-miliona-eur-je-neobyvana-danko-v-nej-zit-nechce/", "https://kataster.skgeodesy.sk/Portal45/api/Bo/GeneratePrfPublic/?cadastralUnitCode=804096&prfNumber=10293&outputType=pdf", "https://domov.sme.sk/c/22249789/kancelaria-parlamentu-kupila-od-statnej-akciovky-vilu-danko-ju-vsak-nechce.html", "https://www.ta3.com/clanok/986117/luxusna-vila-pre-sefa-parlamentu-je-pripravena-nik-v-nej-este-nebyval-no-stat-do-nej-investoval-miliony-eur", "https://domov.sme.sk/c/23489976/rezort-vnutra-stale-pracuje-na-zabezpeceni-rezidencii-pre-troch-najvyssich-ustavnych-cinitelov.html", "https://domov.sme.sk/c/23502181/luxusnu-rezidenciu-pre-sefa-parlamentu-rasi-odmietol-ani-o-tom-neuvazujem-hovori.html", "https://domov.sme.sk/c/23502181/luxusnu-rezidenciu-pre-sefa-parlamentu-rasi-odmietol-ani-o-tom-neuvazujem-hovori.html", "https://domov.sme.sk/c/23466268/dokoncuju-milionovu-vilu-pre-rasiho.html", "https://www.ta3.com/clanok/986117/luxusna-vila-pre-sefa-parlamentu-je-pripravena-nik-v-nej-este-nebyval-no-stat-do-nej-investoval-miliony-eur", "https://domov.sme.sk/c/23502181/luxusnu-rezidenciu-pre-sefa-parlamentu-rasi-odmietol-ani-o-tom-neuvazujem-hovori.html", "https://spravy.stvr.sk/2025/09/rezort-vnutra-v-juni-kupilo-rodinny-dom-v-bratislave-odbornik-cenu-odhaduje-na-25-miliona-eur-opozicia-nakup-kritizuje/", "https://spravy.stvr.sk/2025/09/radiozurnal-odhalil-nakup-dalsej-vily-v-bratislave-za-miliony-eur-rezort-vnutra-taji-na-co-sa-bude-vyuzivat/", "https://www.teraz.sk/spravy/premier-nema-zaujem-stahovat-sa-do/908489-clanok.html", "https://spravy.stvr.sk/2025/09/radiozurnal-odhalil-nakup-dalsej-vily-v-bratislave-za-miliony-eur-rezort-vnutra-taji-na-co-sa-bude-vyuzivat/", "https://www.ta3.com/clanok/1012719/cenu-odhaduju-na-miliony-byvat-v-nej-ma-jeden-z-troch-najvyssich-ustavnych-cinitelov-rezort-vnutra-kupil-vilu-pri-hrade", "https://spravy.stvr.sk/2025/09/radiozurnal-odhalil-nakup-dalsej-vily-v-bratislave-za-miliony-eur-rezort-vnutra-taji-na-co-sa-bude-vyuzivat/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/o-nas/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/reality/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/listings/villas/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/properties/mudronova-47/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/properties/holubyho-11/", "https://www.ssdz.sk/ssdz/properties/somolickeho-1/", "https://spravy.stvr.sk/2025/09/radiozurnal-odhalil-nakup-dalsej-vily-v-bratislave-za-miliony-eur-rezort-vnutra-taji-na-co-sa-bude-vyuzivat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:54.797067+00:00"}
{"id": "vr31829", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31829", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "To je taký typický príklad, ešte pred koncom vlády Roberta Fica v roku 2010 pred voľbami vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek intervenoval (v prípade Komárňanských lodeníc, pozn.) tú situáciu, zhodou okolností som poznal a malo dôjsť k refinancovaniu cez Eximbanku, už nakontrahovaných lodí a potom jednoducho ten proces sa počas vašej vlády akoby zastavil.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa tlačovej správy Ministerstva hospodárstva SR sa vláda Roberta Fica v uvedenej problematike angažovala a dňa 2. júla 2009 vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek navštívil Slovenské lodenice Komárno (SLKB). Zvara a Bošjak v tlačovej správe uvádzajú, že Jahnátek sa k danej problematike vyjadril nasledovne: „Vláda sa začala intenzívne zaoberať, týmto problémom. Nechali sme si predstaviť obchodný a investičný plán spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že táto spoločnosť má budúcnosť. Problém je v súčasnosti s prefinancovaním už zakontrahovaných lodí. Preto sa dohodlo, že vláda zvýši prostredníctvom Eximbanky úverovú angažovanosť v tejto spoločnosti, čo umožní naplniť obchodný plán spoločnosti pre roky 2009-2010 v počte cca 8 nových lodí. To v konečnom dôsledku bude znamenať, že spoločnosť nebude musieť prepúšťať“. Prípadom SLKB sa zaoberala aj súčasná vláda. Ako uvádza agentúra SITA v marci 2012:\" Prijatým uznesením sa povedalo len toľko, že Eximbanka sa má zaoberať týmto bodom a má nájsť riešenia, ako by sa lodeniciam mohlo pomôcť, keďže ide o významný subjekt v regióne južného Slovenska,\" povedal odchádzajúci štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč. \"Máme záujem, aby výroba v tomto podniku pokračovala,\" skonštatoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.\" Nie je teda pravda, že by sa vláda týmto problémom nezaoberala. Problémom, ale bolo skôr váhanie Eximbanky na poskytnutie úveru. Problémy s poskytnutím úveru boli aj v minulosti (napr 2002 ) avšak úver nakoniec bol odsúhlasený.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tlačovej správy Ministerstva hospodárstva SR sa vláda Roberta Fica v uvedenej problematike angažovala a dňa 2. júla 2009 vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek navštívil Slovenské lodenice Komárno (SLKB). Zvara a Bošjak v tlačovej správe uvádzajú, že Jahnátek sa k danej problematike vyjadril nasledovne: „Vláda sa začala intenzívne zaoberať, týmto problémom. Nechali sme si predstaviť obchodný a investičný plán spoločnosti, z ktorého vyplynulo, že táto spoločnosť má budúcnosť. Problém je v súčasnosti s prefinancovaním už zakontrahovaných lodí. Preto sa dohodlo, že vláda zvýši prostredníctvom Eximbanky úverovú angažovanosť v tejto spoločnosti, čo umožní naplniť obchodný plán spoločnosti pre roky 2009-2010 v počte cca 8 nových lodí. To v konečnom dôsledku bude znamenať, že spoločnosť nebude musieť prepúšťať“. Prípadom SLKB sa zaoberala aj súčasná vláda. Ako uvádza agentúra SITA v marci 2012:\" Prijatým uznesením sa povedalo len toľko, že Eximbanka sa má zaoberať týmto bodom a má nájsť riešenia, ako by sa lodeniciam mohlo pomôcť, keďže ide o významný subjekt v regióne južného Slovenska,\" povedal odchádzajúci štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kristián Takáč. \"Máme záujem, aby výroba v tomto podniku pokračovala,\" skonštatoval minister pôdohospodárstva Zsolt Simon.\" Nie je teda pravda, že by sa vláda týmto problémom nezaoberala. Problémom, ale bolo skôr váhanie Eximbanky na poskytnutie úveru. Problémy s poskytnutím úveru boli aj v minulosti (napr 2002 ) avšak úver nakoniec bol odsúhlasený."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["správy", "marci", "štátny", "2002", ""], "url": ["http://www.economy.gov.sk/aktuality-v-komarne-by-sa-prepustat-nemalo-vlada-sr--mh-sr-a-manazment-lodenice-hladaju-riesenie-ako-konsolidovat-vyrobu-v-slkb--zvuk-/10s130502c?set_subframe=text", "http://spravy.pravda.sk/eximbanka-ma-prefinancovat-lode-z-komarna-zatial-nevidi-navratnost-1fy-/sk_ekonomika.asp?c=A120321_214233_sk_ekonomika_p01", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=1623&pr=0.1&w_id=215&tstamp=1337695203&pid=785&cd=951818cfe235d27ae3ef687038105fa7&f=1", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/banky-podla-sefa-lodenic-zvazuju-kapitalizaciu-pohladavok.html", "http://spravy.pravda.sk/eximbanka-ma-prefinancovat-lode-z-komarna-zatial-nevidi-navratnost-1fy-/sk_ekonomika.asp?c=A120321_214233_sk_ekonomika_p01#ixzz1vbhtQKCK"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:29.195389+00:00"}
{"id": "vr36296", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36296", "speaker": "Iveta Radičová", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/iveta-radicova", "statement": "…v prvom roku obrazne z toho dlhu 250 eur sa snažíme ho znížiť o sto a priamy dopad tých zákonov a balíka na občana je 9 eur na ten priemerný príjem.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR by sa tzv. vládny záchranný balíček prejavil na priemernej domácnosti znížením disponibilného príjmu o 9,3 eura (s.2).", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Inštitútu finančnej politiky MF SR by sa tzv. vládny záchranný balíček prejavil na priemernej domácnosti znížením disponibilného príjmu o 9,3 eura (s.2)."], "analysis_date": "2010-12-21", "analysis_sources": {"text": ["analýzy"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=7719&documentId=5182"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:57.547721+00:00"}
{"id": "vr32587", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32587", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "My sme zaviedli ochranný limit na doplatky pre dôchodcov, nízko príjmových a pre zdravotne ťažko postihnutých vo výške 30, respektíve 45 euro za kvartál.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V. Novotný správne uvádza, že vláda I. Radičovej prijala zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorého súčasťou boli aj uvedené ochranné limity pre dôchodcov a zdravotne postihnutých. Poslanci 13. septembra 2011 schválili zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, zákon č. 363/2011 . Schválili aj nový zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. SITA, (10. októbra 2011): \"Poslanci prostredníctvom schválenia zákona urobili aj zmenu v preplácaní doplatkov pre dôchodcov a zdravotne postihnutých. Do limitu sú odvtedy zakotvené všetky lieky, ktoré sú zaradené do kategorizačného zoznamu liekov. Dôchodcovia zaplatia za štvrťrok maximálne 45 eur a zdravotne postihnutí maximálne 30 eur. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Do limitu sa však započítavajú iba najlacnejšie lieky.\" Zákon č. 363/2011 , § 4 Limit spoluúčasti presne hovorí: (3) Limit spoluucasti vo vyske a) 30 eur sa vztahuje na poistenca , ktory je k prvemu dnu kalendarneho stvrtroka 1. drzitelom preukazu fyzickej osoby s tazkym zdravotnym postihnutim alebo preukazu fyzickej osoby s tazkym zdravotnym postihnutim so sprievodcom, 2. poberatelom invalidneho dochodku,5) invalidneho vysluhoveho dochodku 6) alebo 3. invalidny a nevznikol mu narok na invalidny dochodok , b) 45 eur sa vztahuje na poistenca , ktory k prvemu dnu kalendarneho stvrtroka 1. je poberatelom starobneho dochodku , dochodku z vysluhoveho zabezpecenia policajtov a vojakov 6) vo veku ustanovenom na vznik naroku na starobny dochodok, dochodku z ineho clenskeho statu, Norska, Lichtenstajnska, Islandu, Svajciarska, ak nie je poisteny v tomto state, nie je poberatelom dochodku z tretieho statu, alebo 2. dovrsil dochodkovy vek a nevznikol mu narok na starobny dochodok , Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V. Novotný správne uvádza, že vláda I. Radičovej prijala zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktorého súčasťou boli aj uvedené ochranné limity pre dôchodcov a zdravotne postihnutých. Poslanci 13. septembra 2011 schválili zákon o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia, zákon č. 363/2011 . Schválili aj nový zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. SITA, (10. októbra 2011): \"Poslanci prostredníctvom schválenia zákona urobili aj zmenu v preplácaní doplatkov pre dôchodcov a zdravotne postihnutých. Do limitu sú odvtedy zakotvené všetky lieky, ktoré sú zaradené do kategorizačného zoznamu liekov. Dôchodcovia zaplatia za štvrťrok maximálne 45 eur a zdravotne postihnutí maximálne 30 eur. Akékoľvek ďalšie doplatky im preplatí zdravotná poisťovňa. Do limitu sa však započítavajú iba najlacnejšie lieky.\" Zákon č. 363/2011 , § 4 Limit spoluúčasti presne hovorí: (3) Limit spoluucasti vo vyske a) 30 eur sa vztahuje na poistenca , ktory je k prvemu dnu kalendarneho stvrtroka 1. drzitelom preukazu fyzickej osoby s tazkym zdravotnym postihnutim alebo preukazu fyzickej osoby s tazkym zdravotnym postihnutim so sprievodcom, 2. poberatelom invalidneho dochodku,5) invalidneho vysluhoveho dochodku 6) alebo 3. invalidny a nevznikol mu narok na invalidny dochodok , b) 45 eur sa vztahuje na poistenca , ktory k prvemu dnu kalendarneho stvrtroka 1. je poberatelom starobneho dochodku , dochodku z vysluhoveho zabezpecenia policajtov a vojakov 6) vo veku ustanovenom na vznik naroku na starobny dochodok, dochodku z ineho clenskeho statu, Norska, Lichtenstajnska, Islandu, Svajciarska, ak nie je poisteny v tomto state, nie je poberatelom dochodku z tretieho statu, alebo 2. dovrsil dochodkovy vek a nevznikol mu narok na starobny dochodok , Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["zákon č. 363/2011", "zákon č. 362/2011", "363/2011"], "url": ["http://www.nsptv.sk/zakony/363_2011.pdf", "http://www.nczisk.sk/Documents/zverejnovanie_zakon_lieky/zakon%20o%20liekoch.pdf", "http://www.nsptv.sk/zakony/363_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:13.735042+00:00"}
{"id": "vr27295", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27295", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ale ja som povedal úplne jasne, povedal som, že voliči SDKÚ-DS budú voliť štyroch kandidátov, dokonca som to povedal úplne na samom začiatku. A to sú moje slová nie že teraz niekedy, to sú moje slová ešte z decembra.", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V decembri 2013, keď SDKÚ-DS vyjadrilo svoju podporu Pavlovi Hrušovskému. Následne až štyri dni pred voľbami Frešo hovoril, že voliči SDKÚ-DS budú voliť niekoho zo štyroch kandidátov. SDKÚ-DS následne mobilizovala na voľby bilbordmi s heslom \"Ide o veľa\", čo bolo heslom M. Kňažka. V. Novotný podpredseda SDKÚ-DS ešte koncom februára hovoril , že Hrušovský by mal zvážiť podporu iného kandidáta. O tom, že voliči budú voliť štyroch kandidátov hovoril až pár dní pred voľbami. V decembri hovoril o podpore jedného kandidát - Hrušovského. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2013, keď SDKÚ-DS vyjadrilo svoju podporu Pavlovi Hrušovskému. Následne až štyri dni pred voľbami Frešo hovoril, že voliči SDKÚ-DS budú voliť niekoho zo štyroch kandidátov. SDKÚ-DS následne mobilizovala na voľby bilbordmi s heslom \"Ide o veľa\", čo bolo heslom M. Kňažka. V. Novotný podpredseda SDKÚ-DS ešte koncom februára hovoril , že Hrušovský by mal zvážiť podporu iného kandidáta. O tom, že voliči budú voliť štyroch kandidátov hovoril až pár dní pred voľbami. V decembri hovoril o podpore jedného kandidát - Hrušovského. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["heslom", "hovoril", "yhlásenie", "vyjadril"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/skryta-podpora-pre-knazka-ide-o-vela-hovori-pred-prvym-kolom-volieb-sdku/slovensko/politika/", "http://www.teraz.sk/slovensko/hrusovsky-kandidat-novotny-reakcia/75561-clanok.html", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/vyhlasenie-k-prezidentskym-volbam-2014", "http://www.sdku-ds.sk/article/showArticle/freso-nedajme-vsetko-jednej-strane"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:01.822247+00:00"}
{"id": "vr13803", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13803", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pretože Grécko si neplní svoju domácu úlohu pri ochrane hraníc. A Nemci si neplnia svoju domácu úlohu pri Dublinskom protokole. Jednoducho to sú veci, kde krajiny porušovali zákon a teraz oni porušovali a teraz od nás žiadajú, aby my sme dodržiavali ich nejaké rozhodnutie, v ktorom nás prehlasovali (kvótny systém, pozn.).", "statement_date": "2015-11-08", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Na monitorovaní gréckych hraníc sa okrem vlastného gréckeho programu pre bezpečnosť hraníc podieľa do určitej miery cela EÚ s agentúrou Frontex. Je zavádzajúce tvrdiť, že Grécko pri obrovskom nápore, ktorý je naňho vyvíjaný od vypuknutia utečeneckej krízy, si neplní svojú \"domácu úlohu\" pri ochrane hraníc, keď táto úloha je takisto zodpovednosťou EÚ ako celku. Taktiež je zavádzaním tvrdiť, že Nemecko si neplní svoju úlohu pri Dublinskom nariadení, ktoré umožňuje z humanitárnych dôvodov na žiadosť iného členského štátu alebo z vlastného rozhodnutia z akéhokoľvek dôvodu, na seba prevziať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Spôsob hlasovania, ktorým sa rozhodlo o migračných kvótach, bol zavedený prijatím Lisabonskej zmluvy, za ktorú hlasovalo aj Slovensko v roku 2008 (vládna koalícia Smer-SNS-HZDS). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Grécke hranice sú monitorované agentúrou Frontex už od roku 2009-2010. Okrem ochannného programu Frontex Poseidon vytvorila aj grécka vláda svoje programy na ochranu svojich hraníc, preto nemožno jednoznačne povedať, že by Grécko nespĺňalo svoje úlohy. Je pravdou, že od začiatku roku 2015 do októbra vstúpilo do Európy stredomorskou a balkánskou trasou vyše pol milióna ľudí. Štáty EÚ a Schengenského priestoru spolupracujú pri ochrane vonkajších hraníc a preto ochrana talianskej či gréckej hranice je do určitej miery vecou všetkých členských štátov EÚ a Schengenu. Tie má na starosti agentúra FRONTEX . V súvislosti s rozpočtom FRONTEX-u sa však hovorí o podfinancovaní , čiže vyčlenení nedostačujúceho množstva prostriedkov, čo je otázka týkajúca sa všetkých členských štátov. Pod Dublinským nariadením (Dublin III) sa myslí nariadenie prijaté 26. júna 2013 Európskym parlamentom a Radou, ktoré stanovuje kritéria a postupy pre určovanie členského štátu, ktorý je potom zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl. V auguste 2015 bolo Nemeckým federálnym úradom pre migráciu a utečencov pozastavené Dublinské nariadenie, čo malo odľahčiť hraničné krajiny od prílevu utečencov. Pozvaní boli len utečenci (Sýrčania), ktorí sa v tej dobe nachádzali na území EÚ, čo bolo následne mnohokrát dezinterpretované. Každý členský štát môže z humanitárnych dôvodov na žiadosť iného členského štátu alebo z vlastného rozhodnutia z akéhokoľvek dôvodu, na seba prevziať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Nemožno tým pádom jednoznačne povedať, že by Nemci sabotovali dohody. Reforma hlasovania v Lisabonskej zmluve zaviedla nový systém dvojitej väčšiny – to znamená, že pre schválenie právneho aktu bude po roku 2014 potrebných 55% členských krajín (15), ktoré reprezentujú 65% obyvateľov EÚ. Na jar roku 2008 schválil slovenský parlament ústavnou väčšinou Lisabonskú zmluvu. Pri vláde bola koalícia Smer-SNS-HZDS.", "analysis_paragraphs": ["Na monitorovaní gréckych hraníc sa okrem vlastného gréckeho programu pre bezpečnosť hraníc podieľa do určitej miery cela EÚ s agentúrou Frontex. Je zavádzajúce tvrdiť, že Grécko pri obrovskom nápore, ktorý je naňho vyvíjaný od vypuknutia utečeneckej krízy, si neplní svojú \"domácu úlohu\" pri ochrane hraníc, keď táto úloha je takisto zodpovednosťou EÚ ako celku. Taktiež je zavádzaním tvrdiť, že Nemecko si neplní svoju úlohu pri Dublinskom nariadení, ktoré umožňuje z humanitárnych dôvodov na žiadosť iného členského štátu alebo z vlastného rozhodnutia z akéhokoľvek dôvodu, na seba prevziať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Spôsob hlasovania, ktorým sa rozhodlo o migračných kvótach, bol zavedený prijatím Lisabonskej zmluvy, za ktorú hlasovalo aj Slovensko v roku 2008 (vládna koalícia Smer-SNS-HZDS). Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Grécke hranice sú monitorované agentúrou Frontex už od roku 2009-2010. Okrem ochannného programu Frontex Poseidon vytvorila aj grécka vláda svoje programy na ochranu svojich hraníc, preto nemožno jednoznačne povedať, že by Grécko nespĺňalo svoje úlohy. Je pravdou, že od začiatku roku 2015 do októbra vstúpilo do Európy stredomorskou a balkánskou trasou vyše pol milióna ľudí. Štáty EÚ a Schengenského priestoru spolupracujú pri ochrane vonkajších hraníc a preto ochrana talianskej či gréckej hranice je do určitej miery vecou všetkých členských štátov EÚ a Schengenu. Tie má na starosti agentúra FRONTEX . V súvislosti s rozpočtom FRONTEX-u sa však hovorí o podfinancovaní , čiže vyčlenení nedostačujúceho množstva prostriedkov, čo je otázka týkajúca sa všetkých členských štátov. Pod Dublinským nariadením (Dublin III) sa myslí nariadenie prijaté 26. júna 2013 Európskym parlamentom a Radou, ktoré stanovuje kritéria a postupy pre určovanie členského štátu, ktorý je potom zodpovedný za posúdenie žiadosti o azyl. V auguste 2015 bolo Nemeckým federálnym úradom pre migráciu a utečencov pozastavené Dublinské nariadenie, čo malo odľahčiť hraničné krajiny od prílevu utečencov. Pozvaní boli len utečenci (Sýrčania), ktorí sa v tej dobe nachádzali na území EÚ, čo bolo následne mnohokrát dezinterpretované. Každý členský štát môže z humanitárnych dôvodov na žiadosť iného členského štátu alebo z vlastného rozhodnutia z akéhokoľvek dôvodu, na seba prevziať žiadateľov o azyl a posúdiť ich žiadosti o medzinárodnú ochranu. Nemožno tým pádom jednoznačne povedať, že by Nemci sabotovali dohody. Reforma hlasovania v Lisabonskej zmluve zaviedla nový systém dvojitej väčšiny – to znamená, že pre schválenie právneho aktu bude po roku 2014 potrebných 55% členských krajín (15), ktoré reprezentujú 65% obyvateľov EÚ. Na jar roku 2008 schválil slovenský parlament ústavnou väčšinou Lisabonskú zmluvu. Pri vláde bola koalícia Smer-SNS-HZDS."], "analysis_date": "2015-11-09", "analysis_sources": {"text": ["FRONTEX", "podfinancovaní", "Dublinským nariadením", "nariadenie", "môže", "zaviedla", "bola"], "url": ["http://frontex.europa.eu/about-frontex/origin/", "http://www.euractiv.sk/obrana-a-bezpecnost/clanok/europoslanci-podfinancovat-frontex-bola-chyba-023960", "http://www.mvcr.cz/clanek/dublinsky-system.aspx", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2013:180:0031:0059:EN:PDF", "http://www.mvcr.cz/clanek/dublinsky-system.aspx", "http://www.euractiv.sk/buducnost-eu/zoznam_liniek/hlasovanie-kvalifikovanou-vacsinou", "http://www.tyzden.sk/casopis/27117/nechala-sa-opozicia-umlcat/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:23.825585+00:00"}
{"id": "vr37708", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37708", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tak musíme povedať, že samozrejme, túto otázku minulý rok (potravinovej pomoci sociálne slabším pozn.) otvorila a dá sa povedať aj odsúhlasila Smer, vtedy ešte ako vládna strana.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "SME.sk : \"O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). 'Je to pravda, ale nie je to nic nové. V rámci intervencných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvatelov,' povedal. Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byt k dispozícii na rok 2011.\" List, v ktorom Ministerstvo pôdohospodárstva o túto pomoc žiada, má uvedený dátum 12. január 2010. Zdroj: sme.sk Je otázne, ci túto tému otvorila a odsúhlasila strana Smer-SD, kedže v case požiadania o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci nebol Stanislav Becík, ale jeho nástupca Vladimír Chovan, ktorý bol nominantom HZDS. Preto tento výrok hodnotíme ako neoveritelný.", "analysis_paragraphs": ["SME.sk : \"O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). 'Je to pravda, ale nie je to nic nové. V rámci intervencných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvatelov,' povedal. Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byt k dispozícii na rok 2011.\" List, v ktorom Ministerstvo pôdohospodárstva o túto pomoc žiada, má uvedený dátum 12. január 2010. Zdroj: sme.sk Je otázne, ci túto tému otvorila a odsúhlasila strana Smer-SD, kedže v case požiadania o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci nebol Stanislav Becík, ale jeho nástupca Vladimír Chovan, ktorý bol nominantom HZDS. Preto tento výrok hodnotíme ako neoveritelný."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk", "sme.sk"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:C4ZBGMak-isJ:ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html+http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk", "http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:52.383205+00:00"}
{"id": "vr35250", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35250", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Pre každého, čo vlastných občanov Slovenskej republiky najviac trápi. Mňa osobne a vy to dobre viete, ja som nikdy za počas desiatich rokov, čo som v politike, nevyužil, nezneužil poslanecký preukaz alebo akýkoľvek preukaz ústavného činiteľa a nepotreboval som to.", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "O tom, že by Dušan Čaplovič niekedy zneužil poslaneckú imunitu sme nenašli žiadne informácie. Toto tvrdenie preto považujeme za pravdivé- ak nás vie niekto odkázať na informácie dokazujúce opak, radi hodnotenie zmeníme.", "analysis_paragraphs": ["O tom, že by Dušan Čaplovič niekedy zneužil poslaneckú imunitu sme nenašli žiadne informácie. Toto tvrdenie preto považujeme za pravdivé- ak nás vie niekto odkázať na informácie dokazujúce opak, radi hodnotenie zmeníme."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:37.931008+00:00"}
{"id": "vr29352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29352", "speaker": "Peter Belinský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-belinsky", "statement": "Hovorili sme o tom, že treba chrániť tých slabších, menších a ja poviem iba jednu vec. My sme 3 roky predkladali návrh zákona o ochrane subdodávateľov. Neprešiel.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa archívov NR SR skupina poslancov okolo Jána Figeľa (KDH) podala návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní prvýkrát v auguste 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa archívov NR SR skupina poslancov okolo Jána Figeľa (KDH) podala návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní prvýkrát v auguste 2012. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["NR SR", "návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze/cpt&Text=z%C3%A1kon+o+ochrane+subdod%C3%A1vate%C4%BEov", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?sid=schodze/cpt&Text=z%C3%A1kon+o+ochrane+subdod%C3%A1vate%C4%BEov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:46.253204+00:00"}
{"id": "vr16395", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16395", "speaker": "Peter Chudík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-chudik-2", "statement": "My sme začali podnikať v roku 2011.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Firmy, ktorých sa výrok týka, začali svoju činnosť v roku 2010. Chudík ako spoločník, spolu s konateľom a spoločníkom Františkom Závackým však vstúpili do firiem v januári 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok (výrok je z 3. apríla 2017) sa týka dvoch firiem (1 FVE Humenné, s.r.o. a 2 FVE Humenné, s.r.o.), v ktorých má predseda PSK Chudík podiel. Poslanec NRSR Pčolinský (Sme rodina ) tvrdí, že firmy získali od štátu dotáciu 11 miliónov EUR. Dotáciu mal schváliť nominant Smeru na poste šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), Jozef Holjenčík, v roku 2013. Chudík sa bráni konštatovaním, že o dotáciu sa nejednalo, keďže \" ide o obchodný vzťah s Východoslovenskou distribučnou spoločnosťou v súvislosti s dodávkou energie z obnoviteľných zdrojov. Nie je to nič nekalé, VSD uvedeným firmám platí tak ako ostatným fotovoltaickým elektrárňam,“ zdôraznil. Podľa FinStatu bola firma 1 FVE Humenné, s.r.o.založená 9. novembra 2010 (zakladatelia Milan Kušmírek (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 €, Ľubomír Jakubčák (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € a TATRAMARKET POPRAD, s.r.o. (Spoločník) s výškou vkladu: 2 500 €). Firma 2 FVE Humenné, s.r.o. bola založená 1. decembra 2010 (zakladatelia Milan Kušmírek (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € ,Ľubomír Jakubčák (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € , Realitná Poprad, s.r.o. (Spoločník) s výškou vkladu: 2 500 €) . Zmena osôb v rámci firiem nastala zhodne k 18. januáru 2011 , kedy do firiem vstúpili MUDr. Peter Chudík s výškou vkladu: 2 500 € - do 1 FVE Humenné aj 2 FVE Humenné, a František Závacký (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 2 500 €- do 1 FVE Humenné aj 2 FVE Humenné. Ďalšia zmena zápisu nastala v 1 FVE Humenné k 15. aprílu 2011, kedy FinStat zaregistroval nasledujúce zmeny: zmena základného imania na 850 000 € z hodnoty 5 000 € a zmena vkladu osôb: MUDr. Peter Chudík (Spoločník) s výškou vkladu: 425 000 € a František Závacký (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 425 000 €. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Firmy, ktorých sa výrok týka, začali svoju činnosť v roku 2010. Chudík ako spoločník, spolu s konateľom a spoločníkom Františkom Závackým však vstúpili do firiem v januári 2011. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Predmetný výrok (výrok je z 3. apríla 2017) sa týka dvoch firiem (1 FVE Humenné, s.r.o. a 2 FVE Humenné, s.r.o.), v ktorých má predseda PSK Chudík podiel. Poslanec NRSR Pčolinský (Sme rodina ) tvrdí, že firmy získali od štátu dotáciu 11 miliónov EUR. Dotáciu mal schváliť nominant Smeru na poste šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), Jozef Holjenčík, v roku 2013. Chudík sa bráni konštatovaním, že o dotáciu sa nejednalo, keďže \" ide o obchodný vzťah s Východoslovenskou distribučnou spoločnosťou v súvislosti s dodávkou energie z obnoviteľných zdrojov. Nie je to nič nekalé, VSD uvedeným firmám platí tak ako ostatným fotovoltaickým elektrárňam,“ zdôraznil. Podľa FinStatu bola firma 1 FVE Humenné, s.r.o.založená 9. novembra 2010 (zakladatelia Milan Kušmírek (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 €, Ľubomír Jakubčák (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € a TATRAMARKET POPRAD, s.r.o. (Spoločník) s výškou vkladu: 2 500 €). Firma 2 FVE Humenné, s.r.o. bola založená 1. decembra 2010 (zakladatelia Milan Kušmírek (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € ,Ľubomír Jakubčák (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 1 250 € , Realitná Poprad, s.r.o. (Spoločník) s výškou vkladu: 2 500 €) . Zmena osôb v rámci firiem nastala zhodne k 18. januáru 2011 , kedy do firiem vstúpili MUDr. Peter Chudík s výškou vkladu: 2 500 € - do 1 FVE Humenné aj 2 FVE Humenné, a František Závacký (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 2 500 €- do 1 FVE Humenné aj 2 FVE Humenné. Ďalšia zmena zápisu nastala v 1 FVE Humenné k 15. aprílu 2011, kedy FinStat zaregistroval nasledujúce zmeny: zmena základného imania na 850 000 € z hodnoty 5 000 € a zmena vkladu osôb: MUDr. Peter Chudík (Spoločník) s výškou vkladu: 425 000 € a František Závacký (Spoločník, Konateľ) s výškou vkladu: 425 000 €. Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["výrok", "výrok", "získali", "bráni", "FinStatu", "Firma", "FinStat"], "url": ["https://presov.korzar.sme.sk/c/20497192/chudik-v-prvych-volbach-si-isiel-po-prehru-odvtedy-stoji-na-cele-zupy.html", "https://presov.korzar.sme.sk/c/20497192/chudik-v-prvych-volbach-si-isiel-po-prehru-odvtedy-stoji-na-cele-zupy.html", "https://www.webnoviny.sk/pcolinsky-firmy-smeraka-chudika-dostali-dotaciu-miliony-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/415723/zakon-som-neporusil-tvrdi-predseda-presovskeho-kraja-chudik/", "https://www.finstat.sk/45918643/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/45918686/obchodny_register", "https://www.finstat.sk/45918643/obchodny_register"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:40.517536+00:00"}
{"id": "vr33223", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33223", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "O tých projektoch na cestách prvej triedy sme nielen že komunikovali, ale veľmi konkrétne diskutovali priamo na Národnom monitorovacom výbore. Vtedy v decembri v Košiciach za rok 2011.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Záznam z VIII. zasadnutia Monitorovaceho výboru pre Operačnný program Doprava 2007-2010 potvrdzuje výrok J. Figeľa. Prezentovanie a diskusia s Národným monitorovacím výborom prebehla 15.-16. decembra 2011 v hoteli Yasmin v Košiciach. Na tomto zasadnutí prebehla diskusia a prezentovanie projektov ciest 1. triedy, ako aj informácia o prealokovaní zdrojov z rýchlostných ciest do výstavby a modernizácie ciest 1. triedy.", "analysis_paragraphs": ["Záznam z VIII. zasadnutia Monitorovaceho výboru pre Operačnný program Doprava 2007-2010 potvrdzuje výrok J. Figeľa. Prezentovanie a diskusia s Národným monitorovacím výborom prebehla 15.-16. decembra 2011 v hoteli Yasmin v Košiciach. Na tomto zasadnutí prebehla diskusia a prezentovanie projektov ciest 1. triedy, ako aj informácia o prealokovaní zdrojov z rýchlostných ciest do výstavby a modernizácie ciest 1. triedy."], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Záznam"], "url": ["http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=40011"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:34.153231+00:00"}
{"id": "vr32849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32849", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "nechcem sa teraz pomýliť veľmi, ale možno bude niekde okolo až 300 miliónov, je práve dlhová služba a nárast dlhovej služby súvisiaci s potrebou zabezpečiť likviditu štátu.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa rozpočtu výdavkov za kapitolu Všeobecná pokladničná správa na rok 2013 (. pdf ) sú plánované výdavky na položku \"Transakcie verejného dlhu\", teda úroky za štátny dlh, 1 395 889 451 € . V roku 2012 bolo toto číslo podobné, 1 372 442 600 € , v tejto oblasti teda nedošlo ku nárastu o 300 miliónov eur, ale len o 23 miliónov. Podľa portálu Ministerstva financií SR www.rozpocet.sk dokonca podľa údajov upravených ku 31. 11. 2012 táto suma stúpla na 1 386 312 600 € .", "analysis_paragraphs": ["Podľa rozpočtu výdavkov za kapitolu Všeobecná pokladničná správa na rok 2013 (. pdf ) sú plánované výdavky na položku \"Transakcie verejného dlhu\", teda úroky za štátny dlh, 1 395 889 451 € . V roku 2012 bolo toto číslo podobné, 1 372 442 600 € , v tejto oblasti teda nedošlo ku nárastu o 300 miliónov eur, ale len o 23 miliónov. Podľa portálu Ministerstva financií SR www.rozpocet.sk dokonca podľa údajov upravených ku 31. 11. 2012 táto suma stúpla na 1 386 312 600 € ."], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "www.rozpocet.sk", "pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8133&documentId=6988", "http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/statnyRozpocet/2012/48/", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8133&documentId=6989"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:14.188948+00:00"}
{"id": "vr36700", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36700", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "V druhom polroku už bolo menej vrážd ako v roku 2009.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V druhej polovici roku 2009 bolo na Slovensku spáchaných 44 vrážd, pritom v druhej polovici 2010 (ide o obdobie medzi 1. júlom a 30. novembrom, nakoľko v štatistikách ešte nefigurujú údaje za mesiac december, pozn.) roku bolo spáchaných 42.", "analysis_paragraphs": ["V druhej polovici roku 2009 bolo na Slovensku spáchaných 44 vrážd, pritom v druhej polovici 2010 (ide o obdobie medzi 1. júlom a 30. novembrom, nakoľko v štatistikách ešte nefigurujú údaje za mesiac december, pozn.) roku bolo spáchaných 42."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["spáchaných"], "url": ["http://www.minv.sk/?statistika-kriminality"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:15.658768+00:00"}
{"id": "vr31239", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31239", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Cestovný ruch, vyše tisíc pracovných miest (pribudlo pozn.) preto, lebo sa podarilo naštartovať nové trendy v cestovnom ruchu.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K tvorbe pracovných miest v oblasti cestovného ruchu sa nám podarilo nájsť iba správu Štatistického úradu SR z 24. februára 2012, ktorá mapuje vývoj v tomto odvetví za roky 2005-2009. Teda nie za súčasnej vlády. Dokument \"Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013\", vytvorený v roku 2006, analyzuje základné tendencie vývoja odvetvia cestovného ruchu do roku 2006 a predkladá ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010.", "analysis_paragraphs": ["K tvorbe pracovných miest v oblasti cestovného ruchu sa nám podarilo nájsť iba správu Štatistického úradu SR z 24. februára 2012, ktorá mapuje vývoj v tomto odvetví za roky 2005-2009. Teda nie za súčasnej vlády. Dokument \"Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013\", vytvorený v roku 2006, analyzuje základné tendencie vývoja odvetvia cestovného ruchu do roku 2006 a predkladá ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť do roku 2010."], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["správu", "Dokument"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=43876", "http://www.culture.gov.sk/uploads/b7/e8/b7e8e86669416943d386b37619e2c594/03_01_nova-stratacgia-rozvoja-cestovnacho-ruchu-sr-do-roku-2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:58.765948+00:00"}
{"id": "vr36160", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36160", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "No, ak by, ak by ho pán prezident nevrátil a nadobudol by účinnosť, tak v podstate myslím si, že v podstate je tam len samá, samá vata. Nie je tam v podstate nič, čo by, čo by upravovalo fungovanie štátneho jazyka, ale myslím si, že meritum problému je v tom, aby sme sa pozreli na južné Slovensko, kde dochádza k diskriminácii Slovákov.", "statement_date": "2010-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon z 9. decembra 2010 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov stále pokuty obsahuje, hoci ich výška bola zmiernená: \"V § 9a odsek 1 znie: „(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2 500 eur.\"", "analysis_paragraphs": ["Zákon z 9. decembra 2010 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov stále pokuty obsahuje, hoci ich výška bola zmiernená: \"V § 9a odsek 1 znie: „(1) Ak ministerstvo kultúry zistí porušenie povinností v rozsahu tohto zákona a ak ide o informácie verejnej správy určené pre verejnosť alebo o informácie týkajúce sa života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku občanov Slovenskej republiky a ani po písomnom upozornení nedôjde k odstráneniu protiprávneho stavu v určenej lehote alebo k vykonaniu nápravy zistených nedostatkov v určenej lehote, ministerstvo kultúry môže uložiť pokutu od 50 do 2 500 eur.\""], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["9. decembra 2010"], "url": ["http://zbierka.sk/Default.aspx?sid=15&PredpisID=209137&FileName=zz2009-00318-0209137&Rocnik=2009&AspxAutoDetectCookieSupport=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:23.079780+00:00"}
{"id": "vr32115", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32115", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "...Brigádnikom (prijatou novelou zákona o sociálnom poistení), ktorým sa tiež stanovujú odvody.", "statement_date": "2012-09-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe zmien, ktoré priniesla novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prijatá 10. augusta 2012. V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení ) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu. Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA , ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur . Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál , pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, na základe zmien, ktoré priniesla novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prijatá 10. augusta 2012. V súčasnosti, do 31. decembra 2012, študenti z brigádnickej práce na dohodu neplatia žiadne odvody a ich zamestnávatelia (§16 a §18 zákona o sociálom poistení ) za nich platia len úrazové a garančné poistenie vo výške 1.05 % (0.8 % + 0.25 %) z platu. Podľa novely zákona, od 1. januára 2013, však odvody budú platiť pre pracujúcich na dohodu a to študentov a ľudí poberajúcich starobnú, invalidnú alebo výsluhovú invalidnú penziu. Ako uviedla SITA , ide o kompletné dôchodkové poistenie spolu s garančným a úrazovým poistením, vo výške 29.8 % (7 % zamestnanec, 22.8 % zamestnávateľ). Oslobodení budú len žiaci stredných škôl do 18 rokov s mesačným príjmom do 66 eur . Vyššie odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu, ktorí už nie sú študentmi alebo dôchodcami. Ako uvádza Mihál , pri dohodároch s nepravidelným príjmom, zaplatí zamestnanec 11 % a zamestnávateľ 32.8 %. Pri dohodároch s pravidelným príjmom zaplatí zamestnanec 13.4 % a zamestnávateľ 35.2 % platu."], "analysis_date": "2012-09-03", "analysis_sources": {"text": ["novela zákona", "zákona o sociálom poistení", "SITA", "Mihál"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4102", "http://www.szk.sk/files/legislativa/2003-461_znenie_20120401.pdf", "http://www.pp.sk/1560/Parlament-schvalil-vyssie-odvody-pre-zivnostnikov-a-dohodarov_PAM43739.aspx", "http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/08/16/socialne-a-zdravotne-poistenie-zmeny-v-odvodoch-od-1-1-2013/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:47.338927+00:00"}
{"id": "vr38238", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38238", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ak nadradený človek podriadeného vydiera, alebo toho ktorý je od neho závislí  tak to je neprijateľné a to je tak nedemokratické. Tým, že premiérka môže rozpustiť vládu, tak sú koaliční poslanci závislí.", "statement_date": "2011-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava SR v čl. 116, ods. 5 a 6, uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Ústava SR v čl. 116, ods. 5 a 6, uvádza:"], "analysis_date": "2011-05-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:42.410741+00:00"}
{"id": "vr32607", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32607", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Teraz SASka prišla, keď sme vlastne prišli s tou rómskou reformou celou so Smerom tak prišla zrazu s tým, že 30 riešení navrhuje SAS. A ja by som chcel iba upriamiť pozornosť ľudí, lebo nemajú čas v tej rýchlej dobe si prečítať tie opatrenia. Jedno z tých opatrení je zrušiť minimálnu mzdu na Slovensku.", "statement_date": "2012-11-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS v skutočnosti navrhuje 30 riešení rómskej problematiky a jedným z nich je zrušenie minimálnej mzdy. Tieto opatrenia SaS skutočne priniesla v čase, kedy už boli známe základné body programu riešenia rómskej problematiky z dielne Obyčajných ľudí. Výrok preto považujeme za pravdivý. Na stránke SaS sa s dátumom 28.10.2012 uvádza: \"29. Zrušenie minimálnej mzdy: Chceme docieliť, aby inštitút minimálnej mzdy nebránil vzniku pracovných miest predovšetkým na východe krajiny a v prípadoch nízko kvalifikovanej, resp. nekvalifikovanej pracovnej sily. Preto navrhneme zrušiť zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, a tým zrušiť inšttút minimálnej mzdy ako takej, ako aj novelizovať Zákonník práce, v ktorom sa vypustí § 121 sadzby minimálnych mzdových nárokov. Tieto zmeny by sa však mali realizovať vo väzbe na zmeny v hmotnej núdzi a zákona o službách zamestnanosti (projekt „Práca namiesto dávok“).\" Podľa stránky Obyčajných ľudí Igor Matovč a Peter Pollák predstavili svoje zistenia, nie riešenia rómskej problematiky 23.7.2012. Desať pilierov na riešenie rómskej problematiky predstavili podľa správy TASR predstavitelia vlády a Obyčajných ľudí 18.9.2012, ako základ programu nového splnomocnenca Petra Kollára, ktorý bol do pozície vymenovaný 1.10.2012. Dňa 15.10.2012 podľa článku denníka SME informoval Peter Pollák, že návrhy konkrétnych riešení začne predstavovať po častiach od nasledujúceho týždňa. Skutočne sa tak potom stalo, keď sa začalo od oblasti vzdelávania . Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS v skutočnosti navrhuje 30 riešení rómskej problematiky a jedným z nich je zrušenie minimálnej mzdy. Tieto opatrenia SaS skutočne priniesla v čase, kedy už boli známe základné body programu riešenia rómskej problematiky z dielne Obyčajných ľudí. Výrok preto považujeme za pravdivý. Na stránke SaS sa s dátumom 28.10.2012 uvádza: \"29. Zrušenie minimálnej mzdy: Chceme docieliť, aby inštitút minimálnej mzdy nebránil vzniku pracovných miest predovšetkým na východe krajiny a v prípadoch nízko kvalifikovanej, resp. nekvalifikovanej pracovnej sily. Preto navrhneme zrušiť zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde, a tým zrušiť inšttút minimálnej mzdy ako takej, ako aj novelizovať Zákonník práce, v ktorom sa vypustí § 121 sadzby minimálnych mzdových nárokov. Tieto zmeny by sa však mali realizovať vo väzbe na zmeny v hmotnej núdzi a zákona o službách zamestnanosti (projekt „Práca namiesto dávok“).\" Podľa stránky Obyčajných ľudí Igor Matovč a Peter Pollák predstavili svoje zistenia, nie riešenia rómskej problematiky 23.7.2012. Desať pilierov na riešenie rómskej problematiky predstavili podľa správy TASR predstavitelia vlády a Obyčajných ľudí 18.9.2012, ako základ programu nového splnomocnenca Petra Kollára, ktorý bol do pozície vymenovaný 1.10.2012. Dňa 15.10.2012 podľa článku denníka SME informoval Peter Pollák, že návrhy konkrétnych riešení začne predstavovať po častiach od nasledujúceho týždňa. Skutočne sa tak potom stalo, keď sa začalo od oblasti vzdelávania . Dátum zverejnenia analýzy: 05.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-05", "analysis_sources": {"text": ["stránke", "stránky", "TASR", "programu", "vymenovaný", "článku", "vzdelávania"], "url": ["http://www.strana-sas.sk/praca-dospelym-vzdelanie-detom/1922", "http://obycajniludia.sk/", "http://www.topky.sk/cl/100535/1324603/Riesenie-romskeho-problemu-podla-vlady--Aj-cez-socialne-davky", "http://www.sme.sk/c/6537509/desat-pilierov-noveho-romskeho-splnomocnenca.html", "http://peterpollak.blog.sme.sk/c/312179/Romska-reforma-Spravna-cesta.html", "http://www.sme.sk/c/6569042/pollak-romsku-reformu-predstavime-po-castiach.html", "http://www.sme.sk/c/6575937/matovic-chceme-aby-aj-romske-deti-mohli-prispievat-do-systemu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:07.055716+00:00"}
{"id": "vr16579", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16579", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A výhoda je aj v tom, že komisárkou pre túto oblasť je predstaviteľka Českej republiky, hoci nezastupuje Českú republiku v komisii, ona zastupuje Európsku komisiu (...).", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico mal pravdepodobne na mysli Věru Jourovú, ktorá je v rámci Európskej komisie komisárkou pre spravodlivosť, ochranu práv spotrebiteľov a ochranu práv žien a mužov. Keďže za túto agendu zodpovedá v rámci pôsobnosti celej Európskej únie (EÚ) a Česko v rámci jej pôsobnosti nie je (resp. nemalo by byť) nijak zvýhodnené, hodnotíme uvedený výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico mal pravdepodobne na mysli Věru Jourovú, ktorá je v rámci Európskej komisie komisárkou pre spravodlivosť, ochranu práv spotrebiteľov a ochranu práv žien a mužov. Keďže za túto agendu zodpovedá v rámci pôsobnosti celej Európskej únie (EÚ) a Česko v rámci jej pôsobnosti nie je (resp. nemalo by byť) nijak zvýhodnené, hodnotíme uvedený výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["oficiálnej webstránky", "člení", "vyhralo", "bola", "zastávala"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/index_sk", "https://ec.europa.eu/info/about-european-union/organisational-structure/how-commission-organised_sk", "https://www.anobudelip.cz/cs/lide/europoslanci/", "http://zpravy.idnes.cz/on-line-rozhovor-s-verou-jourovou-z-ano-f0i-/domaci.aspx?c=A131029_135401_domaci_bse#utm_source=rss&utm_medium=feed&utm_campaign=zpravodaj&utm_content=main", "http://zpravy.idnes.cz/lidri-cssd-ano-a-lidovcu-podepsali-koalicni-smlouvu-fha-/domaci.aspx?c=A140106_121916_domaci_kop"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:10.909829+00:00"}
{"id": "vr31863", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31863", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Keď budeme mať 23% daň z príjmu, tak ju budeme mať najvyššiu sadzbu medzi krajinami V4.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prípade Českej republiky, portál BusinessInfo.cz pod hlavičkou Daň z příjmu právnických osob uvádza: \"Daňová sazba je počínaje rokem 2009 stanovena ve výši 20 %, a od roku 2010 ve výši 19 %.\"", "analysis_paragraphs": ["V prípade Českej republiky, portál BusinessInfo.cz pod hlavičkou Daň z příjmu právnických osob uvádza: \"Daňová sazba je počínaje rokem 2009 stanovena ve výši 20 %, a od roku 2010 ve výši 19 %.\""], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["BusinessInfo.cz", "Finance.cz", "PRAVDA.sk"], "url": ["http://www.businessinfo.cz/cz/clanek/dane-ucetnictvi/danovy-system-ceske-republiky/1000465/39277/", "http://www.finance.cz/dane-a-mzda/dane-v-cr-a-v-eu/dane-v-eu/dane-v-polsku/", "http://spravy.pravda.sk/pripravovana-dan-pre-firmy-na-slovensku-bude-v-krajinach-v4-najvyssia-12o-/sk_ekonomika.asp?c=A120525_173500_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:39.532893+00:00"}
{"id": "vr31068", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31068", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Rovnako sa podarilo znížiť počet obetí dopravných nehôd na najnižšiu úroveň za posledné desaťročia.", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Táto informácia je v súlade so štatistikami Policajného zboru SR. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 324 ľudí následkom dopravných nehôd. Je však potrebné podotknúť, že historicky najnižší počet usmrtených následkom dopravných nehôd na Slovensku Polícia eviduje každý rok od roku 2008, kedy prekonali dovtedajší rekord z roku 2005 - 560.", "analysis_paragraphs": ["Táto informácia je v súlade so štatistikami Policajného zboru SR. V roku 2011 zomrelo na Slovensku 324 ľudí následkom dopravných nehôd. Je však potrebné podotknúť, že historicky najnižší počet usmrtených následkom dopravných nehôd na Slovensku Polícia eviduje každý rok od roku 2008, kedy prekonali dovtedajší rekord z roku 2005 - 560."], "analysis_date": "2012-02-22", "analysis_sources": {"text": ["súlade"], "url": ["http://www.minv.sk/?policia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:43.395159+00:00"}
{"id": "44954", "numeric_id": 44954, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44954", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dnes my vieme podľa iba tých, ktorí majú prejavy a prídu alebo zatelefonujú, proste povedia, že sú nakazení a sa im to prejavuje. Tých vieme identifikovať, ale akékoľvek bezpríznakové, ktorí vlastne prechádzajú tou chorobou, to nevieme momentálne monitorovať, lebo tí ľudia necítia tie príznaky a my to netestujeme.", "statement_date": "2020-04-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase tvrdenia - t.j. k 21. marcu 2020 - Slovensko netestovalo obyvateľov na ochorenie Covid-19 plošne, ale až keď spĺňali kritéria pre testy. Usmernenie hlavného hygienika uvádza , že „každá osoba, ktorá spĺňa kritériá suspektného prípadu, by mala byť laboratórne testovaná na koronavírus SARS-CoV-2 ako súčasť aktívneho vyhľadávania prípadu.“ Medzi kritéria patrí o.i. prítomnosť symptómov ako kašeľ, teplota nad 38 stupňov, dýchavičnosť či kontakt s nakazenou osobou. Tvrdenie Eduarda Hegera, podľa ktorého pri tomto spôsobe testovania úrady nezachytia bezpríznakových pacientov (ktorí neboli v kontakte s potvrdenými nakazenými), hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V čase tvrdenia - t.j. k 21. marcu 2020 - Slovensko netestovalo obyvateľov na ochorenie Covid-19 plošne, ale až keď spĺňali kritéria pre testy. Usmernenie hlavného hygienika uvádza , že „každá osoba, ktorá spĺňa kritériá suspektného prípadu, by mala byť laboratórne testovaná na koronavírus SARS-CoV-2 ako súčasť aktívneho vyhľadávania prípadu.“ Medzi kritéria patrí o.i. prítomnosť symptómov ako kašeľ, teplota nad 38 stupňov, dýchavičnosť či kontakt s nakazenou osobou. Tvrdenie Eduarda Hegera, podľa ktorého pri tomto spôsobe testovania úrady nezachytia bezpríznakových pacientov (ktorí neboli v kontakte s potvrdenými nakazenými), hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-14", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "patrí"], "url": ["http://www.ruvznz.sk/txt/korona.pdf", "http://www.ruvznz.sk/txt/korona.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:58.607712+00:00"}
{"id": "vr34635", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34635", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "S nami o týchto veciach nikto nikdy nerokoval. Vy ste nikdy nerokovali ani o kandidátovi, vy ste nemali ani, ani vôľu o tom hovoriť a druhá vec.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V médiách nie je žiadna informácia o tom, že by koalícia so Smerom ohľadom voľby generálneho prokurátora rokovala.", "analysis_paragraphs": ["V médiách nie je žiadna informácia o tom, že by koalícia so Smerom ohľadom voľby generálneho prokurátora rokovala."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:37.318236+00:00"}
{"id": "vr38396", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38396", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ak pán podpredseda vlády Maďarskej republiky a podpredseda Fideszu v našich Hospodárskych novinách napíše, že je tá tragédia roku 1920, že sa mnoho miliónov Maďarov našlo na druhej strane hraníc...", "statement_date": "2011-05-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "S podpredsedom maďarskej vlády Tiborom Navracsicsom urobili rozhovor české Hospodářské noviny . Aj keď Navracsics pripomenul rok 1920, nepovedal, že sa vtedy ocitlo za hranicami \"mnoho miliónov Maďarov\", ale \"veľká časť maďarského národa\".Nehovoril ani o \"tragédií\". \"Protože znáte historii, dobře víte, že v roce 1920 se maďarských menšin nikdo neptal, zda chtějí žít v Československu nebo v Rumunsku. Velká část maďarského národa zůstala za hranicemi, a to je politický problém.\"", "analysis_paragraphs": ["S podpredsedom maďarskej vlády Tiborom Navracsicsom urobili rozhovor české Hospodářské noviny . Aj keď Navracsics pripomenul rok 1920, nepovedal, že sa vtedy ocitlo za hranicami \"mnoho miliónov Maďarov\", ale \"veľká časť maďarského národa\".Nehovoril ani o \"tragédií\". \"Protože znáte historii, dobře víte, že v roce 1920 se maďarských menšin nikdo neptal, zda chtějí žít v Československu nebo v Rumunsku. Velká část maďarského národa zůstala za hranicemi, a to je politický problém.\""], "analysis_date": "2011-05-29", "analysis_sources": {"text": ["Hospodářské noviny"], "url": ["http://hn.ihned.cz/c1-51535680-tibor-navracsics-buh-zehnej-madarovi"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:05.210413+00:00"}
{"id": "vr29038", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29038", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Ja si pamätám v roku 2006, tam bol taký prudký prepad preferencií hneď na začiatku niekde k piatim percentám. To bolo po páde vlády vtedajšej, pamätám si niečo podobné, potom keď Ivan Šimko a pani Martináková odišli z SDKÚ-DS, takisto bol prudký prepad preferencií.", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V roku 2004 v čase odchodu členov Šimka a Martinákovej možno skutočne pozorovať dočasný pokles v odhadovaných preferenciách. V roku 2006 však nedošlo k výraznému poklesu oproti predchádzajúcemu roku výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. K parlamentným voľbám 2006 došlo po predčasnom odvolaní vlády, premiérom ktorej bol vtedajší predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Podľa prieskumov agentúr Focus a MVK odhadované preferencie strany v prvom polroku 2006 prudko neklesali, v období volieb naopak stúpali. Volebný zisk z júna 2006, bol 18,35 % hlasov. K hranici 5 % ktorú spomína Frešo sa v tomto období odhadované preferencie SDKÚ-DS nepriblížili, naposledy tieto hodnoty dosahovali v roku 2004. Šimko a Martináková odišli z SDKÚ v januári 2004 a následne založili novú stranu Slobodné fórum. Podľa prieskumov agentúry Focus v decembri 2003 až máji 2004 dosahovali preferencie strany SDKÚ výrazne nižšie hodnoty než v priebehu roka 2003. Stabilizovanie preferencií možno pozorovať od júna 2004, kedy opäť prekonali hodnotu 7 %. K ich výraznému nárastu došlo až v roku 2006. Na grafe nižšie uvádzame prieskumy preferencií (%) agentúry Focus od 2003-2007: Nižšie uvádzame preferencie (%) namerané MVK od 2005-2007: Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2004 v čase odchodu členov Šimka a Martinákovej možno skutočne pozorovať dočasný pokles v odhadovaných preferenciách. V roku 2006 však nedošlo k výraznému poklesu oproti predchádzajúcemu roku výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. K parlamentným voľbám 2006 došlo po predčasnom odvolaní vlády, premiérom ktorej bol vtedajší predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Podľa prieskumov agentúr Focus a MVK odhadované preferencie strany v prvom polroku 2006 prudko neklesali, v období volieb naopak stúpali. Volebný zisk z júna 2006, bol 18,35 % hlasov. K hranici 5 % ktorú spomína Frešo sa v tomto období odhadované preferencie SDKÚ-DS nepriblížili, naposledy tieto hodnoty dosahovali v roku 2004. Šimko a Martináková odišli z SDKÚ v januári 2004 a následne založili novú stranu Slobodné fórum. Podľa prieskumov agentúry Focus v decembri 2003 až máji 2004 dosahovali preferencie strany SDKÚ výrazne nižšie hodnoty než v priebehu roka 2003. Stabilizovanie preferencií možno pozorovať od júna 2004, kedy opäť prekonali hodnotu 7 %. K ich výraznému nárastu došlo až v roku 2006. Na grafe nižšie uvádzame prieskumy preferencií (%) agentúry Focus od 2003-2007: Nižšie uvádzame preferencie (%) namerané MVK od 2005-2007: Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["18,35 %"], "url": ["http://www.sme.sk/c/2767865/kompletne-vysledky-volieb-parlamentne-volby-2006.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:46.427918+00:00"}
{"id": "vr38959", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38959", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tak už Béla Bugár hovoril o spojení hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláda a to bolo ešte v okamihu pred tým, než sa otvorili 12-hodinové rokovania aj koaličnej rady v Častej Papierničke.", "statement_date": "2011-09-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovanie koaličných strán v Častej-Papierničke sa uskutočnilo v pondelok 12.septembra. Ešte pred víkendom sa objavili viaceré vyjadrenia, ktoré \"predpovedali\" ako bude rokovanie prebiehať a k čomu sa v jeho priebehu dospeje. Je pravdou, že Béla Bugár nevylúčil, že rokovanie sa môže skončiť aj dohodou o spojení hlasovania o eurovale a hlasovaním o dôvere vlády.", "analysis_paragraphs": ["Rokovanie koaličných strán v Častej-Papierničke sa uskutočnilo v pondelok 12.septembra. Ešte pred víkendom sa objavili viaceré vyjadrenia, ktoré \"predpovedali\" ako bude rokovanie prebiehať a k čomu sa v jeho priebehu dospeje. Je pravdou, že Béla Bugár nevylúčil, že rokovanie sa môže skončiť aj dohodou o spojení hlasovania o eurovale a hlasovaním o dôvere vlády."], "analysis_date": "2011-09-26", "analysis_sources": {"text": ["9.september:", "10.september:"], "url": ["http://www.aktuality.sk/clanok/193227/pondelkove-rokovanie-moze-skoncit-hlasovanim-o-dovere-vlade/", "http://spravy.pravda.sk/bugar-nadhodi-aj-temu-spojit-euroval-s-hlasovanim-o-dovere-pnp-/sk_domace.asp?c=A110910_165422_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:54.711213+00:00"}
{"id": "vr34833", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34833", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "To, že sa s tým trápi, mi bolo jasné. My sme sa stretli (s I. Radičovou pozn. red.) v pondelok na Všech svätých, veľmi dlho sme sa pokojne spolu zhovárali. Tam som po prvý krát pochopil, že takáto voľba by bola pre ňu problém. Aj mi to takto povedala. Ale to, čo povie na poslaneckom klube, som počul až na poslaneckom klube.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Údajné stretnutie medzi I. Radičovou a M. Dzurindom z 1. novembra 2010 sa nám nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["Údajné stretnutie medzi I. Radičovou a M. Dzurindom z 1. novembra 2010 sa nám nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:49.612324+00:00"}
{"id": "50096", "numeric_id": 50096, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50096", "speaker": "Juraj Krúpa", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-krupa", "statement": "Máme tu rozhodnutie aj medzinárodného súdu, ktorý to (čo robí Izrael v Gaze, pozn.) neoznačil za genocídu.", "statement_date": "2025-06-21", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nerozhodol o tom, či Izrael spáchal na území Palestíny genocídu, ale predbežným opatrením Izraelu nariadil, aby podnikol kroky na zabránenie genocídy a na zlepšenie humanitárnej situácie v Gaze. Toto rozhodnutie je iba dočasné, posúdenie obvinení z genocídy vznesených voči Izraelu môžu trvať roky. Výrok o tom, že medzinárodný súd neoznačil konanie Izraelu za genocídu, preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nMedzinárodný súdny dvor (ICJ) sa v súvislosti s konfliktom v Gaze, ktorý eskaloval po útoku Hamasu 7. októbra 2023, zaoberá žalobou Južnej Afriky proti Izraelu. 29. decembra 2023 Juhoafrická republika (JAR) iniciovala konanie proti Izraelu a 11. januára 2024 oficiálne obvinila Izrael z porušenia Dohovoru OSN o genocíde. JAR žiadala ICJ, aby na Izrael uvalil záväzné predbežné opatrenia vrátane okamžitého zastavenia vojenského ťaženia v Pásme Gazy. Izrael obvinenia odmietol.\n\n26. januára 2024 ICJ vydalo rozhodnutie , v ktorom uvádza, že „existuje reálne a bezprostredné riziko, že právam Palestínčanov v Gaze bude podľa dohovoru o genocíde spôsobená nenapraviteľná ujma.” V rozhodnutí súd tiež uviedol , že minimálne niektoré z činov, z ktorých Južná Afrika obvinila Izrael, môžu spadať pod ustanovenia Dohody OSN o Genocíde.\n\nSúd zároveň v predbežnom nariadení vyzval Izrael na prijatie opatrení, ktoré zabránia a potrestajú priame a verejné podnecovanie ku genocíde voči palestínčanom v Gaze. Súd nevydal rozhodnutie na okamžité zastavenie vojenského ťaženia v Pásme Gazy.\n\nMedzinárodný súdny dvor zatiaľ nerozhodol o tom, či sa Izrael dopustil genocídy, vyššie popísané predbežné rozhodnutie je iba dočasné. Podľa AP môže trvať roky, než k súd o obvineniach z genocídy rozhodne. The Guardian poukázal na iný prípad o genocíde v Mjanmarsku, ktorý pred súd priniesla Gambia v roku 2019, súdny proces stále trvá.\n\nK súdnemu podnetu JAR sa pridali viaceré krajiny: Nikaragua (svoju aplikáciu neskôr stiahla ), Kolumbia , Líbya , Mexiko , Španielsko , Turecko , Čile , Maledivy , Bolívia , Írsko , Kuba , Belize .\n\nMedzinárodný súdny dvor (ICJ) je hlavný súdny orgán OSN, ktorý rieši právne spory medzi štátmi. Jeho rozhodnutia sú záväzné, ale ICJ nemá mechanizmy na ich vynucovanie.\n\nDohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy definuje genocídu ako páchanie činov s cieľom zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú skupinu ( Čl. 2 ).\n\nHamas čelí opakovaným obvineniam, že využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty - viackrát z toho armádu Hamasu obvinil Izrael, tieto činy odsúdili členské štáty EÚ a americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken vyzval Hamas, aby prestali používať civilistov ako ľudské štíty.\n\nAmnesty International v predchádzajúcich konfliktoch zdokumentoval , že palestínske ozbrojené skupiny skladovali muníciu v obytných oblastiach a odpaľovali z nich rakety, čo je porušením medzinárodného humanitárneho práva. O skladovaní zbraní v civilných oblastiach, vrátane škôl, informoval aj report OSN z roku 2014.\n\nMédiá informujú o využívaní civilistov ako ľudské štíty izraelskou armádou na základe svedeckých výpovedí (vrátane výpovedí izraelských vojakov a bývalých palestínskych väzňov) a anekdotických dôkazov (napr.: AP , New York Times , The Guardian , Reuters ).", "analysis_paragraphs": ["Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nerozhodol o tom, či Izrael spáchal na území Palestíny genocídu, ale predbežným opatrením Izraelu nariadil, aby podnikol kroky na zabránenie genocídy a na zlepšenie humanitárnej situácie v Gaze. Toto rozhodnutie je iba dočasné, posúdenie obvinení z genocídy vznesených voči Izraelu môžu trvať roky. Výrok o tom, že medzinárodný súd neoznačil konanie Izraelu za genocídu, preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Medzinárodný súdny dvor (ICJ) sa v súvislosti s konfliktom v Gaze, ktorý eskaloval po útoku Hamasu 7. októbra 2023, zaoberá žalobou Južnej Afriky proti Izraelu. 29. decembra 2023 Juhoafrická republika (JAR) iniciovala konanie proti Izraelu a 11. januára 2024 oficiálne obvinila Izrael z porušenia Dohovoru OSN o genocíde. JAR žiadala ICJ, aby na Izrael uvalil záväzné predbežné opatrenia vrátane okamžitého zastavenia vojenského ťaženia v Pásme Gazy. Izrael obvinenia odmietol.", "26. januára 2024 ICJ vydalo rozhodnutie , v ktorom uvádza, že „existuje reálne a bezprostredné riziko, že právam Palestínčanov v Gaze bude podľa dohovoru o genocíde spôsobená nenapraviteľná ujma.” V rozhodnutí súd tiež uviedol , že minimálne niektoré z činov, z ktorých Južná Afrika obvinila Izrael, môžu spadať pod ustanovenia Dohody OSN o Genocíde.", "Súd zároveň v predbežnom nariadení vyzval Izrael na prijatie opatrení, ktoré zabránia a potrestajú priame a verejné podnecovanie ku genocíde voči palestínčanom v Gaze. Súd nevydal rozhodnutie na okamžité zastavenie vojenského ťaženia v Pásme Gazy.", "Medzinárodný súdny dvor zatiaľ nerozhodol o tom, či sa Izrael dopustil genocídy, vyššie popísané predbežné rozhodnutie je iba dočasné. Podľa AP môže trvať roky, než k súd o obvineniach z genocídy rozhodne. The Guardian poukázal na iný prípad o genocíde v Mjanmarsku, ktorý pred súd priniesla Gambia v roku 2019, súdny proces stále trvá.", "K súdnemu podnetu JAR sa pridali viaceré krajiny: Nikaragua (svoju aplikáciu neskôr stiahla ), Kolumbia , Líbya , Mexiko , Španielsko , Turecko , Čile , Maledivy , Bolívia , Írsko , Kuba , Belize .", "Medzinárodný súdny dvor (ICJ) je hlavný súdny orgán OSN, ktorý rieši právne spory medzi štátmi. Jeho rozhodnutia sú záväzné, ale ICJ nemá mechanizmy na ich vynucovanie.", "Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy definuje genocídu ako páchanie činov s cieľom zničiť, úplne alebo čiastočne, národnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú skupinu ( Čl. 2 ).", "Hamas čelí opakovaným obvineniam, že využíva palestínskych civilistov ako ľudské štíty - viackrát z toho armádu Hamasu obvinil Izrael, tieto činy odsúdili členské štáty EÚ a americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken vyzval Hamas, aby prestali používať civilistov ako ľudské štíty.", "Amnesty International v predchádzajúcich konfliktoch zdokumentoval , že palestínske ozbrojené skupiny skladovali muníciu v obytných oblastiach a odpaľovali z nich rakety, čo je porušením medzinárodného humanitárneho práva. O skladovaní zbraní v civilných oblastiach, vrátane škôl, informoval aj report OSN z roku 2014.", "Médiá informujú o využívaní civilistov ako ľudské štíty izraelskou armádou na základe svedeckých výpovedí (vrátane výpovedí izraelských vojakov a bývalých palestínskych väzňov) a anekdotických dôkazov (napr.: AP , New York Times , The Guardian , Reuters )."], "analysis_date": "2025-07-04", "analysis_sources": {"text": ["žalobou", "iniciovala", "obvinila", "rozhodnutie", "uviedol", "vyzval", "trvať", "The Guardian", "Nikaragua", "stiahla", "Kolumbia", "Líbya", "Mexiko", "Španielsko", "Turecko", "Čile", "Maledivy", "Bolívia", "Írsko", "Kuba", "Belize", "rieši", "nemá", "Čl. 2", "obvinil", "odsúdili", "vyzval", "zdokumentoval", "informoval", "AP", "New York Times", "The Guardian", "Reuters"], "url": ["https://www.icj-cij.org/case/192", "https://www.icj-cij.org/case/192#:~:text=The%20Republic%20of%20South%20Africa%20institutes%20proceedings%20against%20the%20State%20of%20Israel%20and%20requests%20the%20Court%20to%20indicate%20provisional%20measures", "https://svet.sme.sk/c/23267077/juhoafricka-republika-v-haagu-oficialne-obvinila-izrael-z-genocidy.html", "https://www.icj-cij.org/node/203447", "https://www.reuters.com/world/middle-east/key-takeaways-world-court-decision-israei-genocide-case-2024-01-26/#:~:text=%22At%20least%20some%20of%20the%20acts%20and%20omissions%20alleged%20by%20South%20Africa%20to%20have%20been%20committed%20by%20Israel%20in%20Gaza%20appear%20to%20be%20capable%20of%20falling%20within%20the%20provisions%20of%20the%20(Genocide)%20Convention%2C%22%20the%20judges%20said.", "https://www.icj-cij.org/node/203447#:~:text=The%20Court%20is%20also%20of%20the%20view%20that%20Israel%20must%20take%20all%20measures%20within%20its%20power%20to%20prevent%20and%20punish%20the%20direct%20and%20public%20incitement%20to%20commit%20genocide%20in%20relation%20to%20members%20of%20the%20Palestinian%20group%20in%20the%20Gaza%20Strip.", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/697340-sud-v-haagu-nariadil-izraelu-aby-zabranil-genocide-a-zlepsil-situaciu-v-gaze/#:~:text=Piatkov%C3%A9%20rozhodnutie%20je%20len%20do%C4%8Dasn%C3%A9%20a%20pos%C3%BAdenie%20obvinen%C3%AD%20z%C2%A0genoc%C3%ADdy%20m%C3%B4%C5%BEe%20trva%C5%A5%20cel%C3%A9%20roky%2C%20pripom%C3%ADna%C2%A0AP.", "https://www.theguardian.com/world/2024/jan/26/world-courts-interim-ruling-on-genocide-in-gaza-key-takeaways-icj-israel#:~:text=It%20could%20take%20years%20for%20the%20court%20to%20rule%20on%20whether%20Israel%20has%20committed%20genocide.%20Another%20genocide%20case%2C%20brought%20to%20the%20ICJ%20in%202019%20by%20the%20Gambia%20against%20Myanmar%20for%20its%20mass%20killing%20and%20forced%20displacement%20of%20its%20Rohingya%20Muslim%20minority%2C%20is%20still%20continuing.", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240123-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20250304-pre-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240405-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240510-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240524-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240628-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240807-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20240912-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20241001-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20241008-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20250106-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20250110-inv-01-00-fr.pdf", "https://www.icj-cij.org/sites/default/files/case-related/192/192-20250131-int-01-00-en.pdf", "https://www.icj-cij.org/jurisdiction#:~:text=The%20International%20Court,request%20(advisory%20jurisdiction).", "https://theconversation.com/what-are-the-icj-and-the-icc-and-how-do-their-power-and-jurisdiction-differ-230573#:~:text=ICJ%20decisions%20in%20contentious%20proceedings%20are%20binding%20on%20the%20parties%2C%20although%20the%20court%20is%20unable%20to%20enforce%20its%20decisions.", "https://www.un.org/en/genocideprevention/documents/atrocity-crimes/Doc.1_Convention%20on%20the%20Prevention%20and%20Punishment%20of%20the%20Crime%20of%20Genocide.pdf", "https://dennikn.sk/minuta/3655721/", "https://apnews.com/article/european-union-condemn-hamas-human-shields-2c0d1c04cb38fc4acce37d8d624e1a3f", "https://www.un.org/unispal/document/amid-increasingly-dire-humanitarian-situation-in-gaza-secretary-general-tells-security-council-hamas-attacks-cannot-justify-collective-punishment-of-palestinian-people-press-release/#:~:text=Antony%20J.%20Blinken%2C%20Secretary%20of%20State%20of%20the%20United%20States%2C%20asserting,protected%2C%20and%20Hamas%20must%20cease%20to%20use%20them%20as%20human%20shields", "https://www.amnesty.org.uk/gaza-questions#:~:text=We%E2%80%99re%20monitoring%20and,international%20humanitarian%20law.", "https://unwatch.org/un-admits-palestinians-fired-rockets-unrwa-schools/?utm_source=chatgpt.com", "https://apnews.com/article/israel-palestinians-hamas-war-army-human-shields-80f358dd2c87a1123f26ffada159701c", "https://www.nytimes.com/2024/10/14/world/middleeast/israel-gaza-military-human-shields.html", "https://www.theguardian.com/world/2024/oct/21/palestinians-describe-being-used-as-human-shields-by-israeli-troops-in-gaza", "https://www.reuters.com/world/middle-east/palestinian-says-israeli-soldiers-used-him-human-shield-west-bank-2024-01-16/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:09.080342+00:00"}
{"id": "vr18050", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18050", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A daňové podvody? Zaplatil som viacej daní ako všetci poslanci Smeru-SD dokopy. (...) Ako študent som mal firmu, kde som zamestnával dve tisíc ľudí. (...) Nedostal som žiadnu dotáciu, žiadne eurofondy.", "statement_date": "2018-09-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzajúci z dôvodu toho, že nie je možné porovnať, koľko daní splatili všetci poslanci Smeru-SD dokopy a koľko zaplatil Igor Matovič. Výrok je rakciou na obvinenia, podľa ktorých mal Igor Matovič krátiť dane v roku 2008, prostredníctvom predaja svojej firmy, ktorý nebol zahrnutý do daňového priznania.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Igora Matoviča hodnotíme ako zavádzajúci z dôvodu toho, že nie je možné porovnať, koľko daní splatili všetci poslanci Smeru-SD dokopy a koľko zaplatil Igor Matovič. Výrok je rakciou na obvinenia, podľa ktorých mal Igor Matovič krátiť dane v roku 2008, prostredníctvom predaja svojej firmy, ktorý nebol zahrnutý do daňového priznania."], "analysis_date": "2018-09-10", "analysis_sources": {"text": ["dane", "nezamestnávala", "FinStat.sk"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/447541-matovic-podla-policie-kratil-dane/", "https://domov.sme.sk/c/5442170/matovica-hnevalo-kupcenie-pravice.html", "https://www.finstat.sk/36252417#viac-informacii"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:30.344111+00:00"}
{"id": "48321", "numeric_id": 48321, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48321", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "U nás nezostáva až tak veľa ľudí (pozn. utečencov z Ukrajiny), je to okolo 30 000 cez dočasné útočisko a možno 15 000, ktorí sa ešte rozhodujú. Väčšina ide preč.", "statement_date": "2022-03-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister práce Milan Krajniak v polovici marca uviedol, že na Slovensko z Ukrajiny prišlo 196-tisíc ľudí, z toho 23-tisíc požiadalo o dočasné útočisko. Podľa Krajniaka môže v nasledujúcich týždňoch o dočasné útočisko požiadať do 100-tisíc utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nPodľa novely zákona o azyle z 26. februára môže Slovenská republika poskytovať dočasné útočisko aj bez rozhodnutia Rady EÚ. Dočasné útočisko občanom Ukrajiny umožní prístup na trh práce, k zdravotnej starostlivosti a deťom prístup k vzdelaniu. Táto forma ochrany je administratívne jednoduchšia a rýchlejšia ako azylové konanie, ktoré môže trvať až pol roka.\n\n22. marca , teda dva dni po odvysielaní relácie, Slovensko poskytlo dočasné útočisko 47-tisíc ľuďom.", "analysis_paragraphs": ["Minister práce Milan Krajniak v polovici marca uviedol, že na Slovensko z Ukrajiny prišlo 196-tisíc ľudí, z toho 23-tisíc požiadalo o dočasné útočisko. Podľa Krajniaka môže v nasledujúcich týždňoch o dočasné útočisko požiadať do 100-tisíc utečencov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Podľa novely zákona o azyle z 26. februára môže Slovenská republika poskytovať dočasné útočisko aj bez rozhodnutia Rady EÚ. Dočasné útočisko občanom Ukrajiny umožní prístup na trh práce, k zdravotnej starostlivosti a deťom prístup k vzdelaniu. Táto forma ochrany je administratívne jednoduchšia a rýchlejšia ako azylové konanie, ktoré môže trvať až pol roka.", "22. marca , teda dva dni po odvysielaní relácie, Slovensko poskytlo dočasné útočisko 47-tisíc ľuďom."], "analysis_date": "2022-03-31", "analysis_sources": {"text": ["Minister práce", "novely", "môže", "22. marca"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/z3gV8hj/o-docasne-utocisko-uz-na-slovensku-poziadalo-23-tisic-utecencov-z-ukrajiny/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2022/55/20220226", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=v-suvislosti-s-konfliktom-na-ukrajine-platia-zmeny-v-zakonoch-o-civilnej-ochrane-azyle-a-kybernetickej-bezpecnosti-zriadi-sa-fond-vzajomnej-pomoci", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/24229154-krajniak-na-slovensko-uz-prislo-viac-ako-250-tisic-utecencov-z-ukrajiny"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:11.044648+00:00"}
{"id": "vr26053", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26053", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Žilinský samosprávny kraj má už schválený rozpočet, 5. novembra schválil rozpočet pre budúci rok 2014 a programoval rozpočet pre ďalšie tri roky.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili rozpočet pre roky 2014 - 2016 a to práve na zasadnutí z 5. novembra. Návrh rozpočtu na roky 2014 - 2016 prešiel podmieňujúcimi návrhmi, no bol schválený. O schválení rozpočtu ŽSK na rok 2014 informovala aj SITA (6. novembra 2013). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanci Žilinského samosprávneho kraja schválili rozpočet pre roky 2014 - 2016 a to práve na zasadnutí z 5. novembra. Návrh rozpočtu na roky 2014 - 2016 prešiel podmieňujúcimi návrhmi, no bol schválený. O schválení rozpočtu ŽSK na rok 2014 informovala aj SITA (6. novembra 2013). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["schválili", "Návrh", "SITA"], "url": ["http://www.zask.sk/files/odbory/organizacny/rok-2013/hlasovania/26-zasadnutie/009.xml", "http://www.regionzilina.sk/files/odbory/organizacny/2013/zastupitelstvo-oktober/5/5-navrh-uznesenia-dovodova-sprava-navrh.pdf", "http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/schvalili-rozpocet-zupy-na-rozlucku-dostali-srdce"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:53:32.749097+00:00"}
{"id": "vr29439", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29439", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nuž, tak ste 10 rokov boli vo vláde a žiadne systémové opatrenia sme nevideli.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu bolo prijatých niekoľko veľkoplošných reformných opatrení, čo sa rozsahu týka. Medzi najzásadnejšie z balíka reforiem môžeme spomenúť napríklad daňovú reformu, reformu zdravotníctva a reformu dôchodkového systému.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže počas dvoch vlád Mikuláša Dzurindu bolo prijatých niekoľko veľkoplošných reformných opatrení, čo sa rozsahu týka. Medzi najzásadnejšie z balíka reforiem môžeme spomenúť napríklad daňovú reformu, reformu zdravotníctva a reformu dôchodkového systému."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["daňová", ".pdf", "pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3996", "http://www.reformazdravotnictva.sk/pril/BielaKniha.pdf", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=3&ved=0CC4QFjAC&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F623&ei=00EsVbjcJ5bxaJqtgMAM&usg=AFQjCNFItTG6yrG2LsC6d1Lw99MjAos4SA&sig2=v4ZtfRMQb67Kx16CrFoKWA&bvm=bv.90491159,d.d2s&cad=rja", "https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CB8QFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.ineko.sk%2Ffile_download%2F10%2Fpublikacie_heso_2003_2004.pdf&ei=xkMsVea3J82waf3wgBA&usg=AFQjCNG77GXbtpNZ8-R5Bkt2Mf2ULcO-DQ&sig2=GypZY6Ye_hhVMCo4j2zZpA&bvm=bv.90491159,d.d2s&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:26.507650+00:00"}
{"id": "vr28835", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28835", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...pán minister pred rokom a pol, keď robil tú veľkú novelu verejného obstarávania, hovoril o bezprecedentnom zverejňovaní informácií, ktoré zabránia účasti schránkových firiem na verejnom obstarávaní, no nezabránil. A my sme na to už vtedy upozorňovali, že to vôbec nebude fungovať to, čo vtedy presadil.", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že poslanec Beblavý patril k najaktívnejším kritikom novely. Kaliňák síce hovoril o zásadnom stransparentnení obstarávania, no na základe dostupných informácii nie je pravdou, že by toto stransparentnenie spojil so zabránením účasti schránkových firiem. Inými slovami nepovadal spojenie \"zásadné zverejňovanie informácií, ktoré zabránia účasti schránkových firiem\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK prešiel vystúpenia Kaliňáka v rozprave o novele zákona o verejnom obstarávaní ( 30.1. 2013 16:54 (úvod 1. čítanie); 31.1. 2013 9:40 ; 31.1. 2013 10:59 ; 12.2 2013 15:44 ; 12.2 2013 16:23 ; 13.2 2013 9:01 (úvod 2. čítania)) Kaliňák predstavoval novelu zákona o verejnom obstarávaní ešte v júni 2012, keď pri predstavení zámeru povedal, že pôjde o zásadné stransparentnenie obstarávania, no nepoužil spojenie so schránkovými firmami. \"Tento zákon by mal znamenať zásadné zrýchlenie obstarávania, ale predovšetkým by mal znamenať zásadné stransparentnenie, a nerád to slovíčko používam už veľmi často, lebo už niekedy je až by som povedal nadávkou.\" Podobne aj SME 9. januára 2013 uvádza: \"Rezort tvrdí, že prepracovaná novela má zároveň prispieť k väčšej otvorenosti procesov verejného obstarávania a ochrane kvalitných a poctivých dodávateľov.\" \"Podľa poslanca SDKÚ Miroslava Beblavého sú v zákone aj ďalšie zásadné problémy ako napríklad \"ľahko manipulovateľné elektronické trhovisko\" Ako vlastnými slovami Robert Kaliňák taktiež potrdil, \"Najväčší benefit tejto novely z pohľadu transparentnosti je široké rozšírenie zverejňovania\". V reportáži RTVS 18. februára 2013 (prepis NewtonMedia) odznelo, že novela má byť bojom proti schránkových firmám, no túto interpretáciu uvádzal redaktor relácie. Minister hovoril o výraznom zverejňovaní informácií o akcionároch. \"Matej BARÁNEK, redaktor -------------------- Minister vnútra Robert Kaliňák chce éru schránkových firiem ukončiť. Pomyselnou metlou, ktorá ich má z tendrov vymiesť, má byť nový zákon o verejnom obstarávaní. Robert KALIŇÁK, minister vnútra -------------------- V rámci obrovského zverejňovania hovoríme o identifikácii akcionárov, hovoríme o identifikácii subdodávateľov .\" Podľa Kaliňáka mala novela zmierniť možnosti korupcie, manipulácie či zvýhodňovania dodávateľov v súťažiach. Miroslav Beblavý spomína novelu zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013. *výrok doplnený o prepis z RTVS 5. decembra 2014 Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že poslanec Beblavý patril k najaktívnejším kritikom novely. Kaliňák síce hovoril o zásadnom stransparentnení obstarávania, no na základe dostupných informácii nie je pravdou, že by toto stransparentnenie spojil so zabránením účasti schránkových firiem. Inými slovami nepovadal spojenie \"zásadné zverejňovanie informácií, ktoré zabránia účasti schránkových firiem\". Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Demagog.SK prešiel vystúpenia Kaliňáka v rozprave o novele zákona o verejnom obstarávaní ( 30.1. 2013 16:54 (úvod 1. čítanie); 31.1. 2013 9:40 ; 31.1. 2013 10:59 ; 12.2 2013 15:44 ; 12.2 2013 16:23 ; 13.2 2013 9:01 (úvod 2. čítania)) Kaliňák predstavoval novelu zákona o verejnom obstarávaní ešte v júni 2012, keď pri predstavení zámeru povedal, že pôjde o zásadné stransparentnenie obstarávania, no nepoužil spojenie so schránkovými firmami. \"Tento zákon by mal znamenať zásadné zrýchlenie obstarávania, ale predovšetkým by mal znamenať zásadné stransparentnenie, a nerád to slovíčko používam už veľmi často, lebo už niekedy je až by som povedal nadávkou.\" Podobne aj SME 9. januára 2013 uvádza: \"Rezort tvrdí, že prepracovaná novela má zároveň prispieť k väčšej otvorenosti procesov verejného obstarávania a ochrane kvalitných a poctivých dodávateľov.\" \"Podľa poslanca SDKÚ Miroslava Beblavého sú v zákone aj ďalšie zásadné problémy ako napríklad \"ľahko manipulovateľné elektronické trhovisko\" Ako vlastnými slovami Robert Kaliňák taktiež potrdil, \"Najväčší benefit tejto novely z pohľadu transparentnosti je široké rozšírenie zverejňovania\". V reportáži RTVS 18. februára 2013 (prepis NewtonMedia) odznelo, že novela má byť bojom proti schránkových firmám, no túto interpretáciu uvádzal redaktor relácie. Minister hovoril o výraznom zverejňovaní informácií o akcionároch. \"Matej BARÁNEK, redaktor -------------------- Minister vnútra Robert Kaliňák chce éru schránkových firiem ukončiť. Pomyselnou metlou, ktorá ich má z tendrov vymiesť, má byť nový zákon o verejnom obstarávaní. Robert KALIŇÁK, minister vnútra -------------------- V rámci obrovského zverejňovania hovoríme o identifikácii akcionárov, hovoríme o identifikácii subdodávateľov .\" Podľa Kaliňáka mala novela zmierniť možnosti korupcie, manipulácie či zvýhodňovania dodávateľov v súťažiach. Miroslav Beblavý spomína novelu zákona o verejnom obstarávaní z roku 2013. *výrok doplnený o prepis z RTVS 5. decembra 2014 Dátum zverejnenia analýzy: 01.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["30.1. 2013 16:54", "31.1. 2013 9:40", "31.1. 2013 10:59", "12.2 2013", "15:44", "12.2 2013 16:23", "13.2 2013 9:01", "Kaliňák", "SME", "Kaliňáka", "zákona o verejnom obstarávaní"], "url": ["http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=96239", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=96285&SelectedPage=2&", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=96339", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=97920", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=97920", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=98411", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=97992", "http://tv.nrsr.sk/NRSRInternet/index.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=82235", "http://ekonomika.sme.sk/c/6660768/vlada-schvalila-kalinakovu-novelu-obstaravania-podla-sdku-pomoze-smeru.html#ixzz3KjOx3cUQ", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/128783/Novela-obstaravania-zmiernuje-moznosti-korupcie-tvrdi-Kalinak", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=359"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:16.618526+00:00"}
{"id": "vr37438", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37438", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "Ak sme pred 10 rokmi mali rovnú daň, tak dnes už ju majú aj v Rumunsku. A nie 19, oni majú 16%.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rumunsko zaviedlo rovnú daň 16% v roku 2005. V ostatnom čase sa uvažovalo o jej zrušení a prechode k progresívnejšej dani, zatiaľ sa tak ale nestalo .", "analysis_paragraphs": ["Rumunsko zaviedlo rovnú daň 16% v roku 2005. V ostatnom čase sa uvažovalo o jej zrušení a prechode k progresívnejšej dani, zatiaľ sa tak ale nestalo ."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["16%", "sa uvažovalo o jej zrušení", "zatiaľ sa tak ale nestalo"], "url": ["http://www.euractiv.sk/rozsirovanie/clanok/rumunsko-zaviedlo-rovnu-dan", "http://www.businessinsider.com/forget-it-flat-tax-zealots-its-failing-in-romania-2010-7", "http://www.actmedia.eu/2010/12/07/top+story/kpmg:+income+tax+back+on+the+rise,+but+most+of+central+and+eastern+europe+maintains+competitive+flat+rates/31033"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:18:00.650297+00:00"}
{"id": "vr17056", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17056", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Doteraz najnovší prieskum agentúry FOCUS pred pár dňami, ktorý hovorí o tom, že trištvrte ľudí, 75% je presvedčených o tom, že polícia nevynakladá dostatočné úsilie na vyšetrovanie korupcie.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii si Nadácia Zastavme korupciu objednala u prieskumnej agentúry Focus dotazníkový prieskum ohľadom vnímania korupcie v spoločnosti. 75 % opýtaných ľudí je podľa tohto prieskumu presvedčených o nedostatočnom úsilí polície pri odhaľovaní korupcie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti korupcii si Nadácia Zastavme korupciu objednala u prieskumnej agentúry Focus dotazníkový prieskum ohľadom vnímania korupcie v spoločnosti. 75 % opýtaných ľudí je podľa tohto prieskumu presvedčených o nedostatočnom úsilí polície pri odhaľovaní korupcie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["prieskum", "(.pdf)"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ochota-slovakov-nahlasit-korupciu-sa-znizuje-hodnotili-aj-usilie-policie-pri-jej-odhalovani/", "https://www.scribd.com/document/366383031/Prieskum-agentury-Focus-pre-Nadaciu-Zastavme-korupciu-II"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:30.747808+00:00"}
{"id": "vr26522", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26522", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Klamete (A. Danko, pozn.), keď hovoríte, že k našim stanovám sa nedá dostať. Naše stanovy sú verejne prístupné.", "statement_date": "2013-12-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na oficialnej webstranke hnutia (www.obycajniludia.sk) ani inde na internete sa stanovy OLaNO nenachádzajú. Nie sú teda verejne prístupné.", "analysis_paragraphs": ["Na oficialnej webstranke hnutia (www.obycajniludia.sk) ani inde na internete sa stanovy OLaNO nenachádzajú. Nie sú teda verejne prístupné."], "analysis_date": "2014-01-14", "analysis_sources": {"text": ["OĽaNO"], "url": ["http://obycajniludia.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:24.627217+00:00"}
{"id": "43845", "numeric_id": 43845, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43845", "speaker": "Alojz Hlina", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/alojz-hlina", "statement": "Dneska sa dá podľa toho (big data, pozn.) zistiť, kto v Ľubici na tej a tej ulici, v tom a v tom dome koho volil, pán Harabin.", "statement_date": "2019-11-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Big data je spôsob narábania s enormne veľkými dátovymi objemami z viacerých dátových zdrojov, ktoré nie sú spracovateľné bežnými výpočtovými technológiami. Vďaka spájaniu veľkého množstva dát je možné v biznise riešiť komplexné problémy, ktoré predtým možné riešiť nebolo. Tento prístup využívajú aj volebné tímy kandidátov, aby zistili čo najviac o svojich (potenciálnych) voličoch a voličských skupinách. Zbieraním , spájaním a vyhodnocovaním veľkého množstva informácií a osobných postojov, ktoré užívatelia internetu a služieb po sebe nechávajú vo verejnom či súkromnom priestore, sa dajú vytvárať tzv. behaviorálne profily a na základe nich predpokladať (a ovplyvňovať) politické nastavenie potenciálneho voliča. Tieto analytické postupy vedia byť natoľko presné, že v niektorých prípadoch dokážu určiť niečí profil s presnosťou, s akou by to urobil blízky profilovanej osoby. Podľa zákona sa však voľby na Slovensku konajú „ tajným hlasovaním.” Na základe analýzy dát roztrúsených na internete či v databázach firiem nie je možné zistiť, ako za plentou tá ktorá osoba hlasovala - ak to neprezradila ona sama. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Big data je spôsob narábania s enormne veľkými dátovymi objemami z viacerých dátových zdrojov, ktoré nie sú spracovateľné bežnými výpočtovými technológiami. Vďaka spájaniu veľkého množstva dát je možné v biznise riešiť komplexné problémy, ktoré predtým možné riešiť nebolo. Tento prístup využívajú aj volebné tímy kandidátov, aby zistili čo najviac o svojich (potenciálnych) voličoch a voličských skupinách. Zbieraním , spájaním a vyhodnocovaním veľkého množstva informácií a osobných postojov, ktoré užívatelia internetu a služieb po sebe nechávajú vo verejnom či súkromnom priestore, sa dajú vytvárať tzv. behaviorálne profily a na základe nich predpokladať (a ovplyvňovať) politické nastavenie potenciálneho voliča. Tieto analytické postupy vedia byť natoľko presné, že v niektorých prípadoch dokážu určiť niečí profil s presnosťou, s akou by to urobil blízky profilovanej osoby. Podľa zákona sa však voľby na Slovensku konajú „ tajným hlasovaním.” Na základe analýzy dát roztrúsených na internete či v databázach firiem nie je možné zistiť, ako za plentou tá ktorá osoba hlasovala - ak to neprezradila ona sama. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2019-11-10", "analysis_sources": {"text": ["Big data", "je", "využívajú", "Zbieraním", "behaviorálne profily", "dokážu"], "url": ["https://www.oracle.com/big-data/guide/what-is-big-data.html", "https://www.oracle.com/big-data/guide/what-is-big-data.html", "https://www.socialbenchers.com/big-data-driven-political-campaign-strategies-with-real-case-studies", "https://www.socialbenchers.com/big-data-driven-political-campaign-strategies-with-real-case-studies", "https://www.postoj.sk/31920/psychografia-analyza-ktora-pomohla-cambridge-analytica-spoznat-mysle-volicov", "https://www.theguardian.com/technology/2015/jan/13/your-computer-knows-you-researchers-cambridge-stanford-university"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:13.437620+00:00"}
{"id": "vr17605", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17605", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico týmto výrokom poukazuje, že pravicovo orientované vlády zvyšovali DPH v minulosti, zatiaľ čo jeho vláda, zaviedla okruh potravín s nižšou sadzbu DPH. Fico zvyčajne pojmom \"pravicová vláda\" poukazuje na vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej, preto sa zameriame pri analýze na tieto vlády. Pravda je že, Ficová vláda nikdy nezvyšovala sadzbu DPH, zatiaľ čo vlády Mikuláša Dzurindu a aj Ivety Radičovej viac krát zvyšovali sadzby DPH. Taktiež je aj pravda, že vláda Roberta Fica rozšírila tovary na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH, medzi ktorými sú aj určité potraviny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Chronologický vývoj sadzby DPH na Slovensku: Prvý zákon o DPH (zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty ), platný od 1. januára 1993 obsahoval dve sadzby - základnú (23 %) a zníženú sadzbu dane (5%). Vládu vtedy viedol Vladimír Mečiar. 1. augusta 1993 prišlo k zvýšeniu DPH . Zmenená základná sadzba DPH bola 25% a znížená sadzba bola 6%. V danom období bola vláda na čele s Vladimírom Mečiarom. 1. januára 1996 vyšiel zákon č. 289/1995 Z.z. , ktorý stanovil základnú daň na 23% a znížená sadzba ostala nezmenená. V tomto prípade hovoríme o znížení DPH a na čele vlády stal opäť Vladimír Mečiar v tom čase. Od 1. januára 2000 na základe novely zákona č. 342/1999 Z. z. , zakladaná sadzba DPH ostala nezmenená, ale znížená sadzba DPH sa zvýšila na 10%. Vládu v tom období viedol Mikuláš Dzurinda. 1. januára 2003 vyšla novela zákona č. 637/2002 Z. z ., ktorá opäť upravila zníženú sadbu DPH na 14% a základná sadzba DPH bola znížená na 20%. V tom čase predseda vlády SR bol Mikuláš Dzurinda. Od 1. januára 2004 prišla do účinnosti daňová reforma ktorej súčasťou bolo aj úplne zrušenie zníženej sadzby DPH a bola zavedená jednotná daň z pridanej hodnoty, ktorá bola 19%. V tom čase bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda. Na základe novelizácie zákona č.222/2004 Z.z ., ktorá prišla do účinnosti 1. januára 2007 došlo k obnoveniu zníženej sadzbe dane, ktorá bola 10%. Predsedom vlády v tom čase bol Robert Fico. 1. mája 2010 došlo k zavedeniu novej daňovej sadzby DPH , ktorá bola 6% a vzťahovala sa na predaj z dvora. Nastalo teda zníženie dane na predaj z dvora z predchádzajúcich 19% na 6%. V tom období bola premiérka Iveta Radičová. 1.1.2011 prišla do účinnosti novela zákona č. 490/2010 Z.z. o DPH , ktorá dočasne zvýšila základnú sadzbu DPH z 19% na 20%. Taktiež zavedená sadzba DPH 6% na predaj z dvora zanikla. Na čele vlády v tom čase bola Iveta Radičová. 1.1.2016 prišlo k zmene v zákone č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty . Na základe tejto novelizácii zákona o DPH prišlo k rozšíreniu zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH. Toto rozšírenie zoznamu tovarov zahŕňalo vybrané druhy potravín. Zákon bol prijatý počas vlády Roberta Fica. Medzi potraviny na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH 10% sú mäsové výrobky, chlieb, mlieko a smotany nezahustené a neobsahujúce pridaný cukor, mäso, ryby.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico týmto výrokom poukazuje, že pravicovo orientované vlády zvyšovali DPH v minulosti, zatiaľ čo jeho vláda, zaviedla okruh potravín s nižšou sadzbu DPH. Fico zvyčajne pojmom \"pravicová vláda\" poukazuje na vlády Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej, preto sa zameriame pri analýze na tieto vlády. Pravda je že, Ficová vláda nikdy nezvyšovala sadzbu DPH, zatiaľ čo vlády Mikuláša Dzurindu a aj Ivety Radičovej viac krát zvyšovali sadzby DPH. Taktiež je aj pravda, že vláda Roberta Fica rozšírila tovary na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH, medzi ktorými sú aj určité potraviny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Chronologický vývoj sadzby DPH na Slovensku: Prvý zákon o DPH (zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty ), platný od 1. januára 1993 obsahoval dve sadzby - základnú (23 %) a zníženú sadzbu dane (5%). Vládu vtedy viedol Vladimír Mečiar. 1. augusta 1993 prišlo k zvýšeniu DPH . Zmenená základná sadzba DPH bola 25% a znížená sadzba bola 6%. V danom období bola vláda na čele s Vladimírom Mečiarom. 1. januára 1996 vyšiel zákon č. 289/1995 Z.z. , ktorý stanovil základnú daň na 23% a znížená sadzba ostala nezmenená. V tomto prípade hovoríme o znížení DPH a na čele vlády stal opäť Vladimír Mečiar v tom čase. Od 1. januára 2000 na základe novely zákona č. 342/1999 Z. z. , zakladaná sadzba DPH ostala nezmenená, ale znížená sadzba DPH sa zvýšila na 10%. Vládu v tom období viedol Mikuláš Dzurinda. 1. januára 2003 vyšla novela zákona č. 637/2002 Z. z ., ktorá opäť upravila zníženú sadbu DPH na 14% a základná sadzba DPH bola znížená na 20%. V tom čase predseda vlády SR bol Mikuláš Dzurinda. Od 1. januára 2004 prišla do účinnosti daňová reforma ktorej súčasťou bolo aj úplne zrušenie zníženej sadzby DPH a bola zavedená jednotná daň z pridanej hodnoty, ktorá bola 19%. V tom čase bol predsedom vlády Mikuláš Dzurinda. Na základe novelizácie zákona č.222/2004 Z.z ., ktorá prišla do účinnosti 1. januára 2007 došlo k obnoveniu zníženej sadzbe dane, ktorá bola 10%. Predsedom vlády v tom čase bol Robert Fico. 1. mája 2010 došlo k zavedeniu novej daňovej sadzby DPH , ktorá bola 6% a vzťahovala sa na predaj z dvora. Nastalo teda zníženie dane na predaj z dvora z predchádzajúcich 19% na 6%. V tom období bola premiérka Iveta Radičová. 1.1.2011 prišla do účinnosti novela zákona č. 490/2010 Z.z. o DPH , ktorá dočasne zvýšila základnú sadzbu DPH z 19% na 20%. Taktiež zavedená sadzba DPH 6% na predaj z dvora zanikla. Na čele vlády v tom čase bola Iveta Radičová. 1.1.2016 prišlo k zmene v zákone č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty . Na základe tejto novelizácii zákona o DPH prišlo k rozšíreniu zoznamu tovarov, na ktoré sa uplatňuje znížená sadzba DPH. Toto rozšírenie zoznamu tovarov zahŕňalo vybrané druhy potravín. Zákon bol prijatý počas vlády Roberta Fica. Medzi potraviny na ktoré sa vzťahuje znížená sadzba DPH 10% sú mäsové výrobky, chlieb, mlieko a smotany nezahustené a neobsahujúce pridaný cukor, mäso, ryby."], "analysis_date": "2018-04-15", "analysis_sources": {"text": ["(zákona č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty", "DPH", "č. 289/1995 Z.z.", "č. 342/1999 Z. z.", "zákona č. 637/2002 Z. z", "daňová reforma", "č.222/2004 Z.z", "novej daňovej sadzby DPH", "zákona č. 490/2010 Z.z. o DPH", "zákone č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/222/19930101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/165/19930801", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/289/20000801.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/342/vyhlasene_znenie.html#predpis.clanok-2", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/637/20030101.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/83/20100501", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/490/20110101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/268/20160401"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:34.720036+00:00"}
{"id": "vr31881", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31881", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ale aj pri tomto zdaňovaní firiem ste povedali, že budete zdaňovať nadpriemerné, bohaté firmy, tie, ktoré zarábajú nad miliardu Sk, alebo nad 33 mil. €.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "I. Matovič neuvádza presné číslo daňového základu, ktoré ohlasovalo SMER-SD. Uvádza číslo o 3 mil. eur vyššie, hoci celkové tvrdenie nahráva jeho argumentu, že malým firmám toto opatrenie pôvodne nebolo určené.\n\nV programovom zameraní 2012-2016 (s.9 rtf) SMER-SD sa píše: \"U právnických osôb navrhne progresívnu dan z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spolocnosti s vysokým danovým základom nad 30 mil. EUR. V súcasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekolkých desiatok právnických osôb.\"", "analysis_paragraphs": ["I. Matovič neuvádza presné číslo daňového základu, ktoré ohlasovalo SMER-SD. Uvádza číslo o 3 mil. eur vyššie, hoci celkové tvrdenie nahráva jeho argumentu, že malým firmám toto opatrenie pôvodne nebolo určené.", "V programovom zameraní 2012-2016 (s.9 rtf) SMER-SD sa píše: \"U právnických osôb navrhne progresívnu dan z príjmov vo výške sadzby 22 percent pre spolocnosti s vysokým danovým základom nad 30 mil. EUR. V súcasnosti sa navrhnuté zdanenie dotkne niekolkých desiatok právnických osôb.\""], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["V programovom zameraní 2012-2016"], "url": ["http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:36.571646+00:00"}
{"id": "vr30298", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30298", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale, pán minister. Tunel Sitina v Bratislave bol vytendrovaný za miliardu korún. Stál tri miliardy.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil.", "analysis_paragraphs": ["Tunel SITINA je projektovaný v rámci úseku Lamačská cesta - Staré Grunty. Celková výška pôvodného projektu, ako uvádza portál sme.sk , bola vo výške 3,5 mld. eur, z čoho samotný tunel SITINA bol projektovaný vo výške 1,6 mld. eur. Čiže nie jedna miliarda ako uvádza P. Kažimír. Spoločnosť Amberg engeneering ku dôvodom predraženia: \"Tunel Sitina je prvým slovenským diaľničným tunelom v intraviláne. Jeho dĺžka je 1 415 m, respektíve 1 440 m. Náklady na výstavbu tunela Sitina bez jeho technologického vybavenia boli v zmysle zmluvy o dielo vyčíslené na 37,54 mil. eur (1,131 mld. Sk). Prestavalo sa vyše 73,03 mil. eur (2,2 mld. Sk) vrátane indexácie. Toto zvýšenie stavebných nákladov o 94,5 % spôsobili najmä zhoršené inžiniersko-geologické podmienky v trase razeného tunela a zvýšenie bezpečnostných štandardov v tuneli počas samotného razenia. Do uvedeného navýšenia ceny nie sú zahrnuté dodatočné požiadavky zhotoviteľa, ako sú napríklad kurzové rozdiely (asi 25,82 mil. eur, teda 778 mil. Sk). Pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodnej investícii určenej súťažou 17,17 mil. eur (517,4 mil. Sk) rozpočet zdvihol na 25,97 mil. eur (782,5 mil. Sk), a to na základe nutného zvýšenia bezpečnostného štandardu v zmysle požiadaviek obstarávateľa, respektíve Ministerstva vnútra SR. To predstavuje zvýšenie ceny o 51,2 %. Pri posudzovaní ceny technologického vybavenie tunela Sitina treba zohľadniť aj skutočnosť, že ide o mestský tunel, čo kladie zvýšené nároky na riešenie jeho technológie .\" Zdroj: asb.sk Náklady na výstavbu tunela SITINA boli vyčíslené na 1,131 mld. SK. Technologické náklady 514,4 mld Sk. Celkové zmluvné náklady cca 1,6 mld. SK. Čiže P. Kažimír nehovorí presné čísla, keď uvádza, že pôvodné náklady mali byť vo výške jednej miliardy, pričom v skutočnosti to bolo cca 1,6 mld. SK. Po navýšení týchto nákladov náklady na výstavbu stúpli na 2,2 mld. SK a náklady na inštaláciu technológií sa zvýšili na 782,5 mil SK. Čiže celkové skutočné náklady na výstavbu tunelu SITINA boli cca 3 mld. Sk, ako uvádza P. Kažimír. Kažimír neuviedol presnú sumu v prípade výsledku tendra. Napriek tejto nepresnosti faktom zostáva, že sa tunel oproti vysúťaženej sume takmer dvojnásobne predražil."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "asb.sk"], "url": ["http://cestovanie.sme.sk/c/3365952/sitina-od-soboty-vyrazne-zlacnela.html", "http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/dopravne-stavby/externy-dozor-jedna-z-ciest-k-lacnejsim-tunelom-3191.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:36.779762+00:00"}
{"id": "vr34257", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34257", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Ale viete emisie to je osobitný problém, však ho rieši aj terajší minister pán Nagy. Bude to veľmi, tam v podstate sa niektoré veci nedajú úplne dotiahnuť. Ja naozaj nie som vyšetrovateľ, aby som tieto veci riešil samozrejme je to v kompetencii nie len generálnej prokuratúry.", "statement_date": "2010-11-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viacerí poslanci posunuli kauzu emisie prokuratúre. Tento fakt, že nielen prokuratúra sa podieľa na vyšetrovaní nepriamo potvrdzuje aj SME : „Tibor Gašpar, riaditeľ Úradu boja proti korupcii, ktorý kauzu emisií vyšetruje“.", "analysis_paragraphs": ["Viacerí poslanci posunuli kauzu emisie prokuratúre. Tento fakt, že nielen prokuratúra sa podieľa na vyšetrovaní nepriamo potvrdzuje aj SME : „Tibor Gašpar, riaditeľ Úradu boja proti korupcii, ktorý kauzu emisií vyšetruje“."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["posunuli kauzu emisie", "potvrdzuje aj SME"], "url": ["http://www.monitorujem.sk/ekonomika/230411/kauza-emisie-smeruje-na-prokuraturu", "http://ekonomika.sme.sk/c/5297204/stopy-emisii-vedu-na-slovensko.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:13.408798+00:00"}
{"id": "vr16841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16841", "speaker": "Milan Uhrík", "speaker_party": "Republika", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-uhrik", "statement": "Jaguár Landrover dostal investícu od štátu vo výške 650 mil eur. To ani Poliaci nedokázali prekonať takú výšku štátnej podpory.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "11. decembra 2015 automobilová spoločnosť Jaguar Land- Rover podpísala so slovenskou vládou investičnú zmluvu.Britsko-indická automobilka pre svoju investíciu rozhodovala medzi Slovenskom a Poľskom. Slovenská vláda sľúbila podporu vo výške 125 miliónov eur. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Vtedajší Poľský podpredseda vlády Janusz Piechocinski už v auguste 2015 povedal pre agentúru Reuters, že Slovensko ponúklo vysoké štátne dotácie, ktorým Poľsko nedokázalo konkurovať. „ Slovensko bolo pripravené platiť oveľa viac, ako by sme mohli zabezpečiť my z nášho rozpočtu ,“ povedal . Jaguar Land — Rover otvára na Slovensku prvú prevádzku v rámci pevninskej Európy. Ide o celkovú investíciu v hodnote 1,1 miliardy britských libier (približne 1,4 miliardy eur). Automobilová spoločnosť od začiatku má zamestnať 2 800 ľudí. Prvé autá by mali byť vyrobené v roku 2018 (150 000 vozidiel). Vláda pôvodne schválila dotáciu pre automobilku vo výške 130 miliónov eur, čo je 9 percent z celkovej avizovanej investície, neskoršie informácie hovoria už o sume 125 miliónov eur. Ide takmer o strop v stimuloch, ktoré môže vláda firmám poskytnúť. V máji 2017 začala vyšetrovať vládnu dotáciu Európska komisia : \" Je dobré, ak verejné investície stimulujú hospodársky rast v členských štátoch. Musíme sa však vyhnúť škodlivému súťaženiu medzi členskými štátmi. Komisia dôkladne prešetrí, či plánovaná podpora zo strany Slovenskej republiky je skutočne nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover umiestnila svoju investíciu v Nitre, či je táto podpora obmedzená na nevyhnutné minimum, či narúša hospodársku súťaž alebo poškodzuje súdržnosť v EÚ \". Komisia vyšetruje aj to, či aj ďalšie opatrenia slovenskej vlády nepredstavujú istú formu štátnej pomoci pre firmu (napr. poskytnutie pozemku). Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["11. decembra 2015 automobilová spoločnosť Jaguar Land- Rover podpísala so slovenskou vládou investičnú zmluvu.Britsko-indická automobilka pre svoju investíciu rozhodovala medzi Slovenskom a Poľskom. Slovenská vláda sľúbila podporu vo výške 125 miliónov eur. Výrok preto označujeme za nepravdivý. Vtedajší Poľský podpredseda vlády Janusz Piechocinski už v auguste 2015 povedal pre agentúru Reuters, že Slovensko ponúklo vysoké štátne dotácie, ktorým Poľsko nedokázalo konkurovať. „ Slovensko bolo pripravené platiť oveľa viac, ako by sme mohli zabezpečiť my z nášho rozpočtu ,“ povedal . Jaguar Land — Rover otvára na Slovensku prvú prevádzku v rámci pevninskej Európy. Ide o celkovú investíciu v hodnote 1,1 miliardy britských libier (približne 1,4 miliardy eur). Automobilová spoločnosť od začiatku má zamestnať 2 800 ľudí. Prvé autá by mali byť vyrobené v roku 2018 (150 000 vozidiel). Vláda pôvodne schválila dotáciu pre automobilku vo výške 130 miliónov eur, čo je 9 percent z celkovej avizovanej investície, neskoršie informácie hovoria už o sume 125 miliónov eur. Ide takmer o strop v stimuloch, ktoré môže vláda firmám poskytnúť. V máji 2017 začala vyšetrovať vládnu dotáciu Európska komisia : \" Je dobré, ak verejné investície stimulujú hospodársky rast v členských štátoch. Musíme sa však vyhnúť škodlivému súťaženiu medzi členskými štátmi. Komisia dôkladne prešetrí, či plánovaná podpora zo strany Slovenskej republiky je skutočne nevyhnutná na to, aby spoločnosť Jaguar Land Rover umiestnila svoju investíciu v Nitre, či je táto podpora obmedzená na nevyhnutné minimum, či narúša hospodársku súťaž alebo poškodzuje súdržnosť v EÚ \". Komisia vyšetruje aj to, či aj ďalšie opatrenia slovenskej vlády nepredstavujú istú formu štátnej pomoci pre firmu (napr. poskytnutie pozemku). Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["povedal", "miliónov", "informácie", "Európska komisia"], "url": ["http://www.reuters.com/article/jaguar-lnd-rover-slovakia/jaguar-land-rover-eyes-slovakia-for-new-plant-idUSKCN0QG0PC20150811", "https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "https://www.etrend.sk/firmy/europska-komisia-vysetruje-ci-statna-podpora-pre-jaguar-land-rover-je-v-sulade-s-europskou-legislativou.html", "https://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0ahUKEwjY5vHqmJnXAhWHh7QKHayVAPkQFggnMAA&url=http%3A%2F%2Feuropa.eu%2Frapid%2Fpress-release_IP-17-1450_sk.pdf&usg=AOvVaw3mNYabVXqKTmxmf0TCg-cI"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:36.215453+00:00"}
{"id": "vr17461", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17461", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...pani Remišová sústavne spochybňuje vyšetrovanie polície?", "statement_date": "2018-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslankyňa Veronika Remišova zo strany OĽaNO viackrát upozornila na to, že nezávislé vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pri súčasnom zložení vyšetrovateľského tímu ohrozené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovke z 1. marca 2018 povedala, že \" je neprijateľné, aby vyšetrovanie viedol človek, policajný prezident, o ktorom písal zavraždený novinár Ján Kuciak v súvislosti s rôznymi podozreniami \". Podobne sa vyjadrila aj na tlačovke z 5. marca 2018: \" Vidíme, že súčasné vedenie polície ani ministerstva vnútra nie sú schopné nestranne a objektívne viesť vyšetrovanie vraždy \" (od 27. minúty). Okrem toho na svojom facebookovom profile Remišová kritizovala Ficovo odvádzanie pozornosti od prípadu: \" Namiesto toho aby Robert Fico spravil všetko preto, aby páchateľ vrážd bol vypátraný a potrestaný, venuje sa osobným sporom s prezidentom\" (zo dňa 7. marca 2018). Voči prebiehajúcemu vyšetrovaniu má výhrady celá strana OĽaNO. Igor Matovič už 26. marca 2018, v deň oznámenia vraždy, povedal, že neverí v nezávislé vyšetrenie pri zotrvaní Kaliňáka a Gašpara vo funkcii. Neskôr sa vyjadril, že Tibor Gašpar \" je najväčšou prekážkou tohto prípadu \". Vyjadril sa tak po tom, ako sa zistilo, že na mieste vraždy sa pohyboval šéf protikorupčnej kauzy NAKA Robert Krajmer, o ktorom písal Ján Kuciak. Odstúpenie policajného prezidenta žiadal Ján Budaj : \" Žiadame nezávislé vyšetrovanie a Gašpar sa prekročením informačného embarga skompromitoval. Mal by hneď odstúpiť.\" Gašpar bol za informovanie o priebehu vyšetrovania viackrát kritizovaný. Podľa generálneho prokurátora Čižnára pôsobia Gašparove vyjadrenia o možných motívoch vraždy zavádzajúco. Gábor Grendel upozornil na skutočnosť, že policajná razia u podozrivých talianskych podnikateľov bola vykonaná až po štyroch dňoch od vraždy.", "analysis_paragraphs": ["Poslankyňa Veronika Remišova zo strany OĽaNO viackrát upozornila na to, že nezávislé vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je pri súčasnom zložení vyšetrovateľského tímu ohrozené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na tlačovke z 1. marca 2018 povedala, že \" je neprijateľné, aby vyšetrovanie viedol človek, policajný prezident, o ktorom písal zavraždený novinár Ján Kuciak v súvislosti s rôznymi podozreniami \". Podobne sa vyjadrila aj na tlačovke z 5. marca 2018: \" Vidíme, že súčasné vedenie polície ani ministerstva vnútra nie sú schopné nestranne a objektívne viesť vyšetrovanie vraždy \" (od 27. minúty). Okrem toho na svojom facebookovom profile Remišová kritizovala Ficovo odvádzanie pozornosti od prípadu: \" Namiesto toho aby Robert Fico spravil všetko preto, aby páchateľ vrážd bol vypátraný a potrestaný, venuje sa osobným sporom s prezidentom\" (zo dňa 7. marca 2018). Voči prebiehajúcemu vyšetrovaniu má výhrady celá strana OĽaNO. Igor Matovič už 26. marca 2018, v deň oznámenia vraždy, povedal, že neverí v nezávislé vyšetrenie pri zotrvaní Kaliňáka a Gašpara vo funkcii. Neskôr sa vyjadril, že Tibor Gašpar \" je najväčšou prekážkou tohto prípadu \". Vyjadril sa tak po tom, ako sa zistilo, že na mieste vraždy sa pohyboval šéf protikorupčnej kauzy NAKA Robert Krajmer, o ktorom písal Ján Kuciak. Odstúpenie policajného prezidenta žiadal Ján Budaj : \" Žiadame nezávislé vyšetrovanie a Gašpar sa prekročením informačného embarga skompromitoval. Mal by hneď odstúpiť.\" Gašpar bol za informovanie o priebehu vyšetrovania viackrát kritizovaný. Podľa generálneho prokurátora Čižnára pôsobia Gašparove vyjadrenia o možných motívoch vraždy zavádzajúco. Gábor Grendel upozornil na skutočnosť, že policajná razia u podozrivých talianskych podnikateľov bola vykonaná až po štyroch dňoch od vraždy."], "analysis_date": "2018-03-12", "analysis_sources": {"text": ["tlačovke", "27.", "facebookovom", "Matovič", "Gašpar", "Budaj", "prokurátora", "Grendel"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=LfsHycZ4dfQ", "https://www.youtube.com/watch?time_continue=1418&v=GJLUkN92izc", "https://www.facebook.com/pg/remisova.veronika/posts/?ref=page_internal", "https://www.ta3.com/clanok/1122797/tb-predstavitelov-olano-a-sas-o-okolnostiach-vrazdy-novinara-jana-kuciaka.html", "https://www.youtube.com/watch?v=m9csGeeDFtQ&t=16s", "http://www.teraz.sk/slovensko/olano-cely-svet-pise-o-obrovskej-hanbe-f/311337-clanok.html", "https://domov.sme.sk/c/20773252/gaspar-podla-generalneho-prokuratora-nezvlada-informovanie-o-kuciakovej-vrazde.html", "https://dennikn.sk/minuta/1045306/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:09.197418+00:00"}
{"id": "48570", "numeric_id": 48570, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48570", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Štyri mimoriadne zasadnutia, ktoré zorganizoval Eduard Heger, kde bolo 30 odborníkov na energie a v podstate všetci unisono konštatovali, že bohužiaľ Richard Sulík odflákol prípravu na energetickú krízu.", "statement_date": "2022-09-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Igor Matovič neupresňuje, o akých zasadnutiach hovorí. Keďže informácie k povahe zasadnutí či ich obsahu sa tímu Demagog.sk nepodarilo dohľadať, obrátili sme sa na Úrad vlády. Výrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Igor Matovič neupresňuje, o akých zasadnutiach hovorí. Keďže informácie k povahe zasadnutí či ich obsahu sa tímu Demagog.sk nepodarilo dohľadať, obrátili sme sa na Úrad vlády. Výrok momentálne hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2022-09-20", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:01.263830+00:00"}
{"id": "vr25543", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25543", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Pán Kaník kritizuje vedenie župy za sumu, za ktorú sa má postaviť časti cyklotrasy Zvolen - Sliač, povedal: „Je to podľa mňa prehnaná suma za budovanie cyklotrasy na tomto mieste“, dodal, že na túto tému chce vystúpiť pred župnými poslancami na ich piatkovom zasadnutí, ktoré už bolo. Pán Kaník pred všetkými poslancami vystúpil, ale nepovedal k tomuto nič, dokonca ani nevyčítal, nekritizoval.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR má byť pripravovaná výstavba cyklotrasy medzi Zvolenom a Sliačom financovaná priamo banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK). Predpokladané náklady sú takmer 633.486 eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR má byť pripravovaná výstavba cyklotrasy medzi Zvolenom a Sliačom financovaná priamo banskobystrickým samosprávnym krajom (BBSK). Predpokladané náklady sú takmer 633.486 eur."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "denníka SME:", "vystúpil na rokovaní"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/cyklocesta-zvolen-sliac-hron-cykloturist/54941-clanok.html", "http://zvolen.sme.sk/c/6908006/cyklotrasu-rodinna-cesticka-zacnu-stavat-na-jesen.html", "http://www.zastupitelstvo.sk/Banska-Bystrica-VUC.html?aid=3485&page=category&lv=2&id=17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:34.234937+00:00"}
{"id": "vr29705", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29705", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "Napríklad celoslovenský projekt Tipsport prípravka, ktorá už ponúkla deťom asi 700 základných výstrojov. Funguje na úrovni 95 percent financií zo súkromných peňazí.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt Tipsport Hokejová prípravka, podľa dostupných informácií, zabezpečil doteraz približne 750 hokejových rukavíc a heliem. Pôvodný projekt Inštitútu hokejových štúdií, tiež známy ako Školská hokejová a hokejbalová liga, funguje na celom Slovensku už tretí rok, 95% výdavkov je financovaných zo súkromných firiem. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Informácie o spomínanom projekte prináša webstránka Sport.sk a oficiálna stránka projektu . Cieľom projektu Tipsport Hokejová akadémia je dlhodobo realizovať Školskú hokejovú a hokejbalovú ligu a umožniť deťom športovať na hokejových ihriskách v blízkosti ich bydliska. Od 1. septembra roku 2014 sa dostala medzi mladých hokejistov základná hokejová výstroj, 750 hokejových rukavíc a heliem a to predovšetkým s finančnou pomocou partnerov tohto projektu.", "analysis_paragraphs": ["Projekt Tipsport Hokejová prípravka, podľa dostupných informácií, zabezpečil doteraz približne 750 hokejových rukavíc a heliem. Pôvodný projekt Inštitútu hokejových štúdií, tiež známy ako Školská hokejová a hokejbalová liga, funguje na celom Slovensku už tretí rok, 95% výdavkov je financovaných zo súkromných firiem. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Informácie o spomínanom projekte prináša webstránka Sport.sk a oficiálna stránka projektu . Cieľom projektu Tipsport Hokejová akadémia je dlhodobo realizovať Školskú hokejovú a hokejbalovú ligu a umožniť deťom športovať na hokejových ihriskách v blízkosti ich bydliska. Od 1. septembra roku 2014 sa dostala medzi mladých hokejistov základná hokejová výstroj, 750 hokejových rukavíc a heliem a to predovšetkým s finančnou pomocou partnerov tohto projektu."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["Sport.sk", "oficiálna stránka projektu", "zdroj"], "url": ["http://sport.aktuality.sk/c/188827/vdaka-tipsport-hokejovej-pripravke-rastu-hokejove-nadeje-a-stadiony/", "http://trencin.hokejovapripravka.sk/2014/11/10/projekt-shhl-pod-kridlami-tipsportu-handzus-cielom-vychova-nastupcov/", "http://sport.aktuality.sk/c/188827/vdaka-tipsport-hokejovej-pripravke-rastu-hokejove-nadeje-a-stadiony/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:56.559274+00:00"}
{"id": "vr30005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30005", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "Včera poobede v Líbyi zastrelili Salaha Maschuta, ktorý bol považovaný za šéfa afrického gangu, ktorý tlačil týchto ľudí do Stredozemného mora. A on je Etiópec a líbyjská vláda vyhlásila, že mohla byť talianska tajná služba za tým. Ja len interpretujem správu, čo som včera prečítal na nemeckých...", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dostupných údajov osoba identifikovaná ako Salah Maschut bola skutočne zabitá v sobotu 26. septembra, aj keď presné okolnosti nie sú známe, a podľa niektorých zdrojov bol zabitý niekto iný. Taktiež sa objavili správy, že za smrť bola zodpovedná talianska tajná služba, táto informácia však bola popretá. Vzhľadom na existenciu správ, ku ktorým referuje Csáky výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dostupných údajov osoba identifikovaná ako Salah Maschut bola skutočne zabitá v sobotu 26. septembra, aj keď presné okolnosti nie sú známe, a podľa niektorých zdrojov bol zabitý niekto iný. Taktiež sa objavili správy, že za smrť bola zodpovedná talianska tajná služba, táto informácia však bola popretá. Vzhľadom na existenciu správ, ku ktorým referuje Csáky výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["ORF", "Salaha Maschuta", "pašerák", "služby", "Libya Herald"], "url": ["http://orf.at/stories/2300976/", "http://www.ceskenoviny.cz/svet/zpravy/v-libyi-udajne-zabili-sefa-bandy-pasujici-uprchliky/1263176", "http://www.novinky.cz/zahranicni/svet/381760-v-libyi-zemrel-paserak-tisicu-lidi-pry-ho-zastrelili-zahranicni-agenti.html", "http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/afrika/v-libyi-zabit-sef-paseraku-bezencu-akce-italskych-tajnych_357079.html", "http://www.libyaherald.com/2015/09/26/family-of-maskhout-deny-his-death-claims-identity-mix-up/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:15.723063+00:00"}
{"id": "vr25739", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25739", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Môj zámer už vtedy v roku 2011, teda takto. Po prvé pripomeniem, že sme novelizovali za našej vlády zákon o vianočných dôchodkoch tak, aby tie prechody medzi jednotlivými tými stupňami toho dôchodku boli plynulejšie ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2011 bol skutočne novelizovaný Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, vďaka čomu sa prakticky zrušili intervaly, podľa ktorých bola určovaná výška vianočného príspevku. Tieto intervaly boli nahradené presným výpočtom vianočného príspevku odvodeným od sumy dôchodku a výšky životného minima. K prijatiu novely Zákona č. 592/2006 Z. z. (.pdf) došlo 12. júla 2011. Pred jej prijatím bol vianočný príspevok vypočítavaný na základe percentuálneho podielu mesačného dôchodku voči priemernej mesačnej mzde vykázanej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci rok. Príspevky boli teda rozčlenené podľa jednotlivých príjmových kategórií, napr. v roku 2010 boli rozdelené do ôsmych kategórií (ods. 3 §1 Nariadenia vlády SR o sumách vianočného príspevku v roku 2010): (3) Suma vianočného príspevku v roku 2010 je a) 66,39 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je do 186,20 eura, b) 62,69 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 186,30 eura do 223,40 eura, c) 58,95 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 223,50 eura do 260,60 eura, d) 55,23 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 260,70 eura do 297,80 eura, e) 51,50 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 297,90 eura do 335,10 eura, f) 47,78 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 335, 20 eura do 372,30 eura, g) 44,06 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 372,40 eura do 409,50 eura, h) 40,34 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 409,60 eura do 446,70 eura. Po prijatí spomínanej novely však došlo k dôležitej zmene, pretože poberatelia dôchodkov už neboli kategorizovaní do jednotlivých príjmových skupín, čím sa zaviedol spravodlivejší systém prideľovania výšky príspevku. Výšku príspevku upravuje §1. ods. 8 písm. b) toho istého zákona nasledovne: VP = 66, 39 - 0, 10 x (D - ŽM), kde: VP - suma vianočného príspevku, D - suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov, ŽM - suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V roku 2011 bol skutočne novelizovaný Zákon o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku, vďaka čomu sa prakticky zrušili intervaly, podľa ktorých bola určovaná výška vianočného príspevku. Tieto intervaly boli nahradené presným výpočtom vianočného príspevku odvodeným od sumy dôchodku a výšky životného minima. K prijatiu novely Zákona č. 592/2006 Z. z. (.pdf) došlo 12. júla 2011. Pred jej prijatím bol vianočný príspevok vypočítavaný na základe percentuálneho podielu mesačného dôchodku voči priemernej mesačnej mzde vykázanej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci rok. Príspevky boli teda rozčlenené podľa jednotlivých príjmových kategórií, napr. v roku 2010 boli rozdelené do ôsmych kategórií (ods. 3 §1 Nariadenia vlády SR o sumách vianočného príspevku v roku 2010): (3) Suma vianočného príspevku v roku 2010 je a) 66,39 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je do 186,20 eura, b) 62,69 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 186,30 eura do 223,40 eura, c) 58,95 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 223,50 eura do 260,60 eura, d) 55,23 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 260,70 eura do 297,80 eura, e) 51,50 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 297,90 eura do 335,10 eura, f) 47,78 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 335, 20 eura do 372,30 eura, g) 44,06 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 372,40 eura do 409,50 eura, h) 40,34 eura, ak suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov je od 409,60 eura do 446,70 eura. Po prijatí spomínanej novely však došlo k dôležitej zmene, pretože poberatelia dôchodkov už neboli kategorizovaní do jednotlivých príjmových skupín, čím sa zaviedol spravodlivejší systém prideľovania výšky príspevku. Výšku príspevku upravuje §1. ods. 8 písm. b) toho istého zákona nasledovne: VP = 66, 39 - 0, 10 x (D - ŽM), kde: VP - suma vianočného príspevku, D - suma dôchodku alebo úhrn súm dôchodkov, ŽM - suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákona č. 592/2006 Z. z.", "Nariadenia"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&ved=0CDEQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.socpoist.sk%2Fext_dok-592-2006-z-zp-9689%2F54535c&ei=ssBlUtrENaSL0AXD9IGwCg&usg=AFQjCNF8mdpEZ8Ck-iwdcXk-7bRac6qiAw&sig2=qkXUj9F2f10OXEinSH9NTQ&bvm=bv.55123115,d.d2k", "http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-124896?prefixFile=m_"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:47.054252+00:00"}
{"id": "vr17069", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17069", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "No viete, mal som viacej hlasov ako celá Vaša strana (strana SaS, pozn.).", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana SaS získala vo voľbách v roku 2016 12,10 %, 315 558 platných hlasov. Robert Kaliňák získal na kandidátke strany Smer-SD 357 018 preferenčných hlasov.Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Strana SaS získala vo voľbách v roku 2016 12,10 %, 315 558 platných hlasov. Robert Kaliňák získal na kandidátke strany Smer-SD 357 018 preferenčných hlasov.Výrok Roberta Kaliňáka hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["získala"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data01.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:27.262909+00:00"}
{"id": "48997", "numeric_id": 48997, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48997", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Pretože podľa zákona a § 34 som osoba s osobitným postavením a nepotrebujem mať vykonanú previerku.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavní činitelia vo svojej funkcie často narábajú aj s utajovanými dokumentmi. Na oboznamovanie sa s týmito dokumentami je podľa zákona potrebná bezpečnostná previerka. Na to, aby svoju funkciu mohli plnohodnotne vykonávať aj ústavní činitelia bez bezpečnostnej previerky, pozná zákon inštitút osoby s osobitným postavením. Takéto osoby majú v rozsahu svojej funkcie právo na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPôsobnosť štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam upravuje zákona o ochrane utajovaných skutočností . Podľa ustanovenia § 34 tohto zákona sa každý člen vlády vymenovaním stáva osobou s takzvaným osobitným postavením, na ktorú “sa nevykonáva bezpečnostná previerka”. Tento výklad potvrdzuje aj stanovisko ministerstva spravodlivosti spolu s podpredsedom vlády pre legislatívu, ako aj ministerstva vnútra .\n\nUstanovenie sa začalo skúmať po tom, ako na mimoriadnom rokovaní výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vystúpil šéf tohto úradu Roman Konečný. Podľa Konečného mal minister Mikulec 29-krát porušiť zákon tým, že sa neoprávnene oboznamoval s utajovanými dokumentmi zo zahraničia. NBÚ tvrdí, že na nahliadnutie do takýchto dokumentov je potrebný špeciálny certifikát udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá. Úrad preto dokonca podal na ministra trestné oznámenie.\n\nMinister však s interpretáciou úradu nesúhlasí. Podľa hovorkyne ministerstva vnútra ide o rozličný právny názor, či môže minister na základe postavenia člena vlády nahliadať do zahraničných utajených dokumentov.\n\nAko reakciu na toto obvinenie začala prezidentka zvažovať vymenovanie úradníckej vlády, ak by sa dokázalo porušenie zákona.", "analysis_paragraphs": ["Ústavní činitelia vo svojej funkcie často narábajú aj s utajovanými dokumentmi. Na oboznamovanie sa s týmito dokumentami je podľa zákona potrebná bezpečnostná previerka. Na to, aby svoju funkciu mohli plnohodnotne vykonávať aj ústavní činitelia bez bezpečnostnej previerky, pozná zákon inštitút osoby s osobitným postavením. Takéto osoby majú v rozsahu svojej funkcie právo na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Výrok Romana Mikulca preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pôsobnosť štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam upravuje zákona o ochrane utajovaných skutočností . Podľa ustanovenia § 34 tohto zákona sa každý člen vlády vymenovaním stáva osobou s takzvaným osobitným postavením, na ktorú “sa nevykonáva bezpečnostná previerka”. Tento výklad potvrdzuje aj stanovisko ministerstva spravodlivosti spolu s podpredsedom vlády pre legislatívu, ako aj ministerstva vnútra .", "Ustanovenie sa začalo skúmať po tom, ako na mimoriadnom rokovaní výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) vystúpil šéf tohto úradu Roman Konečný. Podľa Konečného mal minister Mikulec 29-krát porušiť zákon tým, že sa neoprávnene oboznamoval s utajovanými dokumentmi zo zahraničia. NBÚ tvrdí, že na nahliadnutie do takýchto dokumentov je potrebný špeciálny certifikát udeľovaný na základe bezpečnostnej previerky, ktorú Mikulec nemá. Úrad preto dokonca podal na ministra trestné oznámenie.", "Minister však s interpretáciou úradu nesúhlasí. Podľa hovorkyne ministerstva vnútra ide o rozličný právny názor, či môže minister na základe postavenia člena vlády nahliadať do zahraničných utajených dokumentov.", "Ako reakciu na toto obvinenie začala prezidentka zvažovať vymenovanie úradníckej vlády, ak by sa dokázalo porušenie zákona."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zákona o ochrane utajovaných skutočností", "stanovisko", "ministerstva vnútra", "oboznamoval", "Podľa", "zvažovať"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215/", "https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/stanovisko-k-%C2%A7-34-zakona-o-ochrane-utajovanych-skutocnosti/", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=ministerstvo-vnutra-sr-sa-opakovane-dorazne-ohradzuje-voci-konstatovaniu-o-manipulacii-s-utajovanymi-skutocnostami", "https://www.aktuality.sk/clanok/hu8Hcxs/mikulec-bez-previerky-narabal-s-utajovanymi-informaciami-zakon-porusil-29-krat-a-teraz-este-aj-zavadza/", "https://www.noviny.sk/politika/775022-mikulec-ma-zrejme-problem-nazeral-tam-kde-nesmel", "https://dennikn.sk/minuta/3308719"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:01.492510+00:00"}
{"id": "vr31014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31014", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Keď sme začínali v prvej Dzurindovej vláde, tak bola miera nezamestnanosti na Slovensku takmer 20%. Keď sme odovzdávali krajinu Smeru a teda vláde Roberta Fica, tak bola menej ako 10%.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Výrok I. Mikloša hodnotíme ako nepravdu. Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. Miklošov výrok skôr evokuje, že hovorí o stave v akom preberali krajinu, nie o stave, ktorý bol v priebehu vládnutia. I. Mikloš navyše nehovorí pravdu ani v prípade roku 2006 (jún), kedy opäť v žiadnom z ukazovateľov neklesla nezamestnanosť pod 10%. V roku 2006 totiž vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006).", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Mikloša hodnotíme ako nepravdu. Podľa žiadnej zo štatistík nebola hodnota nezamestnanosti na začiatku vládneho obdobia prvej Dzurindovej vlády na úrovni 20%. Podľa údajov ŠÚ SR v roku 1998 kedy nastúpila prvá vláda M. Dzurindu bola nezamestnanosť 12,5 %, v roku 1999 už 16,2%, v roku 2000 to bolo 18,6% a v roku 2001 19,2 %. Následne už iba klesala. Miklošov výrok skôr evokuje, že hovorí o stave v akom preberali krajinu, nie o stave, ktorý bol v priebehu vládnutia. I. Mikloš navyše nehovorí pravdu ani v prípade roku 2006 (jún), kedy opäť v žiadnom z ukazovateľov neklesla nezamestnanosť pod 10%. V roku 2006 totiž vláda M. Dzurindu odovzdala krajinu vláde R. Fica kde nezamestnanosť bola podľa ŠÚ SR na úrovni 13,5 %. Pod 10%, podľa ukazovateľa ÚPSVaR klesla až na začiatku volebného obdobia R. Fica (august 2006)."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["žiadnej zo štatistík", "Podľa údajov ŠÚ SR", "žiadnom z ukazovateľov", ""], "url": ["http://demagog.sk/old/2010/08/statistiky-nezamestnanost/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801", "http://demagog.sk/old/2010/08/statistiky-nezamestnanost/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1801"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:53.895792+00:00"}
{"id": "vr38526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38526", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "70% rozpočtu vzdušných síl nám zhltne nadzvukové letectvo.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "K jednotlivým výstupom vychádzajúcim z analýzy ministerstva obrany a potvrdzujúcim uvedených 70% sme sa nedostali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["K jednotlivým výstupom vychádzajúcim z analýzy ministerstva obrany a potvrdzujúcim uvedených 70% sme sa nedostali. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:32.283218+00:00"}
{"id": "vr36817", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36817", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Takže my sme neriešili na tej koaličnej rade nejakú výšku poplatkov.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť údaj o tom, že na koaličnej rade sa riešila výška poplatkov v druhom pilieri.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť údaj o tom, že na koaličnej rade sa riešila výška poplatkov v druhom pilieri."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:44.923627+00:00"}
{"id": "vr32343", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32343", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...mimochodom ten pomer 2:1 tiež vám odporúča Európska komisia a OECD.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali výrok P. Freša.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, pretože nemáme k dispozícii údaje, ktoré by potvrdzovali alebo vyvracali výrok P. Freša."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:04.693924+00:00"}
{"id": "vr39032", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39032", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Po druhé. SNS nie je v tom osamotená, ako ste hovorili, že nie je alternatíva (voči eurovalu, pozn.). Samotná pani Merkelová povedala, citujem, záchranný balík eurozóne len kúpil čas. Analytici nezávislí [uviedli, že] vo svojej logike dlhodobo nemôže euroval fungovať.", "statement_date": "2011-10-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Spravy.pravda.sk : \" Merkelová: Záchranný balík iba kúpil eurozóne čas\"", "analysis_paragraphs": ["Spravy.pravda.sk : \" Merkelová: Záchranný balík iba kúpil eurozóne čas\""], "analysis_date": "2011-10-03", "analysis_sources": {"text": ["Spravy.pravda.sk"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/merkelova-zachranny-balik-iba-kupil-eurozone-cas-f6s-/sk_ekonomika.asp?c=A100516_205844_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:38.684790+00:00"}
{"id": "vr33681", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33681", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Podarilo sa nám znížiť tú úrokovú sadzbu, za čo si požičiavame, medziročne o 1%.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za historicky najvýhodnejších podmienok.", "analysis_paragraphs": ["15. apríla si štát podľa informácií Hospodárskych novín a hlavnespravy.sk požičal za priemerný úrok približne 2,8 % tak, ako to tvrdí Peter Kažimír. Udialo sa tak predajom 10 ročných dlhopisov, ktoré boli predané na aukcii za historicky najvýhodnejších podmienok."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárskych novín", "hlavnespravy.sk", "tradingeconomic", "ECB", "NBS"], "url": ["http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59697630-stat-si-pozical-najvyhodnejsie-v-historii", "http://www.hlavnespravy.sk/financie-stat-predal-10-rocne-dlhopisy-najvyhodnejsie-v-historii/90012/", "http://www.tradingeconomics.com/slovakia/government-bond-yield", "http://www.ecb.int/stats/money/long/html/index.en.html", "http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/menova-a-bankova-statistika/statistika-dlhodobych-urokovych-sadzieb"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:08.585186+00:00"}
{"id": "45034", "numeric_id": 45034, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45034", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Krízový štáb minulý piatok dospel k záveru, že hranice prakticky hermeticky uzavrieme a to znamená konkrétne to, že budú nejaké 3 skupiny ľudí, ktorí môžu chodiť cez hranice a to sú tí tzv. pendleri, ktorí bývajú kúsok za hranicou občania Slovenskej republiky, tam je také pásmo 30 kilometrové, čiže dostanú nejakú špeciálnu povolenku. Potom druhá skupina, to sú vodiči nákladných áut, ktorí tiež budú mať nejaké špeciálne oprávnenie, že môžu chodiť a tretia skupina budú rôzni špecialisti.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko - rovnako ako okolité štáty - zaviedlo kvôli koronavírusu špeciálny režim na hraniciach. Od polovice marca 2020 štát pušťal do krajiny len osoby, ktoré tu mali slovenské občianstvo, trvalý alebo prechodný pobyt. Cudzinci môžu na naše územie vstúpiť len vtedy, ak spadajú pod niektorú z výnimiek. Pre tých, ktorí hranice prekročiť môžu, platí povinná karanténa. Výnimku majú medzinárodní prepravcovia, zdravotníci, pohrebná služba či ľudia s nejakou formou pobytu a práce 30 km od štátnej hranice. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko - rovnako ako okolité štáty - zaviedlo kvôli koronavírusu špeciálny režim na hraniciach. Od polovice marca 2020 štát pušťal do krajiny len osoby, ktoré tu mali slovenské občianstvo, trvalý alebo prechodný pobyt. Cudzinci môžu na naše územie vstúpiť len vtedy, ak spadajú pod niektorú z výnimiek. Pre tých, ktorí hranice prekročiť môžu, platí povinná karanténa. Výnimku majú medzinárodní prepravcovia, zdravotníci, pohrebná služba či ľudia s nejakou formou pobytu a práce 30 km od štátnej hranice. Tvrdenie Richarda Sulíka preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["zaviedlo", "pušťal", "môžu", "platí", "Výnimku"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=koronavirus-aktualizovane-karantenne-povinnosti-nudzovy-stav-v-zdravotnictve-a-socialnej-sfere-kontroly-a-obmedzenia-na-hraniciach-i-v-beznom-zivote", "https://slovensko.hnonline.sk/2111325-video-boli-sme-sa-pozriet-na-hraniciach-takto-to-vyzera-na-vstupe-z-rakuska", "https://www.mzv.sk/cestovanie/covid19/vstup-cudzincov-na-uzemie-sr-pocas-mimoriadnej-situacie?fbclid=IwAR0-fJeukDDccmu5RejoL0-UsAP9baO_tl8Bx2HJdHPyshC-TR2j7Qk-PXo", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=koronavirus-aktualizovane-karantenne-povinnosti-nudzovy-stav-v-zdravotnictve-a-socialnej-sfere-kontroly-a-obmedzenia-na-hraniciach-i-v-beznom-zivote", "https://www.minv.sk/?tlacove-spravy-2&sprava=koronavirus-aktualizovane-karantenne-povinnosti-nudzovy-stav-v-zdravotnictve-a-socialnej-sfere-kontroly-a-obmedzenia-na-hraniciach-i-v-beznom-zivote"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:52.246291+00:00"}
{"id": "vr33709", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33709", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Váš minister hospodárstva Miškov pred rokom a pol poskytol podobnú úľavu podobnej firme, dokonca tej istej (Continental), len inej prevádzke, vo výške 45 000 eur na jedno pracovné miesto.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Uznesením vlády SR č. 740 ( 740/2011, doc.) schválila vláda investičnú pomoc pre firmu Continental Matador Rubber, s.r.o vo výške 14 580 000 eur. Predpokladaný počet pracovných miest bol podľa informácií v denníku pravda 324 pracovných miest. V prepočte na jedno pracovné miesto je suma skutočne 45 000 eur. Ministrom hospodárstva bol v tom čase Juraj Miškov, tvrdenie je teda pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Uznesením vlády SR č. 740 ( 740/2011, doc.) schválila vláda investičnú pomoc pre firmu Continental Matador Rubber, s.r.o vo výške 14 580 000 eur. Predpokladaný počet pracovných miest bol podľa informácií v denníku pravda 324 pracovných miest. V prepočte na jedno pracovné miesto je suma skutočne 45 000 eur. Ministrom hospodárstva bol v tom čase Juraj Miškov, tvrdenie je teda pravdivé."], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Uznesením vlády SR č. 740", "denníku pravda"], "url": ["http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/GetUznesenia/?idRokovanie=611", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/198373-devaet-investorov-dostane-od-statu-stimuly-za-45-milionov-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:02.652293+00:00"}
{"id": "vr31152", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31152", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "V súčasnosti sa viac ako polovica mladých ľudí dostáva do priameho osobného kontaktu s marihuanou, a to čoraz mladšie vekové kategórie ...", "statement_date": "2012-03-09", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je diskutabilné, čo myslí pod priamym osobným kontaktom strana SaS. Teda či ide iba o určitý vizuálny či iný kontakt s marihuanou alebo sa tým myslí jej spotreba. Predpokladajme však, že ide o užitie tejto drogy.\n\nĎalej nevieme či pod pojmom mladý ľudia strana SaS myslí mladých ľudí v rámci sveta, Európy alebo Slovenska. Predpokladáme však, že myslí obyvateľov Slovenska, keďže ide o volebný program strany.\n\nČo hovoria o spotrebe marihuany štatistiky?:\n\nAgentúra SITA uvádza, že v rámci prieskumu ESPAD v roku 2011 zaznamenali výskumníci 43,4 % mladých ľudí, ktorí už niekedy vyskúšali marihuanu.\n\nVýročná správa s názvom Stav drogovej problematiky v Európe za r. 2011 uvádza, že kanabis užilo aspoň raz v priemere 32,0 % mladých dospelých.\n\nUžívanie kanabisu sa zväčša sústreďuje medzi mladými ľuďmi (vo veku 15 – 34 rokov), pričom najvyššie úrovne prevalencie za minulý rok sa vo všeobecnosti uvádzajú medzi osobami vo veku 15 – 24 rokov.\n\nVýskum Flash Barometer 330 (.pdf) z r. 2011 priniesol nasledovné štatistiky v oblasti spotreby marihuany mladými ľuďmi:\n\nVýsledky výskumu ukazujú, že od roku 2004 výrazne stúpol počet opýtaných, ktorí vyskúšali nelegálne drogy (2004: 20,2%, 2009: 30,1%), pričom mierne stúpajúcu tendenciu v užívaní nelegálnych drog sme zachytili v rámci realizovaných každoročných výskumov zameraných na osobné skúsenosti mladých ľudí s nelegálnymi drogami už od roku 2007 (napr. 1999: 19,6%, 2007: 23,8%, 2008: 26,4%, 2009: 30,1%).", "analysis_paragraphs": ["Je diskutabilné, čo myslí pod priamym osobným kontaktom strana SaS. Teda či ide iba o určitý vizuálny či iný kontakt s marihuanou alebo sa tým myslí jej spotreba. Predpokladajme však, že ide o užitie tejto drogy.", "Ďalej nevieme či pod pojmom mladý ľudia strana SaS myslí mladých ľudí v rámci sveta, Európy alebo Slovenska. Predpokladáme však, že myslí obyvateľov Slovenska, keďže ide o volebný program strany.", "Čo hovoria o spotrebe marihuany štatistiky?:", "Agentúra SITA uvádza, že v rámci prieskumu ESPAD v roku 2011 zaznamenali výskumníci 43,4 % mladých ľudí, ktorí už niekedy vyskúšali marihuanu.", "Výročná správa s názvom Stav drogovej problematiky v Európe za r. 2011 uvádza, že kanabis užilo aspoň raz v priemere 32,0 % mladých dospelých.", "Užívanie kanabisu sa zväčša sústreďuje medzi mladými ľuďmi (vo veku 15 – 34 rokov), pričom najvyššie úrovne prevalencie za minulý rok sa vo všeobecnosti uvádzajú medzi osobami vo veku 15 – 24 rokov.", "Výskum Flash Barometer 330 (.pdf) z r. 2011 priniesol nasledovné štatistiky v oblasti spotreby marihuany mladými ľuďmi:", "Výsledky výskumu ukazujú, že od roku 2004 výrazne stúpol počet opýtaných, ktorí vyskúšali nelegálne drogy (2004: 20,2%, 2009: 30,1%), pričom mierne stúpajúcu tendenciu v užívaní nelegálnych drog sme zachytili v rámci realizovaných každoročných výskumov zameraných na osobné skúsenosti mladých ľudí s nelegálnymi drogami už od roku 2007 (napr. 1999: 19,6%, 2007: 23,8%, 2008: 26,4%, 2009: 30,1%)."], "analysis_date": "2012-02-27", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Stav drogovej problematiky v Európe", "Flash Barometer 330", "Deti, mládež a drogy"], "url": ["http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/c/5905/zdravie_mladi_konzumuju_menej_drog__ale_viac_piju.html", "http://www.emcdda.europa.eu/publications/annual-report/2011", "http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_330_en.pdf", "http://www.uips.sk/vyskum-v-oblasti-mladeze/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:22.034489+00:00"}
{"id": "vr36868", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36868", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Podnikateľské prostredie z hľadiska zaťaženia napríklad daňovo odvodového na Slovensku je najnižšie, keď dáme dohromady dane a odvody je najnižšia v Európe, čiže pri Zákonníku práce.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa OECD (.xls) bol daňovo-odvodový klin pre rodiny s dvoma ďeťmi (štandardný štatistický vzor OECD), ktoré žijú iba z jedného zárobku v roku 2009 nižší v Českej republike, Švajčiarsku, Írsku, Luxembursku a na Islande.", "analysis_paragraphs": ["Podľa OECD (.xls) bol daňovo-odvodový klin pre rodiny s dvoma ďeťmi (štandardný štatistický vzor OECD), ktoré žijú iba z jedného zárobku v roku 2009 nižší v Českej republike, Švajčiarsku, Írsku, Luxembursku a na Islande."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["OECD"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/comparison-of-total-tax-wedge_5kmdfm7hgn6l.xls?contentType=/ns/Table,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/table/tax_wages-2009-tableo_4-en&containerItemId=/content/book/tax_wages-2009-en&accessItemIds=/content/book/tax_wages-2009-en&mimeType=application/vnd.ms-excel"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:31.016467+00:00"}
{"id": "vr29262", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29262", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Pán minister Čaplovič napríklad chcel zrušiť povinnú angličtinu, hoci predtým sľúbil, že to nespraví, napríklad to nakoniec sa nestalo...", "statement_date": "2015-03-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý minister školstva Čaplovič chcel zrušiť výučbu angličtiny na prvom stupni základnej školy, hoci po nástupe tvrdil , že to nemá v pláne. Angličtina na prvom stupni sa napokon nerušila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh Dušana Čaploviča plánoval zmeny vo výučbe cudzích jazykov. Do úvahy prichádzalo niekoľko variant. Výučba angličtiny od tretieho ročníka základných škôl mala byť zrušená s argumentom, že túto výučbu nezabezpečujú kvalifikovaní učitelia. Ďalej sa uvažovalo nad zrušením povinnosť škôl pridať na druhom stupni ďalší cudzí jazyk. Rodičia mali mať miesto toho možnosť výberu cudzieho jazyka aj iného než angličtina. Jeho nástupca Peter Pellegrini v tejto zmene nepokračoval a rozhodol sa angličtinu ako povinný jazyk zachovať.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý minister školstva Čaplovič chcel zrušiť výučbu angličtiny na prvom stupni základnej školy, hoci po nástupe tvrdil , že to nemá v pláne. Angličtina na prvom stupni sa napokon nerušila. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Návrh Dušana Čaploviča plánoval zmeny vo výučbe cudzích jazykov. Do úvahy prichádzalo niekoľko variant. Výučba angličtiny od tretieho ročníka základných škôl mala byť zrušená s argumentom, že túto výučbu nezabezpečujú kvalifikovaní učitelia. Ďalej sa uvažovalo nad zrušením povinnosť škôl pridať na druhom stupni ďalší cudzí jazyk. Rodičia mali mať miesto toho možnosť výberu cudzieho jazyka aj iného než angličtina. Jeho nástupca Peter Pellegrini v tejto zmene nepokračoval a rozhodol sa angličtinu ako povinný jazyk zachovať."], "analysis_date": "2015-03-02", "analysis_sources": {"text": ["tvrdil", "plánoval", "zmeny", "nepokračoval", "rozhodol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6928332/caplovic-chce-prehodnotit-povinnu-anglictinu-od-tretieho-rocnika.html", "http://www.sme.sk/c/6928332/caplovic-chce-prehodnotit-povinnu-anglictinu-od-tretieho-rocnika.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/278258-experti-rozhodnu-ci-bude-anglictina-v-skolach-povinna/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/861006-pellegrini-nesuhlasi-s-caplovicom-chce-povinnu-anglictinu/", "http://www.sme.sk/c/7162826/zrusenie-povinnej-anglictiny-odlozili-nove-osnovy-posunuli-o-rok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:42:01.253512+00:00"}
{"id": "49177", "numeric_id": 49177, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49177", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Teraz sa to už nerobilo len kvôli tomu, že Štatistický úrad to zverejňuje online každých 15 minút (priebežné výsledky volieb), ale predtým ako si ja pamätám, sme takéto paralelné sčítavanie ako strana vždy robili, chceli sme mať skôr výsledok, ako to zverejní komisia.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Proces sčítavania hlasov prebieha v dvoch fázach. Hlasy sú najskôr sčítavané manuálne členmi volebných komisii, ktorých delegujú politické strany. V druhej fáze sa už zápisnice overujú v rámci informačného systému, a neskôr sú ešte skontrolované okresnou volebnou komisiou. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) následne zverejňuje priebežné výsledky na svojej webovej stránke.\n\nPočas komunálnych volieb 2022 ŠÚ SR aktualizoval výsledky približne každých 30 minút.\n\nDaný výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Proces sčítavania hlasov prebieha v dvoch fázach. Hlasy sú najskôr sčítavané manuálne členmi volebných komisii, ktorých delegujú politické strany. V druhej fáze sa už zápisnice overujú v rámci informačného systému, a neskôr sú ešte skontrolované okresnou volebnou komisiou. Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR) následne zverejňuje priebežné výsledky na svojej webovej stránke.", "Počas komunálnych volieb 2022 ŠÚ SR aktualizoval výsledky približne každých 30 minút.", "Daný výrok preto hodnotíme ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-30", "analysis_sources": {"text": ["prebieha", "aktualizoval"], "url": ["https://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=volby-do-narodnej-rady-sr-su-vyhlasene-ministerstvo-vnutra-informovalo-o-zakladnych-faktoch", "https://www.zmos.sk/co-mozno-najst-v-priebeznych-vysledkoch-statistickeho-uradu-sr-oznam/mid/488745/.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:17.495779+00:00"}
{"id": "vr27628", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27628", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "4 miliardy tečú v našom systéme štátnom alebo teda verejnom sektore cez verejné obstarávanie, ktoré Smer má v rukách a kde 10% usporí, čo nie je veľa, čo nie veľa pri dobrej súťaži To znamená 400 miliónov.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa štatistických informácií z Úradu pre verejné obstarávanie sa hodnota uzatvorených zmlúv verejných obstarávateľov, obstarávateľov a iných subjektov ročne líši. Ján Figeľ neuvádza, o ktorom roku konkrétne hovorí. Je však pravdou, že posledný dostupný údaj z roku 2012 hovorí o 4 miliardách eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistických informácií z Úradu pre verejné obstarávanie sa hodnota uzatvorených zmlúv verejných obstarávateľov, obstarávateľov a iných subjektov ročne líši. Ján Figeľ neuvádza, o ktorom roku konkrétne hovorí. Je však pravdou, že posledný dostupný údaj z roku 2012 hovorí o 4 miliardách eur."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["informácií"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/statistika"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:36.667858+00:00"}
{"id": "vr27401", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27401", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Vašu kampaň (hovorí o Ficovi, pozn.) vám platí vaša politická strana.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“", "analysis_paragraphs": ["Hovorkyňa strany SMER-SD Monika Počátková povedala : „Kampaň je financovaná výlučne z prostriedkov strany Smer, zdrojom financií nie sú žiadne dary ani sponzorské príspevky. Financovanie jednotlivých položiek bude známe až po skončení kampane a bude zverejnené v zmysle zákona.“"], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["povedala", "pre RTVS vyjadril"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2014/clanok/308960-kolko-doteraz-kandidati-minuli-zakon-neriesi/", "http://www.rtvs.sk/live/jednotka/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:29.194623+00:00"}
{"id": "vr32344", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32344", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Kým iné krajiny si požičiavajú za 6-7%. My sme si požičali teraz peniaze na vlastné prefinancovanie za 1,8%. To znamená, že Slovensku dôverujú.", "statement_date": "2012-09-30", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výrok R. Fica je neoveriteľný pokiaľ nešpecifikuje ktoré krajiny sú to a o aké dlhopisy sa jedná. Krajiny eurozóny si požičiavajú aj za výrazne nižšie úroky (5 ročné dlhopisy) ako hovorí R. Fico. Krajiny presahujúce mieru 7% sú Portugalsko a Grécko, teda krajiny balansujúce na pokraji bankrotu. Podľa výsledkov aukcie (.pdf) štátnych dlhopisov s päťročnou splatnosťou zo 17.septembra 2012 si Slovensko požičalo s priemernou úrokovou sadzbou 1,86%. V súčasnosti však úrok stále klesá a podľa analýzy agentúry Next Finance, si môže Slovensko požičiavať za 1,79%. Za posledný polrok prudko klesli úroky na slovenských dlhopisoch.", "analysis_paragraphs": ["Výrok R. Fica je neoveriteľný pokiaľ nešpecifikuje ktoré krajiny sú to a o aké dlhopisy sa jedná. Krajiny eurozóny si požičiavajú aj za výrazne nižšie úroky (5 ročné dlhopisy) ako hovorí R. Fico. Krajiny presahujúce mieru 7% sú Portugalsko a Grécko, teda krajiny balansujúce na pokraji bankrotu. Podľa výsledkov aukcie (.pdf) štátnych dlhopisov s päťročnou splatnosťou zo 17.septembra 2012 si Slovensko požičalo s priemernou úrokovou sadzbou 1,86%. V súčasnosti však úrok stále klesá a podľa analýzy agentúry Next Finance, si môže Slovensko požičiavať za 1,79%. Za posledný polrok prudko klesli úroky na slovenských dlhopisoch."], "analysis_date": "2012-10-01", "analysis_sources": {"text": ["aukcie", "Pravda", "tabuľky", "Na telo"], "url": ["http://www.ardal.sk/_img/Documents/%C5%A0CP/%C5%A0D/V%C3%BDsledky%20aukci%C3%AD%20%C5%A0D/VA%20SD%20219%20C.pdf", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-si-poziciava-rekordne-lacno-dhk-/sk_ekonomika.asp?c=A120929_223352_sk_ekonomika_p01", "http://spravy.pravda.sk/slovensko-si-poziciava-rekordne-lacno-dhk-/sk_ekonomika.asp?c=A120929_223352_sk_ekonomika_p01", "http://www.demagog.sk/diskusie/308/?ph=3"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:00.859550+00:00"}
{"id": "vr39093", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39093", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pred voľbami sme aj SDKÚ aj my tvrdili to isté, mám tu napríklad Modré správy, aj keď teraz čiernobiele, kde napríklad je napísané, že sa skrátka krajiny, pokiaľ naďalej budeme platiť za nezodpovednosť vlád, nezodpovednosť európskych inštitúcií, nezodpovednosť bánk, potom máme solidaritu postavenú na hlavu, kde zodpovední a chudobnejší sa skladajú na nezodpovedných a bohatých, citát Iveta Radičová.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík hovoril pravdu, keď citoval stĺpček Ivety Radičovej v informačno-spravodajskom mesačníku Modré Správy č. 04/2010 (strana č. 3, .pdf) :", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík hovoril pravdu, keď citoval stĺpček Ivety Radičovej v informačno-spravodajskom mesačníku Modré Správy č. 04/2010 (strana č. 3, .pdf) :"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Modré Správy č. 04/2010 (strana č. 3, .pdf)"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/749/ms0410.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:21.738561+00:00"}
{"id": "vr27328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27328", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Sekta scientológov nie je na Slovensku registrovaná. Nie je súčasťou zoznamu registrovaných cirkví a náboženských spoločností.", "statement_date": "2014-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Registrácia cirkví a náboženských spoločností je v kompetencií Ministerstva kultúry SR, ktoré na svojej stránke uvádza aktuálny zoznam registrovaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len NS). V zozname sa nachádza 18 subjektov, cirkev alebo NS scientológov tu skutočne nie je. Treba však upozorniť na to, že formálne požiadavky registrácie cirkví na Slovensku sú, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, dosť reštriktívne nastavené (porovnaj napr.: Čikeš, Radovan. 2010. Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, str. 102). Malé alebo nové cirkvi a NS sa preto často ani nesnažia o registráciu a pôsobia ako neziskové organizácie. Tak je to aj v prípade scientologickej cirkvi (str. 3 a 19). Podmienky registrácie nových cirkví a NS sú tiež uvedené na stránke MK SR. Jedno z kritérií, s ktorým majú nové cirkvi najväčšie problémy je preukázanie, že ju podporuje 20 tisíc jej členov a nie len sympatizantov: \"čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Registrácia cirkví a náboženských spoločností je v kompetencií Ministerstva kultúry SR, ktoré na svojej stránke uvádza aktuálny zoznam registrovaných cirkví a náboženských spoločností (ďalej len NS). V zozname sa nachádza 18 subjektov, cirkev alebo NS scientológov tu skutočne nie je. Treba však upozorniť na to, že formálne požiadavky registrácie cirkví na Slovensku sú, v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, dosť reštriktívne nastavené (porovnaj napr.: Čikeš, Radovan. 2010. Vzťahy štátu a cirkví na Slovensku . Bratislava : Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, str. 102). Malé alebo nové cirkvi a NS sa preto často ani nesnažia o registráciu a pôsobia ako neziskové organizácie. Tak je to aj v prípade scientologickej cirkvi (str. 3 a 19). Podmienky registrácie nových cirkví a NS sú tiež uvedené na stránke MK SR. Jedno z kritérií, s ktorým majú nové cirkvi najväčšie problémy je preukázanie, že ju podporuje 20 tisíc jej členov a nie len sympatizantov: \"čestné vyhlásenia najmenej 20 000 plnoletých členov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky, o tom, že sa hlásia k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, podporujú návrh na jej registráciu, sú jej členmi, poznajú základné články viery a jej učenie a sú si vedomí práv a povinností, ktoré im vyplývajú z členstva v cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, s uvedením ich mien, priezvisk, trvalého pobytu a rodných čísel\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-18", "analysis_sources": {"text": ["zoznam", "scientologickej cirkvi", "stránke"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/egistrovaných cirkví a náboženských spoločností", "http://www.scientology.cz/uznani_scientologie.pdf", "http://www.culture.gov.sk/vdoc/250/podmienky-registracie-novych-cirkvi-a-nabozenskych-spolocnosti-30.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:03.105581+00:00"}
{"id": "vr28856", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28856", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...2013... (poslanec Beblavý reaguje na R. Kaliňáka od kedy platí zákon, že od 10 miliónov vyššie vo verejnom obstarávaní sa musí vždy zisťovať, kto je majiteľ, pozn.)", "statement_date": "2014-11-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Beblavý správne opravuje Kaliňáka, že povinnosť zistiť kto je majiteľ pri zákazke nad 10 miliónov eur bola zavedená do zákona o verejnom obstarávaní až v roku 2013 a nadobudla účinnosť 1. júla 2013 (modré časti v zákone, Zmena:95/2013). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Beblavý správne opravuje Kaliňáka, že povinnosť zistiť kto je majiteľ pri zákazke nad 10 miliónov eur bola zavedená do zákona o verejnom obstarávaní až v roku 2013 a nadobudla účinnosť 1. júla 2013 (modré časti v zákone, Zmena:95/2013). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-12-01", "analysis_sources": {"text": ["povinnosť"], "url": ["http://www.obstaraj.sk/legislativa/legislativa-sr/385-zakon-o-verejnom-obstaravani-uinnos-od-172013-.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:14.628544+00:00"}
{"id": "vr27654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27654", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Viete, že sme prijali opatrenie o tom, že dlhodobo nezamestnaný má rok v podstate prázdniny od odvodov.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhá Ficova vláda prijala novelu zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľovi sa od novembra 2013 znížili odvody pri zamestnaní osoby, ktorá je na úrade práce viac ako jeden rok. Agentúra SITA informovala: \"Kým v súčasnosti platí zamestnávateľ odvody za zamestnanca vo výške 35,2 % z jeho hrubej mzdy, po novom bude zamestnávateľ po prijatí dlhodobo nezamestnaného platiť počas jedného roka len sociálne odvody v sume 1,05 % .\" .", "analysis_paragraphs": ["Druhá Ficova vláda prijala novelu zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľovi sa od novembra 2013 znížili odvody pri zamestnaní osoby, ktorá je na úrade práce viac ako jeden rok. Agentúra SITA informovala: \"Kým v súčasnosti platí zamestnávateľ odvody za zamestnanca vo výške 35,2 % z jeho hrubej mzdy, po novom bude zamestnávateľ po prijatí dlhodobo nezamestnaného platiť počas jedného roka len sociálne odvody v sume 1,05 % .\" ."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/parlament-zvyhodnil-zamestnavanie-dlho/745246-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:31.255804+00:00"}
{"id": "vr32283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32283", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "V rámci OECD a ak niekto hovorí, že sme na chvoste, tak sme dlhodobo na chvoste (podpory vzdelania, pozn.).", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík OECD majú slovenskí učitelia najnižšie platy v rámci OECD. Len učitelia v Poľsku a v Maďarsku majú nižšie nástupné platy, s rokmi praxe sa však výrazne zvyšujú. Zatiaľčo priemerný ročný plat učiteľa na základnej škole s 15-ročnými skúsenosťami v OECD v roku 2010 dosahoval 37 603 USD, na Slovensku takýto učiteľ zarábal len 12 688 USD ( Education at Glance, OECD 2012 (.pdf)).", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík OECD majú slovenskí učitelia najnižšie platy v rámci OECD. Len učitelia v Poľsku a v Maďarsku majú nižšie nástupné platy, s rokmi praxe sa však výrazne zvyšujú. Zatiaľčo priemerný ročný plat učiteľa na základnej škole s 15-ročnými skúsenosťami v OECD v roku 2010 dosahoval 37 603 USD, na Slovensku takýto učiteľ zarábal len 12 688 USD ( Education at Glance, OECD 2012 (.pdf))."], "analysis_date": "2012-09-25", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "Education at Glance, OECD 2012", "The World Bank Data Catalog"], "url": ["http://www.oecd-ilibrary.org/education/teachers-salaries_teachsal-table-en", "http://www.oecd.org/edu/EAG%202012_e-book_EN_200912.pdf", "http://data.worldbank.org/topic/education"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:59.854425+00:00"}
{"id": "48549", "numeric_id": 48549, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48549", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Nezamestnanosť je najnižšia od začiatku pandémie 6,28 % (06/2022).", "statement_date": "2022-08-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe údajov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, miera evidovanej nezamestnanosti je k júnu 2022 na úrovni 6,28 %. V marci 2020, teda v období, kedy sa na Slovensku objavil prvý prípad ochorenia Covid-19, bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,19%. V prvom mesiaci pandémie - v apríli 2020 - už dosahovala úroveň 6,57%.\n\nNa základe údajov zverejnených Denníkom N je k júnu 2022 nezamestnanosť najnižšia od začiatku pandémie, avšak jej úroveň sa ešte nevrátila do tak nízkych hodnôt, ako pred začiatkom pandémie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe údajov z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, miera evidovanej nezamestnanosti je k júnu 2022 na úrovni 6,28 %. V marci 2020, teda v období, kedy sa na Slovensku objavil prvý prípad ochorenia Covid-19, bola miera nezamestnanosti na úrovni 5,19%. V prvom mesiaci pandémie - v apríli 2020 - už dosahovala úroveň 6,57%.", "Na základe údajov zverejnených Denníkom N je k júnu 2022 nezamestnanosť najnižšia od začiatku pandémie, avšak jej úroveň sa ešte nevrátila do tak nízkych hodnôt, ako pred začiatkom pandémie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-08-31", "analysis_sources": {"text": ["miera", "objavil", "bola", "dosahovala", "zverejnených"], "url": ["https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2022.html?page_id=1153450", "https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4061:slovensko-zaznamenalo-prvy-potvrdeny-pripad-ochorenia-covid-19&catid=250:koronavirus-2019-ncov&Itemid=153", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020.html?page_id=971502", "https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2020.html?page_id=971502", "https://e.dennikn.sk/minuta/2940676"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:06.648388+00:00"}
{"id": "vr37558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37558", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Prvýkrát vláda Roberta Fica v roku 2009 nedala poľnohospodárom priame platby v plnej výške, v ktorej mohla, ale znížila ich o 40,5 milióna euro. To znamená, že v týchto cenách, ktoré dnes máme v obchodoch sa prejavili tie platby, ktoré sa vyplatili v decembri 2010.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ficov kabinet na rok 2010 z možných 30% národného doplatku (príspevok od EÚ je 70%, pozn.) kryl už len 20% a odoprel tak poľnohospodárom 40,5 milióna eur. Rovnaký postup však zvolila aj Radičovej vláda na rok 2011. K bruselským 80% je ochotná doložiť len desať percent, čiže z možných 20 percent národného doplatku bude kryť polovicu.", "analysis_paragraphs": ["Ficov kabinet na rok 2010 z možných 30% národného doplatku (príspevok od EÚ je 70%, pozn.) kryl už len 20% a odoprel tak poľnohospodárom 40,5 milióna eur. Rovnaký postup však zvolila aj Radičovej vláda na rok 2011. K bruselským 80% je ochotná doložiť len desať percent, čiže z možných 20 percent národného doplatku bude kryť polovicu."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["Ficov kabinet"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/farmari-dostanu-nizsie-priame-platby-dw1-/sk_ekonomika.asp?c=A100924_133135_sk_ekonomika_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:31.189036+00:00"}
{"id": "vr17493", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17493", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...týždeň pred smrťou Jána Kuciaka hovoril (Robert Fico, pozn.), že keď bordel nefunguje, treba vymeniť dievčatá (...).", "statement_date": "2018-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú našla polícia bez známok života v nedeľu večer 25. februára 2018 v rodinnom dome vo Veľkej Mači pri Galante. Podľa zistení tvnoviny.sk v úmrtnom liste figuruje ako dátum úmrtia Jána Kuciaka 23. február 2018. Výrok Roberta Fica o tom, že ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá zaznel na zjazde ČSSD v Hradci Králové dňa 18. februára 2018. Výrok môžeme označiť za pravdivý. Telá investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej našla polícia v nedeľu večer 25. februára 2018 v rodinnom dome vo Veľkej Mači pri Galante. Policajný prezident Tibor Gašpar hovoril o možnom čase vraždy medzi štvrtkom (22. februára) a nedeľou (25.februára) a zároveň Prezídium Policajného zboru SR žiadalo občanov o pomoc pri zbieraní kamerových záznamov zo stredy 21. februára v okresoch Galanta, Šaľa a Dunajská Streda. Aj keď sú ohľadom času smrti oboch mladých ľudí stále dôvodné pochybnosti, podľa zistení tvnoviny.sk v oboch úmrtných listoch figuruje ako dátum úmrtia 23. február 2018. Robert Fico na zjazde ČSSD v Hradci Králové dňa 18. februára 2018 povedal v súvislosti s plánovanými personálnymi zmenami v Smere-SD: „ Dámy mi, dúfam, prepáčia jedno pravdivé prirovnanie, keď sa hovorí, že – ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele ,“", "analysis_paragraphs": ["Investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú našla polícia bez známok života v nedeľu večer 25. februára 2018 v rodinnom dome vo Veľkej Mači pri Galante. Podľa zistení tvnoviny.sk v úmrtnom liste figuruje ako dátum úmrtia Jána Kuciaka 23. február 2018. Výrok Roberta Fica o tom, že ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá zaznel na zjazde ČSSD v Hradci Králové dňa 18. februára 2018. Výrok môžeme označiť za pravdivý. Telá investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej našla polícia v nedeľu večer 25. februára 2018 v rodinnom dome vo Veľkej Mači pri Galante. Policajný prezident Tibor Gašpar hovoril o možnom čase vraždy medzi štvrtkom (22. februára) a nedeľou (25.februára) a zároveň Prezídium Policajného zboru SR žiadalo občanov o pomoc pri zbieraní kamerových záznamov zo stredy 21. februára v okresoch Galanta, Šaľa a Dunajská Streda. Aj keď sú ohľadom času smrti oboch mladých ľudí stále dôvodné pochybnosti, podľa zistení tvnoviny.sk v oboch úmrtných listoch figuruje ako dátum úmrtia 23. február 2018. Robert Fico na zjazde ČSSD v Hradci Králové dňa 18. februára 2018 povedal v súvislosti s plánovanými personálnymi zmenami v Smere-SD: „ Dámy mi, dúfam, prepáčia jedno pravdivé prirovnanie, keď sa hovorí, že – ak prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele ,“"], "analysis_date": "2018-03-19", "analysis_sources": {"text": ["našla polícia", "tvnoviny.sk", "Výrok", "našla polícia", "hovoril", "tvnoviny.sk", "povedal"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/569911/chronologia-pripadu-vrazdy-jana-kuciaka-a-jeho-snubenice/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1909573_objavili-sa-otazniky-okolo-casu-smrti-a-kompetencie-lekara-ktory-obhliadal-tela", "https://dennikn.sk/1033011/fico-o-smere-ak-prestane-fungovat-bordel-treba-vymenit-dievcata-nie-postele/", "https://www.aktuality.sk/clanok/569911/chronologia-pripadu-vrazdy-jana-kuciaka-a-jeho-snubenice/", "https://www.aktuality.sk/clanok/569550/policia-ziada-v-suvislosti-vrazdou-novinara-obcanov-o-data/", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1909573_objavili-sa-otazniky-okolo-casu-smrti-a-kompetencie-lekara-ktory-obhliadal-tela", "https://dennikn.sk/1033011/fico-o-smere-ak-prestane-fungovat-bordel-treba-vymenit-dievcata-nie-postele/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:05.939330+00:00"}
{"id": "vr14506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14506", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "(...) už sa od tejto myšlienky (politiky otvorených dverí pre utečencov, pozn.)  oddialili aj Nóri aj Švédi, aj Francúzi aj Rakušania (...)", "statement_date": "2016-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "K sprísneniu pravidiel azylového procesu ci hranicných kontrol skutocne došlo v Nórsku, Švédsku aj Rakúsku. Francúzsko tiež nedávno kritizovalo vraj príliš liberálnu uteceneckú politiku nemeckej kancelárky a francúzsky premiér vyhlásil, že jeho krajina už nie je schopná vziat viac utecencov. Hoci tieto politické vyhlásenia neindikujú pripravenost nesplnit záväzky, ktoré týmto krajinám vyplývajú z medzinárodného uteceneckého práva, ide o posolstvá, ktoré je možné interpretovat ako signál istého uzavierania predmetných krajín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nórsko , cielová krajina velkého množstva utecencov, postupne sprísnilo pravidlá svojho azylového procesu, vyprodukovalo reklamy, ktoré mali potenciálnych utecencov odradit od príchodu do škandinávskych krajín, vrátilo vela utecencov spät do Švédska (poslednej krajiny schengenského priestoru, z ktorej prišli) a Ruska , odkial vstúpili do krajiny. Zmenu uteceneckej politiky Švédska opisuje BBC : \" Some 163,000 migrants applied for asylum in Sweden in 2015, the highest per capita number in Europe.The numbers have fallen significantly since Sweden imposed tighter border controls this year. \"", "analysis_paragraphs": ["K sprísneniu pravidiel azylového procesu ci hranicných kontrol skutocne došlo v Nórsku, Švédsku aj Rakúsku. Francúzsko tiež nedávno kritizovalo vraj príliš liberálnu uteceneckú politiku nemeckej kancelárky a francúzsky premiér vyhlásil, že jeho krajina už nie je schopná vziat viac utecencov. Hoci tieto politické vyhlásenia neindikujú pripravenost nesplnit záväzky, ktoré týmto krajinám vyplývajú z medzinárodného uteceneckého práva, ide o posolstvá, ktoré je možné interpretovat ako signál istého uzavierania predmetných krajín. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Nórsko , cielová krajina velkého množstva utecencov, postupne sprísnilo pravidlá svojho azylového procesu, vyprodukovalo reklamy, ktoré mali potenciálnych utecencov odradit od príchodu do škandinávskych krajín, vrátilo vela utecencov spät do Švédska (poslednej krajiny schengenského priestoru, z ktorej prišli) a Ruska , odkial vstúpili do krajiny. Zmenu uteceneckej politiky Švédska opisuje BBC : \" Some 163,000 migrants applied for asylum in Sweden in 2015, the highest per capita number in Europe.The numbers have fallen significantly since Sweden imposed tighter border controls this year. \""], "analysis_date": "2016-02-26", "analysis_sources": {"text": ["Nórsko", "Švédska", "Ruska", "BBC", "Reuters", "Francúzsky premiér", "neudržatelná", "septembra 2015)"], "url": ["http://www.norwaynews.com/en/Asylum_Norway.php", "http://www.thelocal.se/20151230/migrants-to-be-turned-back-on-sweden-border", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35355727", "http://www.bbc.com/news/world-europe-35425735", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-austria-idUSKCN0VS12J", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-idUSKCN0VM0NI", "http://news.yahoo.com/merkels-liberal-refugee-policy-unsustainable-french-pm-002602831.html", "http://www.reuters.com/article/us-europe-migrants-france-idUSKCN0R70WC20150907"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:37.562107+00:00"}
{"id": "vr25489", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25489", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Tie čísla (o zlepšení výberu daní, pozn.) sú zlepšenia oproti júnovej prognóze, ale nie oproti rozpočtu. Oproti rozpočtu stále na dani z pridanej hodnoty sa vyberie menej.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že zlepšenie výberu daní o 132 mil. eur je oproti júnovej prognóze IFP. Septembrová prognóza predpokladá nižší výber DPH oproti plánovanému výberu o 38 mil. eur v roku 2013. Daňová prognóza IFP za september 2013 skutočne hovorí o zvýšení odhadu výberu daní. Odhad celkových výberov daní a odvodov na rok 2013 bol zlepšený o 132 mil. eur oproti júnovej prognóze. V tomto prípade ide o zlepšenie výberu viacerých daní, aj DPH. \"Na základe aktualizácie makroekonomických odhadov a nových údajov o vývoji daní a odvodov sme revidovali očakávané daňovo-odvodové príjmy verejnej správy (ďalej len daňové príjmy) nahor. V porovnaní s predošlou prognózou z júna odhad výberu daní a odvodov zvyšujeme o 132 mil. eur v roku 2013 , 127 mil. eur v roku 2014 a 134 mil. eur v roku 2015.\" Tabuľka na strane 7 uvádza objem rozpočtovaného očakávaného príjmu z DPH a aktuálnym vývojom. V roku 2013 sa plánuje podľa rozpočtu vybrať 4,421 mld. eur. Septembrová prognóza očakáva výber DPH v roku 2013 vo výške 4,383 mld. eur. Oproti plánovanému výberu DPH v roku 2013 sa teda očakáva nižší výber DPH v roku 2013 vo výške 38 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že zlepšenie výberu daní o 132 mil. eur je oproti júnovej prognóze IFP. Septembrová prognóza predpokladá nižší výber DPH oproti plánovanému výberu o 38 mil. eur v roku 2013. Daňová prognóza IFP za september 2013 skutočne hovorí o zvýšení odhadu výberu daní. Odhad celkových výberov daní a odvodov na rok 2013 bol zlepšený o 132 mil. eur oproti júnovej prognóze. V tomto prípade ide o zlepšenie výberu viacerých daní, aj DPH. \"Na základe aktualizácie makroekonomických odhadov a nových údajov o vývoji daní a odvodov sme revidovali očakávané daňovo-odvodové príjmy verejnej správy (ďalej len daňové príjmy) nahor. V porovnaní s predošlou prognózou z júna odhad výberu daní a odvodov zvyšujeme o 132 mil. eur v roku 2013 , 127 mil. eur v roku 2014 a 134 mil. eur v roku 2015.\" Tabuľka na strane 7 uvádza objem rozpočtovaného očakávaného príjmu z DPH a aktuálnym vývojom. V roku 2013 sa plánuje podľa rozpočtu vybrať 4,421 mld. eur. Septembrová prognóza očakáva výber DPH v roku 2013 vo výške 4,383 mld. eur. Oproti plánovanému výberu DPH v roku 2013 sa teda očakáva nižší výber DPH v roku 2013 vo výške 38 mil. eur. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Daňová prognóza"], "url": ["https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:49.373097+00:00"}
{"id": "vr26363", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26363", "speaker": "Martin Fronc", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fronc", "statement": "Faktom je, že najviac bodov sme získali, ako sme boli najlepší v prvom meraní v roku 2003 (hovorí o hodnotení Slovenska v štúdií PISA, pozn.)", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Slovensko získalo v skutočnosti najlepšie bodové výsledky v roku 2009 a nie v roku 2003, ako hovorí Martin Fronc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko sa pridalo k testovaniu PISA v roku 2003, jedná sa teda skutočne o prvé meranie (. pdf , 30). Slovenské výsledky podľa jednotlivých testovaných okruhov sú viditeľné z nasledujúcej tabuľky (zdroj OECD ): Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť 2003 498 469 N/A 2006 492 466 488 2009 497 477 490 2012 482 463 471 Z tabuľky je viditeľné, že zatiaľ najlepšie výsledky Slovensko dosiahlo v roku 2009, kedy zaostalo iba o jeden bod v matematickej gramotnosti za najlepším výsledkom z roku 2003, ale získalo o 8 bodov viac v čitateľskej gramotnosti ako v roku 2003. Výsledky v prírodovedeckej gramotnosti nemožno porovnávať s rokom 2003, pretože vtedy sa ešte táto oblasť netestovala. Najvyššia hodnota v tejto oblasti v roku 2009 však tiež prispieva k tomu, aby sme mohli tvrdiť, že práve v tomto roku bolo Slovensko v testovaní najlepšie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Slovensko získalo v skutočnosti najlepšie bodové výsledky v roku 2009 a nie v roku 2003, ako hovorí Martin Fronc. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Slovensko sa pridalo k testovaniu PISA v roku 2003, jedná sa teda skutočne o prvé meranie (. pdf , 30). Slovenské výsledky podľa jednotlivých testovaných okruhov sú viditeľné z nasledujúcej tabuľky (zdroj OECD ): Matematická gramotnosť Čitateľská gramotnosť Prírodovedná gramotnosť 2003 498 469 N/A 2006 492 466 488 2009 497 477 490 2012 482 463 471 Z tabuľky je viditeľné, že zatiaľ najlepšie výsledky Slovensko dosiahlo v roku 2009, kedy zaostalo iba o jeden bod v matematickej gramotnosti za najlepším výsledkom z roku 2003, ale získalo o 8 bodov viac v čitateľskej gramotnosti ako v roku 2003. Výsledky v prírodovedeckej gramotnosti nemožno porovnávať s rokom 2003, pretože vtedy sa ešte táto oblasť netestovala. Najvyššia hodnota v tejto oblasti v roku 2009 však tiež prispieva k tomu, aby sme mohli tvrdiť, že práve v tomto roku bolo Slovensko v testovaní najlepšie. Dátum zverejnenia analýzy: 09.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "OECD"], "url": ["http://www.oecd.org/edu/school/programmeforinternationalstudentassessmentpisa/34002216.pdf", "http://www.sme.sk/c/7026778/slovenski-ziaci-v-testovani-prepadli-su-vyrazne-za-priemerom-oecd.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:19.727677+00:00"}
{"id": "vr35969", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35969", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "...my sme už dva roky predtým ako dochádza k tejto kríze robili určité opatrenia aj vo vzťahu k pracovníkom, napríklad kancelária prezidenta už nepozná generálnych riaditeľov, my sme funkcie generálnych riaditeľov dali preč a to je myslím si veľký podnet aj pre ostatné štátne inštitúty, kde sú generálny riaditelia a majú troch alebo štyroch zamestnancov.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Organizačný poriadok Kancelárie prezidenta SR nemá generálnych riaditeľov . Ich dobu zániku však nevieme overiť.", "analysis_paragraphs": ["Organizačný poriadok Kancelárie prezidenta SR nemá generálnych riaditeľov . Ich dobu zániku však nevieme overiť."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľov"], "url": ["http://www.prezident.sk/?kp-sr"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:01.085987+00:00"}
{"id": "vr30970", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30970", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Tá dôveryhodnosť parlamentu, a to sú čísla aj eurobarometra, ktoré bežia pravidelne. Je to európska inštitúcia, bola najvýraznejšia v rokoch 2006-2010, kedy na konci toho môjho funkčného obdobia sa pohybovala výrazne na priemere EÚ a bolo to cez 36%. Pán predseda Sulík za vás, a to sú tiež výsledky, diváci si to môžu nájsť na webe, sa hlboko prepadli.", "statement_date": "2012-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Eurobarometer na základe rozhovorov skúma názory občanov jednotlivých členských krajín EÚ na jednotlivé otázky verejného života a dôveru v jednotlivé inštitúcie na národnej ako aj európskej úrovni . Demagog.sk vyhľadal všetky merania od vstupu Slovenska do EÚ (2004), ktoré zaznamenávajú dôveru občanov ku národnému parlamentu. Z výstupov vyplýva, že najväčšiu dôveryhodnosť parlament požíval v období vlády Roberta Fica za predsedníctva Pavla Pašku. Vrchol dôveryhodnosti dosiahol pred vypuknutím ekonomickej krízy na Slovensku a to v novembri 2008 (40%). V nasledujúcich rokoch sa dôvera pohybovala okolo 35%. V poslednom prieskume z novembra 2011 dôveryhodnosť národného parlamentu prapadla na 25% (najnižšiu hodnotu od roku 2006). Nutno však dodať, že sa nejedná o národný fenomén. Podobný prepad je spoločný pre viacero európskych krajín. Priemerná dôvera k národných parlamentom v EU 27 v novembri 2011 spadla z 33% (máj 2011) na 27%. Celoeurópsky vývoj od roku 2004 si môžete pozrieť tu. 61. máj 2004 19% 62. november 2004 25% 63. máj 2005 23% 64. november 2005 20% 65. máj 2006 27% 66. november 2006 38% 67. máj 2007 39% 68. november 2007 37% 69. máj 2008 34% 70. november 2008 40% 71. máj 2009 38% 72. november 2009 35% 73. máj 2010 38% 74. november 2010 37% 75. máj 2011 36% 76. november 2011 25% Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Eurobarometer na základe rozhovorov skúma názory občanov jednotlivých členských krajín EÚ na jednotlivé otázky verejného života a dôveru v jednotlivé inštitúcie na národnej ako aj európskej úrovni . Demagog.sk vyhľadal všetky merania od vstupu Slovenska do EÚ (2004), ktoré zaznamenávajú dôveru občanov ku národnému parlamentu. Z výstupov vyplýva, že najväčšiu dôveryhodnosť parlament požíval v období vlády Roberta Fica za predsedníctva Pavla Pašku. Vrchol dôveryhodnosti dosiahol pred vypuknutím ekonomickej krízy na Slovensku a to v novembri 2008 (40%). V nasledujúcich rokoch sa dôvera pohybovala okolo 35%. V poslednom prieskume z novembra 2011 dôveryhodnosť národného parlamentu prapadla na 25% (najnižšiu hodnotu od roku 2006). Nutno však dodať, že sa nejedná o národný fenomén. Podobný prepad je spoločný pre viacero európskych krajín. Priemerná dôvera k národných parlamentom v EU 27 v novembri 2011 spadla z 33% (máj 2011) na 27%. Celoeurópsky vývoj od roku 2004 si môžete pozrieť tu. 61. máj 2004 19% 62. november 2004 25% 63. máj 2005 23% 64. november 2005 20% 65. máj 2006 27% 66. november 2006 38% 67. máj 2007 39% 68. november 2007 37% 69. máj 2008 34% 70. november 2008 40% 71. máj 2009 38% 72. november 2009 35% 73. máj 2010 38% 74. november 2010 37% 75. máj 2011 36% 76. november 2011 25% Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-02-13", "analysis_sources": {"text": ["tu.", "61. máj 2004", "62. november 2004", "63. máj 2005", "64. november 2005", "65. máj 2006", "66. november 2006", "67. máj 2007", "68. november 2007", "69. máj 2008", "70. november 2008", "71. máj 2009", "72. november 2009", "73. máj 2010", "74. november 2010", "75. máj 2011", "76. november 2011"], "url": ["http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb76/eb76_first_en.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb61/cceb2004.1anx.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb65/eb65_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb65/eb65_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb65/eb65_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb65/eb65_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb66/eb66_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb69/eb69_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb69/eb69_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb69/eb69_sk_nat.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb70/eb70_full_annex.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb71/eb713_annexes.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb72/eb72_anx_vol1.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb73/eb73_anx_full.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb74/eb74_anx_full_fr.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb75/eb75_anx_full_fr.pdf", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb76/eb76_anx_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:05.299406+00:00"}
{"id": "vr29975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29975", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...no ja som čítal ten materiál, ktorý bol prijatý na úrovni Európskeho parlamentu, tridsaťšesť strán alebo koľko to malo, ale bohužiaľ, tam nie je o tom, že to by bolo len ako dočasné.", "statement_date": "2015-09-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Druhý implementačný balíček o migrácii, ktorý vznikol na základe návrhu Európskej komisie, obsahuje okrem iného návrh na Reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorý sa týka vytvorenia permanentného mechanizmu na prerozdelenie utečencov v prípade vyhlásenia krízového stavu. Tento návrh skutočne spomína nielen dočasný, ale aj trvalý mechanizmus obsahujúci aj kľúč na prerozdelenie migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý Prvý materiál, ktorý je súčasťou implementačného balíčka, je návrh na reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ (vypracovaný na základe návrhov Európskej komisie), kde je uvedené, že prerozdeľovanie migrantov podľa daných kvót je zatiaľ dočasné, týka sa migrantov, ktorí majú byť presídlení z Grécka, Talianska a Maďarska do iných členských štátov a to v počte 120 000. Toto je dočasný mechanizmus, materiál o ňom má 27 strán. Trvalý mechanizmus , ktorý tiež dohoda obsahuje, hovorí o stave krízy, ktorej by mohol čeliť členský štát v budúcnosti. Stav krízy vyhlasuje Európska komisia na základe týchto kritérií: 1. nárast počtu žiadateľov o azyl za posledných 6 mesiacov 1. nárast počtu neoprávnených prechodov hraníc za posledných 6 mesiacov 3. počet žiadostí o azyl na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom Počet ľudí, ktorí budú mať byť relokovaný, bude stanovený fixne, nebude však presahovať 40% z počtu žiadostí o azyl za posledných 6 mesiacov v danej krajine Počet ľudí, ktorých si má potom iný členský štát vziať, bude závisieť na distribučnom kľúči. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Druhý implementačný balíček o migrácii, ktorý vznikol na základe návrhu Európskej komisie, obsahuje okrem iného návrh na Reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorý sa týka vytvorenia permanentného mechanizmu na prerozdelenie utečencov v prípade vyhlásenia krízového stavu. Tento návrh skutočne spomína nielen dočasný, ale aj trvalý mechanizmus obsahujúci aj kľúč na prerozdelenie migrantov. Výrok hodnotíme ako pravdivý Prvý materiál, ktorý je súčasťou implementačného balíčka, je návrh na reguláciu Európskeho parlamentu a Rady EÚ (vypracovaný na základe návrhov Európskej komisie), kde je uvedené, že prerozdeľovanie migrantov podľa daných kvót je zatiaľ dočasné, týka sa migrantov, ktorí majú byť presídlení z Grécka, Talianska a Maďarska do iných členských štátov a to v počte 120 000. Toto je dočasný mechanizmus, materiál o ňom má 27 strán. Trvalý mechanizmus , ktorý tiež dohoda obsahuje, hovorí o stave krízy, ktorej by mohol čeliť členský štát v budúcnosti. Stav krízy vyhlasuje Európska komisia na základe týchto kritérií: 1. nárast počtu žiadateľov o azyl za posledných 6 mesiacov 1. nárast počtu neoprávnených prechodov hraníc za posledných 6 mesiacov 3. počet žiadostí o azyl na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom Počet ľudí, ktorí budú mať byť relokovaný, bude stanovený fixne, nebude však presahovať 40% z počtu žiadostí o azyl za posledných 6 mesiacov v danej krajine Počet ľudí, ktorých si má potom iný členský štát vziať, bude závisieť na distribučnom kľúči. Dátum zverejnenia analýzy: 21.09.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-09-21", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "Trvalý", "mechanizmus"], "url": ["http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/proposal_for_regulation_of_ep_and_council_establishing_a_crisis_relocation_mechanism_en.pdf", "http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/2_eu_solidarity_a_refugee_relocation_system_en.pdf", "http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5596_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:24.665028+00:00"}
{"id": "49124", "numeric_id": 49124, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49124", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Dnes na Slovensku nie je už teraz, ešte je jeden Patriot, ktorý práve odchádza do Litvy, už odišiel holandský, nemecký a teraz vyhlásili včera, že americký Patriot ide do Litvy chrániť summit.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko malo po darovaní vlastného systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine k dispozícii dve batérie systému Patriot z Nemecka, jednu z Holandska a ďalšiu poskytlo USA. Najprv bola z územia Slovenska stiahnutá holandská batéria a potom americká, ktorá bola nahradená talianskym obranným systémom SAMP/T Mamba. V súčasnosti dochádza k presunu dvoch nemeckých systémov do Litvy, namiesto ktorých bude Slovensko chrániť nemecké, české a poľské letectvo a najneskôr v októbri 2023 ich má nahradiť nemecký systém Mantis.\n\nV októbri 2022 z nášho územia stiahli svoje batérie ako prví Holanďania. Prvá správa o tom, že sa bude sťahovať aj batéria z USA prišla v januári 2023. Podľa medializovaných informácií bola dôvodom bežná údržba vykonávaná na základni v Nemecku. Ako náhradu za americkú batériu systému Patriot, dostalo Slovensko z Talianska obranný systém SAMP/T Mamba.\n\nV apríli 2023 nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že plánuje ukončiť nasadenie svojich systémov Patriot na Slovensku a v Poľsku. Už skôr bolo známe, že nemecké vybavenie rozmiestnené na našom území sa bude musieť koncom roku 2023 vrátiť do Nemecka na potrebnú technickú údržbu . Ako náhradu by sme tak mali dostať dva systémy protivzdušnej obrany Mantis a päť radarov na kontrolu vzdušného priestoru. Slovenskí vojaci sa už začali od nemeckej armády učiť, ako majú systém protivzdušnej obrany Mantis obsluhovať.\n\nNa konci mája 2023 sa objavila správa, že systémy Patriot poskytnuté Nemeckom pre Slovensko sa presunú do Litvy , aby chránili júlový summit NATO vo Vilniuse. Nemecko prisľúbilo, že po stiahnutí systému Patriot nám bude vzdušný priestor krajiny chrániť nemecké letectvo. Pripojilo by sa tak k Česku a Poľsku, ktoré nám budú chrániť vzdušný priestor zatiaľ do konca roka 2023.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko malo po darovaní vlastného systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine k dispozícii dve batérie systému Patriot z Nemecka, jednu z Holandska a ďalšiu poskytlo USA. Najprv bola z územia Slovenska stiahnutá holandská batéria a potom americká, ktorá bola nahradená talianskym obranným systémom SAMP/T Mamba. V súčasnosti dochádza k presunu dvoch nemeckých systémov do Litvy, namiesto ktorých bude Slovensko chrániť nemecké, české a poľské letectvo a najneskôr v októbri 2023 ich má nahradiť nemecký systém Mantis.", "V októbri 2022 z nášho územia stiahli svoje batérie ako prví Holanďania. Prvá správa o tom, že sa bude sťahovať aj batéria z USA prišla v januári 2023. Podľa medializovaných informácií bola dôvodom bežná údržba vykonávaná na základni v Nemecku. Ako náhradu za americkú batériu systému Patriot, dostalo Slovensko z Talianska obranný systém SAMP/T Mamba.", "V apríli 2023 nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že plánuje ukončiť nasadenie svojich systémov Patriot na Slovensku a v Poľsku. Už skôr bolo známe, že nemecké vybavenie rozmiestnené na našom území sa bude musieť koncom roku 2023 vrátiť do Nemecka na potrebnú technickú údržbu . Ako náhradu by sme tak mali dostať dva systémy protivzdušnej obrany Mantis a päť radarov na kontrolu vzdušného priestoru. Slovenskí vojaci sa už začali od nemeckej armády učiť, ako majú systém protivzdušnej obrany Mantis obsluhovať.", "Na konci mája 2023 sa objavila správa, že systémy Patriot poskytnuté Nemeckom pre Slovensko sa presunú do Litvy , aby chránili júlový summit NATO vo Vilniuse. Nemecko prisľúbilo, že po stiahnutí systému Patriot nám bude vzdušný priestor krajiny chrániť nemecké letectvo. Pripojilo by sa tak k Česku a Poľsku, ktoré nám budú chrániť vzdušný priestor zatiaľ do konca roka 2023."], "analysis_date": "2023-06-19", "analysis_sources": {"text": ["stiahli", "USA", "náhradu", "ukončiť", "údržbu", "Mantis", "Litvy", "vzdušný priestor"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/23030009/zo-slovenska-stiahnu-jednu-z-baterii-systemu-patriot.html", "https://dennikn.sk/3183715/americania-sa-chystaju-odviest-zo-slovenska-protiletecky-system-patriot-nahradit-by-ho-mohli-taliani/", "https://www.teraz.sk/slovensko/americky-system-patriot-nahradi-obran/700825-clanok.html", "https://www.ta3.com/clanok/264333/nemecko-stiahne-zo-slovenska-svoje-systemy-patriot-urobi-tak-aj-v-posku", "https://www.ta3.com/clanok/264356/o-stiahnuti-patriotov-zo-slovenska-a-poska-budu-rokovat-spojenci-v-koordinacii-s-nato-uviedol-nemecky-rezort-obrany", "https://www.ta3.com/clanok/267422/slovenski-vojaci-sa-ucia-od-nemeckej-armady-ako-obsluhovat-system-mantis", "https://dennikn.sk/minuta/3396576/", "https://www.ta3.com/clanok/267379/nemecko-presuva-patrioty-do-litvy-slovensku-vsak-ponuka-ochranu-uzemia-vlastnym-letectvom"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:30.547266+00:00"}
{"id": "vr35744", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35744", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Stalo sa presne to, čo sa urobilo v roku 98. Prišiel Dzurinda a zastavil diaľnice. Prišiel rok 2010, prišla vláda, v ktorej sedí pán Dzurinda, zastavili sa diaľnice.", "statement_date": "2010-09-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "K tomuto sme písali 25.4.2010 : \"V roku 1999 došlo k pozastaveniu , prípadne zakonzervovaniu prebiehajúcich stavebných projektov, na dokončenie dvoch projektov výstavby hraničných prechodov s Rakúskom vláda pre rok 1999 6,7 mld. SKK, a v tomto roku sa začalo aj s výstavbou úseku D1(D61) Mierová - Senecká .\"", "analysis_paragraphs": ["K tomuto sme písali 25.4.2010 : \"V roku 1999 došlo k pozastaveniu , prípadne zakonzervovaniu prebiehajúcich stavebných projektov, na dokončenie dvoch projektov výstavby hraničných prechodov s Rakúskom vláda pre rok 1999 6,7 mld. SKK, a v tomto roku sa začalo aj s výstavbou úseku D1(D61) Mierová - Senecká .\""], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["25.4.2010", "došlo k pozastaveniu", "D1(D61) Mierová - Senecká"], "url": ["http://demagog.sk/2010/04/radicova-madaric-v-politike-25-4-2010/", "http://www.dialnice.szm.com/highways/year1999.html", "http://www.dialnice.szm.com/highways/Mierova-Senecka.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:23:06.906433+00:00"}
{"id": "vr30075", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30075", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "Pred niekoľkými dňami sa Slovensko napokon ocitlo v absolútnej menšine európskych štátov (v postoji proti kvótam, pozn.) – a pri rozhodovaní o tejto otázke neuspelo.", "statement_date": "2015-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko pri hlasovaní o rozhodnutí o povinných kvótach v Rade EÚ (Rade ministrov) spolu s ďalšími krajinami nedosiahlo tzv. \"blokujúcu menšinu\", ktorá by dokázala zablokovať rozhodnutie Rady. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na zasadnutí 22. septembra 2015 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ, jedna z formácií Rady ministrov, schválila Rozhodnutie o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, vo verejnom diskurze známy ako povinné kvóty. Proti tomuto rozhodnutiu boli štyri členské štáty (Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko). Poľsko, ktoré zdieľalo spoločný postoj krajín V4 o odmietnutí povinných kvót, nakoniec za návrh rozhodnutia zahlasovalo. Štyri krajiny, ktoré návrh odmietli, spolu nevytvorili tzv. blokujúcu menšinu proti hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, ktoré sa využilo v tomto prípade. Podľa čl. 238 ods. 3a) Zmluvy o fungovaní EÚ, \"blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovensko pri hlasovaní o rozhodnutí o povinných kvótach v Rade EÚ (Rade ministrov) spolu s ďalšími krajinami nedosiahlo tzv. \"blokujúcu menšinu\", ktorá by dokázala zablokovať rozhodnutie Rady. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Na zasadnutí 22. septembra 2015 Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci EÚ, jedna z formácií Rady ministrov, schválila Rozhodnutie o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka, vo verejnom diskurze známy ako povinné kvóty. Proti tomuto rozhodnutiu boli štyri členské štáty (Česko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko). Poľsko, ktoré zdieľalo spoločný postoj krajín V4 o odmietnutí povinných kvót, nakoniec za návrh rozhodnutia zahlasovalo. Štyri krajiny, ktoré návrh odmietli, spolu nevytvorili tzv. blokujúcu menšinu proti hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, ktoré sa využilo v tomto prípade. Podľa čl. 238 ods. 3a) Zmluvy o fungovaní EÚ, \"blokujúcu menšinu musí tvoriť aspoň minimálny počet členov Rady, ktorí zastupujú viac ako 35 % obyvateľstva zúčastnených členských štátov, plus jeden člen, v opačnom prípade sa kvalifikovaná väčšina považuje za dosiahnutú.\""], "analysis_date": "2015-10-07", "analysis_sources": {"text": ["zasadnutí", "Rozhodnutie", "boli", "zdieľalo", "Zmluvy"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/jha/2015/09/22/", "http://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:7a15efe3-053d-11e5-8817-01aa75ed71a1.0003.03/DOC_1&format=HTML&lang=SK&parentUrn=CELEX:52015PC0286", "http://www.express.co.uk/news/world/607056/EU-Summit-migrants-refugees-Hungary", "http://www.vlada.cz/en/media-centrum/aktualne/statement-of-the-heads-of-governments-of-the-visegrad-group-134161/", "http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012E/TXT&from=EN"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:38:58.695578+00:00"}
{"id": "vr14362", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14362", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Dneska bezdaňové zóny testuje Nemecko, dneska bezdaňovú zónu zavádza major alebo primátor Chicaga...", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Kollár prezentuje možnosť zaviesť bezdaňové zóny na Slovensku s možnosťou odpustiť dane právnickým osobám, a tak naštartovať podnikanie. Niekoľko nemeckých bezdaňových zón skutočne dnes už funguje. V Chicagu bol primátorom vyslovený návrh na vytvorenie bezdaňových zón, ale k jeho realizácii alebo kroku k realizácii dodnes nedošlo, preto Kollárov výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Kollár prezentuje možnosť zaviesť bezdaňové zóny na Slovensku s možnosťou odpustiť dane právnickým osobám, a tak naštartovať podnikanie. Niekoľko nemeckých bezdaňových zón skutočne dnes už funguje. V Chicagu bol primátorom vyslovený návrh na vytvorenie bezdaňových zón, ale k jeho realizácii alebo kroku k realizácii dodnes nedošlo, preto Kollárov výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Nemecko", "pdf", "Chicagu"], "url": ["http://www.gtai.de/GTAI/Navigation/EN/Invest/Investment-guide/The-tax-system/customs,t=customs-procedures,did=6978.html", "http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/customs/procedural_aspects/imports/free_zones/list_freezones.pdf", "http://www.chicagotribune.com/news/local/politics/ct-chicago-mayor-race-met-0312-20150311-story.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:14.656548+00:00"}
{"id": "vr26975", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26975", "speaker": "Július Brocka", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/julius-brocka", "statement": "pamätám si, kolega Ištván predkladal návrh o registrovaných partnerstvách.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Milan Ištván bol jedným z predkladateľov návrhu zákona o životnom partnerstve, nie o registrovanom partnerstve. Keďže nejde o obsahovo rovnaký inštitút hodnotíme výrok za nesprávny. V roku 2001 bol NR SR predložený návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 1218), tiež nazývaný ako zákon o životnom partnerstve. Inštitút životného partnerstva je podľa Dôvodovej správy \"...právna úprava týkajúca sa osôb rovnakého pohlavia, ktorý by paralelne existoval popri tradičnom inštitúte manželstva...\" .Tento návrh zákona predložila skupina siedmych poslancov, pričom jedným z nich bol aj Milan Ištván. Uznesením NR SR č. 1860 z 1. februára 2002 sa však rozhodlo o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu. Hoci má inštitút životného partnera a registrovaného partnerstva viacero prvkov podobných (zápis do knihy životných/registrovaných partnerstiev, vyživovacia povinnosť medzi partnermi, rovnaké postavenie pri dedení ako pozostalý manžel, nezískanie o právnenia na adopciu detí a pod.) v niektorých bodoch sa odlišujú. Hlavným rozdielom je fakt, že v návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa v § 2, ods. 5 a partnerstvo \" považuje za rodinný stav\" a tento údaj sa podľa ods. 6 toho istého paragrafu \"zapisuje na miesto rodinného stavu vo všetkých verejných listinách, v ktorých sa rodinný stav uvádza\" . Návrh o životnom partnerstve toto neupravuje. Z toho dôvodu Demagog.sk nepovažuje návrh o registrovaných partnerstvách a životnom partnerstve za rovnaký a hodnotí výrok za nepravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Milan Ištván bol jedným z predkladateľov návrhu zákona o životnom partnerstve, nie o registrovanom partnerstve. Keďže nejde o obsahovo rovnaký inštitút hodnotíme výrok za nesprávny. V roku 2001 bol NR SR predložený návrh zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 1218), tiež nazývaný ako zákon o životnom partnerstve. Inštitút životného partnerstva je podľa Dôvodovej správy \"...právna úprava týkajúca sa osôb rovnakého pohlavia, ktorý by paralelne existoval popri tradičnom inštitúte manželstva...\" .Tento návrh zákona predložila skupina siedmych poslancov, pričom jedným z nich bol aj Milan Ištván. Uznesením NR SR č. 1860 z 1. februára 2002 sa však rozhodlo o nepokračovaní v rokovaní o tomto návrhu. Hoci má inštitút životného partnera a registrovaného partnerstva viacero prvkov podobných (zápis do knihy životných/registrovaných partnerstiev, vyživovacia povinnosť medzi partnermi, rovnaké postavenie pri dedení ako pozostalý manžel, nezískanie o právnenia na adopciu detí a pod.) v niektorých bodoch sa odlišujú. Hlavným rozdielom je fakt, že v návrhu zákona o registrovaných partnerstvách sa v § 2, ods. 5 a partnerstvo \" považuje za rodinný stav\" a tento údaj sa podľa ods. 6 toho istého paragrafu \"zapisuje na miesto rodinného stavu vo všetkých verejných listinách, v ktorých sa rodinný stav uvádza\" . Návrh o životnom partnerstve toto neupravuje. Z toho dôvodu Demagog.sk nepovažuje návrh o registrovaných partnerstvách a životnom partnerstve za rovnaký a hodnotí výrok za nepravdu. Dátum zverejnenia analýzy: 24.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "Uznesením", "návrhu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=162995", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=554", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=208"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:12.355464+00:00"}
{"id": "vr14704", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14704", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnes si Slovensko požičiava za nulové, alebo za mínusové úroky.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko si niekoľko krát požičalo peniaze za zápornú úrokovú sadzbu, čo znamená, že za ponúkaný dlhopis štát vráti menej peňazí ako si požičal. Záporné úrokové sadzby sa väčšinou týkali len časti dlhopisov. Priemerná úroková sadzba pri posledných niekoľkých predajoch taktiež blízka nule, v poslednom predaji bola dokonca záporná. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko si niekoľko krát požičalo peniaze za zápornú úrokovú sadzbu, čo znamená, že za ponúkaný dlhopis štát vráti menej peňazí ako si požičal. Záporné úrokové sadzby sa väčšinou týkali len časti dlhopisov. Priemerná úroková sadzba pri posledných niekoľkých predajoch taktiež blízka nule, v poslednom predaji bola dokonca záporná. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["dlhopisy", "Minister financií Kažimír", "uviedla", "Podľa"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352656-stat-si-poziciava-za-zaporny-urok/", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=884", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/371199-slovensko-si-pozicalo-za-zaporny-urok/", "http://vofinanciach.webnoviny.sk/stat-opat-predaval-dlhopisy-so-zapornym-urokom/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:44.708961+00:00"}
{"id": "vr36288", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36288", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "No. To číslo, tá úspora 3,6 miliardy eur je číslo, ktoré vychádza z porovnávania výstavby tej žilinskej diaľnice, čo sú štyri úseky včítane tunela s tým stavom, ako bola vyrokovaná predtým koncesná zmluva s firmou, ktorá to mala stavať a 30 rokov prevádzkovať.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur.", "analysis_paragraphs": ["Na základe pôvodnej zmluvy na tretí balík (30 km v okolí Žiliny, pozn.) mal štát zaplatiť za 30 rokov dokopy cca 8,5 mld. eur. V decembri prišla ponuka zo strany koncesionára znížiť ročnú platbu z 277 mil. eur na 219 mil. eur (čo je rozdiel 58 mil. eur) Potom by to vychádzalo, že štát by zaplatil spoločne cca 6,561 mld. eur namiesto predpokladaných 8,5 mld. eur. Ušetrilo by sa 1,939 mld. eur., pričom stavebné náklady sa mali znížiť z takmer 2 mld. eur na 1,6 mld. eur (úspora 400 mil. eur). Podľa týchto informácií by bolo ušetrené okolo (1,939 mld. eur + 400 eur, pozn.) 2,339 mld. eur. Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy investičné náklady na úseky D1 z tretieho balíka by dosiahli pri klasickom verejnom obstarávaní z eurofondov a štátneho rozpočtu 1,6 mld. eur. Prevádzkové náklady počas 30 rokov by dosiahli okolo 300 mil. eur( teda spolu by to bolo 1,9 mld. eur). Celkové náklady počas koncesného obdobia by tvorili 3,1 mld. eur,(čiže 1,9 mld. eur + 3,1 mld. eur) čo dokopy tvorí 5 mld. eur , čo je oproti predpokladaných 8,5 mld. eur (uvedených v prvom odseku, pozn.) úspora cca 3,5 mld. eur."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["základe pôvodnej zmluvy", "V decembri prišla ponuka", "Na stane druhej podľa údajov ministerstva dopravy"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5613801/dialnica-zlacnela-o-tretinu.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/figel-treti-balik-ppp-bol-predrazen/268332-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:00.809720+00:00"}
{"id": "vr25490", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25490", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "2007 sme mali hospodársky rast cez 10%, v 2008 ešte tiež.", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa údajov Eurostat hospodársky rast Slovenskej republiky bol v roku 2007 nad 10 % HDP. V roku 2008 však hospodársky rast nepresiahol hranicu 10 % HDP a bol výrazne nižší. Ani v žiadnom štvrťroku 2008 nebol rast viac ako 10 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Uvádzame údaje Eurostat o hospodárskom raste pre roky 2005 - 2010. Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 rast HDP v % 6,7 8,3 10,5 5,8 -4,9 4,4 Uvádzame aj údaje o vývoj rastu HDP štvrťročne ( OECD ). Kvartál Q1 2007 Q2 2007 Q3 2007 Q4 2007 Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008 Q4 2008 rast % HDP 9,1 9,3 9,9 13,5 8,7 7,4 6,2 1,2 Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Eurostat hospodársky rast Slovenskej republiky bol v roku 2007 nad 10 % HDP. V roku 2008 však hospodársky rast nepresiahol hranicu 10 % HDP a bol výrazne nižší. Ani v žiadnom štvrťroku 2008 nebol rast viac ako 10 % HDP. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Uvádzame údaje Eurostat o hospodárskom raste pre roky 2005 - 2010. Rok 2005 2006 2007 2008 2009 2010 rast HDP v % 6,7 8,3 10,5 5,8 -4,9 4,4 Uvádzame aj údaje o vývoj rastu HDP štvrťročne ( OECD ). Kvartál Q1 2007 Q2 2007 Q3 2007 Q4 2007 Q1 2008 Q2 2008 Q3 2008 Q4 2008 rast % HDP 9,1 9,3 9,9 13,5 8,7 7,4 6,2 1,2 Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "OECD"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://stats.oecd.org/Index.aspx?QueryId=350#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:29.395849+00:00"}
{"id": "vr38911", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38911", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Správy portálu Wikileaks dosť odhalili pozadie slovenskej politiky, ako je závislá na zahraničných partneroch,keď musia šéfovia slovenských strán volať do Nemecka, že či môžu alebo nemôžu takého alebo onakého koaličného partnera prijať.", "statement_date": "2011-09-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posúdiť čo odhalili správy Wikileaks necháme na čitateľovi. Fakt je, že Wikileaks odhalilo depeše amerických diplomatov v Bratislave, podľa ktorého Mikuláš Dzurinda volal bezprostredne po zverejnení volebných výsledkov Angele Merkelovej s otázkou, či je vhodné ísť do koalície s HZDS. Server publica.cz k tomu píše: \" Z depeše plyne informace, že „okamžitě po zveřejnění výsledků Dzurinda telefonoval německé kancléřce Angele Merkelové, aby ji informoval o výsledku a o tom, že SDKÚ uvažuje o spojení s HZDS,“ píše se v depeši. Milan Ježovica, tehdejší zahraničněpolitický poradce Dzurindy, podle depeše popsal odpověď Merkelové takto: „Byla tam dlouhá pauza a potom řekla: Myslím, že to můžeš udělat.“ Po tomto Merkelové souhlasu se složením případné slovenské vlády se Dzurinda snažil sestavit koalici SDKÚ-KDH-SMK-HZDS .\"", "analysis_paragraphs": ["Posúdiť čo odhalili správy Wikileaks necháme na čitateľovi. Fakt je, že Wikileaks odhalilo depeše amerických diplomatov v Bratislave, podľa ktorého Mikuláš Dzurinda volal bezprostredne po zverejnení volebných výsledkov Angele Merkelovej s otázkou, či je vhodné ísť do koalície s HZDS. Server publica.cz k tomu píše: \" Z depeše plyne informace, že „okamžitě po zveřejnění výsledků Dzurinda telefonoval německé kancléřce Angele Merkelové, aby ji informoval o výsledku a o tom, že SDKÚ uvažuje o spojení s HZDS,“ píše se v depeši. Milan Ježovica, tehdejší zahraničněpolitický poradce Dzurindy, podle depeše popsal odpověď Merkelové takto: „Byla tam dlouhá pauza a potom řekla: Myslím, že to můžeš udělat.“ Po tomto Merkelové souhlasu se složením případné slovenské vlády se Dzurinda snažil sestavit koalici SDKÚ-KDH-SMK-HZDS .\""], "analysis_date": "2011-09-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:07.091605+00:00"}
{"id": "vr17754", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17754", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Tento zákon (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta, pozn.) bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. V stredu sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie. Zhruba máme 150 pripomienok, z toho asi 30 zásadných.", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh Zákona (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 12. apríla 2018. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo dňa 3.mája 2018, t.j. vo štvrtok. Počas medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 186 pripomienok, z toho 40 zásadných ( .docx , s. 1). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Návrh Zákona (týkajúci sa zmeny voľby policajného prezidenta), ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní od 12. apríla 2018. Medzirezortné pripomienkové konanie sa skončilo dňa 3.mája 2018, t.j. vo štvrtok. Počas medzirezortného pripomienkového konania bolo vznesených 186 pripomienok, z toho 40 zásadných ( .docx , s. 1). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Návrh", "č. 171/1993", "skončilo", ".docx"], "url": ["http://www.minv.sk/?tlacove-spravy&sprava=navrh-zakona-ktorym-sa-zmenia-pravidla-vyberu-prezidenta-pz-je-zverejneny", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/20170501.html", "https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/220", "https://www.slov-lex.sk/static/SK/EL/2018/220/LP-2018-220-vznesene-pripomienky.docx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:07.094549+00:00"}
{"id": "vr26291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26291", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Aj v čase najvyššej konjunktúry existovali lokality, najmä osady, kde bola 80, 90%-ná nezamestnanosť.", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa analýzy Svetovej banky, ktorá čerpá údaje z roku 2009 a 2010, bola nezamestnanosť Rómov na Slovenskou na úrovni 80% u mužov a 91% u žien. Podľa ukazovateľov dlhodobej nezamestnanosti a počtu Rómov nezaradených do pracovného trhu, možno vierohodne predpokladať, že nezamestnanosť v osadách bola na úrovni 80 až 90%. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Keďže vytváranie štatistiky na základe etnicity nie je na Slovensku povolené potrebnými údajmi nedisponuje ani Ústredie práce ani Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov Svetovej banky, ktorá robila výskum o nezamestnanosti Rómov na Slovensku a podľa správy, ktorá bola na základe toho vydaná v roku 2011. Na Slovensku je vyše 80% nezamestných rómskych mužov v produktívnom veku a vyše 91% nezamestnaných žien. Analýza Svetovej Banky (. pdf , s. 12): \"Employment rates among Roma are extremely low, especially among women (9%, compared with 20% for men). ...Altogether, an estimated total of 165,000 Slovak working age Roma are without work... In total, there are about 12,000 short-term unemployed Roma in Slovakia, and about 53,000 long-term unemployed (>2.5 years). As many as 104,000 jobless Slovak Roma do not participate in the labor force (est.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy Svetovej banky, ktorá čerpá údaje z roku 2009 a 2010, bola nezamestnanosť Rómov na Slovenskou na úrovni 80% u mužov a 91% u žien. Podľa ukazovateľov dlhodobej nezamestnanosti a počtu Rómov nezaradených do pracovného trhu, možno vierohodne predpokladať, že nezamestnanosť v osadách bola na úrovni 80 až 90%. Kaliňákov výrok hodnotíme ako pravdivý. Keďže vytváranie štatistiky na základe etnicity nie je na Slovensku povolené potrebnými údajmi nedisponuje ani Ústredie práce ani Ministerstvo sociálnych vecí a rodiny. Podľa údajov Svetovej banky, ktorá robila výskum o nezamestnanosti Rómov na Slovensku a podľa správy, ktorá bola na základe toho vydaná v roku 2011. Na Slovensku je vyše 80% nezamestných rómskych mužov v produktívnom veku a vyše 91% nezamestnaných žien. Analýza Svetovej Banky (. pdf , s. 12): \"Employment rates among Roma are extremely low, especially among women (9%, compared with 20% for men). ...Altogether, an estimated total of 165,000 Slovak working age Roma are without work... In total, there are about 12,000 short-term unemployed Roma in Slovakia, and about 53,000 long-term unemployed (>2.5 years). As many as 104,000 jobless Slovak Roma do not participate in the labor force (est.).\" Dátum zverejnenia analýzy: 02.12.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "pdf"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6557031/obchadzanie-romov-taha-slovensko-dolu.html", "http://www.romadecade.org/egy-cikk.php?hir_id=9669"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:34.744429+00:00"}
{"id": "vr28338", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28338", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Úmyselne som nechal rozanalyzovať, aký je stav, aká je situácia v súvislosti s týmito mladými ľuďmi (ktorí boli prijatí na základe projektu pre podporu nezamestnanosti, pozn.). Treba povedať, že 80 % týchto mladých ľudí, ktorí takýmto spôsobom dostali prácu, presvedčilo tých svojich zamestnávateľov a oni si ich aj po tejto dobe nechali a sú normálne na dobu neurčitú zamestnaní.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám nájsť analýzu, ktorú spomína minister Richter a ktorá potrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorý našli prácu pomocou tohto projektu, zostali zamestnaní aj po uplynutí dobu, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám nájsť analýzu, ktorú spomína minister Richter a ktorá potrdzuje, že 80 % mladých ľudí, ktorý našli prácu pomocou tohto projektu, zostali zamestnaní aj po uplynutí dobu, po ktorú si ich podnik musel ponechať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-10-01", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:12.825270+00:00"}
{"id": "vr38712", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38712", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Ale čo je oveľa zásadnejšie, čo hrozí v tomto roku, že reálne mzdy poklesnú...Dnes bankoví analytici mnohí predpokladajú, že v tomto roku dôjde k poklesu reálnych miezd a to na úrovni možno 0,6 až 1%. To sa uvidí koľko, už za prvý štvrť rok, už za prvý kvartál poklesli podľa štatistického úradu reálne mzdy o 0,4 %", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štatistický úrad: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v 1. štvrťroku 2011 dosiahla 746 Eur. Oproti 1. štvrťroku 2010 nominálne vzrástla o 2,9 %. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,4 %. Národná banka Slovenska vo svojej júnovej prognóze nepredpokladá pokles reálnych miezd. Hlavný ekonóm UniCredit Bank nešpecifikuje presné percentá poklesu, predpokladá ale, že nedôjde k zlepšeniu terajšieho poklesu reálnych miezd 0,4%. V prognóze Slovenskej sporiteľne z júna 2011 sme žiadny odhad k vývoju reálnych miezd nenašli. Prognózu ČSOB, Tatra banky, ING Bank sme nenašli. Prognóza VÚB je tu . Počiatek má teda pravdu v údajoch štatistického úradu no nenašli sme informácie, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o predpokladoch bankových analytikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistický úrad: Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR v 1. štvrťroku 2011 dosiahla 746 Eur. Oproti 1. štvrťroku 2010 nominálne vzrástla o 2,9 %. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,4 %. Národná banka Slovenska vo svojej júnovej prognóze nepredpokladá pokles reálnych miezd. Hlavný ekonóm UniCredit Bank nešpecifikuje presné percentá poklesu, predpokladá ale, že nedôjde k zlepšeniu terajšieho poklesu reálnych miezd 0,4%. V prognóze Slovenskej sporiteľne z júna 2011 sme žiadny odhad k vývoju reálnych miezd nenašli. Prognózu ČSOB, Tatra banky, ING Bank sme nenašli. Prognóza VÚB je tu . Počiatek má teda pravdu v údajoch štatistického úradu no nenašli sme informácie, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia o predpokladoch bankových analytikov. Dátum zverejnenia analýzy: 20.06.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad:", "Národná banka Slovenska", "UniCredit Bank", "Slovenskej sporiteľne", "tu"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=36233", "http://www.tyzden.sk/ekonomicky-servis/ekonomika-nbs-navysila-prognozu-tohtorocneho-rastu-hdp-na-3-6-6.html", "http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-52087170-rast-miezd-necakame", "http://slsp.sk/downloads/SK_Dlhodoby_vyhlad/2011/LT1106_SK.pdf", "http://www.vub.sk/files/pre-firmy/produkty-treasury/analyzy-predikcie/mesacny-komentar/2011/mesiac_s_vub_bankou_maj_11_sk.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:53.330393+00:00"}
{"id": "48498", "numeric_id": 48498, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48498", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Včera prepustil Kvietika, o mne rozhodoval 5T, o pánovi Parovi rozhodoval 5T, o Kováčikovi rozhodoval 5T.", "statement_date": "2022-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Členmi senátu 5T ( .pdf , s. 61) sú sudcovia Juraj Kliment (Riadiaci predseda senátu súdneho oddelenia), Peter Hatala (predseda senátu) a Peter Štift (člen senátu).\n\nTento senát 11. júna 2022 prepustil na slobodu Martina Kvietika. Pod vedením Juraja Klimenta rozhodoval aj o prípade Mareka Paru. Ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov. Zároveň odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby.", "analysis_paragraphs": ["Členmi senátu 5T ( .pdf , s. 61) sú sudcovia Juraj Kliment (Riadiaci predseda senátu súdneho oddelenia), Peter Hatala (predseda senátu) a Peter Štift (člen senátu).", "Tento senát 11. júna 2022 prepustil na slobodu Martina Kvietika. Pod vedením Juraja Klimenta rozhodoval aj o prípade Mareka Paru. Ten istý senát prepustil Roberta Kaliňáka na slobodu po jeho aprílovom zadržaní, kedy ho obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších prečinov. Zároveň odsúdil a uznal Dušana Kováčika vinným zo zločinu prijímania úplatku a poslal ho na 8 rokov do väzby."], "analysis_date": "2022-06-24", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prepustil", "rozhodoval", "prepustil", "odsúdil"], "url": ["https://www.nsud.sk/data/att/c04/452689.c55799.pdf", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/630052-najvyssi-sud-rozhodol-o-ukonceni-vazby-obvineneho-martina-kvietika/", "https://www.sme.sk/minuta/22899640/advokat-marek-para-ide-do-vaezby-rozhodol-najvyssi-sud", "https://domov.sme.sk/c/22909410/najvyssi-sud-prepustil-obvineneho-exministra-kalinaka-z-vazby.html", "https://www.noviny.sk/krimi/684166-byvaly-specialny-prokurator-dusan-kovacik-je-vinny-dostal-osem-rokov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:20.444881+00:00"}
{"id": "vr38366", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38366", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na druhej strane chcem povedať, že a s týmto súhlasím s Jozefom Viskupičom, že som telefonoval a s týmto súhlasí aj on, že jednoducho je mylná predstava, že teraz pri každom jednom bode má byť prítomných 150 poslancov, to nemá zmysel.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "To či Jozef Viskupič potvrdil Richardovi Sulíkovi, že nemá zmysel, aby bolo v rokovacej sále vždy 150 sa nám nepodarilo zistiť. Z facebookového statusu J. Viskupiča \" Skoda, ze Richard nepovedal, ze v otazke ucasti v plene su dlhodobo poslanci z klubu SaS trnom v oku ostatnym poslancom z inych klubov, ze sme ucastou v plene az smiesni, ked tam sedime skoro stale. Boli sme na to hrdi, ze sme ini, ze je to symbol toho ako treba veci robit tak, aby boli vidiet...symbol zmeny, ktoru sme do NR SR prisli reprezentovat... \" skôr vyplýva, že nie.", "analysis_paragraphs": ["To či Jozef Viskupič potvrdil Richardovi Sulíkovi, že nemá zmysel, aby bolo v rokovacej sále vždy 150 sa nám nepodarilo zistiť. Z facebookového statusu J. Viskupiča \" Skoda, ze Richard nepovedal, ze v otazke ucasti v plene su dlhodobo poslanci z klubu SaS trnom v oku ostatnym poslancom z inych klubov, ze sme ucastou v plene az smiesni, ked tam sedime skoro stale. Boli sme na to hrdi, ze sme ini, ze je to symbol toho ako treba veci robit tak, aby boli vidiet...symbol zmeny, ktoru sme do NR SR prisli reprezentovat... \" skôr vyplýva, že nie."], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["facebookového statusu"], "url": ["http://www.facebook.com/jofo.viskupic?sk=wall"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:09.989092+00:00"}
{"id": "vr32167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32167", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "SR má druhé najvyššie daňové úniky v EÚ, hneď po Grécku", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii o Päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii o Päť minút dvanásť z 3. júna 2012: Štúdia Európskej únie (Study on the VAT gap in the EU, str. 45) uvádza, že pri výbere DPH máme vážne problémy a výber tejto dane u nás je druhý najhorší po Grékoch. U nás činí rozdiel medzi vybratou sumou a tou, ktorá by sa mohla vybrať cca 1,3 mld. eur., čo predstavuje 28 % dostupných zdrojov z DPH. Čiže medzera medzi sumou, ktorú vyberieme na DPH a sumou, ktorú by sme v ideálnych podmienkach mohli vybrať (žiadne daňové úniky), je 28 %. U Grékov táto medzera tvorí 30 %. Pre úplnosť dodávame, že dané údaje sú za rok 2006, pretože štúdia, z ktorej vyplývajú tieto čísla analyzovala roky 2000 až 2006, pričom bola vypracovaná v roku 2009."], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Päť minút dvanásť", "Štúdia Európskej únie"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/295/konsolidacne-opatrenia-vlady/?politik=89", "http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/1655"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:35.626169+00:00"}
{"id": "48417", "numeric_id": 48417, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48417", "speaker": "Zuzana Čaputová", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-caputova", "statement": "Potraviny sú jedny, najväčšou položkou, ktoré sú zdražované.", "statement_date": "2022-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Cena potravín patrí k najvýznamnejšie rastúcim zložkám spotrebného koša v roku 2022 v oboch porovnaniach, medziročnom aj medzimesačnom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nZvyšovanie cien sa v marci 2022 dotklo najviac potravín v medziročnom porovnaní. Konkrétne chleba a obilnín, mlieka, syrov, vajec, olejov a tukov. Cena potravín vzrástla v porovnaní s marcom 2021 o 12 %. Ceny potravín (a nealkoholických nápojov) najvýznamnejšie prispeli k medzimesačnému (v porovnaní s februárom 2022) rastu cien, so zvýšením o 1,8 % (ceny za nealkoholické nápoje sa zvýšili o 1,6 %).\n\nCeny potravín rástli významne aj vo februári 2022. V porovnaní s januárom 2022) išlo o najvýznamnejšie rastúcu kategóriu, ceny potravín vzrásli o 1,6 %. Pre porovnanie, ceny za bývanie, energiu a vodu v porovnaní s januárom 2022 vzrástli o 0,9 %. Pri medziročnom porovnaní (február 2021) najvýznamnejšie vzrástli ceny za bývanie, energiu a vodu, zvýšili sa o 13,2 %. Ceny potravín vzrástli medziročne o 9,8 %.\n\nNa zvyšovaní inflácie sa ceny potravín podieľali aj v januári 2022. V porovnaní s januárom 2021 išlo o zvýšenie o 8,4 %. Pri medzimesačnom porovnaní s decembrom 2021 sa ceny potravín zvýšili o 2,9 %.", "analysis_paragraphs": ["Cena potravín patrí k najvýznamnejšie rastúcim zložkám spotrebného koša v roku 2022 v oboch porovnaniach, medziročnom aj medzimesačnom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Zvyšovanie cien sa v marci 2022 dotklo najviac potravín v medziročnom porovnaní. Konkrétne chleba a obilnín, mlieka, syrov, vajec, olejov a tukov. Cena potravín vzrástla v porovnaní s marcom 2021 o 12 %. Ceny potravín (a nealkoholických nápojov) najvýznamnejšie prispeli k medzimesačnému (v porovnaní s februárom 2022) rastu cien, so zvýšením o 1,8 % (ceny za nealkoholické nápoje sa zvýšili o 1,6 %).", "Ceny potravín rástli významne aj vo februári 2022. V porovnaní s januárom 2022) išlo o najvýznamnejšie rastúcu kategóriu, ceny potravín vzrásli o 1,6 %. Pre porovnanie, ceny za bývanie, energiu a vodu v porovnaní s januárom 2022 vzrástli o 0,9 %. Pri medziročnom porovnaní (február 2021) najvýznamnejšie vzrástli ceny za bývanie, energiu a vodu, zvýšili sa o 13,2 %. Ceny potravín vzrástli medziročne o 9,8 %.", "Na zvyšovaní inflácie sa ceny potravín podieľali aj v januári 2022. V porovnaní s januárom 2021 išlo o zvýšenie o 8,4 %. Pri medzimesačnom porovnaní s decembrom 2021 sa ceny potravín zvýšili o 2,9 %."], "analysis_date": "2022-05-17", "analysis_sources": {"text": ["dotklo", "vzrástla", "prispeli", "vzrásli", "vzrástli", "vzrástli", "vzrástli", "zvýšenie", "zvýšili"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=v%C2%A0porovnan%C3%AD%20s%C2%A0marcom%202021%20sa%20to%20najviac%20dotklo%20chleba%20a%C2%A0obiln%C3%ADn%2C%20%C4%8Falej%20mlieka%2C%20syrov%20a%20vajec%2C%20a%C2%A0podobne%20ako%20v%C2%A0predo%C5%A1l%C3%BDch%20mesiacoch%20aj%20olejov%20a%C2%A0tukov", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Ceny%20potrav%C3%ADn%20boli%20medziro%C4%8Dne%20vy%C5%A1%C5%A1ieo%C2%A012%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/!ut/p/z1/tVLLcpswFP2VZsFS0eUN2eG0AVzGLXbwQ5uOwFJMDQiDAnW_vvIkm7bjRxe9G0mjc-7jnIsJXmPS0KF8obIUDa3Ue0Ocb6kbe5OJHgBMEhPi6efFLHp8MsLMxqvfAd5s_gni5-BrOJ9aOlg2Jur7MQwiy00AvCS0IQ6ibO6npvnlo_XOvwAgt9Q_w4fAvI0PZyKAa_wlJpgUjWzlDm9E3tMdYg0qG47oXmqgLqKrlZpDw1DfdnQ4ajD0TO7Vqds5z7dgIOp6JrLA4ygvGCCP276b5w41dH5K3xblFm9cnVm6b_ko5w5FlsMZotwpkOnovm9xMLau86cdf_dLLk-7OtW7Iui1HG-AIE3TRbJcQrg0niA29RBmWaY6cq4Anh08xeSlEvnb_u2kbB800GAcx_syr-8LUWtQCfnaa9Az2hU7TA6vrDviNRdi-6HtyoL1N1MrUdCK4XW_xxulnntWPd3Fq6FkI86ak6cVXvyjORGcJrvsj-q6_H44kEBtlWgk-yHx-n-sVVtnKmrPPKL9PPqZsBXaTIfxOAZ3d78AQr42EA!!/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=K%C2%A0medzimesa%C4%8Dn%C3%A9mu%C2%A0rastu%20prispeli%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20potraviny%20a%C2%A0nealkoholick%C3%A9%20n%C3%A1poje%2C%20potraviny%20boli%20drah%C5%A1ie%20o%C2%A01%2C8%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1ie%20k%C2%A0medzimesa%C4%8Dn%C3%A9mu%C2%A0rastu%20cien%20prispeli%20ceny%20potrav%C3%ADn%20a%C2%A0nealkoholick%C3%BDch%20n%C3%A1pojov%2C%20potraviny%20boli%20drah%C5%A1ie%20o%C2%A01%2C6%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Medzimesa%C4%8Dn%C3%BD%C2%A0rast%20cien%20na%C4%8Falej%20podporili%20rast%C3%BAce%20ceny%20v%C2%A0odbore%20b%C3%BDvanie%20a%C2%A0energie%2C%20a%C2%A0to%20vplyvom%20drah%C5%A1%C3%ADch%20stavebn%C3%BDch%20materi%C3%A1lov%20v%20imputovanom%20n%C3%A1jomnom%20(zoh%C4%BEad%C5%88uje%20n%C3%A1klady%20na%20vlastn%C3%A9%20b%C3%BDvanie)%20o%C2%A00%2C9%C2%A0%25.", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1ia%20polo%C5%BEka%20v%20%C5%A1trukt%C3%BAre%20v%C3%BDdavkov%20slovensk%C3%BDch%20dom%C3%A1cnost%C3%AD%20%E2%80%93%20b%C3%BDvanie%20a%C2%A0energie%C2%A0%20%2D%20mali%20ceny%20rovnako%20ako%20v%C2%A0janu%C3%A1ri%20medziro%C4%8Dne%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20o%2013%2C2%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/8a62283f-898c-4c3d-9870-554dec11d77b/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAUWhAguTfsaQDX8RQ7-INLB2MMqg0ioELcX1_R5JKZxKSH6iJp9N7ue7srHOMdjquk43kiuaiSi7rvY-dHSAM2nRouwHRBIJh_Wy_92b3pRTbevgWw5eorBI_ud281twywbBzf5m9wjOO0krUs8F4c2qRA7Rnx6oSSs9RAHURTKjVdlaG2bpLuqkHXZvKsdpY4psnICbEJS5GVkiOaMArItq1jlhrGkdLDEL5O-RHvP4Xejvkd7MAHy4VX_sxzfYsuANjCsyFw_Wg1CQkBl4yV44V_I8EoP_4LuaVgzMMLwA3DcL3YbMDbmPcQEMODZRSplM4I4NHBe-WCfijToHjb8azHUTX09oLX_9gkH_B8rBBqcM3mYfaQq8iJLIaJEnj3qfCKyn8-PcWuGkxRyexZ4t3_mEzlgR9KvU9LHXSqngmlzDKtiWMTMqhwqwNhykCTnbIma_RfjfqQhZR1-0UDDfq-13Mh8kump6LU4D1KIVql_i0S12VUMnLlHJ1X_u_pEnlbJtmVXPK7uz9-NlX8/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Najv%C3%BDznamnej%C5%A1%C3%AD%20vplyv%20mal%20rast%20cien%20potrav%C3%ADn%2C%20ich%20ceny%20boli%20o%C2%A09%2C8%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAELQiQ6A17EsBxPMUO_uCSETYGYoMIqBD311c0uWQmMemhumg1897ue7srFKMtiivWFRkTBa_YWb53sf0UkoBOJroLMJljCGb3q4U_vTO8yEKbjwC6WN5C8Oj-9JYzUwfTQvF1_hrFKN5XohY52vGkZbnantSiOqrsJBSQAW9KqaarUrWtG9ZdFOjaVJzkzQxspORIVIseLdVMZMQcHavYOmAnOdgMJ86Qvt4XB7T7Fnoz5newA18cF975U8_1TTIHoHPPgsD1o6UTYgwuHmvHG_9KgVF-_BdyTcGYhzeAG4bhar5eg7c27iDAugeLKJIl7RHAo4120gX5UqZO0KYr0h5F1TDbM1r945B8QLOxRsjFNZqH6UMmMzORDxvF0fZb6SW1eH55iV25mLwS6atA2_-xmdJDkZRavy810AglgAmhpmE6toXxoMKtEkylgSY9pk3aaL8a-SFzIer2hwIK9H2vZZxn51Tb81KBzyg5b6X6j0hUl1FJ8aUo1NPS_z1ZqN6GCnrB5-zm5g9s6htV/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Na%20tejto%20vysokej%20hodnote%20sa%20podie%C4%BEali%20najm%C3%A4%20rasty%20cien%20potrav%C3%ADn%2C%20oproti%20minuloro%C4%8Dn%C3%A9mu%20janu%C3%A1ru%20boli%20vy%C5%A1%C5%A1ie%20o%C2%A08%2C4%C2%A0%25", "https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/a232e7f7-58f5-4bf7-a913-35d39bd6a3b9/!ut/p/z1/tVNNc5swEP0tOXAELQiQ6A17EsBxPMUO_uCSETYGYoMIqBD311c0uWQmMemhumg1897ue7srFKMtiivWFRkTBa_YWb53sf0UkoBOJroLMJljCGb3q4U_vTO8yEKbjwC6WN5C8Oj-9JYzUwfTQvF1_hrFKN5XohY52vGkZbnantSiOqrsJBSQAW9KqaarUrWtG9ZdFOjaVJzkzQxspORIVIseLdVMZMQcHavYOmAnOdgMJ86Qvt4XB7T7Fnoz5newA18cF975U8_1TTIHoHPPgsD1o6UTYgwuHmvHG_9KgVF-_BdyTcGYhzeAG4bhar5eg7c27iDAugeLKJIl7RHAo4120gX5UqZO0KYr0h5F1TDbM1r945B8QLOxRsjFNZqH6UMmMzORDxvF0fZb6SW1eH55iV25mLwS6atA2_-xmdJDkZRavy810AglgAmhpmE6toXxoMKtEkylgSY9pk3aaL8a-SFzIer2hwIK9H2vZZxn51Tb81KBzyg5b6X6j0hUl1FJ8aUo1NPS_z1ZqN6GCnrB5-zm5g9s6htV/dz/d5/L0lDUmlTUSEhL3dHa0FKRnNBLzROV3FpQSEhL3Nr/#:~:text=Vy%C5%A1%C5%A1ie%20ceny%20v%C2%A0odbore%20ovplyv%C5%88oval%20nielen%20rast%20cien%20potrav%C3%ADn%20o%C2%A02%2C9%C2%A0%25%2C"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:41.865671+00:00"}
{"id": "vr16381", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16381", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...do roku 1989 sme mali na Slovensku 250, cca 250 tisíc ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve, dnes máme 50 tisíc (...).", "statement_date": "2017-06-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V databázach s počtom pracujúcich na Slovensku sú údaje dostupné až po roku 1993. Web Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra však uvádza nasledovné: \"V roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360,7 tis. osôb, v roku 2005 len 81,5 tis. osôb a v roku 2014 len 51,5 tis. osôb.\" (.pdf, s. 2) Najnovší údaj teda uvádza približne rovnaký počet pracujúcich v súčasnosti, aký spomína Boris Kollár, no v poľnohospodárstve do roku 1989 pracovalo výrazne viac ľudí ako Kollár uvádza vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V databázach s počtom pracujúcich na Slovensku sú údaje dostupné až po roku 1993. Web Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra však uvádza nasledovné: \"V roku 1989 pracovalo v poľnohospodárstve 360,7 tis. osôb, v roku 2005 len 81,5 tis. osôb a v roku 2014 len 51,5 tis. osôb.\" (.pdf, s. 2) Najnovší údaj teda uvádza približne rovnaký počet pracujúcich v súčasnosti, aký spomína Boris Kollár, no v poľnohospodárstve do roku 1989 pracovalo výrazne viac ľudí ako Kollár uvádza vo výroku. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 26.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-26", "analysis_sources": {"text": ["uvádza"], "url": ["http://www.uzei.cz/viewFile.asp?file=2325"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:42.297043+00:00"}
{"id": "vr34696", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34696", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "V roku 2006, keď sme nastúpili do vlády sme dostali list z Európskej komisie a Európska komisia zastavila čerpanie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na dva roky, na dva roky preto, lebo predchádzajúca vláda zle nakladala s týmito fondmi. Takže.", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Nakoniec boli Eurofondy pozastavené, no komisár Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. :\"Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje,\" vyhlásil Špidla.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR výhrady EK voči čerpaniu z ESF existovali, hovorilo sa o nešpecifikovaných chybách. Nakoniec boli Eurofondy pozastavené, no komisár Špidla sa explicitne nevyjadril, že išlo o chyby po predošlej vláde. Kritika prišla koncom septembra a vláda už bola zhruba 2 mesiace pri moci. Zároveň bolo možné sa pozastaveniu vyhnúť, záležalo na tom ako zareaguje slovenská vláda. :\"Správa audítorov zaznamenala určité chyby, teraz očakávame od slovenskej strany reakciu na tieto chyby. Pozastavenie hrozí, ale záleží od reakcie slovenskej strany... Predpokladám, že k ďalšiemu čerpaniu dôjde, ale je to naozaj otázka toho, ako Slovensko zareaguje,\" vyhlásil Špidla."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A060922_142329_sk_pspravy_p01"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:20.481059+00:00"}
{"id": "vr15062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15062", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "...  zdržanlivosť na strane vládnych poslancov, lebo do diskusie (v parlamente o programovom vyhlásení vlády, pozn.) sa takmer nezapojili,", "statement_date": "2016-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do rozpravy o programovom vyhlásení vlády, ktorá trvala od 18. apríla do 26. apríla, sa zapájala koalícia a koaliční poslanci v oveľa menšej miere, ako opoziční poslanci. Vystúpenie (nie iba faktickú poznámku) mali 8 poslanci z koaličných strán. Počtom ich prevýšili aj samostatne poslanci SaS, ktorých vystúpilo 21, či samostatne poslanci OĽaNO, ktorých vystúpilo 19. Pred plénum nevystúpili dokonca ani všetci ministri vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nDiskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala od 18. apríla do 26. apríla 2016, rokovalo sa o vyhlásení vlády ako o štvrtom programovom bode druhej schôdze Národnej rady. Programové vyhlásenie predkladal podpredseda vlády Peter Pellegrini, kto zastupoval Roberta Fica, kto z dôvodu zdravotných problémov sa nemohol zúčastniť rokovania.Po predkladaní programového vyhlásenia mali všetky parlamentné výbory rokovania, rozprava o programovom vyhlásení vlády pokračovala 19. apríla. V rozprave k programovému vyhláseniu za koalíciu nevystúpili ani všetci ministri. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) vystúpila v pléne dvakrát, 21. aj 26. apríla, podobne aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Prvý prejav za koalíciu v rozprave mal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) 19. apríla, neskoršie vystúpil aj minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Ako posledný v rozprave vystúpil minister vnútra Robert Kaliňák s hodinovým prejavom.\n\nV rozprave nevystúpil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer- SD), minister dopravy Roman Brecely (nominant Sieť), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), minster sociálnych vecí Ján Richter (Smer- SD), ani minister životného prostredia László Sólymos (Most- HÍD).\n\nOkrem ministrov za koalíciu v rozprave vystúpil už skutočne málo poslancov, vystupovali predsedovia menších koaličných strán, Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most- HÍD) a Radoslav Prochádza (Sieť) a poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD), Anton Hrnko (SNS), Edita Pfundtner (Most- Híd), Alena Bašistová (Sieť) a Jozef Burian (Smer- SD). Dokonca aj Miroslav Číž prispel k diskusii len s faktickými poznámkami, spolu s ďalšími koaličními poslancami Janou Vaľovou, Oľgou Nachtmannovou, Ľubomírom Petrákom, Jurajom Blanárom, Ľubošom Blahom, Dušanom Muňkom a Jaroslavom Paškom.\n\nOproti tomu všetkých 21 poslancov za klub SaS a všetkých 19 poslancov za klub OĽaNO-NOVA mali príspevky do rozpravy. Za klub Sme rodina vystúpil v rozprave Boris Kollár, Peter Pčolinský, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Adriana Pčolinská aj Peter Marček. Nezaradení poslanci Zsolt Simon, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík sa v rozprave tiež vyjadrili k programovému vyhláseniu. Za klub ĽSNS vystúpil len Marian Kotleba, ďalší jeho poslanci sa zapájali do diskusie v rámci faktických poznámok.\n\nRokovanie o programovom vyhlásení bolo ukončené 26. apríla, vtedy došlo k hlasovaniu o dôvere vlády. Všetci poslanci Smeru hlasovali za podporu programového vyhlásenia vlády, takisto hlasovali za aj poslanci za Most-Híd a SNS, až na jedného neprítomného poslanca. Šiesti poslanci za Sieť, ktorí nemajú poslanecký klub v parlamente, tiež hlasovali za vyhlásenie vlády.", "analysis_paragraphs": ["Do rozpravy o programovom vyhlásení vlády, ktorá trvala od 18. apríla do 26. apríla, sa zapájala koalícia a koaliční poslanci v oveľa menšej miere, ako opoziční poslanci. Vystúpenie (nie iba faktickú poznámku) mali 8 poslanci z koaličných strán. Počtom ich prevýšili aj samostatne poslanci SaS, ktorých vystúpilo 21, či samostatne poslanci OĽaNO, ktorých vystúpilo 19. Pred plénum nevystúpili dokonca ani všetci ministri vlády. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Diskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala od 18. apríla do 26. apríla 2016, rokovalo sa o vyhlásení vlády ako o štvrtom programovom bode druhej schôdze Národnej rady. Programové vyhlásenie predkladal podpredseda vlády Peter Pellegrini, kto zastupoval Roberta Fica, kto z dôvodu zdravotných problémov sa nemohol zúčastniť rokovania.Po predkladaní programového vyhlásenia mali všetky parlamentné výbory rokovania, rozprava o programovom vyhlásení vlády pokračovala 19. apríla. V rozprave k programovému vyhláseniu za koalíciu nevystúpili ani všetci ministri. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (MOST-HÍD) vystúpila v pléne dvakrát, 21. aj 26. apríla, podobne aj minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Prvý prejav za koalíciu v rozprave mal minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) 19. apríla, neskoršie vystúpil aj minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), minister obrany Peter Gajdoš (SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (SNS). Ako posledný v rozprave vystúpil minister vnútra Robert Kaliňák s hodinovým prejavom.", "V rozprave nevystúpil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smer- SD), minister dopravy Roman Brecely (nominant Sieť), minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), minster sociálnych vecí Ján Richter (Smer- SD), ani minister životného prostredia László Sólymos (Most- HÍD).", "Okrem ministrov za koalíciu v rozprave vystúpil už skutočne málo poslancov, vystupovali predsedovia menších koaličných strán, Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most- HÍD) a Radoslav Prochádza (Sieť) a poslanci Dušan Jarjabek (Smer-SD), Anton Hrnko (SNS), Edita Pfundtner (Most- Híd), Alena Bašistová (Sieť) a Jozef Burian (Smer- SD). Dokonca aj Miroslav Číž prispel k diskusii len s faktickými poznámkami, spolu s ďalšími koaličními poslancami Janou Vaľovou, Oľgou Nachtmannovou, Ľubomírom Petrákom, Jurajom Blanárom, Ľubošom Blahom, Dušanom Muňkom a Jaroslavom Paškom.", "Oproti tomu všetkých 21 poslancov za klub SaS a všetkých 19 poslancov za klub OĽaNO-NOVA mali príspevky do rozpravy. Za klub Sme rodina vystúpil v rozprave Boris Kollár, Peter Pčolinský, Milan Krajniak, Petra Krištúfková, Adriana Pčolinská aj Peter Marček. Nezaradení poslanci Zsolt Simon, Miroslav Beblavý, Katarína Macháčková a Simona Petrík sa v rozprave tiež vyjadrili k programovému vyhláseniu. Za klub ĽSNS vystúpil len Marian Kotleba, ďalší jeho poslanci sa zapájali do diskusie v rámci faktických poznámok.", "Rokovanie o programovom vyhlásení bolo ukončené 26. apríla, vtedy došlo k hlasovaniu o dôvere vlády. Všetci poslanci Smeru hlasovali za podporu programového vyhlásenia vlády, takisto hlasovali za aj poslanci za Most-Híd a SNS, až na jedného neprítomného poslanca. Šiesti poslanci za Sieť, ktorí nemajú poslanecký klub v parlamente, tiež hlasovali za vyhlásenie vlády."], "analysis_date": "2016-05-02", "analysis_sources": {"text": ["schôdze", "SaS", "OĽaNO-NOVA", "Sme rodina", "Nezaradení", "ĽSNS", "hlasovaniu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/schodza&ID=334#current", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=43", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=44", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=47", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/nezavisli", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=48", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasovanie&ID=37218"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:32.852634+00:00"}
{"id": "vr32834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32834", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Šéf OECD povedal,  že Slovensko je vzhľadom aj keď na klesajúci rast hrubého produktu stále atraktívnou investične atraktívnou oblasťou.", "statement_date": "2012-12-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálny tajomník OECD poznamenal, že Slovensko aj naďalej atraktívna krajina pre zahraničné investície. A. Gurria poznamenal, že v eurozóne a vo svete je ekonomický rast nulový alebo negatívny. Generálny tajomník OECD Angelo Gurria bol 6. decembra 2012 na oficiálnej návšteve Slovenska, kde prezentoval výsledky Slovenska v ekonomickej oblasti a premiérovi R. Ficovi odovzdal aktuálnu ekonomickú analýzu OECD o Slovensku. Generálny tajomník OECD poznamenal, že ekonomický rast je v eurozóne a vo svete nulový alebo negatívny. A. Gurria sa dotkol sa viacerých problematických tém, školstva, nedostatkom vo vyberaní a štruktúre daní či nezamestnanosti. Vzhľadom na pretrvávajúcu značnú hospodársku krízu, ďalej ocenil rast slovenskej ekonomiky, ktorý ale má klesajúcu tendenciu. A. Gurria K ekonomickému rastu a zahraničným investíciam sa Gurria vyjadril : \"Slovensko má jeden z najväčších rastov ekonomiky spomedzi krajín OECD a je vnímaná ako atraktívna krajina pre zahraničné investície.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Generálny tajomník OECD poznamenal, že Slovensko aj naďalej atraktívna krajina pre zahraničné investície. A. Gurria poznamenal, že v eurozóne a vo svete je ekonomický rast nulový alebo negatívny. Generálny tajomník OECD Angelo Gurria bol 6. decembra 2012 na oficiálnej návšteve Slovenska, kde prezentoval výsledky Slovenska v ekonomickej oblasti a premiérovi R. Ficovi odovzdal aktuálnu ekonomickú analýzu OECD o Slovensku. Generálny tajomník OECD poznamenal, že ekonomický rast je v eurozóne a vo svete nulový alebo negatívny. A. Gurria sa dotkol sa viacerých problematických tém, školstva, nedostatkom vo vyberaní a štruktúre daní či nezamestnanosti. Vzhľadom na pretrvávajúcu značnú hospodársku krízu, ďalej ocenil rast slovenskej ekonomiky, ktorý ale má klesajúcu tendenciu. A. Gurria K ekonomickému rastu a zahraničným investíciam sa Gurria vyjadril : \"Slovensko má jeden z najväčších rastov ekonomiky spomedzi krajín OECD a je vnímaná ako atraktívna krajina pre zahraničné investície.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-10", "analysis_sources": {"text": ["Angelo Gurria", "prezentoval", "vyjadril"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/generalny-tajomnik-oecd-odovzdal-robertovi-ficovi-aktualnu-ekonomicku-analyzu-oecd-o-slovensku/", "http://www.ta3.com/clanok/1010828/tb-generalneho-tajomnika-oecd-tema-hodnotenie-slovenska.html", "https://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=38&id=576"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:15.665682+00:00"}
{"id": "vr30125", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30125", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... zrazu hovorí bavorský premiér, že chce zažalovať spolkovú vládu na čele s pani Merkelovou kvôli tomu, že jednoducho nerobí to, čo by spolková vláda mala robiť.", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bavorský premiér, Horst Seehofer, zo strany Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá tvorí koalíciu s vládnou Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka (CDU), vyhlásil, že spolková vláda porušuje práva nemeckých spolkových krajín. Novinárom v Mníchove povedal, že pravdepodobne dá spolkovú vládu na Ústavný súd , ak nepodniknú kroky na obmedzenie prílevu uchádzačov o azyl do Nemecka. Situácia sa natoľko vyhrotila, že bavorská vláda chcela zavrieť hranice s Rakúskom, Nakoniec tak síce neurobila, no očakáva, že budú dodržiavané normy EÚ, ako sú stanovené v Dublinskej a Schengenskej dohode.", "analysis_paragraphs": ["Bavorský premiér, Horst Seehofer, zo strany Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá tvorí koalíciu s vládnou Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka (CDU), vyhlásil, že spolková vláda porušuje práva nemeckých spolkových krajín. Novinárom v Mníchove povedal, že pravdepodobne dá spolkovú vládu na Ústavný súd , ak nepodniknú kroky na obmedzenie prílevu uchádzačov o azyl do Nemecka. Situácia sa natoľko vyhrotila, že bavorská vláda chcela zavrieť hranice s Rakúskom, Nakoniec tak síce neurobila, no očakáva, že budú dodržiavané normy EÚ, ako sú stanovené v Dublinskej a Schengenskej dohode."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["Ústavný súd", "zavrieť", "vyhlásení"], "url": ["http://www.spiegel.de/politik/deutschland/horst-seehofer-droht-angela-merkel-mit-verfassungsklage-a-1057085.html", "http://news.yahoo.com/bavaria-wants-send-refugees-back-austria-merkel-says-165617068.html", "http://www.bild.de/politik/inland/fluechtlingskrise/seehofer-erklaert-seine-notwehr-drohung-42941014.bild.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:15.469875+00:00"}
{"id": "vr38142", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38142", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "No, nie že to očakávame my, určité mantinely určil jasne Ústavný súd, to znamená, aby som to povedal ľudovo, voľba bude právoplatná a nezpochybniteľná tajná v takom prípade, ak v tých urnách bude toľko lístkov, koľko si ich poslanci prevzali,...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše:\n\n\"Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.\n\nÚstavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.\n\nÚstavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby.\n\nOpakovanú tajnú voľbu zo 7. decembra 2010 je treba chápať ako pokračovanie tej istej voľby, teda s tými istými kandidátmi bez potreby opakovania formálnej procedúry. Inými slovami povedané namietané voľby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria duálnu jednotu alebo uzavretý, vzájomne podmienený cyklus, t.j. ide o kontinuálny proces tej istej voľby, čo pri ich ústavnom prieskume znamená aj to, že pokiaľ ústavný súd zistí porušenie namietaných práv v súvislosti s tajnou voľbou z 2. decembra 2010, pričom toto porušenie nebolo následne konvalidované vo voľbe opakovanej, vysloví potom porušenie namietaných práv a zruší opakovanú voľbu už len z tohto dôvodu.\n\nÚstavný súd riadiac sa princípom seba obmedzenia a zdržanlivosti nepovažoval pre tento prípad za účelné podrobiť ústavnému prieskumu sťažovateľom nastolené otázky súvisiace s ústavno- konformným výkladom kvóra poslancov národnej rady pri tajnom hlasovaní o návrhu generálneho prokurátora zo 7. decembra 2010 a v tejto spojitosti aj o zmysle a účele parlamentnej obštrukcie. Ústavný prieskum týchto nepochybne relevantných otázok v tomto konaní sa javil ako neúčelný, keďže aj bez neho ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľom označených práv a o potrebe zrušiť namietané voľby, teda aj voľby zo 7. decembra 2010. Inými slovami povedané k potrebe vysloviť porušenie označených práv a zrušiť voľby zo 7. decembra 2010 ústavný súd dospel už z dôvodu previazanosti/spojitosti týchto volieb s voľbami z 2. decembra 2010, čím sa dosiahol účel zjednania nápravy, ktorú sťažovateľ požadoval.\"\n\nV rozhodnutí Ústavného súdu SR sa nikde nič také ako tvrdí Maďarič nepíše.", "analysis_paragraphs": ["V rozhodnutí Ústavného súdu SR (.pdf) sa okrem iného píše:", "\"Ústavnoprávna zodpovednosť národnej rady v okolnostiach danej veci nespočíva v jej priamom zasahovaní do priebehu namietaného tajného hlasovania, ale v nedodržaní jej pozitívnej povinnosti zabezpečiť a garantovať priebeh tajného hlasovania ústavne konformným spôsobom.", "Ústavný princíp tajného hlasovania nepôsobí len vertikálne, t.j. voči štátu (jej orgánom, v okolnostiach danej veci národnej rade), ktorý je povinný zabezpečiť a garantovať tajnosť hlasovania, ale tiež horizontálne „to znamená medzi súkromnými osobami, voči zamestnávateľovi, politickej strane a pod.“ (Jan Filip). Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval. To ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec) chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť. Ústavný súd mal za dostatočne preukázané, že postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady, nesmeroval k (iba) oznámeniu ako budú hlasovať, či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej.", "Ústavné/zákonné určenie tajnej voľby je nepochybne právny imperatív, ktorý nemôže volič nerešpektovať, a to bez ohľadu na to, či ide o tajnú voľbu napr. zastupiteľských orgánov, prezidenta, predsedu národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora. Volič (pre tento prípad poslanec národnej rady) pri tajnej voľbe disponuje nie subjektívnym právom výberu medzi tajnosťou, či netajnosťou (napr. jej zverejnením), ale právnou povinnosťou rešpektovať legálny spôsob voľby.", "Opakovanú tajnú voľbu zo 7. decembra 2010 je treba chápať ako pokračovanie tej istej voľby, teda s tými istými kandidátmi bez potreby opakovania formálnej procedúry. Inými slovami povedané namietané voľby (z 2. a zo 7. decembra 2010) tvoria duálnu jednotu alebo uzavretý, vzájomne podmienený cyklus, t.j. ide o kontinuálny proces tej istej voľby, čo pri ich ústavnom prieskume znamená aj to, že pokiaľ ústavný súd zistí porušenie namietaných práv v súvislosti s tajnou voľbou z 2. decembra 2010, pričom toto porušenie nebolo následne konvalidované vo voľbe opakovanej, vysloví potom porušenie namietaných práv a zruší opakovanú voľbu už len z tohto dôvodu.", "Ústavný súd riadiac sa princípom seba obmedzenia a zdržanlivosti nepovažoval pre tento prípad za účelné podrobiť ústavnému prieskumu sťažovateľom nastolené otázky súvisiace s ústavno- konformným výkladom kvóra poslancov národnej rady pri tajnom hlasovaní o návrhu generálneho prokurátora zo 7. decembra 2010 a v tejto spojitosti aj o zmysle a účele parlamentnej obštrukcie. Ústavný prieskum týchto nepochybne relevantných otázok v tomto konaní sa javil ako neúčelný, keďže aj bez neho ústavný súd dospel k záveru o porušení sťažovateľom označených práv a o potrebe zrušiť namietané voľby, teda aj voľby zo 7. decembra 2010. Inými slovami povedané k potrebe vysloviť porušenie označených práv a zrušiť voľby zo 7. decembra 2010 ústavný súd dospel už z dôvodu previazanosti/spojitosti týchto volieb s voľbami z 2. decembra 2010, čím sa dosiahol účel zjednania nápravy, ktorú sťažovateľ požadoval.\"", "V rozhodnutí Ústavného súdu SR sa nikde nič také ako tvrdí Maďarič nepíše."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["rozhodnutí Ústavného súdu SR"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110420_3.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:01.684549+00:00"}
{"id": "48659", "numeric_id": 48659, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48659", "speaker": "György Gyimesi", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/györgy-gyimesi", "statement": "V tejto, v tej istej diskusii (v relácii V politike v júni tohto roku, pozn.) som povedal, že namiesto toho, že tu sa bavíme o vlajkách, poďme im reálne pomôcť, aby mohli dediť, nahliadať do zdravotnej dokumentácii atď.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanec Gyimesi sa 12. júna 2022 skutočne vyjadril v relácii V politike k legislatívnym zmenám v prospech LGBTI+ ľudí. V tejto diskusii na otázku moderátora odpovedal nasledovne: „ja som sa vyjadril viackrát, že som za to, aby sme párom rovnakého pohlavia pomohli v ich každodennom bežnom živote tým, že im umožníme dediť po sebe… nahliadať do zdravotnej dokumentácie,“ ( 59:50-1:00:46 ) pričom nadviazal, že podobný návrh zákona ako poslanec podporí, no nepodá. Návrh na zákaz vlajok LGBTI+ na štátnych budovách, ktorého je navrhovateľom, však nemal slúžiť ako provokácia k zameraniu sa na pomoc týmto ľuďom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Gyimesi sa 12. júna 2022 skutočne vyjadril v relácii V politike k legislatívnym zmenám v prospech LGBTI+ ľudí. V tejto diskusii na otázku moderátora odpovedal nasledovne: „ja som sa vyjadril viackrát, že som za to, aby sme párom rovnakého pohlavia pomohli v ich každodennom bežnom živote tým, že im umožníme dediť po sebe… nahliadať do zdravotnej dokumentácie,“ ( 59:50-1:00:46 ) pričom nadviazal, že podobný návrh zákona ako poslanec podporí, no nepodá. Návrh na zákaz vlajok LGBTI+ na štátnych budovách, ktorého je navrhovateľom, však nemal slúžiť ako provokácia k zameraniu sa na pomoc týmto ľuďom. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2022-11-02", "analysis_sources": {"text": ["59:50-1:00:46"], "url": ["https://www.ta3.com/relacia/24642/kto-z-koho-v-nr-sr-navrh-na-odvolanie-ministra-hospodarstva-ako-dalej-rodinny-balicek"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:12:35.958953+00:00"}
{"id": "vr31370", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31370", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Jedna z tých vecí, ktorú zvažujem pri rozhodovaní, kedy chcem hovoriť s ľuďmi v strane, s kolegami, so známymi. Jedna z tých vecí je, či budem môcť spolu s ďalšími ľudmi byť prínosom pre popularitu KDH. Či naozaj KDH môže prelomiť tých magických osem a pol percenta, ktoré sme získavali možno štyri štyri voľby dozadu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nevieme úplne z výroku zistiť či D. Lipšic poukazuje aj na terajšie voľby, alebo nie. V každom prípade uvádzame prehľad výsledkov posledných štyroch parlamentných volieb, v ktorých KDH kandidoval samostatne. Štatistický úrad SR uvádza pre stranu KDH nasledovný podiel získaných hlasov: Rok 2002 : 8,25% Rok 2006: 8,31% Rok 2010: 8,52% Rok 2012: 8,82% D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH \"magickú\" hranicu 8,5% už prekročilo.", "analysis_paragraphs": ["Nevieme úplne z výroku zistiť či D. Lipšic poukazuje aj na terajšie voľby, alebo nie. V každom prípade uvádzame prehľad výsledkov posledných štyroch parlamentných volieb, v ktorých KDH kandidoval samostatne. Štatistický úrad SR uvádza pre stranu KDH nasledovný podiel získaných hlasov: Rok 2002 : 8,25% Rok 2006: 8,31% Rok 2010: 8,52% Rok 2012: 8,82% D.Lipšic sa mierne pomýlil vo volebných výsledkoch. Štyri voľby dozadu získalo KDH 8,25%. V roku 2010 mierne prekročilo 8,5% a v tohtoročných voľbách KDH túto hranicu presiahlo s výsledkom 8,82%. Ak by sme posledné parlamentné voľby vyňali, D. Lipšic by z miernou odchýlkou hovoril pravdu, ak nie, KDH \"magickú\" hranicu 8,5% už prekročilo."], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["uvádza", "", "8,82%"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4490", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/sr/tab3.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:05.640429+00:00"}
{"id": "vr15011", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15011", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "... choďte sa pozrieť do Nemecka alebo Rakúska, ja teraz nerád by som povedal zlú informáciu, alebo do niektorých z krajín, my máme napríklad celý kataster, to znamená akékoľvek vlastnenie pozemkov a budov na internete zdigitalizované (...) Vy si myslíte, že takáto úroveň informácií je v okolitých krajinách, vo vyspelých demokraciách k dispozícii? No nie je.", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V Nemecku momentálne dochádza k implementácii online katastrálneho systému, v Rakúsku už takýto portál funguje. Podobné online katastrálne systémy však nie sú ani vo vyspelých štátoch samozrejmosťou, len veľmi obmedzený online prístup ku katastrálnym informáciám majú ľudia vo Francúzsku či Veľkej Británii. Z okolitých krajín je to napríklad Česká republika, kde katastrálny systém online funguje, no niektoré služby sú spoplatnené. V Poľsku chcú podobný systém ako na Slovensku ešte len zaviezť. Len v niektorých štátoch, napríklad v Litve, funguje katastrálny systém s podobnou dostupnosťou ako na Slovensku. Vo viacerých štátoch je prekážkou nejednotnosť katastrálnych systémov v jednotlivých častiach krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku bolo plánované spustenie katastrálneho systému ALKIS a ATKIS, ktorý by mal podobné funkcie ako katastrálny portál na Slovensku. Informácie z roku 2012 hovoria o prebiehajúcej implementácii spomenutých i ďalších doplnkových katastrálnych nástrojov a systémov. V Nemecku však najprv bolo treba vyriešiť digitalizáciu a centralizáciu všetkých katastrálnych informácií pod jeden celonárodný systém. Jednotlivé spolkové republiky mali totiž vlastné systémy. Rakúsko má katastrálny portál v elektronickej podobe s názvom eGeodata .", "analysis_paragraphs": ["V Nemecku momentálne dochádza k implementácii online katastrálneho systému, v Rakúsku už takýto portál funguje. Podobné online katastrálne systémy však nie sú ani vo vyspelých štátoch samozrejmosťou, len veľmi obmedzený online prístup ku katastrálnym informáciám majú ľudia vo Francúzsku či Veľkej Británii. Z okolitých krajín je to napríklad Česká republika, kde katastrálny systém online funguje, no niektoré služby sú spoplatnené. V Poľsku chcú podobný systém ako na Slovensku ešte len zaviezť. Len v niektorých štátoch, napríklad v Litve, funguje katastrálny systém s podobnou dostupnosťou ako na Slovensku. Vo viacerých štátoch je prekážkou nejednotnosť katastrálnych systémov v jednotlivých častiach krajiny. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V Nemecku bolo plánované spustenie katastrálneho systému ALKIS a ATKIS, ktorý by mal podobné funkcie ako katastrálny portál na Slovensku. Informácie z roku 2012 hovoria o prebiehajúcej implementácii spomenutých i ďalších doplnkových katastrálnych nástrojov a systémov. V Nemecku však najprv bolo treba vyriešiť digitalizáciu a centralizáciu všetkých katastrálnych informácií pod jeden celonárodný systém. Jednotlivé spolkové republiky mali totiž vlastné systémy. Rakúsko má katastrálny portál v elektronickej podobe s názvom eGeodata ."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["plánované", "2012", "eGeodata", "eGeodata", "Litve", "Bulharsko", "Veľká Británia", "spoplatnený", "Francúzsku", "Český", "Poľsku"], "url": ["http://www.adv-online.de/Products/Real-Estate-Cadastre/ALKIS/", "http://geospatialworldforum.org/2012/gwf_PDF/Peter%20Creuzer%20Amsterdam_2012_1.pdf", "https://www.wigeogis.com/en/success_stories/eGeodata_austria_current_geodata_for_Austria", "http://www.eurocadastre.org/pdf/Rome_december08/presentations/1_austrian_system.pdf", "https://demagog.sk/vyrok/A cadastral maps web application allows users to obtain information on real property cadastre and register data, property addresses, and valuation zones by searching by unique identifier, address, or geographic location. Private surveyors can also use the application to upload new cadastral (parcel) surveys in a variety of formats and compare them with existing registered parcels to ensure that parcel boundaries are correct.", "http://www.esri.com/news/arcnews/spring11articles/european-cadastres-and-national-mapping-agencies.html", "https://www.fig.net/resources/proceedings/2008/verona_am_2008_comm7/papers/12_sept/7_2_grover.pdf", "https://data.gov.uk/data-request/cadastral-map-uk", "http://www.french-property.com/guides/france/property-rights/registration/", "http://www.cuzk.cz/Katastr-nemovitosti/O-katastru-nemovitosti/Informacni-system-katastru-nemovitosti-ISKN.aspx", "http://www1.agenziaentrate.gov.it/english/revenue_agency/italianp_ppc/pdfrelatori/WYSOCKI_Poland.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:33:43.850559+00:00"}
{"id": "44186", "numeric_id": 44186, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44186", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko po Francúzsku je druhou krajinou na svete, ktorá má najväčší podiel vyrobenej elektriny z jadra.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vyrobilo Slovensko v roku 2018 55 percent zo všetkej elektriny v jadrových elektrárňach. Väčší podiel jadra na energetickom mixe má iba Francúzsko -71,7%. Za Slovenskom nasleduje Ukrajina s 53 percentami elektriny vyrobenej z jadra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) vyrobilo Slovensko v roku 2018 55 percent zo všetkej elektriny v jadrových elektrárňach. Väčší podiel jadra na energetickom mixe má iba Francúzsko -71,7%. Za Slovenskom nasleduje Ukrajina s 53 percentami elektriny vyrobenej z jadra. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "má"], "url": ["https://pris.iaea.org/PRIS/WorldStatistics/NuclearShareofElectricityGeneration.aspx", "https://pris.iaea.org/PRIS/WorldStatistics/NuclearShareofElectricityGeneration.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:58.200685+00:00"}
{"id": "49349", "numeric_id": 49349, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49349", "speaker": "Matúš Šutaj Eštok", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/matus-sutaj-estok", "statement": "Minulý rok ten počet nelegálnych migrantov bol niekde na úrovni 5600, ktorí prekročili hranicu, dnes k dnešnému dňu je to viac ako 46 000 nelegálnych migrantov, ktorých na Slovensku prešlo.", "statement_date": "2023-11-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2022 od januára do októbra Polícia SR evidovala 5 769 prípadov sekundárnej tranzitnej migrácie, v roku 2023 to bolo k 5. novembru 46 215. Migračná vlna začala až v novembri 2022, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.\n\nPodľa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre Demagog.sk bola celková nelegálna migrácia v roku 2023 k 5. 11. 2023 47 339 osôb, z toho sekundárnu tranzitnú pozemnú migráciu (t.j. osoby, ktoré neoprávnene prekročili vonkajšiu schengenskú hranicu a štátnu hranicu Slovenska a naším územím len prechádzajú, ich cieľovou destináciou je iný členský štát EÚ) tvorilo 46 215 osôb.\n\nV roku 2022 evidovala Polícia SR celkovo 11 791 prípadov nelegálnej migrácie (. pdf , s. 27). Sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy, teda tá časť migračnej vlny, ktorá sa v poslednom období zvýšila, z toho tvorila 10 872 prípadov. V období od januára do októbra roku 2022 to bolo 5 769 osôb.\n\nAktuálna migračná vlna začala v novembri 2022 a až tento mesiac výraznejšie narástli prípady sekundárnej tranzitnej migrácie.\n\nZdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 ( .pdf , s. 51)", "analysis_paragraphs": ["V roku 2022 od januára do októbra Polícia SR evidovala 5 769 prípadov sekundárnej tranzitnej migrácie, v roku 2023 to bolo k 5. novembru 46 215. Migračná vlna začala až v novembri 2022, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý.", "Podľa vyjadrenia Ministerstva vnútra pre Demagog.sk bola celková nelegálna migrácia v roku 2023 k 5. 11. 2023 47 339 osôb, z toho sekundárnu tranzitnú pozemnú migráciu (t.j. osoby, ktoré neoprávnene prekročili vonkajšiu schengenskú hranicu a štátnu hranicu Slovenska a naším územím len prechádzajú, ich cieľovou destináciou je iný členský štát EÚ) tvorilo 46 215 osôb.", "V roku 2022 evidovala Polícia SR celkovo 11 791 prípadov nelegálnej migrácie (. pdf , s. 27). Sekundárna tranzitná migrácia zo západobalkánskej trasy, teda tá časť migračnej vlny, ktorá sa v poslednom období zvýšila, z toho tvorila 10 872 prípadov. V období od januára do októbra roku 2022 to bolo 5 769 osôb.", "Aktuálna migračná vlna začala v novembri 2022 a až tento mesiac výraznejšie narástli prípady sekundárnej tranzitnej migrácie.", "Zdroj: Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie v Slovenskej republike za rok 2022 ( .pdf , s. 51)"], "analysis_date": "2023-11-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "migračná vlna", ".pdf"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/kUfe4lq/migracna-kriza-sa-vracia-do-europy-no-zapad-sa-zatvara-doplacaju-na-to-slovaci-ale-najma-utecenci/", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/hranicna_a_cudzinecka_policia/rocenky/rok_2022/2022-rocenka-UHCP-SK.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:35.888808+00:00"}
{"id": "49754", "numeric_id": 49754, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49754", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Veď my sme sa o konsolidačnom alebo o tom balíku zdierania ľudí nemohli ani rozprávať. My ako strana SaS sme v parlamente dostali 50 minút, 50 minút sme dostali k tomu, aby sme sa tu vyjadrili k 2.7 miliardy. ", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú. Poslaneckému klubu SaS tak v rozprave pripadlo 52 minút a 48 sekúnd. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPoslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balíček , ktorý by mal viesť k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, a zároveň priniesť do štátneho rozpočtu približne 2,7 miliardy eur. Za schválenie návrhu hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 62 poslancov zo 141 prítomných.\n\nKoalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy v prvom čítaní na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú.\n\nPoslanecký klub SaS disponuje v parlamente 11 poslancami, preto pripadlo jej zástupcom na vyjadrenie v rozprave 52 minút a 48 sekúnd ( 3:07:00-3:07:47 ).\n\nRokovací poriadok umožňuje obmedziť dĺžku rozpravy na základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov, tá však nemôže byť kratšia ako 12 hodín ( § 29a, ods. 1) . Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov ( § 29 a ods. 3 ).", "analysis_paragraphs": ["Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú. Poslaneckému klubu SaS tak v rozprave pripadlo 52 minút a 48 sekúnd. Výrok Branislava Gröhlinga preto hodnotíme ako pravdivý.", "Poslanci NR SR schválili 3. októbra 2024 konsolidačný balíček , ktorý by mal viesť k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií, a zároveň priniesť do štátneho rozpočtu približne 2,7 miliardy eur. Za schválenie návrhu hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 62 poslancov zo 141 prítomných.", "Koalícia pri rokovaní o konsolidačnom balíčku rozhodla o skrátení rozpravy v prvom čítaní na najkratší možný čas 12 hodín. Tento čas sa rozdelil medzi jednotlivé poslanecké kluby podľa počtu poslancov, ktorý ich zastupujú.", "Poslanecký klub SaS disponuje v parlamente 11 poslancami, preto pripadlo jej zástupcom na vyjadrenie v rozprave 52 minút a 48 sekúnd ( 3:07:00-3:07:47 ).", "Rokovací poriadok umožňuje obmedziť dĺžku rozpravy na základe uznesenia aspoň dvoch parlamentných klubov, tá však nemôže byť kratšia ako 12 hodín ( § 29a, ods. 1) . Tento čas sa následne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov ( § 29 a ods. 3 )."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["konsolidačný balíček", "hlasovalo", "rozhodla", "Poslanecký klub SaS", "3:07:00-3:07:47", "§ 29a, ods. 1)", "§ 29 a ods. 3"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9955", "https://domov.sme.sk/c/23389675/parlament-prerokuje-konsolidacny-balik-zrychlene-koalicia-skratila-rozpravu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/kluby/klub&ID=58", "https://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/9/19?id=329127", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/350/20210101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:38.899543+00:00"}
{"id": "vr25679", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25679", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ale to je strašne dôležité pri tých nárastoch dlhu, pretože aj povedať to, že táto krajina mala vždy absolútne nárasty s výnimkou dvoch rokov, keď sa privatizovalo.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza Eurostat , dlh verejnej správy v absolútnych číslach (nominálne) klesal len v roku 2002 (mierne) a v roku 2005. Predaj SPP sa uskutočnil v roku 2002 a predaj Slovenských elektrární v roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza Eurostat , dlh verejnej správy v absolútnych číslach (nominálne) klesal len v roku 2002 (mierne) a v roku 2005. Predaj SPP sa uskutočnil v roku 2002 a predaj Slovenských elektrární v roku 2005. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "SPP", "Slovenských elektrární", "Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/199100-privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opaet-na-predaj/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/gabcikovo-elektrarne-privatiziaca-sud/49306-clanok.html", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:39.856393+00:00"}
{"id": "vr34850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34850", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Spoločnosť Hayek Consulting je malá spoločnosť. Podľa Štatistického úradu a registra má nula až dva zamestnancov.", "statement_date": "2010-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa registra organizácií , vedeného Štatistickým úradom, má Hayek Consulting 0-2 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa registra organizácií , vedeného Štatistickým úradom, má Hayek Consulting 0-2 zamestnancov."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["registra organizácií"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/wregis/detail?wxidorg=396384"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:57.285091+00:00"}
{"id": "vr32665", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32665", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Politizácia veci začala pánom Figeľom, ktorý obvinil pána Počiatka.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "J. Figeľ a J. Počiatek sa navzájom odvolávali na politickú zodpovednosť toho druhého, pri čom ich útoky sa postupne stávali priamejšie a konkrétnejšie. Prvá správa z ministerstva dopravy z 5.11. tvrdila, že chyba je jednoznačne na strane dodávateľa. 7. 11. potom následne ministerstvo tvrdilo, že dôvodom mohla byť cenová politika bývalej vlády, na čo zase zdroje z prostredia KDH odpovedali odmietavo a vinu videli na strane súčasnej vlády. Prvé vyjadrenie Jána Figeľa sme našli až 8.11. Za politizáciu sa dajú jednoznačne označiť výroky oboch strán z 7.11. a čiastočne aj výrok z 5.11., ktorý pred výsledkami vyšetrovania zvaľoval vinu na určitú stranu. Je v rozpore so skutočnosťou tvrdiť, že \"politizáciu\" začal Ján Figeľ a Ján Počiatek sa iba bránil, výrok preto považujeme za nepravdivý. Minister dopravy J. Počiatek vo svojom prvom vyjadrení k tragédii v Kurimanoch na tlačovej konferencii v pondelok 5. novembra 2012 povedal, že za zrútenie mosta je zodpovedný zhotoviteľ, za pád mosta mohla podporná konštrukcia a takisto sa vyjadril ( TASR , 5.11.2012): „Budeme skúmať cenové rozdiely takýchto konštrukcií, aby sme mohli vylúčiť, prípadne potvrdiť, že cena mala vplyv na zrútenie stavby,“ (TASR , 7.11.2012) „Jedna z hypotéz je tá, že skruže boli lacnejším riešením. Máme totiž indície, že dodávateľ chcel pôvodne použiť iný spôsob, ktorý by však bol drahší. Pohrávame sa s myšlienkou, či sa práve tie lacné diaľnice, ktoré tak protežoval exminister dopravy Ján Figeľ, nemohli podpísať pod to, že sa využívali lacnejšie riešenia,“ vyhlásil hovorca ministerstva Martin Kóňa. Rovnaká správa však uvádza, že KDH tieto obvinenia popiera a tvrdí, že cena našich diaľnic je rovnaká ako v Nemecku a navyše kontrakt definuje spôsob dozoru stavby na strane Národnej diaľničnej spoločnosti, čo podľa KDH ministerstvo zamlčuje. J. Figeľ na to následne reagoval svojím brífingom ( TASR , 8.11.2012): \" V prípade, že chceli stavebníci takto zasiahnuť do zmluvy a zmeniť podpornú konštrukciu, musel úpravu podľa Figeľa odsúhlasiť investor stavby aj dozor, ktorým bola v tomto prípade NDS. A keďže ide o eurofondovú stavbu, musela byť zmena odkonzultovaná aj so sekciou ministerstva dopravy, ktorá ma projekty na starosti. \"Kto to dovolil, kto urobil takúto zmenu a prečo? A s akými ďalšími súvislosťami?\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["J. Figeľ a J. Počiatek sa navzájom odvolávali na politickú zodpovednosť toho druhého, pri čom ich útoky sa postupne stávali priamejšie a konkrétnejšie. Prvá správa z ministerstva dopravy z 5.11. tvrdila, že chyba je jednoznačne na strane dodávateľa. 7. 11. potom následne ministerstvo tvrdilo, že dôvodom mohla byť cenová politika bývalej vlády, na čo zase zdroje z prostredia KDH odpovedali odmietavo a vinu videli na strane súčasnej vlády. Prvé vyjadrenie Jána Figeľa sme našli až 8.11. Za politizáciu sa dajú jednoznačne označiť výroky oboch strán z 7.11. a čiastočne aj výrok z 5.11., ktorý pred výsledkami vyšetrovania zvaľoval vinu na určitú stranu. Je v rozpore so skutočnosťou tvrdiť, že \"politizáciu\" začal Ján Figeľ a Ján Počiatek sa iba bránil, výrok preto považujeme za nepravdivý. Minister dopravy J. Počiatek vo svojom prvom vyjadrení k tragédii v Kurimanoch na tlačovej konferencii v pondelok 5. novembra 2012 povedal, že za zrútenie mosta je zodpovedný zhotoviteľ, za pád mosta mohla podporná konštrukcia a takisto sa vyjadril ( TASR , 5.11.2012): „Budeme skúmať cenové rozdiely takýchto konštrukcií, aby sme mohli vylúčiť, prípadne potvrdiť, že cena mala vplyv na zrútenie stavby,“ (TASR , 7.11.2012) „Jedna z hypotéz je tá, že skruže boli lacnejším riešením. Máme totiž indície, že dodávateľ chcel pôvodne použiť iný spôsob, ktorý by však bol drahší. Pohrávame sa s myšlienkou, či sa práve tie lacné diaľnice, ktoré tak protežoval exminister dopravy Ján Figeľ, nemohli podpísať pod to, že sa využívali lacnejšie riešenia,“ vyhlásil hovorca ministerstva Martin Kóňa. Rovnaká správa však uvádza, že KDH tieto obvinenia popiera a tvrdí, že cena našich diaľnic je rovnaká ako v Nemecku a navyše kontrakt definuje spôsob dozoru stavby na strane Národnej diaľničnej spoločnosti, čo podľa KDH ministerstvo zamlčuje. J. Figeľ na to následne reagoval svojím brífingom ( TASR , 8.11.2012): \" V prípade, že chceli stavebníci takto zasiahnuť do zmluvy a zmeniť podpornú konštrukciu, musel úpravu podľa Figeľa odsúhlasiť investor stavby aj dozor, ktorým bola v tomto prípade NDS. A keďže ide o eurofondovú stavbu, musela byť zmena odkonzultovaná aj so sekciou ministerstva dopravy, ktorá ma projekty na starosti. \"Kto to dovolil, kto urobil takúto zmenu a prečo? A s akými ďalšími súvislosťami?\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "(TASR", "TASR"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1329968/Velky-navrat-Pociatka-z-dovolenky--Chce-odskodne-pre-mrtvych-robotnikov-", "http://aktualne.atlas.sk/figel-a-pociatek-si-pohadzuju-zodpovednost-za-pad-mosta/dnes/doprava/", "http://www.teraz.sk/slovensko/j-figel-je-klamstvo-ze-stat-ci-n/28118-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:06.839908+00:00"}
{"id": "vr16146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16146", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Urobím politicky všetko pre to, aby strany, ako je Kotlebova, nefungovali. Budem požadovať zmenu zákona o politických stranách.", "statement_date": "2017-04-22", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "O novele zákona o politických stranách hovorí predseda parlamentu a SNS Andrej Danko už od apríla minulého roka. SNS zatiaľ so žiadnou novelou tohto zákona neprišla, hoci ju sľubovala predložiť v prvom polroku 2017. Dankov sľub preto zatiaľ hodnotíme ako nesplnený.", "analysis_paragraphs": ["O novele zákona o politických stranách hovorí predseda parlamentu a SNS Andrej Danko už od apríla minulého roka. SNS zatiaľ so žiadnou novelou tohto zákona neprišla, hoci ju sľubovala predložiť v prvom polroku 2017. Dankov sľub preto zatiaľ hodnotíme ako nesplnený."], "analysis_date": "2017-04-22", "analysis_sources": {"text": ["sľubovala", "Podstatou", "otázne.", "nápade", "pochválil", "jednohlasne", "hlasovania", "web", "spresnil:", "hlasovaniach"], "url": ["http://dennik.hnonline.sk/slovensko/888859-danko-prikaze-stranam-viac-clenov-ak-presadi-tento-hlupy-navrh-obratime-sa-na-sud-odkazuje-matovic", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/415765-danko-chce-podstatne-zmeny-tykajuce-sa-politickych-stran/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-3/dalsi-zakon-a-la-danko.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/332778/andrej-danko-urobim-vsetko-aby-kotlebova-strana-nefungovala/", "http://www.ta3.com/clanok/1084470/novela-o-politickych-stranach-podla-danka-skvalitni-nasu-demokraciu.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37354", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37549", "http://www.tvnoviny.sk/domace/1824973_danko-chce-poslat-na-politicky-dochodok-tych-co-sa-nevedia-v-nrsr-spravat?fb_comment_id=978024932234105_978032932233305#f16a32a6e1712cc", "http://www.ta3.com/clanok/1082531/kotleba-oznacil-vyzvu-stop-fasizmu-za-kabaret-danko-s-nim-v-televiziach-debatovat-nebude.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony%2fprehlad%2fneschvalene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:35.717731+00:00"}
{"id": "vr14410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14410", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My dnes napríklad môžeme predať štátne dlhopisy za záporný úrok.", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z overovania relácie O 5 minút 12, dňa 6. decembra 2012 sme analyzovali výrok Róberta Fica o predaji štátnych dlhopisov so záporným výnosom. Výrok sme už vtedy na základe dostupných informácií vyhodnotili ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Z overovania relácie O 5 minút 12, dňa 6. decembra 2012 sme analyzovali výrok Róberta Fica o predaji štátnych dlhopisov so záporným výnosom. Výrok sme už vtedy na základe dostupných informácií vyhodnotili ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["analyzovali", "dlhopisy", "prijatých", "Kažimír"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/352544-stat-si-opat-poziciaval-peniaze-za-zaporny-urok/", "http://spravy.pozri.sk/clanok/Slovensko-prvykrat-v-historii-predalo-dlhopis-so-zapornym-urokom/372363", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=84&NewsID=884"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:03.938827+00:00"}
{"id": "vr25706", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25706", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Tu je zapísané (makroekonomická prognóza, pozn.), že na priamych daniach v štátnom rozpočte tento rok vyberiete približne o 450 miliónov eur menej ako ste predpokladali v rozpočte.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Pokles na všetkých daniach oproti rozpočtu na rok 2013 je 470 miliónov eur. Pokles len na priamych daniach je 322 mil. eur. Výrok J. Kollára hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálna prognóza (str. 23) daňových príjmov, ktorá sa nachádza vo vládou (10. októbra 2013) schválenom rozpočte na roky 2014 až 2016, je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2013 nižšia o 470,5 mil. eur, avšak tento údaj obsahuje príjem zo všetkých daní - teda priamych aj nepriamych . Priame dane sú dane z príjmu, miestne dane a daň z emisných kvót. Pokles na priamych daniach je približne 322,5 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2013 (s. 8) je rozdiel medzi návrhom rozpočtu na rok 2013 a prognózou v prípade výberu priamych daní 322 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Pokles na všetkých daniach oproti rozpočtu na rok 2013 je 470 miliónov eur. Pokles len na priamych daniach je 322 mil. eur. Výrok J. Kollára hodnotíme ako nepravdivý. Aktuálna prognóza (str. 23) daňových príjmov, ktorá sa nachádza vo vládou (10. októbra 2013) schválenom rozpočte na roky 2014 až 2016, je v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2013 nižšia o 470,5 mil. eur, avšak tento údaj obsahuje príjem zo všetkých daní - teda priamych aj nepriamych . Priame dane sú dane z príjmu, miestne dane a daň z emisných kvót. Pokles na priamych daniach je približne 322,5 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky zo septembra 2013 (s. 8) je rozdiel medzi návrhom rozpočtu na rok 2013 a prognózou v prípade výberu priamych daní 322 mil. eur (dane z príjmu FO a PO, miestne dane). Dátum zverejnenia analýzy: 14.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["prognóza", "priamych", "nepriamych", "prognózy"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3836", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3837", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9255"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:55.230990+00:00"}
{"id": "vr16211", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16211", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Peter Kažimír zaviedol niekoľko nových daní a zvýšil existujúce dane v takom rozsahu ako to nespravil roky pred ním nikto.", "statement_date": "2017-04-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír je ministrom financií už druhé volebné obdobie, t. j. od roku 2012. Zmenou si od roku 2012 prešli viaceré dane, niektoré nové pribudli. Časť daňového zaťaženia ostáva bez markantnej zmeny alebo, naopak, porastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír je ministrom financií už druhé volebné obdobie, t. j. od roku 2012. Zmenou si od roku 2012 prešli viaceré dane, niektoré nové pribudli. Časť daňového zaťaženia ostáva bez markantnej zmeny alebo, naopak, porastie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-05-01", "analysis_sources": {"text": ["ministrom", "Najvýznamnejším", "príjmov", "úplnosť", "zvýšila", "posilniť", "rozpočtu", "zdvojnásobená", "tabaku", "náhrady", "elektronické", "dividend", "pokuty", "paušálnych", "novú", "registračná", "prehlásení", "postaví", "nový", "vodomer", "domácnosť"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3305", "https://www.etrend.sk/podnikanie/zrusenie-rovnej-dane-prinieslo-menej-ako-sa-ocakavalo.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2956/category/dan-z-prijmov/article/vyvoj-sadzieb-dane-z-prijmov.xhtml", "https://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/2779/category/pripravovane-zmeny-v-legislative/article/dan-z-prijmov-2017.xhtml", "http://energia.sk/spravodajstvo/uvod/slovensko-dodatocne-zdani-regulovane-subjekty/7137/", "https://www.albertova.eu/index.php?pravo=detail&id=11&dat=radyclan", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/zmeny-v-nasich-daniach-kazimir-navrhol-nizsiu-dan-zo-zisku-firiem-a-vyssie-zdanenie-tabaku.html", "http://www.ta3.com/clanok/1090437/dane-za-cigarety-sa-zrejme-zvysia-zdania-aj-tie-elektronicke.html", "http://www.24hod.sk/vlada-dane-pri-tabakovych-vyrobkoch-sa-budu-zvysovat-cl456889.html", "https://www.albertova.eu/index.php?pravo=detail&id=11&dat=radyclan", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-2/koho-prekvapia-nove-dane-a-odvody.html", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-2/koho-prekvapia-nove-dane-a-odvody.html", "https://autobild.cas.sk/clanok/188810/registracna-dan-vsetko-co-potrebujete-vediet/", "http://slovenskapolitika.oldweb-sulik.sk/nove-dane-petra-kazimira/", "https://www.podnikajte.sk/dane-a-uctovnictvo/c/2995/category/dan-z-motorovych-vozidiel/article/registracna-dan-auto-1-1-2017.xhtml", "https://aktualne.atlas.sk/ekonomika/slovenska-ekonomika/5-problemov-ktore-prinesie-nova-dan-pritazi-beznym-ludom-otvori-dvere-korupcii.html", "http://hnporadna.hnonline.sk/clanky/872939-poplatok-za-vodomer-je-fama-voda-vraj-bude-lacnejsia", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-37/na-novy-poplatok-za-vodomer-doplatia-ti-ktori-setria.html", "https://byvanie.pravda.sk/peniaze-a-paragrafy/clanok/412165-od-januara-sa-plati-za-vodomer-aj-ti-ktori-nic-nespotrebuju/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:20.294005+00:00"}
{"id": "vr30898", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30898", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Hovoria Slováci, že neraňajkujú slovenské deti na zahraničných cestách ako to urobil tu Orbán?", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Viktora Orbána odznel 28. januára 2011, keď návšteva maďarského premiéra prelomila dlhé obdobie mizerných susedských vzťahov. Počas stretnutia s premiérkou Ivetou Radičovou sa preberal maďarský zákon o občianstve, výstavba ciest, ktoré kedysi spájali dve krajiny a bola podpísaná medzivládna dohoda o vybudovaní slovensko-maďarského plynového potrubia. Viktor Orbán zdôraznil, že má úprimnú snahu o dobré vzťahy so Slovenskom a dodal, že: \"Správy, podľa ktorých raňajkujem nevinné slovenské deti, nie sú pravdivé.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok Viktora Orbána odznel 28. januára 2011, keď návšteva maďarského premiéra prelomila dlhé obdobie mizerných susedských vzťahov. Počas stretnutia s premiérkou Ivetou Radičovou sa preberal maďarský zákon o občianstve, výstavba ciest, ktoré kedysi spájali dve krajiny a bola podpísaná medzivládna dohoda o vybudovaní slovensko-maďarského plynového potrubia. Viktor Orbán zdôraznil, že má úprimnú snahu o dobré vzťahy so Slovenskom a dodal, že: \"Správy, podľa ktorých raňajkujem nevinné slovenské deti, nie sú pravdivé.\""], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["premiéra", "posmech"], "url": ["http://www.topky.sk/cl/10/1118743/Nevinne-slovenske-deti-neranajkujem--tvrdi-Orban", "http://www.cas.sk/clanok/190523/slota-nema-zmysel-pre-humor-za-vtip-chce-od-orbana-ospravedlnenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:20.616122+00:00"}
{"id": "50011", "numeric_id": 50011, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50011", "speaker": "Milan Majerský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-majersky", "statement": "Bolo tu niekoľko zákonov v Národnej rade, ktoré sa potom museli niekoľkokrát opravovať. Začalo to hanebnou novelou trestných kódexov, potom konsolidáciou, transakčnou daňou a medzi tým ďalšie zdravotnícke veci, ktoré sme museli opravovať a žehliť aj my a pomáhať vám, aby to nebolo tak fatálne a keď ako to fatálne bolo pripravené.", "statement_date": "2025-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novela trestných kódexov, ale aj niektoré časti konsolidačného balíka, ako napríklad transakčná daň alebo znížené sadzby DPH, prešli úpravami po ich schválení parlamentom. Konsolidačný balík bol schválený v októbri 2024, na decembrovej schôdzi poslanci ešte schvaľovali výnimky z transakčnej dane aj zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny. Za zdravotnícky zákon, ktorým koalícia plnila dohodu s lekárskymi odbormi, opozícia nehlasovala, podporilo ho 79 poslancov koalície. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.\n\nNovelu trestného zákona schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára 2024. Do konca roku 2024 ho následne ešte štyrikrát novelizovali , prevažne kvôli výhradám Európskej komisie, ale aj pre nález Ústavného súdu. Zmeny mali zabrániť tomu, aby Slovensko prišlo o eurofondy či peniaze z plánu obnovy. Komisia totiž upozornila vládu, že niektoré zmeny v Trestnom zákone sú problémom, pretože môžu ohroziť finančné záujmy Únie.\n\nKonsolidačný balík bol v NR SR schválený 3. októbra 2024. Balík sa skladal z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Väčšina zmien vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2025.\n\nKoncom novembra 2024 poslanci pozmeňujúcim návrhom k zákonu o DPH schválili zmeny vo výške DPH na niektoré potraviny. Do zoznamu potravín, na ktoré sa bude uplatňovať znížená päťpercentná sadzba DPH poslanci pridali bezlepkovú múku, chlieb a pečivo. Na decembrovej schôdzi NR SR poslanci schválili aj výnimky z transakčnej dane. K novej dani, ktorá začala platiť od apríla 2025, parlament schválil päť strán výnimiek. Výnimky sa týkajú platieb neziskových organizácií, štátnych inštitúcií, zdravotných poisťovní, Slovenskej pošty a mnohých typov prevodov.\n\nPri zdravotníckych zákonoch, ktoré boli podmienkou lekárskych odborárov na stiahnutie výpovedí, opozícia za ich schválenie nehlasovala . Nedá sa teda povedať, že by s ich schválením vláde pomáhala. Zmeny sa týkali valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc. Legislatíva súvisí s memorandom o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktoré uzavrela vláda a Lekárske odborové združenie.", "analysis_paragraphs": ["Novela trestných kódexov, ale aj niektoré časti konsolidačného balíka, ako napríklad transakčná daň alebo znížené sadzby DPH, prešli úpravami po ich schválení parlamentom. Konsolidačný balík bol schválený v októbri 2024, na decembrovej schôdzi poslanci ešte schvaľovali výnimky z transakčnej dane aj zníženie sadzby DPH na niektoré potraviny. Za zdravotnícky zákon, ktorým koalícia plnila dohodu s lekárskymi odbormi, opozícia nehlasovala, podporilo ho 79 poslancov koalície. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý.", "Novelu trestného zákona schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní 8. februára 2024. Do konca roku 2024 ho následne ešte štyrikrát novelizovali , prevažne kvôli výhradám Európskej komisie, ale aj pre nález Ústavného súdu. Zmeny mali zabrániť tomu, aby Slovensko prišlo o eurofondy či peniaze z plánu obnovy. Komisia totiž upozornila vládu, že niektoré zmeny v Trestnom zákone sú problémom, pretože môžu ohroziť finančné záujmy Únie.", "Konsolidačný balík bol v NR SR schválený 3. októbra 2024. Balík sa skladal z dvoch legislatívnych návrhov, obidva prerokovali poslanci v skrátenom legislatívnom konaní. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje schválený zákon, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. Väčšina zmien vrátane zvýšenia základnej sadzby DPH mala nadobudnúť účinnosť od 1.1.2025.", "Koncom novembra 2024 poslanci pozmeňujúcim návrhom k zákonu o DPH schválili zmeny vo výške DPH na niektoré potraviny. Do zoznamu potravín, na ktoré sa bude uplatňovať znížená päťpercentná sadzba DPH poslanci pridali bezlepkovú múku, chlieb a pečivo. Na decembrovej schôdzi NR SR poslanci schválili aj výnimky z transakčnej dane. K novej dani, ktorá začala platiť od apríla 2025, parlament schválil päť strán výnimiek. Výnimky sa týkajú platieb neziskových organizácií, štátnych inštitúcií, zdravotných poisťovní, Slovenskej pošty a mnohých typov prevodov.", "Pri zdravotníckych zákonoch, ktoré boli podmienkou lekárskych odborárov na stiahnutie výpovedí, opozícia za ich schválenie nehlasovala . Nedá sa teda povedať, že by s ich schválením vláde pomáhala. Zmeny sa týkali valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc. Legislatíva súvisí s memorandom o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve, ktoré uzavrela vláda a Lekárske odborové združenie."], "analysis_date": "2025-05-07", "analysis_sources": {"text": ["novelizovali", "zabrániť", "skladal", "schválili", "schválili", "schválil", "nehlasovala", "týkali"], "url": ["https://hnonline.sk/slovensko/96187069-rok-2024-sa-zacal-novelou-trestneho-zakona-pokracoval-jeho-opravami", "https://dennikn.sk/4098971/parlament-opravil-novelu-trestneho-zakona-vlada-zmenami-reaguje-na-pripomienky-europskej-komisie/", "https://spravy.stvr.sk/2024/10/parlament-definitivne-schvalil-balik-konsolidacnych-opatreni/", "https://spravy.stvr.sk/2024/11/poslanci-schvalili-upravu-podmienok-na-odpocitanie-dph-znizi-sa-aj-dan-na-bezlepkove-vyrobky/", "https://www.ta3.com/clanok/969277/posledna-schodza-v-roku-poslanci-schvalili-vynimky-z-transakcnej-dane-pokuty-za-kradeze-do-700-eur-sa-zvysia", "https://www.ta3.com/clanok/969277/posledna-schodza-v-roku-poslanci-schvalili-vynimky-z-transakcnej-dane-pokuty-za-kradeze-do-700-eur-sa-zvysia", "https://dennikn.sk/minuta/4450490/", "https://domov.sme.sk/c/23445482/schodzu-k-zdravotnickemu-a-stavebnemu-zakonu-sa-zatial-nepodarilo-otvorit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:30.989954+00:00"}
{"id": "48329", "numeric_id": 48329, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48329", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Po masakri v pôrodnici kde údajne zomrelo 500 detí, aby nakoniec ani jedno, po zbombardovaní údajne 1200 civilistov v divadle, kde nezomrel nakoniec nikto, po zabití 13 statočných vojakoch, ktorí poslali ruskú ľoď  do p...le a následne ich vraj zabili, aby sme sa dozvedeli, že všetci žijú, tu máme informácie o masakri v meste Buča. ", "statement_date": "2022-04-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Taraba využíva nepravdivé, nekompletné alebo zavádzajúce informácie, aby spochybnil dôkazy o masakri v Buči. V detskej nemocnici v Mariupole bolo 17 zranených a 3 mŕtvi vrátane jedného dieťaťa, médiá a zástupcovia mesta neinformovali o 500 detských obetiach. V mariupoľskom divadle sa ukrývalo podľa rôznych odhadov 500 - 1200 civilistov, nie je možné kvôli obliehaniu mesta zatiaľ nezávislo overiť počet obetí, zástupcovia Mariupoľu však hovoria o 300 mŕtvych podľa očitých svedkov z krytu pod divadlom. O vojakoch na Haďom ostrove ukrajinská armáda informovala, že sú mŕtvi, v priebehu pár dní sa ukázalo, že sú v zajatí a nažive. O masakri v Buči existujú nezávislé informácie a zdroje, keďže do tejto oblasti už majú prístup aj médiá a medzinárodné organizácie. Vytvárať nepravdivý dojem série informácii o obetiach, ktoré sa nepotvrdili, a vzťahovať ich na dianie v Buči či iných mestách, z ktorých ruská armáda odišla, je zavádzajúce.\n\nRuské jednotky 9. marca zbombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole. Zahraničné ( AFP , Reuters , CNN , France24 ) aj slovenské ( Aktuality.sk , Pravda , RTVS ) 9. marca informovali o 17 zranených a žiadnych obetiach. 10. marca už viaceré médiá ( BBC , Wall Street Journal , SITA ) doplnili informáciu aj o 3 obete vrátane jedného dieťaťa, podľa vyjadrenia Pavla Kyrylenka, lídra Donetskej oblasti, ako aj mestského poslanca Dmytra Gurina. Video z výbuchu zverejnil aj Zelenský, hovoril o deťoch pod troskami, neupresnil počet obetí. Starosta a zástupca starostu v ten deň informovali o celkovom počte 1170 civilných obetí v Mariupole, ktoré však nesúviseli len s výbuchom v nemocnici. Deutsche Welle informovala už 6. marca o presune pôrodníckych oddelení do podzemia nemocníc, ktoré fungujú ako kryty. 14. marca sa potvrdilo aj úmrtie ďalšej tehotnej ženy známej z fotografii a jej dieťaťa, čím sa počet obetí zvýšil na minimálne päť. Výbuch v nemocnici a dostupné zdroje o jeho priebehu dôkladne vysvetlila CNN .\n\nČíslo 500 obsahovala správa o počte rukojemníkov v inej nemocnici v Mariupole, ktorých podľa slov Pavla Kyrylenka držali ruské jednotky 16. marca .\n\n16. marca 2022 došlo tiež k útoku na divadlo v Mariupole, v ktorom sa ukrývali civilisti. Informácie pochádzajúce od zástupcu starostu mesta Sergeja Orlova hovorili o 1000 až 1200 ľudí ukrytých v kryte. Výbuch divadla potvrdzujú videá aj satelitné snímky. Organizácia Human Rights Watch , ktorá vychádzala z očitých svedectiev, informovala o odhade 500 až 800 ľudí v kryte. Médiá v prvých správach informovali, že počet obetí nie je známy . 17. marca sa objavili správy, že z trosiek divadla vychádzajú živí ľudia. 18. marca informoval Zelenský , že sa podarilo zachrániť 130 ľudí, ďalší však ostávajú pod troskami a záchranné operácie sú náročné kvôli ďalšiemu ostreľovaniu a zničenej infraštruktúre. 25. marca informovala mestská rada Mariupoľu, že podľa očitých svedkov v divadle zahynulo 300 civilistov. Túto informáciu zatiaľ nie je možné nezávislo overiť , rovnako však nie je možné konštatovať, že nezomrel nikto.\n\nÚrad vysokého komisára pre ľudské práva OSN (OHCHR) informuje o civilných obetiach na Ukrajine, k 3. aprílu 2022 potvrdil 1418 obetí , z toho 121 detí. OHCHR však upozorňuje, že počet civilných obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, v obliehaných oblastiach, akým je Mariupoľ a donedávna aj Buča či Mykolajev, nevie informácie nezávislo overiť. 29. marca informovala Matilda Bogner, šéfka misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine, že predbežný odhad obetí v Mariupole je v tisícoch a pracujú na získavaní informácii. Starosta Mariupoľu Vadym Bojčenko ku 28. marcu odhadol počet obetí na minimálne 5000 .\n\nČasť výroku o obrancoch Hadieho ostrova, ktorí neboli mŕtvi, ale zajatí, je pravdivá. 25. februára informovali médiá o nahrávke, podľa ktorej sa vojaci odmietajú vzdať. Zelenský vo videu oznámil , že sú mŕtvi a že dostanú vyznamenanie za obranu vlasti. Už 26. februára sa objavili informácie, že obrancovia ostrova sú nažive a v zajatí. Ruské a ukrajinské zdroje sa líšia v tom, či sa vojaci vzdali dobrovoľne.\n\nObete z mesta Buča potvrdzujú okrem ukrajinských zdrojov aj The Times a New York Times , ktoré dôkladne zanalyzovali satelitné snímky a videá z terénu, na základe ktorých vidno, že telá ležali na uliciach skôr než 30. marca, kedy ruská armáda podľa vlastných slov opustila mesto. Tento masaker je ešte potrebné nezávislo vyšetriť.\n\nVytvárať mylný dojem, že v minulosti sa nedokázali obete ruských útokov, a na základe tohto nepravdivého tvrdenia naznačovať pochybnosti o dianí v Buči je zavádzajúce.", "analysis_paragraphs": ["Taraba využíva nepravdivé, nekompletné alebo zavádzajúce informácie, aby spochybnil dôkazy o masakri v Buči. V detskej nemocnici v Mariupole bolo 17 zranených a 3 mŕtvi vrátane jedného dieťaťa, médiá a zástupcovia mesta neinformovali o 500 detských obetiach. V mariupoľskom divadle sa ukrývalo podľa rôznych odhadov 500 - 1200 civilistov, nie je možné kvôli obliehaniu mesta zatiaľ nezávislo overiť počet obetí, zástupcovia Mariupoľu však hovoria o 300 mŕtvych podľa očitých svedkov z krytu pod divadlom. O vojakoch na Haďom ostrove ukrajinská armáda informovala, že sú mŕtvi, v priebehu pár dní sa ukázalo, že sú v zajatí a nažive. O masakri v Buči existujú nezávislé informácie a zdroje, keďže do tejto oblasti už majú prístup aj médiá a medzinárodné organizácie. Vytvárať nepravdivý dojem série informácii o obetiach, ktoré sa nepotvrdili, a vzťahovať ich na dianie v Buči či iných mestách, z ktorých ruská armáda odišla, je zavádzajúce.", "Ruské jednotky 9. marca zbombardovali detskú nemocnicu s pôrodnicou v Mariupole. Zahraničné ( AFP , Reuters , CNN , France24 ) aj slovenské ( Aktuality.sk , Pravda , RTVS ) 9. marca informovali o 17 zranených a žiadnych obetiach. 10. marca už viaceré médiá ( BBC , Wall Street Journal , SITA ) doplnili informáciu aj o 3 obete vrátane jedného dieťaťa, podľa vyjadrenia Pavla Kyrylenka, lídra Donetskej oblasti, ako aj mestského poslanca Dmytra Gurina. Video z výbuchu zverejnil aj Zelenský, hovoril o deťoch pod troskami, neupresnil počet obetí. Starosta a zástupca starostu v ten deň informovali o celkovom počte 1170 civilných obetí v Mariupole, ktoré však nesúviseli len s výbuchom v nemocnici. Deutsche Welle informovala už 6. marca o presune pôrodníckych oddelení do podzemia nemocníc, ktoré fungujú ako kryty. 14. marca sa potvrdilo aj úmrtie ďalšej tehotnej ženy známej z fotografii a jej dieťaťa, čím sa počet obetí zvýšil na minimálne päť. Výbuch v nemocnici a dostupné zdroje o jeho priebehu dôkladne vysvetlila CNN .", "Číslo 500 obsahovala správa o počte rukojemníkov v inej nemocnici v Mariupole, ktorých podľa slov Pavla Kyrylenka držali ruské jednotky 16. marca .", "16. marca 2022 došlo tiež k útoku na divadlo v Mariupole, v ktorom sa ukrývali civilisti. Informácie pochádzajúce od zástupcu starostu mesta Sergeja Orlova hovorili o 1000 až 1200 ľudí ukrytých v kryte. Výbuch divadla potvrdzujú videá aj satelitné snímky. Organizácia Human Rights Watch , ktorá vychádzala z očitých svedectiev, informovala o odhade 500 až 800 ľudí v kryte. Médiá v prvých správach informovali, že počet obetí nie je známy . 17. marca sa objavili správy, že z trosiek divadla vychádzajú živí ľudia. 18. marca informoval Zelenský , že sa podarilo zachrániť 130 ľudí, ďalší však ostávajú pod troskami a záchranné operácie sú náročné kvôli ďalšiemu ostreľovaniu a zničenej infraštruktúre. 25. marca informovala mestská rada Mariupoľu, že podľa očitých svedkov v divadle zahynulo 300 civilistov. Túto informáciu zatiaľ nie je možné nezávislo overiť , rovnako však nie je možné konštatovať, že nezomrel nikto.", "Úrad vysokého komisára pre ľudské práva OSN (OHCHR) informuje o civilných obetiach na Ukrajine, k 3. aprílu 2022 potvrdil 1418 obetí , z toho 121 detí. OHCHR však upozorňuje, že počet civilných obetí je pravdepodobne oveľa vyšší, v obliehaných oblastiach, akým je Mariupoľ a donedávna aj Buča či Mykolajev, nevie informácie nezávislo overiť. 29. marca informovala Matilda Bogner, šéfka misie OSN pre ľudské práva na Ukrajine, že predbežný odhad obetí v Mariupole je v tisícoch a pracujú na získavaní informácii. Starosta Mariupoľu Vadym Bojčenko ku 28. marcu odhadol počet obetí na minimálne 5000 .", "Časť výroku o obrancoch Hadieho ostrova, ktorí neboli mŕtvi, ale zajatí, je pravdivá. 25. februára informovali médiá o nahrávke, podľa ktorej sa vojaci odmietajú vzdať. Zelenský vo videu oznámil , že sú mŕtvi a že dostanú vyznamenanie za obranu vlasti. Už 26. februára sa objavili informácie, že obrancovia ostrova sú nažive a v zajatí. Ruské a ukrajinské zdroje sa líšia v tom, či sa vojaci vzdali dobrovoľne.", "Obete z mesta Buča potvrdzujú okrem ukrajinských zdrojov aj The Times a New York Times , ktoré dôkladne zanalyzovali satelitné snímky a videá z terénu, na základe ktorých vidno, že telá ležali na uliciach skôr než 30. marca, kedy ruská armáda podľa vlastných slov opustila mesto. Tento masaker je ešte potrebné nezávislo vyšetriť.", "Vytvárať mylný dojem, že v minulosti sa nedokázali obete ruských útokov, a na základe tohto nepravdivého tvrdenia naznačovať pochybnosti o dianí v Buči je zavádzajúce."], "analysis_date": "2022-04-07", "analysis_sources": {"text": ["zbombardovali", "detskú nemocnicu", "AFP", "Reuters", "CNN", "France24", "Aktuality.sk", "Pravda", "RTVS", "BBC", "Wall Street Journal", "SITA", "zverejnil", "informovali", "1170 civilných obetí", "Deutsche Welle", "potvrdilo", "CNN", "podľa slov", "16. marca", "útoku", "hovorili", "Human Rights Watch", "nie je známy", "vychádzajú", "Zelenský", "informovala", "nezávislo overiť", "1418 obetí", "informovala", "minimálne 5000", "informovali", "oznámil", "nažive", "líšia", "ukrajinských zdrojov", "The Times", "New York Times"], "url": ["https://www.rferl.org/a/ukraine-mariupol-hosital-bombed-russia/31744934.html", "https://www.unian.ua/war/u-mariupoli-okupanti-zavdali-artudaru-po-pologovomu-budinku-bagato-zagiblih-video-novini-vtorgnennya-rosiji-v-ukrajinu-11736703.html", "https://twitter.com/AFP/status/1501607973902299138", "https://www.reuters.com/world/ukraine-says-russian-hit-mariupol-hospital-during-agreed-ceasefire-2022-03-09/", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-putin-news-03-10-22/h_6c63aaf57789d7938ebe1facf22628e7", "https://www.france24.com/en/europe/20220308-live-zelensky-vows-ukraine-will-not-give-up-will-fight-to-the-end", "https://www.aktuality.sk/clanok/4k8G8JY/ukrajina-rusky-utok-na-nemocnicu-v-mariupole-si-vyziadal-najmenej-17-zranenych/", "https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619517-rusko-zbombardovalo-nemocnicu-a-porodnicu-zelenskyj-pod-troskami-su-deti/", "https://spravy.rtvs.sk/2022/03/ruske-vojska-zbombardovali-detsku-nemocnicu-v-mariupoli/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60675599", "https://www.wsj.com/livecoverage/russia-ukraine-latest-news-2022-03-09/card/russian-attack-on-mariupol-hospital-killed-three-injured-17-mayor-says-CvDqvrfOdQ6sGjHhFk2Z", "https://www.webnoviny.sk/rusi-zbombardovali-detsku-nemocnicu-v-meste-mariupol-zomrelo-aj-dieta-video/", "https://twitter.com/ZelenskyyUa/status/1501579520633102349", "https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-putin-news-03-10-22/h_6c63aaf57789d7938ebe1facf22628e7", "https://dennikn.sk/minuta/2759938/", "https://www.dw.com/en/ukrainian-maternity-wards-double-as-bomb-shelters/av-61035932", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60734706", "https://edition.cnn.com/interactive/2022/03/europe/mariupol-maternity-hospital-attack/index.html", "https://www.huffpost.com/entry/ukraine-hospital-hostages-russian-troops_n_6231bb3ee4b0b628202ad2e9", "https://news.sky.com/story/ukraine-war-news-russia-china-putin-peace-talks-live-updates-12541713?postid=3549790", "https://www.theguardian.com/world/2022/mar/16/mariupol-ukraine-russia-seized-hospital", "https://www.aktuality.sk/clanok/xVstQ23/ukrajina-pocet-obeti-po-ruskom-bombardovani-divadla-v-mariupole-je-zatial-neznamy/", "https://www.hrw.org/news/2022/03/16/ukraine-mariupol-theater-hit-russian-attack-sheltered-hundreds", "https://www.aktuality.sk/clanok/xVstQ23/ukrajina-pocet-obeti-po-ruskom-bombardovani-divadla-v-mariupole-je-zatial-neznamy/", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60776929", "https://www.aljazeera.com/news/2022/3/18/zelenskyy-130-rescued-hundreds-under-mariupol-theatre-rubble", "https://www.bbc.com/news/world-europe-60873435", "https://edition.cnn.com/2022/03/25/europe/ukraine-mariupol-theater-dead-intl/index.html", "https://www.ohchr.org/en/news/2022/04/ukraine-civilian-casualty-update-3-april-2022", "https://www.reuters.com/world/europe/thousands-civilians-mariupol-may-have-died-past-month-un-tells-reuters-2022-03-29/", "https://www.reuters.com/world/mariupol-mayor-fears-humanitarian-catastrophe-says-city-must-be-completely-2022-03-28/", "https://svet.sme.sk/c/22849015/ukrajina-rusko-vojna-armada.html", "https://youtu.be/Q5acQUXxhw0", "https://svet.sme.sk/c/22850881/ukrajina-rusko-vojna-hadi-ostrov.html", "https://www.poynter.org/fact-checking/2022/ukrainian-snake-island-soldiers-are-believed-to-be-alive-but-details-of-their-captivity-are-unclear/", "https://www.ukrinform.net/rubric-ato/3448854-satellite-images-show-bucha-killings-occurred-during-russian-occupation-nyt.html", "https://www.thetimes.co.uk/article/satellite-images-show-bodies-in-bucha-before-russian-retreat-from-suburb-of-ukraine-capital-z2lr2tcpl", "https://www.nytimes.com/2022/04/04/world/europe/bucha-ukraine-bodies.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:07.696161+00:00"}
{"id": "vr33812", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33812", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Pravdou je, že generálna prokuratúra potrebuje novú hlavu bez ohľadu na to, kto to bude, Je to kompetencia pána prezidenta (poz.voľba generálneho prokurátora), do toho Národná rada nijako inak ako ponúknutím riadne zvoleného kandidáta nemôže vstupovať a takisto Národná rada nemá kompetenciu vstupovať do mechanizmov ústavného súdu.", "statement_date": "2013-05-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Pavla Pašku je pravdivý. V Ústave Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb., neskôr novelizovanej zákonmi č.244/1998 Zb. a č.9/1999 Zb. sa v čl. 102 s) a t) uvádza \"Prezident:", "analysis_paragraphs": ["Výrok Pavla Pašku je pravdivý. V Ústave Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb., neskôr novelizovanej zákonmi č.244/1998 Zb. a č.9/1999 Zb. sa v čl. 102 s) a t) uvádza \"Prezident:"], "analysis_date": "2013-05-13", "analysis_sources": {"text": ["Ústave", "voliť"], "url": ["http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr", "http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&etype=-1&aid=571"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:40.889701+00:00"}
{"id": "49015", "numeric_id": 49015, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49015", "speaker": "Roman Mikulec", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/roman-mikulec", "statement": "Avšak pán Imrecze to aj povedal potom, že ho zneužil pán Zurian pri nejakej nahrávke a že to bolo proste účelová nahrávka.", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Demagóg.SK nedohľadal žiadne vyjadrenie Františka Imreczeho, na ktorom by bývalý šéf Finančnej správy hovoril o zneužití pri nahrávke jeho rozhovoru s exšéfom NAKA Branislavom Zurianom. Imrecze sa na nahrávke, ktorá má hovoriť o údajnom vzatí úplatku Mikulcom, uisťoval, či nie je nahrávaný. K nahrávke sa však pred novinármi nevyjadril, aby neohrozil vyšetrovanie. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nDočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec hovorí o nahrávke, ktorú zverejnil časopis Plus 7 dní v júli 2021.\n\nBývalý šéf Finančnej správy František Imrecze na nej v neformálnom rozhovore s exriaditeľom NAKA Branislavom Zurianom hovorí o tom, ako sa domnieva , že Mikulec mal ešte ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) vziať úplatok za za zákazku pre nadnárodnú IT firmu.\n\nImrecze sa na začiatku nahrávky pýta , či si ho Zurian nenahráva. „Prepáčte mi, pán Zurian! Ako mám vnímať tento rozhovor?“ pýta sa Imrecze „Prepáčte mi hlúpe otázky. Ale mal som obavy z tohto rozhovoru. Prepáčte mi.“\n\nMikulec vzatia úplatku odmietol a hovorí , že Imrecze bol Zurianom zneužitý, keďže bývalý šéf Finančnej správy nesúhlasil s nahrávaním.\n\nRoman Mikulec nahrávku označuje za účelovú, okrem iného aj preto nebola podkladom pre začatie vyšetrovania. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík tvrdil , že polícia touto nahrávkou nedisponuje. Mikulec preto považuje jej účel za diskreditačný .\n\nPortál Demagóg.SK však nenašiel verejné vyjadrenie samotného Františka Imreczeho, v ktorom by konštatoval, že bol Zurianom zneužitý – hoci rozhovory pre média poskytol v posledných mesiacoch opakovane.\n\nV auguste 2021 Imrecze po výsluchu k nahrávke uviedol , že ju nechce komentovať, aby neohrozil vyšetrovanie.\n\nV marci 2022 advokát Františka Imreczeho Miroslav Ivanovič uviedol , že bývalý šéf Finančnej správy vypovedal už aj v súvislosti s údajným úplatkom, o ktorom sa hovorí na nahrávke.\n\nDemagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho.", "analysis_paragraphs": ["Demagóg.SK nedohľadal žiadne vyjadrenie Františka Imreczeho, na ktorom by bývalý šéf Finančnej správy hovoril o zneužití pri nahrávke jeho rozhovoru s exšéfom NAKA Branislavom Zurianom. Imrecze sa na nahrávke, ktorá má hovoriť o údajnom vzatí úplatku Mikulcom, uisťoval, či nie je nahrávaný. K nahrávke sa však pred novinármi nevyjadril, aby neohrozil vyšetrovanie. Tvrdenie Romana Mikulca preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec hovorí o nahrávke, ktorú zverejnil časopis Plus 7 dní v júli 2021.", "Bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze na nej v neformálnom rozhovore s exriaditeľom NAKA Branislavom Zurianom hovorí o tom, ako sa domnieva , že Mikulec mal ešte ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby (VSS) vziať úplatok za za zákazku pre nadnárodnú IT firmu.", "Imrecze sa na začiatku nahrávky pýta , či si ho Zurian nenahráva. „Prepáčte mi, pán Zurian! Ako mám vnímať tento rozhovor?“ pýta sa Imrecze „Prepáčte mi hlúpe otázky. Ale mal som obavy z tohto rozhovoru. Prepáčte mi.“", "Mikulec vzatia úplatku odmietol a hovorí , že Imrecze bol Zurianom zneužitý, keďže bývalý šéf Finančnej správy nesúhlasil s nahrávaním.", "Roman Mikulec nahrávku označuje za účelovú, okrem iného aj preto nebola podkladom pre začatie vyšetrovania. Vtedajší policajný prezident Peter Kovařík tvrdil , že polícia touto nahrávkou nedisponuje. Mikulec preto považuje jej účel za diskreditačný .", "Portál Demagóg.SK však nenašiel verejné vyjadrenie samotného Františka Imreczeho, v ktorom by konštatoval, že bol Zurianom zneužitý – hoci rozhovory pre média poskytol v posledných mesiacoch opakovane.", "V auguste 2021 Imrecze po výsluchu k nahrávke uviedol , že ju nechce komentovať, aby neohrozil vyšetrovanie.", "V marci 2022 advokát Františka Imreczeho Miroslav Ivanovič uviedol , že bývalý šéf Finančnej správy vypovedal už aj v súvislosti s údajným úplatkom, o ktorom sa hovorí na nahrávke.", "Demagog.SK požiadal cez ministerstvo vnútra o stanovisko aj Romana Mikulca. Rezort vyjadrenie sľúbil, no neposlal ho."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["zverejnil", "domnieva", "pýta", "pýta", "odmietol", "hovorí", "označuje", "tvrdil", "diskreditačný", "rozhovory", "poskytol", "uviedol", "uviedol"], "url": ["https://plus7dni.pluska.sk/domov/imrecze-uplatku-pre-mikulca-ziskali-sme-tajnu-nahravku-rozhovoru?itm_site=plus7&itm_template=other&itm_modul=najcitanejsie-24&itm_position=1", "https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/", "https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/", "https://plus7dni.pluska.sk/domov/imrecze-uplatku-pre-mikulca-ziskali-sme-tajnu-nahravku-rozhovoru?itm_site=plus7&itm_template=other&itm_modul=najcitanejsie-24&itm_position=1", "https://dennikn.sk/2468192/mikulec-zobral-uplatok-hovori-na-nahravke-byvaly-sef-daniarov-imrecze-minister-to-opat-odmietol/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/07/mikulec-odmieta-prijatie-uplatku-konanie-zuriana-povazuje-za-ucelove/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/07/mikulec-odmieta-prijatie-uplatku-medializovana-nahravka-je-podla-neho-ucelova/", "https://sita.sk/je-to-antikampan-reaguje-minister-mikulec-na-slova-zuriana-ze-zobral-niekolko-tisic-eur-za-it-system/", "https://sita.sk/je-to-antikampan-reaguje-minister-mikulec-na-slova-zuriana-ze-zobral-niekolko-tisic-eur-za-it-system/", "https://www.youtube.com/watch?v=sM1ItjvaY88&ab_channel=SKarch%C3%ADv", "https://dennikn.sk/3307779/imrecze-utoky-smeru-vnimam-ako-sposob-ako-ma-zastrasit/?ref=mwat", "https://dennikn.sk/2515929/imrecze-po-vysluchu-nikto-ma-netyral-vypovedam-dobrovolne-je-mi-luto-ze-som-zlyhal/", "https://www.aktuality.sk/clanok/Tqnlp3H/kauzu-udajneho-uplatku-pre-ministra-mikulca-riesi-specialna-prokuratura-vysetruje-podozrenie-z-korupcie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:16.114044+00:00"}
{"id": "vr18328", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18328", "speaker": "Peter Bročka", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-brocka", "statement": "...vedieme diskusie práve s vlastníkom tohto projektu o jeho odpredaní a o tom, aby samotný parkovací dom (na sídlisku Družba, pozn.) vybudovalo mesto (...).", "statement_date": "2018-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Začiatok výstavby parkovacieho domu bol zastavený v roku 2015 keď investor požiadal o predĺženie termínu začiatku výstavby. Na základe dokumentov o oficiálnej komunikácii mesta so spoločnosťou Fortezza spol. s.r.o., ktoré k nahliadnutiu portálu Demagog.SK poskytol súčasný primátor mesta Trnava Peter Bročka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Začiatok výstavby parkovacieho domu bol zastavený v roku 2015 keď investor požiadal o predĺženie termínu začiatku výstavby. Na základe dokumentov o oficiálnej komunikácii mesta so spoločnosťou Fortezza spol. s.r.o., ktoré k nahliadnutiu portálu Demagog.SK poskytol súčasný primátor mesta Trnava Peter Bročka, hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-31", "analysis_sources": {"text": ["Fortezza", "uzavrelo"], "url": ["https://www.finstat.sk/45567018", "https://trnava.dnes24.sk/parkovaci-dom-sa-na-hlinach-zatial-stavat-nebude-poslanci-nepredlzili-investorovi-termin-209215"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:10.223105+00:00"}
{"id": "47888", "numeric_id": 47888, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47888", "speaker": "Jana Bittó Cigániková", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/janka-ciganikova", "statement": "Prevencia je aj nestretávať sa, nosiť rúška a vy ste v čase najväčšej pandémie zvážali dôchodcov na hromadné podujatia, kde nemali rúška.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na proteste v Rimavskej Sobote väčšina prítomných v rozpore s opatreniami nemala rúška. Priaznivcov Smeru na protest zvážali autobusmi, no Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok odkazuje na protivládny protest v Rimavskej Sobote, ktorý strana SMER-SD zorganizovala 17. októbra 2021. Protestné zhromaždenie sa konalo v amfiteátri s kapacitou 5-tisíc ľudí, ktorý bol ku koncu zhromaždenia zaplnený. Okrem miestnych sa protestu zúčastnili i ľudia z iných častí Slovenska, ktorých podľa regionálneho denníka Rimava priviezlo viac ako 15 autobusov. Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer, aj keď je zrejmé, že vysoká účasť priaznivcov bola v ich záujme. Taktiež podľa nahrávok z poľovníckej chaty vieme, že Robert Fico koordinoval organizáciu protestov s majiteľom SBS Bonul Miroslavom Bödörom. V čase konania protestu sa okres Rimavská Sobota nachádzal v červenej farbe covid automatu, čo znamená povinné rúška aj v exteriéri. Na začiatku programu hovorca Smeru síce vyzval prítomných, aby si prekryli horné dýchacie cesty, tí však túto výzvu vypískali a odmietli tak urobiť. Zhromaždenie tak pokračovalo bez toho, aby veľká časť prítomných vrátane predstaviteľov Smeru mali na tvári rúška. Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote strana Smer ako organizátor podujatia nekonala dostatočne v súvislosti s pandemickou situáciou a nezabezpečila zásadné opatrenia, za čo jej hrozí 20-tisícová pokuta.", "analysis_paragraphs": ["Na proteste v Rimavskej Sobote väčšina prítomných v rozpore s opatreniami nemala rúška. Priaznivcov Smeru na protest zvážali autobusmi, no Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný. Výrok odkazuje na protivládny protest v Rimavskej Sobote, ktorý strana SMER-SD zorganizovala 17. októbra 2021. Protestné zhromaždenie sa konalo v amfiteátri s kapacitou 5-tisíc ľudí, ktorý bol ku koncu zhromaždenia zaplnený. Okrem miestnych sa protestu zúčastnili i ľudia z iných častí Slovenska, ktorých podľa regionálneho denníka Rimava priviezlo viac ako 15 autobusov. Demagóg.sk nedisponuje dôkazom, že tieto autobusy zabezpečila práve strana Smer, aj keď je zrejmé, že vysoká účasť priaznivcov bola v ich záujme. Taktiež podľa nahrávok z poľovníckej chaty vieme, že Robert Fico koordinoval organizáciu protestov s majiteľom SBS Bonul Miroslavom Bödörom. V čase konania protestu sa okres Rimavská Sobota nachádzal v červenej farbe covid automatu, čo znamená povinné rúška aj v exteriéri. Na začiatku programu hovorca Smeru síce vyzval prítomných, aby si prekryli horné dýchacie cesty, tí však túto výzvu vypískali a odmietli tak urobiť. Zhromaždenie tak pokračovalo bez toho, aby veľká časť prítomných vrátane predstaviteľov Smeru mali na tvári rúška. Podľa regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rimavskej Sobote strana Smer ako organizátor podujatia nekonala dostatočne v súvislosti s pandemickou situáciou a nezabezpečila zásadné opatrenia, za čo jej hrozí 20-tisícová pokuta."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["protest", "priviezlo", "koordinoval", "nachádzal", "vyzval", "nekonala"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/", "https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/politika/protivladny-protest-rimavska-sobota-smer-sd/", "https://dennikn.sk/2587039/policia-nahrala-druhu-gorilu-ide-o-odposluchy-fica-kalinaka-aj-bodora-starsieho-na-chate/?ref=inm", "https://dennikn.sk/2578477/fico-porusil-v-rimavskej-sobote-na-proteste-bez-rusok-pandemicke-opatrenia-smeru-hrozi-pokuta-20-tisic-eur/", "https://www.aktuality.sk/clanok/550qmcj/smer-zvolal-protest-do-rimavskej-soboty-ziada-zastavit-reformy-a-navrat-k-socialnemu-statu/", "https://dennikn.sk/2578477/fico-porusil-v-rimavskej-sobote-na-proteste-bez-rusok-pandemicke-opatrenia-smeru-hrozi-pokuta-20-tisic-eur/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:23.609492+00:00"}
{"id": "vr26227", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26227", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Všetkých 613 tisíc ľudí, ktorí v Bratislavskom kraji žijú...", "statement_date": "2013-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme už overovali v relácii Téma dňa zo 6. novembra 2013. K 31. decembru 2012 bol podľa Štatistického úradu SR počet obyvateľov v Bratislavskom samosprávnom kraji 612 682. Je to približne 614 tisíc ako uvádza Pavol Frešo. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.11.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-11-25", "analysis_sources": {"text": ["Téma dňa", "Štatistického úradu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=69753"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:51.772478+00:00"}
{"id": "vr35958", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35958", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...fakt je ten, a znovu si to povedzme, že podstatnú časť peňazí, ktoré boli minuté v rámci nástenkového tendra, kto minul? Novinári. Médiá na reklamy.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Z 11 miliónov eur, ktoré mala preplatiť (a nepreplatí) EÚ (a teda, ktoré stihli byť minuté) sa na mediálne služby (tu nerátame len inzerciu, ale aj billboardy, „kreativitu, a pod.) podľa našich prepočtov z faktúr za roky 2007 a 2008 minulo viac ako 173 miliónov SKK (bez DPH).", "analysis_paragraphs": ["Z 11 miliónov eur, ktoré mala preplatiť (a nepreplatí) EÚ (a teda, ktoré stihli byť minuté) sa na mediálne služby (tu nerátame len inzerciu, ale aj billboardy, „kreativitu, a pod.) podľa našich prepočtov z faktúr za roky 2007 a 2008 minulo viac ako 173 miliónov SKK (bez DPH)."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["mala", "faktúr"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5050556/brusel-nastenkovy-tender-definitivne-nepreplati.html", "http://fair-play.sk/lab/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:19.666341+00:00"}
{"id": "vr36200", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36200", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Viete, teraz pred dvoma rokmi odišiel komisár pre poľnohospodárstvo, pretože zdefraudoval asi 2 alebo 4 miliardy eur.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Tvrdenie o odstúpení komisára pre poľnohospodárstvo nie je pravdivé, nič také sa (na tomto poste) nestalo.", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie o odstúpení komisára pre poľnohospodárstvo nie je pravdivé, nič také sa (na tomto poste) nestalo."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:24.841572+00:00"}
{"id": "vr25614", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25614", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "V prvom polroku sme prijali 2 kľúčové zákony. Je to zákon o obchodných reťazcoch alebo dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a zákon o potravinárstve.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je pravdou, že boli prijaté zákony o obchodných reťazcoch a novela o potravinách. Novela zákona o potravinách však nebola prijatá v prvom polroku vlády R. Fica.\n\nMinister Jahnátek mal na mysli Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prijatý v októbri 2012, ktorých predmetom sú potraviny a Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , prijatá vo februári 2013. Vláda R. Fica začala úradovať v apríli 2012. V prípade zákona o potravinách nemožno hovoriť, že sa prijal v prvom polroku, teda šiestich mesiacoch vlády R. Fica.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že boli prijaté zákony o obchodných reťazcoch a novela o potravinách. Novela zákona o potravinách však nebola prijatá v prvom polroku vlády R. Fica.", "Minister Jahnátek mal na mysli Zákon č. 362/2012 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch prijatý v októbri 2012, ktorých predmetom sú potraviny a Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách , prijatá vo februári 2013. Vláda R. Fica začala úradovať v apríli 2012. V prípade zákona o potravinách nemožno hovoriť, že sa prijal v prvom polroku, teda šiestich mesiacoch vlády R. Fica."], "analysis_date": "2013-10-08", "analysis_sources": {"text": ["Zákon č. 362/2012 Z. z.", "Zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách", "úradovať"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-362", "http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/42-2013-z-z.p-35073.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/Robert_Fico"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:17.258699+00:00"}
{"id": "vr28651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28651", "speaker": "Peter Gogola", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-gogola", "statement": "Zmluva o prenájme parkovacích miest súkromnej spoločnosti bola podpísaná mojim predchodcom (primátorom, pozn.) Ivanom Saktorom, nezávislým s podporom Smeru. (...)Keď prokurátor poukázal na nesúlad so zákonom, hľadal som poctivo riešenie, ako dať veci do poriadku. Ja som pol roka sa snažil dohodnúť so zastupiteľstvom riešenie, nepodarilo sa . Tak som navrhol zastupiteľstvu, aby sme tú zmluvu zrušili a bude si to spravovať samotné mesto, poslanci to nepodporili.", "statement_date": "2014-11-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Napriek tomu, že väcšina faktov, ktoré uvádza primátor Gogola sú pravdivé, jeho celkový odkaz, ktorý sa snaží navodit je zavádzajúci. Primátor sa snaží tvrdit, že problém s parkovaním chce riešit, avšak zastupitelstvo jeho riešenia nepodporuje respektíve blokuje. V skutocnosti však zastupitelstvo schválilo vo februári 2014 návrh primátora ohladom prenájmu parkovného spolocnosti EEI, to isté zastupitelstvo však na zasadnutí v septembri vznieslo otázku, preco chce po polroku primátor zrušit tento prenájom a preco nenechal urobit analýzu financných dopadov vo februári, ktorá bola navrhnutá. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Od 1. 1. 2008 ( .pdf , s. 7) má na starosti parkovanie v meste (vrátane parkovacích automatov) MBB a.s., spolocnost z vyše 99 % vlastnená mestom Banská Bystrica, ktorá následne prenajala v roku 2010 (a teda ešte pocas funkcného obdobia Ivana Saktora) prenajala ( .pdf , s. 12) správu mestských parkovísk súkromnej spolocnosti EEI s.r.o. a následne v roku 2011 schválená Mestským zastupitelstvom Banskej Bystrice. Ivana Saktora okrem Smeru-SD v komunálnych volbách v roku 2006 podporovalo i SNS a Strana zelených. Okresný prokurátor JUDr. Stanislav Mihálech 25. septembra 2013 skutocne poukázal na nesúlad tejto zmluvy so zákonom. Vo februári 2014 mestské zastupitelstvo schválilo uzavretie zmluvy o prenájme parkovacích plôch so súkromnou spolocnostou EEI (a teda bez prostredníka, ktorým predtým bola spolocnost MBB). Tento návrh predložil primátor Gogola ( .pdf , s. 110). Ešte v januári 2011 Gogola tvrdil , že mesto podla neho \"nemá problém\" s vyberaním parkovného, problémom by ale podla neho bolo zaplatenie už vynaložených nákladov na túto cinnost firme EEI. 26. 8. 2014 však Gogola zmenil názor a prišiel s návrhom na \"zrušenie výberu parkovacích poplatkov v Banskej Bystrici súkromnou spolocnostou EEI \" s tým, že zisky z parkovného by mali íst priamo mestu Banská Bystrica. Tieto návrhy boli prednesené primátorom na rokovaní mestskej rady a boli prezentované ako jeho zámery . Tento zámer primátora bol následne prerokovaný na mestskom zasadnutí (.pdf s. 44-48) 9.9.2014. Podla zápisnice skutocne poslanci zastupitelstva neschválili návrh primátora, bolo to však z dôvodu toho, že tento jeho návrh prišiel pol roka po odlišnom návrhu. Poslanci zároven schválili nutnost vypracovat analýzu ohladom financných dopadov, ktorú žiadali už vo februári. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Napriek tomu, že väcšina faktov, ktoré uvádza primátor Gogola sú pravdivé, jeho celkový odkaz, ktorý sa snaží navodit je zavádzajúci. Primátor sa snaží tvrdit, že problém s parkovaním chce riešit, avšak zastupitelstvo jeho riešenia nepodporuje respektíve blokuje. V skutocnosti však zastupitelstvo schválilo vo februári 2014 návrh primátora ohladom prenájmu parkovného spolocnosti EEI, to isté zastupitelstvo však na zasadnutí v septembri vznieslo otázku, preco chce po polroku primátor zrušit tento prenájom a preco nenechal urobit analýzu financných dopadov vo februári, ktorá bola navrhnutá. Výrok na základe toho hodnotíme ako zavádzajúci. Od 1. 1. 2008 ( .pdf , s. 7) má na starosti parkovanie v meste (vrátane parkovacích automatov) MBB a.s., spolocnost z vyše 99 % vlastnená mestom Banská Bystrica, ktorá následne prenajala v roku 2010 (a teda ešte pocas funkcného obdobia Ivana Saktora) prenajala ( .pdf , s. 12) správu mestských parkovísk súkromnej spolocnosti EEI s.r.o. a následne v roku 2011 schválená Mestským zastupitelstvom Banskej Bystrice. Ivana Saktora okrem Smeru-SD v komunálnych volbách v roku 2006 podporovalo i SNS a Strana zelených. Okresný prokurátor JUDr. Stanislav Mihálech 25. septembra 2013 skutocne poukázal na nesúlad tejto zmluvy so zákonom. Vo februári 2014 mestské zastupitelstvo schválilo uzavretie zmluvy o prenájme parkovacích plôch so súkromnou spolocnostou EEI (a teda bez prostredníka, ktorým predtým bola spolocnost MBB). Tento návrh predložil primátor Gogola ( .pdf , s. 110). Ešte v januári 2011 Gogola tvrdil , že mesto podla neho \"nemá problém\" s vyberaním parkovného, problémom by ale podla neho bolo zaplatenie už vynaložených nákladov na túto cinnost firme EEI. 26. 8. 2014 však Gogola zmenil názor a prišiel s návrhom na \"zrušenie výberu parkovacích poplatkov v Banskej Bystrici súkromnou spolocnostou EEI \" s tým, že zisky z parkovného by mali íst priamo mestu Banská Bystrica. Tieto návrhy boli prednesené primátorom na rokovaní mestskej rady a boli prezentované ako jeho zámery . Tento zámer primátora bol následne prerokovaný na mestskom zasadnutí (.pdf s. 44-48) 9.9.2014. Podla zápisnice skutocne poslanci zastupitelstva neschválili návrh primátora, bolo to však z dôvodu toho, že tento jeho návrh prišiel pol roka po odlišnom návrhu. Poslanci zároven schválili nutnost vypracovat analýzu ohladom financných dopadov, ktorú žiadali už vo februári. Dátum zverejnenia analýzy: 11.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-11", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "prenajala", ".pdf", "podporovalo", "nesúlad", "schválilo", ".pdf", "tvrdil", "prišiel", "návrhom", "zámery", "zasadnutí (.pdf s. 44-48)"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=49210", "http://bystrica.sme.sk/c/7074768/parkovne-patri-mestu-tvrdi-sas-v-banskej-bystrici.html", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=161042", "http://www.bystricoviny.sk/spravy/komentar-strategicky-tah-ivana-saktora/", "http://bbonline.sk/sukromna-spolocnost-vybera-parkovne-v-meste-nezakonne-tvrdi-prokurator/", "http://bbonline.sk/mbb-vypadne-zo-systemu-parkovania-vypadok-prijmov-jej-mesto-vykompenzuje/", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=453686", "http://bystrica.sme.sk/c/7074768/parkovne-patri-mestu-tvrdi-sas-v-banskej-bystrici.html", "http://www.banskabystrica.eu/index.php?id_menu=41890&module_action__116125__id_ci=55990#m_116125", "http://bbonline.sk/primator-meni-nazor-chce-aby-parkovne-vyberalo-priamo-mesto/", "file:///C:/Users/ricky/Downloads/5._zasadnutie_mestskej_rady_-_26.8.2014.pdf", "http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=506867"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:00.426443+00:00"}
{"id": "vr30422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30422", "speaker": "Ivan Uhliarik", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-uhliarik", "statement": "Na Slovensku máme 7500 lekárov pri lôžku, zostáva 5500 lekárov, k dnešnému dňu, teraz k piatku máme ešte výpovedí 1969, čiže do 2 tisíc lekárov.", "statement_date": "2011-11-27", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Informáciu o celkovom počte lekárov pri lôžku sa nám nepodarilo zistiť, preto túto rovnicu o troch neznámych nedokážeme rozlúštiť. Lekárske odborové združenie ( LOZ ), udáva iný počet lekárov vo výpovedií. K dnešnému dňu je podaných 2386 výpovedí lekárov.", "analysis_paragraphs": ["Informáciu o celkovom počte lekárov pri lôžku sa nám nepodarilo zistiť, preto túto rovnicu o troch neznámych nedokážeme rozlúštiť. Lekárske odborové združenie ( LOZ ), udáva iný počet lekárov vo výpovedií. K dnešnému dňu je podaných 2386 výpovedí lekárov."], "analysis_date": "2011-11-28", "analysis_sources": {"text": ["LOZ"], "url": ["http://loz.sk/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:04.383206+00:00"}
{"id": "vr28313", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28313", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Za vás (za času MIhála v kresle ministra práce, pozn.) bola nezamestnanosť vyššia ako je dnes.", "statement_date": "2014-09-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je zavádzajúce tvrdiť, že dnešná nezamestnanosť je nižšia ako počas ministrovania Jozefa Mihála. Napriek tomu, že v určitých obdobiach v rokoch 2010-2012 bola nezamestnanosť vyššia ako dnes, pri porovnaní časovo zhodných období to neplatí. Výrok by platil len podľa údajov Úradu práce aj to iba v prípade porovnania s augustom 2011. Tieto čísla však nie je vhodné brať do úvahy ako jediný zdroj kvôli podozreniam o ich umelom znižovaní (viď napr tu , tu , tu alebo tu ). Výrok preto hodnotíme na základe údajov Štatistického úradu ako zavádzajúci.\n\nJozef Mihál pôsobil na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012.\n\nPodľa Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V druhom štvrťroku 2011 bola nezamestnanosť na úrovni 13,1 %, v druhom štvrťroku 2012 to bolo 13,6 %, väčšinu tohto obdobia však už ministroval Ján Richter.\n\nPodľa údajov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera nezamestnanosti v auguste 2014 12,56 %. V auguste 2010 bola nezamestnanosť 12,19 % a v auguste 2011 13,12 %.", "analysis_paragraphs": ["Je zavádzajúce tvrdiť, že dnešná nezamestnanosť je nižšia ako počas ministrovania Jozefa Mihála. Napriek tomu, že v určitých obdobiach v rokoch 2010-2012 bola nezamestnanosť vyššia ako dnes, pri porovnaní časovo zhodných období to neplatí. Výrok by platil len podľa údajov Úradu práce aj to iba v prípade porovnania s augustom 2011. Tieto čísla však nie je vhodné brať do úvahy ako jediný zdroj kvôli podozreniam o ich umelom znižovaní (viď napr tu , tu , tu alebo tu ). Výrok preto hodnotíme na základe údajov Štatistického úradu ako zavádzajúci.", "Jozef Mihál pôsobil na poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny od 9. júla 2010 do 4. apríla 2012.", "Podľa Štatistického úradu SR za druhý štvrťrok 2014 je miera nezamestnanosti 13,2 %. V druhom štvrťroku 2011 bola nezamestnanosť na úrovni 13,1 %, v druhom štvrťroku 2012 to bolo 13,6 %, väčšinu tohto obdobia však už ministroval Ján Richter.", "Podľa údajov z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny je miera nezamestnanosti v auguste 2014 12,56 %. V auguste 2010 bola nezamestnanosť 12,19 % a v auguste 2011 13,12 %."], "analysis_date": "2014-09-29", "analysis_sources": {"text": ["tu", "tu", "tu", "tu", "pôsobil", "údajov"], "url": ["http://www.beblavy.sk/2013/10/vytlacanie-z-evidencie-nezamestnanych-stale-pokracuje-dalsie-svedectvo/", "http://ekonomika.sme.sk/c/6907219/nezamestnanost-klesla-pod-14-percent-beblavy-vidi-manipulaciu.html", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov-2.html", "http://aktualne.atlas.sk/print.xml?path%5Barticle%5D=manipuluju-vraj-statistikami-nezamestnanosti-podozrive-uz-aj-pre-ombudsmanku", "http://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Mih%C3%A1l", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:19.081339+00:00"}
{"id": "42942", "numeric_id": 42942, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42942", "speaker": "Peter Pčolinský", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pcolinsky", "statement": "...sme v roku 2015 tvrdili, že je to obrovský problém a do Európy môže prísť niekoľko miliónov migrantov (...) Výsledok je, že prišli vyše tri milióny migrantov.", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Z daného výroku nie je celkom jasné, či Peter Pčolinský myslí počet utečencov alebo všetky osoby, ktoré prišli do Európy. Autor výroku taktiež presne neurčil časové obdobie, v ktorom mali prísť do Európy tri milióny migrantov. V roku 2015 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných približne 1,26 milióna žiadostí o azyl. Počet nelegálnych prekročení hraníc Európskej únie sa v roku 2015 zo všetkých hlavných prúdov vyšplhal na dokopy približne 1,8 miliónov. Spoločne s rokom 2016 dosiahlo číslo žiadateľov o azyl 2,3 miliónov. Nakoľko sa žiadne z uvedených čísel nepribližuje k trom miliónom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2015 požiadalo o azyl v EÚ 1,26 milióna ľudí. Nelegálnych migrantov prišlo zo všetkých prúdov približne 1,8 milióna. Spoločne s rokom 2016 počet žiadateľov o azyl predstavoval 2,3 milióna. Európsky parlament vychádzajúci z údajov agentúry Frontex zaznamenal približne 2,3 milióna nelegálne prekročených hraníc v rokoch 2015 a 2016, pričom však dodáva, že to “ neznamená, že do EÚ nelegálne prešlo 2,3 milióna migrantov, jedna osoba totiž môže hranice prekročiť viackrát.“ Údaje z roku 2017 odhadujú, že približne 2,4 milióna prisťahovalcov prišlo do krajín Európskej únie z tretích krajín, z toho bolo zaznamenaných 712-tisíc žiadostí o azyl. Znižujúca tendencia žiadostí o azyl sa potvrdila aj v roku 2018, v ktorom podľa údajov Eurostatu bolo podaných 638-tisíc žiadostí o azyl.", "analysis_paragraphs": ["Z daného výroku nie je celkom jasné, či Peter Pčolinský myslí počet utečencov alebo všetky osoby, ktoré prišli do Európy. Autor výroku taktiež presne neurčil časové obdobie, v ktorom mali prísť do Európy tri milióny migrantov. V roku 2015 bolo v krajinách Európskej únie zaznamenaných približne 1,26 milióna žiadostí o azyl. Počet nelegálnych prekročení hraníc Európskej únie sa v roku 2015 zo všetkých hlavných prúdov vyšplhal na dokopy približne 1,8 miliónov. Spoločne s rokom 2016 dosiahlo číslo žiadateľov o azyl 2,3 miliónov. Nakoľko sa žiadne z uvedených čísel nepribližuje k trom miliónom, hodnotíme výrok ako nepravdivý. V roku 2015 požiadalo o azyl v EÚ 1,26 milióna ľudí. Nelegálnych migrantov prišlo zo všetkých prúdov približne 1,8 milióna. Spoločne s rokom 2016 počet žiadateľov o azyl predstavoval 2,3 milióna. Európsky parlament vychádzajúci z údajov agentúry Frontex zaznamenal približne 2,3 milióna nelegálne prekročených hraníc v rokoch 2015 a 2016, pričom však dodáva, že to “ neznamená, že do EÚ nelegálne prešlo 2,3 milióna migrantov, jedna osoba totiž môže hranice prekročiť viackrát.“ Údaje z roku 2017 odhadujú, že približne 2,4 milióna prisťahovalcov prišlo do krajín Európskej únie z tretích krajín, z toho bolo zaznamenaných 712-tisíc žiadostí o azyl. Znižujúca tendencia žiadostí o azyl sa potvrdila aj v roku 2018, v ktorom podľa údajov Eurostatu bolo podaných 638-tisíc žiadostí o azyl."], "analysis_date": "2019-05-23", "analysis_sources": {"text": ["azyl", "prišlo", "Európsky parlament", "Údaje"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7203832/3-04032016-AP-EN.pdf/790eba01-381c-4163-bcd2-a54959b99ed6", "https://www.aktuality.sk/clanok/374495/grafy-kolko-migrantov-prislo-do-eu/", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20170629STO78630/migracna-kriza-v-eu-statistiky", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_statistics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:59.686616+00:00"}
{"id": "vr33548", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33548", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nezamestnanosť (Slovenska, pozn.) je teraz podľa Eurostatu okolo 14%.", "statement_date": "2013-04-07", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Robert Fico neuvádza aktuálnu mieru nezamestnanosti. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14%. Avšak už v štvrtom štvrťroku 2012 dosiahla nezamestnanosť na úroveň 14,4%. Najaktuálnejšie mesačné údaje vykazujú za mesiac mesiac január a február 2013 nezamestnanosť na úrovni 14,6%. Vzhľadom na to, že Robert Fico neuvádza správne aktuálne číslo výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico neuvádza aktuálnu mieru nezamestnanosti. V roku 2012 bola nezamestnanosť na úrovni 14%. Avšak už v štvrtom štvrťroku 2012 dosiahla nezamestnanosť na úroveň 14,4%. Najaktuálnejšie mesačné údaje vykazujú za mesiac mesiac január a február 2013 nezamestnanosť na úrovni 14,6%. Vzhľadom na to, že Robert Fico neuvádza správne aktuálne číslo výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2013-04-08", "analysis_sources": {"text": ["roku 2012", "štvrťroku", "mesačné údaje", "Eurostat", "Eurostat"], "url": ["http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_m&lang=en", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_q&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:38.979630+00:00"}
{"id": "vr34025", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34025", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Museli zmeniť zákon (vládna koalícia I. Radičovej, pozn.) o rokovacom poriadku a natvrdo tam dali verejnú voľbu, aby sa navzájom kontrolovali.", "statement_date": "2013-06-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z. (účinnosť 26. mája 2011) schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila § 123 rokovacieho poriadku o Návrhoch na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora, keď sa vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. Neznamená to teda, že by predchádzajúca vláda zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora \"natvrdo\" ako hovorí Róbert Madej. Na návrh 15 poslancov sa môže konať voľba verejná. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["17. mája 2011 v NRSR bola zákonom 153/2011 Z.z. (účinnosť 26. mája 2011) schválená novela zákona o rokovacom poriadku. Tá menila § 123 rokovacieho poriadku o Návrhoch na vymenovanie a odvolanie generálneho prokurátora, keď sa vypustila povinnosť tajnej voľby. Voľba je teda verejná, pokiaľ sa na tajnej voľbe na návrh najmenej 15 poslancov neuznesie NR SR. Neznamená to teda, že by predchádzajúca vláda zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora \"natvrdo\" ako hovorí Róbert Madej. Na návrh 15 poslancov sa môže konať voľba verejná. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2013-06-17", "analysis_sources": {"text": ["153/2011 Z.z.", "zmenila", "Zákon o rokovacom poriadku", "novela", "novely", "tajnej voľby", "Voľba GP, nevymenovanie Čentéša"], "url": ["http://www.najpravo.sk/zakony/vypis-zakonov/153-2011-z-z-zakon-ktorym-sa-meni-a-doplna-zakon-o-rokovacom-poriadku-narodnej-rady-slovenskej-republiky.html", "http://www.sme.sk/c/5671273/volbu-generalneho-prokuratora-idu-odtajnit.html", "http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-153", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2011-153", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa", "http://www.demagog.sk/temy/1/volba-gp-nevymenovanie-centesa"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:52.071318+00:00"}
{"id": "vr14677", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14677", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...dnes niektoré peniaze (do školstva, pozn.) idú aj cez Ministerstvo vnútra.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Ministerstvo vnútra priamo zo svojej kapitoly rozpočtu financuje regionálne školstvo a to konkrétne základné školy, špeciálne školy, reedukačné domovy, bilingválne gymnáziá, cirkevné a súkromné školy od roku 2013 . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra). Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Ministerstvo vnútra priamo zo svojej kapitoly rozpočtu financuje regionálne školstvo a to konkrétne základné školy, špeciálne školy, reedukačné domovy, bilingválne gymnáziá, cirkevné a súkromné školy od roku 2013 . Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Na získanie týchto čísle sme sa pozerali na schválené rozpočty na roky 2016 - 2018 , 2015 - 2017 a 2012 - 2014 (hlavné knihy, kapitoly Ministerstva školstva a Ministerstva vnútra). Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["2013", "2016 - 2018", "2015 - 2017", "2012 - 2014"], "url": ["http://www.skolskyportal.sk/clanky/financovanie-je-z-navrhu-rozpoctu-nejasne-tvrdia-odborari", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10249", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10084", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=7929"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:54.430915+00:00"}
{"id": "49511", "numeric_id": 49511, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49511", "speaker": "Ivan Korčok", "speaker_party": "nominant SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-korcok", "statement": "To rozhodujúce je pri tomto stretnutí, že ja som sa stretával, teda stretol a nie raz, ale dvakrát s ruským ministrom zahraničných vecí vtedy, keď sa s ním stretával celý svet. Dnes sa s ním stretáva Juraj Blanár, minister zahraničných vecí Severnej Kórey, najbližší spojenec Slovenska Maďarsko a stretávajú sa s predstaviteľom štátu, ktorý Slovensko považuje za nepriateľský štát.", "statement_date": "2024-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý\n\nMinister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.\n\nPodľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .\n\nBlanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.\n\nRuská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.\n\nV októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.\n\nS ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.\n\nKorčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.\n\nLavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.\n\nV tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.\n\nS ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.\n\nKorčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.\n\nNa svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.\n\nKorčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.\n\nPočiatky ruskej agresie na Ukrajinu však siahajú už do roku 2014, kedy Rusko anektovaním Krymského polostrova porušilo medzinárodné právo a suverenity Ukrajiny.", "analysis_paragraphs": ["Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Toto stretnutie okrem Korčoka skritizovali aj viacerí naši spojenci. S Lavrovom sa počas svojho pôsobenia na ministerstve zahraničia stretol aj Ivan Korčok. Jeho stretnutia so šéfom ruskej diplomacie sa však odohrali ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu, pre ktorú zaradili štáty EÚ Sergeja Lavrova na sankčný zoznam, ako aj predtým, ako nás Rusko označilo za nepriateľský štát. Výrok Ivana Korčoka preto hodnotíme ako pravdivý", "Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa začiatkom marca stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré pripojilo aj spoločnú fotografiu ministrov.", "Podľa vyhlásenia ministerstva Blanár informoval Lavrova o postoji vlády SR, že rusko-ukrajinský konflikt nemá vojenské riešenie, a apeloval na čo najskoršie obnovenie mierových rokovaní medzi stranami konfliktu a ukončenie bojov. Toto stretnutie skritizoval napríklad poľský premiér Donald Tusk či český premiér Petr Fiala .", "Blanár sa s Lavrovom stretol na diplomaticko fóre v tureckej Antalyi. Okrem slovenského šéfa diplomacie sa Lavrov stretol s ministrami Srbska, Tadžikistanu, Kazachstanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, Azerbajdžanu, Turecka, či kráľom Eswatini.", "Ruská štátna spravodajská agentúra TASS informovala , že sa šéf ruskej diplomacie v rámci fóra stretol aj s maďarský ministrom zahraničných vecí Petrom Szijjartom, aj keď v oficiálnom programe ministra Lavrova sa toto stretnutie neuvádza. Predtým sa obaja ministri stretli napríklad v septembri či novembri 2023.", "V októbri 2023 sa Lavrov taktiež stretol s ministerkou zahraničných vecí Severnej Kórei ako aj s autoritárskym lídrom Kim Čong-unom v Pyongyangu. V januári 2024 zas rokovali Vladimir Putin a Sergej Lavrov so severokórejskou ministerkou zahraničných vecí v Moskve.", "S ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie sa v minulosti stretol aj Ivan Korčok. Stretnutie Korčoka a Lavrova prebehlo na konci septembra 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených Národov v New Yorku. O stretnutí vtedy informovali ruské aj slovenské ministerstvá zahraničných vecí v tlačových správach.", "Korčok vtedy uviedol , že sme svedkami výrazne negatívneho vývoja vzťahov medzi Ruskou federáciou a EÚ od roku 2014, kedy došlo k anexii Krymu, a že zdôrazňovanie princípu suverenity a teritoriálnej integrity je životným záujmom SR.", "Lavrov sa v roku 2021 pri príležitosti 76. zasadnutia Valného zhromaždenie stretol okrem Korčoka aj s vrchnými predstaviteľmi Egypta, Írska, Poľska, Bolívie, Slovinska, Sýrie, Japonska, Francúzska, Saudskej Arábie, Kuby, Cypru, Alžírska, Thajska, Mali, Líbye, Srbska či Singapuru.", "V tomto čase sa Lavrov stretával aj s vrchnými predstaviteľmi iných západných štátov. V decembri 2021 sa napríklad stretol s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom a s britskou ministerkou zahraničných vecí Liz Trussovou.", "S ministrom USA Blinkenom sa s Lavrovom stretol aj v marci 2023 v Naí Dillí. Blinken ruskému ministrovi zopakoval výzvu na ukončenie vojny a zapojenie sa do diplomacie. Išlo o prvé stretnutie Blinkena a Lavrova od začiatku invázie na Ukrajinu, pričom nebolo vopred plánované a trvalo zhruba 10 minút.", "Korčok počas výkonu funkcie ministra absolvoval s Lavrovom aj telefonické rokovanie, ktoré uskutočnilo v júni 2020. Korčok pozval Lavrova na konferenciu GLOBSEC a na návštevu Slovenska zároveň konštatoval, že Slovensko podporuje územnú integritu Ukrajiny a neuznáva anexiu Krymu.", "Na svojich sociálnych sieťach Korčok uviedol , že s Lavrovom sa stretol ešte v decembri 2021 v Štokholme, na okraj Rady OBSE.", "Korčokove stretnutia s ruským šéfom diplomacie sa odohrali pred 24. februárom, kedy sa začala ruská invázia na Ukrajinu, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí. V reakcii na ruskú inváziu zaradili štáty EÚ ruského prezidenta Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na sankčný zoznam EÚ. V marci 2022 pridala zas Ruská federácia Slovensko na zoznam nepriateľských krajín.", "Počiatky ruskej agresie na Ukrajinu však siahajú už do roku 2014, kedy Rusko anektovaním Krymského polostrova porušilo medzinárodné právo a suverenity Ukrajiny."], "analysis_date": "2024-03-28", "analysis_sources": {"text": ["stretol", "Informovalo", "vyhlásenia", "Donald Tusk", "Petr Fiala", "stretol", "informovala", "oficiálnom programe ministra", "septembri", "novembri", "stretol", "rokovali", "informovali", "slovenské", "uviedol", "stretol", "Spojených štátov amerických", "britskou", "stretol", "absolvoval", "uviedol", "vyžiadala", "zaradili", "pridala", "siahajú"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2024/03/j-blanar-sa-stretol-so-sefom-ruskej-diplomacie-lavrovom-je-to-zvrat-dlhodobeho-smerovania-slovenska-tvrdi-opozicia/", "https://domov.sme.sk/c/23290133/minister-blanar-sa-pocas-diplomatickeho-fora-v-turecku-stretol-s-lavrovom.html", "https://www.facebook.com/mzv.sk/posts/pfbid041BpDymtcCWATXnmzJnencxr7DtZxANRBFKu48AGNeYeh82AzZg6BNqcju1P8C4El", "https://spravy.rtvs.sk/2024/03/polsky-premier-kritizoval-j-blanara-a-p-szijjartoa-za-stretnutie-so-s-lavrovom/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/v-prahe-sa-o-dva-tyzdne-stretnu-minis/779538-clanok.html", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/", "https://web.archive.org/save/https://tass.com/politics/1754761", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/", "https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1905802/", "https://mid.ru/en/foreign_policy/news/1918423/", "https://www.reuters.com/world/russias-foreign-minister-thanks-north-korea-supporting-its-war-ukraine-2023-10-18/", "https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-a-lavrov-rokovali-s-ministerkou-za/767869-clanok.html", "http://bit.ly/LavrovMZVru", "http://bit.ly/LavrovMZVsk", "https://mzv.sk/web/sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4658664", "https://mid.ru/en/press_service/vizity-ministra/?activeFrom=08.04.2020&activeTo=24.02.2022&PAGEN_1=5", "https://www.state.gov/secretary-blinkens-meeting-with-russian-foreign-minister-lavrov-2/", "https://www.gov.uk/government/news/osce-ministerial-council-2021-uk-foreign-secretary-liz-truss-met-russian-foreign-minister-sergei-lavrov-in-stockholm", "https://www.trend.sk/spravy/blinken-vyzval-lavrova-ukoncenie-vojny-ukrajine", "https://www.mzv.sk/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=4191812", "https://www.instagram.com/p/C4EHRfCA7OO/?utm_source=ig_embed&ig_rid=58fe4cb2-b844-4aee-a097-48f957ee01f1", "https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/news/desiva-dan-ruska-invazia-na-ukrajinu-v-cislach/", "https://www.teraz.sk/najnovsie/borrell-potvrdil-ze-putin-a-lavrov-su/614982-clanok.html", "https://www.noviny.sk/zahranicie/666913-rusko-zverejnilo-zoznam-nepriatelskych-krajin-je-na-nom-aj-slovensko", "https://svet.sme.sk/c/20971935/chronologia-anexia-krymu-konflikt-v-azovskom-mori.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:44.956575+00:00"}
{"id": "vr17544", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17544", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Viete, dosiahli ste akurát tak prekrytie tie kauzy na ministerstve školstva, keď bol odvolaným premiérom pán Plavčan za podozrenie pri rozkrádaní eurofondov, veda a výskum, kde sa malo prideliť 600 miliónov eur,", "statement_date": "2018-03-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Predseda Slovenskej národnej strany, Andrej Danko 7. augusta 2017 vypovedal koaličnú zmluvu s odôvodnením, že \"Dobrá sociálno–ekonomická situácia v roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania.\" V tom období sa stupňovali tlaky na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana, potom ako vznikli obvinenia ohľadom manipulácie výzvy na eurofondy určené na vedu a výskum. Načasovanie tejto krízy teda hralo v prospech Slovenskej národnej strany, ktorá čelila verejnej kritike na adresu ich ministra. Ten bol aj následne vyzvaný na odchod priamo premiérom Robertom Fico 17. augusta 2017, bez toho aby konzultoval stranu, ktorá nominovala ministra. Dodatok ku koaličnej zmluve bol podpísaný 11. septembra 2017. Neexistujú žiadne dôkazy na to, či cieľom nového dodatku bolo prekrytie kauzy s eurofondami. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Predseda Slovenskej národnej strany, Andrej Danko 7. augusta 2017 vypovedal koaličnú zmluvu s odôvodnením, že \"Dobrá sociálno–ekonomická situácia v roku 2017 ukazuje, že je nutné sa zamerať na nové výzvy a priority, ktoré je potrebné premietnuť do koaličnej dohody a nového programového vyhlásenia vlády. Keď sa darí ekonomike štátu, musia to pocítiť aj samotní občania.\" V tom období sa stupňovali tlaky na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana, potom ako vznikli obvinenia ohľadom manipulácie výzvy na eurofondy určené na vedu a výskum. Načasovanie tejto krízy teda hralo v prospech Slovenskej národnej strany, ktorá čelila verejnej kritike na adresu ich ministra. Ten bol aj následne vyzvaný na odchod priamo premiérom Robertom Fico 17. augusta 2017, bez toho aby konzultoval stranu, ktorá nominovala ministra. Dodatok ku koaličnej zmluve bol podpísaný 11. septembra 2017. Neexistujú žiadne dôkazy na to, či cieľom nového dodatku bolo prekrytie kauzy s eurofondami. Výrok hodnotíme preto ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-26", "analysis_sources": {"text": ["vypovedal", "tlaky", "vyzvaný", "Dodatok", "podpísaný"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/predseda-parlamentu-a-danko-vypovedal-k/274099-clanok.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/435193-univerzity-a-sav-ziadaju-o-prehodnotenie-vysledkov-na-financovanie-vyskumu/", "https://domov.sme.sk/c/20627707/styri-vety-ktorymi-fico-odovodnil-koniec-plavcana-hodia-sa-aj-na-kalinaka.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/koalicia-lidri-podpisali-dodatok-ku/279840-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.teraz.sk/slovensko/vyberova-chronologia-udalosti-v-sr-v/297661-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:54.478930+00:00"}
{"id": "vr17072", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17072", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Zásadným spôsobom klesla samozrejme kriminalita. Pokiaľ sme mali predtým 1 500 lúpeží, dneska ich je 500.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2006 spáchaných 1 594 lúpeží ( .xml ). Údaje za rok 2017 sú zatiaľ vedené len do 30. septembra, dokedy bolo zistených 342 lúpeží ( .xml ). Na overenie preto používame štatistiku za rok 2016, kedy sa počet lúpeží oproti roku 2006 znížil na 526 ( .xml ). Keďže sa štatistiky približujú číslam, ktoré uvádza Kaliňák, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR bolo v roku 2006 spáchaných 1 594 lúpeží ( .xml ). Údaje za rok 2017 sú zatiaľ vedené len do 30. septembra, dokedy bolo zistených 342 lúpeží ( .xml ). Na overenie preto používame štatistiku za rok 2016, kedy sa počet lúpeží oproti roku 2006 znížil na 526 ( .xml ). Keďže sa štatistiky približujú číslam, ktoré uvádza Kaliňák, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": [".xml", ".xml", ".xml"], "url": ["https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky/rok_2006/1_statistika_podla_druhu_kriminality_31.12.2006.xml", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2017/09_september/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_30.09.2017.xml", "https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/statistiky_2016/12_december/xml_1_statistika_podla_druhu_kriminality_1_31.12.2016.xml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:28.259780+00:00"}
{"id": "vr25594", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25594", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "\" princíp 3x a dosť\". Chceli sme ho zaviesť aj do zákona o potravinách. Bolo to na konci druhej Durindovej vlády, ta vláda predčasne končila bolo to v druhom čítaní. Bola to práve politická strana Smer, ktorá povedala, že tento zákon a ďalej o tomto návrhu zákona rokovať sa nebude.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zásadu \"trikrát a dosť\" chcel Z. Simon už počas 2. vlády M. Dzurindu vniesť do zákona o potravinách. Nie je však pravdou, že na konci 2. vlády M. Dzurindu skončila novela zákona o potravinách obsahujúca zásadu \"trikrát a dosť\" v druhom čítaní. Nedostala sa ani do prvého čítania. Nie je preto ani pravdou, že to bola práve SMER-SD čo zákon potopila v druhom čítaní. Do druhého čítania sa dostala až počas 1. vlády R. Fica. Vtedy však skončila až treťom čítaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nZásada \"trikrát a dosť\" bola predmetom novelizácie Trestného poriadku SR z roku 2006 z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.\n\nNovela zákona o potravinách bola podaná už 3. februára 2006 ešte za úradovania ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona ako Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách. Vláda schválila tento návrh 18. januára 2006.\n\n(1) Orgány úradnej kontroly potravín v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín\n\nc) podávajú obvodnému podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak sa zistili nedostatky podľa písmena a) viac ako tri krát v priebehu jedného kalendárneho roka,\n\nNávrh zákon Z. Simona (tlač číslo 1452), ktorý zavádzal zásadu trikrát a dosť aj do zákona o potravinách sa nedostal počas 2. Dzurindovej vlády ani do prvého čítania. Bol pridelený len do výborov na prerokovanie s dátumom do 17. apríla 2006. Vo februári 2006 KDH odišlo z koalície, 2. vláda M. Dzurindu dovládla do predčasných volieb ako menšinová.\n\nPočas prvej vlády R. Fica vtedajší poslanec za SMK Z. Simon podal návrh novely zákona o potravinách . Išlo o rovnakú úpravu ako predkladal počas 2. vlády M. Dzurindu. Táto novela sa dostala až do 3. čítania, kde bola v hlasovaní o zákone ako celku neschválená . Z 141 prítomných, hlasovalo za 61, proti hlasovalo 70, zdržalo sa hlasovania 10. Zo 48 prítomných poslancov SMERU hlasovalo proti 45 a traja sa hlasovania zdržali.", "analysis_paragraphs": ["Zásadu \"trikrát a dosť\" chcel Z. Simon už počas 2. vlády M. Dzurindu vniesť do zákona o potravinách. Nie je však pravdou, že na konci 2. vlády M. Dzurindu skončila novela zákona o potravinách obsahujúca zásadu \"trikrát a dosť\" v druhom čítaní. Nedostala sa ani do prvého čítania. Nie je preto ani pravdou, že to bola práve SMER-SD čo zákon potopila v druhom čítaní. Do druhého čítania sa dostala až počas 1. vlády R. Fica. Vtedy však skončila až treťom čítaní. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Zásada \"trikrát a dosť\" bola predmetom novelizácie Trestného poriadku SR z roku 2006 z dielne vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.", "Novela zákona o potravinách bola podaná už 3. februára 2006 ešte za úradovania ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona ako Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o potravinách. Vláda schválila tento návrh 18. januára 2006.", "(1) Orgány úradnej kontroly potravín v rozsahu svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín", "c) podávajú obvodnému podnety na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti, ak sa zistili nedostatky podľa písmena a) viac ako tri krát v priebehu jedného kalendárneho roka,", "Návrh zákon Z. Simona (tlač číslo 1452), ktorý zavádzal zásadu trikrát a dosť aj do zákona o potravinách sa nedostal počas 2. Dzurindovej vlády ani do prvého čítania. Bol pridelený len do výborov na prerokovanie s dátumom do 17. apríla 2006. Vo februári 2006 KDH odišlo z koalície, 2. vláda M. Dzurindu dovládla do predčasných volieb ako menšinová.", "Počas prvej vlády R. Fica vtedajší poslanec za SMK Z. Simon podal návrh novely zákona o potravinách . Išlo o rovnakú úpravu ako predkladal počas 2. vlády M. Dzurindu. Táto novela sa dostala až do 3. čítania, kde bola v hlasovaní o zákone ako celku neschválená . Z 141 prítomných, hlasovalo za 61, proti hlasovalo 70, zdržalo sa hlasovania 10. Zo 48 prítomných poslancov SMERU hlasovalo proti 45 a traja sa hlasovania zdržali."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["novelizácie Trestného poriadku SR", "Novela", "schválila", "Návrh", "nedostal", "odišlo", "podal", "o potravinách", "neschválená"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2006-692", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=1452", "http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=13105", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=3&CPT=1452", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=3&Text=&CPT=1452&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://cs.wikipedia.org/wiki/Druh%C3%A1_vl%C3%A1da_Mikul%C3%A1%C5%A1e_Dzurindy", "http://www.sme.sk/c/3049472/trikrat-a-dost-v-potravinarstve-neuspelo.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/vyhladavanie_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=4&Text=&CPT=80&CisSchodze=&DatumOd=&DatumDo=&FullText=False", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=20123"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:23.218607+00:00"}
{"id": "vr15932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15932", "speaker": "Vladimír Mečiar", "speaker_party": "ĽS-HZDS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-meciar", "statement": "...po voľbách ´94, pani Nagyová nevstúpila do služieb úradu vlády, a nepracovala tam.(..) Do práce na úrad vlády nastúpila, tuším, v ´95, niekedy začiatkom roka, aj to na jeden rok.", "statement_date": "2017-03-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Anna Nagyová, bývalá riaditeľka predsedu vlády a osoba blízka Vladimírovi Mečiarovi po voľbách do NR SR na prelome septembra a októbra 1994 ihneď neprijala Mečiarovu ponuku na svoj bývalý post, a podľa svojich slov si nechala čas na rozmyslenie. Ponuku Nagyová napokon prijala začiatkom roku 1995 a vo funkcii vydržala do septembra roku 1996. Napriek tomu, že riaditeľkou úradu premiéra bola o niečo dlhšie ako rok, výrok hodnotíme ako pravdivý. Anna Nagyová pracovala podľa denníka SME na Úrade vlády už od roku 1988. V januári 1990 sa stala osobnou tajomníčkou predsedu vlády, kde ju po Milanovi Čičovi zdedil Vladimír Mečiar. Keď Mečiara prvý krát odvolali z funkcie v roku 1991, z úradu vlády odišla aj Nagyová, avšak ostala Mečiarovou blízkou spolupracovníčkou. Po voľbách v roku 1992 sa Nagyová stala riaditeľkou kancelárie premiéra a v roku 1993, keď Mečiara odvolal parlament s ním Nagyová opäť odišla. Jej úloha ešte narástla vo volebnej kampani pred voľbami do NR SR v roku 1994. Marián Leško vo svojom článku k tejto kapitole uvádza nasledovné: \"Počas volebnej kampane robila Anna Nagyová svojmu šéfovi (V. Mečiarovi, pozn.) moderátorku. Musela absolvovať stovky mítingov a jej výkon bol priam nadľudský.\" Po úspešných voľbách dostala Nagyová opäť len ponuku pracovať ako šéfka kancelárie premiéra. V inom článku denníka SME z 30. decembra 1994 autor opisuje informáciu krátko po voľbách toho istého roku, podľa ktorej údajne \"... Anna Nagyová rozviazala pracovný pomer s HZDS a nenastúpi ako vedúca sekretariátu predsedu vlády na Úrad vlády SR. Podľa týchto informácií si A. Nagyová vybrala dovolenku a po nej mala odcestovať na zahraničný ročný študijný pobyt.\" Nagyová sa, však po istom váhaní napokon rozhodla ponuku prijať. Z tejto funkcie odišla v septembri 1996, údajne na vlastnú žiadosť a následne absolvovala aj študijný pobyt v zahraničí spomínaný vyššie. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Anna Nagyová, bývalá riaditeľka predsedu vlády a osoba blízka Vladimírovi Mečiarovi po voľbách do NR SR na prelome septembra a októbra 1994 ihneď neprijala Mečiarovu ponuku na svoj bývalý post, a podľa svojich slov si nechala čas na rozmyslenie. Ponuku Nagyová napokon prijala začiatkom roku 1995 a vo funkcii vydržala do septembra roku 1996. Napriek tomu, že riaditeľkou úradu premiéra bola o niečo dlhšie ako rok, výrok hodnotíme ako pravdivý. Anna Nagyová pracovala podľa denníka SME na Úrade vlády už od roku 1988. V januári 1990 sa stala osobnou tajomníčkou predsedu vlády, kde ju po Milanovi Čičovi zdedil Vladimír Mečiar. Keď Mečiara prvý krát odvolali z funkcie v roku 1991, z úradu vlády odišla aj Nagyová, avšak ostala Mečiarovou blízkou spolupracovníčkou. Po voľbách v roku 1992 sa Nagyová stala riaditeľkou kancelárie premiéra a v roku 1993, keď Mečiara odvolal parlament s ním Nagyová opäť odišla. Jej úloha ešte narástla vo volebnej kampani pred voľbami do NR SR v roku 1994. Marián Leško vo svojom článku k tejto kapitole uvádza nasledovné: \"Počas volebnej kampane robila Anna Nagyová svojmu šéfovi (V. Mečiarovi, pozn.) moderátorku. Musela absolvovať stovky mítingov a jej výkon bol priam nadľudský.\" Po úspešných voľbách dostala Nagyová opäť len ponuku pracovať ako šéfka kancelárie premiéra. V inom článku denníka SME z 30. decembra 1994 autor opisuje informáciu krátko po voľbách toho istého roku, podľa ktorej údajne \"... Anna Nagyová rozviazala pracovný pomer s HZDS a nenastúpi ako vedúca sekretariátu predsedu vlády na Úrad vlády SR. Podľa týchto informácií si A. Nagyová vybrala dovolenku a po nej mala odcestovať na zahraničný ročný študijný pobyt.\" Nagyová sa, však po istom váhaní napokon rozhodla ponuku prijať. Z tejto funkcie odišla v septembri 1996, údajne na vlastnú žiadosť a následne absolvovala aj študijný pobyt v zahraničí spomínaný vyššie. Dátum zverejnenia analýzy: 08.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-08", "analysis_sources": {"text": ["neprijala", "pracovala", "článku denníka SME", "odišla"], "url": ["https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html", "https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html", "https://www.sme.sk/c/2139797/a-nagyova-opat-na-sekretariate-v-meciara.html#ixzz4b8SsfTX2", "https://www.sme.sk/c/2094700/v-podstate-sme-sa-nasli-anna-nagyova-dostala-po-siestich-rokoch-tri-mesiace-bud-sa-tym-pribeh-konci-alebo-sa-zacina.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:59.763043+00:00"}
{"id": "vr17724", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17724", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepatrí pod ministerstvo financií.", "statement_date": "2018-04-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný zákon 493/2011 , čl. 3 stanovuje nasledovné: \" Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. \" Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne nepatrí pod Ministerstvo financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný zákon 493/2011 , čl. 3 stanovuje nasledovné: \" Zriaďuje sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. \" Rada pre rozpočtovú zodpovednosť teda skutočne nepatrí pod Ministerstvo financií SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-30", "analysis_sources": {"text": ["493/2011"], "url": ["http://www.rozpoctovarada.sk/images/Legislativa_SR/Zakon_493_2011_20121028.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:16.392673+00:00"}
{"id": "vr32669", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32669", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Boli ste v parlamente, pán predseda, a vystúpili ste nielen vy, ale aj všetci ostatní a povedali ste, že ak bude prijatý Zákonník práce, o 100 000 pracovných miest bude zase menej.", "statement_date": "2012-11-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Roberta Fica považujeme za pravdivý, pretože na tlačovej besede k Zákonníku práce z 12. septembra 2012, na ktorej sa zúčastnil Pavol Frešo, Ivan Štefanec a Ľudovít Kaník, vyhlásil Ivan Štefanec, že na Slovensko môžu prísť 80 až 100-tisíc ľudí o prácu.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Roberta Fica považujeme za pravdivý, pretože na tlačovej besede k Zákonníku práce z 12. septembra 2012, na ktorej sa zúčastnil Pavol Frešo, Ivan Štefanec a Ľudovít Kaník, vyhlásil Ivan Štefanec, že na Slovensko môžu prísť 80 až 100-tisíc ľudí o prácu."], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["besede", "besede"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1005763/tb-sdku-ds-zakonnik-prace-a-jeho-vplyv-na-zamestnanost.html", "http://www.ta3.com/clanok/1005872/tb-opozicie-o-zakonniku-prace.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:56.887336+00:00"}
{"id": "vr33263", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33263", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "takých bolo 82%. 82% je kategória živnostníkov, ktorým sa priemerne mesačne od cirka o tých 25 eur zvyšujú odvody.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Richter spomína čísla, ktoré sú veľmi blízko našim zisteniam. Hlavným zdrojom informácií bola správa Slovenského živnostenského zväzu, ktorý rokoval ako zástupca živnostníkov s ministerstvom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dôvodom zmeny odvodového systému pre živnostníkov (SZČO) boli údaje sociálnej poistovne, ktoré boli prezentované aj v slovenských médiách, napríklad v máji minulého roka v denníku Pravda : \"Momentálne eviduje Sociálna poisťovňa okolo 227-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, pričom až 87 percent z nich, teda viac ako 196-tisíc, platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 329,01 eura.\" O niečo neskôr Slovenský zväz živnostníkov, informoval o dohode , ktorú s ním uzavrelo: \"Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420,-€/ mesiac, teda ročne maximálne 5 040,-€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 €/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420, čo predstavuje pri obrate 1.050,-€/mesačne (z toho 40% je 420,-€) predstavuje vymeriavací základ cca 630€/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter spomína čísla, ktoré sú veľmi blízko našim zisteniam. Hlavným zdrojom informácií bola správa Slovenského živnostenského zväzu, ktorý rokoval ako zástupca živnostníkov s ministerstvom. Jeho výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dôvodom zmeny odvodového systému pre živnostníkov (SZČO) boli údaje sociálnej poistovne, ktoré boli prezentované aj v slovenských médiách, napríklad v máji minulého roka v denníku Pravda : \"Momentálne eviduje Sociálna poisťovňa okolo 227-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb, pričom až 87 percent z nich, teda viac ako 196-tisíc, platí odvody na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 329,01 eura.\" O niečo neskôr Slovenský zväz živnostníkov, informoval o dohode , ktorú s ním uzavrelo: \"Paušálne výdavky dohodnuté vo výške maximálne 420,-€/ mesiac, teda ročne maximálne 5 040,-€. Toto jednanie bolo veľmi náročné, keď MF SR vyšlo s prvým návrhom hornej hranice 300 €/mesiac a náš mandát bol 600€. Postupne sme vyjednávaním dospeli k hranici 420, čo predstavuje pri obrate 1.050,-€/mesačne (z toho 40% je 420,-€) predstavuje vymeriavací základ cca 630€/mesiac. Toto považujeme za prijateľné, lebo vieme že do tejto kategórie spadá takmer 80% živnostníkov .\" Dátum zverejnenia analýzy: 25.02.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["Pravda", "dohode"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/174362-stat-ma-problem-co-s-prilis-nizkou-penziou-zivnostnikov/", "http://www.szz.sk/szz/pages/posts/s8Ez-vyjednE1valo-s-ministrom-prE1ce-jE1nom-richterom-o-zmenE1ch-v-odvodovom-systE9me-pre-9EivnostnEDkov-a-szC8o--mE1j-jFAn-2012167.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:36.266619+00:00"}
{"id": "49821", "numeric_id": 49821, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49821", "speaker": "Marián Viskupič", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-viskupic", "statement": "Sami banky hlásia, že tak ako je to teraz, sa to nedá sprevádzkovať (pozn.: transakčná daň).", "statement_date": "2024-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovenská banková asociácia a Národná banka Slovenka upozorňujú na komplikácie súvisiace so zavedením transakčnej dane v súčasnej podobe. Medzi výzvy patrí nedostatočne pripravená legislatíva, vysoké náklady na úpravu systémov a riziko negatívnych dopadov na klientov bánk aj na ekonomiku. Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačná doba je pre väčšinu bánk nedostatočná. Pôvodné znenie zákona sa už menilo novelizáciou z 28. novembra 2024. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nSlovenská banková asociácia (SBA) v stanovisku k návrhu dane z finančných transakcií vyjadruje vážne obavy týkajúce sa jej zavedenia. Upozorňuje, že príprava návrhu bola sprevádzaná absenciou odbornej diskusie a štúdií dopadov na slovenskú ekonomiku. SBA upozorňuje na to, že implementácia legislatívy si vyžiada rozsiahle investície do informačných systémov a procesov, pričom „polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.“ Táto neprimeraná záťaž môže navyše podľa SBA zvýšiť náklady pre klientov.\n\nĎalším rizikom je podľa SBA dopad na správanie klientov. Daň motivuje k zvýšenej preferencii hotovosti na úkor bezhotovostných transakcií, čo môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky a zvýšiť riziko daňových únikov. Tiež sa predpokladá, že presun časti transakcií mimo finančný sektor zníži očakávaný výnos dane a zvýši tlak na jej sadzbu či rozšírenie základu.\n\nPodľa Vladimíra Dvořáčka, výkonného riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS), sa transakčná daň v bankovom sektore jednoznačne prejaví nárastom prevádzkových nákladov. Dôvodom je fakt, že banky budú miestom, odkiaľ sa transakčná daň bude odvádzať. Takisto sa im zvýšia jednorazové náklady na úpravu IT systémov.\n\nEurópska centrálna banka (ECB) varuje , že zvýšenie ceny nákladov môže mať za následok zvýšenie ceny a oslabenie dopytu po platobných službách na Slovensku a odklonenie finančných aktivít do iných štátov.\n\nV prípade, že začnú svoju daňovú povinnosť optimalizovať podniky, môže mať nová daň dosah aj na pokles likvidity bánk, pretože hrozí hromadný výber vkladov v bankách. Konsolidačný balíček tak môže ovplyvniť schopnosť firiem splácať ich dlhy. Podľa NBS to však banky dokážu ustáť. „Banky majú silné predpoklady zvládnuť v ďalšom období nové výzvy a byť pritom schopné plynulo financovať ekonomiku,“ uvádza NBS ( .pdf , str. 51).\n\nDvořáček dodáva, že momentálna situácia v likvidite bánk je priaznivá, pričom dosahujú až 200 percentnú krátkodobú likviditu. To znamená, že ani po zavedení dane by banky nemali začať obmedzovať úverovanie. Podľa NBS dokážu banky zabezpečiť úverovanie ekonomiky aj na 20 mesiacov dopredu.\n\nV rámci konsolidačného balíčka sa však bankám zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Správa NBS o finančnej stabilite uvádza, že už teraz je daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a banky majú aj kvôli nemu menšie čisté zisky ako minulý rok ( .pdf , str. 47). Zároveň platí, že NBS ani v prípade konsolidačného balíka neočakáva významný vplyv na ziskovosť bánk ( .pdf , str. 48).\n\nPodľa ministerstva financií nebude mať zavedenie novej dane zásadný vplyv na financovanie bánk a bankový sektor zasiahne rovnako, ako ďalšie podnikateľské subjekty. ECB vo svojej hodnotiacej správe však vyzýva slovenské orgány, aby zvážili oslobodenie NBS od dane, keďže uplatnenie dane na finančné operácie NBS by ovplyvnilo aj menovú politiku ECB. Podľa ECB nová daň môže tiež obmedziť prístup k hotovosti na Slovensku, čo oslabuje účinnosť postavenia eurobankoviek.\n\n28. novembra 2024 bol prijatý pozmeňovací návrh , ktorým sa novelizoval zákon o transakčnej dani. Okrem doplnenia výnimiek, na ktoré sa transakčná daň vzťahovať nebude, obsahoval implementačné upresnenia, ktoré riešili problémy predchádzajúcej legislatívy.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská banková asociácia a Národná banka Slovenka upozorňujú na komplikácie súvisiace so zavedením transakčnej dane v súčasnej podobe. Medzi výzvy patrí nedostatočne pripravená legislatíva, vysoké náklady na úpravu systémov a riziko negatívnych dopadov na klientov bánk aj na ekonomiku. Slovenská banková asociácia uvádza, že implementačná doba je pre väčšinu bánk nedostatočná. Pôvodné znenie zákona sa už menilo novelizáciou z 28. novembra 2024. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Slovenská banková asociácia (SBA) v stanovisku k návrhu dane z finančných transakcií vyjadruje vážne obavy týkajúce sa jej zavedenia. Upozorňuje, že príprava návrhu bola sprevádzaná absenciou odbornej diskusie a štúdií dopadov na slovenskú ekonomiku. SBA upozorňuje na to, že implementácia legislatívy si vyžiada rozsiahle investície do informačných systémov a procesov, pričom „polročná implementačná doba (od schválenia zákona) je s ohľadom na komplexnosť problematiky pre väčšinu bánk nedostatočná.“ Táto neprimeraná záťaž môže navyše podľa SBA zvýšiť náklady pre klientov.", "Ďalším rizikom je podľa SBA dopad na správanie klientov. Daň motivuje k zvýšenej preferencii hotovosti na úkor bezhotovostných transakcií, čo môže podporiť rozvoj šedej ekonomiky a zvýšiť riziko daňových únikov. Tiež sa predpokladá, že presun časti transakcií mimo finančný sektor zníži očakávaný výnos dane a zvýši tlak na jej sadzbu či rozšírenie základu.", "Podľa Vladimíra Dvořáčka, výkonného riaditeľa úseku dohľadu a finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS), sa transakčná daň v bankovom sektore jednoznačne prejaví nárastom prevádzkových nákladov. Dôvodom je fakt, že banky budú miestom, odkiaľ sa transakčná daň bude odvádzať. Takisto sa im zvýšia jednorazové náklady na úpravu IT systémov.", "Európska centrálna banka (ECB) varuje , že zvýšenie ceny nákladov môže mať za následok zvýšenie ceny a oslabenie dopytu po platobných službách na Slovensku a odklonenie finančných aktivít do iných štátov.", "V prípade, že začnú svoju daňovú povinnosť optimalizovať podniky, môže mať nová daň dosah aj na pokles likvidity bánk, pretože hrozí hromadný výber vkladov v bankách. Konsolidačný balíček tak môže ovplyvniť schopnosť firiem splácať ich dlhy. Podľa NBS to však banky dokážu ustáť. „Banky majú silné predpoklady zvládnuť v ďalšom období nové výzvy a byť pritom schopné plynulo financovať ekonomiku,“ uvádza NBS ( .pdf , str. 51).", "Dvořáček dodáva, že momentálna situácia v likvidite bánk je priaznivá, pričom dosahujú až 200 percentnú krátkodobú likviditu. To znamená, že ani po zavedení dane by banky nemali začať obmedzovať úverovanie. Podľa NBS dokážu banky zabezpečiť úverovanie ekonomiky aj na 20 mesiacov dopredu.", "V rámci konsolidačného balíčka sa však bankám zvýši aj daňovo-odvodové zaťaženie. Správa NBS o finančnej stabilite uvádza, že už teraz je daňovo-odvodové zaťaženie vysoké a banky majú aj kvôli nemu menšie čisté zisky ako minulý rok ( .pdf , str. 47). Zároveň platí, že NBS ani v prípade konsolidačného balíka neočakáva významný vplyv na ziskovosť bánk ( .pdf , str. 48).", "Podľa ministerstva financií nebude mať zavedenie novej dane zásadný vplyv na financovanie bánk a bankový sektor zasiahne rovnako, ako ďalšie podnikateľské subjekty. ECB vo svojej hodnotiacej správe však vyzýva slovenské orgány, aby zvážili oslobodenie NBS od dane, keďže uplatnenie dane na finančné operácie NBS by ovplyvnilo aj menovú politiku ECB. Podľa ECB nová daň môže tiež obmedziť prístup k hotovosti na Slovensku, čo oslabuje účinnosť postavenia eurobankoviek.", "28. novembra 2024 bol prijatý pozmeňovací návrh , ktorým sa novelizoval zákon o transakčnej dani. Okrem doplnenia výnimiek, na ktoré sa transakčná daň vzťahovať nebude, obsahoval implementačné upresnenia, ktoré riešili problémy predchádzajúcej legislatívy."], "analysis_date": "2024-12-15", "analysis_sources": {"text": ["stanovisku", "SBA", "prejaví", "zvýšia", "varuje", "dosah", "firiem", ".pdf", "dosahujú", "dokážu", "zvýši", ".pdf", ".pdf", "zavedenie", "vyzýva", "obmedziť", "prijatý", "návrh"], "url": ["https://www.sbaonline.sk/wp-content/uploads/2024/10/SBA-tema-dan-z-financnych-transakcii-02-10-2024.pdf", "https://www.sbaonline.sk/wp-content/uploads/2024/10/SBA-tema-dan-z-financnych-transakcii-02-10-2024.pdf", "https://nbs.sk/aktuality/vladimir-dvoracek-vykonny-riaditel-useku-dohladu-a-financnej-stability-nbs-zdravotna-prehliadka-financneho-sektora-ekonomika-24-stvr-sk/", "https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/%C3%A4", "https://index.sme.sk/c/23410680/europska-centralna-banka-ma-vyhrady-k-transakcnej-dani.html", "https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/", "https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/", "https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/", "https://nbs.sk/aktuality/vladimir-dvoracek-vykonny-riaditel-useku-dohladu-a-financnej-stability-nbs-zdravotna-prehliadka-financneho-sektora-ekonomika-24-stvr-sk/", "https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/", "https://e.dennikn.sk/4325250/konsolidacia-neohrozi-domacnosti-ani-firmy-pri-splacani-uverov-tvrdi-nbs/", "https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/", "https://nbs.sk/publikacie/sprava-o-financnej-stabilite/sprava-o-financnej-stabilite-november-2024/", "https://www.trend.sk/spravy/ecb-navrhuje-technicke-upravy-nie-zrusenie-transakcnej-dane-upresnil-rezort-financii", "https://www.trend.sk/spravy/ecb-ma-viacere-vyhrady-novej-transakcnej-dani-slovensku-vyzyva-jej-upravu", "https://index.sme.sk/c/23410680/europska-centralna-banka-ma-vyhrady-k-transakcnej-dani.html", "https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96182030-vynimky-z-transakcnej-dane-sa-budu-tykat-17-tisic-organizacii-vycislil-to-kamenickeho-rezort", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=556856"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:18.419537+00:00"}
{"id": "vr37179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37179", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Takže hovoríme o tom, že nakoniec žiadne pokuty, no ochotníci napríklad, tí, ktorí občania Slovenskej republiky založili ochotnícke divadlo a sú maďarskej národnosti, mali dostať pokutu. Nakoniec ju nedostali.", "statement_date": "2011-02-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku a pokuta nebola udelená.", "analysis_paragraphs": ["Maďarské ochotnícke divadlo Új Hajtás z Klasova niekto udal za leták k jednej z ich hier. Ministerstvo kultúry si preto divadelníkov predvolalo na neverejné rokovanie. V apríli nakoniec ministerstvo uviedlo , že zákon o štátnom jazyku neobmedzuje právo divadelných ochotníkov z obce Klasov publikovať svoje tlačoviny v maďarskom jazyku a pokuta nebola udelená."], "analysis_date": "2011-02-07", "analysis_sources": {"text": ["predvolalo", "uviedlo"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5338593/jazyk-ochotnikov-z-divadla-v-klasove-drazdi-madarica.html", "http://www.sme.sk/c/5341358/divadelnici-z-klasova-tvrdia-ze-zakon-neporusili.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:21.005648+00:00"}
{"id": "47186", "numeric_id": 47186, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47186", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Sputnik sa riešil koncom januára a vo februári, a všetky vakcíny sa objednávali vlastne koncom minulého roka, my sme mali, pred Vianocami sme mali objednaných 10 000 000 vakcín, takže tam alebo myslím, že ešte tam sa potom doobjednávalo nejakých ďalších 5, čiže 15 miliónov vakcín sme mali v polovičke januára objednaných", "statement_date": "2021-04-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. ( .pdf , s. 6) Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín . Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Hospodárske noviny informovali o snahe exministra zdravotníctva Mareka Krajčího zaobstarať vakcínu Sputnik V začiatkom februára 2021. Ministerstvo zdravotníctva SR uvádza v Národnej stratégii očkovania z decembra 2020, že Slovensko malo v tom čase nakontrahovaných bezmála 9,5 mil. vakcín schválených európskou agentúrou EMA, pričom kľúč európskej komisie umožňoval objednanie 17,4 mil. vakcín. ( .pdf , s. 6) Expremiér Igor Matovič oznámil 20. januára 2021, že Slovensko dodatočne objednalo 4 mil. vakcín . Spolu malo teda Slovensko k polovici februára objednaných 13,5 milióna vakcín. Napriek priznanej nepresnosti („nejakých”) hodnotíme tvrdenie Eduarda Hegera pre priveľkú odchýlku ako už nepravdivé."], "analysis_date": "2021-04-16", "analysis_sources": {"text": ["informovali", ".pdf", "4 mil.", "vakcín"], "url": ["https://slovensko.hnonline.sk/2292762-slovensko-sa-snazi-zaobstarat-rusku-vakcinu-sputnik-potvrdil-krajci", "https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/tlacove_spravy/covid-19/Strategia-ockovania-COVID-19.pdf", "https://www.ta3.com/clanok/1201194/nakupili-sme-miliony-vakcin-bude-ich-dostatok-ubezpecil-premier.html", "https://dennikn.sk/2234002/slovensko-kupilo-4-miliony-novych-davok-vakcin-od-pfizeru-a-moderny-spolu-s-doterajsimi-vystacia-pre-85-percent-populacie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:58:07.769606+00:00"}
{"id": "vr32491", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32491", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Vyčlenili sme naozaj obrovské množstvo (na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných, pozn.), niekoľko 100 tisíc nezamestnaných.", "statement_date": "2012-10-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prvá časť výroku o vyčlenení zdrojov je pravdivá. V Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2012 (.pdf, s.22) sa uvádza: \" Dlhodobú nezamestnanosť budeme riešiť nástrojmi aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšením ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín a adresnými projektmi podporujúcimi vznik pracovných miest pre túto znevýhodnenú skupinu uchádzačov o zamestnanie.\"", "analysis_paragraphs": ["Prvá časť výroku o vyčlenení zdrojov je pravdivá. V Národnom programe reforiem Slovenskej republiky 2012 (.pdf, s.22) sa uvádza: \" Dlhodobú nezamestnanosť budeme riešiť nástrojmi aktívnej politiky trhu práce, najmä zvýšením ich účinnosti u niektorých špecifických cieľových skupín a adresnými projektmi podporujúcimi vznik pracovných miest pre túto znevýhodnenú skupinu uchádzačov o zamestnanie.\""], "analysis_date": "2012-10-22", "analysis_sources": {"text": ["reforiem", "schválila", "Operačného programu", "počet nezamestnaných"], "url": ["http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/nd/nrp2012_slovakia_sk.pdf", "http://www.daneauctovnictvo.sk/sk/spravodajstvo/kabinet-schvalil-viac-prostriedkov-na-podporu-zamestnanosti.s-722.html", "http://www.fsr.gov.sk/data/files/ine/OP_ZaSI_verzia-3.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48192"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:31.451405+00:00"}
{"id": "vr30907", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30907", "speaker": "Pavol  Pavlík", "speaker_party": "99%", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-pavlik", "statement": "Mal to môj kamarát. Preto som sa rozhodol, že pokúsim sa to nejakým spôsobom sprostredkovať, aby to dostala SAS, ktorej som úprimne veril, že to s bojom proti korupcii myslí vážne. Oni to dostali, no a ostatné poznáte.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Informácia, podľa ktorej sa spis Gorila dostal k SaS práve prostredníctvom Pavla Pavlíka pred voľbami v roku 2010 priniesol denník SME 2.2.2012. S týmto tvrdením súhlasia aj predstavitelia SaS Richard Sulík a Juraj Miškov.", "analysis_paragraphs": ["Informácia, podľa ktorej sa spis Gorila dostal k SaS práve prostredníctvom Pavla Pavlíka pred voľbami v roku 2010 priniesol denník SME 2.2.2012. S týmto tvrdením súhlasia aj predstavitelia SaS Richard Sulík a Juraj Miškov."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["denník"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6243291/sulikovi-sprostredkoval-gorilu-pavlik-z-99-percent.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:41.769464+00:00"}
{"id": "vr17058", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17058", "speaker": "Jozef Rajtár", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-rajtar", "statement": "Keď si zoberieme prípad Bašternák, tak tých 12 miliónov v cashi sa odohralo po voľbách v roku 2012 a nástupu vlády Róberta Fica a Róberta Kaliňáka. Bola tam ta vratka neoprávnená roku 2012. V roku 2013 aj začala polícia vyšetrovanie, na konci roku 2013 Ladislav Bašternák za smiešnu cenu posúva podiel vo firme B.A.Haus s obrovským majetkom, s obrovským majetkom, deväť lukratívnych bytov, jeden rodinný dom. Ladislav, posúva ho Róbertovi Kaliňákovi ako ministrovi vnútra. Vyšetruje to doteraz polícia a čo sa robí v roku 2014, polícia zastavuje vyšetrovanie. Vyšetrovanie bolo obnovené až v roku 2016 na nátlak opozície a tlak médií.", "statement_date": "2017-12-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa medializovaných informácií bol sled udalostí v tzv. kauze Bašternák presne v poradí, aké vo svojom výroku uvádza Jozef Rajtár. Diskutabilné je len tvrdenie o \"smiešnej sume,\" za ktorú Robert Kaliňák kúpil podiel vo firme B.A. Haus, pričom táto predstavovala podľa médií 430 000 eur. Takisto nie je jasné, či spomínaná firma vlastní práve deväť luxusných bytov a jeden rodinný dom. Vzhľadom k skutočnosti, že médiá však zároveň informovali o tom, že vyššie uvedená investovaná suma sa Kaliňákovi môže niekoľkonásobne vrátiť, hodnotíme tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa medializovaných informácií bol sled udalostí v tzv. kauze Bašternák presne v poradí, aké vo svojom výroku uvádza Jozef Rajtár. Diskutabilné je len tvrdenie o \"smiešnej sume,\" za ktorú Robert Kaliňák kúpil podiel vo firme B.A. Haus, pričom táto predstavovala podľa médií 430 000 eur. Takisto nie je jasné, či spomínaná firma vlastní práve deväť luxusných bytov a jeden rodinný dom. Vzhľadom k skutočnosti, že médiá však zároveň informovali o tom, že vyššie uvedená investovaná suma sa Kaliňákovi môže niekoľkonásobne vrátiť, hodnotíme tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-12-11", "analysis_sources": {"text": ["informácií", "článku", "kúpil", "vlastní", "začala"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/20189873/kauza-basternak-vsetko-co-potrebujete-vediet.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/", "https://dennikn.sk/486066/kalinak-priznal-priamy-obchodny-vztah-basternakom-nic-podla-neho-neznamena/", "https://dennikn.sk/486921/kalinak-kupil-basternaka-za-430-tisic-podiel-vo-firme-milionovymi-domami-bratislave/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/423822-policia-obvinila-podnikatela-basternaka-z-danoveho-podvodu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:55.150866+00:00"}
{"id": "vr14567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14567", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Poslanec SDKÚ navrhne Trnku (na generálneho prokurátora, pozn.)…", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Počas Radičovej vlády, poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhol a podporil na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Trnka bol generálnym prokurátorom v obodobí 2004-2011. Následne, kvôli právnym obštrukciám súperil Trnka proti kandidátovi na generálneho prokurátora - Jozefovi Čentéšovi. Kandidát nebol vymenovaný a funkciu prevzal v roku 2011 JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR. V roku 2013 bol prezidentom vymenovaný GP Jaromír Čižnár. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Počas Radičovej vlády, poslanec za SDKÚ-DS Stanislav Janiš navrhol a podporil na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Trnka bol generálnym prokurátorom v obodobí 2004-2011. Následne, kvôli právnym obštrukciám súperil Trnka proti kandidátovi na generálneho prokurátora - Jozefovi Čentéšovi. Kandidát nebol vymenovaný a funkciu prevzal v roku 2011 JUDr. Ladislav Tichý, 1. námestník generálneho prokurátora (zastupujúci šéf Generálnej prokuratúry SR. V roku 2013 bol prezidentom vymenovaný GP Jaromír Čižnár. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["Janiš", "Kandidát"], "url": ["http://domov.sme.sk/c/5621794/radicova-bud-trnka-alebo-ja.html", "http://www.teraz.sk/slovensko/ciznar-generalny-prokurator-volba/52663-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:21.685471+00:00"}
{"id": "vr33400", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33400", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme celé mesiace hovorili, že navýšenie dočasného eurovalu nepodporíme.", "statement_date": "2013-03-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že predstavitelia SaS niekoľko mesiacov avizovali, že navýšenie eurovalu nepodporia. Takto sa jej predstavitelia vyjadrovali už v máji roku 2011 pre denník SME. Rovnaká rétorika pokračovala aj v auguste toho istého roku. V októbri bolo hlasovanie o navýšení eurovalu spojené s vyslovením dôvery vláde I. Radičovej. Na tomto hlasovaní vláda I. Radičovej padla . Išlo teda o takmer päť mesačné deklarovanie SaS nepodpori navýšenia eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že predstavitelia SaS niekoľko mesiacov avizovali, že navýšenie eurovalu nepodporia. Takto sa jej predstavitelia vyjadrovali už v máji roku 2011 pre denník SME. Rovnaká rétorika pokračovala aj v auguste toho istého roku. V októbri bolo hlasovanie o navýšení eurovalu spojené s vyslovením dôvery vláde I. Radičovej. Na tomto hlasovaní vláda I. Radičovej padla . Išlo teda o takmer päť mesačné deklarovanie SaS nepodpori navýšenia eurovalu. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-03-18", "analysis_sources": {"text": ["vyjadrovali", "rétorika", "padla"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5892803/sas-nepodpori-zvysenie-prveho-eurovalu.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/sas-tvrdi-ze-pri-eurovale-dodrziavam/392161-clanok.html", "http://www.sme.sk/c/6091870/minuta-po-minute-utorok-vlada-padla-euroval-nepresiel.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:15.693527+00:00"}
{"id": "vr38133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38133", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Ten (poslanec Štefanov, pozn.) pôjde na zbavenie imunity za nástenkový tender. To nie je môj podnet, to je podnet špeciálneho prokurátora, pán poslanec.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podnet na zbavenie imunity prišiel od vyšetrovateľa na špeciálnu prokuratúru, pričom rozhodnúť, ako ďalej (Teda či požiadať o zbavenie imunity alebo nie), má Úrad špeciálnej prokuratúry. Lipšic si síce pomýlil aktérov, podstata ale ostáva rovnaká- s podaním nemá minister nič spoločné.", "analysis_paragraphs": ["Podnet na zbavenie imunity prišiel od vyšetrovateľa na špeciálnu prokuratúru, pričom rozhodnúť, ako ďalej (Teda či požiadať o zbavenie imunity alebo nie), má Úrad špeciálnej prokuratúry. Lipšic si síce pomýlil aktérov, podstata ale ostáva rovnaká- s podaním nemá minister nič spoločné."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["Podnet na zbavenie"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5806170/prokurator-uz-ma-podnet-na-zbavenie-imunity-stefanova.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:05.067358+00:00"}
{"id": "vr26580", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26580", "speaker": "Peter Osuský", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-osusky", "statement": "Jej (strany OKS, pozn.) politické programy boli hodnotené ako ekonomicky najlepšie a najliberálnejšie.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa INESS bol v roku 2006 bol program vyhodnotený ako najviac protrhovo orientovaný, pričom však nebola hodnotená kvalita programu. V roku 2002 bol program OKS vyhodnotený IVO ako vôbec najlepší. Osuský použil prijateľnú politickú skratku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. OKS išla do volieb samostatne v rokoch 2002 a 2006. V roku 2012 Osuský kandidoval na kandidátke SaS. V roku 2010 kandidovali členovia OKS na kandidátke Most-Híd (kandidátna listina č. 18). Pre overenie tohto výroku budeme preto posudzovať volebné programy OKS z rokov 2002 a 2006, keď išli do volieb samostatne. Výrok je hodnotený pravdivo a to na základe výsledkov správy vydanej INESS. INESS hodnotil v roku 2006 volebný program OKS na rok 2006. OKS dosiahla najviac bodov v oblasti ekonomika ako protrhovo orientovaný programom. \"Podľa ekonomických programov je najviac protrhovo orientovanou stranou OKS.\" OKS mala v roku 2006 najviac protrhový program zo všetkých strán aj v oblasti zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém. INESS nehovoril o kvalite tj. najlepší alebo najhorší program, ale akési odstupňovanie programu od ľavicových programov - kontroly štátu až po liberálne a protrhové programy. Volebný program strany OKS z roku 2002 bol Inštitútom pre verejné otázky(IVO) ohodnotený ako najkvalitnejší a najlepšie spracovaný volebný program. I. Radičová v roku uviedla , že Z hľadiska prepracovanosti mala vo volebnom programe najlepšie podchytenú sociálnu oblasť OKS. Bližšie informácie o hodnotení Demagog.SK nezistil. V hodnotení F.A. Hayeka v roku 2002 sa strana OKS neobjavila Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa INESS bol v roku 2006 bol program vyhodnotený ako najviac protrhovo orientovaný, pričom však nebola hodnotená kvalita programu. V roku 2002 bol program OKS vyhodnotený IVO ako vôbec najlepší. Osuský použil prijateľnú politickú skratku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. OKS išla do volieb samostatne v rokoch 2002 a 2006. V roku 2012 Osuský kandidoval na kandidátke SaS. V roku 2010 kandidovali členovia OKS na kandidátke Most-Híd (kandidátna listina č. 18). Pre overenie tohto výroku budeme preto posudzovať volebné programy OKS z rokov 2002 a 2006, keď išli do volieb samostatne. Výrok je hodnotený pravdivo a to na základe výsledkov správy vydanej INESS. INESS hodnotil v roku 2006 volebný program OKS na rok 2006. OKS dosiahla najviac bodov v oblasti ekonomika ako protrhovo orientovaný programom. \"Podľa ekonomických programov je najviac protrhovo orientovanou stranou OKS.\" OKS mala v roku 2006 najviac protrhový program zo všetkých strán aj v oblasti zdravotníctvo, školstvo a sociálny systém. INESS nehovoril o kvalite tj. najlepší alebo najhorší program, ale akési odstupňovanie programu od ľavicových programov - kontroly štátu až po liberálne a protrhové programy. Volebný program strany OKS z roku 2002 bol Inštitútom pre verejné otázky(IVO) ohodnotený ako najkvalitnejší a najlepšie spracovaný volebný program. I. Radičová v roku uviedla , že Z hľadiska prepracovanosti mala vo volebnom programe najlepšie podchytenú sociálnu oblasť OKS. Bližšie informácie o hodnotení Demagog.SK nezistil. V hodnotení F.A. Hayeka v roku 2002 sa strana OKS neobjavila Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["OKS", "2010", "správy", "INESS", "2006", "bol", "uviedla", "hodnotení"], "url": ["http://www.oks.sk/section.php?19", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2010/info/regkand.jsp@lang=sk.htm", "http://www.iness.sk/media/docs/INESS_volby.pdf", "http://www.iness.sk/media/docs/INESS_volby.pdf", "http://www.sme.sk/c/2763289/iness-hodnotil-programy-z-pohladu-dopadu-na-slobodu-obcana.html", "http://www.sme.sk/c/644618/volebne-programy-sa-zhorsili.html", "http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/volby-imidz-je-v-politike-dolezitejsi-ako-idey-60681", "http://www.rvp.sk/doc/vzdelavanie/Audit_volebnych_programov_Thomay-Chren.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:36.384161+00:00"}
{"id": "45136", "numeric_id": 45136, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45136", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Stále nám vychádza, že vlastne jeden človek v priemere odovzdá ďalšiemu 1,6 človeku ten vírus. Podľa tých prepočtov matematikov a teda ľudí z toho Inštitútu zdravotnej politiky. Kým je toto číslo väčšie ako 1 znamená, že vlastne stále sa ten vírus množí.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” Ak je hodnota indexu nákazlivosti vyššia ako 1, nákaza má tendenciu šíriť sa v populácii. Ak je nižšia ako 1, nákaza ustupuje . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V poradí druhý model šírenia koronavírusu predstavili analytici Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) 29. marca 2020. Priznávajú v ňom, že nevedia presne určiť reprodukčnú silu vírusu. Pracujú však s priemernou hodnotou šírenia vírusu (R0) „na úrovni 1.65 pri odhadovanom reálnom scenári berúc do úvahy opatrenia ohlásené 27.3.2020.” Tzv. index nákazlivosti (R0) „reprezentuje priemerný počet ľudí, ktorí sú nakazení jednou infikovanou osobou v infikovateľnej populácii.” Ak je hodnota indexu nákazlivosti vyššia ako 1, nákaza má tendenciu šíriť sa v populácii. Ak je nižšia ako 1, nákaza ustupuje . Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["predstavili", "nevedia", "index", "ustupuje"], "url": ["https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://izp.sk/wp-content/uploads/2020/04/CRN_IZP_29-3-2020_final4.pdf", "https://www.theatlantic.com/science/archive/2020/01/how-fast-and-far-will-new-coronavirus-spread/605632/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:44.980380+00:00"}
{"id": "vr39127", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39127", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Nebola to úplne štandardná situácia, to je pravda. Ale zase bola to situácia, ktorú poznáme aj z Maďarska, Poľska v priebehu posledných 15, 20 rokov, dokonca opakovane. (Premiér nie je zároveň predsedom jednej z koaličných strán, pozn. )", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Situácia, že by sa po voľbách stal predsedom vlády ten kto nie je súčasne aj predsedom nejakej z koaličných strán, skutočne nastala v Poľsku a to dvakrát. V Maďarsku takáto situácia podľa našich zistení nenastala. Poľsko. Uvádzame predsedov vlády, ktorý v tom čase neboli predsedovia žiadnej koaličnej strany. Táto situácia nastala v dvoch prípadoch (neberieme do úvahy situácie, ktoré nastali v prípadoch rekonštrukcie vlády): 1997 - 2001: - Jerzy Buzek sa od októbra 1997 do októbra 2001 sa stal predsedom vlády. Bol jedným z členov expertov podieľajúci sa na strane Volebnej Aliancie Solidarity a spoluautor jeho ekonomického programu. V tom čase nebol jej predsedom. 2005 - 2007: - Kazimierz Marcinkiewicz sa stal predsedom vlády v októbri 2005 a bol premiérom do júla 2006, potom ho nahradil Jarosław Kaczyński predseda strany Právo a Spravodlivosť. V čase, keď bol Kazimierz Marcinkiewicz predsedom vlády nebol predsedom strany Právo a Spravodlivosť. Len na doplnenie. Premiéri, ktorí nahradili iných predsedov vlády počas jedného funkčného obdobia vlády. 1991 - 1993: - Jan Olszewski sa stal v decembri 1991 do júna 1992 predsedom vlády , v tom čase nebol predsedom žiadnej parlamentnej strany. Až v roku 1995 založil vlastnú politickú stranu. - Hanna Suchocka sa stala v júli 1992 do mája 1993 predsedkyňou vlády . Od roku 1990 bola členom Demokratickej Únie (DU) a neskôr Únie Slobody (UW), nie však predsedkyňou. 1993 - 1997: - Józef Oleksy od marca 1995 do januára 1996 bol predsedom vlády . V tom čase bol členom Sociálnej Demokracie Republiky Poľska (SdRP) ale až od roku 1996 ja predseda strany. 2001 - 2005: - Marek Belka nahradil Leszeka Millera vo funkcie predsedu vlády. Bol predsedom vlády od mája 2004 do októbra 2005. Bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, nie však jej lídrom. V tom čase nebol predsedom Demokratickej strany. Maďarsko Opäť len na doplnenie, keď došlo k rekonštrukcii. 2002 - 2006 29. septembra 2004 nahradil na pozícii predsedu vlády Ferenc Gyurcsány Pétera Megyessyho. Presedom MSZP bol Lászlo Kovács. 2006 - 2010 po voľbách sa stal premiérom opäť Gyurcsány. Predsedom maťerskej MSZP sa stal až v roku 2008. Gordon Bajnai (člen Maďarskej Socialistickej strany MSZP) sa stal predsedom vlády keď nahradil Ferenca Gyurcsányho (predsedu MSZP). ( SITA , 30. marca 2009) Ivan Mikloš správne uvádza príklad Poľska ako krajiny kde priemér zastával svoju pozíciu bez toho aby bol zároveň predsedom jednej z koaličných strán. Rovnaká situácia nastala v Maďarsku v prípade Ferenca Guyrcsányho vo volebnom období 2002 - 2006 a 2006 - 2010. Pôvodne sme výrok hodnotili ako zavádzanie keď sme našou chybou neidentifikovali prípad Gyurcsányho. Ivanovi Miklošovi sa ospravedlňujeme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Situácia, že by sa po voľbách stal predsedom vlády ten kto nie je súčasne aj predsedom nejakej z koaličných strán, skutočne nastala v Poľsku a to dvakrát. V Maďarsku takáto situácia podľa našich zistení nenastala. Poľsko. Uvádzame predsedov vlády, ktorý v tom čase neboli predsedovia žiadnej koaličnej strany. Táto situácia nastala v dvoch prípadoch (neberieme do úvahy situácie, ktoré nastali v prípadoch rekonštrukcie vlády): 1997 - 2001: - Jerzy Buzek sa od októbra 1997 do októbra 2001 sa stal predsedom vlády. Bol jedným z členov expertov podieľajúci sa na strane Volebnej Aliancie Solidarity a spoluautor jeho ekonomického programu. V tom čase nebol jej predsedom. 2005 - 2007: - Kazimierz Marcinkiewicz sa stal predsedom vlády v októbri 2005 a bol premiérom do júla 2006, potom ho nahradil Jarosław Kaczyński predseda strany Právo a Spravodlivosť. V čase, keď bol Kazimierz Marcinkiewicz predsedom vlády nebol predsedom strany Právo a Spravodlivosť. Len na doplnenie. Premiéri, ktorí nahradili iných predsedov vlády počas jedného funkčného obdobia vlády. 1991 - 1993: - Jan Olszewski sa stal v decembri 1991 do júna 1992 predsedom vlády , v tom čase nebol predsedom žiadnej parlamentnej strany. Až v roku 1995 založil vlastnú politickú stranu. - Hanna Suchocka sa stala v júli 1992 do mája 1993 predsedkyňou vlády . Od roku 1990 bola členom Demokratickej Únie (DU) a neskôr Únie Slobody (UW), nie však predsedkyňou. 1993 - 1997: - Józef Oleksy od marca 1995 do januára 1996 bol predsedom vlády . V tom čase bol členom Sociálnej Demokracie Republiky Poľska (SdRP) ale až od roku 1996 ja predseda strany. 2001 - 2005: - Marek Belka nahradil Leszeka Millera vo funkcie predsedu vlády. Bol predsedom vlády od mája 2004 do októbra 2005. Bol jedným zo zakladateľov Demokratickej strany, nie však jej lídrom. V tom čase nebol predsedom Demokratickej strany. Maďarsko Opäť len na doplnenie, keď došlo k rekonštrukcii. 2002 - 2006 29. septembra 2004 nahradil na pozícii predsedu vlády Ferenc Gyurcsány Pétera Megyessyho. Presedom MSZP bol Lászlo Kovács. 2006 - 2010 po voľbách sa stal premiérom opäť Gyurcsány. Predsedom maťerskej MSZP sa stal až v roku 2008. Gordon Bajnai (člen Maďarskej Socialistickej strany MSZP) sa stal predsedom vlády keď nahradil Ferenca Gyurcsányho (predsedu MSZP). ( SITA , 30. marca 2009) Ivan Mikloš správne uvádza príklad Poľska ako krajiny kde priemér zastával svoju pozíciu bez toho aby bol zároveň predsedom jednej z koaličných strán. Rovnaká situácia nastala v Maďarsku v prípade Ferenca Guyrcsányho vo volebnom období 2002 - 2006 a 2006 - 2010. Pôvodne sme výrok hodnotili ako zavádzanie keď sme našou chybou neidentifikovali prípad Gyurcsányho. Ivanovi Miklošovi sa ospravedlňujeme. Dátum zverejnenia analýzy: 17.10.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["Jerzy Buzek", "Kazimierz Marcinkiewicz", "Jan Olszewski", "Hanna Suchocka", "Józef Oleksy", "Marek Belka", "29. septembra 2004", "Presedom MSZP", "Predsedom", "SITA"], "url": ["http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/jerzy_buzek,2076/", "http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/kazimierz_marcinkiewicz,2078/", "http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/jan_olszewski,2070/", "http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/hanna_suchocka,2073/", "http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/", "http://www.premier.gov.pl/en/prime_minister/history/marek_belka,2077/", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Prime_Ministers_of_Hungary", "http://www.exxun.com/afd_hy/Hungary/gv_political_parties.html", "http://www.exxun.com/afd_hy/Hungary/gv_political_parties.html", "http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1178722"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:11:14.581077+00:00"}
{"id": "vr16048", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16048", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...tiež sme iniciovali, podpísali sme sa pod návrh na Ústavný súd, aby to bolo prehodnotené (Protiextrémistický zákon pozn.)", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pred Vianocami roku 2016 bola na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie niektorých ustanovení \"protiextrémistického zákona \" Lucie Žitnanskej. Návrh podali spoločne 30 poslanci z poslaneckých klub OĽaNO a SaS. Zastupoval ich právnici Daniel Lipšič a Peter Kubina. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pred Vianocami roku 2016 bola na Ústavný súd podaný návrh na preskúmanie niektorých ustanovení \"protiextrémistického zákona \" Lucie Žitnanskej. Návrh podali spoločne 30 poslanci z poslaneckých klub OĽaNO a SaS. Zastupoval ich právnici Daniel Lipšič a Peter Kubina. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "podali", "považujú", "kritizoval", "Názor", "tu"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/316/20170101", "http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia", "http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia", "http://hnonline.sk/slovensko/888853-zitnanskej-balik-napadla-opozicia", "https://dennikn.sk/657074/lipsic-nebojuje-za-slobodu-prejavu-vzdy-rovnako-ubral-pri-homosexualoch-v-rusku/", "https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/24453182/41e2b0a1-0064-4bde-a7a2-21f59aba443f"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:40.086730+00:00"}
{"id": "48813", "numeric_id": 48813, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48813", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Tá istá štúdia hovorí, že prvá vlna pandémie, ktorú nastavoval ešte bývalý premiér Peter Pellegrini, tá bola jediná zvládnutá, jediná. Potom prišla druhá vlna, z ktorej prišiel pán Matovič s tou svojou atómovou zbraňou, on to sám nazval atómová zbraň a zdá sa, že tá atómová zbraň teda zabíjala, pretože na začiatku druhej vlny bolo úmrtí 215 a na konci druhej vlny už 12 000 podľa tej štúdie a potom samozrejme došlo k zlyhaniu aj v tretej vlne.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa uvedenej štúdie síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok.\n\nPoslanec Tomáš spomína štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo.\n\nPoslanec Tomáš má pravdu v tom, že štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (. pdf , s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (. pdf , s. 21).\n\nŠtúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (. pdf , str. 14). Spomínaná “atómová zbraň” - celoplošné testovanie - je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo dopomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí ( pdf , s. 14).\n\nVyjadrenie Erika Tomáša z 23. 1. 2023:\n\nŠtúdia jasne hovorí, že prvá vlna bola zvládnutá a je dohľadateľné, že opatrenia nastavil Pellegrini. A tiež štúdia hovorí, že druhá a tretia vlna boli nezvládnuté. Ja v tomto výroku explicitne nehovorím, že plošné testovanie je jediným problémom.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako zavádzajúci. Podľa uvedenej štúdie síce došlo k viacerým zlyhaniam, ktoré počas druhej aj tretej vlny pandémie pravdepodobne zapríčinili vysoké počty úmrtí, Matovičovo celoplošné testovanie je však len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispeli k nezvládnutiu situácie. Uvedená štúdia nespája celoplošné testovanie a vysoké počty úmrtí ako príčinu a dôsledok.", "Poslanec Tomáš spomína štúdiu “Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky” od slovensko-českej poradenskej firmy Pažitný & Kandilaki Healthcare consulting, ktorá bola vydaná v decembri 2022. Tá analyzovala možné dopady rôznych politík na zvýšenú úmrtnosť v rokoch 2020-2022 a dospela k záveru, že prvá vlna bola skutočne najlepšie zvládnutá, keďže opatrenia prišli včas a obyvateľstvo ich ešte dodržiavalo.", "Poslanec Tomáš má pravdu v tom, že štúdia považuje ďalšie dve vlny za nezvládnuté (. pdf , s. 94). Druhú vlnu, na konci ktorej sa počet úmrtí vyšplhal takmer k 12 000, štúdia komentuje nasledovne: “druhá vlna sa spája s vyčkávaním, politickou nejednotou, veľmi slabým krízovým manažmentom premiéra Matoviča, stratou dôvery ľudí v opatrenia a zlou komunikáciou” (. pdf , s. 21).", "Štúdia identifikuje až 8 rôznych faktorov, ktoré stáli za neúspechom pri zvládnutí druhej a tretej vlny. Patrí medzi ne zanedbanie prípravy, nevhodná komunikácia zo strany vlády, či nefunknčné trasovanie (. pdf , str. 14). Spomínaná “atómová zbraň” - celoplošné testovanie - je len jednou z nich, nemôžeme ju považovať za hlavný či jediný dôvod vysokého počtu úmrtí. Z kontextu štúdie skôr vyplýva, že efektívnejšie testovanie mohlo dopomôcť k záchrane životov, nehovorí však, že by menej efektívne celoplošné testovanie zabíjalo ľudí ( pdf , s. 14).", "Vyjadrenie Erika Tomáša z 23. 1. 2023:", "Štúdia jasne hovorí, že prvá vlna bola zvládnutá a je dohľadateľné, že opatrenia nastavil Pellegrini. A tiež štúdia hovorí, že druhá a tretia vlna boli nezvládnuté. Ja v tomto výroku explicitne nehovorím, že plošné testovanie je jediným problémom."], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["štúdiu", "pdf", "pdf", "pdf", "pdf"], "url": ["https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:04.213955+00:00"}
{"id": "vr36375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36375", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "Tí ľudia kandidovali v parlamentných voľbách, to je mimochodom dôkaz o tom prepojení na politiku. Každý jeden z nich bol zvolený politickou stranou, ale ja im to nevytýkam. Taký bol systém.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako napísala SITA v auguste: Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes začal prešetrovať podnet Aliancie Fair-play, podľa ktorej traja členovia Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu porušili zákon , keď sa vo voľbách snažili dostať do Národnej rady SR. Stanislav Háber a Alexander Koreň kandidovali za ĽS-HZDS, ktorá sa do parlamentu nedostala, Eva Jaššová sa neúspešne snažila presadiť na kandidátke SNS.", "analysis_paragraphs": ["Ako napísala SITA v auguste: Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií dnes začal prešetrovať podnet Aliancie Fair-play, podľa ktorej traja členovia Rozhlasovej rady Slovenského rozhlasu porušili zákon , keď sa vo voľbách snažili dostať do Národnej rady SR. Stanislav Háber a Alexander Koreň kandidovali za ĽS-HZDS, ktorá sa do parlamentu nedostala, Eva Jaššová sa neúspešne snažila presadiť na kandidátke SNS."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["napísala SITA", "Slovenského"], "url": ["http://medialne.etrend.sk/radia-monitoring/clenovia-rozhlasovej-rady-musia-vysvetlit-kandidaturu-do-nr-sr.html", "http://www.inclick.sk/returns/redirect.php?goto=293&pr=0.12&wid=198&tstamp=1287517639&pid=817&cd=ec7a65119bcf07fdef6af109f9b0344d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:29.565496+00:00"}
{"id": "vr28128", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28128", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Naozaj ide o profesie, s ktorými sme nemali nikdy problém. Teraz zamestnávatelia signalizovali, že je veľký problém nájsť zváračov. Vozíme naozaj ľudí z Rumunska a z iných krajín a pracujú tu.", "statement_date": "2014-09-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Niektoré profesie sú skutočne na slovenskom pracovnom trhu vyhľadávané viac než iné, vrátane zváračov. Rumuni zase patria medzi najvačšie skupiny cudzincov, ktoré u nás pracujú. Nie je však správne tvrdiť,že sa jedná o novú situáciu - nedostatok zváračov na Slovensku existuje už minimálne sedem rokov. Výrok ministra z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Niektoré profesie sú skutočne na slovenskom pracovnom trhu vyhľadávané viac než iné, vrátane zváračov. Rumuni zase patria medzi najvačšie skupiny cudzincov, ktoré u nás pracujú. Nie je však správne tvrdiť,že sa jedná o novú situáciu - nedostatok zváračov na Slovensku existuje už minimálne sedem rokov. Výrok ministra z tohto dôvodu hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2014-09-04", "analysis_sources": {"text": ["informácie", "údaje", "zozname", "informácie", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/3617680/velkym-firmam-pod-tatrami-chybaju-pracovnici.html", "http://www.sme.sk/c/3329096/firmy-potrebuju-cudzincov.html", "http://www.dobrenoviny.sk/c/22714/neviete-aku-karieru-zvolit-tychto-profesii-je-na-trhu-nedostatok", "http://profesia.pravda.sk/zamestnanie/clanok/324810-praca-na-povazi-pre-600-ludi/", "http://www.topky.sk/cl/7/1283568/Najviac-je-Rumunov--na-Slovensku-pracuje-vyse-20-tisic-cudzincov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:47.813963+00:00"}
{"id": "vr38799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38799", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Ten istý Ústavný súd, keď pred pár mesiacmi rozhodol o zisku zdravotných poisťovní, vtedy koalícia jásala. A vtedy rozhodnutie vítali.", "statement_date": "2011-06-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "25.januára rozhodol Ústavný súd SR (ÚS SR) o nesúlade zákona, ktorý zakazoval zdravotným poisťovniam zisk, s Ústavou. Koaliční politici ho vo svojich následných vyjadreniach hodnotili pozitívne.", "analysis_paragraphs": ["25.januára rozhodol Ústavný súd SR (ÚS SR) o nesúlade zákona, ktorý zakazoval zdravotným poisťovniam zisk, s Ústavou. Koaliční politici ho vo svojich následných vyjadreniach hodnotili pozitívne."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["TREND", "SME"], "url": ["http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ustavny-sud-vratil-zdravotnym-poistovniam-zisk.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738425/zdravotne-poistovne-si-mozu-svoj-zisk-nechat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:47.123888+00:00"}
{"id": "44446", "numeric_id": 44446, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44446", "speaker": "Michal Truban", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-truban", "statement": "Zároveň my hovoríme, že musíme podporovať verejnú dopravu aj železničnú dopravu, lebo tam je predsa len budúcnosť v tom.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V sekcii Doprava, infraštruktúra a bývanie programu Bod zlomu strany PS/Spolu uvádzajú, že „oveľa viac ako dnes sa zameriame na rozvoj verejnej dopravy, opravy a investície do železničnej infraštruktúry, ciest prvej triedy a prímestských tratí. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mobility obyvateľov má verejná doprava. Jej rozvoj bude mať najvyššiu prioritu. Verejná doprava prispieva k zmierňovaniu tvorby emisií a podieľa sa na ochrane životného prostredia (najmä ovzdušia a v rámci krajinotvorby). ” Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V sekcii Doprava, infraštruktúra a bývanie programu Bod zlomu strany PS/Spolu uvádzajú, že „oveľa viac ako dnes sa zameriame na rozvoj verejnej dopravy, opravy a investície do železničnej infraštruktúry, ciest prvej triedy a prímestských tratí. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní mobility obyvateľov má verejná doprava. Jej rozvoj bude mať najvyššiu prioritu. Verejná doprava prispieva k zmierňovaniu tvorby emisií a podieľa sa na ochrane životného prostredia (najmä ovzdušia a v rámci krajinotvorby). ” Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["Bod zlomu"], "url": ["https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/doprava-infrastruktura-a-byvanie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:36.004827+00:00"}
{"id": "vr17916", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17916", "speaker": "Marian Kotleba", "speaker_party": "ĽSNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marian-kotleba", "statement": "...podporili sme aj zákony z opozičných strán, aj zákony z koaličných strán. Aj vyslovene vládnej iniciatívy, keď to bolo dobré.", "statement_date": "2018-06-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe štatistík hlasovania za jednotlivé návrhy zákonov dostupných na stránke Národnej rady SR vieme posúdiť, že jednotliví poslanci za stranu K-ĽSNS naozaj hlasujú za návrhy zákonov, či už zo strany koalície, opozície a za vládne návrhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe štatistík hlasovania za jednotlivé návrhy zákonov dostupných na stránke Národnej rady SR vieme posúdiť, že jednotliví poslanci za stranu K-ĽSNS naozaj hlasujú za návrhy zákonov, či už zo strany koalície, opozície a za vládne návrhy. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-11", "analysis_sources": {"text": ["hlasujú", "hlasoval", "hlasoval", "Takým", "zmene"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=944", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=944", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/poslanci_vysledok&ZakZborID=13&CisObdobia=7&Text=&CPT=&CisSchodze=0&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&FullText=True&PoslanecMasterID=947", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37247", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=38304"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:35.594938+00:00"}
{"id": "vr26082", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26082", "speaker": "Jaroslav Baška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-baska", "statement": "Čo sa týka tej cestnej dane, tak ja som to mal vo volebnom programe, mám to vo volebnom programe, že chceme spravodlivejšie rozdelenie tejto cestnej dane do jednotlivých krajov.", "statement_date": "2013-11-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jaroslav Baška skutočne vo svojom volebnom programe (str. 20) uvádza ako jeden z bodov: \"Spravodlivejšie prerozdelenie výberu dane z motorových vozidiel (cestná daň), kde jedným z kritérií musí byť aj počet kilometrov ciest v kraji.\"", "analysis_paragraphs": ["Jaroslav Baška skutočne vo svojom volebnom programe (str. 20) uvádza ako jeden z bodov: \"Spravodlivejšie prerozdelenie výberu dane z motorových vozidiel (cestná daň), kde jedným z kritérií musí byť aj počet kilometrov ciest v kraji.\""], "analysis_date": "2013-11-11", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": ["http://www.vaszupan.sk/volebny-program/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:01.300673+00:00"}
{"id": "vr28031", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28031", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Moderátor: \"komisia má dohliadať na to, bude mať 14 členov a práve 5 politických členov z radov teda momentálne vládneho Smeru alebo inač je to koalícia a 5 z opozície.\" Kaliňák: \"Ale hlavne ja som dal priestor, vyzval som mailom všetkých opozičných predstaviteľov, aby nám dodali, mali na to mesiac, návrh ich komisie. Nula návrhov prišlo. ...Jediný návrh, ktorý prišiel bolo, že vymieňal tuším, aby tam nebolo Generálna prokuratúra ako dozorca zákonnosti, ale bol tam ombudsman, ako dozorca ľudských práv.\"", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Je pravdou, že Žitňanská hovorila, že by bolo lepšie ak by v komisii sedela ombudsmanka. Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či Kaliňák e-mailom vyzval opozíciu na predloženie pozmeňujúcich návrhov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Žitňanská hovorila, že by bolo lepšie ak by v komisii sedela ombudsmanka. Z verejne dostupných zdrojov sa nám nepodarilo zistiť, či Kaliňák e-mailom vyzval opozíciu na predloženie pozmeňujúcich návrhov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-06-17", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "tvrdila", "uviedla", "schválené"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/299452-volebne-kodexy-presunul-kalinak-na-januar/", "http://www.teraz.sk/slovensko/volebne-zakony-kalinak-nrsr/62077-clanok.html", "http://www.24hod.sk/l-zitnanska-statna-volebna-komisia-nebude-nezavisla-cl289266.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=33973"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:40.574498+00:00"}
{"id": "49761", "numeric_id": 49761, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49761", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Diaľničná známka bude dvojnásobná v rámci Švajčiarska a potom uvidíte niečo takéto, že kancelária prezidenta má navýšenie cez 4 a pol milióna?", "statement_date": "2024-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ročná diaľničná známka sa zvýši na 90 eur, čo je zhruba dvojnásobne viac ako 14-mesačná diaľničná známka vo Švajčiarsku. Návrh rozpočtu na rok 2025 počíta s výdavkami Kancelárie prezidenta vo výške 11,7 miliónov, čo je o 4,3 milióny viac ako v roku 2024.\n\nCena ročnej diaľničnej známky (.pdf, str. 16) sa zvýši o 50 %, teda z terajších 60 eur na 90 eur. Mesačná bude ponechaná na 17 eur, 10-dňová zlacnie z 12 eur na 10,80 eur a jednodňová stúpne na 8,10 eur. Pre porovnanie, cena 14-mesačnej diaľničnej známky vo Švajčiarsku (fyzická aj elektronická) je pre vozidlá do 3,5 t v období od 1. decembra 2023 do 31. januára 2025 stanovená na 40 CHF, čo je približne 43 eur. To je o viac ako dvojnásobne menej než nová ročná diaľničná známka na Slovensku.\n\nKancelárii prezidenta SR bolo v roku 2024 zo štátneho rozpočtu pridelených 7 438 359 eur (. pdf , s. 4), plus dodatočných 2,5 milióna eur. Vládou schválený rozpočet na rok 2025 počíta s navýšením tejto sumy na 11 714 042 eur (. pdf , s. 1), čo je o 4,3 milióny viac. Z toho má byť na platy zamestnancov kancelárie vyhradených 4 331 013 eur, čo je o 977 030 eur viac ako v roku 2024, keďže za rok 2024 platové náklady predstavovali 3 353 074 eur (. pdf , s. 1).", "analysis_paragraphs": ["Ročná diaľničná známka sa zvýši na 90 eur, čo je zhruba dvojnásobne viac ako 14-mesačná diaľničná známka vo Švajčiarsku. Návrh rozpočtu na rok 2025 počíta s výdavkami Kancelárie prezidenta vo výške 11,7 miliónov, čo je o 4,3 milióny viac ako v roku 2024.", "Cena ročnej diaľničnej známky (.pdf, str. 16) sa zvýši o 50 %, teda z terajších 60 eur na 90 eur. Mesačná bude ponechaná na 17 eur, 10-dňová zlacnie z 12 eur na 10,80 eur a jednodňová stúpne na 8,10 eur. Pre porovnanie, cena 14-mesačnej diaľničnej známky vo Švajčiarsku (fyzická aj elektronická) je pre vozidlá do 3,5 t v období od 1. decembra 2023 do 31. januára 2025 stanovená na 40 CHF, čo je približne 43 eur. To je o viac ako dvojnásobne menej než nová ročná diaľničná známka na Slovensku.", "Kancelárii prezidenta SR bolo v roku 2024 zo štátneho rozpočtu pridelených 7 438 359 eur (. pdf , s. 4), plus dodatočných 2,5 milióna eur. Vládou schválený rozpočet na rok 2025 počíta s navýšením tejto sumy na 11 714 042 eur (. pdf , s. 1), čo je o 4,3 milióny viac. Z toho má byť na platy zamestnancov kancelárie vyhradených 4 331 013 eur, čo je o 977 030 eur viac ako v roku 2024, keďže za rok 2024 platové náklady predstavovali 3 353 074 eur (. pdf , s. 1)."], "analysis_date": "2024-11-01", "analysis_sources": {"text": ["diaľničnej známky", "Švajčiarsku", "stanovená", "pdf", "dodatočných", "pdf", "pdf"], "url": ["https://www.mfsr.sk/files/archiv/71/KONSOLIDACNE-OPATRENIA-PREZENTACIA.pdf", "https://www.aktuality.sk/clanok/PljDJyE/svajciarsko-bude-od-augusta-predavat-aj-elektronicke-dialnicne-znamky/", "https://www.ch.ch/en/vehicles-and-traffic/how-to-behave-in-road-traffic/motorway-vignette/#costs-and-validity", "https://www.prezident.sk/upload-files/Rozpocet_2024.pdf", "https://domov.sme.sk/c/23398749/rozpocet-konsolidacia-pellegrini-prezident-kancelaria.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=554192", "https://www.prezident.sk/upload-files/Rozpocet_2024.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:34.958726+00:00"}
{"id": "44550", "numeric_id": 44550, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44550", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "My pri minimálnych dôchodkoch samozrejme treba zaviesť spravodlivosť, lebo teraz Danko zaviedol to, že keď niekto teraz sa 20 rokov bude platiť po jednom eure mesačne, bude mať rovnaký dôchodok ako ten, kto si to naozaj odmakal.", "statement_date": "2020-02-23", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Po zmene zákona, ktorú iniciovali poslanci SNS, bude môcť dostať minimálny dôchodok každý, kto platil poistné 30 rokov - bez ohľadu na jeho výšku. Minimálne dôchodky sú však naviazané na platenie poistného po dobu 30 - nie 20 - rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Po starom mal na minimálny dôchodok nárok každý občan v dôchodkovom veku, ktorý minimálne 30 rokov platil tzv. kvalifikované dôchodkové poistenie - t.j. poistenie z príjmu v určitej výške. Parlament však na jeseň 2019 schválil zmenu zákona, ktorá vynecháva podmienku kvalifikovaného poistenia a priznáva minimálny dôchodok každému, kto 30 rokov platil poistné bez ohľadu na jeho výšku. Nárok na (rovnaký) minimálny dôchodok tak budú mať aj platitelia, ktorých príjem a poistné z neho bolo výrazne odlišné.", "analysis_paragraphs": ["Po zmene zákona, ktorú iniciovali poslanci SNS, bude môcť dostať minimálny dôchodok každý, kto platil poistné 30 rokov - bez ohľadu na jeho výšku. Minimálne dôchodky sú však naviazané na platenie poistného po dobu 30 - nie 20 - rokov. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako nepravdivé. Po starom mal na minimálny dôchodok nárok každý občan v dôchodkovom veku, ktorý minimálne 30 rokov platil tzv. kvalifikované dôchodkové poistenie - t.j. poistenie z príjmu v určitej výške. Parlament však na jeseň 2019 schválil zmenu zákona, ktorá vynecháva podmienku kvalifikovaného poistenia a priznáva minimálny dôchodok každému, kto 30 rokov platil poistné bez ohľadu na jeho výšku. Nárok na (rovnaký) minimálny dôchodok tak budú mať aj platitelia, ktorých príjem a poistné z neho bolo výrazne odlišné."], "analysis_date": "2020-02-23", "analysis_sources": {"text": ["starom", "poistenie", "zmenu"], "url": ["https://openiazoch.zoznam.sk/cl/200568/Minimalne-dochodky-sa-od-buduceho-roka-zvysia-dostane-ich-viac-penzistov", "https://openiazoch.zoznam.sk/cl/200568/Minimalne-dochodky-sa-od-buduceho-roka-zvysia-dostane-ich-viac-penzistov", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7674"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:27.653790+00:00"}
{"id": "vr31743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31743", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Tak už v 2010 mali byť diaľnice do Košíc.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Figeľ naráža na vyjadrena Roberta Fica, ktorý v čase svojej prvej vlády povedal, že dokončenie diaľnice do roku 2010 je reálne. V Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010 uvádzala vládna koalícia (zložená zo strán SMER, ĽS - HZDS a SNS) cieľ zabezpečiť do roku 2010 prípravu úseku diaľnice D1 po Košice, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre jej bezproblémové a včasné dokončenie (s. 14).", "analysis_paragraphs": ["Ján Figeľ naráža na vyjadrena Roberta Fica, ktorý v čase svojej prvej vlády povedal, že dokončenie diaľnice do roku 2010 je reálne. V Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010 uvádzala vládna koalícia (zložená zo strán SMER, ĽS - HZDS a SNS) cieľ zabezpečiť do roku 2010 prípravu úseku diaľnice D1 po Košice, čím sa vytvoria vhodné podmienky pre jej bezproblémové a včasné dokončenie (s. 14)."], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["Programovom vyhlásení vlády na roky 2006 až 2010", "TASR"], "url": ["http://www.zbierka.sk/mediagallery/zbierka_document/file/example/file/2.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/c/3391549/fico-dialnica-bratislava-kosice-do-roku-2010-je-realna.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:06.211211+00:00"}
{"id": "vr28246", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28246", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "Pred dvomi rokmi sme založili Radu bratislavských seniorov, ktorá je stálym poradným orgánom primátora Bratislavy pre otázky postavenia seniorov. Zameriava sa napríklad na zvyšovanie podpory, ochrany a dodržiavania práv seniorov, spracúva stanoviská k návrhom právnych predpisov ako aj mestských a ďalších materiálov...", "statement_date": "2014-10-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "12. decembra 2011 skutočne vznikla Rada bratislavských seniorov, ktorá je tzv. poradným orgánom primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. V Rade je 21 členov, pričom každý člen zodpovedá za jednotlivú mestskú časť Bratislavy, medzi nimi je tiež koordinátor Rady seniorov Bohdan Telgársky. V štatúte Rady sa uvádza: \"Rada plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s postupmi odporúčanými primátorom, ktoré nadväzujú na plán úloh Bratislavy.\" Ich cieľom je:\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["12. decembra 2011 skutočne vznikla Rada bratislavských seniorov, ktorá je tzv. poradným orgánom primátora Bratislavy Milana Ftáčnika. V Rade je 21 členov, pričom každý člen zodpovedá za jednotlivú mestskú časť Bratislavy, medzi nimi je tiež koordinátor Rady seniorov Bohdan Telgársky. V štatúte Rady sa uvádza: \"Rada plní úlohy podľa vlastného plánu činnosti a v súlade s postupmi odporúčanými primátorom, ktoré nadväzujú na plán úloh Bratislavy.\" Ich cieľom je:", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-09-21", "analysis_sources": {"text": ["12. decembra 2011", "Rade", "štatúte", "cieľom"], "url": ["http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11030805&p1=11049969", "http://www.bratislava.sk/vismo/o_utvar.asp?id_org=700000&id_u=11011027&p1=11049947", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11030805&p1=11049969", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11031195&p1=11049947"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:28.904484+00:00"}
{"id": "vr32650", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32650", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "V čase, kedy nadobudol účinnosť nový zákonník práce (Mihálov zákonník práce, pozn.), začala klesať zamestnanosť a začali zanikať pracovné miesta už na konci minulého roka.", "statement_date": "2012-11-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "B. Ondruš nehovorí pravdu, pretože po nadobudnutí účinnosti Mihálovho Zákonníka práce, medziročná zamestnanosť rástla aj v prvom aj v druhom štvrťroku 2012. Aj v poslednom štvrťroku 2011, v čase keď ešte Mihálov Zákonník práce nebol účinný, bol medziročný rast zamestnanosti. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Podľa údajov Štatistického úradu SR však po 1. januári 2012 zamestnanosť rástla. Vzrástol aj počet pracovných miest. \" V 1. štvrťroku 2012 pokračoval priaznivý vývoj zamestnanosti z predchádzajúceho roka. Počet pracujúcich sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 zvýšil o 28,6 tis. na 2 324,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 0,9 p. b. na 1,2 %. Po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2011 zamestnanosť vzrástla o 1,7 % na 2 346,1 tis. osôb. \" Podľa ŠÚ SR rástla zamestnanosť aj v druhom štvrťroku 2012. \"Zamestnanosť pokračovala aj v 2. štvrťroku v medziročnom raste. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2011 sa zvýšila o 15,5 tis . na 2 334,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 1,2 p. b. na 0,7 %. Po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku zamestnanosť klesla o 2,7 tis. (o 0,1 %) na 2 341,7 tis. osôb.\" Zákonník práce ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012, preto sa nedá spájať vývoj zamestnanosti s Mihálovým Zákonníkom práce, ktorý koncom roka 2011 nemal účinnosť. Medziročný nárast zamestnanosti ku koncu roka 2011 bol pozitívny, aj keď dosiahol nízke tempo. \"Medziročný nárast zamestnanosti dosiahol v 4. štvrťroku 2011 najnižšie tempo rastu za rok 2011. Počet pracujúcich 1) sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2010 zvýšil o 0,5 % (o 12,1 tis.) na 2 351,5 tis. osôb. Po sezónnom očistení oproti 3. štvrťroku 2011 zamestnanosť klesla o 11,2 tis. (o 0,5 %) na 2 339,8 tis. osôb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["B. Ondruš nehovorí pravdu, pretože po nadobudnutí účinnosti Mihálovho Zákonníka práce, medziročná zamestnanosť rástla aj v prvom aj v druhom štvrťroku 2012. Aj v poslednom štvrťroku 2011, v čase keď ešte Mihálov Zákonník práce nebol účinný, bol medziročný rast zamestnanosti. Zákonník práce, ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012. Podľa údajov Štatistického úradu SR však po 1. januári 2012 zamestnanosť rástla. Vzrástol aj počet pracovných miest. \" V 1. štvrťroku 2012 pokračoval priaznivý vývoj zamestnanosti z predchádzajúceho roka. Počet pracujúcich sa v porovnaní s 1. štvrťrokom 2011 zvýšil o 28,6 tis. na 2 324,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 0,9 p. b. na 1,2 %. Po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2011 zamestnanosť vzrástla o 1,7 % na 2 346,1 tis. osôb. \" Podľa ŠÚ SR rástla zamestnanosť aj v druhom štvrťroku 2012. \"Zamestnanosť pokračovala aj v 2. štvrťroku v medziročnom raste. V porovnaní s 2. štvrťrokom 2011 sa zvýšila o 15,5 tis . na 2 334,7 tis. osôb. Medziročné tempo rastu sa zmiernilo o 1,2 p. b. na 0,7 %. Po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku zamestnanosť klesla o 2,7 tis. (o 0,1 %) na 2 341,7 tis. osôb.\" Zákonník práce ktorý bol prijatý za exministra práce J. Mihála, nadobudol účinnosť 1. januára 2012, preto sa nedá spájať vývoj zamestnanosti s Mihálovým Zákonníkom práce, ktorý koncom roka 2011 nemal účinnosť. Medziročný nárast zamestnanosti ku koncu roka 2011 bol pozitívny, aj keď dosiahol nízke tempo. \"Medziročný nárast zamestnanosti dosiahol v 4. štvrťroku 2011 najnižšie tempo rastu za rok 2011. Počet pracujúcich 1) sa v porovnaní so 4. štvrťrokom 2010 zvýšil o 0,5 % (o 12,1 tis.) na 2 351,5 tis. osôb. Po sezónnom očistení oproti 3. štvrťroku 2011 zamestnanosť klesla o 11,2 tis. (o 0,5 %) na 2 339,8 tis. osôb.\" Dátum zverejnenia analýzy: 12.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-12", "analysis_sources": {"text": ["účinnosť", "údajov", "druhom", "účinnosť"], "url": ["http://www.szk.sk/legislativa/zakonnik-prace/", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48191", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=52799", "http://www.szk.sk/legislativa/zakonnik-prace/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:02:03.611214+00:00"}
{"id": "vr16185", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16185", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Počet starodôchodcov, tých, ktorí išli do dôchodku pred 1. januárom 2004, je 451 tisíc.", "statement_date": "2017-04-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistiku počtu starodôchodcov sa nám neporadilo dohľadať na stránkach ÚPSVaR, Štatistického úradu SR ani Sociálnej poisťovne, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Štatistiku počtu starodôchodcov sa nám neporadilo dohľadať na stránkach ÚPSVaR, Štatistického úradu SR ani Sociálnej poisťovne, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2017-04-24", "analysis_sources": {"text": ["Starodôchodcami", "Článok", "novelou"], "url": ["https://dennikn.sk/738579/po-rokoch-sa-starodochodcovia-dockaju-dorovnania-penzii-nebude-vsak-pre-vsetkych/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413426-dockaju-sa-starodochodcovia-konecne-vyssich-penzii/", "https://dennikn.sk/738579/po-rokoch-sa-starodochodcovia-dockaju-dorovnania-penzii-nebude-vsak-pre-vsetkych/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:21.345356+00:00"}
{"id": "vr36981", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36981", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Robert Fico, ktorý sľúbi ľuďom, že ich odškodní za nebankovky.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico sa takto vyjadril viackrát, neskôr hovoril o čiastočnom odškodnení. S poškodenými klientami nebankových subjektov aj rokoval . Napríklad na mítingu v Košiciach podľa sme.sk povedal : \"...keď bude Smer vo vláde, tak presadí takýto zákon. Dodal však, že škodu možno nahradiť len vo výške daní, ktoré nebankové subjekty odviedli štátu.\"", "analysis_paragraphs": ["R. Fico sa takto vyjadril viackrát, neskôr hovoril o čiastočnom odškodnení. S poškodenými klientami nebankových subjektov aj rokoval . Napríklad na mítingu v Košiciach podľa sme.sk povedal : \"...keď bude Smer vo vláde, tak presadí takýto zákon. Dodal však, že škodu možno nahradiť len vo výške daní, ktoré nebankové subjekty odviedli štátu.\""], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["rokoval", "sme.sk"], "url": ["http://hnonline.sk/c1-26020020-fico-rrokoval-s-poskodenymi-krachom-nebankoviek", "http://www.sme.sk/c/2805282/koalicne-strany-slubili-klientom-nebankovych-subjektov-odskodne.html#ixzz1CeMek7dF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:00.817465+00:00"}
{"id": "vr25526", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25526", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Ostatne, to bolo aj v našom volebnom programe (bločková lotéria, pozn.), mimochodom, takže ten nápad podporujeme...", "statement_date": "2013-09-29", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podpora daňovej lotérie a teda nástroja ako Národná bločková lotéria sa nachádza v programových tézach SDKÚ z novembra 2012, teda po voľbách v roku 2012. Vo volebnom programe na rok 2012 za nástroj daňovej lotérie nenachádza. I. Štefanec neprávne uvádza, že daňová lotéria sa mala nachádza už vo volebnom programe 2012.\n\nProgramové tézy (s. 8):\n\n„SDKÚ-DS bude presadzovať rozšírenie elektronickej faktúry ako dôležitého prostriedku na zvýšenie transparentnosti v účtovnej evidencii a efektívnejšieho výberu daní. Po vzore iných krajín podporujeme zavedenie daňovej lotérie. ”\n\nVolebný program 2012 v oblasti boja s daňovými únikmi uvádza:\n\n\"Razantne obmedzíme daňové úniky Vyhýbanie sa plateniu daní a odvodov ubližuje poctivým ľuďom. Okrem dôrazu na apolitickú a profesionálnu daňovú správu preto presunieme kompetenciu vyšetrovať daňové trestné činy na finančnú správu. Posilníme väzbu medzi daňovými kontrolami a trestným stíhaním. Sprísnime definíciu trestných činov súvisiacich s daňovými podvodmi, aby ich bolo možné efektívne dokazovať. Zavedieme náhodné kontroly, aby na miestnej úrovni kamarát nekontroloval kamaráta.\"\n\nPodobne sa nástroj lotérie nespomína ani vo volebných programoch 2010 , 2006 ani 2002 .", "analysis_paragraphs": ["Podpora daňovej lotérie a teda nástroja ako Národná bločková lotéria sa nachádza v programových tézach SDKÚ z novembra 2012, teda po voľbách v roku 2012. Vo volebnom programe na rok 2012 za nástroj daňovej lotérie nenachádza. I. Štefanec neprávne uvádza, že daňová lotéria sa mala nachádza už vo volebnom programe 2012.", "Programové tézy (s. 8):", "„SDKÚ-DS bude presadzovať rozšírenie elektronickej faktúry ako dôležitého prostriedku na zvýšenie transparentnosti v účtovnej evidencii a efektívnejšieho výberu daní. Po vzore iných krajín podporujeme zavedenie daňovej lotérie. ”", "Volebný program 2012 v oblasti boja s daňovými únikmi uvádza:", "\"Razantne obmedzíme daňové úniky Vyhýbanie sa plateniu daní a odvodov ubližuje poctivým ľuďom. Okrem dôrazu na apolitickú a profesionálnu daňovú správu preto presunieme kompetenciu vyšetrovať daňové trestné činy na finančnú správu. Posilníme väzbu medzi daňovými kontrolami a trestným stíhaním. Sprísnime definíciu trestných činov súvisiacich s daňovými podvodmi, aby ich bolo možné efektívne dokazovať. Zavedieme náhodné kontroly, aby na miestnej úrovni kamarát nekontroloval kamaráta.\"", "Podobne sa nástroj lotérie nespomína ani vo volebných programoch 2010 , 2006 ani 2002 ."], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["programových tézach", "volebnom programe", "2010", "2006", "2002"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf", "http://www.multikulti.sk/dok/volby/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/data/MediaLibrary/625/2010-04-12_SDKU-DS_program.pdf", "http://www.sdku-ds.sk/content/volebny-program-2006", "http://www.sdku-ds.sk/content/volebny-manifest-sdku-2002"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:35.869914+00:00"}
{"id": "vr26854", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26854", "speaker": "Edit Bauer", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/edit-bauer", "statement": "Štatistiky ukazujú, že 15% párov je neplodných. (týka sa EÚ, pozn.)", "statement_date": "2014-02-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Túto informáciu potvrdzuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v publikácii z decembra 2010. Podľa tohto zdroja postihuje neplodnosť celosvetovo až 15% párov v reprodukčnom veku. Aktuálnejší zdroj o neplodnosti párov (celosvetovo, pozn.) sa nám nepodarilo nájsť. Avšak údaj z roku 2013 , týkajúci sa neplodnosti párov v USA, hovorí tiež o pomere približne 15%.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu potvrdzuje WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) v publikácii z decembra 2010. Podľa tohto zdroja postihuje neplodnosť celosvetovo až 15% párov v reprodukčnom veku. Aktuálnejší zdroj o neplodnosti párov (celosvetovo, pozn.) sa nám nepodarilo nájsť. Avšak údaj z roku 2013 , týkajúci sa neplodnosti párov v USA, hovorí tiež o pomere približne 15%."], "analysis_date": "2014-02-12", "analysis_sources": {"text": ["publikácii", "údaj z roku 2013"], "url": ["http://www.who.int/bulletin/volumes/88/12/10-011210/en/", "http://www.uptodate.com/contents/evaluation-of-the-infertile-couple-beyond-the-basics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:34.255580+00:00"}
{"id": "vr31831", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31831", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Poslanecký plat je fakticky naviazaný na priemerný plat v národnom hospodárstve, krát bolo tri.", "statement_date": "2012-05-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Platy poslancov boli zákonom menené v roku 2010. Podľa portálu NRSR , ktorá uvádza Zákon č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 je poslanecký plat: \" trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký\" Tento zákon menil zákon z roku 1993. Je to suma bez funkčných príplatkov, ktoré (§ 3) sa nemenili a sú nasledovné:\n\nPoslancom prislúchajú i paušálne náhrady (§ 4):\n\nV hodnotení základného poslaneckého platu teda Béla Bugár hovorí pravdu, je viazaný na priemerný plat v slovenskom hospodárstve a vynásobený tromi, pričom pre rok 2011 bol znížený o 15%.", "analysis_paragraphs": ["Platy poslancov boli zákonom menené v roku 2010. Podľa portálu NRSR , ktorá uvádza Zákon č. 500/2010 Z. z. z 2. decembra 2010 je poslanecký plat: \" trojnásobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a pre rok 2011 je znížený o 15 %, od 1. 1. 2011 je stanovený na 1899,00 eur a je pre všetkých poslancov rovnaký\" Tento zákon menil zákon z roku 1993. Je to suma bez funkčných príplatkov, ktoré (§ 3) sa nemenili a sú nasledovné:", "Poslancom prislúchajú i paušálne náhrady (§ 4):", "V hodnotení základného poslaneckého platu teda Béla Bugár hovorí pravdu, je viazaný na priemerný plat v slovenskom hospodárstve a vynásobený tromi, pričom pre rok 2011 bol znížený o 15%."], "analysis_date": "2012-05-21", "analysis_sources": {"text": ["NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/?sid=faq"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:43.078894+00:00"}
{"id": "vr28629", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28629", "speaker": "Jozef Dvonč", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-dvonc", "statement": "Bývanie pre mladých, Olympia, 56 bytov, 49 jednoizbových, 7 dvojizbových, odovzdaných 1. novembra, alebo teda v polovičke októbra tohto roka.", "statement_date": "2014-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bývalý hotel Olympia nechala radnica v priebehu leta prestavať na bytový dom určený pre mladé rodiny. Do konca júla mohli ľudia do 34 rokov podávať žiadosti o pridelenie nájomného bytu. Bytový dom má poskytnúť 63 nájomných bytov, z toho 56 jednoizbových a 7 garzóniek. (. pdf , s. 3) Prvé byty boli odovzdané novým nájomcom už v polovici októbra. Jozef Dvonč uvádza nesprávne počet bytov, ale pretože si tým nevylepšuje argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Bývalý hotel Olympia nechala radnica v priebehu leta prestavať na bytový dom určený pre mladé rodiny. Do konca júla mohli ľudia do 34 rokov podávať žiadosti o pridelenie nájomného bytu. Bytový dom má poskytnúť 63 nájomných bytov, z toho 56 jednoizbových a 7 garzóniek. (. pdf , s. 3) Prvé byty boli odovzdané novým nájomcom už v polovici októbra. Jozef Dvonč uvádza nesprávne počet bytov, ale pretože si tým nevylepšuje argumentačnú pozíciu, tento výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2014-11-08", "analysis_sources": {"text": ["Olympia", "dom", "pdf", "odovzdané"], "url": ["http://www.teraz.sk/regiony/mlade-rodiny-nitra-byty/89556-clanok.html", "http://www.nitralive.sk/vystavba/budovy/8228-hotel-olympia-prestavuju-na-byty-pohlad-do-interieru", "http://www.nitra.sk/e107_files/files/mat.%20%C4%8D.%201295-2014%20-%20%20Investi%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1mer%20-%20Bytov%C3%BD%20dom%20Olympia.pdf?t=1392377535", "http://nitra.dnes24.sk/prerabka-olympie-na-startovacie-byty-je-hotova-prvi-najomnici-si-prebrali-kluce-187456"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:44:07.770993+00:00"}
{"id": "vr25763", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25763", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "... výška dôchodkov z priebežného systému zo Sociálnej poisťovne v tej súčasnej relatívnej, relatívnej podotýkam úrovni, je to nejakých tých 46, 48% plus mínus priemernej mzdy v porovnaní so mzdou, tak táto relatívna výška nebude udržateľná ...", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jozef Mihál uvádza výšku starobných dôchodkov ako percento z priemernej mzdy správne. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku 2013 úroveň 818 eur. Sociálna poisťovňa uvádza k 30. septembru 2013 priemernú výšku starobného dôchodku 390,19 eur, čo predstavuje 47,7% priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Jozef Mihál uvádza výšku starobných dôchodkov ako percento z priemernej mzdy správne. Podľa údajov Štatistického úradu dosiahla priemerná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku 2013 úroveň 818 eur. Sociálna poisťovňa uvádza k 30. septembru 2013 priemernú výšku starobného dôchodku 390,19 eur, čo predstavuje 47,7% priemernej mzdy. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "Sociálna poisťovňa"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67074", "http://www.socpoist.sk/646/1614s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:54:41.822590+00:00"}
{"id": "vr31749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31749", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Politika bola jasne zadefinovaná v programovom vyhlásení vlády. Ruší sa rovná daň, chceme zaviesť vyššiu sadzbu dane z príjmu fyzických osôb, ktoré zarábajú nad 2700 mesačne a chceme zvýšiť aj daň z príjmu právnických osôb.", "statement_date": "2012-05-06", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Robert Fico sa odvoláva na jasné znenie Programového vyhlásenia svojej vlády. Napriek tomu, že téma, o ktorej hovorí, sa v ňom nachádza, citované číslo tam už nie je. Ako v rovnakej relácii uznáva premiér Fico, toto číslo je iba súčasťou volebného programu, aj tam je však mierne odlišné od toho, ktoré spomína. Jeho výrok je zavádzajúci. V programovom vyhlásení vlády sa zavádzanie vyššej sadzbe dane z príjmu pre fyzické a právnické osoby spomína v tretej kapitole v časti Finančná politika: Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. V tomto vyhlásení sa však nenachádza informácia o tom, že vyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb bude zavedená pre osoby, ktoré zarábajú nad 2700 eur mesačne. Táto príjmová hranica bola zadefinovaná len v Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016 doc.V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD: \"Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne.\" To znamená 2 750 eur mesačne, a teda R.Fico neuviedol ani správnu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj vzhľadom nato, že R. Fico sa neskôr v tej istej relácii vyjadril (Na telo , 6.mája 2012, pozn.): \"My sme v programovom vyhlásení vlády nedali číslo konkrétne, ale vo volebnom programe sme hovorili o čísle 2750 eur mesačne.\" Týmto výrokom si teda sám v tej istej relácii vyvrátil predošlé tvrdenie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico sa odvoláva na jasné znenie Programového vyhlásenia svojej vlády. Napriek tomu, že téma, o ktorej hovorí, sa v ňom nachádza, citované číslo tam už nie je. Ako v rovnakej relácii uznáva premiér Fico, toto číslo je iba súčasťou volebného programu, aj tam je však mierne odlišné od toho, ktoré spomína. Jeho výrok je zavádzajúci. V programovom vyhlásení vlády sa zavádzanie vyššej sadzbe dane z príjmu pre fyzické a právnické osoby spomína v tretej kapitole v časti Finančná politika: Zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby. V tomto vyhlásení sa však nenachádza informácia o tom, že vyššia sadzba dane z príjmu fyzických osôb bude zavedená pre osoby, ktoré zarábajú nad 2700 eur mesačne. Táto príjmová hranica bola zadefinovaná len v Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016 doc.V tretej kapitole, v časti o Finančnej politike sa uvádza, že strana Smer-SD: \"Navrhne zvýšenie sadzby dane z príjmov fyzických osôb na úroveň 25 percent, ktorá sa uplatní pri hrubých príjmoch nad 33 000 EUR ročne.\" To znamená 2 750 eur mesačne, a teda R.Fico neuviedol ani správnu sumu. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci aj vzhľadom nato, že R. Fico sa neskôr v tej istej relácii vyjadril (Na telo , 6.mája 2012, pozn.): \"My sme v programovom vyhlásení vlády nedali číslo konkrétne, ale vo volebnom programe sme hovorili o čísle 2750 eur mesačne.\" Týmto výrokom si teda sám v tej istej relácii vyvrátil predošlé tvrdenie. Dátum zverejnenia analýzy: 07.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-07", "analysis_sources": {"text": ["vyhlásení", "Programovom zameraní strany SMER-SD na volebné obdobie 2012-2016", "(Na telo"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.strana-smer.sk/144/programove-zameranie", "http://voyo.markiza.sk/produkt/relacie/3571-na-telo-06-05-2012-13-00"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:05:07.797652+00:00"}
{"id": "vr35460", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35460", "speaker": "Branislav Ondruš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-ondrus", "statement": "Treba povedať, že aj nárast deficitu bol na Slovensku bol v týchto rokoch bol na priemernej úrovni o 4,5 % rástol deficit v celej Európskej únii, o 4,5 % rástol deficit aj na Slovensku.", "statement_date": "2010-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Deficit medziročne narástol o 4,5 percentuálneho bodu, tak v prípade Slovenska ako aj v prípade priemeru EÚ 27.", "analysis_paragraphs": ["Deficit medziročne narástol o 4,5 percentuálneho bodu, tak v prípade Slovenska ako aj v prípade priemeru EÚ 27."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Deficit"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb080&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:43:18.391225+00:00"}
{"id": "vr26512", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26512", "speaker": "Viliam Fischer", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-fischer", "statement": "Je 14 % obéznych detí na Slovensku. To znamená, že každé 8. až 9.dieťa na Slovensku je obézne, má nadváhu.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fischerov výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa informácie z Úradu verejného zdravotníctva SR, detí vo veku od 11 do 15 rokov s nadváhou až 13-15%, čo je približne každé ôsme dieťa. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke uverejnil 14. októbra 2013 článok s názvom \" Odstráň obezitu! \" informujúc o počte detí trpiacich nadváhou na Slovensku. Vo veku od 11 do 15 rokov trpí na Slovensku obezitou a nadváhou 13-15 % detí, čiže takmer každé ôsme dieťa. Údaje za mladšie deti sa neuvádzajú. Prieskum OECD (.pdf, s. 7) z roku 2012 dokonca rozdeľuje obezitu medzi clapcami a dievčatami. Údaje ukazujú, že obezita chlapcov na Slovensku dosiahla úroveň 17, 5 %, zatiaľ čo u dievčat to bolo o vyše percenta menej, konkrétne 16,2 %.", "analysis_paragraphs": ["Fischerov výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa informácie z Úradu verejného zdravotníctva SR, detí vo veku od 11 do 15 rokov s nadváhou až 13-15%, čo je približne každé ôsme dieťa. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke uverejnil 14. októbra 2013 článok s názvom \" Odstráň obezitu! \" informujúc o počte detí trpiacich nadváhou na Slovensku. Vo veku od 11 do 15 rokov trpí na Slovensku obezitou a nadváhou 13-15 % detí, čiže takmer každé ôsme dieťa. Údaje za mladšie deti sa neuvádzajú. Prieskum OECD (.pdf, s. 7) z roku 2012 dokonca rozdeľuje obezitu medzi clapcami a dievčatami. Údaje ukazujú, že obezita chlapcov na Slovensku dosiahla úroveň 17, 5 %, zatiaľ čo u dievčat to bolo o vyše percenta menej, konkrétne 16,2 %."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Odstráň obezitu!", "OECD"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=2066:odstra-obezitu&catid=106:aktualne", "http://www.oecd.org/els/health-systems/49716427.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:23.725199+00:00"}
{"id": "vr13918", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13918", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "... tak čo si povie? No jasné, tak vláda dala viacej armáde a dala menej školstvu. To nie je pravda,...armáda má v absolútnom vyjadrení medziročne, samozrejme, viac a takisto školstvo. Ale armáda nečerpala európske fondy a školstvo čerpalo európske fondy.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír naráža na skutočnosť, že rozpočtová kapitola školstva má pre rok 2016 celkovo nižšie výdavky ako pre rok 2015. Faktom však je, že objem prostriedkov priamo poskytnutých štátov (teda nie z fondov EÚ) je v skutočnosti v roku 2016 vyšší ako v roku 2015. Nižšia suma čerpaná z eurofondov spôsobuje zmenšenie celkovej sumy na školstvo. V prípade školstva aj v prípade výdavkov na obranu výlučne z prostriedkov štátu došlo skutočne k medziročnému zvýšeniu. Čo sa týka celkových financií, do rezortu školstva ich pôjde v roku 2016 menej ako 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír naráža na skutočnosť, že rozpočtová kapitola školstva má pre rok 2016 celkovo nižšie výdavky ako pre rok 2015. Faktom však je, že objem prostriedkov priamo poskytnutých štátov (teda nie z fondov EÚ) je v skutočnosti v roku 2016 vyšší ako v roku 2015. Nižšia suma čerpaná z eurofondov spôsobuje zmenšenie celkovej sumy na školstvo. V prípade školstva aj v prípade výdavkov na obranu výlučne z prostriedkov štátu došlo skutočne k medziročnému zvýšeniu. Čo sa týka celkových financií, do rezortu školstva ich pôjde v roku 2016 menej ako 2016. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 23.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:27.284364+00:00"}
{"id": "vr35300", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35300", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Je to možno na nejakú vzájomnú spriaznenosť, pretože Slovensko podľa oficiálnych údajov v roku 2009 malo vládny dlh na úrovni 35%, áno?", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa aktuálnych dát z Eurostatu (.pdf) sme mali v roku 2009 vládny dlh naozaj 35,4%.", "analysis_paragraphs": ["Podľa aktuálnych dát z Eurostatu (.pdf) sme mali v roku 2009 vládny dlh naozaj 35,4%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-22102010-AP/EN/2-22102010-AP-EN.PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:24.722203+00:00"}
{"id": "43121", "numeric_id": 43121, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43121", "speaker": "Lucia Ďuriš Nicholsonová", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-duris-nicholsonova", "statement": "V prípade Maďarska a Poľska už bol aktivovaný sankčný mechanizmus (zo strany EÚ, pozn.).", "statement_date": "2019-05-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sankčný mechanizmus zo strany EÚ bol začatý Európskou komisiou proti Poľsku už v roku 2017. Proti Maďarsku tak bolo urobené Európskym parlamentom v septembri 2018. Voči obidvom krajinám sa využíva Článok 7 zmluvy o EÚ , ktorý slúži na prípady ohrozenia demokratických inštitúcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 7 slúži EÚ ako nástroj na ochranu zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách. Pri nedodržiavaní zásad právneho štátu môže EÚ podľa nového sankčného mechanizmu , ktorý v máji 2019 predstavila Európska komisia, obmedziť prístup k peniazom z rozpočtu EÚ. Sankčný mechanizmus pozostáva z viacerých častí, pričom udelenie sankcií je jeho posledným krokom, ku ktorému dôjde, ak Európska rada konštatuje pretrvávajúce porušenie hodnôt a ak Rada EÚ rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozastavení práv člena EÚ. Zdroj: euractiv.sk", "analysis_paragraphs": ["Sankčný mechanizmus zo strany EÚ bol začatý Európskou komisiou proti Poľsku už v roku 2017. Proti Maďarsku tak bolo urobené Európskym parlamentom v septembri 2018. Voči obidvom krajinám sa využíva Článok 7 zmluvy o EÚ , ktorý slúži na prípady ohrozenia demokratických inštitúcií. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Článok 7 slúži EÚ ako nástroj na ochranu zásad právneho štátu vo všetkých členských krajinách. Pri nedodržiavaní zásad právneho štátu môže EÚ podľa nového sankčného mechanizmu , ktorý v máji 2019 predstavila Európska komisia, obmedziť prístup k peniazom z rozpočtu EÚ. Sankčný mechanizmus pozostáva z viacerých častí, pričom udelenie sankcií je jeho posledným krokom, ku ktorému dôjde, ak Európska rada konštatuje pretrvávajúce porušenie hodnôt a ak Rada EÚ rozhodne kvalifikovanou väčšinou o pozastavení práv člena EÚ. Zdroj: euractiv.sk"], "analysis_date": "2019-05-24", "analysis_sources": {"text": ["Poľsku", "Maďarsku", "Článok 7 zmluvy o EÚ", "sankčného mechanizmu", "euractiv.sk"], "url": ["https://www.reuters.com/article/us-eu-hungary/eu-parliament-pushes-hungary-sanctions-over-orban-policies-idUSKCN1LS1QS", "https://euobserver.com/political/143359", "https://www.dw.com/cda/en/what-is-article-7-of-the-eu-treaty/a-41876855", "https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/hlasovanie-o-zmrazeni-eurofondov-statom-podkopavajucim-pravny-stat-rozdelilo-europarlament/", "https://euractiv.sk/section/spolocnost/infographic/clanok-7-nastroj-na-ochranu-pravneho-statu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:14.689427+00:00"}
{"id": "48511", "numeric_id": 48511, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48511", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "To bolo pre nás najväčšie sklamanie, pretože Zuzana Čaputová vlastne ako keby odignorovala šesťsto tisíc podpisov, ktoré vtedy pod to referendum bolo. Áno, rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu, ale mala aj druhú možnosť, nemusela sa na Ústavný súd obrátiť, pretože predčasné voľby sa minimálne 2× na Slovensku predtým. ", "statement_date": "2022-07-01", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd s otázkou ústavnosti referenda v roku 2021 obrátiť nemusela. Predčasné voľby sa na Slovensku trikrát konali na základe schválenia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tak, ako to navrhovala opozícia. Ani v jednom prípade však nešlo o prijatie zákona na základe výsledkov referenda. Erik Tomáš teda porovnáva dve neporovnateľné situácie - dohodu politických strán o predčasných voľbách s referendom o predčasných voľbách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.\n\nPodľa Ústavy SR prezident môže podať návrh na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť referenda, ak má o jeho ústavnosti pochybnosti. Prezidentka tak urobila v máji 2021, teoreticky však referendum vyhlásiť mohla aj bez skúmania ústavnosti referendovej otázky. Ústavný súd dal nakoniec pochybnostiam prezidentky za pravdu a rozhodol o protiústavnosti navrhovanej referendovej otázky.\n\nCieľom časti opozície, ktorá referendum iniciovala bolo skrátenie volebného obdobia. V takomto scenári by poslanci schválili ústavný zákon, ktorým by jednorázovo skrátili volebné obdobie parlamentu. Ústava s takýmto typom účelového ústavného zákona síce neráta, no v minulosti už bol tento spôsob skrátenia volebného obdobia viackrát využitý.\n\nV roku 1994 , 2006 aj 2011 poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým si skrátili vlastné volebné obdobie a stanovili dátum predčasných volieb. Vo všetkých prípadoch išlo o dohodu politických strán, nie úspešné referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia, tak ako sa o to pokúšala opozícia v roku 2021.", "analysis_paragraphs": ["Prezidentka Zuzana Čaputová sa na Ústavný súd s otázkou ústavnosti referenda v roku 2021 obrátiť nemusela. Predčasné voľby sa na Slovensku trikrát konali na základe schválenia ústavného zákona o skrátení volebného obdobia tak, ako to navrhovala opozícia. Ani v jednom prípade však nešlo o prijatie zákona na základe výsledkov referenda. Erik Tomáš teda porovnáva dve neporovnateľné situácie - dohodu politických strán o predčasných voľbách s referendom o predčasných voľbách. Výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.", "Podľa Ústavy SR prezident môže podať návrh na Ústavný súd, aby preskúmal ústavnosť referenda, ak má o jeho ústavnosti pochybnosti. Prezidentka tak urobila v máji 2021, teoreticky však referendum vyhlásiť mohla aj bez skúmania ústavnosti referendovej otázky. Ústavný súd dal nakoniec pochybnostiam prezidentky za pravdu a rozhodol o protiústavnosti navrhovanej referendovej otázky.", "Cieľom časti opozície, ktorá referendum iniciovala bolo skrátenie volebného obdobia. V takomto scenári by poslanci schválili ústavný zákon, ktorým by jednorázovo skrátili volebné obdobie parlamentu. Ústava s takýmto typom účelového ústavného zákona síce neráta, no v minulosti už bol tento spôsob skrátenia volebného obdobia viackrát využitý.", "V roku 1994 , 2006 aj 2011 poslanci schválili návrh ústavného zákona, ktorým si skrátili vlastné volebné obdobie a stanovili dátum predčasných volieb. Vo všetkých prípadoch išlo o dohodu politických strán, nie úspešné referendum s otázkou o skrátení volebného obdobia, tak ako sa o to pokúšala opozícia v roku 2021."], "analysis_date": "2022-07-01", "analysis_sources": {"text": ["môže", "urobila", "rozhodol", "skrátenie", "1994", "2006", "2011"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125b.odsek-2", "https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/", "https://www.pravnenoviny.sk/nesulad-referenda-o-skrateni-volebneho-obdobia-nr-sr-s-ustavou-sr", "https://dennikn.sk/2387710/prezidentka-sa-rozhodla-referendum-o-predcasnych-volbach-posiela-na-ustavny-sud/", "https://www.zakonypreludi.sk/zz/1994-70", "https://www.epi.sk/zz/2006-82", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/330/vyhlasene_znenie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:13:18.555240+00:00"}
{"id": "vr16356", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16356", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "...prezident nevymenoval sudcov Ústavného súdu, čo už povedala aj Benátska komisia, že prezident je povinný vymenovať sudcov Ústavného súdu a nemôže odmietnuť všetkých kandidátov tak, ako to urobil doteraz.", "statement_date": "2017-06-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov Ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nepovedala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v závere roka 2016 prezident požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Tá rozhodla, že sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Komisia sa vyjadrila, že \" Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom.\" Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje ústavnému súdu: \"1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy). 2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy). 3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov. 4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)\" Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje: \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\" Situáciu je však potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza: \"Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. (...) V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom.\" Nedostatočný počet sudcov ohrozuje chod ústavného súdu a možnosť ochrany ústavných práv a slobôd, respektíve ústavnosti ako takej, keďže už teraz Ústavný súd pracuje v troch namiesto štyroch senátov. Taktiež plénum súdu rozhoduje napríklad o výklade ústavy či rozpore právneho predpisu s ústavou, pričom sa zmenšuje počet sudcov rozhodujúcich o dôležitých otázkach nášho základného zákona. V akých veciach plénum rozhoduje je zakotvené v § 4 zákona č. 114/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prezident Kiska sa patovú situáciu ohľadom kompetencie (ne)vymenovať sudcov Ústavného súdu pokúsil vyriešiť prostredníctvom tretej strany – Benátskej komisie. Tá však nechcela zasahovať do vnútorných záležitostí, avšak zvýraznila, že situáciu je potrebné riešiť a vyzvala na rešpektovanie rozhodnutí ústavného súdu. Výslovne však nepovedala, čo konkrétne prezident robiť má, respektíve nemá. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ešte v závere roka 2016 prezident požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k otázkam týkajúcich sa vymenovania sudcov ústavného súdu. Tá rozhodla, že sa nemôže pasovať do role nadnárodného rozhodcu alebo štvrtej inštancie; môže len poskytnúť svoje stanovisko z komparatívnej a európskej perspektívy. Komisia sa vyjadrila, že \" Je to ústavný súd, ktorý s konečnou platnosťou rozhoduje o význame ústavy a táto jeho právomoc sa vzťahuje aj na to, či určitá ústavnoprávna otázka už bola vyriešená a nevyžaduje si výklad podľa čl. 128 ústavy. Ústavný súd je orgánom, ktorý dáva konečné rozhodnutia vo veciach ústavy, dokonca aj v ústavných sporoch s prezidentom.\" Benátska komisia odporučila, všetkým zúčastneným stranám aby rešpektovali nález ústavného súdu. Komisia tiež prišla s odporúčaním kde navrhuje ústavnému súdu: \"1. Zaviesť kvalifikovanú väčšinu pre voľby kandidátov na sudcov ústavného súdu spolu s vhodnými protiblokovými mechanizmami (potrebná novela ústavy). 2. Umožniť senátom ústavného súdu postúpiť obzvlášť dôležité veci plénu. Plénum by malo mať možnosť odmietnuť takéto postúpenie (potrebná novela ústavy). 3. Prezident Slovenskej republiky a jeho zástupcovia by sa mali aktívne zúčastňovať procesu posudzovania kandidátov v parlamente, aby sa tak zabránilo ďalšiemu posudzovaniu kandidátov. 4. Ústavný súd by mal vyhlásiť svoje rozhodnutie až vtedy, keď už je k dispozícii písomné vyhotovenie (potrebná novela zákona o ústavnom súde)\" Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska na začiatku funkčného obdobia vymenoval len jedného zo šiestich navrhnutých kandidátov Smeru na ústavných sudcov, ktorí mali mali zaplniť tri voľné miesta na Ústavnom súde. Svoje rozhodnutie prezident obhájil tým, že vybraní kandidáti nespĺňali kritéria spojené s týmto postom, čo však vládna strana považovala za protiústavné a mimo jeho právomoci, keďže článok 134 ods.2 Ústavy SR zakotvuje: \"Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.\" Situáciu je však potrebné vyriešiť aj preto, že sa v najbližších rokoch skončí funkčné obdobie takmer všetkým ústavným sudcom. Pravda uvádza: \"Na Ústavnom súde už dva roky pracuje desať namiesto trinástich sudcov. (...) V prípade, že sa situácia nevyrieši do roku 2019, hrozí, že na ústavnom súde zostane len jedna sudkyňa. Vtedy sa totiž končí funkčné obdobie až deviatim sudcom.\" Nedostatočný počet sudcov ohrozuje chod ústavného súdu a možnosť ochrany ústavných práv a slobôd, respektíve ústavnosti ako takej, keďže už teraz Ústavný súd pracuje v troch namiesto štyroch senátov. Taktiež plénum súdu rozhoduje napríklad o výklade ústavy či rozpore právneho predpisu s ústavou, pričom sa zmenšuje počet sudcov rozhodujúcich o dôležitých otázkach nášho základného zákona. V akých veciach plénum rozhoduje je zakotvené v § 4 zákona č. 114/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu. Dátum zverejnenia analýzy: 19.06.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-06-19", "analysis_sources": {"text": ["stanovisko", "jedného", "článok", "Pravda", "teraz", "zákona"], "url": ["https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992076/stanovisko_BK/af980029-327c-4c49-8ce1-0e5aa633b727", "https://domov.sme.sk/c/7265309/kiska-odmietol-piatich-kandidatov-na-ustavnych-sudcov-paska-ho-kritizuje.html", "https://www.prezident.sk/upload-files/20522.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/398477-pat-na-ustavnom-sude-moze-trvat-aj-dalsi-rok/", "https://www.ustavnysud.sk/rozvrh-prace-ustavneho-sudu-slovenskej-republiky", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/114/20050514"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:15.708042+00:00"}
{"id": "vr29419", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29419", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Hovoríte, že daň z právnických osôb ste znížili o jedno percento. No prepáčte, my sme mali 19-percentnú daň pre právnické osoby. Vy ste to zvýšili na 23% a teraz o 1% naspäť. Aj tak máme v rámci V4, nielen v rámci V4, ale v rámci V4 určite máme najvyššiu daň pre právnické osoby.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov za 19 na 23 % pre právnické osoby. Od 1. januára 2014 došlo k zníženiu o 1 percentuálny bod, teda právnické osoby platia daň z príjmu vo výške 22 %. Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2013 došlo k zvýšeniu dane z príjmov za 19 na 23 % pre právnické osoby. Od 1. januára 2014 došlo k zníženiu o 1 percentuálny bod, teda právnické osoby platia daň z príjmu vo výške 22 %. Spomedzi krajín V4 má Slovensko najvyššiu daň pre právnické osoby, preto výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["zvýšeniu", "zníženiu", "daň"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1012556/pravnicke-osoby-uz-na-slovensku-platia-z-prijmu-23-dan.html", "http://profesia.pravda.sk/zivnost/clanok/304031-firmam-sa-znizuje-dan-z-23-na-22-percent/", "http://www.kpmg.com/global/en/services/tax/tax-tools-and-resources/pages/corporate-tax-rates-table.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:40.326407+00:00"}
{"id": "vr26472", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26472", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Pán Danko bol nominantom strany SNS v mnohých štátnych podnikoch.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe informácii TASR, Anny Belousovovej a Obchodného registra je pravdou, že A. Danko, predseda SNS bol v dozornej rade vo viacerých štátnych podnikoch resp. v podnikoch kde má štát zastúpenie v dozornej rade. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojom životopise (.pdf) Andrej Danko bytom v Alžbetinom dvore neuvádza pôsobenie v štátnych podnikoch, iba ako asistent poslancov v NR SR a nominant strany SNS v Ústredných volebných komisiách a parlamentných komisiách.", "analysis_paragraphs": ["Na základe informácii TASR, Anny Belousovovej a Obchodného registra je pravdou, že A. Danko, predseda SNS bol v dozornej rade vo viacerých štátnych podnikoch resp. v podnikoch kde má štát zastúpenie v dozornej rade. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Vo svojom životopise (.pdf) Andrej Danko bytom v Alžbetinom dvore neuvádza pôsobenie v štátnych podnikoch, iba ako asistent poslancov v NR SR a nominant strany SNS v Ústredných volebných komisiách a parlamentných komisiách."], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["svojom životopise", "Danko", "TASR,", "blogu", "výpisu", "Obchodného registra", "akcionárom", "akcionárom"], "url": ["http://www.sns.sk/engine/assets/uploads/2013/10/CV-JUDr.Andrej_Danko.pdf", "http://www.sns.sk/aktuality/andrej-danko-keby-prislo-k-predcasnym-volbam-povedal-by-som-ze-sa-znova-ukazalo-ze-boh-ma-slovakov-rad-madarski-politici-ticho-zabijaju-hranice-slovenska/", "http://www.teraz.sk/slovensko/novym-predsedom-slovenskej-narodnej-st/24538-clanok.html", "http://belousovova.blog.pravda.sk/2013/10/13/madar-a-privatizer-ma-byt-narodnym-buditelom/", "http://orsr.sk/vypis.asp?ID=33442&SID=2&P=1", "http://orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Danko&MENO=Andrej&SID=0&T=f4", "http://www.metroba.sk/?IDe=2522", "http://www.szrb.sk/Default.aspx?CatID=4"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:57.192704+00:00"}
{"id": "vr27408", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27408", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "100 miliárd m3 plynu (kapacita, zrejme rúra cez Slovensko, pozn.)", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok hovoril Fico v diskusii HN Clubu 4. marca 2014. Vtedy hovoril o kapacite okolo 90 mld. m3 plynu. Podľa údajov SPP je kapacita prepravnej siete eustream viac ako 90 mld. kubických metrov zemného plynu. Podľa údajov Slovenského plynárenského a naftového zväzu je prepravná ročná kapacita plynovodu Bratstvo vedúceho cez Slovensko 93 mld. m3 ročne, čo možno považovať za takmer 100 mld. m3 plynu.Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok hovoril Fico v diskusii HN Clubu 4. marca 2014. Vtedy hovoril o kapacite okolo 90 mld. m3 plynu. Podľa údajov SPP je kapacita prepravnej siete eustream viac ako 90 mld. kubických metrov zemného plynu. Podľa údajov Slovenského plynárenského a naftového zväzu je prepravná ročná kapacita plynovodu Bratstvo vedúceho cez Slovensko 93 mld. m3 ročne, čo možno považovať za takmer 100 mld. m3 plynu.Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["HN Clubu", "SPP", "údajov"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/456/hn-club-diskusia-prezidentskych-kandidatov/?politik=21&ph=1", "http://www.spp.sk/sk/velki-zakaznici/zemny-plyn/o-zemnom-plyne/zakladne-informacie/preprava-a-distribucia-plynu/", "http://www.spnz.sk/sk/o-spnz/fakty-cisla-udaje/preprava-plynu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:07.326956+00:00"}
{"id": "vr16834", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16834", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Som jediný nezávislý kandidát na post predsedu NRSK, nebol som členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, som človek z praxe.", "statement_date": "2017-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto výroku Petra Oremusa bude Demagog.SK hodnotiť len tvrdenie o nestranosti, keďže pojem nezávislosť, hlavne pri takom zozname kandidátov, by sa dal interpretovať rôznymi spôsobmi. Peter Oremus nikdy nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, a podľa životopisu sa dá tvrdiť, že je človek s dostatočnou praxou s vedením a manažovaním. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V tomto výroku Petra Oremusa bude Demagog.SK hodnotiť len tvrdenie o nestranosti, keďže pojem nezávislosť, hlavne pri takom zozname kandidátov, by sa dal interpretovať rôznymi spôsobmi. Peter Oremus nikdy nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, a podľa životopisu sa dá tvrdiť, že je človek s dostatočnou praxou s vedením a manažovaním. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-21", "analysis_sources": {"text": ["životopisu", "Milan Belica", "Ján Greššo", "Ivan Farkas", "Renáta Kolenčíková", "poslankyňa", "Milan Uhrík", "Peter Oremus", "poslanec", "bola"], "url": ["http://www.oremus2017.sk/zivotopis", "http://strana-smer.sk/vuc-2017-1", "https://glob.zoznam.sk/velka-stredoprava-koalicia-podpori-v-nitrianskom-kraji-jana-gressa/", "https://glob.zoznam.sk/pozname-osem-kandidatov-na-nitrianskeho-zupana-tito-vyzvu-belicu/", "https://glob.zoznam.sk/rozhovor-s-kandidatom-na-zupana-renata-kolencikova/", "https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/poslanci-kraja", "http://www.naseslovensko.net/nitriansky-kraj/", "http://www.oremus2017.sk/", "https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/poslanci-kraja", "https://dennikn.sk/minuta/832892/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:18.793415+00:00"}
{"id": "vr36636", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36636", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To čo vyčítam je to, že predovšetkým žiadny zákon, naozaj žiadny zákon neumožňuje polícii, aby takýmto spôsobom postupovala, ak vie o nebezpečenstve. A to platí aj pri kontrolovanej dodávke v zmysle trestného poriadku. Tam je jasne napísané, ak hrozí nebezpečenstvo, ktoré jasne prezident policajného zboru Spišiak povedal, že mu hrozilo nebezpečenstvo, lebo všetkých svedkov oni likvidujú, všetkých oni zabíjajú, taká je to organizovaná skupina, tak samozrejme to je prvý moment.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Trestný poriadok k sledovaniu zásielok a ich a ne/bezpečnosti hovorí:", "analysis_paragraphs": ["Trestný poriadok k sledovaniu zásielok a ich a ne/bezpečnosti hovorí:"], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["Trestný poriadok"], "url": ["http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/trestny-poriadok/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:31.543987+00:00"}
{"id": "vr27049", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27049", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "My dnes máme na Slovensku vysoký počet príslušníkov policajného zboru v porovnaní s  obyvateľstvom, napríklad trojnásobne väčší ako je v rovnako veľkom Fínsku.", "statement_date": "2014-03-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa anglickej wikipédie je počet policajtov vo Fínsku na 100 000 obyvateľov 143 , na Slovensku je to na 100 000 obyvateľov 448 . Jedná sa o dáta z roku 2012. Tento počet je možné považovať za trojnásobný.\n\nStránka Interpolu uvádza, že na jedného policajta vo Fínsku pripadá 680 obyvateľov. Údaje o Slovensku zo stránky Eurostatu , kde je uvedené, že Slovensko malo v roku 2012 24 230 policajtov, čo v prepočte na obyvateľov znamená, že jeden policajt pripadá približne na 227 obyvateľov, čo skutočne predstavuje približne trojnásobok Fínska. Interpol neeviduje údaje o počte policajtov na Slovensku. Naopak, podľa Eurostatu má Fínsko 8 037 policajtov, čo v prepočte na populáciu Fínska predstavuje približne jedného policajta na 675 obyvateľov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa anglickej wikipédie je počet policajtov vo Fínsku na 100 000 obyvateľov 143 , na Slovensku je to na 100 000 obyvateľov 448 . Jedná sa o dáta z roku 2012. Tento počet je možné považovať za trojnásobný.", "Stránka Interpolu uvádza, že na jedného policajta vo Fínsku pripadá 680 obyvateľov. Údaje o Slovensku zo stránky Eurostatu , kde je uvedené, že Slovensko malo v roku 2012 24 230 policajtov, čo v prepočte na obyvateľov znamená, že jeden policajt pripadá približne na 227 obyvateľov, čo skutočne predstavuje približne trojnásobok Fínska. Interpol neeviduje údaje o počte policajtov na Slovensku. Naopak, podľa Eurostatu má Fínsko 8 037 policajtov, čo v prepočte na populáciu Fínska predstavuje približne jedného policajta na 675 obyvateľov."], "analysis_date": "2014-03-05", "analysis_sources": {"text": ["143", "448", "Interpolu", "Eurostatu"], "url": ["http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_number_of_police_officers", "http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_number_of_police_officers", "http://www.interpol.int/Member-countries/Europe/Finland", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=crim_plce&lang=en#"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:54.929355+00:00"}
{"id": "45218", "numeric_id": 45218, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45218", "speaker": "Juraj Blanár", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-blanar", "statement": "Vy (Ivan Korčok, pozn.) ste ešte neboli vo funkcii, keď prišli dodávky tzv. rýchlotestov z Čínskej republiky.", "statement_date": "2020-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. Z tejto dodávky štát nakoniec kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020. Ivan Korčok nastúpil do ako minister zahraničných vecí do úradu 8. apríla 2020. Keďže sa predtým ako diplomat vracal zo zahraničia, aj on musel absolvovať povinnú dvojtýždennú karanténu. Preto ho prezidentka vymenovala do funkcie neskôr ako ostatných členov vládneho kabinetu. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo vnútra pre Demagóg.SK potvrdilo, že 27. marca prišiel na Slovensko z Číny milión rýchlotestov na covid-19. Z tejto dodávky štát nakoniec kúpil pol milióna testov, zmluva je v Centrálnom registri s dátumom 23. apríl 2020. Ivan Korčok nastúpil do ako minister zahraničných vecí do úradu 8. apríla 2020. Keďže sa predtým ako diplomat vracal zo zahraničia, aj on musel absolvovať povinnú dvojtýždennú karanténu. Preto ho prezidentka vymenovala do funkcie neskôr ako ostatných členov vládneho kabinetu. Tvrdenie Juraja Blanára hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-09", "analysis_sources": {"text": ["kúpil", "nastúpil"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=4553536&l=sk", "https://dennikn.sk/minuta/1845552/?ref=list"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:35.023355+00:00"}
{"id": "vr16477", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16477", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "...sme minulý rok skončili v prebytku takmer 5 miliónov Eur.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Frešovho blogu z 18. mája 2017 . Záverečný účet Bratislavského samosprávneho kraja pre rok 2016 (. pdf ) uvádza \" zostatok finančných operácii za uplynulý rozpočtový rok po úprave vo výške 4 869 081,68 EUR, \". Prebytok bol teda skutočne takmer 5 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Frešovho blogu z 18. mája 2017 . Záverečný účet Bratislavského samosprávneho kraja pre rok 2016 (. pdf ) uvádza \" zostatok finančných operácii za uplynulý rozpočtový rok po úprave vo výške 4 869 081,68 EUR, \". Prebytok bol teda skutočne takmer 5 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["18. mája 2017", "pdf"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/zupu-sme-ozdravili/", "http://www.region-bsk.sk/clanok/zaverecny-ucet-bsk-962602.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:21.153798+00:00"}
{"id": "45154", "numeric_id": 45154, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45154", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Bankový odvod je 300.000.000 eur, ktoré slovenské banky ročne zaplatia.", "statement_date": "2020-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Odchádzajúca vláda Roberta Fica zvýšil a koncom roku 2019 tzv. bankový odvod z 0,2 % na 0,4 % z hodnoty vybraných pasív bánk. Podľa odhadovaných ziskov bánk za rok 2020 by mal štát vďaka odvodu získať viac ako 280 miliónov eur. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Odchádzajúca vláda Roberta Fica zvýšil a koncom roku 2019 tzv. bankový odvod z 0,2 % na 0,4 % z hodnoty vybraných pasív bánk. Podľa odhadovaných ziskov bánk za rok 2020 by mal štát vďaka odvodu získať viac ako 280 miliónov eur. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-02", "analysis_sources": {"text": ["zvýšil", "získať"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7612", "https://e.dennikn.sk/1668334/parlament-napriek-vystraham-centralnych-bank-zvysil-bankovy-odvod-a-predlzil-ho-na-neurcito/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:41.788302+00:00"}
{"id": "vr29615", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29615", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Napriek tomu, že dajme tomu niektoré štáty sú super otvorené v rámci Európskej únie, 50, viac ako 50 % žiadostí o azyl je zamietaných v Európe.", "statement_date": "2015-05-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Údaje uverejnené na webovej stránke Eurostat ukazujú, že za rok 2014 bolo", "analysis_paragraphs": ["Údaje uverejnené na webovej stránke Eurostat ukazujú, že za rok 2014 bolo"], "analysis_date": "2015-06-01", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "2014", "údajov", "počtu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Asylum_quarterly_report#Decisions_on_asylum_applications", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Asylum_applicants_(including_first_time_asylum_applicants),_Q4_2013_%E2%80%93_Q4_2014.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:First_instance_decisions_by_outcome_and_recognition_rates,_4th_quarter_2014.png", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/4168041/5948933/KS-QA-14-003-EN.PDF/3309ae42-431c-42d7-99a3-534ed5b93294"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:38.397031+00:00"}
{"id": "43477", "numeric_id": 43477, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43477", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "(Andrej Kiska) ktorého brat bol teraz pred pár dňami obvinený druhou najväčšou bankou na Slovensku, že pravdepodobne došlo tam k podvodu, kde talianski vlastníci podali trestné oznámenie. Človek, ktorého firma je prešetrovaná z daňových podvodov. Ktorý rozsudkom je to potvrdené, nezákonne zobral človeku pozemok.", "statement_date": "2019-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tvrdenie Petra Pellegriniho pozostáva z troch častí. Dve sme vyhodnotili ako ešte fakticky správne. To tretie - že Andrej Kiska „nezákonne zobral človeku pozemok” - však hodnotíme ako zavádzanie. Súd totiž skonštatoval , že Kiska pozemok získal v dobrej viere - a teda bez vedomosti nezákonného konania. Tvrdenie ako celok preto hodnotíme ako zavádzanie. Všeobecná úverová banka (VÚB) podala v októbri 2018 - nie „teraz” - trestné oznámenie na svojich bývalých manažérov - medzi nimi aj na Jaroslava Kisku, brata exprezidenta. V dcérskej firme VÚB-ky boli zodpovední za predaj pôžičiek na splátky. Banka tvrdí , že ju poškodil spôsob, akým odišli ku konkurentovi - splátkovej firme Amico, ktorá patrí pod Poštovú banku. VÚB, ktorá má talianského vlastníka, hovorí o „koordinovanej akcii.” Firma exprezidenta Kisku KTAG je skutočne vyšetrovaná pre daňový podvod. V lete 2018 vydal prokurátor pokyn na začatie trestného stíhania, obvinený má byť bývalý konateľ firmy Eduard Kučkovský. Polícia vedie stíhanie pre to, že firma si od štátu neoprávnene vypýtala vratku DPH vo výške 146-tisíc eur. Dala si do nákladov sumu za prezidentskú kampaň, ktorú platila Andrejovi Kiskovi. Vratka nikdy vyplatená nebola, no podľa polície je už samotný pokus o neoprávnené získanie trestný čin. Podľa Kisku je stíhanie pomstou Roberta Fica za to, že ho odmietol vymenovať za sudcu Ústavného súdu. Je tiež pravdou, že Andrej Kiska prehral súdny spor o pozemky pod Tatrami. Bývalý prezident sa o vlastníctvo pôdy vo Veľkom Slavkove sporil s Jánom Francom. Ten tvrdil, že sú jeho - a nie Kiskove - pretože ich získal darom od svojho otca ešte v roku 1998. V októbri 2018 dal súd Francovi za pravdu. Kiska pozemky kúpil v roku 1999 od realitnej kancelárie. V tom čase podľa neho neboli v katastri zapísané s ťarchou. Popradský sudca Miroslav Radačovský uznal, že pozemky patria Francovi. No zároveň vzal do úvahy, že Kiska ich nadobudol v dobrej viere. „Pozemky ostanú v rukách toho, komu patrili, a pán Kiska má nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho pozemky kúpil,“ vysvetlil sudca Radačovský. Nie je teda možné povedať, že Kiska „nezákonne zobral človeku pozemok.”", "analysis_paragraphs": ["Tvrdenie Petra Pellegriniho pozostáva z troch častí. Dve sme vyhodnotili ako ešte fakticky správne. To tretie - že Andrej Kiska „nezákonne zobral človeku pozemok” - však hodnotíme ako zavádzanie. Súd totiž skonštatoval , že Kiska pozemok získal v dobrej viere - a teda bez vedomosti nezákonného konania. Tvrdenie ako celok preto hodnotíme ako zavádzanie. Všeobecná úverová banka (VÚB) podala v októbri 2018 - nie „teraz” - trestné oznámenie na svojich bývalých manažérov - medzi nimi aj na Jaroslava Kisku, brata exprezidenta. V dcérskej firme VÚB-ky boli zodpovední za predaj pôžičiek na splátky. Banka tvrdí , že ju poškodil spôsob, akým odišli ku konkurentovi - splátkovej firme Amico, ktorá patrí pod Poštovú banku. VÚB, ktorá má talianského vlastníka, hovorí o „koordinovanej akcii.” Firma exprezidenta Kisku KTAG je skutočne vyšetrovaná pre daňový podvod. V lete 2018 vydal prokurátor pokyn na začatie trestného stíhania, obvinený má byť bývalý konateľ firmy Eduard Kučkovský. Polícia vedie stíhanie pre to, že firma si od štátu neoprávnene vypýtala vratku DPH vo výške 146-tisíc eur. Dala si do nákladov sumu za prezidentskú kampaň, ktorú platila Andrejovi Kiskovi. Vratka nikdy vyplatená nebola, no podľa polície je už samotný pokus o neoprávnené získanie trestný čin. Podľa Kisku je stíhanie pomstou Roberta Fica za to, že ho odmietol vymenovať za sudcu Ústavného súdu. Je tiež pravdou, že Andrej Kiska prehral súdny spor o pozemky pod Tatrami. Bývalý prezident sa o vlastníctvo pôdy vo Veľkom Slavkove sporil s Jánom Francom. Ten tvrdil, že sú jeho - a nie Kiskove - pretože ich získal darom od svojho otca ešte v roku 1998. V októbri 2018 dal súd Francovi za pravdu. Kiska pozemky kúpil v roku 1999 od realitnej kancelárie. V tom čase podľa neho neboli v katastri zapísané s ťarchou. Popradský sudca Miroslav Radačovský uznal, že pozemky patria Francovi. No zároveň vzal do úvahy, že Kiska ich nadobudol v dobrej viere. „Pozemky ostanú v rukách toho, komu patrili, a pán Kiska má nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho pozemky kúpil,“ vysvetlil sudca Radačovský. Nie je teda možné povedať, že Kiska „nezákonne zobral človeku pozemok.”"], "analysis_date": "2019-09-17", "analysis_sources": {"text": ["skonštatoval", "podala", "tvrdí", "má", "exprezidenta", "má", "je", "prehral", "neboli", "vzal", "vysvetlil"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prehral-sud-nie-je-vlastnikom-pozemkov-vo-velkom-slavkove.html", "https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2000159-vub-banka-podala-trestne-oznamenie-na-kiskovho-brata-dovodom-je-jeho-odchod-do-postovej-banky", "https://e.dennikn.sk/1572420/vub-zaluje-jaroslava-kisku-za-to-ako-s-kolegami-odisiel-do-postovej-banky/#p_lock__e", "https://www.finance.sk/183453-kto-vlastni-slovenske-banky/?_fid=qbl2", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=3328&SID=8&P=1", "https://dennikn.sk/1386774/konatela-firmy-kiskovcov-obvinili-z-danoveho-trestneho-cinu-reakcia/", "https://www.webnoviny.sk/je-to-ficova-pomsta-okomentoval-prezident-kiska-trestne-stihanie-v-kauze-ktag/", "https://dennikn.sk/1275336/kiska-prehral-sud-o-pozemky-sudca-povedal-ze-on-by-ako-prezident-odstupil-a-odisiel-do-usa-ci-izraela/", "https://dennikn.sk/1275336/kiska-prehral-sud-o-pozemky-sudca-povedal-ze-on-by-ako-prezident-odstupil-a-odisiel-do-usa-ci-izraela/", "https://dennikn.sk/1275336/kiska-prehral-sud-o-pozemky-sudca-povedal-ze-on-by-ako-prezident-odstupil-a-odisiel-do-usa-ci-izraela/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prehral-sud-nie-je-vlastnikom-pozemkov-vo-velkom-slavkove.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:53.669661+00:00"}
{"id": "vr30484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30484", "speaker": "Richard Raši", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rasi", "statement": "To je len predpoklad, že zdrojov bude viac. Spomeňte si na koniec roku 2010, keď sa hlásalo, že vláda zabezpečila viacej zdrojov do zdravotníctva a v roku 2011 sa zrušili ambulancie a ambulantní špecialisti, nemocnice dostali nižšie finančné limity a pacienti začali platiť väčšie doplatky za lieky a sám pán pažitný povedal, že zdrojov bude približne toľko isto v roku 2011.", "statement_date": "2011-12-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "----nenasiel som k tomu taketo informacie----", "analysis_paragraphs": ["----nenasiel som k tomu taketo informacie----"], "analysis_date": "2011-12-05", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:49.245328+00:00"}
{"id": "46917", "numeric_id": 46917, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46917", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Čo dnes hovoria všetci lekári? Nemalo sa to celoplošné testovanie vôbec uskutočniť.", "statement_date": "2021-03-19", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mnoho lekárov a ich organizácie majú na celoplošné testovanie kritický názor - vtedy aj dnes. Iné ho však podporovali . Nie „všetci” lekári majú na celoplošné testovani rovnaký názor, sú rôznorodá skupina. Koniec koncov, lekárom je aj (už ex)minister Marek Krajčí, ktorý testovanie presadzoval. Keďže Denisa Saková zovšeobecňuje a neodráža tým skutočnosť, hodnotíme jej tvrdenie ako nepravdivé. Pred prvým celoplošným testovaním Asociácia súkromných lekárov vyzvala vládu, aby akciu stopla, pretože podľa nich nebola dobre pripravená. Združenie všeobecných lekárov však októbrové celoplošné testovanie podporilo . Šéf Asociácie Marián Kollár uviedol , že „testovanie priniesť dáta, ktoré môžu byť neoceniteľnou zbraňou vo vojne proti covidu.\" Zároveň však upozorňoval na to, že lekári nemajú dosť informácií. Pred januárovým tzv. skríningom Slovenská lekárska komora uviedla, že takéto testovanie „n epovažuje(me) za prostriedok, ktorý nám pomôže zvládnuť pandémiu.” Naopak, môže podľa nich ohroziť zdravie zhromažďujúcich sa občanov. Zmysel vidí v cielenom testovaní.", "analysis_paragraphs": ["Mnoho lekárov a ich organizácie majú na celoplošné testovanie kritický názor - vtedy aj dnes. Iné ho však podporovali . Nie „všetci” lekári majú na celoplošné testovani rovnaký názor, sú rôznorodá skupina. Koniec koncov, lekárom je aj (už ex)minister Marek Krajčí, ktorý testovanie presadzoval. Keďže Denisa Saková zovšeobecňuje a neodráža tým skutočnosť, hodnotíme jej tvrdenie ako nepravdivé. Pred prvým celoplošným testovaním Asociácia súkromných lekárov vyzvala vládu, aby akciu stopla, pretože podľa nich nebola dobre pripravená. Združenie všeobecných lekárov však októbrové celoplošné testovanie podporilo . Šéf Asociácie Marián Kollár uviedol , že „testovanie priniesť dáta, ktoré môžu byť neoceniteľnou zbraňou vo vojne proti covidu.\" Zároveň však upozorňoval na to, že lekári nemajú dosť informácií. Pred januárovým tzv. skríningom Slovenská lekárska komora uviedla, že takéto testovanie „n epovažuje(me) za prostriedok, ktorý nám pomôže zvládnuť pandémiu.” Naopak, môže podľa nich ohroziť zdravie zhromažďujúcich sa občanov. Zmysel vidí v cielenom testovaní."], "analysis_date": "2021-03-19", "analysis_sources": {"text": ["podporovali", "vyzvala", "podporilo", "uviedol"], "url": ["https://www.facebook.com/laukopet/posts/3161020664003777", "https://www.teraz.sk/slovensko/celoplosne-testovanie-rychlotestami-j/501541-clanok.html", "https://www.teraz.sk/slovensko/vseobecni-lekari-dospelych-podporuj/501121-clanok.html", "https://slovensko.hnonline.sk/2232080-lekari-reaguju-na-plosne-testovanie-uspech-akcie-bude-zalezat-od-dvoch-zakladnych-veci"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:32.198956+00:00"}
{"id": "vr14592", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14592", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "...mladých vzdelaných ľudí, ktorých je vyše 300-tisíc, ktorí odišli zo Slovenska…", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v zahraničí síce pracuje spolu približne 300 000 Slovákov, avšak nielen mladých ľudí, ale ľudí všetkých vekových kategórií. Každoročne odchádza zo Slovenska približne 30 000 mladých ľudí (do 30 rokov) študovať do zahraničia. V súčasnosti v zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov. Väčšina z nich, či už študenti, či pracujúci, sa späť na Slovensko nechcú vrátiť. Dôvodom sú väčšinou platové podmienky. Z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska vyplýva, že najmenej 300-tisíc Slovákov v zahraničí pracuje (krátkodobo alebo dlhodobo), a ďalších 30-tisíc študuje. Najviac Slovákov je v Českej republike. \"Z občanov SR pracujúcich v zahraničí sa podľa prieskumu len 7 % chystá vrátiť na Slovensko, tretina plánuje ostať v zahraničí niekoľko rokov a vyše polovica tam chce ostať natrvalo.\" Dôvody pre odchod do zahraničia sú vysoká miera nezamestnanosti, chudoby, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a platové ohodnotenie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok hodnotíme ako zavádzajúci, nakoľko v zahraničí síce pracuje spolu približne 300 000 Slovákov, avšak nielen mladých ľudí, ale ľudí všetkých vekových kategórií. Každoročne odchádza zo Slovenska približne 30 000 mladých ľudí (do 30 rokov) študovať do zahraničia. V súčasnosti v zahraničí pracuje približne 300 000 Slovákov. Väčšina z nich, či už študenti, či pracujúci, sa späť na Slovensko nechcú vrátiť. Dôvodom sú väčšinou platové podmienky. Z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska vyplýva, že najmenej 300-tisíc Slovákov v zahraničí pracuje (krátkodobo alebo dlhodobo), a ďalších 30-tisíc študuje. Najviac Slovákov je v Českej republike. \"Z občanov SR pracujúcich v zahraničí sa podľa prieskumu len 7 % chystá vrátiť na Slovensko, tretina plánuje ostať v zahraničí niekoľko rokov a vyše polovica tam chce ostať natrvalo.\" Dôvody pre odchod do zahraničia sú vysoká miera nezamestnanosti, chudoby, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a platové ohodnotenie. Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["30 000", "300 000", "prieskumu"], "url": ["https://dennikn.sk/blog/emigracia-mladych-preco-odchadzame-a-kedy-sa-vratime/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20065870/v-zahranici-pracuju-statisice-slovakov-malo-z-nich-sa-chce-vratit.html", "http://www.uszz.sk/sk/stranka/3964/prieskum-pas-vaecsina-slovakov-pracujucich-v-zahranici-by-sa-nevratila"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:17.645987+00:00"}
{"id": "vr37564", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37564", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Nemyslíte si, že z taktického hľadiska dočasne môžeme stratiť tých 14 občanov, ktorí doteraz prišli o občianstvo. Je ich presne 14.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ku dňu 14. februáru 2011 stratilo slovenské občianstvo 32 ľudí, z toho najviac prijalo nemecké občianstvo.", "analysis_paragraphs": ["Ku dňu 14. februáru 2011 stratilo slovenské občianstvo 32 ľudí, z toho najviac prijalo nemecké občianstvo."], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["stratilo"], "url": ["http://www.s24.sk/sk/Slovensko/Politika/O-slovenske-obcianstvo-uz-prislo-32-ludi.alej"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:42.289846+00:00"}
{"id": "vr35134", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35134", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "V komisii napríklad bol zastúpený hlavný štátny heraldik, hlavný architekt mesta, a tak ďalej.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa tohto dokumentu (doc.) mali zastúpenie v komisii Ján Vrteľ, heraldik MV SR (hlavný štátny heraldik nejestvuje) a Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislavy.", "analysis_paragraphs": ["Podľa tohto dokumentu (doc.) mali zastúpenie v komisii Ján Vrteľ, heraldik MV SR (hlavný štátny heraldik nejestvuje) a Štefan Šlachta, hlavný architekt mesta Bratislavy."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Static/sk-SK/NRSR/Posudky/stanovisko.doc"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:59.279832+00:00"}
{"id": "vr30536", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30536", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Príklad, aby som vám uviedol, Nórsko. Podľa štatistík MMF vrámci dlhu HDP bolo myslím pred 10 rokmi Nórsko na 9. mieste tesne za Gréckom. Rozdiel je tam ani nie 1%. Kde je po 10 rokoch Nórsko a kde je Grécko? Nóri investovali požičané peniaze do rozvoja a sú dnes najrozvinutejšou ekonomikou sveta. Grécko, štátny bankrot. Takže vidíme, že dlh aj riešenie dlhu sú vlastne relatívne čísla aj relatívne postoje tých, ktorí si vlastne vymáhajú tie dlhy.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa portálu Eurostat bol grécky dlh v roku 2000 103,4% HDP. Údaje pre Nórsko sú dostupné až pre rok 2001, kedy bol Nórsky dlh 29,2% HDP.", "analysis_paragraphs": ["Podľa portálu Eurostat bol grécky dlh v roku 2000 103,4% HDP. Údaje pre Nórsko sú dostupné až pre rok 2001, kedy bol Nórsky dlh 29,2% HDP."], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsieb090&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:07.466606+00:00"}
{"id": "vr14037", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14037", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Príklad, keď potom, čo sme podporili postup vlády vo vzťahu k dočasným povinným kvótam, Slovensko spolu s Českom a ďalšími krajinami neuspelo na rade ministrov...", "statement_date": "2015-12-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovensko s Českom vždy trvali na odmietnutí povinných kvót, ktoré na koniec väčšinovým hlasovaním odsúhlasila Rada EÚ. Strana Sieť neuviedla presné vyjadrenia k povinným kvótam, avšak zdôraznila zachovanie jednomyseľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK v relácii O 5 minút 12 dňa 6. decembra 2015 overil, že podľa TASR poslanci NR SR prvýkrát odmietli zavedenie povinných kvót na prerozdelenie migrantov v hlasovaní 24. júna 2015, pričom proti hlasovalo 125 poslancov. SITA informovala o druhom hlasovaní, ktoré prebehlo 17. septembra 2015, kedy proti kvótam hlasovalo 115 poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Slovensko s Českom vždy trvali na odmietnutí povinných kvót, ktoré na koniec väčšinovým hlasovaním odsúhlasila Rada EÚ. Strana Sieť neuviedla presné vyjadrenia k povinným kvótam, avšak zdôraznila zachovanie jednomyseľnosti. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Demagog.SK v relácii O 5 minút 12 dňa 6. decembra 2015 overil, že podľa TASR poslanci NR SR prvýkrát odmietli zavedenie povinných kvót na prerozdelenie migrantov v hlasovaní 24. júna 2015, pričom proti hlasovalo 125 poslancov. SITA informovala o druhom hlasovaní, ktoré prebehlo 17. septembra 2015, kedy proti kvótam hlasovalo 115 poslancov."], "analysis_date": "2015-12-14", "analysis_sources": {"text": ["Demagog.SK", "TASR", "SITA", "Sieť", "kvótach"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/559/povinne-kvoty-protiteroristicke-zakony-a-volby-do-nr-sr", "http://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-poslanci-kvoty-utecenci-nie/142430-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/367919-parlament-schvalil-uznesenie-k-migrantom-odmietol-kvoty/", "http://www.topky.sk/cl/1000851/1499683/Den--ktory-rozvratil-Europu--Reakcie-clenskych-statov-unie-na-povinne-kvoty--Fico-poda-zalobu-", "http://www.demagog.sk/statistiky/?oblast=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:32.442924+00:00"}
{"id": "48076", "numeric_id": 48076, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48076", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Dnes je Rusko potravinovo sebestačné.", "statement_date": "2022-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Literatúra sa zhoduje, že Rusko je v niektorých oblastiach potravinovo sebestačné. Doktrína o dosiahnutí sebestačnosti bola motivovaná aj sankciami Západu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 sa Rusko potýkalo s pádom cien ropy, oslabením rubľa a finančnými sankciami zo Západu. Vladimír Putin vyhlásil, že chce, aby bolo Rusko potravinovo sebestačné do roku 2020 a rozhodol sa minimalizovať závislosť svojej krajiny od trhov, ktoré nemá pod kontrolou, uviedla TASR. Sankcie priniesli infláciu, čo znamenalo, že potraviny sa pre spotrebiteľov predražili. Predstavitelia Ruska vyhlásili, že sa budú snažiť o potravinovú sebestačnosť. V roku 2015 sa Rusko pridalo k štátom, ktoré zakázali komerčné pestovanie a dovoz GMO plodín. V Rusku ležalo ladom odhadom viac ako 40 miliónov hektárov pôdy vhodnej na obrábanie. Putin nariadil jej pridelenie farmárom, aby ju mohli obrábať. Ruská produkcia obilnín stúpala v rokoch 2014-2018. V rokoch 2018-2019 mierne klesla, čomu nasledovalo stúpnutie rokoch 2020-2021. Svetový poskytovateľ informácií IHS Markit hodnotí ruský plán ako úspešný. Produkcia potravín predstavovala 80% tržieb v maloobchode, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 60%.", "analysis_paragraphs": ["Literatúra sa zhoduje, že Rusko je v niektorých oblastiach potravinovo sebestačné. Doktrína o dosiahnutí sebestačnosti bola motivovaná aj sankciami Západu, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. V roku 2016 sa Rusko potýkalo s pádom cien ropy, oslabením rubľa a finančnými sankciami zo Západu. Vladimír Putin vyhlásil, že chce, aby bolo Rusko potravinovo sebestačné do roku 2020 a rozhodol sa minimalizovať závislosť svojej krajiny od trhov, ktoré nemá pod kontrolou, uviedla TASR. Sankcie priniesli infláciu, čo znamenalo, že potraviny sa pre spotrebiteľov predražili. Predstavitelia Ruska vyhlásili, že sa budú snažiť o potravinovú sebestačnosť. V roku 2015 sa Rusko pridalo k štátom, ktoré zakázali komerčné pestovanie a dovoz GMO plodín. V Rusku ležalo ladom odhadom viac ako 40 miliónov hektárov pôdy vhodnej na obrábanie. Putin nariadil jej pridelenie farmárom, aby ju mohli obrábať. Ruská produkcia obilnín stúpala v rokoch 2014-2018. V rokoch 2018-2019 mierne klesla, čomu nasledovalo stúpnutie rokoch 2020-2021. Svetový poskytovateľ informácií IHS Markit hodnotí ruský plán ako úspešný. Produkcia potravín predstavovala 80% tržieb v maloobchode, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 60%."], "analysis_date": "2022-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Rusko", "40", "produkcia", "IHS Markit"], "url": ["https://www.teraz.sk/ekonomika/rusko-potraviny-rast-vyrobcovia/201207-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://www.teraz.sk/ekonomika/rusko-potraviny-rast-vyrobcovia/201207-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=2", "https://www.statista.com/statistics/244254/cereal-production-in-russia-2002-2013/", "https://ihsmarkit.com/research-analysis/russian-food-selfsufficiency-programme-is-succeeding.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:15.964324+00:00"}
{"id": "46826", "numeric_id": 46826, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46826", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Pozrime sa na prvé referendum, ktoré (Robert Fico, pozn.) organizoval spoločne s pánom Mečiarom, podpisy sa síce podarilo vyzbierať, referendum bolo neplatné, minuli sme milióny EUR. Druhé referendum zase prehral voľby, zase začal s referendom, znovu sa vyzbierali podpisy, referendum bolo neplatné, minuli sme niekoľko miliónov EUR. Teraz prehral voľby, zase stará známa pesnička s referendom, zase sa začínajú zbierať podpisy.", "statement_date": "2021-03-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2000 organizovali opozičné strany HZDS a SNS referendum o predčasných voľbách. Robert Fico ho vtedy ako nezávislý poslanec podporil a vyzval ľudí na účasť. Referendum bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 20,03 percent oprávnených občanov. Náklady sa pohybovali vo výške 2,8 milióna eur. V roku 2004 organizoval Fico referendum o konaní predčasných volieb Fico s Konfederáciou odborových zväzov. Tiež bolo neplatné , účasť dosiahla 35,86 %. Náklady boli opäť vo výške asi 2,8 milióna eur. V januári 2021 ohlásil zber podpisov Peter Pellegrini. Robert Fico jeho výzvu, aby sa ostatné opozičné strany pridali, kritizoval . Smer sa však napokon k podporovateľom referenda pridal . Vznikol „ apolitický” petičný výbor zložený z nominantov strán Hlas-SD, Smer-SD, SNS. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2000 organizovali opozičné strany HZDS a SNS referendum o predčasných voľbách. Robert Fico ho vtedy ako nezávislý poslanec podporil a vyzval ľudí na účasť. Referendum bolo neplatné , zúčastnilo sa ho 20,03 percent oprávnených občanov. Náklady sa pohybovali vo výške 2,8 milióna eur. V roku 2004 organizoval Fico referendum o konaní predčasných volieb Fico s Konfederáciou odborových zväzov. Tiež bolo neplatné , účasť dosiahla 35,86 %. Náklady boli opäť vo výške asi 2,8 milióna eur. V januári 2021 ohlásil zber podpisov Peter Pellegrini. Robert Fico jeho výzvu, aby sa ostatné opozičné strany pridali, kritizoval . Smer sa však napokon k podporovateľom referenda pridal . Vznikol „ apolitický” petičný výbor zložený z nominantov strán Hlas-SD, Smer-SD, SNS. Tvrdenie Veroniky Remišovej hodnotíme ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-03-04", "analysis_sources": {"text": ["referendum", "podporil", "vyzval", "neplatné", "Náklady", "organizoval", "neplatné", "Náklady", "ohlásil", "kritizoval", "pridal", "výbor"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/", "https://slovensko.hnonline.sk/371459-luptak-brusel-aj-fico-take-boli-nase-referenda", "http://www.cepsr.com/seps/clanek.php?ID=80", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2000/slov/tab_okres.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/", "https://www.aktuality.sk/clanok/570702/fico-utoci-opoziciu-kedysi-zvolal-predcasne-volby-sam/", "https://volby.statistics.sk/ref/ref2004/slov/tab_obvod.html", "https://spravy.pravda.sk/domace/stranka/8408-referenda-na-slovensku/", "https://dennikn.sk/2266525/apoliticke-referendum-chystaju-nominanti-hlasu-smeru-a-sns-nachytali-uz-aj-odbory/", "https://slovensko.hnonline.sk/2283429-fico-co-vcera-urobil-pellegrini-je-hruby-amaterizmus-fiasko-na-plnej-ciare?fbclid=IwAR1CC5AliRGU7DEcbZ9Z6PkV_eeuna6t3ewbRuaid4RXI9JciOimvNboAPI", "https://www.ta3.com/clanok/1202385/smer-pomoze-hlasu-zbierat-podpisy-na-referendum-rozosle-peticie.html", "https://dennikn.sk/2266525/apoliticke-referendum-chystaju-nominanti-hlasu-smeru-a-sns-nachytali-uz-aj-odbory/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:35.841211+00:00"}
{"id": "vr31877", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31877", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Od roku 2004 začal rast reálnych miezd, ale začal aj príjem, vyšší príjem daní do štátneho rozpočtu.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pavol Karász vo svojej práci Základné makroekonomické súvislosti mzdového vývoja v ekonomike Slovenska do roku 2008 uverejňuje graf aj tabuľku, ktorá vykazuje od roku 2004 nárast reálnej mzdy vždy o určité percento.", "analysis_paragraphs": ["Pavol Karász vo svojej práci Základné makroekonomické súvislosti mzdového vývoja v ekonomike Slovenska do roku 2008 uverejňuje graf aj tabuľku, ktorá vykazuje od roku 2004 nárast reálnej mzdy vždy o určité percento."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": ["Pavol Karász", "INEKO.sk", "INFOSTAT.sk", "Analýza zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu", "Slovenského štatistického úradu"], "url": ["http://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/04224.pdf", "http://www.ineko.sk/sluby/sluby_dokazy.php?id_slub=51", "http://www.euroekonom.sk/download2/ekonomika-sr/Ekonometricky-model-SR-s-dorazom-na-prijmy-a-vydavky-statneho-rozpoctu-SR.pdf", "http://www.ihp.sk/analyzy/20120214-IHP-Analyza_zvysenia_prijmovej_stranky_rozpoctu.pdf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=187"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:36.076974+00:00"}
{"id": "46242", "numeric_id": 46242, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46242", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ak prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno, pretože ide o trestnú vec a dôkazné bremeno na strane štátu, nemôžeme v žiadnom prípade viniť súd za rozhodnutie. Súd mohol uznať obžalovaných vinnými, mohol urobiť to, čo urobil alebo mohol možno ešte vrátiť vec na ďalšie doplnenie dokazovania.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico reaguje na septembrové rozhodnutie senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý oslobodil Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Podľa sudcov o.i. prokurátor nezozbieral dosť dôkazov o ich vine. Trestné právo ukladá prokuratúre povinnosť stíhať všetky trestné činy , ktoré jej boli oznámené. Dôkazné bremeno je pritom na pleciach „ žalobcu” - teda prokurátora, keďže platí zásada, že v prípade pochybností súd rozhoduje v prospech obžalovaného ( .pdf ). Úlohou sudcov je dohliadať na práva obžalovaného, hodnotiť dôkazy, posúdiť, či k trestnému činu skutočne došlo, určiť jeho závažnosť a prípadnú výšku trestu. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico reaguje na septembrové rozhodnutie senátu Špecializovaného trestného súdu, ktorý oslobodil Mariána Kočnera a Alenu Zsuzsovú z objednávky vraždy Jána Kuciaka. Podľa sudcov o.i. prokurátor nezozbieral dosť dôkazov o ich vine. Trestné právo ukladá prokuratúre povinnosť stíhať všetky trestné činy , ktoré jej boli oznámené. Dôkazné bremeno je pritom na pleciach „ žalobcu” - teda prokurátora, keďže platí zásada, že v prípade pochybností súd rozhoduje v prospech obžalovaného ( .pdf ). Úlohou sudcov je dohliadať na práva obžalovaného, hodnotiť dôkazy, posúdiť, či k trestnému činu skutočne došlo, určiť jeho závažnosť a prípadnú výšku trestu. Tvrdenie Roberta Fica preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["oslobodil", "sudcov", "Trestné", "právo", "trestné činy", ".pdf"], "url": ["https://www.aktuality.sk/clanok/811880/vrazda-jana-kuciaka-rozsudok-pre-kocnera-a-spol-nemusi-padnut-ani-dnes/", "https://dennikn.sk/2025636/preco-oslobodili-kocnera-a-zsuzsovu-andrusko-podla-sudu-je-aj-nie-je-doveryhodny-svedok/?ref=in", "http://www.pravnelisty.sk/rozhodnutia/a285-zodpovednost-za-dokazanie-viny-v-konani-pred-sudom-ma-len-prokurator-a-nie-aj-sud?fb_comment_id=1426649487590598_114503214", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/", "https://www.ja-sr.sk/files/Dokazovanie%20v%20civilnom%20a%20trestnom%20konani.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:17.078310+00:00"}
{"id": "vr30675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30675", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zákon o SIS tu ho mám veľmi jasne hovorí. Veľmi jasne hovorí, aké sú čie kompetencie. Hovorí, citujem. Informačná služba poskytuje národnej rade, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde, jej členom informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie, ale v druhom paragrafe v ďalšom písmene hovoria a to je podstatné, informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúry a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti.", "statement_date": "2012-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zákone NR SR z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe v § 2 Úlohy informačnej služby sa v odseku (4) a (5) píše:", "analysis_paragraphs": ["V zákone NR SR z 21. januára 1993 o Slovenskej informačnej službe v § 2 Úlohy informačnej služby sa v odseku (4) a (5) píše:"], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["Slovenskej informačnej službe"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-46"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:31.719375+00:00"}
{"id": "vr29462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29462", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Priemerná hodinová cena práce v SR bola v roku 2014 na Slovensku (9,7 eura) už vyššia ako v Českej republike (9,4 eura), Poľsku (8,4 eura) aj Maďarsku (7,3 eura).", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa Eurostat bola celková hodinová cena práce na Slovensku na úrovni 9,7 eur, čo je viac ako v Českej republike (9,4 eur), Poľsku (8,4 eur) a Maďarsku (7,3 eur). Upozorňujeme, že štatistiky zverejnené Eurostatom nehovoria o mzdách a platoch, ale o celkových nákladoch na pracovnú silu, ktoré zahŕňajú aj odvody zamestnávateľov, či rôzne príspevky (na stravu, do sociálneho fondu). Na doplnenie dodávame, že mimo-mzdové náklady tvoria na Slovensku viac ako štvrtinu celkových výdavkov zamestnávateľov (26,5 %) spojených s odmenami zamestnancov, čo sú podobné hodnoty ako v Českej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa Eurostat bola celková hodinová cena práce na Slovensku na úrovni 9,7 eur, čo je viac ako v Českej republike (9,4 eur), Poľsku (8,4 eur) a Maďarsku (7,3 eur). Upozorňujeme, že štatistiky zverejnené Eurostatom nehovoria o mzdách a platoch, ale o celkových nákladoch na pracovnú silu, ktoré zahŕňajú aj odvody zamestnávateľov, či rôzne príspevky (na stravu, do sociálneho fondu). Na doplnenie dodávame, že mimo-mzdové náklady tvoria na Slovensku viac ako štvrtinu celkových výdavkov zamestnávateľov (26,5 %) spojených s odmenami zamestnancov, čo sú podobné hodnoty ako v Českej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 17.04.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-04-17", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/6761066/3-30032015-AP-EN.pdf/7462a05e-7118-480e-a3f5-34e690c11545"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:42.628164+00:00"}
{"id": "46688", "numeric_id": 46688, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46688", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zákony na túto situáciu samozrejme pamätajú. Predseda vlády kedykoľvek môže poveriť rokovaním vlády jedného z podpredsedov vlády. Sú traja. Poveril som som Eduarda Hegera, čiže rokovania vlády prebiehali presne v súlade so zákonom.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rokovacieho poriadku vlády „schôdze vlády zvoláva a vedie predseda vlády a počas jeho neprítomnosti podpredseda vlády určený predsedom vlády (ďalej len „predsedajúci“).\" V piatok 5. februára vláda rokovala online, schôdzi na základe poverenia od premiéran predsedal podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger. V aktuálnej vláde sú až štyria podpredsedovia, a to Richard Sulík, Veronika Remišová, Štefan Holý a Eduard Heger. Tvrdenie Igora Matoviča napriek tejto odchýlke hodnotíme ako celok ako ešte pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rokovacieho poriadku vlády „schôdze vlády zvoláva a vedie predseda vlády a počas jeho neprítomnosti podpredseda vlády určený predsedom vlády (ďalej len „predsedajúci“).\" V piatok 5. februára vláda rokovala online, schôdzi na základe poverenia od premiéran predsedal podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger. V aktuálnej vláde sú až štyria podpredsedovia, a to Richard Sulík, Veronika Remišová, Štefan Holý a Eduard Heger. Tvrdenie Igora Matoviča napriek tejto odchýlke hodnotíme ako celok ako ešte pravdivé."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["poriadku", "rokovala", "predsedal", "sú"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk/data/files/7731_rokovaci-poriadok-vlady-sr-uplne-znenie.pdf", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Negotiation/1114", "https://dennikn.sk/minuta/2259620/", "https://www.vlada.gov.sk//clenovia-vlady/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:49.991353+00:00"}
{"id": "vr27902", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27902", "speaker": "Ján Oravec", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-oravec", "statement": "Keď sa pozriete, ako klesá záujem o eurovoľby a zároveň klesá dôvera v inštitúcie EÚ. Tam vidíte takmer priamu súvislosť medzi tým, ako sa darí ekonomike. Keď sa ekonomike darí, tie úrovne dôvery v EÚ boli vysoké, a začali prudko padať vtedy keď ekonomika začala mať problémy.", "statement_date": "2014-05-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ján Oravec správne tvrdí, že medzi dôverou v hlavné európske inštitúcie a úspešnosťou ekonomiky meranou rastom HDP Európskej únie existuje pozitívna korelácia. Táto skutočnosť pritom neznamená, že vyššiu mieru dôveryhodnosti inštitúcií EÚ spôsobujú úspechy v ekonomike a naopak. Aby sme overili tvrdenie Jána Oravca, potrebovali sme zistiť vzťah medzi mierou úspešnosti ekonomiky EÚ a dôvery v inštitúcie, za predpokladu, že všetky ostatné premenné, ktoré do tohto vzťahu zasahujú, ostanú nezmenené. Potrebný údaj je možné vypočítať s využitím regresnej analýzy, v ktorej skúmané premenné tvoria rast HDP v EÚ (Eurostat, roky 2002-2013, percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu roku) a prieskumy dôvery v kľúčové inštitúcie EÚ, ktoré poskytuje Eurobarometer . Pritom treba mať na pamäti, že pre jednoznačnejší záver by bolo potrebné uskutočniť detailnejšiu analýzu s väčším rozsahom a diferenciáciou dát. Keďže v prieskumoch sa osobitne sleduje dôvera voči jednotlivým inštitúciám a Oravec hovorí o tomto údaje ako o celku, vypočítali sme priemernú mieru dôvery v hlavné inštitúcie (v percentách pre inštitúcie Európsky parlament, Európska komisia, Európska centrálna banka) v rokoch 2002-2013 tak, ako ich uvádzajú (.pdf, str. 71-76) správy z prieskumov (pri ECB boli sledované iba roky 2006-2013 - pozri graf). Zhrnutie takto získaných údajov je na základe uvedenej metodológie nasledovné:\n\nRok\n\nRast HDP\n\nDôvera v inštitúcie\n\n2002\n\n1,3\n\n53,25\n\n2003\n\n1,5\n\n51,75\n\n2004\n\n2,6\n\n52,75\n\n2005\n\n2,2\n\n48,75\n\n2006\n\n3,4\n\n49\n\n2007\n\n3,2\n\n52,17\n\n2008\n\n0,4\n\n49,17\n\n2009\n\n-4,5\n\n46\n\n2010\n\n2\n\n44,83\n\n2011\n\n1,6\n\n39,67\n\n2012\n\n-0,4\n\n38,67\n\n2013\n\n0,1\n\n36,5", "analysis_paragraphs": ["Ján Oravec správne tvrdí, že medzi dôverou v hlavné európske inštitúcie a úspešnosťou ekonomiky meranou rastom HDP Európskej únie existuje pozitívna korelácia. Táto skutočnosť pritom neznamená, že vyššiu mieru dôveryhodnosti inštitúcií EÚ spôsobujú úspechy v ekonomike a naopak. Aby sme overili tvrdenie Jána Oravca, potrebovali sme zistiť vzťah medzi mierou úspešnosti ekonomiky EÚ a dôvery v inštitúcie, za predpokladu, že všetky ostatné premenné, ktoré do tohto vzťahu zasahujú, ostanú nezmenené. Potrebný údaj je možné vypočítať s využitím regresnej analýzy, v ktorej skúmané premenné tvoria rast HDP v EÚ (Eurostat, roky 2002-2013, percentuálna zmena oproti predchádzajúcemu roku) a prieskumy dôvery v kľúčové inštitúcie EÚ, ktoré poskytuje Eurobarometer . Pritom treba mať na pamäti, že pre jednoznačnejší záver by bolo potrebné uskutočniť detailnejšiu analýzu s väčším rozsahom a diferenciáciou dát. Keďže v prieskumoch sa osobitne sleduje dôvera voči jednotlivým inštitúciám a Oravec hovorí o tomto údaje ako o celku, vypočítali sme priemernú mieru dôvery v hlavné inštitúcie (v percentách pre inštitúcie Európsky parlament, Európska komisia, Európska centrálna banka) v rokoch 2002-2013 tak, ako ich uvádzajú (.pdf, str. 71-76) správy z prieskumov (pri ECB boli sledované iba roky 2006-2013 - pozri graf). Zhrnutie takto získaných údajov je na základe uvedenej metodológie nasledovné:", "Rok", "Rast HDP", "Dôvera v inštitúcie", "2002", "1,3", "53,25", "2003", "1,5", "51,75", "2004", "2,6", "52,75", "2005", "2,2", "48,75", "2006", "3,4", "49", "2007", "3,2", "52,17", "2008", "0,4", "49,17", "2009", "-4,5", "46", "2010", "2", "44,83", "2011", "1,6", "39,67", "2012", "-0,4", "38,67", "2013", "0,1", "36,5"], "analysis_date": "2014-05-19", "analysis_sources": {"text": ["rast", "Eurobarometer", "uvádzajú"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00115", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb_arch_en.htm", "http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb80/eb80_publ_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:38.529465+00:00"}
{"id": "vr32799", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32799", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "95 % nášho domáceho produktu je v súkromných rukách.", "statement_date": "2012-12-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podiel súkromného sektora na HDP bol v roku 2009 na úrovni 93,4%. Podľa časových údajov Infostatu , tento podiel súkromného sektora na HDP každoročne mierne rastie. Demagog.sk nezistil novšie údaje, ktoré by uvádzali podiel súkromného sektora na HDP. Je preto pravdou, že HDP je tvorené súkromným sektorom približne na úrovni 95%, ako tvrdí I. Štefanec. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podiel súkromného sektora na HDP bol v roku 2009 na úrovni 93,4%. Podľa časových údajov Infostatu , tento podiel súkromného sektora na HDP každoročne mierne rastie. Demagog.sk nezistil novšie údaje, ktoré by uvádzali podiel súkromného sektora na HDP. Je preto pravdou, že HDP je tvorené súkromným sektorom približne na úrovni 95%, ako tvrdí I. Štefanec. Dátum zverejnenia analýzy: 03.12.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-12-03", "analysis_sources": {"text": ["Infostatu"], "url": ["http://www.infostat.sk/ELIS/slcis/indik05.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:26.594949+00:00"}
{"id": "vr29451", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29451", "speaker": null, "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/", "statement": "Presadili sme možnosť presunutia nevyčerpaných zdrojov z iných operačných programov fondov EÚ vo výške 225 mil. eur na podporu zamestnanosti a hospodárskeho rastu.", "statement_date": "2015-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerstvu hospodárstva sa podarilo dňa 4. decembra 2012 dosiahnuť zvýšenie alokácie operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast o 225 miliónov eur. Zdroje boli presunuté z programu informatizácia- 170 mil. eur a z programu Doprava 55 mil. eur. Návrh bol schválený v decembri 2012 na podporu vytvorenia pracovných miest v malých a stredných podnikov v časovom horizonte do konca roka 2012. Tento výrok považujeme za pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvu hospodárstva sa podarilo dňa 4. decembra 2012 dosiahnuť zvýšenie alokácie operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast o 225 miliónov eur. Zdroje boli presunuté z programu informatizácia- 170 mil. eur a z programu Doprava 55 mil. eur. Návrh bol schválený v decembri 2012 na podporu vytvorenia pracovných miest v malých a stredných podnikov v časovom horizonte do konca roka 2012. Tento výrok považujeme za pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-16", "analysis_sources": {"text": ["alokácie", "Zdroje", "schválený", "iniciatívou"], "url": ["https://www.siea.sk/strukturalne_fondy_aktuality/c-3004/op-kahr-sa-podarilo-uspesne-navysit-o-225-mil-eur/", "http://www.etrend.sk/ekonomika/vlada-chce-na-inovacie-a-mladych-presunut-295-milionov.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/kabinet-sumou-225-mil-eur-podpori-vytv/32268-clanok.html", "http://www.economy.gov.sk/aktuality-podpora-podnikania-a-rast-zamestnanosti-prostrednictvom-vyuzivania-strukturalnych-fondov-/10s139896c"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:24.216369+00:00"}
{"id": "vr14692", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14692", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ja uvediem jednu naj investíciu na posledné roky v EÚ a to je Jaguar LandRover.", "statement_date": "2016-03-02", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Automobilka Jaguar Land Rover podpísala investičnú zmluvu so Slovenskou republikou v prvej polovici decembra. Štát podporí projekt vo forme dotácií sumou 130 miliónov eur, Jaguar Land Rover invsetuje 1,4 miliardy eur. V Európe však v poslednej dobe boli aj väčší investori- napríklad investície čínskych spoločností vo Švajčiarsku či Veľkej Británii dosahujú vyšší finančný objem. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Príkladom väčšej investície by mohol byť britský projekt Batterhouse Power Station (2012), ktorý by mal stáť 8 miliárd libier, teda asi 10.1 miliadry eur (JLR pre porovnanie 1.4 miliárd eur ), ktorý má postaviť malajzijské konzorcium. Píše sa o tom aj v tomto článku. Investíciou väčšou ako je investícia Jaguar na Slovensku je napríklad čínska investícia (v hodnote 18 miliárd, z čoho čínska spoločnosť zaplatí 6 miliárd) do stavby jadrovej elektrárne vo Veľkej Británii, dohodnutá v roku 2015: \" EDF Energy has reached an agreement with China General Nuclear Power Corporation (CGN) for a nuclear power plant at Hinkley Point, Somerset. It was confirmed at a news conference by Prime Minister David Cameron and Chinese President Xi Jinping. The mainly state-owned EDF said the final cost would be GBP18bn. State-owned CGN will pay GBP6bn for one third of it .\" Ďalšie čínske investície aj v Európe je možné nájsť tu . Ďalšia veľká čínska investícia bola dohodnutá pre Švajčiarsko a je zameraná na zlepšenie tamojšej potravinovej produkcie. Investorom je čínska štátna spoločnosť ChemChina , ktorá vynaloží 43 miliárd dolárov. \" China made its boldest overseas takeover move when state-owned ChemChina agreed a $43 billion bid for Swiss seeds and pesticides group Syngenta on Wednesday, aiming to improve domestic food production. The largest ever foreign purchase by a Chinese firm, announced by both companies, will accelerate a shake-up in global agrochemicals and marks a setback for U.S. firm Monsanto, which failed to buy Syngenta last year. \" Dátum zverejnenia analýzy: 02.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-02", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "Batterhouse Power Station", "1.4 miliárd eur", "tomto", "jadrovej elektrárne", "tu", "ChemChina"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.dailymail.co.uk/news/article-2816102/A-sneak-peek-inside-Battersea-Power-Station-Pictured-luxurious-new-flats-built-iconic-modernist-building.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/20066370/stat-podpisal-investicnu-zmluvu-s-jaguarom-dostane-130-milionov-eur.html", "http://www.telegraph.co.uk/finance/globalbusiness/10198144/UK-is-Europes-top-destination-for-inward-investment.html", "http://www.bbc.com/news/business-34587650", "http://www.heritage.org/research/projects/china-global-investment-tracker-interactive-map/china-global-investment-tracker-interactive-map", "http://www.reuters.com/article/us-syngenta-ag-m-a-chemchina-idUSKCN0VB1D9"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:47.461499+00:00"}
{"id": "vr36167", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36167", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Pri odhaľovaní tej sochy boli traja slovenskí prezidenti, súčasný, dvaja bývalí. Boli tam 7 župani, zo všetkých krajov Slovenska sa pod tu sochu dala prsť.", "statement_date": "2010-09-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Za zavádzajúce považujeme tvrdenie, že to nebola akcia strany Smer-SD. Všetci 7 župani sú totiž nominantmi Smeru-SD. Jediný slovenský župan, ktorý nie je členom Smeru-SD P. Frešo sa akcie nezúčastnil. Rovnako správa TASR hovorí takmer výlučne o účasti poslancov zo Smeru-SD. Za akciu Smeru-SD označili odhaľovanie sochy aj zástupcovia vtedy koaličnej strany SNS .", "analysis_paragraphs": ["Za zavádzajúce považujeme tvrdenie, že to nebola akcia strany Smer-SD. Všetci 7 župani sú totiž nominantmi Smeru-SD. Jediný slovenský župan, ktorý nie je členom Smeru-SD P. Frešo sa akcie nezúčastnil. Rovnako správa TASR hovorí takmer výlučne o účasti poslancov zo Smeru-SD. Za akciu Smeru-SD označili odhaľovanie sochy aj zástupcovia vtedy koaličnej strany SNS ."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["správa TASR", "strany SNS"], "url": ["http://www.stv.sk/spravodajstvo/spravy/na-bratislavskom-hrade-slavnostne-odhalili-jazdecku-sochu-krala-svatopluka/", "http://www.topky.sk/cl/566/741200/Pri-odhalovani-Svatopluka-boli-len-lidri-Smeru-a-HZDS"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:59.185309+00:00"}
{"id": "vr33484", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33484", "speaker": "František Šebej", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/frantisek-sebej", "statement": "Teraz sa chystajú Severní Kórejci spustiť jednu technologickú fosíliu, proste jednu ruinu opäť do prevádzky. Budú musieť nie pustiť chladiaci systém, na novo postaviť, lebo oni zbúrali tú chladiacu vežu. To je grafitový reaktor, ktorý je technologickou hrozbou.", "statement_date": "2013-04-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že jediný reaktor Severnej Kórei, ktorý bol schopný produkovat plutónium, bol v roku 2007 odstavený a v roku 2008 bola znicená chladiaca veža, bez ktorej reaktor nedokáže fungovat. Túto vežu alebo iné chladiace zariadenie budú musiet postavit nanovo. Po 3-4 rokoch od spustenia by Severná Kórea dokázala skonštruovat dve atómové bomby. USA považuje rozhodnutie obnovenie cinnosti reaktora za nebezpecné a neakceptovatelné. Pyongyang v utorok 2. apríla 2013 ohlásil opätovné spustenie grafitového reaktora v meste Yongbyon. Podla jadrového vedca Siegfrieda Heckera zo Stanfordskej university, by spustenie reaktora znamenalo, že o 3-4 roky by bola Severná Kórea nadobudnút dostatok plutónia na zostrojenie dvoch atómových bômb. Podla pozorovatelov a odborníkov by obnovenie plnej prevádzky jadrového reaktora mohlo trvat približne šest mesiacov. Predstavitelia USA vyhlásili, že opätovné spustenie reaktora je hrozbou, nebudú akceptovat opakované porušovanie dohôd. CCN , 3 apríla 2013: \"The bottom line is simply that what Kim Jong Un is choosing to do is provocative. It is dangerous, reckless. The United States will not accept the DPRK (Democratic People's Republic of Korea) as a nuclear state,\" State of Secretary Kerry said.\" Reaktor v meste Yongbyon, ktorý bol schopný produkovat plutónium nevyhnutný na výrobu atómovej bomby, bol vypnutý v roku 2007 ako súcast medzinárodných vyjednávaní. V júni roku 2008 bola ako súcast dohody znicená chladiaca veža. Olli Heinonen, v minulosti šéf oddelenia bezpecnosti v Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pôsobiacej pod Spojenými Národmi (UN), potvrdil , že Severná Kórea musí bud postavit novú chladiacu vežu, alebo postavit podzemné chladiace zariadenie. Predstavitelia Severnej Kórei netaja , že okrem využitia na elektrickú energiu, plánujú obnovit atómový program pre svoju bezpecnost. Podla pozorovatelov, v skutocnosti môže íst o dalšie vyjednávaciu stratégiu Pyongyangu, s cielom vytvorit priestor na dalšie úlavy pre totalitný režim a predovšetkým potravinovú pomoc, ktorú krajina potrebuje. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že jediný reaktor Severnej Kórei, ktorý bol schopný produkovat plutónium, bol v roku 2007 odstavený a v roku 2008 bola znicená chladiaca veža, bez ktorej reaktor nedokáže fungovat. Túto vežu alebo iné chladiace zariadenie budú musiet postavit nanovo. Po 3-4 rokoch od spustenia by Severná Kórea dokázala skonštruovat dve atómové bomby. USA považuje rozhodnutie obnovenie cinnosti reaktora za nebezpecné a neakceptovatelné. Pyongyang v utorok 2. apríla 2013 ohlásil opätovné spustenie grafitového reaktora v meste Yongbyon. Podla jadrového vedca Siegfrieda Heckera zo Stanfordskej university, by spustenie reaktora znamenalo, že o 3-4 roky by bola Severná Kórea nadobudnút dostatok plutónia na zostrojenie dvoch atómových bômb. Podla pozorovatelov a odborníkov by obnovenie plnej prevádzky jadrového reaktora mohlo trvat približne šest mesiacov. Predstavitelia USA vyhlásili, že opätovné spustenie reaktora je hrozbou, nebudú akceptovat opakované porušovanie dohôd. CCN , 3 apríla 2013: \"The bottom line is simply that what Kim Jong Un is choosing to do is provocative. It is dangerous, reckless. The United States will not accept the DPRK (Democratic People's Republic of Korea) as a nuclear state,\" State of Secretary Kerry said.\" Reaktor v meste Yongbyon, ktorý bol schopný produkovat plutónium nevyhnutný na výrobu atómovej bomby, bol vypnutý v roku 2007 ako súcast medzinárodných vyjednávaní. V júni roku 2008 bola ako súcast dohody znicená chladiaca veža. Olli Heinonen, v minulosti šéf oddelenia bezpecnosti v Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pôsobiacej pod Spojenými Národmi (UN), potvrdil , že Severná Kórea musí bud postavit novú chladiacu vežu, alebo postavit podzemné chladiace zariadenie. Predstavitelia Severnej Kórei netaja , že okrem využitia na elektrickú energiu, plánujú obnovit atómový program pre svoju bezpecnost. Podla pozorovatelov, v skutocnosti môže íst o dalšie vyjednávaciu stratégiu Pyongyangu, s cielom vytvorit priestor na dalšie úlavy pre totalitný režim a predovšetkým potravinovú pomoc, ktorú krajina potrebuje. Dátum zverejnenia analýzy: 03.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-03", "analysis_sources": {"text": ["utorok", "ohlásil", "grafitového", "Heckera", "CCN", "vypnutý", "znicená", "potvrdil", "netaja", "stratégiu"], "url": ["http://www.reuters.com/article/video/idUSBRE93002620130402?videoId=241979477", "http://www.reuters.com/article/2013/04/03/us-korea-north-nuclear-idUSBRE93217K20130403", "http://english.yonhapnews.co.kr/northkorea/2013/04/02/0401000000AEN20130402006500315.HTML", "http://www.reuters.com/article/2013/04/03/us-korea-north-nuclear-idUSBRE93217K20130403", "http://edition.cnn.com/2013/04/02/world/asia/koreas-tensions", "http://www.guardian.co.uk/world/2013/apr/02/north-korea-yongbyon-nuclear-reactor", "http://online.wsj.com/article/SB10001424127887323296504578397690864995994.html", "http://www.reuters.com/article/2013/04/03/us-korea-north-nuclear-idUSBRE93217K20130403", "http://www.reuters.com/article/2013/04/02/us-korea-north-idUSBRE93002620130402", "http://www.nytimes.com/2013/04/03/world/asia/north-korea-threatens-to-restart-nuclear-reactor.html?_r=0"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:48.715237+00:00"}
{"id": "vr35130", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35130", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "A všetky opatrenia protikrízové, ktoré nakoniec v správe vlády sú zhodnotené ako efektívne čo sa týka podpory alebo ochrany 350 tisíc pracovných miest, všetky tie protikrízové opatrenia, mimochodom na ktoré sme museli realokovať 300 miliónov, čiže šetriť na ostatných výdavkoch rozpočtových kapitol a natlačiť ich do týchto protikrízových opatrení, to už sa tu nespomína.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Správa (doc), predložená na vládu 30. júna 2010, hovorí: V krízovom období od októbra 2008 až do júna 2010 sa prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane protikrízových opatrení, celkovo podporilo takmer 358 tisíc pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie alebo zamestnancov v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 284,25 mil. eur. Správa teda vo vzťahu k pracovným miestam hovorí o využití „aktívnych opatrení“, ktoré ich podporili, nie o „efektívnych opatreniach“ (efektívnosť v tomto zmysle správa nespomína). Na druhú stranu sa tam tiež uvádza: „Nakoľko na prevažnú časť vládou SR prijatých protikrízových opatrení neboli vyčlenené finančné zdroje, nemalo ich plnenie dopad na rozpočet verejnej správy. Je však potrebné konštatovať, že tieto opatrenia mali prevažne formálny charakter a účinnosť ich plnenia na zmiernenie negatívnych dopadov krízy na hospodárstvo SR je otázna.“ Nevyjadruje sa však ani úplne negatívne. Záver správy znie: „Hlavnými cieľmi pri prijímaní protikrízových opatrení bola eliminácia negatívnych dopadov na tvorbu HDP, ako aj podpora zamestnanosti, resp. eliminácia rastu nezamestnanosti. Účinnosť jednotlivých prijatých opatrení je možné posudzovať z niekoľkých hľadísk a takmer všetky protikrízové opatrenia sú časovo limitované a stratia svoju účinnosť koncom roku 2010. Opatrenia boli porovnateľné s opatreniami prijímanými v iných členských štátoch EÚ a taktiež boli v súlade s Plánom hospodárskej obnovy Európy. Zároveň je možné podporiť názory viacerých členských štátoch EÚ, ako aj európskych inštitúcií, že v súčasnosti nie je vhodné pripravovať ďalšie opatrenia v súvislosti so zmiernením dopadov globálnej ekonomickej krízy.“", "analysis_paragraphs": ["Správa (doc), predložená na vládu 30. júna 2010, hovorí: V krízovom období od októbra 2008 až do júna 2010 sa prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane protikrízových opatrení, celkovo podporilo takmer 358 tisíc pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie alebo zamestnancov v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 284,25 mil. eur. Správa teda vo vzťahu k pracovným miestam hovorí o využití „aktívnych opatrení“, ktoré ich podporili, nie o „efektívnych opatreniach“ (efektívnosť v tomto zmysle správa nespomína). Na druhú stranu sa tam tiež uvádza: „Nakoľko na prevažnú časť vládou SR prijatých protikrízových opatrení neboli vyčlenené finančné zdroje, nemalo ich plnenie dopad na rozpočet verejnej správy. Je však potrebné konštatovať, že tieto opatrenia mali prevažne formálny charakter a účinnosť ich plnenia na zmiernenie negatívnych dopadov krízy na hospodárstvo SR je otázna.“ Nevyjadruje sa však ani úplne negatívne. Záver správy znie: „Hlavnými cieľmi pri prijímaní protikrízových opatrení bola eliminácia negatívnych dopadov na tvorbu HDP, ako aj podpora zamestnanosti, resp. eliminácia rastu nezamestnanosti. Účinnosť jednotlivých prijatých opatrení je možné posudzovať z niekoľkých hľadísk a takmer všetky protikrízové opatrenia sú časovo limitované a stratia svoju účinnosť koncom roku 2010. Opatrenia boli porovnateľné s opatreniami prijímanými v iných členských štátoch EÚ a taktiež boli v súlade s Plánom hospodárskej obnovy Európy. Zároveň je možné podporiť názory viacerých členských štátoch EÚ, ako aj európskych inštitúcií, že v súčasnosti nie je vhodné pripravovať ďalšie opatrenia v súvislosti so zmiernením dopadov globálnej ekonomickej krízy.“"], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["Správa"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-122423"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:05.332603+00:00"}
{"id": "vr33390", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33390", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Ale je pravda, že a to nehovorí len aliancia (Aliancia podnikateľov Slovenskej republiky - pozn. Demagog.sk), tak môžem citovať aj rôznych analytikov, ktorí tvrdia, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa zhoršilo.", "statement_date": "2013-03-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zhoršenie podnikateľského prostredia konštatuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), ktorá 1. marca 2013 zverejnila výsledky svojho prieskumu názorov medzi podnikateľmi: \"Aktuálne zmeny v oblasti práce na dohodu výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa. Približne rovnaký podiel respondentov (34,4 %) hodnotí dopady nových dohôd ako mierne negatívne. Pozitívne nevníma predmetné zmeny takmer žiadny podnikateľ, v prieskume to bolo menej ako 1 % opýtaných. Neutrálne sa k zmenám podmienok zamestnávania na dohodu stavia 31,3 % podnikateľov.\"", "analysis_paragraphs": ["Zhoršenie podnikateľského prostredia konštatuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), ktorá 1. marca 2013 zverejnila výsledky svojho prieskumu názorov medzi podnikateľmi: \"Aktuálne zmeny v oblasti práce na dohodu výrazne negatívne ovplyvnili podnikanie podľa každého tretieho podnikateľa. Približne rovnaký podiel respondentov (34,4 %) hodnotí dopady nových dohôd ako mierne negatívne. Pozitívne nevníma predmetné zmeny takmer žiadny podnikateľ, v prieskume to bolo menej ako 1 % opýtaných. Neutrálne sa k zmenám podmienok zamestnávania na dohodu stavia 31,3 % podnikateľov.\""], "analysis_date": "2013-03-11", "analysis_sources": {"text": ["výsledky", "prieskumu", "informovalo", ".týždeň", "kritizovali", "TA3", "TA3"], "url": ["http://alianciapas.sk/zmeny-v-dohodach-vadia-dvom-tretinam-podnikatelov/", "http://alianciapas.sk/tag/podnikatelske-prostredie/", "http://www.zps.webdirect.sk/text-403/Podnikatelia-ocakavaju-zhorsenie-podnikatelskeho-prostredia", "http://www.tyzden.sk/rozhovory-dna/konsolidacia-pracovnych-miest.html", "http://www.iness.sk/stranka/8123-Investicne-stimuly-prebudzaju-ci-zabijaju-podnikanie-a-ekonomiku-Aktualitysk.html", "http://static.ta3.com/clanok/1010290/financni-riaditelia-ocakavaju-zhorsenie-podnikatelskeho-prostredia.html", "http://www.ta3.com/clanok/1009636/host-v-studiu-r-kicina-o-zhorseni-podnikatelskeho-prostredia-na-slovensku.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:59:18.685885+00:00"}
{"id": "vr28923", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28923", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "už dnes máme nemocnice, ktoré v minulosti produkovali dlh, ale teraz posledné dva roky, aj na základe opatrení vlády a rezortu zdravotníctva, sa dostali do čiernych čísiel.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa agentúry SITA boli na Slovensku k 22. februáru 2014 štyri ziskové zdravotnícke zariadenia - fakultné nemocnice v Nitre a Žiline a detské fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach, z ktorých posledné tri menované pred dvoma rokmi ešte produkovali dlh. Viktor Očkay, riaditeľ Sekcie financovania Ministerstva zdravotníctva SR, považuje žilinskú fakultnú nemocnicu za \" skokana roka \" v oblasti zlepšenia hospodárstva.V roku 2012 mala ešte stratu viac ako päť miliónov eur: \"Žilinská nemocnica sa dostala zo straty do zisku a znížila svoje záväzky celkovo o dva milióny eur medziročne.\" Detská fakultná nemocnica s poliklinikou (DFNsP) v Banskej Bystrici skončila minuloročné hospodárenie so ziskom vo výške 117 852,15 € pričom v roku 2012 mala podľa riaditeľa nemocnice Jána Noska stratu takmer dva milióny eur: „ Pozitívny výsledok hospodárenia sme dosiahli jednak zvýšením výnosov za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ktoré vzrástli oproti roku 2012 o 12,87 %, a jednak znížením nákladov v oblasti spotreby zdravotníckeho materiálu, ostatného materiálu, elektrickej energie, vody, v nižších nákladoch na nakupované služby a stabilizáciou osobných nákladov.” Zisk Detskej fakultnej nemocnice Košice bol za minulý rok 199 666 €, v roku 2012 mala nemocnica stratu vo výške 340 860 €: \" Hospodárenie košickej detskej nemocnice minulý týždeň ocenilo Ministerstvo zdravotníctva SR pri bilancii ekonomických výsledkov štátnych nemocníc. \"Pozitívny hospodársky výsledok sme dosiahli v dôsledku zefektívnenia činnosti všetkých prevádzok a systematickej práci celého manažmentu nemocnice,\" uviedla pre TASR riaditeľka DFN Košice Ingrid Urbančíková.\"", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže podľa agentúry SITA boli na Slovensku k 22. februáru 2014 štyri ziskové zdravotnícke zariadenia - fakultné nemocnice v Nitre a Žiline a detské fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach, z ktorých posledné tri menované pred dvoma rokmi ešte produkovali dlh. Viktor Očkay, riaditeľ Sekcie financovania Ministerstva zdravotníctva SR, považuje žilinskú fakultnú nemocnicu za \" skokana roka \" v oblasti zlepšenia hospodárstva.V roku 2012 mala ešte stratu viac ako päť miliónov eur: \"Žilinská nemocnica sa dostala zo straty do zisku a znížila svoje záväzky celkovo o dva milióny eur medziročne.\" Detská fakultná nemocnica s poliklinikou (DFNsP) v Banskej Bystrici skončila minuloročné hospodárenie so ziskom vo výške 117 852,15 € pričom v roku 2012 mala podľa riaditeľa nemocnice Jána Noska stratu takmer dva milióny eur: „ Pozitívny výsledok hospodárenia sme dosiahli jednak zvýšením výnosov za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, ktoré vzrástli oproti roku 2012 o 12,87 %, a jednak znížením nákladov v oblasti spotreby zdravotníckeho materiálu, ostatného materiálu, elektrickej energie, vody, v nižších nákladoch na nakupované služby a stabilizáciou osobných nákladov.” Zisk Detskej fakultnej nemocnice Košice bol za minulý rok 199 666 €, v roku 2012 mala nemocnica stratu vo výške 340 860 €: \" Hospodárenie košickej detskej nemocnice minulý týždeň ocenilo Ministerstvo zdravotníctva SR pri bilancii ekonomických výsledkov štátnych nemocníc. \"Pozitívny hospodársky výsledok sme dosiahli v dôsledku zefektívnenia činnosti všetkých prevádzok a systematickej práci celého manažmentu nemocnice,\" uviedla pre TASR riaditeľka DFN Košice Ingrid Urbančíková.\""], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["agentúry SITA", "", "skokana roka", "roku 2012", "podľa riaditeľa nemocnice Jána Noska", "Zisk"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/793866-vlani-skoncili-v-pluse-iba-styri-z-13-statnych-nemocnic/", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/statne-nemocnice-znizili-stratu-plnia-plan-na-118-percent", "http://www.zilinak.sk/prispevky/142/zilinska-nemocnica-zlepsila-hospodarenie", "http://zilina.dnes24.sk/zilinska-nemocnica-zastavila-zadlzovanie-a-dosiahla-kladne-hospodarenie-precitajte-si-ako-to-dokazali-175716", "http://www.bystricoviny.sk/spravy/banskobystricka-detska-fakultna-nemocnica-je-v-zisku/", "http://www.teraz.sk/zdravie/dfn-kosice-2013-hospodarenie/75062-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:03.876997+00:00"}
{"id": "vr25557", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25557", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Voči bankám zadĺženosť klesá, ale záväzky sa vyvýjajú horšie (graf). Aj podľa INEKA je župa na tom najhoršie z hľadiska schopnosti plniť si záväzky, platiť svojim dodávateľom.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "INEKO v rámci hodnotenia finančného zdravia skúma ako veľmi sú obce zadĺžené - hodnotí jednak dlhovú službu, ale aj celkový dlh. Tie v prípade Banskobystrického kraja skutočne poklesli, čo znamená, že zadĺženosť klesá. Dlhová služba aj celkový dlh sa v roku 2012 znížili oproti roku 2011. Čo sa týka záväzkov, INEKO uvádza v rámci svojich štatistík kategóriu záväzkov, ktoré sú aspoň 60 dní po splatnosti, avšak vývoj tohto indikátora sa v poslednom roku tiež zlepšil. Na druhú stranu je treba poznamenať, že takto merané záväzky (minimálne 60 dní po splatnosti) boli v roku 2011 s hodnotou 2,37 % najhoršie spomedzi všetkých VÚC a podobná situácia sa opakuje aj v roku 2012, kedy podľa údajov INEKA je BBSK je na tom ďaleko najhoršie spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Taktiež pokiaľ sa pozrieme na záväzky z účtovníckeho hľadiska, podľa bilancie aktív a pasív banskobystrického samosprávneho kraja, tak došlo k ich zvýšeniu z 89 miliónov v roku 2011 na 93 miliónov v roku 2012. Podľa INEKO bolo finančné zdravie Banskobystrického VÚC v roku 2012 skutočne najhoršie spomedzi všetkých ôsmych výšších územnosprávnych celkov. S celkovým hodnotením 3,3 (zo 6 možných) je finančné zdravie Banskobystrického kraja značne horšie než napríklad Prešovský kraj s hodnotením 4,8, ktorý sa v roku 2012 umiestnil na prvom mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["INEKO v rámci hodnotenia finančného zdravia skúma ako veľmi sú obce zadĺžené - hodnotí jednak dlhovú službu, ale aj celkový dlh. Tie v prípade Banskobystrického kraja skutočne poklesli, čo znamená, že zadĺženosť klesá. Dlhová služba aj celkový dlh sa v roku 2012 znížili oproti roku 2011. Čo sa týka záväzkov, INEKO uvádza v rámci svojich štatistík kategóriu záväzkov, ktoré sú aspoň 60 dní po splatnosti, avšak vývoj tohto indikátora sa v poslednom roku tiež zlepšil. Na druhú stranu je treba poznamenať, že takto merané záväzky (minimálne 60 dní po splatnosti) boli v roku 2011 s hodnotou 2,37 % najhoršie spomedzi všetkých VÚC a podobná situácia sa opakuje aj v roku 2012, kedy podľa údajov INEKA je BBSK je na tom ďaleko najhoršie spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Taktiež pokiaľ sa pozrieme na záväzky z účtovníckeho hľadiska, podľa bilancie aktív a pasív banskobystrického samosprávneho kraja, tak došlo k ich zvýšeniu z 89 miliónov v roku 2011 na 93 miliónov v roku 2012. Podľa INEKO bolo finančné zdravie Banskobystrického VÚC v roku 2012 skutočne najhoršie spomedzi všetkých ôsmych výšších územnosprávnych celkov. S celkovým hodnotením 3,3 (zo 6 možných) je finančné zdravie Banskobystrického kraja značne horšie než napríklad Prešovský kraj s hodnotením 4,8, ktorý sa v roku 2012 umiestnil na prvom mieste. Dátum zverejnenia analýzy: 30.09.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-09-30", "analysis_sources": {"text": ["INEKO", "INEKO", "najhoršie", "INEKA", "bilancie aktív a pasív", "INEKO"], "url": ["http://www.obce.ineko.sk/profily/?ID=9006&y=2012", "http://www.obce.ineko.sk/profily/?ID=9006&y=2012", "http://obce.ineko.sk/vystupy/analyza_8_VUC.pdf", "http://www.ineko.sk/clanky/dlhy-dvoch-zup-su-nedaleko-hranice-60", "http://www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/2011/vyrocne-spravy/kons-vs-2012-web.pdf", "http://www.obce.ineko.sk/rebricky/?typ=v&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2012&sort=fzskore|desc&show=1-25"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:31.218476+00:00"}
{"id": "vr37220", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37220", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "V podstate koalícia naozaj mimoriadne nervózna a ukazuje sa, že spôsoby, ktoré zavádza do slovenskej politiky sa naozaj mimoriadne podobajú až by som povedal v niektorých prípadoch sú totožné s tým, čo bolo pred rokom 89.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vzhľadom na to, že R. Kaliňák vo svojom výroku bližšie nekonkretizuje údajné spôsoby terajšej vlády, ktoré by sa mali podobať na niektoré prípady pred rokom 89, hodnotíme výrok ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vzhľadom na to, že R. Kaliňák vo svojom výroku bližšie nekonkretizuje údajné spôsoby terajšej vlády, ktoré by sa mali podobať na niektoré prípady pred rokom 89, hodnotíme výrok ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:00.151165+00:00"}
{"id": "50074", "numeric_id": 50074, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50074", "speaker": "Jozef Hajko", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-hajko", "statement": "Tie dosahy toho druhého konsolidačného balíka, teraz sme v ňom, hej, v strede toho konsolidačného balíka, sú na napr. na rodinu s troma deťmi, v priemere budú 740 eur za rok, o toľko nie, že budú mať menšie príjmy a o toľko klesne ich životná úroveň.", "statement_date": "2025-06-08", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa analýzy ( .pdf ) Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa disponibilné príjmy pre rodinu s dvomi dospelými a tromi deťmi vplyvom konsolidačného balíčka znížia o 531 eur ročne. Analýzu, v ktorej KDH dospelo k sume 740, zatiaľ nezverejnilo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.\n\nPodľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy rodín, po zohľadnení makroekonomických vplyvov, poklesnú priemerne o 1,8 % alebo o 326 eur ročne. V prípade dvojice s troma deťmi sa vplyvom konsolidačného balíčka zníži disponibilný príjem o 531 eur ( .pdf , str. 5). K poklesu disponibilných príjmov rodín podľa RRZ najviac prispieva úprava rodičovského dôchodku a zmeny v DPH, nasledované zmenami v daňovom bonuse na dieťa a sekundárne makroekonomické vplyvy, najmä cez pomalší rast miezd ( .pdf , str. 5).\n\nZdroj: RRZ ( .pdf , str. 5)\n\nČiastku 740 eur v prípade rodiny s troma deťmi spomínal poslanec Hajko aj na tlačovej konferencii ( video ) 8. januára 2025. „Najviac doplatia na konsolidáciu tento rok rodiny s troma deťmi. Tento rok budú mať menej o 740 eur. To znamená, že nakúpia si menej tovarov a služieb za 740 eur ako by si mohli nakúpiť. Tým pádom ich životná úroveň poklesne” ( video od 3:50). Podľa poslanca Hajka tieto čísla vychádzali „z oficiálnych podkladov ministerstva financií a prepočtov RRZ a potom samozrejme z našich prepočtov” ( video od 3:40). Ministerstvo financií podľa Hajka ráta „s určitým rastom príjmov tento rok samozrejme a tiež ráta s určitou infláciou” ( video od 6:37). Demagog.sk sa však nepodarilo nájsť samotnú analýzu, strana KDH do zverejnenia tejto analýzy nezareagovala.", "analysis_paragraphs": ["Podľa analýzy ( .pdf ) Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa disponibilné príjmy pre rodinu s dvomi dospelými a tromi deťmi vplyvom konsolidačného balíčka znížia o 531 eur ročne. Analýzu, v ktorej KDH dospelo k sume 740, zatiaľ nezverejnilo. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vplyvom prijatých opatrení v roku 2025 disponibilné príjmy rodín, po zohľadnení makroekonomických vplyvov, poklesnú priemerne o 1,8 % alebo o 326 eur ročne. V prípade dvojice s troma deťmi sa vplyvom konsolidačného balíčka zníži disponibilný príjem o 531 eur ( .pdf , str. 5). K poklesu disponibilných príjmov rodín podľa RRZ najviac prispieva úprava rodičovského dôchodku a zmeny v DPH, nasledované zmenami v daňovom bonuse na dieťa a sekundárne makroekonomické vplyvy, najmä cez pomalší rast miezd ( .pdf , str. 5).", "Zdroj: RRZ ( .pdf , str. 5)", "Čiastku 740 eur v prípade rodiny s troma deťmi spomínal poslanec Hajko aj na tlačovej konferencii ( video ) 8. januára 2025. „Najviac doplatia na konsolidáciu tento rok rodiny s troma deťmi. Tento rok budú mať menej o 740 eur. To znamená, že nakúpia si menej tovarov a služieb za 740 eur ako by si mohli nakúpiť. Tým pádom ich životná úroveň poklesne” ( video od 3:50). Podľa poslanca Hajka tieto čísla vychádzali „z oficiálnych podkladov ministerstva financií a prepočtov RRZ a potom samozrejme z našich prepočtov” ( video od 3:40). Ministerstvo financií podľa Hajka ráta „s určitým rastom príjmov tento rok samozrejme a tiež ráta s určitou infláciou” ( video od 6:37). Demagog.sk sa však nepodarilo nájsť samotnú analýzu, strana KDH do zverejnenia tejto analýzy nezareagovala."], "analysis_date": "2025-06-18", "analysis_sources": {"text": [".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "video", "video", "video", "video", "Demagog.sk"], "url": ["https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/11/KO_202410_KonsolidacnyBalicek_FINAL.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/11/KO_202410_KonsolidacnyBalicek_FINAL.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/11/KO_202410_KonsolidacnyBalicek_FINAL.pdf", "https://www.rrz.sk/wp-content/uploads/2024/11/KO_202410_KonsolidacnyBalicek_FINAL.pdf", "https://www.ta3.com/relacia/974815/tb-kdh-o-dopadoch-konsolidacie-na-rodiny", "https://www.ta3.com/relacia/974815/tb-kdh-o-dopadoch-konsolidacie-na-rodiny", "https://www.ta3.com/relacia/974815/tb-kdh-o-dopadoch-konsolidacie-na-rodiny", "https://www.ta3.com/relacia/974815/tb-kdh-o-dopadoch-konsolidacie-na-rodiny", "http://demagog.sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:14.451934+00:00"}
{"id": "vr37722", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37722", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Zvyšuje sa ich úverová zaťaženosť (štátnych teplární, pozn.).", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Zvyšovanie úverovej zaťaženosti môžeme pozorovať takmer u každej teplárenskej spoločnosti, avšak Zvolenská teplárenská vykazuje znižovanie úverovej zaťaženosti. Platí to v absolútnom ako aj pomernom vyjadrení voči celkovým pasívam. Bankové úvery - Tepláreň Košice (.pdf), a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 - 16 037 349 eur. 2008 - 8 852 154 eur. 2007 - 6 417 491 eur. 2006 - 6 903 223 eur. Bankové úvery - Žilinská teplárenská (.pdf), a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 - 15 375 441 eur. 2008 - 11 213 291 eur. 2007 - 10 785 634 eur. 2006 (.pdf) - 6 626 037,3 eur. Bankové úvery - Martinská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 14 262 569 eur. 2008 (.pdf) - 4 281 152, 49 eur. 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - 0 eur. Bankové úvery - Trnavská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 4 183 973 eur. 2008 (.pdf) - 3 177 321 eur. 2007 (.pdf) - 3 964 681, 67 eur. 2006 (.pdf) - 3 291 509 eur. Bankové úvery - Zvolenská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 3 928 199,97 eur. 2008 (.pdf) - 4 296 980,7 eur. 2007 (.pdf) - 7 511 560,8 eur. 2006 (.pdf) - 4 570 703 eur. Bankové úvery - Bratislavská teplárenská, a. s. nie sú uvedené vo výročných správach.", "analysis_paragraphs": ["Zvyšovanie úverovej zaťaženosti môžeme pozorovať takmer u každej teplárenskej spoločnosti, avšak Zvolenská teplárenská vykazuje znižovanie úverovej zaťaženosti. Platí to v absolútnom ako aj pomernom vyjadrení voči celkovým pasívam. Bankové úvery - Tepláreň Košice (.pdf), a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 - 16 037 349 eur. 2008 - 8 852 154 eur. 2007 - 6 417 491 eur. 2006 - 6 903 223 eur. Bankové úvery - Žilinská teplárenská (.pdf), a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 - 15 375 441 eur. 2008 - 11 213 291 eur. 2007 - 10 785 634 eur. 2006 (.pdf) - 6 626 037,3 eur. Bankové úvery - Martinská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 14 262 569 eur. 2008 (.pdf) - 4 281 152, 49 eur. 2007 (.pdf) - 2006 (.pdf) - 0 eur. Bankové úvery - Trnavská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 4 183 973 eur. 2008 (.pdf) - 3 177 321 eur. 2007 (.pdf) - 3 964 681, 67 eur. 2006 (.pdf) - 3 291 509 eur. Bankové úvery - Zvolenská teplárenská, a.s. za roky 2006 - 2009 sú nasledovné: 2009 (.pdf) - 3 928 199,97 eur. 2008 (.pdf) - 4 296 980,7 eur. 2007 (.pdf) - 7 511 560,8 eur. 2006 (.pdf) - 4 570 703 eur. Bankové úvery - Bratislavská teplárenská, a. s. nie sú uvedené vo výročných správach."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["Bankové úvery - Tepláreň Košice", "Bankové úvery - Žilinská teplárenská", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006", "2009", "2008", "2007", "2006"], "url": ["http://www.teko.sk/c/document_library/get_file?uuid=4f6915e1-05a8-4ed2-8eda-1e63a96d9977&groupId=10136", "http://www.teplarenzilina.sk/Templates/2009.pdf", "http://www.teplarenzilina.sk/files/37", "http://www.mtas.sk/download/vs2009.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2008.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2007.pdf", "http://www.mtas.sk/download/vs2006.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2009_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2008_web.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/vyrocna_spr_2007_web_1217247434.pdf", "http://www.tatas.sk/upload/sprava_2006_vnutro_web_1189747472.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2009.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2008.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2007.pdf", "http://www.zvolenskateplarenska.sk/images/vyrocna_sprava_2006.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:50.494655+00:00"}
{"id": "vr14260", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14260", "speaker": "Branislav Kočan", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-kocan", "statement": "Podporuje nás akademická obec, filozofická fakulta, ďalšie fakulty, podporujú nás, rodičia nám píšu podporné stanoviská, podporujú nás herci, podporujú nás športovci, podporuje nás veľká časť verejnosti.", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov www.isu.sk môžeme nájsť zoznam ľudí a organizácií, ktoré túto iniciatívu a štrajk učiteľov podporujú. Patria sem rôzni herci, športovci, akademické organizácie (napr. vysoké školy, žiacke rady...), odborové a stavovské organizácie i občianky a občania. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Iniciatívy slovenských učiteľov www.isu.sk môžeme nájsť zoznam ľudí a organizácií, ktoré túto iniciatívu a štrajk učiteľov podporujú. Patria sem rôzni herci, športovci, akademické organizácie (napr. vysoké školy, žiacke rady...), odborové a stavovské organizácie i občianky a občania. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["www.isu.sk", "Patria sem"], "url": ["http://www.isu.sk/", "http://isu.sk/podporuju-nas"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:37.866804+00:00"}
{"id": "46633", "numeric_id": 46633, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46633", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Aj z Európskej únie, keď ste pozreli posledné vyhlásenie, samozrejme aj ten, tá covidová pomoc, ktorá má teraz prísť, vlastne tá tá do toho Fondu obnovy, tak tam sa hlavne zameriava alebo nás vyzývajú na to, aby sme hlavne tu zamestnanosť udržali, aby sme tam dali veľmi veľa peňazí a zdrojov.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Európskej komisie patrí udržanie zamestnanosti medzi dôležité ciele plánu obnovy členských krajín. Napriek tomu, že priamo na túto oblasť nepôjde väčšina peňazí z tohto balíka, vytváranie pracovných miest súvisí aj so zvyšnými oblasťami podpory. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme na jeho priznané pochybnosti ako ešte pravdivé. Dňa 18. decembra 2020, Predsedníctvo Rady EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o rozpočte a ozdravnom Pláne obnovy Európskej Únie (Recovery and Resilience Facility - RRF). Granty a pôžičky vo výške 672,5 miliárd EUR budú k dispozícii na financovanie vnútroštátnych opatrení zameraných na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie. Podľa najnovšej dohody, obnova Európskej únie a jej členských štátov má byť dosiahnutá podporou opatrení, ktoré sa týkajú šiestich hlavných oblastí, tzv. pilierov (.pdf, s. 6, body 6-6f). Vytváranie nových pracovných miest a podpora zamestnanosti spadá pod oblasť inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tiež oblasť sociálnej a územnej súdržnosti. Na základe dohody musí najmenej 37 % pridelených prostriedkov každého plánu podporovať tzv. zelený rast a klímu (environmentálne prospešné reformy) a najmenej 20 % digitálnu transformáciu. Zvyšok prostriedkov sa má prerozdeliť do štyroch oblastí, ktoré sa zameriavajú na znižovanie sociálnej a územnej nerovnosti, podporu hospodárskej súdržnosti, zlepšenie pripravenosti na krízu a investície do vzdelávania. Zastú penie Európskej komisie na Slovensku pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „je pravda, že udržanie zamestnanosti patrí medzi dôležité ciele, ktoré by mali byť súčasťou plánov obnovy jednotlivých členských štátov.” Podľa ZEK majú plány obnovy krajín vychádzať zo štyroch zásad „identifikovaných v minuloročnej stratégii udržateľného rastu – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.”", "analysis_paragraphs": ["Podľa Európskej komisie patrí udržanie zamestnanosti medzi dôležité ciele plánu obnovy členských krajín. Napriek tomu, že priamo na túto oblasť nepôjde väčšina peňazí z tohto balíka, vytváranie pracovných miest súvisí aj so zvyšnými oblasťami podpory. Tvrdenie Borisa Kollára preto hodnotíme na jeho priznané pochybnosti ako ešte pravdivé. Dňa 18. decembra 2020, Predsedníctvo Rady EÚ a Európsky parlament dosiahli predbežnú dohodu o rozpočte a ozdravnom Pláne obnovy Európskej Únie (Recovery and Resilience Facility - RRF). Granty a pôžičky vo výške 672,5 miliárd EUR budú k dispozícii na financovanie vnútroštátnych opatrení zameraných na zmiernenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie. Podľa najnovšej dohody, obnova Európskej únie a jej členských štátov má byť dosiahnutá podporou opatrení, ktoré sa týkajú šiestich hlavných oblastí, tzv. pilierov (.pdf, s. 6, body 6-6f). Vytváranie nových pracovných miest a podpora zamestnanosti spadá pod oblasť inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a tiež oblasť sociálnej a územnej súdržnosti. Na základe dohody musí najmenej 37 % pridelených prostriedkov každého plánu podporovať tzv. zelený rast a klímu (environmentálne prospešné reformy) a najmenej 20 % digitálnu transformáciu. Zvyšok prostriedkov sa má prerozdeliť do štyroch oblastí, ktoré sa zameriavajú na znižovanie sociálnej a územnej nerovnosti, podporu hospodárskej súdržnosti, zlepšenie pripravenosti na krízu a investície do vzdelávania. Zastú penie Európskej komisie na Slovensku pre portál Demagóg.SK uviedlo, že „je pravda, že udržanie zamestnanosti patrí medzi dôležité ciele, ktoré by mali byť súčasťou plánov obnovy jednotlivých členských štátov.” Podľa ZEK majú plány obnovy krajín vychádzať zo štyroch zásad „identifikovaných v minuloročnej stratégii udržateľného rastu – environmentálna udržateľnosť, produktivita, spravodlivosť a makroekonomická stabilita.”"], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["dosiahli", "pilierov", "podporovať"], "url": ["https://www.consilium.europa.eu/en/policies/eu-recovery-plan/", "https://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14310-2020-INIT/en/pdf", "https://www.consilium.europa.eu/en/policies/eu-recovery-plan/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:51.971749+00:00"}
{"id": "vr36753", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36753", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Váš brat (Ficov, pozn.) profituje na zákazkach na R1.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME : Firma Ladislava Fica HF Steel sa pri Nitre podieľa na výstavbe R1. Firma brata expremiéra robí montáže kovových konštrukcií, stavebný dozor, či prenajíma stroje. Spolu aj s košickou firmou Ocekon. „Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,“ povedala Lenka Kubejová z Granvia Construction, ktorá zabezpečuje stavbu R1. Granvia Construction ako staviteľ priamo so spomenutými firmami zmluvu nemá. Peniaze idú ešte cez jedného dodávateľa, avšak jeho meno ani sumu, ktorú HF Steel zarobí, Kubejová neprezradila.", "analysis_paragraphs": ["SME : Firma Ladislava Fica HF Steel sa pri Nitre podieľa na výstavbe R1. Firma brata expremiéra robí montáže kovových konštrukcií, stavebný dozor, či prenajíma stroje. Spolu aj s košickou firmou Ocekon. „Ide o zmluvných partnerov jednej z našich dodávateľských firiem pre jeden konkrétny objekt na stavbe Nitra, západ - Selenec,“ povedala Lenka Kubejová z Granvia Construction, ktorá zabezpečuje stavbu R1. Granvia Construction ako staviteľ priamo so spomenutými firmami zmluvu nemá. Peniaze idú ešte cez jedného dodávateľa, avšak jeho meno ani sumu, ktorú HF Steel zarobí, Kubejová neprezradila."], "analysis_date": "2011-01-16", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5397636/ficov-brat-zaraba-na-rychlostnej-ceste.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:00.677152+00:00"}
{"id": "vr28109", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28109", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Dovoľte mi ešte jednu, no a potom ešte som náhradník vo výbore pre kontrolu rozpočtu a tam som sa hlásil preto, lebo tam patrí OLAF.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík je náhradníkom vo Výbore pre kontrolu rozpoctu . Takisto je pravda, že inštitúcia OLAF , úrad pre boj proti podvodom, úzko spolupracuje s Výborom na kontrolu rozpoctu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík je náhradníkom vo Výbore pre kontrolu rozpoctu . Takisto je pravda, že inštitúcia OLAF , úrad pre boj proti podvodom, úzko spolupracuje s Výborom na kontrolu rozpoctu. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["náhradníkom", "Výbore pre kontrolu rozpoctu", "OLAF"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/cont/members.html?action=4&webCountry=&webTermId=&name=&politicalGroup=&bodyType=&bodyValue=&type=&filter=#menuzone", "http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/cont/members.html?action=4&webCountry=&webTermId=&name=&politicalGroup=&bodyType=&bodyValue=&type=&filter=#menuzone", "http://ec.europa.eu/anti_fraud/policy/cooperation-with-eu-institutions/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:54.700441+00:00"}
{"id": "vr36987", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36987", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Nie je pravdou, že napríklad sa to často tak vykresľuje, prišli buldozéry štátu na pozemky nič netušiacich vlastníkov, pretože potom, čo boli určité územné rozhodnutia a projekty kadiaľ povedú diaľnice, bola prvá fáza výkupu takýchto pozemkov. A mnohí ľudia v tejto fáze svoje pozemky predali. Tí, ktorí nepredali, nastúpilo klasické vyvlastňovacie konanie podľa zákona.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako uvádza portál dialnice.info \"postup pri vyvlastňovaní je stanovený tak, že vlastník pôdy sa dohodne na trhovej cene pôdy s investorom. V prípade, že sa vlastník a kupujúci o cene nedohodnú, určí trhovú cenu pozemku krajský stavebný úrad a následne rozhodne o vyvlastnení. Ak nebude vlastník s cenou spokojný, kupujúci mu vyplatí cenu, ktorú určil stavebný úrad, s tým, že o rozdiel medzi vyplatenou a požadovanou cenou sa občan môže súdiť.\" Po tom, čo bol schválený zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest už navyše občania, s ktorými bol zahájený proces vyvlastňovania, mohli tušiť a vedieť, že stavba na ich pozemkoch môže byť zahájená i bez ukončeného procesu vyvlastňovania.", "analysis_paragraphs": ["Ako uvádza portál dialnice.info \"postup pri vyvlastňovaní je stanovený tak, že vlastník pôdy sa dohodne na trhovej cene pôdy s investorom. V prípade, že sa vlastník a kupujúci o cene nedohodnú, určí trhovú cenu pozemku krajský stavebný úrad a následne rozhodne o vyvlastnení. Ak nebude vlastník s cenou spokojný, kupujúci mu vyplatí cenu, ktorú určil stavebný úrad, s tým, že o rozdiel medzi vyplatenou a požadovanou cenou sa občan môže súdiť.\" Po tom, čo bol schválený zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest už navyše občania, s ktorými bol zahájený proces vyvlastňovania, mohli tušiť a vedieť, že stavba na ich pozemkoch môže byť zahájená i bez ukončeného procesu vyvlastňovania."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["dialnice.info", "zákon", "bez ukončeného"], "url": ["http://www.dialnice.info/viewtopic.php?t=6880", "http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=207953&FileName=zz07-00669-0207953&Rocnik=2007", "http://ekonomika.sme.sk/c/5738192/ficov-vyvlastnovaci-zakon-je-protiustavny.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:35:59.940860+00:00"}
{"id": "vr36341", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36341", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Nakoniec projekt, ktorý sa aj dokončí v oblasti Nitra - Banská Bystrica, ktorá definitívne spojí vlastne Bratislavu s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, bola vyhodnotená ako najlepší infraštrukturálny projekt.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento úsek financovania diaľnice cez PPP získal ocenenie \"Infraštruktúrna transakcia roka\".", "analysis_paragraphs": ["Tento úsek financovania diaľnice cez PPP získal ocenenie \"Infraštruktúrna transakcia roka\"."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["ocenenie"], "url": ["http://www.ppp-r1.sk/sk/projekt-r1-ppp/vseobecne-informacie/ppp-projekt-r1-ziskal-cenu---infrastrukturna-transakcia-roka_36-23/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:47.512179+00:00"}
{"id": "vr36270", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36270", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Opakujem, tá pripravenosť z minulého obdobia je malá, ale to, čo ideme rozvinúť v novom roku z prvého balíka plus táto, ten úsek Vyšňové znamená zhruba 70 kilometrov plného diaľničného profilu do výstavby.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa uznesenia vlády (zdroj NRSR : dokument stanovisko vlády), ktoré bolo prijaté 15. decembra, do výstavby v roku 2011 majú byť uvedené úseky: Dubná Skala - Turany 16,5km Hubová - Ivachnová 15,3km Jánovce - Jablonov 18,6km Fričovce - Svinia 11,2km Spolu cca 62 km diaľnic, ak by sme pripočítali ešte aj pánom Figeľom spomínaný tunel Višňové bolo by to presne 70 km. Presný harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre nasledujúce roky by mal byť známy začiatkom roku 2011.", "analysis_paragraphs": ["Podľa uznesenia vlády (zdroj NRSR : dokument stanovisko vlády), ktoré bolo prijaté 15. decembra, do výstavby v roku 2011 majú byť uvedené úseky: Dubná Skala - Turany 16,5km Hubová - Ivachnová 15,3km Jánovce - Jablonov 18,6km Fričovce - Svinia 11,2km Spolu cca 62 km diaľnic, ak by sme pripočítali ešte aj pánom Figeľom spomínaný tunel Višňové bolo by to presne 70 km. Presný harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre nasledujúce roky by mal byť známy začiatkom roku 2011."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=197"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:01.462600+00:00"}
{"id": "vr14183", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14183", "speaker": "Monika Kavecká", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-kavecka", "statement": "..naozaj vtedy zahlasovali všetci prítomní poslanci. Robert Fico ako poslanec Smeru v tej dobe zahlasoval takisto za ten zákon. Skutočne všetci poslanci máte mandát zákonodarných, zákonodarnej inštitúcie a vy ste schválili ten zákon, ktorý potom bol protiústavný. My sme vám mnoho razy navrhli už kompromis a riešenia, ako by sme teda ten zákon do tej legislatívnej podoby dali tak, aby protiústavný nebol.", "statement_date": "2016-01-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe prehľadu hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a návrhov sestričiek o riešenie situácie hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na základe prehľadu hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky a návrhov sestričiek o riešenie situácie hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-01-18", "analysis_sources": {"text": ["560", "hlasovalo", "protiústavný", "TV JOJ", "TASR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=560", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=29754", "http://www.sksapa.sk/monitoring-medii/sestry-a-porodne-asistentky-odmietli-ficovu-ponuku.html", "http://www.sksapa.sk/aktuality-a-oznamy/tv-joj-platy-zdravotnych-sestier.html", "http://www.teraz.sk/zdravie/sestry-platy-zakon-lekari/73859-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:56.151048+00:00"}
{"id": "vr26982", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26982", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Pretože v Európe je to práve progresívna ľavica, za ktorú sa Smer dlhodobo vyhlasuje, ktorá pretláča agendu zrovnoprávnenia rôznych typov rodiny a takisto to vždy bolo ľavicové myslenie, ktoré aj s agendou registrovaných partnerstiev v širokom poňatí, to znamená, aj pre páry rôzneho pohlavia, aj pre páry rovnakého pohlavia prichádzajú a pretláčajú ich do legislatívy.", "statement_date": "2014-02-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Nakoľko skutočne vo väčšine štátov, v ktorých bol prijatý jeden z právnych inštitútov upravujúcich danú oblasť sa prijímala za účasti ľavicových strán, hodnotíme výrok za pravdivý. Ako na nižšie zobrazených tabuľkách vidíme, iba výnimočne s prijatím návrhu ľavicové vlády nesúhlasili (napr. Írsko a Slovinsko). Práve pravicové strany (zväčša kresťanské) boli proti prijatiu daných návrhov (napr. Švédsko). Na príklade Írska vidieť práve opačný prípad, kedy za prijatie inštitútu boli pravicové strany.", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko skutočne vo väčšine štátov, v ktorých bol prijatý jeden z právnych inštitútov upravujúcich danú oblasť sa prijímala za účasti ľavicových strán, hodnotíme výrok za pravdivý. Ako na nižšie zobrazených tabuľkách vidíme, iba výnimočne s prijatím návrhu ľavicové vlády nesúhlasili (napr. Írsko a Slovinsko). Práve pravicové strany (zväčša kresťanské) boli proti prijatiu daných návrhov (napr. Švédsko). Na príklade Írska vidieť práve opačný prípad, kedy za prijatie inštitútu boli pravicové strany."], "analysis_date": "2014-02-24", "analysis_sources": {"text": ["HOSI", "Holandsko", "Belgicko", "Španielsko", "Nórsko", "Švédsko", "Portugalsko", "Island", "Dánsko", "Francúzsko", "Anglicko a Wales", "HOSI", "Holandsko", "Nemecko", "Fínsko", "Spojené kráľovstvo", "Švajčiarsko", "Maďarsko", "SZDSZ", "Rakúsko", "Írsko", "Fianna Fáil", "Progresívni demokrati", "Lichtenštajnsko", "iným", "HOSI", "Portugalsko", "Česká republika", "Slovinsko"], "url": ["http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/921505.stm", "http://en.wikipedia.org/wiki/Same-sex_marriage_in_Belgium", "http://en.wikipedia.org/wiki/Same-sex_marriage_in_Spain", "http://en.wikipedia.org/wiki/Same-sex_marriage_in_Norway", "http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&artikel=2739765", "http://www.webcitation.org/5qFyRcQPb", "http://en.wikipedia.org/wiki/Same-sex_marriage_in_Iceland#cite_note-1", "http://en.wikipedia.org/wiki/Cabinet_of_Helle_Thorning-Schmidt", "http://edition.cnn.com/2013/04/23/world/europe/france-same-sex-vote", "http://www.bbc.co.uk/news/uk-politics-23338279", "http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://en.wikipedia.org/wiki/First_Kok_cabinet", "https://www.bundestag.de/dokumente/datenhandbuch/01/01_10/01_10_01.html", "http://en.wikipedia.org/wiki/Cabinet_of_Finland", "http://en.wikipedia.org/wiki/Blair_ministry", "http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Recognition_of_same-sex_unions_in_Hungary", "http://en.wikipedia.org/wiki/Alliance_of_Free_Democrats", "http://www.wien-konkret.at/politik/bundesregierung/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Government_of_the_30th_D%C3%A1il", "http://en.wikipedia.org/wiki/Fianna_F%C3%A1il", "http://en.wikipedia.org/wiki/Progressive_Democrats", "http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://www.hosiwien.at/ueber-uns/archiv/europa-ubersicht/", "http://en.wikipedia.org/wiki/Politics_of_Portugal#XIII_and_XIV_Constitutional_Governments_.281995-2002.29", "http://www.vlada.cz/assets/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2010-cr/jiri-paroubek/Programove-prohlaseni-vlady-Jiriho-Paroubka_1.pdf", "http://en.wikipedia.org/wiki/Recognition_of_same-sex_unions_in_Slovenia"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:08.109795+00:00"}
{"id": "vr18281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18281", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Pred tromi rokmi, bola tu snaha vytvoriť nájomné mestské byty, ale skončilo to tak, že neskončili v rukách mladých ľudí, ale v rukách dodávateľa.(...) Bolo to 30.12.2015, kedy sa prepísali byty, 25 z 32 sa prepísalo na dodávateľa stavby, nikto nikdy nezvolal dozornú radu, žiadny poslanec o tom nevedel.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Mestský bytový podnik mesta Banská Bystrica, BPM s.r.o., odkúpil v roku 2013 od mesta bývalú administratívnu budovu SAV na adrese Severná 5 s cieľom vytvorenia nových nájomných bytov pre mladé rodiny. V roku 2015 však dokončené byty odpredal kvôli nerentabilite investície ( .pdf , s. 10). Z dostupných informácií však nevieme overiť či k takému kroku došlo bez zvolania dozornej rady a vedomia poslancov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Mestský bytový podnik mesta Banská Bystrica, BPM s.r.o., odkúpil v roku 2013 od mesta bývalú administratívnu budovu SAV na adrese Severná 5 s cieľom vytvorenia nových nájomných bytov pre mladé rodiny. V roku 2015 však dokončené byty odpredal kvôli nerentabilite investície ( .pdf , s. 10). Z dostupných informácií však nevieme overiť či k takému kroku došlo bez zvolania dozornej rady a vedomia poslancov. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "30 bytov", ".pdf", ".pdf", "BBonline", "Priekopnik", ".pdf", "zápisníc"], "url": ["http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "https://bbonline.sk/na-severnej-v-novembri-dokoncia-30-najomnych-bytov/", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "https://bbonline.sk/moznost-byvat-v-najomnych-bytoch-na-severnej-viacerym-unikla/", "http://www.priekopnik.sk/byty-na-severnej-ktore-boli-urcene-pre-mlade-rodiny-sa-uz-predavaju/", "http://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/attachment/5030027", "http://www.banskabystrica.sk/index.php?id_menu=1570&module_action__2297__year=2015#m_2297"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:21.148866+00:00"}
{"id": "49536", "numeric_id": 49536, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49536", "speaker": "Tomáš Taraba", "speaker_party": "Život - NS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-taraba", "statement": "Najväčší nárast chudoby, zadlženia a všetkého sme zažili za posledné 3 roky, za ľudí, ktorí z veľkej časti skončili dneska na kandidátke Progresívneho Slovenska.", "statement_date": "2024-04-14", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od roku 2020 dochádza k nárastu počtu obyvateľov zasiahnutych chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2021 došlo k doposiaľ najvyššiemu verejnému dlhu v pomere k HDP. Nie je však pravda, že k tomuto vývoju došlo „za ľudí, ktorí z veľkej časti skončili dneska na kandidátke Progresívneho Slovenska“. Z členov vlád pôsobiacich posledné tri roky sa na kandidátke Progresívneho Slovenska nachádza len bývalý premiér Ľudovít Ódor a poradkyňa Ľubica Karvašová. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.\n\nNa Slovensku od roku 2020 do roku 2021 pôsobila vláda pod vedením Igora Matoviča, ktorého v roku 2021 vystriedal Eduard Heger a na pozícii premiéra zotrval do roku 2023. V roku 2023 prezidetka vymenovala úradnícku vládu, ktorú viedol Ľudovít Ódor.\n\nPodľa Štatistického úradu SR sa od roku 2020 zhoršujú ukazovatele chudoby a sociálneho vylúčenia. Medzi rokmi 2021 až 2022 príjmová chudoba, t. j. príjem domácnosti nižší než národná hranica chudoby, stúpla o 1,4 % (.pdf, s. 9). Taktiež narástla materiálna a sociálna deprivácia, teda nedostatok predmetov či neúčasť na aktivitách, ktoré predstavujú základné potreby, z 5,7 % na 6,3 % (.pdf, s. 28). Naopak, problém veľmi nízkej intenzity práce, t. j. nevyužitého pracovného potenciálu členov domácnosti, sa v tom istom období zlepšil, počet osôb chudobných týmto spôsobom klesol z 3,8 % na 3 %.\n\nNárast chudoby podľa údajov Európskeho štatistického úradu pokračoval aj v roku 2023 na úroveň 17,6 % obyvateľov. Ide tak o najvyššiu mieru chudoby a sociálneho vylúčenia od roku 2015. Situácia sa od roku 2020 zhoršuje v dôsledku pandémie COVID-19 a zvýšenej inflácie.\n\nHDP Slovenska v roku 2021 vzrástol a následne opäť klesol v roku 2022, stále však bolo vyššie než v období 1998 - 2020. Presnejší ukazovateľ, pomer HDP k parite kúpnej sily, zaznamenal v rokoch 2020 - 2022 kontinuálny rast. Národný dlh sa zvýšil v roku 2021 o približne 6 miliárd eur na 61,2 miliárd eur a v roku 2022 predstavoval 62,4 miliárd eur (.xlsx). Pomer národného dlhu k HDP Slovenska mierne vzrástol medzi rokmi 2020 a 2021, no následne klesol v roku 2022 na hladinu o 1,03 % nižšiu než v roku 2020.\n\nRozdiel v národnom dlhu pred krízovým obdobím v roku 2019 na úrovni 48 % stúpol v roku 2021 na úroveň 61 %, čo nominálne predstavuje navýšenie dlhu o 18,072 miliárd eur. V roku 2022 dlh dosiahol celkovo hodnotu 63,378 miliardy eur a poklesol tým na 57,8 % HDP. V celkovej sume dlh síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP to vzhľadom na nárast HDP Slovenska predstavuje pokles pod referenčnú hranicu 60 %.\n\nPribližne rovnako sa vyvíjal hrubý aj čistý dlh. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k najväčšiemu medziročnému rastu hrubého verejného dlhu v pomere k HDP došlo medzi rokmi 1998 a 1999, kedy došlo k nárastu o 13,2 p.b., za posledné obdobie došlo k najvýraznejšiemu medziročnému nárastu medzi rokmi 2019 a 2020, kedy došlo k nárastu dlhu o 10,9 p.b. V roku 2021 Slovensko zaznamenalo doposiaľ najvyšší hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP. RRZ pri aktuálnom hospodárení v ďalších rokoch predpokladá kontinuálny nárast hrubého aj čistého dlhu.\n\nV nominálnom vyjadrení hrubý aj čistý dlh verejnej správy dlhodobo rastie.\n\nV období posledných troch rokov, teda približne 2021 - 2023, na Slovensku pôsobili vlády Igora Matoviča (2020 - 2021), Eduarda Hegera (2021 - 2023) a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (2023). Dnes na kandidátnej listine Progresívneho Slovenska do volieb do Europarlamentu sa zo všetkých týchto vlád nachádza len bývalý premiér úradníckej vlády, Ľudovít Ódor a bývalá poradkyňa premiérov všetkých troch minulých vlád, Ľubica Karvašová.", "analysis_paragraphs": ["Od roku 2020 dochádza k nárastu počtu obyvateľov zasiahnutych chudobou alebo sociálnym vylúčením. V roku 2021 došlo k doposiaľ najvyššiemu verejnému dlhu v pomere k HDP. Nie je však pravda, že k tomuto vývoju došlo „za ľudí, ktorí z veľkej časti skončili dneska na kandidátke Progresívneho Slovenska“. Z členov vlád pôsobiacich posledné tri roky sa na kandidátke Progresívneho Slovenska nachádza len bývalý premiér Ľudovít Ódor a poradkyňa Ľubica Karvašová. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "Na Slovensku od roku 2020 do roku 2021 pôsobila vláda pod vedením Igora Matoviča, ktorého v roku 2021 vystriedal Eduard Heger a na pozícii premiéra zotrval do roku 2023. V roku 2023 prezidetka vymenovala úradnícku vládu, ktorú viedol Ľudovít Ódor.", "Podľa Štatistického úradu SR sa od roku 2020 zhoršujú ukazovatele chudoby a sociálneho vylúčenia. Medzi rokmi 2021 až 2022 príjmová chudoba, t. j. príjem domácnosti nižší než národná hranica chudoby, stúpla o 1,4 % (.pdf, s. 9). Taktiež narástla materiálna a sociálna deprivácia, teda nedostatok predmetov či neúčasť na aktivitách, ktoré predstavujú základné potreby, z 5,7 % na 6,3 % (.pdf, s. 28). Naopak, problém veľmi nízkej intenzity práce, t. j. nevyužitého pracovného potenciálu členov domácnosti, sa v tom istom období zlepšil, počet osôb chudobných týmto spôsobom klesol z 3,8 % na 3 %.", "Nárast chudoby podľa údajov Európskeho štatistického úradu pokračoval aj v roku 2023 na úroveň 17,6 % obyvateľov. Ide tak o najvyššiu mieru chudoby a sociálneho vylúčenia od roku 2015. Situácia sa od roku 2020 zhoršuje v dôsledku pandémie COVID-19 a zvýšenej inflácie.", "HDP Slovenska v roku 2021 vzrástol a následne opäť klesol v roku 2022, stále však bolo vyššie než v období 1998 - 2020. Presnejší ukazovateľ, pomer HDP k parite kúpnej sily, zaznamenal v rokoch 2020 - 2022 kontinuálny rast. Národný dlh sa zvýšil v roku 2021 o približne 6 miliárd eur na 61,2 miliárd eur a v roku 2022 predstavoval 62,4 miliárd eur (.xlsx). Pomer národného dlhu k HDP Slovenska mierne vzrástol medzi rokmi 2020 a 2021, no následne klesol v roku 2022 na hladinu o 1,03 % nižšiu než v roku 2020.", "Rozdiel v národnom dlhu pred krízovým obdobím v roku 2019 na úrovni 48 % stúpol v roku 2021 na úroveň 61 %, čo nominálne predstavuje navýšenie dlhu o 18,072 miliárd eur. V roku 2022 dlh dosiahol celkovo hodnotu 63,378 miliardy eur a poklesol tým na 57,8 % HDP. V celkovej sume dlh síce medziročne vzrástol o 2,141 miliardy eur, v pomere k HDP to vzhľadom na nárast HDP Slovenska predstavuje pokles pod referenčnú hranicu 60 %.", "Približne rovnako sa vyvíjal hrubý aj čistý dlh. Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) k najväčšiemu medziročnému rastu hrubého verejného dlhu v pomere k HDP došlo medzi rokmi 1998 a 1999, kedy došlo k nárastu o 13,2 p.b., za posledné obdobie došlo k najvýraznejšiemu medziročnému nárastu medzi rokmi 2019 a 2020, kedy došlo k nárastu dlhu o 10,9 p.b. V roku 2021 Slovensko zaznamenalo doposiaľ najvyšší hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP. RRZ pri aktuálnom hospodárení v ďalších rokoch predpokladá kontinuálny nárast hrubého aj čistého dlhu.", "V nominálnom vyjadrení hrubý aj čistý dlh verejnej správy dlhodobo rastie.", "V období posledných troch rokov, teda približne 2021 - 2023, na Slovensku pôsobili vlády Igora Matoviča (2020 - 2021), Eduarda Hegera (2021 - 2023) a úradnícka vláda Ľudovíta Ódora (2023). Dnes na kandidátnej listine Progresívneho Slovenska do volieb do Europarlamentu sa zo všetkých týchto vlád nachádza len bývalý premiér úradníckej vlády, Ľudovít Ódor a bývalá poradkyňa premiérov všetkých troch minulých vlád, Ľubica Karvašová."], "analysis_date": "2024-04-25", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:37.682637+00:00"}
{"id": "vr30360", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30360", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Ten Sulíkov model, Sulíkov návrh sme oponovali do konca, ako poslední z koaličných partnerov. Ani jeden poslanec za KDH ho nepodpísal a samozrejme bol potom prijatý väčšinnou.", "statement_date": "2011-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "sme.sk 3.11.2010: S návrhom predsedu parlamentu Richarda Sulíka, podľa ktorého budú mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod vo výške dvojnásobku deficitu, má problém nielen opozícia, ale aj niektorí koaliční zákonodarcovia, najmä z KDH. Tí chcú zníženie platov zákonodarcov o pevné percento.\n\nAko ďalej tvrdí J. Fígeľ, že žiadny poslanec za KDH daný návrh zákona nepodpísal, je pravda. Daný návrh zákona podpísali poslanci za SaS, a časť poslancov za SDKÚ a MOST. (link tu . v priložených dokumentoch, súbor Úvodná strana.rtf)", "analysis_paragraphs": ["sme.sk 3.11.2010: S návrhom predsedu parlamentu Richarda Sulíka, podľa ktorého budú mať poslanci menej o tzv. Ficov odvod vo výške dvojnásobku deficitu, má problém nielen opozícia, ale aj niektorí koaliční zákonodarcovia, najmä z KDH. Tí chcú zníženie platov zákonodarcov o pevné percento.", "Ako ďalej tvrdí J. Fígeľ, že žiadny poslanec za KDH daný návrh zákona nepodpísal, je pravda. Daný návrh zákona podpísali poslanci za SaS, a časť poslancov za SDKÚ a MOST. (link tu . v priložených dokumentoch, súbor Úvodná strana.rtf)"], "analysis_date": "2011-11-14", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk", "tu"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5623453/sulikov-navrh-na-znizovanie-platov-je-chaoticky-tvrdi-burian.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=146"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:15.613508+00:00"}
{"id": "47911", "numeric_id": 47911, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47911", "speaker": "Erik Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-kalinak", "statement": "Ja si vytiahnem, keďže ste to spomenuli ivermektín, tak tu máte informácie, koľko bolo štúdií ohľadom funkčnosti ivermektínu. Koľko z nich bolo proste plne schválených, double-blinded, peer-reviewed. A tu sú proste zaujímavé čísla 66 percentné zlepšenie pri profylaxii, dokonca 85 percentné zlepšenie.", "statement_date": "2021-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Erik Kaliňák čerpá údaje o štúdiách o ivermektíne zo stránky c19early.com , ktorá zhŕňa všetky publikované štúdie o potenciálnych liekoch na covid-19. Nekontroluje však kvalitu štúdií. Naopak metaanalýza organizácie Cochrane ukazuje, že nemôžeme povedať, že ivermektín pomáha liečiť covid-19. K záveru, že zatiaľ nie je dosť dát, na základe ktorých by používanie ivermektínu mohli odporúčať, dospeli aj EMA a FDA . Svoju argumentáciu opiera o stránku c19early.com , ktorá na sérii podobných domén agreguje všetky štúdie rôznych experimentálnych či kontroverzných liekov na covid-19. Na stránke nie je uvedené , kto je jej autorom. V prípade invermektínu výsledky týchto štúdii vyzerajú, že liek pomáha pri skorej liečbe covidu-19 v 66 percentách prípadov. Štúdie zaoberajúce sa prevenciou covidu, teda profylaxiou, ukazujú 85-percentnú úspešnosť pri jeho použití. Meta analýza zahŕňa 70 štúdii, nie všetky sú však recenzované nezávislým odborníkom pred publikovaním (peer-reviewed), ani dvojito zaslepené (double blinded) - takých zahŕňa len jedenásť . Nie všetky sú dostatočne kvalitné a používajú nepresvedčivé dáta: Babalola et al napríklad ukazuje, že 50 percent z 21 účastníkov štúdie trpelo bolesťami hlavy ako nežiadúcimi účinkami. Carvallo et al je štúdia od autora, ktorého iný článok zo žurnálu stiahli . Stránka uvádza, že štúdie sa celkovo robili na viac ako 49-tisíc pacientoch. Z nich však 21 232 tvorili pacienti jednej štúdie, Mayer et al , ktorá nebola randomizovaná a 3 266 pacientov si v nej zvolilo liečbu ivermektínom. V júli 2021 publikovala metaanalýzu britská organizácia Cochrane, ktorá sa zameriava na metaanalýzy v oblasti medicíny. Do úvahy brali autori štúdie, ktoré spĺňajú požiadavky na kvalitu metodológie a použitých dát. Na základe týchto dát usúdili, že nie je možné posúdiť, či má ivermektín pozitívny efekt pri liečení covidu-19. Použitie ivermektínu zatiaľ neodporúča ani Európska lieková agentúra EMA a americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv FDA .", "analysis_paragraphs": ["Erik Kaliňák čerpá údaje o štúdiách o ivermektíne zo stránky c19early.com , ktorá zhŕňa všetky publikované štúdie o potenciálnych liekoch na covid-19. Nekontroluje však kvalitu štúdií. Naopak metaanalýza organizácie Cochrane ukazuje, že nemôžeme povedať, že ivermektín pomáha liečiť covid-19. K záveru, že zatiaľ nie je dosť dát, na základe ktorých by používanie ivermektínu mohli odporúčať, dospeli aj EMA a FDA . Svoju argumentáciu opiera o stránku c19early.com , ktorá na sérii podobných domén agreguje všetky štúdie rôznych experimentálnych či kontroverzných liekov na covid-19. Na stránke nie je uvedené , kto je jej autorom. V prípade invermektínu výsledky týchto štúdii vyzerajú, že liek pomáha pri skorej liečbe covidu-19 v 66 percentách prípadov. Štúdie zaoberajúce sa prevenciou covidu, teda profylaxiou, ukazujú 85-percentnú úspešnosť pri jeho použití. Meta analýza zahŕňa 70 štúdii, nie všetky sú však recenzované nezávislým odborníkom pred publikovaním (peer-reviewed), ani dvojito zaslepené (double blinded) - takých zahŕňa len jedenásť . Nie všetky sú dostatočne kvalitné a používajú nepresvedčivé dáta: Babalola et al napríklad ukazuje, že 50 percent z 21 účastníkov štúdie trpelo bolesťami hlavy ako nežiadúcimi účinkami. Carvallo et al je štúdia od autora, ktorého iný článok zo žurnálu stiahli . Stránka uvádza, že štúdie sa celkovo robili na viac ako 49-tisíc pacientoch. Z nich však 21 232 tvorili pacienti jednej štúdie, Mayer et al , ktorá nebola randomizovaná a 3 266 pacientov si v nej zvolilo liečbu ivermektínom. V júli 2021 publikovala metaanalýzu britská organizácia Cochrane, ktorá sa zameriava na metaanalýzy v oblasti medicíny. Do úvahy brali autori štúdie, ktoré spĺňajú požiadavky na kvalitu metodológie a použitých dát. Na základe týchto dát usúdili, že nie je možné posúdiť, či má ivermektín pozitívny efekt pri liečení covidu-19. Použitie ivermektínu zatiaľ neodporúča ani Európska lieková agentúra EMA a americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv FDA ."], "analysis_date": "2021-12-15", "analysis_sources": {"text": ["c19early.com", "metaanalýza", "EMA", "FDA", "c19early.com", "nie je uvedené", "jedenásť", "Babalola et al", "Carvallo et al", "stiahli", "Mayer et al", "metaanalýzu", "EMA", "FDA"], "url": ["http://www.c19early.com", "https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD015017.pub2/full", "https://www.ema.europa.eu/en/news/ema-advises-against-use-ivermectin-prevention-treatment-covid-19-outside-randomised-clinical-trials", "https://www.fda.gov/consumers/consumer-updates/why-you-should-not-use-ivermectin-treat-or-prevent-covid-19", "http://c19early.com", "https://c19ivermectin.com/faq.html", "https://ivmmeta.com/#fig_fpp", "https://academic.oup.com/qjmed/advance-article/doi/10.1093/qjmed/hcab035/6143037", "https://www.longdom.org/open-access/safety-and-efficacy-of-the-combined-use-of-ivermectin-dexamethasone-enoxaparin-and-aspirina-against-covid19-the-idea-protocol-70290.html", "https://www.buzzfeednews.com/article/stephaniemlee/ivermectin-covid-study-suspect-data", "https://zenodo.org/record/5525362#.YbjMF9DMJPY", "https://www.cochranelibrary.com/cdsr/doi/10.1002/14651858.CD015017.pub2/full", "https://www.ema.europa.eu/en/news/ema-advises-against-use-ivermectin-prevention-treatment-covid-19-outside-randomised-clinical-trials", "https://www.fda.gov/consumers/consumer-updates/why-you-should-not-use-ivermectin-treat-or-prevent-covid-19"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:15:21.091681+00:00"}
{"id": "vr18014", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18014", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "...traja najvyšší ústavní činitelia pred rokom definovali jasne náš postoj k Európskej únii a k Severoatlantickej aliancii (...).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "23. októbra 2017 sa na Bratislavskom hrade stretli traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky - predseda NR SR Andrej Danko , vtedajší predseda vlády SR Robert Fico a prezident SR Andrej Kiska . Stretnutie bolo iniciované vtedajším premiérom Ficom a jeho cieľom bolo ustanoviť spoločný postup pri napĺňaní zahraničnopolitických záujmov Slovenska. Výsledkom stretnutia bolo spoločné oficiálne vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov, podľa ktorého jednoznačným strategickým záujmom Slovenskej republiky je pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["23. októbra 2017 sa na Bratislavskom hrade stretli traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky - predseda NR SR Andrej Danko , vtedajší predseda vlády SR Robert Fico a prezident SR Andrej Kiska . Stretnutie bolo iniciované vtedajším premiérom Ficom a jeho cieľom bolo ustanoviť spoločný postup pri napĺňaní zahraničnopolitických záujmov Slovenska. Výsledkom stretnutia bolo spoločné oficiálne vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov, podľa ktorého jednoznačným strategickým záujmom Slovenskej republiky je pokračovanie v proeurópskej a proatlantickej orientácii. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["stretli", "Danko", "Fico", "Kiska", "iniciované", "vyhlásenie", "stanovisku"], "url": ["http://www.teraz.sk/slovensko/prezident-predseda-nr-sr-a-premier-vid/287950-clanok.html", "https://osobnost.aktuality.sk/andrej-danko/", "https://osobnost.aktuality.sk/robert-fico/", "https://osobnost.aktuality.sk/andrej-kiska/", "http://www.vlada.gov.sk/stretnutie-troch-najvyssich-ustavnych-cinitelov-na-bratislavskom-hrade/", "http://www.vlada.gov.sk/vyhlasenie-ustavnych-cinitelov-k-prioritam-clenstva-slovenskej-republiky-v-europskej-unii-a-v-severoatlantickej-aliancii/", "http://www.vlada.gov.sk/vyhlasenie-ustavnych-cinitelov-k-prioritam-clenstva-slovenskej-republiky-v-europskej-unii-a-v-severoatlantickej-aliancii/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:12.628195+00:00"}
{"id": "vr32373", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32373", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Od prijatia, použijem výraz Mihalovej novely Zákonníka práce, čo v septembri prebehol rok.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Poslanci NRSR prijali vládny návrh novely Zákonníka práce 12. júla 2011, prezident ju podpísal 27. júla 2011. Zákon nadobudol platnosť 1. septembra 2011, takže z uvedeného vyplýva, že je to vyše roka, čo sa zákon uplatňuje v praxi a nie od jeho prijatia.", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NRSR prijali vládny návrh novely Zákonníka práce 12. júla 2011, prezident ju podpísal 27. júla 2011. Zákon nadobudol platnosť 1. septembra 2011, takže z uvedeného vyplýva, že je to vyše roka, čo sa zákon uplatňuje v praxi a nie od jeho prijatia."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["prijali", "prezident"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5974337/minuta-po-minute-poslanci-schvalili-zakonnik-prace.html", "http://www.webnoviny.sk/ekonomika/prezident-podpisal-novelu-zakonnika-p/386268-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:53.027465+00:00"}
{"id": "vr15996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15996", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Dnes môžme skonštatovať(...) že obidve strany, aj Ruská federácia, aj Ukrajina, porušujú minské dohovory.", "statement_date": "2017-03-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Robert Fico tvrdí, že proti sebe stojace strany v rámci konfliktu na východe Ukrajiny porušujú Minské dohody. Spravidla sa však ukrajinská a ruská strana z takéhoto porušovania obviňujú navzájom. Je veľmi problematické záväzne povedať a zistiť, čo naozaj je porušenie dohovoru. Podľa viacerých informácií resp. zdrojov však Minské dohody sú porušované, napríklad podľa každodenných správ pozorovateľov OBSE dochádza pravidelne k porušovaniu prímeria na východnej Ukrajine. Preto premiérov výrok hodnotíme, ako pravdivý. Po tom,čo v januári 2015 definitívne skolabovala prvá dohoda o prímerí medzi stranami zúčastnenými v konflikte na východe Ukrajiny, známa ako Minský protokol, bola na 11. až 12. februára 2015 naplánovaná schôdzka vrcholných predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a s podporou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorá mala riešiť kolaps predošlého dohovoru, dohodnutého na nižšej diplomatickej úrovni. Z rokovania vzišla nová mierová dohoda podpísaná 12. februára 2015, ktorá je označovaná ako Minsk II alebo ako druhá Minská dohoda, ktorej cieľom bolo oživenie účinnosti predošlého minského protokolu a zastavenie bojov medzi ukrajinskou armádou a vojenskými silami proruských separatistov. Prímerie malo začať platiť počnúc polnocou 15. februára 2015. Úplné znenie Minskej dohody je dostupné taktiež na portáli Aktuality.sk . Obe strany konfliktu na východe Ukrajiny sa od samého začiatku obviňujú navzájom z porušovania Minských dohôd. Napríklad postup vzbúrencov v Debaľceve 18.februára 2015 odsúdila nemecká vláda, ktorá ho označila za „ masívne porušenie “ prímeria dohodnutého v Minsku. „ Je to vážny útok na Minské dohody a na mierové nádeje pre východnú Ukrajinu ,“ vyhlásil v Berlíne vládny hovorca Steffen Seibert. Aj pre ministerku zahraničia Európskej únie Federiku Mogheriniovú sú bojové operácie v Debaľceve jasným porušením prímeria zo strany povstalcov. „ Separatisti musia zastaviť všetky bojové akcie. Rusko a separatisti musia okamžite a úplne dodržiavať záväzky dohodnuté v Minsku v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Musia rešpektovať prímerie a stiahnuť ťažké zbrane ,“ vyhlásila Mogheriniová. Tiež viceprezident USA Joe Biden odsúdil porušovanie prímeria na Ukrajine, z ktorého Biely dom obviňuje separatistických povstalcov ako aj ruské sily. Taktiež Moskva obvinila Kyjev z ohrozenia minských mierových dohôd. Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov upozornil (20.marca.2015), že \" na strane Kyjeva vidíme nenáležité plnenie minských dohôd \", ktoré vyvoláva \" pomerne tvrdú reakciu \" zo strany samozvaných republík na východe Ukrajiny. Tento stav vytvára podľa Peskova \" nebezpečnú situáciu \" pre plnenie minských protokolov. V tomto ohľade aktuálnou je správa z 21. februára 2017, kedy Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe kritizuje Rusko za to, že sa rozhodlo uznávať cestovné a iné doklady vydávané východoukrajinskými separatistickými regiónmi Doneck a Luhansk. OBSE tvrdí, že tento dekrét podkopáva snahy o mierové vyriešenie konfliktu na východe krajiny. Na základe toho obvinilo Nemecko Putina z porušovania Minských dohôd. Na druhej strane Veliteľ Kozáckej národnej gardy, ataman \" Vševelikého vojska Donského \" Nikolaj Kozicyn vydal rozkaz (31. januára 2017) pripraviť sa na obranu Donbasu pred ukrajinskými jednotkami. Kozicyn uvádza, že rozkaz vydal \" vzhľadom na vzniknutú kritickú situáciu v Donbase: vedenie bojových akcií proti DĽR (samozvanej Doneckej ľudovej republike) a LĽR (samozvanej Luhanskej ľudovej republike); ostreľovanie baníckych kolónií, dedín, miest; zabíjanie civilistov vrátane starých ľudí a detí; porušovanie minských dohôd \". Za potrebné považujeme spomenúť tiež, že podľa každodenných správ pozorovateľov OBSE dochádza pravidelne k porušovaniu prímeria na východnej Ukrajine. Závažnejšia však bola správa OSN z 2. februára 2017, ktorá konštatovala porušovanie možnosti voľného pohybu misie OBSE, čo je v rozpore s Minskou dohodou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Robert Fico tvrdí, že proti sebe stojace strany v rámci konfliktu na východe Ukrajiny porušujú Minské dohody. Spravidla sa však ukrajinská a ruská strana z takéhoto porušovania obviňujú navzájom. Je veľmi problematické záväzne povedať a zistiť, čo naozaj je porušenie dohovoru. Podľa viacerých informácií resp. zdrojov však Minské dohody sú porušované, napríklad podľa každodenných správ pozorovateľov OBSE dochádza pravidelne k porušovaniu prímeria na východnej Ukrajine. Preto premiérov výrok hodnotíme, ako pravdivý. Po tom,čo v januári 2015 definitívne skolabovala prvá dohoda o prímerí medzi stranami zúčastnenými v konflikte na východe Ukrajiny, známa ako Minský protokol, bola na 11. až 12. februára 2015 naplánovaná schôdzka vrcholných predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka pod záštitou Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a s podporou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorá mala riešiť kolaps predošlého dohovoru, dohodnutého na nižšej diplomatickej úrovni. Z rokovania vzišla nová mierová dohoda podpísaná 12. februára 2015, ktorá je označovaná ako Minsk II alebo ako druhá Minská dohoda, ktorej cieľom bolo oživenie účinnosti predošlého minského protokolu a zastavenie bojov medzi ukrajinskou armádou a vojenskými silami proruských separatistov. Prímerie malo začať platiť počnúc polnocou 15. februára 2015. Úplné znenie Minskej dohody je dostupné taktiež na portáli Aktuality.sk . Obe strany konfliktu na východe Ukrajiny sa od samého začiatku obviňujú navzájom z porušovania Minských dohôd. Napríklad postup vzbúrencov v Debaľceve 18.februára 2015 odsúdila nemecká vláda, ktorá ho označila za „ masívne porušenie “ prímeria dohodnutého v Minsku. „ Je to vážny útok na Minské dohody a na mierové nádeje pre východnú Ukrajinu ,“ vyhlásil v Berlíne vládny hovorca Steffen Seibert. Aj pre ministerku zahraničia Európskej únie Federiku Mogheriniovú sú bojové operácie v Debaľceve jasným porušením prímeria zo strany povstalcov. „ Separatisti musia zastaviť všetky bojové akcie. Rusko a separatisti musia okamžite a úplne dodržiavať záväzky dohodnuté v Minsku v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN. Musia rešpektovať prímerie a stiahnuť ťažké zbrane ,“ vyhlásila Mogheriniová. Tiež viceprezident USA Joe Biden odsúdil porušovanie prímeria na Ukrajine, z ktorého Biely dom obviňuje separatistických povstalcov ako aj ruské sily. Taktiež Moskva obvinila Kyjev z ohrozenia minských mierových dohôd. Hovorca moskovského Kremľa Dmitrij Peskov upozornil (20.marca.2015), že \" na strane Kyjeva vidíme nenáležité plnenie minských dohôd \", ktoré vyvoláva \" pomerne tvrdú reakciu \" zo strany samozvaných republík na východe Ukrajiny. Tento stav vytvára podľa Peskova \" nebezpečnú situáciu \" pre plnenie minských protokolov. V tomto ohľade aktuálnou je správa z 21. februára 2017, kedy Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe kritizuje Rusko za to, že sa rozhodlo uznávať cestovné a iné doklady vydávané východoukrajinskými separatistickými regiónmi Doneck a Luhansk. OBSE tvrdí, že tento dekrét podkopáva snahy o mierové vyriešenie konfliktu na východe krajiny. Na základe toho obvinilo Nemecko Putina z porušovania Minských dohôd. Na druhej strane Veliteľ Kozáckej národnej gardy, ataman \" Vševelikého vojska Donského \" Nikolaj Kozicyn vydal rozkaz (31. januára 2017) pripraviť sa na obranu Donbasu pred ukrajinskými jednotkami. Kozicyn uvádza, že rozkaz vydal \" vzhľadom na vzniknutú kritickú situáciu v Donbase: vedenie bojových akcií proti DĽR (samozvanej Doneckej ľudovej republike) a LĽR (samozvanej Luhanskej ľudovej republike); ostreľovanie baníckych kolónií, dedín, miest; zabíjanie civilistov vrátane starých ľudí a detí; porušovanie minských dohôd \". Za potrebné považujeme spomenúť tiež, že podľa každodenných správ pozorovateľov OBSE dochádza pravidelne k porušovaniu prímeria na východnej Ukrajine. Závažnejšia však bola správa OSN z 2. februára 2017, ktorá konštatovala porušovanie možnosti voľného pohybu misie OBSE, čo je v rozpore s Minskou dohodou. Dátum zverejnenia analýzy: 20.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-20", "analysis_sources": {"text": ["správ", "prvá", "Aktuality.sk", "odsúdila", "porušením", "odsúdil", "upozornil", "správa", "rozkaz", "správ", "OSN"], "url": ["http://www.osce.org/special-monitoring-mission-to-ukraine/306306", "http://america.cgtn.com/2014/09/05/ukraine-ceasefire-agreement-signed-in-minsk", "https://www.aktuality.sk/clanok/270523/minska-dohoda-o-primeri-na-vychode-ukrajiny-toto-je-jej-plne-znenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/270523/minska-dohoda-o-primeri-na-vychode-ukrajiny-toto-je-jej-plne-znenie/", "https://www.aktuality.sk/clanok/270523/minska-dohoda-o-primeri-na-vychode-ukrajiny-toto-je-jej-plne-znenie/", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/345986-usa-vycitaju-porusovanie-primeria-na-ukrajine-separatistom-aj-rusku/", "http://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-ukrajina-porusovanie-dohod-minsk/125875-clanok.html", "http://www.ta3.com/clanok/1100381/putin-uznanim-dokladov-vydanych-separatistami-porusil-minske-dohody-tvrdi-obse.html", "http://www.teraz.sk/zahranicie/velitel-kozackej-narodnej-gardy-vydal/241208-clanok.html", "http://www.osce.org/special-monitoring-mission-to-ukraine/306306", "https://www.un.org/press/en/2017/sc12704.doc.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:28:50.118597+00:00"}
{"id": "44198", "numeric_id": 44198, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44198", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Slovensko už dnes míňa menej, ako má na strane príjmov, ale následne potom musí splácať ešte starý dlh a to nás dostáva do deficitu, lebo tá splátka je väčšia ako je ten rozdiel, čiže my máme akoby ten primárny deficit alebo ten čistý keby sme pozreli je podstatne nižší dokonca my sme v pluse.", "statement_date": "2020-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledne dostupných údajov malo Slovensko v roku 2018 tzv. primárny rozpočtový prebytok vo výške 0,4 % HDP. Krajina teda - odhliadnuc od nákladov na splácanie dlhu - míňala menej peňazí než mala k dispozícii. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Eurostatu, ktoré portálu Demagóg.SK poskytla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, bol v roku 2018 deficit verejnej správy Slovenska 1,1 % HDP. Úrokové náklady na obsluhu dlhu tvorili 1,3 % HDP. „ Ak odhliadneme od nákladov splácania dlhu (tzv. primárne saldo = rozdiel všetkých príjmov a výdavkov verejnej správy bez úrokových nákladov), tak v roku 2018 bol dosiahnutý primárny prebytok 0,2 % HDP,” uviedla RRZ pre Demagóg.SK. V roku 2017 malo Slovensko primárny prebytok 0,4 % HDP. Údaje za rok 2019 budú zverejnené v apríli 2020.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledne dostupných údajov malo Slovensko v roku 2018 tzv. primárny rozpočtový prebytok vo výške 0,4 % HDP. Krajina teda - odhliadnuc od nákladov na splácanie dlhu - míňala menej peňazí než mala k dispozícii. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Podľa údajov Eurostatu, ktoré portálu Demagóg.SK poskytla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, bol v roku 2018 deficit verejnej správy Slovenska 1,1 % HDP. Úrokové náklady na obsluhu dlhu tvorili 1,3 % HDP. „ Ak odhliadneme od nákladov splácania dlhu (tzv. primárne saldo = rozdiel všetkých príjmov a výdavkov verejnej správy bez úrokových nákladov), tak v roku 2018 bol dosiahnutý primárny prebytok 0,2 % HDP,” uviedla RRZ pre Demagóg.SK. V roku 2017 malo Slovensko primárny prebytok 0,4 % HDP. Údaje za rok 2019 budú zverejnené v apríli 2020."], "analysis_date": "2020-01-19", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:59.713910+00:00"}
{"id": "vr26281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26281", "speaker": "Milan Kňažko", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-knazko", "statement": "... ja som verejne činný v tejto krajine skoro 50 rokov, že som bol v politickom živote 13 rokov, bol som pri všetkých kľúčových udalostiach, či pri zmene režimu, či pri vzniku suverénneho Slovenska alebo pri ďalšej dosť zásadnej systémovej premene roku 1998", "statement_date": "2013-12-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Milan Kňažko pravdivo uvádza informácie zo svojej minulosti. Formulácia \"verejne činný\" je podľa nás problematická, pretože evokuje pôsobenie vo volenej funkcii, aktívne pôsobenie v organizácií alebo hnutí, ktoré zasahujú do verejného diania alebo podobne. M. Kňažko pod týmto pojmom pravdepodobne myslel herecké účinkovanie, vďaka ktorému sa stal verejne známy.", "analysis_paragraphs": ["Milan Kňažko pravdivo uvádza informácie zo svojej minulosti. Formulácia \"verejne činný\" je podľa nás problematická, pretože evokuje pôsobenie vo volenej funkcii, aktívne pôsobenie v organizácií alebo hnutí, ktoré zasahujú do verejného diania alebo podobne. M. Kňažko pod týmto pojmom pravdepodobne myslel herecké účinkovanie, vďaka ktorému sa stal verejne známy."], "analysis_date": "2013-12-02", "analysis_sources": {"text": ["osobnosti.sk", "vlada.gov.sk", "považovaný"], "url": ["http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=254", "http://www.vlada.gov.sk/milan-knazko/", "http://www.sme.sk/c/5113314/ked-sa-povie-nezna-pocujem-kluce.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:37.557190+00:00"}
{"id": "vr26506", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26506", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Od nástupu Ficovej vlády nezamestnanosť samozrejme, že stúpla.", "statement_date": "2014-01-12", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Je pravdou, že podľa údajov OECD, alebo Eurostatu nezamestnanosť na Slovensku od doby nástupu Roberta Fico do súčasnosti mierne stúpla, avšak podľa Ústredia práce zase nezamestnanosť mierne poklesla a podľa Štatistického úradu zostala rovnaká. Nedá sa preto jednoznačne tvrdiť, že nezamestnanosť \"samozrejme\" stúpla a výrok hodnotíme ako zavádzajúci. - podľa ÚPSVaR sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila z 13,69% v marci 2012 na 13,50% v novembri 2013 a miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie z 15,11 % na 14,81 %. - podľa ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti rovnaká v 1. kvartály 2012 ako aj v 3. kvartály 2013, a to na úrovni 14,1% - podľa OECD sa miera nezamestnanosti zvýšila z 13,7% (marec 2012) na súčasných 14,0%. - podľa Eurostatu sa miera nezamestnanosti zvýšila z úrovne v apríli 2012 13,8 % na 14 % v novembri 2013. Mieru nezamestnanosti v jednotlivých obdobiach uvádzame v tabuľkách, pričom vidíme, že ani podľa Ústredia práce ano podľa ŠÚ nedošlo k rastu nezamestnanosti, minimálny rast uvádzajú údaje OECD a Eurostatu. 2012 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 13,69 13,76 13,69 13,40 13,19 13,34 13,27 13,19 13,44 13,69 13,94 14,44 ŠÚ SR 14,1 13,6 13,7 14,4 OECD 13,8 13,7 13,7 13,8 13,8 14,0 13,9 14,0 14,0 14,2 14,4 14,4 2013 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 14,80 14,71 14,68 14,41 14,26 14,25 13,99 13,70 13,84 13,66 13,50 0 ŠÚ SR 14,5 14,0 14,1 0 OECD 14,3 14,2 14,1 14,2 14,2 14,4 14,3 14,3 14,3 14,2 14,0 0 pozn.: hrubou vyznačené je obdobie nástupu vlády Roberta Fica; 0 znamená nedostupnosť dát za dané obdobie; ŠÚ SR uvádza dáta za jednotlivé kvartály zdroj: ÚPSVaR, ŠÚ SR, OECD. Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Eurostatu je vidno na nasledujúcom grafe: Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že podľa údajov OECD, alebo Eurostatu nezamestnanosť na Slovensku od doby nástupu Roberta Fico do súčasnosti mierne stúpla, avšak podľa Ústredia práce zase nezamestnanosť mierne poklesla a podľa Štatistického úradu zostala rovnaká. Nedá sa preto jednoznačne tvrdiť, že nezamestnanosť \"samozrejme\" stúpla a výrok hodnotíme ako zavádzajúci. - podľa ÚPSVaR sa miera evidovanej nezamestnanosti znížila z 13,69% v marci 2012 na 13,50% v novembri 2013 a miera nezamestnanosti z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie z 15,11 % na 14,81 %. - podľa ŠÚ SR bola miera nezamestnanosti rovnaká v 1. kvartály 2012 ako aj v 3. kvartály 2013, a to na úrovni 14,1% - podľa OECD sa miera nezamestnanosti zvýšila z 13,7% (marec 2012) na súčasných 14,0%. - podľa Eurostatu sa miera nezamestnanosti zvýšila z úrovne v apríli 2012 13,8 % na 14 % v novembri 2013. Mieru nezamestnanosti v jednotlivých obdobiach uvádzame v tabuľkách, pričom vidíme, že ani podľa Ústredia práce ano podľa ŠÚ nedošlo k rastu nezamestnanosti, minimálny rast uvádzajú údaje OECD a Eurostatu. 2012 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 13,69 13,76 13,69 13,40 13,19 13,34 13,27 13,19 13,44 13,69 13,94 14,44 ŠÚ SR 14,1 13,6 13,7 14,4 OECD 13,8 13,7 13,7 13,8 13,8 14,0 13,9 14,0 14,0 14,2 14,4 14,4 2013 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. ÚPSVaR 14,80 14,71 14,68 14,41 14,26 14,25 13,99 13,70 13,84 13,66 13,50 0 ŠÚ SR 14,5 14,0 14,1 0 OECD 14,3 14,2 14,1 14,2 14,2 14,4 14,3 14,3 14,3 14,2 14,0 0 pozn.: hrubou vyznačené je obdobie nástupu vlády Roberta Fica; 0 znamená nedostupnosť dát za dané obdobie; ŠÚ SR uvádza dáta za jednotlivé kvartály zdroj: ÚPSVaR, ŠÚ SR, OECD. Vývoj nezamestnanosti podľa údajov Eurostatu je vidno na nasledujúcom grafe: Dátum zverejnenia analýzy: 13.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-13", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR", "OECD", "ÚPSVaR", "ŠÚ SR", "OECD", "Eurostatu"], "url": ["https://www.google.com/publicdata/explore?ds=z8o7pt6rd5uqa6_#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=unemployment_rate&fdim_y=seasonality:sa&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country:sk&idim=country_group:non-eu&ifdim=country_group&tstart=1323817200000&tend=1384383600000&hl=sk&dl=sk&ind=false", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2012.html?page_id=151827", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=48056", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2013.html?page_id=268686", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=36324#", "https://www.google.com/publicdata/explore?ds=z8o7pt6rd5uqa6_#!ctype=l&strail=false&bcs=d&nselm=h&met_y=unemployment_rate&fdim_y=seasonality:sa&scale_y=lin&ind_y=false&rdim=country_group&idim=country:sk&idim=country_group:non-eu&ifdim=country_group&tstart=1323817200000&tend=1384383600000&hl=sk&dl=sk&ind=false"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:29.742877+00:00"}
{"id": "vr33707", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33707", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Veď minulý týždeň bol zatknutý človek alebo je podozrivý človek, ktorý sa podieľal z vnútra finančnej správy na daňových únikoch.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Peter Kažimír ma pravdepodobne na mysli kauzu bývalého šéfa Daňového riaditeľstva a Kompetenčného centra Finančnej správy Miroslava Mikulčíka. Ten sa mal podľa policajného obvinenia dopustiť trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie, keďže sa nejednalo o daňový únik.\n\nSME , 8. apríla 2013:\n\n\"Bývalý šéf daniarov Miroslav Mikulčík čelí policajnému obvineniu a hrozí mu vysoký trest.\"\n\n\"Podľa polície má byť zodpovedný za kolaps daňového systému, ktorý štátu spôsobil miliónové škody.\"", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír ma pravdepodobne na mysli kauzu bývalého šéfa Daňového riaditeľstva a Kompetenčného centra Finančnej správy Miroslava Mikulčíka. Ten sa mal podľa policajného obvinenia dopustiť trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Výrok teda hodnotíme ako zavádzanie, keďže sa nejednalo o daňový únik.", "SME , 8. apríla 2013:", "\"Bývalý šéf daniarov Miroslav Mikulčík čelí policajnému obvineniu a hrozí mu vysoký trest.\"", "\"Podľa polície má byť zodpovedný za kolaps daňového systému, ktorý štátu spôsobil miliónové škody.\""], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6761177/policia-vini-mikulcika-za-kolaps-danoveho-systemu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:02.008644+00:00"}
{"id": "vr29726", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29726", "speaker": "Richard Lintner", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-lintner", "statement": "(Širšia baráž) je to veľmi atraktívna časť sezóny, kedy či už to po športovej stránke ale aj po ekonomickej stránke je neskutočne atraktívna...dokonca prvé, druhé kolo play-off nie je také sledované v niektorých krajinách ako práve barážové zápasy.", "statement_date": "2015-06-21", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Model širšej baráže sa využíva v švédskej či českej hokejovej lige. Predstavuje model prelínacej súťaže, kedy medzi sebou súperia tímy z najvyššej súťaže s tímami z druhej najvyššej súťaže, pričom najlepšie umiestnení získavajú miestenky do ďalšieho ročníka najvyššej súťaže. Z dostupných údajov nemôžeme fakticky overiť, či Lintner hovorí z hľadiska sledovanosti či ekonomických výsledkov pravdu. Napríklad v Česku zaznelo priaznivé hodnotenie zo strany druholigových klubov či divákov, ktorí sledujú atraktívne zápasy a môžu porovnať kvalitu tímov z prvej i druhej ligy vo vzájomných zápasoch. Je síce určite pravdou, že baráž je populárna u divákov, no Demagog.SK nevie na základe verejne dostupných údajov potvrdiť či je táto baráž podobne ekonomicky atraktívna ako play off prvého alebo druhého kola. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Model širšej baráže sa využíva v švédskej či českej hokejovej lige. Predstavuje model prelínacej súťaže, kedy medzi sebou súperia tímy z najvyššej súťaže s tímami z druhej najvyššej súťaže, pričom najlepšie umiestnení získavajú miestenky do ďalšieho ročníka najvyššej súťaže. Z dostupných údajov nemôžeme fakticky overiť, či Lintner hovorí z hľadiska sledovanosti či ekonomických výsledkov pravdu. Napríklad v Česku zaznelo priaznivé hodnotenie zo strany druholigových klubov či divákov, ktorí sledujú atraktívne zápasy a môžu porovnať kvalitu tímov z prvej i druhej ligy vo vzájomných zápasoch. Je síce určite pravdou, že baráž je populárna u divákov, no Demagog.SK nevie na základe verejne dostupných údajov potvrdiť či je táto baráž podobne ekonomicky atraktívna ako play off prvého alebo druhého kola. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-06-21", "analysis_sources": {"text": ["hodnotenie", "Česku"], "url": ["http://www.sport.cz/hokej/extraliga/clanek/423631-v-hokejove-extralize-bude-hrat-od-pristi-sezony-baraz-vic-tymu.html", "http://www.cslh.cz/extraliga/2014/1-tipsport-extraliga.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:40:11.595439+00:00"}
{"id": "vr35188", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35188", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "No a ja môžem iba za SaS povedať, že sme sa postavili zodpovedne k voľbe generálneho prokurátora a vyšli sme maximálne v ústrety našim koaličným partnerom a to tak, že sme povedali budeme súhlasiť s kandidátom, ktorého navrhnú zvyšné koaličné strany, samozrejme za podmienok, že po morálnej a odbornej stránke bude spĺňať tento kandidát aj naše predstavy...", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár pre HN povedal, že spolu s SaS boli ochotní urobiť všetko pre dohodu. \"Dokonca sme boli ochotní podporiť kandidáta z klubu SDKÚ. Nebolo to akceptované.“ Podľa informácií HN ním bol riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák. Dzurinda svoj postoj nevysvetlil.", "analysis_paragraphs": ["Bugár pre HN povedal, že spolu s SaS boli ochotní urobiť všetko pre dohodu. \"Dokonca sme boli ochotní podporiť kandidáta z klubu SDKÚ. Nebolo to akceptované.“ Podľa informácií HN ním bol riaditeľ odboru všeobecnej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Hrivnák. Dzurinda svoj postoj nevysvetlil."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["pre HN"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-47372670-trnka-spojil-sdku-a-smer-koalicia-je-v-krize"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:53.137968+00:00"}
{"id": "vr15503", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15503", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Rebríček svetového ekonomického fóra, ktorý meria silné inštitúcie, teda môžeme povedať, že dôveru v inštitúcie. Keď nastupoval pán Fico, tak sme boli na 53. mieste. Dneska sme na 102. mieste.", "statement_date": "2016-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa rebríčka zostaveného World Economic Forum(. pdf ,s.47) sa Slovensko nachádza na 102. mieste pri hodnotení inštitúcií v rámci tzv. Global Competitiveness Index za obdobie 2016-2017. V roku 2006, kedy Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom, v rebríčku WEF sa slovenské inštitúcie dostali na 53. miesto.Remišovej výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa rebríčka zostaveného World Economic Forum(. pdf ,s.47) sa Slovensko nachádza na 102. mieste pri hodnotení inštitúcií v rámci tzv. Global Competitiveness Index za obdobie 2016-2017. V roku 2006, kedy Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom, v rebríčku WEF sa slovenské inštitúcie dostali na 53. miesto.Remišovej výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-10-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "zaoberajúca", "Global Competitiveness Index", "poslednom", "Inštitúcie", "hodnotení"], "url": ["http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "https://www.weforum.org/about/world-economic-forum", "http://reports.weforum.org/global-competitiveness-report-2015-2016/faqs/", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/GCR2016-2017/05FullReport/TheGlobalCompetitivenessReport2016-2017_FINAL.pdf", "http://www3.weforum.org/docs/WEF_GlobalCompetitivenessReport_2006-07.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:04.690718+00:00"}
{"id": "vr14952", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14952", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Tá vláda, ktorá by mohla vzniknúť, však som bol na prvom rokovaní s pánom Sulíkom, len to nemohlo vzniknúť práve preto, lebo nemali sme 76 poslancov. 72...", "statement_date": "2016-04-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vládna koalícia, ktormú môže mať Bugár na mysli by bola zostavená zo strán SaS, Sieť, Most-Híd, Sme rodina, OĽaNO - NOVA a mala by len 72 mandátov , potrebná väčšina je aspoň 76 mandátov. Stretnutie, ktoré spomína Bugár je popísané aj na oficiálnych stránkach strany SaS. \" Sulík pozval Bugára na neoficiálne povolebné stretnutie ako prvého z pravicových lídrov. V centrálne hovorili vyše hodiny o pravicovej vláde, ktorú by vytvorili s OĽaNO-NOVA, Sieťou a SNS . S podporou hnutia Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára by mali v parlamente 87 poslancov, bez nej najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.\" Problematické boli vzájomné odlišnosti strán SNS a Most-Híd, ktoré mali brániť vytvoreniu koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Vládna koalícia, ktormú môže mať Bugár na mysli by bola zostavená zo strán SaS, Sieť, Most-Híd, Sme rodina, OĽaNO - NOVA a mala by len 72 mandátov , potrebná väčšina je aspoň 76 mandátov. Stretnutie, ktoré spomína Bugár je popísané aj na oficiálnych stránkach strany SaS. \" Sulík pozval Bugára na neoficiálne povolebné stretnutie ako prvého z pravicových lídrov. V centrálne hovorili vyše hodiny o pravicovej vláde, ktorú by vytvorili s OĽaNO-NOVA, Sieťou a SNS . S podporou hnutia Sme rodina podnikateľa Borisa Kollára by mali v parlamente 87 poslancov, bez nej najtesnejšiu väčšinu 76 hlasov.\" Problematické boli vzájomné odlišnosti strán SNS a Most-Híd, ktoré mali brániť vytvoreniu koalície. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-18", "analysis_sources": {"text": ["72 mandátov", "popísané", "dostane poverenie", "15. marca 2016", "dohodli"], "url": ["http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2016/sk/data03.html", "http://www.strana-sas.sk/pravicova-koalicia-vyzera-byt-blizsie-sulik-s-bugarom-boli-spokojni/4554", "http://www.teraz.sk/slovensko/danko-oddnes-rokujeme-len-s-tym-kto-p/185741-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386776-smer-a-buduca-koalicia-rokuje-o-programovych-prioritach-a-stolickach-vo-vlade/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386674-sanca-na-vznik-pravicovej-vlady-je-nizka-povedal-sulik/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:51.674820+00:00"}
{"id": "vr38537", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38537", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...pretože z viacerých obcí na okolí, dokonca až z Trnavy prišli dobrovoľní hasiči...", "statement_date": "2011-06-11", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z dostupných zdrojov sa nám nepodarilo overiť, z akých oblastí prišli do Píly a ostatných postihnutých obcí dobrovoľní hasiči.Hasičský a záchranný zbor SR nasadil do akcie hasičov z miest Pezinok, Senec, Malacky a Bratislava ( SITA ).", "analysis_paragraphs": ["Z dostupných zdrojov sa nám nepodarilo overiť, z akých oblastí prišli do Píly a ostatných postihnutých obcí dobrovoľní hasiči.Hasičský a záchranný zbor SR nasadil do akcie hasičov z miest Pezinok, Senec, Malacky a Bratislava ( SITA )."], "analysis_date": "2011-06-12", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/osem-postihnutych-obci-by-mohlo-mat-p/363868-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:33.204599+00:00"}
{"id": "vr29422", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29422", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "To tiež je klamstvo, že všetko je v poriadku, že máme zazmluvnených povedzme na 100% všetko (Ficov výrok na čerpanie eurofondov, pozn.). Tak budem vám citovať riaditeľku Štatistického úradu, ktorá sama povedala, stačí sa pozrieť na ich stránku, že v OPISe (Operačný program Informatizácia spoločnosti, pozn.) 16 projektov je len korekcia 110 miliónov. To znamená, že minimálne 25% strácame, len v OPISe. Vy tu hovoríte o tom, že obce. Ale opis nemajú v rukách obce", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vyjadrenia predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej potvrdzujú 25 % korekcie vo výške necelých 110 miliónov (presne 107 567 653,44 miliónov) pre 16 projektov z dôvodu pochybení objavených audítormi EK (.pdf, s. 1). Pravdivý je i fakt, že čerpanie eurofondov a teda i OPIS nemajú v rukách obce. Táto proklamovaná 100 % zazmluvnenosť, ktorú uvádzal Robert Fico v relácii, ale neznamená úspešnosť týchto projektov, ako bola Robertom Ficom prezentovaná, pretože opomína práve stratu z 25 % z korekcií. Ministerstvo financií požiadalo Štatistický úrad SR o navrátenie sumy 5,397 milióna eur v 50 dňovej lehote. Chyby, na ktoré prišli audítori Európskej komisie, mali byť podľa Benkovičovej na strane vedenia Operačného programu Informatizácia spoločnosti, ktorý spadá pod Úrad vlády SR. Celková výška korekcií má podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (. pdf , s. 1) dosahovať zhruba 107 miliónov. TASR , 17. marec 2015: „ V zmysle ministerskej výzvy má úrad vrátiť štvrtinu z hodnoty projektu zrealizovaného v rokoch 2010 až 2013. Je pritom jedným zo 16 štátnych orgánov, ktorých projekty boli náhodne vybrané na kontrolu audítormi Európskej komisie. Benkovičová uviedla, že ministerstvo financií uvalilo 25-percentnú korekciu na všetky monitorované projekty. “ Stav zazmluvnenosti Eurofondov je možné vidieť v tabuľke (.xls) na stránkach Národného strategického referenčného rámca . Keďže zazmluvnené sú takmer všetky projekty, môžeme hovoriť o hodnote veľmi blízkej 100 %.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže vyjadrenia predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej potvrdzujú 25 % korekcie vo výške necelých 110 miliónov (presne 107 567 653,44 miliónov) pre 16 projektov z dôvodu pochybení objavených audítormi EK (.pdf, s. 1). Pravdivý je i fakt, že čerpanie eurofondov a teda i OPIS nemajú v rukách obce. Táto proklamovaná 100 % zazmluvnenosť, ktorú uvádzal Robert Fico v relácii, ale neznamená úspešnosť týchto projektov, ako bola Robertom Ficom prezentovaná, pretože opomína práve stratu z 25 % z korekcií. Ministerstvo financií požiadalo Štatistický úrad SR o navrátenie sumy 5,397 milióna eur v 50 dňovej lehote. Chyby, na ktoré prišli audítori Európskej komisie, mali byť podľa Benkovičovej na strane vedenia Operačného programu Informatizácia spoločnosti, ktorý spadá pod Úrad vlády SR. Celková výška korekcií má podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky (. pdf , s. 1) dosahovať zhruba 107 miliónov. TASR , 17. marec 2015: „ V zmysle ministerskej výzvy má úrad vrátiť štvrtinu z hodnoty projektu zrealizovaného v rokoch 2010 až 2013. Je pritom jedným zo 16 štátnych orgánov, ktorých projekty boli náhodne vybrané na kontrolu audítormi Európskej komisie. Benkovičová uviedla, že ministerstvo financií uvalilo 25-percentnú korekciu na všetky monitorované projekty. “ Stav zazmluvnenosti Eurofondov je možné vidieť v tabuľke (.xls) na stránkach Národného strategického referenčného rámca . Keďže zazmluvnené sú takmer všetky projekty, môžeme hovoriť o hodnote veľmi blízkej 100 %."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["výške", "pdf", "TASR", "tabuľke", "Národného strategického referenčného rámca"], "url": ["http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/18376d7e-2cf0-4e10-8771-2f4cc909eff5/OPIS.PDF?MOD=AJPERES", "http://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/18376d7e-2cf0-4e10-8771-2f4cc909eff5/Priloha1-3.pdf?MOD=AJPERES", "http://www.teraz.sk/slovensko/su-srnesuhlasi-s-vyzvou-ministerst/125434-clanok.html?mostViewedArticlesInSectionTab=1", "https://demagog.sk/vyrok/www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1428996500.upl&ANAME=zoznam-15_03_31.xls", "http://www.nsrr.sk/cerpanie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:27.871463+00:00"}
{"id": "vr29372", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29372", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Skutočnosť, že 63-tisíc vojakov sovietskych našlo svoje hroby práve na našom území...", "statement_date": "2015-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na stránke Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa uvádza nasledovné: \" Vcelku je na slovenskom území pochovaných vyše 60 tisíc sovietskych vojakov a dôstojníkov .\" Katalóg vojnových hrobov (.pdf) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uvádza rovnaký údaj, pričom v evidencii ministerstva je podľa katalógu vedených 60 659 príslušníkov bývalej sovietskej Červenej armády pochovaných na našom území. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na stránke Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR sa uvádza nasledovné: \" Vcelku je na slovenskom území pochovaných vyše 60 tisíc sovietskych vojakov a dôstojníkov .\" Katalóg vojnových hrobov (.pdf) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky uvádza rovnaký údaj, pričom v evidencii ministerstva je podľa katalógu vedených 60 659 príslušníkov bývalej sovietskej Červenej armády pochovaných na našom území. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-03-23", "analysis_sources": {"text": ["Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR", "Katalóg"], "url": ["http://slovakia.mid.ru/sk/web/svk/zachovanie-pamiatky-vojnovych-obeti", "http://www.minv.sk/?katalogy-vojnovych-hrobov"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:43.441731+00:00"}
{"id": "vr26342", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26342", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Ak použijete služobné auto na súkromné účely, tak by ste si mali ako nepeňažný pôžitok vlastne zdaniť 1 % z obstaracej hodnoty každý jeden mesiac (používania motorových vozidiel pri podnikaní na súkromné účely, pozn.).", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister financií uvádza ako je používania služobného motorového vozidla ošetrené v ešte stále platnom znení zákona o dani z príjmov, teda ešte pred novelizáciou z decembra 2013, ktorá vstúpi do účinnosti 1. januára 2014.\n\nZákon o dani z príjmov vo veci používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely uvádza povinnosť zdaniť 1% zo vstupnej ceny vozidla každý kalendárny mesiac. Toto 1% zo vstupnej ceny vozidla je vedené ako príjem zo závislej činnosti, preto je zo zákona nutné ho zdaniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\n\"§ 5 Príjmy zo závislej činnosti\n\n(3) Príjmom zamestnanca je aj a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,\"", "analysis_paragraphs": ["Minister financií uvádza ako je používania služobného motorového vozidla ošetrené v ešte stále platnom znení zákona o dani z príjmov, teda ešte pred novelizáciou z decembra 2013, ktorá vstúpi do účinnosti 1. januára 2014.", "Zákon o dani z príjmov vo veci používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely uvádza povinnosť zdaniť 1% zo vstupnej ceny vozidla každý kalendárny mesiac. Toto 1% zo vstupnej ceny vozidla je vedené ako príjem zo závislej činnosti, preto je zo zákona nutné ho zdaniť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "\"§ 5 Príjmy zo závislej činnosti", "(3) Príjmom zamestnanca je aj a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši,\""], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Zákon"], "url": ["http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-595"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:24.698311+00:00"}
{"id": "vr17427", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17427", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "...to je práve on (Robert Krajmer, pozn.) a jeho tím, ktorý napríklad na túto taliansku skupinu (podal obžalovanie, pozn.) na východnom Slovensku v novembri podľa návrhu na podanie obžaloby v piatich skutkoch korupcie. (...) ...nakoniec to bolo aj na tlačovej konferencii prezentované (...) ešte v novembri minulého roku Tiborom Gašparom (...).", "statement_date": "2018-03-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Robert Krajmer je riaditeľom protikorupčnej jednotky NAKA, ktorá plní úlohy odhaľovania trestných činov korupcie. Demagog.sk ale nedokázal nájsť žiadne informácie , ktoré by potvrdzovali slová Roberta Kaliňáka. Tlačová konferencia prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara z novembra 2017 o odhalených daňových podvodoch a korupcii je dostupná online , neobsahuje ale pasáž, ktorá by potvrdzovala overovaný výrok. Vzhľadom na absentujúcu dostupnosť relevantných informácií považujeme výrok za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Robert Krajmer je riaditeľom protikorupčnej jednotky NAKA, ktorá plní úlohy odhaľovania trestných činov korupcie. Demagog.sk ale nedokázal nájsť žiadne informácie , ktoré by potvrdzovali slová Roberta Kaliňáka. Tlačová konferencia prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara z novembra 2017 o odhalených daňových podvodoch a korupcii je dostupná online , neobsahuje ale pasáž, ktorá by potvrdzovala overovaný výrok. Vzhľadom na absentujúcu dostupnosť relevantných informácií považujeme výrok za neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-03-04", "analysis_sources": {"text": ["riaditeľom", "informácie", "online"], "url": ["https://www.minv.sk/?NPKJ", "https://tv.hnonline.sk/aktualne-videa/1063785-policajna-akcia-raio-odhalila-organizovany-retazec-firiem-na-cele-niektorych-z-nich-boli-bezdomovci", "https://www.noviny.sk/krimi/279040-nazivo-tlacova-konferencia-tibora-gaspara-o-danovych-podvodoch"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:18.402721+00:00"}
{"id": "vr30609", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30609", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Štát platí za svojich poistencov menej a menej, za našej vlády to bolo 4,9 %, teraz to budú iba 4 %. My sme išli k 5 %, teraz to budú iba 4 %,", "statement_date": "2011-12-18", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: \" Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % .\" ... \" Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. \" R. Fico zavádza ak tvrdí, že počas jeho vlády to bolo 4,9%, realitou to bolo len v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti v relácií o 5 minút 12 z 20. novembra 2011. SITA z 25. novembra 2010 uvádza: \" Sadzba 5 % bola za predchádzajúcej vlády realitou iba krátke obdobie, a to prvé štyri mesiace roku 2007 . Následne sa však znížila na 4 %, takže priemerne štát za celý rok platil za svojich poistencov 4,33 % . V roku 2008 sa sadzba dostala na 4,5 % a v roku 2009 na 4,9 % .\" ... \" Podľa vládou schváleného rozpočtu by to v roku 2011 malo byť 4,32 % (sadzba za štátu za poistencov pozn.) z vymeriavacieho základu, teda mesačne na jedného poistenca 32,16 eur. V nasledujúcich dvoch rokoch by mala podľa vládou schváleného rozpočtu sadzba za štátnych poistencov klesnúť na 4 %. \" R. Fico zavádza ak tvrdí, že počas jeho vlády to bolo 4,9%, realitou to bolo len v roku 2009. Dátum zverejnenia analýzy: 19.12.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-12-19", "analysis_sources": {"text": ["v relácií o 5 minút 12", "SITA"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/diskusie/210/jan-figel-vs-robert-fico", "http://openiazoch.zoznam.sk/cl/98528/Sadzba-za-poistencov-statu-bude"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:23.801036+00:00"}
{"id": "vr36690", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36690", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "vláde pána predsedu Dzurindu za jeho obdobie som vrátil 30 zákonov. Za predsedovania vlády pána Roberta Fica som vrátil 28 zákonov. V súčasnej dobe za vlády pani predsedníčky Radičovej som vrátil doteraz 9 zákonov.", "statement_date": "2011-01-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vláde I. Radičovej prezident skutočne vrátil deväť zákonov. Štatistiku za minulých vlád stránka NR SR neuvádza.", "analysis_paragraphs": ["Vláde I. Radičovej prezident skutočne vrátil deväť zákonov. Štatistiku za minulých vlád stránka NR SR neuvádza."], "analysis_date": "2011-01-10", "analysis_sources": {"text": ["vrátil deväť"], "url": ["http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=zakony/prehlad/vratene"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:18.674975+00:00"}
{"id": "46256", "numeric_id": 46256, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46256", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Teraz mal krásne vystúpenie, krásne vystúpenie v Berlíne vnuk amerického prezidenta právnik Robert Kennedy, ktorý povedal, že vlády milujú pandémie, vlády milujú krízy, vlády milujú krízové stavy, lebo potom na základe tohto môžu prijímať všelijaké šialené rozhodnutia a vytvárať strach.", "statement_date": "2020-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "29. augusta 2020 mal v Berlíne prejav Robert Francis Kennedy Jr. Uviedol v ňom (3:03), že „vlády milujú pandémie, a milujú ich pre rovnaký dôvod, prečo milujú vojny, pretože im to dá možnosť uvaliť kontrolu nad občanmi, ktorú by občania inak nikdy neakceptovali. Vytvárajú inštitúcie a mechanizmy pre organizovanie a vnucovanie poslušnosti.” Francis Kennedy Jr. je syn Roberta F. Kennedyho a synovec Johna F. Kennedyho. Je známym zástancom anti-vaxinačného hnutia. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["29. augusta 2020 mal v Berlíne prejav Robert Francis Kennedy Jr. Uviedol v ňom (3:03), že „vlády milujú pandémie, a milujú ich pre rovnaký dôvod, prečo milujú vojny, pretože im to dá možnosť uvaliť kontrolu nad občanmi, ktorú by občania inak nikdy neakceptovali. Vytvárajú inštitúcie a mechanizmy pre organizovanie a vnucovanie poslušnosti.” Francis Kennedy Jr. je syn Roberta F. Kennedyho a synovec Johna F. Kennedyho. Je známym zástancom anti-vaxinačného hnutia. Tvrdenie Roberta Fica hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-09-27", "analysis_sources": {"text": ["Uviedol", "zástancom"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=tCbifvuUR28", "https://www.irishcentral.com/news/robert-f-kennedy-jr-dr-fauci-covid19-vaccine"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:13.418609+00:00"}
{"id": "vr17991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17991", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "...jeden z prvých počinom po nástupe mojom na post predsedu vlády bolo, že pani podpredsedníčka vlády (Gabriela Matečná, pozn.) vycestovala do Košíc na to stretnutie, kde diskutovala s nimi (farmármi, pozn.).", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Pellegrini sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky od 22. marca 2018. O pracovnej ceste ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej informoval Pellegrini spolu s Matečnou počas brífingu 6. apríla 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesta ministerky sa mala týkať najmä stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Slovenského pozemkového fondu, krajskej prokuratúry, policajným prezidentom a s farmármi z východného Slovenska, ktorí poukazovali na krivdy a podvody v agrosektore. Stretnutie sa uskutočnilo vo štvrtok 26. apríla 2018, teda približne o mesiac od Pellegriniho vymenovania za predsedu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Peter Pellegrini sa stal predsedom vlády Slovenskej republiky od 22. marca 2018. O pracovnej ceste ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej informoval Pellegrini spolu s Matečnou počas brífingu 6. apríla 2018. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Cesta ministerky sa mala týkať najmä stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Slovenského pozemkového fondu, krajskej prokuratúry, policajným prezidentom a s farmármi z východného Slovenska, ktorí poukazovali na krivdy a podvody v agrosektore. Stretnutie sa uskutočnilo vo štvrtok 26. apríla 2018, teda približne o mesiac od Pellegriniho vymenovania za predsedu vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["predsedom", "brífingu", "uskutočnilo"], "url": ["https://www.webnoviny.sk/pellegrini-je-novym-premierom-prezident-kiska-ho-vymenoval-funkcie/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/matecna-pojde-do-kosic-vypocuje-si-farmarov.html", "https://kosice.korzar.sme.sk/c/20813563/farmari-si-to-vyjasnili-s-matecnou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:18.580783+00:00"}
{"id": "47347", "numeric_id": 47347, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47347", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Druhá vec, ste plagiátor (Igorovi Matovičovi, pozn.).", "statement_date": "2021-09-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník N v roku 2020 zistil, že diplomová práca Igora Matoviča je plagiát. Dodatočne to nevylúčil ani Matovič . Na svojom Facebooku uviedol , že „ úprimne, netuším, či som pred 22 rokmi vo svojej diplomovke niečo necitoval a koľko toho bolo. Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu.” Matovič v roku 1998 získal magisterský titul na Fakulte managementu Univerzity Komenského za diplomovú prácu Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty. Prácu odpísal z dvoch publikácií, jednu z nich ani necitoval. Podľa zistenia Denníka N boli jedinými neskopírovanými časťami Matovičovej diplomovej práce úvod a záver. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Denník N v roku 2020 zistil, že diplomová práca Igora Matoviča je plagiát. Dodatočne to nevylúčil ani Matovič . Na svojom Facebooku uviedol , že „ úprimne, netuším, či som pred 22 rokmi vo svojej diplomovke niečo necitoval a koľko toho bolo. Ak to tak je, ukradol som niečo, čo mi nepatrilo, som de facto v tejto veci zlodej, čo je smutné a určite nie na chválu.” Matovič v roku 1998 získal magisterský titul na Fakulte managementu Univerzity Komenského za diplomovú prácu Daňový systém a jeho vplyv na podnikateľské subjekty. Prácu odpísal z dvoch publikácií, jednu z nich ani necitoval. Podľa zistenia Denníka N boli jedinými neskopírovanými časťami Matovičovej diplomovej práce úvod a záver. Tvrdenie Ladislava Kamenického hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2021-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Denník N", "Matovič", "uviedol", "odpísal"], "url": ["https://dennikn.sk/1970092/matovic-je-rovnaky-plagiator-ako-danko-v-diplomovke-vykradol-dve-knihy/?ref=mpm", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10219938949996585", "https://www.facebook.com/igor.matovic.7/posts/10219938949996585", "https://dennikn.sk/1980254/preco-je-matovicova-diplomovka-plagiat-a-preco-prorektor-uk-hovori-ze-nemala-prejst-video-a-vizualizacia/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:01.615142+00:00"}
{"id": "vr33268", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33268", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "Dobre, príklad z Rakúska, keď ste spomenuli Rakúsko. V Rakúsku urobili to, čo SDKÚ navrhovala aj vo volebnom programe, aby živnostníci, s.r.o.-čky, ktoré nemajú zamestnancov, ak príjmu prvého zamestnanca, dostanú úľavy. Majú na to nárok.", "statement_date": "2013-02-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo volebnom programe SDKÚ (.pdf, s. 9) pre voľby 2012 sa nachádza bod Pomôžeme živnostníkom a malým firmám prijať prvého zamestnanca :", "analysis_paragraphs": ["Vo volebnom programe SDKÚ (.pdf, s. 9) pre voľby 2012 sa nachádza bod Pomôžeme živnostníkom a malým firmám prijať prvého zamestnanca :"], "analysis_date": "2013-02-25", "analysis_sources": {"text": ["volebnom programe SDKÚ"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/volby/data/MediaLibrary/0/220/sdku-ds-volebny-program-2012-web.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:18.965160+00:00"}
{"id": "vr36036", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36036", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...a z toho milióna 95% ľudí alebo 97 dokonca sa vyjadrilo, že chce, aby imunita bola zrušená, čiže 970 tisíc ľudí povie, jasne povie, že si neželá imunitu...", "statement_date": "2010-10-31", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Za zrušenie imunity bolo 95,40% zúčastnených, čo predstavuje 952 281 hlasov.", "analysis_paragraphs": ["Za zrušenie imunity bolo 95,40% zúčastnených, čo predstavuje 952 281 hlasov."], "analysis_date": "2010-12-18", "analysis_sources": {"text": ["95,40%"], "url": ["http://app.statistics.sk/ref2010/menu/indexV.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:53.958051+00:00"}
{"id": "vr35027", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35027", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sa nebavíme o stavebných prácach, bavíme sa o prevádzke tých diaľnic. Áno, peniaze na trhu boli o toľko lacnejšie, že bolo možné ponúknuť nejakú zľavu. Tak potom sa spýtame. Tak potom prečo pán Figeľ tú zľavu nezobral, keď mu ponúkali, ako vy hovoríte, až tretinovú zľavu? Prečo teda nestavajú tú diaľnicu o tretinu lacnejšie?", "statement_date": "2010-11-14", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podľa serveru pravda .sk sa MDPT podarilo vyjednať 30% zľavu na stavebné práce. „Zľaviť konzorcium plánuje z nákladov na výstavbu, prevádzku a údržbu...“ píše zasa denník SME na svojom portály, v tomto článku sa navyše píše, že zľava sa neodvíja od zmien na finančných trhoch.", "analysis_paragraphs": ["Podľa serveru pravda .sk sa MDPT podarilo vyjednať 30% zľavu na stavebné práce. „Zľaviť konzorcium plánuje z nákladov na výstavbu, prevádzku a údržbu...“ píše zasa denník SME na svojom portály, v tomto článku sa navyše píše, že zľava sa neodvíja od zmien na finančných trhoch."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["pravda", "SME"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/dialnica-sa-asi-zacne-stavat-aj-pri-martine-fjj-/sk_ekonomika.asp?c=A101029_111334_sk_ekonomika_p12", "http://ekonomika.sme.sk/c/5615951/extra-zlava-na-dialnicu-je-zahada.html#ixzz15NJZ8M2d"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:11.504813+00:00"}
{"id": "vr38873", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38873", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vyšli na svetlo sveta informácie o tom, že Zajacova zdravotnícka reforma bola, bola podporená nejakými špinavými peniazmi z finančných skupín pri hlasovaní.", "statement_date": "2011-09-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "TASR : \"Na podozrenia z korupcie v slovenskom parlamente pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 poukazuje depeša veľvyslanectva USA v Bratislave, ktorú zverejnil portál WikiLeaks. Diplomatická správa ako zdroj podozrivý z kupovania hlasov nezávislých poslancov uvádza finančnú skupinu Penta.\"", "analysis_paragraphs": ["TASR : \"Na podozrenia z korupcie v slovenskom parlamente pri schvaľovaní zdravotníckej reformy v roku 2004 poukazuje depeša veľvyslanectva USA v Bratislave, ktorú zverejnil portál WikiLeaks. Diplomatická správa ako zdroj podozrivý z kupovania hlasov nezávislých poslancov uvádza finančnú skupinu Penta.\""], "analysis_date": "2011-09-12", "analysis_sources": {"text": ["TASR"], "url": ["http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1241575"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:14.043578+00:00"}
{"id": "vr34647", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34647", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nezvyšovala (vláda R.Fica dane, pozn), lebo bola v koalícii, bola stredoľavej koalícii, to znamená nezískali sme na to súhlas svojich koaličných partnerov, tiež sme museli rešpektovať koaličnú matematiku, ale my sme zaviedli degresívnu odpočítateľnú položku, ktorá zvýšila daňovú povinnosť každému vyššie príjmovému občanovi, vtedy asi o 15 korún ročne.", "statement_date": "2010-12-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V roku 2006 bol prijatý vládny návrh zákona, ktorým s amení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 11 Nezdaniteľné časti základu dane (1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4. (2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Termín vyššie prijímový občan nie je úplne vymedziteľný, preto sa nám sumu 15 korún ročne nepodarilo overiť.", "analysis_paragraphs": ["V roku 2006 bol prijatý vládny návrh zákona, ktorým s amení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 11 Nezdaniteľné časti základu dane (1) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4. (2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. Termín vyššie prijímový občan nie je úplne vymedziteľný, preto sa nám sumu 15 korún ročne nepodarilo overiť."], "analysis_date": "2010-12-10", "analysis_sources": {"text": ["znení"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=4&CPT=84"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:34.759099+00:00"}
{"id": "vr18096", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18096", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...keď sme sa (Československo, pozn.)rozdelili v roku 1993, pán predseda, medzi nami bol skoro 20 percentný rozdiel (v životnej úrovni, pozn.). 25 percentný rozdiel. A dnes my sa približujeme k Českej republike a dynamika rastu patrí k najvyšším dynamikám, ktoré vôbec v Európskej únii môžeme sledovať.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Výrokom Robert Fico reagoval na tvrdenie Richarda Sulíka o stagnácii životnej úrovne na Slovensku. Je síce pravdou, že výškou HDP na obyvateľa sa Slovensko približuje Česku, avšak zo štatistiky Eurostatu , ktorá porovnáva HDP na osobu z hľadiska parity kúpnej sily a zohľadňuje i cenové rozdiely medzi krajinami, vyplýva, že za Českom stále pomerne výrazne zaostávame. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "analysis_paragraphs": ["Výrokom Robert Fico reagoval na tvrdenie Richarda Sulíka o stagnácii životnej úrovne na Slovensku. Je síce pravdou, že výškou HDP na obyvateľa sa Slovensko približuje Česku, avšak zo štatistiky Eurostatu , ktorá porovnáva HDP na osobu z hľadiska parity kúpnej sily a zohľadňuje i cenové rozdiely medzi krajinami, vyplýva, že za Českom stále pomerne výrazne zaostávame. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci."], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "OECD", "Eurostatu"], "url": ["https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00114&plugin=1", "https://data.oecd.org/gdp/gross-domestic-product-gdp.htm", "https://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tec00114&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:02.113836+00:00"}
{"id": "vr8", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr8", "speaker": "Martin Kapitulík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-kapitulik", "statement": "Výskumný ústav dopravný v Žiline má 60 ročnú históriu (...) vypracovali sme s nimi štúdiu o zelených parkovacích domoch", "statement_date": "2018-10-24", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Výskumný ústav dopravný v Žiline má podľa informácií na svojom webe 63-ročnú históriu, čo sa približne zhoduje s údajom, uvedeným Martinom Kapitulíkom. O spolupráci na tvorbe štúdie o zelených parkovacích domcoh s týmto výskumným ústavom informuje len poslanec Kapitulík na svojom webe a Facebooku , priamo na webe Výskumného ústavu dopravného ani na iných stránkach nie sú dostupné podobné informácie. O vyjadrenie sme preto požiadali Výskumný ústav dopravný. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Výskumný ústav dopravný v Žiline má podľa informácií na svojom webe 63-ročnú históriu, čo sa približne zhoduje s údajom, uvedeným Martinom Kapitulíkom. O spolupráci na tvorbe štúdie o zelených parkovacích domcoh s týmto výskumným ústavom informuje len poslanec Kapitulík na svojom webe a Facebooku , priamo na webe Výskumného ústavu dopravného ani na iných stránkach nie sú dostupné podobné informácie. O vyjadrenie sme preto požiadali Výskumný ústav dopravný. Výrok zatiaľ hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-10-24", "analysis_sources": {"text": ["webe", "Facebooku"], "url": ["http://www.silnazilina.sk/program/doprava-a-udrzatelna-mobilita/?fbclid=IwAR1kiUqQ3zL2N_y0a5M90AFQ8yHBzTAUyV6GPi1z_wp4WN4KoUoegTD9lfQ", "https://www.facebook.com/kapitulik/posts/%EF%B8%8Fzelen%C3%A9-parkovacie-domy-na-s%C3%ADdlisk%C3%A1chv-minulosti-som-dvakr%C3%A1t-prekazil-pl%C3%A1n-veden/2300415776653480/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:32.592968+00:00"}
{"id": "vr29410", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29410", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "...naše preferencie nielenže sa zastabilizovali, ale nám merajú oveľa viac, ako sme povedzme dostali vo voľbách, ako sme mali prvý rok po voľbách. Viete čo, my sme mali 6,8-6,9%. Tak samozrejme, že lepší sme očakávali, ale po tých rôznych turbulenciách vtedy pred voľbami, ani sa nedalo povedzme urobiť viac. A teraz nám merajú medzi 7 až 8 a pritom sme boli prvý rok aj niekedy medzi 5 až 6.", "statement_date": "2015-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa agentúry FOCUS boli dva mesiace po založení preferencie strany Most-híd v auguste 2009 na úrovni 5,2 %. Ešte aj v roku 2010 sa pohybovali niekde na úrovni okolo 5 až 6 %. Ich výsledok vo voľbách 2012 bol nakoniec 6,89 %. V apríli 2015 sú podľa FOCUSu preferencie MOST-HÍD-u 7,2 %. Podľa Polis marcové preferencie sú na úrovni 8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa agentúry FOCUS boli dva mesiace po založení preferencie strany Most-híd v auguste 2009 na úrovni 5,2 %. Ešte aj v roku 2010 sa pohybovali niekde na úrovni okolo 5 až 6 %. Ich výsledok vo voľbách 2012 bol nakoniec 6,89 %. V apríli 2015 sú podľa FOCUSu preferencie MOST-HÍD-u 7,2 %. Podľa Polis marcové preferencie sú na úrovni 8%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2015-04-13", "analysis_sources": {"text": ["auguste", "voľbách"], "url": ["http://www.focus-research.sk/files/107_Preferencie%20politickych%20stran_%20aug2009.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab9robv.jsp@lang=sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:30.467772+00:00"}
{"id": "vr36254", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36254", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Diaľnice sa jednoducho nestavajú. D1 je úplne zastavená a je jasným faktom, že vláda si naplánovala na budúci rok vystaviť 5,2 kilometra diaľníc a v roku 2012 5,2 kilometra diaľníc.", "statement_date": "2010-12-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Podľa NDS vo výstavbe budúci rok budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1.", "analysis_paragraphs": ["Podľa NDS vo výstavbe budúci rok budú úseky Jablonov-Studenec v dĺžke 5,2 km (plánované ukončenie 2012) a Košice-Milhosť v dĺžke 14,2 km (do 2013). Dokončiť sa má PPP projekt Nitra-Tekovské Nemce v celkovej dĺžke 44,8 km. Súčasný minister dopravy Ján Figeľ tiež avizuje na rok 2011 začatie výstavby úsekov diaľnice D1."], "analysis_date": "2010-12-20", "analysis_sources": {"text": ["NDS", "začatie výstavby"], "url": ["http://www.ndsas.sk/stavby-ppp/18557s?ids=12329&prm1=1&prm2=105", "http://aktualne.centrum.sk/ekonomika/slovensko-a-ekonomika/clanek.phtml?id=1221975"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:22:08.047048+00:00"}
{"id": "vr31781", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31781", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Takže na koho dopadne to kladivo (pripravovaného zákona o preukazovaní nepodložených nehnuteľností, pozn.)? Na ľudí, ktorí naozaj s vyplazenými jazykmi, s vyhrnutými rukávmi živia svoje rodiny a dozvedia sa, od zeleného stola, že v skutočnosti predstavujú symboly luxusné zaháľky, pretože si na hypotéku dovolili 130 tisíc eurový byt niekde na periférii v Bratislave alebo stotisícový.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že 3- izbové byty s rozlohou približne 80 metrov štvorcových stoja v okrese Senec a Pezinok a v mestskej časti Bratislava 4 (Dúbravka, Devíska nová Ves) viac ako 100 tisíc eur. Na druhej strane v okrese Malacky ceny za ten istý byt sú nižšie ako 100 tisíc eur. Tri zo štyroch pozorovaných oblastí, ktoré sme považovali za perifériu Bratislavy majú ceny v intervale ako spomína R. Procházka. V okrese Malacky je cena približne o 5 tisíc eur pod hranicou 100 tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Za perifériu budeme považovať považovať mestskú časť Bratislava 4 (Dúbravka, Devínska nová Ves, Lamač, Devín, Záhorská Bystrica, Karlova Ves) a okolité okresy Senec, Pezinok, Malacky. Inými slovami okresy v tesnej blízkosti Bratislavy. Do úvahy budeme brať štandardné 3-izbové byty. Podľa štatistiky portálu x-reality.sk sa ceny za meter štvorcový pohybujú: Malacky - 1186 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 77 090 - 94 880 eur. Senec - 1358 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 88 270 - 108 640 eur Pezinok - 1303 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 84 695 - 104 240 eur. Podľa štatistiky portálu trh.sk sa ceny za meter štvorcový pohybujú: Malacky - 1190 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 77 350 - 95 200 eur. Senec - 1350 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 87 750 - 108 000 eur Pezinok - 1292 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 83 980 - 103 360 eur. Bratislava IV (Dúbravka, Devínska n. Ves) - 1669 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 108 485 - 133 520 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že 3- izbové byty s rozlohou približne 80 metrov štvorcových stoja v okrese Senec a Pezinok a v mestskej časti Bratislava 4 (Dúbravka, Devíska nová Ves) viac ako 100 tisíc eur. Na druhej strane v okrese Malacky ceny za ten istý byt sú nižšie ako 100 tisíc eur. Tri zo štyroch pozorovaných oblastí, ktoré sme považovali za perifériu Bratislavy majú ceny v intervale ako spomína R. Procházka. V okrese Malacky je cena približne o 5 tisíc eur pod hranicou 100 tisíc eur. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Za perifériu budeme považovať považovať mestskú časť Bratislava 4 (Dúbravka, Devínska nová Ves, Lamač, Devín, Záhorská Bystrica, Karlova Ves) a okolité okresy Senec, Pezinok, Malacky. Inými slovami okresy v tesnej blízkosti Bratislavy. Do úvahy budeme brať štandardné 3-izbové byty. Podľa štatistiky portálu x-reality.sk sa ceny za meter štvorcový pohybujú: Malacky - 1186 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 77 090 - 94 880 eur. Senec - 1358 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 88 270 - 108 640 eur Pezinok - 1303 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 84 695 - 104 240 eur. Podľa štatistiky portálu trh.sk sa ceny za meter štvorcový pohybujú: Malacky - 1190 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 77 350 - 95 200 eur. Senec - 1350 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 87 750 - 108 000 eur Pezinok - 1292 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 83 980 - 103 360 eur. Bratislava IV (Dúbravka, Devínska n. Ves) - 1669 eur/m2, čo predstavuje cenu za 3-izbový byt 65-80 m2 cca od 108 485 - 133 520 eur. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Malacky", "Senec", "Pezinok", "Malacky", "Senec", "Pezinok", "Bratislava IV"], "url": ["http://www.x-reality.sk/statistika/bratislavsky/malacky/", "http://www.x-reality.sk/statistika/bratislavsky/senec/", "http://www.x-reality.sk/statistika/bratislavsky/pezinok/", "http://www.trh.sk/statistiky-cien-nehnutelnosti/okres-malacky.html", "http://www.trh.sk/statistiky-cien-nehnutelnosti/okres-senec.html", "http://www.trh.sk/statistiky-cien-nehnutelnosti/okres-pezinok.html", "http://www.trh.sk/statistiky-cien-nehnutelnosti/bratislava-iv.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:24.821305+00:00"}
{"id": "vr26640", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26640", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "To vyhlásenie (EÚ je znepokojená situáciou na Ukrajine, vystríha pred násilím, pozn.), ktoré ste citovali, sme prijali v pondelok na stretnutí ministrov zahraničných vecí únie. Samozrejme, to bolo ešte predtým, než boli obete na životoch.", "statement_date": "2014-01-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vyhlásenie (.pdf, s. 15) o znepokojení EÚ a zdržaní sa násilia na Ukrajine prijala Rada ministrov zahranicných vecí 20. januára 2014 v Bruseli:", "analysis_paragraphs": ["Vyhlásenie (.pdf, s. 15) o znepokojení EÚ a zdržaní sa násilia na Ukrajine prijala Rada ministrov zahranicných vecí 20. januára 2014 v Bruseli:"], "analysis_date": "2014-01-27", "analysis_sources": {"text": ["Vyhlásenie", "22. januára 2014"], "url": ["http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/140673.pdf", "http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/306004-nepokoje-v-kyjeve-maju-prve-obete/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:21.985792+00:00"}
{"id": "vr31866", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31866", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán Štefanec, vy ste pri tejto predchádzajúcej replike použil výraz, že sa to odrazí na ľuďoch, asi 5-krát som si to tu rátal.", "statement_date": "2012-05-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Minister financií si to nezrátal úplne presne - Iva Štefanec použil rôznu podobu spomínaného výrazu iba 4-krát.", "analysis_paragraphs": ["Minister financií si to nezrátal úplne presne - Iva Štefanec použil rôznu podobu spomínaného výrazu iba 4-krát."], "analysis_date": "2012-05-28", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:21.194535+00:00"}
{"id": "vr28766", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28766", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "S mestskými časťami (v Košiciach, pozn.) máte (SMER, pozn.) dohromady 40 zo 180.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V tomto prípade Bugár uvádza len čísla za mestské časti Košice. Spolu bolo zvolených 180 poslancov. Celkovo 40 poslancov za SMER-SD bolo zvolených. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bolo v košických mestských častiach zvolených dohromady 180 poslancov (spolu s mestským zastupiteľstvom 221). Výsledky volieb podľa obcí, miest a mestských častí: Obec, mesto, mestská časť Počet zvolených poslanov Košice mesto 41 Košice-Barca 7 Košice-Dargovských hrdinov 13 Košice-Džungľa 5 Košice-Juh 13 Košice-Kavečany 3 Košice-Košická nová ves 5 Košice-Krásna 7 Košice-Lorinčík 5 Košice-Luník IX 7 Košice-Myslava 5 Košice-Nad jazerom 13 Košice-Pereš 5 Košice-Poľov 5 Košice-Sever 13 Košice-Sídlisko KVP 13 Košice-Sídlisko Ťahanovce 13 Košice-Staré Mesto 13 Košice-Šaca 7 Košice-Šebatovce 5 Košice-Ťahanovce 5 Košice-Vyšné Opátske 5 Košice-Západ 13 Podľa toho istého zdroja strana SMER-SD v komunálnych voľbách za mestské časti Košice získala celkovo 40 poslancov. V mestskom zastupiteľstve Košice získali ďalších 14 poslancov. Úspešnosť strany SMER-SD v komunálnych voľbách podľa obcí, miest a mestských častí : Obec,mesto, mestská časť Počet zvolených poslancov Košice mesto 14 Košice- Barca - Košice- Dargovských Hrdinov (SMER-SD) 8 Košice- Džungľa (SMER-SD) 3 Košice- Juh (SMER-SD) 6 Košice- Kavečany - Košice- Košická Nová Ves (SMER-SD) 2 Košice- Krásna (SMER-SD) 1 Košice- Lorinčík - Košice- Luník IX - Košice- Myslava - Košice- Nad jazerom (SMER-SD) 4 Košice- Pereš - Košice- Poľov - Košice- Sever (SMER-SD) 2 Košice- Sídlisko KVP (SMER-SD) 1 Košice- Ťahanovce (SMER-SD) 1 Košice- Staré Mesto (SMER-SD) 3 Košice- Šaca (SMER-SD) 1 Košice- Šebastovce - Košice- Ťahanovce - Košice- Vyšné Opátske - Košice- Západ (SMER-SD) 8 Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V tomto prípade Bugár uvádza len čísla za mestské časti Košice. Spolu bolo zvolených 180 poslancov. Celkovo 40 poslancov za SMER-SD bolo zvolených. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa Štatistického úradu SR bolo v košických mestských častiach zvolených dohromady 180 poslancov (spolu s mestským zastupiteľstvom 221). Výsledky volieb podľa obcí, miest a mestských častí: Obec, mesto, mestská časť Počet zvolených poslanov Košice mesto 41 Košice-Barca 7 Košice-Dargovských hrdinov 13 Košice-Džungľa 5 Košice-Juh 13 Košice-Kavečany 3 Košice-Košická nová ves 5 Košice-Krásna 7 Košice-Lorinčík 5 Košice-Luník IX 7 Košice-Myslava 5 Košice-Nad jazerom 13 Košice-Pereš 5 Košice-Poľov 5 Košice-Sever 13 Košice-Sídlisko KVP 13 Košice-Sídlisko Ťahanovce 13 Košice-Staré Mesto 13 Košice-Šaca 7 Košice-Šebatovce 5 Košice-Ťahanovce 5 Košice-Vyšné Opátske 5 Košice-Západ 13 Podľa toho istého zdroja strana SMER-SD v komunálnych voľbách za mestské časti Košice získala celkovo 40 poslancov. V mestskom zastupiteľstve Košice získali ďalších 14 poslancov. Úspešnosť strany SMER-SD v komunálnych voľbách podľa obcí, miest a mestských častí : Obec,mesto, mestská časť Počet zvolených poslancov Košice mesto 14 Košice- Barca - Košice- Dargovských Hrdinov (SMER-SD) 8 Košice- Džungľa (SMER-SD) 3 Košice- Juh (SMER-SD) 6 Košice- Kavečany - Košice- Košická Nová Ves (SMER-SD) 2 Košice- Krásna (SMER-SD) 1 Košice- Lorinčík - Košice- Luník IX - Košice- Myslava - Košice- Nad jazerom (SMER-SD) 4 Košice- Pereš - Košice- Poľov - Košice- Sever (SMER-SD) 2 Košice- Sídlisko KVP (SMER-SD) 1 Košice- Ťahanovce (SMER-SD) 1 Košice- Staré Mesto (SMER-SD) 3 Košice- Šaca (SMER-SD) 1 Košice- Šebastovce - Košice- Ťahanovce - Košice- Vyšné Opátske - Košice- Západ (SMER-SD) 8 Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "zdroja"], "url": ["http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab11.html", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab11.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:13.001051+00:00"}
{"id": "vr27675", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27675", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Každý vklad do výšky 100 tisíc eur pre každého občana SR má právnu záruku že bude zaručený.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa Euractiv : \"Sporitelia s úsporami nad 100 tisíc eur by od roku 2016 v prípade vážnych problémov mohli zaznamenať straty podľa vzoru riešenia problémov Cypru. Europoslanci však trvajú na tom, že k tomuto s banky budú môcť uchýliť len v krajnom prípade, že vyčerpajú iné možnosti - či už akcionárov alebo držiteľov dlhopisov. Vklady pod 100 tisíc eur však musia ostať nedotknuté. \"", "analysis_paragraphs": ["Podľa Euractiv : \"Sporitelia s úsporami nad 100 tisíc eur by od roku 2016 v prípade vážnych problémov mohli zaznamenať straty podľa vzoru riešenia problémov Cypru. Europoslanci však trvajú na tom, že k tomuto s banky budú môcť uchýliť len v krajnom prípade, že vyčerpajú iné možnosti - či už akcionárov alebo držiteľov dlhopisov. Vklady pod 100 tisíc eur však musia ostať nedotknuté. \""], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["Euractiv", "EP", "OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE"], "url": ["http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/zoznam_liniek/bankova-unia-000307", "http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/content/20131212IPR30702/html/Deal-reached-on-bank-%E2%80%9Cbail-in-directive%E2%80%9D", "http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2012:0510:FIN:SK:PDF"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:51:20.940952+00:00"}
{"id": "vr16042", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16042", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Dnes napríklad do STV náš kolega odmietol ísť, aby tam sedel takto s kotlebovcom.", "statement_date": "2017-03-26", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Do relácie RTVS O 5 minút 12 bol pozvaný aj zástupca strany Most-Híd, ktorý napokon svoju účasť zrušil s odôvodnením, že Ľudovú stranu Naše Slovensko nepovažuje za spoločensky prijateľnú a rovnako bude strana postupovať aj v budúcnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pozvánku do relácie RTVS O 5 minút 12 Gábor Gál zo strany Most-Híd ešte v piatok (24. marca) prijal, no tesne pred reláciou dňa 26. marca 2017 svoju účasť zrušil. Jeho neúčasť vysvetľovala strana MOST-HÍD v nasledujúcom stanovisku : \"Strana Most - Híd rešpektuje vôľu voličov Slovenskej republiky a výsledky ostatných parlamentných volieb, na základe ktorých sa poslancami NR SR stali aj predstavitelia strany, ktorá vyznáva nedemokratické hodnoty. To však neznamená, že stranu, ktorej členovia sú známi v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnými verbálnymi i neverbálnymi prejavmi, považujeme za spoločensky prijateľnú Rozumieme tomu, ak RTVS vychádzajúc z princípu verejnoprávnosti tejto inštitúcie z politickej diskusie venovanej hodnoteniu pôsobeniu vlády SR vo svojom vysielaní ponúkla priestor všetkým parlamentným stranám. ĽSNS popiera základné demokratické princípy, jej predstavitelia volajú po nenávisti, rasovej neznášanlivosti a diskriminácii. Verejnoprávna televízia predstaviteľovi tejto strany ponúka priestor v čase, keď si ľudia dobrej vôle pripomínajú 75. výročie prvého transportu zo Slovenska do Osvienčimu, pozýva ho v čase, keď sa obyvatelia ešte nespamätali zo zneužívania neonacistických symbolov predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Most-Híd sa dnešnej (26.3.) diskusnej relácie RTVS s názvom o 5 minút 12 nezúčastní a mieni postupovať obdobne aj v budúcnosti. Sloboda znamená aj zodpovednosť. Zabrániť extrémizmu, jeho prejavom a narastaniu je úlohou a zodpovednosťou nás všetkých.\" Do diskusie boli pozvaní zástupcovia všetkých siedmich parlamentných strán, okrem strany Most-Híd sa nezúčastnila ani strana SNS, ktorá tak spravila bez udania konkrétneho dôvodu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Do relácie RTVS O 5 minút 12 bol pozvaný aj zástupca strany Most-Híd, ktorý napokon svoju účasť zrušil s odôvodnením, že Ľudovú stranu Naše Slovensko nepovažuje za spoločensky prijateľnú a rovnako bude strana postupovať aj v budúcnosti. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Pozvánku do relácie RTVS O 5 minút 12 Gábor Gál zo strany Most-Híd ešte v piatok (24. marca) prijal, no tesne pred reláciou dňa 26. marca 2017 svoju účasť zrušil. Jeho neúčasť vysvetľovala strana MOST-HÍD v nasledujúcom stanovisku : \"Strana Most - Híd rešpektuje vôľu voličov Slovenskej republiky a výsledky ostatných parlamentných volieb, na základe ktorých sa poslancami NR SR stali aj predstavitelia strany, ktorá vyznáva nedemokratické hodnoty. To však neznamená, že stranu, ktorej členovia sú známi v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnými verbálnymi i neverbálnymi prejavmi, považujeme za spoločensky prijateľnú Rozumieme tomu, ak RTVS vychádzajúc z princípu verejnoprávnosti tejto inštitúcie z politickej diskusie venovanej hodnoteniu pôsobeniu vlády SR vo svojom vysielaní ponúkla priestor všetkým parlamentným stranám. ĽSNS popiera základné demokratické princípy, jej predstavitelia volajú po nenávisti, rasovej neznášanlivosti a diskriminácii. Verejnoprávna televízia predstaviteľovi tejto strany ponúka priestor v čase, keď si ľudia dobrej vôle pripomínajú 75. výročie prvého transportu zo Slovenska do Osvienčimu, pozýva ho v čase, keď sa obyvatelia ešte nespamätali zo zneužívania neonacistických symbolov predsedom ĽSNS Marianom Kotlebom. Most-Híd sa dnešnej (26.3.) diskusnej relácie RTVS s názvom o 5 minút 12 nezúčastní a mieni postupovať obdobne aj v budúcnosti. Sloboda znamená aj zodpovednosť. Zabrániť extrémizmu, jeho prejavom a narastaniu je úlohou a zodpovednosťou nás všetkých.\" Do diskusie boli pozvaní zástupcovia všetkých siedmich parlamentných strán, okrem strany Most-Híd sa nezúčastnila ani strana SNS, ktorá tak spravila bez udania konkrétneho dôvodu. Dátum zverejnenia analýzy: 27.03.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-03-27", "analysis_sources": {"text": ["relácie", "stanovisku", "nezúčastnila"], "url": ["https://www.youtube.com/watch?v=N74i4-Dkfqs", "http://www.most-hid.sk/sk/vyhlasenie-strany-most-hid-k-neucasti-v-diskusnej-relacii-rtvs", "https://domov.sme.sk/c/20492836/do-rtvs-pozvali-kotlebovcov-most-a-sns-diskutovat-neprisli.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:30:38.346151+00:00"}
{"id": "vr39102", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39102", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na Slovensku sa na Ústavný súd neviete obrátiť pred tým, ako nie je rozhodnuté. To ma teraz trochu prekvapuje vaša otázka.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky : Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, .... Opravené dňa 20.10. Čl. 125a\n\n(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom. (2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.\n\nZ tohto vyplýva, že medzinárodnú dohodu je možné podať na posúdenie Ústavnému súdu aj pred schválením v NR SR. Takáto kompetencia je obmedzená len na vládu a prezidenta SR. Keďže kontext relácie sa vzťahuje na euroval, čo je medzinárodná zmluva, R. Sulík nehovorí pravdu.", "analysis_paragraphs": ["Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky : Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, .... Opravené dňa 20.10. Čl. 125a", "(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom. (2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.", "Z tohto vyplýva, že medzinárodnú dohodu je možné podať na posúdenie Ústavnému súdu aj pred schválením v NR SR. Takáto kompetencia je obmedzená len na vládu a prezidenta SR. Keďže kontext relácie sa vzťahuje na euroval, čo je medzinárodná zmluva, R. Sulík nehovorí pravdu."], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky"], "url": ["http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:02.231451+00:00"}
{"id": "vr28085", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28085", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "...poslanci Európskeho parlamentu majú možnosti prostredníctvom výboru predkladať svoje pozmeňovacie návrhy.", "statement_date": "2014-07-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Stránka Európskeho parlamentu o pozmeňovacích návrhoch vo výboroch (amendments) uvádza, že každý člen komisie, kde bol návrh zaslaný, má právo do deadlinu pripomienkovať tento návrh. Následne sa o tomto návrhu hlasuje v rámci výboru. Ak prejde stáva sa súčasťou predbežného návrhu.\n\n\" Once a draft report, opinion or proposal has been submitted to the committee, members are given the opportunity to submit amendments. The committee sets a deadline by which all amendments must be received. Proposed amendments are then discussed and voted upon in the committee meeting. Any adopted amendments are then incorporated into the draft text before it becomes final. This page shows all amendments proposed by committee members, before they are voted upon. Consult the search function for all available amendments.\"\n\nV prvom čítaní príslušného výboru, ktorá má návrh primárne na starosti (gestorský výbor), sa môžu zapojiť aj členovia iných komisií. Posielajú návrhy, o ktorých gestorský výbor hlasuje jednoduchou väčšinou. Ak je draft návrhu schválený v prvom čítaní výboru, v druhom čítaní gestorského výboru môžu pripomienkovať návrh už len členovia gestorského výboru.\n\nStránka Európskej komisie uvádza:\n\n\"The parliamentary committee meets several times to study the draft report prepared by the rapporteur. The rapporteur and the members or substitutes of both the parliamentary committee responsible and any other EP committee may propose amendments to the Commission’s proposal. These amendments, together with those proposed by the parliamentary committees asked for an opinion, are put to the vote in the parliamentary committee responsible, on the basis of a simple majority. ...Once the report is adopted in the parliamentary committee, it is placed on the agenda of the plenary session. Additional amendments to the report, including amendments adopted in parliamentary committee, may be tabled by political groups or at least 40 Members (Rule 156 of the EP’s Rules of Procedure) and put to the plenary’s vote.\"\n\nZ uvedeného znenia je teda zrejmé, že je pravda, že poslankyne a poslanci môžu predložiť pozmeňujúce návrhy prostredníctvom výborov (ak väčšina vo výbore schváli ich návrh, posunie sa do pléna). Pozmeňujú návrhy možno predkladať aj iným spôsobom, a to ako politická skupina alebo skupina štyridsiatich poslancov.", "analysis_paragraphs": ["Stránka Európskeho parlamentu o pozmeňovacích návrhoch vo výboroch (amendments) uvádza, že každý člen komisie, kde bol návrh zaslaný, má právo do deadlinu pripomienkovať tento návrh. Následne sa o tomto návrhu hlasuje v rámci výboru. Ak prejde stáva sa súčasťou predbežného návrhu.", "\" Once a draft report, opinion or proposal has been submitted to the committee, members are given the opportunity to submit amendments. The committee sets a deadline by which all amendments must be received. Proposed amendments are then discussed and voted upon in the committee meeting. Any adopted amendments are then incorporated into the draft text before it becomes final. This page shows all amendments proposed by committee members, before they are voted upon. Consult the search function for all available amendments.\"", "V prvom čítaní príslušného výboru, ktorá má návrh primárne na starosti (gestorský výbor), sa môžu zapojiť aj členovia iných komisií. Posielajú návrhy, o ktorých gestorský výbor hlasuje jednoduchou väčšinou. Ak je draft návrhu schválený v prvom čítaní výboru, v druhom čítaní gestorského výboru môžu pripomienkovať návrh už len členovia gestorského výboru.", "Stránka Európskej komisie uvádza:", "\"The parliamentary committee meets several times to study the draft report prepared by the rapporteur. The rapporteur and the members or substitutes of both the parliamentary committee responsible and any other EP committee may propose amendments to the Commission’s proposal. These amendments, together with those proposed by the parliamentary committees asked for an opinion, are put to the vote in the parliamentary committee responsible, on the basis of a simple majority. ...Once the report is adopted in the parliamentary committee, it is placed on the agenda of the plenary session. Additional amendments to the report, including amendments adopted in parliamentary committee, may be tabled by political groups or at least 40 Members (Rule 156 of the EP’s Rules of Procedure) and put to the plenary’s vote.\"", "Z uvedeného znenia je teda zrejmé, že je pravda, že poslankyne a poslanci môžu predložiť pozmeňujúce návrhy prostredníctvom výborov (ak väčšina vo výbore schváli ich návrh, posunie sa do pléna). Pozmeňujú návrhy možno predkladať aj iným spôsobom, a to ako politická skupina alebo skupina štyridsiatich poslancov."], "analysis_date": "2014-07-07", "analysis_sources": {"text": ["pribudli", "inštitútu", "môže", "pdf", "Stránka", "Stránka"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/0042423726/Parliament-and-the-Lisbon-Treaty.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+IM-PRESS+20091005BKG61838+0+DOC+XML+V0//EN", "http://www.europskyparlament.sk/sk/informacie_o_eu/strucna_charkteristika_ep/ake_postupy_ep_uplatnuje.html;jsessionid=D4EC4549BE690B74D7723FC677C504A8", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+RULES-EP+20140701+RULE-169+DOC+XML+V0//EN&language=EN&navigationBar=YES", "http://www.europarl.europa.eu/committees/en/amendments.html", "http://ec.europa.eu/codecision/stepbystep/text/index_en.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:59.909622+00:00"}
{"id": "vr36352", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36352", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "A dnes, poslednú vec, posledná kauza, ktorá, ktorá je s vami spájaná, nuž ako vymenovať za šéfa investičného odboru Národnej diaľničnej spoločnosti vlastného švagra, tak to teda sa priznám, že to je už silná káva na kohokoľvek a nielen to, že je to švagor, ale predstaviteľ firmy, ktorá dodáva diaľnice a dneska na diaľniciach pracuje.", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bol zamestnancom firmy Bau Holding Strabag a podieľal sa na výstavbe obchvatu Svidníka.", "analysis_paragraphs": ["Bol zamestnancom firmy Bau Holding Strabag a podieľal sa na výstavbe obchvatu Svidníka."], "analysis_date": "2010-12-24", "analysis_sources": {"text": ["zamestnancom"], "url": ["http://www.uvo.gov.sk/vestnik/zaznam.php?retazec=08580&rok=06"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:45.284508+00:00"}
{"id": "vr33730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33730", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Máme stále tretí najnižší dlh v eurozóne. V histórii Slovenska je najvyšší.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že na základe dát z Eurostatu je slovenský verejný dlh v súčasnosti tretí najnižší v eurozóne a najvyšší v histórii Slovenska:", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že na základe dát z Eurostatu je slovenský verejný dlh v súčasnosti tretí najnižší v eurozóne a najvyšší v histórii Slovenska:"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "uvádza", "Eurostatu"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=0&language=en&pcode=tsdde410", "http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2013/pdf/ee1_en.pdf", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/graph.do?tab=graph&plugin=0&pcode=tsdde410&language=en&toolbox=type"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:58:01.033797+00:00"}
{"id": "vr26908", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26908", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "...nie všetky vysoké školy preniesli vyše 10 miliónov eur, ktoré im zo štátneho rozpočtu boli poukázané, do platov hlavne pedagogických pracovníkov, učiteľov. Tam bola dohoda v podstate 3% , nad to ešte ďalší doplatok už nie priamo do taríf.", "statement_date": "2014-02-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z verejne dostupných informácii nedokážeme zistiť či všetky vysoké školy nedostali finančné zdroje na zvýšenie platov učiteľov a to či tieto peniaze použili na zvýšenie miezd. Informácie, z ktorými disponuje Demagog.SK hovoria, že s vyplácaním peňazí pre vysoké školy je problém, meškajú im transfery z Ministerstva školstva SR a sú v provizóriu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Z verejne dostupných informácii nedokážeme zistiť či všetky vysoké školy nedostali finančné zdroje na zvýšenie platov učiteľov a to či tieto peniaze použili na zvýšenie miezd. Informácie, z ktorými disponuje Demagog.SK hovoria, že s vyplácaním peňazí pre vysoké školy je problém, meškajú im transfery z Ministerstva školstva SR a sú v provizóriu. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2014-02-17", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský rozhlas", "TASR", "nariadenie vlády", "SITA"], "url": ["https://sweb.mtf.stuba.sk/monitoring/clanky/1392108803_RS.pdf", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/307869-rezort-skolstva-ma-15-milionov-eur-na-vykrytie-deficitu-vysokych-skol/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/306129-vysoke-skoly-nemaju-na-vyssie-platy-peniaze/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/vysoke-skoly-nemaju-peniaze-na-zvyso/781961-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:26.296542+00:00"}
{"id": "vr30097", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30097", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...my sme predsa hovorili o balíkoch už v roku 2012 a 2013 a vtedy sme konštatovali, že pokiaľ sa nám podarí ukončiť konsolidáciu verejných financií a pokiaľ sa nám bude dariť vo výbere daní a v boji proti daňovým únikom, tak tieto peniaze použijeme na balíky...", "statement_date": "2015-10-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nepodarili sa nám nájsť žiadne rozhovory s premiérom alebo s členmi vlády, tlačové správy alebo informácie z médií z daného obdobia, ktoré by hovorili o sociálnych balíčkoch už v rokoch 2012-2013. Samotný premiér dokonca v inom vyhlásení hovorí o oznámení balíčkov v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico v roku 2012 oznámil konsolidačné opatrenia vlády, tzv. konsolidačný balíček. Tento balík predstavoval opatrenia, ktoré mali za cieľ znížiť rozdiel verejných príjmov a výdajov, a to hlavne pomocou zvyšovania príjmov (pomocou manipulácie s II. pilierom dôchodkového systému, vyšších daní z odvodov). Vláda však pri zavedení týchto opatrení neuviedla nič podobné tomu, čo vyhlasuje Fico, že by takýmto spôsobom získané peniaze použila na sociálne balíčky, ktoré sa zrealizovali v rokoch 2014 a 2015. V období 2012- 2013 sme našli len jedno podobné vágne vyhlásenie, ktoré sa približuje podstate sociálnych balíčkov a ktoré napísal Robert Fico na konci roka 2013: \" To následne vytvára predpoklady ďalej úspešne ozdravovať verejné financie a súčasne udržať alebo posilniť sociálne opatrenia adresované príjmovo nižším skupinám .\" Prvý sociálny balíček bol predstavený v júni 2014, súčasťou týchto opatrení boli aj tzv. \"vlaky zadarmo\" pre študentov. Druhý sociálny balíček bol oznámený skoro o rok neskoršie, v máji 2015. Medzi týmito sľubmi je aj zníženie sadzby DPH na základné potraviny z 20 % na 10 %. Tretí sociálny balíček ešte nebol predstavený a premiér sľubuje , že do volieb predstavený ani nebude: \" Nie. Tretí balík nepríde pred voľbami. Tretí balík je súčasťou roku 2016. My len oznámime v decembri 2015, čo bude obsahom tretieho balíka, ale ten sa bude realizovať až potom, čo vznikne ďalšia vláda .\" (zdroj: TA3, V politike , 11. októbra 2015) V rozhovore pre aktuality.sk zo 17. júna 2015 premiér odpovedal na otázku, ktorá sa týkala kampane a balíčkov, nasledujúcim spôsobom: \" Nedá sa hovoriť o kampani, pretože sociálne balíky sme oznamovali už v roku 2014. Prvý bol prijímaný v júli 2014 a už v decembri 2014 sme oznámili druhý balík. Ten bol prijímaný v máji a už v máji sme oznámili tretí balík. \" (zdroj: aktuality.sk ) V tomto vyhlásení teda samotný Fico hovorí o oznámení balíčkov až v roku 2014.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarili sa nám nájsť žiadne rozhovory s premiérom alebo s členmi vlády, tlačové správy alebo informácie z médií z daného obdobia, ktoré by hovorili o sociálnych balíčkoch už v rokoch 2012-2013. Samotný premiér dokonca v inom vyhlásení hovorí o oznámení balíčkov v roku 2014. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Robert Fico v roku 2012 oznámil konsolidačné opatrenia vlády, tzv. konsolidačný balíček. Tento balík predstavoval opatrenia, ktoré mali za cieľ znížiť rozdiel verejných príjmov a výdajov, a to hlavne pomocou zvyšovania príjmov (pomocou manipulácie s II. pilierom dôchodkového systému, vyšších daní z odvodov). Vláda však pri zavedení týchto opatrení neuviedla nič podobné tomu, čo vyhlasuje Fico, že by takýmto spôsobom získané peniaze použila na sociálne balíčky, ktoré sa zrealizovali v rokoch 2014 a 2015. V období 2012- 2013 sme našli len jedno podobné vágne vyhlásenie, ktoré sa približuje podstate sociálnych balíčkov a ktoré napísal Robert Fico na konci roka 2013: \" To následne vytvára predpoklady ďalej úspešne ozdravovať verejné financie a súčasne udržať alebo posilniť sociálne opatrenia adresované príjmovo nižším skupinám .\" Prvý sociálny balíček bol predstavený v júni 2014, súčasťou týchto opatrení boli aj tzv. \"vlaky zadarmo\" pre študentov. Druhý sociálny balíček bol oznámený skoro o rok neskoršie, v máji 2015. Medzi týmito sľubmi je aj zníženie sadzby DPH na základné potraviny z 20 % na 10 %. Tretí sociálny balíček ešte nebol predstavený a premiér sľubuje , že do volieb predstavený ani nebude: \" Nie. Tretí balík nepríde pred voľbami. Tretí balík je súčasťou roku 2016. My len oznámime v decembri 2015, čo bude obsahom tretieho balíka, ale ten sa bude realizovať až potom, čo vznikne ďalšia vláda .\" (zdroj: TA3, V politike , 11. októbra 2015) V rozhovore pre aktuality.sk zo 17. júna 2015 premiér odpovedal na otázku, ktorá sa týkala kampane a balíčkov, nasledujúcim spôsobom: \" Nedá sa hovoriť o kampani, pretože sociálne balíky sme oznamovali už v roku 2014. Prvý bol prijímaný v júli 2014 a už v decembri 2014 sme oznámili druhý balík. Ten bol prijímaný v máji a už v máji sme oznámili tretí balík. \" (zdroj: aktuality.sk ) V tomto vyhlásení teda samotný Fico hovorí o oznámení balíčkov až v roku 2014."], "analysis_date": "2015-10-12", "analysis_sources": {"text": ["oznámil", "zvyšovania", "nič", "predstavený", "oznámený", "sľubuje", "V politike", "aktuality.sk", "aktuality.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6424032/fico-zverejnil-nove-dane-a-setrenie-zoznam-22-opatreni.html", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/170/rozpocet-verejnej-spravy-na-roky-2013-2015", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/fico-ukazal-cely-ozdravny-balicek-tu-su-hlavne-zmeny-506153", "http://www.etrend.sk/ekonomika/druhy-vladny-socialny-balicek-polovicna-dph-aj-podpora-lyziarskych.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/356067-ficov-socialny-balicek-nizsia-dph-na-potraviny-aj-vyssia-materska/", "http://hn.hnonline.sk/ekonomika-a-firmy-117/treti-ficov-balicek-pride-coskoro-detaily-zatial-taji-936358", "http://www.ta3.com/clanok/1070748/potraviny-s-nizsou-dph-stupajuci-pocet-migrantov.html", "http://aktualne.atlas.sk/robert-fico-nebudem-sa-plazit-po-kolenach-dokazem-prezit-vo-vysokom-standarde-ako-pravnik/slovensko/politika/", "http://aktualne.atlas.sk/robert-fico-nebudem-sa-plazit-po-kolenach-dokazem-prezit-vo-vysokom-standarde-ako-pravnik/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:52.514996+00:00"}
{"id": "44794", "numeric_id": 44794, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44794", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "Ak sa politik chce rozhodnúť, tak potrebuje predsa mať faktami a dátami podložené analýzy. Tak to funguje vo všetkých normálnych krajinách, funguje to tak vo Veľkej Británii, kde ten rozhodovací proces trvá dlhšie. Predchádzajú takým veľkým výzvam alebo veľkým opatreniam, predchádzajú dlhé mesiace konzultácií tzv. biele knihy, zelené kniha atd. čiže ja si myslím, že to dobrý nástroj.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tzv. zelené knihy sú konzultačné dokumenty britskej vlády, ktorými chce získať spätnú väzbu na pripravované opatrenia a politiky. Majú naštartovať diskusiu, často bývajú prvým krok pred zmenou zákona. Výsledky diskusie bývajú základom pre tzv. biele knihy. Biele knihy takisto pripravuje vláda. Obsahujú už konkrétnejšie návrhy budúcich zákonov. Aj oni slúžia na - už detailnejšie - konzultácie a finálne zmeny pred tým, než sa zákon dostane do parlamentu. Tento spôsob odbornej diskusie o navrhnutých opatreniach využíva aj Európska únia.", "analysis_paragraphs": ["Tzv. zelené knihy sú konzultačné dokumenty britskej vlády, ktorými chce získať spätnú väzbu na pripravované opatrenia a politiky. Majú naštartovať diskusiu, často bývajú prvým krok pred zmenou zákona. Výsledky diskusie bývajú základom pre tzv. biele knihy. Biele knihy takisto pripravuje vláda. Obsahujú už konkrétnejšie návrhy budúcich zákonov. Aj oni slúžia na - už detailnejšie - konzultácie a finálne zmeny pred tým, než sa zákon dostane do parlamentu. Tento spôsob odbornej diskusie o navrhnutých opatreniach využíva aj Európska únia."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["zelené", "bývajú", "Biele", "diskusie", "využíva"], "url": ["https://www.parliament.uk/site-information/glossary/green-papers/", "https://www.theguardian.com/careandsupportreform/what-green-paper", "https://www.parliament.uk/site-information/glossary/white-paper/", "https://eur-lex.europa.eu/summary/glossary/white_paper.html", "https://eur-lex.europa.eu/summary/glossary/green_paper.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:08.382983+00:00"}
{"id": "vr31057", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31057", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Po druhé, zavedenie protipovodňového príspevku. To je úplne jasné, účinné od septembra 2010 po povodniach po parlamentných voľbách v roku 2010 vďaka zavedeniu tohto príspevku získalo 11 tisíc ľudí na Slovensku pracovné miesta.", "statement_date": "2012-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Protipovodňový príspevok schválila vláda v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra minulého roka. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10245 ľudí. Podľa odhadov toto číslo bude ešte rásť a do konca roka (2011) by sa mohlo zamestnať asi 15335 ľudí. Treba si však uvedomiť, že sa nejedná o dlhodobú prácu. Napríklad obce s priemernou nezamestnanosťou nad 25% budú môcť čerpať tento príspevok iba šesť mesiacov.", "analysis_paragraphs": ["Protipovodňový príspevok schválila vláda v septembri 2010. Je určený ako jedno z aktívnych opatrení na trhu práce. Príspevok na podporu zamestnanosti pri odstraňovaní následkov povodní zaviedla novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament začiatkom septembra minulého roka. Do 31. októbra 2011 získalo vďaka príspevku prácu už 10245 ľudí. Podľa odhadov toto číslo bude ešte rásť a do konca roka (2011) by sa mohlo zamestnať asi 15335 ľudí. Treba si však uvedomiť, že sa nejedná o dlhodobú prácu. Napríklad obce s priemernou nezamestnanosťou nad 25% budú môcť čerpať tento príspevok iba šesť mesiacov."], "analysis_date": "2012-02-20", "analysis_sources": {"text": ["vláda", "zaviedla", "prácu", "čerpať"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6178880/protipovodnovy-prispevok-sa-bude-moct-cerpat-dlhsie.html#ixzz1n0KNmonO", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://www.upsvar.sk/media/medialne-spravy/protipovodnovy-prispevok.html?page_id=129517", "http://ekonomika.sme.sk/c/6178880/protipovodnovy-prispevok-sa-bude-moct-cerpat-dlhsie.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:07:45.910789+00:00"}
{"id": "48851", "numeric_id": 48851, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48851", "speaker": "Richard Takáč", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-takac", "statement": "Čo sa týka, čo sa týka toho, toho zatýkania a týchto vecí, ktoré tu máme, no v roku 2020 OĽaNO spolu s ďalšími politickými stranami, ktoré zostali vládnu koalíciu, vyhrali voľby na základe toho, že oklamali ľudí. Vytvorili tu nejakú fatamorgánu o tom, ako sa tu tzv. 3 miliardy, 3 miliardy ročne ukradli finančných prostriedkov.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "O \"krádeži\" 30 miliárd eur za 12 rokov vlády Robert Fica hovoril pred voľbami Igor Matovič – nie aj ďalšie politické strany, s ktorými OĽaNO neskôr zostavilo vládnu koalíciu. Navyše, nie je možné zjednodušujúco tvrdiť, že vyhrali \"na základe toho\" – aj keby sa nepodarilo preukázať \"krádež\" tohto typu, čo sa doteraz preukázať nepodarilo. Volebný výsledok – špeciálne pri toľkých stranách – závisí od mnohých faktorov, od sily osobnosti lídra cez volebné programy alebo iné vonkajšie okolnosti. Keďže Richard Takáč spája zjednodušujúco spája dve udalosti, čo skresľuje celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie.\n\nIgor Matovič pred parlamentnými voľbami vo februári 2020 obvinil stranu Smer-SD a jej 12 rokov vlády z krádeže 30 miliárd eur. Poslanec Smeru Richard Takáč nesprávne uvádza prepočet na jeden rok. Celý jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nie je možné spájať výhru hnutia OĽaNO vo voľbách s neoveriteľným výrokom o ukradnutých 30 miliardách. Úspech hnutia sa odvíjal od viacerých aspektov a najväčší nárast preferencií zaznamenalo po známom videu z Cannes.\n\nIgor Matovič pred voľbami v roku 2020 v NR SR predniesol reč, v ktorej obvinil (od 0:32) najmä stranu Smer-SD, ktorá údajne počas svojich 12 rokov vlády (od roku 2006) rozkradla 30 miliárd eur. Takáč vo svojom výroku hovorí o 3 miliardách ročne, čo je však nepravdivý údaj. Pri Matovičových 30 miliardách to vychádza na 2,5 miliardy ročne.\n\nPredseda hnutia OĽaNO podobný údaj uviedol aj v rozhovore (od 1:20) z roku 2015, kedy tvrdil, že politici na Slovensku ročne rozkradnú približne 3 miliardy eur. Tento výrok sme už v tom čase vyhodnotili ako neoveriteľný , najmä pre chýbajúce informácie, ktorými by Matovič mohol svoje výroky podložiť. V tomto prípade je Matovičovej tvrdenie z februára 2020 rovnako neoveriteľné.\n\nHnutie OĽaNO sa dlhodobo profiluje najmä ako protikorupčná politická strana a tak postavila aj svoju predvolebnú kampaň v roku 2020. Strana vo svojom programe kritizovala fungovanie štátnych inštitúcií, upozorňovala na zneužívanie moci verejných činiteľov a sľubovala vedenie boja proti korupcii.\n\nMimoriadnu pozornosť voličov si v predvolebnej kampani získali cesty do Cannes vo Francúzsku a na Cyprus, pri ktorých Matovič s ostatnými politikmi upozorňovali na korupciu za vlád Smeru-SD. Video z Cannes sa stalo vôbec najsledovanejším predvolebným videom na Facebooku, kde ho videlo viac ako 1,5 milióna ľudí. Zároveň v týždni, kedy bolo video zverejnené, došlo k najvyššiemu nárastu preferencií strany OĽaNO od leta roku 2019.\n\nVo Francúzsku Matovič označil exministra financií Jána Počiatka za skorumpovaného a tvrdil, že jeho vila bola postavená z nelegálne získaných peňazí. Na Cypre obvinil finančnú skupinu Penta a stranu Smer-SD z toho, že pripravili Slovensko o 400 miliónov eur, na čo im mala pomôcť diera v zákone o zákaze zisku zdravotných poisťovní.\n\nPočas volieb 29. januára 2020 uskutočnila agentúra FOCUS exit poll, v ktorom sa, okrem iného, pýtala voličov na dôvody ich voľby. Spomedzi strán povolebnej koalície 69,4 % voličov OĽaNO a 30,3 % voličov strany Za ľudí uviedlo ako hlavný dôvod „boj proti korupcii“. Voliči strán SaS (64,1 %) a Sme rodina (26,6 %) uviedli ako hlavný dôvod „najlepší program strany.“\n\nCelý Takáčov výrok hodnotíme ako zavádzajúci a to najmä z dôvodu, že nie je možné spojiť výhru hnutia OĽaNO a ďalších strán, s ktorými vytvorilo koalíciu s údajným oklamaním ľudí o ukradnutých 3 miliardách ročne. Údaj o ukradnutých miliardách nie je možné overiť pre nedostatočné informácie a zároveň úspech povolebnej koalície je výsledkom viacerých príčin, čo však Takáč neberie do úvahy a tým zavádza verejnosť. Okrem iných sa za jeden z najdôležitejších momentov predvolebnej kampane považuje video Igora Matoviča z Francúzska, po ktorom hnutiu OĽaNO dramaticky stúpli preferencie a dotiahla to až k víťazstvu vo voľbách.", "analysis_paragraphs": ["O \"krádeži\" 30 miliárd eur za 12 rokov vlády Robert Fica hovoril pred voľbami Igor Matovič – nie aj ďalšie politické strany, s ktorými OĽaNO neskôr zostavilo vládnu koalíciu. Navyše, nie je možné zjednodušujúco tvrdiť, že vyhrali \"na základe toho\" – aj keby sa nepodarilo preukázať \"krádež\" tohto typu, čo sa doteraz preukázať nepodarilo. Volebný výsledok – špeciálne pri toľkých stranách – závisí od mnohých faktorov, od sily osobnosti lídra cez volebné programy alebo iné vonkajšie okolnosti. Keďže Richard Takáč spája zjednodušujúco spája dve udalosti, čo skresľuje celkový obraz, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie.", "Igor Matovič pred parlamentnými voľbami vo februári 2020 obvinil stranu Smer-SD a jej 12 rokov vlády z krádeže 30 miliárd eur. Poslanec Smeru Richard Takáč nesprávne uvádza prepočet na jeden rok. Celý jeho výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože nie je možné spájať výhru hnutia OĽaNO vo voľbách s neoveriteľným výrokom o ukradnutých 30 miliardách. Úspech hnutia sa odvíjal od viacerých aspektov a najväčší nárast preferencií zaznamenalo po známom videu z Cannes.", "Igor Matovič pred voľbami v roku 2020 v NR SR predniesol reč, v ktorej obvinil (od 0:32) najmä stranu Smer-SD, ktorá údajne počas svojich 12 rokov vlády (od roku 2006) rozkradla 30 miliárd eur. Takáč vo svojom výroku hovorí o 3 miliardách ročne, čo je však nepravdivý údaj. Pri Matovičových 30 miliardách to vychádza na 2,5 miliardy ročne.", "Predseda hnutia OĽaNO podobný údaj uviedol aj v rozhovore (od 1:20) z roku 2015, kedy tvrdil, že politici na Slovensku ročne rozkradnú približne 3 miliardy eur. Tento výrok sme už v tom čase vyhodnotili ako neoveriteľný , najmä pre chýbajúce informácie, ktorými by Matovič mohol svoje výroky podložiť. V tomto prípade je Matovičovej tvrdenie z februára 2020 rovnako neoveriteľné.", "Hnutie OĽaNO sa dlhodobo profiluje najmä ako protikorupčná politická strana a tak postavila aj svoju predvolebnú kampaň v roku 2020. Strana vo svojom programe kritizovala fungovanie štátnych inštitúcií, upozorňovala na zneužívanie moci verejných činiteľov a sľubovala vedenie boja proti korupcii.", "Mimoriadnu pozornosť voličov si v predvolebnej kampani získali cesty do Cannes vo Francúzsku a na Cyprus, pri ktorých Matovič s ostatnými politikmi upozorňovali na korupciu za vlád Smeru-SD. Video z Cannes sa stalo vôbec najsledovanejším predvolebným videom na Facebooku, kde ho videlo viac ako 1,5 milióna ľudí. Zároveň v týždni, kedy bolo video zverejnené, došlo k najvyššiemu nárastu preferencií strany OĽaNO od leta roku 2019.", "Vo Francúzsku Matovič označil exministra financií Jána Počiatka za skorumpovaného a tvrdil, že jeho vila bola postavená z nelegálne získaných peňazí. Na Cypre obvinil finančnú skupinu Penta a stranu Smer-SD z toho, že pripravili Slovensko o 400 miliónov eur, na čo im mala pomôcť diera v zákone o zákaze zisku zdravotných poisťovní.", "Počas volieb 29. januára 2020 uskutočnila agentúra FOCUS exit poll, v ktorom sa, okrem iného, pýtala voličov na dôvody ich voľby. Spomedzi strán povolebnej koalície 69,4 % voličov OĽaNO a 30,3 % voličov strany Za ľudí uviedlo ako hlavný dôvod „boj proti korupcii“. Voliči strán SaS (64,1 %) a Sme rodina (26,6 %) uviedli ako hlavný dôvod „najlepší program strany.“", "Celý Takáčov výrok hodnotíme ako zavádzajúci a to najmä z dôvodu, že nie je možné spojiť výhru hnutia OĽaNO a ďalších strán, s ktorými vytvorilo koalíciu s údajným oklamaním ľudí o ukradnutých 3 miliardách ročne. Údaj o ukradnutých miliardách nie je možné overiť pre nedostatočné informácie a zároveň úspech povolebnej koalície je výsledkom viacerých príčin, čo však Takáč neberie do úvahy a tým zavádza verejnosť. Okrem iných sa za jeden z najdôležitejších momentov predvolebnej kampane považuje video Igora Matoviča z Francúzska, po ktorom hnutiu OĽaNO dramaticky stúpli preferencie a dotiahla to až k víťazstvu vo voľbách."], "analysis_date": "2023-02-10", "analysis_sources": {"text": ["obvinil", "rozhovore", "neoveriteľný", "programe", "Video", "najsledovanejším", "viac", "nárastu", "obvinil", "uskutočnila"], "url": ["https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/482562465959595/", "https://www.youtube.com/watch?v=eEp8Ul3qIVU", "https://demagog.sk/vyrok/vr14138", "https://www.obycajniludia.sk/wp-content/uploads/2020/02/OLANO_program_2020_FINAL_online.pdf", "https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/208531743522194/?t=0", "https://dennikn.sk/1769510/sas-emotivnym-videom-mobilizuje-za-celu-opoziciu-najprehravanejsie-videa-kampane/?ref=tema", "https://dennikn.sk/1779575/z-novinara-rtvs-poslancom-napadlo-mi-nakrutit-pociatkovu-vilu-igor-zavelil-ze-podme/", "https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/s/55/olano/focus", "https://www.facebook.com/obycajni.ludia.a.nezavisle.osobnosti/videos/226224758539549/?t=0", "https://dennikn.sk/1788029/kto-a-ako-volil-vo-volbach-2020-kde-bralo-volicov-olano-a-kto-volil-smer/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:44.351101+00:00"}
{"id": "45292", "numeric_id": 45292, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45292", "speaker": "Natália Milanová", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/natalia-milanova", "statement": "Ja by som chcela povedať, že v rámci kultúry máme tzv. ja to volám, že nezávislé, to sú verejnoprávne fondy, fond na podporu umenia a audiovizuálny fond a tie mi už 27. marca dali presný zoznam opatrení, čo budú robiť s prehodnocovaním svojich výziev, žiadostí, ako budú komunikovať so žiadateľmi. ...už teraz majú nastavené nové výzvy, nové štipendiá, peniaze, ktoré nedokázali sa prečerpať na plánované projekty presúvajú do výziev, ktoré dokážu práve napomôcť ľuďom v tejto situácii.", "statement_date": "2020-05-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Fondy Ministerstva kultúry oznámili v marci nové pravidlá komunikácie či spôsobu žiadania o peniaze. Tvrdenie Natálie Milanovej hodnotíme ako pravdivé. Web Ministerstva kultúry zaraďuje k januáru 2018 medzi tzv. verejnoprávne fondy Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúr národnostných menšín, Literárny fond či kultúrny fond. Zákon o audiovizuálnom fonde tento označuje ako verejnoprávnu inštitúciu. Fond na podporu umenia vydal 27. marca v súvislosti s koronavírusom usmernenie pre žiadateľov a prijímateľov dotácií. 15. apríla vydal fond aktualizované usmernenie. Nové výzvy má vypísané so začiatkom od 16. marca a 17. apríla. Z Výročnej správy za rok 2019 vyplýva , že vratky z nevyužitých peňazí z predošlých rokov bývajú použité na podporu projektov v aktuálnom roku. Audiovizuálny fond uverejnil aktualizované informácie pre žiadateľov 17. marca 2020. Oznamuje im zmenu v spôsobe komunikácie či v podávaní žiadostí o príspevky. Aj AF používa nevyužité peniaze z minulých rokov na podporu v tom aktuálnom. Výzvy má vypísané aj pre obdobie koronavírusu.", "analysis_paragraphs": ["Fondy Ministerstva kultúry oznámili v marci nové pravidlá komunikácie či spôsobu žiadania o peniaze. Tvrdenie Natálie Milanovej hodnotíme ako pravdivé. Web Ministerstva kultúry zaraďuje k januáru 2018 medzi tzv. verejnoprávne fondy Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúr národnostných menšín, Literárny fond či kultúrny fond. Zákon o audiovizuálnom fonde tento označuje ako verejnoprávnu inštitúciu. Fond na podporu umenia vydal 27. marca v súvislosti s koronavírusom usmernenie pre žiadateľov a prijímateľov dotácií. 15. apríla vydal fond aktualizované usmernenie. Nové výzvy má vypísané so začiatkom od 16. marca a 17. apríla. Z Výročnej správy za rok 2019 vyplýva , že vratky z nevyužitých peňazí z predošlých rokov bývajú použité na podporu projektov v aktuálnom roku. Audiovizuálny fond uverejnil aktualizované informácie pre žiadateľov 17. marca 2020. Oznamuje im zmenu v spôsobe komunikácie či v podávaní žiadostí o príspevky. Aj AF používa nevyužité peniaze z minulých rokov na podporu v tom aktuálnom. Výzvy má vypísané aj pre obdobie koronavírusu."], "analysis_date": "2020-05-15", "analysis_sources": {"text": ["zaraďuje", "označuje", "vydal", "vydal", "má", "vyplýva", "informácie pre žiadateľov", "používa", "má"], "url": ["http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/umenie/fondy-c0.html", "http://www.avf.sk/Libraries/Z%C3%A1kony_a_predpisy/zakon_AVF_uplne_znenie_01_01_2020.sflb.ashx", "https://www.fpu.sk/sk/oznamy/715-usmernenie-zo-dna-19-03-2020", "https://fpu.sk/sk/moznosti-podpory/usmernenia-covid-19", "https://www.fpu.sk/sk/moznosti-podpory/vyzvy/vyzvy-rok-2020", "https://www.fpu.sk/attachments/article/169/Vyrocna%20sprava%202019.pdf", "http://www.avf.sk/news/17-03-2020/D%c3%b4le%c5%beit%c3%a9_inform%c3%a1cie_pre_%c5%beiadate%c4%beov.aspx?News=NewsItem", "http://www.avf.sk/aboutus/annualreports.aspx", "http://www.avf.sk/vyzvy.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:29.087018+00:00"}
{"id": "vr27351", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27351", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Pán Kiska, je v Rakúsku šéf parlamentu socialista? Je predseda vlády socialista? A vadí to tej krajine?", "statement_date": "2014-03-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Od septembra 2013, kedy sa uskutočnili parlamentné voľby sa opäť stal predsedom vlády Werner Faymann . Ten je reprezentantom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Od 29. októbra 2013 je predsedníčkou národného parlamentu znovu zvolená Barbara Prammerová za SPÖ. Predsedom federálneho parlamentu je taktiež člen SPÖ Michael Lampel . Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Od septembra 2013, kedy sa uskutočnili parlamentné voľby sa opäť stal predsedom vlády Werner Faymann . Ten je reprezentantom Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ), ktorá získala vo voľbách najviac hlasov. Od 29. októbra 2013 je predsedníčkou národného parlamentu znovu zvolená Barbara Prammerová za SPÖ. Predsedom federálneho parlamentu je taktiež člen SPÖ Michael Lampel . Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-22", "analysis_sources": {"text": ["Werner Faymann", "Sociálnodemokratickej strany Rakúska", "Barbara Prammerová", "Michael Lampel"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/768866-rakuska-vlada-zlozila-prisahu-faymann-je-opat-kancelarom/", "http://www.euroinfo.gov.sk/436/rakusko/?pg=2#polit_system", "http://www.teraz.sk/zahranicie/rakusko-parlament-b-prammerova/62822-clanok.html", "http://www.parlament.gv.at/ENGL/WWER/BR/Lampel/index.shtml"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:44.850185+00:00"}
{"id": "46613", "numeric_id": 46613, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46613", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pretože minister niektorý z vlády signalizoval, že by ho mali jemne zmierniť (COVID automat, pozn.), na to reagoval minister zdravotníctva Krajčí, že on bude len za sprísnenie, a ak by ho chcel niekto zmierňovať, tak on podá demisiu.", "statement_date": "2021-02-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí hrozil demisiou, ak by chceli jeho kolegovia zjemniť pravidlá v tzv. Covid Automate. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Tzv. Covid Automat schválila vláda na návrh ministra zdravotníctva 16. decembra. Má určovať epidemiologické míľniky, podľa ktorých sa budú v krajine uvoľňovať obmedzenia. Minister zdravo tníctva Marek Krajčí 18. januára v Rádiu Expres povedal , že „pokiaľ by sa robili ďalšie kompromisy aj z tohto COVID automatu, ktorí si vláda schválila tak ja pôjdem úplne na hranicu toho, čo môže urobiť aj politicky.“ Moderátor sa ho následne opýtal, či to možno chápať ako potenciálne položenie funkcie, čo minister potvrdil. (22:00) 27. januára Krajčí podporil sprísňovanie COVID automatu. Niektoré časti COVID automatu kritizovali politici z SaS. Minister školstva Branislav Gröhling chcel zmenu v podmienkach otvárania škôl, ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi sa zas nepáčilo zatváranie pracovísk v čiernych okresoch.", "analysis_paragraphs": ["Šéf rezortu zdravotníctva Marek Krajčí hrozil demisiou, ak by chceli jeho kolegovia zjemniť pravidlá v tzv. Covid Automate. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako ešte pravdivé. Tzv. Covid Automat schválila vláda na návrh ministra zdravotníctva 16. decembra. Má určovať epidemiologické míľniky, podľa ktorých sa budú v krajine uvoľňovať obmedzenia. Minister zdravo tníctva Marek Krajčí 18. januára v Rádiu Expres povedal , že „pokiaľ by sa robili ďalšie kompromisy aj z tohto COVID automatu, ktorí si vláda schválila tak ja pôjdem úplne na hranicu toho, čo môže urobiť aj politicky.“ Moderátor sa ho následne opýtal, či to možno chápať ako potenciálne položenie funkcie, čo minister potvrdil. (22:00) 27. januára Krajčí podporil sprísňovanie COVID automatu. Niektoré časti COVID automatu kritizovali politici z SaS. Minister školstva Branislav Gröhling chcel zmenu v podmienkach otvárania škôl, ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi sa zas nepáčilo zatváranie pracovísk v čiernych okresoch."], "analysis_date": "2021-02-11", "analysis_sources": {"text": ["schválila", "povedal", "podporil", "chcel", "nepáčilo"], "url": ["https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/18951/1", "https://www.youtube.com/watch?t=1290&v=iiSPy8IUcwI&feature=youtu.be", "https://domov.sme.sk/c/22582783/ak-sa-sprisni-covid-automat-nebudem-s-tym-mat-problem-hovori-krajci.html", "https://domov.sme.sk/c/22578521/covid-automat-sa-podla-ministerstva-skolstva-este-bude-menit.html", "https://domov.sme.sk/c/22583300/sulik-kritizuje-covid-automat-pre-zatvaranie-pracovisk-v-ciernych-okresoch.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:54.427419+00:00"}
{"id": "44804", "numeric_id": 44804, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44804", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "V Rakúsku vyzbierajú cca 2 miliardy na mýte a služba ich stojí 300 000 000. Na Slovensku máme 300 000 a 150 odovzdáme súkromnej firme tomuto podvodu, ktorý spáchala strana Smer.", "statement_date": "2020-03-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Rakúšanov stojí výber mýta výrazne menej, než tvrdí Boris Kollár. Nesedia ani jeho čísla výberu a nákladov slovenského mýta. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Rakúsky výber mýta Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rakúsky prevádzkovateľ mýta spoločnosť Asfinag, vybralo Rakúsko na mýtnych poplatkoch v roku 2018 spolu 2,155 miliardy eur (nákladné autá / osobné autá / extra poplatky pre niektoré osobné autá). Náklady na výber mýta tvorilo v roku 2018 spolu 100 miliónov eur - nie ted 300 miliónov, ako tvrdí Boris Kollár. Výskumný ústav dopravný pre Demagóg.SK uviedol, že „ ročný priemer výnosov rakúskeho mýtneho systému za obdobie rokov 2004 – 2018 je 1088,19 mil. eur.” Náklady VÚD odhadol na 10 až 15 percent výnosov - a teda na 108,81 až 163,23 miliónov eur ročne. Slovenský výber mýta Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu dosiahol výnos z mýta za roky 2010 až 2018 spolu 1,58 miliardy eur - a teda v priemere 175,5 milióna eur ročne. Z tejto sumy išlo 48 percent firme Skytoll a 6,8 percenta iným dodávateľom. Skytoll uvádza, že v roku 2019 na mýte vybral 220 miliónov eur. Boris Kollár na žiadosť o vyjadrenie nereagoval.", "analysis_paragraphs": ["Rakúšanov stojí výber mýta výrazne menej, než tvrdí Boris Kollár. Nesedia ani jeho čísla výberu a nákladov slovenského mýta. Tvrdenie preto hodnotíme ako nepravdivé. Rakúsky výber mýta Podľa údajov, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol rakúsky prevádzkovateľ mýta spoločnosť Asfinag, vybralo Rakúsko na mýtnych poplatkoch v roku 2018 spolu 2,155 miliardy eur (nákladné autá / osobné autá / extra poplatky pre niektoré osobné autá). Náklady na výber mýta tvorilo v roku 2018 spolu 100 miliónov eur - nie ted 300 miliónov, ako tvrdí Boris Kollár. Výskumný ústav dopravný pre Demagóg.SK uviedol, že „ ročný priemer výnosov rakúskeho mýtneho systému za obdobie rokov 2004 – 2018 je 1088,19 mil. eur.” Náklady VÚD odhadol na 10 až 15 percent výnosov - a teda na 108,81 až 163,23 miliónov eur ročne. Slovenský výber mýta Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu dosiahol výnos z mýta za roky 2010 až 2018 spolu 1,58 miliardy eur - a teda v priemere 175,5 milióna eur ročne. Z tejto sumy išlo 48 percent firme Skytoll a 6,8 percenta iným dodávateľom. Skytoll uvádza, že v roku 2019 na mýte vybral 220 miliónov eur. Boris Kollár na žiadosť o vyjadrenie nereagoval."], "analysis_date": "2020-03-27", "analysis_sources": {"text": ["dosiahol", "išlo", "vybral"], "url": ["https://www.nku.gov.sk/documents/10157/1407476/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1+spr%C3%A1va+-+M%C3%BDtny+syst%C3%A9m/effa7059-7836-4463-8848-7f3e05da10a9", "https://www.nku.gov.sk/documents/10157/1407476/Z%C3%A1vere%C4%8Dn%C3%A1+spr%C3%A1va+-+M%C3%BDtny+syst%C3%A9m/effa7059-7836-4463-8848-7f3e05da10a9", "https://ekonomika.sme.sk/c/22315612/vyber-myta-za-minuly-rok-na-slovensku-presiahol-220-milionov-eur.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:09.745803+00:00"}
{"id": "49855", "numeric_id": 49855, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49855", "speaker": "Branislav Gröhling", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/branislav-grohling", "statement": "Od vás majú ministerstvo športu za 200 miliónov.", "statement_date": "2025-01-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu bol v roku 2024 približne 236 miliónov eur, na rok 2025 je rozpočet ministerstva stanovený na približne 240 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nMinisterstvo cestovného ruchu a športu SR bolo vytvorené z iniciatívy vládnej SNS, ktorá vznik ministerstva uviedla vo svojom volebnom programe SNS pre parlamentné voľby v roku 2020 ( .pdf , s. 12). „Budem robiť všetko preto, aby spomínaný nový rezort fungoval od 1.1.2021,“ uviedol Danko v roku 2019.\n\nV Memoradne o porozumení, ktoré po parlamentých voľbách v roku 2023 podpísal Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, si predsedovia strán budúcej vládnej koalície prerozdelili ministerstvá, pričom nové ministerstvo pripadlo strane SNS.\n\nNové ministerstvo v pôsobnosti SNS vzniklo na základe novely tzv. kompetenčného zákona, ktorý 29. november 2023 schválila vláda. MCRŠ vzniklo 1. januára 2024, ministrom sa stal Dušan Keketi, nominant SNS.\n\nPodľa údajov ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) bol rozpočet ministerstva na rok 2024 stanovený na približne 236 miliónov eur. Na rok 2025 je rozpočet MCRŠ stanovený na necelých 240 miliónov eur.", "analysis_paragraphs": ["Rozpočet ministerstva cestovného ruchu a športu bol v roku 2024 približne 236 miliónov eur, na rok 2025 je rozpočet ministerstva stanovený na približne 240 miliónov eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR bolo vytvorené z iniciatívy vládnej SNS, ktorá vznik ministerstva uviedla vo svojom volebnom programe SNS pre parlamentné voľby v roku 2020 ( .pdf , s. 12). „Budem robiť všetko preto, aby spomínaný nový rezort fungoval od 1.1.2021,“ uviedol Danko v roku 2019.", "V Memoradne o porozumení, ktoré po parlamentých voľbách v roku 2023 podpísal Robert Fico, Peter Pellegrini a Andrej Danko, si predsedovia strán budúcej vládnej koalície prerozdelili ministerstvá, pričom nové ministerstvo pripadlo strane SNS.", "Nové ministerstvo v pôsobnosti SNS vzniklo na základe novely tzv. kompetenčného zákona, ktorý 29. november 2023 schválila vláda. MCRŠ vzniklo 1. januára 2024, ministrom sa stal Dušan Keketi, nominant SNS.", "Podľa údajov ministerstva cestovného ruchu a športu (MCRŠ) bol rozpočet ministerstva na rok 2024 stanovený na približne 236 miliónov eur. Na rok 2025 je rozpočet MCRŠ stanovený na necelých 240 miliónov eur."], "analysis_date": "2025-01-29", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "uviedol", "podpísal", "vzniklo", "novely", "stal", "údajov", "2025"], "url": ["https://www.sns.sk/wp-content/uploads/2020/01/sns-program2020.pdf", "https://www.startitup.sk/danko-chce-na-slovensku-nove-netradicne-ministerstvo/", "https://sita.sk/fico-pellegrini-a-danko-podpisu-memorandum-o-porozumeni-video/", "https://sita.sk/vlada-povedala-kedy-vznikne-nove-ministerstvo-sportu-a-cestovneho-ruchu/", "https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/29042/1", "https://sita.sk/vedenie-noveho-ministerstva-cestovneho-ruchu-a-sportu-je-uz-kompletne/", "https://mincrs.sk/financovanie/", "https://static.slov-lex.sk/pdf/prilohy/SK/ZZ/2024/345/20250101_5681740-2.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:11.488391+00:00"}
{"id": "vr27761", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27761", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...myslím v roku 2008 počas našej vlády. To bola historicky najnižšia nezamestnanosť, okolo tých 7-8 %.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica (7.apríla 2013) alebo O5M12 (27. apríla 2014). Najnižšia nezamestnanost bola skutocne zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%). Fico sa trafil do intervalu, aj to roku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Historickému vývoju nezamestnanosti sme sa venovali už v diskusii Rok vlády Roberta Fica (7.apríla 2013) alebo O5M12 (27. apríla 2014). Najnižšia nezamestnanost bola skutocne zaznamenaná v roku 2008, a dosiahla hodnotu 9,6% podla Eurostatu, aj podla Štatistického úradu SR. Podla ÚPSVaR bolo toto císlo najnižšie v rokoch 2007 (8,0%) a 2008 (8,4%). Fico sa trafil do intervalu, aj to roku, výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Podla údajov Inštitútu financnej politiky ( Makroekonomické indikátory - Trh práce, .xls) sa údaje o nezamestnanosti za jednotlivé roky líšia v závislosti od toho, ci ide o evidovanú nezamestnanost alebo nezamestnanost zistovanú podla metodiky výberového zistovania pracovných síl (VZPS). Evidovaná nezamestnanost sa skutocne v rokoch 2007-2008 pohybovala okolo 8%, no VZPS bola výrazne vyššia - tieto císla sa zhodujú s údajmi Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nezamestnanost 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Miera nezamestnanosti (VZPS) 16.2 13.3 11.0 9.6 12.1 14.4 13.6 14.0 Miera nezamestnanosti (disp. evidovaná) 11.6 10.4 8.4 7.7 11.4 12.5 13.2 13.6 Miera nezamestnanosti na Slovensku: Rok 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 ÚPSVaR (december) 18,63 17,45 15,56 13,07 11,36 9,4 8,0 8,4 12,7 12,5 13.59 14.44 Štatistický úrad SR 19,21 18,5 17,4 18,1 16,2 13,3 11,0 9,6 12,1 14,4 13,5 14,0 Podla štatistiky Eurostatu : 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 nezamestnanost 16,4% 13,5% 11,2% 9,6% 12,1% 14,5% 13,7% 14,0% 14,2% Dátum zverejnenia analýzy: 12.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Rok vlády Roberta Fica", "O5M12", "Makroekonomické indikátory", "ÚPSVaR", "Štatistický úrad SR", "Eurostatu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/372", "http://www.demagog.sk/diskusie/472/slovenska-ekonomika", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky.html?page_id=1254", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=184", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=une_rt_a&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:06.544094+00:00"}
{"id": "vr14824", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14824", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Nominanti SNS boli najdlhšie na ministerstve školstva v histórii moderného Slovenska.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj napriek tomu, že nominantni Slovenskej národnej strany nepredstavujú v histórii samostatného Slovenska najpočetnejšiu skupinu, je pravda, že z hľadiska času stráveného na pozícii ministra školstva zastávali túto funkciu najdlhšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Aj napriek tomu, že nominantni Slovenskej národnej strany nepredstavujú v histórii samostatného Slovenska najpočetnejšiu skupinu, je pravda, že z hľadiska času stráveného na pozícii ministra školstva zastávali túto funkciu najdlhšie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["A dosť", "Wikipedia"], "url": ["http://kampanadost.sk/alarmujuce-fakty/ministri-skolstva-na-slovensku/", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_ministrov_%C5%A1kolstva,_vedy,_v%C3%BDskumu_a_%C5%A1portu_Slovenskej_republiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:14.881697+00:00"}
{"id": "vr27281", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27281", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Bola tu vláda I. Radičovej dva roky, ktorej súčasťou ste boli aj vy (Procházka, pozn.)", "statement_date": "2014-03-12", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Radoslav Procházka v skutočnosti nikdy nebol súčasťou (ako člen) vlády SR. Počas pôsobenia vlády I. Radičovej bol poslancom NR SR za KDH, ktoré bolo súčasťou vládnej koalície.\n\nV tomto období bol takisto predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Iveta Radičová vládla od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, avšak 11. októbra 2011 jej bola vyslovená nedôvera a následne vládla s obmedzeným mandátom na základe ústavného zákona č. 356/2011 Z.z., ktorý posilnil kompetencie prezidenta vo vzťahu k nej.\n\nAk by sme aj mandát pravicovej vlády brali do úvahy od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, Robert Fico ho stále zveličuje o takmer tri mesiace. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Radoslav Procházka v skutočnosti nikdy nebol súčasťou (ako člen) vlády SR. Počas pôsobenia vlády I. Radičovej bol poslancom NR SR za KDH, ktoré bolo súčasťou vládnej koalície.", "V tomto období bol takisto predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Iveta Radičová vládla od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, avšak 11. októbra 2011 jej bola vyslovená nedôvera a následne vládla s obmedzeným mandátom na základe ústavného zákona č. 356/2011 Z.z., ktorý posilnil kompetencie prezidenta vo vzťahu k nej.", "Ak by sme aj mandát pravicovej vlády brali do úvahy od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012, Robert Fico ho stále zveličuje o takmer tri mesiace. Výrok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-03-13", "analysis_sources": {"text": ["poslancom", "predsedom", "vládla"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=760&CisObdobia=5", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=99", "https://sk.wikipedia.org/wiki/Vl%C3%A1da_Slovenskej_republiky_od_8._j%C3%BAla_2010_do_4._apr%C3%ADla_2012"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:57.383672+00:00"}
{"id": "vr33122", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33122", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A pokiaľ ide o euro, je veľmi dobre, že sme boli súčasťou týchto mechanizmov, pretože dnes euro je na pozícii myslím viac ako 1,3 ku doláru. Je až príliš silné dnes, hovoria mnohí a je veľmi nevhodné pre exportérov.", "statement_date": "2013-02-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tento výrok sme už overovali v minulotýždňovej diskusii V politike . Podľa stránky Národnej Banky Slovenska bol kurz eura k doláru k 8.2. 2013 1,3374, pričom za posledný polrok vzrástlo euro až o osem percent .", "analysis_paragraphs": ["Tento výrok sme už overovali v minulotýždňovej diskusii V politike . Podľa stránky Národnej Banky Slovenska bol kurz eura k doláru k 8.2. 2013 1,3374, pričom za posledný polrok vzrástlo euro až o osem percent ."], "analysis_date": "2013-02-11", "analysis_sources": {"text": ["V politike", "Národnej Banky Slovenska", "osem percent", "Ronald Ižip"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/352/budeme-mat-viac-pracovnych-miest", "http://www.nbs.sk/sk/titulna-stranka", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59133900-euro-je-prilis-silne-ohrozuje-ekonomiky", "http://finweb.hnonline.sk/c1-59133900-euro-je-prilis-silne-ohrozuje-ekonomiky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:29.419391+00:00"}
{"id": "vr14780", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14780", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Máme dokopy 40 poslancov v parlamente (OĽaNO a SaS dokopy, pozn.)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov parlamentných volieb dosiahla SaS na 21 a OĽaNO Nova na 19 mandátov v rámci parlamentu, čo tvorí dokopy 40 miest v Národnej Rade SR ( NR SR ). Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov parlamentných volieb dosiahla SaS na 21 a OĽaNO Nova na 19 mandátov v rámci parlamentu, čo tvorí dokopy 40 miest v Národnej Rade SR ( NR SR ). Výrok Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["NR SR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/Poslanci/zoznam_volby_2016.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:13.368488+00:00"}
{"id": "49271", "numeric_id": 49271, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49271", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aj vaša televízia sa venovala prenájmu budovy na Dúbravskej ceste, kde do svojej bývalej firmy (Boris Kollár, pozn.) jednoducho zo správy ciest zabezpečil prenájom milión eur ročne.", "statement_date": "2023-09-20", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Slovenská správa ciest (SSC) podpísala koncom roka 2022 zmluvu s firmou Real & Property Advisor na 10-ročný prenájom nebytových priestorov. Budovu, do ktorej SSC sťahuje svoje sídlo, vlastní firma Arker . SSC spadá pod Ministerstvo dopravy, ktorého ministrom bol od roku 2020 do mája 2023 nominant strany Sme rodina Andrej Doležal.\n\nFirma Real & Property Advisor, od ktorej si SSC priestory prenajala, a firma Arker, ktorá budovu vlastní, majú medzi sebou zmluvný vzťah, ktorý pre Denník E potvrdil Rastislav Malovec, konateľ Real & Property Advisor. Pre PLUS 7 DNÍ to potvrdil aj hovorca SSC Martin Guzi. Real & Property Advisor sa dlhodobo zaoberá obchodovaním s nehnuteľnosťami.\n\nNepodarilo sa nám dohľadať žiadne prepojenie medzi firmou Real & Property Advisor a Borisom Kollárom. Takéto informácie ani neboli medializované. Existuje však indícia prepojenia medzi týmito firmami, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nFirma Arker a Boris Kollár boli však v minulosti úzko prepojení, nakoľko Kollár bol od roku 2012 do roku 2016 konateľom tejto firmy. Arker v súčasnosti vlastní Patrik Ondrovič, ktorý je partnerom bývalej konateľky firmy a partnerky Kollára, Stanislavy Horňákovej. Vo firme v minulosti pôsobila tiež členka predsedníctva strany Sme rodina, Eva Drgoňová.\n\nBoris Kollár sa vyjadril , že on z prenájmu budovy nijako neprofituje, nakoľko zo spoločnosti Arker odišiel v roku 2017. Dodávame, že hnutie Sme rodina vyplatilo firme Arker v roku 2022 takmer 87 tisíc eur, čo vyplýva z účtovnej závierky hnutia Borisa Kollára ( .pdf , s. 11). Barbora Richterová, matka dvoch detí Borisa Kollára, tvrdí, že Kollár je dlhoročný osobný priateľ s riaditeľom SSC, Ivanom Rybárikom, a údajne mali prenájom priestorov v budove Arkeru spolu dohadovať.\n\nSSC nesúhlasí s tvrdeniami o nevýhodnom prenájme. Tvrdia, že sťahovanie bolo nevyhnutné, nakoľko bývalá budova je v nevyhovujúcom stave. Aj nové vedenie ministerstva dopravy pod ministrom Pavlom Lančaričom obhajuje výber novej budovy pre SSC s tým, že je to výsledok súťaže, ktorú organizoval medzinárodný poradca.\n\nNa nevýhodnú zmluvu na prenájom nevýhodných priestorov SSC a možné prepojenie Borisa Kollára a firmy Arker, ktorej budova patrí, upozornila strana Hlas-SD v júni 2023.\n\nNa nezrovnalosti v cene nájmu a skutočnej situácii na trhu, ale aj na pochybnosti o ďalších nákladoch v zmluve upozornil portál Aktuality a Denník N . Nájom budovy by mal za obdobie 10 rokov predstavovať cca 14,5 milióna eur. Priemerná cena za prenájom kancelárskych priestorov v Bratislave predstavuje cenu 10 eur za meter štvorcový, nájom najluxusnejších kancelárskych priestorov sa pohybuje na cene 17 eur za meter štvorcový. Prenájom budovy pod firmou Arker podľa zmluvy nie je jasný, fixná časť ceny vychádza na 18,1 eur za meter štvorcový kancelárií.\n\nVýrok Andreja Danka hodnotíme ako neoveriteľný. Nevieme posúdiť, aký je vzťah medzi Borisom Kollárom, jeho bývalou firmou Arker, s.r.o., a prenajímateľom nových priestorov Slovenskej správy ciest Real & Property Advisor. Kollár bol konateľom firmy Arker do roku 2017. Zmluvu na prenájom nových priestorov však štátna SSC podpísala s firmou Real & Property Advisor, ktorá má zmluvný vzťah s firmou Arker, ktorá vlastní budovu, v ktorej sa nachádzajú prenajaté priestory. Medzi Borisom Kollárom a firmou Real & Property Advisor však nie sú známe žiadne prepojenia. Zároveň dopĺňame, že v tejto kauze pretrvávajú podozrenia, napríklad pri Kollárovom zapojení do chodu firmy Arker, ktoré odmietol, ale jeho hnutie Sme rodina jej v minulom roku vyplatilo takmer 87 tisíc eur.\n\nDemagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Andreja Danka, avšak nezareagoval.", "analysis_paragraphs": ["Slovenská správa ciest (SSC) podpísala koncom roka 2022 zmluvu s firmou Real & Property Advisor na 10-ročný prenájom nebytových priestorov. Budovu, do ktorej SSC sťahuje svoje sídlo, vlastní firma Arker . SSC spadá pod Ministerstvo dopravy, ktorého ministrom bol od roku 2020 do mája 2023 nominant strany Sme rodina Andrej Doležal.", "Firma Real & Property Advisor, od ktorej si SSC priestory prenajala, a firma Arker, ktorá budovu vlastní, majú medzi sebou zmluvný vzťah, ktorý pre Denník E potvrdil Rastislav Malovec, konateľ Real & Property Advisor. Pre PLUS 7 DNÍ to potvrdil aj hovorca SSC Martin Guzi. Real & Property Advisor sa dlhodobo zaoberá obchodovaním s nehnuteľnosťami.", "Nepodarilo sa nám dohľadať žiadne prepojenie medzi firmou Real & Property Advisor a Borisom Kollárom. Takéto informácie ani neboli medializované. Existuje však indícia prepojenia medzi týmito firmami, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "Firma Arker a Boris Kollár boli však v minulosti úzko prepojení, nakoľko Kollár bol od roku 2012 do roku 2016 konateľom tejto firmy. Arker v súčasnosti vlastní Patrik Ondrovič, ktorý je partnerom bývalej konateľky firmy a partnerky Kollára, Stanislavy Horňákovej. Vo firme v minulosti pôsobila tiež členka predsedníctva strany Sme rodina, Eva Drgoňová.", "Boris Kollár sa vyjadril , že on z prenájmu budovy nijako neprofituje, nakoľko zo spoločnosti Arker odišiel v roku 2017. Dodávame, že hnutie Sme rodina vyplatilo firme Arker v roku 2022 takmer 87 tisíc eur, čo vyplýva z účtovnej závierky hnutia Borisa Kollára ( .pdf , s. 11). Barbora Richterová, matka dvoch detí Borisa Kollára, tvrdí, že Kollár je dlhoročný osobný priateľ s riaditeľom SSC, Ivanom Rybárikom, a údajne mali prenájom priestorov v budove Arkeru spolu dohadovať.", "SSC nesúhlasí s tvrdeniami o nevýhodnom prenájme. Tvrdia, že sťahovanie bolo nevyhnutné, nakoľko bývalá budova je v nevyhovujúcom stave. Aj nové vedenie ministerstva dopravy pod ministrom Pavlom Lančaričom obhajuje výber novej budovy pre SSC s tým, že je to výsledok súťaže, ktorú organizoval medzinárodný poradca.", "Na nevýhodnú zmluvu na prenájom nevýhodných priestorov SSC a možné prepojenie Borisa Kollára a firmy Arker, ktorej budova patrí, upozornila strana Hlas-SD v júni 2023.", "Na nezrovnalosti v cene nájmu a skutočnej situácii na trhu, ale aj na pochybnosti o ďalších nákladoch v zmluve upozornil portál Aktuality a Denník N . Nájom budovy by mal za obdobie 10 rokov predstavovať cca 14,5 milióna eur. Priemerná cena za prenájom kancelárskych priestorov v Bratislave predstavuje cenu 10 eur za meter štvorcový, nájom najluxusnejších kancelárskych priestorov sa pohybuje na cene 17 eur za meter štvorcový. Prenájom budovy pod firmou Arker podľa zmluvy nie je jasný, fixná časť ceny vychádza na 18,1 eur za meter štvorcový kancelárií.", "Výrok Andreja Danka hodnotíme ako neoveriteľný. Nevieme posúdiť, aký je vzťah medzi Borisom Kollárom, jeho bývalou firmou Arker, s.r.o., a prenajímateľom nových priestorov Slovenskej správy ciest Real & Property Advisor. Kollár bol konateľom firmy Arker do roku 2017. Zmluvu na prenájom nových priestorov však štátna SSC podpísala s firmou Real & Property Advisor, ktorá má zmluvný vzťah s firmou Arker, ktorá vlastní budovu, v ktorej sa nachádzajú prenajaté priestory. Medzi Borisom Kollárom a firmou Real & Property Advisor však nie sú známe žiadne prepojenia. Zároveň dopĺňame, že v tejto kauze pretrvávajú podozrenia, napríklad pri Kollárovom zapojení do chodu firmy Arker, ktoré odmietol, ale jeho hnutie Sme rodina jej v minulom roku vyplatilo takmer 87 tisíc eur.", "Demagóg.sk sa 26. 9. 2023 obrátil so žiadosťou o vyjadrenie na Andreja Danka, avšak nezareagoval."], "analysis_date": "2023-09-26", "analysis_sources": {"text": ["podpísala", "vlastní", "Arker", "potvrdil", "konateľ", "potvrdil", "zaoberá", "konateľom", "vlastní", "pôsobila", "členka", "vyjadril", ".pdf", "riaditeľom", "údajne", "nesúhlasí", "obhajuje", "upozornila", "Aktuality", "Denník N", "predstavovať", "", "cena", "vychádza"], "url": ["https://www.crz.gov.sk/zmluva/7248593/", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=57982&SID=2&P=1", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=140381&SID=2&P=0", "https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/richterova-akcii-exmilenca-kollara-natrela-aj-kauze-spojenej-stahovanim-cestarov", "https://www.rpadvisor.sk/sluzby", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=57982&SID=2&P=1", "https://www.aktuality.sk/clanok/gexkdmJ/dalsie-nejasnosti-v-kauze-budovy-spajanej-s-borisom-kollarom-utajuju-financne-porovnania/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=57982&SID=2&P=1", "https://hnutie-smerodina.sk/predsednictvo/", "https://www.teraz.sk/spravy/b-kollar-odmietol-spojenie-s-vlastnik/718713-clanok.html", "https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2022/VS22_SME_RODINA.pdf", "https://www.ssc.sk/sk/kontakty/generalne-riaditelstvo.ssc", "https://www.aktuality.sk/clanok/OYOjzaU/co-boris-kollar-zamlcal-firme-z-kauzy-cestarov-s-ktorou-vraj-nic-nema-sme-rodina-vyplatila-87-tisic-eur/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/669912-pellegrini-upozornil-na-kollarov-mozny-biznis-so-statom-vyzvali-noveho-ministra-aby-konal/", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/669912-pellegrini-upozornil-na-kollarov-mozny-biznis-so-statom-vyzvali-noveho-ministra-aby-konal/", "https://www.aktuality.sk/clanok/gexkdmJ/dalsie-nejasnosti-v-kauze-budovy-spajanej-s-borisom-kollarom-utajuju-financne-porovnania/", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://www.teraz.sk/spravy/b-kollar-odmietol-spojenie-s-vlastnik/718713-clanok.html", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/", "https://e.dennikn.sk/3417662/nove-sidlo-cestarov-je-bud-predrazene-alebo-nadstandardne-ozyva-sa-z-trhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:49.647092+00:00"}
{"id": "vr30662", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30662", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "My takisto máme vo svojom predvolebnom programe túto otázku riešenú. Reformu spravodajských služieb.", "statement_date": "2012-01-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Sas ohlásila 13. januára 2012 nový volebný program. Tento materiál však nie je na stránke k dispozícií. Videokonferencia o reforme spravodajských služieb nehovorí a takisto o tom nehovorí ani 120 bodový volebný program strany SaS z roku 2010. Výrok J. Miškova preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Sas ohlásila 13. januára 2012 nový volebný program. Tento materiál však nie je na stránke k dispozícií. Videokonferencia o reforme spravodajských služieb nehovorí a takisto o tom nehovorí ani 120 bodový volebný program strany SaS z roku 2010. Výrok J. Miškova preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2012-01-16", "analysis_sources": {"text": ["Videokonferencia", "volebný program strany SaS"], "url": ["http://www.youtube.com/watch?v=iCLg5Plshwg&feature=youtu.be", "http://strana-sas.sk/120-napadov/16"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:10.243544+00:00"}
{"id": "45778", "numeric_id": 45778, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45778", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "Určite keby ho bola prednášala pred troma mesiacmi, tak ten prejav možno vyzerá ináč ako teraz a vlastne to aj ona v úvode povedala (prezidentka v správe o stave republiky, pozn.), že popísala aj tých ľudí, ktorí tou krízou boli dotknutí. Jednak tých, ktorým poďakovala a jednak tým, na ktorých tá kríza dopadne. Mňa teda príjemne prekvapilo to, že tie riešenia, ktoré naznačila, ktoré ponúkla, boli možno možno takmer na 100 % v zhode s programovým vyhlásením vlády.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Zuzana Čaputová ďakovala vo svojom prejave ľuďom, ktorí prispeli k zvládnutiu krízy a pomenovala aj tých ktorí ňou trpeli najviac. Mnohé z cieľov sa zhodujú s cieľmi programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová svoju prvú správu o stave republiky otvorila konštatovaním, že „ za iných okolností (by) bola predovšetkým mojou reflexiou na to, čo v našej republike funguje, kde treba pridať a kde treba urobiť ráznejšiu zmenu.” Ďakovala v nej ľuďom, ktorých sa kríza dotkla a ktorí ju pomáhali zvládnuť. Vyzdvihla jednotlivcov, podnikateľov a mimovládne organizáce, ktorí konali rýchlo a nezištne. „ Vďaka osobnej statočnosti a pracovnému nasadeniu zdravotného a sociálneho personálu, vodičov, predavačiek, zamestnancov pošty, policajtov, policajtiek a mnohých ďalších profesií sa život u nás nezastavil a ťažké obdobie výnimočnej situácie sme spoločne prekonali.” Spomenula aj skupiny, ktorých sa pandémia dotkla najviac - rodičov, ktorí museli ostať doma s deťmi; pracovníkov automobiliek, ktorí nemohli ísť do práce; zdravotníckych pracovníkov; seniorov či ľudí bez domova. Mnohé riešenia resp. ciele, ktoré prezidentka pomenovala, sa zhodujú s plánmi vlády Igora Matoviča. Okrem iného reforma súdnictva, zmena disciplinárnej zodpovednosti sudcov, férová súťaž firiem pri elektronizácii štátu, väčšia podpora výskumu a vývoja či opatrenia pre udržateľnosť životného prostredia.", "analysis_paragraphs": ["Zuzana Čaputová ďakovala vo svojom prejave ľuďom, ktorí prispeli k zvládnutiu krízy a pomenovala aj tých ktorí ňou trpeli najviac. Mnohé z cieľov sa zhodujú s cieľmi programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako pravdivé. Prezidentka Zuzana Čaputová svoju prvú správu o stave republiky otvorila konštatovaním, že „ za iných okolností (by) bola predovšetkým mojou reflexiou na to, čo v našej republike funguje, kde treba pridať a kde treba urobiť ráznejšiu zmenu.” Ďakovala v nej ľuďom, ktorých sa kríza dotkla a ktorí ju pomáhali zvládnuť. Vyzdvihla jednotlivcov, podnikateľov a mimovládne organizáce, ktorí konali rýchlo a nezištne. „ Vďaka osobnej statočnosti a pracovnému nasadeniu zdravotného a sociálneho personálu, vodičov, predavačiek, zamestnancov pošty, policajtov, policajtiek a mnohých ďalších profesií sa život u nás nezastavil a ťažké obdobie výnimočnej situácie sme spoločne prekonali.” Spomenula aj skupiny, ktorých sa pandémia dotkla najviac - rodičov, ktorí museli ostať doma s deťmi; pracovníkov automobiliek, ktorí nemohli ísť do práce; zdravotníckych pracovníkov; seniorov či ľudí bez domova. Mnohé riešenia resp. ciele, ktoré prezidentka pomenovala, sa zhodujú s plánmi vlády Igora Matoviča. Okrem iného reforma súdnictva, zmena disciplinárnej zodpovednosti sudcov, férová súťaž firiem pri elektronizácii štátu, väčšia podpora výskumu a vývoja či opatrenia pre udržateľnosť životného prostredia."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["otvorila", "Ďakovala", "plánmi"], "url": ["https://dennikn.sk/1919547/nasou-najvacsou-snahou-by-v-sucasnosti-malo-byt-zachovanie-sudrznosti-cela-sprava-prezidentky-o-stave-krajiny/?ref=suv&fbclid=IwAR0bQnX3UMAEnY1_IowydUponUe7yQ0MtSAfah3ErfhMgBlhCqohDZ_JYmQ", "https://dennikn.sk/1919547/nasou-najvacsou-snahou-by-v-sucasnosti-malo-byt-zachovanie-sudrznosti-cela-sprava-prezidentky-o-stave-krajiny/?ref=suv&fbclid=IwAR0bQnX3UMAEnY1_IowydUponUe7yQ0MtSAfah3ErfhMgBlhCqohDZ_JYmQ", "https://www.teraz.sk/download/135/programove-vyhlasenie-vlady.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:50.538229+00:00"}
{"id": "vr27540", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27540", "speaker": "Katarína Neveďalová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/katarina-nevedalova", "statement": "... keď napríklad princíp rovnosti ako hodnota v EÚ, že muži a ženy sú si rovní, sa vlastne v EÚ datuje začiatok roku 1957, pretože bola založená už v Rímskych zmluvách ...", "statement_date": "2014-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Princíp rovnosti medzi mužmi a ženami sa skutočne objavil už v Rímskych zmluvách v roku 1957. V Rímskych zmluvách sa v článku 119 píše: \"V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu . V zmysle tohto článku „odmena“ znamená obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky ďalšie plnenia, či už v peňažnej forme alebo v naturáliách, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, pracovníkovi v pracovnom pomere. Rovnosť odmeňovania bez rozdielu pohlavia znamená: a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby, b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Princíp rovnosti medzi mužmi a ženami sa skutočne objavil už v Rímskych zmluvách v roku 1957. V Rímskych zmluvách sa v článku 119 píše: \"V priebehu prvej etapy každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu . V zmysle tohto článku „odmena“ znamená obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky ďalšie plnenia, či už v peňažnej forme alebo v naturáliách, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, pracovníkovi v pracovnom pomere. Rovnosť odmeňovania bez rozdielu pohlavia znamená: a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby, b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.\" Dátum zverejnenia analýzy: 09.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-09", "analysis_sources": {"text": ["Rímskych zmluvách"], "url": ["http://www.euroinfo.gov.sk/data/files/1471_rimska_zmluva_akt.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:56.652062+00:00"}
{"id": "vr26375", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26375", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Moderátor: \"To bol pozmeňovací návrh pána Beblavého, myslím.\" Dušan Čaplovič: \"Nebol to pozmeňovací návrh pána Beblavého, bol to pozmeňovací návrh vo výbore, ktorý predložil podpredseda výboru ...\" (hovoria o novele zákona o výchove a vzdelávaní, konkrétne o znížení počtu formulárov a dokladov v rámci pedagogickej dokumentácie, pozn.)", "statement_date": "2013-12-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Spoločnej správy výborov NR SR, bol pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bola redukcia pedagogickej dokumentácie, podaný ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.\n\nNovela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) bola v NR SR schválená 4. decembra 2013. Z dostupných zdrojov nevieme zistiť, kto konkrétne predložil spomínaný pozmeňujúci návrh vo výbore, avšak návrh je oficiálne uvádzaný (.rtf, str. 2 až 6) ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň tento návrh nepatrí ani k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré podali jednotlivý poslanci (E. Horváthová, J. Blanár, Á. Érsek, M. Fronc, M. Mamojka, pozn.). Ani v registri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch M. Beblavého sme takýto návrh nenašli.", "analysis_paragraphs": ["Výrok Dušana Čaploviča hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa Spoločnej správy výborov NR SR, bol pozmeňujúci návrh, ktorého obsahom bola redukcia pedagogickej dokumentácie, podaný ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.", "Novela zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) bola v NR SR schválená 4. decembra 2013. Z dostupných zdrojov nevieme zistiť, kto konkrétne predložil spomínaný pozmeňujúci návrh vo výbore, avšak návrh je oficiálne uvádzaný (.rtf, str. 2 až 6) ako návrh Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň tento návrh nepatrí ani k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, ktoré podali jednotlivý poslanci (E. Horváthová, J. Blanár, Á. Érsek, M. Fronc, M. Mamojka, pozn.). Ani v registri pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch M. Beblavého sme takýto návrh nenašli."], "analysis_date": "2013-12-09", "analysis_sources": {"text": ["Novela", "uvádzaný", "nepatrí", "registri"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=717", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=393264", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=717", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn&CisObdobia=6&PoslanecMasterID=758"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:16.894746+00:00"}
{"id": "vr16793", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16793", "speaker": "József Berényi", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozsef-berenyi", "statement": "...mal som 40 % v druhom kole (vo voľbách VÚC 2013, pozn.) (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa výsledkov volieb do VÚC v roku 2013, ktoré uverejnil Štatistický úrad , vidíme, že v Trnavskom kraji v druhom volebnom kole skončil József Berényi na druhom mieste s počtom hlasov 31 884, čo predstavuje oproti víťaznému kandidátovi Tiborovi Mikušovi podiel hlasov 39,73 %. Po zaokrúhlení môžeme povedať, že Berényiho podiel z počtu hlasov bol 40%. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa výsledkov volieb do VÚC v roku 2013, ktoré uverejnil Štatistický úrad , vidíme, že v Trnavskom kraji v druhom volebnom kole skončil József Berényi na druhom mieste s počtom hlasov 31 884, čo predstavuje oproti víťaznému kandidátovi Tiborovi Mikušovi podiel hlasov 39,73 %. Po zaokrúhlení môžeme povedať, že Berényiho podiel z počtu hlasov bol 40%. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad"], "url": ["http://volby.statistics.sk/osk/osk2013/VUC/Tabulka7_sk.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:28:31.364354+00:00"}
{"id": "vr30020", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30020", "speaker": "Pál Csáky", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pal-csaky", "statement": "No a po druhé, nemôžme povedať, že nikoho neberieme. Objavilo sa v médiách, že proste nejaké neoficiálne vyhlásenia boli v tejto polohe.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Neexistujú dostupné informácie o tom, že by sa v slovenskej politike hovorilo niečo o tom, že nepríjmeme žiadnych utečencov. 17. septembra taktiež na územie Slovenska prišlo 24 sýrskych azylantov z Rakúska , ktorí budu dočasne ubytovaní v Gabčíkove. Odmietavý postoj zaujal premiér Fico len vzhľadom na povinné prerozdeľovanie 120.000 migrantov z Grécka a Talianska, nie, že nikoho neprijmeme. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Odmietavý postoj zaujal R. Fico po schválení utečeneckých kvót, kde odmieta prijať Európskou Úniou zadefinovaný počet utečencov, ktorí majú byť Slovensku pridelení v rámci prerozdelenia 120.000 migrantov z Grécka a Talianska. S prerozdeľovaním by sa malo začať do dvoch mesiacov. V druhej vlne by Slovensko malo prijať 656 žiadateľov. Fico ale okamžite vyhlásil , že v žiadnom prípade nikoho neprijmeme. \"Keby som mal zostať posledný, cítim, že máme v tejto téme svoj racionálny názor, za ktorým si budem stáť. Čiže veľa solidarity, ale budem sa držať mandátu žiadne povinné kvóty a žiadni utečenci,\" ( SITA )", "analysis_paragraphs": ["Neexistujú dostupné informácie o tom, že by sa v slovenskej politike hovorilo niečo o tom, že nepríjmeme žiadnych utečencov. 17. septembra taktiež na územie Slovenska prišlo 24 sýrskych azylantov z Rakúska , ktorí budu dočasne ubytovaní v Gabčíkove. Odmietavý postoj zaujal premiér Fico len vzhľadom na povinné prerozdeľovanie 120.000 migrantov z Grécka a Talianska, nie, že nikoho neprijmeme. Výrok hodnotíme ako nepravdivý. Odmietavý postoj zaujal R. Fico po schválení utečeneckých kvót, kde odmieta prijať Európskou Úniou zadefinovaný počet utečencov, ktorí majú byť Slovensku pridelení v rámci prerozdelenia 120.000 migrantov z Grécka a Talianska. S prerozdeľovaním by sa malo začať do dvoch mesiacov. V druhej vlne by Slovensko malo prijať 656 žiadateľov. Fico ale okamžite vyhlásil , že v žiadnom prípade nikoho neprijmeme. \"Keby som mal zostať posledný, cítim, že máme v tejto téme svoj racionálny názor, za ktorým si budem stáť. Čiže veľa solidarity, ale budem sa držať mandátu žiadne povinné kvóty a žiadni utečenci,\" ( SITA )"], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["prišlo", "zaujal", "vyhlásil", "SITA"], "url": ["http://www.sme.sk/c/8005275/v-gabcikove-ubytovali-syrskych-azylantov-z-rakuska.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/368428-fico-povinne-kvoty-slovensko-nebude-respektovat/", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/vyberat-si-z-utecencov-ktori-pridu-na-slovensko-si-budeme-my", "http://www.noviny.sk/c/slovensko/vyberat-si-z-utecencov-ktori-pridu-na-slovensko-si-budeme-my"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:23.332792+00:00"}
{"id": "vr17166", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17166", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "... DPH-čku vždy zvyšovala pravicová vláda. To bolo zaujímavé, vždy to bola pravica (...) my sme prišli, to bolo počas minulého vládneho obdobia a sme vytvorili okruh potravín, na ktoré sme dali zníženú sadzbu DPH na 10%.", "statement_date": "2017-11-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zvyšovanie dane z pridanej hodnoty sa uskutočňovalo vždy, keď vládu tvorili politici a politické strany, ktoré môžeme zaradiť do pravicového spektra, a zároveň v roku 2016 došlo k rozšíreniu zníženej 10 % sadzby DPH na vybrané potraviny. Prvý krát sadzbu dane z pridanej hodnoty určil Zákon 222/1992 Zb. ešte počas existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Základná sadzba DPH bola na úrovni 23 % a znížená sadzba na 5 %. Prvé navýšenie DPH nastalo počas vlády Jozefa Moravčíka prijatím novely Zákona 222/1992 Zb. (znenie z 1. augusta 1994) na úroveň 25 %, resp. 6 %. Od 1. januára 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara sa Zákonom 289/1995 Z. z. (znenie z 1. januára 1996) znížila základná sadzba DPH na úroveň 23 %. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu zvýšila zníženú sadzbu DPH v roku 1999 novelou Zákona 289/1995 Z. z. (znenie z 1. júla 1999) na úroveň 10 %. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu znížila základnú sadzbu DPH na úroveň 20 % a zvýšila zníženú sadzbu na 14 % ( Zákon 289/1995 Z. z. , znenie z 1. januára 2003). V roku 2004 druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla 19 % rovnú daň novelou Zákona 289/1995 Z. z. (znenie z 1. januára 2004). V apríli 2004 bol prijatý nový Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sadzba dane ostala nezmenená 19 %. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2007 čiastočne pozmenila 19 % rovnú daň a zaviedla zníženú sadzbu dane na úrovni 10 % ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2007). Znížená sadzba sa týkala liekov, farmaceutických výrobkov a vybraného zdravotníckeho tovaru. Od 1. januára 2008 znížená sadzba DPH platí aj pre knihy a brožúry ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2008). V máji 2010 prvá vláda Roberta Fica znížila sadzbu DPH z 19 % na 6 % na vybraný tovar z tzv. predaja z dvora ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. mája 2010). Vláda Ivety Radičovej Zákonom č. 490/2010 Z. z. zvýšila základnú sadzbu DPH na úroveň 20 % a zrušila zníženú sadzbu DPH na predaj z dvora. Druhá vláda Roberta Fica rozšírila zníženú 10 % sadzbu DPH na vybrané produkty: mäso a mäsové výrobky, ryby a rybie mäso, chlieb, mlieko, smotanu a maslo ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2016). Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, pretože zvyšovanie dane z pridanej hodnoty sa uskutočňovalo vždy, keď vládu tvorili politici a politické strany, ktoré môžeme zaradiť do pravicového spektra, a zároveň v roku 2016 došlo k rozšíreniu zníženej 10 % sadzby DPH na vybrané potraviny. Prvý krát sadzbu dane z pridanej hodnoty určil Zákon 222/1992 Zb. ešte počas existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Základná sadzba DPH bola na úrovni 23 % a znížená sadzba na 5 %. Prvé navýšenie DPH nastalo počas vlády Jozefa Moravčíka prijatím novely Zákona 222/1992 Zb. (znenie z 1. augusta 1994) na úroveň 25 %, resp. 6 %. Od 1. januára 1996 počas vlády Vladimíra Mečiara sa Zákonom 289/1995 Z. z. (znenie z 1. januára 1996) znížila základná sadzba DPH na úroveň 23 %. Prvá vláda Mikuláša Dzurindu zvýšila zníženú sadzbu DPH v roku 1999 novelou Zákona 289/1995 Z. z. (znenie z 1. júla 1999) na úroveň 10 %. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu znížila základnú sadzbu DPH na úroveň 20 % a zvýšila zníženú sadzbu na 14 % ( Zákon 289/1995 Z. z. , znenie z 1. januára 2003). V roku 2004 druhá vláda Mikuláša Dzurindu zaviedla 19 % rovnú daň novelou Zákona 289/1995 Z. z. (znenie z 1. januára 2004). V apríli 2004 bol prijatý nový Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, sadzba dane ostala nezmenená 19 %. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2007 čiastočne pozmenila 19 % rovnú daň a zaviedla zníženú sadzbu dane na úrovni 10 % ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2007). Znížená sadzba sa týkala liekov, farmaceutických výrobkov a vybraného zdravotníckeho tovaru. Od 1. januára 2008 znížená sadzba DPH platí aj pre knihy a brožúry ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2008). V máji 2010 prvá vláda Roberta Fica znížila sadzbu DPH z 19 % na 6 % na vybraný tovar z tzv. predaja z dvora ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. mája 2010). Vláda Ivety Radičovej Zákonom č. 490/2010 Z. z. zvýšila základnú sadzbu DPH na úroveň 20 % a zrušila zníženú sadzbu DPH na predaj z dvora. Druhá vláda Roberta Fica rozšírila zníženú 10 % sadzbu DPH na vybrané produkty: mäso a mäsové výrobky, ryby a rybie mäso, chlieb, mlieko, smotanu a maslo ( Zákon 222/2004 Z. z. , znenie z 1. januára 2016). Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-14", "analysis_sources": {"text": ["Zákon 222/1992 Zb.", "Zákona 222/1992 Zb.", "Zákonom 289/1995 Z. z.", "Zákona 289/1995 Z. z.", "Zákon 289/1995 Z. z.", "Zákona 289/1995 Z. z.", "Zákon č. 222/2004 Z. z.", "Zákon 222/2004 Z. z.", "Zákon 222/2004 Z. z.", "Zákon 222/2004 Z. z.", "Zákonom č. 490/2010 Z. z.", "Zákon 222/2004 Z. z."], "url": ["http://www.epi.sk/zz/1992-222/znenie-0", "http://www.epi.sk/zz/1992-222/znenie-19940801", "http://www.epi.sk/zz/1995-289/znenie-19960101", "http://www.epi.sk/zz/1995-289/znenie-19990701", "http://www.epi.sk/zz/1995-289/znenie-20030101", "http://www.epi.sk/zz/1995-289/znenie-20040101", "http://www.epi.sk/zz/2004-222/znenie-20040501", "http://www.epi.sk/zz/2004-222/znenie-20070101", "http://www.epi.sk/zz/2004-222/znenie-20080101", "http://www.epi.sk/zz/2004-222/znenie-20100501", "http://www.epi.sk/zz/2010-490", "http://www.epi.sk/zz/2004-222/znenie-20160101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:42:26.170845+00:00"}
{"id": "vr17015", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17015", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...my máme v rezorte už tri rôzne kategórie zamestnancov alebo pracovníkov, pedagogickí, nepedagogickí, odborní, teraz sme v štádiu, že každý má iné tarify, iné mzdové tabuľky a iný spôsob navyšovania, percentá, časy a ešte aj iný spôsob vyjednávania, (...).", "statement_date": "2017-12-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "upravujem P. Výrok ministerky Lubyovej nie je pravdivý, pretože podľa platových taríf účinných od 1. septembra podľa Nariadenia vlády č. 202/2017 Z.z. sú pedagogickí a odborní zamestnanci hodnotení rovnakým spôsobom. Pri odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov sa od 1. septembra 2017 podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a Nariadenia vlády č. 202/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2017. V prílohách Nariadenia vlády č. 366/2016 Z.z. ktorý je doplnený vyššie uvedeným NV č.202/2017 Z.z. môžeme nájsť Základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a Platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov. Pre pedagogických a odborných zamestnancov však platí spoločná tarifa, preto výrok ministerky nemôžeme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["upravujem P. Výrok ministerky Lubyovej nie je pravdivý, pretože podľa platových taríf účinných od 1. septembra podľa Nariadenia vlády č. 202/2017 Z.z. sú pedagogickí a odborní zamestnanci hodnotení rovnakým spôsobom. Pri odmeňovaní pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov sa od 1. septembra 2017 podľa zákona č. 553/2003 Z.z. a Nariadenia vlády č. 202/2017 Z.z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v súlade s uzatvorenou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na rok 2017. V prílohách Nariadenia vlády č. 366/2016 Z.z. ktorý je doplnený vyššie uvedeným NV č.202/2017 Z.z. môžeme nájsť Základnú stupnicu platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a Platové tarify pedagogických a odborných zamestnancov. Pre pedagogických a odborných zamestnancov však platí spoločná tarifa, preto výrok ministerky nemôžeme hodnotiť ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 04.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-04", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Nariadenia vlády", "Nariadenia vlády"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/553/20160901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2017/202/20170901", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/366/20170901"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:54.175720+00:00"}
{"id": "vr37955", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37955", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Druhá vec, ja si vyprosím, aby niekto tu hovoril o tom, že pre nás je len dominantná jedna a to maďarská menšina. Viete, na rozdiel od vás, my máme napríklad okresných predsedov aj Rusínov, aj v Republikovej rade sú rôzni aj Rómovia.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť etnické zloženie Republikovej rady Most-Híd ani okresných predsedov.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť etnické zloženie Republikovej rady Most-Híd ani okresných predsedov."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:48.268019+00:00"}
{"id": "vr36850", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36850", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemôžete hovoriť o Slovensku, o budúcnosti Slovenska, keď otĺkajú kladivom Cyrila a Metoda v Komárne, oblievajú ho žltou farbou a vy ste ticho.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Socha Cyrila a Metoda bola prvýkrát obliata farbou 19. decembra, ktorá sa dala zmyť vodou na rozdiel od poliata sochy acetónovou farbou 7. januára, ktorej odstránenie bude náročné. Okrem toho bola aj porušená mramorovú tabuľu pod súsoším viacerými údermi kladivom. Reakciu vlády na tieto udalosti sa nám nepodarilo nájsť.", "analysis_paragraphs": ["Socha Cyrila a Metoda bola prvýkrát obliata farbou 19. decembra, ktorá sa dala zmyť vodou na rozdiel od poliata sochy acetónovou farbou 7. januára, ktorej odstránenie bude náročné. Okrem toho bola aj porušená mramorovú tabuľu pod súsoším viacerými údermi kladivom. Reakciu vlády na tieto udalosti sa nám nepodarilo nájsť."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["Socha Cyrila a Metoda"], "url": ["http://nitra.sme.sk/c/5710939/na-sochu-cyrila-a-metoda-utocili-farbou-a-kladivom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:37.322742+00:00"}
{"id": "vr31991", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31991", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Inštitút finančnej politiky, ktorý teraz vydal vo štvrtok to, myslím, bolo, vydal novú prognózu, aj ten hovorí, že o 2 roky vlastne na Slovensku bude vyššia nezamestnanosť ako bola minulý rok.", "statement_date": "2012-06-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Inštitút finančnej politiky minulý týždeň uverejnil strednodobú prognózu (.pdf) makroekonomického vývoja, podľa ktorého menšia nezamestnanosť ako minulý rok (2011) je predpokladaná len na rok 2015. Aj napriek tomu, že štúdia nebola vydaná vo štvrtok, ako je to uvádzané vo výroku, ale v piatok, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Inštitút finančnej politiky minulý týždeň uverejnil strednodobú prognózu (.pdf) makroekonomického vývoja, podľa ktorého menšia nezamestnanosť ako minulý rok (2011) je predpokladaná len na rok 2015. Aj napriek tomu, že štúdia nebola vydaná vo štvrtok, ako je to uvádzané vo výroku, ale v piatok, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-06-18", "analysis_sources": {"text": ["strednodobú prognózu"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8233&documentId=7355"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:14.074627+00:00"}
{"id": "vr28767", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28767", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "V takej bašte ako Nemšová, Púchov, ale mohol by som Trenčianske Teplice, nemáte (Smer, pozn.) ani jedného.", "statement_date": "2014-11-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že mestá Nemšová, Púchov a Trenčianske Teplice možno považovať za bašty Smeru. Dokazujú to výsledky vo voľbách do NR SR. Je taktiež pravdou, že v týchto mestách v posledných voľbách 15. novembra nezískali ani jeden mandát poslanca ale primátora. V roku 2010 mali v Púchove troch poslancov a v Trenčianskych Tepliciach jedného poslanca. Výrok hodnotíme ako pravdivý SMER-SD získala v parlamentných voľbách v Púchove strana v roku 2006 (33.96 %) a v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 až 50.78 % hlasov, pričom ešte výraznejšie pre Smer dopadli voľby aj v samotnom Púchovskom okrese (57.51 %). V Nemšovej (okres Trenčín) si Smer rovnako drží silné postavenie od roku 2006 (30.63 %) a v posledných parlamentných voľbách 2012 (44.86 %). Tak isto aj v Trenčianskych Tepliciach (okres Trenčín), kde strana získala v roku 2006 (26.87 %) a svoje prvenstvo potvrdila vo voľbách v roku 2012, kedy získala 45.79 % hlasov. Vychádzame z oficiálnych čísel o mandátoch poslancov ( 2014 a 2010 ) a starostov/prímátorov ( 2014 a 2010 ): V Trenčianskych Tepliciach nezískal v posledných voľbách SMER-SD ani jeden mandát poslanca. V roku 2010 získal jedného poslanca. V posledných dvoch voľbách nezískali ani post primátora mesta. V Nemšovej ani po voľbách v roku 2014 ani v roku 2010 nezískal SMER-SD ani jedného poslanca alebo post primátora. V meste Púchov v roku 2010 získal SMER-SD troch poslancov v rámci koalície s KDH a SDKÚ-DS. V rokoch 2010 a 2014 nezískali post primátora mesta a v posledných voľbách nezískali ani jeden mandát poslanca. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že mestá Nemšová, Púchov a Trenčianske Teplice možno považovať za bašty Smeru. Dokazujú to výsledky vo voľbách do NR SR. Je taktiež pravdou, že v týchto mestách v posledných voľbách 15. novembra nezískali ani jeden mandát poslanca ale primátora. V roku 2010 mali v Púchove troch poslancov a v Trenčianskych Tepliciach jedného poslanca. Výrok hodnotíme ako pravdivý SMER-SD získala v parlamentných voľbách v Púchove strana v roku 2006 (33.96 %) a v posledných parlamentných voľbách v roku 2012 až 50.78 % hlasov, pričom ešte výraznejšie pre Smer dopadli voľby aj v samotnom Púchovskom okrese (57.51 %). V Nemšovej (okres Trenčín) si Smer rovnako drží silné postavenie od roku 2006 (30.63 %) a v posledných parlamentných voľbách 2012 (44.86 %). Tak isto aj v Trenčianskych Tepliciach (okres Trenčín), kde strana získala v roku 2006 (26.87 %) a svoje prvenstvo potvrdila vo voľbách v roku 2012, kedy získala 45.79 % hlasov. Vychádzame z oficiálnych čísel o mandátoch poslancov ( 2014 a 2010 ) a starostov/prímátorov ( 2014 a 2010 ): V Trenčianskych Tepliciach nezískal v posledných voľbách SMER-SD ani jeden mandát poslanca. V roku 2010 získal jedného poslanca. V posledných dvoch voľbách nezískali ani post primátora mesta. V Nemšovej ani po voľbách v roku 2014 ani v roku 2010 nezískal SMER-SD ani jedného poslanca alebo post primátora. V meste Púchov v roku 2010 získal SMER-SD troch poslancov v rámci koalície s KDH a SDKÚ-DS. V rokoch 2010 a 2014 nezískali post primátora mesta a v posledných voľbách nezískali ani jeden mandát poslanca. Dátum zverejnenia analýzy: 24.11.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-11-24", "analysis_sources": {"text": ["parlamentných voľbách", "2014", "2010", "2014", "2010"], "url": ["http://www.sme.sk/c/6295738/vysledky-volieb-2012-ako-hlasovali-ludia-vo-vasej-obci.html", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab14.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab8.jsp@lang=sk&sr=1.htm", "http://volbysr.sk/oso2014/sk/tab14.html", "http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/sr/tab8.jsp@lang=sk&sr=1.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:32.178626+00:00"}
{"id": "vr39113", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39113", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Buďme úprimní, miera zadĺžovania je teraz rýchlejšia a vyššia ako to bolo za našej vlády.", "statement_date": "2011-10-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "2006\n\n2007\n\n2008\n\n2009\n\n2010\n\n2011\n\n2012\n\n2013\n\n2014\n\nHDP (mld. €)\n\n55,08\n\n61,56\n\n67,01\n\n63,05\n\n65,91\n\n70,17\n\n75,30\n\n81,20\n\n87,50\n\nDlh (mld. €)\n\n16,77\n\n18,05\n\n18,62\n\n22,33\n\n27,00\n\n30,97\n\n34,08\n\n36,73\n\n39,58\n\nDlh (% HDP)\n\n30,45%\n\n29,33%\n\n27,78%\n\n35,42%\n\n40,97%\n\n44,13%\n\n45,26%\n\n45,23%\n\n45,23%\n\nZdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014", "analysis_paragraphs": ["2006", "2007", "2008", "2009", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "HDP (mld. €)", "55,08", "61,56", "67,01", "63,05", "65,91", "70,17", "75,30", "81,20", "87,50", "Dlh (mld. €)", "16,77", "18,05", "18,62", "22,33", "27,00", "30,97", "34,08", "36,73", "39,58", "Dlh (% HDP)", "30,45%", "29,33%", "27,78%", "35,42%", "40,97%", "44,13%", "45,26%", "45,23%", "45,23%", "Zdroj: ŠÚ SR, Program stability SR na roky 2011 až 2014"], "analysis_date": "2011-10-17", "analysis_sources": {"text": ["kontrolovali", "analýzu"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/182", "http://blog.etrend.sk/inekomenty/2011/06/09/pociatek-zavadzal-o-verejnom-dlhu/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:02.971617+00:00"}
{"id": "vr28226", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28226", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Po prvé, pán Čimo bol kritikom Štefana Harabina, predchádzajúceho predsedu aj Súdnej rady, aj Najvyššieho súdu. Nehlasoval za jeho voľbu, keď sa uskutočnilo to prvé kolo.", "statement_date": "2014-09-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dušan Čimo je kritikom Štefana Harabina. Čimo kritizoval Harabína ako predsedu Najvyššieho súdu a zároveň predsedu Súdnej rady v rozhovore pre Pravdu (22. júna 2009). Je signatárom výzvy Červená pre Harabina . O jeho postoji k Harabinovi ako predsedovi Súdnej rady a Najvyššie súdu svedčí aj jeho hlasovanie vo voľbách predsedu Najvyššie súdu v máji 2014. V oboch kolách hlasoval proti Harabinovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Dušan Čimo je kritikom Štefana Harabina. Čimo kritizoval Harabína ako predsedu Najvyššieho súdu a zároveň predsedu Súdnej rady v rozhovore pre Pravdu (22. júna 2009). Je signatárom výzvy Červená pre Harabina . O jeho postoji k Harabinovi ako predsedovi Súdnej rady a Najvyššie súdu svedčí aj jeho hlasovanie vo voľbách predsedu Najvyššie súdu v máji 2014. V oboch kolách hlasoval proti Harabinovi. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 15.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-15", "analysis_sources": {"text": ["Pravdu", "signatárom", "Červená pre Harabina", "hlasoval"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162254-za-harabina-platime-vysoku-cenu/", "http://www.sme.sk/c/5014738/sudca-cimo-o-stave-justicie-uz-nebolo-mozne-mlcat.html", "http://www.cervenapreharabina.sk/", "http://www.sme.sk/c/7206803/harabin-konci-ako-sef-najvyssieho-sudu-bude-nova-volba.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:32.467961+00:00"}
{"id": "vr35079", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35079", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Podľa posledného svetového ekonomického fóra rebríčka sa Slovensko prepadlo v konkurencieschopnosti...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "podľa rankingu Svetového ekonomického fóra (WEF) sa SR z hľadiska indexu konkurencieschopnosti (GCI) 2010-2011 umiestnila na 60. mieste zo 139 štátov sveta, pričom tým SR zaznamenala prepad o 13 priečok zo 47. miesta.", "analysis_paragraphs": ["podľa rankingu Svetového ekonomického fóra (WEF) sa SR z hľadiska indexu konkurencieschopnosti (GCI) 2010-2011 umiestnila na 60. mieste zo 139 štátov sveta, pričom tým SR zaznamenala prepad o 13 priečok zo 47. miesta."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["rankingu Svetového ekonomického fóra"], "url": ["http://gcr.weforum.org/gcr2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:06.896491+00:00"}
{"id": "44066", "numeric_id": 44066, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44066", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Na Slovensku máme 149 000 firiem s obratom do 100.000 EUR, ktorých sa má teda týkať to zníženie daní. Viac ako polovica týchto firiem má stratu (...) čiže polovica firiem má stratu a tým neprinieslo zníženie dane na 15 % logicky vôbec nič. Ďalšia časť firiem, vyše 30 %, má zisk do 5.000 EUR. Tým to prinieslo nejaký 60 centov denne, dokončím prosím Vás pekne. Ďalších niekoľko 1000 firiem, 11 000 firiem má zisk do 10.000 EUR, tým to prinieslo nejaké euro denne. A potom je tu pár firiem, tým to niečo prinieslo, tým to prinieslo možno 1 teplý obed tunak 2,70, ale chápete, pán Danko urobil opatrenie, ktoré v 90 % firiem prinieslo menej ako euro denne a tu zopár niečo na tom zarobia.", "statement_date": "2020-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík použil na výpočet predpokladaných prínosov zníženia dane z príjmu z 21 na 15 percent pri jednej skupine firiem inú metodológiu ako Demagóg.SK. Naše a jeho čísla pre stratové firmy s tržbami do 100-tisíc eur sa preto môžu odôvodniteľne rozumne líšiť. Nemá nutne pravdu v tvrdení, že firmám, ktoré majú stratu, by zníženie dane z príjmu neprinieslo „vôbec nič“ – aj tieto firmy totiž túto daň platia. Zníženie by im prinieslo „takmer nič.“ S ohľadom na komplexnosť výroku, množstvo prevládajúcich pravdivých a presných údajov v ňom použitých a tiež s ohľadom na to, že duch povedaného ako celku fakticky sedí, hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý. Poslanci SNS predložili a parlament v septembri schválil zníženie daní z príjmu právnických osôb z 21 na 15 percent. Týka sa podnikateľov, ktorí majú obrat do 100.000 eur. Podľa údajov za rok 2018, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol Finstat , je na Slovensku 148 809 firiem s tržbami do 100-tisíc eur. Stratu vykazuje 64 075 z nich – teda 43 percent. Demagóg.SK do tejto skupiny nezahrnul firmy, ktoré majú síce tržby do 100-tisíc eur, no v účtovnej závierke (vôbec) nevyplnili položku o výsledku hospodárenia za rok 2018. Ak by platil predpoklad, že nevyplnená položka znamená hospodársky výsledok 0, bolo by na Slovensku vyše 78-tisíc „stratových“ firiem s tržbami do 100-tisíc eur – a teda viac ako polovica (52 percent), ako tvrdí Richard Sulík. Neplatí však nutne, že ak firma vykazuje stratu, neplatí daň z príjmu ( príklad ). Firmy s tržbami do 100-tisíc eur, ktoré vykázali v roku 2018 stratu (alebo nulový výsledok hospodárenia), zaplatili v priemere 427,98 eur na dani z príjmu (medián: 127 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 122,28 eura (medián: 86,42 eur). Nie je teda presné, že by im toto zníženie neprinieslo „vôbec nič“. Zisk (od >0) do 5000 eur malo v roku 2018 47 143 firiem s tržbami pod 100-tisíc eur (32 percent). Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 470,6 eur (medián: 339 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 134,6 eur (medián: 96,8 eura). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 0,37 eura (medián: 0,27 eura). Richard Sulík hovoril o 0,60 centoch - nie je však zrejmé, ako na tento údaj prišiel. Zisk od 5000 do 10 000 eur malo v roku 2018 10 953 firiem s tržbami do 100-tisíc eur. Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 1710,38 eur (medián: 1721 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 488,68 eur (medián: 491,7 eur). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 1,3 eura (medián: 1,35 eur) – Richard Sulík hovoril o „ nejakom eure denne“. Firiem s tržbami do 100000 eur a ziskom nad 10000 eur bolo v roku 2018 na Slovensku 12 595. Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 7123,57 eur (medián: 4262 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 2035 eur (medián: 1217,7 eur). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 5,58 eur (medián: 3,3 eur). Richard Sulík hovoril o „jednom teplom obede denne“ – čo pri priemere aj mediáne môže sedieť. Zníženie dani z príjmu (by) prinieslo menej ako jedno euro denne 122 171 firmám s tržbami do 100-tisíc eur, čo je 82 percent zo všetkých týchto firme. Ak by sme medzi tieto firmy (< euro /denne) rátali aj firmy, ktoré v účtovnej závierke (vôbec) nevyplnili položku o výsledku hospodárenia za rok 2018 a platil by predpoklad, že nevyplnená položka znamená hospodársky výsledok 0, spolu by bolo takýchto firiem 136-tísic – a teda viac ako 90 percent, o ktorých hovoril Richard Sulík. Metodológia: Finstat vyberal pre Demagóg.SK údaje z firiem, ktoré majú v Registri účtovných závierok uloženú účtovnú závierku za rok 2018. Do úvahy bral všetky formy právnických osôb. Keďže kategória „obrat“ sa v Registri nachádza len v jednom type účtovnej závierky, no firmy svoje čísla vykazujú v rôznych typoch, Finstat „obrat“ nahradil „tržbami“. Údaje o dani z príjmov sú z výkazu ziskov a strát z položky „daň z príjmov z bežnej činnosti“. Za hodnotenie vybraných údajov zodpovedá Demagóg.SK.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík použil na výpočet predpokladaných prínosov zníženia dane z príjmu z 21 na 15 percent pri jednej skupine firiem inú metodológiu ako Demagóg.SK. Naše a jeho čísla pre stratové firmy s tržbami do 100-tisíc eur sa preto môžu odôvodniteľne rozumne líšiť. Nemá nutne pravdu v tvrdení, že firmám, ktoré majú stratu, by zníženie dane z príjmu neprinieslo „vôbec nič“ – aj tieto firmy totiž túto daň platia. Zníženie by im prinieslo „takmer nič.“ S ohľadom na komplexnosť výroku, množstvo prevládajúcich pravdivých a presných údajov v ňom použitých a tiež s ohľadom na to, že duch povedaného ako celku fakticky sedí, hodnotíme výrok Richarda Sulíka ako ešte pravdivý. Poslanci SNS predložili a parlament v septembri schválil zníženie daní z príjmu právnických osôb z 21 na 15 percent. Týka sa podnikateľov, ktorí majú obrat do 100.000 eur. Podľa údajov za rok 2018, ktoré portálu Demagóg.SK poskytol Finstat , je na Slovensku 148 809 firiem s tržbami do 100-tisíc eur. Stratu vykazuje 64 075 z nich – teda 43 percent. Demagóg.SK do tejto skupiny nezahrnul firmy, ktoré majú síce tržby do 100-tisíc eur, no v účtovnej závierke (vôbec) nevyplnili položku o výsledku hospodárenia za rok 2018. Ak by platil predpoklad, že nevyplnená položka znamená hospodársky výsledok 0, bolo by na Slovensku vyše 78-tisíc „stratových“ firiem s tržbami do 100-tisíc eur – a teda viac ako polovica (52 percent), ako tvrdí Richard Sulík. Neplatí však nutne, že ak firma vykazuje stratu, neplatí daň z príjmu ( príklad ). Firmy s tržbami do 100-tisíc eur, ktoré vykázali v roku 2018 stratu (alebo nulový výsledok hospodárenia), zaplatili v priemere 427,98 eur na dani z príjmu (medián: 127 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 122,28 eura (medián: 86,42 eur). Nie je teda presné, že by im toto zníženie neprinieslo „vôbec nič“. Zisk (od >0) do 5000 eur malo v roku 2018 47 143 firiem s tržbami pod 100-tisíc eur (32 percent). Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 470,6 eur (medián: 339 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 134,6 eur (medián: 96,8 eura). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 0,37 eura (medián: 0,27 eura). Richard Sulík hovoril o 0,60 centoch - nie je však zrejmé, ako na tento údaj prišiel. Zisk od 5000 do 10 000 eur malo v roku 2018 10 953 firiem s tržbami do 100-tisíc eur. Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 1710,38 eur (medián: 1721 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 488,68 eur (medián: 491,7 eur). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 1,3 eura (medián: 1,35 eur) – Richard Sulík hovoril o „ nejakom eure denne“. Firiem s tržbami do 100000 eur a ziskom nad 10000 eur bolo v roku 2018 na Slovensku 12 595. Tieto firmy zaplatili na dani z príjmu v priemere 7123,57 eur (medián: 4262 eur). Ak by tieto firmy platili 15 a nie 21 percentnú daň, ušetrili by v priemere 2035 eur (medián: 1217,7 eur). Denne (/počtom dní v roku) by „im to prinieslo“ v priemere 5,58 eur (medián: 3,3 eur). Richard Sulík hovoril o „jednom teplom obede denne“ – čo pri priemere aj mediáne môže sedieť. Zníženie dani z príjmu (by) prinieslo menej ako jedno euro denne 122 171 firmám s tržbami do 100-tisíc eur, čo je 82 percent zo všetkých týchto firme. Ak by sme medzi tieto firmy (< euro /denne) rátali aj firmy, ktoré v účtovnej závierke (vôbec) nevyplnili položku o výsledku hospodárenia za rok 2018 a platil by predpoklad, že nevyplnená položka znamená hospodársky výsledok 0, spolu by bolo takýchto firiem 136-tísic – a teda viac ako 90 percent, o ktorých hovoril Richard Sulík. Metodológia: Finstat vyberal pre Demagóg.SK údaje z firiem, ktoré majú v Registri účtovných závierok uloženú účtovnú závierku za rok 2018. Do úvahy bral všetky formy právnických osôb. Keďže kategória „obrat“ sa v Registri nachádza len v jednom type účtovnej závierky, no firmy svoje čísla vykazujú v rôznych typoch, Finstat „obrat“ nahradil „tržbami“. Údaje o dani z príjmov sú z výkazu ziskov a strát z položky „daň z príjmov z bežnej činnosti“. Za hodnotenie vybraných údajov zodpovedá Demagóg.SK."], "analysis_date": "2020-01-15", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "schválil", "Finstat", "príklad"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=7174", "https://www.tyzden.sk/ekonomika/58631/podnikatelom-s-obratom-do-100-000-eur-sa-znizia-dane-na-15-/", "https://finstat.sk/", "https://finstat.sk/36834092"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:16.839588+00:00"}
{"id": "vr36954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36954", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Zákon maďarský je všeobecne charakterizovaný ako zákon cenzúry a zákon ovládnutia médií, či už verejnoprávnych, resp. tam sú charakter štátnych médií elektornických, alebo aj súkromných a to dokonca udeľovaním likvidačných pokút z pozície toho úradu, ktorý úplne jasne podlieha aktuálnej vláde, tak bol nominovaný.", "statement_date": "2011-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa TASR maďarský mediálny zákon \"zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, platí pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových.\" Agentúra SITA ďalej uvádza, že novým zákonom sa \"zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné.\" Podľa informácií euractiv.com , kontrolný úrad je schvaľovaný parlamentom, má deväťročný mandát a okrem iného právomoc udeľovať licenčné pokuty. Predsedu úradu menuje predseda vlády. Čo sa zloženia kontrolného úradu týka, TASR uvádza vyhlásenie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií, podľa ktorej sú členovia tejto rady nominantmi vládneho Fideszu. Európska komisia nezávislosť mediálneho orgánu prešetruje.", "analysis_paragraphs": ["Podľa TASR maďarský mediálny zákon \"zaväzuje k vyváženému spravodajstvu aj komerčné médiá, platí pre všetky druhy médií vrátane tlačených a internetových.\" Agentúra SITA ďalej uvádza, že novým zákonom sa \"zriaďuje nový kontrolný úrad, ktorý bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné.\" Podľa informácií euractiv.com , kontrolný úrad je schvaľovaný parlamentom, má deväťročný mandát a okrem iného právomoc udeľovať licenčné pokuty. Predsedu úradu menuje predseda vlády. Čo sa zloženia kontrolného úradu týka, TASR uvádza vyhlásenie predstaviteľky OBSE pre slobodu médií, podľa ktorej sú členovia tejto rady nominantmi vládneho Fideszu. Európska komisia nezávislosť mediálneho orgánu prešetruje."], "analysis_date": "2011-01-24", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "SITA", "euractiv.com", "TASR", "Európska komisia"], "url": ["http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110118TBB00601", "http://www.webnoviny.sk/madarsko/madarsky-kontroverzny-zakon-o-medi/276487-clanok.html", "http://www.euractiv.com/en/future-eu/eu-speechless-over-hungarys-contentious-media-law-news-500877", "http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110118TBB00601", "http://www.sme.sk/c/5727050/eurokomisia-kritizovala-madarsky-medialny-zakon.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:08.017380+00:00"}
{"id": "vr25574", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25574", "speaker": "Ľubomír Jahnátek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-jahnatek", "statement": "Vo väčšine prípadov (interné výberové konanie, pozn.) je to 1 uchádzať na funkciu. Ja som si dal urobiť prieskum ako to bolo u nás s internými. Sú tam aj prípady, kedy boli viacerí uchádzači prihlásení na interné výberové konanie.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Ministerstvo neposkytuje verejnosti informácie o priebehu interného výberového konania a ani o neúspešných kandidátoch. Tieto informácie radí k Zoznamu skutočností s obmedzeným prístupom. Taktiež nedošlo k zverejneniu ministrom spomínaného prieskumu. Demagog.SK nemá k dispozícií informácie o výsledkoch interných výberových konaní, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Ministerstvo neposkytuje verejnosti informácie o priebehu interného výberového konania a ani o neúspešných kandidátoch. Tieto informácie radí k Zoznamu skutočností s obmedzeným prístupom. Taktiež nedošlo k zverejneniu ministrom spomínaného prieskumu. Demagog.SK nemá k dispozícií informácie o výsledkoch interných výberových konaní, výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["Zoznamu"], "url": ["http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=37&id=363"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:29.441417+00:00"}
{"id": "vr14240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14240", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Ale čo sa týka napríklad platov, to navýšenie o 140 eur mesačne a potom o ďalších, myslím, 70 alebo 90, ktoré požadujú (štrajkujúci učitelia, pozn.)..", "statement_date": "2016-01-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorá v pondelok 25. januára 2016 vstupuje do časovo neobmedzeného štrajku, skutočne vláde SR predostrela platové požiadavky, ktoré spomína vo výroku poslanec Martin Poliačik (SaS). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Pravda potvrdzuje slová poslanca Poliačika a v článku z 11. januára 2016 píše: \" Medzi tri požiadavky iniciatívy patrí v prvom rade zvýšenie platov o 140 eur od februára tohto roka a od januára budúceho o ďalších 90 eur . \" Denník N v článku zo 16. januára 2016 predstavuje hlavné požiadavky iniciatívy učiteľov medzi ktoré patrí aj navýšenie platov: \"legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. februára 2016 a o 90 eur od 1. januára 201 7. \" Dané požiadavky navýšenia platov sú uvedené aj na stránke Slovenskej komory učiteľov . Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Iniciatíva slovenských učiteľov, ktorá v pondelok 25. januára 2016 vstupuje do časovo neobmedzeného štrajku, skutočne vláde SR predostrela platové požiadavky, ktoré spomína vo výroku poslanec Martin Poliačik (SaS). Výrok hodnotíme ako pravdivý. Denník Pravda potvrdzuje slová poslanca Poliačika a v článku z 11. januára 2016 píše: \" Medzi tri požiadavky iniciatívy patrí v prvom rade zvýšenie platov o 140 eur od februára tohto roka a od januára budúceho o ďalších 90 eur . \" Denník N v článku zo 16. januára 2016 predstavuje hlavné požiadavky iniciatívy učiteľov medzi ktoré patrí aj navýšenie platov: \"legislatívnymi opatreniami zabezpečila zvýšenie tarifných platov všetkých pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve o 140 eur od 1. februára 2016 a o 90 eur od 1. januára 201 7. \" Dané požiadavky navýšenia platov sú uvedené aj na stránke Slovenskej komory učiteľov . Dátum zverejnenia analýzy: 25.01.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-01-25", "analysis_sources": {"text": ["Denník Pravda", "Denník N", "Slovenskej komory učiteľov"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/379530-iniciativa-ucitelov-vyhlasila-strajkovu-pohotovost/", "https://dennikn.sk/blog/strajk-ucitelov/", "http://www.sku.sk/clanok-265-vyzva-slovenskej-komory-ucitelov-vlade-slovenskej-republiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:43.287450+00:00"}
{"id": "vr32240", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32240", "speaker": "Zuzana Zvolenská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zuzana-zvolenska", "statement": "Pán poslanec Uhliarik ešte vtedy ministrom zdravotníctva keď bol hovoril, že žiadnu 50 miliónovú rezervu nepotrebuje.", "statement_date": "2012-09-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa správy agentúry SITA z 15.2.2012, ministerstvo zdravotníctvo, vtedy ešte pod vedením Ivana Uhliarika, skutočne vyhlásilo, že 50 miliónová rezerva nie je potrebná a zatiaľ pre ňu nemá žiadne špeciálne využitie. Ivan Uhliarik sa neskôr vyjadril v zmysle, že s touto rezervou počíta, výrok Zuzany Zvolenskej je však pravdivý. TASR 26.4.2012 uvádza, že Uhliarik s touto rezervou pri zvyšovaní platov počítal: „Poslancov som upozorňoval, že ak zákon schvália, na vyššie platy sestier sa musia použiť peniaze z úspor v liekovej reforme (40 miliónov eur v roku 2012), peniaze z lepšieho výberu poistného (30 miliónov eur) a prípadne rezervy v štátnom rozpočte (50 miliónov eur) vyjadril sa Uhliarik. Bývalý minister Uhliarik sa vyjadril v podobnom zmysle aj v relácii Na telo z 22.4.2012, kde taktiež počítal s 50 miliónov rezervou. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa správy agentúry SITA z 15.2.2012, ministerstvo zdravotníctvo, vtedy ešte pod vedením Ivana Uhliarika, skutočne vyhlásilo, že 50 miliónová rezerva nie je potrebná a zatiaľ pre ňu nemá žiadne špeciálne využitie. Ivan Uhliarik sa neskôr vyjadril v zmysle, že s touto rezervou počíta, výrok Zuzany Zvolenskej je však pravdivý. TASR 26.4.2012 uvádza, že Uhliarik s touto rezervou pri zvyšovaní platov počítal: „Poslancov som upozorňoval, že ak zákon schvália, na vyššie platy sestier sa musia použiť peniaze z úspor v liekovej reforme (40 miliónov eur v roku 2012), peniaze z lepšieho výberu poistného (30 miliónov eur) a prípadne rezervy v štátnom rozpočte (50 miliónov eur) vyjadril sa Uhliarik. Bývalý minister Uhliarik sa vyjadril v podobnom zmysle aj v relácii Na telo z 22.4.2012, kde taktiež počítal s 50 miliónov rezervou. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-09-24", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "Na telo"], "url": ["https://demagog.sk/vyrok/Bývalý minister zdravotníctva I.Uhliarik na jednej strane 50 mil. rezervu na zvyšovanie platov v zdravotníctve nevyužil, no na strane druhej sa nikdy nevyjadril, že túto rezervu nepotrebuje, a preto tento výrok Z.Zvolenskej hodnotíme ako zavádzajúci.     Podľa portálu lekom.sk (článok \"Ako sa skončí pohon na čarodejnice\") bývalý minister zdravotníctva I.Uhliarik nepoužil túto 50 mil. rezervu na zvyšovanie platov lekárov a sestier. TASR však uvádza, že Uhliarik s touto rezervou pri zvyšovaní platov počítal: „Poslancov som upozorňoval, že ak zákon schvália, na vyššie platy sestier sa musia použiť peniaze z úspor v liekovej reforme (40 miliónov eur v roku 2012), peniaze z lepšieho výberu poistného (30 miliónov eur) a prípadne rezervy v štátnom rozpočte (50 miliónov eur) vyjadril sa Uhliarik.  Bývalý minister Uhliarik sa vyjadril v podobnom zmysle aj v relácii Na telo z 22.4.2012, kde taktiež počítal s 50 miliónov rezervou.", "http://www.teraz.sk/slovensko/i-uhliarik-nemocnice-musia-zacat-fun/6347-clanok.html", "http://www.demagog.sk/diskusie/280/zuzana-zvolenska-vs-ivan-uhliarik"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:47.371309+00:00"}
{"id": "vr30876", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30876", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "A po tretie, bol to práve Mikuláš Dzurinda, ktorý pred 6 dňami avizoval, že SDKÚ-DS usporiada s veľkou pompou tlačovú konferenciu, mala byť vo štvrtok, na ktorej SDKÚ-DS sa chystalo vyvrátiť všetky tvrdenia, tak ako sú opísané, v údajnom spise Gorila. Nič z toho sa nestalo, žiadne tlačové konferencie ani žiadne vysvetlenie zo strany Mikuláša Dzurindu.", "statement_date": "2012-02-05", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na oficiálnej stránke SDKÚ-DS, ani v médiách sme nenašli informáciu o pripravovanej tlačovej konferencii týkajúcej sa Gorily s takým časovým predstihom ako tvrdí J. Kollár.", "analysis_paragraphs": ["Na oficiálnej stránke SDKÚ-DS, ani v médiách sme nenašli informáciu o pripravovanej tlačovej konferencii týkajúcej sa Gorily s takým časovým predstihom ako tvrdí J. Kollár."], "analysis_date": "2012-02-06", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://www.prservis.sk/index.php?base=data/ozn/ps/1202040099.msg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:34:51.251759+00:00"}
{"id": "vr16330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16330", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...150 poslancov teraz bezproblémovo súhlasí s otváraním listov, napriek škandálu...", "statement_date": "2017-06-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanci NR SR sa skutočne 1. júna 2017 zhodli na pravidlách kontroly korešpondencie, pričom z troch možností (kontrola bezpečnosti zásielok bez ich prítomnosti, kontrola bezpečnosti s prítomnosťou poslanca a zriadenie špeciálneho P.O.Boxu) si vybrali prvé dve. Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Daniela Guspana \"bezpečnostné kontroly korešpondencie slúžia a vždy slúžili výlučne pre zabezpečenie ochrany zdravia a života nielen poslancov NR SR, ale aj zamestnancov Kancelárie NR SR. \"", "analysis_paragraphs": ["Poslanci NR SR sa skutočne 1. júna 2017 zhodli na pravidlách kontroly korešpondencie, pričom z troch možností (kontrola bezpečnosti zásielok bez ich prítomnosti, kontrola bezpečnosti s prítomnosťou poslanca a zriadenie špeciálneho P.O.Boxu) si vybrali prvé dve. Podľa vedúceho Kancelárie NR SR Daniela Guspana \"bezpečnostné kontroly korešpondencie slúžia a vždy slúžili výlučne pre zabezpečenie ochrany zdravia a života nielen poslancov NR SR, ale aj zamestnancov Kancelárie NR SR. \""], "analysis_date": "2017-06-05", "analysis_sources": {"text": ["zhodli", "odsúhlasilo", "\"škandál\""], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1106562/poslanci-sa-zhodli-na-pravidlach-kontroly-korespondencie.html", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=54343", "https://dennikn.sk/745234/u-danka-citaju-listy-poslancov-a-posudzuju-aky-je-ich-obsah/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:53.336621+00:00"}
{"id": "vr16482", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16482", "speaker": "Milan Ftáčnik", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-ftacnik", "statement": "...sa mi podarilo získať viac ako 300 miliónov eur na riešenie problémov mestskej hromadnej dopravy. Dnes ich vidíte v nových električkách - jazdí ich 45, v nových trolejbusoch, ktorých je viac ako 120, ako aj v novom Starom moste.", "statement_date": "2017-07-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z apríla 2017 . Hlavné mesto SR Bratislava medzi rokmi 2010 až 2014 získalp v rámci Operačného programu doprava (OPD) na obnovu vozidiel verejnej dopravy ako aj ďalšie projekty viac ako 300 miliónov eur ( pdf. s. 12). Eurofondové projekty na podporu integrovaného dopravného systému boli okrem iného využité aj na vybudovanie nového Starého mostu s električkovou traťou do Petržalky a nákup 45 nízkopodlažných električiek . Za spomínané peniaze sa síce nakúpilo presne 120 a nie viac ako 120 trolejbusov ako uviedol Milan Ftáčnik. Pre úplnosť dodávame, že to nie je výlučne zásluha Ftáčnika ako by mohol evokovať výrok, ale do tohto procesu boli zahrnutí aj mestskí poslanci. Výrok však hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z apríla 2017 . Hlavné mesto SR Bratislava medzi rokmi 2010 až 2014 získalp v rámci Operačného programu doprava (OPD) na obnovu vozidiel verejnej dopravy ako aj ďalšie projekty viac ako 300 miliónov eur ( pdf. s. 12). Eurofondové projekty na podporu integrovaného dopravného systému boli okrem iného využité aj na vybudovanie nového Starého mostu s električkovou traťou do Petržalky a nákup 45 nízkopodlažných električiek . Za spomínané peniaze sa síce nakúpilo presne 120 a nie viac ako 120 trolejbusov ako uviedol Milan Ftáčnik. Pre úplnosť dodávame, že to nie je výlučne zásluha Ftáčnika ako by mohol evokovať výrok, ale do tohto procesu boli zahrnutí aj mestskí poslanci. Výrok však hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-07-18", "analysis_sources": {"text": ["apríla 2017", "pdf.", "nového Starého mostu", "45 nízkopodlažných električiek", "120 trolejbusov", "píše", "pdf.", "TENT-T 17", "Mestskí poslanci", "prijala Európska komisia", "povedal"], "url": ["https://milanftacnik.blog.sme.sk/c/453153/politikov-treba-hodnotit-podla-skutkov-nielen-podla-slov.html", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1413531732.upl&ANAME=2_+2014.pdf", "http://www.bratislava.sk/elektricka-cez-stary-most-oficialne-spojila-petrzalku-s-centrom-mesta/d-11051494/p1=11049958", "http://www.dpb.sk/o-podniku/aktuality/dpb-ma-45-novych-elektriciek/", "http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=36301&prm2=186589", "http://www.telecom.gov.sk/index/?ids=36301&prm2=186589", "http://www.nsrr.sk/download.php?FNAME=1413531732.upl&ANAME=2_+2014.pdf", "https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/195397-bratislava-si-bude-pytat-250-milionov-z-eurofondov-na-elektricku-do-petrzalky/", "http://www.dnes24.sk/mestski-poslanci-podporili-elektricku-do-petrzalky-91184", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/bratislava-kosice-ziskaju-peniaze-z-eurofondov-dopravu.html", "http://www.pluska.sk/spravy/ekonomika/bratislava-kosice-ziskaju-peniaze-z-eurofondov-dopravu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:23.821327+00:00"}
{"id": "vr37841", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37841", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "To sú desaťtisíce preukazov. (preukazov zahraničných Maďarov, pozn.)", "statement_date": "2011-03-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel so správou, že žiadosť o preukaz zahraničného Maďara podalo k 1. máju 2010 viac ako 120 000 osôb. Denník sa odvoláva na informácie webovej stránky Zväzu pre spoločné ciele.", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel so správou, že žiadosť o preukaz zahraničného Maďara podalo k 1. máju 2010 viac ako 120 000 osôb. Denník sa odvoláva na informácie webovej stránky Zväzu pre spoločné ciele."], "analysis_date": "2011-03-28", "analysis_sources": {"text": ["SME"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5382015/nasi-madari-vyhody-dvojakeho-obcianstva-nevidia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:58.081234+00:00"}
{"id": "45058", "numeric_id": 45058, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45058", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Pokiaľ my nechceme skončiť ako Taliansko, Španielsko, kde sa to ale že úplne kompletne vymklo spod kontroly, 1000 mŕtvych denne, to je niečo strašidelné. Tie čísla rastú, čísla nakazených rastú čoraz rýchlejšie v západnej Európe. Najmä teda v krajinách Francúzsko, Nemecko a špeciálne obzvlášť Taliansko a Španielsko.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V druhej polovici marca stúpal počet novonakazených pacientov v Španielsku, Taliansku, Nemecku aj Francúzsku. Maximálny denný počet obetí v Taliansku do času vysielania relácie - 29. marca - bol 919, v Španielsku 844. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Taliansko a Španielsko patria medzi krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté koronavírusom. Denný nárast nakazených v Taliansku sa v druhej polovicu marca pohyboval v rozmedzí od 5- až 6-tisíc nakazených. Najviac mŕtvych v jeden deň - 919 - zaznamenala krajina 27. marca. Nárast nakazených v Španielsku sa v druhej polovici marca pohyboval od 6- do 8-tisíc nových prípadov. Najviac mŕtvych v priebehu 24-hodín krajina zaznamenala 28. marca - 844. V druhej polovici marca sa počet nakazených rapídne zvyšoval aj v Nemecku - z cca 2500 na vyše 6800 novopotvrdených prípadov 28. marca. Podobne to bolo aj vo Francúzsku. Tam počet novonakazených pacientov stúpal - hoci menej strmo - z 1500 na 4600 k 28. marcu.", "analysis_paragraphs": ["V druhej polovici marca stúpal počet novonakazených pacientov v Španielsku, Taliansku, Nemecku aj Francúzsku. Maximálny denný počet obetí v Taliansku do času vysielania relácie - 29. marca - bol 919, v Španielsku 844. Tvrdenie Richarda Sulíka hodnotíme v duchu povedaného ako ešte pravdivé. Taliansko a Španielsko patria medzi krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté koronavírusom. Denný nárast nakazených v Taliansku sa v druhej polovicu marca pohyboval v rozmedzí od 5- až 6-tisíc nakazených. Najviac mŕtvych v jeden deň - 919 - zaznamenala krajina 27. marca. Nárast nakazených v Španielsku sa v druhej polovici marca pohyboval od 6- do 8-tisíc nových prípadov. Najviac mŕtvych v priebehu 24-hodín krajina zaznamenala 28. marca - 844. V druhej polovici marca sa počet nakazených rapídne zvyšoval aj v Nemecku - z cca 2500 na vyše 6800 novopotvrdených prípadov 28. marca. Podobne to bolo aj vo Francúzsku. Tam počet novonakazených pacientov stúpal - hoci menej strmo - z 1500 na 4600 k 28. marcu."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["pohyboval", "zaznamenala", "zvyšoval", "stúpal"], "url": ["https://www.worldometers.info/coronavirus/country/italy/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/spain/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/germany/", "https://www.worldometers.info/coronavirus/country/france/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:49.672999+00:00"}
{"id": "vr36316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36316", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Mimochodom my sme najchudobnejší spomedzi šestnástich krajín európskej eurozóny.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistiky (2008) v HDP na hlavu v parite kúpnej sily, ktorá sa používa najčastejšie na meranie chudoby alebo bohatstva sme so 72,6 % priemeru EÚ najchudobnejšou krajinou Eurozóny.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistiky (2008) v HDP na hlavu v parite kúpnej sily, ktorá sa používa najčastejšie na meranie chudoby alebo bohatstva sme so 72,6 % priemeru EÚ najchudobnejšou krajinou Eurozóny."], "analysis_date": "2010-12-22", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tsieb010"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:36:51.537648+00:00"}
{"id": "42542", "numeric_id": 42542, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42542", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov, čo bola vtedy jediná diplomatická univerzita, ktorá vo východnom bloku existovala (...).", "statement_date": "2019-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V čase štúdia Maroša Šefčoviča na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) pred rokom 1989 (Šefčovič presné roky štúdia neuvádza v oficiálnom životopise na webe Európskej komisie) neexistovala možnosť študovať diplomaciu vo východnom bloku na inej inštitúcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Diplomatická akadémia Karola Rybárika na právnickej fakulte UK vznikla až po roku 1989. Diplomatická akademie Ministerstva zahraničia Českej republiky vznikla v roku 1997. Európska diplomatická akadémia v Poľsku začala fungovať v roku 2004. Podobná inštitúcia v Bulharsku vznikla v roku 2003, v zjednotenom Nemecku v roku 1992 a v Rumunsku v roku 2005. Na univerzite v Ľvove bola fakulta medzinárodných vzťahov ustanovená v roku 1991, medzinárodné vzťahy na univerzite v Kyjeve datujú svoje založenie do roku 1988, St.Petersburg univerzita do roku 1994. MGIMO patrila k najprestížnejším školám bývalého východného bloku, avšak pochybnosti dodnes spôsobujú podozrenia z náboru absolventov do KGB. K známym absolventom školy patria ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová, Miroslav Lajčák, bývalí ministri zahraničia Ján Kubiš a Eduard Kukan, bývalý český eurokomisár a veľvyslanec pri NATO Štefan Füle ale aj zakladatelia skupiny Penta Marek Dospiva, Jaroslav Haščák a Jozef Oravkin.", "analysis_paragraphs": ["V čase štúdia Maroša Šefčoviča na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) pred rokom 1989 (Šefčovič presné roky štúdia neuvádza v oficiálnom životopise na webe Európskej komisie) neexistovala možnosť študovať diplomaciu vo východnom bloku na inej inštitúcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Diplomatická akadémia Karola Rybárika na právnickej fakulte UK vznikla až po roku 1989. Diplomatická akademie Ministerstva zahraničia Českej republiky vznikla v roku 1997. Európska diplomatická akadémia v Poľsku začala fungovať v roku 2004. Podobná inštitúcia v Bulharsku vznikla v roku 2003, v zjednotenom Nemecku v roku 1992 a v Rumunsku v roku 2005. Na univerzite v Ľvove bola fakulta medzinárodných vzťahov ustanovená v roku 1991, medzinárodné vzťahy na univerzite v Kyjeve datujú svoje založenie do roku 1988, St.Petersburg univerzita do roku 1994. MGIMO patrila k najprestížnejším školám bývalého východného bloku, avšak pochybnosti dodnes spôsobujú podozrenia z náboru absolventov do KGB. K známym absolventom školy patria ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, generálna riaditeľka UNESCO Irina Bokovová, Miroslav Lajčák, bývalí ministri zahraničia Ján Kubiš a Eduard Kukan, bývalý český eurokomisár a veľvyslanec pri NATO Štefan Füle ale aj zakladatelia skupiny Penta Marek Dospiva, Jaroslav Haščák a Jozef Oravkin."], "analysis_date": "2019-03-13", "analysis_sources": {"text": ["životopise", "Diplomatická akadémia Karola Rybárika", "Diplomatická akademie", "Európska diplomatická akadémia", "Bulharsku", "Nemecku", "Rumunsku", "Ľvove", "Kyjeve", "St.Petersburg", "absolventom", "aj"], "url": ["https://ec.europa.eu/commission/commissioners/sites/cwt/files/sefcovic_0.pdf", "https://www.flaw.uniba.sk/studium/da/historia-a-vznik-akademie/", "https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/diplomaticka_akademie/obecne_informace/index.html", "https://diplomats.pl/about-us/our-story/", "http://bdi.mfa.government.bg/", "http://diplomatictraining.alumniportal.com/", "http://www.idr.ro/despre-idr/", "http://intrel.lnu.edu.ua/en/department/mizhnarodnyh-vidnosyn-i-dyplomatychnoji-sluzhby", "http://www.iir.edu.ua/en/institute/history/", "http://sir.spbu.ru/en/about/faculty/", "https://www.aktuality.sk/clanok/553052/rusky-harvard-spajany-s-kgb-dal-slovensku-lajcaka-hascaka-aj-kukana/", "https://hlidacipes.org/absolventu-moskevske-skoly-mgimo-mezi-ceskymi-velvyslanci-pribylo-polsko-se-jich-zbavilo/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:21:55.930791+00:00"}
{"id": "43696", "numeric_id": 43696, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43696", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...bolo to odkomunikované aj s právnym oddelením, že táto schôdza (mimoriadna schôdza z 9. septembra 2019, pozn.), ktorá nebola zvolaná kvôli lajdáctvu Borisa Kollára, ktorý teda si nevedel nastaviť súkromné aktivity so svojou prácou, bola zvolaná na riadnu schôdzu a zaradená ako posledný bod.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Mimoriadnu schôdzu parlamentu poslanci 9. septembra 2019 neotvorili, pretože plénum nebolo uznášaniaschopné. Boris Kollár bol však len jeden z mnohých poslancov, ktorí sa neprezentovali ako prítomní. Nie je teda pravdou, že schôdza nebola zvolaná „kvôli nemu.” Mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery premiérovi Petrovi Pellegrinimu, ktorú iniciovala opozícia, bola najprv presunutá zo 6. na 9. september. Ani na druhý pokus sa ju však poslancom nepodarilo otvoriť - plénum opäť nebolo uznášaniaschopné. Boris Kollár bol jedným z 82 poslancov, ktorí sa v pléne neprezentovali ako prítomní. Z neúčasti sa ospravedlnil . Na otvorenie schôdze bolo 9. septembra potrebných minimálne 76 prítomných a prezentujúcich sa poslancov. Pri oboch hlasovaniach sa ich odprezentovalo menej než 68. Boris Kollár bol teda len jedným z mnohých, ktorí svojim hlasom k otvoreniu schôdze neprispeli. Predseda Národnej rady Andrej Danko následne zaradil hlasovanie o nedôvere premiérovi na koniec riadnej schôdze parlamentu 10. septembra. Opozícia však s týmto rozhodnutím nebola spokojná. Iniciovala preto mimoriadnu schôdzu na 13. septembra.", "analysis_paragraphs": ["Mimoriadnu schôdzu parlamentu poslanci 9. septembra 2019 neotvorili, pretože plénum nebolo uznášaniaschopné. Boris Kollár bol však len jeden z mnohých poslancov, ktorí sa neprezentovali ako prítomní. Nie je teda pravdou, že schôdza nebola zvolaná „kvôli nemu.” Mimoriadna schôdza na vyslovenie nedôvery premiérovi Petrovi Pellegrinimu, ktorú iniciovala opozícia, bola najprv presunutá zo 6. na 9. september. Ani na druhý pokus sa ju však poslancom nepodarilo otvoriť - plénum opäť nebolo uznášaniaschopné. Boris Kollár bol jedným z 82 poslancov, ktorí sa v pléne neprezentovali ako prítomní. Z neúčasti sa ospravedlnil . Na otvorenie schôdze bolo 9. septembra potrebných minimálne 76 prítomných a prezentujúcich sa poslancov. Pri oboch hlasovaniach sa ich odprezentovalo menej než 68. Boris Kollár bol teda len jedným z mnohých, ktorí svojim hlasom k otvoreniu schôdze neprispeli. Predseda Národnej rady Andrej Danko následne zaradil hlasovanie o nedôvere premiérovi na koniec riadnej schôdze parlamentu 10. septembra. Opozícia však s týmto rozhodnutím nebola spokojná. Iniciovala preto mimoriadnu schôdzu na 13. septembra."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["opäť", "nebolo", "ospravedlnil", "zaradil", "koniec", "Opozícia"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42653", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=42652", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/ospravedlnenia_result&PoslanecMasterID=917&CisObdobia=7&DatumOd=1900-1-1%200:0:0&DatumDo=2100-1-1%200:0:0&CisSchodze=", "https://www.teraz.sk/slovensko/premier-ma-celit-odvolavaniu-opat/417583-clanok.html", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=470894", "https://dennikn.sk/minuta/1579899/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:37.451747+00:00"}
{"id": "vr26968", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26968", "speaker": "Pavol Hrušovský", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-hrusovsky", "statement": "Určite áno. Mám s tým skúsenosť z obdobia, keď som zastával funkciu predsedu Národnej rady. Pri oficiálnej návšteve v Čine, tak aj na stretnutiach s najvyššími ruskými predstaviteľmi som vždy otázku ľudských práv otvoril ako jeden z hlavných problémov. Aktívne som pomáhal kubánskym disidentom v boji za demokraciu a ľudské práva, viackrát som sa s nimi osobne stretol a pokiaľ to bolo možné, aj som im materiálne pomáhal. (Odpoveď na otázku, či by ako prezident bol schopný otvoriť otázku ĽP, pozn.)", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hrušovský ako predseda parlamentu na spoločnom rokovaní s predsedom vlády Čínskej ľudovej republiky Wen Jiabaom otvoril aj otázku ľudských práv, a podľa dostupnej správy sa jej venoval v podstatnej časti rokovania. Zaujímal sa napríklad prečo čínsky parlament dovtedy neratifikoval zmluvu o ľudských a politických právach, hoci ju v roku 1998 Čína podpísala.", "analysis_paragraphs": ["Hrušovský ako predseda parlamentu na spoločnom rokovaní s predsedom vlády Čínskej ľudovej republiky Wen Jiabaom otvoril aj otázku ľudských práv, a podľa dostupnej správy sa jej venoval v podstatnej časti rokovania. Zaujímal sa napríklad prečo čínsky parlament dovtedy neratifikoval zmluvu o ľudských a politických právach, hoci ju v roku 1998 Čína podpísala."], "analysis_date": "2014-02-20", "analysis_sources": {"text": ["správy", "správy SITA", "osobne prijal"], "url": ["http://www.finance.sk/spravy/finance/1549-cinska-vlada-si-velmi-vazi-ludske-prava/", "http://www.sme.sk/c/2023301/nr-sr-bude-koordinovat-pomoc-kubanskym-disidentom.html", "http://www.sme.sk/c/6467338/pre-kubanskeho-disidenta-bola-sloboda-najvacsou-hodnotou.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:44.732450+00:00"}
{"id": "vr26749", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26749", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Tento zákon (o advokácii, pozn.) bol chystaný ešte pani ministerkou Žitňanskou v tom čase a bol v podstate hotový. Čiže to bol jediný zákon, ktorý som mal už pripravený na v podstate predloženie do parlamentu. Čiže nevidím v tom žiaden nejaký zámer alebo niečo podobné.", "statement_date": "2014-02-02", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 586/2003 Z.z. o advokácii bol pripravovaný ešte bývalou ministerkou Žitňanskou, nie je však pravda, že minister Borec predložil zákon do parlamentu tak, ako bol pripravený. Do návrhu zákona pridal práve predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov čo ministerka Žitňanská odmietala. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Minister Borec sa týmto tvrdením bráni tomu, že znevýhodňuje mladých absolventov práv a advokátov na úkor starších a to okrem iného predĺžením praxe advokátskych koncipientov. Lucia Žitňanská dokonca v čase schvaľovania zákona predložila pozmeňujúci návrh , ktorý mení vládny návrh zákona,kde navrhuje vypustenie predĺženie praxe advokátskym koncipientom z troch na 5 rokov. Tento pozmeňujúci návrh nebol schválený. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Návrh zákona , ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 586/2003 Z.z. o advokácii bol pripravovaný ešte bývalou ministerkou Žitňanskou, nie je však pravda, že minister Borec predložil zákon do parlamentu tak, ako bol pripravený. Do návrhu zákona pridal práve predĺženie praxe advokátskych koncipientov z troch na päť rokov čo ministerka Žitňanská odmietala. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Minister Borec sa týmto tvrdením bráni tomu, že znevýhodňuje mladých absolventov práv a advokátov na úkor starších a to okrem iného predĺžením praxe advokátskych koncipientov. Lucia Žitňanská dokonca v čase schvaľovania zákona predložila pozmeňujúci návrh , ktorý mení vládny návrh zákona,kde navrhuje vypustenie predĺženie praxe advokátskym koncipientom z troch na 5 rokov. Tento pozmeňujúci návrh nebol schválený. Dátum zverejnenia analýzy: 03.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-03", "analysis_sources": {"text": ["Návrh zákona", "praxe", "pozmeňujúci návrh"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4144", "http://www.sme.sk/c/6470912/stat-sa-advokatom-ma-byt-zlozitejsie.html", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/nrepdn_detail&id=1440"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:57.871997+00:00"}
{"id": "46726", "numeric_id": 46726, "url": "https://demagog.sk/vyrok/46726", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Ten priebeh alebo tie aj prípadné zmeny alebo doladenia očkovacích stratégií ja registrujem aj v iných krajinách.", "statement_date": "2021-02-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Viaceré krajiny sveta operatívne menili očkovacie stratégie proti ochoreniu covid-19. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Česko Česká vláda schválila 7. decembra očkovaciu stratégiu, ktorá ešte neobsahovala podrobnosti o organizácii očkovania. Koordinátori preto 22. decembru pripravili novú verziu. Na konci decembra české ministerstvo zdravotníctva schválilo využívanie šiestich dávok z jednej vakcíny miesto pôvodných piatich dávok. V januári česká vláda zmenila očkovaciu stratégiu, keď hygienikov zaradila do najrizikovejšej skupiny. Na očkovanie sa teda dostali hneď, podľa pôvodnej stratégia mali prísť na rad až vo februári. Rezort zdravotníctva pôvodne počítal s tým, že očkovanie pre bežnú verejnosť bude dostupné na jar. Minister zdravotníctva Jan Blatný ale uviedol, že podľa nového plánu začnú úrady s očkovaním ľudí bez zdravotných problémov až v júli. Anglicko Veľká Británia zmenila v januári dobu medzi prvou a druhou dávkou vakcín AstraZeneca a Pfizer. Z pôvodných 21 dní odstupu medzi dávkami predĺžila dobu na 12 týždňov po prvej dávke. Zmenou chce docieliť čo najrýchlejšie zvýšenie imunity čo najväčšej časti populácie. Podobnú zmenu spravili pri očkovaní aj Spojené štáty. Nemecko Nemecký minister zdravotníctva Spahn avizoval na začiatku februára zmeny v očkovacej stratégii Nemecka . Ľudia s vážnym ochorením - napríklad niektorými typmi rakoviny, chronickým žilovým ochorením alebo ochorením pečene, bipolárnou poruchou, schizofréniou či ťažkou depresiou a ďalšími diagnózami - prídu k vakcíne skôr. Na očkovanie ľudí vo veku 18 - 64 budú úrady po novom mala používať najmä vakcínu AstraZeneca.", "analysis_paragraphs": ["Viaceré krajiny sveta operatívne menili očkovacie stratégie proti ochoreniu covid-19. Tvrdenie Igora Matoviča preto hodnotíme ako pravdivé. Česko Česká vláda schválila 7. decembra očkovaciu stratégiu, ktorá ešte neobsahovala podrobnosti o organizácii očkovania. Koordinátori preto 22. decembru pripravili novú verziu. Na konci decembra české ministerstvo zdravotníctva schválilo využívanie šiestich dávok z jednej vakcíny miesto pôvodných piatich dávok. V januári česká vláda zmenila očkovaciu stratégiu, keď hygienikov zaradila do najrizikovejšej skupiny. Na očkovanie sa teda dostali hneď, podľa pôvodnej stratégia mali prísť na rad až vo februári. Rezort zdravotníctva pôvodne počítal s tým, že očkovanie pre bežnú verejnosť bude dostupné na jar. Minister zdravotníctva Jan Blatný ale uviedol, že podľa nového plánu začnú úrady s očkovaním ľudí bez zdravotných problémov až v júli. Anglicko Veľká Británia zmenila v januári dobu medzi prvou a druhou dávkou vakcín AstraZeneca a Pfizer. Z pôvodných 21 dní odstupu medzi dávkami predĺžila dobu na 12 týždňov po prvej dávke. Zmenou chce docieliť čo najrýchlejšie zvýšenie imunity čo najväčšej časti populácie. Podobnú zmenu spravili pri očkovaní aj Spojené štáty. Nemecko Nemecký minister zdravotníctva Spahn avizoval na začiatku februára zmeny v očkovacej stratégii Nemecka . Ľudia s vážnym ochorením - napríklad niektorými typmi rakoviny, chronickým žilovým ochorením alebo ochorením pečene, bipolárnou poruchou, schizofréniou či ťažkou depresiou a ďalšími diagnózami - prídu k vakcíne skôr. Na očkovanie ľudí vo veku 18 - 64 budú úrady po novom mala používať najmä vakcínu AstraZeneca."], "analysis_date": "2021-02-19", "analysis_sources": {"text": ["7. decembra", "využívanie", "hygienikov", "Minister", "Veľká Británia", "spravili", "Nemecka", "vakcínu"], "url": ["https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/koronavirus-cesko-v-cesku-cr-ockovani-vakcina-ockovaci-strategie_2012262050_ako", "https://svet.sme.sk/c/22564012/sest-davok-namiesto-piatich-v-cesku-schvalili-zmeny-pre-ockovanie.html", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/ockovani-vakciny-hygienicke-stanice-koronavirus-covid_2101160600_sto", "https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/cesko-covid-koronavirus-vakcina-ockovani-ministerstvo-zdravotnictvi_2101051939_sto#jedna", "https://www.bbc.com/news/uk-55503739", "https://edition.cnn.com/2021/01/15/politics/biden-administering-vaccines-plan/index.html", "https://www.zdf.de/nachrichten/politik/corona-impfverordnung-spahn-102.html", "https://www.aerzteblatt.de/nachrichten/120690/Impfverordnung-Aenderungen-fuer-Juengere-und-chronisch-Kranke"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:43.955470+00:00"}
{"id": "vr26820", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26820", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Pričom v roku 2004 to bolo práve KDH, ktoré umožnilo zmenu, pretože dovtedy fungovalo, že bol iba jeden plat a ak ste mali viacero funkcií, z ostatných ste poberali, ak sa nemýlim, minimálnu mzdu. Práve v roku 2004 KDH vlastne umožnilo, nebolo samé, bolo tam viacero strán, aby som zase bol objektívny.", "statement_date": "2014-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že v roku 2004 bol schválený zákon, ktorý umožňoval poberať dva a viac príjmov. Tento zákon zrušil dovtedy platnú normu, ktorá hovorila, že štátny funkcionár nepoberá z druhej funkcie mzdu vyššiu ako je minimálna mzda. Za návrh hlasovali aj poslanci SMER-SD (aj R. Kaliňák), SDKÚ, SMK, KDH, ANO poslanci KSS a bez jedného všetci nezaradení poslanci. Išlo tak dohodu na celom politickom spektre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2004 bol schválený ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý umožnili poslancom NR SR zastávať súbežne funkcie starostov, primátorov, poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, zastupiteľstiev VÚC, predsedov VÚC, ale aj napríklad funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a súčasne za to poberať dva a viac platov (Čl. 4). Poslanci KDH boli v koalícii, hlasovali za tento návrh. Za návrh hlasovali zo 142 poslancov 118 za - poslanci SMER-SD (aj R. Kaliňák), SDKÚ, SMK, KDH, ANO poslanci KSS a bez jedného všetci nezaradení poslanci. Tento zákon zrušil dovtedy platný ústavný zákon č. 119/1995 Z. z . o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Ktorý obsahoval obmedzenia, že prípade ak zastávajú dve funkcie, tak z druhej poberajú nie vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu. \"OBMEDZENIA ŠTÁTNYCH FUNKCIONÁROV V NIEKTORÝCH ČINNOSTIACH A VZŤAHOCH Čl. 3 f) poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, g) vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze; to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu a ak ide o správu vlastného majetku, h) vykonávať funkcie, povolania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné so štátnou funkciou podľa Ústavy Slovenskej republiky a osobitných zákonov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že v roku 2004 bol schválený zákon, ktorý umožňoval poberať dva a viac príjmov. Tento zákon zrušil dovtedy platnú normu, ktorá hovorila, že štátny funkcionár nepoberá z druhej funkcie mzdu vyššiu ako je minimálna mzda. Za návrh hlasovali aj poslanci SMER-SD (aj R. Kaliňák), SDKÚ, SMK, KDH, ANO poslanci KSS a bez jedného všetci nezaradení poslanci. Išlo tak dohodu na celom politickom spektre. Výrok hodnotíme ako pravdivý. V roku 2004 bol schválený ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorý umožnili poslancom NR SR zastávať súbežne funkcie starostov, primátorov, poslancov mestských a miestnych zastupiteľstiev, zastupiteľstiev VÚC, predsedov VÚC, ale aj napríklad funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a súčasne za to poberať dva a viac platov (Čl. 4). Poslanci KDH boli v koalícii, hlasovali za tento návrh. Za návrh hlasovali zo 142 poslancov 118 za - poslanci SMER-SD (aj R. Kaliňák), SDKÚ, SMK, KDH, ANO poslanci KSS a bez jedného všetci nezaradení poslanci. Tento zákon zrušil dovtedy platný ústavný zákon č. 119/1995 Z. z . o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. Ktorý obsahoval obmedzenia, že prípade ak zastávajú dve funkcie, tak z druhej poberajú nie vyššiu mzdu ako minimálnu mzdu. \"OBMEDZENIA ŠTÁTNYCH FUNKCIONÁROV V NIEKTORÝCH ČINNOSTIACH A VZŤAHOCH Čl. 3 f) poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, g) vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze; to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu a ak ide o správu vlastného majetku, h) vykonávať funkcie, povolania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné so štátnou funkciou podľa Ústavy Slovenskej republiky a osobitných zákonov.\" Dátum zverejnenia analýzy: 10.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-10", "analysis_sources": {"text": ["ústavný zákon", "hlasovali", "č. 119/1995 Z. z"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=3&ID=547", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=15181", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-119"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:50:42.519637+00:00"}
{"id": "vr32224", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32224", "speaker": "Dušan Čaplovič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/dusan-caplovic", "statement": "Dokonca v troch prioritách (platy učiteľov, sociálne štipendiá, veda a výskum, pozn.), ktoré som dal pánovi ministrovi financií...", "statement_date": "2012-09-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister školstva Dušan Čaplovič, predložil tri základné priority (platy učiteľov, sociálne štipendiá vysokoškolákov a vedu a výskum) ministrovi financií Petrovi Kažimírovi.\n\nAktualne.sk (8.septembra 2012):\n\n\" ...Zlú situáciu v tejto oblasti vníma aj šéf rezortu Dušan Čaplovič. Sám ministrovi financií Petrovi Kažimírovi predložil tri základné priority - platy učiteľov, sociálne štipendiá vysokoškolákov a vedu a výskum... \"", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister školstva Dušan Čaplovič, predložil tri základné priority (platy učiteľov, sociálne štipendiá vysokoškolákov a vedu a výskum) ministrovi financií Petrovi Kažimírovi.", "Aktualne.sk (8.septembra 2012):", "\" ...Zlú situáciu v tejto oblasti vníma aj šéf rezortu Dušan Čaplovič. Sám ministrovi financií Petrovi Kažimírovi predložil tri základné priority - platy učiteľov, sociálne štipendiá vysokoškolákov a vedu a výskum... \""], "analysis_date": "2012-09-17", "analysis_sources": {"text": ["Aktualne.sk"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/ak-vam-ide-o-skolstvo-pridajte-sa-k-strajku-vyzyvaju-caplovica-odborari/slovensko/politika/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:03:26.662524+00:00"}
{"id": "vr38465", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38465", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Maďarská republika spochybnila svojim najvyšším zákonom tým, že vyhlásila okrem iného, že má právne vákuum medzi rokom 1944-1990.", "statement_date": "2011-05-29", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V minulosti overovaný výrok na demagog .sk : Rafaj nepresne cituje text novej ústavy, následne ho nesprávne interpretuje. V preambule sa píše: \"Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa....Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú....Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny.\" ( \"Tiszteletben tartjuk történeti alkotmányunk vívmányait és a Szent Koronát, amely megtestesíti Magyarország alkotmányos állami folytonosságát és a nemzet egységét....Nem ismerjük el az 1949. évi kommunista \"alkotmány\" jogfolytonosságát, amely egy zsarnoki uralom alapja volt, ezért kinyilvánítjuk annak érvénytelenségét....Hazánk 1944. március tizenkilencedikén elveszített állami önrendelkezésének visszaálltát 1990. május másodikától, az első szabadon választott népképviselet megalakulásától számítjuk . Ezt a napot tekintjük hazánk új demokráciája és alkotmányos rendje kezdetének.\" ) Pred rokom 1949 Maďarsko nemalo písanú ústavu, len niekoľko zákonov ústavného významu, ktoré spoločne tvoria spomínanú \"historickú ústavu\". Súčasný text si ju len \"ctí\". Roky 1944-1990 sa tiež spomínajú v inom kontexte než tvrdil Rafaj. Za najdôležitejšie však považujeme to, že všetko citované sa nachádza len v preambule novej ústavy, čo podľa nás nemá rovnakú silu ako vlastné články. Ďalej by sme chceli upozorniť na rozpor, napríklad medzi maďarskými ústavnými právnikmi Kolláthom a Gulyásom, či bude mať Maďarsko dve ústavy alebo iba jednu.", "analysis_paragraphs": ["V minulosti overovaný výrok na demagog .sk : Rafaj nepresne cituje text novej ústavy, následne ho nesprávne interpretuje. V preambule sa píše: \"Ctíme si výdobytky našej historickej ústavy a Svätú korunu, ktorá stelesňuje ústavnú kontinuitu Maďarska a celistvosť národa....Neuznávame právnu kontinuitu komunistickej \"ústavy\" z roku 1949, ktorá bola základom tyranského panstva, preto ju vyhlasujeme za neplatnú....Návrat samourčenia našej domoviny strateného 19. marca 1944 počítame od 2. mája 1990, od ustanovenia prvého slobode zvoleného zastúpenia ľudu. Tento deň považujeme za počiatok novej demokracie a ústavného poriadku našej domoviny.\" ( \"Tiszteletben tartjuk történeti alkotmányunk vívmányait és a Szent Koronát, amely megtestesíti Magyarország alkotmányos állami folytonosságát és a nemzet egységét....Nem ismerjük el az 1949. évi kommunista \"alkotmány\" jogfolytonosságát, amely egy zsarnoki uralom alapja volt, ezért kinyilvánítjuk annak érvénytelenségét....Hazánk 1944. március tizenkilencedikén elveszített állami önrendelkezésének visszaálltát 1990. május másodikától, az első szabadon választott népképviselet megalakulásától számítjuk . Ezt a napot tekintjük hazánk új demokráciája és alkotmányos rendje kezdetének.\" ) Pred rokom 1949 Maďarsko nemalo písanú ústavu, len niekoľko zákonov ústavného významu, ktoré spoločne tvoria spomínanú \"historickú ústavu\". Súčasný text si ju len \"ctí\". Roky 1944-1990 sa tiež spomínajú v inom kontexte než tvrdil Rafaj. Za najdôležitejšie však považujeme to, že všetko citované sa nachádza len v preambule novej ústavy, čo podľa nás nemá rovnakú silu ako vlastné články. Ďalej by sme chceli upozorniť na rozpor, napríklad medzi maďarskými ústavnými právnikmi Kolláthom a Gulyásom, či bude mať Maďarsko dve ústavy alebo iba jednu."], "analysis_date": "2011-05-30", "analysis_sources": {"text": ["demagog"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/145/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:51.699391+00:00"}
{"id": "vr17274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17274", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Treba rozlišovať medzi reformou ESO a treba rozlišovať medzi decentralizáciou, fiškálnou decentralizáciou, ktorá prebehla pred mnoho rokov pred ESOM (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pojem fiškálna decentralizácia verejnej správy znamená zmenu vzťahov a kompetencií medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy s cieľom posilnenia finančnej nezávislosti a zodpovednosti územnej samosprávy pri poskytovaní služieb občanom. Táto reforma verejnej správy začala v roku 2002 a priamo nadväzovala na proces decentralizácie verejnej správy na Slovensku ( .pdf , s. 3). Spomínaná reforma ESO sa začala až v roku 2013, teda 11 rokov po začatí procesu fiškálnej decentralizácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Pojem fiškálna decentralizácia verejnej správy znamená zmenu vzťahov a kompetencií medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územnej samosprávy s cieľom posilnenia finančnej nezávislosti a zodpovednosti územnej samosprávy pri poskytovaní služieb občanom. Táto reforma verejnej správy začala v roku 2002 a priamo nadväzovala na proces decentralizácie verejnej správy na Slovensku ( .pdf , s. 3). Spomínaná reforma ESO sa začala až v roku 2013, teda 11 rokov po začatí procesu fiškálnej decentralizácie. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["znamená", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=3922", "http://library.fes.de/pdf-files/bueros/slowakei/04686.pdf", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3507", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3507", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3507", "http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3507"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:48.069073+00:00"}
{"id": "49346", "numeric_id": 49346, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49346", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Ja chápem strach niektorých ľudí, ktorí boli finančne napojení na rôzne projekty, kontroly sysľov a rôznych vecí, ja chápem ten strach toho tretieho sektoru, mimovládnych organizácií, ktorí pozorovali sysľov a za to dostávali milióny eur.", "statement_date": "2023-10-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Projekt ochrany sysľa pasienkového, v ktorom je zapojená mimovládna organizácia BROZ, ale aj tri slovenské štátne inštitúcie, získal v celoeurópskej súťaži od Európskej komisie 5,4 milióna eur na 7 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože projekt nie je zameraný na pozorovanie sysľov, ale na obnovu viac ako 200 hektárov poľnohospodárskej krajiny v 25 lokalitách.\n\nZ projektových peňazí sa zanedbané pozemky čistia od náletových drevín, zhotovuje sa oplotenie a zabepečujú sa hospodárske zvieratá, keďže syseľ pasienkový potrebuje na svoje prežitie pasienky. Syseľ sa živí hrabošom poľným a zvyšovanie jeho počtov tak pomáha aj slovenským poľnohospodárom. Projektové peniaze pritom nie sú zo štátneho rozpočtu, ale z celoeurópskeho rozpočtu na projekty ochrany prírody. Ak by sa do celoeurópskej súťaže nezapojila slovenská organizácia BROZ, prostriedky by mohli skončiť v iných členských krajinách, neboli alokované pre Slovensko.", "analysis_paragraphs": ["Projekt ochrany sysľa pasienkového, v ktorom je zapojená mimovládna organizácia BROZ, ale aj tri slovenské štátne inštitúcie, získal v celoeurópskej súťaži od Európskej komisie 5,4 milióna eur na 7 rokov. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, pretože projekt nie je zameraný na pozorovanie sysľov, ale na obnovu viac ako 200 hektárov poľnohospodárskej krajiny v 25 lokalitách.", "Z projektových peňazí sa zanedbané pozemky čistia od náletových drevín, zhotovuje sa oplotenie a zabepečujú sa hospodárske zvieratá, keďže syseľ pasienkový potrebuje na svoje prežitie pasienky. Syseľ sa živí hrabošom poľným a zvyšovanie jeho počtov tak pomáha aj slovenským poľnohospodárom. Projektové peniaze pritom nie sú zo štátneho rozpočtu, ale z celoeurópskeho rozpočtu na projekty ochrany prírody. Ak by sa do celoeurópskej súťaže nezapojila slovenská organizácia BROZ, prostriedky by mohli skončiť v iných členských krajinách, neboli alokované pre Slovensko."], "analysis_date": "2023-11-17", "analysis_sources": {"text": ["Projekt ochrany", "potrebuje", "projekty"], "url": ["https://broz.sk/projekty/life-sysel/", "https://www.aktuality.sk/clanok/x6nbrhm/preco-na-ochranarov-utocia-dezinformatori-a-ako-tomu-pomohol-boris-kollar/", "https://dennikn.sk/2626076/ochranari-sa-staraju-o-poniklece-a-sysle-odporcovia-reformy-narodnych-parkov-ich-maju-za-zlodejov/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:09:31.881804+00:00"}
{"id": "vr35960", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35960", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Prvá podmienka je, že musí ísť o vládu, ktorá bude napľňať článok 55 Ústavy Slovenskej republiky a článok 55 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o sociálnom štáte. To nie je môj výmysel ani výmysel Smeru, to je zákonodarca v roku 1992 povedal, každé vláde príkaz, musíte budovať sociálny štát.", "statement_date": "2010-05-16", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Článok 55 Ústavy hovorí: (1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon.", "analysis_paragraphs": ["Článok 55 Ústavy hovorí: (1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. (2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon."], "analysis_date": "2010-12-17", "analysis_sources": {"text": ["Článok"], "url": ["http://www.eeagrants.sk/8579/tretia-hlava.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:37:20.354307+00:00"}
{"id": "vr31367", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31367", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Je dôležité, aby naozaj štát komunikoval s monopolmi a vytváral na nich tlak. My sme napr. zakázali predkladanie návrhov na zvýšenie cien plynu z predstavenstva na valnú hromadu kde štát má väčšinu.", "statement_date": "2012-03-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec R. Kaliňák má pravdepodobne na mysli zákon č. č.429/2008. Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.: \" Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia .\" Je pravdou, že obchodná spoločnosť môže predkladať návrhy ÚRSO iba na základe uznesenia valného zhromaždenia, kde má štát väčšinu. Tento zákon sa môže interpretovať ako vytvorenie väčšieho tlaku na monopoly. Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej . Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov: \"Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie.\" Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu energií. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Poslanec R. Kaliňák má pravdepodobne na mysli zákon č. č.429/2008. Vláda R. Fica v skrátenom legislatívnom procese schválila zákon č.429/2008 o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Išlo o právomoc Valného zhromaždenia (VZ) podávať návrh ceny na ÚRSO. Zákon v podstate zabezpečil, aby ceny na ÚRSO navrhovalo VZ kde ma väčšinu štát a nie predstavenstvo s väčšinou súkromného akcionára. Týmto spôsobom vláda mohla účinne zablokovať zvyšovanie cien energií. § 1 z. č. 429/2008 Z.z.: \" Obchodná spoločnosť môže podať návrh ceny podľa osobitného predpisu a iné návrhy v cenovom konaní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví iba na základe uznesenia valného zhromaždenia .\" Je pravdou, že obchodná spoločnosť môže predkladať návrhy ÚRSO iba na základe uznesenia valného zhromaždenia, kde má štát väčšinu. Tento zákon sa môže interpretovať ako vytvorenie väčšieho tlaku na monopoly. Zákon č. 429/2008 Z.z bol 29.marca 2011 zrušený vládou I. Radičovej . Ako povedal v tom čase minister hospodárstva J. Miškov: \"Zrušenie zákona by malo odstrániť podnikateľskú záťaž, náklady obchodných spoločností, a v konečnom dôsledku zlepšiť podnikateľské prostredie.\" Zrušením zákona č. 429/2008 Z.z. sa predstavenstvám firiem vrátila právomoc schvaľovať cenové návrhy energií. Tým de facto odobrali možnosť vlády zablokovať zvyšovanie cien energií. Čo možno čiastočne považovať za zníženie tlaku na cenu energií. Dátum zverejnenia analýzy: 18.03.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-03-18", "analysis_sources": {"text": ["č.429/2008", "zrušený", "povedal"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_429-2008_sk.pdf", "http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_117-2011_sk.pdf", "http://www.energia.sk/clanok/legislativa/cenove-navrhy-budu-opat-v-kompetencii-predstavenstiev-firiem/2698/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:35.758141+00:00"}
{"id": "vr17357", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17357", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...ono to (Dohovor o boji proti korupcie, pozn.) prinieslo nejaké nástroje, je tam medzinárodný monitoring (...).", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohovor o boji proti korupcii ( .pdf ) vo svojom texte vyzýva na medzinárodnú spoluprácu. Slovensko ratifikovalo tento dohovor 1. júna 2006. V roku 2012 prebehla kontrola expertami z Poľska a Malty, ktorý pozerali či Slovensko dodržiava dohovor ( .pdf ). Teda sa vyskytol aj na Slovensku medzinárodný monitoring. Cieľom tohto dohovoru je „presadzovať a posilňovať opatrenia na účinejšie a predchádzanie a boj proti korupcii.\" Jedným z dôležitých prvkov dohovoru je zapojenie nielen štátnych a verejných inštitúcii, ale aj súkromného sektora. Taktiež napomáha návratu majetku a to aj naprieč hranicami. Dohovor priniesol na Slovensko základne nástroje boja proti korupcii, takže môžme vyhodnotiť tento výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dohovor o boji proti korupcii ( .pdf ) vo svojom texte vyzýva na medzinárodnú spoluprácu. Slovensko ratifikovalo tento dohovor 1. júna 2006. V roku 2012 prebehla kontrola expertami z Poľska a Malty, ktorý pozerali či Slovensko dodržiava dohovor ( .pdf ). Teda sa vyskytol aj na Slovensku medzinárodný monitoring. Cieľom tohto dohovoru je „presadzovať a posilňovať opatrenia na účinejšie a predchádzanie a boj proti korupcii.\" Jedným z dôležitých prvkov dohovoru je zapojenie nielen štátnych a verejných inštitúcii, ale aj súkromného sektora. Taktiež napomáha návratu majetku a to aj naprieč hranicami. Dohovor priniesol na Slovensko základne nástroje boja proti korupcii, takže môžme vyhodnotiť tento výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "ratifikovalo", "kontrola", ".pdf"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=191592", "https://www.unodc.org/unodc/en/corruption/ratification-status.html", "https://www.unodc.org/unodc/treaties/CAC/country-profile/CountryProfile.html?code=SVK", "http://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/CountryVisitFinalReports/2013_07_11_Slovakia_Final_Country_Report.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:00.265036+00:00"}
{"id": "50132", "numeric_id": 50132, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50132", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "To sa stalo aj žene, aj synovi, aj bratovi, ktorým dal (Fico, pozn.) dotáciu, pritom bol pri moci. Ja som ani nebol pri moci.", "statement_date": "2025-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V uplynulých rokoch boli medializované viaceré informácie o poskytovaní štátnych dotácií firmám či projektom s prepojením na rodinných príslušníkov Roberta Fica. Figuruje v nich jeho žena Svetlana, syn Michal aj brat Ladislav, pričom zmluvy boli uzatvárané v čase, keď bol Fico vo funkcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nSvetlana Ficová\n\nV roku 2007 získala Justičná akadémia SR prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja od štátu 275 tisíc eur. Zdroje boli určené na projekt „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike,“ pričom za jednu z 15 riešiteľov bola zvolená aj Ficova manželka Svetlana . Riaditeľ akadémie Peter Hulla výber zdôvodnil tým, že riešitelia boli buď z akademických kruhov alebo priamo sudcovia, prokurátori či právnici. Ficová vtedy pracovala na Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Zaujatosť voči Ficovej na svojej stránke vyvrátilo aj Ministerstvo školstva s tým, že bola vybraná ako erudovaná vedecká kapacita.\n\nMichal Fico\n\nSpoločnosť Agentúra SMER, s. r. o. , ktorej konateľom je od februára 2024 Michal Fico, syn premiéra Roberta Fica, získala dotácie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Odvtedy Agentúra s Úradom podpísala napríklad „Dohodu o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov,“ a to v marci 2024 na 9418 eur a v marci 2025 na 10 106 eur.\n\nO Michalovi Ficovi sa písalo aj v súvislosti s tým, že si ako 28-ročný kúpil v Bratislave byt s rozlohou viac ako 100m², a to bez hypotéky a v lokalite, kde sa cena za m² pohybuje okolo 4500 eur.\n\nLadislav Fico\n\nS bratom Roberta Fica sa spája najmä jeho firma HF STEEL, s.r.o ., ktorá sa napríklad podieľala aj na výstavbe rýchlostnej cesty pri Nitre. Aktivity firmy už v roku 2013 preverovala polícia , pretože bola podozrivá z uprednostňovania niektorých veriteľov. Stíhanie však bolo prerušené kvôli nedostatku skutočností potrebných na jeho pokračovanie.\n\nHF STEEL, s.r.o. od roku 2013 neexistuje, no napriek tomu mala ešte rok po tom dlh 130 tisíc eur v Sociálnej poisťovni . Dnes sa stále nachádza na zozname dlžníkov v poisťovni Dôvera či Union a Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlží vyše 82 tisíc eur.\n\nBratranec\n\nRastislav Rybanský, bratranec Roberta Fica a predseda združenia pre rekonštrukciu Topoľčianskeho hradu, získal v roku 2009 dotáciu 1,2 milióna eur z nórskych fondov a štátneho rozpočtu. Program zastrešoval Úrad vlády, ktorý v tom čase viedol Robert Fico.\n\nČasť prác pritom realizovala firma patriaca Ficovmu strýkovi Ladislavovi Rybanskému. Ten neskôr, v rokoch 2019 – 2024, získal v regióne ďalšie zákazky od obcí a inštitúcií v hodnote viac než 1 milión eur.\n\nStrýko\n\nFirma Ladislava Rybanského, Ficovho strýka, sa podľa tvrdení opozície podieľala na rekonštrukcii hradu a následne získavala ďalšie zákazky v okrese Topoľčany a Partizánske.", "analysis_paragraphs": ["V uplynulých rokoch boli medializované viaceré informácie o poskytovaní štátnych dotácií firmám či projektom s prepojením na rodinných príslušníkov Roberta Fica. Figuruje v nich jeho žena Svetlana, syn Michal aj brat Ladislav, pričom zmluvy boli uzatvárané v čase, keď bol Fico vo funkcii. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Svetlana Ficová", "V roku 2007 získala Justičná akadémia SR prostredníctvom Agentúry na podporu výskumu a vývoja od štátu 275 tisíc eur. Zdroje boli určené na projekt „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike,“ pričom za jednu z 15 riešiteľov bola zvolená aj Ficova manželka Svetlana . Riaditeľ akadémie Peter Hulla výber zdôvodnil tým, že riešitelia boli buď z akademických kruhov alebo priamo sudcovia, prokurátori či právnici. Ficová vtedy pracovala na Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Zaujatosť voči Ficovej na svojej stránke vyvrátilo aj Ministerstvo školstva s tým, že bola vybraná ako erudovaná vedecká kapacita.", "Michal Fico", "Spoločnosť Agentúra SMER, s. r. o. , ktorej konateľom je od februára 2024 Michal Fico, syn premiéra Roberta Fica, získala dotácie prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Odvtedy Agentúra s Úradom podpísala napríklad „Dohodu o poskytnutí príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov,“ a to v marci 2024 na 9418 eur a v marci 2025 na 10 106 eur.", "O Michalovi Ficovi sa písalo aj v súvislosti s tým, že si ako 28-ročný kúpil v Bratislave byt s rozlohou viac ako 100m², a to bez hypotéky a v lokalite, kde sa cena za m² pohybuje okolo 4500 eur.", "Ladislav Fico", "S bratom Roberta Fica sa spája najmä jeho firma HF STEEL, s.r.o ., ktorá sa napríklad podieľala aj na výstavbe rýchlostnej cesty pri Nitre. Aktivity firmy už v roku 2013 preverovala polícia , pretože bola podozrivá z uprednostňovania niektorých veriteľov. Stíhanie však bolo prerušené kvôli nedostatku skutočností potrebných na jeho pokračovanie.", "HF STEEL, s.r.o. od roku 2013 neexistuje, no napriek tomu mala ešte rok po tom dlh 130 tisíc eur v Sociálnej poisťovni . Dnes sa stále nachádza na zozname dlžníkov v poisťovni Dôvera či Union a Všeobecnej zdravotnej poisťovni dlží vyše 82 tisíc eur.", "Bratranec", "Rastislav Rybanský, bratranec Roberta Fica a predseda združenia pre rekonštrukciu Topoľčianskeho hradu, získal v roku 2009 dotáciu 1,2 milióna eur z nórskych fondov a štátneho rozpočtu. Program zastrešoval Úrad vlády, ktorý v tom čase viedol Robert Fico.", "Časť prác pritom realizovala firma patriaca Ficovmu strýkovi Ladislavovi Rybanskému. Ten neskôr, v rokoch 2019 – 2024, získal v regióne ďalšie zákazky od obcí a inštitúcií v hodnote viac než 1 milión eur.", "Strýko", "Firma Ladislava Rybanského, Ficovho strýka, sa podľa tvrdení opozície podieľala na rekonštrukcii hradu a následne získavala ďalšie zákazky v okrese Topoľčany a Partizánske."], "analysis_date": "2025-10-01", "analysis_sources": {"text": ["Svetlana", "Ficová", "školstva", "Agentúra SMER, s. r. o.", "februára", "9418", "10 106", "byt", "HF STEEL, s.r.o", "cesty", "polícia", "poisťovni", "Dôvera", "poisťovni", "bratranec", "tvrdení"], "url": ["https://sita.sk/ficova-manzelka-bola-len-jednou-z-15-riesitelov-projektu-nie-prijimatelkou-grantu-reaguje-riaditel-justicnej-akademie-sr-na-vyrok-simecku/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/162951-ficovu-manzelku-stat-plati-za-skumanie-paragrafov/", "https://www.minedu.sk/stanovisko-k-medializovanym-informaciam-o-agenture-na-podporu-vyskumu-a-vyvoja", "https://dennikn.sk/minuta/4173312/", "https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=25829&SID=2&P=1", "https://www.crz.gov.sk/data/att/4842549.pdf?csrt=13643531134132146753%C3%A4", "https://www.crz.gov.sk/data/att/5731809.pdf?csrt=13643531134132146753", "https://domov.sme.sk/c/22828321/fico-byt-syn-kupa.html", "https://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp?PR=Fico&MENO=Ladislav&SID=0&T=f0&R=1", "https://domov.sme.sk/c/5397636/ficov-brat-zaraba-na-rychlostnej-ceste.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/361077/firmu-ficovho-brata-uz-nevysetruju-policia-sa-nedostala-k-uctovnictvu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/361077/firmu-ficovho-brata-uz-nevysetruju-policia-sa-nedostala-k-uctovnictvu/", "https://www.dovera.sk/overenia/dlznici/zoznam-dlznikov?q=hf+steel", "https://www.finstat.sk/36547204/dlhy_a_pohladavky", "https://domov.sme.sk/c/5406320/ficovu-rodinu-na-hrade-preveruju.html", "https://bleskovky.zoznam.sk/cl/1005001/2844291/KDH-i-PS-tvrdia--ze-firmy-rodinne-prepojene-s-Ficom-mali-dostavat-statne-dotacie"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:05:56.810241+00:00"}
{"id": "vr37425", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37425", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Ale vláda Roberta Fica v januári požiadala prostredníctvom svojich ľudí na ministerstve pôdohospodárstva o túto možnosť. Brusel toto odsúhlasil. Slovenská republika túto možnosť nedostala len tak od seba, pre nič za nič. Na základe požiadavky z obdobia Ficovej vlády z januára 2010 a z mája 2010.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "SME.sk : O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal.\" Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byť k dispozícii na rok 2011. Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že \"o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve.\" Tento list však médiám nie je k dispozícii.", "analysis_paragraphs": ["SME.sk : O zapojenie sa do programu žiadal za Ficovej vlády Vladimír Chovan (HZDS). \"Je to pravda, ale nie je to nič nové. V rámci intervenčných nákupov v Európskej únii štáty využívajú nákupy na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľov,\" povedal.\" Jedná sa o 45 000 ton obilia, ktoré by malo byť k dispozícii na rok 2011. Nie je však známe, kedy o to predošlá vláda presne požiadala. Súčasné vedenie rezortu pôdohospodárstva tvrdí, že \"o zapojenie sa do programu potravinovej pomoci požiadalo bývalé vedenie sekcie poľnohospodárstva ministerstva pôdohospodárstva v januári 2010. List máme k dispozícii na ministerstve.\" Tento list však médiám nie je k dispozícii."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["SME.sk", "sme.sk", "TV Markíza"], "url": ["http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:C4ZBGMak-isJ:ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html+http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk&source=www.google.sk", "http://ekonomika.sme.sk/c/5781226/o-muku-pre-chudobnych-ziadali-za-ficovej-vlady.html", "http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/televizne-noviny/55654"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:34.774788+00:00"}
{"id": "vr39132", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39132", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Vláda môže rozhodovať spolu s prezidentom o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon a také zákony máme, že musí samozrejme chrániť záujem SR.", "statement_date": "2011-10-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Bugár hovorí o návrhu ústavného zákona , ktorý má Radičovej kabinetu umožniť dovládnuť bez opätovného menovania napriek tomu, že vláde bola vyslovená nedôvera. Jedna z kompetencií, ktorá sa vláde ponecháva (článok 119 písm. r) je skutočne tiež rozhodovanie: \" o ďalších otázkach ak to ustanoví zákon \", avšak výkon pôsobnosti \" je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky .\"", "analysis_paragraphs": ["Bugár hovorí o návrhu ústavného zákona , ktorý má Radičovej kabinetu umožniť dovládnuť bez opätovného menovania napriek tomu, že vláde bola vyslovená nedôvera. Jedna z kompetencií, ktorá sa vláde ponecháva (článok 119 písm. r) je skutočne tiež rozhodovanie: \" o ďalších otázkach ak to ustanoví zákon \", avšak výkon pôsobnosti \" je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky .\""], "analysis_date": "2011-10-24", "analysis_sources": {"text": ["návrhu ústavného zákona", "Zákon 319/2002"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3878", "https://demagog.sk/vyrok/www.economy.gov.sk/zakon-c--319-2002...obrane.../127310s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:03.893045+00:00"}
{"id": "vr14409", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14409", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "(...) od roku 2002, keď sme prvýkrát vstúpili do parlamentu, od nás neodišiel ani jeden jediný poslanec (...)", "statement_date": "2016-02-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobnému výroku sme sa venovali v minulosti už viackrát, naposledy 12. apríla 2015 . Na stránke Národnej rady SR, po výbere tretieho volebného obdobia, sa v roku 2002 prvýkrát medzi poslaneckými klubmi objavuje strana Smer. Žiadny poslanec z poslaneckého klubu Smeru odvtedy neprestúpil do iného, ani sa po vzdaní mandátu nepresunul do inej strany. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý. V tomto volebnom období sa poslanci Smeru Zmajkovičová , Paška a Jánoš vzdali svojich mandátov, stranu ale nevymenili. Ďalší poslanci sa vzdali mandátov pre nástup do inej funkcie. Jedná sa napríklad o poslankyne Tomanovú , ktorá bola vymenovaná za komisárku pre deti, a Vittekovú , ktorá je podpredsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla či Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov, a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podobnému výroku sme sa venovali v minulosti už viackrát, naposledy 12. apríla 2015 . Na stránke Národnej rady SR, po výbere tretieho volebného obdobia, sa v roku 2002 prvýkrát medzi poslaneckými klubmi objavuje strana Smer. Žiadny poslanec z poslaneckého klubu Smeru odvtedy neprestúpil do iného, ani sa po vzdaní mandátu nepresunul do inej strany. Ficov výrok hodnotíme ako pravdivý. V tomto volebnom období sa poslanci Smeru Zmajkovičová , Paška a Jánoš vzdali svojich mandátov, stranu ale nevymenili. Ďalší poslanci sa vzdali mandátov pre nástup do inej funkcie. Jedná sa napríklad o poslankyne Tomanovú , ktorá bola vymenovaná za komisárku pre deti, a Vittekovú , ktorá je podpredsedníčkou Úradu na ochranu osobných údajov. Je však nutné upozorniť, že na úrovni radových členov v minulosti odchody zaznamenané boli: spomenúť môžeme Jozefa Behýla či Bohumila Hanzela , ktorý bol dokonca vo vedení strany v čase jej začiatkov, a neskôr sa jeho meno objavilo v kauze údajných informácií o finančných operáciách v strane Smer-SD. Tieto odchody sa však neodohrali z poslaneckej pozície. Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-15", "analysis_sources": {"text": ["12. apríla 2015", "stránke", "Zmajkovičová", "Paška", "Jánoš", "Tomanovú", "Vittekovú", "Behýla", "Hanzela", "vedení strany", "kauze"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/530/3-roky-sucasnej-vlady-a-vahostav-v-parlamente/?ph=1", "http://www.nrsr.sk/web/default.aspx?SectionId=69", "http://domov.sme.sk/c/7478612/pre-smer-sa-uz-cetecko-skoncilo-zmajkovicova-poslala-strudle.html", "http://domov.sme.sk/c/7497169/paska-odstupuje-ako-sef-parlamentu-vzda-sa-aj-poslaneckeho-mandatu.html", "http://www.aktuality.sk/clanok/271637/kauza-vulgarneho-poslanca-janos-smer-sd-padol-vzdal-sa-mandatu/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/375676-tomanovu-zrejme-zvolili-za-komisarku-pre-deti/", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/1031482-ficova-vlada-odsuhlasila-plat-anne-vittekovej/", "http://osobnost.aktuality.sk/jozef-behyl/", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/rebel-zo-smeru-podnika-a-hra-kabaret-304304", "http://www.sme.sk/c/1761977/hanzel-odisiel-z-vedenia-lebo-nehlasoval-podla-linie-strany.html", "http://www.pluska.sk/slovensko/politika/bohumil-hanzel-chcu-ma-zabit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:03.711341+00:00"}
{"id": "vr37932", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37932", "speaker": "Pavol Paška", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-paska", "statement": "Za našej vlády sme ešte dokonca zvýšili ten nadštandard, vysoký nadštandard, nemusel sa používať slovenský jazyk označovaný ako prvý. Práve to používanie vysielania, vysielania lokálnych televízií, rozhlasov mohli ísť v jazyku maďarskom.", "statement_date": "2011-04-04", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Z výroku nie je úplne zrejmé, o ktorých konkrétnych zmenách pán Paška hovorí. Ak by sme sa ale pozreli na Zákon č. 220/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý minulá vláda novelizovala v roku 2009, nájdeme tam §5, ktorý umožňuje použiť jazyk národnostných menšín nasledovným spôsobom: \"(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania a) inojazyčných televíznych relácií 9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku , b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose...\" Táto úprava teda umožňuje použitie štátneho jazyka ako druhého , po jazyku národnostných menšín. Ak si ale všimneme §5, ods. 3 toho istého zákona, úprava použitia jazyka národnostných menšín v miestnom rozhlase znie: \"(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.\" Tento odstavec, ako aj ďalšie (napr. ods. 5 o príležitostných tlačovinách, ods. 7 o nápisoch na pamätníkoch) však ustanovujú, že jazyk národnostných menšín sa môže použiť až po uverejnení znenia v štátnom jazyku .", "analysis_paragraphs": ["Z výroku nie je úplne zrejmé, o ktorých konkrétnych zmenách pán Paška hovorí. Ak by sme sa ale pozreli na Zákon č. 220/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý minulá vláda novelizovala v roku 2009, nájdeme tam §5, ktorý umožňuje použiť jazyk národnostných menšín nasledovným spôsobom: \"(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania a) inojazyčných televíznych relácií 9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku , b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose...\" Táto úprava teda umožňuje použitie štátneho jazyka ako druhého , po jazyku národnostných menšín. Ak si ale všimneme §5, ods. 3 toho istého zákona, úprava použitia jazyka národnostných menšín v miestnom rozhlase znie: \"(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku.\" Tento odstavec, ako aj ďalšie (napr. ods. 5 o príležitostných tlačovinách, ods. 7 o nápisoch na pamätníkoch) však ustanovujú, že jazyk národnostných menšín sa môže použiť až po uverejnení znenia v štátnom jazyku ."], "analysis_date": "2011-04-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:53.483146+00:00"}
{"id": "49563", "numeric_id": 49563, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49563", "speaker": "Lucia Plaváková", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-plavakova", "statement": "Už uplynula dosť dlhá doba od prezidentských volieb a stále nemáme ani jasno v tom, kto bude nominantom tejto koalície. Odďaľuje sa to týždne, teraz už počúvame, že to bude trvať mesiace, pretože treba čakať na eurovoľby.", "statement_date": "2024-04-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po prezidentských voľbách sa dočasne ujal vedenia parlamentu jeho podpredseda Peter Žiga. Podľa koaličnej zmluvy patrí táto funkcia strane Hlas, pozíciu by chcel však zastávať aj predseda SNS Andrej Danko. Robert Fico rešpektuje právo Hlasu nominovať predsedu parlamentu, zároveň však povedal, že by bolo pre Slovensko najlepšie, keby sa stal predsedom parlamentu Danko. Koalícia sa preto dohodla, že nového šéfa parlamentu si zvolí až po voľbách do Európskeho parlamentu. Výrok Lucie Plavákovej preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nVíťazom aprílových prezidentských volieb sa stal predseda NR SR Peter Pellegrini. Ústava však hovorí, že ak za prezidenta bude zvolený poslanec NR SR, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu (Čl. 103, ods. 4). Z tohto dôvodu Pellegrinimu okrem mandátu poslanca NR SR zanikla aj funkcia predsedu parlamentu.\n\nLíder Hlasu priznal , že na tento výklad ústavy zabudol. Ešte v nedeľu po voľbách pre televíziu Markíza povedal , že jeho vzdanie sa funkcie predsedu parlamentu si budú musieť v koalícii načasovať. „Určite to nie je otázka dní, nasledujúcich týždňov, dvoch alebo nasledujúcej schôdze, keď by som to mal spraviť.“ (v čase od 0:52) Pellegrini neskôr tvrdil , že ešte pred druhým kolom prezidentských volieb poveril vedením parlamentu jeho podpredsedu Petra Žigu, ktorý je zároveň členom predsedníctva Hlasu.\n\nPoslanec SaS Ondrej Dostál upozornil na pochybnosti, či zvolený prezident neantedatoval dokument, ktorým poveril vedením parlamentu svojho straníckeho kolegu. Rozhodnutie je totiž datované na 6. apríla, podľa vlastností zverejneného dokumentu však bol vytvorený až 8. apríla. Pellegrini tieto podozrenia odmietol s vysvetlením, že vlastnosti dokumentu sa vzťahujú na dátum uverejnenia, nie s fyzickým podpisom rozhodnutia.\n\nNového predsedu volí NR SR v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou. Na tlačovej konferencii Pellegrini uviedol , že o termíne a procese tejto voľby budú koaliční partneri ešte len viesť rokovania ( 4:00 ). Koalícia tak voľbu predsedu Národnej rady odkladá až na obdobie po júnových eurovoľbách, dôvodom môžu byť aj spory v koalícii, kto by mal tento post zastávať.\n\nPodľa koaličnej zmluvy uzavretej po parlamentných voľbách v roku 2023 patrí miesto predsedu parlamentu strane Hlas. Strana chce na post predsedu NR SR presadiť súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho ( 0:25 ). Ten v relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil , že šéf SNS Andrej Danko by na pozícii predsedu parlamentu rád videl seba, aj keď s jeho osobou problém nemá. \"Na moje zvolenie za predsedu parlamentu chýba v koalícii podpora poslancov pod vedením Andreja Danka,\" povedal Raši.\n\nPremiér Robert Fico nomináciu Rašiho vzhľadom na koaličnú zmluvu rešpektuje, ale podľa jeho názoru by bolo pre Slovensko najlepšie, keby vznikla v koalícii dohoda, na základe ktorej by sa stal predsedom parlamentu Andrej Danko. ( 14:55 ) Ďalej Fico v diskusii uviedol, že téme predsedníctva v parlamente sa bude koalícia venovať až o niekoľko týždňov alebo mesiacov, napr. po eurovoľbách alebo inaugurácii, pretože teraz je potrebné riešiť dôležitejšie veci, ako sú návrhy zákonov. ( 16:35 )", "analysis_paragraphs": ["Po prezidentských voľbách sa dočasne ujal vedenia parlamentu jeho podpredseda Peter Žiga. Podľa koaličnej zmluvy patrí táto funkcia strane Hlas, pozíciu by chcel však zastávať aj predseda SNS Andrej Danko. Robert Fico rešpektuje právo Hlasu nominovať predsedu parlamentu, zároveň však povedal, že by bolo pre Slovensko najlepšie, keby sa stal predsedom parlamentu Danko. Koalícia sa preto dohodla, že nového šéfa parlamentu si zvolí až po voľbách do Európskeho parlamentu. Výrok Lucie Plavákovej preto hodnotíme ako pravdivý.", "Víťazom aprílových prezidentských volieb sa stal predseda NR SR Peter Pellegrini. Ústava však hovorí, že ak za prezidenta bude zvolený poslanec NR SR, odo dňa zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu (Čl. 103, ods. 4). Z tohto dôvodu Pellegrinimu okrem mandátu poslanca NR SR zanikla aj funkcia predsedu parlamentu.", "Líder Hlasu priznal , že na tento výklad ústavy zabudol. Ešte v nedeľu po voľbách pre televíziu Markíza povedal , že jeho vzdanie sa funkcie predsedu parlamentu si budú musieť v koalícii načasovať. „Určite to nie je otázka dní, nasledujúcich týždňov, dvoch alebo nasledujúcej schôdze, keď by som to mal spraviť.“ (v čase od 0:52) Pellegrini neskôr tvrdil , že ešte pred druhým kolom prezidentských volieb poveril vedením parlamentu jeho podpredsedu Petra Žigu, ktorý je zároveň členom predsedníctva Hlasu.", "Poslanec SaS Ondrej Dostál upozornil na pochybnosti, či zvolený prezident neantedatoval dokument, ktorým poveril vedením parlamentu svojho straníckeho kolegu. Rozhodnutie je totiž datované na 6. apríla, podľa vlastností zverejneného dokumentu však bol vytvorený až 8. apríla. Pellegrini tieto podozrenia odmietol s vysvetlením, že vlastnosti dokumentu sa vzťahujú na dátum uverejnenia, nie s fyzickým podpisom rozhodnutia.", "Nového predsedu volí NR SR v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou. Na tlačovej konferencii Pellegrini uviedol , že o termíne a procese tejto voľby budú koaliční partneri ešte len viesť rokovania ( 4:00 ). Koalícia tak voľbu predsedu Národnej rady odkladá až na obdobie po júnových eurovoľbách, dôvodom môžu byť aj spory v koalícii, kto by mal tento post zastávať.", "Podľa koaličnej zmluvy uzavretej po parlamentných voľbách v roku 2023 patrí miesto predsedu parlamentu strane Hlas. Strana chce na post predsedu NR SR presadiť súčasného ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho ( 0:25 ). Ten v relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil , že šéf SNS Andrej Danko by na pozícii predsedu parlamentu rád videl seba, aj keď s jeho osobou problém nemá. \"Na moje zvolenie za predsedu parlamentu chýba v koalícii podpora poslancov pod vedením Andreja Danka,\" povedal Raši.", "Premiér Robert Fico nomináciu Rašiho vzhľadom na koaličnú zmluvu rešpektuje, ale podľa jeho názoru by bolo pre Slovensko najlepšie, keby vznikla v koalícii dohoda, na základe ktorej by sa stal predsedom parlamentu Andrej Danko. ( 14:55 ) Ďalej Fico v diskusii uviedol, že téme predsedníctva v parlamente sa bude koalícia venovať až o niekoľko týždňov alebo mesiacov, napr. po eurovoľbách alebo inaugurácii, pretože teraz je potrebné riešiť dôležitejšie veci, ako sú návrhy zákonov. ( 16:35 )"], "analysis_date": "2024-05-08", "analysis_sources": {"text": ["Víťazom", "Ústava", "zanikla", "priznal", "povedal", "tvrdil", "upozornil", "odmietol", "uviedol", "4:00", "odkladá", "patrí", "", "0:25", "vyhlásil", "14:55", "16:35"], "url": ["https://volby.sme.sk/prezidentske-volby/2024/vysledky", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-77.odsek-1", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/705817-pellegrini-ma-cas-ale-ustava-nie-funkcia-sefa-nr-sr-mu-uz-zanikla-kto-prevezme-zezlo-ustavni-pravnici-vysvetluju-co-dalej/", "https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2024/clanok/705817-pellegrini-ma-cas-ale-ustava-nie-funkcia-sefa-nr-sr-mu-uz-zanikla-kto-prevezme-zezlo-ustavni-pravnici-vysvetluju-co-dalej/", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/889111-petrovi-pellegrinimu-zanikol-mandat-poslanca-a-sefa-parlamentu-oznamil-meno-svojho-docasneho-nastupcu", "https://dennikn.sk/3928985/pellegriniho-zaskocilo-ze-hned-po-zvoleni-za-prezidenta-ma-skoncit-ako-predseda-parlamentu/", "https://www.aktuality.sk/clanok/SqnvcVw/poverenie-ktore-podpisal-6-aprila-vzniklo-az-o-dva-dni-neskor-pellegrini-mohol-antedatovat-dolezity-dokument/", "https://www.aktuality.sk/clanok/0Spd8pv/pellegrini-reaguje-na-podozrenia-z-falsovania-dokumentu-poverenie-naozaj-podpisal-vopred-pre-istotu/", "https://www.noviny.sk/politika/910748-povereny-riadenim-nr-sr-namiesto-petra-pellegriniho-bude-peter-ziga", "https://www.noviny.sk/politika/910748-povereny-riadenim-nr-sr-namiesto-petra-pellegriniho-bude-peter-ziga", "https://domov.sme.sk/c/23319277/na-zvolenie-rasiho-do-cela-parlamentu-chyba-podpora-poslancov-sns-chcel-by-nim-byt-danko.html", "https://tvnoviny.sk/domace/clanok/862425-lidri-smeru-hlasu-a-sns-podpisali-koalicnu-dohodu-robert-fico-oznamil-ako-si-podelili-ministerstva", "https://fb.watch/rDpOwnJEZ4/", "https://www.facebook.com/watch/?v=942406247370859&ref=sharing", "https://domov.sme.sk/c/23319277/na-zvolenie-rasiho-do-cela-parlamentu-chyba-podpora-poslancov-sns-chcel-by-nim-byt-danko.html", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/2284786", "https://www.rtvs.sk/radio/archiv/1134/2284786"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:48.155362+00:00"}
{"id": "vr28925", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28925", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "v princípe mne to veľmi vadí (prepisovanie firiem do Česka, pozn.) a ja som aj podal sťažnosť na Ústavný súd a čakám, ako sa vyjadrí Ústavný súd na tému daňových licencií.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok považujeme za pravdivý, keďže opozičná strana Most-Híd, ktorej je členom Ivan Švejna, napadla na Ústavnom súde (ÚS) SR novelu zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil v novembri 2013, ku ktorému sa Ústavný súd zatiaľ nevyjadril. Od roku 2015 majú totiž firmy podľa novej právnej úpravy platiť daňové licencie, a to aj vtedy, keď nedosiahnu zisk. Pod podanie , ktoré iniciovala opozičná strana Most-Híd, sa podpísalo viacero poslancov zo všetkých opozičných poslaneckých klubov. Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna verí, že sa im na ústavnom súde podarí uspieť. \"Ak by som neveril, že je šanca na úspech, tak by sme to nepodávali,\" povedal na štvrtkovom tlačovom brífingu. \"Niekoľkokrát sme sa vyjadrili, že táto daň je zlá. Prebehli petičné akcie, myslím si však, že treba ísť aj ďalej a využiť poslednú inštanciu, ktorú máme, a to je Ústavný súd SR. Ja som sa obrátil na 35 poslancov, mám ich podporu a sú podpísaní pod týmto návrhom,\" priblížil Švejna . Podľa neho sú daňové licencie v rozpore s Ústavou SR, pretože tá deklaruje, že občania majú právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj na právo podnikať. Okrem toho podľa ústavy má Slovenská republika chrániť a podporovať hospodársku súťaž. \"Daňové licencie sú daňou, respektíve poplatkom za uplatňovanie ústavou garantovaného práva podnikať,\" dodal Švejna. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok považujeme za pravdivý, keďže opozičná strana Most-Híd, ktorej je členom Ivan Švejna, napadla na Ústavnom súde (ÚS) SR novelu zákona o dani z príjmov, ktorú parlament schválil v novembri 2013, ku ktorému sa Ústavný súd zatiaľ nevyjadril. Od roku 2015 majú totiž firmy podľa novej právnej úpravy platiť daňové licencie, a to aj vtedy, keď nedosiahnu zisk. Pod podanie , ktoré iniciovala opozičná strana Most-Híd, sa podpísalo viacero poslancov zo všetkých opozičných poslaneckých klubov. Podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna verí, že sa im na ústavnom súde podarí uspieť. \"Ak by som neveril, že je šanca na úspech, tak by sme to nepodávali,\" povedal na štvrtkovom tlačovom brífingu. \"Niekoľkokrát sme sa vyjadrili, že táto daň je zlá. Prebehli petičné akcie, myslím si však, že treba ísť aj ďalej a využiť poslednú inštanciu, ktorú máme, a to je Ústavný súd SR. Ja som sa obrátil na 35 poslancov, mám ich podporu a sú podpísaní pod týmto návrhom,\" priblížil Švejna . Podľa neho sú daňové licencie v rozpore s Ústavou SR, pretože tá deklaruje, že občania majú právo na slobodnú voľbu povolania, prípravu naň, ako aj na právo podnikať. Okrem toho podľa ústavy má Slovenská republika chrániť a podporovať hospodársku súťaž. \"Daňové licencie sú daňou, respektíve poplatkom za uplatňovanie ústavou garantovaného práva podnikať,\" dodal Švejna. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["novelu", "podanie", "Švejna", "rozpore"], "url": ["https://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&cad=rja&uact=8&ved=0CCcQFjAB&url=http%3A%2F%2Fportal.concourt.sk%2FSearchRozhodnutia%2Fpodanie.do%3Fid_spisu%3D528546&ei=bgiGVJiWJMGgPZj_gYgM&usg=AFQjCNGG0wTq5cOeBEITkquF1S4Zj6GtVw&sig2=K3jrdZo98UIKtmxTIV1TDA&bvm=bv.80642063,d.ZWU", "http://www.podnikam.webnoviny.sk/dane-odvody/dan-prijmu/danove-licencie-ustavny/35059", "http://www.dobrenoviny.sk/c/26881/ustavny-sud-ma-presetrit-ci-su-danove-licencie-v-sulade-s-ustavou-sr", "http://www.teraz.sk/ekonomika/ustavny-sud-licencie-dan-ustava-sulad/79130-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:06.804397+00:00"}
{"id": "45515", "numeric_id": 45515, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45515", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Pani Kolíková zo strany pána Šeligu povedala, že pán Fiačan to (kontakty Mojmíra Mamojku s Kočnerom, pozn.) skúma rýchlo a dôsledne a hlavne uviesť jednu vec, že pán Mamojka v senáte rozhodol v neprospech pána Kočnera", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ministerka spravodlivosti nemala výhrady voči rýchlosti, akou šéf Ústavného súdu skúmal kontakty sudcu Mamojku s Mariánom Kočnerom. Mamojkov senát rozhodol o tom, že Kočnerovo väznenie je v poriadku. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. Mária Kolíková sa stretla s predsedom Ústavneho súdu Ivanom Fiačanom, aby zistila, ako a či dostatočne preveruje kontakty ústavného sudcu Mojmíra Mamojku s Mariánom Kočnerom. „Z rozhovoru bolo zrejmé, že pán predseda vníma všetky medializované informácie veľmi vážne a že v danej veci koná dostatočne rýchlo a dôsledne,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. DenníkN ešte vo februári 2020 informoval , že Mamojka bol s Kočnerom v kontakte krátko pred Kočnerovým zadržaním v roku 2018. Mamojka pritom takýto kontakt dlho popieral. Peter Tóth ako svedok vypovedal , že Kočner cez neho u Mamojku vybavoval prepustenie z väzby. Mamojkov senát rozhodoval o Kočnerovej sťažnosti o väzbe, no zamietol ju. Mamojka neskôr povedal , že to bolo jasné a nebola o tom v senáte a diskusia. „To sa inak nedalo,“ tvrdil .", "analysis_paragraphs": ["Ministerka spravodlivosti nemala výhrady voči rýchlosti, akou šéf Ústavného súdu skúmal kontakty sudcu Mamojku s Mariánom Kočnerom. Mamojkov senát rozhodol o tom, že Kočnerovo väznenie je v poriadku. Tvrdenie Erika Tomáša preto hodnotíme ako pravdivé. Mária Kolíková sa stretla s predsedom Ústavneho súdu Ivanom Fiačanom, aby zistila, ako a či dostatočne preveruje kontakty ústavného sudcu Mojmíra Mamojku s Mariánom Kočnerom. „Z rozhovoru bolo zrejmé, že pán predseda vníma všetky medializované informácie veľmi vážne a že v danej veci koná dostatočne rýchlo a dôsledne,“ uviedol hovorca rezortu Peter Bubla. DenníkN ešte vo februári 2020 informoval , že Mamojka bol s Kočnerom v kontakte krátko pred Kočnerovým zadržaním v roku 2018. Mamojka pritom takýto kontakt dlho popieral. Peter Tóth ako svedok vypovedal , že Kočner cez neho u Mamojku vybavoval prepustenie z väzby. Mamojkov senát rozhodoval o Kočnerovej sťažnosti o väzbe, no zamietol ju. Mamojka neskôr povedal , že to bolo jasné a nebola o tom v senáte a diskusia. „To sa inak nedalo,“ tvrdil ."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["stretla", "uviedol", "informoval", "vypovedal", "povedal", "tvrdil"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22399387/fiacan-podla-kolikovej-preveruje-mamojkove-kontakty-s-kocnerom-dostatocne.html", "https://domov.sme.sk/c/22399387/fiacan-podla-kolikovej-preveruje-mamojkove-kontakty-s-kocnerom-dostatocne.html", "https://dennikn.sk/1762228/ustavny-sudca-mamojka-klamal-o-kontaktoch-s-kocnerom-usvedcuju-ho-odposluchy/", "https://dennikn.sk/minuta/1717250/", "https://dennikn.sk/minuta/1717250/", "https://dennikn.sk/minuta/1717250/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:40.422940+00:00"}
{"id": "49430", "numeric_id": 49430, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49430", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Tak mi rovno povedzte v trestnom zákone za 300 tisícový úplatok v Rakúsku máte jednoročnú podmienku. Môžte dostať jednoročnú.  No a veď môžme sa staviť. Oni majú široké sadzby, oni majú v podstate od roku do 15, alebo od roku do 10, podľa toho, kedy, čiže my máme trojku spodok a Rakúšania majú rok spodok. Naposledy za 9 miliónový úplatok minister financií v Rakúsku dostal 6 rokov.", "statement_date": "2024-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2020 bol odsúdený bývalý rakúsky minister financií na osem rokov väzenia za korupciu vo výške 9,6 milióna eur. Podľa rakúskeho trestného zákona hrozí páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok, presahujúci výšku 300-tisíc eur, trest odňatia slobody v hranici 1 až 15 rokov. Pokiaľ trest neprekračuje hranicu 2 rokov, je páchateľovi, za splnenia určitých podmienok, možné udeliť podmienečné odpustenie trestu. Podľa vládnej novely slovenského trestného zákona môže za odovzdanie úplatku verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc dostať páchateľ maximálny trest odňatia slobody vo výške 3 roky, tento trest je navyše možné podmienečne odložiť. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Je však potrebné doplniť, že podľa pripravovanej vládnej novely bude možné udeliť podmienečný trest aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe, zatiaľčo v Rakúsku je takýto odklad možné udeliť len pri dolných trestných sadzbách.\n\nPodľa rakúskeho trestného zákona (Strafgesetzbuch) je pri trestnom čine podplácania verejného činiteľa možné potrestať páchateľa odňatím slobody od 1 až do 15 rokov, pokiaľ výška úplatku prevyšuje sumu 300-tisíc eur ( § 307 ods. 2 ).\n\nZa tento trestný čin je možné za určitých okolností uložiť páchateľovi v Rakúsku aj podmienečný odklad trestu. Podľa rakúskeho trestného práva, ak je páchateľ odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý nepresahuje dĺžku 2 roky, tak je mu súd povinný, za splnenia istých podmienok, udeliť podmienečný trest so skúšobnou dobou 1 až 3 roky ( § 43 ods. 1 ).\n\nNa Slovensku by podľa vládnej novely páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok 700-tisíc, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, hrozil trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, s možnosťou podmienečného odkladu trestu ( s. 24 ).\n\nV decembri 2020 bol bývalý rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser odsúdený na osem rokov väzenia za účasť na veľkom korupčnom škandále. Trestný súd vo Viedni uznal Grassera vinného za poskytnutie dôverných informácií súkromnému investorovi, vďaka čomu sa mal obohatiť o 9,6 milióna eur.", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2020 bol odsúdený bývalý rakúsky minister financií na osem rokov väzenia za korupciu vo výške 9,6 milióna eur. Podľa rakúskeho trestného zákona hrozí páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok, presahujúci výšku 300-tisíc eur, trest odňatia slobody v hranici 1 až 15 rokov. Pokiaľ trest neprekračuje hranicu 2 rokov, je páchateľovi, za splnenia určitých podmienok, možné udeliť podmienečné odpustenie trestu. Podľa vládnej novely slovenského trestného zákona môže za odovzdanie úplatku verejnému činiteľovi až do výšky 700-tisíc dostať páchateľ maximálny trest odňatia slobody vo výške 3 roky, tento trest je navyše možné podmienečne odložiť. Výrok Roberta Kaliňáka preto hodnotíme ako pravdivý. Je však potrebné doplniť, že podľa pripravovanej vládnej novely bude možné udeliť podmienečný trest aj pri najvyššej možnej trestnej sadzbe, zatiaľčo v Rakúsku je takýto odklad možné udeliť len pri dolných trestných sadzbách.", "Podľa rakúskeho trestného zákona (Strafgesetzbuch) je pri trestnom čine podplácania verejného činiteľa možné potrestať páchateľa odňatím slobody od 1 až do 15 rokov, pokiaľ výška úplatku prevyšuje sumu 300-tisíc eur ( § 307 ods. 2 ).", "Za tento trestný čin je možné za určitých okolností uložiť páchateľovi v Rakúsku aj podmienečný odklad trestu. Podľa rakúskeho trestného práva, ak je páchateľ odsúdený na trest odňatia slobody, ktorý nepresahuje dĺžku 2 roky, tak je mu súd povinný, za splnenia istých podmienok, udeliť podmienečný trest so skúšobnou dobou 1 až 3 roky ( § 43 ods. 1 ).", "Na Slovensku by podľa vládnej novely páchateľovi, ktorý verejnému činiteľovi odovzdá úplatok 700-tisíc, v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, hrozil trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 3 roky, s možnosťou podmienečného odkladu trestu ( s. 24 ).", "V decembri 2020 bol bývalý rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser odsúdený na osem rokov väzenia za účasť na veľkom korupčnom škandále. Trestný súd vo Viedni uznal Grassera vinného za poskytnutie dôverných informácií súkromnému investorovi, vďaka čomu sa mal obohatiť o 9,6 milióna eur."], "analysis_date": "2024-02-10", "analysis_sources": {"text": ["trestného zákona", "§ 307 ods. 2", "§ 43 ods. 1", "novely", "s. 24", "odsúdený"], "url": ["https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296", "https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296", "https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=bundesnormen&Gesetzesnummer=10002296", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=536582", "https://www.politico.eu/article/karl-heinz-grasser-austria-finance-minister-corruption/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:40.669817+00:00"}
{"id": "vr32716", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32716", "speaker": "Tomáš Borec", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tomas-borec", "statement": "Ten vzorec, ktorý predstavila a presadzovala vláda Ivety Radičovej v minulom období, sa stal predmetom ústavného posudzovania, lebo tam išlo o vzorec, ktorý umožňoval aj znižovať platy.", "statement_date": "2012-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "T. Borec správne hovorí, že zákon, ktorý o znížení platov sudcov prijala NRSR v case vlády I. Radicovej vyhlásil Ústavný Súd za neústavný. Národná rada Slovenskej republiky v case vlády I.Radicovej schválila 2. decembra 2010 zákon c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22. júna 2011 vydal Ústavný súd uznesenie, ktorým pozastavuje úcinnost casti tohto zákona, ktorá sa týka platov sudcov. Rozpor s princípmi právneho štátu videli navrhovatelia najmä v tom, že „ napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané základné platy sudcov.\" \" Podla názoru ústavného súdu sú splnené podmienky aj na pozastavenie úcinnosti napadnutého § 2 ods. 1 v casti „znížený podla ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vztahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení zákona c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzhladom na to, že dalšie uplatnovanie týchto ustanovení môže ohrozit porušenie princípov materiálneho právneho štátu a nezávislosti súdnictva .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["T. Borec správne hovorí, že zákon, ktorý o znížení platov sudcov prijala NRSR v case vlády I. Radicovej vyhlásil Ústavný Súd za neústavný. Národná rada Slovenskej republiky v case vlády I.Radicovej schválila 2. decembra 2010 zákon c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 22. júna 2011 vydal Ústavný súd uznesenie, ktorým pozastavuje úcinnost casti tohto zákona, ktorá sa týka platov sudcov. Rozpor s princípmi právneho štátu videli navrhovatelia najmä v tom, že „ napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané základné platy sudcov.\" \" Podla názoru ústavného súdu sú splnené podmienky aj na pozastavenie úcinnosti napadnutého § 2 ods. 1 v casti „znížený podla ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vztahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení zákona c. 500/2010 Z. z., ktorým sa mení a doplna zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných cinitelov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona c. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vzhladom na to, že dalšie uplatnovanie týchto ustanovení môže ohrozit porušenie princípov materiálneho právneho štátu a nezávislosti súdnictva .\" Dátum zverejnenia analýzy: 19.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-19", "analysis_sources": {"text": ["", "schválila", "Ústavný súd"], "url": ["http://www.hlavnespravy.sk/sudy-sudcovska-rada-ks-reaguje-na-zamery-zmrazenia-platov-4/48388/", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=941&CisObdobia=5&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2010-12-2%200:0:0&DatumDo=2010-12-2%2023:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=397290"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:01:45.923813+00:00"}
{"id": "vr17586", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17586", "speaker": "Andrea Kalavská", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrea-kalavska", "statement": "...nabehli sme na tento systém eZdavia od 1. 1. 2018 (...).", "statement_date": "2018-04-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Systém elektronického zdravotníctva tzv. eZdravie (eHealth) bolo spustené 1. januára 2018. V programe implementácie elektronického zdravotníctva sa uvádza, že \"víziou elektronického zdravotníctva je poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov.\" Všetky funkcionality systému ešte nie sú naplno spustené alebo pripadne nie sú povinné, ale základné funguju, napríklad elektronické predpisovanie liekov je povinné od 1. januára 2018 (. pdf ,s.8-11). Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Systém elektronického zdravotníctva tzv. eZdravie (eHealth) bolo spustené 1. januára 2018. V programe implementácie elektronického zdravotníctva sa uvádza, že \"víziou elektronického zdravotníctva je poskytnúť správne informácie v správny čas na správnom mieste vo všetkých etapách a procesoch starostlivosti o zdravie občanov.\" Všetky funkcionality systému ešte nie sú naplno spustené alebo pripadne nie sú povinné, ale základné funguju, napríklad elektronické predpisovanie liekov je povinné od 1. januára 2018 (. pdf ,s.8-11). Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-04-09", "analysis_sources": {"text": ["eZdravie", "spustené", "programe", "pdf"], "url": ["http://www.ezdravotnictvo.sk/ezdravie/Stranky/default.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/ezdravie/Co-je-ezdravie/Stranky/default.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Projekt-ezdravie/Stranky/default.aspx", "http://www.ezdravotnictvo.sk/Documents/dokumenty/brozura_PZS_smaller.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:47.492541+00:00"}
{"id": "vr30264", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30264", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My hovoríme, že sme v situácii, keď peniaze štátny rozpočet potrebuje, lebo daňový systém, ktorý je mimochodom vaším dielom, je len do dobrého počasia a evidentne ta miera prerozdelenia podieľ príjmov na HDP, my zaostávame skoro 10 % za priemerom OECD.", "statement_date": "2011-11-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Miera prerozdeľovania štátneho rozpočtu vyjadruje objem verejných výdavkov na HDP.", "analysis_paragraphs": ["Miera prerozdeľovania štátneho rozpočtu vyjadruje objem verejných výdavkov na HDP."], "analysis_date": "2011-11-07", "analysis_sources": {"text": ["vyjadruje", "OECD"], "url": ["http://www.governance.sk/index.php?id=680", "http://www.oecd-ilibrary.org/sites/soc_glance-2011-en/06/01/index.html?contentType=&itemId=/content/chapter/soc_glance-2011-16-en&containerItemId=/content/serial/19991290&accessItemIds=/content/book/soc_glance-2011-en&mimeType=text/html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:47.527389+00:00"}
{"id": "vr30008", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30008", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "To prvé je, že 10, 15, niektoré dokonca aj 20% z tých ľudí, nie sú žiadni inžinieri, ani žiadni lekári, ale sú analfabeti. To je od nemeckej vlády jednoducho číslo, dokonca niektorí hovoria ešte o vyšších číslach.", "statement_date": "2015-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jediný, kto sa k problému z vlády Nemecka vyjadril bol minister vnútra Thomas de Maiziére. Podľa agentúry Reuters , sa nemecký minister vnútra vyjadril, že integrácia nových utečencov môže byť zložitejšia, keďže až 20% z nich by mohlo byť negramotných.", "analysis_paragraphs": ["Jediný, kto sa k problému z vlády Nemecka vyjadril bol minister vnútra Thomas de Maiziére. Podľa agentúry Reuters , sa nemecký minister vnútra vyjadril, že integrácia nových utečencov môže byť zložitejšia, keďže až 20% z nich by mohlo byť negramotných."], "analysis_date": "2015-09-28", "analysis_sources": {"text": ["Reuters", "the Globalist", "spiegel"], "url": ["http://uk.reuters.com/article/2015/09/02/uk-europe-migrants-germany-idUKKCN0R21DG20150902", "http://www.theglobalist.com/germany-immigration-refugees-economy/", "http://www.spiegel.de/international/germany/spiegel-cover-story-the-new-germany-a-1050406.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:39:16.682468+00:00"}
{"id": "vr34563", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34563", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "...namiesto toho prichádza pán minister a vládna koalícia s rozhodnutím, ktoré ani pred voľbami nikto neavízoval...", "statement_date": "2010-10-17", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Takýto zámer avizovala strana SaS vo svojom programe : \"Spojiť STV a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, sídliacej v súčasných priestoroch STV a podliehajúcej jednému manažmentu.\"", "analysis_paragraphs": ["Takýto zámer avizovala strana SaS vo svojom programe : \"Spojiť STV a Slovenský rozhlas do jednej inštitúcie, sídliacej v súčasných priestoroch STV a podliehajúcej jednému manažmentu.\""], "analysis_date": "2010-12-09", "analysis_sources": {"text": ["programe"], "url": [" http://120napadov.sk/media/17"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:36.002293+00:00"}
{"id": "vr25654", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25654", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vytvorili sme rezervu na udržanie fiškálneho cieľu vo výške 65 miliónov eur. To je niečo ako 0,1% hrubého domáceho produktu.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako vyplýva zo štátneho rozpočtu na rok 2014 , do kapitoly Všeobecná pokladničná správa je zaradená aj rezerva na dosiahnutie fiškálneho cieľa v hodnote 65 mil. eur (str. 39). Slovensko malo hrubý v roku 2012 domáci produkt na úrovni 71 mld. eur, rezerva na dosiahnutie fiškálneho cieľa teda predstavuje 0,092% HDP čo možno považovať za približne 0,1% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Ako vyplýva zo štátneho rozpočtu na rok 2014 , do kapitoly Všeobecná pokladničná správa je zaradená aj rezerva na dosiahnutie fiškálneho cieľa v hodnote 65 mil. eur (str. 39). Slovensko malo hrubý v roku 2012 domáci produkt na úrovni 71 mld. eur, rezerva na dosiahnutie fiškálneho cieľa teda predstavuje 0,092% HDP čo možno považovať za približne 0,1% HDP. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["štátneho rozpočtu na rok 2014", "v roku 2012"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-159953?prefixFile=m_", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=nama_gdp_c&lang=en"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:10.180663+00:00"}
{"id": "50019", "numeric_id": 50019, "url": "https://demagog.sk/vyrok/50019", "speaker": "Ladislav Kamenický", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ladislav-kamenicky", "statement": "Hovorilo sa, že idú (Elon Musk a DOGE v USA, pozn.) škrtnúť 2 bilióny dolárov a podarilo sa zatiaľ 150 miliárd.", "statement_date": "2025-05-04", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Elon Musk ešte v roku 2024 uviedol , že Úrad pre efektivitu štátnej správy by mohol ušetriť 2 bilióny dolárov vo federálnom rozpočte. Neskôr pripustil , že ak by sa z jeho cieľa podarilo v rozpočte ušetriť aspoň polovicu, teda jeden bilión dolárov, bol by to výborný výsledok. K 20. aprílu 2025 DOGE na svojej stránke hovoril , že sa podarilo dosiahnuť úspory vo výške 160 miliárd dolárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nElon Musk v roku 2024 uviedol , že Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE) by mohol identifikovať aspoň 2 bilióny dolárov vo federálnom rozpočte, ktoré by sa dali ušetriť. Experti však podľa CNN tvrdia , že zrušenie 2 biliónov dolárov z rozpočtu vo veľkosti približne 6,8 bilióna je nereálne. Neskôr Elon Musk na sociálnej sieti pripustil , že ak by sa z jeho cieľa, teda 2 biliónov dolárov, podarilo v rozpočte ušetriť aspoň jeden bilión dolárov, bol by to výborný výsledok.\n\nDOGE tvrdí , že do apríla 2025 dosiahol úspory vo výške približne 160 miliárd. Nezávislé analýzy však tieto čísla spochybňujú a poukazujú na chyby v účtovníctve a prehnané odhady. Niektoré odhady uvádzajú, že skutočné úspory môžu byť na sume okolo 55 miliárd dolárov.\n\nÚrad pre efektivitu štátnej správy (Department of Government Efficiency- DOGE) bol zriadený v rámci druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Ide o poradný orgán zriadený výkonným nariadením prezidenta Trumpa, nejde teda o oficiálnu vládnu inštitúciu, ktorá môže byť zriadená iba Kongresom.\n\nÚrad vedie miliardár a šéf automobilky Tesla Elon Musk. Koncom apríla 2025 médiá priniesli správu, že Musk sa chce z tejto pozície stiahnuť. Musk vyhlásil , že od mája výrazne zníži svoj čas v skupine pre efektivitu štátnej správy a začne sa viac venovať automobilke Tesla.", "analysis_paragraphs": ["Elon Musk ešte v roku 2024 uviedol , že Úrad pre efektivitu štátnej správy by mohol ušetriť 2 bilióny dolárov vo federálnom rozpočte. Neskôr pripustil , že ak by sa z jeho cieľa podarilo v rozpočte ušetriť aspoň polovicu, teda jeden bilión dolárov, bol by to výborný výsledok. K 20. aprílu 2025 DOGE na svojej stránke hovoril , že sa podarilo dosiahnuť úspory vo výške 160 miliárd dolárov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Elon Musk v roku 2024 uviedol , že Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE) by mohol identifikovať aspoň 2 bilióny dolárov vo federálnom rozpočte, ktoré by sa dali ušetriť. Experti však podľa CNN tvrdia , že zrušenie 2 biliónov dolárov z rozpočtu vo veľkosti približne 6,8 bilióna je nereálne. Neskôr Elon Musk na sociálnej sieti pripustil , že ak by sa z jeho cieľa, teda 2 biliónov dolárov, podarilo v rozpočte ušetriť aspoň jeden bilión dolárov, bol by to výborný výsledok.", "DOGE tvrdí , že do apríla 2025 dosiahol úspory vo výške približne 160 miliárd. Nezávislé analýzy však tieto čísla spochybňujú a poukazujú na chyby v účtovníctve a prehnané odhady. Niektoré odhady uvádzajú, že skutočné úspory môžu byť na sume okolo 55 miliárd dolárov.", "Úrad pre efektivitu štátnej správy (Department of Government Efficiency- DOGE) bol zriadený v rámci druhého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa. Ide o poradný orgán zriadený výkonným nariadením prezidenta Trumpa, nejde teda o oficiálnu vládnu inštitúciu, ktorá môže byť zriadená iba Kongresom.", "Úrad vedie miliardár a šéf automobilky Tesla Elon Musk. Koncom apríla 2025 médiá priniesli správu, že Musk sa chce z tejto pozície stiahnuť. Musk vyhlásil , že od mája výrazne zníži svoj čas v skupine pre efektivitu štátnej správy a začne sa viac venovať automobilke Tesla."], "analysis_date": "2025-05-14", "analysis_sources": {"text": ["uviedol", "pripustil", "stránke", "hovoril", "uviedol", "tvrdia", "6,8 bilióna", "pripustil", "tvrdí", "spochybňujú", "zriadený", "priniesli", "vyhlásil"], "url": ["https://edition.cnn.com/2025/01/09/politics/elon-musk-backtracks-federal-budget-cuts", "https://www.nbcnews.com/politics/politics-news/elon-musk-says-doge-probably-wont-find-2-trillion-federal-budget-cuts-rcna186924", "https://doge.gov/savings", "https://www.bbc.com/news/articles/c23vkd57471o", "https://edition.cnn.com/2025/01/09/politics/elon-musk-backtracks-federal-budget-cuts", "https://edition.cnn.com/2025/01/09/politics/elon-musk-backtracks-federal-budget-cuts", "https://www.cnn.com/2024/12/28/politics/government-efficiency-musk-federal-budget-dg/index.html", "https://www.nbcnews.com/politics/politics-news/elon-musk-says-doge-probably-wont-find-2-trillion-federal-budget-cuts-rcna186924", "https://www.bbc.com/news/articles/c23vkd57471o", "https://www.forbes.com/sites/nicksargen/2025/02/21/federal-spending-cuts-the-math-to-lower-deficits-doesnt-add-up/", "https://www.bbc.com/news/articles/c23vkd57471o", "https://www.bbc.com/news/articles/c1dr6k6rvl7o", "https://e.dennikn.sk/minuta/4596798"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:06:27.600744+00:00"}
{"id": "vr29193", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29193", "speaker": "Anton Chromík", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anton-chromik", "statement": "...v našej ústave je povedané, že štátna moc pochádza od ľudí, od občanov a že ju vykonávajú buď priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov.", "statement_date": "2015-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústava Slovenskej republiky , Prvá hlava, Prvý oddiel Základné ustanovenia v článku č.2, (.pdf, 8) uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Ústava Slovenskej republiky , Prvá hlava, Prvý oddiel Základné ustanovenia v článku č.2, (.pdf, 8) uvádza:"], "analysis_date": "2015-02-09", "analysis_sources": {"text": ["Ústava Slovenskej republiky", "(.pdf, 8)"], "url": ["https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf", "https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/user_upload/admin/Veda-vyskum/ustavaSR.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:49.010384+00:00"}
{"id": "vr14562", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14562", "speaker": "Pavol Frešo", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/pavol-freso", "statement": "Strana Sieť nemá napísané, že chce zaviesť rovnú daň, ani odvody 9 % do 2. piliera a rušenie sociálnych balíkov Fica.", "statement_date": "2016-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Strana Sieť vo svojom volebnom programe nemá spomenuté nič v súvislosti s rovnou daňou. V ich programe sa spomínajú odvody do druhého piliera, ale presný počet percent nie je uvedený a taktiež rušenie sociálnych balíčkov nie je súčasťou programu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Program strany Sieť je rozdelený do troch zón (biela, modrá a červená). V bielej zóne sa hovorí o základných záväzkoch strany Sieť. V týchto záväzkoch sa nehovorí nič o rovnej dani. Modrá zóna hovorí o hlavných plánoch strany Sieť pre ľudí. Modrá zóna hovorí aj o zjednodušení daňového systému, či znížení odvodového zaťaženia o 500 eur na každého zamestnanca ale nehovorí nič o rovnej dani. Červená zóna sa venuje programovým východiskám Siete na obdobie rokov 2016-2020. Táto zóna sa venuje napríklad školstvu, verejným financiám, kultúre, či vnútornej bezpečnosti a zaoberá sa zvýšeniu kvality jednotlivých odvetví alebo hovorí o spôsobe ich zlepšenia. V červenej zóne sa taktiež nehovorí nič o rovnej dani. V modrej zóne sa v časti zamestnanci hovorí o druhom pilieri, avšak o výške odvodov do druhého piliera nie. \"Presadíme ústavnú ochranu percenta odvodov smerujúceho do 2. piliera, aby ich vlády nemohli meniť podľa ľubovôle.\" (zdroj: Volebný program Sieť ) Vo volebnom programe strany Sieť sa nehovorí nič o zrušení sociálnych balíčkov zavedených vládou Roberta Fica.", "analysis_paragraphs": ["Strana Sieť vo svojom volebnom programe nemá spomenuté nič v súvislosti s rovnou daňou. V ich programe sa spomínajú odvody do druhého piliera, ale presný počet percent nie je uvedený a taktiež rušenie sociálnych balíčkov nie je súčasťou programu. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Program strany Sieť je rozdelený do troch zón (biela, modrá a červená). V bielej zóne sa hovorí o základných záväzkoch strany Sieť. V týchto záväzkoch sa nehovorí nič o rovnej dani. Modrá zóna hovorí o hlavných plánoch strany Sieť pre ľudí. Modrá zóna hovorí aj o zjednodušení daňového systému, či znížení odvodového zaťaženia o 500 eur na každého zamestnanca ale nehovorí nič o rovnej dani. Červená zóna sa venuje programovým východiskám Siete na obdobie rokov 2016-2020. Táto zóna sa venuje napríklad školstvu, verejným financiám, kultúre, či vnútornej bezpečnosti a zaoberá sa zvýšeniu kvality jednotlivých odvetví alebo hovorí o spôsobe ich zlepšenia. V červenej zóne sa taktiež nehovorí nič o rovnej dani. V modrej zóne sa v časti zamestnanci hovorí o druhom pilieri, avšak o výške odvodov do druhého piliera nie. \"Presadíme ústavnú ochranu percenta odvodov smerujúceho do 2. piliera, aby ich vlády nemohli meniť podľa ľubovôle.\" (zdroj: Volebný program Sieť ) Vo volebnom programe strany Sieť sa nehovorí nič o zrušení sociálnych balíčkov zavedených vládou Roberta Fica."], "analysis_date": "2016-02-27", "analysis_sources": {"text": ["V bielej zóne", "Modrá zóna", "Červená zóna", "Volebný program Sieť"], "url": ["http://siet.sk/program/biela-zona/", "http://siet.sk/program/modra-zona/", "http://siet.sk/program/cervena-zona/", "http://siet.sk/program/modra-zona/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:26.075467+00:00"}
{"id": "vr34245", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34245", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme predsa pre Bratislavu robili veľa aj keď sme tam primátora nemali a boli sme súčasťou vlády, veď si spomeňme na veľké projekty, či to je Bratislavský hrad...", "statement_date": "2010-11-28", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Bratislavský hrad patrí do majetku štátu , spravuje ho Kancelária NR SR. V tomto prípade nemalo mesto ako spolupracovať s vládou pri jeho rekonštrukcii.", "analysis_paragraphs": ["Bratislavský hrad patrí do majetku štátu , spravuje ho Kancelária NR SR. V tomto prípade nemalo mesto ako spolupracovať s vládou pri jeho rekonštrukcii."], "analysis_date": "2010-12-03", "analysis_sources": {"text": ["majetku štátu"], "url": ["http://www.nrsr.sk/sub/sk/nrsr/kancelaria/zoznam_majetku-112005.htm?searchString="]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:27:15.855210+00:00"}
{"id": "vr32964", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32964", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti pána Trnku a on nerozhodoval o tom, či voľba pána Čentéša bola v rámci noriem, pravidiel a zákona.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti Dobroslava Trnku, v ktorej okrem iného napadol aj ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora zo dňa 17. júna 2011. ÚS SR odmietol túto sťažnosť nakoľko bola zjavne neopodstatnená a podaná neoprávnenou osobnou. ÚS SR sa v tomto prípade teda naozaj nezaoberal otázkou, či bola voľba Jozefa Čentéša zákonná, pretože sa sťažnosťou Dobroslava Trnku ako takou odmietol zaoberať. Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd SR v súvislosti s voľbou z mája a s voľbou z júna 2011. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora v máji 2011, v ktorej kandidoval sám, keďže Jozef Čentéš sa vzdal kandidatúry, namietal zlé zrátanie hlasov parlamentom a nedodržanie tajnosti hlasovania NR SR, ktoré spájal s vysokým počtom neplatných hlasovacích lístkov. Vo voľbe zo 17. júna 2011, kde naopak kandidoval (a vyhral) iba Jozef Čentéš, namietal Dobroslav Trnka neústavnosť hlasovania, najmä z dôvodu že za právoplatne zvoleného generálneho prokurátora (na základe predpokladu zle spočítaných hlasov) považoval seba. Ústavný súd SR túto sťažnosť Dobroslava Trnku odmietol a v odôvodnení okrem iného uvádza:", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd SR rozhodoval o sťažnosti Dobroslava Trnku, v ktorej okrem iného napadol aj ústavnosť hlasovania o kandidátovi na generálneho prokurátora zo dňa 17. júna 2011. ÚS SR odmietol túto sťažnosť nakoľko bola zjavne neopodstatnená a podaná neoprávnenou osobnou. ÚS SR sa v tomto prípade teda naozaj nezaoberal otázkou, či bola voľba Jozefa Čentéša zákonná, pretože sa sťažnosťou Dobroslava Trnku ako takou odmietol zaoberať. Dobroslav Trnka podal sťažnosť na Ústavný súd SR v súvislosti s voľbou z mája a s voľbou z júna 2011. V súvislosti s voľbou generálneho prokurátora v máji 2011, v ktorej kandidoval sám, keďže Jozef Čentéš sa vzdal kandidatúry, namietal zlé zrátanie hlasov parlamentom a nedodržanie tajnosti hlasovania NR SR, ktoré spájal s vysokým počtom neplatných hlasovacích lístkov. Vo voľbe zo 17. júna 2011, kde naopak kandidoval (a vyhral) iba Jozef Čentéš, namietal Dobroslav Trnka neústavnosť hlasovania, najmä z dôvodu že za právoplatne zvoleného generálneho prokurátora (na základe predpokladu zle spočítaných hlasov) považoval seba. Ústavný súd SR túto sťažnosť Dobroslava Trnku odmietol a v odôvodnení okrem iného uvádza:"], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["voľbou", "vzdal", "kandidoval", "odmietol"], "url": ["http://www.sme.sk/c/5897778/radicova-prezila-hlasovanie-o-trnkovi.html", "http://www.sme.sk/c/5892175/trnka-kandiduje-len-sam.html", "http://www.sme.sk/c/5918496/sulik-vyhlasil-novu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://portal.concourt.sk/SearchRozhodnutia/rozhod.do?urlpage=dokument&id_spisu=456718"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:49.537666+00:00"}
{"id": "vr17283", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17283", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "...každý projekt APVV má aj zložku, kde sa financujú platy tých výskumníkov, v minulosti bola snaha obmedziť to na 30% (...).", "statement_date": "2018-01-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa zákona č. 172/2005 Z.z. výška mzdy je súčasťou zmluvy, ktorú uzavrie Agentúra pre výskum a vývoj (APVV) s poberateľom grantu. V niektorých výzvach, hlavne v starších sa nachádza hranica mzdových nákladov na úrovni 30 %. Každý projekt má vlastnú zložku z ktorej sú mzdové náklady pokryté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja č. 172/2005 Z.z., ktorý definuje činnosť APVV, dáva voľnú ruku agentúre vo veci využitia zdrojov na mzdové náklady výskumníkov, ktoré majú byť predmetom zmluvy: „ Mzdové náklady a ostatné osobné náklady osobám, ktoré zabezpečujú vykonávanie činnosti podľa odseku 1 a sú dohodnuté v pracovnej zmluve.” Príkladom pre obmedzenie platov na 30 % je výzva z roku 2015, kde záväzné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami počas riešenia projektu VV 2015 ( .pdf , s. 3) presne určujú tento limit: „ Mzdové náklady a ostatné osobné náklady (OON) hradené z prostriedkov agentúry nesmú prekročiť 30 % z celkových nákladov na riešenie projektu poskytnutých agentúrou v jednotlivých rozpočtových rokoch.” Súčasné výzvy už také obmedzenia neobsahujú. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa zákona č. 172/2005 Z.z. výška mzdy je súčasťou zmluvy, ktorú uzavrie Agentúra pre výskum a vývoj (APVV) s poberateľom grantu. V niektorých výzvach, hlavne v starších sa nachádza hranica mzdových nákladov na úrovni 30 %. Každý projekt má vlastnú zložku z ktorej sú mzdové náklady pokryté. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja č. 172/2005 Z.z., ktorý definuje činnosť APVV, dáva voľnú ruku agentúre vo veci využitia zdrojov na mzdové náklady výskumníkov, ktoré majú byť predmetom zmluvy: „ Mzdové náklady a ostatné osobné náklady osobám, ktoré zabezpečujú vykonávanie činnosti podľa odseku 1 a sú dohodnuté v pracovnej zmluve.” Príkladom pre obmedzenie platov na 30 % je výzva z roku 2015, kde záväzné podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami počas riešenia projektu VV 2015 ( .pdf , s. 3) presne určujú tento limit: „ Mzdové náklady a ostatné osobné náklady (OON) hradené z prostriedkov agentúry nesmú prekročiť 30 % z celkových nákladov na riešenie projektu poskytnutých agentúrou v jednotlivých rozpočtových rokoch.” Súčasné výzvy už také obmedzenia neobsahujú. Dátum zverejnenia analýzy: 29.01.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-01-29", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "Zákon", ".pdf"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/172/20180101#paragraf-8a.odsek-2.pismeno-a", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/172/20180101#paragraf-8a.odsek-2.pismeno-a", "http://www.apvv.sk/buxus/docs/vyzvy/vseobecne/vv2015/formulare/vv2015-podmienky-hospodarenia-s-fp_od_2018.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:44.822258+00:00"}
{"id": "vr30552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30552", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vítam to, že ten summit, ktorý bol avizovaný ešte pred Vianocami sa následne asi zruší, to je posledná informácia, že nebude.", "statement_date": "2011-12-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na summite 9. decembra kancelárka Merkelová vyhlásila, že do Vianoc sa už žiadny summit neuskutoční, čo zároveň považuje za úspech. Na tlačovke to potvrdila a dodala, že \"všetci (účastníci summitu, pozn.) sme si navzájom popriali šťastné a veselé Vi anoce a to isté prajem aj vám.\"", "analysis_paragraphs": ["Na summite 9. decembra kancelárka Merkelová vyhlásila, že do Vianoc sa už žiadny summit neuskutoční, čo zároveň považuje za úspech. Na tlačovke to potvrdila a dodala, že \"všetci (účastníci summitu, pozn.) sme si navzájom popriali šťastné a veselé Vi anoce a to isté prajem aj vám.\""], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["FinWeb"], "url": ["http://finweb.hnonline.sk/c1-54140250-lisabon-sa-nemeni-merkozyho-stopla-britania"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:33.405265+00:00"}
{"id": "vr25463", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25463", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Transpetrol sme kúpili naspäť do rúk štátu, ale bolo to v rokoch, kedy štát na to mal peniaze, to bolo v roku 2009 alebo 2008.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sloveská republika odkúpila 49% balík akcií od ruského koncernu Jukos 26. marca 2009. Za 49% podiel Slovensko zaplatilo 240 miliónov USD (180,52 milióna eur). Prevod akcií bol schválený Protimonopolným úradom SR a Fondom národného majetku SR.", "analysis_paragraphs": ["Sloveská republika odkúpila 49% balík akcií od ruského koncernu Jukos 26. marca 2009. Za 49% podiel Slovensko zaplatilo 240 miliónov USD (180,52 milióna eur). Prevod akcií bol schválený Protimonopolným úradom SR a Fondom národného majetku SR."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["odkúpila", "schválený"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/4370032/jahnatek-kupa-transpetrolu-nebude-mat-vplyv-na-rozpocet.html", "http://firmy.etrend.sk/firmy-nefinancny-sektor/slovensko-zaplatilo-za-49-akcii-transpetrolu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:49.983852+00:00"}
{"id": "vr38673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38673", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Keď si pozrieme aj vláda teraz sa chváli, že vymanila Slovensko z krízy a že naštartovala rast. Rast za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7 %, rast za prvý kvartál roku 2011 je 3,5 %, čiže nespochybniteľne došlo k spomaleniu hospodárskeho rastu ...", "statement_date": "2011-06-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rast HDP za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7% (.pdf). V prvom štvrťroku 2011 dosiahol rast HDP výšku 3,5% (.pdf).", "analysis_paragraphs": ["Rast HDP za prvý kvartál roku 2010 bol 4,7% (.pdf). V prvom štvrťroku 2011 dosiahol rast HDP výšku 3,5% (.pdf)."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["4,7%", "3,5%"], "url": ["http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Statistika/VybrMakroUkaz/ZaklMakroUkaz/ukazov_2010.pdf", "http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Statistika/VybrMakroUkaz/ZaklMakroUkaz/ukazov_2011.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:40.130478+00:00"}
{"id": "vr17116", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17116", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Aj štáty Európskej únie a ešte raz nebudem vymenovávať štáty, spolupracujú s Ruskom. Majú záujem o spoluprácu, o ekonomiku, o odbyt svojich výrobkov.", "statement_date": "2017-12-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok sa dotýka vývoja obchodnej bilancie medzi krajinami EÚ a Ruskom. V roku 2014 uvalila EÚ v dôsledku krízy na Ukrajine obchodné sankcie na Rusko. Následne klesla obchodná bilancia medzi Ruskom a EÚ o 100 miliónov eur. V súčasnosti sa situácia normalizuje a niektoré krajiny EÚ obnovili spoluprácu s Ruskom. Avšak podľa štatistík Eurostatu za rok 2016 boli hlavnými obchodnými partnermi EÚ USA, Čína, Švajčiarsko a Turecko. Rusko sa umiestnilo až na piatom mieste. V prípade jednotlivých členských krajín vyváža napr. Nemecko najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie. Naopak najviac dováža z Holandska, Číny a Francúzska. Nakoľko krajiny EÚ obchodujú s Ruskom, hodnotíme výrok ako pravdivý. Andrej Danko sa na tému obchodovania európskych krajín s Ruskom vyjadril nasledovne: \"Lebo tí, čo chcú obchodovať, ich obchodná bilancia rastie. Ako nám narástla o 30%, ostatným štátom rastie takým šialeným tempom aj európskych spoločností nemeckých, aj amerických spoločností, že by sa vám pretočili oči.\" Podľa prieskumu obchodovala EÚ ako celok v roku 2016 najviac s USA (dovoz 14,5 %, vývoz 20,75 %), Čínou (dovoz 20,18 %, vývoz 9,75 %), Švajčiarskom (dovoz 7,12 %, vývoz 8,16 %), Tureckom (dovoz 3,91 %, vývoz 4,47 %) a Ruskom (dovoz 6,96 %. vývoz 4,15 %). Od roku 2013 klesol podiel Ruska na obchode s EÚ o takmer polovicu. Ak sa pozrieme na tabuľku top krajín do ktorých krajiny EÚ vyvážali svoj tovar v roku 2016, tak vidíme, že jedine pre Litvu je Rusko hlavným vývozným partnerom do ktorého vyváža 13 % tovaru. Na druhom mieste je Lotyšsko, s 11 % vývozom tovaru do Ruska. Len pre porovnanie, Nemecko vyváža najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie; Francúzsko vyváža najviac do Nemecka, Španielska a USA; Veľká Británia do USA, Nemecka a Francúzska. Keď sa pozrieme na štatistiky dovozu za rok 2016, tak opäť v prípade Litvy dominuje obchodovanie s Ruskom (14 % dovozu). Okrem Litvy sa Rusko umiestnilo ako jeden z troch hlavných dovozných partnerov aj v prípade Bulharska (9 % dovozu) a Fínska (11 % dovozu). V prípade Slovenska dovážame najviac z Nemecka (20,23 %), Českej republiky (16,86 %), Rakúska (9,82 %), Poľska (6,45 %) a Maďarska (6,16 %). Najviac na druhej strane najviac vyvážame do Nemecka (21,83 %), Českej republiky (11,98 %), Poľska (7,70 %), Francúzska (6,13 %) a Spojeného kráľovstva (5,99 %). Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom boli poznačené sankciami, ktoré EÚ vydala v júli 2014 v dôsledku Ruskej okupácie Ukrajiny. Francesco Giumelli pre stránku euobserver.com uvádza, že po vyhlásení sankcií skutočne klesol dovoz aj vývoz medzi krajinami EÚ a Ruskom. Avšak počas prvých siedmich mesiacov v roku 2017 sa pokles zastavil. V roku 2014 predstavoval obchod medzi EÚ a Ruskom 285 miliónov €. V roku 2016 klesol na hodnotu 181 miliónov €. Tento pokles zasiahol najviac Rakúsko, Írsko a Litvu kde vývoz klesol o 51 %, 50 % a 40 % postupne. Priemernej európskej krajine klesol import do Ruska o 34 % a export z Ruska o 29 %. V prvých šiestich mesiacoch roku 2017 stúpol obchod medzi EÚ a Ruskom o 27 miliónov € v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016. Najväčší podiel malo Nemecko, 6 miliónov € a Holandsko 4 milióny €. Jedine Malta zaznamenala nižšiu obchodnú bilanciu s Ruskom, o 400 000 € menej. Počas prvých šiestich mesiacov 2017 Bulharsko takmer zdvojnásobilo svoju obchodnú bilanciu s Ruskom, Írsko zaznamenalo 46 % zvýšenie a Lotyšsko 37 % zvýšenie. Podľa Giumelliho vývoj obchodnej bilancie počas prvých šiestich mesiacov 2017 naznačuje normalizáciu obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom. V roku 2014 vyhlásila EÚ voči Rusku reštriktívne opatrenia ako reakciu na nelegálnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu suverinity susediaceho štátu. Sankcie zo začiatku 2014 sa vzťahovali na vybraných ruských a krymských predstaviteľov, ktorým tak sa stalo zakázaným cestovať na územie EÚ a taktiež sa rozhodlo o zmrazovaní ich aktív. V júni 2014 Rada EÚ rozhodla o zákaze dovozu tovaru s pôvodom z Krymu alebo Sevastopola a v júli bol prijatý balík cielených hospodárskych sankcií týkajúci sa obchodu s Ruskom v určitých hospodárskych odvetviach. Hospodárske sankcie sa postupne predlžovali a v septembri 2017 bolo rozhodnoté, že sankcie v súvislosti s konaním proti územnej celistvosti Ukrajiny budú predĺžené do 15. marca 2018 a vzťahujú sa na 150 osôb a 38 subjektov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok sa dotýka vývoja obchodnej bilancie medzi krajinami EÚ a Ruskom. V roku 2014 uvalila EÚ v dôsledku krízy na Ukrajine obchodné sankcie na Rusko. Následne klesla obchodná bilancia medzi Ruskom a EÚ o 100 miliónov eur. V súčasnosti sa situácia normalizuje a niektoré krajiny EÚ obnovili spoluprácu s Ruskom. Avšak podľa štatistík Eurostatu za rok 2016 boli hlavnými obchodnými partnermi EÚ USA, Čína, Švajčiarsko a Turecko. Rusko sa umiestnilo až na piatom mieste. V prípade jednotlivých členských krajín vyváža napr. Nemecko najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie. Naopak najviac dováža z Holandska, Číny a Francúzska. Nakoľko krajiny EÚ obchodujú s Ruskom, hodnotíme výrok ako pravdivý. Andrej Danko sa na tému obchodovania európskych krajín s Ruskom vyjadril nasledovne: \"Lebo tí, čo chcú obchodovať, ich obchodná bilancia rastie. Ako nám narástla o 30%, ostatným štátom rastie takým šialeným tempom aj európskych spoločností nemeckých, aj amerických spoločností, že by sa vám pretočili oči.\" Podľa prieskumu obchodovala EÚ ako celok v roku 2016 najviac s USA (dovoz 14,5 %, vývoz 20,75 %), Čínou (dovoz 20,18 %, vývoz 9,75 %), Švajčiarskom (dovoz 7,12 %, vývoz 8,16 %), Tureckom (dovoz 3,91 %, vývoz 4,47 %) a Ruskom (dovoz 6,96 %. vývoz 4,15 %). Od roku 2013 klesol podiel Ruska na obchode s EÚ o takmer polovicu. Ak sa pozrieme na tabuľku top krajín do ktorých krajiny EÚ vyvážali svoj tovar v roku 2016, tak vidíme, že jedine pre Litvu je Rusko hlavným vývozným partnerom do ktorého vyváža 13 % tovaru. Na druhom mieste je Lotyšsko, s 11 % vývozom tovaru do Ruska. Len pre porovnanie, Nemecko vyváža najviac do USA, Francúzska a Veľkej Británie; Francúzsko vyváža najviac do Nemecka, Španielska a USA; Veľká Británia do USA, Nemecka a Francúzska. Keď sa pozrieme na štatistiky dovozu za rok 2016, tak opäť v prípade Litvy dominuje obchodovanie s Ruskom (14 % dovozu). Okrem Litvy sa Rusko umiestnilo ako jeden z troch hlavných dovozných partnerov aj v prípade Bulharska (9 % dovozu) a Fínska (11 % dovozu). V prípade Slovenska dovážame najviac z Nemecka (20,23 %), Českej republiky (16,86 %), Rakúska (9,82 %), Poľska (6,45 %) a Maďarska (6,16 %). Najviac na druhej strane najviac vyvážame do Nemecka (21,83 %), Českej republiky (11,98 %), Poľska (7,70 %), Francúzska (6,13 %) a Spojeného kráľovstva (5,99 %). Obchodné vzťahy medzi EÚ a Ruskom boli poznačené sankciami, ktoré EÚ vydala v júli 2014 v dôsledku Ruskej okupácie Ukrajiny. Francesco Giumelli pre stránku euobserver.com uvádza, že po vyhlásení sankcií skutočne klesol dovoz aj vývoz medzi krajinami EÚ a Ruskom. Avšak počas prvých siedmich mesiacov v roku 2017 sa pokles zastavil. V roku 2014 predstavoval obchod medzi EÚ a Ruskom 285 miliónov €. V roku 2016 klesol na hodnotu 181 miliónov €. Tento pokles zasiahol najviac Rakúsko, Írsko a Litvu kde vývoz klesol o 51 %, 50 % a 40 % postupne. Priemernej európskej krajine klesol import do Ruska o 34 % a export z Ruska o 29 %. V prvých šiestich mesiacoch roku 2017 stúpol obchod medzi EÚ a Ruskom o 27 miliónov € v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2016. Najväčší podiel malo Nemecko, 6 miliónov € a Holandsko 4 milióny €. Jedine Malta zaznamenala nižšiu obchodnú bilanciu s Ruskom, o 400 000 € menej. Počas prvých šiestich mesiacov 2017 Bulharsko takmer zdvojnásobilo svoju obchodnú bilanciu s Ruskom, Írsko zaznamenalo 46 % zvýšenie a Lotyšsko 37 % zvýšenie. Podľa Giumelliho vývoj obchodnej bilancie počas prvých šiestich mesiacov 2017 naznačuje normalizáciu obchodných vzťahov medzi EÚ a Ruskom. V roku 2014 vyhlásila EÚ voči Rusku reštriktívne opatrenia ako reakciu na nelegálnu anexiu Krymu a úmyselnú destabilizáciu suverinity susediaceho štátu. Sankcie zo začiatku 2014 sa vzťahovali na vybraných ruských a krymských predstaviteľov, ktorým tak sa stalo zakázaným cestovať na územie EÚ a taktiež sa rozhodlo o zmrazovaní ich aktív. V júni 2014 Rada EÚ rozhodla o zákaze dovozu tovaru s pôvodom z Krymu alebo Sevastopola a v júli bol prijatý balík cielených hospodárskych sankcií týkajúci sa obchodu s Ruskom v určitých hospodárskych odvetviach. Hospodárske sankcie sa postupne predlžovali a v septembri 2017 bolo rozhodnoté, že sankcie v súvislosti s konaním proti územnej celistvosti Ukrajiny budú predĺžené do 15. marca 2018 a vzťahujú sa na 150 osôb a 38 subjektov. Dátum zverejnenia analýzy: 18.12.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-12-18", "analysis_sources": {"text": ["prieskumu", "klesol", "tabuľku", "štatistiky", "euobserver.com", "EÚ"], "url": ["https://euractiv.sk/clanky/podnikanie-a-praca/s-kym-obchoduje-slovensko-eu-infografika/", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7958465/6-29032017-AP-EN.pdf/6ab52f0c-de18-42c3-aa65-28e1a1675213", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7958465/6-29032017-AP-EN.pdf/6ab52f0c-de18-42c3-aa65-28e1a1675213", "http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7958465/6-29032017-AP-EN.pdf/6ab52f0c-de18-42c3-aa65-28e1a1675213", "https://euobserver.com/opinion/139485", "http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/sanctions/ukraine-crisis/history-ukraine-crisis/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:27:18.143551+00:00"}
{"id": "49665", "numeric_id": 49665, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49665", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Všetci dobre vieme, ako to bolo a kto to urobil (poškodenie plynovodov Nord Stream). Už je to dnes úplne jasné, že to bola nejaká skupina Ukrajincov, ktorá vyhodila do vzduchu potrubie. Je to útok na strategickú energetickú infraštruktúru, kde Ursula von der Leyen povedala, že musia byť vyvodené najprísnejšie dôsledky.", "statement_date": "2024-09-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Švédski seizmológovia zaznamenali 26. septembra 2022 sériu výbuchov, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 prepravujúce plyn z Ruska do Nemecka. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v reakcii na výbuchy potvrdila , že útok považuje za neakceptovateľný a budú z neho vyvodené následky. Uviedla , že EÚ je pripravená reagovať na akúkoľvek sabotáž svojej energetickej bezpečnosti. Nemecké médiá v auguste 2024 informovali , že nemecká Spolková generálna prokuratúra mala v júni vydať zatykač na podozrivého potápača ukrajinskej národnosti, ktorý sa skrýva na neznámom mieste. Podľa investigatívy amerického spravodajského portálu Wall Street Journal mal daný potápač útok vykonať spolu so skupinou ľudí ukrajinskej národnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nOperáciu, ktorá prebehla v septembri 2022, vyšetrovali nemecké úrady, ktoré skúmali morské dno, satelitnú komunikáciu a vypočúvali svedkov v prístavoch. Šesťčlenná skupina zložená z civilných potápačov aj príslušníkov ukrajinskej armády sa podľa investigatívy Wall Street Journal mala nalodiť na jachtu v nemeckom meste Rostock odkiaľ putovala do Švédska. Odtiaľ loď priviezla posádku na tri miesta, kde v hĺbke 80 metrov umiestnili trhavinu. Podľa ruského investigatívneho portálu Meduza je mužom, na ktorého nemecká prokuratúra mala v júni 2024 vydať zatykač, inštruktor kyjevskej potápačskej školy žijúci neďaleko Varšavy, Vladimir Žuravlev.", "analysis_paragraphs": ["Švédski seizmológovia zaznamenali 26. septembra 2022 sériu výbuchov, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 prepravujúce plyn z Ruska do Nemecka. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v reakcii na výbuchy potvrdila , že útok považuje za neakceptovateľný a budú z neho vyvodené následky. Uviedla , že EÚ je pripravená reagovať na akúkoľvek sabotáž svojej energetickej bezpečnosti. Nemecké médiá v auguste 2024 informovali , že nemecká Spolková generálna prokuratúra mala v júni vydať zatykač na podozrivého potápača ukrajinskej národnosti, ktorý sa skrýva na neznámom mieste. Podľa investigatívy amerického spravodajského portálu Wall Street Journal mal daný potápač útok vykonať spolu so skupinou ľudí ukrajinskej národnosti, preto výrok hodnotíme ako pravdivý.", "Operáciu, ktorá prebehla v septembri 2022, vyšetrovali nemecké úrady, ktoré skúmali morské dno, satelitnú komunikáciu a vypočúvali svedkov v prístavoch. Šesťčlenná skupina zložená z civilných potápačov aj príslušníkov ukrajinskej armády sa podľa investigatívy Wall Street Journal mala nalodiť na jachtu v nemeckom meste Rostock odkiaľ putovala do Švédska. Odtiaľ loď priviezla posádku na tri miesta, kde v hĺbke 80 metrov umiestnili trhavinu. Podľa ruského investigatívneho portálu Meduza je mužom, na ktorého nemecká prokuratúra mala v júni 2024 vydať zatykač, inštruktor kyjevskej potápačskej školy žijúci neďaleko Varšavy, Vladimir Žuravlev."], "analysis_date": "2024-09-23", "analysis_sources": {"text": ["potvrdila", "Uviedla", "informovali", "vydať", "portálu", "vykonať", "vyšetrovali", "nalodiť", "Meduza"], "url": ["https://www.reuters.com/business/energy/eu-sees-sabotage-nord-stream-warns-against-attacks-active-infrastructure-2022-09-27/#:~:text=BRUSSELS%2C%20Sept%2027%20(Reuters)%20%2D%20European%20Commission%20chief%20Ursula%20von%20der%20Leyen%20on%20Tuesday%20said%20the%20leaks%20of%20the%20Nord%20Stream%20pipelines%20were%20caused%20by%20sabotage%2C%20and%20warned%20of%20the%20%22strongest%20possible%20response%22%20should%20active%20European%20energy%20infrastructure%20be%20attacked", "https://www.france24.com/en/europe/20220927-mystery-leaks-hit-russian-undersea-gas-lines-raising-european-suspicions", "https://www.aktuality.sk/clanok/ZcM3qln/nemecko-vydalo-zatykac-na-podozriveho-zo-sabotaze-plynovodov-nord-stream/", "https://www.theguardian.com/world/article/2024/aug/14/germany-has-issued-arrest-warrant-for-diver-over-nord-stream-explosions-says-report", "https://www.wsj.com/world/europe/nord-stream-pipeline-explosion-real-story-da24839c?mod=hp_lead_pos7", "https://svet.sme.sk/c/23370894/volodymyr-z-tlak-od-cia-a-vylet-na-jachte-ako-ukrajinci-znicili-nord-stream.html", "https://svet.sme.sk/c/23370894/volodymyr-z-tlak-od-cia-a-vylet-na-jachte-ako-ukrajinci-znicili-nord-stream.html", "https://www.wsj.com/world/europe/nord-stream-pipeline-explosion-real-story-da24839c?mod=hp_lead_pos7", "https://meduza.io/feature/2024/08/14/germaniya-vydala-order-na-arest-ukrainskogo-dayvera-po-delu-o-vzryvah-na-severnyh-potokah"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:08:00.214836+00:00"}
{"id": "vr32986", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32986", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "v budúcnosti bude viac dôchodcov a bude menej zamestnaných ľudí, pretože sa nám rodí menej detí ako to bolo niekedy, tak tento pomer bude horší a dôchodky z I. piliera budú stále slabšie a slabšie.", "statement_date": "2013-01-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok je pravdivý, pretože na Slovensku sa podobne ako v iných krajinách Európy rodí stále menej detí a obyvateľstvo starne. Podľa údajov výskumného demografického centra sa v SR v roku 1950 narodilo 100 tisíc detí ročne, v roku 1990 približne 80 tisíc a v roku 2011 už iba 60 tisíc. Najnovšie výsledky poukazujú na to, že až tretina Európanov z celkového počtu 517 miliónov bude do roku 2060 vo veku 65 a viac rokov. \"Predpokladá sa, že podiel osôb vo veku 15 až 64 rokov poklesne zo 67 % na 56 %. To zhruba znamená, že počet osôb v produktívnom veku na jedného dôchodcu klesne zo 4 na 2.\" Správa tiež upozorňuje, že štáty budú nútené riešiť výzvy spojené s demografickým vývojom prostredníctvom politických opatrení, pretože starnutie obyvateľstva bude mať vplyv na verejné financie.", "analysis_paragraphs": ["Výrok je pravdivý, pretože na Slovensku sa podobne ako v iných krajinách Európy rodí stále menej detí a obyvateľstvo starne. Podľa údajov výskumného demografického centra sa v SR v roku 1950 narodilo 100 tisíc detí ročne, v roku 1990 približne 80 tisíc a v roku 2011 už iba 60 tisíc. Najnovšie výsledky poukazujú na to, že až tretina Európanov z celkového počtu 517 miliónov bude do roku 2060 vo veku 65 a viac rokov. \"Predpokladá sa, že podiel osôb vo veku 15 až 64 rokov poklesne zo 67 % na 56 %. To zhruba znamená, že počet osôb v produktívnom veku na jedného dôchodcu klesne zo 4 na 2.\" Správa tiež upozorňuje, že štáty budú nútené riešiť výzvy spojené s demografickým vývojom prostredníctvom politických opatrení, pretože starnutie obyvateľstva bude mať vplyv na verejné financie."], "analysis_date": "2013-01-21", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "výsledky"], "url": ["http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_wrapper&Itemid=35", "http://ec.europa.eu/news/economy/120515_sk.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:22.665270+00:00"}
{"id": "vr26219", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26219", "speaker": "Monika Beňová", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/monika-flasikova-benova", "statement": "Tie peniaze (peniaze na výtlky v Bratislave, pozn.) poslal až v júli potom čo nechal trikrát zasadať dotačnú komisiu.", "statement_date": "2013-11-19", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o tom, že peniaze boli poslané až v septembri.\n\nZasadanie dotačnej komisie nie sú dostupné, preto nie je možné overiť ani počet zasadaní, kedy komisia zasadala, ani fakt, či Frešo trikrát na zasadaní chýbal. Taktiež sme nezistili kedy bol jeden milión eur uvoľnený. Podľa stránky mesta Bratislava však opravy ciest prebiehali už od marca do polovice septembra 2013. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.\n\nDotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Schválený presun peňazí ešte neznamená automaticky uvoľnené peniaze, pretože kraj musel schváliť, na ktoré úseky dotácia pôjde. Tieto prieťahy trvali aj niekoľko mesiacov od schválenia dotácie. Dôvodom bolo, že takýto presun musí byť vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Ešte v polovici mája peniaze neboli uvoľnené.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v diskusii BSK v prvom kole ( Voľby VÚC - Bratislava , 6. novembra 2013). Vtedy Flašíková-Beňová hovorila o tom, že peniaze boli poslané až v septembri.", "Zasadanie dotačnej komisie nie sú dostupné, preto nie je možné overiť ani počet zasadaní, kedy komisia zasadala, ani fakt, či Frešo trikrát na zasadaní chýbal. Taktiež sme nezistili kedy bol jeden milión eur uvoľnený. Podľa stránky mesta Bratislava však opravy ciest prebiehali už od marca do polovice septembra 2013. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "Dotačná komisia 18. apríla 2013 schválila prevod jedného milióna eur na opravu ciest. Následne o tomto prevode hlasovalo zastupiteľstvo župy 19. apríla 2013. Uznesením prijatého 19. apríla 2013 (č. 24/2013 ) presunul BSK na opravu výtlkov 1 milión eur. Tieto peniaze presunuli z programu 3.3 Majetok – správa a údržba na program 6. Komunikácie. Schválený presun peňazí ešte neznamená automaticky uvoľnené peniaze, pretože kraj musel schváliť, na ktoré úseky dotácia pôjde. Tieto prieťahy trvali aj niekoľko mesiacov od schválenia dotácie. Dôvodom bolo, že takýto presun musí byť vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Ešte v polovici mája peniaze neboli uvoľnené."], "analysis_date": "2013-11-19", "analysis_sources": {"text": ["Voľby VÚC - Bratislava", "stránky", "schválila", "24/2013", "neznamená", "presun"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/415/volby-vuc-bratislava", "http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11036156&p1=11049950", "http://bratislava.sme.sk/c/6772280/dotacna-komisia-bsk-schvalila-mestu-milion-eur-na-opravu-vytlkov.html", "http://www.region-bsk.sk/ViewFile.aspx?docid=10048834", "http://aktualne.atlas.sk/bratislavsky-kraj-uvolnil-milion-eur-na-opravu-bratislavskych-ciest/dnes/regiony/", "http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/mesto-urci-ktore-cesty-opravi-za-milionovu-dotaciu-od-kraja.html?page_id=318669"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:55.187860+00:00"}
{"id": "vr37214", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37214", "speaker": "Ivan Gašparovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-gasparovic", "statement": "Imperatívny mandát je vlastne narušenie toho, čo poslanec vo svojom sľube v parlamente sľubuje a on tam sľubuje, že bude hlasovať aj podľa svojho vedomia a svedomia.", "statement_date": "2011-02-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Imperatívny mandát je naozaj opak voľného mandátu, pri ktorom poslanec koná samostatne \"podľa svojho svedomia a presvedčenia.\" Poslanec však vo svojom poslaneckom sľube podľa článku 75, odseku 1 Ústavy SR explicitne nesľubuje, že bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Poslanecký sľub znie takto: \"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.\" Prezident mal zrejme na mysli článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf), ktorý uvádza: \"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.\" Keďže poslanec sľubuje aj dodržiavanie Ústavy, zaväzuje sa aj k slobodnému (neimperatívnemu) výkonu poslaneckého mandátu.", "analysis_paragraphs": ["Imperatívny mandát je naozaj opak voľného mandátu, pri ktorom poslanec koná samostatne \"podľa svojho svedomia a presvedčenia.\" Poslanec však vo svojom poslaneckom sľube podľa článku 75, odseku 1 Ústavy SR explicitne nesľubuje, že bude hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Poslanecký sľub znie takto: \"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.\" Prezident mal zrejme na mysli článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf), ktorý uvádza: \"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.\" Keďže poslanec sľubuje aj dodržiavanie Ústavy, zaväzuje sa aj k slobodnému (neimperatívnemu) výkonu poslaneckého mandátu."], "analysis_date": "2011-02-14", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy SR"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/6486.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:44:22.883701+00:00"}
{"id": "vr32954", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32954", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Nemci prehodnocujú pozitívne hospodársky rast. Francúzi, Nemci naznačujú, že druhá polovička roku 2013 má byť podstatne pozitívnejšia ako prvá polovička roku 2013.", "statement_date": "2013-01-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sme našli viacero nezávislých zdrojov, ktoré potvrdzujú priaznivejšiu prognózu ekonomického rastu v Nemecku a Francúzsku v druhej polovici roka 2013, teda oživenie ekonomiky. Agentúra SITA informuje 11. januára 2013 o nemeckej ekonomike takto: \"Nemecká ekonomika má však silné základy a pozitívne signály prichádzajú aj z globálnej ekonomiky, čo naznačuje, ž e počas roku 2013 možno očakávať \"výrazné oživenie\" , uviedlo ďalej (nemecké) ministerstvo. \" Portál Euroinvestor informuje o očakávanom oživení francúzskej ekonomiky v druhom semestri 2013. Rovnako informuje pozitívnejšie o ekonomickej situácii v druhej polovici roka 2013 v eurozóne aj Reuters . Francúzsky portál economiematin.fr prichádza s predpoveďami OECD na rok 2013 (27. novembra 2012): Francúzsko čaká stagnácia v roku 2013, rast hospodárstva len 0,3%, a pre rok 2014 o niečo vyšší 1,4%. Podľa inštitútu INSEE (Institut national de la statistique et des études économiques) bude Francúzsko v situácii porovnateľnej s tou súčasnou minimálne do polovice roka 2013. (Europe 1) (Le Point) . Prognóza je z 21. decembra 2012, najnovšia správa tohto inštitútu z 9.januára 2013 hovorí: V treťom semestri 2012 rast eurozóny opäť klesol o 0,1% a očakáva sa, že vo štvrtom trumestri rast poklesne o 0,4%. Začiatkom roka 2013 by sa mala eurozóna začať pomaličky zotavovať. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže sme našli viacero nezávislých zdrojov, ktoré potvrdzujú priaznivejšiu prognózu ekonomického rastu v Nemecku a Francúzsku v druhej polovici roka 2013, teda oživenie ekonomiky. Agentúra SITA informuje 11. januára 2013 o nemeckej ekonomike takto: \"Nemecká ekonomika má však silné základy a pozitívne signály prichádzajú aj z globálnej ekonomiky, čo naznačuje, ž e počas roku 2013 možno očakávať \"výrazné oživenie\" , uviedlo ďalej (nemecké) ministerstvo. \" Portál Euroinvestor informuje o očakávanom oživení francúzskej ekonomiky v druhom semestri 2013. Rovnako informuje pozitívnejšie o ekonomickej situácii v druhej polovici roka 2013 v eurozóne aj Reuters . Francúzsky portál economiematin.fr prichádza s predpoveďami OECD na rok 2013 (27. novembra 2012): Francúzsko čaká stagnácia v roku 2013, rast hospodárstva len 0,3%, a pre rok 2014 o niečo vyšší 1,4%. Podľa inštitútu INSEE (Institut national de la statistique et des études économiques) bude Francúzsko v situácii porovnateľnej s tou súčasnou minimálne do polovice roka 2013. (Europe 1) (Le Point) . Prognóza je z 21. decembra 2012, najnovšia správa tohto inštitútu z 9.januára 2013 hovorí: V treťom semestri 2012 rast eurozóny opäť klesol o 0,1% a očakáva sa, že vo štvrtom trumestri rast poklesne o 0,4%. Začiatkom roka 2013 by sa mala eurozóna začať pomaličky zotavovať. Dátum zverejnenia analýzy: 14.01.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-01-14", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "Euroinvestor", "Reuters", "economiematin.fr", "OECD", "INSEE", "(Europe 1)", "(Le Point)"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6663659/nemecka-ekonomika-sa-na-konci-roka-zmensila.html#ixzz2HyQOM1aT", "http://www.euroinvestor.com/news/2012/07/18/ecb-noyer-expects-gradual-french-economic-recovery-2nd-half-2013/12046851", "http://www.reuters.com/article/2012/11/30/us-ecb-eurozone-draghi-idUSBRE8AT0AY20121130", "http://www.economiematin.fr/les-experts/item/2615-previsions-croissance-mondiale-2013-ocde-mesures-rigueur-france", "http://www.oecd.org/newsroom/globaleconomyfacinghesitantandunevenrecoverysaysoecd.htm", "http://www.insee.fr/fr/themes/info-rapide.asp?id=108&date=20130109", "http://www.europe1.fr/Economie/2013-les-sombres-previsions-de-l-Insee-1355371/", "http://www.lepoint.fr/economie/la-france-s-engage-vers-2013-sans-aucun-elan-de-croissance-21-12-2012-1604850_28.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:33:30.556771+00:00"}
{"id": "vr16695", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16695", "speaker": "Martina Lubyová", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martina-lubyova", "statement": "Testovanie PISA (...) je to metodológia, ktorú navrhlo OECD. (...) To nie je skutočné číslo, ako 100% namerané, pretože PISA posledné kolo testovalo u nás na Slovensku okolo 6000 detí. Ale my máme tých detí v tom veku, ktoré treba testovať, rádovo 50 tisíc.", "statement_date": "2017-10-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Projekt PISA je štúdia OECD, ktorá predstavuje testovanie vzdelávacích systémov zapojených krajín v trojročných intervaloch skrz testovania vedomostí vybratej skupiny pätnásťročných študentov. Realizácia štúdie PISA na Slovensku je priamym zadaním Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Do testovania môžu byť vybraní všetci žiaci, ktorí spĺňajú podmienku veku: 15 rokov a 3 mesiace až 16 rokov a 2 mesiace (na začiatku testovacieho obdobia) a navštevujú 7. alebo vyšší ročník. Podľa národnej správy PISA 2015 ( .pdf , s. 25) sa do testovania zapojilo cca 6 400 slovenských žiakov, pričom počet trvalo bývajúceho obyvateľstva vo veku 15 rokov bol v roku 2015 približne 55 tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Projekt PISA je štúdia OECD, ktorá predstavuje testovanie vzdelávacích systémov zapojených krajín v trojročných intervaloch skrz testovania vedomostí vybratej skupiny pätnásťročných študentov. Realizácia štúdie PISA na Slovensku je priamym zadaním Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Do testovania môžu byť vybraní všetci žiaci, ktorí spĺňajú podmienku veku: 15 rokov a 3 mesiace až 16 rokov a 2 mesiace (na začiatku testovacieho obdobia) a navštevujú 7. alebo vyšší ročník. Podľa národnej správy PISA 2015 ( .pdf , s. 25) sa do testovania zapojilo cca 6 400 slovenských žiakov, pričom počet trvalo bývajúceho obyvateľstva vo veku 15 rokov bol v roku 2015 približne 55 tisíc. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2017-10-02", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "2015", "PISA", "Výsledky", "Testy"], "url": ["http://www.nucem.sk/documents//27//NS_PISA_2015.pdf", "http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID%28%22i40A03AF2150C41DE8BE98D0C0C41A764%22%29&ui.name=Vekov%C3%A9%20zlo%C5%BEenie%20-%20SR%2c%20oblasti%2c%20kraje%2c%20okresy%2c%20mesto%2c%20vidiek%20%5bom7009rr%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk", "http://www.oecd.org/pisa/aboutpisa/", "https://www.minedu.sk/vysledky-slovenskych-15-rocnych-ziakov-su-podla-medzinarodnej-studie-pisa-2015-pod-priemerom-krajin-oecd/", "http://www.oecd.org/pisa/pisafaq/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:29.680467+00:00"}
{"id": "vr37600", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37600", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "Pri cene elektrickej, pri cenotvorbe je odsúhlasenie celého toho výpočtu mechanizmu ÚRSO má podstatný vplyv.", "statement_date": "2011-03-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "ÚRSO plní podľa zákona č. 276/2001 Z. z . (pdf)o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov viacero funkcii. Jednou z nich je cenová regulácia v sieťových odvetviach. \"Cenovej regulácii podlieha výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, výroba elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla, výroba elektriny z domáceho uhlia, pripojenie do sústavy, prístup do sústavy, prenos a distribúcia elektriny, dodávka elektriny pre domácnosti, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike.\" \"Podľa zákona o regulácii sú regulovanými činnosťami v plynárenstve pripojenie a prístup do siete, preprava a distribúcia plynu, dodávka plynu pre domácnosti, dodávka plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosť a poskytovanie podporných služieb. Od 1. januára 2010 podlieha regulácii úradu aj prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu. Výroba plynu a akumulácia plynu nepodliehajú cenovej regulácii úradu.\" \"V tepelnej energetike podlieha cenovej regulácii výroba, distribúcia a dodávka tepla.\" \"Vo vodárenstve úrad reguluje výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a vodohospodárske činnosti súvisiace so správou vodných tokov a správou povodí.\" ÚRSO má podstatný vplyv pri regulácií cien a taktiež stanovuje mechanizmus výpočtu cien. Konkrétne mechanizmy sú uvedené v jednotlivých vyhláškach . Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["ÚRSO plní podľa zákona č. 276/2001 Z. z . (pdf)o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov viacero funkcii. Jednou z nich je cenová regulácia v sieťových odvetviach. \"Cenovej regulácii podlieha výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, výroba elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou elektriny a tepla, výroba elektriny z domáceho uhlia, pripojenie do sústavy, prístup do sústavy, prenos a distribúcia elektriny, dodávka elektriny pre domácnosti, poskytovanie systémových služieb v elektroenergetike a poskytovanie podporných služieb v elektroenergetike.\" \"Podľa zákona o regulácii sú regulovanými činnosťami v plynárenstve pripojenie a prístup do siete, preprava a distribúcia plynu, dodávka plynu pre domácnosti, dodávka plynu určeného na výrobu tepla pre domácnosť a poskytovanie podporných služieb. Od 1. januára 2010 podlieha regulácii úradu aj prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu. Výroba plynu a akumulácia plynu nepodliehajú cenovej regulácii úradu.\" \"V tepelnej energetike podlieha cenovej regulácii výroba, distribúcia a dodávka tepla.\" \"Vo vodárenstve úrad reguluje výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou a vodohospodárske činnosti súvisiace so správou vodných tokov a správou povodí.\" ÚRSO má podstatný vplyv pri regulácií cien a taktiež stanovuje mechanizmus výpočtu cien. Konkrétne mechanizmy sú uvedené v jednotlivých vyhláškach . Dátum zverejnenia analýzy: 07.03.2011 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2011-03-07", "analysis_sources": {"text": ["276/2001 Z. z", "cenová regulácia", "vyhláškach"], "url": ["http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_276-2001_sk_pz.pdf", "http://www.urso.gov.sk/sk/udaje-o-urade", "http://www.urso.gov.sk/sk/legislativa/vyhlasky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:20.925659+00:00"}
{"id": "vr37462", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37462", "speaker": "Stanislav Becík", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/stanislav-becik", "statement": "My sme mali 46 tisíc hektárov klasickej poľnej zeleniny, alebo zeleniny nášho pásma. Za vlaňajší rok je to 11 tisíc hektárov.", "statement_date": "2011-02-27", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najväčšiu plochu, na ktorej sa pestovala zelenina zaznamenala SR v roku 1999, kedy to bolo 46,9 tis. ha. Po tomto období veľkosť plochy klesala. V roku 2010 dosiahla 13 tis. ha . Treba však upozorniť, že od roku 2002 ŠÚ SR nezapočítava do odhadu plochu domácich záhradiek. V roku 2002 je preto badateľný najväčší úbytok zbernej plochy. Zelená správa (2010) udáva, už po započítaní plochy domácich záhradiek, údaj 28,5 tis. ha za rok 2009 (s.17 resp. 57).", "analysis_paragraphs": ["Najväčšiu plochu, na ktorej sa pestovala zelenina zaznamenala SR v roku 1999, kedy to bolo 46,9 tis. ha. Po tomto období veľkosť plochy klesala. V roku 2010 dosiahla 13 tis. ha . Treba však upozorniť, že od roku 2002 ŠÚ SR nezapočítava do odhadu plochu domácich záhradiek. V roku 2002 je preto badateľný najväčší úbytok zbernej plochy. Zelená správa (2010) udáva, už po započítaní plochy domácich záhradiek, údaj 28,5 tis. ha za rok 2009 (s.17 resp. 57)."], "analysis_date": "2011-02-28", "analysis_sources": {"text": ["46,9 tis. ha.", "13 tis. ha", "Zelená správa (2010)"], "url": ["http://www.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/stav_zel.htm?start", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18416", "http://www.mpsr.sk/sk/index.php?navID=122&id=4162"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:55.588690+00:00"}
{"id": "45816", "numeric_id": 45816, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45816", "speaker": "Anna Záborská", "speaker_party": "Kresťanská únia (klub OĽaNO)", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/anna-zaborska", "statement": "My sme prijali pred desiatimi rokmi novelu zákona, kde sa hovorí o informovanom súhlase, že tým ženám predtým ako podpis matkám, predtým ako podpíšu tú žiadosť, im lekár povie, že takéto sú iné možnosti riešenia ich situácie. Nerobí sa to, čiže my by sa boli radi, aby sa to robilo, aby sme využili všetky možnosti pre rozhodnutie sa v prospech toho.", "statement_date": "2020-06-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Portál Demagóg.SK nezistil ani z verejných zdrojov ani od zodpovedných úradov, v akom rozsahu lekári dodržiavajú povinnosť informovať ženu pred umelým prerušením tehotenstva o rizikách či alternatívach k zákroku. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako neoveriteľné. V roku 2009 schválila parlament zmenu zákona , podľa ktorej lekár musí informovať ženu, ktorá požiada o umelé prerušenie tehotenstva, o: účele a následoch umelého prerušenia tehotenstva; rizikách tohto rozhodnutia; aktuálnom vývoji embrya alebo plodu; alternatívach k tomuto rozhodnutiu (utajenie, osvojenie dieťata po narodení, rôzne druhy pomoci). Demagóg.SK nedohľadal vo verejných zdrojoch žiaden prieskum, ktorý by mapoval, či a ako lekári dodržiavajú túto povinnosť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre portál uviedol, že „ nevedie evidenciu písomností, dokladov alebo informácií, ktoré by svojím obsahom alebo formou dali odpoveď” na otázku, či o dodržiavaní tejto povinnosti existujú pochybnosti. „ Kritérium umelého prerušenia tehotenstva (však) úrad nesleduje a ani v rámci svojho informačného systému nespracováva. Úrad disponuje len údajmi o počte opodstatnených podnetov týkajúcich sa medicínskeho špecializačného odboru gynekológia.” Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli.", "analysis_paragraphs": ["Portál Demagóg.SK nezistil ani z verejných zdrojov ani od zodpovedných úradov, v akom rozsahu lekári dodržiavajú povinnosť informovať ženu pred umelým prerušením tehotenstva o rizikách či alternatívach k zákroku. Tvrdenie Anny Záborskej preto hodnotíme ako neoveriteľné. V roku 2009 schválila parlament zmenu zákona , podľa ktorej lekár musí informovať ženu, ktorá požiada o umelé prerušenie tehotenstva, o: účele a následoch umelého prerušenia tehotenstva; rizikách tohto rozhodnutia; aktuálnom vývoji embrya alebo plodu; alternatívach k tomuto rozhodnutiu (utajenie, osvojenie dieťata po narodení, rôzne druhy pomoci). Demagóg.SK nedohľadal vo verejných zdrojoch žiaden prieskum, ktorý by mapoval, či a ako lekári dodržiavajú túto povinnosť. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre portál uviedol, že „ nevedie evidenciu písomností, dokladov alebo informácií, ktoré by svojím obsahom alebo formou dali odpoveď” na otázku, či o dodržiavaní tejto povinnosti existujú pochybnosti. „ Kritérium umelého prerušenia tehotenstva (však) úrad nesleduje a ani v rámci svojho informačného systému nespracováva. Úrad disponuje len údajmi o počte opodstatnených podnetov týkajúcich sa medicínskeho špecializačného odboru gynekológia.” Anna Záborská ani po dvoch týždňoch nereagovala na žiadosť o zaslanie zdrojov, z ktorých vo svojom tvrdení vychádzala. Jej poslanecký asistent ju ospravedlnil pre nedostatok času. Zdroje sľúbili poslať dodatočne. V čase publikovanie relácie - t.j. k 25. júnu - nám poskytnuté neboli."], "analysis_date": "2020-06-25", "analysis_sources": {"text": ["zmenu", "zákona"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=331685", "https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/69205/1/2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:17:45.074375+00:00"}
{"id": "vr16811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16811", "speaker": "Tibor Mikuš", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/tibor-mikus", "statement": "...priemerný vek lekárov všeobecných je problémom celého Slovenska (...).", "statement_date": "2017-10-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Priemerný vek všeobecných lekárov a hlavne ich nedostatok v regiónoch je celoslovenský problém. Výrok Tibora Mikuša považujeme za pravdivý. O tom že priemerný vek lekárov je na Slovensku problém, hovorí aj tlačová správa Ministerstva zdravotníctva z roku 2013. Ministerstvo v tej dobe plánovalo spustiť projekt \"Rezidentský program\", cieľom ktorého bolo dostať mladých lekárov do regiónov \"\" a v ktorom dostávajú už študenti, resp. čerství absolventi a mladí lekári do 40 rokov plat a istotu zamestnania na 3 či 4 roky špecializovaného štúdia, ak si zvolia za svoj odbor všeobecné lekárstvo alebo pediatriu. Podmienkou je, že po ukončení odboru zostanú pracovať vo svojom regióne. Zatiaľ do programu zaradili 272 mladých budúcich lekárov, z toho 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre pediatriu\" (zdroj : spravy.pravda.sk ) Správa hovorí o tom, že: „Priemerný vek všeobecných lekárov sa neustále zvyšuje. Žiaľ, na Slovensku nemáme dostatok mladých medikov, ktorí by sa chceli tomuto odboru venovať po skončení štúdia. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli vytvoriť súbor nových odborných aktivít v odbore všeobecného lekárstva a zatraktívniť ho. Je samozrejmosťou, že získavanie praxe by malo byť alfou a omegou pre každého lekára,“ povedala ministerka zdravotníctva. Ide o odborný projekt, ktorý je svojím riešením, odbornosťou a kontinuálnosťou v našom zdravotníctve výnimočný. Cieľom je znížiť vekový priemer všeobecných lekárov, výrazne zlepšiť vzdelanosť v odbore všeobecného lekárstva a zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte.\" Priemerný vek všeobecných lekárov uvádza dokument Implementačná stratégia - systém integrovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti (. pdf ). Priemerný vek všeobecných lekárov je 53,9 a v pláne je, aby sa do roku 2030 znížil na 40. O vysokom veku všeobecných lekárov informovali v tomto aj minulom roku napríklad portál mediweb.hnonline.sk , kde je uvedené, že \"OECD aj Európska komisia nedávno konštatovala, že počet praktických lekárov u nás je nízky a zvyšuje sa iba postupne. Dôsledkom je okrem iného aj neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti \" alebo Postoj.sk ktorý uvádza, že: \"Vo veku nad 65 rokov pracuje na Slovensku viac ako 480 všeobecných lekárov pre dospelých a vyše 300 pediatrov, ukazujú štatistiky rezortu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Priemerný vek všeobecných lekárov a hlavne ich nedostatok v regiónoch je celoslovenský problém. Výrok Tibora Mikuša považujeme za pravdivý. O tom že priemerný vek lekárov je na Slovensku problém, hovorí aj tlačová správa Ministerstva zdravotníctva z roku 2013. Ministerstvo v tej dobe plánovalo spustiť projekt \"Rezidentský program\", cieľom ktorého bolo dostať mladých lekárov do regiónov \"\" a v ktorom dostávajú už študenti, resp. čerství absolventi a mladí lekári do 40 rokov plat a istotu zamestnania na 3 či 4 roky špecializovaného štúdia, ak si zvolia za svoj odbor všeobecné lekárstvo alebo pediatriu. Podmienkou je, že po ukončení odboru zostanú pracovať vo svojom regióne. Zatiaľ do programu zaradili 272 mladých budúcich lekárov, z toho 191 pre všeobecné lekárstvo a 81 pre pediatriu\" (zdroj : spravy.pravda.sk ) Správa hovorí o tom, že: „Priemerný vek všeobecných lekárov sa neustále zvyšuje. Žiaľ, na Slovensku nemáme dostatok mladých medikov, ktorí by sa chceli tomuto odboru venovať po skončení štúdia. Práve z tohto dôvodu sme sa rozhodli vytvoriť súbor nových odborných aktivít v odbore všeobecného lekárstva a zatraktívniť ho. Je samozrejmosťou, že získavanie praxe by malo byť alfou a omegou pre každého lekára,“ povedala ministerka zdravotníctva. Ide o odborný projekt, ktorý je svojím riešením, odbornosťou a kontinuálnosťou v našom zdravotníctve výnimočný. Cieľom je znížiť vekový priemer všeobecných lekárov, výrazne zlepšiť vzdelanosť v odbore všeobecného lekárstva a zvýšiť kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti v primárnom kontakte.\" Priemerný vek všeobecných lekárov uvádza dokument Implementačná stratégia - systém integrovaného poskytovania zdravotnej starostlivosti (. pdf ). Priemerný vek všeobecných lekárov je 53,9 a v pláne je, aby sa do roku 2030 znížil na 40. O vysokom veku všeobecných lekárov informovali v tomto aj minulom roku napríklad portál mediweb.hnonline.sk , kde je uvedené, že \"OECD aj Európska komisia nedávno konštatovala, že počet praktických lekárov u nás je nízky a zvyšuje sa iba postupne. Dôsledkom je okrem iného aj neefektívne poskytovanie primárnej zdravotnej starostlivosti \" alebo Postoj.sk ktorý uvádza, že: \"Vo veku nad 65 rokov pracuje na Slovensku viac ako 480 všeobecných lekárov pre dospelých a vyše 300 pediatrov, ukazujú štatistiky rezortu.\" Dátum zverejnenia analýzy: 18.10.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-10-18", "analysis_sources": {"text": ["tlačová správa", ": spravy.pravda.sk", "pdf", "mediweb.hnonline.sk", "Postoj.sk"], "url": ["http://www.health.gov.sk/Clanok?zamer-ministerstva-viac-vseobecnych-lekarov-do-regionov", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/417823-kto-nas-bude-liecit-o-desat-rokov/", "http://www.health.gov.sk/Zdroje?/dokumenty/IZP/2017/iczs.pdf", "http://mediweb.hnonline.sk/spravy/aktualne/nevyuzity-potencial-vseobecnych-lekarov", "https://www.postoj.sk/20044/v-ambulanciach-casto-robia-stari-lekari-varuje-ministerstvo"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:55:34.939751+00:00"}
{"id": "vr35179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35179", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "...... Ale dnes je zrejmé, aj tie analýzy aj relevantné inštitúcie to jasne hovoria, že tá inflácia proste narastie. A ešte konzervatívny odhad je, že inflácia v budúcom roku bude na úrovni 4 %. Môže sa kľudne stať, že bude ešte vyššia...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Najnovšia prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011, čo je nárast o 0,7%.", "analysis_paragraphs": ["Najnovšia prognóza (pdf) Ministerstva financií zo 14. septembra 2010 odhaduje infláciu CPI na rok 2011 na 3,7%, harmonizovaná inflácia by mala dosiahnuť 3,5%. Prognózy MF z júna ešte hovorili o úrovni 3,0% na rok 2011, čo je nárast o 0,7%."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["prognóza"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Documents/1_Adresar_redaktorov/Malec_Sepitkova/2010_10_Makroekonomicka%20prognoza_september_2010.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:56.046238+00:00"}
{"id": "vr14469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14469", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Jednak naša ekonomika je veľmi krehká, vôbec nedosahuje výsledok dajme tomu priemeru Európskej únie, proste sme na úrovni 60% dajme tomu Nemecka alebo Rakúska.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa dát z Eurostatu dosiahol slovenský HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 77 % priemeru Európskej únie v roku 2014. V porovnaní s Nemeckom, ktorého ekonomika dosahuje 124 % priemeru EÚ, je Slovensko na úrovni 62,09 %. Rakúska ekonomika dosahuje 130 % priemeru EÚ a v porovnaní s ňou dosahuje slovenská ekonomika 59,23 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahol podľa dát z Eurostatu 77 % priemeru európskej dvadsaťosmičky v roku 2014. Je teda o 23 percentuálnych bodov pod priemerom Európskej únie. Naopak, nemecký HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahol v tom istom roku 124 % priemeru EÚ a rakúsky 130 %. V porovnaní s Nemeckom je Slovensko na úrovni 62,09 % a na úrovni 59,23 % v porovnaní s Rakúskom. Hrubý domáci produkt (HDP) je meradlom ekonomickej výkonnosti. Je definovaný ako hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb po odpočítaní hodnoty tých tovarov a služieb, ktoré sa použili pri ich tvorbe. Objemový index HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je vyjadrený k priemeru EÚ, ktorý sa rovná 100 (EÚ28=100). Ak je index krajiny vyšší ako 100, potom je HDP na obyvateľa danej krajiny vyšší ako je priemer EÚ a naopak. Základné čísla sú vyjadrené v parite kúpnej sily, t.j. v spoločnej mene, ktorou sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami a tým je umožnené i porovnávanie objemov HDP medzi nimi.", "analysis_paragraphs": ["Podľa dát z Eurostatu dosiahol slovenský HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 77 % priemeru Európskej únie v roku 2014. V porovnaní s Nemeckom, ktorého ekonomika dosahuje 124 % priemeru EÚ, je Slovensko na úrovni 62,09 %. Rakúska ekonomika dosahuje 130 % priemeru EÚ a v porovnaní s ňou dosahuje slovenská ekonomika 59,23 %. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Slovenský hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahol podľa dát z Eurostatu 77 % priemeru európskej dvadsaťosmičky v roku 2014. Je teda o 23 percentuálnych bodov pod priemerom Európskej únie. Naopak, nemecký HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily dosiahol v tom istom roku 124 % priemeru EÚ a rakúsky 130 %. V porovnaní s Nemeckom je Slovensko na úrovni 62,09 % a na úrovni 59,23 % v porovnaní s Rakúskom. Hrubý domáci produkt (HDP) je meradlom ekonomickej výkonnosti. Je definovaný ako hodnota všetkých vyprodukovaných tovarov a služieb po odpočítaní hodnoty tých tovarov a služieb, ktoré sa použili pri ich tvorbe. Objemový index HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je vyjadrený k priemeru EÚ, ktorý sa rovná 100 (EÚ28=100). Ak je index krajiny vyšší ako 100, potom je HDP na obyvateľa danej krajiny vyšší ako je priemer EÚ a naopak. Základné čísla sú vyjadrené v parite kúpnej sily, t.j. v spoločnej mene, ktorou sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami a tým je umožnené i porovnávanie objemov HDP medzi nimi."], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&plugin=1&language=en&pcode=tec00114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:46.364218+00:00"}
{"id": "vr14782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14782", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "(...) Kaliňák, a ten v decembri minulého roku a x-krát aj predtým, povedal, že je veľmi spokojný s prácou Petra Polláka (...)", "statement_date": "2016-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že minister vnútra Robert Kaliňák niekoľko krát pochvaľne hovoril o splnomocnencovi Pollákovi. V minulom roku išlo minimálne o vyjadrenia z júna a apríla. Vyjadrenie z decembra 2015 sme nezistili, no vzhľadom na to, že pochvalných vyjadrení sme zistili hneď niekoľko, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 4. júna 2015 \"Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák. Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať.\"Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok,\" poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal. Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. \"Myslím si, že situácia sa zlepšuje.\" TASR , 8. apríla 2015: Na otázku, či sa mu s Pollákom spolupracuje dobre, Kaliňák po krátkom rozmýšľaní reagoval, že zatiaľ sa nemôže nejako sťažovať. Ako poznamenal, niektoré opatrenia sa dostali do praxe veľmi rýchlo. Ako príklad uviedol rómskych zdravotných asistentov či nové materské školy, čím sa naštartuje začiatok vzdelávacieho procesu už v ich predškolskom veku. \"S ďalšími vecami sa pracuje,\" avizoval Kaliňák. Za pozitívne označil to, že sa na projekty, ktoré riešia problémy rómskej komunity, môžu počas siedmich rokov využiť väčšie zdroje, ako tomu bolo doteraz. Kým v predchádzajúcom programovacom období bolo na tento účel určených z eurofondov 173 miliónov eur, v aktuálnom programovacom období v rokoch 2014 až 2020 je to 380 miliónov eur. \"Najťažšie na reformách je ich financovanie, a to je asi to najpodstatnejšie, takže program sa nám bude plniť omnoho jednoduchšie, keď má svoje financovanie,\" poznamenal. Podľa neho malo zásadný význam aj zavedenie odpracovania si sociálnych dávok a pochvaľoval si tiež zlepšenie bezpečnostnej situácie v niektorých lokalitách s rómskymi osadami. \"Implementáciou ďalších projektov by sa to mohlo ešte zlepšiť,\" deklaroval Kaliňák. SITA , 20. júna 2013: \"Minister vnútra Robert Kaliňák je s prácou splnomocnenca spokojný. „Úplne spokojný. Z pohľadu práce, ktorá sa vykonala, ako sme boli schopní zakotviť naše požiadavky v EÚ, tak tá práca bola mimoriadne hodnotná. Znamenala nárast prostriedkov približne v objeme sto miliónov eur,“ povedal Kaliňák.\" SME , 19. september 2013: \" Druhá vláda Roberta Fica presunula úrad rómskeho splnomocnenca pod ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom zo Smeru. Kaliňákov rezort si naopak spoluprácu so splnomocnencom pochvaľuje. \"Podarilo sa nám spustiť niekoľko zaujímavých projektov, prvé zákony sú už v parlamente. Aj my, aj pán Pollák aj Obyčajní ľudia, za tých dvanásť mesiacov pochopili, že rómska reforma je ťažká téma a neponúka jednoduché riešenia. Na začiatku rómskej reformy sme povedali, že koncom volebného obdobia chceme vidieť reálne výsledky a my veríme, že sa tak aj stane,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že minister vnútra Robert Kaliňák niekoľko krát pochvaľne hovoril o splnomocnencovi Pollákovi. V minulom roku išlo minimálne o vyjadrenia z júna a apríla. Vyjadrenie z decembra 2015 sme nezistili, no vzhľadom na to, že pochvalných vyjadrení sme zistili hneď niekoľko, výrok hodnotíme ako pravdivý. SITA , 4. júna 2015 \"Situácia s rómskou menšinou je na Slovensku s obdobím spred štyroch až piatich rokov neporovnateľná. Myslí si to minister vnútra Robert Kaliňák. Za prvý úspech považuje opatrenia, pre ktoré sa stále darí znižovať kriminalitu a účinne proti nej bojovať.\"Klesla v mnohých oblastiach a to je podľa mňa dobrý výsledok,\" poznamenal. Úspech vidí tiež v zákone o hmotnej núdzi, ktorí Rómom prikazuje odpracovať si určité hodiny na to, aby dostali sociálnu dávku. Situácia sa vylepšuje, poznamenal. Rómsku reformu však označil za jednu z vecí, kde dali príležitosť opozícii, aby sa ukázala, čo vie okrem kritizovania robiť. \"Myslím si, že situácia sa zlepšuje.\" TASR , 8. apríla 2015: Na otázku, či sa mu s Pollákom spolupracuje dobre, Kaliňák po krátkom rozmýšľaní reagoval, že zatiaľ sa nemôže nejako sťažovať. Ako poznamenal, niektoré opatrenia sa dostali do praxe veľmi rýchlo. Ako príklad uviedol rómskych zdravotných asistentov či nové materské školy, čím sa naštartuje začiatok vzdelávacieho procesu už v ich predškolskom veku. \"S ďalšími vecami sa pracuje,\" avizoval Kaliňák. Za pozitívne označil to, že sa na projekty, ktoré riešia problémy rómskej komunity, môžu počas siedmich rokov využiť väčšie zdroje, ako tomu bolo doteraz. Kým v predchádzajúcom programovacom období bolo na tento účel určených z eurofondov 173 miliónov eur, v aktuálnom programovacom období v rokoch 2014 až 2020 je to 380 miliónov eur. \"Najťažšie na reformách je ich financovanie, a to je asi to najpodstatnejšie, takže program sa nám bude plniť omnoho jednoduchšie, keď má svoje financovanie,\" poznamenal. Podľa neho malo zásadný význam aj zavedenie odpracovania si sociálnych dávok a pochvaľoval si tiež zlepšenie bezpečnostnej situácie v niektorých lokalitách s rómskymi osadami. \"Implementáciou ďalších projektov by sa to mohlo ešte zlepšiť,\" deklaroval Kaliňák. SITA , 20. júna 2013: \"Minister vnútra Robert Kaliňák je s prácou splnomocnenca spokojný. „Úplne spokojný. Z pohľadu práce, ktorá sa vykonala, ako sme boli schopní zakotviť naše požiadavky v EÚ, tak tá práca bola mimoriadne hodnotná. Znamenala nárast prostriedkov približne v objeme sto miliónov eur,“ povedal Kaliňák.\" SME , 19. september 2013: \" Druhá vláda Roberta Fica presunula úrad rómskeho splnomocnenca pod ministerstvo vnútra na čele s Robertom Kaliňákom zo Smeru. Kaliňákov rezort si naopak spoluprácu so splnomocnencom pochvaľuje. \"Podarilo sa nám spustiť niekoľko zaujímavých projektov, prvé zákony sú už v parlamente. Aj my, aj pán Pollák aj Obyčajní ľudia, za tých dvanásť mesiacov pochopili, že rómska reforma je ťažká téma a neponúka jednoduché riešenia. Na začiatku rómskej reformy sme povedali, že koncom volebného obdobia chceme vidieť reálne výsledky a my veríme, že sa tak aj stane,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.03.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-03-21", "analysis_sources": {"text": ["SITA", "TASR", "SITA", "SME"], "url": ["http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/963167-situacia-romov-je-neporovnatelna-s-minulostou-tvrdi-kalinak/", "http://www.teraz.sk/slovensko/kalinak-romska-reforma-razantni-nie/129007-clanok.html", "http://aktualne.atlas.sk/system-davok-sa-zmeni-romsky-splnomocnenec-predstavi-klucovu-reformu/slovensko/politika/", "http://romovia.sme.sk/c/6940526/analytik-z-romskej-reformy-je-po-roku-mrtvy-projekt.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:25.963597+00:00"}
{"id": "vr17391", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17391", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "...tých peňazí, ktoré prichádzajú z EÚ na Slovensko a v porovnaní s peniazmi, ktoré odchádzajú zo Slovenska, je to tak, že zo Slovenska odchádza viacej.", "statement_date": "2018-02-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa údajov, ktoré zverejnila NR SR v rámci dokumentu Rozpočtové vzťahy SR a EÚ ( .doc , s. 3-4) je zrejme, že Slovensko je voči EÚ tzv. čistým prijímateľov finančných prostriedkov. To znamená, že výdavkové toky Slovenska k EÚ sú nižšie ako príjmové. Avšak Paška pod pojmom \"peniaze, ktoré odchádzajú zo Slovenska\" má na mysli aj tie financie, ktoré odchádzajú ako do EÚ, tak aj do západných krajín. Podľa analýzy ekonóma Thomasa Pikettyho (na ktorú v diskusii odkazoval aj sám Paška), je jasné, že v rozmedzí rokov 2010- 2016 predstavoval príjem z EÚ rozpočtu 2,2 % HDP a odlev ziskov a príjmov z majetku (bez príslušného prílevu) západným krajinám predstavoval v priemere až 4,2 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa údajov, ktoré zverejnila NR SR v rámci dokumentu Rozpočtové vzťahy SR a EÚ ( .doc , s. 3-4) je zrejme, že Slovensko je voči EÚ tzv. čistým prijímateľov finančných prostriedkov. To znamená, že výdavkové toky Slovenska k EÚ sú nižšie ako príjmové. Avšak Paška pod pojmom \"peniaze, ktoré odchádzajú zo Slovenska\" má na mysli aj tie financie, ktoré odchádzajú ako do EÚ, tak aj do západných krajín. Podľa analýzy ekonóma Thomasa Pikettyho (na ktorú v diskusii odkazoval aj sám Paška), je jasné, že v rozmedzí rokov 2010- 2016 predstavoval príjem z EÚ rozpočtu 2,2 % HDP a odlev ziskov a príjmov z majetku (bez príslušného prílevu) západným krajinám predstavoval v priemere až 4,2 % HDP. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-02-26", "analysis_sources": {"text": [".doc", "Thomasa Pikettyho", "SITA", "Návrhu", "Analýzu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=405662", "http://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/z-eu-si-berie-slovensko-viac-penazi-ako-don-dava.html", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=10231", "http://piketty.blog.lemonde.fr/2018/01/16/2018-the-year-of-europe/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:22.646634+00:00"}
{"id": "48212", "numeric_id": 48212, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48212", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Keď v septembri pán Taraba, keď to predložil, tak za to dokonca nehlasovali niektorí opoziční politici, ktorí dnes vykrikujú, že to treba spraviť (pozn. zákon o skrátení volebného obdobia referendom).", "statement_date": "2022-02-08", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Poslanec Taraba v máji 2021 predložil zákon o skrátení volebného obdobia referendom. Nehlasovali zaň Peter Pellegrini a Richard Raši, ktorí dnes na taký krok vládu vyzývajú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNávrh ústavného zákona poslanec Taraba predložil nie v septembri, ale v máji 2021. Do ústavy chcel doplniť nasledovné : „Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká g) uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.”\n\nNRSR o návrhu hlasovala 29. júna 2021 a návrh neprešiel. Za opozičných poslancov sa zo SMERu jeden zdržal, jeden nehlasoval a jeden bol neprítomný. Z ĽSNS hlasovali za všetci okrem jedného neprítomného poslanca. Z nezaradených poslancov sa štyria zdržali, traja boli neprítomní, dvaja boli proti a zvyšní 13 za.\n\nMedzi poslancami, ktorí sa vtedy hlasovania zdržali, boli aj Peter Pellegrini a Richard Raši. Pellegrini v novembri 2021 vyzval vládu, aby zmenila ústavu a tým pádom by bolo možné skrátiť volebné obdobie poslancov. Podporu referendu o skrátení volebného obdobia vyjadril aj Raši na svojej facebookovej stránke.\n\nAj keď výrok uvádza zlý časový údaj, hodnotíme ho ako ešte pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Poslanec Taraba v máji 2021 predložil zákon o skrátení volebného obdobia referendom. Nehlasovali zaň Peter Pellegrini a Richard Raši, ktorí dnes na taký krok vládu vyzývajú. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Návrh ústavného zákona poslanec Taraba predložil nie v septembri, ale v máji 2021. Do ústavy chcel doplniť nasledovné : „Mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zaniká g) uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.”", "NRSR o návrhu hlasovala 29. júna 2021 a návrh neprešiel. Za opozičných poslancov sa zo SMERu jeden zdržal, jeden nehlasoval a jeden bol neprítomný. Z ĽSNS hlasovali za všetci okrem jedného neprítomného poslanca. Z nezaradených poslancov sa štyria zdržali, traja boli neprítomní, dvaja boli proti a zvyšní 13 za.", "Medzi poslancami, ktorí sa vtedy hlasovania zdržali, boli aj Peter Pellegrini a Richard Raši. Pellegrini v novembri 2021 vyzval vládu, aby zmenila ústavu a tým pádom by bolo možné skrátiť volebné obdobie poslancov. Podporu referendu o skrátení volebného obdobia vyjadril aj Raši na svojej facebookovej stránke.", "Aj keď výrok uvádza zlý časový údaj, hodnotíme ho ako ešte pravdivý."], "analysis_date": "2022-02-08", "analysis_sources": {"text": ["predložil", "nasledovné", "hlasovala", "vyzval", "Podporu"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=8&ID=529", "https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=495008", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlaspie&ID=46136", "https://www.webnoviny.sk/pellegrini-poziadal-vladu-aby-respektovala-podpisy-pod-referendom-a-zmenila-ustavu/", "https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=6196832717008555&id=151962591495628&p=20"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:41.868823+00:00"}
{"id": "vr18406", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18406", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "Ale v tejto chvíli (...) sa tento dokument (globálny pakt o migrácii, pozn.) bude schvaľovať aklamačne. To znamená, našou účasťou potvrdzujeme to, že s ním vlastne súhlasíme.", "statement_date": "2018-11-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hneď v úvode Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa spomína, že: „My, hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“ Z tejto formulácie vyplýva, že zúčastnené štáty prijímajú tento dokument a teda s ním súhlasia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. To, či účasť na konferencii v Marakéši vyjadruje súhlas s Globálnym rámcom, bolo predmetom viacerých diskusií. Predseda vlády Peter Pellegrini na svojej tlačovej konferencií v tejto súvislosti povedal: „ ak by účasť akéhokoľvek zástupcu SR mala znamenať automaticky prihlásenie sa k Marrákešskému protokolu, tak sa nikto, vrátane ministra, na zasadnutí v Marrákeši za SR nezúčastní .“ Z tohto dôvodu požiadal predseda vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby spolu so štátnym tajomníkom Lukášom Parizekom z SNS vypracovali analýzu k účasti či neúčasti Slovenska na konferencií v Marrákeši. „Ak nám právna analýza ukáže, že je možno vhodné, aby sa niektorý z nižších predstaviteľov SR na tejto konferencii zúčastnil a jasne všetkým povedal, v čom SR nikdy s takýmto dohovorom súhlasiť nebude, a nebude nás to zaväzovať k tomu, že sa účasťou staneme akoby signatárom paktu, nevidím dôvod, prečo by tam niekto zo Slovenska alebo veľvyslanec z príslušnej ambasády nemohol ísť a naše výhrady tlmočiť,“ zdôvodnil predseda vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hneď v úvode Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa spomína, že: „My, hlavy štátov a vlád a vysokí predstavitelia, ktorí sa stretli v Maroku 10. a 11. decembra 2018, opätovne potvrdzujúc Newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov a odhodlaní významne prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti medzinárodnej migrácie vo všetkých jej rozmeroch, sme prijali tento globálny rámec pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu.“ Z tejto formulácie vyplýva, že zúčastnené štáty prijímajú tento dokument a teda s ním súhlasia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. To, či účasť na konferencii v Marakéši vyjadruje súhlas s Globálnym rámcom, bolo predmetom viacerých diskusií. Predseda vlády Peter Pellegrini na svojej tlačovej konferencií v tejto súvislosti povedal: „ ak by účasť akéhokoľvek zástupcu SR mala znamenať automaticky prihlásenie sa k Marrákešskému protokolu, tak sa nikto, vrátane ministra, na zasadnutí v Marrákeši za SR nezúčastní .“ Z tohto dôvodu požiadal predseda vlády ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, aby spolu so štátnym tajomníkom Lukášom Parizekom z SNS vypracovali analýzu k účasti či neúčasti Slovenska na konferencií v Marrákeši. „Ak nám právna analýza ukáže, že je možno vhodné, aby sa niektorý z nižších predstaviteľov SR na tejto konferencii zúčastnil a jasne všetkým povedal, v čom SR nikdy s takýmto dohovorom súhlasiť nebude, a nebude nás to zaväzovať k tomu, že sa účasťou staneme akoby signatárom paktu, nevidím dôvod, prečo by tam niekto zo Slovenska alebo veľvyslanec z príslušnej ambasády nemohol ísť a naše výhrady tlmočiť,“ zdôvodnil predseda vlády. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii", "Pellegrini"], "url": ["https://www.mzv.sk/documents/10182/3430180/Globalny_ramec_pre_migraciu_dokument_SK.pdf", "https://www.etrend.sk/ekonomika/globalny-pakt-osn-o-migracii-slovensko-nepodpori-vyhlasil-pellegrini.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:54.853650+00:00"}
{"id": "vr35746", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35746", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Myslím si, že aj posledné ukazovatele, ktoré hovoria o najvyššom hospodárskom raste, nízkom zadlžení...", "statement_date": "2010-06-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ostatné ukazovatele hovoria ako o najvyššom raste (za prvý štvrťrok 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom) - 4,5 percenta, tak aj o nízkom zadĺžení: Slovensko malo za rok 2009 a bude mať v roku 2010 podľa predpovede Európskej komisie (Eurostatu) druhý najnižší verejný dlh v rámci eurozóny. ( správa .pdf Európskej komisie, str. 202)", "analysis_paragraphs": ["Ostatné ukazovatele hovoria ako o najvyššom raste (za prvý štvrťrok 2010 v porovnaní s predchádzajúcim rokom) - 4,5 percenta, tak aj o nízkom zadĺžení: Slovensko malo za rok 2009 a bude mať v roku 2010 podľa predpovede Európskej komisie (Eurostatu) druhý najnižší verejný dlh v rámci eurozóny. ( správa .pdf Európskej komisie, str. 202)"], "analysis_date": "2010-12-16", "analysis_sources": {"text": ["najvyššom", "správa"], "url": ["http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:GBNTPUnTFtwJ:epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-12052010-BP/EN/2-12052010-BP-EN.PDF+Euro+area+and+EU27+GDP+up+by+0.2%25&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESiW5XvcqahSYYih_tNiHYgj0Da8QprBFZdZQNxDgItg9ydZqKlFmJ-ugPQZJYxc69AkBZDqpkopZlHULL1iUVdEwnk4lhWoNlUiBXpUtDvCwfSU0IlkteumfmsXXgXOPHXm5BQt&sig=AHIEtbRutA13WPf1sLyTcN5tswzUviIdew", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2010_spring/statistical_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:38:15.995657+00:00"}
{"id": "vr32418", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32418", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Žiadna vláda doteraz stimuly na udržanie pracovných miest nedala.", "statement_date": "2012-10-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok I. Štefanca je pravdivý, pretože doterajšie vládne stimuly sa zameriavali na podporu investícií a na projekty vytvárania nových pracovných miest. Podporované boli najmä programy na podporu vzniku pracovných miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Exminister financií Miškov v minulosti predložil na rokovanie bývalej vlády I. Radičovej návrh na investičné stimuly, ktoré by získala spoločnosť na udržanie pracovných miest. Išlo o spoločnosť SAMSUNG, ktorá žiadala daňovú úľavu na udržanie 950 pracovných miest, vláda návrh neprijala , pretože môže ísť podľa nej o nebezpečný precedens.", "analysis_paragraphs": ["Výrok I. Štefanca je pravdivý, pretože doterajšie vládne stimuly sa zameriavali na podporu investícií a na projekty vytvárania nových pracovných miest. Podporované boli najmä programy na podporu vzniku pracovných miest v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou. Exminister financií Miškov v minulosti predložil na rokovanie bývalej vlády I. Radičovej návrh na investičné stimuly, ktoré by získala spoločnosť na udržanie pracovných miest. Išlo o spoločnosť SAMSUNG, ktorá žiadala daňovú úľavu na udržanie 950 pracovných miest, vláda návrh neprijala , pretože môže ísť podľa nej o nebezpečný precedens."], "analysis_date": "2012-10-08", "analysis_sources": {"text": ["vládne stimuly", "návrh", "neprijala"], "url": ["http://www.rozhlas.sk/Vlada--odsuhlasila-investicne-stimuly--?l=1&c=0&i=24597&p=1", "http://ekonomika.sme.sk/c/6553857/miskov-chce-opat-menit-zakon-o-stimuloch.html", "http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/samsung-dostane-od-vlady-menej.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:41:06.113959+00:00"}
{"id": "vr15626", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15626", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme boli skokanmi v EÚ, pokiaľ ide o rast minimálnej mzdy...", "statement_date": "2016-12-31", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Koncept minimálnej mzdy nie je uznaný v každej krajine EÚ. Na Slovensku je minimálna mzda zakotvená do zákona 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. V roku 2015 bola minimálna mzda na úrovni 380 eur, v roku 2016 došlo k navýšeniu na 405 eur. Od roku 2017 má minimálna mzda dosiahnuť výšku 435 eur. Fico už avizoval , že chce, aby najneskôr v roku 2020 bola na úrovni 500 eur. Údaje Eurostat o minimálnej mzde ukazujú, že jej rast na Slovesku bol skutočne pomerne rýchly, avšak vôbec nebol najrýchlejší. V období od roku 2012 do 2016 došlo k navýšeniu na úrovni 19 %, pričom v Bulharsku tento nárast bol na úrovni 36 %. Nominálny nárast minimálnej mzdy na Slovensku predstavuje 78 eur, Bulharsko je bezprostredne za nami s rastom na úrovni 76,7 eur. K nominálne najvyššiemu rastu došlo vo Veľkej Británii, predbehli nás aj krajiny ako Estónsko, Poľsko, Litva alebo Lotyšsko. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"nnOBd\"]={},window.datawrapper[\"nnOBd\"].embedDeltas={\"100\":712,\"200\":669,\"300\":626,\"400\":626,\"500\":600,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-nnOBd\"),window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"nnOBd\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"nnOBd\"==b)window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});", "analysis_paragraphs": ["Koncept minimálnej mzdy nie je uznaný v každej krajine EÚ. Na Slovensku je minimálna mzda zakotvená do zákona 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. V roku 2015 bola minimálna mzda na úrovni 380 eur, v roku 2016 došlo k navýšeniu na 405 eur. Od roku 2017 má minimálna mzda dosiahnuť výšku 435 eur. Fico už avizoval , že chce, aby najneskôr v roku 2020 bola na úrovni 500 eur. Údaje Eurostat o minimálnej mzde ukazujú, že jej rast na Slovesku bol skutočne pomerne rýchly, avšak vôbec nebol najrýchlejší. V období od roku 2012 do 2016 došlo k navýšeniu na úrovni 19 %, pričom v Bulharsku tento nárast bol na úrovni 36 %. Nominálny nárast minimálnej mzdy na Slovensku predstavuje 78 eur, Bulharsko je bezprostredne za nami s rastom na úrovni 76,7 eur. K nominálne najvyššiemu rastu došlo vo Veľkej Británii, predbehli nás aj krajiny ako Estónsko, Poľsko, Litva alebo Lotyšsko. if(\"undefined\"==typeof window.datawrapper)window.datawrapper={};window.datawrapper[\"nnOBd\"]={},window.datawrapper[\"nnOBd\"].embedDeltas={\"100\":712,\"200\":669,\"300\":626,\"400\":626,\"500\":600,\"600\":600,\"700\":600,\"800\":600,\"900\":600,\"1000\":600},window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe=document.getElementById(\"datawrapper-chart-nnOBd\"),window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.style.height=window.datawrapper[\"nnOBd\"].embedDeltas[Math.min(1e3,Math.max(100*Math.floor(window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.offsetWidth/100),100))]+\"px\",window.addEventListener(\"message\",function(a){if(\"undefined\"!=typeof a.data[\"datawrapper-height\"])for(var b in a.data[\"datawrapper-height\"])if(\"nnOBd\"==b)window.datawrapper[\"nnOBd\"].iframe.style.height=a.data[\"datawrapper-height\"][b]+\"px\"});"], "analysis_date": "2017-01-15", "analysis_sources": {"text": ["minimálna mzda", "435", "avizoval", "Eurostat"], "url": ["https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/vztah-zamestnanca-zamestnavatela/odmenovanie/minimalna-mzda/", "http://ekonomika.sme.sk/c/20358201/fico-do-roku-2020-by-mala-minimalna-mzda-vzrast-na-500-eur.html", "http://www.ta3.com/clanok/1096093/fico-chce-co-najrychlejsie-zaviest-500-eurovu-minimalnu-mzdu.html", "http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tps00155&plugin=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:44.239622+00:00"}
{"id": "vr27811", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27811", "speaker": "Jozef Viskupič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-viskupic", "statement": "Za 10 rokov, čo sme v EÚ, medziregionálne rozdiely sa nielenže nezotreli (...) ale skôr narástli a prehĺbili sa.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov na Slovensku od roku 2004 vzdialil, napríklad čo sa týka regionálneho HDP alebo priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Napriek tomu, že rozdiely medzi ostatnými krajmi sa v danom období mohli znížiť a miera zamestnanosti sa medzi regiónmi za sledované obdobie podstatne nezmenila, považujeme výrok za pravdivý. V štúdii (.pdf, str. 28-34) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú popísané tri ukazovatele, ktoré autor hodnotí ako najvhodnejšie pre porovnanie medziregionálnych rozdielov, a to regionálny hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily, regionálna miera zamestnanosti vo veku 15-64 rokov a priemerná regionálna nominálna mesačná mzda. Uvádzame priebeh sledovaných ukazovateľov pre všetkých osem slovenských VÚC, za obdobie 2004-2013. Nárast medziregionálnych rozdielov možno vidieť najjasnejšie pri porovnaní regionálneho HDP, kde sa Bratislavský kraj výrazne vzdialil od ostatných krajov. Tento fakt však môže byť spôsobený aj tým, že mnoho firiem na Slovensku majú svoje sídlo v Bratislave, avšak svoju pracovnú činnosť vykonávajú na inom mieste na Slovensku. Pri ukazovateli miery zamestnanosti je situácia približne rovnaká ako pred desiatimi rokmi, rozdiely sa za ten čas ani nezotreli, a ani neprehĺbili. Priemerná nominálna mesačná mzda za celé sledované obdobie narástla, čo je pozitívny fakt. Bratislavský kraj sa však vzdialil od ostatných regiónov Slovenska, a tu sa rozdiel medzi regiónmi prehĺbil. Pri všetkých troch ukazovateľoch môžeme pozorovať pozitívny priebeh, nakoľko sa všetky zvýšili. Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov vzdialil, avšak oproti roku 2004 je divergencia medzi zvyšnými siedmimi krajmi o niečo nižšia. Najmenej vyspelým ostáva Prešovský kraj, avšak ostatné sa k sebe v rámci hodnotených ukazovateľov priblížili. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov na Slovensku od roku 2004 vzdialil, napríklad čo sa týka regionálneho HDP alebo priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Napriek tomu, že rozdiely medzi ostatnými krajmi sa v danom období mohli znížiť a miera zamestnanosti sa medzi regiónmi za sledované obdobie podstatne nezmenila, považujeme výrok za pravdivý. V štúdii (.pdf, str. 28-34) D. Slobodu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika sú popísané tri ukazovatele, ktoré autor hodnotí ako najvhodnejšie pre porovnanie medziregionálnych rozdielov, a to regionálny hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily, regionálna miera zamestnanosti vo veku 15-64 rokov a priemerná regionálna nominálna mesačná mzda. Uvádzame priebeh sledovaných ukazovateľov pre všetkých osem slovenských VÚC, za obdobie 2004-2013. Nárast medziregionálnych rozdielov možno vidieť najjasnejšie pri porovnaní regionálneho HDP, kde sa Bratislavský kraj výrazne vzdialil od ostatných krajov. Tento fakt však môže byť spôsobený aj tým, že mnoho firiem na Slovensku majú svoje sídlo v Bratislave, avšak svoju pracovnú činnosť vykonávajú na inom mieste na Slovensku. Pri ukazovateli miery zamestnanosti je situácia približne rovnaká ako pred desiatimi rokmi, rozdiely sa za ten čas ani nezotreli, a ani neprehĺbili. Priemerná nominálna mesačná mzda za celé sledované obdobie narástla, čo je pozitívny fakt. Bratislavský kraj sa však vzdialil od ostatných regiónov Slovenska, a tu sa rozdiel medzi regiónmi prehĺbil. Pri všetkých troch ukazovateľoch môžeme pozorovať pozitívny priebeh, nakoľko sa všetky zvýšili. Je pravdou, že Bratislavský kraj sa od ostatných krajov vzdialil, avšak oproti roku 2004 je divergencia medzi zvyšnými siedmimi krajmi o niečo nižšia. Najmenej vyspelým ostáva Prešovský kraj, avšak ostatné sa k sebe v rámci hodnotených ukazovateľov priblížili. Dátum zverejnenia analýzy: 14.05.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["štúdii"], "url": ["http://www3.ekf.tuke.sk/re/Disparity%20a%20perifernost/Regionalne%20disparity/Slovensko_a_regionalne_rozdiely.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:56.452998+00:00"}
{"id": "vr38511", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38511", "speaker": "Jozef Mikuš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mikus", "statement": "Ten zákon hovorí o tom, že každé rozhodnutie prokuratúry bude pod verejnou kontrolou.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novelizovaný zákon o prokuratúre zatiaľ nie je zverejnený. K dispozícií máme len jeho návrh (.doc). Novela zákona (.doc) zavádza povinnosť zverejňovať nielen právoplatné uznesenia prokurátora, ale napríklad aj všetky zrušené, potvrdené, zmenené alebo opravné uznesenia či rozhodnutia disciplinárnych komisií. (1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. (2) Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prokurátora, ktorým sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, prokuratúry v lehote podľa odseku 1 zverejnia aj všetky uznesenia prokurátora vydané počas tohto trestného konania , ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené rozhodnutím nadriadeného prokurátora a rozhodnutia, ktoré zrušujú uznesenie podriadeného prokurátora. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Generálna prokuratúra zverejňuje aj rozhodnutia generálneho prokurátora o zrušení právoplatných uznesení v prípravnom konaní. Generálna prokuratúra rovnako zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií , a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (...) (5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pozn.) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh ; prokuratúry pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov.", "analysis_paragraphs": ["Novelizovaný zákon o prokuratúre zatiaľ nie je zverejnený. K dispozícií máme len jeho návrh (.doc). Novela zákona (.doc) zavádza povinnosť zverejňovať nielen právoplatné uznesenia prokurátora, ale napríklad aj všetky zrušené, potvrdené, zmenené alebo opravné uznesenia či rozhodnutia disciplinárnych komisií. (1) Prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. (2) Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prokurátora, ktorým sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, prokuratúry v lehote podľa odseku 1 zverejnia aj všetky uznesenia prokurátora vydané počas tohto trestného konania , ktoré boli zrušené, potvrdené alebo zmenené rozhodnutím nadriadeného prokurátora a rozhodnutia, ktoré zrušujú uznesenie podriadeného prokurátora. Ak bolo vydané opravné uznesenie, zverejňuje sa aj toto uznesenie. Generálna prokuratúra zverejňuje aj rozhodnutia generálneho prokurátora o zrušení právoplatných uznesení v prípravnom konaní. Generálna prokuratúra rovnako zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií , a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (...) (5) Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pozn.) všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh ; prokuratúry pritom robia opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["návrh", "Novela zákona"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327", "http://www.nrsr.sk/Dynamic/Download.aspx?DocID=352327"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:40.137551+00:00"}
{"id": "vr36827", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36827", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pretože Národná diaľničná spoločnosť potácala a stále potáca nad krachom, pretože bola preúverovaná už vašimi kamarátmi z koalície.", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["Nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:20:41.654580+00:00"}
{"id": "vr13893", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13893", "speaker": "Martin Fedor", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-fedor", "statement": "..desať rokov máme diskusiu o tom, ako by mal byť pripravený nový zákon o spravodajských službách.", "statement_date": "2015-11-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že už Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 obsahovalo zámer vytvoriť nové mechanizmy pre zlepšenie komunikácie, koordinácie a súčinnosti týkajúce sa spravodajských služieb, polície a ďalších relevantných orgánov. Programové vyhlásenie vlády SR z roku 2012 avizovalo zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb. Dodnes sa tak nestalo, pričom zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve sa stal znovu aktuálnou témou po teroristických útokoch v Paríží 13. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 v časti o vnútornej bezpečnosti uvádza zámer: \" Vytvorí vhodné mechanizmy pre zlepšenie koordinácie, spolupráce a súčinnosti medzi spravodajskými službami, políciou a ďalšími relevantnými orgánmi. V boji s terorizmom a organizovaným zločinom plnia dôležité úlohy špecializované útvary a zložky. Vláda SR bude i naďalej podporovať ich činnosť.\" (. pdf, s. 48) Programové vyhlásenie vlády 2010 - 2014 neuvádza zámer o zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb.\n\nZmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012, ktoré obsahuje aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (. pdf , s.38). V ňom sa píše:\n\n„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)\n\nRezort obrany už krátko po výmene vlády v roku 2012 avizoval zámer pripraviť nový zákon o tajných službách. Jedna z úprav sa mala týkať aj posilnenia kontroly zo strany poslancov brannobezpečnostného výboru. O novom zákone o tajných službách sa však intenzívne začalo hovoriť po útokoch vo Francúzsku v januári 2015, hoci bez konkrétneho dátumu jeho vstupu do platnosti. Pôvodne sa uvažovalo o zlučovaní Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby (SIS) do jedného úradu, avšak v novom zákone sa s tým už nepočíta. Počíta však so zmenou názvu SIS na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS). Legislatíva by na základe tohto zákona mala umožniť zber metadát v rámci konkrétnej operácie. Fico pripúšťa rozšírenie právomocí polície a tajných služieb.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že už Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 obsahovalo zámer vytvoriť nové mechanizmy pre zlepšenie komunikácie, koordinácie a súčinnosti týkajúce sa spravodajských služieb, polície a ďalších relevantných orgánov. Programové vyhlásenie vlády SR z roku 2012 avizovalo zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb. Dodnes sa tak nestalo, pričom zákon o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve sa stal znovu aktuálnou témou po teroristických útokoch v Paríží 13. novembra 2015. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Programové vyhlásenie vlády SR 2006 - 2010 v časti o vnútornej bezpečnosti uvádza zámer: \" Vytvorí vhodné mechanizmy pre zlepšenie koordinácie, spolupráce a súčinnosti medzi spravodajskými službami, políciou a ďalšími relevantnými orgánmi. V boji s terorizmom a organizovaným zločinom plnia dôležité úlohy špecializované útvary a zložky. Vláda SR bude i naďalej podporovať ich činnosť.\" (. pdf, s. 48) Programové vyhlásenie vlády 2010 - 2014 neuvádza zámer o zásadnú zmenu fungovania spravodajských služieb.", "Zmeny vo fungovaní a organizácii našich spravodajských služieb deklarovala vláda v programovom vyhlásení z mája 2012, ktoré obsahuje aj bod o ochrane vnútorného poriadku a bezpečnosti (. pdf , s.38). V ňom sa píše:", "„Vláda pripraví zmeny vo fungovaní a organizácii spravodajských služieb s cieľom predchádzať únikom utajovaných materiálov a zabezpečiť rast dôveryhodnosti tajných služieb. Vláda navrhne zlúčenie vojenských spravodajských služieb a efektívnejšie mechanizmy kontroly spravodajských služieb a ostatných zložiek pracujúcich spravodajskými metódami.“ (s.40)", "Rezort obrany už krátko po výmene vlády v roku 2012 avizoval zámer pripraviť nový zákon o tajných službách. Jedna z úprav sa mala týkať aj posilnenia kontroly zo strany poslancov brannobezpečnostného výboru. O novom zákone o tajných službách sa však intenzívne začalo hovoriť po útokoch vo Francúzsku v januári 2015, hoci bez konkrétneho dátumu jeho vstupu do platnosti. Pôvodne sa uvažovalo o zlučovaní Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby (SIS) do jedného úradu, avšak v novom zákone sa s tým už nepočíta. Počíta však so zmenou názvu SIS na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS). Legislatíva by na základe tohto zákona mala umožniť zber metadát v rámci konkrétnej operácie. Fico pripúšťa rozšírenie právomocí polície a tajných služieb."], "analysis_date": "2015-11-23", "analysis_sources": {"text": ["pdf,", "neuvádza", "deklarovala", "pdf", "avizoval", "zákone", "útokoch", "pripúšťa"], "url": ["http://www.vlada.gov.sk/data/files/979_programove-vyhlasenie-vlady-slovenskej-republiky-od-04-07-2006-do-08-07-2010.pdf", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/18_programove-vyhlasenie-2010.pdf", "http://www.sme.sk/c/7674364/zakon-o-tajnych-sluzbach-premenuje-sis-na-ucs.html", "http://www.vlada.gov.sk/data/files/2008_programove-vyhlasenie-vlady.pdf", "http://www.teraz.sk/slovensko/glvac-zakon-o-tajnych-sluzbach-ne/12187-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "http://www.sme.sk/c/7674364/zakon-o-tajnych-sluzbach-premenuje-sis-na-ucs.html", "http://edition.cnn.com/2015/01/21/europe/2015-paris-terror-attacks-fast-facts/", "http://www.sme.sk/c/8076548/novy-zakon-tajnym-sluzbam-umozni-robit-obchody-s-teroristami.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:26.002657+00:00"}
{"id": "vr34815", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34815", "speaker": "Mikuláš Dzurinda", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/mikulas-dzurinda", "statement": "Nemám šancu si na to konkrétne spomenúť, ale na pozadí v hlave sa mi marí, že niečo chcel (Miškovský, pozn) stavať na nejakých pozemkoch.", "statement_date": "2010-11-07", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nepodarilo sa nám overiť tento výrok.", "analysis_paragraphs": ["nepodarilo sa nám overiť tento výrok."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:26:04.927170+00:00"}
{"id": "vr14107", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14107", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "My sme robili obrovské množstvo preventívnych opatrení a zopakujem, keď boli migračné vlny cez Maďarsko, tak sa potom odkláňali do Chorvátska a do Rakúska preto, lebo často sme našli u migrantov mapky a na tých mapkách bolo napísané pozor, nechoďte cez Slovensko.", "statement_date": "2016-01-10", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Podobný výrok už Demagog.SK overoval v relácií O päť minút 12 zo dňa 8. novembra 2015, kde minister vnútra Kaliňák poznamenal, že polícia našla u utečencov vyrobené mapy so stručnou charakteristikou jednotlivých krajín. Slovensko malo byť podľa neho označené slovom \"jail\", Maďarsko slovom \"walls\". Pri overovaní výroku Kaliňáka sa nám nepodarili nájsť zdroje, ktoré by podporovali pravdivosť jeho tvrdenia. Médiá naďalej neinformujú o mapách, o akých hovorí premiér. Nenašli sme (slovenské ani cudzojazyčné) zdroje, ktoré by o zhabaní takýchto máp informovali. Výrok aj naďalej hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok už Demagog.SK overoval v relácií O päť minút 12 zo dňa 8. novembra 2015, kde minister vnútra Kaliňák poznamenal, že polícia našla u utečencov vyrobené mapy so stručnou charakteristikou jednotlivých krajín. Slovensko malo byť podľa neho označené slovom \"jail\", Maďarsko slovom \"walls\". Pri overovaní výroku Kaliňáka sa nám nepodarili nájsť zdroje, ktoré by podporovali pravdivosť jeho tvrdenia. Médiá naďalej neinformujú o mapách, o akých hovorí premiér. Nenašli sme (slovenské ani cudzojazyčné) zdroje, ktoré by o zhabaní takýchto máp informovali. Výrok aj naďalej hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-01-11", "analysis_sources": {"text": ["O päť minút 12"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/554"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:53:36.219188+00:00"}
{"id": "vr25672", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25672", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "V roku 2015 očakávate príjmy z odpredaja štátnych aktív vo výške 1 miliarda eur.", "statement_date": "2013-10-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kapitola 5 dokumentu (Hlavná kniha, .rtf, str. 151) návrhu štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda, sa zameriava na štátne finančné aktíva. Na strane 151 sa v jej podkapitole 5.1. Príjmové operácie píše: \" V roku 2015 sa plánuje realizovať predaj aktív štátu v objeme 1 mld. eur. Pôjde o finančnú operáciu, ktorá nemá vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95.\" Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Kapitola 5 dokumentu (Hlavná kniha, .rtf, str. 151) návrhu štátneho rozpočtu na roky 2014 až 2016, ktorý 10. októbra schválila vláda, sa zameriava na štátne finančné aktíva. Na strane 151 sa v jej podkapitole 5.1. Príjmové operácie píše: \" V roku 2015 sa plánuje realizovať predaj aktív štátu v objeme 1 mld. eur. Pôjde o finančnú operáciu, ktorá nemá vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy v metodike ESA 95.\" Výrok J. Kollára hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2013-10-14", "analysis_sources": {"text": ["dokumentu"], "url": ["http://www.rokovanie.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=22959"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:03.797805+00:00"}
{"id": "vr39062", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr39062", "speaker": "Marek Maďarič", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/marek-madaric", "statement": "Odpoviem vám citátom pána sudcu Paludu, ktorý sa zúčastnil jedného z nedávnych výberových konaní na takmer 1/3 slovenských súdov, ktoré sa teraz konalo. Citujem: \"Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany.\"", "statement_date": "2011-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina. Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011 , kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza: \"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem. Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda. \"", "analysis_paragraphs": ["Peter Paluda patrí k dlhodobým kritikom riadenia súdnictva. Je výrazným oponentom predsedu Najvyššieho súdu Š.Harabina. Sudcu P.Paludu rovnako citujú aj Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011 , kde sa o.i. na adresu výberových konaní na posty predsedov súdov uvádza: \"Z dvadsiatich výberových konaní na predsedov krajských a okresných sudcov je 18 ukončených. V dvanástich sa pred komisiu postavil jediný uchádzač. Najčastejšie bývalý predseda súdu, ktorý post získal počas prvého pôsobenia Žitňanskej na ministerstve a prišiel oň za jej nástupcu Štefana Harabina. Takýto kandidátov uspelo až osem. Komisie boli uznášaniaschopné iba preto, že do Bratislavy chodili zástupcovia jednotlivých súdov. Nedávnou novelou sudcovských zákonov si Žitňanská zabezpečila, že do päťčlenných komisií môže nominovať väčšinu – troch členov. Peter Paluda je presvedčený, že vo výberových konaniach uspeli prevažne Žitňanskej ľudia. „Minimálne do tej miery, že ich má preverených a dokáže cez nich súdy účinne riadiť.“ Sudca Najvyššieho súdu sa sám neúspešne uchádzal o post predsedu druhého okresného bratislavského súdu. „Podľa toho, ako prebehlo výberové konanie, mám dojem, že výberová komisia bola dopredu veľmi silne ovplyvnená. Je zrejmé, že asi z koho strany,“ hovorí Paluda. \""], "analysis_date": "2011-10-10", "analysis_sources": {"text": ["Hospodárske noviny zo 4.októbra 2011"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-53090790-sudcovia-sa-do-zitnanskej-vyberovych-konani-nehrnuli"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:00.033065+00:00"}
{"id": "vr25770", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25770", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "... pre mňa je isté pozitívum, že ak niekde na začiatku tohto kalendárneho roka sme sa blížili k 15%, dnes sme pod 14% (nezamestnanosť, pozn.).", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nezamestnanosť sa v jednotlivých mesiacoch roku 2013 pohybuje na úrovni 14,0 až 14,4%. Začiatkom roka sa teda neblížila k 15% a podľa najaktuálnejších údajov nie je pod hranicou 14%. Podľa informácií Eurostatu bola nezamestnanosť v prvých mesiacoch 2013 nasledujúca: január február marec apríl máj jún júl august 14,2% 14,1% 14,1% 14,1% 14,2% 14,2% 14,1% 14,0% Podľa IFP (.xlsx) bola nezamestnanosť v rovnakom období o niečo vyššia: január február marec apríl máj jún júl august september 14,4% 14,3% 14,3% 14,4% 14,4% 14,3% 14,2% 14,1% 14,0% Citované zdroje teda neuvádzajú mieru nezamestnanosti pod 14%. Pri tejto téme používame primárne údaje Eurostatu, pričom na podozrenia z vylepšovania štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sme upozorňovali už v minulosti. Napríklad v relácii V politike z 8. septembra 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nezamestnanosť sa v jednotlivých mesiacoch roku 2013 pohybuje na úrovni 14,0 až 14,4%. Začiatkom roka sa teda neblížila k 15% a podľa najaktuálnejších údajov nie je pod hranicou 14%. Podľa informácií Eurostatu bola nezamestnanosť v prvých mesiacoch 2013 nasledujúca: január február marec apríl máj jún júl august 14,2% 14,1% 14,1% 14,1% 14,2% 14,2% 14,1% 14,0% Podľa IFP (.xlsx) bola nezamestnanosť v rovnakom období o niečo vyššia: január február marec apríl máj jún júl august september 14,4% 14,3% 14,3% 14,4% 14,4% 14,3% 14,2% 14,1% 14,0% Citované zdroje teda neuvádzajú mieru nezamestnanosti pod 14%. Pri tejto téme používame primárne údaje Eurostatu, pričom na podozrenia z vylepšovania štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sme upozorňovali už v minulosti. Napríklad v relácii V politike z 8. septembra 2013. Dátum zverejnenia analýzy: 21.10.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "IFP", "vylepšovania", "V politike"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1", "https://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=105", "http://blog.etrend.sk/pavel-sibyla/2013/09/04/ostatny-dokaz-o-podvode-uradnikov/", "http://www.demagog.sk/diskusie/397/politicka-nekulturnost-a-volebne-zakony"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:44.496923+00:00"}
{"id": "vr26445", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26445", "speaker": "Ján Čarnogurský", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-carnogursky", "statement": "Napríklad kvôli tomu, že budú voľby, teraz v roku 2014 sa prijal školský zákon, ktorý bude platný od prvého januára 2015... a potom prvého januára alebo prvého septembra bude platiť tento zákon.", "statement_date": "2013-12-15", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "(1) Všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.\n\nRovnaký paragraf zároveň uvádza:\n\n(2) Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.\n\nJe evidentné, že prijatý školský zákon bude teda platný podstatne skôr ako 1.januára, alebo 1. septembra 2015. Podľa publikácie Ako sa rodí zákon na portály viaiuris.sk musí predseda NRSR poslať zákon do 21 dní od jeho schválenia na publikovanie v Zbierke zákonov, čím sa zákon stáva platným.", "analysis_paragraphs": ["(1) Všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.", "Rovnaký paragraf zároveň uvádza:", "(2) Všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.", "Je evidentné, že prijatý školský zákon bude teda platný podstatne skôr ako 1.januára, alebo 1. septembra 2015. Podľa publikácie Ako sa rodí zákon na portály viaiuris.sk musí predseda NRSR poslať zákon do 21 dní od jeho schválenia na publikovanie v Zbierke zákonov, čím sa zákon stáva platným."], "analysis_date": "2013-12-17", "analysis_sources": {"text": ["prijatého", "schválil", "zákona", "§ 1 ods. 1", "Ako sa rodí zákon"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=393905", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4678", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-1#p3", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/1993-1#f5322063", "http://www.viaiuris.sk/stranka_data/subory/publikacie/ako-sa-rodi-zakon.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:52:02.155036+00:00"}
{"id": "vr15523", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15523", "speaker": "Eduard Heger", "speaker_party": "Demokrati", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-heger", "statement": "Dlh (Slovenska, pozn.) narástol od roku 2006 do roku 2015 o 171 %.", "statement_date": "2016-11-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2006 dosahoval výšku 15, 25 mld. eur, v roku 2015 je dlh vo výške 41,29 mld. eur. Údaje pochádzajú z databáze Eurostatu . Na základe týchto údajov skutočne platí, že dlh narástol v tomto období o 170,78, čiže o 171 %. Výrok je pravdivý. Výška verejného dlhu neustále rastie, aj keď je možné povedať, že v posledných rokoch je trend rastu miernejší. Pomalší rast a menšie splátky za dlh pôsobia hlavne priaznivé externé faktory, tvrdia analytici . Dlh Slovenska vyjadrený ako podiel na HDP ukazuje mierne klesajúcu tendenciu, avšak to je pôsobené rastom slovenského hospodárstva. Eduard Heger použil tento výrok ako ilustráciu pri debate o aktuálne prijatých zmenách v rokovacom poriadku. Heger v debate ukázal graf, na ktorom bol vyobrazený dlh Slovenska v roku 2006 oproti roku 2015 a pýtal sa predstaviteľov koalície, prečo takýto graf nepatrí do parlamentného pléna. Podmanický na jeho otázku nechcel odpovedať, nevedel zdôvodniť zákaz takýchto pomôcok ani keď mu Hegerovu otázku položil moderátor. Išlo o ten istý graf (alebo o duplikát), ktorý (alebo aký) používal Igor Matovič na svojej tlačovej konferencii 4. novembra 2016.", "analysis_paragraphs": ["Verejný dlh Slovenskej republiky v roku 2006 dosahoval výšku 15, 25 mld. eur, v roku 2015 je dlh vo výške 41,29 mld. eur. Údaje pochádzajú z databáze Eurostatu . Na základe týchto údajov skutočne platí, že dlh narástol v tomto období o 170,78, čiže o 171 %. Výrok je pravdivý. Výška verejného dlhu neustále rastie, aj keď je možné povedať, že v posledných rokoch je trend rastu miernejší. Pomalší rast a menšie splátky za dlh pôsobia hlavne priaznivé externé faktory, tvrdia analytici . Dlh Slovenska vyjadrený ako podiel na HDP ukazuje mierne klesajúcu tendenciu, avšak to je pôsobené rastom slovenského hospodárstva. Eduard Heger použil tento výrok ako ilustráciu pri debate o aktuálne prijatých zmenách v rokovacom poriadku. Heger v debate ukázal graf, na ktorom bol vyobrazený dlh Slovenska v roku 2006 oproti roku 2015 a pýtal sa predstaviteľov koalície, prečo takýto graf nepatrí do parlamentného pléna. Podmanický na jeho otázku nechcel odpovedať, nevedel zdôvodniť zákaz takýchto pomôcok ani keď mu Hegerovu otázku položil moderátor. Išlo o ten istý graf (alebo o duplikát), ktorý (alebo aký) používal Igor Matovič na svojej tlačovej konferencii 4. novembra 2016."], "analysis_date": "2016-11-06", "analysis_sources": {"text": ["Eurostatu", "analytici", "klesajúcu", "tlačovej konferencii"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=tsdde410&language=en", "http://www.aktuality.sk/clanok/312537/statny-dlh-slovenska-neustale-rastie-dlhujeme-aj-europskym-penzistom/", "http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/390704-eurostat-dlh-slovenska-klesol-deficit-stupol/", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2195"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:58.836017+00:00"}
{"id": "vr25565", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25565", "speaker": "Vladimír Maňka", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-manka", "statement": "Urobili sme súťaž (na projekt cyklotrasy, pozn.), kde súťažné podmienky odovzdalo 20 firiem a do elektronickej aukcie sa prihlásilo 8 firiem. V tejto aukcii sa podarilo znížiť túto cenu na polovicu.", "statement_date": "2013-09-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Konkrétne informácie o súťaži a o elektronickej aukcii sa nám nepodarilo získať, nevieme preto potvrdiť počet prihlásených firiem.", "analysis_paragraphs": ["Konkrétne informácie o súťaži a o elektronickej aukcii sa nám nepodarilo získať, nevieme preto potvrdiť počet prihlásených firiem."], "analysis_date": "2013-10-04", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:27.688248+00:00"}
{"id": "vr15330", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15330", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "...kdežto imigranti na 90 percent nemajú zamestnanie a berú, poberajú dávky (...) Myslím tá imigračná vlna, ktorá teraz sem prišla, tak 90 percent z nich nerobí (...) tak si pozrite štatistiky, koľko ľudí z tých, ktorí sem prišli po, v najbližších dvoch rokoch, nerobí.", "statement_date": "2016-06-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Štatistikám ohľadom obyvateľstva EÚ sa venuje databáza Eurostat . Táto databáza však neobsahuje štatistiku spomínanú Kollárom, a nepodarilo sa nám dohľadať ani žiadne iné dáta potvrdzujúce pravdivosť alebo nepravdivosť jeho výroku. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa dlhodobých imigrantov týka, databáza uvádza, že nezamestnanosť imigrantov (18.9%) bola vyššia, než nezamestnanosť obyvateľov EÚ (9,2%), a najvyšší nárast dosiahla v rokoch 2008-2015. \"In 2015, the unemployment rate of non-EU citizens was 18.9 %. This group experienced the largest increase in unemployment over the 2008–15 period (see Figure 4) and also the largest decrease — along with EU citizens — from 2014 to 2015. The unemployment rate of non-EU citizens was 11.1 pp higher than that of the nationals in 2011, a difference that increased until 2013 but was reduced to 10.2 pp in 2015. The unemployment rate was also higher for mobile EU citizens compared with nationals: 1.5 pp more in 2015.\" Lepší ukazovateľ nám ponúka hneď graf 1 (Figure 1), ktorý ukazuje, do akej miery sú migranti zapojení do pracovného procesu. V rokoch 2008-2015 išlo o 72-70 percent populácie pri migrantoch z nečlenských štátov EU: u imigrantov pochádzajúcich zo zahraničia mimo EÚ sa táto miera ekonomickej aktivity mierne znížila, u ostatného obyvateľstva narástla. Miera neaktivity je teda 30 percent. Má teda veľmi ďaleko od Kollárových 90 percent. Figure 8 ukazuje, aký je podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti. Od roku 2008 narástol z približne 30 na 50 percent, u migrantov zo zahraničia \"dobehol\" domácu populáciu, migranti z krajín EU sú na úrovni 45 percent v dlhodobej nezamestnanosti. V štatistikách ale nie sú zohľadnení noví imigranti, čo uvádza aj Eurostat: \"Recently arrived migrants: this group of migrants is missing from the sampling frame in every hosting country resulting in under-coverage of the actual migrant population in the LFS.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Štatistikám ohľadom obyvateľstva EÚ sa venuje databáza Eurostat . Táto databáza však neobsahuje štatistiku spomínanú Kollárom, a nepodarilo sa nám dohľadať ani žiadne iné dáta potvrdzujúce pravdivosť alebo nepravdivosť jeho výroku. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Čo sa dlhodobých imigrantov týka, databáza uvádza, že nezamestnanosť imigrantov (18.9%) bola vyššia, než nezamestnanosť obyvateľov EÚ (9,2%), a najvyšší nárast dosiahla v rokoch 2008-2015. \"In 2015, the unemployment rate of non-EU citizens was 18.9 %. This group experienced the largest increase in unemployment over the 2008–15 period (see Figure 4) and also the largest decrease — along with EU citizens — from 2014 to 2015. The unemployment rate of non-EU citizens was 11.1 pp higher than that of the nationals in 2011, a difference that increased until 2013 but was reduced to 10.2 pp in 2015. The unemployment rate was also higher for mobile EU citizens compared with nationals: 1.5 pp more in 2015.\" Lepší ukazovateľ nám ponúka hneď graf 1 (Figure 1), ktorý ukazuje, do akej miery sú migranti zapojení do pracovného procesu. V rokoch 2008-2015 išlo o 72-70 percent populácie pri migrantoch z nečlenských štátov EU: u imigrantov pochádzajúcich zo zahraničia mimo EÚ sa táto miera ekonomickej aktivity mierne znížila, u ostatného obyvateľstva narástla. Miera neaktivity je teda 30 percent. Má teda veľmi ďaleko od Kollárových 90 percent. Figure 8 ukazuje, aký je podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti. Od roku 2008 narástol z približne 30 na 50 percent, u migrantov zo zahraničia \"dobehol\" domácu populáciu, migranti z krajín EU sú na úrovni 45 percent v dlhodobej nezamestnanosti. V štatistikách ale nie sú zohľadnení noví imigranti, čo uvádza aj Eurostat: \"Recently arrived migrants: this group of migrants is missing from the sampling frame in every hosting country resulting in under-coverage of the actual migrant population in the LFS.\" Dátum zverejnenia analýzy: 27.06.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-06-27", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat"], "url": ["http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Migrant_integration_statistics_-_employment"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:32:34.323776+00:00"}
{"id": "vr27828", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27828", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Napríklad Špeciálny súd, Špeciálna prokuratúra... ...kde či ľavicové alebo pravicové spektrum alebo strany spolupracovali na prospech zmien.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "jj", "analysis_paragraphs": ["jj"], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:46.668830+00:00"}
{"id": "vr36996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36996", "speaker": "Daniel Krajcer", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-krajcer", "statement": "A vy ste už vtedy čelili kritike aj niektorých právnikov, že tieto návrhy zákonov sú jednoducho na hrane.", "statement_date": "2011-01-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Denník SME prišiel v júni 2009, v dobe ked ležal zákon na Ústavnom súde, s názormi niektorých právnikov a odborníkov na zákon o vyvlastnení: \"Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied: 'Dosahovat urýchlenie vyvlastnovacieho konania opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu vlastníckeho práva, pretože znemožnujú dotknutým vlastníkom efektívne sa bránit tak proti samotnému vyvlastneniu, ako aj proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastnované pozemky, je v právnom štáte neakceptovatelné.' Ústavný právnik Radoslav Procházka z Trnavskej univerzity: 'Mimoriadne otázna je aj efektivita zákona, co je tá najhoršia možná kombinácia: štát, ktorý sa správa ako zlodej, a to, co niektorým ludom ukradne, v skutocnosti ani nedokáže úcinne použit v prospech tých ostatných.'\" Z obdobia, ked sa tento zákon prijímal, sa k nemu kriticky vyjadrila aj prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc., ktorú tiež možno považovat za odbornícku na túto tému. K. Tóthová ako jediná koalicná poslankyna zdržala a za zákon nezahlasovala s tvrdením, že nemá rada veci \"na hrane ústavnosti\" .", "analysis_paragraphs": ["Denník SME prišiel v júni 2009, v dobe ked ležal zákon na Ústavnom súde, s názormi niektorých právnikov a odborníkov na zákon o vyvlastnení: \"Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied: 'Dosahovat urýchlenie vyvlastnovacieho konania opatreniami, ktoré obmedzujú podstatu vlastníckeho práva, pretože znemožnujú dotknutým vlastníkom efektívne sa bránit tak proti samotnému vyvlastneniu, ako aj proti nesprávne stanovenej výške náhrady za vyvlastnované pozemky, je v právnom štáte neakceptovatelné.' Ústavný právnik Radoslav Procházka z Trnavskej univerzity: 'Mimoriadne otázna je aj efektivita zákona, co je tá najhoršia možná kombinácia: štát, ktorý sa správa ako zlodej, a to, co niektorým ludom ukradne, v skutocnosti ani nedokáže úcinne použit v prospech tých ostatných.'\" Z obdobia, ked sa tento zákon prijímal, sa k nemu kriticky vyjadrila aj prof. JUDr. Katarína Tóthová DrSc., ktorú tiež možno považovat za odbornícku na túto tému. K. Tóthová ako jediná koalicná poslankyna zdržala a za zákon nezahlasovala s tvrdením, že nemá rada veci \"na hrane ústavnosti\" ."], "analysis_date": "2011-01-31", "analysis_sources": {"text": ["SME", "kriticky vyjadrila"], "url": ["http://www.sme.sk/c/4872160/vyvlastnovanie-na-ustavnom-sude-stoji.html", "http://dennik.sme.sk/c/3632423/mozu-stavat-na-cudzom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:19:59.068346+00:00"}
{"id": "vr34791", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34791", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "...potom, včera, konkrétne vláda schválila uznesenia, ktorými súhlasí s uzatvorením veriteľskej zmluvy a úverovej zmluvy (pomoc Grécku, pozn.) a odporúča Národnej rade vysloviť súhlas so zmluvami.", "statement_date": "2010-05-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ako bolo uvedené vyššie, vláda v sobotu na mimoriadnom rokovaní schválila uznesenie , spolu s odporúčaním vysloviť súhlas.", "analysis_paragraphs": ["Ako bolo uvedené vyššie, vláda v sobotu na mimoriadnom rokovaní schválila uznesenie , spolu s odporúčaním vysloviť súhlas."], "analysis_date": "2010-12-14", "analysis_sources": {"text": ["schválila uznesenie"], "url": ["http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/34C0EB145B564141C125772000265C6F/$FILE/Zdroj.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:39:20.274491+00:00"}
{"id": "vr28157", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28157", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "...dnes sú zastavené dodávky zemného plynu pre domácu spotrebu na Ukrajine, lebo nedošlo k dohode medzi Ruskom a Ukrajinou.", "statement_date": "2014-09-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu (vid výrok vyššie) a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Reuters , 16. júna 2014: \"Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že od polovice júna 2014 nie je na Ukrajinu z Ruska dodávaný plyn. Dôvodom, je dlh Ukrajiny voci Gaspromu (vid výrok vyššie) a nedohoda na cenách plynu. Výrok hodnotíme ako pravdivý. New York Times , 16. júna 2014: \"Further aggravating already tense relations between Russia and Ukraine, the R ussian energy giant Gazprom cut off natural gas supplies to its neighbor on Monday (15. júna, pozn.) , warning that the reduction could diminish the amount of gas flowing to Europe. The cutoff came after Ukraine missed a Russian-imposed deadline Monday to pay a nearly $2 billion installment for past gas deliveries, with senior officials on both sides exchanging heated remarks blaming the other.\" SME , 2. septembra 2014: \"Dnes totiž plyn z Ruska pre spotrebu Ukrajiny neprúdi. Moskva a Kyjev sa nevedia dohodnút na cenách plynu. Po zmene vládnej garnitúry na Ukrajine totiž Rusi zdraželi plyn Ukrajincom takmer o sto percent. K našim susedom Gazprom posiela len plyn na tranzit do západnej Európy. Ak Ukrajinci nebudú mat dostatocné zásoby v zásobníkoch ešte pred zimou, nebudú tranzitný plyn vediet pocas zimy dotlacit západným klientom Ruska.\" Reuters , 16. júna 2014: \"Ukraine's energy minister said Russia had cut off all gas supplies to Kiev on Monday but he guaranteed reliable gas flows would continue to Russia's European clients who get imports through pipelines via Ukraine.\" Dátum zverejnenia analýzy: 08.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-08", "analysis_sources": {"text": ["New York Times", "SME", "Reuters"], "url": ["http://www.nytimes.com/2014/06/17/world/europe/russia-gazprom-increases-pressure-on-ukraine-in-gas-dispute.html?_r=0", "http://ekonomika.sme.sk/c/7362135/slovensko-spustilo-reverzny-tok-plynu-ukrajincom.html", "http://www.reuters.com/article/2014/06/16/us-ukraine-gas-russia-idUSKBN0ER0VM20140616"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:41.979311+00:00"}
{"id": "vr31809", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31809", "speaker": "Miroslav Lajčák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-lajcak", "statement": "Je dobre, že naozaj nám prognózuje komisia najvyšší rast v eurozóne, je to dobre, ale samozrejme, potvrdzuje tá prognóza aj to, že musíme konsolidovať verejný dlh ...", "statement_date": "2012-05-14", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jarná prognóza Európskej komisie ( s.10; pdf) uverejnená 11. mája 2012 predpovedá Slovensku na rok 2012 najvyšší hospodársky rast v eurozóne na úrovni 1,8% HDP a dlh na úrovni 49,7% HDP, ktorý sa môže v roku 2013 zvýšiť na 53,5% HDP, pokiaľ SR nepríjme konsolidačné opatrenia. Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jarná prognóza Európskej komisie ( s.10; pdf) uverejnená 11. mája 2012 predpovedá Slovensku na rok 2012 najvyšší hospodársky rast v eurozóne na úrovni 1,8% HDP a dlh na úrovni 49,7% HDP, ktorý sa môže v roku 2013 zvýšiť na 53,5% HDP, pokiaľ SR nepríjme konsolidačné opatrenia. Výrok Miroslava Lajčáka preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["Jarná prognóza Európskej komisie"], "url": ["http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/european_economy/2012/pdf/ee-2012-1_en.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:48.910644+00:00"}
{"id": "vr26935", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26935", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "... návrh zákona Jany Žitňanskej (o možnosti, obcí ľahšie zakázať na svojom území prevádzkovanie hazardných hier, pozn.) a mňa takúto možnosť samosprávam vôbec dal. Žiaľ, nová Smerácka vláda ho veľmi rýchlo zrušila.", "statement_date": "2014-02-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že novela, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská v konečnom dôsledku dala samosprávam možnosť zrušiť herňu všeobecne záväzným nariadením. Táto možnosť bola pridaná do Procházkovej novely až pozmeňovákom Marinčina, pod ktorý sa podpísali aj Procházka a J. Žitňanská. Čisto technicky je pravdou, že možnosť pre samosprávy zakázať herne bola nakoniec schválená v rámci novely, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská. Následne novela už počas vlády R. Fica túto možnosť zrušila a dnes majú možnosť rozhodnúť o zrušení len občania v miestnom referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že R. Prochádzka a J. Žitňanská predložili novelu zákona o hazardných hrách, ktorá bola 12. júla 2011 aj schválená . Pôvodne sa úprava dovoľujúca samosprávam zrušiť herňu v návrhu nenachádzala. Tento bod nebol súčasťou originálneho návrhu Procházku a Žitňanskej ale bol pridaný pozmeňujúcim návrhom (.pdf) poslanca A. Marinčina (KDH), pod ktorý sa podpísala aj J. Žitňanská a R. Procházka a ktorý bol schválený. Tento pozmeňovák pridal § 10 odsek 5 dopĺňa písmenom d), ktorý znie: „ d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, ktoré z hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b) až e), h) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce.“. Samosprávy mali týmto pozmeňovákom možnosť herne teda aj rušiť resp. zakázať všeobecným záväzným nariadením. Novela z novembra 2012, keď bol už SMER jedinou vládnou stranou, bola prijatá novela, ktorá obmedzovala zákaz herne úspešným miestnym referendom. Inými slovami, herňu nedokáže zakázať obec všeobecne záväzným nariadením, ale len cez referendum. Ide konkrétne o § 10 „(6) O skutočnosti, či v obci dochádza k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier rozhodujú obyvatelia obce v miestnom referende.“ Právna úprava (§ 10) podmieňuje platnosť referenda účasťou minimálne 30%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že novela, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská v konečnom dôsledku dala samosprávam možnosť zrušiť herňu všeobecne záväzným nariadením. Táto možnosť bola pridaná do Procházkovej novely až pozmeňovákom Marinčina, pod ktorý sa podpísali aj Procházka a J. Žitňanská. Čisto technicky je pravdou, že možnosť pre samosprávy zakázať herne bola nakoniec schválená v rámci novely, ktorú predložili Procházka a J. Žitňanská. Následne novela už počas vlády R. Fica túto možnosť zrušila a dnes majú možnosť rozhodnúť o zrušení len občania v miestnom referende. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Je pravdou, že R. Prochádzka a J. Žitňanská predložili novelu zákona o hazardných hrách, ktorá bola 12. júla 2011 aj schválená . Pôvodne sa úprava dovoľujúca samosprávam zrušiť herňu v návrhu nenachádzala. Tento bod nebol súčasťou originálneho návrhu Procházku a Žitňanskej ale bol pridaný pozmeňujúcim návrhom (.pdf) poslanca A. Marinčina (KDH), pod ktorý sa podpísala aj J. Žitňanská a R. Procházka a ktorý bol schválený. Tento pozmeňovák pridal § 10 odsek 5 dopĺňa písmenom d), ktorý znie: „ d) môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, ktoré z hazardných hier podľa § 3 ods. 2 písm. b) až e), h) a i) nie je možné prevádzkovať na jej území; v tomto všeobecne záväznom nariadení obce sa ustanoví aj primeraná lehota, v ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry prevádzkovanej na jej území ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce povinný skončiť jej prevádzkovanie, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto všeobecne záväzného nariadenia obce.“. Samosprávy mali týmto pozmeňovákom možnosť herne teda aj rušiť resp. zakázať všeobecným záväzným nariadením. Novela z novembra 2012, keď bol už SMER jedinou vládnou stranou, bola prijatá novela, ktorá obmedzovala zákaz herne úspešným miestnym referendom. Inými slovami, herňu nedokáže zakázať obec všeobecne záväzným nariadením, ale len cez referendum. Ide konkrétne o § 10 „(6) O skutočnosti, či v obci dochádza k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier rozhodujú obyvatelia obce v miestnom referende.“ Právna úprava (§ 10) podmieňuje platnosť referenda účasťou minimálne 30%. Dátum zverejnenia analýzy: 18.02.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-02-18", "analysis_sources": {"text": ["predložili", "schválená", "pozmeňujúcim návrhom", "Samosprávy", "Novela", "obmedzovala", "úprava"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=359", "http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28966", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=358235", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/398951-samospravy-maju-novy-bic-na-herne/", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=6&ID=234", "http://ekonomika.sme.sk/c/6620228/smer-zmiernuje-obciam-podmienky-na-zakaz-hazardnych-hier.html", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-171/znenie-20140101"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:50:42.928368+00:00"}
{"id": "vr28274", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28274", "speaker": "Lucia Žitňanská", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lucia-zitnanska", "statement": "Ja v zásade nemám výhrady voči tomu, nemám s tým problém, pokiaľ nastúpi vláda do svojej funkcie, prezident do funkcie, parlament po voľbách a pokiaľ vymení svojich nominantov v tejto inštitúcii. A koniec koncov aj Ústavný súd v tomto zmysle sa v minulosti vyslovil, že takýto postup je v súlade s Ústavou.", "statement_date": "2014-09-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vláda I. Radičovej v januári 2011 o dvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd konštatoval, že ten kto menuje, môže aj odvolávať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Vláda I. Radičovej v januári 2011 o dvolala troch členov Súdnej rady (Richard Molnár, Daniel Hudák a Viliam Dohňanský), ktorí boli do funkcie nominovaní ešte vládou R. Fica. Bývalí členovia Súdnej rady podali sťažnosť na Ústavný súd, ktorá však bola zamietnutá ako neopodstatnená. Ústavný súd konštatoval, že ten kto menuje, môže aj odvolávať. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Uznesenie (pdf.) Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 46/2011 zo 17. februára 2011: \"Ústavou Slovenskej republiky ustanovená vnútorná konštrukcia (zloženie) Súdnej rady Slovenskej republiky by stratila svoje racionálne opodstatnenie, ak by členovia Súdnej rady Slovenskej republiky po svojom ustanovení (zvolení, resp. vymenovaní) nemali žiadnu väzbu na tých, ktorí ich do tejto funkcie ustanovili (zvolili, vymenovali). Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky a spôsob jej uznášania vychádzajú teda (logicky a vedome) z požiadavky zachovania vzťahu (politickej) dôvery medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky a subjektmi, ktoré ich do ich funkcií ustanovili, čomu zodpovedá oprávnenie týchto subjektov odvolať ich z funkcie aj z dôvodu „straty dôvery“, resp. aj z iného Ústavou Slovenskej republiky alebo zákonom neustanoveného dôvodu. Podaná sťažnosť bola zamietnutá z dôvodu neopodstatnenosti.\" Ústavný súd uznáva právo tých subjektov čo menovali aj odvolať. Dátum zverejnenia analýzy: 22.09.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-09-22", "analysis_sources": {"text": ["o", "dvolala", "Uznesenie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/169125-vlada-vymenila-troch-clenov-sudnej-rady-harabin-to-kritizuje/", "http://portal.concourt.sk/Zbierka/2011/97_11s.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:23.456098+00:00"}
{"id": "45467", "numeric_id": 45467, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45467", "speaker": "Juraj Šeliga", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-seliga", "statement": "Ten postup aj legislatívne daný nasledovne. Keď je človek testovaný pozitívne na COVID, tak už dnes Úrad verejného zdravotníctva a hygienik robia s ním tzv. informačný pohovor, tzn., že sa rozprávajú že, kde ste boli, s kým ste boli a podobne.", "statement_date": "2020-05-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V zmysle usmernenia hlavného hygienika sú regionálne pobočky Úradu verejného zdravotníctva povinné zabezpečiť identifikáciu, zoznam a klasifikáciu kontaktov, ktoré boli vystavení riziku nákazy od pacienta postihnutého koronavírusom. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé.", "analysis_paragraphs": ["V zmysle usmernenia hlavného hygienika sú regionálne pobočky Úradu verejného zdravotníctva povinné zabezpečiť identifikáciu, zoznam a klasifikáciu kontaktov, ktoré boli vystavení riziku nákazy od pacienta postihnutého koronavírusom. Tvrdenie Juraja Šeligu preto hodnotíme ako pravdivé."], "analysis_date": "2020-05-29", "analysis_sources": {"text": ["usmernenia"], "url": ["http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4034:usmernenie-hlavneho-hygienika-slovenskej-republiky-v-suvislosti-s-koronavirusom-2019-ncovn-prva-aktualizacia&catid=68:epidemiologia&Itemid=76"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:15.466288+00:00"}
{"id": "vr25437", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25437", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je to len povinná účasť (členov vlády, pozn.) na hodine otázok a na interpeláciách. To predsa jasne vyplýva z rokovacieho poriadku.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na interpelácií prítomní. Všetci členovia vlády musia byť prítomní aj pri hodine otázok. V iných prípadoch sa táto povinnosť v rokovacom poriadku neuvádza. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý.\n\nRokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:\n\n( 1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne\n\n(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .\n\n(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.\n\n§ 131 Hodina otázok\n\n(7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.", "analysis_paragraphs": ["Rokovací poriadok hovorí, že interpelovaní ministri, ako aj všetci členovia vlády sú povinní byť na interpelácií prítomní. Všetci členovia vlády musia byť prítomní aj pri hodine otázok. V iných prípadoch sa táto povinnosť v rokovacom poriadku neuvádza. Výrok R. Fica hodnotíme ako pravdivý.", "Rokovací poriadok NRSR uvádza v § 130 odsek 4 a 7:", "( 1) Interpelovaný je povinný písomne odpovedať na interpeláciu do 30 dní interpelujúcemu a predsedovi národnej rady. Svoju odpoveď môže predniesť aj ústne v rámci bodu programu schôdze národnej rady určeného na interpelácie; ústne prednesenie odpovede na interpeláciu nezbavuje interpelovaného povinnosti podať odpoveď písomne", "(4) Na najbližšiu schôdzu národnej rady sa po doručení odpovede na interpeláciu zaradí rozprava o tejto odpovedi. Interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný .", "(7) Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám.", "§ 131 Hodina otázok", "(7) Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme (odsek 2), stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám."], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Rokovací poriadok NRSR"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Static/sk-SK/NRSR/Doc/zd_rokovaci-poriadok.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:59.688377+00:00"}
{"id": "vr36757", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36757", "speaker": "Ivan Švejna", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-svejna", "statement": "Na koaličnej rade jasne bolo povedané, že to je cieľom (odtajnenie voľby generálneho prokurátora, pozn.).", "statement_date": "2011-01-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Po skončení koaličnej rady 6. decembra sa všetci predsedovia koaličných strán vyjadrili, že súhlasia s odtajnením voľby prokurátora. Rovnako to doznelo aj po koaličnej rade 11. januára .", "analysis_paragraphs": ["Po skončení koaličnej rady 6. decembra sa všetci predsedovia koaličných strán vyjadrili, že súhlasia s odtajnením voľby prokurátora. Rovnako to doznelo aj po koaličnej rade 11. januára ."], "analysis_date": "2011-01-17", "analysis_sources": {"text": ["súhlasia", "po koaličnej rade 11. januára"], "url": ["http://www.ta3.com/sk/reportaze/166865_tb-po-rokovani-koalicnej-rady", "http://www.ta3.com/sk/reportaze/169006_tb-vysledky-rokovania-koalicnej-rady"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:21:02.036721+00:00"}
{"id": "vr31776", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31776", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "Ministerstvo vnútra v rokoch 2006 a 2010 nebolo sprevádzané jednak žiadnymi korupčnými kauzami a ničím podobným a ani sme s tým ani ja ani samotné ministerstvo nikdy spájaní neboli.", "statement_date": "2012-05-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "S Ministerstvom vnútra bolo počas úradovania Roberta Kaliňáka spojených viacero korupčných a im podobným káuz. Ako príklad môžeme uviesť predražený tender na upratovacie služby zo začiatku roka 2010, v ktorom zákazku na 19,5 mil. EUR vyhrala firma ISS Facility napriek tomu, že nespĺňala všetky podmienky zadania ministerstva a iné firmy boli z tohto dôvodu z tendra vylúčené. Podľa portálu cas.sk v auguste 2011 vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil bývalého zástupcu riaditeľa Odboru materiálno-technického zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dôvodom bolo prijímanie úplatkov výmenou za nastavenie kritérií verejného obstarávania tak, aby vyhovovali len jednej konkrétnej firme. Ďalším príkladom je tender na nákup plynových masiek z roku 2008. Portál sme.sk uvádza, že podmienky súťaže v hodnote 6,2 mil. EUR boli ušité na mieru nemeckej spoločnosti, ktorá tender vyhrala s najdrahšiu ponuku. Ministerstvo vnútra žiadalo, aby mali masky činné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa. Európske technické normy pritom vyžadujú zorné pole väčšie len ako 70%. Navyše, podľa kontroly nezávislého českého Výskumného ústavu bezpečnosti práce, mala víťazná maska zorné pole len 74,6%. Ďalšie kauzy, ktoré sa spájali s ministerstvom vnútra v čase kedy bol ministrom Robert Kaliňák sú napríklad vyšetrovanie prípadu Hedviky Malinovej, policajný zásah v Dunajskej Strede a ďalšie .", "analysis_paragraphs": ["S Ministerstvom vnútra bolo počas úradovania Roberta Kaliňáka spojených viacero korupčných a im podobným káuz. Ako príklad môžeme uviesť predražený tender na upratovacie služby zo začiatku roka 2010, v ktorom zákazku na 19,5 mil. EUR vyhrala firma ISS Facility napriek tomu, že nespĺňala všetky podmienky zadania ministerstva a iné firmy boli z tohto dôvodu z tendra vylúčené. Podľa portálu cas.sk v auguste 2011 vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii obvinil bývalého zástupcu riaditeľa Odboru materiálno-technického zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a zo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Dôvodom bolo prijímanie úplatkov výmenou za nastavenie kritérií verejného obstarávania tak, aby vyhovovali len jednej konkrétnej firme. Ďalším príkladom je tender na nákup plynových masiek z roku 2008. Portál sme.sk uvádza, že podmienky súťaže v hodnote 6,2 mil. EUR boli ušité na mieru nemeckej spoločnosti, ktorá tender vyhrala s najdrahšiu ponuku. Ministerstvo vnútra žiadalo, aby mali masky činné zorné pole väčšie ako 90 percent prirodzeného zorného poľa. Európske technické normy pritom vyžadujú zorné pole väčšie len ako 70%. Navyše, podľa kontroly nezávislého českého Výskumného ústavu bezpečnosti práce, mala víťazná maska zorné pole len 74,6%. Ďalšie kauzy, ktoré sa spájali s ministerstvom vnútra v čase kedy bol ministrom Robert Kaliňák sú napríklad vyšetrovanie prípadu Hedviky Malinovej, policajný zásah v Dunajskej Strede a ďalšie ."], "analysis_date": "2012-05-14", "analysis_sources": {"text": ["tender", "portálu", "sme.sk", "ďalšie"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/tender-u-kalinaka-bol-sity-na-mieru-ficovi-poziciam-mop-odkazuje-lipsic-13i-/sk_domace.asp?c=A100114_141930_sk_domace_p12", "https://demagog.sk/vyrok/B%C3%83%C2%BDval%C3%83%C2%BD%20z%C3%83%C2%A1stupca%20riadite%C3%84%C2%BEa%20Odboru%20materi%C3%83%C2%A1lno-technick%C3%83%C2%A9ho%20zabezpe%C3%84%C2%8Denia%20sekcie%20ekonomiky%20MV%20SR", "http://www.sme.sk/c/5865529/kalinakove-plynove-masky-usili-na-mieru.html", "http://www.cas.sk/clanok/145858/kalinakove-kauzy-ktore-otriasli-slovenskom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:04:57.861904+00:00"}
{"id": "48818", "numeric_id": 48818, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48818", "speaker": "Erik Tomáš", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/erik-tomas", "statement": "Veď teraz vyšla správa odborníkov nadúmrtnosti na covid, je to vo všetkých médiách, pán Matovič… Dalo sa zabrániť 21 000 životom. …Toľko obetí covidu, pán Matovič, bolo na Slovensku 26 786. Pretože v tej analýze sa píše, že ste nevychádzali z odborných poznatkov, že ste nerešpektovali expertov.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V decembri 2022 vyšla štúdia s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.\n\nV správe k štúdii sa uvádza, že v sledovanom období bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku zaznamenaných celkovo o 26 786 úmrtí viac, než priemer v rokoch 2016 až 2019. ( .pdf , s. 11) Metodológia od NCZI smeruje k údaju o 21 917 úmrtiach. ( .pdf , s. 11) Rozdiel medzi obidvoma údajmi autori pripisujú nepresnostiam pri evidencii úmrtí alebo nadúmrtnosti spôsobenej nepriamymi dopadmi pandémie ( .pdf , s. 37).\n\nAutori v štúdii taktiež tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21 000 ľudí menej ( s. 70 ). Kritizovaný je predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. Odvolávajúc sa na odborné publikácie autori konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie ( s. 21 ):\n\n„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR), vyostrovali sa aj viaceré politické spory.“", "analysis_paragraphs": ["V decembri 2022 vyšla štúdia s názvom Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky, ktorá bilancuje dopad zdravotnej politiky počas pandémie koronavírusu na mieru úmrtnosti na Slovensku. Štúdia konštatuje, že druhá a neskoršie vlny pandémie neboli sprevádzané adekvátnymi a včasnými protipandemickými opatreniami, v dôsledku čoho dosiahlo Slovensko počas pandémie výraznú nadúmrtnosť. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "V správe k štúdii sa uvádza, že v sledovanom období bolo podľa Štatistického úradu SR na Slovensku zaznamenaných celkovo o 26 786 úmrtí viac, než priemer v rokoch 2016 až 2019. ( .pdf , s. 11) Metodológia od NCZI smeruje k údaju o 21 917 úmrtiach. ( .pdf , s. 11) Rozdiel medzi obidvoma údajmi autori pripisujú nepresnostiam pri evidencii úmrtí alebo nadúmrtnosti spôsobenej nepriamymi dopadmi pandémie ( .pdf , s. 37).", "Autori v štúdii taktiež tvrdia, že ak by orgány činné v oblasti verejného zdravotníctva na Slovensku postupovali pri tvorbe opatrení proti šíreniu koronavírusu tak, ako to robili štáty s najnižšou mierou nadúmrtnosti, mohlo by na Slovensku umrieť približne o 21 000 ľudí menej ( s. 70 ). Kritizovaný je predovšetkým postup vlády pri druhej a neskorších vlnách pandémie koronavírusu. Odvolávajúc sa na odborné publikácie autori konštatujú, že počas neskorších vĺn politici zasahovali do rozhodnutí odborných poradenských tímov, prípadne prijímali rozhodnutia na základe politickej, nie odbornej motivácie ( s. 21 ):", "„Jesenné mesiace roku 2020 boli ďalej plné chaotických rozhodnutí, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi (napr. predražené plošné testovanie antigénovými testami), politici zasahovali do odborných riešení (nevídané v iných krajinách EÚ s výnimkou ČR), vyostrovali sa aj viaceré politické spory.“"], "analysis_date": "2023-01-25", "analysis_sources": {"text": ["štúdia", ".pdf", ".pdf", ".pdf", "s. 70", "s. 21"], "url": ["https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_12_15_ppt_nadumrtnost_1.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/2022_12_15_ppt_nadumrtnost_1.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf", "https://healthcareconsulting.sk/sites/default/files/studia_nadumrtnost_covid_19_0.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:52.256749+00:00"}
{"id": "vr27321", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27321", "speaker": "Gyula Bárdos", "speaker_party": "SMK", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gyula-bardos", "statement": "Ja ako prvý kandidát maďarskej národnosti na Slovensku...", "statement_date": "2014-03-16", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podobný výrok bol už overovaný v diskusii V politike 13. 10.2013 , ked sa takto vyjadril Jószef Berényi:", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok bol už overovaný v diskusii V politike 13. 10.2013 , ked sa takto vyjadril Jószef Berényi:"], "analysis_date": "2014-03-17", "analysis_sources": {"text": ["V politike 13. 10.2013", "1999", "2004", "2009"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/407/rozpoctove-plusy-a-minusy/?politik=34", "http://app.statistics.sk/prezid99/info/kand99.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2004/prezident/prezident_obv/results/tab6.jsp", "http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/graf1p.jsp?id=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:45.982233+00:00"}
{"id": "47030", "numeric_id": 47030, "url": "https://demagog.sk/vyrok/47030", "speaker": "Ľuboš Blaha", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubos-blaha", "statement": "Pozrite sa ako to je v Nemecku, ako to je v Rakúsku, ako to je v iných krajinách. Veď tam rastie podpora koalície, rastie podpora lídrov.", "statement_date": "2021-04-01", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Od začiatku pandémie narástla podpora nemeckých vládnych strán a hoci v čase relácie už padala, stále bola vyššia než pred začiatkom koronakrízy. Rakúske vládne strany sa však rok po pandémii v porovnaní s obdobím pred ňou oslabili. Keďže podpora týchto koalícii v čase relácie viac nerástla, no najmä v Rakúsku medziročne po začiatku pandémie výrazne klesla, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Nemecko Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apili 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Rakúsko Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Na Slovensko podpora vládnych strán po krátkom náraste v úvode pandémie kontinuálne klesá . Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.", "analysis_paragraphs": ["Od začiatku pandémie narástla podpora nemeckých vládnych strán a hoci v čase relácie už padala, stále bola vyššia než pred začiatkom koronakrízy. Rakúske vládne strany sa však rok po pandémii v porovnaní s obdobím pred ňou oslabili. Keďže podpora týchto koalícii v čase relácie viac nerástla, no najmä v Rakúsku medziročne po začiatku pandémie výrazne klesla, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako nepravdivé. Nemecko Pred začiatkom pandémie mala veľká koalícia CDU/CSU + SPD v Nemecku spolu 43 percentnú podporu voličov. Asi mesiac a pol po začiatku koronakrízy - v apili 2020 - výrazne narástla na spolu vyše 54 percent. Začiatkom februára 2021 však táto podpora klesla na spolu 49 percent. 13. marca - v čase relácie - dosahovala 47 percent. Rakúsko Pred začiatkom pandémie mala koalícia Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených podporu spolu 57 percent. Mesiac po nástupe koronakrízy stúpli preferencie koalície na 64 percent. Odvtedy však klesajú a dnes dosahujú vládne strany podporu spolu 45 percent - teda menej než pred nástupom pandémie. Na Slovensko podpora vládnych strán po krátkom náraste v úvode pandémie kontinuálne klesá . Ľuboš Blaha pre Demagóg.SK uviedol, že „ pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.” Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom."], "analysis_date": "2021-04-01", "analysis_sources": {"text": ["mala", "narástla", "klesla", "mala", "stúpli", "dosahujú", "klesá", "hodnotili"], "url": ["https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/germany/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/austria/", "https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/", "https://demagog.sk/vyrok/46111/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:16:21.829904+00:00"}
{"id": "vr31353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31353", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Aj Ústava hovorí, že poslanec má hlasovať vždy podľa svojho svedomia a presvedčenia. Nie podľa príkazu kohokoľvek.", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "I.Matovič hovorí pravdu. Parlament, jeho organizáciu, povinnosti a právomoci definuje piata hlava Ústavy SR (pdf.), pod názvom Zákonodarná moc. V článku 73 (2.) sa píše: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. I keď v Ústave je použitý výraz vykonávať mandát a I.Matovič hovorí o hlasovaní , hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože hlasovanie je súčasťou mandátu poslancov.", "analysis_paragraphs": ["I.Matovič hovorí pravdu. Parlament, jeho organizáciu, povinnosti a právomoci definuje piata hlava Ústavy SR (pdf.), pod názvom Zákonodarná moc. V článku 73 (2.) sa píše: Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. I keď v Ústave je použitý výraz vykonávať mandát a I.Matovič hovorí o hlasovaní , hodnotíme výrok ako pravdivý, pretože hlasovanie je súčasťou mandátu poslancov."], "analysis_date": "2012-03-12", "analysis_sources": {"text": ["Ústavy"], "url": ["http://www.zbierka.sk/zz/predpisy/default.aspx?PredpisID=12045&FileName=92-z460&Rocnik=1992"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:06:37.689495+00:00"}
{"id": "vr27802", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27802", "speaker": "Ivan Štefanec", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-stefanec", "statement": "Pán Štastný napríklad pracoval vo výbore pre obchod, pripravoval napríklad zmluvu medzi EÚ a Kanadou, zohral tam kľúčovú úlohu.", "statement_date": "2014-05-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Štastný ako poslanec EP pôsobil vo výbore pre medzinárodný obchod, podvýbore pre bezpečnosť a ochranu a ako náhradník vo výbore pre rozpočet.", "analysis_paragraphs": ["Peter Štastný ako poslanec EP pôsobil vo výbore pre medzinárodný obchod, podvýbore pre bezpečnosť a ochranu a ako náhradník vo výbore pre rozpočet."], "analysis_date": "2014-05-14", "analysis_sources": {"text": ["pôsobil", "Úlohou", "Peter Štastný", "2004", "zasadnutí EP", "spravodajca", "EP", "2012"], "url": ["http://www.europskyparlament.sk/sk/zoznam_poslancov/poslanci_pola_vyborov.html;jsessionid=10D93AA19BE361BE2E547EA11A9C3C49", "http://www.europarl.europa.eu/committees/sk/inta/home.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/28170/PETER_STASTNY_activities.html", "http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/28170/PETER_STASTNY_history.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20130522+ITEM-007-04+DOC+XML+V0//SK&language=sk&query=INTERV&detail=3-116-000", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-%2f%2fEP%2f%2fNONSGML%2bREPORT%2bA7-2013-0152%2b0%2bDOC%2bPDF%2bV0%2f%2fSK", "http://www.votewatch.eu/en/peter-stastny.html", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+CRE+20130522+ITEM-007-04+DOC+XML+V0//SK&language=sk&query=INTERV&detail=3-116-000"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:59.817984+00:00"}
{"id": "vr33732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33732", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Tu vám musím pripomenúť, že ten deficit je tak ako ste ho vy naplánovali po hádke koaličnej, kde ste mali ísť na deficit 3,8. Nakoniec ste sa vzdali, išli ste na 4,6 aj tak z toho bol...", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Minister Kažimír správne uvádza hodnotu štátneho deficitu. Koaličné strany predošlej vlády zmenili výšku predpokladaného deficitu z 3,8% na 4,6%. Nakoniec sa však v Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf) dohodli na 3,8% pre rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Minister Kažimír správne uvádza hodnotu štátneho deficitu. Koaličné strany predošlej vlády zmenili výšku predpokladaného deficitu z 3,8% na 4,6%. Nakoniec sa však v Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013 (str. 8, .pdf) dohodli na 3,8% pre rok 2012. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["zmenili", "Rozpočte verejnej správy na roky 2011 - 2013"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/6142822/lidri-sa-dohodli-ze-deficit-neprekroci-46-percenta-hdp.html", "http://www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?categoryId=8329&documentId=8516"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:00.465774+00:00"}
{"id": "vr34133", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr34133", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "A na príklad ministerstvo práce už zazmluvnilo takmer 8 tisíc pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov.", "statement_date": "2013-06-30", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže informáciu o 8 tisíc pracovných miestach v rámci projektu zamestnávania mladých do 29 rokov potvrdil pre denník SME hovorca rezortu práce.", "analysis_paragraphs": ["Výrok hodnotíme ako pravdivý, keďže informáciu o 8 tisíc pracovných miestach v rámci projektu zamestnávania mladých do 29 rokov potvrdil pre denník SME hovorca rezortu práce."], "analysis_date": "2013-07-01", "analysis_sources": {"text": ["TASR", "vyjadrenia", "SME", "13 tisíc"], "url": ["http://www.teraz.sk/ekonomika/nezamestnanost-projekty-mladi-richter/44074-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6806714/richter-obce-nedavaju-mladym-pracu-tak-ako-by-sme-chceli.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6851296/firmy-ziadaju-prax-mladi-ludia-idu-s-platom-pod-cenu.html", "http://www.rozhlas.sk/Financie-pre-mladych-nezamestnanych?l=1&c=0&i=40293&p=1"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:56:25.156873+00:00"}
{"id": "vr37697", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37697", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "V rámci kolektívneho vyjednávania sa síce môže rokovať o predĺžení skúšobnej doby, ale maximálne o plus tri mesiace, to prosím pekne nie je nič iné ako zadefinovanie maxima.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V návrhu novely Zákonníka práce sa okrem iného uvádza: \"21. V § 45 ods. 1 prvá veta znie: \" V pracovnej zmluve možno dohodnút skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac šest mesiacov.'\"", "analysis_paragraphs": ["V návrhu novely Zákonníka práce sa okrem iného uvádza: \"21. V § 45 ods. 1 prvá veta znie: \" V pracovnej zmluve možno dohodnút skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac šest mesiacov.'\""], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["V návrhu novely Zákonníka práce"], "url": ["http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=576&lg=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:55.605449+00:00"}
{"id": "vr26528", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26528", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Títo ľudia sú zabíjaní len kvôli získaniu orgánov vhodných na transplantácie pre klientov prichádzajúcich do Číny a do ich nemocníc z celého sveta. Oznámenie čínskej administratívy, že s takouto praxou do roku 2015 postupne skončí, je cynickým priznaním neuveriteľne krutého zaobchádzania s niektorými skupinami obyvateľstva tejto krajiny.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "\"Chuang Ťie-fu, riaditeľ čínskeho výboru pre darcovstvo orgánov a bývalý námestník ministra zdravotníctva vyhlásil na madridskej konferencii o darcovstve orgánov a transplantáciách, ktorá sa konala v roku 2010, že viac ako 90 % transplantovaných orgánov odobratých zosnulým darcom pochádza od väzňov popravených v Číne, a povedal, že všetky nemocnice s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov budú požiadané, aby do polovici roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov a aby používali len dobrovoľne darované orgány a pridelené prostredníctvom rodiaceho sa celoštátneho systému\" \"Čínska ľudová republika oznámila svoj zámer do roku 2015 postupne ukončiť odoberanie orgánov popraveným väzňom, ako aj zriadenie počítačového systému prideľovania orgánov, ktorý je známy ako Čínsky systém reakcie v oblasti transplantácie orgánov (COTRS), čo protirečí jej záväzku, že sa bude požadovať od všetkých nemocníc s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov, aby do polovice roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov\" -výrok z \"Uznesenie Európskeho parlamentu o odoberaní orgánov v Číne\" http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["\"Chuang Ťie-fu, riaditeľ čínskeho výboru pre darcovstvo orgánov a bývalý námestník ministra zdravotníctva vyhlásil na madridskej konferencii o darcovstve orgánov a transplantáciách, ktorá sa konala v roku 2010, že viac ako 90 % transplantovaných orgánov odobratých zosnulým darcom pochádza od väzňov popravených v Číne, a povedal, že všetky nemocnice s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov budú požiadané, aby do polovici roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov a aby používali len dobrovoľne darované orgány a pridelené prostredníctvom rodiaceho sa celoštátneho systému\" \"Čínska ľudová republika oznámila svoj zámer do roku 2015 postupne ukončiť odoberanie orgánov popraveným väzňom, ako aj zriadenie počítačového systému prideľovania orgánov, ktorý je známy ako Čínsky systém reakcie v oblasti transplantácie orgánov (COTRS), čo protirečí jej záväzku, že sa bude požadovať od všetkých nemocníc s povolením uskutočňovať transplantácie orgánov, aby do polovice roka 2014 prestali používať orgány popravených väzňov\" -výrok z \"Uznesenie Európskeho parlamentu o odoberaní orgánov v Číne\" http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk"], "url": ["http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+MOTION+P7-RC-2013-0562+0+DOC+XML+V0//SK&language=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:32:25.744093+00:00"}
{"id": "vr14316", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14316", "speaker": "Jozef Kollár", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-kollar", "statement": "Zasadla rada banky (Medzinárodnej investičnej banky, pozn.) vo Vietname začiatkom decembra, kde sa zúčastnilo 9 krajín, ktoré sú akcionárskymi krajinami tejto medzinárodnej investičnej banky v Moskve, podotýkam, že 5 z týchto 9 krajín sú členské krajiny Európskej únie (...)", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Kollár hovorí o Medzinárodnej investičnej banke a o stretnutí, ku ktorému v decembri vo Vietname skutočne došlo. Taktiež platí, že 5 z 9 členov rady predstavujú štáty EÚ. Sídlo inštitúcie sa nachádza v Moskve, ako uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzinárodná investičná banka skutočne zasadla v decembri vo Vietname. Išlo o 104. stretnutie vedúcej rady v dňoch 3. až 4. decembra 2015, ktoré sa uskutočnilo v Hanoji. Členské štáty tejto banky sú Bulharsko, Česko, Slovensko, Kuba, Vietnam, Rusko, Maďarsko, Mongolsko a Rumunsko. Banka vznikla v roku 1970 a sídli v Moskve. Členské krajiny sú zároveň akcionármi banky. Päť z týchto krajín je sú skutočne členmi EÚ - Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Vláda SR dňa 11.12.2013 schválila návrh na schválenie účasti Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, ktorého cieľom bolo odsúhlasiť účasť Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, a podporiť tak ďalšie navýšenie jej aktivít okrem iného aj v Slovenskej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Kollár hovorí o Medzinárodnej investičnej banke a o stretnutí, ku ktorému v decembri vo Vietname skutočne došlo. Taktiež platí, že 5 z 9 členov rady predstavujú štáty EÚ. Sídlo inštitúcie sa nachádza v Moskve, ako uvádza Kollár. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Medzinárodná investičná banka skutočne zasadla v decembri vo Vietname. Išlo o 104. stretnutie vedúcej rady v dňoch 3. až 4. decembra 2015, ktoré sa uskutočnilo v Hanoji. Členské štáty tejto banky sú Bulharsko, Česko, Slovensko, Kuba, Vietnam, Rusko, Maďarsko, Mongolsko a Rumunsko. Banka vznikla v roku 1970 a sídli v Moskve. Členské krajiny sú zároveň akcionármi banky. Päť z týchto krajín je sú skutočne členmi EÚ - Česko, Slovensko, Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko. Vláda SR dňa 11.12.2013 schválila návrh na schválenie účasti Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, ktorého cieľom bolo odsúhlasiť účasť Slovenskej republiky na zvýšení splatenej časti základného imania MIB, a podporiť tak ďalšie navýšenie jej aktivít okrem iného aj v Slovenskej republike. Dátum zverejnenia analýzy: 08.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["nachádza", "zasadla", "Členské štáty", "skutočne", "Vláda SR"], "url": ["https://www.iib.int/en/about", "https://www.iib.int/en/articles/iib-wraps-up-the-year-of-asia-the-104th-council-meeting-of-the-bank-in-vietnam-concluded-followed-by", "https://www.iib.int/en/faq", "http://europa.eu/about-eu/countries/member-countries/index_sk.htm", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9927"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:25.146427+00:00"}
{"id": "vr26552", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26552", "speaker": "Ľudovít Kaník", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-kanik", "statement": "Faktom zostáva, že tento zákon (o hmotnej núdzi, pozn.) sa snaží dosiahnuť ten istý cieľ, ako som ja ako minister dosiahol už pred 10 rokmi. To znamená (...) aktivačné práce.", "statement_date": "2014-01-19", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Súčasný zákon sa skutočne zameriava na porovnateľný cieľ, aký sa snažil dosiahnúť Ludovít Kaník vo funkcii ministra sociálnych vecí, teda aby si sociálne dávky poberatelia odpracovali v prospech obce, alebo inej organizácie určenej zákonom. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2002-2005, kedy bol priaty z ákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 599/2003 Z.z. Zákon naozaj hovorí o aktivačnom príspevku, ktorý upravuje v paragrafe 12: \"Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne.\" Výška aktivačného príspevku v tomto znení je 63,07 eur . Nový zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 hovorí, že dávka sa zníži o 61,60 € za každého plnoletého práceschopného člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní v rozsahu 32 hodín mesačne a)menších obecných služieb b)dobrovoľníckej činnosti c)prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Súčasný zákon sa skutočne zameriava na porovnateľný cieľ, aký sa snažil dosiahnúť Ludovít Kaník vo funkcii ministra sociálnych vecí, teda aby si sociálne dávky poberatelia odpracovali v prospech obce, alebo inej organizácie určenej zákonom. Ľudovít Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v rokoch 2002-2005, kedy bol priaty z ákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 599/2003 Z.z. Zákon naozaj hovorí o aktivačnom príspevku, ktorý upravuje v paragrafe 12: \"Aktivačný príspevok za vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, v ktorej má občan v hmotnej núdzi trvalý pobyt, patrí občanovi v hmotnej núdzi nepretržite najviac počas 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Občan sa osobne zúčastňuje na vykonávaní na menších obecných služieb v rozsahu najmenej 10 hodín týždenne a najviac 20 hodín týždenne.\" Výška aktivačného príspevku v tomto znení je 63,07 eur . Nový zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 3 hovorí, že dávka sa zníži o 61,60 € za každého plnoletého práceschopného člena domácnosti, ktorý sa nezúčastní v rozsahu 32 hodín mesačne a)menších obecných služieb b)dobrovoľníckej činnosti c)prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Dátum zverejnenia analýzy: 20.01.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-01-20", "analysis_sources": {"text": ["ministrom", "z", "ákon"], "url": ["http://www.sdku-ds.sk/people/showProfile/ludovit-kanik/category:poslanci", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599", "http://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-599"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:42.137626+00:00"}
{"id": "vr38108", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38108", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Iste viete, že sme boli od začiatku, dosť sme váhali teda s tým prechodom na verejnú voľbu.", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa denníka SME Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej a Ondrej Dostál (členovia OKS) neboli pevne rozhodnutí, či verejnú voľbu podporia a pripúšťali aj možnosť, že ju spoločne nepodporia. Po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou, oznámil Peter Zajac, že sa \"cítia politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády\" a teda podporia verejnú voľbu generálneho prokurátora. Podľa denníka Pravda táto politická zodpovednosť vyplýva najmä z toho, že bez hlasov poslancov OKS by vládna koalícia nemala dostatok hlasov na zmenu rokovacieho poriadku, ktorou sa voľba generálneho prokurátora zmení z tajnej na verejnú.", "analysis_paragraphs": ["Podľa denníka SME Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej a Ondrej Dostál (členovia OKS) neboli pevne rozhodnutí, či verejnú voľbu podporia a pripúšťali aj možnosť, že ju spoločne nepodporia. Po stretnutí s premiérkou Ivetou Radičovou, oznámil Peter Zajac, že sa \"cítia politicky zodpovední a zodpovední za osud tejto vlády\" a teda podporia verejnú voľbu generálneho prokurátora. Podľa denníka Pravda táto politická zodpovednosť vyplýva najmä z toho, že bez hlasov poslancov OKS by vládna koalícia nemala dostatok hlasov na zmenu rokovacieho poriadku, ktorou sa voľba generálneho prokurátora zmení z tajnej na verejnú."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SME", "Pravda"], "url": ["http://http//www.sme.sk/c/5726638/oks-podpori-verejnu-volbu-generalneho-prokuratora.html", "http://spravy.pravda.sk/oks-je-za-verejnu-volbu-prokuratora-dbw-/sk_domace.asp?c=A110118_151740_sk_domace_p12"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:11.848171+00:00"}
{"id": "vr13930", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr13930", "speaker": "Viliam Novotný", "speaker_party": "Šanca", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-novotny", "statement": "Teraz má 400 alebo 500 euro v čistom (zdravotná sestra v miestnej/okresnej nemocnici, pozn.).", "statement_date": "2015-11-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Prehľad priemerných platov zdravotníckych pracovníkov prináša Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb . Podľa neho predstavuje priemerná tarifná mesačná mzda zdravotnej sestry v zariadení, ktorého zriaďovateľom je VÚC, mesto alebo obec, sumu 552 eur (čistá mzda cca 448 eur). Výška platu zdravotnej sestry v miestnej alebo okresnej nemocnici sa teda skutočne môže približovať sume z Novotného vyjadrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument Health Policy Institute uvádza ako priemernú mzdu zdravotnej sestry v jednotlivých kategóriách pre rok 2015 nasledovné údaje (čistá mzda je dopočítaná cez SME Kalkulátor čistej mzdy): Príspevkové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 790 eur (čistá mzda- cca. 614 eur) Neziskové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 730 eur (čistá mzda- cca. 572 eur) Akciové spoločnosti zriaďované VÚC, mestami a obcami: 863 eur (čistá mzda- cca. 665 eur) Spoločnosti s ručením obmedzeným zriaďované VÚC, mestami, obcami a inými: 767 eur (čistá mzda- cca. 598 eur) Správa o stave zdravotníctva z apríla 2015 ( .pdf ) obsahuje informáciu o priemernej mzde sestier v zdravotníckych zariadeniach pod VÚC, mestami a obcami pre rok 2014 vo výške 784 eur (čistá mzda cca. 610 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Prehľad priemerných platov zdravotníckych pracovníkov prináša Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb . Podľa neho predstavuje priemerná tarifná mesačná mzda zdravotnej sestry v zariadení, ktorého zriaďovateľom je VÚC, mesto alebo obec, sumu 552 eur (čistá mzda cca 448 eur). Výška platu zdravotnej sestry v miestnej alebo okresnej nemocnici sa teda skutočne môže približovať sume z Novotného vyjadrenia. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dokument Health Policy Institute uvádza ako priemernú mzdu zdravotnej sestry v jednotlivých kategóriách pre rok 2015 nasledovné údaje (čistá mzda je dopočítaná cez SME Kalkulátor čistej mzdy): Príspevkové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 790 eur (čistá mzda- cca. 614 eur) Neziskové organizácie zriaďované VÚC, mestami a obcami: 730 eur (čistá mzda- cca. 572 eur) Akciové spoločnosti zriaďované VÚC, mestami a obcami: 863 eur (čistá mzda- cca. 665 eur) Spoločnosti s ručením obmedzeným zriaďované VÚC, mestami, obcami a inými: 767 eur (čistá mzda- cca. 598 eur) Správa o stave zdravotníctva z apríla 2015 ( .pdf ) obsahuje informáciu o priemernej mzde sestier v zdravotníckych zariadeniach pod VÚC, mestami a obcami pre rok 2014 vo výške 784 eur (čistá mzda cca. 610 eur). Dátum zverejnenia analýzy: 30.11.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-11-30", "analysis_sources": {"text": ["Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb", "Health Policy Institute", "SME", ".pdf"], "url": ["http://www.sozzass.sk/userfiles/04_bulletin/2015/2015-06_no02_IB_sozzass.pdf", "http://www.hpi.sk/cdata/Documents/Zhodnotenie_mzdoveho_vyvoja_v_zdravotnictve_SR.pdf", "http://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/kalkulator-cistej-mzdy-2015.php?mzda=790%2C00&deti=0&nczd=1&polrok=2016-06", "https://demagog.sk/vyrok/www.ineko.sk/file_download/851"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:37:52.196356+00:00"}
{"id": "45612", "numeric_id": 45612, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45612", "speaker": "Ján Richter", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-richter", "statement": "Portál, ktorý rieši ako súkromná firma otázku sprostredkovania novej práce 2 pol tisíca nárast požiadaviek na nové pracovné miesta za minulý mesiac.", "statement_date": "2020-06-03", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Ján Richter hovorí o portáli Profesia.sk. Podľa vyjadrenia portálu pre Demagóg.SK evidovali v apríli 2020 8533 nových pracovných ponúk. Mesiac predtým evidoval portál 15 489 nových pracovných ponúk - teda viac (nie menej) ako v apríli. Pravdepodobné vysvetlenie omylu: profesia.sk informovala, že uvoľnenie 2. a 3. fázy prinieslo na ich portál rekordný nárast pracovný ponúk - 2264. Údaj sa však týka 19. týždňa roka (4. až 10. máj) - nie medzimesačného nárastu. Keďže profesia.sk nezaznemenala medzimesačný (z marca na apríl) nárast pracovných ponúk o 2 500, hodnotíme tvrdenie Jána Richtera ako nepravdivé.", "analysis_paragraphs": ["Ján Richter hovorí o portáli Profesia.sk. Podľa vyjadrenia portálu pre Demagóg.SK evidovali v apríli 2020 8533 nových pracovných ponúk. Mesiac predtým evidoval portál 15 489 nových pracovných ponúk - teda viac (nie menej) ako v apríli. Pravdepodobné vysvetlenie omylu: profesia.sk informovala, že uvoľnenie 2. a 3. fázy prinieslo na ich portál rekordný nárast pracovný ponúk - 2264. Údaj sa však týka 19. týždňa roka (4. až 10. máj) - nie medzimesačného nárastu. Keďže profesia.sk nezaznemenala medzimesačný (z marca na apríl) nárast pracovných ponúk o 2 500, hodnotíme tvrdenie Jána Richtera ako nepravdivé."], "analysis_date": "2020-05-31", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:57:42.305800+00:00"}
{"id": "44718", "numeric_id": 44718, "url": "https://demagog.sk/vyrok/44718", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "...žiadne tieto štetky ma nekontaktujú (odpoveď na otázku, či ho niekedy kontaktovala Alena Zsuzsová, pozn.)", "statement_date": "2020-02-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "V súčasnosti je niekoľko politikov a verejne činných osôb podozrivých z toho, že komunikovali s Alenou Zsuzsovou, prípadne sa ich komunikácia so Zsuzsovou potvrdila na základe vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovatelia prípadu získali komunikáciu zo zaisteného telefónu a počítača Zsuzsovej aj Mariana Kočnera, pre ktorého údajne Zsuzsová oslovovala vplyvných mužov. O kontakte Igora Matoviča so Zsuzsovou neexistujú žiadne dôkazy. Keďže však nevieme potvrdiť, že sa tak naozaj nestalo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. So Zsuzsovou preukázateľne komunikoval bývalý podpredseda parlamentu Martin Glváč (SMER-SD), bývalý námestník generálneho prokurátora René Vanek , predseda parlamentu Andrej Danko , predseda strany Sme rodina Boris Kollár a župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba . Z komunikácie so Zsuzsovou je podozrivý aj bývalý poslanec (OĽANO-NOVA) a právnik Daniel Lipšic , ktorý v súčasnosti právne zastupuje poškodenú rodinu Kuciakovcov. Podozrenie sa zatiaľ nepotvrdilo.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti je niekoľko politikov a verejne činných osôb podozrivých z toho, že komunikovali s Alenou Zsuzsovou, prípadne sa ich komunikácia so Zsuzsovou potvrdila na základe vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovatelia prípadu získali komunikáciu zo zaisteného telefónu a počítača Zsuzsovej aj Mariana Kočnera, pre ktorého údajne Zsuzsová oslovovala vplyvných mužov. O kontakte Igora Matoviča so Zsuzsovou neexistujú žiadne dôkazy. Keďže však nevieme potvrdiť, že sa tak naozaj nestalo, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. So Zsuzsovou preukázateľne komunikoval bývalý podpredseda parlamentu Martin Glváč (SMER-SD), bývalý námestník generálneho prokurátora René Vanek , predseda parlamentu Andrej Danko , predseda strany Sme rodina Boris Kollár a župan Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba . Z komunikácie so Zsuzsovou je podozrivý aj bývalý poslanec (OĽANO-NOVA) a právnik Daniel Lipšic , ktorý v súčasnosti právne zastupuje poškodenú rodinu Kuciakovcov. Podozrenie sa zatiaľ nepotvrdilo."], "analysis_date": "2020-02-26", "analysis_sources": {"text": ["vyšetrovania", "Glváč", "Vanek", "Danko", "Kollár", "Droba", "Lipšic"], "url": ["https://dennikn.sk/1350117/zsuzsovej-nebezpecne-znamosti-namestnik-generalneho-prokuratora-vanek-aj-glvac/", "https://www.noviny.sk/politika/407330-glvac-pre-tv-joj-potvrdil-ze-komunikaciu-s-alenou-zs-riesil-s-vojenskym-obrannym-spravodajstvom", "https://www.aktuality.sk/clanok/657164/ciznarov-namestnik-konci-vo-funkcii-zatajil-komunikaciu-s-alenou-zsuzsovou/", "https://www.youtube.com/watch?v=WIQlkLNkvng", "https://domov.sme.sk/c/20928878/kauza-kuciak-rozhovor-s-borisom-kollarom.html", "https://domov.sme.sk/c/22041821/zsuzsova-droba-prelomil-mlcanie-o-volavke.html", "https://dennikn.sk/1350117/zsuzsovej-nebezpecne-znamosti-namestnik-generalneho-prokuratora-vanek-aj-glvac?ref=in"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:19:14.169379+00:00"}
{"id": "vr25469", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25469", "speaker": "Ján Figeľ", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-figel", "statement": "Alebo napríklad pri riešení sporov sa už nevychádza podľa slovenského práva, ale podľa anglického.", "statement_date": "2013-09-22", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "V novej akcionárskej zmluve sa riešenie sporov riadi podľa anglického práva, tak ako uvádza Figeľ. V starej akcionárskej zmluve sa tiež riadilo podľa anglického práva, no v prípade ak nešlo o záväzné ustanovenia právneho poriadku SR a medzinárodných zmlúv. V skutočnosti, sa tak stará akcionárska zmluva sa neriadila výhradne slovenským právom, ale len v prípade záväzných ustanovení. Ján Figeľ sa opomenutím tejto výnimky dopúšťa zavádzania.\n\nV Akcionárskej zmluve sa na strane 111 v článku 60 Rozhodné právo a riešenie sporov uvádza:\n\n\"Táto Zmluva vrátane rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 60.2 a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace sa riadia a vykladajú podľa anglického práva .\"\n\nAko uvádza právna analýza privatizácie SPP, stará akcionárska zmluva bola podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných (záväzných) ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide teda oproti starej akcionárskej zmluve o rozdiel vypustením výnimky o uplatnení slovenského práva.\n\n\"Zmluva o kúpe a predaji akcií a Akcionárska zmluva spolu tvoria tzv. Úplnú zmluvu. Táto Úplná zmluva je podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. \"", "analysis_paragraphs": ["V novej akcionárskej zmluve sa riešenie sporov riadi podľa anglického práva, tak ako uvádza Figeľ. V starej akcionárskej zmluve sa tiež riadilo podľa anglického práva, no v prípade ak nešlo o záväzné ustanovenia právneho poriadku SR a medzinárodných zmlúv. V skutočnosti, sa tak stará akcionárska zmluva sa neriadila výhradne slovenským právom, ale len v prípade záväzných ustanovení. Ján Figeľ sa opomenutím tejto výnimky dopúšťa zavádzania.", "V Akcionárskej zmluve sa na strane 111 v článku 60 Rozhodné právo a riešenie sporov uvádza:", "\"Táto Zmluva vrátane rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 60.2 a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy alebo s ňou súvisiace sa riadia a vykladajú podľa anglického práva .\"", "Ako uvádza právna analýza privatizácie SPP, stará akcionárska zmluva bola podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných (záväzných) ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide teda oproti starej akcionárskej zmluve o rozdiel vypustením výnimky o uplatnení slovenského práva.", "\"Zmluva o kúpe a predaji akcií a Akcionárska zmluva spolu tvoria tzv. Úplnú zmluvu. Táto Úplná zmluva je podriadená anglickému právu s výnimkou kogentných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. \""], "analysis_date": "2013-09-23", "analysis_sources": {"text": ["Akcionárskej zmluve", "právna analýza"], "url": ["http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=744700&text=1", "http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=privatizacia%20spp%20trestn%C3%A9%20st%C3%ADhanie&source=web&cd=2&ved=0CCsQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2Fdynamic%2FDownload.aspx%3FDocID%3D270042&ei=0p8mT6GXN4-r-Qbw27zfCA&usg=AFQjCNGzqFfN5vbBYD5dLcZQIX18Y3Gk-Q&cad=rja"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:51.335533+00:00"}
{"id": "vr28368", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28368", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Nemecko sa blíži k nule (hospodársky rast, pozn.), majú problémy...", "statement_date": "2014-10-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Hodnoty blízke nule dosiahlo Nemecko v 2. štvrtroku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Medzirocne dosahuje Nemecko stále rast podla Eurostatu viac ako 1 % HDP. No podla posledných odhadov sa blíži k nule. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Hodnoty blízke nule dosiahlo Nemecko v 2. štvrtroku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom. Medzirocne dosahuje Nemecko stále rast podla Eurostatu viac ako 1 % HDP. No podla posledných odhadov sa blíži k nule. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-10-06", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "OECD", "Statistisches Bundesamt", "Bussiness Insider", "Európskej komisie"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/cache/ITY_PUBLIC/2-05092014-AP/EN/2-05092014-AP-EN.PDF", "http://stats.oecd.org/index.aspx?queryid=350", "https://www.destatis.de/EN/PressServices/Press/pr/2014/08/PE14_287_811.html#Footnote2a", "http://www.businessinsider.com/german-economic-slowdown-threatens-europe-2014-10", "http://www.google.cz/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&cad=rja&uact=8&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fec.europa.eu%2Feconomy_finance%2Fpublications%2Feuropean_economy%2F2014%2Fpdf%2Fee2_en.pdf&ei=erozVKuGG8fxarWJgcgE&usg=AFQjCNEXCeuK8ICOcppNFgYbm7ilo_mtug&sig2=xFMLZozYxcT8tqrYAVg-zw&bvm=bv.76943099,d.d2s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:45:07.067896+00:00"}
{"id": "vr38823", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38823", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Takže, keď pán poslanec Procházka, dajte mi dopovedať, lebo je to neslušné. Keď pán poslanec Procházka hovoril, že on je ten, ktorý chráni ústavnosť, tak už 2-krát zlyhal. Vy ste predsedom Ústavnoprávneho výboru, dva zákony Ústavný súd pozastavil, z hľadiska ich účinnosti. Platové pomery sudcov a rokovací poriadok.", "statement_date": "2011-06-25", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona o rokovacom poriadku (z.č. 153/2011 Z.z.) a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v zmení novely (z.č. 500/2010 Z.z.), ktorá sa týka znižovania platov sudcov. Novela rokovacieho poriadku zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora. Proti tomuto zákonu podal prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podanie na Ústavný súd. Voči zákonu upravujúceho platové pomery niektorých ústavných činiteľov podala skupina 35 poslancov návrh na Ústavný súd. Obsahom zákona bolo zníženie platov sudcov. Podľa podania navrhovatelia namietali najmä to, že platy sudcov sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a znížené môžu byť len na základe disciplinárneho konania, teda nie zákonom o platoch niektorých ústavných činiteľov.", "analysis_paragraphs": ["Ústavný súd pozastavil účinnosť novely zákona o rokovacom poriadku (z.č. 153/2011 Z.z.) a zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v zmení novely (z.č. 500/2010 Z.z.), ktorá sa týka znižovania platov sudcov. Novela rokovacieho poriadku zaviedla verejnú voľbu generálneho prokurátora. Proti tomuto zákonu podal prvý námestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podanie na Ústavný súd. Voči zákonu upravujúceho platové pomery niektorých ústavných činiteľov podala skupina 35 poslancov návrh na Ústavný súd. Obsahom zákona bolo zníženie platov sudcov. Podľa podania navrhovatelia namietali najmä to, že platy sudcov sú odvodené od priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve a znížené môžu byť len na základe disciplinárneho konania, teda nie zákonom o platoch niektorých ústavných činiteľov."], "analysis_date": "2011-06-27", "analysis_sources": {"text": ["novely zákona o rokovacom poriadku", "novely", "namietali"], "url": ["http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110615_45.pdf", "http://www.concourt.sk/sk/Tlacove_spravy/2011/TS_20110622_49.pdf", "http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1235981"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:12:25.039819+00:00"}
{"id": "vr38098", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38098", "speaker": "Peter Zajac", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-zajac", "statement": "Dostali sme ponuku od SDKÚ na účasť na kandidátke, od Mostu-Hídu, my sme sa rozhodli pre Most-Híd...", "statement_date": "2011-05-01", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Explicitné vyjadrenie SDKÚ- DS o účasti OKS na ich kandidátke (teda o existencii ponuky na ich umiestnenie na listinu) sa nám nepodarilo nájsť. Pre agentúru SITA sa však SDKÚ-DS pred voľbami vyjadrilo, že sa rokuje o \" vytvorení programovej alternatívy a priesečníkov v programovej oblasti s ostatnými pravicovými stranami.\" Rokovania s OKS mal podľa SITA viesť predseda strany Mikuláš Dzurinda.", "analysis_paragraphs": ["Explicitné vyjadrenie SDKÚ- DS o účasti OKS na ich kandidátke (teda o existencii ponuky na ich umiestnenie na listinu) sa nám nepodarilo nájsť. Pre agentúru SITA sa však SDKÚ-DS pred voľbami vyjadrilo, že sa rokuje o \" vytvorení programovej alternatívy a priesečníkov v programovej oblasti s ostatnými pravicovými stranami.\" Rokovania s OKS mal podľa SITA viesť predseda strany Mikuláš Dzurinda."], "analysis_date": "2011-05-02", "analysis_sources": {"text": ["SITA"], "url": ["http://sdkuonline.sk/article/showArticle/radicova-rokuje-s-sas-a-mostom-dzurinda-s-oks"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:15:12.424221+00:00"}
{"id": "vr14349", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14349", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "My máme sieť vyše 300 firiem, ktoré dodávajú, samozrejme, aj pre naše v budúcnosti 4 automobilky, ale do celého sveta.", "statement_date": "2016-02-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V súčasnosti na Slovensku pôsobia automobilky Kia, Volkswagen, PSA Peugeot Citroen a pravdepodobne od roku 2018 začnú z výrobných hál vychádzať aj vozidlá spoločnosti Jaguar Land Rover. O počte 300 plus dodávateľov pre automobilový priemysel sa môžeme dočítať na stránke Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( pdf ., s. 6). Materiál zo septembra 2015 je v angličtine. Na strane 5 sa píše aj o dodávaní do zahraničia \"...suppliers export their products to plants abroad as well. \" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V súčasnosti na Slovensku pôsobia automobilky Kia, Volkswagen, PSA Peugeot Citroen a pravdepodobne od roku 2018 začnú z výrobných hál vychádzať aj vozidlá spoločnosti Jaguar Land Rover. O počte 300 plus dodávateľov pre automobilový priemysel sa môžeme dočítať na stránke Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu ( pdf ., s. 6). Materiál zo septembra 2015 je v angličtine. Na strane 5 sa píše aj o dodávaní do zahraničia \"...suppliers export their products to plants abroad as well. \" Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-02-08", "analysis_sources": {"text": ["Jaguar", "pdf", "Španielskom", "vývoji", "využívaní", "TASR"], "url": ["https://dennikn.sk/318250/automobilka-jaguar-pride-definitivne-slovensko/", "http://www.sario.sk/sites/default/files/data/sario-automotive-sector-in-slovakia-09-2015.pdf", "http://www.camaradecomercio.sk/sk/zoznam-clenov_s-510_aid-2132.html", "http://vedanadosah.cvtisr.sk/technologia-na-vyrobu-suciastok-do-automobilov", "http://www.etrend.sk/technologie/slovaci-vyvijaju-suciastky-do-automobilov.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/slovensky-vyvoz-susedne-trhy/128405-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:36:16.474990+00:00"}
{"id": "vr38353", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38353", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Žiaden lístok nebol fotený, žiaden vynesený a za tou plentou skutočne bol iba ten sám volič, lebo v minulosti mal možnosť napríklad skrutátor, mu sa dívať cez plece, kontrolovať ho mohol a podobne. Toto všetko sa dnes nestalo.", "statement_date": "2011-05-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ešte pred volbou Sulík vyzýval poslancov, aby si hlasovacie lístky nefotili a po volbe sa neobjavili žiadne správy o tom, že by to niekto urobil. Hlasovacie lístky neboli ani vynášané, co je zrejmé zo slov jedného zo skrutátorov Vincenta Lukáca : \"Všetci odovzdali lístky do urny, lebo som videl všetkých 150 poslancov a tí to všetci tak urobili...\" Ako pred volbami písali hnonline.sk , došlo aj k upraveniu hlasovacej miestnosti: \"Predseda parlamentu Richard Sulík upravil aj hlasovaciu miestnost. Zo šiestich hlasovacích plent v nej ponechal iba dve, tie navyše oddelil kartónovými zástenami. Za plentu schoval i hlasovaciu urnu. Jeho úpravy smerovali k tomu, aby nikto z pätnástich skrutátorov – poslancov kontrolujúcich priebeh tajnej volby – nemal možnost vidiet, ako hlasujú ostatní. (...) 'Urcite už nebudeme stát pri volebnej urne,' spresnil jeden zo skrutátorov Zoltán Horváth z SDKÚ. V decembri stáli pri urne dvaja – traja skrutátori, ktorí videli, ako vkladajú lístky do urny poslanci. 'To už nebude možné,' vysvetlil Horváth.\" O tom, že v predošlej volbe mohli skrutátori vidiet, ako poslanci hlasujú a pri tejto volbe to možné nebolo hovoril aj Igor Matovic v Správach a komentároch ( STV, 18. máj 2011 ), cca od 6 min. 30 s.: o predošlej tajnej volbe: \"...že možno traja štyria skrutátori mi videli do hlasovacieho lístku, koho krúžkujem...\" o ostatnej tajnej volbe: \"...a užíval som si to, že nikto mi nepozerá na môj hlasovací lístok...\"", "analysis_paragraphs": ["Ešte pred volbou Sulík vyzýval poslancov, aby si hlasovacie lístky nefotili a po volbe sa neobjavili žiadne správy o tom, že by to niekto urobil. Hlasovacie lístky neboli ani vynášané, co je zrejmé zo slov jedného zo skrutátorov Vincenta Lukáca : \"Všetci odovzdali lístky do urny, lebo som videl všetkých 150 poslancov a tí to všetci tak urobili...\" Ako pred volbami písali hnonline.sk , došlo aj k upraveniu hlasovacej miestnosti: \"Predseda parlamentu Richard Sulík upravil aj hlasovaciu miestnost. Zo šiestich hlasovacích plent v nej ponechal iba dve, tie navyše oddelil kartónovými zástenami. Za plentu schoval i hlasovaciu urnu. Jeho úpravy smerovali k tomu, aby nikto z pätnástich skrutátorov – poslancov kontrolujúcich priebeh tajnej volby – nemal možnost vidiet, ako hlasujú ostatní. (...) 'Urcite už nebudeme stát pri volebnej urne,' spresnil jeden zo skrutátorov Zoltán Horváth z SDKÚ. V decembri stáli pri urne dvaja – traja skrutátori, ktorí videli, ako vkladajú lístky do urny poslanci. 'To už nebude možné,' vysvetlil Horváth.\" O tom, že v predošlej volbe mohli skrutátori vidiet, ako poslanci hlasujú a pri tejto volbe to možné nebolo hovoril aj Igor Matovic v Správach a komentároch ( STV, 18. máj 2011 ), cca od 6 min. 30 s.: o predošlej tajnej volbe: \"...že možno traja štyria skrutátori mi videli do hlasovacieho lístku, koho krúžkujem...\" o ostatnej tajnej volbe: \"...a užíval som si to, že nikto mi nepozerá na môj hlasovací lístok...\""], "analysis_date": "2011-05-23", "analysis_sources": {"text": ["vyzýval", "Vincenta Lukáca", "hnonline.sk", "STV, 18. máj 2011"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-51870890-sulik-kandidat-trnka-dostal-70-hlasov-v-poctivej-tajnej-volbe", "http://www.sme.sk/c/5898834/overovatel-lukac-o-volbe-urobili-ako-urobili.html", "http://hnonline.sk/c3-51871860-k02000_d-sulik-zakazal-mobily-menil-aj-hlasovaciu-miestnost", "http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-a-komentare?date=2011-05-18&id=45339"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:14:12.177841+00:00"}
{"id": "vr29348", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29348", "speaker": "Juraj Miškov", "speaker_party": "SKOK!", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/juraj-miskov", "statement": "My sme jedno také riešenie pred dvoma týždňami predstavili, eurovratka, je to riešenie, ktoré prinesie domácnostiam 20 až 50 eur mesačne .Je to program, ktorý sme ponúkli všetkým, ponúkli sme ho aj Smeru a sme pripravení do roka, do dňa, je možné tento program zaviesť, pretože ľudia sa už potrebujú nadýchnuť.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Novovznikajúca strana Slovenská občianska koalícia predstavila svoj balíček opatrení Eurovratka na tlačovej konferencii vo februári tohto roku. Opatrenia, ktoré chcú zaviesť by sa mali týkať zlacnenia potravín a energií pre domácnosti, zrušenia koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženia odvodov zamestnancov na sociálne poistenie. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Mala by prebehnúť daňovo-odvodová reforma, vďaka ktorej získa každá rodina 20 až 50 eur mesačne navyše. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH považujú za jeden z pilierov svojho programu . Plánom je dosiahnutie benefitu nižšieho odvodového zaťaženia zamestnancov. Všetky fondy Sociálnej poisťovňe okrem posledného sú však dlhodobo prebytkové, t.j. ich príjmy od pracujúcich prevyšujú výdavky, ktoré sa z nich prijímateľom vyplácajú vo forme príslušných dôchodkových dávok. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancom z 9,4 % na 7,4 % hrubej mzdy, a teda rast ich čistých príjmov.Vo svojej iniciatíveteda uvádzajú napríklad realizovanie nasledovnýck bodov: Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na potraviny Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na energie pre domácnosti (elektrina, voda, plyn, teplo) Znížime odvody pre zamestnanca o 2 % Zrušíme koncesionárske poplatky. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Novovznikajúca strana Slovenská občianska koalícia predstavila svoj balíček opatrení Eurovratka na tlačovej konferencii vo februári tohto roku. Opatrenia, ktoré chcú zaviesť by sa mali týkať zlacnenia potravín a energií pre domácnosti, zrušenia koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a zníženia odvodov zamestnancov na sociálne poistenie. Tento výrok preto považujeme za pravdivý. Mala by prebehnúť daňovo-odvodová reforma, vďaka ktorej získa každá rodina 20 až 50 eur mesačne navyše. Rozšírenie uplatňovania zníženej sadzby DPH považujú za jeden z pilierov svojho programu . Plánom je dosiahnutie benefitu nižšieho odvodového zaťaženia zamestnancov. Všetky fondy Sociálnej poisťovňe okrem posledného sú však dlhodobo prebytkové, t.j. ich príjmy od pracujúcich prevyšujú výdavky, ktoré sa z nich prijímateľom vyplácajú vo forme príslušných dôchodkových dávok. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancom z 9,4 % na 7,4 % hrubej mzdy, a teda rast ich čistých príjmov.Vo svojej iniciatíveteda uvádzajú napríklad realizovanie nasledovnýck bodov: Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na potraviny Zavedieme 13 % sociálnu sadzbu DPH na energie pre domácnosti (elektrina, voda, plyn, teplo) Znížime odvody pre zamestnanca o 2 % Zrušíme koncesionárske poplatky. Dátum zverejnenia analýzy: 16.03.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["Eurovratka", "programu"], "url": ["http://www.ta3.com/clanok/1056915/tb-strany-skok-balicek-opatreni-eurovratka.html", "http://www.eurovratka.sk/ako"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:30:45.390330+00:00"}
{"id": "vr33756", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33756", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Na druhej strane ale si povedzme, že tu sme boli kritizovaní opozíciou, že 20 mesiacov sa [ohľadom vymenovania generálneho prokurátora - pozn.] nič nerobí.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledné voľby do NRSR sa uskutočnili 10. marca 2012, strana SMER v nich získala 83 mandátov a zostavila vládu. Súčasná vláda je pri moci necelých 15 mesiacov. Viacerí opoziční poslanci sa počas tohto obdobia vyjadrovali na adresu (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Lucia Žitňanská z SDKÚ sa 18. júna 2012 vyjadrila , že za obštrukciami ohľadne voľby generálneho prokurátora je strana SMER-SD. Začiatok roka 2013 ovplyvnila hlavne ústavná sťažnosť Jozefa Čentéša z dňa 3. januára 2013, ktorú podal proti rozhodnutiu prezidenta nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Opozícia aj z tohto dôvodu iniciovala zasadnutie mimoriadnej schôdze, ktorej program však NRSR 16. januára neschválila . Za program nehlasovali práve poslanci strany SMER. Ďalšia mimoriadna schôdza NRSR o obžalovaní prezidenta sa konala 14. februára 2013. Lucia Žitňanská však požiadala o prerušenie schôdze s tým, že program rokovania bude presunutý na 12. marec 2013. Dôvodom bol odchod poslancov SMER z rokovacej sály po vystúpení Pavla Pašku. 12. marca 2013 sa teda uskutočnila ďalšia mimoriadna schôdza o obžalobe prezidenta pre nevymenovanie Jozefa Čentéša. Poslanci zo strany SMER sa jej však nezúčastnili . Aj keď Madej uvádza, že vláda bola kritizovaná opozíciou ohľadne generálneho prokurátora o päť mesiacov viac, ako to je v skutočnosti, výrok považujeme za pravdivý, keďže jeho podstatou je kritika vlády za nečinnosť a obštrukčné metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledné voľby do NRSR sa uskutočnili 10. marca 2012, strana SMER v nich získala 83 mandátov a zostavila vládu. Súčasná vláda je pri moci necelých 15 mesiacov. Viacerí opoziční poslanci sa počas tohto obdobia vyjadrovali na adresu (ne)vymenovania Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Lucia Žitňanská z SDKÚ sa 18. júna 2012 vyjadrila , že za obštrukciami ohľadne voľby generálneho prokurátora je strana SMER-SD. Začiatok roka 2013 ovplyvnila hlavne ústavná sťažnosť Jozefa Čentéša z dňa 3. januára 2013, ktorú podal proti rozhodnutiu prezidenta nevymenovať ho za generálneho prokurátora. Opozícia aj z tohto dôvodu iniciovala zasadnutie mimoriadnej schôdze, ktorej program však NRSR 16. januára neschválila . Za program nehlasovali práve poslanci strany SMER. Ďalšia mimoriadna schôdza NRSR o obžalovaní prezidenta sa konala 14. februára 2013. Lucia Žitňanská však požiadala o prerušenie schôdze s tým, že program rokovania bude presunutý na 12. marec 2013. Dôvodom bol odchod poslancov SMER z rokovacej sály po vystúpení Pavla Pašku. 12. marca 2013 sa teda uskutočnila ďalšia mimoriadna schôdza o obžalobe prezidenta pre nevymenovanie Jozefa Čentéša. Poslanci zo strany SMER sa jej však nezúčastnili . Aj keď Madej uvádza, že vláda bola kritizovaná opozíciou ohľadne generálneho prokurátora o päť mesiacov viac, ako to je v skutočnosti, výrok považujeme za pravdivý, keďže jeho podstatou je kritika vlády za nečinnosť a obštrukčné metódy. Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["zostavila", "vyjadrila", "sťažnosť", "neschválila", "konala", "nezúčastnili"], "url": ["http://hnonline.sk/slovensko/c1-55059350-rozhodnute-smer-zostavi-vladu-sam-video", "http://www.aktuality.sk/clanok/208568/zitnanska-centesa-mozno-vyfauluje-novy-kandidat/", "http://www.sme.sk/c/6654662/centes-podal-ustavnu-staznost-chce-zastavit-novu-volbu.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/mimoriadna-schodza-bude-bleskova-post/611898-clanok.html", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/ak-prezident-do-nr-nepride-tak-podla/629383-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/273928-paska-nikto-zo-smeru-sa-na-schodzi-k-obzalobe-prezidenta-nezucastni/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:55.251444+00:00"}
{"id": "vr37664", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37664", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Hýbeme sa nad 14% (nezamestnanosť, pozn.).", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "V mesiaci január 2011 dosiahla podľa Štatistického úradu, z ktorého informáciu poslanec čerpal v predošlom výroku, nezamestnanosť 12,98%.", "analysis_paragraphs": ["V mesiaci január 2011 dosiahla podľa Štatistického úradu, z ktorého informáciu poslanec čerpal v predošlom výroku, nezamestnanosť 12,98%."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["mesiaci január 2011"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5775758/nezamestnanych-je-najviac-za-sest-rokov.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:03.391023+00:00"}
{"id": "vr17849", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17849", "speaker": "Miroslav Beblavý", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/miroslav-beblavy", "statement": "...Robert Fico konec koncov chcel ísť na Ústavný súd a chcel byť jeho predsedom, ešte pred tou krízou, (...).", "statement_date": "2018-06-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Vo februári 2018 priniesol Denník N informáciu , že bývalý premiér Robert Fico uvažuje o kandidatúre na post sudcu ale aj predsedu Ústavného súdu SR. Denník ako zdroj tejto informácie označil viacero od seba nezávislých zdrojov z vládnych aj opozičných strán. Fico však túto informáciu nepotvrdil oficiálne. Počas mája 2018 prezident Andrej Kiska potvrdil , \"že sám Fico navrhoval, že by z postu premiéra odišiel na Ústavný súd\" . Nakoľko predseda vládnej strany SMER-SD toto tvrdenie nepotvrdil ani nevyvrátil, výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Vo februári 2018 priniesol Denník N informáciu , že bývalý premiér Robert Fico uvažuje o kandidatúre na post sudcu ale aj predsedu Ústavného súdu SR. Denník ako zdroj tejto informácie označil viacero od seba nezávislých zdrojov z vládnych aj opozičných strán. Fico však túto informáciu nepotvrdil oficiálne. Počas mája 2018 prezident Andrej Kiska potvrdil , \"že sám Fico navrhoval, že by z postu premiéra odišiel na Ústavný súd\" . Nakoľko predseda vládnej strany SMER-SD toto tvrdenie nepotvrdil ani nevyvrátil, výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2018-06-04", "analysis_sources": {"text": ["informáciu", "potvrdil", "článok", "vládnych", "potvrdil"], "url": ["https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1024153/fico-moze-kandidovat-za-ustavneho-sudcu-v-smere-hovoria-ze-to-zvazuje/?ref=tit1", "https://www.aktuality.sk/clanok/563122/fico-zvazuje-odchod-na-ustavny-sud-vravia-ludia-zo-smeru/", "https://dennikn.sk/1126684/kiska-fico-sa-sprava-hanebne-moze-byt-pravda-ze-vnutro-bolo-zapojene-do-unosu-vietnamca/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:24:46.773072+00:00"}
{"id": "vr27156", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27156", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Aj za vašej vlády sa roztvárajú nožnice medzi najbohatšími a tými co žijú z ruky do úst.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Keďže nie sú dostupné údaje ukazovateľov príjmovej nerovnosti za rok 2013, výrok nie je možné overiť či sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými za 2. vlády R Fica, ktorá nastúpila v priebehu roku 2012, skutočne roztvárajú. Pri overovaní tohto výroku sme sa opierali o dva druhy ukazovateľov: Gini koeficient a pomer S80/S20. Gini koeficient predstavuje \"nerovnomernosť prijímového rozdelenia\" ( Štatistický úrad SR , 2009). Pomer S80/S20 ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu je \"indikátor peňažnej chudoby vypočítaný ako podiel sumy príjmov 20% osôb z populácie s najvyššími príjmami (horný kvintil) k podielu sumy príjmov 20% osôb z populácie s najnižšími príjmami (dolný kvintil)\" ( Štatistický úrad SR, 2009 ). Pri oboch ukazovateľoch platí, že čím vyšší výsledok, tým vyššia je daná nerovnosť. Tabuľka: Vývoj ukazovateľov na Slovensku 2005-2012 Gini koeficient S80/S20 2005 26,2 3,9 2006 28,1 4,1 2007 24,5 3,5 2008 23,7 3,4 2009 24,8 3,6 2010 25,9 3,8 2011 25,7 3,8 2012 25,3 3,7 Nakoľko ešte nie sú dostupné údaje z roka 2013, nie je možné zhodnotiť vývoj príjmovej nerovnosti na Slovensku za súčasnej vlády Róberta Fica. Počas jeho vlád y v rokoch 2006-2010 však oba koeficienty najprv do roku 2008 klesali, potom do roku 2010 mierne stúpli, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené dôsledkami ekonomickej krízy. Opätovný mierny pokles ukazovateľov v roku 2012 nie je možné jednoznačne pripísať vláde Róberta Fica z toho dôvodu, že k zmene vlád došlo práve v tomto roku a podrobnejšie štatistiky nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Keďže nie sú dostupné údaje ukazovateľov príjmovej nerovnosti za rok 2013, výrok nie je možné overiť či sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými za 2. vlády R Fica, ktorá nastúpila v priebehu roku 2012, skutočne roztvárajú. Pri overovaní tohto výroku sme sa opierali o dva druhy ukazovateľov: Gini koeficient a pomer S80/S20. Gini koeficient predstavuje \"nerovnomernosť prijímového rozdelenia\" ( Štatistický úrad SR , 2009). Pomer S80/S20 ako pomer príjmov horného a dolného kvintilu je \"indikátor peňažnej chudoby vypočítaný ako podiel sumy príjmov 20% osôb z populácie s najvyššími príjmami (horný kvintil) k podielu sumy príjmov 20% osôb z populácie s najnižšími príjmami (dolný kvintil)\" ( Štatistický úrad SR, 2009 ). Pri oboch ukazovateľoch platí, že čím vyšší výsledok, tým vyššia je daná nerovnosť. Tabuľka: Vývoj ukazovateľov na Slovensku 2005-2012 Gini koeficient S80/S20 2005 26,2 3,9 2006 28,1 4,1 2007 24,5 3,5 2008 23,7 3,4 2009 24,8 3,6 2010 25,9 3,8 2011 25,7 3,8 2012 25,3 3,7 Nakoľko ešte nie sú dostupné údaje z roka 2013, nie je možné zhodnotiť vývoj príjmovej nerovnosti na Slovensku za súčasnej vlády Róberta Fica. Počas jeho vlád y v rokoch 2006-2010 však oba koeficienty najprv do roku 2008 klesali, potom do roku 2010 mierne stúpli, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené dôsledkami ekonomickej krízy. Opätovný mierny pokles ukazovateľov v roku 2012 nie je možné jednoznačne pripísať vláde Róberta Fica z toho dôvodu, že k zmene vlád došlo práve v tomto roku a podrobnejšie štatistiky nie sú dostupné. Dátum zverejnenia analýzy: 09.03.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["Štatistický úrad SR", "Štatistický úrad SR, 2009", "Gini koeficient", "S80/S20", "vlád"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7539", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=tessi190", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=ilc_di11&lang=en", "http://www.vlada.gov.sk/vlada-sr-od-04-07-2006-do-08-07-2010/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:27.822894+00:00"}
{"id": "43577", "numeric_id": 43577, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43577", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "My sme mali záujem pristúpiť k tej, ako to nazvali, pakt o neútočení, a navrhovali sme ale doplniť vetu práve o tom, že nepôjdeme, že tie zúčastnené strany v tom pakte, že nepôjdu so Smerom a kolegovia to odmietli.", "statement_date": "2019-09-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Richard Sulík po úvodnej rezervovanosti vyjadril záujem o pristúpení k tzv. paktu o neútočení. Chcel doň však doplniť vetu o nespolupráci - okrem iného aj - so Smerom. Partneri to však vnímali ako zbytočné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohodu o predvolebnej spolupráci - nazývaná aj tzv. pakt o neútočení - uzavreli strany strany Progresívne Slovensko, Spolu a KDH v júli 2019. Richard Sulík najprv k dohode uviedol , že „koalície sa tvoria po voľbách… jasne sme definovali, aké máme riešenia a vieme, s kým je možné ich presadiť. Netreba na to podpisovať dohody, treba mať dostatočnú podporu voličov.“ Neskôr pre Trend pripustil , že „ak dôjde k príležitosti uzavrieť takúto dohodu, tak sme tomu otvorení.“ No žiadal záväzok o vylúčení spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Hovorkyňa strany SPOLU Silvia Hudáčková reagovala , že stranu SaS považujú za partnera na spoluprácu, no počkajú na jasný signál. Ako informoval Trend , podľa neoficiálnych informácií mala byť jednou z prekážok rozšírenia „paktu” o SaS podmienka Sulíka o vylúčení spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Lídri strán dohody ju vraj vnímajú ako zbytočnú, lebo takúto spoluprácu už verejne vylúčili.", "analysis_paragraphs": ["Richard Sulík po úvodnej rezervovanosti vyjadril záujem o pristúpení k tzv. paktu o neútočení. Chcel doň však doplniť vetu o nespolupráci - okrem iného aj - so Smerom. Partneri to však vnímali ako zbytočné. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý. Dohodu o predvolebnej spolupráci - nazývaná aj tzv. pakt o neútočení - uzavreli strany strany Progresívne Slovensko, Spolu a KDH v júli 2019. Richard Sulík najprv k dohode uviedol , že „koalície sa tvoria po voľbách… jasne sme definovali, aké máme riešenia a vieme, s kým je možné ich presadiť. Netreba na to podpisovať dohody, treba mať dostatočnú podporu voličov.“ Neskôr pre Trend pripustil , že „ak dôjde k príležitosti uzavrieť takúto dohodu, tak sme tomu otvorení.“ No žiadal záväzok o vylúčení spolupráce so stranami Smer, SNS a ĽSNS. Hovorkyňa strany SPOLU Silvia Hudáčková reagovala , že stranu SaS považujú za partnera na spoluprácu, no počkajú na jasný signál. Ako informoval Trend , podľa neoficiálnych informácií mala byť jednou z prekážok rozšírenia „paktu” o SaS podmienka Sulíka o vylúčení spolupráce so Smerom, SNS a ĽSNS. Lídri strán dohody ju vraj vnímajú ako zbytočnú, lebo takúto spoluprácu už verejne vylúčili."], "analysis_date": "2019-09-26", "analysis_sources": {"text": ["Dohodu", "uviedol", "pripustil", "reagovala", "Trend"], "url": ["https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/518611-koalicia-ps-a-spolu-uzatvorila-s-kdh-dohodu-o-spolupraci/", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html", "https://www.etrend.sk/ekonomika/sulik-sa-chce-pridat-k-ps-spolu-a-kdh-partneri-sa-k-nemu-nehrnu.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:49.448185+00:00"}
{"id": "vr33179", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33179", "speaker": "Róbert Madej", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-madej", "statement": "Obžaloba prezidenta je vážny inštitút, ktorý v histórii Slovenskej republiky nebol použitý ani raz.", "statement_date": "2013-02-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že doterajšej histórii Slovenska, s výnimkou návrhu obžaloby I. Gašparoviča, nebol predložený návrh na obžalobu prezidenta.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že doterajšej histórii Slovenska, s výnimkou návrhu obžaloby I. Gašparoviča, nebol predložený návrh na obžalobu prezidenta."], "analysis_date": "2013-02-18", "analysis_sources": {"text": ["nebol", "Ústava", "schôdza"], "url": ["http://aktualne.atlas.sk/prezident-nic-vysvetlovat-nebude-schodza-k-centesovi-sa-ani-nezacala/slovensko/politika/", "http://www.prezident.sk/?postavenie-prezidenta-sr", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=udalosti/udalost&MasterID=52439"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:03.622347+00:00"}
{"id": "vr27393", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27393", "speaker": "Andrej Kiska", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-kiska", "statement": "V kovoobrábacom a inom priemysle máme tisíce pracovných miest, pre ktorých nevieme nájsť vhodných ľudí.", "statement_date": "2014-03-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štatistický Úrad SR vedie štatistiky o počte pracovných miest v jednotlivých sekciách klasifikácie SK NACE Rev. 2. V rámci klasifikácie (.rtf) SK NACE Rev. 2 sa divízia 24 (Výroba a spracovanie kovov) a divízia 25 (Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení) nachádza pod sekciou C - Priemyselná výroba.", "analysis_paragraphs": ["Štatistický Úrad SR vedie štatistiky o počte pracovných miest v jednotlivých sekciách klasifikácie SK NACE Rev. 2. V rámci klasifikácie (.rtf) SK NACE Rev. 2 sa divízia 24 (Výroba a spracovanie kovov) a divízia 25 (Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení) nachádza pod sekciou C - Priemyselná výroba."], "analysis_date": "2014-03-25", "analysis_sources": {"text": ["štatistiky", "klasifikácie", "údajov"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=81891", "http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_200/Klasifikacie/NACE_syst.rtf", "http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=81891"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:48:32.688431+00:00"}
{"id": "48260", "numeric_id": 48260, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48260", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Pani Kolíková je naozaj jediná, kto tú súdnu reformu podporuje. Nepočul som ani občanov, nepočul som ani úradníkov, vyšších súdnych, ani sudcov, ani asistentov sudcov, ani advokátov, ani prokurátorov, nikoho, ani políciu, že by to vôbec s tým niečo súhlasili.", "statement_date": "2022-03-13", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Je síce pravda, že voči reforme justície bolo zo strany viacerých relevantných aktérov vznesené množstvo kritiky, avšak nemožno generalizovane povedať, že by súdnu reformu nikto nepodporil. Tvrdenie poslanca Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé.\n\nReformu súdnej mapy podporila svojim uznesením ešte v decembri 2020, ale pred jej revíziou v októbri 2021, Súdna rada Slovenskej republiky ( pdf. s. 1-2).\n\nPodporu reforme vyjadril vo februári 2022, po stretnutí s Kolíkovou a premiérom Hegerom aj samotný predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý ju však podmienil prijatím pripomienok zo strany sudcov.\n\nNovú súdnu mapu podporil aj predseda Okresného súdu v Žiline Peter Hrnčiar. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Je síce pravda, že voči reforme justície bolo zo strany viacerých relevantných aktérov vznesené množstvo kritiky, avšak nemožno generalizovane povedať, že by súdnu reformu nikto nepodporil. Tvrdenie poslanca Pellegriniho preto hodnotíme ako nepravdivé.", "Reformu súdnej mapy podporila svojim uznesením ešte v decembri 2020, ale pred jej revíziou v októbri 2021, Súdna rada Slovenskej republiky ( pdf. s. 1-2).", "Podporu reforme vyjadril vo februári 2022, po stretnutí s Kolíkovou a premiérom Hegerom aj samotný predseda Súdnej rady Ján Mazák, ktorý ju však podmienil prijatím pripomienok zo strany sudcov.", "Novú súdnu mapu podporil aj predseda Okresného súdu v Žiline Peter Hrnčiar. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2022-03-13", "analysis_sources": {"text": ["reforme", "vznesené", "revíziou", "pdf.", "vyjadril", "podporil"], "url": ["https://www.justice.gov.sk/Stranky/Ministerstvo/Sudna-mapa.aspx", "https://terajsok.sk/2021/12/07/nova-sudna-mapa-rozhnevala-nielen-sudcov/", "https://spravy.rtvs.sk/2021/10/kolikova-predstavila-novu-podobu-sudnej-mapy/", "https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/7528.pdf", "https://www.teraz.sk/slovensko/predstavitelia-justicie-trvaju-na-prip/610733-clanok.html", "https://www.youtube.com/watch?v=4RGErrk8aEU"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:27.414347+00:00"}
{"id": "45045", "numeric_id": 45045, "url": "https://demagog.sk/vyrok/45045", "speaker": "Milan Krajniak", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-krajniak", "statement": "Taký ten berte to rámcový odhad je, že 95 % občanov rešpektuje to nariadenie alebo sú ohľaduplní tým, že nosia rúška, lebo vlastne my tými rúškami nechránime seba, každý z nás chráni tých ľudí, ktorých stretáva.", "statement_date": "2020-04-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Drvivá väčšina občanov rúško nosí, odhad Milana Krajniaka sa ukázal byť pravdivý. Deň po odvysielaní relácie - t.j. 30. marca 2020 - zverejnila agentúra Focus prieskum, podľa ktorého s nosením rúšok súhlasí 94 percent občanov. 73 percent ho nosí vždy, 12 percent väčšinou. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad.", "analysis_paragraphs": ["Drvivá väčšina občanov rúško nosí, odhad Milana Krajniaka sa ukázal byť pravdivý. Deň po odvysielaní relácie - t.j. 30. marca 2020 - zverejnila agentúra Focus prieskum, podľa ktorého s nosením rúšok súhlasí 94 percent občanov. 73 percent ho nosí vždy, 12 percent väčšinou. Existuje viacero argumentov pre nosenie aj nenosenie rúšok na verejnosti. Ich prehľad spravil napríklad DenníkN. Podľa jednej zo štúdii , na ktorú noviny u pozornil i, sa väčšina pacientov v Singapure a čínskom Tinecine nakazila od ľudí, ktorí nevykazovali príznaky. Rúško by mohlo pomôcť zadržať aspoň časť kvapôčiek, ktoré vylučovali do okolia. Prestížny časopis Lancet o nosení rúšok napísal: „Svetová zdravotnícka organizácia neodporúča nosenie rúška na verejnosti pre nedostatok dôkazov. No nedostatok dôkazov sa nerovná dôkazom o neúčinnosti, obzvlášť v prípade, že čelíme takejto novej situácii a máme len obmedzené množstvo alternatív. Pri respiračných infekciách ako chrípka sa postihnutým pacientom už dlho odporúča, aby nosili rúška na zníženie šírenia kvapôčok.“ (via DenníkN ) „Rúška na tvári zníži riziko infekcie, ale NEZABRÁNI v nej na 100%,” píše na Facebooku Chemický ústav Slovenskej akadémie vied. Svetová zdravotnícka organizácia najprv odporúčala , že zdraví ľudia majú nosiť rúška len, ak sa starajú o pacientov s ochorením Covid-19. Jeden z jej predstaviteľov o pár dní neskôr povedal , že zahaľovanie úst a nosa nie je zlý nápad."], "analysis_date": "2020-04-23", "analysis_sources": {"text": ["zverejnila", "pre", "štúdii", "pozornil", "Lancet", "DenníkN", "píše", "odporúčala", "povedal"], "url": ["https://dennikn.sk/1828681/ako-sa-citime-pocas-koronakrizy-vacsina-sa-nakazy-boji-no-doma-je-cely-cas-len-kazdy-desiaty/?ref=tit", "https://medium.com/@Cancerwarrior/covid-19-why-we-should-all-wear-masks-there-is-new-scientific-rationale-280e08ceee71", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://dennikn.sk/1799661/koronavirus-siria-hlavne-ludia-bez-symptomov-vitamin-c-vas-z-ochorenia-nevylieci/?ref=tit1", "https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736(20)30520-1/fulltext?fbclid=IwAR3KF0dro6_49-oyA13K38Q1qKy7R7HOTm-RpFXlouLa8Z8BP9MlLGNhDcA", "https://dennikn.sk/1802029/nosite-na-verejnosti-rusko-proti-koronavirusu-sumar-argumentov-za-a-proti/", "https://www.facebook.com/CenterForGlycomics/posts/147779680031291?__tn__=K-R", "https://www.who.int/emergencies/diseases/novel-coronavirus-2019/advice-for-public/when-and-how-to-use-masks", "https://dennikn.sk/minuta/1838505/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:18:53.858748+00:00"}
{"id": "vr29319", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29319", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hovoríme dnes o sume za 8 rokov, ktoré boli z tejto elektrárni (Vodná elektráreň Gabčíkovo, pozn.) vybrané 350 miliónov eur.", "statement_date": "2015-03-15", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Fico vo výroku referuje k podielu na tržbe Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Ten sa delil tak, že 65 % prislúchal Vodohospodárskej výstavbe ako vlastníkovi, a 35 % Slovenským Elektrárňam ako prevádzkarovi VEG. Sumu 350 miliónov mal podla Fica získať Enel ako čistý zisk. Spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Demagog.sk už podobný výrok overoval aj v minulosti, konkrétne 14. decembra 2014 . VEG bola prenajatá SE od roku 2006 do 10. marca tohto roku. Z dostupných informácií (výročné správy Vodohospodárskej výstavby, Slovenských elektrární či Enelu) však nemožno určiť, aký zisk Se ani Enelu z VEG plynul. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Fico vo výroku referuje k podielu na tržbe Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG). Ten sa delil tak, že 65 % prislúchal Vodohospodárskej výstavbe ako vlastníkovi, a 35 % Slovenským Elektrárňam ako prevádzkarovi VEG. Sumu 350 miliónov mal podla Fica získať Enel ako čistý zisk. Spoločnosť Enel v roku 2006 odkúpila 66 % Slovenských elektrární, zvyšných 34 % je stále vo vlastníctve štátu. Demagog.sk už podobný výrok overoval aj v minulosti, konkrétne 14. decembra 2014 . VEG bola prenajatá SE od roku 2006 do 10. marca tohto roku. Z dostupných informácií (výročné správy Vodohospodárskej výstavby, Slovenských elektrární či Enelu) však nemožno určiť, aký zisk Se ani Enelu z VEG plynul. Preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2015-03-16", "analysis_sources": {"text": ["14. decembra 2014", "prevádzkovať", ".pdf", ".pdf", "majorita", "zaplatili", "vrátenie", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf", ".pdf"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/510/14. decembra 2014", "http://agentury.sme.sk/c/7559214/spresnenie-energetika-se-chcu-spristupnit-dokumenty.html", "http://www.vvb.sk/files/VS2013.pdf", "http://www.vvb.sk/files/VS2013.pdf", "http://www.seas.sk/o-nas", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/nezhody-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami-sa-vyhrocuju/14127/", "http://energia.dennikn.sk/tema/elektrina-a-elektromobilita/nezhody-medzi-statom-a-slovenskymi-elektrarnami-sa-vyhrocuju/14127/", "http://www.seas.sk/data/education/46/file/cfakepathvyr-spr-2006.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/50/file/cfakepathvyr-spr-2007.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/54/file/cfakepathvyr-spr-2008-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/59/file/cfakepathvyr-spr-2009-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/63/file/cfakepathvyr-spr-2010-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/67/file/cfakepathvyr-spr-2011-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/education/72/file/cfakepathvyr-spr-2012-sk-en.pdf", "http://www.seas.sk/data/contentlink/cfakepathse-enel-ar2013.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:41:51.270408+00:00"}
{"id": "vr29066", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr29066", "speaker": "Daniel Lipšic", "speaker_party": "Nová väčšina", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/daniel-lipsic", "statement": "Asi 1200 máme (členov, pozn.).", "statement_date": "2015-01-18", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Nakoľko nie sú dostupné údaje o počte členov strany pre rok 2014, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Stránka NOVA udáva, že počet členov politického hnutia ku dňu 31. decembra 2013 bol 1077 ľudí. V septembri 2014 odišlo päť poslancov, ktorý tvorili v NOVA liberálnu platformu (Kollár, Krajcer, Droba, Miškov, Chren). Vzhľadom aj na túto udalosť, nevieme brať číslo o stave členstva z konca roka 2013 ako smerodajné. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Nakoľko nie sú dostupné údaje o počte členov strany pre rok 2014, výrok hodnotíme ako neoveriteľný. Stránka NOVA udáva, že počet členov politického hnutia ku dňu 31. decembra 2013 bol 1077 ľudí. V septembri 2014 odišlo päť poslancov, ktorý tvorili v NOVA liberálnu platformu (Kollár, Krajcer, Droba, Miškov, Chren). Vzhľadom aj na túto udalosť, nevieme brať číslo o stave členstva z konca roka 2013 ako smerodajné. Dátum zverejnenia analýzy: 19.01.2015 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2015-01-19", "analysis_sources": {"text": ["NOVA", "odišlo"], "url": ["http://www.nova.sk/politicke-hnutie", "http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/869456-lipsicova-nova-prisla-o-piatich-clenov-liberali-odisli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:52:24.474639+00:00"}
{"id": "vr38519", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38519", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "KDH nám odmietlo vopred dohodnuté zákony a to nebol len zákon o striedavej starostlivosti, ale bol to napríklad aj zákon o pohrebníctve alebo zákon, teda pozmeňovací návrh zníženie pokút za očkovanie.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "To či boli zákony vopred dohodnuté sa nám nepodarilo zistiť ale spomínané zákony neprešli do II. čítania. Návrh zákona z dielne SaS o striedavej starostlivosti bol prerokovaný v I. čítaní na 18. schôdzi NR SR, v ktorom NR SR rozhodla v rokovaní nepokračovať. Štyria poslanci za KDH sa zdržali hladovania, jeden poslanec za SDKÚ-DS nehlasoval a jeden bol proti. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . Návrh zákona o pohrebníctve prerokovala NR SR v I. čítaní na svojej 18.schôdzi , kde rozhodla v rokovaní nepokračovať. Osem poslancov za KDH sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . O pozmeňovacom návrhu na zníženie pokút za očkovanie píše článok Pravdy .", "analysis_paragraphs": ["To či boli zákony vopred dohodnuté sa nám nepodarilo zistiť ale spomínané zákony neprešli do II. čítania. Návrh zákona z dielne SaS o striedavej starostlivosti bol prerokovaný v I. čítaní na 18. schôdzi NR SR, v ktorom NR SR rozhodla v rokovaní nepokračovať. Štyria poslanci za KDH sa zdržali hladovania, jeden poslanec za SDKÚ-DS nehlasoval a jeden bol proti. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . Návrh zákona o pohrebníctve prerokovala NR SR v I. čítaní na svojej 18.schôdzi , kde rozhodla v rokovaní nepokračovať. Osem poslancov za KDH sa zdržalo hlasovania a jeden nehlasoval. Podrobnosti o hlasovaní nájdete tu . O pozmeňovacom návrhu na zníženie pokút za očkovanie píše článok Pravdy ."], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["18. schôdzi", "tu", "18.schôdzi", "tu", "Pravdy"], "url": ["http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=361", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28596", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=5&CPT=336", "http://www.nrsr.sk/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=28484", "http://spravy.pravda.sk/kdh-a-sas-si-robia-natruc-0w7-/sk_domace.asp?c=A110601_104122_sk_domace_p58"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:36.445669+00:00"}
{"id": "49005", "numeric_id": 49005, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49005", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Obchodné reťazce na Slovensku v pomere k tržbám majú väčšie zisky čisté, ako majú v Nemecku tie isté reťazce alebo v Rakúsku tie isté reťazce. ", "statement_date": "2023-04-02", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Z reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku, nájdeme v Rakúsku a Nemecku dva - Lidl a Kaufland.\n\nLidl mal na Slovensku v roku 2021 zisk zaokruhlene 147 miliónov a tržby v hodnote 1,6 miliardy eur. Zisk teda tvoril 9,1 percenta z tržieb.\n\nSlovenský Kaufland mal v tom istom roku zisk 86 miliónov a tržby 1,4 miliardy eur. Zisk teda tvoril 6,1 percenta z tržieb.\n\nV Nemecku mal Lidl za rok 2021 tržby 29,3 miliard , v Rakúsku 1,2 miliardy. Informácie o zisku sa nám však Demagóg.SK dohľadať nepodarilo. Rovnako sme nenašli aktuálne informácie o ziskoch a tržbách Kauflandu v Nemecku. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné.\n\nDemagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu.", "analysis_paragraphs": ["Z reťazcov, ktoré pôsobia na Slovensku, nájdeme v Rakúsku a Nemecku dva - Lidl a Kaufland.", "Lidl mal na Slovensku v roku 2021 zisk zaokruhlene 147 miliónov a tržby v hodnote 1,6 miliardy eur. Zisk teda tvoril 9,1 percenta z tržieb.", "Slovenský Kaufland mal v tom istom roku zisk 86 miliónov a tržby 1,4 miliardy eur. Zisk teda tvoril 6,1 percenta z tržieb.", "V Nemecku mal Lidl za rok 2021 tržby 29,3 miliard , v Rakúsku 1,2 miliardy. Informácie o zisku sa nám však Demagóg.SK dohľadať nepodarilo. Rovnako sme nenašli aktuálne informácie o ziskoch a tržbách Kauflandu v Nemecku. Tvrdenie Petra Pellegriniho preto hodnotíme ako neoveriteľné.", "Demagóg.SK požiadalo o vyjadrenie aj Petra Pellegriniho a tlačové oddelenie strany Hlas. Strana ani jej predseda však nereagoval, odkiaľ čerpali údaje k tomuto tvrdeniu."], "analysis_date": "2023-04-30", "analysis_sources": {"text": ["dva", "miliónov", "mal", "29,3 miliard", "Rakúsku"], "url": ["https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/retezce-v-cesku-a-evrope/r~3c5790a090f211ed8c6f0cc47ab5f122/", "https://finstat.sk/35793783", "https://finstat.sk/35790164", "https://www.statista.com/statistics/509491/revenue-lidl-germany/", "https://www.esmmagazine.com/retail/lidl-austria-sees-growth-in-net-sales-and-market-share-in-fy-2021-169373"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:59:15.460563+00:00"}
{"id": "vr32996", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32996", "speaker": "Vladimír Beskid", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/vladimir-beskid", "statement": "Ja som tiež bol prvotne pri plánovaní projektu (EHMK 2013, pozn.) v roku 2008 som bol konzultant pre výtvarné umenie a nové médiá", "statement_date": "2013-01-22", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Vladimír Beskid v čase plánovania projektu a kandidatúry Košíc na titul mesta kultúry pre rok 2013 bol zodpovedný za výtvarnú časť projektu a spolupracoval na príprave projektu Košice Interface 2013 .", "analysis_paragraphs": ["Vladimír Beskid v čase plánovania projektu a kandidatúry Košíc na titul mesta kultúry pre rok 2013 bol zodpovedný za výtvarnú časť projektu a spolupracoval na príprave projektu Košice Interface 2013 ."], "analysis_date": "2013-01-23", "analysis_sources": {"text": ["zodpovedný", "Interface 2013", "SME", "kandidovalo", "septembri"], "url": ["http://kosice.korzar.sme.sk/c/6072699/novym-umeleckym-riaditelom-ehmk-je-vladimir-beskid.html", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/interfejs/", "http://kultura.sme.sk/c/6073772/vladimir-beskid-ide-do-kosic.html", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/Kratka-historia-projektu-s-dlhou-buducnostou", "http://www.kosice2013.sk/sk/clanok/interfejs"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:00:45.540633+00:00"}
{"id": "vr32732", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr32732", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Od roku 2006 poklesol počet žiakov o 16%, počet učiteľov poklesol o 7,7, o menej ako polovicu.", "statement_date": "2012-11-25", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Na základe dostupných údajov pokles žiakov a učiteľov od roku 2006 je výrazne nižší ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Minister Kažimír neupresnil, o žiakoch akých škôl hovorí. Pri analýze sme vychádzali z údajov dostupných na stránkach Štatistického úradu SR a UIPS o vývoji počtu žiakov a učiteľov všetkých škôl okrem VŠ, a taktiež vývoj na len základných školách. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj celkového počtu žiakov, študentov a študujúcich a ich učiteľov na všetkých typoch slovenských škôl (štátnych a súkromných), okrem vysokých škôl. Sledované obdobie 2006-2011 zodpovedá výroku ministra financií P. Kažimíra. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2011. 2006/2007 20007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Spolu denných žiakov všetkých škôl okrem VŠ 1114729 1087117 1090445 1070482 1048932 1037903 Spolu interných učiteľov všetkých škôl okrem VŠ 77 710 71 486 72 609 73 124 73 103 73 155 Celkový pokles žiakov medzi rokmi 2006 až 2011 je 76 826 žiakov , čo predstavuje pokles žiakov o 6,89% . Je výrazne menej, než tvrdí P.Kažimír. Celkový pokles učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 je 4555 učiteľov , čo predstavuje pokles o 5,86%. Percentuálny pokles počtu učiteľov je nižší ako uvádza P. Kažimír. V prípade, že by sme do úvahy zobrali len základné školy výsledky by boli nasledovné, tabuľka udávajúca počty žiakov a učiteľov ZŠ v období 2006-2011 (najnovšie údaje zo ŠÚ SR): 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Žiaci denní 508 130 482 566 459 173 439 675 439 675 434 477 Učitelia (interní) 33 736 30 449 30 820 29 987 30 155 30 267 Počet žiakov ZŠ podľa štatistického úradu SR poklesol medzi rokmi 2006 a 2011 o 73 653 žiakov - pokles o 14,49%, čo je menej, než tvrdí P. Kažimír. Pokles počtu učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 predstavoval 3469 učiteľov - pokles o 10,28% , čo je naopak výrazne viac, než uvádza P. Kažimír. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných údajov pokles žiakov a učiteľov od roku 2006 je výrazne nižší ako uvádza P. Kažimír. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Minister Kažimír neupresnil, o žiakoch akých škôl hovorí. Pri analýze sme vychádzali z údajov dostupných na stránkach Štatistického úradu SR a UIPS o vývoji počtu žiakov a učiteľov všetkých škôl okrem VŠ, a taktiež vývoj na len základných školách. Nasledujúca tabuľka ukazuje vývoj celkového počtu žiakov, študentov a študujúcich a ich učiteľov na všetkých typoch slovenských škôl (štátnych a súkromných), okrem vysokých škôl. Sledované obdobie 2006-2011 zodpovedá výroku ministra financií P. Kažimíra. Najnovšie dostupné údaje sú za rok 2011. 2006/2007 20007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Spolu denných žiakov všetkých škôl okrem VŠ 1114729 1087117 1090445 1070482 1048932 1037903 Spolu interných učiteľov všetkých škôl okrem VŠ 77 710 71 486 72 609 73 124 73 103 73 155 Celkový pokles žiakov medzi rokmi 2006 až 2011 je 76 826 žiakov , čo predstavuje pokles žiakov o 6,89% . Je výrazne menej, než tvrdí P.Kažimír. Celkový pokles učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 je 4555 učiteľov , čo predstavuje pokles o 5,86%. Percentuálny pokles počtu učiteľov je nižší ako uvádza P. Kažimír. V prípade, že by sme do úvahy zobrali len základné školy výsledky by boli nasledovné, tabuľka udávajúca počty žiakov a učiteľov ZŠ v období 2006-2011 (najnovšie údaje zo ŠÚ SR): 2006/2007 2007/2008 2008/2009 2009/2010 2010/2011 2011/2012 Žiaci denní 508 130 482 566 459 173 439 675 439 675 434 477 Učitelia (interní) 33 736 30 449 30 820 29 987 30 155 30 267 Počet žiakov ZŠ podľa štatistického úradu SR poklesol medzi rokmi 2006 a 2011 o 73 653 žiakov - pokles o 14,49%, čo je menej, než tvrdí P. Kažimír. Pokles počtu učiteľov medzi rokmi 2006 až 2011 predstavoval 3469 učiteľov - pokles o 10,28% , čo je naopak výrazne viac, než uvádza P. Kažimír. Dátum zverejnenia analýzy: 26.11.2012 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2012-11-26", "analysis_sources": {"text": ["Štatistického úradu SR", "UIPS"], "url": ["http://www.statistics.sk/pls/elisw/MetaInfo.explorer?obj=49&cmd=go&s=1002&sso=2&so=31", "http://www.uips.sk/prehlady-skol/statisticka-rocenka---suhrnne-tabulky"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:48:10.504521+00:00"}
{"id": "43700", "numeric_id": 43700, "url": "https://demagog.sk/vyrok/43700", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "U Jána Budaja dlhodobo sú vyhrády k jeho spojeniu s ŠtB.", "statement_date": "2019-10-10", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Andrej Danko vysvetľoval , prečo nebol Ján Budaj (klub OĽaNO) zvolený za predsedu Výboru NRSR pre ľudské práva. Budajovo meno sa v minulosti objavilo na zoznamoch spolupracovníkov ŠtB, no ten to odmietol. Kedže Budajovi tieto pochybnosti pripomenul minimálne jeden poslanec SNS, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý. Disident Ján Budaj je v zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vedený v rokoch 1979 až 1981 ako agent s krycím menom Domovník . Kategória agent bola formou vedomej spolupráce s ŠtB. Budaj odmietol , že by niekedy akúkoľvek spoluprácoval s ŠtB. V minulosti spochybnil hodnovernosť zväzkov. Zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB o tom, ako pri zápise agentov klamali. Väčšinu času bol Budaj v zväzkoch vedený ako nepriateľská osoba. Web Ústavu pamäti národa pripomína , že „ zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. “ Podľa TASR sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, podľa ktorej „ tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.” Budajovi tieto pochybnosti v minulosti pripomenul okrem iných poslanec SNS Jaroslav Paška.", "analysis_paragraphs": ["Andrej Danko vysvetľoval , prečo nebol Ján Budaj (klub OĽaNO) zvolený za predsedu Výboru NRSR pre ľudské práva. Budajovo meno sa v minulosti objavilo na zoznamoch spolupracovníkov ŠtB, no ten to odmietol. Kedže Budajovi tieto pochybnosti pripomenul minimálne jeden poslanec SNS, výrok hodnotíme ako ešte pravdivý. Disident Ján Budaj je v zväzkoch Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vedený v rokoch 1979 až 1981 ako agent s krycím menom Domovník . Kategória agent bola formou vedomej spolupráce s ŠtB. Budaj odmietol , že by niekedy akúkoľvek spoluprácoval s ŠtB. V minulosti spochybnil hodnovernosť zväzkov. Zverejnil výpovede príslušníkov ŠtB o tom, ako pri zápise agentov klamali. Väčšinu času bol Budaj v zväzkoch vedený ako nepriateľská osoba. Web Ústavu pamäti národa pripomína , že „ zväzok a dokumenty, ktoré by mohli bližšie osvetliť jeho spoluprácu s ŠtB, sa v archívoch nenachádzajú a s najväčšou pravdepodobnosťou boli účelovo vytiahnuté spomedzi dokumentov ŠtB. Mnohé ďalšie dokumenty však poukazujú na skutočnosť, že Ján Budaj s ŠtB nikdy aktívne nespolupracoval. “ Podľa TASR sa v archívoch ÚPN našla oficiálna Správa ŠtB o činnosti za rok 1980, podľa ktorej „ tajný spolupracovník, vedený pod menom Jána Budaja s ŠtB nespolupracoval, ale konal proti režimu.” Budajovi tieto pochybnosti v minulosti pripomenul okrem iných poslanec SNS Jaroslav Paška."], "analysis_date": "2019-10-10", "analysis_sources": {"text": ["vysvetľoval", "Domovník", "bola", "odmietol", "Zverejnil", "bol", "pripomína", "TASR", "pripomenul"], "url": ["https://domov.sme.sk/c/22211276/olano-kritizuje-nezvolenie-budaja-za-predsedu-vyboru.html", "http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=73&strana=29&zaznam=67046", "http://www.upn.gov.sk/regpro/vysledky-vyhladavania.php?kraj=&priezvisko=budaj&meno=j%C3%A1n&datum_narodenia=&kategoria=", "https://dennik.hnonline.sk/slovensko/169745-stb-v-bratislavskom-archive-v-sieti-uviazli-velke-ryby", "https://domov.sme.sk/c/3797200/budaj-v-stb-sa-kradlo-a-znasilnovalo.html", "http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=77&strana=43&zaznam=71147", "https://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-jan-budaj-1952/", "http://www.teraz.sk/slovensko/jan-budaj-november-1989/106585-clanok.html", "https://www.facebook.com/watch/?v=1407653505960114"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:20:38.167127+00:00"}
{"id": "vr37743", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37743", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Zabudli ste spomenúť, ja mám tiež ten istý graf, že v roku 2009 tu bol jasný pokles ziskovosti, čiže nie vo všetkých rokoch bol zisk bánk vyšší ako v roku 2010 za vlády Róberta Fica.", "statement_date": "2011-03-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005 - 2010.", "analysis_paragraphs": ["Portál sme.sk priniesol tento graf Národnej banky Slovenska o zisku bánk v období rokov 2005 - 2010."], "analysis_date": "2011-03-21", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5746345/zisk-bank-u-nas-sa-za-rok-viac-ako-zdvojnasobil.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:16:45.241278+00:00"}
{"id": "vr16567", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr16567", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Je Čistý deň súkromné alebo štátne zariadenie? Čistý deň je súkromné zariadenie. Po ďalšie, minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci, plus konal tak, že je odňatá akreditácia.", "statement_date": "2017-09-10", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Hoci je Čistý deň súkromným zariadením dostávalo od štátu a samosprávy značné finančné prostriedky a štát mu tiež udelil akreditáciu a prideľoval chovancov. Dištancovať sa od zariadenia a jeho praktík tak považujeme za zavádzajúce. Z dostupných zdrojov sme nenašli informáciu, ktorá by \"sedela\" na časť výroku \"minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci\".Posledná časť výroku je tiež zvádzajúca, keďže minister spočiatku nerešpektoval názor akreditačnej komisie, vyhovel až protestu podanému generálnym prokurátorom. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Čistý deň je nezisková organizácia, ktorá vznikla 15. mája 2000 registráciou na Krajskom úrade v Trnave v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciach poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Resocializačné zariadenie Čistý deň spravuje nezisková organizácia Čistý deň, ide teda o súkromnú inštitúciu. To však neznamená, že nedostáva financie aj z verejných prostriedkov. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) poskytol tejto orgnaizácii za posledných desať rokov finančné príspevky za viac ako milión eur: \" Peniaze jej vypláca podľa zákona o poskytovaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Určené sú na materiálno-technické zabezpečenie prevádzky a na vytvorenie podmienok pre výkon resocializácie.\" Zariadenie tiež v minulosti získalo od štátu dotácie na rekonštrukciu budovy, pričom ich oprávnenosť je spochybňovaná. Okrem toho získava zariadenie finančné prostriedky z ústredia práce, ktoré: \"...s nimi podpíše zmluvu na každé jedno umiestnené dieťa. V teréne to funguje tak, že sociálna pracovníčka dá návrh na umiestnenie dieťaťa do konkrétneho centra na súd a po súdnom rozhodnutí štát financuje jeho pobyt. Ide o vyše 1 220 eur na jedného chovanca ročne.\" Portál aktuality.sk v článku podrobne rozoberá použitie verejných prostriedkov zariadením Čistý deň. S resocializačným strediskom Čistý deň sa spája niekoľko káuz. Mediálny záujem vzbudilo zariadenie prvý krát kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužívania klientiek zamestnancami Čistého dňa. Príbeh znásilnených dievčat sa objavil na blogu poslankyne Natálie Blahovej (zariadenie v príspevku priamo nemenuje). V komentári Dennika N sú uvedené ďalšie potencionálne podozrivé skutočnosti , ako možný stret záujmov spoluzakladateľky Čistého dňa Zuzany Mikovej Tománkovej, ktorá bola v minulosti riaditeľkou generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti na Úrade vlády, či údajné vyhrážky vedenia Čistého dňa smerované na redaktorku TV Markíza. Ústredie práce a ministerstvo práce však bezodkladne nekonali. Akreditačná komisia rezortu odporučila odobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu už v septembri 2016. Informovala o tom tlačová agentúra TASR , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rezort ministra však akreditáciu okamžite nezrušil. 6. februára 2017 informovali aktuality.sk vo svojom článku o blokovaní rozhodnutia o odobratí akreditácie zo strany ministra Jána Richtera. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že dôkazy nie sú presvedčivé. Ombudsmanska Jana Dubovcová kritizovala postupy v mimoriadnej správe . Denník SME v marci 2017 zverejnil rozhovor s jedným z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý sa na protest voči rozhodnutiu ministra rozhodli odísť. V júni 2017 podal protest generálny prokurátor Jaroslav Čižnár vo veci nezákonných postupov ministerstva práce a ignorovaní podstatných dôkazov zistených v kauze Čistý deň. Až po týchto výzvach sa ministerstvo vyjadrilo za odobratie akreditácie a polícia obvinila bývalého zamestnanca zo sexuálneho zneužívania. Pravda informovala o rozhodnutí ministerstva pripraviť rozhodnutie \"... o zrušení akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň...\", pričom sa odvoláva na vyjadrenie Daniely Rodinovej z tlačového odboru ministerstva práce.Akreditácia je však do dnešného dňa stále platná. Informuje o tom i samotné zariadenie na svojich webových stránkach , spolu s dátumom platnosti akreditácie do 6. septembra 2018. Podľa krátkej správy Denníka N, deti sa naďalej nachádzajú v zariadení. Odvolávajú sa na vyjadrenie hovorcu ministerstva práce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Hoci je Čistý deň súkromným zariadením dostávalo od štátu a samosprávy značné finančné prostriedky a štát mu tiež udelil akreditáciu a prideľoval chovancov. Dištancovať sa od zariadenia a jeho praktík tak považujeme za zavádzajúce. Z dostupných zdrojov sme nenašli informáciu, ktorá by \"sedela\" na časť výroku \"minister konal tak, že dnes môže už aj polícia preverovať niektoré veci\".Posledná časť výroku je tiež zvádzajúca, keďže minister spočiatku nerešpektoval názor akreditačnej komisie, vyhovel až protestu podanému generálnym prokurátorom. Výrok teda hodnotíme ako zavádzajúci. Čistý deň je nezisková organizácia, ktorá vznikla 15. mája 2000 registráciou na Krajskom úrade v Trnave v zmysle zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciach poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Resocializačné zariadenie Čistý deň spravuje nezisková organizácia Čistý deň, ide teda o súkromnú inštitúciu. To však neznamená, že nedostáva financie aj z verejných prostriedkov. Trnavský samosprávny kraj (TTSK) poskytol tejto orgnaizácii za posledných desať rokov finančné príspevky za viac ako milión eur: \" Peniaze jej vypláca podľa zákona o poskytovaní sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Určené sú na materiálno-technické zabezpečenie prevádzky a na vytvorenie podmienok pre výkon resocializácie.\" Zariadenie tiež v minulosti získalo od štátu dotácie na rekonštrukciu budovy, pričom ich oprávnenosť je spochybňovaná. Okrem toho získava zariadenie finančné prostriedky z ústredia práce, ktoré: \"...s nimi podpíše zmluvu na každé jedno umiestnené dieťa. V teréne to funguje tak, že sociálna pracovníčka dá návrh na umiestnenie dieťaťa do konkrétneho centra na súd a po súdnom rozhodnutí štát financuje jeho pobyt. Ide o vyše 1 220 eur na jedného chovanca ročne.\" Portál aktuality.sk v článku podrobne rozoberá použitie verejných prostriedkov zariadením Čistý deň. S resocializačným strediskom Čistý deň sa spája niekoľko káuz. Mediálny záujem vzbudilo zariadenie prvý krát kvôli obvineniu zo sexuálneho zneužívania klientiek zamestnancami Čistého dňa. Príbeh znásilnených dievčat sa objavil na blogu poslankyne Natálie Blahovej (zariadenie v príspevku priamo nemenuje). V komentári Dennika N sú uvedené ďalšie potencionálne podozrivé skutočnosti , ako možný stret záujmov spoluzakladateľky Čistého dňa Zuzany Mikovej Tománkovej, ktorá bola v minulosti riaditeľkou generálneho sekretariátu Výboru ministrov pre drogové závislosti na Úrade vlády, či údajné vyhrážky vedenia Čistého dňa smerované na redaktorku TV Markíza. Ústredie práce a ministerstvo práce však bezodkladne nekonali. Akreditačná komisia rezortu odporučila odobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu už v septembri 2016. Informovala o tom tlačová agentúra TASR , ktorá sa odvoláva na vyjadrenie tlačového odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Rezort ministra však akreditáciu okamžite nezrušil. 6. februára 2017 informovali aktuality.sk vo svojom článku o blokovaní rozhodnutia o odobratí akreditácie zo strany ministra Jána Richtera. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že dôkazy nie sú presvedčivé. Ombudsmanska Jana Dubovcová kritizovala postupy v mimoriadnej správe . Denník SME v marci 2017 zverejnil rozhovor s jedným z dvoch členov akreditačnej komisie, ktorý sa na protest voči rozhodnutiu ministra rozhodli odísť. V júni 2017 podal protest generálny prokurátor Jaroslav Čižnár vo veci nezákonných postupov ministerstva práce a ignorovaní podstatných dôkazov zistených v kauze Čistý deň. Až po týchto výzvach sa ministerstvo vyjadrilo za odobratie akreditácie a polícia obvinila bývalého zamestnanca zo sexuálneho zneužívania. Pravda informovala o rozhodnutí ministerstva pripraviť rozhodnutie \"... o zrušení akreditácie resocializačnému stredisku Čistý deň...\", pričom sa odvoláva na vyjadrenie Daniely Rodinovej z tlačového odboru ministerstva práce.Akreditácia je však do dnešného dňa stále platná. Informuje o tom i samotné zariadenie na svojich webových stránkach , spolu s dátumom platnosti akreditácie do 6. septembra 2018. Podľa krátkej správy Denníka N, deti sa naďalej nachádzajú v zariadení. Odvolávajú sa na vyjadrenie hovorcu ministerstva práce. Dátum zverejnenia analýzy: 11.09.2017 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2017-09-11", "analysis_sources": {"text": ["zákona", "poskytol", "dotácie", "získava", "článku", "blogu", "skutočnosti", "TASR", "článku", "mimoriadnej správe", "rozhovor", "protest", "Pravda", "webových stránkach", "správy"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/213/20160701", "https://www.etrend.sk/ekonomika/kraj-v-neziskovke-cisty-den-kontroluje-len-peniaze-nie-metody.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/377251/kto-pomohol-cistemu-dnu-aby-sa-mu-darilo-aj-ludia-zo-smeru/", "https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-38/kauza-cisty-den-je-zlyhanim-statu.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/382159/pribeh-kontroverzneho-zariadenia-na-co-minul-cisty-den-miliony-eur/", "https://dennikn.sk/blog/requiem-pre-znasilnene-dievcata/", "https://www.aktuality.sk/clanok/377251/kto-pomohol-cistemu-dnu-aby-sa-mu-darilo-aj-ludia-zo-smeru/", "http://www.ta3.com/clanok/1090857/akreditacna-komisia-odporucila-zrusit-akreditaciu-pre-cisty-den.html", "https://www.aktuality.sk/clanok/412913/ombudsmanka-ma-poslednu-sancu-uspiet-s-vyhradami-v-kauze-cisty-den/", "http://www.vop.gov.sk/files/mimoriadna%20sprava%20deti.pdf", "https://domov.sme.sk/c/20476104/odisiel-pre-cisty-den-z-komisie-richter-sa-este-nikdy-takto-nespraval.html", "https://dennikn.sk/803379/ciznar-ministerstvo-pri-cistom-dni-ignorovalo-podstatne-dokazy/", "https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/439513-akreditacna-komisia-rozhoduje-o-zariadeni-cisty-den/", "http://www.cistyden.sk/akreditacia.html", "https://dennikn.sk/minuta/872385/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:29:13.576086+00:00"}
{"id": "vr38527", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38527", "speaker": "Ľubomír Galko", "speaker_party": "Demokratická strana", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/lubomir-galko", "statement": "Pobaltské krajiny napríklad majú zabezpečovaný vzdušný priestor inými krajinami, tak isto Slovinsku to zabezpečuje Taliansko.", "statement_date": "2011-06-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Slovinsko: mod.gov.sk : \"Taliansko pritom kompletné chráni vzdušný priestor Slovinska.\" Pobaltie: pravda.sk , 20. október 2010: \"Severoatlantická aliancia ochraňuje vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska už od ich vstupu do organizácie v roku 2004. Trojlístok pobaltských krajín nemá totiž vlastné stíhacie letectvo. V ochrane sa tak striedajú členské štáty NATO v misii známej ako Air policing.\" TASR , 14. december 2007: \"Štyri nórske bojové stíhačky F-16 budú od nedele ochraňovať vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa vojenské zdroje Nórskeho kráľovstva. Baltické trio vstúpilo do NATO v marci v roku 2004, ale kvôli chýbajúcemu letectvu zabezpečujú vzdušný priestor Pobaltia iné členské krajiny aliancie, ktoré sa striedajú na rotačnom princípe.\"", "analysis_paragraphs": ["Slovinsko: mod.gov.sk : \"Taliansko pritom kompletné chráni vzdušný priestor Slovinska.\" Pobaltie: pravda.sk , 20. október 2010: \"Severoatlantická aliancia ochraňuje vzdušný priestor Litvy, Lotyšska a Estónska už od ich vstupu do organizácie v roku 2004. Trojlístok pobaltských krajín nemá totiž vlastné stíhacie letectvo. V ochrane sa tak striedajú členské štáty NATO v misii známej ako Air policing.\" TASR , 14. december 2007: \"Štyri nórske bojové stíhačky F-16 budú od nedele ochraňovať vzdušný priestor Estónska, Litvy a Lotyšska. Informovala dnes o tom agentúra DPA s odvolaním sa vojenské zdroje Nórskeho kráľovstva. Baltické trio vstúpilo do NATO v marci v roku 2004, ale kvôli chýbajúcemu letectvu zabezpečujú vzdušný priestor Pobaltia iné členské krajiny aliancie, ktoré sa striedajú na rotačnom princípe.\""], "analysis_date": "2011-06-06", "analysis_sources": {"text": ["mod.gov.sk", "pravda.sk", "TASR"], "url": ["http://www.mod.gov.sk/20487/taliansko-ponuklo-slovensku-vycvik-pilotov.php?pg=1", "http://spravy.pravda.sk/rusi-sledovali-uder-sablou-z-mora-dlf-/sk_svet.asp?c=A101020_095841_sk_svet_p23", "http://aktualne.centrum.sk/zahranicie/europa/clanek.phtml?id=1148402"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:45:32.610838+00:00"}
{"id": "vr27673", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27673", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "Všetky riešenia v rámci eurozóny sa prijímajú konsenzom, sa prijímajú jednomyseľne.", "statement_date": "2014-04-28", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Maroš Šefčovič sa zrejme snaží poukázať na to, že aj napriek postačujúcej kvalifikovanej väčšine pri hlasovaní o otázkach eurozóny sa v rozhodnutia v Rade EÚ prijímajú jednomyseľne. Nedokážeme však overiť všetky hlasovania týkajúce sa eurozóny, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. S rozhodnutiami prijímanými jednomyseľne musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci. Čo v praxi znamená, že každý má právo veta. Každý štát musí súhlasiť, inak nebude daný objekt schválený. V súčasnosti sa vo veľkej väčšine prípadov, vo viac ako 90 % prípadov, rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Len zriedkavo sa používa jednomyseľnosť (napríklad v otázkach zahraničnej politiky EÚ). V najdôležitejších politických oblastiach únie, ako je napríklad zavŕšenie vnútorného trhu, sa medzičasom stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou . Na tento účel bol každému štátu pričlenený určitý počet hlasov. Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale predsa len majú rôzny počet obyvateľov. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa v Rade ministrov rozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného hlasovania. Na schválenie výročnej správy o eurozóne a vykonaných činnostiach je potrebná jednoduchá väčšina . Hlasovanie v ECB závisí od počtu guvernérov, pretože sa hlasuje v dvoch kolách. Pri prijímaní smerníc vo finančných a menových otázkach, hlasujú členské štáty eurozóny kvalifikovanou väčšinou . V roku 2014 sa v otázkach spoločného trhu a súvisiacich rozhoduje v Rade kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, rozhoduje len v najcitlivejších otázkach ako rozširovanie, otázkach daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operatívnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a pri rozhodovaní o sídlach európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Maroš Šefčovič sa zrejme snaží poukázať na to, že aj napriek postačujúcej kvalifikovanej väčšine pri hlasovaní o otázkach eurozóny sa v rozhodnutia v Rade EÚ prijímajú jednomyseľne. Nedokážeme však overiť všetky hlasovania týkajúce sa eurozóny, a preto výrok hodnotíme ako neoveriteľný. S rozhodnutiami prijímanými jednomyseľne musí na schválenie objektu hlasovania súhlasiť každý oprávnený hlasujúci. Čo v praxi znamená, že každý má právo veta. Každý štát musí súhlasiť, inak nebude daný objekt schválený. V súčasnosti sa vo veľkej väčšine prípadov, vo viac ako 90 % prípadov, rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Len zriedkavo sa používa jednomyseľnosť (napríklad v otázkach zahraničnej politiky EÚ). V najdôležitejších politických oblastiach únie, ako je napríklad zavŕšenie vnútorného trhu, sa medzičasom stalo pravidlom prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou . Na tento účel bol každému štátu pričlenený určitý počet hlasov. Tento princíp vychádza z myšlienky, že členské štáty sú síce rovnoprávne, ale predsa len majú rôzny počet obyvateľov. Po prijatí Lisabonskej zmluvy sa v Rade ministrov rozšíri hlasovanie kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľného hlasovania. Na schválenie výročnej správy o eurozóne a vykonaných činnostiach je potrebná jednoduchá väčšina . Hlasovanie v ECB závisí od počtu guvernérov, pretože sa hlasuje v dvoch kolách. Pri prijímaní smerníc vo finančných a menových otázkach, hlasujú členské štáty eurozóny kvalifikovanou väčšinou . V roku 2014 sa v otázkach spoločného trhu a súvisiacich rozhoduje v Rade kvalifikovanou väčšinou. Jednomyseľne sa po prijatí Lisabonskej zmluvy, rozhoduje len v najcitlivejších otázkach ako rozširovanie, otázkach daní, sociálneho zabezpečenia, zahraničnej politiky, spoločnej obrany, operatívnej policajnej spolupráce, jazykových pravidiel a pri rozhodovaní o sídlach európskych inštitúcií. Dátum zverejnenia analýzy: 28.04.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["jednomyseľne", "kvalifikovanou väčšinou", "jednoduchá väčšina", "ECB", "kvalifikovanou väčšinou", "2014", "Jednomyseľne"], "url": ["http://www.europskaunia.sk/jednomyselnost", "http://www.euroinfo.gov.sk/rozhodovaci-proces-v-eu/", "http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+PV+20070712+ITEM-006-08+DOC+XML+V0//SK", "http://europa.eu/legislation_summaries/economic_and_monetary_affairs/institutional_and_economic_framework/l25065_cs.htm", "http://www.votewatch.eu/en/regulation-of-the-european-parliament-and-of-the-council-on-credit-rating-agencies-first-reading-ado.html", "http://euanalytics.ideasoneurope.eu/2013/07/30/a-structural-majority-of-the-eurozone-in-the-single-market/#.U2CtIvl_vX4", "http://www.euroinfo.gov.sk/vyvoj-procesu-rozhodovania-v-eu/?pg=2"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:31:53.119333+00:00"}
{"id": "48362", "numeric_id": 48362, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48362", "speaker": "Michal Šimečka", "speaker_party": "PS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/michal-simecka", "statement": "Ste videli tie fotografie, tie videá z mesta Buča pri, pri Kyjeve, kde naozaj sú masové hroby.", "statement_date": "2022-04-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na začiatku apríla sa ruské jednotky začali sťahovať z okolia Kyjeva, kde leží aj mesto Buča, aby sa sústredili na front na Donbase. Po ruskom ústupe boli v Buči nájdený masový hrob civilistov, v ktorých ležalo skoro 300 mŕtvych ľudí, pričom ďalšie desiatky ležali v okolitých uliciach.\n\nRuské ministerstvo obrany tvrdí , že videá a fotky sú iba vykonštruované, ale dôkazy, ako sú napríklad tieto satelitné snímky vykopaných priekop ešte z doby, kedy Buču ruské sily okupovali, naznačujú, že v Buči bol ruskými silami spáchaný masaker civilného obyvateľstva. Ďalšie satelitné snímky ukazujú , že niektoré z tiel ležali na uliciach už od 11. marca. Prvé známky kopania masového hrobu sa pritom na snímkach objavili už 10. marca, agentúra Reuters však upozorňuje, že nemôže nezávisle overiť, či sa jedná o to isté miesto, na ktorom sa nakoniec masový hrob našiel.\n\nVýrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Na začiatku apríla sa ruské jednotky začali sťahovať z okolia Kyjeva, kde leží aj mesto Buča, aby sa sústredili na front na Donbase. Po ruskom ústupe boli v Buči nájdený masový hrob civilistov, v ktorých ležalo skoro 300 mŕtvych ľudí, pričom ďalšie desiatky ležali v okolitých uliciach.", "Ruské ministerstvo obrany tvrdí , že videá a fotky sú iba vykonštruované, ale dôkazy, ako sú napríklad tieto satelitné snímky vykopaných priekop ešte z doby, kedy Buču ruské sily okupovali, naznačujú, že v Buči bol ruskými silami spáchaný masaker civilného obyvateľstva. Ďalšie satelitné snímky ukazujú , že niektoré z tiel ležali na uliciach už od 11. marca. Prvé známky kopania masového hrobu sa pritom na snímkach objavili už 10. marca, agentúra Reuters však upozorňuje, že nemôže nezávisle overiť, či sa jedná o to isté miesto, na ktorom sa nakoniec masový hrob našiel.", "Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2022-04-13", "analysis_sources": {"text": ["sťahovať", "nájdený", "ležali", "tvrdí", "snímky", "ukazujú", "kopania"], "url": ["https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/?msclkid=89a0fe16b44711eca3dccac728d3cc30", "https://www.independent.co.uk/news/world/europe/satellite-imagery-of-bucha-mass-graves-b2050267.html", "https://www.ta3.com/clanok/232835/ukrajina-oznacila-zabitie-civilistov-v-meste-buca-za-umyselny-masaker-ziada-nove-sankcie?msclkid=6833e271b45211ec9612ea0110a6879e", "https://www.ta3.com/clanok/232853/ruske-ministerstvo-obrany-popiera-zabijanie-civilistov-v-ukrajinskom-meste-buca?msclkid=66bde195b44611ec8076904d95f20102", "https://hnonline.sk/svet/25007510-satelitne-snimky-ukazuju-priekopu-na-mieste-masoveho-hrobu-v-buci-ide-o-provokacie-usa-tvrdi-rusko", "https://www.nytimes.com/2022/04/04/world/europe/bucha-ukraine-bodies.html?smid=tw-share", "https://www.reuters.com/world/europe/satellite-images-show-45-foot-long-trench-grave-site-bucha-maxar-2022-04-03/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:14:00.589301+00:00"}
{"id": "vr25595", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25595", "speaker": "Zsolt Simon", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/zsolt-simon", "statement": "S kontrolami v obchodných reťazcoch som začal ja v roku 2004-2005 keď som bol ministrom. Boli to, cez 50% sme mali nedostatky.", "statement_date": "2013-10-06", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Demagog.SK nezistil či Z. Simon začal v roku 2004 alebo v roku 2005 s kontrolami v reťazcoch. Národná správa o úradnej kontrole potravín v SR za rok 2005 (. pdf , s. 43) uvádza, že z celkového počtu 20 930 kontrolovaných objektov malo nedostatky 12 228 objektov, čo predstavuje 58,4%. Špecifická štatistika pre obchodné reťazce chýba. Ide o všetky kontroly. Správa uvádza (s. 36-37) ako jednu z cielených kontrol aj kontrolu v lahôdkárskych výrobniach obchodných reťazcov v Slovenskej republike. Celkovo bolo prekontrolovaných 136 prevádzok obchodných reťazcov BILLA, Tesco, Hypernova, COOP Jednota, Carrefour, Lidl, Kaufland a iné. Neuvádza však výsledky tejto kontroly.", "analysis_paragraphs": ["Demagog.SK nezistil či Z. Simon začal v roku 2004 alebo v roku 2005 s kontrolami v reťazcoch. Národná správa o úradnej kontrole potravín v SR za rok 2005 (. pdf , s. 43) uvádza, že z celkového počtu 20 930 kontrolovaných objektov malo nedostatky 12 228 objektov, čo predstavuje 58,4%. Špecifická štatistika pre obchodné reťazce chýba. Ide o všetky kontroly. Správa uvádza (s. 36-37) ako jednu z cielených kontrol aj kontrolu v lahôdkárskych výrobniach obchodných reťazcov v Slovenskej republike. Celkovo bolo prekontrolovaných 136 prevádzok obchodných reťazcov BILLA, Tesco, Hypernova, COOP Jednota, Carrefour, Lidl, Kaufland a iné. Neuvádza však výsledky tejto kontroly."], "analysis_date": "2013-10-07", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "2005"], "url": ["http://http://www.svssr.sk/dokumenty/potraviny/sprava_potraviny_2005.pdf", "http://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_uvz_sr_2005.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:55:23.507118+00:00"}
{"id": "vr18378", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18378", "speaker": "Milan Lučanský", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/milan-lucansky", "statement": "...evidujeme zatiaľ 6 trestných oznámení (na organizátorov Za slušné Slovensko, pozn.), ktoré boli. 4 boli odmietnuté. (...) Nie prokurátor odmietol tieto oznámenia ale odmietol to vyšetrovateľ Policajného zboru a prokuratúra len sa stotožnila s tým uznesením, ktorým odmietol toto oznámenie. Len ho odobrila.", "statement_date": "2018-11-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Rovnaký počet trestných oznámení na organizátorov protestných akcií Za slušné Slovensko uviedla aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Andrea Dobiášová 18. novembra 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Rovnaký počet trestných oznámení na organizátorov protestných akcií Za slušné Slovensko uviedla aj hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Andrea Dobiášová 18. novembra 2018. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-11-18", "analysis_sources": {"text": ["čas: 37:13"], "url": ["https://www.ta3.com/clanok/1141517/aktualne-kauzy-a-vysledky-prace-policie-odkaz-novembra-89-globalny-pakt-osn-o-migracii-a-riesenia-migracnej-krizy.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:48.536003+00:00"}
{"id": "vr30377", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30377", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "To, čo pán Sulík dnes kritizuje, to, čo vyrokoval ešte, ešte Fico s Počiatkom na jar 2010 (príspevok do dočasného eurovalu pozn.), za to sám hlasoval a poslanci SAS všetci do nohy za to sami hlasovali.", "statement_date": "2011-11-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pravdivosť podobného výroku sme už overovali v rámci relácie V politike z dńa 16.10. 2011 .", "analysis_paragraphs": ["Pravdivosť podobného výroku sme už overovali v rámci relácie V politike z dńa 16.10. 2011 ."], "analysis_date": "2011-11-21", "analysis_sources": {"text": ["V politike z dńa 16.10. 2011", "výsledky tohto hlasovania"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/193/?politik=14", "http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=27083"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:10:16.575161+00:00"}
{"id": "vr38651", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr38651", "speaker": "Ján Počiatek", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-pociatek", "statement": "Sme mohli adresne zdaniť tento alebo dodaniť bankový sektor, ktorému medziročne narástol zisk o viac ako 100%.", "statement_date": "2011-06-18", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných predbežných informácií uvedených sme.sk : Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných predbežných informácií uvedených sme.sk : Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur."], "analysis_date": "2011-06-20", "analysis_sources": {"text": ["sme.sk"], "url": ["http://ekonomika.sme.sk/c/5870915/zisk-bankoveho-sektora-medzirocne-stupol-o-polovicu.html#ixzz1PtGZdSAZ"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:13:07.043842+00:00"}
{"id": "vr18110", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18110", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "...na Finančnej správe bol problém, ale však prišiel pán Imrecze z firmy SA Pektory (SAP Slovensko s.r.o., pozn.) a hneď nakúpil za stovky miliónov alebo za vyše sto miliónov nový softvér.", "statement_date": "2018-09-23", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "František Imrecze sa stal šéfom Finančnej správy v máji 2012 . Kritizované boli jeho osobné prepojenia na softvérovú firmu SAP, s ktorou Ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podpísalo ešte v 2010 zmluvu na softvér, pričom v tom čase bol konateľom SAP práve Imrecze. Plánovaná bola vtedy celková výmena jadrového systému na Finančnej správe spoločnosťou IBM . Zmluva s firmou SAP bola v roku 2011 doplnená a jej cena bola takmer 12 mil. eur. Po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy bol rozsah zmluvy na jadrový systém navýšený. Systém od IBM, ktorý stojí na softvéri SAP bol odovzdaný v marci 2015 a jeho cena sa vyšplhala na 66,8 mil. eur bez DPH. Náklady však nemuseli konečné. Keďže nevieme posúdiť, či konečná cena za nový systém Finančnej správy prekročila sumu 100 mil. eur, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["František Imrecze sa stal šéfom Finančnej správy v máji 2012 . Kritizované boli jeho osobné prepojenia na softvérovú firmu SAP, s ktorou Ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podpísalo ešte v 2010 zmluvu na softvér, pričom v tom čase bol konateľom SAP práve Imrecze. Plánovaná bola vtedy celková výmena jadrového systému na Finančnej správe spoločnosťou IBM . Zmluva s firmou SAP bola v roku 2011 doplnená a jej cena bola takmer 12 mil. eur. Po nástupe Františka Imreczeho na post šéfa Finančnej správy bol rozsah zmluvy na jadrový systém navýšený. Systém od IBM, ktorý stojí na softvéri SAP bol odovzdaný v marci 2015 a jeho cena sa vyšplhala na 66,8 mil. eur bez DPH. Náklady však nemuseli konečné. Keďže nevieme posúdiť, či konečná cena za nový systém Finančnej správy prekročila sumu 100 mil. eur, hodnotíme výrok ako neoveriteľný. Dátum zverejnenia analýzy: 24.09.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-09-24", "analysis_sources": {"text": ["2012", "konateľom", "IBM", "2011", "cena"], "url": ["https://www.etrend.sk/ekonomika/imreczeho-odchod-opozicia-isto-oslavi-preco-ale-odchadza-prave-teraz.html", "http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=18220&SID=2&P=1", "http://www.zmluvy.gov.sk/data/att/92508_dokument.pdf", "https://www.crz.gov.sk/index.php?ID=346116&l=sk", "https://www.etrend.sk/ekonomika/daniari-vymenili-system-za-desiatky-milionov-predosly-pokus-stal-za-padom-vlady.html?split=all"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:59.771729+00:00"}
{"id": "vr37676", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr37676", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Vychádzate s návrhmi, ktoré naozaj, a to je čierne na bielom, majú znížiť disponibilný príjem 230 tisíc živnostníkom a 800 tisíc dohodárom, na druhej strane trošku k číslam.", "statement_date": "2011-03-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistického úradu bolo na Slovensku v minulom roku (2010, pozn.) celkovo 384 202 živnostníkov . Ich počet je vyšší než uvádza Kažimír, avšak vzhľadom kontext z ktorého vyplýva, že toto číslo by ešte viac posilnilo Kažimírov argument, výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová agentúra TASR prišla s informáciou, že podľa personálnej agentúry ProAct People pracovalo v roku 2010 na Slovensku na dohodu namiesto štandardných pracovných zmlúv približne 800 000 zamestnancov.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistického úradu bolo na Slovensku v minulom roku (2010, pozn.) celkovo 384 202 živnostníkov . Ich počet je vyšší než uvádza Kažimír, avšak vzhľadom kontext z ktorého vyplýva, že toto číslo by ešte viac posilnilo Kažimírov argument, výrok hodnotíme ako pravdivý. Tlačová agentúra TASR prišla s informáciou, že podľa personálnej agentúry ProAct People pracovalo v roku 2010 na Slovensku na dohodu namiesto štandardných pracovných zmlúv približne 800 000 zamestnancov."], "analysis_date": "2011-03-14", "analysis_sources": {"text": ["384 202 živnostníkov", "TASR"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=30807", "http://ekonomika.sme.sk/c/5766486/na-dohody-pracovalo-vlani-800-tisic-ludi.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:17:01.169503+00:00"}
{"id": "vr18305", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18305", "speaker": "Richard Rybníček", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-rybnicek", "statement": "Mesto doteraz zaplatilo to, čo investor zaplatil mestu. Čiže mesto vrátilo peniaze, ktoré investor zaplatil, keď tie pozemky nadobúdal (v kauze jama, pozn.).", "statement_date": "2018-10-29", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V októbri 2014 Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne. Nárok spoločnosti Tatra Real Trade, ktorá požadovala od mesta odškodnenie 1,7 milióna eur za údajne zmarenú investíciu, zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy o budúcej zmluve. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná. Jej finančné plnenie bolo nutné vrátiť s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 percent. Mestskí poslanci odobrili finančnú transakciu. Šlo o sumu 330 493 eur. Mesto teda nielen vrátilo investorovi poplatky, ktoré mu platil za nadobudnutie pozemkov ale navyše aj úroky. Vrátenie čiastky, ktorú investor zaplatil mestu pri nadobúdaní pozemkov, vrátane úrokov, dokumentuje aj Hodnotiaca správa k Plneniu Programového rozpočtu Mesta Trenčín k 31.12. 2014 (s.7,8,51 a 52). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V októbri 2014 Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne. Nárok spoločnosti Tatra Real Trade, ktorá požadovala od mesta odškodnenie 1,7 milióna eur za údajne zmarenú investíciu, zamietol s tým, že mesto škodu nespôsobilo. Krajský súd zaviazal mesto Trenčín zaplatiť Tatra Real Trade zábezpeku, ktorú spoločnosť vyplatila mestu za pozemky na základe zmluvy o budúcej zmluve. Tá bola podľa rozhodnutia súdu neplatná. Jej finančné plnenie bolo nutné vrátiť s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 percent. Mestskí poslanci odobrili finančnú transakciu. Šlo o sumu 330 493 eur. Mesto teda nielen vrátilo investorovi poplatky, ktoré mu platil za nadobudnutie pozemkov ale navyše aj úroky. Vrátenie čiastky, ktorú investor zaplatil mestu pri nadobúdaní pozemkov, vrátane úrokov, dokumentuje aj Hodnotiaca správa k Plneniu Programového rozpočtu Mesta Trenčín k 31.12. 2014 (s.7,8,51 a 52). Výrok teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-10-29", "analysis_sources": {"text": ["potvrdil", "vrátiť", "správa"], "url": ["https://www.teraz.sk/regiony/trencin-vratenie-tatra-real-financie/103627-clanok.html", "https://mytrencin.sme.sk/c/20187126/kauza-cellerovej-jamy-sa-vratila-do-trencina.html", "https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/02/Hodnotiaca-spra%CC%81va-k-31.12.2014.pdf"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:15.739812+00:00"}
{"id": "vr17792", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17792", "speaker": "Denisa Saková", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/denisa-sakova", "statement": "Ide o projekt (ktorý spomínal v obvineniach prokurátor Špirko, pozn.), ktorý sme riadne vysúťažili na základe zákona o verejnom obstarávaní. Tento projekt hovorí o upgrade existujúcej infraštruktúrnej dátovej komunikačnej siete na ministerstve vnútra (...)", "statement_date": "2018-05-06", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jedná sa o projekt dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra, ktorého zmluva bola uzatvorená v marci 2010. Ministerstvo vnútra ako obstarávateľ projekt zadalo do verejného obstarávania. Zákazka spočívala v nákupe \" sieťových technológií, komponentov, príslušenstva a software spolu s ich montážou a inštaláciou, zabezpečením servisných opráv a údržby počas platnej záručnej lehoty (...), zaškolenia technických pracovníkov kupujúceho a zabezpečením pozáručného servisu po uplynutí zákonom stanovenej záručnej lehoty počas trvania rámcovej dohody, poradenstvo a konzultácie v oblasti budovania, správy a prevádzky informačných systémov \". Opis projektu sa zhoduje s vyjadrením Sakovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Jedná sa o projekt dodávky sieťových komponentov a technológií na ministerstve vnútra, ktorého zmluva bola uzatvorená v marci 2010. Ministerstvo vnútra ako obstarávateľ projekt zadalo do verejného obstarávania. Zákazka spočívala v nákupe \" sieťových technológií, komponentov, príslušenstva a software spolu s ich montážou a inštaláciou, zabezpečením servisných opráv a údržby počas platnej záručnej lehoty (...), zaškolenia technických pracovníkov kupujúceho a zabezpečením pozáručného servisu po uplynutí zákonom stanovenej záručnej lehoty počas trvania rámcovej dohody, poradenstvo a konzultácie v oblasti budovania, správy a prevádzky informačných systémov \". Opis projektu sa zhoduje s vyjadrením Sakovej. Výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2018-05-23", "analysis_sources": {"text": ["zmluva", "verejného"], "url": ["https://www.scribd.com/document/377472001/Zmluva-Ministerstva-vnutra-so-spolo%C4%8Dnos%C5%A5ou-Tempest", "https://www.verejne-obstaravanie.sk/aktivne-sietove-prvky-a-suvisiace-sluzby-ministerstvo-vnutra-slovenskej-republiky-archivid-2801.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:00.451735+00:00"}
{"id": "vr30730", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30730", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Ako je možné, pán predseda, že cena plynu išla o 16 % hore za 18 mesiacov?", "statement_date": "2012-01-23", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "R. Fico nešpecifikuje, o ktoré konkrétne tarify sa jedná, a či porovnáva ceny plynu pre domácnosti, pre priemyselných odberateľov alebo nejaký vážený priemer. Na ilustráciu predkladáme ceny SPP pre domácnosti podľa jednotlivých tarifov (objem spotreby). Ceny za rok 2010 boli platné od 1.januára 2010. Nevieme s určitosťou povedať či boli platné po celý rok.", "analysis_paragraphs": ["R. Fico nešpecifikuje, o ktoré konkrétne tarify sa jedná, a či porovnáva ceny plynu pre domácnosti, pre priemyselných odberateľov alebo nejaký vážený priemer. Na ilustráciu predkladáme ceny SPP pre domácnosti podľa jednotlivých tarifov (objem spotreby). Ceny za rok 2010 boli platné od 1.januára 2010. Nevieme s určitosťou povedať či boli platné po celý rok."], "analysis_date": "2012-01-23", "analysis_sources": {"text": ["2010", "2012"], "url": ["http://www.spp.sk/media/tlacove-spravy/tlacove-spravy-spp/?sprava=180", "http://www.spp.sk/zakaznici/domacnosti/ceny-dom/zakladne-cennikove-ceny/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:08:53.719743+00:00"}
{"id": "vr28019", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28019", "speaker": "Robert Kaliňák", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-kalinak", "statement": "To bývalo, bývali prieskumy zakázané v určitej lehote pred voľbami. Dôvod, pre ktorý sme sa k nej vrátili bol hlavne ten, že volebné prieskumy sa pred voľbami ukázali v posledných minimálne v štvoroch volieb alebo trojo volieb s rozdielmi až 10 percent oproti výsledkom.", "statement_date": "2014-06-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravda, že v legislatíve z 90. rokov boli prieskumy zakázané. Moratórium na prieskumy bolo sedem dní. Máme za to, že Kaliňák má na mysli rozdiely v percentuálnych bodoch medzi poslednými odhadmi agentúr a voľbami (posledné štyri voľby). Je pravda, že v niektorých prieskumoch z posledných dvoch týždňov pred voľbami boli rozdiely medzi prieskumom a skutočným výsledkom aj okolo 10 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady (.pdf) v § 23 ods. 6 uvádzal: \"Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom vo hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb.\" Je teda pravdou, že prieskumy bývali zakázané už v minulosti, aj keď minimálne v parlamentných voľbách bola lehota zákazu kratšia, než navrhuje súčasná úprava (14 dní). Je tiež pravdou, že vo posledných troch voľbách sa objavili rozdiely vo výške aj 10 percentuálnych bodov, napr. v prípade volieb do Európskeho parlamentu (viac ako 10 p.b.), Prezidentských voľbách takmer 10 p.b. pri Ficovi a 10 p.b. pri Procházkovi alebo napr. pri župných voľbách v BASK pri Frešovi viac ako 10 p.b. Voľby do EP 2014 (24. mája 2014): prieskum (tri dni pred voľbami) agentúry Focus, ktorá Smeru-SD namerala 37 percent oproti výsledným 24 percentám. Podobne aj MVK (8 dní pred voľbami) odhadovala pre SMER-SD 37%. Prezidentské voľby 2014 (15. marca 2014): V období menej ako dva týždne pred prvým kolom volieb boli zverejnené dva prieskumy agentúry Focus. V jednom dosiahol Robert Fico výsledok 35 %, v druhom 36,1 %. Rozdiel medzi týmito meraniami a skutočným výsledkom (28 %) teda nedosahuje desať percentuálnych bodov. Iné je to však pri Radoslavovi Procházkovi, ktorému uvedené prieskumy prisudzovali 9,90 %, resp. 10 %, hoci nakoniec výsledok vytiahol na 21,2 %. Župné voľby 2013 (9. novembra 2013, resp. druhé kolo 23. novembra 2013) (Bratislavský kraj): Prieskum Agentúry MVK z 25.10. (15 dní pred voľbami) nameral Pavlovi Frešovi 33,2 % a Monike Flašíkovej-Beňovej 29,7 %. V prvom kole dosiahol Frešo 48,4 %, Flašíková-Beňová 24,1 %. Agentúra Focus (5 dní pred voľbami) odhadovala Flašíkovej-Beňovej zisk 35% - teda o 10 p.b. viac ako v skutočnosti. Parlamentné voľby 2012 (10. marca 2012): Prieskum Focusu zverejnený (.pdf) 4 dni pred voľbami odhadoval Smer-SD 39,7 % oproti skutočnému výsledku 44,41 %. V tomto prípade išlo o rozdiel o 11%. Prieskum MVK z približne rovnakého obdobia zverejnil údaj 40 percent - teda rozdiel približne 10%. Dodávame, že prieskumy pracujú s intervalom spoľahlivosti. Agentúry vo väčšine prípadov zverejňujú výsledky zároveň s 95% intervalom spoľahlivosti.", "analysis_paragraphs": ["Je pravda, že v legislatíve z 90. rokov boli prieskumy zakázané. Moratórium na prieskumy bolo sedem dní. Máme za to, že Kaliňák má na mysli rozdiely v percentuálnych bodoch medzi poslednými odhadmi agentúr a voľbami (posledné štyri voľby). Je pravda, že v niektorých prieskumoch z posledných dvoch týždňov pred voľbami boli rozdiely medzi prieskumom a skutočným výsledkom aj okolo 10 percentuálnych bodov. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zákon č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady (.pdf) v § 23 ods. 6 uvádzal: \"Štyridsaťosem hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo neprospech politickej strany alebo kandidáta slovom, písmom, zvukom a obrazom vo hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do siedmeho dňa predo dňom volieb.\" Je teda pravdou, že prieskumy bývali zakázané už v minulosti, aj keď minimálne v parlamentných voľbách bola lehota zákazu kratšia, než navrhuje súčasná úprava (14 dní). Je tiež pravdou, že vo posledných troch voľbách sa objavili rozdiely vo výške aj 10 percentuálnych bodov, napr. v prípade volieb do Európskeho parlamentu (viac ako 10 p.b.), Prezidentských voľbách takmer 10 p.b. pri Ficovi a 10 p.b. pri Procházkovi alebo napr. pri župných voľbách v BASK pri Frešovi viac ako 10 p.b. Voľby do EP 2014 (24. mája 2014): prieskum (tri dni pred voľbami) agentúry Focus, ktorá Smeru-SD namerala 37 percent oproti výsledným 24 percentám. Podobne aj MVK (8 dní pred voľbami) odhadovala pre SMER-SD 37%. Prezidentské voľby 2014 (15. marca 2014): V období menej ako dva týždne pred prvým kolom volieb boli zverejnené dva prieskumy agentúry Focus. V jednom dosiahol Robert Fico výsledok 35 %, v druhom 36,1 %. Rozdiel medzi týmito meraniami a skutočným výsledkom (28 %) teda nedosahuje desať percentuálnych bodov. Iné je to však pri Radoslavovi Procházkovi, ktorému uvedené prieskumy prisudzovali 9,90 %, resp. 10 %, hoci nakoniec výsledok vytiahol na 21,2 %. Župné voľby 2013 (9. novembra 2013, resp. druhé kolo 23. novembra 2013) (Bratislavský kraj): Prieskum Agentúry MVK z 25.10. (15 dní pred voľbami) nameral Pavlovi Frešovi 33,2 % a Monike Flašíkovej-Beňovej 29,7 %. V prvom kole dosiahol Frešo 48,4 %, Flašíková-Beňová 24,1 %. Agentúra Focus (5 dní pred voľbami) odhadovala Flašíkovej-Beňovej zisk 35% - teda o 10 p.b. viac ako v skutočnosti. Parlamentné voľby 2012 (10. marca 2012): Prieskum Focusu zverejnený (.pdf) 4 dni pred voľbami odhadoval Smer-SD 39,7 % oproti skutočnému výsledku 44,41 %. V tomto prípade išlo o rozdiel o 11%. Prieskum MVK z približne rovnakého obdobia zverejnil údaj 40 percent - teda rozdiel približne 10%. Dodávame, že prieskumy pracujú s intervalom spoľahlivosti. Agentúry vo väčšine prípadov zverejňujú výsledky zároveň s 95% intervalom spoľahlivosti."], "analysis_date": "2014-06-16", "analysis_sources": {"text": ["Zákon", "navrhuje", "namerala", "výsledným", "MVK", "zverejnené", "výsledkom", "nameral", "dosiahol", "Focus", "zverejnený", "výsledku", "MVK", "zverejňujú"], "url": ["http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=1&ved=0CCAQFjAA&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F197-1994-z-z.p-2920.pdf&ei=steeU-r4KqTMygOh_YDwBA&usg=AFQjCNFC3m2c8LsmGG5NuRUEO_5QWeJ4mg&bvm=bv.68911936,d.bGQ", "http://www.sme.sk/c/7219118/schvalili-nove-pravidla-volieb-pozrite-si-co-vsetko-sa-meni.html", "http://www.sme.sk/c/7209812/prieskum-focus-smer-ma-v-eurovolbach-sedem-kresiel-ostatni-jedno.html", "http://www.vysledky-volby2014.eu/sk/country-results-sk-2014.html#table02", "http://www.aktuality.sk/clanok/253026/eurovolby-2014-smer-by-ziskal-sest-kresiel-olano-a-kdh-po-dve/", "http://www.sme.sk/c/7129923/prieskum-focus-kiska-dalej-rastie-fico-mierne-klesa.html", "http://www.sme.sk/prezidentske-volby/2014/vysledky/", "http://bratislava.sme.sk/c/6982867/volby-budu-subojom-trojice-freso-flasikova-krajcer.html", "http://www.sme.sk/volby-vuc/2013/vysledky/bratislavsky-kraj/#p2", "http://www.aktuality.sk/clanok/239462/volby-vuc-2013-prieskum-v-bratislave-zvedu-hlavny-suboj-o-kreslo-zupana-freso-flasikova-benova-a-krajcer/", "http://www.focus-research.sk/files/142_Preferencie%20politickych%20stran_februar_2012%5B2%5D.pdf", "http://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2012/sr/tab3.jsp@lang=sk.htm", "http://spravy.pravda.sk/volby/clanok/243928-mvk-smer-by-vaecsinu-neziskal-do-parlamentu-by-sa-dostala-aj-smk/", "http://www.sme.sk/c/6986521/co-potrebujete-vediet-o-prieskumoch-verejnej-mienky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:11.814306+00:00"}
{"id": "vr14678", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14678", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Preto sme dali na našu kandidátku do prvej desiatky Otta Žarnaya, Bielu vranu, statočného učiteľa, ktorý bojoval proti korupcii a takisto viceprezidenta slovenskej komory učiteľov. (...) preto je na našej kandidátke, na 2. mieste, Alan Suchánek, ktorý odhalil kauzy CT v Piešťanoch. Máme 11 lekárov a 2 zdravotné sestry.", "statement_date": "2016-02-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-NOVA je Oto Žarnay (5. miesto), ktorý získlal ocenenie Bielej vrany, keď upozornil na mrhanie s verejnými prostriedkami. Taktiež je v prvej desiatke aj Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto). Na druhom mieste na kandidátke je Alan Suchánek, ktorý upozornil na kauzu CT v Piešťanoch. Podľa analýzy HPI (s. 49), ktorá vychádzala z analýzy kandidačných listín pre NR SR 2016 je na kandidátka OĽaNO-NOVA 11 celkovo 13 pracovníkov v zdravotníctve, 11 lekárov a dve sestry. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany \" Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí .\" Biela vrana je podľa vlastnej definície \" ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu .\" Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Podľa stránky Bielej vrany \" Oto Žarnay bol do mája 2013 učiteľom a predsedom Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Po tom, ako upozornil na tisíce eur, ktoré škola pravidelne posielala externým právnikom, prišiel o miesto .\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["V prvej desiatke kandidátky OĽaNO-NOVA je Oto Žarnay (5. miesto), ktorý získlal ocenenie Bielej vrany, keď upozornil na mrhanie s verejnými prostriedkami. Taktiež je v prvej desiatke aj Miroslav Sopko, ktorý je viceprezident Slovenskej komory učiteľov (9. miesto). Na druhom mieste na kandidátke je Alan Suchánek, ktorý upozornil na kauzu CT v Piešťanoch. Podľa analýzy HPI (s. 49), ktorá vychádzala z analýzy kandidačných listín pre NR SR 2016 je na kandidátka OĽaNO-NOVA 11 celkovo 13 pracovníkov v zdravotníctve, 11 lekárov a dve sestry. Výrok ako celok hodnotíme ako pravdivý. Alan Suchánek spolu so zdravotnou sestrou Magdalénou Kovačičovou upozornili na predražený nákup CT prístroja v nemocnici v Piešťanoch, za čo získali aj ocenenie Biela vrana. Podľa stránky Bielej vrany \" Svojím postojom a svedectvom spustili vlnu mediálneho a verejného záujmu, ktorá viedla k odstúpeniu viacerých vysokopostavených politikov, zrušeniu samotného nákupu i k obvineniu ôsmich ľudí .\" Biela vrana je podľa vlastnej definície \" ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu .\" Tieto ocenenia sú udeľované od roku 2008, ocenených vyberajú predstavitelia z verejného života a mimovládneho sektora. Projekt je pod záštitou Aliancie Fair Play a Via Iuris. Podľa stránky Bielej vrany \" Oto Žarnay bol do mája 2013 učiteľom a predsedom Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach. Po tom, ako upozornil na tisíce eur, ktoré škola pravidelne posielala externým právnikom, prišiel o miesto .\" Dátum zverejnenia analýzy: 28.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-28", "analysis_sources": {"text": ["kandidátky", "HPI", "upozornili", "stránky", "definície", "stránky"], "url": ["https://dennikn.sk/314347/kandidatna-listina-olano-parlamentne-volby-2016/", "http://www.hpi.sk/wp-content/uploads/2016/02/ramce2016.pdf", "http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/odhalili-predrazene-ct-teraz-citia-sklamanie-973915", "http://bielavrana.sk/oceneni2015.php", "http://bielavrana.sk/ocenenie.php", "http://bielavrana.sk/oceneni2013.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:34:54.742472+00:00"}
{"id": "vr33752", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33752", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "Ústavný súd mal na utorok tiež na rokovaní pléna vyriešenie tejto problematiky, kde boli navrhnuté konkrétne možnosti, veľmi dobré možnosti, ako doriešiť túto situáciu.", "statement_date": "2013-05-05", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Tlačová správa Ústavného súdu z 30. apríla 2013 uvádza: \"Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie , ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania. Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu.\" Denník SME hovorí o alternatívnom návrhu z radov sudcov, ktorí však vystupovali anonymne: \" Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení. \" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Tlačová správa Ústavného súdu z 30. apríla 2013 uvádza: \"Predmetom rokovania boli viaceré alternatívy riešenia procesnej situácie , ktorá vznikla v dôsledku podávania námietok predpojatosti oboma účastníkmi konania. Na rokovaní neverejného zasadnutia pléna bolo predložených viacero alternatív možného postupu sformulovaných do návrhov dodatku k Rozvrhu práce Ústavného súdu.\" Denník SME hovorí o alternatívnom návrhu z radov sudcov, ktorí však vystupovali anonymne: \" Viacerí sudcovia chceli, aby o námietkach zaujatosti rozhodoval posledný senát v poradí, ktorý bol síce tiež namietnutý, no jeho sudcovia neboli doteraz z rozhodovania vylúčení. \" Dátum zverejnenia analýzy: 06.05.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-05-06", "analysis_sources": {"text": ["Tlačová správa", "hovorí"], "url": ["http://portal.concourt.sk/plugins/servlet/get/attachment/main/ts_data/Plenum_2013_43.pdf", "http://www.sme.sk/c/6787059/macejkova-pomaha-smeru-ktory-kaze-sudcom-ako-konat.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:54.248344+00:00"}
{"id": "vr30558", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr30558", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Prognóza ministerstva financií, verifikovaná nezávislými odborníkomi hovorí o 1,7-percentnom raste v budúcom roku. Samozrejme, je to odhad. Sú odhady iných inštitúcií, ktoré hovoria o nižšom, niektoré banky ešte menej. Je ale ja novší odhad OECD, ktorý hovorí o 1,8-percentnom raste. Teraz o pár dní by mala vydať prognózu Národná banky Slovenska.", "statement_date": "2011-12-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Jednotlivé prognózy rastu HDP pre rok 2012:", "analysis_paragraphs": ["Jednotlivé prognózy rastu HDP pre rok 2012:"], "analysis_date": "2011-12-12", "analysis_sources": {"text": ["MF SR", "OECD", "SME"], "url": ["http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=112", "http://www.oecd.org/document/51/0,3746,en_33873108_33873781_45270259_1_1_1_1,00.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/6171330/prognozy-uz-hovoria-aj-o-prepade-ekonomiky.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:09:34.285558+00:00"}
{"id": "vr35146", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35146", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Ja si to pamätám pred 4 rokmi. Ten rozdiel zásadný je v tom pán Počiatek:, že naše rozpočty, keď ste preberali vládu, neboli postavené na vode, ako bol postavený váš rozpočet. V tom je ten zásadný problém.", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "podľa prehľadu návrhov štátnych rozpočtov a štátnych záverečných účtov môžeme povedať, že Miklošove rozpočty neboli postavené „na vode“, teda rozptyl medzi plánom a realitou nebol (s výnimkou roka 2004) nijak extrémny.", "analysis_paragraphs": ["podľa prehľadu návrhov štátnych rozpočtov a štátnych záverečných účtov môžeme povedať, že Miklošove rozpočty neboli postavené „na vode“, teda rozptyl medzi plánom a realitou nebol (s výnimkou roka 2004) nijak extrémny."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:25:01.066626+00:00"}
{"id": "vr14483", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14483", "speaker": "Boris Kollár", "speaker_party": "SME RODINA", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/boris-kollar", "statement": "Financie do obrany idú len na úrovni nejak vyše jedného percenta. Záväzok sú 2 %.", "statement_date": "2016-02-21", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Na základe dostupných udalostí hodnotíme výrok Borisa Kollára ako pravdivý. Podľa štatistík Severoatlantickej zmluvy ( pdf , str. 6) Slovenská republika vyčleňuje 1,12 % celkového rozpočtu na obranu. Od roku 2006 je cieľom členských krajín NATO dosahovať podiel výdajov na obranu z celkového rozpočtu aspoň 2 %. Najviac na obranu vynakladajú Spojené štáty, ktoré do obrany investujú až 3,62 %. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Na základe dostupných udalostí hodnotíme výrok Borisa Kollára ako pravdivý. Podľa štatistík Severoatlantickej zmluvy ( pdf , str. 6) Slovenská republika vyčleňuje 1,12 % celkového rozpočtu na obranu. Od roku 2006 je cieľom členských krajín NATO dosahovať podiel výdajov na obranu z celkového rozpočtu aspoň 2 %. Najviac na obranu vynakladajú Spojené štáty, ktoré do obrany investujú až 3,62 %. Dátum zverejnenia analýzy: 22.02.2016 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2016-02-22", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "cieľom"], "url": ["http://www.nato.int/nato_static_fl2014/assets/pdf/pdf_2016_01/20160129_160128-pr-2016-11-eng.pdf#page=2", "http://researchbriefings.parliament.uk/ResearchBriefing/Summary/SN07134"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:35:42.864532+00:00"}
{"id": "49888", "numeric_id": 49888, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49888", "speaker": "Viliam Karas", "speaker_party": "KDH", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/viliam-karas", "statement": "Európska únia kreuje 500 miliardový balík na podporu obrany, na vybudovanie obranných kapacít.", "statement_date": "2025-02-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Európska únia diskutuje o výraznom zvýšení výdavkov na obranu, pričom odhady hovoria o investíciách vo výške minimálne 500 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Hoci presná suma a mechanizmy financovania ešte nie sú dohodnuté, debaty naberajú na intenzite najmä v súvislosti s vyjadreniami Donalda Trumpa. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nV Európskej únii momentálne prebiehajú diskusie o zvýšovaní výdavkov na obranu. Aj keď v súčasnosti nie je jasné o aký veľký balík nakoniec pôjde, Európska Komisia odhaduje , že spolok musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany okolo 500 miliárd eur.\n\nDiskusie o spoločnom fonde vo výške 500 miliárd eur na obranné projekty a obstarávanie zbraní započali v očakávaní návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump opakovane pohrozil stiahnutím bezpečnostných garancií od spojencov NATO, ktorí majú nedostatočné výdavky na obranu.\n\nPodľa informácii portálu Financial Times by účasť vo fonde bola dobrovoľná a otvorená aj pre štáty mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko Hoci presná cieľová suma pôžičiek ešte nie je dohodnutá, osoby zapojené do rokovaní pre portál uviedli, že by mala byť vyššia ako 500 miliárd eur.\n\nNapriek týmto diskusiám zatiaľ nebol dosiahnutý konsenzus o konkrétnych mechanizmoch financovania. Euroblok v posledných rokoch začal pristupovať k investíciám do obrany omnoho aktívnejšie, ako tomu bolo vminulosti.\n\nVzhľadom na situáciu na Ukrajine, ešte vo februári 2022, predložila Európska komisia opatrenia pre posilnenie európskej obrany a následne analýzu nedostatku investícií do obrany. Aktuálne má Európsky obranný fond , na obdobie 2021-2027 rozpočet 8 miliárd eur.", "analysis_paragraphs": ["Európska únia diskutuje o výraznom zvýšení výdavkov na obranu, pričom odhady hovoria o investíciách vo výške minimálne 500 miliárd eur v nasledujúcom desaťročí. Hoci presná suma a mechanizmy financovania ešte nie sú dohodnuté, debaty naberajú na intenzite najmä v súvislosti s vyjadreniami Donalda Trumpa. Výrok Viliama Karasa preto hodnotíme ako pravdivý.", "V Európskej únii momentálne prebiehajú diskusie o zvýšovaní výdavkov na obranu. Aj keď v súčasnosti nie je jasné o aký veľký balík nakoniec pôjde, Európska Komisia odhaduje , že spolok musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany okolo 500 miliárd eur.", "Diskusie o spoločnom fonde vo výške 500 miliárd eur na obranné projekty a obstarávanie zbraní započali v očakávaní návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Trump opakovane pohrozil stiahnutím bezpečnostných garancií od spojencov NATO, ktorí majú nedostatočné výdavky na obranu.", "Podľa informácii portálu Financial Times by účasť vo fonde bola dobrovoľná a otvorená aj pre štáty mimo EÚ, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko Hoci presná cieľová suma pôžičiek ešte nie je dohodnutá, osoby zapojené do rokovaní pre portál uviedli, že by mala byť vyššia ako 500 miliárd eur.", "Napriek týmto diskusiám zatiaľ nebol dosiahnutý konsenzus o konkrétnych mechanizmoch financovania. Euroblok v posledných rokoch začal pristupovať k investíciám do obrany omnoho aktívnejšie, ako tomu bolo vminulosti.", "Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, ešte vo februári 2022, predložila Európska komisia opatrenia pre posilnenie európskej obrany a následne analýzu nedostatku investícií do obrany. Aktuálne má Európsky obranný fond , na obdobie 2021-2027 rozpočet 8 miliárd eur."], "analysis_date": "2025-02-21", "analysis_sources": {"text": ["prebiehajú", "odhaduje", "", "pohrozil", "Financial Times", "predložila", "analýzu", "Európsky obranný fond"], "url": ["https://commission.europa.eu/strategy-and-policy/priorities-2019-2024/europe-fit-digital-age/stronger-european-defence_sk", "https://www.teraz.sk/najnovsie/lidri-eu-sa-nezhodli-v-klucovych-o/854134-clanok.html", "https://on.ft.com/3VoRYDu", "https://www.npr.org/2024/02/11/1230658309/trump-would-encourage-russia-to-attack-nato-allies-who-dont-pay-bills", "https://www.ft.com/content/169816b5-39e9-4f05-ae84-43ef8e277c76?sharetype=blocked", "https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_924", "https://defence-industry-space.ec.europa.eu/defence-investment-gaps-analysis_en?prefLang=sk", "https://defence-industry-space.ec.europa.eu/eu-defence-industry/european-defence-fund-edf-official-webpage-european-commission_en?prefLang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:07:03.699764+00:00"}
{"id": "vr33741", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33741", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "A dnešných odhadov rastu by sa zadlžovanie rastom percentuálnom vnímaní lebo dlh rastie stále v absolútnej hodnote, ale v percentách by sa mal zastaviť v roku 2015. Kde by mal jemne líznuť hranicu 57%.", "statement_date": "2013-04-28", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016 je prognóza vývoja dlhu SR nasledovná: v roku 2013 dosiahne 54,8%, v roku 2014 to bude 56,3%. Napriek konsolidácii má verejný dlh narásť do roku 2015 až nad 56 % HDP, čím prekoná tri z piatich ústavných hraníc zákona o dlhovej brzde. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Podľa vládneho dokumentu Program stability Slovenskej republiky na roky 2013 až 2016 je prognóza vývoja dlhu SR nasledovná: v roku 2013 dosiahne 54,8%, v roku 2014 to bude 56,3%. Napriek konsolidácii má verejný dlh narásť do roku 2015 až nad 56 % HDP, čím prekoná tri z piatich ústavných hraníc zákona o dlhovej brzde. Dátum zverejnenia analýzy: 29.04.2013 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2013-04-29", "analysis_sources": {"text": ["vládneho dokumentu", "dlh"], "url": ["https://lt.justice.gov.sk/(X(1)S(ev0jd1a23grebj45fnfu3bzq))/Attachment/material.pdf?instEID=-1&attEID=53621&docEID=300752&matEID=6084&langEID=1&tStamp=20130415195605093", "http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/118/graficky-sumar-rozpoctu"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:57.728570+00:00"}
{"id": "vr15005", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15005", "speaker": "Peter Pellegrini", "speaker_party": "Hlas", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-pellegrini", "statement": "Chytili sme napríklad poradcu pani premiérky Radičovej, ktorý vo vedľajšej kancelárii za Osrblie si pýtal 10 percent...", "statement_date": "2016-04-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V danom výroku sa Peter Pellegrini odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nPobodný výrok uvádzal v minulosti aj Robert Fico ( O5M12 , 13. marca 2016). Vteda však zavádzal, Keď tvrdil, že Radičovej poradsa si úplatok 30-tisíc \"vybral\".\n\nV prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na \" rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií .\" Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: \" Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku \".\n\nMartin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na \" rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. \"\n\nI v tomto prípade \" Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. \"\n\nBývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla .", "analysis_paragraphs": ["V danom výroku sa Peter Pellegrini odvoláva na kauzu Osbrlie z roku 2011, v ktorej sa jednalo o dotáciu na prestavbu a rekonštrukciu Národného športového areálu v Osrblí iba rok pred plánovanými Majstrovstvami Európy v biatlone. Z rezervy predsedníčky vlády na tieto účely bolo vyčlenených 300 000, viacero osôb však bolo obvinených z požadovania úplatku každý vo výške 30 000. Vtedajší poradca Ivety Radičovej Martin Novotný bol uznaný vinným a odsúdený za korupciu v danej kauze za pýtanie desiatich percent z dotácie. Tieto peniaze však nikdy neobdržal, nakoľko bola snaha o úplatok odhalená. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "Pobodný výrok uvádzal v minulosti aj Robert Fico ( O5M12 , 13. marca 2016). Vteda však zavádzal, Keď tvrdil, že Radičovej poradsa si úplatok 30-tisíc \"vybral\".", "V prípade biatlónového areálu v Osbrlí sa na \" rekonštrukciu areálu vyčlenili prostriedky ministerstv[a] školstva, financií, ako aj premiérk[y]. Najviac peňazí, milión eur, malo poskytnúť ministerstvo školstva, po 300 000 eur malo na tento účel putovať z rezervy predsedníčky vlády a ministerstva financií .\" Viaceré osoby však požadovali takzvaný desiatok (30 000) za vybavenie investície. Ako vtedy uviedla Radičová, k výmene peňazí nedošlo: \" Ten proces sa nezavŕšil, chytili sme to v zárodku \".", "Martin Novotný bol obžalovaný a odsúdený na \" rok a pol väzenia za nepriamu korupciu (...) za kauzu Osrblie. Rozhodol tak Najvyšší súd. Pôvodné tresty špecializovaného súdu ešte sprísnil. Novotného spoločník Igor Líška, bývalý veľvyslanec v Keni, ide do väzenia na 15 mesiacov. Obaja majú zaplatiť aj pokutu 15-tisíc eur. Odsúdili ich za to, že si pýtali desatinu zo sumy 300-tisíc eur , ktorú sľúbili vybaviť na Úrade vlády ako dotáciu na dostavbu biatlonového areálu. (...) Ide o nepriamu korupciu, kde hrozí trest nula až tri roky. \"", "I v tomto prípade \" Radičová odmieta, že by odsúdení mali vplyv na jej rozhodovanie o dotáciách. \"", "Bývalá premiérka Radičová poradcu Novotného okamžite odvolala a akékoľvek spojenie s daným prípadom korupcie odmietla ."], "analysis_date": "2016-04-25", "analysis_sources": {"text": ["O5M12", "Osbrlí", "dištancovala", "odsúdený", "odmietla"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/578/povolebna-situacia-a-zostavovanie-koalicie", "http://sport.sme.sk/c/6011011/stat-nezaplati-biatlonovy-areal-pre-korupciu.html", "http://domov.sme.sk/c/6013450/za-korupciou-vidno-radicovej-cloveka.html", "http://domov.sme.sk/c/7866100/radicovej-exporadcu-odsudili-v-kauze-osrblie-na-15-roka-nepodmienecne.html#ixzz42uqO1j6i", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/318261-radicova-sa-nebavila-s-obvinenym-exporadcom-o-areali-v-osrbli/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:23.193455+00:00"}
{"id": "vr14798", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr14798", "speaker": "Gábor Gál", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/gabor-gal", "statement": "(...) pri vytvorení programového vyhlásenia vlády, sedia s odbornými a komorami a záujmovými združeniami aj z oblasti civilného sektora.", "statement_date": "2016-04-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Na programovom vyhlásení vlády 2016-2020 spolupracujú koaličné strany s niektorými civilnými organizáciami a komorami z civilného sektora, no nie je to pravidlo pri všetkých rezortoch. Zároveň súčasne nevieme určiť, ktoré všetky sa skutočne podieľajú a ktoré sa len chcú podielať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Na programovom vyhlásení vlády 2016-2020 spolupracujú koaličné strany s niektorými civilnými organizáciami a komorami z civilného sektora, no nie je to pravidlo pri všetkých rezortoch. Zároveň súčasne nevieme určiť, ktoré všetky sa skutočne podieľajú a ktoré sa len chcú podielať. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný."], "analysis_date": "2016-04-04", "analysis_sources": {"text": ["školstva", "stretla", "TASR", "Slovenská komora sestier a pôrodnych asistentiek", "Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386882-na-com-sa-dohodla-stvorkoalicia-analyza-programovych-priorit/", "http://www.info.sk/sprava/91384/plavcan-na-rokovani-sa-zucastnilo-20-zastupcov-skolskych-organizacii/", "http://www.teraz.sk/slovensko/lekarske-zdruzenia-vlada-ocakavania/187371-clanok.html", "http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/386899-komora-sestier-sa-chce-podielat-na-programovom-vyhlaseni/", "http://www.teraz.sk/ekonomika/do-programoveho-vyhlasenia-vlady-pres/190302-clanok.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:29:57.929823+00:00"}
{"id": "vr27750", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27750", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Hovorí Európska komisia, OECD, Rozpočtová rada a ďalší, že dlh začne postupne na Slovensku klesať? Hovorí.", "statement_date": "2014-05-11", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Nie je pravdou, že EK a OECD ocakávajú pokles verejného dlhu Slovenska v roku 2014 a 2015. Postupný pokles dlhu v roku 2015 a 2016 ocakáva Rozpoctová rada, MF SR alebo napríklad agentúra Fitch. Kedže Fico uvádza, že všetky tieto inštitúcie uvádzajú pokles dlhu v nasledujúcom období, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Nie je pravdou, že EK a OECD ocakávajú pokles verejného dlhu Slovenska v roku 2014 a 2015. Postupný pokles dlhu v roku 2015 a 2016 ocakáva Rozpoctová rada, MF SR alebo napríklad agentúra Fitch. Kedže Fico uvádza, že všetky tieto inštitúcie uvádzajú pokles dlhu v nasledujúcom období, výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý."], "analysis_date": "2014-05-12", "analysis_sources": {"text": ["Eurostat", "OECD", "uvádza", "Eurostat", "Ministerstvo financií", "Rozpoctová rada", "zverejnila", "Fitch"], "url": ["http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/product_details/dataset?p_product_code=TSDDE410", "http://www.oecd.org/eco/outlook/slovak-republic-economic-forecast-summary.htm", "http://www.oecd.org/eco/outlook/economicoutlookannextables.htm", "http://ec.europa.eu/economy_finance/eu/forecasts/2014_spring/sk_en.pdf", "http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=120", "http://www.rozpoctovarada.sk/download2/rrz_rozpocet_2013rada_final.pdf", "http://www.demagog.sk/admin/diskusia/hodnotit/Agent%C3%BAra%20moodys%20zlep%C5%A1ia", "http://byznys.ihned.cz/c1-61778160-slovensko-poroste-rychleji-nez-eurozona-uvedla-agentura-fitch-a-potvrdila-zemi-rating-a"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:09.114069+00:00"}
{"id": "vr35291", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35291", "speaker": "Rafael Rafaj", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/rafael-rafaj", "statement": "Ja si myslím, že úlohou prokuratúry je naozaj byť predovšetkým nezávislou, čo robí prokuratúra, to by politici o tom ani nemali vedieť ani nemali do toho vstupovať. Myslím si, že generálnemu prokurátorovi Trnkovi sa podarili mnohé citlivé kauzy, napríklad vražda, objednaná vražda Kubašiaka v Polomke, kde dostal nájomca výnimočný, výnimočný trest.", "statement_date": "2010-10-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Generálna prokuratúra tieto prípady vyšetrovala .", "analysis_paragraphs": ["Generálna prokuratúra tieto prípady vyšetrovala ."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": ["tieto prípady", "vyšetrovala"], "url": ["http://www.genpro.gov.sk/vdok-sprava-2007-cast-2-154/46101s49391c", "http://m.hnonline.sk/c3-46362400-kw0000_d-trnka-obzaloval-byvaleho-clena-sis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:27.738272+00:00"}
{"id": "vr31236", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31236", "speaker": "Robert Fico", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/robert-fico", "statement": "Mimochodom keď toľko tom Grécku hovoríte, pán predseda, ešte chcem pripomenúť, že najväčšie dlhy vznikli Grécku za osemročnej vlády gréckeho pravicového premiéra, ktorý sa volá Karamanlis.", "statement_date": "2012-03-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 12. februára 2012)", "analysis_paragraphs": ["Podobný výrok sme overovali už v minulosti ( Na Telo , 12. februára 2012)"], "analysis_date": "2012-03-04", "analysis_sources": {"text": ["Na Telo", "zadlženosti", "vlád", "Nová demokracia", "Kostas Karamanlis", "Konstantinos Mitsotakis"], "url": ["http://www.demagog.sk/diskusie/247/richard-sulik-vs-pavol-paska", "http://www.economywatch.com/economic-statistics/Greece/General_Government_Gross_Debt_Percentage_GDP/", "http://www.terra.es/personal2/monolith/00europa.htm#gre", "http://en.wikipedia.org/wiki/New_Democracy_%28Greece%29", "http://en.wikipedia.org/wiki/Kostas_Karamanlis", "http://en.wikipedia.org/wiki/Konstantinos_Mitsotakis"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:46:59.288600+00:00"}
{"id": "vr28920", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr28920", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "ten je medziročne o 1,16 % tuším, vyše 1 % vyšší v absolútnom vyjadrení (nárast sumy peňazí, ktoré idú do verejného zdravotníctva, pozn.). To znamená, je určite vyšší ako samotná inflácia, lebo inflácia je veľmi nízka, na budúci rok je odhadovaná niekde pod 1 %, 0,7 % ... sme si vytvorili v tomto roku ešte 50-miliónovú položku na prípadné krytie dlhov alebo deficitné hospodárenie zdravotníckych zariadení.", "statement_date": "2014-12-07", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Schválený rozpočet Ministerstva zdravotníctva na rok 2015 (. pdf , s. 76 ) je v absolútnom vyjadrení o 1,92 % vyšší ako rozpočet schválený na rok 2014. Skutočné plnenie rozpočtu v roku 2014 však o 0,9 % prevýšilo jeho plánované plnenie, čo predstavuje nárast výdavkov o takmer 37 miliónov eur. Inflácia na rok 2015 je podľa schváleného rozpočtu predpokladaná na úrovni 1 %, pričom ale podľa prognózy NBS z tohto leta sa máme dočkať inflácie až na úrovni 1,6 %. Spolu s položkou na krytie prípadných dlhov zdravotníctva v roku 2015 v hodnote 50 miliónov eur je schválený rozpočet na rok 2015 očistený o infláciu vyšší aj než skutočné plnenie rozpočtu za rok 2014 a preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Schválený rozpočet Ministerstva zdravotníctva na rok 2015 (. pdf , s. 76 ) je v absolútnom vyjadrení o 1,92 % vyšší ako rozpočet schválený na rok 2014. Skutočné plnenie rozpočtu v roku 2014 však o 0,9 % prevýšilo jeho plánované plnenie, čo predstavuje nárast výdavkov o takmer 37 miliónov eur. Inflácia na rok 2015 je podľa schváleného rozpočtu predpokladaná na úrovni 1 %, pričom ale podľa prognózy NBS z tohto leta sa máme dočkať inflácie až na úrovni 1,6 %. Spolu s položkou na krytie prípadných dlhov zdravotníctva v roku 2015 v hodnote 50 miliónov eur je schválený rozpočet na rok 2015 očistený o infláciu vyšší aj než skutočné plnenie rozpočtu za rok 2014 a preto považujeme tento výrok za pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 08.12.2014 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2014-12-08", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "položkou"], "url": ["http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-168180?prefixFile=m_", "http://www.etrend.sk/ekonomika/nemocniciam-zavesil-kazimir-pred-nos-50-milionov-bude-ich-panom.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:43:06.248256+00:00"}
{"id": "vr25748", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr25748", "speaker": "Jozef Mihál", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jozef-mihal", "statement": "Každý si môže platiť dobrovoľné poistenie. Ale viete, koľko to je? To je vyše sto eur mesačne.", "statement_date": "2013-10-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Sociálna poisťovňa definuje tri typy dobrovoľného poistenia - nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Výška dobrovoľného poistenia sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý si vie určiť klient, najmenej však (v kalendárnom roku 2013) 393€ , v tejto podobe: - na nemocenské poistenie – 4,4 %, - na starobné poistenie – 18 % (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4 % príslušnej DSS), - na invalidné poistenie 6 %, - do rezervného fondu solidarity 4,75 %, - na poistenie v nezamestnanosti 2 % Ak vypočítame dobrovoľné poistenie z najnižšieho možného vymeriavacieho, teda sumy 393 eur, tak dostaneme najnižšiu možnú výšku poistného 138€ . (Ide o čiastkové sumy mesačne: 17 eur nemocenské, 70 eur starobné, 24 eur invalidné, 19 eur do rezervného fondu solidarity a 8 eur poistenie v nezamestnanosti)", "analysis_paragraphs": ["Sociálna poisťovňa definuje tri typy dobrovoľného poistenia - nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Výška dobrovoľného poistenia sa určuje z vymeriavacieho základu, ktorý si vie určiť klient, najmenej však (v kalendárnom roku 2013) 393€ , v tejto podobe: - na nemocenské poistenie – 4,4 %, - na starobné poistenie – 18 % (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4 % príslušnej DSS), - na invalidné poistenie 6 %, - do rezervného fondu solidarity 4,75 %, - na poistenie v nezamestnanosti 2 % Ak vypočítame dobrovoľné poistenie z najnižšieho možného vymeriavacieho, teda sumy 393 eur, tak dostaneme najnižšiu možnú výšku poistného 138€ . (Ide o čiastkové sumy mesačne: 17 eur nemocenské, 70 eur starobné, 24 eur invalidné, 19 eur do rezervného fondu solidarity a 8 eur poistenie v nezamestnanosti)"], "analysis_date": "2013-10-21", "analysis_sources": {"text": ["Sociálna poisťovňa definuje"], "url": ["http://www.socpoist.sk/dobrovolne-poisteny/55168s"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:49:43.350476+00:00"}
{"id": "49052", "numeric_id": 49052, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49052", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "Zároveň tu chýba tá informácia, že z pohľadu dlhu, ktorý tu zverejňujete, sme v tej lepšej polovičke zo všetkých krajín Európskej únie, v lepšej polovičke. Tak isto ako sme boli za minulý rok v lepšej polovičke zo všetkých krajín Európskej únie v prípade deficitu, keď som bol minister financií.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Štátny dlh Slovenska v roku 2022 klesol o 3,24 percentuálneho bodu na 57,8 % HDP, čím sa krajina dostala do lepšej polovice EÚ ( pdf , s. 2). Slovensko je na tom lepšie než priemer EÚ, ktorý je pomerne vysoký aj kvôli zadĺženým krajinám akými sú napríklad Grécko (178,2 % HDP), Taliansko (147,3 % HDP) či Portugalsko (120,01 % HDP). Verejný dlh v súčasnosti rastie len v troch krajinách a to v Česku, Luxembursku a Bulharsku.\n\nDeficit verejnej správy v roku 2022 predstavoval na Slovensku sumu 2,23 miliárd eur, čo je 2,04 % HDP. Medziročne sa tak deficit znížil o viac ako polovicu z predošlých 5,43 % HDP. Vďaka tomu je Slovensko aj v porovnaní deficitu štátnej správy v lepšej polovici krajín EÚ.", "analysis_paragraphs": ["Štátny dlh Slovenska v roku 2022 klesol o 3,24 percentuálneho bodu na 57,8 % HDP, čím sa krajina dostala do lepšej polovice EÚ ( pdf , s. 2). Slovensko je na tom lepšie než priemer EÚ, ktorý je pomerne vysoký aj kvôli zadĺženým krajinám akými sú napríklad Grécko (178,2 % HDP), Taliansko (147,3 % HDP) či Portugalsko (120,01 % HDP). Verejný dlh v súčasnosti rastie len v troch krajinách a to v Česku, Luxembursku a Bulharsku.", "Deficit verejnej správy v roku 2022 predstavoval na Slovensku sumu 2,23 miliárd eur, čo je 2,04 % HDP. Medziročne sa tak deficit znížil o viac ako polovicu z predošlých 5,43 % HDP. Vďaka tomu je Slovensko aj v porovnaní deficitu štátnej správy v lepšej polovici krajín EÚ."], "analysis_date": "2023-05-13", "analysis_sources": {"text": ["klesol", "pdf", "lepšie", "rastie", "polovici"], "url": ["https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/b571c3e1-505a-4a03-b70d-2f1289db2bd0/!ut/p/z1/tVLNUsIwGHwWDz2m-dq0pngLjPIjMAIikIuTlkArtKltbMWnN3W8MCOCB3NJMrO73242mOMl5pmokq3QicrE3txX_Pp5QvtBu-0wgPaQQH9wPxv3Ondud-7jxTEgGE9vof_IHrrTgeeA52P-O_8Jc8yjTOc6xisVliJG5Q4l2QaJnbbAHFSRGjdVJlGZF6I6WFCVUu_MHvrUiYh0kA--QJ4AgkIKa-RuHDdorUM3XEMjn0fJGq8uQi_O5W3iwInFGj7_gnS6rOfRIUAw7PrQZ735tDUhBBj5BvyisTIe6EkPDsWLKpE1nmfNy-zx7I8Re4AH51oxtScvr6-cmW5UpuW7xsv_KMfMcYtRZ7Q1CYSOG2mFlxdRTYYkTO06Sm2waUCBUBp4rte69glphFkWksAIF3IjC1nYb4X5zrHWeXljgQV1XdtbpbZ7aUcqteAnSqxKE_wYifN0ngbkgHab0S3xeHggH0O5YFeflwmKFg!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/", "https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/15725185/2-23012023-AP-EN.pdf/02f734a3-f3fe-df4d-db84-f1671933a5c6", "https://www.finreport.sk/ekonomika/statny-dlh-krajin-eurozony-vlani-klesol-na-85-1-a-slovenska-na-58-6-hdp/", "https://www.trend.sk/ekonomika/slovaci-su-konecne-niecom-lepsi-ako-cesi-verejny-dlh-klesa", "https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_finance_statistics"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:49.761628+00:00"}
{"id": "vr18010", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18010", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "Za 28 rokov na Slovensku nebol postavený kilometer novej železnice.", "statement_date": "2018-06-24", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Posledná nová trať na území Slovenska bola vybudovaná v roku 1985, išlo o úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Martina Erdössyho od roku 1987 sa na Slovensku nepostavil ani kilometer novej železnice. Teda od vzniku samostatného Slovenska nebola vybudovaná žiadna nová železničná trať ani kilometer novej železnice. Podľa plánov ŽSR a ministerstva dopravy, no vá železničná trať by mohla byť postavená medzi Trnovcom nad Váhom a Nitrou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Posledná nová trať na území Slovenska bola vybudovaná v roku 1985, išlo o úsek v Košickom kraji medzi výhybňou Červený Dvor a Trebišovom. Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Martina Erdössyho od roku 1987 sa na Slovensku nepostavil ani kilometer novej železnice. Teda od vzniku samostatného Slovenska nebola vybudovaná žiadna nová železničná trať ani kilometer novej železnice. Podľa plánov ŽSR a ministerstva dopravy, no vá železničná trať by mohla byť postavená medzi Trnovcom nad Váhom a Nitrou. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Dátum zverejnenia analýzy: 25.06.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-06-25", "analysis_sources": {"text": ["Posledná", "Podľa", "no", "vá"], "url": ["https://dennikn.sk/966283/zvazuju-budovat-novu-zeleznicu-do-nitry-posledna-trat-u-nas-vznikla-v-roku-1985/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/", "https://dennikn.sk/minuta/1088414/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:56:31.489371+00:00"}
{"id": "vr36190", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr36190", "speaker": "Ján Slota", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jan-slota", "statement": "Div sa v svete, Maďarsko už pred trištvrte rokom predbehlo Grécko, by mohlo skrachovať, doslovne a do písmena ekonomicky, hospodársky, zruinovaná krajina.", "statement_date": "2010-05-02", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Aj keď presne nevieme, v čom malo Maďarsko predbehnúť Grécko, Slota tu má v podstate pravdu. Ak si zoberieme súhrnný ekonomický indikátor OECD „Key Short-Term Economic Indicators“ (zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments) jeho hodnota pre Grécko po treťom štvrťroku 2009 (teda pred približne deviatimi mesiacmi) bola -0.5, pre Maďarsko -1,2. Maďarsko na tom podľa tohto agregovaného ukazovateľa bolo horšie ako Grécko od druhého štvrťroku 2008, situácia sa obrátila až koncom minulého roka.", "analysis_paragraphs": ["Aj keď presne nevieme, v čom malo Maďarsko predbehnúť Grécko, Slota tu má v podstate pravdu. Ak si zoberieme súhrnný ekonomický indikátor OECD „Key Short-Term Economic Indicators“ (zahŕňa: quarterly national accounts, industrial production, composite leading indicators, business tendency and consumer opinion surveys, retail trade, consumer and producer prices, hourly earnings, employment/unemployment, interest rates, monetary aggregates, exchange rates, international trade and balance of payments) jeho hodnota pre Grécko po treťom štvrťroku 2009 (teda pred približne deviatimi mesiacmi) bola -0.5, pre Maďarsko -1,2. Maďarsko na tom podľa tohto agregovaného ukazovateľa bolo horšie ako Grécko od druhého štvrťroku 2008, situácia sa obrátila až koncom minulého roka."], "analysis_date": "2010-12-19", "analysis_sources": {"text": ["OECD", "", ""], "url": ["http://stats.oecd.org/Index.aspx?DatasetCode=SNA_TABLE1", "http://demagog.sk/wp-content/uploads/grecko-madarsko-oecd.jpg", "http://demagog.sk/wp-content/uploads/grecko-madarsko-oecd.jpg"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:40:24.222789+00:00"}
{"id": "vr27151", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27151", "speaker": "Radoslav Procházka", "speaker_party": "#SIEŤ", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/radoslav-prochazka", "statement": "Máme armádu niekoľko stotisíc nezamestnaných.", "statement_date": "2014-03-09", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR o nezamestnanosti bolo v štvrtom štvrťroku na Slovensku nezamestnaných 386,6 tisíca osôb. Predbežné štatistiky ÚPSVaR za január 2014 udávajú disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie na úrovni 367 221 osôb (disponibilných uchádzačov). Spolu aj s nedisponibilnými uchádzačmi (tréning, prax, práceneschopnosť a pod.) ide o 402 124 ľudí, ktorí boli v januári bez práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR o nezamestnanosti bolo v štvrtom štvrťroku na Slovensku nezamestnaných 386,6 tisíca osôb. Predbežné štatistiky ÚPSVaR za január 2014 udávajú disponibilný počet uchádzačov o zamestnanie na úrovni 367 221 osôb (disponibilných uchádzačov). Spolu aj s nedisponibilnými uchádzačmi (tréning, prax, práceneschopnosť a pod.) ide o 402 124 ľudí, ktorí boli v januári bez práce. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-03-09", "analysis_sources": {"text": ["údajov", "štatistiky"], "url": ["http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=67076", "http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=374518"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:49:26.330889+00:00"}
{"id": "vr27852", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27852", "speaker": "Maroš Šefčovič", "speaker_party": "Nestraníci", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/maros-sefcovic", "statement": "A trošku zabúdame aj na to, že európska ekonomika je stále najväčšia na svete. Že dokážeme vyprodukovať ročne 13 tisíc miliard eur európskeho HDP, čo je viac ako Spojené štáty americké. Čo je o dosť viac ako Čína.", "statement_date": "2014-05-17", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP.", "analysis_paragraphs": ["Je pravdou, že ekonomika EÚ je najväčšia čo sa týka nominálneho vyjadrenia HDP s ročným HDP na úrovni 13-tisíc mld. eur. Prekonáva aj Spojené štáty, aj Čínu, no mýli sa v čísle nominálnej hodnote HDP."], "analysis_date": "2014-05-17", "analysis_sources": {"text": ["MMF", "Eurostat", "World Economy Index"], "url": ["http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2014/01/weodata/weorept.aspx?sy=2013&ey=2019&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C668%2C914%2C672%2C612%2C946%2C614%2C137%2C311%2C962%2C213%2C674%2C911%2C676%2C193%2C548%2C122%2C556%2C912%2C678%2C313%2C181%2C419%2C867%2C513%2C682%2C316%2C684%2C913%2C273%2C124%2C868%2C339%2C921%2C638%2C948%2C514%2C943%2C218%2C686%2C963%2C688%2C616%2C518%2C223%2C728%2C516%2C558%2C918%2C138%2C748%2C196%2C618%2C278%2C624%2C692%2C522%2C694%2C622%2C142%2C156%2C449%2C626%2C564%2C628%2C565%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C135%2C321%2C716%2C243%2C456%2C248%2C722%2C469%2C942%2C253%2C718%2C642%2C724%2C643%2C576%2C939%2C936%2C644%2C961%2C819%2C813%2C172%2C199%2C132%2C733%2C646%2C184%2C648%2C524%2C915%2C361%2C134%2C362%2C652%2C364%2C174%2C732%2C328%2C366%2C258%2C734%2C656%2C144%2C654%2C146%2C336%2C463%2C263%2C528%2C268%2C923%2C532%2C738%2C944%2C578%2C176%2C537%2C534%2C742%2C536%2C866%2C429%2C369%2C433%2C744%2C178%2C186%2C436%2C925%2C136%2C869%2C343%2C746%2C158%2C926%2C439%2C466%2C916%2C112%2C664%2C111%2C826%2C298%2C542%2C927%2C967%2C846%2C443%2C299%2C917%2C582%2C544%2C474%2C941%2C754%2C446%2C698%2C666&s=NGDPD&grp=0&a=&pr.x=84&pr.y=17", "http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/refreshTableAction.do;jsessionid=9ea7d07d30db2094cba810c94fb19421e4050dba7d88.e34MbxeSaxaSc40LbNiMbxeNbh8Le0?tab=table&plugin=1&pcode=tec00001&language=en", "http://www.indexq.org/economy/gdp.php"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:46:49.055982+00:00"}
{"id": "vr18277", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr18277", "speaker": "Igor Kašper", "speaker_party": null, "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-kasper", "statement": "Ako poslancovi VÚC sa nám podarila taká lastovička, schválili sme peňažné prostriedky na to, aby sa dokončila cyklotrasa z Iliáša na Vlkanovú.", "statement_date": "2018-10-25", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Finančné prostriedky, na cyklotrasu v úseku Kráľová, Iliaš, Vlkanová a Hronsek, boli vyčlenené ešte v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2015-2023. V tomto dokumente ( .pdf , s. 218) sa ako investor pre cyklotrasu udáva BBSK (Banskobystrický samosprávny kraj). Predpokladané náklady cyklotrasy boli vyčíslené až na 2 milióny eur a predpokladaný dátum realizácie bol stanovený na roky 2017-2018.", "analysis_paragraphs": ["Finančné prostriedky, na cyklotrasu v úseku Kráľová, Iliaš, Vlkanová a Hronsek, boli vyčlenené ešte v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Banská Bystrica na roky 2015-2023. V tomto dokumente ( .pdf , s. 218) sa ako investor pre cyklotrasu udáva BBSK (Banskobystrický samosprávny kraj). Predpokladané náklady cyklotrasy boli vyčíslené až na 2 milióny eur a predpokladaný dátum realizácie bol stanovený na roky 2017-2018."], "analysis_date": "2018-10-25", "analysis_sources": {"text": [".pdf", "pdf.,", "dostupných", "trasy"], "url": ["http://www.banskabystrica.sk/download_file_f.php?id=634708", "file:///C:/Users/Jane/Downloads/hlasovanie_poslancov_6._msz_bb_-_22.9.2015.pdf", "https://www.bbsk.sk/eSlu%C5%BEby/Poslanciazastupite%C4%BEstvo/ZasadnutiaZastupite%C4%BEstvaBBSK.aspx", "https://www.bystricoviny.sk/spravy/zacala-vystavba-cyklotrasy-hustak-podlavice-pripravuju-sa-dalsie/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:23:25.396754+00:00"}
{"id": "48906", "numeric_id": 48906, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48906", "speaker": "Eduard Chmelár", "speaker_party": "Socialisti", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/eduard-chmelar", "statement": "Ukrajina pred Majdanom bola demokratickejšia ako dnes, dnes je zaradená medzi hybridné režimy.", "statement_date": null, "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Ukrajina najlepšie výsledky v hodnotení demokracie zaznamenávala do roku 2010. S nástupom prezidenta Janukovyča začala v rebríčkoch klesať, dôsledkom čoho bola zaradená medzi takzvané hybridné režimy. Je teda pravdou, že dnes sa Ukrajina nachádza medzi hybridnými režimami, tam však bola zaradená už niekoľko rokov pred Majdanom. Výrok Eduarda Chmelára, ktorý vyvoláva dojem, že medzi hybridné režimy bola zaradená až po roku 2014, preto hodnotíme ako zavádzajúci.\n\nPodľa Democracy Indexu sa Ukrajina prepadla po roku 2010 medzi „hybridné režimy”, dovtedy patrila medzi „demokracie s chybami (flawed democracies)”, a udržala si podobné hodnotenie. Najnižšie hodnotenie dosiahla v roku 2014 a 2022.\n\nVýsledky Ukrajiny podľa Democracy Index 2022 (. pdf , s. 15):\n\nUkrajina je podľa viacerých rebríčkov demokracie dlhodobo zaraďovaná medzi takzvané „hybridné režimy”. Jedným z príkladov je organizácia Freedom House , ktorá na základe vybraných premenných každoročne meria mieru demokracie vo svete. Tá v roku 2022 označila Ukrajinu za „prechodný alebo hybridný režim“. Krajina na ich škále Democracy Index v roku 2021 získala 39 bodov zo 100.\n\nPodľa analýz Freedom House bola Ukrajina hybridným režimom aj pred Majdanom. V roku 2012 dosiahla skóre 4,86 na škále od 1 po 7, pričom 1 predstavuje najvyššiu úroveň demokratického pokroku. Organizácia zároveň zistila, že v Ukrajine bolo do tohto roku prítomné „rastúce autoritárstvo” (. pdf , str. 3). V roku 2013 bolo spomínané skóre ešte horšie, a to 4,93. Zároveň v tom istom roku krajina na škále Democracy Index dosiahla len 35 bodov zo 100, čo je menej ako v roku 2021.\n\nPodobné bolo aj hodnotenie Ukrajiny v rebríčku Democracy Index týždenníku The Economist. Najlepšie výsledky dosahovala Ukrajina v roku 2010 (. pdf , str. 17), kedy patrila medzi takzvané „demokracie s chybami”. V tom istom roku bol do prezidentského úradu zvolený Viktor Janukovyč, ktorý si moc upevňoval aj autoritárskymi praktikami. Od roku 2011 Ukrajine „skóre demokracie” klesalo. Ukrajina sa teda medzi hybridné režimy dostala za vlády Janukovyča, proti ktorého vláde boli mierené protesty na Majdane, a z tejto kategórie sa jej odvtedy nepodarilo dostať.\n\nPolitológovia tiež hovoria o stabilnom demokratickom progrese v krajine, ktorého súčasťou je aj integrácia do západných medzinárodných organizácií. Medzinárodné pozorovateľské misie považujú posledné zmeny moci na Ukrajine, konkrétne parlamentné a prezidentské voľby v roku 2019 a komunálne voľby v roku 2020, za prejav pokroku.\n\nEduard Chmelár sa pre Demagóg.sk 15. marca 2023 vyjadril nasledovne:\n\n„V tomto prípade asi došlo k nedorozumeniu, pretože ja som netvrdil, že Ukrajina nebola hybridným režimom aj predtým, dokonca ani to, že za Janukovyča bola demokratická a za Zelenského autokratická, ale na výroku, že bola demokratickejšia pred Majdanom ako dnes, trvám a dokladám to nasledujúcimi údajmi.”\n\nChmelár dopĺňa odkazy na jednotlivé reporty Democracy Index a umiestnenia Ukrajiny v rebríčku: 2010 (67. miesto), 2011 (79. miesto, Chmelár nesprávne uvádza, že v tomto roku ešte bola Ukrajina zaradená medzi chybné demokracie, pri skóre pod 6 bodov už však spadla medzi hybridné režimy), 2012 (80. miesto), 2013 (85. miesto), 2014 (92. miesto), 2015 (88. miesto), 2016 (86. miesto), 2017 (83. miesto), 2018 (84. miesto), 2019 (78. miesto), 2020 (79. miesto), 2021 (86. miesto), 2022 (87. miesto).\n\n„Z uvedeného vyplýva, že svoje najlepšie časy mala ukrajinská demokracie nielen pred Majdanom (2010) a najhoršie počas Majdanu (2014), ale že posledné tri roky sústavne klesá, čo je evidentne zapríčinené nielen vojnou, ale čoraz represívnejším režimom, ktorého metódy som vydokladoval tu .“", "analysis_paragraphs": ["Ukrajina najlepšie výsledky v hodnotení demokracie zaznamenávala do roku 2010. S nástupom prezidenta Janukovyča začala v rebríčkoch klesať, dôsledkom čoho bola zaradená medzi takzvané hybridné režimy. Je teda pravdou, že dnes sa Ukrajina nachádza medzi hybridnými režimami, tam však bola zaradená už niekoľko rokov pred Majdanom. Výrok Eduarda Chmelára, ktorý vyvoláva dojem, že medzi hybridné režimy bola zaradená až po roku 2014, preto hodnotíme ako zavádzajúci.", "Podľa Democracy Indexu sa Ukrajina prepadla po roku 2010 medzi „hybridné režimy”, dovtedy patrila medzi „demokracie s chybami (flawed democracies)”, a udržala si podobné hodnotenie. Najnižšie hodnotenie dosiahla v roku 2014 a 2022.", "Výsledky Ukrajiny podľa Democracy Index 2022 (. pdf , s. 15):", "Ukrajina je podľa viacerých rebríčkov demokracie dlhodobo zaraďovaná medzi takzvané „hybridné režimy”. Jedným z príkladov je organizácia Freedom House , ktorá na základe vybraných premenných každoročne meria mieru demokracie vo svete. Tá v roku 2022 označila Ukrajinu za „prechodný alebo hybridný režim“. Krajina na ich škále Democracy Index v roku 2021 získala 39 bodov zo 100.", "Podľa analýz Freedom House bola Ukrajina hybridným režimom aj pred Majdanom. V roku 2012 dosiahla skóre 4,86 na škále od 1 po 7, pričom 1 predstavuje najvyššiu úroveň demokratického pokroku. Organizácia zároveň zistila, že v Ukrajine bolo do tohto roku prítomné „rastúce autoritárstvo” (. pdf , str. 3). V roku 2013 bolo spomínané skóre ešte horšie, a to 4,93. Zároveň v tom istom roku krajina na škále Democracy Index dosiahla len 35 bodov zo 100, čo je menej ako v roku 2021.", "Podobné bolo aj hodnotenie Ukrajiny v rebríčku Democracy Index týždenníku The Economist. Najlepšie výsledky dosahovala Ukrajina v roku 2010 (. pdf , str. 17), kedy patrila medzi takzvané „demokracie s chybami”. V tom istom roku bol do prezidentského úradu zvolený Viktor Janukovyč, ktorý si moc upevňoval aj autoritárskymi praktikami. Od roku 2011 Ukrajine „skóre demokracie” klesalo. Ukrajina sa teda medzi hybridné režimy dostala za vlády Janukovyča, proti ktorého vláde boli mierené protesty na Majdane, a z tejto kategórie sa jej odvtedy nepodarilo dostať.", "Politológovia tiež hovoria o stabilnom demokratickom progrese v krajine, ktorého súčasťou je aj integrácia do západných medzinárodných organizácií. Medzinárodné pozorovateľské misie považujú posledné zmeny moci na Ukrajine, konkrétne parlamentné a prezidentské voľby v roku 2019 a komunálne voľby v roku 2020, za prejav pokroku.", "Eduard Chmelár sa pre Demagóg.sk 15. marca 2023 vyjadril nasledovne:", "„V tomto prípade asi došlo k nedorozumeniu, pretože ja som netvrdil, že Ukrajina nebola hybridným režimom aj predtým, dokonca ani to, že za Janukovyča bola demokratická a za Zelenského autokratická, ale na výroku, že bola demokratickejšia pred Majdanom ako dnes, trvám a dokladám to nasledujúcimi údajmi.”", "Chmelár dopĺňa odkazy na jednotlivé reporty Democracy Index a umiestnenia Ukrajiny v rebríčku: 2010 (67. miesto), 2011 (79. miesto, Chmelár nesprávne uvádza, že v tomto roku ešte bola Ukrajina zaradená medzi chybné demokracie, pri skóre pod 6 bodov už však spadla medzi hybridné režimy), 2012 (80. miesto), 2013 (85. miesto), 2014 (92. miesto), 2015 (88. miesto), 2016 (86. miesto), 2017 (83. miesto), 2018 (84. miesto), 2019 (78. miesto), 2020 (79. miesto), 2021 (86. miesto), 2022 (87. miesto).", "„Z uvedeného vyplýva, že svoje najlepšie časy mala ukrajinská demokracie nielen pred Majdanom (2010) a najhoršie počas Majdanu (2014), ale že posledné tri roky sústavne klesá, čo je evidentne zapríčinené nielen vojnou, ale čoraz represívnejším režimom, ktorého metódy som vydokladoval tu .“"], "analysis_date": "2023-03-17", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Freedom House", "označila", "V roku 2012", "pdf", "V roku 2013", "dosiahla", "Democracy Index", "pdf", "upevňoval", "hovoria", "považujú", "2010", "2011", "2012", "2013", "2014", "2015", "2016", "2017", "2018", "2019", "2020", "2021", "2022", "tu"], "url": ["https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://freedomhouse.org", "https://freedomhouse.org/country/ukraine/nations-transit/2022", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT%202013%20Booklet%20-%20Report%20Findings.pdf", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT%202013%20Booklet%20-%20Report%20Findings.pdf", "https://freedomhouse.org/sites/default/files/2020-02/NIT2014%20booklet_WEBSITE.pdf", "https://freedomhouse.org/country/ukraine/nations-transit/2014", "https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://www.protagon.gr/wp-content/uploads/2023/02/Democracy-Index-2022-final.pdf", "https://www.ponarseurasia.org/president-yanukovych-s-growing-authoritarianism-does-ukraine-still-have-european-prospects/", "https://foreignpolicy.com/2019/08/28/ukraines-democracy-is-almost-all-grown-up/", "https://www.atlanticcouncil.org/blogs/ukrainealert/winning-the-peace-through-democratic-progress-in-post-war-ukraine/", "https://graphics.eiu.com/PDF/Democracy_Index_2010_web.pdf", "https://thecubaneconomy.com/wp-content/uploads/2012/01/Democracy_Index_Final_Dec_2011.pdf", "https://ciaotest.cc.columbia.edu/wps/eiu/0027981/f_0027981_22790.pdf%20%0d2013", "https://siyosat.files.wordpress.com/2014/10/democracy_index_2013_web-2.pdf", "https://www.sudestada.com.uy/Content/Articles/421a313a-d58f-462e-9b24-2504a37f6b56/Democracy-index-2014.pdf", "https://www.yabiladi.com/img/content/EIU-Democracy-Index-2015.pdf", "https://impact.economist.com/perspectives/sites/default/files/The%20EIU%27s%202016%20Democracy%20Index_0.pdf", "https://spcommreports.ohchr.org/TMResultsBase/DownLoadFile?gId=34079", "http://enperspectiva.uy/wp-content/uploads/2019/01/Democracy_Index_2018.pdf%20%0d2019", "http://enperspectiva.uy/wp-content/uploads/2019/01/Democracy_Index_2018.pdf%20%0d2019", "https://www.in.gr/wp-content/uploads/2020/01/Democracy-Index-2019.pdf%20%0d2020", "https://media2-col.corriereobjects.it/pdf/2022/esteri/eiu-democracy-index-2021.pdf%20%0d2022", "https://media2-col.corriereobjects.it/pdf/2022/esteri/eiu-democracy-index-2021.pdf%20%0d2022", "https://casopisargument.cz/?p=48818"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:26.211681+00:00"}
{"id": "48826", "numeric_id": 48826, "url": "https://demagog.sk/vyrok/48826", "speaker": "Richard Sulík", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/richard-sulik", "statement": "Ono ich dosť veľa prepadlo v posledných voľbách PS, Spolu, tam takmer 7 %, KDH takmer 5 %, u Maďarov to bolo tiež vyše štyroch percent.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V ostatných voľbách do NR SR, ktoré prebehli 29. februára 2020, získali koalícia PS a Spolu 6,96 %, strana KDH 4,65 %, Maďarská komunitná spolupatričnosť 3,9 % a maďarská strana Mist-Híd 2,05 %.\n\nPodľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva je pre politickú stranu kandidujúcu vo voľbách do NR SR podmienkou pridelenia mandátov zisk aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pre koalície zložené z viac politických strán je potrebný zisk aspoň sedem percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.\n\nKeďže strany získali nedostatočné množstvo hlasov, nedostali sa do parlamentu, čo znamená, že hlasy prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V ostatných voľbách do NR SR, ktoré prebehli 29. februára 2020, získali koalícia PS a Spolu 6,96 %, strana KDH 4,65 %, Maďarská komunitná spolupatričnosť 3,9 % a maďarská strana Mist-Híd 2,05 %.", "Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva je pre politickú stranu kandidujúcu vo voľbách do NR SR podmienkou pridelenia mandátov zisk aspoň päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pre koalície zložené z viac politických strán je potrebný zisk aspoň sedem percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.", "Keďže strany získali nedostatočné množstvo hlasov, nedostali sa do parlamentu, čo znamená, že hlasy prepadli. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-02-01", "analysis_sources": {"text": ["voľbách", "zákona"], "url": ["https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/#predpis.clanok-6"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:11:48.570812+00:00"}
{"id": "vr35189", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr35189", "speaker": "Ivan Mikloš", "speaker_party": "SDKÚ-DS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ivan-miklos", "statement": "Dobre. Tak začneme odborármi. Po prvé nedal som odborárom za pravdu. Nevkladajte mi do úst pán Počiatek: čo som nepovedal. Odborári tvrdia, že celý ten nárast je vplyvom vládnych opatrení. A to je lož. Pretože tretina toho nárastu je vplyvom vládnych opatrení...", "statement_date": "2010-10-03", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "nevieme ako sa odborári k svojim výpočtom dopracovali, a teda ani nevieme, či celkový nárast pripisujú iba opatreniam vlády. V inej časti relácie Mikloš (a aj Počiatek) tvrdí, že to tak nie je, a že tam zarátavajú aj iné faktory.", "analysis_paragraphs": ["nevieme ako sa odborári k svojim výpočtom dopracovali, a teda ani nevieme, či celkový nárast pripisujú iba opatreniam vlády. V inej časti relácie Mikloš (a aj Počiatek) tvrdí, že to tak nie je, a že tam zarátavajú aj iné faktory."], "analysis_date": "2010-12-15", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T20:24:53.424333+00:00"}
{"id": "vr15267", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15267", "speaker": "Martin Klus", "speaker_party": "SaS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-klus", "statement": "A keď sa pozrieme na tie počty (vo Veľkej Británii, pozn.), tak zďaleka to nie sú len prišelci, migranti z nových členských krajín, tie, ktoré vstúpili do Európskej únie po roku 2004, ale tam je niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí prišli z Francúzska, z Portugalska, z Talianska a z mnohých iných pôvodných členských krajín Európskej únie...", "statement_date": "2016-06-12", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Podľa štatistík tvoria aj obyvatelia starších krajín EÚ významnú časť prisťahovalcov do Británie, preto hodnotíme výrok ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Podľa štatistík tvoria aj obyvatelia starších krajín EÚ významnú časť prisťahovalcov do Británie, preto hodnotíme výrok ako pravdivý."], "analysis_date": "2016-06-13", "analysis_sources": {"text": ["pdf", "Databáza Eurostat", "správe z augusta 2015"], "url": ["http://www.migrationobservatory.ox.ac.uk/sites/files/migobs/Migrants%20in%20the%20UK-Overview_0.pdf", "http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/submitViewTableAction.do", "https://www.ons.gov.uk/peoplepopulationandcommunity/populationandmigration/internationalmigration/articles/populationbycountryofbirthandnationalityreport/2015-09-27"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:54:35.194812+00:00"}
{"id": "42263", "numeric_id": 42263, "url": "https://demagog.sk/vyrok/42263", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "Však 20 rokov ste (Štefan Harabin, pozn.) boli napríklad pri tvorbe justície (...) 17 rokov na Najvyššom súde a 3 roky ste boli ministrom spravodlivosti, boli ste aj členom Najvyššieho súdu.", "statement_date": "2019-02-19", "verdict": "Zavádzajúce", "analysis_text": "Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti tri roky od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Zároveň bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003 a 2009-2014 (spolu 10 rokov). Na Najvyššom súde ďalej pôsobil už v 90. rokoch v rozmedzí 1993-1996 ako jeden z jeho sudcov a v rozmedzí 1996-1998 ako predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu. Na tomto súde pôsobí sudca Harabin tiež od svojho konca na poste jeho predsedu v roku 2014 až dodnes. V roku 2015 síce skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia (nahradil ho L. Duľa), avšak sudcom Najvyššieho súdu a členom trestnoprávneho kolégia zostal až doteraz . Je evidentné, že Béla Bugár chcel upozorniť na dĺžku pôsobenia sudcu Harabina na NS a na jeho vplyv na justíciu zdôraznením tohto dlhého obdobia. Ak však zrátame pôsobenie sudcu Harabina na NS (10 rokov predseda + 5 rokov v 90. rokoch + zhruba 4-5 rokov od jeho konca na pozícii predsedu NS v roku 2014), tak nám vychádza cifra okolo 19-20 rokov. Vo finále tak Bugár ubral Harabinovi zhruba 2-3 roky jeho pôsobenia na NS. Ak teda Bugár považuje za participáciu sudcu Harabina na tvorbe justície aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde (vrátane sudcu), tak sa jedná o mierny preklep. Výrok hodnotíme ako zavádzanie.", "analysis_paragraphs": ["Štefan Harabin bol ministrom spravodlivosti tri roky od 4. júla 2006 do 23. júna 2009. Zároveň bol predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 1998-2003 a 2009-2014 (spolu 10 rokov). Na Najvyššom súde ďalej pôsobil už v 90. rokoch v rozmedzí 1993-1996 ako jeden z jeho sudcov a v rozmedzí 1996-1998 ako predseda trestného kolégia Najvyššieho súdu. Na tomto súde pôsobí sudca Harabin tiež od svojho konca na poste jeho predsedu v roku 2014 až dodnes. V roku 2015 síce skončil vo funkcii predsedu trestnoprávneho kolégia (nahradil ho L. Duľa), avšak sudcom Najvyššieho súdu a členom trestnoprávneho kolégia zostal až doteraz . Je evidentné, že Béla Bugár chcel upozorniť na dĺžku pôsobenia sudcu Harabina na NS a na jeho vplyv na justíciu zdôraznením tohto dlhého obdobia. Ak však zrátame pôsobenie sudcu Harabina na NS (10 rokov predseda + 5 rokov v 90. rokoch + zhruba 4-5 rokov od jeho konca na pozícii predsedu NS v roku 2014), tak nám vychádza cifra okolo 19-20 rokov. Vo finále tak Bugár ubral Harabinovi zhruba 2-3 roky jeho pôsobenia na NS. Ak teda Bugár považuje za participáciu sudcu Harabina na tvorbe justície aj jeho pôsobenie na Najvyššom súde (vrátane sudcu), tak sa jedná o mierny preklep. Výrok hodnotíme ako zavádzanie."], "analysis_date": "2019-02-18", "analysis_sources": {"text": ["Harabin", "2015", "doteraz"], "url": ["https://www.vlada.gov.sk//stefan-harabin/", "http://www.teraz.sk/slovensko/harabin-skoncil-predseda-kolegium/155556-clanok.html?combinedGlobalTab_zamestnajsa=1", "https://www.nsud.sk/sudcovia-najvyssieho-sudu-sr/"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:22:10.190375+00:00"}
{"id": "vr31337", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr31337", "speaker": "Igor Matovič", "speaker_party": "OĽaNO", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/igor-matovic", "statement": "A ako to hodnotím? Náš výsledok každopádne prekvapivý, veľmi príjemne prekvapivý, lebo je dramaticky vyšší ako nám dávali predvolebné prieskumy  (volebný výsledok OĽANO pozn.).", "statement_date": "2012-03-11", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Pre overenie výroku I. Matoviča sme sa pozreli na to, aký výsledok pre stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predpokladali predvolebné prieskumy agentúry FOCUS. Prvý prieskum po páde vlády uverejnila agentúra 15. novembra 2011. Podľa tohoto prieskumu by strana získala podporu 2,9% voličov. V prieskume z 16. decembra sa už uvádza 5,8% voličov. Podľa ďalšieho odhadu uverejneného 24. januára 2012 by mala strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získať 5,2% hlasov. Prieskum z 12. februára, ktorý sa uskutočnil ešte pred odchodom časti kandidátov z kandidátskej listiny, odhaduje 8,9%. Posledný predvolebný prieskum preferencií zverejnila agentúra 6. marca. Podľa neho by mala strana získať 6,7% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu získala strana OĽaNO vo voľbách 8,55% všetkých platných hlasov. Nevieme kvantifikovať čo sa dá obecne myslieť pod pojmom \"dramaticky\". Aritmetický priemer prieskumov by sa pohyboval na úrovni 5,9% a je pravda, že to znamená nižší odhad. S blížiacimi voľbami sa mali prieskumy tendenciu spresňovať.", "analysis_paragraphs": ["Pre overenie výroku I. Matoviča sme sa pozreli na to, aký výsledok pre stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti predpokladali predvolebné prieskumy agentúry FOCUS. Prvý prieskum po páde vlády uverejnila agentúra 15. novembra 2011. Podľa tohoto prieskumu by strana získala podporu 2,9% voličov. V prieskume z 16. decembra sa už uvádza 5,8% voličov. Podľa ďalšieho odhadu uverejneného 24. januára 2012 by mala strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti získať 5,2% hlasov. Prieskum z 12. februára, ktorý sa uskutočnil ešte pred odchodom časti kandidátov z kandidátskej listiny, odhaduje 8,9%. Posledný predvolebný prieskum preferencií zverejnila agentúra 6. marca. Podľa neho by mala strana získať 6,7% hlasov. Podľa oficiálnych výsledkov štatistického úradu získala strana OĽaNO vo voľbách 8,55% všetkých platných hlasov. Nevieme kvantifikovať čo sa dá obecne myslieť pod pojmom \"dramaticky\". Aritmetický priemer prieskumov by sa pohyboval na úrovni 5,9% a je pravda, že to znamená nižší odhad. S blížiacimi voľbami sa mali prieskumy tendenciu spresňovať."], "analysis_date": "2012-03-11", "analysis_sources": {"text": ["prieskumy", "výsledkov"], "url": ["http://www.focus-research.sk/?section=show&id=10", "http://app.statistics.sk/nrsr2012/graf/graf1sr.jsp?lang=sk"]}, "scraped_at": "2025-10-16T20:47:03.465967+00:00"}
{"id": "vr17782", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17782", "speaker": "Veronika Remišová", "speaker_party": "Za ľudí", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/veronika-remisova", "statement": "...v zákonníku práce máme ustanovenie, ktoré hovorí, že ak nevládzu vykonávať prácu, zdvíhať ťažké kvádre alebo majú problémy s chrbtom, tak ich zamestnávateľ má preradiť na pozíciu, ktorú dokážu vykonávať.", "statement_date": "2018-05-20", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Ak interpretujeme výrok Veroniky Remišovej v kontexte celej diskusie, je potrebné napísať, že Zákonník práce nešpecifikuje pracovné podmienky pre starších ľudí, ale vo všeobecnosti umožňuje zamestnávateľovi preradiť zamestnancov na inú pozíciu kvôli zdravotným dôvodom po predložení lekárskeho posudku. Okrem toho zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, ako aj na ich vek . Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Obsahom § 55 ods.2 ZP je taxatívny výpočet dôvodov v prípade ktorých je povinný zamestnávateľ preradiť zamestnanca na inú prácu. Podľa písm a) vzniká zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak „ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu , alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, \" Podľa § 5 ods 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí medzi všeobecné zásady prevencie „ prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, \" a podľa § 6 ods.1 písm. o) všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinnosť „ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek...a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu,...schopnostiam, na ktoré nemajú vek .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Ak interpretujeme výrok Veroniky Remišovej v kontexte celej diskusie, je potrebné napísať, že Zákonník práce nešpecifikuje pracovné podmienky pre starších ľudí, ale vo všeobecnosti umožňuje zamestnávateľovi preradiť zamestnancov na inú pozíciu kvôli zdravotným dôvodom po predložení lekárskeho posudku. Okrem toho zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov obsahuje ustanovenia, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, ako aj na ich vek . Výrok môžeme hodnotiť ako pravdivý. Obsahom § 55 ods.2 ZP je taxatívny výpočet dôvodov v prípade ktorých je povinný zamestnávateľ preradiť zamestnanca na inú prácu. Podľa písm a) vzniká zamestnávateľovi povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, ak „ zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu , alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, \" Podľa § 5 ods 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov patrí medzi všeobecné zásady prevencie „ prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku, \" a podľa § 6 ods.1 písm. o) všeobecnou povinnosťou zamestnávateľa v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinnosť „ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek...a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu,...schopnostiam, na ktoré nemajú vek .\" Dátum zverejnenia analýzy: 21.05.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-05-21", "analysis_sources": {"text": ["Zákonník práce", "zákon č. 124/2006", "§ 55 ods.2", "zákona č. 124/2006"], "url": ["https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20150701.html", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20180501#predpis.cast-druha.skupinaParagrafov-preradenie_na_inu_pracu", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/20150701.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:25:03.493610+00:00"}
{"id": "vr15541", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr15541", "speaker": "Andrej Danko", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/andrej-danko", "statement": "...Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktorí zrazu minulý týždeň hovorili o etickom kódexe pre poslancov v samosprávach...", "statement_date": "2016-11-13", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Návrh o vydanie tzv. etického kódexu predložili poslanci klubu OĽaNO-Nova Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj. Má ísť o vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh bol do parlamentu doručený 2. novembra 2016. Poslanci svoj návrh a očakávania od tejto úpravy prezentovali na tlačovej konferencii 15. novembra 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy je \" Cieľom predkladanej novely zákona je: a) regulácia eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy, b) realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom, c) uloženie povinnosti obecnému zastupiteľstvu vytvoriť skutočný priestor na realizáciu oprávnenia poslanca pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva, d) explicitná deklarácia oprávnenia poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva .\" Presnejšie by malo ísť o povinnost obcí prijať Etický kódex poslanca ktorý bude pre poslanca záväzný, o povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia zastupiteľstva bod, kedy môžu fyzické a právnické osoby vystúpiť na verejnom zasadnutí bez obmedzení, ďalej by sa mali zriaďovať komisie tak, aby poslanci mohli pracovať aspoň v jednej z takých komisií. Poslanci o návrhu povedali , že \"Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.(...) Etický kódex privedie zastupiteľstvá k tomu, že tu bude nejaký imperatív, voči ktorému sa bude možné stavať. Novela nemá slúžiť ako bakuľa na umlčanie poslancov, ale je to krok k otvorenej samospráve. Chceme pomôcť najmä v malých obciach a mestách tým, ktorí sa nemôžu dočkať väčšiny ani podpory médií\"", "analysis_paragraphs": ["Návrh o vydanie tzv. etického kódexu predložili poslanci klubu OĽaNO-Nova Viera Dubačová, Oto Žarnay a Ján Budaj. Má ísť o vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Návrh bol do parlamentu doručený 2. novembra 2016. Poslanci svoj návrh a očakávania od tejto úpravy prezentovali na tlačovej konferencii 15. novembra 2016. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Podľa dôvodovej správy je \" Cieľom predkladanej novely zákona je: a) regulácia eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy, b) realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom, c) uloženie povinnosti obecnému zastupiteľstvu vytvoriť skutočný priestor na realizáciu oprávnenia poslanca pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva, d) explicitná deklarácia oprávnenia poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva .\" Presnejšie by malo ísť o povinnost obcí prijať Etický kódex poslanca ktorý bude pre poslanca záväzný, o povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia zastupiteľstva bod, kedy môžu fyzické a právnické osoby vystúpiť na verejnom zasadnutí bez obmedzení, ďalej by sa mali zriaďovať komisie tak, aby poslanci mohli pracovať aspoň v jednej z takých komisií. Poslanci o návrhu povedali , že \"Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.(...) Etický kódex privedie zastupiteľstvá k tomu, že tu bude nejaký imperatív, voči ktorému sa bude možné stavať. Novela nemá slúžiť ako bakuľa na umlčanie poslancov, ale je to krok k otvorenej samospráve. Chceme pomôcť najmä v malých obciach a mestách tým, ktorí sa nemôžu dočkať väčšiny ani podpory médií\""], "analysis_date": "2016-11-14", "analysis_sources": {"text": ["doručený", "tlačovej konferencii", "dôvodovej správy", "povedali"], "url": ["http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=312", "http://tv.nrsr.sk/archiv/tlacovakonferencia/7/2205", "http://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=432029", "http://domov.sme.sk/c/20384813/budaj-z-olano-samosprava-je-roky-aj-hniezdom-korupcie-treba-ju-otvorit.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:31:57.575104+00:00"}
{"id": "vr27620", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr27620", "speaker": "Peter Kažimír", "speaker_party": "SMER-SD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/peter-kazimir", "statement": "Pán Figeľ si mýli roky. Ak hovorí o jednorazových opatreniach, tak je podľa mňa v trošku v atmosfére schvaľovania rozpočtu na tento rok, keď som bol ja ako minister financií pod paľbou kritiky z hľadiska jednorazových opatrení. To je rok 2014.", "statement_date": "2014-04-27", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Peter Kažimír hovorí pravdu, keď poukazuje na viacero kritických názorov adresovaných na rozpočet pre rok 2014, ktoré okrem iného poukazovali na vysokú frekvenciu jednorazových opatrení.", "analysis_paragraphs": ["Peter Kažimír hovorí pravdu, keď poukazuje na viacero kritických názorov adresovaných na rozpočet pre rok 2014, ktoré okrem iného poukazovali na vysokú frekvenciu jednorazových opatrení."], "analysis_date": "2014-04-28", "analysis_sources": {"text": ["kritizovala", "blogu", "nepodporila", "(TASR"], "url": ["http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/299134-rozpoctova-rada-rozpocet-stoji-na-jednorazovych-opatreniach/", "http://radoslavprochazka.blog.sme.sk/c/315945/Vieme-prvi-Rozpocet-pisala-Suvadova.html", "http://www.teraz.sk/ekonomika/vlada-rozpocet-opozicia-kritika/66741-clanok.html", "http://ekonomika.sme.sk/c/7037684/rozpocet-je-rizikovy-a-dokazuje-bezradnost-vlady-odkazuje-opozicia.html"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:47:40.115317+00:00"}
{"id": "vr26530", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr26530", "speaker": "Jaroslav Paška", "speaker_party": "SNS", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/jaroslav-paska", "statement": "Európska únia však rokuje už od roku 2009 s Kanadou aj o podmienkach obchodnej dohody.", "statement_date": "2014-01-15", "verdict": "Pravda", "analysis_text": "Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou s názvom Comprehensive and Economic Trade Agreement (CETA) je výsledkom štúdie z roku 2008 s názvom: Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership . Je pravdou, že Kanada rokuje s EÚ o tejto dohode od roku 2009. Za začiatok negociácii je stanovený EÚ-Kanada summit v Prahe 6. mája 2009, kde bola prejednávaná práve obchodná dohoda. Výrok Jaroslava Pašku teda hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["Dohoda medzi Kanadou a Európskou úniou s názvom Comprehensive and Economic Trade Agreement (CETA) je výsledkom štúdie z roku 2008 s názvom: Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership . Je pravdou, že Kanada rokuje s EÚ o tejto dohode od roku 2009. Za začiatok negociácii je stanovený EÚ-Kanada summit v Prahe 6. mája 2009, kde bola prejednávaná práve obchodná dohoda. Výrok Jaroslava Pašku teda hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2014-01-15", "analysis_sources": {"text": ["Assesing the Costs and Benefits of a Closer EU-Canada Economic Partnership", "EÚ-Kanada summit"], "url": ["http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2008/october/tradoc_141032.pdf", "http://www.canadainternational.gc.ca/eu-ue/bilateral_relations_bilaterales/2009_05_06_summit-sommet.aspx"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:51:43.179340+00:00"}
{"id": "vr33901", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr33901", "speaker": "Martin Poliačik", "speaker_party": "toho času nepolitik", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/martin-poliacik", "statement": "Tak sa, takým spôsobom sa ten zákon vykladal aj doteraz. V momente, keď, keď išlo o predaj, tak to bolo ako priťažujúca, priťažujúca okolnosť a na základe toho tie tresty potom išli vyššie.", "statement_date": "2013-05-26", "verdict": "Neoveriteľné", "analysis_text": "Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho hodnoverného zdroja. Výrok Martina Poliačika teda označujeme za neoveriteľný.", "analysis_paragraphs": ["Túto informáciu sa nám nepodarilo overiť zo žiadneho hodnoverného zdroja. Výrok Martina Poliačika teda označujeme za neoveriteľný."], "analysis_date": "2013-05-27", "analysis_sources": {"text": [], "url": []}, "scraped_at": "2025-10-16T19:57:22.691978+00:00"}
{"id": "49113", "numeric_id": 49113, "url": "https://demagog.sk/vyrok/49113", "speaker": "Ľudovít Ódor", "speaker_party": "nestranník", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/ludovit-odor", "statement": "Bohužiaľ, programové obdobie 2014-2020, teraz je vlastne máj 2023 a stále máme čerpanie len 70 %, takto to nemôže pokračovať do budúcnosti.", "statement_date": null, "verdict": "Pravda", "analysis_text": "V marci 2023 sme mali schválené čerpanie 68,76 % eurofondov za obdobie 2014-2020, výrok Ľudovíta Ódora preto hodnotíme ako pravdivý.\n\nNárodná Banka Slovenska už v roku 2022 informovala, že Slovensko zaostáva za inými členskými štátmi v čerpaní eurofondov. V máji minulého roka Slovensko stále nemalo vyčerpaných okolo 7 miliárd eur z programového obdobia 2014-2020. V júni 2022 v čerpaní eurofondov na tom boli horšie iba Chorváti.\n\nV čerpaní eurofondov sme veľmi nepokročili ani v roku 2023. V apríli 2023 boli podľa ministerstva financií schválené prostriedky vo výške 9 972,65 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 68,76% (. pdf , s. 1).\n\nVyčerpanie všetkých zvyšných eurofondov je podľa mnohých nemožné, a predĺženie oprávnenosti programového obdobia Európska Únia nepodporuje kvôli potenciálnemu negatívnemu vplyvu na budúce programové obdobie. Keďže čerpanie eurofondov je skutočne na úrovni cca. 70%, výrok hodnotíme ako pravdivý.", "analysis_paragraphs": ["V marci 2023 sme mali schválené čerpanie 68,76 % eurofondov za obdobie 2014-2020, výrok Ľudovíta Ódora preto hodnotíme ako pravdivý.", "Národná Banka Slovenska už v roku 2022 informovala, že Slovensko zaostáva za inými členskými štátmi v čerpaní eurofondov. V máji minulého roka Slovensko stále nemalo vyčerpaných okolo 7 miliárd eur z programového obdobia 2014-2020. V júni 2022 v čerpaní eurofondov na tom boli horšie iba Chorváti.", "V čerpaní eurofondov sme veľmi nepokročili ani v roku 2023. V apríli 2023 boli podľa ministerstva financií schválené prostriedky vo výške 9 972,65 mil. EUR, čo predstavuje čerpanie na úrovni 68,76% (. pdf , s. 1).", "Vyčerpanie všetkých zvyšných eurofondov je podľa mnohých nemožné, a predĺženie oprávnenosti programového obdobia Európska Únia nepodporuje kvôli potenciálnemu negatívnemu vplyvu na budúce programové obdobie. Keďže čerpanie eurofondov je skutočne na úrovni cca. 70%, výrok hodnotíme ako pravdivý."], "analysis_date": "2023-06-02", "analysis_sources": {"text": ["zaostáva", "7", "horšie", "pdf", "nepodporuje"], "url": ["https://www.nbs.sk/_img/documents/_komentare/analytickekomentare/2022/ak119_kolko_stoji_zlyhane_cerpanie_eurofondov.pdf", "https://www.nbs.sk/_img/documents/_komentare/analytickekomentare/2022/ak119_kolko_stoji_zlyhane_cerpanie_eurofondov.pdf", "https://www.euractiv.com/section/politics/short_news/slovakia-second-worst-in-eu-funds-absorption-after-croatia/", "https://www.mfsr.sk/files/archiv/39/Cerpanie-SF-a-KF_tlacova-sprava_31.pdf", "https://www.trend.sk/spravy/cerpani-eurofondov-sme-umiestnili-predposlednom-mieste-horsie-je-tom-iba-chorvatsko"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:10:33.096560+00:00"}
{"id": "vr17299", "numeric_id": null, "url": "https://demagog.sk/vyrok/vr17299", "speaker": "Béla Bugár", "speaker_party": "MOST-HÍD", "speaker_url": "https://demagog.sk/politik/bela-bugar", "statement": "My sme napríklad prijali zákon, podľa ktorého (...) vyše sto tisíc eur nemusíte robiť čisto v škole alebo zdravotné zariadenie, verejné obstarávanie, čo sa týka potravín...", "statement_date": "2018-02-04", "verdict": "Nepravda", "analysis_text": "Zákon o verejnom obstarávaní síce zakotvuje finančné limity pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, no nie pre zdravotnícke zariadenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár hovorí o zákone , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložili Peter Antal, Béla Bugár a Gábor Gál v máji 2017 a schválený bol 14. septembra 2017. Predmetný návrh zákona podporilo 78 zo 135 prítomných poslancov. Zmenám finančných limitov pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, o ktorých hovorí Béla Bugár, je venovaný § 5 odsek 3 písm. c). Finančným limitom je \"200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny určené pre zariadenia školského stravovania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo zariadenia podľa osobitného predpisu,27a) ak tieto poskytujú stravovanie, a ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1.\" Táto zmena by mala zjednodušiť nákup potravín a podporiť využívanie ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Avšak zákon sa nevzťahuje na nemocnice či zdravotnícke zariadenia ako tvrdí Bugár, hoci i táto možnosť bola v hre: \" Päťnásobné zvýšenie limitu kritizovalo hnutie OĽaNO ako neadekvátne a žiadalo zvýšenie iba na dvojnásobok, teda na 80 tis. eur. Zároveň navrhovalo rozšíriť pôsobnosť limitu pre potraviny okrem škôl na nemocnice a sociálne zariadenia. O tomto, ako aj ďalšom pozmeňujúcom návrhu OĽaNO poslanci napokon nehlasovali, keďže už predtým odsúhlasili spoločnú správu s príslušnými bodmi. \" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu", "analysis_paragraphs": ["Zákon o verejnom obstarávaní síce zakotvuje finančné limity pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, no nie pre zdravotnícke zariadenia. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý. Béla Bugár hovorí o zákone , ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona predložili Peter Antal, Béla Bugár a Gábor Gál v máji 2017 a schválený bol 14. septembra 2017. Predmetný návrh zákona podporilo 78 zo 135 prítomných poslancov. Zmenám finančných limitov pre zákazky na nákup potravín pre školské zariadenia, o ktorých hovorí Béla Bugár, je venovaný § 5 odsek 3 písm. c). Finančným limitom je \"200 000 eur, ak ide o zákazku na dodanie tovaru, ktorým sú potraviny určené pre zariadenia školského stravovania, zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb alebo zariadenia podľa osobitného predpisu,27a) ak tieto poskytujú stravovanie, a ak ide o zákazku na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1.\" Táto zmena by mala zjednodušiť nákup potravín a podporiť využívanie ponuky regionálnych výrobcov a overených dodávateľov. Avšak zákon sa nevzťahuje na nemocnice či zdravotnícke zariadenia ako tvrdí Bugár, hoci i táto možnosť bola v hre: \" Päťnásobné zvýšenie limitu kritizovalo hnutie OĽaNO ako neadekvátne a žiadalo zvýšenie iba na dvojnásobok, teda na 80 tis. eur. Zároveň navrhovalo rozšíriť pôsobnosť limitu pre potraviny okrem škôl na nemocnice a sociálne zariadenia. O tomto, ako aj ďalšom pozmeňujúcom návrhu OĽaNO poslanci napokon nehlasovali, keďže už predtým odsúhlasili spoločnú správu s príslušnými bodmi. \" Dátum zverejnenia analýzy: 05.02.2018 Naspäť Nahlásiť chybu"], "analysis_date": "2018-02-05", "analysis_sources": {"text": ["zákone", "podporilo", "venovaný", "zmena", "nevzťahuje"], "url": ["https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6396", "https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=39156", "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/20171108", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/schvalene-zmeny-by-mali-zjednodusit-verejne-obstaravanie.htm", "http://www.vssr.sk/clanok-z-titulky/schvalene-zmeny-by-mali-zjednodusit-verejne-obstaravanie.htm"]}, "scraped_at": "2025-10-16T19:26:42.470730+00:00"}